!
!
Štúdia potenciálu
na investovanie do start-up a
spin off spoločností
!
Cassien, s.r.o.
Január 2013
Štúdia potenciálu
na investovanie do start-up
a spin off spoločností
!
!
Alexandra Mihaldová, Beáta Topoľská
Žijeme v rýchlom a dynamickom svete, kde nové technológie vznikajú každý
deň a zlepšujú nášu životnú úroveň. Častokrát práve správne načasovanie
uvedenia novej technológie, produktu alebo služby rozhodne o tom, či bude
úspešná. Porekadlo "Byť v správnom čase na správnom mieste" platí tako ako v
minulosti, tak aj dnes. Situácia na trhu však nie vždy umožnuje firmám
dosiahnuť respektíve priniesť tieto produky alebo služby v správnom čase. Práve
preto vznikli spoločnosti, ktoré zvykneme nazývať spin-off a start-up. Čo sú to
za spoločnosti? Ako tieto spoločnosti vznikajú a s akým cieľom? Kto za tým stojí
a najmä kde ich môžeme nájsť? Na tieto, ale aj ďalšie otázky sa nám pokúsi
odpovedať nasledujúci materiál.
Obsah
!
Teória Spin-off a start-up
Efektívnosť prepojenia univerzitého prostredia s praxou
1
28
Podmienky pre vznik spin-off a start-up na Žilinskej univerzite 50
Žilinský podnikateľský akcelerátor
69
Záver
84
Teória Spin-off a start-up
!
V skratke
!
Spin-off vpreklade znamená oddeliť sa, odtrhnúť sa. Spin-off sú organizačné
jednotky, firmy, ktoré vznikajú na základe odčlenenia istej činnosti alebo skupiny
ľudí z primárnej organizácie (“materského” podniku). Takouto primárnou
organizáciou môže byť aj vysoká škola. Zároveň však platí, že primárna
organizácia si zachováva spravidla dominantný vplyv na činnosť novo založenej
organizácie. Spin-off, ktoré sa vyčleňujú na vysokej škole alebo organizácii
výskumu a vývoja štátneho sektora, sa vytvárajú za účelom komercionalizácie
výsledkov výskumu a vývoja.
!
Spin-offs sa rozdeľujú podľa miesta, kde vznikli. Často sú uvádzané univerzitné
spin-off, výskumné spin-off, podnikateľské alebo korporatívne spin-off. Všetky
spin-off sa podľa miesta vzniku môžu rozdeliť do dvoch základných skupín:
• univerzitné spin-off,
• podnikateľské spin-off !
Univerzity, výskumné ústavy a SAV, na ktorých vznikajú nové technológie,
patenty a významné vedomosti, nedokážu v mnohých prípadoch tieto premeniť
na komerčne využiteľnú inováciu. Univerzitné spin-off sa považujú za nástroj
prenosu vedomostí zuniverzit, výskumných ústavov a SAV do podnikateľského
prostredia. !
Univerzitné spin-off vznikajú snahou akademických pracovníkov pokračovať vo
vlastnom výskume a komerčne tento využiť. Niekedy sa ide len o zvedavosť,
alebo ambície vedeckých a výskumných pracovníkov dokázať platnosť a
komerčnú využiteľnosť svojho výskumu. Takto založené univerzitné spin-off sa
nazývajú aj akademické spin-off. Ďalšou možnosťou univerzitných spin-off sú
tzv. študentské spin-off, založené študentami, ktorí sa spolupodieľali na výskume.
Poslednou skupinou univerzitných spin-off sú spin-off, ktoré sú založené
podnikmi. Podnikatelia alebo existujúce podniky, ktoré hľadajú nové príležitosti,
môžu použiť výsledky výskumu, ktoré vznikli na univerzite, alebo vo výskumno-
-1
vývojovej inštitúcii. Môže ísť aj ovýsledky výskumu, ktorý si podnik objednal apri
výskume spolupracoval s univerzitou, alebo výskumno-vývojovou inštitúciou.
!
Vznik podnikateľských, alebo korporatívnych spin-off môže byť vyvolaný
úmyselne manažmentom podniku, alebo manažment nemá vznik spin-off pod
kontrolou a tento vznikol nechcene. V prvom prípade manažment podniku
nemá v úmysle ďalej rozvíjať určitú myšlienku alebo vedomosti a premeniť ich
na komerčne využiteľné inovácie. Dôvodom môže byť nezhoda s víziou a
stratégiou podniku, alebo veľká technologická neistota vo vynárajúcom sa
odvetví. Podnik má však záujem udržať kontrolu nad týmito vedomosťami a
zakladá spin-off spoločnosť s vlastným kapitálovým vkladom. V druhom prípade
neschopnosť a neochota manažmentu zaoberať sa výsledkami výskumu a vývoja,
alebo zlý vzťah a nedôvera k vlastným zamestnancom môže spôsobiť odchod
zamestnanca, ktorý je nositeľom vedomostí, alebo aj celej skupiny zamestnancov
z materského podniku a založenie spin-off.
!
!
Teoreticko-metodologické východiská
!
História
!
Z historického hľadiska majú výsledky vedeckého výskumu a inovácie, ktoré sa
na základe týchto výsledkov realizujú, veľký vplyv na ekonomický rast krajiny.
Už v minulosti poukazovali poprední ekonómovia na priamy vplyv vedy,
výskumu, vývoja a inovácií na ekonomický rozvoj krajiny.
!
Jednou z najznámejších je teória inovácií rakúskeho ekonóma Josefa
Schumpetera. Schumpeter postavil inovatívneho podnikateľa do centra
ekonomického systému a považuje ho za hlavnú hybnú silu ekonomického
rozvoja. Podnikatelia zavádzajú technické inovácie v očakávaní dočasného
monopolného zisku a samotné ekonomické cykly sú spôsobované vývojom
inovácií.
!
Schumpeter zastával názor, že inovácie sa stávajú čoraz menej individuálnymi
podnikateľskými aktivitami a získavajú na význame v dôsledku štrukturálneho
(usporiadaného) plánovania. Táto teória zvýrazňuje základnú úlohu inovačného
-2
manažmentu ako základu hospodárskej politiky ekonomiky a jej rozvoja.
Schumpeterov model inovácií prisudzuje hlavnú úlohu podnikateľom, ktorí
inovujú v súčasnosti, aby mohli v budúcnosti dosahovať zisk.
!
K neskorším teóriám patrí teória trojitého, špirálového modelu (prstencovitý
helix), ktorá sleduje správanie vlády, univerzít a priemyslu a politikov
v inovačnom procese celej krajiny. Teória inovácií známa tiež ako „trojitý
špirálový model“ bola vyvinutá v roku 1996 dvojicou autorov Leydesdorff
a Etzkowitz. Vznikla s cieľom prezentovať úspešnú americkú inovačnú politiku.
V danom modeli politiky inovácií je zahrnutá vláda, univerzity a priemysel. Nie
sú to teda len partnerské podniky, priamo zahrnuté do spin-off procesu, ale aj
politici, ktorí zohrávajú významnú úlohu pri vytváraní vhodného prostredia.
!
Ďalšou významnou teóriou je teória „put forward“ (návrhov, predkladania),
ktorá nachádza a ponúka systematické riešenia na vytváranie efektívneho
inovačného procesu. Podľa nej, malé podniky sa dokážu lepšie špecializovať už
počas počiatočných fáz inovačného procesu. V neskoršom štádiu môžu veľké
podniky tieto štruktúry „absorbovať“ a implementovať tak záverečné kroky
inovácie.
!
Malé podniky môžu rozvíjať technické inovácie a ich partnerské podniky môžu
využívať komerčné výhody spojením sa s novu firmou. Flexibilita, typická pre
malé firmy môže byť veľkými podnikmi využitá pri zavádzaní inovácií v jej
počiatočných fázach, teda vtedy, keď je nevyhnutné experimentovanie ako
základ hľadania lepších riešení. V tomto kontexte možno dosiahnuť aj vyššiu
konkurencieschopnosť. V high-tech-sektoroch majú veľké firmy výhodnejšie
postavenie, pretože môžu rýchlejšie umiestniť produkt na správny trh a využiť
kritické faktory úspechu.
!
Nové inovatívne podniky nemôžu byť riadené rovnakým spôsobom, ako už
jestvujúce skupiny podnikov. Veľa veľkých firiem v high-tech priemysle musí
nájsť (a skutočne nachádza) vhodnú štruktúru riadenia inovácií. Príkladom je
Siemens - obchodný akcelerátor a Nokia - podnikateľská organizácia. Tieto
špeciálne, účelové podnikateľské subjekty poskytujú pomoc a zohrávajú dôležitú
úlohu ako poradcovia nových firiem, ktoré vznikli priamo v spoločnosti alebo
mimo nej.
-3
!
Od konca 19. storočia sú vysokoškolské vzdelávacie inštitúcie v Nemecku, USA,
vo Veľkej Británii a neskôr aj v Kanade považované za výskumné centrá,
organizácie zabezpečujúce transfer vedomostí a inovácií. Jadrom ich činnosti je
formovanie vedomostí a ich transfer, tvorba inovácií, ale aj bohatstva
(blahobytu). Hoci majú multidisciplinárny charakter, niekedy sa zdá, že sa
orientujú hlavne v prírodných vedách, medicíne, strojárenstve a ekonomických
disciplínach. Politici, byrokracia a lídri univerzít hovoria o „ekonómii
vedomostí“ alebo o „ vedomostnom spolku“. „Univerzitu charakterizujú nielen
ako tvorkyňu vedomostí, trénera mladých myslí a posla kultúry, ale tiež ako
činiteľa ekonomického rastu: „továreň vedomostí......v centre ekonómie
vedomostí“. V rozsiahlej diskusii o úlohe univerzít ako tovární vedomostí alebo
ekonomického rozvoja sa často možno stretnúť s obavami vedcov v tom zmysle „
..., že tok finančných prostriedkov na výskum podlomí nezávislosť univerzity a
postavenie výskumu bude vo vzťahu k vzdelávaniu dominantným, pričom
niektoré disciplíny budú podporované viac ako iné“. Napriek týmto obavám,
vedci zhodne konštatujú, že je rozvoj a transfer vedomostí, ako aj úloha univerzít
v urýchlení ekonomického rastu nezastupiteľná. Pre plnenie významného
postavenia univerzít v rozvoji inovácií však musí byť vytvorené vhodné
prostredie.
!
Definícia vhodného prostredia pre rozvoj inovácií sa mení od disciplíny
k disciplíne. V zásade však možno vymedziť základné požiadavky, ktoré sú pre
tvorbu vhodného prostredia spoločné a patria sem:
• účinný politický rámec,
• organizačná štruktúra, ktorá podporuje kultúru výskumu, ocenenie, vývoj
a transfer vedomostí (technológií) a integruje v sebe poskytovanie služieb
s využitím zdrojov,
• zdroje, ktoré podporujú rozvoj organizačnej štruktúry a poskytovanie
efektívnych služieb svojim tvorcom.
!
Dôležitým faktorom, ktorý umožňuje primeraný proces transferu vedomostí
a technológií, je účinný politický rámec. Ten však vyžaduje dodržiavanie určitej
úrovne zodpovednosti univerzity k fakulte, zamestnancov k študentom a externe
k verejnosti. Univerzity spravidla požadujú politický rámec, ktorý zahŕňa:
patentovú politiku, politiku autorských práv, politiku výskumných grantov
-4
a kontraktov, etiku výskumu, právo použitia zariadenia a výskumného miesta,
zabezpečenia konzultácií a doplnkových činností, riešenia konfliktu záujmov,
zachovania práv študentov. Tieto politiky by mali byť fakulte a jej
zamestnancom známe a dostupné, publikované v tlačenej a elektronickej
podobe.
!
Univerzity presadzujú vo výskume a vývoji spravidla centralizovaný systém
inovácií a odporúčajú fakultám riešiť výskumné úlohy, ktoré sú dôležité pre
univerzitu ako celok. Výsledky výskumu môžu byť publikované v univerzitnom
časopise a je žiaduce, aby sa univerzity usilovali o získanie ochranných patentov
a licencií duševného vlastníctva a o propagáciu univerzitných (fakultných)
aktivít. Niektorí odborníci však upozorňujú na nebezpečenstvo v tom zmysle,
aby sa univerzity nestali majiteľmi „pobočiek závodov“ a výskumnými
strediskami jednotlivých odvetví priemyslu. Cieľom univerzít by malo byť
budovanie vzájomného vzťahu s vybranými odvetviami priemyslu, čo by
pôsobilo ako akcelerátor rozvoja fakulty a umožnilo by šírenie výsledkov
výskumu pomocou tradičných alebo netradičných metód.
!
Na druhej strane, predstavitelia univerzít pripomínajú politikom a úradníkom,
že inovácie nie sú lineárnym procesom, ktorý prechádza od základného
výskumu, cez aplikáciu výsledkov výskumu a vývoja do hospodárskej praxe.
Inovácie sú príležitostné a nepredvídateľné, pričom základný výskum je
predpokladom všetkých foriem inovácií. Medzi výskumníkmi, ktorí delia svoju
lojálnosť na lojálnosť k univerzitným a verejným statkom na jednej strane, a na
lojálnosť k externým sponzorom a k súkromným výnosom, na strane druhej,
môže vzniknúť určité napätie.
!
Univerzity sú motormi a inkubátormi intelektuálneho, kultúrneho, sociálneho
a ekonomického rozvoja vo vlastnom regióne. Vysoké školy a univerzity
podporujú regionálny ekonomický rozvoj prostredníctvom transferu technológií,
rozvojom pracovnej sily, vytváraním výskumných parkov a podnikateľských
inkubátorov. Univerzity vidia svoj prínos pre regionálnu ekonomiku vo vytváraní
pracovných miest, v tvorbe pridanej hodnoty a vyššieho ročného príjmu.
!
Podrobnejšie štúdie o vplyve výskumu a vývoja univerzít na ekonomický rast
a zamestnanosť však akcentujú, že zreteľné efekty tohto vplyvu sa prejavia až
-5
v dlhšom časovom období. Na univerzitách sa realizuje spravidla základný
výskum, pričom trvá určitý čas, kým sa jeho poznatky a odporúčania prejavia
v rastúcej produktivite priemyslu alebo iného odvetvia.
!
Napriek týmto obmedzeniam a prekážkam, sa mnoho odborníkov pokúša
vyjadriť a odmerať vplyv výskumu a vývoja univerzity na ekonomický rozvoj.
Výsledky vplyvu výskumu a vývoja ako jedného celku sú spochybniteľné
a problematické, preto je užitočnejšie hodnotiť prínosy výskumu a vývoja
samostatne podľa jednotlivých oblastí alebo odborov.
!
Dôležitosť vedomostí v ekonomickom rozvoji a pri dosahovaní vysokej úrovne
produktivity je čoraz viac zdôrazňovaná vládou, akademickou pôdou, ale
aj súkromným sektorom na celom svete. Vyššia miera tvorby poznatkov a
vedomostí, rozširovanie a prijímanie nových technológií ekonomikou sa stáva
globálnym úsilím. Narastá presvedčenie, že univerzity môžu zohrať významnú
úlohu pri podpore technického pokroku, a to nielen prostredníctvom tradičných
mechanizmov, ako je rozvoj vedomostí a vzdelávanie pracovnej sily, ale aj
aktívnym zapájaním sa do komercializácie svojich činností. Veľká pozornosť sa
pritom venuje kvantite a kvalite partnerstva medzi univerzitou a priemyslom.
Silné spojenie a väzby medzi univerzitou a priemyslom by umožňovali transfer
technológií z výskumných laboratórií do podnikateľskej sféry a tým aj na
komerčné trhy.
!
Metódy a formy šírenia výsledkov výskumu univerzít sú rôznorodé. Duševné
vlastníctvo, ktoré vzniká prostredníctvom univerzitného výskumu sa môže
prenášať vo forme vedomostí do ekonomiky buď ako verejný statok
(prostredníctvom publikácií) alebo prostredníctvom spoločného výskumu
s podnikmi ako súkromný statok. Univerzity odhaľujú svoje duševné vlastníctvo
prostredníctvom procesu jeho komercionalizácie (hľadajú ochranu duševného
vlastníctva, a ak je to potrebné, aj jeho ďalší rozvoj). Výskum je následne
prenášaný na trh prostredníctvom licencovania technológií existujúcej firme,
alebo vytváraním spin-off firiem s cieľom ďalšieho rozvoja a komercializácie
nových technológií.
!
Ako už bolo spomenuté, väčšina poznatkov „vyprodukovaných“ výskumom sa
zverejňuje prostredníctvom typicky akademických prostriedkov, z ktorých -6
najprístupnejšou formou transferu vedomostí a poznatkov sú publikácie (verejné
statky). Mnoho štúdií o transfere vedomostí a technológií argumentuje, že
technológie sú transferované omnoho efektívnejšie pomocou ľudí v porovnaní
s ich transferom cez publikácie z výskumu. Jedným z veľkých efektov, ktorý
univerzity pre ekonomiky „produkujú“, sú jej absolventi. Prostredníctvom nich
sú vedomosti a technológie efektívne transferované z univerzít do hospodárskej
praxe.
!
Ďalšou formou transferu je univerzitno–podnikový výskum, ktorý vedie
k prepojeniu teórie a praxe a súčasne umožňuje podnikom získavať pracovníkov
z radov študentov, ktorí boli vzdelávaní priamo pre danú technológiu.
!
Vývoj v mnohých krajinách potvrdzuje, že vzdelávanie vo vede a technológii je
základom ekonomického rastu a konkurencieschopnosti. Univerzitný výskum je
pritom dôležitý najmä pre vzdelávanie v druhom a treťom stupni
vysokoškolského štúdia, čo potvrdzujú aj skúsenosti zo Slovenska. Formy a spôsoby komercionalizácie (transferu) výsledkov vedy a výskumu sú
rôzne.
!
Význam výskumu a vývoja, ktorý je prínosom pre ekonomiku a spoločnosť
narastá nielen vďaka tradičným mechanizmom ako rast kvality vedomostí,
vzdelávanie výskumníkov a kvalifikovanej pracovnej sily, ale tiež následným
transferom duševného vlastníctva a inovácií do produktov alebo procesov, ktoré
sú realizované na trhu.
!
Prvým krokom ku komercionalizácii univerzitného výskumu je odhalenie
inovácií a rozhodnutie ako chrániť toto duševné vlastníctvo. Politika duševného
vlastníctva však nie je na univerzitách jednotná. Posledným krokom
v komercionalizácii univerzitného výskumu je získanie licencie na novú
technológiu, ako formy ochrany duševného vlastníctva. V začínajúcich alebo
v existujúcich firmách sa však úspešne uplatní iba niekoľko inovácií, čo je
dôležité mať na pamäti najmä v prípade univerzít a ich snahy
o komercionalizáciu svojich výsledkov.
!
!
!
-7
Komercializácia formou založenia firmy
!
Čoraz viac zamestnancov a študentov univerzít sa snaží o uplatnenie svojich
výsledkov výskumu na trhu aj formou založenia novej spoločnosti. Táto forma je
stále viac uprednostňovaná oproti tradičnému spôsobu predaja licencie na novú
technológiu už existujúcej firme. Jednou z možností je založenie Kancelárie pre
spoluprácu s priemyslom, ktorej zamestnanci by mali pomáhať pri
komercionalizácii a zabezpečovať najmä tieto činnosti:
• identifikácia možností komercionalizácie - prostredníctvom prvého stretnutia,
zamestnanci Kancelárie pre spoluprácu priemyslom sa dozvedia o
podnikateľskom zámere a diskutujú o rôznych možnostiach jeho realizácie.
Kancelária pre spoluprácu s priemyslom predkladá a diskutuje o pripojenom
kontrolnom liste otázok pre založenie novej spoločnosti,
• analýza podnikateľskej príležitosti - nasleduje dohoda o vzájomnej spolupráci,
Kancelária pre styk s priemyslom bude spolupracovať s výskumníkom, aby
spoznala pozadie výskumu a mohla identifikovať jeho využiteľnosť na
príslušných trhoch. Pripraví sa Listina podnikateľskej (obchodnej) príležitosti,
ktorá obsahuje na 1-2 stranách opis: možností (ako tieto výrobky dokážu byť
ziskové); technológiu, postavenie duševného vlastníctva; výrobky / služby
vznikajúce z novej technológie; trhy; proces komercionalizácie; a ďalšie kroky,
• príprava plánu komercionalizácie - stručný dokument, prečo je vhodné založiť
novú spoločnosť, ako by mohli byť rozdelené vlastnícke práva, aká bude jej
právna forma; postavenie spoločnosti, financovanie, príprava podnikateľského
zámeru (plánu) a manažment spoločnosti,
• rokovanie s univerzitou – Kancelária pre spoluprácu s priemyslom môže
pomôcť výskumníkom pri rozhodovaní o nasledovných otázkach: ako
poskytnúť časť z výnosu z komercializácie všetkým zainteresovaným stranám
(študenti, fakulta, univerzita). Univerzita môže mať záujem o duševné
vlastníctvo a to na základe jej politiky alebo predchádzajúceho financovania.
Všetky náležitosti je potrebné objasniť a doložiť v zmluve (štruktúra vzťahov s
univerzitou, postavenie univerzity v spoločnosti, či chce spoločnosť začať
počiatočné činnosti pokiaľ je súčasťou univerzity, technologický transfer do
spoločnosti atď.),
• príprava podnikateľského zámeru - jeho vypracovanie je podmienkou na
založenie spoločnosti a rovnako na získanie licencie. Kancelária pre
spoluprácu s priemyslom môže pri jeho vypracovaní pomáhať. V
-8
podnikateľskom zámere sú rozpracované ľudské a finančné zdroje, potrebné
na produkciu výrobkov, ktoré by mali byť umiestnené na trh, aby uspokojovali
potreby a vytvárali zisk, ktorý dovolí firme prežiť a rozrastať sa. Táto listina je
vlastne rozpracovaná Listina o podnikateľskej príležitosti, ale je viac
detailnejšia najmä vo finančnej oblasti a investíciách. Podnikateľský zámer
zahŕňa sériu čiastkových plánov týkajúcich sa vývoja výrobku, umiestnenia na
trhu, jeho predaja a marketingu, investícií, strategického obchodného
partnera atď. Zámer je pripravovaný jednotlivcami, ktorí budú riadiť
spoločnosť. Kancelária pre spoluprácu s priemyslom môže návrh
podnikateľského zámeru pripomienkovať,
• „spustenie“ aktivít spoločnosti - ako sa budú aktivity spoločnosti rozrastať,
zainteresovanosť Kancelárie pre spoluprácu s priemyslom sa bude postupne
znižovať. Čím skôr bude mať spoločnosť svojich vlastných zamestnancov a
poradcov, tým lepšie obstojí na trhu. Kancelária pre spoluprácu s priemyslom
môže na základe zmluvy monitorovať činnosť spoločnosti a naďalej jej
poskytovať odbornú pomoc
!
Pri komercializácii vedomostí vzniká otázka, či je efektívnejšia komercializácia
prostredníctvom existujúcej, už založenej firmy, alebo založením novej „startup“ firmy. Výhody a nevýhody týchto dvoch podôb komercionalizácie možno
zjednodušene ukázať v nasledujúcej tabuľke, v ktorej sa porovnania založenej
a start-up firmy opierajú o štyri vybrané charakteristiky:
Charakteristika Založená firma
Start-up firma
Adaptabilita
Najjednoduchšie príjme nové technológie,
Čerpá výhodu z časového obdobia medzi
ktoré úzko súvisia s marketingovými plánmi rozhodnutím a realizáciou technológie od
a produkciou firmy.
raného vývojového štádia až po vstup na trh.
Flexibilita
Často má pevne stanovené štandardné
procedúry a nie je odborníkom v rozvoji
technológií a ich prispôsobení danému
účelu od raného štádia ako je to potrebné.
Zameranie
Vývoj technológie od raného štádia môže
Spin-off firmy sa môžu sústrediť na rozvoj
byť sťažený zameraním firmy na príjmy
jednej technológie a koncentrovať svoje úsilie
plynúce z existujúceho sortimentu výrobkov. na jej zavedenie na trh.
