Desať rokov od založenia
Číslo 2
Ročník X
Apríl
2010
Rakovnica
1327 - 2010
Všetky náklady spojené s vydávaním a rozširovaním hradí Obec Rakovnica
Jubilujúca, živá, dynamická, aktívna organizácia
Ani u pršané počasie
nezabránilo stretnutiu členov Z O
JDS v Rakovnici pri príležitosti 10.
výročia vzniku organizácie dňa 26.
februára.
Členov i host í vítala vkusne
u p ra ve n á s ál a k u lt ú rn e ho d o mu a
p ríjemn é prek v ap en ie. Prv ým bol o
z a u j í m a v é k u l t ú r n e v y s t ú p en i e
folklórneho súboru Vesna pod vedením
Mgr. Štefana Liptáka . Druh ým bo la
účasť pracovníkov Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva so sídlom v
Rožňave Poradenského centra ochrany
a podpory zdravia. Členovia ZO JDS
mali možnosť si overiť svoj zdravotný
s t a v v s t a n o v e n ý c h o b la s t i a ch a
absolvovať poradenstvo na zlepšenie
svojho zdravia. Tretím prekvapením
bolo premietanie obrázkov, fotozáberov
z a k ci í Z O J D S z d e sa ťr o č n éh o
obdobia. Obrázky sa striedali jeden za
druhým a pripomínali nezabudnuteľné
a n e op a k ov a t e ľn é z áž i t k y z o
spoločných stretnutí.
Rokovania sa zúčastnili vzácni
hostia. Za KO JDS v Košiciach Ing. H.
Považanová, predsedníčka organizácie.
Z a O O J DS v R ož ňa v e J. N e mčk o ,
predseda. Regionálny úrad verejného
zdravotníctva v Rožňave zastupovala
MUDr. L. Chromčíková. Medzi hostí
p atril Ing. O. Lorko, starosta obce a
poslankyne Mgr. M. Gadušová, Bc. E.
Genčiová, Ž. Németová.
Významnú jubilujúcu členskú
schôdzu viedol O. Bradáč, podpredseda
z á k l ad n e j o rg a n i zá c i e . S p r á vu o
činnosti JDS predniesol jej predseda
Mgr. L. Fabian. Zhodnotil činnosť od
j e j z al o ž e ni a a ž po s ú ča s t n os ť .
Vyzdvihol akcie, ktoré sa osvedčili i tie
tradičné, typické pre našu organizáciu.
Poukázal na dynamiku rastu členskej
základne. Zo všetkých dôchodcov je v
ZO organizovaných temer 40 %, čo je
potešujúce. Svoju pozornosť sústredil
na plán práce na rok 2010.
K č le n o m s a p r ih o v or i l i
z ást upc o vi a v y šší ch o rg án ov JDS .
Časť účastníkov na zasadnutí
Foto na str.: Dr. Sabo
Po ukazo vali na ich zá mery a ciele, neza budla a nezabud ne na perfektné
ktoré sú v súlade so záujmami našej ZO a k c i e Z O J D S . N a i c h i n i c i a t í v u ,
a všetkých dôchodcov. Starosta obce obetavosť v prospech všetkých členov a
Ing. O. Lorko sa pochvalne vyjadril o na oživenie, spestrenie života seniorov v
m i e ste , ú l oh e a č in n o s t i Z O J DS . obci. Do ďalších rokov im držíme palce.
Označil ju za najaktívnejšiu miestnu
o r g a n i z á c i u . Z a ž e l a l j e j v e ľ a Zloženie riadiacich orgánov ZO JDS
vydarených akcií, aktívnych členov a
Výbor ZO JDS
príjemné chvíle životnej jesene.
Mgr. Ladislav Fabian
Dôležitou a tradičnou časťou Predseda:
bola gratulácia a ocenenie jubilantov v Podpredseda: Ondrej Bradáč
Zuzana Blahútová
roku 201 0. Tohto roku sa životného Tajomník:
Marta Koltášová
Hospodár:
jubilea dožíva 13 členov.
Anna Krištofčová
V r ám c i 1 0 . v ý ro č i a bo l i Člen:
vyzname naní ďakovný m listo m OO Revízna komisia
Darina Gonosová
JDS v Rožňave: Barbora Bradáčová, Predseda:
Emília Sztabová
Ján Gonos, Darina Gonosová, Ružena Člen:
Hudecová, Matilda Gallová, Ondrej
G e n či a k ol e k t ív r e d ak c i e
Rakovnických obecný ch novín.
Ďakovný list KO JDS v Košiciach
dostali: Zuzana Blahútová, Marta
Ko lt áš ov á , An n a Kriš to fčo v á.
Vyznamenanie II. stupňa získal na
ná vrh OO JDS udelený KO JDS
Ondrej Bradáč prvý predseda a
z a k l ad a j ú ci č l e n Z O JD S v
Rakovnici.
Po voľbe výboru,
revíznej komisie ZO a schválení
u z n ese n í s i v š e t ci p r í to m n í
p o c hu t i l i na d o br o m j ed l e i
občerstvení.
R e da k c i a R O N ni k d y Vzácni hostia
2
RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 2/2010
UDALOSTI, NÁPADY, INFORMÁCIE, MYŠLIENKY, POSTREHY
Internetizáci
a
V o b ci sa rých l o roz ra stá
počet domov pripojených na
i nt ern et. D oter az je
pripojených 66 domov a sú
ďalšie objednávky. Odhadom
o ko l o 2 0 0 ľ u d í sl e du je
informácie cez internet.
Všetky
Zážitky, vtipy, ktoré prináša
život radi zaznamenávame.
Pripomíname, že sú to naše
rakovni cké, originálne. Po
z ap ísan í a zv e rej ne n í i c h
dávame na vedomie všetkým
č i t a t eľ o m . Ži v o t si t r e ba
zlepšiť humorom.
Pri rozhovore otca s dcérou
Otec do končil istú prácu a
hovorí dcére:
- Všetko, čo robím, je pekné!
S ympa tick á, pek n á a
šarmant ná dcé ra pohotovo
odpovie:
- Vi em . P oz r i e m s a d o
zrkadla a vidím.
Vykopal
P o o bc i s a ro z c h ýri l o , že
Z o l o z a m l yn o m vy k o p al
k ostru . Čak alo s a na
e x p e r t í z u . Ve ľ a ľ u d í t o
t ráp i lo a b oli z v e da v í čia
bola. Komu patrila? Napokon
sa dozvedeli. Z bicykla.
Fúrik je istota
- Jano! oslovi la man želka
svojho muža
- Idem do krčmy s babami, stručne povie žena. Manžel
nelenil a obratom don iesol
fúrik. V zal ha nd ry a čistí,
leští ho . Manž elka po zerá.
Č ud uj e s a. Na po ko n
prehovorí.
- Čo to robíš?!
- Vi eš m o ja m i l ov a n á,
chystám sa.
- A na čo? Zvedavo sa spýta.
- No. Keď sa opiješ. Prídem
p o teb a s f ú riko m, potmehúdsky rečie manžel.
Nárečia
Pestré, zaujímavé a počtom
bohaté nárečia možno nemá
žiadna iná krajina. Naše milé,
mal é Slovensko m á
e v i d o va n ý c h v i a c ak o 6 0
n á reč í. Zv l ášt n o s ťou j e a
hovorí sa, že: „Čo dedina to
reč iná.“ To zvýrazňuje naše
bohatstvo a pestrosť nárečí. I
obce v okolí Rakovnice majú
podobné, ale nie úplne to isté
nárečie.
Bude chodiť
V n ú č ik p r í d e d o k r č m y .
Zba dá t am st ar kú be z
starkého. Udivený je, že tam
vidí starkú a rečie:
- Naša babka na starosť, asi
b u d e ch o d i ť d o k rč m y, konštatuje, čuduje sa.
- Zdá sa mi, že to teraz chce
vrátiť dedkovi. Dedko tam za
mlada, chodil často sám.
Po rokoch
Obč ania po r okoc h
zorganizovali zimný výstup.
Za prítomnosti asi 60 ľudí sa
uskutočnil 2. januára 2010.
Vatikánska mena
Va t i k á n s k a m e n a j e
všeobecne známa a doslova
vy h ľad á vaná najm ä
numizmatikmi. Ale je aj iná!
