Raz vidieť je lepšie ako stokrát
počuť...
Pamätník slovenského vysťahovalectva
A POTOM PRIŠLI TANKY...
Neúnavný Aurel
Vlasť je ako zdravie,
nik nevie jej cenu, len ten
kto ju stratí
Veľvyslanec SR končí svoje
pôsobenie vo Švédsku
NR. 3. 2012
SVENSK
SLOVAK
INFO
Hej alla läsare!
Det här är det andra exemplaret av
vår föreningstidning som denna gång
finansieras av egna föreningsmedel.
Här kan vi läsa ett reportage av Dušan
Daučíks resa i Žilina-området, som
han besökt redan för andra gången.
Den 1 juli invigdes i Bratislava ett
minnesmonument till Slovakernas
utvandring och där även Dušan invigningstalade.
Den 21 augusti mindes vi igen Warszawapaktens invasion av
dåvarande Tjeckoslovakien; läs gärna artikeln: ’A potom prišli
tanky.’ Våra polska vänner försåg oss med en läsvärd artikel
’Vlast je ako zdravie’, vilken jag tyckte om.
Vår vän Aurel fortsätter med sina behjärtansvärda humanitära
insamlingar till Slovakien vilken vår tidning med tacksamhet
konstaterar. Våra Djurgårdskrögare Jan Hanjik och Tomas Takacs varit som vanligt aktiva under sommaren. Tommy som engagerat musikuppträdande av Gentle Combo band. Vi har med
en artikel från Slovakien, ’Čo píšu iní – K 20 výročiu dna ústavy,
zamlčanie V. Mečiara. Som vanligt finns med kulturbilagan av
Kornelia. Själv har jag besökt Slovakien i juni och deltagit i en
kort kurs vid tidningen Sme. Den 5 september har vi tagit farväl
av vår sympatiske slovakiske ambassadör i Sverige, Peter Kmec.
Vi är många Slovaker i Sverige som har att tacka Peter för den
förstklassiga service vi fått av ’hans’ ambassad under årens lopp.
Vi från föreningens sida tackar än en gång för det fina samarbete vi haft med ambassaden under hans ledning. Tack Peter och
lycka till ’over there’.
Som en tråkig nyhet måste jag berätta att den svenska myndigheten avslagit vår bidragsansökan i Grundtviksprojektet vi
skulle haft med andra slovakiska föreningar i Ungern, Tjeckien
och Rumänien. Som närmast planerar vi en föreläsning av Andreas Cervenka, med sina rötter i Tjeckien, verksam som ekonomijournalist vid SvD, som preliminärt kommer att äga rum den
31 oktober. En separat inbjudan kommer att skickas via mejl.
Och som vanligt, lite längre fram på hösten, väntar traditionsenliga Kararinska festen.
Vi ses vid våra aktiviteter!
Hälsar Lubomir
Lubo
Foto i tidningen:
1:a sid.: Aktuellt
Sista sidan: Inbjudan-Katarinska festen
Diverse foto, D.Daucik och K.Johansson,
archiv och egna portrét foto
SSF vyhlasuje zbierku na časopis! Podpor vydávanie časopisu na postgiro: 84 89 17- 1 Označ: časopis SSI. Prosíme, aby ste už dnes mysleli na budúcoročné členské....
Gratulujeme
Ordförande har ordet
2
Yvetta
Dusan
Marta
Palo
Janko Hanjik
50 ročný
21.aug u sta ,
nie jeden z
nás si pripomenul augustové udalosti
v našej vlasti
a so zachmúrenou tvárou
si spomínal. Ale tváre sa všetkým rozjasnili v Lilla Parkkafé,
kde mohli ,,gratta,, Jankovi Hanjikovi k päťdesiatinám. A
neboli to len Slováci a Česi čo prišli Janka pozdraviť, ale aj
veľa švédskych a srbských priateľov! Veď Janko, Slovák zo
Srbska, sa nezabudol zastaviť aj na Slovensku, kde našiel
svoju milú. Dnes už s tromi deťmi rodinka vytrvale bojuje v
reštaurácii na Djurgården.
Jarmila
Fero
Darina
Maria
Susanna
SVENSK-SLOVAK-INFO
är en info tidning från Svensk Slovakiska Föreningen som utges av föreningens styrelse
Grundad /založený/ av Dusan Daucik den 15 april 1996
ÅRGÅNG 16
.
Lubo Bzdusek, ordförande, EU projekt chef, 08 91 45 78, mob 0467 38905524 [email protected]
Yvetta Asp sekreterare, korespodens,08 733 42 22 [email protected]
Marta Gessler kassör, ekonomi, medlemskapsreg.,08 650 44 82 mobil 070 267 18 10 [email protected]
Jarmila Hoc, humanita,sociala kontakter, 08 86 64 89 mobil 070 752 89 97 [email protected]
Susanna Walther,humanita,sociala kontakter,barn -08 7157644 mob 070 [email protected]
Dusan Daucik hedersordförande, chefredaktör,info,08 612 58 48,mob 070 536 23 89 [email protected]
Pavel Húževka, ledamot, [email protected], 0761 22 62 72 kontakter,utbildning,sport,sponsring
Darina Schartman, klubbmästare I.,ungdomsaktivitet,register- 0735 30 22 69 [email protected]
Maria Hanjik,klubbmästare II.organisator, 0735 75 63 23, [email protected]
František Zvrškovec, 08 54 13 37 13 mobil 070 666 12 [email protected], företags.kontakter,sponsring
Redakcia: Dušan Daučík, Lubo Bzdušek, Igor Tomo
Postgiro: 84 89 17 - 1 Tel . 08 6125848 Adress: SVENSK-SLOVAK-INFO Valhallavägen 36 S-114 22 Stockholm,
Sverige E-mail: [email protected] - web stránka - sida : http://www.ssf.infocus.sk
Tidningens artiklar behöver ej alltid instämma med redaktionens åsikter
Rozlúčka so slovenkým veľvyslancom
Nadišiel čas, keď veľvyslanec Slovenskej republiky
vo Švédsku, Peter Kmec,
zvolal zastupiteľov krajanských spolkov a priateľov
k rozlúčkovému stretnutiu.
Veľvyslanec Peter Kmec
pôsobil v Štokholme päť
rokov a za ten čas si získal
obľubu a priateľov aj z našich radov. Naša vzájomná spolupráca bola veľmi dobrá a spolupracovali sme pri mnohých
úspešných akciach. Vysoko si ceníme jeho prístup k nášmu
spolku, keď ,,dvere, veľvyslanectva,, boli pre nás vždy otvorené. Iste so mňou súhlasia aj krajania. Vraví sa, že život je zvítanie a lúčenie. Veríme však, že lúčenie je len symbolické, lebo
vzťahy aj do budúcnosti budú medzi nami vždy k Petrovi
priateľské. Peter, ako som si dovolil aj v krátkom poďakovaní
pri stretnutí v duchu priateľstva ho osloviť, dosiahol veľmi
veľké uznanie vo svojej kariere, keď ho prezident republiky
I. Gašparovič vymenoval na základe referencií ministra zahraničných vecí p. M. Lajčáka ako veľvyslanca SR vo Spojených
štátoch amerických! Peter už v minulosti pracoval na veľvyslanectve v USA a tak zrejme má veľkú výhodu, že pozná
pomery v krajine.
Petrovi prajeme veľa úspechov a síl v plnom zdraví.
Dušan Daučík
Veľvyslanectvo bude pracovať pod vedením
Chargé ď affaires Danky Hulkovej, ktorá viedla
konzulárne oddelenie zastupiteľstva.
Danka spolupracovala aj s krajanskou komunitou v Štokholme. Prajeme Danke veľa úspechov!
Správa MZV SR z 19. septembra:
,,Veľvyslanec Slovenskej republiky v USA Peter Kmec odovzdal poverovacie listiny prezidentovi USA (Publikované dňa: 20.09.2012)
Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v USA
Peter Kmec odovzdal 19. septembra 2012 poverovacie listiny do rúk
prezidenta USA Baracka Obamu. Počas oficiálnej ceremónie v Bielom
dome a zdvorilostného prijatia u prezidenta Obamu sa partneri zhodli, že vzťahy medzi Slovenskou republikou a USA sú na vynikajúcej
úrovni. Nový veľvyslanec Slovenskej republiky v USA Peter Kmec potvrdil zámer udržať najvyšší štandard bilaterálnych vzťahov a zároveň
posilniť spojenecké väzby medzi Slovenskom a Spojenými štátmi. Veľvyslanec Kmec vyjadril odhodlanie Slovenskej republiky pokračovať
v aktívnom pôsobení v oblasti zdieľania skúseností s demokratickou
tranzíciou.,,
MZV SR
Mili krajania, priatelia,
nadišiel čas môjho lúčenia so Švédskom a s Vami.
Prežil som 5 rokov na severe - Švédska a tento čas
bol pre mňa profesionálne zaujímavý a osobne
krásny. Veľmi pozitívne zážitky má aj moja rodina
- manželka Monika, dcéra Lucia a syn Adam, ktorí
v Štokholme ešte určitý čas zostanú kvôli svojim
povinnostiam. Takže kontakt so Švédskom určite
nestratím. Ešte raz Vám ďakujem za veľmi dobrú
spoluprácu, pohostinnosť a priateľstvo. Mnohí z
Vás sa veľmi aktívne zapájali do zviditeľnovania
Slovenska vo Švédsku a za to Vám chcem z celého
srdca poďakovať.
Teším sa na ďalšie stretnutia.
Peter Kmec
veľvyslanec vo Švédsku
Konferencia.
Od 26.10. do 4.11. som na cestách v Bratislave. V tom čase prebehnú dve dôležité akcie.
Zasadanie Výkonného výboru SZSZ s nasledovným Valným zhromaždením a ÚSZZ usporiada Stálu konferenciu Slovenská republika a
Slováci v zahraničí. Zvlášť na tomto druhom
podujatí, chcem prispieť v diskusii o probléme s novou vysťahovaleckou problematikou,
keď desiatky Slovákov prichádzajú do Švédska a iných krajín, úplne nepripravení, bez základných znalostí čo
ich v respektívnych krajinách čaká. Práve tu by mal byť aj Úrad nápomocným a pripravený pre novú kategóriu zahraničných Slovákov.
Vytvoriť poradenecké služby, informovať o krajinách kam Slováci
najviac odchádzajú. Hlavne porovnávať platné rozdiely napríklad v
poistení, zamestnaneckých podmienkach, alebo držiteľov Živností a
podobné praktické, ale veľmi dôležité rady. Hlavne aby sa nestávalo,
že ľudia prichádzajú absolutne dezinformovaní na vlastnú škodu. V
týchto krajinách obyvateľia, ktorí sú trochu ,,sčítaní,, vedia, že bez
prisťahovalcov by krajina mohla ťažko už dnes fungovať. Predpokladajme, že aj na Slovensku si treba uvedomiť, že krajina so všetkými
nezamestnanými, ktorí sa išli zamestnať do zahraničia, zrejme by tiež
dnes už mala veľmi ťažko možnosť s ich ešte väčším počtom fungovať! Práve preto si táto problematika zasluhuje viacej pozornosti
a extra investície pre pripravenosť vlastných občanov pre prácu v
zahraničí. Nezáležiac na tom, ktorý rezort by mal niesť aj takúto zodpovednosť. Ale, nakoľko sa jedná už nových zahraničných Slovákov,
Úrad k problematike by nemal byť vzdialený. Dušan Daučík
Oslávte Vašich blízkych,
priateľov - pošlite
gratuláciu alebo oznam cez náš časopis!
Zdarma, alebo ak chcete
podporiť časopis par desiatkami...Prečo nie!
viac na čítanie OTVÁRAJTE SI :
http://www.swedishslovakinfo.com/
3
Raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť...
to je zrejme už známa fráza, ale môžem vám potvrdiť, že je skutočne pravdivá! Lebo vidieť na vlastné oči iste vám dá viac, než iba
čítať alebo počúvať od svojich známych o krásach, ktoré Slovensko skrýva. Skrýva, práve to slovo použijem preto, nakoľko mnohí z nás veľa vedia, počuli, či čítali, ale nenavštívili. A ak sa vám
podarí aj navštíviť, iste budete aj prekvapení ako sa všetko mení
a čo všetko naša vlasť nám ponúka. Príroda je rovnako krásna ako
aj vždy bola, ale novovybudované atrakcie, perfektné podmienky
porovnateľné s inými v Európe pre lyžovanie, služby a ubytovacie
možnosti, či ako tráviť voľný čas v rôznych kútoch Slovenska, som
presvedčený, že by bolo pre vás prekvapením! Prejsť žilinským
samosprávnym krajom bolo zážitkom, ktorý vzbudil pre mňa príjemné pocity patriotizmu a vyššie spomenuté presvedčenie.
Vybrali sme sa zo Žiliny hneď smerom na Dolný Kubín, trochu obklukou, popri rieke Orava, okolo Oravskej priehrady, nezabudnúc
sa preplaviť loďou na Slanický ostrov umenia. Výdatne prší, ale čo
tam par kvapiek! Stojí to za to! Vršok, ktorý po záplave predošlých
dedín, je skutočne so svojim kostolom a vystavovaným umením
unikátom. Dolný Kubín so svojim okolím je pre návštevníkov
dobre pripravený. Aqua Relax, novovybudovaný areál je ozaj ,,lákadlom,, - hneď kúsok od
hotela City Hotel Park. Nezabudnite navštíviť Penzion Koliba s typickými
špecialitami kraja. Oravu,
teda rieku ľahko zvládnete, ak sa dostanete na
žiadanú plť. Z Hornej Lehoty do Oravského Podzámku. Zaujímavá plavba
s vtipnými pltníkmi, ktorí
cez sezónu, inač väčšinou
študenti na slovenských školách, vás poinformujú o všetkom, čo
treba o okolí a samozrejme rieke a pltiach vedieť.
Byť na Orave a nenavštíviť Oravský zámok v Oravskom Podzámku,
by ozaj bolo ,,hriechom,,. Tu je kus histórie, ktorú by mal každý
Slovák ako-tak ovládať. Veď sa jedná o slávneho palatína Juraja
Thurzu a jeho súčasníkov!
(Túto
osobnosť zrejme
prinajmenšom
každý luterán pozná!) Nuž ale pozor! Ani vedomosti nie sú zdarma!
