SPRÁVA Z IMPLEMENTATION LAB – ZHRNUTIE
4. kvadrant Bratislavy
20-22 SEPTEMBER 2010
Pripravil:
Huibert A. Haccoû
Preložili:
Eleonóra Adamcová, Marek Dinka
1
Obsah
Predslov
3
Zhrnutie poznatkov
4
Odporúčania
5
Záverečné slovo
9
Príloha: Zoznam účastníkov
10
1
Predslov
Bratislavský Implementation Lab je prvý zo série v rámci projektu Cooperative Urban Planning Approaches
(CUPA). Tento názov by sa dal preložiť ako spoločné prístupy k územnému plánovaniu. Podstatou projektu je, že
partnerské mestá usporiadajú sériu seminárov (workshopov), na ktorých budú prerokované špecifické problémy
územného plánovania. Tieto semináre majú za cieľ poskytnúť účastníkom možnosť analyzovať problémy
v štruktúrovanej podobe a vyvíjať vhodné riešenia. Metodológia a štruktúra ktoré budú použité, sú odvodené
z projektu MILUnet (sieť multifunkčného a intenzívneho využívania pôdy) ktorý bol realizovaný v rámci programu
Interreg IIIc.
Projekt CUPA bol iniciovaný oddelením 21 B (plánovanie a funkčné využitie mestských častí) a oddelením 27
(stratégia EÚ a hospodársky rozvoj) magistrátu mesta Viedne. Tieto dve oddelenia úzko spolupracovali so
spoločnosťou TINAVIENNA – urbánne technológie a stratégie spol. s r.o. a vložili túto iniciatívu do siete
DonauHanse, ku ktorej cieľom chceli taktiež prispieť. Z hľadiska stratégie zdieľania viedenských urbánnych
technológií s ďalšími mestami, tento projekt pokrýva oblasti rozvoja a plánovania mesta. Projekt využíva
skúsenosti oddelení magistrátu mesta Viedne v oblasti seminárov a organizácie.
Projekt bude publikovaný a tým bude zabezpečená znalosť projektu v mestách a krajinách ktoré čelia podobným
problémom a zdieľané budú tiež odborné znalosti a know-how.
Partnerské mestá semináru:
0 Viedeň, Rakúsko
1 Bratislava, Slovensko
2 Odessa, Ukrajina
3 Ľvov, Ukrajina
4 Krakov, Poľsko
5 Lublin, Poľsko
6 Vidin, Bulharsko
7 Nový Sad, Srbsko
Potenciálne partnerské mestá
1. Sofia, Bulharsko
2. Budapešť, Maďarsko
3. Györ, Maďarsko
4. Ulm, Nemecko
5. Belehrad, Srbsko
6. Bukurešť, Rumunsko
7. Osijek, Chorvátsko
8. Varšav, Poľsko
Semináre majú štandardizovanú štruktúru, čím sa zabezpečí ich porovnateľnosť a vytvorí sa spoločný súbor
vedomostí. Každý seminár trvá tri dni a počet účastníkov je približne 25. Polovica účastníkov je domácich, čiže
z mesta, ktoré seminár organizuje, polovicu tvoria zástupcovia (1-2) z partnerských miest
Prvý seminár, o ktorom je táto správa, hostilo mesto Bratislava. Seminár sa zameral na dve spolu súvisiace
otázky: Aký je vhodný koncept funkčného využívania rozvojového územia – tzv. 4. kvadrantu Bratislavy a aký
proces by mal byť vytvorený pre naplnenie tohto konceptu? Tento koncept by mal takisto zohľadňovať nárast
obyvateľstva Bratislavy v nadchádzajúcom desaťročí.
Formát Implementation Lab sa znova osvedčil, čo dokazuje aj táto správa.
