Spravodaj c 83
- 7.okt.2010. 17.00 hod.Stretnutie pod hviezdami, Male planetarium, Objavovna PM-SNM,
potom este 21. okt. 4. a 18. nov. A 2 a 16 decmbra 2010 Klub astronomov.
- pondelok d a 11.10.2010 na zámku v Studenom/za Mostom pri Bratislave/ o 19,00 hod.
Výstava potrvá do 6.12.2010. Výstava je predajná. vernisá výstavy pod názvom "Obrazy
+++++++++++++++++++++++++++
- 12. 15. Október 2010, nájdete nás : Hala D / Stánok D0111
+++++++++++++++++++++++++++
- 16. OKTÓBRA 2010, ASTÁ - DO ANY NAHÁ ,
PUTOVANIE ZA JURAJOM FÁNDLYM 16. OKTÓBRA 2010,
260. výro ie narodenia Juraja Fándlyho,
si pripomenieme putovaním po miestach kde il a tvoril osvietenský spisovate , len
bernolákovského hnutia, k az Juraj Fándly.
Okrem toho odznejú úryvky z jeho tvorby, dozviete sa o jeho ivote a literárnej innosti,
zasadíme na dvore jeho bývalej nahá skej fary jablo .
SRDE NE VÁS POZÝVAME.
PUTOVANIE ZA JURAJOM FÁNDLYM 16. OKTÓBRA 2010
POZVÁNKA
organizátori:
Mgr. Agáta Petrakovi ová, SNM Múzeum . túra Modra
PaedDr. Adam Herceg, OZ ervenokamenské panstvo
PUTOVANIE ZA JURAJOM FÁNDLYM
PROGRAM
9:00 hod. odchod autobusu z Modry spred budovy Múzea . túra
ASTÁ
9:30 hod. pietna spomienka pri Pamätníku J. Fándlyho
10:00 hod. zádu ná modlitba za J. Fándlyho v Kostole sv. Imricha
DO ANY
11:30 hod. pietna spomienka pri hrobe J. Fándlyho
dolianska prechádzka - pamätníky J. Fándlyho, dom J. Fándlyho
NAHÁ
14:00 hod. Pamätný dom J. Fándlyho
zasadenie Fándlyho jablone v záhrade starej nahá skej fary
Pre ú astníkov bude k dispozícii autobus na trase Modra - Nahá a spä za poplatok 5 .
Prihlási sa mô ete na tel. .: 033 / 647 2765
- 13.10.2010 o 18:00 hod. na Zrínskeho ulici . 2 v Bratislave. Predná a bude Mgr.
Ing. tefan robár, CSc. Miesto loveka v prírode
+++++++++++++++++++++++++++
- 20.10.2010 a 24.10.2010 po as výstavy MODDOM v Bratislave na INCHEBE, sa budu
vystavova a predáva obrazy a iné umelecké artefakty Budeme tu ma obrazy od na ich
lenov a hostí, ako sú Marian Vida a Melita Gwerková, Alexander Bohó, Kristína ubjaková,
Violetta Králová, Zuzana Bobovská, Mirka Boleslavská, Igor Fa ko, insitné umenie z
Kova ice-Hajko,Cicka,Markov, Kotva ová, Jankovská a al í insitní umelci, kytice od
aginy, Králikovej,...krajinky od Stronského, