Doma v záhrade
JÚN 2014
2. roční
ročník
ník
ní
k
Pre
Pre predplatiteľov 0,55 € Cena 0,60 €
Ovocinár v krajine
Dopestujte si
zdravé rajčiny
ISSN 1339-1224
Jurta – nomádska
alternatíva
te
ernatíva
e
rnatíva bý
býv
bývania
ýv
Ko
Koza,
o
nezbedná
ml
m
mliekareň
ný
ž
ťa íz
ú
s kv
Rady
Ivana
Hričovského
Jazierko ako
zrkadlo
2. strana
ZAUJÍMAVOSTI
A
Editoriál
V
aktuálnom mesiaci voľne prechádzame
z obdobia výsadby do obdobia zberu. S tým
korešponduje aj obsah tohto čísla.
Kým záhradkár s ohnutým chrbtom vysadil priesady, odrátal do jamiek všetky strukoviny a prihrnul okopaniny, okolie sa zmenilo na nepoznanie.
Na jar vysadené ovocné stromčeky už nevyzerajú
ako kolíky k fazuli. Nadobudli vznešený habitus
riadnych drevín. Už pri pohľade na ne je zrejmé,
že v budúcnosti prinesú veľa úrod.
Nevyhneme sa ani úsmevným situáciám a výjavom. Vidíme, ako na všetky dostupné aj menej
dostupné ohniská zaútočila pechota s bajonetmipalicami s ponapichovanými špekáčikmi. Z kôlní
boli vytisnuté na trávnik opancierované grily. Pri
starej pumpe stojí rozkročená trojnožka s kotlíkom zvestujúcim známy scenár. K oblohe sa nesie
hustý dym z húfnic, prezrádzajúci, kde sa varí
guláš pre pol regimentu.
No predsa len zostane v záhradách to podstatné,
silný všeobecný magnetizmus, a väčšinu z tých,
ktorí sa zabehli k ohniskám a brehom riek, privedie navečer či zajtra ráno tajomná sila späť.
Každý, čo sa chce hoci len symbolicky podieľať
na zušľachtení nejakého kvetu, listu či vetvičky,
vracia sa k nim s plnou krhlou, s pozornosťou
a húževnatou zanovitosťou, ktorá sa nedá prirovnať k žiadnej z ľudských aktivít.
Naplno vstupujeme do obdobia zberu. Vieme, že
obrať jednu vetvičku ríbezle či konárik egreša
nám potrvá dlhšie ako rozprestrieť pod morušou deku a nastriasať z nej kilá medovosladkých
plodov. Je isté, že kto si teraz nenazbiera lipu
aspoň za jedno papierové vrecúško, na jeseň
bude banovať.
A pre tých, ktorí si už tradične načasovali hlavné
zaváracie akcie na júl, pripravujeme v budúcomesačnom čísle rozsiahly Zavárací špeciál s množstvom spoľahlivých receptov.
Čítajte nás ďalej.
Ján Litvák,
šéfredaktor
Hríbovité
zbierame už
od mája
K
Doma v záhrade
u každoročným lesným slávnostiam júna
neodmysliteľne patrí aj prvá letná hubačka. Už minulý mesiac hubári hlásili výskyt
hríbov zrnitohlúbikových, suchohríbov, ale aj
prvých kuriatok či dubákov. Dokonca bol medzi nálezmi opakovane aj hríb sosnový.
Zdá sa, že pri tomto spôsobe leta nebude ani
v júni núdza o trhovo menej frekventované,
no hubármi o to vyhľadávanejšie druhy –
muchotrávku červenkastú a kozáky. Koho by
nepotešil nález pevných a nečervavých kremenáčov? Všetkým záhradkárom, ktorí už majú
posadené a bývajú pod lesom, prajeme veľa
(jl)
vlahy a teplé noci.
k záhradkár z dôvodov politických, náboženských alebo súkromných dlho nebol vo svojej záhradke,
už zďaleka vidí, ako mu prenikavo
žlto vykvitla repka olejná. Zblízka je
to však jednoducho púpava, vyzývavo
sa vyškiera. Záhradníkovi nie je do
smiechu, vie, čo ho čaká.
Púpava, o ktorej sa vraví, že Taliani si
z jej listov pripravujú šalát, má zakódované po kvetoch lampášiky, do ktorých
deti fúkajú ostošesť.
Záhradkár sa bojí vetra, ktorý púpavy rozsemení, ale deti, rýchlejšie ako
vietor, kričia: Padáčiky!
Fúkajú ostosedem a padáčiky v jarnom
slnku pristávajú v žírnej pôde, aby sa
rozmnožili.
Záhradník je krátko pred porážkou.
Človek, ktorý to pozoroval, sa zamyslel
a vymyslel padák.
Bolo to dobré. Od púpavy odpozorované naučilo ľudí poletovať vzduchom
ako semienka.
Kto má neďaleko záhradky javor, vie
už, o čom budú nasledujúce riadky.
Každoročne v jari nám v záhrade
vyrastá bledozelený javorový háj.
Okrídlené javorové semienka prilietajú
rozvrtené z nečakanej diaľky, vyrastú
i v kvetináči na balkóne.
Kto nebol včas v čase, musí klčovať,
rýchlorastúce stromčeky vytrhávať
i s koreňmi.
Videl to človek, zamyslel sa a vynašiel
vrtiacu sa vrtuľu helikoptéry.
Ktoré spomedzi aktuálnych prác robíme
prednostne v ovocnej
záhrade?
Pôdu pod ovocnými
stromami podľa potreby
kypríme, odburiňujeme
a zavlažujeme. Pri jadrovinách robíme Gaucherovv
rez na stranách konárikov, keď
mladé letorasty dosiahnu dĺžku 15 centimetrov. Zaštipneme
ich za štvrtým riadne vyvinutým listom. Kratšie letorasty sa
nezaštipujú. Počiatkom júna
môžeme pokračovať vo vrúbľovaní ríbezlí, egrešov i josty za
zelena na podpník ríbezle zlatej
spôsobom do rázštepu. Jahody,
ktoré už naplno dozrievajú,
podkladáme drevitou vlnou,
narezanou slamou alebo netkanou textíliou.
Je dôležité venovať sa aj ostružinám, černiciam. Tri-štyri
konáre vyviažeme do stenového tvaru a dlhšie letorasty zakracujeme za piatym lístkom.
Na koncoch ríbezlí červených
i čiernych sa objavujú zhúžvané lístky plné vošiek, odstránime ich. Ak vyschnú niektoré
výhony malín, treba ich
vyrezať tesne pri zemi. Keď sú
prehustené, môžeme niektoré
zvnútra odstrániť.
Na ovocných stromoch robíme
prebierku plodov.
Robí sa prebierka plodov
Keď kvitne repka
A je to dobré, i na zachraňovanie neopatrných a nezodpovedných pešiakov
vysoko v horách, kde napriek zákazom
trhali encián a plesnivec, aby ich cestou
polozvädnuté zahodili.
Netýkavka sa v záhradách neprezentuje, ale bola a ešte stále sa nájde pre
rozkoš detí v tôni lesa.
Stačilo napuchnutý semenník potlačiť
a už to vystrelilo. Dvojnásobný zážitok
pošteklenia a prestrašenia.
Po dozretí netýkavky semená katapultujú i bez dotyku. V detstve bolo
krásne pomôcť im, hoci to netýkavky
nepotrebovali.
Človek si to všimol, zamyslel sa a napadol mu katapult.
A bolo to dobré, mnohých pilotov to
v núdzi zachránilo.
Okrem vynálezov, ktoré inšpirovali,
rastliny i potichu liečia viac neduhov,
ako sa nazdávame.
O tom sa píše v mnohých knihách
a ešte viac o tom hovoria skúsenosti
tých, ktorí s rastlinami žijú.
PETER REPKA
Pi lipový čaj, kamarát.
Autor je básnik, člen skupiny Osamelí bežci.
Žije a záhradníči v nemeckom Offenbachu.
Otázky pre
profesora
Hričovského
napríklad aj pri broskyniach
alebo marhuliach?
Prebierka plodov sa robí najmä
pri jablkách a hruškách, ale aj
pri broskyniach, a pri preplodení aj pri marhuliach. Ovocie
tak dorastie na istú veľkosť,
lepšie sa vyvinie a vyfarbí
a súčasne sa tým podporí
diferenciácia kvetov na budúci
rok. Prebierka výrazne vplýva
na obmedzenie striedavej
rodivosti, najmä pri niektorých
odrodách jabĺk a hrušiek. Keď
sú ich plody veľké ako lieskový
orech, robíme nožničkami
prebierku, a to nasledovne.
Z pôvodného súkvetia, kde
bolo 5-6 kvetov, ponecháme len
dva plody. Neodporúčam plo-
dy odstraňovať vytrhávaním,
aby sme nenarušili centrum
okolíka, ale tesne pod plodom
ich odrežeme nožničkami. Po
prebierke by jablká v závislosti
od odrody mali byť od seba 10
– 12 – 16 centimetrov.
Pokiaľ ide o broskyne, mali by
byť plody od seba osem centimetrov. Tak budeme mať popri
krásnych plodoch aj jednoročné
výrastky, ktoré prinesú úrodu
na budúci rok.
Akým spôsobom možno
zabezpečiť dobré a pravidelné
úrody marhúľ?
V tomto období môžeme robiť
takzvaný Šittov rez. V našich
oblastiach sa robí od konca
mája do polovice júna. Treba si
uvedomiť, že marhuľa kvitne
a prináša úrodu výhradne na
výhonoch alebo tŕňoch jednoročného dreva, ktoré vyrastajú
v priestore koruny. Šittov rez
sa odporúča robiť zásadne
v období vegetácie, keď sa rany
najlepšie hoja. Rezom dosiahneme dlhšie obdobie kvitnutia
podporou tvorby rodivého
dreva v druhej rastovej vlne.
Postup je nasledovný. Silnejšie
rastúce letorasty dlhšie ako 50
centimetrov skrátime o jednu až dve tretiny dĺžky, čím
podporíme tvorbu niekoľkých
silnejších druhotných letorastov s väčším uhlom odklonu,
z ktorých sa pri jarnom reze,
najlepšie však už v priebehu
leta, vyberie ten najvhodnejší.
Ostatné sa odstránia. Pri tejto
metóde sa uplatňuje rez na
vnútorný púčik. Ide o letný
dvojstupňový sektorový rez.
Kvetné púčiky na druhotných
letorastoch, ktoré vyrastú v júli
a auguste, členia kvetné puky
neskôr ako puky na častiach
vytvorených v prvej rastovej
vlne. Niekedy je to až o päť až
šesť dní neskôr, niektorí autori
uvádzajú až 10 dní.
Šittovým rezom dosiahneme
väčšiu kompaktnosť koruny,
rýchlejší nástup rodivosti
mladých marhúľ a zabezpečenie úrody, aj keby začiatkom
kvitnutia prišli mrazíky.
Ručné
kosenie lúk
S
3. strana
AKTUÁLNE
Doma v záhrade
lnečné lúky možno do roka kosiť
trikrát. No najkvalitnejšie seno je
z júnovej senby. Práve v období, keď
trávy kvitnú, nachádza sa v nich najviac živín. Dobré načasovanie prezradí
hospodárovi prenikavá vôňa a vysýpajúci sa peľ. Neskôr, keď už v trávach
dozrievajú semená, strácajú drevnaté
steblá živiny.
Seno je tým najdôležitejším krmivom
pre drobnochov, či už ide o králiky,
kozy, ovce či rožný statok. Návrat
k ručnému koseniu si nachádza
nadšencov aj v mnohých regiónoch
Slovenska. Je nesmierne dôležité pre
zachovanie druhovej pestrosti lúčnych
spoločenstiev a predstavuje ten najšetrnejší postup aj z hľadiska fauny. (mg)
B
aza je dávno známa
neuveriteľne širokou
škálou využitia. Z dreva sa
vyrábajú píšťalky i fujary s
krásnym zvukom. Bazová
voda okrášľuje - zosvetľuje
pehy na nose. Baza je liečivá
od koreňa, kvetov, plodov
až po listy. Pomôže vám pri
nachladnutí, ischiase, sennej
nádche. No a tie dobroty, čo
sa dajú z nej pripraviť.
Zatiaľ čo na juhu baza pomaly odkvitá, vo vyššie položených okresoch sa práve
rozbieha najlepšie obdobie
Kým kvitne
baza
 KVÍZ 
na zber kvetov, z ktorých sa
varí výborný bazový sirup.
Jeho príprava je nenáročná. 25 až 30 veľkých kvetov
bazy zalejete 2,5 litra prevarenej a vychladenej vody.
Nechajte 24 hodín stáť. Cez
gázu kvety scedíte, pridajte
balíček kyseliny citrónovej a
2 kilogramy cukru. Miešajte
až do úplného rozpustenia
a potom prelejte do umytých sklenených fliaš. Sirup
uskladňujte na chladnom
mieste.
1 Maďarská je známa
1.
á
a veľmi rozšírená
odroda
a) marhule
b) slivky
c) liesky
2. Jazyčník Przewalského kvitne na konci
a) jari
b) leta
c) jesene
3. Na dopestovanie
hrušiek vo fľaši sa mimoriadne hodí odroda
a) Clappova
b) Radana
c) Williamsova
(rk)
P
Nezabudnite
na liečivé listy
ríroda je v plnom rozpuku a nám opäť
ponúka okrem iného aj svoju liečivú
silu. Inak to nie je ani v ovocnej záhrade.
Nezabudnite si preto natrhať a nasušiť
okrem bežne zbieraných kvetov aj dostatok
čerstvých listov černíc či čiernych ríbezlí.
Rovnaké možnosti nám poskytujú aj rady
a medziradia. Pred kosbou či okopávkou
preto skontrolujte, čo vám v záhrade rastie.
Neuveríte, koľko liečivej sily sa ukrýva
pod stromami. Bežne tu nájdete žihľavu,
hluchavku, púpavu, myší chvost či skorocel,
ale i množstvo ďalších liečivých druhov. Na
bylinky nezabúdame ani cestou z opekačky,
hubačky či proste z prechádzky. (mk)
4. S ružami sa veľmi
dobre znáša a možno
aj spolu s nimi sadiť
a) agát
b) egreš
c) plamienok
5. Hadí mor španielsky je koreňová zelenina veľmi vhodná pre
a) diabetikov
b) workoholikov
c) alkoholikov
6. Hlávkový šalát sa
neznáša a nemali by
sme ho sadiť spolu s
a) mätou
b) hrachom ani fazuľou
c) petržlenom
inzercia
7. Aby sme dosiahli
krehkú konzistenciu
kalerábu, pestujeme
ho ako
a) listovú zeleninu
b) koreňovú zeleninu
c) plodovú zeleninu
8. Na jednoročnom
dreve rodia
a) broskyne
b) červené ríbezle
c) hrušky
9. Rez orecha kráľovského sa odporúča
robiť začiatkom
a) mája
b) júna
c) júla
Správne odpovede na
kvízové otázky z tohto
čísla posielajte najneskôr do 15. júna.
BP - 141502
Traja výhercovia získajú niektorý z titulov
vydavateľstva
Plat4M Books, určených pre záhradkárov
a ovocinárov.
Doma v záhrade
Mesačník
Objednávku predplatného zašlite na adresu:
Petit Press, a. s., distribučné oddelenie,
Lazaretská 12,
814 64 Bratislava, e-mailom:
[email protected]
alebo objednajte telefonicky: 02/323 77 777,
prípadne faxom: 02/59 233 339.
Do objednávky uveďte:
meno, adresu, telefón, e-mail.
Cena predplatného na rok je len 6,60 €.
Redakcia: Lazaretská 12, 811 08 Bratislava.
Šéfredaktor: Ján Litvák, e-mail: jan.litvak@
petitpress.sk.