Zhrnutie poznatkov
Celá západná a južná hranica mesta Bratislava je zároveň štátnou hranicou s Maďarskom a Rakúskom. Po
vstupe Slovenska do EÚ, prístupe k Schengenskému systému a prijatí Eura sa táto hranica stáva čoraz menej
bariérou. Suburbanizácia mesta Bratislava tak zasiahla aj rakúske a maďarské obce. Implementation Lab sa
zameral na rakúsku a slovenskú časť tohto mestského regiónu. Koordinácia rozvoja mesta a jeho okolia je
z viacerých dôvodov problematická:
•
•
•
•
•
Mesto a okolité obce sa nachádzajú v odlišných fázach rozvoja.
Obyvatelia tohto regiónu rozprávajú tromi odlišnými jazykmi: slovensky, nemecky, maďarsky.
Oblasť spadá pod 4 rôzne právne systémy: slovenský, dolnorakúsky, burgenlandský, maďarský.
Pre územný rozvoj a plánovanie to znamená 4 rôzne systémy územného plánovania so svojou vlastnou
organizáciou, nástrojmi atď. ktoré nie sú navzájom kompatibilné.
Počet zainteresovaných strán v rámci regiónu je enormný, ak zohľadníme len tých z oblasti štátna
a verejná správa:
o Bratislavský samosprávny kraj
o Mesto Bratislava
o Mestské časti Bratislavy
o Krajina Dolné Rakúsko
o Krajina Burgenlandsko
o Obce v Rakúsku
o Obce v Maďarsku
o Župa Györ-Moson-Sopron
Hľadali sa teda odpovede na nasledujúce procesné otázky
• Ako sa dajú všetky zainteresované strany skoordinovať do jedného plánovacieho procesu?
• Aký riadiaci orgán alebo inštitúcia akceptovateľná pre všetky zainteresované strany by mohla byť
vytvorená a uvedená do života?
Druhým cieľom Implementation Lab bolo nájsť odpoveď na otázku ohľadne konceptu funkčného využitia
predmetného územia:
• Aké funkčné využitie by malo byť aplikované na predmetnom území?
V severnej časti pozostáva hranica z prírodných prvkov: Slovensko
a Rakúsko sú od seba oddelené riekami Morava a Dunaj bez akýchkoľvek
mostov spájajúcich brehy týchto riek.
V južnej časti však neexistuje prírodná hranica. Štátna hranica sa vinie
medzi poliami poľnohospodárskej krajiny. Táto časť cezhraničného regiónu
má najväčší potenciál na rozvoj vďaka svojej blízkosti k centru Bratislavy
Úloha, ktorá stála pred bratislavským Implementation Lab bola teda
definovať najlepšie možné využitie pre túto (južnú) časť regiónu. Niektoré
nápady boli už sformulované v projekte KOBRA a takisto existuje myšlienka
obnoviť Dunajské ramená vzhľadom na fakt, že poľnohospodárska pôda
môže byť pomerne jednoducho premenená na akúkoľvek inú funkciu. Do
úvahy treba teda brať koncept zeleného pásu (obchvatu) ako aj koncept
dunajského obtokového ramena. Obe tieto myšlienky sa spomínajú aj
v projekte KOBRA.
Implementation Lab teda zohľadňoval výsledky projektu KOBRA a prišiel s nasledovnými odporúčaniami pre
koncept funkčného využívania územia:
Page 4 –Closing remarks
Odporúčania
Koncept funkčného využitia územia
Bratislava sa nachádza na križovatke Dunajského a Alpsko-Karpatského Biokoridoru. Bývalé korytá zaniknutých
dunajských ramien v 4. kvadrante mesta sú dnes poľnohospodársky využívané a sú súčasťou oboch koridorov.
Táto oblasť by mala byť rozvíjaná vhodnejším spôsobom tak, aby viac plnila svoju ekologickú funkciu (funkciu
biokoridoru. Mal by tu byť ponechaný väčší priestor pre vodu v čase záplav a oblasť by mala byť domovom
diverzifikovanejšej flóry a fauny.
