Desať rokov od založenia
Číslo 3
Ročník X
Júl
2010
Rakovnica
1327 - 2010
Všetky náklady spojené s vydávaním a rozširovaním hradí Obec Rakovnica
Tento rok je oslavou života na Zemi
Spojené národy vyhlásili rok
2 01 0 z a Me d z in á rod n ý ro k
biodiverzity, s výzvou „Biodiverzita
je život - biodiverzita je náš život“.
Tento rok je oslavou života na
Z e mi a význ amu bi olo gi cke j
rôznorodosti pre naše životy. Svet je
vyzývaný, aby podnikol také kroky v
r ok u 2 0 1 0, k t or é z ac h ov aj ú
r o z ma n i t os ť ž iv o t a na Z e mi biodiverzitu.
Často sme svedkami toho ako
horia medze, stráne, priekop y, lúk y,
p a s i e n k y a o v o c n é s a dy. Ľ ud i a
v y p a ľu j ú s uc h ú t rá v u a p r i t o m s i
neuve domujú, ako svojou
ľahkovážnosťou ubližujú prírode.
Oheň v zárodku ničí sotva sa
prebúdzajúci život. Na popol sa menia
r astliny, n ižši e i vyš šie ži v o čí ch y,
h n i e z d a v tá k o v, b a n i e k e d y v
plameňoch končí i život človeka, ktorý
oheň založil. Táto činnosť sa opakuje
n a jar, j eseň i v lete. Vypaľovanie a
z a k lad a n i e oh ň o v s ú n a jč a st e jšo u
p ríčinou vznik u požiarov v prírode,
k t oré m ajú za ná sled ok mn oh okrá t
n e v y č í s l i t eľ n é š k o d y . V o k r e s e
Rožňava bolo v roku 2009
likvidovaných 24 požiarov v prírode.
H l a vn é p rí č i n y j a r n ýc h ,
letných a jesenných požiarov:
- úmyselné vypaľovanie suchej trávy
- p á l en i e a sp a ľ o va n i e do m o v éh o
odpadu
- zakladanie ohňov v prírode
- neuhasené ohorky z cigariet
- hry detí so zápalkami
Vplyvom požiarov v prírode
dochádza:
- k niče niu pri rodzen ých st an ovíš ť
rastlinných a živočíšnych druhov
- k narušeniu ekologickej rovnováhy v
prírode
- k znižovaniu rozmanitosti života na
Zemi
- k vzniku rozsiahlych ekonomických
škôd
Pohľad na les v ktorom rastú huby
Čo sa deje pri požiari?
- horením sa vyvíja teplota 100 - 800
°C,
- v plameňoch horí tráva, kríky, stromy,
domovy živočíchov, hniezda vtákov s
vajíčkami, alebo mláďatami
- plamene sa rýchlo šíria a nachádzajú
v nich smrť jašterice, hady, ježe a často
krát zajace a srnky
- n ičí zárodky života p od povrchom
pôdy
- ničí korene plytko koreniacich rastlín
-prirodzenou súčasťou
dym u sú škodl ivé a
zd raviu n ebez p e čné
plyny
- v dyme - udu sením
nachádza smrť veľké
množstvo živočíchov
Úmyselným a
ci eľa v e do m ým
v ypaľ o va ním
d o c h á d z a
k
porušovaniu zákona č.
31 4/2 0 0 1 Z .z. o
ochrane pred požiarmi.
Zá roveň sa porušuje
zákon č. 543/2002 Z.z.
o ochrane prírody. Na
Foto na str.: Dr. Sabo
základe porušení týchto zákonov, môžu
občania dostať vysoké pokuty.
Dostali sme do daru obývať túto
krásnu planétu - je na nás, či tak urobíme
v m i e r i , ú c t e , l á s k e . Sk ú s m e t o p o
krok och - to to by mo hol b yť jede n z
nich.
Preto nevypaľujme! Svojou
uvedomelosťou, činnosťou prispejme
aj my občania Rakovnice k snaženiu
OSN v roku 2010.
Podľa: NP SK Brzotín
Dobre padne oddýchnuť si pod strieškou
2
RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 3/2010
UDALOSTI, NÁPADY, INFORMÁCIE, MYŠLIENKY, POSTREHY
Návšteva stojí za to
Pre občanov, v miestnej časti
H os ti n e c , b ol o z nov u
otvorené pohostinstvo. Má
nového prenajímateľa, názov
i zmene ný int eriér. Už na
prvý pohľad občanov obce,
p o c es t n ý ch , v š et k ý c h
n áv šte v ní k ov čak á z no v u
sprevád zkova ná krčma „U
s usedov “. Sám názo v víta
v šetkýc h, ktorí majú chuť
dať si dobré značkové pivo,
nealkoholické nápoje kolové
i exkluzívne. Perfektná káva,
r ô z n e d r u h y z n a č ko v ý c h
č a j o v, h o rú ca č o ko l á d a a
ďalšie nápoje, pochutiny vám
ponúka obsluha. V zimných
m esiaco ch príjemné teplo
k rbu d odáv a čar ovnú
a t mos f éru . C en y sú
p rijateľné - temer ľu dové.
K a ž d é h o r a d i p r iv í t a j ú,
obslúžia.
Pociťujú otrasy
V miestnej časti Hostinec sa
m i m ori a d n e z v ý š il p o č et
p remáv ajúcic h kamió nov.
N i e sú t o l en s a m os t a t n é
kamión y, ale aj s prívesmi.
Ich pohyb po ceste
z n e p rí j e m ňu j e o bč a n o m
Hostinc a živo t. V do moch
v n í ma j ú o tr a s y rô z n ej
i n t e n z i t y, čo j e p r e n i c h
vysoko nepríjemné.
Batohy
Žiaci, študenti, mladší i starší
r adi no sia sv oje v eci v
batohoch. Je to nielen módny
t r e n d, a l e a j p r ak t i c k á
pomôcka. Ako každá vec aj
b a t o hy m a jú p o z i t í v a i
negatíva. Venujme pozornosť
tej druhej stránke. Veľa z vás
c estuje v auto busoch . Nie
v ždy sú miest a na se denie
pre všetkých. Často sa stojí,
n a j m ä r á n o a p o o be d e . V
takýchto prípadoch sa batoh
n a c hr b t e no s i t e ľa s t á v a
n e b e zp e č n ým p re s p o l ustojacich i sediacich. Už sa
stalo, že došlo k poškodeniu
odevov, tela. Natrhnuté časti
o d e v u n i e sú p r í j e m n é .
Poškrabanie rúk i iných častí
t e l a sp ô s o b i a b ol e s ť ,
poškodenie zdravia. Našou
ú l o h ou j e pr e d c há d z a ť
akýmkoľvek poško deniam
iný ch. Riešenie je
jednoduché. Zveste si batoh.
Dajte si ho vedľa seba.
Prípadne uložte do priestoru
na to vyčleneného. A je to.
Možno je to pravda
Je veľa múdrych myšlienok.
Čo po viete na nasledujúce
vety? Je to pravda alebo nie?
"Kde je dob rá vôľa , tam je
smiech. Kde je zlá vôľa, tam
je hriech".
Dve uši
Stretli sa dve známe na ulici
pred obchodom. Jedna z nich
sa p u sti l a d o o h o v áran i a .
Viedla pritom nemiestne reči.
Na svoju stranu chcela získať
aj počúvajúcu. Tá sa z toho
ši ko vne d ost a l a, ke ď
povedala: „Ja mám dve uši.
Jedným dnu a druhým von“.
Dala tým jasne najavo, že to
nemieni ďalej počúvať.
