Martin Rázus – Vianočná modlitba
Tá cesta Tvoja, Pane náš,
nás večne s Tebou spája,
Ty sám nás po nej vodievaš
a uviesť chceš nás do raja.
Ach, veď nás, Drahý, cestou tou,
a obdar láskou presvätou,
jej sily nech nás hája!
Nie kojiť hriešnu zvedavosť,
lež posilu nájsť v boji,
a počuť Teba, nebies Hosť,
čo život pre nás strojí.
A v Tvojom hlase poznať cieľ,
čo si nám všetkým zjaviť chcel
v tom sveta nepokoji.
Praj potešenie čerpať tým,
čo i dnes slzy ronia,
zmietaným biedou, chudobným,
v ich duši smútkov tôňa.
K sirotám, vdovám, nemocným
skloň sa sám slovom
premocným,
keď bôle bôľne zvonia!
Tak daj sa chystať všetkým nám,
prijať Ťa, Pane milý;
popraj, čo treba k Vianociam,
pokoja, zdravia, sily!
Nech svätíme, jak sám Ty chceš,
i kým nás k sebe nevezmeš v tej veľkej, svätej chvíli!
Amen.
3
Úvodník
Vážení čitatelia zborového časopisu Turianske evanjelické zvesti!
Už je to opäť tu! Všade sa rozsvecuje vianočná výzdoba, obchody
sú preplnené vianočným tovarom, ozýva sa hudba vianočných kolied. A my
ľudia sa nechávame strhnúť predvianočným zhonom. Mnohí aj frfleme a
niektorí z nás kritizujeme komercionalizáciu Vianoc, lebo nás uráža
duchovné vyprázdnenie týchto krásnych sviatkov, ktoré sú určené
predovšetkým na duchovné prežívanie ich skutočného obsahu. My,
kresťania každý rok možno aj nahlas a oprávnene kritizujeme zakrývanie
kresťanského zmyslu Vianoc. Ale je to často neúčinné...
Žiaľ, nám ľuďom chýba ochota zastaviť sa, prehodnotiť ciele
svojho života. Vyhovárame sa predovšetkým na nedostatok času... Myslím
si, že problém je zakódovaný inde. Pod tlakom tohto konzumného sveta už
nedokážeme čakať, nedokážeme žiť v nádeji. A nádeji, tak ako ju vníma
Biblia, nerozumieme. Žiť v nádeji neznamená akési lacné presvedčenie, že
všetko dobre dopadne alebo útechu, ktorá má spríjemniť súčasnú chvíľu.
V Biblii je základná nádej presvedčenie, že Boh je verný a že svoje
sľuby plní a naplní. A to nám práve každý rok pripomína posolstvo adventu
a Vianoc. Je potrebné, nanajvýš potrebné, aby sme to posolstvo v
dnešnom materiálnom hluku sveta počuli. Počujeme ho vtedy, ak sa
zastavíme, ak dovolíme, aby Božie slovo preniklo až k nám – cez službu
cirkvi a cirkevného zboru, cez blížnych a ich potreby, cez osobný
modlitebný život, cez osobný vzťah k Bohu a k Jeho Synovi. Pretože Ježiš k
nám prichádza každý deň v rôznych podobách: v blížnych, v životných
situáciách, vo svojom Slove...
Buďme preto ľuďmi nádeje! Buďme pripravení na stretnutie s Tým,
ktorému patrí všetka moc na nebi aj na zemi, s Tým, ktorý pozná radosti aj
trápenia každého znás, s Tým, ktorému na každom záleží, a s Tým, ktorý si
každého z nás zamiloval.
Ježiš sám hovorí: “Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto
počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so
mnou.” (Zjavenie 3, 20).
Prajem Vám, milí čitatelia, aby ste si túto nádej nenechali vziať. Nech Vám
k tomu poslúžia aj články tohoročných zvestí.
Martin Vargovčák, zborový farár
4
Domáce služby Božie pri štedrovečernom stole 2014
(pred večerou, pred preberaním darčekov, pod vianočným stromčekom)
V mene Boha: Otca, Syna i Ducha Svätého. Amen.
Milá moja rodinka, ako ten čas letí. Len teraz sme v chráme spievali Tichú
noc a už nám tá radostná správa znie zas. Uplynul rok a mnohé veci sa
zmenili. Za tých 365 dní mnoho ľudí odišlo z tejto časnosti, mnohí zasa do
nej prišli. Aj v našom živote sa udiali rôzne veci, aj my sme zasa o niečo
starší, skúsenejší, poučenejší. No Ten, ktorý je stále ten istý, to je Boh. On
nás miloval rovnako pred rokom, ako nás miluje i dnes. Jeho láska sa
nemení podľa Božej nálady alebo podľa našich skutkov. Pán Boh nám stále
dokazuje svoju dobrotu. Aj dnes, keď k nám posiela svojho Syna, aby nám
bol Radcom a Pomocníkom v našom živote, aby nás zachránil od našej
hriešnosti. Radujme sa z toho. Veď prichádza mocný Boh, Otec večnosti,
Knieža pokoja. Prichádza niekto, kto má moc nad všetkým, kto môže zvrátiť
všetky naše aj zdanlivo beznádejné ťažkosti, kto môže vstúpiť do našich
vzťahov, utíšiť žiaľ, upokojiť spory, nastoliť pokoj a lásku. Privítajme Ho
s radosťou a prijmime od Neho tie úžasné dary lásk y, pokoja a večnosti.
Teraz spolu zaspievajme pieseň: “Čas radosti” (ES 41)
Čas radosti, veselosti
1. Čas radosti, veselosti / nastal požehnaný, / keď Spasiteľ, Vykupiteľ / narodil sa z
Panny; / v mestečku Betleme / v jasličkáchj na slame / leží malé Pacholiatko na zime. :/:
2. Čo sme všetci ľudia hriešni / túžobne čakali, / to anjeli pre svet celý / mocne zvestovali;
/ a preto plesajme, / spolu sa radujme, / Pacholiatko – Nemluvniatko vítajme, :/:
3.Spasiteľu, nebies Kráľu, / Pane náš Ježiši, / z čistej Panny narodený, / Poklad náš
najdrahší, / Kriste náš, Pane náš, / skloň sa k nám ako Pán, / a z milosti do radosti uveď
nás! :/:
5
Vypočujme si správu evanjelistu Lukáša o Ježišovom narodení:
1 V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet. 2 Tento
prvý popis bol vtedy, keď sýrskym vladárom bol Kyrenios. 3 Išli preto
všetci, aby sa dali zapísať, každý do svojho mesta. 4 Vybral sa teda aj
Jozef z Galiley z mesta Nazareta do Judska do mesta Dávidovho, ktoré sa
volá Betlehem, pretože bol z domu a z rodu Dávidovho, 5 aby sa dal
zapísať so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v po žehnanom stave. 6
Keď tam boli, naplnili sa dni, aby porodila. 7 I porodila svojho
prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v
nocľahárni pre nich nebolo miesto. 8 A boli v tom kraji pastieri, ktorí
nocovali na poli a strážili si v noci stádo. 9 A hľa, anjel Pánov postavil sa
vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou veľkou. 10 Ale
anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude
všetkému ľudu, 11 lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ,
ktorý je Kristus Pán. 12 A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko,
obvinuté plienkami, ležať v jasliach. 13 A hneď s anjelom sa zjavilo
množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali: 14 Sláva na
výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle! Lukáš 2, 1-14
Pomodlime sa:
Láskavý náš Pane Bože, nebeský Otče, Ty vidíš v akom častom zhone,
nepokoji ba i neláske prežívame náš každodenný život. Ty vidíš, ako sa
svojou vlastnou ustaranosťou a zaslepenosťou ženieme do záhuby zvanej
hriech. Ďakujeme Ti, že nás chceš zachrániť od večnej smrti a posielaš
nám svojho Syna, aby nám bol Spasiteľom-Záchrancom pre večnosť, ale aj
Pomocníkom, Radcom a Ochrancom pre časnosť. Buď Ti za túto Tvoju
dobrotu a lásku, ktorú si nám i dnes dokázal, od nás vzdaná česť a sláva na
veky vekov. Amen.
Vypočuj nás, keď spoločne k Tebe voláme:
Otče náš, ktorý si v nebesiach!
Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi,
tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny
naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim! I neuvoď nás do pokušenia!
Ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky. Amen.
Sláva Bohu: Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bola na počiatku, i teraz i
vždycky i na veky vekov. Amen.
6
Na záver si ešte spoločne zaspievajme pieseň „Tichá noc”, ES 60.
Tichá noc
1. Tichá noc, svätá noc. Usnula zem celá, dvaja len bdejú v Betleheme,
v jasliach Dieťa tam utešené tíško, spokojne spí, tíško spokojne spí.
2. Tichá noc, svätá noc. Anjeli priniesli najprv pastierom radostnú zvesť,
z nej teší sa i
dnes celý svet: Prišiel Spasiteľ k vám! :/:
3. Tichá noc, svätá noc. V Ježiši-Dieťati Boh sa láskavo usmieva nám,
anjel zvestuje:
Buď pokoj vám! Kristus je daný nám. :/
Požehnanie: „Milosť Pána Ježiša Krista, láska Božia a účastenstvo Ducha
Svätého so všetkými vami! Amen.“
(Členovia rodiny si navzájom zaželajú požehnané vianočné sviatky)
7
Ježiš sa narodil aj pre teba
Ježiš sa narodil aj pre teba nech už si starý či mladý,
šťastný alebo nešťastný,
úspešný alebo neúspešný...
Narodil sa pre teba a k tebe chce
prísť.
Chce prísť,
aby ti ukázal nádej,
ktorá nezávisí od tvojich
schopností,
výhier či prehier.
Chce prísť,
aby ti otvoril cestu k bohatstvu,
ktoré nezávisí od tvojej snahy,
ani od miery inflácie.
Chce prísť,
aby ti ukázal,
že ti môže byť odpustené
a že aj ty môžeš mať naplnený
život...
Vianoce znamenajú stretnutie s
láskou,
s láskou Božou,
ktorá v dieťati Ježišovi prišla na
svet.
S láskou,
ktorá sa ponúka celému ľudstvu,
ale ktorá sa súčasne nevnucuje
ani jednému človeku...
S láskou,
ktorá otvára dvere viery,
no nemá žiadne donucovacie
prostriedky,
aby zlých ľudí prinútili konať
dobro.
Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a
nenadúva; nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle,
neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou; všetko znáša, všetkému
verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí. Láska nikdy neprestane.
(1.List Korintským 13, 4-8)
Do tvrdého sveta vstupuje krehké Dieťa,
prichádza oslobodiť človeka
zapleteného do siete nenávisti
a zotročeného mnohými roztržkami.
Boží Syn dáva nádej,
že napriek toľkým problémom a
ťažkostiam
nakoniec vyraší v ľudských srdciach
pokoj,
radosť a láska.
8
Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie
kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec
večnosti, Knieža pokoja.
(Izaiáš 9, 5)
Čaká na teba.
Za podobou dieťaťa Ježiša
je veľké tajomstvo:
Boh chce byť aj tebe
nablízku!
Nikto ťa nenúti pristúpiť k
jasliam,no je tam miesto aj
pre teba.
Aj tam sa môžeš vo
svojom srdci stretnúť s
Bohom.
Naplnenie a záchrana,
ktoré sa v jasliach
začínajú,sú určené aj pre
teba.
Boh totiž nie je kdesi
ďaleko,ukrytý v
nekonečne.
Nie je kdesi v oblakoch.
On je medzi nami a s
nami.
A keď prišiel na svet
viditeľne ako bezmocné
dieťa, dýchal náš vzduch,
nosil naše oblečenie,
jedol naše jedlo.
Stal sa bratom všetkých
ľudí a teraz klope aj na
dvere tvojho srdca.
Túži sa stretnúť aj s tebou.
Necháš Ho stáť vonku
alebo Mu otvoríš?
Na Vianoce
sa živý a všemocný Boh
z lásky stáva celkom malým
a slabým.
Stvoriteľ sa vydáva svojmu
stvoreniu,
aby mu dokázal:
Pozri sa,
nechcem
- nie som schopný ti spôsobiť nič zlé.
Prichádzam k tebe s
prázdnymi rukami
a budem v tebe rásť len tak
rýchlo,
ako mi to ty dovolíš.
Prichádzam k tebe,
Ja – Boh,
ktorý sa stal človekom.
Tak prišiel Kristus na svet
a čaká.
9
Náš jubilejný 80.ročný chrám Boží - 1934-2014
Pohľad do histórie ev. a.v. chrámu Božieho
(prečítané bratom farárom M. Vargovčákom na slávnostných službách Božích
dňa 4. mája 2014; skrátené)
Drahí veriaci, domáci a hostia, bratia a sestry vo viere! S radosťou a
plesaním vošli sme dnes do tohto nášho chrámu Božieho v Turanoch, aby
sme Pánu Bohu, svojmu nebeskému Otcovi a dobrému Pastierovi vzdávali
vďaky a dobrorečenia, za to, že sme sa dožili okrúhleho výročia nášho
stánku Božieho. 80 rokov v živote je už požehnaným časom, prekrorečním
onej biblickej hranice ľudského života. V porovnaní s inými sakrálnymi
stavbami je však “80” pomerne mladé číslo. Preto je tento náš turiansky
Boží chrám “mládencom” spomedzi mnohých kostolov aj v našom
turčianskom senioráte. Veď sú medzi nami ešte tí, ktorí boli ako prví v tomto
– vtedy úplne novom chráme Božom – pokrstení a našli by sme tých, ktorí v
čase jeho posviacky začali chodiť po svojich nôžkách a učiť sa prvé slová,
prvé modlitbičky. Tak ako v ľudskom živote sa pri jubileách na chvíľu
zastavujeme a pozeráme do minulosti, aby sme si zaspomínali a oživili
väčšinou pekné a požehnané chvíle, zvykneme to robiť aj pri okrúhlych
výročiach našich kostolov, Božích chrámov.
Obec Turany, rovnako tak evanjelický a. v. cirkevný zbor patria k najstarším
v Turci. Dejiny zboru siahajú do druhej polovice 16. storočia. V tom čase sa
Lutherova reformácia šírila v Turci vďaka šľachticovi Františkovi Révaiovi.
Cirkevný zbor vznikol v r. 1580 (?) a už v tom roku jeho prvým farárom bol
Ján Hlosinus. Zbor používal s prestávkami až do r. 1709 kostol zo 14. stor.
