Televízne vysielanie
Digitálna televízia
DVB - Terrestrial
M ária M orav čí kov á
Stud io M & M De s ign
OBSAH
Str . 1
O b sa h a ú v od d o t ematik y
Str . 2
Minulosť televízneho prenosu signálu
Str . 3
Prechod na systém pozemskej /terrestriálnej/ Digitálnej televízie
Str . 3
N ové di gi t ál ne vy siel anie a je h o vý ho dy
Str . 6
Z ap oj e ni e a i n štalác i a digitál n eho p rijímač a
Str . 6
Legislatíva a dokončenie digitalizácie
Str . 7
Odstránenie strát na vstupnom signáli
Str . 1 0
Ďalšie možnosti príjmu TV vysielania - terrestrický spôsob
str. 1
Digitálna televízia
DVB
/Digital Video Broadcasting/
V súčasnej dobe sa prechádza na systém digitálnej televízie, označením pre toto médium v terrestriálnej forme
je DVB-T, pre káblové systémy rozvodov sa stalo DVB-C, prenos počítačom DVB-H a pre satelitné platformy sa využíva
označenie DVB-S. Internetová televízia pod značkou IPTV.
Minulosť televízneho prenosu signálu
Historický rozvoj tohto prostriedku komunikácie siaha do obdobia začiatku 20. storočia, no prvé pokusy
o zachytenie obrazovej informácie sa datujú už skôr, Johnom Logie Bairdom.
Televízne vysielanie kedysi poskytovalo, len malé rozlíšenie a prenášalo sa primitívnymi translačnými stanicami.
Významný rozvoj média na našom území sa konal v období nástupu 50.-tych rokov minulého storočia v ČSSR. Prvým
režimom vysielania sa stal analógový systém translácie. Začala sa výstavba traslačných centrál. Prvá centrála vychádzala z
malého obvodu vysielacieho okruhu tvoreného snímacími zariadeniami - kamerami, kamerovými zdrojmi, kamerovými
kontrolnými jednotkami, zdrojmi kontrolných jednotiek, synchronizátorom kamerového signálu so zvukovým a režijnou
jednotkou. Tieto informácie sa následne vysielali do veľkých translačných centrál tvorených vzdušnými prevodmi signálu na
základe vysielacej antény televízneho štúdia a prijímacou sústavou vysielača. Tu už hovoríme o bezdrôtovom prenose
signálu, za ktorý vďačíme práve objavu prítomnosti elektromagnetických vĺn bez ktorých by tento prenos nebol možný.
Pretože prítomnosť týchto vĺn z externého prostredia - vesmíru umožňuje zmienený prenos analógového vysielania, či už
rádiových vĺn, alebo prenosu vyšších frekvencií. Vzdušná translácia signálu však nekončila pri dorazení frekvenčne
modulovanej vlny na vysielač. Vysielacia sústava vysielača signál prenášala, buď priamo frekvenčne modulovanú vlnu na
prijímaciu sústavu - anténu TV prijímača alebo pri nedostatočnej úrovni tohto signálu sa budovali vykrývacie vysielacie
sústavy. Tieto vykrývače sa na základe vyslanej informácie hlavného vysielača riadili, no frekvenčne sa signál prenášaný
vykrývačom na TV anténu prijímača nemusel rovnať danému kanálu, ktorý bol dopravený naň. Vykrývače tvorili
zabezpečenie vysielania v regióne alebo oblasti, v ktorej nebolo možné prijímať hlavný signál od vysielača. Prenosové
kanály sa kedysi riadili normou OIRT, delili na tri pásma I. TV pásmo tvorili kanály 1. – 2. /48,5 až 66 MHz/, II. pásmo
vymedzovali kanály 3. – 5. /76 až 100 MHz/ a III. pásmo kanály 6. – 12. /kmitočtový rozsah 174 až 230 MHz/. Tieto pásma
boli prvými, ktoré sa utvorili na území ČSSR k prenosu televízie. Norma OIRT však nebola jedinou smernicou pre vysielanie.
