~2~
~3~
Text kroniky je zachovaný v pôvodnej podobe, opísaný z originálu písaného rukou obecným
kronikárom, bez štylistickej ani pravopisnej úpravy. Originál je k nahliadnutiu na OcÚ V.D.
~4~
Kronikár o sebe
Usnesením obecného zastupiteľstva zo dňa
9.júla 1933 bol som ja, Ján Rosa, notársky
pomocník v Dolných Držkovciach, ustanovený
prvým kronikárom tunajšej obce. Tejto funkcie
som sa ujal 1.Augusta 1933.
Nie som tunajším rodákom, ale bývam tu už
20 rokov . Narodil som sa 29. decembra 1909
a po absolvovaní 2. Ročnej státnej obchodnej
školy v Trenčíne, stal som sa kanc. pomocníkom
pri tunajšiom notárskom úrade. V službe tejto
sotrvávam po dnes.
Popis obce.
Poloha
Obec Dolnie Držkovce leží v doline, niže
vicinálnej cesty Veronika – Dubodiel, asi 14 km
východne od Inovca a 12 km západne od
Bánoviec n/ Bebr. Pôvod mena obce nie je
dostatočne známy . Malo vraj vzniknúť od slov :
„ drž koč “. Pred dávnymi roky cestoval tadiaľto
istý pán kočmo. Vicinálky tuná ešte nebolo. Cesta
bola blativá a veľmi nesjazdná. Keď sa viezol
dolu kopcom zvaným „ Kopačovské “, koč sa
povážlive nakláňal s jednej strany na druhú,
takže hrozil prevrhnutím každým krokom.
Prestrašený pán državší sa celou silou koča,
neustále volal na kočiša : „ Drž koč, drž koč “!
keďže sa im sjazd šťastne vydaril, usniesli sa
postaviť novú obec , ktorej meno má sluť :
„ Dolnie Držkovce “.
~5~
Obec začína tam, kde od vicinálnej cesty,
vedúcej z Ruskoviec, oddelí sa cesta do obce.
Vicinálka pokračuje smerom západným hlbookou
cestou do Horných Držkoviec a oddelená cesta
obcou, smerom južným až za most , kde sa
rozdelí na dvoje. Jedna vedie smerom západným,
rovnobež-ne
s vicinálkou až k 1. Číslu Hornie
Držkovce a potom ďalej polľom do tejže obce.
Druhá smerom juhovýchodným až za obec, kde
sa rozvetví na viac strán do polí a lesa.
Pozdĺž ciest postavené sú domy, takže obec
polohou podobá sa jednoramennému krížu.
Kostol
Na
začiatku
obce
za
1.pop.
číslom,
vyše
vicinálnej cesty je rím.kat. kostol. Kostol dal
postaviť v roku 1931 ndp. Dr. Karol Kmeťko,
biskup v Nitre, tunajší rodák, svojím nákladom,
ktorý činil Kč 130.000.- Posviacku
previedol
dňa 1. Novembra v tom samom roku sám
ndp.
biskup za veľkej účasti okolitého obyvateľstva so
súčastným vysluhovaním sviatosti
Patronom
birmovania.
kostola je sv. Cyril a Metod, ktorých
sochy stojá na oltári. Vnútorne sa kostol len
postupne
zariaďuje.
Boly
už
s prispením
jednotlivcov a pomocou sbierky zakúpené lavice
a dve nádherné sochy, zobrazujúce Krista Kráľa
a Pannu Mariu s Ježiškom.
Od kostola na ľavej strane za vicinálkou je
rím. kat.
cintorín. V smere
tohto
na
opačnej
~6~
strane obce za potokom je cintorín evangelícky a.
v.
Niže kostola k obci je železno- betonový kríž,
postavený v roku 1918 obcou.
Notársky dom
Vyše mosta na pravej strane ulice stojí notársky
dom. Od 4. mája 1930 je vlastníctvom 8 obcí,
patriacich do notariátu. Bol obciami odkúpený na
súdnej dražbe Kč 130.750.- Pred tým úradné
miestnosti a byt obv. notára obce prenajímaly od
pôvodného majiteľa Pavla Madaja zas ročné
prenájomné Kč 5.000.- vedúcim notárom je od 20.
Júna 1924 Štefan Švec , rodák z Uhrovca.
Sídlo notariátu je v tunajšej obci od nepamäti.
V 17. A 18. Storočí boli za notárov ustanovovaní
spôsobilejší
občania
,
ktorí
popri
notárstve
zaoberali sa tiež hospodárstvom. Prvým notárom ,
dľa pamäti občanov , bol tuná Szuhay, statkár.
Notariát vlastnej budovy nemal, preto úradovalo
sa len v byte dotyčného notára. Po Szuhayovi
prevzal
notárstvoKmeťko,
tiež
hospodár,
otec
Dr.KarolaKmeťku, biskupa v Nitre. Úradoval vo
svojom
byte,
ešte
teraz
zvanom
„Kmeťkovci“
a účinkoval tu sai do roku 1880. Po ňom nastúpil
Štefan Ondrejkovič už ako riadný notár. Nemal
vlastného
bytu.
Úradné
miestnosti
boly
často
premiesnňované tam, kde – kedy sa naskytol
voľný byt. Ondrejkovič pôsobil tu pokojne dlhé
roky i cez válku až do 30. Marca 1919. Dňa 1.
Apríla 1919 bol vymenovaný sem za ved. Notára
~7~
František Paštinský, ktorý sotrval tu do 20. Júna
1924
a po
ňom
prevzal
úrad,
už
ako
bolo
spomenuté, Štefan Švec.
Poštovňa
V budovej notárskeho domu je od 15. Mája 1931
sriadenápoštovňa.
Patria
k nej
obce:
Cimenná,
Čuklasovce, Hornie Držkovce, Ruskovce a miestna
obec.
Poštovňu
vedie
od
počiatku
Klementína
Šumichrastová.
Škola
Na ľavej strane ulice niže notárskeho domu je
jednotriedna štátna ľudová škola. Bola postavená
roku 1877 štátom.stavaná je z mäkkého materiálu.
Prvé roky vyučovalo sa v nej v jazyku slovenskom.
Prvým učiteľom bol Kostka. Dľa záznamov školskej
kroniky najdlhšie učinkoval Juraj Balážovjech,
rodom Slovák z Bánoviec n/Bebr. Ustanovený bol
za učiteľa roku 1900 a sotrval tu až do prevratu.
Za jeho učinkovania vyučovalo sa ovšem len
maďarsky. V dobe prevratu škola bola opustená,
rozvášnené žiactvo poodnášalo z nej všetky učebné
pomôcky
a cenné
sväzky
knih
maďrských
a poničilo. Počet žiactva sa v povojnových rokoch
značne zvýšil. Obec bola preto nútená v roku
1929 obstarať druhú postupnú triedu. Trieda táto
je dočasne umiestnená v notárskom dome. Vecný
náklad na ňu hradí obec spoločne s obcou Hornie
Držkovce, lebo školské deti z Horných Držkoviec
sú priškolené sem.
Má
budova.
sa
postaviť
Pozemok
nová
pre
jej
dvojtriedná
postavenie
školská
už
obce
~8~
obstaralya zakúpily za hlbokou cestou, po pravej
strane vic. Cesty Veronika – Dubodiel v roku 1932
za Kč 13.128.Hasičské skladište
V rozcestí obecných ciest stojí obecný dom, ku
ktorému je pristavené obecné hasičské skladište
z prostriedkov obecných v roku 1927 za obnos Kč
400.-
Vodstvo
Obcou preteká menší potok, pramení pod Inovcom,
dľa ktorého má meno potok „ Inovecký“. Z hôr
Inoveckých
tečie
obcou
Dubodiel,
Čuklasovce,
Hornie Držkovce, cez našu obec a za Bánovciami
vlieva sa do Bebravy. Prináša dostatok vody , až
na
suché
letné
mesiace,
kedy
riečište
potoka
takmer úplne vyschne. V chotári obce bolo prv
viac studienok s dobrou
pitnou
vodou.
Mnohí
majitelia pozemkov tieto atudienky zasypávali,
kanalizovali a tak väčšinou zanikli. Hájmi vinie
sa potôčik „ Cimenňanský“, v ktorom je voda len
v dobe jarných prívalov a veľkých dážďov, kedy
naplaví jemný stavebný piesok.
Útvar
Povrch chotára je pahorkatý. Na východ, pozdĺž
potoka,
tiahne
úrodná,vzniklá
a južná
strana
k Inoveckým
z pieskovca
sa
otvorená
naplavením
značne
horám.
–
hliny.
Severná
stúpa
Južná
a kriedových
nížina
časť
usadlín
a kloní
složená
,
dosť
sa
je
severná
z červenice a štrku –pôda menej úrodná.
Poloha
V roku 1930 malyDolnie Držkovce 584 kat.
jutár 1436 štvorcových siah rolí, 18 kat. jutár 565
~9~
štvorcových
siah
štvorcových
siah
záhrad,
lúk,
4
kat.
103
jutra
kat.
1528
jutár
670
štvorcových siah pasienkov, 179 kat. jutár 1099
štvorcových siah lesov, 8 kat. jutár 203 štvorcových
siah
zastavanej
štvorcových
plochy,
siah
ciest,
14
27
kat.
jutár
312
kat.
jutár
150
štvorcových siah neplodnej pôdy, celková rozloha
činí
937
kat.
jutár
1164
štvorcových
siah.
Pozemková daň bola 805. 40Kč.
Miestne názvy
Pozemky po pravej strane vic. Cesty VeronikaDubodielsmerom
severovýchodným
menujú
sa
„Kopačovské “, ďalej na východ „ Močár “,
„ Poddubie “, „ Starý háj “. Pod poľnou cestou až
k potoku k Sliezskej Osade „ Hornie Lúky“ , ďalej
k východu „ Bolemanka, Žrebíky a Čierne Zeme “.
Pozemky
za
potokom
od
evangelíckeho
cintorína východne : „ Podbrezie a Dolnie Lúky“.
Vyššie nad cestou až k lesu sú „ Klčoviny“ / :
pozemky vznikli vyklčovaním lesa. / a nad tou
„Vinohrad“.
Role
južne
nad
obcou
a les
premenený čiastočne na ornú pôdu menujú sa :
„Hrabie“ , smerom na juhozápad sú„Lipie a Nivy“.
Nad „hlbokou cestou “ severne je „ Babinec“,
na západ od obce je „ Vyšovec“.
Pasinky
a lesy
v druhej
doline
patriace
k chotáru obce Dolnie Držkovce, nazvané sú podľa
porostu.
Na
východ
od
chotára
obce
Hornie
Držkovce sú azž k potoku „ Boriny“, ďalej „
~ 10 ~
Skládky“ a „ Bažanica“, pasienky až k hranici
halačovskejmenujú sa „ Malerovské Jarky“. Lesy za
potokom k chotáru hostianskému sú : „ Dúbravy“.
Obyvatelia
Roku 1919 napočítané bolo v obci v 34 domoch
268 obyvateľov, z nich 118mužov a 150 žien, dľa
národnosti
212
Slovákov
a 56
Nemcov,
dľa
náboženstva 240rim.kat. a 28 ev.a.v.,roku 1921
bolo 272 obyvateľov, roku 1930 napočítané v 44
domoch,
z ktorých
rodinami
s 249
43
bolo
obyvateľmi,
obývaných
z tých
bolo
61
260
Slovákov, 1 Čech a 33 Nemcov, dľa náboženstva
270
rim.kat.
a 22
ev.a.v.
dvojčlenná:/,
ktorá
Ležiacim
hranici
na
býva
jedna
pod
chotára
rodina
popis.číslom
/:
61.
dolňodržovského
a dvoreckého /: zvaný „ Sliezska Osada “:/,je
náboženstva
štátom
respekt.
vyznania
Bez
neuznaného
.
Terajší
/:
Sobotišti:/
obyvatelia
sú
zväčša prisťahovaní. Pôvodom bola obec zemänská.
Bol tu jeden majer, päť statkov a niekoľko menších
gazdovstiev zemänských. V pamäti občanov utkvel
zvášť veľkostatkár – zeman Medňanský, ktorý ako
verejný činiteľ zastupoval úrad služného a sverená
mu
bola
tiež
sudcovská
moc
nad
okolitými
zemani. Svoj statok mal kde je terajší hostinec až
hore k hlbokej ceste, kde boly byty úradnícke
a deputátne. Mal tiež svoj vlastný liehovar, ktorý
vraj veľmi dobre prosperoval. Neni divu, veď tak
malá
obec
honosila
sa
šiestimi
krčmami
!
Úradoval doma. Viedol okázalý život, bažil po
sláve a lesku. Vozil sa často do Bánoviec vždy
~ 11 ~
v krytom koči, do ktorého museli byť zapriehnutí
štyria horkokrvníbeluši. V pravde rečeno všetci
statkária sa zdržiavali radšej mimo domu. Bolo na
nich
už
i príslovie
:
„
Zemani
statky
majú
v Držkovci a chlebíček v Bánovci “. Následkom
nákladného
a majitelia
života
boli
sa
statky
nútení
zadlžovaly
postúpiť
ich
iným.
I Medňanský musel predať statok Šándorovi, po
ňom
ho
prevzal
Ulrich.
Ulrich
sám
nehospodáril,ale dal svoj majetok do prenájmu
Pavlovi, ktorého syn, Bohdán Pavlo, je teraz čsl.
Vyslancom
v Moskve.
Po
ňom
prenajal
statok
Pospíšil a iné.
Z menších statkárov boli to:
1.,LídaBecková, odkúpil : Šinko, Márer a od tohoto
prevzal jednu polovicu Ján Dvorecký a druhú
Štefan Máček.
2.,Hodoši,od
ktorého
odkúpil
Dohnányi
3.,Šimunyi, predal Schurmanovi, ktorého potomci
majú majetok dosiaľ v držbe.
4.,Szuhay, bol tuná prvým notárom. Statok
postúpil Jakvertovi, ktorému hospodárstvo tak išlo,
že posledné roky zapriahal do voza kozy. Bol
nútený majetok odpredať Ulrichovi a tento zas
v krátkosti Dohnányimu.
5., Pavel Kmeťko, bol notárom po Szuhayovi.
Zomrel v roku 1881. Po ňom viedla hospodárstvo
manželka a ta predala ho Ulrichovi.
~ 12 ~
Od posledných majiteľov prevzala majetky Tatra
banka fil. V Bánovciach n./B., Gazdovská a priem.
Banka uč. Spol. v Bánovciach n./B.a Burg a spol.
tiež z Bánoviec n./B.Tieto potom v rokoch 19051906 pozemky predali a rozparcelovali Nemcom,
ktorí sa prisťahovsli z Handlovej počtom 6 rodín.
Niečo odkúpili tunajší obyvatelia a ostatné
vrokoch 1912-1913 a pozdejších, rodiny prišlé
z Nadlíc, Krštenian atď. Takto sa zemanské statky
rozdrobily na menšie roľnícke usadlosti. Z dôb
zemanských zachovala sa nám výsada, že
príslušníci rim. Kat. cirkve sú osobodení od sosypu
a povinnej farskej práce.
Väčšina obyvateľstva zamestnáva sa
roľníctvom. Čiastka ako sezonní robotníci
najímajú sa do skupín na zemedeľské práce do
Čiech, Moravy alebo do Rakúska. Iní ako
nádenníci pracujú v rôznych odvetviach.
Zo živnostníkov je tu 1 kováč, 1 kolár /:
pracuje len veľmi zriedka:/ 1 murár a 6 murár.
Pomocníkov, 1 hostinec a v ňom zároveň obchod
miešaným tovarom.
Zpracovávanie konopí na domáce plátno je
tiež hodne rozšírené, ovšem len pre vlastnú
potrebu.
Na železničnú stanicu chodí sa do Ruskoviec
vzdialených asi 2 km. Spojenie s okolitými
obcamije : vicinálkoudo Ruskoviec a Hor.
Držkoviec, poľnou cestou na Cimennú, do
~ 13 ~
Veľkých a Malých Hostí, Halačoviec a Dvorca,
chodníkom na Malú a Veľkú Hradnú. Do
okresného mesta Bánoviec n./B. možno sa dostať
hradskou alebo poľnou cestou. Obidve cesty sú
dosť neschodné, zvlášť v dobe nepriaznivého
počasia, kedy sú povozom takmer neprístupné.
Obec Dolnie Držkovce patrí k súdnemu ai
politickému okresu Bánovce n./B.,kde je berný
úrad, dôchodková kontrola, okresný súd, školský
inšpektorát a četnícka stanica.
V obci je notársky a matričný úrad,
dvojtiredna št. ľud. Škola , do ktorej chodia deti
z dolných a Horných Držkoviec, do mešt. Školy
chodia do Bánoviec n./B. poštovňaodobiera
obyčajnú poštu, balíky, cenné papiere a peniaze
do 5.000.- Kč. Pošta sa nosí a odobiera jedenkrát
denne u vlaku v Ruskovciah. Dozor
a vyučtovanie nad poštovňou má poštový úrad
v Bánovciach n. /B. Kostol v obci je bez fary.
Príslušníci rim.kat. náboženstva patria
k farskému úradu v Malej Hradnej a príslušníci
ev.a.v. do Horných Ozoroviec. Mrtvých
pochovávajú na tunajších cintorínoch
rim.katolickom a ev. a.vyznania.
Po stránke náboženskej sú obyvatelia
snášanliví. Vo vykonávaní cirkevných obradov si
obidve vyznania neprekážajú. Súčastnia sa
vzájomne pri vysluhovaní cirkevných obradov /:
pri pohraboch, posviackach,svaťbách atď. :/.
~ 14 ~
Majú spoločne zakúpený zvon, ktorý bol až do
roku 1931na obecnej zvonici a teraz je so
súhlasom príslušníkov ev. a. v. umiestnený vo
veži rim. kat. kostola. Lekár a lekárňa je
v Bánovciach n./B.
Spolky
V obci je dobrovoľný hasičský sbor. Založený
bol na sriaďujúcomshromaždení dňa 24. Mája
1925 za prítomnosti okresného dozorcu G.
Zelenaya. Vlastnú činnosť započal po schválení
stanov dňa 1. Júla 1925. Veliteľom sboru bol
zvolený a je ešte do dnes Štefan Švec- obv. notár.
Ustanovený je pre obce Dolnie a Hornie Držkovce.
Mal 18 činných členov a teraz má 22. Výstroj
sboru pozostáva z dvojkolesnej ručnej strekačky,
z 3 dvojmetrovýchsavíc,80m hadíc a rovnošaty/:
vychádzkové blúzy, helmá, čiapky a sekerky:/.
Sbor vydržiaval tanečné zábavy , usporiadal
divadeľné predstavenie a z výťažku týchto
členovia jeho Za vedenia Valenta Melluša, vtedy
tu učinkujúcehoprid. Notára v roku1927
zhotovili si svoje vlastné javisko.
Významné
osobnosti
Dňa 12.decembra 1875 narodil sa v tunajšej
obci Dr. Karol Kmeťko, syn Pavla Kmeťku,
bývalého notára a hospodára. Vyštudoval za
kňaza. V roku 1921 bol vysvätený a ustanovený
biskupom v Nitre .Rodná obec i cez veľké starosti
a povinnosti zostala mu vždy drahou. Navštevuje
často svoje rodisko, zvlášť svoj rodný dom a nikdy
~ 15 ~
neopomenie popýtať sa na známych z detstva
a prehovoriť niekoľko milých a potešujúcich slov.