Konárik
Su se d b o l n a p rec hád zk e .
Cestou domov našiel konárik
a z o b ra l s i ho . S t r et o l h o
figliar Mišo a chcel si z neho
utiahnuť. Keď ho porúbete,
v yd r ží vá m d o leta ? p o d p ic h o l . N o , ke ď s a
neporú be , tak áno! pohotove odpovedal sused.
Vyčistiť
Honský potok, ktorý preteká
cez obec vie byť a j zlý. Po
silne jšo m d aždi m á snah u
v y li a ť s a z ko ry t a . P rv o u
o c h r an o u j e v y č ist e n i e
k oryt a, k to ré je za raste n é
vŕbami. Nemôžeme čakať, že
to správca urobí. (Zdá sa, že
m á i n é a v ä čš i e st aro s ti ).
Neváhajme a pomôžme mu
v o v l as tn o m z áu j me . To k
vody sa potom zrýchli a voda
rýchlo odtečie.
Kto opraví
Cesta do mlyna je po jarných
záplavách v zlom stave. Voda
urobila dva hlboké výmole.
Tie prekážajú autám, ale aj
chodcom. Nebezpečná je aj
časť ľavého brehu pri ceste.
P o d
v p l y v o m
poveternostných podmienok
s a n a m n o hý c h mi e s t a ch
zo sunula p ôd a d o po to ka.
Otázka stojí tak: Kto dá cestu
do prijateľného stavu?
Vyčistená
Naša orechová alej nielenže
j e o še t r e n á , o r e z a n é s ú
o re c hy, a l e a j v y či s t e n á.
Te r a z v y z er á e l e g a n t n e,
v z d uš ne , č i s t o. Č o to
spôsobilo? Popri ceste boli
div o rastú ce k ry. Tie až od
z e m e v y r ez a l i ob č a n ia
v y k on á v a j ú c i a k t i v a č nú
činnosť. Dobrá práca.
Pôsobil v zahraničí
O b č an n a š e j o b c e P e t e r
He ncel p ô sob il t em er pol
roka v za hraničí . Miestom
jeho pobytu v roku 2009 bol
Afganistan. Stal sa tak prvým
vojakom z obce, ktorý tam
s l ú ž il . P ô so b i l v r á m ci
operácie ISAF ako
o d s t re ľ o v ač n a l et i s k u v
Kandahare. Tak ako ostatní
slo v ensk í vo jac i sa mu sel
fyzicky vysporiadať s inou
klímou. Teplotné rozdiely sa
p r e j av o v a l i n a j v i a c p ri
ochorení dýchacích ciest. Za
dobrú prácu v misii mu bolo
udelené vyznamenanie.
Získali sme
O b e c n a z á kl a de
v y p rac o v a né h o pr o j e k tu
zí skala 6.000 € ako
p r í s pe v o k na k a pi t á l o vé
výdavky. Tie budú využité na
opatrovateľskú službu (OS).
Na rekonštrukciu
Starosta obce podal žiadosť
na Ministerstvo financií SR.
Ž i ad o s ť s ú vi s í s
rek onštru k ci ou o becn ého
rozhlasu. Obsahuje rozpočet
n a vyu žit ie p os k ytn u t ý ch
prostriedkov tak, aby rozhlas
slúžil čo najefektívnejšie pre
všetkých občanov.
Novelizácia
Poslan ci OZ sa na riadnom
za s a d nu t í z oz n á mi l i s
nov e l izáci o u zá k on a o
obec nom zriadení.
No v e l i zá c i a vs t u p uj e d o
platnosti od 01. 04. 2010. V
rámci nej sa mení postavenie
po sl a nc ov, s t a r os t u,
obecné ho zastupiteľstva a
ďalšie otázky.
Výberové konanie
Po sl a n ci O Z pr er o k ov a l i
ponuky firiem na likvidáciu
odpadu a to nielen TKO, ale
všetkého odp adu, kt orý je
obec povinná zabezpečovať.
Ponuky prišli z firiem AVE,
FÚ R A , B R A NT N E R. P o
zoznámení sa s ich obsahom
poslanci rozhodli akceptovať
j e d n u fi r m u s n a j l ep š o u
ponukou. Víťazom sa stala
firm a Bra n tn er. S f irm o u
bo la u za v r e tá z m l uv a o
spolupráci na 5 rokov.
Predložil výsledky kontroly
i plán
Hl a v n ý k o n tr o l ó r o b c e
(HKO) Ján Kováč po svojom
sc h v á l e n í u ro b i l u ž r a d
kontro l. Má za sebo u prvú
kontrolu záverečného účtu,
kon tro lu d a n í, sp rá vn yc h
poplatkov, pokladne, účtovej
age n dy a kont rolu
finančných prostriedkov TJ
Ba n í k . O k r e m u v e d e n e j
činnosti, bude kontrolovať
ostatné poskytnuté finančné
pr o s t r ie d k y ob c e a k o a j
činnosti ktorý mi ho poverí
OZ. Na základe požiadavky
OZ v y ko n a l k o n tr o l u
po u ž í va n i a mo b i l ný c h
te le f ón o v a vý s l ed o k
pr e d l ož i l O Z. H KO n a
ro k o v an í O Z p r e d lo ž i l
píso m ný pl án čin n o sti n a
prvý polrok 2010.
Opekačky
Mesiac apríl využili občania
na jarn é o pek ačky. Pekn ý
slnečný deň normálne lákal
na za l ož en ie o h n ík a a
posedenie v rodine, v kruhu
zn á m yc h . J ed n o d uc h o
pohodička.
Pokračovanie na strane 4.
RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY číslo 3/2010
3
PREDSTAVUJEME
Rakovnické nárečie je jedinečné
N á re č i e . Č a r o vn é s l ov o .
Predstava každého o ňom je väčšinou
podobná, niekedy však možno aj iná.
Jedno je ale isté, kto ho pozná, osloví
ho svojou jedinečnosťou, krásou a
h l b o k ý m z á ž i t k o m .
Mgr. Gabriel Rožai
V Rožňave ž ije mladý muž,
ktorého náreč ie získalo až do take j
m i e ry, ž e sa m u a k t í v ne v e n uj e .
A ktí vn e, v jeh o c háp a ní, z namen á
výskum.
Zá s l u žn á
práca Mgr. Gabriela Rožaia spočíva vo
vyhľadávaní a následnom spracovaní
n árečové ho mater iálu.
Sympatický štíhly muž po pracovnom
čase neváha a so svojím magnetofónom
a kopou zvedavých otázok vyráža do
terénu. V obciach vyhľadáva starších
o b č a n o v, kd e j e p r e d po k l a d, ž e
jazykový nárečový prejav sa zachoval
čo najvierohodnejšie. „Mladší občania
už nechtiac miešajú nárečové slová so
s l o v am i s pi s o v ne j s l o ve n č i ny, “
p odotko l. „M ne ide o zach yt eni e a
z a c hov a n i e p ôv od n é h o n á re či a v
oblasti, v ktorej žijem a pracujem.“
Jeho pozornosť je sústredená na Horný
G e me r. „M a pu je m o b las ť
severozápadnej časti Slanskej doliny.
Ide o obce Rejdová, Hanková, Brdárka,
Vyšná Slaná. Momentálne sa venujem
nárečiu Štítni ckej doliny a obciam
Honce, Rožňavské Bystré, Rakovnica.
J e to juhovýchodná č asť Št ítnicke j
doliny. Teraz konkrétne porovnávam
n árečové odli šnost i v R ako vnici a
R o ž ňa v s kom B yst ro m , “ s p re sni l .
