1/2012
KOMUNÁLNA ENERGETIKA | SAMOSPRÁVA A ODPADY | STAVEBNÉ AKTIVITY SAMOSPRÁV | PREVÁDZKOVÉ ÚSPORY A MODERNIZÁCIA | MODERNÁ SAMOSPRÁVA | KOMUNÁLNE FINANCIE
1/2012
KOMUNÁLNA ENERGETIKA
ročník IV.
www.komunalna-energetika.sk
3,99 € / 120,- Sk
9 771337 98800 2
novin
ka
prie
m
ener yselná
getik
a
16
Smernica o energetickej
efektívnosti – na čo sa pripraviť?
24
Progresívny zdroj tepla
a chladu v Smolenickom zámku
32 Komu patrí dážď?
Hnúšťa profituje
59 z biomasy i zo slnka
Nízkoenergetické mesto s vysokým životným štandardom pre všetkých Fotovoltika na Slovensku rastie SSE
vstupuje na trh s plynom Dažďová voda ako aktívum Časť obyvateľstva sa na verejnú sieť dosiaľ nepripojila
LCA posudzovanie životného cyklu Čo ponúka pasívny štandard? Zo základnej školy pasívny bytový dom
Rekonštrukcia výťahu ako súčasť KOBD Drevná štiepka v podmienkach malých systémov CZT Tepelné čerpadlá
potenciál tepla aj chladu Efektívne využitie solárnej energie v kombinácii s tepelným čerpadlom Kapilárne
rohože nový rozmer využiteľnosti OZE Osvetlenie priechodov pre chodcov prídavnými svietidlami www.kome.sk
ARENA
dyha / masív buk alebo dub
PREVEDENIA:
buk prírodný
dub prírodný
buk na èerešòu dub na koòak
buk na orech
dub na wenge
TRIBYT s.r.o.
A. Rudnaya 21
010 01 �ilina
tel./fax: +421 41/72 32 551
mobil: 0908 931 936
email: [email protected]
www.tribyt.sk
Otváracie hodiny:
Po – Pia: 9.00 – 18.00
So: 9.00 – 12.00
GPS:49°12'46.29"N,18°44'26.51"E
Nábytok a bývanie
Nitra 2012:
pavilón M5
!
A
K
N
I
V
O
N
editoriál
Vážení čitatelia,
nikto nepochybuje o tom, že riadiť sa prísnymi legislatívnymi nariadeniami, nie je jednoduché.
Najmä ak majú charakter nepopulárnych. Pripravovaná európska smernica o energetickej efektívnosti nepochybne takýto charakter bude mať. Aj preto sa o nej v Bruseli tak vášnivo diskutuje už trištvrte roka a niektoré „bolestivé“ opatrenia stále nezískali svoju definitívnu podobu.
Na druhej strane platí, že ak zmena vychádza z vnútorného presvedčenia a vedomia nutnosti,
je lepšie akceptovateľná a jej napĺňanie prirodzenejšie. I takto možno charakterizovať smernicu
o energetickej efektívnosti...
Prísnejšia celoeurópska energetická legislatíva je nevyhnutnosťou, to si uvedomujú nielen jej
tvorcovia, ale viac či menej aj jej prijímatelia vo všetkých krajinách. Veď len samotný výraz energetická efektívnosť vyjadruje prirodzenú snahu o rozumnejšie využitie energetického potenciálu, ktorý máme k dispozícii.
Príklady dobrej praxe, ktoré vhodne napĺňajú myšlienku energetickej efektívnosti, pravidelne
prinášame už štvrtý rok aj na stránkach Komunálnej energetiky. Aj z vašich reakcií sa presviedčame o tom, že sú pre vás inšpiráciou, a veríme, že naďalej budú.
Už v nasledujúcich vydaniach tohto ročníka chceme po zaujímavé riešenia energetickej efektívnosti zájsť aj do segmentu priemyselnej energetiky. Sme presvedčení, že komunálna a priemyselná energetika majú k sebe veľmi blízko a môžu byť jedna druhej navzájom dobrým zdrojom
nápadov a najmä cenných skúseností. Identické problémy či využiteľnosť rovnakých technológií, ale aj rozličné prístupy k riešeniam, sú nepochybne obohatením pre adresátov z oboch
energetických odvetví.
Už v tomto vydaní Komunálnej energetiky preto prizývame do našej cieľovej skupiny adresátov
a čitateľov aj priemyselných energetikov, manažérov, riaditeľov výrobných podnikov, poľnohospodárov - jednoducho všetkých, ktorým je problematika efektívneho využívania energetických
zdrojov blízka. Navyše, ak sa to „efektívne“ spája s ekonomicky výhodným a trvalo udržateľným.
Príjemné čítanie vám želá
3
komunálna
energetika
obsah
publikácia o energeticky
efektívnych riešeniach
v komunálnej praxi
Ročník: 4, číslo: 1
Vychádza 4 x ročne
Jazyk vydávania: slovenský
Evidenčné číslo Ministerstva kultúry SR
EV 3604/09
ISSN 1337-9887
Vydáva:
Trilobyte, s.r.o.
Andreja Kmeťa 13, 010 01 Žilina
IČO: 44 549 598, DIČ:2022763182
IČ DPH:SK2022763182
Adresa redakcie:
A. Kmeťa 13, 010 01 Žilina
Tel. : 041/56 51 751
Tel./fax: 041/56 51 752
www.komunalna-energetika.sk
www.kome.sk
KOMUNÁLNA ENERGETIKA
Šéfredaktorka:
Infoservis
4
Nízkoenergetické mesto s vysokým životným štandardom pre všetkých
12
0910 963 386
SSE vstupuje na trh s plynom 14
Redakcia:
Smernica o energetickej efektívnosti
16
Fotovoltika na Slovensku rastie
22
Progresívny zdroj tepla a chladu v Smolenickom zámku
24
Komu patrí dážď?
32
Dažďová voda ako aktívum - 1.časť
36
Ing. Mgr. Vlasta Rafajová
[email protected]
Mgr. Beáta Jarošová, [email protected]
Obchodné oddelenie:
Janka Kopperova, [email protected]
Ing. Petra Mieresová, [email protected]
Mgr. Kristína Stachová, [email protected]
Mgr. Ivana Huličiarová, huličiarová@kome.sk
Grafická úprava:
Grafické štúdio Trilobyte, s.r.o.
[email protected], 0903 74 12 15
SAMOSPRÁVA A ODPADY
Foto na titulnej strane: Roman Rafaj
Časť obyvateľstva sa na verejnú sieť dosiaľ nepripojila... 40
Cena vo voľnom predaji: 3,99 €.
LCA posudzovanie životného cyklu 42
PRO EKO 2012 - odborné informácie aj súťaže 44
Akékoľvek kopírovanie publikácie, prípadne
jej častí, je možné len po predchádzajúcom
písomnom súhlase vydavateľa. Za obsah
inzercie zodpovedá zadávateľ.
STAVEBNÉ AKTIVITY SAMOSPRÁV
Čo ponúka pasívny štandard? 4
46
obsah
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
STAVEBNÉ AKTIVITY SAMOSPRÁV
Zo základnej školy pasívny bytový dom 50
Rekonštrukcia výťahu ako súčasť KOBD 54
Výmena výťahu v bytovom dome – inšpirácia z Trenčína 56
PREVÁDZKOVÉ ÚSPORY A MODERNIZÁCIA
Veľtrh AMPER slávi jubileum 58
Hnúšťa profituje z biomasy i zo slnka
59
Drevná štiepka v podmienkach malých systémov CZT
64
Flexibilné predizolované potrubné systémy
66
Tepelné čerpadlá - potenciál tepla aj chladu 68
Efektívne využitie solárnej energie v kombinácii s tepelným čerpadlom
70
Kapilárne rohože nový rozmer využiteľnosti OZE 76
LEC usporí 15-35 % energie na osvetlenie 77
Osvetlenie priechodov pre chodcov prídavnými svietidlami 78
Zelené verejné obstarávanie v záujme ochrany ŽP 82
5
infoservis
Zastavenie dotácií na OZE prehĺbi
zaostávanie SR
Vyhlásenie Ministerstva hospodárstva SR, že momentálne
v oblasti obnoviteľných zdrojov energií nepripravuje spustenie podporných programov pre domácnosti, sa prejaví prudkým poklesom predaja slnečných kolektorov na domácom
trhu.
Zrušenie historicky jedinej reálnej podpory obnoviteľných zdrojov (OZE), ku ktorej mali prístup všetci obyvatelia a nie iba vybrané subjekty, je krokom späť. Informoval o tom Ing. Milan Novák,
riaditeľ najväčšieho slovenského výrobcu slnečných kolektorov,
THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom.
„Skúsenosti z Nemecka, ktoré je svetovým lídrom vo využívaní
OZE, ukazujú, že zmeny v dotačnej politike, prípadne ich výpadky,
majú na trh horší vplyv, ako keby dotácie neboli vôbec. Veď cca
90 percent všetkých solárnych zostáv pre obyvateľstvo sa na Slovensku predávalo s využitím dotácií. Treba si uvedomiť, že dotácie boli v sume len o niečo vyššej, než budú teraz dopady z toho,
o čo štát príde znížením príjmov z DPH za predaj solárnych systémov a daní a odvodov z miezd našich zamestnancov a montážnikov a pomernej časti odvodov zo zisku našej firmy i ďalších, ktoré
sa OZE zaoberajú. Preto je nepochopiteľné, že zdroje na podporu
neekologickej ťažby uhlia sa na Slovensku vždy nájdu, ale rádovo
nižšie na OZE nie“, povedal M. Novák.
,,Súčasná situácia vo využívaní slnečných kolektorov je v SR stále nedostatočná, napriek tomu, že výnosy domácností v podobe
ušetrených platieb za teplú vodu v pomere k investícii, presahujú
akékoľvek úroky v bankách. Prostá návratnosť slnečných kolektorov sa pri štátnych dotáciách dostávala na úroveň približne deväť
rokov. Vlaňajšia úroveň dotácií pritom bola 200 eur/m2 pri inštalácii do 8 m2. Solárny systém s 300 l zásobníkom pokryje cca 60
až 70 % z ročnej spotreby energie na prípravu teplej vody v 4 až
5-člennej domácnosti. Kvalitný solárny systém má praxou potvrdenú najmenej 30-ročnú životnosť. Spočítali sme, že ak malé so6
lárne zariadenie na prípravu teplej vody ušetrí dnes na elektrickej
energii 300 eur/rok, tak pri 3 % ročnom raste cien energií to o 20
rokov bude už 541,8 eur/rok a pri 5 % dokonca až 795,9 eur/rok“,
konštatoval M. Novák. Zdôraznil pritom, že za 20 rokov majiteľ solárneho zariadenia ušetrí na nákladoch 8604 eur a v druhom prípade až 10 716 eur. Uvedené malé solárne zariadenie predstavuje kompletný solárny systém s tromi kolektormi a 300 litrovým
solárnym bojlerom s elektrickým dohrevom. Pri dodávke, vrátane
montáže a po odpočítaní štátnej dotácie, platil vlani majiteľ rodinného domu za toto štandardizované solárne zariadenie približne
2800 eur.
SPP už predáva aj elektrinu
Tradičný dodávateľ plynu Slovenský plynárenský priemysel,
a.s., (SPP) vstúpil do novej oblasti podnikania a do svojej ponuky zaradil novú komoditu – elektrickú energiu. SPP týmto
rozhodnutím nasleduje aktuálny trend v celej Európe, ktorým
je ponuka dvoch energií od jedného dodávateľa.
Od začiatku tohto roka SPP ponúka elektrinu odberateľom zo
segmentu malé podnikanie a organizácie, s fyzickou dodávkou
od 1. apríla 2012. Za hlavnú konkurenčnú výhodu SPP považuje
cenu, elektrinu chce ponúkať so zľavou až o 10 % lacnejšie oproti tradičným dodávateľom v danom regióne. „Vstup SPP na trh
s elektrickou energiou je významným okamihom pre našu spoločnosť. Na jednej strane sme tradičným, overeným a spoľahlivým
dodávateľom a na druhej strane aj flexibilnou spoločnosťou, ktorá
je schopná rýchlo reagovať a zabezpečiť pre našich zákazníkov
dve energie – plyn aj elektrinu,“ uviedol v tento súvislosti predseda predstavenstva SPP Jean-Jacques Ciazynski. „Od hráča veľkosti a významu SPP trh prirodzene očakáva, že využije svoje skúsenosti a vybudované systémy a bude schopný ponúknuť úplné
portfólio energetických produktov a nadväzujúcich služieb. A to
je aj jedným z dôvodov, prečo SPP od roku 2012 vstupuje na trh
s elektrinou,“ zdôrazňuje riaditeľ divízie obchodu s plynom SPP
Dušan Randuška.
infoservis
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
Monitorovanie spotreby energie – prvý
krok k energetickej efektívnosti
Slovenská inovačná a energetická agentúra prevádzkuje
Monitorovací systém energetickej efektívnosti pri používaní
energie. Jeho zriadenie vyplynulo z aproximácie európskej
smernice 2006/32/ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a o energetických službách do právneho poriadku SR prostredníctvom zákona č. 476/2008 Z. z.
o energetickej efektívnosti.
Jedným z dôležitých cieľov prevádzkovania monitorovacieho
systému je nevyhnutnosť mať k dispozícii relevantné informácie
o možnostiach uplatňovania princípov a postupov energetickej
efektívnosti pri používaní energie.
Kde a ako šetriť
Podľa zákona o energetickej efektívnosti č. 476/2008 Z. z. majú
do monitorovacieho systému už dva roky prispievať údajmi
o spotrebe energie ústredné orgány štátnej správy a obchodné
energetické spoločnosti. Od minulého roku sa povinnosť týka aj
prevádzkovateľov rozvodov energie a energetických audítorov,
ktorí hodnotia efektívnosť priemyselných a pôdohospodárskych
prevádzok. Od roku 2014 už budú povinné zasielať súhrnné údaje o spotrebe energie aj obce a vyššie územné celky. Zmapovanie aktuálneho stavu, vyčíslenie nákladov a výsledkov už realizovaných projektov a analýzy zhromaždených údajov nemajú však
slúžiť len na dokladovanie úspor, ktoré Slovensko dosiahne.
Podľa Pavla Kosu zo SIEA je sledovanie informácií o spotrebe
energie prvým krokom k tomu, aby štátne organizácie postupne
opustili alebo zrekonštruovali energeticky nehospodárne objekty
a aby míňali menej energie. „Keďže dnes nikto nemá komplexné
informácie o tom, koľko energie odoberá verejná správa a v akej
štruktúre, je len ťažko možné odhadnúť, aké náklady sú na dosiahnutie zníženia spotreby energie potrebné a ako cieliť podporu úsporných opatrení tak, aby bola skutočne efektívna,“ zdôraznil. Informácie by tak mali napomôcť štátu, ale aj súkromnému
sektoru i širokej verejnosti k tomu, aby vedeli investovať do energetických projektov s primerane dlhou dobou návratnosti.
Zber údajov elektronicky
Údaje majú povinné osoby zasielať SIEA vždy k 31. marcu. Doteraz tak robili poštou alebo e-mailom. Údaje za rok 2011 budú
môcť po prvý raz vypĺňať aj elektronicky.
Bezplatné energetické
poradenstvo
úspory • obnoviteľné zdroje • dotácie
bezplatná linka 0800 199 399 • www.zitenergiou.sk
Slovenská inovačná a energetická agentúra
Poradenské centrum ŽIŤ ENERGIOU
Rudlovská cesta 53
Banská Bystrica
974 28
[email protected]
Slovenská inovačná a energetická agentúra
Poradenské centrum ŽIŤ ENERGIOU
Krivá 18
Košice
041 94
[email protected]
Slovenská inovačná a energetická agentúra
Poradenské centrum ŽIŤ ENERGIOU
Jiráskova 5
Trenčín
911 01
[email protected]
foto: Siemens
EURÓPSKA ÚNIA
EURÓPSKY FOND REGIONÁLNEHO ROZVOJA
INVESTÍCIA DO VAŠEJ BUDÚCNOSTI
Slovenská inovačná a energetická agentúra poskytuje v rámci projektu ŽIŤ ENERGIOU bezplatné energetické
poradenstvo predstaviteľom verejného sektora, domácnostiam a podnikateľom. Projekt je financovaný prostredníctvom
Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
SIEA inzercia 06_2011.indd 1
6.6.2011 11:25
7
infoservis
nej architektúry FA STU v Bratislave II. ročník konferencie
s medzinárodnou účasťou SEA/EIA 2012.
Výstava AQUA už v júni 2012
Vodárenská výstava AQUA, ktorá sa doteraz konala na trenčianskom výstavisku EXPO CENTER každoročne v septembri, mení periodicitu i termín konania.
Medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroenergetiky
a ochrany životného prostredia, komunálnej techniky a rozvoja
miest a obcí AQUA sa bude od tohto roku konať každé dva roky.
Striedať sa bude s brnenskou výstavou VOD-KA, ktorú organizuje Sdružení vodovodů a kanalizací ČR. Po prvý raz sa so zmeneným termínom uskutoční 19. ročník výstavy AQUA - už 12. až 14.
júna 2012. Miestom konania je aj naďalej areál výstaviska EXPO
CENTER v Trenčíne. Výstava VODOVODY-KANALIZACE sa bude
v Brne najbližšie konať až v roku 2013. Cieľom je podľa organizátorov oboch geograficky i tematicky blízkych podujatí, vzájomne
podporovať obe výstavy tak, aby mali pôsobnosť v rámci celej SR
a ČR, čo vytvorí aj lepší priestor pre prezentáciu zahraničných
spoločností.
II. ročník konferencie SEA/EIA 2012
SAŽP organizuje v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR, Štátnou ochranou prírody SR, Katedrou krajinnej
ekológie PRiF UK v Bratislave a Ústavom záhradnej a krajin8
Uskutoční sa 29. až 30. mája 2012 v Nízkych Tatrách na Táloch
v priestoroch hotela Partizán. Cieľom konferencie je vytvoriť
priestor na prezentáciu najnovších poznatkov a skúseností v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie SEA/EIA
na Slovensku a v okolitých krajinách EÚ a poskytnúť tiež fórum
pre odbornú diskusiu účastníkov konferencie. Tématické okruhy:
• problematika SEA/EIA vo vzťahu k legislatíve na národnej,
príp. európskej úrovni,
• posudzovanie vplyvov strategických dokumentov na životné
prostredie,
• posudzovanie vplyvov na životné prostredie v územiach významných z hľadiska ochrany prírody a krajiny,
• posudzovanie vplyvov na životné prostredie, najmä priemyselných činností, dopravy a činností odpadového hospodárstva,
• postupy, metódy a metodiky hodnotenia vplyvov na životné
prostredie, použitie výsledkov špecializovaných analýz pre
EIA, napr. posudzovanie vplyvov na zdravie a rizikové analýzy.
Konferencia je určená pre všetkých účastníkov procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, odborníkov, pedagógov a vedeckých pracovníkov vysokých škôl a akadémií; pracovníkov oddelení životného prostredia priemyselných podnikov, VÚC, miest,
štátnej správy; študentov vysokých škôl a mladých vedeckých pracovníkov; záujemcov z radov verejnosti a mimovládnych organizácií, ako aj pre každého, kto má záujem získať informácie o procese
alebo odovzdať svoje skúsenosti, postrehy a názory iným.
Na konferencii sa zhodnotia závery minulej konferencie a vypracujú sa nové podnety, ktoré by mali prispieť k zefektívneniu a zvýšeniu hodnoty celého procesu posudzovania vplyvov na životné
prostredie na Slovensku.
Viac informácií: Slovenská agentúra životného prostredia,
[email protected], www.sazp.sk
Dcérske teplárenské firmy GGE sa zlúčili
POV BYT, s.r.o, ktorá dodáva teplo a teplú vodu pre obyvateľov Považskej Bystrice a spoločnosť TENERGO Brno, a.s., poskytujúca rovnaké služby v Snine, Devínskej Novej Vsi a Želiezovciach, uskutočnili na začiatku roka fúziu. Zlúčením
týchto dcérskych firiem GGE vznikla nová spoločnosť TEPLO GGE, s.r.o.
Tá bude odteraz zastrešovať všetky doterajšie aktivity v jednotlivých mestách. Zároveň sa stáva majoritným akcionárom spoločnosti SOUTHERM, s.r.o., kde zabezpečuje dodávku tepla pre väčšiu časť Dunajskej Stredy. Za nového riaditeľa TEPLO GGE bol
vymenovaný Ing. Rudolf Pradla. „Cieľom fúzie je sprehľadniť obchodnú štruktúru spoločností patriacich do skupiny GGE a vytvoriť priestor na redukciu nákladov v rámci skupiny,“ vysvetľuje
R. Pradla. Synergický efekt spojenia by sa mal prejaviť aj v logistike a obchodnom styku so zákazníkmi. Do novej spoločnosti sa
budú v budúcnosti začleňovať aj prípadné ďalšie akvizície GGE.
„Posilňujeme našu pozíciu v energetike na Slovensku a zároveň
veríme, že nám tento krok pomôže aj pri našich plánoch expanzie
v rámci Európy,“ dodáva R.Pradla.
advertoriál
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
infoservis
„1+1+1 = 3+3“
Spojením energií možno ušetriť ešte viac
Magna E.A.
V
spoločnosti MAGNA E.A., ktorá sa špecializuje na dodávku elektriny a plynu na
slovenskom trhu, je matematika naozaj
jednoduchá: 1 samospráva + 1 komodita (elektrina) + 1 komodita (plyn) = 3 % zľava z ceny
komodity elektriny + 3 % zľava z ceny komodity plynu. Táto ponuka platí len pre samosprávy.
Každému klientovi však spoločnosť vždy vypracuje individuálnu cenovú ponuku. V súčasnosti
je cena plynu na rok 2012 od MAGNA E.A. o 20
- 21 % nižšia oproti cenníku tradičného dodávateľa platného od 1.12.2011 (platí iba pre maloodber – ročná spotreba do 60000 m3, produkty
M1-M4).
Spoločnosť rodinného typu s individuálnym prístupom k zákazníkovi od roku 2007 dodáva elektrinu 1 % slovenského trhu (cca
8000 klientom). Cieľovou skupinou v oblasti dodávky pre samosprávu a podnikateľské subjekty sú menší a strední zákazníci, ktorým MAGNA E.A. ponúka nadštandardnú starostlivosť, bezplatné služby, dlhodobú a bezpečnú spoluprácu. Pri nákupe elektriny
je okrem spomínaného bonusu pri odbere oboch komodít jednoznačne výhodnejšie, ak „celá rodina“ nakupuje elektrinu spoločne. Cena elektriny je vždy nižšia, ak sa jej nakupuje väčší objem. Požiadať dodávateľa elektriny o cenovú ponuku súčasne pre
budovu mestského úradu, verejné osvetlenie, školu a zimný štadión je výhodné. Spoločná cena je vždy nižšia, a to bez ohľadu
na to, že ide o viaceré odberné miesta a viaceré samostatné zmluvy. Novou aktivitou spoločnosti je podnikanie v oblasti distribúcie,
keď na požiadanie odberateľa preberá MAGNA E.A. starostlivosť
o jeho miestnu distribučnú sieť.
Portfólio referencií a úspor
Elektrinu spoločnosť dodáva mnohým subjektom, napríklad: VÚC
Trnava, mestá Komárno, Malacky, Partizánske, verejné osvetlenie
Hlohovec, obce Vrádište, Dobrá Voda, Podkylava, Dolná Poruba,
Omšenie, Brezany, Plevník - Drienové, Stará Kremnička, Bidovce,
Kružlová, Beckov, Jaslovské Bohunice, Ľutov, Miezgovce, Sazdice, Telince, Rudník, Nána, Štefanová, Veľké Orvište, Kúty, Popudlinské Močidlany, Most pri Bratislave, Ludrová, Oslany, Bystričany,
Miloslavov a mnohé ďalšie. V oblasti dodávky plynu sú kľúčovými
zákazníkmi napríklad VÚC Trenčín, obec Lehnice, Ministerstvo zahraničných vecí SR či Základná škola Trenčianske Teplice.
Zákazníci, ktorí vymenili svojho pôvodného dodávateľa energií za
MAGNA E.A., ušetrili v priemere 10 – 15 % z celkového účtu za
elektrinu, (inými slovami 20 – 30 % z ceny komodity). Príkladom
takýchto úspor môže byť malá obec s približne 1000 obyvateľmi,
kde úspora predstavuje asi 2000 až 3000 eur.
Dobrým príkladom možnosti úspor môžu byť obce, ktoré majú verejné osvetlenie (VO) zaradené často do kategórie VO štandardný
produkt, preto platia za osvetlenie vysokú tarifu v čase od 17-tej do
20-tej hodiny. Až potom začína nízka tarifa, čo je, samozrejme, nevýhodné. MAGNA E.A. však ponúka na VO špeciálny produkt, pri
ktorom môže mesto ušetriť na verejnom osvetlení až 40 %.
Individuálne poradenstvo a centrá Energozóna
Cena komodity však nie je v MAGNA E.A. jedinou položkou, na
ktorej sa dá ušetriť. Spoločnosť svojim odberateľom poskytuje
aj individuálne poradenstvo v oblasti optimalizácie distribučných
sadzieb (rezervovaná kapacita, veľkosť ističa...). Toto poradenstvo
je, samozrejme, bez poplatku. Je to služba, ktorú neponúka zatiaľ
žiadny iný dodávateľ. Tradiční dodávatelia tieto služby štandardne
neposkytujú. Noví dodávatelia poplatky distribučných spoločností klientom iba prefakturovávajú bez zisku, preto nie je problém
pomôcť zákazníkovi radami, ako a kde by mohol ušetriť. Aj preto
MAGNA E.A. urobila ďalší krok vpred oproti ostatným dodávateľom a otvára sieť poradenských centier s názvom Energozóna
v obchodnom reťazci Tesco. Klienti sa môžu prísť poradiť o čomkoľvek z oblasti energetiky, ale aj uzatvoriť zmluvu na dodávku
elektriny alebo plynu. Viac informácií možno získať na www.energozona.sk.
Spoločnosť zamestnáva špecialistov, ktorí dokážu zákazníkom
pomôcť so všetkým, čo sa týka energií. Snaží sa zabezpečiť klientovi maximálne pohodlie a celú administratívu vyplývajúcu zo zmeny dodávateľa vybaví bezplatne za klienta. •
MAGNA E.A., s.r.o.
Beethovenova 5, 921 01 Piešťany
obchodná kancelária Piešťany:
Nitrianska 18 (budova Aupark, vstup z Teplickej ul.),
tel.: 033/772 07 31, 033/791 57 17
obchodná kancelária Bratislava:
Apollo Business Center II, Turčianska 2, blok F/2.NP,
tel.: 0908/ 281 068
nonstop hotline: 0948 330 530
e-mail: [email protected]
www.magnaea.sk
9
infoservis
Aplikácia SSE šetrí výdavky na elektrinu
Stredoslovenská energetika, a.s., (SSE) vyvinula ako prvá
spoločnosť v sektore energetiky u nás aplikáciu pre mobilné telefóny, ktorá umožňuje sledovať a kontrolovať spotrebu
elektrickej energie.
Aplikácia je k dispozícii pre všetkých odberateľov elektriny, ktorí si
ju môžu zadarmo stiahnuť a nainštalovať do mobilných telefónov
s operačným systémom iOS (iPhone) a Android. SSE ako dodávateľ elektriny tak pokračuje vo svojich aktivitách, ktorých cieľom sú
užívateľský komfort zákazníka a prinášanie inovatívnych služieb.
Moja SSE je prvou mobilnou aplikáciou na Slovensku zameranou
na šetrenie energií v domácnosti. Vypočíta ročné náklady pre jednotlivé typy spotrebičov a prehľadne znázorní ich celkovú spotrebu a náklady. To môže pomôcť aj pri rozhodovaní, či sa oplatí vymeniť starší spotrebič za novší a úspornejší. Aplikácia umožňuje
tiež pridávať elektromery a zaznamenávať ich stav. Všetky výkyvy
spotreby sa spracovávajú do týždenných a mesačných grafov. Pri
funkcii Sadzby stačí zadať spotrebu a spôsob využívania elektriny a aplikácia odporučí najvhodnejší druh sadzby pre domácnosť.
Klienti SSE môžu navyše svoje odpočty odoslať priamo z aplikácie svojmu dodávateľovi.
„Trh s elektrickou
energiou sa vyvíja a pribúdajú na
ňom noví hráči.
Rovnako evidujeme vyšší záujem
našich
zákazníkov o vzájomnú
komunikáciu. Tým narastá
význam zákazníckych služieb.
Našim klientom
pomáhame v pochopení platieb
za poskytované
služby. Cieľom
je
sprehľadniť
otázku spotreby energie v každom smere, aby
si každý vedel vybrať správny produkt a sadzbu
a ušetriť tak. Riešenia, akými sú
napríklad aplikácie pre smartfóny, sú pripravované spolu s našimi
zákazníkmi.
Je
to len začiatok
toho, čo plánujeme v budúcnosti
priniesť,“ vysvetľuje Olaf Kipp, člen predstavenstva SSE, a.s.
10
Ropovod Družba má 50 rokov
Pred 50 rokmi začala spoločnosť Slovnaft odoberať ropu
z ropovodu Družba. Vyústenie južnej vetvy ropovodu vo Vlčom hrdle dodáva surovinu do rafinérie od 22. februára 1962. Družba tak v plnom rozsahu nahradila dovtedajší
transport ropy železničnými cisternami.
Pre Slovnaft to znamenalo stabilný prísun veľkého objemu ropy
a takmer 60-násobné zníženie nákladov na jej dopravu. Spracovateľská kapacita bratislavskej rafinérie, ktorá bola v roku 1961 na
úrovni milióna ton, začala vďaka týmto dodávkam nepretržite rásť
a svoj vrchol dosiahla v roku 1979, keď Slovnaft spracoval 10 miliónov ton ropy. V súčasnosti Slovnaft spracuje ročne 5,5 až 6 miliónov ton ropy. Celkovo dopravila Družba do Slovnaftu za uplynulé polstoročie viac ako 300 miliónov ton ropy.
Spustenie Družby, ktorá je najdlhším ropovodným systémom na
svete, tiež výrazne napomohlo rozvoju bratislavskej rafinérie vo Vlčom hrdle. V 50. rokoch minulého storočia totiž výstavba Slovnaftu
viac stála, ako sa hýbala a jedným z dôvodov bolo neisté zásobovanie ropou. Dovoz suroviny železničnými cisternami v tomto čase
nebol príliš spoľahlivý a kapacitné limity vopred vylučovali zvyšovanie objemu spracovania ropy.
Ropa, ktorá je v súčasnosti dodávaná do Slovnaftu ropovodom
Družba, sa nazýva sa REBCO (Russian export blend crude oil).
Je to zmes ropy, pochádzajúcej z rôznych ropných nálezísk v Rusku. Pripravuje sa tak, aby spĺňala všetky deklarované parametre,
a preto je jej kvalita stabilná. Napriek tomu, že k zásadným výpadkom dodávok ropy počas posledných rokov nedošlo, chce spoločnosť Slovnaft a Skupina MOL modernizovať ropovod Adria.
Cieľom je, aby Slovensko definitívne získalo alternatívne riešenie
pre dopravu ropy v dostatočnom objeme, bez nutnosti dodávok
z iných ropovodov. Zvýšila by sa tým tiež energetická bezpečnosť
krajiny a zároveň by sa redukovalo riziko vzniku ropnej núdze.
komunálna
energetika
európske iniciatívy
Nízkoenergetické mesto
s vysokým životným štandardom pre všetkých
Z podkladov Energy Cities pripravila Kristína Stachová
D
evätnáste storočie bolo v Európe storočím uhlia. Dvadsiate storočie bolo storočím ropy, plynu, fosílnej a jadrovej
energie. 21. storočie bude storočím obnoviteľných zdrojov energie a globalizácie energetickej
efektívnosti. Táto perspektíva nie je len jednou
z možností na výber.
Podľa Energy Cities - európskej siete predstaviteľov samosprávy
pre rozvoj budúcnosti energetiky je to nutnosť vo vzťahu k životnému prostrediu. A nie len k nemu, ale aj k ekonomike, sociálnej a medzigeneračnej spravodlivosti, slušným životným podmienkam a v konečnom dôsledku aj kvôli svetovému mieru.
Víziou Energie Cities je „nízkoenergetické mesto s vysokým životným štandardom pre všetkých.“ Niekto by možno namietol, že oblasť energetiky sa netýka predstaviteľov samosprávy, občanov,
pracovníkov, urbanistov, poľnohospodárov, dopravcov... Energy
Cities sa však nazdáva, že majú čo povedať a môžu prispieť návrhmi, pri utváraní novej udržateľnej a férovejšej formy ekonomiky.
Keďže Energy Cities verí, že zmena vnímania energie musí byť iniciovaná a implementovaná na miestnej úrovni, združovaním miest
a obcí chce posilniť vedomosti predstaviteľov samosprávy, reprezentovať ich záujmy, vplývať na národné a európske stratégie
12
a zvyšovať iniciatívu členských štátov. S viac ako 20-ročnou skúsenosťou, Energy Cities vyrástlo na sieť miest s jedinečnými odbornými znalosťami v oblasti stratégií udržateľných zdrojov energie. Dnes je toto združenie dôveryhodným poradcom miestnych
samospráv v oblasti energetickej efektívnosti, obnoviteľnosti, zlepšenia klímy, regionálnych stratégií a financovania. Lobuje za záujmy miest a obcí v Európskej únii pomocou verejných diskusií,
zverejňovaním postojov, zakladaním strategických partnerstiev
s predstaviteľmi EÚ, ktorí majú rozhodovaciu právomoc.
Viac ako 1000 členov v celej Európe
Energy Cities má v Európe viac ako 1000 členov, vrátane vysokého počtu hlavných miest ako Paríž, Brusel, Rím, Londýn (Sutton),
Dublin, Helsinki, Budapešť... Ursula Soitinaho, manažérka pre rozvoj mesta Helsinki, hovorí: „V roku 1995 sme v Helsinkách začali
s iniciatívou v oblasti šetrenia energií. Čoskoro sme zistili, že potrebujeme dynamické kontakty, pomocou ktorých si budeme vymieňať skúsenosti a vedomosti, špeciálne medzi mestami. V roku
1996 sa stalo mesto Helsinki členom Energy Cities. S pomocou
Energy Cities, ich kompetentných a nápomocných zamestnancov
bolo jednoduché získať spoľahlivé informácie - všeobecné, alebo
aj veľmi podrobné - o určitých oblastiach a témach v energetike.