Jeho štedrá ruka nezná vtedy medzí. Každoročne
posiela knihy a peňažité príspevky na školu
alebo faru pre školské deti alebo chudobných.
Svoju štedrosť a lásku k rodnej obci preukázal
najmä tým, že v roku 1931 postavil svojim
nákladom k večnej pamiatke rim. kat. kostol.
Kúpou nemovitostí postaral sa o základninu na
udržovanie kostola a taktiež zabezpečil
základninu pre podporovanie chudobných.
Druhý tunajší rodák je vdp. Dr. Michal Beňo,
kanovník a profesor bohoslovia v Nitre. Narodil
sa 1. Februára 1880. Navštevoval spoločne a ndp.
biskupom tunajšiu ľudovú školu a často s ním
sem zavíta.
Dňa 28. Novembra 1824 narodil sa v našej
obci MikuášDohnány, významný a neobyčajne
vzdelaný štúrovec. Študoval v Trenčíne, Rábe,
v Bratislave a v Levoči. Do tohto mesta prišiel
v roku 1844 s prvými štúrovcami, ktorí svojim
odchodom vyjadrili protest proti zosadeniu
Ľudovíta Štúra z postu profesora lýcea.
Po štúdiách v rokoch 1847- 48 redigoval
levočský zábavník „ Považja “. Vydal aj činohru
Podmanínovci. Zbieral ľudové piesne
a povesti.V predvečer revolúcie vstúpil do radov
dobrovoľníkov, kde ako dôstojník pôsobil do 20.
Novembra 1849. Žil prevažne v Ovčiarsku,
~ 16 ~
Držkovciach a v Žiline.
Spísal dejinné pohyby Slovákov a toto dielo mu
vyšlo ako História povstania slovenského z roku
1848.
Dohnány bol mimoriadne vzdelaný a nadaný.
Dôkladne poznal a písal v oboch v tom čase
bežných nárečiach, ovládal gréčtinu, latinčinu,
angličtinu, francúžstinu, nemčinu i maďarčinu.
Prekladal Homéra, Shakespeara, Ossiana,
Byrona, Moliera a iných. Patril medzi prvých
propagátorov ruštiny. Popri redakčnej práci
v Hurbanových Slovenských pohľadoch sa
venoval aj poézii. Napísal epické básne
Trenčianska studňa a Dobrovoľník, čím prispel
k pozdvihnutiu národného povedomia
i k výchove svojho ľudu.
Zomrel veľmi mladý vo veku 26 rokov, ako
nádejný zjav v slovenskom kultúrnom živote.
Z rodiny p. notára Štefana Ondrejkoviča
pochádzajú: Dr. Aladára Ondrejkovič, okr.
Náčelník v Zlatých Moravciach, narodený 2.júna
1889 a Vojtech Ondrejkovič, obv. notár, narodený
2. Februára 1898. Obidva sú tunajší rodáci. Títo
každoročne navštiviarodište na „ všech Svätých“,
v deň „ Dušičiek“ a kladú vence na hrob svojej
zosnulej matky.
~ 17 ~
Zvyky a obyčaje
Staré zvyky a obyčaje pomaly zanikajú.
Dodnes zachovali sa nám len tieto : o vianočných
sviatkoch na Štedrý deň ľudia sa postia. U deti
udržuje sa pôst nádejou, že večer uvidia na stene
„ zlaté prasiatko“. Večera býva skutočne štedrá.
Pozostáva : z hrachovej polievky, hríbovej
omáčky, cestenice lekvárové, pupáčky, koláče,
oplatky natrené mädom /: pečie a roznáša ich
pred sviatkami r. kat. organista, na ktoré sosbiera
už vopred od cirkevníkov zbožie, vajcia alebo
peniaze:/, sušené slivky, orechy a jablčka.
V niektorých rodinách mávajú aj ryby. Pred
večerou opatrí sa hydina a statok, ktorému sa tiež
dávajú oplatky a chlieb s cesnakom. Počas večere
horí lojová sviečka, ku ktorému zo sediacich
nahne sa jej knot, ten vraj do roka zomre. Taktiež
vraj zomre aj ten, kdo rozkrojí jablčko a je
zkazené. Pri ovenčenom a osvetlenom stromčeku
spievajú sa vianočné piesne. Dievčatá lejú olovo
a trasú plotom. Z ktorej strany sa ozve pes, odtiaľ
bude jej muž. Mladíci hrajú o orechy
a strielajúkľúčami. V dobe vianočnej chodia
chlapci oblečení za „ troch králov “ a nosia so
sebou papierový betlehem. Po novom roku chodí
r. kat. farár s organistom koledovať.
Na fašiangový pondelok ide obecný hlásnik
z dom do domu „ fašangovať “. Nosí so sebou
drevený ražeň/: otruhané drevo v podobe dýky:/,
na ktorý mu gazdinky napichujú po kúsku
slaninky. Poslednie tri dni fašiangov považujú sa
~ 18 ~
za polovičné sviatky. Sú samá hostina, veselosť
a zábava.
Na Zelený štvrtok pred východom slnka sa
dievčatá v potoku umývajú a česú si vlasy.
Mužskí na Veľký piatok, za včas rána, brodia
potokom kone. Bielu sobotu pletú sa šibakykorbáče. V nedelu dievčatá farbia vajíčka, aby sa
nimi mohly v pondelok odvďačiť svojim
kupačom. Kúpe sa voňavkou, ale najčastejšie
vodou, čo je najlacnejšie a iste najúčelnejšie.
Kupačka – oblievačka trvá skoro celý veľkonočný
pondelok. Za oblievanie dávajú sa : krašlice,
pomaranče, cukrovinky, vypiť atď.
Na ráno 1. Mája stavajú mládenci „ máje“.
Zvyk tento zachováva sa už len vo veľmi malonm
rozsahu. Prv stál „ máj “pred každým domom,
kde bolo dievča. Dievčatá každé samé narobilo si
z papieru pentičiek a ruží a ovenčilo „ máj “,
než ho postavili. Koncom mesiaca „ máje “ sa za
doprovodu hudby vytrhávali. Mládenci ich
odpredali a z výťažku poriadala sa tanečná
zábava. Teraz sadia „ maje “ len pred kostol
a obecný kríž. Na večer pred „ sv. Mikulášom “
dávajú si deti do okna topánky, aby im „ sv.
Mikuláš “ nadelil. V ten večer chodia mládenci
a dievčatá preoblečené za Mikulášov. Nenosia
nadielku, ale sami prijímajú. O týždeň pozdejšie
na „ sv. Luciu “ chodia dievčatá pristrojené na
bielo po domoch s krídlom v ruke a ometajú kdekoho.
~ 19 ~
Keď garda ide po prvé s koňmi na pole orať,
postiera kone vajcom, aby boly cez celú robotu
tlsté a gulaté. Keď sa vráti s prvej oračky, oblejú
ho domáci vodou. Prv, než vyženú húsatka na
pastvu, okadia ich gazdiné a prevlečú cez kruh
zo zeleného vrbového prútu.
Kroje a nárečie
Domáci ľud zvláštnych krojov nemal. Mali ich
len niektorí prisťahovaní. Nosili široké, skladané
letnice, hrubý rubáč s baravným opleckom,
široké vyšívané rukávce a na hlave grguľu – rohy
s čepcom. Tento kroj zaniká a ujíma sa domáci.
Nárečia užíva sa západo – slovenského,
blízského spisovnej Slovenčine až na špatné
vyslovovanie minulého času u slovies – miesto
-ol,-ou, bol- bou.
Lesy
Lesy stále riednu a zmenšujú sa. Jednak tým,
že ťaží sa z nich každoročne palivové drevo pre
domácnosť a potom túha ľudu po oráčine chce
zužitkovať každú piaď zeme. Tak na príklad: „
Lipie a Hrabie “, ktoré bolo prv obrúbené
bôrami a brezami je vyklčované a premenené na
ornú pôdu. Len neužitočné járky
s najrozmanitejším krovím a smrečím zostalo.
Podobne sa deje s lesmi v druhej doline, kde tiež
tu a tam v zeleni lesov vlní sa políčko s obilím.
Sú tu lesy listnaté a ihličnaté. Listnaté majú
prevahu. Vidíme tu : duby, brezy, tu a tam
osyka, rakyta, pozdĺž potoka jalše, vŕby
a v jarkoch niečo agátov. Z ihličnatých: bôr,
~ 20 ~
smrečie a jedle. V starších porastoch hlavnou
drevinou je bôr, mladinu väčším dielom tvorí les
dubový, v ktorom sa prevádza raz za 40-60
rokov čiastočné mýtenie. Drevo používa sa jako
palivové a stavebné pre domácu potrebu.
K účelom obchodným a priemyslnýmsa neťaží.
Lístie so stromov slúži ako podstielka pod
dobytok.
Vedlajším produktom lesov sú : huby, jahody
a iné lesné plodiny, ktoré sú predmetom
sbierania okolitého obyvateľstva. Z jedlých hub
nachádzajú sa : dubáky, brezáky, maslienky,
šampiony , kuriatka, rýdziky, královky, májovky
a iné .
V rubaniskách vidno hodne červených jahôd
a niečo čiernych malín. Aj na lesné kvetinky
a traviny je kraj bohatý. Vyskytuje sa tu :
pelynok, rozpuk, divizna, prvosenka jarná a iné.
Z krovín vidíme : hloh obyčajný, tavolník
červený, kalina, vtačí zobák, čilimník, šíp atď.
Zo zveri vyskytuje sa v hojnom počte poľný
zajac. Jeleni, srnky a diviaci, ktorí pred tým
v lesoch pobiehali v celých húfoch sú už len
veľmi zriedkavým zjavom, lebo boli často
odstrelovaní a mnoho ich zutekalo pred
pracujúcimi ľudmi a následkom častejšieho
pasenia dobytka. V lese na stromoch poskakuje
veverička, zriedka spatríme kunu a tchora.
~ 21 ~
O myši a potkanov niet núdze. Škodlivá líška tu
tiež nechýba.
V potoku bývalo hodne rakov. Teraz už ich
nevidno. Rýb je tiež menej. Na udice a do košov
sa chztajú mreny, belice a úhori. Okolo vôd
a v lese vidno plaziť často užovku, na
slnnýchstáňach i vretenicu a jašterku.
Vtáctvo udržuje sa v hojnom počte. Hoci
mnohé kroviny boly odstránené, les poskytuje
dostatočnú ochranu k hniezdeniu. Poletujú tam :
hrdlička, sojka, čierny ďateľ, drozd, krutihlav,
čajka a kukučka sa ozýva každoročne. Menej
vyskytuje sa káňa, častejšie krahulec a jastáb.
Najhojnejší je vrabec a strnádka. Nad polami v
lete vznáša sa škovránok. Za oráčmi poskakujú
konipas a chocholuška. Vo veľkom počte poletujú
lastovičky. Na poli ubúda prepelic, u potoka a na
jalšachčížnikov. V príhodných lesných miestach
vidno bažantov. Polia sú oživované značným
množstvom jarabíc. Kde- tu ukáže sa aj straka,
šedivá vrana a havran sú hojne zastúpené. Divé
husi a sluky objavujú sa pri jarnom sťahovaní.
Podnebie
Podnebie je mierne. Prvé mrazy nastávajú
v prvej polovici novembra , posledné začiatkom
apríla. Silnejšie mrazy dostavujú sa v druhej
polovici novembra a koncom roka pôda úplne
zamrzá. Sňah začína padať začiatkom novembra,
prestáva koncom februára alebo začiatkom
marca, napadne ho 30- 50 cm. Z jara, v prvej
~ 22 ~
polovici marca, rozmrzá orná pôda, takže možno
započať už so siatim. Prvé búrky začínajú
obyčajne v apríli alebo začiatkom mája.
V chladnom počasí padajú dosť často krúpy.
Zriedkavým zjavom je krupobitie.
V lete podúva vetrík obyčajne od západu,
časom od juhu. Ten donáša vláhu. V zime fučí
ostrý severný alebo severozápadný vietor. Keď
počuť jasne bánovské zvony a hukot vlaku,
možno očakávať skorý dážď.
Poľné
Hospodárstvo
Polné hospodárstvo čo do výnosnosti sa
vzmáha. Keď porovnáme dobu predvojnovú
a vojnovú s terajšou vidíme, že úroda následkom
lepšieho obrábania ornice, výdatnejšieho
hnojenia maštalným hnojom a úmelými
hnojivami je o 100-150% lepšia .Tunajšie polia
boly by ešte úrodnejšie, keby vysoko položené
lány boly od severu chránené a keby
atmosferickésrážkyboly pravidelnejšie. Časté
nepravidelné a nepredvídané zmeny povetrnostné
majú vliv aj na pomery hospodárske a socialné.
Neobyčajné sucho v posledných troch rokoch
zmenilo hospodársky plán. Zelené krmivá sa
nedarily, preto počalo sa siať viac obilia.
Nedostatok krmív má za následok úpadok chovu
domáceho dobytka.
~ 23 ~
Urodí sa na 1 k.j. 8 q pšenice, 6 metrákov
raži, 8 metrákov jačmeňa, 9 metrákov ovsa, 50q
zemiakov a 5 fúr suchého krmiva.
Hlavné plodiny sú : pšenica, jačmeň, ovos
a raž. Pšenica pestuje sa červená, seje sa ako
ozimina. Menej sa seje biela pšenica, lebo snadno
podlahne sneti a vypadáva ešte na koreni. Žatva
obnáša
8
Jačmeň
q
zrna
a 18q
slamy
z 1
k.j.
pestuje sa knajpový , menej hanácky.
Vynáša 8 q zrna a 16 q slamy. Domáci ovos dáva
priemerne 9q zrna a 20q slamy.
Ozimná domáca raž obnáša 6q zrna a 20q
slamy.
Červená ďatelina a vojteška darila sa dobre,
až posledné tri roky nechce zakoreniť. Prvá
dávala dve, druhá až štyri seči, úroda činila 20
q krmiva.
Zemiaky pestujú sa len pre vlastnú potrebu.
Ustálených druhov niet.
Na menšej ploche
hrach,
ľadník,
pestuje
fazuľa,
sa krmná repa,
kukurica,
konope,
kapusta, mak a rôzne druhy zeleniny.
Najrozšírenejší
škodcovia
plodín
sú
:
pandravy,hraboši, vši hrdza a snet.
K dosiahnutiu čím väčšej úrody, pole sa
obrába čo najúčelnejšie. Užíva sa dobré poľné
náradie,
najviac
železných
jednoradlových
pluhov, ťažkých brán, ďalej požíva sa drevených
~ 24 ~
hladkých
válcov,
rezákov
a čarákov.
K siatiu
obolia užíva sa väčšinou siacich strojov. Kosenie
obilia a ďateliny prevádza sa len ručne. Pri
žatve
pohrabuje
sa
ručne
širšími
drevenými
hrablámi.
Obilie mláti sa výhradne parným strojom.
Len niečo raži na povriesla omláti sa ručne –
cepami.
K maštalným
hnojom
prikupujú
sa
umelé
hnojivá ako superfosfát, siranamonný a chilský
liadok.
Dobytok
Domáceho
svetovej
vojny
dobytka je
rozmohol
pomerne
sa
chov
dosť. Počas
kozí,
avšak
početzich sa zmenšuje. Po vojne ceny dobytka
veľmi stúply. Roku 1920 a 1921 bola jedna
krava až za 8.000 Kč, kôň 12.000 Kč, koza 200300 Kč.
Pred svetovou vojnou bolo tiež rozmnožené
pestovanie oviec. V dobe vojny a po vojne chovalo
sa ich stále menej a menej, takže teraz niektorí
gazdovia kupujú jahňatá už len na jar a pasú
ich
s dobytkom
do
jesene.
Potom
ich
zabijú
a spotrebujú doma alebo živé predajú.
Krmenie dobytka deja sa v zime v maštaliach.
Na jar až do jesene vyháňa sa na pašu do hájov
a polí.
Mnohí však, nakoľko sa pasienky zmenšily,
krmia dobytok celý rok doma. Krmí sa v lete
~ 25 ~
zeleným krmivom. V zime pridávajú sa k rezanej
slame varené zemiaky, krmná repa, pšeničné
a ražné otruby alebo jačmenný šrot.
Chov dojníc nie je veľmi vyvinutý. Deje sa len
natoľko, aby užitok z nich stačil pre domácnosť.
Mladý dobytok sa po odchovaní obyčajne
odpredáva. K chovu nechávajú sa len vyvinutejšie
jalovičky.
Ošípané,
chovajú
sa
väčšinou
na
domáceho
odpredaj,
menej
plemena,
pre
vlastnú
potrebu. Ceckové prasatá kupujú sa na trhu,
poznenáhlu vzmáha sa chov prasníc.
Kozy držia len niektorí občania.
Sliepok
potrebu.
a inej
hydiny
Holubov
videť
je
len
tiež
pre
vlastnú
v niektorých
gazdovstvách. Rozširuje sa aj pestovanie včiel,
dosiaľ je asi 5 včelínov.
Ťažným dobytkom v gazdovstve je kôň a to asi
tretina vlastného odchovu. Pripúšťa sa žrebec
nonius v štát. žrebčinci v Rybanoch. Ostatné kone
prikupujú sa na trhoch.
Lúky.
Lúk je veľmi málo. Boly pre kyslavé seno v roku
zkanalizované a premenené na oráčinu. Výťažok
obnáša 10q z 1 k.j.
Zahrady.
Vysoká, od severu otvorená poloha s pozdnými
mrazy
a silnými
vetrami
neslúži
ovocníctvu
~ 26 ~
v našej
obci.
Preto
nestretávame
sa
tu
s ušľachtilými druhy ovocia.
V zahradách pozdlž hradskej a na poli je asi
dve
tretiny
sliviek,
ostatok
hrušky
a jablone.
Menej je tu čerešieň, asi dva korene marhulí
a orechov.
Mnoho
vymrzlo.
ovocných
Stromy
a hmyzom.
stromov
trpia
Ošetrovanie
vyrezávaním
v roku
najviac
stromov
suchých
konárov
1928
rakovinou
deje
sa
len
a natieranie
kmeňov vápnom. S ovocných krov v niektorých
zahradách pestuje sa egreš, rybizle a vinná réva.
Kvetinové
zahrádky
sú
ozdobou
skoro
každého domu .
SVETOVÁ VOJNA
Mobilizácia
Na
úradom
deň
31.júla
1914
v Bánovciach
n./
bolo
B.
služnovským
nariadené
p.
notárovi svolať do úradu starostov obcí z obvodu.
Starostovia , nič netušiaci, sišli sa ako vždy na
výzvu p. notára v plnom počte. Spytovali sa hneď
na účeľ schôdze. Ten bol nezvykle zdržanlivý
a odkázal ich vyčkať na príchod úradníka zo
slúžnovského
úradu.
Čakaný
úradník
došiel.
