3S
tím č. 21
Trnava
strana 1
DRUŽSTVÁ V TRHOVEJ EKONOMIKE – PRE A PROTI.
PRÁVNA ESEJ
Zadanie:
Porovnajte družstvá s obchodnými spoločnosťami v trhovom prostredí. V čom vidíte
pozitíva / negatíva právnej formy družstiev?
Aké zmeny právnej úpravy družstiev v rovine de lege ferenda, by ste navrhli?
Vo svojej úvahe zohľadnite právne postavenie členov družstiev, členov orgánov
družstva a vlastníkov družstevných podielnických listov.
3S
tím č. 21
Trnava
strana 2
Pre porovnávanie jednotlivých právnych foriem obchodných spoločností
s družstvami z hľadiska ich uplatnenia v trhovom prostredí sme identifikovali tieto
základné prvky, ktoré vplývajú na výber právnej formy podnikateľskými subjektmi:

Založenie spoločnosti;

Rozhodovanie spoločnosti;

Financovanie spoločnosti;

Rozdeľovanie zisku;

Prevod účasti v spoločnosti; a

Existencia problémového inštitútu družstevných podielnických listov
(„DPL“).
3S
tím č. 21
Trnava
strana 3
Založenie spoločnosti
Založenie družstva ako jeden z prvých úkonov smerujúci k riadnemu výkonu
činnosti družstva by sa na prvý pohľad mohol javiť ako čisto formálno-technická
záležitosť. No opak je pravdou, keďže ide o jeden z najdôležitejších úkonov týkajúci
sa existencie družstva vôbec. Nielen pre samotnú právnu existenciu družstva
samotného, ale najmä pre možnosť širokej a treba povedať, že už primárnej úpravy
vzťahov v družstve. Či už hovoríme o základnom imaní družstva, kreácii
obligatórnych alebo fakultatívnych orgánov družstva, neopomínajúc fakt ako je sídlo
družstva, či jeho obchodné meno. To všetko sú okruhy právnych vzťahov, ktoré je
nevyhnutné citlivo regulovať už v začiatkoch činnosti družstva. Veď samotný
Obchodný zákonník 1 stanovuje povinnosť minimálneho členstva, pričom ponecháva
hornú hranicu len na reguláciu družstva samotného. Aj táto skutočnosť – možnosť
veľkého počtu členov, by mala privádzať k zvýšenej opatrnosti a precíznosti
základných dokumentov družstva.2
Pristavme sa však predtým, ako prejdeme k hlbšej analýze družstva a jeho
porovnaniu s ostatnými obchodnými spoločnosťami pri základným požiadavkách,
ktoré právny poriadok kladie na založenie družstva. Ide o v princípe nasledovné
skutočnosti – personálny substrát, teda členovia družstva, zvolanie, respektíve
konanie ustanovujúcej schôdze, určenie základného imania, ktoré je ale limitované
minimálnou zákonnou výškou, prijatie stanov, kde sú upravené všetky zákonom
predpísané náležitosti družstva. Vyjadrené v ekonomických veličinách ako peniaze
a čas ide o činnosť, ktorá obnáša administratívne náklady na zabezpečenie
ustanovujúcej schôdze, poplatok za notársku zápisnicu podľa výšky základného
imania, poplatok za zápis do obchodného registra vo výške 331,50 EUR (165,75 EUR
pri elektronickom podaní) 3 . Časovo je možné túto činnosť zabezpečiť v lehote
približne 10 dní.4 Z obchodných spoločností je finančne najnáročnejšie založiť akciovú
spoločnosť.
Ďalej si dovoľujeme k jednotlivým úkonom smerujúcim k založeniu družstva
v ohľade na ostatné právne formy obchodných spoločností uviesť nasledovné podľa
nášho názoru najvýznamnejšie skutočnosti – neobmedzený počet členov a právo
vziať prihlášku späť ako demokratický princíp, ktorý je dôležitý v trhovej ekonomike,
povinnosť ustanoviť kontrolnú komisiu, základné imanie družstva a rozhodovacia
právomoc jednotlivých orgánov všeobecne a s tým súvisiaca zodpovednosť členov.
1
2
3
4
Zákon č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov („Obchodný zákonník“).
§ 221 a nasl. Obchodného zákonníka.
Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatoch, v znení neskorsích predpisov.
Ustanovujúca schôdza 1 deň, živnostenský úrad vykoná zápis do troch pracovných dni, obchodný
register vykoná zápis do 2 pracovných dní (znenie účinné od 1. januára 2014).
