SMEROM K NOVEJ SPOLOČNEJ
POĽNOHOSPODÁRSKEJ POLITIKE
Slow Food Policy
Paper on CAP
SK
Smerom k novej Spoločnej poľnohospodárskej
politike
Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie (SPP) tak, ako bola vytvorená a riadená dodnes, vykazuje
značné kritické prvky, ktoré negatívne ovplyvňujú ako výrobnú, tak aj spotrebiteľskú obasť.
Súčasná SPP sa vyznačuje v prvom rade závažnou nerovnosťou: finančné zdroje tkz. prvého piliéra (ktorý
zahŕňa opatrenia smerujúce k podpore trhu, hlavne priamych platieb výrobcom) sú rozdeľované veľmi
nevyváženým spôsobom medzi rôznymi výrobami, poľnohospodárskymi podnikmi (malými, strednými a
veľkými) a medzi rôznymi členskými krajinami.
V druhom rade je uprednostňovaný model spotreby, ktorý je hlboko nevyvážený: z 500 miliónov Európanov má
250 miliónov nadváhu a 42 miliónov žije v podmienkach závažného potravinového nedostatku. Tieto čísla sú
nezlúčiteľné s každoročnými údajmi o plytvaní potravinami, ktoré dosahujú až 90 miliónov ton ročne (Eurostat
2010). Jedlo prakticky stratilo svoju hodnotu a cena zostala pre výber potravím jediným merítkom.
2
V neposledom rade je podhodnocovaná dôležitosť práce v poľnohospodársko- potravinárskom odvetí:
nedávny prieskum ukázal, že celková zamestnanosť v poľnohospodárstve v Európe sa za posledných desať
rokov znížila o 25% a zaznamenala celkovú stratu 3,7 miliónov pracovných miest (Eurostat 2010). Tento
pokles v zamestnanosti však v porovnaní s inými odvetiami nebol sprevádzaný nárastom príjmu pracovníkov
v poľnohospodárstve, ale naopak, príjmy sa znížili, čo viedlo aj k poklesu profesionálnej úrovne tohto odvetvia.
Nedostatočný príjem poľnohospodárov je jednou z príčin zániku celej rady poľnohospodárskych výrob.
Priemyselný poľnohospodársko- potravinársky model, ktorý sa v Európe v posledných 50 rokoch uplatňoval, je
jedným z hlavných dôvodov najvážnejšej krízy životného prostredia a podnebia, akú ľudstvo zažilo. Na jednej
strane viedol priemyselný model poľnohospodárstva k bezprecedentnému vyčerpávaniu a nezvratnému ničeniu
prírodných zdrojov- ako je voda, pôda, lesný porast, lesy a pod.- neprávom považovaných za neobmedzené
a nevyčerpateľné. Na druhej strane spôsobil priemyselný systém poľnohospodárstva použitie stále väčšieho
množstva fosílnych zdrojov, chemických hnojív, pesticídov a plastov.
V posledných rokoch je SPP podrobená rozsiahlemu procesu reforiem. Táto fáza, ktorá by mala byť zavŕšená v
roku 2014, kedy vojde do platnosti nová koncepcia SPP, je pre budúcnosť Európskej únie zásadná. Nová SPP
bude musieť čeliť celému radu dôležitých výziev, zaistiť potravinovú bezpečnosť a suverenitu, nájsť odpoveď
na krízu životného prostredia a klímy a navrátiť prestíž ekonomike a zamestnanosti v poľnohospodárskom
odvetí.
Slow Food sa rozhodol zúčastniť diskusie o budúcnosti SPP, prispieť svojimi skúsenosťami a vlastnými víziami
a podporiť vznik novej, spravodlivejšej a udržateľnej európskej poľnohospodárskej politiky.
Slow Food a jeho filozofia
Slow Food je medzinárodné spoločenstvo, ktoré si kladie za cieľ zmeniť každonenný vzťah ľudí k jedlu,
presadzovaním zásady potravinovej suverenity, teda práva národov na rozhodovanie o tom, čo pestovať a čo
jesť.