~ 27 ~
Nevenoval veľký záujem o prítomných, vytiahol
z aktovky
hromadu
spisov
a so
smútočne
zachmúrenou tvárou vysvetlil prítomným, že sú
to mobilizačné vyhlášky, že všetci vojaci do 42
roku
sú
podelil
nimi
povolaní
a nariadil
na
vojnu.
starostom
Vyhlášky
okamžité
ich
vyhlásenie a vyzvanie nimi povolaných vojakov,
aby dňa 1.augusta všetci nastúpili do zbrane.
Občania, keď sa dozvedeli o nastávajúcej vojne,
trnuli hrúzou. Nevedeli si predstaviť následky
tohto všeobecného zla, lebo dosiaľ neboli nikým
k tomu nútení. Za mnohé roky poroby užili
nemálo národného opovrženia a odstrkovania so
strany
utlačateľov,
avšak
za
vojnu
neboli
oduševnení.
Tí, ktorí vyhláškami boli povolaní na vojnu,
zanechavšinajnútnejšiu
prácu
nedokončenú,
činili náhle prípravy. V obci bol chaos, ľudia sa
sbiehali.
Všade
bolo
počuť
plač
a vzdorné
nadávky. Žatva bola v najlepšom chode. Každý sa
tešil
na
Opusti
výsledok
prácu,
namáhavej
zanechaj
dom,
práci.
A teraz?
manželku
bez
pomoci, rodičov, deti ! Choď ako na jatky, do
neznáma. Bojuj a nevieš prečo, za čo, za koho !
Vojaci
neradi
so
slzou
v oku
uposlúchli
mobilizačnej výzvy. Kochali sa nádejou, že za
krátky čas vratia sa domov. Všeobecne sa malo za
to , že vojna pri tak pokročilej válečnej technike
a utkaní
stotisícových
armád
rozhodne
v niekoľkých mesiacoch , keď nie v týždňoch.
sa
~ 28 ~
Na
zvláštnu
výzvu
dňa
27.
Júla
1914
vojanskú službu nastúpili : Jozef Scheer, murár,
Jozef, Lenhard Rosa a GustavPoštrk, roľníci .
Podľa mobilizačných vyhlášok dňa 1. Augusta
1914 vstúpili do vojska : Ján Chlivényi, Štefan
Varényi, Michal Madaj, Viktor Šumichrast, Pavel
Kováč, Jozef Fleischer, roľníci, Frant. Zitta kováč
a Ján Gross hosp. sluha.
Dňa 3. Augusta 1914 museli všetci majitelia
na jar odvedené kone odviesť k vojsku. V tunajšej
obci odvedené bolo 9 koní, z ktorých 6 bolo
určené pre povozníctvo a tietodňa 5.8.1914 boli
aj
s povozmi
odovzdané
svojmu
účelu.
Ako
povozníci išli : Tomáš Weiss, Jozef Bebjak a Ján
Dvorecký.
Ako sa predvídalo, že vojna nepotrvá dlho,
ukázal
sa
pravý
opak
toho
.
Vojaci
prv
narukovaní boli prepustení domov na krátku
dovolenú a hneď po dovolenej tiahli na front.
Slepo boli hnaní do boja. Rakúsko- Uhorsko
v domienke, že silou v krátkosti dobyje všetko,
hnalo vojakov bez rozvahy do záhuby. Takto
rady vojska značne riedly.Keďže nebolo výhľadu
na
skončenie
Uhorska
vojny
a spupnosť
nechcela
pripustiť
vyjednávania,
doplniť
museli
zriedené
novými silami. Boly
Rakúsko
–
priameho
bojové
šiky
nariadené
stále
odvody. Kde – ktorého mužského od 18 do 42
roku odvádzali a po krátkom výcviku posielali
~ 29 ~
do boja : Z odvodov boli vzatí : Ján Košťál, Pavel
Valko,
Jozef
Bebjak,
Štefan
Mihálik,
roľníci
a Jozef Kotjan nádenník.
Vyživovací
príspevok.
Rodiny, ktoré boly následkom vojanskej služby
pozbavené svojich živiteľov – otcov – mužov,
dostávali od štátu vyživovací príspevok mesačne
Kč 30.- príspevok však bol dosť nízsky, zvlášť pre
viacčlenné
rodiny.
Nedostačoval,
takže
nenahradil to, čo mnohé ztratili narukovaním
svojich podporovateľov.
Nedostatok
drobných.
Hneď na začiatku vojny vyšly z obehu všetky
cennejšie drobné peniaze. Nedostatok týchto bol
nahradený
množstvom
papierových
korún
a dvojkorún /: zlatoviek :/ a tiež razením desať
a dvacaťhaliernikov zo železa.
Nedostatok.
V prvých rokoch válkyneboly v obci známe
všetky jej zhubné následky. Dokiaľ bolo dostatok
potravin , ľud bol ako – tak spokojný. Avšak rok
1916
a prišlé
obyvateľstvo.
potravín
roky
Dostavil
a všetkých
,
sa
ťažko
zalahly
značný
denných
na
nedostatok
potrieb.
Životné
potreby sa zdražovaly a zdražovanie stupňovalo
sa až do konca vojny.
Boly časté rekvízicie obilia a dobytka , takže
zásoby potravín sa vyčerpávaly úplne. Hladom
a podvýživou trpely mnohé rodiny jak v mestách,
~ 30 ~
tak
aj
na
dedine
chudobnejší,
ale
.
aj
Biedu
vrstvy
mali
na
nie
pevný
len
plat
odkázané, lebo nemohly dostať nič kúpiť.
V tejto dobe rozmohlo sa keťasovnie a tomu
nemohly zabrániť ani úrady. Hladujúci túlali sa
za
výživou
živobytie
a toho
bolo
biedne
im ešte
nashromaždené
mnohokrát četníctvom
shabané.
Rekvirovanky.
Bieda
vzmáhala
sa
značne
následkom
rekvirovania. Štát rekviroval obilie, zemiaky,
lušteniny, dobytok, semno, slamu a iné . Všetko si
ľudia
potom
kupovali
na
lístky
vydávané
komisiou / : notariátom :/.
Lístky menovali sa podľa druhu potravín,
bolychlebenky, múčenky, mastenky, mydlenky,
tabáčenky, solenky, kávenky atď. Počiatkom roku
1918 objavili sa aj lístky na topánky, na ktoré sa
dostávala obuv s drevenou podrážkou za 80100K, lepšia obuv stála 180- 200 Kč .
Obilie mlelo sa na mlecie výkazy. U známych
mlynárov zomlelo sa ho dosť aj bez výkazov,
ovšem
len
tajne
a za
dosť
veľké
výkupné
.
V mlýnoch bývaly časté prehliadky obilia a ktoré
nebolo kryté výkazom, bolo bez všetkej náhrady
shabané.Preto sa obilie mlelo radšej doma na
mlecích
mlýnkoch
kameňoch .
alebo
len
rukami
na
~ 31 ~
Pozdejšiekonaly sa rekvirovanky za asistencie
četníctva a vojakov s nasadenými bodákmi. Prešli
celý
dom,
prehrabali
každý
kút
a všetky
hospodárske staviska. Za rekvírované obilie štát
mnoho neplatil, ba často
– krát nič, takže
predávalo
tajomky,
sa
radšej
po
čo
bolo
výnosnejšie. Zamieňalo sa aj za petrolej, cukor,
sol, odev, látky a iné .
Ku gazdom chodievali cestujúci – noclažníci
z Moravy. Títo prinášali so sebou rôzne domáce
potreby, šatstvo a látku na šaty zamieňali to za
potraviny. Boli vobci radi videní, lebo mimo už
spomenutých potrieb prinášali rôzne novinky,
zvlášť z fronty o postupe vojska , o výťazstve , lebo
porážke a časom i zprávu o daktorom mužovi
z obce .
Šatstvo , pre nedostatok
inej látky, šilo sa
z domáceho konopného plátna a barvilo sa na
modro. Lepšej látky k dostaniu tuná nebolo.
V júni
1915
bol
prevedený
prvý
súpis
osevných ploch a súpisy zásob. Kto mal ešte niečo,
ponáhlal sa to dobre ukryť, lebo bola o všetko
veľká
núdza
a bieda.
Počas
prehliadky
schovávalo sa obilie do zeme, slamy a pliev.
Týmto sa obilie značne znečisťovalo, kazilo a tak
podporoval sa vzrást veľkého počtu myší. Okrem
súpisu
osevných
plochboly
súpisy
dobytka,
slamy, sena, zásob múky , cukru , zemiakov,
masti, mosadzných a cínových predmetov.
~ 32 ~
Častými rekviziciamisnížil sa stav rožného
dobytka, takže nastal nedostatok mlieka. Preto sa
rozmohol chov kôz.
Nebolo
kukuričná.
potravín,
Rýže,
málo
kávy
múky
ani
aj
to
petroleja
len
nebolo.
Svietilo sa suchými trieskami, lebo šnorkami
namočenými v oleji . Bieda bola o všetko.
Na
fajčiarov
prideloval
čiastky
málo
predaná
tiež
zaľahla
tabáku
pod
kríza.
a z tohto
rukou
za
bola
Štát
veľká
aprovizáciu.
V trafikách bol stály nedostatok fajčiva. Sem –
tam
odkotúľalo sa koleso tabáku do mlynice
alebo hospodárstva a fajčiari , keď aj obdržali
lístky na tabák, nedostalo sa im ničoho. Do
tabáku miešalo sa bukové listie , zemiakové
a repíkové , otrusky zo sena , ďateliny. Fajčivo
bolo nepríjemne, škodlivé, ale ani tohoto sa
nedostávalo. Fajčiari počali preto pestovať tabák
doma. Tento však nebol tiež o nič lepší, lebo
nebol
ani
riadne
vyzretý,
ani
vysušený.
Zavedenie lístkov na tabák nepomohlo, lebo dva
balíčky tabáku alebo niekoľko cigariet, prípadne
cigara na týždeň, lebo 14 dní pre fajčiarov
nedostačovalo.
V decembri 1917 bolyčetníctvom spisované
a hľadané
rôzne
predmety
cínové,
medené
a
mosadzné. Sobierali medené kotle , mosadzné
kľučky, závesy, zvony a iné. Kto dostihol, ukryl
~ 33 ~
čo sa dalo a ktorí sa opozdili , tým sobrali čo
našli.
Učiteľstvu
nariadené
a školským
sbierať
deťom
a sušiť
deťom
malinové,
bolo
jahodové
a ostružlinovélistie vojakom na čaj. Ďalej žihľavu
na výrobu látok, staré kovy, pradlo, papier, gumu
atď .
K válečným
účelom
pôžičky.
Ľudia
boli
požíčiek,
zvlášte
ale
vypisovali
vyzvaní
tí,
válečné
k upisovaniu
ktorí boli
od vojny
oslobodení. Niektorí predali ich včas s menšou
stratou,
po
prevrate
staly
sa
tieto
temer
bezcennými.
Ceny životných potrieb boly ku koncu války
nepomerne vysoké. Často sa menily, v každej obci
a u každého obyvateľa boly iné. Platy a mzdy
boly malé.
Tovar
Ceny
V roku 1914
V roku 1918
1q pšenice....................18.- až 20.- Kč
300.- 500.-Kč
1q zemiakov.................5.-
150.- 200.-
- 6.-Kč
Kôň.............................300.- 400.-
10.000.-18.000
Krava........................200.--500.-
3.000.-5.000.-
Prasa...........................10.--12 .-
300.- - - -
Koza ..........................20.- --
600.- - - -
~ 34 ~
Topánky.............................11.- - 15.-
150.- - 400.-
Podrážky........................... 3.- ---
40.- - - -
Oblek..................................50.- - - -
800.- - 1.200.-
Košela...................................3.- - - -
80.- - 150.-
Klobúk.................................5.- - - -
120.- - 200.-
1kg múky...........................0.30 - - -
8.- 12.-
1kg hovädzieho mäsa..1.20.-
14.- Kč
1kg bravčového mäsa..1.60.-
20.- Kč
Sadlo....................................1.80.-
70.-Kč
1kg masla.........................2.-
40.-Kč
1l mlieka.........................0.17
3.-Kč
1 vajce...............................0.05
2.-Kč
1m bavlnenej látky...0.40
40.-Kč
1m vlnenej látky..........7.-
300.-
1cigara............................0.04- 0.10
1.20 – 2.-
Vojenné hrôzy na frontách , kde v zákopách
kupily
sa
mrtvoly
až
na
metrové
výšky,
vzduchom hvízdaly guľky, šrapnely a granáty,
ničili dediny, mestá, rozrývaly pôdu, pustošily
lesy a obracaly celé krajiny na púšť, malyvliv aj
na civilné obyvateľstvo. Domáci, okrem veľkej
biedy,
strachovali
sa
tiež
o životy
svojich
drahých na fronte . Stály útisk so strany štátu ,
neblahé zvesti z fronty, otupovalypozvolna myseľ
~ 35 ~
a svedomie
ľudské
nevyhnuteľné
.
Všetko
sa
a samozrejmé,
prijímalo
žilo
salen
ako
pre
okamžik, každý hľadel následkom zlých pomerov
vydierať ako sa dalo a bol celkom ľahostajný
a bezcitný k biede a utrpeniu druhého.
Žobranie
a zločinnosť vzrástaly viac a viac,
lebo srdcia ľudské otupely po toľkých bolestiach
a nemaly porozumenia pre druhých.
PREVRAT
Nadišiel deň 28. Október 1918. Chmurné
ráno
prebudilo sa k životu plného strádania
a starostí. Nik netušil , že tento deň stane sa tak
významným v dejinách nášho národa, že v deň
tento
prelomené
boly
púta takmer
tisícročnej
poroby nášho národa, že nastal deň slobody !
Celý
národ
a všeobecným
jásal.
Spevom
národných
sbližovaním
vyjadroval
piesni
svoje
nadšenie.
V tunajšej obci nevedelo sa hneď o ukončení
války
o pretrhnutí
rakúsko-
uhorskej
fronty
a o úplnom porazení rakúsko- uhorského vojska.
Nebolo ani známe , že
a vymanené
z jarma
Slovensko je oslobodené
maďarského,
že
dňom
30.októbra „ Svätomartinskou deklaráciou “je
pripejené k Česku a tak utvorená samostatná ,
slobodná Československá republika.
~ 36 ~
Dňa 3. Novembra 1918 prišlo do obce asi 6
jazdcov
čsl.
vojska.
Títopostrhali
s notárskeho
domu a so školy maďarské orientačné tabule,
prebodali ich a nechali koňmi rozšliapať. Prešli
obcou a oznámili obyvateľstvu pád maďarskej
vlády a všetky udalosti s tým súvisiace .
O tri dni pozdejšie došiel do obce oddiel
pešieho
vojska
a sotrval
tu
skoro
celý
deň
.
Občania , keď videli usmevavé , bodré tváre
vojakov,
radi
im
poskytovali
prístrešie
a pohostinstvo zo svojich skromných zásob.
Po odchode vojska duch slobody i cez všetku
skleslosť povzniesol mysle obyvateľov. Ničilo sa
všetko , čo upomínalo na maďarské panstvo. Aby
nenastalo
všeobecné
spolahlivejších
obcí
drancovanie
rozposlané
,
10-
bolo
do
20
voj.
Pušiek a rozdelené občanom na ochranu obce.
Maďari a zvlášť z fanatizovaní „ maďaroni “
ťažko opúšťali Slovensko , ba nemali ho ani
v úmyslu opustiť, lebo stále sa domýšlali , že len
oni majú nárok naň, že žiadna moc im ho
nesmie vyrvať. V jeho slobodu vôbec nedôverovali.
Proti čsl. vojsku shromaždovali sa a stavali
bojovné
šiky
,
složené
s vojakov
i nevojakov
a dobrodruhov rôzneho odvetvia, ktorým išlo viac
o osobný prospech , než o záujem Maďarska. Títo
obrancovia „ Magyar- Országhu “ hatili postup
čsl. vojska každým krokom. Prestrelky z oboch
strán boly na denom poriadku. Kulky z pušiek ,
~ 37 ~
kulometov
ba
nevinných
i z diel
občanov
svišťaly
po
celé
ponad
hlavy
dni.
Lomoz
smrtiacich zbraní, o ktorom do vtedy len počuli
vyprávať, mali možnosť počuť na vlastné uši ,
ovšem len v minimálnej miere.
Maďarské vojsko po kratších bojoch vidiac
márnosť svojho odporu , bolo nútené opúšťať obec
za obcou a tak pomaly celé Slovensko.
Medzi časom vracali sa vojaci, ktorí šťastne
obstali celú vojnu, domov. Mnohí z nich od
nastúpenia vojanskej služby nikdy viac neuvideli
svojich drahých. Tam niekde
v neznámu ležia
ich nehybné telá v zapomenutí, len vzpomienka
na
hrdinné
obete
padlých
vo
svetovej
vojne
upamätáva na ich bývalé jestvovanie.
Najpozdejšie
prinavrátili
sa
ruskí
zajatci-
legionári.
ROK 1918
Zásobovanie
Po
celý
rok
bol
značný
nedostatok
jak
potravín, tak aj nápojov a fajčiva.
Obilia následkom predchodzích rekvirovaniek
bolo veľmi
málo, v dôsledku čoho bola veľká
núdza o múku. Otrúb ku krmeniu dobytka sa
takmer nedostávalo, lebo vysokým vymielaním
spotrebovaly sa do múky. Kravy, krmené suchou
sečkou, dávaly málo mlieka, takže nedostatok
tohto bol citeľný zvlášť u detí.
~ 38 ~
V hostincoch na miesto obľúbených liehovin,
piva, lebo vína hostia popíjali len sodovku,
fajčiari zabúdali na prirodzenú chuť tabáku.
Fajčili suché listie z orechov, bukov, zemiakov,
jahôd a iné. Nedbali ani toho, že dým z ich
fajôčky šíri tisíceré ,, príjemné vône“.
Od apríla t.r. smel každý človek spotrebovať
mesačne 1 kg cukru. V novembri bola tato dávka
snížená na ¼ kg. Množstvo toto nikomu nestačilo
a preto ľud varil hojne syrup z cukrovej repy.
V januári
boly
snížené
lístky
na
kávu,
následkom čoho varievala sa káva z praženého
obilia
najviac
z raži
a jačmeňa.
Ako
kávová
náhražka pridávala sa sušená a zomletá cukrová
repa.
Chrípka
V roku
1918
zachvátila
obec
zhubná
epidemická nemoc, ktorá sa šírila po Europe zo
Španielska
chrípkou.
a bola
Touto
preto
nazvaná
nemocou
španielskou
onemocnelo
viacero
ľudí, z nich traja jej podlahli.
Ceny
Úradmi
stanovené
maximálne
ceny
neprichádzaly v úvahu, lebo len veľmi málo
bolo možno za ne kúpiť. Topánky predávaly sa za
180 K., košela za 80--, spodné nohavice 30.-,
šaty 600-1000,-K, ročné žriebä 1.500.-K, vol
k ťahaniu 4.000.-K, kozla 20.-K, prasa 80.-K,
husa po vyliahnutí za 5.-K, hus za 55.-K, tisíc
tehál 25.-K, škridiel 500 K.