(terajší rím.kat. kostol sv. Gála). V
protireformačných časoch zbor dočasne
zanikol. Od r. 1709 do 1785, teda 76 rokov
zostali turianski evanjelici bez svojho
chrámu, školy a kazateľa.Cirkevný zbor sa
obnovil po vydaní Tolerančného patentu v r.
1785. Toho roku dostali veriaci povolenie
postaviť si kostol, faru i školu. Na stavbu
prvého ev. tolerančného chrámu Božieho bol
pridelený močaristý pozemok na mieste
starého soľného skladu. Močaristé
prepadlisko si občania pozavážali skalami a
hlinou. Po vysušení pozemku sa 25. apríla
1786 začalo so stavbou a už 16. októbra
1786 bol kostol posvätený.
10
Bol to kostol murovaný so šindľovou strechou a drevenou vežičkou, kde
boli dva zvony. Interiér kostola bol sympaticky štýlovo riešený.
Kazateľnicový oltár bol vyrobený v r. 1804 a natretý na bielo, niektoré časti
boli pozlátené. Oltár bol dielom rezbára Bergera z Banskej Bystrice. Na
ňom v dolnej časti bol obraz Večera Pánova a v hornej
časti obraz Kristus-Rozsievač od neznámeho nem.
alebo rak. maliara. Na kazateľnici, ktorá bola súčasťou
oltára bol obraz Ježiša Krista a na vrchu oltára boli sochy
dvoch apoštolov. Do kostola sa vchádzalo malou
predsieňou zo severnej strany (ako dnes) a nad
vchodom bola umiestnená pamätná tabuľa o povolení
stavby kostola, ktorá sa teraz nachádza v predsieni na
pravej strane. Kostol mal dva vchody a 22 oblokov.
Keďže bol kostol postavený na močaristom mieste, a
okrem toho ho často poškodzovali povodne, kedy vodala vnikala až do
kostola, tiež oheň a zemetrasenie, základy kostola sa postupne
rozpadávali, steny praskali a celá stabilita chrámu bola vážne porušená.
Napriek reparáciám bol kostol na začiatku 20.stor. v dezolátnom stave a
začalo sa uvažovať o stavbe nového kostola. Plán novostavby bol
vypracovaný už v r. 1920 počas účinkovania br. farára Jána M. Štetku.
Vypracovala ho firma Hlavaj – Palkovič – Uličný z Martina. Pre rozličné
príčiny sa so stavbou odkladalo. Napokon sa k nej prikročilo až o 12 rokov v
r. 1932. Dňa 1. mája 1932 sa zbor lúčil so svojím starým chrámom, ktorý
slúžil veriacemu Božiemu ľudu 146 rokov. Na druhý deň sa starý kostol
začal búrať. Dňa 21. mája 1932 sa začalo s kopaním základov pod nový
chrám Boží. Architektom a staviteľom nového chrámu Božieho bol Jozef
Pešek z Ružomberka. Posviacka základného kameňa sa konala už 31.
mája 1932, posviacajúcu reč mal brat senior Oto Škrovina. Pri tejto
príležitosti bol uložený v kovovej skrinke do pravého vežového múru
pamätný spis s dejinami starého
chrámu a tiež s informáciami s
prípravou stavby nového
chrámu.Stavba nového kostola trvala
dva roky. Chrám Boží bol posvätený v
5.nedeľu po Veľkej noci – 6. mája 1934.
Posvätil ho dôstojný br. biskup Dr.
Vladimír Pavel Čobrda za prítomnosti
predsedníctva seniorátu, 14 farárov a
mnohých hostí. Prítomných bolo vyše
3000 ľudí z radov domácich, aj z iných
zborov. Farárom zboru bol Ján Dianovský a dozorcom Juraj Fúčeľa.
11
Kostol stojí na mieste starého. Pri stavbe bolo potrebných veľmi veľa
navážok kamenia a betónu, kým sa pripravili dôkladné základy pre kostol.
Najhoršie to bolo s vežou, tá stojí doslova na betónovej platni. Interiér
kostola je nový. Oltár i kazateľnica sú z umelého kameňa. Na oltári sú dva
obrazy. Vrchný je dielom – kópiou akad.maliara Žamboza a predstavuje
Ježiša v Getsemanskej záhrade. Spodný obraz – Večera Pánova – je
originálom slovenského maliara, liptovského rodáka Zoltána Palugyaiho.
Je to zaujímavé vyobrazenie Poslednej večere, nakoľko maliar Ježišových
učeníkov typizoval charaktermi slovenských ľudí. Jediným svetelným
bodom je malý olejový kahanec v blízkosti Ježiša a toto malé svetlo veľmi
jasne zdôrazňuje postavu Ježiša Krista, ktorý láme chlieb. Pôvodne mal
oltárny obraz maľovať Miloš Bazovský, akad. maliar a turiansky rodák, ale z
neznámych príčin k tomu nedošlo. Rok pred posviackou (1933) zakúpil
cirkevný zbor nové tri zvony z dielne Manoušek z
Brna, ku ktorým pribudol ako štvrtý – dar od Juraja
Fúčeľu. Zvony boli 12. februára 1933 posvätené.
1. zvon Dr. Martina Luthera z roku 1932
- šírka / výška zvona: 1072mm / 860 mm
- hmotnosť zvona: 727 kg
- hlas zvona: FIS 1
-rok odliatia: 1932, Rudolf Manoušek z Brna
2. zvon švédskeho kráľa Gustava Adolfa
- šírka / výška zvona: 980mm / 670 mm
- hmotnosť zvona: 358 kg
- hlas zvona: AIS
-rok odliatia: 1932, Rudolf Manoušek z Brna
3. zvon Majstra Jana Husa
- šírka / výška zvona: 720mm / 580 mm
- hmotnosť zvona: 235 kg
- hlas zvona: CIS 2
-rok odliatia: 1932, Rudolf Manoušek z Brna
4. zvon Biskupa J.A.Komenského
- šírka / výška zvona: 515mm / 445 mm
- hmotnosť zvona: 99 kg
-rok odliatia: Rudolf Manoušek z Brna
12
Výška veže aj s krížom je 42 metrov. Dvojmanuálový organ z dielne Tuček
Kutná Hora darovali zboru dedičia Jána Púčka v r. 1933. Pôvodné lustre
daroval Dr. Jozef Zlocha, býv. dozorca a dedičia po J. Púčekovi. Oltárny
kríž je darom od Jozefa Hromadu, presbytera. Elektrické lustre na oltári
darovali bratia Ondrej a Juraj Brxovci-Lepiare. Bráničku na oltári dal
vyhotoviť dozorca Juraj Fúčeľa. Krstiteľnica je darom od Pavla Chrenku.
Strieborné vázy sú darom od cirkevných zborov Turč. sv. Martin, Vrútky a
Sučany, rovanko darovali títo aj kalich ku Večeri Pánovej. Patenu a
cibórium k VP darovala rodina farára J. Dianovského.
Stavba chrámu sa konala v rokoch hospodárskej krízy. Zbor bol zadĺžený,
lebo cirkevníci nemali dostačujúce prostriedky na uhradenie vyrubenej
dane. Napriek mnohým obetiam, pomoci od cirkevníkov z matkocirkvi aj z
fílií, aj od rodákov v Amerike, zostala dlžoba, ktorá bola definitívne splatená
až v roku 1945. Celkový náklad na výstavbu a zariadenie chrámu bol
746.000.-Kčs.
Cirkevný zbor s vďačnosťou voči Pánu Bohu myslí na všetkých
obetavých cirkevníkov a darcov. Zvlášť v tento deň si s láskou spomíname
na vyše 30 ročné pôsobenie farára Igora Sitára, ktorý v r. 1960 vystriedal
Jána Dianovského.Počas pôsobenia brata farára Igora Sitára (1960-1992)
sa v r. 1964 začalo so stavbou novej fary, lebo stará skoro 150 ročná fara
bola v dezolátnom stave. Nová fara bola dokončená a posvätená v
novembri 1966. (Náklady 265.000.-Kčs) V r. 1967 sa zaviedla elektrifikácia
zvonov. V r. 1969 sa začalo s výstavbou zborovej siene, ktorá bola
dokončená a posvätená v r. 1972. Okrem toho sa vykonalo mnoho väčších i
menších prác v interiéri aj exteriéri kostola a objektov (napr. v r. 1976 sa
spravilo železné oplotenie areálu cirk. budov, práce na úprave a výmene
strechy kostola a mnohé ďalšie práce, za ktorými sa skrýva mnoho
brigádnických hodín, pekných milodarov, nakoľko všetky investície boli
vykonané len z vlastných finančných prostriedkov, bez akejkoľvek
pôžičky). Sme a budeme povďační Pánovi cirkvi, že skrze svojho
služobníka I. Sitára aj cez všetky skúšky viery a ťažkosti v ateistickom
ovzduší dokázal v ľuďoch bez rozdielu pestovať lásku k Pánu Bohu, k cirkvi
a pokojnému spolunažívaniu všetkých občanov.
O to viac bolela celý cirkevný zbor tá skutočnosť, keď brat farár I. Sitár náhle
zomiera v decembri 1992. Cirkevný zbor bol skoro rok administrovaný z
Vrútok a okrem domácich bola stále veľkou pomocou sestra Elena
Sitárová, ktorá až do odchodu pomáhala vybavovať všetky agendálne
záležitosti.
V r. 1993 si CZ vyvolil za svojho nového kazateľa farára Ivana Mikuša, ktorý
pôsobil v CZ vyše 15 rokov do r. 2009. Počas jeho pôsobenia sa vykonali o.
i. generálna oprava chrámu, jeho terajší veľmi vkusný náter, nová podlaha v
kostole, oprava organa, úpravy vo fare, v zborovej sieni a okolia.
13
Aj duchovný život, najmä spočiatku sa pekne vyvíjal. Do jeho pôsobenia
spadá aj udalosť, keď v r. 2008 sa bývalá fília Krpeľany osamostatnila na
samostatný cirkevný zbor.
V rokoch 2011-2013 (už za účinkovania manželov Vargovčákovcov) sa
vykonala nadstavba zborovej siene, kde vznikli ďalšie priestory pre potreby
nášho zboru.
Za spomínanými vetami aj
spomienkami sa skrýva
mnoho ochotnej i tvrdej
práce, ktorú cirkevníci
vykonali. Mnohí, ktorí sa na
prácach podieľali už nie sú
medzi nami. Sme vďační za
pôsobenie dozorcov (zvlášť
na dlhoročné pôsobenie
Petra Tkáča), kurátorov ako
bol Jozef Fúčeľa, za
kurátorov na všetkých
f í l i á c h , p o d d o z o r c o v,
kantorov, akými boli Peter
Vencel, Jozef Feťko, Ing. B.
Poliačik, Martin Mikuš a
zvlášť si s láskou
spomíname na obetavú
sestru kostolníčku Máriu
Baricovú a na mnohých
ďalších, ktorých si Pán Boh
použil pre službu nášmu
kostolu a zboru.
Drahí veriaci, je mojou
túžbou, aby náš chrám Boží
bol vždy naplnený ľuďmi,
každou generáciou, ktorí
prídu ochotne, slobodne, s
radosťou a túžbou, aby sme sa spoločne – ako nedokonalí a hriešni ľudia
dali očistiť a obnoviť Pánom Bohom pre službu života, nádeje a lásky v
tomto svete.
Boh nám žehnaj! Pokoj Vám!
14
Dôležité momenty z čias účinkovania turianskych ev. farárov
Pôsobenie br. farára Jána Dianovského v rokoch 1931-1960
- rozlúčka so starým kostolom sa konala 1. mája 1932,kostol sa používal
146 rokov
- posviacka základného kameňa sa konala 31. mája 1932, za účasti vyše
2000 ľudí a 8 farárov, posviacajúcu reč mal br. senior Otto Škrovina
- 27. januára 1933 bolo privítanie nových štyroch zvonov, ktoré zhotovila
firma Manoušek z Brna.
- posviacka zvonov sa konala 12. februára 1933 a vykonal ju Cyril
Kramár, farár z Vrútok
- stavba kostola trvala dva roky a viedol ju staviteľ – architekt Jozef
Pešek z Ružomberka, ktorý vyhotovil aj plány podľa prvej predlohy už
z r. 1920 (za farára J.M.Štetku)
- 6. mája 1934 v 5. nedeľu po Veľkej noci sa konala posviacka nového
chrámu Božieho. Vykonal ju br. biskup Dr. Vladimír P. Čobrda, za účasti
br. seniora O. Škrovinu, 14 farárov a vyše 3000 cirkevníkov zo zboru a
okolia
- finančný náklad na postavenie kostola s vnútorným zariadením bol
746.000 Kčs. Zbor bol napriek mnohým milodarom cirkevníkov z
matkocirkvi a z fílií (Šútovo, Krpeľany, Nolčovo, Ratkovo), ako aj od
rodákov z Ameriky zadĺžený pôžičkami a posledná dlžoba na kostol
bola splatená až v r. 1945
- br. farár Ján Dianovský končí svoje účinkovanie v Turanoch v roku
1960
Pôsobenie br. farára Igora Sitára v rokoch 1960-1992
- v r. 1960 po odchode br. farára J. Dianovského do dôchodku bol do
cirk. zboru pozvaný brat Igor Sitár, seniorálny kaplán zo Sučian
- v r. 1964 sa začala výstavba novej fary a súčasne asanácia starej fary
- v novembri 1966 sa konala inštalácia br. farára I. Sitára a súčasne bola
posvätená nová fara. Posviacku fary vykonal dôst. br. generálny biskup
Dr. Ján Chabada. Inštraláciu br. farára vykonal br. senior Ján Konvit zo
Sučian
- v roku 1967 sa vykonala elektrifikácia štyroch zvonov
- v roku 1969 sa začala prístavba zborovej siene ku fare
- v roku 1973 sa dokončila prístavba a bol vymaľovaný kostol
- v roku 1976 bolo vykonané oplotenie všetkých farských budov
15
- v roku 1978 sa zaviedlo vykurovanie kostola akumulačnými pecami
- tri krát prevedená oprava organa, zreštaurovanie obrazov na oltári, - - zakúpenie nových oltárnych rúch, ozvučenie kostola
- v roku 1982 vykonaná generálna oprava strechy kostola
- 6. mája 1984 sa konala slávnosť pri 50. výročí posviacky kostola,
slávnostným kazateľom bol dôst. br. gen. biskup prof. Dr. Ján Michalko
- za pôsobenia br. farára Sitára sa ešte v čase ateizácie obnovila v zbore
práca s deťmi na besiedke a na doraste i mládeži; konfirmácie boli v
každom roku, náboženstvo sa vyučovalo s malými prestávkami, po
prevrate v roku 1989 sa táto vnútromisijná práca v zbore naplno
rozvinula, zborový spevokol fungoval stále pod vedením zborových
kantorov, náš zbor navštívili viacerí domáci i zahraniční hostia.
- v r. 1991 bol posvätený a do užívania uvedený nový Dom smútku v
Turanoch
- dňa 5. decembra 1992 náhle zomiera brat farár Igor Sitár v 64.
roku života a po 32 rokoch požehnaného pôsobenia v cirkevnom zbore
- posledná rozlúčka s br. farárom I. Sitárom sa konala 10. decembra
1992 v našom chráme Božom. Kázal nový generálny biskup ThB. Pavel
Uhorskai. Telesné pozostatky boli uložené na cintoríne v Priekope
- cirkevný zbor do decembra 1993 administroval brat farár Rudolf
Zahumenský z Vrútok
Pôsobenie br. farára Ivana Mikuša v rokoch 1993 – 2009
- 14. novembra 1993 bol na celozborovom konvente zvolený za nového
turianskeho zborového farára ThMgr. Ivan Mikuš, konsenior a farár z
Mošoviec. Nová voľba sa konala podľa novej CÚ dňa 6.3.1994
- v r. 1994 bol farár I. Mikuš inštalovaný za turianskeho farára br.
seniorom Miloslavom Blahom
- v r. 1994 sa v našom zbore uviedol do používania nový slovenský
Evanjelický spevník
- v r. 1994 sa vykonali úpravy vo fare
- v r. 1995 sa vykonali úpravy v zborovej sieni a vo fare sa vybudovali
podkrovné izby
- v r. 1996 náš kostol “dostal” dlhé roky odkladané vežové hodiny, novú
fasádu a kr. lustre
- v r. 1997 sa kládla nová kamenná dlažba pred kostolom
- v r. 1998 sa vykonala gen. oprava zvonov
- v r. 1999 sa zaviedlo plynové vykurovanie kostola (slúži doteraz)
- v r. 2001 fara “dostala” nové pokrytie strechy
- v r. 2002 sa vykonala nová maľba kostola, bola položená nová dlažba v
kostole a urobená gen. oprava organa
16
- v r. 2004 sa vykonala gen. oprava zvonov a svätilo sa 70. výročie
posviacky chrámu Božieho za účasti gen. biskupa Doc. ThDr. Júliusa
Filu.
- v r. 2006 sa kládla nová dlažba na schodoch v zborovej sieni
- v r. 2008 sa vymenili okná na fare za plastové
- v r. 2009 odchádza br. farár I. Mikuš z Turian po vyše 15 rokoch
pôsobenia
Počas účinkovania br. farára I.Mikuša sa začalo s výstavbou nového ev.
kostola vo fílii Krpeľany (roky 1995 – 2011.) Vo všetkých fíliách – Krpeľany,
Šútovo, Nolčovo a Ratkovo sa začali konať pravidelné služby Božie raz do
mesiaca v tamojších domoch smútku. V roku 2008 došlo k osamostatneniu
býv. fílie Krpeľany, ktorá sa stala novým cirkevným zborom.
Zboroví funkcionári počas pôsobenia farára Igora Sitára v rokoch
1960 - 1992
Zboroví dozorcovia: Peter P. Tkáč
Zboroví kurátori:
Jozef Fúčeľa, Jozef Bajo, Ján Holko
Zboroví kantori:
Peter Vencel, Jozef Feťko, Vadislav Burica,
Branislav Poliačik
Kostolníci:
Ondrej Žiačik, Mária Baricová
Zboroví funkcionári počas pôsobenia farára Ivana Mikuša v rokoch
1993 - 2009
Zboroví dozorcovia: Peter Pavol Tkáč, Ing. Viliam Maňka, Zdena
Ujčeková (zástupca), Viera Jarošová, Ing. Viliam Volna (zástupca)
Zboroví kurátor Ján Holko, Július Baľaľa
Zboroví kantori: Ing. Branislav Poliačik, Anna Špirková, Martin Mikuš,
Renáta Jarošová, Róbert Ťaptík
Kostolníci: Mária Baricová, Anna Maťková, Drahomíra Blahutová, Anna
Kručinská
Kurátori na fíliách:
Krpeľany – Miloš Šparec
Šútovo – Darina Frkáňová, Elena Šviedová
Nolčovo – Paulína Bačeová
Ratkovo – Elena Tvarožná, Kamila Tvarožná
17
Prípravy k 500.výročiu reformácie
V roku 2017, teda o tri roky, budeme si spolu s ostatnými luterskými
cirkvami na celom svete pripomínať významný medzník v histórii
evanjelickej cirkvi: 500.výročie reformácie. Aj v našej ECAV na Slovensku
sa k tomuto jubileu pripravujeme. Konajú sa rôzne prednášky, aktivity,
hodnotenia a prognózy do budúcnosti.
V našich zboroch sa od r. 2007 sadia tzv. stromy reformácie – do r. 2017 by
ich malo byť 500. Aj u nás sme takýto zasadili – 4. mája 2014 pri 80. výročí
posviacky chrámu Božieho. Je to lipa, ktorá je zasadená vedľa kostola na
mieste starých stromov. Strom zasadil Igor Mišina, emer. dištriktuálny
biskup VD a predsedníctvo nášho zboru.
Ďalšou pozoruhodnou aktivitou je projekt: “15 gobelínov k 500. výročiu
reformácie”. O aký projekt ide nám vysvetlí Hedwiga Tkáčová, ktorá
informácie poskytla mesačníku Evanjelický východ (sept. 2014):
Pomenovanie “gobelín” vzniklo na základe priezviska rodiny Gobelinovcov,
ktorí na prelome 15. a 16. stor. žili v Paríži, kde vlastnili a prevádzkovali
kráľovskú tkáčsku dielňu. Aj v našich geografických podmienkach nie je
slovo gobelín neznámym pojmom. Práve opak je pravdou, o čom svedčí aj
profesorka architektúry Janka Krivošová, ktorá je výtvarnou autorkou
projektu pätnásť-dielneho cyklu textilných obrazov, ktoré sa síce netkajú,
ale vyšívajú. Slovom “gobelín” nazvali cyklus pripravovaný k 500.výročiu
reformácie.
Prof. Krivošová v rámci projektu namaľovala presne 15 metrov dlhú históriu
evanjelickej cirkvi na veľkoplošných obrazoch. Celý cyklus rámuje
Rúfusova modlitba za Slovensko a v nej prosba o ochranu našej malej
krajiny. Celá výtvarná kompozícia predstavuje päť neobyčajne ťažkých – v
mnohom ohľade však povzbudivých a požehnaných storočí života
slovenských kresťanov – evanjelikov. Gobelín v týchto dňoch už ženy,
vyšívačky na celom Slovensku, vyšívajú. Cieľ je zrejmý – osláviť výročie
reformácie s kompletnou zbierkou pätnástich gobelínov, ktoré predstavujú
štrnásť seniorátov ECAV na Slovensku.
Prostredníctvom umenia a svojich obrazov chce profesorka architektúry
Janka Krivošová pripomenúť, “že naši evanjelickí predkovia, ktorí obstáli aj
v ťažkých životných situáciách, môžu aj v novej dobe zapaľovať svetlo
ducha a dodávať svojím vzorom odvahu vytrvať”. O dôležitosti pozitívnych
vzorov nemožno pochybovať. Jedným z nich je pre nás určite aj sestra
Krivošová, ktorá prostredníctvom umenia “dáva svoje ruky a štetce”, aby
cez ne pripomínala Božie veci, ktoré sa od nepamäti odohrávali na našom
milom Slovensku. “Dala som k dispozícii moje ruky a štetce. Nemám
ambíciu porovnávať sa s veľkými majstrami, to mi neprináleží. Ak sa raz
ukáže poslanie mojich obrazov, dávno tu už nebudem.
18
Ak budú dvíhať vieru a poznanie vecí Božích, hodno bolo namaľovať
mnohých, tých našich výnimočných mužov i tie novozmluvné príbehy.”
Profesorke architektúry Janke Krivošovej sme vďační za to, že jej výtvarné
stvárnenie návrhov pre budúce gobelíny bude nielen Slovákom, ale
všetkým evanjelikom, ktorí naň budú hľadieť, pripomínať neľahkú dobu pre
slovenské evanjelictvo – dobu, v ktorej na Slovensku prebiehal zápas viery,
povzbudzovala ho nádej v Kristovi a sprevádzala nehynúca túžba po Božej
milosti aj v evanjelickej cirkvi.
Z nášho Turčianskeho seniorátu sa práce ujala sestra Emília Fojtíková,
profesionálna vyšívačka, ktorá reprezentuje náš seniorát.
Keď budú gobelíny hotové, poputujú do kolísky reformácie, do
Wittenbergu. Tam budú dokumentovať históriu našej ev. cirkvi na
Slovensku. Po skončení osláv 500. výročia reformácie sa obrazy vrátia
späť na Slovensko a budú putovať po výstavách vo všetkých seniorátoch.
Nie všetci sa toho možno dožijeme a nie všetci budeme mať možnosť a
príležitosť túto výstavu zhliadnuť. Preto mám nádej, že v ďalšom čísle
nášho zborového časopisu si jednotlivé gobelíny predstavíme s krátkym
výkladom, čo ktorý gobelín predstavuje.
PROF. JANKA KRIVOŠOVÁ
Profesorka Janka Krivošová ako
vysokoškolská pedagogička
prednášala na Fakulte
architektúry Slovenskej
technickej univerzity v Bratislave.
Stala sa prvou profesorkou
architektúry na Slovensku. Je
autorkou známych kníh
Evanjelické kostoly na
Slovensku či Slovenská ľudová
architektúra.
Z viacerých zdrojov pripravil
Martin Vargovčák
19
Milan Rúfus
Modlitba za Slovensko
Viem jedno hniezdo.
Rád ho mám.
V ňom ako v Božej sieti
je mnoho otcov, mnoho mám
a mnoho, mnoho detí.
Viem jedno hniezdo.
Rád ho mám.
Hreje ma dňom i nocou,
vystlané mäkkou vravou mám
a mozoľami otcov.
To hniezdo uvil Stvoriteľ.
A sám aj určil, komu,
koho tam pozve prebývať
do človečieho domu.
Môj dobrý Bože,
zhliadni naň.
Stráž nám ho neustále.
A aspoň Ty ho, Veľký, chráň,
keď si ho stvoril malé.
20
Verím, ale do kostola nechodím
Náboženské správanie obyvateľov Slovenska, ich názory na vzťah štátu a
cirkvi, boli predmetom najnovšieho výskumu Sociologického ústavu
Slovenskej akadémie vied. Jeho výsledky naozaj prekvapili! Hoci sa v
poslednom sčítaní ľudu v roku 2011 prihlásilo ku kresťanstvu cez 83 %
obyvateľov, podľa výsledkov výskumu iba 28 % Slovákov navštívi kostol
aspoň raz týždenne. Až 73 % ľudí sa nijakým spôsobom nepodieľa na
aktivitách náboženskej skupiny alebo cirkvi. Preto sa chceme bližšie
pozrieť na súvis medzi vierou a pravidelnou účasťou na službách Božích.
Židom 10,25: „Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku, ale
napomínajme sa, a to tým viac, čím viac vidíme, že sa približuje ten deň."
V poslednej dobe sa čoraz viac
rozširuje názor, či myšlienka, že
cirkev je súkromnou záležitosťou
každého človeka a nie je dôležitá
vo verejnom živote. Stáva sa z nej
akýsi „privátny klub" tých, ktorí sa o
ňu zaujímajú. Je síce dobrá hovoria niektorí - ale nie je
dôležité, aby som tam patril, aby
som praktizoval to, čo predpisuje a
ukladá človeku. A už vôbec nie je
dôležité a potrebné, aby som
pravidelne chodieval do kostola.
Pre moju vieru mi stačí vzťah s
Bohom a ten si môžem celkom
dobre pestovať aj súkromne, bez
cirkvi, mimo kostola. S Bohom
môžem byť na turistike v horách,
či na rybačke pri rieke, pri
zbieraní hríbov v lese alebo aj pri
práci. Ale v samote, ďaleko od
ľ u d í . Ta m s i p r e m ý š ľ a m ,
meditujem alebo sa aj
modlím.Myslím si, že tento názor
nie je správny; pre človeka je
dosť nebezpečný a
zavádzajúci.Je to jeden z
diablových trikov, ktorým si chce
21
udržať svet a verejný život pre
seba a svoje klamstvá. V
skutočnosti je cirkev Božím
ustanovením, dôležitým pre život
človeka a nemôžem byt správne
veriacim bez nej, či mimo nej. K
životu v cirkvi neoddeliteľne patrí
život v spoločenstve. A jedným z
dôležitých prvkov budovania
spoločenstva je práve „chodenie
do kostola". Nemôžem byť
skutočným veriacim v Ježiša
Krista, môjho Pána, bez chodenia
do kostola. 0 tomto svojom
presvedčení sa chcem s vami
porozprávať.
V kresťanskej viere ide o život, o
jeho podstatu, o život v plnosti, v
hojnej miere. Biblia totiž jasne
hovorí, že to, čo žijeme mimo
Boha, nie je život ale živorenie.
Keď hovorím život, mám na mysli
jeho dve základné vlastnosti:
kvalitu a kvantitu, obsah a
množstvo. Kvalitu vystihol
úžasnými slovami apoštol Pavel
z 1K 13,1-13: „A čo by som
ľudskými jazykmi hovoril, aj
anjelskými, a lásky by som
nemal, bol by som iba
cvendžiacim kovom a zvučiacim
zvonom..." Kvalitou života je
láska. Nenahradia ju ani peniaze,
zdravie, múdrosť, krása ani sila.
Bez nej je náš život „nekvalitný",
zlý, prázdny a každý si to môže
zistiť sám na sebe. Ježiš prišiel
na túto zem, aby obnovil lásku v
ľudskom srdci. O druhej
základnej vlastnosti života, jeho
dĺžke, hovoril Pán Ježiš veľakrát.