Grafika: Pavel Ragas.
Za obsah inzercie a platených článkov
redakcia nezodpovedá.
Tlač: Petit Press, a.s., Kopčianska 22,
Bratislava
R
Rozširuje:
Mediaprint Kappa a lokálni predajcovia
M
Mesačník
Doma v záhrade vydáva spoločnosť
PPetit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Spo--ločnosť je zapísaná v obchodnom registri na Okresnnom súde Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 2471/B,
IIČO: 35790253, IČ DPH: SK2020278766.
P
Predseda predstavenstva: Alexej Fulmek.
Č
Členovia predstavenstva: Edita Slezáková, Ľubica
Tomková, Peter Mačinga, Dušan Deván.
T
EEvidenčné číslo MK SR: EV 4742/13
ISSN 1339-1224
Tentoraz knihy posielame Jozefovi Jánošíkovi
z Čuklasoviec a manželom Sekerovcom zo
Žiliny.
Výhercom gratulujeme.
Copyright
Petit Press, a. s. Autorské práva sú
C
vyhradené
a vykonáva ich vydavateľ. Autori
v
článkov,
zverejnení v tomto vydaní, si v zastúpení
č
vydavateľom,
vyhradzujú právo udeľovať súhlas na
v
rozmnožovanie
a verejný prenos článkov, ako aj na
r
verejné
rozširovanie rozmnoženín týchto článkov
v
v zmysle § 33 ods.1 písm. a) a d) autorského
zákona.
z
Neoznačené
fotografie: www.fotolia.com
N
4. strana
P
atrí medzi veľmi
odolné druhy.
Darí sa jej aj
v lokalitách, kde
je pôda nevhodná pre
iné ovocné druhy. Tiež
v chladných hornatých
oblastiach dokáže rásť
prakticky bezproblémovo. Niet preto divu, že
jej šľachteniu a kríženiu
sa v Rusku venovali už
pred viac ako 100 rokmi.
Výsledkom tohto snaženie
je množstvo vyšľachtených alebo vyselektovaných ovocných druhov,
ktoré sú na našom území
pestovateľné vo všetkých
polohách.
Jarabina sa pestuje najmä
pre svoje plody, ktorými
sú drobné malvičky rastúce v okolíkových súplodiach. Jednotlivé odrody
sa líšia farbou plodov, obsahom cukrov, kyselín či
vitamínov. Okrem vitamínu C obsahujú tiež množstvo ďalších, významný
je tiež obsah minerálov
či farbív. Plody jarabín
sa využívajú najmä na
kompótovanie a sušenie,
optimálne v kombinácii
s inými ovocnými druhmi.
Ak vás táto kompótová
možnosť nepresvedčila,
azda vás presvedčí mimoriadna vhodnosť plodov
na výrobu destilátov či
ovocných likérov.
OVOCINÁRSTVO
Doma v záhrade
Ktorú jarabinu
do záhrady?
Jarabina (Sorbus aucuparia) patrí medzi najmenej
docenené ovocie zo skupiny menej známych
ovocných druhov. Ide pritom o veľmi nenáročnú
drevinu, ktorú možno právom označiť za pioniersku
Pri zbere plodov
rozhodne nebuďte
chamtiví a časť ich
nechajte na strome. Sú
totiž vyhľadávanou
potravou vtákov
v nepriaznivom zimnom
období.
V parkoch
i stromoradiach
Jarabinu však nemôžeme
brať čisto ako ovocný
druh. Je to predovšetkým
Ako sa vyznať v spleti odrôd?
Prinášame prehľad tých najzákladnejších
Moravská sladkoplodá – ide o základnú
odrodu sortimentu, ktorej dostupnosť na
trhu je každoročná. Oproti klasickej jarabine sa vyznačuje bujnejším vzrastom a
väčšími plodmi s vyšším obsahom cukru a
farbív. Malvičky sú červenooranžovej farby,
sladkokyslej trpkastej chuti.
Následné odrody už bežne na trhu nekúpite, vo veľmi obmedzenom množstve ich
však po chvíľke googlenia možno objaviť.
Koncentra – nemecká odroda, ktorá je
špeciálne vhodná na výrobu jarabinového
koncentrátu. Jej prednosťou je najmä vysoký obsah vitamínu C.
Ruská sladkoplodá – odroda je veľmi
podobná odrode Moravská sladkoplodá,
plody však majú vyšší obsah cukru, vďaka
čomu je vhodnejšia napríklad na destiláciu.
Rosina – málo známa odroda plodiaca
malé červenooranžové plody. Stromy dosahujú výšku 6 – 10 metrov.
Nevežinská – sladkoplodá odroda pesto-
vaná výraznejšie najmä na území bývalého
Sovietskeho zväzu.
Nasledujúcich 6 odrôd uvádzajú niektoré
pramene ako samostatné odrody. Iné zas
označujú odrodu Nevežinská ako samostatný druh jarabiny a uvedené odrody
ako odrody patriace pod tento druh.
Krasnaja – odroda s 11-12 mm veľkými
plodmi červenej farby. Chuť plodov je príjemná, sladkokyslá, bez trpkosti.
prekrásny strom tvoriaci
pekné pravidelné koruny
dotvárajúce ráz krajiny.
I preto bola jarabina často
vysádzaná v parkoch či
stromoradiach. Strom
nezaujme iba svojím habitusom, ale tiež bohatým
kvitnutím a následnou
záplavou oranžovočervených plodov a v jesennom
období zas typickým
intenzívnym červeným
sfarbením listov. Pri zbere
plodov rozhodne nebuďte
chamtiví a časť plodov nechajte na strome. Sú totiž
vyhľadávanou potravou
vtákov v nepriaznivom
zimnom období.
Krupnoplodnaja – odroda plodí veľké
plody veľkosti 12,5 x 13,5mm. Sú slabo rebernaté, žltočervenej farby a sladkokyslej
chuti, s obsahom cukru na úrovni 8-9 %.
Kubovaja – odroda vyniká najmä veľkými
oválnymi oranžovočervenými plodmi, ich
veľkosť zvykne presahovať 1 cm. Chuť je
sladkokyslá, veľmi príjemná a vďaka absencii trpkosti a horkosti sú plody jedlé aj
v surovom stave. Odroda je veľmi úrodná
a mrazuvzdorná, stromy dosahujú výšku
6 - 10 metrov.
Rossica – ruská odroda pestovaná prevažne v Nemecku.
Sacharnaja – názov odrody vychádza z
vysokej cukornatosti plodov – až 13 %.
Plody sú oranžovožlté, sladkokyslé, bez
horkosti a trpkosti, veľmi podobné odrode
Želtaja.
Želtaja (syn. Prestnaja, Zholtaja) – bujne
rastúca odroda vysokého vzrastu i úrodnosti. Guľaté plody sú znateľne rebernaté,
veľké, oranžovožltej farby, chuť je sladkokyslá.
Veľmi zaujímavou skupinou sú aj krížence
jarabín s inými ovocnými druhmi. O tých si
však povieme viac nabudúce.
Prihnojujeme
ovocné stromy
a kry
V júni je vegetácia
v ovocnej záhrade v plnom prúde. Množstvo
druhov, prevažne drobného ovocia, už naplno
dozrieva, ostatné ovocné druhy sú vo fáze
intenzívneho rastu
plodov. Tieto obdobia
sú veľmi náročné na
doplnkovú výživu.
Základné hnojenie
sme v ovocnej záhrade
vykonali už v jarnom
období. Pri jeho aplikácii treba dbať na individuálne požiadavky
jednotlivých ovocných
druhov, ich vek, kondíciu, pôdne pomery, atď.
Na toto všetko treba
dbať aj pri letnom prihnojovaní.
Či majú ovocné stromy
a kry dostatok živín,
nám povedia ich listy
a výhony už pri zbežnej kontrole. Pokiaľ
sú veľké, vitálne a bez
pigmentových zmien,
stromy sú zdravé
a výživa je dostatočná.
Pokiaľ vidíme na listoch opačnú situáciu,
vieme, že došlo k deficitu niektorého prvku
a túto komplikáciu
treba okamžite riešiť.
Rovnako sú dobrým
ukazovateľom aj letorasty. Pokiaľ je ich rast
slabý, nedostatočný,
zintenzívnime výživu.
Naopak, ich nadmerný
rast často signalizuje
prehnojenie.
Pokiaľ treba stromy a kry prihnojiť,
siahneme primárne po
biologických hnojivách. Najoptimálnejší
je záhradný kompost,
ktorý je pre stromy
súčasne najprirodzenejší. Vhodné sú tiež
prírodné prípravky na
báze guána, dodávajúce množstvo fosforu
potrebného pri diferenciácii kvetných pukov.
Dusík nám zas dodajú
napríklad rohovinové
hnojivá, ktoré majú okrem iného i charakter
zásobného hnojenia.
Nezabúdame ani na
mikroelementy, ktoré
rastlinám dodávame
ideálne formou listovej
výživy. Železo, zinok,
bór, mangán, selén či
meď, všetko sú to prvky, ktoré majú v komplexe rastu a rodivosti
stromu svoju významnú funkciu. Prípravkov,
ktoré ich obsahujú, je
na trhu veľké množstvo. Pri výbere však
opäť myslite na prírodu a siahnite radšej po
tých ekologických.
OVOCINÁRSTVO
Doma v záhrade
Staré
odrody
5. strana
17. diel
Ribstonské
Stará zimná odroda známa tiež pod názvami Ribstonský jadernáč či Ribstoner Pepping. Vyšľachtená
bola na zámku Ribston v Yorku v Anglicku okolo
roku 1700. Stromy sú dlhoveké, vytvárajú obrovské koruny vyžadujúce dlhší a nie príliš častý rez.
Rodivosť je striedavá a stredne vysoká. Na pôdu
a polohu je odroda náročná, najlepšie sa hodí do
Doplnkové spôsoby
rezu a tvarovania
vlhších podhorských lokalít. Dobre ju opeľujú odrody Bernské ružové, Croncelské, Gdanský hranáč,
Parména zlatá. Plod je veľký, guľovitý až jemne
zbiehavý, dosahuje hmotnosť 170 g. Šupka je hladká, niekedy drsnejšia, zlatožltej farby, do polovice
prekrytá červeným pruhovaním. Po celom povrchu
plodu sa nachádza hrdzavý nálet a jemné lenticely.
Dužina je pevná, sladko navinutá, vynikajúcej renetovitej chuti. Veľmi dobre znáša prepravu i skladovanie, vďaka výnimočnej chuti je cenená najmä v
konzervárenskom priemysle. Odroda je pomerne
odolná voči mrazom, plody však zvyknú vädnúť a
stromy s obľubou napáda vlnačka krvavá.
Richardovo žlté
Stará jesenná odroda pochádzajúca z Nemecka. Do
rodivosti vstupuje pomerne neskoro, rodí každoročne, ale pomerne málo. Má zvýšené požiadavky na
pôdu a polohu, v chránených vyšších polohách však
dokáže tiež poskytnúť uspokojivé úrody. Dobre
ju opeľujú odrody Cellini, Parména zlatá a Astrachán biely. Plody sú stredné až veľké, pravidelné,
dosahujú veľkosť 140 g. Šupka je jemná, hladká,
citrónovožltej farby, zriedka s nepatrným líčkom,
bodkovaná. Dužina je jemná, biela, šťavnatá,
sladká, s korenistou chuťou. Prepravu znáša dobre,
na skladovanie reaguje
horšie. Vyznačuje sa dobrou
odolnosťou
stromov proti mrazom,
vyžaduje
konvenčnú
ochranu.
Neodporúča
sa jej podtrhávanie a pestovanie v nevhodných lokalitách.
Medzi základné rezy patrí
zimný (resp. predjarný) a letný
rez. Oba patria medzi klasické
mechanické rezy, pri ktorých
sa nožnicami či pílkou skracujú
alebo úplne odstraňujú konáre
a výhony. Okrem nich poznáme
aj takzvané doplnkové, ktoré pri
budovaní a tvarovaní koruny
účinne pomáhajú
Vyväzovanie
výhonov
Medzi najvyužívanejšie
spôsoby patrí vyväzovanie
výhonov. Využíva sa najmä
v prvých rokoch života
výhonov, keď sú ešte tenké,
ohybné a tvarovateľné.
Týmto spôsobom ohýbame
nevhodne rastúce výhony
do optimálnej či žiaducej
polohy. Takto docielime
lepšie zapestovanú korunu
s optimálnymi uhlami odklonu. Pri formovaní prísne
tvarovaných korún, ako sú
napríklad palmety, je vyväzovanie výhonov nevyhnutnosťou. Vyväzovaním
výhonov do horizontálnej
polohy docielime tiež ich
skorší vstup do rodivosti,
práve na výhonoch s horizontálnym uhlom odklonu
sa diferencujú kvetné puky.
Výhony vyväzujeme buď
k nižšie postaveným pevným konárom, stredníku,
opornému stĺpiku alebo
opornej konštrukcii. V prípade spodných konárov sa
na tento účel často využívajú aj kolíky zahlobené
do zeme. Pri vyväzovaní
výhonov dbáme na to, aby
sme vyväzované výhony
priveľmi nepriškrtili a nedošlo tak k ich fatálnemu
poškodeniu. Vhodným materiálom na vyväzovanie sú
špagáty, gumené úchytky
a lyká.
Ohýbanie
pomocou závaží
Ďalším spôsobom doplnkového tvarovania je ohýbanie
výhonov pomocou závaží.
Princíp tohto ošetrenia je
podobný ako v predchádzajúcom prípade, čiže slúži na
ohnutie výhonu do požadovaného uhla. Na tento účel
sa v prípade využitia tohto
spôsobu tvarovania používajú rôzne závažia. Vešajú
sa na výhony v miestach,
ktoré zabezpečia požadovaný optimálny odklon. Po
pár týždňoch až mesiacoch
výhony zdrevnatejú v požadovanom uhle a závažia sa
môžu odstrániť.
Na tento účel si môžete vyrobiť jednoduché
závažia z betónu. Komu sa
nechce takýmto spôsobom
experimentovať, môže
Práve na výhonoch
s horizontálnym
uhlom odklonu sa
diferencujú kvetné
puky.
ich alternovať napríklad
kameňmi rôznych veľkostí
uviazanými na drôtiku či
špagáte. Využiť sa dá tiež
dierkovaná tehla či iné
prirodzené závažia. Pri
vešaní závaží dbáme na
to, aby sa vo vetre veľmi
nehýbali a nepoškodzovali
tak ostatné časti stromu.
Tiež pri všetkých uvedených spôsoboch kladieme
dôraz na to, aby ohnuté
konáre boli tvarované do
uhla smerujúceho šikmo
hore, v žiadnom prípade
(okrem špeciálnych tvarov
postavených na princípe silných výhonov vyrastajúcich
z vrcholu oblúka) nesmú
vytvárať oblúk.
Oslabenie rastu
a zmena uhla
Tretím spôsobom, ktorý si
v tomto čísle predstavíme,
je tzv. deformovanie letorastov. Vykonáva sa hlavne ich
nalamovaním a skrúcaním.
Princípom tohto zákroku
je oslabenie rastu silnejšie
rastúcich letorastov, ako aj
zmena uhla ich rastu. Vykonávame ho zásadne cez vegetáciu na mladých silných
jednoročných výhonoch.
Nalamovanie a skrúcanie
robíme veľmi opatrným
spôsobom. Výhony uchytíme jednou rukou pri ich
báze a druhou a čosi vyššie.
Pokiaľ by sme výhon pri
báze nefixovali, mohlo by
pri zákroku dôjsť k jeho
úplnému vylomeniu.
Výhon pomaly ohýbame
požadovaným smerom a to
až do momentu, keď začujeme jeho slabé puknutie
alebo praskanie. V prípade
skrúcania zas skrútime
výhon približne o 90 stupňov doprava i doľava. Oba
uvedené zákroky sa dajú
úspešne kombinovať.