Vzájomný
vzťah
Založené spoločnosti, ktoré majú licencie
na technológie, sú často situované ako
vzdialené od univerzity. Veľké vzdialenosti
komplikujú transfer a podporu nových
technológií ich tvorcami (vynálezcami).
Využívanie nových technológií si vyžaduje
flexibilitu a schopnosť rýchle meniť
orientáciu. Úspešným krokom môže byť
založenie malej start-up firmy.
Spin-off firmy sú často formované na dohode,
že vynálezca bude pokračovať, aby sa stal
technologickou špičkou a pokračoval vo
výskume a vývoji.
Výhody a nevýhody komercionalizácie v existujúcej a novej firme
-9
!
Z tabuľky a porovnania výhod a nevýhod existujúcej a start-up firmy vidieť, že
aj jedna aj druhá forma komercionalizácie majú svoje pozitíva a negatíva.
Rozhodnutie bude závisieť od konkrétnych podmienok, v ktorých sa
komercionalizujú výsledky vedy a výskumu. Bez ohľadu na už uvedené,
jednoznačnejšie a pozitívne vyznieva rozhodnutie v prospech start-up firmy,
ktorá je pružnejšia, má schopnosť rýchlejšie sa prispôsobiť zmeneným
podmienkam na trhu a najmä vytvára predpoklady pre pokračovanie vo
výskume a vývoji.
!
Spin - off firmy – jedna z možností vedecko-technologického
transferu
Literatúra zaoberajúca sa touto problematikou poskytuje množstvo definícií,
pričom každá sa zameriava na inú stránku tohto javu. Nie je možné poskytnúť
konečnú a úplnú definíciu, ale len určitú predstavu, čo si môžeme pod spin-off
predstaviť. Pri našom skúmaní sme vylúčili definície týkajúce sa čisto finančného
aspektu a tie, ktoré neuvažujú o akejkoľvek podpore materskej organizácie. Pre
naše potreby sa definuje spin-off firma ako „spoločnosť založená
zamestnancom, alebo skupinou zamestnancov, ktorí zanechajú pôvodnú
organizáciu na účel založenia právne a technicky samostatnej jednotky“. Je
podporovaná materskou organizáciou prinajmenšom v štartovacej fáze.
!
Z uvedeného vyplýva, že je veľmi obťažné nájsť jednoznačnú definíciu spin-off.
Možno sa ale zhodnúť na tom, že termín spin-off sa neobmedzuje len na firmy
vznikajúce v prostredí podnikateľských firiem. Termín sa používa aj na firmy
vznikajúce pri univerzitných výskumných inštitútoch, samotných univerzitách,
ako aj v procese privatizácie verejného sektora. Metóda spin-off je veľmi účinnou metódou používanou na oddelenie rôzne
pôsobiacich produkčných jednotiek od veľkých podnikov a vytvorenie menších
jednotiek. Veľký počet veľkých spoločností a podnikov výrobného alebo
nevýrobného charakteru používa túto metódu ako reálny a účinný spôsob
založenia niekoľkých relatívne menších autonómnych podnikov, ktoré majú
ekonomické prepojenie a kontakty s pôvodnou materskou spoločnosťou.
!
Autor
Zameranie definície
Odklon od uvedenej definície
-10
EBN European Business Network
Nezávislá a nová organizácia Nízky
Ito Rozdelenie spoločnosti bez inovačného
kontextu Veľký
Arcaini-Arrighetti Vivarelli Bottom-up spin-off bez podpory
materskej spoločnosti Stredný Lindholm Bottom-up spin-off s podporou
materskej spoločnosti Nízky
Steward-Walsh Spin-off bez kapitálovej účasti materskej Stredný spoločnosti Definície spin-off uvádzané v literatúre
!
Dôvody rozdelenia môžu byť nasledujúce:
• ekonomické - samostatné nezávislé podniky môžu flexibilnejšie reagovať na
požiadavky trhu,
• organizačné - niekoľko nezávislých podnikov môže vytvoriť jednoduchšiu
a flexibilnejšiu organizáciu,
• marketingové - samostatné nezávislé podniky môžu existovať v rozličných
štátoch a krajinách.
!
V podmienkach Slovenskej republiky je možné metódu spin-off zjednodušene
definovať ako:
• vyčleňovanie malých a stredných podnikov z veľkých štátnych alebo
privatizovaných podnikov, pričom predmetom vyčlenenia sú nestrategické
činnosti priamo alebo nepriamo súvisiace s nosnými aktivitami podniku,
• strategické riadenie ľudských zdrojov, t. j. riešenie otázok zamestnanosti, či už
akútnej, neplánovanej prezamestnanosti alebo plánovaných, očakávaných
adaptácií podniku na novovznikajúcu situáciu, napr. nadstav zamestnancov
v súvislosti so zavádzaním nových technológií.
!
O spin-off organizácie ide, pokiaľ sú súčasne splnené tri podmienky:
• prebieha v rámci existujúcej organizácie, vo všeobecnosti nazývanej ako
„materská organizácia“,
• zahŕňa jedného alebo niekoľkých jednotlivcov bez ohľadu na ich postavenie
a funkciu v materskej organizácii,
• títo jednotlivci opúšťajú materskú organizáciu, aby vytvorili novú.
!
Prínosy z transferu vedecko-výskumných výsledkov
-11
Využitie metódy spin-off je prínosom tak pre materský podnik ako aj pre
novovytvorený podnikateľský subjekt. Vybratie prevádzky, resp. prevádzok, ktoré
nie sú zaujímavé pre hlavný predmet podnikania, odľahčí vedenie materského
podniku od ich riadenia a umožní sústrediť sa na riadenie svojich nosných
aktivít. Pozornosť materského podniku nie je rozptýlená na zabezpečenie
množstva drobných činností súvisiacich s riadením vyčlenených prevádzok.
Dôležitý je aj ekonomický prínos uplatnenia metódy spin-off. Novovytvorený
podnik je schopný dané činnosti vykonávať oveľa efektívnejšie (s nižšími
nákladmi). Ako každý podnikateľský subjekt, má záujem dosahovať zisk. Hľadá
možnosti znižovania nákladov a možnosti zlepšenia v rôznych oblastiach. Zmení
sa prístup zamestnancov k práci. Kým pred vyčlenením bola ich činnosť len
jednou z množstva aktivít, ktoré sa vykonávajú vo veľkom podniku, po vzniku
samostatného podniku sa stala jeho hlavným predmetom podnikania.
Zamestnanci prekonávajú stereotyp a sami predkladajú nové nápady, majú väčší
záujem o podnik a podnik o nich. Materská spoločnosť po vyčlenení získa
podstatne lepší prehľad o svojich aktivitách, sprehľadní sa jej organizačná
štruktúra. Získa lepší prehľad o jednotlivých zložkách nákladov na vyčlenenú
prevádzku, ktoré predtým ani nepoznala a vykazovala ich ako súčasť
celopodnikových nákladov. Spolupráca materského a novovzniknutého podniku
vychádza zo vzájomného poznania sa a vyznačuje sa väčšou dôverou.
!
Metóda spin-off sa chápe ako dôležitý prvok strategického riadenia podnikov,
významný faktor rozvoja malého a stredného podnikania a tiež postprivatizačnej
reštrukturalizácie podnikov (v podmienkach tranzitívnych ekonomík).
Novovytvárané malé a stredné podniky absorbujú zamestnancov veľkých
transformujúcich sa podnikov a podieľajú sa tak na udržaní zamestnanosti.
!
Vo všeobecnosti môžeme medzi hlavné subjekty profitujúce z vedeckotechnického transferu prostredníctvom spin-off organizácií zaradiť:
• členovia fakúlt , doktorandi, docenti a profesori a ostatní vedeckí pracovníci,
• univerzity - úžitok spočíva hlavne v skvalitnenej výučbe, ktorá je obohatená o
praktické aspekty výsledkov vedeckovýskumnej práce, profesionalizácii
výskumných programov, (potenciálne vyšších) príjmoch a výnosoch, ktoré je
možné využiť na financovanie ďalšieho výskumu, financovanie investičných
výdavkov atď.,
-12
• región (samospráva) – spočíva v rozšírení a akcelerácii ekonomickej činnosti,
zahŕňajúcej zvýšenú tvorbu pracovných miest nielen v univerzitných
laboratóriách a výskumných centrách ale predovšetkým v novovytvorených
spin-off firmách zabezpečujúcich transfer a komercializáciu výsledkov
vedeckovýskumnej práce univerzít. Tým dochádza k zvyšovaniu
ekonomického a spoločenského postavenia regiónu v rámci celého štátu,
• miestne, štátne a medzinárodné firmy, ktoré aplikujú výsledky
vedeckovýskumnej práce do výrobného procesu s cieľéom výroby nových
produktov, rozšírenia servisných služieb, prípadne nových manažérskych
metód do riadenia firiem. !
Stimuly vedúce k vzniku spin-off
Z teoretického, ale aj praktického hľadiska je dôležitá otázka, čo stimuluje
proces vzniku spin-off firiem a ktoré faktory najväčšou mierou ovplyvňujú vznik
firiem typu spin-off. Vo všeobecnosti možno skupiny faktorov, ktoré podľa našich
poznatkov najväčšou mierou ovplyvňujú proces rozhodnutia o vyčlenení časti
činností pôvodnej firmy rozdeliť na faktory spoločenské, priemyselné alebo
štrukturálne, obchodné faktory a faktory individuálneho a skupinového
významu.
!
Spoločenské faktory sú:
• protimonopolná a protikartelová legislatíva núti pôvodné organizácie rozdeliť
sa na menšie, nezávislé jednotky,
• sociálna zodpovednosť firiem, napr. vysoké náklady na sociálne zabezpečenie
vo Švédsku zapríčiňujú, že pôvodná organizácia podporuje vznik spin-off
firiem, s príbuznými alebo nie príbuznými činnosťami, so zímerom redukcie
vlastných výdavkov na pracovníkov. !
Priemyselné faktory tvoria:
• výsledky výskumu - prinášajú nové príležitosti v rámci odvetvia a umožňujú
skôr prekonať prekážky vstupu do odvetvia,
• rast - odvetvie je rastúce vtedy, keď je možné ľahko do tohto odvetvia vstúpiť.
Spin-off podnikatelia budujú nové firmy založené na:
• podnikateľskej myšlienke pôvodnej firmy,
• marketingovej koncepcii pôvodnej firmy,
• produktovej koncepcii pôvodnej firmy,
-13
• výrobnom procese pôvodnej firmy,
• spôsobe distribúcie pôvodnej firmy.
• Odvetvie služieb. Produktom v službách je vedomosť (znalosť) a firmy sú
budované hlavne na osobných vzťahoch. Spin-off podnikateľ z pôvodnej
firmy, odnáša so sebou zákazníkov, odberateľov ale aj vedomostí. !
Obchodné faktory tvoria:
• koncentrácia v odvetví - „prebytočné“ obchodné oblasti sú potenciálom pre
vznik spin-off firiem,
• rozvoj obchodnej činnosti - pri pokuse vytvoriť priaznivé prostredie pre nové
obchodné podnikanie, nechá manažment odčleniť spin-off firmu od pôvodnej
organizácie,
• uvedenie na trh cenných papierov - časti firiem sa uvádzajú na trh cenných
papierov s cieľom zvýšenia svojich kapitálových aktív. Individuálne a skupinové faktory
Inovatívne a podnikateľsky založení pracovníci sa odčlenia, vybudujú novú
firmu založenú na jednom alebo viacerých nasledujúcich faktoroch, pričom
vzniká inovácia:
• produktu,
• výrobného procesu,
• distribúcie,
• trhu,
• podnikateľského plánu,
• technologická,
• netechnologická.
!
!
Materské organizácie - ich úlohy a postoje
!
Ako už bolo uvedené, pôvodnými organizáciami môžu byť firmy, univerzity a
inštitúcie. Ich veľkosť môže variovať od malej po veľkú.
!
Pojmom "inkubačná firma" alebo "inkubátor" sa spravidla označujú všetky
organizácie, ktoré sú pôvodcami spin-off firiem. Zvyknú sa označovať aj ako
"materská firma". Tento výraz je výstižnejší, nakoľko väčšina spin-off firiem
-14
operuje mimo materskej organizácie, bez jej výraznej podpory. Dôležité však je,
aby materská firma zohrala svoju úlohu hlavne pri odčleňovaní a zriadení spinoff firmy.
!
Mnoho spin-off firiem vzniká od organizácií, ktoré nemajú cieľ tieto firmy
zakladať. Takéto organizácie môžeme označiť ako materské firmy. Úlohu
materskej firmy zohráva vtedy, keď zamestnanec, alebo skupina zamestnancov
pracujúca v organizácii začne uvažovať o založení spin-off firmy. Následne
môže manažment organizácie rozhodnúť, že vo vzťahu k vznikajúcej firme
zohrá úlohu inkubátora.
!
Pôvodná organizácia má úlohu inkubátora v prípade, ak je jej poslaním vytvárať
spin-off firmy, napr. vedecko-technologické parky. Organizácia plní úlohu
inkubátora, ak popri svojom hlavnom poslaní definuje cieľ podporovať
vytváranie nových firiem cez spin-off, alebo ak manažment rozhodne o podpore
spin-off plánov zamestnancov.
!
Počas odčlenenia a založenia novej firmy môže pôvodná organizácia zaujať
niekoľko postojov:
• podporné a pomocné správanie,
• pozitívne, ale len pozorovateľské správanie,
• neutrálne pozorovateľské správanie,
• negatívne pozorovateľské správanie,
• zabraňujúce správanie a blokovanie.
!
Správanie pôvodnej organizácie v rozličných situáciách, v čase keď dochádza ku
vzniku spin-off firmy, môže byť ovplyvnené tým, či:
• sú obchodné aktivity v pôvodnej organizácii v období rastu,
• sú obchodné aktivity pôvodnej organizácie na vrchole a hľadajú sa ďalšie
možnosti v obchodných aktivitách pôvodnej organizácie dochádza k zvratu
prípadne ku kríze,
• obchodné aktivity pôvodnej organizácie smerujú k novým možnostiam.
!
!
!
!
-15
Spin-off proces - proces vyčleňenia novej firmy
!
Samotný spin-off proces spočíva v odčleňovaní sa novej firmy z pôvodnej,
pričom nová využíva poznatky pôvodnej. Ako východisko pre objasnenie spinoff procesu je potrebné priblížiť proces, resp. životný cyklus týchto firiem.
Existujúce spin-off firmy je možné podľa veľkosti rozčleniť do troch kategórií:
• malé (0-99 zamestnancov),
• stredné (100 - 499 zamestnancov),
• veľké (500+ zamestnancov).
!
Samotný proces vzniku spin-off firiem z už existujúcich firiem je nazývaný spinoff-proces. Môže dôjsť k nasledujúcim možnostiam:
• veľká firma sa odčlení od veľkej firmy,
• stredná firma sa odčlení od veľkej firmy,
• stredná firma sa odčlení od strednej firmy,
• malá firma sa odčlení od veľkej firmy,
• malá firma sa odčlení od strednej firmy,
• malá firma sa odčlení od malej firmy.
!
Ďalším zdrojom nových, nezačlenených do tohto modelu, sú spin-off firmy
univerzít a výskumných centier. Zaujímavé sú aj medzinárodné rozdiely týkajúce
sa pôvodu spin-off firiem. Napr. vo Švédsku pochádza najviac a rýchlo rastúcich
hi-tech spin-off firiem zo stredných a veľkých firiem, zatiaľ čo v USA z malých
firiem. !
Z mnohých definícií podnikateľských spin-off firiem, uvádzaných v literatúre,
môžeme považovať jednu ako príklad a základ ďalšej analýzy "Ak podnikateľ
opustí pôvodnú organizáciu a založí si samostatnú firmu".
!
Na to, aby boli splnené požiadavky kladené na spin-off firmu, musí sa
zabezpečiť transfer určitých duševných práv, prípadne vedomostí z pôvodnej
organizácie do novej firmy. Kvôli značnej zjednodušenosti uvedenej definície je
potrebné jej komplexnosť doplniť nasledujúco: "Ak jeden alebo skupina
jednotlivcov zanechá organizáciu (ukončí v nej pracovný pomer) s cieľom
zriadenia novej firmy, založenej na prvkoch pôvodnej firmy. Pôvodná
organizácia pritom v novej firme nemá dominantný vplyv".
-16
!
Z tejto definície vyplýva, že pri založení podnikateľskej spin-off firmy pracovníci
pôvodnej organizácie ukončia pracovný pomer, aby mohli založiť firmu novú,
postavenú na základe výsledkov dosiahnutých počas pôsobenia v pôvodnej
organizácii. Podnikateľská spin-off firma nemôže byť vnútornou organizačnou
jednotkou pôvodnej organizácie. Z toho dôvodu by mala mať vypracovaný
podnikateľský zámer alebo plán. !
Z definície podnikateľskej spin-off, je možné identifikovať niekoľko kľúčových
fáz, vyjadrujúcich spin-off proces:
1. identifikácia podnikateľskej príležitosti,
2. myšlienka využiť túto príležitosť,
3. myšlienka uskutočniť to založením samostatnej firmy,
4. prieskum možností vzniku novej firmy,
5. rozhodnutie o zriadení novej firmy,
6. vznik novej firmy (spin-off),
7. zanechanie pôvodného zamestnania.
!
Vznik novej firmy môže predchádzať ukončenie pracovného pomeru v
pôvodnej firme.
!
Typy spin-off organizácií
Na základe uskutočnených výskumov tejto problematiky boli identifikované tri
typy spin-off organizácií:
• holdingy: vo všeobecnosti existujú ako v obchodnom registri nezapísané joinventures medzi niekoľkými organizáciami. Vznikajú s cieľom zabezpečenia
výskumu, pričom môžu, ale aj nemusia mať zamestnanú trvalú
administratívnu silu, • spoločnosti technologického transferu: vznikajú so zámerom
komercionalizácie vedeckovýskumných výsledkov, prostredníctvom
komunikácie s praxou, zabezpečovaním vzdelávania a konzultáciami.
Vedecko-technologický transfer uskutočňujú aj na základe zmluvného
výskumu. Ich know-how a duševné vlastníctvo je pritom formálne chránené
patentmi alebo licenciami.
• priame výskumné spin-off organizácie: sú organizácie, ktoré sú založené so
zámerom komercializácie duševného vlastníctva mimo výskumnej organizácie.
-17
!
Výsledky vedecko-výskumnej práce sú rovnako chránené patentmi a
licenciami. Ich účelom je získať finančné prostriedky na realizáciu ďalšieho
výskumu pôvodnej organizácie. Zamestnanci pôvodnej organizácie pracujú v
novej firme buď na plný, alebo čiastočný pracovný úväzok.
Typológiu spin-off firiem je potrebné definovať s cieľom popisu rozdielnych
foriem tohto fenoménu. Organizácia, z ktorej vzniká spin-off-firma, je
všeobecne nazývaná inkubátor. Toto označenie je adekvátne hlavne pri
organizáciách, ktorých hlavnou úlohou je vytváranie spin-off-firmy, napr.
vedecko-technologický park.
!
Veľa spin-off ale vzniká aj pri iných typoch organizácií, ktoré nie sú založené
kvôli ich vytváraniu. Tieto organizácie sa nazývajú aj ako materské organizácie.
Tieto existujúce rozdiely si vyžadujú definovať a klasifikovať novovznikajúce
spin-off firmy podľa viacerých kritérií a to podľa:
• typu organizácie, z ktorej pochádza spin-off,
• typu "sily" poháňajúcej spin-off,
• vzťahov spin-off k činnosti pôvodnej firmy.
!
Ďalšie členenie spin-off organizácií je nasledujúce:
• reaktívne spin-off - vyčlenenia reagujúce na nové podmienky (Reactive spinoffs)
• konverzné spin-off (Conversion spin-off) aú definované ako spin-off aktivita
zameraná na riadenie špecifických sociálnych plánov, alebo na očakávanie
prípadov možnej prezamestnanosti, finančne podporujúca zamestnancov,
aby odišli a založili individuálne projekty. Manažment musí preukázať
ochotu spolupodieľať sa na znovuvytvorení, mimo spoločnosti, niektorých
pracovných miest, ktoré zanikli ako súčasť sociálnych plánov.
• ochranné spin-off (Safeguard spin-off) sú zamerané na zachovanie
oceňovaného know-how, keď manažment umožní zachovanie tohto
podniku alebo presun jeho častí. Keď sa spoločnosť snaží sústrediť sa na
svoje kľúčové činnosti, musí sa rozhodnúť, či sa zbaví oddelení alebo
prevádzok, ktoré sú nestrategické, ale napriek tomu funkčné
a konkurencieschopné. Takýto podnik sa pokúsi presunúť tieto činnosti do
nezávislých podnikov, vytvorených všetkými alebo niektorými z jeho
-18
súčasných zamestnancov pracujúcich v týchto oddeleniach alebo
prevádzkach, a tak zachrániť už zrealizované investície,
• proaktívne spin-off - vyčlenenia predpokladajúce nové podmienky (Proactive
spin-offs)
• strategické spin-off (Strategic spin-off) sú definované ako spin-off aktivita
zameraná na podporu externého rastu činností alebo produktov,
v priamom vzťahu k podniku. Napr. môže to byť situácia, v ktorej bude
mať podnik priamy technologický alebo komerčný strategický záujem
vytvoriť špecializovaný, flexibilný a inovačný podnik, ktorý obsadí miesto
na trhu, ktoré je príliš malé pre materský podnik. Bude tu teda silná väzba
medzi týmito dvoma podnikmi, s možnosťou, že materský podnik bude
vlastniť veľký podiel na kapitáli nového podniku,
• ofenzívne spin-off (Offensive spin-off) je zamerané na podporu vytvárania
inovačných podnikov zorganizovaných do siete prostredníctvom vývoja
nových produktov alebo nových sietí. V tomto prípade sa spin-off podniky
budú samy organizovať do skupín navzájom prepojených podnikov. Je to
typický prípad nezávislých, ale podporných organizácií, ktoré sú si
navzájom satelitmi. Môžu reagovať rýchlo a účinne na nových trhoch, bez
toho, aby ohrozili svoju ziskovosť.
!
V súčasnosti odborná literatúra najčastejšie uvádza tieto základné typy spin-off:
• corporate spin-off ,
• research-based spin-off ,
• university spin-off.
!
Podnikové spin-offs (Corporate spin-off)
Pri definovaní tohto typu vychádzame zo správy Európskej únie o vplyve
corporate spin-off na konkurencieschopnosť a zamestnanosť v EÚ. Corporate
spin-off je rozdelenie existujúcej spoločnosti do dvoch, zvyčajne jednej väčšej materskej spoločnosti a menšej, nazývanej „spin-off“. Možno rozlíšiť dva typy
corporate spin-off:
restructuring-driven spin-offs (spin-off vyvolané reštrukturalizáciou). Vznikajú
z reštrukturalizačných aktivít veľkých spoločností, sú teda iniciované materskou
spoločnosťou. Vyskytujú sa najmä vtedy, keď sa materská spoločnosť rozhodne
odpredať podnik, pretože už nezodpovedá jej pôvodnej stratégii a /alebo/,
-19
pretože sa materská spoločnosť snaží vyhnúť nákladnému prepúšťaniu
a sociálnym programom.
entrepreneurial spin-offs (podnikateľské spin-off) sú vytvorené, keď
prevádzkovateľ (majiteľ) vyčlenenej spoločnosti (spin-off) vytvorí novú spoločnosť
založenú na rozhodujúcom know-how získanom počas jeho predchádzajúceho
profesionálneho života, aby využil nevyužitý potenciál.
!
