Obianske združenie
10/2011
MOJA
STUPAVA
www.mojastupava.sk
Moja Stupava
Cementárenská 8
900 31 Stupava
tel.: 0917/892 508
e-mail:
[email protected]
nezávislý mesaník obanov Stupavy
NEPREDAJNÉ
ALŠÍCH 500 TISÍC EUR NA KRKU MESTA ?
Na poslednom zasadnutí Mestského zastupitestva da
22.9.2011 padla z radov poslancov na projektového manažera
Dostavby kanalizánej siete a intenzifikácie OV mesta Stupava pána Illia otázka, i okrem dohodnutých cca 15 000
euro naviac z mestskej kasy sú na stavbe aj iné naviac práce,
ktoré by mohli ovplyvni celkovú finannú spoluúas mesta na realizácii diela. Odpoveou bolo, že mu nie sú známe
žiadne takéto skutonosti a mesto by to už ni viac nemalo
stá. Presné vyjadrenie je na zvukovom zázname na stránke
www.mojastupava.sk.
Aké však bolo moje prekvapenie ke som 6.októbra brázdil
internetovú stránku Úradu pre verejné obstarávanie a v asti
kontrola som narazil na zaujímavé rozhodnutie tohto orgánu
voi mestu Stupava. Mesto Stupava vykonalo Rokovacie konanie bez zverejnenia poda § 58 písm. i) zákona o verejnom
obstarávaní na predmet zákazky „Dodatoné stavebné práce
na stavbe Dostavba kanalizanej siete a intenzifikácia OV
mesta Stupava“. Predmetom tejto zákazky boli práce súvisiace
s realizáciou samotného diela a výška týchto dodatoných prác
predstavuje 4,9 % z celkovej ceny diela. Pri celkovej cene diela,
ktorá je uvedená v Zmluve o dielo ide o sumu cca 560 tisíc euro
KANALIZAČNÉ
SYSTÉMY
REVÍZNE ŠACHTY
KOMPLETNÝ SORTIMENT
KANALIZAČNÝCH RÚR Z PVC
A BETÓNU, KANALIZAČNÉ
POKLOPY A ODVODŇOVACIE ŽĽABY
Novinka
VODOMERNÉ ŠACHTY
A BETÓNOVÉ SKRUŽE
s DPH. Pre ma je zarážajúce, že už 4.7.2011 bolo na Úrad
pre verejné obstarávanie doruené oznámenie mesta Stupava
o zaatí rokovacieho konania bez zverejnenia evidovanom
pod.. 97 – 2011 IBP. Úrad pre verejné obstarávanie po vykonanej kontrole vydal toto rozhodnutie :
Úrad poda § 139 ods.2 písm.a) v spojení s § 146 ods. 4
zákona o verejnom obstarávaní nariauje kontrolovanému
zruši použitý postup zadávania zákazky – rokovacie konanie bez zverejnenia poda § 58 písm. i) zákona o verejnom
obstarávaní na predmet zákazky „Dodatoné stavebné
práce na stavbe Dostavba kanalizanej siete a intenzifikácia
OV mesta Stupava„ v lehote 30 dní odo da doruenia
rozhodnutia.
Kedže v rozpotových položkách celého diela je aj položka
finanná rezerva vo výške 5,00%, bola snaha zahrnú tieto naviac práce do tejto položky ako preukázatene nepredvídatené
okolnosti, z ktorých vyvstala potreba doplujúcich prác.
Citujem len niektoré stanoviská UVO, ktorými odôvoduje
svoje rozhodnutie:
pokraovanie na strane 2
V tomto ísle nájdete:
stavebný materiál
kanalizačný materiál
hutnícky materiál
armovňa
STAVEBNÝ
MATERIÁL
• Dni dovezenej
kapusty
• Podujatia v Stupave
v októbri a novembri
Poligono
HUTNÍCKY
MATERIÁL
VÝPREDAJ JOKLOV
ZA SUPER CENY
Stupava, Malacká cesta 39; tel.: 0917 754 966; Lakšárska Nová Ves 465; tel.: 0917 622 472
ZÁMKOVÉ – 30 %
DLAŽBY
Graniko
Akcia platí do 15. 10. 2011
www.krajn.sk
•
[email protected]
• Rokovanie mestského
zastupitestva
da 22. 09. 2011
• Stupavské sudoku 4.
Železnica sa vráti.Raz..
a iné...
Moja Stupava
strana 1
ALŠÍCH 500 TISÍC EUR NA
KRKU MESTA ?
pokraovanie zo strany 1
1. Poda názoru úradu, potreba dodatoných stavebných prác
nevyplynula z existencie nepredvídatenej okolnosti, ale
z nedostatonej a nedôslednej prípravy, resp. podcenenia
prípravy podkladov (projektová dokumentácia, geologický
prieskum) potrebných na realizáciu pôvodného projektu. Kontrolovaný mal už v prípravnej fáze dostatone zisti skutkový
stav a vychádza z aktuálnych podkladov.
2. Úrad má na základe vyššie uvedených skutoností (okrem
toho o je uvedené v bode 1 je toho viac) za to, že kontrolovaný z predloženej dokumentácie nepreukázal existenciu nepredvídatenej okolnosti, a tým oprávnenos použitia
postupu Rkbz poda §58 písm.i ) zákona o verejnom obstarávaní, priom neuniesol dôkazné bremeno.
AKO NIEKTORÍ STUPAVSKÍ
PODNIKATELIA DODRŽUJÚ
ZÁKONY
Na základe podnetu p. Františka Šnajnára a Antónie Turanskej – petiného výboru, podaného na Krajský Stavebný úrad
v Bratislave, ktorým menovaní žiadali preskúmanie rozhodnutia Mesta Stupava - Stavebného úradu (SU) . SÚ-9298/10-11/
Pa zo da 2.3.2011 - ktorým bolo vydané ÚR a stavebné povolenie na stavbu “prevádzkový areál betonárky Karovi”, vydal
Krajský úrad v Bratislave da 15.8.2011 oznámenie o zaatí
konania, v ktorom o. i. konštatuje, že rozhodnutie SU mesta
Stupava nie je možné ponecha v platnosti (cituje pochybenia stavebného úradu) a preto poda zákona zaína kona
v preskúmaní vydaného rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že
ak bolo stavebníkovi doruené takéto rozhodnutie (a to bolo),
tak sa domnievame, že stavebník nebude v stavebných právach
pokraova.
3. Úrad má na základe vyššie uvedeného za to, že z predloženej
dokumentácie nie je možné hodnoverne a jednoznane
identifikova o aké dodatoné stavebné práce sa v danom
prípade jedná.
4. Úrad má za to, že zákon o verejnom obstarávaní neumožuje
realizova proces verejného obstarávania následne na už
uskutonené stavebné práce . Kontrolovaný nemôže spätne
obstara stavebné práce (doplujúce práce), ktoré už boli zrealizované, resp. uskutonené.
Aby som alej neplytval asom itatela je zrejmé, že ak na
dielo, ktoré realizuje verejný obstarávate a je dokonca financované zo štrukturálnych fondov nebolo riadne verejné obstarávanie v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, nie
je možné náklady vynaložené na jeho realizáciu financova
z takýchto prostriedkov. Zverejnené Rozhodnutie úradu pre
verejné obstarávanie má dátum 14.09.2011 a íslo: 1094 –
7000/2011-OK/4.
Tak sa teda pýtam kompetentných, t.j. vedenia mesta, poslancov
a projektového manažéra, i sumu za tieto dodatoné stavebné
práce cca 560 tisíc Eur s DPH zaplatí mesto zo svojho, alebo je
ešte cesta, aby to boli preukázatené výdavky v rámci projektu.
Ján Valachovi
Opak je však pravdou. Stavebník pokrauje v stavbe
“prevádzky betonárky” v Máste a príslušný SU v Stupave
nevykonal žiadne kroky, aby takémuto konaniu zabránil, minimálne vydal rozhodnutie o doasnom zastavení stavebných
prác. Ako dôkaz, prikladáme záber, ako si stavebník ctí zákony
SR a surovo pokrauje v stavbe, kde vlastníci dotknutých susediacich nehnuteností neboli vôbec prizvaní na jednotlivé
konania stavebného úradu, napriek preukázatenej skutonosti,
že sú úastníkmi konania v predmetnej veci. O tom, že nie sú
priamymi úastníkmi konania, nebolo v konaní preukázané.
