Právnická fakulta
Trnavská univerzita v Trnave
Štúdijný odbor : právo
ANALÝZA NEPEŇAŽNÝCH VKLADOV DRUŽSTIEV
The Analysis of non-monetary deposit of cooperatives
Autor :
Frederika Majzúnová
Denisa Hamranová
Júlia Gašparovičová
Trnava, 2012
Monika Hlavičková
OBSAH :
ÚVOD ................................................................................................................................... - 3 1. TEORETICKÁ ČASŤ .................................................................................................... - 3 1.1 Čo súdite vo všeobecnosti o nepeňažných vkladoch do základného imania
družstva?.................................................................................................................................- 3 1.2 Akú zohrávajú úlohu v kontexte so zmyslom základného imania v družstve a v obchodných
spoločnostiach?........................................................................................ …..........................- 6 1.3 Jestvujú podľa Vašej mienky aj alternatívne nepeňažné vklady, ktorými sa automaticky
nezvyšuje hodnota členského vkladu člena
družstva?.................................................................................................................................- 9 1.4 Ako vnímate situáciu, ak pri vklade istého typu cenného papiera emitovaného
družstvom, do základného imania obchodnej spoločnosti sa zákonným postupom dospeje k
hodnote odlišnej ako je menovitá hodnota predmetného cenného papiera ?.........................- 10 ZÁVER .................................................................................................................................- 13 -
2
ÚVOD
Cieľom našej práce bolo vypracovanie súťažného zadania zverejneného na danej stránke.
Témou zadania bolo družstevné právo.
Našou snahou bolo preskúmať danú problematiku a odpovedať na uvedené otázky v zadaní.
1. 1 Čo súdite vo všeobecnosti o nepeňažných vkladoch do základného
imania družstva?
V obchodnom zákonniku § 58 o základnom imanii spoločnosti v 1.odseku je napisane - Základné
imanie spoločnosti je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých
spoločníkov do spoločnosti. Pričom pod nepenažným vkladom chápeme len hodnotu oceniteľnú
peniazmi, ktorú môže spoločnosť hospodársky využiť (§ 59 ods. 2).
Medzi ne radíme:
• Hnuteľná vec (napr. osobný automobil, stroje, prístroje a zariadenia, materiál, tovar,
umelecké diela a zbierky ...),
• Nehnuteľnosť (napr. pozemok, byt, budova, stavba ...),
• Právo duševného vlastníctva (buď z oblasti priemyselných práv napr. rôzne patenty, licencie
..., alebo z oblasti autorského práva napr. vysielacie právo, vydavateľské právo ...),
• Iné oceniteľné právo (napr. obchodné meno, obchodná značka, know - how, čiže práva
duševného vlastníctva v širšom slova zmysle, ktoré nie sú chránené priemyselným alebo
autorským právom, ale sú chránené vo všeobecnosti Obchodným zákonníkom),
• Cenné papiere a podiely (napr. majetkové a dlhové cenné papiere určené na obchodovanie
alebo držané do splatnosti, podiely na základnom imaní inej účtovnej jednotky...),
• Pohľadávka (vrátane pohľadávky voči spoločnosti samotnej),
• Podnik alebo časť podniku (nie podiely alebo akcie daného podniku ale podnik ako celok
alebo časť podniku v podobe samostatnej divízie alebo „činnosti“, ktorá je samostatne
schopná vytvárať výnosy, resp. príjmy).
Nesmieme zabudnúť, že nepeňažný vklad nesmie byť určený v podobe záväzku vykonať práce
alebo poskytnúť služby. Pri nepenažných vkladoch je dôležitou súčasťou aby bolo vytvorenie
znaleckého posudku, podľa § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka, je taxatívne vymedzené, čo musí
3
právoplatný rozsudok obsahovať:
• opis nepeňažného vkladu,
• spôsob ocenenia nepeňažného vkladu a údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému
kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom alebo hodnote prevzatého vkladu do
spoločnosti s prípadným príplatkom nad hodnotu vkladu.