Corporate spin-offs hrajú dôležitú úlohu v niekoľkých oblastiach:
• úloha pri tvorbe nových podnikov: corporate spin-offs hrajú dôležitú úlohu pri
vytváraní nových podnikov. Odhady expertov v mnohých európskych
krajinách hovoria, že predstavujú v priemere 12,9 % všetkých
novovytvorených podnikov,
• rast pracovných miest: Francúzske štúdie zdôrazňujú vyhliadky zdravého rastu
corporate spin-offs (aspoň 8 % čo sa týka zamestnanosti, vyššie čo sa týka rastu
aktív) v kombinácii s veľmi nízkou mierou úpadku, približne 15 %. Britské a
švédske výskumy to potvrdzujú. Corporate spin-offs vykazujú nadpriemerný
rast a nízku mieru úpadku, čo vytvára pozitívne efekty tvorby priamej
zamestnanosti. Vplyv presunu pracovných miest sa zdá byť zanedbateľný,
• inovácie: Pozorovania zo švédskej štúdie naznačujú, že corporate spin-offs
produkujú vyšší počet inovácií ako podniky založené na nových technológiách
(tzv. New Technology-Based Firms). Corporate spin-offs sú naopak dôležitým
činiteľom vzniku takýchto podnikov (NTBF). Corporate spin-offs tak
predstavujú kľúčovú hnaciu silu pri vytváraní technologicky konkurenčného
prostredia,
• podnikateľské prostredie: Štúdia odhalila, že corporate spin-offs sú dôležité pri
uvoľňovaní podnikateľského potenciálu vytváraním nových, dynamických
podnikateľských subjektov, ale aj vytváraním štíhlejších,
konkurencieschopných a viac matersky zameraných podnikov,
• dlhodobý potenciál rastu: Za predpokladu, že corporate spin-offs sú
kombináciou rastu s vysokým obratom a významne nižšou mierou úpadku, sú
tiež hnacími a - na úrovni podnikov - stabilnými faktormi pre priemyselný
rast. Na druhej strane, niektoré vyčlenené spoločnosti z dôvodu
reštrukturalizácie vykazujú počas prvých rokov osamostatnenia nízky výkon,
najmä kvôli nákladom spojeným s transformáciou spin-off -spoločnosti na
"samostatne stojacu" spoločnosť,
-20
• výhoda pre pôvodnú materskú spoločnosť: Strata aktivít spin-off podniku
pomáha reštrukturalizovať hodnotovú reťaz ("value chain") materskej
spoločnosti a znížiť jej náklady alebo zvýšiť jej efektivitu, zatiaľ čo materská
spoločnosť zníži riziká z podnikateľských aktivít bez strategického významu a
zbaví sa prípadných (budúcich) strát. Údaje z USA nasvedčujú tomu, že
reštrukturalizácia vedie k vyššiemu rastu a výkonnosti materského podniku,
• podpora konkurencieschopnosti regiónu: Po procese spin-off sa corporate
spin-offs viac sústreďujú na miestne a regionálne dodávateľské a zákaznícke
vzťahy, čím sa posilňuje konkurencieschopnosť regiónu,
• vytváranie nového trhu: Ukázalo sa, že corporate spin-offs vytvárajú nové trhy,
a tak pomáhajú zvyšovať európsku konkurencieschopnosť,
• premenlivé modely: Corporate spin-offs sú komplexným fenoménom, ktorý je
výsledkom vzájomne pôsobiacich faktorov, ktoré sa týkajú podnikateľa na čele
vyčlenenej spoločnosti, kľúčovej technológie, materskej spoločnosti,
priemyselného zoskupenia, regionálneho a celkového ekonomického
prostredia.
!
Research-based spin-offs (Spin-off založené na výskume)
Otázkou definičného vymedzenia pojmu research-based spin-off sa zaoberala aj
OECD. Zo šiestich rôznych definícií, OECD vypracovala návrh definície, podľa
ktorej je novozaložený podnik s aspoň jednou z nasledujúcich charakteristík:
• verejný sektor alebo zamestnanec univerzity ako zakladateľ,
• technologická licencia od univerzity alebo verejného výskumného ústavu,
• kapitálové investície od univerzity alebo národného laboratória,akýkoľvek
nový podnik priamo založený verejným výskumným ústavom.
!
Research-based spin-offs sú ako nové spoločnosti zriadené nejakou hostiteľskou
inštitúciou (univerzita, priemyslová škola, verejné/súkromné výskumno-vývojové
ústavy) s cieľom transferu a komercializácie invencií plynúcich z výskumnovývojového úsilia ústavov.
!
V porovnaní s corporate spin-offs, research-based spin-offs čelia ďalším
prekážkam, ktoré brzdia ich šance na úspech. V Európe research-based spin-offs
disponujú menšími trhovými skúsenosťami a kontaktmi so zákazníkmi ako
corporate spin-offs. Často technológie, ktoré využívajú research-based spin-offs,
vyžadujú viac času od obdobia ich vývoja až ku komercializácii. Ďalej,
-21
inkubátorové organizácie v prípade research-based spin-offs vo všeobecnosti
poskytujú prostredie, ktoré je menej podnikateľské a viac byrokratické.
!
University spin-offs (Univerzitné spin-off)
Vo svete už dlhodobejšie môžeme sledovať snahu univerzít o komercializáciu
výsledkov výskumu a vývoja, ktorý uskutočňujú. Jednou z možností je aj
zakladanie tzv. univerzitných spin-off, ktoré sa objavili už v polovici 70.-tych
rokov minulého storočia. V súčasnosti ich význam a počet stále rastie.
!
Aj v súvislosti s pojmom univerzitné spin-off narážame na problém veľkej
rozmanitosti existujúcich definícií. Definície sú často nejasné alebo sa pod
rovnakým pojmom chápu odlišné skutočnosti. Táto situácia samozrejme sťažuje
výskum v tejto oblasti, nakoľko výsledky jednotlivých štúdií sa nedajú navzájom
porovnať a zovšeobecniť.
!
Univerzitné spin-off definujú ako „nové podniky, ktoré boli vytvorené za účelom
komerčného využitia nejakých znalostí, technológií alebo výsledkov výskumu
vyvinutých v rámci univerzity“. Táto definícia vymedzuje univerzitné spin-off
ako:
• nové spoločnosti ... - univerzitný spin-off je nová spoločnosť s odlišnou
právnou formou, nie je nejakým rozšírením ani kontrolovanou dcérskou
spoločnosťou univerzity, je to nezávislý subjekt vykonávajúci ziskové činnosti,
• ... vytvorené z univerzít ... - materskou organizáciou univerzitného spin-off
nie sú priemyslové školy, verejné/súkromné výskumno-vývojové ústavy, veľké
národné laboratóriá a výskumné inštitúcie. Pre tieto organizácie sa používa
pojem research-based spin-off, čo je širší pojem, ktorý zahŕňa nové spoločnosti
vytvorené z výskumne orientovaných organizácií ako sú univerzity, ale aj
národné laboratóriá, priemyslové školy a pod.,
• ... s cieľom využitia znalostí vyprodukovaných činnosťou na univerzite... nielen pre technologické inovácie alebo patenty, ale aj vedecké a technické
know-how, ktoré si nazhromaždil jednotlivec počas svojej činnosti na
univerzite,
• ... s perspektívou dosiahnutia zisku - cieľom univerzitných spin-off je preniesť
nejakú myšlienku do podnikateľskej sféry, preto dochádza k vylúčeniu
neziskových organizácií.
!
-22
Aj keď neexistuje jeden všeobecne odporúčaný model ako efektívne
uskutočňovať transfer výsledkov výskumu a vývoja do praxe, vrátane podpory
zakladania spin-off podnikov, je možné určiť niekoľko základných princípov,
ktoré platia všeobecne:
• vzhľadom na to, že sa vytvára celý systém podpory, je potrebné vybudovať
mimo univerzity sieť spolupracujúcich organizácií, tzv. strategické partnerstvo
zahrňujúce hospodárske komory, existujúce podniky ako potenciálnych
partnerov spin-off podnikov, inkubátory, regionálne orgány zodpovedné za
rozvoj podnikania, poradenstvo v právnej, marketingovej oblasti, v oblasti
ochrany duševného vlastníctva, riadenia podniku, systém financovania vrátane
malých pôžičiek, rizikového kapitálu a tzv. „business angels“ atď;
• je samozrejme nutné vytvoriť aj vnútrouniverzitnú sieť zahŕňajúcu univerzitné
pracoviská, ktoré môžu ponúknuť vznikajúcim spin-off podnikom odbornú
pomoc. Podmienkou však je, že na univerzite musí byť zriadená inštitúcia
zamestnávajúca odborníkov s potrebnou kvalifikáciou, ktorá je schopná
spoluprácu týchto sietí riadiť. Táto inštitúcia musí mať zreteľnú podporu
vedenia univerzity,
• rozsah kvalitnej ponuky foriem podpory by mal byť čo najširší. Nie je ju však
možné robiť na princípe „ponúkajme čo najviac“. Je potrebné vziať do úvahy
cenu a efektivitu služby v nadväznosti na dopyt (a teda analýzu potrieb),
• vypracovanie jasne definovanej metodiky výberu vhodných projektov.
Nesprávny výber potenciálnych podnikateľov môže viesť k neúspešnej
realizácii inak kvalitných výsledkov,
• mať zaistené financovanie jednotlivých krokov. To nejde bez finančnej
podpory z verejných zdrojov. Všeobecne je známe, že efektívnejší prínos je
z regionálnych zdrojov. Úloha štátu je skôr vo vytvorení všeobecných
podmienok.
!
Pri univerzitnom transfere vedomostí a komercializácii technológií, najmä
formou zakladania nových spoločností, je dôležité sledovať prepojenie
akademického prostredia, štátu (vlády) a priemyslu. Vynára sa reálna potreba v
podpore každej strany porozumenia motivácie, očakávaní a pracovných
postupov - v skratke "kultúry" každej zúčastnenej strany. Investori si musia byť
vedomí, že:
• existuje praktický úžitok (prospech) z vnímania vedy pre každú technológiu,
• inovatívne technológie si vyžadujú viac času,
-23
• často sa vynára požiadavka na financovanie podnikateľsky relevantného
výskumu a vývoja,
• univerzitní výskumníci chcú väčšiu slobodu výskumu a väčšiu právomoc nad
ich technológiami,
• univerzitní výskumníci potrebujú publikovať svoje výsledky,
• existujú vládne programy a daňové stimuly uplatniteľné pri investovaní
finančných prostriedkov a zároveň pri redukovaní investičného rizika.
!
Na druhej strane, výskumníci musia pochopiť, že:
• zameranie sa na trh a marketing je veľmi podstatné,
• pri výskumných a vývojových činnostiach je dôležité brať do úvahy trh,
• na rozvoj technológie a umiestnenie výrobkov na trhu je potrebné zvýšiť a
investovať objem finančných prostriedkov,
• spoločnosti musia fungovať z časového hľadiska pružnejšie a rýchlejšie ako
akademická pôda,
• vo väčšine projektov sú univerzita a výskumníci viac zapojení na začiatku
technno-logického transferu, zodpovednosť sa v rámci postupu
komercionalizácie pomaly presúva k obchodným manažérom
!
!
Typy vzťahov spin-off firiem a pôvodných firiem
!
V nasledujúcom texte definujeme tri typy vzťahov medzi činnosťou pôvodnej a
spin-off firmy. Spin-off firma konkuruje priamo pôvodnej organizácii.
Konkurenčná spin-off firma môže mať dve základné podoby:
• totožná spin-off firma s pôvodnou firmou, kde ide o totožný ponúkaný
produkt na totožných trhoch,
• zmenená spin-off firma, kde nová firma prináša niečo nové, napr. novú
technológiu, distribučné kanály, trhové segmenty a preto ponúka, z pohľadu
spotrebiteľa, želaný produkt. !
Komplementárna spin-off firma
Spin-off firma podporuje pôvodnú firmu tým, že vo vzťahu k nej vystupuje ako
dodávateľ, prípadne zákazník. Iným typom komplementárneho vzťahu môže
byť priame ovplyvňovanie zákazníkov pôvodnej firmy doplnkovým produktom/
službou, ktorá zvýši záujem a potrebu zákazníkov v produktoch pôvodnej firmy.
-24
!
Divergentná spin-off
Činnosť spin-off neovplyvňuje žiadnym spôsobom činnosť pôvodnej firmy
(nekonkuruje ani nekomplementuje), aj napriek skutočnosti, že vznikla na
základe pôvodnej firmy. Príkladom môže byť situácia, kedy manažment odpredá
činnosti, o ktoré už nemá záujem, prípadne vznikne spin-off firma využívajúca
technológiu na produkciu odlišných výrobkov (http://users.du.se/~ras/
Conferencepapers/new_firms_ emerging.pdf).
!
!
Problémy pri realizácii metódy „Spin-off“ s dôrazom na Slovensko
!
Niektoré problémy vznikajú vo fáze prípravy projektu založenia firmy, iné môžu
vzniknúť počas jej existencie. Prekážka využitia metódy „spin-off“ môže byť
vedenie materskej spoločnosti, jeho zotrvačnosť v riadení a rozhodovaní.
Manažment podniku si neuvedomuje možné prínosy z vyčlenenia alebo ich
bagatelizuje. Môže to byť tiež obava, že nová firma bude úspešnejšia ako
materská spoločnosť. Preto iniciatívy zamestnancov manažment spravidla
zamieta.
!
Problém môže vzniknúť pri zostavovaní podnikateľského plánu
novovytváraného podnikateľského subjektu. Niektoré náklady, predovšetkým
režijné, je ťažké rozúčtovať na jednotlivé prevádzky. Nepresné údaje znižujú
kvalitu podnikateľského plánu a skresľujú pohľad do budúcnosti. V súvislosti
s nákladmi je tu ešte problém stanovenia ich výšky. Ide predovšetkým
o stanovenie výšky nájomného za prenajaté priestory, prenajatý investičný
majetok a pracovné náradie od materskej firmy. Táto má sklon zahrnúť do
nájomného maximum položiek. Nájomné sa takto stáva príliš vysoké
a negatívne ovplyvňuje výšku vstupov.
!
Na Slovensku sa metóda „spin-off“ využíva prevažne na vznik malých
a stredných podnikov z veľkých štátnych alebo privatizovaných priemyselných
podnikov. Tieto boli budované v podmienkach centrálne riadenej ekonomiky
ako jeden komplex, čo spôsobuje ťažkosti pri vyčleňovaní. Novovzniknutý
subjekt má napr. snahu oddeliť vstupy, nechce sa podieľať na celopodnikovej
-25
réžii. Vlastné merače elektrickej energie, vody, dodávky tepla si ale vyžadujú
ďalšie investície, prípadne sa tento zámer nedá technicky zrealizovať.
!
Metóda spin-off našla uplatnenie aj na Slovensku. Proces rozčleňovania veľkých
priemyselných celkov, ktorý u nás prebiehal začiatkom deväťdesiatych rokov, nie
je možné zamieňať so spin-off metódou. Vtedy prebiehal v značnej miere
proces, ktorému chýbal vecný i sociálny aspekt metódy vzniku. Cieľom tejto
metódy nie je rozbíjanie funkčných a prosperujúcich podnikov, ale vytváranie
možností pre samostatnú existenciu bývalých paralelných štruktúr
s perspektívou ich individuálneho rozvoja bez toho, aby sa narušila kompaktnosť
funkčného jadra podniku
.
Na základe doterajších skúseností je možné v podmienkach slovenskej
ekonomiky definovať tri základné smery uplatnenia metódy spin-off :
• reštrukturalizácia, konverzia a privatizácia priemyselných podnikov v smere
vytvorenia samostatných hospodárskych jednotiek, resp. stredísk – tzv.
profitcentier
• vyčlenenie nestrategických činností podniku
• strategické riadenie ľudských zdrojov.
!
Na Slovensku sa metóda spin-off využíva ako jeden z nástrojov
reštrukturalizácie slovenskej ekonomiky, avšak sleduje rozdielné ciele. Už
spomenuté dôvody vyčleňovania (ekonomické, marketingové a organizačné
dôvody) sú doplnené sociálnym dôvodom. Tento dôvod je dôležitý v prípade
rozdelenia firiem, ktoré spejú ku krachu. Táto metóda pomáha nájsť
zamestnanie pracovníkom, ktorí pracovali v takých prevádzkach firmy, ktoré sú
efektívne a produktívne a môžu existovať ako samostatné podniky.
!
!
Právne formy založenia univerzitných spin – off
!
Dôležitým problémom pri založení komerčných univerzitných spin-off je výber
vhodnej právnej formy. Právna forma by sa mala vyznačovať čo najnižšími
zriaďovacími poplatkami, ale aj inými ekonomickými výhodami s nimi
spojenými. Univerzitné spin-off môžu vznikať ako organizácie ziskového a
neziskového sektora.
-26
!
Do neziskového sektora spadajú mimovládne organizácie, ktoré môžeme
charakterizovať prostredníctvom nasledujúcich piatich kritérií. Po prvé majú
formálnu štruktúru, to znamená, že sú do istej miery formalizované,
inštitucionálne, a teda môžu napríklad uzatvárať zmluvné vzťahy. Po druhé
majú súkromný (neštátny) charakter, čiže nie sú súčasťou štátneho aparátu, v
správnych radách neprevládajú štátni úradníci. To však neznamená, že nemôžu
uzatvárať kontakty so štátnymi inštitúciami alebo dostať vládnu podporu. Po
tretie nemajú cieľ vyvárať zisk, ktorý by sa mal rozdeliť medzi ich majiteľov.
Rešpektujú neziskové prerozdeľovanie finančných prostriedkov. Eventuálny zisk
sa vracia do programov, ktoré sú základným poslaním organizácie. Po štvrté sú
nezávislé, fungujú na samosprávnom princípe. Nekontroluje ich ani štát, ani
organizácie stojace mimo nich. Kontrolu vykonáva len finančný úrad. Po
zaregistrovaní sa ich činnosť riadi zriaďovacími dokumentmi. Majú vlastné
kontrolné mechanizmy určené správnou (príp. dozornou) radou alebo členskou
základnou. Po piate majú dobrovoľnícky charakter, t. j. prejavuje sa v ich určitý
stupeň dobrovoľníckej účasti. K týmto základným charakteristikám sa spravidla
pridávajú ešte dve kritériá, ktoré ich odlišujú od cirkevných inštitúcií, politických
strán a odborov. A to, že nie sú náboženské, t. j. ich hlavným cieľom nie je
pestovanie náboženstva a náboženskej výchovy, nie sú ani politické, to znamená,
že ich hlavným cieľom nie je združovať kandidátov na politické miesta“.
!
Vzhľadom na poslanie univerzitných spin-off a v rámci možností
komercionalizácie duševného vlastníctva do úvahy prichádzajú nasledujúce
právne formy:
• občianske združenie
• nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby.
!
V rámci ziskového sektora je najbežnejším typom obchodnej spoločnosti
spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.).
!
!
-27
!
Efektívnosť prepojenia
univerzitého prostredia s praxou
Univerzity a prax na Slovensku
!
Prostredie, v ktorom v súčasnosti rozvíjajú svoje aktivity univerzity, sa môže
charakterizovať niekoľkými dominantnými javmi:
• budovanie vedomostnej spoločnosti, resp. vedomostnej Európy,
• ekonomizácia všetkých aspektov života univerzít,
• just-in-time v činnosti univerzít,
• štúdium bez hraníc,
• vzdelávanie ako komodita.
!
Tieto javy sa premietajú do spolupráce medzi podnikateľskými subjektmi
a akademickou obcou, mení sa pohľad na poslanie univerzít, ktoré sa stávajú
významným článkom v zlepšovaní ekonomického rozvoja. Vývoj vzťahu
univerzita-priemysel sa mení z poskytovateľa dobre vzdelaného študenta pre
regionálny ekonomický a sociálny rozvoj ku generátoru nových podnikateľských
subjektov. Nová paradigma inžinierskeho vzdelávania je založená na fakte, že
súčasné a budúce požiadavky budú na riešenie problémov zahrňujúcich ľudské
hodnoty, očakávania a správanie sa, ako aj vzájomných vzťahov a dynamiky
sociálneho, politického, environmentálneho a ekonomického systému na
globálnej báze. Inžinierstvo a technológie sú kritickými vstupmi pre ekonomický
rozvoj a konkurencie- schopnosť.
!
Svetová deklarácia a rámec UNESCO pre prioritné činnosti pri zmenách
a rozvoji vysokého školstva zdôrazňuje význam partnerstva a strategických
aliancií medzi vysokoškolskými ustanovizňami a zainteresovanými skupinami zo
sveta práce, význam získavania podnikateľských zručností u študentov
v súvislosti so zmenami na trhu práce a chápania zmyslu spoločenskej
zodpovednosti, ako aj význam rozvíjania nových schém spolupráce medzi
vysokoškolskými ustanovizňami a rôznymi sektormi spoločnosti. Článok 7 je
venovaný posilňovaniu kooperácie so svetom práce a analyzovaniu
a anticipovaniu sociálnych potrieb. V článku 17 sa osobitne uvádza:
-28
!
„Partnerstvo a aliancie medzi zainteresovanými – národnými a inštitucionálnymi
politikmi, učiteľmi, výskumníkmi a študentmi, a administratívnym a technickým
personálom v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania, svetom práce,
skupinami – je skutočnou silou v riadení zmeny. Tiež, neštátne organizácie sú
kľúčovými aktérmi v tomto procese. Odteraz, partnerstvo, založené na
spoločnom záujme, vzájomnom rešpektovaní a dôvere, musí byť prvoradým
princípom pre obnovu vysokoškolského vzdelávania.“
!
Aplikácia strategického cieľa Európskej únie vytvoriť z Európskej únie
najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu ekonomiku na svete založenú na
vedomostiach, schopnú trvalo udržateľného rozvoja s novými s lepšími
pracovnými príležitosťami a väčšou sociálnou súdržnosťou je rozčlenená do
troch rovín:
• pripraviť podmienky pre ekonomiku i spoločnosť založenú na znalostiach –
cestou štrukturálnych reforiem podporujúcich rast konkurencieschopnosti,
inovácie a dokončenie vnútorného trhu
• modernizovať európsky sociálny model, investície do ľudského kapitálu
• dosiahnuť makroekonomickú stabilitu a priaznivé ekonomické perspektívy
s predpokladom 3% priemerného rastu ročne.
!
Pre oblasť vzdelávania boli v nadväznosti na Lisabonskú stratégiu vymedzené tri
strategické ciele:
• zlepšovanie kvality a efektívnosti vo vzdelávacích a tréningových systémoch
v štátoch EÚ,
• uľahčenie prístupu k systému,
• otvorenie systému k prostrediu.
!
Bezprostrednou súčasťou definovaných strategických cieľov vo vzdelávaní
v rámci krajín EÚ je rozvíjanie „ducha podnikania“. Podpora vzdelávania pre
podnikateľstvo a samo zamestnávanie je tiež cieľom zahrnutým v materiáloch
EÚ orientovaných na zamestnanosť. Význam rozvoja nových foriem práce
a podnikania je spojené s novými formami kooperácie medzi partnermi
z akademického a priemyselného prostredia. Existuje vzťah medzi
partnermi, novým chápaním významu a zmyslu podnikania, kreatívneho
potenciálu mladých vedeckých pracovníkov a študentov. -29
!
Vedomostná spoločnosť poskytuje nové príležitosti pre začatie samostatného
podnikania najmä malým a stredným podnikateľským subjektom alebo fyzickým
osobám. Mimozdrojové (outsourcingové) procesy vo veľkých spoločnostiach
a tradičné firmy tiež vytvárajú nové možnosti, príležitosti pre nové nezávislé
podnikateľské subjekty. V tomto kontexte sú významné dve línie činností vo
vysokoškolských inštitúciách, a to:
• zahrnutie do vzdelávacieho a tréningového systému prvkov podporujúcich
kreativitu a inovácie mladých vedeckých pracovníkov a študentov,
• podpora akvizície zručností nutných pre začatie podnikania.
!
Pre monitoring a hodnotenie stavu a výsledkov odborného vzdelávania je nutné
vytvárať a následne využívať kvantitatívne a kvalitatívne nástroje, indikátory,
napr. percentuálny podiel vzdelávacích a tréningových inštitúcií poskytujúcich
konzultačnú činnosť a poradenstvo v oblasti začatia podnikania, percentuálny
podiel vzdelávacích a tréningových inštitúcií poskytujúcich výučbu
k podnikateľstvu na rôznych úrovniach a v rôznom rozsahu.