3S
tím č. 21
Trnava
strana 4
Pri pohľade na ustanovujúcu schôdzu družstva môžeme nájsť zhodu v princípe
plošne pri všetkých obchodných spoločnostiach, ktoré uplatňuje obchodný zákonník.
Každá spoločnosť vyžaduje pri založení personálny substrát, ktorý rozhodne
o založení a určí základný rámec právnych vzťahov (spoločenská zmluva, stanovy
a pod.) vyjadrený v prípade družstva v stanovách. Pozitívna odlišnosť pri družstve ale
spočíva v oprávnení uchádzača o členstvo v družstve vziať svoju prihlášku späť ak
nehlasuje za prijatie uznesenia, ktorým sa prijímajú stanovy družstva. Teda inak
povedané § 224 ods. 4 Obchodného zákonníka ponúka možnosť neparticipovať
majetkovo, či personálne, najmä svojim členstvom v takej spoločnosti, ktorej stanovy
sú v rozpore s či už ekonomickým alebo iným presvedčením potencionálneho člena.
V tejto skutočnosti možno vidieť konkurenciu medzi personálnym a majetkovým
substrátom družstva, kým pri napríklad akciovej spoločnosti takúto konkurenciu
nevnímame. Právo vziať prihlášku späť ukazuje na silný demokratický princíp, ktorý
je inkorporovaný do činnosti družstva azda viac ako v iných spoločnostiach.
Potencionálny člen so zásadným problémom so stanovami, tak nie je nútený byť
účastníkom vzťahov a takýto výstup mu nespôsobuje temer žiadnu administratívnoprávnu záťaž. Zdá sa, že ide o marginálnu záležitosť, ale ak to porovnáme
s prípadnou povinnosťou odpredať akcie do vnútra akciovej spoločnosti a následný
nezáujem ostatných akcionárov, následné oznamovacie povinnosti a pod. vidíme
nemalý prínos tejto zásady vyjadrenej v § 224 Obchodného zákonníka.
Povinnosť zriadiť kontrolnú komisiu možno vnímať v kontexte dozorných rád, či už
v akciovej spoločnosti ako aj spoločnosti s ručeným obmedzením. Kontrolná komisia
slúži, už podľa dikcie § 244 Obchodného zákonníka, na kontrolnú činnosť akejkoľvek
činnosti družstva. V úprave kontrolnej komisie nenachádzame možnosť delegácie
určitých práv a povinností z predstavenstva alebo valného zhromaždenia spoločnosti,
ako to je pri spoločnosti s ručením obmedzením alebo akciovej spoločnosti. Ďalšou
významnou vlastnosťou kontrolných komisií v porovnaní s inými dozornými orgánmi
spoločnosti je ich jediný nadriadený orgán, ktorý je členská schôdza, teda nie
parciálne predstavenstvo, alebo iné orgány, ale priamo orgán všetkých členov
družstva. Tu možno identifikovať i účel takejto kontrolnej komisie. Je akýmsi
pomyselným okom členov družstva dozerajúcim na predstavenstvo, iné orgány ako aj
družstvo samotné.
3S
tím č. 21
Trnava
strana 5
Rozhodovanie v spoločnosti
Nepochybne jednoduchšie je rozhodovanie o dôležitých otázkach života
podnikateľského subjektu v spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej
spoločnosti. O to viac, v tzv. jednoosobovej s.r.o. a v akciovej spoločnosti s jediným
akcionárom. Preto môžeme povedať, že s.r.o. a akciová spoločnosť dokážu rýchlejšie
reagovať na neustále sa meniace sa trhové prostredie a sú vhodné aj pre osoby,
ktoré nechcú podnikať v spoločenstve s inými. Väčší počet participujúcich subjektov
charakteristický pre družstvo je daný jednak historicky, ďalej povahou
poľnohospodárskeho sektora a participujúcimi osobami s nižšou kapitálovou
vybavenosťou.
Osobitosťou družstva sú právomoci členskej schôdze družstva. Obdobné
postavenie ako členská schôdza má v akciovej spoločnosti valné zhromaždenie.