Mohli sme využiť zaujímavé skúsenosti iných miest, Energy Cities
bolo tiež dobrou cestou, ako zdieľať našu vlastnú skúsenosť. Bolo
to veľmi povzbudivé.“
Výmena know-how je kľúčovou časťou práce Energy Cities. Inšpi-
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
európske iniciatívy
komunálna
energetika
Energy Cities v skratke :
Názov:
Energy Cities
Vznik:1990
Členovia:
viac ako 1000 členov v 30 krajinách
Tím: 21 expertov, 9 národností, 10 jazykov
Výbor:
11 volených predstaviteľov z 11 krajín
Vízia: Nízkoenergetické mesto s vysokým život-
ným štandardom pre všetkých
Členovia Energy Cities v Európe.
ratívne podujatia a bohaté informačné zdroje (Energy Cities Annual Rendezvous, workshopy a fóra, študijné cesty do miest so zaujímavými realizáciami a riešeniami, galéria najlepších skúseností,
atď.) tak pomáhajú vychovávať vedúcich aktérov v tejto oblasti
v celej Európe. Energy Cities je známe svojimi kreatívnymi kampaňami a projektmi zdôrazňujúcimi potrebu spojiť nápady a skúsenosti, energiu a územie, mestá a ľudí, miestny, národný a európsky
rozmer, verejných a súkromných činiteľov.
CITENERGO - slovenský člen a koordinátor
Asociácia CITENERGO bola založená v roku 2007. Je výsledkom
iniciatívy Únie miest Slovenska, Energetického centra Bratislava
a ďalších partnerov v rámci celoeurópskeho procesu BISE (Better
Integration through Specific Exchanges/for Sustainable Energy –
Lepšia integrácia prostredníctvom špecifických výmen/pre udržateľnú energiu). CITENERGO je záujmovým združením miest a obcí
pre trvalo udržateľnú energetickú efektívnosť. Má 9 stálych členov
(Gelnica, Košice, Kremnica, Nitra, Prešov, Vráble, Šaľa, Hurbanovo, Kolárovo) a štyroch pridružených členov a ako člen aj silnú
podporu Energy Cities. Hlavným cieľom je poskytovať informácie, administratívnu a odbornú podporu slovenskej samospráve.
CITENERGO participuje na rôznych workshopoch a seminároch
organizovaných Energy Cities. Jednou z nedávnych aktivít je založenie Národnej platformy signatárov a podporovateľov Dohovoru
primátorov a starostov v súlade s projektom NET-COM. Cieľom
projektu NET-COM je dosiahnuť, aby miestni politickí a administratívni predstavitelia úspešne implementovali súčasné alebo
budúce záväzky Dohovoru. V každej krajine sa vytvárajú národné zmluvné kluby a platformy na zabezpečenie lepšej komunikácie a synergie medzi samosprávou a verejnými inštitúciami, spoločnosťami a organizáciami, v snahe dosiahnuť ciele programu
3 x 20%.
V rámci štruktúry NET-COM, vznikla 15. novembra 2011 v Bratislave (počas konferencie Energetická efektívnosť pre samosprávy)
Národná platforma signatárov a podporovateľov Dohovoru, ktorú
koordinuje práve združenie CITENERGO, člen Energy Cities.
Program Engage!
Dohovor primátorov a starostov
Energy Cities je koordinátorom Dohovoru primátorov a starostov
a jedným z jeho oficiálnych podporovateľov. Od jeho uvedenia
v roku 2009, sa k tomuto nebývalému európskemu hnutiu pridalo
okolo 3500 signatárov, vrátane miestnych a regionálnych predstaviteľov. Na Slovensku je jedným z jeho oficiálnych podporovateľov
Únia miest Slovenska a dohovor podpísali aj mestá Moldava nad
Bodvou, Nitra a tiež štyri slovenské obce. Podpísaním Dohovoru
primátorov a starostov, sa zaviazali prispieť na svojej úrovni k naplneniu programu 3 x 20 %, teda stanoveným cieľom Európskej
únie do roku 2020 - zníženie emisií skleníkových plynov najmenej
o 20 %, zabezpečiť, aby 20 % spotreby energie pochádzalo z obnoviteľných zdrojov, zníženie spotreby primárnej energie o 20 %
prostredníctvom zvýšenia energetickej účinnosti. Dohovor primátorov a starostov vnímajú európske samosprávy aj ako príležitosť
priniesť nové pracovné miesta a investície do miest a obcí a stať
sa kľúčovými partnermi európskych inštitúcií.
Aby sa dosiahli stanovené ciele v oblasti energetiky a životného
prostredia a prispelo sa k splneniu programu 3 x 20 %, potrebuje samospráva podporu občanov a miestnych organizácií. Vďaka
programu Engage! (Angažuj sa!) môžu začať reálne konať. Engage! je zdieľaná iniciatíva vytvorená pre európske mestá. V tejto
kampani samospráva zapája organizácie a občanov, aby zohrali
svoju úlohu pri vytváraní udržateľnej energetickej budúcnosti pomocou konkrétnych aktivít (napríklad podporou cyklistickej dopravy) zobrazených na originálnych plagátoch. Do kampane sa zapojili mestá v celej Európe. Viac ako 2500 plagátov bolo zatiaľ
umiestnených na radniciach, v obchodných centrách, v školách,
na zastávkach autobusov, atď... Kampaň Engage! zviditeľňuje
miestne aktivity v oblasti energie a životného prostredia pomocou
získania významnej podpory od starostov a volených reprezentantov, aby boli dosiahnuté ciele 3 x 20 %.
Viac informácií o sieti a aktivitách Energy Cities nájdete na
www.energy-cities.eu . Pripojte sa k nim! •
13
komunálna
energetika
advertoriál, elektrina, plyn
SSE
vstupuje na trh s plynom
foto: SSE
S
tredoslovenská
energetika, a.s., (SSE), tradičný dodávateľ elektrickej energie rozširuje
svoje produktové portfólio
o dodávku zemného plynu.
Osloviť chce najmä výhodnou
cenou komodity a stavať zasa
na kvalitných zákazníckych
službách, ktoré už dlhodobo
ponúka svojim odberateľom
v oblasti dodávky elektriny.
O konkrétnych ponukách pre
jednotlivé skupiny odberateľov, cenách, dlhodobej stratégii spoločnosti v tejto oblasti,
ale aj o energetickej efektívnosti sme sa zhovárali s riaditeľom divízie Obchod a služby
SSE Szilárdom Mangultom.
14
Čo SSE motivovalo vstúpiť na trh s plynom?
Je to jednoducho trend, ktorý energetické spoločnosti nastúpili, a ktorý sa postupne stáva štandardom na trhu. Duálna ponuka je požadovaným
štandardom pri účasti na tendroch a výberových
konaniach. Hlavným motívom však je komplexnosť,
ktorú vďaka novej komodite môžeme ponúknuť našim zákazníkom.
Myslím si, že na energetické portfólio u odberateľa sa treba pozerať celkovo. Ak chceme klientovi
sofistikovane poradiť a optimalizovať jeho spotrebu
v rámci celého energetického mixu, nemôžeme posudzovať len jednu komoditu. Nedá sa povedať, že
by spotreba plynu neovplyvňovala spotrebu elektriny a naopak. Plyn bol a je priamo súvisiaca komodita s naším tradičným biznisom – elektrickou
energiou. Bolo by krátkozraké myslieť si, že pokiaľ sa budeme sústrediť len na elektrinu a nebudeme sledovať trendy v iných oblastiach, naplníme potreby zákazníka. Naopak, rozšírením ponuky
aj o dodávku plynu vytvárame synergické efekty
ako väčšia variabilita služieb či cenová efektívnosť,
z ktorých budú naši zákazníci profitovať.
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
Ktorú cieľovú skupinu chcete osloviť svojou ponukou dodávky plynu?
Nevolíme selektívny prístup, dodávku plynu ponúkame všetkým
skupinám našich súčasných aj budúcich klientov, vrátane domácností. Prostredníctvom rôznych kampaní budeme o nej informovať
našich súčasných zákazníkov v dodávke elektriny a každý nový
zákazník už dostane ponuku na obe komodity.
Vychádzame však z predpokladu, že najväčší záujem o dodávku plynu bude zo strany firemných zákazníkov, priemyslu a samospráv. Sami sa chceme na týchto zákazníkov aktívne zameriavať,
keďže práve u nich je problém optimalizácie vlastnej spotreby najpálčivejší. Očakávame, že korporátna a komunálna klientela bude
mať najväčší záujem o našu ponuku, pretože práve títo zákazníci
pristupujú k problematike využitia energií proaktívne a spoločná
dodávka elektriny a plynu môže pre nich znamenať výrazné úspory nákladov aj iné prínosy.
Čím chcete presvedčiť zákazníkov, aby sa okrem elektriny
rozhodli aj pre plyn od SSE?
Máme vybudovanú kompletnú zákaznícku starostlivosť, vychádzame zo skúseností, ktoré máme, a teraz pridávame novú službu.
Samozrejme, rozhodujúcim argumentom je nižšia cena. U klientov, ktorí nemajú zlú skúsenosť s pôvodným dodávateľom by totiž neexistovala iná motivácia na zmenu dodávateľa. Nižšia cena
je základná výhoda, máme overené, že je kľúčovým faktorom pri
rozhodovaní.
No naším cieľom nie je len jednoduchá cenová konkurencia. Naši
tradiční zákazníci už majú skúsenosti s našimi zákazníckymi službami, ktoré sú na veľmi vysokej úrovni a neustále sa ich snažíme
zlepšovať. Veľmi silným argumentom bude teda zákaznícka starostlivosť. Často je totiž motívom zákazníka pre zmenu dodávateľa
práve nekvalitný servis u pôvodného dodávateľa. Keďže v našom
tradičnom biznise sa na nás zákazníci spoliehajú, verím, že naša
profesionalita ich presvedčí aj pri dodávkach plynu.
Áno, je to nová komodita, ktorú prinášame so všetkými výhodami,
ktoré vie ponúknuť nový hráč na trhu, ale aj s profesionálnym zázemím tradičného dodávateľa elektriny. A zďaleka to nie je posledná vec, ktorú chceme našim zákazníkom v budúcnosti ponúknuť.
Osobitným segmentom sú vaši zákazníci z komunálnej sféry
– mestá a obce, v čom je prínos zmeny dodávateľa plynu pre
nich?
V prípade samospráv, ktoré sú naším klientom, je to úplne ideálna kombinácia – my poznáme ich, oni poznajú nás. My poznáme
ich potreby, oni majú reálnu skúsenosť s našou zákazníckou starostlivosťou. V segmente samospráv dlhodobo uplatňujeme osobitý prístup, mestám a obciam sa venuje špeciálny tím našich ľudí,
fungujú pre nich vyhradené telefónne linky, stretávame sa s nimi
osobne a v našich Zákazníckych centrách majú prednostný prístup ako VIP zákazníci. Ak sa rozhodnú využiť našu atraktívnu ponuku, môže sa náš obchodný vzťah rozšíriť aj o dodávku plynu,
pričom vedia, že ich dodávateľom bude tradičná spoľahlivá SSE,
ktorá má všetky zákaznícke procesy zvládnuté a nehrozia nejaké
riziká. Veľkú výhodu vidíme v tom, že v prípade jedného dodávateľa oboch komodít – SSE, budú mať mestá a obce jednu – už odskúšanú – zákaznícku starostlivosť, jedny kontaktné telefónne čísla, dokonca toho istého kontaktného pracovníka, s ktorým riešia
všetko ohľadom dodávok elektriny a s ktorým ich nezriedka spájajú dlhoročné vzťahy, spoločné aktivity či osobné väzby.
elektrina, plyn, advertoriál
komunálna
energetika
Aká je konkrétna cenová ponuka, s ktorou prichádzate na
trh?
Uvedomujeme si, že ponuka musí byť cenovo veľmi zaujímavá.
Štandardne budeme v segmente malých a stredných podnikov
a samospráv poskytovať 10 až 15- percentnú zľavu. Ako v každej
sfére, aj tu platí, čím dlhšia doba viazanosti, tým väčšie zľavy. Pri
ročnej viazanosti bude zľava predstavovať 10 percent, pri dvojročnej 12 percent a pri trojročnej až 15 percent oproti tradičným cenám plynu.
Samozrejme existuje osobitná skupina klientov - veľkoodberatelia, pre ktorých budeme pripravovať cenovú ponuku vždy individuálne. Dôležité je povedať, že naše zmluvy neobsahujú nič, čo
by cenu zvyšovalo. Dávame pozor na to, aby v našich zmluvách
neboli žiadne malé písmenká, žiadne skryté poplatky ani pokuty.
Jasne hovoríme o cene, jasne kalkulujeme úsporu do budúcnosti voči cenám od tradičného dodávateľa. Staviame na otvorenosti,
transparentnosti, dávame zákazníkovi na stôl všetky informácie,
aby sa vedel zodpovedne rozhodnúť.
Dajú sa konkretizovať budúce očakávania SSE v súvislosti
s dodávkou elektriny a plynu?
Dá sa povedať, že dnes zastávame spomedzi tradičných dodávateľov elektriny na trhu pozíciu číslo dva. Naším strategickým
cieľom je udržať túto pozíciu. Plyn berieme ako druhú komoditu
v portfóliu našich produktov, ktorá nám v tom môže pomôcť.
Myslím si, že aj naďalej budú zákazníci, ktorí budú uprednostňovať
tradičného dodávateľa pre oblasť elektriny a tradičného dodávateľa pre oblasť plynu. Som však presvedčený, že to nebude veľmi dlhodobý trend, keďže sa stáva štandardom, že energetické spoločnosti poskytujú komplexnú dodávku energií.
V budúcnosti bude jednoznačne rozhodovať kvalita poskytovaných služieb, atraktívnosť cenovej ponuky, meno spoločnosti. Žijeme v informačnom veku. Myslím si, že práve vďaka kvalitným službám sa môže tradičný dodávateľ prepracovať do situácie, kedy
bude mať spokojných zákazníkov.
Ako sa pozeráte na snahy EÚ znižovať spotrebu energie
a zvyšovať energetickú efektívnosť, napríklad prostredníctvom pripravovanej Smernice o energetickej efektívnosti?
Služby energetickej efektívnosti budú čoskoro v našej ponuke. Je
to smer, ktorý chceme rozvíjať - poskytovať konzultačné služby
a technický servis priemyselným zákazníkom, municipalitám, ale
aj domácnostiam. Zvyčajne sa každý zákazník pozerá, koľko stojí dodaná MWh, to je to, čo ho najviac zaujíma a to, čo najviac zaváži.
Málokedy sa však zákazník pozerá za svoj elektromer, do svojej
vnútornej siete a málokedy skúma jej kvalitu, vlastné straty, jalovú
energiu, efektivitu vlastných zariadení. Často by na zvýšenie energetickej efektívnosti stačila len revízia alebo oprava. Z tohto pohľadu chápem snahu EÚ, pretože dnes sa robí málo pre optimalizáciu
spotrebu energií. A kto iný by mal zákazníkom poradiť, keď nie ich
dodávateľ energií.
Nie je to o tom, že ak sa bude znižovať spotreba, energetické spoločnosti budú prichádzať o príjmy. Vnímame to ako príležitosť, posun podnikania niekde ďalej. Je to prirodzený proces, aj my vidíme, že prírodné zdroje sú obmedzené a spotreba nie je na úrovni,
kde by mohla byť. Cieľom je obojstranne výhodná situácia, keď zákazník znižuje svoju spotrebu aj prostredníctvom našich služieb,
ktoré mu chceme poskytovať. •
15
komunálna
energetika
legislatíva
Smernica o energetickej
efektívnosti - na čo sa pripraviť?
Vlasta Rafajová
S
plniť stanovený cieľ – ušetriť do roku 2020
až 20 percent z celkovej spotreby primárnej energie má pomôcť krajinám Európskej únie pripravovaná Smernica o energetickej
efektívnosti. Jej legislatívny návrh predstavila
Európska komisia 22. júna minulého roka a od
tohto času sa o nej neprestajne diskutuje...
Znenie smernice nie je ešte ani zďaleka definitívne, no už dnes si
všetci, ktorých sa smernica najmä profesijne dotýka, kladú otázku, či sa veci zjednodušia, alebo skomplikujú. „Svoje zmeny“ sa
v rámci legislatívneho procesu prípravy smernice preto snažia
presadiť nielen pripomienkujúce členské krajiny a parlamentné
výbory, ale aj priemyselné združenia a rôzne záujmové skupiny.
To len potvrdzuje, že ide o jednu z najzávažnejších súčasných európskych direktív.
foto: komunálna energetika
Dôvod? Ohrozený cieľ!
Hlavným dôvodom vypracovania návrhu smernice o energetickej efektívnosti je doteraz len čiastočné napĺňanie 20-percentnej
úspory primárnej energie. Únia predpokladá, že ak by sa v nasledujúcich rokoch nič nezmenilo, terajším tempom sa podarí splniť stanovený cieľ len na polovicu. To by z dlhodobého hľadiska
znamenalo pre Európu ohrozenie bezpečnosti dodávok energie,
spomalenie úsilia o znižovanie emisií CO2, zníženie konkurencie-
16
schopnosti európskej ekonomiky, ale aj rastúcu finančnú zaťaž
pre koncových spotrebiteľov. Nový súbor opatrení v smernici má
prostredníctvom zvyšovania energetickej efektívnosti nasmerovať
EÚ správnym smerom, aby dobehla deficit v záväzku a dokonca
vytvorila potenciál na ďalšiu úsporu primárnej energie i v období
po roku 2020.
Zlučuje, upresňuje, nahrádza
Odborníci sa zhodujú, že smernica o energetickej efektívnosti má
rámcový charakter a prechádza celým spektrom energetického
reťazca od premeny energie, cez jej dopravnú cestu - distribúciu
až po konečnú spotrebu a spotrebiteľské správanie. Ako hovorí
Kvetoslava Šoltésová z odboru legislatívy, metodológie a vzdelávania Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry: „Dosiaľ sa
o úsporách energií na európskej úrovni hovorilo predovšetkým
v súvislosti s konečnou energetickou spotrebou.“ V pripravovanej
smernici sa dôraz kladie na úsporu primárnej energie i zastrešenie celej problematiky. „Doteraz sa každý hral na svojom piesočku, budovy sa riešili zvlášť, kombinovaná výroba elektriny a tepla (KVET) zvlášť, ekodizajn spotrebičov oddelene. Teraz vzniká
smernica, ktorá v sebe logicky spája veci, ktoré spolu prirodzene
súvisia. Zlučuje pod seba viacero čiastkových smerníc z oblasti
energetiky. Nahrádza smernicu č. 8 z roku 2004 o kombinovanej
výrobe elektriny a tepla a smernicu č. 32 z roku 2006, skrátene
nazývanú smernicou o energetických službách.“ Podľa Šoltésovej
nebude smernica jednoduchá ani príjemná. No na druhej strane
pripomína, že veľkú časť toho, čo smernica obsiahne, už má Slovensko zapracované vo svojich právnych normách.
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
Verejné budovy v centre záujmu
Jednou z najzávažnejších súčastí smernice je opatrenie týkajúce sa energetickej efektívnosti budov. Smernica navrhuje verejnému sektoru povinnosť obnoviť ročne tri percentá svojich budov
s úžitkovou plochou nad 250 m2 tak, aby sa postupne znižovala
ich energetická náročnosť. Dôvod je jednoduchý. Spotreba energie na prevádzku budov predstavuje približne 40 percent celkovej spotreby energie a zodpovedá až 36 percentám emisií CO2
produkovaných v EÚ. V objeme spotrebovanej energie sú zahrnuté náklady na vykurovanie a chladenie budov, osvetlenie i zabudované zariadenia. Podľa analýz Medzinárodnej energetickej
agentúry by vo väčšine krajín mohla spotreba budov klesnúť na
polovicu zásadnou obnovou budov. V súčasnosti patrí práve táto
časť smernice v Bruseli aj k najčastejšie diskutovaným. Hovorí
sa najmä o tom, či sú tri percentá naozaj tá správna výška požiadavky a tiež o tom, čo sú to vlastne verejné budovy. Pod verejné
budovy časť diskutérov zahŕňa len budovy spravované orgánmi
štátnej správy. Druhá skupina medzi ne zaraďuje aj budovy regionálnej samosprávy, či miestnych samospráv. Hoci zatiaľ okruh budov nie je presne definovaný, už dnes je jasné, že budovy, ktorých
sa bude požiadavka smernice týkať, musia byť dôkladne zmapované. Pasportizácia verejných budov by mala byť vykonaná do
1. januára 2014 a platí, že každoročné posudzovanie energetickej
hospodárnosti budov bude vychádzať z minimálnych národných
požiadaviek na energetickú hospodárnosť stanovených v článku
4 smernice 2010/31/EÚ. Východiskom pri obnove existujúcich verejných stavieb je energetický certifikát budovy (povinný pre nové
a výrazne obnovované budovy aj u nás). Pri rozhodovaní o stavbe
a obnove budov je žiaduci prístup dlhodobej perspektívy, teda výber takých materiálov, technológií a stavebných štandardov, ktoré budú funkčné a energeticky efektívne počas čo najdlhšej doby
odpisovania a samotnej existencie stavby. Mimoriadne perspektívny je najmä energeticky pasívny štandard budov, pri ktorom možno dosiahnuť úsporu viac ako 90 % primárnej energie.
legislatíva
komunálna
energetika
Verejný sektor by mal ísť príkladom v uplatňovaní smernice o energetickej efektívnosti aj v inom smere. Verejné orgány budú musieť
podporovať zavádzanie energeticky účinných výrobkov a služieb
na trh prostredníctvom právnej povinnosti obstarávať iba produkty, služby a budovy s vysokou úrovňou energetickej efektívnosti s možnosťou zohľadnenia nákladovej efektívnosti, ekonomickej
uskutočniteľnosti, technickej vhodnosti a dostatočnej úrovne hospodárskej súťaže.
17
komunálna
energetika
legislatíva
Konkrétne záväzky efektívnosti
V kapitole č. 2 smernica navrhuje konkrétne záväzky energetickej
efektívnosti, podľa ktorých si má každý členský štát zriadiť taký
systém záväzku energetickej efektívnosti, ktorý dokáže zabezpečiť, aby buď všetci distribútori energie (vrátane distribúcie tepla),
alebo všetky maloobchodné energetické spoločnosti pôsobiace
na území členského štátu dosiahli ročné úspory energie v objeme
1,5 % z ich predaja energie. Členský štát si môže vybrať, či touto
povinnosťou zaťaží distribučné spoločnosti alebo maloobchodné
spoločnosti. Výnimku môže tvoriť len spotreba energie v doprave.
Podmienkou, ktorú musia členské štáty splniť, je aj maximálna dostupnosť energetických auditov pre všetkých koncových odberateľov. Práve v tejto oblasti je podľa K. Šoltésovej Slovensko legislatívne relatívne vpredu, keďže povinnosť energetického auditu
vznikla na Slovensku na základe zákona o energetickej efektívnosti z roku 2008 (č. 476/2008 Z. z.) pre podniky v oblasti priemyslu (s výnimkou energetiky) a pôdohospodárstva, v závislosti od ich
spotreby. Zákon je účinný od januára 2009 a povinnosť vykonať
audit mali viaceré priemyselné podniky a časť poľnohospodárov
do konca minulého roka. Mnohé z nich však termín z nevedomosti či nepripravenosti nestihli. Energetické audity by mali byť podľa
posledného návrhu smernice povinné do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti smernice. Aktualizovať by sa mali každých päť
rokov. V oblasti merania a informatívneho vyúčtovania musia členské štáty zabezpečiť, aby koncoví odberatelia elektrickej energie,
zemného plynu, diaľkového vykurovania a chladenia a diaľkovo
dodávanej teplej vody boli vybavení takými individuálnymi meračmi, ktoré umožňujú zistiť ich skutočnú spotrebu energie v reálnom
čase spotreby. Slovensko má túto problematiku – v oblasti dodávky tepla – dobre zvládnutú. Novinkou je, že zariadenia by mali byť
vybavené takým rozhraním, ktoré koncovým odberateľom umožní
pripojenie na meracie zariadenia a získanie informácií, aby mohli
lepšie riadiť svoju spotrebu energie.
Členským štátom smernica určuje aj povinnosť zaviesť podporné
programy a informačné kampane pre domácnosti, malé a stredné podniky,
Národný plán vykurovania a chladenia
Tretia kapitola smernice sa zaoberá účinnosťou premeny energie,
pričom do popredia vystupuje najmä kombinovaná výroba elektriny a tepla. V návrhu smernice sa určuje povinnosť pre členské štáty EÚ vypracovať a Komisii oznámiť najneskôr 31. decembra 2015
svoj Národný plán vykurovania a chladenia. Prioritou je, aby národný plán počítal s rozvíjaním potenciálu vysoko účinnej KVET.
Ďalej musí zahŕňať opatrenia na rozvoj účinnej infraštruktúry diaľkového vykurovania a chladenia, opatrenia na podporu využitia
odpadového tepla a obnoviteľných zdrojov energie a tiež opatrenia uprednostňujúce vysoko účinnú kombinovanú výrobu pred samostatnou výrobou tepla.
V tejto súvislosti musia členské štáty zabezpečiť, aby všetky nové
zariadenia na výrobu elektriny, ktoré majú tepelný príkon vyšší ako
20 MW, boli vybavené takou technológiou, ktorá umožní využitie
„odpadového tepla“ z procesu výroby elektriny a bude ju možno
zaradiť do kategórie vysoko účinnej kombinovanej výroby. Výnimku tvoria špecifické zariadenia typu jadrových elektrární, či elektrární zameraných na výrobu a dodávku regulačnej elektriny.
Aby sa vytvoril celoeurópsky prehľad o veľkých energetických
zdrojoch, aj v tomto prípade smernica požaduje pasportizáciu zariadení. Preto členské štáty vypracujú súpis údajov (jednotný v sú18
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
Smernica o energetickej efektívnosti bola aj jednou z tém konferencie Teplárenstvo ako ďalej. Vo februári ju v Piešťanoch usporiadala
Slovenská inovačná a energetická agentúra v spolupráci so Slovenským zväzom výrobcov tepla, v rámci projektu bezplatného energetického poradenstva ŽIŤ ENERGIOU, ktorý je spolufinancovaný
z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
lade s prílohou smernice) o všetkých zariadeniach s celkovým
menovitým tepelným príkonom minimálne 50 MW. Súpis zariadení bude obsahovať napríklad priemerný elektrický výkon (MWe)
a celkový menovitý tepelný príkon (MWth) zariadenia, typ využitej
technológie, typ konštrukcie zariadenia, typ paliva, začiatok prevádzky, podstatnú rekonštrukciu zariadenia, čistú prevádzkovú
účinnosť či priemerný počet prevádzkových hodín zariadenia. Platí pritom, že súpis údajov a pasportizácia zariadení by mala byť aktualizovaná každé tri roky.
Infraštruktúra aj certifikácia
Členské štáty by mali podľa návrhu smernice do 30. júna 2013 prijať plány na posúdenie potenciálu energetickej účinnosti ich elektrizačnej a plynárenskej infraštruktúry a tiež diaľkového vykurovania a chladenia. Plány by mali obsahovať najmä opatrenia na
zlepšovanie energetickej účinnosti v sieťovej infraštruktúre s časovým harmonogramom ich zavádzania. Prevádzkovatelia vnútroštátnych prenosových sústav musia zabezpečiť, aby pri dodržaní
požiadaviek spoľahlivosti a bezpečnosti rozvodnej siete, transparentnosti a nediskriminácie bol zaručený prenos a distribúcia elektriny z vysoko účinnej KVET, prednostný alebo garantovaný prístup k rozvodnej sieti pre elektrinu z vysoko účinnej KVET.
Dôležitým prvkom v energetickej efektívnosti je možnosť objektív-
legislatíva
komunálna
energetika
neho porovnávania, interoperability a spolupráce medzi jednotlivými krajinami EÚ. Preto smernica v rámci horizontálnych opatrení
stanovuje, aby členské štáty od 1. januára 2014 zaviedli certifikačné systémy a rovnocenné systémy kvalifikácie pre poskytovateľov
energetických služieb, energetických auditov a opatrení na zvyšovanie energetickej účinnosti.
Členské štáty majú certifikačné systémy a rovnocenné systémy
kvalifikácie sprístupniť verejnosti a spolupracovať s Komisiou
v otázkach ich porovnávania a uznávania. Zároveň musia pracovať na tom, aby odstránili regulačné, právne a administratívne prekážky, ktoré v súčasnosti odrádzajú od investícií v oblasti energetickej efektívnosti.
Implementácia smernice do slovenskej legislatívy sa premietne najmä zásahmi do energetických právnych noriem: zákona č.
476/2008 Z. z. o energetickej efektívnosti, zákona č. 657/2004 Z.
z. o tepelnej energetike a zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej KVET. „Veľkú časť
toho, s čím smernica počíta, už máme v legislatíve, aj keď zatiaľ
s odkladným účinkom – napríklad účinnosť zariadení a povinný audit na výstavbu nových zariadení spaľujúcich palivo po roku 2013,
či sledovanie energetickej náročnosti dopravy energie z miesta
premeny na miesto spotreby,“ vysvetľuje K. Šoltésová. Dopĺňa, že
je otázne, kedy sa proces schvaľovania smernice skončí. „Je to
veľmi diskutovaná smernica, mení sa. To, čo platí dnes, nemusí
platiť o niekoľko týždňov. Nemení sa však principiálne, o niektorých častiach sa už nediskutuje. Otvorená zatiaľ zostáva problematika verejných budov a úspor energie prostredníctvom distribútorov alebo obchodných spoločností,“ uzatvára K. Šoltésová. •
19
komunálna
energetika
advertoriál, obehové čerpadlá
Buďte v súlade s EuP!
Grundfos
foto: Grunfos
S
prísňovanie legislatívy zabezpečujúcej lepšie využitie energií je celosvetovým trendom. V Európe bude určite rozhodujúcou pripravovaná smernica Európskej komisie
o energetickej efektívnosti, ktorá zastreší viacero smerníc z oblasti energetiky a stavebníctva.
Hoci sa ešte len pripravuje, jedna z jej súčastí –
často diskutovaná smernica o ekodizajne energetických spotrebičov (EuP) - vstúpi do platnosti už od januára 2013.
V krajinách Európskej únie sa predá 14 miliónov obehových čerpadiel ročne, čo predstavuje významný potenciál energetických
20
úspor a emisií CO2. Odhaduje sa, že sprísnená legislatíva pre
bezupchávkové obehové čerpadlá prinesie do roku 2020 celkové
úspory elektrickej energie vo výške 23 miliárd kWh (to predstavuje úsporu el. energie v cca 14 miliónoch domácností v EÚ) a celkové zníženie emisií CO2 o 11 miliónov ton.
Smernicu EuP (z anglického Energy using Products - produkty
spotrebujúce, vyrábajúce, prenášajúce alebo merajúce energiu)
schválil Európsky parlament a Rada EÚ 6. júna 2005. Nariadenie
Komise 641/2009 z 22.7. 2009 následne implementuje Smernicu
EuP pre bezupchávkové obehové čerpadlá s tým, že stanovuje
od 1. 1. 2013 prísne požiadavky na účinnosť samostatne inštalovaných bezupchávkových obehových čerpadiel a od 1. 8. 2015 aj
na bezupchávkové obehové čerpadlá zabudované v iných produktoch. Prvoradým cieľom smernice je znížiť dopad energetických spotrebičov na životné prostredie a prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju.
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
Grundfos je pripravený
Zďaleka nie všetky aktuálne dostupné bezupchávkové obehové
čerpadlá vyhovujú požiadavkám smernice EuP, resp. Nariadeniu
641/2009. Od januára 2013 však takéto čerpadlá nebudú uvádzané na európsky trh, keďže súlad s EuP bude súčasťou prehlásenia o zhode (CE), bez ktorého nemožno v rámci EÚ predávať
žiadny výrobok. Zároveň skončí existujúci systém označovania
energetickej triedy A až G (bude nahradené uvádzaním koeficientu energetickej účinnosti EEI). Platí, že v súčasnosti smernici EuP
vyhovujú iba tie najúčinnejšie čerpadlá s označením A, pričom takýchto obehových čerpadiel je na trhu aktuálne približne 30 percent z celkového množstva.
Progresívni producenti sa na výrobu energeticky efektívnych čerpadiel orientujú už dlhšie obdobie. Dánska spoločnosť Grundfos
sa na tvorbe smernice EuP – ktorá okrem zníženia spotreby elektrickej energie výrazne znižuje aj uhlíkovú stopu obehových čerpadiel – významne podieľala.
Grundfos bol tiež jedným z prvých sériových výrobcov čerpadiel
s označením energetickej triedy A. Už niekoľko rokov spoločnosť
ponúka obehové čerpadlá ALPHA2 a MAGNA, ktoré patria medzi
energeticky najúspornejšie na trhu a v predstihu spĺňajú požiadavky smernice EuP pre rok 2013 aj 2015. Aj vďaka tomu už boli
čerpadlá ALPHA2 nainštalované vo viac ako dvoch miliónoch domácností. Je preukázané, že pomáhajú šetriť energiu a peniaze.
Očakáva sa, že okrem prínosu pre životné prostredie a pre peňaženku koncového spotrebiteľa, budú zo smernice EuP dlhodobo
profitovať aj inovatívni výrobcovia čerpadiel, ktorí sú pripravení
investovať do najmodernejších technológií a znižovania energetickej náročnosti.
obehové čerpadlá, advertoriál
komunálna
energetika
Fakty o čerpadlách a energii :
•
•
•
•
•
čerpadlá spotrebujú cca 10 % svetovej produkcie
elektrickej energie,
2/3 čerpadiel používajú o 60 % viac energie než je
nevyhnutne potrebné,
85 % nákladov počas celého životného cyklu čerpadla (obstarávacie náklady, prevádzka, opravy…) tvoria
náklady na spotrebu elektrickej energie,
konečný užívateľ môže šetriť už teraz, zvýšená investícia do nákupu čerpadla sa vráti počas 1-5 rokov
zámenou priemerného bezupchávkového obehového
čerpadla v energetickej triede D za bezupchávkové
obehové čerpadlo pripravené na EuP je možné ušetriť
až 80 % spotreby el. energie na jeho prevádzku.
tickej účinnosti (EEI), ktorý nahrádza pôvodné označovanie energetickými štítkami A až G.
Čím je číslo indexu EEI nižšie, tým vyšší je stupeň účinnosti obehového čerpadla. Od 1. januára 2013 nesmú mať bezupchávkové
samostatné obehové čerpadlá (s výnimkou čerpadiel špecificky
navrhnutých pre primárne obvody termálnych solárnych systémov a tepelné čerpadlá) index energetickej účinnosti (EEI) vyšší
než 0,27. Od 1. augusta 2015 nesmú mať bezupchávkové samostatné obehové čerpadlá, ako aj bezupchávkové obehové čerpadlá, ktoré sú integrované vo výrobkoch, index EEI vyšší než
0,23.
Najlepší štandard bezupchávkových obehových čerpadiel v súčasnosti predstavuje hodnota EEI na úrovni 0,20.
Pozor na budúce projekty!
Ako uvádza vedúci projektant spoločnosti Grundfos Dr. Niels
Bidstrup, je dôležité, aby investori, projektanti i dodávatelia pamätali na to, že po januári budúceho roka môžu byť na trh uvádzaUPS
né len vysokoúčinné samostatné bezupchávkové obehové čerpadlá (s výnimkou čerpadiel použitých v solárnych a tepelných
čerpadlách). Zvlášť dôležité je to v súvislosti s prípravou budúcich projektov – ich technickou špecifikáciou. Ak bude štandardné obehové čerpadlo s nízkou účinnosťou zahrnuté do projektu
realizovaného po 1. januári 2013, nebude môcť byť inštalované
a s veľkou pravdepodobnosťou nebude už ani dostupné na trhu.