Možno najznámejšie sú Jeho
slová z J 3,16: „Lebo tak Boh
miloval svet, že svojho
jednorodeného Syna dal, aby
nezahynul, ale večný život mal
každý, kto verí v Neho. "Ježiš
hovoril o živote bez hraníc, o
nezničiteľnom živote, ktorý sa raz
stane skutočnosťou. Hovoril o
živote večnom. Pre našu úvahu je
dôležitá tá prvá vlastnosť života,
totiž láska. Ale aká je spojitosť
lásky s vierou a chodením do
kostola?
O čom je kresťanská viera?
Aby sme mohli začať uvažovať o
viere a chodení do kostola, o
spojitosti týchto dvoch
neodlučiteľných vecí, !e potrebné
sa zamyslieť nad tým, o čo vo viere
ide.Najprv si musíme uvedomiť, že
keď hovoríme o viere, hovoríme o
kresťanskej viere v Ježiša Krista,
ktorý prišiel na túto zem od Boha
Otca a plnil tu Jeho vôľu, Jeho plán
na záchranu života. Pretože svet je
plný iných rôznych vier a povier,
ktoré vnášajú do povedomia
človeka zmätok.
0 čom je kresťanská viera? Sám
Pán Ježiš ju charakterizoval
mnohými slovami. J 10,10: „Zlodej
prichádza, len aby kradol, zabíjal a
hubil; a ja som prišiel, aby mali
život, a to v hojnej miere!"- alebo
na inom mieste - J 5, 26: „Lebo ako
Otec má život v sebe, tak dal aj
Synovi, aby mal život v sebe.“
Láska a vzťahy
Láska sa realizuje vo vzťahu.
22
Keby som žil na svete sám,
nepoznal by som vzťah a nepoznal
by som ani lásku. Vzťah začína
tam, kde žijú ľudia spoločne.
Uskutočňuje sa v láske, ona je jeho
základom i prejavom. Pričom k
životu patrí dvoj vzťah - k Bohu a
človeku - L10, 27: „Milovať budeš
Pána, svojho Boha, z celého
srdca, z celej duše, z celej sily a z
celej mysle, a svojho blížneho ako
seba samého." A tu sa pomaly
dostávame k cirkvi, k viere a
chodeniu do kostola. Láska k Bohu
a človeku je spojenou nádobou,
patrí spolu a uskutočňuje sa v
spoločenstve (1J 4, 21). Cirkev je
priestorom, kde sa to všetko
začína a chodenie do kostola je
jedným z nástrojov na budovanie
spoločenstva. Dal nám ho Boh a
iný priestor nemáme. Je len na
nás, aby sme si ho chránili,
spríjemňovali, využívali... Niekto
možno namietne: „Keby tak cirkev
bola iná, keby v kostole vedľa mňa
sedeli iní ľudia. Ale týchto poznám
a viem, akí sú." Keď som o tom
premýšľal, vytvoril som si takúto
malú definíciu: Nie všetci, ktorí
chodia do kostola sú veriaci, ale
všetci, ktorí sú skutočne veriaci v
Ježiša Krista, chodia do kostola
radi, často a s láskou. Pričom si
uvedomujem, že mňa tí druhí vidia
v rovnakom svetle, ako ja ich. Aj ja
môžem byť pre nich rovnako
neprijateľný. A vytvoril som si aj
druhú malú definíciu: Cirkev a
kostol je miestom, kde sa učím žiť
v láske s ľuďmi, ktorí sú iní ako ja,
ktorí sú mi často nesympatickí,
ktorých možno neznášam a
niektorých nemôžem ani cítiť. A
tak som si začal uvedomovať,
aká !e Cirkev dôležitá a aké !e
dôležité chodenie do kostola. Je
to dôležitý nástroj spásy, ktorý
ustanovil Boh pre mňa. Pre mňa ale aj pre človeka vedľa mňa. Tu
sa v každodennom živote
realizuje to, čo vykonal pre svet a
pre mňa Ježiš Kristus. Tu sa to
všetko premieta do života
jednotlivca.
Ježiš Kristus prišiel obnoviť
spoločenstvo ľudí a
spoločenstvom sa to všetko
začalo:
Sk 1,4: „Keď boli spolu, prikázal
im, aby neodchádzali z
Jeruzalema, ale aby očakávali
zasľúbenie Otcovo - o ktorom (tak
im riekol) počuli ste odo mňa...“
Sk 1,14: „Tí všetci jednomyseľne
zotrvávali na modlitbách spolu so
ženami, s Máriou, matkou
Ježišovou, a s Jeho bratmi.“
Sk 2,1: „Keďprišiel deň Letnic,
boli spolu na jednom mieste.“
Sk 2, 42: „Títo zotrvávali v
apoštolskom učenia v
spoločenstve, v lámaní chleba a
na modlitbách.“
Kresťanom nemôžem byť sám,
kresťanova viera je o obnovení
spoločenstva a chodenie do
kostola je dôležitým nástrojom na
jeho budovanie.
23
Tak by sme mohli prechádzať
Písmom svätým rad radom a
všade nás osloví tá istá myšlienka:
Chodenie do kostola je
neoddeliteľnou súčasťou viery aj
preto, že je dôležitým prvkom
budovania spoločenstva.
Skutočne veriaci tomu rozumie a
práve preto doslova uteká do
chrámu Božieho, využíva to, čo
ponúka pre náš život náš Boh.
Predovšetkým je to verejné
zvestovanie slova Božieho, ako to
nanovo zdôraznila reformácia. Nie
priestory, nie kultúrny program, nie
hlas organa, dokonca ani výkon
farára, ale hlas a ohlas Božieho
slova je to dôležité, čo nás tam
volá, priťahuje a pomáha nám.
Kvôli nemu rád chodievam do
kostola.
Stotožňujem sa s piesňou ES
205, 2: „... predkovia neraz tak
naši v údoliach, v lesoch Ho
našli". O kostole hovorím len
preto, že ho máme v každom
meste a každej dedine a že je to
„hotový priestor", ktorý nám-je
daný a ktorý máme využívať na
oslavu Boha, na spoločné
stretávanie sa pri Božom slove,
na vyučovanie a vzdelávanie vo
viere, ktorý má byť „školou viery".
Ak ho nevyužívame, ak býva
poloprázdny, potom je to náš
hriech. Vyprázdňovanie kostolov
nespôsobila „doba", ale naša
nevera a ľahostajnosť, z ktorej
raz budeme vydávať počet. Mám
pocit, že naša ľahostajnosť nás
už začala „dobiehať", začíname
mať problémy „bezbožnosti". Je
najvyšší čas, aby sme sa vrátili do
chrámov, aby sme ich naplnili,
aby sme ich premenili na školy
viery, lásky, nádeje a oslavy
Boha.
Na priestore až tak nezáleží
Aby však nevzniklo
nedorozumenie, ako by kostol bol
všeliekom, akoby išlo o nejakú
posvätnú budovu, v starodávnom
štýle, kde hra organa vyvoláva
zimomriavky na chrbte, pridám
ešte jednu poznámku, ktorú som
vyčítal u neznámeho autora: „...
situácia kresťanstva v dnešnom
svete sa nezlepší dovtedy, kým sa
kostoly nepremenia na školy, na
školy celoživotného vzdelávania
ku kresťanskej múdrosti." J 8, 2:
„Zavčasu ráno však vošiel zase do
chrámu a všetok ľud prišiel k
Nemu, posadil sa a vyučoval ich."
Nejde o budovu, ide o
spoločenstvo ľudí, ktoré sa môže
stretávať kdekoľvek.
Jozef Grexa, farár v. v.
/Prevzaté z Ev. východu, September
2014/
24
Aký je úžitok z chodenia do kostola pre môj život a život sveta ?
1.Zdroj sily
Jednoduchými a zrozumiteľnými slovami to vyspievali v 84. žalme
Kórachovci: „Blahoslavený človek, ktorý v Tebe nachádza silu, tí, čo majú
na mysli cesty do chrámu! Keď prechádzajú suchým údolím, premieňajú ho
na prameň a požehnaním pokrýva ho jesenný dážď... Lebo lepší je deň v
Tvojich sieňach ako inde tisíc; radšej chcem stáť na prahu v dome svojho
Boha ako zdržiavať sa v stanoch bezbožnosti." Kostol a to, čo sa v ňom
deje, je zdrojom sily. Boh aj takýmto spôsobom občerstvuje dušu, vodí k
vodám tichým a pastvám zeleným. Obnovuje predovšetkým duchovné
zdravie. Staré porekadlo „V zdravom tele, zdravý duch" tu dostáva nový-,
pravdivejší zmysel: „V zdravom duchu - zdravé telo." Dnes to tvrdia aj lekári
- prapríčinou väčšiny chorôb je depresia a stres, zomdlený a skleslý duch.
Tam, kde je občerstvovaný duch človeka slovom pravdy a Božích
zasľúbení, tam sa obnovuje aj telesné zdravie.
2.Vynášam požehnanie pre okolie
Kórachovci si všimli aj ďalšiu dôležitú vec. Tí, čo majú na mysli cesty do
chrámu, sa stávajú občerstvením i pre svoje okolie. Doslova „vynášajú"
odtiaľ požehnanie, pokoj a dobrú vôľu aj pre iných. Ak to takto nefunguje,
potom je to na zamyslenie pre nás, ktorí do kostola chodíme. Či tam
nechodíme zbytočne, alebo dokonca na pohoršenie iných. Či by sme
nemali zmeniť spôsoby a poriadky bohoslužby tak, aby boli účinnejšie,
aby sa viac dotýkali vnútra dnešného, aj mladého človeka.
3. Oddýchnem si
K chodeniu do kostola nás povzbudzujú i ďalšie slová Biblie z listu Žid
4,9-12: „Zostáva teda odpočinok ľudu Božiemu. Lebo každý, kto vošiel
do Jeho odpočinku, odpočinul si od svojej práce, tak ako Boh od svojej.
Snažme sa teda vojsť do toho odpočinku, aby nikto nepadol podľa toho
istého príkladu neposlušnosti. Lebo slovo Božie je živé a mocné a je
ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč a preniká až do rozdelenia duše
a ducha, klbov a špikov a je schopné posudzovať hnutie a zmýšľanie
srdca."
Božie slovo má na mysli odpočinok od všetkého, čo nás v živote
znepokojuje, čo vzbudzuje v nás obavy a strach, čo nás vyčerpáva, rozbíja
naše vnútro. Má na mysli ten úžasný vnútorný pokoj, ktorý v nás spôsobuje
dobrú náladu, pokoj, radosť, nadšenie a v neposlednej miere aj lásku.
Vnáša do našej mysle ten zvláštny, čarovný stav, ktorému hovoríme
„dôvera".Skutočná dôvera, istota v ruke Božej. Všetko je tak, ako má byť a
všetky veci mi slúžia na dobro (R 8,28).
25
4. Budujem spoločenstvo
V liste Efezským 4,11-16 ukazuje apoštol pôsobenie Božie na vytváranie
dobrého spoločenstva: „A On ustanovil jedných za apoštolov, iných za
prorokov, zase iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, aby
pripravovali svätých na dielo služby, budovať telo Kristovo, až všetci
dospejeme k jednote vo viere a poznaní Syna Božieho, v muža dospelého,
k miere veku plnosti Kristovej; aby sme neboli viac nedospelými, ktorých
každý vietor učenia sem a tam hádže a zmieta podľa ľudskej úskočnosti a
chytráctva, aby úkladmi boli uvedení do bludu; ale aby sme, verní pravde, v
láske rástli v každom ohľade v Toho, ktorý je Hlava, v Krista; On spája a
zväzuje celé telo všetkými spojivami spoločnej služby a dáva každej časti
pôsobiť primerane, aby telo rástlo a budovalo sa v láske."
Podľa zásady, že všetko má svoju príčinu a všetko so všetkým súvisí, nám
apoštol ukazuje zvláštnu situáciu: Čím menej chodíme do kostola, tým
máme viacej problémov vo všetkých oblastiach života. A opačne - horlivé
chodenie do kostola nás mení, vychováva, buduje, obnovuje v nás kvalitu
života, učí nás rozumieť životu, prekonávať problémy...
/Prevzaté z Ev. východu, September 2014/
PRIESKUM NÁBOŽENSKÉHO SPRÁVANIA SLOVÁKOV
Veríme v telepatiu, ale nie v posmrtný život
Nečakané výsledky priniesol najnovší výskum Sociologického ústavu
Slovenskej akadémie vied. Respondenti odpovedali na otázky týkajúce sa
ich náboženského správania, ako aj vzťahu štátu a cirkvi
52 % opýtaných verí v posmrtný život
46 % Slovákov si myslí, že peklo neexistuje
17% ľudí neodsudzuje veštenie
20 % respondentov verí v magickú silu amuletov
o 8 % stúpol počet ľudí bez vyznania
46 % obyvateľov si myslí, že by cirkev nemala byť financovaná zo
štátneho rozpočtu
35 % populácie by vylúčilo náboženstvo z verejných škôl 40% Slovákov
verí v telepatiu
/Prevzaté z Ev. východu, September 2014/
26
Ján Smrek - Sobota
Sobota. Pripravme sa na nedeľu,
telo si okúpme aj dušu celú.
A potom poďme spať. Nech čerství k ránu
kročíme vospolok na cestu k chrámu.
Kto nevie zaplakať, kto slzu nectí,
kto chce žiť na svete len silou pästí,
ten na múr natrafí, na betón tvrdý.
A všade balvany má miesto ľudí.
Chrám zmeškať neslobodno. Slovo Božie
človek viac potrebuje ako zbožie,
aj pieseň mystickú, tú o večnosti.
Ja organ miloval som od mladosti.
Beda, keď človek zaškrtiť chce v sebe
cit, ktorým obdarovalo ho nebe,
podstatu ľudskosti keď v sebe dusí.
Človek ten do zúfalstva padnúť musí.
Na tom si zakladám, že každý chorál
znám naspamäť, jak kostolník a zvonár,
a že viem naspamäť aj antifóny,
celý svet ovoňal som, preto k vôni
Nedeľa je deň citu. Pripravme sa.
Načo sa nad domami týči veža,
načo chrám otvára sa do námestia?
Kto nejde, slepotou sám seba trestá.
voskovíc chrámových sa s nehou
vraciam.
Mám kancionál svoj, no neobraciam
už ani listy v ňom, ja po pamäti
spievať chcem každý spev aj chorál svätý.
Chrám nie je budova. Chrám, to je oblak,
vstúp doňho plný citu, plný dobra,
a potom vyjdi z neho očistený,
takto sa mnohý tiger v srnu mení.
Má človek tigrom byť? Či vôbec šelmou?
Má Boží obraz svoj dať zastrieť čerňou?
Nenájde šťastie svoje v zverskej koži.