!
Problematika prepojenia dvoch prostredí, univerzitného prostredia a praxe,
problematika transferu poznatkov v oboch smeroch s cieľom lepšieho
zhodnotenia tohto potenciálu nie je jednoduchá. Kľúčom k úspechu transferu
poznatkov, prípadne nových technológií z akademickej pôdy do podnikateľského
prostredia je zo strany univerzít predovšetkým poznanie skutočnej potreby
podnikov v oblasti nových technológií, poznatkov a orientácia výskumu (na
fakulte a jednotlivých katedrách) tak, aby mohol byť využiteľný v konkrétnych
výstupoch pre potreby okolia univerzity, pre potreby konkrétnych firiem.
!
Je samozrejmé, že do riešenia nastolených problémov musí byť v maximálne
možnom rozsahu zapojené aj podnikateľské prostredie, lebo len s jeho podporou
a súhlasom je možno daný proces naštartovať a postupne uskutočňovať.
!
Čo sa očakáva od podnikateľského prostredia? Predovšetkým by bolo potrebné
zintenzívniť proces vzájomnej komunikácie, využiť pre to všetky dostupné formy
vzájomných kontaktov (diplomové práce, štátne záverečné skúšky, konferencie,
obhajoby dizertačných prác, výskumných projektov a pod). Podnikatelia a firmy
by mali byť zdrojom impulzov pre inováciu študijných plánov, študijných
-30
odborov a osnov jednotlivých študijných disciplín, podnety pre zameranie
výskumu. Prospech z efektívneho transferu technológií a know-how majú vždy
obidve strany – pôvodca, ako predávajúci na jednej strane a používateľ (podnik)
ako zákazník na druhej strane.
!
Súčasný stav je však taký, že univerzity SR, disponujúce potrebným inovačným
potenciálom nie sú dostatočne aktívne k podnikateľskému prostrediu v oblasti
pomoci inovačnému rozvoju malých a stredných podnikov (MSP). Podľa
prieskumov Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania je to
len nepatrné percento. Na druhej strane sú tu MSP, ktoré akoby nemali záujem,
nepotrebovali ľudí schopných pre inovácie svojich procesov. Je preto
nevyhnutné tento, pre ďalší úspešný rozvoj oboch strán, nedobrý stav, čo
najskôr zmeniť.
!
Ekonomický rozvoj regiónov je významnou mierou ovplyvňovaný:
• prosperujúcimi malými a strednými firmami (MSP),
• produkujúcimi konkurencieschopné výrobky,
• najmä výrobky s vysokou pridanou hodnotou.
!
Podmienkou pre existenciu takých firiem v regióne je vhodné podnikateľské
prostredie, ktoré v sebe zahŕňa napríklad:
• potrebnú legislatívu,
• vhodné daňové prostredie,
• neustály inovačný rozvoj, moderné výrobné technológie, vysokú úroveň
technickej vybavenosti, dobré zázemie nových poznatkov,
• ľudské zdroje s potrebnými kompetenciami v oblasti technického a
technologického rozvoja, nových technológií, sú to najmä absolventi
inžinierskeho a doktorandského štúdia.
!
Generátorom nových myšlienok pre inovačný rozvoj pre naše podnikateľské
prostredie môžu byť doktorandi, ktorí svojimi dobre koncipovanými témami
dizertačných prác, s cielenými výstupmi môžu významnou mierou prispieť
k zvýšeniu inovačných procesov a konkurencieschopnosti najmä malých
a stredných firiem (MSP). V súčasnej dobe sa to tak deje len v nevýznamnej
miere. Je preto na mieste otázka: akú formu, aký model vytvoriť, aby vzniklo
-31
efektívne prepojenie medzi univerzitou, jej fakultami a sférou MSP, aby vznikla
zmysluplná, efektívna obojstranná komunikácia a spolupráca.
!
Formulovanie národnej inovačnej stratégie a inovačných stratégií regiónov je
spojené okrem iného so zavedením konkurenčného financovania výskumu
a podnikavejším prístupom univerzít, interdisciplinárnosťou univerzít
a podporou mobility pracovných síl medzi akademickými pracoviskami
a podnikmi. Vzájomné vzťahy s univerzitami sú u MSP na nižšej úrovni ako
vo veľkých podnikoch. Univerzity uzatvárajú rámcové zmluvy o spolupráci
s veľkými, rozhodujúcimi subjektmi z hľadiska uplatniteľnosti absolventov či
výsledkov výskumno-vývojovej práce. Obdoba týchto zmlúv s MSP je
výnimočná. Častejšie sú vzťahy predstaviteľov MSP vytvárané na základe
jednorázových aktivít, prípadne účasťou na konferenciách poriadaných
univerzitami a zadávaním prác pre študentov I. a II. stupňa vysokoškolského
štúdia. Zároveň univerzity SR, disponujúce potrebným inovačným
potenciálom, nie sú dostatočne aktívne k podnikateľskému prostrediu v oblasti
pomoci inovačného rozvoja MSP. Na druhej strane existujú MSP, ktoré akoby
nemali záujem, nepotrebovali ľudí schopných pre inovačné postupy v ich
firmách. Výsledok vzájomného neakceptovania sa je:
• malý záujem o výsledky výskumno-vývojovej práce a malá orientácia prác pre
potreby MSP a následne aj nízka finančná podpora zo strany MSP a
chýbajúce prostriedky na rozvoj vedeckovýskumnej základne fakúlt, katedier,
• nedostatočný inovačný rozvoj MSP a nízka konkurencieschopnosť prostredia
MSP so všetkými dôsledkami pre rozvoj regiónu.
!
Je možné, že uvedený pohľad je trocha zjednodušený, ale určite vyjadruje
skutočnú situáciu. V SR vzniká v ostatných rokoch zaujímavý stav. Na jednej
strane je veľký počet univerzít a fakúlt teritoriálne rozdelených po celom
Slovensku produkujúcich vysokoškolsky vzdelaných ľudí, vrátane absolventov
tretieho stupňa vysokoškolského vzdelania – doktorov (PhD.). Títo ľudia sú
pripravovaní pre potreby výskumu, technického a technologického rozvoja.
Často však nenachádzajú vhodné uplatnenie zodpovedajúce ich profilu. Teda
existuje tu inovačný potenciál. Na druhej strane sú tu regióny často
charakterizované nízkou inovačnou aktivitou MSP, čo v konečnom dôsledku
vedie k:
• nízkej konkurencieschopnosti MSP,
-32
• zániku týchto firiem,
• uvoľneniu prostredia pre zahraničné firmy nie vždy s požadovanou kvalitou,
ktorá existovala v predchádzajúcom období.
!
Z hľadiska riešenia problému formovania novej kvality vzťahov medzi
akademickým a podnikateľským prostredím v SR sú rozhodujúce nasledujúce
ciele a priority:
• zvýšiť a zlepšiť investície do V&V zvlášť v súkromnom podnikaní:
• dosiahnuť úroveň 3% HDP na výskum a vývoj
• zlepšiť podmienky a zabezpečiť dostatočne konkurenčné a atraktívne
prostredie pre podnikanie podnikov,
• zvýšiť objem efektívnych a účinných verejných výdavkov na V&V
a rozvíjaním „PPPs“,
• systém podpory doktorandov a postdoktorandov,
• podpora technických inkubátorov zameraných na inovatívne firmy.
• napomáhať všetkým formám inovácií najmä v MSP. Niektoré z konkrétnych
priorít a opatrení sú:
• zlepšenie služieb pre podporu inovácií, najmä pre ich rozšírenie
a technologický transfer,
• vytvorenie a rozvíjanie inovačných centier, siete a inkubátorov spojením
univerzít, výskumných inštitúcií a podnikov a to na regionálnej i miestnej
úrovni,
• podporenie verejného obstarávania inovatívnych produktov a služieb,
• podpora technických inkubátorov zameraných na inovatívne firmy.
!
!
Prepojenie univerzitného a podnikateľského prostredia
!
Efektívne prístupy prepojenia mladých výskumných pracovníkov s podnikateľskou
praxou
!
Transfer technológií, inovačné procesy, uplatnenie najnovších poznatkov vedy
a techniky si vyžadujú značné zdroje, či už technické, finančné alebo ľudské. Podľa poznatkov z viacerých výskumov inovačných procesov v malých
a stredných podnikoch (MSP) v rámci SR najväčšími iniciátormi podnetov
k inováciám v týchto subjektoch sú ich majitelia, resp. konatelia a hlavní
-33
manažéri podnikov [1,4]. Výskumné inštitúcie boli iniciátorom len v 2%
prípadov, resp. dodávateľmi konkrétnych riešení pre inovácie v 3% prípadov,
SAV v 1% a univerzity alebo vysoké školy pôsobiace v SR v 2% prípadov.
Výnimočne disponujú stredné podniky vlastnými vývojovými strediskami,
prípadne spolupracujú s inými firmami pôsobiacimi v oblasti výskumu a vývoja
v SR. Významným faktorom procesu inovácie sú podnikateľské schopnosti
podnikateľov (vynaliezavosť, propagácia, organizačné schopnosti, odvaha,
schopnosť niesť riziko, samostatnosť). S tým je spojená požiadavka:
• zvýšenia ponuky kvalifikovaných ľudí a tiež zvýšenie kvalifikácie vedúcich
pracovníkov podnikov,
• zvýšenie ponuky poradenských a vzdelávacích služieb,
• zvýšenie regionálnej ponuky poradenských a informačných služieb v oblasti
transferu technológií a využívaní informácií,
• podpora vzniku inštitúcií orientovaných na zakladanie, rozvoj a vlastnú
činnosť inovačných podnikov,
• zlepšenie dlhodobého inovačného potenciálu podnikov a formovanie vhodnej
klímy pre inovácie.
!
Vo vzťahoch medzi akademickými a vedecko-výskumnými inštitúciami
a podnikateľskou praxou MSP v SR existujú určité diskrepancie a biele miesta.
Preto je nutné hľadať cesty, modely, ako pre účely inovácií využiť potenciál
vysokých škôl, najmä novú generáciu doktorandov a mladých vedeckých
pracovníkov. Ak by sa formuloval fungujúci model ako začleniť mladých
pracovníkov výskumu a vývoja do inovačných procesov MSP, mohli by sa
vyriešiť naraz dva problémy, a to:
• vyššia konkurencieschopnosť prípadne výkonnosť MSP,
• praktická uplatniteľnosť výsledkov vedeckovýskumnej práce i kvalifikovaných
ľudí.
!
Pritom za inováciu sa považuje:
• komerčné uplatnenie nových poznatkov, ktoré vytvára novú pridanú hodnotu
a stáva sa komparatívnou výhodou v porovnaní s konkurenciou a
• trhovo realizovaná pridaná hodnota, ktorá sa uskutočňuje aj pomocou
transferu technológie.
!
-34
Pod transferom technológie sa rozumie „prenos technológie“ (s novým obsahom
a dimenziou) a poznatkov z jedného miesta na druhé. Je to proces, počas
ktorého sa výsledky vedy (výskumu, vývoja) transformujú na komerčne
uplatniteľnú technológiu. Transfer technológie určuje ako:
vertikálny (od vedy, výskumu, vývoja až po prvé uplatnenie v praxi),
horizontálny (z jednej aplikácie do ďalších).
!
Transfer technológie je proces, ktorý prebieha v čase a na jeho realizácii sa
podieľajú viaceré inštitúcie. Tento proces vyžaduje jasné pravidlá financovania a
ako každý proces má svoje zákonitosti.
!
V podmienkach Slovenskej republiky sa môže vertikálny proces uskutočňovať z
pracovísk vedy a výskumu – zo SAV, z univerzít, z výskumno-vývojovej základne
do praxe, ale môže dôjsť k transferu technológie zo zahraničných inštitúcií vedy
a výskumu, k horizontálnemu transferu môže tiež výrazne prispieť
multidisciplinarita vo vzdelávaní univerzít.
!
Podľa uskutočnených analýz je viac ako 51% firiem technologicky inovatívnych.
Z celkového obratu malých firiem len 15 % získali predajom inovatívnych
produktov, v stredných podnikoch je to 21% a vo veľkých 38 %. Medzi bariéry,
ktoré bránia inováciám patria najmä vnútorné problémy firiem - organizačné
ťažkosti, nedostatok kvalifikovaného personálu, nedostatok informácií a
problémy s financovaním. Univerzity a verejné výskumné organizácie
predstavovali len 5 % pôvodcov inovácií podnikov, vo výrobných podnikoch
predstavovali patenty len 3% zdrojov inovácií a v sektore služieb len 1 %
pochádza z akademickej sféry.
!
Podobná situácia je aj v Slovenskej republike. Počet prijatých autorských
osvedčení predstavuje 3 % priemeru Európskej únie. V zásade platí, že sa ťažko
uplatnia na trhu doktorandi a mladí vedeckí pracovníci, keď nie je funkčné
prepojenie celej inštitúcie – univerzity, pracoviska SAV, výskumnej inštitúcie.
Tento záver bol výsledkom analýzy, ktorý bol vykonaný ako projekt British
Council s cieľom založenia kancelárií pre spoluprácu s priemyslom.
!
Mladí vedci pôsobia v organizáciách, ktorých poslanie je okrem iného
(vzdelávacia funkcia) vytvárať aj námety na možné inovácie, ktoré sa budú
-35
realizovať v praxi. Na druhej strane úlohou praxe je vysielať informácie
o oblastiach, ktoré by mali byť inovované, to znamená prax musí dať najavo, kde
chce vytvoriť novú pridanú hodnotu na základe podnetu zo škôl, výskumných
organizácií a malých inovatívnych podnikov.
!
To znamená, že medzi akademickou sférou a praxou musí existovať interakcia,
ktorej výsledkom bude transfer poznatkov a technológií. Formy interakcie sú
rôznorodé a musia byť založené na vzájomnej výhodnosti, akceptácii
a transparentnosti. Proces dobrého zvládnutia prepojenia musí začínať u učiteľa
a študenta vysokej školy.
!
Súčasný stav je však taký, že univerzity SR, disponujúce potrebným inovačným
potenciálom, zabezpečujúce prípravu absolventov bakalárskeho, inžinierskeho
aj doktorandského štúdia aj pre podnikateľské prostredie nie sú dostatočne
aktívne k podnikateľskému prostrediu v oblasti pomoci inovačného rozvoja
MSP. Na druhej strane je tu množstvo MSP, ktoré akoby nemali záujem
o výsledky vedeckej práce, o nové poznatky, nepotrebovali ľudí schopných pre
inovačné postupy v ich firmách.
!
Výsledok vzájomného neakceptovania:
• v dôsledku malého záujmu o výsledky vedeckých prác je malá orientácia prác
pre potreby MSP, čoho dôsledkom je nízka finančná podpora pre katedry
a fakulty zo strany MSP a chýbajúce prostriedky na rozvoj vedeckovýskumnej
základne fakúlt, katedier,
• nedostatočný inovačný rozvoj MSP a nízka konkurencieschopnosť prostredia
MSP so všetkými dôsledkami pre rozvoj firmy a regiónu.
!
!
Formy prepojenia univerzitného prostredia a praxe
!
Proces dobrého zvládnutia prepojenia vedecko-technického potenciálu regiónu
(univerzít, vedeckovýskumnej základne) s podnikateľským prostredím musí
začínať od učiteľa a študenta vysokej školy. Formy prepojenia môžu mať
inštitucionalizovanú alebo neištitucionalizovanú podobu.
!
-36
Účinok získavania poznatkov budúcich absolventov je závislý od súčinnosti
vzdelávacej inštitúcie a prostredia, pre ktoré sú títo absolventi vychovávaní.
!
Učiteľ - študent
Najrozšírenejšou a najjednoduchšou formou prepojenia vzdelávania a vedeckej
činnosti na vysokých školách na Slovensku je odovzdávanie nových poznatkov
študentom vysokých škôl formou prednášok, cvičení a seminárov. Podľa Zákona
o vysokých školách je povinnosťou vysokoškolských učiteľov pôsobiacich na
univerzitných typoch vysokých škôl aktívne sa zúčastňovať na výskumných a
vývojových činnostiach univerzity, formovať vedecké trendy a koncepcie a tieto
aplikovať vo svojej vzdelávacej činnosti. Kvalita vzdelávacej činnosti v tejto
forme plne závisí od úrovne a kvality vysokoškolského učiteľa, od jeho
schopnosti úspešne vedecky pracovať a výsledky tejto činnosti pretaviť do
vzdelávacej činnosti. Túto oblasť nie je možné vždy hodnotiť pozitívne. Proces
transferu nových poznatkov, prístupov metód a technológií od učiteľa k cez
študenta k MSP nie je vždy vykonávaná učiteľom tak, ako to vyžaduje
vysokoškolský zákon. Nie každý učiteľ má úspešnú vedeckú aktivitu, nie každý
učiteľ, aj vedecky úspešný má potrebné pedagogické schopnosti tieto výsledky
aplikovať vo vzdelávacom procese. Na druhej strane je nutné uviesť, že táto
forma prípravy kladie väčšie nároky aj na študentov; vyžaduje od študentov
hlbšiu prípravu, viac sa venovať štúdiu nových poznatkov najmä zo
zahraničných časopisov a literatúry, viac a aktívnejšie spolupracovať s katedrou,
so školiteľmi, profesormi. Študent nie je vždy ochotný absolvovať také štúdium.
!
Priame zapájanie študentov do tvorivej vedeckej činnosti
Ďalšou z foriem prepojenia vzdelávania a vedeckej činnosti je priame zapájanie
študentov do tvorivej vedeckej činnosti, do riešenia vedeckých problémov
učiteľa. Priame zapojenie študentov do aktívnej vedeckovýskumnej činnosti sa
deje najmä prostredníctvom tzv. študentskej vedeckej odbornej činnosti (ŠVOČ),
formou diplomových prác, zapojením študentov do rôznych odborných činnosti
a prác problémov riešených na katedre, alebo v tom najlepšom prípade môže
byť vynikajúci študent prijatý na katedru na čiastočný a platený úväzok, kde
pracuje na konkrétnych vedeckých úlohách katedry.
!
Jedným z prvkov hodnotenia kvality absolventa vysokej školy by mala byť aj
schopnosť absolventa sa úspešne uplatniť v praxi. V nedávnej minulosti najmä
-37
pri technických, prevádzkových či prevádzkovo ekonomických odboroch to
nebol závažnejší problém. Absolvent počas štúdia sa uplatnil vo firmách, rýchlo
sa prispôsobil pracovným podmienkam a zvyklostiam pracoviska. Veľmi často aj
v negatívnom smere, čím inovačný proces do značnej miery trpel. Mnohé
úspešné aj veľké firmy hľadajú svojich budúcich pracovníkov už v štádiu
spracovania diplomovej práce. Úspešný diplomant a absolvent univerzity je
prijímaný do firmy a môže už na začiatku pôsobenia v takej firme aplikovať
svoje získané poznatky a skúsenosti. V plnej miere sa to prejavuje v softvérových
firmách a všeobecne vo firmách s high-tech. Tento prístup sa v mnohých
prípadoch aplikoval aj v podmienkach Žilinskej univerzity. Výsledkom takej
spolupráce bolo napr. založenie firmy Dopravné systémy, sesterskej firmy
Scheidt und Bachmann z Nemecka.
!
Všeobecným problémom transformujúcich sa štátov je problém
s nezamestnanosťou. Jednou z ciest ako tento problém urýchlene riešiť je
vytváranie alebo podpora rozvoja malých a stredných firiem. V tomto smere je
na Slovensku veľa rezerv. Na Slovensku, kde miera nezamestnanosti sa
pohybuje na úrovni menej ako 20 %, prakticky úplne absentuje vytváranie
malých firiem založených na báze spolupráce vysokoškolsky učiteľ a študent.
Z tejto formy spolupráce môže vznikať vysoko sofistikovaný výrobok, alebo
produkt s veľkou inovačnou hodnotou. Na Slovensku je to zrejme dôsledkom
dvoch nedostatkov: zlej alebo neexistujúcej legislatívy a úplne chýbajúceho
vzdelávanie v oblasti podnikania už počas štúdia na vysokej škole.
!
Spracovanie diplomových, dizertačných prác
Možnou formou je aj spracovanie dizertačných a diplomových prác a
orientácia výstupov vedeckej činnosti fakulty do oblasti svojho regiónu. Kvalita
spolupráce je závislá na komunikatívnych schopnostiach diplomantov,
doktorandov a na ochote pracovníkov oboch strán. Prepojenie univerzít s MSP
prostredníctvom diplomových a, dizertačných prác má svoje prednosti
a nedostatky:
• univerzita prostredníctvom katedry získava parciálny pohľad na časť
technologických problémov. Komunikácia s MSP prebieha len cez diplomanta
sprostredkovane,
• pracovníci katedry nie sú spojení s prostredím (ani hmotne, ani finančne),
spojenie je len prostredníctvom náhodných kontaktov,
-38
• prostredie MSP zvyčajne neodhalí svoje technologické problémy, či nedostatky,
a problém technického, technologického rozvoja rieši vlastnými silami. Audit
technologickej úrovne výroby sa nevykonáva. Čiastkové problémy sa riešia
napr. pomocou diplomových prác.
!
Otázkou zostáva, aké výstupy sa očakávajú od študentov i doktorandov.
Doktorandské dizertačné práce sú zadávané s ohľadom na vedecké a výskumné
projekty, ktoré sa spravidla riešia na školiacom pracovisku. Na jednej strane si
majú touto formou osvojiť spôsoby riešenia nastolených problémov
prostredníctvom vedeckých metód a postupov a na strane druhej majú svojimi
parciálnymi výstupmi aktívne ovplyvňovať napredovanie prác na projekte.
!
Doktorand musí preukázať schopností systémovo, a použitím vhodných
vedeckých postupov riešiť, nastolenú problematiku. Preto medzi hlavné
predpoklady spracovania doktorandskej práce, ktoré súčasne vyjadrujú aj
postupnosť jej spracovania, možno zaradiť:
špecifikáciu riešeného problému
poznanie vedeckých metód a postupov, ktoré budú použité pri riešení problému
overenie poznania stavu riešenej problematiky
vedeckými metódami spracované výstupy posúvajúce oblasť poznania v riešenej
úlohe.
!
Úlohou školiteľa nie je len očakávanie výsledkov práce doktoranda, ale najmä
jeho metodické vedenie a usmerňovanie v zmysle vyššie uvedených krokov.
Školiteľ má školiť doktoranda práve v oblasti vedeckých prístupov k práci,
pričom jeho odborná profilácia garantuje, že riešenie problému bude v oblasti
príslušného odboru.
!
Objednávky na vykonanie určitého objemu prác zvyčajne podľa
potrieb praxe.
Táto forma spolupráce sa realizuje prostredníctvom zmluvy o dielo. Je
zaujímavá z hľadiska finančného prínosu pre katedru a pre ďalší rozvoj
spolupráce.
!
Byť úspešným a konkurovať úspešne v dnešnom svete vyžaduje dobrú
kombináciu technologických a podnikateľských znalostí a zručností. Pred úlohu
-39
postaviť vhodne študijný program či individuálny študijný plán vrátane výberu,
zadania a spracovania jednotlivých záverečných či ročníkových prác a projektov
sú v súčasnosti postavené všetky fakulty. Osobitne v podmienkach univerzít
a fakúlt, ktoré sú multidisciplinárne orientované, sú obsah, technológia a formy
vzdelávania neustále predmetom záujmu. Pre podporu transferu poznania
a technológií z univerzít do podnikateľského prostredia ako aj pre podporu
podnikateľských aktivít študentov, doktorandov, vedeckovýskumných
pracovníkov univerzít je nutné sa opierať o kontinuálne programy a činnosti
spojené s inovačným podnikaním.
!
Podnikanie vyžaduje mnohostranné odborné znalosti a zručnosti. Tieto treba
získať už pred začatím podnikateľskej činnosti. Zahrňuje tiež funkčnú prípravu,
prípravu na začatie činnosti, dosahovanie výsledkov vo vývoji, ale hlavne
schopnosť dosahovať podiel na trhu, zisk, konkurencieschopnosť a víziu ďalšieho
rastu.