Ak hodnota nepeňažného vkladu prevyšuje 3 333 eur alebo ak je predmetom vkladu podnik, jeho
časť, alebo ak spoločnosť zakladá jediný zakladateľ, potrebné sú posudky dvoch znalcov.
Podklady potrebné na vypracovanie posudku sú väčšinov totožné, avšak záležia od rôznych
faktorov:
• typu hodnotenej nehnuteľnosti (byt, rodinný dom, pozemok, hala,..),
• zvolenej metódy výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti (stanoví znalec),
• stavu nehnuteľnosti (po kolaudácii, rozostavaná stavba,..),
• účelu, pre ktorý bude znalecký posudok vypracovaný (nepeňažný vklad do
spoločnosti,..)
• osobitných požiadaviek objednávateľa (napr. ohodnotenie vykonať podľa
geometrického plánu pri rozostavanej stavbe, ktorá nie je zapísaná v katastri
nehnuteľností).
Cena za vypracovanie znaleckého posudku sa na Slovensku môže pohybovať od niekoľko sto eur
až po niekoľko tisíc eur. Vypracovanie znaleckého posudku na byt stojí cca 150 €, na dom cca 350
€ a na podnik (časť podniku) ako celok od cca 5 000 € (konečná cena závisí najmä od veľkosti
podniku a jeho špecifík). V niektorých prípadoch sa cena znaleckého posudku určí % - om z
ohodnocovaného majetku. Cena za vypracovanie znaleckého posudku je jednorazová, neopakujúca
sa platba. V prípade určovania cien je možné po predchádzajucom pozitívnom odsúhlasení sa
dohodnúť, že hodnota v akej sa nepeňažný vklad započíta za vklad spoločníka, bude nižšia ako
hodnota určená znaleckým posudkom. Naopak to nieje možné, kedže by to bolo porušenie práv
ustanovených Obchodným zákonnikom. Keďže kým zvýšenie základného imania novými
peňažnými vkladmi je prípustné, len keď predchádzajúce peňažné vklady sú úplne splatené,
zvýšenie základného imania nepeňažnými vkladmi je prípustné ešte pred splatením
predchádzajúcich peňažných vkladov.
Výnimkou, kedy sa hodnota nepeňažného vkladu nemusí určiť znaleckým posudkom je, ak sa
hodnota nepeňažného vkladu určila znaleckým posudkom v súlade s právnymi predpismi platnými
pre oceňovanie, a to k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu.
4
Uvedené však neplatí, ak by nastali okolnosti, ktoré by ku dňu splatenia výrazne zmenili hodnotu
nepeňažného vkladu (výraznou zmenou v negatívnom slova zmysle môže byť napr. kríza na trhu
nehnuteľností, havária automobilu alebo iné poškodenie majetku, výraznou zmenou v pozitívnom
slova zmysle by mohlo byť vykonané technické zhodnotenie majetku, vykonaná generálna oprava,
napr. výmena motora automobilu, atď. ). V takomto prípade by sa muselo na podnet a
zodpovednosť štatutárneho orgánu (v s.r.o. konateľ, resp. viacero konateľov, ak nemôžu konať
samostatne) vykonať nové ocenenie nepeňažného vkladu znalcom.
Každý vklad peňažný a nepeňažný, musí byť zapísaný v spoločenskej zmluve alebo zakladateľskej
listine.
Spôsob splatenia nepeňažného vkladu závisí od jeho formy (podoby). Ak napr. nepeňažný vklad do
spoločnosti spočíva v prevode pohľadávky, postupuje sa obdobne ako pri postúpení pohľadávky.
Spoločník, ktorý vo forme nepeňažného vkladu previedol na spoločnosť pohľadávku, ručí za
vymožiteľnosť tejto pohľadávky do výšky hodnoty svojho vkladu. Nepeňažným vkladom môže byť
aj pohľadávka voči spoločnosti samej.