ALPHA2
Smernica o ekodizajne je dynamická a možno predpokladať, že
požiadavky EEI sa môžu ešte sprísniť pri plánovanej revízii legislatívy v roku 2017, ak sa to odôvodní výrazným vplyvom na životné prostredie a analýzou nákladov životného cyklu čerpadiel.
Výroba štandardných čerpadiel Grundfos UPS pre trh EÚ bude do konca r. 2012 ukončená,
Podľa N. Bidstrupa sa tiež neustále rozširuje zoznam výrobkov,
keďže čerpadlá UPS nespĺňajú podmienky EuP. Na európskom trhu ich definitívne nahradia
142676_sticker.indd 1
18/01/12 10:44:58
na ktoré má smernica EuP dosah. Čoskoro možno očakávať, že
čerpadla Grundfos radu ALPHA a MAGNA, ktoré vyhovujú požiadavkám EuP pre rok 2013
smernica EuP bude zahŕňať aj bazénové čerpadlá, čerpadlá na
a 2015.
čistú vodu a kalové čerpadlá. •
Index energetickej účinnosti
Smernica EuP o ekodizajne je rámcovou smernicou, ktorá nezavádza priame záväzné požiadavky. Tie určujú až následné vykonávacie predpisy smernice pre jednotlivé druhy energetických
spotrebičov (konkrétne pre obehové čerpadlá je to nariadenie EK
č. 641/2009). Práve z neho vychádza stanovenie indexu energe-
Grundfos, s. r. o., org. zložka
Prievozská 4D
821 09 Bratislava
tel.: 02/ 5020 1410
www.grundfos.sk
21
komunálna
energetika
fotovoltika
Fotovoltika
na Slovensku rastie
SAPI
S
lovenská asociácia fotovoltického priemyslu (SAPI) hodnotí napriek obavám z rôznych legislatívnych obmedzení rok 2011
ako úspešný. Do konca roku 2011 bolo podľa
zdrojov Úradu na reguláciu sieťových odvetví
(URSO) inštalovaných 314 MW fotovoltických
zariadení, čo je v porovnaní s predchádzajúcim
rokom nárast o 40 %.
foto: Komunálna energetika
Za stále najväčšiu prekážku pri rozvoji fotovoltického priemyslu
na Slovensku považuje SAPI neustále sa meniacu legislatívu a narastajúcu administratívnu záťaž pre záujemcov o prevádzkovanie
fotovoltických zariadení.
Partner na spoluprácu
„Bol to úspešný rok, pribudlo nám veľa nových členov (počet členov medziročne vzrástol sa zvýšil z 20 na 40), do povedomia odbornej aj laickej verejnosti sme sa dostali organizáciou prvých
Európskych solárnych dní v Bratislave, ale aj zorganizovaním odborného seminára s praktickými informáciami pre záujemcov o inštaláciu fotovoltických panelov hlavne pre rodinné domy a jednotlivcov“, hodnotí rok 2011 Veronika Galeková, riaditeľka SAPI.
A pokračuje: „Za kľúčový cieľ si už od začiatku svojho pôsobenia
SAPI stanovila byť partnerom pri tvorbe legislatívy. V tejto oblasti
sa nám podarilo nadviazať dialóg s tvorcami legislatívy a presa22
diť viaceré dôležité požiadavky – napríklad v spolupráci s Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR pripraviť
usmernenie pre stavebné úrady, podľa ktorého pri výstavbe fotovoltických zariadení už netreba stavebné povolenie, ale postačí
ohláška.“
Krajina
Inštalovaná kapacita
v roku 2011 (MW)
Doteraz inštalovaná
kapacita kumulatívne (MW)
1
Taliansko
9 000
12 500
2
Nemecko
7 500
24 700
3
Čína
2 000
2 900
4
USA
1 600
4 200
5
Francúzsko
1 500
2 500
6
Japonsko
1 100
4 700
7
Austrália
700
1 200
8
Veľká Británia
700
750
9
Belgicko
550
1 500
10 Španielsko
400
4 200
11
Grécko
350
550
12
Slovensko
350
500
13
Kanada
300
500
14
India
300
450
15 Ukrajina
16
Zvyšok sveta
140
140
1 160
6 060
Zelenou farbou sú európske krajiny
fotovoltika
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
Medzinárodná pozícia
Postavenie Slovenska v rámci fotovoltického priemyslu zhodnotila Európska fotovoltická asociácia EPIA (European Fotovoltaic Industry Association). Tabuľka zobrazuje 15 krajín s najväčším
podielom fotovoltiky celosvetovo, pričom uvádza inštalovanú kapacitu v roku 2011, ako aj doteraz všetku nainštalovanú kapacitu.
Slovensko za rok 2011 nainštalovalo cca 350 MW fotovoltických
zdrojov, ktorých výroba elektriny dokáže za rok pokryť spotrebu
približne 100 000 priemerných slovenských domácností. Slovensko je z hľadiska EPIA považované za kľúčový trh, aj keď konštatuje, že po masívnom náraste v prvom polroku 2011, Slovensko v polovici júla zastavilo rozsiahlu podporu fotovoltiky.
Aktivity v roku 2012
V roku 2012 sa bude SAPI orientovať na zvyšovanie dôvery obyvateľstva k obnoviteľným zdrojom energie, zvlášť k fotovoltike, a to
najmä vysvetľovaním jej významu pre obyvateľstvo a pre životné
prostredie, poukazovaním na príklady zo zahraničia.
„Geograficky je na Slovensku veľa vhodných miest na využitie fotovoltiky. V súčasnosti je rastúci trend využívania energie z fotovoltických zariadení najmä v rodinných domoch, ktoré si elektrinu
sami takto vyrábajú. Za najväčšiu prekážku pri rozvoji fotovoltického priemyslu na Slovensku považujeme neustále sa meniacu legislatívu, zavádzanie verejnosti polopravdivými údajmi, neodbornosť a neochotu politikov pripravujúcich legislatívu týkajúcu sa
obnoviteľných zdrojov energie,“ vysvetľuje Mgr. Veronika Galeková a zdôrazňuje fakty, ktoré jednoznačne hovoria za fotovoltiku: „
komunálna
energetika
Kto je SAPI?
Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu (SAPI),
je záujmové združenie právnických osôb pôsobiacich
vo fotovoltickom priemysle, ktoré vzniklo v polovici
roku 2010. Cieľom SAPI je trvalo podporovať všetky
obnoviteľné zdroje energie a rozvoj fotovoltického
priemyslu na Slovensku. SAPI považuje obnoviteľné
zdroje, a tým aj využívanie slnečnej energie za vklad
do budúcnosti, do ktorej sa v záujme zachovania
dobrého životného prostredia a energetickej nezávislosti SR oplatí investovať.
Najlepší čas na stavbu akejkoľvek slnečnej elektrárne je teraz –
výkupné ceny energií už nikdy nebudú vyššie a v budúcnosti budú
len klesať. Zatiaľ čo ceny energií majú neustále sa zvyšujúci charakter. Podľa EPIA množstvo energie, ktorú spotrebuje fotovoltický panel pri svojom vzniku, neustále klesá. Znamená to, že panel
v závislosti od technológie pracuje 1 až 2 roky na výrobe energie,
ktorú sám spotreboval. Po zvyšok jeho existencie, životnosť fotovoltických panelov je v súčastnosti minimálne 30 rokov, produkuje
len čistú energiu,“ uzatvára Galeková. •
23
komunálna
energetika
plynové tepelné čerpadlo
Progresívny
zdroj tepla a chladu
v Smolenickom zámku
Vlasta Rafajová
foto: Komunálna energetika
S
molenický zámok je jedným z mála historických objektov na Slovensku, ktorý má
iné ako len výlučne muzeálne či turistické využitie. Od roku 1953 je kongresovým a reprezentačným centrom Slovenskej akadémie
vied. Poskytuje atraktívne zasadacie a rokovacie priestory na vzájomné stretávania sa vedcov,
ale aj stravovacie a ubytovacie zázemie na takéto podujatia. Po takmer 60 rokoch permanentnej
prevádzky, prišla vlani na rad komplexná rekonštrukcia energetickej sústavy zámku. Dnes po jej
dokončení je Smolenický zámok ukážkovým príkladom vhodného využitia tepelného čerpadla
s plynovým pohonom.
24
Hoci Smolenický zámok pôsobí ako stavba inšpirovaná starými
francúzskymi šľachtickými sídlami na rieke Loire, zámok je v architektonickom vnímaní novostavbou. Do terajšej podoby bol dostavaný až po skončení druhej svetovej vojny. Pri jeho dostavbe boli
použité moderné materiály a technológie. Veža, klenby, obe krídla
zámku sú postavené zo železobetónu.
Základným cieľom rekonštrukcie bolo zmodernizovať energetickú
sústavu kongresového centra zámku Smolenice tak, aby sa naplnili súčasné požiadavky na tepelnú pohodu a kvalitu vnútorného prostredia. Práve využitie progresívnej technológie tepelného
čerpadla na plynový pohon, zabezpečilo nielen uspokojenie energetických potrieb kongresového centra, ale aj ekonomicky a ekologicky hodnotnejšiu prevádzku s úsporami primárnych energií.
Inšpirovaní trnavskou radnicou
Tepelné čerpadlá s plynovým pohonom sú na Slovensku ešte
stále považované za novú technológiu, aj keď vo svete sú
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
plynové tepelné čerpadlo
komunálna
energetika
Plynové tepelné čerpadlo je umiestnené za hradbami zámku pri
strážnej bašte. Vďaka svojej konštrukcii nemusí byť PTČ pod strechou, nemá ani iné priestorové nároky. Žiaduca je jeho ochrana proti
vandalizmu.
známe a využívané už viac ako dvadsať rokov. Prvé plynové
tepelné čerpadlo (PTČ) u nás inštalovala trnavská energetická
spoločnosť ESM Yzamer vo svojich administratívnych priestoroch
v roku 2008. O rok neskôr po vlastných dobrých skúsenostiach
spoločnosť PTČ inštalovala v historickej budove trnavskej radnice,
kde slúži ako energeticky efektívny zdroj tepla i chladu (reportáž
v: Komunálna energetika, vydanie 03/2010 - poznámka redakcie).
Práve návšteva a prehliadka inštalácie PTČ v historickej budove
trnavskej radnice priviedla kastelána zo Smoleníc na myšlienku
využiť túto technológiu aj v priestoroch zámku. Smolenický zámok
totiž disponoval zastaraným neefektívnym systémom vykurovania
a tiež absenciou chladenia rokovacích miestností, kde sa zdržuje
veľké množstvo ľudí.
Najvýraznejšia bola však požiadavka na bezproblémovú prípravu
teplej vody. Keďže zámok je využívaný aj ako ubytovacie zariadenie s vlastnou kuchyňou, spotreba teplej vody je vysoká.
25
komunálna
energetika
plynové tepelné čerpadlo
Veľká prednášková sieň bola z hľadiska chladenia budovy kritickým miestom. Práve tu bola v letných mesiacoch najvýraznejšia požiadavka na chladenie.
PTČ a dvojica kondenzačných kotlov
Vykurovanie kongresového centra v Smolenickom zámku pred rekonštrukciou zabezpečovala plynová kotolňa, v ktorej boli inštalované dva kotly PVG 40 so sumárnym výkonom 850 kW. Okrem
nich sa v kotolni nachádzali aj hlavné obehové čerpadlá, ktoré napájali jednotlivé stúpačky cez ležatý rozvod tepla vedený v suterénnych priestoroch zámku. Namiesto technologicky zastaraných
kotlov PVG 40 boli inštalované dva kondenzačné kotly Vitocrosal
200. Tepelný výkon každého z dvojice kotlov je 285 kW. Kotly sú
automatické s modulmi zabezpečujúcimi ochranu kotla a sú vzájomne prepojené komunikačnou zbernicou. Regulácia Vitotronic
333 zabezpečuje usporiadanie kotlov do kaskády a moduláciu
výkonu horákov kotlov. Kondenzačné plynové kotly zabezpečujú predovšetkým prípravu teplonosného média do všetkých vetiev vykurovania v priestoroch zámku, podieľajú sa tiež na dohreve
ohriatej pitnej vody na požadovanú teplotu.
Inštalované plynové tepelné čerpadlo AGXP 25 HP vzduch/voda
má výkon 80 kW. Tepelné čerpadlo nepracuje v režime priamej expanzie, je k nemu pripojená vnútorná jednotka AWS YOSHI, ktorej
výstup tvorí voda požadovanej teploty. Prioritne sa PTČ celoročne
využíva na predohrev vody v zásobníku teplej vody, čo je najväčšia
časť spotreby zámku, nasleduje chladenie objektu. Ak PTČ pracuje v režime chladenia, zhromažďuje chlad v akumulačnej nádobe
s objemom 1600 litrov. Chladivový okruh tepelného čerpadla na
plynový pohon využíva chladivo R 410 A.
Počas konferenčných podujatí zámok poskytuje ubytovanie v izbách a
apartmánoch pre viac než 80 hostí.
26
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
Room controller - rádiovo riadenými a solárne napájanými hlavicami možno ovládať priamo ventily na radiátoroch v apartmánoch.
Pred rekonštrukciou neexistovala možnosť regulovať vykurovanie
ani v apartmánoch, ani na diaľku.
Výmena rozvodov bola nevyhnutnosť
Niekoľkonásobné prerábanie a prispôsobovanie rozvodov kúrenia kvôli postupným zmenám v koncepcii vykurovania zámku sa
podpísalo na ich technickom stave a mimoriadnej komplikovanosti celého systému. Jadro rekonštrukčných prác na modernizácii
plynové tepelné čerpadlo
komunálna
energetika
energetickej sústavy preto predstavovala nielen výmena a rekonštrukcia technológie kotolne, ale tiež kompletná výmena rozvodov tepla. Podľa Matúša Izakoviča zo spoločnosti ESM YZAMER,
v tomto prípade nešlo len o jednoduchú inštaláciu plynového tepelného čerpadla, v rámci rekonštrukcie bolo treba vymeniť viac
ako 2 kilometre starých potrubných rozvodov veľkých priemerov
na vykurovaciu a teplú vodu v suteréne zámku a boli vybudované
nové rozvody chladenia.
V rámci modernizácie energetickej sústavy bol zámok rozdelený na samostatné zóny, ktoré umožňujú autonómne fungovanie
každej časti vykurovacieho a chladiaceho systému, a teda aj výrazne úspornejšiu prevádzku. Každá z 9 zón má vlastné obehové
čerpadlo a trojcestný zmiešavací ventil, čo umožňuje riadiť teplotu obehového média pre každú zónu separátne. Takýmto spôsobom vznikli samostatné regulačné stanice tepla pre každú vetvu.
Podstatnou časťou prác na rekonštrukcii rozvodov vykurovania
bolo aj hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy. Na rozvody boli inštalované vyvažovacie ventily, ktorých úlohou je dosiahnutie rovnakého pomeru zatekania teplonosného média do jednotlivých vetiev vykurovania vzhľadom na výkon telies, ktoré sú na
vetve pripojené.
V priestoroch, kde bola požiadavka na chladenie v letných mesiacoch, boli inštalované nové koncové jednotky - vodné fancoily.
Tie zabezpečujú chladenie aj vykurovanie podľa zvoleného režimu tepelného čerpadla na plynový pohon. Zaujímavosťou riešenia
27
komunálna
energetika
plynové tepelné čerpadlo
Ako nová kotolňa pre dvojicu plynových kondenzačných kotlov poslúžila zrekonštruovaná bašta. Súčasťou vnútornej rekonštrukcie
bolo aj vybudovanie nového antikorového komína.
je fakt, že napriek kompletnej výmene rozvodov zostali zachované pôvodné vykurovacie telesá – radiátory. „Napriek tomu, že celá
technológia na získavanie tepla je nová, rovnako aj rozvody tepla,
dokázali sme využiť koncové zariadenia, pôvodné radiátory, ktoré
Vnútorná jednotka YOSHI zabezpečuje sofistikované počítačom
riadené odovzdávanie tepla medzi chladivom a vodou. V pozadí zásobník na teplú vodu.
však bolo potrebné vyregulovať, doplniť ventilmi, hlavicami,“ vysvetľuje M. Izakovič.
Termostatickými ventilmi s možnosťou prednastavenia hydraulického odporu boli vybavené všetky vykurovacie telesá v objekte.
Pre zabezpečenie tepelného komfortu v jednotlivých miestnostiach sú na termostatických ventiloch inštalované termostatické
hlavice, ktorými môžu užívatelia regulovať teplotu v miestnosti.
Riadiaci systém
centrálny aj decentralizovaný
S výnimkou termostatických hlavíc ostávajú všetky súčasti rekonštruovaného energetického systému v Smolenickom zámku pre
užívateľa skryté. Všetky dôležité prvky systému merania a regulácie sú umiestnené v podzemných priestoroch zámku. V suteréne sa nachádzajú okrem kotolne aj riadiace jednotky - regulačné
stanice pre jednotlivé okruhy i centrálny riadiaci systém, ktorý je
pre správcu energetického systému zámku dostupný aj na diaľku prostredníctvom internetového rozhrania. Štruktúra riadiaceho
systému je centrálna i decentralizovaná zároveň. Celý riadiaci systém sa nenachádza na jednom mieste. Každá vetva či ucelená
časť systému má svoj vlastnú regulátor (kontroler), ktorý je k nej
umiestnený čo najbližšie. Cez počítačovú sieť sú všetky prepojené
na centrálny riadiaci systém, postavený na modulárnom systéme
Elesta. Vďaka takejto organizácii systému, možno hociktorú časť
28
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
plynové tepelné čerpadlo
komunálna
energetika
prioncíp plynového tepelného čerpadla :
Systém umožňuje vzdialený monitoring. Celú technológiu vykurovania, chladenia a prípravy teplej vody na Smolenickom zámku možno
sledovať a riadiť na diaľku. Farebný displej centrálneho riadiaceho
systému zobrazuje celú technológiu, jednotlivé vetvy rozdeľovače,
ale aj otvorenie ventilu, funkciu čerpadla, atď... Systém umožňuje
vzdialený monitoring. Celú technológiu vykurovania, chladenia a
prípravy teplej vody na Smolenickom zámku možno sledovať a riadiť
na diaľku.
Rekonštrukcia energetického systému Smolenického zámku zahŕňala aj výmenu zastaraných potrubí s veľkými priemermi za moderné predizolované rozvody menších dimenzií. Práce skomplikovali
stiesnené priestory a zložitá orientácia v podzemí zámku.
Plynové tepelné čerpadlo (PTČ) pracuje na rovnakom princípe
ako štandardné elektrické tepelné čerpadlo, rozdiel je v pohone
kompresora. Štandardné tepelné čerpadlá sú poháňané elektrickým motorom, PTČ poháňa plynový endotermický motor. Tepelné
čerpadlo s plynovým pohonom využíva pri svojej činnosti závislosť
teploty varu (respektíve kondenzácie) použitého chladiva od tlaku.
Vo výparníku sa pri nižšej teplote odparuje kvapalné chladivo pôsobením nižšieho tlaku. Tým, že chladivo zmení svoje skupenstvo
z kvapalného na plynné, spotrebuje teplo. Práve toto nízkopotenciálne teplo PTČ odoberá z okolitého vzduchu. Následne chladivo vo forme pár kompresor stláča, tlak rastie. V kondenzátore sa
stlačené chladivo ochladí, aby nastala jeho kondenzácia, pričom
tento dej je silne izobarický. Následkom kondenzácie pár sa vytvára teplo, ktoré je teplonosnou látkou odvádzané do systému vykurovania. Prostredníctvom škrtiaceho ventilu sa tlak chladiva následne znižuje na východiskovú hodnotu a celý cyklus sa opakuje.
Ak PTČ pracuje v móde chladenia, je tento proces opačný. Prepínanie režimov
práce tepelného
čerpadla zabezpečuje trojcestný ventil.
Prednosťou PTČ
je skutočnosť,
že využíva viaceré zdroje tepla. K teplote teplonosnej látky
získanej z okolitého vzduchu opisovaným procesom sa pripočítava aj teplo z chladiaceho okruhu motora a z produkovaných spalín (prostredníctvom spalinového výmenníka)´motora. Teplo, ktoré v plynovom
endotermickom motore vzniká, sa využíva najmä na podporu vyparovania chladiva alebo na vykurovanie. Štandardné elektrické
tepelné čerpadlá často trpia tým, že treba rozmrazovať ich výparník, na ktorom sa tvorí námraza. Preto prechádzajú do reverzného režimu, aby výparník ohriali a udržali ho bez námrazy. PTČ
využíva teplo motora na podporu vyparovania chladiva a zároveň
kontinuálne odmrazuje výparník. Pomáha to tiež pri mínusových
teplotách, aby vzniklo dostatočné množstvo chladiva. V bežných
elektrických tepelných čerpadlách sa napríklad už pri – 5 °C nevyparí dostatok chladiva. Tým klesá výkon a je potrebný záložný
zdroj tepla, napríklad elektrokotol, prípadne treba predimenzovať
zdroj s ohľadom na jeho dosahovaný výkon v mínusových teplotách. PTČ pracuje efektívne aj pri extrémnych teplotách, drží si
svoj nominálny výkon a nemusí byť inštalovaný záložný zdroj tepla.
Teplo produkované pri funkcii plynového spaľovacieho motora
umožňuje tiež prípravu ohriatej pitnej vody aj v prípade, ak tepelné
čerpadlo pracuje v móde chladenia. Slúži na to doskový výmenník – hotkit, ktorého tepelný výkon môže dosiahnuť až 30 percent
inštalovanej kapacity.
TČ s plynovým pohonom spravidla obsahuje viacero špirálovitých
scroll kompresorov, ktoré sa prostredníctvom elektromagnetických spojok uvádzajú do činnosti podľa požadovaného okamžitého príkonu tepelného zdroja. To zaručuje modularitu výkonu na
jednej strane a prispieva k optimalizovaniu spotreby zemného plynu ako primárneho zdroja energie na druhej strane. •
29
komunálna
energetika
plynové tepelné čerpadlo
EkoFond sa spoločne so svojím zriaďovateľom - SPP dlhodobo venuje podpore progresívnych technológií na
báze zemného plynu – kogenerácii, trigenerácii ako aj plynovým tepelným čerpadlám. Do roku 2011 boli PTČ
podporované v rámci grantovej schémy 04 zameranej na podporu aplikovaného výskumu a vývoja. V súčasnosti má EkoFond na podporu inštalácie PTČ vyhlásenú samostatnú grantovú schému 03, zatiaľ s rozpočtom
400 tisíc eur. EkoFond podporil aj inštaláciu PTČ v budove trnavskej radnice, a to nenávratným finančným príspevkom vo výške 131 082 eur.
systému riadiť z jej regulátora alebo prostredníctvom centrálneho
riadenia. Ako hovorí M. Izakovič, silnou stránkou je, že v prípade
poruchy čiastkového kontrolera ho nahradí a zálohuje nadradený
systém.
RekonštrukCia za 50 dní
Celá rekonštrukcia energetickej sústavy Smolenického zámku trvala od návrhu systému po jeho dokončenie a odovzdanie presne
50 dní. Podľa M. Izakoviča najzložitejšou časťou projektu aj napriek rozsiahlej výmene rúrových rozvodov nebola práca s potrubiami, ale výpočty. „Pri toľkých vetvách bolo treba urobiť množstvá
a množstvá výpočtov, aby sa dal systém správne navrhnúť, dobre
hydraulicky vyregulovať a potom efektívne prevádzkovať.
Celkové náklady na realizáciu projektu dosiahli 300 000,- eur, pričom rekonštrukciu financovala Slovenská akadémia vied z vlastných zdrojov a prostredníctvom nenávratného príspevku na plynové tepelné čerpadlo z EkoFondu SPP vo výške 100 tisíc eur.
EkoFond zároveň prispel aj na hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy príspevkom vo výške 10 380,- eur.
Okolie zámku tvorí udržiavaný prírodný
anglický park, ktorého hranice sa plynulo
rozpúšťajú v lesoch Malých Karpát.
Smolenický zámok začal stavať začiatkom
20. storočia gróf Juraj Pálffy starší na zvyškoch stredovekého strážneho Smolenického hradu.
30
Strážne bašty Smolenického zámku. V bašte so šindľom obloženým
komínom sa nachádza nová plynová kotolňa, v bašte s murovaným
komínom je jeden z apartmánov. Medzi baštami z vonkajšej strany
hradieb je umiestnené plynové tepelné čerpadlo
V súčasnosti je PTČ považované za jeden z najefektívnejších zdrojov vykurovania a chladenia budov, keďže dokáže vyrobiť teplo a
chlad s najnižšími nákladmi na 1kW tepelného alebo chladiaceho
výkonu. Úsporu dosahuje 40 až 60 percent v závislosti od toho s
akým zdrojom sa porovnáva.
Investíciou do plynového tepelného čerpadla ako jediného zdroja
tepla a chladu sa znižujú investičné náklady na vytvorenie tepelného systému v porovnaní s budovaním dvoch zdrojov pre kúrenie a
chladenie, preto sa aj návratnosť investície pri celoročnom využití
jedného zdroja výrazne skracuje.
Plynové tepelné čerpadlo prispieva nielen k zníženiu nákladov, ale
tiež eliminuje emisie skleníkových plynov (oproti plynovým kotlom
až o 50 %). Najmä využitie odpadového tepla vznikajúceho v motore podstatne prispieva k vyššiemu využitiu primárnej energie, a tým k nižším emisiám CO2. •
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
komunálna
energetika
SPP prostredníctvom EkoFondu zvyšuje energetickú efektívnosť
„Vážiť si zdroje“ – takto znie jedna z firemných
hodnôt SPP. Popri službách produktového radu
SPP PORADÍME VÁM ju spoločnosť od roku
2008 napĺňa aj prostredníctvom EkoFondu, neinvestičného fondu SPP, ktorého programy sú
zamerané na úsporu energie a zlepšenie kvality
životného prostredia.
Tak ako zriadenie a financovanie neinvestičného fondu je neštandardným krokom v podnikateľskom prostredí na Slovensku, tak aj
aktivity fondu sú realizované inovatívnym a u nás netradičným spôsobom. EkoFond je ojedinelým príkladom firemnej a spoločenskej
zodpovednosti, keďže celú jeho činnosť financuje SPP dobrovoľnými príspevkami nad rámec všetkých legislatívnych povinností
a mimo príspevkov z dvoch percent z asignovanej dane.
Bez zbytočnej administratívy
Veľmi rýchlo po svojom vzniku si EkoFond vytvoril špecifické
know-how v oblasti grantových programov. Samotní žiadatelia
oceňujú predovšetkým nízke administratívne nároky na spracovanie projektov a žiadostí. Jednoznačnosť spôsobu hodnotenia projektov a poskytovania príspevkov zabezpečuje podporu len pre
skutočne kvalitné projekty zamerané na dosiahnutie preukázateľných úspor energie.
EkoFond rozvinul celý rad netradičných aktivít zameraných na
ekofond inzercia_180x120.indd 1
vzdelávanie rôznych cieľových skupín v oblasti zvyšovania energetickej efektívnosti. Mladí ľudia môžu získať prostredníctvom kreatívnych vzdelávacích projektov nielen nové poznatky o energii,
jej využívaní a úsporách, ale zároveň sa naučia vytvoriť si a obhájiť vlastný názor.
Inovatívne vzdelávacie aktivity podporené fondom vytvárajú zasa
pozitívny vzťah k prírodným a technickým vedám už u žiakov základných škôl. Fond tiež vytvára priestor pre aktívnych pedagógov, aby zdieľali svoje skúsenosti a projekty, aby sa nezaoberali
len teóriou, ale realizovali konkrétne praktické aktivity na úspory
energie.
Užitočné partnerstvo
Za štyri roky existencie sa EkoFondu podarilo iniciovať a podporiť celý rad projektov v súlade s víziou fondu – stať sa partnerom
všetkých, ktorí sa zameriavajú na zlepšenie energetickej efektívnosti, kvality ŽP a prispieť tak k vytvoreniu podmienok pre trvalo
udržateľný rozvoj.
Podpora z EkoFondu je určená primárne subjektom financovaným z verejných zdrojov a pôsobiacim v oblasti verejnoprospešných aktivít. Mestá, obce, školy a podpora ich aktivít je preto jednou z priorít fondu.
Cieľom je, aby sa EkoFond stal platformou pre aktuálne diskusie
odborníkov a laickej verejnosti. Aj naďalej chce podporovať realizáciu opatrení a projektov a takto preukázať, že diskutované riešenia sú uskutočniteľné v praxi. •
9.3.2012 12:36
31
komunálna
energetika
voda v území
Komu patrí dážď ?
Ing. Milan Poliak
P
foto: autor, ELWA, komunálna energetika
rax potvrdila, že nakladanie s dažďovými vodami v obciach tak, ako ho dnes vidíme, je veľmi zastarané! Možno povedať,
že ide dokonca o jednu z najzanedbanejších oblastí v samospráve. Nemožno veľmi vyčítať doterajším starostom, že situácia je zlá. V čase, keď
rozhodovali, robili, čo vedeli a čo im stav vtedajšieho poznania dovoľoval. Doterajšia prax však
nerieši problém ekonomicky, ani ekologicky.
Množstvo investícií vložených do nakladania s dažďovými vodami v obciach prinieslo svojou filozofiou (bezplatne prijímať všetku
vodu, ktorú obciam postupujú občania zo striech svojich nehnuteľností, z lesov či poľnohospodárskej pôdy a čo najrýchlejšie ju
posunúť povodiu) krajine aj samotným obciam veľa zlého – vytvorili sa podmienky na povodne, podporovala sa erózia.
Vyplavovanie odpadu z dvorov rodinných domov na obecné komunikácie vytvára alergénne prostredie, v riečiskách je množstvo
splaveného odpadu, konáre stromov popri vodných tokoch sú pokryté PE fóliami a handrami. Nehovoriac už o pretvorenej krajine,
zabetónovaných inundáciách a tokoch. Vizuálne máme stále viac
32
kanálov ako perejnatých riek. To však občania asi nechceli! Želajú si iste skôr čisté toky, prírodné brehy a nezakalenú vodu v riečiskách. Ťažko hľadať konkrétneho vinníka, keď je ním doterajšie
nesprávne narábanie s dažďovými vodami. Dôležité je, snažiť sa
túto neosvedčenú, hoci pohodlnú filozofiu a jej vnímanie vo verejnosti zmeniť.
Riešením je prirodzené právo
Doterajšie chyby v problematike narábania dažďových vôd v obciach lepšie pochopíme pri pohľade na túto problematiku z hľadiska prirodzeného práva. Odpoveď na to, aké by mali byť správne
priority narábania s dažďovými vodami, dostaneme, ak si odpovieme na jednoduchú otázku: Komu vlastne patrí dážď?
Podľa prirodzeného práva dážď patrí tomu pozemku (teda majiteľovi pozemku), na ktorý dopadol.
Kým boli pozemky ľuďmi nedotknuté, až 95 % dopadnutého dažďa
ostávalo na pozemku. Väčšina vody vsiakla do podložia, odparila
sa, alebo ju absorbovali listy vegetácie. Len malý prebytok – asi
5 % stieklo na vedľajší - nižší pozemok.
Takto to prirodzene fungovalo dovtedy, kým na pozemok neprišli
ľudia, neprivlastnili si ho a nezačali pretvárať: zbavili ho stromov,
rozorali, zatrávnili, postavili si na ňom dom – čiže zastrešili časť
pozemku, vybetónovali ďalšiu časť pozemku, alebo dokonca celú
plochu pozemku vyasfaltovali.
Ak konali na základe povolení, rešpektovali územný plánu a sta-
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
voda v území
komunálna
energetika
spôsobil on, ale príroda. Podľa prirodzeného práva je zodpovedný, významne totiž narušil odtokové pomery z územia. Tu v praxi
prirodzené právo nefunguje.
Príklad č.2
Staviteľ garáže nemôže dažďovú vodu zo strechy svojej garáže
nechať stekať na susedov pozemok bez jeho súhlasu. Spôsobil by
škodu a hrozili by mu veľké problémy so susedom. Tu prirodzené
právo funguje.
Na Slovensku je bežnou a zaužívanou praxou svojvoľná zmena
odtokových pomerov z územia (zvyšovanie súčiniteľa odtoku z pozemkov), a to bez akýchkoľvek sankcií. Je neuveriteľné, že doteraz si škody vyvolané prívalovými vodami hradí poškodený sám,
alebo mu ich uhradí poisťovňa, obec či štát (teda všetci daňoví poplatníci, vrátane čitateľa tohto článku), pričom vinníci prívalových
povodní sa tvária len ako nevinní pozorovatelia. Tak sa to za desaťročia, dokonca stáročia zaužívalo, tak to štát dodnes toleruje a automaticky akceptuje. Štát bez reptania platí škody na mostoch,
komunikáciách, domoch...
V podstate aj oprávnene – svojou nečinnosťou štát vlastne prispieva k týmto javom, nekoná legislatívne preventívne – aj preto dnes
musí znášať následky.
Odtok vody z dvorov rodinných domov. Majiteľ sa zbaví vody (často
aj špiny a nánosov) na svojom pozemku vyspádovaním pozemku
k obecnej komunikácii a nezaujíma ho, čo sa s vodou deje za jeho
bránou.
Chýbajúce medze...
Stekanie vody a splavovanie povrchových vrstiev pôdy z poľnohospodárskych plôch na obecné komunikácie spôsobuje nielen eróziu
krajiny, ale aj znečistenie a poškodenie ciest – obecného majetku.
vebný zákon, mali na zmenu charakteru pozemku právne právo.
Právo zmeniť intenzitu odtoku dažďovej vody z pozemku však podľa prirodzeného práva nemali. Na zmenu dovtedajších odtokových
pomerov z pozemku a vypúšťanie prebytku na susedné pozemky,
ako sa to bežne beztrestne stáva, naše stavebné právo nemyslí!
Príklad č.1
Ak vlastník lesa vytvorí zvážnice na ťažbu dreva a vyťaží les na
spôsob holorubu, tak po prívalových dažďoch, ktoré cez rozryté
zvážnice vyplavia obec, nemôže tvrdiť, že povodňové škody ne-
Zmena postoja samospráv?
Je chybou obcí, ktoré trpia svojvôľou majiteľov nehnuteľností (najmä majiteľov veľkých výmer – lesníkov a poľnohospodárov), že
sa ešte dôraznejšie neozývajú. Aj preto sa množstvo financií z vybratých daní musí venovať na nápravu zbytočných povodňových
škôd, čo je, samozrejme, na úkor financovania iných obecných
priorít. Pozitívne je, že obce si prostredníctvom ZMOS-u v poslednom období stále viacej všímajú skutočných vinníkov povodní
a príčiny záplav si postupne uvedomujú. Určite príčinou povodní
nie sú nízke hrádze, ale rozľahlé, ľuďmi pretvorené pozemky, ktoré dažďové vody nezadržiavajú prirodzeným vsakovaním. Naopak
územie medzi hrádzami riek pri dažďoch zásobujú príliš rýchlo odtekajúcou vodou, skracujú a zvyšujú prietokovú špičku, preto sa
toky vylievajú z brehov a pustošia majetok v katastroch obcí.