Rakovnicu navštevuje rád. Má tu veľa
ochotných, milých a príjemných ľudí,
ktorí mu radi pomáhajú v jeho práci.
" Ve n u j ú m i v e ľ a s v o j h o č a s u .
Dozvedá m sa od nich
z a uj í m avé fa kt y,
u d a l o s t i , z á ž i t ky " ,
podčiarkol. Zároveň je
p r a v i d e l n ý m
p r ispi ev ate ľo m d o
RON. J emu p atrí
s t rán k a V NA ŠOM
NÁREČÍ
Časť získaného
materiálu má v
sú krom n om a rc hív e,
č a s ť p u b lik o v an ú a
získané znalosti uplatní
vo svojich písomných
prácach počas štúdia na
druhej vysokej škole Univerzite Mateja Bella
v B a n s k e j B y s t ri c i .
Jeho krédom je
za cho vani e čo
najpresnejšieho obrazu
gemerského nárečia aj
pr eto, lebo je to
ku ltúr ne de di č st vo
regiónu i nás samých. V
jeho záslužnej práci mu
d r žím e p a lc e.
I t o n a še ra kov ni c ké
Pri kontrole správnosti v texte
ná rečie, ako jedno zo
s ú č a s t í g e m e r s k é h o ná r e č ia , j e uchovávame. Spoločne si ho chráňme !
vy sokoc e nným de di č stvom , ktoré
Text a Foto: Dr. Jozef Sabo
máme, zveľaďujeme ho, používame,
Upresňovanie jazykových výrazov
4
RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 3/2010
UDALOSTI, NÁPADY, INFORMÁCIE, MYŠLIENKY, POSTREHY
pokračovanie zo str. 2
Veľmi to potrebovali
Občan obce nás informoval o
krádeži, ktorá sa mu stala.
Bo la s vo jí m s pô s ob o m
kuriózna. Páchatelia prepílili
vysiaci zámok. Vlúpali sa do
stodoly a zobrali (ukradli)
starú motorku. Vidlami ešte
poprehadzovali zvyš ky
starého sena . Hľad a li ako
zla to kopo via. Ma jite ľ v
rozhovore s RON povedal, že
keby ho bol niekto požiadal o
motorku dal by mu ju
zadarmo alebo za symbolickú
cenu. Nebolo treba zbytočne
rob i ť š ko d u . Ve ci s a d a jú
získať aj legálne.
Večné šteňatá
V obci máme raritu. Niektorí
ob ča n ia m aj ú d l h od o bo
( st á l e ) p o l r o č n ý c h ps o v.
Zistili sme prečo. Za šteňatá
netreba platiť.
Žeby
Kamaráti z mokrej štvrte sa
rozprávali o tom kto koľko
v y p i j e . N a k o ni e c v y h ra l
Ďuro. Jeho kamarát
skonštatoval: „On už toľko
vyp i l, žeb y s a a j ml yn sk é
koleso roztočilo“.
Kde ich majú
Ro zp rá vali sa b aby medzi
sebou. Jedna z nich
skonštatovala, že sú už staré.
Na to druhá pohotovo
zareagovala. „Nie sme staré.
Len už nevieme, kde máme
rodné listy“.
Zaujívamé výroky
Nie je ten majster, čo začne,
ale ten čo dokončí.
Kt o m al ý d a r n e p r i j í m a ,
väčšieho nie je hoden.
Sopečný prach
V apríli vybuchla sopka na
Islande. Vplyvom
poveternostných podmienok
sa sopečný popol postupne
šíril do Európy. Neobišiel ani
Slovensko. V Rakovnici sme
ho zaznamenali v čase od 18.
21. apríla a 10. mája.
N a š ť a s t i e b o l u ž d o s ť pozornosti. Svoje príspevky
z r i e d e n ý . P r i p o z e r a n í môžete posielať na e-mail:
voľný m oko m pôsobil ak o [email protected]
Ohradené
sivá hmla.
Pri orechovej aleji vzniklo
Za handry prsteň
Po prvej aj druhej svetovej špeciálne oplotenie. Majiteľ
vojne bol nedostatok tovaru. (p renajím ateľ) p ozem kov
Zúžitkovalo sa všetko. V tej oplotil pozemok ako pastvu
d o b e b o l i z n á m i t z v . pre kravy.
h a n d r á r i . C h o d i l i p o Hrmelo, blýskalo sa
m e s t á c h , d e d i n á c h a Ve č e r 5 . m áj a s m e z a ž i li
vymieňali za staré handry iné prvú, riad nu, jarnú bú rku.
v e c i . P o d ľ a m n ož s t v a H r m el o a bl ý s k al o s a.
h a n d ie r d á va l i p r s t e n e , Samozrejme sa to neobišlo
náušnice, náhrdelníky, rôznu bez dážďa. Ten nielen začal,
k e r a m i k u a t ď . A j v ale pokračoval aj nasledujúce
Rakovnici bol veľmi známy dni. Nakoniec celý máj bol
zberateľ handier. Volali ho neobyčejne mokrý, upršaný.
Huco. Príslovečná pre neho Prileteli
bola výzva „Tuli, tuli, koby P á r i k b o c i a n o v n á s
randy buli“. Len čo to počuli nesklamal. Priletel v piatok
malé dievčatá, hneď niečo 7. mája. Ochranári i občania
zháňa li za p rstieno k aleb o sú radi, lebo máme len jedno,
jediné hniezdo.
náušnice.
Z l o ž e n i e c i r k e v n ý c h Májovky
Sú to chutné huby. V obľube
funkcionárov v roku 2010
Zborovým kaplánom ECAV i ch maj ú aj n a š i o bča n i a.
je Mgr. Ján Gallo. Cirkev má D o k áž u z ni c h p r ip r a v i ť
šesť p resby teriek: Helen a chutné jedlo. Tohto roku sa
K o r i nt u š o v á , k t o r á j e h o d ne v y s ky t l i . B o l i v
z á r o v eň p o dd o z o rky ň a a zá hradác h, na lú kach, pod
k r o n i k á r k a , Z u z a n a lesom.
P a r o b e k o v á , Z u z a n a Vatra mieru
Fabiánová, Zuzana Birková, M l ádež o b ce o s lá vil a 6 5.
Má ri a Po p á len á , Ma rg i t a v ý r o č i e u k o n č e n i a 2 .
s v e t o v e j v o j n y „ Va t r o u
Kučerová.
m i e ru“ . Va tru p o sta v il i a
Bude dobrá úroda?
Tento rok sa ukazovalo, že slávnostne zapálili večer 8.
b ud e dob rá úro da ovo cia . mája. Za účasti asi 50 ľudí sa
Ja b l o ne, če reš n e, sl i v k y, všetko vydarilo tak, ako má
marhule, broskyne rozkvitli byť.
do plnej krásy. Vyzerali ako Potrebujú ihrisko
Naša mládež rada športuje.
n e v e sti č k y vo
svadobnom šate.
Veľa kvetov by
m o h l o
znamenať aj
veľa ovocia.
Pribudla no vá
stránka
S t r á nk u M aj
Gemer poznáte
veľm i dobr e a
č a s t o j u
navštevujete. K
starš ej strán ke
www.dobos.rev
uca.net pribudla
n o v á st r á n ka
www.majgemer.
sk . Obe stránky
Pocestných víta Hostinec Mária
vám dávame do
Ok re m fu tb a l u si za hrá a j
v o l e j b al . P r ob l é m o m j e
hracia plocha, ihrisko, kde by
sa tento druh športu mohol
r ea l i z o va ť . A k b y ma l i k
dispozícii pozemok, aktívne
s a d o výs t a vby i h ris k a
z ap o j a . J e n a OZ d o a k e j
mi e ry vyj d e v ús tre t y
mládeži. Možností by bolo dvor bývalej materskej školy,
časť futbalov ého ih riska a
podobne.
