KRÍZA KAPITALIZMU
ZHORŠILA POSTAVE−
NIE ŽIEN
OTVORÍME DVERE
VZMÁHAJÚCEMU
SA NACIZMU?
2
3
LENIN ODKRYL NOVÉ
HORIZONTY PRE
CELÝ SVET
4
PREČO SA STRATILI
DÔKAZY
O KATYNI
5
0,40 eur
11 Kč
VII. ROČNÍK
MESAČNÍK KOMUNISTOV A SYMPATIZUJÚCICH
Komunisti
nemajú nárok...
ČÍSLO 4/2010
Vydarená premiéra
PAVOL SUŠKO
V podstate celé toto volebné obdobie, odkedy komunisti nie sú v parla−
mente, ich médiá na Slovensku jednoznačne a nekompromisne ignoru−
jú. Takmer vôbec neinformujú o činnosti Komunistickej strany Sloven−
ska, o jej politike a aktivitách. Redaktori neoslovujú funkcionárov
strany a nezaujímajú sa o ich hodnotenia a stanoviská k jednotlivým
otázkam života na Slovensku. Nechodia, alebo len veľmi skromne
zájdu na tlačové besedy organizované stranou, aby o nich informovali
buď povrchne, negatívne, ironicky, alebo ... vôbec!
Tak je to aj teraz, pred blížiacimi sa voľbami do NR SR, ktoré sa usku−
točnia 12. júna. Na televíznych obrazovkách občan vidí a na rozhlasových
staniciach počuje správy, ale aj rozhovory a názory zástupcov všetkých
možných strán. Hlavne opozičných, ale čoraz viac aj koaličných. Takých,
ktoré majú pomerne silné zastúpenie na politickej scéne Slovenska, ale
aj tie, ktoré už majú "politický vrchol" dávno za sebou. Priestor dostáva−
jú zástupcovia strán, ktoré sú zjavne vytvorené umelo, z peňažných injek−
cií mecenášov a majú zohrať konkrétnu úlohu v nadchádzajúcich voľbách.
Ba priestor dostávajú aj zástupcovia takých "potratových" strán, o ktorých
skoro nikto nič doteraz nepočul. Len komunisti "nemajú nárok". Prečo?
Ostatné strany (okrem komunistov) nijakým spôsobom neohrozujú exis−
tujúci spoločensko−ekonomický systém. Nekritizujú ho principiálne, nežia−
dajú zásadné zmeny v ekonomike a vo vlastníckych vzťahoch, nehovoria o
zdieraní (rozumej vykorisťovaní) ľudí. Nežiadajú revíziu privatizácie štátne−
ho (teda všeobčianskeho) majetku. Svojimi, na pohľad rôznymi politickými
Pokračovanie na 2. str.
Červená deviatka
V Zlatých Moravciach sa od 3. marca do 4. apríla uskutočnila podpisová akcia "Petícia za
stiahnutie slovenských vojakov z Afganistanu". Na Námestí A. Hlinku bol postavený stan,
kde mali občania príležitosť vyjadriť vlastný názor a potvrdiť ho aj podpisom petície. Akciu
zorganizovali komunisti zo Zlatých Moraviec pod dohľadom predsedu Václava Plhala, ktorý
skonštatoval, že úlohu splnili a záleží na organizáciách KSS aj v ďalších mestách ako po tejto
premiére bude petícia pokračovať po celom Slovensku.
Podujatie zároveň bolo aj otvorením predvolebnej kampane pre blížiace sa voľby do Národ−
nej rady SR, kde má aj KSS svojich kandidátov. Na fotografii predseda ZO KSS v Zlatých
Moravciach Václav Plhal s obyvateľmi mesta pri podpisovaní petície.
Text a foto: − hal −
POLOVICA ĽUDSTVA TVRDÍ:
Najviac skorumpovaný je súkromný sektor
VLADIMÍR SLÁDEK
Orol tatranský letom hrdým pozoruje rodné hory,
slovenský občan krízou skúšaný trpí politické spory.
Mediálny cirkus vyrába ideálnych demokratov − n ažehlené vzory,
bohatý mamonár sľubom planým volebné ovečky morí.
Elitné hlavy kujú tajomné a nejasné koaličné plány,
národné fondy potichu darujú cudzincom úrodné lány.
Hrdinské gestá divo ponúkajú bohaté opozičné roky,
zmarené osudy žalujú nemo na prežité antisociálne šoky.
Súkromné sektory zúrivo znižujú údaje z výplatnej pásky,
šialené kontá vášnivo dotujú falošné firemné masky.
Žiarivé kravaty opito sledujú sm otánkové krásky,
hrabivé nároky surovo vrývajú obetiam potupné vrásky.
Zhubný kapitál vymeral národom dedičné existenčné muky,
ohavný systém sústom almužny znevážil oklamané ruky.
Zásadný odpor pevným slovom zavelil komunistom v strane,
Stáročný odkaz učením večným prikázal oslobodiť dlane.
Ľudská pamäť hroziacim prstom varuje ponížené časy,
priama odpoveď rozhodne zakáže zneužiť hlasy.
Spoločn á cesta priamy krokom zavrhne ťaživú pamiatku,
viera spojená volebným činom podporí červenú deviatku.
IVAN DUBOVSKÝ
Názor verejnosti na súkromný
sektor, ktorý zisťovala agentúra
Transparenty International po
celom svete, veru nie je lichotivý.
V dôsledku globálnej finančnej a
ekonomickej krízy nedôvera voči
súkromnému sektoru dosiahla
vrchol, sektor považuje za najviac
skorumpovaný viac ako polovica
ľudstva!
Zatiaľ čo v roku 2004 vnímalo
súkromný sektor ako skorumpova−
ný 45 percent verejnosti, podľa mi−
nuloročného júnového prieskumu
to už bolo viac ako 53 percent opý−
taných desaťtisícov respondentov
na celom svete. V pätine krajín po−
važujú súkromný sektor za najviac
skorumpovanú inštitúciu na svete.
Platí to aj o finančných centrách,
ako Honkog, Luxembursko a Švaj−
čiarsko.
Verejnosť vytriezvela
Šéfka Transparenty International
(T.I.) H. Labellová výsledok globál−
neho barometra korupcie, skúma−
ného na celom svete, skomentova−
la stručne: " Verejnosť vytriezvela
vplyvom finančnej krízy, ktorú pri−
vodili slabé regulácie a nedostatok
korporačnej zodpovednosti."
Hoci majitelia závodov, podnikov a
inštitúcií zarábajú naďalej obrovské
peniaze, sú bezohľadní voči svojim
zamestnancom. Ich sa kríza nedo−
týka. Aby sme dokumentovali sprá−
vanie súkromného sektora v súčas−
nosti, publikujeme slová šéfa Od−
borového zväzu Kovo Emila Machy−
ňu, ktorý o. i. povedal:
Žiadajú skromnosť a sami ju
nemajú...
"Snaha zamestnávateľov je nedať
nič. Niektorí chcú dokonca platy
znižovať. Firmy pritom mali naprí−
klad za predošlý rok obrovské zis−
ky. Niektoré z nich by vedeli prefi−
nancovať platy bez problémov aj na
3 − 4 roky. Nedajú však ani korunu!
Žiadajú od štátu alebo zamestnan−
ca. Zamestnávatelia žiadajú skrom−
KOMUNISTI − SRDCE NA SPRÁVNOM MIESTE
nosť a pokoru, ale na druhej strane
ju nevidíme. Nevidíme ju však ani u
politikov. Napríklad v Považskej By−
strici firma Colmet nútila ľudí, aby
boli v práci, hoci nemali čo robiť a
nevyplácala im mzdy..."
Čo dodať k týmto otrasným fak−
tom? Arogancia všemocného (za−
tiaľ) kapitalistického spoločenské−
ho systému, ktorého hybnou pákou
je skorumpovaný súkromný sektor,
aj v čase recesie a kolapsu ekono−
miky stále kraľuje (dokedy?).
Východiskom je socializmus
Škoda, že agentúra T. I. zatiaľ ne−
urobila prieskum, čo navrhuje verej−
nosť sveta na zánik korupcie a vy−
riešenia krízy...
Navrhujeme agentúre T. I., aby
ľudia na celom svete odpovedali na
otázku:
"Ste za pokračovanie existencie
skorumpovaného kapitalistického
systému alebo ho nahradiť socializ−
mom?"
Možno šéfka agentúry pod tlakom
Pokračovanie na 4. str. 2. strana

AKTUALITY
SÚČASŤOU ANTIKOMUNISTICKEJ POLITIKY JE MEDIÁLNA BLOKÁDA
A SKRESĽOVANIE VÝSLEDKOV V PRIESKUMOCH VEREJNEJ MIENKY
Miroslav Vacek
podporil KSS
Kríza kapitalizmu
V rámci spolupráce KSS a KSČM sa v Liptovskom
Mikuláši uskutočnila v sobotu 9.apríla slávnostná
akadémia pri príležitosti 65. výročia oslobodenia mesta
a regiónu. Na podujatí sa zúčastnila aj delegácia KSČM
vedená bývalým ministrom obrany armádnym generálom
Miroslavom Vackom.
Zúčastnení občania z mesta a okolia si vypočuli vys−
túpenie predsedu KSS Jozefa Hrdličku a príhovor Miroslava
Vacka. Okrem spomienky na historické udalosti z obdobia
pred šesťdesiatimi piatimi
rokmi obidvaja rečníci upo−
zornili na úsilie buržoáz−
nych síl o falzifikáciu účas−
ti jednotlivých štátov a ar−
mád na bojovej činnosti
proti nemeckému fašizmu
a na dosiahnutom víťaz−
stve v druhej svetovej voj−
ne. Kultúrnu časť progra−
mu pripravil spevácky zbor
seniorov a detský folklórny
súbor Ďumbier.
Slávnostnej akadémii v
dopoludňajších hodinách
predchádzalo stretnutie generála v. v. Miroslava Vacka s
členmi klubu vojenských dôchodcov, kde odpovedal na
mnohé otázky zamerané hlavne na obdobie kedy vykonával
funkciu ministra obrany a súviselo s dianím krátko po pre−
vrate v novembri 1989.
Niektorí prítomní si priniesli aj jeho knihy, preto sa bese−
da skončila malou autogramiádou. Na obidvoch poduja−
tiach generál Vacek pozitívne hodnotil miesto a význam sú−
časnej činnosti KSS pre slovenskú spoločnosť a vyjadril jej
podporu v ďalšej politickej práci.
Počas akadémie predseda KSS Jozef Hrdlička odovzdal
Miroslavovi Vackovi pamätnú plaketu pri príležitosti 65. vý−
ročia SNP ako ocenenie za pomoc našej strane a upevňo−
vanie spolupráce medzi KSS a KSČM.
Bývalého ministra ČSSR prijal aj primátor Liptovského
Mikuláša Ján Blcháč. V stručnosti ho tiež informoval o aktu−
álnom dianí v meste.
− red −
POĎAKOVANIE
Drahí priatelia − komunisti,
dovoľte mi poďakovať sa vám za fakt, že ste sa v tohto−
ročných parlamentných voľbách rozhodli opäť kandidovať.
Potešila ma aj vaša plná kandidátna listina. Opäť budem
mať koho voliť. Držím palce − priatelia! Obdivujem vašu
statočnosť v neľahkom politickom boji za práva a dôstoj−
nosť človeka v dnešnej totalite kapitálu.
Verím, že raz spoločne (celosvetovo) porazíme tento ne−
humánny kapitalizmus na vrchole ktorého stoja medziná−
rodní (nadnárodní) bankári, ropní baróni, farmaceutické
kartely a veľké nadnárodné korporácie − celú tú oligarchiu
rodov Windsorovcov (niekdajší rod Saxe−Coburg−Gotha),
Rothschildovcov, Rockefellerovcov, Warburgovcov, Mor−
ganovcov... Určite viete o čom hovorím.
Kiežby sme už po voľbách zastavili aspoň na našom Slo−
vensku ich prisluhovačov a kolaborantov sústredených
v ostatných slovenských politických stranách, ktorí sú
iba ich treťotriednymi hráčmi v hierarchii nimi chystaného
NWO (nového svetového poriadku). Bohužiaľ musím konš−
tatovať, že moc majú takmer celú v rukách, no nie všet−
ci sa dnes už dáme nimi ďalej manipulovať, ja určite nie.
Ešte nás všetkých neovládli, neumlčali a nezabili. Ešte tu
sú nimi stále neovládané krajiny ako je Kuba, Irán ...
Teda ešte raz − držím vám palce, komunisti a bojujte v
dnešnom mimoparlamentnom, či budúcom parlamentnom
politickom ringu za nás, za "ľudí práce" so statočným srd−
com. Neviem, či je nás veľa, či málo, ale vedzte, že som
a budem vždy s vami, lebo si uvedomujem, že vašim ko−
nečným cieľom nie je iba "teplé a dobre platené" miesto
v kapitalistickom parlamente mojej vlasti. Som presved−
čený, že na prvom mieste je pre vás človek, ktorému chce−
te i s jeho pomocou umožniť, aby žil v sociálne spravodli−
vejšej − socialistickej spoločnosti.
S úctou a so srdečným pozdravom váš sympatizant.