Na takto ošetrených
výhonoch dochádza k ich
vnútornej deformácii, ale
bez toho, aby bola zvlášť
poškodená ich vonkajšia
časť. Výhon preto namiesto pokračovania v silnom
raste upriamuje svoje sily
na zahojenie vzniknutých
vnútorných rán a v raste sa
preto oslabuje. Zásah tiež
neovplyvní listovú plochu,
ktorá naďalej vegetuje a
produkuje pre ostatné časti
stromu potrebné asimiláty.
DVOJSTRANU PRIPRAVIL
MARIÁN KOMŽÍK
6. strana
OVOCINÁRSTVO
Doma v záhrade
Ovocinár
v teréne
Nielen záhradou je ovocinár živý. Aj on je len
človek a ako naturálne založeného ho to logicky
často ťahá do prírody. Prečo by svoju profesiu pri
prechádzkach do prírody nevyužil?
N
iet zjari krajšej
prechádzky ako
do zakvitnutého
sadu. A keď ide
o starý sad plný mohutných
polo- či vysokokmeňov, je
tento zážitok o to mocnejší.
Neverili by ste, koľko starých opustených ovocných
záhrad či sadov sa kade-tade
po Slovensku nachádza. Nie
zriedka ide o bývalé opustené nemecké dediny, ovocné
stromy v nich rastúce sú už
teda takmer storočné. Tieto
záhrady a sady medzičasom
spustli, zarástli a stali sa
súčasťou prírody. Skúste sa
rozhliadnuť, nájsť vo svojom
okolí jeden z nich a objaviť
jeho skrytú krásu.
nedrobné, pre vtáky či lesnú
zver sú tieto plody vítaným
spestrením jedálneho lístka.
Čo tak však zmeniť to
a príjemné lesné spestrenie
pripraviť aj okoloidúcim
turistom? Predstavte si to
prekvapenie, keď sa koncom
júna prechádzate po okraji
lesa s košíkom v ruke a zrazu natrafíte na prekrásny
čerešňový strom obsypaný
Pri prechádzke v lete či
predjarí si do batôžka
zbalíme aj zopár
vrúbľov a viazaciu
pásku a vytypované
podpníky zavrúbľujeme
či zaočkujeme.
Vezmite si aj
pílku
Pokiaľ sa rozhodnete spestriť
si prechádzku aj opekačkou,
namiesto sekerky si vezmite
so sebou malú skladaciu pílku. Koruny týchto stromov
sú roky neudržiavané a nachádza sa v nich množstvo
suchých konárov. Tie vám
pri opekačke budú vítanou
surovinou a stromy sa ich
odľahčením stanú krajšími
a vitálnejšie pôsobiacimi.
Pokiaľ sa v rámci oddychu
rozhodnete aj niektoré z nich
zmladiť, automaticky sa
stávate hrdinom dňa.
Semenáče ovocín
Príroda je plná rozmanitých
rastlín. Jej samozrejmou
súčasťou sú aj semenáče
ovocných drevín, ktoré sa
sem dostali prostredníctvom vtákov. Roznesené
semená v prírode zakorenili a vyrástli z nich statné
semenáče. Takéto rastliny sú
nielen prirodzenou súčasťou
biodiverzity prírody, ale
časom dokážu aj zarodiť.
Ovocie, ktoré svojmu okoliu
ponúknu, je v drvivej väčšine prípadov drobné a menej
kvalitné. Príroda to má však
dobre zariadené – drobné či
Mnohé ovocné druhy
našťastie vieme nájsť
i vo voľnej prírode, kde
si plody, ktoré nám
prinášajú, môžeme
pohodlne a ľahko
nazbierať.
Pravidlá zberu
Pre zber si vyberáme
lokality podľa možnosti čo najďalej od ciest
a chemicky
ošetrovaných polí,
aby sme
si takto
zabezpečili ich
zaručenú
biokvalitu.
Pri zbere
myslíme aj na obyvateľov
voľnej prírody a preto
vždy ponecháme na
kroch či stromoch čosi aj
pre nich.
Nazbierané plody sú
vhodné na kompótovanie, sušenie, výrobu
muštov, džemov, marmelád, sirupov,
likérov, vín
či destilátov.
Mnohé
z nich majú
tiež liečivé
účinky a využívajú sa
na výrobu
čajov a čajových zmesí.
Pokiaľ vám po ich zbere
ostalo v košíku stále
voľné miesto, pred odchodom z lesa ho vyplňte
voňavými bylinkami.
veľkými žiarivočervenými
plodmi! Milé, však? Samy sa
tam tieto ušľachtilé odrody
nedostanú, pomôcť im musíme práve my ľudia. Je to len
o nadšení každého z nás.
Prevrúbľujte či
zaočkujte ich
Čo teda robiť? Je to
pomerne jednoduché. Pri
prechádzke prírodou si
vytypujte vhodne rastúce
mladé semenáče ovocných
druhov. Pokojne i očistite
ich najbližšie okolie od nežiaducej vegetácie, prípadne
si ich označte farebnou
páskou, aby sa vám neskôr
vo vegetácii ľahšie hľadali.
Pri ďalšej prechádzke v lete
či predjarí si do batôžka
nabalíme aj zopár čerstvých
vrúbľov a viazaciu pásku
a vytypované podpníky
zavrúbľujeme či zaočkujeme. Ak sa ujmú, tá radosť
stojí za to. Pokiaľ nie, nič sa
nedeje, skúsili ste to.
Ovociny vhodné
do lesa
Nie všetky ovocné druhy
sa však na tento ušľachtilý
účel hodia. Rozhodne by
sme sa mali vyvarovať
druhov, ktoré nie sú v danom prostredí prirodzené.
Introdukcia napríklad
broskýň či marhúľ do
lesného prostredia je proste
neprirodzená. Zato jablone,
hrušky, čerešne, jarabiny či
slivky tu zapadnú viac ako
dokonale. Týmto spôsobom
vyrastené stromy nebudú
chránené špeciálnou chemickou ochranou, preto ak
má mať táto činnosť zmysel,
tak pre tento účel vyberajte
výhradne odolné odrody.
Drobné ovocie
Podobne môžete okraje lesa
obohatiť aj o zaujímavé kry
z vašej záhrady. Premnožili
sa vám maliny, zakorenili
sa vám previsnuté výhony
černice, namnožili ste si viac
ríbezlí, ako potrebujete, či
likvidujete prerastený ker
liesky? Toto všetko nemusí
automaticky skončiť v koši.
V jesennom či predjarnom
období zoberte tieto sadenice
so sebou na lesnú prechádzku, pribaľte malý rýľ či motyku a za pár krátkych chvíľ
je dobrý skutok na svete!
Voľne rastúce
druhy
Pozornosti ovocinára by
nemali uniknúť ani voľne
rastúce ovocné druhy. Väčšina z nás rozhodne nemá
vo svojej záhrade priestor
na to, aby sme v nej pestovali úplne všetko, čo by sme
chceli. Mnohé ovocné druhy
však našťastie vieme nájsť
i vo voľnej prírode, kde si
plody, ktoré nám prinášajú,
môžeme pohodlne a ľahko
nazbierať. Medzi najbežnejšie z nich patria baza, šípky,
drieň, trnky, čučoriedky,
brusnice, lesné jahody, divo
rastúce lesné černice či maliny. Stretnúť sa však môžeme i s oskorušou, hlohom,
divou čerešňou a ďalšími
ovocnými druhmi.
MARIÁN KOMŽÍK
RELAX
Doma v záhrade
7. strana
Vyskúšajte s nam
i
Máte pocit, že vaše jedlo chutí stále
tak isto? Nebojte sa „čarovať“ s marinádami, dresingmi a omáčkami. Niet
jednoduchšieho spôsobu ako zvýrazniť
každé jedlo a popritom
a
na ňom
zanechať svoj
vo
oj
podpis.
Vyskúšajte
spolu s nami
mii
niekoľko
osvedčených
h
receptov:
Voňavá jogurtová marináda
(na jahňacie mäso a hydinu)
 1 pomaranč
 200 g bieleho jogurtu
 1 PL nasekanej petržlenovej vňate
 1 ČL mletej papriky
 štipka mletej škorice
 soľ
Pomaranč dôkladne umyte, nastrúhajte jeho kôru,
potom ho prerežte a vyžmýkajte šťavu. Zmiešajte
všetky suroviny a marinujte.
Provensalská marináda
s cesnakom
Vôňa a chuť
grilovačky
(na bravčové mäso a hydinu)
 6 PL olivového oleja
 3 ČL sušeného provensalského korenia
 5 strúčikov cesnaku
 petržlenová vňať
 soľ
Petržlenovú vňať nasekajte najemno, primiešajte
olej, prelisovaný cesnak, provensalské korenie a soľ
podľa chuti.
Rýchla pikantná omáčka
(na servírovanie k mäsu aj zelenine)
 40 g kečupu
 2 ČL čili omáčky
 2-3 PL majonézy
 1 menšia cibuľa
 čili korenie
 soľ
Zmiešajte dôkladne kečup, čili omáčku a majonézu.
Pridajte nadrobno pokrájanú cibuľu a dochuťte
práškovým čili korením a soľou podľa chuti.
Grilovanie je najvoňavejšia tepelná úprava.
Či sú na rošte kuracie krídelká, steaky, cukety
alebo vo vodnom kúpeli bublú klobásky, slinky
sa zbiehajú každému. Pripravili sme pre vás
niekoľko receptov
Výber svojho
favorita premyslite
Ak vo vašej záhrade stojí
poctivo murovaný záhradný
gril alebo hlinená pec, máte
vyhrané. Ak sa pre kúpu grilu ešte len rozhodujete, hneď
na začiatku sa zamyslite nad
tým, koľko času ste ochotní
vareniu na grile venovať. Ak
vybalíte do altánku gril iba
na jeden víkend počas letnej
dovolenky, stačí na to váš
starý miláčik alebo jeho novšia verzia z hypermarketu.
Ak sa grilovaniu oddáte
naplno a uznáte ho za svoj
životný štýl, mali by ste sa
poobzerať po možnostiach
väčších grilov, ktoré nesklamú ani vo vetre, daždi či
dokonca počas zasnežených
zimných dní.
Pri svojom rozhodovaní
myslite aj na to, či je vám
bližšie „zdravšie“ varenie na
plyne a elektrike alebo za nič
na svete neodoláte voňajúcim dymiacim uhlíkom.
Nezabudnite prizerať i na
ponuku doplnkového riadu
a servisu.
Rovnako dôležité je i vybrané miesto, ktoré ovplyvní
veľkosť a pevnosť grilu, ako
aj veľkosť roštu či rozoberateľnosť súčastí pre ich
jednoduchšie čistenie.
Nepodceňujte
prípravy ani
výber surovín
Správne zvolené i ochutené
mäso, veľkosť nakrájanej
zeleniny, ale i náradie na
dlhej rúčke či ohňovzdorné
rukavice, dokonca i pečivo
a šalát vyžadujú správne
načasovanie, náladu a skúsenosti.
Najvhodnejšími kandidátmi na šťavnatý obed sú
bravčová krkovička, bôčik,
hovädzie hamburgery, ale
nič nepokazíte ani panenkou, karé či roštenkou. Inak
sú neodolateľné aj steaky zo
všetkých druhov mäsa. Celé
kurča sa oplatí grilovať iba
na špeciálnom rošte alebo
otočnom ražni, rybám svedčí
alobal alebo grilovacia
mreža či kliešte v tvare rýb.
Tie zabránia rozpadnutiu
jemného mäsa pri otáčaní
a manipulovaní.
Mäsu zmeníte chuť pomocou
vhodných marinád. Najlepšie a najšťavnatejšie sú tie
s prídavkom oleja, vína, piva,
nezabúdajte ani na citrusové
šťavy alebo jogurt. Obľúbené
koreniny spájajte s voňavými
bylinkami. Bylinky, či už
čerstvé, alebo sušené, môžete
prihodiť i do pahreby pri
samotnom grilovaní. Siahnuť
môžete i po drevenej štiepke
z ovocných stromov.
Zeleninu a ovocie môžete
grilovať priamo, výhodnejšie sú grilovacie panvice
s malými otvormi, cez ktoré
vám nebudú drobné kúsky
zeleniny prepadať do pahreby. Zeleninu i ovocie by ste
mali pred grilovaním potrieť
trochou oleja alebo obariť
vriacou vodou. Môžete ich
spolu s mäsom grilovať
ako kebaby napichnuté na
špajdliach. Drevené špajdle
sa pred napichovaním oplatí
namočiť do studenej vody,
nezhoria, skôr ako bude
jedlo hotové.
A čo príloha? Nezabúdajte
grilovať i pečivo, aj keď iba
chvíľočku. Chrumkavému
povrchu a lákavej vôni neodolá nikto vo vašom okolí.
Zážitok umocní bylinkové
maslo alebo ochutený olej.
Pomocou vhodných nádob
alebo hliníkových podnosov
a misiek dokážete v grile
pripraviť i takú zvláštnosť,
akou sú palacinky, pizza,
placky, plnené toasty či syry.
Výhodou väčšieho grilu je
veko, ktoré výrazne skráti
prípravu jedla. To zostane
pod vekom šťavnatejšie.
Bonusom pre jednoduchú
prípravu a skvelú chuť je
teplomer a regulovateľná
ventilácia.
Základom je čistota a to nielen roštu, ktorý sa čiastočne
dezinfikuje ohňom, ale i roztriedenie použitých nádob od
surového mäsa. Pre správne
trávenie nezabúdajte servírovať čerstvé šaláty alebo
sterilizovanú sladkokyslú
zeleninu, omáčky a dresingy,
ako aj dostatok nápojov, ktoré aspoň čiastočne pomôžu
telu zvládnuť privysoký
obsah solí v jedle.
MARCELA GIGELOVÁ
8. strana
ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA
Doma v záhrade
Čo sadiť spolu
s rajčinami
V Európe sa pestujú relatívne krátko, no z okrasných
h rastlín
sa rýchlo preklasifikovali na hlavné záhradné plodiny leta.
V našich podmienkach ako zelenina úspešne expandujú už viac
ako sto rokov
M
edzinárodne najrozšírenejšie pomenovanie
rajčín tomato a jeho
variácie majú základ
v jazyku Aztékov. Divoké rajčiny
vyzerajú veľmi odlišne a možno
ich aj v tejto forme pestovať
i v našich záhradách. Za priaznivých klimatických podmienok
by sme ich mohli pestovať ako
viacročné byliny. V našich podmienkach im takéto podmienky
vieme čiastočne nahradiť iba vo
vykurovaných a dosvecovaných
skleníkoch.
Pestovanie
vo voľnej pôde
Ak chceme dosiahnuť dobré zakorenenie mladých priesad paradajok,
môžeme vyskúšať nasledujúci
postup. Keď rastlinka dorastie do
výšky aspoň 30 centimetrov, zasadíme ju hlbšie a mierne zošikma.
Zasypeme opatrne zeminou po
prvé listy a dobre zalejeme. To je
veľmi dôležité pre tvorbu bočných
koreňov. Následne pri dobrých poveternostných podmienkach začne
rajčina rásť raketovým tempom.
Počas vegetácie ocení aj dodatočné
dopĺňanie živín.
Pri zavlažovaní používame dažďovú alebo aspoň odstátu vodu
a nikdy nepolievame listy.
Ako hnojivo môžeme použiť domáci vyzretý kompost zložený zo
žihľavy, kostihoja a posekaných listov ostružín. Pred použitím do tohto kompostu primiešame preosiaty
popol zo spáleného dreva. Použiť
môžeme aj žihľavový zákvas, ktorý
si pripravíme celkom jednoducho
za niekoľko dní, a práve v tomto
období predstavuje to najdostupnejšie hnojivo. Treba ho však riediť
v pomere 1:10.