Vo svete sa používali normy ako sú CCIR, FCC, BCC, RTF, norma japonská. Systém noriem sa líšil v šírkach kmitočtového
kanála, v šírke medzinosného kmitočtu, postranným pásmom a rozložení kmitočtových kanálov v pásme. TV prijímače
ČSSR sa nedali použiť na príjem v krajinách používajúcich odlišnú normu, pretože kanálové voliče neboli prispôsobené
tomuto systému. Využiteľnosť prijímačov v iných normách je len po ich prestavbe kanálového voliča a VF obvodov.
Postupom času však v ČSSR sa objavili aj ďalšie kmitočtové pásma, lebo sa začali objavovať dva zásadné
problémy s príjmom signálu. Prvá kritická situácia vznikla tým, že na pokrytie celého územia nepostačovalo 12 kanálov a tie
sa stali plne obsadenými a druhá vec sa týkala toho, že sa začala prejavovať nevýhoda v podobe vzniku interferenčného
a odrazového rušenia. To znamenalo vznik IV. a V. pásma, ktoré sa stali odolnejšie voči zmieneným typom rušivých
elementov. Pretože vyššie frekvencie nevytvárajú odozvy v podobe elektromagnetického rušenia ale ak sa rušenie objaví
tak toto rušenie je pohlcované okolím vďaka rýchlej frekvenčnej odozve.
V minulosti existoval systém, ktorý umožňoval selekciu kanálov v danom štáte, či regióne. Nazýval sa štokholmský
systém prideľovania kmitočtových kanálov a používal sa do roku 1989. Takto sa vytvárali kombinácie kanálov pre jednotlivé
vysielacie stanovištia.
Obrázok 1:
Rozdelenie televíznych kmitočtových kanálov v norme OIRT (dnešná norma D/K v ČR) do roku 1989 a štokholmský
systém prideľovania kanálov:
str. 2
Prechod na systém pozemskej /terrestriálnej/ Digitálnej televízie
Ponúka výhody oproti klasickému analógovému príjmu, ktoré neraz spôsobovalo problémy v súvislosti s jeho
distribúciou. Základným problémom pri analógovom vysielaní sú pri nízkych kmitočtoch tvorby niekoľkonásobných obrazov,
ktoré vznikajú odrazmi signálu od okolitého prostredia /budovy, pohoria, lesy/, no toto rušenie môže byť spôsobované aj
samotným zvodom od antény, pretože neodrušené TV prijímače spôsobia to, že vstupný signál dopadajúci na jeho zdierku
vstupu antény sa odrazí a smeruje nazad do anténneho zvodu síce v oslabenej úrovni ale je v rezonančnom obvode zvodu
stále detekovaný. Rušenie z externého prostredia je vyššie v letnom období, pretože sa v tomto prostredí nachádza väčšie
množstvo rušivých elementov. Lístie stromov, hory, či porasty krov. Je nazývané ako tzv. „duchovia“. Ďalšou nevýhodou je,
že pri nízkom napätí dodávaného anténou, alebo pri znehodnotenom signáli napr. veľkou vzdialenosťou od vysielača
dochádza k podstatnému zníženiu jeho úrovne, čo sa prejavuje zrnením, zvyšovaním šumu až nemožnosťou príjmu.
Analógové vysielanie neponúka toľko výhod ako digitálne, v prvom rade jeden frekvenčný kanál môže len poskytnúť iba
zvukovú zložku, obrazovú zložku a teletext, ktorý je zakódovaný v riadkovom obrazovom signáli v rastri. Teda jeden kanál
pri analógovom príjme nemôže zabezpečiť veľa možností a má obmedzenú kapacitu, čo zvyšuje počet obsadených
frekvencií a zahlcuje analógové kmitočtové pásma /UHF a VHF/, ktoré už beztak neponúkajú veľa voľných kanálov na
rozširovanie televízneho trhu novými televíznymi stanicami a službami.
Nové digitálne vysielanie a jeho výhody
Spomínané vysielanie je úplne odlišné vo svojej podstate, pretože spôsob jeho distribúcie sa líši v množstve
náležitostí.