!
!
Inštitucionálne formy a metódy prepojenia
!
Účinnejšou formou prepojenia dvoch prostredí univerzitného a podnikateľského
s cieľom podpory alebo stimulácie inovačných procesov v MSP a následne
vytvorenie lepších podmienok pre uplatnenie mladých výskumných pracovníkov,
doktorandov v praxi sú inštitucionálne formy. V súčasnosti existujú väzby medzi
univerzitným a externým prostredím (aj malými a strednými podnikmi), sú však
na mnohých úrovniach, s rôznou kvalitou, bez jednotnej koordinácie.
!
Často sa stáva, že tieto prepojenia sú síce rýchle a flexibilné, často však
nedosahujú požadovanú kvalitu. Ilustrovaný príklad môže spôsobiť nasledujúce:
• univerzita stráca prehľad o jednotlivých „zákazkach“,
• univerzita nedisponuje kvalitnou databázou klientov, či zákaziek,
• univerzita nedokáže postaviť kvalitnú ponuku pre klienta – katedra nepozná
potenciál celej univerzity a nedokáže ponúknuť nadväzujúce riešenia,
• univerzita nedisponuje jednotnou databázou výskumného potenciálu, ktorý
dokáže ponúkať - ľudia, pracoviská, zariadenia a pod.,
• univerzita pôsobí ako neseriózny partner, pretože oslovuje viackrát jedného
zákazníka z viacerých strán, často s podobnými ponukami na spoluprácu,
-40
• potencionálny klient môže byť znechutený opakujúcimi sa požiadavkami, či
ponukami.
!
Preto je dôležitá otázka inštitucionálneho riešenia týchto problémov. Ale nie
riešenia, ktoré bude neefektívne a neflexibilné.
Inštitúcia (organizačná zložka) podľa obrázka, by mala byť malou flexibilnou
skupinou ľudí, ktorá dokáže veľmi flexibilne a zodpovedne riadiť požiadavky
praxe tak, aby dokázala poskytovať kvalitné riešenia pre klientov. Cieľom
inštitucionalizácie nie je zakázať jednotlivé, už existujúce väzby s relatívnou
samostatnosťou, ale priniesť novú kvalitu do vzťahu UNIVERZITA –
EXTERNÉ PROSTREDIE. Zabezpečiť vytvorenie komplexnej ponuky kapacít
výskumu a vývoja, na základe ponuky vytvoriť klientom zodpovedajúce riešenia
a zabezpečiť ich kvalitnú realizáciu. Smerom do vnútra univerzity informovať
najmä o realizovaných kontraktoch a o ich možných dopadoch na život
univerzity.
Medzi vhodné a najčastejšie formy prepojenia akademického a podnikateľského
prostredia patria:
• brokerské spoločnosti/technologickí brokeri,
• kancelárie pre spoluprácu s priemyslom,
• vedecko-technologické parky,
• agentúry na podporu vedy,
• centrá doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov pri fakultách, či ich
súčastiach,
• spin-off resp. spin-out firmy a start-up firmy pre realizáciu inovácií,
• zriadenie výcvikového centra pre manažérov týchto centier a firiem,
• podnikateľské a inovačné centrá,
• podnikateľský inkubátor,
• iné inštitúcie (obchodné komory, informačné centrá, nadácie a iné neziskové
organizácie),
• spoločné podniky, laboratória,
• združenia,
• finančné inštitúcie:
• rizikové a rozvojové fondy,
• leasingové spoločnosti,
• priemyselní anjeli (business anjel).
!
-41
Určitým nedostatkom je skutočnosť, že väčší záujem na interakcii majú školy
a výskumné organizácie. Výsledkom toho je, že väčšina postov v týchto
preklenovacích organizáciách tvoria zamestnanci alebo bývalí zamestnanci škôl,
pričom chýba zastúpenie ľudí z praxe s niekoľkoročnými skúsenosťami
z podnikania.
!
V USA, kde je najkvalitnejšia a najintenzívnejšia interakcia, je známy fenomén
pull (ťahať). Firmy intenzívne vyhľadávajú nové výstupy z výskumno-vývojových
aktivít univerzít a laboratórií, ktoré slúžia ako podklad pre následnú inováciu.
Tento efekt na Slovensku (a v mnohých krajinách EÚ) je nahradzovaný efektom
push (tlačiť), kde sa univerzity, pracoviská SAV a výskumné ústavy snažia
natlačiť svoje výstupy praxi. Vyžaduje to zmenu kultúry a je povinnosťou
univerzít ako verejných inštitúcií komunikovať s praxou, presviedčať ju a naďalej
hľadať nástroje na zintenzívnenie interakcie.
!
Prvé aktivity vykonali univerzity zriadením centier doktorandov, ktorých
hlavnou náplňou je výskumná činnosť a vzelávacie aktivity pre začínajúcich
podnikateľov.
!
Využitie princípov kancelárie pre spoluprácu s priemyslom (KpSP)
pri prepojení univerzitného prostredia a praxe
KpSP by mali byť vykonávať najmä tieto činnosti:
• analýza vnútorných možností fakulty (databázy pracovníkov, laboratórií,
diplomových a dizertačných prác a pod.),
• marketing fakulty smerom k potencionálnym firemným klientom,
• administratívna podpora spolupráce fakulty s praxou,
• získavanie prostriedkov z podporných programov na rozvíjanie spolupráce s
praxou (na výskum, na transfer technológií, a pod.),
• spolupráca s firmami na riešenie ich rozvojových aktivít formou zadávania
diplomových či dizertačných prác,
• spolupráca s ostatnými KpSP (v rámci siete),
• manažment realizácie myšlienok, nápadov, produkovaných v univerzitnom
prostredí
• produkcia patentov a zlepšovacích nápadov,
• výroba produktov a poskytovanie služieb na základe výstupov z výskumu
realizovaného na univerzitách,
-42
• poskytovanie spätnej väzby univerzitnému prostrediu - reálne trhové potreby,
či reakcia na „predajnosť“ potenciálu (konkurencieschopnosť) tej ktorej
katedry,
• prepájanie praxe a univerzity formou zadávania tém diplomových
a dizertačných prác,
• vytváranie úzkeho pracovného kontaktu kancelárie s MSP z oblasti profilu
fakulty.
!
Personálne obsadenie KpSP (ILO)
Personál kancelárie bude tvoriť v závislosti od veľkosti fakulty a intenzity jej
vzťahov s priemyslom 1 až 5 zamestnancov. Personál by mali tvoriť hlavne
pracovníci fakulty s manažérskymi predpokladmi a prezentačnými
schopnosťami. Jeden pracovník bude v začiatku fungovania kancelárie finančne
motivovaný z prostriedkov projektu (nie jej celý plat, len motivačný príplatok).
Na prácu v KpSP by mohol byť využitý hlavne potenciál zamestnancov,
školiteľov, doktorandov a mladých výskumných pracovníkov, ktorí dôverne
poznajú prostredie fakulty, či univerzity.
!
Vybavenie kancelárie
Priestor kancelárie má slúžiť potrebám vzájomnej komunikácie a diskusie
doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov zúčastňujúcich sa na riešení
konkrétnych úloh pre jednotlivé firmy. Má tiež slúžiť na komunikáciu
s návštevníkmi a s manažérmi z praxe a pod. Kancelária má byť vybavená
základným kancelárskym zariadením a vybavením, výpočtovou technikou.
Vzhľadom na jej umiestnenie sa predpokladá dostupnosť prezentačných
priestorov s vybavením ako aj väčšia administratívna podpora dekanátu.
!
Finančný model fungovania kancelárie
Základnou podmienkou fungovania kancelárie je jej finančná samostatnosť. To
znamená, že jej činnosť by mala byť finančne ohodnotená, napr. prezentácia
fakulty a účasť na konferenciách, seminároch a pod. by mala byť hradená z
rozpočtu fakulty. Ostatné zdroje by mali plynúť hlavne z podporných programov
podporujúcich spoluprácu univerzít s firmami, či programov transferu
technológií, a v neposlednom rade z firiem (z finančnej motivácie za
vypracovanie projektov, diplomových, dizertačných prác – napr. 10 % zo
sprostredkovanej hodnoty).
-43
!
Príjem KpSP z vonkajšieho prostredia fakulty by mal pokryť minimálne 60 %
nákladov na jej prevádzku, optimálne 80 %. V rámci Žilinskej univerzity
kancelária je začlenená do rektorátu a vyvíja svoje aktivity už niekoľko rokov.
!
Výskumné a vzdelávacie centrum (VYCEN) na podporu činnosti
inštitúcií transferu technológií a know-how pri jednotlivých
univerzitách (fakultách)
Na kvalitnú prípravu manažérov nových typov firiem pri univerzitách, fakultách
je nutné zabezpečiť ich vzdelávanie a tréning súvisiaci s technologickým či
inovačným podnikaním. Tieto úlohy môžu plniť výskumné a vzdelávacie centrá
alebo strediská celoživotného vzdelávania.
!
Zdôvodnenie potreby budovania centra:
• nedostatočné vzdelávanie a vedenie študentov k podnikaniu v rámci štúdia na
VŠ,
• problémy začínajúcich technologických firiem,
• špecifické problémy high-tech podnikania,
• nedokonalé prepojenie vzdelávania a vedy s praxou, najmä MSP,
• potreba vzdelávania v oblasti podnikania, manažmentu a hlavne tvorby
podnikateľských plánov,
• zložitý prístup k financovaniu zámerov a projektov.
!
Predmet činnosti centra:
• organizácia tréningových kurzov,
• podnikateľské poradenstvo - vedenie k podnikaniu najmä mladých
výskumných pracovníkov a doktorandov,
• financovanie podnikateľských zámerov a projektov,
• rozšírenie siete KpSP (ILO),
• vytvorenie databázy start-up firiem.
!
Umiestnenie centra
Centrum vybudované vo Vedecko-technologickom parku (VTP) Žilina má k
dispozícii priestory (školiace, kancelárske) ako aj ich vybavenie. Vychádza sa so
skúseností s prevádzkovaním Technologického inkubátora VTP, ktorý je svojím
zameraním veľmi blízky plánovaným aktivitám.
-44
!
Personálne obsadenie centra
Na začiatku fungovania VYCEN sa uvažuje s obsadením miesta manažéra,
pričom podporné (administratívne) služby vykonáva personál VTP Žilina. Po
prvom (zábehovom) roku sa uvažuje s obsadením centra celkovo 3 pracovníkmi
– manažérom pre vzdelávacie programy, manažérom poradenských služieb a
administratívnou zamestnankyňou (podpora a udržiavanie databáz). Služby
financovania podnikateľských zámerov a projektov bude zabezpečovať
Technologický inkubátor VTP Žilina.
!
S centrom budú externe spolupracovať experti, ktorí budú zabezpečovať
vzdelávacie a tréningové programy, ako aj odborné poradenstvo (hlavne
ekonomické a právne).
!
Vybavenie centra
• školiace a tréningové priestory s potrebným vybavením (tabuľa, flipchart,
spätný projektor, data-video projektor,...),
• kancelárske priestory pre personál VYCEN s potrebným kancelárskym
zázemím,
• projektové miestnosti (školiace miestnosti).
!
Finančný model fungovania centra
V začiatkoch bolo centrum podporené z prostriedkov VTP Žilina (najmä
vybavenie a administratívna podpora) a prostriedkov projektu (personál a réžia),
pričom prvoradou úlohou manažéra bude získavať prostriedky z podporných
programov na aktivity centra (vzdelávanie, poradenstvo a pod.) tak, aby klienti
centra platili za jeho služby čo najnižšiu cenu, čo je kritickým faktorom úspechu
a ďalšieho rozvoja VYCEN. Zdroje financovania aktivít by mali byť kryté z
podporných programov až do výšky 70 %. Zvyšok bude hradený účastníkmi
školení a tréningov, klientmi poradenských služieb, prípadne z príjmov
poskytovateľov finančných podpôr (mikropôžičiek a pod.).
!
Prehľad tematických okruhov pre organizovanie školení a tréningov:
• podnikanie,
• vedenie (coaching),
• projektový manažment,
-45
•
•
•
•
•
•
•
!
marketingový manažment,
finančný manažment,
strategický manažment,
operatívny manažment,
manažment ľudských zdrojov,
právo,
tvorba podnikateľského plánu.
Jednotlivé kurzy sa postupne vyvíjajú, pričom východisko tvoria tri ucelené
tréningové programy, ktorých cieľom je vyškoliť:
• personál KpSP - najmä doktorandov,
• personál firiem (agentúr) zakladaných mladými výskumnými pracovníkmi na
jednotlivých fakultách (katedrách),
• mladých výskumných pracovníkov, ktorí prejavujú záujem o podnikanie s
vlastnými nápadmi, produktmi, či službami.
!
Centrá doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov sú vytvárané pri
fakultách prípadne iných súčastiach fakúlt (katedrách, inštitútoch a pod.).
Umožňujú aktivizovať doktorandov z hľadiska ich zapojenia do riešenia
rozvojových problémov MSP, miest a obcí, regiónov, nových iniciatív EÚ,
prípadne využitia štrukturálnych fondov ap. V súčasnej dobe sa vytvorili centrá
pri Ekonomickej fakulte UMB Banská Bystrica (Centrum rozvoja doktorandov –
CRD), Drevárskej fakulte TU Zvolen (Stredisko pre transformáciu, aplikáciu
a rozvoj – STAR) a centrá na Žilinskej univerzite, Fakulte prevádzky
a ekonomiky dopravy a spojov (Centrum výskumu a transferu poznatkov CVTP) a Stavebnej fakulte (Výskumné a vzdelávacie centrum – VYCEN-SvF),
ktoré sú bližšie charakterizované v nasledujúcich kapitolách.
!
Univerzitná spin-off, resp. spin-out spoločnosť, podnik, organizácia je subjekt
vytvorený so zámerom využitia intelektuálneho kapitálu vytvoreného
v akademickej inštitúcii. Univerzitné spin-off subjekty sú teda časťou,
podmnožinou start-up - začínajúcich spoločností vytváraných študentmi
a zamestnancami akademických inštitúcií. Vynálezy, patenty, nové návrhy a pod.
v akademických inštitúciách môžu viesť k vytvoreniu spin-off subjektov alebo sa
stávajú predmetom predaja know-how či obchodného tajomstva. Univerzitné
spin-off subjekty nie sú vytvárané spontánne, ale sú dôsledkom činnosti určitých
-46
zamestnancov univerzity a rozhodnutí o lepšom využití univerzitných
technológií prostredníctvom vytvorenia nových spoločností. Pri motivácii
k vytvoreniu spin-off subjektov je možné využiť dve kategórie stimulov, a to
psychologické motívy, kedy sa zdôrazní využiteľnosť vynálezov, myšlienok a
pod., prípadne možnosť zlepšenia finančného postavenia či získania určitej
nezávislosti a kariérne motívy, pretože vytvorenie spoločnosti zodpovedá určitej
fáze kariérneho rastu.
!
Ďalšou formou riešenia podpory a rozvoja podnikateľských zručností je využitie
prostredia podnikateľského inkubátora, napr. VTP Žilina. Zameranie firiem
pôsobiacich v inkubátore je rôzne, od konzultačných až po vývojové, najmä však
firmy orientované do nasledujúcich oblastí:
• informačné technológie,
• internetové technológie,
• automatizácia,
• telekomunikačné technológie,
• nanotechnológie.
!
Univerzitami podporované technologické inkubátory a subjekty v ňom musia
pritom spĺňať niektoré požiadavky, a to najmä:
• nadväznosť na kľúčové kompetencie univerzity,
• prepojenie na regionálne clustre či podnikové siete, zoskupenia,
• zameranie sa na technológie budúcnosti, nové technologické trendy a kľúčové
technológie,
• podpora transferu poznania a technológií,
• podpora vytvárania start-up subjektov a podpora inovátorov,
• podpora vzájomnej spolupráce s ďalšími inkubátormi.
!
Hlavná výhoda spolupráce doktorandských centier a univerzitných inkubátorov
spočíva v možnej úzkej nadväznosti, keď sa mladý výskumný pracovník na
základe svojej doterajšej výskumnej práce pre externé prostredie, rozhodne
podnikať. Inkubátor mu poskytne vhodné prostredie na prekonanie
počiatočných problémov pri podnikaní, pomôže mu s podnikateľským zámerom,
prípadne ho doškolí v základoch podnikania, poskytne mu základné
poradenstvo, priestory a potrebné služby tak, aby mladý výskumný pracovník
mohol kvalitne poskytovať svoje služby klientom už ako podnikateľ.
-47
!
!
Zhrnutie
!
Generátorom nových myšlienok pre neustály inovačný rozvoj a pre naše
podnikateľské prostredie môžu byť aj mladí vedeckí pracovníci, študenti a
doktorandi, ktorí svojimi dobre koncipovanými témami výskumných,
diplomových a dizertačných prác, s cielenými výstupmi môžu významnou
mierou prispieť k zvýšeniu inovačných procesov a konkurencieschopnosti najmä
malých a stredných firiem (MSP). V súčasnej dobe sa to tak deje len
v nevýznamnej miere. Je preto na mieste otázka, aký model vytvoriť, aby vzniklo
efektívne prepojenie medzi univerzitou, jej fakultami, katedrami, pracovníkmi,
študentmi a sférou MSP, aby vznikla efektívna obojstranná komunikácia a
spolupráca.
!
Je samozrejmé, že do riešenia uvedených problémov musí byť v maximálne
možnom rozsahu zapojené aj podnikateľské prostredie, lebo len s jeho podporou
a súhlasom je možno daný proces uskutočniť.
!
Predložený návrh modelu prepojenia univerzity a praxe je v zahraničí úspešne
používaný. Nebol však odskúšaný pre špecifické podmienky a potreby
doktorandov a ich napojenia na zlepšovanie inovačných procesov najmä MSP,
ale tiež na vyššiu akceptáciu univerzity okolím. V tomto smere je to nová forma
spolupráce univerzitného a podnikateľského prostredia.
!
Predkladané modelové riešenie však vyvoláva potrebu riešenia ďalších
problémov vo vzájomnej komunikácii akademického a podnikateľského
prostredia, a to napr. v legislatívnej oblasti problém autorských práv z hľadiska
transferu technológií, vo finančnej oblasti problém financovania start-up firiem
(zatiaľ málo zdrojov rizikového kapitálu), problém podpory spin-off firiem
(zmena myslenia na univerzitách a ich súčastiach), v oblasti vzdelávania na
univerzitách nutnosť zapracovať do vzdelávania kurzov podnikateľstva atď.
Nové, inovatívne technológie vyžadujú pružných profesionálov, ktorí disponujú
nielen technickými znalosťami o produkte, ale aj nutnými manažérskymi,
finančnými a marketingovými znalosťami o produkte. Uvedené námety môžu
-48
prispieť k posilneniu ekonomického a podnikateľského myslenia študentov na
jednotlivých stupňoch vysokoškolského štúdia všetkých študijných programov.
!
!
-49
!
Podmienky pre vznik spin-off a
start-up na Žilinskej univerzite
O Žilinskej univerzite
!
V 1. a 2. stupni vysokoškolského štúdia študuje na Žilinskej univerzite (ŽU) v
dennej i externej forme 11108 študentov, v treťom stupni študuje 653 študentov.
V súčasnosti je na ŽU v Žiline akreditovaných celkom 43 študijných programov
v bakalárskom stupni štúdia v dennej forme a 33 v externej forme. V druhom
stupni vysokoškolského štúdia je akreditovaných taktiež 43 študijných
programov v dennej a 36 programov v externej forme. V doktorandskom štúdiu
je v súčasnosti akreditovaných celkom 31 študijných programov v dennej forme
a rovnaký počet v externej forme
!
V roku 2010 riešili pracoviská ŽU celkom 26 zahraničných projektov, ktoré
majú výskumný charakter a získali ich formou súťaže v zahraničných
grantových schémach.
!
Celkovo v roku 2010 zorganizovali pracoviská ŽU 121 vedeckých a odborných
podujatí, z toho bolo 39 medzinárodných vedeckých konferencií. Významným
výstupom okrem publikovania a prezentácie najnovších poznatkov je
nadviazanie a rozšírenie kontaktov, vytváranie medzinárodných výskumných
kolektívov a úzka spolupráca na nadnárodnej úrovni.
!
Fakulty ŽU mali priznané právo na konanie doktorandského štúdia,
dizertačných skúšok a na udeľovanie vedecko-akademických hodností v 23
vedných odboroch. ŽU je dlhé roky zapojená nielen do výskumných, ale i do
vzdelávacích medzinárodných programov v rámci bilaterálnych a
multilaterálnych programov spolupráce. Tieto programy umožňujú realizovať
mobility pedagógov, doktorandov a študentov, zapájať sa do aktivít v rámci
Európskeho výskumného priestoru (ERA) a Európskeho priestoru pre vyššie
vzdelávanie (EHEA). V oblasti celouniverzitnej bilaterálnej spolupráce má ŽU
rozvinutú zmluvnú spoluprácu podľa 30 platných dohôd na celouniverzitnej
úrovni a viac ako 100 dohôd vo vedeckovýskumnej a pedagogickej spolupráci na
-50
fakultnej úrovni s nielen európskymi, ale i ázijskými a americkými univerzitami,
vysokými školami a ďalšími inštitúciami.
!
Fakulty
!
Fakulta humanitných vied
!
Fakulta humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline vznikla 20. 12 .2010 z
Fakulty prírodných vied na základe Rozhodnutia MŠVVaŠ SR č.
2010-15787/46239:4-071 doručeného dňa 20. 12. 2010 o registrácii dodatku č.
8 k Štatútu Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý bol schválený Akademickým
senátom Žilinskej univerzity v Žiline na jeho zasadnutí 20. 9. 2010, nadobudol
platnosť dňom registrácie a účinnosť dňom doručenia rozhodnutia o registrácii
MŠVVaŠ SR.
!
Fakulta prírodných vied Žilinskej univerzity v Žiline bola zriadená v roku 1998
ako pracovisko integrujúce pracovníkov najmä prírodovedných odborov. Po
odčlenení Pedagogicko-katechetickej fakulty v Ružomberku od Žilinskej
univerzity pripadla Fakulte prírodných vied úloha rozvíjať štúdium v odboroch,
ktoré v regióne absentovali (matematika, anglický jazyk, hudobná výchova a
náboženská výchova).
Profil fakulty sa tak postupne transformoval, budovali sa pracoviská
humanitných a spoločenských vied, rozširovalo sa spektrum ponúkaných
študijných programov, ktoré umožňujú absolventom uplatnenie na európskom
trhu práce.
Fakulta humanitných vied ŽU v Žiline má v súčasnosti päť katedier, ktorých
vedecko-výskumné a pedagogické zameranie zodpovedá princípom vzdelávania
21. storočia smerom k učiacej sa spoločnosti.
!
Zoznam katedier:
• Katedra mediamatiky a kultúrneho dedičstva
• Katedra hudby
• Katedra matematiky
• Katedra pedagogických štúdií
• Katedra anglického jazyka a literatúry
• Katedra pedagogických štúdií
-51
!
Poslaním Fakulty humanitných vied ŽU v Žiline je rozvíjať vzdelanosť, vedu a
výskum v duchu všeľudských humanitných tradícií a svojou širokospektrálnou
humanitnou profiláciou prispievať ku kreditu Žilinskej univerzity ako kvalitnej
výskumnej univerzity.
!
!
Fakulta riadenia a informatiky
!
Takmer od vzniku Vysokej školy dopravnej a neskôr školy dopravy a spojov v
Žiline sa odborníci z rôznych katedier a z rôznych fakúlt dlho zaoberali
dopravnými a informačnými systémami ako z hľadiska technického, tak aj z
hľadiska prevádzkového a ekonomického. Vďaka tejto symbióze štúdia rôznych
dopravných a informačných systémov z uvedených hľadísk si skupina
pracovníkov čoraz jasnejšie uvedomovala, že spomenuté systémy majú spoločné
základné vlastnosti. Vo všetkých prípadoch je základom územne rozľahlá sieť
(napr. železničná, cestná, telefónna, počítačová ), ktorej sa premiestňujú prvky
(cestujúci, vlaky, automobily, informácie).