Obce si musia vo vlastnom záujme analyzovať, odkiaľ na ich pozemky prirýchlo steká dažďová voda. Ak má prebytočná – nevsiaknutá voda svoj pôvod na vlastných obecných komunikáciách, či priteká zo striech obecných nehnuteľností, aj obec sama
musí prijímať opatrenia, aby takáto voda vsiakla v mieste dopadu.
Dlhodobo na to poukazujú aj odporúčacie smernice EÚ o nakladaní s dažďovými vodami.
33
komunálna
energetika
voda v území
pozemku. Samozrejme, navýšenie miestnych daní sa môže uskutočniť až po predchádzajúcom oboznámení majiteľov nehnuteľností, aby tí, čo nechcú platiť navýšenú daň, mohli včas na svojich
pozemkoch vykonať príslušné technické protiopatrenia na zadržanie vody .
Cieľom nového a veľmi potrebného systému daňových opatrení
v obciach má byť zmena správania majiteľov pozemkov v obci tak,
aby boli donútení sami prijímať protipovodňové opatrenia. Optimálny stav nastane, ak vyrubovanie „protipovodňových“ daní klesne na nulu, vtedy bude splnený ideálny cieľ – priblíženie sa územia k prírodnej vodnej bilancii a minimalizácia povodňových škôd.
Varovné systémy
Dažďové vody v obci predstavujú často veľké nebezpečenstvo,
ak sa zmenia na prívalové vody, ktoré spôsobujú aj obete na životoch. Ako prevenciu obetí na životoch a škôd na majetku, musia
obce začať inštalovať v povodiach svojich potokov zrážkomerné
stanice vybavené aj snímačom výšky vodnej hladiny v miestnom
toku. Tieto zariadenia dokážu prostredníctvom zabudovanej SIM
karty včas vyslať varovný signál starostovi, hasičom a iným určeným osobám (na prednastavené mobilné telefónne čísla), aby varovali občanov pred rizikom. Takéto kvalitné a spoľahlivé stanice
sú v SR už dávno v predaji a ich cena nie je vysoká. To, že absentujú v teréne, je len organizačným problémom.
Investície do týchto staníc sa dajú financovať práve z vybraných
daní od tých majiteľov pozemkov, ktorí nerobia príslušné opatrenia a naďalej vypúšťajú svoje prebytkové dažďové vody na obecné pozemky.
Montáže vsakovacích blokov. Na reze výkopu vidieť rôzne výšky geologických vrstiev – vsakovacie bloky je výhodné ukladať do vrstvy
s čo najvyššou hodnotou koeficientu vsakovania kf (m/s).
Výška vsakovacích blokov sa volí podľa výšky hladiny spodných
vôd, kf a výšky minimálneho zásypu vsakovacieho zariadenia (0,4m
pre pochôdzne zaťaženie, 0,8 m pre pojazdné zaťaženie).
V prípade, že vody na obecné pozemky pritekajú z plôch, ktoré
vlastnia súkromné subjekty, obec podľa prirodzeného práva nemusí takéto nadbytočné vody prijímať!
Je predpoklad, že naše obce budú postupne stále viac odmietať
neželané dažďové vody. Prijímať budú len tú časť, ktorá by pritekala aj prirodzene. Nadbytok, ak ho technicky nebudú môcť odmietnuť, budú spoplatňovať tak, ako to už niektoré krajiny robia.
Zatiaľ u nás nie je vytvorená potrebná legislatíva, preto mnohí majitelia nehnuteľností svoje prebytočné vody beztrestne neriešia,
ale ich podľa zvyku stále len postupujú obciam.
Dane za nadbytočné dažďové vody
Na výber protipovodňových poplatkov je obec, ako najnižšia
správna jednotka štátu, najprirodzenejším subjektom. V obci sa
dá zdanenie za nekontrolované púšťanie dažďových vôd z pretvorených (zastrešených, vyrúbaných, vybetónovaných) pozemkov
na obecné pozemky, vykonať veľmi jednoducho. Môže na to slúžiť
dobre fungujúci systém miestnych daní, ktorý navýšením o koeficient, či o príslušné percento spravodlivo zohľadní narušenie vodnej bilancie (zvýšenie odtoku z pozemku) každého konkrétneho
34
Ako ďalej s dažďovými vodami?
Aby bolo možné využiť všetky možnosti obcí, treba predovšetkým upraviť Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za
komunálne odpady. Treba tiež rozšíriť Vyhlášku MŽP SR č 397
z 19.9.2003 o spoplatňovaní dažďových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie. Zákon by sa mal doplniť aj o možnosť spoplatnenia vypúšťania dažďových vôd zo súkromných nehnuteľností aj
na obecné a iné (súkromné a štátne) plochy. Mechanizmus spoplatnenia by mal byť totožný alebo podobný, ako je to už teraz
pri odvádzaní vôd do kanalizácie miestnych vodárenských spoločností. Ďalej je potrebné doplniť Zákon o miestnych daniach, tu
je potrebné odlíšiť „pevné plochy“ od „zelených plôch a záhrad“
a priradiť im rozdielne sadzby miestnej dane (dnes sú totožné).
Miestnu daň z pozemkov umožniť zvýšiť o koeficient, respektíve
percentuálny príspevok, ktorý zohľadní zvýšenie odtoku prebytočných dažďových vôd do katastra obce.
Všetky nové finančné nástroje treba využívať tak, aby sa pozemky,
ktoré sa z hľadiska vodnej bilancie približujú prírodným, neboli nijako finančne zaťažené. Finančnými nástrojmi by mali byť zaťažené iba pozemky s narušenou vodnou bilanciou.
Pohľad občanov a obcí na dažďové vody v obciach sa nedá zo
dňa na deň zmeniť. Je to beh na dlhú trať, ale bod zlomu už nastal.
Treba sa pričiniť o to, aby boli v dohľadnom čase prijaté nové právne normy, ktoré obciam pomôžu legislatívne lepšie pôsobiť na majiteľov nehnuteľností a finančnými nástrojmi im umožnia brániť sa
pred nekontrolovaným vypúšťaním dažďových vôd na obecné pozemky, a tým brániť vzniku povodní.
Autor je stálym členom komisie ZMOS pre povodňové vody
tel.: 0903 723 805
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
Monitoring
voda v území, advertoriál
komunálna
energetika
Použitie VMSOO a jeho charakteristiky:
• nepretržité sledovanie zrážok, prietokov a stavu prírodných
podmienok,
• vyhodnotenie účinnosti prijatých a realizovaných opatrení,
• posúdenie a vyhodnocovanie dlhodobých zmien, či už pozitívnych alebo negatívnych a ich tendencie,
• spracovávanie údajov z dostupných už realizovaných monitorovacích, radarových systémov,
• spracovávanie všetkých údajov v reálnom čase, automatické
generovanie varovaní s minimálnym oneskorením a s prepojením na orgány samosprávy, CO...,
• stanovenie poškodenia krajiny.
a varovné systémy
V
ýskum, vývoj a realizácia kompletných
monitorovacích a varovných systémov
pre oblasť životného prostredia je hlavným zameraním spoločnosti MPS systém, s.r.o.,
ktorá v tomto roku oslávi svoje 20. výročie svojho vzniku.
Spoločnosť MPS systém, s.r.o., od roku 1992 vyvíja, vyrába, dodáva a inštaluje snímače a meracie systémy pre meteorológiu, hydrológiu a monitorovanie životného prostredia. Ponúka tiež aplikácie pre meteorologickú a hydrologickú službu, letectvo, priemysel,
energetiku, dopravu a poľnohospodárstvo, rovnako aj programové vybavenie na zber, spracovanie, prezentáciu a distribúciu údajov.
Jedným z nástrojov umožňujúcich meranie, prenos a spracovanie informácií o zrážkach, vodných stavov, ale aj prípadné varovanie pred hroziacim nebezpečenstvom je Výstražný a monitorovací
systém pre ochranu obyvateľstva – VMSOO, ktorý bol pôvodne
navrhnutý pre povodie riečky Gidra v Malých Karpatoch.
Na grafe sú priebehy minútových zrážok a výška vodnej hladiny
Gidry v lokalite Píla. Údaje sú z existujúceho zrážkomera a merania hladiny vody. Z grafu vidno, že už iba z týchto dvoch existujúcich meraní máme časový predstih pre vyslanie varovania. Aby
sme však dostali kompletný VMSOO, navrhujeme rozšíriť existujúci počet zrážkomerov a merania hladín podľa mapky.
Kompletné informácie o produktoch a spoločnosti
MPS systém,s.r.o., možno získať na: www.mps-system.sk •
MPS system,s.r.o
Pri vinohradoch 326,
831 06 Bratislava,
Mail: [email protected]
Tel.: 0905/602 171
www.mps-system.sk
35
komunálna
energetika
voda v území
Dažďová voda
ako aktívum
Kristína Stachová
O
tázka hospodárenia s dažďovou vodou
je v súčasnosti čoraz naliehavejšia, a to
nielen v odborných kruhoch. Najmä
predstavitelia obcí a miest si začínajú uvedomovať, že potrebujú nové - systémové - prístupy, ak
nechcú riešiť opakujúce sa a finančne nákladné
problémy s povodňami.
foto: autorka, BSK, PSK, Komunálna energetika
Neustále narastajúca plocha zastavaného a kultúrne pretvoreného územia je faktom. Bohužiaľ, neustála kultivácia a s ňou spojené spevňovanie povrchov, umelé zavlažovanie a inde zase odvodňovanie významne negatívne ovplyvňuje kolobeh vody v prírode.
Stabilný obeh vody v krajine vytvára pritom dlhodobo priaznivú
klímu v danej časti krajiny, s čím súvisí kvalita života obyvateľstva.
Svoj podiel zodpovednosti na pretváraní prirodzeného kolobehu
vody v území má však aj sektor poľnohospodárstva a oblasť lesného hospodárstva.
Odparovanie, vsakovanie, odtok
Na Slovensku je vody relatívny dostatok, čo sa často premieta do
jej nehospodárneho využívania. V krajinách s obmedzeným prístupom k pitnej vode obyvateľstvo hospodári s vodou (aj dažďovou)
skromnejšie, uvážlivejšie a rozumnejšie.
Zrážky spôsobuje priestorový prenos pár nad územím. Následne vsakujú do pôdy a podložia. Voda potom odteká povrchovo aj
podpovrchovo z krajiny, vyparuje sa z povrchu rastlín, pôdy a vodných plôch. V zastavanom území je príliš nízky podiel odparovanej vody, ktorý v prírodnom prostredí po spadnutí zrážok dominuje. Takisto je nízky podiel vsakovanej vody. Dominuje odtekanie
zrážkovej vody preč z územia, kde spadla. A to je jadro problému.
Uvedomenie si základných procesov v ekosystémoch a vzťahu
vody – pôdy – klímy – energie neznamená úplne prestať pretvárať
36
1.časť
krajinu. Znamená začať dôsledne rešpektovať potrebu obnovy cirkulácie vody v území a pri výstavbe neustále hľadať kvalitné riešenia s ohľadom na budúcnosť.
Pitná voda má u nás ešte stále relatívne nízku cenu, čo je jedným z dôvodov nehospodárnosti pri jej využívaní. Dlhodobé návyky z minulej éry, pohodlnosť veľkej časti obyvateľstva, ale hlavne
zmýšľanie sa bude meniť pomaly a možno viac ako osveta zapôsobí len vyššia cena. Ľudia zvyknutí na vypúšťanie dažďovej vody
a na budovanie nepriepustných spevnených plôch na svojich pozemkoch, sa budú musieť pozrieť na svoje počínanie z iného uhla
pohľadu, alebo pod hrozbou poplatkov za doteraz bezplatnú službu obce.
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
voda v území
komunálna
energetika
užitia je málo. Prehodnotiť by sa mala aj spolupráca, či skôr nespolupráca architektov s vodohospodárskymi inžiniermi. Projektanti
stoja pred výzvou navrhovať inovatívnu architektúru a urbanizáciu.
Pri projektovaní umiernenejšie pristupovať k zastavovaniu pozemkov. A vo svojich projektoch vytvárať podmienky na obnovu vodného režimu krajiny a obehu vody v prírode.
Legislatíva – slabý článok
Legislatíva Európskej únie umožňuje aj požaduje, aby sa nakladanie s dažďovou vodou riešilo priamo v mieste, kde voda spadne. Čo najviac využívať možnosti vsakovania do pôdy, retenciu,
a odparovanie vody. Odvádzanie vody preč z územia zabezpečiť
len, keď je to nevyhnutné. Európska rámcová smernica o vode č.
2000/60/ES nariaďuje zaistiť dobrý stav prirodzených zásob vody
pre využívanie ľuďmi a zaistiť ich funkciu pre udržanie ekosystémov. Podporuje trvalo udržateľné hospodárenie s vodou a zníženie spotreby pitnej vody. Na druhej strane však EÚ poskytuje štedré dotácie pre obce určené na odvod vody z územia...
Dažďová voda sa likviduje okamžitým odvodom kanalizáciou
mimo územia obce, do čoho sa investujú nemalé finančné prostriedky. Nevyužíva sa dostatočne tam, kde by sa dala využiť miesto
pitnej vody (splachovanie, pranie, umývanie, zavlažovanie). Chýba
nám zatiaľ aj motivácia vyplývajúca z legislatívy.
Skúseností so zachytávaním dažďovej vody z dôvodu ďalšieho vy-
Inšpiráciou je nemecká ATV-DVWK-A-138
Hlasy odborníkov žiadajúce spoplatnenie občanov, ktorí odvádzajú zrážkovú vodu na plochy obce, ako sa to realizuje napríklad
v Nemecku, sa už ozývajú aj u nás. Pri príprave potrebnej legislatívy sa preto viaceré krajiny inšpirujú práve nemeckou smernicou
ATV-DVWK-A-138 pre neznečistené dažďové vody. V Nemecku sa
touto problematikou zaoberajú dlhodobo a približne pred desiatimi rokmi začali dôsledne uplatňovať praktické riešenia na vsakovanie dažďovej vody, ktoré sú pomerne jednoduché na prevádzku
a finančne nenáročné.
Tento systém dostal pomenovanie „prírode blízke odvodňovanie“
(Naturnaher Umgang mit Regenwasser), čo znamená prirodzený
spôsob začlenenia odvodňovacích riešení do stavieb pozemných
komunikácií a verejných priestranstiev. Po splnení určitých podmienok tieto realizácie nepodliehajú vodoprávnemu povoleniu.
Je to snaha napodobniť prírodný model, akým spôsobom voda
vsakovala v danom území pred zásahom človeka stavebnou činnosťou. Ide o konkrétne riešenia, ako čo najviac využiť možnosti
odparovania, vsakovania, zadržiavania a čistenia dažďovej vody
v určitom území. Tieto riešenia pomáhajú odľahčiť kanalizačnú
sieť a môžu byť inšpiráciou i v slovenských pomeroch. Odvod, čistenie a zadržiavanie zrážkovej vody by sa malo uskutočňovať prevažne na povrchu, alebo blízko povrchu. Tento spôsob je prínosný
aj z hľadiska estetického. Priznaná voda, či už pretekajúca, alebo
stojaca prináša do zastavaných území sviežosť, premenlivosť a vizuálne podnety.
V husto zastavanom území so silnou dopravou je dažďová voda
znečistená škodlivými látkami z atmosféry už pri dopade, pri ste37
komunálna
energetika
voda v území
kaní po komunikáciách naberá ešte ďalšie znečisťujúce látky (zvyšky spalín pohonných hmôt a otery pneumatík). V dôsledku toho
dažďová voda vnáša škodlivé látky do pôdy, podzemných a povrchových vôd. Pri prírode blízkom odvodnení je, samozrejme, dôležité čo možno najlepšie odfiltrovať škodliviny pred jej vsakom
alebo odvodom. Toto prirodzeným spôsobom dokáže vhodne zatrávnená vrchná vrstva pôdy.
Jednoduché opatrenia s veľkým efektom
Prvým predpokladom na efektívne nakladanie s dažďovou vodou
je znovuprehodnotenie rozsahu spevnených plôch. Projektovať
ich úspornejšie a kombinovať ich s povrchmi s vodopriepustnými vlastnosťami. Tam, kde je to možné, zúžiť šírku jazdného pruhu
a doplniť ho zjazdovým okrajovým pásom umožňujúcim vsakovanie. Uzatvorené, alebo nevyužívané plochy v priestore komunikácie sa dajú často spriepustniť. Plochy križovatiek bývajú niekedy
priestorovo predimenzované. Ak sa niektoré úseky komunikácií
nevyužívajú, možno vymeniť ich povrch. Pri projektovaní chodníkov pre chodcov aj cyklistov, sú rôzne varianty povrchov, ktoré môžeme uplatniť. Na parkoviskách sa dajú výrazne obmedziť nepriepustné povrchy. Pri projektovaní peších zón začleniť vodný živel
ako estetický prvok, ktorý zlepšuje ovzdušie a oživuje prostredie
vo forme nádrží, rigolov, jazierok. Pozdĺž komunikácií a parkovísk
dbať na vytvorenie zelených pásov. Stromom v rámci spevnených
plôch rozšíriť voľný priestor. Všade tam, kde je dostatočne priepustné podložie umožniť dažďovej vode, aby vsakovala. Ak nie je
podložie v mieste, kde voda má vsakovať dostatočne priepustné,
využiť podzemné vsakovacie zariadenia (vsakovacie drenáže, vsakovacie jamy) s predsadeným čistením v sedimentačných šachtách, odlučovačoch ropných látok alebo vo filtračných vakoch. Na
vsakovaciu plochu sa vzťahujú tiež určité požiadavky, napríklad,
že sa musí nachádzať mimo pásma ochrany vôd a liečivých prameňov a mimo plochy so starými záťažami či s podozrením na
staré záťaže.
Medzi faktory, ktoré treba posúdiť na začiatku patria:
• zrážkové pomery,
• topografické pomery,
• schopnosť podložia vsakovať vodu,
• blízkosť k povrchovým vodným tokom a ich zabezpečenie
proti záplavám,
• požiadavky z pohľadu ochrany vôd a prírody,
• potenciálny voľný priestor pre retenčné a čistiace zariadenia.
38
Pri budovaní je dôležité mať k dispozícii určitý rozsah plochy pre
vsakovanie vzhľadom na veľkosť miesta, z ktorého bude voda odvádzaná. Prvky prírode blízkeho odvodnenia pri pozemných komunikáciách sú:
• priepustné povrchy,
• povrchové odvádzanie,
• retencia,
• čistenie,
• vsakovanie.
Priepustné povrchy a ich využitie
Samosprávy môžu pri projektovaní, rekonštrukcii, alebo odstraňovaní stavieb zohľadniť myšlienku potreby vsakovania vody v mieste, kde spadne. Dnes je na trhu veľa vhodných typov priepustných
povrchov. Priepustný povrch môže byť napríklad trávnik a zatrávnená štrková vrstva, vegetačné dielce a dlažba so škárami pre
trávnik, betónová dlažba s drenážnymi škárami a betónová dlažba
z medzerovitého betónu.
Trávniky a zatrávnené štrkové vrstvy disponujú vysokou retenčnou
a odparovacou kapacitou, ale stredným mechanickým a biologickým čistiacim výkonom. Ich vsakovací potenciál je stredný. Použitie je vhodné na bočné a stredné pásy alebo na občas používané
parkovacie plochy.
Dlažba so zatrávnenými škárami a zatrávňovacie
dielce dosahujú lepší čistiaci výkon a odparovanie
cez zarastené škáry ako pri trávnikoch a zatrávnených štrkových vrstvách vďaka jemným minerálnym
a organickým čiastočkám. Vsakovací výkon je veľmi
účinný. Vyrábajú sa z betónu alebo z umelej hmoty.
Ich použitie je praktické pri menej frekventovaných
komunikáciách, na parkovacích miestach pre osobné vozidlá, na požiarnych príjazdových cestách, na
redukciu požadovanej štandardnej šírky chodníkov.
Dielce sa ukladajú na kamenné alebo pieskové podložie, ktoré spoľahlivo odvádza dažďovú vodu do
nižšie položených vrstiev zeme.
Betónová dlažba s drenážnymi škárami odovzdáva škárami dažďovú vodu do podložia. Betónová
dlažba z medzerovitého betónu prijíma zrážkovú
vodu dutinami v dlažobných prvkoch a odvádza ju ďalej do podložia. Vsakovací výkon je veľmi dobrý. Betónovú dlažbu je možné
použiť napríklad na pešie zóny, pešie a cyklistické chodníky, na
parkoviská alebo prístupové cesty. Porovitý povrch dokáže dobre
vsakovať zrážky s menšou intenzitou, ak ale príde príliš silný dážď,
povrch nestačí prijať veľké množstvo vody.
Pri projektovaní a stavbe dopravných plôch treba dbať na použitie vodopriepustných a mrazuvzdorných stavebných materiálov
na kryt aj na podklad konštrukcie. Pôdny podklad musí vedieť prijímať a odvádzať presakujúcu dažďovú vodu. Je nutné dodržať
dostatočnú vzdialenosť od podzemnej vody. Pomocou vhodných
hydrogeologických prieskumov treba vopred zistiť vodopriepustnosť a najvyšší stav podzemnej vody v dotknutom podloží. Je žiaduce odvodniť zemnú pláň drenážou, ak schopnosť pôdneho podkladu prijímať vodu nie je dostatočná. Napriek tomu nie je ani pri
nízkej priepustnosti podložia nutné použiť dodatočné odvodňovacie zariadenia (napr. drenáž pláne), pokiaľ má kryt vozovky preukázateľne dostatočnú schopnosť zadržať vodu.
Pozitívom pri týchto plochách je menšia náchylnosť na tvorbu ľadu
na ich povrchu. •
samospráva
a odpady
advertoriál, odpadové vody
Časť obyvateľstva
sa na verejnú sieť dosiaľ nepripojila...
Ing. Miroslav Kundrík
J
edným z hlavných cieľov projektov, ktoré boli a sú financované z fondov Európskej únie, je zvýšenie napojenosti obyvateľov na verejnú kanalizáciu a verejný vodovod.
Keďže pre mnohých majiteľov domov by bolo
napojenie na verejnú sieť ekonomicky nedostupné, vodárenské spoločnosti do svojich projektov zahrnuli aj bezplatné vybudovanie odbočení umožňujúce občanom pripojenie prípojky na
verejný vodovod a verejnú kanalizáciu. Napriek
tomu sa časť obyvateľstva na verejnú sieť dosiaľ
nepripojila...
foto: Milan Kosec
Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s., (SEVAK) majú skúsenosti s nápajaním na verejnú kanalizáciu z niekoľkých realizovaných projektov. Výstavbu odbočení v rámci nich realizovali
na základe podpísanej Dohody o budúcom napojení majiteľom
nehnuteľnosti, v aktuálnych projektoch sa realizuje na základe
Zmluvy o budúcej zmluve o napojení, aby boli finančné prostriedky na realizáciu odbočení vynakladané na právnom základe. Tieto
odbočenia sa spravidla zrealizovali po nehnuteľnosť občana, maximálne však do dĺžky šesť metrov.
Stretnutia, školenia, príručky...
Pri príprave a následne aj počas realizácie projektov pracovníci SEVAK organizovali stretnutia s občanmi dotknutých obcí, na
ktorých zdôvodňovali potrebu výstavby kanalizácie z hľadiska
ochrany životného prostredia, ako aj zlepšenia životnej úrovne, vysvetľovali prítomným aj technické podmienky napojenia. Zásady
a technické podklady pre zriaďovanie vodovodných a kanalizačných prípojok boli popísané aj v metodickej príručke, ktorú vodárenská spoločnosť distribuovala do obcí.
V čase realizácie zhotoviteľ stavby upresňoval priamo s majiteľmi
40
nehnuteľností miesto vyvedenia odbočky tak, aby to bolo pre občanov optimálne zároveň sa individuálne hľadalo technické riešenie pri problémoch s napojením.
Už počas realizácie bolo nevyhnutné úzko spolupracovať s predstaviteľmi obcí, v začiatkoch najmä ohľadom vedenia trás, neskôr
kvôli riešeniu problémov, ktoré spôsobila stavba v bežnom živote
v obci. Na pravidelných stretnutiach zástupcovia SEVAK, a.s., žiadali starostov o pomoc a osvetu pri zabezpečovaní napájania obyvateľov na vybudované dielo.
Aj napriek vynaloženému úsiliu sa napájanie na verejnú kanalizáciu a verejný vodovod rozbiehalo u väčšiny projektov veľmi pomaly, aj keď prevádzka bola povolená.
Skúsenosti zo Žiliny a Kysúc
SEVAK získal množstvo skúseností počas procesu napájania
sa občanov na verejnú kanalizáciu, v rámci stavby „Intenzifikácia ČOV v Žiline a rozšírenie kanalizácie“, ktorá bola ukončená
v roku 2007. V rámci tejto stavby bolo vybudovaných 6735 kanalizačných odbočení, na ktoré sa mohli nehnuteľnosti napojiť. Vzhľadom na to, že napojenosť nedosahovala projektový zámer, v roku
2009 sme pristúpili k vykonávaniu intenzívnych kontrol jednotlivých nehnuteľností. Vytvorila sa samostatná skupina pracovníkov,
ktorí navštevovali nehnuteľnosti, kontrolovali pripojenie na verejnú
kanalizáciu a súčasne poskytovali informácie o povinnosti pripojiť sa, ktoré vyplývajú zo zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách č. 442/2002 Z.z. v platnom znení (ďalej zákon).
Významnou pomocou bol aj prístup niektorých obcí, ktoré vydali
všeobecné záväzné nariadenie, v ktorom určili termín, do ktorého je vlastník nehnuteľnosti povinný pripojiť svoju nehnuteľnosť na
verejnú kanalizáciu. V prípade, že sa tak nestalo ani po viacerých
kontrolách, predkladala naša spoločnosť podnety na priestupkové konanie na obvodný úrad životného prostredia. K 31. 1. 2012 je
pripojených na verejnú kanalizáciu 79,03 % nehnuteľností, ktorým
bolo vybudované odbočenie.
V súčasnosti rieši SEVAK napojenie na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, ktorá bola vybudovaná v rámci stavby „Dodávka
pitnej vody a odkanalizovanie Horných Kysúc“, ukončenej v roku
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
o d p a d o v é v o d y, a d v e r t o r i á l
samospráva
a odpady
2010. V rámci tejto stavby bolo vybudovaných celkom 3822 vodovodných odbočení a 6817 kanalizačných odbočení. Všetky skúsenosti, ktoré sme získali pri stavbe v Žiline sa snažíme využiť aj pri
tomto projekte, pričom veľký dôraz kladieme na informovanosť.
Významným krokom pre poskytovanie informácií a následne pre
zabezpečenie pripojenia na verejnú kanalizáciu a verejný vodovod bola spolupráca s obcami a mestami v oblasti periodického
zverejňovania „Výzvy na pripojenie“ v obecnom rozhlase, v periodikách, ak ich obec alebo mesto vydáva. Súčasne SEVAK túto výzvu zverejnil v regionálnej tlači a na internetovej stránke spoločnosti. Zamestnanci SEVAK, ktorí vykonávajú kontrolu pripojenia
na verejnú kanalizáciu, zanechávajú v každej navštívenej nehnuteľnosti „Oznámenie o kontrole pripojenia nehnuteľnosti na verejnú kanalizáciu“, v ktorom sú uvedené potrebné informácie, vyplývajúce zo zákona. Nakoľko uvedený spôsob sa osvedčil, o čom
svedčí aj zvýšený záujem o pripájanie nehnuteľností, budeme
v ňom aj naďalej pokračovať a takúto informačnú kampaň zrealizujeme v druhom štvrťroku 2012.
Škrípajúca spolupráca?
V rámci projektu „Dodávka pitnej vody a odkanalizovanie Horných
Kysúc“, však zaškrípala spolupráca našej spoločnosti s obcami
najviac v procese uvádzania diela do prevádzky, respektíve ešte
pred tým. Každá obec pred začatím projektu prevádzkovala vlastný verejný vodovod, resp. verejnú kanalizáciu (niekedy aj v rozpore s príslušnou legislatívou). Preto obce deklarovali svoj záujem
o realizáciu projektu. Projekt v rámci technického riešenia s týmito
sieťami uvažoval a v zásade ich rozširoval. V prípade verejných vodovodov dopĺňal ich kapacitu, v prípade verejnej kanalizácie riešil
odvádzanie odpadovej vody a jej čistenie zodpovedajúce legislatíve. Realizáciou projektu siete v majetku obce tvoria s vybudovaným dielom jeden prevádzkový celok. Napriek tomu, že investícia
realizovaná v rámci projektu v katastri príslušnej obce mnohonásobne prevyšovala hodnotu verejného vodovodu či kanalizácie
v majetku obce a zároveň vyriešila povinnosť obce zabezpečiť
riadne odvádzanie a čistenie odpadovej vody, v niektorých prípadoch sme sa nevedeli s obcou dohodnúť na podmienkach spoločného prevádzkovania verejného vodovodu, kanalizácie. Tu je
potrebné priznať chybu aj na strane našej spoločnosti a poučiť sa
v budúcnosti. Deklarovanie záujmu jednoducho nestačí. Podmienky realizácie investície v obci je nutné vopred zmluvne dohodnúť.
Druhým problémom, ktorý pramení z využívania existujúcich, najmä verejných kanalizácií v majetku obcí, je nedôslednosť pri skúmaní majetku z hľadiska technického a majetkoprávneho ešte
v čase prípravy projektu. Mnohokrát je verejná kanalizácia netesná, sú do nej zaústené dažďové vody z komunikácií resp. z nehnuteľností, odpojenie ktorých je niekedy takmer nemožné a pritom
takáto kanalizácia je zaradená do systému splaškovej kanalizácie. Pri sieťach budovaných obcami často absentujú základne dokumenty (stavebné, užívacie povolenie, zmluvy o vecných bremenách).
Vynaložiť úsilie na oboch stranách
Možno konštatovať, že prístup obcí k plneniu cieľov projektov financovaných z fondov EÚ je rozmanitý a výraznou mierou závisí
od postojov starostu a obecného zastupiteľstva. V mnohých prípadoch zástupcovia obcí zaujímajú k danej problematike a spolupráci s vodárenskou spoločnosťou priam antagonistický postoj. Neuvedomujú si, že sú jej akcionármi, pričom vodárenská spoločnosť
investovala nemalé finančné prostriedky do vybudovania infraštruktúry v prospech obce a jej obyvateľov. Obce si takto prostredníctvom vodárenskej spoločnosti plnia svoje legislatívne záväzky
v oblasti dodávky pitnej vody, odkanalizovania územia a čistenia odpadových vôd. V prípadoch, kedy vodárenská spoločnosť
prevezme prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií od obcí, garantuje ich prevádzku v súlade s príslušnou
legislatívou. Treba tiež povedať, že všetky náklady spojené so zabezpečovaním prevádzky znáša vodárenská spoločnosť, takže
sa v nemalej miere ušetria výdavky obcí, lepšie povedané, tie ich
môžu použiť na iné účely. Zástupcovia obcí často argumentujú, že
„voda je drahá“. Ťažko však porovnávať cenu vodného a stočného, ktorá je riadne vypočítaná podľa kalkulačného vzorca so všetkými súvisiacimi nákladmi a schválená ÚRSO, s cenou, ktorej takáto kalkulácia chýba, alebo nezohľadňuje všetky náklady, ktoré
by mala obec vynaložiť na vybudovanie a riadne prevádzkovanie
sietí. Domnievam sa, že niektoré náklady sú dotované z rozpočtov
obce v rozpore s rozpočtovými pravidlami.
Na druhej strane vodárenská spoločnosť vo všeobecnosti musí
urobiť viac osvety pre svojich akcionárov, teda obce a ich obyvateľov, aby boli dostatočne informovaní o pripravovaných zámeroch,
dôvodoch navrhovaných riešení v oblasti prevádzkovania vodárenskej infraštruktúry a aj spôsobe kalkulácie ceny. Len tak možno dospieť ku vzájomnému pochopeniu a naplneniu cieľov, ktoré
sú pre obce i vodárenské spoločnosti určite totožné. •
Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s.
Bôrická cesta 1960
010 57 Žilina
Tel.: 041/ 707 17 11, 041/ 707 17 46
Fax.: 041/ 707 17 56
www.sevak.sk
41
samospráva
a odpady
recyklovanie
LCA posudzovanie životného cyklu
Mgr. Jarmila Gažová
S
účasnosť kladie dôraz na rozvoj technológií šetrných k životnému prostrediu. Nejde
len o energeticky úspornejšie technológie,
ale o celkový prístup, ktorého cieľom je minimalizovať všetky nežiaduce environmentálne vplyvy prevádzkovania zariadení, výroby a používania produktov.
Dôležité je zvoliť vždy taký technologický postup, ktorý je environmentálne šetrnejší – a to do všetkých dôsledkov. Napríklad v prípade používania recyklovaného kancelárskeho papiera v domácnosti treba uvažovať, či snaha znížiť spotrebu primárnej suroviny
– dreva, nebude mať za následok kratšiu životnosť domácej tlačiarne. A či jej predčasné zneškodnenie a kúpa novej nebude globálne otepľovanie naopak posilňovať, pretože samotná výroba
spôsobí uvoľnenie väčšieho množstva skleníkových plynov, než
koľko ho používaním recyklovaného papiera ušetríme.
foto: Komunálna energetika
S ohľadom na celý životný cyklus
Medzi podnety, ktoré viedli k tomu, aby sa vedci začali zaoberať ekobilanciou, patrili najmä populačný rast, obmedzené zásoby fosílnych surovín a stúpajúce znečisťovanie životného prostredia. V čase ropnej krízy v polovici sedemdesiatych rokov 20.
storočia sa ekologické aktivity kriticky zamerali najmä na obalovú techniku. Prvou ucelenou skupinou výrobkov, pri ktorých sa
začalo súhrnné ekologické hodnotenie uplatňovať v praxi, boli
práve obalové materiály a obaly. Hlavným dôvodom bolo určite
ich všeobecné rozšírenie a narastajúce problémy spojené s manipuláciou a zneškodňovaním použitých obalových prostriedkov.
42
Cieľom bolo optimalizovať ich parametre tak, aby sa dosiahlo čo
možno najmenšie zaťaženie životného prostredia, a to najmä v súvislosti s využitím zdrojov, spôsobom výroby, prepravou a distribúciou, spotrebou a zneškodnením po uplynutí životnosti.