Potrebujeme anténu, koaxiálny kábel, a samotný prijímač. Základnou odlišnosťou voči analógu je, že nie je šírený
na princípe elektrických pulzov - sínusových amplitúdových sekvencií, ktoré sa môžu pri translácii znehodnotiť. Nové
vysielanie je prenášané pomocou dátového toku, ktorý sa kóduje na binárnom princípe núl a jednotiek, teda ak signál
prechádza je to jednotka a keď neprechádza je to nula. Ponúka čistotu obrazu, žiadny šum, ostrý obraz, ktorý môže byť aj
vo vysokom rozlíšení a vo formáte 16:9, viackanálový zvuk známy z DVD nosičov alebo CD nahrávok a možnosť ďalších
funkcií. Vďaka tomuto systému sa analógový kanál znásobuje v digitále 5 až 7 krát v závislosti od spôsobu digitálneho
kodeku /MPEG-2, MPEG-4 alebo nový systém DVB-T2/. V praxi to znamená, že neobsahuje len zvukovú zložku, obrazovú
zložku a teletext, ale vojde sa doň päť až sedem digitálnych TV programov, ktoré môžu byť aj v HD. HD ready 750 i neprekladané riadkovanie rastra, Full HD 1080 p - prekladané riadkovanie rastra. Ku každému programu Elektronický
programový sprievodca /EPG - Elektronic program guide/ a MHP, to je služba poskytujúca možnosť prevádzky hier alebo
interaktívnej spolupráce s TV, napríklad televízne súťaže a podobne. MHP služba sa riadi systémom GPRS bezdrôtovej
technológie známej z peoplemetrových výskumov. Takýto kanál nazývame multiplexom a má označenie MUX. Na
Slovensku sa diferencujú televízne stanice do dvoch oddelených kanálových multiplexov vyplývajúcich z legislatívnych
predpisov. Okruhy RTVS /STV 1, STV 2/ sa nachádzajú vo vyčlenenom verejnoprávnom multiplexe a súkromné stanice /TV
Markíza, TV JOJ, TV Doma, TV JOJ Plus/ sa zaraďujú do komerčných multiplexov.
Avšak aj táto nová forma vysielania má svoje nevýhody. V prvom rade nutnosť prestavby doposiaľ používaného
systému príjmu, a to od prijímacej antény alebo anténnej sústavy, cez rozvody signálu, jeho zapojenie až po jeho samotný
príjem. Ďalší problém pri slabom signáli dochádza k jeho strate čo sa prejavuje kocôčkovaním obrazu, výpadok zvuku a
strata tohto signálu – vzniká All-or-nothing efekt - (všetko nebo nič). Pri analógovom vysielaní sa prejavovalo zoslabovanie
príjmu iba zvyšovaním šumu a rozzrňovaním obrazu.
Ani pri digitálnom príjme sa nedajú vylúčiť všetky druhy rušenia signálu, azda najznámejším druhom rušenia sa
stalo interferenčné rušenie signálu. Interferenčné rušenie signálu je, keď sú vyššie frekvencie ovplyvňované harmonickými
násobkami nižších kmitočtov, ktoré spadajú do televízneho frekvenčného pásma tzv. stojaté vlnenie.
Práve tento druh rušenia bol príčinou aj jednej havárie v leteckej doprave. Piloti v okamihu komunikácie
s riadiacou vežou mali naladené vysielacie sústavy v oboch lietadlách na rovnakej frekvencii a komunikujúc s letiskom jedna
posádka lietadla nerozumela tej druhej posádke lietadla o čom komunikuje a počula iba pískot v slúchadlách. Riadiaca veža
vydala síce rozkaz obom lietadlám na vzlietnutie ale mali vyštartovať jednotlivo, no interferencia vĺn spôsobila, že obe
lietadlá vzlietli naraz a došlo k nárazu oboch lietadiel na runwayi. V tomto prípade vo veľkej miere mohli aj poveternostné
pomery vládnuce v ten deň. Bola hustá hmla a v tomto prípade mohli komunikovať výhradne prostredníctvom vysielačiek
s letiskom. Riadiaca veža tiež nevidela na obe lietadlá, no spoliehala na komunikáciu, výhradne prostredníctvom vysielacích
sústav oboch lietadiel.