Navrhovaný smer rozvoja 4. kvadrantu počíta s tým, že potreby bývania by mali byť realizované v ostatných
kvadrantoch Bratislavy. Niektoré požiadavky na bytovú výstavbu môžu byť realizované aj v štvrtom kvadrante, ale
takáto výstavba nesmie byť na úkor zelenej identity dedín (Jarovce, Rusovce, Čunovo – pozn. prekladateľa)
nachádzajúcich sa medzi riekou Dunaj a zaniknutými Dunajskými ramenami. Práve tieto zaniknuté ramená by
mohli v čase záplav slúžiť ako záplavová (lužná) oblasť Dunaja. V dôsledku takéhoto využitia by tu nebolo miesto
pre výstavbu. Dediny na rakúskej strane by hraničili s takouto lužnou oblasťou a mohli by si tak zachovať svoj
vidiecky a zelený charakter.
V prípade, že by oblasť zaniknutých ramien bola znova sprístupnená ako záplavová oblasť Dunaja, tak by to
vyústilo do vzniku krajiny ktorá sa vyznačuje močiarmi a malými jazierkami. Oblasť by bola teda občas mokrá ale
väčšinu času dostatočne suchá na to, aby bola prístupná. Stala by sa domovom pre nové druhy vegetácie ale
takisto pre účely rekreácie predovšetkým v suchých obdobiach.
Existujúce dediny (mestské časti – pozn. prekladateľa) Jarovce Rusovce a Čunovo, ktoré sa nachádzajú medzi
zaniknutými ramenami a riekou Dunaj by mali rásť kontrolovane. Ich rozvoj smerom k Dunaju by mal byť hustejší
a mal by sa sústrediť na rozvoj nábrežia, zatiaľ čo rozvoj smerom na západ by mal zahŕňať menšiu hustotu
bývania. Takisto v Petržalke sa odporúča umiestňovať zástavbu s vysokou hustotou pozdĺž Dunaja a s nízkou
hustotou smerom na západ, k hraniciam. Zastavané územia musia byť striktne oddelené zelenými pásmi aby
došlo k prepojeniu rieky Dunaj a oblasti zaniknutých ramien. V týchto zelených pásoch môžu byť potom
umiestnené funkcie ako rekreácia, mestské poľnohospodárstvo a sady. Tieto by poskytovali Petržalke a ostatným
mestským častiam lokálnu zeleň a oblasť ako taká by si zachovala svoju zelenú identitu.
Pravý breh Dunaja by mal byť rekreačným zariadením pre všetkých obyvateľov Bratislavy. Nábrežie pred
Euroveou ale aj nábrežia v mestských častiach Petržalka, Jarovce, Rusovce a Čunovo by mali byť navzájom
prepojené vodnými autobusmi zatiaľ čo cyklistické a pešie chodníky by ich spájali na pevnine. Existujúce športové
zariadenia by mali byť posilnené a pozdĺž brehu by mohli byť umiestnené ďalšie aktivity súvisiace s vodou. Oblasť
zaniknutých ramien na západe by bola prístupná pre obyvateľov v suchých obdobiach. V tomto území by bolo
možné realizovať rekreačné zariadenia so zelenším charakterom a vytvoriť predpoklady pre cyklistickú a pešiu
dopravu. Keďže na niektorých miestach by bola diaľnica súčasťou tohto územia, mala by byť nadvihnutá aby bola
chránená pred povodňami, pešie a cyklistické chodníky by ju podchádzali. Tieto chodníky by boli napojené na
trasy pozdĺž brehu rieky a zastávky vodného autobusu.
Existujúca železnica by mala byť vylepšená tak aby zabezpečovala častejšiu dopravu do Petržalky, Jaroviec,
Rusoviec a Čunova. V blízkosti Jaroviec a vodáckeho areálu v Jaroveckom ramene by mal byť vybudovaný uzol,
ktorý by spájal vodnú a železničnú dopravu. Pozri obrazovú časť.
Koncept procesu rozvoja
Proces rozvoja 4.kvadrantu začal pred mnohými rokmi. Bolo už viacero iniciatív vstupujúcich do tohto územia.