~ 39 ~
1 g pšenice a raži 300 K, jačmeňa 160-200 K, 1
g krmnej repy 28.-K, vahce v apríli 50 hal.,
v júni 80 hal., v decembri až 2.- K, 1 l. octu za
1 K, 1 kg soli za 40 hal.,cievka nití za 8-16 K.
Pohyb
obyvateľstva
V tomto
roku
narodily
sa
v obci
3
deti
manželské, 1 nemanželské, sňatok uzavrely dve
dievčatá, zomrelo 6 osôb, z nich najstarší Štefan
Draškoci, roľník vo veku 52 rokov.
Počasie
V prvých dňoch po ,,Novom roku“ napadlo
množstvo sňahu, z ktorého vietor navial značné
záveje. Asi v polovici januára mrazy povolily,
nastal odmäk a ukázalo sa jarné počasie. V noci
i vo dne bola hustá hmla. Do 7. Februára mrzlo
na sucho, na čo sa zamračilo, oteplilo a napadol
sňah, ktorý sa koncom februára roztopil. Dňa 4.
Marca sa už bránilo a 6. Marca sa sialo jarné
obilie. Celkove mesiac marec bol suchý, až na
niečo-málo
sňahových
preháňok,
ktoré
boly
vystriedané menšími mrazy. Sucho potrvalo až do
polovic apríla. Potom preprchávalo až do mája.
V posledná aprílový
s ľadovcom,
ktorý
deň
nastal
poškodil
veľký
značne
lejavec
kvitnúce
ovocné stromy, na svahoch odplavil prsť. Teplé,
ale suché počasie v máji ohrozilo okopaniny
a krmivá. Ovocné stromy zničilo veľké množstvo
húseníc. Začiatkom júna prišly chladné nočné
mrazy. Zvlášť veliký mráz bol z 5. Na 6. Júna,
ktorý
poškodil
zemiaky,
kukuricu
a všetky
~ 40 ~
lušteniny. 15. a 16. Pršalo, potom až do konca
mesiaca bolo značné chladno. Seno sa kosilo
a svážalo zväčša za pekného počasia. Od 2. Júla
nastaly
dážde.
Cez
to
všetko
bol
nedostatok
krmiva, lebo ďateliny z minulého roku nezišly.
Preto kosil sa zelený jačmeň, ovos, lebo raž.
V druhej polovici júla nastaly horúčavy. Žatva,
chadným mesiacom júnom spozdená, začala sa
kosením raži až po 20. Júli. Potom kosil sa
jačmeň ovos a na konec pšenica. Pokosené obilie,
následkom
častých
dážďov,
muselo
sa
stále
obracať, takže už na poli, ešte neskľúdené rástlo.
Prehánky zťažovaly žne, ktoré
preto potrvaly
celý august. V septembri sa značne ochladilo,
ináč až
do konca mesiaca panovalo sucho. Pod
podzimné siatie sa ťažko oralo a zo zeme muselo
sa vyberať mnoho pýru. Október bol kľudný, ráno
silné hmly, odpoludnia jasno, čo potrvalo až do
polovice
novembra,
Potom
nastaly
mrazy.
Podzimné práce na poliach odbavily sa veľmi
pohodlne. Prvý
Začiatkom
a blativo.
sňah napadol 28. Novembra.
decembra
Pred
povolilo,
Vianocami
bolo
zamrzlo
hmlavo
a zem
poprášil sňah. Cez obed vždy povolovalo. Na
poliach bolo mnoho jarabíc.
Rok 1933
Spravovanie obce,
~ 41 ~
po stránke politickej
Obecné
záujmy
Zastupiteľstvo
Predsedom
roľník,
háji
a4
12
členná
členná
obec.
obecná
rada.
obidvoch je starosta t.č. Ján Košťál,
nám.
Starosta
je
Štefan
Varényi,
ob.
pokladník Tomáš Weiss st., radní Jozef Scheer
a Pavel Valko. Členovia ob. zastupiteľstva sú:
František Zitta, Valent Ďuriš, Michal Baláž,
Jozef Bebjak, Ján Poštrk, Aljz Mutňanský a Ján
Chlivényi.
Zvolení boli pri obecných voľbách dňa 27.
októbra 1931 z troch politických strán. Z Čsl.
Strany ľudovej 7 členov, Hlinkovej slov. ľudovej
strany
4
členovia
a Republikánskej
strany
zemedeľ. a maloroľn. ľudu 1 člen.
.... cirkevnej
Na jar 1932 bol v tunajšej obci ustanovený
tiež cirkevný výbor, ktorý dosiaľ v plnom počte
jestvuje.
Složený
prejednáva
je
z 9
a usnáša
členov.
sa
Stará
sa,
o záležitostiach
tunajšieho rim. kat. kostola.
Usnesenia ob. zast.
Na mimoriadnom zasadnutí dňa 2. januara
1933 prejednalo a ustálilo ob. zastupiteľastvo
ročný plat pre obecného hájnika v obnose Kč
600.- a 1/3 z pokút. Voľba hájnika vydržiavala
sa dňa 10. januára 1933, zvolený bol na dobu
jednoho roku Ján Kopecký. Tohto istého dňa
schválilo obecné zastupiteľstvo kúpu pozemku
pre
postavenie
dvojtried.
Štát.
ľud.
Skoly
v dolných Držkovciach. Kúpa uskutočnila sa dňa
31. augusta 1932. Stavebný pozemok obsahuje
1094  siah, celková kúpna cena činí 13.128.Kč.
Dňa
18.
apríla
1933
usnieslo
sa
obecné
zastupiteľstvo na návrh obecnej rady zo dňa 2.
~ 42 ~
apríla 1933 upísať 5 % štát. požičku práce
v nominálnej
hodnote
Kč
1.000.-
z vkladu
„Fondu chudobných“.
Behom
roku
prijalo
ob.
zastupiteľstvo
do
sväzku obce za prislušnikov 7 občanov.
Odvody
Na popoločnú stredu dňa 1. marca 1933 pri
pravidelnom odvode v Bánovcicha n/bebr. bolo
z 11
odvodom povinných
tunajších
mladíkov
uznané spôsobilými k činnej voj. Službe 5.
V pondelok dňa 27. marca 1933 bola v obci
po prvé klasifikacia koní. Ku klasifikacií sem
boly určené všetky obce zdejšieho notariátu a 4
súsedné
obce
(Zlatniky,
Malé
a Veľké
Hoste
a Pochabany) notariátu šišovského. Miesto pre
výber koní bolo pred obecným domom. Obec bola
preplnená množstvom koní a povozov. Z tunajšej
obce odviedli 17 koní, z nich 4 určené pre
jazdu, 8 ťažných a 5 nosných.
Pohyb obyvateľstva
V obci narodilo sa 7 detí a 1 mrtvonarodené,
z nich 4 dievčatá a 3 chlapci. Sobáš uzavrela 1
osoba. Zomreli 3, 2 muží a 1 žena, najstrašia vd.
Ema Šurmanová rod. Motiková, porodná baba,
zomrela vo veku 73 rokov následkom staroby.
Na
štátnej
ľudovej
škole
nastala
zmena
v učiteľskom sbore. Doterajší správca školy, Ján
Silaštík, následkom nervovej choroby dostal dňa
1. mája do konca školského roku zdravotnú
dovolenú. Od tejto doby vyučovalo sa v triedach
striedavo.
Správou
školy
bola
poverená
tu
učinkujúca def. Učiteľka, st. Anežka Moravcová.
Dňa 1. septembra ustanovený bol na tunajšiu
~ 43 ~
školu
za
učiteľa
Mikuláš
Šumichrast,
rodák
z Dežeríc.
Menovanie
V mesiaci apríli bol vedúci notár, Štefan Švec notársky adjunkt menovaný krajinským úradom
v Bratislave za notárskeho tajomníka.
Osveta
Behom
osvetová
tohto
roku
komisia
usporiadala
spoločne
miestná
s Dobrovoľným
hasičským sborom dve divadelné predstavenia.
Z prvého čistý zisk venoval sa na zariadenie
miestneho
r.
kat.
kostola,
z druhého
Dobrovoľnému hasičskému sboru. Škola destkú
besiedku s vianočnou nadieľkou a stromčekom.
Ďalej
zadržané
boly
tri
hospodárske
a ľudovýchovné prdnášky.
Prirážky
Obecná prirážka k činžovej danie činila 200
proc., k ostatným daniam 250 proc., okresná
prirážka k činžovej danie 55 proc., k ostatným
150 proc.
V obci bolo prdpísané pozemkovej dane z lesov
Kč 92,25.-, z ostatnej pôdy Kč 805,40.-, domovej
triednej Kč 407,50.-, činžovej Kč 16.-, všeobecnej
zárobkovej Kč 68,35.-. Obec mala príjmov Kč
32.497.35.-, výdavkov Kč 32.496.20.-.
Ceny
Platilo sa: 1q pšenice 115 Kč, raži 85.- Kč,
jačmeňa 60.- Kč, ovsa 62.- Kč, 1q kukurice
160.- Kč, zemiakov 35.- Kč, 1 kg fazule 1,70.Kč,
šošovice
3,20.- Kč,
maku
8.- Kč,
1
kg
hovädzieho mäsa 9.- Kč, bravčového 12.- Kč,
telacieho
10.-
Kč,
baranieho
6.-
Kč,
1
kg
bravčovej masti 15.- Kč, maslo 14.- Kč, 1 kg syra
3,60.- Kč, 1 l mlieka 1,40.- Kč, 1 vajce 40-60
hal., 1 kg mädu 20.- Kč, 1 kg múky pšeničnej
~ 44 ~
2,60.- Kč, ražnej 1,50.- Kč, 1 kg chleba 1,60.Kč, 1 kg cibule 1,60.- Kč, 1 kg jabĺčiek 1,50 –
3.- Kč, sliviek 1,50-2.- Kč.
Podnebie- počasie
Novoročný
poprašok
deň bol mlhavý. Slabý sňahový
následkom
teplého
západneo
vetra
popustil. Celý deň bola šmyklavá šľapkanica. 6.
januára padal celý deň sňah. Zem zamrznutá
nebola, preto sňah do rána takmer úplne sišiel.
Blativé počasie potrvalo až do 13. t. m. Potom
primrzlo. O niekoľko dní napadlo trochu sňahu,
ktorý však dlho nepotrval, nasledovalo sychavé
počasie
až
do
konca
januára.
1.
februára
zamrzlo. Pekné, slnečné dni boly do 11. febr.
V polovici februára silne mrzlo, veľké fujavice
s menšími sňahovými preháňkami potrvaly skoro
do konca mesiaca, kedy pripadlo sňahu a tento
potrval až do 6. marca. Potom sa zrazu oteplilo
a pršalo asi do 10. t. m. Po niekoľko denných
menších
počasie
mrazoch
so
objavilo
silnými
sa
znovu
daždivé
severozápadnými
vetrami,
ktoré potrvalo až do 24. marca. Do konca marca
ukázalo sa pekné jarné počasie Usmevavé slničko,
prebúdzajúca sa trávička, veselý spev vátčkov
oznámili skutočný prícho jara. Práce na poliach
boly v plnom prúde. Apríl doniesol ozaj „aprílové
počasie“.
Dáždivé
dni
striedaly
sa
takmer
pravidelne so slnečnými. Vetry, fujavice a okolo
27.
apríla
menšie
mrazy.
Koncom
apríla
a začiatkom mája až do 13. bolo veľmi teplé
a slnečné počasie.
rozeleňaly
Príroda oživla. Stromy sa
a obalily
sa
belostným
kvetom.
Z chodníkov a ciest zmizlo nepríjemné blato. 13.
t. m. bola veľká zima, do rána zamrzlo. 14. celý
deň pekne. K ránu na 15. mája popršalo. Potom
celý mesiac pekne a sucho. V júni taktiež sucho,
~ 45 ~
sparno až do 18., kedy celý deň silne pršalo.
Potom pekne. Dňa 24. júna bola veľká hrmavica
a dážď. Na to pekne do konca mesiaca. Mesiac júl
bol veľmi sparný a teplý. Následkom toho obilie
rycho dozrievalo. Okolo 10. t. m. započalo sa žať.
Pracovalo sa vo dne v noci, nakoľko veľkým
suchom obilie naraz dorzálo. Úroda obilia bola
dobrá, až na krmivá, ktoré následkom sucha
i v predošlých rokoch nechcú nijako zakoreniť.
Ovocia,
zvlášť
sliviek
a hrušiek
urodilo
sa
dostatok. Za dobrej pohody sa obilie posvážalo.
Mlatba, začiatkom augusta bola rušena čatejšími
dáždmi a búrkami. Od polovice augusta sparné
dni,
boly
počasím.
vystriedané
Jasenná
a okopanín
orba,
dialo
septembrového
ku
koncu
dáždivým
skľuďovanie
sa
počasia.
za
luštenín
priaznivého
Úroda
zemiakov,
následokom značného sucha v máji a júni, bola
veľmi slabá. Bolo ich málo a k tomu ešte takmer
všetky soschlé a mäkke, k požívaniu nemožné.
Preto sa objednávaly jak k saďbe, tak aj pre
domácu potrebu z Čiech a severného Slovenska.
Do polovice októbra bolo sychravé nepriaznivé
počasie. Od 20. do konca “babské leto“. Prvé dni
novembra
chladné a vlhké. Dňa 6. pršalo celý
deň, dáždivo bolo až do 12. Na to nastaly menšie
mrazy vystupňované slnečnými dny a ku koncu
zase
premenlivé
hmlisté
počasti.
Začiatok
decembra bol veľmi blativý. Studené sychravé
počasie, z neustálymi vetry a preháňkami trvaly
až do 16. decembra. Potom silne mrzlo na sucho
až do 21., kedy trochu ulevilo a napadlo sňahu
asi 20 cm. Bola už slabšia sanica, ktorá však
nepotrvala dlho, lebo na Štedrý deň sa oteplilo.
Sňah sa vo dne poznenáhlu roztápal na na noc
~ 46 ~
zas primrzol. Toto trvalo cez celé Vianoce, tkaže
bolo veľmi klzko. Ku koncu roka oteplilo sa ešte
viac, takže sňah úplne roztál.
Rok 1934
Usnesenia obec.
zastupiteľstva
Dňa
3.
jauára
usnieslo
sa
obecné
zastupiteľstvo na nariadenie okresného úradu
v Bánovciach n/Bebr. snížiť kominárske poplatky
o 1/3., ponechalo dosavádneho obec. Hájnika vo
službe a jeho služobnú dobu predĺžilo na 1 rok.
Dňa
13.
júla
usnieslo
motoovej strekačky
sa
zadať
firme Hanuš
objednávku
Fláder,
Pleil
u Vejprt. Ďalej ustálilo poplatky pre okresného
pohodného (šqarhu(. Dňa 5. augusta uzavrelo
smluvu s Moricom Aldorom, súkr. Zverolekárom
v Bánovciach n. Bebr. o dochádzku k prehliadke
mäsa v prípade nútnej porážky dom. Zvierať za
poplatok 10.- Kč od 1 kusu a km.
V pondelok dňa 5. marca pri hlavnom odvode
v Bánovciach n/Bebr. bolo zo 7 z tunajšej obce
uznané schopnými k činnej vojanskej službe 4.
Dobrovoľný hasičký
sbor
Členovia
súčastnili
sa
Dobroveľného
dňa
17.
hasičského
januára
sboru
pohrebu
br.
Okresného veliteľa Štefana Kluvánka, dňa 12.
augusta okresného cvičenia v Bánovciach n/Bebr.
a osláv 60. ročného jestvovania bánovskéh sboru.
~ 47 ~
Samaritánsky oddiel zväčšil sa o 2 členov,
ktorí v tomto roku, od 15. apríla do 28. júna,
navštevovali samaritánsky kurt.
Kúpa motorovej
strekačky
Dňa
20.
augusta
zakúpila
obec
pre
Dobrovoľný hasičský sbor dvojkolesnú motorovú
strekačku typu „E 11“ na 10 HP
500.- . Strekačka
bola
obci
za
Kč
dodaná
dňa
17.
5.
septembra. Dňa 8. t. m. bola s ňou prevedená
skúška za
prítomnosti
odborného
vyslaného Zemskou hasičskou
znalcu
jednotou
v Turč. Sv. Martine.
Zakúpenie a
posviacka oltára
Cirkevný výbor so súhlasom r. kat. veriacich
kúpil
dňa
Bohostánok,
15.
lebo
mája
toho
do
tunajšieho
dosiaľ
ešte
kostola
nebolo.
Bohostánok je jemná práca rezbárska z tvrdého –
dubového dreva. Zhotovil ho Jozef Siklaj, rezbár
v Novákoch za Kč 1750.-. Posviacku, súčasne
s monštranciou a ciboriom, zakúpenými dvomi
tunajšími darci, previedol dňa 4: novembra dp.
Ľudevít Šimek, farár v Malej Hradnej.
Stavby
Behom roku vystavili si rodinné domky: Jozef
Novota, roľník čís. 66 a Jozef Scheer ml., murár
čís. 67.
Pohyb obyvateľstva
V tomto roku narodilo sa v obci 6 detí, 2
osoby uzavrely sňatok, 7 osôb zomrelo, najstraší
Michal Gűrtler, roľník zomrel následkom staroby
vo veku 81 rokov.
Prirážky
Obecná prirážka tak ako v roku minulom
činila k dani činžovej 200 %, k ostatným daniam
25 %, okresná k cinžovej 55 %, k ostatným 150 %.
~ 48 ~
V obci bolo predpísané pozemkovej dane z lesov
Kč 92,25.-, z ostatnej pôdy Kč 805,40.-, domovej
triednej 317,50.- Kč, činžovej 16.- Kč, všeobecnej
zárobkovej
83,35.-
Kč.
Obec
mala
príjmov
40.510.50.- Kč, výdavkov 40.110.45.- Kč.
Úroda
Úroda obilia bola uspokojivá. Urodilo sa na
1-kat. jutre 8 q pšenice, 6 q raži, 9 q jačmeňa,
slabšia bola úroda ovsa asi 6 q na 1 k. jut. Zo
všetkého osevu činila pšenica takmer 50 %.
Krmivá sa však ani v tomto roku nevydarily.
Spotrebovaly sa zelené ešte v lete. Úroda zemiakov
nedostačila
i toho
na
roku
celoročnú
zemiaky
výživu,
bolo
prikupovať.
nútne
Ostatných
okopanín, luštenín bolo pomerne dosť.
Ceny
Ceny obilia zavedením obilného monopolu
boly
pevné,
s nepatrenými
odchylkami,
primerané a výška ich sa stupňovala od augusta
každým mesiacom. Základná výkupná cena pre 1
q pšenice bola ustálená na Kč. 149,50.- 1 q raži
Kč. 126.- a jačmeňa 118.-
Kč. Odchýlky
od
základných cien činily sa pri výkupu dňa jakosti
dotyčného obilia. Naproti tomu ceny dobytka
boly veľmi nízke. Kravu bolo možno kúpiť za
600.- Kč, koňa za 500.- Kč, horšieho i za 200.Kč, ceckové 4 týždňové tela za 60.- Kč, bravčový
dobytok predával sa 1 kg živej váhy za 4 – 6.Kč, ceckové prasa za 60 – 120.- Kč, tisíc škridiel
stálo 300.- Kč, tehál 150.- Kč, skriňa 280.- Kč,
posteľ 120.- Kč, 1 stolička 35.- Kč, stôl 90 –
100.- Kč. Ostatné životné potreby maly cenu jako
v roku minulom.