Najzávažnejším hľadiskom v posudzovaní ekologických dosahov
je spotreba energie, čo súvisí s limitovaným množstvom energetických zdrojov, ale i sprevádzajúcimi negatívnymi javmi, ako sú
atmosférické emisie prispievajúce k tvorbe kyslých dažďov, smogu a skleníkového efektu. Najmä skleníkový efekt je s najväčšou
pravdepodobnosťou najzávažnejším súčasným ekologickým dosahom vôbec. Recyklovateľnosť je pozitívnym ekologickým aspektom a má pre hodnotenie značný význam. Predstavuje výraznú úsporu materiálov, energie, zníženie celkového znečistenia
a zníženie odpadov. Je však potrebné vždy brať do úvahy rozsah
dosahov v závislosti od organizácie zvozu, prepravnej vzdialenosti a skladovania, prípadne požiadavky na technológiu a odbytové
možnosti pre recyklovaný materiál.
V súčasnosti sa vo svete aplikuje analytická metóda environmentálneho manažmentu s názvom Life Cycle Assessment - LCA,
v slovenčine označovaná ako posudzovanie životného cyklu. Posudzovanie životného cyklu je metóda porovnávania environmentálnych vplyvov produktov, výrobkov alebo služieb, s ohľadom na
ich životný cyklus. Do úvahy sa berú emisie do všetkých zložiek
životného prostredia počas výroby, používanie i zneškodňovanie
produktu. Zahrnuté sú aj procesy získavania surovín, výroby materiálov a energie, pomocné procesy či subprocesy.
Metóda LCA má pevne danú štruktúru a vykonáva sa podľa medzinárodných noriem radu ISO 14040. Pre efektívne spracovávanie
LCA štúdií sa používajú komerčne dostupné databázy procesov
i materiálových a energetických tokov. Je to jeden z najdôležitejších informačných nástrojov environmentálne orientovanej politi-
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
ky produktov. Metódu LCA je možné definovať ako zhromažďovanie a vyhodnocovanie vstupov, výstupov a možných dopadov na
životné prostredie výrobkového systému počas celého životného
cyklu.
Štyri hlavné fázy LCA
Posudzovanie životného cyklu pozostáva zo štyroch hlavných fáz.
V prvom rade ide o definície cieľov a rozsahu. Slúži na definovanie, aká veľká časť životného cyklu produktu bude zahrnutá do
hodnotenia a na čo bude hodnotenie slúžiť. Popisuje kritériá slúžiace na porovnávanie systémov a zvolený časový horizont. Nasleduje inventarizačná analýza. Jej súčasťou je popis materiálových
a energetických tokov v rámci produktového systému a predovšetkým jeho interakcie s okolím, spotrebované suroviny a emisie do
prostredia. Popisuje všetky významné procesy a vedľajšie toky
energie a materiálov. V tretej fáze sa realizuje hodnotenie vplyvu
– sú tu vypočítavané výsledky indikátorov všetkých dopadových
kategórií, vzájomne ich zhodnotená významnosť každej dopadové kategórie normalizáciou, prípadne aj vážením. Výsledkom hodnotenia vplyvu býva tabuľkový súhrn všetkých vplyvov. Záverečná
fáza predstavuje interpretáciu životného cyklu (zahŕňa kritické preskúmanie, zistenie citlivosti dát a prezentáciu výsledkov).
Metóda LCA bola napríklad použitá i pre posúdenie environmentálnych vplyvov takých technológií, ako je výroba cementu, priemyselné spracovanie koží alebo porovnanie alternatívnych metód
oxidačných postupov odstraňovania organických látok z odpadových vôd z výroby papiera. Metóda LCA slúži nielen na voľbu environmentálne šetrnejších technológií, ale aj voľbu takých prevádzkových látok, ktorých dôsledky budú s ohľadom na celý životný
cyklus menšie.
Prínosy metódy LCA:
•
•
•
•
•
Porovnávanie environmentálnych vplyvov produktov s ohľadom na
ich funkciu.
Hodnotenie environmentálnych vplyvov s ohľadom na celý životný
cyklus produktu.
Zavedenie hraníc systému pre jasné vyjadrenie rozsahu produktového systému.
Vyjadrovanie zásahov do životného prostredia nie výpočtom
emisných tokov, ale použitím definovaných kategórií vplyvu –
prevedenie hmotnostne vyjadrených emisných tokov na konkrétne
hodnoty výsledkov indikátorov kategórií dopadu.
Schopnosť identifikovať prenášanie environmentálnych problémov
ako v priestore, tak aj medzi rôznymi kategóriami vplyvu.
Jasná definícia podmienok
Výstupy z konkrétnej LCA štúdie sú vždy platné za daných a jasne
špecifikovaných podmienok. Prínosom metódy LCA je práve jasná definícia podmienok platnosti štúdií, ktorým odôvodní dané poznatky o interakciách technologických procesov a životného prostredia do konkrétneho technologického, environmentálneho, ale
aj sociálno-ekonomického kontextu. Aplikácia metódy LCA učí, že
konzervatívne členenie problematiky interakcií „technosféry“ a životného prostredia na okruhy problémov typu: pevné odpady, od-
recyklovanie
samospráva
a odpady
padové vody alebo plynné emisie; emisie z priemyslu, emisie z dopravy, emisie z technológií nakladania s odpadmi nie je správne,
logické ani udržateľné. Takéto triedenie problémov síce kopíruje
existujúce kompetencie jednotlivých rezortov, ale nevedie k lepšej komunikácii rôznych odvetví. Snahy po náprave environmentálnych vplyvov určitých produktov či technologických prevádzok
síce vedú k zlepšeniu v oblasti primárneho záujmu, často však ako
vedľajší efekt vedú tiež k zhoršeniu environmentálnej situácie na
inom mieste, k sekundárnym environmentálnym vplyvom.
Varianty LCA
Od kolísky do hrobu (Cradle-to-grave)
„Od kolísky do hrobu“ je plné hodnotenie životného cyklu od ťažby
surovín (kolíska), cez fázu využívania po fázu likvidácie (hrob). Napríklad zo stromov sa vyrába papier, ktorý môže byť nízko-energetickým spôsobom recyklovaný na celulózovú izoláciu, ktorá sa potom použije v strope domu, pričom počas ďalších 40 rokov ušetrí
2 000- krát viac energie fosílnych palív ako pri jej výrobe.
Po 40 rokoch sa celulózové vlákna nahradia a staré sa spália.
Všetky vstupy a výstupy sú zvažované vo všetkých fázach životného cyklu.
Od kolísky po bránu (Cradle-to-gate)
„Od kolísky po bránu“ je hodnotenie čiastkového životného cyklu
výrobku od ťažby surovín (kolíska) po továrenské (výstupné) brány
(t.j. pred tým, než je transportovaný k spotrebiteľovi). Fázy používania a likvidácie výrobku sú v tomto prípade vynechané. Cradle-to-gate hodnotenia sú niekedy základom pre environmentálne
vyhlásenia (stanovenia) o výrobku (EPD) nazvané business-to-business EPD.
Od kolísky po kolísku – výroba v otvorenej slučke (Cradle-to-Cradle alebo Open Loop Production)
„Od kolísky po kolísku“ je špecifický druh cradle-to-gate hodnotenia, kedy na konci životnosti výrobku (krok likvidácie) je proces
recyklácie. Ide o metódu používanú na minimalizáciu vplyvov na
životné prostredie výrobkov využitím praktík udržateľnej výroby,
prevádzky a likvidácie. Cieľom je začlenenie sociálnej zodpovednosti do vývoja výrobku. Z recyklačného procesu vznikajú nové,
identické výrobky (napríklad sklené fľaše z vyzberaných sklených
fliaš) alebo rôzne výrobky (napr. sklená vlna z vyzberaných sklenených fliaš).
Od brány po bránu (Gate-to-gate)
„Od brány po bránu“ je čiastočná LCA pri pohľade na len jednu
hodnotu procesu v celom výrobnom reťazci. Gate-to-gate moduly môžu byť spojené aj neskôr v ich príslušnom výrobnom reťazci
a tak vytvoriť úplné cradle-to-gate hodnotenie.
Od zdroja po kolesá (Well-to-wheel)
Je špecifické LCA používané na prepravu pohonných hmôt a vozidiel. Analýza je často rozdelená na etapy s názvom „well-to-station” alebo „well-to-tank” a „station-to-wheel” alebo „tank-to-wheel”, alebo „plug-to-wheel“. Prvá etapa, ktorá zahŕňa vstupné
suroviny alebo výrobu palív, spracovanie, dodávky paliva alebo
prenos energie, je nazývaná ako fáza „proti prúdu” (upstream),
zatiaľ čo vo fáze, ktorá sa zaoberá samotnou prevádzkou vozidla
sa niekedy nazýva fázou „po prúde” (downstream). Well-to-wheel
analýzy sa bežne používajú na posúdenie celkovej spotreby energie, alebo účinnosť premeny energie. Podobne sa používajú na
posúdenie vplyvu emisií námorných lodí, lietadiel a emisií z motorových vozidiel (vrátane ich uhlíkovej stopy, ako aj palív používaných v každej z týchto spôsobov dopravy). •
43
samospráva
a odpady
výstavy
PRO EKO
2012
BB EXPO
P
RO EKO – výstava zhodnocovania a recyklácie odpadov sa bude konať v dňoch
24. až 27. apríla 2012 vo výstavnej hale
v Banskej Bystrici. Táto najväčšia ekologická
výstava na Slovensku sa uskutoční už po ôsmy
raz.
Špecializované podujatie PRO EKO pod záštitou Ministerstva životného prostredia SR ponúkne aj tentoraz množstvo zaujímavých
expozícií. Prezentovať sa budú firmy, organizácie a kolektívne systémy so svojimi službami a technológiami nielen v odpadovom
hospodárstve. Vystavovatelia budú ponúkať produkty a konkrétne výrobky z recyklovaného materiálu pre domácnosti i pre veľké
firmy (nádrže, nádoby, kontajnery). Uskutočnia sa zároveň prezentácie nových technológií, zariadení a strojov, ako sú lisy, drviče,
štiepkovače, mlyny alebo dopravníky. Starostovia a primátori si
môžu pre svoje obce a mestá zabezpečiť kvalitné služby, či produkty v oblasti komunálnej techniky. Aktuálne informácie získajú
prostredníctvom odborného programu, ktorý aj v tomto roku bude
bežať v blízkosti výstavnej haly.
foto: BB EXPO
Súbežne sa bude konať 15. ročník stavebnej výstavy PRO ARCH,
ktorá ponúkne komplexnú prezentáciu stavebných služieb, produktov a výrobkov pre stavebníctvo, rekonštrukciu či vybavenie
domov a bytov. Pomernú časť výstavy budú tvoriť expozície so zariadeniami na úsporu energií, ako sú kotly, solárne kolektory či tepelné čerpadlá. Odborné rady a informácie poskytnú v poradenských centrách.
Výstava PRO REGION už po jedenásty rok predstaví služby
a programy pre samosprávy. Prezentovať sa budú organizácie
a spoločnosti, ktoré napomáhajú rozvoju komunálnej sféry. V rámci konferencií a seminárov môžu zástupcovia samospráv získať
aktuálne informácie o pripravovaných projektoch, aktivitách, či prípadných zmenách. Návštevníci sa zoznámia s možnosťou víken44
odborné
informácie aj
súťaže
dových pobytov, služieb a atrakcií na Slovensku i v Česku.
Už niekoľko rokov sú vyhľadávané odbornou verejnosťou nielen
výstavné podujatia, ale aj súbežné odborné programy. V rámci
PRO EKO si odborníci isto nenechajú ujsť konferenciu Environmentálne techniky a ich využívanie v zhodnocovaní odpadov. Každoročne na nej živo diskutujú nielen minister a sekční riaditelia
odborov MŽP SR, ale aj zástupcovia kolektívnych systémov, manažéri spoločností a organizácií v odpadovom hospodárstve, vedenie samospráv, odborníci z Recyklačného fondu či rôzne združenia. I v tomto roku pripravujeme zaujímavé témy: ako zlepšiť
separovanie zberu v obciach či zodpovednosť prevádzkovateľa
za environmentálnu škodu. Nové poznatky môžu odborníci získať
o energetických alternatívach a úsporách energií, debatovať sa
bude aj o zákone o obaloch a odpadoch. Na tému EkoUniverzita - nevyhnutnosť súčasnosti sa uskutočnia prezentácie vysokých
škôl a univerzít.
Zaujímavým podujatím je súťaž Pomôžme recyklovať – Recyklačný deň s Rádiom REGINA, známa i pod názvom „Aj odpad má
svoje miesto“, ktorá beží od roku 2008 ako súčasť sprievodného
programu výstavy PRO EKO. Hlavnou myšlienkou je podnietiť obyvateľov, aby zaregistrovali aspoň v jeden deň to množstvo odpadu,
ktoré produkujú. Dôležité je pritom nielen zozbieranie, ale aj vyseparovanie a následné odvezenie odpadu na skládku a do recyklačných liniek na ďalšie spracovanie.
vSúťažia medzi sebou tri mestá zo západu, stredu a východu Slovenska. Vyberajú sa súťažné mestá s približne rovnakým počtom
obyvateľov. Ocenenie dostáva vždy len víťazné mesto. Všetci obyvatelia súťažných miest však majú v danom ročníku výstavy vstup
na PRO EKO zadarmo. Doposiaľ si zmerali sily v zbere a triedení
papiera, skla, plastu a elektrošrotu mestá: Nitra, Prešov, Banská
Bystrica, ktoré súťažili v roku 2008, zvíťazila Nitra. V roku 2009
bojovali o prvenstvo Bojnice, Sliač a Vysoké Tatry, vyhrali Vysoké
Tatry. Mesto Skalica zvíťazilo v roku 2010 v konkurencii miest Levoča a Detva. Minuloročným víťazom sa stala Trstená, jej obyvatelia súťažili spoločne s obyvateľmi Nemšovej a Svitu. V tomto roku
si sily zmerajú Malacky, Kysucké Nové Mesto a Stará Ľubovňa. •
15. VÝSTAVA STAVEBNÍCTVA
8. VÝSTAVA RECYKLÁCIE
A ZHODNOCOVANIA ODPADOV
11. VÝSTAVA REGIONÁLNEHO
ROZVOJA A CESTOVNÉHO RUCHU
24.-27.4.2012
BANSKÁ BYSTRICA
BB EXPO, spol. s r. o., ČSA 12, 974 01 Banská Bystrica, tel.: 048/4125 945, 4152 691,
fax: 048/4124 205, e-mail: [email protected], www.bbexpo.sk
stavebné aktivity
samospráv
energeticky pasívny štandard
Čo ponúka pasívny štandard?
Vlasta Rafajová
K
foto: Komunálna energetika, Petra Blaunsteiner
oncepcia energeticky pasívnych budov
je považovaná za najlepšiu dostupnú
technológiu v stavebníctve, ktorou možno dosiahnuť výrazné úspory energií v obytných
domoch a verejných budovách. Myšlienka je
stará len niečo vyše 20 rokov, ujala sa však natoľko, že za ten čas vznikli v susednom Rakúsku
a Nemecku, tisícky energeticky pasívnych stavieb. U nás sa situácia rozbieha len veľmi, veľmi
pomaly...
Od rodinných domov sa realizácie v pasívnom štandarde posúvali
smerom k väčším stavbám – školám, administratívnym budovám,
bytovým domom, v ktorých možno potenciál energeticky pasívneho štandardu rozvinúť najlepšie. Vďaka tomu je dnes už dostatok rakúskych, nemeckých i českých skúseností s výstavbou a rekonštruciou obytných a verejných budov v energeticky pasívnom
štandarde.
Základnou charakteristickou črtou energeticky pasívnej stavby je
výrazná úspora energie na vykurovanie (oproti bežnej výstavbe
až 90 percent), pričom je garantovaná tepelná pohoda v interiéri.
Zjednodušene možno povedať, že pasívna budova je tak dokonale tesná a tak dobre izolovaná, že nepotrebuje tradičný vykurovací
systém. Okrem niekoľkých extrémne chladných dní v roku postačí na jej vykurovanie systém riadeného vetrania s rekuperáciou.
O mimoriadne nízkych tepelných stratách takýchto stavieb vypovedá aj fakt, že pri ich projektovaní sa berú do úvahy aj také tepelné zisky, ktoré prirodzene produkuje ľudské telo alebo prevádzka
elektrospotrebičov.
46
Architektúra a stavebná konštrukcia
Z architektonického hľadiska energeticky pasívnu stavbu charakterizuje čo najkompaktnejší tvar budovy. Fasády takýchto stavieb
nie sú zbytočne členené, nemajú zalomenia, výklenky, vikiere, ktoré by vytvárali väčšie ochladzované plochy. Výnimku tvoria len
také konštrukčné prvky, ktoré majú technologické využitie – napríklad zalomenia na južnej strane fasády, na ktorých sú osadené
fotovoltické panely. Strecha je pultová, sedlová, plochá, prípadne
zazelenená. Kvôli využitiu slnečného tepla a prirodzeného denného svetla majú energeticky pasívne budovy veľké okná a veľkoplošné zasklenia orientované na juh, naopak na severnej strane
takýchto objektov je okien či otvorov minimum. Veľké sklenené
plochy orientované na juh si vyžadujú v letných mesiacoch ochranu proti prehrievaniu, preto býva súčasťou architektonického návrhu aj tienenie – fasádne tieniace lamely, strešné prekrytia, pergoly a slnolamy.
Platí, že energeticky pasívnu budovu možno postaviť oboma základnými stavebnými technológiami – ako masívnu murovanú stav-
Charakteristika pasívneho štandardu
•
•
•
spotreba tepla na vykurovanie je maximálne 15 kWh/m2 za rok,
spotreba primárnej energie na všetky účely (vrátane spotrebičov)
by nemala presiahnuť 120 kWh na m2 za rok,
obvodový plášť je natoľko tesný, že z objektu za jednu hodinu
neunikne viac ako 60 % celkového objemu vzduchu uzavretého
vo vnútri.
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
energeticky pasívny štandard
stavebné aktivity
samospráv
Komplex bytových domov v energeticky pasívnom štandarde so
70-imi bytovými jednotkami (celková úžitková plocha 9050 m2) vo
Viedni. Tento projekt je výnimočný využitím drevenej konštrukcie,
s vysokou mierou prefabrikácie (vrátane fasády), vďaka čomu sa
čas realizácie v teréne mohol významne skrátiť a bolo možné dodržať vysokú kvalitu vyhotovenia stavebných detailov, ktoré sú pre
energeticky pasívny štandard nevyhnutné. Stavebné náklady na
meter štvorcový úžitkovej plochy nepresiahli 1200 eur.
bu (z keramických tvaroviek, pórobetónu, betónu) alebo ako ľahkú
drevenú konštrukciu. Akákoľvek konštrukcia energeticky pasívnej
stavby je však typická niekoľkonásobne hrubšou tepelnou izoláciou obvodových stien a strechy ako pri bežnej výstavbe. Príznačné je použitie mimoriadne kvalitných okien a dverí s tepelnoizolačným rámom.
Pri EPD je kľúčové tiež odstránenie tepelných mostov v konštrukcii a vyriešenie všetkých stavebných detailov. Od stavebnej firmy
sa v realizačnej etape stavby očakáva dôslednosť a presnosť, dokonalé zvládnutie technológie a absolútne dodržanie projektovej
dokumentácie.
Technológia pasívneho štandardu
Vďaka dokonalej izolácii je potreba tepla na vykurovanie EPD veľmi nízka, takáto stavba teda nemusí mať štandardný vykurovací
systém s kotlom a radiátormi. Po väčšinu roka zabezpečuje teplo
v energeticky pasívnej budove systém núteného vetrania s rekuperačnou jednotkou. Vzduchotechnické rozvody privádzajú čer-
stvý vzduch z vonku do obývacích miestností, naopak vydýchaný
vzduch odvádzajú z obslužných miestností – kuchyňa, WC. Z odchádzajúceho znečisteného vzduchu sa odoberie teplo v rekuperátore, ktorého účinnosť je okolo 80 až 90 %, a ohreje sa ním čerstvý vzduch prichádzajúci zvonku. Týmto systémom sa spoločnou
cestou zabezpečuje vykurovanie aj vetranie. Do budovy prichádza dostatok čerstvého vzduchu rozvodmi a nie je potrebné vetrať
otváraním okien. Na zabezpečenie prípravy teplej vody a situácie,
keď riadené vetranie s rekuperáciou nemusí stačiť (dni s extrémne nízkymi teplotami) má budova aj doplnkový zdroj tepla. Môže
ním byť tepelné čerpadlo, kotol na biomasu, ale aj elektrický kotol, keďže v tomto prípade nie je potreba tepla príliš vysoká. Veľmi často sa pri budovách postavených v energeticky pasívnom
štandarde aktívne využíva slnko. Solárne systémy na ohrev vody
a podporu vykurovania a fotovoltické systémy na výrobu elektrickej energie nie sú podmienkou pre realizáciu energeticky pasívnej stavby. Slúžia však na zvýšenie vlastnej energetickej sebestačnosti a vylepšenie energetickej bilancie budovy.
47
stavebné aktivity
samospráv
energeticky pasívny štandard
Rekonštrukcia verejnej budovy – strednej školy v pasívnom štandarde. Pri rekonštrukcii školy (počas plnej prevádzky) boli odstránené stavebné chyby pôvodnej budovy zo 60-tych rokov. Dodatočne bola zaizolovaná základová doska budovy. Existujúci plášť budovy bol obstavaný prefabrikovanými doskami. Rekonštrukcia zabezpečila úsporu energie na vykurovanie o 90 percent. Ako doplnkový zdroj tepla škola v súčasnosti používa kotol
na drevné pelety. Riadené vetranie v triedach a ostatných priestoroch však zabezpečuje až 90 percentný spätný zisk tepla z vydýchaného vzduchu.
Zlepšením svetelných podmienok došlo až 75 percentnému zníženiu nákladov na svietenie. (hore)
ENERGYbase je päťpodlažná energeticky pasívna kancelárska budova s celkovou úžitkovou plochou približne 7500 m2 v technologicko-výskumnej
štvrti vo Viedni. Budova disponuje solárnym chladením, riadením vlhkosti vzduchu pomocou rastlín, fotovoltickou inštaláciou (400 m2). Okrem toho
je pôdorys budovy navrhnutý tak, aby svetlo prechádzajúce do budovy cez zasklenú južnú fasádu zásobovalo celú budovu denným svetlom, čo
eliminuje potrebu umelého osvetlenia (porovnateľné administratívne budovy, musia byť zo 40 percent osvetľované umelo. Investičné náklady na
stavbu budovy boli v porovnaní s bežnou budovou vyššie približne o 2 milióny eur vyššie. Ročná spotreba ENERGYbase na vykurovanie, chladenie
a osvetlenie, predstavuje približne 18 tisíc eur, oproti porovnateľnej bežnej kancelárskej budove s nákladmi približne 90 tisíc eur. (dole)
48
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
energeticky pasívny štandard
stavebné aktivity
samospráv
prednosti a negatíva pasívneho Śtandardu
Prednosti
•
•
•
•
•
nízke prevádzkové náklady – spotreba energie na vykurovanie je v porovnaní s bežnou výstavbou nižšia o 80 až 90
percent. Zvýšené investičné náklady na výstavbu EPD možno
splácať prevádzkovými úsporami.
energetická bezpečnosť stavby – nízka potreba tepla na vykurovanie umožňuje väčšiu energetickú nezávislosť budovy
od vonkajších energetických zdrojov, malú spotrebu možno
jednoduchšie pokryť z lokálne dostupných obnoviteľných
zdrojov energie,
zdravé vnútorné prostredie – vďaka riadenému vetraniu má
energeticky pasívna budova vysokú kvalitu vnútorného prostredia (ideálna mikroklíma),
ekologicky šetrná budova - nízka spotreba energie znamená
aj minimalizáciu negatívnych dopadov na životné prostredie
(menej emisií oxidu uhličitého),
trvalá hodnota nehnuteľnosti – energeticky pasívny objekt
s energetickým štítkom triedy A má na trhu dlhodobo lepšie
vyhliadky ako bežné stavby.
Negatíva
•
Základná škola v Starej Turej je jedinou verejnou budovou u nás, ktorej parametre sa približujú k energeticky pasívnej stavbe. Školský
areál v Starej Turej pochádza z roku 1962 a tvorí ho niekoľko samostatných objektov. Hlavný vyučovací trakt s 24 kmeňovými triedami
prešiel v roku 2009 o 2010 generálnou stavebnou rekonštrukciou,
ktorá zahŕňala sanáciu a zateplenie obvodového plášťa, výmenu
okien, opravu stropov, výmenu a zateplenie celého strešného plášťa,
výmenu podláh a tiež všetkých technologických rozvodov – vodovod,
kúrenie, kanalizácia, elektroinštalácie, vzduchotechnika.
•
vyššie investičné náklady – EPD sú náročnejšie na projektovú
prípravu, náklady zvyšuje väčšia hrúbka tepelnej izolácie, drahšie okná, finančne náročnejšia technológia využitia obnoviteľných
zdrojov,
dočasný nedostatok skúseností realizačných stavebných firiem s
takouto formou výstavby.
Tepelnú pohodu v budove zrekonštruovanej školy vysoko oceňujú pedagógovia aj žiaci. Z finančného hľadiska však výrazné úspory energie v škole neguje fakt, že každoročne musí škola z vlastných
zdrojov zaplatiť za revíziu vzduchotechnických jednotiek niekoľko tisíc eur, čo extrémne zaťažuje jej rozpočet.
49
stavebné aktivity
samospráv
energeticky pasívny štandard
Zo
základnej
školy
pasívny bytový dom
Martin Jindrák
N
Zaujímavá a inšpiratívna rekonštrukcia nevyužitej školy postavenej
panelovou technológiou a kolaudovanej v roku 1989 na bytový dom
s veľmi dobrými energetickými parametrami. Stavebné konštrukcie
boli upravené tak, aby spĺňali požiadavky energeticky pasívneho
štandardu. Vďaka tomu nepresahujú výpočtové náklady na vykurovanie bytu (107,6 m2) 77 eur ročne.
edostatok cenovo dostupného bývania je
častým problémom nielen slovenských
samospráv. Cení sa každý nápad, ako
využiť na bývanie budovy, ktoré pôvodne slúžili na iný účel. Ak sa nájde riešenie, ktoré je zaujímavé aj zo stavebno-energetického hľadiska,
ide o ďalší prínos pre samosprávu aj obyvateľov. Podnetnou ukážkou, ako môže nevyužitá
a opustená stavba zmeniť účel a opätovne tak
získať spoločenskú hodnotu, je príklad z moravského mestečka Dubňany.
foto: Atrea, s.r.o.
Celková koncepcia projektu zahŕňa postupnú prestavbu všetkých
budov v areáli baníckeho učilišťa a základnej školy, ktoré boli postavené v troch etapách od roku 1960 do roku 1990. V súčasnosti
sa realizuje rekonštrukcia prvej budovy v rámci celého areálu. Po
jej dokončení vznikne 27 dvoj až štvorizbových bytov s podlahovou plochou 57,83 m2 až 107,65 m2 pre celkom 81 obyvateľov.
Koncept energeticky pasívneho štandardu
Základnou myšlienkou v súčasnosti finišujúcej prestavby je vybudovanie nového bývania v modernom bytovom dome v štandarde zodpovedajúcom európskym parametrom s dôrazom na zdravé bývanie 21. storočia a využitie najmodernejších technológií.
50
Rekonštrukcia bytového domu bola navrhnutá a je realizovaná
v energeticky pasívnom štandarde. Okrem základných technológií nevyhnutných pre dosiahnutie tohto štandardu (riadené vetranie s rekuperáciou) sa tu využíva aj systém hodnotenia SBToolCZ,
ktorý kladie dôraz na kvalitu budov z environmentálnych hľadísk
– spotreby energie, použitých materiálov, využitia vody a záberu
pôdy pri súčasnom znížení vplyvov prevádzky budovy na životné
prostredie a ľudské zdravie.
Pre investorov bola veľkým orieškom najmä lokalita umiestnenia
objektu. Dubňany sú malé juhomoravské mestečko neďaleko Ho-
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
energeticky pasívny štandard
stavebné aktivity
samospráv
Jednoduchá dispozícia pôvodného pôdorysu s členením priestoru na triedy a kabinety a stredovú chodbu bola výborným východiskom pre návrh
bytov. Vďaka minimálnemu počtu vnútorných stien, neboli potrebné takmer žiadne búracie práce. Nižšie: Slnolamy na južnej strane budovy sú pôvodné. Vďaka optimálnemu návrhu projektanta ešte z roku 1989 a zachovalej konštrukcii, boli len zrekonštruované. Pri veľkej ploche okien zabraňujú vysokému letnému slnku nadmerne oslňovať interiér, potláčať nežiadúce tepelné zisky a prehrievanie interiéru.
donína. Po zrušení lignitových baní, sklární a konzervárne je tu
pomerne vysoká nezamestnanosť. Povedomie tunajšieho obyvateľstva o úsporách energií v prevádzke objektu je malé a nedôvera
voči novým technológiám vysoká. Brzdou projektu je tiež tradičný
názor na výstavbu u obyvateľov stredného a dôchodkového veku.
Tí síce nie sú väčšinovými kupujúcimi nových bytov v rekonštruovanom objekte, ale ako rodičia budúcich kupujúcich, majú vďaka
silným sociálnym, rodinným a často i ekonomickým väzbám na
nich priamy alebo nepriamy dosah.
Stavebné východiská
Stavebno-technické riešenie vychádza z pôvodného relatívne zachovaného technického stavu budovy, ktorá nemá žiadne statické poruchy, nie je podmáčaná ani zatečená. Veľkou výhodou sú
pôvodné slnolamy na južnej strane objektu, ktoré v roku 1989 projektant veľmi dobre navrhol a vypočítal, preto ich stačilo len jednoducho zrekonštruovať. Výraznou výhodou bolo tiež pôvodné vnútorné členenie na triedy a kabinety s minimom vnútorných stien
bez potreby radikálnych demolačných zásahov. Vybúrané boli len
steny v pôvodných WC. Veľkým plusom je pôvodná konštrukcia
stropu, tvorená železobetónovými škrupinami s konštrukčnou výškou 400 mm, v spodnej časti doplnená o 100 mm minerálnej zvukovej izolácie uloženej na oceľovom trapézovom plechu. Plech
tvorí nosnú konštrukciu pre sadrokartónový podhľad. Doplnením
podlahových konštrukcií a ďalšieho zaveseného sadrokartónového podhľadu vzniká tepelne a najmä zvukovo veľmi kvalitná konštrukcia.
Pôvodný konštrukčný systém je pozdĺžny železobetónový skelet
– trojtrakt, 6,79×4,24×6,79 m. Pôvodnú obalovú fasádnu konštrukciu tvoria ŽB panely doplnené sendvičovými boletickými panelmi
v miestach spojov. Rekonštrukciou vznikli dva typy konštrukcií rozšírené z pôvodnej hrúbky 250 – 300 mm o kontaktný zatepľovací
systém (ETICS) s hrúbkou 200 mm:
51
stavebné aktivity
samospráv
energeticky pasívny štandard
Štítové steny
z 300 na 500 mm
skladba z interiéru
smerom k exteriéru
Pozdĺžne fasády
z 250 na 450mm
skladba z interiéru
smerom k exteriéru
Betón (pôvodný)
140 mm
Betón (pôvodný)
100 mm
ePS (pôvodný)
100 mm
ePS (pôvodný)
100 mm
Betón (pôvodný)
ETICS (nový)
60 mm
Betón (pôvodný)
200 wmm ETICS (nový)
50 mm
200 mm
Boletické panely boli v rámci rekonštrukcie vymenené za obvodovú konštrukciu drevostavby hrúbky 460 mm. Suterén bol okrem
existujúcej tepelnej izolácie hrúbky 100 mm zateplený fúkanou celulózou. Strešný priestor, ktorý tvoria drevené väzníky s tepelnou
izoláciou v strope hrúbky približne 100 mm, bol rovnako doplnený
fúkanou celulózou hrúbky 300 mm.
Tepelno-technické parametre konštrukcií
• obvodové steny: U = 0,12 (0,13) W/m2K,
• strop nad 3. NP: U = 0,1 W/m2K,
• podlaha 1. NP: U = 0,15 (0,19) W/m2K,
• okná (Slavona SC92): Uw = 0,76 W/m2K,
• stredná hodnota: Uem = 0,182 W/m2K,
• vzduchová neprievzdušnosť (predpoklad): n50 = 0,6 h−1.
Splnenie energetických požiadaviek
• merná potreba tepla na vykurovanie Ea = 11,10 kWh/m2/rok
(podľa postupu a klimatických dát TNI 73 0330, v praxi je vďa52
V ľavej časti objektu je centrálny systém vetrania so spoločnou
vzduchotechnickou jednotkou a s regulačným boxom v každom
byte, v pravej časti boli 4 byty na 3. podlaží na porovnanie vybavené decentralizovaným systémom s malou vetracou jednotkou v každom byte.
•
•
•
ka lokalite nižšia) a Ea = 12,4 kWh/m2/rok podľa predbežného výpočtu PHPP,
tepelná strata pre dimenzovanie výkonu zdroje tepla (na
−12 °C) 38,87 kW,
celková ročná potreba tepla na vykurovanie podľa veľkosti
bytu od 700 do 1304 kWh,
vo finančnom vyjadrení: (byt 57,83 m2...700 kW/h × 1,20 Kč/
kWh × 1/0,9 × 0,9... 864 Kč/byt za rok, byt 107,65 m2 potom
1 930 Kč/byt za rok).
Vykurovanie a vetranie
Zdroj tepla pre objekt je centrálny – dva plynové kondenzačné
kotly zapojené v kaskáde. Rozvod tepla je teplovodný so základným spádom 48/40 °C a ekvitermickou reguláciou, pôvodné liatinové radiátory boli nahradené približne polovičným množstvom
nových doskových radiátorov s termohlavicami. Teplú úžitkovú
vodu bude pripravovať solárny systém s dohrevom plynovým kotlom.
Vetranie je riadené centrálne rovnotlakové s rekuperáciou tepla
pre 23 bytov s individuálnym nastavením výkonu vetrania samostatne pre každú bytovú jednotku, čo dostatočne prispieva k naplneniu hygienických požiadaviek. V štyroch bytoch na treťom nadzemnom podlaží je zrealizované decentralizované vetranie, každý
z bytov má vlastnú malú vetraciu jednotku s rekuperáciou tepla.
energeticky pasívny štandard
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
Systém centrálneho vetrania
Filtráciu vzduchu v rámci spoločnej vzduchotechnickej (VZT) jednotky bude obsluhovať správca domu, ktorý zabezpečuje aj pravidelnú údržbu a revíziu zariadení. Rekuperácia tepla sa uskutočňuje v centrálnej jednotke - prívodné a odvodné centrálne stúpačky
k bytom a vzduchovody v bytoch stačí minimálne tepelne izolovať (len podľa prevádzkových požiadaviek – obyčajne asi 20 mm
izolácie). Pre každú skupinu bytov (1× 12 bytov a 1× 11 bytov) je
spoločná centrálna vetracia VZT jednotka s EC ventilátormi typu
voľného obežného kolesa. Vďaka umiestneniu ventilátorov mimo
bytov klesá hluk VZT systému, príkon dvoch väčších ventilátorov
centrálnej jednotky pri rozpočítavaní na byty je nižší ako pri decentralizovanom variante, kedy má každá bytová jednotka vlastnú
malú VZT jednotku s rekuperáciou a dvojicou malých ventilátorov.