Niektoré z týchto iniciatív boli celkom dobre postavené pre rozvíjanie v danom smere, iné iniciatívy bolo nutné
zmeniť aby mohli byť implementované do trvalo udržateľného rozvoja 4. kvadrantu.
Štyri dôležité procesy je potrebné zohľadniť a využiť ako základ pre proces implementácie :
1. Proces zmapovania v projekte KOBRA
Page 5 –Closing remarks
2. Proces, ktorý by mal prispieť k vytvoreniu siete obcí (rakúskych aj slovenských)
3. Proces, ktorý u lokálnych autorít vytvorí zmysel pre zodpovednosť za rozvoj priestoru 4. kvadrantu
4. Proces, ktorý zohľadní existujúci záujem:
a. Developerov
b. Vlastníkov pôdy
c. Obyvateľov (súčasných a potenciálnych)
d. Mestských užívateľov
e. Ekológie
5. Proces, ktorý vytvorí povedomie bezpečnosti, zdravia, efektívneho využitia energie a potreby zastavenia
klimatických zmien.
Pre budúcnosť je potrebné zlepšiť a inovovať niektoré procesy. V krátkosti uvádzame, čoho by sa mali týkať
zmeny.
Navrhnutých je 8 zmien :
1. Pridať k existujúcemu procesu plánovania systémom zhora nadol procesy, ktoré smerujú zdola nahor
a naučiť sa, ako ich realizovať.
2. Skompletizovať víziu KOBRA - plánovať aj na slovenskej strane.
3. Naplánovať prepojenia nerešpektujúce hranice.
4. Zhromaždiť a vtiahnuť do procesu všetkých zainteresovaných účastníkov. Treba vytvoriť zoznam
zainteresovaných subjektov a doplniť ho aj o tých nezvyčajných.
5. Upraviť komplexnú tvorbu plánov ( preskúmať strategický plán Bratislavy + KOBRA vízia = plán veľkej
Bratislavy (Great Bratislava area – GBA)
6. Vytvoriť systém výmeny pozemkov, ktorý umožní zodpovedným reštrukturalizovať priestor 4.
kvadrantu bez veľkého investovania do pozemkov a vytvoriť napojenie na inštitúcie pozemkového
manažmentu a investičné inštitúcie.
7. Stimulovať rozvoj uceleného ekonomického rozvojového regiónu Bratislava – Viedeň.
8. Pracovať na vinohradoch, ovocných sadoch a záhradkách ako na identite 4. kvadrantu
Pre porozumenie týchto dôležitých navrhovaných zmien je potrebné vedieť : kedy a čo urobiť a kto môže prebrať
zodpovednosť za rozhodnutia. Otázka „kto“ by však mala byť zodpovedaná lokálnymi odborníkmi a politikmi. Je
vytvorený zoznam krokov, ktoré je nutné urobiť. Každý krok by mal byť riadený prostredníctvom zodpovedného
realizárora pre tento špecifický krok. Región GBA potrebuje samostatného celkového manažéra. Táto osoba musí
byť všeobecne uznávaná a rešpektovaná v regióne. Mal by to byť sociálny projektant, územný plánovač, architekt
a manažér, niekto kto sa cíti zviazaný a zodpovedný za GBA. Táto osoba súčasne reprezentuje samotný projekt.
Aby sa dospelo k dobrému a trvalo udržateľnému rozvoju podporovaného obyvateľmi, musia byť niektoré kroky
podniknuté súčasne.
V zásade : nie je možné uskutočňovať plán bez dobrého a presvedčivého financovania či politického krytia
(podpory).
Kroky ktoré je potrebné urobiť pre realizovanie uvažovaných 8 zmien sú nasledovné:
o Vytvorenie plánu
o Spoločenská podpora
o Organizácia/operatívnosť
o Politika
o Priority
o Financovanie
Každý krok musí prejsť niekoľkými stupňami. Otázka, ktorá musí byť zodpovedaná pre každý stupeň je – kto je
zodpovedný?
Page 6 –Closing remarks
Zoznam by mal byť doplnený o časovým harmonogramom, ktorý by obsahoval priebeh konkrétnych akcií.
Krátkodobé termíny
Prvý rok, až do januára, začať s :
Príprava plánu
o Pokračovať s prieskumom GBA – štúdie priestoru so špeciálnym zameraním na vodu a zeleň.
o Preskúmať možnosti financovania (z EÚ).
o Prezentovať výsledky wokshopu „Implementačného laboratória“ politikom.
o Vytvoriť hlavnú víziu priestoru GBA a zamerať sa na 4. kvadrant.
o Ustanoviť multilaterálnu expertnú platformu / 4-8 osôb, ktorá pripomienkuje pripravovanú VÍZIU.
o Prezentovať koncept mestským poslancom.
o Zorganizovať mestskú konferenciu s ústrednou témou zapracovania odporúčaní poslancov mestského
zastupiteľstva do hlavnej VÍZIE.
o Zorganizovať autobusovú prehliadku (oblasti) pre novo zvolených poslancov po voľbách.
December 2010
o Prezentovať prostredníctvom autobusovej prehliadky rovnaký koncept rozvoja aký bol prezentovaný
starému zastupiteľstvu
o Finalizovať VÍZIU s odzrkadlením pripomienok nových poslancov a prezentovať ju novému mestskému
zastupiteľstvu.
2011 Tvorba (vytvorenie) plánu
o Spracovať cezhraničnú inventarizáciu želaného rozvoja, zdieľať VÍZIU.
o Zahájiť projekt priestoru GBA a ustanoviť lídra projektu (uznávaná osoba na slovenskej a rakúskej
strane).
o Finalizovať štúdiu GBA.
o Finalizovať štúdiu 4. kvadrantu.
o Zahájiť medzinárodnú súťaž na implementáciu VÍZIE priestoru GBA a zostaviť komisiu.
o Prezentovať koncept priestoru GBA novému mestskému zastupiteľstvu
o Vyhodnotiť iteračný proces plánovania zdola nahor
2012 Tvorba plánu a spoločenská podpora
o Usporiadať súťaž
o Slávnostné vyhodnotenie medzinárodnej súťaže
o Zverejnenie dotazníka na internete pre obyvateľov
o Vyzvať školy a občianske združenia na pripomienkovanie
o Prehodnotiť sieť (záujmy) obcí/mestských častí v 4. kvadrante
o Sfunkčniť strategickú štúdiu GBA a pretransformovať je do územného plánu GBA
o Pripraviť cezhraničné referendum pre územný plán GBA, vrátane dopravnej siete a cezhraničných
napojení.
o Zahájiť implementáciu aktualizovaného územného plánu 2007 a priestoru 4. kvadrantu
2013 Konsolidácia plánu
o Prezentovať zrevidovaný územný plán GBA.
o Pracovať ďalej na spoločenskej podpore organizovaním farmárskych veľtrhov a gastronomického
festivalu v Jarovciach.
o Zostaviť rozpočet.
o Zorganizovať medzinárodnú záhradnícku súťaž.
o Zriadiť pozemkovú banku.
o Začať s detailnejším plánovaním (paralelne s vytvorením pozemkovej banky)
o Realizovať dobrú medzinárodnú propagáciu GBA ako celku začatím každoročných GBA akcií
Page 7 –Closing remarks
o
o
o
o
High-Tech Farma ako medzinárodný príklad
Vytvoriť turisticko – rekreačný profil
Iniciovať novú tradíciu osláv zberu úrody.
Vyhodnotiť postupný plánovací proces ako celok.
Dlhodobé termíny
Po treťom roku
o
o
o
o
o
Držať sa plánu !
Udržiavať si spojenie s obyvateľmi.
Blízko spolupracovať s mestským zastupiteľstvom.
Zdokonaliť propagáciu.