Nezamesnanosť
Neobyčajné sucho v rokoch 1930 až 1932,
katastrofálna neúroda, abnormálny pokles cien
~ 49 ~
hospodárskych
produktov
priemyseľnej
a sníženie
zapríčinilo
nezamestnanosť
medzi
výroby
všeobecnú
vrstvami
pracujúceho
ľudu.
V tunajšej obci pri prvom popise vo februári
1932
bolo
prihlásených
10
nezamestnaných.
V tomto roku počet ich stúpol až na 34 osôb.
K zmierneniu
nezamestnanosti
poskytol
v marci 1932, na žiadosť obce, štát. (min. social.
pečlivosti) príspevok Kč 6.000.- na núdzové práce
k úprave obecných ciest. Cez celé leto pracovalo
tam 12 nezamestnaných. Keď nie sú núdzové
práce, dostávajú nezamestnaní podporu od štátu
v podobe „stravovacích lístkov“. Jeden lístok má
hodnotu kč 10.- a možno naň kúpiť potraviny
v tej hodnote.
V tomto roku pobieralo podporu zo štátnej
stravovacej akcie 12 – 16 nezamestnaných.
Počasie
Prvý ročný deň zavítal v slnečnom jase, avšak
s množstvom
nepríjemného
blata.
V noci
2.
januára silne mrzlo, vo dne žiarilo jasné slnko.
Takto bolo až do 11. januára, kedy sa značne
zozimilo a zamračilo. Dňa 13. januára napadlo
trochu sňahu, 16. zima polevila – nastal odmäk.
18. popoľudní pršalo. Mlhavo bolo až do 22.,
kedy nastalo pekné počasie niekoľko dní, potom
chladno
až
chladné
dni
do
4.
februára.
s premenlivým
Od
5.
počasím
februára
dážďom
a sňahom, vystriedaly sa so silnými západnými
a severo-západnými vetry. Zvlášť silné vetry vialy
9. a 20. februára. Ku koncu mesiaca a celý marec
bolo krásné jarné počasie. Polia vyschly, príroda
prebudila
sa
k novému
životu
Jarné
práce
~ 50 ~
započaly
sa
nepohodou
už
3.
hatené.
marca
a neboly
Posledné
dni
žiadnou
marca
sa
ochladilo, ale bolo stále pekne aj cez Veľkú noc
dňa 1. apírla až do 3. Dňa 4.-6. padal d8žď so
sňahom, podúval severo-západný vietor. Potom
nastalo krásné teplé počasie, ktoré v dňoch 20. –
25. apríla bolo prerušené menším dážďom. 1. máj
započal dusným, sparným dňom. 3. mája sa
primračilo a obrátil sa východný vietor, ktorý 6.
priniesol menší dážď. Po búrke dňa 10. mája
nastalo chladno a veterno. V noci 17. bola veľká
hrmavica. Chladno zostalo až do konca mesiaca.
Silné mray 26. a 27. mája poškodily okopaniny.
Toto
–
júnové
teplé
až
horúce
počasie
bolo
prerušené dážďami od 9. do 15. , kedy spadol tiež
menší ľadovec. 26. a 27. júna bola búrka. Sparné
júnové počasie urýchlilo dozretie obilia, takže
žatva započala už dňa 1. júla. Behom žatvy bolo
sparno. Dňa 16. – 18. júla neustále pršalo. Do
konca júla dusné počasie bolo vymenené menšími
preháňkami a búrkamo. Takéto počasie potrvalo
až do 20. augusta, kedy teplota dostúpila až 36
°C.
Časté
srážky
hatily
svážanie
a mlátenie
boilia. Dňa 27. augusta bola veľká hrmavica, po
ktorej
napadlo
huste
chmelu.
Potom
nastaly
chladnejšie dáždive dni až do 8. septembra. Od 9.
do 26. septembra bolo pekne, teplo. Bol to čas pre
podzimné práce jako na zavolanú. Okopaniny sa
za peknej pohody z polí skľudily a všetko ozimné
obilie zasialo. Od 4. októbra nastaly chladnejšie
pochmúrne dni s častými preháňkami. Dňa 19.
októbra bol prvý mráz 2 °C pod 0. Studené,
dáždivé jasenné počasie trvalo do 18. novembra.
Potom
nasledovaly
slnečné
dni
s chladnými
nocami do 1. decembra, ktorý priniesol silnejší
~ 51 ~
mráz. 2. decembra sa náhle zamračilo, na večer
pršalo. Do rána dňa 3. t. m. pokryla sa zem
tenkou vrstvou sňahu. Dňom 4. decembra prišly
nepretržité dážde, chmurné hmlisté dni až do
25., kedy trochu primrzlo. Do rána dňa 28.
decembra napadlo sňahu asi 2 cm. Sňah ešte toho
dňa úplne roztál, takže blativé hmlisté počsie
trvalo cez celé sviatky až do Sylvestra.
Rok 1935
Zmena vedúceho
notára
Dňom 19. apríla 1935 bol preložený tun.
vedúci
notár
Štefan
Švec,
not.
Tajomník
do
Modrej. Na jeho miesto tým dňom prebral úrad
vedúci notár
Jozef Svätokrížný, ktorý do toho
času učinkoval v Nemšovej.
Zakúpenie harmonia
do r. kat. kostola.
V roku 1935 bolo zakúené karomonium do r.
kat. kostolíčka v Dolných Držkovciach za Kč. 5.
680.-. Do tohto roku nebol v tunajšej obci
ani
cirkevný výbor a preto ťažko došlo ku tejto kúpe.
Konečne,
až
v roku
1935
došlo
k zostaveniu
cirkevného výboru, ktorá voľba tohto musela byť
až
dvakrát.
Za
Svätokrížný,
predsedu
niestný
bol
vedúci
zvolený
Jozef
notár.
Tento
s najväčšou ochotou prevzal na seba túto funkciu
a ihneď sa dal do práce. Jedine jemu môže
miesne obyvateľstvo ďakovať, že dnes pri službách
Božích
môžeme
i hudbou
chválu
vzdávať
Všemohúcemu. Menovaný vedúci notár skutočne
všemožne
sa
vynasnažil,
aby
tu
došlo
~ 52 ~
k zakúpeniu harmónia. Poslal členov cirkevného
výboru sbierať milodary i do okolitých obcí a tiež
i tam. obyvateľstvo značne prispelo, a tak korunu
ku korune skládal, až doško ku tomu, že sa
harmonium mohlo zakúpiť. Tak je tu vidieť, že
tento
človek
toto
dosiahol
len
tým,
že
bol
vytrvalým, a nelakal sa tých tažkostí, ktore stály
v ceste a narážaly na to, aby sa mohlo uvedene
harmonium zakúpiť.
Rok 1936
Stavba štát.
ľudovej školy
V roku 1936 došlo konečne ku stavbe štát.
ľudovej školy. Už v predošlých rokoch rokovalo sa
ohľadom
tejto
stavby,
avšak
k tomu
nedošlo
a žiadosť
bola
ministerstvom
školstva
vrátená
s tým, že otázna stavba nedošla do programu.
Potom bola podaná nová žiadosť, ktorá bola už
prajne vybavená. Stavebníkom tejto školy boly
obce
Dolné
Držkovce
a Horné
prispela
na
Držkovce.
stavebný
Obec
Dolné
náklad
v 2/3
a obec Horné Držkovce v 1/3. Ku tejto stavbe
horko,
ťažko
sa
prikračovalo,
lebo
nebolo
zakúpený
oboma
zaokrytia na stavebný náklad.
Stavebný
pozemok
bol
obciami už v predošlých rokoch.
Nakoľko nebolo úhrady na túto stavbu, obce
boly odkázané na štátnu subvenciu. Ohľadom
tejto
subvencie
ministerstvách
Svätokrížny
muselo
a preto
a starosta
sa
intervenovať
vedúci
obce
notár
Dolné
na
Jozef
Držkovce
~ 53 ~
učinili
všetky
možné
opatrenia
a písomne
požiadali vlivné osoby agrárnej strany, a účinne
intervencie na patričných miestach. Tiež osobne
odišli
do
Prahy
a Bratislavy,
aby
tam
intervenovali, aby sa dosiahla čím najväčšia štát.
subvencia,
čo
s pomocou
sa
im
aj
skutočne
Republikánskej
a maloroľníckeho
Ľudu
a obce
podarilo
strany
zem.
odbržaly
150.
000.- Kč štát. subvencie.
Tiež
bola
podaná
žiadosť
o
krajinskú
subvenciu, ktorá žiadisť bola prajne vybavená,
a obciam bola poskytnutá krajinska subvencia
v bonose Kč 20. 000.-.
Dalej obce podaly ešte žiadosť i o okresnú
podporu a obdržaly 10. 000.- Kč. Avšak tieto
obnosy ešte nepostačovaly na úhradu stavebného
nákladu, a preto musely sa zaviesť náturálné
prace, ktoryma dosiahly cca 16.000.- Kč.
Planirovanie
a ihriska,
stavebného
občania
v oboch
pozemku,
obci
dvora
previedli
z povinnosti.
Po toto prikročilo sa k zadaniu stavby. Bol
vypísaný
verejný
súbeh.
Stavba
bola
zadaná
najlacnejšiemu offerentovi za offerujúci obnos Kč.
207. 562.65.-.
So stavbou bolo započaté dňa 2. sept. 1936,
stavbu prevádzala firma Václav Brida staviteľ
z Trenč. Teplej. Tiež bol vyhotovený pamätný list,
a bol
vložený
i s mincámi
nasledovný:
R.Š.
do
Jeho
základného
obsah
kameňa
a nadpis
je
~ 54 ~
Pamätný list
Podpísaní
členovia obecného
sídelnej obce
zastupiteľstva
Dolné Držkovce, a priškolenej
obce Horné Držkovce
v povedomí,
že
a integrita Československej republiky
sloboda
musí
sa
opierať predovšetkým o silný kultúrny základ,
usniesli sa na tom, že pre svoju dvojtriednu
štátnu ľudovu
školu
postavia
túto
novú
budovu.
Po odstánení rôznych prekážok ministerstva
školstva
a národnej osvety výnosom zo dňa 6:
mája 1936, čís.
54.382/36-I./2, udelilo štátnu
subvenciu 150. 000.- Kč
a zbytok stavebného
nákladu bol uhradený obetavosťou
všetkých
občanov oboch obcí vo forme nautálnych prác
zápražných a ručných.
So stavbou bolo započaté dňa 2. sept. 1936.
Vďačíme za realizovanie tohto diela všetkým
spolupracovníkom, lebo ich a našou iniciatívou
bolo
zachovať
a upevniť
vydobytú
samostatnosť Československej republiky.
Želáme si, aby v tejto štepcnici vzdelanosti
rozširovala sa pre všetky časy pravá rodoláska
k vlasti
a svojeti,
Kristov,
alternismus
medzi
občanmi vzdelanosť a osveta“.
So stavbou sa pokračuje
Pohyb obyvateľstva
V roku 1936 narodilo sa 7 deti, z ktorých je
5 dievčeniec a 2 chlapci.
Zomreli 3 ľudia, 1 mužského pohlavia a 2
ženského pohlavia.
Sobáše boli 2 v roku 1936.
~ 55 ~
Počasie
Počasie po celý rok bolo piraznivé. V mesiaci
máji prihnala sa veľká búrka – prietrž mračien,
čo
narobilo
značné
škody,
nakoľko
boly
zaplavené všetky polia.
Rok 1937
Po mnohých ťažkostiach s námahach bola
stavba
štát.
ľudovej
školy
v Dol.
Držkovciach
dokončená. Deň posvätenia tejto novostavby bol
určený na 29. augusta 1937. Pri tejto príležitosti
bola usporiadaná i slávnosť. V tento deň sa už
mohli i občania potešiť, že predsa sa ráz dožili
tej, tak ťažko sa rodiacej novej školy.
Program ku posviacke štát. ľud. Školy bol
nasledovný:
1.) Privítanie hosťov so zahájením slávnosti.
2.) Odovzdanie kľúčov staviteľom do rúk straostu
obce a krátky preslov staviteľa.
3.) Požiadanie
Ľudovíta
starostom
Šimeka
obce
r.
kat.
o prevedenie
farára
posviacky
novostavby.
4.) Náboženský úkon posviacky.
5.) Preslov rečníkom“
a) Prejav pána okr. náčelníka,
b) Prejav
pána
starostu
obce
vo
odovzdania kľúčov zástupcovi referátu,
veci
~ 56 ~
c) Prejav
zástupcu
inšpektora
referátu
resp.
a odovzdanie
školského
kľúčov
správe
školy.
d) Prejav správkyne školy.
6.) Prejvay detí.
7.) Záverená reč Jozefa Svätokrížneho, ved. notára
a starostu obce Jána Koštala.
8.) Hymna.
Ku
tomuto
actu
zišlo
sa
mnoho
i z okolitých obcí. Cela slávnosť
previesť
na
postavená
dvore
novostavby,
i tribuna,
avšak
ľudí
mala sa
kde
bola
následkom
prehnavšej sa búrky musela sa slávnosť odbaviť
v miesnostiach novostavby.
Po
skončení
slávnosti
miestna
osvetová
komisia zahrala divadlo na nádvori p. Jozefa
Madaja hostinskeho.
V novopostavenej štát. ľud. Škole započalo
riadne vyúčovanie žiakov 1. sept. 1937.
Vnútorne zariadenie
Vnútorne zariadenie štát. ľud. Školy stálo
Kč. 18.654,35.- .
Zavedenie tefefonného
vedenia
Už viac rokov vyjednávalo sa o zavedení
telefonného vedenia do obce Dolné Držkovce.
V roku 1937 sa to aj uskutočnilo a dňa 26.
marca 1937 bola smluvná telefonna hovorna
a telegr.
Stanica
používaniu.
odovzdaná
Vedúcim
telefonnej
k verejnému
hovorne
je
~ 57 ~
Jozef Mikloš, obv. not. úradník, ktorý túto
funkciu vykonáva bezplatne.
Pohyb obyvateľstva
V roku
1937
v obci
Dolné
Držkovce
narodilo sa 11 detí, z ktorých je 7 dievčeniec
a 4 chlapci.
Zomrelo 7 osôb, z ktorých sú 3 mužského
pohlavia a 4 ženského pohlavia.
V roku 1937 boly 2 sobáše.
Počasie
Dňa 24. mája 1937 bola veľká búrka –
prietrž mračien, ktorá trvala do 5 – 6 hod.
Prišiel ohromný nával vody, ktorá narobila
veľa škody na poliach. Cesta vedúca cez obec
bola úplne zaplavená vodou.
Jeseň bola nepriazniva pre roľnikov, lebo
stále pršalo. Mimoriadné teplo trvalo až do 20.
dec. A po celú túto dobu boly stále spršky,
takže voda narobila mnoho škody na poliach.
Smrť :Prezidenta Osloboditeľa
14.sept.1937
Prezident Osloboditeľ zosnul tíško r. Pána
14. sept. 1937 o 3.29 hod. ráno vo veku 87
rokov.
Smútny
chýr
rozišiel
sa
republikou
a
zarmútil všetky
statočné srdcia: prvý prezident republiky T. G.
Masaryk nie je viacej medzi živými. V útorok
ráno pred polštvrtou hodinou, dňa 14. sept.
Posledný raz vydýchol najvýznamnejší dejateľ
~ 58 ~
tohto štátu, najväčší syn našej zeme. Zomrel
v kruhu svojej rodiny.
Za to všetko čo pre nás vykonal budeme
vďačný jeho pamiatke. Nech mu je ľachká ta
naša
zem,
ktorú
on
priviedol
k slobode.
V slovenských srdciach pamiatka jeho nikdy
nezahynie.
Rok 1938 – 1939
Slovenský prevrat
6.okt.1938
Rok 1938 sa právom môže nazvať rokom
veľkých
svetových
udalostí.
Stredom
týchto
udalostí sa stal náš malý štát. Jako si pred 20
rokmi zahrali veľmoci s Nemeckom, tak si
teraz Nemecko zahralo s nimi, Doteraz si však
vyrovnaly účty na našom malom štáte, ale
nami
ďaleko,
kapitulacia
vojne sa
doba,
zasiahne
kedy
i velmoci.
mníchovská
Po
svetovej
vytvorily naraznikové štáty Rakusko
a Česko-Slovensko. Tieto dva štáty boly na
prekážku nemeckej ríši a preto musely byť
odstránené.
Už po Novom roku sa ukazovalo, že dni
Rakúška sú spočítané. Toto bolo pozorovať z 2
rečí
kancelára
Hitlera,
v ktorých
žiadal
pripojenie Rakúska, ale Schušmyng prehlásil,
že bude brániť nezávislosť Rakúska až do
krajnosti.
Dňa 13. marca mal byť plebiscit
a celé Rakúsko bolo nadšené pre samostatnosť.
Avšak stalo sa to celkom inak. Vojsko nemecké
bolo pripravené vtrhnúť do Rakúska a preto
~ 59 ~
Schrismig chcejúc vyhnúť prelievaniu krve,
prijal podmienky Hitlerové a odstúpil. Francia
a Anglicko ponechaly Rakúsko svojmu osudu.
To mohlo byť tiež osudné i pre náš štát, ktorý
snáď ani netušil, aké nebezpečie ho čaká.
Spoliehali sme vždy na našich spojencov, ale tí
nas v rozhodnej chvíli opustili. Naša
prvá
republika nemohla odolať týmto vonkajším
nárazom, lebo vnútorne bola úplne rozorvaná.
Národnosti
hlásily
sa
za
svoje
práva,
jak
Nemci, tak i Slováci a Maďari. Tiež do tohto
zasiahli
bratia
z Ameriky.
Prišiel
Hletko
a priniesol originál „Pitsburskej dohody“. Dňa
5. júna konečne sa zišlo do Bratislavy tisíce
Slovákov, aby tam ukázali širokej verejnosti, že
i Slováci žijú a manifestovali za svoje práva,
ktoré im patria.
Tejto turičnej manifestacie zúčastnily sa
všetky
dedeinky
i obyvateľstvo
tun.
a mesta
Obce
Slovenska
zúčastnilo
sa
dosť
v hojnom počte. Toto bolo prvé hnutie Slovákov
za svoju samostatnosť. Takto sa to pripravovalo
so dňa na deň až konečne nastal 6: oktober
1938. Oslavujeme deň 6. oktobra 1938, keď sa
splnila stáročná túžba slovenského národa:
dosiahli sme svojej plnej samostatnosti národnej
v samostatnej Slovenskej krajine.
Udalosť
zabezpečuje
neocenitelného
nerušený
významu,
a nehatený
ktorá
vývin
slovenského národa.
Slovenský národ dnes manifestuje, opája sa
radosťou a z vrúcnosti svojho srdca volá: Nech
žije večne žije samostatný slovenský národ na
slobodnom Skovensku.
~ 60 ~
Slovenská vláda
1.) Predseda Vlády. Dr. Jozef Tiso
2.) Štátny minister Karol Sidor
3.) Minister dopravy dr. Ferdinand Ďurčanský
4.)Minister hospodárstva Matúš Černák.