Sobota... Pripravme sa na chrám Boží.
Aj evanjeliá, aj epištoly
viem ešte z mladosti, a teraz celý
rozkošou chvejem sa, že sú tie isté.
Že aj srdce moje také čisté.
(J. S. 1898 - 1982)
Akým je zázrakom to zachovať si!
Temnoty valia sa a mrcha časy,
srdce je vystavené ohňu, meču.
No čistým je, keď slzy cezeň tečú.
27
POŽEHNANÉ UDALOSTI V NAŠOM ZBORE AJ V SENIORÁTE
Nolčovská chata – jarné prázdniny s mládežou
Dňa 17.februára 2014 sme sa my, mládežníci, zobudili do pomerne
zamračeného pondelkového rána. Lenže začali sa jarné prázdniny a nám
bolo zlé počasie doslova ukradnuté. Práve v prvý deň prázdnin sme sa
spolu s pánom farárom vybrali na Nolčovskú chatu. Zraz sme mali na fare o
9:00. Mládež sa do Nolčova dopravila autobusom, pán farár s potravinami
autom. Na chatu sme prišli krátko po pol desiatej. Prezreli sme si exteriér aj
interiér chaty, vybrali svoje veci a pri teplom kozube a dobrom jedle sme sa
"rozrečnili" a začali hrať rôzne hry.
Poobede nasledovala hodinová prechádzka po okolí a po lese. Niektorým
lenivým sa spočiatku veľmi nechcelo, ale keď už boli v peknej prírode, boli
celí radi, že sa môžu vyšantiť na čerstvom vzduchu.Všetci vyšantení a
opojení prírodou sme sa vrátili na chatu. Pripravili sme večeru (výborné
špagety) a podvečer pri spoločnom stole sme načali biblickú tému a
porozprávali sme sa. Neskoro večer nás napadla skvelá nočná a
zaujímavá hra, ktorá sa odohrávala v úplnej
tme...
V utorok 18.februára sme sa zobudili do
pekného rána, naraňajkovali sme sa, mali sme
rannú diskusiu, modlitby a hry a po nej nastal
čas balenia. Zjedli sme obed, odovzdali chatu a
odišli sme späť do Turian.
Touto cestou sa chceme poďakovať pánovi
f a r á r o v i z a
zorganizovanie takejto super akcie, že to s nami
vydržal a zvládol. Poďakovanie patrí aj sestre
Paulíne Bačeovej, ktorá nám práve túto peknú
chatu zabezpečila a pomohla ju vybaviť.
Ďakujeme veľmi pekne! Dúfam, že niečo
podobné zorganizujeme spoločnými silami aj na
jar 2015.
Dominik
28
Detský karneval
Počas cirkevného roka sme nezabúdali ani na našich najmenších. Vo
februári sme im pripravili karneval. Niesol sa v znamení Noemovej archy.
Tak sa z Rybičiek stali včielky, psíci, mačičky, motýliky a ďalšie zvieratká.
Vypočuli sme si príbeh o Noachovi a každý z nás si mohol vytvoriť svoju
vlastnú archu aspoň na papieri. Nekonečné množstvo energie sme sa
snažili využiť pri rôznych hrách, ale ako to už býva, najunavenejší boli
vedúci a rodičia Z príjemného poobedia sme si odnášali najmä úsmev,
dobrú náladu, farebné umelecké diela a povzbudenie sa ďalej stretávať.
Veríme, že aj prostredníctvom takýchto aktivít môžeme priblížiť deti k Pánu
Bohu.
Labro
Konfivíkendovka
Začiatkom apríla sme sa my, konfirmandi zúčastnili 3 dňového pobytu vo
Veľkom Slavkove. Bolo to hlavne o tom, aby sme zistili, že aj mladí môžu žiť
s Bohom bez akéhokoľvek odsudzovania. Myslíme si, že túto funkciu to
splnilo a veľa sme sa tam naučili. Jasné, že zábavnejším spôsobom ako v
škole. Spávať sme chodili okolo polnoci a nočné súťaže boli
samozrejmosťou. Boli tam s nami niektorí mládežníci a ľudia, ktorí na nás
dávali pozor. Pán farár bol väčšinou v izbe s ďalšími kolegami, ale ako
povedal: " Nech sa o vás starajú mladší". Bol to pekný predĺžený víkend,
ktorý sme pekne prežili a určite naň budeme spomínať.
konfirmandka KM
29
Stanovačko - (ne)prespávačka na fare
Dňa 21.6.2014 sa na fare uskutočnila stanovačka – rozlúčka so školským
rokom. Všetci sme sa na ňu tešili. Alča nám upiekla mafinky a Adina starká
veľmi dobré buchtičky. Založili sme si oheň a snažili sa ho udržiavať. Hrali
sme všelijaké hry, pri ktorých sme sa dobre zabávali. Hra Hututu bola síce
zábavná, ale dosť brutálna. Asi o desiatej večer sme hrali schovávačky v
kostole. Bolo to psychicky náročné a strašidelné. Potom sme sedeli pri ohni
a len tak sa rozprávali. Neskôr sme šli vypustiť tri lampióny, ktoré sa
zapaľovali dosť dlho. Aďa, Alča, Kika a Mira šli spať a my ostatní sme sedeli
pri ohni celú noc. O štvrtej ráno sme sa oblievali vodou a poniektorí skončili
celý mokrí. Oheň sme udržali až do rána a všetci sme boli unavení. Ráno
sme sa ešte niečo zahrali a porozprávali a šli sme domov do postelí.
mládežníčka ZB
Deň detí
Ako to už u nás býva milým zvykom, aj tento rok sme sa snažili pripraviť
špeciálny deň pre deti. Čo znamená špeciálny deň? Znamená to deň
plný smiechu, radostných výskaní a najmä hier. Pri všetkom tom
naháňaní sme však rýchlo vyhladli. Ani sme sa nenazdali a už sme
spoločne sedeli za stolom vychutnávajúc si vynikajúci guláš. Oblizovali
sme sa až za ušami! Okrem detí strávili príjemný deň spolu aj ich rodičia
a mládežníci. Na spestrenie programu aj ich čakala jedna aktivitka v
podobe logickej hry. Ako sa s tým popasovali, nech sa pochvália sami ?.
Želám si, aby sme nezabúdali na to, že aj my dospelí sme stále Božími
deťmi. A nech ako deti sa úprimne radujú z každej maličkosti, tak nech aj
my prežívame radosť z Božej blízkosti.
Labro
30
Čas na zmenu - Semfest 2014.
Keďže boli prázdniny v plnom prúde, vybrali sme sa teda na festival
organizovaný Spoločenstvom evanjelickej mládeže. Semfest sa tento rok
konal v Necpaloch, tak sme to mali relatívne blízko na rozdiel od iných
(napr.Púchovčanov). Mali sme sa na výber rôzne stany, kde prebiehali
semináre a kde sme mohli počúvať životné príbehy. Konali sa taktiež
koncerty kapiel rôzneho druhu. Bolo tam veľa stánkov so zaujímavými
suvenírmi. Konali sa workshopy či súťaže ( výhry väčšinou putovali do
Púchova).
Hlavná téma tohtoročného Semfestu bola "Čas na zmenu". My sme sa
zúčastnili len jednej podtémy a to "Zmena na dne". Bola to zaujímava téma
podaná ešte zaujímavejším speakerom (nejakým p. farárom). Pointou celej
témy bolo, že každý z nás má určitú cestu. Avšak s prekážkami, ktoré nie je
vždy ľahké prekonať a často nás dostávajú na fyzické či duchovné dno.
Taktiež si veľa ráz povieme, že to už viac nezvládneme a hľadáme
všemožné výhovorky, len aby sme nemuseli bojovať.
Festival sme si užili pri koncertíku holandskej skupiny, stretnutiach so
známymi, pri hre WeyKick a hlavne s Pánom Bohom. Veľmi sa tešíme
na ďalší Semfest a dúfame, že sa tam stretneme v hojnejšom počte ako
tento rok.
Muro
Dve úprimné svedectvá našich mladých...
Nečakané ťahy
Naše životy poskytujú množstvo paralel na Božie konanie. Som si vedomá,
že Boh je činný aj v mojom živote, no moje srdce je ešte pred tým často krát
zatvorené. Našťastie prichádzajú aj situácie, kedy celým srdcom precítim a
pochopím ako Boh koná.
Posúvam si čísielka pri hre 2048. Nie som moc fanúšik hier a už vôbec nie
na mobile, ale pri dlhom čakaní v aute, jednu hru predsa zvládnem. Nerada
prehrávam a tak som sa aj túto hru snažila hrať čo najlepšie. Sústredila som
sa, snažila som sa naozaj rozmýšľať nad každým alebo aspoň väčšinou
ťahov.
31
Ale ako to už býva, nie vždy všetko ide ako si prajem. Myslím, že každý z tej
našej "počítačovej" generácie vie, že sa sem tam pritrafí stlačiť zlé tlačidlo
či posunúť zle ikonku na dotykovom displeji. Aj keď samozrejme 100%
presvedčený tvrdíme, že to vôbec nebola naša chyba, ale ono sa to samo.
Je to asi jedna z najobľúbenejších fráz od detstva. A tak som v tomto tvrdení
ono sa to samo pokračovala ak hra nešla podľa predstáv. Veľakrát som si
ale všimla, že ten chybný krok vlastne vôbec nebol zlý, že to moju situáciu v
hre oveľa zlepšilo.
Tak som si uvedomila, že to je presne to, čo Boh koná v našich životoch.
Samozrejme nemyslím tým, že by Boh chcel aby som tú hru vyhrala, to asi
nie. Ale takto. Veľakrát dostaneme v živote niečo úplne iné, ako sme chceli.
Niektorí v modlitbe o niečo prosíme a nakoniec máme iba pocit, že sme
neboli vôbec vyslyšaní. Možno sa ešte od Boha odvrátime, lebo nevyplnil
naše prosby. Ale je to vážne tak? Nie je to skôr tak, že Boh má pre nás
pripravené iné plány, ktoré sú oveľa lepšie a oveľa väčšie ako tie naše?
Ja som presvedčená že má. Mali by sme si všetci uvedomiť, že my nie sme
Boh. Nemôžeme vedieť, prečo Boh koná tak ako koná.
V knihe od Lee Storbela – Kauza Viera povedal P.J. Kreeft: "Hovorím o
smrti Boha samého na kríži. Vtedy nikto nevidel, ako by z tej tragédie mohlo
povstať čokoľvek dobré. Ale Boh predvídal, že výsledkom bude otvorenie
nebies pre ľudí. Takže tá najväčšia tragédia v histórii sa premenila na tú
historicky najslávnejšiu udalosť. A ak sa to stalo tam - ak sa najväčšie zlo
mohlo skončiť v najväčšom dobre -, môže sa to stať kdekoľvek, dokonca aj
v našich vlastných individuálnych životoch. Tu Boh zdvíha oponu a
dovoľuje nám vidieť to. Všade inde jednoducho hovorí: ,Dôveruj mi.´"
[Storbel, L.: Kauza Viera. Bratislava: Porta libri, 2002, s.41. ISBN 8089067-07-7]
Spokojná som pokračovala v hraní a myslela nad tým, aký
je Boh úžasný. Potom som sa už nestresovala, nad neočakávanými
pohybmi čísielok, nechala som to tak. Možno sa to dobré ukáže neskôr. Ako
aj v hre, tak aj v živote. Nemusí byť všetko jasné hneď na prvý pohľad a ani
na druhý. Veď predsa všetko na tomto svete sa mení. Nič nie je stále okrem
Božej lásky. Nesmieme zabúdať na to, že svet nie je čiernobiely a čo nám
dnes spôsobí vrásku na tvári, môže zajtra vyčariť úsmev.
Boh koná.
Chcem si tú vieru zachovať. Chcem vnímať jeho zázraky, vnímať jeho
lásku, dobrotu a milosť. To, čo od nás chce je dôvera. Nehrajme sme sa na
bohov. Nenamýšľajme si, vždy že vieme, čo je správne. Dajme Bohu našu
plnú dôveru a nechajme sa viesť.
Labro
32
Verila som/neverila som, bola som stratená vo viere. Nikdy som si nebola
istá, potrebovala som dôkaz. Ale viera nie je o dôkazoch alebo o faktoch.
Buď veríš alebo nie. A tento víkend všetko vo mne zmenil. Normálne som
duchovne zostarla :D. Priblížila som sa k Bohu a viem, že som milovaná, že
On ma nikdy neopustí a som šťastná. Veľa krát som bola zdeptaná, že nie
som na nič dobrá a teraz viem, že kvôli niečomu som tu, že mám nejaký
plán, že niekto ma tu potrebuje. Bola som zdeptaná kvôli vzhľadu a teraz
viem, že oň nejde, ide o srdce. Nech vypadáte akokoľvek, ste pekní, všetci
do jedného.Možno to znie divne, ale všetko myslím vážne, všetky tieto
slová. Verím v Neho (v Ježiša) a som tak šťastná ako nikdy!
Muro
Jubilejné 80. výročie slávenia pamiatky posvätenia chrámu Božieho
80 rokov od posvätenia evanjelického chrámu Božieho sme si pripomenuli
v nedeľu 4. mája na slávnostných službách Božích. Kazateľom bol
emeritný biskup VD Igor Mišina, ktorý na základe textu z Jeremiáša 7 kap.
veriacich napomenul a povzbudil k tomu, aby viac dbali na obnovu a
nápravu svojich životov, aby skrze službu svojho cirkevného zboru
budovali v sebe chrám Boží. Prítomní boli viacerí duchovní z okolia a mnohí
hostia. K zhromaždeniu sa o. i. prihovoril farár Marián Bochnička z L.
Mikuláša, ktorý si citlivo zaspomínal na svoje detstvo v Turanoch a v
cirkevnom zbore. K slávnostnému priebehu prispeli tri domáce spevokoly,
sólisti, folklórna skupina z fílie Šútovo. Domáci farár Martin Vargovčák
prečítal históriu zboru aj stavby chrámu v duchu slov z 26 žalmu: "Milujem
obydlie Tvojho domu, Hospodine, a miesto, kde Tvoja sláva prebýva." Po
službách Božích bol zasadený strom reformácie a slávnosť pokračovala
záhradným posedením .
Poďakovanie patrí všetkým Vám, ktorí ste akýmkoľvek spôsobom pomohli
pri organizovaní tejto slávnosti, sestrám za pečenie, bratom za varenie
guľáša, obecnému úradu, urbáru Turany a rovnako urbáru v Šútove a
Nolčove za finančnú pomoc.