Systematicky vyhodnocovať.
Snímok ponúka schematický prehľad rozvojových smerov
Snímok znázorňuje súčasnú situáciu,
Snímok ukazuje akým smerom by dediny (mestské časti) mali rásť
Page 8 –Closing remarks
Záverečné slovo
Záverečné slovo
Prvý Implementation Lab v rámci projektu CUPA, ktorý usporiadalo mesto Bratislava vyprodukoval širokú paletu
nápadov, ktoré vyžadujú celý rad aktivít a podujatí aby boli vyriešené problémy, ktorým bratislavskí plánovači
a politici čelia.
Otázka, ktorá sa natíska pri čítaní všetkých odporúčaných aktivít je, či všetky tieto aktivity sú nevyhnutné pre
dosiahnutie úspechu. Zozbierané nápady by mali byť chápané ako maximálny model, ktorý samozrejme nie je
vykonateľný v tom istom čase. Plánovacie oddelenie magistrátu mesta Bratislavy sú kapacitne limitované a takisto
sú, ako aj všade inde, limitované aj rozpočty. Takže plánovacie oddelenie by si malo stanoviť svoje priority
a podľa nich radiť politikom.
Ak sa začne s tzv. nízko visiacim ovocím, čo v tomto prípade znamená realizovať aktivity, ktoré sú pomerne
jednoduché a časovo či finančne nenáročné, umožní to plánovačom dosiahnuť pomerne rýchlo malé úspechy,
ktoré vytvoria túžbu dosiahnuť viac. Takže rada znie, že treba začať s tou najpohodlnejšou činnosťou a od nej sa
treba odraziť. Treba si zapamätať, že nič neuspeje viac ako úspech.
Druhou poznámkou je, že odporúčané aktivity by mali byť zahrnuté v každodenných činnostiach tak veľmi ako sa
len dá a ak je to možné, tak zabrániť ich vnímaniu ako nových aktivít, ktoré by mali byť vykonané dodatočne popri
bežnej pracovnej náplni.
Tretia poznámka sa týka výsledkov Implementation Lab. Tieto by mali byť známe vnímaným protivníkom tak isto
ako spojencom, odporúčané aktivity, nápady a vízie by mali byť súčasťou verejnej diskusie v čo najväčšej miere
A nakoniec, treba sledovať odporúčané aktivity a prepojiť ich s akciami, ktoré už boli úspešné. Treba sledovať
odporúčaný logický sled udalostí.
Page 9 –Closing remarks
Príloha: Zoznam účastníkov
Účastníci.
Z International Intervision Institute sa zúčastnili nasledujúce osoby:
Meno
Organizácia a funkcia
E-mail
Huibert Haccoû
Haccoû Consulting and Design BV
Doesburg (NL) & II-Institute
Managing director of the International
Institute for the Urban Environment Delft
(NL)
Former Secretary General of the IFHP The
Hague (NL)
City of Vienna (AUSTRIA)
City of Amsterdam, Department for Spatial
Planning as Landscape Architect (NL)
Policy Analyst, U.S. Environmental
Protection Agency (USA)
[email protected]
Martijn Kramer
Elsbeth van
Hylckama - Vlieg
Volkmar Pamer
Femke Haccoû
Abby Hall
Page 10 –Participants and résumé’s
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected] ;
[email protected]
[email protected]
Z magistrátu mesta Bratislavy a z partnerských miest sa zúčastnili nasledujúci odborníci z oblastí územné
plánovanie, doprava, krajinná architektúra, development, architektúra a verejná správa.