Dokonalé riadenie centrálnej jednotky v komunikácii s reguláciou
bytových boxov má priaznivý vplyv na optimálne nastavenie výkonu centrálneho zariadenia, zníženie príkonov a tým aj prevádzkových nákladov. Vďaka možnosti záznamu prevádzky sa ponúka jednoduché riešenia pri rozpočítavaní nákladov na jednotlivé
byty. Regulačný box s lineárnou charakteristikou, umožňuje riadiť
výkon vetrania pre každý byt nezávisle v rozsahu 5 – 180 m3/hod
v niekoľkých stupňoch, vrátane riadenia na základe pripojeného
senzora CO2.
Systém decentralizovaného vetrania
V štyroch bytoch na treťom nadzemnom podlaží je osadená malá
vetracia jednotka s rekuperáciou tepla a možnosťou dohrevu
vzduchu po rekuperácii pomocou malého vstavaného elektrického dohrievača. Filtrácia vzduchu je spoločná, vďaka centrálnemu
filtru pod kontrolou správcu budovy v spoločnom prívode a tiež
stavebné aktivity
samospráv
Tesné vzduchotechnické rozvody sú vedené pod stropom miestností. Sú zakryté podhľadom, ktorý zároveň znižuje strop a upravuje
svetlú výšku miestnosti.
filtrom v každej jednotke. Rekuperácia tepla sa uskutočňuje v decentralizovaných jednotkách, teda prívodné centrálne a odvodné
samostatné trasy treba tepelne izolovať. Užívateľ má k dispozícii
väčší vetrací výkon ako pri variante centrálneho vetrania s možnosťou napojenia i odťahu digestora k VZT jednotke. •
Merná potreba energie
s rekuperáciou (80 %)
11,1 kWh/m2/rok
Na porovnanie
s rekuperáciou (50 %)
15,79 kWh/m2/rok
alternatívy
bez rekuperácie
21,11 kWh/m2/rok
na vykurovanie
REKUPERAČNÍ JEDNOTKY
SYSTÉMY
občanské a průmyslové STAVBY
pro rodinné DOMY, BYTY, BAZÉNY
DUPLEX-S
DUPLEX-R
Větrání • Rekuperace tepla
Vysoká účinnost, malá hmotnost a rozměry,
vysoká variabilita
Větrání • Teplovzdušné vytápění
www.atrea.sk
Kompletní systémové řešení
pro nízkoenergetické a pasivní objekty
ATREA s. r. o. , V Aleji 20, 466 01 Jablonec nad Nisou, tel.: ( +420) 483 368 111, [email protected]
ATREA SK, s.r.o., Družstevná 2, 94501 Komárno, tel.: 035/774 28 15, [email protected]
53
stavebné aktivity
samospráv
o b n o v a b y t o v ý c h d o m o v, v ý ť a h y
Rekonštrukcia výťahu
ako súčasť KOBD
redakcia v spolupráci so spoločnosťou LB výťahy, s.r.o.
V
foto: LB výťahy, s.r.o.
problematike rekonštrukcií bytových
domov na Slovensku je presadzovaným
trendom komplexná obnova bytových
domov (KOBD). Najčastejšie zahŕňa zateplenie
bytového domu spojené s opravou strechy, výmenou okien a vyregulovaním vykurovacieho
systému. Nie vždy sa v rámci KOBD rieši aj výmena či rekonštrukcia výťahu. Ide pritom o zariadenia, ktoré sú v prevádzke často od odovzdania bytových domov a sú zvyčajne staršie
ako 25 rokov.
Pôvodné výťahy inštalované pred niekoľkými desaťročiami svojou
konštrukciou a technickými parametrami v súčasnosti nevyhovujú
požiadavkám, ktoré sú kladené na bezpečnosť prevádzky takýchto zariadení (napr. kabínové dvere, signalizácia preťaženia kabíny,
obojsmerné komunikačné zariadenie pre vyslobodzovanie, certifikované bezpečnostné prvky, kontrola chodu motora a podobne.).
Rekonštrukcia alebo výmena starého výťahu za nový by mala byť
koncipovaná tak, aby boli odstránené všetky riziká a vplyvy, ktoré
sa vyskytujú u starých (pôvodných) výťahov a majú veľký vplyv na
bezpečnosť a ekonomiku prevádzky výťahu.
54
Energetická náročnosť
Pri rekonštrukcii alebo výmene výťahu sa veľmi výrazne znižuje
energetická náročnosť prevádzky výťahu, pričom sa ušetrí približne 40 až 70 % nákladov na elektrickú energiu v porovnaní s prevádzku pôvodného výťahu.
V minulosti sa používali neriadené pohony, ktoré nezávisle od zaťaženia kabíny výťahu vždy čerpali elektrickú energiu na plný výkon. V súčasnosti nové technológie umožňujú využitie riadených
pohonov. Spotreba elektrickej energie je vďaka tomu adekvátna zaťaženiu výťahu, čo v praxi znamená, že pri jazde prázdnej
kabíny smerom hore a plnej kabíny smerom dolu sa spotrebuje
minimum energie. Ak sa pridá rekuperačná jednotka, vyrobená
energia sa vracia späť do elektrickej siete a jednotka slúži ako generátor. Optimálne prevádzkové náklady, kedy je energetická náročnosť minimálna, sú pri polovičnej záťaži výťahu, čo predstavuje
asi polovicu z celkového počtu jázd.
Hlučnosť prevádzky
Použitím nových technológií a najmä samomazacích zariadení
sa znižuje hlučnosť výťahu. Samomazacie zariadenie premazáva
vodidlá kabíny a protiváhy. V minulosti sa výťahové komponenty
mazali vazelínou, ktorá v zime tuhla, a tým mechanicky vytvárala vibráciu kabíny počas jazdy. V lete naopak vazelína redla a dochádzalo k jej odfrkávaniu na nechránené časti výťahových klietok, šachtových dverí a kabíny, čo spôsobovalo časté znečistenie
osôb prevážaných v kabíne. Výrazné zníženie hlučnosti prevádzky
dnes umožňujú pohonné jednotky s reguláciou pohonu, ktoré zni-
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
o b n o v a b y t o v ý c h d o m o v, v ý ť a h y
stavebné aktivity
samospráv
nových výťahoch to nie je možné, keďže sa okrem iného kontroluje aj dĺžka času jazdy a po jej prekročení sa automaticky vypne
pohon výťahu. Pri starých výťahoch nemožno v prípade poruchy
kontrolovať samovoľný pohyb výťahu, moderné výťahy musia túto
podmienku najnovších noriem bezpodmienečne spĺňať. Príspevkom k zvyšovaniu požiarnej bezpečnosti osôb je konštrukcia výťahových kabín. Zatiaľ čo staré kabíny boli vyrobené z dreva alebo
z drevotrieskového materiálu, nové kabíny majú celokovovú konštrukciu.
žujú hlučnosť od samotného pohonu výťahu. K ďalšiemu zníženiu
hlučnosti prispieva použitie elektrickej regulácie pohonu, ktorá reguluje otáčky motora až do zastavenia kabíny, zatiaľ čo v minulosti
na zastavenie slúžila brzda, ktorá bola veľmi hlučná a rýchlo opotrebovávala brzdové obloženie.
Bezpečnosť a spoľahlivosť
Nové certifikované bezpečnostné prvky sú technologicky na ďaleko vyššej úrovni ako bezpečnostné prvky použité v pôvodných
výťahoch.
Na starých výťahoch hrozilo počas jazdy riziko zachytenia prepravovaných osôb, zvierat, ale aj vecí o výstupky na šachtových
dverách a medziposchodiach. Dnes musia mať všetky výťahy napríklad kabínové dvere, čo eliminuje riziko ohrozenia osôb prepravovaných výťahom.
K bezpečnosti prispieva aj presnosť zastavovania v staniciach,
ktorú dnes možno regulovať s presnosťou na milimetre. Uľahčuje
sa tým vstup a výstup s detským kočíkom, ale najmä, znižuje sa
riziko zranenia, zakopnutia pri nastupovaní a vystupovaní tak, ako
to bolo pri starých výťahoch, ktorých technológia neumožňovala
regulovať presnosť zastavenia. V prípade spriečenia starého výťahu, kedy nedôjde k vypnutiu bezpečnostných prvkov, sa pohonná jednotka výťahu nezastaví a môže tak dôjsť k pádu kabíny. Pri
Rýchlosť a komfort
Použitím nových technológií sa zvyšuje prepravná rýchlosť výťahu (z 0,7 na 1 m/s), čo umožňuje prepraviť viac osôb za kratší čas.
Zvýšenie komfortu výťahu je dané jazdnými vlastnosťami výťahu,
presnosťou zastavovania výťahu v staniciach, zvýšením prepravnej kapacity a rýchlosti, zlepšením dizajnu výťahu a použitím doplnkov vo výťahu (zrkadlo, madlo, kabínové tablo, ukazovateľ smeru jazdy a poschodí), ktoré dnes patria k štandardnému vybaveniu
výťahu. Zvýšenie komfortu možno docieliť aj výberom obkladových materiálov kabíny, ktoré vyhovujú protipožiarnym predpisom
a sú odolné voči vandalizmu. Používané nové prvky vo výťahoch
zároveň minimalizujú negatívne vplyvy na životné prostredie.
Ako pristupovať k obnove?
Realizácia komplexnej obnovy bytového domu je najvhodnejším
časom, kedy vykonať aj výmenu či prinajmenšom nevyhnutnú rekonštrukciu výťahu.
Vhodným riešením pre bytové domy s vyšším počtom staníc sa
odporúča lanový (trakčný) pohon, pri ktorom je nižšia energetická
náročnosť oproti hydraulickému pohonu. Pri spojení lanového po-
honu s frekvenčným riadením získame komfortnú prepravu, plynulý rozjazd a dojazd, presné zastavenie v staniciach. Bežným štandardom pri rekonštrukcii je zvýšenie nosnosti na 450 kg, zvýšenie
rýchlosti na 1,0 m/s, rozmery kabíny 1000 x 1250 x 2000 mm (šírka x hĺbka x výška). Netreba zabúdať ani na bezpečnostné prvky,
ako sú: svetelná mreža (nie fotobunka), komunikačné zariadenie
(kabína - strojovňa/rozvádzač - správca budovy/ servisná organizácia), záložný zdroj zabezpečujúci dojazd do najbližšej stanice
pri výpadku elektrickej siete a podobne.
Po dokončení rekonštrukcie výťahu sa vykoná úradná skúška
alebo overenie jednotlivosti výrobku, ktorej úspešné absolvovanie zaručuje, že zariadenie spĺňa požiadavky platných európskych a národných noriem, predpisov a vyhlášok. Na základe tejto skúšky je vydaný certifikát a inšpekčná správa, ktorá zaručuje
bezpečnosť takéhoto zariadenia.
V súčasnosti platia záväzné európske normy týkajúce sa technického stavu výťahov. Tieto normy sú zapracované aj v našich
právnych predpisoch. Platné európske normy sú pravidelne revidované a výrobcovia a dodávatelia nových výťahov ich musia dodržiavať. •
55
stavebné aktivity
samospráv
o b n o v a b y t o v ý c h d o m o v, v ý ť a h y
Výmena výťahu
v bytovom dome -
inšpirácia z Trenčína
Vlasta Rafajová
R
ekonštrukcia výťahu je vnímaná ako jedna z nevyhnutných súčastí komplexnej
obnovy bytových domov. Napriek tomu
býva modernizovaná zateplená fasáda bytového domu, s vynovenými balkónmi či opravenou
strechou často v kontraste s technickou a užívateľskou úrovňou výťahu, keďže na jeho sanáciu
už nezvýšili financie, prípadne vlastníci bytov
rozhodli, že výťah ešte počká...
foto: E-RAN Slovakia, s.r.o., TREVYS, s.r.o.
Pôvodné výťahy – aj navzdory povinnej pravidelnej údržbe – nespĺňajú požiadavky na modernú prepravu osôb. Zvyšujúce sa náklady na ich opravy už technickú úroveň výťahov nijako nezvyšujú.
Najjednoduchšou cestou ako dosiahnuť súlad nielen s aktuálnymi
právnymi predpismi, ale aj požiadavkami obyvateľov na komfort
prepravy je kompletná výmena výťahu. Prevádzka nového výťahu,
inštalovaného podľa teraz platných predpisov, predstavuje pre užívateľov oveľa vyššiu úroveň bezpečnosti oproti starým výťahom.
Pre výmenu výťahov sa rozhodli aj majitelia bytov v dome na ulici Mateja Bela 2500/7,9 v Trenčíne v rámci komplexnej obnovy
bytového domu (zateplenie obvodového plášťa minerálnou vlnou,
zateplenie strešného plášťa s novou hydroizoláciou, rekonštrukcia balkónov a lodžií, výmena dverí a okien spoločných priestorov,
maľby stien schodísk).
Pôvodný výťah TOV 250/0,7
Pôvodne bol v bytovom dome inštalovaný výťah typu TOV 250/0,7,
ktorý patrí k najčastejšie využívaným typom osobných výťahov
v panelových bytových domoch. Nespĺňal aktuálne nároky na
prepravu osôb, medzi jeho najväčšie nedostatky a závažné prevádzkové riziká patrí klietka bez dverí, nevyhovujúce nárazníky,
chýbajúca obojstranná komunikácia pri uviaznutí vo výťahu, nevyhovujúce zachytávače a nevhodné obmedzovače rýchlosti, nebezpečné zaisťovacie zariadenie šachtových dverí - dverná uzávierka, chýbajúca kontrola zaťaženia klietky, chýbajúce osvetlenie
šachty, chýbajúca revízna jazda a materiál klietky nezabezpečujúci dostatočnú protipožiarnu ochranu. Okrem toho bola nevyhovujúca aj nízka nosnosť výťahu a stiesnené priestory výťahovej kabíny, tiež častá poruchovosť.
Ako náhrada za pôvodný výťah bol navrhnutý osobný lanový výťah s trakčným pohonom typu OL 350/1,0.
Čo znamená kompletná výmena výťahu?
Základom pre výmenu výťahu je vypracovanie technickej a projektovej dokumentácie, ktorá stanovuje rozsah i postup prác spoje56
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
o b n o v a b y t o v ý c h d o m o v, v ý ť a h y
pôvodný stav strojovne
ných s výmenou. Jej rešpektovanie zároveň zaručuje súlad výmeny s platnou technickou a bezpečnostnou legislatívou. Súčasťou
projektovej dokumentácie je aj statický posudok.
Samotná výmena zahŕňala:
• prevzatie staveniska a priestorov na uskladnenie materiálu
a náradia montérov,
• dovoz a uskladnenie všetkých častí nového výťahu,
• demontáž všetkých častí starého výťahu okrem šachtových
dverí,
• stavebné úpravy v strojovni a v priehlbni,
• montáž jednotlivých dielov nového výťahu, pohon, riadenie,
vodidlá, rám kabíny, kabeláž,
• výmena šachtových dverí,
• začistenie stavebných otvorov okolo dverí, vymaľovanie,
• odvoz a likvidácia demontovaných dielov a stavebnej sute,
• nastavenie jednotlivých častí a vykonanie montážnej skúšky.
Súčasťou výmeny výťahu v BD na ulici Mateja Bela v Trenčíne boli
aj stavebné práce súvisiace najmä s úpravou pôvodnej šachty pre
nový výťah. Išlo o stavebné úpravy v strojovni, v šachte a v priehlbni šachty:
• demontáž betónového základu pod výťahovým strojom,
• opravu podlahy v strojovni a zhotovenie bezprašného náteru,
• demontáž betónovej protiváhy,
• úpravu stavebných otvorov a obmurovanie šachtových dverí,
• podbetónovanie prahov, maliarske práce po osadení šachtových dverí,
stavebné aktivity
samospráv
modernizovaný stav strojovne
•
demontáž dosadov pod kabínou a protiváhou v priehlbni
šachty,
• vybielenie stien šachty,
• odvoz stavebnej sute.
Uvedeniu nového výťahu do prevádzky predchádzali skúšky – posúdenie zhody vykonané Technickou inšpekciou a vydanie „Certifikátu zhody“.
Výmena výťahu TOV 250/0,7 za OL 350/1,0
Výhody:
•
•
•
•
•
splnenie všetkých bezpečnostných požiadaviek,
okamžitá obnova celého zariadenia,
podstatné zvýšenie úžitkovej hodnoty a komfortu,
nižšie prevádzkové náklady a vysoká spoľahlivosť,
v budúcnosti nevznikne problém z dôvodu nesplnenia bezpečnostných noriem.
Nevýhody:
•
•
vyššie okamžité náklady-34 tisíc EUR bez DPH,
dlhšia nepretržitá doba odstavenia výťahu (cca 5 týždňov).
Požadované zvýšenie úžitkovej hodnoty a komfortu prepravy dokumentuje porovnanie technických parametrov pred a po výmene
výťahu na ulici M. Bela 2500/7, 9 v Trenčíne. •
Starý výťah
Nový výťah
TOV 250/0,7
OL 350/1,0
250
350
+ 40 %
3
4
+ 33 %
Rozmer kabíny (mm)
(užitočná plocha)
šírka - 800
hĺbka - 1000
šírka - 800
hĺbka - 1250
+ 25 %
Svetlá šírka šachtových dverí (mm)
700
750
+7%
Dopravná rýchlosť
(m/s)
0,7
1,0
+ 43 %
Technický parameter
Nosnosť (kg)
Počet osôb
Rozdiel
57
prevádzkové úspory
a modernizácia
výstavy
Veľtrh AMPER slávi jubileum
Prípravy jubilejného 20. ročníka medzinárodného veľtrhu
elektrotechniky, elektroniky, automatizácie a komunikácie
AMPER 2012 sú v plnom prúde. Tradičný sviatok všetkých
odborníkov a nadšencov z oboru elektrotechniky, elektroniky, automatizácie a moderných komunikačných technológií
sa bude konať v termíne od 20. do 23. 3. 2012 na výstavisku Brno.
V roku 2011 sa AMPER presídlil z Prahy do Brna. Spojením jedného z najvýznamnejších a najlepšie fungujúcich výstavísk v
strednej Európe a najväčšieho elektrotechnického veľtrhu v ČR
i na Slovensku, získalo výstavníctvo v tomto odbore úplne nový
rozmer. Brnenské výstavisko ponúka vystavovateľom najmodernejšie haly s celkovou čistou výstavnou plochou až 130 000 m² a
kvalitu služieb na svetovej úrovni.
Za uplynulým ročníkom
Na veľtrhu AMPER 2011 sa zúčastnilo v úplne zaplnených halách
P, F a G1 580 spoločností z 24 krajín sveta. Veľtrh navštívilo celkom 42 300 odborníkov. Po celé štyri dni vystavovatelia predstavovali svoje novinky, uzatvárali obchody a v rámci 27 odborných
konferencií a seminárov, ktoré navštívilo 1230 registrovaných
účastníkov, sa diskutovalo na aktuálne odborové témy. Spoločne
s veľtrhom AMPER sa konal tiež veľtrh OPTONIKA - 2. veľtrh optickej a fotonickej techniky.
Prípravy 20. ročníka v plnom prúde
Kladné hodnotenie vystavovateľov i návštevníkov veľtrhu AMPER
2011 predurčuje jeho ďalší rozvoj. V súčasnej dobe svoje miesto
na veľtrhu AMPER 2012 potvrdilo viac než 550 významných spoločností z tradičných i nových nomenklatúrnych odborov. Pre jubilejný 20. ročník sú pripravené moderné haly P (15 000 m²), F
(7 300 m²), G1 (5 000 m²) a navyše rozšírenie o prestížnu halu V
(12 000 m²). V spolupráci s našimi odbornými partnermi pripravujeme opäť sériu konferencií, seminárov, školení v konferenčných
sálach vstupnej haly P, business centra a v hoteli Holiday Inn.
Špeciálna pozornosť bude opäť venovaná e-mobilite. Návštevníci
si budú môcť elektromobily prezrieť a využiť testovacie jazdy.
100
95
75
25
foto: Euchner
5
0
58
180x120_koma
21. nora 2012 18:47:59
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
systémy CZT
prevádzkové úspory
a modernizácia
Hnúšťa profituje
z biomasy i zo slnka
K
omplexná rekonštrukcia systému centrálneho zásobovania teplom v Hnúšti
skončila v závere minulého roka dobudovaním najväčšej inštalácie slnečných kolektorov na predohrev vody na Slovensku a rozšírením tunajšej biomasovej kotolne o nový zdroj na
drevnú štiepku.
Objekt biomasovej kotolne na Železničnej ulici v Hnúšti. Jeden kotol
sa nachádza vo vnútri kotolne, druhý práve osadený.
Vyvrcholenie takmer štyri roky trvajúcej investičnej akcie prinieslo
mestu okrem iných výhod aj vysokú mieru energetickej sebestačnosti, keď sa na výrobu tepla a teplej vody využívajú z 95 percent
lokálne obnoviteľné zdroje energie.
Tepelné hospodárstvo v meste Hnúšťa spravuje od 1. októbra
2007 spoločnosť Rimavská energetická, s. r. o., ktorá patrí do
energetickej skupiny Intech Slovakia. Pri prevzatí tepelného hospodárstva sa Rimavská energetická mestu Hnúšťa zmluvou zaviazala výrazne investovať do modernizácie tepelného hospodárstva,
garantovať efektívnosť a spoľahlivosť
dodávok tepla a zároveň zabezpečiť
cenu tepla pod celoslovenským priemerom. Rimavská energetická preto pripravila projekt, ktorého cieľom
bolo zrealizovať komplexnú rekonštrukciu výroby aj distribúcie tepla
a implementovať do systému obnoviteľné zdroje energie.
Projekt rozdelený do
piatich etáp
Prvým krokom projektu bolo vybudovanie nového zdroja tepla – kotolne na biomasu. Vyrástla na pozemku
v tesnej blízkosti jednej z pôvodných
plynových kotolní na Železničnej uli59
foto: Komunálna energetika, Intech Slovakia, Systherm
Vlasta Rafajová
prevádzkové úspory
a modernizácia
systémy CZT
Inštalácia druhého biomasového kotla. Vzhľadom na rozmery sa kotol obostavia až po osadení technológie.v
ci. Kotolňu postavila Rimavská energetická s investičnými nákladmi 1,16 milióna eur z vlastných zdrojov a bankového úveru. Rozhodnutie spoločnosti postaviť v Hnúšti práve biomasový zdroj
vychádzalo zo zamerania spoločnosti Intech Slovakia, ktorá už
niekoľko rokov zabezpečuje výrobu dodávku tepla z biomasy na
juhu stredného Slovenska. V riadnej prevádzke je hnúšťanská kotolňa od októbra 2008. V prvej etape projektu bol v nej inštalovaný jeden kotol na drevnú štiepku s výkonom 3 MW.
Spolu s prepojením dvoch hlavných, dovtedy samostatných, okruhov výroby tepla v meste, sa takto podarilo biomasou nahradiť
takmer 70 % spotreby zemného plynu. To sa zásadným spôsobom
prejavilo na znížení ceny tepla.
V druhej etape projektu bol k biomasovej kotolni pripojený mestský priemyselný park, čím sa podiel využitia obnoviteľných zdrojov
ešte zvýšil. V roku 2010 sa v rámci tretej etapy projektu podarilo
prepojiť sídlisko Kolónia s centrálnou kotolňou a eliminovať pôvodné plynové kotolne. Ešte v tom istom roku sa začala realizovať aj
najrozsiahlejšia a investične najnáročnejšia štvrtá etapa, ktorá zahŕňala kompletnú výmenu všetkých rozvodov v meste a pripojenie
ďalších odberných miest na centrálnu biomasovú kotolňu. Z celkovo deviatich pôvodných plynových kotolní (štyroch centrálnych,
60
jednej blokovej a štyroch domových), vznikol jeden centrálny systém s jednou centrálnou kotolňou a dvoma špičkovými a záložnými kotolňami. Pôvodný štvorrúrkový systém bol nahradený dvojrúrkovým. V odberných miestach boli vybudované kompaktné
odovzdávacie stanice tepla (KOST).
Súčasťou štvrtej etapy bola aj inštalácia 360 slnečných kolektorov
na predohrev vody na ploché strechy bytových domov.
Posledná piata etapa projektu zahŕňala rozšírenie biomasovej kotolne o nový zdroj s výkonom 4MW. Kotol inštalovala Rimavská
energetická v jeseni a od decembra 2011 je v skúšobnej prevádzke. Investície realizované v rámci druhej až piatej si vyžiadali približne 4,5 milióna eur a okrem vlastných a bankových zdrojov Rimavská energetická využila aj grantové prostriedky z fondov EÚ
vo výške 70 %.
Slnečné teplo v systéme CZT
Využitie solárnych kolektorov v systéme CZT je na Slovensku stále netradičným riešením. Ak sa aj technológia využitia slnečnej
energie na predohrev teplej vody uplatňuje, zvyčajne ide o centralizované riešenie, kde je veľká kolektorová plocha sústredená na
mieste centrálneho predohrevu. Keďže z hľadiska zvýšenia kom-
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
systémy CZT
prevádzkové úspory
a modernizácia
Štruktúra kolektorových zostáv:
7 kolektorové pole:
• jedno pole,
• rozvody solárnej kvapaliny – medené potrubia,
• prepojenie medzi KOST a kolektormi – antikorový vlnovec,
• akumulačná nádrž 825 l, vyhotovenie s vykurovacím hadom,
• nástenná solárna stanica bez regulácie*.
Kolektorové inštalácie na plochých strechách bytových domov v
Hnúšti.
fortu dodávky tepla a TÚV sa investor v Hnúšti rozhodol prejsť zo
zastaraného štvorrúrkového systému na moderný a komfortný
dvojrúrkový systém s prípravou TÚV v mieste spotreby, bolo treba
celý projekt využitia solárnej energie prispôsobiť takto navrhnutej
technológii.
Solárne panely sú osadené priamo na plochých strechách bytových panelových domov a priamo prepojené s kompaktnými odovzdávacími stanicami tepla umiestnenými v spoločných
priestoroch – v suteréne domov. Celkom 360 kusov kolektorov
s celkovou plochou viac ako 700 m2 je inštalovaných na 27 odberných miestach. Kolektory sú umiestnené v skupinách po 7, 14 alebo 25 kusov na jedno odberné miesto.
Zmyslom celého využitia solárnych kolektorov je získať teplo zo
slnka a použiť ho na výrobu teplej úžitkovej vody. Veľkosti kolektorových polí sú teda rozdelené podľa odberu teplej vody v objektoch. Potrubia so solárnou nemrznúcou kvapalinou sú vedené zo
14 kolektorové pole:
• dve polia – 2 x 7 kolektorov,
• rozvody solárnej kvapaliny – medené potrubia,
• prepojenie medzi KOST a kolektormi – antikorový vlnovec,
• akumulačná nádrž 1000 l, vyhotovenie s vykurovacím hadom,
• solárny deliaci systém bez regulácie*.
25 kolektorové pole:
• štyri kolektorové polia,
• rozvody solárnej kvapaliny – medené potrubia,
• prepojenie medzi KOST a kolektormi – antikorové potrubie,
• akumulačná nádrž 2 x 1000 l,
• solárny deliaci systém bez regulácie*.
*Reguláciu solárneho systému zabezpečuje riadiaci
systém odovzdávacej stanice.
61
prevádzkové úspory
a modernizácia
systémy CZT
KOST a akumulačný zásobník.
strechy domu do suterénu cez otvory v podlažiach vyrobené jadrovou vŕtačkou presne na dimenziu potrubia. Ohriata solárna kvapalina ohrieva kúrenársku vodu v akumulačnom zásobníku prostredníctvom vykurovacieho hada. Následne sa cez doskový výmenník
zohrieva studená pitná voda. Takéto oddelenie doskovým výmenníkom vylučuje možnosť kontaminácie teplej vody baktériou legionela. V realizovanom projekte v Hnúšti sú využité ploché solárne
kolektory Citrin Solar CS 111-SF s plochou 2 m2 s prizmatickým
solárnym sklom s hrúbkou 3,2 mm. Slnečný kolektor je zložený
z odvetraného hliníkového rámu (aby nedošlo k roseniu) a jeho
jadro tvorí medený absorbér. Prizmatické sklo kolektora je navrhnuté s cieľom maximálne pohlcovať slnečné žiarenie. Nízka hmotnosť kolektorov (približne 38 kg) je dôležitá z hľadiska minimálneho zaťaženia strechy a jednoduchej manipulácie pri montáži.
Obsah solárnej teplonosnej kvapaliny je 1,3 litra na jeden kolektor.
Regulácia neustále porovnáva rozdiel teplôt na solárnom poli
a v akumulačnej nádobe. Ak je rozdiel teplôt vyšší ako 6 °C, zapne sa cirkulačné čerpadlo solárneho okruhu a dochádza k ohrevu vody v zásobníku. Takto sa nabíja akumulačná nádoba až na
teplotu 95 °C, štandardne však na 80 °C. Ak sa neodoberá teplo
z akumulačnej nádoby, dochádza k odstaveniu solárneho systému. Pri teplote 120 °C sa spúšťa ochrana kolektorov, ktorá pracu62
je na princípe pulzovania čerpadla. Čerpadlo sa v určitých intervaloch spustí a takto premieša horúcu solárnu kvapalinu v systéme.
Pri teplote nad 140 °C sa regulácia odstaví, keďže pri takejto teplote sa solárne médium nachádza v plynnej fáze a treba ho ochladiť,
aby sa predišlo poškodeniu jednotlivých prvkov systému. Regulácia sa nespustí, kým teplota neklesne na 120 °C. V prípade, že solárny ohrev nepostačuje svojím výkonom, teplo potrebné na ohrev
vody sa získava priamo z primárneho rozvodu.
Kotolňa, rozvody, kolektory
Po vybudovaní novej biomasovej kotolne a nových rozvodov možno hovoriť o systéme výroby a zásobovania teplom v Hnúšti ako
o centrálnom v pravom zmysle slova, keďže sa viacero pôvodných
systémov (osem plynových kotolní rôznej veľkosti a výkonu v meste a jedna v priemyselnom parku) spojilo do jedného systému
a teplo vyrába jeden energeticky efektívny zdroj tepla – biomasová kotolňa.
Výmena zastaraných potrubí odstránila tiež časté poruchy, havárie a úniky vody z rozvodov, ktoré doteraz znamenali veľké distribučné straty a nepriaznivý vplyv na cenu tepla aj bezpečnosť dodávok tepla.
Nové kompaktné odovzdávacie stanice tepla v jednotlivých do-
systémy CZT
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
moch umožnili, že každý dom si môže spustiť
kúrenie nezávisle od ostatných domov, čo spotrebiteľom tepla prináša komfort porovnateľný
s plynovým vykurovaním. Prispeli tiež k zníženiu
nákladov na výrobu tepla pre ohrev vody a zníženiu množstva emisií a znečistenia ovzdušia.
Rozsiahle zemné práce súvisiace s budovaním
nových rozvodov mali pre obyvateľov Hnúšte
ďalší prínos, keďže umožnili vybudovanie novej
optickej infraštruktúry v meste.
PRIM
TÚV
prevádzkové úspory
a modernizácia
ÚK
CIRK TÚV
Príprava vlastného paliva
Vysoká miera využitia lokálnych obnoviteľných
zdrojov energie znamená v prípade drevnej
Solárny AKU zásobník +
štiepky potrebu zabezpečiť priebežný dostatok
solárne kolektory
paliva v požadovanej kvalite i potrebu zabezpečiť uskladnenie určenej zásoby paliva. Prevádzkovateľ tepelného hospodárstva v Hnúšti - Rimavská energetická realizuje dodávku štiepky
prostredníctvom svojej materskej spoločnosti,
Schéma KOST
ktorá pred šiestimi rokmi zriadila v Hriňovej divíziu Biopalivá. Tá zabezpečuje ťažbu, spraPríprava paliva výlučne vlastnými technickými a personálnymi kacovanie a dodávku biomasy pre všetky kotolne skupiny Intech
pacitami: od vyťaženia drevnej hmoty v okolitých lesoch cez jej
a partnerov spoločnosti v tomto regióne. Dopravné vzdialenosti,
spracovanie na potrebnú frakciu drevnej štiepky až po dovoz do
z ktorých sa dováža biomasa do Hnúšte, sú 20 až 30 kilometrov.
kotolne, umožňuje Rimavskej energetickej udržať náklady pod
Keďže spoločnosť prevádzkuje na juhu stredného Slovenska viakontrolou. Tento prístup zároveň vytvára v regióne pracovné miescero kotolní na biomasu (v Revúcej, Veľkom Krtíši, Hriňovej, Hnúšta a pôsobí ako preventívne opatrenie pri prípadnom nedostatku
ti, Žarnovici, Detve) možno dopravné trasy na zásobovanie kotolní
štiepky na trhu v budúcnosti. •
optimalizovať.
63
prevádzkové úspory
a modernizácia
systémy CZT
Drevná štiepka
v podmienkach malých systémov CZT
Juraj Horský
B
foto: DIH, s.r.o, Polytechnik GmbH, CEH
iomasa z pohľadu potenciálneho využitia
na Slovensku sa popri vodnej energii javí
ako najperspektívnejší obnoviteľný zdroj
energie. Z celkového technického potenciálu obnoviteľných zdrojov energie u nás predstavuje
biomasa až 42 %. Najväčšiu časť biomasy tvorí
pritom dendromasa (drevo, dreviny, kôra a odpad z dreva).
Vyplýva to z geografickej štruktúry územia Slovenska, ako aj z plánovanej poľnohospodárskej a lesníckej výroby a štruktúry priemyselných odvetví. Veľké rezervy produkcie biomasy sú v tzv. bielych
plochách, ktoré predstavujú produkčne nevyužívané plochy, či už
poľnohospodárskej alebo lesníckej pôdy. Tieto plochy v závislosti od charakteru a lokality sa môžu v budúcnosti využívať aj na
pestovanie napríklad energetických rastlín - rýchlorastúcich drevín (RRD).
Dendromasa využívaná na výrobu tepla
Drevná štiepka určená na energetické využitie je finálnym produktom spracovania dendromasy z hľadiska mechanických a fyzikálnych vlastností. Hlavný dôraz pri úprave dendromasy na drevnú
štiepku sa pritom kladie na rozmerové parametre a vlhkosť.
Využívanie dendromasy na výrobu tepla prostredníctvom priameho spaľovania je pomerne jednoduchá technológia spojená s ra64
dom výhod a pozitívnych vlastností oproti tradičným zdrojom tepelnej energie. K významným výhodám dendromasy patrí nízky
obsah síry (v porovnaní napríklad s hnedým uhlím), nízky obsah
ťažkých kovov, malý podiel oxidu dusíka a skutočnosť, že pri spaľovaní dendromasy je do ovzdušia uvoľnené také množstvo oxidu
uhličitého, koľko si samotné rastliny tvoriace dendromasu počas
svojho rastu z ovzdušia zobrali. V praxi, samozrejme, k tejto bilancii treba pripočítať emisie mechanizmov využívaných pri pestovaní, zbere a doprave dendromasy.