V prípade ak nepeňažným vkladom je podnik alebo jeho časť, použijú sa vo vzťahu k prechodu
práv a povinností primerane ustanovenia o zmluve o predaji podniku. Ak je nepeňažným vkladom
nehnuteľnosť alebo podnik, prípadne časť podniku, ktorého súčasťou je nehnuteľnosť, je vkladateľ
povinný odovzdať správcovi vkladu písomné vyhlásenie o vykonaní návrhu na zápis do osobitnej
evidencie pred podaním návrhu na zápis spoločnosti, ktorá je prijímateľom nepeňažného vkladu, do
obchodného registra. Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený.
Ak spoločnosť z nejakého dôvodu nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je
spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v
peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť. Spoločnosť
vyzve písomne spoločníka, aby zaplatil hodnotu nepeňažného vkladu, ku ktorému spoločnosť
nenadobudla právo, a spoločník je povinný splniť túto povinnosť do 90 dní odo dňa doručenia
výzvy zaplatiť hodnotu nepeňažného vkladu v peniazoch.
Obdobne sa postupuje aj v prípade, ak v čase zápisu výšky základného imania do obchodného
registra nedosiahne hodnota nepeňažného vkladu sumu určenú pri prevzatí záväzku na vklad. V
tomto prípade je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, povinný
doplatiť spoločnosti tento rozdiel v peniazoch.
5
1.2 Akú zohrávajú úlohu v kontexte so zmyslom základného imania v družstve a v
obchodných spoločnostiach?
Základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali členovia
družstva. Predstavuje kapitál, ktorý vkladajú vlastníci pri založení obchodnej spoločnosti alebo
družstva. Do obchodného registra sa zapisuje iba časť základného imania vložená do družstva
určená stanovami. Členský vklad možno obdobne ako pri obchodných spoločnostiach poskytnúť aj
nepeňažným plnením. Obchodný zákonník predpisuje povinnú výšku zapisovaného základného
imania pri akciovej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným a pri družstve. Družstvo
povinne tvorí základné imanie v rozsahu určenom stanovami, minimálne vo výške 1250 EUR.
Takto určená výška základného imania sa zapisuje do obchodného registra. V prípade zvýšenia
alebo zníženia počtu členov a tým zmeny v základom imaní však nie sú tieto zmeny premietnuté v
obchodnom registri. Družstvo nemá povinnosť zapisovať takéto zmeny v základom imaní do
obchodného registra.
Nepeňažným vkladom je (viď strana 3) a musí byť splatený pred zápisom základného imania do
obchodného registra. Podľa § 59 Obchodného zákonníka (ďalej aj „OZ“) vkladom spoločníka je
súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt („nepeňažný vklad“), ktoré
spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti.
Peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti
predstavuje v zmysle § 58 ods. 1 OZ základné imanie. Podľa § 59 ods. 3 nepeňažný vklad do
spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa
musia uviesť v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve, resp. listine, ak tento zákon
neustanovuje inak. Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom (viď strana 4), ktorý
musí obsahovať o. i. jeho opis a spôsob jeho ocenenia. Pre veriteľa je pohľadávka súčasťou jeho
majetku, t. j. v účtovnej závierke sa vykazuje ako položka majetku, teda aktív.