Ing, VLADIMÍR NEUMANN, Zvolen
zhoršila postavenie žien
Na medzinárodný seminár organizo−
vaný o postavení žien v kapitalistickej
spoločnosti, ktorý sa konal 26. marca
2010 v Bruseli a ktorého organizáto−
rom bola Komunistická strana Grécka,
svojich zástupcov vyslalo 27 komunis−
tických a robotníckych strán z 24 kra−
jín Európy a Ázie a Afriky.
Okrem programu samotného seminára
bola možná aj vzájomná osobná výme−
na skúseností o otázkach činnosti
našich strán, čo sa týka problematiky
emancipácie a rovnoprávnosti žien.
Gréckych komunistov zastupovala
generálna tajomníčka strany Aleka
Paparina, Komunistickú stranu Ruskej
federácie poslankyňa Dumy Nina
Poljakova a Komunistickú stranu
Slovenska Oľga Fábryová.
Predstaviteľky komunistických a robot−
níckych strán vystupujúcich v diskusii
zhodne konštatovali, že kapitalizmus po−
staveniu žien v spoločnosti za posled−
ných dvadsať rokov spôsobil výrazné
škody. V bývalých socialistických kraji−
nách, ktoré dnes sú súčasťou kapitalis−
tickej Európskej únie (EÚ), boli takmer
zlikvidované sociálne opatrenia platiace
v rokoch socializmu. Zvýšila sa veková
hranica odchodu do dôchodku, neznížili
sa, ale naopak − zvýšili sa rozdiely medzi
platmi mužov a žien, skomplikovala sa
výchova detí v rodine, klesla kvalita zd−
ravotnej starostlivosti, vzdelania a silnie
vykorisťovanie emigrantov a etnických
menšín. V rozvinutých kapitalistických
krajinách, napríklad vo Švédsku či Bel−
gicku kapitál zlikvidoval mnohé sociálne
výdobytky, čo ovplyvnilo zvyšujúci sa po−
čet samovrážd žien a rozvodov.
Terajšia kríza kapitalizmu, prejavujúca
sa vysokou nezamestnanosťou, ešte
viac zhoršila postavenie žien. Poukázalo
sa tiež na to, že okrem ekonomickej
závislosti sa v posledných rokoch zvyšu−
je aj spoločenský útlak žien, porušujú sa
ich základné práva už v rodinách, ako je
právo na vzdelanie, zvyšuje sa ich eko−
nomická závislosť na mužoch, čo na−
rušuje aj ich sebavedomie. Viaceré de−
legátky zdôraznili nutnosť odmietnuť ná−
zor, že ženské problémy − to je zápas
pohlaví vymedzený tradíciami a často aj
patriarchálnym vzťahom voči ženám. Tý−
ka sa to najmä žien v krajinách so silne
Medzinárodný seminár o postavení
spoločnosti sa konal v Bruseli.
zakoreneným náboženstvom. Hovorili o
tom delegátky z Turecka, Sýrie, Libano−
nu a Iránu.
Ako ďalej?
Podľa účastníkov seminára treba
každému dať jasne najavo, že boj za
práva žien nie je osamoteným zápasom,
ale je bojom proti kapitalistickému sys−
tému, do ktorého treba zapájať ženy vo
všetkých oblastiach života. Aleka Papa−
rina osobitne vyzdvihla grécke ženy za
to, že sa výrazne podieľali na antikapi−
talistickom hnutí posledných týždňov.
Konštatovala, že zrovnoprávnením žien
nie je to, ak dostanú miesta v parla−
mente a niektoré, najmä tie z buržoáz−
neho prostredia postavia do atraktív−
nych pozícií. Ženy spoločne s mužmi
treba oslobodiť od kapitalistického vyko−
risťovania. Zdôraznila, že musíme dbať,
aby sme neprišli o to, čo sme dosiahli
za 65 rokov od roku 1945. Medzi hlavné
úlohy komunistic−
kých a robotnícky−
ch strán zaradila
rozpracovanie žen−
skej problematiky
na základoch uče−
nia Marxa a Engel−
sa. Treba ukazo−
vať, ako sa dajú
problémy riešiť, ho−
voriť o chybách so−
cializmu a poučiť
sa z nich.
Rokovanie sa
zhodlo aj na tom,
že EÚ nedokáže
riešiť základné pro−
blémy žien. Stále
žien v kapitalistickej viac je tých, ktorí
Foto: www.kss.sk chápu, že EÚ nie je
garanciou voči ka−
pitalistickej kríze. EÚ je organizáciou
veľkokapitálu a krízu a jej následky rieši
na úkor širokých pracujúcich más.
Delegátky tiež skonštatovali, že ani po
sto rokoch od vyhlásenia 8. marca za
Medzinárodný deň žien sa nezlepšilo po−
stavenie žien v kapitalistickej spoloč−
nosti a aj naďalej treba bojovať proti ich
vykorisťovaniu a útlaku.
− bra −
KOMUNISTI MAJÚ ZÁMERY A PREDSTAVY, ALE AJ PRAKTICKÉ SKÚSENOSTI
Z ROZVOJA JEDNOTLIVÝCH OBLASTÍ SPOLOČNOSTI. POZITÍVNE
AJ TIE NEGATÍVNE, Z KTORÝCH SA POUČILI.
Komunisti nemajú nárok...
Dokončenie z 1. strany
a volebnými programami, sa snažia pre−
svedčiť voliča, že každý z nich je ten
najpoctivejší, najúprimnejší, najvlaste−
neckejší. Nech vo voľbách zvíťazí ktorá−
koľvek z týchto strán, nech sa vytvorí
akákoľvek koalícia, v podstate sa na
Slovensku nezmení nič.
Skutočná moc, teda tá ekonomická
(kto má peniaze, ten rozhoduje...) os−
tane v rukách finančných skupín, nad−
národných monopolov a korporácií. Len
pätina vytvorených ziskov (19 percentná
daň) zostane štátu, zvyšok sa presunie
zahraničným a domácim súkromným
vlastníkom. Z toho nebude možné viac
ako doteraz financovať ani bytovú výs−
tavbu, ani školstvo, ani zdravotníctvo,
nezlepší sa financovanie vedy a výsku−
mu, nezmení sa postavenie dôchodcov,
odbojárov, ani učiteľov. Nebude viac pro−
striedkov na podporu zahraničných
Slovákov, ani na rozvoj kultúry a športu.
Nezmenené ostanú aj všetky zákony,
ktoré si vytvorili za predchádzajúce roky
buržoázne parlamenty na Slovensku. Že
tie zákony sú prospešné predovšetkým
bohatým, to už dnes mnoho občanov
sľubujú. Vedia, kde získať peniaze na to,
aby sa zabezpečilo skutočné zlepšenie
sociálnej situácie na Slovensku a väč−
šia časť programov, ktoré sú vo vyhlá−
seniach iných strán len "planými
sľubmi". Komunisti vedia ako zabez−
pečiť bývanie, hlavne pre mladé rodi−
ny, ako prispieť na výchovu detí, ako
vyriešiť nezamestnanosť. Komunisti si
dokážu poradiť s rozvojom regiónov,
rozvojom miest a obcí, dôstojným za−
bezpečením obyvateľov vidieka, ale aj
dôchodcov, odbojárov a invalidov. Ma−
jú jasnú predstavu o dosiahnutí se−
bestačnosti v kvalitných a bezpečných
domácich potravinách.
Komunisti ale majú predstavy a zá−
mery nielen v spomínaných oblastia−
ch. Komunisti majú aj praktické skú−
Pavol SUŠKO, podpredseda KSS
Foto: − kaja − senosti z rozvoja jednotlivých oblastí.
Pozitívne, aj negatívne, z ktorých sa po−
matická, to je zrejmé z niekoľko rokov učili. Mnohí občania si to uvedomujú
a dnes by im mohli dať za pravdu. Toto
pretrvávajúcich súdnych procesov.
Je nebezpečné a neprijateľné dať mocným na Slovensku, ale ani v medzi−
priestor v médiách komunistom, pretože národnej politike nevyhovuje.
Preto majú média jasné pokyny.
by mohli prezentovať vlastné názory a
vlastné programové zámery. Komunisti Komunisti nemajú nárok... 
vedia a v programe to aj majú zapraco−
[email protected]
vané − ako splniť to, čo ostatné strany
pochopilo. A že vymožiteľnosť práva je
pre občanov na Slovensku často proble−

KOHO BY MALI VOLIŤ ANTIFAŠISTI?
Otvoríme dvere
vzmáhajúcemu sa neonacizmu?!
Príprava volebnej kampane na Sloven−
sku je v plnom prúde. Počas cesty
autom môžeme na bilboardoch vidieť
takmer celý prierez nášho politického
spektra. Niekedy mám pocit, že naši
politici si z národa robia žarty,
pretože niektoré heslá naozaj nemôžu
myslieť vážne. Strana, ktorá ľuďom
zobrala takmer všetky životné istoty
a invalidom paličky, si dovolí v sloga−
ne tvrdiť, že "žije s ľuďmi a pre ľudí".
Naša najsilnejšia vládna strana
naďalej buduje kult predsedu, ktorý
je takmer všade, ako keby iní politici
v tomto politickom subjekte ani
neboli. Ale na to všetko sme si už
zvykli. Pozornosť ale upriamim na iné.
Medzi osemnástimi kandidujúcimi
subjektmi je aj Ľudová strana naše Slo−
vensko. Pripomíname si šesťdesiatpäť
rokov odvtedy ako bol nacizmus poraze−
ný. Naši predkovia si mysleli, že nikdy
nezabudneme na hrôzy druhej svetovej
vojny a nedovolíme návrat tejto krutej
a neľudskej ideológie. Ale kdeže! V ško−
lách sa o tomto období nehovorí, gene−
rácia ktorá ho zažila vymiera a len nie−
ktorí naši páni politici sa zmôžu aspoň
na to, že sem − tam položia veniec na
pomníky osloboditeľov a protifašistic−
kých bojovníkov.
A tak medzery v našej legislatíve
využívajú práve pohrobkovia Slovenské−
ho štátu a nacizmu. Pretože sa im nepo−
darilo zaregistrovať vlastnú stranu,
zneužili iný politický subjekt, na minis−
terstve zmenili názov strany a takýmto
podvodným spôsobom tu máme legálne
odnož NSDPA (ĽSNS) kandidujúcu vo
voľbách.
Na ich internetovej stránke by sme
márne hľadali akýkoľvek politický pro−
gram. Zato xenofóbia a rasizmus je prí−
tomný všade. Hovoria o "cigánskych pa−
razitoch", "bielom Slovensku" a ľudia
im na mnohých miestach Slovenska ve−
selo tlieskajú. Možno sa im niekedy ani
netreba čudovať, lebo rómsky problém
tu reálne existuje, ale neonacisti na je−
ho riešenie nepredkladajú žiadne rozum−
né návrhy. Oni totiž útočia na tie najpri−
mitívnejšie ľudské pudy, vyvolávajú raso−
vú nenávisť a presvedčenie, že oní sú tí
praví, ktorí spasia Slovensko. Takto pre−
zentujúci sa ľudia sú produktom nič ne−
riešiacej politiky po roku 1989.
Rómovia žiadnu z významnejších poli−
tických strán dvadsať rokov nezaujímali
a ak áno, tak iba deklaratívne. Spome−
nú si však na nich raz za štyri roky − keď
treba naháňať volebné hlasy. Áno, ob−
čas im dajú postaviť sociálne byty, aby
ich komisári Európskej únie nevyhrešili.
Tým sa ale nevyrieši problém rómskej
menšiny.
A práve táto zložitá situácia vyústila
do posmelenia pravicových radikálov −
spravodlivosť vzali do vlastných rúk. Na−
miesto toho, aby tieto indivíduá zostá−
vali na okraji spoločnosti, drzo organizu−
jú pochody a demonštrácie. A na infor−
movanie nepotrebujú ani letáky či inú
propagáciu, veď sa o ňu postarajú mé−
diá a dokonca aj verejnoprávne. V preja−
voch Kotleba a jeho nasledovníci neu−
stále omieľajú frázy o rómskej krimina−
lite a neprispôsobivosti, ale nepočuť, že
by čo len jediný raz ponúkli východisko.
Zato vieme, že títo šialenci by najradšej
všetkých rómov vohnali do koncentrákov
a ešte lepšie − do plynu. A, kto by bol po−
tom ďalší?!
Riešenie rómskej problematiky je zlo−
žité. Na to už dnes nestačí vari ani de−
saťročie. Jediným východiskom pre túto
sociálnu skupinu je − vzdelanie a zame−
stnanosť. Pravdu mal aj Fidel Castro,
keď povedal: "Čím je človek vzdelanejší,
tým je aj slobodnejší." Nie stavanie ďal−
ších bytov, ktoré aj tak časom zničia.
Mladým rómom treba dať vzdelanie a to
je devíza, ktorá je cennejšia, ako čo−
koľvek iné. Ukázať im, že len ak budú
poctivo pracovať, môžu mať lepší život.
A túto prácu im aj dať.
Slovenskí občania vedia,
čo boli koncentračné tábo−
ry, deportácie, preto nedo−
voľme, aby sa minulosť o−
pakovala. Táto extrémistic−
ká strana vo voľbách 12.
júna zrejme "veľa vody ne−
namúti". Ale čo ak získajú
viac ako tri percentá? To
bude viac ako milión eur
štátnej dotácie, ktorú po−
dľa zákona dostanú neona−
cisti na vlastnú činnosť.
Uvedomujú si tí, ktorí sa
chystajú dať im hlas vo voľ−
bách, akej príšere otvoria
dvere do našej spoločnos−
ti?!