Istý muž d o niesol darček .
Obdarovaný to nečakal a ani
netušil, že to bude darček. Zo
slušnosti sa opýtal:
- Čo som dlžnýí?
- Vatikánsku menu! odvetil
oslovený.
- Nepochopil o čo ide.
- No. Pán Boh zaplac!
A n a to p r í to m n ý s u s e d
poznamená:
- A väc naklac!
Záplavy
Obec Rakovnicu postihli dve
veľké záplavy. Storočná voda
s a r ú t il a c e z o b e c v r o k u
1972. Odniesla mosty, domy
a n a r ob i l a ďa l š i e šk o d y.
Druhá zápla va bola v rok u
1998. I dnes majitelia domov,
blízko potoka, vám ukážu na
d o m e , d v e r ác h d o p i v n í c
v o d n ú č i a ru , k t or á s a
zachovala po záplave.
Snehová kráľovná
Náš spoluobčan Pavel Hencel
v čase Viano c využ il sneh.
Vymo delov al z ne ho dva a
pol metra vysok ú Sneh ovú
kráľovnú. Viacej ste sa mohli
dozvedieť na webstránke Maj
Gemer.
Očakávame
N a z ák l a d e p r e d be ž n ý ch
o d h ad o v ob e c o ča k á va
prírastok malých občanov.
P o d ľa i n f o r m á c i i n a š e j
spolupracovníčk y sa to hto
roku v obci narodí šesť (6)
detí. Uvidíme!
Šišky
Obľúbené jedlo, pochutina
t e m er c e l ý r o k . V r á m ci
tradície sa častejšie pečú a
vy chutná vajú na fašiangy.
T á t o t r a d í ci a j e u n á s od
n e p amä t i a u d r ž i av a sa v
rodinách do súčasnosti.
Nová sadzba poplatkov
Koncom minulého roka OZ
sch válilo , zmen ilo sad zbu
p o p l at k o v za k o mu n á l ny
o d p ad a d rob n é s ta v e b né
odpady. Sadzba poplatku je
0,0247 € za fyzickú osobu a
kalendárny deň a 0,1370 € za
zamestna nca a k alendárny
d e ň pr e p od n i ka t e ľ a.
P o p la t o k za k o mu n á l n y
o d p ad v r o k u 2 0 10 j e vo
výške 9 € na osobu a rok.
Separovanie
V r ok u 2 01 0 s ú v š e t ci
pôvodcovia odpadu povinní
separovať zložky odpadu ako
s ú : k o m p o zi t n é od p a d y,
op otrebov ané pn eumatiky,
lepenka, papier, sklo, plasty
zmesové, kovové plechovky
od nápojov. Vývoz sa bude
rob iť spo ločne s vývo zom
plastov resp. skla. Oznam bol
v y v es e n ý ak o D od a t o k k
VZN o odpadoch na úradnej
tabuli.
Výzvy
Obec má povinnosť vyberať
dane a poplatky od občanov.
Tá to vy p lý va zo zá ko n a a
príslušného VZN. Väčšina
o b č an o v je s i to ho p l ne
vedomá a uvedo muje si, že
m á svo je prá va a le i
povinnosti. Načas platia dane
i poplatky. Za to si zaslúžia
aj pochvalu. Bohužiaľ nájdu
sa a j ne pl a ti či . Obe c
pro s t re d n í ct v o m O c Ú
ro z p o s la l a k on c o m r o k a
2009 v ýzvy neplatičom. Je
ve ľ m i sm u t n é, ž e s a e š t e
nájdu ojedinelí neplatiči za
rok 2003.
Nová registrácia
V obci máme opatrovateľskú
sl u ž b u Z O S s d e nn ý m
pobytom. Starší občania si to
ve ľ m i v á ž i a a s ú s ň o u
s p o k o j n í . Ve ľ m i i m t o
pomáha. Podľa najnovších
informácií starostu obce je
po t r e b n é s l už b u z n o v u
za r e g i st r o v a ť n a K S K v
Košiciach. Starostovi obce i
OZ záleží na tom, aby sme
naše zariad en ie ud ržali, a
preto ZOS zaregistrovalo.
Zastávky SAD
Všetký ch občanov t eší, že
máme nové, pe kné,
reprez en tač n é zastá vk y v
ob c i . Zd á s a , ž e n i ek t o r í
majú n ostalgi u za starými.
Nevyhovuje im ich otvorenie
do priestoru. Mnohí hovoria,
že z nich pohodlne vidno na
tri strany bez toho, aby ste
mu s e l i v y j s ť d o t e rén u a
zistiť či ide autobus. Susedné
obce majú podobné zastávky
ako sú u nás n apr.: Rudná.
Vy h o v uj ú . Z by t o č n e t a m
nik to n ev y se dáv a, neb o li
zriadené za tým účelom. Aj
ke ď m ám e r ô z n e n áz o r y
vi em e do b re nač o s lú ž ia .
Sv o j ú če l s p ĺň a j ú a t o j e
hlavné. Pozerajme sa na to,
čo j e o k o l o ná s , v ia c e j
optimisticky.
Bez prípojky
Ča s ť o bč a n ov v o bc i j e
od po je ná od ele ktri ckéh o
ved en i a. Net ýk a sa to le n
sta rší c h al eb o osa m el ýc h
ľudí. Sú to aj rodiny s deťmi.
Zaujímavé je, že nikto z nich
nie je b ez príjmov. Možno
tak čo si ušetr ia a m inú na
ni e č o vi a c e j p o t r eb n é ,
nevyhnutné.
Vandalizmus
Vyskytuje sa všade. Otázkou
Pokračovanie na strane 4.
RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY číslo 2/2010
3
PREDSTAVUJEME
Rakovnica sa nedá z rudnianskych dejín vynechať
Alex a nde r Cz irbus z
vyštudoval Strednú priemyselnú
š k o l u, o d bo r stro já re n s tv o v
Košiciach. Rodák z Rudnej. Žije v
Rožňave. Pracuje vo firme, ktorá sa
špecializuje na maliarske, natieračské,
m urárske a zámo čnícke prác e
všeobecne. Špeciálne tieto služby,
práce robí aj vo výškach. Jeho
koníčkom je história. Vzťah k nej sa
prejavil v napísaní knihy o rodnej
obci. Kniha má názov „Rudná z môjho
pohľadu“. Okrem tejto, môžeme
povedať, unikátnej knihy sa venuje
p í sa niu č lá n ko v súv isi a ci ch s
históriou. Významným prínosom tak
prispieva k zachovaniu, objasňovaniu
takých spoločenských stránok života,
ktoré doteraz tak ucelene nikto
nespracoval. Autorovi knihy sme
položili otázky a tu sú jeho odpovede.
Alexander Czirbusz
Napísali ste zaujímavú knihu.
O čom pojednáva?
O dejinách mojej rodnej obce
Rudná, od jej vzniku až po súčasnosť.
Robil som to preto, aby súčasná
generácia lepšie chápala správania
svojich predkov v danom období.
knihy?
Čo vás viedlo k napísaniu
Historický vandalizmus. Kým
bol môj syn malý, jeho pozornosť som
v iac dokázal upúta ť vyp rávaním
osobných zážitkov, ako rozprávkami. Na
jeho prosbu sme sa vybrali osobne
pozrieť spomínané miesta. Zmeravel
som. Po starých cenných obytných a
účelových budovách, kde som sa
niekedy hrával, som nenašiel ani len
fotografie. Vo svojej knihe som chcel
podľa svojich možností zachrániť to, čo
sa ešte dá. Revúcky historik Dušan
Dubovský v roku 1996 povedal: „Ak
nezaznamenáme a neuchováme dejinné
udalosti pre tých, ktorí po nás prídu, nie
sme hodní, aby si nás nasledujúce
generácie vážili.“ Myslím si, že uvedený
citát hovorí za všetko.
A ko d l ho s t e z b i er a l i
materiály a kde ste ich hľadali?
Počas siedmich rokov som veľa
voľného času a časť svojich dovoleniek
obetoval na vysedávanie v knižniciach,
štátnych archív och a farnostiach
e v an j e l i ck e j a j r e f o r m o v a n e j
kresťanskej cirkvi.