Treba mať skutočne dobrú kondíciu vyšplhať sa na
4
kopček a zvládnuť desiatky schodov. Ale
oplatí sa! A ak by vás ešte povýšili do stavu ,,Veľkomožného,, s dekrétom - o zážitok je postarané. (ale zabudli nám dať už
len tých poddaných...)
Stále leje – ale to nie vždy tak je, to len
nám! Pre šťastie.
Smer Ružomberok. Unavený ale na to
treba zabudnúť lebo Bešeňová nás už
čaká. Termálny park – teplučká voda,
vraj keď prší sa ešte lepšie v nej kúpe!
Ale nemusíte sa, lebo máte perfektné
ubytovanie, výborné reštaurácie, masáže a všetko čo od takéhoto
zariadenia očakávate.
Ešte nejaké sily sa nájdu a tak s nadšením zvládneme aj dedinku
Vlkolínec UNESCOM stráženú, lebo je to svetové dedičstvo. Kúsok
od Ružomberku.
Kúpele Lúčky, malé ale šarmantné. Okolo Liptovského hradu a Liptovskej Mary
nás cesta vedie do parku Holiday Village Tatralandia. Obrovský komplex plný
atrakcií. Od najmenších až po najstarších sa park postará..
Nový deň začíname ďalšou skúškou
zdatnosti. Dvadsaťpäť minútová ,,prechádzka,, do kopca, aby ste si užili Demänovskú ľadovú jaskyňu, kde máte
možnosť sa ochladiť po tomto výstupe.
Tu treba sa kochať v krásach čo nám príroda udelila a zvládnuť schody a schodíky, hore a aj dolu. Mnohí, ba snáď po
väčšina túto
jaskyňu poznáte, ale i tak akože naši
čitatelia sa už dostávajú aj do veku,
treba si niektoré ,,vyskúšané,, objekty
aj pripomenúť. Za slovo stojí vôbec
Demänovská dolina, nie len oči sa pokochajú, ale aj výborné chaty – koliby
majú čo ponúknuť.
Stále sa nachádzame v okolí trasy smerom naspäť, na Ružomberok a preto
nezabudnite sa zastaviť na salaši Krajinka! Všetko, čo očakávate od salaša,
tu nájdete. Reštaurácia, pekáreň, predaj ovčích výrobkov... a veľa
záujemcov o kvalitu produktov.
Opúšťame Ružomberok a smerom cez
Lubochňu, Kráľovany, Párnicu, Zázrivú,
sa blížime do Terchovej. Alebo ešte kúsok
ďalej. Do Vrátnej doliny, kde nám prezentujú Vrátna Free Time Zone. Kabínková
lanovka nás vyvezie na Snilovské sedlo
– Chleb. Aj keď počasie ,,pre šťastie,, nás
stále nechcelo opustiť, len s ľútosťou môžeme konštatovať v hmle, že krásny výhľad nám nebol dopriaty. Snáď na budúce. Malá Fatra je i tak úžasná! Pri návšteve
nevynechajte hotel Boboty! Je v Terchovej, ste v kraji
Jánošíka! A beťári zbojníci
si na nás posvietili. Prepadli
nás, dážď nedážď, všetci
von! Nezbíjali, ale ponúkli
chlieb so soľou, borovičku a tanec s valaškami, ba
dokonca mali so sebou aj
pekné dievčiny, (aby chlapom nebolo ľúto!), ktoré
nás ,,mladíkov,, vytiahli do
tanca. Och akí zbojníci! Tých
by určite za rebro nevešali.
Trošku spozdení, ale čo to.
Davaj na Vychylovku- historickú lesnú železnicu. Bola tu
kalamita, pováľané stromy
a z potôčikov prudké rieky.
Poobmývané koľaje a mostíky. Ale i tak úžas nad skan-
zenom s ukážkou Jánskych
zvykov, spevu, hudby ale
i čerstvo pečených koláčov
a šišiek smažených s kapustou a slaninou na rozpálenej
peci na oleji. V miestnej krčme dobre padla aj borovička
na zahriatie sa.
Ďalším cieľom je Veľká RačaOščadnica. ( cez Starú Bystricu, kde sme sa zastavili pozrieť si slovenský orloj). Skôr než sa pustím do opisovania týchto neobyčajných zážitkov, rozhodol som
sa, že boli adrenalínové!
V spomínanom daždi sme
už nebrali ani tieto kvapky
rozhnevaného neba akosi
do úvahy, veď ako ináč bez
váhania sme mohli naskakovať na otvorenú sedačku
pre štyroch a nechali sa vyviezť na Dedovku. Pochopiteľne, keď vám pohľad
zamieri z výšky dolu, máte
i keď na tejto bezpečnej lanovke, zvláštny pocit. Ako by to bolo, keby sa jednalo len o lanovku! Ale hneď vedľa je atrakcia možno
aj celej Európy, čo sa týka dĺžke a veľkosti, bobová dráha.
Dĺžka1300 m -Maximálna rýchlosť
40 Km/h
Počet zákrut15-Počet rondlov1-Počet skokov12 -Dĺžka vleku 420 m
Nemyslel som si, že sa na túto pochabosť dám... ale chcete sa zahanbiť?
Idú iní, musím aj ja. Jedna zo sprievodkýň - Eva, sa nadomňou zľutovala
a tento nástroj-bob riadila, pribrzďovala spúšťala. Zákruty v 45 st. uhly,
kŕčovite sa držiac, sme zvládli jednu
za druhou. Dážď sa spustil ešte intezívnejšie ako kedykoľvek. Prudká sprcha. Dráha prechádza od vrcholovej stanice Dedovky popod chatu Koliba, niekoľkými serpentínami medzi lanovkou a zjazdovkou č.2, aby potom premostením
prešla na úžasný 360 stupňový rondel a stratila sa v lese medzi
Grúnikom a zjazdovkou č. 2, kde sa bude krásnymi serpentínami a
skokmi dostávať až na dojazd zjazdovky na Grúniku, odtiaľ sa na-
späť na vrchol dostanete stále
na vozíku 400 m vlekom.
Ruky vytiahnuté ako orangutan v strachu držiac sa, prežili
sme! Premočený ani vodník –
a dostať sa lanovkou potom
dolu? Veď to už bola hračka.
Dnes, to považujem za najväčšiu atrakciu cesty, treba to
skúsiť a tí čo to skúšali už častejšie, to majú ako najkrajšiu
zábavu.
K večeru nás privítalo lyžiarske stredisko Makov. To už
sme až pri moravských hraniciach. Športové centrum
vrátane aj golfových možností s vlekom, sme juhozápadne od
mesta Čadca. Hotel Husárik nás pritúlil, a akoby personál na čele
s kuchárom odhadli naše ,,adrenalínové,, zážitky, pripravil pre
nás bohatú večeru so spevom miestneho ženského zboru.
V ďalší deň sa dostávame do Rajeckej doliny a zastavíme sa v autocampingu Slnečné skaly. A tu, akoby počasie chcelo potvrdiť,
že meno miesta so slnkom má niečo spoločné, slnko sa rozsvietilo a bolo konečne po daždi! Áno v posledné hodiny našej cesty.
Camping v Rajeckých Tepliciach je lesopark a po prezentácii sme
sa vydali do kúpeľov v Rajeckých Tepliciach – Afrodite. Netreba
sa rozpisovať nad jedným z najkrajších slovenských kúpeľov,
lebo už prezentáciu poznáte z dvoch našich predošlých čísiel
nášho Svensk Slovak Info! Treba len pripomenúť, že sme prezentovali aj kúpele Lúčky a Bešeňovú. V kúpeľoch majú naši členovia špeciálnu zľavu!
A keď ste už v Rajeckých, vyskúšajte reštauráciu – kolibu Mlynárka. Bude sa vám páčiť! Naša cesta sa pomaly chýli ku koncu. Rozlúčili sme sa s našimi žilinskými sprievodkyňami a cez Rajeckú
Lesnú, kde je náš povestný slovenský betlehem, a pokračovali
tam, kde naša úžasná cesta začala. Do Bratislavy.
Jún 2012-06-26
Dušan Daučík
5
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Deň zahraničných Slovákov
Pamätník slovenského vysťahovalectva
Z
dá sa, že Slovensko má vždy nejaké prekvapenie. Keď som
sa vrátil zo Žilinskej Info cesty, ktorú opisujem na predošlej
strane a konštatujem, že na celej ceste nám intenzívne pršalo,
tento krát sme zažili tropický týždeň. Slnko nemilosrdne pražilo, keď sme s Kornéliou Johansson navštívili kanceláriu novovymenovaného predsedu Úradu pre Slovákov v zahraničí,
Igora Furdíka. Krátka zdvorilostná návšteva bola samozrejme
aj informatívna. Jedná sa o aktivity našich spolkov ( SSF a Švédsko-Slovenská kultúrna spoločnosť) a prirodzene o možnosti
znovu pravidelne vydávať náš časopis. Pán predseda sa živo
zaujímal o činnosť Slovákov vo Švédsku, zrejme aj keď už bol
čiastočne informovaný našim predsedom L. Bzduškom, ktorý
tiež využil svoju návštevu Slovenska na Úrade. Našou spoločnou témou bolo aj veľké momentálne vysťahovalectvo novej
generácie za prácou. Tu treba hlavne zo strany Slovenska vytvoriť obsiahlu nápomocnosť a plán ako problémy riešiť. Hlavne teraz, keď Úrad patrí do resortu Ministerstva zahraničných
vecí. Pochopitelne, my už ,,dlhotrvajúci usadenci,, chceme podať pomocnú ruku v našich možnostiach. Preto sme v predstavenstve vytvorili dve dôležité funkcie pre humanitnú a sociálnu nápomocnosť. ( Jarmila Hoč a Sussana Walter). Emigrácia je
veľký krok v živote. Väčšina z nás to pozná.
Pedseda USZZ ma požiadal o krátky pozdrav k 5. júlu, keď v
deň sv.Cyrila a Metóda je aj Dňom zahraničných Slovákov.
V tento deň sa stretla v petržalskom parku Janka Kráľa v Bratislave skupina Slovákov z viacerých štátov, pri základnom
kameni pamätníku vysťahovalectva, aby vzdali úctu vysťahovalcom v rôznych obdobiach slovenskej histórie. Pri tejto príležitosti som si dovolil predniesť tieto slová:
Vážení prítomní!
Dnes, 5.júla, si pripomíname významný deň sv. Cyrila a Metoda, ale aj deň zahraničných Slovákov.
K Pamätníku vysťahovalectva.
Je tu deň, kedy si pripomíname osudy Slovákov, ktorí opustili svoju rodnú zem. V rôznych vlnách, pre rôzne príčiny. Pri
tomto základnom kameni, kde už dávno mal byť postavený
pamätník slovenského vysťahovalectva, v mojom rannom
detstve bolo už širšie pohraničné pásmo, súčasť železnej
opony. Tam, kdesi ďalej mala byť sloboda! Tí, ktorí sa na
túto cestu vydali, mnohí tvrdo zaplatili. Niektorí dokonca
životom. Ale zaplatili aj tí, ktorým sa slobody podarilo dosiahnuť. A taktiež tí, ktorí zostali doma, na rodnom Slovensku. Jedni tvrdou skúškou emigrácie, druhí stratou rozdelených rodín so svojimi najbližšími alebo priateľmi niekde
v ďalekom svete.
Sloboda vlastne zanechala ťažké jazvy na oboch stranách.
Niekde na Matici v Žiline som čítal konštatovanie:
POLITICKÁ NÚTENÁ EMIGRÁCIA JE NAJŤAŽŠÍ TREST, KTORÝ
EMIGRANT Z DONÚTENIA BERIE NA SEBA. NAOZAJ ŤAŽKÝ
TREST PRE TOHO, KTO MILUJE SLOVENSKO.
Dnes, po mnohých rokoch totality, keď máme aj na Slovensku politickú slobodu, trápi nás nová vlna emigrácie, emigrácia za prácou. Je to vec celého národa, keď sa píše nová
história.
Teda ďalšia smutná história!
Práve preto má pamätník vysťahovalectva dôležitú úlohu,
aby sme vzdali úctu všetkým generáciám, ktoré sa ocitli
6
v šírom svete, ale v srdci mali svoju rodnú zem. Včera, ale
i dnes. Verme, že základný kameň nebude iba kameňom.
Ďakujem za slovo.
Treba ešte dodať,
uverejnenie z TASRUSZZ:
Zjednotiť krajanov
v duchu vzájomného rešpektovania sa.
K slávnostnému
zhromaždeniu sa prihovoril aj riaditeľ odboru zahraničnej politiky Kancelárie prezidenta SR Ján Šoth, ktorý
odovzdal úprimný pozdrav krajanov od Ivana Gašparoviča, človeka
vysoko si ceniaceho úspechy a dobrý chýr Slovákov vo svete, zároveň však aj ich neutíchajúci úprimný
vzťah k svojej vlasti.
Stretnutia s krajanmi
pri cestách do zahraničia pokladá pán
prezident za vždy
neoddeliteľnú a mimoriadne významnú
súčasť svojho programu. Zástupca starostu Mestskej časti
Petržalka Martin Miškov sa vyznal k hrdosti na skutočnosť, že práve v Sade Janka Kráľa,
teda v Petržalke, leží základný kameň Pamätníku slovenského vysťahovalectva. Slovák, žijúci v Českej republike a predseda Svetového
združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský vyzval na zjednotenie krajanov v celom slovenskom zahraničí v duchu vzájomného
rešpektovania sa a vytvárania pozitívneho obrazu o Slovensku v ich
domovských krajinách, v ktorých žijú a tvoria.
V programe slávnosti, ktorý bol spestrený poéziou dolnozemského
básnika a publicistu žijúceho v rumunskom Nadlaku Ivana Miroslava
Ambruša v prednese člena umeleckého súboru činohry SND Františka Kovára, sólovým vystúpením v hre na fujare v podaní Daniela
Compagnona z Francúzska (rodený Francúz, ktorý sa pri manželke
slovenského pôvodu naučil po slovensky a stal sa vytrvalým propagátorom a pestovateľom slovenskej kultúry vo Francúzsku) a tancom
folklórneho súboru novej generácie našich krajanov v zámorí - Tatra Slovak Dancers z Milwaukee (USA), sa postupne prihovorili ďalší
zástupcovia slovenských krajanských komunít: Ján Fuzik z Maďarska
(predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy), Dušan Daučík zo
Švédska, Ľudomír Molitoris z Poľska, Jozef Pomichal z Veľkej Británie, Andrej Kuric z Chorvátska a poetickým slovom z vlastnej tvorby
Joseph Soltes z Nemecka. Na slávnosti sa okrem zástupcov slovenských komunít zo spomínaných krajín zúčastnili aj Slováci z Rumunska, Srbska, Talianska, Kanady, Libanonu a Sýrie.