Jednou z osemnástich
kandidujúcich strán je aj
Komunistická strana Slo−
venska s číslom 9. Je to
strana, ktorá bola v čase
druhej svetovej vojny vedú−
cou silou protifašistického odboja na
Slovensku a stratila v ňom 28 tisíc čle−
nov. Aj dnes, po takmer šesťdesiatich
piatich rokoch má táto strana ako jediná
v programe boj proti prejavom neonaciz−
mu, rasizmu, národnostnej a nábožen−
skej intolerancie. Nie vláda, nie SMER−
SD, ale práve komunisti organizovali a
organizujú protestné akcie a demonštrá−
cie proti zvyšujúcemu sa pravicovému
extrémizmu.
Preto vyzývam všetkých slušných ľudí,
ktorým je idea antifašizmu blízka − či sú
to členovia SZPB, alebo mladí "antifáci"
z rôznych organizácií, aby v najbližších
voľbách podporili KSS.
MARTIN HULIČ
Ochránime ľudské práva
pred zákonmi trhu?
V Múzeu SNP v Banskej Bystrici sa
17. apríla uskutočnil seminár hľadajú−
ci odpovede na závažnú otázku súčas−
nosti: Ochránime ľudské práva pred
zákonmi trhu? Viac ako stodvadsať
účastníkov si vypočulo vystúpenia
veľvyslanca kubánskej republiky
na Slovensku Davida Paulovicha
Escalonu, veľvyslanca Venezuelskej
bolívarskej republiky Venezuela
v Rakúsku Alí de Jusús Uzcátegui
Doque, riaditeľa Inštitútu vzdelávania,
umenia a športu v Prešove Milana
Sidora, vedeckého pracovníka
Slovenskej akadémie vied Petra
Dinuša a kandidáta Komunistickej
strany Slovenska na poslanca NR SR
Jalala Suleimana.
Prednášajúci sa zamerali najmä na
opis politicko − spoločenskej situácie v
krajinách Latinskej Ameriky, pričom
poskytli množstvo cenných informácií,
ťažko dostupných pre väčšinu ľudí.
3. strana
AKTUALITY
Hovorilo sa aj o najdlhšie trvajúcej eko−
nomickej blokáde v novodobých deji−
nách ľudstva, ktorú na Kubu uvalili USA
pred viac ako päťdesiatimi rokmi, o te−
roristických kampaniach podporovaných
vládou USA v krajinách Latinskej Ame−
riky ako aj o následkoch týchto, či ďal−
ších zločineckých aktivít vládnucej trie−
dy.
V rámci analýzy čoraz viac sa sociálne
polarizujúcej spoločnosti účastníci semi−
nárov rozoberali príčiny nepredstaviteľ−
ného stále narastajúceho bohatstva
úzkej skupiny jednotlivcov a prehlbujúcej
sa chudoby tretieho sveta. Za podstat−
ný problém vyostrujúci triedne rozdiely
označili absenciu zákonov obmedzujú−
cich bezhraničnú akumuláciu kapitálu,
čo spôsobuje koncentrovanie neobme−
dzenej moci a jej zneužívanie v pro−
spech niekoľkých rodinných klanov. Ich
sila je taká ohromná, že pomocou nej
dokáže vládnuca trieda odčerpávať zá−
soby svetového bohatstva na vlastné
súkromné účty v tichosti a bez zjavného
rizika. V regiónoch záujmu je totiž s−
chopná dosadzovať lojálne vlády, alebo
prostredníctvom médií ovplyvňovať verej−
nú mienku.
Preto, a potvrdili to okrem iného aj
otázky z publika, je veľkou výzvou pre
ľudí, ktorí zasvätili život boju za ľudské
práva, slobodu a dôstojnosť, získavanie
a šírenie pravdivých informácií.
Len vtedy, keď ľudia uvidia svet taký,
aký v skutočnosti je, môžu pochopiť
situáciu, v ktorej sa ocitli a jej príčiny.
Len vtedy dokážu úspešne brániť vlast−
né práva pred zákonmi trhu. Napríklad
s takým odhodlaním, aké v človeku za−
nechá film amerického režiséra Mihaela
Moora s názvom O kapitalizme s láskou,
premietaný na koniec poučného a kva−
litného seminára.
Socialistický zväz mladých
Komunisti vsadili
na viac žien a mladšie tváre
Komunisti nevnímajú Smer−SD ako ľavicovú
stranu, lebo podľa nich neurobil nič
pre pracujúcich.
BRATISLAVA − Viac žien a silnejšie zastúpenie mladšej ge−
nerácie charakterizuje kandidátku Komunistickej strany
Slovenska (KSS) do tohtoročných parlamentných volieb.
Z 11. miesta kandiduje predstaviteľ arabskej komunity dok−
tor Jalal Suleiman. Kým v predchádzajúcich voľbách bol na
šesťdesiatom mieste, tento raz komunisti ho vsadili na vyš−
šiu pozíciu. Jednotkou na kandidátke je predseda KSS Jo−
zef Hrdlička, dvojkou lekárka Anna Sotáková, na treťom
mieste Juraj Obert starosta obce Žitavany, štvorkou 23 −
ročný študent Miroslav Pomajdík a na päťke známa tvár
Karol Ondriaš. Komunisti navrhli všetkých 150 kandidátov
a aj keď je ich kandidátka podľa prieskumu najstaršia, po−
dľa ich názoru oproti predchádzajúcim voľbám výrazne o−
mladla.
Hlavnými piliermi volebného programu KSS je budovanie
silného národného sektoru, zavedenie progresívnej dane a
revízia privatizácie. "Ide nám o to, aby bol v národnej rade
schválený efektívny a vykonateľný zákon o preukazovaní
pôvodu majetku," uviedol na tlačovej besede Jozef Hrd−
lička. Súčasná norma, ktorú parlament schválil v marci, je
podľa neho výsmechom ľuďom. Kampaň komunistov je za−
ložená najmä na osobných stretnutiach s ľuďmi. Financovať
ju budú z príspevku štátu za výsledok v predchádzajúcich
voľbách, kde získali vyše tri percentá a teda aj peniaze z
rozpočtu a tiež z členských príspevkov. Hrdlička pripome−
nul, že KSS má početnú základňu. "Netajíme sa, že ambí−
ciou KSS je stať sa znovu parlamentným subjektom," vyh−
lásil Hrdlička.
Ako Hrdlička podotkol, iba KSS je garantom ľavicovej a
sociálnej politiky. Súčasná vláda síce takúto politiku garan−
tovala, no všetko zostalo podľa komunistov iba v rovine
fráz. "Smer−SD nevnímame ako ľavicovú stranu," zdôraznil
predseda KSS. Vláda vedená Smerom podľa neho neurobi−
la nič pre pracujúcich a naďalej vládne na Slovensku privi−
legovaná vrstva, ktorá vo svojich rukách sústreďuje eko−
nomickú moc. Ficov kabinet kritizujú komunisti okrem
iného aj za nekoncepčné riadenie ministerstiev, za
podozrenia z viacerých káuz, či za neprijatie zákona o čias−
točnom odškodnení klientov nebankoviek. Za rozpačitú
označil Hrdlička aj zahraničnú politiku súčasnej vlády a
informoval, že KSS práve v súčasnosti zbiera podpisy pod
petíciou za stiahnutie našich vojakov z Afganistanu. "Fico a
sociálni demokrati nemôžu uspieť, ak nepristúpia k štruk−
turálnym zmenám a budovaniu silného národného sekto−
ra," je presvedčený Hrdlička.
Prevzaté z internetovej stránky WEBNOVINY
Najviac skorumpovaný je...
Dokončenie z 1. strany
udalostí aj výskum s takouto naliehavou otázkou uskutoční.
Verejnosť, desiatky miliónov ľudí bez práce, stámilióny trpiaci−
ch hladom na celej planéte s nádejou čakajú na zmenu k lep−
šiemu a spravodlivejšiemu spoločenskému poriadku!
Hľadajú sa rýdze charaktery
Avšak koniec nenávidenému kapitalizmu a gniaveniu a zbe−
dačovaniu ľudí po celom svete môžu privodiť len morálne
osobnosti. Keď na čele politického a ekonomického života a
diania budú stáť rýdze charaktery, ktoré neláka prepych a
mamona. Keď na čele štátov budú osobnosti − charaktery,
ktoré svoj mravný a odborný potenciál dajú nezištne na
prospech slušnému životu všetkého človečenstva a nielen
pre kastu vyvolených a skorumpovaných tzv. elít ! 
[email protected], www.kss.sk
VOĽTE JEDINÚ ANFIFAŠISTICKÚ STRANU − VOĽTE KSS
4. strana
PRIPOMÍNAME SI DEVÄŤDESIATE VÝROČIE
STREĽBY V RUMANOVEJ
Prvý štrajk robotníkov,
ktorýštátna moc utopila v krvi
Nedávno − 26. marca sme si pripomenuli prvú
demonštráciu pracujúcich, ktorú ukončila streľba
do
bezbranných robotníkov. Ako sa to stalo? Kto
vypro−
vokoval zákerný útok brachiálnej moci?
Štrajk v Rumanovej bol prvým vážnejším odporom vzbú−
reného robotníctva voči štátnej moci, pri ktorom tiekla krv.
Pritom sa udalosť začala celkom nevinne. Ráno 26.marca
1920 dostala žandárska stanica informáciu o poburovaní
obyvateľstva v Rumanovej. Veliteľ žandárskej stanice v Ud−
varnoku (dnes Dvorníky) vyslal do obce hliadku strážnikov (v
zácviku) Františka Nového, Bohumila Prantla a Martina
Zámečníka. Tí podľa vlastných slov na mieste činu zistili, že
obyvateľov poburuje Ján Bališ. Hliadka ho najprv vyzvala,
aby sa dobrovoľne vzdal, ten na výzvu začal odporovať.
V
bitke bol Bališ aj s dôverníkom robotníctva Gašparom
Konopáskom zastrelený.
Smrť oboch vyvolala veľké pobúrenie. Na pohrebe, ktorý
sa konal ešte v ten deň, sa zúčastnilo viac ako dve tisíc ľu−
dí z Rumanovej, Hlohovca a okolia. Popri pokusoch o vyve−
senie červenej zástavy bola demonštrácia na pohrebe
vcelku pokojná.
Streľba v Rumanovej vyvolala pobúrenie aj v parlamente.
Mesiac po tragédii socialistickí poslanci o tejto udalosti
interpelovali ministra pre správu Slovenska Vavra Šrobára.
Socialistický poslanec Stivín ho vtedy nazval krvavým psom.
Na tej istej schôdzi bola k tomuto bodu otvorená roz−prava,
z ktorej sa interpelovaný minister ospravedlnil.
Spomínaná streľba je podľa interpelácie dosť nejasná.
Nevie sa presne, kto zapríčinil celú tragédiu. Podľa zápis−
nice vyšetrujúceho ministerského miestotajomníka Bališ
a Konopásek vyvolali v potravinách v Rumanovej ruvačku
a napadli žandárov. Tí z obavy o vlastný život do demonš−
trantov vystrelili a všetci zúčastnení sa rozutekali. Výstrel
však zasiahol Bališa, ktorý zostal ležať na mieste činu,
postrelený, Konopásek vybehol z potravín a hneď odpadol.
Raneným bola podľa hlásenia hneď po udalosti poskytnutá
prvá pomoc.
Podľa interpelácie štrajk robotníkov v Rumanovej vypukol
kvôli uväzneniu dôverníka Felcana a nedodržiavaniu kolek−
tívnych zmlúv. Najprv sa robotníci obrátili na hlavný slúž−
novský úrad, keď neuspeli − vyhlásili štrajk, ktorý najviac po−
stihol Hlohovecký okres, kam povolali aj vojsko a žandárov
z Bratislavy.
Do Rumanovej boli vyslaní traja mladí žandári. Veliteľ
Bališovi oznámil, že ho prišli zatknúť. Ten sa ohradil, že nie
je žiadnym zločincom. Vzápätí ho žandári napadli a nasadili
mu putá. V strkanici vystrelili do piatich neozbrojených ro−
botníkov. Konopásek a Bališ ťažko zranení padli na zem.
V interpelácii sa ďalej uvádza, že Konopásek zomrel doma
ešte v ten večer v ťažkých bolestiach a Bališ v noci v nit−
rianskej nemocnici.
Spomínaná udalosť a tvrdý zásah štátnej moci neupoko−
jili obyvateľov, naopak, ešte priliali olej do ohňa. Za zvýše−
nie mzdy sa demonštrovalo vo Veľkých Kostolanoch pri Pie−
šťanoch, 10. júna vypukla demonštrácia proti drahote v Tr−
nave. Z obavy pred násilnosťami štátna moc trnavský št−rajk
rozpustila a robotníci sa v pokoji rozišlo domov.
Štrajk v Rumanovej patrí medzi prvé demonštrácie, ktoré
skončili krviprelievaním. Prečo sa o tejto udalosti naši štu−
denti neučia?? Z jediného dôvodu − udalosti v Rumanovej
otvorene poukázali na sociálnu krízu na našom území, kto−
rú ani údajne socialistická vláda Vlastimila Tusára nebola
schopná vyriešiť.