V knihe píšete aj o Rakovnici.
Aký máte vzťah k tejto obci?
Rodinný, aj pracovný. Moja
nebohá mamka Štefánia Némethová
pochádza z Rakovnice. Staršia generácia
ju lepšie pozná ako Helenu Viskrovú. Ja
som v jednotnom roľníckom družstve
p r a co v a l 6 r o ko v a k o h l av n ý
mechanizátor. Ale keby tomu tak nebolo,
Rakovnicu vynechať z rudnianskych
dejín sa nedá. Tieto dve dediny spája
spoločná história, ako: majetková
sp o lu pa t rično s ť k b rzo tín skemu
panstvu, vzájomná náväznosť baníctva
na uhliarstvo, spor rodov Bebek a
Mariássy, spoločné záujmy v čase
vzniku ČSR vytýčenie hraníc medzi
Maďarskom a ČSR, železorudné bane a
nie v poslednom rade storočia trvajúce
miešanie obyvateľstva sobášmi a
presťahovaním. Keby som Rakovnicu
vynechal z rudnianskych dejín, svoju
k n ihu b y s o m o c h ud o b ni l o
n a jz a u j í ma v e jš i e hi s t o ri c ké
u
d
a
l
o
s
t
i
.
Okrem knihy, ktorú ste
pu bli k ovali , č ím sa ešte
zaoberáte?
M oj e s ú kr o m i e m a h o d n e
o h ra n ič u je v t om č o ch c e m a č o
môžem. V súčasnosti knižnica Pavla
Dobšinského v Rožňave zhromažďuje
podklady pre vydanie novej publikácie.
Za meria va sa n a príbe hy, le gend y,
ľudové zvyky, historické udalosti, aj
zaujímavosti z okolia Rožňavy. Podľa
nazbieraných príspevkov sa rozhodnú o
tematickom okruhu, ktorý predložia
čitateľom v novej knihe. Ich výzva ma
Autor so svojou knižkou
dosť zaujala. Priebežne im prispievam
svojimi článkami. Mám v úmysle zaslať
im asi 40. O Rakovnici som doposiaľ
poslal 5.
Ukážka z knihy Foto na str.: Dr. Sabo
Kde a ako je možné knihu kúpiť?
K n i h a s ú z k o u re g i o ná l n o u
tematikou ešte nikdy neurobila dieru do
sveta. S tý m každý au tor musí rátať .
Doposiaľ sme na laserovej tlačiarni po
domácky vytlačili 10 kusové série, ktoré
sm e n o sili d o kní h vi aza čs tv a. S
predaných výtlačkov sme financovali
ďalšie kusové série. Doposiaľ sme ich
predali 50. Cena jednej knihy je 40,EUR, čo nie je málo. Prípadní
záujemcovia o knihu sa môžu prihlásiť na
telefónnom čísle 0902 911514. Ak bude
dosť záujemcov aspoň na
jednu sériu, dáme knihu
do tlače.
Za rozhovor ďakujú RON
4
RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 2/2010
UDALOSTI, NÁPADY, INFORMÁCIE, MYŠLIENKY, POSTREHY
pokračovanie zo str. 2
je do akej miery a čo
po ško d zuje. No v každ om
prípade je to poškodzovanie
súkromného alebo verejného
majetku. To je v konečnom
dôsledku, v zmysle zákona,
trestné. Veď niekto ničí to, čo
všetci používajú a potrebujú.
U nás to podľa informácie
O c Ú „ do s t a li “ l a v ič k y,
zastávky, vianočný stromček.
Obci to spôsobilo zbytočné
výdavky, ktoré by sa mohli
využiť na niečo užitočnejšie.
Odkaz vandalom
Nie je hrdinstvom polámať
l av i čk u, n ik to v á s z a to
nepochváli, nezapíšu vás do
knihy rekordov. Hrdinstvom
j e v l a s tn o r u č n e v y r o b i ť
lavičku, lebo keď si po čase
ľudia na ňu budú sadať, budú
vzdávať vďaku rukám, ktoré
ju vyrobili (Odkaz bol
u v e re j n e n ý v O N 3 /2 0 1 0
str. 19)
Prelety
Náš spolupracovník sa rád
pozerá na oblohu. Všimol si
naj mä prelety liet adiel. V
jeden deň napočítal od rána
do večera až 29 preletov.
Čo zostalo
Miestny náučný chodník už
neexistuje. Bol urobený pre
š k ô l k á r o v, d ô c h o d c o v a
ď a l š í c h z á u j e m c o v. P r e
ne do s tat ok d et í m at ersk á
škola zan ikla. Ch odník sa
ešte z o pár ro kov u žív al v
ob m e d z e n e j mi e re . D n e s
lavička cez potok je v takom
st av e , že s a po n ej n e d á
prejsť. Chodník je
neudržiava ný. U ž len na
niektorých stromoch ostali,
ča so m po zn ačen é, náp isy
vŕba, jelša, hrab, lip a atď.
Pekný, účelný chodník nám
zanikol?
Potrebujeme
Príjemná celoročná
prechádzka je popri potoku z
o b c e a ž d o R o ž ň a v sk é h o
Bystrého. Na príjemnej ceste
je jedna prekážka - brod. Ak
je vo da mal á, plyt ká dá sa
cez neho prejsť. Ak hladina
stúpn e je po trebné použi ť
lavičku. Vedľa brodu slúžila
dobre dlhé roky. Teraz je v
h a v a rij n o m s t a v e . P o j e j
o p ra v e sa n aši i c e zp o ľn í
turisti potešia a spríjemnia si
cestu po bezpečnej lavičke.
Nesťahovať
Veľa sa toho hovorí, že jedno
a d vo jcen tík y sú záťažou .
Nie je tomu tak. Ak si človek
n e v á ži j e d e n c e n t , t a k s i
ne vá ži an i e uro. A k n ieč o
zdražie o cent, vo veľkom to
znamená veľká kopa peňazí.
Starší ľudia si zvlášť vážia
každý cent. A keď si
zoberieme takú Ameriku tam
cent má stále hodnotu a nikto
neuvažuje o jeho zrušení.
Opravujú
K o s t o l E C AV m á s v o j e
pevné miesto v histórii obce.
Koncom minulého roka sa
stala menšia havária, ktorú
b o lo t re ba o dstrá n iť. C e z
časť strechy veže prenikla
v o d a a p o š k od i l a fasá d u .
Začiatkom februára skupina
odborníkov výškarov strechu
opravila. Omietka sa vyrieši
v lete.
Najväčší
Najväčší sneh a zvlášť záveje
boli v obci v roku 1987.
Podľa pamätníkov závej pri
ihrisku dosiahol výšky 4 m,
dĺžku 12 m, šírku 10 m.
Porovnával
Istý občan našej obce dobre
pozn á komu nálne, obecn é
noviny. Zobral si zopár čísiel
rôznych druhov a porovnával
ich. Skonšta toval, že naše
RON majú dobrú štruktúru,
p e s t r ý o b s a h , v e nu j ú s a
všetkým oblastiam
s p o l oč e n s ké h o ž iv o t a .
Nezabúdajú ani na históriu.
Jednajme férovo
Neradi delíme, klasifikujeme
ľudí. Rešpektujeme, že všetci
m á m e p r á v o b y ť
in di v iduá ln i. C hc eme le n
pou kázať na v zťah k
spoluobčanom, obci. Sú takí
o b ča nia , kt orí v ec i rie ši a
priamo, premyslene a s tými,
ktorí problém majú riešiť. Je
d o s ť aj t z v. an o n y mn ý c h
k r it i ko v n ie č o h o a l e b o
vš etké ho. Treba sa
vy jadro v ať a dre sn e v
písomnej alebo ústnej forme.
M a j me n a pa m ä t i, ž e l e n
fé rov ý m, pr iamy m,
otvoreným jednaním
m ô ž em e p om ô c ť s e b e,
spoluobčanom i obci.
Nepresnosti
S m e ra d i , že n á m c h o d i a
a u t o bu s y d o o b c e a m a j ú
z a s t áv k y n a „ H o st i n c i “.
Všimli sme si, že pri čítaní
c e s tovn ý c h p o r i adk o v sú
z á v ažn é c h yb y. V o b c i je
zastávka označená ako ObÚ.