V oblasti televízneho príjmu sa tento problém dá z časti riešiť. Ak použijeme tzv. pásmový priepust alebo kanálový
priepust vyriešime tento problém, no nedá sa vylúčiť toto rušenie z externého prostredia vychádzajúce z prijímacej sústavy
alebo okolia domu v určitej lokalite. Aj z podnetu tohto sa pristúpilo k zmene analógu na digitál, pretože šetrí miesto v
kmitočtovom pásme a obmedzuje interferenciu na minimum.
str. 3
Obrázok 2:
Výpadok analógu / digitálu:
Obrázok 3:
Interferenčné rušenie / Schéma priepustu:
Príjem digitálneho vysielania
Podstatná pozornosť sa má venovať práve tejto časti, ktorá je tou hlavnou. V prvom rade je potrebné získať informácie
o mieste, kde bude realizovaný príjem DVB-T. Treba mať na pamäti akým princípom je riadené vysielanie v danom štáte, či
regióne. Jestvujú rôzne druhy digitálnych kodekov ovplyvňujúcich to ako sa prijíma signál táto vec sa ujednocuje celoštátne.
Následne je dôležité si zistiť akým smerom sa šíri v danom regióne a intenzitu vysielaného signálu. Vysielacie stanovištia
pracujú s rôznymi možnosťami vysielania signálu. Dvomi podstatnými stránkami veci je ERP /Effective radiated power/
vysielača, to je veľkosť vyžiareného elektromagnetického poľa do prostredia a druhá náležitosť spočíva v smere
vyžiareného elektromagnetického poľa do prostredia. Z hľadiska smeru vyžiareného signálu existujú tieto vyžarovacie
charakteristiky vysielačov. Kruhová – všesmerová sa využíva v oblastiach vnútroštátnych vysielacích stanovíšť a jej
smerovosť zaručuje v okolí vysielača prijímať signál v dookola blízkych sídlach miest alebo obcí. Obličková – dvojsmerná sa
sústreďuje na smer východ – západ alebo sever – juh. Jej využitie sa odporúča v krajinách, ktoré sa rozkladajú len na
malom území. Obyvateľstvo v okolí takto nastaveného vysielača má obmedzenejšiu možnosť príjmu na základe jeho
charakteristiky len na dva smery. Ďalšie smerové vyžarovacie charakteristiky vysielačov sa odporúča využiť na okrajových
miestach štátu. Obličkovitá ale aj jednosmerná svojou smerovosťou sa orientujú len na jednu stranu elektromagnetického
žiarenia. Rôzne druhy smerovostí vysielačov umožňujú to aby sa jednotlivé vysielacie stanovištia neovplyvňovali z hľadiska
prelínania a prekrývania elektromagnetických vĺn a v okrajových územiach, či v príhraničných oblastiach štátu. Tam
spôsobujú rušenie televízneho signálu druhého štátu, ktorého systém vysielania nemusí zodpovedať norme akou vysiela
krajina s vysielačom vyvolávajúcim rušenie.
Obrázok 4:
Vyžarovacie charakteristiky vysielačov:
str. 4
V samostatných domácnostiach sa k príjmu jednoduchšie stavia. Najprv sa pristúpi k výmene starej antény, ktorú
najlepšie vymeniť za novú anténu, ktorá v súvislosti s príjmom zaručí dlhodobejšiu životnosť zariadenia, potom vymeníme
nehospodárne zelené anténne zvody alebo čierne dvojlinky, dvojlinky neboli vhodné ani na vysielanie v IV. a V. kmitočtovom
pásme analógu v norme OIRT B/G /slovenská norma/ alebo CCIR D/K /česká norma/, za nové tienené koaxiálne káble a pri
príjme k starému televíznemu prijímaču bez digitálneho tunera je potrebné zakúpiť digitálny prijímač takzvaný SET-TOP BOX
v hodnote, ktorá sa pohybuje okolo 60 až 70 €.
Zložitejšie je to s príjmom v bytových domoch, lebo táto starosť dopadá na plecia správcov týchto budov a tí budú
musieť zo zákona zabezpečiť príjem verejnoprávnych médií zahrnutých do vyčleneného verejnoprávneho multiplexu RTVS.
Správcovia budú mať na starosti výmenu celej spoločnej televíznej antény, odstrániť nevhodné kanálové vložky, zastarané
zosilňovače, predzosilňovače, vymeniť celú dĺžku stúpacieho vedenia, ktoré nie je prispôsobené na tento druh príjmu a hrozia
značné straty pri distribúcii signálu do bytových jednotiek – domácností. Vlastníci budov si budú musieť zaobstarať aj digitálne
prijímače /SET – TOP BOXY/.