Opravili
N á š k o s t o l E C AV j e u ž
opravený. Poškodená strecha
sa u r o bi la eš te p oč a s
zimných mesiacov. V máji
„výškari“ dali do poriadku aj
poškodenú fasádu.
Zasadali
Členovia COOP Jednoty sa
21. mája zišl i na vý ročnej
sch ô d z i. O b o zn ám i li sa s
činnosťou, ho spodárením,
hospodárskymi výsledkami
z a r o k 2 0 0 9 , z m e n am i v
stanovách... Schôdzu viedol
predseda dozorného výboru
Ján Lindák. Počet členov je
13 a ešte pribudnú dvaja. Do
pozo rn ost i sa da lo väčši e
využívanie členských kariet
pri nákupe tovaru. Najbližšia
p re d a j ň a j e v R o ž ň av e v
bu d o v e n e m oc n i ce s v.
Barbory. Budova Jednoty v
obci je stále na predaj cca za
66 500 €. Najstarším žijúcim
č le n o m j e d n o ty v o bc i j e
Ondrej Bradáč.
Foto Dr. Sabo
RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 3/2010
5
KOMUNÁLNE VOĽBY 2010
Čo občania potrebujú, očakávajú
Komunálne voľby, ktoré sa
uskutočnia koncom roka sú už teraz
v pozornosti občanov, politických
strán, hnutí, nezávislých kandidátov.
Uvažuje sa o návrhoch na starostu,
p o sl a n c o v. N a jv i a c sú o b č a n i a
zvedaví na to, čo mienia kandidáti na
o becné funk c i e urob iť p re obe c ,
občanov. Team spolupracovníkov
RON sa pokúsil zhrnúť požiadavky a
p o tr e b y o b č a no v, kt o r é v á m
predkladáme.
Real i zácia vodovodu .
Budovanie kanalizácie, rozšírenie ciest,
stavba chodníkov, vytvorenie obecného
námestia, obohatenie obce verejnou
zeleňou (v lete fontány), viacej lavičiek
na oddych, likvidácia našej najväčšej
rokliny (z Hostinca ku ECAV kostolu),
úprava potôčikov, regulácie, potreba
parkoviska pred cintorínom, riešenie
s t a ré h o ci n t o r ín a ( z ac h o va n i e
kamenných náhrobkov, sú historicky
cenné), postavenie kríža pre spomienku
n a Vš e c h sv ä t ý ch . Vy bu d o va n i e
t u r ist i c ke j c e st y n a P l a n in u s
prístreškami. Hänclová dolina - stavba
c e s t y , p r í s t r e š k o v, v o d n e j
nádrže.Hasičská nádrž pri potoku, cesta
do Mlyna, uvažovanie nad rybníkom,
parkovi ská, v ytvore nie ešt e jedne j
a utobus ovej z ástavky na H ostinc i.
S merové tabul e, ozn ačenie budov,
realizácie komunitného centra (bývalá
materská škola) Turecká - Magdaléna
spoločensko - športovo- kultúrny areál
(prípadne ubytovne). Detské ihriská,
d obudo vanie futbal ového i hriska ,
p a r kov i sko, t ri bú na , vol e j bal o v é
i h r i s k o , v z i m e k l z i s ko . R oz v o j
c e s t o v n é ho r u c h u , c ez h r a ni č n á
spolupráca (Maďarsko, Poľsko, Česko
atď.), kúpalisko, využitie lyžiarskych
terénov, cyklodráhy, nadväznosť na
t uristi c ké c ho dní ky z Rud nej ce z
Rakovnicu až do Štítnika a podobne.
Súčasťou obce by malo byť obecné
m úzeum , mies tne rozhlaso vé a TV
vysielanie (príjem v každom dome),
r o z ší r e n i e G o t i ck e j c es t y o n a š e
sakrálne pamiatky, priemyselná zóna,
prestavba stredu obce (rozšírenie ciest
a pres ta vba st re du s o za ch ovaní m
e x i s t u j ú ci c h o bý v a n ýc h b ud o v,
r egul ác ia hl av ného potoka , l epši e
v y už i t i e pl o c h y n a P i a s k u ) p r e
všetkých občanov, vysoko aktuálnym
riešením je cesta na „Povrazkoch“.
Sam ozrej mos ť ou j e
maximálne využitie Územného plánu občanov. Netreba sa hanbiť a siahnuť aj
ob ce. Do bre je doplni ť ho o ďal šie do minulosti. Niečo pekné, zaujímavé tu
po žia d a vky a p re ds t a vy ob ča n ov. u ž b ol o . A k s a d á, t r e b a t o o ž iv i ť ,
U v a ž o v a ť n a d o d s t r á n e n í m inovovať.
zadrôtovanej obce (uloženie káblov pod
Cie ľom vš etkého snaženia je
ze m). Ve rej ne s príst upni ť internet spokojnosť ľudí a hrdosť na svoju obec.
(internetizácia obce). Dopravu (MHD) Najv yšším ocene ním ob čanov je ich
viacej presmerovať cez obec. Na túto v ď a č no s ť a t o j e vi z i t k a v š e t ký c h
oblasť sa viaže rozšírenie ciest, ktoré už volených funkcionárov.
n e vy h o vu j ú . V č a s ti H o s ti n e c
Vo všeobecnosti predkladáme
vybudovať z oboch strán pri zástavke nápady, potreby. Prioritu si stanovia noví
SAD betónové schody so zábradlím. f u n k ci o n á ri o b c e. I c h i n i c i a tí v e ,
Vytvoriť podmienky na priemyselné zámerom sa medze nekladú.
zó nu a ko a j výstavbu napr. hotela ,
Z a uj í m a vý m n áp a d o m j e
domu dôchodcov a podobne (obec má vytvorenie Vodnej cesty. Ako ukazujú
na to ideálne podmienky). Sústrediť sa skúsenosti z iných obcí na Slovensku je
n a o d s t r á n e n i e r o z d r o b e n o s t i to dobrá myšlienka. Obyčajne v spojení s
p o ze m k ov. P r vú m o ž no s ť ob e c a p a r t ne r s t v om M VO Ľ ud i a a vo d a
občania nevyužili (všetky náklady by realizujú projekty Vodná cesta. Cieľom je
boli hradené z eurofondov). Bolo by zachytávať vodu z menš ích zdrojov.
dobre pokúsiť sa znovu uchádzať o Vytvárať jazierka, kaskády. Skrášľovať a
sceľovanie cez eurofondy. Výhodné to zatraktívňovať prostredie. Je to možné n
b u d e p r e v š e t k ý c h m a j i t e ľ o v a na šic h m en š í c h pr í t o ko c h , al e a j
pozemkov.
s a m ot n o m po t o k u. S t ý m s ú v is í a j
Z a b e r a n i a v e r e j n ý c h oživenie studničiek. Naši ochranári už
pozemkov, uskladňovanie materiálov vedia ako na to.
na verejných priestranstvách, čierne
Predstavy o tom čo potrebujeme
skládky a ďalši e pálči vé problémy sú bohaté, idealistické. Treba povedať, že
riešiť jednoznačne. Na zvýšenie čistoty za j e dn o v oleb n é ob d o b ie ni e je ic h
obce, preventívnemu predchádzaniu možné nap lniť. Všetko je viaz ané na
požiarov je potrebné uvažovať nad finančné prostriedky i čas. Starosta obce,
e k on o m i c k ý m i a e k o l o g i c k ý m i po sl anci, a le a j v šetci o bčani a ma jú
op atreniami. Id e o také otázky ako mo ž nosť s a za my sl ieť na v y tv oren í
zberný dvor, drvič konárov (čiže zber a reálnych priorít a tie postupne napĺňať v
drvenie konárov), súkromné i obecné závislosti od dostupných zdrojov obce.
kompostovanie atď.