Je to nesp ráv ne , l ebo táto
sk ratka z nemená obvo dný
ú r a d . ( V š e tky s k rat k y s ú
s t an ov e n é z á k on o m ).
S p ráv n e je O cÚ. I na
„ H o st i n c i “ j e n e sp rá v n e
o z n ač e n i e J e d n ot a . T á
n e e x is t u j e. S p r áv n e j e
Hostinec ako miestna časť
obce.
Mimozemské teleso
Deň 28. februára 2010 tesne
pred polnocou aj v Rakovnici
ľudia zaznamenali
nezvyčajnú udalosť. Najprv
bolo veľké svetlo. Doslova
v e ľ k é p o k rý v a j ú ce c e l ú
oblohu. Následn e sa o zval
vý bu ch a tlakov á vlna . Tá
ro zoc h vel a kovo vé
(plechové) strechy. Psy tesne
pred úkazom i p očas n eho
div oko štekali. Dozve deli
sme sa, že v našej (širokej)
ob lasti spad o l b o lit
(m imoze mské t eleso) . To
p r e d d o p ad o m na z e m
vybuchlo. Prvé dohady (ráno
1 . m arca ) b oli r ôzne . Pád
lietadla, zrážka lietadiel, pád
v e smírn e j lod e , zaká z ané
pokusy. Fantázia pracovala
n a p l n é o b r á t k y. T l a č
uvádzala, že niečo podobné
sa naposledy na Slovensku
stalo 4. februára 2007.
Návrh
Z n á my o c h ra n á r prí r o d y
navrhuje osadiť „Na piasku“
b a l v an , s k al u z v áp e n c a.
Slúžiť má ako symbol vstupu
n a p lani n u a o zn ačo v ať
charakter krajiny. Jeho nápad
stojí za uváženie i realizáciu.
Na ľavom brehu Honského
pot o ka je z le pe ne c, kto rý
patrí k Slovens kému
rudohoriu. Zišiel by sa aj kus
žel e z n ej r u d y a k o zn a k
bývalej ťažby. (Ruda môže
byť umiestnená aj n a inom
mieste, podľa uváženia OZ
alebo občanov obce).
ZO JDS rieši
Jednou z otázok, ktorým naše
ZO JDS i jeho vyššie orgány
venujú značnú pozornosť je
zv ý š e ni e p o hr e b né h o .
Pohrebné v súčasnosti je 80
€. Samotný pohreb stojí 500
€.
Navrhli
Čl e n o vi a Z O J D S sú z a
zacho vani e tr a dície
stretávania sa pri studničke v
Hänclovej doline. Ponúkli aj
i ný n á vr h . N a s t r e t nu t i e
navrhli obecný park, priestor
v bývalej mat erskej škole.
Posedenie, stretnutie by sa
mo h l o sp o j i ť i s o s la v o u
SNP.
Uctiť si
Sviatok MDŽ ožíva. U nás
zat ia ľ le n v ro d i nác h ,
skupinách, na stretnutiach.
Toh t o rok u u pl y n u l o 1 0 0
r ok o v od j e ho v z ni k u .
Cieľo m sviat ku je u ctiť si
všetky ženy bez akejkoľvek
klasifikácie či delenia. Taký
sviatok je v roku iba jeden.
Obecný rozhlas
Stav obecného rozhlasu sa
každým rokom zlepšuje. Je
ešt e s t ál e č o r o b i ť , a b y
n a p l n i l p r e d st a v u ob c e ,
občanov. Občania
prichád zajú s návrhmi ako
dan ý s t av v y l ep ši ť . Id e o
rozmiestnenie reproduktorov.
V o b c i, p r i po t o k u, s a
zme nil o mies to osa den ia.
Počute ľnosť sa zníž ila. Po
via c ro čn o m s le d o v an í s a
ž ia d a d ať h o na p ô vo d n é
miesto, aby počuteľnosť bola
lepšia.
Koledovanie
V obci sa obnovilo
koledovanie. Je to príjemný
z áž i t o k a i b a ra z v ro k u .
Zrealizovala ho katolícka i
ECAV cirkev. Navštívili len
tie rodiny, ktoré si to želali.
Neoľutovali to.
RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 2/2010
5
VOĽBY 2010
Vyberajme a voľme zodpovedne
Minul ý rok sme vo lili a a j
tento budeme. Tohto roku nás čakajú
voľby do NRSR a komunálne. Voľby
do NRSR veľmi neovplyvníme. Tu si
môžeme vybrať stranu, ktorej dáme
h l a s . Ta k ý s y s té m t er a z p l a t í .
P redse dníctv o strá n si už svojich
ľ udí ro zdelí a ko uz ná za v hodné .
J e dno d ucho pa rto k rac i a . Jed e n
volebný obvod. Žiadny zodpovedný
k a ndi d á t z a o b ec , m esto , o kr e s,
krajinu. Voličom ostáva len nádej, že
po voľbách bude lepšie.
Najbližšie pre obec, občanov
sú komunálne voľby. V nich si volíme
svojich ľudí, ktorí tu majú trvalý pobyt,
žijú s nami. V týchto voľbách máme aj
najväčšiu zodpovednosť. Bez výnimky
v š e tc i . M y i c h zv o l í me , d á me i m
dôveru a budeme od nich požadovať
p ozitív n u zme nu v o bci. N a prvom
m i es t e pr e n i ch by m a l a by ť
spokojnosť občanov a rozvoj obce.
Z vo l e n í mô ž u by ť d o sp e l í
občania, ktorý ch navrhujú politické
s t r an y , a l e b o i d ú d o v o l i e b a k o
nezávislí. Po rokoch poučenia sa javí
p o treb a po n ú kať v o lič o m v i a c
k andid á tov na staros tu (as p oň 3) a
p oslancov (as poň 15 ). Volič má ta k
možnosť si lepšie vybrať toho komu
dôveruje a predpokladá, že naplní jeho
predstavy o živote v obci. Žiada sa aj
omladenie poslancov. Nie je dobré ak
s a tí ist í posla n ci v o lia via ckrát z a
sebou. Podľa psychológov neprinášajú
n i č n o v é . T á t o m y š l ie n k a pl a t í
všeobecne. Zmena vždy prináša niečo
n o vé. A ko sa ľudov o h ov o rí „no v á
metla...“.
Kto volí, ten tvorí
Obecný klub - miesto všetkých volieb
Kto môže b yť
s t a r o s t o m, p o s la n c o m?
Kritériá na to nie sú. Je len
je dn a po dmi en ka - č i st ý
register trestu. Strany v obci
by mali dobre uvážiť koho
navrhnú. Tak napr.: starosta
by mal spĺňať aspoň také
kritérium ako je počítačová
g r am o t no s ť , zn a l o sť
zákonov, komunikatívnosť,
na dväznosť na pozitívne
zmeny predchádzajúceho
funkcionára atď.
Ko h o n av r h n úť
z a p o s l a nc a ? P re d s t a va
ob čanov je taká , že by to
mal byť Volič rozhoduje
č l o v ek
z o d p o v e d n ý , všetkých ľudí atď.
d ôv eryh odný ,
k o m un i k a t í v n y,
Občania obce očakávajú, že tak
prístupný, tvorivý, a k o p o i n é r o k y a j t o h t o r o k u s a
ľ u d s k ý , v áž i a c i kandidáti na starostu, ale aj na poslancov
svoje slová, ktorý (čo tu ešte nebolo) predstavia všetkým
s i c t í a v á ž i občanom prostredníctvom RON.
všetkých občanov.
Strany, dobre a dostatočný počet
Za samozrejmé sa kandidátov navrhujte. Voliči, zodpovedne
b e r i e , ž e s a vyberajte. Veď od toho záleží ako sa nám
v z d e l á v a , v našej obci bude ďalej žiť. Rozhodnime
i n d i v i d u á l n e s a všetci. Je to naše právo. Buďme k sebe i
z o z n a m u j e s o ostatným úprimní, čestní i zodpovední.
z ák on mi , kt o ré
Poznámka: Článok vznikol na
sú v i sia s o bc ou a základe názorov, pripomienok, námetov,
občanmi, prichádza myšlienok občanov obce.
s námetmi na
- sb FotoMobilný
na str.:Dr.včelín
Sabo z l e p še n i e ži v o t a
6
RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 2/2010
HISTÓRIA
Chotár či pohorie?