Existujú dva systémy ako zabezpečiť tento príjem v bytoch. Prvý je jednoduchší a menej náročný na vstupné financie.
Nová anténa sa prepojí iba s jedným centrálnym SET – TOP BOXOM a do domácností sa bude viesť už dekódovaný digitálny
signál na analógový, tzn., že v jednotlivých bytoch bude možné aj na starý televízny prijímač bez digitálneho tunera prijímať
analógový signál a nebudú si musieť obyvatelia dokupovať žiadne iné prídavné zariadenia na príjem. No touto organizáciou
stratí účastník možnosť príjmu programov v HD, nebude môcť využívať prídavné mediálne služby EPG ani MHP.
Do budúcna sa však počíta so sofistikovanejším systémom distribúcie, a to, že od spoločnej antény sa rozvedie signál
digitálny a ľudia si budú musieť dokúpiť SET – TOP BOXY na príjem, a tým budú môcť využívať elektronického programového
sprievodcu /obdoba novín z programom/ aj interaktívnosť vysielania.
No netreba zabúdať na správny výber prijímacej anténnej sústavy, ktorá tvorí podstatnú časť úspechu pri správnom
príjme. Všeobecne je odporúčaná širokopásmová anténa s úzkym vyžarovacím uhlom, ktorá prináša najvyšší zisk a pri tom
dokáže odbúrať rušenie dopadajúce na prvky antény ako sú reflektor, direktor a dipól. Direktor a reflektor sú pasívne prvky
antény a dipól je aktívny prvok. No netreba opomenúť ani správne nasmerovanie antény na daný vysielač. Poznáme dva
spôsoby ako sa signál prenáša z vysielača na anténu. Správna polarizácia antény je dôležitou súčasťou príjmu signálu. Existuje
horizontálna polarizácia nosnej vlny a vertikálna polarizácia nosnej vlny. Na Slovensku bola v období analógového vysielania
používaná na takmer cca 90% územia horizontálna polarizácia nosnej vlny idúcej od vysielača a cca 10% tvorila vertikálna
polarizácia nosnej vlny bolo to v územiach kde sú hory a kotliny. Táto polarizácia nosnej vlny po väčšine bola doménou
vykrývačov, dokrývačov a prevádzačov na územiach z nemožnosťou príjmu od hlavného vysielača. Prechod na digitálne
vysielanie zjednotí túto otázku a na Slovensku bolo rozhodnuté, aby pri translácii signálu bola používaná vertikálna polarizácia
nosnej vlny smerujúcej od vysielača zachytávanej prijímacou anténou. Podstatný rozdiel medzi vertikálnou a horizontálnou
polarizáciou vlny je ten, že doposiaľ boli antény nasmerované na vysielač rovinne ale po prechode na digitál sa bude musieť
pristúpiť k pootočeniu prijímacej antény o 90 stupňov a prvky antény budú smerovať na hor a smerom k streche. Prečo sa
pristupuje k rozhodnutiu používať vertikálnu polarizáciu nosnej vlny? Značne eliminuje rušenie dopadajúce na anténu ako celok,
potláča tvorbu odrazov od okolitého prostredia a vo veľkých mestách zaručuje kvalitný príjem aj napriek prekážkam – budovám,
no a v miestach kde je obmedzený príjem signálu napr. horami ponúka možnosť sledovania televíznych médií.
Samozrejmosťou sú aj výmeny starých anténnych prípojok, ktoré nevyhovujú súčasným štandardom Európskych
technických noriem. Účastnícke zásuvky v bytoch sa stali veľkým problémom pre laickú verejnosť pretože pri tomto prepojení sa
musí prihliadať nielen k jedinej bytovej jednotke, ale bytovému domu ako celku. Laici sa často domnievajú, že v prvom rade
závisí na dizajne účastníckej zásuvky, no opomínajú jej technické parametre a jej inštalačné pomery. Práve táto nevedomosť
tejto stránky sa stala kameňom úrazu účastníckych prípojok. Poznáme dva typy účastníckych zásuviek. Prvým typom
účastníckej zásuvky je priebežná zásuvka – priepustná tá sa umiestňuje do zvodu smerom od prijímacej antény a umožňuje
prietok signálu na nižšie poschodia bytových jednotiek, no ale aj ďalšie nižšie poschodia musia mať túto zásuvku priebežnú.
