Informačná databáza o možnostiach rozvoja regiónu
– okres Dunajská Streda
rok 2013
Vypracovala:
Regionálna rozvojová agentúra ISTER
Galantská cesta 4
929 01 Dunajská Streda
1
Informačná databáza o možnostiach rozvoja regiónu na území pôsobnosti
RRA ISTER na rok 2013 – LAU 1 (úroveň okresu)
(na základe čl. I., ods.1, písm. d) „Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na realizáciu činnosti regionálnej
rozvojovej agentúryna rok 2013 č. 591/0171/2013“)
1. História

krátky popis historického vývoja okresu po súčasnosť
Okres Dunajská Streda sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenska. Okres Dunajská
Streda, ktorý vznikol r. 1923, sa územne líšil od dnešného. Dnešný okres Dunajská Streda sa
vytvoril vlastne len v r. 1960. Pôvodný okres Dunajská Streda vtedy pribral podstatné časti
zrušených
susedných
okresov
Šamorín
a Veľký
Meder
a bol
začlenený
do
Západoslovenského kraja. V súčasnosti tvorí jeden z okresov Trnavského samosprávneho
kraja. Okres Dunajská Streda zahrňuje 67 obcí – z toho 3 mestá - a rozprestiera sa na 1074,6
km2 (rozlohou patrí medzi veľké okresy Slovenska).
Tab. 1: Základné charakteristiky okresu Dunajská Streda
Počet obcí
67
z toho so štatútom mesta
3
2
Hustota [počet obyvateľov na km ]
109
Počet obyvateľov
116 865
z toho žien [%]
51,33
2
Výmera územia [km ]
1 074,6
Stav k 31.12.2012, zdroj Mestská a obecná štatistika
Tab. 2: Zoznam obcí za okres Dunajská Streda
Baka
Bodíky
Dolný Štál
Horná Potôň
Baloň
Boheľov
Dunajská Streda
Horné Mýto
Bellova Ves
Báč
Dunajský Klátov
Horný Bar
Blahová
Dobrohošť
Gabčíkovo
Hubice
Jahodná
Janíky
Jurová
Kostolné Kračany
Kvetoslavov
Lúč na Ostrove
Michal na Ostrove
Orechová Potôň
Povoda
Trnávka
Veľký Meder
Zlaté Klasy
Čiližská Radvaň
Kyselica
Macov
Mierovo
Oľdza
Rohovce
Trstená na Ostrove
Vieska
Šamorín
Ňárad
Kľúčovec
Mad
Nový Život
Padáň
Sap
Veľká Paka
Vojka nad Dunajom
Štvrtok na Ostrove
Kútniky
Malé Dvorníky
Ohrady
Pataš
Topoľníky
Veľké Blahovo
Vrakúň
Čakany
Blatná na Ostrove
Dolný Bar
Holice
Hviezdoslavov
Kráľovičove
Kračany
Lehnice
Medveďov
Okoč
Potônske Lúky
Trhová Hradská
Veľké Dvorníky
Vydrany
Čenkovce
2

historické pamiatky (stručný popis najvýznamnejších pamiatok)
Rímskokatolícky kostol sv. Juraja v Dunajskej Strede bol postavený v gotickom štýle
v 14. storočí. V jeho presbytériu sa nachádza nástenná maľba sv. Mikuláša Biskupa, na južnej
fasáde maľba „Kalvária“ zo 14. stor. Kostol bol viackrát prestavaný, v r. 1518 k nemu
pristavali bočnú loď v neskorogotickom štýle.
Foto 1: Rímskokatolícky kostol sv. Juraja v Dunajskej Strede
Zdroj: www.dunstreda.sk
Žltý kaštieľ nachádzajúci sa v Dunajskej Strede bol postavený v barokovom štýle v 18.
storočí. Pôvodný barokový sloh bol začiatkom 19. stor. upravený v klasicistickom štýle. Žltý
kaštieľ je už dlhé roky sídlom Žitnoostrovského múzea, kde sa pravidelne uskutočňujú rôzne
výstavy a kultúrne podujatia.
3
Foto 2: Žltý kaštieľ v Dunajskej Strede
Zdroj: Gábor Lelkes
Vila Vermes v Dunajskej Strede
Vermesova vila bola donedávna vysunutým pracoviskom Slovenskej národnej galérie. Je to
secesná vila, ktorej pôvodným vlastníkom bola rodina Vermesovcov. Bola postavená na
prelome 19. a 20. stor. Po generálnej rekonštrukcii roku 1988 bola v galérii zahájená výstavná
činnosť. Dnes budova slúži ako samostatná galéria sučasných maďarských umelcov.
Foto 3: Vermesova vila
Zdroj: www.dunstreda.sk
4
Reformovaný kostol v Šamoríne postavený v tretej štvrtine 13. storočia v románskom štýle.
Mestský vlastivedný dom v Šamoríne. Nachádza sa tu rozsiahla národopisná zbierka:
poľnohospodárske nástroje a náradie, rybárske náčinia a náradie na ryžovanie zlata, pamiatky
šamorínskych cechov a Horného Žitného ostrova.
Rímskokatolícky kostol sv. Jakuba vo Štvrtku na Ostrove z roku 1160. Kostol patrí do
skupiny neskororománskych tehlových kostolov na území Slovenska, na ktoré vplývala
lombardská architektúra.
Kaštieľ v obci Čakany z poslednej tretiny 17. storočia. Kaštieľ je mimoriadne cennou
ukážkou barokového monumentálneho staviteľstva.
Vodný mlyn v Dunajskom Klátove zo zač. 20. storočia sa nachádza na brehu Klátovského
ramena. Vodný mlyn je vysunutou expozíciou Žitnoostrovského múzea.
Foto 4: Vodný mlyn v Dunajskom Klátove
Zdroj: Štúdia uskutočniteľnosti pre projekt „Cyklotrasy bez hraníc – štúdie a plány“
5
mapa daného územia
Mapa 1: Poloha okresu Dunajská Streda v Trnavskom kraji
2. Územie

hustota obyvateľov na km2 - 109

rozloha v km2- 1074,6
3. Obyvateľstvo k 31.12.2012 (zdroj RegDat)

počet obcí (spolu) - 67

počet obyvateľov (spolu ) – 117 402

počet obyvateľov v mestách (spolu) – 44 346

počet obyvateľov v ostatných obciach (spolu) – 73 056
4. Sociálne štatistiky k 31.12.2012 (zdroj RegDat)

ekonomicky aktívne obyvateľstvo (spolu) – 60 934
 ekonomicky neaktívne obyvateľstvo (spolu) – 56 468

miera evidovanej nezamestnanosti v % – 12,96
Najvýznamnejším ukazovateľom situácie na trhu práce je miera nezamestnanosti,
ktorá je jedným zo základných kritérií pre klasifikovanie problémových regiónov (lebo
6
sprievodným javom nezamestnanosti je sociálna a
ekonomická ohrozenosť). Vývoj
nezamestnanosti v období 2004-2008 vykazoval klesajúci priebeh (v 1. polroku 2008 riešený
región mal 4-5%-nú mieru nezamestnanosti), čo bolo spôsobené najmä vytvorením nových
pracovných miest v susedných regiónoch, zlepšovaním podnikateľského prostredia vrátane
podpory rozvoja MSP, ako aj intenzívnejšou aplikáciou nástrojov aktívnej politiky trhu práce.
Od novembra 2008 v dôsledku globálnej ekonomickej krízy a krízy ekonomiky
Slovenska úroveň miery nezamestnanosti v riešenom území vrástla. Ku koncu roka 2012 bola
miera nezamestnanosti v okrese Dunajská Streda na úrovni 12,96 %. V rámci Trnavského
kraja okres Dunajská Streda má najvyššiu mieru nezamestnanosti. K 31.10.2013 miera
evidovanej nezamestnanosti v okrese Dunajská Streda bola 11,89% (počet uchádzačov
o zamestnanie bol 8 189), kým v danom čase miera evidovanej nezamestnanosti v Trnavskom
kraji bola len 9,39% (počet uchádzačov o zamestnanie bol 29 238).
