Žilinská univerzita v Žiline
Fakulta špeciálneho inžinierstva
Katedra bezpečnostného manažmentu
Technické prostriedky
ochrany vojenských konvojov
pred útokmi NVS
Ivan Juríček
autor
Ing. Štefan Jangl, PhD.
školiteľ
Žilina 2010
ABSTRAKT
JURÍČEK, Ivan: Technické prostriedky ochrany vojenských konvojov pred
útokmi NVS – Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta špeciálneho inžinierstva;
Katedra bezpečnostného manažmentu. Školiteľ: Ing. Štefan Jangl, PhD., Žilina,
FŠI, ŽU, 2010.
Súčasná
vojensko-politická
situácia
vo
svete
je
čoraz
viac
význačná
nekonvenčnými spôsobmi boja a najmä štýlom vedenia vojny, ktorý dostal
prívlastok „asymetrický“. Asymetria spočíva v rozdielnosti taktiky i stratégie
vedenia boja a taktiež prostriedkami, ktoré na splnenie svojich cieľov jednotlivé
strany používajú. Jedným z takýchto prejavov sú aj útoky na vojenské konvoje
s využitím nástražných výbušných systémov, alebo presnejšie improvizovaných
výbušných
systémov.
Tento
prejav
je
dodnes
nevyriešeným
a veľmi
problematickým javom, a preto je téma ochrany vojenských konvojov v súčasnosti
viac než aktuálna.
Kľúčové slová: ochrana, nástražný výbušný systém, improvizovaný výbušný
systém, terorizmus, asymetrická vojna
ABSTRACT
JURÍČEK, Ivan: Technical means of the protection of military convoys against
IED attacks – University of Žilina. Faculty of special engineering; Department of
security management. Consultant: Ing. Štefan Jangl, PhD., Žilina, FŠI, ŽU, 2010.
For present military and political situation in the world is still more typical
unconventional combat style and asymmetric war waging. Asymmetry is based in
differences between combat strategy and tactics and tools and techniques of
fighting sides. Attacks against military convoys by improvised explosive devices
are one of examples of this kind of war. It is still unsolved problem and
problematic expression, so solution of this problem is actual question today.
Keywords: protection, improvised explosive device, terrorism, asymmetric war
waging
OBSAH
ÚVOD
1
4
TYPOLÓGIA EXPLOZÍVNYCH MATERIÁLOV A POTENCIÁL ICH
VYUŽITIA PRI ZOSTROJOVANÍ NVS
1.1
VÝBUCH
5
1.2
VÝBUŠNINA
8
1.3
NÁSTRAŽNÝ VÝBUŠNÝ SYSTÉM – NVS
13
1.3.1
KONŠTRUKCIA NVS
15
1.3.2
KLASIFIKÁCIA NVS
17
1.4
2
5
VYUŽITIE VÝBUŠNÍN PRI ZOSTROJOVANÍ NVS
22
SPÔSOBY USKUTOČŇOVNIA ÚTOKOV TERORISTOV NA VOJENSKÉ
KONVOJE A SÚČASNÉ MOŽNOSTI OCHRANY PROTI NIM
2.1
INICIÁCIA NVS A IED
2.1.1
IED INICIOVANÉ ÚTOČNÍKOM
2.1.2
IED INICIOVANÉ OBJEKTOM ÚTOKU
25
25
29
U
33
2.2
REALIZÁCIA IED ÚTOKOV NA VOJENSKÉ KONVOJE
2.3
SÚČASNÉ MOŽNOSTI OCHRANY VOJENSKÝCH KONVOJOV PRED ÚTOKMI NVS 50
42
2.3.1
BALISTICKÁ OCHRANA
51
2.3.2
ELEKTRONICKÉ PROTIOPATRENIA
53
2.3.3
LIKVIDÁCIA A ODSTUPNÁ MANIPULÁCIA S NVS
57
2.3.4
ODHAĽOVANIE PRÍTOMNOSTI NVS
59
ZÁVER
65
POUŹITÉ PRAMENE
66
ÚVOD
Existencia problematiky používania nástražných výbušných systémov proti
cieľom všetkého druhu nie je snáď nikomu neznáma. Jedným takýmto cieľom sú
aj vojenské vozidlá a konvoje v rôznych regiónoch sveta, najviac však táto
problematika rezonuje v oblasti Blízkeho východu. Práve v tento región je
význačný vedením asymetrickej vojny.
Moja práca sa zaoberá ochranou vojenských konvojov pred nástražnými
výbušnými
systémami
a ich
podskupinou
improvizovanými
výbušnými
systémami. Cieľom tejto práce je:
•
predostrieť čitateľovi problematiku výbušnín ako základu pre výrobu
takýchto systémov,
•
zhodnotiť
možnosti
použitia
výbušnín
do
nástražných
výbušných
systémov,
•
predstaviť najčastejšie situácie napadnutia vojenských konvojov týmito
systémami,
•
predstaviť súčasné metódy ochrany proti útokom tohto druhu,
•
identifikovať nové technológie, ktoré môžu priniesť do problematiky
pokrok,
•
navrhnúť
riešenie
mechanizmu
včasnej
identifikácie
nástražného
výbušného systému a jeho okamžitého zničenia konvojom z bezpečnej
vzdialenosti.
Verím, že práca prinesie čitateľovi aspoň približnú predstavu o problematike
a bude podnetnou publikáciou vzbudzujúcou záujem okolia o túto tému.
4
1 TYPOLÓGIA EXPLOZÍVNYCH MATERIÁLOV
A POTENCIÁL ICH VYUŽITIA PRI
ZOSTROJOVANÍ NVS
1.1 Výbuch
Chemické reakcie sú súčasťou nášho každodenného života, pričom väčšinu z nich
si vôbec neuvedomujeme, alebo aspoň nevnímame chemickú podstatu týchto
procesov. Za určitých podmienok je výbuch taktiež jednou z takýchto reakcií, hoci
väčšina z nás si pod slovom výbuch ako prvé vybaví svetelný či zvukový efekt
s ním spojený, alebo tlakovú vlnu či prudké zvýšenie teploty. Výbuch je ale vo
svojej podstate taktiež chemickou reakciou. Je to rovnaký typ reakcie ako ten,
vďaka ktorému funguje náš organizmus, ako aj všetko živé na Zemi. Je to
oxidácia. Pre výbuch je charakteristická vysoká rýchlosť oxidácie a exotermická
podstata (o oxidácii možno v zásade všeobecne hovoriť ako o reakcii exotermickej,
avšak počas výbuchu je táto vlastnosť reakcie zvlášť markantná).
Výbuchy samotný však možno rozdeliť do troch základných skupín (podľa
rýchlosti reakcie):
•
explozívne horenie
•
detonácia
Rozdiely medzi týmito typmi výbuchov vysvetlím neskôr.
Preto, aby sa výbuch uskutočnil však musia byť splnené určité podmienky. Prvou
je prítomnosť výbušniny – látky schopnej výbuchu. Výbušninami podľa všeobecne
uznávanej definície nazývame látky, ktoré sú schopné tzv. chemického výbuchu.
V prvom odseku som spomenul určité podmienky, kedy môžeme výbuch nazvať
tiež oxidáciou. Tými podmienkami sú v skratke práve fakt, že sa jedná
o chemický výbuch, nakoľko rozoznávame tri typy výbuchov:
•
výbuch mechanický
•
výbuch chemický
5
•
výbuch nukleárny
Všeobecne možno výbuch definovať ako náhle rýchle uvoľnenie energie a
unikanie plynov pod tlakom z ohraničeného priestoru spojené so zmenami teplôt
a silným zvukovým efektom.
Mechanický (tiež niekedy nazývaný fyzikálnym) výbuch si možno predstaviť
napr. ako procesy spojené s pretlakovaním plynovej nádoby do takej miery, že sa
poruší materiálna pevnosť jej plášťa a plyn začne pod vysokým tlakom unikať
z nádoby. Moment od začiatku úniku plynu je charakteristický prudkým
znížením teploty plynu. Chemická podstata plynu sa ale nijako nemení.
Chemický výbuch je oxidačná reakcia, spojená s prudkou zmenou skupenstva
látky z pevnej alebo kvapalnej na plynnú za veľmi krátky časový úsek. Typickým
sprievodným znakom je veľmi exotermická podstata reakcie, vysoký tlak,
svetelný a zvukový efekt.
Nukleárny výbuch je vyvolaný štiepením alebo syntézou atómových jadier.
V tejto práci sa budeme zaoberať výlučne chemickým výbuchom, ktorý je
charakteristický pre explozívny materiál.
Výbuchy
Mechanický
výbuch
Chemický
výbuch
Explozívne horenie
Nukleárny
výbuch
Detonácia
Obrázok 1 – Schéma rozdelenia výbuchov s dôrazom na chemické výbuchy
6
Explozívne horenie je slabšia podoba výbuchu, pri ktorej splodiny reakcie
stačia odtekať z povrchu výbušniny, a preto nedochádza k výraznej zmene tlaku
v porovnaní s okolitým prostredím. Niektoré publikácie uvádzajú ako vrchnú
hranicu explozívneho horenia výbuchovú rýchlosť rovnú rýchlosti zvuku za
normálnych podmienok (340 m/s).
Detonácia je výbuch prebiehajúci vyššou rýchlosťou ako je rýchlosť zvuku, avšak
spravidla sa jedná o rýchlosť až 1000-9000 m/s. Tlak splodín výbuchu je omnoho
vyšší než u explozívneho horenia, má oveľa ničivejšie následky vzhľadom
k okoliu. Táto zmena tlaku je veľmi rýchla a prudká. Jej šírenie v prostredí
nazývame detonačnou vlnou.
Všeobecne zmeny tlaku v prostredí okolo výbušniny vplyvom výbuchu nazývame
tlakovou vlnou výbuchu (či už sa jedná o tlakovú vlnu explozívneho horenia alebo
detonačnú vlnu). Táto vlna má spravidla dve fázy:
•
prvú – pozitívnu (nárast tlaku v prostredí a jeho postupné šírenie
a rozpínanie v kruhových vlnách do priestoru; s rastúcou vzdialenosťou od
epicentra výbuchu a s rastúcim časom tlaková vlna slabne až postupne
zaniká)
•
druhú – negatívnu (vplyvom prvej fázy kruhové vlny roztlačia vzduch
v okolí epicentra natoľko, že v dotknutom prostredí vznikne podtlak (až
vákuum) a počas druhej fázy sa do prostredia s nižším tlakom naspäť
nasaje vzduch tak, že sa tlak vyrovná stavu pred výbuchom)
Predmety, ktoré sú zasiahnuté tlakovými zmenami spôsobenými výbuchom a nie
sú následkom prvej fázy vyvrhnuté do dostatočnej vzdialenosti od epicentra
výbuchu sú následne vystavené druhej, opačnej fáze výbuchu. Táto už nie je tak
silná ako prvá fáza, avšak rozhodne nie je tak slabá, aby ju bolo možné zanedbať.
Dĺžka jej trvania je ale približne trojnásobná oproti prvej fáze.
7
Obrázok 2 – Priebeh tlakovej vlny (tlak vyjadrený relatívne vzhľadom na normálne podmienky –
atmosférický tlak cca 105 Pa)
Všeobecne, ničivé následky výbuchu vyvolávajú dva druhy účinkov:
•
primárne (sem patrí už spomínaná tlaková vlna, a ďalej fragmentačný
a tepelný efekt)
•
sekundárne (zvukový, seizmický efekt, odraz a príp. usmernenie tlakovej
vlny alebo požiar vyvolaný tepelným efektom, črepinový efekt a pod.).
1.2 Výbušnina
Ako už bolo spomenuté, výbušninou nazývame látku schopnú výbušnej premeny
(výbuchu). Výbušniny môžeme deliť podľa rôznych hľadísk do týchto kategórií:
•
podľa spôsobu iniciácie (spôsobu vyvolania výbušnej reakcie)
a) priame – k výbušnej premene je možné doviesť ich aj bežnými
podnetmi (mechanickými – trenie, náraz, nápich a pod. alebo
termickými – plameň alebo inými obdobnými). Patria sem najmä
streliviny a traskaviny.
8
b) nepriame – ktoré nie je možné doviesť k výbušnej premene
bežnými podnetmi (alebo len veľmi ťažko), a teda ich k výbušnej
premene privádzame výbuchom priamej výbušniny.
•
podľa spôsobu výroby
a) priemyselne vyrábané
b) domácky vyrábané
•
podľa všeobecných vlastností
a) streliviny
b) traskaviny
c) trhaviny
d) väčšinou sa ako posledná skupina uvádzajú aj pyrotechnické
zlože, avšak tieto nemusia vždy napĺňať definíciu výbušniny
•
podľa použitia
a) vojenské
b) priemyselné
I. povrchové
II. banské
o skalné
o bezpečnostné
ƒ
protiprachové
ƒ
protiplynové I. triedy
ƒ
protiplynové II. triedy
ƒ
protiplynové III. triedy
c) špeciálne
•
podľa konzistencie
a) práškové (amonliadkové)
b) poloplastické
c) plastické (želatínové)
9
d) tuhé
e) tekuté
f) emulzné
g) SLURRY
Veľmi dôležitou časťou tohto delenia je práve delenie podľa všeobecných
vlastností a spôsobu iniciácie. Tieto faktory výrazne ovplyvňujú možnosti využitia
týchto materiálov v NVS. Menej dôležitú úlohu hrá spôsob výroby, nakoľko pri
zostrojovaní NVS je možné využiť výbušninu vyrobenú podomácky, alebo získanú
z nevybuchnutej munície alebo mín. Účinky sú v takomto prípade porovnateľné.