Pohľad na obec od planiny
I v á g y ó , Ö r l a l e b o Tu r e c k á ?
Pravdepodobne nie som jediný, kto je
na pochybách, keď má použiť niektorý
z týchto názvov. Maďarskí autori o nás
píšu, že sa nachádzame v úpätí pohoria
Iv ágyo . Z najs taršíc h zach ov alý c h
banských záznamov zisťujeme, že sa
ú radova lo v n emeck om jazyku. Pri
názvoch jednotlivých banských diel sa
dozvedáme, že sa baníčilo na svahoch
p o ho r i a „ Örl “ a n i e „ Ivá g y o “. N a
slovenských mapách sa objavujeme
a k o Tu r e ck á . D o p o s i aľ s i s to t o u
môžem tvrdiť len toľko : „Örl, Ivágyó
a k o a j Tur e c k á, b o lo n i eke d y
p omeno vanie celého pohoria, pop ri
k t o ro m s a n a c h ád z a j ú d e d i ny o d
Rudnej po Štítnik, od Rožňavskej Bane
cez Nadabulu až po Hencko vce a o d
Henckoviec cez Roštár po Štítnik“.
Zemepisne hovoríme o tom istom
p o horí, ktoré každý p omen oval v o
v lastn o m j azyk u. Nemeck é
p omeno vanie už zan iklo - pod jeh o
n ázvom sa sk rýva šľ achtic k ý titu l.
Maďarské ešte ľudia vyslovujú, aj keď
ho už nahradil nový slovenský názov
Turecká.
Čo znamená názov Iváďo ? Ľudia
h o vy s l o v u j ú , al e v ý zn a m sl o v a
n e po z n a jú . Vi em l e n o j e dn o m
h i s to r i k ov i , k to r ý sa p o kú š a l
odpovedať. Bol ním Ila Bálint, ktorý
p r ed p o k lad á zlo ž e nie z d vo c h
Foto: Ing. O. Lorko
m aďa rs ký c h slo v J u h-h á g ó ( o v č í
p ri e s m y k ) . To m u a n i s á m v e ľ m i
neverí, lebo na koniec doložil jeden
výstižný otáznik.
M o j u p o z o rn o sť za u j a l a j e d n a
chotárna mapa, kde sa názov nepíše
ako „Ivágyo“, ale „Ivágo“. V druhej
p od o b e u ž v i dí m v i a c e j l og i k y.
Maďarské slovo „vágó“ sa doslovne
prekladá ako sekáč. Aj v maďarskom
j a zy k u sa d á v h o d n o u š t y l i zá c i o u
dospieť k rozšírenému významu, ako :
sek, výsek, zásek, klin. Pohorie Ivágyo
z em e p i sn e sp ad á d o Sl o v e ns k é h o
krasu. Napriek tomu v mojich očiach
v yp a d á ak o k l in , k t o rý j e sek n u t ý
m edz i Slovenské rudohorie a
Slovenský kras. Vklinené pohorie už
môže okolo seba vytvárať priesmyk.
Pri čítaní starých ručne písaných
maďarsk ých listín, sa často
pozastavujem pri písmenách „v“ a „h“.
Obe majú rovnakú výšku. Ľahko sa
dajú pomiešať. Po tom si človek zo
slov „vágó “ (sekáč ), aleb o „há gó “
(priesmyk) vyberie slovo najvhodnejšie
do vety.
Žiaľ aj moje vysvetlenie je stavané
l e n z d o mn i e n ky a n i e n a z ák l a d e
odborného výkladu. Mapa so slovom
vágó je až z roku 1946. Z katastrálnej
mapy ju na pauzák k opíroval Jozef
Burkovský. Neberte ma za zaujatého
voči Burkovskému ! Ja len pri jeho
práci objavujem snahu staré nespisovné
názvy dať do správnej podoby. Osobne
p r ed p o k la d á m , ž e n i e b á d an i e a l e
spisovno sť ho do viedla k n iek torý m
zmenám. J eho zmenené názvy znejú
l o g i c k e jš i e , l e n n e m á m od v a h u
považovať ich za záväzné.
P re č o s l o v ens k ý n áz o v, kt o rý j e
zároveň aj najmladším, dal pohoriu meno
Ture ck á ? Od p ov eď n áj d em e v ro ku
1556. Do tohto obdobia spadá turecká
pustošivá výprava, ktorej sa nevyhli ani
obyvatelia dedín v okolí pohoria Ivágyo.
Hora bola veľká, ale nie až natoľko, aby
ukry la každého, k to do n ej vstúpil. V
p rie me re v ia c ak o 4 0 % o b y va t e ľo v
podľahlo nepriateľovi. Smutné udalosti
d ali p od ne t k zme ne názv u poh o ria.
Zdôrazňujem : pohoria a nie chotára!
Krát en á ča sť z kn ih y A. C zi rb u sz a:
Rudná z môjho pohľadu
Ukážka z knihy autora
7
RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 2/2010
INFORMÁCIE OBCE
Pitná voda už tečie
Ob v o d n ý ú r ad ž i v ot n é h o
p rostredia v R ožňav e vyda l 29. 12 .
2 00 9 K o l a u d ač n é r o z h o d n u t i e a
P ovolenie na užívan ie čast i stavb y
skupino vého v odovodu. Na základe
tohto rozhodnutia a p ovolenia prúdi
pitná voda od vrtu po vodojem Brzotín.
Od 1. 1. 2010 obec Brzotín už čerpá
pitnú vodu.
Zaujímavý zrub
Dotácia na zabezpečenie činnosti TJ
Baník
Obec dostala z Úradu vlád y
S lo v e n sk e j r e p u b l i ky d o t ác i u n a
podporu a rozvoja športu v sume 2.300
€. Spomínané financie prijímateľ Obec
Rakovnica v zastúpení Ing. Ondrejom
Lorkom, starostom obce sa zaviazali
i ch po u ž i ť v p l nej v ý ške n a be žn é
v ý da v k y s ú č e l ov ý m ur č e n ím n a
re alizáci u p roje ktu „Z abezp ečenie
činnosti TJ Baník Rakovnica“ v súlade
so štrukturovaným rozpočtom projektu.
TJ Baník tak získal dresy a trenírky,
štu lpne, kopačk y, bran kársk y dres,
futbalové siete, lopty.
R e k o n š t r u k c i a m u l ti f u n kč n e j
budovy bude
Pôdoho spodárska pl atobná
ag entúra so sídlom v B ratislave ako
o r gán š t átn e j s pr á v y p r e o bla s ť
po skyt ovan ia po dpor y pre
pô dohospodárstvo, rozvoj vidieka v
k o nan í o po mo ci a po d po re
po skytovanej z fondov Európ skeho
s p o lo č e n st v a s ch v á l i l a ž i a d os ť o
ne návrat ný fina nčný p ríspev ok pre
projekt „Rekonštrukcia obecného úradu
R a ko v n i ca “ . M a x i m ál n a výš k a
nenávratného finančného príspevku je
1 7 0 7 0 0 €. Fi n a nc ie s a p o u ž ijú n a
v l ast n ú s tav b u , ele k t roi n št a lác i u,
zriadenie verejne prístupného internetu
a ďalšie.
Pes najlepší priateľ človeka
Ten, kto kedysi dávno vymyslel
t o to s l o vné s poj e ni e , u rč i te
nepredpokladal, že túžba mať vlastného
psa, raz opantá takmer každého tretieho
č l o ve k a . Ta k ý t o j e p om e r p so v a
o b yv a t e ľ ov n a še j o b ce . N a t e j t o
skutočnosti by nebolo nič zlé, ak by sa
m a j i t e l i a a c h o v a t e l i a o s v oj i c h
„p riateľo v“ po starali tak, ak o si to
vyžaduje pes, príslušné právne normy o
c h ov e d o má c i c h z v i e ra t , v rát a n e
všeobecne záväzného nariadenia obce,
ale aj slušné správanie voči susedom, či
v o č i v š e t ký m o by v a t eľ o m ob c e .