V plnej nahote sa ukázalo, že vláda nie je schopná zrea−
lizovať ani čiastočnú socializáciu ako to bolo v Česku. Ma−
ďarskí grófi a baróni (tzv. optanti) stále vlastnili veľké lati−
fundiá a spravovali všetku pôdu. Maďarská veľkoburžoázia
a šľachta kruto zaobchádzali so zamestnancami − nečudo,
že títo sa búrili. A o tom bolo aj náhle vzplanutie rozhorče−
ného štrajkového boja v Rumanovej, ktorý štátna moc utopi−
la v krvi..
IVAN LULJÁK
VÝROKY KARLA MARXA
− Sloboda je poznaná nutnosť.
− Keby nebolo tých, ktorí tvoria hodnoty, ani by
nebolo čo ukradnúť.
− Nevedomosť je démon a obávam sa, že ešte
spôsobí mnoho tragédií.
− Pravdy nepoznajú hranice politického zemepisu.
− Dejiny sa obvykle opakujú dva razy: najprv ako
dráma a neskôr ako komédia.

PUBLICISTIKA
ROZHOVOR
s predsedom Komunistickej strany Ruskej federácie
Genadijom Zjuganovom
pri príležitosti 140. výročia narodenia V. I. Lenina
Lenin odkryl nové horizonty pre celé ľudstvo
Genadij Andrejevič, okolo osobnosti
Lenina bolo vždy veľa sporov a proti−
kladných názorov. Nakoľko je podľa
vás jeho odkaz aktuálny pre súčasno−
sť a aká je historická rola tohto člo−
veka? Treba ju prehodnotiť?
Vo svete je veľa významných vojvod−
cov, talentovaných teoretikov, vynikajú−
cich spisovateľov. No medzi nimi patrí
Leninovi osobitné miesto. Ponúkol vlast−
nú ideológiu, v centre ktorej je človek
práce, priateľstvo národov a spravodli−
vosť. To, čo vždy hýbalo ľudstvom.
Lenin vytvoril stranu nového typu a z
rozpadajúceho sa impéria vybudoval veľ−
ký zväzový štát. Za päť rokov vyskúšal
štyri varianty politiky − od NEPu (Nová e−
konomická politika) po plán GOELRO
(plán elektrifikácie Ruska). V histórii ne−
nájdete iného štátnika, ktorý by toľko vy−
konal za neúplných päťdesiatštyri rokov
svojho života. Aj dnes je najčítanejším a
najviac skúmaným politikom vo svete.
Jeho práce sú preložené do všetkých zá−
kladných svetových jazykov a ich náklad
ustupuje len Biblii. Preto, nech si hovorí
kto chce čo chce, Lenin vošiel do histó−
rie a jeho meno prežije veky.
Po Leninovi Stalin vytvoril industriálnu
moc krajiny. A to sa stalo základom veľ−
kého víťazstva, ktorého 65. výročie si
čoskoro pripomenieme.
Najväčším úspechom v celej histórii
našej krajiny bolo vytvorenie zväzovej re−
publiky. ZSSR oslobodil od fašizmu celé
ľudstvo. Sovietska krajina sa ako prvá
prebila do vesmíru. Bola najvzdelanejšia
− bezplatné vzdelanie bolo garantované
každému. Sovietskej vede patrí každý
tretí svetový objav. Toto všetko bolo us−
kutočnené prakticky počas života jednej
generácie.
Ak chcete poznať názor o Leninovi, ne−
treba počúvať Novodvorskú a Žirinovs−
kého, treba sa zoznámiť s hodnoteniami
jeho súčasníkov. Všetci, od najvýznam−
nejších spisovateľov po štátnikov vyso−
ko hodnotili Lenina ako osobnosť. Ein−
stein povedal, že takí ľudia ako Lenin
obnovujú svedomie ľudstva. Gorkij vy−
hlásil, že keby bol Lenin žil v religióznych
časoch, stal by sa svätým. Pokiaľ ide o
A prečo zjazd Sovietov prijal jedno−
myseľné rozhodnutie pochovať ho na
Červenom námestí a vybudovať Mauzó−
leum? Prečo toto rozhodnutie podporili
bez výnimky aj Soviety na miestnej ú−
rovni? Prečo chodili milióny ľudí do Mau−
zólea, stáli v rade skoro od štvrtej ráno?
Prečo Lenina aj dnes čítajú, študujú
a citujú? Prečo ho veľkí ľudia na ce−
lom svete tak vysoko oceňujú? Od−
povede sú podľa mňa očividné.
Dnes sa snažia zhadzovať našu
históriu tí, ktorí nemajú radi našu kra−
jinu, otvorení rusofóbi a antisovietči−
ci. Stanica Imja Rossiji uskutočnila
elektronický prieskum, v ktorom sa
zúčastnilo 45 miliónov ľudí. Lenin a
Stalin patrili po celý čas do prvej troj−
ky najväčších štátnikov našej krajiny.
Hlasovala za nich v podstate aj mla−
dá generácia. Oni ani nečítali Leni−
na, nežili v tom čase, ale inštinktív−
ne cítili, že sovietska krajina, ktorú
Genadij Zjuganov, predseda Komunistic− vytvoril Lenin, bola unikátnym štá−
kej strany Ruskej federácie
tom. A chceli by žiť v takej krajine −
Foto: TS ÚV KPRF váženej, silnej, vzdelanej, humánnej.
A keď už všetci tak útočia na rok
1937 a "hladomor" − to nie je história.
Objavujú sa názory, že Lenin bol
Mimochodom, aj tu sú naši neprajníci
nielen veľkým reformátorom, ale aj
mimo.
veľkým zlosynom 20. storočia.
To je úplná hlúposť! Musíme si uve−
domiť, že ruské impérium prehralo tri Myslíte si, že keby nebolo Lenina,
vojny za sebou − krymskú, rusko−japons− história Ruska by sa vyvíjala inak?
Myslím si, že nielen história Ruska.
kú a prvú svetovú. Rozpadalo a rozkla−
dalo sa. Krajina bola v agónii. Lídri šies− Inak sa mohla vyvíjať história planéty.
tich frakcií v Dume (ruský parlament), Lenin odkryl nové horizonty pre celé ľud−
medzi ktorými nebol ani jeden boľševik, stvo, keď do popredia vyzdvihol prácu,
prišli uprostred roku 1916 k cárovi a vy− priateľstvo a spravodlivosť. A planéte sa
hlásili takmer doslova toto: "Impérium zachcelo žiť podľa týchto zákonov.
Celé dvadsiate storočie bolo v zna−
sa rozpadá, priemysel sa zastavuje, ar−
máda dezertuje. Musíme rýchlo niečo u− mení boja práce a kapitálu. Práca doká−
robiť, vytvoriť vládu, ktorá bude kontro− zala, že môže uskutočniť revolúciu v ro−
lovaná parlamentom. Inak nás čaká ku 1917, vytvoriť unikátny priemysel,
krach!" Cár najprv súhlasil, potom však môže poraziť fašizmus, zvíťaziť nad hla−
dom, dezorganizáciou, vytvoriť raketovo−
odmietol.
A hľa, do rozpadajúceho sa impéria jadrový štít a prebiť sa do kozmu. Som
prichádza človek, ktorý hovoril a oni boli presvedčený, že konečné víťazstvo bude
ochotní ho počúvať. Jeho hlavné heslá na strane práce!
Tlačová služba ÚV KPRF,
boli: Mier pre národy!, Chlieb hladným!,
17. apríla 2010,
Závody robotníkom!, Zem roľníkom!, Vlá−
preložil Pavol Suško
du sovietom!. V tom bol zmysel Lenino−
vej politiky, v tom je jeho veľkosť.
Churchila, ten vôbec ocenil Lenina naj−
vyššie zo všetkých politikov, aj keď prav−
daže, zaradil aj seba medzi nich. Takže
všetky pokusy zhadzovať našu históriu a
napádať veľkých sú na jednej strane ne−
perspektívne a na druhej strane amo−
rálne.
ÁNO, NA KUBE SA MUČILO, ALE NA VOJENSKEJ ZÁKLADNI USA GUANTANÁMO
Aká je pravda o kubánskom “politickom” väzňovi?
Na Kube zemrel väzeň, kterého bur−
žoázne médiá oslavovali ako politic−
kého väzňa a jeho smrť teda ako
zločin "kubánskej diktatúry".
Ale, aká je pravda?
Orlando Zapata Tamayo, tento 42 roč−
ný väzeň nebol žoldnierom odsúdeným
v marci 2003 (nepatril teda medzi oných
75). Odpykával si súhrnný trest odňatia
slobody na 25 rokov po tom, ako ho v ro−
ku 2004 odsúdili na tri roky za porušo−
vanie verejného poriadku, urážku a od−
por. Jeho trestný záznam je záznamom
bežného zločinca. Od júla 1990 stál opa−
kovane pred súdom a bol odsúdený za
trestnú činnosť ako porušenie poriadku,
poškodzovanie, odpor, dve obvinenia z
podvodu, verejný exhibicionizmus, zra−
nenie a držanie bodných zbraní. Už v ča−
se, keď si odpykával trest odňatia slobo−
dy, ho opakovane potrestali za navádza−
nie na porušovanie predpisov vo väzeň−
skom zariadení a urážky. V roku 2001
nadviaza kontakty s kontrarevolúciou.
Kontaktoval ho Oswald Payá Sardiňas a
Marta Beatriz Roque.
V roku 2003 sa dostal opäť do väze−
nia a odvtedy bol hlavným iniciátorom
v mnohých násilných akciách a viackrát
napadol väzeňský personál. Opakovane
odmietal prijímať väzeňskú stravu a je−
dol iba potraviny, ktoré dostával od prí−
buzných. Napokon 18. decembra 2009
vyhlásil hladovku. Odmietol lekársku po−
moc. Napriek tomu ho premiestnili naj−
skôr na väzeňkú ošetřovňu a potom do
Provinčnej nemocnice v Camagueyi a do
Národnej nemocnice pre väzňov v Hava−
ne. Vo všetkých týchto zariadeniach mu
urobili klinické vyšetrenia, poskytli po−
trebnú lekársku starostlivosť vrátane st−
rednej a intenzívnej terapie a dobrovoľ−
nej parenterálnej (vnútrožilovej) a entrál−
nej výživy a tiež dostával všetky potreb−
né lieky a liečbu až do úmrtia, čo uznala
aj jeho vlastná matka. Tretieho februára
dostal horúčku, ktorá po dvadsiatich šty−
roch hodinách zmizla. Vzápätí mu diag−
nostikovali zápal pľúc − liečili ho najmo−
dernejšími antibiotikami a spôsobmi. Po
zasiahnutí oboch pľúc bol až do smrti
napojený na umelé dýchanie.
Po jeho uväznení sa matka Zapatu Ta−
maya, Reyna Luisa Tamayová zapájala
do teroristických skupín, za čo dostáva−
la peniaze od teroristických organizácií
pôsobiacich v USA ako je Kubánsko−
americká národná nadácia.
Vyhlásenie predsedu Štátnej rady a
Rady ministrov Raúla Castra Ruz po úmr−
tí väzňa Orlanda Zapaty Tamaya, v Ma−
riel, 24. februára 2010:
Veľmi ľutujeme. Odsúdený bol na tri
roky, ale vo väzení sa dopustil trestných
činov, čo mu trest predĺžilo. Ošetrovaný
bol v najlepších nemocniciach. Zomrel a
tonám je ľúto. V konfrontácii so Spojený−
mi štátmi sme žiaľ, stratili tisíce Kubán−
cov, predovšetkým ako obeti štátneho
terorismu. Ide o asi päťtisíc mŕtvych a
Pokračovanie na 7. str. 
PUBLICISTIKA
NAVONOK SA VŠETKO ZDALO BYŤ V PORIADKU. POĽSKÁ PROTIRUSKÁ
A PROTIKOMUNISTICKÁ PROPAGANDA IŠLA NA PLNÉ OBRÁTKY.
Prečo sa stratili dôkazy o Katyni?
telia, ale boli príliš zjavné. A tak jeden z
právnych zástupcov KSSZ, advokát Slo−
bodkin, sudcom ústavného súdu doká−
zal, že rozhodujúci tzv. Berijov list z 5.
marca 1940, ktorý mal byť ešte v ten
istý deň prerokovaný politbyrom VKS(b),
je falzifikát a nielen preto, že to z proce−
durálneho hľadiska nebolo možné. List
predovšetkým nie je napísaný na vytla−
čenom tlačive, a napriek tomu že je oz−
načený ako prísne tajný, chýba mu číslo
Šíriaca sa goebbelsovská propaganda
protokolu.
Tieto kópie dokumentov odovzdal v ok−
Ďalší dokument − Rozhodnutie politby−
tóbri 1992 vtedajší riaditeľ ruských štát−
ra VKS(b) z 5. marca 1940, schvaľujúce
nych archívov Rudolf Pichoja vtedajšie− Falzifikátori
Prenesme sa teraz do konca osemde− príkaz na likvidáciu poľských dôstojníkov
mu prezidentovi Lechovi Walesovi. Čo
sa stalo, že sa poľskému štátu stratil ta− siatych rokov. Počas tzv. "sovietskej pe− má číslo protokolu P13/144. Číslo 144
ký významný dôkaz? Bola za tým nedba− restrojky" presvedčili pomstitelia stalin− označuje poradie prerokovaných otázok.
losť, úplná náhoda alebo možný zámer? ských zločinov z organizácie Memorial Pokiaľ by politbyro venovalo každému
Katyňský prípad sa zdal byť po mnoho Michaila Gorbačova, že najlepšie Zápa− prerokovávanému problému len slabých
desaťročí jasný. V lete 1941, niekoľko du dokáže vlastnú vierohodnosť a od− 10 minút, muselo by 5. marca 1940
mesiacov po začatí bleskovej vojny proti danosť demokracii vyhlásením, že zajatí rokovať najmenej 24 hodín.