Delenie podľa všeobecných vlastností nám o výbušnine použitej v NVS napovedá
omnoho viac. Trhaviny sú látky, pri ktorých hlavným typom výbušnej premeny
je detonácia. Podľa ich účinnosti ich môžeme ďalej deliť na trhaviny vysokej,
strednej
a malej
účinnosti.
Ďalej
delíme
trhaviny
podľa
chemickej
charakteristiky na dusičné estery (nitráty), nitrolátky, nitroamíny, výbušné
zmesi. Obidve charakteristiky majú pri zostrojovaní NVS veľký význam. Práve
trhaviny sú, ako obvykle aj pri iných výbušných systémoch (míny, delostrelecká
munícia, letecké bomby a pod.) hlavnou výbušnou látkou. Sú charakteristické
menšou citlivosťou (v porovnaní napr. s traskavinami) avšak oveľa väčšou
pracovnou schopnosťou a brizanciou. Na počin je potrebný pomerne silný podnet.
Na dosiahnutie počinu hlavnej náplne sa vo výbušných systémoch používa najmä
výbuch inej výbušniny (najčastejšie detonácia traskaviny, u ktorej je jednoduché
vyvolať detonáciu aj mechanickým podnetom). Podobne to funguje aj pri NVS,
avšak tu sa nemožno striktne držať spomenutého modelu, nakoľko je tu potrebná
aj istá miera improvizácie v závislosti od dostupných zdrojov.
10
Konzistencia
Spôsob výroby
Využitie
práškové (amonliadkové)
priemyselná
vojenské
poloplastické
domácka
priemyselné
plastické (želatínové)
povrchové
tuhé
VÝBUŠNINY
banské
tekuté
emulzné
SLURRY
skalné
Všeobecné vlastnosti
bezpečnostné
streliviny
protiprachové
traskaviny
protiplynové I. tr.
Spôsob iniciácie
protiplynové II. tr.
trhaviny
priama
nepriama
protiplynové III. tr.
pyrotechnické
zlože
Obrázok 3 – Bloková schéma rozdelenia výbušnín podľa všeobecných kategórií
11
špeciálne
Hlavná náplň (hlavný výbušný efekt;
trhavina)
Počinková náplň (počin sekundárnej
náplne; zväčša traskavina, alebo citlivá
trhavina)
Mechanizmus pre mechanickú iniciáciu
počinkovej náplne (náraz, nápich a pod.)
Obrázok 4 – schéma systému pre počin výbušných náplní vo výbušnom systéme.
Na prípravu NVS na konkrétnom mieste na zničenie konkrétneho cieľa nie je
vhodná akákoľvek trhavina.
Traskaviny definujeme ako výbušniny schopné rýchleho prechodu od horenia
k detonácii. Vo výbušninárstve majú význam najmä pre zabezpečenie počinu
v menej citlivých ale oveľa brizantnejších výbušninách, v trhavinách. Sú citlivé
ku všetkým mechanickým aj termickým podnetom. V problematike ochrany pred
NVS nemajú hlboký význam, dôležité sú však niektoré ich vlastnosti (napr.
kryštalická štruktúra, alebo chemické zloženie výparov), ktoré môžu napomôcť
ich identifikácii a tým pádom aj odhaleniu NVS.
Streliviny sú výbušniny, ktoré nie sú schopné detonácie, ale len explozívneho
horenia. Explozívnym horením síce nie je možné dosiahnuť tak ničivý efekt, ale
vzhľadom k tomu, že medzi streliviny budeme pre účely tejto práce zaraďovať aj
látky, ktoré primárne nepatria medzi streliviny, ale sú schopné explozívneho
horenia a možno ich vhodne využiť na dosiahnutie niektorého sekundárneho
účinku výbuchu (napr. pohonné hmoty, môžu byť pri výbuchu použité na
zapálenie napadnutého objektu).
12
1.3 Nástražný výbušný systém – NVS
„Nástražný výbušný systém je systém tvorený výbušným predmetom, výbušninou
alebo
zápalnou
látkou,
alebo
pyrotechnickým
prostriedkom
a funkčnými
prostriedkami iniciácie. Tento systém je schopný za určitých, výrobcom vopred
stanovených podmienok výbuchový účinok alebo ložisko požiaru. Nástražný
výbušný systém býva spravidla ukrytý v obale, alebo má takú vonkajšiu formu,
ktorá skrýva pravý účel predmetu.“ (Hrazdíra, 2006). K definícii plk. Hrazdíru by
som doplnil len toľko, že NVS nemusí byť ukrytý len v obale, ale môže byť
akýmkoľvek spôsobom ukrytý alebo maskovaný. Ako príklad môže poslúžiť NVS,
ktorým sa ešte budeme zaoberať v ďalších kapitolách – letecká puma
s dodatočným iniciačným zariadením ukrytá za zvodidlami.
NVS začal nachádzať uplatnenie v sedemdesiatych rokoch. Spôsobné to viacerými
faktormi – začala sa éra vysokobrizantných trhavín a plastických trhavín
a strojárstvo aj elektronika zaznamenali rozmach. To umožnilo miniaturizovať
rozmery NVS a upraviť systém do tvaru vhodného pre použité maskovanie
a vyrobiť sofistikované iniciačné systémy.
NVS sú chápané ako prostriedky násilnej ilegálnej činnosti. Sú hojne využívané
organizovaným zločinom aj terorizmom. Ich výhodou je nízka obstarávacia cena
a možnosť veľmi variabilného vyhotovenia konečnej podoby systému. Navyše je
pomerne ťažko identifikovateľný výrobca a užívateľ takýchto systémov, nakoľko
jednotlivé komponenty (okrem výbušniny) sú často voľne dostupné, teda je
jednoduché takéto predmety nadobudnúť bez obáv, že obstarávateľ bude
akýmkoľvek spôsobom evidovaný.
Výroba NVS môže byť v zásade vykonávaná na dvoch stupňoch – amatérska
a profesionálna.
Pod
profesionálnou
výrobou
rozumieme
výrobu
NVS
priemyselne (za použitia priemyselne vyrobených trhavín či traskavín, sériovo
vyrábaných iniciačných prostriedkov a systémov), avšak stále sa jedná o výrobu
ilegálnu. Pod amatérskou výrobou naopak rozumieme tzv. „domácku výrobu“.
Táto výroba je charakteristická využitím výbušnín domáckej výroby alebo
výbušnín priemyselnej výroby vyrobených pôvodne na iný účel (z mín, munície
13
a pod.) ilegálne získanej, a ďalej iniciačných prostriedkov taktiež domácky
vyrobených alebo improvizovaných, t.j. vyrobených z predmetov pôvodne
slúžiacich pre iný účel (typickým príkladom pre takýto prostriedok je mobilný
telefón – vodiče sa odpoja od reproduktoru a elektrické napätie ktoré možno
namerať na vodičoch počas vyzváňania sa využije na elektrický impulz na
uvedenie počinkovej nálože (alebo iného prostriedku určeného k počinu hlavnej
výbušniny (zväčša trhaviny)) alebo priamo hlavnej výbušniny).
NVS môže byť použitý k štyrom účelom, odstupňovaným podľa závažnosti
dôsledku jeho použitia):
1. ako hrozba a spôsob demonštrácie schopnosti vyrobiť a použiť NVS; bez
spôsobenia škôd resp. so spôsobením zanedbateľných škôd
2. za účelom spôsobenia škody na majetku
3. za účelom spôsobiť zranenie
4. za účelom usmrtiť
V niektorých prípadoch sa môže jednať o kombináciu týchto účelov. Pre
nastavenie NVS pre účel na ktorý má byť vyrobený, je veľmi dôležité uvedomiť si,
aké účinky má použitie NVS. Tieto účinky kopírujú kategorizáciu účinkov
samotných výbušnín, preto ich taktiež delíme na primárne a sekundárne. Medzi
primárne rovnako ako pri samotných výbušninách patria tlaková vlna, teplo,
svetlo, zvukový efekt. Sekundárne účinky potom predstavujú: črepinový účinok;
seizmickú vlnu s následnou možnosťou poškodenia stavieb, alebo uvoľnenia
predmetov s následným pádom (napr. uvoľnenie skál); zapálenie okolitých
predmetov, najmä horľavín a s tým spojený vznik požiaru (čo môže byť spôsobené
aj následkom použitia NVS za účelom zničenia zásob napr. ropy resp. ropných
produktov), alebo prerušenie vedenia (elektrického, prerazenie potrubia a pod.);
psychologický efekt, ktorý vyvolá použitie NVS medzi ľuďmi (panika, zdesenie,
strach).
14
NVS
Výroba
Amatérska
(domácka)
Účel
Profesionálna
(sériová)
Usmrtenie
Majetková
ujma
Zranenie
Hrozba
Účinky
Primárne
Tlaková
vlna
Narušenie
stavieb
Sekundárne
Teplo
Zničenie zássob/vedenia
Zvukový
efekt
Svetlo
Narušenie
stavieb
Požiar
Uvoľnené
predmety
Črepiny
Obrázok 5 – Bloková schéma rozdelenia NVS podľa spôsobu výroby, účelu použitia a spôsobených účinkov
1.3.1 Konštrukcia NVS
Samotná charakteristika NVS prináša množstvo možností, ako NVS vyhotoviť.
Ich rôznorodosť je determinovaná množstvom možných spôsobov výroby,
a použitia. NVS sú kategóriou veľmi dynamickou, neustále možno pozorovať
tendenciu
zdokonaľovania
týchto
systémov.
Spôsob
konštrukcie
je
neopomenuteľnou súčasťou problematiky týchto systémov, napovedá nám mnohé
15
o páchateľovi (aké hlboké sú jeho znalosti v oblasti výbušninárstva a konštrukcie
výbušných systémov a podľa použitých materiálov možno vyvodiť domnienky
o jeho materiálnych a finančných možnostiach).
NVS možno rozdeliť na tri základné časti – výbušná látka, iniciačný systém
a obal.
Výbušná látka môže byť ktorákoľvek z výbušnín. Podmienky využitia výbušnín
sú u rôznych užívateľov iné. Pre príklad v prípade organizovaného zločinu sú
NVS využívané na likvidáciu osôb a vecí, preto je predpoklad použitia výhradne
brizantnej výbušniny, najmä trhaviny. V týchto skupinách je taktiež záujmom,
aby bol NVS po splnení svojho účelu čo najdokonalejšie znehodnotený a aby bola
jeho kriminalistická identifikácia v prípade expertízy v čo najväčšej miere
znemožnená. S iným prístupom sa môžeme stretnúť u terorizmu, kedy nemožno
hovoriť o zameraní voči konkrétnej osobe, alebo skupine osôb (vynímajúc
špecifické kritériá podstatné z pohľadu teroristov ako je napr. vierovyznanie
alebo národnosť). V takomto prípade nie je prípadná identifikácia pôvodcu
systému z pôvodcovho pohľadu nežiaduca, skôr naopak, teroristi sa chcú verejne
identifikovať a prihlásiť k útoku za účelom šírenia paniky a takýmto spôsobom
dosahovania vlastných cieľov za sústavného tlaku mienky vystrašenej verejnosti.
Taktiež sa nemusia zamerať na okamžitú likvidáciu osôb, ale môžu sa snažiť
o efekt, ktorým dosiahnu čo najväčšiu mieru paniky medzi obyvateľstvom.
Takýmto spôsobom môže byť práve výbuch nálože menšieho účinku spojenú
s horľavinou, ktorá sa pri výbuchu zapáli a rozstrekne sa medzi okoloidúce obete,
ktoré sú následne upálené. Takýto strašný pohľad má v očiach terorizmu oveľa
väčšiu hodnotu, než detonácia, ktorá bude mať na svedomí rovnaké množstvo
životov avšak bez pridaného odstrašujúceho účinku.
Obal NVS taktiež nesie svoje významné posolstvo o tom, k čomu má systém
slúžiť resp. kde má byť uložený a taktiež kým bol zostrojený.
Základnou informáciou je, či sa útočník obalom snaží NVS maskovať, alebo obal
slúži len ako kryt ostatným častiam systému, resp. či nenastal prípad, kedy obal
v systéme absentuje. Dôležitý je tvar a materiál obalu – obal totiž môže slúžiť aj
16
k dosiahnutiu kumulatívneho účinku alebo usmernenia tlakovej vlny určitým
smerom.
Iniciačný systém je z pohľadu klasifikácie aj z pohľadu konštrukcie NVS
najzložitejším prvkom. Preto spôsob iniciácie je jedným z všeobecných kritérií,
podľa ktorých delíme NVS. O jeho význame si ďalej povieme v podkapitole 1.3.2.
1.3.2 Klasifikácia NVS
Variabilita NVS so sebou prináša potrebu ich rozlišovania podľa množstva
rôznorodých kritérií na základe spoločných relevantných znakov.