Graf 1:
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, 2013
Graf 2:
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, 2013
7
Tab. 3: Štruktúra UoZ podľa najvyššie dosiahnutého vzdelania v okrese Dunajská Streda
k 31.10.2013
v tom (stupeň vzdelania)
UoZ
spolu
8189
0
112
1
2030
2
3068
3
4
55
693
5
427
6
1257
7
113
8
422
nezistené
9
8
4
Vysvetlenie:
Najvyššie dosiahnuté vzdelanie - číselník stupňov vzdelania
0 Bez školského vzdelania
1 Základné
2 Učňovské bez maturity
3 Stredné bez maturity
4 Učňovské s maturitou
5 Úplné stredné všeobecné
6 Úplné stredné odborné
7 Vyššie odborné a Vysokoškolské bakalárske
8 Vysokoškolské
9 Vedecká výchova
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, 2013
Mapa 2:
Zdroj: UPSVAR, 2013
8
Tab. 4: Vybrané charakteristiky nezamestnanosti na rôznych regionálnych úrovniach k 31.10.2013
Prítok UoZ v
mesiaci
Územie
Okres Dunajská Streda
Trnavský kraj
Slovensko
Odtok
UoZ v
mesiaci
Medzimesačný
nárast,
resp.
pokles
UoZ
(v %)
Stav UoZ
ku koncu
mesiaca
Nedisponibilný počet uchádzačov o zamestnanie
z toho
spolu
Vzdelávanie
a príprava
pre trh práce
(§46)
Dočasná
prac.
neschopnosť
a OČR
Absolventská
prax
(§51)
Menšie obecné
služby
(§52)
Ekonomicky
aktívne
obyvateľstvo
Dobrovoľ
-nícka
služba
(§52a)
457
691
8 189
-0,33
675
3
574
15
54
29
63 177
2 281
2 803
29 238
-2,13
1 934
11
1 602
136
83
102
290 803
22 145
26 232
402 505
-0,98
33 858
181
21 098
1 795
8 504
2 280
2 698 768
Zdroj: UPSVAR, 2013
Tab. 5: Štruktúra UoZ podľa doby trvania nezamestnanosti v okrese Dunajská Streda k 31.10.2013
v tom (v mesiacoch)
UoZ
spolu
8189
menej ako 7
spolu
2904
7 - 12
v tom
do 3
4-6
1735
1169
spolu
1675
viac ako 12
v tom
7-9
998
10 - 12
677
spolu
3610
v tom
13 - 18
1083
19 - 24
597
25 - 30
438
31 - 36
377
37 - 42
251
43 - 48
202
nad 48
662
Zdroj: UPSVAR, 2013
9
Tab. 6: Štruktúra UoZ podľa odvetvia posledného zamestnávateľa (SK NACE) v okrese Dunajská Streda k 31.10.2013
v tom
UoZ
spolu
8189
A
B
C
D
117
1
944 10
E
33
F
G
H
374
541
91
I
148
J
K
L
34
39
41
M
123
N
O
221
257
P
66
Q
70
R
S
38
53
T
nezistené
U
0
0
164
bezprostred. pred
evidenciou bez
zamestnania
4824
Vysvetlenie:
SK NACE - odvetvová klasifikácia ekonomických činností
A
B
C
D
E
F
G
H
I
J
K
L
M
N
O
P
Q
R
S
T
U
poľnohosp., lesníctvo a rybolov
ťažba a dobývanie
priemyselná výroba
dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu
dodávka vody, čistenie a odvod odp.vôd,odpady a služ.
stavebníctvo
veľkoobchod a maloobchod, oprava motor. voz.a motoc.
doprava a skladovanie
ubytovacie a stravovacie služby
informácie a komunikácia
finančné a poisťovacie služby
činnosti v oblasti nehnuteľností
odborné, vedecké a technic. činnost
administratívne a podporné služby
verejná správa a obrana, povinné sociál.zabezp
vzdelávanie
zdravotníctvo a sociálna pomoc
umenie, zábava a rekreácia
ostatné činnosti
činnosti domácností ako zamestnávateľov
činnosti extrateritoriálnych organiz. a združení
Zdroj: UPSVAR, 2013
10
5. Investičné možnosti v okrese
Okres Dunajská Streda by mohlo byť príťažlivým miestom pre potenciálnych
investorov v budúcnosti v dôsledku dobrej dopravnej polohy územia (v susedstve miest
Bratislava a Győr [Maďarsko]), kvalitnej pracovnej sily a infraštruktúrnej vybavenosti (síce
v dopravnej vybavenosti územia chýba plánovaná rýchlostná komunikácia R7).
Súčasná výkonnosť ekonomiky okresu je mierne nižšia ako priemer Slovenska (čo
naznačuje aj ukazovateľ, ako priemerná mesačná nominálna mzda), avšak potenciál pre
rozvoj hospodárstva regiónu je veľmi veľký – do roku 2020 sa okres môže stať jedným
z najrozvinutejších hospodárskych centier Slovenska. Nevyhnutným činiteľom pre rozvoj
regiónu je prílev zahraničných investícií (v roku 2013 najväčšiu zahraničnú investíciu
realizovala švajčiarska firma Schindler rozšírením výroby a výstavbou objektu v Dunajskej
Strede a Kostolných Kračanoch, v ktorom bude vyrábať výťahy a pohyblivé schody [v
dôsledku investícií firma bude zamestnať približne 250 ľudí, čo bude znamenať pre región
výrazné zníženie počtu nezamestnaných]), rozvoj progresívnych technológií, informačného
a poradenského systému pre potreby podnikateľskej sféry (napr. v decembri 2013 bude
dokončený podnikateľský inkubátor v obci Štvrtok na Ostrove). Predpokladom úspešnosti je
skvalitňovanie spolupráce podnikateľov a samospráv a ich integrácia do všetkých
rozvojových oblastí a rozvoj cezhraničnej spolupráce.
Budovy a pozemky na investície v okrese Dunajská Streda sú dostupné hlavne
v priemyselných parkoch. Priemyselný park je podľa zákona č. 193/2002 Z.z. o podpore na
zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov „...
územie, na ktorom sa sústreďuje priemyselná činnosť (výroba), alebo služby najmenej dvoch
podnikateľov, a ktoré je na tento účel ustanovené územným plánom obce, alebo územným
plánom zóny“. Priemyselný park podľa tohto zákona zriaďuje obec. Takéto územie musí byť
vybavené základnou technickou infraštruktúrou (voda, plyn, elektrická energia, doprava,
telekomunikačné siete, kanalizácia a pod.), musí byť majetkovo vysporiadané a zbavené starej
záťaže. V riešenom regióne sa funkčné priemyselné parky nachádzajú len v mestách Dunajská
Streda (park má logistický charakter, najväčším podnikom parku je nemecká spoločnosť
Metrans, ktorá sa zaoberá kombinovanou prepravou kontajnerov cestnou a železničnou
dopravou) a Šamorín (projekt bol od samého začiatku zastrešený Zväzom priemyselníkov
mesta Vicenza [Confindustria Vicenza], v súčasnosti je tento park zložený z ôsmych
aktívnych spoločností, ktoré zamestnávajú spoločne zhruba 300 zamestnancov).
Najmladším priemyselným parkom okresu je Žitnoostrovský priemyselný park v obci
11
Kostolné Kračany, na polceste medzi Bratislavou a Komárnom, popri medzinárodnej ceste
Viedeň - Bratislava - Budapešť. V strednodobom horizonte je plánované vybudovanie
priemyselného parku v meste Veľký Meder.
Okrem toho funguje v obci Malé Dvorníky hospodárska zóna, v ktorej viac rokov
úspešne vykonávajú svoju podnikateľskú činnosti 3 firmy: Wolfcraft Slovakia spol s.r.o,
Dunstav D.S. spol.s.r.o a Pneumat International a.s.
V strednodobom horizonte atraktivita okresu pre investorov by mala zvyšovať aj
v dôsledku toho, že okres je súčasťou územia, v ktorom sa bude realizovať aj akčný plán
Dunajskej stratégie.
6. Kultúra a šport (stručný popis možností a príležitostí:
Okres Dunajská Streda má veľmi bohatý kultúrny život, kultúru reprezentuje široká
škála kultúrnych inštitúcií, združení a mimovládnych organizácií. Okres sa vďaka svojej
polohe stal inšpiráciou mnohých výtvarných umelcov (len v samotnom okresnom centre sú tri
galérie, z ktorých Galéria súčasných maďarských umelcov má jedinečnú a veľmi vzácnu
zbierku - 214 malieb, 274 grafických diel, 177 sôch). Okres možno označiť za „okres
festivalov“ každoročne sa tu organizuje množstvo kultúrnych festivalov (jazzové, divadelné,
detské, gastronomické). Okres sa vyznačuje diverzitou vidieckej krajiny, zachovalým
jedinečným ľudovým umením, zvykmi a folklórom.