Neskôr bolo zistených ďalších päťde−
ZSSR, obsadili nemecké vojská (Wehr− poľskí vojaci boli povraždení z rozhodnu−
macht) Smolensk. Do ich zajatia sa do− tia politbyra VKS(b) v roku 1940. Tak, siat dôkazov falšovania dokumentov.
Ruská tlač o škandále na ús−
stali všetci poľskí generáli, dôs−
tavnom súdu mlčala. Napísala
tojníci a poddôstojníci, ktorí po
iba, že existujú dokumenty po−
prepadnutí Poľska fašistickým
tvrdzujúce ruskú vinu...
Nemeckom v októbri 1939 ustu−
Situácia sa ruským antiko−
povali pred Nemcami a vzdali sa
munistom ešte skomplikovala
Červenej armáde.
aj tým, že hneď po predložení
Celkom 14 763 poľských zajat−
sfalšovaných dokumentov rus−
cov bolo sústredených v troch
kému ústavnému súdu Pichoja
zajateckých táboroch v okolí
odovzdal overené kópie vo Var−
Smolenska. Keď sa v lete 1941
šave prezidentovi Lechovi Wa−
sovietska obrana pod nemec−
lesovi. Nasledujúcu eufóriu
kým náporom rúcala a vojská,
krátko na to schladila správa
často vo veľkom zmätku, ustu−
o odmietnutí sfalšovaných do−
povali na východ, nebol zrejme
kumentov ruským ústavným
čas sa o poľských zajatcov po−
súdom. Poľské vedenie, ktoré
starať a evakuovať ich. Poliaci
už verejnosť informovalo o pri−
tak padli do nemeckého zajatia.
jatí dokumentov, napokon ne−
Nemecký stroj na zabíjanie pod−
mohlo povedať pravdu.
radnej neárijské rasy sa spustil
Exumácia tiel z hromadného hrobu v Katyni.
Rozhodlo sa preto, že vytvorí
naplno, ako to napokon dnes už
Foto:www.thephoenix.com
kópie Berijovho listu, kde ne−
detailne poznáme z konečného
riešenia židovskej otázky Ríšou. Ne− ako to tvrdila goebbelsovská propagan− bude uvedený 5. marec 1940 dúfajúc,
mecké popravné komandá, idúce v dru− da fašistického Nemecka. Gorbačov v se− že ďalšie chyby falšovateľov nebudú ob−
hom slede za frontovou líniou, ktorých be vlastnom velikášstve s takýmto vy− javené. Milióny kópií, síce úradne ove−
hlavnou úlohou bola likvidácia komunis− hlásením nakoniec súhlasil. A Západ ja− rených, ale sfalšovaných dokumentov
teda poskytli poľskej verejnosti ako dô−
tov, politických pracovníkov, Židov a Po− sal!
Ale netrvalo dlho a Gorbačov pochopil, kaz, že vraždy spoluobčanov a príbuz−
liakov, týchto poľských zajatcov povraž−
dili. Tisíce tiel pochovali v hromadných že vyhlásenie musí podporiť vyšetrova− ných spáchali Soviety.
hroboch v katyňskom lesíku pri ceste ním a rozsudkom súdu. Preto prikázal
Hlavnej vojenskej prokuratúre upraviť Všetko prasklo v máji!
Smolensk − Vitebsk na brehu Dnepra.
Ruskí antikomunisti pochopili, že so
V roku 1943, keď sa vojna začala vyví− (zmanipulovať) dôkazy tak, aby potvrdzo−
jať v neprospech Nemecka, vodca Ríše vali novú verziu katyňského prípadu − sfalšovanými dokumentmi, ktoré neu−
Adolf Hitler sa pokúsil upevniť spoje− vinu Sovietov. Prokuratúra vyhľadala zná žiaden súd, sa dostali do slepej
nectvo s európskymi vazalmi, aby ich vy− v archívoch osobné doklady všetkých uličky. Preto poradili poľským kolegom,
desil, mobilizoval a poštval proti nastu− poľských zajatcov a zistila, že boli na jar aby celú situáciu viedli do stratena. Poľ−
ská protiruská a protikomunistická pro−
pujúcej Červenej armáde. Vydal príkaz 1940 odsúdení zvláštnym súdom.
Vojenská prokuratúra bez ohľadu na paganda však už v tom čase pracovala
na odkrytie hromadných hrobov poľs−
kých dôstojníkov, povraždených nemec− výsledky utajeného vyšetrovania verejne na plné obrátky. Navonok bolo všetko
kými zvláštnymi oddielmi v roku 1941 vyhlásila, že Poliakov povraždili Rusi. zdanlivo v poriadku až do mája tohto ro−
v Katyni, o ktorých goebbelsovská pro− Vtedajší generálny prokurátor ZSSR Ru− ku, keď advokáti príbuzných zavražde−
paganda vzápätí rozšírila, že ich v roku denko povedal, že Poliaci boli odsúdení ných poľských zajatcov začali podávať
na trest smrti už spomínaným zvláštnym žaloby o odškodnenie na moskovských
1940 nechal popraviť Stalin.
súdom. Zámer bol splnený. V Poľsku, súdoch. Na podanie žaloby stačili kópie,
kde čakalo 800 tisíc ľudí, kedy súdy v ale pri prerokovávaní prípadu sa musia
Svedkovia zlikvidovaní, dokumenty
ZSSR začnú rozhodovať o vyplácaní súdu predložiť originály alebo overené
spálené
Slabnúci zväzok fašisticky orientova− kompenzácií za postrieľaných príbuz− kópie tých dokumentov, ktoré odovzdal
Pichoja 14. októbra 1992 Walesovi.
nej Európy s Nemeckom mala upevniť ných, zavládlo uspokojenie.
V sfalšovaných dokumentoch ale je
Nakoniec sa ale ukázalo, že zvláštne
idea antisemitizmu. Hitler zdôrazňoval,
že postrieľanie mnoho tisíc Poliakov ma− súdy nemohli v roku 1940 odsúdiť niko− príliš veľa očividných chýb. Žiaden súd
jú na svedomí sovietski Židia a zorgani− ho na trest smrti, ale iba na osem rokov na svete neprijme ako dôkaz sfalšovaný
zoval v katyňskom lese propagačnú nútených prác. Potvrdilo sa s definitív− dokument a už vôbec nie v prípade sve−
show. Do Katyne bola vyslaná medziná− nou platnosťou, že Poliakov povraždili tovou verejnosťou ostro sledovaného
rodná komisia vedená nemeckým pato− Nemci. Po rozpade ZSSR a vymenovaní masakru v Katyni, z ktorého norimber−
lógom prof. Buhtzom. Otvorili hromadné antikomunistu Rudolfa Pichoja za ria− ský tribunál obvinil Nemecko.
Čo zostávalo úbohému Dariuszovi
hroby, kde bolo údajne nájdené veľké diteľa Štátneho archívu Ruskej federá−
množstvo osobných dokladov, neodosla− cie sa začala ďalšia fáza boja s ruskými Gabrielovi, ako oznámiť, že sa dokumen−
komunistami. Pichoja rozhodol o vyhoto− ty stratili a teraz ich usilovne hľadajú!
ných listov a denníkov popravených.
Na ich prevezenie vraj bolo potrebné vení falošných dokumentov, potvrdzujú− Nešlo teda o žiadnu náhodu či nedba−
veľké nákladné auto. Mali byť dôkazom, cich zodpovednosť Beriju a politbyra. losť. Overené kópie sfalšovaných doku−
že Poliakov postrieľali na naliehanie Falzifikáty predložili ústavnému súdu, mentov zmiznúť museli.
Aby sa lož o Katyni neukázala v plnej
židoboľševikov popravné čaty sovietske− ktorý opätovne prerokoval tzv. prípad
nahote.
ho ministerstva vnútra. O vierohodnosť KSSZ.
KAREL KLUZ,
akcie sa potom postarali vopred pou−
preložil JOZEF ŠTEININGER
čení svedkovia − ruskí kolaboranti, kto− Zjavné falzifikáty
Chyby, ktorých sa dopustili falšova−
rých svedectvá nemecká propaganda
Vedúci hlavnej komisie na vyšetrova−
nie zločinov proti poľskému národu
Dariusz Gabriel oznámil 9. júna tohto
roku v poľskom Sejme stratu oficiálne
overených kópií dokumentov, potvr−
dzujúcich zodpovednosť politbyra
VKS(b) a sovietskeho ministerstva
vnútra za povraždenie poľských zajat−
cov v Katyni.
zoširoka publikovala. Neskôr, keď spo−
jenci dali Nemcom najavo, že vojnové
zločiny nikomu nebudú odpustené, by
sa zdalo logické, že Nemci budú chrániť
profesora Buhtza, svedkov i objavené
dokumenty ako jediné dôkazy ich nevi−
ny. Čo sa však nestalo?! Keď začali spo−
jenci vyhľadávať svedkov a listinné dô−
kazy, zistili, že na príkaz z Berlína všet−
kých svedkov aj s profesorom Buhtzom
krátko pred kapituláciou Ríše zastrelili,
a dokumenty spálili. Zvláštne, že?
5. strana
Kto stojí za novou
stranou SDĽ?
Podľa informácií získaných na internete je pozadie súčas−
nej SDĽ celkom zaujímavé. Strana vznikla v máji 2005
a len pre chybu v ochrane značky pôvodnej SDĽ si mohla
privlastniť jej názov. Prvým predsedom strany bol Jozef
Cudrák, bývalý šéf Vojenského obranného spravodajstva.
Do novembra 2009 bola nefunkčná. Hlavné slovo však
v nej vždy mala rodina Weissovcov. Tí už pôvodnú SDĽ
využívali na lobing v zbrojárskej oblasti (firma Puli a.s. a
jej dcéry).
V roku 2000 sa podľa medializovaných informácií rozpráva−
lo o deblokačnom trojuholníku Weiss − Kanis − Schmögnerová.
Prvým mužom mal byť Pavel Weiss, otec Ivana Weissa, riadi−
teľa pre stratégiu SPP. Pavel Weiss bol spoločníkom a kona−
teľom "eseročky" Puli. Neskôr sa zmenila na "akciovku" a bo−
la jediným spoločníkom vo firme Delta B, ktorá mala povole−
nie ministerstva hospodárstva na obchodovanie s vojenským
materiálom. Hovorilo sa o nej aj v súvislosti s deblokáciou
protilietadlového raketového komplexu S 300. Firmy sídlili na
Miletičovej 24 v Bratislave. Rodina Weissovcov už s debloká−
ciami ruského dlhu mala skúsenosti − príbuzný Tomáš Weiss
sa cez firmu Bianco Negro podieľal na dovoze a deblokáciách
energetického uhlia za vlády Vladimíra Mečiara.
Po nástupe Roberta Fica ovládli zbrojársky priemysel jemu
blízke osoby − brat Ladislav Fico, Jozef Brhel, Dušan Herda.
Weissovci postupne prišli o všetky zákazky. Podľa informácií
na internete je terajšia SDĽ posledným pokusom Weissovcov
dostať sa opäť k štátnym zákazkam. Jej financovanie je mož−
né vďaka peniazom získaným aktivitami v plynárenstve. Ivan
Weiss od r. 1998 do r. 2004 pôsobil vo vedení SPP ako riadi−
teľ pre stratégiu na nátlak SDĽ v Dzurindovej vláde − išlo o od−
menu za podporu od holdingu Puli. Po odchode z SPP založil
vlastný distribučný podnik. Tvorili ho Prvá paroplynová spolo−
čnosť, Leven, T−invest a ďalšie. Plyn odoberal od SPP a predá−
val ho za preňho zaujímavé ceny obyvateľom Levíc. Doteraz
trvá súdny spor medzi jeho firmou a SPP za niekoľkoročné ne−
platenie za odber. Získal tak okolo 33 miliónov EUR.
Cez člena dozornej rady Levenu Michala Hrbáčka možno ho−
voriť o prepojení Weissovcov na skupinu Istrokapital, väčšino−
vého vlastníka Poštovej banky. Pre skupinu pracuje aj syn bý−
valého predsedu KDH a exministra spravodlivosti Ján Čarno−
gurský ml. Hrbáček, bývalý zamestnanec SIS, karatista, obvi−
nený zo zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny a Ján Čar−
nogurský ml. sú bývalí kamaráti z telocvične. Spoločne podni−
kať v roku 2001. Jednou z prvých bolo prevzatie firmy Chirana.
Neskôr sprevádzal Hrbáček Jána Čarnogurského st. na sú−
de, kde bojoval s Tobiášom Loykom o pohľadávku proti jeho
firme Rašelina Quido. V roku 2005 sa mala na zozname smrti
Tobiáša Loyku ocitnúť právnička Gabriela Matušková, šéf Ist−
rokapitalu Branislav Prieložný, Michal Hrbáček a Martin Lies−
kovský. Hrbáček v minulosti zabezpečoval ochranu Branisla−
va Prieložného na viacerých akciách Istrokapitálu (napr. spo−
ločných s J&T) a chráni aj jeho dom.