Smrť vodcu národa
Andreja Hlinku 1938
V tomto roku zažili sme i veľký smútok.
V tichú augustovú noc rozzvučaly sa zvony
ružomberské, aby mestu i okoliu zvestovaly
smutnú
skutočnosť,
ktorá
sa
veľmi
rýchlo
rozšírila celým Slovenskom, aby oznámila smrť
Mgr.
Andreja
Hlinku.
Umrel
velký
syn
Slovenského národa, borca za jeho národné
oslobodenie, politik, národohospodár, vodca,
cirkevný
hodnostár,
svedomitý
samosprávny
činiteľ, ale predovšetkým povedomý slovák.
Andrej Hlinka žil, pracoval, bojoval i trpel
za svoj slovenský národ. V tejto borbe bol nám
v mnohom vzorom. Hlinka bol za svojho života
v mnohom nepochopený. Pracoval za drobný
ľud, za jeho povznesenie a za lepšiu budúcnosť
národa. Hlinka vyrástol
zo
slovenskej krvi
a pôdy. Bol to jedinečný zjav v našom živote.
Bol verejný pracovník, voči sebe prísny, ale
dobrák
bojovník
voči
iným,
neunavný
človek
charakterný,
a pracovník
všestranný.
Pre toto všetko bol nám veľmi blízky.
Smrť
Andreja
Hlinku
vyvolala
tu
i za
hranicami precítený žial a opravdivú ľútosť.
Do
tohto
hlbokého
celého
národa
zapojujeme sa všetci Slováci, lebo žial
národe
je i našim žialom.
smútku
~ 61 ~
Slovenský štát
Dňa 14. marca 1939 zanikol štát Česko –
slovenský, vedený vodcami panujúceho českéh
národa. Štát česko – slovensky v ktorom sme
my
Slováci
dlhých
20
rokov
žili
pod
národnym a hospodárskym útlakom českych
a československých
vodcov,
je
už
len
minulosťou, ktorou sa budú historici zaoberať,
aby
zistili
trestuhodnú
zodpovednosť
ľahkovážnych a neschopných bývalých vodcov
politických
„štátotvorných“
strán
česko-
slovenského štátu.
Z tohto
terajšich
štátneho
prevratu
predstaviteľov
a s pričinením
z jednej
slovenského
šlachetného
vodcu
vôle
národa
veľkého
nemeckého národa dostáva sa nám Slovákom
samostatný Slovenský štát.
Takto sa nám stala už oddávna hlásaná
slovenská
„šlachetnosť“
štátnosť
skutkom,
splnila sa naša odveká túžba po samostatnom
slovenskom štátnom živote, v ktorom sa nám
umožňuje neobmedzený hospodársky, sociálny
a kultúrny rozvoj.
Týmto
sa
náš
boj
končí
za
slovenskú
štátnosť a úplnú národnu slobodu a nastáva
naša ťažká zodpovednosť a povinnosť stavať
a budovať náš, teraz už samostaný Slovenský
štát.
Voľba prvého prezidenta
Slovenskej republiky
Dňa 26. októbra 1939 dožili sme sa i voľby
prvého nášho prezidenta Slovenskej republiky.
Stal sa ním muž, ktorý svojou odhodlanosťou
a providenciálnym
stvoril tento štát.
zrakom
do
budúcnosti
~ 62 ~
Len teraz začíname chápať, že nebyť dr.
Jozefa
Tisu
a jeho
všeobecnej
autority
v národe, boly by sa dejiny ľahko zvrtly a my
práve
takým
čmahom
osudu
boli
by
sme
zmizli s mapy Europy, ako nejeden iný národ
v posledné časy.
Voľby zúčasnilo sa celé Slovensko. Nebolo
dedinky, ktorá by nebola zastúpena v deň
voľby.
Každý Slovák s najvúčšou radosťou uvítal
zprávu o zvolení za prvého prezidenta Dr.
Jozefa Tisu.
Počasie
V roku
1939
bolo
počasie
veľmi
nepriaznive.V dobe jarnej sejby stále spŕšky
znemožňovaly sejbu, takže jačmene siali sa
i v mesiaci máji. Obilie však dozrelo načas.
Taktiež
pršalo.
po
Obilie
celú
žatvu
zvážalo
sa
a mlatbu
takmer
stále
mokré
a porastené. Mladba bola tiež zlá, nakoľko
bola stále prerušovaná dažďami.
Jesenná
sejba
a znemožňovaná
bola
tiež
mokrou,
veľmi
takže
ani
špatná
ľudia
nemohli oziminy posiať. Zima dostavila sa už
v mesiaci novembri. Napadol hneď sňah a bol
koniec hospodárskym prácam.
Zima bola veľmi krutá, ktorá narobila
mnoho
škody.
Najviac
však
na
ovocných
stromoch. Zamrzli takmer všetky slivky a veľa
iných ovocných stromov.
Pohyb obyvateľstva
V tomto roku narodilo sa deti, bolo sobášov
a zomrelo osôb.
~ 63 ~
ROK 1940
V tomto roku nevyskytly sa tunajšej obci také
udalosti, ktoré by prišly v úvahu pre zavedenie
do kroniky.
Počasie
Zima, ktorá započala v roku 1939 prešla aj
do nového roku. Sňah bol ešte i koncom marca.
Miestne
obyvateľstvo
s odstraňovaním
malo
sňahu
veľa
z verejných
práce
ciest.
Vicinálna cesta v úseku zvané ,,Kopáčovské“ bola
vždy
sňahovými
fujavicami
zaviatá.
Občania
museli sedemkrát prehadzivať sňah. Tento úsek
cesty bol takmer nesjazdený.
Až mesiaci apríli začalo byť teplejšie počasie,
avšak, dosť daždive.
Riadna sejba začala sa až koncom apríla. Po
dobu sejby počasie bolo dosť priaznivé, takže
sejba pokračovala rýchlo.
Po celú ostatnú dobu mimoriadné počasie
nebolo.
Obilie doznelo včas. Žatva a mlatba však bola
znemožňovaná
častými
dažďámi.
Obilie
i v stohoch hodne začalo porastať.
Úroda obilnín nebola dobrá. Urodilo sa na 1
kat. jut. 7 g pšenice, jačmeňa 5 g, raži 6 g, ovsa 5
g.
~ 64 ~
Kukurica v tomto roku nedozrela, nakoľko
bola neskoro posadená, a tiež jasenné počasie
bolo studené.
Sňah napadol už v mesiaci novembri.
Pohyb obyvateľstva
V tomto roku narodilo sa 10 deti, boly 2
sobáše a 1 osoba zomrela.
ROK 1941
V tomto
roku
obec
prevádzala
úpravu
školského dvora. Svahy brehov boly vyškarpované
kameňom,
taktiež
s kameňa
boly
spravené
i priekopy. Tieto práce maly byť prevedené ešte
pri
stavbe,
avšak
pre
nedostatok
finančných
prostriedkov k tomu nedošlo.
Toho
roku
muselo
sa
k tomu
prikročiť,
nakoľko povrchová voda a to hlavne dážďová
robila
veľké
škody
a poškodzovala
školskú
budovu. Hrozilo už spadnutie hosp. stavisk, ktoré
každú jar boly vo vode, kedže školský dvor nebol
odvodnený.
Tieto práce previedli sa takmer všetky za
pomoci miestného občanstva. Kameň bol dodaný
in natúra.
Celý stavebný náklad tejto úpravy vyžiadal
cca 12.000.- K.
~ 65 ~
Obec tiež v tomto roku odpredala obecný dom
Alžbete Beškovej a spol. za 6.800.-K. Obec musela
tento dom odpredať nakoľko nachadzal sa už
v demolátnom
stave
a nemala
finančné
prostriedky na jeho generálnú opravu.
Ďalej
bol
odpredaný
obecný
pozemok
za
dedinou Jozefovi Hoosovi za K 9.300.-, kde si
menovaný postavil rodinný domek.
V tomto
roku
obec
tiež zakúpila
pozemky
zvané ,,Podpieštie“ vo výmere asi 33 kat. jutár
z býv.
židovských
pozemkov
Linkenberga
vo
forme prídelu od štát. pozemkového úradu za
prídelovú cenu K 36.000,-.
Obec na túto kúpnu cenu použila peniaze
vyťqžené
za
odpredané
ob.
nehnuteľnosti
a čiastočné svoje úspory, a tak hneď na tieto
pozemky učinila splátku kúpnej ceny u obnose
K 16.100,-.
Počasie
Počasie v tomto roku nebolo moc priaznivé.
Zima bola veľmi tuha. Jar prišla so svojim
teplom
neskoro
a preto
i jasné
práce
boly
oneskorené.
Úroda v tomto nebola dobrá a to jak obilie tak
i okopaniny. Kukurica takmer sa ani neurodila
a keď, tak zasa nedozrela.
Pohyb obyvateľstva
V tomto roku narodily sa 4 deti, 7 osôb
zomrelo a boly 2 prípady uzavretia manželstva.
~ 66 ~
Vojna stále ešte trvala a jej kruté údely začína
pociťovať i civelné obyvateľstvo. Začínajú sa javiť
nedostatky životných potrieb. Niet dostatok obuve
a je už na lístky.
Každá osoba môže dostať na 1 rok len 1
topánky a 1 podrážky.
Začali sa vydávať i mlecie povolenia.
Pestovaeľ
obilia
mohol
si
ponechať
pre
každého člena domácnosti 210 kg obilia pre
svoju potrebu- teda zomlieť. Ostatné obilie kromä
siatia a krmiva, musel odpredať komisionárovi
obilnej spoločnosti.
ROK 1942
Oprava kultúrneho
domu
Obec po celý rok pripravovala sa na opravu
kultúrneho domu, ktorý nachádza skutočne
v zlom stave a zle pôsobí na ľudí okoloidúcich,
keď vidia na prostred dediny ošarpanú budovu.
K tomuto účelu obec odpredala drevo
z agátovho járku za K 6.000,-.
Ďalej obec podala žiadosť na Župný úrad
o podporu. Župný úrad poskytol podporu
v obnose K 15.000,-.
~ 67 ~
Za tieto peniaze obec ihneď nakúpila
potrebný materiál, ktorý občania doviezli in
natúra.
K oprave však nedošlo, nakoľko peniaze na
materál boly nesrkoro zaopatrené. K oprave
prikročí sa hneď na jar v roku 1943.
Elektrizácia obce
Elektrizácia obce mala byť prevedená ešte
v roku 1941 na jeseň. K jej uskutočneniu boly
prevedené všetky prípravy zo strany úradov,
avšak pre mimoriadné pomery k tomu nedošlo.
V tomto roku obec znovu podala žiadosť, a to
jak o podporu od župného výboru, tak i podporu
štátnu. V oboch prípadoch má obec prísľub a tak
sa v plnej nádeji očakáva príchod elektriky i do
tunajšej obce v roku 1943.
Mlátenie obilia
Toho roku mlátenie obilia mohlo sa prevádzať
len mláťacími strojmi. Majiteľ mláťačky,
prípadne jeho zástupca pred započatím mlatby
musel složiť prísahu a tiež kauciu.
Ďalej ku každej mlátačke bol ustavený
komisiár. Úlohou tohto bolo váženie vymláteného
obilia, vedenie k tomu účelu ustanovených kníh
a kontrolovanie, aby gazda všetko obilie vymlátil.
Po skončení mlatby u pestovateľa, komisár
spočítal celú mlatbu zaviedol do zvláštnych kníh
a odpis dal pestovateľovi, ktorý do troch dní
musel záznam o výmlate odovzdať na miestnom
notárskom úrade.
~ 68 ~
Na notárskom úrade hneď potom každému
vypočítaly sa takzvané prebytky obilia a bol
vydany výmer a obilie musel odpredať za 15 dní
komisionárovi obilnej spoločnosti, ktorý bol tiež
určený pre tun. Obec.
Na každého člena domácnosti bolo ponechané
210 kg obilia na cely rok. Tiež bolo vypočítané
siativo a krmivo pre kone, dobytok a iné hosp.
zvierata.
Mlecie povolenia
Mlecie povolenia vydávajú sa len štvrťročne,
takže každý si musí zomlieť naraz všetko obilie
pripadajúce na ten, ktorý štvrť rok.
Taktiež i šrotovať bolo možné len na zvláštné
povolenie notár. Úradu na takzvané ,,šrotovacie
povolenie“.
Ceny obilia
Pšenica 184 – 187,- K
Raž
156,- K
Jačmeň 146,- K
Ovos
153,- K
Mimo týchto cien obilia vyplácaný i produkčný
príspevok na každý odpredaný g obilia. Pri
pšenici 65,-K a pri ostatnom obilí 75,-K.
Zakáľacie listy
Odovzdávanie slaniny
Kto si chcel zabiť brava
pre svoju domácu
potrebu, musel si najprv vyzdvihnúť zakaláci list
na notárskom úrade.
~ 69 ~
Notársky úrad pri vystavovaní hneď predpísal
koľko slaniny musí z brava odovzdať.
Z prvého 5 kg slaniny
a z ďalších 10 kg
slaniny. Za túto slaninu bolo vyplatené 2.-K za
1 kg.
Slaninu preberal sberač, k tomu určeny. Pre
našu obec bol ustanovený Jozef Madaj, hostinsky.
Tento potom slaninu odovzdával okresnému
sberačovi.
Počasie
Počasie bolo takmer po celý rok priaznivé.
Úroda
Úroda
v tomto
roku
bola
dobrá.
Taktiež
i kukurice dobre dozrely.
Pohyb obyvateľstva
Narodilo sa 8 detí, 5 osôb zomrelo a 2 osoby
uzavrely manželstvo.
ROK 1943
Elektrizácia
Stále očakávanie pokoja sa neuskutočnilo ani
v tomto roku, ba vojna je čím ďalej ukrutnejšia.
Ale i napriek ťažkej vojnovej dobe náš štát
nezaostáva pozadu, či je to už po stránke
kultúrnej, budovateľskej alebo ktorejkoľvek inej.
Tak je tomu aj v našej obci.
Už dávno sľubované a očakávané zapojenie
tunajšej obce do elektrického prúdu toho roku sa
aj uskutočnilo. Obec spravila smluvu s firmou
~ 70 ~
Tiberghien synovia Trenčín. Táto firma
elektrizáciu aj previedla. Celkový náklad na
elektrizáciu bol 368.000,-K. Župný úrad
pridelil na elektrizáciu 128.800,-K, obec firme
zaplatí 36.800,-K v 20 rovnakých za sebou
idúcich polročných splátkach s amitov 13%
a ostatné peniaze prispel štát, štátnou podporou.
Elektrizácia sa začala prevádzať začiatkom
decembra a slávnostne zažatie bolo 29.decembra.
Slávnosti sa zúčastnili mnohé vzácni hostia. Pán
župan Dr. Vojtech Kallay, šéf- inžinier firmy
Tiberghien A.Just, dôst. Pán dekan Ľudevít
Šimek, pán obv. ved. notár Koloman Marček,
starostovia okolitých obcí a mnoho iných ľudí zo
susedných obcí. Slávnosť sa previedla
v kultúrnomdome. Po slávnosti sa občania rozišli
domov a obyvatelia obce ktorí už mali
elektrizáciu prevedenú pozapalovali si svoje
elektrické lampy aj doma a teraz sa tešia
peknému svetlu, po ktorom už tak dávno túžili.
Zmena na notárskom
úrade
V mesiaci apráli sala sa zmena na notárskom
úrade v osobe prednostu úradu. Doterajší vedúci
notár František Martiš bol preložený a na jeho
miesto prišiel vedúci notár Koloman Marček.
Zmena sa stala aj pri smluvnom kancelárskom
pomocníkovi. Doterajší kancelársky pomocník
Peter Krcha odišiel na štúdia a na jeho miesto
pridelilo Ministerstvo vnútra smluvného
kancelárskeho pomocníka Aladára Muchu.
~ 71 ~
Zmena v pomenovaní
pánov starostov
V tomto roku sa stala zmena aj na obecných
úradoch. Všetci páni starostovia dosali nové meno
,,vládni komisári“.
Odovzdávanie
kravského mlieka
Od najvyššieho zásobovacieho úradu
v Bratislave vyšlo nariadenie o povinnej dodávke
kravského mlieka. V našej obci sberateľom mlieka
bol Vojtech Nadaj a od neho mlieko odoberala
mliekáreň v Trenčíne.
Odovzdávanie
slaniny
Povinné odovzdávanie slaniny sa oproti
vlaňajšiemu roku veľmi zlepšilo. Z doterajších 5
kg slaniny odovzdanej z každej zabitej ošípanej
ťažšej ako 90 kg sa snížilo na 3 kg pre toho, kto
si ošípanú vychová doma. Kto si ošípanú kúpi
a nechová ju pred zabitím aspoň 3 mesiace, ten
musí odovzdať 5 kg slaniny. V našej obci bol
sberateľom slaniny Vojtech Nadaj ktorý slaninu
odovzdával okresnému sberačovi Eduardovi
Fojtíkovi v Bánovciach n./Bebr. Okresný úrad
potom podľa váhy odovzdanej slaniny určoval
prídel slaniny pre chudobných do všetkých
notariatov a každý notársky úrad určené mu
množstvo slaniny musel rozpočítať do všetkých
obcí svojho obvodu. Určení sberači slaniny potom
z každej obce museli ísť pridelenú slaninu vybrať
k okresnému sberačovi a túto slaninu potom
~ 72 ~
predať za normálnu cenu chudobným v obci,
ktorí si nemohli ošípanú zabiť.
Pohyb obyvateľstva
V tomto roku narodilo sa v obci 7 deti,
zomrelo 5 osôb, sobášov toho roku nebolo
žiadnych.
Odovzdávanie hovädzieho
dobytka
Podľa nariadenia Najvyššieho zásobovacieho
úradu o povinnom odpredávani hovädzieho
dobytka Slovpolu, naša obec odpredala Slovpolu
13 kusov hovädzieho dobytka.
Počasie
V mesiaci januári boly dosť silné mrazy, ktoré
potrvaly až asi do 10. Februára. Potom sa oteplilo
a sňah sa pomaly strácal, takže asi v polovici
marca už započali s pracou na poli roľníci ktorý
čakali len na pekné časy. Koncom mesiaca už
bolo všetko posiate. Pekné časy boly až do
13.mája. Potom boly po 3 noci silné mrazy, od
ktorých pomrzly niektoré repy bo i zemiaky.
Pekné časy potom potraly až do 4.júla. V tento
den prišla veľká búrka s vetrom a ľadovcom,
ktorý všetko obilie zmlátil. Po búrke nastaly zas
pekné časy, ktoré potrvaly až do 20.augusta.
Potom boly veľké horúčavy až do konca mesiaca.
V mesiaci septembri boly tiež pekné a teplé časy,
následkom toho bolo aj veľké sucho ktoré potrvalo
až do 26.októbra. Potom prišiel dážď, schladilo
sa a bolo chladno až do 6.novembra. V tento den
začalo pršať a v noci boly mrazy. Jedenásteho už
napadol i sneh, ale ten nemal ešte stálosti. Ľavné
~ 73 ~
počasie potrvalo až do 22.decembra. Potom začalo
mrznúť a studené dni potrvaly až do nového
roku.