Šport má pre rozvoj spoločnosti kľúčový význam, športovanie prispieva k rozvoju
osobnosti, rozvíja fyzické a duševné zdravie, vôľové vlastnosti a charakter človeka.
V okrese sú najpopulárnejšími futbal, hádzaná, zápasenie, cyklistika, stolný tenis, šach
a vodné športy. V roku 2013 novým elementom masového športového života okresu bol
Žitnoostrovský maratón. Bohatý športový život okresu odzrkadľujú aktívne a úspešne
fungujúce športové kluby (napr. Šachový klub Dunajská Streda) – športovci a športové tímy
z okresu získali viackrát dobré umiestnenie aj na európskych a svetových šampionátoch.
7. Cestovný ruch (stručný popis možností)
Okres poskytuje dobré možnosti pre cestovný ruch z nasledovných dôvodov:
- výhodná geografická poloha okresu v rámci strednej Európy,
12
- nachádza sa v silne urbanizovanom ekonomickom trojuholníku Bratislava – Budapešť –
Viedeň,
- cez okres prechádzajú významné európske dopravné ťahy,
- bohatý kultúrno-historický a spoločenský potenciál mesta Dunajská Streda,
- vzácne prírodné prostredie.
Cez územie okresu prechádza najdôležitejšia cyklistická trasa na Slovensku, ktorá
pozitívne ovplyvňuje rozvoj cestovného ruchu v danom regióne.
-
medzinárodná Dunajská cyklistická trasa, ktorá je vedená po dunajských hrádzach z
Passau v Nemecku cez Viedeň, Bratislavu, Komárno a Štúrovo v pokračovaní na
Budapešť.
V okrese Dunajská Streda sa cestovný ruch veľmi rýchlo rozvíja. Využíva sa najmä
ako rekreačné zázemie Bratislavy pre víkendové pobyty vo vlastných objektoch a výlety
najmä v letnom období za kúpaním. V súčasnosti je región Horného Žitného ostrova
vyhľadávaný najmä menej solventnou klientelou ako miesto lacnej dovolenky. Pre turizmus je
mimoriadne dôležitý celkový stav územia a jeho podmienky, vrátane umelo vytvorených.
V strednodobom horizonte cestovný ruch v regióne bude významnou ekonomickou aktivitou
– čo potvrdzuje stúpajúci trend výstavby hotelov a ďalších ubytovacích zariadení za ostatné
roky. Okres Dunajská Streda má široké možnosti pre rozvoj cestovného ruchu, čo bolo
predurčené už aj v strategickom pláne rozvoja cestovného ruchu z dielne Ministerstva
hospodárstva
SR
„Regionalizácia
cestovného
ruchu
v
Slovenskej
republike“.
Konkurencieschopnosť riešeného regiónu na trhu cestovného ruchu medzi inými ovplyvňujú
hlavne nasledovné faktory:
- výhodná geografická poloha regiónu v rámci strednej Európy (nachádza sa v silne
urbanizovanom ekonomickom trojuholníku Bratislava-Budapešť-Viedeň) - tieto veľmi dobré
polohové predpoklady umožňujú, aby priťahoval hostí a návštevníkov zo Slovenska ako aj zo
susediacich zahraničných regiónov (a zároveň môže profitovať aj zo silného tranzitu),
- bohatý kultúrno-historický a spoločenský potenciál regiónu,
- vzácne prírodné prostredie regiónu (rieky, geotermálne pramene, lužné lesy atď.).
Potenciál okresu sa chápe ako súhrn podmienok a predpokladov pre turizmus v danom
území – okrese. Znamená to teda, že ide o určitý súhrnný, komplexný pojem. Zahŕňa vlastný
potenciál daný samotnými podmienkami územia, ale ovplyvňujú ho aj ďalšie faktory, ako
13
napr. dopravná dostupnosť, vzdialenosť dopytových centier a iné. Z tohto pohľadu strategický
dokument „Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike“ poskytuje nasledovný
súhrnný prehľad o potenciáli regiónu Podunajska, ktorého súčasťou je aj okres Dunajská
Streda. Spomenutý dokument región Podunajska identifikuje ako región s národným
významom (2. kategória)1.
Tab. 7: Potenciál regiónu Podunajska podľa jednotlivých aktivít v cestovnom ruchu – I.
Potenciál
Strednodobý horizont
Aktivita: Pobyt / rekreácia pri vode
Vysoký
Dobrý
Priemerný
x
Základný
Aktivita: Pobyt / rekreácia pri termálnej vode
Vysoký
x
Dobrý
Priemerný
Základný
Aktivita: Vodné športy
Vysoký
Dobrý
Priemerný
x
Základný
Aktivita: Vodná turistika / vodáctvo
Vysoký
x
Dobrý
Priemerný
Základný
Aktivita: Pobyt / rekreácia v kúpeľoch
Vysoký
Dobrý
Priemerný
Základný
Aktivita: Pobyt v horskom / lesnom prostredí
Vysoký
Dobrý
Priemerný
Základný
x
Pobyt na vidieku (vidiecky turizmus)
Vysoký
Dobrý
x
Priemerný
Základný
Aktivita: Pešia turistika
Vysoký
Dobrý
Priemerný
x
Základný
Zdroj: Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike, 2005
Dlhodobý horizont
x
x
x
x
x
x
x
1
Ostatné kategórie:
1. kategória – regióny s medzinárodným významom
3. kategória – regióny s nadregionálnym významom
4. kategória – regióny s prevažujúcim významom na regionálnej úrovni
14
Foto 5: Zátišia Dunaja v katastri obce Kľúčovec
Zdroj: Štúdia uskutočniteľnosti pre projekt „Cyklotrasy bez hraníc – štúdie a plány“
Foto 6: Celoročne otvorené termálne kúpalisko s množstvom vonkajších a vnútorných
bazénov, wellnes centrom a atrakciami pre deti a dospelých - Thermal Corvinus Veľký Meder
Zdroj: Štúdia uskutočniteľnosti pre projekt „Cyklotrasy bez hraníc – štúdie a plány“
Hlavným cieľom rozvoja cestovného ruchu v okrese Dunajská Streda by mala byť
aktivizácia jeho doposiaľ nevyužitého potenciálu. Okres má predpoklady zlepšenia svojej
pozície na trhu, reálne je posunúť región vyššie na priečke medzi najnavštevovanejšie
turistické destinácie Slovenska. K tomu je potrebné využiť os Dunaja (a jeho bezprostredné
okolie), na ktorej sa rozvíja v posledných rokoch medzinárodný turizmus. Druhou šancou sú
zdroje termálnej vody (čo sa už využíva v 3 obciach okresu na kúpanie). Rozvoj turizmu
v okrese sa môže popri cykloturistike a termálnych areáloch zakladať na vidieckom turizme,
ponuke tichých lokalít, miestnych tradíciách, zachovanom kolorite a gastronómii. Nutné je
15
však budovať zariadenia, ktoré sa kvalitou svojej ponuky vyrovnajú úrovni v susednom
Maďarsku. V takom prípade je reálne získať aj solventnejšiu klientelu v porovnaní so
súčasnosťou. Počet prenocovaní návštevníkov sa už takmer 10 rokov zvyšuje, čo je vplyvom
rastu možností kvalitného ubytovávania ako aj rastu návštevnosti susednej Bratislavy
zahraničnými turistami - región je aj zásluhou Bratislavy vyhľadávaným cieľom zahraničných
turistov.
Tab. 8: Potenciál regiónu Podunajska podľa jednotlivých aktivít v cestovnom ruchu – II.