Da 15.9.2011 podal petiný výbor, zastúpený p. Františkom
Šnajnárom na MsÚ Stupava krátky podnet v mene petiného
výboru. Následne da 19.9.2011 bola podaná žiados o vykonanie ŠSD (štátny stavebný dohad). Mesto do 5.10.2011
nereagovalo, v tento de obdržal. p. Šnajnár pozvánku na
konanie na MsÚ Stupava, vo veci vykonania ŠSD. Namiesto
toho, aby zodpovední pracovníci mesta po obdržaní žiadosti
okamžite vykonali ŠSD, v zmysle stavebného zákona, spísali
zápisnicu a vo veci urýchlene konali, ubehli skoro 3 týždne
od podania žiadosti a na stavbe betonárky sa rýchlym tempom
pokrauje alej.Je jasné, že samotní sažovatelia zaali kona
neskoro (4 mesiace po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia - SP), to však neospravedluje zodpovedných úradníkov,
aby do vyriešenia sažnosti a petície nepozastavili takú stavbu, ktorá poda môjho názoru mala by o. i. minimálne poda
prílohy . 8 zákona EIA odst..6 - priemysel stavebných látok,
bod 2 - výroba stavebných hmôt, kde je prahová hodnota od 50
000t rone, posudzovaná v asti “B”, o znamená zisovacie
konanie. Takéto zisovanie je vemi ahké obís, ak projektant
znalý predpisov naprojektuje kapacitu o 50t rone menšiu!!!!
Tak takto, Vážení susedia, sa uplatuje právo v Stupave.
DT
strana 2
mesto
DNI DOVEZENEJ KAPUSTY
Kyslá kapusta (spolu s bryndzou, medom, cesnakom a jablkami) by sa pokojne mohla predáva aj
v lekárach. Okrem svojej nutrinej hodnoty má totiž aj lieebné úinky, ktoré vysoko prevyšujú jej
hodnotu ako potravinu.
Okrem vitamínu C – a to v dvojnásobnom množstve na váhu ako v citrónoch – obsahuje kvasená kapusta
takisto vitamíny skupiny B, provitamín A, vitamíny E a K, železo, flór, draslík, horík, zinok a fosfor.
Šava z tejto pochúky sa už od pradávna používa na vyistenie riev a podporu ich správnej innosti,
pozitívne tiež vplýva aj na revnú mikroflóru. astou konzumáciou nespracovanej surovej kapusty
znížime riziko výskytu rakoviny prsníka, púc, hrubého reva, aj koneníka. Nedávne výskumy však
dokázali, že kapusta kvasená má takýchto prirodzených protirakovinových štítov omnoho viac. Veké
množstvo cholínu v kvasenej kapuste zas priaznivo vplýva na látobrábaná pôda a nie plné regále supermarketov. Tzv. liberalkovú výmenu tukov a znižuje tiež
izovaný trh ažko postihol malých farmárov. Tonu kapusty prvej
hladinu krvného tuku. “Zelé“ je aj
triedy odkupuje za 100-140 €, lenže malý farmár len do osiva
úinným stimulantom imunity, jeho
a hnojiva vloží niekoko sto eur. Ke zarátame dennú prácu
pravidelná konzumácia zvyšuje
od marca do októbra na poli, ekonomické je dopestova aspo
obranyschopnos
nášho
tela
80 ton kapusty (16 nákladiakov) a to je nad reálne sily väšiny
a pomáha udržiava správnu funkmástskych gazdov. Navyše zostali už len tí „skoršie narodení“,
ciu orgánov.
mladí nemajú motiváciu ani perspektívu sa roníeniu vážne
venova.
Zdá sa teda, že „De zelá“ je výrazom
uznania tejto starodávnej
Druhou príinou je poasie, i vlastne mikroklíma, ktorá sa
európskej, slovenskej a zrejme vôbec najzdravšej potravine.
v posledných rokoch v Stupave znane zmenila. Poasie sa
Tento rok nám v Stupave vyšlo pekné poasie, bolo vea
správa vaka globálnym vplyvom extrémne – suchá striedajú
slávy a hlavy politikov sa krásne vynímali popri tých kapustvemi vlhké periódy. Zmenili sa aj odtokové pomery v mástných. Bolo množstvo sprievodných podujatí, stánkov, hudby
skom chotári. Masívna výstavba rodinných domov v bývalých
a ohostrojov. Vaka organizátorom podstatne ubudli predavai
vinohradoch dramaticky zmenila retennú schopnos krajiny –
ínskeho tovaru a návštevníci sa mohli poteši majstrovstvom
prija a odvies vodu. Po daždi voda „zahuí“ po krytinách stslovenských udových výrobcov. Všetci boli spokojní – všetci,
riech a betóne vozoviek dolu do údolia prakticky bez prekážky.
zrejme okrem stupavských pestovateov kapusty.
Niva mástskeho potoka je následkom toho podmáaná, potok
zanesený nánosmi – a na poliach kapusta hnije a nahrádza ju
Ak sa dnes prejdeme po kedysi úrodných a vzorne obrobených
trstina. Hlávky, ktoré prežili túto nepriaze, postihol na jese
mástskych poliach, známych svojím vržavým „zelím“ s jemešte alší úder – extrémne teplé dni v období, ke bolo treba
nou chrenovou príchuou, zistíme, že sa deje osi nedobré.
normálne o 10-15˚ menej. To umožnilo masívny útok plesní a
Za veselou a pestrou fasádou „Da zelá“ nás aká šedá realita
hubových ochorení na dozrievajúcu úrodu. Straty boli vemi
– polia pustnú, zarastá ich tstie a kapustu do Stupavy vozia
citené.
kamióny zo Žitného ostrova a Poska. Vozia „zelé“ do Stupavy? Drevo do lesa? Áno, musia, pretože výmera kapustových
polí rapídne klesla, odhadom, na 10% pôvodnej rozlohy, možno
ešte menej. A to je citený úpadok.
Pátrali sme po príinách
V rozhovoroch so známymi mástskymi gazdami sa nám
postupne vynárali hlavní aktéri tejto „kapustovej krízy“.
Prvou a hlavnou príinou je postoj štátu (a samosprávy)
k pestovateom. Kedysi celú úrodu, nielen kapusty, ale aj ostatnej zeleniny a ovocia, vykúpila konzerváre, národný podnik
v Stupave. Jej výrobky boli známe svojou kvalitou a ich odbyt živil stupavských farmárov dlhé desaroia. Konzerváre
spustla prvá a po nej ovocné sady, polia, aj obory a rybníky. Štát
už neorganizuje ani nereguluje výkup, ponechal to na reazce.
Zodpovední politici akoby zabudli, že potraviny nám dáva
Stupavské „zelé“ si zaslúži trochu našej pomoci
V Stupave by sme si mali uchova nielen Slávnosti kapusty, ale
hlavne polia a ich gazdov, ktorí budú skvelú kapustu pestova aj
pre alšie generácie. Táto tradícia potrebuje podporu vo forme
nielen peazí, ale aj osvety, organizanej pomoci a opatrení na
udržanie dobrého stavu ponohospodárskej pôdy.
Vo svete a Európe je vea príkladov ako sa dá zastavi úpadok
tradinej farmárskej výroby, ako sa dá podpori štátnymi a miestnymi iniciatívami a profitova z jej renesancie. To je úloha
pre našich volených zástupcov – je tu problém a aká na ich
riešenie. Inak skonia v povedomí udí ako mnohí v galérii
mástskeho gazdu Mádera – medzi kapustovými hlavami.
Dalibor Bošák
kultúra strana 3
PODUJATIA V STUPAVE
V OKTÓBRI A NOVEMBRI
1) od 10.10.2011 :: zumba
pondelok, štvrtok o 19:30, utorok o 20:00 v MKIC s Evou
2) 12.10. 2011 o 9.00 :: MC Fifidlo - ReadAndLearn
polhodinka Anglitiny pre detiky (vstupné 1€)
3) 19.10. 2011 o 16.00 :: MC Fifidlo - Masáž dojiat
kurz masáže dojiat pre mamiky i tehotné (je potrebné sa prihlási na tel.. 0907 556 252, alebo mailom
mcfifi[email protected])
4) 23.10. 2011 o 19.00 :: Divadelné predstavenie - Porada
krásy šere
v Komornom divadle (vstupné 10 €). Hrajú Oga Belešová
(GuNaGu) a Lucia Kollarová (publicistka a moderátorka)
5) 25.10. 2011 o 10.00 :: beseda „o možno neviete
o okovaní“ beseda s p. Fillom v MC Fifidlo o slobode
v okovaní (vstupné 1€)
6) 26.10. 2011 :: MC Fifidlo - „Fifidielka na fitloptách“
zaiatok 6-týždového kurzu cviení detí s mamami na fitloptách s Ivanou
9.30 – 10.15
deti od 12 do 18 mesiacov (chodiace)
10.30 – 11.15
deti od 18 do 36 mesiacov
11.30 – 12.15
deti od 8 do 12 mesiacov (lezúni)
Na kurz je potrebné prihlási sa na tel.. 0907 556 252, alebo
mailom mcfifi[email protected] ; Cena kurzu: 22€
7) 10.11.2011 :: Mária Podhradská a Richard anaky
DEOM o 17.00 koncert v MKIC, predpredaj lístkov v MC
Fifidlo
8) 12.11.2011 :: Svätomartinský jarmok
Predám Hyundai i20 SPRING EDITION 1,2 DOHC,
rv 2011, 3500 km, 5 rokov záruka, ABS, EBD, klíma,
6 airbagov, super výbava, ZN: Rodinné dôvody,
tel.: 0907 221 102
Predám Mitsubishi Lancer 1,6 kombi, rv 2006, 88 tis. km,
ABS, EBD, Imobilizer, klima, 6 airbagov, CD-MP3, atd.