Druhý typ účastníckej zásuvky je koncová zásuvka – nepriepustná. Táto zásuvka sa umiestňuje na koniec zvodu smerom od
antény. Táto zásuvka býva v praxi umiestnená na prízemí bytových jednotiek – bytov v dome. Ak sa poruší nasledovné
zapojenie, hrozí buď nemožnosť príjmu pre nižšie podlažia, keď sa použije koncová zásuvka na poschodiach a nie na prízemí
alebo bude signál ovplyvňovaný rušením v rezonančnom obvode zvodu ak sa nepoužije koncová zásuvka na prízemí a bude
inštalovaná tam priebežná.
Obrázok 5:
Inštalačné schémy systémov rozvodov DVB-T:
str. 5
Obrázok 6:
Horizontálne polarizovaná anténa / Vertikálne polarizovaná anténa:
Zapojenie a inštalácia digitálneho prijímača
Ako už bolo spomenuté, digitálny prijímač sa využíva na príjem digitálneho vysielania. Je to sprostredkovateľ
digitálneho signálu pre staršie typy televízorov. Nové televízne prijímače, ak sú vybavené digitálnym tunerom /označenie DVB/,
nemusia použiť žiadne prídavné zariadenie. Zapojenie staršieho televízneho prijímača sa vykonáva väčšinou koaxiálnym
káblom a SCART káblom. Pripojenie prevádzame zapojením nazývajúcim sa sériové prepojenie. Smerom od antény sa vedie
koaxiálny kábel, ten spojíme so SET – TOP BOXOM a SET – TOP BOX pripojíme k televízoru pomocou SCART kábla. No
jestvuje aj druhý variant prepojenia, ktoré možno uskutočniť len s digitálnym prijímačom majúcim modulátor. Pripojenie je
v tomto prípade nasledovné: od prijímacej antény vedieme koaxiálny kábel do STB a od STB vedieme tiež koaxiálny kábel do
televízneho prijímača. Tento spôsob distribúcie digitálneho signálu je vhodný pre televízory nemajúce zdierku pre SCART kábel.
Obrázok 7:
Dve varianty zapojenia digitálneho prijímača:
Legislatíva a dokončenie digitalizácie
Európska Únia vytýčila koniec roka 2012 ako termín, v ktorom by mali všetky členské štáty Európskej Únie dokončiť
prechod na digitálne vysielanie a ukončiť terajšie analógové vysielanie. Výnimku dostalo iba Poľsko to môže vysielať súčasné
analógové vysielanie až do konca roku 2015. Slovensko s digitalizáciou začalo už v r. 2009, kedy v skúšobnom režime začal
vysielať vysielač Kamzík v Bratislave, no v súčasnosti sa u nás digitalizácia rozbehla naplno. Prechod na digitálne vysielanie má
na starosti spoločnosť TOWERCOM a. s. Táto spoločnosť bola vybraná tendrom vlády SR a NR SR, dostala od vlády právomoc
zabezpečiť príjem signálu občanom Slovenska.
str. 6
Verejnoprávny vysielateľ RTVS musí zo zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a
Slovenským rozhlasom zabezpečiť príjem okruhu programov STV vo vyhradenom verejnoprávnom multiplexe. Pretože platcovia
poskytovaných služieb verejnosti, kedysi koncesionárskych poplatkov, majú na tento vysielací okruh právo ho voľne
nekódovane sledovať. Vláda Slovenskej republiky musí vyčleniť finančné prostriedky na nákup SET – TOP BOXOV pre
občanov, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi alebo sú dlhodobo nezamestnaní.
Slovenskí kábloví vysielatelia /UPC, SATRO a iní.../ budú môcť po starom vysielať aj po roku 2012 a ak by aj prešli na digitálny
systém príjmu tak spoločnosti poskytujúce dané služby prevedú digitálny signál na analógový a divák nepocíti žiadnu zmenu
príjmu.