Bývalý policajt Juraj Rozsík, účastný na prepade Jána Kuba−
šiaka, obvinil v septembri 2008 Hrbáčka z mnohých lúpežný−
ch prepadnutí, únosov a vydieraní. V septembri 2008 ho zatkli.
Ivan Weiss je tiež zakladateľom konského póla na Sloven−
sku a jedným zo spoluorganizátorov a hráčov na turnaji J&T
na Štrbskom plese. Zo zloženia predsedníctva strany je zrej−
mé, že Wiess vyberá do straníckych funkcií nevýrazné a lojál−
ne typy. Cudráka vo funkcii predsedu vystriedal poslušný biely
kôň Martin Halás. Nahradil ho Marek Blaha. Halás bol pod−
predsedom a konateľom či členom predstavenstva viacerých
Weissových firiem. Dnes je jediným spoločníkom "eseročky"
Delta Military Technology, ktorá tiež sídlili na adrese Miletičo−
va 24 v Bratislave. Martin Halás spoločne s Ivanom Weissom
v minulosti figurovali aj v predstavenstve spoločnosti PRVÁ
PAROPLYNOVÁ SPOLOČNOSŤ. V súčasnosti je v likvidácii.
Ako mediálny stratég v SDĽ pôsobí Martin Lengyel, bývalý
člen štábu Viktora Juščenka, bývalý hovorca SDK a premiéra
Mikuláša Dzurindu a bývalý generálny riaditeľ TA3, na ktorého
padá podozrenie pre uzatvorenie reklamných zmlúv s neban−
kovým subjektom BMG tri a pol mesiaca pred začiatkom
vysielania.
Pravicová Liga nedávno prešla do SDĽ, preto sa tu ocitol aj
Imrich Hamarčák, v minulosti poslanec za Ruskovu ANO a aj
bývalý člen osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu
Vojenského spravodajstva, a Štefan Jakabovič, bývalý riaditeľ
Úradu inšpekčnej služby MV SR a riaditeľ Krajského riaditeľ−
stva PZ v Košiciach.
Čo sa teda skrýva za sloganom SOCIÁLNE DOBRE
ĽUDSKY, ktorým sa SDĽ prezentuje v predvolebnej kam−
pani? Čo majú spoločné Weissovci a ľudia z Istrokapitálu
so sociálnou politikou, keď ani nevedia ako ľudia na
Slovensku žijú? Veď vždy sa angažovali iba v pochybnom
biznise! A Michal Hrbáček? Čože má, pri vlastnej minulosti
a súčasnosti spoločné s ľudskosťou? Koho dobro vlastne
hlása cez slogan SDĽ?
− red −
6. strana
MONITOR MONITOR MONITOR
Obvinenia americkej
banky Goldman Sachs
New York − Obvinenia americkej banky Goldman Sachs
Group z podvodu pri obchodovaní s hypotekárnymi pro−
duktmi by podľa odborníkov mohlo byť iba začiatkom
rozsiahlych právnych problémov finančních inštitúcií
z Wall Streetu.
Informovali o tom agentúry AP a Reuters. Americká Komi−
sia pre cenné papiere a burzy (SEC) obvinila firmu Goldman
Sachs, že zatajila stret záujmov pri obchodovaní s hypote−
kárnymi produktmi. Predávala ich v čase, keď už realitný trh
v Spojených štátoch začínal mať problémy.
Komisii se nepáči spôsob, akým banka vytvárala a vzápätí
predávala obligácie CDO (collateralized debt obligation), čo
sú sofistikované finančné deriváty odvodené od hypotekár−
nych úverov. Podľa agentúry Reuters robili podobné obchody
aj ďalšie firmy. Americký prezident Barack Obama prisľúbil,
že bude vetovať reformu finančného sektoru, pokiaľ nebude
zahrňovať reguláciu trhu s finančnými derivátmi.
Obvinenie banky Goldman Sachs podľa odborníkov prav−
depodobne signalizuje, že americká vláda je pripravená po−
dať viacero žalôb súvisiacich s »prehriatim« hypotekárneho
trhu, čo predchádzalo finančnej kríze. »Toto je iba špička ľa−
dovca«, vyhlásil profesor práva James Hackney.
Podrobnosti o aktivitách banky Goldman Sachs budú od
SEC kvôli možným právnym krokom požadovať napríklad
Nemecko a Británia. Britský premiér Gordon Brown povedal,
že chce, aby banku Goldman Sachs vyšetroval tiež britský fi−
nančný regulátor FSA. »Viem, že banky pouvažujú nad práv−
nymi postupmi,« dodal. Podľa agentúry Reuters tým zrejme
poukazoval na európske banky, ktoré prišli o peniaze kvôli
produktom ponúkaným firmou Goldman Sachs. Hovorca ne−
meckej vlády Ulrich Wilhelm povedal, že informácie o prí−
pade bude požadovať aj nemecký finančný regulátor BaFin.
Haló noviny, red. správa, prekl. − kaja −
Nemecko je zadĺžené
Berlín − Nmecký štátny dlh sa minulý rok zvýšil o 116
miliárd eur (asi 3 bilióny korún) na rekordných 1,76 bil−
ióna eur (zhruba 45 biliónov korún).
Zadĺženie Nemcov tým dosiahlo 73,2 percenta hrubého
domáceho produktu, čo je výrazne nad šesťdesiat percent−
nou hranicou povolenou Európskou úniou.
Centrálna banka preto vyzýva nemeckú vládu, aby prijala
tvrdé úsporné opatrenia. Hlavný podiel na zvyšujúcom
zadĺžení mali podľa Deutsche Bundesbank protikrízové
opateenia.
Iba na pomoc postihnutým bankám vláda minulý rok vyna−
ložila štyridsaťpäť miliárd eur. Po vplyvom recesie sa tiež
znížili aj príjmy z daní a nemecká ekonomika sa prepadla o
päť percent, co je v skutočnosti najhorší výsledok od druhej
svetovej vojny.
Německá vláda predpokladá, že negatívny trend v
zadlžovaní by mal pokračovať aj v budúcich rokoch a v roku
2013 by celkový deficit mohol dosiahnuť až 82 percent
HDP. Pred tým ale centrálna banka rázne varuje.
Haló noviny, (mv), prekl. − kaja −
Aká je pravda o kubánskom...
Dokončenie zo 4. strany
a invalidov, nerátajúc dalšie tisícky zranených, ktorí sa uzdra−
vili, a vrátane diplomatov, ktorých v zahraničí zavraždili a tých,
ktorí v cudzine zmizli.
Keď sa Spojené štáty rozhodnú žiť s nami v mieri, skončia
všetky problémy. Musíme si zvyknúť žiť tak, že sa budeme na−
vzájom rešpektovať. Hovoria, že chcú s nami diskutovať. Sme
ochotní diskutovať s americkou vládou o všetkých problé−
moch, o ktorých budú chcieť hovoriť. Zopakoval som to už tri ra−
zy v parlamente. Neakceptujeme rokovania pokiaľ sa neusku−
točňujú v podmienkach úplnej rovnosti medzi oboma strana−
mi. Môžu skúmať a pýtať sa na všetky záležitosti Kuby, ale my
tiež máme právo pýtať sa na všetky problémy Spojených štá−
tov. Žiadnej krajine, bez ohľadu na to aká je mocná, ani žiad−
nej skupine krajín ako napríklad Európska únia, nedávame
právo na zasahovanie do našich vnútorných záležitostí. Ale
ochotní sme diskutovať o všetkom. Za pol storočia sme u nás
nikoho nezavraždili, nikoho nemučili, nekonala sa žiadna po−
prava bez súdu. Áno, tu na Kube, sa mučilo, ale len na ná−
mornej základni Guantanámo, ale v žiadnom prípade na úze−
mí, kde vládne revolúcia.
Haló noviny, preklad: − kaja −

PUBLICISTIKA
HLAVNÝM MOTOROM URÝCHĽUJÚCIM NÁŠ POKROK JE ZÁSOBA POZNANIA,
HLAVNOU BRZDOU JE NEDOSTATOK OBRAZOTVORIVOSTI
Súčasný kapitalizmus a jeho zmeny
počas globalizácie
6. časť
BOHUMIL MIHÁLIK
U nás si navrátilca ani nevšimneme
a hoci sme maličká krajina, často ani
o ňom nevieme a preto v podstate
zakrnie. Politiku vlády v znalostnej
ekonomike a politike možno zatiaľ
nazvať "žalostnou ekonomikou a poli−
tikou". Podobná, ba ešte vyostrenej−
šia situácia je aj v Čechách.
Vzdelávanie v zahraničí
Jeden príklad za všetko: V máji 2004
odišiel do Číny jeden z najvýznamnejších
tvorcov superpočítačov v USA Steven
Chen do spoločnosti Galactic Compa−
ting v Shenzene. Za týmto podnikom
stoja investori z Honkongu a niekoľko
čínskych univerzít. Podnik produkuje su−
perpočítače svetovej triedy. V oblasti su−
perpočítačov patrí Čína medzi najrýchlej−
šie postupujúce krajiny vo svete. V Číne
veľkú časť najsilnejších internetových
spoločností založili etnickí Číňania, ktorí
získali vzdelanie v USA. Každý desiaty
držiteľ diplomu o vyššom vzdelaní v USA
sa narodil v rozvojových kra−
jinách.
Okrem toho 30 − 50 per−
cent vedcov a inžinierov,
ktorí sa narodili v týchto kra−
jinách dnes žijú a pracujú
v bohatých krajinách. (podľa
Allan Findlay a Emma Ste−
wart − Brain Strain: Optimi−
sing Hghly Skilled Migration
From Developing Count−
ries).
dárstva a drevárskeho priemyslu v Mní−
chove (v r. 2002). Najviac ma prekvapi−
la atmosféra v Bavorsku, ktorú spôsobi−
la výstava. Vtedajší krajinský prezident
Stoiber dal jeden deň plateného voľna
všetkým pracovníkom z drevárskeho
priemyslu a rezortu lesného hospodárst−
va, aby si mohli v pokoji pozrieť a naštu−
dovať novinky v odbore! Takýto spôsob
podnecuje tvorbu a úctu voči fortieľu a
tvorivosti. V rámci celospoločenskej klí−
my treba budovať skutočné vlastenec−
tvo, ktoré aj v tomto globalizujúcom sa
svete môže posilňovať našu krajinu. Bez
lásky k vlasti nedosiahneme požadova−
né úspechy v znalostnej ekonomike. Ta−
kému vlastenectvu však škodí "hurávla−
stenectvo". Nacionalizmus a izolacioniz−
mus škodil Slovensku a bude škodiť aj v
znalostnej ekonomike.
Ako axióma sa ukazuje, že o čo vyššia
úroveň vzdelania je v krajine, o to rozvi−
nutejšia je ekonomika. A o to nižšia ne−
zamestnanosť. Samotné vzdelanie však
nie je schopné riešiť všetky ekonomické
problémy.
1960 − 2000) potvrdila zvýšenie vzde−
lanostnej úrovne obyvateľstva krajiny
o 20 percent čo spôsobilo o 0,15 per−
cent zvýšenú ekonomiku konkrétneho
štátu. Zaujímavý je aj efekt rozvoja in−
fraštruktúry − ak sa zvýši podiel účastní−
kov telefónnej siete o 20 percent, zvýši
sa tempo ekonomického rastu o 0,11
percenta. (Podľawww.russianny.com/
NewDesign/Education/2008/6/2/inde
x_education.)
Nová spoločnosť v globálnom svete
Vážnym problémom pre znalostnú eko−
nomiku je v súčasnosti vo svete naras−
tajúci antiracionalizmus a antiintelektu−
alizmus. Udivujúce je, ak veľký počet ľu−
dí v časoch rozvíjajúcej sa znalostnej e−
konomiky podlieha rôznym vešticiam,
novodobým šamanom a konzumnej
debilite. Podľa americkej odborníčky Su−
san Jacoby, jednej z riaditeľov "Center
for Inquiry", sú dôsledky "antiracionaliz−
mu a antiintelektualizmu také, že USA
strácajú prvenstvo v niektorých techno−
logických a ekonomických sférach.
Prostredníctvom
znalostnej ekonomi−
ky sa postupne vyfor−
muje znalostná spo−
ločnosť s vlastnými
hodnotami, morálkou
a zodpovedajúcimi
vzťahmi. V tejto spo−
ločnosti nemôžu byť
hlavnými vzormi a hr−
dinami − policajt, prá−
vnik, bankár a svalo−
vé individuality pre−
konávajúce armády,
Návrat mozgov
hororové filmy a ma−
Návrat "mozgov" spôsobil
sová kultúra. Táto
aj v Indii v deväťdesiatych
spoločnosť bude vz−
rokoch búrlivý rast infor−
dávať úctu tvorivosti,
mačných technológií. Boli to
tvorbe ľudského a
špecialisti, ktorí v sedem−
sociálneho kapitálu
desiatych až osemdesiatych
a skutočnému huma−
rokoch pôsobili v USA.
V Číne veľkú časť najsilnejších internetových spoločností založili etnickí nizmu. Úcta voči ve−
Z dvadsiatich najsilnejších
Foto: www.techsupport.sk de a jej tvorcom v zá−
spoločností bolo desať vy− Číňania, ktorí získali vzdelanie v USA.
ujme ľudského rodu
budovaných "americkými In−
Súčasná znalostná ekonomika stojí na a trvale udržateľného pokroku a života je
dmi". Návrat mozgov spôsobil, že indi−
najväčším prínosom pre človeka a spo−
cké IT spoločnosti v súčasnosti vytvára− štyroch pilieroch:
jú 7,5 percenta HDP krajiny! Máme na − vzdelanie (ale iba vzdelanie, ktoré na− ločnosť.