Základný kameň Pamätníka slovenského vysťahovalectva, pri ktorom sa slávnostná pripomienka Dňa zahraničných Slovákov uskutočnila, položili v petržalskom parku v roku 2000, pričom predstavuje
4,5-tonový kus neopracovaného červeného mramoru z Tardošského
lomu. Kameň, ktorý v priestore korešponduje so sochou štúrovského
básnika Janka Kráľa, darovali Slovensku Slováci z Maďarska. ÚSŽZ ho
vníma aj ako symbolický základ budúceho Múzea slovenského vysťahovalectva ako aj Pamätníka slovenského vysťahovalectva. Úrad
pre Slovákov žijúcich v zahraničí chcel týmto stretnutím zdôrazniť
význam úcty ku všetkým Slovákom žijúcim v zahraničí aj tohtoročným stretnutím práve pri Pamätníku slovenského vysťahovalectva.
Picknick v Årstaliden
Kurz denníka SME
Jeden z najčítanejších
denníkov Slovenska,
SME, poriadá cez leto
dvojdňové kurzy pre
ľudí, zvedavých na to
ako sa vytvára denník. Od napísania
článku, až do vo vytlačenia novín.
Ja, ako čitateľ ich internetovej edície som
náhodou videl inzerát
o kurze, ktorý sa konal medzi 27 – 28 júnom v Bratislave, v ich
lokalitách na Lazaretskej ulici.
Prednášatelia boli šéfredaktor denníka Matúš Kostolný, ktorý
nás po vzájomnom predstavovaní privítal, a prednášal medzi
iným o spôsoboch ich práce, o zdrojoch informácii, o novinárskej etike, o voľbe tém, o tom ako redakcia spolupracuje. Mali
sme možnosť vidieť zasadanie redakcie ked rozoberali a recenzovali predošlé číslo z rozličných aspektov.
Beata Balogová, šéfredaktorka novín The Slovak Spectator,
prednášala o samotnom písaní článkov, - od určenia témy, cez
výber respondetov a o štruktúre textu.
Juraj Koníj, editor denníka, rozprával o samotnej výrobe dennílka. Nasledujúci den sme navštívili tlačiareň, ktorá sa nachádzala v nových lokalitách v Petržalke.
Tlačiareň je vybavená s najmodernejšou tlačiarenskou technikou zo Švajčiarska, so softvérom ABB a môže za hodinu vytlačiť
70 000 novín. Okrem vlastných novín tlačia samozrejme aj iné
noviny a periodiká. Pre zaujimavosť napr. časopis Bojovník, pre
bývalých ešte žijúcich vojnových odbojárov, ruské aj čínske časopisy pre miestne komunity atď.
Pre mňa, škandinávca, bolo zaujímavé, že noviny sa tlačia na
fínskom a norskom papieri.
Lukáš Kodon, šéfdramaturg TV-štúdiá prednášal o tvorbe videa
na internete. Známy novinár kanadského pôvodu Tom Nicholson rozprával o svojich zážitkoch a skúsenostiach pri kauze
Gorila. Tom práve dokončuje svoju knihu, ktorá opisuje aj iné
spoločenské problémy Slovenska týkajúce sa najmä rozšírenej
korupcie v mnohých spoločenských štruktúrach. Tom je veľmi zaangažovaný v tejto oblasti a ako kritik skončil formálne
svoju novinársku činnosť v SME. Na jeseň sa rozbehne po Slovensku, pričom bude navštevovať školy a prednášať mladej
generácie Slovákov o spoločenských nešvároch a najmä o tak
rozšírenej korupcii. Účastníci kurzu boli väčšinou mladí ľudia
majúci kontakt z mediálnou prácou na Slovensku. Boli veľmi
otvorení a zvedaví aj na život v Škandinávii a niektorí ju aj sami
navštívili.
Nakoniec len to, že kurz splnil moje očakávania a nebol to vôbec zahodený čas stráviť tak dva dni dovolenky. Ako odmenu
za účasť sme inkasovali Certifikát o absolvovaní kurzu denníka SME, a tiež polročné predplatné, ktoré som ja venoval mojej
švagrinej.
Lubomir Bzdúšek
vali Švédsko-Slovenský
spolok a Švédsko-Česko-Slovenský spolok.
Na Årstaliden prišlo
okolo 30 ľudí, väčšinou rodiny s deťmi.
Po zvítaní sa rozbalili
pikníkové koše a začalo sa grilovanie. Deti sa
medzitým zapojili do
rôznych hier za asis-
Ako to už tradične býva
aj tento rok sa konal
picknick v Årstaliden.
Picknick bol pôvodne
naplánovaný na nedeľu 3. júna, ale kvôli
nepriaznivému počasiu bol preložený na
nasledujúcu
nedeľu,
10. júna. Na organizácii
podujatia spolupraco-
tencie Susanny Walther
a Pavla Sochmana. Ako
zvuková kulisa slúžila
reprodukovaná hudba
s detskými piesňami
známeho slovenského
hudobníka a speváka,
Petra Nagya.
Deti sa zahrali hry - Ide
pešek dokola, Slepú
babu, Jelena a Šepkanú.
Potom nasledovali súťaže. Súťažilo sa o to kto najdlhšie vydrží
stáť na jednej nohe, alebo v hádzaní šiškami do
vyznačeného ciela. Neboli to ľahké úlohy, pretože napríklad
triafanie šiškami sa muselo absolvovať so zaviazanými očami.
Výhercovia obdržali menšie ceny – slovenskú vlajku, slovenský šál a tričko vo švédskych farbách, ktoré poskytol švédskoslovenský spolok.
Nálada medzi účastníkmi bola výborná,
počasie sa tiež držalo
na letnej úrovni.
Okolo pol siedmej sme
sa rozišli s predsavzatím uskutočniť podujatie aj na budúci rok.
Pavel a Susanna by radi
rozbehli nejaké dalšie
akcie pre deti. Ak máte
nápady a návrhy, prosím neváhajte a mejlujte ich na adresu:
[email protected]
Ľubo Bzdúšek
Ste v Bratislave a potrebujete si požičať auto?
Výhodné ceny, /km vrátané/
Obráťte sa na AUTO-RENTAL tel. +421 902 181 100
www.auto-rental.sk, Bajkalská 25, Bratislava
/pán Juraj/, Švédsko Slovenský spolok Štokholm, D. Daučík
Pre členov Švédsko Slovenského spolku zľava!
7
Leto...Leto..
Ach, ako rýchlo to prebehne!
Pre nás, väčšinou užívajúc si krásnych letných mesiacov, nám
dni temer utekajú, ale máme krajanov, ktorí práve v tento čas
majú plno práce! Je to ich najdôležitejšia časť roka! Nie všetci
majú dovolenky, alebo užívať si svoj dôchodok. Mám na mysli
aj našich krajanov na svojich pracoviskách. V rôznych profesiach. Medzi nich však nepochybne patria aj naši ,,krögare,,
na Djurgården v Štokholme. Časť mesta, ktorá víta tisícky
štokholmčanov, ale hlavne aj turistov. A naši krajania určite
nie len že prispievaju servisom so
svojimi reštauráciami, ale aj spríjemňujú vzácne chvíle leta svojim
zákazníkom. Tommy Takáč: Práce v
tomto období je veľa, ale je to príjemná časť roka. ,,Temer celé leto
ste si mohli každú stredu posedieť
v záhrade Lilla Hasselbacken s Gent-
Aurel neúnavne pokračuje v humanitárnej činnosti!!!
������������������������������������������������������������
������������ ����!"#� $�
�����������# $�
�%���&'�(&)�'�*++�%,�-.�.�/
�����������������������������������������������������������������������������
�������������������������������������������������������������������������������������������������
��������������������������������������������������
��#���� ��� �� ��$0��� ���
1)2��+�()��%*,
�)3�(�4',
���4)+,
$)5'67(�34�&��,
��(���'(,
�)(��(,
������������������������������ !!"�
&��'�������������������&!!"�
�����#$ %#�!!!"�
�����&! ���(�!!!"�
#��)���������������������)��������������*�+�����#�!!!"�
le Combo Band a v
piatky, soboty či nedele hral na počúvanie Tomáš Danko! ,,
Súsedná reštaurácia
Lilla Parkkaffé tiež
(���,������������������������������������������*�+����������&!!!"� ��������( ���� �!!!"��
$��-��������������������&!!"�
SSFs POSTGIRO
84 89 17 - 1 Välkommen som medlem!
(Årsavgiften är oförändrad, dvs 170 kr för vuxen medlem
och 270 kr för familj. Nyanlända medlemmar betalar 100 kr
för första medlemsåret.)
8
8
��������. ������(!!"�
%���/�����0����������!!"�
.��1���������������������������2����+������������$!!"�
���4)+���)(��(,
privítala stovky
hostí a podľa
Márie Hanjikovej, je leto veľmi
úspešné i keď
,,nával,, hostí
niekedy presahuje počet voľných miest. Pri
peknom počasí
je záhrada vždy
plná!
Našim krajanom prajeme ešte mnoho pekných slnečných dní!
Dušan Daučík
�������� �##�!!!"�
�����.8����
��������������������������������������
�������#! ����#�!!!"�
����������& �������!!!"�
���9...,�����
�()34�)�+���9.-9�.��
1)5:)��5�;,�3�����������4*�������*+����!��5����� #�#.��*�����������������!!(% .$ $ #
-���6(%�.#�.. �.%�.#
��'��%&�,�
����"�����������7�8������
Vďaka neúnavnému Aurelovi, činnosť pre pomoc Slovensku je
stále živá! Pravdepodobne treba túto činnosť viac propagovať.
Nie len že Aurel často by privítal pomoc aj tu od krajanov, a to
hlavne keď príde kamión, ale zároveň aj slovenskí príjemcovia
pomoci a ministerstvo zdravotníctva treba viac informovať o
tom, že náš spolok, vďaka spomenutému Aurelovi Rehákovi, stále pomahá. Niektorí už pomaly aj zabudli, že spolok uskutočnil
veľké akcie počas svojho trvania pre pomoc Slovensku v rôznych
obdobiach. Zbierky rôzneho druhu, či pri povodniach, budovaní
Národného divadla, pri bombardovaní Juhoslávie našim krajanom, alebo len desiatky kamiónov so zdravotníckym materiálom, ako je to v tomto prípade! Akcií bolo veľa a dnes presahujú
aj s transportami milióny slovenských korún! Aj preto pozastavenie dotácie na náš spolkový časopis za vedenia p. Vetráka v
predošlom vedení USZZ , keď sa porušila kontinuita vydávania,
SSI sa pociťovalo ako veľmi arogantný prístup k nášmu spolku!
DD
Nádej pre Svensk Slovak Info
Iste viete, aké sme mali ťažkosti s predošlým vedením Úradu, kde sme boli diskriminovaní, nedostali
sme príspevok na časopis a pre finančné ťažkosti
temer sme museli naše médium zatvoriť. V tejto súvislosti som napísal predsedovi Úradu list, v ktorom
som požiadal v akom ,,uhle,, nás Úrad dnes hodnotí,
lebo z našej strany spolupráca je stále veľmi aktuálna a dôležitá. Prišla táto odpoveď:
Chcem sa poďakovať pánovi predsedovi ÚSŽZ I. Furdíkovi za veľmi pozitívny list, ktorý nám dáva nádej, že si
budeme môcť v budúcnosti udržať náš časopis pri živote. Zároveň chcem však aj vyzvať našich členov a čitateľov, aby sa aktívne zúčastňovali pri jeho tvorbe. Dvere
redakcie sú vždy otvorené! Pre každého člena sa najde
priestor pre váš názor, pripomienku. Len tak môže byť
Svensk Slovak Info živým ,,médiom,, nášho spolku, komunity.
Nezabúdajte navštíviť aj našu webovú stránku:
www.swedishslovakinfo.com
Čo napísali iní...
,,Naše interné informácie,,
Nemecko:
Slovenský nezávislý mesačník.
Ročník XXIII. Sept. 2012. Číslo 9.(181.)
Prečo sme takí, akí sme?
Že sme iní je samozrejme dobrá vlastnosť - ale prečo sme
takí akí sme? Akí vlastne sme? Predovšetkým sme typický
Slovania: Pohostinný, dobrosrdečný,pracovitý ale ľahkovážní a ľahko ovplyvniteľní. Vieme sa nadchnúť pre veľké myšlienky ľudskosti, ľudstva a ľudí. Ale často nevieme rozoznať
medzi hrou a skutočnosťou tých, ktorých ľahkovážne vieme
až zbožňovať.
Vieme a sme ochotní obetí a sa obetovať, ale nevieme isto
kedy a prečo. Po vzbĺknutom nadšení často klesáme na duši
- majmä ak sa neukážu žiadne, alebo len malé výsledky našich snažení a obetí. Obzeráme sa po priateľoch a nikde ich
nevidíme, len masky a pretvárku. Utiekali sme k božšstvám
a k bohom. Uverili sme Jednému a Nedeliteľnému - aj keď
sme mnohé nerozumeli. Pýtali sme sa a odpoveďou bolo :
veriť a milovať! Veky sme verili a milovali to večné tajomstvo
zmŕtvych vstania a na nebesia vziatia.
Iní boli íni a predsa nám vládli. Naša dobrota, oddanosť a
láska k blížnemu sa nám videla ako ideálny spôsob návratu k človečenstvu toho, ktorý na kríži povedal : A dokonáno
jesť. A my sme verili a veríme! Nikdy sme v našich dejinách
nikoho neprepadli. Žili sme na svojom : na hrude, ktorá málo
dávala, ale mnoho vyžadovala: pot, prácu, čas a najmä lopotu. Oddane sme kráčali za pluhom, ktorý mal skypriť naše
stráne - vždy s nádejou, že zem vydá viac chleba pre hladné
krky. Často sa tak stalo ale aj často nie!