super stav, cena 7400 EUR, tel.:0917 601 496
Darujem zimné pneumatiky goodyear ultragrip 5 na
diskoch, dezén cca 7mm, 165/70 R13, 4x100 mm
tel.:0917 601 496
Vydáva: OZ Moja Stupava, Cementárenská 8, 900 31 Stupava, tel.:0917 892 508, e-mail: [email protected]
sk, web: www.mojastupava.sk, registrané íslo: EV 4258/11, redakná rada: Ing.ubomír Bugala, Ing. Adrian
Lakoštík, Ing. Milan Frolo, Ing. Stanislav Voda, grafická úprava: Marianna Volná
strana 4
kultúra
NÁZOR OBANA
V posledných vydaniach Podpajštúnskych zvestí sú zverejované informácie, ktoré sú úelové, irelevantné a zavádzajúce. Napríklad úelová informácia o Stupavskom teple. Samotné teplo nie je horúcim problémom len v Stupave. Problémom je celková
politika, kde za sa úelom zisku okrádajú, i zneužívajú udia za spolupráce štátnych a regionálnych politikov a úradníkov a to nie
len v otázke energií. Doteraz sa obanom Stupavy podsúvali údaje, že rekonštrukcia mestskej kotolne bola zrealizovaná v iastke
1 161 787,10 Eura (35 000 000 mil. Sk). V skutonosti bol vykonaný zápoet tejto investície da 25.3.2009 v celkovom investinom
náklade 1 593 308,10 Eur (48 000 000,- Sk) !!!
Centrálny zdroj tepla (alej len CZT) nebol hradený z finanných
prostriedkov štátu v rámci komplexnej výstavby bytov, ale
v našom prípade išlo o bezplatný prevod majetku bývalej Cementárne a následne o spoloenskú investinú objednávku MÚ
v Stupave. Tam sa rozhodlo, úelovo a zámerne, že kolektív
odborníkov a samotná kotola v Cementárni nespa budúce
požiadavky na teplo a preto rozhodol, že „lepšie“ bude postavi
nieo nové. Nekompetentne, draho a ako sa ukázalo, ani lokalita neumožuje alší technický rozvoj tohto zariadenia.
Prvýkrát je zverejnená celková hodnota investície CZT v Stupave a cez tento údaj sa môžeme dosta k hospodárnosti, ktorá
je v lánkoch SZ uvádzaná zámerne úelovo. Tvrdenie, ím je
investícia drahšia, ím menej je bytových domov na odber tepla
napojených, tým je prevádzka hospodárnejšia, teplo teplejšie
a voda mokrejšia, asi týmto spôsobom sa argumentuje v posledných íslach „Podpajštunskych zvestí“, avšak bez podpisu
autora . Opakované odvolávanie sa na úspešnos nájomcu je
absurdné. Doteraz vlastník a ani správca kotolne nezdôvodnil,
ako je možné, že centrálne vykurovanie je asi o 25 až 30 %
drahšie ako domová i bytová kotola, o za bežných a ekonomických podmienok nie je myslitené. Tvorca a krstný
otec „Zmluvy o prenájme CZT“ si nevšimol, že spolonos
a ekonomika je budovaná a funkná len za predpokladu tvorby
zisku. Ušlý zisk z prevádzky kotolne nie je možné nahradi
a za toto by sa mal hanbi, kade chodí a nie sa vychvaova, akú
skvelú prácu odviedol! Terajší správca prevzal CZT Stupava do
prenájmu, kde minimálny roný oprávnený zisk je odhadovaný
do 50 tis. Eur (1 500 000,-Sk) rone, bez participácie vlastníka vloženého výrobného prostriedku! A nakoko opakovanie
je matka MÚDROSTI, ešte raz. Nájomca kotolne podniká
s majetkom, ktorý mu nepatrí a mesto Stupava z toho nemá
absolútne ni!!! Aká škoda, že ke sme chceli prevádzkova
kotolu my (predsedovia spoloenstiev, ktoré teplo z CZT odoberajú) a verejne sme deklarovali, že sa vzdáme zisku v prospech udí, tak nás úradnícka komisia oznaila za amatérov, ktorí
tomu nerozumejú. Už len za toto by sa mal istý poslanec MsZ
ihne vzda poslaneckého mandátu a všetkých peazí, ktoré
dostal ako poslanec za celé predchádzajúce obdobie! A nie sa
ešte vychvaova, akú skvelú prácu odviedol.
Ve ešte aj investor, ktorý chcel postavi spaovu, ponúkal
mestu spoluúas na zisku aj bez toho, aby mesto reálne investovalo o i len 1 cent. Mimochodom, preto to bolo také
lákavé pre našich drahých ($) zástupcov.
K uvedenému konkrétny údaj z uvedenej informácie
v „Podpajštunskych zvestiach“. Výroba tepla v r. 2000 bola
33 000GJ, v r. 2010 bola 28 000GJ a v 2011 25 000GJ. Autor lánku lišiacky, to je iný výraz pre zavádzajúco, vysvetuje
že toto zníženie nijako nie je výrazné a neohrozuje ekonomiku
a hlavne efektivitu prevádzky kotolne. ísla, ktoré uvádzajú sú
správne, tam sa nezmýlili, len v záveroch sú trochu mimo. CZT
bola projektovaná na viac ako 40 000GJ!!! Takže od samého
zaiatku išli na slabých 80% výkonu, ale však to je tá rezerva,
ktorá sa spomína. Ibaže teraz nevyrábajú 25 000GJ, to je len
objednané množstvo (pozn. na základe zákona, ktorý si veký
kotolníci presadili, nútia bytové domy objednáva viac ako
reálne potrebujú). To znamená, že v súasnosti reálne dodávajú
do domov tak polovicu ( 50%) toho, o je reálne schopná CZTka vyrobi a to hovoríme o priemere! Takže v lete idú možno
na 25% celkového výkonu CZT a to už naozaj len hodne veký
„suterén“ môže tvrdi, že kúri efektívne, ke ani s jedným kotlom nekúri v ideálnych „zelených otákach“! To bol mimochodom asi dôvod, preo sa muselo ihne investova do opatrení,
ktoré aspo trochu vylepšili zúfalú úrove efektivity kúrenia,
nakoko konil „techniák“ pre CZT (atest hospodárnosti
zariadenia). A lovek, ktorý nájde odvahu a ešte sa chváli, aký
skvelý projekt pre Stupavu po sebe nechal, by sa mal nad sebou
trochu zamyslie, lebo jeho ego je väšie ako domy okolo.
V Stupave sa nachádzajú alšie kotolne, ako napr. zariadenie na
Jilemnického ul. (bol som pri jej výstavbe), ktorá sa vybudovala
za zlomok investície CZT. Vyrába a dodáva teplo i teplú vodu
v projektovanej kapacite. Pri rozšírení sídliska sa pridal kotol
a kotola s bezobslužným systémom alej plní hospodárne
svoju úlohu a to bez „odbornej innosti Správcovskej sekty pri
MÚ v Stupave“. Produktivita a efektívnos prevádzky zariadenia je maximálna. Predmetná kotola vie doda teplo do bytov
aj lacnejšie, ako niektoré domové kotolne!
Nie som informovaný o tom, ako sa v lánku uvádza, že
v Stupave bola založená Správcovská spolonos tepelného hospodárenia pri MÚ v Stupave. Každá správcovská
spolonos má totiž štatút a lenov.
Ide totiž o to, že základom dosiahnutí vyššej efektívnosti
(nielen v dodávkach tepla), je odstránenie úzkych vzahov
medzi zariadeniami mesta a mestskými politikmi. V Stupave je konané presne opane.
Poslanci mesta odsúhlasili zmluvu o prenájme bez predbežnej
oponentúry v komisiách, t.j. bez úasti a úinnosti verejnosti, ktorej sa to týka. Nerešpektovalo sa Ústavné právo, právo
obana na správe mestského majetku sú pre niekoho len zdrapom papiera.
A keže niekto zabudol na podiel na zisku, aby sa naplnil mestský rozpoet, v zmysle Zmluvy o prenájme kotolne na r. 2009
poslanci jednohlasne vsunuli do ceny tepla výšky odpisov za
prenájom v iastke 15 470,22- Eur, / 466 O56,00-Sk / odpis sa
v r. 2010 o nieo znížil. Vi zápisnica z mimoriadneho zasadnutia MZ zo da 30.10.2008, kde sa v bode ad 3/ konštatuje
, že komisia uruje odpis v predmetnej iastke a v bode ad 4/
sa uvádza, že poslanci výšku odpisov schválili. Jednoznane
tu ide o odpisy stanovené na úhradu plynového vedenia z ul.