Nové pribúdajúce poschodia priväzujeme k opore voľnejšie, aby sa
povraz nezarezával do hrubnúcej
Pestujeme
artičoky
Medzi netradičné plodiny,
ktorým sa však v našich
podmienkach dobre darí, patrí
artičoka zeleninová (Cynara
scolymus). Medzi gurmánmi je
považovaná za lahôdku
J
e to vytrvalá rastlina
pôvodom zo severnej
Afriky. Postupne sa
rozšírila do celého Stredomoria, jej pestovanie je veľmi rozšírené vo Francúzsku
a v Španielsku.
Pri pestovaní v našich podmienkach treba jej korene
pred tuhšími mrazmi prikrývať slamou. Odporúča
sa listy spolu so stonkami
pred ukončením vegetácie
v jeseni zrezať a rastlinu
prihrnúť kompostom.
Z prostriedka prízemnej
ružice vyrastajú na jar stonky so súkvetiami, dlhými
jeden meter i viac. V závislosti od odrody a množstva
živín môžu byť stonky
dlhé až dva metre. Cieľom pestovania je pevný
kvetný úbor na ich vrchole,
respektíve jeho zdužnatená
vnútorná časť, ktorá je zná-
Artičoka, podobne
ako fenikel, mangold
alebo okra, v našich
podmienkach iba
čaká na objavenie
záhradkármi.
ma lahodnou chuťou. Tá
vynikne po krátkej tepelnej
úprave.
Zo semien,
z priesad
i odrezkov
Artičoka sa vysádza
z predpestovaných priesad
na prelome mája a júna do
sponu meter krát meter.
Semená možno siať aj
priamo do pôdy už od
apríla, z týchto rastlín však
bude úroda až v budúcich
rokoch.
Vysádzame ju na slnečné stanovište. Aby sme
dosiahli čo najväčšie kvetné
úbory, bočné puky treba
vylamovať. Z bočných výhonov možno dopestovať
odrezkami ďalšie rastliny.
Artičoka je náročná na
živiny. Vyžaduje si vysoké
dávky kvalitného kompos-
tu, rozloženého v priebehu
roka na niekoľko dávok.
No dopestujeme ju aj v bežnej záhradnej pôde. Pri nedostatku zrážok treba rátať
s pravidelnou zálievkou.
Puky s priemerom približne 10 centimetrov a väčšie
môžeme na rastlinách
z minuloročných výsevov
zbierať už od júna.
Najjednoduchšia tepelná
úprava, ktorá však podľa
labužníkov poskytuje
chuťovo neprekonateľnú
lahôdku, je uvarenie pukov
artičoky vo vode či na pare.
Menej známa príbuzná
artičoka kardová je veľmi
chúlostivá na mráz. Pestuje
sa u nás ako jednoročná
rastlina. Predmetom zberu
pri nej nie sú kvetné puky,
ale zdužnatené listové stopky. Jedlé sú aj jej korene.
Vybielením stopky možno
dosiahnuť zjemnenie jej
mierne príkrej horkastej
chuti.
DVOJSTRANU
PRIPRAVIL
JÁN LITVÁK
Rajčiny udržiavame v
dobrom zdravotnom stave aj
tým, že ich vysádzame spolu s
bylinami. Ako najvhodnejšia
sa osvedčila mäta.
stonky. Neúnavne sa objavujúce
zálistky vylamujeme.
Takto získame rastliny paradajok
vo výbornom zdravotnom stave a
množstvo kvalitných paradajok až
do konca sezóny.
Vhodní susedia
Pre rajčiny je nesmierne dôležité
udržiavať ich v dobrom zdravotnom stave čo najdlhšie. Dosiahnuť
to možno, najmä ak spolu s nimi
vysádzame byliny. Jednoznačne ako
najvhodnejšia sa osvedčila mäta.
Neoberá rajčinu o živiny, privádza
k nej vlahu a v čase svojho kvitnutia
vábi opeľovače.
Ďalšou veľmi vhodnou bylinou
Okra
Spomedzi rastlín s úhľadnými kvetmi, ktoré sa pestujú
ako zelenina, azda najmenej
doceňujeme jedlý ibištek
Z
elenina známa pod názvom okra (Abelmoschus
esculentus) je blízka príbuzná
ibištekov. Nazýva sa tiež jedlý
ibištek. Pochádza z Afriky, niektoré zdroje uvádzajú tiež Áziu.
Pestovať sa ju darí aj v našich
teplejších oblastiach v poľných
podmienkach či v skleníkoch.
9. strana
ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA
Doma v záhrade
Priesady vysádzame spolu
s teplomilnými druhmi zeleniny
do sponu 50 x 50 centimetrov.
Dorastá do výšky jedného až
troch metrov.
Je veľmi úhľadná. Kvitne nádhernými dekoratívnymi kvetmi
okrovej alebo ružovej farby
s neprehliadnuteľným „okom“.
Je úrodná a relatívne nenáročná. Bohato nasadzuje sýtozelené alebo tmavočervené špicaté
zahrotené papričky.
Najchutnejšie sú mladé, iba
niekoľkodňové tobolky. Staršie,
asi dvojtýždňové plody sú
postupne vyplnené dokonale sa
zaguľacujúcimi bielymi semenami. Tie môžeme upravovať ako
mladý hrášok.
Pri kuchynskej úprave treba
dbať na niekoľko zásad. Predovšetkým ide o obsah slizovitých
látok, ktorý minimalizujeme
rôznymi spôsobmi. Najúčinnejšie je variť oplodie vcelku a len
krátko. Tiež je dobré namočiť
okru pred varením do vody
s citrónovou šťavou. Ďalší spôsob rýchlej úpravy je smaženie.
Je neodmysliteľnou súčasťou
pokrmov orientálnej kuchyne.
Možno ju tiež nakladať do sladkokyslého nálevu.
je bazalka, ktorá si v posledných
rokoch veľmi rýchlo získala obľubu aj v našich podmienkach, no
v Európe sa pestuje už po stáročia.
Jej korene neprenikajú hlboko do
pôdy. Jej lístky sa chuťovo veľmi
vhodne pridružujú k chuti rajčín a to
začerstva i pri tepelnej úprave alebo
pri konzervovaní.
Bazalka, takisto ako rajčina, je veľmi
citlivá na chlad a neznesie mráz. No
aj počas krátkeho obdobia vegetácie dorastie do výšky približne
pol metra a dokvitá až do výšky
80 centimetrov. Ak by sme odlomili niekoľko jej hranatých stoniek
a postavili ich do nádoby s vodou,
zistili by sme, ako rekordne rýchlo
zakoreňujú.
Ak sme rajčiny zasadili do dobre
pripravenej kyprej pôdy bohatej na
živiny, bazalke sa v nej pri dobrých
teplotných pomeroch a pravidelnej
zálievke bude dariť tiež.
Koncom júna a začiatkom júla môžeme zrezať celú vňať na sušenie.
Počas leta sa znovu rozrastie a začiatkom jesene z nej môžeme pozbierať ešte druhú úrodu. Listy či bočné
stonky na okamžité použitie možno
zberať počas celej vegetácie.
Dobrou kombináciou k rajčinám sú
ešte fazuľa, mrkva, kukurica alebo
slnečnice. Tu však treba dať pozor
na ich nároky, pokiaľ ide o živiny.
Z tohto hľadiska sú síce dobrými
susedmi, zároveň však pre ne predstavujú aj konkurenciu. Vhodnými
rozostupmi im vieme zabezpečiť
ideálne podmienky.
Prvú úrodu rajčín vo vonkajších
podmienkach zbierame niekedy na
prelome júla a augusta.
Bylina
s uhorkovou
chuťou
Sú rastliny, ktoré môžeme
používať aj ako bylinky, aj
ako zeleninu. Jednou z nich
je nedocenený borák (Borago
officinalis)
A
k ho zasadíte raz, zostane vo
vašej záhrade už natrvalo.
Azúrovomodrými kvetmi, ktoré
lákajú opeľovače, kvitne ustavične
a bohato až do príchodu mrazov.
Rastlina je statná a veľmi odolná,
posiata je štetinkami na listoch,
stonke i okvetí.
V záhrade si veľmi rýchlo nájde
svoje územie a rok čo rok sa bude
vysemeňovať a postupovať ďalej.
Ani hlboké prerýľovanie či dokonca orba borák neohrozí, s príchodom jari sa objaví znova.
Jeho mladé listy s jemnou chuťou
po uhorkách možno spotrebovať
v kuchyni, takisto ako krehko pôsobiace kvety, ktorými možno zdobiť ovocné či zmrzlinové poháre.
Uhorky, ktoré nehorknú
Uhorka (Cucumis sativus) pochádza z Indie,
kde sa pestovala už pred
viac ako 5000 rokmi. Na
našom území došlo k jej
rozšíreniu v časoch Veľkej
Moravy
P
ri desiatkach odrôd šalátoviek, ktoré sú dnes pestovateľom k dispozícii, si každý
môže zdanlivo jednoducho
vybrať tú so želanými vlastnosťami – či už pre poľné,
alebo skleníkové pestovanie.
Niektoré odrody sú špeciálne
vhodné iba na pestovanie vo
fóliovníkoch.
Niektoré šalátové uhorky nasadzujú plody aj bez opelenia
(tento jav sa nazýva partenokarpia; stretávame sa s ním
aj pri ovocí).
Naopak, aj v skleníkoch
pri odrodách, vyžadujúcich
opelenie pre tvorbu plodov,
možno zabezpečiť opelenie
čmeliakmi.
Univerzálne odrody
Existujú aj odrody uni-
verzálne, ktorých plody sa
v mladom konzumnom tvare
môžu použiť ako nakladačky,
a neskôr ako šalátovky.
Spomedzi takýchto unikátnych odrôd uhoriek spomeňme napríklad niektorú
z ponuky starých a krajových
odrôd Gengelu:
„Od kuchárky Nataše“ uhorky nakladačky, plodnosť
stredná, veľmi dlhá, staršie
zrelé plody sú v semennej
zrelosti hnedé s jemným
sieťovaním, eventuálne veľké
plody sa dajú dobre využiť
ako šalátové uhorky, pretože nehorknú, osvedčená
univerzálna odroda, získané
z prostredia českej menšiny
na Ukrajine (obec Mykolaivka
– Nataša je kuchárka v škole),
pestovateľ Gengel.
V tomto prípade ide o mimoriadne kvalitnú a veľmi
úrodnú odrodu, ktorá sa
experimentálne pestovala aj
na Slovensku.
Nie je chúlostivá. Bujne sa
rozrastá po celú sezónu. Netreba ju ani vrúbľovať na tekvicu figolistú. Plody nehorknú
ani nevädnú. Veľmi dobre
znáša poľné pestovanie.
Skúste ju vysadiť napríklad
s borákom.
10. strana
TÉMA MESIACA
Doma v záhrade
Kvitnúcu cibuľu včely priam milujú.
Dosušenie zberaných semenných porastov pod strechou.
N
ie všetky odrody však možno
v obchode zohnať, niektoré
nám obchod ani internet
neponúka. Navyše domáce
semenárenie prináša viacero pozitívnych prínosov
pre našu záhradu, okolité
životné prostredie a pre
nás samých. Aj preto to
stojí za to skúsiť.
Pôvodné, tradičné
aj nové bioodrody
Pre pestovanie na semeno
sú vhodné najmä odrody
krajové, staré a rodinné.
Tieto odrody pestovali
predchádzajúce generácie, dnes sa však s nimi
stretneme už zriedka alebo
vôbec nie - veď podľa odhadov v uplynulom storočí
zmizlo zo sveta 75 percent
všetkých odrôd. Krajové či
pôvodné odrody vznikli dlhým pestovaním v
regiónoch ako kolektívne
dielo obyvateľov kraja, sú
výborne prispôsobené prírodným podmienkam oblasti, ale pritom plastické,
dobre reagujú a pestovať
sa dajú aj inde. Zo zelenín
možno menovať napríklad
papriku Nitrianska krajová alebo krajovú kvaku z
Terchovej.
Staré odrody boli zámerne
šľachtené, kedysi ponúkané v dobových katalógoch
a poznáme už ich pôvodcu, šľachtiteľa alebo firmy.
Pestrice sa živia na kvete semenného paštrnáka, jej
larvy nám pomôžu v záhrade pri premnožení vošiek.
Detail larvy pestrice v paštrnákovom kvete - jej miNa čistenie semien doma dobre poslúžia jednoduché sitá.
mikry je dokonalé.
Úvod k domáckemu
semenárstvu
Ktoré odrody sú vhodné, prínos semenárstva a čo budeme potrebovať
Načo si pestovať vlastné semienka na domácej
záhrade? Veď semien od rôznych firiem je
v obchodoch veľa. Ponuka osív sa zdá viac než
bohatá a krásne obrázky na vreckách lákajú
na nákup. Dnes navyše ľahko získame osivá iba
niekoľkými kliknutiami myši cez internet
Z poľných plodín je to
napríklad kukurica slovenská Biela perlová. Rodinné
odrody sa dodnes udržujú
priamo odovzdávaním z
rodičov na deti, všeobecne
napríklad rôzne odrody
fazule po babičke.
Pre domáce semenárenie
sú popri nich tiež dobre použiteľné klasické,
tradičné odrody, ktoré sú
v sortimente viac rokov
i desaťročí: napríklad
slovenská odroda papriky PCR pôvodne vznikla
tiež z krajovej papriky.
Alebo môžeme spomenúť svojím pôvodom síce
zahraničné odrody, avšak
dlho úspešne pestované i
na Slovensku, napríklad
cibuľa Stuttgartská alebo
Všetanská (Všetana).
Vhodnými sú aj nové
odrody vyšľachtené pre
podmienky biopoľnohospodárstva. Takéto odrody
už pri svojom vzniku rastú
bez používania minerálnych hnojív a chemickej
ochrany a môžu tak byť
vhodné do biozáhrady a
prírodnej záhrady, kde
sa bez chémie chceme
zaobísť. Navyše ekologické šľachtenie sa zameriava
nielen na výšku výnosu,
ale aj na chuť výpestkov,
príkladom je ekologická
odroda paštrnáka s názvom Aromata.
Všetky tieto skupiny odrôd patria medzi takzvané
voľne opeľované odrody
(v nemčine sa označujú
ako samenfeste či freiabbluehende, v angličtine
open pollinated), teda pri
ich semenárení z nich môžeme získať osivo rovnakých vlastností, aké mala
odroda pôvodná.
Naopak, nevhodné na
domáce získanie osiva sú
čoraz častejšie sa vyskytujúce hybridy F 1, ktoré
vznikajú krížením. V prvej
generácii po krížení, ktoré
s označuje ako F1 (od slova
Kvitnúce rastliny na semeno - napríklad listový cesnak
- lákajú do záhrady pekné motýle.
filiálna - synovská), sú síce
veľmi výkonné, výnosné a
vzhľadovo jednotné (jeden
ako druhý), v nasledujúcich výsevoch sa však štiepia na rastliny s rôznym
založením a vlastnosťami.
Tiež moderné konvenčné
odrody, ktoré sú náročné
na agrotechniku (napr.
intenzívne minerálne
hnojenie a pesticídnu
ochranu) nemusia na domácej záhrade vždy dobre
prospievať.
Kvitnúca záhrada
a výmena osív
Ak sa rozhodneme pestovať a semenáriť pôvodné
a staré odrody, rozšírime
si sortiment plodín na
záhrade o bohatšiu škálu
farieb, tvarov aj chutí, ako
je ponuka komerčných odrôd. Navyše tým prakticky
prispievame k zachovaniu
kultúrneho dedičstva
minulosti. Aj pôvodné
odrody patria totiž medzi
naše rodinné striebro, to,
TÉMA MESIACA
Doma v záhrade
Podľa odhadov
v uplynulom storočí
zmizlo zo sveta až
75 percent všetkých
odrôd!