Členská schôdza môže však rozhodovať aj o koncepcii rozvoja družstva. 5 Valné
zhromaždenie túto právomoc nemá. Obchodný zákonník síce zveruje valnému
zhromaždeniu aj rozhodovanie o ďalších otázkach, ktoré stanovy zveria valnému
zhromaždeniu, podľa Patakyovej, rozšírenie právomoci valného zhromaždenia však
nemôže negovať rozhodovaciu právomoc predstavenstva v oblasti obchodného
vedenia spoločnosti.6 Rozumieme, že členovia družstva majú obvykle väčší prehľad o
dianí družstve v porovnaní s akcionármi akciovej spoločnosti, nakoľko nezriedka sú
zamestnancami družstva. Na druhej strane, obchodné vedenie družstva by malo byť
ponechané na schopných manažérov a nie bežných členov-zamestnancov. Riešenie
tejto otázky však úzko súvisí aj s veľkosťou družstva. Zastávame názor, že v
družstvách s veľkým počtom by členská schôdza nemala zasahovať do obchodného
vedenia. Ustanovenia Obchodného zákonníka o právomoci členskej schôdze o
koncepcii rozvoja je treba skúmať aj z pohľadu základných hodnôt družstva a to
svojpomoc, rovnoprávnosť a spravodlivosť.7
V súvislosti s vyššie uvedeným si dovoľujeme uviesť možnosť zastúpenia
jednotlivých členov družstva respektíve iných obchodných spoločností. Pri akciovej
spoločnosti ide o možnosť akcionára nechať sa zastúpiť akoukoľvek osobou, ktorá
preukáže platné plnomocenstvo. Pri družstve ale prichádza v úvahu i vylúčenie
možnosti nechať sa zastupovať inou osobou. V tej súvislosti možno pomenovať
spolkový charakter družstva, ktorý prináša okrem iného i spomínanú možnosť vylúčiť
zastupovanie inou osobou ako členom družstva. Akciová spoločnosť, či spoločnosť
s ručením obmedzením takúto možnosť nepozná. Máme za to, že ide o prežitok,
5
6
7
§ 239 ods. 4 písm. f) Obchodného zákonníka.
Patakyová, M. a kol.: Obchodný zákonník. Komentár. 3. vydanie, C. H. Beck, Praha 2010, s. 560.
Suchoža J.,Husár J. a kol.:Obchodné právo.Bratislava: IURA EDITION,2009. s. 613.
3S
tím č. 21
Trnava
strana 6
ktorý by mal zákonodarca upraviť spôsobom rozširujúcim práva člena na zastúpenie
akoukoľvek osobou bez ohľadu na členstvo/nečlenstvo v družstve ako aj stanovy.
Dovolíme si uviesť, že vyššie uvedené oprávnenie člena družstva splnomocniť iné
osoby, resp. hlasovať, ako aj jeho celkové postavenie v rámci členov družstva na
členskej schôdzi má, alebo by malo mať vplyv i na zodpovednosť člena družstva
generálne. Dôvodom takéhoto vplyvu je široké oprávnenie člena družstva podieľať sa
na riadení družstva prostredníctvom členskej schôdze, ktorá ma veľmi široké
kompetencie rozhodovať o otázkach družstva. Pre porovnanie akcionár akciovej
spoločnosti svojou zodpovednosť subsumuje (len) do otázky výberu členov
predstavenstva akciovej spoločnosti, ktoré ako vieme má najširšiu možnosť
ovplyvňovať každodennú činnosť spoločnosti a rovnako i široký katalóg práv
garantovaný Obchodným zákonníkom ako aj stanovami spoločnosti. Naprotivok
akcionára, člen družstva je v ohľade na oprávnenie členskej schôdze uzurpovať si
právo rozhodovať o akýchkoľvek otázkach družstva tak teoreticky zodpovedný i za
všetky otázky patriace do pôsobnosti členskej schôdze, nielen za personálnu
nomináciu ako to je u akcionára akciovej spoločnosti. Ak ale prijímame takúto širokú
právomoc člena družstva podieľať sa prostredníctvom členskej schôdze na temer
všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa fungovania družstva je na mieste uvažovať i o
zavedeniu osobnej tzv. škodovej zodpovednosti za prípadné ekonomické škody, ktoré
vyplýva zo zlého rozhodnutia členskej schôdze, nakoľko člen predstavenstva takúto
zodpovednosť má.
V týchto vyššie uvedených skutočnostiach vidíme najvýraznejšie prvky družstva
v ohľade na jeho založenie a riadenie v porovnaní s obchodnými spoločnosťami.
3S
tím č. 21
Trnava
strana 7
Financovanie spoločnosti
Základné imanie je charakterizované ako peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných
a nepeňažných vkladov do spoločnosti. Pre obchodné spoločnosti je charakteristické,
že k zvyšovaniu základného imania dochádza na základe rozhodnutia orgánov
spoločností. Základné imanie pri obchodných spoločnostiach predstavuje statickú
veličinu, ktorá je zapisovaná do obchodného registra. Základné imanie družstva
podľa § 223 Obchodného zákonníka tvorí súhrn členských vkladov, na ktorých
splatenie sa zaviazali jeho členovia. Na rozdiel od spoločností pri družstve treba
rozlišovať zapisované základné imanie a skutočné základné imanie. Od tohto sa
odvíja aj spôsob zvyšovania základného imania.