Železninej do kotolne, ktorá bola bezplatným prevodom
odovzdanú do užívania SPP. Problém je však v tom, že na to
isté plynové vedenie sa napájajú bezplatne investori výstavby
bytových domov bez povinnosti uhradi podiel nákladov na vybudovanie vedenia. Preo potom musia plati odberatelia tepla?
Zo zmluvy vyplýva, že nájomca môže upravova ceny tepla,
investova bez akejkovek dohody s vlastníkom bez výberového konania a bez predmetnej informácie obanovi. To nie
pokraovanie na strane 6
oban strana 5
OTVORENÝ LIST
Primátorovi mesta Stupavy p. Mgr. Pavlovi
Slezákovi
Vážený pán primátor,
Vážený pán predseda,
Predsedovi ZO SZZ
6-19 Stupava
p. Ladislavovi Rácovi
Uplynulý víkend v prvú októbrovú nedeu sa konali v našom
meste Slávnosti kapusty – De Zelá. Tak ako po iné roky
súasou Slávností bola Výstava ovocia a zeleniny – Úroda
2011, ktorú tradine pripravujú záhradkári Stupavy a Mástu organizovaní v ZO SZZ. Záhradkárska rodina – nielen lenovia,
ale i nelenovia, sponzori, ktorí nám dodávajú kvasenú kapustu (1500 kg), všetci priatelia nášho mesta svojimi vzorkami
a výpestkami podstatnou mierou prispeli k priebehu Slávností.
Všetkým patrí úprimná vaka – veké akujeme.
Jubilejný 15. roník Slávností sa mal sta pre Stupavu významný tým, že v Stupave sa mal kona 1.roník Súaže o najkrajšie
jablko, najkrajšiu hrušku Záhoria. Táto myšlienka sa zrodila
v lete roku 2010 a našla podporu vo vedení OV SZZ Bratislava-vidiek a vedení RV SZZ na Slovensku na ele s prof.
Hriovským a Dr. Korekom. Podporu našla u predstavenstva a Okresnej konferencii Bratislava-vidiek. Konanie súaže
Záhorie prijali funkcionári OV na Záhorí, na IX. Zjazde SZZ
v Nitre v novembri 2010. Vyhlásenie súaže o najkrajšie jablko
– najkrajšiu hrušku Záhoria umocnila i skutonos, že náš len
Stanislav Nemec získal 1. miesto v súaži o najkrajšiu hrušku
na Slovensku na celoslovenskej výstave v Treníne v októbri
2010. Konanie súaže Záhorie v Stupave ešte viac by dostalo
záhradkárov do povedomia záhradkárskej rodiny na Slovensku.
Konanie súaže Záhoria bolo jednohlasne prijaté Uznesením
pokraovanie zo strany 5
sú bezvýznamné argumenty. Nájomca údajne investoval v minulom roku do CZT 10 000,-eur. Pýtam sa preo, ke kotola
je v útlme a uvažuje sa s výstavbou prevádzky na drevotriesku,
prípadne mestskej spaovne, ktorá dupuje výrobu tepla. Uvedená iastka sa mohla rozdeli jednotlivým odberateom tepla,
ktorí by doložili a investovali do slnených kolektorov.
Pri prenájme zástupcovia Stupavy a výrobca tepla verejne a opakovane súbili , že po dobu 5 rokov sa v Stupave
výrobná cena tepla zvyšova nebude! Verejné vyhlásenie sa
nedodržalo, preo by sme mali veri alším podsúvaným
informáciám tohto typu?
Na záver ešte trochu odboím. V tomto ase sme boli informovaní, že sa ukonila dodávka vody zo zdroja cementár do
verejnej vodovodnej siete z dôvodu zneistenia spodných vôd!
Ide znova o negatívny dopad v príjmovej finannej oblasti
mestskej pokladne. Príklady, ktoré sú uvedené naznaujú, že
ide o cielenú nekompetentnos. Zastupitestvo nepracuje systémom „ Pro es Kontras“ t. j. mestský úradník -odborník predloží
návrh, zástupcovia obanov, poslanci verejne a vecne o návrhu
rokujú a po prípadných úpravách odsúhlasia. Žiadny iný
vhodnejší, transparentnejší systém pri správe vecí verejných
a nakladaní s verejnými finannými prostriedkami obanov vo
svete zatia vymyslený nebol.
Terajší poslanci a primátor v predvolebnom súboji deklarovali,
že po vobách, všetko bude inak. Žia, opak sa stáva pravdou.
A tí, o pobabrali kanalizaný projekt, sú spä!
Kopp Jaromír
strana 6
mesto
lenov ZO SZZ Stupava na výronej schôdzi vo februári
tohto roku. Tajomník ZO SZZ Stupava prezentoval konanie
súaže pred vedením mesta Stupava a poslancami mestského
zastupitestva v novembri 2010 a v máji 2011 zárove so
žiadosou o dotáciu na rok 2011. Záhradkári Stupavy a Mástu na rok 2011 zo strany mesta Stupava nedostali ani cent. Je
nanajvýš poutovania hodné, že pán primátor a predseda ZO
nesúhlasili so súažou Záhoria ani poas 15. roníka slávností
zo strany pána primátora o to viac, že v roku 2010 sa stal našim
lenom ZO. Uvedené skutonosti sa zapíšu do histórie innosti
záhradkárov Stupavy a Mástu.
Prácu našich záhradkárov na výstave ovocia a zeleniny – Úroda
2011 prišiel osobne vyzdvihnú prof. Ing. Hriovský, estný
predseda SZZ, ktorému nebol umožnený príhovor pre celú našu
záhradkársku rodinu. Pre našich záhradkárov zostane navždy
váženou osobnosou, ktorá si zasluhuje uznanie nás všetkých
za celoživotnú prácu v prospech záhradkárov na Slovensku.
Vážený pán predseda,
Tvoj nesúhlas s konaním súaže Záhorie je porušenie Uznesenia z VS a odmietnutie vôle všetkých lenov ZO. Odmietaš
plni Uznesenie vo veci zriadenia klubu záhradkárov, ktorý bez
Tvojej podpory vznikol v júni. Klub záhradkárov plní funkciu kontaktu s lenmi i nelenmi s funkcionármi ZO a OV má
slúži na innos výboru ZO, podáva informácie o ochrane
ovocia a zeleniny. V neposlednom rade slúži na stretnutie
s funkcionármi iných ZO, okresu ako aj so zástupcami inštitúcií
mesta Stupavy.
Na rokovaní s tajomníkom OV SZZ Bratislava-vidiek v auguste t. r. si obdržal osobne pozvánku na úas na okresnej
výstave Ivanka pri Dunaji. Ako jediná organizácia v okrese sme
sa okresnej výstavy nezúastnili. O to viac je zarážajúce, že
poas tohoroných Slávností rokuješ o konaní súaže Záhoria
mimo Stupavu.
K takémuto rokovaniu nemáš oprávnenie – nemáš mandát ani
zo strany ZO ani zo strany OV Bratislava-vidiek. Ako predseda
ZO a vyzývam a žiadam na predkladanie správy o komplexnej
innosti a nakladaní s prostriedkami ZO.
Pri návšteve OV SZZ Bratislava-vidiek a RV SZZ pred 10timi rokmi sme našli otvorené dvere. Záhradkárov Stupavy
tam nepoznali, boli sme milo privítaní. Dnes sú záhradkári
Stupavy a Mástu vysoko uznávaní, sú jednou z najväších
organizácií okresu. Vyslovujeme hlbokú vaku a akujeme
Dr. Vargovi – predsedovi a Ing. Menkemu tajomníkovi OV
SZZ Bratislava-vidiek, prof. Ing. Hriovskému estnému
predsedovi a Dr. Korekovi –tajomníkovi RV SZZ za podporu
pri získaní Diplomu – Slovenský rekord v najažšej hlavike
kapusty pre manželov Kovácsových, ako aj Diplomu za prvé
miesto najkrajšej hrušky na Slovensku 2010 pre nášho lena
Stanislava Nemca. Vážime si Vašu podporu, ktorú preukazujete
záhradkárom Stupavy a Mástu.
Záverom listu si dovolím poznamena, že základná organizácia
záhradkárov v Stupave je samostatnou svojprávnou právnickou
osobou v mene ktorej do vnútra i navonok konajú oprávnené
osoby – oprávnenou osobou nie je ani primátor ani riadite
MKIC.
PS: Príspevok Stupavskí záhradkári lámu Slovenské rekordy
odovzdaný 15. 11. 2010 do Podpajštúnskych zvestí vydaný
nebol. (Zverejujeme ho v plnom texte a predkladáme záhradkárom a obanom mesta Stupavy na stránke www.mojastupaJUDr. Milan Balog
va.sk).