Prístup k poľnohospodárstvu a poľnohospodárskej výrobe musí byť podľa Slow Food holistický, to znamená,
že musí skĺbiť aspekty, ktoré sú všeobecne oddeľované: spoločenské aspekty (vzťah medzi výrobcami a
spotrebiteľmi), aspekty životného prostredia (záchrana biodiverzity, ochrana vodných zdrojov a úrodnosti
pôdy, distribúcia výrobkov, recyklovateľnosť obalov, opätovné použitie zdrojov) a kultúrne aspekty (ochrana
tradičných znalostí a vedomostí).
Takýto prístup je motivovaný vedomím, že existuje silné prepojenie medzi rôznymi spoločnosťami, ich
spôsobom výroby a spotreby ako aj ich kultúrou a prostredím, v ktorom žijú.
Slow Food preto navrhuje zmenu modelu výroby a spotreby prostredníctvom vzdelávania a výchovy k
uvedomelému prístupu k stravovaniu a životnému prostrediu, posilnením miestnych ekonomík, uplatnením
tradičných vedomostí, znalostí remeselníkov a ochranou rôznych kultúrnych entít.
Slow Food presadzuje hlavne väčšie prepojenie výrobcov a spotrebiteľov, ktoré má prispieť k tomu, aby bola
navrátená prestíž výrobcom a väčšia uvedomelosť spotrebiteľov, ktorých treba vybaviť nástrojami na správne
rozhodnutia.
Spoločná poľnohospodárska politika zajtrajška
podľa koncepcie Slow Food
Nový vzor a ciele udržatlnosti a nového vidieka
3
SPP sa v budúcnosti nebude môct zaoberať len výrobnými aspektami. V tomto zmysle je nutné umožniť
prechod z výhradne poľnohospodárskej politiky k politike poľnohospodársko- potravinárskej. Okrem iného
bude nevyhnutná väčšia integrácia medzi politikami komún a spoločenstiev, aby bolo možné pristúpiť efektívne
a výkonne k problematikám platných pre celú EU, ako je ochrana prostredí, krajiny a prírodných zdrojov, boj
s klimatickymi zmenami a pod. Dva rámcové ciele, ku ktorým má SPP smerovať, je udržateľnosť (prostredia,
ekonomická či sociálna) a koncepcia nového vidieka, ktorá má vidiecke oblasti postaviť v budúcnosti do centra
záujmu spoločnosti.
Štyri hlavné zmeny
K dosiahnutiu týchto cieľov je treba previesť v štruktúre SPP štyri hlavné zmeny:
1. Podporiť drobné a stredne veľké formy poľnohospodárskej produkcie
Zámer štrukturovať poľnohospodárstvo podľa pravidiel ktoréhokoľvek iného priemyselného odvetia je príčinou
dramatickej situácie, v ktorej sa európska poľnohospodárska a potravinárska výroba nachádza. Je treba
naopak presadzovať poľnohospodárstvo, ktoré bude v rovnováhe s ekosystémami, schopné vyrábať kvalitné
potraviny udržateľným spôsobom, skĺbením inovácie s tradičnými vedomosťami a znalosťami.
SPP sa bude musieť zamerať na udržateľné, drobné a stredne veľké formy poľnohospodárskej produkcie,
vytvárajúce kvalitné potraviny, určené výhradne k spotrebe ľudmi a zvieratami. Výzva budúcnosti nebude
spočivať vo výrobe veľkého množstva poľnohospodárskych produktov, ale vo výrobe potravín udržateľným
a efektívnym spôsobom, s uprednostnením malých a stredných výrob zameraných na kvalitu a majúcich silnú
väzbu na dané územie a zároveň nízky dopad na životné prostredie.
Malé a stredne veľké formy poľnohospodárskej produkcie vyžadujú väčšie nasadenie pracovnej sily, čo
prispieva k vytváraniu nových pracovných miest (energetická úspora), k rozvoju miestnych ekonomík (tiež
v marginálnych oblastiach) a znižuje demografický tlak na mestské konglomerácie.