Pre dnešnú komplikovanú civilizáciu
Slovensku vôbec nejaký prehľad, kde učí obyvateľstvo dobre a efektívne roz−
sme dosiaľ nevytvorili systém nových
všade vo svete pra−cujú naše "mozgy"? pracovať a využívať všetko nové!)
Poznáme ich osudy po návrate domov? − vytvorenie zodpovedajúcej informačnej hodnôt. Náš etický kód je v podstate
Vieme koordinovať ich zadelenie v rámci štruktúry (prostriedkov komunikácie a starozákonný a ak platí, tak len pre jed−
znalostnej ekonomiky. Tu nestačí spo− spojenia, výmeny údajov, dát a znalostí inca. Neplatí pre také abstraktné entity
ako je spoločnosť, štát, trieda a pod..
liehať sa trh. Poz−nám osud štyroch na− v danom čase)
šich absolventov, ktorí sa uplatnili na − pravidlá hry vo sfére ekonomiky (umož− Riadiť kolosálne štruktúry dneška podľa
poprednom pracovisku v Nemecku v od− ňujúce adaptovať nové technológie a etických koncepcií spred troch tisíc ro−
bore biochémie a genetiky. Jeden z nich myšlienky podporujúce investície do ve− kov je to isté ako riadiť atómový reaktor
technológiou Krováka. Na riešenie na−
robí dílera pre farmaceutické firmy, lebo dy a pod.)
vo svojom odbore nenašiel prácu, ktorá − existencia "inovačného systému" − roz− šich problémov je potrebná spoločnosť
by ho aspoň primerane adekvátne oce− vinutej siete univerzít, škôl, laboratórií, novej, vyššej civilizácie a jej hodnotový
nila. Druhý robí vo výskume ani nie za vedeckých centier. (podľa www.russian− systém. Norbert Wiener ako spoluzakla−
pätinu platu z predchádzajúcej práce. ny.com/NewDesign/Education/2008/6 dateľ kybernetiky skonštatoval: "Veda je
jemná rastlinka, ktorá nebude nikdy
Tretia sa po pol roku vrátila do zahra− /2index_education.a...)
Výskumy vo svete a v USA poukazujú vďačná záhradníkovi, ak ju vytrhá zo ze−
ničia, lebo u nás nenašla uplatnenie.
Štvrtá to vyriešila − vydala sa v Ne− na ekonomický efekt vzdelania. Autor me len preto, aby sa pozrel na jej ko−
výskumu Dynamic Forces of Capitalism rienky, či rastie správne."
mecku.
Staré vojenské pravidlo hovorí, že
"Hlavným motorom urýchľujúcim náš Development (Dynamiky síl kapitalistick−
pokrok je zásoba vedenia, hlavnou brz− ého rozvoja) Arthur Madison skonštato− najlepšia obrana je útok. V prenesenom
dou je nedostatok obrazotvornosti. Več− val − "o čo vyššia je vzdelanostná úroveň zmysle slova bude znieť:
"Štáty musia investovať do výskumu
ným zdrojom sú ľudia − kvalifikovaní, od− ľudí a početnosť obyvateľstva krajiny, o
vážni ľudia, ktorí nestrácajú nádej a pre− to vyššie sú tempá ekonomického ras− a vývoja, aby dosiahli plného rozvoja glo−
sadia vlastnú vôľu a predstavy nielen na tu." Upozornil na závislosť − ak zvýšime bálnej ofenzívy kapitálu. S rozpočtom na
osobný prospech, ale nevyhnutne na dotácie do vzdelania o jedno percento, výskum a vzdelanosť sa zvyšuje vážnosť
prospech nás všetkých." (J.L. Simon, zvýši sa hrubý domáci produkt o 0,35 hlasu, ktorým štát disponuje v globál−
Největší bohatství, vyd. Brno, 2006, str. percent! OECD získala výsledky, podľa nych arénach a organizáciách svetovej
ktorých je pre obyvateľov krajiny, kde sa politiky.
561).
Koniec
Na to, aby sa rozvíjala znalostná eko− každoročne zvyšuje priemerná vzdela−
nomika, treba zodpovedajúcu celospolo− nostná úroveň typický zvýšenie HDP štá−
čenskú klímu, úctu voči novátorstvu, tvo− tu o 3 − 6 percent. Podľa výskumu Sve−
[email protected]
rivosti, vede a vedcom. Zúčastnil som tovej banky (World Bank) z roku 2004
www.kss.sk
sa na svetovej výstave lesného hospo− výsledná analýza z 92 krajín (z obdobia

7. strana
LISTY, NÁZORY, STANOVISKÁ
NAPÍSALI STE NÁM NAPÍSALI STE NÁM NAPÍSALI STE NÁM NAPÍSALI STE NÁM NAPÍSALI STE NÁM NAPÍSALI STE NÁM NAPÍSALI
Cigáni verzus Rómovia
Problémy s Rómami sa neobjavili
z večera na ráno. Sú daňou za nesys−
témové opatrenia, ktoré sa realizovali
v posledných takmer dvadsiatich
rokoch. Staršia generácia vplyvom
nezamestnanosti stráca pracovné
návyky a mladšia ich vlastne ani
nezískava. Pripomínam, že v tomto
prípade nejde iba o Rómov, ale aj
veľkú časť našej spoločnosti. Veď
po roku 1989 neprišli o prácu len
Rómovia. Ide tu aj o radikálne
zhoršenie životnej úrovne. Do roku
1989 mali všetci prácu, aj Cigáni
(vtedy fenomén Rómovia, nebol zná−
my). Všetci využívali právo, na prácu
a plnili si povinnosti voči sebe,
rodine a spoločnosti: povinná školská
dochádzka detí, zdravotná prevencia,
teda žiadne sociálne znevýhodnené
prostredie!
Porevolučné zmeny
Po roku 1989 sa všetko zmenilo. Nie−
len právo na prácu, ale najviac plnenie
povinností, osobitne medzi Rómami: v
povinnej školskej dochádzke detí (zá−
školáctvo, analfabetizmus, osobitné
školstvo, čo všetko ovplyvňuje i zame−
stnanosť Rómov), zdravotná prevencia
(veľké, priam masové ochorenia Rómov
na hepatitídu), fetovanie, drogy, zvýše−
ná kriminalita, morálno−sociálna oblasť
(vysoký podiel mentálnej retardácie).
Toto sú fakty, o ktorých sa len veľmi
málo hovorí, alebo mlčí. Prečo o tom
píšem? Preto, že rómska problematika
sa objavila až po r. 1990. Áno, nesys−
témovými opatreniami,
ktoré realizovali všetky
ponovembrové vlády a
parlamenty. Lenže to bol
len dôsledok, nie príči−
na. Príčinou je zmena
politického a hlavne hos−
podársko−ekonomického
a sociálno−spoločenské−
ho systému. Likvidácia
fungujúcich štátnych, ná−
rodných a družstevných
podnikov, vznik nezame−
stnanosti a pád celého
sociálneho systému. Vz−
nikajúce problémy začali
Rómovia dnes žijú v osadách, kde panuje neporia−
plátať všetky doterajšie
dok,
niet hygieny, deti fetujú a nechodia do školy.
vlády a parlamenty, nie
Foto: www.kolackov.ocu.sk
však ich podstatu. Dávky
v nezamestnanosti, so−
ciálne dávky, zvýšené rodinné prídavky je v našej Hnileckej doline neúrekom:
sa stali povinným príjmom. A plodenie Helcmanovce, Švedlár, Nálepkovo, atď.
detí sa v určitých sociálnych komuni− Nie cigánske kolónie z dosák a plechu
tách stalo priam zárobkovou činnosťou. alebo "nízkoštandardné obydlia".
Hnilecká dolina je opäť hladová!
Dnes už je samozrejmosťou, že aj deti
Dolina,
ktorá desaťročia nepoznala ne−
majú deti.
O skutočných príčinách týchto prob− zamestnanosť, Prakovská fabrika dáva−
lémov sa nehovorí. Vždy sa vyťahujú len la prácu viac ako 2400 zamestnancom
ľudské práva, osobná sloboda, ale po (dnes niekoľko "eseročiek" zamestná−
povinnostiach voči spoločnosti akoby va asi 750 ľudí). Áno, pracovali tu aj Ci−
sa zem zaľahla. Kto by to mal všetko gáni z Hnileckej doliny: vo fabrike, v le−
riešiť? Ten, kto to všetko spôsobil, ale soch, na JRD i v baniach.
Posúďte sami, spoluobčania, autori
po takmer dvadsiatich rokoch ho už
príspevkov
o rómskej problematike,
niet.
Do roku 1989 u nás neboli žiadni kde je pravda. Porovnajte ju s vlastnými
Rómovia, ale poctiví Cigáni, ktorí pra− životnými skúsenosťami. Iste budete
covali spoločne s ostatnými. Stavali si so mnou v mnohom súhlasiť.
FRIDRICH SVÍTEK
rodinné domy, ba priam luxusné, akých
Prvé máje na Hlohovecku
Sviatok práce či 1. máj − je medziná−
rodným sviatkom robotníkov, ktorý sa
oslavuje od roku 1890. Sviatok
zaviedla v roku 1889 II. Internacio−
nála na pamiatku vypuknutia štrajku
40 tisíc amerických robotníkov
v Chicagu 1. mája 1886. Demonš−
tranti žiadali skrátenie pracovného
času z dvanásť a osem hodín, zlepše−
nie pracovných podmienok a ďalšie.
Prvý máj v roku 1919 sa stal v ČSR
jednou veľkou demonštráciou. Demonš−
trujúci žiadali všeobecné voľby, zlepše−
nie pracovných podmienok, parceláciu
pôdy, starobné dôchodky, zákaz detskej
práce a iné. Demokracia tatíčka Masa−
ryka bola len pre horných desaťtisíc.
Proti demonštrantom polícia používala
nielen obušky, ale aj strelné zbrane. Ne−
váhali strieľať do bezbranných, ale i do
tých, ktorí len nedávno zomierali na boji−
skách prvej svetovej vojny za ich záujmy.
2. mája 1920 − sa hlohoveckí robotníci
zišli pri elektrárni, odkiaľ išiel sprievod
do Zámockej záhrady. Vystúpilo viacero
rečníkov a tiež G. Felcán. Četníci a poli−
cajti dostali veľké posily. Na oslavy do−
hliadalo 150 vojakov.
V tomto búrlivom čase sa polícia sna−
žila uväzniť organizátorov. Medzi popred−
ných organizátorov štrajkov patrili V. So−
puch, G. Felcán, J. Bedeč, J. Masaryk a
ďalší predáci SDS.
31. júla − sa na Tábore ľudu na námestí
zišlo cez tisíc občanov.
15. augusta − bola veľmi búrlivá Zámo−
cká púť. Tam prehovoril V. Sopuch. Na
pomoc polícii prišli aj huláni na koňoch
a občanov rozháňali šabľami a strieľali
do vzduchu. Bolo veľa zranených.
17. augusta − jazdná polícia zastrelila
zamestnanca Vozovej továrne.
8. augusta − bol zvolaný generálny št−
rajk v Hlohoveckom okrese. Bola to mo−
hutná demonštrácia, ktorej sa zúčastni−
lo viac ako 3 tisíc občanov na protest
proti zlovôli vojakov a polície. Žiadali od−
škodné pre pozostalých a zranených. Na
podporu štrajku solidárne zastavili prá−
cu aj v okolitých okresoch. V decembri
sa štrajkovalo a robotníci mali konflikty
s vedením Vozovej továrne, pretože sa
pripravovalo zrušenie výroby, čím by st−
ratilo prácu viac ako 700 pracovníkov.
1. mája 1921 − bol v Hlohovci zorgani−
zovaný Veľký tábor ľudu. Tomuto pred−
chádzali mnohé demonštrácie poľnoro−
botníkov ale aj zamestnancov Vozovej
továrne. V sprievode sa vyvolávali heslá
− Preč s buržoáziou, Nech žije Lenin a re−
publika sovietov a iné. Aj toto zhromaž−
denie sa pokúšala rozohnať polícia. Nie−
koľko organizátorov zatkla a uväznila.
Zatýkania organizátorov pokračovali aj
po prvomájových protestoch.
KSČ po odlúčení z SDS v Hlohovci bo−
la druhou najpočetnejšiou ale aj najrevo−
lučnejšou stranou. V obecnom zastupi−
teľstve mávali 9 −12 poslancov. V tomto
období narastala nespokojnosť.
Prvý máj v r. 1932 v Hlohovci bol ostro
sledovaný políciou a žandármi. Obuš−
kami rozháňali demonštrantov. Účast−
níkov, ktorí vyvolávali heslá alebo niesli
transparenty pozatýkali a boli odsúdení
na jedno a dvojmesačné väzenie. Boli to
členovia KSČ J. Valovič, M. Sedláček, P.
Čečetková, J. Kiššová. Alojziu Moravan−
skú s trojmesačnou dcérkou a dvojroč−
ným synom uväznili s ostatnými v Krajs−
kej väznici v Nitre. Nedostávala stravu
vhodnú pre deti, chýbalo jej najmä mlie−
ko, kúpať ich mohla len raz v týždni. Aj
takáto bola demokracia za Benešovej
buržoáznej republiky a trest za účasť
v prvomájovom sprievode.