Je p ot r e b né , a by v e de n i e ob c e
T r e b a m a ť n a z r e t e l i , ž e aktu alizov alo Plá n hosp odárskeho a
rozvíjať a rásť bude obec iba vtedy, ak sociálneho rozvoja obce, od ktorého sa
sa väčšina občanov zapojí, rôznymi b u d ú o d v í j a ť j e d n o t l i v é k r o k y k
formami, do činnosti obce. Žiada sa postupnému naplneniu predstáv občanov
viacej informácii i diskusií o zámeroch, vytv orením takej obce, ktorá b y bola
plánoch, riešeniach, opatreniach v obci. p r í ť a ž l i v á n i e l e n p r e n á s , a l e a j
Na prvom mieste by mala byť úspešná návštevníkov obce, turistov ... - js m ot iv ác i a. Veď
domy máme
p e k n é ,
vymaľované ,
upravené dvory
vyzdo bené
k v e t m i .
Pr edz á hra d k y
u káž k ov é .
Obdob ne by
mohli vyzerať aj
v e r e j n é
p r ie s t r a ns t v á a
ce lá obec. Chce
to n ápad y,
predstavy
Mobilný väčšiny
včelín Zrenovovaný obecný klub
Foto: Dr. Sabo
6
RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 3/2010
TRADÍCIE
Stavanie májov patrí medzi krásne zvyky
S l ad k ý me s i a c m á j vž d y
robil svojej povesti skutočne česť. Na
jar sa prebudila príroda a s ňou aj
m y. O d r az u s a kaž d ý c í t i l ak os i
lepšie a vďaka jarnej nálade pôsobili
ľudia ako znovuzrodení.
Človek, ako súčasť prírody, sa
tešil s jej prejavmi a reagoval na ňu
piesňami, zvykosloviami a zvláštnymi
slovami, ktoré vo svojom chotári zneli
krásou ako jag avé pe rly na zelene j
pažiti. A dôvo d na ra dosť u krýva li
p e rl y v s eb e , l en m a ť c h u ť i c h
zdvihnúť, ohriať v dlani a otvoriť srdce
tým, s ktorými denne prichádzame do
kontaktu a prežívame všedné dni.
Stredoškolác i zmat uroval i,
urobili záverečné skúšky teoretické i
praktické a s vysokoškolákmi sme sa
tešili z každej urobenej skúšky a držali
im palce. Pocit spolupatričnosti je stále
dôvodom na radosť.
Osobitnou kategóriou je láska
- všetky jej podoby. Tá však nerobí iba
radosť, tá je obrazom celej škály bytia
- preto je tak veľa ľúbostných a ta k
krásnych piesní.
Pr e v e ky b u d úce p ri ni e s l i
o d ka z r a do s t i i T u r i c e . S v i a t k y
svätodušne spájajú sa u nás so zvykom
stavania májov ako posla jarnej radosti.
Stavanie májov patrilo medzi tie krajšie
z v yk y. P os t a v e ný m á j, d o dvo r a
m ilovanej, dával vedieť vš etkým v
d e dine , ž e t u býva d i e vč a s úce n a
v y d a j .
Predzvesť
novej rodiny,
nového života.
T a k a k o
vít anie jara sadenia a
zakladania
novej úrody.
M á j
bol najprv
symbolom
prejavu úcty,
ž ič l i v o st i a
lásk y me d zi
ľuďmi až
neskôr sa stal i
symbolom
lásky chlapca Bohaté máje
k dievčine. Pre
našich pr edko v Turice boli
predovšetkým sviatky svätodušné-prvá
a druhá slávnosť svätodušná, zoslanie
Ducha svätého na Zem. Prvky hmotnej
kultúry predkov sa snažíme zachovať i
v našej obci. Do dňa zdobeného májom
i pekným želaním pripomíname zvyk
p re j a vu l á s ky ch l a p ca k d i ev č i n e
nasledovne:
Sedem týždňov po Veľkej noci,
Turíce sa dostali k moci.
Sviatky svätodušné, pri ktorých jar už
neusne a plnú náruč roztvorí pre srdcia
čisté.
Foto na str.: Dr. Sabo
S y m b o l om t u r i č n ý m, b i e l a b r e z a
bola,mája dostala každá rúča deva.
Mládenci za noci pod oknom sa zišli,
niekedy i jedličku postaviť prišli.
To už bola známosť vážna.
Posadali pod kmeň a krásne zaspievali,
od gazdinej výslužku čakali.
Chlapcova mať pantle nakúpila, by sa
breza či jedľa vyzdobila.
A dievčiny?
Pierka vili z rozmarínu, z pucpánu,
hantúšošky vyšívali 12 do tuctu.
Diev kina m ať kuc hen piekla, pierko
naňho položila i vreckovky štyri.
Mládencom sa odvďačili.
I páleného ponúkli, hrdlá pomastili
A dedinou krásne tóny ľúbosti zneli.
V ka ždom dome s dievkou rušnú noc
čakali.
Pri stavaní májov si často, my postarší,
zaspomíname na svoju mladosť. Každý
ňou prešiel a má vlastnú skúsenosť. I
m l ad š í c h t o č a ká , k e ď z a c ho v á m e
tradície.
Postavené máje oživili domy
Mgr. Mária Sabová
7
RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 3/2010
Z ČINNOSTI BANÍCKEHO SPOLKU
Celá história obce je v spojení s baníctvom
Štvr tok (29. aprí l ) v
p opol u dňajš í ch h o di ná ch p atr il
č lenom Baní cke ho sp olku v
R ak ov ni c i . Z iš l i s a n a vý roč n e j
členskej schôdzi, ktorá sa konala v
budove bývalej materskej školy.
Sc h ôd zu o t v ori l p r eds e d a
spolku Ján Lindák. Privítal vzácnych
h os t í I ng . A r pá d a Ka v e č an k y h o
predsedu baníckeho spolku Bratstvo z
R ožňavy, podpredse da spolku Ing.
D u š a n a O r a v ca , P h .D , b ý va l é h o
riaditeľa závodu Nižná Slaná, RNDr.
Ondreja Rozložníka člena spolku, Ing.
Ond re ja L orka st arost u obc e
Rakovnica.
Po ú v od n o m s l o v e v š e t c i
prítomní vzdali hold bývalému členovi
Ondrejovi Genčiovi minútou ticha.
Následne predseda spolku oboznámil
členov s obsahom správy o činnosti
b an í c k eh o s po l k u a s p r áv o u o
hospodárení.
Di s k us i a b ola b oh a tá a
z au j í m av á . P rv ý v y st ú pi l Ing . A .
Kavečanky. Stručne a vecne zhodnotil
minulý rok z pohľadu baníckeho spolku
Bratstvo. Pripomenul, že spolok oslávil
10. výročie svojej existencie. „Spolok
o dv i e d ol d o b rú r o b ot u a j tý m , ž e
upevnil myšlienku vzdávania holdu
b aní ctvu . Z jeh o v ýz nam om
zoznamoval mladšie generácie a pevne
utužoval tradície baníckych spolkom v
Aj naši chlapi boli baníci
Kolektívne foto pre spomienku
o k r e s e , “ z d ô r a z n l . P rí t o m ný c h
oboznámil s akciami, ktoré budú tohto
roku a na budúci rok.