Zapisované základné imanie predstavuje základné imanie družstva, ktoré sa
zapisuje do obchodného registra pri vzniku družstva. Jeho výšku určujú stanovy
a jeho hodnota musí byť minimálne 1250 EUR. K zmene základného imania môže
dôjsť len na základe rozhodnutia členskej schôdze. Ide o deklaratórne zvýšenie
základného imania z čistého zisku alebo z iných neviazaných vlastných zdrojov
družstva. Takéto zvýšenie ZI sa neviaže na doplatkovú povinnosť. Samotné vklady
členov sa môžu zvýšiť len zo zisku družstva.
Skutočné základné imanie pri družstve je dynamickou veličinou. Jeho výška sa
mení v závislosti od počtu členov, keďže družstvo je charakterizované ako
spoločenstvo neuzavretého počtu osôb, kde sa uplatňuje princíp otvorenosti. 8
K samotnému zvýšeniu základného imania dochádza jednak pristúpením nového
člena a splatením členského vkladu alebo prostredníctvom ďalšieho vkladu alebo
ďalšej majetkovej účasti.9
Hlavnou funkciou, ktorú by inštitút základného imania mal plniť je funkcia
garančná. Súčasné trendy v korporátnom práve rozvinutých ekonomík v súčasnosti
stavia základné imanie do úzadia a aj deklarovaná garančná funkcia v jednotlivých
spoločnostiach je diskutabilná. Dokonca je preukázané, že samotná výška základného
imania neovplyvňuje mieru uspokojenia veriteľov. V družstve je význam základného
imania ako garancie oslabený aj možnou fluktuáciou členov a teda menej
prehľadným zvyšovaním a znižovaním základného imania bez povinnosti zapísať túto
zmenu do obchodného registra. Právna istota veriteľa môže byť oslabená zmenami
v počte členov a následne v skutočnom základnom imaní, ktoré si veriteľ nemôže
overiť v obchodnom registri. 10 Na prvý pohľad táto skutočnosť môže predstavovať
8
Členstvo v družstve je založené na princípe dobrovoľnosti.
Možnosť vložiť ďalší vklad alebo majetkovú účasť musí byť upravená stanovami.
10
Je tu možnosť overiť si skutočné základné imanie v registri účtovných závierok, ktorý však zatiaľ
funguje len v pilotnej verzii: http://www.registeruz.sk/.
9
3S
tím č. 21
Trnava
strana 8
nevýhodu v porovnaní s obchodnými spoločnosťami, ale ako spomíname vyššie ani
u obchodných spoločností sa nedá s istotou skonštatovať, že základné imanie plní
garančnú funkciu a závisí od neho úspešnosť uspokojovania veriteľov.
Inštitútom, ktorý by mohol z hľadiska garancie nahradiť alebo doplniť základné
imanie by mohol byť test insolvencie 11 , kedy by družstvo nemohlo vyplácať zisk,
prostriedky z iných vlastných zdrojov alebo zálohy na ne.12
Základné imanie tvorí súhrn peňažných a nepeňažných vkladov. Pri štúdiu
ustanovení Obchodného zákonníka sme sa pozastavili nad vkladom nepeňažného
vkladu do základného imania družstva. Všeobecne platí, že hodnota nepeňažného
vkladu sa oceňuje znaleckým posudkom. 13 O potrebe znaleckého posudku pri
vkladoch ako sú nehnuteľnosti, technológie alebo pohľadávky nie je dôvod
pochybovať. Úprava družstva 14 je však iná. Zákon neukladá povinnosť oceniť
nepeňažné vklady znaleckým posudok, odlišne môžu určiť stanovy alebo
ustanovujúca schôdza družstva. Sme si vedomí toho, že vyhotovenie znaleckého
posudku tvorí ďalšiu administratívnu a finančnú záťaž, ktorá je na Slovensku
v porovnaní s vyspelými ekonomikami, už beztak vysoká. Rozumieme, že členovia
družstva sú často ľudia „od fachu“ a preto vedia ohodnotiť primeranosť navrhovanej
hodnoty nepeňažného vkladu. Bez ohľadu na skôr uvedené, však navrhujeme, aby
Obchodný zákonník zakotvil povinnosť oceniť niektoré nepeňažné vklady s ohľadom
na predpokladanú hodnotu vkladu alebo výmeru pôdy. Posúdenie zložitých otázok
ako bonita pôdy, alebo technický stav drahých technologických zariadení by nemala
byť ponechaná na členov družstva.