V roku 1932 za trestný čin poburova−
nia bolo zatvorených 28 členov KSČ.
Medzi nimi boli hudobníci Dychovej hud−
by z Robotníckeho domu, pretože hrali
Internacionálu. Ďalším protestným zhro−
maždením bol Verejný tábor ľudu na ná−
mestí v Hlohovci. Zúčastnilo sa ho nie−
koľko tisíc občanov z mesta a obcí.
Novinkou bolo programované vystúpenie
cvičencov Jednoty proletárskej telový−
chovy z Nitry, Piešťan, Trnavy, Seredi
a Nového Mesta. Slávnostnú reč mal
predniesť Hrnčiar. Četníci mu prejav za−
kázali. Keď neposlúchol, násilne ho stia−
hli z tribúny a odviedli do Obecného do−
mu (dnešné sídlo redakcie časopisu
Život v Hlohovci a mestskej televízie).
Četníci sa snažili demonštrantov obuš−
kami vytlačiť z námestia. Cvičenci využili
situáciu a zaútočili na Obecný úrad a
Hrnčiara vyslobodili. Po prvý raz četníci
použili proti demonštrantom aj hasičskú
striekačku.
V ďalších rokoch pokračovali mohutné
demonštrácie, ale vtedy sa už demonšt−
rovalo aj proti fašizmu a domácim ľudá−
kom. Po uzurpovaní moci v r. 1939 klé−
rofašistický režim pred 1. májom pre−
ventívne zatváral predpokladaných orga−
nizátorov. V roku 1941 zatvorili 16 ko−
munistov. Napriek tomu sa im podaril
husársky kúsok. V predvečer 1. mája vy−
pli elektrickú energiu a na vysoké na−
pätie z Bereksegu do Hlohovca vyvesili
veľkú červenú zástavu. Dlho trvalo Hlin−
kovej garde, kým túto prvomájovú výz−
dobu zvesili. Bol to dôkaz, že aj napriek
zatváraniu bolo dosť schopných a ochot−
ných organizátorov prvomájových osláv.
Bol to sviatok boja za ľudské práva a
uznanie tých, ktorí v spoločnosti vytvára−
jú hodnoty.
M. NEMČEK
[email protected]
www.kss.sk
Naša Hana
V decembri dovŕšila 32 rokov. Aj keď je ešte mladá,
prežila toho veľa. V najkrajšom veku, ako dvadsaťročnú, ju
postihla ťažká autohavária. Zdravotné problémy po nej do−
dnes pretrvávajú. Vyučila sa za dámsku krajčírku, ale ha−
váriou postihnuté pľúca jej prekážajú v práci krajčírky. Treba
však z niečoho žiť. Niekoľko rokov ošetrovala matku, pripú−
tanú na invalidný vozík. Pred rokom zomrela a nízky invalid−
ný dôchodok nestačí na zaplatenie nájomného a slušné
živobytie mladého človeka. Najprv krátkodobé brigády a po−
tom si našla prácu v škole, na čiastočný úväzok ako upra−
tovačka. Ale to je málo na založenie rodiny. Ako mnoho mla−
dých ľudí aj ona odišla do Rakúska, kde pracuje ako oše−
trovateľka − dva týždne a na dva týždne sa vracia domov, do
Dudiniec. Darí sa jej, veď pri ošetrovaní matky získala skú−
senosti.
Naša Hana, ako ju voláme, už niekoľko rokov pomáhala
ZO KSS pri organizovaní rôznych podujatí, najčastejšie žiac−
keho futbalového turnaja. Na šiestich ročníkoch predávala
lístky alebo pomáhala v bufete.
Postupne dozrievalo jej presvedčenie, že by sa aj ona
mohla stať členkou rodiny komunistov. Pomáhala jej pria−
teľka, členka KSS Mária Cigánková. Rozhodnutie dozrelo
práve počas besedy s kandidátom na prezidenta republiky.
Vyplnila prihlášku, členská schôdza ju schválila a Anne Ho−
lúbekovej 18. decembra minulého roka na členskej schôdzi
predseda ZO KSS v Dudinciach Albín Brza odovzdal členskú
legitimáciu. Vtedy povedala: "Do KSS som vstúpila preto,
lebo fandím komunistom a verím, že raz sa budeme mať
lepšie a mladí nebudú musieť hľadať prácu v zahraničí.
Chcem byť dobrou členkou. Moji rodičia, ktorí už nežijú, mi
vždy hovorili, že v socializme sa žilo lepšie, ako v dnešnom
kapitalizme, keď sa slobodne môžu cítiť jedine tí, ktorí majú
veľa peňazí."
A tak naša nová členka sa spoločne s ďalšími členmi ZO
KSS zúčastnila 23. decembra na pietnom akte položenia
venca pri pamätnej tabuli venovanej vojakom Červenej ar−
mády, ktorí oslobodili Dudince 24. decembra 1944. Vianoč−
ný štedrý večer bol pred šesťdesiatimi piatimi rokmi skuto−
čne štedrý − nadelil nám slobodu.
JÁN FERIANČÍK
Čo nám priniesla EÚ
Keď sme sa rozhodli vstúpiť do Európskej únie (EÚ),
prevažná časť slovenských politikov nám tvrdila, aká to
bude výhoda. Budeme môcť vyrábať a výrobky predávať
do celej EÚ. Ešte nevyschol atrament s podpisom
na dohodách a už sme pocítili "pomoc". Sprivatizovali sa
veľké, ale aj strategické podniky − lenže majitelia − "priva−
tizéri" sú zo zahraničia! Firmy vyrábajúce na export −
za devízové prostriedky ako Odevné závody a Merina
v Trenčíne, ale aj ďalšie rozpredali a časom zanikli. Údaj−
ne preto, že zahraniční odberatelia zrušili, či neobnovili
nákupné dohody. Načo už len sú stroje, technologické
zariadenia?! Treba ich odmontovať a vyviesť do prís−
lušných krajín. Staršie zostali v závodoch na šrot.
Jeden šéf prognostického ústavu v USA hovorí: "Hospodár−
ska kríza začne ustupovať zhruba o päť rokov a postupne na−
stane konjuktúra. Preto sa treba pripraviť a získať odbytis−
ká." Zdá sa, že Slovensko má už vytvorené dobré podmienky
− vybrakované a zrušené fabriky, zrušené výskumné a vývo−
jové ústavy. Nahradili ich podobné organizácie v štátoch EÚ.
Horšie je, že nielen zanikli podniky a ústavy, ale odišli i kvalit−
ní robotníci, odborníci i vedci.
Majú pravdu tí, ktorí hovoria o čiernej jame? V krátkom
článku ťažko vymenovať všetky fabriky, závody, podniky, ktoré
sa na Slovensku v čase socializmu vybudovali. Pribúdaním to−
vární a ľudských obydlí sa zvyšovala aj spotreba elektrickej
energie. Bola vybudovaná Oravská priehrada, Liptovská Ma−
ra, Domaša, Vážska sústava s elektrárňami − elektrickú ener−
giu sme mohli aj vyvážať.
V šesťdesiatych rokoch bola na južnom Slovensku na Duna−
ji veľká povodeň. Dokázali sme spôsobené škody odstrániť
bez cudzej pomoci. Okrem toho boli vybudované protipovod−
ňové ochrany za niekoľko miliárd korún. Mohli by sme hovoriť
o ďalších a ďalších vybudovaných materiálnych hodnotách. Ži−
votná úroveň sa zvyšovala aj na vidieku. V obciach sa budo−
vali kultúrne domy, občianska vybavenosť, poľnohospodárske
družstvá zvyšovali produktivitu − poľnohospodárske a potravi−
nové produkty sme vyvážali aj do zahraničia. Preto môžeme
právom byť hrdí na pracovné výsledky z čias socializmu.
Ako sa teda budeme pripravovať na čakanú konjuktúru, keď
sme si hospodársku základňu rozbili?! Vieme, že budovanie
nových fabrík a zariadení je veľmi náročné. Kvalitní odborníci
zo všetkých oblastí odišli do zahraničia, najmä na západ. Tam
tvoria materiálne i duchovné hodnoty. A nám zostanú len
"omrvinky, čo spadnú zo stola".
MI LAN MIŠECH
NÁZORY PUBLIKOVANÉ NA TEJTO STRANE SA NEMUSIA ZHODOVAŤ SO STANOVISKAMI REDAKCIE

NÁZORY, STANOVISKÁ
8. strana
Slovensko žaluje alebo krutá bilancia po “nežnej”
Slovensko žaluje, žaluje na posledných dvadsať rokov, kedy
sa veľa zmenilo. Fotoaparát novinára a fotografa na dôchod−
ku Ivana Dubovského nezaháľa a rád odfotí to, čo ho zaujme.
V kladnom i zápornom zmysle. Tieto fotografie sú ukážkou
ako sa správa naša spoločnosť v ponežnorevolučných rokoch,
ako sa staráme o seba, naše prostredie a ako žijeme v de−
mokratickej spoločnosti.
Samosprávy nemajú peňazí a tak v mestách a obciach chá−
trajú zariadenia, ktoré kedysi žili kultúrou. Na nedostaok pe−
ňazí, či nedbalosť doplatil aj tento amfiteáter (foto č. 1).
Najmä v poslednom období sledujeme ako sa z našich krás−
nych Vysokých Tatier (foto č.2) stáva stavenisko. Developeri
nezaháľajú. Budeme sa iba prizerať na ničenie nášho hors−
kého pokladu, alebo zaprotestujeme proti tomu, čo sa robí?!
Kedysi fungujúce poľnohospopdárstvo sme si nechali zničiť.
Roľnícke družstvá zanikli a po bývalých plných maštaliach zo−
stali tieto zrúcaniny (foto č. 3). A lepšie to nie je ani s poľno−
hospodárskou pôdou. Leží ladom, alebo ju rozpredávame pod
priemyslené parky a megalomanské obchodné centrá.
Kvalita životného prostredia asi spoluobčanov nezaujíma
(foto č. 4). Zdá sa, že ani niektoré samosprávy. Áno, aj ľaho−
stajnosť, bezohľadnosť a nezáujem o veci verejné je problé−
mom dnešných dní.
Bezdomovci sa stali u nás už samozrejmosťou. Zriadiť si
hotel v prírode (foto č. 5) je celkom fajn, ak je poruke dokon−
ca aký−taký stan. Ak nie, poslúži aj iný materiál na zhotovenie
príbytku. Zato sa u nás, lepšie ako bezdomovci majú domáci
miláčikovia. Prečo nevyužiť salón pre psov (foto č. 6), keď nás
tam tak pekne pozývajú. Vyčesať havkáča a dať mu urobiť ma−
nikúru nie je problém, keď na to máte.
Najlepšie je tým, ktorí sa topia v luxuse. Prečo nepostaviť
pre štvorčlennú rodinu hotovú haciendu, do ktorej by sa zme−
stil celkom slušný domov pre dôchodcov (foto č. 7)? Tí po ce−
loživotnej práci musia byť radi, ak sa im po dlhom čakaní po−
darí nájsť umiestnenie v sociálnom zariadení s dobrou staro−
stlivosťou.
Neponúkli sme vám veľa fotografií, ale v skratke dostatočne
vypovedajú o tom ako sa naša spoločnosť mení. Či k lepšie−
mu, to posúďte sami.
− red −
1
2
3
4
5
NEDOPUSTÍME
NEOFAŠIZMUS !
6
BANSKÁ BYSTRICA
13.máj 2010 13,00 hod. Námestie SNP
FAŠIZMUS – NAJBEŠTIÁLNEJŠIA MAŠINÉRIA 20.STOROÈIA
11,10 – 12,00 Zasadaèka KOR,ÈSA 25
(Spomienky ¾
udí, ktorí fašizmus za ili)
HROZBA NEOFAŠIZMU A JEHO DÔSLEDKY
12,10 – 13,15
RNDr. Karol Ondriaš, Dr. SC
vedecký pracovník SAV
7
PROTIFAŠISTICKÁ DEMONŠTRÁCIA
(Sústredenie úèastníkov v parku L. Novomeského v Národnej ulici o 13,45 hod.)
PAMÄ Ť BANSKOBYSTRICKÉHO NÁMESTIA
Úcta všetkým obetiam fašizmu na Námestí SNP, vystúpenie predstavite¾
a SZPB
U Ž NIKDY FAŠIZMUS
KSS Jozef Hrdlièka, SZM Michal Friè
KSÈM Karel Klimša
BANSKOBYSTRICKÉ PROTIFAŠISTICKÉ MEMORANDUM
KROKY
Vydáva ISKRAPRESS, s. r. o., Hattalova 12, 831 03 Bratislava, tel. 00421/02/446 44102, www.kss.sk, e−mail: [email protected] Číslo účtu Tatrabanka, a. s. 2624028107/1100.
Predseda redakčnej rady Ing. Pavol Suško, šéfredaktorka Mgr. Oľga Kajabová. Zadané do tlače 21. apríla 2010. Redakcia si vyhradzuje právo články redakčne upraviť. Nevyžiadané
rukopisy nevraciame. Tlač: Tlačiareň Pardon, Jilemnického 23, 911 01 Trenčín. Distribúcia: MediaPrint Kapa, Bratislava. Registrácia: MK SR 3306/2009
Download

KROKY č. 4 - 2010 - zalomené.qxd