Čo sa týka satelitného vysielania to sa nemení, pretože dané vysielanie je zabezpečované prostredníctvom družíc,
ktorých prevádzka nie je v kompetencii SR ale ich samotných prevádzkovateľov. Veľa televíznych médií v súčasnosti a to nielen
v SR využíva tento spôsob translácie signálu a jeho distribúcie k divákovi, no v dobe internetu sa stáva takmer zbytočným, lebo
médiá dokážu zabezpečiť vysielanie aj prostredníctvom internetu a internetovej televízie IPTV. Beztak je vesmír v súčasnom
období zanesený odpadom pozostávajúceho z nefunkčných družíc, teleskopov a používanie tohto systému nemá
opodstatnenie.
Vysielanie prostredníctvom internetu neposkytuje zatiaľ všetky druhy vysielaných programov, pretože daná
problematika je ovplyvňovaná aktuálnou legislatívou. Zákon o autorskom práve 618/2003 Z. z. vymedzuje práva vysielateľov na
zakúpené programy buď na štát v ktorom je relácia alebo film vysielaný a druh systému distribúcie, ktorý bude použitý pri
vysielaní programu. Internet by bol v tomto prípade len ťažko legislatívne sledovateľný lebo v dnešnej dobe nemožno
zabezpečiť diferenciáciu tejto svetovej siete na štát alebo región.
Veľa je toho. Nestačí previesť analógové vysielače na digitálny príjem ale je treba zabezpečiť preladenie dokrývačov,
vykrývačov a prevádzačov vyčleniť finančné zdroje na nákup digitálnych prijímačov, dotiahnuť a dopilovať detaily, aby sa mohla
táto služba verejnosti poskytovať v plnom rozsahu. V súčasnom období sa digitálny príjem na Slovensku pohybuje okolo 90 %
pokrytého územia, no toto portfólio programov zatiaľ translaujú len hlavné vysielače ako napr. Kamzík Bratislava, Zobor - Nitra,
Košice - Heringeš, Banská Bystrica - Laskomer alebo Veľká Javorina pri Trenčíne. Ak nebude pokryté nejaké územie digitálnym
signálom z hlavného vysielača bude SR až potom pristupovať k zapínaniu jednotlivých preladených vykrývačov a dokrývačov.
Inak budú v prevádzke iba hlavné vysielače.
Podstatným problémom bude využitie voľných frekvencií zanechaných po opustení všetkých analógových kmitočtov,
tieto voľné frekvencie sa stanú tzv. digitálnou dividendou a tieto kanály zostanú prázdne po opustení analógového systému
príjmu. Táto dividenda sa má v pláne využívať na mobilnú tefefóniu alebo začnú sa na týchto frekvenciách prevádzkovať nové
služby. Pri takomto konaní samozrejme sa bude interesovať aj štát, pretože voľné frekvenčné pásma spadajú pod vlastníctvo
štátu a v minulosti voľné kmitočty získavali a získavajú novovzniknuté televízie na základe licencie udelenej štátom tzn.
prenajali si kmitočty aby mohli sprostredkovať vysielanie divákom. No v tomto vznikajúcom novom prípade bude štát predávať
kmitočtové pásma a kanály v nich.
Odstránenie strát na vstupnom signáli
Výber vhodnej antény:
Na príjem digitálneho signálu neexistujú špeciálne antény na tento príjem, postupuje sa tu ako pri výbere antény pre
analógový príjem všeobecne je odporúčaná širokopásmová, no ak by užívateľ chcel anténu, ktorá je prispôsobená iba na príjem
určitého TV pásma, musí venovať pozornosť jej vlnovej dĺžke a útlmovým charakteristikám.
Priamy výhľad na vysielač, no veľká vzdialenosť od vysielača? Je vhodná anténa z vysokým ziskom, pridaním
pasívnych prvkov vpredu /direktorov/ a jej umiestnenie blízko strechy domu, pretože strecha slúži ako reflektor, ktorého
odrazovou plochou je strešná krytina. Toto umiestnenie antény sa volí z dôvodu prirodzeného zakrivenia Zeme, ktoré zmenšuje
výšku vysielača, ale aj prijímacej antény.
Blízkosť vysielača, no vysoká úroveň rušenia? Je vhodná anténa z úzkym vyžarovacím uhlom a veľkým predozadným
pomerom, táto anténa eliminuje vysoký diagram rušivých vplyvov.
Blízkosť vysielača, no rušenie prichádzajúce z boku? Odporúčaná je anténa s malým vyžarovacím uhlom a malým
predozadným pomerom, aby sa predišlo rušeniu z boku.