Členský podiel predstavuje mieru účasti člena na družstve. Jeho výška sa určuje podľa pomeru
členského vkladu k základnému imaniu družstva, ak stanovy neurčia inak. Zároveň ustanovuje, že
každý člen môže mať v družstve len jeden členský podiel. Podľa doterajšej praxe družstvá mali
v mnohých prípadoch ustanovenú rozdielnu výšku členského alebo vstupného vkladu pre právnické
a fyzické osoby. Novela možnosť rozdielnosti výšky členského alebo vstupného vkladu, či už ide
6
o fyzickú alebo právnickú osobu, priamo zakotvuje do zákona. V nadväznosti na zákon
č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách,
ktorý umožňuje premenu podielnických listov na splatenie základného, prípadne aj ďalšieho
členského vkladu, podľa novely, ak sú predmetom nepeňažného vkladu podielnické listy vydané
družstvom podľa osobitného zákona, započítajú sa členovi na vklad v ich menovitej hodnote,
pričom vylučuje aplikáciu § 59 ods. 3 druhej vety Obchodného zákonníka o ohodnocovaní
nepeňažných vkladov. Ustanovenie § 223 Obchodného zákonníka sa dopĺňa odsekmi 10 a 11, ktoré
upravujú postup pri znižovaní základného imania pri smrti, alebo zániku člena družstva bez
právneho nástupcu a pri nepreukázaní nadobudnutia členských vkladov za majetkové práva alebo
iných peniazmi oceniteľných hodnotách v súlade s právnym poriadkom. V prípade smrti fyzickej
osoby, ktorá bola členom družstva, družstvo zníži základné imanie o vklad tohto člena, ak členstvo
neprejde na dediča alebo na inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu. Pri zániku právnickej osoby,
ktorá bola členom družstva, družstvo zníži základné imanie o vklad tohto člena, ak členstvo
neprejde na inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Družstvo tiež zníži základné imanie
o členské vklady, ktoré spočívali v majetkových právach alebo v iných hodnotách oceniteľných
peniazmi, ak člen na požiadanie družstva nepreukázal, že ich nadobudol v súlade s právnym
poriadkom.
Podľa zákona 42 / 1992 o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov
v družstvách §17a (1) Družstvo vydá za majetkové podiely vypočítané podľa §9 ods.7 oprávneným
osobám, ktoré nie sú jeho členmi a ktorým neboli majetkové podiely vydané, družstevné
podielnické listy.
Vznik tohto ojedinelého typu cenného papiera nedeliteľne súvisí s transformačným zákonom
42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyrovnaní majetkových nárokov v družstvách,
podľa ktorého sa všetky družstvá. Predpokladom transformácie bolo aj rozdelenie majetku na
podiely pre oprávnené osoby. Pretransformované družstvá alebo nástupnícke organizácie vydali
oprávneným osobám potvrdenia o výške majetkových podielov, tzv. podielové listy.
Oprávnené osoby sa mohli rozhodnúť o naložení so svojim majetkovým podielom. Ich možnosti
boli:
• zostať členom družstva (alebo sa ním stať) a premeniť svoj majetkový podiel na členský
vklad, príp. ďalšiu majetkovú účasť,
• sám prevádzkovať poľnohospodársku výrobu s právom požiadať o vydanie
7
majetkových podielov, (tu platí všeobecná zásada, že o vyrovnaní majetkových
podielov sa môže družstvo dohodnúť, a to na vecnom plnení, peňažnom aj časovom
plnení),
• alebo (čo využila väčšina nečlenov družstva) zostať v postavení oprávnenej osoby, ktorá
bola povinná nechať svoje majetkové podiely v družstve ( alebo inej nástupníckej
organizácií) po obdobie siedmich rokov a po uplynutí tohto moratória mať možnosť
požiadať o ich vyplatenie.
Vzhľadom na nutnosť dokončenia transformácie poľnohospodárskych družstiev bol prijatý
zákon č.3/2005 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových
vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov.
Týmto zákonom došlo k posilneniu postavenia podielnikov - nečlenov, ktorí nemajú rovnaký
rozsah práv ako podielnici – členovia družstva, ale len práva ako nečlenovia – investori.