Aj nasledujüci prispevok, ktory sme dostali nam povie aki sme:
Náš pomerne necitlivý svet, v ktorom sa ľudské vzťahy veľmi zhoršili, má tendenciu zabúdať na ľudí, bez ktorých by
slobodná a demokratická Slovenská republika ako štát, ktorého 20. výročie si pripomenieme 1. januára 1993, nevznikol. Strata pamäte je prvý príznak rakoviny zľahostajnenia, a
neochota všimnúť si jubileum zakladateľa štátu by len bola
vodou na mlyn tých, ktorý vydumali termín „mečiarizmus“,
aby prekryli všetky vlastné zrady a janičiarske zlyhania voči
slovenskému národu. Nemôžme predsa zabudnúť na skvelé
skutky, ktoré pre Slovensko Vladimír Mečiar vykonal. Skúste
si predstaviť, či by v dnešnom médiami ovládanom svete,mohla vôbec mať myšlienka slovenskej nezávislosti právo na
život…
Bola to hviezdna chvíľa Slovákov a v istom slova zmysle veľký
zázrak dejín, že SR vznikla.
Mediálne ovládnutie Slovenska však nemôže znamenať, že
my Slovenky a Slováci, sme stratili pamäť. Aj JUDr. Vladimír
Mečiar je a iste aj bol človek omylný, ale v tomto čase, by
sme boli radi, aby sme ako vlastenci preukázali dobrú vôľu
a každý kto to tak cíti, napísal tomuto politikovi a štátnikovi
aspoň krátky list vďaky za to, čo pre Slovensko vykonal. Je to
prejav slušnosti, ale najmä schopnosti vedieť si vážiť samých
seba. Samozrejme, rešpektujme každého, kto sa rozhodne
inak, ale blahoželanie jubilantovi, je celkom iste aj prejavom
sebadôstojnosti Slovákov voči sebe a vlastnej štátnosti.
9
MARXISTICKÝ HOLOKAUST
Druhá polovica minulého storočia je
v dejinách Európy a sveta pozname­
naná agresívnym nástupom komu­
nizmu, ktorý vo svetovom meradle
mimo­riadne deštruktívne poznačil
celkový vývoj ľudskej civilizácie.
Ideológia komunizmu je dielom toho
ducha, v ktorej miesto vy­voleného
národa zaujala so svetovládnymi ambíciami na politickú scénu
„vyvolená trieda“. Údajne mala spasiť svet pod zástavou materializmu a bojového ateiz­mu. Pôvodcom tejto antihumánnej
ideoló­gie je Karol Marx (1818-1883) - „hviezdna postava“ svetového židovstva (Dictionary of Judaism, 1991). Ako prostriedky na do­siahnutie tohto cieľa bolo stanovené: od­strániť hranice medzi štátmi (vytvorením nadnárodných megaštátov
zbaviť národy a ich štátne celky suverenity - snaha marxistov
o vytvorenie spojených štátov európskych), vytvoriť jednotnú
menu a vyhlásiť nezmieriteľný, vyhladzovací boj nacionalizmu
(národovectvu) a kresťan­stvu ako hlavným prekážkam na ceste
k ovládnutiu sveta.
Pred 95 rokmi, 7. novembra 1917, bol v Rusku nastolený mar­
xistický totalitný režim. Rusko, ako predobraz bu­dúceho megaštátu, bolo čoskoro pretvorené na Zväz sovietskych socialis­
tických republík. I keď Rusko bolo začiatkom nášho storočia
ekonomic­ky relatívne zaostalé, bolo v tomto období jedným
z najstabilnejších pilierov kresťanskej Európy. To bol aj jeden
zo základných dô­vodov, prečo marxistická inteligencia a marxizmu naklonené mocenské zosku­penia predstavovali a predstavujú Rusko v zahraničí ako „neeurópsku ä nedemo­kratickú“
krajinu, ako „arcicentrum antise­mitizmu“, stojace mimo európskej civi­lizácie. Cieľom týchto snáh je vyradiť Rusko ako veľmoc
z európskej politiky, kdesi medzi Európu a Áziu, ako teritóri­um,
ktoré je potrebné „scivilizovať“.
Marxistická revolúcia sa mohla v Rusku presadiť vďaka medzinárodnej podpore, ako aj rozsiahlym použitím hromadného násilia. Teror marxistický režim povýšil na štátnu doktrínu, a to tak
vo vnútornej, ako aj v zahraničnej politike. Už v decem­bri 1917
bola vytvorená Čeka (predchodca NKVD a KGB). Tá rozpútala
proti civilné­mu obyvateľstvu masový teror, ktorý na­dobudol
otvorene genocídny charakter. Tento jav bol v dovtedajšom
Rusku úplne neznámy. V rokoch 1876-1905, do prvej ruskej revolúcie, bolo v tejto krajine po­pravených menej ako 500 osôb,
predo­všetkým pre kriminálne zločiny. Marxisti, aby mohli zdôvodniť svoj teror proti oponentom - a to aj potencionálnym zinsce­novali atentát na vodcu Lenina a využili aj zavraždenie
šéfa petrohradskej Čeky Urického. Červený teror bol v Rusku
oficiálne vyhlásený dekrétom zo dňa 5. septembra 1918. Hneď
v ten deň bolo vo väzení Čeky v Petrohrade surovým spôsobom
vyvraždených 900 rukojemní­kov. Koleso červeného teroru v
Rusku roz­točili traja besi: vodca Lenin, komisár vo­jenstva a vojnového loďstva Lev Daviďovič Bronstein-Trockij (1879-1940) a
ľudový komisár vnútra Grigorij Jevsejevič Apfelbaum-Zinoviev
(1883-1936). L. D. Bronstein-Trockij vo svojej krvilačnosti a bezohľadnosti oveľa prevyšoval svojho obdivovateľa a žiaka Josifa
V. Džugašviliho-Stalina (1879-1953). Lev Bronstein je autorom
známeho výroku: „Vydrancovali sme Rusko, aby sme porazili
bielych.“ Grigorij J. Apfelbaum-Zinoviev sa zapísal do pamätí
ruského národa vyvraž­dením ruskej inteligencie. Svojou krutostou sa „vyznamenal“ pri potlačení kronštadtskej vzbury na jar
1921 a naj­mä masovými vraždami zajatcov a rukojemníkov.Na
základe direktív Lenina (1870-1924) z leta 1918 boli v marxistickom Rusku po prvýkrát v deji­nách ľudstva zriadené továrne
na smrť - vyhla­dzovacie koncentračné tá­bory. V direktívach sa
pri­kazovalo: „Treba zorgani­zovať osobitný oddiel z vy­braných
spoľahlivých ľudí. Tí budú uskutočňovať ne­milosrdný masový
teror proti kulakom, duchoven­stvu a bielogvardejcom. Všetky podozrivé osoby treba umiestniť do koncentračných tábo­
rov...“ Prvý známy koncentračný tábor vznikol roku 1920 na Soloveckých ostro­voch a v Usť Sysolsku. Následne vznikla Štátna
správa táborov - GULAG. Roku 1922 prešlo pod správu NKVD
viac ako 350 koncentračných táborov roztrúse­ných po území
10
celého Ruska. Takto bol po prvýkrát v dejinách ľudstva vytvorený roz­siahly „priemysel“ na masové vyhladzova­nie obyvateľstva na tzv. triednom princípe pri uplatňovaní kolektívnej viny
prenasle­dovaných. (Tento spôsob fyzickej likvidá­cie použili
proti marxistom a neskôr aj ďalším národní socialisti v Nemecku. Tí namiesto vyvolenej triedy postavili na svoj piedestál národný princíp a namiesto triedneho začali vzývať rasový princíp.) Politike masového vyhla­dzovania obyvateľov Rus­ka stala
sa mimoriadne nápomocná aj „teória“ práva. Generálny proku­
rátor Andrej Januarevič Vyšinskij (1883-1955) je autorom teórie, podlá kto­rej absolútnym dôkazom viny obvineného je jeho
„priznanie sa“. Akým spô­sobom sa toto „priznanie“ dosiahne,
nie je až také zaujímavé. Za pôsobenia tohto masového vraha
bo­lo v Rusku len v období tzv. kolektivizácie vyvraž­dených
12 miliónov roľní­kov aj s rodinami. „Revolu­cionári“ suverénne ovláda­li v Rusku aj tzv. revolučné tribunály pri komisariáte
spravodlivos­ti, na čele ktorého stál Steinberg. Títo zlo­činci rozhodovali o živote a smrti desiatok miliónov občanov Ruska, nahnaných do koncentračných táborov a táborov núte­ných prác
alebo násilne vysídlených do neobývaných oblastí tajgy, stepí
a púští.
Kto vlastne vládol v marxistickom Rusku? Roku 1920 z 22 členov rady ľudo­vých komisárov (vláda) bolo 18 Židov, 2 Rusi,
Gruzínec a Armén. Ešte výraznejšie bolo zastúpenie Židov na
jednotlivých ko­misariátoch (ministerstvách) a najmä v represívnych zložkách. Títo bezohľadní komisári, nepoznajúci súcit,
ovládli naj­mä Čeku (Mimoriadna komisia pre boj s kontrarevolúciou) a vo výraznom počte sa stali velitel‘mi koncentračných
táborov a táborov nútených prác. Ovládli význam­né komúny
a zmocnili sa kontroly nad u jarmeným obyvatelstvom. Všetka
moc bola v mar­xistickom Rusku roku 1920 sústredená v rukách
545 osôb. Z nich bolo 450 Židov, 34 Lotyšov, 26 Ru­sov, 11 Nemcov, 11 Armé­nov, 3 Fíni, 2 Gruzínci, Čech, Maďar a jeden ne­
známej národnosti.
Títo medzinárodne or­ganizovaní zločinci sa po­kúsili z Ruska
vytvoriť zá­kladňu na uskutočnenie svojich svetovládnych am­
bícií. Len čo si v Rusku roku 1917 uzurpovali poli­tickú moc,
začali na bodá­koch vyvážať marxistickú revolúciu do dezorganizovanej povojnovej Európy a ostatných častí sveta - s dekla­
rovaným cieľom vyvolať svetovú marxis­tickú revolúciu (V. I.
Lenin, L. D. Bronstein-Trockij). Týmto zámerom slúži­la aj Komunistická internacionála a vytvá­ranie komunistických strán
v jednotlivých krajinách. Uplatňovaním masového tero­ru, snahou destabilizovať vnútropolitickú a medzinárodnopolitickú
situáciu pripra­vili cestu na nástup fašizmu na svetovú politickú
scénu. Fašizmus v snahe zabrá­niť marxistom nastoliť tzv. diktatúru pro­letariátu a násilníckym spôsobom si uzurpovať politickú moc začal proti nim po­stupne používať tie isté metódy a
voliť ten istý postup uchopenia moci a vládnutia.
Vláda komunistov stála Rusko 40 milió­nov životov. Oveľa viac
ako stratilo Rusko v obidvoch svetových vojnách. Pritom je málo
známe, že vyhladzo­vanie obyvateľov Ruska dosahovalo jeden
zo svo­jich vrcholov práve počas vojny. Cynické na tom je, že tieto obete červeného te­roru sú doposiaľ štatistic­ky vykazované
ako „obete“ druhej svetovej vojny. Marxistický experiment od
tzv. parížskej komúny (1871) až po transformáciu komunizmu
stál ľudstvo 80-90 miliónov obetí (Čí­na, Kórea, Kambodža, Etiópia). Kto si dnes spo­menie na obete marxistic­kého holakaustu?
Ján Bobák
POVEDALI O KOMUNIZME:
ĽUDOVÍT ŠTÚR: V KAŽDOM, AKOKOĽVEK USPORIADANOM KOMUNIZME OTVÁRA SA NIELEN PERSPEKTÍVA ŠEDIVÉHO ŽIVOTA ZBAVENÉHO UŠĽACHTILEJ RADOSTI, ALE AJ PERSPEKTÍVA NAJSTRAŠNEJŠIEHO DESPOTIZMU...NECH BY SA AKOKOĽVEK KOMUNIZMUS
NAMÁHAL A PREDSTIERAL, ŽE CHCE ĽUĎOM DOPOMÔCŤ K ICH
PRÁVAM, NIČ NEVIE O ĽUDSTVE, ŽALOSTNE HO PONIŽUJE... PATRÍ
K NAJDIVŠÍM VÝPLODOM, AKÉ VÔBEC VZIŠLI Z ĽUDSKÉHO MOZGU.
(Slovanstvo a svet budúcnosti)
MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK: BOĽŠEVIZMUS ZNAMENÁ POŽIAR,
KTORÝ OHROZUJE CELÝ SVET.
(Čeljabinsk 5. decembra 1918}
ČRIEPKY Z HISTÓRIE
Národ, ktorý nepozná svoju minulosť,
nemá budúcnosť.
PhDr. Milica Majeriková-Molitoris
Z DEJÍN HORNEJ ORAVY
Vlasť je ako zdravie, nik nevie jej
cenu, len ten kto ju stratí
Odtrhnutie časti Oravy a jej pripojenie k Poľsku spô­sobilo, že po
administratívnej reforme, ktorá sa uskutoč­nila v Československu,
prestala v roku 1922 Oravská župa existovať ako samostatná administratívna jednotka a bola pričlenená k Podtatranskej župe.
Na poľskej strane bola odtrhnutá časť Oravy spojená s odtrhnutou časťou Spiša a bolo vytvorené spišsko-oravské starostovstvo
(Starostwo spisko-orawskie) s centrom, ktoré sa nachádzalo mimo
Oravy i Spiša, v Novom Targu a malo v odtrhnutých oblas­tiach iba
expozitúry v Jablonke na Orave a Nižných Lapšiach na Spiši. Bol
to systém, ktorý nekorešpondoval s adminis­tratívnym systémom
ostatných území Poľska a nebol veľmi vhodný na asimiláciu obyvateľstva, ktoré bolo kompaktne osadené v jednom administratívnom celku a zároveň sa domáhalo národnostných práv a v rámci
možností naďalej využívalo rôzne služby za hranicou.
Ľudia napríklad aj po pripojení k Poľsku často vyhľa­dávali lekárov
v Československu a vodili ich do svojich príbytkov. Taktiež žiadali,
aby mohli ich deti študovať na Slovensku a v auguste 1921 poslali sťažnosť ministro­vi Šrobárovi, že im nie je dovolené vysťahovať
sa na Slo­vensko, ani tu študovať. Keďže však za akékoľvek prejavy sympatií k Československu bolo obyvateľstvo prenasledo­vané
a väznené, ľudia sa často utiekali k forme pasívnej rezistencie. V
kostoloch odmietali poľské modlitebné kniž­ky, richtári odmietali
vydať pečiatky, bojkotovali poľské školy či voľby. Počas volieb do
poľského Sejmu v novembri 1922 bola v oravských obciach účasť
menšia ako 20% oprávnených voličov a v niektorých obciach dokonca len 5%, čo znamenalo, že „volili len poľskí žandári, financi,
učitelia, kňazi a niekoľko ľudí od nich závislých“.