Potenciál
Strednodobý horizont
Dlhodobý horizont
Aktivita: Cykloturistika
x
Vysoký
x
Dobrý
Priemerný
Základný
Aktivita: Poznávanie kultúrno – historických pamiatok
Vysoký
x
Dobrý
x
Priemerný
Základný
Aktivita: Návšteva múzeí a galérií
Vysoký
Dobrý
x
Priemerný
x
Základný
Aktivita: Poznávanie miestnych tradícií
x
Vysoký
x
Dobrý
Priemerný
Základný
Aktivita: Návšteva podujatí (športové, kultúrne, spoločenské, náboženské, folklórne)
Vysoký
x
Dobrý
x
Priemerný
Základný
Aktivita: Obchodný turizmus
Vysoký
Dobrý
x
Priemerný
Základný
Vybavenosť: Ubytovacie služby
Vysoký
x
Dobrý
Priemerný
Základný
Zdroj: Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike, 2005
x
x
16
Foto 7: Turistickoinformačná tabuľa pri Dunajskej cyklotrase (ktorá je časť európskej
cyklotrasy Eurovelo 6, a zároveň vedie cez CHKO Dunajské luhy) v obci Dobrohosť
Zdroj: Gábor Lelkes
Foto 8: Pamiatka ľudovej architektúry v mikroregóne Medzičilizie
Zdroj: Gábor Lelkes
17
Mapa 3: Regionalizácia cestovného ruchu v SR – formovanie subregiónov v strednoa dlhodobom horizonte
Zdroj: Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike, 2005
18
V Šamoríne sa chystá jedna z najväčších investícií do voľnočasových komplexov na
Slovensku. Finančná skupina Istrokapitál plánuje stavať veľkú arénu s bazénmi,
toboganovými dráhami, dostihovú dráhu, lesopark, umelé jazero i ďalšie zelené plochy.
Športový areál otvára svoje brány v roku 2015.
Foto 9: Slovakiaring v obci Orechová Potôň – jedna z najväčších atrakcií Žitného ostrova pretekársky okruh, bol postavený v rokoch 2008 – 2009 a autorom projektu je rakúsky
architekt Hans Roth
Zdroj: Pintusz
8. Charakterizovanie špecifických stránok a identifikovanie ekonomického potenciálu
sledovaného okresu
V hospodárskej štruktúre okresu Dunajská Streda má rozhodujúce postavenie
sekundárny sektor, avšak hospodárske zameranie regiónu je možné charakterizovať ako
priemyselno-poľnohospodárske s dynamickým rozvojom služieb (kde cestovný ruch má
osobitné postavenie - príroda regiónu ponúka využitie nielen na poľnohospodárske účely, ale
aj na rekreáciu, turizmus a šport). Z hľadiska ekonomickej úrovne spadá tento región medzi
oblasti s priemernými hodnotami ukazovateľov.
19
Tab. 9: Intenzita chovu hospodárskych zvierat k 31. 12. na rôznych regionálnych úrovniach
Hovädzí
dobytok
SR / okres
Kravy
Ošípané
Ovce
Okres Dunajská Streda
Zdroj: ŠÚ SR, 2013
Sliepky
Rok
kusy na 100 ha poľnohospodárskej pôdy
SR spolu
Hydina
kusy na 100 ha ornej pôdy
2005
27,2
11,8
16,5
81,7
1 037,7
412,0
2006
26,2
11,3
17,1
82,2
970,3
424,3
2007
26,0
11,2
18,0
70,9
959,2
430,0
2008
25,2
10,9
18,7
55,5
832,1
411,8
2009
24,4
10,6
19,5
54,8
1 004,8
462,5
2010
24,3
10,6
20,5
50,7
959,2
462,6
2011
24,0
10,4
20,4
42,7
837,4
455,2
2012
24,4
10,5
21,2
46,4
871,3
460,7
2005
37,7
14,0
1,2
178,7
1 119,2
231,9
2006
36,2
13,2
1,2
195,9
351,0
227,7
2007
34,0
12,2
1,5
172,7
1 177,4
227,3
2008
32,2
12,2
1,5
144,2
244,6
214,4
2009
31,1
11,6
1,4
143,1
1 140,4
206,0
2010
30,3
11,2
1,5
134,6
990,0
202,8
2011
30,3
11,4
1,2
130,1
927,7
176,1
2012
29,6
11,2
1,1
162,5
967,6
177,9
Na území okresu je poľnohospodárstvo plošne najrozšírenejšou aktivitou – región patrí
medzi poľnohospodársky najvyužívanejšie v rámci SR – má veľmi dobré pôdne i klimatické
podmienky pre pestovanie takmer všetkých našich poľnohospodárskych plodín. V rastlinnej
výrobe dominuje tradičná skladba pestovania obilia, avšak v posledných rokoch je
pozorovaný posun k pestovaniu kukurice a repky. V chove hospodárskych zvierat dominuje
chov hydiny a chov ošípaných. Poľnohospodárstvo na väčšine území naďalej charakterizuje
veľkovýroba, menší producenti majú len malé zastúpenie.
Okres Dunajská Streda je mladé priemyselné územie, industrializácia regiónu sa
začala len v druhej polovici 20. storočia, vedúcim odvetvím priemyselnej štruktúry sa stal
potravinársky a stavebný priemysel. V transformačnom období postupne dochádzalo
k diverzifikácií priemyselnej výroby regiónu. Z pohľadu makroekonomickej štruktúry
v regióne rozhodujúce postavenie má elektrotechnický, strojársky, potravinársky, nábytkársky
a stavebný priemysel. V ďalšom rozvoji územia študovaného regiónu osobitné postavenie
môže hrať aj energetický priemysel – využitie obnoviteľných zdrojov energie (veterná
energia, slnečná energia, geotermálna energia, biomasa). Na území okresu je priemyselná
výroba sústredená v najväčších sídlach: Dunajská streda, Šamorín, Veľký Meder.
Štruktúra služieb je rozmanitá. V štruktúre služieb majú významné postavenie trhové
služby a to najmä obchodné činnosti. Obchodné služby regiónu sú sústredené v najväčších
sídlach (Dunajská Streda, Šamorín, Veľký Meder).
20
V štruktúre priemyslu a služieb je pomerne vysoký podiel sektorov s nízkou pridanou
hodnotou, vysokou surovinovou náročnosťou, nízkou mierou využívania poznatkov,
inovatívnosti a IKT.
Foto 10: Termálne kúpalisko Thermalpark v Dunajskej Strede
Zdroj: Gábor Lelkes
Podnikateľská aktivita
Z hľadiska podnikateľskej aktivity právnických a fyzických osôb možno konštatovať,
že podiel právnických osôb i fyzických osôb na tisíc obyvateľov okresu je mierne nad
priemerom Slovenska.
V registri organizácií ŠÚ SR v okrese Dunajská Streda bolo k 31.12.2012
registrovaných 4 801 podnikov - právnických osôb2 (k 31.12.2011 ich počet bol len 3 625).
Z hľadiska právnej formy boli v rámci podnikov zastúpené najväčším podielom obchodné
spoločnosti (ich počet bol 3675). Z celkového počtu podnikov bolo v súkromnom sektore viac
ako 99% a zvyšok tvorili podniky vo verejnom sektore. V okrese Dunajská Streda
najpočetnejšie zastúpenie majú podnikateľské subjekty s počtom zamestnancov 0 – 19.
Podnikateľské aktivity malých podnikov a živnostníkov v regióne sú zamerané prevažne na
oblasť služieb (obchodná a sprostredkovateľská činnosť, poskytovanie iných služieb pre
obyvateľstvo).
2
Podniky sú právnické osoby, ktoré vykonávajú sústavnú činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Patria sem
korporácie (podniky vo vlastníctve skupiny subjektov, ako napr. akciové spoločnosti, družstvá, spoločnosti
s ručením obmedzeným a pod.) a kvázi korporácie (podniky vo vlastníctve jedného subjektu).
21
Tab. 10: Podniky podľa počtu zamestnancov v okrese Dunajská Streda k 31.12.2012
Počtet
zamestnancov
nezistené
Počet podnikov
Zdroj: Štatistický úrad SR , 2013
0 - 19
869
20 - 49
2 843
50 - 249
79
250 a viac
53
11
K 30.6.2012 bolo na území okresu Dunajská Streda 4 775 právnických osôb, z toho
3 833 podnikov. Z podnikov bolo 3571 spoločností s ručením obmedzeným, 70 akciových
spoločností, 7 verejných obchodných spoločností, 64 družstiev, 53 fyzických osôb zapísaných
v obchodnom registri a 68 ostatných.