33
Prehliadka spevokolov
Už tradične v 4.nedeľu po Veľkej noci, v nedeľu Cantate sa uskutočnila
prehliadka duchovnej piesne v podaní 14 spevokolov z Turčianskeho
seniorátu. V jubilejnom 80-ročnom chráme Božom v Turanoch zneli
duchovné piesne na Božiu oslavu. Krásny duchovno-umelecký zážitok
potešil srdcia nielen spevákov, ale aj mnohých poslucháčov, ktorí zaplnili
turiansky kostol. Podujatie otvoril domáci detský spevokol Rybičky a potom
sa predstavili spevokoly z Turian, Žiliny, Martina, Hája, Necpál, Púchova,
Sučian, spevokoly z Príboviec, Blatnice, Mošoviec, Martina-Záturčia,
Slovenského Pravna, Ivančinej a na záver spevokol a orchester z Krpelian.
Aj tohoročná prehliadka bola svedectvom o láske našich ľudí k spevu, ktorý
je krásnym Božím darom. Nech Pán Boh požehnáva naďalej službu
všetkých spevákov a dirigentov na Božiu slávu.
Slávnosť konfirmácie
Nedeľa Svätej Trojice 15. júna 2014 bola pre náš zbor slávnostná, nakoľko
sa po dvojročnej príprave ku svojmu krstu priznalo, vieru v trojjediného
Pána Boha vyznalo a sľúbilo vernosť našej cirkvi 18 mladých ľudí. Ich
mená sú: Martin Beňo, Marek Bobuľa, Martin Beňo, Nikola Bochničková,
Dušan Čierny, Róbert Foťko, Timotej Gubány, Ema Holková, Adrián
Jurečka, Lívia Kolková, Timotej Litvaj, Katarína Majtáňová, Barbara
Mikulková, Matej Mokrý, Renáta Najšlová, Ján Svorka, Dávid Vaňo a
Marián Vrábel . Modlime sa za tieto deti, my starší: rodičia, starí rodičia aj
ostatní členovia zboru, aby aj naším osobným príkladom a skutočným
kresťanským životom si títo mladí nachádzali svoju cestu za Pánom
Ježišom a do spoločenstva cirkvi.
Pripomeňme si slová br. farára zo záveru jeho konfirmačného príhovoru:
Pán Ježiš hovorí: „Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj
hlas a otvorí dvere, vojdme k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.“
(Zj 3, 20) On stojí pri dverách tvojho srdca a klope. Jeho hlas môžeš ľahko
prepočuť v hluku svojho vnútra a sveta. Ale môžeš Ho aj počuť. Tak ako ho
počul aj jeden dospievajúci mladík, ktorý vydal takéto svedectvo:
34
S vierou a s Bohom som sa bližšie stretol v 13.rokoch. Moja rodina
nefungovala tak, akoby mala. Zažil som v nej veľa sklamania, obmedzenia,
bolesti aj strachu. Ale po konfirmácii som s kamarátmi prišiel na stretnutie
mládeže. Tam som zažil vďaka skutočne veriacim ľuďom približne v mojom
veku veľké prijatie a lásku, tešil som sa a rástla moja viera a tiež sa menili
veci v mojom živote, ktoré – tak tomu verím – riadil Boh. Samozrejme, môj
život sa nestal akosi automaticky ľahším. Veľa problémov a ťažkostí stále
ostávalo, ale Boh sa zároveň staral. Všetko akosi riadil a nedovolil, aby som
ako dospievajúce dieťa ostal na všetko sám, alebo niečo neuniesol.
Dodnes cítim Boží dotyk, Jeho klopanie, opateru a som za ňu vďačný.“
Áno, Pán Boh – Ježiš Kristus klope a čaká aj teraz. Otvoríš Mu? Postavíš sa
zodpovedne za svoj život? Pozveš Ježiša dnu – do svojho srdca, rodiny,
priateľstiev, školy, budúcnosti? Dovolíš Mu, aby bol s tebou vždy? Ak áno,
zažiješ – zažijeme veľké veci, a pochopíme, že náš život má krásny zmysel
a cieľ – aby sme boli Božími deťmi natrvalo! Amen.
35
Príbeh zvonov II
V nedeľu 1. júna 2014 podvečer sa v evanjelickom kostole v Turanoch zišlo
niekoľko desiatok ľudí, ktorí boli zvedaví, čo sa skrýva pod názvom
programu Príbeh zvonov II. v Turanoch.Pravda je taká, že už niekoľko
týždňov vopred bolo vidieť v blízkosti kostolných veží v Turanoch zvýšený
pohyb, keď pracovníci Turčianskeho kultúrneho strediska v Martine
dokumentovali zvony,sumarizovali archívne materiály a pripravovali
podujatie, za pomoci riaditeľky MKS v Turanoch Ivety Jesenskej a
predstaviteľov oboch cirkví v obci.Dá sa oprávnene domnievať, že v každej
lokalite, v ktorej sa u nás nachádza zvon, je s ním spojený aj nejaký príbeh,
udalosť, väzba a prepojenie osôb na zvon. Tak, ako je to aj popísané v
cirkevnej kronike evanjelického zboru o histórii zadováženia ich zvonov.
„Ako nám nová veža bola postavená, hneď povstala žiadosť v nás
zadovážiť si nové zvony, lebo staré ani svojim hlasom, ani rozmerom do
novej veže neprislúchali. Myšlienka naša stala sa skutkom,keď na
tristoročnú pamiatku hrdinnej smrti Gustava Adolfa objednali sme dňa 6.
novembra v roku 1932 od firmy Rudolf Manoušek tri nové zvony. Pozdejšie
náš horlivý presbyter Juraj Fúčela objednal nám štvrtý. Krajšie sme si
pamiatku Gustáva Adolfa, padnuvšieho za slobodu evanjelia Kristovho a
zachránivšieho našu
36
evanjelickú slobodu - ani nemohli zvečniť...Túžobne sme čakali nové
zvony. Táto naša túžba sa stala skutkom, keď dňa 26. januára v roku 1933
došli. Na druhý deň sme si ich na stanici slávnostne privítali, ovenčili a pri
zvukoch našej náboženskej hymny „Hrad prepevný jest Pán Buh náš“ na
patričné miesto doprevádzali.“ Na fotografiách v kostole mohli diváci vidieť
dva zvony: najväčší - LUTHEROV zvon vážiaci 727 kilogramov a ozdobený
Lutherovým obrazom s nápisom: „HRAD PŘEPEVNÝ JEST PÁN BUH
NÁŠ“ tran. č. 445 (počiatočné slová z piesne č. 445 zo známeho
Tranovského kancionála Cithara sanctorum). Hore nad hlavným textom je
napísané: Ulil R. Manoušek v Brně 1932. Menší zvon GUSTAVA ADOLFA
(švédskeho kráľa) váži
3 5 8 k i l o g r a m o v, j e
ozdobený obrazom
Gustáva Adolfa a
nápisom: NEZOUFEJ
StÁ- DEČKO MALÉ.V
programe sa predstavili
domáce kolektívy –
vystúpil Malý chrámový
spevokol rímsko katolíckej farnosti v
Turanoch, Nový
evanjelický spevokol
Turany. Na organ hral
evanjelický farár Martin Vargovčák a Renáta Hrkútová , spievala Andrea
Maronová. Sprievodným slovom prispeli Zuzana Kmeťová, Iveta
Jesenská,Gabriela Hamranová, Adam Kmeť a František Záborský.
37
Dištriktuálny deň v Martine
Na pôde nášho Turčianskeho seniorátu sa v poslednú júlovú nedeľu konal
Dištriktuálny deň VD. Niesol sa v duchu hesla “Služba pretvárajúca svet”.
Športová hala v Martine bola takmer zaplnená do posledného miesta.
Stretli sa tu veriaci nielen z okolitého Turca, ale z celého Východného
dištriktu našej ev. cirkvi. V úvode všetkých prítomných privítal biskupský
tajomník Peter Mihoč a biskup VD ECAV na Slovensku Slavomír Sabol.
Nasledovali hlavné služby Božie, na ktorých bohoslužobný spev
doprevádzal orchester z Krpelian a spojené spevokoly. Po kázni mal
príhovor aj generálny biskup Miloš Klátik. V rámci príhovorov
zhromaždenie pozdravil aj primátor mesta Martin Andrej Hrnčiar. Vedenie
cirkvi a dištriktu pozdravilo jubilujúceho emertiného biskupa VD Jána
Midriaka, ktorý napriek vysokému veku svojím príhovorom príjemne a
osviežujúco oslovil všetkých nás.
Po obedňajšej prestávke nasledoval popoludňajší program, ktorý pripravil
Spevokol z Albrechtíc zo Sliezskej evang. cirkvi v doprovode hudopbnej
skupiny Citadela. Podujatie sa skončilo s Božím požehnaním a nádejou, že
sa opäť o rok stretneme. Poďakovanie patrí domácim z cirk. zborov Martin
a Martin-Záturčie za bohaté občerstvenie, aj našim domácim sestrám,
ktoré tiež prispeli k občerstveniu výbornými koláčmi. Ďakujeme.
Bachov deň
Deň 28. júl je dňom úmrtia veľkého hudobného skladateľa barokového
obdobia, organistu a ev. kantora Johanna Sebastiana Bacha (21.marec
1685 – 28. júl 1750). V tento deň sa v našom kostole uskutočnil organový
koncert, na ktorom zazneli niektoré jeho krásne skladby v podaní
organistky Marty Gáborovej zo žilinského konzervatória. Organovú hudbu
vystriedal sólospev árií v umeleckom prednese Dominiky Machutovej.
Prítomní poslucháči mohli “na vlastné uši” potvrdiť výrok J. S. Bacha, ktorý
povedal: “Konečným a vrcholným cieľom všetkej hudby by mala byť iba
sláva Božia a osvieženie duše.”
Bachova hudba je naozaj Božou hudbou, aj preto si v dnešnej dobe
nachádza čoraz viac obdivovateľov, pretože sme presýtení gýčovou
hudbou dnešných čias, ale aj všednými starosťami a problémami. No
stretnutie s nebeskou hudbou tohto geniálneho umelca je vždy niečím
výnimočným a neopakovateľným. Vytrhuje človeka zo všedností a
prázdnoty a napĺňa jeho vnútro naozaj zvláštnym pokojom a nádherou.
Bachova hviezda neprestáva stúpať...
A my sa môžeme tešiť opäť na ďalšie koncerty aj v našom chráme Božom,
nakoľko nasledujúci rok 2015 je jubilejným Bachovým rokom, kedy si
38
pripomíname 330.výročie jeho narodenia a 265. výročie úmrtia.
Poďakovanie za úrody zeme
V našom zbore sme slávnosť poďakovania za úrody zeme zasvätili v prvú
októbrovú nedeľu. Ďakovali sme nebeskému Otcovi za požehnanie, ktoré
nám zo svojej milosti doprial na našich poliach a záhradách. Potešila nás a
úsmev na tvári vyčarila, tak ako aj pominulé roky, vkusne naaranžovaná
výzdoba, ktorú pripravili Silvia Rumišová a Dagmar Kršková. Slávnostné
služby Božie s Večerou Pánovou začali príchodom kňaza a detí z detského
spevokolu Rybičky, ktoré po úvode prinášali zemské dary s modlitbami a
kládli ich na oltár. Rybičky zaspievali dve piesne aj s biblickým zamyslením
o vďačnosti za Božiu starostlivosť o nás.
39
Pásmo na sviatok Vďakyvzdania – Poďakovania za úrody zeme
Kňaz: Modlime sa v pokoji k nášmu Pánovi:
1.zástupca nesie (v košíku) bochník chleba a
hovorí:
Prinášame Ti, Pane, tento chlieb, náš
každodenný pokrm, a prosíme za všetkých
služobníkov cirkvi, ktorí nám zvestujú Tvoje
slovo a rozdávajú chlieb života.
Zbor: Kyrie, Kyrie eleison!
2.zástupca nesie misku s ovocím a hovorí:
Prinášame, Ti, Pane, toto ovocie, plody našich stromov, a prosíme za
tých, ktorí nesú v spoločnosti zodpovednosť, aby si im vždy ukazoval
správny smer.
Zbor: Kyrie, Kyrie eleison!
3.zástupca nesie misku so zeleninou a hovorí:
Prinášame Ti, Pane, túto zeleninu, plody našej zeme, a prosíme za
všetkých nemocných a trpiacich, aby si ich v ich pozemskom putovaní
občerstvoval a posilňoval nádej na večný domov.
Zbor: Kyrie, Kyrie eleison!
4.zástupca nasie venček z klasov a hovorí:
Prinášame Ti, Pane, toto oblilie, ktoré vyrástlo na našich poliach, a
prosíme Ťa za náš zbor a mesto (obec), v ktorom žijeme, aby sme žili
svorne a dokázali si vždy odpúšťať.
Zbor: Kyrie, Kyrie eleison!
5.zástupca nesie misku s hroznami a hovorí:
Prinášame Ti, Pane, tieto hrozná z našich viníc, a prosíme, aby manželia
spoločne znášali všetko dobré i zlé a aby starší s mladšími spolu dobre
vychádzali.
Zbor: Kyrie, Kyrie eleison!
6.zástupca nesie krčah s vínom a hovorí:
Prinášame Ti, Pane, toto víno, plod révy a
ľudskej práce, a prosíme Ťa za všetkých
sklamaných, hľadajúcich a túžiacich po
zmierení a obnove, aby vytrvali v dobrom až
do konca a ich bolesť aby bola premenená v
radosť.
40
7.zástupca nesie kvety a hovorí:
Prinášame Ti, Pane, tieto kvetiny, dary našich
záhrad, a prosíme za mladých ľudí, aby sa
nadchli pre čistú krásu a zamilovali si pravdu,
ktorou si Ty sám.
Zbor: Kyrie, Kyrie eleison!
8.zástupca nesie koláče a sladkosti a hovorí:
Prinášame Ti, Bože, tieto sladkosti, ktoré sme
mohli vďaka Tvojím darom doma upiecť, a
prosíme Ťa za naše deti, aby si vždy vážili
všetko, čo máme od Teba, využívali to k
dobrému a chránili Tvoje stvorenie.
Zbor: Kyrie, Kyrie eleison!