2. Podpora miestnych produktov
Malovýroba sama o sebe nestačí. Určujúcim faktorom, ktorý je zárukou udržateľnosti poľnohospodárskej
produkcie je jej prepojenie s daným teritóriom. Miestne a tradičné výrobky (rastlinná rôznorodosť, zvieracie
rasy, odrody, zpracované produkty) sú najvhodnejšie z hľadiska miestnych pôdnych a klimatických podmienok
a vydávajú zo seba to najlepšie na území, kde sa v priebehu stáletí dielom človeka aklimatizovali. Z tohto
dôvodu sú odolnejšie a vyžadujú menej vonkajších zásahov. Sú teda udržateľnejšie tak z hľadiska podmienok
vonkajšieho prostredia, ako aj z hľadiska ekonomického. Mimo toho hrajú taktiež dôležitú úlohu pri záchrane
biodiverzity a zhodnocujú stravovaciu kultúru a tradície spoločností.
3. Podpora miestnych poľnohospodársko- potravinárskych systémov
Globalizované trhové hospodárstvo ukazuje svoje hranice vo forme plytvania a škôd na životnom prostredie.
Systém lokálneho zásobovania, distribúcie a spotreby môže znížiť dopad na životné prostredie tým, že skráti
vzdialensť, ktorú potraviny musia prekonávať na ceste k spotrebiteľovi, a navyše môže spotrebiteľovi zaručiť
dostupnosť čerstvých a sezónnych potravín. Zrušením niektorej nadbytočnej prepravy produktov medzi
výrobcom a spotrebiteľom bude možné vytvoriť nový vzťah medzi poľnohospodárskym vidiekom a mestom.
Pri budovaní miestnych poľnohospodársko- potravinárskych systémov bude rozhodujúca rola výchovy
a vzdelávania nie len na školách, ale i na farmách a miestnych predajných miestach. Rozhodujúce preto bude
vytváranie sieti výmeny znalostí a solidarity medzi poľnohospodármi a obyvateľmi miest.
4
4. Presadzovanie poľnohospodársko- potravinárskych systémov šetrných k životnému prostrediu
Drobné a stredne veľké formy poľnohospodárskej produkcie môžu ľahšie aplikovať zásady agroekológie,
spočívajúce v správnom zachádzaní s prírodnými zdrojmi (biodiverzita, pôda, voda, krajina), v miestne
ukotvenia znalostí hospodárenia, vo využití tradičných i moderných techník, vhodných pre rôzne pôdne
a klimatické podmienky, vo vylúčení geneticky modifikovaných produktov, monokultúr, veľkochovov, v znížení
alebo úplnom odmietnutí syntetických chemických produktov, v ochrane poľnohospodárskej krajiny a sociálnej
spravodlivosti.
SPP sa v budúcnosti nesmie obmedziť len na redukciu veľkosti poľnohospodársko- potravinárskych podnikov,
ale- paralelne- musí oceniť toho, kto skutočne využíva agroekologické techniky a poskytovanie služieb
prospešných životnému prostrediu (tkz. „Ozelenenie“ SPP).
Spoločná poľnohospodárska politika by mimo toho mala oceniť toho, kto žije a pracuje v tkz. marginálnych
oblastiach. Odchod ľudí z horských oblastí je príčinou rady vážnych hydrogeologických porúch a zaťažuje
spoločnosť vysokými nákladami ako v politickej tak aj ekonomickej sfére, ako aj na poli životného prostredia.
Ludia, ktorí sa rozhodnú v týchto ťažkých podmienkach žiť, hrajú kľúčovú úlohu v ochrane pôdy a mali by byť
za to odmenení.
Nástroje budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky
K dosiahnutiu zmiešaních cieľov a k tomu, aby vyššie uvedené zmeny mohli byť uvedené do praxe, musí mať
SPP k dispozícii vhodné ekonomické nástroje.