Obyvateľstvo preto mali nakloniť akcie najrôznejšieho druhu. Podľa dočasného plánu činnosti na bývalom plebiscitnom území mala
byť vytvorená pre mladých chlap­cov vojenská organizácia podobná Zwiazku Strzeleckiemu a pre mladé dievčatá zas ženská organizácia, v čom mala pomôcť Liga poľských žien. Starších obyvateľov
mali oslo­viť kresťanské spolky, pričom sa v správe dokonca uvažo­
valo, kvôli nakloneniu miestnych katolíkov, o vysťahovaní židovského obyvateľstva z pripojenej časti Oravy a Spiša.
Náboženský život mal byť podporený organizovaním odpustov,
národnostný zas organizovaním výletov do poľ­ských miest. Celá
akcia mala byť vedená s filantropickým podtextom a obyvateľstvu na Spiši a Orave i miestnym poľ­ským činovníkom na tomto
území mali byť rozdávané rôz­ne dary. Uvažovalo sa aj o zorganizovaní hromadnej akcie za účelom nadobudnutia dočasnej práce
vo Francúzsku alebo USA, čím sa pravdepodobne tiež sledovalo
oslabe­nie slovenského živlu v týchto oblastiach.Kultúrno-osvetová práca mala spočívať v založení poľ­ských knižníc a čitární, pretože poľská strana nebola ochot­ná tolerovať slovenskú literatúru
a slovenský jazyk ani na školách, ani v kostoloch. Každý učiteľ a
kňaz mal dostať trojmesačnú lehotu, aby sa naučil poľský jazyk a
modlit­by, kázne i vyučovanie malo prebiehať výlučne v poľskom
jazyku, čo však pre odpor obyvateľstva nebolo možné uskutočniť
úplne podľa týchto predstáv. Pre duchovných, organistov, učiteľov
a úradníkov mali byť vypracované podrobné inštrukcie ako polonizovať obyvateľstvo. Ako centrum polonizácie na Orave, z ktorého
sa mali tieto ak­cie koordinovať, bola určená Jablonka.
Posilniť poľské povedomie miestneho obyvateľstva malo aj obyvateľstvo z iných častí Poľska, ktoré bolo prostredníctvom tlače vyzývané, aby prišlo navštíviť a podporiť bývalé plebiscitné územie.
Výzvy spočiatku mali úspech a na územie Oravy prichádzali v hoj-
nom poč­te výletníci najmä z Krakova a Varšavy. Keďže však tu bol
nedostatok základných životných potrieb, čoskoro z posil­ňovania
„poľskosti“ upustili a vrátili sa domov.
Polonizácie obyvateľov Oravy a Spiša sa ujalo tiež veľké množstvo
organizácií. Už od počiatku dvadsiatych rokov najväčšiu aktivitu v
tomto smere vyvíjalo tzv. krakovské centrum na čele s Wladyslawom
Semkowiczom, Ferdynandom Machayom a Walery Goetlom. Veľmi
aktívne bolo Towarzystwo Obrony Kresów Poludniowych vedené
Sem­kowiczom, ktoré si okrem iného stanovilo za cieľ integráciu
obyvateľstva pripojených území s poľským národom. Chr­lilo taktiež
obrovské množstvo publikácii, ktoré mali dokazovať odvekú poľskosť Oravy, Spiša i ďalších oblastí severného Slo­venska.
Ďalším cieľom tohto spolku bola výchova spišsko-oravskej mládeže,
z ktorej by v budúc­nosti mohli vytvoriť kádre pracujúce na prehlbovaní poľské­ho povedomia na pričlenených územiach Spiša a Oravy,
ale aj pripraviť ich na činnosť na slovenskej (!) časti území, ktoré
považovali za poľské. Táto prevýchova prebiehala na gymnáziu v
Novom Targu, kde medzi najaktívnejších patril učiteľ Pius Jabloňski.
Z jeho iniciatívy sa usporadúvali goralsko-slovenské večery, ktoré
mali jasne deklarovať, že Gorali a Slováci sú dve rozdielne etniká.
Vysoškolákov zasa „prevychovávalo“ Semkowiczowe Akademickie
Kolo Spisko-oravskie na Jagelonskej univerzite, či Goetelova Banská akadémia.
Existovalo tiež množstvo lokálnych spolkov a organi­zácií ako Zwiqzek Podhalan, ktorý pracoval už počas ple­biscitu či Zwiqzek spiskoorawski so sídlom v Jablonke na čele s kňazom Jabloňskim, ktorý sa
angažoval pri polonizácii Oravy, napr. zakladaním poľských čitární
a knižníc. Veľmi aktívne bolo aj Polskie Towarzystwo Tatrzaňskie na
čele s Goetlom a Mileskim, ktorý sa zúčastnil plebiscitných bojov
a otvorene sa vyjadroval za znovuzískanie „poľských oblastí“ patriacich Slovensku. Towarzystwo vydávalo zbor­ník Wierchy, kde boli
prezentované názory tohto druhu. Aktívny bol tiež Zwiqzek Gorali
Spisza i Orawy. V menšej miere sa na týchto akciách podieľala Varša­
va, najmä prostredníctvom Towarzystwa Przyjaciól Spisza i Oravy.
Jeho zakladateľkou bola Malgorzata Starzyňska, ktorá organizovala
výlety spišsko-oravskej mládeže do Var­šavy, vybavovala im bezplatné vzdelávanie i ubytovanie na poľských stredných a odborných
školách. K aktivitám spolku možno priradiť zakladanie a doplňovanie poľských čitární a knižníc, napríklad vo Veľkej Lipnici. Tento spolok sa spolupodieľal na akcii smerujúcej k odstráneniu sloven­ských
kalendárov a časopisov zo spišsko-oravských obcí, ktoré pripadli
Poľsku. Slovenské slovo malo nahradiť poľské. V máji priniesol pri
príležitosti vizitácie oravských škôl veľké množstvo poľ­ských kníh
pre školské knižnice kurátor škôl v Malopoľsku Stanislaw Sobaňski.
Koncom júla a začiatkom augusta 1921 obišiel pričlenené oblasti
Spiša a Oravy prezident Komitétu Obrony Kresów Zachodnich v
Ľvove Tadeusz Hilarowicz a priniesol poľské knihy pre knižnicu vo
Veľkej Lipnici. Ako sa dozvedáme zo správ Obvodnej školskej rady
(Okregowa Rada Szkolna - ORS) v Novom Targu, obyvateľstvo prijímalo túto formu polonizácie s nevôľou. Keď ORS koncom roku 1924
zaslala do spišsko-oravského starostovstva 40 poľských školských
knižníc, žiadal pred­staviteľ novotarského okresu, aby boli knižnice
dodávané do celého novotarského okresu, pretože „ludnošč Spiszu
i Orawy - choč užywala jazyku polskiego - uwažala sie nie za polska
- za slowacka.“ a táto akcia by v nich mohla vyvo­lať pocit, že ich
chcú polonizovať a následný odpor.
Polonizačným snahám bola postupne prispôsobená aj štátna správa. V roku 1925 bolo spišsko-oravské starostovstvo aj so svojimi
expozitúrami zrušené a včlenené do novotarského okresu. Slovenské obyvateľstvo, ktoré sa tak stalo v okrese menšinou, malo ľahšie
splynúť s poľským etnikom. Každá obec ešte naďalej tvorila samostatnú gmi-nu na čele s náčelníkom. Po reforme z 23. marca 1933
však boli vytvorené strediskové gminy zložené z viacerých obcí,
na čele ktorých stál wójt. Už len jedna z týchto gmín mala sídlo na
Orave, a to v Jablonke. Do tejto strediskovej gminy prináležali obce
Jablonka, Chyžné, Veľká a Malá Lipnica, Orávka, Podvlk, Horná a
Dolná Zubrica. Ďalšie dve gminy, do ktorých patrili oravské obce,
mali sídlo mimo územia Oravy. Do gminy Raba Wyžna prináležali obce Podsrnie a Harkabúz a do gminy Odrowaž obce Bukovina,
Podsklie a Pekelník. Touto reformou bola definitívne zavŕšená di­
ferenciácia stáročia jednotného územia Oravy.
11
Kornelia Johansson
Diela slovenských umelcov
* 18.apríl 1947 - NOVÉ MESTO NAD VÁHOM - 16.OKTÓBER 1990 BRATISLAVA
Akt - Olej na plátne 1990, 57x42 cm
Ondreička Peter
12
V rokoch 1962-1966 študoval na SŠUP v Bratislave na oddelení úžitkovej grafiky, v rokoch 1966-1972 na Vysokej
škole výtvarných umení v Bratislave u prof. P. Matejku (odd. monumentálnej maľby a gobelínu).
Patrí k najvýraznejším, ale zároveň k najkontroverznejším osobnostiam slovenskej výtvarnej scény 80 a 90. rokov. Jeho sugestívna maľba akoby neregistrovala dovtedajšie výdobytky moderného maliarskeho prejavu, iba
s istým prekvapením je možno konštatovať, že mu bolo bližšie snaženie veľkýchmajstrov minulých storočí (Leonardo da Vinči, Rembrandt, Vermeer, Bosch či Goya) ako programy a poetika jeho súčasníkov. Starí majstri ho
nepochybne fascinovali tým, že často dovideli i na druhú stranu ľudského osudu, ...že to robili brilantným maliarskym spôsobom, ktorým sa, obrazne povedané, dotýkal večnosti.“ Možno aj preto podstatou obrazov Petra
Ondreičku je človek v svojej zložitej existencii, hľadajúci naplnenie svojho neopakovateľného humanistického
poslania.
Mal len jedinú samostatnú výstavu (Galéria L. Novomeského v Bratislave) za svojho života, v roku 1991 posmrtnú výstavu v GMB. Zúčastnil sa na niekoľkých kolektívnych výstavách a bratislavského Salónu v roku 1987 a
1990.
Venoval sa tiež ilustračnej tvorbe, v roku 1976 a 1989 získal Cenu v súťaži Najkrajšia kniha roka (K. Malina: Zlaté
srdce a S. Plathová: Luna a tis). Jeho tvorba je v zbierkach SNG Bratislava, GMB: v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne a v mnohých súkromných galériách doma i v zahraničí. Jeho obrazy vlastníl aj Václav Havel, Pavol Hammel
či Peter Uličný.
* 5. JÚN 1939 BEHYNCE PRI ŠAFÁRIKOVE - 2005 BRATISLAVA
Premena II , olej na plátne,1991, 150x145 cm
Sigetová Agneša
Štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. J. Želibského a D. Millyho zakon­čila v
roku 1965. Absolvovala viaceré študijné zahra­ničné pobyty (Paríž, Taliansko, USA, Nemecko). Od samého začiatku svojej tvorby sa venovala predo­všetkým maľbe s akcentom na veľké formáty. Jej oleje
sú robustné, akoby sochárske kresby olejom (vplyv manžela sochára P. Tótha). Farebnosť je často monochrómna, obľubuje hnedú, zelenú a modrú farbu, často s prímesou čiernej. Bielobu používa zriedka.
Tematicky je to predovšetkým figúra. Od figúry sa odvíja kompozícia, farebnosť i obsah (Milenci, Od­
dych). 90. roky sú poznačené prácou s papierom -kombinované techniky, grafika. Venuje sa aj ilustrač­
nej tvorbe významných svetových a slovenských au­torov.
Na sklonku svojho života experimentuje, spolupra­cuje s mladými autormi. Na zaujímavý výtvarný projekt sa podujala s mladým talentovaným sloven­ským maliarom Róbertom Hromcom. V roku 2003 a
2004 namaľovali spoločne 4 veľkoplošné plátna (138x122 cm - oleje) s humanistickou proklamáciou. Figúra je obom umelcom blízka, preto experiment sa stal aj významnou výpoveďou doby a konfrontácie
umelcov rôznych generácií.
A. Sigetová mala cca 40 individuálnych výstav (nie­kedy spolu s P. Tóthom), zúčastnila sa na desiatkach
kolektívnych výstav. Jej tvorba je zastúpená takmer vo všetkých zbierkových fondoch štátnych galé­rií
Slovenska, v NG Praha, v mnohých súkromných galériách doma i v zahraničí. Je predmetom záujmu
zberateľov v celej Európe i v USA.
13
Tá augustová spomienka zo 68....
A POTOM PRIŠLI TANKY...
S
kupina redaktorov sediaca nad rozloženými papiermi v riaditeľní
Vydavateľstva Obzor v Martine bola náhle vyrušená hromovým
pokri­kom: Píšte pravdu, tlačte pravdu, hájte pravdu!
A za tým hromové „hurá“ z desiatok mladých študentských hrdiel.
Lebo keď sme sa prekvapení pozreli z okien na Memorandovo námestie, videli sme mladých ľudí, domysliac si, že to môžu byť len vysokoškoláci z martinskej Lekárskej fakulty.
Píšte pravdu,-volali na nás už nie tak or­ganizovane a popritom nám
posielali priateľské pozdravy rukami i ústami. Práve to robíme, —zakričal jeden z nás, dis­ponujúci mocným hlasom. — Píšeme pravdu.
Zaznel búrlivý potlesk a odchod na hlavnú uli­cu. Ešte dlho sme počuli
ich skandovanie: „Slobodu a demokraciu!“
Toto nie je ani publicistická finesa, ani nejaká spisovateľská finta. Stalo
sa to v Martine 18. mar­ca 1968, keď skupina redaktorov sedela nad
ma­teriálmi z výsledkov Aktívu kultúrnych pracovní­kov, ktorý odsúdil
dovtedajšiu kultúrnu politiku režimu a prijal 23 požiadaviek na nápravu a na rehabilitáciu Martina a jeho kultúry. Kto informo­val študentov
o tom, čo sa v onej riaditeľní dialo, neviem. Ale bola to taká doba,
taký čas, že všetci, čo mali v sebe trocha svedomia, pozorne sledova­
li, čo sa to u nás od januára deje. Každý cítil, že ide o veľa, ak nie o
všetko. Aktív, ktorý bol až do vstupu vojsk vyvrcholením túžob a snáh
väčšiny z nás, nebol utajovaný, pripravoval sa niekoľko dní, predchádzalo ho vyhlásenie Matice sloven­skej, v prípravnej fáze sa o cieľoch
aktívu rozprá­valo na pôde všetkých martinských kultúrnych inštitúcií,
vedela o ňom aj „ulica“ a čakalo sa na jeho výsledky. A tak sa stalo,
že v pravej chvíli nás prišli podporiť študenti, čo nám bolo nielen po
vzbudením, ale aj radostným potešením, že nie sme sami, že s nami
sú všetci kultúrni občania Martina.