Kvaka z Terchovej - krajová odroda vhodná na
domáce semenárenie.
Výsledok domáceho semenárenia - osivo bôbu, hrachu
a paradajok.
čo stojí za to uchovať aj
pre budúce generácie. Ak
pestujeme nejakú vlastnú
rodinnú odrodu, prechovávame v nej navyše
spomienku a citové puto
k vlastným predkom. Pestovaním a semenárením
nám také odrody prirodzeným spôsobom poskytujú
úžitok a zároveň opakovaným pestovaním majú
možnosť prispôsobovať
sa meniacim sa podmienkam prostredia, napríklad
zmenám klímy.
Pestovaním vlastných
osív zvyšujeme pestrosť
záhrady o kvitnúce druhy,
z ktorých mnohé lákajú
opeľovače, napríklad
usilovné včely a chlpaté
čmeliaky. Kvety poskytujú potravu aj ďalšiemu
užitočnému hmyzu,
pestrenkám, ktorých larvy
nám pomôžu pri premnožení vošiek, alebo nalákajú
už len napohľad krásne
motýle. Naša záhradka
tak bude pestrejšia o viac
organizmov a bude aj
viac lahodiť oku, pretože
niektoré druhy sú navyše
v kvete dekoratívne.
Ak vnímame vlastnú
záhradu – či už malú,
alebo veľkú – ako akýsi
mikrokozmos či organizmus, potom vlastné osivá
významným spôsobom
prispievajú k jeho uzatvorenému ekologickému
kolobehu a jeho vnútornej
harmónii. To, čo tam rastie, tam aj vzniká, a osivá
sú vlastne zárodky našej
budúcej úrody, potravy na
našom stole.
Získavaním vlastných
semienok sa tiež znižuje závislosť od trhu so
semenami a tiež vzniká
väčšia možnosť vlastného
výberu.
Získané semená vypestujeme, a ak ich je viac, ako potrebujeme, dajú sa využiť
nielen pre seba, ale aj pre
druhých. Osivá môžu byť
dnes prostriedkom sociálnych kontaktov, vzájomnej výmeny s priateľmi,
známymi a ďalšími ľuďmi.
Poskytovaním semien
obohacujeme nielen tých,
ktorým ich venujeme, ale
aj sami seba.
Semenárenie je dnes aj
možnosťou hľadať tesnejšie vnútorné spojenie
s kultúrnymi rastlinami,
ktoré pestujeme, ale aj spojenie s miestom, kde ich
pestujeme a vlastne celým
11. strana
životom okolo nás. Ten je
hoden našej pozornosti a
prispenia, starostlivosti,
aby sa zachoval vo svojom
bohatstve, kráse a rozmanitosti.
Pomôcky
a trpezlivosť
Domácke semenárenie
nie je nijako náročné na
vybavenie, vystačíme si s
pomôckami, ktoré bežne
používame a máme ich
doma alebo sa dajú ľahko
zohnať. Na vyväzovanie
semenných porastov bude
dobrý povrázok a pár
tyčiek, na zber záhradnícke
nožnice alebo kosák. Na
dosušovanie snopov a semien sa hodí nejaké miesto
na zavesenie zväzkov pod
strechou, najlepšie v prievane a tiež ploché debničky.
Staré nederavé vrece a
šúľky poslúžia na výmlat.
Na konečné vyčistenie sú
dobré nejaké sitká s rôznym
priemerom ôk, pri malých
množstvách si vystačíme aj
s kuchynskými, na väčšie množstvo si urobíme
jednoduché sitá s dreveným
rámikom.
Pretože vypestovanie
semien trvá zvyčajne dlhšie
než vypestovanie rovnakého druhu na jedlo, je
dobré sa vybaviť aj istou
dávkou trpezlivosti. Kým
buľvičky reďkovky na
desiatu vypestujeme asi za
päť týždňov, ak budeme
chcieť získať reďkovkové
semeno, potrvá to takmer
celé vegetačné obdobie (z
toho istého výsevu na jar
zberáme osivo až v septembri). Vedľa trpezlivosti
patrí k semenárstvu a tiež
sebaovládaniu. Ak chceme
mať kvalitné osivá, potom
prvé, najkrajšie plody treba
ponechať na semeno a nezjesť ich, či už je to hlávka
šalátu, alebo prvé červené
paradajky. Krátkodobé
obmedzenie alebo strata je
tu však neskôr nahradená
ba prekonaná prospechom,
ziskom dlhodobým.
Z praktického pohľadu treba pri domácom semenárení
rátať s o niečo vyššou prácnosťou. Semenné kultúry
je nutné dlhšie okopávať a
starať sa o ne, navyše, oproti
pestovaniu len na jedlo je
tiež práca s vyväzovaním
rastlín, zberom, výmlatom a
čistením semien. Je to však
zároveň možnosť učenia,
poznávania a relaxácie,
pretože dnes pestujeme aj
semenárime pre radosť.
PETR DOSTÁLEK
FOTO - AUTOR
Prelom jari a leta sa spája
s ukončovaním výsadby
a rozbiehajúcou sa sezónou zberu
12. strana
OKRASNÁ ZÁHRADA
Doma v záhrade
Rez by mal viesť tesne
pod očkom alebo
listom.
musí vedieť dobre udržať
vodu, už pri sadení by mal
byť prevlhčený, nie však
natoľko mokrý, aby sa vám
lepil na ruky.
Rozmnožte
si rastliny
Téglik, kvetináč
alebo profesionálny
sadbovač
pre krásu aj úžitok
Ak si chcete rozmnožiť svoje
obľúbené rastliny, teraz je na
to správny čas
K
oniec jari a začiatok leta je tým
najvhodnejším
obdobím na
rozmnožovanie mnohých
okrasných i úžitkových
drevín. Mladé pružné
výhonky sú plné šťavy
a chuti do života, a pritom
nie sú ešte zdrevnatené
a pripravené na zimný
odpočinok.
honky zakorenia iba veľmi
ťažko. Dávajte pozor aj na
hĺbku pri zapichovaní do
substrátu. Výhonok nesmie
byť príliš plytko zasadený,
inak nebude mať z čoho
zakoreniť. Vždy ho zapichnite aspoň do polovice
dĺžky. Predstavte si pritom, ako sa pri vhodných
podmienkach púčiky pod
zemou nestávajú listami,
ale pevnými koreňmi.
Ako na to?
Zo zdravej materskej
rastliny odrežte najkrajšie
výhonky dlhé približne
15 - 20 cm. Výhony by
nemali mať kvety. Rez
by mal viesť tesne pod
očkom alebo listom. Na
posledných troch až piatich
centimetroch prstami odstráňte listy. Spodnú ranu
namočte do stimulačného
zakoreňovača, podporíte
tým rast korienkov. Proti
odhnitiu sa používal popol
z dreveného uhlia.
Ak sa chcete dočkať úspechu, vyvarujte sa chýb.
Rastliny vyberajte nekompromisne. Slabé a tenké,
dokonca aj príliš dlhé vý-
Substrát z obchodu či krtinec
zo záhrady
Ak chcete, aby sa kúzlo
naozaj podarilo, radšej
zainvestujte do kvality.
Zakoreňovanie v záhradnej
zemine by sa nemuselo podariť pre všakovaké cudzie
huby a mikroorganizmy.
Ak nechcete doma zeminu
prácne dezinfikovať, kúpe
substrátu sa nevyhnete.
Voľte sterilný výrobcom
preparený rašelinový
substrát, agroperlit alebo
piesok. Najlepšia bude
ich kombinácia. Namiešanie však zvládnete i vy
sami. Správny substrát
Z drobného ovocia
momentálne
zakoreňujeme egreše.
V neskoršom období ich
nemožno zakoreňovať
drevnatými odrezkami.
Ktoré
Kt
é zak
koreňu
ň jjú najjlep
pšie
T
akýmto jednoduchým spôsobom si môžete
sami namnožiť do
novej sezóny mladé rastlinky okras-ných vždyzelených
h
alebo kvitnúcich
drevín krušpánu,
skalníka, cezmíny, brečtanu,
vtáčieho zobu, ktorých
ý h na splnenie
l
sna o živom plote budete potrebovať určite mnoho.
Dobre zakoreňujú i kríky ako tavoľník, pichľavý ale pôsobivý dráč,
žltučká forzítia známa ako zlatovka
alebo zlatý dážď, bohato kvitnúce
trojpuky (deutzia), vajgélie (weigela), ale i pajazmín a jazmín či
ozdobné vŕby.
Nezabudnite ani na najkrajšie
a najvoňavejšie ruže, ktoré si takto
rozmnožovali
roz
už
u
ž naše babičky
pod
p
o sklenenými
pohármi,
alebo
p
o
rastliny
iizbové
z
ako fuksie či fiak
kus
k
u benjamín.
Nevynechajte
N
ani úžitkovú
a
záhradu, kde
z
ssi viete ľahko
pripraviťť mladé
egrešov,
l dé sadenice
d
hlavne tie v neskoršom období už
nemožno zakoreňovať drevnatými
odrezkami.
Ak sa vaše úsilie vyplatilo, rastlinky
s novými lístkami môžete presadiť.
Opatrne ich vyberte zo spoločného
priestoru, aby sa im nepoškodili
korene a po jednom ich rozsaďte do
vhodnej nádoby na letnenie a prezimovanie. V ďalšom roku už budete
rozsádzať silné jedince.
S nádobou si hlavu nelámte, nie je potrebný žiadny
špeciálny množiteľský
kvetník. Obyčajné jednorazové plastové kvetníky
alebo tégliky budú úplne
stačiť. Podľa veľkosti sa
rozhodnete, či zasadíte
jeden, alebo hneď niekoľko výhonov toho istého
druhu.
Pred zapichovaním si pomocou obyčajnej ceruzky
alebo klinca urobte dierky,
aby ste zakoreňovací
prášok nezotreli. Odrezky
zapichujte v takom počte,
aby si listami nezavadzali a nedotýkali sa. Po
zapichnutí ku každému
výhonku substrát pritlačte
prstami, aby nemal vôľu
a nespadol. Do rohov
môžete pridať i menovku
alebo paličky, či špajdle,
ktoré pomôžu držať rohy
fólie.
Minifóliovník
na parapete
Primeraná zálievka a priesvitné mikroténové vrecko
pomôžu vyrobiť vhodnú
klímu. Vrecká stačí nafúknuť a upevniť gumičkou
okolo kvetníkov. Tie uložte
na svetlé miesto, vyvarujte
sa priameho silného slnka.
Keď sa vaše minifóliovníky pekne zarosia, potrvá
3-4 týždne, kým dôkladne
prekorenia a začnú rásť
nové listy. Ak sa vám
zdajú v období rastu
suché, znova ich pokropte.
Naopak, niekedy neuškodí
ani krátke vyvetranie, aby
sa vo vlhkej klíme nepremnožili plesne a huby.
MARCELA GIGELOVÁ
PRE ZDRAVIE
Doma v záhrade
13. strana
Figovník u nás nemá
nepriateľov
Poznáme ju niekoľko storočí a
dnes ju znova objavujeme. Je
plodom figovníka obyčajného
(Ficus carica).Kto raz
ochutnal jej sviežu dužinu
sladko aromatickej chuti,
plnú jemne chrumkavých
zrniečok, stane sa nadšeným
konzumentom tohto rajského
ovocia. Figa je skvelá, keď
je zrelá až mierne prezretá, a
vtedy chutí ako med
D
omovom
figovníka je
Malá Ázia,
Sýria, Izrael. Od
staroveku ju pestujú aj v
severnej Afrike a v Južnej
Európe, kde je lacným ľudovým jedlom, vo veľkom
sa zavára a suší. Známe sú
aj figové vína.
Figovník sa niekde tak
rozšíril, že na mnohých
miestach rastie divo. Aj u
nás na južnom Slovensku
zdomácnel pred niekoľkými storočiami vďaka
tureckým inváziám a ako
ker rástol vo viniciach.
Dokonca v niektorých
dedinách pri Trnave majú
veľké figovníky už od 60.
rokov minulého storočia
a ľudia sú tam „prejedení
figami“.
Plody
spod pazuchy
Figovník je rozložitý ker,
dorastá do 3- až 4-metrovej výšky. Pozoruhodné
a veľmi dekoratívne sú
aj jeho tmavozelené listy,
ktoré dôstojne zahalili
Adama a Evu v raji. Spod
pazuchy listov vyrastajú
plody, ktoré sa podobajú malým hruškám.
Sú tmavozelené, neskôr
zožltnú alebo sa sfarbia do
fialovočervena. Dozrievajú v auguste až októbri. Z
nezrelých plodov vyteká
biela tekutina - biely
lepkavý latex, ktorý môže
aj dráždiť. Nový figovníkový ker zarodí až po
Obľubuje teplé
a záveterné miesta
pri južných stenách.
Záhradkárov iste poteší
správa, že figovník
nemá žiadne špeciálne
nároky.
troch-štyroch rokoch po
vysadení.
Nenáročný
a bez škodcov
Je to veľmi nenáročná
subtropická rastlina. Vo
svojej domovine rastie na
piesčitých a aj na skalistých pôdach. U nás sa vie
odvďačiť za lepšiu pôdu
dobrou úrodou. Prihnojujeme ho na jar maštaľným
hnojom. Figovník nie je
náročný na zálievku. Zväčša stačí atmosférická vlaha,
ale počas suchého leta a pri
tvorbe plodov treba krík zavlažovať. Vydrží aj väčšie
mrazy. Nad -15 °C konáre
vymrznú až po zem. Pred
zmrznutím kríky zakrývame kukuričnými balmi
alebo zabaľujeme do trstinových rohoží. Obľubuje
teplé a záveterné miesta pri
južných stenách. Záhradkárov iste poteší správa, že
figovník nemá nepriateľov
a netreba ho postrekovať.
Zaujímavosti
j
a fakty
y
Sadenie je
jednoduché
Na vysádzanie sú najvhodnejšie dvojročné rastliny
s bohatou koreňovou sústavou. Vysádzame ich na
jar v apríli, keď je už zem
teplá, alebo na jeseň. Sadenice treba dobre zaliať a ku
kmeňu nahrnúť zeminu. Aj
domáce vysádzanie je veľmi jednoduché. Odstrihnuté konáre sa len jednoducho
zastrčia do zeme, kde po
čase zakorenia (podobne ako vŕba). Takýmto
spôsobom sa v Stredozemí
vytvárajú aj živé figovníkové ploty.
Rezať alebo nie?
Rozhodne áno. V prvom
roku by sa mala rastlina
nechať slobodne rozrastať. V druhom roku na jar
skrátime hlavný výhonok
na päť až šesť púčikov, aby
sa vytvorili bočné konáriky.
Počas neskorších rokov
figovník vyženie ešte veľa
výhonkov. Ak sú príliš nahusto, presvetlíme korunu
ich vyrezaním a zbavíme ju
aj suchých konárov.
RENATA KUBEČKOVÁ
Kvet plodom?
Kvitnutie figovníka je v ríši rastlín
raritou. Ak by sme očakávali nejaký
kvet, nijaký neuvidíte. Spod pazuchy listu sa rovno derie bobuľka
meniaca sa v plod. Tento spôsob
kvitnutia sa odborne nazýva
sykonium, čo znamená, že kvet je
vlastne súčasne aj plodom.
Prečo sa u nás pestujú
iba samoopelivé
figovníky?