Týmito kritériami sú:
•
spôsob iniciácie
ƒ
časová iniciácia
a. fyzikálna
i. mechanické
ii. elektronické
iii. ostatné
b. chemická
c. biologická
ƒ
iniciácia vonkajším podnetom
a. manipuláciou
i. zmena alebo dosiahnutie rýchlosti
ii. prienik svetla
iii. zmena vnútorného tlaku
iv. uzatvorenie/prerušenie el. obvodu
v. zmena polohy alebo zaťaženia
b. zmenou vonkajšieho prostredia
i. zmena svetla
ii. zmena atmosférického tlaku
iii. zmena zvuku/akustiky
17
iv. RTG žiarenie
v. vytiahnutie z vody/vyschnutie/namočenie
vi. zmena teploty
vii. seizmická zmena
c. iniciácia pohybom
i. mechanicky
(nástražný
drôt,
nášľap
(zaťaženie,
odľahčenie))
ii. elektronické čidlá priestorové
iii. elektronické čidlá bodové (závory)
ƒ
diaľková iniciácia
a. bezdrôtovým elektronickým systémom (rádio, zvuk, svetlo)
b. po elektrickom vedení
c. po bleskovici/zápalnici
ƒ
•
•
kombinovaná iniciácia
ciele útočníka
ƒ
taktické
ƒ
strategické
možnosti rozpoznania
ƒ
známe (zjavne sa jedná o NVS a sú známe jeho vlastnosti)
ƒ
neznáme (zjavne sa jedná o NVS, avšak nie je známe, aké vlastnosti
(napr. iniciačný systém) má NVS)
ƒ
maskované (nie je zjavné, že sa jedná o NVS (napr. kufrík, poštová
zásielka, motorové vozidlo a pod.) a teda nie sú známe ani jeho
vlastnosti)
•
spôsob umiestnenia
ƒ
voľne priložené
ƒ
voľne uložené
ƒ
vnútorné
a. zapustené
b. uzavreté
c. integrované v inom systéme (PC tower, elektrospotrebič a pod.)
•
subjekt umiestnenia
18
•
•
ƒ
interiér
ƒ
exteriér
ƒ
dopravný prostriedok
ƒ
poštová zásielka
ƒ
osoba
ƒ
zviera
subjekt iniciácie
ƒ
páchateľ
ƒ
obeť
výrobca
ƒ
priemyselná (továrenská) výroba
ƒ
amatérska (domácka) výroba
Vzhľadom k problematike tejto publikácie budú pre nás najpodstatnejšie taktické
NVS, ktoré z pohľadu spôsobu iniciácie iniciované vonkajším podnetom alebo
iniciované na diaľku. Z pohľadu subjektu umiestnenia sa bude jednať najmä
o NVS v exteriéri a v motorovom vozidle. O konkrétnych podobách NVS sa bližšie
dozvieme v ďalšej kapitole.
Za zvláštnu skupinu NVS považujeme improvizované výbušné systémy (IED –
improvised explosive device). Sú to amatérske NVS, ktorých zostrojenie je
charakteristické prevažne improvizovanými prostriedkami, plniace rovnaké
funkcie ako ktorýkoľvek iný NVS. Zvláštnosťou je, že hoci je najčastejšie na jeho
zostrojenie použitý nevojenský materiál, atraktívnou možnosťou z pohľadu
terorizmu je aj využitie starej alebo zlyhanej munície na zostrojenie takéhoto
systému.
Práve
IED
sú
v súčasnosti
najfrekventovanejšie
využívaným
prostriedkom k útokom proti vojenským konvojom najmä v oblastiach čulej
militantnej
aktivity
teroristických
skupín
Afganistan), pričom miestne podmienky
a vojnových
oblastiach
(Irak,
determinujú presnú podobu IED ,
metodiku útoku a potenciál využitia rôznych účinkov týchto NVS (napr.
vzhľadom na hornatý terén v Afganistane možno IED nastražiť tak, aby spôsobil
uvoľnenie skál a zavalil konvoj na ceste – táto možnosť je vhodná najmä vtedy,
19
keď útočník nemá k dispozícii dostatočné množstvo trhaviny na to, aby prekonal
balistickú ochranu vozidla, ale pri správnom umiestnení na skale/v skale je
systém schopný spôsobiť uvoľnenie dostatočného množstva skál na zničenie,
poškodenie alebo aspoň zastavenie vozidiel konvoja).
20
Spôsob iniciácie
Ciele útočníka
taktické
vonkajším
podnetom
časová
diaľková
strategické
kombinovaná
Možnosti rozpoznania
chemická
fyzikálna
biologická
bezdrôtovo
po kábli
bleskovicou
maskované
mechanická
elektronická
iná
zmenou prostredia
manipuláciou
pohybom
neznáme
NVS
Subjekt iniciácie
páchateľ
zmena alebo
dosiahnutie
rýchlosti
zmena svetla
prienik svetla
Zmena
atmosférického tlaku
zmena
vnútorného
tlaku
zmena
zvuku/
akustiky
uzatvorenie/p
rerušenie el.
obvodu
RTG
žiarenie
zmena
polohy/
zaťaženia
vyschnutie/
namočenie
mechanicky
vytiahnutie z
vody
zmena
teploty
priestorové
elektronické
čidlá
bodové
elektronické
čidlá
zapustené
Subjekt umiestnenia
Výroba
interiér
exteriér
dopravný
prostriedok
poštová
zásielka
osoba
zviera
priemyselná
Obrázok 6 – Rozdelenie NVS podľa všeobecných kritérií
21
obeť
Spôsob umiestnenia
voľne
priložené
seizmická
zmena
známe
domácka
voľne
uložené
vnútorné
uzavreté
integrované
v inom
systéme
1.4 Využitie výbušnín pri zostrojovaní NVS
Pri skúmaní problematiky využitia rôznych druhov trhavín v NVS (a teda aj IED)
je potrebné uvedomiť si veľmi úzku väzbu na výrobcu podľa vyššie spomenutej
všeobecnej charakteristiky NVS. Je pochopiteľné, že v NVS vyrobených
továrensky sú takmer neobmedzené možnosti využitia trhavín (či už z pohľadu
účinnosti alebo z pohľadu chemickej charakteristiky) než u domácky vyrobených
NVS a najmä IED. V týchto prostriedkoch, vzhľadom na vysokú mieru
improvizácie nebývajú využívané trhaviny vyrobené pre tento, alebo podobný
účel, spravidla samotné trhaviny sú vyrábané domácky alebo získavané z iných
výbušných systémov. Podľa tohto kritéria možno deliť IED podľa pôvodu využitej
výbušnej látky na:
•
IED využívajúce domácky vyrobené výbušniny
•
IED využívajúce priemyselne vyrobené výbušniny pôvodne určené na iný
účel (napr. z munície)
•
IED využívajúce celé kusy munície alebo iné predmety obsahujúce
explozívny materiál
•
IED využívajúce obidva druhy výbušnín (pre doplnenie a väčší výbušný
účinok)
Pri IED využívajúcich priemyselne vyrobené výbušniny pôvodne určené na iný
účel alebo využívajúce celé kusy munície alebo iné predmety obsahujúce
explozívny materiál možno očakávať akýkoľvek druh výbušniny, najmä vojenské
zmesové trhaviny a chemicky čisté trhaviny charakteristické pre muníciu
všetkých kategórií účinnosti (v týchto prípadoch sa jedná najmä o trinitrotoluén
(tritol – TNT), hexogén, oktogén, ich zmesi a zmesi tritolu a amonliadkových
trhavín ako napr. amatol).
Pri IED využívajúcich domácky vyrobenú výbušninu je možný sortiment
determinovaný technologickými možnosťami domáckej výroby a veľmi často aj
finančnými možnosťami útočníka. Najjednoduchšie riešenie v takomto prípade
22
predstavujú trhaviny typu DAP, ktoré možno vyrobiť aj z voľne dostupných
materiálov. Jedná sa o amonliadkové trhaviny charakterizované ako trhaviny
malej účinnosti. Ich účinnosť sa pohybuje okolo 70% TNT v závislosti od
použitých sezibilizátorov (pre zosilnenie účinku možno použiť jemný kovový
(hliníkový, zinkový a pod.) alebo sklenený prášok). Výroba je veľmi jednoduchá –
stačí získať materiál obsahujúci liadok (dusičnan) amónny (NH4NO3) a pridať
k nemu motorovú naftu v správnom hmotnostnom pomere. Liadok amónny
možno získať napr. ako bezprímesové umelé hnojivo voľne dostupné na trhu, pred
výrobou trhaviny stačí granule tejto látky sušením zbaviť vody, ktorá je v nej
naviazaná (ako opatrenie, ktoré má komplikovať domácku výrobu DAP trhavín),
doplniť naftu (možno nahradiť toluénom alebo obdobnou strelivinou), pridať
prípadný senzibilizátor a naplniť do vhodného obalu (napr. oceľové trubky). Na
iniciáciu takéhoto systému stačí dostatočné množstvo pentritu. Z toho vyplýva, že
takýto systém možno iniciovať aj samotnou bleskovicou, pokiaľ v trhavine
zostane dostatočne dlhý kus, najlepšie skrútený do kruhu malého polomeru.
Napriek tomu, že trhaviny DAP klasifikujeme ako trhaviny malej účinnosti,
možno nimi vykonať veľmi úspešný útok. Podmienkou je správny výpočet rázovej
vlny a s tým spojené dodanie dostatočného množstva zmesi a tiež zabezpečenie
dostatočného počinu pomocou počinkovej nálože (ale aj tu sa otvára široký
priestor pre improvizáciu, napríklad iniciácia pomocou samotnej bleskovice).
IED môžu byť doplnené (prípadne už pôvodne môžu disponovať) o ďalšie látky,
ktoré prinášajú zvýšené druhotné účinky výbuchu ako napr. črepinová náplň,
alebo ľahko zápalná horľavina.
Najčastejšie podoby IED v problematike útokov na vojenské konvoje sú:
•
nepoužitá alebo zlyhaná vojenská munícia uložená v blízkosti cesty (napr.
za zvodidlami) iniciovaná improvizovaným spôsobom (počinková nálož
a pod.),
zväčša
iniciované
diaľkovo
útočníkom,
avšak
v niektorých
prípadoch aj samotným vojenským konvojom (plunger, nástražný drôt
a pod.)
•
míny (pôvodne nastražené na inom mieste) uložené na ceste zvyčajne
spojené
bleskovicou,
s rovnakými
23
možnosťami
iniciácie
ako
v predchádzajúcom
prípade,
avšak
tentokrát
častejšie
iniciované
samotným konvojom než priamo útočníkom
•
trhavinou naplnené motorové vozidlo odstavené na okraji cesty, alebo
stojace v dráhe konvoja (na tento účel sa používajú tak vojenská munícia
ako aj trhaviny domáckej výroby); takýto IED je spravidla iniciovaný
útočníkom
•
akýmkoľvek IED, u ktorého sa dosiahne vzhľad iného predmetu (napr.
zrolovaný koberec) a miestne podmienky (prašná cesta a pod.) činia tento
systém menej nápadným; iniciácia tohto systému je možná konvojom aj
samotným útočníkom
Práve
spôsob
iniciácie
je
kľúčovým
kritériom
v modernom
prístupe
k problematike ochrany vojenských konvojov v súčasnosti. Preto je dôležité
uvedomiť si všetky aspekty činnosti spojenej s IED, ktoré prinášajú jednotlivé
spôsoby iniciácie a to tak na strane útočníka ako aj na strane jeho cieľa.
24
2 SPÔSOBY
USKUTOČŇOVNIA
ÚTOKOV
TERORISTOV
NA
VOJENSKÉ
KONVOJE
A SÚČASNÉ MOŽNOSTI OCHRANY PROTI NIM
2.1 Iniciácia NVS a IED
IED a všeobecne všetky NVS teda môžeme zaradiť medzi najnebezpečnejšie,
najzákernejšie a najčastejšie používané prostriedky boja v asymetrickej vojne.
Práve asymetrizačné tendencie sa v poslednej dobe najmarkantnejšie prejavujú
v systéme boja teroristov a im ideovo blízkych skupín. Výraznejšie než kdekoľvek
inde sa toto prejavuje v oblasti Blízkeho východu. Je treba si uvedomiť rozdielne
podmienky, možnosti a nástroje bojujúcich strán (preto sa aj táto vojna označuje
ako asymetrická). Obrovskou výhodou terorizmu je možnosť práce pod čiastočným
alebo úplným inkognitom, početnosť a možnosť krytia vlastnej činnosti. Protivníci
nemajú inú možnosť než investovať množstvo prostriedkov do rozviedky
(spravodajstvo pomocou infiltrácií teroristických skupín, prieskum prostredia
a propaganda medzi miestnym obyvateľstvom a snaha získať si jeho dôveru
a ochotu poskytovať informácie) a zdokonaľovania technických prvkov a metodiky
ochrany vlastnej živej sily.
Ako už bolo spomenuté v poslednej stati predchádzajúcej kapitoly, v súčasnosti je
práve iniciácia kľúčovým kritériom posudzovania NVS pri ochrane vojenských
vozidiel a konvojov. Je to determinované najmä snahou spoľahlivo zabrániť
výbuchu NVS, a keďže najspoľahlivejším spôsobom ako to dosiahnuť je zabrániť
iniciácií systému, je tento prístup celkom pochopiteľný. Osobne sa však staviam
proti priorite takéhoto prístupu (aj keď sa nesnažím poprieť jeho význam
a adekvátnosť jeho zaradenia do systému ochrany konvojov), nakoľko som
presvedčený, že terorizmus, ktorý už niekoľkokrát preukázal a denne preukazuje
svoju dôvtipnosť je schopný prekonať každý systém a rýchlo sa preorientovať na
výrobu
NVS
s iniciačným
systémom,
ktorý
doposiaľ
nebol
prekonaný.