Účastníci CUPA
Meno
Organizácia a funkcia
E-mail
Eleonóra Adamcová
Oddelenie koordinácie územných
systémov, mesto Bratislava, SLOVENSKO
Slovenská technická univerzita, fakulta
architektúry, SLOVENSKO
Projektový manažér, Tina Vienna,
RAKÚSKO
Oddelenie koordinácie územných
systémov, mesto Bratislava, SLOVENSKO
Oddelenie územného plánovania, mesto
Bratislava, SLOVENSKO
Slovenská technická univerzita, ústav
manažmentu, SLOVENSKO
Zástupca riaditeľky magistrátu zodpovedný
za územné plánovanie, mesto
BRATISLAVA, SLOVENSKO
Hlavný architekt, mesto Ľvov,
UKRAJINA
Oddelenie územného plánovania, mesto
Bratislava, SLOVENSKO
Architekt,
SLOVENSKO
Vedúci oddelenia, mesto Ľvov,
UKRAJINA
Architektka, Jela s.r.o,
SLOVAKIA
Planungsgemeinschaft Ost,
RAKÚSKO
Inspector, Municipality of Krakow,
POLAND
Oddelenie územného plánovania, mesto
Bratislava, SLOVENSKO
Oddelenie územného plánovania, mesto
Bratislava, SLOVENSKO
Oddelenie územného plánovania mesto
Lublin, POĽSKO
Hlavný architekt, mesto Krakov,
POĽSKO
[email protected]
Janka Adámková
Markus Damm
Marek Dinka
Dana Drobniaková
Matej Jaššo
Vladimír Hrdý
Yuriy Kryvoruchko
Karin Lexmann
Ivan Masar
Andriy Pavliv
Jela Plencnerová
Walter Pozarek
Alicja Prokopowicz
Monika Šmiralová
Lucia Trajterová
Jadwiga
Wojciechowska
Andrzej Wyzykowski
Page 11 –Participants and résumé’s
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
Via Marek Dinka:
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
The International Intervision Institute is a product of many years of
experience in the IFHP Working Party MILU, Multifunctional and Intensive Land Use
(2000-2004) and the Interreg IIIc Operation MILUnet (2004-2007). MILUnet developed
into a network of experts dedicated to the generation, collection, exchange and transfer
of knowledge on the subject of multifunctional intensive land use as a means to realise
more sustainable urban development in Europe. The members of MILUnet were
European cities and leading European Research Institutions.
The experiences showed that urban and regional planning professionals are usually
closely involved with their own region or city and often miss an objective evaluation of
their work. All the cities involved in the MILU projects greatly appreciated the added
value of an impartial, non-competitive and professional appraisal of planning problems
and potential solutions.
After termination of the Interreg IIIc project, the initiators of MILU decided to continue
working with the theoretical framework and the format of the Implementation Lab, that
proved to be most productive for the solution of local development problems and for the
implementation of strategies focused on multifunctionality, variety, differentiation and
intensification.
III is a new initiative, aimed at a continuation of the MILU experience, and at building
further on the added value of past experiences of analysis in four continents, 20
countries, and 30 specifically analyzed urban areas.
The goal of the IIInstitute is to accelerate the development and acquisition of
knowledge and competences for sustainable area development in:
urban areas, such as city centres, neighbourhoods, industrial areas, docklands,
waterfronts, urban networks and suburbs;
rural areas, including urban/rural fringes, brownfield land, valuable cultural and
historical land.
The overall aim is to increase sustainable spatial quality. To this end we work from the
following principles:
An integrated approach - through interdisciplinary working.
Meeting social needs - by generating support and consolidating interests.
Effectiveness - by interpreting and addressing the problems of each area in its own
right.
Upgrading and renewing policies and policy measures - through comparison
and evaluation of problem definitions with best practices elsewhere.
The added value provided by III consists of:
Enhanced professional skills.
A stronger elected administration and improved relations.
Accelerated and improved processes.
Optimized outcomes.
Reduced risks.
Fresh insights and renewed working methods.
A productive return on the use of resources.
International
Intervision Institute is
an initiative of
Haccoû-Consulting &
Design BV
For more detailed information see www.iiinstitute.nl.
Nieuwstraat 7
6981 AH Doesburg
The Netherlands
T +31 (0) 313 484948
F +31 (0) 313 484936
[email protected]
Download

4. kvadrant Bratislavy - International Intervision Institute