Figovník je dvojdomá rastlina so
samčími a samičími kvetmi. Kým sa
nevypestovali samoopelivé druhy,
o opelenie sa staral len jeden druh
hmyzu - osička hrnčiarka, ktorá u
nás nežije. Larva osičky sa vyvíja
v dutine figového plodu, v ktorom
aj prezimuje. Na jar sa vyvinuté
samčeky pomocou silných hryzadiel prehryzú von a okamžite letia
k plodom, vnútri ktorých čakajú
samičky.
Bez ich pomoci by sa vôbec nedokázali dostať von. Samčeky sa so svojou zachránenou dámou okamžite
spária a hynú. Oplodnené samičky,
hľadajúc nový samičí kvet, roznášajú peľ a tak opeľujú samičie kvety.
Figy v legendách
Patrí medzi najstaršie kultúrne
rastliny, spomína sa aj v Starom zákone. Zakladateľov Ríma Romula a
Rema dojčila matka vlčica pod figovníkom. Sušená figa bola súčasťou
jedálneho lístka rímskych légií, keď
prišli do nášho priestoru.
14. strana
INŠPIRÁCIE
Doma v záhrade
Ríša hmyzu je veľmi rozsiahla,
pomocníkov pre záhradkára
je v nej neúrekom, nápadných
aj nenápadných, všetko so
všetkým súvisí. Ako ich prilákať
na našu záhradu a zapojiť do
užitočných aktivít?
J
arné práce v záhradke sa pre tento rok
stávajú uzavretou
kapitolou. Vysadili
sme posledné predpestované sadenice, ošetrili sme
koruny stromov, pekne
nám vzišiel hrach, šaláty,
cibuľa aj reďkvička, trávnik
je už aj viackrát pokosený.
Po suchších dňoch pravidelne všetko zavlažujeme
a začíname nerovný boj
s rýchlo sa rozrastajúcou
burinou.
O tom, že burinu možno
netreba ničiť, ale pozrieť sa
na ňu skôr ako na potravu,
mulč, ochranu proti suchu,
sme písali v minulom čísle.
Mnohí z nás tiež bojujú
s takzvanými „škodcami“,
ktorých neubúda, skôr ich
je viac
a viac. To
je naša
optika.
A čo ak je to naopak? Čo
ak sa ako najväčší škodca
v záhrade správa človek,
často necitlivý voči službám
drobných foriem života?
Často sa ponúka rýchle a
radikálne riešenie chemickou cestou, ktorá však po
sebe zanecháva mračno
pomaly sa rozkladajúcich,
komplikovaných, zdraviu
škodlivých látok.
Dalo by sa to aj inak? Staráme sa o záhradku naozaj
sami?
Pri pozornejšom
pohľade musíme
uznať, že celá
správa záhrady
Ako postaviť hm
yzí
A
hotel
k ste sa rozhodli pre svojich
pomocníkov postaviť sezónne ubytovanie, vhodná
stavba nie je až taká náročná. Najprv si musíme vyhliadnuť
bezpečné miesto. Ideálny je polotieň, nie blízko ku vchodu
do domu a čím ďalej od susedov, ktorí používajú chemické
postreky. Základnými stavebnými materiálmi sú dierovaná
tehla alebo do pórobetónu vyvŕtané diery, slama alebo
suchá tráva a rôzne rúrky a trubičky, či už z dreva, alebo z
kôry stromov. Striedaním týchto materiálov môžeme postaviť aj niekoľko poschodí. Celý hotel potom len zastrešíme,
aby hosťom nezatekalo. A koho môžeme v našom hoteli
očakávať? Vítané sú včely samotárky, pomôžu s opelením
rajčín, osy, lienky a ucholaky – tie to nebudú mať za
voškami ďaleko, a zrejme aj zopár neznámych hostí, preto
je vhodné mať po ruke atlas hmyzu, aby sme zistili, s kým
máme tú česť. Odmenou za naše úsilie bude lepšie opelená
záhradka a menej „škodcov“.
Pracujú
namiesto nás
Pri pozornejšom pohľade
musíme uznať, že
celá správa záhrady
neleží iba v rukách
záhradkára, ale skôr
v mnohomiliónovej ríši
hmyzu.
neleží v rukách jedného
záhradkára, ale v mnohomiliónovej ríši hmyzu.
Predstavíme si aspoň
niekoľko najdôležitejších
pomocníkov.
Najlepší opeľovači
Ako prvé treba určite spomenúť včely. Sú to najlepší
opeľovači. Opeľujú až 70
- 80% všetkých poľnohospodárskych pestovaných
plodín. Ako by vyzeral náš jedálny lístok,
keby včely zrazu
neboli, si ani nevieme
predstaviť.
Bol by bez
zeleniny
a ovocia,
čomu by sme sa len ťažko
vedeli prispôsobiť.
V ničení takzvaných „škodcov“ sú dôležité osy, ktoré
záhradu každoročne zbavujú veľkého množstva húseníc a lariev tým, že do nich
nakladú svoje vajíčka. Z
blanokrídleho hmyzu spomeňme ešte obávané sršne.
Tieto najväčšie osy sa živia
hlavne chytaním múch a
iného hmyzu, pochutnajú
si na ovocných šťavách a
kradnú včelám med. Ich
bodnutie je síce bolestivé,
ale obsahuje päťkrát menej
jedu ako včelie. Samček
žihadlo vôbec nemá.
Netreba zabúdať ani
na mierumilovné črty
tohto bodavého hmyzu.
Osy vidíme aj nebojovať,
keď zbierajú celulózu pre
svoje hniezda, napríklad zo
stoniek slnečnice. Takisto
sú výbornými opeľovačmi,
napríklad pri liane ačokči,
ktorá sa odporúča ako náhrada nakladačiek v oblastiach, ktoré sa na pestovanie uhoriek nehodia.
Pod zemou kraľujú
dážďovky
Z červov sú to istotne dážďovky. Pracujú na zlepšení
kvality
pôdy, rozkladajú rastlinný materiál.
V našich podmienkach
žije okolo 20 druhov, ktoré
sa dajú od seba len ťažko
odlíšiť. Čím viac ich v pôde
máme, tým je kvalitnejšia. Na zlepšenie kvality
kompostu si môžeme
zaobstarať dážďovky kalifornské (dážďovka hnojná).
Pridáme ich priamo do
kompostoviska, kde celý
proces rozkladu urýchlia a
zefektívnia. Takto vyrobený kompost je až 70-krát
hodnotnejší ako bežný
hnoj.
S voškami nám pomáhajú
udatné lienky a napríklad
aj menej známe zlatoočká
(Chrysopa perla). Jedna
larva lienky skonzumuje
za deň až 50 vošiek. Veľmi
užitočné sú aj modlivky,
ktoré sú povestné svojou
dravosťou. V neposlednom rade sú to pavúky,
v sieťach ktorých skončí
množstvo ich prirodzenej
potravy. A občas aj štica
zadumaného záhradníka.
Ako ich prilákať?
Ríša hmyzu je veľmi
rozsiahla, pomocníkov pre
záhradkára je v nej dosť,
nápadných aj nenápadných, všetko so všetkým
súvisí. Ako ich teda
prilákať na našu záhradu?
Najlepším spôsobom je
rozmanitosť pestovaných
rastlín, ktorá prináša rovnováhu a zdravie pre celú
záhradu. Medzi plodiny
pestované na konzum
vysádzajme rozličné
kvitnúce trvalky, liečivé a
aromatické byliny tak, aby
po celý rok lákali užitočný hmyz. Osvedčenými
sú napríklad levanduľa,
medovka, tymian, nechtík,
mäta, rebríček, zlatobyľ, ale
aj kôpor, horčica, petržlen
a mrkva.
Nezaškodí aj trochu neporiadku, v ktorom môže
nájsť dobrý úkryt a možnosti, ako prezimovať.
Domčeky pre hmyz
Špeciálnou kapitolou je
výroba príbytkov a domčekov. Od najjednoduchších,
ako je črepník obrátený
hore dnom, vystlatý
machom či slamou, ktorý
priláka čmeliaky či ucholaky, až po zložité hmyzie
hotely, ktoré sa môžu stať
nielen užitočným, ale aj
estetickým prvkom našej
záhrady.
JURAJ HLADNÝ
15. strana
INŠPIRÁCIE
Doma v záhrade
Ako
dobehnúť
ne silná hrádza slimákov
odradí od zeleninových
pochúťok. Podobne pôsobia
aj rozbité slepačie škrupiny. Nasypte z nich pás
s 10-centimetrovou šírkou.
5.
Zaujímavý je aj tento
starý spôsob. Na
vlhkú starú plachtu dajte
zeleninové zvyšky, nakrájané jablká a iné rastlinné
dobroty. Slimáky v noci
nalezú na „prestretý stôl“ a
vy ich ráno pohodlne zbalíte, môžete ich ponúknuť
susedovým sliepkam alebo
ich poslať niekam do polí...
slimáky
Na hriadkach sa už krásne ukazuje zelenina,
tešíte sa na ňu, predstavujete si ju v šalátoch
či v polievke… A v tom z noci do rána nájdete
spustošenú úrodu spôsobenú inváziou slimákov.
Tu je prehľad desiatich starých rád, ktoré sa
uplatňujú aj dnes
1.
Okolo hriadok nasaďte aksamietnice. Sú to
pekné kvety ohnivých farieb. Slimáky neznášajú ich
pach a hriadke sa vyhnú.
Podobne pôsobia aj cesnak
a aromatické byliny, ako
aj postreky z nich, kôpor,
levanduľa, žerucha.
2.
Zmiešajte dokopy piliny s vápnom. Vápno
dráždi slimačiu pokožku
a piliny sa nalepujú na
slimačí sliz, čo znemožňuje
ich ďalší pohyb.
3.
Záhradkár by sa mal
pokúsiť udomác-
niť v záhrade niektorého
prirodzeného predátora.
Ak bývate blízko rybníkov,
chyťte si 3-4 žaby a pustite
ich do záhrady. Žabky si
na slimákoch pochutia a vy
budete mať záhradu čistú.
Podobnú službu vám spravia ježkovia a škorce. Ale aj
Indické bežkyne
slizovcom iberským
Španielske slizovce sú už niekoľko rokov vážnym
m
ohrozením záhrad, keď frontálne v stovkách
útočia na kvetinové a zeleninové záhony. Bežkyne
yne
indické im však svojím kačacím apetítom dávajú
ú
na frak
P
oradiť si s našimi slimákmi,
ktoré tu s nami žijú tisícročia, dokážu aj bežné prostriedky. Slizovce iberské (Arion
lusitanicus) sú však hrozbou inej
kategórie. Pochádzajú z horúceho
Španielska, kde si vyvinuli jedinečnú schopnosť prežitia.
Slizovec dorastá do dĺžky asi 12
cm. Sfarbenie môže mať v oranžových a hnedých odtieňoch,
niekedy so sivastým alebo olivovým nádychom. Šarapatí najmä v
záhradách. Je všežravý a vysoko
Keďže neničí zeleninu
ani kvety, ľudia ju
v Nemecku využívali aj
na čistenie cintorínov
od hmyzu
a slimákov.
6.
slimák záhradný s ulitou je
užitočný. Živí sa vajíčkami
slizniakov, preto ho netreba zbierať a vyhadzovať zo
záhrad.
4.
Slimáky odrádza aj
pichľavé ihličie zo
smrekov a jedlí. Dostatoč-
agresívny. Naše prostredie je
oveľa vlhkejšie a preto sa mu tu
darí. V jednej znáške znesie aj 500
vajíčok. Prekonáva všetky bariéry
účinkujúce na naše slimáky, lebo
ich sliz je oveľa tuhší a lepkavejší.
Bežné prostriedky ochrany pred
jeho neutíchajúcim apetítom boli
neúčinné a jediná možnosť ako
sa ho zbaviť bolo úmorné
každodenné zbieranie.
Zvláštne
kačky
Výbornými
pomocníkmi
Okolo záhona utvorte
10-centimetrový pás
z drevených pilín. Ten zalejte silnou tureckou kávou
alebo rozsypte instantnú
kávu. Kofeín na slimáky
pôsobí ako veľmi aromatický jed, ktorý ich spoľahlivo
odpudí.
7.
Výborne účinkuje aj
rozkladanie dosák a
navlhčených starých textílií
po záhrade. Pod nimi sa
slizniaky cez deň ukrývajú.
Denne ich kontrolujeme
a zhromaždené jedince
odstránime.
8.
Múriky a bariéry z
dosák, pletiva, plechu
sú dobrou ochranou, najmä
ak majú neprekonateľne
veľký a suchý povrch.
Slimáka by stálo veľa síl a
slizu prekonať takú bariéru.
9.
Ako ďalší, aj keď diskutabilný spôsob sa
uvádza aplikácia postreku
hlístice (Phasmarhabditis
hermafrodita). Je to parazit
dlhý 1 milimeter, ktorý vyhľadáva slimáky a preniká
do nich. Vo vnútri slimáka
vyvrhne symbiotickú baktériu, ktorá sa množí spolu
s hlísticou. Po eliminácii
hostiteľa si hlístice potom
hľadajú ďalšieho.
10.
K najdrastickejším opatreniam
patria pivné lapače a soľné
bariéry, ktoré sa však
nepovažujú za ekologické
a nemožno ich odporúčať,
pretože ide o cielene ničivú
techniku. K oveľa prirodzenejším prostriedkom
patrí napríklad obstarať si
pomocníka – prirodzeného
predátora, pre ktorého sú
slimáky potravou – a ostatné ponechať na prírodu.
RENATA KUBEČKOVÁ
na súši. Keďže neničí zeleninu
ani kvety, ľudia ju v Nemecku
využívali aj na čistenie cintorínov
od hmyzu a slimákov.
v boji proti slizovcom sú zvláštne
kačky - indické
bežkyne. Nie, nejde o
medzinárodné bežecké
preteky. Ide o boj dvoch
živočíšnych druhov príbuzného slimáka a
kačky. Toto sympatické
zvieratko sa vyznačuje
vysokou štíhlou stavbou
tela a vzpriameným držaním trupu. Svojím postojom
pripomína tučniaky.
Beháky má posunuté do zadnej
časti tela, čo jej umožňuje jednoduchý a pomerne rýchly pohyb
Miluje slimáky a
aktívne ich vyhľadáva
Sledovanie bežkýň, ako konzumujú slimáky, je ohromujúci
zážitok. Ich chuť do jedla je taká
mimoriadna, že ani ulita nie je
prekážkou, rozdrvia ju a potravu okamžite zhltnú. Likvidácia
slizovcov sa mieša so zlovestným
mľaskavým zvukom. To preto,
lebo si musia po každom hlte
poriadne zapiť vody, aby sa im
dobre kĺzali dolu hrdlom. Za deň
kačky dokážu skonzumovať až
80 dekagramov slimákov.
Chovatelia prisahajú, že tam, kde
bežkyne indické chovajú, nie sú
potrebné žiadne chemické postreky a pozemky sú úplne zbavené
slimačích votrelcov.
RENATA
KUBEČKOVÁ
16. strana
A
k by sme povedali, že príroda
je rozmarná, asi
by sme neboli
ďaleko od pravdy. Je to
rôznorodosť a pestrosť,
ktorá robí životný priestor
takým, aký je. Ako sa treba
vysporiadať so svahovitým
terénom, napovie najlepšie
príroda v bezprostrednom
okolí. Zvyčajne sa vyplatí
napodobniť ju.
Zabrániť erózii
Nech je svah akokoľvek
strmý, najdôležitejšie je
udržať jeho hmotu na mieste
a zabrániť všetkým dejom,
ktoré by mohli spustiť lavínu
erózie. Pestrá výsadba je rovnako dôležitá ako taktické
úpravy terénu samotného.
Čím viac prekážok drží
ornicu na mieste, tým slabší
vplyv má voda na jej pohyb.