Alarmujúcim je fakt, že už dnes majú k dispozícií celú škálu iniciačných
25
systémov, ktorým nie je možné zabrániť v iniciácii NVS napriek veľmi
jednoduchej podstate týchto systémov.
Pri NVS incidentoch
spôsobených teroristickými skupinami vo vzťahu
k vojenským konvojom a vozidlám spojeneckých vojsk v krajinách Blízkeho
východu (Irak, Afganistan) hovoríme takmer výlučne o útokoch s použitím IED.
Preto je nutné IED rozdeliť podľa iniciačného mechanizmu práve pre potreby
riešenia tejto problematiky (vychádzajúc aj z rozdelenia NVS) nasledovne:
•
IED iniciované útočníkom
o IED iniciované bezdrôtovým systémom
ƒ
IED iniciované mobilným telefónom alebo vysielačkou
ƒ
IED iniciované svetelným (laserovým) lúčom
ƒ
IED iniciované inými systémami
o IED iniciované po elektrickom vedení
ƒ
so záložnou sieťou
ƒ
bez záložnej siete
o IED iniciované ohňom
ƒ
IED iniciované zápalnicou
ƒ
IED iniciované bleskovicou
ƒ
IED iniciované iným spôsobom (vysoká miera improvizácie na
úkor spoľahlivosti)
o IED s možnosťou iniciácie viacerými spôsobmi
•
IED iniciované objektom útoku (cieľom)
o IED iniciované priamym stykom s iniciačným mechanizmom
ƒ
pomocou nástražného drôtu
ƒ
pomocou zariadenia citlivého na tlak/odľahčenie
ƒ
pomocou
zariadenia
uzatvárajúceho
elektrický
obvod
(plunger)
o IED reagujúce na sprievodné javy pohybu vozidiel (bez priameho
styku)
ƒ
seizmicky citlivé
26
o
•
ƒ
citlivé na hluk
ƒ
detekujúce kov
ƒ
detekujúce pohyb (laserové závory)
kombinácia obidvoch prevedení
IED s možnosťou iniciácie útočníkom aj cieľom
27
Iniciácia IED
Iniciované
útočníkom
bezdrôtový
systém
Iniciované
objektom útoku
alebo útočníkom
elektrické
vedenie
oheň/šírenie
detonácie
Iniciované
objektom útoku
kombinácia
priamym
stykom
kombinácia
mobil/
vysielačka
svetlo (laser)
so záložnou
sieťou
zápalnicou
bleskovicou
bez priameho
styku
ostatné
tlak/
odľahčenie
nástražný drôt
plunger
seizmika
hluk
detekcia kovu
bez záložnej
siete
ostatnými
spôsobmi
Obrázok 7 – Bloková schéma rozdelenia IED použiteľných na útok proti vojenským konvojom a jednotlivým vozidlám podľa spôsobu iniciácie
28
laserová
závora
2.1.1 IED iniciované útočníkom
Táto skupina IED je logickou voľbou pre takého útočníka, ktorý má svoj prísne
takticky špecifikovaný cieľ – konkrétny konvoj resp. konkrétne vozidlo, na ktoré
chce zaútočiť. Pri IED iniciovanom výlučne útočníkom totiž odpadá riziko, že
systém bude iniciovaný iným než cieľovým vozidlom, alebo že cieľové vozidlo
(vozidlá) nástrahu minú (to najmä v prípade zariadení reagujúcich na tlak alebo
odľahčenie, prípadne plungeru).
Útočníci najčastejšie využívajú bezdrôtové iniciačné systémy. Existuje hneď
niekoľko dôvodov:
•
útočník sa môže ukryť na ktorékoľvek miesto v bezpečnej vzdialenosti od
IED bez rizika, že bude na základe prvkov iniciačného systému IED (napr.
elektrické vodiče) odhalená jeho poloha
•
odpadá riziko, že by mohlo byť porušené elektrické alebo iné vedenie
používané k prenosu zvolenej formy energie využívanej na počin trhaviny
v IED vozidlami na ceste, poveternostnými podmienkami, okoložijúcimi
živočíchmi alebo inými faktormi
•
IED je možné uložiť oveľa jednoduchšie a rýchlejšie – stačí IED položiť na
miesto útoku a vzdialiť sa (netreba pokladať žiadne vedenie, čo výrazne
skráti pobyt útočníka na mieste činu a znižuje tak riziko, že úmysly
útočníka budú odhalené a zmarené)
•
v prípade použitia mobilného telefónu alebo obdobného elektronického
prostriedku na iniciáciu systému je možné tak učiniť z akejkoľvek
vzdialenosti, dokonca aj z celkom iného miesta na celom svete
•
spustiť iniciačný systém môže viacero útočníkov, v prípade zlyhania
jedného z nich stačí ostatným poznať číslo mobilného telefónu, ktorý slúži
na iniciáciu systému
Najčastejším prostriedkom na diaľkovú iniciáciu je práve mobilný telefón. Pri
tomto prostriedku stačí vyzváňanie telefónu alebo prijatie správy. Možnosti
29
prevedenia iniciácie mobilným telefónom sú veľmi široké. Najspoľahlivejším
spôsobom je využitie elektrického napätia na póloch reproduktoru pri vyzváňaní.
Stačí odpojiť tieto vodiče od reproduktoru a pripojiť napr. k elektrickému palníku,
citlivej elektrickej rozbuške alebo k inému zariadeniu, ktoré je schopné generovať
elektrickú iskru. Pre tento účel je možné vyrobiť aj jednoduchý zosilňovač napätia
využívajúci batériu telefónu ako zdroj napätia. Inou možnosťou je využitie
napätia indukovaného anténou telefónu. Toto riešenie však nemusí byť natoľko
spoľahlivé, pretože v cievke nemusí dôjsť k indukcii dostatočného prúdu, preto je
tu vyššiespomenutý zosilňovač žiaducim prvkom.
Inou možnosťou je použitie vysielačky pracujúcej na určitej frekvencii.
Prevedenie iniciácie vysielačkou je prakticky zhodné s mobilným telefónom,
avšak výbuch môže spôsobiť aj vysielačka iná, než tá, ktorou plánuje útočník,
stačí že pracuje na rovnakej frekvencii a vyšle signál, ktorý vysielačka pri
iniciačnom systéme zachytí. Preto sú uprednostňované mobilné telefóny pred
týmto riešením.
Úplne iným riešením sú iniciačné systémy reagujúce na svetlo. V praxi môže
takýto systém mať podobu snímača svetla laserového lúča ako ho poznáme napr.
z laserových závor na dverách výťahov. Stačí zasvietiť laserom do snímača
a zmenou odporovej charakteristiky tohto snímača vyhodnotí logický obvod
situáciu ako pokyn k iniciácii. Nevýhodou tejto metódy ale je, že útočník musí
mať v zornom poli snímač a nesmie byť príliš ďaleko, pretože svetelný lúč musí
dosahovať určitú intenzitu. Taktiež môže byť problémom zasiahnuť lúčom
snímač, nakoľko snímacia plocha takýchto zariadení býva malá. Pre tieto dôvody
sa takýto spôsob iniciácie využíva len zriedka.
Medzi iné spôsoby iniciácie bezdrôtovým systémom patrí napríklad zostrojenie
logického obvodu, ktorý bude reagovať len na špecifický signál vyslaný
vysielačom. Ide o veľmi podobný systém ako pri mobilných telefónoch, avšak
zostrojenie takéhoto zariadenia vyžaduje elektrotechnické vzdelanie alebo veľmi
podrobný návod. Všetky takéto IED môžeme zahrnúť pod skratkou RCIED
30
(Radio controlled IED). Vzhľadom na klesajúcu cenu mobilných telefónov však
strácajú takéto IED popularitu, nakoľko mobilný telefón predstavuje takmer
hotové iniciačné zariadenie, ktoré navyše nemožno prerušiť elektromagnetickým
vlnením vyžiareným bežne používanou rušičkou. Toto riešenie však ponúka
možnosť zostrojiť systém tak, aby zareagoval na prerušenie vysielania signálu. To
v špecifických situáciách môže predstavovať pre útočníka výhodu, takže táto
možnosť je voľbou útočníka najmä v takýchto prípadoch.
Úplne iným prípadom je iniciácia IED pomocou roznetových sietí (elektrickou
alebo ohňom/detonáciou). Elektrické siete môžu zlyhávať v dôsledku prerušenia
elektrického obvodu následkom poškodenia vodiča alebo kontaktu, preto
v niektorých prípadoch útočníci pridávajú záložnú sieť alebo kombinujú
s bleskovicovou sieťou. Prerušenie môže nastať z viacerých vyššiespomenutých
príčin. Tou najčastejšou je porušenie vedenia kolesami vozidiel. Preto je vhodné
vedenie zakryť vrstvou pôdy alebo iným materiálom, ktorý by aspoň čiastočne
chránil vodiče pred prerušením. Výhodou takýchto systémov je, že rušičky
elektromagnetického vlnenia nemôžu zabrániť iniciácii takýchto systémov.
Roznetové siete elektrické a zápalnicové/bleskovicové sa vzájomne veľmi nelíšia,
výber siete závisí od možností útočníka. Táto možnosť napriek svojim nevýhodám
je však stále populárnejšia vzhľadom na fakt, že vojenské konvoje pomerne
úspešne využívajú rušičky elektromagnetického vlnenia na zabránenie odpálenia
IED. Pre príklad, ako uvádza plk. Jangl v prednáškach z predmetu Výbušné
a nástražné systémy, v roku 2006 v Afganistane bol podiel RCIED útokov na
všetkých IED útokoch 62% v roku 2007 už len 27%. Nezanedbateľná časť
zvyšných percent prislúcha útokom systémom s roznetovými sieťami.
31
Podiel RCIED útokov na celkovom počte IED útokov v Afganistane v rokoch 2006 a
2007
70%
60%
50%
40%
30%
20%
10%
0%
2006
2007
Obrázok 8 – Graf podielu RCIED útokov na celkovom počte IED útokov v Afganistane
IED útoky v Iraku na spojenecké sily
Iné útoky
Obrázok 9 – Graf počtu IED útokov na spojenecké sily v Iraku podľa jednotlivých mesiacov
Kombináciou
bezdrôtového
iniciačného
systému
a systému
využívajúceho
roznetovú sieť možno dosiahnuť pomerne istý výsledok, preto sa pri IED
iniciovaných útočníkom dosahuje najistejší výsledok útoku práve kombinovaným
riešením iniciácie.
32
Špeciálnou skupinou IED sú časované IED. Tieto možno použiť len v prípade
veľmi silného predpokladu, že v určitý čas sa bude v mieste útoku pohybovať
vhodný cieľ. Tento predpoklad však zďaleka nedáva záruku, že cieľ bude
zasiahnutý, alebo aspoň že sa v čase explózie bude nachádzať na vhodnom
mieste. Práve preto tieto systémy nenachádzajú uplatnenie pri útokoch na
konvoje alebo jednotlivé vozidlá, ale skôr ako strategické NVS používané proti
civilnému obyvateľstvu alebo živej sile protivníka.
2.1.2 IED iniciované objektom útoku
IED nastražené proti vojenským konvojom alebo vojenským vozidlám môžu mať
aj iniciačné systémy, ktorým iniciačné podnety dodá samotný subjekt útoku, čiže
konvoj alebo jednotlivé vozidlo. Samozrejme že nemožno hovoriť o spoľahlivom
výsledku útoku, nakoľko mechanizmus iniciácie nemožno spoľahlivo kalibrovať
tak, aby reagoval len na vojenské vozidlá, konštrukcia väčšiny z nich to dokonca
vylučuje. Proti týmto prostriedkom doposiaľ nebola z pohľadu problematiky
vojenských konvojov vyvinutá systémová obrana a ochrana, priorita je však inde,
nakoľko teroristi tieto iniciačné systémy využívajú zriedka pre neistotu výsledku.
Iniciačné systémy reagujúce na priamy kontakt s vozidlom sú mnohokrát
uvádzané do činnosti vozidlami, ktoré nie sú terčom útoku. Z tohto dôvodu sú
tieto systémy umiestňované v prevažnej miere náhodne pri komunikáciách
s vyššou pravdepodobnosťou, že ňou bude prechádzať vojenské vozidlo protivníka.
Predpoklady úspechu útoku možno mierne zvýšiť kalibráciou iniciačného prvku
na vozidlá vyššej hmotnosti, než bežné osobné vozidlo. To však nezaručuje, že
systém nebude iniciovaný iným než vojenským vozidlom s vyššou hmotnosťou
(napríklad civilné nákladné vozidlo).
Prvou kategóriou iniciačných systémov iniciovaných objektom útoku sú systémy
využívajúce nástražný drôt (resp. inú mechanickú závoru). Nástražný drôt je
prvkom, ktorý sa hojne využíva aj v iných NVS napr. proti osobám. Takisto
33
niektoré protipechotné míny tento prvok využívajú v prípade, že nastražiteľ chce,
aby mína bola iniciovaná ťahom miesto tlaku našľapujúcej nohy.
Príkladom systému pracujúceho na princípe nástražného drôtu môže byť aj
protipechotná mína PMR-2A.