O „advente“, ktorý predchádzal vyvrcholeniu v marci 1968 a v ďalších piatich nádejných me­siacoch, sa popísalo už veľa papiera. Azda
najvýs­tižnejšie to napísal v mimoriadnom vydaní Života Turca z 29.
júna 1990 Róbert Adamko, ktorý veľmi sugestívne opísal „kultúrne
plienenie Martina“ od roku 1948 do roku 1968 a potom eš­te dve desaťročia. Dobre to vystihli v tom istom časopise aj Mišo Kováč-Adamov, Ivan Roll, Milina Vlnová, Jaroslav Rezník, Imrich Sedlák, Tomáš
Winkler, Ján Mistrík, Konštantín Horecký, Ján Masár a ďalší. Už spomenutý Tomáš Winkler toto dianie perfektne, temer puntičkársky
zhodnotil v súvislosti s celkovými dejinami Matice sloven­skej v knihe
„Vrastanie do času“.
Ale detail je niekedy mocnejší ako celok. Deti v škole čítajú o vojne, revolúciách, vzburách a po­hromách chladno, vecne sa snažia zapamätať si text, roky, mená „hercov dejín“, ale sotva sa emo­tívne stotožnia s
ľuďmi, ktorí udalosti prežívali na irlastnej koži. Detail je beťár, posvieti
si na udalosť akoby mocným lúčom, zamiereným síce na detail, ale
osvetľujúci celok.
Zostalo mi v pamäti niekoľko takých mocných detailov, ktoré prežili v
mojej mysli aj iné význam­nejšie „širokouhlé“ deje.
Keď som ako redaktor bol na rokovaní o žiadosti Turčianskych strojární na vydanie matičnej sudový (tej druhej, tzv. dolnej) na závodnú
jedáleň pre fabriku a zástupcovia Matice sa bránili, dôvoiili potrebou,
dejinami, kultúrou a snažili sa stro­járov presveďčiť, že to by neobstálo pred dejinami národa, jeden „uvedomelý súdruh“ odsekol a čo by
povedali dejiny, keby sa dozvedeli že naši pracujúci museli jest na kolene?“ Ja ako re­daktor závodného časopisu som sa vtedy neopo­vážil
protestovať, ale bál som sa aj zasmiať.
Inokedy zase, pri okresnej porade o vykopávke zemiakov, čo bol vždy
kardinálny problém, určil tajomník strany nášmu vydavateľstvu, že
máme po celý týždeň vysielať na brigády 50 ľudí. Protestoval som, že
nás ani všetkých dovedna nie je toľko. Odpoveď znela (doslovne):
14
„Nevadí vez­mite so sebou aj manželky a iné vecí“ Podobne sa onen výtečník vyznamenal, keď nás vyzval
na ža­tevné brigády s tým, aby sme zamkli kancelárie
a išli zachraňovať úrodu. Naše protesty, že práve došli
korektúry učebníc, ktoré by mali byť hotové k začiatku školského roku, zafilozoval takto: Vezmite aj tie korektúry, nech pomôžu a potom nech si robia čo treba.
Na námietku, že v takom prípade postoji aj Neografia,
sa vytasil s prostoduchým názorom, že „aspoň ušetria
papier“. Takýchto „vtipných“ zážitkov bolo veľa a často
sme sa nimi zabávali — tak potajme medzi sebou. Žiaľ,
bol to veľmi čierny humor. Niekedy tieto „vtipnosti“ sekretárov boli až bolestne kruté, lebo pošliapavali nielen
kultúru národa, ale aj cit pre pravdu a spravodlivosť. Keď
sme sa pri previer­kach bránili, že veď tie naše články do
Národných novín a do matičného rozhlasu Kriváň (po
vstupe vojsk) schvaľovali a často aj pred uverejnením
čí­tali, mali naporúdzi vysvetlenie, že „ale perá sme vám
nedržali“.
Vráťme sa však k martinskému osemašesťdesiatemu
roku. Publicisti sa obyčajne zameriavajú len na odpor
voči okupácii, pripadne tí najinfor­movanejší na marcový
aktív kultúrnych pracovní­kov, alebo na aféru s prezidentom Novotným v Matici slovenskej. Ale osemašesťdesiaty začínal taktiež januárom, v našom prípade s veľkým J.
(Ba začal oveľa skôr, pri odhalení Stalinových zlo­činov,
keď sa začala „diferenciácia“ kádrov na „re­vizionistov“
a na čistých a nezlomných. Tých po­sledných bolo aj v
martinskej kultúrnej verejnos­ti podstatne menej. Ale to
nateraz obídeme a ve­nujme sa priamo tomu osudnému
roku, na kto­rého 30. výročie si práve spomíname.) Len
čo pre­nikli prvé informácie, o čo vlastne v Prahe ide, po­
tajme sme si ich oznamovali medzi sebou a uva­žovali
sme, čo to pre nás a najmä pre slovenskú kultúru môže
znamenať. Zbystrili sme pozornosť na politické dianie, v
skupinkách sme sa radili, čo by sme mali urobiť, ako využiť politické uvoľne­nie. Podporovali sme tento proces,
presviedčali. Že to bol práve Dubček, ktorý sa ujal moci,
že to bol Slovák a celkom už aj predtým obľúbený, že to
bol človek s kultúrnym citom, ktorý sa zaslúžil aj predtým o Maticu slovenskú, keď položil základ­ný kameň na
stavbu novej budovy na Hostihore, teda že to bol „náš
človek“, to bol pre nás priazni­vý vietor. No nebolo to tak
na okresných a kraj­ských sekretariátoch. Síce nie verejne, ale „medzi nami dievčatami“ ho od samého začiatku neprija­li s nadšením, ale s pochybnosťami. Veď vraj
mal „také čudné názory“, že „paktuje viac s inteligenciou
ako s robotníckou triedou“ a podobne. Ale aj tam boli
jednotlivci, ktorí chápali tie jeho „čudní reči“, ba postupne ich pribúdalo. Budúci zakuk­lení „antidubčekovia“ sa
stiahli do ústrania, a tak sa „produbčekovská atmosféra“
postupne rozširovala, dokonca aj do robotníckej triedy.
A tak sa stalo, že na veľkom straníckom aktíve už rok
pred okupáciou (26, augusta 1967) .za­skočil“ Antonína
Novotného v Martine veľmi kri­tický rozbor zúfalého
stavu našej ekonomiky, ktorú urobila práve ona „neomylná robotnícka trie­da“ z Turčianskych strojární. I keď
sa snažil za­kryť svoj hnev (veď kritika išla zo správnej
stra­ny), bolo vo vysvetľovaní a výhovorkách na objek­
tívne príčiny cítiť jeho zúfalstvo. Plietol piate cez deviate, oponovalo sa mu, nevedel, ako obhájil svoju pozíciu.
Potom vystúpil riaditeľ Vy­davateľstva Obzor s kritikou
na Artiu (ktorej ria­diteľom bol syn Novotného), s tým,
že slovenské knižky Artia fumiguje, že sa nedostávajú
ky tankov, pokorovali vzdomých ob­čanov nočnou streľbou,
vtrhnutím do závodu, kde sa aj pre nich vyrábali tanky, zastrašovaním na všetky možné spôsoby. Veliteľ okupačných vojsk
v Martine plukovník Sudarkin si aj usilovne zapi­soval mená
dokonca ani do našich kultúrnych stredísk v zahraničí. Ešte
sa akosi premohol a vykoktal iba toľko, že „na tu Artiu se teda
podívam“. Bol to pripravený a dohovorený sústredený útok.
Potom hneď vy­stúpil s kritikou na zlú prácu Československého zahraničného ústavu v Prahe vtedajší správca Matice slovenskej Juraj Paška. Vtedy už Novotný celkom stratil nervy a
vysypal zo seba niekoľko nesúvislých viet, ktoré však kompromitovali stra­nu a štát. Dalo sa z nich vyrozumieť, že si robíme
ilúzie o zachovaní našich národností (Čechov a Slovákov) v zahraničí, že aj tak sú predurčení na asimiláciu a že my ich využívame celkom ináč, pre naše informačné potreby (čo by sa pri
troche lite­rárnej predstavivosti dalo vyložiť aj ako špionáž). V
tom okamihu sa asi Novotný rozhodol navštíviť aj Maticu slovenskú a tam si to akože vydiskuto­vať. Hneď popoludní sa to
aj stalo a v diskusii s Jurajom Paškom a niekoľkými matičiarmi
(aj autor tohto článku bol osobne pri tom) sa Novotný dopustil
hrubých urážok nielen Matice, ale celého slovenského národa,
čo však je dejinná epizóda už notoricky známa a netreba ju
znova opakovať. Čo sa akosi menej rozoberalo, bol únik Antonína Novotného na spomínanom aktíve z „diplomatic­kého
úzu“ do krčmového dialógu. Bolo to jedno je­ho vyhlásenie,
ktorým chcel zdôvodniť úpadok našej ekonomiky. Vyhlásil, že
jednou z príčin je aj ekonomická politika ZSSR voči nám a že
nám sla­bo platia, neodoberajú dohodnuté tovary a po­dobne.
A potom prišla tá, pre neho asi osudná ve­ta, že je to asi nátlak na neho, lebo Rusi vraj chcú u nás umiestniť na západnej
hranici vojská a že on, kým bude prezidentom, to nedovolí. To
bola diplomatická neomalenosť, lebo mal vedieť, že na 500 až
600-člennom aktíve je aspoň niekoľko so­vietskych informátorov. Osobne som si pomyslel, že to zrazí Novotného z trónu, čo
sa mi aj potvrdi­lo vtedy, keď Brežnev vyslovil v Prahe onu známu vetu „Eto vaše delo“, čím hodil Novotného levom do arény.
Novotný si zrejme uvedomil, že sa pre­riekol, lebo hneď na druhý deň po príchode do Prahy dal príkaz OV KSS, aby okamžite
priniesli nahratú pásku z aktívu. Tajomník OV KSS ju okamžite
viezol strojárskym lietadlom do Prahy, ale riaditeľ strojární stihol urobiť z pásky kópiu, ktorá určite niekde je.
Brežnev spomínanou vetou zrejme tiež urobil veľký diplomatický lapsus, lebo tým vlastne umožnil rozvoj celého demokratického pohybu v našom štáte.
Brežneva to stálo veľa. Nielen tie miliardy, kto­ré okupácia Československa stála, ale aj stratu dôvery v zahraničí a čo je hlavné: zarazil tým mož­nosť akýchkoľvek reforiem nielen u nás, ale
v ce­lom tábore, čím vlastne spustil „vlak socializmu“ na slepú
koľaj a sovietsku ekonomiku a tým aj ko­munistický režim rovno do priepasti.
A potom prišiel onen „tatársky vpád“. V Martine behali desiat-
odporujúcich, ktoré sa iste dostali na „správne miesto“. Aj preto preverovacie komisie museli nepreveriť aj takých, ktorým
vlastne neve­deli nič dokázať.
Boli to potom smutné dve dekády a pre mno­hých z nás, ktorí sme sa búrili, aj veľmi kruté ro­ky. Potom prišla satisfakcia v
podobe „rehabilitiačných listov“ (aj nám, matičiarom, žiaľ, od
vedenia, ktoré bolo predtým samo medzi postihnutými). Tí
mladší dostali späť aj svoje miesta, ale väčšina z postihnutých
sa mohla tešiť už len z obnovenej pravdy. Roky, počas ktorých
nesmeli nič zodpo­vedné robiť, ani publikovať, len žiť na stranou ur­čených hladových mzdách, tie „roky hanby“, ako ich
nazval Vasil Biľak, im už nik nevráti. Ba ani dnes si nežijú „nad
pomery“, veď väčšina z nich má podstatne menší dôchodok
ako ich sudcovia, ktorí si vyslúžili vysoké dôchodky a teraz sa
svojim obetiam kdesi v kútoch smejú. Ale taký už je život. Myslím, že nielen ja, ale ani väčšina postihnutých by sme aj tak
nechceli meniť svoje životy za ich.
Konštantín Horecký
Olympionička Danka Barteková na pôde rezortu
zahraničia diskutovala o športovej a verejnej diplomacii
Dňa 15. augusta 2012 sa na MZV SR uskutočnilo stretnutie riaditeľky
odboru verejnej a kultúrnej diplomacie Eleny Mallickovej so slovenskou reprezentantkou v skeete Danielou Bartekovou, ktorá získala na
letných olympijských hrách v Londýne bronzovú medailu a zároveň
bola zvolená do Komisie športovcov Medzinárodného olympijského
výboru. Do funkcie bola menovaná na obdobie ôsmich rokov.
Touto významnou nomináciou vstúpila D. Barteková do sveta medzinárodnej športovej diplomacie. Rozhovor s riaditeľkou odboru verejnej
a kultúrnej diplomacie MZV SR E. Mallickovou sa týkal možností vzájomnej spolupráce pri prezentovaní SR v zahraničí a koordinácie konkrétnych aktivít. Športová diplomacia je súčasťou verejnej diplomacie
a stáva sa dôležitým nástrojom modernej diplomacie. Šport využíva
ako prostriedok komunikácie na medzinárodnej úrovni a zameriava
sa na jeho potenciál inovovať a spopularizovať výkon klasickej diplomacie. Od spolupráce s D. Bartekovou očakáva MZV v tomto smere
nové impulzy.
15
Hongkong
Nie je to tak často, že sa nájde príležitosť zacestovať si až
do Číny, Hong Kongu alebo Macau.
Nám sa to podarilo, mne dokonca až dvakrát.
Hneď na začiatku treba podotknúť, že sa jedná o úplný iný svet.
Iste so mňou súhlasia všetci tí, ktorí tieto miesta navštívili.
V meste prebiehal FDI Annual World Dental Congress. Odborníci z celého sveta mali pracovné stretnutie a nakoľko povinnosti
z mojej strany neboli žiadne, mohol som si toto úžasne miesto
užívať.
Samozrejme cesta, ktorá viedla cez Peking, (s Air China) sa zdá
nekonečne dlhá. V Pekingu vás ani neprekvapia zložité procedúry colníkov, policajtov a kontrolórov rôzneho typu. Ale venujme
sa Hongkongu, mesta vysokých budov. Už od letiska vidíte mrakodrapové činžiaky, ktoré dokazujú, že tu býva pekné množstvo ľudí.