Zákon, obdobne ako sú tieto upravené pri orgánoch akciovej spoločnosti voči akcionárom
upravil povinnosť poskytovať určitý druh informácií voči podielnikom. V prípade, že
poľnohospodárske družstvo nevydá podielnické listy v lehote, oprávnené osoby, ako
nadobúdatelia pohľadávky môžu podať návrh na likvidáciu poľnohospodárskeho družstva na
súd. Súd môže rozhodnúť o zrušení družstva a nariadiť likvidáciu. Výsledkom transakcií s DPL sú
v časti podnikov zmeny vo vlastníckych pomeroch vo vnútri členskej základne. Podľa
odborníkov zatiaľ neexistuje reály obraz o skutočnej vlastníckej štruktúre, pozvoľna sa však
mení v prospech členov družstiev, ktorí začínajú cieľavedome sústreďovať majetok vo
svojich rukách nákupom podielov od oprávnených osôb nečlenov družstva. Kapitalizáciou
ďalších členských vkladov uprednostňujú, najmä stabilné družstvá, v ktorých nepracujúci
členovia majú vysoké členské vklady.
Výsledkom transakcií s DPL sú v časti podnikov zmeny vo vlastníckych vzťahoch vo vnútri
členskej základne. V iných sa menia majetkové pomery hlavne v relácii členovia nečlenovia. Významnou príčinou zachovania rozdrobenosti charakteru vlastníctva v družstvách je
aj odmietavý postoj členov k veľkej diferenciácii vlastníctva, k tzv. vnútornej privatizácii družstva.
Názory radových členov takto ovplyvňujú spôsob, akým sa uskutočňuje nové rozdelenie v
družstvách prostredníctvom nákupu a predaja DPL.
8
1.3 Jestvujú podľa Vašej mienky aj alternatívne nepeňažné vklady, ktorými sa
automaticky nezvyšuje hodnota členského vkladu člena družstva?
Vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti upravujú ustanovenia § 59 a nasl. Obchodného
zákonníka /OZ/. Podľa citovaného ustanovenia, vkladom spoločníka je (viď strana 6).
Základné imanie družstva tvorí (viď strana 6) avšak do obchodného registra sa zapisuje iba časť
základného imania vložená do družstva určená stanovami.
Pri posúdení vzniku nepeňažného príjmu treba vychádzať z § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. O
dani z príjmov (ďalej len „ Zákon o dani z príjmov“), kde je uvedené, čo sa rozumie pod pojmom
príjem.
V prípade vzniku nepeňažného príjmu je jeho posúdenie potrebné najmä vo vzťahu
k zamestnancom, nakoľko v prípade vzniku nepeňažného príjmu vzniká zamestnávateľovi
povinnosť uvedený príjem zamestnancovi zdaniť, a to buď formou vybrania preddavku (§ 35
Zákona o daní z príjmov) alebo vybraním dane zrážkou (§ 43 Zákona o dani z príjmov).
Zákon o dani z príjmov nikde presne nešpecifikuje, čo presne je považované za nepeňažný príjem.
Avšak vo všeobecnosti je nepeňažným príjmom akékoľvek plnenie prijaté v inej forme ako
v peniazoch t.j. napríklad v naturálnej podobe alebo zámenou, atď. Uvedený príjem je potrebné
zdaniť, avšak iba v tom prípade ak nie je od dane oslobodený alebo ak sa nejedná o príjem, ktorý
nie je predmetom dane.
V prípade, že spoločník právnická alebo fyzická osoba, platiteľ DPH, zvyšuje nepeňažným vkladom
v zmysle právnych predpisov základné imanie obchodnej spoločnosti alebo družstva, ktoré sú
platiteľom DPH, nedochádza zo strany spoločníka k uskutočneniu zdaniteľného plnenia. V
uvedenom prípade je splnená podmienka stanovená v § 2 ods. 3 písm. a/ zákona o DPH. Spoločnosť
do ktorej bol vložený nepeňažný vklad je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Predmet vkladu, napr.
stroje, tovar, nákladný automobil, nehnuteľnosť do 2-och rokov po kolaudácii, nakoľko nie je
zdaniteľným plnením, sa daňou z pridanej hodnoty nezdaní.
Hodnota - cena vkladu sa v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty neuvádza.