Obrázok 10 – podoba a možnosti nastraženia
http://philcox.homestead.com/, 2010; Jangl, 2009)
PMR-2A
s
nástražným
drôtom
(zdroj:
Tieto systémy však nezodpovedajú definícii IED, nakoľko nie sú zostrojené
improvizovane. Nástražný drôt bol však silnou inšpiráciou pre výrobcov IED
a títo dodnes vyrobili pestrú škálu iniciačných zariadení pracujúcich na rôznych
(mechanických aj elektronických princípoch. Mojím cieľom nie je dopodrobna
rozoberať tieto iniciačné systémy, ale oboznámiť s možnosťami ich využitia ako
východisko pre prácu s prvkami ochrany pred takýmito systémami.
Terorizmus spravidla využíva improvizovane zostrojované iniciačné systémy
s nástražným drôtom. Môže mať podobu lanka spínajúceho elektrický vypínač
(zapne, alebo vypne elektrický obvod), uvoľňujúceho mechanické napätie alebo
iný fyzikálne definovaný potenciál (blok úderníka, ktorý sa pri potiahnutí uvoľní),
spôsobujúceho trenie, môže tiež využívať samotnú mechanickú energiu pre
indukciu elektrického prúdu. Existujú mnohé spôsoby, ako premeniť mechanickú
energiu (potiahnutie nástražného drôtu) na iný druh energie alebo ju využiť na
uvoľnenie iného energetického potenciálu, ktorý následne IED využije na roznet.
Veľmi obľúbenou alternatívou súčasného terorizmu je systém využívajúci
dielektrikum pripevnené na koniec nástražného drôtu, vložené do otvoreného
štipca, ktorý má k čeľustiam pripevnené dva vodiče tak, aby sa po vytiahnutí
34
dielektrika čeľuste spojili spolu s vodičmi a uzatvorili elektrický obvod ktorý má
za následok iniciáciu IED.
Podstatou však je, že takýto iniciačný systém možno ľahko nastražiť – drôt
uchytiť na jednej strane cesty a mechanizmus reagujúci na ťah ukryť v blízkosti
cesty na druhej strane. Systém je ťažko detekovateľný – drôt je príliš tenký na to,
aby ho mohol vodič alebo člen posádky zo svojej pozície vo vnútri vozidla
spozorovať a rozmery zariadenia reagujúceho na pohyb drôtu môžu byť a zväčša
bývajú tak malé, že ho možno nastražiť a ukryť bez obáv, že vyvolá akékoľvek
podozrenie.
Obrázok 11 – Nástražný drôt spolu so zariadením reagujúcim na ťah v podobe elektrického spínača
(zdroj: Jangl, 2009)
35
f
e
a
d
b
c
Obrázok 14 – príklad iniciačného systému, kde nástražný drôt (c) uvoľňuje závlačku (d) držiacu úderník
(e) natiahnutý pružinou (f), ktorý nápichom uvádza do činnosti traskavinu (a), ktorá vyvolá počin
v bleskovici (b), ktorá prenesie detonáciu k hlavnej náloži; existuje množstvo rôznych prevedení, napr.
bleskovica vôbec nie je potrebná, pokiaľ je zariadenie umiestnené priamo na náloži
–
N
b
c
a
+
d
S
Obrázok 13 – iniciačný systém pracujúci na princípe elektromagnetickej indukcie – nástražný drôt (a)
navinutý na rotore (b) zachytením sa o idúce vozidlo rýchlo roztočí rotor zariadenia s obidvomi pólmi
magnetu (c), ktorý sa bude točiť okolo stacionárnej cievky navinutej na železnom jadre čo indukuje na
cievke prúd a na konci vodičov (+ a -) potom možno namerať napätie, ktoré sa využíva na iniciáciu nálože;
opäť sa jedná o príklad zariadenia, ktoré môže mať množstvo obmien
–
a
b
+
Obrázok 12 – štipcový mechanizmus funguje tak, že potiahnutím nástražného drôtu a tým
vytiahnutím dielektrika (a) spomedzi čeľustí štipca dôjde k spojeniu vodivých platničiek (b) a tým
uzatvoreniu obvodu medzi platničkami – vodičmi (+ a -) začne prechádzať prúd následkom čoho
dôjde k iniciácii nálože
36
IED iniciované mechanicky tlakom, alebo jeho uvoľnením sa ukladajú priamo na
cestu, aby vozidlo, ktoré je terčom útoku iniciovalo systém tlakom kolesa na
iniciačné zariadenie. Na tento účel možno používať zariadenia zvané roznecovače,
avšak
tieto
iniciačné
mechanizmy
nemožno
pokladať
za
improvizované
prostriedky. Improvizované prostriedky však používajú zariadenia pracujúce na
rovnakom princípe ako sériovo vyrábané roznecovače. Princíp iniciácie tlakom je
jednoduchý – koleso vozidla nabehne na iniciačné zariadenie a tým spôsobí
iniciáciu zariadenia. Pri odľahčení sa môže jednať o iniciáciu odľahčením po
predošlom zaťažení – systém sa iniciuje až po uvoľnení tlaku kolesa na
roznecovač. Iným prípadom je uvoľnenie tlaku závažia následkom nadskočenia
tohto závažia pri prejazde kolesa vozidla po závaží. Rovnako možno roznecovače
kombinovať, aby reagovali na tlak aj odľahčenie a tým dosiahnuť veľmi
spoľahlivý efekt.
g
h
i
j
k
l
f
e
d
c
b
a
Obrázok 15 – rez roznecovačom Ro-4: (a) telo roznecovača, (b) úderník, (c) poistná závlačka, (d) pružina
úderníka, (e) čap blokujúci úderník (po odľahčení sa uvoľní), (f) ochranná čiapočka, (g) vložka,
(h) rozbušková skrutka, (i) tesniace podložky, (j) rozbuška, (k) náložka, (l) závažie
37
Roznecovač Ro-4 je typickým prostriedkom pre iniciáciu systému pri odľahčení.
Z obrázku je zrejmé, že jeho konštrukcia je improvizovanými súčiastkami ľahko
napodobiteľná, preto pre prípadného útočníka nepredstavuje problém vyrobiť
systém iniciovaný práve odľahčením. Podobne prostej konštrukcie sú aj niektoré
iné roznecovače:
Obrázok 16 – rez roznecovačmi Ro-3 (dole) spojeného s roznecovačom Ro-5 (hore) tak, aby počin vyvolal
tak tlak ako uvoľnenie tlaku
Na vytvorenie improvizovaného roznecovača postačuje iba vhodná pružina,
vhodný úderník a traskavina citlivá na náraz alebo nápich. Zostrojenie takéhoto
zariadenia síce pri podmienke spoľahlivosti vyžaduje istú dávku strojníckej
zručnosti, avšak tou disponuje väčšina výrobcov IED.
Podobne ako v predchádzajúcich prípadoch aj v prípade zariadení uzatvárajúcich
elektrický obvod sa využíva tlak kolesa, avšak tentokrát nie na mechanické
spustenie systému, ale na uzavretie elektrického obvodu. Jedná sa o jedny
z najprimitívnejších mechanizmov, ktoré sa pritom vyznačujú veľmi vysokou
spoľahlivosťou. Otázne je však to, či bude systém iniciovaný tým „správnym“
38
vozidlom. Najjednoduchší takýto spínač sa nazýva plunger. Jedná sa o dva pláty
tenkého ohybného kovu (napr. list ručnej pílky) pripojené tak, aby pri spojení
uzatvorili elektrický obvod. Tieto dva pláty potom stačí vzájomne spojiť tak, aby
ich oddeľovala tenká vrstva dielektrika, pričom v prípade, že na jeden z plátov
vyvinieme tlak smerom k tomu druhému (koleso vozidla) dôjde k spojeniu plátov
a teda uzatvoreniu obvodu.
–
a
+
b
Obrázok 17 – plunger (otvorený obvod) – (a) pláty z materiálu vedúceho elektrický prúd, (b) vrstvy
dielektrika navzájom oddeľujúce pláty od seba, (+) a (-) vodiče pod napätím vodivo spojené každý
s jedným plátom (a)
Obrázok 18 – plunger (uzatvorený obvod – tlakom kolesa vozidla dôjde k vodivému spojeniu plátov a tým
pádom k uzatvoreniu elektrického obvodu, čo vyvolá iniciáciu IED
Nesmieme zabudnúť, že pre zvýšenie spoľahlivosti IED možno spôsoby iniciácie
vzájomne kombinovať takmer bez obmedzenia.
Zriedkavo využívané sú systémy iniciované bez kontaktu s vozidlom. Ide
o systémy, ktoré reagujú na sprievodné javy, ktoré so sebou prináša prejazd
vozidla priestorom záujmu útočníka. Je však veľmi dôležité uvedomiť si fakt, že
na zostrojenie takéhoto iniciačného systému je zväčša potrebný logický obvod,
ktorý by vyhodnocoval vstupy do snímacieho zariadenia. Zostrojenie takéhoto
systému si však vyžaduje elektrotechnické vzdelanie, alebo veľmi podrobný
návod. Takisto je potrebné zohnať elektronické prvky, ktoré síce sú dostupné, ale
39
pre výrobcu predstavujú značnú komplikáciu, pretože má k dispozícii oveľa
jednoduchšie a v mnohých prípadoch aj spoľahlivejšie riešenia.
Ďalším nedostatkom takýchto systémov je fakt, že pri takomto systéme vôbec nie
je isté, že ho iniciuje vozidlo alebo druh vozidla, proti ktorému bol systém uložený
(ako všeobecne u systémov iniciovaných objektom útoku), no navyše sa môže stať,
že systém bude iniciovaný úplne iným subjektom, než je vozidlo na ceste (napr.
zver, ktorá preruší laserovú závoru), čo by znamenalo pre útočníka úplne
zbytočnú výrobu systému. Preto tieto systémy doposiaľ nie sú často využívané
a preto im nebudem venovať zvýšenú pozornosť. Vysvetlím však princípy práce
takýchto systémov.
Systém reagujúci na kovové materiály môžeme prirovnať k detektoru kovu, aký
sa používa pri vyhľadávaní mín a iných kovových materiálov ukrytých v zemi.
Pracujú na princípe elektromagnetickej indukcie v kovoch. Poznáme tri základné
princípy, pričom každý využíva iný sprievodný jav elektromagnetickej indukcie
v kovoch. Jedna z metód využívajúca zmeny siločiar v magnetickom poli na
indikáciu prítomnosti kovu v prostredí reaguje len na magnetické kovy, ostatné
metódy reagujú na každý vodič napätia. Každá z týchto metód teda je schopná
zachytiť prítomnosť vozidla. Problémom zostáva, že systém zareaguje na všetok
kov veľmi citlivo, pričom sa vôbec nemusí jednať o kov z vozidla, ktorý spôsobí
iniciáciu IED.
40
Obrázok 19 – jeden z princípov fungovania detektoru kovu – pulzná indukcia. Najprv cievka funguje ako
vysielač, t.j. na krátky časový okamih sa do nej privedie napätie, čím sa vygeneruje impulz
elektromagnetického poľa. Po uplynutí konštantného časového úseku sa cievka prepne do režimu
prijímača, t.j. napätie sa vypne a v tomto okamihu sa skúma doba prechodového deja na cievke. V
prípade, že sa v elektromagnetickom poli cievky nevyskytuje kov, je doba odozvy cievky veľmi krátka. Ak
sa ale v poli kov nachádza, je doba odozvy cievky dlhšia a vyhodnocovacia jednotka to vyhodnotí ako
prítomnosť kovu. (zdroj: Juríček, 2009)
O niečo spoľahlivejší efekt možno dosiahnuť pri seizmických senzoroch. Tieto
zariadenia možno kalibrovať na stanovenú zmenu seizmickej charakteristiky
pôdy alebo pri dosiahnutí určitej miery otrasov. Tým možno vylúčiť iniciáciu
jednotlivým vozidlom, alebo vozidlom nižšej hmotnosti. Tieto zariadenia sú však
pomerne drahé a zložité na výrobu v improvizovaných podmienkach, a takisto
môžu nastať okolnosti, ktoré by mohli spôsobiť iniciáciu bez prítomnosti
vojenského konvoja v cieľovej oblasti, takže sa pri „bežných“ útokoch nevyužívajú.
Ďalším spôsobom je senzor hluku, o ktorého kalibrácii platí to isté, čo pri
seizmických senzoroch. Ide však o menej spoľahlivú metódu, nakoľko hluk môže
spôsobiť oveľa viac príčin, než zvýšenú seizmickú činnosť. Na zachytenie ale na
druhej strane stačí mikrofón alebo iné obdobné zariadenie, čo výrazne znižuje
náklady na zostrojenie zvukom iniciovaného IED.
Laserovou závorou rozumieme zariadenie, ktoré sníma stály alebo pulzujúci
svetelný signál emitora v prijímači. Vytvorí tým závoru, pričom pri jej narušení
dochádza k iniciácii systému. Jedná sa o veľmi nespoľahlivú metódu, nakoľko
41
závoru môže narušiť zver alebo akýkoľvek predmet, ktorý sa na miesto záujmu
dostane napr. vplyvom poveternostných podmienok. Pre zvýšenie spoľahlivosti
možno podoprieť závoru vo viacerých bodoch tak, aby na iniciáciu bolo potrebné
prerušenie všetkých závor v rovnakom čase. Táto metóda je okrem všeobecných
nevýhod bezkontaktných iniciačných systémov aj náročnosť na zdroj napätia
a presné nasmerovanie emitora do snímacej oblasti, nakoľko aj najmenší
nechcený pohyb týchto prvkov môže spôsobiť iniciáciu.