0
Vzdelávanie
310
26
Ostatné činnosti
540
Umenie, zábava a rekreácia
185
Zdravotníctvo a sociálna pomoc
9
Verejná správa a obrana; povinné
sociálne zabezpečenie
117
Administratívne a podporné
služby
153
Odborné, vedecké a technické
činnosti
297
Činnosti v oblasti nehnuteľností
1 073
Finančné a poisťovacie činnosti
Stavebníctvo
395
Informácie a komunikácia
13
Ubytovacie a stravovacie služby
6
Doprava a skladovanie
374
Dodávka elektriny, plynu, pary a
studeného vzduchu
Dodávka vody; čistenie a odvod
odpadových vôd, odpady a služby
odstraňovania odpadov
2
Priemyselná výroba
395
Veľkoobchod a maloobchod;
oprava motorových vozidiel a
motocyklov
169
Ťažba a dobývanie
3 855
Priemysel spolu
Poľnohospodárstvo, lesníctvo a
rybolov
Spolu
Tab. 11: Podniky v okrese Dunajská Streda podľa činností SK NACE k 31. 12. 2012
114
33
39
Zdroj: ŠÚ SR, 2013
Graf 3:
Zdroj: ŠÚ SR, 2013
22
Na rozvoj malého a stredného podnikania pozitívne vplýval prílev zahraničných
investícií do susedných regiónoch, ktoré umožnili malým a stredným podnikom poskytovať
veľkým investorom komponenty a náhradné diely formou subdodávok a poskytovať služby.
Súkromný podnikatelia – fyzické osoby nezapísané v OR3 zohrávajú dôležitú úlohu v
hospodárskom živote a vo vývoji konkurencieschopnosti každého regiónu. Vzhľadom na
počet súkromných podnikateľov - fyzických osôb nezapísaných v OR postavenie regiónu je
v celoštátnom pomere silnejšie, než v oblasti podnikov (právnických osôb). Z pohľadu
štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE najviac fyzických osôb živnostníkov pôsobilo v stavebníctve, väčšie zastúpenie bolo aj vo veľkoobchode a
maloobchode, oprave motorových vozidiel a motocyklov a v priemyselnej výrobe.
925
437
0
86
Zdravotníctvo a sociálna pomoc
14
Ostatné činnosti
44
Umenie, zábava a rekreácia
86
Vzdelávanie
231
Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie
496
Administratívne a podporné služby
387
Odborné, vedecké a technické činnosti
2 009
Činnosti v oblasti nehnuteľností
3 212
Finančné a poisťovacie činnosti
Informácie a komunikácia
21
Ubytovacie a stravovacie služby
0
Doprava a skladovanie
1 088
Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a
motocyklov
Priemyselná výroba
Ťažba a dobývanie
1
Stavebníctvo
1 110
Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a
služby odstraňovania odpadov
193
Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu
9 799
Priemysel spolu
Spolu
Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov
Tab. 12: Živnostníci podľa vybraných ekonomických činností SK NACE Rev.2 k 31.12.2012
v okrese Dunajská Streda
42
527
Zdroj: ŠÚ SR, 2013
Priame zahraničné investície (PZI) sú úspešným nástrojom regionálneho rozvoja, sú
rozhodujúcim faktorom stimulovania štrukturálnych zmien v priemysle, prieniku domácich
firiem na zahraničné trhy, rozvoja regiónov, tvorby nových pracovných miest a celkového
skvalitňovania domáceho podnikateľského prostredia. Pozitívny vplyv PZI sa prejavuje vo
zvýšení konkurenčnej schopnosti produkcie, v realizácii inovačných aktivít, a nadväzne v
náraste pridanej hodnoty, produktivity práce.
3
Fyzické osoby - podnikatelia, nezapísaní v obchodnom registri, sú osoby, podnikajúce na vlastnú zodpovednosť,
podľa osobitných predpisov. Sú to živnostníci (podnikajúci na základe živnostenského zákona), osoby so
slobodným povolaním (osoby podnikajúce na základe iného ako živnostenského zákona napr. advokáti, lekári,
audítori a i.) a samostatne hospodáriaci roľníci.
23
Zahraniční investori na Slovensku od začiatku uprednostňovali tie regióny, ktoré z
hľadiska infraštruktúry, vzdialenosti od nových trhov alebo z hľadiska hospodárskej výroby
pokladali za výhodnejšie. V riešenom regióne, ako aj v celom okrese priame zahraničné
investície nehrajú významnú úlohu, hlavne v dôsledku dopravnej vybavenosti územia (nízka
atraktivita okresu Dunajská Streda pre zahraničných investorov vyplýva z nedostatočne
rozvinutej dopravnej infraštruktúry). Zahraniční investori v regióne sú sústredení v mestách
Dunajská Streda a Šamorín.
Mzdy
Jedným z najdôležitejších ukazovateľov vyspelosti regiónov je cena práce. Región
Horného Žitného ostrova na základe výšky priemerných miezd patrí medzi podpriemerné
regióny Slovenska, príjmy tunajších obyvateľov sú mierne pod krajským a celoslovenským
priemerom: V roku 2012 bola priemerná nominálna mesačná mzda v okrese Dunajská Streda
na úrovni 722 EUR, v Trnavskom kraji bola 831 EUR, kým priemerná mzda na Slovensku
bola 881 EUR.
Graf 4:
Zdroj: ŠÚ SR, 2013
Pozícia okresu v politike regionálneho rozvoja
Okres Dunajská Streda sa rozprestiera na území Trnavského samosprávneho kraja.
Územie regiónu v Trnavskom samosprávnom kraji spadá do cieľa Konvergencia, ktorý cieľ je
24
zameraný na urýchlenie štrukturálnej konvergencie oprávnených regiónov a koncentruje sa na
skvalitnenie podmienok rastu a zamestnanosti vďaka investíciám do fyzických a ľudských
zdrojov, inovácií a spoločnosti založenej na vedomostiach; adaptabilnosti na hospodárske a
sociálne zmeny; ochranu životného prostredia; administratívnu efektívnosť.
Na dosiahnutie čo najvyššej efektívnosti alokovaných zdrojov regionálna rozvojová
politika SR využíva princíp tematickej a územnej koncentrácie. Počíta sa pritom s pôsobením
tak tradičných faktorov rozvoja, ktoré vyplývajú z existujúcich komparatívnych výhod
Slovenska, ako aj s pôsobením nových faktorov, ktoré súvisia s budovaním vedomostnej
ekonomiky. V období 2007-2013 príspevky zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu boli
tematicky koncentrované na tri strategické priority: infraštruktúru a regionálnu dostupnosť;
vedomostnú ekonomiku a ľudské zdroje. Pri územnej koncentrácii stratégie sa vychádza
z Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001, keď sa budú v nadväznosti na typ tematickej
priority podporovať príspevkami inovačné a kohézne póly rastu tvorené istými centrami
osídlenia, pri inovačných póloch rastu i určenými ťažiskami osídlenia.
V roku 2013 v oblasti regionálneho rozvoja okresu najväčším úspechom je úspechy
obce Malé Dvorníky, ktorá obec je víťazom súťaže Dedina roka 2013. Malé Dvorníky budú
reprezentovať Slovensko v európskej súťaži o Európsku cenu obnovy dediny, ktorú od roku
1990 vyhlasuje Európske pracovné spoločenstvo pre rozvoj vidieka a obnovu dediny so
sídlom vo Viedni.
Tab. 13: Vybrané charakteristiky životného prostredia v okrese Dunajská Streda
Vybrané ukazovatele demografického
charakteru
Produkcia tuhých emisií v t
Množstvo komunálneho odpadu (kg/obyv.)
Množstvo zhodnoteného kom. odpadu
(kg./obyv.)
Podiel obyvateľov v domoch napojených na
verejnú kanalizačnú sieť
Podiel obyvateľov zásobovaných vodou
z verejných vodovodov
Zdroj: ŠÚ SR, 2013
2007
371,3
2008
376
2009
372,2
2010
2011
372
420,55 471,5 434,98 418,21 421,3
5,5
11,3
30,92
24,04
25,4
39,77 39,42
40,61
43,39 43,77
77,43 77,77
77,5
79,07 79,84
Inovačné a kohézne póly rastu
Inovačné póly rastu sú tvorené definovanými centrami osídlenia (krajské mestá, mestá
sídiel okresných a obvodných úradov) a časťou území ťažísk osídlenia prvej a druhej úrovne
(súčasťou týchto ťažísk sú okrem vyššie spomínaných centier osídlenia aj niektoré centrá,
ktoré sú označované ako kohézne póly rastu) v súlade s Koncepciou územného rozvoja SR.