!
S rozvojom dopravnej a informačnej infraštruktúry preberajú štruktúru územne
rozľahlých systémov aj výrobné podniky, obchod, finančné systémy a pod.
Vzniká tak veľké množstvo systémov, u ktorých, napriek rôznemu účelu, sa
premiestňujú prvky (suroviny, výrobky, informácie, financie) po väčšom území
vyhradenými cestami. Premiestňovanie vo veľkej miere vplýva na výkonnosť
celého systému, preto ho treba spoznávať a riadiť. Odborníci rôznych zameraní
(technici, matematici, manažéri, ekonómovia, informatici) začali spolupracovať
pri riešení uvedených úloh.
!
Táto spolupráca viedla k vzniku novej fakulty - Fakulty riadenia VŠDS. Fakulta
riadenia bola zriadená rozhodnutím Akademickej rady VŠDS dňa 11. 7. 1990.
Akademickú obec fakulty, vytvorili pracovníci Strojníckej a elektrotechnickej
fakulty (Katedra technickej kybernetiky, Katedra informačných systémov),
Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov (Katedra komunikačných
systémov, Katedra jazykov, Katedra ekonomiky dopravy) a Ústavu rozvoja
komunikácií. Okrem spomenutých pracovníkov, ju taktiež vytvorili študenti
-52
študijného odboru Kybernetika v doprave a spojoch, ktorý mal prvých
absolventov už v roku 1975 na vtedajšej Strojníckej a elektrotechnickej fakulte.
!
Od roku 1993 je tento odbor v plnom rozsahu nahradený širšie koncipovaným
študijným odborom Informačné a riadiace systémy. roku 1996 sa fakulta
premenovala na riadenia a informatiky. Tento názov výstižnejšie odráža najmä
tú skutočnosť, že v jej profile a orientácii hrajú významnú rolu informačné
technológie, a to primárne ako nástroj na podporu rozhodovania pri hľadaní
optimálnych či suboptimálnych riešení v oblasti riadenia pohybu prvkov na
rozľahlých sieťach, kde má fakulta nielen historicky vybudované silné teoretické
zázemie, ale aj tím erudovaných odborníkov z oblasti projektovania a realizácie
integrovaných informačných systémov. Významným obdobím je i rok 1992, keď
fakulta otvorila detašované pracoviská v Prievidzi a Ružomberku.
!
Zoznam katedier:
• Katedra dopravných sietí
• Katedra informatiky
• Katedra informačných sietí
• Katedra makro a mikroekonomiky
• Katedra manažérskych teórií
• Katedra matematických metód
• Katedra softvérových technológií
• Katedra technickej kybernetiky
!
!
Fakulta špeciálneho inžinierstva
!
Fakulta špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline je súčasťou Žilinskej
univerzity v Žiline (jej oficiálnou skratkou je FŠI ŽU). V preklade do anglického
jazyka jej názov znie Faculty of Special Engeneering.
!
Vznik fakulty je spojený s postupnou transformáciou Vojenskej technickej
akadémie v Brne. Priamym predchodcom FŠI ŽU je železničná katedra
Ženijnej fakulty VTA, z ktorej 1.9.1952 vznikla Železničná fakulta VTA.
Rozkazom prezidenta ČSR bola 22.8.1953 Železničná fakulta VTA od
školského roku 1953/54 premiestnená do Prahy a zaradená do štruktúry
-53
Vysokej školy železničnej v Prahe ako Vojenská fakulta. Vládnym nariadením č.
58/1959 Zb. bola Vojenská fakulta premiestnená z Prahy do Žiliny a
premenovaná na Vojenskú fakultu Vysokej školy dopravnej. Jej osobitosťou bolo,
že ako vojenská fakulta, pôsobiaca v rámci civilnej vysokej školy bola zároveň
zaradená do podriadenosti Ministerstva národnej obrany a Ministerstva
dopravy a spojov. Z hľadiska vojenského riadenia bola začlenená do
organizačnej štruktúry Železničného vojska ČSR. Následne sa ešte dvakrát
zmenil názov vysokej školy a spolu s touto zmenou od roku 1980 sa fakulta
nazývala Vojenská fakulta Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline a v roku 1996
sa názov zmenil na Vojenskú fakultu Žilinskej univerzity v Žiline.
!
V nadväznosti na zmeny v systéme vojenského vzdelávania SR sa začal aj
proces transformácie pôsobnosti a náplne činnosti fakulty. Na základe výsledkov
rokovaní zástupcov rezortov Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR,
Ministerstva obrany SR, Ministerstva školstva SR a Ministerstva hospodárstva
SR, na odporúčanie Akreditačnej komisie vlády SR a po vyslovení súhlasu
Akademickým senátom Žilinskej univerzity bola Vojenská fakulta dňa 9.2.1998
premenovaná na Fakultu špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.
Uznesením vlády SR č. 398 z 31.5.2000 bola FŠI ŽU delimitovaná z rezortu
Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR do rezortu Ministerstva školstva
SR a tým zanikla takmer 50 ročná symbióza civilnej a vojenskej školy. Od tohto
okamžiku sa FŠI ŽU stala v plnom rozsahu súčasťou Žilinskej univerzity
v Žiline, t.j. nielen po stránke organizácie vzdelávacej a vedeckovýskumnej
činnosti, ale aj z pohľadu financovania.
!
FŠI ŽU je fakultou manažérsko-technologického zamerania. Fakulta vychováva
vysokoškolsky vzdelaných odborníkov na úseku krízového riadenia s dôrazom na
prevenciu a riešenie krízových situácií v rôznych sférach sociálneho, prírodného
a ekonomického prostredia. Základnou úlohou fakulty je poskytovať
vysokoškolské vzdelanie a uskutočňovať vedeckovýskumnú činnosť v rámci
akreditovaných študijných programov bakalárskeho, inžinierskeho
a doktorandského štúdia. Fakulta vytvára priestor na celoživotné vzdelávanie
a tvorivé vedecké bádanie, ktoré je zamerané na otázky obsiahnuté
v akreditovaných študijných programoch.
Na rozvoj fakulty v pedagogickej a vedeckovýskumnej oblasti mali veľký význam
habilitačné a inauguračné konania, ktoré umožňovali graduačný rast
-54
pedagogickým pracovníkom fakulty. Od roku 1998 sa na fakulte úspešne
habilitovalo 10 nových docentov a titul profesor získalo 9 príslušníkov fakulty.
V roku 2005 bol fakulte udelený Certifikát kvality pre vzdelávaciu a
vedeckovýskumnú činnosť, služby a aktivity pre verejnosť, ktorý potvrdzuje
splnenie požiadaviek normy STN EN ISO 9001.
!
Fakulta je súčasťou vedecko-výskumnej a vývojovej základne Žilinskej univerzity
v Žiline. Rozvíja tvorivú vedeckú činnosť v súlade s Dlhodobým zámerom
rozvoja FŠI ŽU. Výsledky vedeckej práce príslušníkov fakulty sú uverejňované
prostredníctvom rôznych foriem publikačnej činnosti.
!
Fakulta pravidelne organizuje vedecké konferencie a semináre s medzinárodnou
účasťou, na ktorých sa snaží konfrontovať výsledky svojej vedeckovýskumnej
činnosti s odborníkmi z iných škôl a tiež z praxe. Zároveň prostredníctvom nich
poskytuje platformu na širšiu propagáciu činnosti fakulty v odborných kruhoch
i vo verejnosti.
Pracovníci fakulty riešia celý rad vedeckovýskumných projektov v rámci
grantových agentúr VEGA, KEGA, APVV, projektov MVTS, ale aj
medzinárodných projektov vrátane účasti na 7.RP EÚ. V rámci odbornej
činnosti i riešenia vedeckovýskumných projektov spolupracujú príslušníci fakulty
s mnohými významnými inštitúciami a firmami:
• Úrad vlády SR
• Kancelária BR SR
• Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR
• Ministerstvo hospodárstva SR
• Ministerstvo obrany SR
• Ministerstvo vnútra SR
• Národný bezpečnostný úrad
• Prezídium HaZZ Bratislava
• GR Železničnej polície Bratislava
• Odbor obrany a ochrany GR ŽSR Bratislava
• KÚ Žilina, Odbor krízového riadenia
• ObÚ Žilina, Odbor krízového riadenia
• QUADRIQ , s. r. o., Liptovský Mikuláš
• Jablotron, s. r. o., Žilina
• Združenie ochrany majetku a osôb, Bratislava
-55
•
•
•
•
•
!
Rada vlády SR pre prevenciu kriminality
Infodom, vydavateľstvo Bratislava
Krajské riaditeľstvo HaZZ Žilina
PTEÚ Bratislava
FIRES Batizovce
FŠI ŽU v Žiline spolupracuje s viacerými zahraničnými školami
a vedeckovýskumnými inštitúciami. Písomné zmluvy o spolupráci má uzavreté
s nasledujúcimi zahraničnými vysokými školami a inštitúciami:
• Dopravní fakulta Jana Pernera Univerzita Pardubice
• Univerzita Tomáše Bati ve Zlíne
• Wyższa Szkoła Zarządzania Słupsk
• Akademia Wychowania Fizycznego w Katowicach
• Uniwersytet Gdańsk, • Wyższa Szkoła Administracji w Bielsku – Białej
• Akademia Świętokrzyska im. Jana Kochanowskiego w Kielcach
• Todor Kableshkov University of Transport, Sofia
• Viša železnička škola Beograd
• Matematický ústav Slezské univerzity v Opavě
• International School of Logistics and Transport, Wroclaw
• Military University of Technology, Warsawa
• Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích
• University of Niš
!
Nezmluvná spolupráca na základe individuálnych kontaktov pracovníkov
katedier prebieha s celým radom ďalších zahraničný inštitúcií. FŠI ŽU v Žiline
vydáva vedecko-odborný časopis Krízový manažment a dva elektronické
časopisy, Security magazine a Security revue. Na fakulte má dlhodobú tradíciu
tiež študentská vedecko-odborná činnosť. Fakultného kola súťaže o najlepšiu
prácu sa okrem študentov fakulty zúčastňujú aj študenti zahraničných vysokých
škôl, hlavne z Poľska a Českej republiky.
!
Zoznam katedier:
• Katedra krízového manažmentu
• Katedra požiarneho inžinierstva
• Katedra bezpečnostného manažmentu
• Katedra technických vied a informatiky
-56
!
!
Stavebná fakulta
!
Stavebná fakulta má dlhoročnú tradíciu v technickom vzdelávaní a vedeckom
výskume. Jej vznik sa viaže k odčleneniu fakulty železničného inžinierstva
ČVUT pod názvom Vysoká škola železničná v r.1953 v Prahe. Stavebná fakulta
bola jednou z piatich novovzniknutých fakúlt. Vysoká škola sa presunula z Prahy
do Žiliny. Zároveň sa zmenil názov školy na Vysokú školu dopravnú a fakulta
stavebná sa zlúčila s fakultou dopravnou a vznikla Fakulta prevádzky a
ekonomiky dopravy. Stavebná fakulta opäť vznikla ako samostatný subjekt v
roku 1990. Fakulta sa už od svojho vzniku aktívne zúčastňovala a zúčastňuje
nielen na výchove kvalitných absolventov, ale čoraz úspešnejšie a vo väčšom
rozsahu spolupracuje s praxou, plní vedeckovýskumné úlohy a vychováva
mladých vedcov v doktorandskom štúdiu. Študenti majú možnosť vybrať si zo
štyroch študijných programov bakalárskeho štúdia, piatich študijných
programov inžinierskeho štúdia a zo štyroch študijných programov
doktorandského štúdia. Fakultu tvorí osem katedier, ktoré vo vzájomnej
spolupráci zabezpečujú pedagogický proces a vedecko-výskumnú činnosť na
fakulte, ďalej Centrum excelentnosti pre dopravné staviteľstvo, Centrum
aplikovaného výskumu Stavebnej fakulty, Výskumné centrum mladých
pracovníkov - VYCEN a Skúšobné laboratórium Stavebnej fakulty.
!
Zoznam katedier:
• Katedra stavebnej mechaniky
• Katedra geodézie
• Katedra geotechniky
• Katedra stavebných konštrukcií a mostov
• Katedra cestného staviteľstva
• Katedra pozemného staviteľstva a urbanizmu
• Katedra technológie a manažmentu stavieb
• Katedra železničného staviteľstva a traťového hospodárstva
!
!
Strojnícka fakulta
!
-57
Strojnícka fakulta má dlhoročnú tradíciu v technickom vzdelávaní a vedeckom
výskume s dobrým realizačným výstupom pre odbornú domácu a zahraničnú
prax. Na Strojníckej fakulte študuje viac ako 1 500 študentov vo všetkých
formách štúdia.
!
Študenti majú možnosť vybrať si z piatich študijných programov bakalárskeho,
desiatich programov inžinierskeho a z ôsmich programov doktorandského
štúdia. Fakultu tvorí jedenásť odborných katedier, ktoré v spolupráci s ostatnými
pracoviskami fakulty a univerzity zabezpečujú pedagogický proces a
vedeckovýskumnú činnosť na fakulte.
!
Pre rozvoj vedy a techniky má fakulta k dispozícii desiatky laboratórií a niekoľko
špecializovaných počítačových učební, prostredníctvom ktorých sa zabezpečujú
aplikácie najmodernejších technológií a poznatkov výskumu do technickej
praxe. Strojnícka fakulta má širokú medzinárodnú spoluprácu s renomovanými
pracoviskami a partnerskými vysokými školami v Poľsku, Rakúsku, Spolkovej
republike Nemecko, v Maďarsku, Holandsku, Švajčiarsku, Veľkej Británii, USA
a Japonsku.
!
Hodnotenie študijných výsledkov v procese vzdelávania študentov je realizované
kreditným systémom, ktorý študentom dovoľuje nielen profilovať svoje vzdelanie
podľa vlastných schopností a potrieb, ale aj na základe spoločenskej objednávky
a požiadaviek praxe. Systém vzdelávania zároveň umožňuje individuálne
rozložiť a plánovať študijné povinnosti v súlade s rozvojom osobnosti každého
študenta.
!
Zoznam katedier:
• Katedra aplikovanej matematiky
• Katedra aplikovanej mechaniky
• Katedra automatizácie a výrobných systémov
• Katedra automobilovej techniky
• Katedra dopravnej a manipulačnej techniky
• Katedra energetickej techniky
• Katedra konštruovania a častí strojov
• Katedra materiálového inžinierstva
• Katedra obrábania a výrobnej techniky
-58
• Katedra priemyselného inžinierstva
• Katedra technologického inžinierstva
!
!
Elektrotechnická fakulta
!
História Elektrotechnickej fakulty začína od roku 1953, založením VŠŽ v
Prahe , ked EF bola jej významnou súčasťou. Ďalšie medzníky v jej histórii tvorí
rok 1959, kedy bola VŠŽ premenovaná na VŠD v Prahe a spoločnú fakultu
vytvorili strojnícka a elektrotechnická fakulta. V roku 1962 sa škola premenovala
na VŠD v Žiline a presťahovala sa do Žiliny. Spolu s ňou prišli do Žiliny i
významní predstavitelia, ktorí mali bohaté skúsenosti z praxe, vedeckovýskumnej
činnosti a najmä vysokoškolskej pedagogickej praxe. Ďalším medzníkom v
histórii EF je rok 1992, kedy po 33 rokoch sa EF vrátila k svojmu pôvodnému
názvu. Za 50 rokov na EF resp. elektro odboroch počas existencie F SET
ukončilo štúdium viac ako 7 000 absolventov. Na fakulte bolo udelených 11
DrSc. a 201 CSc. a PhD.
!
V roku 2003 Elektrotechnickej fakulte bol udelený certifikát systému
manažérstva kvality podľa ISO 9000 ako prvej fakulte technického zamerania a
celkovo druhej fakulte v rámci Slovenskej republiky.
!
Katedry tvoriace základ existujú už desaťročia a svojou činnosťou postupne
vytvorili hlavné zamerania ako v oblasti pedagogickej, tak i v oblasti vedeckovýskumnej. Pôvodne bola činnosť týchto katedier zameraná hlavne na technické
aspekty klasickej dopravy a neskôr pribudla problematika spojov v podobe
technickej prevádzky telekomunikácií.
!
V súčasnosti je tradičný obsah činnosti obohatený o niektoré smery, ktoré sú
príznačné pre rozvoj vedy a techniky v poslednom období. Ide o oblasť
informačných systémov, moderných telekomunikačných technológií, rozvoj
výkonových polovodičových systémov a moderné riadenie elektrických sietí.
Rozvíja sa aj štúdium interdisciplinárnych odborov, menovite mechatroniky a
telekomunikačného manažmentu.
!
-59
V odbore telekomunikácií, ktorý je od roku 1967 rozvíjaný na samostatnej
katedre, sa oproti pôvodnej činnosti zameranej hlavne na problematiku obvodov
a signálov, číslicovú a impulzovú techniku, prenosové a spojovacie systémy,
telekomunikačné siete, v posledných rokoch rozvíja moderná oblasť
optoelektroniky, digitálnych spojovacích a prenosových systémov, systémy
prenosu dát, rádiových sietí a číslicové spracovanie signálov. Pre nasledujúce
obdobie sa oblasť priority presúva na oblasť širokopásmových sietí. V oblasti
rádiokomunikácií je to oblasť širokopásmových pevných služieb, pozemných a
družicových mobilných a rádiových sietí. Ďalšou oblasťou sú optické
komunikačné systémy.
!
V oblasti informačných a zabezpečovacích systémov je činnosť orientovaná
hlavne na problematiku zvyšovania bezpečnosti a efektívnosti prenosu
informácií v kontexte automatického systému riadenia dopravy, na
modernizáciu zabezpečovacích zariadení, zavádzanie systémov diaľkového
ovládania a kontroly s využitím výpočtovej techniky. Perspektívnou je oblasť
bezpečného a spoľahlivého prenosu a spracovania informácie, ako i oblasť
informačných technológií.
!
V oblasti elektroenergetického a silnoprúdového inžinierstva sa
najvýznamnejšou javí problematika zamerania na moderné trakčné pohonné
systémy pre všetky druhy dopráv, ďalej problémy napájania elektrických
trakčných zariadení s dôrazom na štúdium ich spätných vplyvov na energetickú
sieť. V oblasti elektroenergetiky sa hlavný dôraz kladie na riadenie
elektrizačných sústav, prenos a rozvod elektrickej energie a elektroenergetické
napájanie železníc. V okruhu problémov spojených s elektrickými pohonmi sa
hlavný dôraz kladie na štúdium nových pohonných štruktúr s novými
výkonovými prvkami a novými druhmi ich riadenia, rozvíja sa oblasť výkonovej
elektroniky.
!
Najnovšou rozvojovou aktivitou fakulty je interdisciplinárna oblasť
biomedicínskeho inžinierstva, ktorá sa realizuje v spolupráci s LF UK v
Martine.
!
Spomínané profilové zamerania nadväzujú na spoločný teoretický základ štúdia
zabezpečovaný katedrami, ktoré okrem tejto činnosti rozširujú ponuku
-60
odborných predmetov katedier v jednotlivých zameraniach štúdia. Okrem
výučby sa pracovníci všetkých katedier venujú aj vedecko-výskumnej činnosti na
úrovni základného i aplikovaného výskumu.
!
V oblasti technickej fyziky sa okrem výučby základov fyziky dôraz kladie na
experimentálne zvládnutie základných meraní fyzikálnych veličín, štúdium
relevantných fyzikálnych javov a metód vyhodnotenia experimentov. Vedecká
práca je orientovaná na štúdium vlastností kondenzovaných látok
ultraakustickými metódami. Pozornosť sa venuje akustooptickým javom,
kritickým javom a javom na rozhraniach. Súbežne sa rozvíja aj štúdium
vlnových polí.
!
V oblasti teoretickej a aplikovanej elektrotechniky sa popri výučbe teoretickej
elektrotechniky a elektrického merania vedecká a odborná činnosť orientuje
predovšetkým na elektroakustické súčiastky pre špeciálne aplikácie,
optimalizáciu diagnostických systémov v doprave a diagnostiku elektrických
trakčných strojov. Z novších zameraní treba spomenúť niektoré otázky
elektromagnetickej kompatibility vybraných elektrotechnických zariadení,
niektoré problémy mechatroniky. V súvislosti s rozvojom biomedicínskeho
inžinierstva sa v tejto oblasti venuje pozornosť najmä senzorom a meracím
metódam v biomedicíne.
!
V oblasti elektroniky a elektrotechnológie sa odborná činnosť zameriava na
sledovanie kvality a spoľahlivosti elektronických prvkov, materiálov a systémov,
riadenie kvality a spoľahlivosti v zmysle IEC noriem, aplikácie
programovateľných logických polí, štúdium rekonfigurovateľných obvodov k
počítačom, ako i na diagnostiku a analýzu porúch a nedeštruktívnu analýzu a na
analýzu a spracovanie obrazu v biomedicínskych aplikáciách.
!
Zoznam katedier:
• Katedra fyziky
• Katedra mechatroniky a elektroniky
• Katedra merania a aplikovanej elektrotechniky
• Katedra riadiacich a informačných systémov
• Katedra telekomunikácií a multimédií
• Katedra teoretickej elektrotechniky a biomedicínskeho inžinierstva
-61
• Katedra výkonových elektrotechnických systémov
• Katedra základov inžinierstva – LM
• Katedra experimentálnej elektrotechniky – LM
!
!
Dlhodobý zámer Žilinskej univerzity
!
Žilinská univerzita v Žiline je verejná vysoká škola univerzitného typu. Na
svojich fakultách a ústavoch poskytuje vzdelanie vo všetkých troch stupňoch
vysokoškolského štúdia a v celom rade vzdelávacích aktivít v rámci
celoživotného vzdelávania. Najdôležitejšie oblasti vedeckovýskumnej činnosti sú
zviazané s profiláciou univerzity v oblasti vzdelávania a jej výsledky vytvárajú
nevyhnutný predpoklad na ďalšie napredovanie a skvalitňovanie výučby.
Zároveň umožňujú univerzite vytvárať pevné väzby so spoločenskou praxou
a byť vyhľadávaným partnerom pre domáce a zahraničné univerzity, ako aj
ďalšie inštitúcie a podniky pri riešení spoločných vedeckovýskumných i
vzdelávacích projektov, zapájaní sa do medzinárodných programov
a akademickej mobility.
!
Strategický cieľ
Základným strategickým cieľom Žilinskej univerzity v Žiline je ďalší rozvoj,
založený na tradičnom ponímaní jej vedeckého, vzdelávacieho, kultúrneho
a humanizujúceho poslania, budovanie univerzity schopnej s predstihom
a adekvátne reagovať na rýchlo sa meniace reálne prostredie s využitím svojho
inovačného potenciálu. Ide o rozvoj univerzity ako vzdelávacej
a vedeckovýskumnej inštitúcie s vysokou prestížou a trvalým miestom medzi
slovenskými univerzitami, s významným podielom vedeckovýskumnej činnosti,
doktorandského štúdia a medzinárodnej spolupráce v rámci európskeho
vzdelávacieho a výskumného priestoru.
!
Priority dlhodobého rozvoja Žilinskej univerzity
Strategické potreby a ciele rozvoja vychádzajú z poslania Žilinskej univerzity ako
vysokoškolskej inštitúcie, danej zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách.
Priority sú stanovené pre oblasti hlavných úloh univerzity a to:
• poskytovanie vysokoškolského vzdelávania,
• vedeckovýskumná a umelecká činnosť
-62
!
a ďalšie súvisiace oblasti, najmä:
• medzinárodná spolupráca,
• ďalšie vzdelávanie,
• prepojenie s praxou,
• oblasť kvality vo všetkých činnostiach univerzity,
• personálny a materiálny rozvoj univerzity,
• riadenie univerzity,
• podporné činnosti univerzity.
!
Uvedené oblasti rozvoja univerzity sa v žiadnom prípade neponímajú oddelene,
ale sú všetky výrazne previazané a len napredovanie vo všetkých oblastiach
prinesie pokrok v celkovom vývoji a postavení univerzity.