Dialnice a neskôr niekoľkoprúdové
ulice zvládnu mnohotisícovú dopravu veľmi dobre. Pre všeobecnú dopravu slúžia vyhradene len
,,dvojposchoďáky,, autobusy a
dvojposchodové električky, ktoré
sú vraj jedinečné vo svete. Doprava je neobyčajne lacná. Električka
asi 2,30 SEK a autobusy rovnako
v centrách mesta. Panuje tu absolutná dôvera, lebo musíte mať
pripravené rovné cestovné, ktoré pri vstupe do autobusu (v električke pri vystupovaní), vložíte do ,,pokladničky,, u vodiča. Všade panuje perfektný poriadok a čistota. Je to z jedna z prvých
reakcií, ktoré okamžite postrehnete. Za celý týždňový pobyt sme
nestretli na uliciach policajta! Názvy ulíc sú samozrejme pomenované ešte od nedávno vládnúcich angličanov, dvojjazyčne.
Mesto je rozdelené na Lintau Island, New territories, Kowloon a
Hong Kong Island. Tieto časti sa samozrejme delia ešte na menšie
časti. ,,Naša štvrť ,, bola Wan Chai, ktorá súsedila s Central a Causeway Bay. Bol to absolutný stred Hong Kong ostrova. Mali sme
možnosť bývať v dvoch perfektných hoteloch, hoci boli označené
ako troj-štvor hviezdičkové. Čo sa týka komunikácií, je treba ešte
spomenúť aj metro, ktoré jednotlivé časti spája.
Hongkong je ako stvorený na šoping. Nesmierne množstvo
značkových obchodov, lacných odevných obchodov či
obchodných domov
vás lákaju temer
všade. Samozrejme
aj miestne trhy sa
nedajú
zahanbiť.
Najdete tu všetko od
16
zeleniny, mäsa od žiab, hadov a vtáctva, až po šaty a všetkého
drobného, od výmyslu sveta!, Kurz je(asi 0,85 SEK-HKD), ale aj nízke ceny. Preto turisti s obľubou svoje imanie radi
menia za tovar. A ak ste
už v Hongkongu, bolo
by nerozumné nevydať
sa aj na výlet loďou do
Macaa. Nezoberie to
veľa času, deň aj stačí, ak
pravda ste sa nerozhodli
navštíviť kasína, ktorých
je tam niekoľko a to super parádnych, takže neviete či ste v Monte
Carlo alebo v Las Vegas. Samotné mesto je trochu podobné Hong
Kongu, ale len trochu,
lebo hneď vidíte iný
štyl. Kolónia patrila
Portugalcom, čo zase
zanechalo svoje stopy
stavebnej kultúry. Reč
je samozrejme okrem
mandarínu
portugalská, ale angličtina
funguje dobre. Pasová
kontrola je dôkladná,
valuta iná a tak predstavy, ze vlastne ste v tej istej krajine ( ved
sú obe kolónie pod vlajkou Číny) vás rýchle upozornia, že sa mýlite. Kontroly sú obojstranné. Hlavné ulice sú plné ľudí, mnohí
vkusne oblečení, hlavne okolo kasín s množstvom luxusných aut,
ako sa na ,,Monte Carlo,, patrí. Ale v úzkych uličkách, kde sa život
domácich skôr dá charakterizovať, najdete
kopu gastronomických
špecialít, medzi ktoré
patria rôzne cukrárenské špeciality vo forme
koláčikov a chlebíčkov,
alebo rôzne druhy sušeného
bravčového
mäsa, bravčových kožiek - ba aj karamelizovaných alebo len slaných. Zmrzliny a limonády rôznych druhov v
tomto teple dobre padnú! Hodiny rýchlo utekajú, ľudia sa mnohí
,,hrnú späť,,. Boj o miesta na ,, turbo raketové loďky,, ktoré prevádzajú cenu lístkov podľa atraktívnosti odchodov.
Počasie v týchto letných mesiacoch bolo aj keď tropické, ale denne prišli aj nejaké kvapky a tak to bolo veľmi znesitelné, hoci sa
varovalo, že by to mohlo byť aj obdobie dažďov.
Ak sa ma spýtate. Doporučuješ tieto kúty sveta? Rozhodne áno,
prajem vám veľa plných zaujímavých zážitkov! Možno ale, vyberte
si let s arabskou spoločnosťou, snáď sú jednoduchšie kontroly. a lepší servis!
Dušan Daučík
I
ste som už dávnejšie opisoval toto nádherné miesto - Opatiju.
Podobná francúzskej riviere. Romantická s klasikou hotelov
bývalej krásy z predošlej monarchii. Sám cisár sa tu ,,rekreoval,,
a podľa neho najdete aj pomenovanú niekoľko kilometrovú
promenádu popri vode, ktorá
je priezračná a čistá až ďaleko
na dno. Desiatky kultúrnych
podujatí vás lákaju na toto
miesto, hotel
za hotelom
so živou hudbou a tak niet
divu, že ľudia,
najmä tí starší
radi sa na toto
miesto vracajú - temer
každoročne. Patrím medzi nich. A Slováci, pre ktorých je toto
Jadranské more vlastne najbližším, nechápem prečo sa pokúšajú dovolenkovať až na druhom konci Chorvátska! Autom z
Bratislavy nepotrebujete viac ako päť hodín, ktoré si výhodne
prenajmete v našom časopise doporučenej požičovni. Ale zároveň lieta zo Skavsta sem aj Ryanair (odvtedy ako skončil pre
nás cestovateľov linku do Bratislavy), a tak máte možnosť letieť
priamo do Rijeky a autobus tak 50 min do Opatije. Minulý rok
to prešlo perfektne.
Tento rok bol z toho horor. Počasie i správanie sa lacnej prepravky! Ale vratili sme sa z Chorvatska! Krásny začiatok, ale menej prijemny koniec. Zažili sme strašnú búrku, blesky celú noc
super intenzivne bili, celá obloha bola biela - stále akoby bol
deň. Úžasná hrmkavica k tomu. More rozbúrené. Ďalší deň sme
mali odchádzať, tešiac sa, že už je po búrke. A až v autobuse
sa odrazu pred nami vynorila smršť. Strašný vietor s nárazmi.
Vysokopostavené dialnice na stĺpoch aj cez 70 metrov nad morom, teda výška! S autobusom to hádzalo ani so zápaľkovou
škatulkou. Polícia uzavrela cesty. Autobus ešte pustili. Hneď
sme pochopili, že nie je šanca aby lietadlo Ryanair pristálo. Čakali sme vyše dvoch hodín na správu. Prišla. lietadlo zlietlo do
Pula, asi 250 km od nás. Dúfajúc, že nasadia autobusy a ideme
tam! Nie. Let je zrušený, urobte to ako chcete. Ľudia nevedeli
čo robiť. Panika. Starší nemali šancu ako sa zo situacie vysomáriť. Výchor pokračoval. K dispozícii nebol ani počitač na vyhladanie si nejakej alternatívy. Žiadna pomoc. Zhromažďovali
sa skupinky, kde sa špekulovalo čo a ako. Šofér autobusu sa
nám ponukol, že ak dostane povolenie, zavezie nás späť do
Rijeky zadarmo. (ľudia si kuny pomíňali v taxfree, nevediac, že
ešte predsa budú potrebné). Asi 170 kuna. Temer krokom za
úžasního vetra a údery do mora vyzdvihli vodu 30-40 m do
hora, vodná hmla ani z fontány, úžasný obraz až hore 70 m! na
dialnice, na vysokych stĺpoch a briežkoch betonu, stierače ani
nebrali vodu. To nebol dážď. To bola rozbúrená voda z mora. V
Rijeke vznikla temer nova panika. Niektorí sa rozhodli ísť domov vlakom, cesta cez dva dni s presadaniami, iní cez Záhreb,
teda autobusmi alebo vlakom tam ak víchor utíchne, alebo sa
rýchle dostat niekde kde Ryanair lieta. Rozhodli sme sa pre Zadar, teda 400 km dole. Na autobusovej stanici chaotický nákup
lístkov, ľudi plno. Napokon sme dostali lístok, ale nie v kresťanskú hodinu a tak sme sa ho snažili vymeniť, čo nebolo ľahke, až
po dlhej argumentácii s desaťpercentným príplatkom na cene,
sme mohli ísť smerom na Zadar. Prekvapení, luxusnym autobusom asi s 8-mimi pasažiermi.!!! Autobus musel zmeniť trasu a ísť po menej ,, nebezpečných cestách,,.Ale obchádzka si
žiadala svoje, malé cesty a zároveň prudký dážď s vetrom nás
sprevádzal aj na juh. Veľmi zaujímavá ale aj depresívna cesta.
Blížiac sa k Zadaru obrovské ravíny, hĺbka niekoľko desiatok
-stovak metrov a cesta na vrchoch prilepená - tak maximálne
aby sa náhodou len veľké náklaďáky nestretli! Teda horor. Ešte
horšie boli dediny a kraj. Opustené domy, niektoré rozostavené, iné rozbité vojnou, medzi nimi novo vystavané opravené. Ale pôda vcelku neobrobená. V autobuse sme stretli pár
z Bosny, bývajúci vo Vadstene, teda asi s takym osudom, aký
sprevádzal nás. Bola to výhoda poznali reč. Vysvetlenie bolo,
že tie opustené domy a pôda, patrili Srbom, ktorí sa boja vrátiť
spät! Dokonca majú tu zákon, že si nesmú nehnutelnosti tu
kupovať. Podobne je to aj na druhej strane - v Srbsku. Vojna to
musela byť hrozná. Naši turisti máčajúci sa v čistom Jadrane
ani nevedia ako kraj v blízkosti vypadá! Tu si človek pomyslí,
že aké šťastie že Česko a Slovensko sa v klude mierovo mohlo
rozísť!
Mesto Zadar, ktoré som si v prvej chvíli pri našom rozhodovaní
ani nevedel umiestniť na mape, niekde tam dole!, bolo prekvapením. Pekné mesto s bohatou históriou a rovnako priezračnym Jadranom ako všade okolo krajiny. Obrovský prístav
miljardárskych jácht a živé staré mesto s množstvom mladých
ľudi v uličkách. Veľa restaurácii s možnosťou posedenia si práve v týchto uličkách starého mesta. Extra deň teda prebehol
rýchlo, ale neprijemné hodiny z predošlého dňa, priniesli aj zaroveň že nás obohatili o nové spoznanie inej časti Chorvátska.
Škoda len za akých okolností a ,, aj tu plati, ze niečo zlé je aj na
niečo dobré.,,
Horšie je to s vymahaním si vzniklé ekonomické úhrady, ktoré
nám divné rozhodnutie Ryanairu, -nechať pasažierov bez pomoci, ,,na pospas,, spôsobili.
Článkov v dennej tlači, správy v TV a rozhlase len svedčia o
reakcie rozhorčených pasažierov. Teda aj lacné cesty sa môžu
stať drahými!
Dušan Daučík
17
Pred uzávierkou
Slovenská známka medzi
tromi najkrajšími vo svete
Vo Viedni na konci septembra 2012
dosiahla v rámci medzinárodnej súťaže o najkrajšiu poštovú známku
vysoké ocenenie aj známka zo Slovenskej pošty. Prestížna súťaž o najkrajšiu známku sveta Grand Prix de ľ
exposition WIPA obsadilo Slovensko
tretie miesto za známku ktorú vytvorili akademický maliar Dušan Kállay a
rytec Martin Činovský. V hárčekovej úprave známku vytvoril Dušan Kállay. Martin Činovský akvarelom kolorovaný návrh prerobil
do podoby miniatúrneho oceľovorytinového diela. M. Činovský
sa považuje za zakladateľa známkovej tvorby na Slovensku. Venuje sa aj voľnej a užitej grafike, knižným ilustráciám, maľbe a
hudobnej tvorbe. Získal mnohé čestné uznania za grafiku, medailerskú a známkovú tvorbu. Jeho známky získavajú prvenstvá
na svetových verejných aukciách. Roku 2004 mu udelili francúzsky rad Rytier umenia a literatúry.
Známku vydali pri príležitosti 400. výročia vzniku evanjelickej
cirkvi augsburského vyznania v Uhorsku. Roku 1611 z iniciatívy
palatína, grófa a magnáta Juraja Thurzu sa zišli v Žiline zástupcovia evanjelikov augsburského vyznania z desiatich stolíc, aby
vytvorili osobitnú evanjelickú enklávu nezávislú, od katolíckej
cirkvi pozostávajúcu z troch dištriktov, ktoré by viedli traja superintendenti. Vo funkcii palatína sa J. Thurzo najväčšou mierou
pričinil o založenie slovenskej luteranskej cirkvi a vytvorenie organizačných štruktúr evanjelickej cirkvi ustanovením troch superintendencií so sídlami v Bytči, Brezne a Bojniciach.
Na známke je motív v podobe Thurzovho oltára. Vznikol pôvodne
na objednávku uhorského palatína grófa Juraja Thurzu z Betlanoviec pre kaplnku na jeho sídlo Oravský hrad. Neskôr ho premiestnili do evanjelického kostola do Necpál, kde sa nachádza dodnes.
Dielo renesančného umenia patrí medzi unikáty stredoeurópskej
maľby. Pochádza z dielne nemeckého maliara Paula Juvenela
staršieho. Nazýva sa Speculum Justificationis. Bolo vyhotovené
rok po zasadaní Žilinskej synody. Komplikovaná kompozícia obrazu vychádza z vieroučných otázok a princípov. Zobrazenými
motívmi a nápismi interpretuje tézy o ospravedlnení hriešneho
človeka v protestanskom chápaní.
Nie je to prvé ocenenie, ktoré toto umelecké dielo získalo. Dňa
24. septembra roku 2011 v Maximilianovej sále bruselskej radnice ju porota vyhlásila za ,, Najkrajšiu rytú poštovú známku EU,, za
rok 2010. Koncom toho istého roku prvé ocenenia na domácej
pôde získali autori od ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja . Druhé ocenenie dostali od generálneho riaditeľa
Slovenskej pošty – Krištáľovú známku za najkrajšiu známku roka.
Za organizačný výbor túto vo svete prestížnu cenu predstavitelia
WIPA slávnostne odovzdajú slovenským umelcom na slávnosti
Dňa poštovej známky 18. decembra . Slávnosť sa uskutoční vo
dvorane Ministerstva kultúry v Bratislave .