Samozrejme, väčšina majiteľov psov sa o
svojich „priateľov“ stará tak, ako treba.
Dobré meno im kazia iba jednotlivci, ktorí
aj napriek upozorneniam, osvete, ale aj
množiacim sa prípadom napadnutia ľudí
voľne sa pohybujúcimi psami, ktoré čoraz
čast ejšie mô žeme vidie ť v telev ízii,
nechajú svojich „najlepších priateľov“
voľne pobehovať bez dozoru takmer po
celej dedine. To, že ich psy, neraz hladné a
zanedbané, obťažujú ľudí, hlavne v okolí
obchodov a autobusových zastávok, im
vôbec nevadí. Neuvedomujú si, že v tak
malej dedine, ako je naša, pozná nielen
k aždý k až dé ho , ale sk o ro ka ž dý v ie
povedať, čí pes sa túla po ulici. A hneď je
každému jasné, kto je ten bezohľadný a
a r o ga n t n ý m a j i t eľ p s a , k t o r é mu j e
ľahostajné , že jeh o pes naháňa strach
hlav ne deť om, al e aj starým ľuďom,
prakticky celej dedine.
(Ne)Bezpečné doručovanie
Ka ždý člov ek d ostan e občas
poštu. Prinesie mu ju poštový, alebo aj
alternatívny doručovateľ, alebo poverený
zamestnanec obce. Vtedy treba prísť k
b r á n k e , n i e k e d y, a k j e t o p o št a d o
vlas tných rúk , ta k až ku vch odov ým
dverám.
Prob lém za čín a vte dy, ak n a
bránke visí (niekedy ani nevisí) tabuľka s
n áp is om „TU STR ÁŽ IM JA “ s
vyobrazením statného vlčiaka. A verte, že
oni strážia poctivo! Až tak, že pri zacítení
„votrelca doručovateľa“ moh utným
skokom na bránku ju neraz aj otvoria a
neváhajú ostro strážiť aj priľahlú časť
ulice. Kým sa nič nestane a strážca si to
včas rozmyslí, všetko je v poriadku, ale ak
zasiahne n aostro , môže
doručovateľovi spôsobiť
nielen škodu na oblečení,
ale aj ujmu na zdraví.
Preto buďme tolerantní
a zabezpečme v dennom
čase a hlavne psy veľkých
plemien tak, aby
akýkoľvek doručovateľ
mohol bez obáv zazvoniť
pri vašej bránke, alebo aj
pri vchodových dverách.
Nie je to v psoch, tí si plnia
svoj e p ovi nnosti pod ľa
nášho očakávania. Je to v
n á s v ľ u ď oc h , v n a š e j
tolerantnosti a zdravom
rozume.
Informácie poskytol Ing.
O. Lorko, starosta obce
Multifunkčná budova obce, ktorá sa zmení
Foto na str.: Dr. Sabo
8
RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 2/2010
ZO ZASADNUTIA OBECNÉHO ZASTUPITEĽSTVA
Uznesenie
z 19. zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Rakovnici, ktoré sa konalo dňa 23. 03. 2010.
OZ schvaľuje pod č.:
1/19/2010 program rokovania OZ
4/19/2010 záverečný účet obce za rok 2009 bez výhrad a presun prebytku hospodárenia vovýške 691,37 €do rezervného
fondu
6/19/2010 plán činnosti HKO na prvý polrok 2010
7/19/2010 súhlas s poskytnutím preklenovacieho úveru od VÚB, a.s. vo výške 169770,06€, ktorýbude čerpaný vsúvislosti s
projektom „Rekonštrukcia budovy obecného úradu Rakovnica“ realizovaného z fondov EU.
Zabezpečenie úveru: bianko zmenka obce.
Splatnosť úveru do 30.12.2011 s možnosťou predčasného splácania.
8/19/2010 súhlas s poskytnutím investičného úveruod VÚB, a.s. vo výške 32256,31 €, ktorý bude čerpaný na DPH z preplácaných
faktúr v súvislosti s projektom „Rekonštrukcia budovy obecného úradu Rakovnica“ realizovaného z fondov EU.
Zabezpečenie úveru: blankozmenka obce.
Splatnosť úveru do 25.12.2014.
9/19/2010 plán riadnych zasadnutí OZ na rok 2010
10/19/2010 zmluvu s fy. Brantner na vývozTKO z obce
13/19/2010 vystúpenie Obce Rakovnica zo združenia „Čremošná net“ z dôvodu ukončenia činnosti združenia
OZ berie na vedomie pod č.:
2/19/2010 overovateľov zápisnice ŽelmíruNémetovú a Zuzanu Osifovú
3/19/2010 stanovisko HKOk záverečnému účtu za rok 2009
5/19/2010 správu činnosti HKO za rok 2009
OZ súhlasí pod č.:
11/19/2010 súpravou rozpočtu s tým, že sa znižujú na základe prognózy MF SR príjmy z výnosu dane FO zo 72 830 € na 69 228 €,
celkové príjmy z 94 370 € na 90 768 € a primerane sa znižujú aj celkové výdavky v položke spotreba energií.
OZ prekladá pod č.:
12/19/2010 žiadosť o odpredaj pozemku p. J. Vargu na ďalšie zasadnutie OZ z dôvodu dodržania zákona o majetku obcí.
Rakovnici 23. 03. 2010
Jarný pohľad na obec
Ing. Ondrej Lorko
starosta obce
Foto : Ing. O. Lorko
9
RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 2/2010
SPOLOČENSKÁ KRONIKA, Z DOMÁCEHO SLOVNÍKA
Blahoželáme našim vysokoškolákom
Rakovnické nárečie
V našej obci si nová i staršia
generácia plne uvedomuje potrebu
v z d e l á v a n i a .
Dôkazom toho sú absolventi
vysoký ch škôl, ktorí nám pribudli v
p o s l e d n ý ch 1 0 - 1 5 ro k o v.
Vyštu dov ali predstavi tel ia
mladšej generácie, ale aj starší, popri
za m e s tn a n í . Ni e kt o r í s i s v o je
vysoko školsk é vzde lanie rozšíril i.
Sme na nic h h rd í . S polu
blahoželáme všetkým nasledujúcim
vysokoškolákom:
JUDr. Ivan Gallo
PaedDr. Jaroslava Ďurajová (Genčiová)
JUDr. Ivana Potocká
Ing. Ľubomíra Fabiánová
Ing. Lenka Uhrinová
Ing. Monika Genčiová (Bradáčová)
Ing. Alena Quirschfeldová (Hlaváčová)
PhDr. Jana Jakobejová (Gonosová)
Mgr. Zuzana Jesenská
Ing. Antónia Leštáková
Ing. Marek Nociar
Ing. Ján Terai
Oslava životných jubileí
Mária Breznayová
Mária Hlaváčová
Mária Németová
Mária Némethová
Ladislav Pástor
Mária Adamcová
Karol Kováč
Ján Osvald
Margita Leštáková
Ladislav Chlebuš
Zuzana Osifová
80 rokov
75 rokov
70 rokov
65 rokov
60 rokov
∗ máj
∗ apríl
∗ apríl
∗ máj
apríl
∗ máj
∗
apríl
∗ máj
∗
∗ apríl
máj
∗ máj
∗
Jubilantom srdečne blahoželáme
Zuzana Lukáčová
Jozef Krištofčo
61 ročný
Ondrej Genči
nedožitých 80 rokov
Narodila sa
- ostro, rýchlo, ale aj
veľmi šikmý kopec
- malý sud
súdok
- odkiaľ
skät
- stierať
stiarat
svätošnja - sviatočné oblečenie
šaty
- vedro
ročka
rapotaška - ten alebo tá čo veľa
rozpráva, rapkáč
rächovat - počítať
- prať šaty
rajbat
gráty
- kastrol so širokým
rajnica
priemerom dna
- lietadlo
räpilé
- na zavieranie
riglík
- rebrík
rétla
- opasok
remän
- handra
randa
- hrubý pilník na
rajšpel
drevo a iné
ringišpír - kolotoč
- zástera
rúbok
- špinavý
rapavý
- klamať
ciganit
cifrovat - maľovať, zdobiť, ale
aj pri tanci sa
cifrovalo
cimbábu- - hovorili sme malej
sýkorke, ktorá bola
ška
sivočierno modrá a
mala dlhý chvost
- prso
cicok
- prsia
cicky
- celý
calý
- vesta
lajblík
- oplotenie
lesa
- lopta
labda
- lyžica
loška
- debna
láda
- malá debnička
ládiška
- lietat
liatat
- hádzat
lúšät
- lavička
laviška
- baterka na svietenie
lampa
- konvalinka
ľulka
stermo
JUDr. Oskar Hudec
94 rokov
Z domáceho slovníka
∗ 18. 04. 2010
Srdečne blahoželáme
Rozlúčili sme sa
21. 02. 2010
03. 04. 2010
Pozostalým vyjadrujeme úprimnú sústrasť
Zbiera: Emil Koltáš
10
RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 2/2010
V NAŠOM NÁREČÍ
ä
Z ľudovej kuchyne III
„ Soleňia baraňia mäso“ alebo ako sa
konzervovalo baranie mäso.