ROK 1944_1946
Vedenie obce 1939-44
Doplňky
Nakoľko kronika v predchádzajúcich častiach
nezmieňuje sa o vedúcich činiteľoch obce z rokov
1939-1944, údaje zapisujú sa dodatočne. Po
6.X.1938, kedy vedúcu úlohu na Slovensku
prebrala autonomná vláda a táto opierajúc sa
o HSĽS, dovtedajší starosta Ján Košťál, súc
odlišného politického smýšľania, rezignoval
a jeho miesto zaujal polit. stranou navrhnutý
a okresným úradom menovaný vládny komisár
Štefan Guričan. Vládni komisár mal širokú
pravomoc, vo všetkých záležitostiach ktoré patrily
do oboru obecného zastupiteľstva sám rozhodoval.
Na pomoc mal 5-členný poradná sbor. Štefan
Guričan ako vládny komisár prejavoval veľkú
iniciatívu na povznesenie obce a jeho pričinením
bol upravený školský dvor, budova bývalej štát.
ľudovej školy prestavaná na obecný kultúrny
dom, prevedená elektrizácia obce. Funkciu
vládneho komisára zastával až do mája 1944.
Učiteľstvo
Doterajšia učiteľka a správkyňa školy Anežka
Moravcová bola dňom 1.decembra 1938 ako
~ 74 ~
osoba českej národnosti pozbavená služby na
slovenských školách a daná k dispozícii českým
školským úradom. Tiež učiteľ Mikuláš
Šumichrast rodom z Dežeríc bol preložený na
štátnu ľudovú školu v Krásnej Vsi. Na
uprázdnené učiteľské miesto od 3. I. 1938 boli
ustanovení : Ján Dováľ, def. Správca štát. ľud.
školy v Šrobárovej a jeho manželka, učiteľka
Vilma Dováľová, rod. Igazová. Menovaní ako
Slováci museli opustiť svoje pôsobisko na južnom
pohraničí Slovenska, ktoré v smysle viedenského
verdiktu zo dňa 2.XI.1938 obsadili Maďari.
Nemecká ľudová
škola
Od 1.septembra 1939 bola zriadená v obci
súkromná nemecká ľudová škola. Jej učiteľom bol
spišský Nemec menom Jakub Eduard Alexi.
Vyviňoval horlivú činnosť pri organizovaní
nemeckej menšiny v miestnej i okolitých obciach
a niektoré slevenské deti privábil pomocou darov
do nemeckej školy. Z nedostatku vhodnej
miestnosti v obci bola nemecká škola umiestnená
v dome Jozefa Grygu na Sliezskej Osade, ale
v roku 1940 premiestnila sa do jednej upravenej
miestnosti kultúrneho domu. Od 1.septembra
1941 pôsobil na tejto škole učiteľ Dubetzy. Škola
zanikla koncom čkolského roku 1943/44, kedy
už bolo zrejmé, že Nemci vojnu prehrajú. Školu
navštevovaly deti z Dolných a Horných
Držkoviec, Kulháňa, Sliezskej Osady a Svinnnej.
Ich celkový počet bol asi 17-20.
~ 75 ~
Zmena vo vedení
obce
V mesiaci februári 1944 členmi HSĽS bolo
zvolené obecné zastupiteľstvo, ktoré započalo
svoju činnosť v mesiaci máji 1944. Starostom sa
stal Lenhard Rosa. Členmi zastupiteľstva boli :
Alojz Mutňanský, Jozef Bebiak, Štefan Guričan,
Michal Madaj a Štefan Draškóci.
Vplyv udalostí na vých.
Fronte na život v obci
Život v obci prebiehal bez zvláštností a len
vojnové pomery zaťažovaly jeho normálny chod.
Veľké ústupy nemeckých branných síl zvestovaly
nemožnosť nemeckého víťazstva. Už koncom júla
1944 priblížily sa ruské vojská k východným
hraniciam Slovenskej Republiky. Tieto zprávy
boly pred verejnosťou utajované, ale predsa
vzbudzovaly medzi obyvateľstvom značný
rozruch. Tajné odpočúvanie zpráv londýnskeho
rozhlasu podvrátilo u ľudí vieru v možnosť
víťazstva Nemecka. V dôsledku toho upadla
činoosť HSĽS a jej složiek HG A HM. Tieto udalosti
posilňovaly odporcov režimu zavedeného ústavou
a vládou Slovenskej republiky, ktorých počet
v obci podľa vtedajšieho odhadu mohol tvoriť asi
polovinu všetkých občanov. Odporcov vládneho
režiu, ktorí sa stavali za jednotu česko-slovenskú,
viedol bývalý starosta obce Ján Košťál, ktorý
nepretržite udržoval styky s ilegálnym hnutím
čsl. občanov, ktorých ideologické zameranie bolo
rusofilské a komunistické, viedol občan Jozef
~ 76 ~
Valach. Rodiny, hlásivšie sa k skupine nemeckej
národnosti súc utvrdené vierou v genialitu
Adolfa Hitlera a nemeckého ,,nadčlovečenstva“
postihol síce pocit neistoty, avšak z prejavov
svojho nacionalizmu nepopustili. Začiatkom
augusta 1944 prišly do obce prvé zvesti
o partizánoch, zdržujúcich sa v horách
Inoveckých a v okolí Uhrovca.
Slov. nár. povstanie
O Slov. národnom povstaní dozvedeli sa
občania od partizáov, ktorí prešli cez obec dňa
30.augusta 1944 organizujúcich povstalecké
hnutie. Verejne prihlásil sa k partizánom Karol
Blaško, ktorý potom asi v marci 1945 zahynul
v boji s Nemcami. V prvé dni Slov. nár. povstania
utvoril sa revolučný miestny národný výbor,
ktorého predsedom bol Ján Košťál. Činnosť revol.
M.N.V. bola pre skoré obsadenie kraja Nwmcami
veľmi krátka.
Vplyv udalostí na
vyučovanie v škole
Pre udalosti, ktoré sa odohraly okolo
29.VIII.1944 školský rok započal až 17.septembra
1944. Na škole v ten čas pôsobila len učiteľka
Vilma Dováľová. Riaditeľ školy Ján Dováľ
vykonával od 2.VIII.1944 vojenskú službu a ako
vojak zúčastnil sa Slovenského národného
povstania. Od 15.októbra 1944 až do 28.júna
1945 pôsobila na škole učiteľka Jolana
Kurucová, pridelená sem zo Štát. ľud. školy
v Ľutove.
~ 77 ~
Obsadenie kraja
Nemcami
Po zdolaní Slov. nár. povstania celý kraj bol
obsadený nemeckým vojskom. Do obce striedavo
pridádzali nemecké a partizánske hliadky.
Partizáni prichádzali najmä v noci za účelom
zaopatrenia si potravín, ktoré obyčajne vzali si
u nemeckých rodín. Ľudia žili v rozrušenosti,
každý sa obával dňa, kedy blížiaci sa front príde
do tunajšieho kraja. Z tohto dôvodu pripravovalo
si obyvateľstvo tajné skrýše, kde si odkladalo
cennejšie hnuteľnosti, zvlášť šatstvo a potraviny.
Bombardovanie obce
V prvých dňoch decembrových 1944
preletely nad obcou smerom od západu na
východ roje anglických bombardovacích lietadiel.
V tesnej blízkosti obce shodily 3 kusy 7-800 kg
ťažké bomby, ktoré dopadly na okraj vicinálnej
cesty asi uprostred svahu ,, Kopačovské“, kde
stopy po nich v podobe hlbokých jam sú stále
zjavné.
Príchod nemeckej
posádky
Dňa 8.decembra 1944 museli z tunajšej obce
niektorí majitelia koňských zápraží odvážať
nemecké posily na front až k Leviciam
a Ipeľským Šahám. Boli to Ján Košťál, František
Valko, Michal Bebiak, Štefan Guričan, Ján
Tonhauser a Štefan Bebiak. Všetci títo okrem
Štefana Guričana a Štefana Bebiaka dostali sa do
ruského zajatia a vrátili sa domov len po
prechode frontu.
~ 78 ~
Keďže sústreďovanie partizánov v horách
Inoveckých sa stále vzmáhalo, prišla do tunajšej
obce dňa 7.januára 1945 nemecká posádka.
Medzi nemeckými vojakmi, patriacim
k vozatajstvu bolo veľké množstvo Rusov, ktorí
zaiste z prinútenia konali službu v nemeckej
armáde. Avšak tu ubytovaná nemecká jednotka
po svojom zreorganizovaní odišla k frontovej
službe, no na jej miesto prišla jednotka nová,
podobného složenia. Obyvateľstvo sa sympaticky
zachovalo najmä k vojakom ruského pôvodu,
s ktorými sa poľahky mohlo dorozumieť. Koncom
februára 1945 nastalo šte jedno vystriedanie sa
vojakov v obci. Okolo obce začaly sa kopať bojové
zákopy. Naposledy tu ubytovaná nemecká
jednotka odišla z obce dňa 30.marca 1945, kedy
násilne odvliekli všetky kone, ktoré na ten čas
boly v obci.
Evakuácia rodín
Nemeckej národnosti
Keď front dosiahol stredného Slovenska
a porážka Nemcov bola zjavná, odsťahovaly sa
z tunajšej obce tieto rodiny nemeckej národnosti :
1. Pavol Weis s manželkou Magdalenou rod. Krchovou a 4 detmi.
2. Jozef Weis s manželkou Cecíliou rod. Krchovou a 4 detmi.
3. Tomáš Weis s manželkou Rozáliou rod. Frümtovou a 5 detmi.
4. Vd. Mária Weisová, matka vyššie označených hláv domácností.
5. Anton Cachaj s manželkou Rozáliou rod. Wagnerovou a 3
detmi.
~ 79 ~
6. Helena Balážová rod. Melzerová, manželka Michala Baláža.
7. Štefan Brigant s manželkou Máriou rod. Dankovou a 2 detmi.
8. Ignác Cachaj s manželkou Pavlinou rod. Melzerovou.
Prechod frontu
Asi 2.apríla 1945 začaly prichádzať do obce
ustupujúce a v desorganizovanom stave sa
nachádzajúce nemecké jednotky. Ústup trval až
do 6.apríla, kedy prišli do obce rumunskí vojaci,
ktorí bez bojových akcií prišli až za Dubodiel.
Väčšie boje viedly sa poblíž magistrály BánovceJastrabie.
Utvorenie M.N.V.
Po prechode frontu prevzal úlohu vedenia
obce obnovený revolučný M.N.V., ktorého
predsedom bol Ján Košťál. Členmi za
Demokratickú stranu : Pavol Valko, Ján Blaško,
Jozef Scheer, a Peter Filo. Členmi za
komunistickú stranu Slovenska : Jozef Valach,
Jozef Kopecký st., Ján Kopecký, Benedikt Kluska,
Ján Čerňanský, Ján Chocina, Lýdia Madajová.
Pozemky a domy evakuovaných Nemcov
V dôsledku evakuácie miestnych príslušníkov
nemeckej národnosti zostaly úplne prázdne domy
č.p. 55 a 56. Domu č.p. 55 majiteľom bol Michal
Baláž, teraz však stal sa dočasným obydlím
rodiny Ondreja Matúšku. Taktiež v tomto dome
zriadil si krajčírsku dielňu Ján Čerňanský. Do
domu č.p. 56, ktorého majiteľom boly evakuované
rodiny Weissove a rodina Antona Cachaja
~ 80 ~
nasťahovali sa Jozef Valach a Ján Šubert so
svojmi domácnosťami.
Správu pozemkov prevzal Miestny národný výbor.
Zmena na notrárskom
úrade
V novootvorenej ČSR dostaly bývalé notrárske
úrady nové pomenovanie. Staly sa úradmi Miest.
nár. výboru. Taktiež notári boli premenovaní na
tajomníkov, poťažne prednostov úradu M.N.V.
Dňom 27.augusta 1945 bol preložený do
Bagoty (okr. Stará Ďala) prednosta ÚM.N.V.
Koloman Marček. Na jeho miesto bol ustanovený
Rudolf Šimko, ktorý sem prišiel z Trenčianskej
Teplej. Jeho pôsobenie bolo tu dočasné a už
18.júna 1946 bol preložený ako prednosta úradu
N.V. do Ochodnice ( okr. Kys. Nové Mesto)
Prednostom tunajšieho N.V. stal sa doterajší notár
Jozef Mikloš.
Voľby do Ústavodarného
nár. zhromaždenia
Dňa 26.mája 1946 konaly sa voľby do
Ústavodarného národného zhromaždenia.
Výsledky hlasovania v tunajšej obci boly:
Demokr. strana=120, Komunistická strana
slovenská=42, Strana práce=1, Strana slobody=5.
Novostavby:
V roku 1946 boly v obci vystavané nové domy
v počte 2, ktorých majiteľmi sú Alojz Mutňanský
č.p.... a Ján Poštrk č.p. 78.
~ 81 ~
Zvláštnosti :
V bojoch II. svetovej vojny zahynuli z tunajšej
obce : partizán Karol Blaško, vojak Ľudevít Madaj
a vojak Pav. Homola.
1947
Zmena členstva
M.N.V.
Podľa výsledku volieb z r. 1946 do ÚNS boli
podľa pomerného zastúpenia politických strán
vymenení aj členovia M.N.V. Dosavádny predseda
MNV Ján Košťál, nakoško sa stal členom ONV
v Bánovciach n/B. rezignoval a novoustanovený
M.N.V., majúci za členov za DS tieto osoby:
1.Pavol Valko, 2.Ján Blaško, 3.Jozef Scheer,
4.Jozef Košťál, 5. Michal Madaj ml., 6.Jozef
Bebjak ml., 7.Štefan Obžera, 8.Tomáš Dolník,
9.Ján CHlivényi a za KSS 1.Jozef Valach,
2.Vojtech Madaj, 3.Jozef Kopecký, zvolil si na
schôdzi konanej dňa 18.XI.1946 za predsedu
Pavla Valku (DS), za miestopredsedu Jána
Blašku(DS), pokladníkom stal sa Vojtech Madaj
(KSS).
Dvojročný bud.
plán
Vláda ČSR na čele s Klementom Gottwaldom
vytýčila si za program uviesť do riadneho stavu
vojnou zničené kraj vlasti a upevniť hospodársku
stabilitu štátu podľa plánu nazvaného
,,Dvojročný budovateľský plán“. Do tejto akcie
~ 82 ~
zapojili sa nie len celoštátne inštitúcie, ale aj
jednotlivé politické obce, v rámci vlastného
programu. Obec Dolné Držkovce odhodlala sa
behom dvoch rokov 1.upraviť ulice tak, aby boly
schodné za každého počasia, 2.ohradenie
cintorínov.
Katastrofálne sucho
Jarné počasie bolo priaznivé. Postupom času,
v dôsledku úplného vystatia srážok v období od
II.polovice mája až do konca mesiaca októbra
pôdna vlaha sa úplne vyčerpala, takže rastlinstvo
začalo vysýchať. Potoky, nachádzajúce sa
v katastr. území obce úplne vyschly a zjavil sa
i nedostatok vody v studniach. Tento
katastrofálny zjav mal veľmi neblahý vplyv na
rastlinstvo všeobecne, ovocné stromy a kry.
Úroda v r.1947
Priemer úrody dá sa označiť približne takto :
výnos z merice = pšenica 150 kg, raž = 200 kg,
jačmeň = 200 kg, ovos = 100 kg.
Úroda jabĺk vôbec nebola. U hrušiek odhaduje
sa na 25%, a u slív na 50% normálnej úrody.
Spôsob mlatby
K mláťacím strojom boli ustanovení mláťací
komisári, ktorí zaznačovali celkový výťažok
obilnín. Na základe ich záznamov úrad M.N.V.
predpisoval prebytky obilnín na odovzdanie pre
verejné zásobovanie. Samozásobiteľné dávky
činily u chlebovín 220 kg na osobu, u krmného
obilia 300-600 kg na kone a 300 kg na kus
iného krmného dobytka.
~ 83 ~
Neúroda krmovín
Keďže v katastr. Území obce niet lúk pre
krmoviny pestuje sa ďatelina, lucerka, smesky,
čalamáda, repa a zemiaky. Úroda krmovín
v pomere k normálnym rokom vyniesla u pícnin
20%, u zemiakov 40%-50%. Bola zavedená
i povinnosť odovzdávaia zemiakov na ver.
Zásobovanie po ponechaní sadby,
samozásobiteľskej dávky vo výške 260 kg na
osobu a 400 kg na výkrm bravč. Dobytka.
Jesenná siatba
V jeseni sejba prevádzaná do suchej, ťažko
obrobenej pôdy a veľmi oneskorene. Sialo sa
v posledných dňoch mesiaca októbra a v mesiaci
novembri. Len dlhotrvajúca teplá jeseň množila
vyklíčenie zasiateho zrna.
Úprava verejných
miest
Od jari do jesene privážali občania kameň
a štrk z Dubodiela na upravenie hlavnej ulice,
vedúcej od kostolov až po most. Množstvo kameňa
a štrku bolo stanovené v rámci povinného
naturálneho plnenia pre každého samostatného
hospodára primerane k jeho majetkovým
pomerom. Celkove sa priviezlo 139 kub. metr.
v hodnote bez dopravných výloh 973,-Kčs. V lete
bol ohradený ev. a v. cintorín drôteným pletivom.
Na úhradu tejto práce dostala obec subvenciu od
O.U.V. vo výške 3.000,-Kčs.
Stavba cesty Dol. Držkovce-
~ 84 ~
Dvorec
Z prostriedkov UNRRA dostala obec podporu
na stavbu cesty v sume Kčs 50.000,-. Za tejto
pomoci má sa prebudovať na stále schodnú, cesta
Dol. Držkovce – Dvorec. Zo stavbou sa započalo
v novembri 1947. Stavbu cesty vedie Ján Košťál
a na nej pracujú miestni obyvatelia.
Zriadenie detskej
opatrovne
V mesiaci januári 1947 bola zriadená
Povereníctvom škol. a osv. Štát. detská opatrovňa
pre obce Dolné a Horné Držkovce. Obec pre jej
umiestnenie poskytla bezplatne miestnosť v obec.
Kultúrnom dome. Prvá opatrovateľka bola
Zuzana Šulovská z Ruskoviec. Od 1.sept.1947
pôsobí tu vd. Mária Hostačná, rod. Petríková
z Dubodiela.
Zmeny v obyvateľstve
Odsťahovali sa: Štefan Čmelík s 3 člennou
rod. . Jeho dom kúpil Ján Hruškový.
Prisťahovali sa: Emil Sokolík s rodinou
a Jozef Chudý zo Zlatník.
Dom Brigantov dostal do vlastnítva Ondrej
Matuška, dom Melzerov – Emil Bebjak a dom
Balážov- Jozef Chudý.
Doplňujúce údaje obecnej kroniky za obdobie od roku 1948
Úvodné poznámky
Nakoľko obdobie od roku 1948 a neskoršie
nebolo v obecnej kronike z hladiska
~ 85 ~
zaujímavejších udalostí pravidelne doplňované
poznamenávajú sa tieto dodatočne.
Jednotlivé údaje nie sú celkom presné
v podstate však vyjadrujú udalosti a život, ktorý
v obci prebiehal.