Vzťahy spoločníkov v spoločnostiach a družstve sú postavené na zásade
rovnakého zaobchádzania. Táto zásada je vyjadrená v Obchodnom zákonníku najmä
v § 56a, § 141 ods. 2 a § 176b. Eliáš považuje ustanovenie § 56a za vyjadrenie
princípu konania v súlade s dobrými mravmi, zákazu zneužitia práva a rovnakého
zaobchádzania so spoločníkmi.15
Prelomenie vyššie uvedenej zásady v úprave družstva vidíme v § 17f štvrtá veta
Transformačného zákona16. V prípade ak do družstva vstupuje podielnik s členským
11
§ 40 zákona č. 90/2012 Sb. o obchodních korporacích, v znení neskorších predpisov.
Uvedené sa bude vzťahovať na s.r.o., kde základné imanie môže byť najmenej 1 KČ a o jeho
garančnej funkcii už nemožno hovoriť.
13
§ 59 ods. 3 Obchodného zákonníka.
14
§ 223 ods. 6 Obchodného zákonníka.
15
Eliáš, K., Hejda, J. in Eliáš K. a kol.: Obchodný zákonník, Praktické poznámkové vydání s výborem
judikatury od r. 1900, str. 183.
16
Zákon č. 42/1992 Zb., o úprave a vyporiadaní majetkových vzťahov v družstvách, v znení
neskorších predpisov („Transformačný zákon“).
12
3S
tím č. 21
Trnava
strana 9
vkladom vo forme DPL, družstvo započíta na členský vklad výšku menovitej hodnoty
DPL zníženú o odvod do nedeliteľného fondu. Spôsob výpočtu odvodu má byť
upravený stanovami. V prípade ak do družstva vstupuje člen, ktorého vklad nie je
tvorený DPL, člen neodvádza nič do nedeliteľného fondu. Túto zmenu
Transfomačného zákona z roku 1995 17 považujeme za zjavne diskriminujúcu
a odporujúcu zásadám obchodného práva a družstevníctva.
Osobitosťou družstiev je aj ďalší členský vklad a ďalšia majetková účasť členov
družstva.18 Obchodný zákonník umožňuje členom družstva vložiť do spoločnosti ďalší
členský vklad, ktorým sa zvyšuje základné imanie spoločnosti. Člen družstva má
potom nárok na vyšší podiel na zisku, vyšší vyrovnací podiel a vyšší podiel na
likvidačnom zostatku družstva. Ďalším členským vkladom člen nenadobúda nový
členský vklad, len zvyšuje mieru účasti na spoločnosti. Postavenie člena je rovnaké
s postavením spoločníka s.r.o. v tom ohľade, že spoločník novým vkladom
nenadobúda nový obchodný podiel, len zvyšuje svoj pôvodný.
Ďalšia majetková účasť je špecifikom, ktorého náprotivok v úprave obchodných
spoločností nenájdeme. Ďalšia majetková účasť nezvyšuje základné imanie družstva,
ale zvyšuje podiel na zisku, vyrovnací a likvidačný podiel. Vyššia účasť na zisku
motivuje člena družstva k ďalšiemu členskému vkladu, alebo ďalšej majetkovej
účasti. Nevýhody tejto právnej úpravy vidíme v tom, že člen družstva, bez ďalšieho,
nenadobúda rozsiahlejšie hlasovacie práva, pokiaľ stanovy neustanovujú inak.
V spoločnosti s ručením obmedzeným sa uplatňuje prednostné právo spoločníkov
na prevzatie záväzkov k novým vkladom v pomere zodpovedajúcom ich doterajšej
účasti.19 Právna úprava družstva nepozná prednostné právo na ďalší členský podiel
alebo ďalší majetkový podiel. Pre vylúčenie konfliktov v družstve preto odporúčame
upraviť spôsob zvyšovania účasti v stanovách, vrátane úpravy zmien v hlasovacích
právach.
17
18
19
Zákon č. 264/1995 Z. z., ktorý mení a dopĺňa Transformačný zákon.
§ 223 ods. 5 Obchodného zákonníka.
§ 143 Obchodného zákonníka.
3S
tím č. 21
Trnava
strana 10
Rozdeľovanie zisku
Základným účelom, pre ktorý sa zriaďujú obchodné spoločnosti je dosiahnutie
zisku. Družstvo však na rozdiel od obchodných spoločností vzniká na zabezpečovanie
sociálnych, hospodárskych a iných potrieb svojich členov, avšak počas svojej
existencie sa nevyhnú vstupovaniu do rôznych podnikateľských vzťahov, kedy koniec
koncov zisk dosahujú resp. ich činnosť smeruje k jeho dosiahnutiu. Samozrejme nie
je vylúčené, aby bolo družstvo zriadené podobne ako spoločnosti na podnikateľské
účely.