Kňaz na záver povie: Ujmi sa nás a zachráň
nás, Bože, zmiluj sa nad nami a ochraňuj nás
svojou milosťou. Vypočuj nás, keď sami seba
i jeden druhého s celým svojím životom
odovzdávame Tvojmu Synovi, Ježišovi Kristovi. Lebo Tebe patrí všetka
sláva a česť, naše vďakyvzdanie teraz i vždycky až na veky vekov.
Amen.
Pásmo pripravil a preložil zo zahr.luter. zdrojov Martin Vargovčák
41
Lutherova ruža a nové zelené rúcho v našom kostole
V nedeľu Vďakyvzdania sme začali v našom chráme Božom používať
ďalšie nové oltárne rúcho. Tentokrát zelenej farby, nakoľko staré bolo už
riadne vyblednuté. Tak ako nové biele rúcho s kalichom je darom od
jubilejných konfirmandov z r. 2010, aj toto nové zelené je darom od zlatých
konfirmandov z minulého roku 2013. Rúcho ušila sestra Marta Hrianková,
jubilantka Zlatej konfirmácie z vďaky voči Pánu Bohu a my jej za to veľmi
pekne ďakujeme, ako aj jubilantom
za tento ich dar nášmu kostolu.
V strede rúcha je Lutherova ruža –
erb nášho reformátora, ktorý slúži
ako symbol našej luteránskej viery a
nesie v sebe vyjadrenie Lutherovej
teológie. Lutherova ruža má už 485
rokov. Tento znak si Dr. Martin Luther
vytvoril sám. Pravdepodobne doň
zakomponoval aj nejaké časti svojho
rodinného erbu. Pravidelne pečatil
touto ružou svoje listy, takže sa stala
poznávacím znakom Lutherovej
korešpondencie. Dal si kvôli tomu urobiť drevené pečatidlo a značil ním aj
svoje spisy a knihy.Náš reformátor mal k svojmu symbolu zvláštny vzťah a
presne opísal jeho časti. V liste kniežaťu Jánovi zo Saska v r. 1530 napísal
pod svoj znak tieto slová:
Ak má naše knieža
V srdci Pána z kríža
Rozkvitne mu ono
Ako biela ruža.
Nový erb sám Dr. Luther vysvetlil v krátkosti takto: Čierny kríž v strede
predstavuje vieru v ukrižovaného Ježiša Krista – základ našej spásy. Je
uprostred červeného srdca, to zn., že Ježišova krv – láska – robí túto vieru
živou. To, že Ježiš zomrel za nás, musí pôsobiť v našom srdci. Srdce je
uložené do lupienkov bielej ruže. Biela farba je radosť, útecha, pokoj – to
nám prináša Ježišova obeť za nás. Modré pozadie je modrá obloha, ktorá
nám pripomína, že pokoj a radosť na zemi sú len predobrazom ich
dokonalého zavŕšenia v nebesiach. Celý erb rámuje zlatý kruh. Zlato
symbolizuje večnú blaženosť a večný pokoj v Božom kráľovstve.
Preklad z nemčiny MV
42
Zlatica Oravcová
Verše o Lutherovej ruži
Chcem verše viť – sa chytám
pera,
lupienky jasu zo symbola.
Jak veľká viera Lutherova,
jak veľká láska jeho bola!
Tú vieru, lásku čerpal z Kríža,
z milosti Boha – z lásky Pána.
Pánova bolesť naša skrýša
a útočišťom Jeho rana!
Kríž leží v srdci purpurovom,
červenej krvi kvapky tečú...
A ruža biela v žití novom!
Už unikli sme nebezpečiu!
Smrť premožená Láskou čistou,
Pán obdarí nás rúchom spásy.
V azúre nebies s Kráľom Kristom
bolesť sa nikdy neohlási!
Prstenec zlatý dookola,
bo z kovov zlato najdrahšie je.
Boh si nás všetkých k žitiu volá,
ó, nie sme, nie sme bez nádeje!
Život s Bohom to pravé zlato,
a večnosť v Kristu otvorená.
On obdarí nás prebohato:
raduj sa, človek, muž i žena!
(Z. O. 1932-1991)
43
Z klenotnice našich prarodičov
Jak rýchlo uteká ten časný život náš,
dnes človek mladý je,
zajtra ho nepoznáš.
Roky, dni, hodiny rýchlo utekajú,
mladosť, sila, krása navždy sa strácajú.
Smutno sa pozerá človek na zašlý čas,
túžobne šepká si: “Žiť život ešte raz!”
Nejeden dukátmi, zlatom by zaplatil,
aby čo zameškal, dnes všetko nahradil.
Čo však raz zameškáš, nahradiť sa nedá,
keď si čas premrhal, bude ti raz beda.
Otázku dostaneš Božiu vo večnosti:
“Komus verne slúžil,
kým si žil v časnosti?”
Akúže odpoveď na tieto slová dáš?
Pamätaj, na zemi len jeden život máš!
Do večnosti plynú roky,
svet je starší deň čo deň.
Život robí rýchle kroky,
tíško mizne ako tieň.
Iba Ježiš, maják v mori
svieti vekov temnotám.
Čo sa rodí, umrie v bôli...
Nepremenný Boh len sám.
44
Prežívajme duchovnú radosť každý deň v novom roku
2015
Prežívajte svoju nebeskú radosť už v tomto živote...
Hľadajme pravú vieru, ktorá dôveruje Bohu... Šťastný je ten, kto ju má!
Viera nám pomáha aj užívať a pritom nezneužívať tento svet.
Potrebná je pri ťažkej práci aj denných povinnostiach po celý rok.
Viera v živého Boha je zlato, z ktorého sa razí pevná odvaha.
Nechcime sa snažiť byť veľkými, ale horlivo sa usilujme o posvätenie...
Spoliehajme sa pritom na pomoc Pána, nášho Boha, ktorému patríme.
Prosme, aby sme boli posvätení deň čo deň...
Zverme s dôverou svojmu Bohu našu dennú prácu práve tak, ako
záležitosť spasenia našej duše.
Hospodin je Bohom nášho domu... Ježiš sa stal našim Priateľom a Svätý
Duch je naším Tešiteľom v každej hodine utrpenia.
Máme Boha ku ktorému môžeme prichádzať.
On počuje, zľutováva sa, pomáha.
Dôverujme Mu v každej chvíli bez rozmýšľania...
Prichádzajme do spoločenstva veriacich, na služby Božie, aby sme videli
Pána Ježiša...
Prajeme Vám požehnané vianočné sviatky, veľa zdravia, Božej lásky,
pokoja a hojnosť Božej milosti po celý nový rok 2015!
veriaci z fílie Šútovo
45
Pokorná hrdosť
Človek na tento svet prichádza priezračný ako horský potok a čistý ako
nepopísaný list. Vlastnosti, ktoré človeka sprevádzajú celý život, nasáva
postupne ako rastie od rodičov a z prostredia v ktorom vyrastá. Veľký podiel
na rozvoji vlastnosti majú učitelia aj spolužiaci, s ktorými trávime voľný čas.
Často si dávame otázky: ktoré vlastnosti sú dobré? Ktoré sú zlé? Je hrdosť
zlá alebo dobrá vlastnosť? Nie je hrdosť predzvesť pýchy? Myslím si, že ak
tá hrdosť ide zo srdca, tak je dobrá. Ja som hrdá na tri veci vo svojom živote:
Že som evanjelička, Slovenka a turianka.
Prečo som hrdá, že som evanjelička? Potrebujem si vysvetliť jednu vetu,
ktorú mi povedal jeden človek: “Chyba vašej evanjelickej cirkvi je, že je
chudobná.” Veľmi dlho mi táto veta vŕtala v hlave. V čom je bohatstvo cirkvi?
Zhŕňanie hmotného bohatstva nie je prvoradá vec cirkvi. Bohatstvo je v
niečom inom. Slovenskí evanjelici majú veľké bohatstvo vo svojich
predkoch. Od príchodu reformácie na Slovensko boli kňazi, učenci, učitelia,
spisovatelia a básnici nositeľmi kultúry a pokroku medzi ľuďmi. Stačí si
spomenúť na Štúrovcov a ich boj o slovenčinu a boj v prvom povstaní
Slovákov v r. 1848. Dnes sa mi zdá, že hrdosť na našu evanjelickú cirkev sa
moc nenosí. Akoby sme sa hanbili za svoje vyznanie, ktoré sme si dali pri
konfirmácii, že budeme verní Pánu Bohu a našej evanjelickej cirkvi.
Slovensko a moja hrdosťna tento kus krásnej zeme... Náš básnik Milan
Rúfus napísal báseň, kde našu krajinu prirovnáva k dlani, ktorú zakryješ
druhou dlaňou. Naozaj – aká maličká je naša krajina a koľko krásy v nej
nájdeš! Takú, akú nikde na svete! Stačí ísť z jednej doliny do druhej a už
narazíš na iné nárečie, kroj alebo ľudový zvyk. Pán Boh nás má veľmi rád,
keď nám dal toľko krásy. Často chodíme na dovolenky, študijné pobyty, za
prácou do celého sveta. Ľudia, ktorí sa vracajú domov vravia, že je to ten
najkrajší pocit, ktorý zažili, keď vkročili na zem svojho domova...
A prečo som hrdá, že som turianka? Lebo som sa tu narodila, prežila celý
svoj život. Poznám tu skoro všetkých ľudí. Tu žije moja rodina, na ktorú sa
môžem kedykoľvek obrátiť, keď potrebujem pomoc. Viem, že sú aj v našej
obci nedostatky a problémy, ale tie sa dajú odstrániť spoločnými silami.
Prajem všetkým občanom v našej obci aj v našom celom cirkevnom zbore
veľa zdravia do nového roku. Je to veľký dar, ktorý nám Pán Boh dáva a
ktorý si oceníme najviac, keď prídeme do rokov...
Anna Múkerová
46
Bože, vďaku Ti vzdávame
Bože, vďaku Ti vzdávame
za dva krásne domovy.
V prvom krátko len bývame,
v druhom čaká svet nový.
Oba sú od Teba,
milý Otče z neba,
daj nech na to pamätáme
a vďačnými zostávame.
Radostne nám srdce plesá
za rodnú vlasť, plnú krás.
Za reťaz hôr, modré plesá,
na ne slnko leje jas.
Za voňavý dych lúk,
za diela ľudských rúk,
nech Ti, Bože, z belasých hôr
zaznie piesní mohutný chór.
Väčšia vďaka za ten domov,
čo šiel Ježiš pripraviť,
keď vstaneme z tmavých
hrobov,
budeme tam večne žiť
v novom slávnom tele,
za večnej nedele,
hľadiac stále na Božiu tvár,
bez žiaľu a bez smútku chmár.
Daniel Fakla – ES 563
47
Máme nové predsedníctvo Turčianskeho seniorátu
Cirkevné zbory nášho Turčianskeho seniorátu si na volebných konventoch,
konaných v mesiaci september 2014 zvolili nové vedenie seniorátu. Na funkciu
seniora bol zvolený Mgr. Marián Kaňuch, zborový farár v Žiline a za seniorátneho
dozorcu bol zvolený Ing. Ján Beňuch, zborový dozorca v Žiline.Prinášame Vám
stručné predstavenie týchto nových predstaviteľov:
Mgr. Marián Kaňuch sa narodil v Prešove, má 36 rokov a spolu s manželkou Oľgou
pôsobia ako farári v Žiline. Po skončení Evanjelickej bohosloveckej fakulty pôsobil
štyri roky ako kaplán a neskôr námestný farár v Bardejove. V roku 2008 prijali
pozvanie do cirkevného zboru Žilina. V roku 2010 sa zúčastnil Svetovej konferencie
o misii a evanjelizácii v Kapskom meste v Juhoafrickej republike. Práve na misiu a
evanjelizáciu kladie veľký dôraz vo svojej službe. Prioritou sú podľa neho vzťahy
plné lásky, rešpektu a úcty. Heslo cirkevného zboru Žilina - “Láska Kristova totiž
spája nás” - túži preniesť aj na seniorátnu úroveň. Za nesmierne dôležité považuje
aktívne zapájanie neordinovaných do spoločnej služby na Božom diele. Dobrá a
požehnaná spolupráca medzi ordinovanými a neordinovanými na úrovni
cirkevných zborov a seniorátu je dôležitým faktorom zdarného pôsobenia. Cirkev
má konať to, k čomu tu bola Bohom povolaná – aby cirkev bola a zostala cirkvou.
Ing. Ján Beňuch sa narodil v Revúcej ako mladší syn v rodine evanjelického farára.
Má 54 rokov, je ženatý, s manželkou majú tri deti. Pracuje vo funkcii riaditeľa
veľkoobchodu s elektroinštalačným materiálom. V službe presbytera pôsobí viac
ako 30 rokov a druhé volebné obdobie je zborovým dozorcom cirkevného zboru
Žilina. Zároveň aj jeho kantorom. V predstavení na funkciu hovorí sám: “V mnohých
cirkevných zboroch, náš Turč. seniorát nevynímajúc, zostali už len malé
spoločenstvá verných nasledovníkov Pána Ježiša. Celé generácie evanjelikov
opúšťajú naše rady a zaraďujú sa medzi ľahostajných a neveriacich. Modlím sa,
aby sme v našej službe uplatňovali také formy šírenia evanjelia a služby, aby na
živote ECAV opäť bolo možné pozorovať Božiu moc, neutíchajúcu lásku a svätý
Boží záujem o hriešneho človeka. Aby sa naša cirkev opäť stávala pre svojich
členov, ale i pre svet príťažlivejšou a jej členovia aby sa mohli opäť ku nej srdečne a
hrdo hlásiť.”
Novozvoleným
predstaviteľom
blahoželáme a
vyprosujeme pre nich
od Pána Boha
múdrosť, lásku,
horlivosť a ducha
jednoty pre vedenie
nášho turčianskeho
seniorátu.
Pozn. Inštalácia
nového predsedníctva
TUS je naplánovaná
na mesiac január
2015.
48
Vianoce
Rok 2014 prešiel neuveriteľne rýchlo a myslím, že keď poviem, že tie roky
každým jedným ubiehajú akosi rýchlejšie a rýchlejšie, budem hovoriť za
viacerých z nás. Veď len nedávno sme z okien alebo námestí pozorovali
svetlá silvestrovských ohňostrojov a priali sme si do nastávajúcich 12
mesiacov čo najviac zdravia, lásky, úsmevu a pozitívnych chvíľ strávených
s tými najbližšími, želali sme si pokoj, mier a toleranciu. Mali sme mnohé
vízie a predsavzatia. Vedeli sme však, že bez Božieho zásahu sú to len
marné utopistické scenáre, ktoré môže Najvyšší veľmi ľahko sfúknuť zo
stola a postaviť nás pred hraničné životné situácie, skúšky. Teraz je čas,
kedy si každý z nás premietame tých 365 dní pred očami a zisťujeme, či sa
naše očakávania naplnili.