Družstevné podielnické listy (DPL) sú cenné papiere, ktoré nahradili majetkové podiely. Ich
definícia sa nachádza v zákone č. 561/2001 Z. z., o cenných papieroch a investičných službách, v
znení neskorších predpisov.
Predkupné právo je pre oblasť záväzkových právnych vzťahov (tak občianskoprávnych, ako i
9
obchodných) definované v § 602 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení
neskorších predpisov (ďalej ako "OZ"). Predkupné právo môže všeobecne vzniknúť iba zo zákona
alebo zo zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že de lege lata neexistuje žiadna zákonná úprava
predkupného práva k DPL, prichádza do úvahy iba vznik predkupného práva zmluvou.
Právna doktrína i prax všeobecne uznávajú, že stanovy družstva sú zmluvou sui generis, prijímanou
zvláštnou, zákonom stanovenou procedúrou, ktorej nedodržanie je sankcionované neplatnosťou
zmeny stanov, resp. neplatnosťou založenia družstva (pri prvých stanovách). Myšlienku, že sú
stanovy svojho druhu spoločenskou zmluvou, akceptuje judikatúra aj právna teória dodnes. Stanovy
majú inak povahu konštitutívneho aktu, ktorým sa stávajú na základe rozhodnutia členskej schôdze,
ktorej patrí zákonom dané oprávnenie k autonómnej úprave niektorých vnútorných vzťahov v
družstve.
1.4 Ako vnímate situáciu, ak pri vklade istého typu cenného papiera emitovaného
družstvom, do základného imania obchodnej spoločnosti sa zákonným postupom
dospeje k hodnote odlišnej ako je menovitá hodnota predmetného cenného papiera?
V prvom rade sa musime zamerať na pojmy 1. vklad cenného papieru t.j nepeňazný vklad
a 2. cenný papier emitovaný družstvom.
Obchodný zákonník v § 59 definuje vklad ako súbor peňažných prostriedkov a iných peniazmi
oceniteľných hodnôt, ktoré sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti a podieľať sa nimi na
výsledku hospodárenia spoločnosti.
Podľa jednotlivých foriem obchodných spoločností:
• pri akciovej spoločnosti je vklad rozdelený na určitý počet častí (účasti) deliteľných stomi,
nazývaných akcie; vydáva sa listina alebo sa vyhotovuje záznam osvedčujúci vklady; podiel
na akciovej spoločnosti je vyjadrený podielovými cennými papiermi,
• pri ostatných obchodných spoločnostiach a družstvách sú vklady vyjadrené jednou sumou
(ide o podiel) a listiny alebo záznamy osvedčujúce vklady nemajú povahu cenného papiera
(výnimku tvorí družstvo, ktoré môže v určitých špecifických prípadoch vydávať cenné
papiere, tzv. družstevné podielnické listy).
V našom prípade budeme vychádzať jedine z paragrafu 59 pismeno b).
Ďalším pojmom je nepeňažný vklad.
Nepeňažných vkladom je vklad, ktorého predmetom plnenia sú iné hodnoty ako peniaze.
10
Nepeňažným vkladom môžu byť tak veci hnuteľné /napr. tovar, stroje, zariadenia, osobné a
nákladné automobily,../ ako aj veci nehnuteľné /napr. budovy, stavby/, podnik alebo jeho časť,
pohľadávka, či iné právo z duševného alebo priemyselného vlastníctva /napr. právo na využitie
vynálezu, na obchodné meno, autorské dielo a pod./. V tomto prípade je ním cenný papier.
Cenný papier je listina, ktorá predstavuje pohľadávku alebo majetkový nárok vlastníka voči tomu,
kto cenný papier emitoval.
Cenné papiere sú významným zdrojom získavania investičného kapitálu a v podstate predstavujú
doklad vydaný ako protihodnotu získania finančných i kapitálových zdrojov.
To že cenný papier je emitovaný družstvom sa rozumie, že konkrétne družstvo cenný papier vydalo.