A ovce v jäsian sä zarezali, a
to sä tak dávalo, že sä ako rozrezalo
(mäso noha alebo rebrá) na falati a
d ávalo sä do bo šk i. A to sä šesno k
našisťial, narezál alebo aj natlašiál.
Rostlašial sä šesnok a sol, a to sä tak
nakládlo: falati naspodok, ta s tó soló
to sä muselo dobre-dobre posolit. A to
bula poživen do järi! No, to ako taká...
Teráz mrazniška a ftodi bula bošiška! A
t o sä d o b re p o z ak rí v a lo . To už s ä
nepohubelo, vitrímalo na calú zimu.
A ko s t e to m ä so n á s l ed n e
p o užili ? Ta t o sä vä šinó v arelo. A
potom sä s chlebom zedlo.
Grúle z makom
Dostacijä: grúle, mak, cuker, sol, voda,
slanina.
To sä uvareli grúle opstrúhajú
sä, dajú sä varit ťia grúle a dá sä kus
sol do vodi a tak sä dali, šva bi bula aj
poloviška rozvareňia. Scedeli sä a niš,
len f stupke podervení mak. To búl barz
d o b r í m a k! M a že m j ä t u m l et n a
mlinšku! To ráz nemá tot šmäk! A toto
zelezní tlúk búl. A s tim tlúkom sä f té
stupke tot mak dervial. A cuker sä dá a
maslo sä rospražeňia dá... Ale ni! Na
ťia grúle ani ni maslo, ale slanina!
Gule z brindzó
D ostac ijä : mú ka (po lohrub á aleb o
h r u b á ) , g rú l e , pi a p e r, s o l , vo d a ,
s l a ni n a , bri n d z a, sm eta n k a al e b o
mliako.
No ta g rúle sä o s t r úhal i,
p o res el o vali sä , a l e n e ta k a ko n a
halúški! To takia buli ako takia rezance
širokia (= na väčších dierkach strúhadla
strúhan é). A d o toho sä dal a múka ,
p i a per, sol. I n šia t a m nej šl o. Le n
pridat a rozmiašät, no. A hustota cesta,
no to už musí gazdina vedet, abi sä jé
nerozvareli, ale abi nebuli ani tverďia.
Zobralo sä cesto a fše sä na mošel a
ruka do zimné vodi, vedlä, a tak ste to
zobrali, spraveli tú gulu, za šúläli tú
gulu v dlani a pusteli do vräcé vodi. Ta
p o varit s ä mu selo , b o to b u l o, ša k
(=však), grúle surovia buli, no aj múka
tam bula. No a potom sä brindza dala,
ale najlepši bulo tak, že najskoré sä
z a pra ž e l i g u l e ho l i a (to s ä po l ä l i
up raženó slanin ó ), be z brin dzi, bo
daráz, kod sä brindza dala a na to sä
da la tá sl aninka , taká horúcá , ta sä
potom zvikla tá brindza naťähovat. A jä
som tak robela, že som rozrobela tú
brindzu l em so smetan kó, to už buli
kvalitnejšia, alebo z mliakom na miske.
A ťia gule som dala do toho, a potom
som tú slaninu dala naverch (nestretla
sä slanin a s tó brindzó). Lebo už ak
so m mi aš ä l a , t o u ž ne b u l a h o rú cá
slanina.
ä
Z ľudovej kuchyne III
ä
Vy s v et l i vk y k t ex t u :
Na uľahčenie čitateľnosti textu
som sa v spolupráci s dialektológom
rozhodol pre zjednodušenie zápisu,
konkrétne o nepoužívanie asimilácie
(spodobovania) na konci slov, ani
splývania spoluhlások na švíku dvoch
slov, ponechávam ich teda v spisovnej
podobe, napr. dat mliako (dať mlieko)
namiesto reálne vysloveného dad mliako,
tak nám namiesto tag nám, kod som, kus
nahám namiesto ko_com, kuz nahám, bvab
n a m i e s t o b v a p (f a z u ľ a ) a p o d .
Spodo bov anie a splý vanie
spoluhlások však naďalej zachovávam na
začiatku a vnútri slov, napr. hlatká,
rostrepat, ftodi a tiež pri písaní predložiek
s, z, so, zo, v, f, napr. s nich, so mnó, f né, s
nima (ale aj z mastó, z vodó a pod.), keďže
v tomto prípade ide najmä pred osobnými
zámenami
o s v oj s k é t v a r y
charakterizujúce gemerské nárečia (v
niektorých slov. nárečiach sú totiž aj tvary
z ňich, v ňej tak aj v spis. výslovnosti, zo
mnu, z ňima tak napr. vo východoslov.
n á r e č i a c h ) .
Z ac h o v á v a m t i e t o z n a k y
nárečového zápisu: nepoužívam literu
(grafému) „y“, nahrádzam ju literou „i“,
napr. kim, midlo; mäkčeň zapisujem všade
tam, kde sa vyskytuje, napr. ťia, maťerä, ak
pri spoluhláske mäkčeň chýba, výslovnosť
je tvrdá, napr. nesla, den. Ponechávam
zapisovanie hlások ch, dz, dž používaných
v čit at eľs ko m p re pi se . K ol í sav ú
výslovnosť u/v v slovách ako ďiavka,
poliavka zapisujem ako v, pretože sa
domnievam, že táto výslovnosť je bližšia
v i a c k p e r n o zu b n é m u v a k o k
obojpernému u. Niektoré opakovania
(slov, textu), kazy reči či odbočenia od
témy som d o t ex tu n eu miest nil.
Texty sú čiastočne upravované, z
dôvodu zachovania postupnosti pri
príprave jedál. Snažil som sa však
nezasahovať do prirodzeného slovosledu.
V zátvorkách sú doplňujúce či
upresňujúce informácie od informátorky,
príp. ďalší nárečový variant slova, ak je
slovo v zátvorke zapísané bez kurzívy, ide
o doplnenie informácií zapisovateľom, pre
lepšiu orientáciu v texte.
Podčiarknutý znak ä znamená
široké ä s dĺžňom, napr. por ädok.
Dobrú chuť
Rozprávala p. Zuzana Birková,
70-ročná rodáčka z obce Rakovnica.
Pónäcina / póneňia jähnä
Dostacijä: jähnä, pešianka, sol, hrubá
múka, voda, cuker, vajcá, maslo, mas,
zelená petruška, piaper, slanina.
To dakodi ozda nebuli roški!
To sä upeklo takia, tak sä urobelo, ako
na z u zák i . To c e st o sä u ro be lo b ez
cukru, lem takia: kus sol sä dala, múka
a v o d a (m e dz i k o l ášov im ce st o m a
medzi tim chlebovim cestom, to takia
cesto sä spravelo). A urobeli sä ťiato
zuzáki, dali sä upiac na brótvanu do
bu bna. No a to sä poto m nakrájälo,
ob l ä lo sä s cukro vó te pló vod ó, abi
zmäklo, bo to bulo tverďia, a do toho sä
potom vajcá dali, maslo sä dalo do té
pónäcini. Ale to mi zmo aj tak robeli, že
pe š i a n ka b u l a s t o ho j ä h nä t a , tá
pe š i a n ka s ä ak o p o ml e l a al e b o jú
p o š k r ä b a l i (B a r z d á v n o n e b u l i
mlinški!). Na piastiku jú tak z nožíkom
po tla šeli , že sä rozond ä la , a ta k jú
po t o m na m a st i k u s p o m i aš ä l i na
špárovni, ale len kúštik tú pešianku na
mas. A toto potom sä vil ä lo šitko na ťia
zuzáki. No a do toho sä petruška zelená
dala, piaper, sol. No, ta sä urobelo a s
tim sä napónelo to jähnä. A naverchu,
ak s ä p ek l o , t a s ä n a p l á t i s la n ina
nakrájäla, šva sä pokládla na neho, na
to jähnä, abi búl šmäk za slaninkó, no a
to sä peklo väši nó f p eci!