Rok 2014 priniesol veľa plaču a strachu a ja nechcem v tomto sviatočnom
čase vytvárať príliš smutnú atmosféru, no myslím si, že viaceré udalosti sa
nás mnohých dotkli. Viedli sa a stále sa okolo nás vedú vojny, kde ľudia
bojujú za základné ľudské práva, za kúsky svojho územia, za náboženské
presvedčenie a základnú úctu k človeku. Verme, modlime sa a prosme
nášho Spasiteľa, aby do všetkých nepokojných krajín sveta priniesol
stabilitu a mier a aby tak, ako on nás očakáva, zvíťazila na svete láska.
Tento rok ubehlo 100 rokov od začiatku obrovskej vojny, od zbytočnej straty
miliónov ľudí. Preto, lebo akási hŕstka „vyvolených“ chcela vládnuť svetu,
chcela byť na čele niečoho, čo jej nepatrí. Zabudla pritom, že jediným
fungujúcim kráľovstvom je práve Božie kráľovstvo a že v dokonale
fungujúcom svete nie je strach, ani nenávisť, ale radosť a spravodlivosť.
Prednedávnom ubehlo štvrťstoročie od okamihu, kedy sme si vybojovali
slobodu od totality a mohli sme sa my, kresťania, slobodne schádzať a
vyznávať vieru v Trojjediného Boha bez toho, aby mohol byť človek za to
kde-kade potrestaný. Ďakujem Bohu za tieto výročia, za dni, ktoré nám
pripomenuli, aký krehký je dnešný svet. To len a len preto, lebo je dočasný a
raz sa skončí. Nahradený bude niečím, po čom tu dnes všetci tak túžime. Aj
ku koncu roka 2014 prichádzajú do našich domovov Vianoce. Áno, zase
raz od októbra máme strašne veľkú chuť vypnúť telku, vianočných ozdôb
sme už videli toľko a tak dlho, že sme hádam už ani neverili, že sviatky
vôbec niekedy prídu. Rozosvecovali sa stromčeky na námestiach, otvárali
sa vianočné trhy, kupovali sa darčeky, piekli koláče, pripravovali výzdoby,
inštalovali svetielka po balkónoch a stromčekoch, dolaďovali sa posledné
detaily, navarila sa kapustnica, usmažil sa kapor. Presne tak, ako každý
rok, postupne prichádzala viditeľná forma Vianoc do každého obydlia,
určite aj do toho vášho, aj do môjho. Niektorí všetko stihli dokonale, niektorí
to robili na poslednú chvíľu a možno u niektorých dajaké veci chýbajú,
možno niekde nemajú žiadne... Na tom predsa vôbec nezáleží.
49
A ani na tom, či pri ceste z kostola na Štedrý deň padá sneh, alebo nie.
Rok 2014 a jeho nie príliš optimistické udalosti z hľadiska bezpečnosti,
sociálnej a ekonomickej situácie, ale určite aj z hľadiska osobných
problémov jednotlivcov priniesol do hláv mnohých ľudí pochybnosť o tom,
či vlastne Boh existuje, kde je, keď nepomôže mne, nepomôže vojnou
skúšaným národom, kde je, keď ma opustila dlhoročná láska. A táto
pochybnosť prišla do vnútra mnohých ľudí nielen mimo cirkev, kde sa
možno ešte viac posilnila, ale určite sa vyskytli pochybovači aj medzi nami,
viac či menej praktizujúcimi kresťanmi. Mnohí sme stáli na vážkach,
nevedeli sme, kam sa ďalej pohnúť a hľadali sme možno aj alternatívne
cesty.
Viete, Vianoce sú podľa mňa okamihom nových začiatkov. Veď predsa sú
dňom, kedy sa zrodil nový život, ľudská telesná existencia Boha v podobe
Ježiša Krista. Boh sa s nami zmieril a daroval nám nový štart. Skúsme sa
započúvať nad biblickým Slovom, ktoré hlási dobrú zvesť o narodenom
Spasiteľovi, ktorá bude všetkému ľudu. Vstávajte, lebo narodil sa vám dnes
v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. Áno, vstávajte! Ale kto
nám, ľuďom 21. storočia, podá tú pomocnú ruku, kto ju podá
pochybovačom?
Úplné „náhodné“ chvíle. A schválne som to slovo dal do úvodzoviek. Stalo
sa mi raz, že som išiel vlakom a počúval rozhovor dvoch dám, ktoré si krátili
cestu rozprávaním o svojom živote. Jedna z nich prišla pred 5 rokmi o
svojho milovaného manžela. O človeka, ktorý jej bol oporou, do
posledného dňa jej pomáhal so všetkým a mohla sa na neho spoľahnúť.
Milovala ho a za každý deň, ktorý s ním strávila ďakovala Bohu a za každý
ďalší by obetovala všetko, čo mala. Pani nemala žiadne deti, teraz už nemá
ani manžela a na všetko ostala sama. Stará sa o domácnosť, o záhradu a
snaží sa zaplatiť účty a uživiť sa z toho mála, čo jej štát dáva. No to, čo je
dôležité, je, že nezavrhla na Boha, pravidelne navštevuje bohoslužby,
oslavuje Spasiteľa. Prešla si hraničnou životnou situáciou, stratila lásku
svojho života. Neobviňuje Boha, nepochybuje o Ňom, ale deň čo deň Mu
ďakuje za to, že s ním mohla stráviť tie krásne chvíle. A lásku, ktorú mu
dávala, dnes rozdáva všetkým naokolo. A nielen teraz, celý život si svoje
deti nahradzovala tým, že sa stala učiteľkou a brala ich za svoje. Rozdala
im materinskú starostlivosť a oni za to na ňu spomínajú doteraz.
Viete, toto sú chvíle, keď sa človek pozastaví a uvedomí si, že Boh predsa
len pôsobí. Vtedy tak vykonal na mne. Uvedomil som si, že moje triviálne
trápenia sú len akousi dočasnou zastávkou na tejto zemi, všetko, o čo sa tu
my snažíme, čo chceme vybudovať, stvoriť, kvôli čomu sme zahrabaní vo
svojich povinnostiach, všetko, kvôli čomu nám uniká čas strávený s
rodinou, to všetko tu zanecháme.
50
Dnes, v krátkom pozemskom živote, teraz, v čase milosti, ktorý Ježiš raz
ukončí svojich druhým príchodom, nie je priestor na to, aby sme
pochybovali, aby sme sa trápili, ale aby sme počúvali ľudí okolo nás, ktorí
nám takto sčista zjasna prinesú svedectvo o viere v Boha . A nie, takéto
stretnutia nie sú náhodné. On ich dôsledne naplánoval. Preto nie je
absolútne žiaden dôvod na pochybnosti. Vydajme sa teraz, na Vianoce, na
cestu nového začiatku. Vydajme sa na ňu zajtra, na Nový rok, 25. februára,
na jar, v lete, v zime ... Prežime nový začiatok kedykoľvek, veď Vianoce nie
sú len teraz, môžu byť každý deň. Ježiš už svoj nový štart zažil. On prežil
svoje Vianoce na Veľkú noc, v to ráno, keď bol slávne vzkriesený. No nebol
to len Jeho začiatok, ale predovšetkým náš a my majme vždy, keď
nebudeme vedieť ako ísť ďalej, pred očami obraz prázdneho hrobu.
Pripravme sa teda, kým môžeme, na Nový začiatok, na Nový Jeruzalem. A
zoberme si so sebou na cestu svetlo novonarodeného Ježiša, ktoré nám aj
tento rok pripomína, že tma pochybností na tomto svete nemá miesto.
A tak si teda prajme pod vianočný stromček aspoň toľko lásky, ako dáva
spomenutá pani z vlaku svojmu okoliu, aspoň toľko radosti a úsmevu, koľko
má Dieťa-Ježiš ako Nemluvniatko v jasličkách, do roku 2015 aspoň toľko
mieru a tolerancie, aby už vojnou nezomrel ani jeden človek, aspoň toľko
pochopenia, aby sebeckosť už nemala priestor v našich životom, aspoň
toľko pozitívnej a nezištnej energie, aby sme ochotne pomáhali bratom a
sestrám. A možno ešte trochu viac.
Martin Líška
51
Prežívajme duchovnú radosť každý deň v novom roku 2015
Prežívajte svoju nebeskú radosť už v tomto živote...
Hľadajme pravú vieru, ktorá dôveruje Bohu... Šťastný je ten, kto ju má!
Viera nám pomáha aj užívať a pritom nezneužívať tento svet.
Potrebná je pri ťažkej práci aj denných povinnostiach po celý rok.
Viera v živého Boha je zlato, z ktorého sa razí pevná odvaha.
Nechcime sa snažiť byť veľkými, ale horlivo sa usilujme o posvätenie...
Spoliehajme sa pritom na pomoc Pána, nášho Boha, ktorému patríme.
Prosme, aby sme boli posvätení deň čo deň...
Zverme s dôverou svojmu Bohu našu dennú prácu práve tak, ako
záležitosť spasenia našej duše.
Hospodin je Bohom nášho domu... Ježiš sa stal našim Priateľom a Svätý
Duch je naším Tešiteľom v každej hodine utrpenia.
Máme Boha ku ktorému môžeme prichádzať.
On počuje, zľutováva sa, pomáha.
Dôverujme Mu v každej chvíli bez rozmýšľania...
Prichádzajme do spoločenstva veriacich, na služby Božie, aby sme videli
Pána Ježiša...
Prajeme Vám požehnané vianočné sviatky, veľa zdravia, Božej lásky,
pokoja a hojnosť Božej milosti po celý nový rok 2015!
veriaci z fílie Šútovo
ŠTATISTIKA roku 2014 (údaje od 1.1.2014 do 30.11.2014)
Pokrstených – 22 detí: 11 chlapcov a 11 dievčat
Sobášených – 6 párov: z toho 3 ev. a 3 krížne
Požehnanie manželstva – 1 pár
Pochovaných – 30 ľudí: z toho 16 mužov a 14 žien
Prestupy – 0 ľudí
Konfirmovaných - 18 detí – z toho 12 chlapcov a 6 dievčat
2 dospelí – 2 ženy
Konfirmačnú prípravu navštevuje: v 1. ročníku – 18 detí
v 2. ročníku – 14 detí
Vyučovanie ev. náboženstva v školskom roku 2014/2015 na ZŠ v
Turanoch navštevuje:
5.ročník
11 žiakov
1.ročník
12 žiakov
6.ročník
8 žiakov
2.ročník
10 žiakov
7.ročník
6 žiakov
3.ročník
11 žiakov
4.ročník
8 žiakov
8.ročník
12 žiakov
Spolu:
78 žiakov
52
Hospodárska oblasť života nášho zboru za rok 2014
Tento rok sme si pripomenuli 80.výročie posvätenia nášho chrámu
Božieho, preto aj aktivity na materiálno-technickom zabezpečení
cirkevného zboru mali zameranie na toto jubileum.Boli to práce na úprave
farského dvora, hlavne okolo plota vedľa kostola v hodnote 860,-Ä.
Zahŕňalo to stavebné, výkopové a betonárske práce a následne práce na
celkovej úprave priestorov okolo plota a miesta pre výsadbu lipy – stromu
reformácie.
Ďalšou potrebnou úlohou bola inovácia nového ozvučenia kostola. V tomto
smere bola vykonaná demontáž starého ozvučenia a montáž nových
rozvodov s inštaláciou nového zosilňovača a nových reproduktorov v
hodnote 2.690,-Ä.Z ďalších plánovaných akcií boli uskutočnené práce na
oprave priestorov na prízemí fary a to zrušenie vodovodu v miestnosti
kancelárie farského úradu a zavedenie vodovodu v chodbe úradu a oprava
práčovne. Opravu práčovne bolo potrebné urobiť hlavne z dôvodu úpravy
odpadu, kde dochádzalo k častému upchávaniu odpadu v práčovni. Pri
oprave sa zistilo, že tento odpad nebol odvedený do kanalizácie, ale len do
zeme. Spolu s opravou práčovne sa vymenila aj vaňa, ďalej dlažba v
práčovni a v chodbe pred práčovňou. Celkom sa prestavalo 3.020,-Ä na
uvedených prácach.Okrem týchto plánovaných prác bola urobená kontrola
a revízia mechanizmov obsluhy zvonov a výmena novej kamery na
snímanie presného času z družice vo výške 790,-Ä a ďalšie menšie opravy.
Na konci novembra sme zakúpili do kostola nové čalúnené stoličky
bordovej farby a 8 postelí do obytnej časti zborovej siene na poschodí.
Spolu v hodnote 1.260,-Ä.
Vyhodnotenie plnenia opráv a nadobudnutia nového majetku bude
hodnotené na výročnom zborovom konvente vo februári 2015.
Všetkým účastníkom, ktorí sa podieľali na plnení uvedených úloh sa chcem
v mene vedenia cirkevného zboru srdečne poďakovať. Osobitne ďakujeme
rodine Parizekovej a Maronovej za ich všetky práce na údržbe priestorov
okolo kostola, ktoré sú príkladne udržiavané. Nech všetko poslúži na
spoločnú úprimnú radosť a napredovanie služby nášho zboru na šírení
Božieho kráľovstva.
Dušan Sajdák
53
Rozpis služieb Božích počas vianočných a novoročných sviatkov
(T – Turany, Š – Šútovo, N – Nolčovo, R - Ratkovo)
Štedrý večer
15.00 Š
24. 12. 2014
17.00 T (ofera pre zbo r)
1.slávnosť vianočná
10.15 T (ofera pre kazate ľov)
25. 12. 2014
2.slávnosť vianočná
10.15 T s VP (ofera pre kantorov)
26. 12. 2014
Nedeľa po Vianociach
8.45 N
28. 12. 2014
10.15 T (ofera pre zbor)
Starý rok
15.00 R
31. 12. 2014
17.00 T (ofera pre zbor)
Nový rok
10:15 T (ofera pre kostolníčky)
1. 1. 2015
Nedeľa po Novom roku
10:15 T (ofera pre zbor)
4. 1. 2015
Zjavenie Krista Pána
10:15 T (ofera pre zbor)
6. 1. 2015
54
Download

Stiahnuť dokument (Formát:PDF, Veľkosť:5.81MB)