Rozpočet
Členské štáty a komunálne inštitúcie musia zaistiť budúcej SPP odpovedajúce finančné zdroje a pritom predísť
zníženiu rozpočtu, ktorý je k dispozícii. Zdroje musia byť prerozdelené tak, aby posilnili finančnú dotáciua teda akciuschopnosť- tkz. druhého piliéra (ktorý zahŕňa opatrenia pre rozvoj poľnohospodárskych oblastí
a prostredí).
Podpora „zeleného poľnohospodárstva“: verejné financie pre verejné blaho
V rámci ekonomických nástrojov, ktoré má SPP k dispozícii, môži zohrať priame platby (prvý piliér) dôležitú
úlohu.Ich hlavná funkcia spočíva v tom, že budú ekonomicky kompenzovať tých poľnohospodárov, ktorí
spoločnosti poskytnú služby v oblasti životného prostredia. Prístup, ktorý je nutný zvoliť, je známy ako verejné
financie pre verejné blaho. Veľká časť podpory teda musí ísť tomu, kto používa techniky priaznivé životnému
prostrediu, chráni životné prostredie a verejný majetok, ako je pôda, voda a rovnako tomu, kto obýva marginálne
oblasti. Popri priamych platbách jednotlivým producentom bude zásadné podporovať miestne aktivity a formy
prepojenosti. Aby sa podarilo šíriť udržatlné formy hospodárenia a spotreby, bude zásadné transformovať
individualizmus v prospech sieti výrobcov a spotrebiteľov.
Podpora príjmov drobných poľnohospodársko- potravinárskych výrobcov
5
Budúca SPP sa bude musieť zaoberať adekvátnou podporou príjmov drobných a stredných výrobcov.
Ekonomická podpora musí ísť výhradne v prospech aktívnych výrobcov a musí uprednostniť výrobcov
z okrajových oblastí. Takéto cieľe je možné dosiahnuť prijatím konkrétnych opatrení smerujúcich k odstráneniu
nestability cien poľnohospodárskych výrobkov na trhu.
Skúsenosti Slow Food v prospech budúcej
Spoločnej poľnohospodárskej politiky
Na základe svojich vlastných skúseností v poľnohospodársko- potravinárskom sektore navrhuje Slow Food
rad konkrétnych iniciatív, najmä v dvoch oblastiach so zásadným významom pre budúcnosť európskeho
poľnohospodárstva: mladí ľudia a malé a stredné formy poľnohospodárskej produkcie.
MLADÍ ĽUDIA
Mladí ľudia musia byť v centre budúcej SPP: bez jasnej podpory v tomto zmysle nemá európske
poľnohospodárstvo budúcnosť.
Na vidieku prebieha skutočný proces vyľudňovania a starnutia populácie. Dôležitosť práce v poľnohospodárskom
odvetí sa stáva stále viac okrajovou a prítomnosť mladých ľudí sa stále znižuje. Podľa odhadov je len 7
percent poľnohospodárov na vidieku pod hranicou 35 rokov a jeden z piatich, celkom 4,5 miliónov, má viac
ako 65 rokov. (Eurostat 2009)
Konkrétne návrhy
1 Vrátiť prestíž profesii poľnohospodára a roľníka tak, aby táto profesia znamenala motivujúcu životnú voľbu,
ktorá sa vyplatí.
2 Zaručiť mladým ľudom odpovedajúci príjem (napríklad prostredníctvom doplnkových priamych platieb
alebo daňových úľav), ktoré im budú poskytovať dostatočné istoty, aby mohli plánovať vlastnú budúcnosť.
6
3 Presadzovanie vzniku spoločenstva mladých poľnohospodárov alebo aj ďalšich osôb činných v potravinovom
reťazci, drobných remeselníkov, prevádzkovateľov reštaurácií, výchovných pracovníkov, spotrebiteľova uprednostňovať vytrváranie a šírenie miest, príležitostí a komunikačných nástrojov (spoločenských akcií,
internetu, sociálnych sietí atď.), s cieľom odvrátiť izoláciu, ktorá častokrát charakterizuje poľnohospodársku
prácu a predstavuje nezanedbateľný odradzujúci faktor.