Podľa obchodného zákonníka § 221:
(1) Družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo
zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.
(1) Základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, na ktorých zaplatenie sa zaviazali
členovia družstva.
(2) Členský podiel predstavuje mieru účasti člena na družstve. Jeho výška sa určuje podľa pomeru
členského vkladu k základnému imaniu družstva, ak stanovy neurčujú inak. Každý člen môže mať v
družstve len jeden členský podiel. Výška členského vkladu sa môže pre jednotlivých členov určiť
rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom, ak zákon neustanovuje inak. Celkový
súčet menovitých hodnôt členských vkladov do družstva sa musí rovnať menovitej hodnote
základného imania družstva.
Existovali rôzne spôsoby ako mohli majitelia naložiť so svojim majetkovým podielom (viď strana
8) .
Hľadali sa rôzne riešenia na vyplatenie majetkových podielov. Prvým dostupným riešením bol
zákon č. 264/1995 Z. z., ktorým sa zmenil spomínaný zákon 42/1992 Zb. Tento zákon riešil situáciu
tým spôsobom že premenil majetkové podiely na družstevné podielnické listy ako obchodovateľné
cenné papiere a určil ich vydať všetkým oprávneným osobám, prípadne aj členom družstva, ak sa
na členskej schôdzi rozhodlo, že vypočítaný majetkový podiel sa im premení na družstevný
podielnícky list.
Družstevné podielnické listy (ďalej ako DPL) sú výslovne definované ako cenné papiere § 2 ods. 2
písm. p) zákona č. 561/2001 Z. z.,o cenných papieroch a investičných službách, v znení neskorších
predpisov
Zákon č. 42/1992 Zb., o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v
11
družstvách, (ďalej TransfZ) vystupuje k zákonu č.42/1992 ako zákon lex specialis. Ten vo svojej
druhej hlave (§ 17a a nasl.) definuje základné právne atribúty predmetného cenného papiera, jeho
samotné vydávanie, práva s ním zviazané, nadobúdanie DPL samotným emitentom, ako i tzv.
premenu DPL.
DPL však majú aj určité špecifické vlastnosti a to :
• DPL sa môže vždy stať predmetom nepeňažného vkladu do základného imania družstva,
pričom jeho ocenenie nie je založené na postupe ktorý je upravený § 59 ods. 3 veta druhá
zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník
• Samotné vlastníctvo DPL na strane členov družstva, a to u tých družstiev, ktoré vydávali
DPL aj pre svojich členov, spôsobuje podľa § 17g ods. 4 TransfZ, povinnosť na strane
družstva samotného príslušnou úpravou stanov, odkloniť sa od jedného zo základných
princípov družstevníctva vyjadreného princípom "čo člen, to hlas".
V prvom prípade sme uviedli, že na ocenenie DPL ako predmetu nepeňažného vkladu, sa nepoužije
hodnota ustálená znaleckým posudkom, avšak v zmysle § 17f veta druhá alebo § 17g ods. 3 veta
druhá TransfZ v spojení s § 223 ods. 6 veta druhá ObchZ sa takýto nepeňažný vklad ocení vždy
menovitou hodnotou DPL vkladaného do základného imania družstva, podotknime ešte, že
priemerná kúpna cena DPL na trhu sa pohybuje v intervale od 5% do 15% ich menovitej hodnoty.
Nominálna hodnota podielníckeho listu bola navrhnutá z čistého imania družstva, pod ktorým sa pre
účely transformácie rozumeli veci, pohľadávky a iné práva a iné peniazmi oceniteľné hodnoty
a podiel na majetku spoločného podniku úmerný výške vkladu družstva po odpočítaní záväzkov.
Do čistého imania pre účely transformácie nebol zahrnutý majetok, na ktorý bol v tom čase
uplatnený reštitučný nárok. Do imania družstva pre účely transformácie bol zahrnutý aj
nevyužiteľný majetok tzv. dubiózneho charakteru a aj niektoré nevymožiteľné pohľadávky, čo
ovplyvnilo čiastočne aj dnešnú hodnotu majetku družstva, ktorého súčasťou sú aj ustanovené
majetkové podiely.