Igor Tomo
JUDO
Mladý, sedemnásťročný Peter Kovár
Slovák z Norköpingu, aj tentokrát obhájil svoj majstrovský titul v kategorii
do 23 rokov a priniesol si domov zlatú. Majstrovstvá Švédska prebiehali
v Borlänge cez víkend 5.-6.-7. októbra. Peter, aj napriek svojmu veku, má
už peknú zbierku úspešných uznaní
a medajlí. Na Slovensku a aj vo Švédsku. Gratulujeme a držíme palce.
18
18
NÁVOD NA DLHOVEKOSŤ- Kto si
dá dupľu a nepozerá pritom na
váhu, ten je na tom najlepšie. To
tvrdí uznávaný odborník na zdravie seniorov profesor Leon Flicker
z Western Australian Centre for
Health and Ageing. Podľa dvoch
dlhodobých štúdií zahrnujúcich
až 9 240 ľudí vo veku od 70 do 75 rokov, ktoré viedol, riziko
smrti je u tých na spodnej hranici štandardnej telesnej váhy
až dvojnásobne vyššie než u tých, čo majú miernu nadváhu.
Vzhľadom k tomuto alarmujúcemu poznaniu by mal byť dôležitým indikátorom našej šance na dlhovekosť tzv. Body mass
index (BMI), teda index telesnej hmotnosti. Ten sa vypočítava delením hmotnosti človeka druhou mocninou jeho výšky
v metroch. Optimálny BMI je v rozsahu 18,50 - 24,99, pričom
profesor Flicker dáva väčšiu šancu tým na vrchole tohto rozpätia. Ešte viac nádeje na dlhovekosť však dáva ľuďom s nadváhou cha­rakterizovanou BMI od 25,00 do 29,99. Naopak obéz­
ni (nad BMI 30) a vychudnutí (pod BMI 18,50) majú najnižšie
šance prežitia. Z uvedených štúdií vyplýva, že najnižšie riziko
predčasnej smrti majú mierne za­okrúhlení muži s BMI 26,6 a
ženy s BMI 26,26. Podľa záverov profesora Flickera hrozí ľuďom s nadvá­hou o 13 % menšie nebezpečenstvo, že zomrú v
priebe­hu najbližších desiatich rokov v porovnaní s tými, ktorí
majú normálnu váhu. A tí s podváhou majú naopak 76 % vyššiu perspektívu smrti do desiatich rokov. To ale neznamená,
že pre dlhší život odteraz stačí sedieť pri televízore a neustále
sa napchávať. Jedným z rozho­dujúcich faktorov dlhovekosti je
pohyb. Profesor Flic­ker to komentuje slovami: „Ženy, ktoré necvičia, majú dvojnásobne vyššiu hrozbu predčasného úmrtia
ako tie, čo pravidelne cvičia, a to nezávisle od ich BMI.“ Iný­mi
slovami, aj korpulentnejšia dáma urobí veľa pre svoj dlhý život pravidelným cvičením, hoci jej to na váhe veľa neuberie.
Zaujímavé je, že u mužov až taký rozdiel medzi sedavým a aktívnym spôsobom života nie je, ale tvorí stále až tretinový (28
%) podiel na ceste k dlhove­kosti. Muži však, možno aj skôr z
prirodzenej potreby združovať sa a ujsť na chvíľu od rodinných
povinností, výrazne častejšie športujú, najmä ak ide o kolektívne športy. Zľahka si zahrať tenis dokáže aj dôchodca v se­
demdesiatich piatich rokoch.
Každé preháňanie škodí
Hoci tieto výsledky štúdií profesora Flickera ešte oficiálne neboli publikované (súhrnný odborný článok je prijatý do tlače
v Journal of American Geriatrie Socíety), už vyvolali v odborných kruhoch obavy, aby to neviedlo k presvedčeniu obéznych ľudí, že jeden ko­láčik (a potom ešte jeden a ešte jeden)
nemôže ublížiť, skôr naopak. Doktorka Joanne Mansonová z
Harvard Medical School varuje, že riziká vznikajúce z obezity
výrazne skracujú naše šance prežitia. Pritom napríklad vo Veľkej Británii stúpa počet obyvateľov s nadváhou a obezitou z 53
% populácie v roku 1993 na súčasných 60 % (Health Survey of
England 2007). Muži majú priemerne vyšší BMI než ženy, pričom 44 % občanov starších ako 65 rokov má nadváhu. Takmer
tretina vo veku od 55 do 74 rokov je obéznych. Je pozoruhodné, ako sa v tomto negatívnom trende pri­bližujeme západnej
Európe. Národný program preven cie obezity, ktorý vláda SR
schválila 9. januára 2008, vychádzal z faktu, že na Slovensku
trpí nadváhou vyše 60 % Slovákov, obezitou viac ako tretina
Slovákov. Nadváhou viac trpia muži (48 %), obezitou zasa ženy
(26 %). Prieskum zdravia oby­vateľstva podľa programu CINDI
(Program intervencie proti chronic­kým civilizačným chorobám), ktorý prebehol u nás naposledy v rokoch 1993-2003,
ukázal mierny pokles výskytu obezity, ale naopak mierny nárast výskytu nadváhy.
Mierna nadváha - ideál?
Záver zo všetkých týchto údajov je teda jasný. Ideálom je mierna nad­váha, ale treba si dávať veľký pozor, aby neskĺzla do vysokej nadváhy či dokonca obezity.
A ešte niečo. V knihe „Návod na dl­hovekosť“ citujem štúdiu
Svetovej zdravotníckej organizácie skúma­júcu až 120 000 detí
vo veku 11, 13 a 15 rokov, ktorá len potvrdila to, čo za oceánom
udrie do očí každému - v obezite vedie USA. Podľa odbor­ných
štúdií International Obesity Task Force už v roku 2010 bude mať
polovica detí nadváhu. Amerika je na čele globálnej epidémie,
ktorá by v Európe mohla zasiahnuť až 38 % detí. Základy dlhovekosti alebo kratšieho života sa teda kladú už v detstve.
Komplikovane k dávnovekej pravde
Nie je to po prvýkrát, kedy nám ve­decké štúdie prinášajú na
základe komplikovaných metód a ich vy­hodnotenia ešte komplikovanejšími štatistikami závery, ktoré poznali už naše prababičky. Jednoduché ľudské pozorovania a takzvaný sed­liacky
rozum si súvis medzi predčas­ným úmrtím a váhou jedinca
všimli už pred stáročiami. Na otázku, pre­čo mierna nadváha
prispieva k dl­hovekosti, profesor Flicker ponúka len opatrnú
hypotézu, že tukové rezervy nám dávajú vyššiu šancu prekonať vo vysokom veku také čas­té ochorenia a rekonvalescenciu
po rovnako častých zraneniach. Anonymná babka na Záhorí
by to vyriešila jednou vetou: „Kým tlstý schudne, chudý zdechne...“ Oba prístupy, ten odborný aj ten prostoreký, nám pomáhajú poučiť sa na chybách druhých. Vzdelávaj­me sa, aby sme
žili dlhšie! A mimo­chodom, nielen pravidelné cvičenie tela, ale
aj pravidelné cvičenie ducha pomáha našej šanci k dlhovekosti.
RNDr. Gustáv Murín, PhD
Vysoké školy potrebujú zásadné reformy
Ciele Slovenska dosiahnuť v najbližšom čase až 40 % vysokoškolsky vzdelaného obyvatelstva sú ilúziou. Akademická obec z pohľadu skutočnej kvality našich vysokých škôl / titulománie, podvodov
pri udeľovaní hodností / nie je ani personálne, ani technickým vybavením laboratórií pripravená zabezpečiť plnenie tohto výhľadu.
Predovšetkým treba začať riešiť niekoľko naliehavých problémov.
Treba prehodnotiť inauguracie profesorov a habilitácie docentov
zjednotením kritérií pre všetky vysoké školy. Považujeme za správne
prehodnotiť pedagogicko – vedeckú a publikačnú činnosť profesorov za posledných 5 rokov a podľa výsledkov ich ustanoviť na miesto
profesorov. Takto ušetrené financie presunúť tým, ktorí si túto mzdu
skutočne zaslúžia. Nepripustiť svojvôľu pri presadzovaní určitých ,,
vyvolených vraj pedagógov,, a politikov a poslancov, ktorí nespĺňajú
ani najzákladnejšie kritérií pre dosahovaní pedagogicko – vedeckých
hodností. Odobrať tituly absolventom škôl a hodnosti PhD ktorí ich
získali podvodom.O stave vysokých škôl u nás hovoria výsledky svetových štatistík,V prvej 500 – ke najkvalitnejších vysokých škôl sveta
sa neumiestnila ani jedna naša univerzita. Kritériom kvality by malo
byť uplatnenie absolventov v praxi. Tri univerzity, ktoré ako prvé ministerstvo školstva chce zmeniť na vysoké školy mali byť už zrušené,
vzhľadom na ich nízku úroveň a v prípade trenčianskej univerzity a
Policajnej akadémie za podvody a úplatkárske kauzy. Pýtame sa pre
koho vychováva absolventov komárňanská univerzita na ktorej pôsobia dobre platení maďarskí pedagógovia a za naše dane napomáhajú
duchu maďarskej iredenty.Jednou z vážnych bŕzd kvality vysokých
škôl je ich financovanie prepočítavané na počet poslucháčov. Táto
prax má za následok, že školy otvárajú zbytočné odbory na ktoré sa
bez problémov dostávajú uchádzači.Ich uplatnenie je však po skončení napr. politológie, práva, ekonómie, sociálnej práce v prevažnej
väčšine na úradoch práce, ako nezamestnaní. To sú vážne problémy,
ktoré všetky doterajšie vlády nedokázali riešiť. Veď ak uvážime, že za
posledné tri roky skončilo právnické vysoké školy 11 650 absolventov
tak tu je odpoveď na otázku plánovania a počtu zbytočných univerzít
a vysokých škôl na malom Slovensku. Z tohto dôvodu je prognóza
Ministerstva Školstva, že 40 % populácie by malo mať ukončené vysokoškolské vzdelanie úplne nereálna. Navyše naše vysoké školstvo
je kvalitou hlboko pod úrovňou vyspelých krajín Európy. Dôvodom
tohto neúnosného stavu je nedostatočný počet kvalitných vysokoškolských pedagógov. Problémom je tiež nedostatočné vybavenie,
technická úroveň a mizerné financovanie vedy, ako súčasť pre skvalitnenie práce pedagógov a ich hodnotenie. Tieto faktory sú tiež príčinou zaostávania vysokých škôl na Slovensku.V najbližšom čase je potrebné vymenovať novú akreditačnú komisiu zloženú z nezávislých a
aj v zahraničí uznávaných odborníkov.Akreditačná komisia musí mať
právomoc pri hodnotení pedagogickej a vedeckej spôsobilosti univerzít na Slovensku, cieľom je zodpovedne akreditovať len najlepšie
univerzity, ktorých dnešný počet je neúnosný. V priebehu roka reakreditovať všetky vysoké školy - nie je napríklad únosné, aby sme mali
desiatky fakultných nemocníc v mestách, kde nikdy neboli fakulty s
výučbou medikov.V rámci doktorandského štúdia je potrebné ustanoviť celoštátne komisie reprezentované profesormi zodpovednými
za jednotlivé študijné odbory. Slovensko má okolo 3 tisíc vysokoškolských pedagógov, tento počet však v žiadnom prípade negarantuje
/ viď sociálna práca, politológia, verejné zdravotníctvo/ ani úroveň
absolventov, ktorí sa môžu uplatniť v praxi ani u nás nie to v zahraničí.
Je potrebné zastaviť ,, pásovú výrobu ,, docentov a profesorov,podľa
vlastných kritérií, najmä vidieckych a v posledných rokoch akreditovaných škôl, ktoré z hľadiska ich uplatnenia nemajú opodstatnenie.
Ujednotením kritérií, znížením počtu odborov a obmedzením počtu
,,lietajúcich,, profesorov, ktorí pôsobia ako garanti na viacerých vysokých školách vo všetkých kútoch Slovenska. Kvalitatívny rast musí
sa začínať so zvýšením požiadaviek od doktoranského štúdia.Určite
vysoký počet vymenovaných profesorov na úkor ich kvality nie je
dobrou vizitkou pre Slovensko v porovnaní s vyspelým svetom. Pri
výbere absolventov gymnázií a odborných stredných škôl zamerať sa
na študentov, ktorí majú záujem o štúdium na technických univerzitách prípadne prírodovedných odboroch. Dnešných 64 % absolventov humanitných odborov nemá šancu uplatnit sa vo vyštudovanom
odbore na trhu práce. Na druhej strane je nedostatok lekárov, absolventov technických a prírodovedných odborov. V priemysle chyba
17 % odborníkov, ktoríukončili štúdium na technických univerzitách.
Tento trend by sa mal odzrkadliť aj v preferovaní v oblasti finančných
zdrojov. Jedným z kritérií hodnotenia krajín je vzdelanostná úroveň,budúcnosť vidíme len vo vzdelanej mládeži, ktorá môže po každej
stránke posunúť Slovensko medzi vyspelé krajiny. Ako je mládež pripravené na svoje náročné budúce úlohy. Mládež nemá minulosť : má
len budúcnosť. A jej spoločenská kvalita sa dá určiť len podľa toho,
ako je na svoju budúcnosť pripravená. A tu zodpovednosť je aj na
pedagógoch, ktorí ju na túto cestu životom zodpovedne pripravujú.
Oblasť vzdelávania mladej generácie treba urgentne riešiť najmä ak
prioritou vlády je podpora vzdelania a vedy. Doposiaľ sú to len proklamácie a sľuby na papieri , čakáme kedy sa problémy skutočne začnú
riešiť.
Igor M. Tomo
profesor na Lekárskej fakulte UK v Bratislave
19
Svensk Slovakiska Föreningen
bjuder till den traditionella Katarinska festen
som äger rum den 24 november 2012 med start
kl 18.00
i restaurangen Jakthornet, Fiskartorpsvägen 20
(vid Tennisstadion)
PROGRAM
Kvällen börjar med en välkomstdrink följd
av trerätters middag med två glas vin till (alt.öl)
Tombola med fina priser
Till dansen spelar musik från Slovakien
Kuvertpris för medlemmar 350,- kr,
icke medlemmar 400,- kr,
eftersläpp 100,- kr
Er bindande anmälan behöver vi ha senast den 19 november
till Maria Hanjik 0735 756 323, eller Darina Schartman 0735 302 269
Download

NR. 3. 2012 - Švédsko Slovenský spolok