4 Presadzovanie vzdelávania mladých poľnohospodárov prostredníctvom kurzov na stredných a vysokých
školách a taktiež krátkodobých kurzov a vzdelávania, ktoré budú vedené samostatnými poľnohospodármi
a prostredníctvom výmeny znalostí a skúseností.
5 Podpora predávania znalostí medzi generáciami.
6 Zjednodšiť rozjazd nových podnikov mladých ľudí tým, že budú zjednodušené a urýchlené byrokratické
praktiky a budú poskytnuté výhody vo forme priamych financií, daňových úľav, zvýhodnených pôžičiek atď.
7 Poskytnúť výhodnú technickú podporu pri využívaní agroekologických techník, asistencii pri riadení
podnikov atď.
DROBNÉ A STREDNE VEĽKÉ FORMY POĽNOHOSPODÁRSKEJ PRODUKCIE
Zásadné je poskytovať schopným a poctivým producentom centrum pozornosti a súčasne zvýšiť povedomie
o ich produktoch (región pôvodu, zpracovateľské techniky), vzdelávať spotrebiteľov a viac prepojiť
poľnohospodárov medzi sebou.
Konkrétne návrhy
1 Prehodnotiť chránené zemepisné označenia, zaviesť prísne kritériá udržateľnosti a kvality v spojení
s daným teritóriom, históriou a biodiverzitou danej oblasti. Tieto nástroje majú taktiež primerane chrániť
drobnú výrobu, ktorá predstavuje pre európsku kultúru jedinečné bohatstvo.
2 Zjednodušiť byrokratické praktiky v prospech drobných a stredne veľkých producentov.
3 Oceniť poľnohospodárov, ktorí chránia miestnu a tradičnú biodiverzitu (pôvodné druhy a miestny rozvoj
vegetácie), ktorá uchováva tradičný poľnohospodársky ráz krajiny (staré vinice, stovky rokov staré háje)
a tradičnú architektúru (vodné mlyny, salaše, starobylé pece) a tých, ktorí pôsobia v marginálnych oblastiach
a hrajú dôležitú úlohu pri udržiavaní osídlenia týchto území, vytvárajú rôzne formy združovania a pritom
rešpektujú pravidlá tradičnej formy výroby.
4 Presadzovať výmenu informácií a poznatkov medzi drobnými výrobcami a medzi generáciami.
5 Vytvárať vzdelávacie programy k zdokonaleniu poľnohospodárskych a zpracovateľských techník a posilniť
združovanie poľnohospodárov a ich schopnosť adekvátne prezentovať svoje výrobky na trhu (so správnymi
etiketami, zrozumiteľným a jednoduchým a ekologicky udržateľným obalovým materiálom).
7
6 Vytvárať vzdelávacie programy so zameraním na zdravú výživu a ochranu životného prostredia na
školách a podporovať zakladanie školských záhrad. Vytvárať programy, ktoré budú obyvateľov informovať
a podnecovať ich citlivý prístup k problematike týkajúcej sa poľnohospodársko- potravinárskeho systému,
udržateľnosti a stravovania. Presadzovať stálu výmenu informácií medzi poľnohospodármi a spotrebiteľmi.
7 Podporovať trhy a miesta predaja výrobkov drobných a stredne veľkých producentov, propagovať farmárske
trhy s poľnohospodárskymi výrobkami, zakladať nákupné kluby spotrebiteľov, používanie miestnych
výrobkov v hromadnom stravovaní a dalších foriem priameho predaja. Podporovať skupiny, ktoré sa snažia
udržať miestne formy poľnohospodárskej činnosti.
8 Odmeňovať tých, ktorí diverzifikujú svoju ponuku doplnením svojej poľnohospodárskej produkcie
o vzdelávanie, turistické a kultúrne aktivity, užitočné pre propagáciu ochrany životného prostredia, krajiny
a poľnohospodárstva (multifunkčná úloha poľnohospodárskeho podniku).
Financed by the European Union
The contents of this publication are the sole responsibility of the author and the European Commission is not responsible
for any use that may be made of the information contained therein.
w w w . s l o w f o o d . c o m
Download

PAC_CORTO_SL.pdf