Všetky menované okruhy majú svoje ideálne využitie, a každý jeden je vhodný na
útok za iných podmienok, pričom väčšinu z okolností, ktoré v súvislosti s útokom
nastanú nemožno predpokladať, alebo možno predpokladať len veľmi ťažko.
Taktiež môžu nastať podmienky, ktoré vylučujú úspešné použitie niektorého
druhu iniciačného systému. Z tohto dôvodu je kombinácia aspoň dvoch druhov
iniciačných systémov pomerne častá. Znamená to takisto veľkú komplikáciu pri
ochrane konvojov, nakoľko je niekoľkonásobne náročnejšie ochrániť vozidlá pred
niekoľkými druhmi iniciačných systémov miesto jedného.
2.2 Realizácia IED útokov na vojenské konvoje
Príprava a realizácia útoku na vojenský konvoj resp. jednotlivé vozidlo má
niekoľko fáz:
1. voľba miesta vhodného pre realizáciu útoku
2. voľba vhodnej trhaviny, inej výbušniny alebo výbušného zariadenia na
realizáciu útoku
3. výber iniciačného systému s ohľadom na povahu výbušného prvku
4. zostrojenie iniciačného systému a príprava na nastraženie IED
5. nastraženie IED
6. zaujatie pozície v kryte resp. v bezpečnej vzdialenosti na pozorovanie
7. iniciácia IED
42
8. overenie výsledku pozorovaním (za vhodných podmienok a neuspokojivého
výsledku môže nasledovať aj priamy útok živou silou) a následne okamžité
opustenie priestoru
Situácia okolo cestných komunikácií ponúka viacero alternatív umiestnenia IED
– na okraji cesty (za zvodidlami a na podobných miestach poskytujúcich dobré
vizuálne krytie), priamo na vozovke (pod vrstvou prachu alebo hliny (napr.
zneškodnená protitanková mína, ktorej počin zabezpečuje počinková nálož alebo
improvizovaný systém – zväčša je ich ukrytých na jednom mieste viac a sú
spojené bleskovicou, takže ak jedno vozidlo konvoja iniciuje systém, s najvyššou
pravdepodobnosťou zasiahne výbuch aj iné vozidlá) alebo maskovaný takým
spôsobom, že IED pripomína predmet, ktorý mohol spadnúť na vozovku z iného
vozidla, pričom na prvý pohľad nijako nepripomína IED (napr. zrolovaný koberec,
ktorý má vo vnútri ukrytý kus trhaviny alebo muníciu)). Vzhľadom k tomu, že
množstvo ciest v regiónoch, kde sú IED útoky v súčasnosti veľmi frekventované
(Blízky východ), sú nespevnené, nie je problémom umiestniť IED na cestu tak,
aby nepresahoval horizontálny profil cesty.
Výnimočné nie sú ani samovražedné útoky, napríklad nárazom vozidla
naplneného trhavinou do vojenského vozidla.
Predpoklady na úspešné vykonanie útoku sú nasledovné:
•
utajenie
•
spoľahlivá činnosť nastraženého systému
•
vhodné uloženie systému (vizuálna nenápadnosť)
•
istota, že vozidlo/konvoj prejde cieľovou oblasťou
•
načasovanie
•
dostatočná brizancia na prekonanie balistickej ochrany vozidiel
Utajenie je logický predpoklad úspechu útoku. Nastražiteľ musí byť obzvlášť
opatrný pri umiestňovaní NVS do oblasti záujmu. Mohol by totiž byť videný
osobou, ktorá (z rôznych pohnútok) poskytuje informácie protivníkovi, prítomnosť
43
NVS by sa vyzradila a útok by bol zmarený. Netreba zabúdať na pravidelný
letecký a satelitný prieskum, pretože útočník by sa mohol práve počas ukladania
NVS nachádzať v snímkovanej oblasti, teda je potrebné konať rýchlo a čo najskôr
opustiť cieľovú oblasť. Taktiež je potrebná obozretnosť počas celého priebehu
príprav, najmä pri výbere spolupáchateľov útoku, aby osnovateľ útoku predišiel
infiltrácii jeho skupiny spravodajstvom protivníka.
Spoľahlivosťou sme sa zaoberali už v predošlej kapitole, tá závisí hlavne od
iniciačného systému. Zdvojenie iniciačného mechanizmu (pracujúce na dvoch
rôznych princípoch) výrazne zvyšuje pravdepodobnosť úspešnej iniciácie systému.
Iná príčina, ktorá by mohla byť prekážkou spoľahlivého fungovania systému je
výbušná náplň. Za určitých podmienok môže dôjsť k znehodnoteniu tejto náplne
(vlhkosť, vek) čo môže spôsobiť rádovo nižšiu výkonnosť alebo úplné zlyhanie
systému. Preto musí útočník dbať aj na podmienky, v akých vyrába a skladuje
výbušninu a aké vplyvy na ňu pôsobia (a to aj po nastražení).
c
b
IED
IED
a
d
e
Obrázok 20 – systém iniciácie IED využívajúci dva spôsoby iniciácie – plunger a bezdrôtovú
iniciáciu mobilným telefónom. (a) – nádoba s umiestnenými výbušnými prvkami IED, (b) –
mobilný telefón prijímajúci podnet k iniciácii, (c) – útočník s mobilným telefónom, z ktorého vyšle
podnet k iniciácii, (d) – zdroj napätia, (e) – plunger.
Vhodné uloženie systému znamená umiestniť systém tak, aby nebudil
pozornosť tak u osôb okoloidúcich tak u posádok vojenských vozidiel.
Istota, že vozidlo/konvoj prejde cieľovou oblasťou, je dôležitým faktorom, aj keď
mnoho systémov býva nastražených náhodne s tým, že útočníci čakajú kedy
44
prejde cieľovou oblasťou vhodný objekt útoku, resp. nastražia systém na iniciáciu
objektom útoku a identitu objektu ponechajú náhode.
Obrázok 21 – spôsob maskovania IED – naľavo IED ukryté v jutovom vreci, ktoré je samotné ťažko
pozorovateľné navyše budiace dojem predmetu nechtiac strateného z auta počas jazdy, v strede výbušný
prvok IED (munícia), napravo je tento prvok už zamaskovaný do podoby kusu betónu (zdroj: Jangl, 2009)
Istota, že vozidlo/konvoj prejde cieľovou oblasťou je špecifická podmienka,
na ktorej splnenie je niekedy potrebné vytvoriť na ceste zátarasy, aby konvoj
nemohol prejsť alebo odbočiť na inú cestu než je tá, na ktorej je nastražený NVS.
Takáto situácia nastáva najmä na väčších križovatkách, na ktorých je vysoká
pravdepodobnosť, že nimi v krátkej dobe prejde vhodný objekt útoku. Na
zabránenie prechodu inou cestou sa spravidla využívajú autobusy a nákladné
autá, ktoré imitujú poruchu alebo dopravnú nehodu. Keďže zastavenie konvoja je
v takejto situácii najriskantnejším krokom, je vysoko pravdepodobné, že konvoj
bude pokračovať voľnou cestou. Niekedy rovnakým spôsobom útočníci zastavia
konvoj takým spôsobom, že imitujúc poruchu alebo nehodu zahradia jedinú
možnú cestu. V takomto prípade (stojace alebo výrazne spomalené vozidlá) je
útok IED alebo všeobecne NVS najpresnejší.
45
Obrázok 22 – NVS nastražený pomocou protitankových mín proti konvoju, ktorému zablokoval cestu
autobus: (1) pozícia útočníka – iniciátora NVS, (2) vozidlá konvoja, (3) bleskovicou spojené míny (zväčša
pozbierané z mínových polí), (4) detail jednej z mín (zdroj: http://news.bbc.co.uk/)
Obrázok 23 – vojenský konvoj prechádzajúci okolo IED pozostávajúceho s rôznorodých kusov munície (1
a 3). Útočník sa ukrýva obďaleč a čaká na najvhodnejší moment k iniciácii.
46
!
f2
a
b
?
e
f1
c
g
h
d
zástavba
Obrázok 24 – situačná schéma útoku na vojenský konvoj: Prichádzajúci konvoj (a) s pôvodne plánovanou trasou (b) bol
nútený zmeniť smer jazdy priamo (c), nakoľko v plánovanom smere jazdy sa nachádzala prekážka (autobus imitujúci
poruchu) (d). Blížiaci sa konvoj hlási pozorovateľ (e) zvyšku skupiny. Ukrytí útočníci čakajú v blízkosti kľúčových miest
(pri autobuse, pre prípad, že by konvoj napriek zátarase skúšal prejsť v plánovanom smere jazdy (f1)) a v okolí
nastraženého IED (f2). Ukrytý je tiež útočník – iniciátor (g), ktorý čaká, kedy sa konvoj dostane na úroveň ukrytého NVS
(h), ktorý následne odpáli.
47
Načasovanie odpálenia NVS je ďalšou dôležitou podmienkou úspechu
útočníka. Vojenské vozidlá sa
pohybujú aj v zastavaných zónach a mestách
pomerne vysokou rýchlosťou (60-80 km/h), čo môže v niektorých prípadoch byť
dostatočnou rýchlosťou na to, aby sa vozidlo vyhlo najničivejšiemu momentu
detonácie, pokiaľ sa útočník omešká čo i len o desatinu sekundy. Preto sa útočníci
snažia vozidlá čo najviac spomaliť práve na mieste, kde je nastražený NVS.
Vzhľadom k tomu, že balistická ochrana vozidiel je v súčasnosti neoddeliteľnou
zložkou ochrany živej sily a vojenskej techniky pred útokmi NVS musia
teroristické skupiny pri realizácii útokov na vojenské vozidlá zvyšovať
brizanciu náloží alebo zlepšovať črepinový účinok náloží. V poslednej dobe ich
metódy výrazne predišli očakávania koaličných vojsk, pretože sú schopní aj na
pomerne veľkú vzdialenosť prekonať balistickú ochranu ich vozidiel.
Obrázok 25 – americké vozidlo Hummer značne poškodené útokom IED (zdroj: http://www.flickr.com/)
48
Obrázok
26
–
ďalšie
vozidlo
Hummer,
tentokrát
úplne
zničené
útokom
IED
(zdroj:
http://www.flickr.com/)
Po splnení všetkých vymenovaných predpokladov bude úspech s najvyššou
pravdepodobnosťou úspešný. Naplnenie štvrtého predpokladu je však kľúčovým
pre každý útok, pretože aj pri nedodržaní zásad prvého pravidla sa útok môže
vydariť, naproti tomu keď neexistuje vhodný objekt útok nebude zrealizovaný.
Niektoré nástrahy sú kladené náhodne s tým, že útočník dúfa v to, že niektoré
vojenské vozidlo systém iniciuje, príp. sám čaká na príjazd vhodného objektu. Pre
takýto prístup útočníka zavádzam termín „pasívny“. V prípade, že sa útočník
snaží dostať konvoj práve na cestu, kde umiestnil IED a to najmä zatarasením
ostatných trás prípadne inými obdobnými krokmi alebo IED ukladá na miesto,
o ktorom vie, že ním konvoj bude prechádzať jedná sa o útočníka „aktívneho“.
Treťou, veľmi nebezpečnou kategóriou útočníkov sú samovražedný útočníci. Pod
týmto slovom si väčšina laikov predstavuje osobu, ktorá sa prostredníctvom
odpálenia NVS pripnutého na vlastnom tele na verejných priestranstvách snaží
o dosiahnutie čo najväčšieho počtu obetí (civilných alebo z radov príslušníkov
inštitúcií bezpečnostného aparátu) alebo likvidáciu konkrétnej osoby (vedľajšie
obete pre nich nie sú podstatné). Samovražední útočníci však majú aj množstvo
49
iných podôb. Jednou z nich je vodič vozidla naplneného explozívnym materiálom
tak, že sa po náraze do iného vozidla explozívny materiál privedie k výbuchu.
Tento prístup možno nazvať „interaktívnym“.
Interaktívny útok možno realizovať niekoľkými spôsobmi. Je na to potrebná
znalosť pravidiel, ktorými sa konvoje počas jazdy riadia. V prvom rade je
potrebné prekonať odstup, ktorý si vojenské konvoje držia od ostatných vozidiel
a taktiež odstup vyžadujú od za nimi idúcich vozidiel. Predchádzanie konvoja je
neprípustné. Pri nedodržaní týchto pravidiel majú vojaci právo na vozidlo
strieľať. Zväčša sa snažia prestreliť mu pneumatiky a tým ho zastaviť. Útočník sa
teda dostane do blízkosti konvoja len ťažko. Vzhľadom ale na rýchlosť vozidiel
konvoja nemusia byť jeho vodiči natoľko schopní spomaliť vozidlo, aby sa pred
nimi náhle brzdiace civilné vozidlo (útočník) nepriblížil natoľko, že konvoj sa
dostane do účinného rádiusu NVS vezenom vo vozidle útočníka. Táto metóda je
obľúbená rovnako aj pri jednotlivých vozidlách, ktoré nemajú pre svoj pohyb tak
prísne pravidlá.