Tajomník ZO SZZ 6-19 Stupava
O ZAUJÍMAVÉ ODZNELO
NA ROKOVANÍ MESTSKÉHO
ZASTUPITESTVA DA 22.09.2011
Z jednotlivých bodov programu rokovania MsZ vyberám:
Bod 3. – Kontrola uznesení
a. Pre realizáciu parkoviska pred materskou škôlkou na Marcheggskej ulici je vypracovaný projekt, priom o realizácii
zatia nebolo rozhodnuté, predpokladaná cena je 10.341,- €.
b. Vo vzahu k medializovanej Pyrolitickej spaovni (spaova)
komunálneho odpadu, poslanci zrušili svoje rozhodnutia zo da
27.06.2011. Primátor informoval, že investor odstúpil od svojho zámeru realizova spaovu v Stupave. Postavi by ju mal
v Malackách. Súasne primátor uviedol, že nerozumie, preo
obanom vadí spaova, ke na Sardínii, ktorá je vyhlásená za
Ekologický raj, to nikomu nevadí, pritom hotelové komplexy sú
vo vzdialenosti cca 2 km. Poslanec Lachkovi uviedol, že mu
chýba viac informácií z uskutonenej služobnej cesty na Sardíniu. Viceprimátor Gašpárek uviedol, že na svojich stretnutiach
s obanmi Mástu, boli o zámere viac krát informovaní. Úas
obanov na stretnutiach bola malá. Následne poslanec Maroš
navrhol vypracovanie koncepného materiálu na likvidáciu komunálneho odpadu.
Poslanci prijali nové úlohy:
i. MsZ ukladá prednostovi úradu vypracova koncepciu technickú, ekonomickú súvisiacu s uložením a likvidáciou komunálneho odpadu, termín január 2012.
ii. MsZ poveruje primátora mesta rokova s ASA, s.r.o.
o predžení zmluvy o uložení a likvidácii odpadu (zmluva s ASA
koní tento rok).
iii. MsZ ukladá prednostovi vyhlási verejné obstarávanie na
uloženie a likvidáciu komunálneho odpadu – október 2011
c. Bol vypracovaný nový „Organizaný poriadok“ – zverejnený
na WEB-e mesta, Pracovný poriadok a Poriadok odmeovania.
Súasne boli vypracované a aktualizované pracovné náplne
zamestnancov MsÚ.
d. Vo vzahu k informácii o aktualizovanej Smernici o výberových konaniach dodávateov služieb, tovarov a stavebných
prác, požiadal som o zalenenie obanov do výberových
komisií. Najbližšie dve výberové konania už budú za úasti
obanov (kamerový systém a Server pre MsÚ).
K bodu 4. – Veci majetkové
a. Novovzniknuté Obianske združenie Živý strom (zaregistrované 16.08.2011) doruilo mestu návrh, ktorým navrhlo výmenu mestského pozemku „Šibeniný všok“ za ich pozemky
ponohospodárskeho charakteru (nie v celosti), priom ako
ústretovos ponúklo cca 40 árov navyše. Mestská rada (MsR)
odporuila MsZ zámenu schváli (proti bol len MsR a poslanec Ukropec). Uvedená informácia vyvolala medzi niektorými obanmi protest. Poslanec Maroš žiadal poslancov, aby uvedený návrh zámeny pozemkov neschválili. Poslanec Kazarka
upozornil, že zámenou by bol znemožnený pístup obanom do
ich domov v uvedenej lokalite. Z radov obanov páni Mihali
a Kristián v diskusii vyjadrili svoj nesúhlas s navrhovanou zámenou. Hlasovaním poslancov návrh na zámenu pozemkov
neprešiel.
b. „Stupavská investiná spol. s. r. o.“ požiadala mesto o priamy
odpredaj asti pozemku na Námestí sv. Trojice o výmere 224
m2 (chátrajúca budova pri zmrzlinárovi), priom odstúpia
mestu ich pozemok, na ktorom je realizovaný chodník (priestor
pri sv. Jánovi – pôvodné stanovište). Predložený návrh bol schválený.
c. Mestské zastupitestvo v pomere hlasov 7:6 schválilo
priamy odpredaj pozemku 748/30 o výmere 600 m 2 (bývalá
istika pri kúpalisku – gaštanová alej v parku) spolonosti
Swisstrade, ktorá v rámci realizácie projektu „Relax Centrum
Park“, plánuje vybudova parkovisko pre 65 áut.
d. Spolonos „Green City“ predložila návrh na odpredaj asti
mestského pozemku (pri VUB banke), ktorý chce využi pre
vybudovanie parkoviska v súvislosti s uvažovanou novou stavbou Billa. Poslanec Maroš upozornil, že bola prisúbená verejná diskusia k realizácii uvedenej stavby. MsZ stiahlo súvisiaci
materiál z rokovania.
K bodu 5. – Výsledky verejných obchodných súaží Zadná
a Malý Háj
Na základe verejných obchodných súaží bol MsZ schválený odpredaj pozemkov Malý Háj o celkovej výmere
100710 m2, za 10 €/m2. Týmto predajom mesto získa
1.007.100,- €, o pomôže sanova nepriaznivú finannú
situáciu mesta zapríinenú „Zbabranou kanalizáciou“. Predaj
pozemkov Zadná neprešiel, nakoko záujemca nesplnil podmienky obchodnej súaže. Následne MsZ sa uznieslo, že
v novej výzve na odpredaj pozemkov, bude stanovená minimálna cena ponuky 50,- €.
K bodu 6. – Programový rozpoet mesta – vyhodnotenie za
I. polrok 2011
Problematiku uviedol poslanec a predseda finannej komisie
p. Ukropec a vyzval poslancov k diskusii. Poslanec Kazarka
mal otázku, i výdaje na advokátske služby vo výške 19.820,- €
sú adekvátne vyhratým sporom. V reakcii primátor uviedol,
že podobným spôsobom boli platené služby aj v minulom období, služby nie sú viazané len na súdne spory, právnici chodia
pravidelne na MsÚ a sú zamestnancom k dispozícii. Poslanci
vyhodnotenie schválili.
K bodu 7. – Informácia o stave prác na kanalizácii.
Manažér projektu p. Illi zdôvodnil cca mesaný sklz
kolaudaného rozhodnutia, pod ktorý sa podpísalo dovolenkové obdobie. alej informoval, že je v rekonštrukcii pôvodná as istiky a celá kanalizácia by mala by dokonená do
31.10.2011.
K bodu 14. – Tajomníci komisií - zmena
MsZ schválilo zmeny tajomníkov vo dvoch komisiách.
V súvislosti s komisiami som:
a. poslancovi a predsedovi komisie dopravy, bezpenosti a civilnej obrany pánovi Mackoviovi pripomenul jeho 3 mesiace
nesplnený sub na zalenenie Ing. Bošáka do uvedenej komisie. V predmetnej veci informoval, že všetci lenovia komisie
sa nezúastujú rokovaní komisie a pripraví odpovedajúcu
zmenu na splnenie subu
pokraovanie na strane 8
mesto
strana 7
pokraovanie zo strany 7
b. vyzval po druhý krát poslanca a predsedu komisie kultúry,
športu a školstva, aby s ohadom na aktivity predsedu OZ
PourArt poslanca Maroša, vzdal sa postu predsedu v jeho
prospech.
K bodu 16. Zmluvy o spolupráci mesta Stupava s mestami
Lowitz (Pl) a Nagykovacsi (Hun)
Poda informácie z rokovania komisie regionálnej
a cezhraninej spolupráce, partnerstvo uvedených miest bolo
odporúané preto, lebo bola snaha získa urité prostriedky
na Dni zelá. Finané prostriedky sa nezískali. Primátor informoval, že tu bola návšteva z Maarska – Nagykovacsi. Delegácia zo Stupavy na ele s primátorom (5 alebo 6 osôb) bolo
na návšteve v Posku – Lowitz, kde sa zúastnili podobných
slávností ako naše Dni zelá. Traja kuchári zo základnej školy
v Lowitz varili/prezentovali stupavskú kapustnicu. Poslanci
schválili podpísanie zmlúv o spolupráci s uvedenými mestami
K bodu 17. – súpis pamätihodností mesta
Na návrh poslanca Mózu, poslanci uložili prednostovi úlohu,
aby v rámci rozpotu mesta vylenil iastku 2.000,- € pre komisiu, ktorá zdokumentuje všetky pamätihodnosti mesta.
K bodu 19. Diskusia obanov
a. Obianska návšteva p. Trepáová uviedla, že s ohadom
na pozastavený projekt spolonosti ERC na likvidáciu komunálneho odpadu, je dôležité spracova možné alternatívy
likvidácie komunálneho odpadu so zhodnotením technických,
ekonomických, pozitívnych a rizikových faktorov. Súasne
rieši alternatívy umiestnenia prevádzky likvidácie odpadu
v meste Stupava. Materiál v zmysle uvedeného návrhu následne
predloži k verejnej diskusii.
b. V rámci diskusie som upozornil na nespoahlivý mestský
rozhlas, priom pán primátor ma vyzval k ku stretnutiu na
budúci týžde a k pomoci na doriešení problému mestského
rozhlasu. Mestu som spoluprácu ponúkol ešte v roku 2009 a tá
stále platí. alšie veci nespomínam, nakoko konštatujem, že
sa dosiahol uritý racionálnejší postup zo strany mesta – vi
nasledovné uznesenia.