Okolo najvýznamnejších centier – inovačných pólov rastu - sa v dôsledku ich atraktivity
25
vytvorili územia, ktoré sú jednoznačne zviazané s centrami a vytvárajú spolu určité
komplexné funkčné územia. Tieto územia sú označené ako záujmové územia inovačných
pólov rastu a sú tvorené najvýznamnejšími ťažiskami osídlenia vymedzenými v KURS 20014.
Mapa 6: Štruktúra sídiel južnej časti Trnavského samosprávneho kraja pre účely Národného
strategického referenčného rámca 2007-2013
Zdroj: Národný strategický referenčný rámec 2007-2013
4
Podľa KURS 2001 ťažiská osídlenia predstavujú sídelné systémy, ktoré zahrňujú od aglomerovaných sústav
osídlenia až po sídelné zoskupenia založených na jednoduchých sídelných vzťahoch na princípe polarizačných
účinkoch centier. Sú podľa intenzity vzťahov medzi sídlami a významu ich centier členené do troch
hierarchických úrovní. Pre účely NSRR sa ako podklad použili ťažiská osídlenia prvých dvoch úrovní.
26
Najvýznamnejšie inovačné póly rastu a ich záujmové územia sú priestory, ktoré majú
najvyšší rozvojový potenciál, a ktoré by mali byť „motormi“ hospodárskeho a sociálneho
rozvoja
a mali
by
v najvyššej
miere
zabezpečovať
konkurencieschopnosť
SR
v medzinárodnom meradle. Inovačné póly rastu tvorené centrami regionálneho významu by
mali vo všeobecnosti plniť predovšetkým úlohu „stabilizátorov“ regionálneho rozvoja, kde
sa pomocou ich rozvoja bude zabezpečovať aj znižovanie nežiaducich regionálnych disparít.
Dostupnosť k týmto regionálnym centrám je v celej SR pod izochrónou 30 minút. Ich
podporou a rozvojom sa tak zabezpečí „plošná“ vybavenosť obyvateľov vyššou
vybavenosťou.
Kohézne póly rastu sú tvorené definovanými centrami osídlenia kohézneho významu
v príslušnom území, sú centrami osídlenia mikroregionálneho významu - plnia niektoré
funkcie vyššieho významu aj pre priľahlé obce. Základnou funkciou kohézneho pólu rastu je
zabezpečiť komplexnú základnú vybavenosť pre obyvateľov obce, tak aj pre obyvateľov
priľahlých obcí v izochróne dennej dochádzky. Kohéznymi pólami rastu sú tie obce, pri
ktorých je najlepší predpoklad vyššej efektívnosti využitia finančných prostriedkov vložených
do rozvoja lokálnej infraštruktúry v dlhodobejších časových horizontoch. Ide o obce, ktoré už
majú vybudovanú, resp. čiastočne vybudovanú, základnú občiansku infraštruktúru a majú
predpoklad jej ďalšieho rozvoja. Funkčný význam kohéznych pólov rastu je rovnako dôležitý
v celom systéme osídlenia bez ohľadu na ich polohu či ležia v rámci záujmového územia
inovačných pólov rastu alebo mimo nich. Inovačné póly rastu automaticky plnia v území aj
funkciu kohéznych pólov rastu.
9. Zoznam obcí, ktoré majú v sledovanom okrese vypracovaný program hospodárskeho
a sociálneho rozvoja – vyznačené hrubým:
Baka
Baloň
Bellova Ves
Blahová
Blatná na Ostrove
Bodíky
Boheľov
Báč
Dobrohošť
Dolný Bar
Dolný Štál
Dunajská Streda
Dunajský Klátov
Gabčíkovo
Holice
Horná Potôň
Horné Mýto
Horný Bar
Hubice
Hviezdoslavov
Jahodná
Janíky
Kyselica
Jurová
Kostolné Kračany
Kráľovičove Kračany
Kvetoslavov
Kľúčovec
Kútniky
Lehnice
Lúč na Ostrove
Macov
Mad
Malé Dvorníky
Medveďov
Michal na Ostrove
Mierovo
Nový Život
Ohrady
Okoč
Orechová Potôň
Oľdza
Padáň
Pataš
Potônske Lúky
Povoda
Rohovce
Sap
Topoľníky
Trhová Hradská
Trnávka
Trstená na Ostrove
Veľká Paka
Veľké Blahovo
Veľké Dvorníky
Veľký Meder
Vieska
Vojka nad Dunajom
Vrakúň
Vydrany
Zlaté Klasy
Šamorín
Štvrtok na Ostrove
Čakany
Čenkovce
Čiližská Radvaň
Ňárad
27
10. Zoznam obcí, ktoré majú v sledovanom okrese vypracovaný územný plán obce –
vyznačené hrubým:
Baka
Bodíky
Dolný Štál
Horná Potôň
Baloň
Boheľov
Dunajská Streda
Horné Mýto
Jahodná
Janíky
Kvetoslavov
Lúč na Ostrove
Michal na Ostrove
Orechová Potôň
Povoda
Trnávka
Veľký Meder
Zlaté Klasy
Čiližská Radvaň
Kyselica
Macov
Mierovo
Oľdza
Rohovce
Trstená na Ostrove
Vieska
Šamorín
Ňárad
Blatná na Ostrove
Dolný Bar
Holice
Hviezdoslavov
Kráľovičove
Jurová
Kostolné Kračany
Kračany
Kľúčovec
Kútniky
Lehnice
Mad
Malé Dvorníky
Medveďov
Okoč
Nový Život
Ohrady
Padáň
Pataš
Potônske Lúky
Sap
Topoľníky
Trhová Hradská
Veľké Blahovo
Veľké Dvorníky
Veľká Paka
Vojka nad Dunajom Vrakúň
Vydrany
Čenkovce
Štvrtok na Ostrove Čakany
Bellova Ves
Báč
Dunajský Klátov
Horný Bar
Blahová
Dobrohošť
Gabčíkovo
Hubice
11. Zoznam miest, ktoré sú v sledovanom okrese zapojené do integrovaného plánu
rozvoja miest.
Ani jedna z obcí nie je zapojená do integrovaného plánu rozvoja miest.
12. Zoznam obcí, ktoré v sledovanom okrese využívajú finančné nástroje Európskej
komisie a EIB, konkrétne JEREMIE, JASPERS a JESSICA.
Ani jedna z obcí nevyužíva finančné nástroje JEREMIE, JASPERS a JESSICA.
13. Zoznam obcí, ktoré sú v sledovanom okrese zapojené do verejno-súkromných
partnerstiev.
V okrese pôsobí od augusta 2009 Miestna akčná skupina Vodný raj – Aquaparadiso –
Víziparadicsom. Zoznam obcí v pôsobnosti tohto verejno–súkromného partnerstva (MAS):
Baka, Dunajský Klátov, Horné Mýto, Jurová, Kostolné Kračany, Kráľovičove Kračany,
Kútniky, Mad, Malé Dvorníky, Ohrady, Povoda, Topoľníky, Trhová Hradská, Veľké
Dvorníky, Vrakúň.
V okrese Dunajská Streda pôsobí od decembra roka 2009 ďalšia MAS - Občianske združenie
Agroprameň, zaregistrované dňa 14.12.2009 na Ministerstve vnútra SR. Verejný sektor tohto
verejno-súkromného partnerstva je zastúpený obcami: Blahová, Blatná na Ostrove, Holice,
28
Horná Potôň, Lehnice, Macov, Mierovo, Michal na Ostrove, Oľdza, Potônske Lúky,
Rohovce, Trnávka, Veľká Paka a Vojka nad Dunajom.
14. Zoznam obcí, ktoré sú v sledovanom okrese zapojené do programov cezhraničnej,
medziregionálnej a nadnárodnej spolupráce.
Obce a mestá v okrese Dunajská Streda majú vybudované partnerské vzťahy s obcami a
mestami najčastejšie z Maďarska, ale niektoré obce spolupracujú aj s obcami nachádzajúcimi
sa v Rumunsku, Srbsku, Česku, Chorvátsku alebo v Rakúsku. Najaktívnejšia je v súčasnosti
spolupráca miest, obcí a mikroregiónov s partnermi z MR, a to na báze projektov
realizovaných v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika – Slovenská
republika 2007 – 2013. Vieme tu spomenúť projekt „Cyklotrasy bez hraníc – 1. etapa
výstavby“, do ktorého sú zapojené 4 mikroregióny na území okresu Dunajská Streda
(mikroregióny Warkun, Klátovské rameno, Dunajská Magistrála a mikroregión Medzičilizie)
a obec Vámosszabadi z MR. Leadpartnerom projektu je MR Klátovské rameno.