V dnešnej dobe sa menovitá hodnota pohybuje okolo 33 eur. Reálna je vyčíslená od nuly až po
desiatky percent ich menovitej hodnoty a ich priemerná trhová cena je desať až dvadsať percent
z menovitej hodnoty.
Na tomto vyčíslení môžme reálne vidieť ako sa menovitá hodnota DPL líši od reálnej. Dneska sa na
burze cenných papierov obchoduje s DPL mininálne.
Kúpne ceny sa pohybujú na úrovni 15 -30% nominálnej hodnoty družstevných podielnických
listov. Väčšinou sa obchodovanie zameriava na
prevod medzi družstvom a podielnikom . V
12
súčasnosti
je nízka trhová cena DPL realitou. Odkúpenie družstevných podielnických listov
(družstvom alebo družstevníkom) sa zrealizovalo cca u 20% družstiev .
Podľa mojho názoru sa mení nominálna hodnota DPL aj v dôsledku miestnych podmienok,
mentality a sociálnych podmienok ľudí. Dokonca ekonomická sila agrarných subjektov spôsobuje
že DPL sú skoro bezcenné t.j strácajú akúkoľvek hodnotu. Skutočnosťou však je že hodnota
obchodných podielov pri všetkých druhoch majetkovej účasti na podnikaní družstva (členské
vklady, podielnické listy členov i nečlenov, pôvodné majetkové podiely, za ktoré sa nevydali
podielnické listy) sa skoro vždy výrazne líši od menovitej hodnoty majetkových podielov,
vypočítaných v roku 1992. Spravidla nemôže byť určená ani podľa trhovej ceny podielov v
jednotlivých družstvách, pretože sa s nimi minimálne obchoduje. Možno ju však určiť ako
„teoretickú“ cenu, blízku reálnej, ekonomicky odôvodnenej hodnote, pri ktorej sa vychádza z
pomeru čistého imania družstva ku všetkým majetkovým vkladom v družstve.Takto
určená cena majetkového podielu alebo pohľadávky vzniknutej na báze tohto podielu môže byť
v jednotlivých družstvách výrazne vyššia alebo výrazne nižšia ako menovitá hodnota majetkového
podielu, vypočítaného z čistého imania družstva v roku 1990.
Výsledkom tohto neštandardného postupu je v súčasnosti stav, ktorý neumožňuje majiteľom týchto
cenných papierov sa dostať k pôvodnej finančnej hodnote, ktorá bola vnesená do tohto cenného
papiera. Túto situáciu vnímam ako nie veľmi priaznivú vzhľadom k tomu že by sa nemala meniť
menovitá hodnota cenného papiera, len ak by sa rapídne zhoršila situácia društiev.
To že družstvá nemali ako vyplácať majiteľov podielov a premenili ich podiely na cenné papiere,
vnímam ako neefektívny spôsob vyplácania. Situácia dnešných družstiev sa zmenila a aj preto sa
menovitá hodnota DPL výrazne líši od jej trhovej hodnoty čím sa tieto kvázi cenné papiere
znehodnocujú a stávajú sa pre ich majiteľov temer bezcenné.
ZÁVER
Cieľom práce bolo vyriešenie a zodpovedanie otázok, čo podľa nášho názoru sme splnili,alebo
aspoň sme sa oto pokúsili. Vďaka rozpísaniu jednotlivých pojmov a položiek sa podarilo dosiahnuť,
že práca je dobrým východiskovým materiálom pre iných študentov ako podklad k štúdiu.
Na základe tohto zadania sme mali možnosť bližsie sa oboznámiť s týmto právnym odvetvím a
lepšie pochopiť aj problematiku nepeňažných vkladov družstiev.
13
Download

Tím 11. - LawGirls