Ako dlh o sa pi ek la hus? Ta
hoďinu a dašva ešte. Väc ni ako hoďina
a š tvert. Ta to len tak s ä nakrájälo:
p ó n ä c in a s ä n a k r á j ä l a , m ä s o sä
nakrájälo a s chlebom sä jedlo.
11
RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 2/2010
2/2007
ĎAKUJEME
Za každým podujatím sú konkrétni ľudia
N ed á n ám p o zr i e ť sa d o
z á ku l i s i a t o h o , č o p re d c h ád z a
akciám, zasadnutiam, podujatiam,
ú spešn ým stretnuti a m ZO JDS v
Rakovnici. Sú to väčšinou ľudia o
ktorých sa málo vie, málo hovorí, či
píše. Po každom filme sa v kine, či
televízii dozvieme mená ľudí, ktorí
sa podieľali na tom čo divák videl,
zažil.
o s o b n o u
zodpovednosťou, tvorba
p r o g r a m o v ,
za bezp ečovanie
m a t e r i á l o v ,
or g a n iz o v a ni e a k c ií ,
administratívne práce a v
dn ešnej dobe zháňanie
fin ancií i ďalšie úlohy
člen organizácie nevidí,
necíti. Sv oje by vedeli
po veda ť tí, čo to
ab so l vo v a l i. R o b i li a
ro bia to d o brov o ľn e a
pre spokojnosť všetkých
členov.
N e bude m e to
dopodrobna rozoberať.
Chceme len povedať, že
im za to patrí úcta, obdiv
Statosta obce pri oceňovaní organizácie
Predseda ZO JDS Mgr. L. Fabián
Z a k a ž d ým p o du j a t í m Z O
boli a sú konkrétni ľudia. Celá váha
spočívala na predsedovi organizácie,
členoch výboru. Oni boli a sú hybnou
silou, m otorom ZO. Celé ic h úsili e
v y úst i l o do p r í jem n ý ch zá ž i tk o v,
r ad os ti , p ot e š enia, z ába v y č len o v
o r g an i z á ci e . R oz d e l e n i e p r ác e s
Prvý predseda ZO JDS O. Bradáč s rodinou
Ružena Hudecová a Margita Leštáková
i srdečná vďaka.
Počas desiatich rokov
zverejňujeme mená tých
čo boli „v pozadí“. Boli
to predse dovia Ondrej
B r a d á č , A n n a
Krištofčo vá a sú časný
predseda Mgr. Ladislav
Fa b i á n. O B ra d á č , A.
Krištofčová sa naďalej
po d i eľ a j ú na p r ác i
výboru. Členmi výboru
boli: Ružena Hudecová,
Mgr. Mária Sabová, Ján
Šály, Helena Šípošová,
Já n Gon o s , Vil i am
K oltá š , Z uz a na Bla h útov á , Ma rta
Koltášová, Božena Jesenská, Matilda
Gallová, Viola Nemčková.
Aktívne na prác i, pomoci ZO
J DS sa p o di e ľ a l i: O ľ g a L e št ák o v á ,
Margita Leštáková, Anna Fabiánová,
Barbora Bradáčová, Ladislav Lešták,
Ľub oš Leš ták, Ondrej Pástor, Štefan
Ďurán, DFS Veršinok a ďalší.
Úcta a poďakovanie nech je
pre všetkých menovaných i
nemenovaných motiváciou k ďalšej
č i nno s ti . Ve ď ro bi ť p re ľ udí j e to
najkrajšie, najcennejšie na svete.
Foto na strane Dr. Sabo
12
RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 2/2010
ŠPORT
So spoluhráčmi reprezentoval obec
Ján K ožár, v yuč en ý tesá r
celý život pracoval na ŽB na úseku
Mier ako baník. Známe o ňom bolo,
ž e bo l k u k a ž d é m u ús t r e t o v ý ,
nápomocný, ochotný. Rád chodil do
prírody v lone ktorej sa cítil dobre.
P o č a s h ub á r s k e j s e z ó n y do m a
n e ob s e d el . M al s v o je o b ľ ú be n é
m i es t a . Mn o ž st v o hú b , k t o r é
n azbie ral by to „dosvedči lo“. D o
hubárskeho umenia zaučil aj svojho
s y no v c a La c a , k t o r ý j e d o dn e s
známym hubárom.
Janko medzi svojimi futbalistami
Ocenenie v práci
Ján Kožár
Mal veľmi rád ľudí. Známou
osobnosťou bol medzi futbalistami.
F utbal bol jeh o osob ný, obľúben ý
šport, ktorému žil. Rád a dlho hrával.
Neskôr robil futbalistom trénera. Jeho
krédom bolo nielen „futbal to je hra“,
a le „fut bal j e radosť a post up“. S o
s p ol u h r á čm i r e pr e z e nt o v a l ob e c
Rakovnicu. Hrdo sa k nej hlásil. Svojou
prácou na bani i športovou činnosťou
šíril dobré meno rodnej obce.
Žil pre rodinu. Pomáhal ako
vedel. Všetko robil s dobrým úmyslom.
Mnohí ľudia ho majú v živej pamäti
a k o us m i at e h o, ve s e l éh o, m il é h o
č loveka . Nikomu neubližov al. Rá d
poradil, pomohol.
A j
k e ď b o l
b a ní k o m na
svoje remeslo
te sá rč inu
n e za b ú d al .
Realizoval ho
so svo j ou
„ p ar t i o u“ .
Chodil stavať
strechy nielen
v Rakovnici,
al e aj po
c e l o m
š i ro k om
okolí.
J e ho
ž i vo t s a
n e n a p l n i l . T r a gi c k y
zahynul ako 49 ročný v
19 91 r oku. Odiši el
predčasne po banskom
nešťastí. Aj na jeho
počesť a pamiatku
športo v ci f utbali st i
každoročne robia
fu tb alo v é s t re tnu ti e
turnaj, memoriál. Tento
článok uverejňujeme pre
mladšie generácie, aby
nezabudli na našich
odda ných športovcov
futbalistov.
- sa -
So známymi na výlete
Rakovnické obecné noviny ∗Vlastník: Obec Rakovnica ∗ Vydáva: Obec Rakovnica ∗ Periodicita: Štyrikrát ročne a ďalej podľa potreby ∗ Registrácia: Ministerstvo
kultúry SR EV 3478/09 ∗ Redakcia: Obecný úrad, Rakovnica, č.150, tel.:058/7883500, fax: 058/7883500, e-mail: [email protected] ∗ Šéfredaktor: Dr. Jozef
Sabo, CSc.- mobil - 0902966093 ∗ Zástupca: Mgr. Ladislav Fabián ∗ Technický redaktor : Slavomír Elexa ([email protected]) ∗ Redakčná rada: Ružena
Hudecová, Maroš Lešták, Slavomír Elexa, Katarína Nociarová, Ľuboslav Sedlák ∗ Tlač: Polygrafia O&S, s. r. o., Slavošovce ∗ Náklad: 200 výtlačkov∗ Distribúcia:
Zadarmo do všetkých domácností v Rakovnici ∗ Neprešlo jazykovou úpravou ∗ Redakcia si vyhradzuje právo články redakčne upraviť, krátiť alebo neuverejniť.
Uverejnené príspevky nehonorujeme∗Nevyžiadané rukopisy nevraciame a nearchivujeme∗Články nemusia vyjadrovať stanovisko redakcie∗ Vyšlo 26. 4. 2010.
Download

Jubilujúca, živá, dynamická, aktívna organizácia