!
Poskytovanie vysokoškolského vzdelávania
Dôležitým cieľom rozvoja univerzity na roky 2008 2013 v oblasti
vysokoškolského vzdelávania je inovácia a spresnenie ponuky študijných
programov a tiež vytvorenie vhodnej štruktúry počtu študentov v bakalárskych,
inžinierskych/magisterských a doktorandských študijných programoch.
Univerzita vychádza z predpokladu, že sa bude prehlbovať tendencia
k špecializácii najmä v 2. a 3. stupni štúdia, že ponuka štúdia v bakalárskych
programoch sa vyrovná dopytu a že inžinierske/magisterské študijné programy
budú výberové pre uchádzačov, ktorí splnia náročnejšie podmienky kladené na
tento typ štúdia. Podobne náročný výber bude predpokladom pre štúdium
v doktorandských študijných programoch, ktorých rozvoj bude zodpovedať
orientácii univerzity vo vedeckovýskumnej oblasti.
!
Dôležitým medzníkom bude komplexná akreditácia univerzity
s predpokladaným termínom v roku 2008, v rámci ktorej fakulty prehodnotia aj
všetky študijné programy. Pritom uplatnia predovšetkým nasledujúce zásady:
• Študijné programy budú koncipované v tradičných odboroch, poskytovaných
univerzitou už v súčasnosti a v ďalších, ktoré budú reagovať najmä na
požiadavky trhu práce a kde je možné predpokladať dlhodobejší charakter.
Študijné programy musia byť zabezpečené z hľadiska garancií, personálne
a materiálne. Musia brať do úvahy kapacitné možnosti univerzity a musia
odrážať reálny záujem mladých ľudí o štúdium v príslušných odboroch.
-63
Žilinská univerzita v Žiline nepredpokladá výraznú zmenu v celkovom počte
študentov, ani zmenu v pomere počtu denných a externých študentov.
• Študijné programy v bakalárskom stupni budú všeobecnejšie koncipované, ale
so širokou ponukou voliteľných predmetov tak, aby si študenti, v súlade so
základným poslaním kreditového systému, mohli voliť svoj študijný profil
podľa svojho profesionálneho zamerania a/alebo ďalšieho štúdia. Inžinierske/
magisterské študijné programy budú viac špecializované, s možnosťami
väčšieho uplatňovania individuálneho prístupu k študentom. Medzi významné
rysy študijných programov budú naďalej patriť zvyšovanie počítačovej a
informačnej gramotnosti, rozvoj komunikačných a manažérskych zručností
a otvorenosť profilu absolventa potrebám spoločnosti, rozvoja regiónu a trhu
práce.
• Pri prehodnocovaní a novom koncipovaní študijných programov bude
univerzita úzko spolupracovať s predstaviteľmi najčastejších zamestnávateľov
absolventov univerzity, s vedeckovýskumnými inštitúciami a s partnermi
v zahraničí. Univerzita bude prihliadať na názory súčasných študentov
a absolventov univerzity.
• Študijné programy budú koncipované tak, aby mohli byť v čo najväčšom
rozsahu realizované v anglickom jazyku. Bude podporovaný trend na
vytváranie spoločných medzifakultných a medziuniverzitných študijných
programov interdisciplinárneho charakteru. Dôležitým faktorom pri rozvoji
oblasti vzdelávania bude uplatňovanie modernejších metód a foriem výučby
a zapájanie študentov aj do mimoškolských aktivít univerzity.
!
Univerzita bude vytvárať prostredie a ďalšie predpoklady najmä na:
• Posilnenie pedagogických aktivít zameraných na motiváciu a uľahčenie učenia
sa, podporu samostatnej činnosti študentov i práce v kolektívoch, podporu
aktivít, ktoré vedú k získaniu zručností a návykov potrebných pre budúci
profesionálny život a predovšetkým ku kreovaniu schopností trvale sa
vzdelávať, získavať a triediť informácie a tvorivo ich pretvárať a využívať
(zmenšenie dôrazu na aktivity, zamerané iba na získavanie veľkého množstva
znalostí a informácií).
• Postupné zmenšovanie objemu kontaktnej výučby a zavádzanie rôznych
foriem dištančného vzdelávania s dôrazom na e-vzdelávanie, vrátane tvorby
a implementácie multimediálnych vzdelávacích programov, pre ktoré má
-64
•
•
•
•
•
•
•
!
univerzita vytvorené dostatočné materiálne predpoklady, a to pri zachovaní
kvality a praktickej laboratórnej výučby.
Zefektívnenie štúdia najmä v prvých ročníkoch bakalárskeho štúdia zamerané
na zníženie neúspešnosti štúdia. K tomu prispeje aj racionálnejšie
usporiadanie predmetov v študijných plánoch, partnerský vzťah medzi
pedagógmi a študentmi a rôzne formy motivácie k štúdiu.
Širšie uplatňovanie projektovej výučby, využívanie informačných
a komunikačných technológií a zapojenie študentov do riešenia praktických,
výskumných a vedeckých úloh a projektov najmä v doktorandskom stupni
štúdia, a primerane aj v nižších stupňoch štúdia.
Zvyšovanie počtu študentov v doktorandských študijných programoch, kde je
cieľom dosiahnuť podiel 10 % z počtu denných študentov v bakalárskom
a inžinierskom /magisterskom stupni. Rýchlejší nárast bude v dennej forme
doktorandského štúdia. Počty absolventov v doktorandských študijných
programoch na univerzite budú narastať v úzkej väzbe na požiadavku rastu
vedeckého výkonu univerzity. Univerzita bude podporovať také aktivity
doktorandov, ktoré ich budú motivovať k štúdiu a znižovať počet neúspešných
doktorandov.
Zvýšenie úrovne znalosti jazykov študentov i zamestnancov univerzity.
Univerzita bude podporovať aktivity na podporu tohto cieľa, napr. rozšírením
ponuky informačných zdrojov, výučbou predmetov pre zahraničných
i domácich študentov, vydávanie študijnej literatúry v anglickom jazyku a
zefektívnením výučby jazykov.
Výraznejšie marketingové pôsobenie univerzity, zamerané na propagáciu
a získavanie záujemcov o štúdium zo SR i zo zahraničia (príprava
informačných materiálov, účasť na národných i medzinárodných
propagačných akciách a pod.).
Podporu a oceňovanie pedagogických zamestnancov za excelentné výsledky
v oblasti vzdelávania.
Pri všetkých vzdelávacích činnostiach sa bude uplatňovať partnerský vzťah
medzi všetkými subjektmi vzdelávania, na princípoch vzájomnej spolupráce
a vytvárania kultúrneho akademického prostredia. Univerzita bude
podporovať zabezpečenie vzdelávacej aktivity v každej oblasti tými
pracoviskami, ktoré na to majú vytvorené personálne a materiálne
predpoklady, s dôrazom na minimalizáciu duplicitných činností.
-65
Vedeckovýskumná a umelecká činnosť
Výsledky vo vedeckovýskumnej a umeleckej činnosti univerzity ovplyvňujú,
prípadne podmieňujú väčšinu ďalších aktivít univerzity, vrátane vzdelávacej
činnosti, medzinárodnej spolupráce, materiálneho rozvoja a spolupráce
s praxou. Tak isto majú výrazný podiel na výsledkoch vonkajšieho hodnotenia
univerzity. Preto je všestranná podpora tejto činnosti jedným z najdôležitejších
cieľov stratégie rozvoja univerzity.
!
Významným strategickým cieľom na obdobie 2008 2013 je budovanie
excelentných celouniverzitných výskumných laboratórií, centier a ústavov na
báze interdisciplinárnych tímov, s výrazným zapojením doktorandov a študentov
univerzity, zahraničných výskumných pracovníkov a mimouniverzitných
inštitúcií.
!
Univerzita v snahe vytvoriť optimálne podmienky na vedeckovýskumnú a
umeleckú činnosť:
• Bude podporovať rozvoj infraštruktúry výskumu a vývoja (laboratórne
a prístrojové vybavenie), najmä so zameraním na mimodotačné zdroje. Táto
infraštruktúra, spolu s kvalitnými výskumnými zamestnancami vytvorí
základný predpoklad pre úspešné uchádzanie sa o projekty v rámci národných
i medzinárodných grantových schém.
• Zvýši informovanosť o pripravovaných i aktuálnych výzvach na predkladanie
projektov a dokončí vytváranie konzultačných miest na univerzite, fakultách
a katedrách, kde budú vytvorené podmienky na pomoc predkladateľom
a riešiteľom projektov najmä v oblasti administratívneho a finančného
spracovania podkladov. Univerzita bude dohliadať na presné dodržiavanie
podmienok projektov zo strany riešiteľov.
• Bude vytvárať podmienky na spolufinancovanie vedeckovýskumných a
umeleckých projektov.
• Postupne dobuduje centrálny systém evidencie projektov, ktorý bude
obsahovať potrebné údaje požadované poskytovateľmi prostriedkov
a kontrolnými orgánmi, a zároveň bude rešpektovať požiadavky riešiteľov a
užívateľov.
• Bude podporovať kvalitatívne (obsahové) hodnotenie vedeckej a publikačnej
činnosti.
-66
• Bude naďalej oceňovať úspešných tvorcov a riešiteľov projektov, publikačnú
činnosť vo významných domácich a zahraničných periodikách.
• Zdokonalí zverejňovanie výsledkov vedeckovýskumných a umeleckých aktivít
v prostredí univerzity a najmä mimo nej. Bude podporovať publicitu
významných výsledkov na verejnosti.
• Bude podporovať organizovanie medzinárodných vedeckých podujatí s cieľom
prezentovať výsledky vedeckovýskumnej a umeleckej činnosti univerzity.
!
Prepojenie s praxou
Príprava absolventov Žilinskej univerzity v jednotlivých študijných programoch
musí byť zameraná na získanie dobrého postavenia na trhu práce
a bezproblémového uplatnenia sa v praxi. Rovnako výsledky vedeckovýskumnej
a umeleckej činnosti (okrem základného výskumu) musia byť aplikovateľné
a široko využiteľné v praxi, resp. v kultúrnom a spoločenskom živote. Preto je
úzke prepojenie s praxou podmienkou rozvoja univerzity. Žilinská univerzita
bude rozvíjať a prehlbovať kontakty s mimouniverzitnými inštitúciami
a podnikmi v SR i v zahraničí z dôvodov spolupráce v oblastiach:
• Vzdelávania: účasť odborníkov z praxe na koncipovaní a vytváraní študijných
programov, prednášky pre študentov i zamestnancov univerzity, podpora
účasti študentov univerzity na riešení konkrétnych problémov praxe,
spolupráca pri uskutočňovaní exkurzií, praxí a študijných pobytov, na vedení a
posudzovaní záverečných prác študentov, účasť pedagógov univerzity na
vzdelávaní zamestnancov partnerských organizácií a pod.
• Vedeckovýskumnej a umeleckej činnosti: transfer výsledkov vedeckovýskumnej
činnosti do praxe, vytváranie a rozvoj vedecko-technologických centier a
inovačných pracovísk, účasť v spoločných projektoch, organizácia konferencií,
vypracovanie expertíz, posudkov, spoločné publikácie, účasť na riešení
aktuálnych problémov pre partnerské organizácie a pod.
• V ďalších činnostiach: napr. vzájomné poskytovanie priestorov, zariadení,
podpora účasti na medzinárodných podujatiach, vzájomné členstvo
v orgánoch univerzity a partnerských organizácií a pod.
!
Uvedené aktivity spolupráce s praxou vyžadujú osobné angažovanie
zamestnancov univerzity. Spolupráca sa bude naďalej uskutočňovať na základe
zmlúv, uzatváraných na úrovni univerzity, fakúlt alebo pri jednotlivých
-67
činnostiach. Univerzita bude podporovať aj neformálnu spoluprácu so všetkými
mimouniverzitnými subjektmi.
!
!
-68
Žilinský podnikateľský akcelerátor
!
Regionálna inovačná stratégia
!
Žilinská regionálna inovačná stratégia, schválená zastupiteľstvom Žilinského
samosprávneho kraja v decembri 2006, je hlavným rámcovým dokumentom pre
Žilinský región, ktorý definuje krátkodobé a dlhodobé priority a ciele pre
inovačnú politiku ako aj možné nástroje a opatrenia podporujúce dosiahnutie
týchto cieľov.
Jednou z kľúčových prioritných oblastí, ktorá bola identifikovaná Žilinskou
regionálnou inovačnou stratégiou a zameriava sa na blízku budúcnosť, je rozvoj
podmienok pre účinnú komercializáciu výsledkov výskumu a následné
vypracovanie udržateľného modelu pre technologický transfer zo vzdelávacích
a výskumných inštitúcií k priemyslu. Jedným z vodcov v tomto procese môže
byť Žilinská univerzita ako významná inštitúcia vyššieho vzdelávania a výskumu
v regióne.
V súčasnosti hlavná časť technologického transferu zo Žilinskej univerzity
prebieha v rámci zmluvného výskumu a spolupráce s priemyselnými subjektmi.
Hoci táto spolupráca poskytuje priemyselným partnerom výborný zdroj nových
technológií a univerzitným inštitúciám zaisťuje stabilný tok príjmu, vplyv
a návratnosť týchto aktivít nie je pre Žilinskú univerzitu, v porovnaní s inými
spôsobmi komercializácie (ako sú spin-off spoločnosti), taká dôležitá.
Tvorba spin-off spoločností môže poskytovať univerzite nielen tok príjmov
a ďalšie prínosy vo forme spoluvlastníctva, ale vytvára tiež ideálneho partnera
pre budúcu zmluvne zaistenú spoluprácu vo výskume a pri licenčných
aktivitách. Lenže tvorba začínajúcich spoločností a implementácia opatrení na
ich podporu je veľmi zložitou témou a problémom, ktorý vyžaduje profesionálne
znalosti a širokú oblasť kompetencií. A tak pre zvýšenie vplyvu
a návratnosti výsledkov výskumu Žilinskej univerzity budú potrebné nové
inovatívne pilotné aktivity.
-69
Jednou z týchto pilotných aktivít má byť podnikateľský akcelerátor, ktorý sa
zameriava na podporu systematického transferu podnikateľských myšlienok do
spin-off spoločností. To implikuje zvýšenie finančnej návratnosti pre Žilinskú
univerzitu a zlepšenie ekonomického zloženia Žilinského regiónu.
!
Ciele a úlohy Žilinského podnikateľského akcelerátora
!
Vybudovanie podnikateľského akcelerátora je systematickým riešením
smerujúcim k vytvoreniu podnikania z prostredia univerzity. Plánuje sa, že
podnikateľský akcelerátor bude slúžiť ako organizácia technologického transferu
(OTT), ktorá bude zodpovedná za riadenie komercializácie myšlienok výskumu
na Žilinskej univerzite formou „spin-off“.
Podnikateľský akcelerátor bude podporovať študentov, doktorandov,
výskumníkov a ďalších akademických pracovníkov Žilinskej univerzity
a sprevádzať ich celým procesom tvorby podnikania, od identifikácie
relevantných podnikateľských myšlienok, ich zhodnotení (technologický skríning
a odhad) až po rozvoj vhodných a dobre fungujúcich riadiacich štruktúr.
Z tohto dôvodu sú primárnou cieľovou skupinou podnikateľského akcelerátora
výskumníci a študenti Žilinskej univerzity, ale nové podnikateľské zámery môžu
pochádzať aj z ďalších akademických a výskumných inštitúcií v regióne.
Niektoré z hlavných cieľov Žilinského podnikateľského inkubátora môžu byť
zhrnuté nasledovne:
• podieľať sa na vytvorení kvalifikovaných pracovných pozícií v regióne
a prispieť k regionálnemu rastu
• prispieť k zlepšeniu transferu excelentných myšlienok výskumu do
medzinárodného konkurencieschopného podnikania
• generovať dodatočné príjmy pre Žilinskú univerzitu, ktoré môžu byť znovu
použité pre ďalšie investície do aplikovaného výskumu
• prispieť k budovaniu pozitívneho imidžu Žilinskej univerzity na Slovensku
a v zahraničí a tak pritiahnuť najlepších výskumníkov do Žiliny
-70
Hlavnou úlohou podnikateľského akcelerátora bude zodpovednosť za riadenie
oblasti komercializácie výskumného potenciálu Žilinskej univerzity vo forme
„spin-off“ a konkrétnejšie riadenie a implementácia nasledovných troch aktivít:
• pro-aktívny skríning výsledkov v oblasti výskumu/technológií, pochádzajúcich
zo Žilinskej univerzity
• stanovenie trhovej hodnoty identifikovaných výsledkov v oblasti výskumu/
technológií
• asistovanie pri príprave vytvorenia spin-off firiem a ich štruktúr
!
!
Organizačné usporiadanie podnikateľského akcelerátora
!
Vo všeobecnosti sa naskytuje niekoľko možností pre organizačné usporiadanie
organizácií technologického transferu (OTT), akou je v súčasnosti navrhovaný
Žilinský podnikateľský akcelerátor, pre riadenie komercializácie výsledkov
výskumu vo verejných výskumných inštitúciách (VVI).
OTT môžu byť zriadené vo forme:
• špecializovaných oddelení vo verejných výskumných inštitúciách
• pridruženej spoločnosti (na spôsob dcérskej spoločnosti), ktorá funguje mimo
verejnej výskumnej inštitúcie, ale je na ňu napojená
• nezávislých sprostredkovateľov (napr. verejno-súkromné partnerstvo)
Výber najvhodnejšieho inštitucionálneho usporiadania OTT závisí na
niekoľkých faktorov, napr.:
• výskumné kapacity a kompetencie (ľudské zdroje) vo VVI
• právne prostredie (napr. záležitosť práv duševného vlastníctva)
• stupeň inštitucionálnej autonómie VVI
• množstvo verejných prostriedkov dostupných pre OTT
Avšak nezáleží len na tom, aké je organizačné usporiadanie OTT.
Medzinárodné skúsenosti ukázali, že najlepšie výsledky bývajú dosiahnuté
v spolupráci s externým súkromným subjektom/ partnerom. Jednou zo
zásadných výhod súkromného subjektu vo všeobecnosti je, že činnosti vykonáva
za províziu, využíva úspešne osvedčené valorizačné nástroje a metódy, ako aj
jeho lepší prístup k externým formám financovania.
-71
Najdôležitejšie výhody spolupráce partnerov z verejného a súkromného sektora
v procese komercializácie výsledkov výskumu môžu byť zhrnuté nasledovne:
• použitie a aplikácia úspešne osvedčených prístupov, metód a nástrojov pri
využívaní výsledkov výskumu a ich zhodnocovaní
• dostupnosť expertov so skúsenosťami z rôznych oblastí výskumu
• nestrannosť a objektívnosť pri hodnotení podnikateľských myšlienok
• prístup k medzinárodným sieťam, hlavne k investorom.
V tomto kontexte by podnikateľský akcelerátor Žilinskej univerzity mohol mať
ideálne formu:
• špecializovaného oddelenia alebo pridruženej spoločnosti, využívajúcej služby
externých subjektov zo súkromného sektora; alebo eventuálne
• verejno-súkromného partnerstva ako nezávislého sprostredkovateľa, pričom
vlastníkmi sú oba subjekty - univerzita aj súkromný partner
Spomenutým dvom možnostiam organizačného usporiadania Žilinského
podnikateľského akcelerátora sa venujú nasledujúce časti dokumentu, kde sú
podrobnejšie analyzované a pojednáva sa o nich vo väčších detailoch.
Možnosti pre organizačné usporiadanie Žilinského podnikateľského
akcelerátora
Ako sme už spomenuli vyššie, Žilinský podnikateľský akcelerátor bude slúžiť ako
organizácia technologického transferu pre tvorbu spin-off z výskumného
potenciálu Žilinskej univerzity
A.Špecializované oddelenie alebo pridružená spoločnosť doplnená o
nezávislého externého poskytovateľa služieb
OTT vo forme špecializovaných oddelení sú najbežnejšími typmi OTT v EU,
navzájom sa ale odlišujú veľkosťou, úlohou a rozsahom aktivít. OTT ako
špecializované oddelenia sú organizačne neoddeliteľnou časťou VVI. To vedie
k tomu, že zvyčajne majú nižšie fixné náklady a blízko k vedeckej komunite vo
VVI.
Na druhej strane sa tu objavuje riziko príliš silnej vnútornej orientácie
oddelenia, ktorá môže viesť k tomu, že OTT nebudú schopní objektívne
-72
pristupovať ku komerčnému potenciálu výsledkov výskumu. A čo viac, ich
podnety pre komercializáciu môžu byť slabé. V mnohých prípadoch limitované
zdroje/kapacity takýchto OTT neumožňujú tematickú špecializáciu na v rôzne
oblasti výskumu, čo by mohlo brániť OTT v tom, aby komplexne vyhodnotila,
identifikovala a ďalej rozvíjala možné komercializačné prípady vo VVI.
Alternatívne k špecializovaným oddeleniam OTT, niektoré VVI založili svoje
vlastné dcérske spoločnosti pre riadenie procesov transferu technológií. Takáto
pridružená spoločnosť môže mať formu:
• spoločnosti alebo neziskovej organizácie; alebo
• verejného alebo súkromného záujmového združenia.
V porovnaní s prvým typom OTT ako špecializovaného oddelenia, druhý
prístup všeobecne dovoľuje viac flexibility v riadení procesov transferu
technológií. Vychádza to z faktu, že pridružené (dcérske) spoločnosti si
všeobecne užívajú viac finančnej a riadiacej nezávislosti. Takto môžu ľahšie
rozvíjať a riadiť vzťahy so svojimi klientmi, ale hlavne investormi, ktorí sú
kľúčovými subjektmi pri tvorbe start-up.
Avšak medzinárodné skúsenosti ukázali, že oba typy OTT – špecializované
oddelenie, ako aj pridružené spoločnosti - sa musia často vyrovnávať s
nedostatkom potrebných zdrojov na komercializačné aktivity. Ich limitované
zdroje im napríklad nedovoľujú zamestnať špecialistov so skúsenosťami zo
všetkých relevantných oblastí výskumu. Okrem toho, ak je OTT organizačne
blízka univerzite, vždy je tu nebezpečenstvo možných konfliktov záujmov
a nedostatok objektívnosti v procese výberu vhodných prípadov na
komercializáciu. Tým pádom sa niektoré výskumné zámery, plány a nápady
predurčia na komercializáciu v dôsledku politického rozhodnutia, kým iné,
s väčším podnikateľským potenciálom, môžu byť zanedbané.
Aby sa vyhlo vyššie spomínaným obmedzeniam a problémom, niekoľko VVI
vybudovalo dlhodobú spoluprácu s externými poskytovateľmi služieb (s alebo
bez zmluvného základu) a outsourcovali už niekoľko aktivít v oblasti transferu
technológií. Výhodou spolupráce s externými poskytovateľmi služieb je, že sú
schopní flexibilne reagovať na rôzne komercializačné potreby VVI.
-73
Outsourcovanie aktivít technologického transferu na súkromných externých
sprostredkovateľov by malo byť vhodným riešením obzvlášť v prípadoch
menších regionálnych VVI s limitovanými zdrojmi a prostriedkami, pretože im
dovoľuje dosiahnuť nákladovo efektívnejšie riešenia.
Preto môže byť tento prístup dobre aplikovateľný v podmienkach Žilinskej
univerzity. Žilinská univerzita je významnou vzdelávacou a výskumnou
inštitúciou v Žilinskom regióne. Avšak s prihliadnutím na účely komercializácie,
výskumný potenciál Žilinskej univerzity má určité obmedzenia. Z tohto dôvodu
by Žilinský podnikateľský akcelerátor mohol byť vybudovaný ako špecializované
oddelenie alebo pridružená jednotka Žilinskej univerzity, ktorá by zároveň
využívala externých poskytovateľov služieb.
B. Nezávislá sprostredkovateľská spoločnosť ako verejno-súkromné
partnerstvo
Ďalšou možnosťou pre organizačné usporiadanie Žilinského podnikateľského
akcelerátora je jeho založenie vo forme nezávislého sprostredkovateľa.