Mesto Veľký Meder je s mestami Győr a Kapuvár taktiež zapojené do projektov
cezhraničnej spolupráce. Cezhraničný projekt sa realizuje aj na území obce Štvrtok na
Ostrove (občianske združenie „MÉREY“) v spolupráci s maďarskou obcou Gyömrő.
Okrem spoločne realizovaných projektov financovaných z nenávratných finančných
zdrojov upevňujú obce a mestá okresu cezhraničnú spoluprácu aj cez nespočetné množstvo
kultúrnych či športových podujatí konaných doma alebo v zahraničí.
15. Zoznam obcí v sledovanom okrese, na území ktorých sú podnikateľské činnosti
zamerané na podporu inovatívnych procesov, transfer nových a environmentálnych
technológií a poznatkovo náročných výrob s definovaním formy subjektu (napr.
inkubátory, klastre, inovačné centrá, kompetenčné centrá aplikovaného výskumu
a vývoja, technologické platformy, vedecko-technologické parky atď.).
V okrese Dunajská Streda sa takéto zariadenia nenachádzajú.
16. Zoznam obcí v sledovanom okrese, ktoré nie sú napojené na verejný vodovod a
verejnú kanalizáciu.
Obce bez verejného vodovodu: Bellova Ves, Blahová, Blatná na Ostrove, Horná Potôň,
Hubice, Hviezdoslavov, Kráľovičove Kračany, Kvetoslavov, Lúč na Ostrove, Macov,
Mierovo, Orechová Potôň, Oľdza, Potônske Lúky, Vieska, Čakany
29
Obce bez verejnej kanalizácie: Baka, Baloň, Bellova Ves, Blahová, Blatná na Ostrove, Báč,
Dunajský Klátov, Horná Potôň, Horné Mýto, Horný Bar, Hviezdoslavov, Jahodná, Janíky,
Jurová, Kostolné Kračany, Kráľovičove Kračany, Kvetoslavov, Kľúčovec, Kútniky, Lehnice,
Lúč na Ostrove, Macov, Mad, Malé Dvorníky – časť obce, Medveďov, Michal na Ostrove,
Mierovo, Nový Život, Ohrady, Okoč, Oľdza, Pataš, Potônske Lúky, Rohovce, Sap, Topoľníky,
Trhová Hradská, Trnávka, Trstená na Ostrove, Veľké Blahovo, Vieska, Vydrany, Čakany,
Čiližská Radvaň, Ňárad
17. Zoznam obcí v sledovanom okrese, ktoré vyvíjajú spoluprácu s ďalšími obcami na
území okresu (napr. formou mikroregionálnych združení, regionálnych združení atď.).
V riešenom území sa nachádza viac mikroregionálnych združení, medzi ktorými sú aj
monoúčelové, ako aj viacúčelové združenia. Medzi najaktívnejšie združenia obcí patria
Mikroregión Klátovské rameno (sídlom združenia je obec Malé Dvorníky), Mikroregión
Dunajská Magistrála (sídlo združenia je v obci Lehnice), Mikroregión Horný Žitný ostrov
(sídlo združenia je v obci Čenkovce), Mikroregión Medzičilizie (sídlo združenia je v obci
Čiližská Radvaň), Mikroregión Warkun (sídlo združenia je v obci Vrakúň) a Združenie obcí
Horného Žitného ostrova v odpadovom hospodárstve (sídlo združenia je v meste Šamorín).
Mikroregión Klátovské rameno
Rok založenia združenia: 2004
Právna forma: Záujmové združenie právnických osôb založené podľa z. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení
Zakladatelia združenia:
obce Dunajský Klátov, Horné Mýto, Jahodná, Malé Dvorníky, Veľké Dvorníky, Ohrady,
Topoľníky, Trhová Hradská, Veľké Dvorníky.
Súčasní členovia združenia: obce Dunajský Klátov, Horné Mýto, Jahodná, Malé Dvorníky,
Veľké Dvorníky, Ohrady, Topoľníky, Trhová Hradská, Veľké Dvorníky, Povoda, Kútniky a
Vrakúň.
Združenie obcí Mikroregiónu Klátovské rameno -Tőkési Ág Kistérség bolo vytvorené za
účelom dosiahnutia nasledujúcich cieľov:
-
spolupráca v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja v oblasti cestovného ruchu,
30
-
realizovanie rozvojových projektov na podporu vytvárania podmienok pre investovanie v
regióne z domácich a zahraničných zdrojov,
-
spolupracovať s obyvateľmi a najmä s mládežou k výchove zachovania tradícií, zvyklostí
a všeobecných ľudských hodnôt,
-
získavanie domácich a zahraničných grantov na účely podporujúce splnenie cieľov
združenia,
-
zviditeľnenie regiónu pre potenciálnych návštevníkov a investorov doma aj v zahraničí,
-
zaobstaranie vypracúvania regionálnych rozvojových štúdií,
-
rozvíjanie mikroregionálnej a cezhraničnej spolupráce,
-
spolupráca so subjektami podieľajúcimi sa na zabezpečení regionálneho rozvoja,
-
spolupráca so zahraničnými partnerskými organizáciami a podpornými fondmi,
-
vytváranie regionálnych informačných systémov a databáz,
-
koordinácia aktivít v jednotlivých oblastiach regionálneho rozvoja (v prípade záujmu),
-
využívanie obnoviteľných zdrojov – energie
MR Warkun
Rok založenia združenia: 2004
Právna forma: Záujmové združenie právnických osôb založené v zmysle par. 20f až 20j Obč.
zákonníka.
Dňa 1.10.2004 bola obcami Vrakúň, Baka, Jurová, Kráľovičove Kračany, Kostolné Kračany,
Mad, Kútniky, Povoda, Padáň a spoločnosťou B and B s.r.o. podpísaná zakladateľská zmluva
o založení záujmového združenia právnických osôb s názvom Mikroregión Warkun.
Zámerom zakladateľov združenia bola v prvom rade inštitucionalizácia partnerskej
spolupráce na území členských obcí.
Globálnym cieľom záujmového združenia Mikroregión Warkun bolo a je pracovať na
prekonaní
zaostalosti
mikroregiónu
tvorbou
a realizáciou
programov
hospodársko-
spoločenského a všeobecného rozvoja, spočívajúcich na už jestvujúcich spoločenských,
prírodných a ľudských základoch.
Špecifickými cieľmi záujmového združenia a zároveň predmetom jeho činnosti je hlavne:
-
orientácia na rozvoj regiónu v súlade s regionálnymi operačnými programami,
realizovanie rozvojových projektov na podporu vytvárania podmienok pre
investovanie v regióne z vnútorných a vonkajších zdrojov
-
aktivizovanie regiónu v oblasti získavania domácich a zahraničných grantov
rozvíjaním cezhraničnej a mikroregionálnej spolupráce
31
-
podporovanie vstupu zahraničných investícií a rozvojových aktivít za účelom
zlepšenia kvality života obyvateľov mikroregiónu a zníženia nezamestnanosti
v regióne
-
budovanie vzťahu k verejnosti regiónu organizovaním seminárov, konferencií,
workshopov, výstav a prezentácií regionálnych projektov a iniciatív
-
organizovanie spolupráce so zahraničnými partnerskými organizáciami a podpornými
fondmi
-
zabezpečenie vypracúvania regionálnych rozvojových štúdií
-
vytváranie regionálnych informačných systémov a databáz
-
koordinácia aktivít v oblasti (cestovného ruchu, kultúry, školstva, športu a pod)
miestneho a regionálneho rozvoja .....