K bodu 20. – Rôzne
Poslanec Lachkovi s ohadom na vemi zlý stav na ulici Karpatskej sa opýtal, aký je stav so spracovaním projektu. Vedúci
odd. výstavby a ŽP Ing. Hromkovi informoval, že projekt je
spracovaný, 16.09.2011 bolo vyhlásené verejné obstarávanie,
uchádza by mal by známy 07.10.2011, priom vlastná realizácia, za predpokladu dobrého poasia, by mohla by
zabezpeená v priebehu dvoch mesiacov.
K bodu 21. Návrh uznesení
a. MsZ schvauje rozšírenie komisie na otváranie obálok o odborníkov zo strany verejnosti. Návrh prešiel pomerom hlasov
6:5.
b. MsZ ukladá prednostovi úradu zverejovanie materiálu do
MsZ v plnom rozsahu, na internetovej stránke mesta. Návrh
prešiel pomerom hlasov 6:5.
c. MsZ ukladá prednostovi úradu zabezpei, aby súasou prerokovávaných materiálov MsZ boli aj návrhy zmlúv. Termín
10.2011. Návrh neprešiel.
Ing. Stanislav Voda
strana 8
história
OBOZNÁMILI SME SA
S HISTÓRIOU...
V jeden pekný de, da 14. septembra 2011 ZO SZPB usporiadala zájazd pre svojich lenov na trase Brno-ŠpilberkO
echov. Prvou zástavkou bol hrad Špilberk, založený
v 13. storoí ako kráovský hrad za vlády Pemyslovcov.
My sme zaali prehliadkou katakomb, ktoré oboznamujú
návštevníkov s najažšími väznicami v 18. a 19. storoí v celej
Európe. V týchto katakombách sa ešte poas 2. svetovej vojny
muilo. V ostatnej asti hradu sa nachádza renesanná výstava
výtvarného umenia.
Po návšteve Špilberku nás akal obed v obci Oechov, obci pre
niektorých dobre známej už zo školských lavíc. V obci Oechov
prebiehali poas druhej svetovej vojny niekokotýždové veké
boje. Nemci si k obrane Brna zvolili Oechov pre jeho výhodné
terénne a prírodné podmienky, dokonca na kostole si zriadili
pozorovateu. Kostol bol skoro do základov zniený. Sloboda
k nim prišla 24.apríla 1945. Na týchto miestach sa nachádza
vojenský cintorín, kde je pochovaných 1467 vojakov a dôstojníkov ervenej armády. Minútou ticha, položením venca sme
si aj my uctili obete vojny, ktoré neváhali položi svoj život za
slobodu. Ešte viac o histórii a bojoch Oechova sme sa dozvedeli od bývalého uitea a terajšieho kronikára pána Jiího
Poledu a místostarostu Tomáša Dudíka. Títo dvaja páni nás
previedli kostolom. Navštívili sme základnú školu, kde v jednej
z uební majú vytvorené múzeum vemi hodnotných pamiatok,
pochádzajúcich z obce. Videli sme miestnos, ktorá sa nazýva
Ružový sad, kde sa nachádzajú výtvory i už z dreva alebo
kamea od postihnutej mládeže. Bolo o obdivova.
Potom nastala veká debata s miestnym obyvatestvom.
Zúastnení boli bývalí uitelia, ktorí spomínali na družbu
so Stupavou len v tom najlepšom.
O našom príchode sa dozvedeli z miestneho rozhlasu obecného
úradu, s ktorým som sa vopred spojila a oznámila návštevu
našej základnej organizácie. Opä sa tu našli kamarátky, ktoré sa
nevideli dobrých 40 rokov. Obnovené spomienky i otázky na
našich bývalých uiteov (Kazarkovci, Lachkoviová, Oswaldová / Husáriková at.) nemali konca. Žia, je na škodu, že táto
družba po tokých rokoch skonila. Mali by sme porozmýša,
i by nestálo za to, znova ju obnovi. V Oechove majú stále
o nás záujem. Môžem poveda za všetkých úastníkov zájazdu,
že sa nám tu dostalo vekej pocty.
Turanská
inzercia
Hadám šikovnú študentku, alebo slenu na výpomoc
do ,,PUB'' . Len na víkendy (piatok + sobota)
v Rakúsku- Gänserndorf . ZN. Vemi dobrá nemina
Kontakt: +43 650 336 29 15
Hadám slenu alebo pani na žehlenie, upratovanie
v domácnosti a taktiež na obasné opatrovanie dieaa.
Rakúsko - Matzen -10km od hraníc Angern - Záhorská
Ves . Kontakt: +43 650 336 29 15
STUPAVSKÉ DOPRAVNÉ SUDOKU
4. Železnica sa vráti. Raz...
Hovorí sa, že história sa opakuje – hlavne pre tých, ktorí sa
z nej nedokážu poui. Takúto lekciu nám dáva aj stupavská
železnica. Bola slávnostne otvorená na 1. mája, presne pred 120
rokmi (r.1891) a ke sa bližšie pozrieme na historický rámec
tejto udalosti, musíme vzda hold a hlboký rešpekt uom,
ktorí ju dokázali uskutoni.
Koniec 19. storoia bol na Slovensku dobou ažkých skúšok,
ktoré si dnes sotva vieme realisticky predstavi. Vaka opakujúcej sa neúrode základných plodín v mnohých dolinách
zavládol hlad a bieda. Spolu represiami a tuhou maarizáciou
vytvorila atmosféru beznádeje, ktorá vyústila do jednej
z najväších vn emigrácie. Bola to kríza, pri ktorej tá naša vyzerá ako mierne obmedzenie plýtvania za neuveriteného blahobytu. Doprava bola namáhavá - cesta konským povozom do
Bratislavy trvala pol da a do Viedne celý de. Autá boli raritou
a benzín sa predával len v lekárni. Aj elektrina bola iba hudbou
budúcnosti - prvá parná elektráre bola postavená v Bratislave
až o 4. roky (pre elektrickú poulinú železnicu).
Za týchto okolností niekoko osvietených hláv na ele so známou stupavskou osobnosou, grófom Károlyim, riešilo podobný problém ako dnes my – rýchlu a lacnú dopravu stupavských
produktov do metropole (ako sme spomenuli v 1. asti, hlavným
stupavským produktom sú dnes pracovné sily a služby). Rozhodli sa pre moderné a systémové riešenie – železnicu. Bratislava
síce už železnicu mala – ale malé mesteko stratené kdesi na
Záhorí? Neviem ako to dokázali, ale dotiahli 7 km trate ku
hlavnému železninému ahu a postavili stupavskú stanicu za
púhe dva roky. V tom istom roku v Bratislave dokonili stavbu
prvého železného mosta cez Dunaj a v Košiciach otvorili prvú
mestskú hromadnú dopravu výstavbou malej
parnej železnice. Chcem tým len ilustrova,
že otcovia železnice neboli žiadni zadubení
„seduáci v zelí“ ale rozhadení verejní initelia,
ktorí sa nebáli ís s dobou alebo dokonca kúsok
pred ou - aby nauili udí cestova vlakom,
prvé roky správa železnice vozila cestujúcich
zadarmo.
Železnica „Stupavka“ zažila obdobia rozkvetu
i úpadku. Po 88 rokoch (máj 1979) na nej bola
zastavená osobná doprava. Za socializmu sa do
železnice neinvestovalo a starý motoráik nedokázal konkurova pohodlnej autobusovej doprave, ktorá ešte nepoznala zápchy. Po alších
27 rokoch (jún 2006) vypravili posledný
nákladný vlak – súviselo to s útlmom výroby
v cementárni a konzervárni. Pred troma rokmi,
v marci 2008, na žiados vtedajšieho primátora, ŽSR podozrivo promptne tra zrušili - developeri si už brúsili zuby na
lukratívne pozemky pod železnicou v centre mesteka.Stala sa
fatálna chyba - kvôli privátnemu zisku i získaniu nehnutenosti
pod traou prišla Stupava o dôležitý verejný záujem.
Ten spoíva v integrácii do budúceho nosného koajového dopravného systému Bratislavy a existujúceho metropolitného
systému Viedne a vo využití trate ako alternatívnej dopravnej
cesty k cestnej doprave. Nasledujúci dvaja primátori rozhodnutie rozporovali ale márne - tra je úradne zrušená jediným
papierom – a dá sa obnovi do prevádzky len ako novostavba! To je výsledok jednania terajšieho primátora na ministerstve. Ten kus papiera z r. 2008 bude Stupavu stá veké peniaze
Foto z knihy A. Hrnku:
„Mesto Stupava v minulosti a dnes“ uverejujeme s láskavým dovolením autora.