V niektorých prípadoch v Európe boli sprostredkovateľské spoločnosti založené
v spolupráci s VVI a/alebo ďalšími regionálnymi aktérmi ako podielnikmi.
Zvlášť dobrým riešením pre nezávislé OTT je ich vznik vo verejno-súkromnom
partnerstve, reflektujúc tak vzťah verejno-súkromných aktérov.
Pri spolupráci verejného a súkromného sektora je daný sprostredkovateľský
subjekt zakladaný verejnými výskumnými inštitúciami v spolupráci
so spoločnosťami zo súkromného sektora. Súkromní aktéri sú zodpovední za
celkové riadenie procesu komercializácie, kým VVI, ako majoritný podielnik,
len dozerá na celý proces. Verejno-súkromné partnerstvá sú zvlášť dobrým
riešením, ak umožňujú niektorým malým VVI predchádzať nedostatku zdrojov.
Hlavnou výhodou spolupráce v podobe verejno-súkromného partnerstva je
profesionalizácia v riadení aktivít transferu technológií, širší prístup
k potenciálnym prípadom komercializácie, väčšie kapacity, ktoré by pokryli
široký rozsah rozličných výskumných zameraní a nezaujatosť v procese výberu
a hodnotenia prípadov pre účely komercializácie. Výhoda nezaujatosti
zabezpečuje väčšiu mieru objektívnosti a efektívnosti. Ďalšou dôležitou výhodou
-74
je aj začlenenie odborníkov do procesu transferu technológií, čím sa eliminuje
možnosť vzniku prípadného konfliktu záujmov.
Založenie Žilinského podnikateľského akcelerátora ako partnerstva verejného
a súkromného sektora (Žilinskej univerzity a externého poskytovateľa služieb) je
alternatívou k vybudovaniu špecializovaného oddelenia alebo pridruženej
(dcérskej) spoločnosti.
Zhrnutie kľúčových bodov
Voľba vhodného typu OTT pre jednotlivé VVI závisí na množstve faktorov,
ktoré by mali byť brané do úvahy ešte pred nastavením samotného OTT. Počas
nastavenia podnikateľského akcelerátora na podporu vytvorenia spin-off zo
Žilinskej univerzity, by sa malo uvažovať o všetkých príslušných konceptoch
a zákonných podmienkach; výške kritického množstva výskumného potenciálu,
ako aj dostupných možností financovania.
Nasledujúca tabuľka predstavuje nástroj, ktorý slúži pre zástupcov Žilinskej
univerzity ako sprievodca pre výber najvhodnejšej formy fungovania
podnikateľského akcelerátora. Tabuľka sumarizuje hlavné typy OTT a stručne
zhŕňa aj štyri rôzne kritéria: mieru nezávislosti, prístup, efektivitu (výkonnosť)
a prevádzkové náklady.
Miera nezávislosti: týka sa procesu riadenia transferu technológií a obzvlášť stupňa
subjektívnosti/objektívnosti v procese identifikácie a hodnotení prípadov
komercializácie.
Prístup: popisuje spôsob, ako sú potenciálne komercializačné prípady
identifikované – prístup môže byť pasívny alebo aktívny (t.j. hneď na mieste
aktívny technologický skríning v pravidelnom kontakte s výskumníkmi)
Efektivita (výkonnosť): týka sa efektívnosti pracovných procedúr a možnosti
zdieľania zdrojov
Prevádzkové náklady: predstavujú potrebu financovania aktivít OTT
!
!
-75
Typ OTT
Nezávislosť
Prístup
Efektívnosť Prevádzkové
náklady
Špecializované
oddelenie
Obmedzená
nezávislosť
Zvyčajne viac
pasívny ako
proaktívny
Obmedzená
efektívnosť
Relatívne nízke,
avšak závisia na
jednotlivých
nastaveniach
Pridružená spoločnosť
Čiastočná
nezávislosť
Zvyčajne viac
pasívny ako
proaktívny
Čiastočná
efektívnosť
Zvyčajne vyššie než
u oddelenia a nižšie
než pri nezávislých
inštitúciách
Nezávislý subjekt
(verejno-súkromné
partnerstvo)
Úplná nezávislosť
Proaktívny
Dobrá
efektívnosť
Relatívne vysoké
Hlavné charakteristiky rôznych organizácií technologického transferu
!
Oblasti podpory
!
Nezávisle od organizačného nastavenia, oblasti podpory podnikateľského
akcelerátora pokryjú niekoľko fáz od tvorby podnikania až po jeho rozvoj a to
hlavne v predzárodkovej, zárodkovej a počiatočnej fáze. No predtým, ako môžu
byť tieto aktivity úspešné, mala by aj OTT ponúknuť istú formu podpory pri
senzibilizácií procesu a mobilizácii výskumných pracovníkov.
!
!
Vytvorenie pôdy pre úspešný proces OTT
Základným krokom v procese komercializácie je vytváranie prístupu
a posilnenie postoja personálu vo výskume, ktorý si je vedomý komerčného
potenciálu výskumu prebiehajúceho na univerzite, ako aj dôvodu existencie
týchto služieb a stratégií na univerzite. V žiadnom prípade nie je jednoduché
implementovať kultúrne zmeny; zaberie to čas a začne prinášať svoje ovocie až
od chvíle, keď bude tento prístup akceptovaný výskumným personálom, čo
nebude hneď. Je dôležité, aby vedenie univerzity úprimne podporovalo
a obhajovalo túto stratégiu.
Faktom je, že výskumní pracovníci na univerzite budú mať rozličnú úroveň
chápania významu procesu komercializácie. Aj keď menšie skupiny kľúčových
-76
subjektov môžu byť dobre informované o oblasti komercializácie, veľká časť je
vo všeobecnosti neinformovaná alebo sa nezaujíma o takého aktivity.
Špecifickou úlohou OTT jednotky je upozorniť na tieto procesy, oboznámiť
o nich výskumníkov a uistiť sa, že porozumeli ich opodstatnenosti.
Univerzitný výskum je vo všeobecnosti charakterizovaný ako základný výskum,
ktorý nutne nesleduje potreby trhu a nereaguje tak na trhový dopyt. V zmysle
realizovaných štúdií (klinické pokusy, prototyping, atď.) sa zatiaľ toho vykonalo
všeobecne veľmi málo. V dôsledku toho je riziko, že OTT pri trhovom
hodnotení pochybí a zlyhá, vysoké. Je preto dôležité zabezpečiť, aby bolo
odhalené čo možno najväčšie množstvo zásadných vynálezov, za účelom
zvýšenia budúcich šancí na úspech. Inými slovami, je absolútne dôležité a
rozhodujúce zabezpečiť účasť celého výskumného osadenstva a jeho
zaangažovanie do týchto aktivít.
Predstavenie výstupov z aktivít transferu technológií môže celkom prirodzene
zapríčiniť určitým výskumníkom nepokoj, pretože si to vyžaduje zmenu ich
spôsobu správania, jednania a zvyklostí. Vyžaduje to od nich otvorene hovoriť
s osobou alebo organizáciou im neznámou o výskumnom projekte, čo môže byť
chúlostivá situácia. Preto je prioritou, aby OTT vybudovala vysokú úroveň
dôvery medzi výskumníkmi a tým zabezpečila ich účasť na procesoch.
Budovanie dôvery bude potom primárne najdôležitejšou aktivitou pre úspech
OTT.
Podľa skúseností skupiny INNO, hlavným úsilím OTT by mala byť snaha o
senzibilizáciu a mobilizáciu síl s cieľom získať si všetkých pracovníkov výskumu.
Tieto dve aktivity sú samozrejme prepojené. Pomocou riadených aktivít
senzibilizácie ako sú semináre a workshopy zamerané na:
• transfer technológií,
• podnikanie,
• hodnotu práv duševného vlastníctva a
• vybudovanie spoločného podniku spolupráce s priemyslom,
je problematika viac pochopená a vytvára sa povedomie o hodnote a dôležitosti
týchto aktivít vedúcich k mobilizácii výskumníkov. Semináre by sa mali konať
ideálne s rozličnými cieľovými skupinami a môžu byť v rozsahu väčších udalostí
pre celé oddelenie (napr. ako informačná udalosť) alebo na úrovni pracovnej
-77
skupiny (napr. cez skríning nápadov, alebo diskusie). Ďalej je dôležité, že OTT
operuje na pro-aktívnej báze vyhľadávaním a následnou priamou návštevou
výskumných skupín za účelom vytvorenia osobného vzťahu s výskumníkmi.
Celkom prirodzene, proces komercializácie môže byť považovaný za frustrujúcu
prekážku v bežnom pracovnom živote výskumníka, čo sa týka výskumu
a publikovania. Potom je dôležité byť si vedomý ich prirodzených sklonov a
tendencií a pomôcť im pochopiť proces z pohľadu toho, ako môžu ich aktivity
zapadnúť do celkového rámca. Základy pre zvýšenie úrovne porozumenia:
• životnosť štruktúry a procesu; vedeniu univerzity a zamestnancom OTT by
malo byť absolútne zrejmé, že nový proces je časťou celkovej dlhodobej
stratégie univerzity
• transparentnosť; vybudovaný proces technologického transferu musí byť
správne komunikovaný, prezentovaný a hlavne dobre chápaný a má pomôcť
výskumníkom porozumieť, čo sa od nich očakáva a aký druh podpory môžu
očakávať od jednotky OTT
• účel; patentové a komercializačné aktivity by nemali nahrádzať samotné
publikovanie, ale skôr by mali byť chápané ako jeho komplementárne činnosti.
Cieľom bude neustále zverejňovať výsledky výskumu verejnosti a priniesť
prospech spoločnosti.
• odmeny, stimuly; sú vlastne odmenou pre univerzitu a pre výskumníka
v prípade, že stratégia komercializácie je úspešná
• prístup podpory; ak je to do istej miery možné, komercializácia by nemala
zasahovať do „bežných aktivít“ výskumníka. Prirodzený sklon výskumníka
publikovať výskumné projekty a výsledky by mal byť v komercializačnom
procese podporený a nie znevažovaný. Potenciálny konflikt medzi záujmom
výskumníka publikovať a záujmom univerzity zaistiť ochranu práv duševného
vlastníctva (IPR) by mal byť zvládnutý transparentne a vyriešený tak hladko,
ako je len možné.
Z dlhodobého hľadiska je najúspešnejším spôsobom toho, ako vhodne realizovať
a vôbec zavádzať komerčnejší prístup a súčasne zabezpečiť účasť na aktivitách,
je zverejňovanie úspešných príkladov z praxe a cez diskusie.
!
!
!
-78
Predzárodková fáza: Proaktívny technologický skríning
Za účelom identifikovania inovatívnych podnikateľských myšlienok a zámerov,
uskutoční podnikateľský akcelerátor technologický skríning vo forme
štruktúrovaných a plynulých diskusií s výskumníkmi a študentmi Žilinskej
univerzity. Tieto skríningy budú vykonávané pravidelne a budú sa snažiť
identifikovať možnosti komerčného využitia výsledkov výskumu a myšlienok.
Pravidelné diskusie medzi podnikateľským akcelerátorom a výskumníkmi
povedú k identifikácii existujúcich myšlienok a zámerov alebo alternatívne
k vytvoreniu nových potenciálnych nápadov s vysokým komercializačným
potenciálom.
Okrem týchto diskusií s výskumníkmi, podnikateľský akcelerátor bude
organizovať aj akcie, zamerané na vytvorenie nových spoluprác ako aj rôzne
workshopy, ktoré by generovali nové nápady a myšlienky. Zámerom týchto
aktivít je rozšíriť možnosti identifikovania vysoko potenciálnych podnikateľských
myšlienok na Žilinskej univerzite.
Technologický skríning pokryje všetky relevantné oblasti komercializácie
výskumu týkajúce sa všetkých výskumných oblastí Žilinskej univerzity (s
výnimkou humanitných vied).
Kľúčové aktivity podnikateľského Akcelerátora vo fáze technologického
skríningu môžu byť potom zhrnuté nasledovne:
• vedenie pravidelných proaktívnych rozhovorov s výskumníkmi a študentmi
Žilinskej univerzity;
• organizovanie tematických workshopov na Žilinskej univerzite, ktoré sa
zameriavajú na špecifické oblasti technológií;
• príprava a implementácia aktivít s cieľom zvýšiť všeobecné povedomie; napr.
súťaž nápadov atď.
!
Predzárodková fáza: Hodnotenie technológie
Po spoločnej identifikácií nápadov, zámerov a myšlienok, vykonanej spoločne
výskumníkmi a podnikateľským akcelerátorom, sa prechádza k ďalšiemu kroku.
-79
V ňom dochádza k posúdeniu nápadov a ohodnoteniu myšlienok vzhľadom na
ich komerčnú uskutočniteľnosť. To znamená, že tím podnikateľského
akcelerátora vykoná hĺbkovú analýzu identifikovaných podnikateľských
myšlienok, čo následne povedie k rozhodnutiu, či konkrétna myšlienka má alebo
nemá dostatočne veľký potenciál pre komercializáciu.
Kľúčové aktivity podnikateľského akcelerátora vo fáze hodnotenia technológií
budú podrobnejšie členené nasledovne:
• popis danej podnikateľskej myšlienky s bližšou špecifikáciou produktov
vyvinutých za účelom uspokojenia potrieb trhu;
• prieskum a porovnanie s podobnými konkurenčnými technológiami
(benchmarking) a z tohto hľadiska definovanie silných a slabých stránkok
príslušnej podnikateľskej myšlienky/technológie
• spracovanie podrobných štúdií o trhu vrátane potenciálnych konečných
užívateľov, prieskum klientov
• identifikácia potenciálnych trhov a možných oblastí aplikácie príslušnej
podnikateľskej myšlienky/technológie pomocou brainstormingu na interných
stretnutiach, Internetu a ďalších aktivít v podobe sekundárnych výskumov
• hĺbkový prieskum vybranej oblasti s ohľadom na problém, ktorý je potrebné
riešiť technológiou, alebo ktorá má prispieť k vyriešeniu identifikovaného
problému, prieskum potenciálnych klientov technológie, veľkosti trhu, trhovej
štruktúry ako aj možných prekážok prístupu k technológii
• hĺbkové zhodnotenie a posúdenie analyzovaných oblastí aplikácie v spojitosti
s identifikovaným potenciálom trhu
• vypracovanie akčného plánu definovania ďalších krokov, ktoré sú založené na
ekonomických a technických požiadavkách, identifikovaných pre najsľubnejšie
oblasti aplikácie technológie
• rozvoj podnikateľských modelov/stratégií pre ďalšiu komercializáciu príslušnej
technológie.
V prípade, že výstup z hodnotenia technológie/podnikateľskej myšlienky bude
pozitívny (pozitívny posudok), podnikateľský akcelerátor pripraví nevyhnutné
kroky pre jej implementáciu – fáza tvorby štruktúry spoločnosti. Ak bude zistený
výsledok negatívny, výskumník alebo výskumnícky tím bude mať voľnú ruku
v navrhovaní vlastnej stratégie, týkajúcej sa danej technológie.
-80
!
Zárodková fáza: Príprava na vybudovanie spoločnosti a tvorba štruktúry
V prípade, že výstup vo fáze 2 (hodnotenie technológie) je pozitívny, plán pre
implementáciu technológie – založenie spoločnosti – bude pripravený
podnikateľským akcelerátorom. Táto časť bude riešená osobitne od prípadu
k prípadu, záleží to od implementovanej technológie a ďalších relevantných
aspektov budúcich start-up podnikov.
Podnikateľský akcelerátor poskytne nasledovné aktivity:
• podrobný popis podnikateľskej myšlienky (definovanie výhod pre zákazníkov,
špecifické schémy a plány predaja, konkurenčné výhody, štruktúra ponuky
produktov a služieb, definovanie skupín zákazníkov a trhov),
• vypracovanie podnikateľskej stratégie a udržateľného podnikateľského modelu
(špecifikácia zákazníckych výhod, pridaná hodnota, model príjmov),
• štruktúra začínajúcej spoločnosti (start-up), ktorá má byť vytvorená (vlastníci,
zmluva spoločnosti, kapitál spoločnosti, manažment, kontrolné orgány,
podniková identita, zmluvy, atď.),
• zostavenie riadiaceho tímu spoločnosti, a ak je potrebné, aj jeho doplnenie,
rozšírenie o skúsenosti z oblasti rozvoja stratégií, marketingu a predaja,
organizácie a financií, atď.),
• objasnenie a vysvetlenie ochrany IPR,
• vypracovanie podnikateľského plánu (vízia a stratégia, produkty a služby, trh
a rozvoj trhu, výroba, organizovanie, obrat, plán výdavkov a príjmov, atď.)
!
Financovanie
!
Za účelom predstavenia procesu technologického transferu vo VVI je
nevyhnutné riadne plánovanie a samozrejme aj vhodné financovanie. Od
samého počiatku bude dôležité, aby očakávania o tom, čo môže program
podpory pre spin-off s danými dostupnými finančnými zdrojmi dosiahnuť, boli
reálne. Navyše financovanie transferu technológií má byť z dlhodobého hľadiska
dostatočné na to, aby zabezpečovalo kontinuitu a udržateľnosť procesov.
-81
Už počas plánov o založení podnikateľského akcelerátora bude dôležité brať do
úvahy možnosti financovania a uvažovať o finančných zdrojoch dostupných na
Žilinskej univerzite, ako aj na národnej a EU úrovni.
Avšak existujú tu aj určité základné organizačné a finančné požiadavky dané pre
každú z foriem organizačného usporiadania podnikateľského akcelerátora.
Vychádza sa pri tom z čísel o počte výskumníkov a študentov na Žilinskej
univerzite. Na základe týchto počtov sa odhaduje, že ročná potreba finančných
zdrojov na činnosť podnikateľského akcelerátora bude čiastka v priemere v
rozmedzí 230 000 až 300 000 Euro. Táto čiastka by pokryla všetky tri
spomenuté oblasti podpory: technologický skríning, hodnotenie a pomoc pri
tvorbe/štruktúre spoločnosti.
Personálne a finančné potreby podnikateľského akcelerátora v rôznych
organizačných usporiadaniach môžu byť zhrnuté nasledovne:
Podnikateľský akcelerátor
zamestnanci
Ročné
prevádzkové
náklady
v Euro
Poznámka
Oddelenie alebo pridružná
spoločnosť + externý
poskytovateľ služieb
Interní zamestnanci 100 000
(2 osoby na plný
úväzok)
Pokrýva náklady na interných
zamestnancov a náklady na
prevádzku; náklady na
interných zamestnancov sa
môžu líšiť v závislosti na ich
skúsenostiach a vzdelaní
Externá výpomoc
130 000
Pokrýva externú výpomoc
Nezávislý sprostredkovateľ
(verejno- súkromné
partnerstvo)
Externá výpomoc
300 000
Pokrýva externú výpomoc
Personálne a finančné potreby podnikateľského akcelerátora
!
Následné kroky
!
Cieľom tejto kapitoly bolo opísať možnosti pre vybudovanie Žilinského
podnikateľského akcelerátora. Avšak konečné rozhodnutie o prístupe k
podnikateľskému akcelerátoru je na zodpovedajúcich subjektoch Žilinskej
univerzity. Najlepšie je vždy poukázať aj na príklady úspešných modelov
technologického transferu z iných európskych krajín, ktoré sú dobrými
-82
príkladmi z praxe a môžu poslúžiť ako vhodné vzory. Niektoré z nich nájdeme
aj v prílohe tohto dokumentu.
So založením podnikateľského akcelerátora v Žiline by mali byť definované aj
nasledovné úlohy:
• príprava detailnej koncepcie podnikateľského akcelerátora
• vymedzenie možných zdrojov financovania činnosti podnikateľského
akcelerátora
• vypracovanie platného dokumentu podnikateľského akcelerátora a ďalších
príslušných zmlúv
• príprava na samotné založenie podnikateľského akcelerátora napr.
identifikácia miesta jeho činnosti, výber riadiacich pracovníkov, personálu atď.
• vypracovanie plánu public relations (PR) a ďalších spôsobov komunikácie,
ktorými bude podnikateľský akcelerátor zvyšovať povedomie o svojich
aktivitách medzi príslušnými cieľovými skupinami.
!
!
-83
!
Záver
Počas posledných dvadsiatich rokov sa v oblasti vednej a technickej politiky
venuje v krajinách EÚ a OECD čoraz väčšia pozornosť otázke prenosu
poznatkov z univerzitnej sféry do praxe. Duševné vlastníctvo, ktoré sa vytvára
v prostredí univerzitného výskumu totiž hrá v ekonomike založenej na
inovatívnych technológiách a poznatkoch nezastupiteľnú rolu. Preto je
absolútne nevyhnutné, aby sa aj na Slovensku urýchlene vytvorili nástroje
a mechanizmy zamerané na prenos poznatkov a vyvíjaných technológií
z vedeckej a výskumnej sféry do širšej spoločnosti a na ich následné
zhodnocovanie a využívanie v praxi.
!
Slovensko je nesporne krajina s vysokým výskumno-vývojovým potenciálom.
Niektoré kvalitné univerzitné výskumné pracoviská si napriek počiatočným
problémom postupne vybudovali kontakty a následné projekty s odberateľskou,
priemyselnou praxou. Riešením pre lepšie a systematickejšie uplatnenie
výsledkov výskumno-vývojovej činnosti je práve cielený technologický transfer
tak ako funguje v mnohých vyspelých krajinách sveta. Tento by mal obsahovať
jednak orientáciu na silné vývojové a priemyselné spoločnosti, ale aj na podporu
mladých vedeckých pracovníkov, doktorandov, študentov, ktorí môžu byť tiež
veľmi úspešní v tvorbe nových myšlienok a inovatívnych riešení. Môžu
predstavovať hnaciu silu a neustály inovačný impulz pre naše podnikateľské
prostredie. Slovensko je však vo všeobecnosti krajinou s pomerne nízkou vôľou
po podnikaní, avšak cieľavedomou podporou a vedením týchto mladých
vedeckých pracovníkov je možné dosiahnuť želateľný obrat vpred. Dobre
koncipované témy diplomových, dizertačných prác a výskumných prác s
cielenými výstupmi a dobre fungujúca inovačná klíma na univerzite môžu
významnou mierou prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti slovenskej
ekonomiky založenej predovšetkým na inovatívnych malých a stredných
firmách.
!
Predložená štúdia popisuje nový model prepájania univerzity a praxe, ktorý je
v zahraničí úspešne používaný a ktorý vyššie uvedené aspekty úspešne rozvíja
a to je model vzniku start-up, resp. spin-of spoločností. Takýto funkčný model,
napr. vo forme podnikateľského akcelerátora by mal cieľavedome podporovať
-84
študentov, doktorandov, výskumníkov a ďalších akademických pracovníkov
Žilinskej univerzity a sprevádzať ich celým procesom rozvoja podnikania
založeného na výstupoch ich výskumno – vývojovej a tvorivej činnosti, t.j. od
identifikácie myšlienky až po úspešné založenie a rozbehnutie firmy. Na plné
zavedenie tohto systému do univerzitnej praxe je potrebné doriešiť jeho
organizačné usporiadanie, vzťahy k jednotlivým univerzitným pracoviskám a
spôsob jeho financovania. V neposlednom rade je dôležité zamerať pozornosť aj
na kontinuálne zvyšovanie podnikateľského povedomia, zručností
a ekonomického myslenia u mladých výskumných pracovníkov.
!
Toto sú výzvy, ktoré musia byť úsilím všetkých zainteresovaných zvládnuté, aby
takýto systém nebol len imidžovou záležitosťou univerzity, ale prinášal
skutočných prínos pre výskumníkov na Žilinskej univerzite a celý sociálnoekonomický rozvoj Slovenskej republiky. Veríme, že práve poznatky a prístupy
prezentované v tejto štúdii pomôžu naštartovať proces inovatívne orientovaného
podnikania na Žilinskej univerzite.
!
-85
!
!
!
!
!
!
!
!
!
!
!
!
!
!
!
!
!
!
Cassien, s.r.o.
Január 2013
Download

Štúdia potenciálu na investovanie do start