Zaujíma vá bola prezentácia
Dr. O. Rozložníka, ktorý pre mietol
fo t ograf i e z a šl ej sl áv y ba ní ctva v
o k re s e a š i r š o m o k o l í . S v oj i m i
komentármi oživil spomienky baníkov,
ktorí sa na niektorých fotografiách aj
spoznali.
Foto: súkromný archív
Ing. D. Oravec, Ph.D. priblížil
historický vývoj baníctva v SpišskoG e m e r s k e j o b l a st i a v R a k o vn i c i .
„ B a ní c t v o j e t a k é s t a ré , ž e p o d ľ a
dokladov existovalo 3000 rokov pred
narodením Krista“, podčiarkol. Postupne
prec hádzal významným i medz níkmi
rozvoj a ba níc tva , baní ckych mi es t.
Upozornil aj na celosvetovo významné
osobnosti spojené s baníctvom. V histórii
Spišsko - Gemerské Rudohorie bolo
„Železným srdcom Európy“ a aj preto
všetci baníci môž u byť hrdí na svoju
m i n ul o s ť . P o d ro bn e j š ie r oz vi e d o l
spoj eni e h ist óri e obce Rako v nic a s
baníctvom. „Keby nebolo baníctva, ani
obec by sa nerozvinula“ - dodal.
Po plodnej diskusii a množstve
za uj íma vý ch i nform ác ií s a podá va l
baní cky guláš a občerstvenie. Guláš
tradične pripravil gulášmajster Milan
Hlaváč.
Žiada sa pripomenúť , že náš
banícky spolok svoje poslanie plní tak
a k o s a p a t r í . O k r e m i n é h o v áž i s i
k a ždé h o čl e n a . Dô k a zo m t oh o j e
sledovanie životných jubileí členov a ich
ocenenie. Na tejto schôdzi si pripomenuli
60té narodeniny svojho člena Vladimíra
Žúdela. Za zmienku stojí aj to, že na
schôdzi bol Peter Bradáč najstarší muž,
baník, občan obce, verný a oddaný člen
baníckeho spolku.
-sa-
8
RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 3/2010
VOĽBY DO NRSR V OBCI
Výsledok hlasovania vo voľbách do NRSR 12. júna 2010
v Rakovnici
Okrsková volebná komisia zistila tieto výsledky:
Počet voličov zapísaných v zozname:
508
Počet voličov zúčastnených na voľbách:
274
Počet odovzdaných obálok:
274
Počet platných hlasov:
270
Počet neplatných hlasov:
4
Počet platných hlasov odovzdaných pre každú stranu:
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
16.
17.
18.
Volili starší ...
EDS
Únia - Strana pre Slovensko
Strana rómskej koalície
Paliho Kapurková, veselá politická strana
SaS
SDĽ
SMK
ĽS-HZDS
KSS
SNS
Nová demokracia
ZRS
KDH
Ľudová strana Naše Slovensko
SDKÚ-DS
AZEN
Smer-SD
Most-Híd
0
1
0
6
22
11
0
17
3
19
2
6
1
20
37
0
116
9
... i mladší
Foto na str.: Dr. Sabo
9
RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 3/2010
SPOLOČENSKÁ KRONIKA, Z DOMÁCEHO SLOVNÍKA
Vodovod v obci bude
M in iste r s t vo ž iv ot n é ho
prostredia SR rozhodlo o chválení
Ži a d o sti o n en á v r atn ý fi na nč ný
príspevok z operačného programu
Životné prostredie Operačný cieľ 1.1
Zásobovanie obyva teľstva pitnou
v o d o u z v e r ej n ý c h v o d o vo d o v z
fondov Európskeho spoločenstv a.
Žiadosť s názvom Rakovnicavodovod, žiadateľa Východoslovenskej
v o d á r e n s k e j s p o l o čn o s t i , a . s . v
Košiciach schválil.
Z domáceho slovníka
Schválená výška nenávratného
finančného príspevku je 1 674 331 , 2 3
€ z celkových oprávnených výdavkov
na realizáciu projektu.
Z í sk a n ím f i na n č ný ch
prostriedkov sa zrealizuje vodovod v
o b c i R a k o vn i c a . P r a v de p o d ob n e
ukončenie vodovodu by mohlo byť v
roku 2011.
Ing. Ondrej Lorko
starosta obce
Oslava životných jubileí
Zuzana Lindáková
Zuzana Parobeková
Ladislav Lešták
Rozália Miškovičová
Ján Lindák
80 rokov
∗
júl
∗
júl
∗
∗
jún
august
∗
august
70 rokov
65 rokov
60 rokov
Jubilantom blahoželáme
Narodili sa
Matúš Vilim
Tamara Hlaváčová
Leonardo Lányi
Sofia Hudecová
Filip Lešták
Ľuboš Lešták
V roku 2009
V roku 2010
∗ 10. 07. 2009
05. 2010
∗ 04.
21. 05. 2010
∗ 12.
2010
∗ 04. 06.
07.
2010
∗ 04. 07. 2010
∗
Srdečne gratulujeme
Rozlúčili sme sa
Žofia Pástorová (Birková)
20. 05. 2010
66 ročná
Pozostalým vyjadrujeme úprimnú sústrasť
Rakovnické nárečie
- hojdačka
- hlboký
- hniezdo
- navozené kamene z
bani hromada +
hlušina
hosuntrágle - traky na nohavice
- zrkadlo
hlädidlo
- pozerá
hlädí
- hrdé, pekné
herdia
- mačkať napr. papier
húžvat
- prsia ale aj hrudy
hrudy
napr. syra alebo
hrudy zeminy na
poli
- hviezda
hviazda
- hora, les
hvara
- ruksak
hátižák
- hľadať
hlädat
- jaternica
hurka
- malá drevená
hokerlik
stolička
- podhlavník
hlavnica
- uterák
hantúch
hantúšoška - vreckovka
hantúška - šatka na hlavu
- hrnček
hrenšok
- hrniec
hrenok
hrubá žena - žena v inom stave
(tehotná)
- z dreva prípravok
hubla
na rezanie kapusty
hovorilo sa malej
huroška
baterke na svietenie
- vrch
veršok
vycifrovaný - vyobliekaný,
vyfešákovaný
- bola váza na kvety
váza
ale aj spojnica na
bicykli medzi
sedlom a riaditkami
„pod zoberem tä na
vázu“
- plechová nádoba na
vajlink
umývanie riadu
- strč
vopchaj
- drevený voz
vaz
- večer
vešiar
hintaška
hälboký
hniazdo
hálen
Zbiera: Emil Koltáš
10
RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 3/2010
V NAŠOM NÁREČÍ
ä
Z ľudovej kuchyne IV
Štälová omáčka (zós)
Dostacijä: štä l, hlatká múka, mliako,
voda, mas.
pr á š k ov i m cu k ro m . N o t o b ul i
vi p r á ž äň i a . S t v a ro h o m b ul i b a rz
dobria.
Ako sa v o ľa ked y nap ĺň alo c est o a
vykrajovali pirohy? J ä tak som videla
pr i ma ťe ri : mo j ä m at si zak a žd im
prehli len takú šírku, abi im bulo dobre.
Na kládli si tuto (na sp od ňia cesto)
pónäcini, takto od sebä, prehli cesto na
tom a ostrohó vikrajovali. A to, šva ako
povikrajovali dookola, ta to z verchniho
ce s t a d a l i h ät a s p od ň i a c e s t o si
virovnali (ostrohou). A tak prehnúli
(znova), druhí šor. No, lebo to velikia
bulo vivalkaňia cesto.