Právo rozhodovať o rozdelení zisku družstva má výlučne členská schôdza.
Obchodný zákonník priamo nezakotvuje právo člena na podiel zo zisku. Upravuje
však spôsob rozdelenia zisku v prípade, ak nie je upravený stanovami. Samotné
právo na zisk by podľa nášho názoru mali zakotviť stanovy, aby nedošlo k situácii, že
členovia by museli vrátiť vyplatené podiely na zisku z titulu bezdôvodného
obohatenia. V prípade akciovej spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným je
nárok na podiel zo zisku priamo upravený v príslušných ustanoveniach. 20
V budúcnosti by sa právna úprava rozdeľovania zisku mohla inšpirovať úpravou
obsiahnutou v ustanoveniach o akciovej spoločnosti. V prvom rade by samotný zákon
mal zakotvovať právo na podiel zo zisku. Nie je výnimočné, že zisk je rozdelený
členom, pričom samotné stanovy právo na zisk neupravujú. Aby sa predchádzalo
podobným situáciám, podľa nášho názoru by Obchodný zákonník mal myslieť aj na
prípadnú ochranu členov družstva a to zavedením inštitútu dobromyseľnosti
v prípade, že členovi by bol vyplatený podiel na zisku chybou orgánov družstva.
Transformačný zákon zakotvuje právo podielnika podieľať sa na zisku družstva v
§ 17d ods. 1 písm. a). Druhý odsek toho istého paragrafu ďalej uvádza, že podiel na
zisku podielnika sa určí obdobne ako u členov družstva. V tomto prípade zákonodarca
už zakotvil samotné právo podielnika na podiel na zisku, ale problém môže nastať
inde a to v rozhodovaní členskej schôdze. Samotní podielnici sa teda nepodieľajú na
rozhodovaní o rozdelení zisku, čo ich znevýhodňuje oproti členom družstva. Ide o
„rozhodovanie o nás bez nás“.
20
§123 a §178 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov.
3S
tím č. 21
Trnava
strana 11
Prevod účasti v spoločnosti
Členský podiel môže člen družstva previesť na iného člena družstva alebo na tretiu
osobu. Na iného člena nemôže svoj podiel previesť, ak to vylučujú stanovy. Úprava
prevodu obchodného podielu na spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným je
dispozitívna. Vo všeobecnosti sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, ale
spoločenská zmluva môže upraviť túto otázku aj inak. Prevod členského podielu v
družstve na tretiu osobu je viazaný na súhlas predstavenstva, pričom zákon
ponecháva úpravu podmienok, ktoré by prevod vylučovali alebo prípady, kedy sa
súhlas nevylučuje na stanovy. Ak by predstavenstvo súhlas neudelilo, člen sa môže
odvolať na členskú schôdzu, ktorá o možnosti prevodu rozhodne s konečnou
platnosťou. Na druhej strane pri obchodnom podiele v spoločnosti s ručením
obmedzeným je prevod na tretiu osobu vylúčený. Takúto možnosť musí pripúšťať
spoločenská zmluva. Na tomto mieste môžeme uviesť, že úprava v rámci družstva je
z hľadiska prevodu členskej účasti voľnejšia. Samozrejme za predpokladu, že
spoločenská zmluva alebo stanovy otázku prevodu neriešia. Voľnejšiemu režimu pri
prevode členského podielu v družstve nasvedčuje aj povinnosť dokladať súhlas
správcu dane pri prevode väčšinového obchodného podielu v s.r.o.
Každý podielnik má právo s DPL voľne nakladať. Môže ich previesť na kohokoľvek
alebo ponúknuť na odkúpenie družstvu, ktoré ich emitovalo. Družstvo ich môže po
uplynutí siedmich rokov od schválenia transformačného plánu odkúpiť. Sedem ročná
lehota nemusí byť dodržaná, ak sú dodržané zákonom stanovené podmienky. Takto
odkúpené DPL sa považujú za zrušené. Právna úprava prevodu akcií je rozsiahlejšia,
ako úprava prevodu DPL. Predovšetkým stanovy môžu obsahovať obmedzenia alebo
podmienky prevodu akcií. Podobne ako pri porovnaní prevodu členského podielu a
obchodného podielu môžeme skonštatovať, že úprava DPL poskytuje vo všeobecnosti
širšiu možnosť dispozície s cenným papierom. Prevod DPL nemožno obmedziť ani
stanovami.