ROK 1948
Tento rok bol poznačený najmä celoštátnymi udalosťami vo
februári, kedy v rámci celej ČSR dovtedajšia vláda na čele s dr.
Eduardom Benešom podala demisiu pri čom KSČ na čele s predsedom
vlády s Klementom Gottwaldom a predsedom KSČ prevzala všetku
moc a vládu do svojich rúk. Tieto udalosti sa prejavili aj v živote
našej obce. Doterajší predseda MNV kandidát Demokratickej strany
Pavel Valko rezignoval na túto funkciu na základe čoho bol
vytvorený nový orgán NV do ktorého ako predseda bol zvolený Jozef
Valach, za KSS ďalšími členmi tohto renovovaného NV boli Madaj
Vojtech, Kopecký Jozef, Beliansky Ľudovít, Rédeky Jozef, Matuška
Ondrej, Chocina Ján, Schubert Ján a ďalší.
Rok 1948 sa ďalej vyznačoval prekonávaním nadmerného sucha
z roku 1947. Aj v tomto roku pri mlátení obilia boli dosadení
komisári, ktorých úlohou bolo zabezpečiť predpísané množstvo
obilia pre účely verejného zásobovania a len zbytok bol
ponechávaný pre potrebu roľníka a jeho rodinu, poťažne na osivo
pre ďalší hospodársky rok.
~ 86 ~
Práca obnovených miestnych NV bola usmerňovaná z centra ONV,
ktorého sídlo bolo zriadené v tunajšej obci v budove bývalého
notárskeho úradu. Prednostom ONV bol Jozef Mikloš dovtedajší notár.
Do sídla tohto ONV patrili obce : Dubodiel, Čuklasovce, Horné
Držkovce, Cimenná, Dolné Držkovce, Ruskovce, Malá Hradná
(Kochnáč), Veľká Hradná.
Štátnu ľudovú školu riadil miestny učiteľ a riaditeľ tejto školy
Ján Dovaľ, ktorý bol súčasne vyučujúcim učiteľom. Škola bola dvoj
triedna. Druhou učiteľskou silou bola manželka menovaného učiteľa
ROK 1949
V tomto roku z podnetov vyšších okresných orgánov a so súhlasom
miestneho orgánu NV a niektorých Ďalších spoluobčanov došlo
v obci k vytvoreniu svojpomocného strojového družstva a to nie len
v našej obci, ale aj v niektorých ďalších obciach bývalého okresu
Bánovce n/Bebr.
Jednou z hlavných úloh týchto družstiev bolo postupné
zavádzanie mechanizácie dovtedy rozdrobeného poľnohospodárstva
obrábaného iba konskými alebo dobytčími poťahmi. Na vytváraní
týchto družstiev mal záujem štát, z ktorého dôvodu bola tým obciam
v ktorých sa takéto družstvá vytvárali poskytovaná i finančná pomoc
zo strany štátu formou výrobných subvencií. Za prostriedky
poskytnuté tomuto družstvu v našej obci bol zakúpený jeden traktor,
ktorý členovia družstva používali na rôzne práce.
Život v obci počas celého roka prebiehal v znamení
budovateľského úsilia budovania našej vlasti a v snahách plniť zo
strany občanov proti štátu hlavne zvýšením úrodnosti pôdy a tiež
~ 87 ~
dodávok potrebných pre verejné zásobovanie obyvateľstva. I v tomto
roku naďalej pokračoval lístkový systém na potraviny, obuv a šatstvo.
Jednotliví roľníci súkromne obhospodarovali pozemky aj po
rodinách nemeckej národnosti, ktoré sa z obce vysťahovali ešte v čase
prechodu oslobodzovacích vojsk spojeneckých armád.
Väčšina občanov bola organizovaná v slovenskej organizácii
zvanej ,,Zväz slovenských roľníkov“, ktorý poskytovaním rôznych
druhov subvencií na rozvoj poľnohospodárstva vytváral podmienky
pre rýchlejšie napredovanie tohto odvetvia. Predsedom mietnej
organizácie slovenských roľníkov v tomto období bol občan tunajšej
obce Kluska Benedikt.
V tomto roku zomrel v Nitre aj významný rodák tunajšej obce dr.
Karol Kmeťko arcibiskup nitriansky najvyšší vtedy hodnostár cirkve
rím. kat. na celom Slovensku. Na jeho pohrebnom akte sa osobne
zúčastnilo veľa občanov z tunajšej obcce i z obcí susedných.
ROK 1950
Tento rok bol v našej obci poznačený vzrušujúcou udalosťou, keď
za údajné protištátne počínanie miestnej učiteľky Vilmy Dovalovej
rod. Igazovej bola na túto uvalená väzba do ktorej sa ako spolu
obvinená dostala aj pomocná učiteľka Edita Mikulová rodáčka
z Bánoviec n/Bebravou. Z tohto dôvodu sa natrvalo z obce
odsťahovala rodina dovtedajšieho riaditeľa školy Jána Dovala a na
tunajšie miesto školy nastúpil nový riaditeľ školy Vojtech Kozinka
s manželkou učiteľkou Františkou Kozinkovou rod. Bertušková
rodáčka z obce Uhrovec. Ďalšie obdobie roka 1950 bolo
charakterizované postupným vytváraním podmienok pre spoločné
~ 88 ~
hospodárenie na pôde, čo bolo preklamované snahou zo strany
nadriadených orgánov jak štátnych, tak politických. Vo viacerých
obciach okresu Bánovského boli v tomto roku vytvorené prípravné
výbory pre vytváranie Roľníckych družstiev. Takýto prípravný výbor
bol v tomto roku vytvorený aj v našej obci. Predsedom tohto
prípravného výboru sa stal Jozef Valach , ktorý bol súčasne
i predsedom MNV. Táto udalosť sa v našej obci udiala na jeseň roku
1950. Úlohou tohto i v ďalších prípravných výboroch bolo, postupne
získavať členov a to predovšetkým zo strany malých a stredných
roľníkov. Mohli sa však stať členmi i neroľníci, alebo držitelia pôdy
nepatrnej výmery.
Obdobie tohto roku bolo poznačené aj zrušením pôsobnosti
Obvodných úradov MNV. Výkon štátnej moci a správy pod
metodickým vedením okresného národného výboru v Bánovciach
n/Bebr. Bol na území obci zabezpečený iba cestou MNV
a celoobecnou pôsobnosťou.
ROK 1951
Tento rok bol poznamenaný ako rok počiatku kolektivizácie
poľnohospodárstva. Týmto udalostiam predchádzalo vytváranie
prípravných výborov pre zakladanie roľníckych družstiev
a získavanie členov vo viacerých obciach okresu Bánovce nad
Bebravou.
Založenie JRD
Aj v našej obci sa po viacerých pokusoch zo
strany prípravného výboru družstva, straníckej
organizácie a MNV pod vedení okresných orgánov
podarilo založiť menšinové Jednotné roľnícke
~ 89 ~
družstvá, ktorého predsedom sa stal vtedajší
predseda MNV Jozef Valach. Družstvo spočiatku
hospodárilo na pôde bývalých nemeckých rodín,
ktoré sa z obce odsťahovali. Ďalej to bola pôda
vtedajších členov, postupne aj pôda patriaca obci
a tiež pôda vlastnícky patriaca cirkvi u nás
rímsko-katolíckej.
Prvý členovia
Prvými členmi družstva boli občania : Valach
Jozef, Chocina Ján, Matuška Ondrej, Kopecký
Jozef, Kopecký Ján a niektorí ďalší. Družstvo
začalo spoločne hospodáriť na 50-60 ha pôdy.
Družstvo prevzalo do správy inventár a traktor
dovtedajšieho strojového družstva a objekty po
nemeckých rodinách Michala Baláža, Tomáša
a Jozefa Weisa, Antona Cachaja a Jána
Tonhausera, ktorých pôda dekrétom Povereníctva
poľnohospodárstva bola konfiškovaná najskôr
pridelená na obrábanie súkromným roľníkom
a občanonom , ktorí pôdu dovtedy nevlastnili.
Štátna traktorová
stanica
V súvislosti s vytváraním JRD bola vytvorená
v obci Rybany Štátna traktorová stanica. Táto
mala za úlohu pomáhať mechanizačnými
prostriedkami obrábať pôdu novozaloženým JRD.
Táto stanica vytvárala vysunuté pracoviská
v iných obciach a jednou z nich bola i naša
obec. Pomoc zo strany ŠTS mala byť poskytovaná
pre obce Dolé, Horné Držkovce, Ruskovce,
Dežerice, Malá a Veľká Hradná, Čuklasovce,
~ 90 ~
Dubodiel a Cimenná. Stredisko pomáhalo najmä
v orbe, aj roľníkom, ktorí ešte súkromne obrábali
pôdu. JRD v našej obci patrilo medzi
prvozaložené v blízkom okolí a možno povedať,
že i medzi popredné v rámci bánovského okresu.
Ľudové spol.
družstvá
Medzi ďaľšie pozoruhodné udalosti tohto roku
patrí aj postupný prechod súkromných
obchodníkov v obciach do družstevného obchodu
s názvom Jednota ľudové spotrebné družstvo. Do
tejto doby v našej obci patril obchod i hostinec
súkromnému majiteľovi, invalidovi po prvej
svetovej vojne Jozefovi Madajovi.
Miestny dozorný
výbor
Prechodom obchodu súkromného do systému
družstevného obchodu boli postupne získavaní
i členovia spotrebného družstva s členským
podielom vo vtedajšej mene 100 Kčs a zápisné 10
Kčs. Po získaní niekoľkých členov do tohto
družstva bol v tomto roku vytvorený Miestny
dozorný výbor, ako riadiací a kontrolný orgán,
ktorého predsedom sa stal občan Veľký Ondrej.
Vedúcou obchodu i hostinca bola Madajová L.
Úprava pozemkov
V súvislosti s vytvorením roľníckeho družstva
bola prevedená i úprava pozemkov v dôsledku
čoho pôda patriaca družstvu a jeho členom bola
scelená do väčších honov a súkromne
~ 91 ~
hospodáriacim roľníkom bola pôda pridelená
v pôvodnej výmere na iných miestach katastru
obce. Po zobratí úrody v jesennom období tohto
roku bolo zvýšené úsilie najmä z okresných
orgánov venované získavaniu ďalších roľníkov za
členov družstva, čo však neprinieslo očakávané
výsledky. V tomto období vzhľadom na rôzne
ťažkosti družstvo nevykazovalo zvlášť priaznivé
výsledky, pretože zápasilo s nedostatkom
pracovníkov i s nedostatkom finančných
prostriedkov, potrebných na rozvoj družstva
a tiež na odmeny pre pacujúcich družstevníkov.
To do určitej miery odrádzalo ďalších roľníkov
od vstupu za členov družstva.
Lístkový systém
Naďalej zotrvával lístkový systém na
potraviny, obuv a šatstvo.
Dodávkové
povinnosti
Zavedený bol tiež spôsob určovania
dodávkových povinností roľníkom i samotnému
družstvu. Podklad pre určenie dodávok bol
z naplánovanej úrody, čo v prípade, že úroda
bola v skutočnosti dosiahnutá nižšia dopadalo
neblaho na roľníkov i družstvo preto, že im
nezostalo potrebných produktov na osivo i osobnú
spotrebu.
Združstevňovaním poľnohospodárstva
a rozvojom priemyslu sa prejavovala potreba
pracovníkov hlavne pre priemysel v dôsledku
čoho sa zvyšoval počet obyvateľov, ktorí
~ 92 ~
odchádzali do zamestnania mimo tunajšej obce
najmä do Bánoviec nad Bebr.
Prvý autobus
Do tejto doby bolo spojenie našej obce
s okresným mestom Bánovce iba železnicou, pre
to na najbližšiu stanicu do obce Ruskovce museli
občania dochádzať pešo. V tomto roku v druhej
polovici bol zavedený autobusový spoj a to pre
obce Dubodiel až Bánovce cez obec Ruskovce
a späť, ktorý zabezpečoval dopravu osôb do
zamestnania, žiakov do škôl a ostatným občanom
na osobné potreby. Spoj robil 3x za deň.
ROK 1952
JRD
Aj tento rok sa vyznačoval úsilím o ďalší
rozvoj roľníckych družstiev. V jarných mesiacoch
tohto roku pristúpili za členov družstva v našej
obci roľníci Guričan Štefan, Dúha Ján,
Chlivényi Ján a Mutňanský Alojz.
Výročnou schôdzou družstva v mesiaci
februári bol za predsedu družstva zvolený mladý
občan Kazimír Mutňanský. Výsledky
hospodárenia družstva v obci sa ani v priebehu
tohto roka nezmenili, nakoľko družstvo i naďalej
zápasilo s nedostatkom pracovných síl
a finančných prostriedkov.
~ 93 ~
MNV
Vo vedení obce vo funkcii predsedu MNV
i naďalej zotrváva Jozef Valach, plne platený
s celodenným zamestnaním na MNV bol
dosadený tajomník ako výkonný funkcionár
Pavel Pavle, občan z obce Kšinná.
Miestny rozhlas
V tomto roku bol v obci vybudovaný miestny
rozhlas, ktorý bol používaný pre potreby obce,
družstva a pre vysielanie rôznych správ
a oznamov.
Naďalej boli určované povinné dodávky
roľníkom. Všeobecná snaha za podpory
nadriadených orgánov smerovala k postupnému
obmedzovaniu súkromných roľníkov a tým boli
vytvárané podmienky pre ich prechod na
spoločné hospodárenie.
ROK 1953
Tento rok sa vyznačoval ako rok vynakladania zvýšeného úsilia
za ďalšie združstevňovanie poľnohospodárstva a úplného prechodu
k poľnohosp. veľkovýrobe.
Strojno traktorová
stanica
Za týmto účelom bol v tunajšej obci
z východnej strany futbalového ihriska
vybudovaný objekt brigádneho strediska Strojnej
a traktorovej stanice, ako vysunuté pracovisko.
Toto stredisko bolo v tom období pomerne dobre
vybavené strojným zariadením včítane mláťačiek,
čím sa stalo príťažlivým pre získanie niektorých
~ 94 ~
mladých občanov do jeho trvalých služieb.
Vedúcim je občan Matuška Ondrej. Medzi prvých
zamestnancov strediska patrili Chlivényi Emil,
Kopecký Ludevít, Blaško Jozef, Mutňanský
Vojtech a Kazimír, Dolník Ján a ďalší.
Hospodárskou pracovníčkou bola Miklósová
Klema, neskoršie Scheerová Helena.
Zmeny v JRD
V prvých mesiachoch roka došlo ku zmene vo
vedení družstva, na čelo ktorého bol zvolený
Ondrej Veľký, ktorý sa do družstva vrátil z úseku
patriaceho ONV. Aj keď v tomto období družstvo
čiastočne zaznamenalo krok vpred, stále trpí
nedostatkom pracovných síl, hlavne mužov čo
pôsobí nemalé starosti pri plnení úloh, ktoré sa
od družstva očakávali.
Okrsok VB
V priebehu prvého polroka 1953 bol v obci
zriadený okrsok Verejnej bezpečnosti v objekte
budovy MNV. Príslušníkom tohto okrsku bol
František Šelmeci, ktorý sa do obce prisťahoval aj
s rodinou. Úlohou tohoto okrsku bolo v rámci
platných zákonov zabezpečovať verejný poriadok
v obciach : Veľká a Malá Hradná, Ruskovce,
Dolné a Horné Držkovce, Čuklasovce, Dubodiel
a Cimenná.
Vo vedení obce nenastali zmeny. Predsedom
MNV zostal Jozef Valach s tajomníkom Pavlom
Pavle. Vedúcou materskej školy v tom čase bola
Anna Slaninková, občianka z obce Uhrovec.
~ 95 ~
Menová reforma
Koncom mesiaca mája bola vyhlásená na
celom území republiky menová reforma. Dovtedy
platné peniaze boli vymieňané dvoma spôsobmi.
Prvý bol, že za 1.500 Kčs obdržal po výmene na
1 osobu rodiny 3 Kčs. Druhý spôsob spočíval
v tom, že za prevyšujúci obnos 1.500 Kčs na
člena rodiny mohol zmeniť už 50:1 tj. Za 10 Kčs
obdržal 2 Kčs nové. Pomerom 5:1 boli
prepočítané i ceny tovarov v obchodoch. V tejto
súvislosti boli zrušený i lístkový systém
a zavedený voľný predaj tovarov všetkých druhov.
Počasie
V mesiaci júli bola v oblasti Inoveckých hôr
veľká prietrž mračien, v dôsledku čoho stúpla
voda v koryte miestneho potoka tak, že spôsobila
veľké záplavy. Voda siahala až po dom Valku
Pavla, na druhej strane až po objekt MNV.
Povodňou bol najviac postihnutý dom Redekyovej
Terézie, ktorej rodina nestačila pred prívalom
vody ujsť z domu. Iba za pomoci občana Chudíka
Ludevíta podarilo sa týchto zo zaplaveného domu
vyslobodiť. Pôda bola zaplavená pozdĺž potoka
z jednej i druhej strany od občana Jánošíka
Antona až po Blašku Jozefa. Úroda na poliach
Dolné, Horné Lúky, Žrebíky a Čierne zeme bola
zničená a nánosom štrku a blata znehodnotená.
ROK 1954
~ 96 ~
Tento rok bol rokom priemerným a počas tohto v obci nedošlo
k obci k mimoriadnym udalostiam.
Voľby
V mesiaci máji boli uskutočnení na území
republiky voľby do zastupiteľských orgánov
štátnej moci a voľby do Národných výborov. Na
základe týchto volieb do čela NV je zvolený
občan Madaj Vojtech a do funkcie tajomníka
Krcho Peter. Administratívne práce vykonáva
Mária Dudáková z obce Trenčianske Jastrabie,
ktorá zároveň vedie i matričnú agendu obcí
patriacich do matričného obvodu Dolné
Držkovce.
Dedinské spotrebné
družstvá
Po linke družstevného obchodu Jednoty
ľudového spotrebného družstva dochádza
k reorganizácii a utvárajú sa menšie riadiace
celky zvané Dedinské spotrebné družstvá (DSD),
ktorých úlohou je riadiť obchodné prevádzky na
území ich pôsobnosti . Pôsobnosť jednotlivých
organizačných celkov stanovil okresný orgán so
sídlom v Bánovciach nad Bebravou.
Jeden z viacerých takýchto riadiacich útvarov
vznikol aj v našej obci v objekte budovy Jozefa
Madaja. Do čela vedenia tohto organizačného
celku bol na základe doporučenia vyšších
orgánov zvolený do funkcie predsedu Ján Dúcky
z obce Zlatníky. Funkciu podpredsedu vykonával
Petrík František z obce Dubodiel a funkciu
účtovníka náš občan Ďurči Martin. Územie
~ 97 ~
pôsobnosti bolo v týchto obciach: Veľká a Malá
Hradná, Ruskovce, Dolné a Horné Držkovce,
Čuklasovce, Dubodiel a Cimenná.
Predajňa textilu
V tomto roku došlo v našej obci aj k zriadeniu
prevádzkovej jednotky s predajom textilu.
Vedúcou predajne textil bola Paula Šelmeciová
manželka okrskára VB.
Download

Kronikár o sebe Usnesením obecného zastupiteľstva zo dňa 9