MR Medzičilizie
Rok založenia združenia: 2000
Právna forma: Záujmové združenie právnických osôb založené podľa
par. 20f až 20j
Občianskeho zákonníka
Zakladatelia združenia: obce Čiližská Radvaň, Baloň, Sap, Medveďov, Pataš, Kľučovec,
Ňárad
Súčasní členovia združenia: obce Čiližská Radvaň, Baloň, Sap, Medveďov, Pataš, Kľučovec,
Ňárad, Klížská Nemá, Číčov, Trávnik, Veľký Meder, Okoč, Dolný Śtál, Padáň, Boheľov,
Brestovec, Bodza, Sokolce, Holiare
Združenie obcí Medzičilizie bolo vytvorené za účelom dosiahnutia nasledujúcich cieľov:
- výstavba spoločnej čistiarne odpadových vôd a verejnej kanalizácie
- cieľavedová spoločná ochrana záujmov obcí v mikroregióne
-
rozvoj efektívnej samosprávy obcí v mikroregióne
-
iniciovanie a podpora aktivít v spoločenskej, hospodársko - ekonomickej, ekologickej,
sociálnej, športovo - turistickej oblasti a pod.
Rozloha územia združenia: cca 35 000 ha
Počet obyv. združenia: cca 27 tisíc
Mikroregión Dunajská Magistrála
Rok založenia združenia: 2007
Právna forma: Záujmové združenie založené v zmysle ust. § 6 a násl. zákona č. 83/1990 Zb.
o združení občanov.
32
Zakladatelia združenia: obce Blahová, Blatná na Ostrove, Holice, Horná Potôň, Lehnice,
Macov, Mierovo, Michal na Ostrove, Oľdza, Potônske Lúky, Rohovce, Trnávka, Veľká Paka,
Vojka nad Dunajom
Súčasní členovia združenia: obce Blahová, Blatná na Ostrove, Holice, Horná Potôň, Lehnice,
Macov, Mierovo, Michal na Ostrove, Oľdza, Potônske Lúky, Rohovce, Trnávka, Veľká Paka,
Vojka nad Dunajom, Dobrohošť.
Strategické ciele činnosti Združenia MDM:
-
trvalo udržateľný rozvoj územia mikroregiónu vo väzbe na podporu obcí, drobných
podnikateľov, MSP, aktívnych FO, neziskových organizácií a ďalších subjektov
pôsobiacich a sídliacich v území mikroregiónu
-
dosiahnuť
rast
osídľovania
na
vidieku
a rast
ekonomického
poteniálu
obcí
prostrednícstvom rastu zamestnanosti na základe mobilizácie vnútorných zdrojov obcí
-
zabezpečiť obnovu a rozvoj základnej infraštruktúry obcí pre pobyt, prácu a služby pre
obyvateľstvo
na
vidieku.
Osobitne
ide
o technickú,
občiansku
infraštruktúru
a o infraštruktúru CR
-
dosiahnuť zachovanie a obnovu kultúrnych pamiatok a prírodných osobitostí vo väzbe pre
potreby CR
-
uplatniť v mikroregióne systém podpory infraštruktúry CR
-
stabilizovať štruktúru poľnohospodárskej prvovýroby a podporovať rast pridanej hodnoty
výrobkov
-
podporovať využitie obnoviteľných zdrojov energie
-
podporovať aktivity v oblasti ochrany a tvorby ŽP
-
podporovať investície, najmä do MSP
-
vybudovať
MAS,
regionálne
štruktúry
a partnerstvá
na
podporu
sociálneho
a ekonomického rozvoja, ktoré budú slúžiť obyvateľstvu a návštevníkom mikroregiónu.
-
vzdelávacími aktivitami zvyšovať odbornosť predstaviteľov samosprávy, tretieho sektora,
podnikateľov a občanov a úroveň služieb pre obyvateľstvo a návštevníkov mikroregiónu.
-
podpora občanov mikroregiónu k zdravotníckym a sociálnym službám.
Združenie obcí Horného Žitného ostrova v odpadovom hospodárstve bolo založené v roku
1995 s cieľom zaviesť lepšie, hospodárnejšie a environmentálne prijateľnejšie formy
nakladania s komunálnym odpadom na Hornom Žitnom ostrove. Združenie združuje 27
členských obcí z okresu Dunajská Streda a Senec s počtom obyvateľov takmer 45 000.
33
Tab 13: Základné demografické charakteristiky obcí Združenia obcí Horného Žitného ostrova
v odpadovom hospodárstve
Obec
Počet obyvateľov
Šamorín
12 977
Kvetoslavov
947
Báč
544
Blatná na Ostrove
883
OstroveOstrove
Kyselica
149
Rohovce
1 160
Trnávka
449
Veľká Paka
843
Hviezdoslavov
525
Štvrtok na Ostrove
1 760
Hubice
559
Zlaté Klasy
3 567
Lehnice
2 582
Mierovo
442
Oľdza
382
Blahová
371
Čakany
589
Macov
219
Janíky
851
Bellova Ves
199
Nový Život
2 239
Hamuliakovo
1 356
Kalinkovo
1 141
Miloslavov
1 670
Dunajská Lužná
4 222
Rovinka
2 039
Tomášov
2 308
Spolu mikroregión
44 973
Zdroj: Obecné úrady, 2011
34
18. Identifikovanie oblastí v sledovanom okrese, v ktorých je zaznamenaná najvyššia
dochádzka za prácou
V minulosti vo vidieckych obciach okresu Dunajská Streda pracovné príležitosti
poskytovalo hlavne poľnohospodárstvo, takže na vidieku poľnohospodárska výroba bola
prioritnou ekonomickou oblasťou. Avšak v dôsledku hospodárskych zmien v súčasnosti
agrosektor nie je významným zamestnávateľom, nezaznamená ani vysokú dochádzku za
prácou.
V okrese Dunajská Streda jednoznačné dominantné postavenie majú priemysel
a služby. V obciach okresu Dunajská Streda najväčšia dochádzka za prácou mimo obce je
v oblastiach priemyslu a služieb. V rámci priemyslu veľký význam majú elektrotechnický
a automobilový priemysel. Hlavné centrum dochádzky za prácou v rámci okresu je Dunajská
Streda, v nadregionálnych súvislostiach hlavné smery dochádzky za prácou sú Bratislava,
Galanta, Trnava a Győr /Maďarsko/).
Foto 11: Začiatok novej kultúry v cestovaní – moderný vlak RegioJet na trati Bratislava –
Dunajská Streda – Veľký Meder – Komárno – od marca 2012 sa výrazne zvýšil počet
cestujúcich v regionálnej železničnej doprave na tejto trati (v roku 2013 počet cestujúcich by
malo byť okolo 1,5 milióna)
Zdroj: Gábor Lelkes
35
Použitá literatúra, zdroje:
Hodnotenie podnik.prostredia Slovenska. Bratislava: Podnikateľská aliancia Slovenska, 2013.
Korec, Pavol. Regionálny rozvoj Slovenska v rokoch 1989 – 2004. Bratislava : Geo-grafika, 2005.
Štatistická ročenka regiónov SR. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2010, 2011, 2012, 2013
Štatistický úrad SR
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trnavského samosprávneho kraja 2009-2015, Trnava
Územný plán veľkého územného celku Trnavského kraja, Trnava
Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika-Slovenská republika 2007-2013
Operačný program Životné prostredie na roky 2007-2013, Bratislava
Operačný program Doprava na roky 2007-2013, Bratislava
Operačný program Informatizácia spoločnosti na roky 2007-2013, Bratislava
Operačný program Výskum a vývoj na roky 2007-2013, Bratislava
Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast na roky 2007-2013, Bratislava
Operačný program Zdravotníctvo na roky 2007-2013, Bratislava
Operačný program Vzdelávanie na roky 2007-2013, Bratislava
Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia na roky 2007-2013, Bratislava
Ministerstvo hospodárstva SR: Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike, 2005
Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, schválená uznesením vlády SR č. 140/2005
a Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 – Akčné plány, schválené uznesením
vlády SR č. 557/2005
Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR, schválená uznesením vlády SR č. 978/2001 a
Akčný plán trvalo udržateľného rozvoja v SR na roky 2005 – 2010, schválený uznesením vlády SR č.
574/2005
Regionálna inovačná stratégia Trnavského samosprávneho kraja, 2008
Národný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013, 2007
www.statistics.sk
www.build.gov.sk
www.sazp.sk
www.trend.sk
www.enviro.gov.sk
www.upsvar.sk
www.justice.gov.sk
www.economy.gov.sk
www.dunstreda.sk
http://www.telecom.gov.sk/index/index.php
http://dunajskastrategia.gov.sk/
36
Download

Informačná databáza 2013 za okres Dunajská Streda