Pri predaji družstva ako celku (prevode všetkých členských práv a povinností), treba
dbať na to, že na rozdiel od spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej
spoločnosti, sa jednotlivé podiely nemôžu zhromaždiť v rukách jedného subjektu, ale
najmenej dvoch.21 V praxi môže byť prevod všetkých členských podielov vzhľadom
na veľké počty členov problémový. Navyše, členstvo fyzických osôb môže byť
podmienené pracovnoprávnym vťahom k družstvu.
21
§ 221 Obchodného zákonníka. Družstvo musí mať najmenej päť členv; to neplatí ak sú jeho členmi
aspon dve právnické osoby.
3S
tím č. 21
Trnava
strana 12
Existencia družstevných podielnických listov
Mnohé problémové otázky DPL sme načrtli už vo vyššie uvedenom texte. V tejto
časti sa budeme DPL ďalej venovať.
Prechod Slovenskej republiky z centrálne plánovej ekonomiky na trhovú, znamenal
okrem iného, aj obnovu vlastníckych práv, ktoré boli dotknuté totaliným režimom.
Transformačným zákonom boli družstvá zosúladené s novou právnou úpravou
družstva v Obchodnom zákonníku. Niektoré družstvá zmenili svoju právnu formu na
obchodnú spoločnosť. Zároveň Transformačný zákon zaviedol spôsob vyrovnania sa
s dotknutými osobami, ktorých majetok, či už hnuteľný alebo nehnuteľný bol
využívaný družstvom.
Dotknutí vlastníci a členovia družstiev mali na výber nasledujúce možnosti:
● stať sa (zostať) členom družstva a svoju majetkovú účasť premeniť na
členský podiel;
● začať samostatne podnikať v poľnohospodárstve a vyžiadať vrátenie
majetkového podielu; alebo
● zostať v postavení oprávnenej osoby, tzv. nečlena – investora, a po siedmich
rokoch si nechať vyplatiť svoj majetkový podiel.
Z dôvodu ekonomickej nemožnosti realizácie poslednej spomenutej možnosti,
došlo k novele Transformačného zákona 22 v roku 1995, ktorá majetkové podiely
pretransformovala na osobitný druh cenného papiera - družstevný podielnický listy.
DPL boli vydávané v nominálnej hodnote 1.000,- Ksc, v počte zodpovedajúcom
majetkovému podielu dotknutej osoby na celkovom imaní družstva vyhodnotenom v
transformačnom projekte.
Podielnik (vlastník DPL) je oprávnený:
1. podieľať sa na zisku družstva;
2. disponovať s DPL;
3. byť prijatý za riadneho člena družstva, ktorého DPL vlastní;
4. byť veriteľom družstva v konkurznom konaní;
5. požiadať o správu o hospodárení družstva23;
6. predkladať stanoviská a otázky na prerokovanie členskou schôdzou družstva24.
22
Zákon č. 264/1995 Z. z., ktorý mení a dopĺňa zákon č. č. 42/1992 Zb., o úprave a vyporiadaní
majetkových vzťahov v družstvách.
23
Toto právo prislúcha len podielnikom-nečlenom, ktorých súhrnná menovitá hodnota DPL je
najmenej vo výške základného členského vkladu určeného stanovami.
24
Toto právo patrí podielnikovi (alebo podielnikom), ktorý má vlastní podielnické listy v menovitej
hodnote viac ako 10 % hodnoty obchodného majetku družstva.
3S
tím č. 21
Trnava
strana 13
1. Dosahovanie zisku je jedným z definičných znakov podnikania. V družstvách je
tento znak oslabený a družstvá plnia pre členov aj iné funkcie, napr. sociálnu.
V právnej úprave európskeho družstva to nie je inak. Vzhľadom na ekonomický stav
poľnohospodárstva v Slovenskej republiky, máme za to, že toto právo je často
iluzórne. Neprispieva tomu ani marginálny vplyv nečlenov-podielnikov na vedenie
družstva a taktiež komerčne neatraktívny trh s DPL.
2. Dispozičnými úkonmi podielnika s DPL, buď vo forme spätnej kúpy družstvom
alebo na trhu, dokáže podielnik speňažiť svoj vklad vo výške 10-30% vo výške
menovitej hodnoty DPL.