– ak budeme chcie tra obnovi. Bez neho by stailo urobi
bežné údržbárske práce a mohli by sme napr. na De zelá vozi
paštikárov z Bratislavy vlakom. Nová tra v 21. storoí však
musí spa iné parametre ako trate starej monarchie – napríklad bude treba rozšíri násyp, inštalova nové signalizané
zariadenia at...To ale nie je všetko – ŽSR už chcú tra aj
zlikvidova – t.j. vytrha koajnice. Ak sa tra zlikviduje, bude
napojenie Stupavy na akýkovek regionálny nosný koajový
systém spojené s nákladmi, ktoré o aspo o 3 rády prekroia
náklady na jej zachovanie.
Železnica je dnes na Slovensku v nemilosti
-zaznamenáva pomalý, ale pokraujúci úpadok (pokles výkonov)
- na rozdiel od cestnej dopravy, kde štát (t.j. my všetci) investuje len do výstavby dianic až 500 mil. € rone, o sú temer
presne celkové roné náklady celej ŽSR. Možno si ešte pamätáte, že do dianinej prípojky Stupava-Juh, vložil štát 23 mil.
eur (predražená o 2,7 mil.), ale do Stupavky
nechcel da ani cent, naopak na jej rozobratí
chce zarobi smiešnych 59.000 eur na šrote.
Je to trend, v ktorom Slovensko ide zasa oproti
vývoju v okolitých krajinách a EU vôbec - len
v napr. Rakúsku, kde je porovnatená celková
džka tratí (AT: 5600 km, SK: 3600 km) sa v nasledujúcich 5 rokoch vybuduje 400 km nových
tratí a 700 km sa odovzdá regiónom. Viede má
okrem metra systém 16 radiálnych prímestských tratí S-bahn, ktoré vozia cestujúcich
z okolia do centra Viedne. Stupava mohla by
v dosahu tohto systému – tra do Devínskej
Novej Vsi Rakúšania modernizujú a je ahko
možné, že vo Viedni budeme rýchlejšie ako
v Bratislave. Bratislava neustále váha s budovaním nosného koajového systému, ale
nieo sa predsa pohlo – bagre sa už zahryzli
do zeme v lokalite Bory (za Baumaxom), kde sa má dotiahnu
elektriková tra z Dúbravky, vybudova železniná zástavka
a autobusová stanica. Vznikne tak regionálny prestupový uzol,
ktorý - zasa - mohol by v dosahu Stupavy – keby sme tra
zachránili.
Stupavka v 21. storoí
Predstavme budúcnos o pár rokov – v zásade sú možné dva
scenáre, v oboch má Stupavka svoje pevné miesto. Prvý scenár
je bohatý – krízu ahko prekonáme, udia bohatnú, na okolí
developeri husto stavajú, každá rodina má dve-tri autá, cesty sú
pokraovanie na strane 10
doprava
strana 9
pokraovanie zo strany 9
preplnené – po Lama sa ešte autom dostaneme, ale Patrónka
je nepriepustný lievik s nekonenými kolónami. Vtedy nám
výborne poslúži Stupavka – autá necháme na stanici, nastúpime
do klimatizovaného voza, kde si môžeme da kávu, preíta
noviny a elektronickú poštu a po 25 minútach vystupujeme
na rekonštruovanej Hlavnej stanici. Po ceste je 5 zástavok:
D. Jazero, D.N. Ves, Bory, Lama a Ž. Studnika – každá znamená inú možnos prestupu. V D. N. Vsi môžeme prestúpi
napr. na S-bahn do Viedne, kde sme za 35 minút.
Druhý scenár je krízový – a bohužia asi pravdepodobnejší.
Kríza sa vleie, po prekonaní dlhovej nastúpi ešte ropná –
prevádzka osobného auta je oraz drahšia, navyše dražejú
všetky tovary a služby, ktoré používajú ropné produkty:
výroba a distribúcia potravín, odvoz smetí, stavebná výroba,
vykurovanie, plasty a chemické výrobky. Musíme ži omnoho
skromnejšia ako pred krízou. Objavili sa už elektromobily, ale
sú stále vemi drahé. Vtedy nám znova poslúži Stupavka – tra
je elektrifikovaná a odvezie nás za zlomok nákladov na auto.
Môžete si so sebou vzia aj bicykel a by tak nezávislý od inej
dopravy. Okrem osobných má aj nákladné vozne - vozí to,
o predtým vozili kamióny, zásobuje mesto a dopravuje naše
produkty do Bratislavy a Viedne.
Neviem ako bude vyzera budúcnos, ale Stupavka v nej
iste bude. Ak nie na starej trati, tak za obrovské náklady na
novej. Možno nepovedie do D. Jazera zo Železninej ulice, alebo napr. z Mlynskej na stpoch do Lamaa (8 km). Aj odboka
do D. Jazera je len mierne zdržanie – do Lamaa je to síce 16
km, ale moderné prímestské vlaky už po pár sto metroch za
stanicou majú na tachometri 100 -120 km Voi autu, ktoré
do Lamaa ide priemernou 60-tkou sa vlak rýchlo doahuje,
za Lamaom už žiadne auto nemá šancu – zvyšných 8 km na
Hlavnú stanicu presviští do 5 min. Autu to trvá pri dodržiavaní
predpisov 10 minút, v špike aj pol hodinu. A potom musí šofér
rieši dilemu o s približovadlom. Najprv vôbec zaparkova
a potom plati.
FIFIDLÁCKY L.E.S.I.K.
hotovo (pre tento rok)
A je to! Nemám na mysli známy rozprávkový seriál
s postavikami Pat a Mat. Mám na mysli dokonenie detského
ihriska Fifidlácky L.E.S.I.K. Pôvodne sme plánovali, že ihrisko
bude hotové do polovice septembra. Nakoniec sme poas piatkového otvárania Da zelá 2011 s dobrovoníkmi prehadzovali
štrk z chodníka pod hojdaky.
Ihrisko sa môže pýši preliezkovou zostavou so šmykavkou,
dvojsedadlovou hojdakou, dvomi pružinovými hojdakami
a vekou atrakciou pre deti – kopcom hliny, ktorý bude zatrávnený, takže škvrny od hliny na obleení vystriedajú škvrny
od trávy :-) .
Moja veká vaka patrí MKIC v Stupave za ich spoluprácu
a pomoc pri riešení vážnejších i menej vážnych problémov,
ktoré vznikali pri realizácii. Nezabúdam ani na všetkých
dobrovoníkov, bez ktorých by jama pod hojdakami bola
vemi hlboká, neváhali obetova svoj voný as v prospech
dobrej veci a okoloidúcemu Jurovi, ktorý sa nemohol pozera
na to, že žena nakladá lopatou štrk do fúrika, zobral jej lopatu
z ruky a pomohol.
Realizácia by nebola možná ani bez finanných alebo materiálnych príspevkov od nasledovných sponzorov: Bratislavský samosprávny kraj, mesto Stupava, Nadácia Orange,
Krajn s.r.o., Agroservis a všetci darcovia 2 % dane.
Bratislavský kraj si užil už vea konceptov nosného systému
hromadnej dopravy. Ponúka sa koncept použitý v mnohých
západných metropolách - využi existujúce železniné trate
v meste. Pre Bratislavu to znamená vaka peniazom únie na
prepojenie železniných koridorov TEN-T17 postavi tunel
z Petržalky pod centrom až po železniné trate na severe. Dá
sa tak zokruhova železniná sie v Bratislave a vybudova
skutoný nosný systém, ktorý môže za minimálne peniaze
(už vybudované koajnice a väšina staníc) prepoji aj okrajové sídliská. Nosný systém navyše zahrnie aj okolité obce
a mestá, a tým odahí cestné vstupy do Bratislavy najmä
v špike. Významne tak rieši problém kolapsu dopravy a nutnosti postavi nultý okruh dianice D4 a rýchlostnú cestu R7.
Ovea ekologickejšie, výkonnejšie a lacnejšie. Stupavka by
mala by na tejto mape.
Dalibor Bošák
strana 10 oddych a zábava
Naša cesta ešte nekoní. Budúci rok by sme radi osadili
laviky pre rodiov a ak ostanú nejaké tie euráe, vo Fifidláckom L.E.S.I.K.-u urite nájdeme miesto aj pre koloto. Pri realizovaní našich zámerov privítame akúkovek formu pomoci,
napr. aj držaním palcov.
Otváracie hodiny ihriska pre verejnos sú totožné
s otváracími hodinami pre heru MC Fifidlo: pondelok, utorok, streda, piatok od 9.00 do 11.00 hod. Otváracie hodiny môžu
by rozšírené, ak sa nájdu mamiky/oteckovia - dobrovoníci,
ktorí budú ochotní otvára ihrisko a heru v popoludajších
hodinách. V prípade pekného poasia budeme na ihrisku. Ke
bude prša, tak sa stretneme v herni.
akujem v mene všetkých detí, ktoré sa v Stupave môžu
vyblázni na novom modernom a bezpenom ihrisku.