Či sa pozriete na lúku
SEZÓNNE PRÁCE
nili v pote tváre terasy, aby
ich mohli orať a osiať obilím,
s rovnakým úsilím možno
vytvoriť podobné etáže aj na
úžitkové pestovanie. Akoby
ste s citom vytesávali schody
do terénu a ich okraje spevňovali tradičnými krovinami
slovenskej divočiny. Je to
práca úmorná a zdĺhavá,
každým rokom však pribúda
čosi nové. Každá etážka
musí byť široká aspoň zo
štyri metre, aby priniesla
osoh a nezmyli ju prívalové
dažde.
Pre založenie terás sa vyplatí
zmapovať terén vo svahu
a zvoliť také miesto, kde
je stúpanie najnižšie. Prvý
úspech vám dodá radosť
a postupne získate predstavu
o tom, čo možno dosiahnuť
prácou svojich rúk a na čo
treba mechanizáciu. Južný
svah svoje čaro nikdy nestratí.
Doma v záhrade
Svah
za domom nemusí
byť strašiakom
Je to výzva, s ktorou si musí každý záhradkár poradiť po svojom.
Kým pre niekoho znamená svah príležitosť na využitie plného
slnečného svitu, iní sa ponosujú na zlú dostupnosť terénu či
problémy so zrážkovou vodou, ktorá steká nadol. Nech je situácia
akákoľvek, z nevýhody treba spraviť prednosť
zliezajúcu nadol svahom, na
lesnú strminu so záchytnými
pásmi porastu alebo na vinice, či čajovníkové plantáže
tvoriace kaskády, v každom
z obrazov sa črtajú vaše
možnosti. Záleží iba na tom,
koľko práce chcete vziať na
svoje plecia a koľko z nej
prenecháte prírode.
Terasy pre úžitok
Južne a juhovýchodne orientované svahy sú plodnou
zemou na pestovanie zeleniny i ovocia. Tak ako kedysi
gazdovia na úpätí lúčok tvár-
Tôňa tvorí
atmosféru lesa
Ak je svah zaodetý v tôni,
i malé dieťa vie, že na ňom
neporastie ani ovocie, ani
zelenina. Aby ste mali radosť aspoň z prírody, ktorú
tam môžete vytvoriť, vaším
riešením je tvorba lesného
spoločenstva, cez ktoré sa
prediera cestička-serpentína
až k posedeniu, kdesi na vrchole, odkiaľ človek dovidí
doďaleka.
Listnaté kry liesok, štíhle
jarabiny driapajúce sa do
nebies a belejúce sa brezy
Južne a juhovýchodne
orientované svahy sú
plodnou zemou na
pestovanie zeleniny
aj ovocia.
sú popri baze tým najlepším odrazovým mostíkom.
Svojimi koreňmi spevnia
Lúka plná
kvetov
S
vahy, ktoré sa zvažujú
smerom na juh, sú tými
najkrajšími. Od včasnej jari
ich zohrieva slniečko a tak
prekypujú vegetáciou v čase,
kým na iných miestach ešte
len začína zliezať sneh. Akoby
svah pohlcoval teplo slneč-
svah a pod svojimi korunami vytvoria zátišie pre lesné
byliny. Zvončeky, fialky,
ných lúčov a uchovával ho
v sebe, aby dni boli teplejšie
a plodnejšie.
Takéto plochy aj bez zásahu
ľudskej ruky pútajú pôvabom
bohatého kvetenstva a nejeden z najkvalitnejších pasienkov v chotári vyzerá úplne
rovnako. Kvitnúce byliny,
mocný trávnatý porast a prevaha zelených lístočkov nad
úzkymi steblami. Aby tento
pakost, kostihoj či kopytník,
zo všetkých je nesmierna
radosť. A ak priložíte ruku
k dielu a siahnete po sadbách lesných húb, z takéhoto pozemku sa môže stať
malý hubársky raj.
Obchodníci ponúkajú
kvalitné sadby širokej škály
húb, ktoré stačí len zaočkovať ku koreňom drevín,
ktoré osídlili plochu. Ak
podhubie zmocnie a dosiahne symbiózu so svojím
okolím, každý výkyv počasia prináša úrodu, aká sa len
tak nevidí.
prírodný zázrak fungoval
spoľahlivo a tešil sa pestrosti,
obmedziť treba nezmyselné
kosenie, ktoré bráni jednoročným bylinám v ich rozmnožovaní. Len koniec leta je príhodným časom na skrotenie
divočiny, ak ste sa nerozhodli
využiť plochu pre spásanie.
Inak sa pestrosť vytratí a nad
početnými trvalkami čoskoro
zvíťazí len fádna tráva.
Zo slabiny
urobiť prednosť
Každý svah je iný a žiada
inú taktiku na dosiahnutie
radosti. Niekde chýba voda,
inde jej je nadbytok. Niektoré sú skalisté, iné bahnisté,
chladné, či naopak natoľko
strmé, že pôsobia ako štít.
Naši dedovia si však miesto
na postavenie domu na
takomto mieste nevybrali
náhodou.
Treba len nasadiť ich optiku
a hľadieť na svet cez správne hodnoty.
MILAN GIGEL
Kamenistý terén s vápnitým
podložím je rajom bylinkového sveta. Materina dúška,
divozel, dobrá myseľ a všetky
dary prírody rastú na chudobnej pôde, z ktorej voda
vyplavuje živiny. Do lúky
i bylinkovej záhrady pýta sa
iba kľukatý chodníček, aby
sa človek nezadýchal príliš
pri svojej snahe vydriapať sa
nahor k rozhľadu.
17. strana
SEZÓNNE PRÁCE
Doma v záhrade
Jazierko
ako
zrkadlo
Od jari do jesene sú záhradné
jazierka zdrojom krásy a relaxu.
Po zime sa však v jazierkach
nahromadilo veľa nečistôt a na
dne sa usadila hrubá vrstva kalu.
Aby sa hladina opäť rozjasnila
zrkadlovým odrazom, je čistenie
nevyhnutné
A
k sa údržba
jazierka od začiatku zanedbá,
bude veľmi ťažké
priviesť vzhľad jazierka do
pôvodného stavu. Niekoľko
opatrení vám pomôže vyriešiť tento problém.
1.
Štartovacie
baktérie
Baktérie pomáhajú pri
umelo založených jazierkach
naštartovať a nadstaviť
životné procesy. Pomáhajú
pri rozklade rastlinných tiel
a živočíšnych výlučkov na
jednouché látky, ktoré sa
vylučujú do vzduchu alebo
sa stanú výživou pre vodné
rastliny.
2.
Vysávanie
Používajú sa špeciálne vodné vysávače, ktoré
odstraňujú kaly, usadeniny
a iné nečistoty. Vďaka nim
nedochádza k škodlivým chemickým
procesom, ktoré
škodia rybám a
iným vodným živočíchom. Špinu
a sedimenty treba vysať dvakrát
do roka.
3.
Sieť
Siete pomocou malých
ôk vedia zachytiť značnú
časť nečistôt
dopadajúcich na hladinu
jazierka. Využíva
sa hlavne na jeseň, keď
opadáva lístie.
Zachytením nedochádza
k škodlivým hnilobným
procesom na dne.
4.
Filtre
Vďaka filtrom sa
jazierko zbaví mnohých
hrubých nečistôt. Keď sa
zanesie, treba hubky vyčistiť
silným prúdom vody a filter
odkaliť. Hubky sa menia
každé 2 až 3 roky. Filtre
drahšej kategórie dokážu
signalizovať, že treba vyčistiť vnútro zariadenia.
5.
UV lampa
Sterilizuje vodu, čím
sa stáva priezračnou až
na dno. Veľmi efektívne
odstraňuje zákaly spôsobené drobnou riasou (sinice).
Zlikvidujte jednobunkové
riasy, vírusy, plesne a rôzne
druhy baktérií. Po dvoch
rokoch treba žiarivku vymeniť, lebo jej výkon klesá.
Slabé UV žiarenie spôsobí
zazelenanie jazierka.
rade
záh
D oma v
6.
Skimmer
Ja to hladinový čistič,
ktorý slúži na odvedenie
znečistenej vody z jazierka
a zachytenie plávajúcich nečistôt. Vďaka skimmeru sú
vodné filtre ušetrené od nadmernej práce, lebo nečistoty
sú zachytené v skimvaku.
7.
Rastliny
Rastliny nie sú len
estetickým prvkom v jazierkach, ale aj účinnými čističmi. Vedia spotrebovať aj
nadbytočné živiny. Aby
mohli dobre prosperovať,
treba odstraňovať ich
uhynuté časti a na zimu
ich pristrihovať.
iteľov 0,55
predplat
ík Pre
níík
o čn
roč
2.
2. ročn
Všetko o záhrade
Okrasná a úžitková
záhrada, drobnochov
ári,
v nekt
Cukor ed a včely
m
€
CENA 0,55
ress.sk
[email protected]
natankujau
DY
NOSŤ
PEČ
KY – BEZ
RA
IDLÁ –
– PRAV
auto
– NOVIN
TESTY
S vônou benzínu
Každý mesiac aktuálne
rady pre motoristov
Ako je to u
sťo
s platno
vodičských
preukazov
j
natanku
6
onných
Ceny poh ajú, Slovnaft
látok klestento rok
7
očakáva cien
kolísanie
február
2014
III. ročník
308 SW
Peugeot
s
mať kufor
jar, bude
príde na
610
objemom
litrov
ík
3. ročn
2014 MAREC iteľov 0,55€)
plat
€
(pre pred
Poradíme...
Zdravie naše každodenné
ČIERNY
KAŠEĽ
0
Cena 0,6
SÚŤAŽTE
O SKVELÉ
CENY
IA
SA VRAC
BIELE M
APY
I
NA KOŽ
8.
RENATA
KUBEČKOVÁ
€
ana
Rady Iv kého
Hričovs
Kŕmenie rýb
Aj kŕmenie prispieva
k znečisťovaniu, preto rybám dávame menšie množstvá krmiva. Nadbytočné a
neskonzumované jedlo
klesá na dno a vzniká
kal. Ten je zdrojom
nebezpečných plynov,
ktoré negatívne
vplývajú na zdravie rýb.
a 0,60
€ Cen
014
01
2014
REC 201
RE
AREC
MA
M
Á MAŤ
PREČO M
KAŽDÝ
Ý
VLASTN K
UTERÁ
2014
MAREC ÍK
ČN
50. RO
CENA
Prekabáťte Lišiaka
Krížovky pre celú rodinu
0,60 €
EJ ŠÍ
PI S
DI ČN
ČA SO
NA JT RA KÁ RS KY
KR ÍŽ OV
M
OSE N
RÁ ZA
STVI
AC
Ú
NA ENEN
NEZM
CENU
IE
LÚŠTEN
ELÚ
PRE C U
RODIN
TE
VŽDY ZO ZAČIATKU MESIACA
ICH DOSTANETE KÚPIŤ V STÁNKOCH
ROČNÉ PREDPLATNÉ LEN ZA 6,60 €
18. strana
DROBNOCHOV
OC
CHOV
Doma v zá
záhrade
záhr
áhr
hrad
ade
ade
de
Nie je to dávno, čo bola koza
symbolom chudoby a dodnes na
vidieku cítiť, že na kozy mnohí
hí
nazerajú s opatrnosťou. Kým
m ovečky
v nejednom dvore zažívajú éru
ru živých
kosačiek, kozy akoby vzbudzovali
ovali
nedôveru
Kozička
Chuť a kvalita mlieka sa
v priebehu roka menia
a to nielen v tabuľkách
llaboratórnych
aboratórnych rozborov,
ale aj na jazyku.
– nezbedná
mliekareň
Č
i je to ich temperamentom, maškrtnosťou alebo
vyšším záväzkom
chovateľa k starostlivosti,
nevypátra nik. Isté však je,
že do domácnosti s dostatkom voľného času môžu
priniesť úžitok, aký od
ovečiek očakávať nemožno.
Je ako domáca mliekareň,
z ktorej šikovná gazdinka
pripraví všakovaké pochúťky.
maštaľka a lúka na konci
dediny. Pre mnohých sa
z toho stal rokmi rituál.
Ráno z maštaľky na lúčku
ku kolíku na retiazke, večer
zasa domov, späť do chlievika. Je to ako pravidelná
prechádza do prírody, pri
ktorej si človek musí nájsť
čas. Bez ohľadu na to, či ju
šikuje na lúku osve, alebo
s kozľatami, ktoré si popri
uviazanej materi užijú voľnosti.
Nenáročná, avšak
temperamentná
Len seno, soľ a voda
Má rada šťavnatú pastvinu,
rada si vychutnáva oddych
na slniečku, avšak ak si
čosi zaumieni, nevzdá sa
dovtedy, kým to nedosiahne. Kozička je ako malé
dieťa, aj keď má za sebou
nejeden rok života vo
dvore. Poobhrýza letorasty ovocných stromčekov,
vyvalí starý plot, zavesí
sa na bránku a ak dostane
chuť na čerstvo vyvešanú
bielizeň, ožuje ju, akoby to
bola najlepšia z maškŕt.
Malý hospodár si nikdy
nemôže byť istý tým,
že koza sa správa
rozumne. Patrí iba
tam, kde nemôže
narobiť žiadnu
škodu.
Nie je preto
žiadnym prekvapením, že kozičke
nesvedčí výbeh
vo dvore, ale
Aj keď si koza rada pomaškrtí na jabĺčkach, zelenine
a obilí, ktoré sú jej radosťou vo chvíli dojenia, aby
prosperovala, nepotrebuje
viac ako jej divokí súrodenci v prírode. Len pastvu
a seno, soľný líz, nadostač
vody a chránené zákutie,
v ktorom sa lepšie vzdoruje
nepriazni počasia. Je strojom, ktorý mení bezplatnú
trávu na mlieko a mäso
svojich potomkov.
Je preto povinnosťou
malého
hospodára,
aby mal k dispozícii plochu, na ktorej
dorobí dostatok
sena za zimné
kŕmenie. Kým
slama na podstielanie je k dispozícii
takmer v každom
kúte vlasti, so
senom sa zvyčajne
Nie je žiadnym
prekvapením, že kozičke
nesvedčí výbeh vo dvore,
ale maštaľka a lúka na
konci dediny.
Hned
H
dá
á či b
biela?
Ak ide o plemená, biela krátkosrstá a hnedá krátkosrstá
patria spomedzi mliečnych plemien medzi najchovanejšie.
Ak by sa vám zachcelo kozie plemä z vrchárskeho kraja,
možno by stálo za to navštíviť Žiarislava Švického a zoznámiť sa s jeho stádom lazníckych kôz hnedej kamzičej
kresby. Svojich capkov s ochotou zapožičiava na zimné
ustajnenie. Vo dvoroch však nájdete aj kozy anglonúbijské,
kamerunské a alpínske.
musí človek potrápiť sám.
Čím kvalitnejšie je, čím viac
zelene v krehučkých lístočkoch udrží, tým viac výživy
kozičke a jej potomkom
dodá od pozdnej jesene do
včasnej jari.
Nie je dojka ako
dojka
Od každej kozičky sa očakáva, že bude rodinnou mliekarňou. Žiaľ, žiadna z nich
nemá na čele napísané, čo
od nej môžete očakávať.
Kým predávajúci zväčša vychvaľujú koziu mater, aká je
to chýrna dojka, skutočnosť
je taká, že kúpa sa priveľmi
ponáša na lotériu. Ak nie je
predajcom skúsený farmár
s hodnou čriedou, v ktorej
rokmi úpenlivo dbá na najvyššiu úžitkovosť, v domácom chove sa s príležitostnými capmi všetko vracia
späť ku koreňom. Čo človek
vyšľachtil na úžitkovosti, to
príroda svojimi zákonitosťami berie.
Takže kým vy vo vrchole sezóny z vemienka
nenadojíte viac ako pol litra
mlieka denne, u susedov za
plotom sa môžu s chuťou
venovať svojim tri a pol
litrom, z ktorých sa dá za
tri dni nazbierať dostatok
mlieka na výrobu syrov.