F tichto predvojnovich rokoch
to tak bulo zós. Ta, už mat tak pódali
o m á č k a . Pe r š i a s ä d a l o v a r it , t o
okremä varial sä štä l, nakrájäní. To sä
l e n k u s p ov a r i a l, b o t o m ä k ia , s ä
scedelo a potom zátrepku peršia dali
(múku d a li d o mliak a , ro st repali a
viläli), a tak záprašku. Lebo bi bulo sä
m lia ko , ki m zo vr ú l o , t a b i b u l o
vikipälo! Ta sä zápraška urobela, ale
tam sä nedali niš, len sä múka na masti
o pekla, tak do ružova. To musela sä
zalät, ak sä upraželo, vodó, a prevarit.
Šesnoková omáčka (zós)
Lokšová poliavka
Dostacijä: šesnok, mas, hlatká múka,
voda, mliako, ocet.
Dostacijä: hlatká múka, mas, rosca,
sol, šesnok, paprika, voda.
Ta neviam, tú lokšovú poliavku
ši si napíšete. Ťia lokše, to sä urobeli z
múki a sol kus sä dala do toho, uhnetlo
sä cesto , rozv álkalo sä a up eklo n a
š p á ro v n i, n o . A po t o m sä n a trú lo ,
našúchalo sä zo šesnokom a to takia
b u l o t v e r ďi a . A t o s ä po l á m al o a
zápraška sä urobela. Ako sa pripravila
zápražka? Ta z múki a z masti. A do
toho sä dala kus rosca a dala sä sol a
paprika, no. A to sä zal älo vodó potom,
tá zápraška. No a potom sä to tak do té
poliavki polámali ťia lokše. A to tak
zmäkli f té poliavke. Mojä mat to fše
vareli tú lokšovú poliavku. Sä dobre
pamätám. A tak zmo jú mali radi!
Vi pr áž äňi a p i ro h i s t v a r oh o m
(makom, orechamí)
Dostacijä: múka grízová (teráz sä už s
polohrubé robí), vajcá, drožde, maslo,
smetan ka, rum , tvaro h (ale bo mak,
orechi), mas, práškoví cuker.
Ta to sä urobe lo takia cesto ako n a
p a nkú š ki. N o t a ta m sä d a l i mú ka ,
vajcá, kus drožde, maslo, aj smetanka a
rum. A to sä takia dobre mäkia cesto
spravelo, rozválkalo sä a narezali sä
kocki a póneli sä s tvarohom (makom,
o rechamí). A p otom sä viprážäli n a
m a s t i . A p o c u k ro v e l i p o v e rc h u
To urobeli záprašku, zahusteli
tak už hustejšia, abi to bula o máčka
(nedali telo vodu ako do zápraški, šva
sä dá do poliavki). A kus naläli mliako,
ale nevelé, len kus. A šesnok nakrájäli.
A tak ho poreselovali nadrobno, abi búl
dn u, f tom (= v zápražk e, aby dobre
pu st i l šť a v u ). N a l ä l s ä o c et , a k sä
uvarelo. A to zmo furt jedávali v neďelu
gu varenimu mäsu: vibrali s poliavki
mä so , ho v äd zia , a gu to mu s ä t á to
omáčka jedla a chleba! Sä nevivárälo!
To dobria!
Sira s kozäciho mliaka
Ako sa vyrába syr z kozieho mlieka?
No, mliako sä dá zohrät na tak tricätpät
stupne. A kläk sä naléje. Ak už octaví sä
a kläk sä naléje, ta tot kläk sť ä hne to
mliako na takia husťia ako kočonina,
no. A potom sä rukamí dáva dovedna,
abi sä urobela hrutka. Dovedna sä to
dává, na edon bok rajnice. A tá hrutka
sä urobí, potom sä precedí do servitki
plátnäné a otkvapkat sä nahá.
ä
Mgr. Gabriel Rožai
ä
Z ľudovej kuchyne III
Vy s v et l i vk y k t ex t u :
Na uľahčenie čitateľnosti textu
som sa v spolupráci s dialektológom
rozhodol pre zjednodušenie zápisu,
konkrétne o nepoužívanie asimilácie
(spodobovania) na konci slov, ani
splývania spoluhlások na švíku dvoch
slov, ponechávam ich teda v spisovnej
podobe, napr. dat mliako (dať mlieko)
namiesto reálne vysloveného dad mliako,
tak nám namiesto tag nám, kod som, kus
nahám namiesto ko_com, kuz nahám, bvab
n a m i e s t o b v a p (f a z u ľ a ) a p o d .
Spodo bov anie a splý vanie
spoluhlások však naďalej zachovávam na
začiatku a vnútri slov, napr. hlatká,
rostrepat, ftodi a tiež pri písaní predložiek
s, z, so, zo, v, f, napr. s nich, so mnó, f né, s
nima (ale aj z mastó, z vodó a pod.), keďže
v tomto prípade ide najmä pred osobnými
zámenami
o s v oj s k é t v a r y
charakterizujúce gemerské nárečia (v
niektorých slov. nárečiach sú totiž aj tvary
z ňich, v ňej tak aj v spis. výslovnosti, zo
mnu, z ňima tak napr. vo východoslov.
n á r e č i a c h ) .
Z ac h o v á v a m t i e t o z n a k y
nárečového zápisu: nepoužívam literu
(grafému) „y“, nahrádzam ju literou „i“,
napr. kim, midlo; mäkčeň zapisujem všade
tam, kde sa vyskytuje, napr. ťia, maťerä, ak
pri spoluhláske mäkčeň chýba, výslovnosť
je tvrdá, napr. nesla, den. Ponechávam
zapisovanie hlások ch, dz, dž používaných
v čit at eľs ko m p re pi se . K ol í sav ú
výslovnosť u/v v slovách ako ďiavka,
poliavka zapisujem ako v, pretože sa
domnievam, že táto výslovnosť je bližšia
v i a c k p e r n o zu b n é m u v a k o k
obojpernému u. Niektoré opakovania
(slov, textu), kazy reči či odbočenia od
témy som d o t ex tu n eu miest nil.
Texty sú čiastočne upravované, z
dôvodu zachovania postupnosti pri
príprave jedál. Snažil som sa však
nezasahovať do prirodzeného slovosledu.
V zátvorkách sú doplňujúce či
upresňujúce informácie od informátorky,
príp. ďalší nárečový variant slova, ak je
slovo v zátvorke zapísané bez kurzívy, ide
o doplnenie informácií zapisovateľom, pre
lepšiu orientáciu v texte.
Podčiarknutý znak ä znamená
široké ä s dĺžňom, napr. por ädok.
Rozprávala p. Zuzana Birková,
70-ročná rodáčka z obce Rakovnica.
11
RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 3/2010
2/2007
Z HISTÓRIE BANÍCTVA
Tvorili históriu baníctva
V živote je veľa vecí, ktoré sú ťažko
porovnateľné a predsa sú spôsoby
ako sa dajú porovnať. Je m ožné z
baníc keho hľadi ska porovnať a j
Banskú Štiavnicu a Rakovnicu.
V Banskej Štiavnici vznikla v
rok u 17 6 2 B an s k á a ka dé mi a p rvá
banícka vysoká škola na svete (založená
cisárovnou Rakúsko - Uhorska Máriou
Teréziou). Tu boli vy škol ení tisíc e
b a n s k ý c h t e c h n i k o v a b a n s k ýc h
inžinierov z celého sveta.