Eva Mrázová, MC Fifidlo
VÍNO A STUPAVA
SÚAŽ
“Na jednej z najväších svetových výstav vín AWC Vienna
2011 - s takmer 10-tisíc vzorkami, získali naši producenti
50 medailí. Najúspešnejšie boli Žitavské vinice, ktoré získali
5 zlatých a 2 strieborné medaily. Ich Tramín ervený 2010 sa
navyše dostal medzi šes najlepších vín vo svojej kategórii.
alším úspešným slovenským vinárstvom je Elesko s desiatimi kovmi (alej nasleduje Karpatská Perla, Château Modra,
Food Farm - Golguz, Víno Matyšák a Vins)...”
(z pivnicka.pravda.sk, 5.10.2011)
“Frankovka modrá 2009 z radu Chateau Palugyay z produkcie spolonosti Villa Vino Raa získala striebornú medailu na
svetovej súaži Le Mondial du Rosé vo francúzskom Cannes,
ktorá sa konala v máji tohto roku. Súaž už tradine zorganizovala Únia francúzskych enológov.”
(z aktualne.centrum.sk, 11.5.2011)
Takéto a podobné správy v posledných rokoch svedia
o potešitene vysokej kvalite slovenských vín. Získa medailu
na svetovej súaži vín vo Francúzsku je podobný úspech ako
medailová pozícia na Majstrovstvách sveta v hokeji v Kanade.
Vinohradníctvo má aj v našom Podpajštúnskom mikroregóne
dlhú tradíciu, ale zdá sa, že už len tradíciu… V “mjesteku” ale
aj v susednej Marianke, Z. Bystrici i Borinke nájdeme ešte
vinice, víno z nich sa však neprebojovalo ani kvantitou ani
kvalitou medzi šampiónov. Na druhej strane Karpát (v “Predhorí”) to vincúri vedia akosi lepšie…
<ollo>
Malokarpatská vinohradnícka oblas
(Z publikácie F. Malík: 100 najlepších slovenských vín, 2006)
Vinice pod Malými Karpatmi sú najväšie a historicky najstaršie.
Pestovanie vinia tu má takmer tritisícronú tradíciu. Hlinitopiesonaté a kamenisté pôdy na slnkom prehriatych svahoch
Malých Karpát už stároia vytvárajú ideálne podmienky na zrodenie dobrého vína. Vínne médiá tohto kraja sa vyznaujú decentnou vôou a plnou, kyslastou chuou. Tunajšie Veltlínske
zelené, Rizling vlašský, i trochu robustná Frankovka modrá
sú vína, ku ktorým sa vždy budete radi vraca. Takmer každá
obec pod Malými Karpatami sa predstaví typickým vínom v Limbachu si možno pochuti na skvelom Silvánskom zelenom, v Modre na Rizlingu rýnskom, v Orešanoch na Modrom Portugale. K najvýznamnejším výrobcom vína v tejto
oblasti patrí Vitis Pezinok a Vinohradnícka spolonos
Modra ... a potom sú tu slovenskí "vínni princovia": Masaryk
v Skalici, Matyšák a Pavelka&Soboli v Pezinku, Laco Šebo
v Šenkviciach (Karpatská Perla), Mrva&Stanko z Trnavy
a Nigel Davies, Elesko Modra. Pod Malými Karpatami sa robí
stále lepšie víno. Kreujú ho i alší vinohradníci: Valenta vo Vajnoroch, Gáži v astej, Mikuš v Doanoch, Boko v Orešanoch
...Vekou výzvou pre malokarpatských vinohradníkov je víno
a konkurencia z juhu – kde sa vracajú k tradiným “bio” postupom, priom dosahujú vysokú kvalitu – napr. Strekov 1075.
„Kyseué, ale veseué”
(z knihy A. Hrnko: Stupava-potulky históriou)
O víne zo Záhoria koluje vea veselých vtipov, založených
predovšetkým na tom, že ho predstavujú ako kyslé, nedobré,
nepitné. Rovnako ako všetky vtipy o Záhorákoch sú skôr prejavom „závistlivej škodoradosti", tak i posmešky na adresu vína
z miestnych viníc nehovoria o jeho skutonej kvalite. Poda
niektorých historikov sa pestovanie vinia na juhozápadnom
Slovensku rozšírilo za rímskeho cisára Próba v 2. storoí po
Kristovi. Pravdepodobne ide len o pestovanie ušachtilejších
pokraovanie na strane 12
Zapojte sa s nami do súaže o hodnotné ceny, ktorú každý
mesiac vyhlasujeme v mesaníku Moja Stupava a na stránke
www.mojastupava.sk.
Aktuálna súaž: Súaž o fašu kvalitného vína s vinotékou
Winter wine.
Súažná úloha: o konkrétne znamená íslo v názve vinárstva Strekov 1075?
Tip: Odpove vám poskytne aj obsluha a sommeliér v našich
vinotékach
Vaše odpovede na súažnú otázku spolu so svojimi kontaktnými údajmi (Meno, Priezvisko, Adresa, tel. íslo alebo
e-mail) zasielajte do 1.11.2011 11.11 hod na e-mailovú adresu
[email protected] alebo písomne na adresu Cementárenská 8, 900 31. V prípade viacerých správnych odpovedí
bude výherca vyžrebovaný.
Zárove srdene blahoželáme výhercom súaže
o 2x poukážku v hodnote 50 EUR od stavebnín Krajn
Soni Rojkovej a Martinovi Perdukovi.
súaž
s t r a n a 11
pokraovanie zo strany 11
druhov vín, lebo archeológovia sa so semienkami hrozna
stretávajú už na lokalitách zo staršej doby železnej, približne
osem storoí pred Kristom. V každom prípade s písomnými
záznamami o dorábaní vína na južnom Záhorí sa stretávame už
od konca 13. storoia.
O dlhej tradícii pestovania vína v regióne svedí aj dispozícia
udového domu na Záhorí, v ktorom nechýbala tzv. prešova.
V nej sa spracúvalo dozreté hrozno a menilo sa v zlatistý mok,
o ktorom toko toho popísali básnici i filozofi a ktorému sa
nevyhli ani udové piesne. V dávnych asoch si vinice vemi
cenili, strážili ich ako oko v hlave, boli špeciálne registrované
i špeciálne zdaované. Ako vidie z napísaného, pasportizáciu
viníc nevymyslela až Európska únia. Boli dokonale pasportizované dávno pred jej vznikom. Sotva sa s nimi v minulosti
mohlo sta to, o sa so stupavskými vinicami na mnohých desiatkach hektároch stalo v rámci návratu k „trhovej ekonomike"
po roku 1989. Dnešný stav viníc na okolí je podobný stavu
na konci 19. storoia, ke ich zdevastovala peronopospóra
a múnatka. Len vinník je mimo registra prírodných initeov.
Škoda, lebo pred našimi oami zaniká jedna z dlhých tradícií,
ku ktorej patrí kultivovanos životného prostredia a špeciálna
údržba krajiny.
Partner OZ
Moja Stupava
Popis z
avy
Z
ava
Pizzeria u Samira
Všetky jedlá okrem nápojov - na 1 lenskú
kartu max. 1 jedlo denne
30%
Petra Kajzerová, RE/
MAX Elite
Odpustený poplatok za zápis do katastra
nehnuteností (aj za zrýchlený zápis) pri
kúpe nehnutenosti prostredníctvom realitného makléra
Fotosvet, s.r.o.
Všetky služby
Team Taxi
Odpustené nástupné pri ceste nad 10 km
Igor Veselý
Plastové okná
15%
Martin Herák-Šmudlík
Stavebné práce a materiál
8%, 2%
Autodiely MP, s.r.o.
Celý sortiment
7%
Delete, s.r.o.
Hardware, Software a servis, produkty
firmy ESET s 20%
2%
a 10%
Axial, s.r.o.
Celý sortiment
5%
Stavebniny Krajn
Stavebný a hutnícky materiál
10%
15%
-
udové stavitestvo i tradiná dispozícia udového domu zanikli po druhej svetovej vojne. Moderné bývanie vytlailo
z dedín tradiné stavby. udová architektúra sa z našich obcí
vytráca ani gáfor. Ak sa neurobia úinné opatrenia na záchranu
posledných zvyškov bývalých roníckych usadlostí, budú
si naši potomkovia môc vytvori predstavu o bývaní v minulosti len na základe opisov v knihách alebo poda starých
fotografií. Nebudú vedie, kde a ako popíjali starí Záhoráci
posmeškami oškaredené miestne víno, o ktorom nezabudli nikdy pripomenú, že je síce „kyseué, ale veseué”.
automatické systémy pre krídlové a posuvné brány
garážové vráta
automatické závory
mechanické komponenty pre brány
PREDAJ • MONTÁŽ • SERVIS
AXIAL, s.r.o.
Dlhá 25/B
900 31 Stupava
Tel./fax: 02 6545 7107
[email protected]
www.axial.sk
strana 12
Moja Stupava
Download

stiahnúť tu. - Moja Stupava