A sú aj lepší, ktorí vám
svoju zabehnutú kozičku
zaiste nepredajú. Ak by sme
však hľadali nejaký priemer
pomedzi najchovanejšími
farmárskymi plemenami
u nás, dopátrali by sme
sa k ročnému pôdoju od
900 do 1000 litrov. A to je
vzhľadom na hmotnosť kozičky skutočný rekord v ríši
gazdovských dvorov.
Bez capka to nejde
Je nad slnko jasné, že bez
kozích pytačiek nemožno
očakávať ani kozliatka, ani
mlieko. Kedysi mala každá
obec svojho obecného capa,
dnes sa možno spoľahnúť
iba na drobnochovateľov.
Pretože k jedinej kozičke sa
capka skutočne nevyplatí
chovať, ani keby ste mali
akýkoľvek zmysel pre ich
rodinné spolužitie.
Od pytačiek trvá päť
mesiacov, kým kozľatá
prídu na svet a od tohto
momentu má koza chuť
produkovať mlieko od 280
do 300 dní. Čo nepripadne
kozľatám, to patrí človeku
za jeho starostlivosť. Ak
však treba za ženíchom
cestovať, neskúsenému
nováčikovi v drobnochove
môžu chýbať skúsenosti,
aby vystihol ten správny
čas, keď sa treba vydať na
cestu. Pretože na rozdiel od
králikov, kozička má chuť
na množenie, len keď jej to
príroda velí. A to nebýva
veru každú stredu.
Ako chutí kozie
mlieko?
Čo do bachora, to von z ceckov. Takéto pravidlo pozná
každý chovateľ kozičky
a od pasienku vie, čo môže
na stole v pohári očakávať.
Mnohí si pochvaľujú horčiny, ktoré z niektorých bylín
prechádzajú do mlieka, iní
zas dbajú na to, aby svoju
kozu pásli len na starostlivo
vysiatej miešanke, pri ktorej
sa chuť mlieka podobá najväčšmi chuti kravského.
Skutočnosť je však taká,
že koza s obľubou spasie
čokoľvek – vytrvalé buriny,
slnkom dopálenú trávu i vŕbové lístie spolu s kôrou, ak
na ne pri vode dosiahne.
MILAN GIGEL
PRE DOMÁCICH MAJSTROV
Doma v záhrade
Sú veľmi dôležité.
Delia priestor,
aby ho skrášlili,
vytvárajú oázy
súkromia a dokážu zmierniť
silu vetra, ktorý
bičuje holé pláne.
S ubúdajúcimi
hospodárskymi budovami,
ktoré
i k
é
veky plnili rovnakú úlohu, sa
objavujú vo dvoroch čoraz častejšie
N
ie je nutné, aby
ste mali skúsenosti murára
alebo kamenára,
ak sa chcete pustiť do ich
výstavby. Výstavbu možno
uskutočniť suchou cestou,
ktorá sa zaobíde bez malty
a miešačky. Je to, akoby ste
pracovali so stavebnicou,
ktorá vám ponúka tisíce
možností. Je iba na vás, či
vytvoríte predely, lemy
drobných terás, vetrolamy
alebo zátišia, ktoré sú alternatívou k živým zeleným
plotom.
Podklad žiada
prípravu
Ani rokmi schodená zem nie je
zárukou, že
unesie ťarchu
Z
nového múrika. Dážď
a nerovnomerné pôsobenie
tlaku postupom času začnú
formovať v zemine ryhu
a suchá výstavba múrika
sa začne rozoberať. Bolo
by to ako postaviť dom bez
základov. Aj tá najpevnejšia
hrebeňová väzba tehál sa
začne trhať.
Ako sa vyhnúť betónovaniu
a zachovať prírodný charakter dvora? Stačí len vykopať
ryhu hlbokú približne 50
centimetrov, vystlať ju
geotextíliou a naplniť ju
ostrohranným kamenivom.
Keď sa kamenivo pod
tlakom vibračnej
dosky alebo času
zomkne, takýto
podklad unesie aj
stienku vysokú
150 centi-
Ako na stavbu
kamenného
h múr
ú ika??
apichnete do rohov
kolíky, natiahnete
medzi ne murársku
šnúru alebo o ne
upevníte vodiace laty
a ukladáte placku vedľa placky tak, aby po
obvode tvorili súvislú
rovnú plochu. Kým
okraje vyzerajú sviežo
a zdravo, v strede zostávajú dutiny, miesta
zasypané kamenným
odpadom a úlomkami.
Akú taktiku spevňovania zvolíte, je iba
na vás. Niekto rady
presýpa hrubozrnným
riečnym pieskom, iní
nedajú dopustiť na
kľovandu (íl, ktorý sa
používal pri stavbe
pecí namiesto malty)
alebo chudobnú výkopovú zeminu. Čím menej ich však použijete
na výplne škár, tým
lepšie budú stavebné
súčasti sedieť na sebe.
Opracovanie kameňov
si zvyčajne žiada iba
vrchný, krycí rad.
19. strana
Oživte
pozemok
stienkami
a múrikmi
keby ste pre stabilitu museli
stavať všetko v dvojnásobnej
hrúbke doplnenej o oporné
výčnelky a prvky.
Aj vlastnými silami vytvoríte predely, lemy
drobných terás, vetrolamy alebo zátišia, ktoré
sú alternatívou k živým plotom. Okrem svojho
hlavného účelu sú útočiskom pre drobnú faunu
i nezvyčajné kvetenstvo.
metrov. Výhodou takejto
prípravy v porovnaní s betónom je, že súčasne pôsobí
ako dobre fungujúca drenáž.
Odvádza vodu spod múrika
a ten nevlhne. Vďaka tomu
sa na ňom nezačnú objavovať výkvety solí obsiahnutých v pôde.
Ak by ste však stavali múrik
nižší ako 50 centimetrov,
úprava podkladu nie je bezpodmienečná. Obzvlášť ak
budete používať na stavbu
múrika skaly, pri ktorých
jemný pohyb a sadanie nenarušia celistvý vzhľad.
Skaly možno
nazbierate v okolí
Múriky, stienky, predely
a vetrolamy zostavené
z plochého kameniva sú
vidieckou klasikou a má to
aj svoj dôvod. V oblastiach,
kde tvoria podložie bridlice, je množstvo príležitostí
nazbierať takýto materiál
v prírode. Či už ide o brehy
potokov, strže lesných okra-
jov alebo rumoviská, ktoré
vznikli na miestach, kde
ľudia v minulosti chodievali
nahotoviť práve takýto materiál. Zvyčajne ide o platne
rôznych veľkostí s hrúbkou
od 3 do 7 centimetrov, s ktorými sa dobre manipuluje.
Tehly musia byť
mrazuvzdorné
Ak sa vám nepozdáva
neohrabanosť skalísk, určite
vás osloví pálená hlina.
Lepšie povedané tehly,
z ktorých možno vytvárať
tie najrôznejšie veci. Postavíte z nich nasucho stienku,
vyrobíte z nich kvetináč,
lemy, terasy, okraje záhonov, schodisko a dokonca
aj kaskády. Kým sa však
pustíte do skladania, mali by
ste o nich čosi vedieť.
Nie každá tehla je vhodná
pre takéto použitie. Väčšina
starých tehál z búračiek sa
už po prvej zime začne pod
náporom vlahy a mrazu
trieštiť, takže z tehál zostane
Betónové
tvarovky možno
vysadiť zeleňou
iba jadro pripomínajúce
peceň chleba. Odstrániť
pohromu spolu s množstvom drobných úlomkov
dá mnoho námahy.
Pre tento účel sú vhodné iba tehly ostropálené,
ktoré nemusia vždy na seba
upozorniť svojou tmavou
višňovou farbou. Sú vyrábané odlišnou technológiou
a v tehelniach upravili
receptúru na ich výrobu
tak, aby zniesli pobyt vo
vlhku i mraze. V porovnaní
s kamenivom ide o drahší
materiál, vďaka jednotnému
formátu však ide práca rýchlejšie a nevyžaduje mnoho
predchádzajúcich skúseností. Stačí len naučiť sa viazať
rady vo všetkých smeroch
vzájomne na seba.
Nie je však tajomstvom,
že pri vyšších múrikoch
a stienkach sa vyplatí pre
vyššiu bezpečnosť siahnuť
po betónovom základe
a spojovacej malte. Dôvod
je prostý. Je to lacnejšie, ako
Ak oželiete prírodu a historickú klasiku, potom
vás zaiste zaujme ponuka
betonárskych firiem, ktoré
vyrábajú betónové tvarovky
s rôznymi pigmentmi a úpravami povrchu, určené pre
suchú výstavbu záhradnej
architektúry. Tvarovky sú
vybavené preväzovacím systémom a obsahujú špeciálne
prvky pre všetky konštrukčné detaily.
Kým pri tehlách a skalách
pracujete intuitívne, tu si
vopred vytvoríte plánik, aby
ste mali úplne jasnú predstavu o tom, ktoré dielce do stavebnice potrebujete. Zvyčajne ide o tvarovky pomerne
ťažké a pomocník pri práci
je veľkou výhodou. Firmy
používajú rôzne systémy
uzamykania a medzi stavebnými dielcami nechýbajú ani
také, ktoré sú pripravené na
ozdobnú výsadbu. Jednou
ranou vytvoríte predel, schodisko a vetrolam, súčasne
však nemusia zostať holým
betónom. Jednoducho do
nich každý rok vysadíte to,
na čo si spomeniete.
MILAN GIGEL
20. strana
N
ekonečné ázijské
pláne, tisícky
koní, jakov a kôz.
Za nimi cválajú
vetrom ošľahaní červenolíci
pastieri. Po dlhej púti sa
chystajú utáboriť a postaviť
príbytky. Všetok materiál
niesli dva kone.
Mnohým cestovateľom
učaroval kočovný spôsob života a možnosť pohodlného
premiestňovania príbytku.
U Európana je stelesnením
slobody a mobility. Možnosťou ísť na iné miesta ,
než zotrvávať v kamenných
príbytkoch našich miest.
Súčasné technológie z júrt
spravili útulné bývanie so
všetkými výdobytkami komfortu. Ale najprv si odpovedzme na základnú otázku: čo
je vlastne jurta?
Typy júrt
Mongolská jurta má strešné
priečky rovné a otvor na dym
podopierajú 2 drevené stĺpy.
Strecha má vďaka rovným
strešným tyčiam kónický
tvar. Stavba je silná, masívna
a dobre odoláva nepriazni
počasia. Spravidla má jednokrídle drevené dvere, ktoré
sa otvárajú smerom von. V
priemere má 4 - 6 metrov, ale
nájdu sa aj väčšie obydlia.
Kazašsko-kirgizsko-turkménska jurta patrí medzi
najdekoratívnejšie druhy.
Je nádherne pomaľovaná rôznymi ornamentmi
rastlinných motívov alebo
skrytých symbolov. Strešné
prúty sú prehnuté, čo jej dáva
charakteristický kupolovitý
tvar. Vnútro jurty je priestrannejšie a dymový otvor
nie je podopretý stĺpmi.
Tento typ jurty nie je taký
stabilný proti nárazom vetra
ako mongolský.
Načo je jurta
dobrá?
Jurta je naozaj využiteľná na
mnohé spôsoby. Napríklad
ako víkendová chata alebo
pre tých, ktorí si chcú po
sezóne príbytok rozobrať a
vziať domov. Môže sa použiť
ako sauna, stan pre záhradné
piknikovanie, kempingový
šiator, meditačná alebo spoločenská miestnosť. Niektorí biznismeni používajú
jurtu ako exkluzívne miesto
obchodných rokovaní. Ale
poslúži aj na rýdzo praktické
účely ako dielnička.
Ako na to?
Jurta sa skladá z drevenej
mrežovanej konštrukcie na
bokoch a strešných latiek,
ktoré ústia do prstenca na
vrchole kupoly. Stenová
MALÉ VEĽKÉ STAVBY
konštrukcia je vyrobená zo
smrekového dreva a poohýbaná v pare. Strecha kupoly
je mechanicky najnamáhanejšia, preto sa drevené
dielce vyrábajú už z tvrdšieho, napríklad bukového
alebo dubového dreva. Celá
konštrukcia sa nakoniec ešte
spevní oceľovým lanom.
Jurta sa potom prikryje
impregnovanou plachtou.
Medzi plachtu a konštrukciu
sa umiestňuje izolácia z ovčej
vlny alebo zo slamy.
Doma v záhrade
Za 45 minút je celá stavba z ľahkej
konštrukcie hotová. Zostáva iba
položiť na dlážku niekoľko plstených
rohoží, zavesiť nástenné
koberce a priniesť nejaký
skromný nábytok
Ochrana zospodu
Podľa potrieb a náročnosti
konštrukcia jurty môže byť
položená priamo na zem
alebo na kruhovú drevenú
podlahu. Netreba kopať
hlboké základy, ale je dobré
izolovať ju od vlhkosti. Ako
drenáž poslúži vrstva štrku,
ktorá zaistí rýchle vsakovanie
vody do zeme stekajúcej zo
stanovej plachty. Dažďová
voda vteká do jarku vykopaného okolo jurty. Následne
je drenážnymi trúbkami odvádzaná ďalej od stavby do
trativodov alebo do jazierka,
či potoka.
Viac pohodlia
Nomádi si vystačili s ohniskom uprostred jurty a
jednoduchým zariadením.
Dnešným obyvateľom poskytuje prívod elektriky a vody
všetok komfort . Vykuruje
sa pieckou alebo kachľami,
ktoré za malú chvíľu zahrejú
vnútorný priestor vďaka
kupolovitému priestoru bez
priečok a dobrej cirkulácii
vzduchu. Od priestoru sa
zvykne oddeliť kúpeľňa s
toaletou a spálňová časť.
Závisí od majiteľa, či si zvolí
otvorený priestor, alebo ho
rozčlení na jednotlivé miestnosti.
Jurty aj u nás
Aj Slováci a Česi objavujú
prednosti tejto stavby a
prví nájomníci sa už tešia z
útulného pobytu. Odhadom
sa postavilo asi 20 júrt. Prvé
jurty boli postavené v Prahe,
v Brne, na Slovensku ich
máme v Senci a Hrubom
Šúre. Bývanie v jurtách nie
je len hra. Je to určitý životný
štýl, ktorý mení pohľad na
svet a životné priority. Skôr
ako by ste sa odhodlali ísť
touto cestou, skúste zájsť do
Velkej nad Veličkou pri Hodoníne. V miestnej ekodedine
si môžete vyskúšať a zažiť
mystérium bývania v jurtách
na vlastnej koži a nájsť množstvo ďalších inšpirácií pre
riešenie bývania.
RENATA KUBEČKOVÁ
Jurta –
nomádska
alternatíva
bývania
Čo jje jjurta
Č
Jurta (ger, gher, kabitka, kherga) je tradičné
obydlie nomádov v
centrálnej Ázii, ako je
Mongolsko, Kazachstan, okolie Kaspického mora až po Turecko. Je to v podstate
stan, ktorý má kruhový pôdorys. Pozostáva z ľahkej drevenej
konštrukcie, ktorá
sa prikrýva plstenou
rohožou. Celá výstavba je veľmi jednoduchá na zmontovanie,
rozobratie a premiestnenie. Celá jurta a
jej vnútorná výbava
sa zmestí na chrbát
dvoch až troch koní
či tiav, alebo jakov.
Ale dá sa presťahovať
aj vcelku, netreba ju
vždy rozobrať. Podľa
regiónov rozlišujeme
dva základné typy
júrt: mongolský a
kazašsko-kirgizskoturkménsky.
Download

Jún 2014 - Doma v zahrade