Pri samotnom spaľovaní, ako procese získavania tepelnej energie
z dendromasy, je potrebné naplnenie určitých podmienok. Jednou z najdôležitejších je vhodná miera vlhkosti dendromasy pripravenej na spaľovanie. Je zrejmé, že čím je táto hodnota vyššia,
tým je energetický zisk z dendromasy nižší. Súvisí to s veľkým výparným teplom vody, kedy v procese spaľovania obsiahnutá voda
v dendromase sa premieňa na paru, ktorá tvorí zložku spalín a je
vypúšťaná do ovzdušia. V praxi sa preto dendromasa pred aplikáciou necháva čo najviac preschnúť buď prirodzeným spôsobom alebo v priemyselných sušičkách. Všeobecne sa odporúča
vlhkosť dendromasy v stredných a veľkých kotolniach pod 40 %,
v malých kotolniach pod 30 % a za optimálnu sa považuje vlhkosť
do 20 %. Toto je možné dosiahnuť skladovaním a prirodzeným sušením na suchom mieste pod prístreškom. V poslednej dobe sa
stretávame stále častejšie s umelým dosúšaním dendromasy za
využitia odpadného tepla, solárnej energie a pod. Ako najjednoduchšie a najefektívnejšie sa javí využitie solárnej energie, napríklad v jednoduchom prístrešku s presklenou prednou šikmou stenou orientovanou na juh.
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
systémy CZT
prevádzkové úspory
a modernizácia
liečebne a s tým súvisiacimi veľmi náročnými požiadavkami na minimalizáciu emisií je technológia čistenia spalín doplnená o elektrofilter, zabezpečujúci splnenie aj tých najprísnejších kritérií.
Tento príklad určite môže predstavovať alternatívu centrálneho zásobovania teplom v našich podmienkach pre blok v rozsahu asi
štyridsiatich štandardných rodinných domov.
Šikmý rez prútom energetickej vŕby
Miestne plantáže - lokálny zdroj drevnej štiepky
V prípade drevnej štiepky vyrábanej z rýchlorastúcich drevín je
výhodou skutočnosť, že sa môže stať lokálnou záležitosťou, organizovanou buď miestnou správou alebo miestnymi organizáciami
(poľnohospodárske družstvá, individuálne podnikateľské subjekty a pod.). Vytvára sa tu možnosť vytvorenia produkčného reťazca
od zakladania plantáží s RRD na sekundárnych a ostatných poľnohospodárskych pôdach v réžii miestnych samospráv a miestnych podnikateľských subjektov, zvýšenie miestnej zamestnanosti pri správe týchto plantáží a poskytnutie relatívne lacného paliva
na miestny trh pre individuálnych odberateľov, podnikateľské subjekty a miestnu samosprávu. Pri samotnej cene drevnej štiepky
sa zminimalizuje jej dôležitá zložka - náklady na dopravu. Výmera plantáže na pestovanie energetickej vŕby potrebná na vykrytie
energetickej potreby jedného štandardného rodinného domu na
jedno vykurovacie obdobie sa pritom pohybuje okolo 0,7 hektáru.
kotolne na spaľovanie dendromasy ako CZT
Najefektívnejšie využitie dendromasy ako zdroja tepelnej energie sa uplatňuje pri tzv. centrálnom zásobovaní teplom (CZT).
V prospech technického riešenia zásobovania tepelnou energiou
z centrálneho zdroja hovoria jeho základné vlastnosti - spoľahlivosť a bezpečnosť prevádzky, komfort pre koncového odberateľa,
maximálne zohľadnenie ekologického aspektu a ochrany životného prostredia a v neposlednom rade komplexné služby a dodávka
tepla za prijateľnú cenu. Veľkú tradíciu a s tým súvisiace skúsenosti má pri výstavbe a prevádzke CZT práve susedné Rakúsko. Ako
príklad môže slúžiť ekologická kotolňa na drevnú štiepku v Dolnorakúskom mestečku Alland, konkrétnejšie na vykurovanie neďalekého liečebného a rehabilitačného centra - Sonderkrankenanstalt
Rehabilitationszentrum Alland. Kotolňa s menovitým tepelným výkonom 800 kW bola uvedená do prevádzky v roku 2009. Palivo drevná štiepka, je skladované v horizontálnom betónovom bunkri,
odkiaľ je systémom posuvných tyčí a hydraulických dopravníkov
dopravované do spaľovacieho priestoru.
Samotné spaľovanie sa uskutočňuje na posuvnom hydraulickom
rošte. Zariadenie je vybavené systémom automatického odpopoľovania do uzavretých kontajnerov. Z dôvodu prevádzky v areáli
Drevná štiepka má perspektívu
Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že získavanie tepla spaľovaním drevnej štiepky v oblasti systémov centralizovaných zdrojov
tepla má veľkú perspektívu nielen z prevádzkového a ekonomického hľadiska, ale aj z hľadiska celospoločenských potrieb, ako je
napĺňanie schválených programov presadzujúcich biomasu ako
nový zdroj energie, ochrana životného prostredia a presadzovanie tzv. environmentálnej kultúry, využívanie sekundárnych a ostatných poľnohospodárskych pôd do maximálnej miery, znižovanie nezamestnanosti hlavne v oblastiach s nižšou industrializáciou
a ďalšie aspekty súvisiace s hospodárskym a spoločenským životom.
Cieľom je formou neustáleho zvyšovania informovanosti zástupcov miestnych samospráv a podnikateľských subjektov o možnostiach dendromasy ako progresívneho zdroja tepelnej energie
presadzovať tieto technológie v praxi. Súčasťou tohto procesu je
popri inom aj prekonanie pretrvávajúcich bariér, znižujúcich ochotu investovať do projektov na využívanie obnoviteľných zdrojov
energie v prostredí Slovenska - a to bariér trhových, technologických, informačných a legislatívnych. •
Spaľovacie zariadenie na drevnú štiepku spolu s tepelným výmenníkom v zostave nad sebou
65
prevádzkové úspory
a modernizácia
advertoriál, predizolované potrubia
Flexibilné
predizolované potrubné systémy
Ing. Robert Štefanec
P
lastové predizolované potrubia si v posledných rokoch našli významné miesto v realizáciách tepelných rozvodov a sú stále
jasnejšou voľbou pre investorov, projektantov
a montážne firmy. Pri racionálnom posúdení pomeru: cena – kvalita – životnosť – rýchlosť realizácie, sa naplno preukážu ich pozitíva.
foto: NRG FLEX
V minulom vydaní Komunálnej energetiky sme predstavili systém
plastového predizolovaného potrubia Austroflex s možnosťami
jeho využitia v praxi. Dnes sa k téme vraciame s rozšíreným portfóliom využitia potrubného systému. Okrem sekundárnych rozvodov sú zaujímavé možnosti ich aplikácie pri realizáciách na využívanie odpadového tepla z bioplynových staníc, či využívanie
geotermálnej vody.
predizolované potrubie AUSTROFLEX
Potrubia AUSTROFLEX v sebe spájajú cenné know-how a vyše
25-ročné skúsenosti rakúskeho výrobcu s dôslednou voľbou kvalitných surovín a materiálov tak, aby vznikol vysoko flexibilný systém s veľmi nízkymi tepelnými stratami.
Nízke tepelné straty predizolovaných potrubí AUSTROFLEX sa podarilo dosiahnuť najmä vďaka veľmi dobrým izolačným vlastnostiam polyuretánovej peny (PUR), ktorou sú izolované rúrky pre médium, a vrstve veľmi flexibilnej polyetylénovej izolácie (PE), ktorá
zabraňuje PUR pene zaliať vonkajšie robustné rebrovanie z vysokohusteného polyetylénu (PE-HD). Takáto kombinácia zabezpečuje, že potrubie je flexibilné aj pri nižších teplotách a má veľmi
dobré izolačné vlastnosti – celý systém je certifikovaný na lambda 0,028 W/mK (samotná PUR pena: 0,026 W/mK). Dostatočná
hrúbka izolácie zabezpečuje nižšie straty potrubia AUSTROFLEX
oproti iným systémom od cca 5 % až po vyše 50 %.
Vonkajší robustný plášť je odolný voči dopravnému zaťaženiu
66
a poškodeniu pri priamej pokládke do výkopu alebo do existujúcich betónových kanálov, kde netreba otvárať celú trasu, stačí iba
niekoľko montážnych otvorov.
Polomery ohybu potrubia sú vďaka skladbe izolácií a vonkajšieho
rebrovania extrémne nízke a ľahko sa na stavbe dajú dosiahnuť,
napr. pre d90 je to iba 1,0 m.
Rúrku pre médium tvorí sieťovaný polyetylén PE-Xa, pre vykurovanie s kyslíkovou bariérou SDR11 PN6 pri 95 °C a pre teplú vodu
SDR7,4 PN10. Veľmi hladká vnútorná stena rúrky je zárukou dlhodobej prevádzky bez inkrustácií a usadenín. Rúrka je odolná
voči mrazu a mnohým agresívnym médiám ako aj termálnej vode.
Životnosť potrubia je v závislosti od prevádzkových parametrov
až vyše 50 rokov. Dimenzie potrubia od d25 až po d125 ponúkajú možnosti realizácie projektov od pár kilowattov až po niekoľko
megawattov. Pri dvojrúrkových potrubiach (dimenzie 2 x d25 až
2 x d63) je jedna rúrka vždy kontinuálne označená, čo zabráni pri
montáži zámene prívodu a spiatočky.
Komplexnosť systému dokazuje aj široká paleta príslušenstva
a možností spájať potrubie. Spájanie potrubia sa uskutočňuje
rýchlymi a bezpečnými lisovanými alebo zvernými spojmi, pri termálnej vode alebo veľkých dimenziách elektrotvarovkami. Systém
lisovaných a zverných prechodov je vďaka presnému spracovaniu
rýchly a možno s ním pracovať aj pri nižších teplotách.
Predizolované potrubie a teplO z BPS
Kogeneračné jednotky bioplynových staníc (BPS) produkujú pri
spaľovaní bioplynu okrem elektrickej energie aj teplo. Časť, zvyčajne 5 až 20 %, sa spotrebuje pre samotnú činnosť BPS, zvyšné teplo sa dá zmysluplne využiť na vykurovanie objektov v okolí
– administratívne budovy, dielne, sklady, kuchyňa, sociálne zázemie, ale aj na dokurovanie maštalí, predohrievanie sušičky a iné
účely. Okrem priameho využitia pre potreby investora možno teplo predávať aj tretím subjektom (blízke priemyselné areály a obecné objekty: školy, kultúrny dom, plavárne, administratívne budovy
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
predizolované potrubia, advertoriál
či bytové domy). Predizolované potrubia AUSTROFLEX sa vyznačujú veľmi nízkymi stratami a teplo v nich možno prepravovať aj
na vzdialenosti presahujúce niekoľko kilometrov (pokles teploty je
max. 1°C na 1km). Aj pri väčších projektoch sa dá zabezpečiť hospodárna prevádzka a rýchla návratnosť investície do teplovodov.
Teplo z BPS je komodita a škoda ho nevyužiť, aj keď je často označované ako „odpadové teplo“. Už aj sprísňujúca sa európska legislatíva však zdôrazňuje, že s ním treba nakladať hospodárne a použiť na jeho transport potrubia s čo najnižšími tepelnými stratami.
Pri prvotnom zámere sa môže zdať, že tepla je veľa a všetko sa
ani nebude dať využiť, ale zo skúseností z projektov v Rakúsku
a Nemecku vieme, že po pár rokoch už môže teplo zbytočne unikajúce cez slabo izolované potrubia chýbať na pripojenie ďalšieho objektu.
Vhodnou kombináciou odberateľov sa dá zabezpečiť odber po
celý rok (v zime na vykurovanie, v lete pre plaváreň, na jeseň na sušenie obilia a kukurice, celoročne na prípravu teplej vody). Takto
využité teplo ešte znižuje dobu návratnosti samotnej BPS a zlepšuje jej ekonomiku.
Výmena rozvodov v betónových kanáloch
V existujúcej zástavbe sídlisk, ale aj v priemyselných areáloch sa
nachádzajú tepelné rozvody, ktoré už nespĺňajú prísne technické
parametre. Ich prevádzka sa stáva nehospodárna kvôli zvyšujúcej sa intenzite porúch a odstávok, alebo vysokým stratám tepla.
V takýchto prípadoch je často požiadavka dodávateľa tepla alebo
investora na čo najmenšie zásahy do územia (spätná úprava zele-
prevádzkové úspory
a modernizácia
ných a spevnených plôch, minimalizácia výrubu zelene a obmedzení v doprave.
Ak sú pôvodné potrubia uložené v betónových kanáloch, možno
vykonať výmenu rozvodov aj pri minimalizácii zemných a výkopových prác. Po zameraní a obhliadke sa na rekonštruovaných úsekoch vytvoria montážne otvory, cez ktoré sa demontujú pôvodné
potrubia a následne sa vtiahnu nové plastové predizolované potrubia. Takýmto spôsobom je možné meniť potrubia až do dĺžky
asi 50 m, čo výrazne znižuje výkopové práce a obmedzenia v doprave. Potrubia na exponovaných miestach pri prekopaní ciest
možno okamžite po položení spätne zasypať, čím sa minimalizujú
časy uzávierok a obchádzok.
Technická podpora a služby NRG flex, s.r.o.
Spoločnosť NRG flex, s.r.o., nedodáva iba plastové predizolované potrubia AUSTROFLEX, ale ponúka komplexné služby spojené
s jeho využitím v praxi. Už v rámci ponukového konania pripraví
pre investora štúdiu návratnosti investície. Na základe niekoľkých
vstupných údajov (prenášané výkony, situácia, využitie tepla) navrhne potrebné dimenzie potrubia a nadväznú technológiu. V ďalšom kroku ponúka prípravu kompletnej projektovej dokumentácie
od územného konania, cez stavebné povolenie až po realizačný
projekt.
Pri realizácii zabezpečí rozsah prác podľa priania investora od dodávky potrubia so zaškolením personálu a zapožičaním potrebného špeciálneho náradia až po zabezpečenie celej dodávky aj
s nadväzujúcou technológiou a dopojením systému na kľúč. •
Plastové predizolované
potrubia AUSTROFLEX
Bezkanálové prevedenie teplovodov
Sekundárne rozvody ÚK a TV
Využitie tepla z bioplynových staníc
Rozvody termálnej vody
NRG flex, s.r.o.
Lesná 16,
900 27 Bernolákovo
Nízke tepelné straty
Hospodárna prevádzka
Rýchla dodávka a montáž
Dimenzovanie potrubia a príprava štúdií využitia tepla
Projektová dokumentácia
Dodávka materiálu alebo diela komplet na kľúč
T: +421 2 381 00 996
M: +421 907 893 202
E: [email protected]flex.sk
www.nrgflex.sk
prevádzkové úspory
a modernizácia
tepelné čerpadlá
Tepelné čerpadlá
potenciál tepla aj chladu
Beáta Jarošová
T
epelné čerpadlá dokážu veľmi efektívne
využívať teplotný potenciál nášho najbližšieho prírodného okolia, preto sa zaraďujú k najmodernejším spôsobom vykurovania a chladenia priestorov. Ak teda hovoríme
o úspore primárnej energie či vyššom využití
obnoviteľných zdrojov energie, potom hovoríme
aj o tepelných čerpadlách...
Je na prospech veci, že v poslednom čase sa pre tepelné čerpadlá nerozhodujú len majitelia rodinných domov, ale sa objavujú
aj inštalácie v komunálnej sfére či priemyselnej praxi.
foto: Stiebel Eltron
Čo je to výkonové číslo?
Tepelné čerpadlo (TČ) je zariadenie, ktoré využíva nízkoteplotnú energiu okolitého prostredia, ktorej je okolo nás neobmedzené množstvo a dokáže ju efektívne pretransformovať na potrebnú
teplotnú úroveň do vykurovacieho systému. TČ odoberá teplo zo
vzduchu, pôdy, zeme či vody a transformuje ho z nižšej teplotnej
hladiny do vyššej. To znamená, že tepelné čerpadlo energiu nevyrába, len prečerpáva na vyššiu teplotnú úroveň. Na uskutočnenie
transformácie z nižšej na vyššiu teplotu treba do systému dodať
pohonnú energiu. Podľa toho, aký druh energie čerpadlo potrebuje, hovoríme o elektrických a plynových tepelných čerpadlách.
Základným parametrom pre hodnotenie energetickej efektívnosti
prevádzky tepelného čerpadla je výkonové číslo COP (z anglického Coefficient Of Performance). Ide o pomer množstva vyrobenej
tepelnej energie a spotrebovanej elektrickej energie. Čím je vyššia hodnota výkonového čísla, tým viac tepelnej energie TČ vyrobí
na jednotku dodávanej energie, a tým je energeticky efektívnejšie.
Výkonové číslo je ukazovateľom kvality a vyspelosti konštrukčného riešenia tepelného čerpadla. Na efektívnosť, a teda aj úspornosť prevádzky, však priamo vplýva zdrojová teplota na vstupe do
tepelného čerpadla a tiež výstupná teplota do vykurovacieho systému. Čím menší je rozdiel medzi týmito teplotami, tým efektívnej-
68
šie tepelné čerpadlo pracuje. Práve preto sa prednosti tepelných
čerpadiel dajú najviac zužitkovať práve v spojení s nízkoteplotným
vykurovacím systémom, napr. podlahovým alebo stenovým vykurovaním.
Rozdelenie tepelných čerpadiel
Tepelné čerpadlá rozdeľujeme podľa zdroja tepelnej energie
a podľa média, ktorému ju odovzdávajú:
• voda/voda - tepelná energia sa odoberá priamo z podzemnej
vody a odovzdáva sa do vykurovacieho systému, kde je médiom voda, zem/voda - odoberá teplo zo zemskej kôry (hĺbkový vrt, plošný zemný kolektor) a odovzdáva ju vykurovaciemu
systému, kde je médiom voda,
• vzduch/voda - odoberá teplo okolitému vzduchu alebo odpadovému vzduchu a odovzdáva ho vykurovaciemu systému,
kde je médiom voda,
• vzduch/vzduch - využíva tepelnú energiu z okolitého vzduchu
alebo odpadového vzduchu a odovzdáva ho teplovzdušnému systému vykurovania.
Koľko ušetríme s TČ?
Rastúce ceny energií spôsobujú stále vyššiu efektívnosť prevádzky tepelných čerpadiel. Zatiaľ čo ceny uhlia či plynu rastú, teplota v hĺbkovom vrte alebo zemnom kolektore zostáva nemenná
a k dispozícii je stále zadarmo.
Pri dimenzovaní vykurovacích systémov s tepelnými čerpadlami je
veľmi dôležité čo najpresnejšie poznať tepelné straty budovy. Platí,
že čím lepšie je budova izolovaná, tým nižšie teploty si vykurovací
systém vyžaduje. A čím nižší je rozdiel teploty medzi zdrojom tepla (napríklad vodou z hĺbkového vrtu) a teplotou vykurovacej vody,
tým čerpadlo pracuje úspornejšie.
Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim stanovenie potenciálu úspor
z využitia tepelného čerpadla je tiež spôsob jeho zaradenia do
systému, teda, či je tepelné čerpadlo jediným zdrojom tepla (monovalentná prevádzka), alebo je v systéme aj iný zdroj tepla (bivalentná prevádzke). Pri monovalentnej prevádzke tepelné čerpadlo
pokrýva celoročne 100 % požadovaného tepelného výkonu, teda
musí byť nadimenzované aj na špičkovú potrebu tepla. V druhom
prípade tepelné čerpadlo pokrýva 70 až 90 percent ročnej potreby tepla, zvyšok tepla (počas extrémne chladných dní) zabezpečuje druhý zdroj tepla – najčastejšie elektrický kotol.
Možno povedať, že úspora z využitia TČ predstavuje v monovalentnej prevádzke približne 50 až 80 percent nákladov na vykurovanie, v bivalentnej prevádzke úspora predstavuje 35 až 50 percent nákladov. •
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
tepelné čerpadlá, advertoriál
prevádzkové úspory
a modernizácia
Mygren - slovenská značka tepelných čerpadiel
H
AI Trade
oci ponuka tepelných čerpadiel
je na slovenskom trhu relatívne
bohatá, nájsť dodávateľa, ktorý
zaručí vysokú kvalitu produktu za bezkonkurenčnú cenu a zvládne celý proces
od voľby zdroja cez jeho návrh až po inštaláciu a bezproblémové pripojenie do
sústavy, nie je jednoduché. Spoločnosť
AI Trade z Tvrdošína pôsobí na trhu od
roku 2005 a za ten čas inštalovala tepelné
čerpadlá vlastnej výroby niekoľkým desiatkam spokojných klientov.
Špičkové komponenty, vlastný vývoj
Tepelné čerpadlá vlastnej značky Mygren vyrába AI Trade priamo
na Orave. Všetky kľúčové komponenty tepelných čerpadiel
Mygren nakupuje od renomovaných výrobcov, ktorí ich dodávajú
aj pre iné svetoznáme značky tepelných čerpadiel. K špičkovým
použitým komponentom AI Trade pridáva svoje know-how. Celá
riadiaca jednotka čerpadla, vrátane elektroniky i softvéru je
výsledkom vlastného vývoja spoločnosti AI Trade.
Kvalitný slovenský produkt za skvelú cenu
AI Trade sa špecializuje na výrobu tepelných čerpadiel typu voda/
voda a zem/voda. Najčastejšie predávanými sú čerpadlá s tepelným výkonom od 4 do 15kW, technológiu však možno použiť aj
pre väčšie inštalácie s požadovaným tepelným výkonom niekoľko MW.
Dokonalá znalosť jednotlivých súčastí tepelného čerpadla, celej
technológie, ale aj fungovania TČ v reálnej prevádzke je veľkou
prednosťou AI Trade. Vďaka týmto skúsenostiam, môže svojim
klientom poskytnúť fundované poradenstvo pri výbere správneho produktu a jeho bezproblémovom začlenení do vykurovacej či
chladiacej sústavy objektu.
Vďaka tomu, že spoločnosť AI Trade tepelné čerpadlá Mygren
sama vyrába, ale tiež priamo predáva, nenavyšuje sa ich cena
o maržu obchodníka. Vďaka tomu sú tepelné čerpadlá Mygren cenovo viac ako konkurencieschopné. Cena celej kotolne s tepelným čerpadlom Mygren začína už na sume 7000,- eur, vrátane
DPH. V cene je tepelné čerpadlo, kombinovaný zásobník, kompletný materiál a inštalačné práce, vrátane dovozu kdekoľvek na
Slovensku. •
slovenská značka tepelných čerpadiel
AI Trade, s.r.o.
výroba a predaj tepelných čerpadiel
Vojtaššákova 599, 027 44, Tvrdošín
tel: 043/238 88 71, mobil: 0911 694 736
e-mail: [email protected]
www.mygren.com
Ušetrite až 80 percent nákladov na vykurovanie!
69
prevádzkové úspory
a modernizácia
tepelné čerpadlá
Efektívne využitie
solárnej energie
v kombinácii s tepelným čerpadlom
Ing. Adam Brestovský
N
foto: Stiebel Eltron
emecká organizácia Fraunhofer Institute for Solar Energy systems (ISE) uskutočnila v rokoch 2006 až 2011 veľký prevádzkový test, v ktorom monitorovala celkom 110 rôznych systémov tepelných čerpadiel (TČ) od siedmich renomovaných výrobcov v rôznych kombináciách.
Jeho výsledky sú pre odbornú verejnosť naozaj zaujímavé.
Cieľom výskumu bola analýza efektívnosti rozličných systémov s tepelným čerpadlom v rôznych podmienkach. Výskum bol zameraný na
tepelné čerpadlá od 5 do 10 kW vykurovacieho výkonu s využitím vonkajšieho vzduchu, zeme a podzemnej vody ako zdroja tepla, v nových obytných budovách (rodinné domy). Spoločnosť Stiebel Eltron poskytla do testu 16 TČ: sedem čerpadiel systému zem/voda, osem
čerpadiel systému vzduch/voda a jeden systém voda/voda.
70
tepelné čerpadlá
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
prevádzkové úspory
a modernizácia
5,0
etapa1
4,5
3,8
3,81 / 4,8
etapa2
3,84 / 4,07
3,81
4,09
4,0
3,5
3,0
2,5
2,0
1
1,5
10 10 12 17 22 26
3
3
8
29 35 37 37 37 36 36 36 36 37 38 38
10 11
10 12 12 11
11 11 15 15 15 15
38 40 40 40 40 40 39 39 40 41
41 41
15 15 15 15 15 15
41 41 41 39 40 38
1,0
Júl Aug Sep Okt Nov Dec
Jan Feb Mar Apr Máj Jún
2007 / 2008
Júl Aug Sep Okt Nov Dec
Jan Feb Mar Apr Máj Jún
2008 / 2009
Graf č. 1
Koeficienty výkonu pre všetky tepelné čerpadlá zem/voda. Nižšie
uvedené čísla predstavujú počet systémov testovaných v príslušnom
mesiaci, čísla v hornej časti predstavujú priemerné výkonové číslo.
Etapa 1 = výkonové číslo (COP) pre etapu 1.
Etapa 2 = výkonové číslo (COP) pre etapu 2. (vrátane niektorých jednotiek z prvej skupiny)
Východiská
V rámci technickej analýzy rôznych parametrov (teplota, prietok,
množstvo tepla, spotreba tepelných čerpadiel a pomocných pohonov) bolo prioritou testu neustále meranie a priebežné denné
ukladanie nameraných údajov pomocou softvéru, tiež kontrola
a hodnotenie dôveryhodnosti údajov.
Aby bolo možné popísať účinnosť tepelných čerpadiel, používajú
sa štandardne predovšetkým dve veličiny:
1. Koeficient výkonnosti (COP) je údaj stanovený v skúšobni za
štandardných podmienok pre konkrétny operačný bod, alebo
niekoľko typických prevádzkových bodov.
2. Vykurovací faktor (PF) opisuje účinnosť systému tepelného
čerpadla v reálnych podmienkach po určitú dobu, napríklad
po celý rok.
Vykurovací faktor a ročný (alebo sezónny) vykurovací faktor nemožno porovnávať priamo (vzhľadom na rôznosť porovnávaných
Júl Aug Sep Okt Nov Dec
15
41
Jan Feb Mar Apr Máj Jún
2009 / 2010
celkom
období, napr. mierne a studené zimy). Možno ich porovnávať len
na základe presne a vzájomne meraných parametrov (vykurovací
faktor vo vzťahu k ročným výkyvom počasia).
Aby bolo možné určiť výkonové číslo (COP) spotreby energie, berie sa do úvahy:
• tepelné čerpadlo (kompresor a meranie),
• obehové čerpadlo pre primárny okruh soľanky v prípade typu
zem/voda,
• ventilátor v prípade typu vzduch/voda,
• elektrické prídavné kúrenie – špirála.
Teplo sa meria priamo na tepelnom čerpadle. V súlade s príslušnými štandardami sa tepelné straty zásobníka TÚV a akumulačného
zásobníka nezohľadňujú.
Výsledky testu
V súlade s hodnotiacimi faktormi sa hodnotili výkonnosti všetkých
systémov tepelných čerpadiel a boli prepočítané na mesačný priemer.
Etapa 1 (údaje od 07/2007) a etapa 2 (údaje od 09/2008) sú poGraf č. 2
Vykurovací faktor (PF) čerpadiel typu zem/voda
5,0
júl 2007 - jún 2010
júl 2009 - jún 2010
4,5
4,0
Priemerná stredná hodnota = 3,88
3,5
3,0
2,5
2,0
1,5
50
75
63
49
83
32
48
46
73
33
31
61
129
56
77
7
131
40
84
42
16
65
24
79
103
127
34
67
139
20
10
78
76
64
124
36
135
117
6
43
18
132
27
111
118
72
74
2
81
109
28
138
130
29
5
113
1,0
71
prevádzkové úspory
a modernizácia
tepelné čerpadlá
Tepelné čerpadlo WPF 10 E s kombinovaným zásobníkom SBS 1000
W SOL
Schéma zapojenia systému
1. Tepelné čerpadlo, 2. Kombinovaný zásobník, 3. Teplá voda, 4. Prívod studenej vody,
5. Priestorové vykurovanie, 6. Solárna inštalácia, 7. Zdroj tepla
rovnané na grafe č. 1. Systém zohľadňuje ústredné kúrenie i ohrev
teplej vody. Elektrické prídavné kúrenie bolo vzaté do úvahy pri výpočte koeficientu výkonu. Pre 41 tepelných čerpadiel zem/voda,
zaradených v etape č. 1, predstavovalo priemerné výkonové číslo (COP) 3,81 pre obdobie od júla 2007 do júna 2009, vrátane
prídavného elektrického vykurovania. Pre 15 tepelných čerpadiel
zem/ voda zaradených v etape č. 2, predstavovalo priemerné výkonové číslo (COP) 4,09 pre obdobie od septembra 2008 do júna
2009, vrátane elektrického prídavného kúrenia.
Elektrické prídavné kúrenie - špirála
Väčšina tepelných čerpadiel má integrovanú elektrickú špirálu,
ktorá má rôzne využitie závislosti od zdroja tepla:
• slúži na vysušovanie stavby (v prípade využívania geotermálnej sondy takto možno predísť neprimeranému ochladzovaniu a prípadnému poškodeniu sondy),
• slúži na pasterizáciu teplej úžitkovej vody (ochrana proti baktériám legionely),
• slúži ako zdroj núdzového vykurovania.
Elektrické prídavné kúrenie bolo vzaté do úvahy pri výpočte koeficientu výkonu. Pre všetky čerpadlá systému zem/voda po celú
dobu bol sezónny vykurovací faktor (PF) = 3,88. Na porovnanie
vykurovací faktor (PF) bez zohľadnenia elektrickej špirály je 3,93.
To znamená, že elektrické prídavné kúrenie sa používa v čerpadle
systému zem/voda iba pre vysúšanie budov a aj v prípade krátkeho obdobia, keď je TČ mimo prevádzky.
72
tepelné čerpadlá
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
Vykurovací faktor (PF)
Graf č. 2 zobrazuje rastúci vykurovací faktor (PF). Údaje sú zoradené podľa typu tepelného čerpadla zem/voda. Čísla pod obrázkom sú označenia jednotlivých inštalácií. Rozpätie vykurovacieho
faktoru (PF) má rôzne príčiny: inštalované tepelné čerpadlá mali
rôznu účinnosť a boli inštalované na rôzne zdroje tepla (geotermálne sondy, geotermálne kolektory, energetické koše). Dôležitý
je aj vplyv pomocných pohonov, napríklad, či je použité štandardné obehové čerpadlo alebo čerpadlo s vysokou účinnosťou. Relevantný je aj celkový koncept systému. Napríklad v prípade použitia
vody z geotermálnej sondy, musí byť sonda dostatočne nadimenzovaná, aby sa zabránilo ochladzovaniu vody. Vďaka tomu dosiahneme optimálnu teplotu, z čoho vyplýva aj optimálny vykurovací
faktor (PF).
TČ zem/voda + solárny systém
Jedným z testovaných tepelných čerpadiel Stiebel Eltron bola
aj kombinácia tepelného čerpadla zem/voda so solárnym systémom. V systéme bolo inštalované čerpadlo WPF 10 E (výkon
10,0 kW) spolu s kombinovaným akumulátorom tepla SBS 1001 W
SOL (objem 1000 l) a šiestimi kusmi solárnych plochých kolekto-
prevádzkové úspory
a modernizácia
rov Stiebel Eltron (14,46 m2). Výsledkom trojročného testu boli zaujímavé výsledky efektívnosti systému. Ročné výkonové číslo tepelného čerpadla WPF 10 E bez solárneho systému je 4,42. Počas
sledovaného obdobia so solárnym systémom sa toto číslo zvýšilo
na hodnotu 5,64, čo predstavuje zvýšenie efektívnosti celého systému o 20 %.
Výsledkom celého testu bola energetická efektívnosť celého systému a plynuli z toho viaceré výhody:
1. úspora miesta, nakoľko bol použitý len jeden zásobník, ktorý
slúži ako akumulátor tepla a zároveň pripravuje teplú úžitkovú
vodu pre domácnosť.
2. zväčšený objem teplej vody pre domácnosť > 300 l, nakoľko
príprava teplej vody je prietokovým spôsobom.
3. zvýšenie efektívnosti solárneho systému o 38 %.
Závery a vyhodnotenie testu sú základom pre využitie poznatkov
v širšom meradle aj v praxi. Výhody pre komerčnú, ale aj súkromnú sféru spočívajú v systéme akumulovania tepla pre vykurovací
systém v kombinácii s prípravou teplej úžitkovej vody prietokovým
spôsobom. Prietokový systém odbúrava potrebu mať naakumulované množstvo teplej vody, čo i pri menšej spotrebe vody často
spôsobuje väčšie úniky a vyššiu spotrebu energie. •
Zvýšenie ročného výkonového čísla tepelného čerpadla.
Optimálne riešenie využitia solárneho tepla.
Sety tepelných čerpadiel
s efektívnym využitím solárneho systému
CENOVO ZVÝHODNENÉ
Zvýšená účinnosť | Tepelné čerpadlá dodávané spolu so solárnymi panelmi vytvárajú optimálne riešenie využitia
solárneho tepla nielen na ohrev TÚV, ale aj na podporu vykurovania v prechodných obdobiach. Zásobníky SBS a SBK
možno napojiť na viacero rôznych zdrojov. K zásobníku možno napojiť tepelné čerpadlo, solárne panely, ako aj ďalší
doplnkový zdroj, napr. krbovú vložku s výmenníkom. Využitím zásobníkov SBS a SBK sa zvýši ročné výkonové číslo
tepelného čerpadla, a tým aj efektívnosť celého systému, čo sa prejaví aj finančne.
Tel. 052 7127 227 | www.stiebel-eltron.sk
73
prevádzkové úspory
a modernizácia
pozvánka, výzva
enef už po desiaty raz
Jubilejný desiaty ročník konferencie
o energetickej efektívnosti enef 2012
sa uskutoční od 16. do 18. októbra
v Banskej Bystrici. Nosnou témou
tohto ročníka konferencie je „Udržateľné využívanie energetických zdrojov energie na národnej
a regionálnej úrovni“.
Konferencia „enef“ píše už dvadsaťročnú históriu tohto zaujímavého a medzi odborníkmi – energetikmi veľmi obľúbeného podujatia. Hľadanie možností lepšieho a efektívnejšieho využitia energie
je cestou k trvalo udržateľnému rozvoju spoločnosti.
Tematické zameranie konferencie:
• národná a regionálna energetická politika,
• perspektívne zdroje pre regióny - obnoviteľné formy energie,
energetické využitie odpadov,
• biomasa a jej využitie v energetike,
• vysokoúčinná kombinovaná výroba elektriny a tepla,
• úspešné realizované projekty energetickej efektívnosti a obnoviteľných foriem energie,
• energetický audit a služby v praxi – potenciál úspor,
• energetické zdroje a zariadenia z pohľadu ochrany životného prostredia.