3. Družstvo nemá povinnosť prijať podielnika za člena družstva. V zmysle § 17f
druhej vety Transformačného zákona, musí družstvo prijať podielnika za člena len
v prípade ak požiada o členstvo do 30 dní od splatnosti DPL a ak tomu nebráni iný
závažný dôvod. Závažným dôvodom je napríklad nesúhlas podielnika zo znením
stanov, alebo nesúhlas s uzavretím pracovnej zmluvy družstvom, ak to stanovy
vyžadujú. Otáznou je však splatnosť. Podľa názoru Ústavného súdu „splatnosť
nastáva buď, v termíne určenom družstvom podľa § 17e ods. 3, alebo po siedmich
rokoch od schválenia transformačného projektu konkrétneho družstva.“ 25
Spomínaný odsek 3 hovorí o situácii keď družstvo z vlastnej iniciatívy vyzve
podielnikov na predaj DPL družstvu samému. Lehotu v ktorej bude družstvo na
základe takejto výzvy vykupovať DPL, považuje Ústavný súd za predpoklad splatnosti
DPL. Odsek 3 však neukladá povinnosť družstvu odkúpiť všetky DPL ktoré mu
podielnici ponúknu na predaj, a preto podľa nášho názoru nie je možné hovoriť
o splatnosti DPL. Odmietavý názor zastávame tiež pri tvrdení Ústavného súdu, že
možnosť družstva odkupovať DPL po siedmich rokoch od schválenia
transformačného projektu je predpokladom splatnosti DPL.
4. Priemerná výška uspokojenia veriteľov v konkurzných konaniach na Slovensku
sa pohybuje, v závilosti od zdroja štúdie, okolo 5-30% prihlásenej pohľadávky
Na základe vyššie uvedeného zastávame názor, že pretransformovanie
majetkových podielov na DPL novelou z roku 1995, prinieslo minimálne majetkové
zadosťučinenie podielnikom-nečlenom za majetok začlenený v minulom režime do
družstiev. Predmetnú novelu napadla aj skupina poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky na Ústavnom súde v už spomenutom konaní. Poslanci uspeli len v malej
časti týkajúcej sa autonómneho rozhodovania družstiev v rozsahu práva na
podnikanie v zmysle čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky. Skupina poslancov
25
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 6/96.
3S
tím č. 21
Trnava
strana 14
považovala transformáciu majetkových podielov na iné majetkové práva
inkorporované do cenného papiera za neústavnú v zmysle práva vlastniť majetok.
Ústavný súd sa nestotožnil s argumentáciou skupiny poslancov a návrh v tejto časti
zamietol.
Na druhej strane, vlastníctvo DPL má iný obsah v prípade členov družstva. Člen
družstva si môže započítať svoje DPL na členský vklad vo výške menovitej hodnoty
svojich DPL. Navyše, členská schôdza môže zmeniť stanovy družstva a členom
družstva vlastniacim DPL môže priznať viac hlasov pri hlasovaní, a to úmerne výške
menovitej hodnoty ich DPL. Takto je prelamovaná zásada družstevníctva, jeden
podiel – jeden hlas. Týmto spôsobom sa otvára možnosť špekuláciám, kedy člen
družstva nakúpi DPL za zlomkovú cenu ich menovitej hodnoty a nadobudne tým vyšší
členský vklad a/alebo viac hlasovacích práv v družstve.
S ohľadom na vyššie uvedené, sme dospeli k záveru, že k reálnemu majetkovému
zadosťučineniu podielnikov nedošlo.
Na dostatočnú analýzu reálnej ekonomickej možnosti Slovenskej republiky
poskytnúť dostatočné majetkové zadosťučinenie dotknutých osôb nemáme dostatok
faktických informácii. Na základe rozličných zdrojov však usudzujeme, že kompletné
vysporiadanie vzťahov dotknutých bývalým režimom, by ohrozilo už bez tak
„prežívajúce“ fungovanie poľnohospodárskych družstiev na Slovensku. Krokom
dopredu by mohla byť stratégia usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom.
3S
tím č. 21
Trnava
strana 15
Záver
Družstvo je špecifická právna forma pre podnikanie v trhovom prostredí. Odlišné
prvky družstiev sú dané históriou tohto inštitútu, sektorom hospodárstva v ktorom
najčastejšie podnikajú a cieľom uspokojovania, okrem ekonomických, aj sociálnych
a kultúrnych potrieb svojich členov.
Narazili sme na niektoré problémy družstiev, ktoré sú dané legislatívnou
nevyspelosťou alebo nesystémovými zásahmi do družstevníctva. Veríme, že mnohé
nedokonalosti sa dajú odstrániť precíznou prácou skúseného právnika pri koncipovaní
stanov, s prihliadnutím na osobitosť toho - ktorého družstva. V záujme právnej istoty
a zlepšenia kvality konkurencieschopnosti družstiev a obchodných spoločností však
považujeme budúce legislatívne úpravy za nevyhnutné. Regulátor by však mal pri
zmenách postupovať v úzkej súčinnosti s podnikateľskou sférou a prihliadať na
poznatky zo zahraničných právnych úprav.
Download

Tím 21. - LawGames