Tvorba niekoľko násobných obrazov „duchov“ v obraze? Odporúčané je to vyriešiť rovinnou sústavou antén, z ktorej
jedna pohlcuje rušenie a druhá slúži na samotný čistý príjem signálu. Druhý variant je, že v mieste rušenia medzi anténu a smer
rušivých vplyvov umiestnime kovovú sieťku, ktorá zachytí toto rušenie.
Výber vhodného napájača:
Tienený koaxiálny kábel.
Nesmie byť zbytočne dlhý koaxiálny kábel, je odporúčané signál viesť k prijímaču čo najkratšou cestou.
Dlhší kábel spôsobuje straty na toku signálu a nadmerný útlm vodiča rezonančného obvodu.
Ak budete signál prijímať vo vysokom rozlíšení optimálne je použiť kábel vyššej kategórie, ktorý dokáže viesť tento
signál v požadovanej HD kvalite – Kábel HDMI.
str. 7
Úroveň vstupného signálu:
Prijímaný signál nemožno prijímať bez správnej konverzie, ktorou docielime aby jeho vstupná aj výstupná
independancia bola adekvátna napäťovým charakteristikám zvodu a napájačov. Konverziu vstupného signálu uskutočňujeme
pomocou symetrizácie, buď symetrizačnou slučkou alebo symetrizačným členom. Inštalácia tohto zariadenia sa radí medzi
prijímaciu anténu a stúpacie vedenie antény – zvod. Vstupný signál konvertujeme týmto zariadením z 300 Ω na odpor 75 Ω.
Výber zosilňovača:
Samotná prijímacia anténa spôsobuje buď útlm vo zvode alebo pri málo výkonnej anténe môže byť signál
znehodnotený šumom.
Ak signál nie je rušený, no je veľká vzdialenosť od vysielača odporúča sa zvoliť anténny predzosiľnovač, aby sme
dosiahli žiadaný vstupný signál dopadajúci na prvky antény.
Ak anténa nie je výkonná alebo jej útlmové charakteristiky spôsobujú nemožnosť kvalitného príjmu, použijeme
anténny zosilňovač, ktorý umiestnime medzi anténu a anténny zvod.
Odstránenie interferencie:
Použitie kanálovej alebo pásmovej priepuste.
Obrázok 8:
Symetrizačná slučka / symetrizačný člen:
Obrázok 9:
Konštrukcia prijímacej antény a jej súčasti:
str. 8
Ďalšie možnosti príjmu TV vysielania - terrestrický spôsob
Ovšem pri terrestriálnom vysielaní existuje aj možnosť inej translácie signálu. Systém vzdušnej káblovej televízie sa stal čoraz
vyhľadávanejším vďaka svojej dostupnosti pre širokú vrstvu verejnosti. Označením pre neho je značka MMDS /Multichannel
Multipoint Distribution System/. Tento systém pracuje s omnoho vyššími frekvenciami spadajúcich do úrovní pásiem v GHz –
mikrovlny. Takzvaná vzdušná káblová televízia. Teda vyšších ako sú kmitočtové pásma VHF a UHF v rozsahu MHz. Tohto
systému sa zatiaľ nedotýka problém s jeho digitalizáciou, pretože anténne sústavy prispôsobené na tento príjem sú stavané na
väčšiu vlnovú dĺžku v GHz jednotkách. Digital Video Broadcasting – Terrestrial v súčasnosti sa implementuje na Slovensku len
na okruh frekvenčného pásma v MHz jednotkách.
Digitálne vysielanie je budúcnosť a je to nesporne jeden z míľnikov techniky televízneho prenosu od dôb
vynájdenia a zavedenia farby do tohto masmédia.
Textový obsah:
Má ri a Mo ra vč í k o vá
Cre a t e d b y St ud i o M & M De s i g n , T rna va
mo ra vc i k o va . ma ri a @ ho t ma i l . s k , ma j k a 5 6 @ ho t ma i l .c o m
Fotografie:
zd ro j i nt e rne t
Schémy a rozbory:
Má ri a Mo ra vč í k o vá
3. rozšírené spracovanie © 2009 - 2011
str. 9
Download

Adobe ~ PDF