Súčasťou programu konferencie bude Národný seminár „Projekt
NET-CoM, Národná platforma k Dohovoru primátorov a starostov
– 3 x 20 do roku 2020“.
Konferencia je určená pre:
• výrobcov, dodávateľov a spotrebiteľov energie,
• energetických manažérov a podnikateľov v oblasti energie,
• spoločnosti, ktoré sa zaoberajú energetickými službami,
• zástupcov štátnej správy a samosprávy,
• vlastníkov a správcov priemyselných, obchodných a bytových objektov,
• mimovládne organizácie,
• vzdelávacie a výskumné organizácie.
Výzvu na prípravu prednášky, predbežnú prihlášku na konferenciu a ďalšie informácie nájdete na www.enef.eu •
Nová výzva EkoFondu na podporu
inovatívnych technológií
EkoFond, neinvestičný fond zriadený SPP, vyhlásil výzvu na
podávanie projektov v treťom kole programu Výskum, vývoj
a zavádzanie nových progresívnych technológií na báze zemného plynu - uzávierka projektov je do 25. apríla 2012.
Základným cieľom programu je podporiť projekty v oblasti aplikovaného výskumu a vývoja progresívnych technológií na báze zemného plynu; inovatívne metódy a procesy súvisiace s využívaním
zemného plynu a projekty v oblasti zvyšovania bezpečnosti prepravy a distribúcie zemného plynu, ktoré konkrétne pomôžu zlepšiť environmentálne a bezpečné prostredie okolo nás.
74
Výstupy projektov musia byť využiteľné v pedagogickom procese
a musia byť reálne využiteľné v praxi v podmienkach Slovenska.
V nadväznosti na doterajšie aktivity EkoFondu v oblasti vzdelávania a najmä prepájania teórie s praxou, podporí EkoFond projekty mladých vedeckých pracovníkov ako autorov inovatívnych
výskumných projektov s konkrétnymi výsledkami reálne využiteľnými v našich podmienkach.
V rámci programu je možné žiadať o podporu v oblastiach:
• aplikovaného výskumu a vývoja progresívnych technológií na
báze zemného plynu,
• inovatívnych metód a procesov súvisiacich s využívaním zemného plynu,
• projektov v oblasti zvyšovania bezpečnosti prepravy zemného plynu.
V programe chce EkoFond podporiť tie projekty, ktoré sa ešte len
budú realizovať a nie tie, ktoré sa práve realizujú, alebo boli zrealizované v minulosti. Výhodou pri predkladaní projektov bude partnerská spolupráca viacerých vedeckých inštitúcií nielen zo Slovenskej republiky, partnerstvo s firmami alebo s obcou či mestom.
Výška finančných prostriedkov určená na podporu v programe je
300 tisíc eur, pričom na jeden projekt je možné získať finančné
prostriedky až do výšky 100 tisíc eur.
Medzi oprávnených žiadateľov v programe patria najmä verejné
vysoké školy, Slovenská akadémia vied a príspevkové a rozpočtové organizácie, vrátane vedecko-výskumných organizácií financovaných z verejných zdrojov, ktoré vykonávajú výhradne verejnoprospešnú činnosť.
Podrobné informácie o podmienkach poskytovania finančných
príspevkov v programe, ako aj formulár žiadosti nájdete na stránke www.ekofond.sk. •
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
dodávka energií, advertoriál
prevádzkové úspory
a modernizácia
S Komunal Energy treba počítať
S
poločnosť Komunal Energy je na trhu od
roku 2008 a patrí k najdlhšie pôsobiacim
alternatívnym dodávateľom energií na Slovensku. Od roku 2011 je súčasťou energetickej skupiny RIGHT POWER a začiatkom roka
2012 sa uskutočnila fúzia Komunal Energy a.s.
so spoločnosťou Bicorn SK s.r.o.
Značka Komunal Energy pokračuje ďalej, portfólio klientov sa fúziou zväčšilo a objem kontrahovanej elektriny významne rastie.
Na otázky o dodávkach energií pre komunálny sektor, ponuke
a obchodnom partnerstve s Komunal Energy odpovedal prokurista spoločnosti Peter Kalman.
Ako vyplýva z názvu spoločnosti, špecializujete sa na
dodávky pre samosprávu. Aké je vaše súčasné portfólio
klientov?
Od vzniku spoločnosti sa významne orientujeme na komunálny
sektor. Aktuálne máme viac ako 400 subjektov z tohto segmentu.
Sú to napríklad mestá Banská Bystrica, Trenčín, Bardejov, Štúrovo, desiatky obcí, mestské a obecné podniky, materské, základné
a stredné školy. Okrem komunálneho sektoru dodávame, samozrejme, aj biznis zákazníkom, medzi ktorých patria významní hráči strojárskeho priemyslu (Askoll, Oldrati, Zekon) či potravinárstva
(PEZA, Novofruct). Od 1.1.2012 dodávame aj plyn veľkoodberateľom, od 1.4.2012 aj maloodberateľom.
Aké sú vaše doterajšie skúsenosti so zákazníkmi z komunálnej sféry?
Komunal Energy patrí k osvedčeným subjektom v oblasti dodávky energií. Našim klientom ponúkame reálne skúsenosti a riešenia, nie sľuby. Komunálny sektor je pre nás stabilným a lojálnym
partnerom, veľká časť zákazníkov je u nás od začiatku. Vyše 90 %
z nich u nás po prvom roku zostáva a následne s nami podpisuje dvojročné kontrakty. K 1.1.2012 nám síce dve obce odišli, ale
pribudlo jedno mesto a 14 ďalších obcí. Klienti bežne podpisujú
viacročný kontrakt, je to pre nich istota v dnešných turbulentných
časoch, že si budú vedieť dobre naplánovať svoje hospodárenie.
Čo je najväčšou motiváciou samosprávy zmeniť dodávateľa
elektriny alebo plynu?
Hlavným dôvodom je, samozrejme, výhodnejšia cena, okamžitá
úspora, ktorú samospráva oceňuje, keďže komunálny sektor je finančne poddimenzovaný. Druhým faktorom je úroveň služieb, ktoré Komunal Energy ponúka. Každý zákazník, aj ten najmenší, má
u nás prideleného svojho obchodníka tak, aby klient osobne poznal svoju kontaktnú osobu, komunikoval výhradne s ňou. Zákazník je odbremenený od dennej operatívy súvisiacej s energiami.
V praxi to znamená, že klient osobne nerieši zmeny zmluvných
vzťahov, vlastníckych vzťahov k odberným miestam, technických
parametrov, reklamácie, splátkové kalendáre, odklady platieb. Vo
všetkom sa mailom a poštou obracia na svojho obchodníka, ten
problém vyrieši a klienta informuje. Odbremenenie pracovníkov
klienta znamená aj nepriamu úsporu financií, keďže uvoľnený čas
môžu venovať iným potrebným činnostiam.
Spotrebu elektriny samospráv tvorí najmä prevádzka verejného osvetlenia (VO) a prevádzka budov. Často ide o zastarané technológie. Existuje aj pri nich potenciál úspor?
Spotreba energií na VO a ostatné činnosti je zhruba 60 ku 40 %.
Niektorí klienti vnímajú prácu s energiami koncepčne a investujú do energetických zariadení. Najčastejšia je výmena či oprava
svetelných bodov VO. To je, samozrejme, finančne náročné a nie
každý subjekt na to má zdroje. Najjednoduchším a najlacnejším
riešením je optimalizácia ističov na odberných miestach, nakoľko
počas rokov sa zvyčajne menil účel budovy a ističe sú často predimenzované. Pri vysokých hodnotách ističov je návratnosť investície do jeho výmeny už do pol roka.
Kedy je najvhodnejšie zaoberať sa zmenou dodávateľa
a ako k nej pristupovať?
Podstatný je dostatočný predstih, aby si klient ponuku dobre premyslel. V časovej tiesni je náchylný podpísať aj nevýhodný kontrakt. V Komunal Energy nám záleží, aby sa klient cítil komfortne
a kontrakt nevnímal ako záťaž. A aby to tak bolo vnímané, trebárs
aj po zmene na poste starostu.
Dôležité sú ustanovenia pôvodnej zmluvy o výpovedných lehotách. Ak má klient zmluvu na dobu neurčitú, výpovedná lehota je
tri mesiace a možnosť zmeny dodávateľa vždy k začiatku štvrťroka
(pri NN odberných miestach). Ak je zmluva na dobu určitú, končí
uplynutím doby, väčšinou je to do 31.12. Veľkú časť zmlúv na dobu
určitú však treba tiež vypovedať minimálne tri mesiace pred ukončením, inak sa automaticky predĺžia. Termín, kedy podpisovať, je
na slobodnom rozhodnutí zástupcu subjektu. Z hľadiska ceny je
ideálny marec a apríl. •
Komunal Energy s.r.o.
M. R. Štefánika 3570/129
010 01 Žilina
zákaznícka linka: 0850 122 333
[email protected]
www.komunal-energy.sk
75
prevádzkové úspory
a modernizácia
v y k u r o v a n i e, c h l a d e n i e
Kapilárne rohože
nový rozmer využiteľnosti OZE
Ing. Andrea Fedáková
S
ystém kapilárneho vykurovania a chladenia je pre človeka návratom k prirodzenému spôsobu zdieľania tepla. Ide o jediný systém, pri ktorom je na dosiahnutie tepelnej
pohody možné využiť až o polovicu nižšiu teplotu vykurovacej vody, ako je teplota ľudského
tela. A práve táto nízka teplota posúva revolučným spôsobom hranice využiteľnosti solárnej
energie - na vytváranie tepelnej pohody v obytných budovách.
foto: autor
Systém kapilárnych rohoží nesie so sebou nielen inovatívnosť,
ale aj množstvo výhod spojených so zdravšou vnútornou klímou,
s úsporami energií, ekológiou, jednoduchosťou technológie či
univerzálnosťou ich využitia (steny, podlahy, stropy; novostavby,
rekonštrukcie atď.). Kapilárne rohože otvárajú novú dimenziu využiteľnosti obnoviteľných zdrojov energie z okolia, ktoré sú pre
každého zadarmo. Tepelné čerpadlá a solárne kolektory pracujú oveľa efektívnejšie pri nižších teplotách. Taktiež montáž kapilárneho systému je veľmi jednoduchá, pretože kapilárne rohože
sa do seba skladajú ako veľká skladačka bez potreby drahých
spojok alebo nadstavcov. Nesmieme zabudnúť ani možnosť prispôsobovať inštaláciu rohoží rôznorodým povrchom, plochám
a materiálom. Spoje sa realizujú polyfúznym zváraním (ako pri rozvodoch pitnej vody). Systém je teda bez korodujúcich materiálov
- celoplastový. Životnosť systému je veľmi dlhá, pričom týmto systémom možno získať dve funkcie za cenu jednej – vykurovanie aj
chladenie (pri uložení do stropu).
Menej vody, vyšší výkon
Pri porovnaniach dvoch systémov sa vždy vychádza z požiadaviek
investora. Bežné podlahové vykurovanie je v súčasnosti už prekonané nespočetnými výhodami kapilárnych rohoží, najmä nižšou
teplotou vykurovacej vody, čo má za dôsledok: vyššiu účinnosť
solárnych systémov, tepelných čerpadiel, kondenzačných kotlov.
S kapilárnymi rohožami odpadajú riziká nekvalitne realizovaného
podlahového vykurovania s chladnými a prehriatými zónami. Rozostup rozvodov podlahového vykurovania býva cca 15 cm a vykurovací výkon do 120 W/m². Naopak pri kapilárnych rohožiach je
76
rozostup kapilár 3 cm a vykurovací výkon až do 240 W/m², teda
dvojnásobne viac.
Príklad: Ak štandardné podlahové vykurovanie v dome je navrhnuté na určitú teplotu vykurovacej vody (35 až 45 °C), tak podlahové
vykurovanie kapilárnymi rohožami bude plnohodnotne fungovať
už pri teplotách nižších až o 10 °C (25 až 35 °C).
Medzi ďalšie výhody kapilárnych rohoží patria aj nižšie prevádzkové náklady, rovnomernejšie rozmiestnenie teplôt v podlahe bez
chladných a prehriatych zón, vyšší stupeň tepelnej pohody, nižšia
stavebná výška.
Navyše sa oproti tradičnému podlahovému vykurovaniu sa dokážu kapilárne rohože omnoho rýchlejšie prispôsobiť zmenám teplôt
a vďaka uloženiu tesne pod povrchom majú krátke reakčné časy.
Kapilárne rohože sa plnia čistou pitnou vodou, ktorá môže byť
ohrievaná akýmkoľvek zdrojom tepla (kotol na plyn, pelety,
uhlie, solárny systém, tepelné čerpadlá.). Objem vody 0,1143 l/
m², čo znamená, že v objekte s kapilárnymi rohožami v podlahe
s podlahovou plochou 100 m² je objem vody v kapilárach len
11,43 litrov!
Pri plnoplošnej inštalácii kapilárnych rohoží dochádza k rovnomernému teplotnému sálaniu v celom interiéri, čo poskytuje najvyšší stupeň tepelnej pohody. Na porovnanie: radiátor je pomerne
malý a vyžaduje prevádzkovú teplotu cca 60 °C, podlahové vykurovanie 35 až 45 °C a kapilárne rohože 25 až 35 °C pri rovnakom
výkone. Systém kapilárnych rohoží tak spája výhody rýchlo reagujúceho vykurovacieho telesa (radiátora) a sálavého spôsobu zdieľania tepla.
Vedeli ste, že:
•
•
tepelné čerpadlo s výkonom 5,7 kW v zapojení s kapilárnymi
rohožami v plnoplošnej inštalácii má príkon 0,85 kW (žehlička má
príkon cca 2,2 kW)?
trubicový solárny systém dokáže pre kapilárne rohože nahriať
teplotu vykurovacej vody v akumulačnom zásobníku na 25 ºC aj
v chladných mesiacoch, a tým pokryť až 50 % tepla na vykurovanie?
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
o s v e t l e n i e, a d v e r t o r i á l
prevádzkové úspory
a modernizácia
dy, ktorými sú predĺženie životnosti existujúcich svetiel, čo má za
následok zníženie kapitálových nákladov a nákladov na údržbu.
A to všetko pri mimoriadne rýchlej návratnosti investície do
dvoch rokov.
Bezpečnosť, komfort, online kontrola
LEC zvyšuje užívateľský komfort. Disponuje astrohodinami, ktoré podľa zemepisnej šírky a dĺžky vedia sami regulovať osvetlenie podľa východu a západu slnka a ušetria ďalších 10 percent
nákladov. Zariadenie LEC je aj mimoriadne bezpečné. Obsahuje
automatický aj manuálny bypass, ktorý umožňuje úplne premostenie LEC, čím dodá osvetľovacím systémom pôvodné sieťové
napätie. LEC disponuje aj vlastnými ističmi, ktoré ho chránia pred
preťažením a skratovým prúdom.
Energy Management System (EMS) umožňuje zasa užívateľovi
sledovať, analyzovať a ovládať zariadenie LEC online prostredníctvom webového prehliadača. EMS za vás vyčísli celkovú spotrebu a úspory, vytvorí reporty, grafy a umožní ovládať a nastaviť
všetky parametre LEC.
LEC usporí 15 – 35 %
energie na osvetlenie
L
ighting Energy Controler (LEC) je moderný,
patentovaný 3-fázový regulátor osvetlenia,
navrhnutý pre ovládanie a stabilizáciu napätia dodávaného do osvetľovacích systémov. LEC
dokáže ušetriť od 15% do 35% nákladov na osvetlenie a zároveň zabrániť extrémnym výkyvom napätia.
Hodí sa pre všetky osvetľovacie zdroje od žiariviek
až po výbojky. Vďaka LEC možno okamžite znížiť
náklady na verejné osvetlenie, osvetlenie verejných
budov, interiérov, exteriérov, hál, priemyselných objektov či úradov.
Načo svietiť s 230 V, keď 210 V stačí
LEC je osvedčený produkt s vyše 25 000 inštaláciami po celom
svete, dostupný už aj na Slovensku. Jeho najväčšou prednosťou
je, že dokáže okamžite znížiť spotrebu energie, pričom zachová
normu osvetlenia potrebnú pre dané miesto. Patentovaný dizajn
LEC má kompaktnú veľkosť, nízku hmotnosť a jednoducho sa
inštaluje na steny, do elektrických rozvádzačov alebo do externých skriniek a to bez zmeny existujúcej infraštruktúry. Široká
paleta veľkostí od 10 A/2,5 kVA (jednofázový) do 250 A/175 kVA
(trojfázový) umožňuje použitie systému v malom, stredne veľkom
a veľkom rozsahu. LEC môže príkon elektrickej energie znížiť až
o 35 V, podľa požiadaviek klienta. LEC prináša aj nepriame výho-
Jedným zo stovky miest, ktoré využilo regulátory osvetlenia LEC je
mesto Budapešť. Priemerná úspora 27 % viedla k inštalácii 150 zariadení LEC po celom meste. Na základe aktuálnej ročnej spotreby elektrickej energie na osvetlenie, ktorá je okolo 30 GWh, sú úspory plne
rozmiestneného systému odhadované na 7,5 GWh. Budapešť profituje
aj zo zníženia strát v sieti, ktoré sa v súčasnosti odhadujú na 9,5% celkovej kapacity, alebo 2,85 GWh. Okrem uvedených benefitov, mesto
a jeho obyvatelia majú prospech aj zo zníženia emisií CO2. Úspora
elektrickej energie na osvetlení znížila ročné emisie CO2 o 1 500 ton.
Energetická štúdia LEC pre vás zdarma!
Výhradným dovozcom zariadení LEC, ComEC a SinuMEC pre
Slovenskú republiku je spoločnosť Larsson Consulting. Prezentácia a obhliadka sú bezplatné. Náš technik zhodnotí kvalitu, počet
a náklady svetelných zdrojov, vyberie najvhodnejšie zariadenie
LEC, vypočíta možnú úsporu a dobu návratnosti investície.
Dohodnite si obhliadku už dnes na [email protected] alebo volajte
na 0905 444 363. •
Larsson Consulting, s.r.o.
Biznisuite Technopol
Kutlíkova 17
851 06 Bratislava 5
www.larsson.sk
77
prevádzkové úspory
a modernizácia
verejné osvetlenie
Osvetlenie priechodov
pre chodcov
prídavnými svietidlami
Ing. Martin Legíň
N
foto: autor
apriek mnohým vylepšeniam európskych
noriem v oblasti dopravy, ale aj národných noriem, štatistiky nehôd, ktoré sa
odohrávajú v nočných hodinách na neosvetlených priechodoch pre chodcov sú alarmujúce.
Zistenia istej európskej štúdie hovoria, že na jednom z piatich priechodov pre chodcov, ktoré sú zle vyznačené alebo neosvetlené,
sa stane dopravná nehoda. V nočnom čase dochádza na neosvetlených priechodoch k nehodám, ktoré tvoria až 46 % zo všetkých
nehôd na priechodoch, hoci v nočnom čase je hustota premávky
asi len 20 až 35 % z celkovej doby premávky (teda aj za dňa).
Dopravné nehody na priechodoch v nočnom čase sú však závažnejšie a chodci sú oveľa zraniteľnejší ako počas dňa, kedy je oveľa
vyššia viditeľnosť, a najmä kontrast medzi chodcami a okolím. Naj78
viac zraniteľnými sú na ceste matky s kočíkmi, prípadne malé deti.
Situácia na Slovensku je rovnako nepriaznivá ako v okolitých štátoch EÚ. K jej riešeniu môže čiastočne prispieť označenie chodcov reflexnými páskami, prípadne reflexným oblečením.
Niečo, čo možno urobiť pre bezpečnosť
Lepšie osvetlenie je ďalším oveľa komplexnejším riešením ochrany chodcov na priechodoch. Je to niečo, čo verejnosť môže vnímať pozitívne a ihneď oceniť okamžitý efekt. Niečo, čo môžu úrady
urobiť pre vyššiu bezpečnosť premávky na pozemných komunikáciách v obciach a z technického pohľadu je to akási výzva pre použitie nových moderných systémov a svietidiel s úsporou elektrickej
energie. Použitím moderných technológií môže osvetlenie reagovať na pohyb, a teda svietiť len v čase prítomnosti chodcov, prípadne intenzitu svietidla riadiť podľa slnečného osvetlenia. V spojitosti
s modernými technológiami fotovoltických panelov, zdrojmi svetla
technológie LED či indukčnej technológie možno realizovať úplne
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
verejné osvetlenie
prevádzkové úspory
a modernizácia
12 m
4m
2,5 m
Smer premávky
7m
Smer premávky
Zóna A
Zóna B
4m
Obr. č. 1 Typické rozloženie dvojzónového .konceptu.
4m
2,5 m
Smer premávky
7m
Smer premávky
0,5 m
H=5m
4m
Obr. č. 2. Umiestnenie svetiel na priechode - obojsmerná premávka
autonómny systém bez nutnosti napájania z elektrickej siete navyše doplnený výstražným LED blikajúcim svietidlom upozorňujúcim
vodičov na blížiaci sa priechod pre chodcov.
Keď je zabezpečená dostatočne vysoká úroveň jasu povrchu vozovky, je vhodné bežné svietidlá umiestniť tak, aby chodec bol viditeľný v zreteľnom negatívnom kontraste, to znamená ako tmavý obrys na svetlom pozadí. Pri osvetlení miestnych komunikácií
sa uvažuje s prídavnými svietidlami. Ich cieľom je, aby chodec na
priechode, alebo pred priechodom bol priamo osvetlený a upútal
pozornosť vodiča.
Osvetlenie pozemných komunikácií
V praxi sa stáva že vodič automobilu, ktorý sa blíži k priechodu pre
chodcov svojimi stretávacími svetlami spôsobí nízky kontrast pričom v mieste priechodu pre chodcov to môže byť až nulový kontrast, a teda osoba je na prechode takmer neviditeľná. Kvôli tomu
bola vypracovaná európska norma EN 13201-2: 2003 (zavedená
do sústavy STN ako STN EN 13201: 2005 Osvetlenie pozemných
komunikácií. Časť 2: Svetelnotechnické požiadavky), ktorá odporúča prídavné lokálne osvetlenie na zabezpečenie pozitívneho
kontrastu chodca.
Priechody pre chodcov môžu vyžadovať špeciálne ohľady a v niektorých krajinách platia národné normy, ktoré obsahujú ďalšie návody vzhľadom na národné zvyklosti.
Neoslniť ani vodiča, ani chodca
Typ prídavných svietidiel a ich poloha a orientácia vo vzťahu
k priechodu sa majú voliť tak, aby poskytli pozitívny kontrast a nezapríčinili oslnenie vodičov, ale ani oslnenie chodcov, ktorí by tak
neboli schopní rozoznať prípadné prekážky na priechode alebo
iných chodcov. To sa môže riešiť inštaláciou svietidiel v smere premávky v krátkej vzdialenosti pred priechodom, aby svetlo dopadalo na stranu chodca, ktorá je obrátená smerom k motorovému vozidlu. Na smerovo nerozdelených pozemných komunikáciách sa
inštaluje svietidlo pred priechodom v každom smere dopravného
prúdu na strane pozemnej komunikácie, na ktorej sa jazdí. Preto
sú vhodné svietidlá s asymetrickým rozdelením svetelného toku,
spôsobujúcim menšie oslnenie vodičov.
79
prevádzkové úspory
a modernizácia
Osvetlenie miestnych komunikácií sa môže
usporiadať tak, aby bolo zabezpečené postačujúce osvetlenie chodcov na všetkých
miestach priechodu obrátenom smerom
k premávke. Vertikálna osvetlenosť má byť
podstatne vyššia ako horizontálna osvetlenosť vytvorená osvetlením vozovky komunikácie. Miesta na jednom i druhom konci
priechodu, kde chodci čakajú na vstup na
priechod (čakacie plochy), majú mať zodpovedajúce osvetlenie. Osvetlenie ohraničené na úzkom pruhu okolo priechodu jednoznačne podporuje zvýšenie pozornosti
vodičov.
asymetrickÉ osvetlenie
Ako už bolo spomenuté, jedným z riešení je použiť svietidlá s asymetrickým
osvetlením, umiestneným v krátkej vzdialenosti pred priechodom v smere dopravy, nasmerovaním svietidla na stranu,
odkiaľ prichádzajú motorové vozidlá.
Veľa priechodov na Slovensku je osvetlených
a veľa priechodov pre chodcov je vybavených signalizáciou, ale nemyslí sa pritom na
efektivitu a na bezpečnosť všetkých účastníkov premávky, vrátane vodičov vozidiel.
Systém svietidiel priechodu by mal používať hlavne asymetrické svietidlá, ktoré potláčajú bočné svetelné emisie, aby
na vozovke nevznikal efekt zrkadlenia
svetla v smere idúcich vozidiel. Takéto svietidlá sú konštrukciou výroby celkom odlišné od klasických svietidiel.
Systém môže obsahovať ešte vhodne inštalované blikajúce LED svietidlá umiestnené vo vozovke prípadne LED svietidlá,
umiestnené na nejakej zvislej dopravnej
značke či svietidle, ktoré môžu vodiča už
dopredu upozorniť na blížiaci sa priechod.
Takýto systém vyžaruje dostatočné záblesky viditeľné počas dňa aj noci. LED
svietidlá, ktoré sú inštalované vo vozovke
vytvárajú vodorovné záblesky, čím neoslepia vodiča vozidla. Systém LED by mal upozorňovať vodičov aj počas dňa. (obr. č. 1)
Bezpečnosť a vizuálna ostrosť
Adekvátne osvetlenie oblasti priechodu (oblasti, kde dochádza k nehodám) musí napĺňať potreby vodiča a chodcu. Na obrázku
1 vidíme tzv. dvojzónový prístup, kde svietidlá sú nasmerované do stredu priechodu
a oblasti, ktorá obklopuje pásy „zebry“. Toto
zabezpečuje bezpečnosť a adekvátnu vizuálnu ostrosť, čo zjednodušuje situáciu pre
vodičov tak, aby jasne videli chodcov na
priechode a tak, aby chodci boli schopní
80
verejné osvetlenie
1/2012
w w w. k o m u n a l n a - e n e r g e t i k a . s k
Typ komunikácie
verejné osvetlenie
prevádzkové úspory
a modernizácia
MH
IND
MH
IND
MH
IND
MH
IND
MH
IND
70W
40W
100W
60W
150 W
80W
250W
120 W
400W
200W
Jednosmerná jeden jazdný pruh
Dvojsmerná dva jazdné pruhy
Dvojsmerná tri jazdné pruhy
Jednosmerná tri jazdné pruhy
Dvojsmerná štyri jazdné pruhy
Vysvetlivky:
najlepšie riešenie,
vyhovujúce riešenie, MH- metal halogén, IND – indukčné úsporné svietidlo
rozoznať prípadnú prekážku alebo iných chodcov na priechode.
Zdrojom svetla bývajú bežne metal halogénové svietidlá s teplotou 4000 K. A-SOLUTIONS pracuje na prototypoch asymetrických svietidiel s indukčnými výbojkami, ktoré umožnia znížiť spotrebu elektrickej energie na približne polovicu a výrazne predlžujú
životnosť, znižujú náklady na energiu a údržbu. Indukčné svietidlá
navyše dosahujú teplotu svetla až 5000 K. V prípade obojsmernej premávky sú inštalované dve svietidlá vždy tak, aby svietidlo
v danom smere bolo od stredovej osi priechodu vzdialené nie viac
ako 4 m. Každé svietidlo je inštalované v smere premávky bližšie k prichádzajúcemu vozidlu podľa príslušného smeru tak, že sú
svietidlá vzájomne voči sebe umiestnené do kríža. (Obr. č. 1) Výška montáže zdroja svetla sa pohybuje od 4 m do 6 m, pričom sa
prihliada na problémy s vozidlami, ktoré majú konštrukčnú výšku
viac než 4 m. V prípade použitia klasických metal halogénových
zdrojov sa už vo väčších výškach musia použiť výkonné výbojky,
napr. namiesto 150 W alebo 250 W sa použijú 250 W alebo 400
W, avšak A-SOLUTIONS ponúka výhradne alternatívu indukčnej
technológie, kde sa použijú svietidlá s približne polovičným príkonom .
Prídavné LED svetlo
Použitím posledných zdokonalení LED technológie je možné aplikovať prídavné bezpečnostné svietidlo: tzv. blikajúci varovný indikátor (frekvencia blikania 1 Hz), ktorý upozorňuje vodičov na prítomnosť chodcov na priechode.
Toto blikajúce svietidlo reaguje na vstavaný senzor a rozbliká sa
v prípade prítomnosti alebo blízkosti chodca na priechode pre
chodcov. LED môžu byť vstavané v stĺpe svietidla (lacné riešenie) alebo priamo vo vozovke, kde sa eliminuje možnosť oslepovania vodičov. Nevýhodou umiestnenia vo vozovke je možné znečistenie vozovky a tak zníženie svetelnosti. Optimálnym riešením
je inštalovať blikajúce svietidlo na zvislej dopravnej značke alebo
vhodne na stĺpe svietidla. •
㄰
㤵
㜵
㈵
㔀
㄰
㤵
㜵
㈵
㔀
歬
慭
愠
灲
散
桯
摹
㠮

慲
捡
′
〱
㈠
㈰
81
牥
㨴
ㄺ
㈰
prevádzkové úspory
a modernizácia
Zelené verejné obstarávanie v záujme ochrany ŽP
SAŽP
Z
elené verejné obstarávanie (Green public
procurement – GPP) je jedným z dobrovoľných nástrojov environmentálnej politiky. Dobrovoľný znamená, že jednotlivé členské
krajiny Európskej únie a verejné organizácie si
môžu samy zvoliť, do akej miery ho budú uplatňovať.
foto: SAŽP
GPP je v oznámení Európskej komisie (EK) KOM (2008)400 definované ako proces, v ktorom sa verejné orgány snažia obstarať tovary, služby a práce so zníženým dopadom na životné prostredie
počas celého ich životného cyklu.
Oblasť GPP v SR rozvíja Slovenská agentúra životného prostredia – Centrum odpadového hospodárstva a environmentálneho manažérstva (SAŽP COHEM), ktorá tiež zastupuje SR na stretnutiach
členských krajín v rámci aktivít Európskej komisie a vykonáva činnosti vyplývajúce z Národného akčného
plánu pre zelené verejné obstarávanie
v SR na roky 2011 - 2015. SAŽP
COHEM spoločne s odborníkmi MŽP SR pravidelne
realizuje vzdelávacie aktivity pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov. Prostredníctvom svojho webu poskytuje
aktuálne a deatilné informácie týkajúce sa GPP.
V spolupráci s MŽP SR realizuje pravidelné ročné monitorovanie a hodnotenie úrovne GPP v SR.
Zelené úradovanie
V roku 2009 SAŽP Centrum environmentálneho manažérstva v Trnave, v spolupráci s MŽP SR,
vďaka dotácii z Environmentálneho fondu zrealizovala pilotný projekt Zelené úradovanie
v podmienkach regionálnej
samosprávy, do ktorého sa
aktívne zapojil Banskobystrický samosprávny kraj.
Cieľom projektu bolo preskúmať systém prevádzkovania úradu územnej samosprávy a vytvorenie metodiky
na zavedenie systému zeleného úradovania na úrade. Takýto projekt plánuje SAŽP COHEM
v prípade záujmu zo strany verejných
organizácií realizovať aj v ďalších rokoch. V rámci realizácie projektu z Environ82
mentálneho fondu bola v roku 2008 vytvorená a vydaná Príručka
pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov. Základné informácie, predpisy, postupy a odporúčania pre zelené verejné obstarávanie. Vzhľadom na vývoj environmentálnej politiky EÚ, ako aj
problematiky GPP, bude príručka aktualizovaná a vydaná počas
plnenia NAP GPP II.
Hnací motor pre ekoinovácie
EÚ aktívne presadzuje GPP v kontexte svojej politiky udržateľnej výroby a spotreby. Stratégia Európa 2020 identifikuje verejné obstarávanie ako jeden z kľúčových nástrojov na dosahovanie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Ako uvádza
Európska komisia, orgány verejnej moci v Európe zodpovedajú
každoročne za výdavky vo výške viac ako 2 bilióny eur, čo predstavuje asi 19 % HDP EÚ. Využitie takejto kúpnej sily na obstarávanie výrobkov a služieb, ktoré sú ohľaduplné k životnému
prostrediu, môže výrazne prispieť k napĺňaniu konkrétnych environmentálnych cieľov na miestnej, regionálnej, národnej, medzinárodnej a v konečnom dôsledku aj globálnej úrovni. GPP možno
využiť nielen na zníženie priameho environmentálneho vplyvu verejných činností, ale súčasne aj na
ovplyvnenie trhu, aby sa zameral na dodávku ekologickejších tovarov, služieb a prác. Verejné orgány majú v určitých odvetviach významný podiel na
trhu, ktorý by bolo možné využiť ako hnací motor pre
ekoinovácie.
ZÍSKAŤ Najvyššiu úžitkovÚ hodnotU
Podpora GPP v SR je zabezpečená prostredníctvom Národného akčného plánu pre zelené verejné obstarávanie
v SR na roky 2011 - 2015 (NAP GPP II), ktorý bol schválený vládou SR 18. januára 2012. Gestorom NAP GPP II
je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.
Úlohou verejných obstarávateľov je získať za peniaze daňových poplatníkov čo najvyššiu úžitkovú hodnotu pri všetkom, čo obstarávajú. Získanie
najvyššej úžitkovej hodnoty neznamená orientáciu na najlacnejšiu ponuku.
Znamená to vybrať najlepšiu ponuku v rámci stanovených parametrov, jedným z ktorých môže
byť aj ochrana životného prostredia. GPP nemusí nevyhnutne znamenať zvýšenie nákladov obstarávateľa a môže tiež
poskytovať verejným orgánom finančné úspory, najmä
ak sa berú do úvahy náklady
celého životného cyklu nielen cena obstarania. Napr. pri
obstarávaní energeticky úsporných tovarov možno dosiahnuť
zníženie účtov za energiu, obstarávanie tovarov so zníženým obsahom
nebezpečných látok prinesie zníženie nákladov na nakladane s odpadom. •
Skladáme mozaiku informácií
KOMUNÁLNA ENERGETIKA
PRIEMYSELNÁ ENERGETIKA
SAMOSPRÁVA A ODPADY
novin
ka
prie
m
ener yselná
getik
a
STAVEBNÉ AKTIVITY SAMOSPRÁV
PREVÁDZKOVÉ ÚSPORY A MODERNIZÁCIA
KOMUNÁLNE FINANCIE
Trilobyte s.r.o., Andreja Kmeťa 13, 010 01 ŽILINA
041 / 565 17 51, 565 17 52, 0910 963 386
[email protected]
www.komunalna-energetika.sk
Máme 2x viac
energie
S novou energiou a lepšou cenou už dnes!
Pre podnikateľov a samosprávy prichádzame s možnosťou až 15 % zľavy na
plyn a ponukou fixnej ceny po celú dobu viazanosti.
Výhodná ponuka od spoľahlivého a férového dodávateľa pre Váš biznis.
Download

Komu patrí dážď? 16 24 59 32