2.3 Súčasné možnosti ochrany vojenských konvojov pred
útokmi NVS
Ochrana pred NVS ja dnes jednou z najdiskutovanejších tém vo vojenských a
zbrojárskych kruhoch. Môžeme ju deliť do troch oblastí:
•
výcvik a príprava, ktorá zdôrazňuje nutnosť aktualizovať a dopĺňať
najnovšie poznatky o IED a všeobecne o NVS u vlastných príslušníkoch
•
operačno-taktická oblasť, vyžaduje vzájomnú koordináciu zúčastnených
strán spojenú s okamžitou výmenou informácií a ich zapracovávania do
štandardných postupov a doktrín pre účely výcviku a prípravy vojsk
•
technologická oblasť, v ktorej je potrebné neustále pracovať na
zdokonaľovaní technických prostriedkov, ktoré majú zamedziť úspešnému
použitiu NVS proti živej sile a technike; z pohľadu ochrany vojenských
konvojov a vozidiel sa jedná o najdôležitejší prvok ochrany
50
Technologickú oblasť môžeme ďalej deliť na:
•
balistickú ochranu
•
elektronické protiopatrenia
•
likvidácia a odstupná manipulácia s NVS
•
odhaľovanie prítomnosti NVS
2.3.1 Balistická ochrana
Balistická ochrana je pasívnou dynamicky sa rozvíjajúcou oblasťou technických
prostriedkov ochrany pred NVS. Pasívnou z toho dôvodu, že nijako nezabraňuje
vykonaniu útoku, jej úlohou je minimalizovať následky tohto útoku. Táto ochrana
sa však nerealizuje len z dôvodu zmierňovania následkov útokov NVS, ale aj ako
prostriedok
a črepinovými
protimínovej
ochrany
a ochrany
živej
účinkami
niektorých
druhov
munície.
sily
pred
Balistická
streľbou
ochrana
vojenských vozidiel spočíva v pancierovaní a konštrukčných riešeniach a tvaroch
častí vozidla tak, aby bol výbuch usmernený smerom preč od vozidla.
Pancierovanie je nevyhnutné zo všetkých strán a taktiež zospodu a zvrchu.
Spodná časť vozidla je obzvlášť riziková, vo väčšine prípadov sa nachádza len
niekoľko centimetrov od nastraženého NVS (IED uložené na ceste), preto sa mu
venuje mimoriadna pozornosť. Dno karosérie teda nie je len opancierované, ale aj
vytvarované do takého tvaru, aby bola tlaková vlna po výbuchu usmernená
smerom od vozidla.
Obrázok 27 – náčrtok ľahkého vojenského vozidla (spredu), pričom je zobrazený tvar podvozku
(písmeno V). Takéto riešenie spôsobuje, že v prípade výbuchu NVS pod kolesami vozidla tlaková vlna
obteká okolo vozidla.
51
Pancierovanie vozidiel je zväčša realizované pomocou ocele s prídavkom rôznych
iných prvkov za účelom dosiahnutia lepších vlastností (pružnosť, pevnosť)
vzhľadom na účel, ktorý materiál plní. V poslednej dobe však boli vyvinuté nové
technológie
pancierovania.
využívajúce
širšiu
škálu
Príkladom
materiálov
je
–
kompozitné
napr.
pancierovanie
keramické
materiály,
karborundum alebo silikóny. Najčastejšie sa tieto materiály kombinujú
s oceľou za účelom dosiahnutia čo najvyššej miery ochrany.
Obrázok 28 – keramický pancier vyrobený VOP Šternberk
Ďalšou technológiou, ktorá stojí za povšimnutie je reaktívne pancierovanie .
Táto technológia pracuje na princípe Newtonovho zákona o akcii a reakcii.
Pozostáva z blokov výbušniny(ERA – Explosive reactive armor), gumy (NERA –
Non-energetic reactive armor), alebo iného materiálu vhodného na tento účel.
Princíp je jednoduchý – pri náraze cudzorodého telesa na tento druh pancieru
pôsobí pancier silou proti tomuto telesu (guma využíva potenciálnu energiu
vlastného napnutého materiálu (napätie spôsobuje v materiáli náraz cudzorodého
telesa), výbušnina chemickú energiu výbuchu (bloky výbušniny sú vytvarované
tak, aby bol výbuch usmernený smerom proti telesu, ktoré do panciera naráža
a tým iniciuje výbušninu)). To výrazne spomalí narážajúce teleso, ktoré na
prekonanie reakcie panciera spotrebuje značnú časť kinetickej energie telesa.
52
Tomu následne častokrát nezostane dostatočná kinetická energia na prekonanie
konvenčnej (oceľovej) vrstvy, alebo vrstvy kompozitného panciera. Zvláštnou
skupinou je elektrické reaktívne pancierovanie, ktoré využíva elektrický prúd na
spomalenie prenikajúceho telesa.
Obrázok 29 – Tank T-72 s pridaným ERA pancierovaním
Balistická ochrana je veľmi účinným a nezastupiteľným miestom v sústave
technických opatrení. Treba si však uvedomiť, že žiadne pancierovanie nie je
dostatočne silné na to, aby ho nebolo možné prekonať. Preto, síce ho nemožno
zanedbať a treba neustále pracovať na jeho zdokonaľovaní, nikdy nebude
predstavovať úplné a systémové riešenie problematiky ochrany vozidiel pred
NVS. Ide len o spôsob, akým minimalizovať škody a ochrániť živú silu pred
účinkami výbuchu, nie o spôsob, ktorý by zabránil samotnému útoku.
2.3.2 Elektronické protiopatrenia
Elektronické protiopatrenia predstavujú ďalšiu širokú škálu prostriedkov,
ktorými možno vyriešiť časť problematiky NVS používaných proti vojenským
vozidlám. Tieto opatrenia sa zameriavajú najmä na zamedzenie iniciácie RCIED,
alebo na predčasnú iniciáciu RCIED. Nástrojom, ktorý sa v tejto oblasti využíva
sú rušičky rádiového signálu.
53
Rušičky
signálu
neustále
vysielajú
elektromagnetické
vlnenie,
ktoré
je
niekoľkonásobne silnejšie než to, ktoré vysielajú bezdrôtové prostriedky rádiovej
iniciácie (vysielačky, samostatné vysielače a prijímače signálu určené na diaľkové
ovládanie elektroniky (teda s možnosťou využitia aj na odpálenie IED)). Tým
zarúšajú prostredie (EJ – Electronic jamming) a tak zamedzujú tomu, aby sa
signál z iniciačného vysielača dostal k prijímaču.
Obrázok 30 – princíp práce rušičky elektromagnetickým vlnením. Horný graf predstavuje rušivý signál
rušičky (pre názorné zobrazenie veľkej sily signálu som zvolil priebeh funkcie y=9 sin (x/4)); prostredný
graf predstavuje signál, ktorého prijatie (alebo prerušenie príjmu) považuje iniciačný systém za pokyn
k iniciácii (pre názornosť volím priebeh funkcie y=sin (3x)); spodný graf predstavuje výslednicu súčtu
prvých dvoch priebehov v prípade stretu týchto dvoch signálov v priestore dosahu obidvoch zariadení –
z obrázku je zrejmé, že výslednica súčtu signálov ani približne nezodpovedá signálu vysielaného
iniciačným vysielačom a teda iniciačný prijímač nerozpozná v tejto výslednici prítomnosť signálu
z prostredného grafu a teda nevyhodnotí situáciu ako jeho prijatie (resp. vyhodnotí situáciu ako jeho
stratu)
Rušičky môžeme rozdeliť do troch kategórií, vzájomne odlišných veľkosťou,
výkonom ako aj použitím:
•
prenosné
•
prevozné resp. mobilné
•
kontajnerové
54
Prenosné rušičky signálu predstavujú najmenšie a teda aj najmenej výkonné
alternatívy (ich možnosti sú determinované rozmermi a zdrojom napätia). Sú to
prevažne prostriedky osobnej ochrany (americké ozbrojené zložky dokonca
zaviedli niektorý útvarom prenosné rušičky do pravidelnej osobnej výbavy
príslušníkov týchto útvarov). Tieto zariadenia slúžia na zamedzenie odpáleniu
IED na malú vzdialenosť, avšak stále je tu hrozba zásahu účinkami výbuchu a to
najmä sekundárnymi (črepinový efekt), ktoré môžu spôsobiť ujmu. Pri ochrane
vojenských vozidiel majú využitie najmä pri jednotlivých vozidlách.
c
d
b
a
e
Obrázok 31 – situácia pripraveného RCIED útoku na jednotlivé vozidlo: (a) vozidlo, (b) ochranný rádius
prenosnej rušičky vo vozidle, (c) útočník, (d) signál iniciačného vysielača, (e) RCIED a prijímač signálu.
V priestore, kde dochádza k prieniku oblastí (b) a (d) nemôže dôjsť k iniciácii IED.
Prevozné resp. mobilné rušičky predstavujú zariadenia, ktorých plocha
prekrytia (plocha priestoru, ktorý je schopná rušička zarušiť) je výrazne vyššia,
než v predchádzajúcom prípade, avšak má omnoho väčšie rozmery a vyžaduje
silnejší zdroj napätia. Pre tieto vlastnosti sa využíva po montáži na vozidlo ako
rušička pre ochranu celého konvoja resp. časti konvoja. Je schopná zarušiť širšie
okolie, takže sa aj voľne sa pohybujúca živá sila môže v okolí tejto rušičky cítiť
relatívne bezpečne pred sekundárnymi účinkami výbuchov spôsobených RCIED.
Pri týchto typoch rušičky sa odborníci v oblasti elektrotechniky začali zaujímať
o možných alternatívach podoby antény vyžarujúcej elektromagnetické vlnenie
a tým pádom aj úpravy smerovej charakteristiky rušičky. Doteraz sa však
najčastejšie používajú rušičky vyžarujúce radiálne. To potvrdzujú aj Matušek
a Špirko vo svojom príspevku, pričom sa opierajú o výsledky matematického
modelovania. „Výsledky modelovania potvrdili, že je lepšie využiť na prekrytie
miesta odpálenia nálože vyžarovanie šumového rušiaceho signálu prostredníctvom
antén,
ktoré
vyžarujú
v horizontálnej
55
rovine
všesmerovo,
alebo
takmer
všesmerovo.“ Existujú však aj iné alternatívy, napríklad prekrytie v tvare číslice
8 (polvlnový horizontálny symetrický dipól), kde sa anténa nachádza v strede
súmernosti obidvoch kružníc.
c
d
b
b
a
a
a
b
e
Obrázok 32 – situácia pripraveného RCIED útoku na jednotlivé vozidlo: (a) vozidlá nesúce rušičky, (b)
ochranná plocha mobilných rušičiek na vozidlách, (c) útočník, (d) signál iniciačného vysielača, (e) RCIED
Prevozné rušičky vyžadujú na svoju obsluhu vyškolený personál. Za ich výhody
označujeme vysoký výkon, ako aj možnosti neskoršej modernizácie či cenu (od
320 tis. €). Nevýhodami tohto druhu rušičiek je problematické nasadenie
v zástavbe či v hornatom teréne, spomínanú nutnosť školeného personálu,
pomerne vysoká hmotnosť sústavy a jej rozmery vylučujúce použitie rušičky inak,
ako umiestnenej na vozidle.
Obrázok 33 – obrnené vozidlo nesúce prevoznú rušičku
56
Kontajnerová rušička je najväčší druh rušičky s najsilnejším signálom
a najväčším dosahom. Umiestňuje sa pod lietadlo alebo vrtuľník. Vzhľadom na
pozíciu, z ktorej vysiela efektívne a spoľahlivo chráni konvoj aj v zastavanom
území či nerovnom teréne. Pokrýva široké okolie oblasti pohybu konvoja. Keďže
sa tento prostriedok nachádza vo vzdušnom priestore, nepredstavujú rozmery
problém. Rovnako však potrebujú pre svoju obsluhu vyškolený personál.
Najväčšou nevýhodou je ale cena. Tá sa pohybuje od 5000000 €, avšak tá nie je
konečná, nakoľko treba obstarať aj letecké prostriedky, ktoré by rušičku niesli
a ich prevádzka taktiež predstavuje nezanedbateľnú položku.
Rušičky sú prostriedkom, ktorý využíva dieru v technológii útočníka a chráni
pred jednou skupinou NVS a to RCIED. Stále však nie je prostriedkom, ktorý by
riešil problematiku zabránenia výbuchu komplexne. Iniciačných systémov je
veľké množstvo, a vo väčšine prípadov, kde bolo použité rádioovládanie nerobí
útočníkovi problém pridať ďalší iniciačný systém (k najjednoduchším patrí
bleskovica uvedená do činnosti úderom kladiva o nákovu). Preto je nutné ohliadať
sa po ďalších systémoch, ktoré by riešili problematiku komplexne (alebo aspoň
z časti systémovo).
2.3.3 Likvidácia a odstupná manipulácia s NVS
Do tejto kategórie patria prostriedky, pomocou ktorých možno priamo na mieste
riešiť prítomnosť ostrého NVS a vykonať opatrenia na jeho odstránenie z cesty
alebo jeho likvidáciu priamo na mieste výskytu. Preto si tieto prostriedky
rozdelíme do dvoch kategórií:
•
manipulačné zariadenia
•
zariadenia na likvidáciu alebo zneškodnenie
•
multifunkčné (robotické) zariadenia
57
Manipulačné
zariadenia
predstavujú
súbor
technického
vybavenia,
umožňujúci manipuláciu EOD operátorovi manipulovať s NVS z bezpečnejšej
vzdialenosti (napr. ručné manipulačné rameno a pod.). Taktiež sem zaraďujeme
prostriedky na bezpečný prevoz týchto zaistených výbušných prostriedkov, ako
napr. tlakové usmernené nádoby a pod. Tieto prostriedky sy využívajú bežne aj
pri ostatných EOD činnostiach, nielen v problematike vojenských konvojov.