Rudník a Malý Vrch), Ruman Gejza
(baňa Sadlovský), Kotrčka Ján (baňa
Štefan), Grančák Štefan (baňa Nižná
Slaná), Ing. Beličák Emilián - 80 ročný
žije v Rožňave.
Po baníckej škole v Banskej
Št i avnic i bola z al ož en á Ba n ícka a
geologická škola v Spišskej Novej Vsi.
Tu skončili: Ondrej Žúdel na Hroboch
(z o mre l 6 4 roč ný, poc hov an ý je v
Rakovnici), RNDr. Ján Pástor ml. u
Se dláka - 71 ro čný ži je v B a nskej
bývalý Minister životného prostredia v
Bratislave - zomrel.
Ne mali by sm e na n ich
za b u dnúť . O ni t i e ž t vo ri li h i st óri u
baníctva. Pripomínajme si ich. Baníctvo
bola práca, chlieb, obživa, rozvoj obce
Rakovnica i celého okresu.
Platí pravidlo „Kto si minulosť
ne v á ž i b u d úc n o s ť s i n e z a s l ú ži “ .
Chovajme sa podľa toho.
Prof. Ján Fabián
Tu sú i naši baníci
Tu na Banskej škole v Banskej
Štiavnici boli vyškolení ako „banskí
hutmani“ aj siedmi naši spoluobčania z
Rakovnice po II. svetovej vojne. Sú to:
Július Gonos u R ótha (neži je), Já n
Hencel (nežije), Ing. Ladislav Sedlák
(nežije), Ing. Ondrej Popálený 79 ročný
žije v Příbrami v Čechách, Ján Pástor u
Bradáše 83 r očný žije u dcéry v
Košiciach (priženil sa do Rožňavského
Bystrého), Ján Molná r u Husáre 68
ročný žije v Rakovnici, Ján Pástor u
Karele (nežije).
To sú naši absolventi v Banskej
Štiavnici z Rakovnice. Vážme si ich.
Povznie sli baníctvo v R ožňavskom
okrese (Baňa - Rožňavské Bystré, úsek
Mier -Mních Rakovnica, úsek Rudník,
úsek Sadlovský a úsek Bernardy). Ale
aj z o ko l i a Ro ž ň av y b ol i ď a lš í
„hutmani“ čo končili štúdia v Banskej
Šti avni ci. Spom eniem ic h: Trunko
Ľudovít (vedúci bane Mier Mn í c h) , P a l ič k a A le x a n de r ( b aň a
R ud ní k) , L a pš a n s ký E uge n ( ba ňa
Bystrici, Ing. Štefan Molčík - riaditeľ
Geologického prieskumu v Rožňave
žije v Rožňave, Ing. Jozef Zlocha -
Spomienka na banícke rekordy
Kamaráti
Foto na str.: súkromný archív
12
RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 3/2010
MDD
Každým rokom Deň detí prináša niečo nové,
zaujímavé, úžasné
P l a g á t y b o l i ro z v e ša n é .
Rozhlas oznámil, že bude Deň detí.
P o m i n u lo r o č ne j a kc i i v še t c i
očakávali čo bude teraz.
Ozna m na pov edal a
č it at e ľ ov v i edo l k Ha r rym u
P o tt e r o v i . V s ob o t u 5 . j ú n a n a
desiatu hodinu sa schádza li deti s
rodičmi alebo staršími súrodencami
d o bý v a le j m at e r s ke j š ko l y.
Vstup do sveta kúziel
U ž z ď ale ka ic h ví ta l
„Rokfort“ a čarodejnica na metle. V
očakávaní výborného zážitku vchádzali
d o budo vy. Prvá bola preze ntácia a
z í s ka n i e „i n d e x u “ . U ž p o p rv ý c h
k r o k o c h sa d o s ta l i k ča r o v n é m u
klobúku, ktorý ich rozdelil do skupín.
Ďalšia cesta viedla k „Veštici“.
Kým sa niečo dozvedeli, museli pre to
aj niečo urobiť. Preberanie a triedenie
k o py, v k to re j b ola ry ža , f a z uľ a a
k ukuric a chvíľu trva lo. No odmen a
b ola sla dká. „Dalo n ám to z abrať ,"
k o nš t a to v a li p oni e k torí .
I „ Kl u b o v ň a “
bola zaujímavá.
V nej sa tvorilo.
Kolektívne
k r e s l il i ,
m a ľo v a l i . Ž e
č o ? N o p red s a
víťaznú vlajku.
„Maľovanie nás
potešilo,"
n e za b u d li s a
po chvá liť.
C es ta
ne konč ila .
P o kr a č o va l a
s ú ť a ž o u
„Metlobalom“. Čarodejnice z Rokfortu
D a ť p r ú t en o u
m e t l o u d o m a l e j b r á n k y ľ a h k ú m n o h ý ch v y l ák a l v o n . H o j d a č k y
l o p t i č k u ? N o n e v i e m , n e v i e m . fungovali, aj malá prechádzka potešila.
Ka ždý m ro ko m Deň d etí má
Priznávame sa. Skúsili sme to. Nebolo
t o ľah k é . Naš e de ti b o li š ik o vn é a stúpajúcu tendenciu robiť niečo nové,
dokázali to. „Prvýkrát som netrafil, ale zauj ímavé , ú žasn é. Klu b mlad ý ch v
p o t o m h e j , " p r i z n a l s a j e d e n z Rakovnici má tvorivý team. V spolupráci
ú č a stn ík o v. Že toh o u ž b ol o do sť? s obcou, zamestnancami obce dokázali
Po zor! Nekon č íme! S me ešt e len v deťom dať nezabudnuteľné zážitky. V
dobrej polovici. A čo takto „Ochrana a k c i i i m p o m o h l i a j s p o n z o r i .
Vď aka vš etk ým ak cia
p r oti či e rne j m á gi i“ ? Tu s i d et i na
vlastnej koži vyskúšali, že palička je kulminovala do finále. Na jej konci bola
kúzelná. Často znelo slovo „Preparo“. radosť, úsmev, potešenie, skvelé zážitky
Bolo nielen kúzelné, ale aj účinkovalo, a n á d h e r n é s p o m i e n k y .
f u n g o v a l o !
A j „ Z a k áz a n ý le s “ o ča r i l .
Text a foto: Dr. Jozef Sabo
T m av ý , h us t ý . Le n s l ab é č e rv e n é
svetielko ukazovalo,
k d e s a d e t i
nachádzali. Zvládli
to . Zážitky sa
hromadili. Už aj hlad
s a oz ý v a l . D o b re
urobil. Pozvanie do
j e d á l n e l e n
po tvrdilo, že sa ani
n a to n e z a b u d l o .
Ch utili šp ekáčiky i
vý borná limonáda.
Zábava pokračovala.
Nasledovali športové
h r y, d is k ot ék a . Aj
p o ča s i e d e ť om
prialo . Pekný
s l n e č n ý d e ň Tešili sa deti i dospelí
Rakovnické obecné noviny ∗Vlastník: Obec Rakovnica ∗ Vydáva: Obec Rakovnica ∗ Periodicita: Štyrikrát ročne a ďalej
podľa potreby ∗ Registr ácia: Ministerstvo kultúry SR EV 3478/09 ∗ Redak cia: Obecný úrad, Rakovnica, č.150,
tel.:058/7883500, fax: 058/7883500, e-mail: obec.rakovnica@ fz.sk ∗ Šéfredaktor: Dr. J ozef Sabo, C Sc.- mobil 090296609 3 ∗ Zástupca: Mgr. Ladislav Fabián ∗ Technický redaktor: Slavomír Elexa ([email protected]) ∗
Download

Tento rok je oslavou života na Zemi