Obrázok 34 – jazdná súprava vozidiel s prívesom nesúcim tlakovú usmernenú nádobu na bezpečný prevoz
výbušných prostriedkov
Zariadenia na likvidáciu alebo zneškodnenie NVS sú taktiež známe nielen
z prostredia ochrany vojenských konvojov, ale všeobecne z oblasti ochrany pred
NVS. Jedná sa najmä o rozstreľovače výbušnej náplne (vodné, brokové, emulzné),
ďalej strihače káblov, alebo usmernené náložky, ktoré majú spôsobiť zničenie
niektorej časti NVS a tým jeho znefunkčnenie, pričom ale nedochádza k prenosu
detonácie na výbušnú náplň NVS.
Obrázok 35 - strihače káblov: zápalnicový (vľavo) a elektrický (vpravo)
Roboty sú zariadenia, schopné zabezpečiť obidve predošlé činnosti s mnohými
funkciami navyše (röntgen, prieskum pomocou CCD kamier). Sú štandardnou
58
výbavou EOD tímov a ich nasadenie má prednosť pred živou silou vždy, keď je
možné situáciu riešiť týmto spôsobom.
Obrázok 36 - robot SCORPIO pri manipulácii s podozrivým kufríkom
Všetky tieto prostriedky sú štandardným vybavením EOD tímov, ktoré dokážu po
príjazde bezpečne odstrániť hrozbu použitia NVS. Aby však mohli vykonávať túto
činnosť, musí byť NVS včas zistený a musí sa od neho dodržiavať odstup, aby
útočník nemal dôvod k iniciácii NVS. Práve identifikácia predmetu ako NVS je
najproblematickejšou stránkou ochrany vojenských konvojov a je potrebné na nej
pracovať omnoho intenzívnejšie.
2.3.4 Odhaľovanie prítomnosti NVS
Včasné detekcia explozívneho materiálu a identifikácia predmetu ako NVS je
podľa môjho názoru jedná možnosť a zároveň prvý krok systémového riešenia
problematiky ochrany vojenských konvojov. Prebieha tu najrozsiahlejší výskum
možností implementácie poznatkov z fyziky, chémie, biológie matematiky
a všetkých príbuzných odborov. Zo všetkých metód by som vybral azda
najperspektívnejšie z pohľadu ochrany konvojov:
Röntgenové (RTG) metódy
Z týchto metód je v súčasnosti najprogresívnejšia metóda snímkovania dvojitou
energiou so spätným rozptylom. Táto metóda dokáže odlíšiť anorganický materiál
od organického, čiže na výslednej snímke ho dostatočným kontrastom odlíšiť
(anorganické látky zväčša modrou a zelenou, organické oranžovou a hnedou).
Navyše spätný rozptyl znamená, že RTG zachytáva lúče odrazené od
59
snímkovaného
prostredia
a obraz
vytvára
pomocou
týchto
lúčov,
takže
nepotrebuje žiadnu expozičnú plochu. „Výhodou tohto systému je, že aj pri veľmi
malom ožiarení (približne 0,05 μS) dokáže vyhotoviť plnohodnotný obraz. Na
základe veľmi nízkej miery ožiarenia teda možno skonštatovať, že jeho použitie je
zdravotne nezávadné, a preto by mohol byť tento princíp využívaný aj pri kontrole
v blízkosti osôb.“ (Juríček, 2009)
Nevýhodou týchto systémov je, že pri dokonalejšom technickom maskovaní nie sú
schopné
zachytiť
chemickú
charakteristiku
ukrývaného
obsahu.
Ďalšou
nevýhodou je, že systém nie je schopný rozoznať výbušniny ako také, ale len
organickú podstatu látky, preto je nevyhnutný obslužný personál, ktorý musí byť
po celý čas v strehu, pozorne sledovať snímkovanie a vyhodnocovať, či podľa
tvaru a zloženia môže ísť o NVS alebo nie.
Aj keď táto metóda neprináša istotu identifikácie všetkých NVS, ich inštalácia na
vozidlo v čele konvoja by mohol pomôcť vyhnúť sa väčšine NVS incidentom.
Spektrometria pohyblivosti iónov (chromatografické metódy)
Táto metóda je zameraná na analýzu plynov a výparov v oblasti záujmu. Do tejto
oblasti je vyslaný prúd iónov, ktorý pri zmene prostredia zareaguje vychýlením zo
svojej pôvodnej trajektórie alebo inou zmenou pohybu. Tieto zmeny sú následne
skúmané (napr. pomocou laserového lúča). Podľa zmeny pohybu týchto iónov
následne možno vyhodnotiť, o pary akej látky sa jedná.
Táto metóda má však rad nevýhod. Prvou je, že pri správnom technickom
maskovaní, zameranom proti úniku pár táto metóda neodhalí prítomnosť
explozívneho materiálu (čo však u IED spravidla nenastáva). Druhou nevýhodou
je, že jeho účinná prevádzka by bola možná len pri stojacom alebo pomaly sa
pohybujúcom vozidle.
Napriek týmto nevýhodám je to v súčasnosti najviac využívaná technológia na
odhaľovanie explozívneho materiálu, možno aj vďaka svojim rozmerom. Pre
konvoje však sú ostatné dve metódy vhodnejšou alternatívou, nakoľko sú
efektívne aj počas pohybu vozidla.
60
Takéto zariadenie používajú aj OSSR. Prápor RChBO v Rožňave disponuje
vozidlami Aligátor, na ktorých je inštalovaný spektrometer pohyblivosti iónov, na
zistenie nebezpečných a zdraviu škodlivých látok v ovzduší.
Obrázok 37 – príklad prenosného spektrometra (zdroj: Husaníková, 2007)
Obrázok 38 – vozidlo Aligátor práporu RChBO Pozemných síl OSSR s inštalovaným spektrometrom
61
Pulzná rýchla neutrónová analýza (PFNA)
Pulzná rýchla neutrónová analýza používa emisiu rýchlych neutrónov, a ako
produkt nepružného rozptylu neutrónov sníma γ-žiarenie charakteristické pre
indukciu v konkrétnych prvkoch, na základe čoho dokáže určiť relatívne
koncentrácie prvkov v skúmanom telese. Taktiež využíva poznatky o rýchlosti
vystrelených neutrónov ako aj rýchlosti šírenia γ-žiarenia. Emisia neutrónov je
uskutočňovaná v pravidelných pulzoch a snímače zachytávajú γ-žiarenie a aj čas
dopadu γ-lúčov na snímač. Táto metóda poskytuje najpresnejšie určenie zloženia
materiálu zo všetkých doteraz známych metód.
Výhodou
metódy
je
možnosť
automatického
vyhodnotenia
prítomnosti
explozívneho materiálu, čo predstavuje menšiu náročnosť na obsluhu personálom
a vyššiu
pravdepodobnosť
správneho
vyhodnotenia
prítomnosti
takéhoto
materiálu. Ďalšou, obrovskou výhodou je, že tento systém je takmer nemožné
obísť doposiaľ známymi metódami technického maskovania.
Nevýhodou tejto metódy sú práve spomínaný prúd neutrónov a γ-žiarenie. Obidve
tieto žiarenia spôsobujú zhubné a karcinogénne účinky. Preto je vylúčené
používanie takýchto metód v blízkosti osôb, ktoré nie sú dostatočne chránené
proti dopadu tohto žiarenia Riešením by mohlo byť minimalizovať žiarenie do
takých impulzov, ktoré by malo na ľudské telo zanedbateľné účinky. To však
vyžaduje tiež neúmerné zvýšenie citlivosti expozičnej techniky, čo je v súčasnosti
technicky nerealizovateľné.
Tieto dve spomenuté metódy majú v súčasnosti najväčšiu perspektívu v oblasti
ochrany konvojov pred NVS. Dôležité je začať zavádzať tieto systémy čo najskôr.
Tým možno predísť stratám na životoch, zdravotným ujmám a tiež stratám na
majetku. Pri včasnej detekcii takýchto materiálov je možné prijať adekvátne
protiopatrenia, aby nedošlo k explózii. Podľa môjho názoru možno takýto efekt
dosiahnuť použitím prostriedkov na rozstrelenie explozívneho materiálu (napr.
guľomet, alebo použiť zbraň, ktorá využíva detonujúce strelivo. Táto detonácia
naruší obal NVS a následne spôsobí prenos detonácie na výbušnú náplň NVS. Na
62
Obrázok 39 - rez autom s automatickou detekciou explozívneho materiálu (zdroj: Tallo, 2006)
tento účel možno využiť napr. strelivo do ľahkého kanóna od firmy DIEHL
GmbH. Jedná sa o strelivo DM 111 kalibru 40x53 s trhavinovou náplňou.
Pôvodne bolo určené na protipechotnú streľbu, nakoľko do puzdra boli
umiestnené črepiny, avšak osobne si myslím, že črepiny môžu len prispieť
k úspešnému narušeniu obalu NVS. Toto by výrazne urýchlilo riešenie situácie so
zisteným IED nastraženým proti vojenskému konvoju. Takto zväčša konvoj čaká
na príchod EOD tímu, ale za ten čas je veľmi zraniteľný napr. útokom
z protipancierových zbraní. Takéto riešenie situácie by si vyžiadalo oveľa kratší
čas a možnosť okamžite pokračovať v jazde, pričom by neustále prebiehala
kontrola pomocou niektorej metódy vyhodnocovania prítomnosti explozívneho
materiálu. Myslím si, že toto riešenie v prípade okamžitej reakcie posádky
konvoja je dostačujúce aj na zabránenie úspešnému útoku pojazdného
samovražedného útočníka výbušninou v inom vozidle nárazom do vozidla
konvoja.
63
Obrázok 40 – strelivo DM 111 40x53
Obrázok 41 – detail rezu strelivom DM 111 40x53 – žltou farbou je vyznačená trhavina, červenou
počinková traskavina a v jej okolí možno vidieť črepinovú náplň
64
ZÁVER
V práci som sa zaoberal možnosťami ochrany vojenských vozidiel a konvojov pred
NVS a IED. Pomocou typológie výbušnín som vymedzil najčastejšie používané
a najjednoduchšie použiteľné druhy výbušnín, iných explozívnych materiálov
a explozívnych
predmetov
charakterizoval
NVS
proti
popísal
vojenským
jeho
časti
vozidlám.
a aplikáciu
Následne
týchto
som
zariadení
v podmienkach nami riešenej problematiky. Nevyhnutnou súčasťou je tiež
predstavenie metód ochrany konvojov proti takýmto útokom tak, ako ich
poznáme v súčasnosti, ako aj identifikácia perspektívnych metód do budúcnosti.
Keďže podľa môjho názoru je riešenie vo včasnej detekcii a identifikácii IED
počas pojazdu konvoja a v okamžitom odstránení, navrhol som aj použitie
niektorej z metód včasnej detekcie v spojení s likvidáciou ľahkým automatickým
kanónom s detonujúcim strelivom proti týmto systémom priamo z konvoja
z bezpečnej vzdialenosti. Samozrejme, že zavádzanie takýchto systémov je
mimoriadne finančne náročné, a ak bude aktuálne, tak len v otázkach ochrany
celých konvojov a nie jednotlivých vozidiel, avšak ľudský život a zdravie je
nevyčísliteľná hodnota, preto žiadne prostriedky vynaložené na efektívnu
ochranu týchto hodnôt nie sú stratenou investíciou.
65
POUŹITÉ PRAMENE
HRAZDÍRA, I., KOLLÁR, M. Policejní pyrotechnika. Plzeň: Vydavatelství
a nakladatelství Aleš Čenek, 2006. ISBN: 80-86898-87-3
HUSANIKOVÁ, P. Iónová pohyblivostná spektrometria. Bratislava: Univerzita
Komenského, 2007.
JANGL, Š. Prednášky a cvičenia z predmetu Nástražné výbušné systémy. Žilina:
Žilinská univerzita, Fakulta špeciálneho inžinierstva, 2009.
JURÍČEK, I. Možnosti vyhľadávania explozívneho materiálu. Žilina: Žilinská
univerzita, Fakulta špeciálneho inžinierstva, 2009.
MATOUŠEK, Z., ŠPIRKO, Š. Analýza prekrytia miesta odpálenia nálože
elektromagnetickým vyžarovaním. In: Krízový manažment – 2/2008 Žilina:
Žilinská univerzita, Fakulta špeciálneho inžinierstva, 2008.
TALLO, A. a kol. 2006. Moderné technológie ochrany osôb a majetku. Bratislava.
Akadémia policajného zboru v Bratislave, 2006. ISBN 80-8054-387-9
Internetové stránky ku 1.4. 2010:
http://en.wikipedia.org/wiki/Improvised_explosive_device
http://news.bbc.co.uk/2/hi/south_asia/8136266.stm
http://northshorejournal.org/american-losses-in-iraq
http://philcox.homestead.com/
http://forum.valka.cz/
http://www.flickr.com/
66
Download

Technické prostriedky ochrany vojenských konvojov pred NVS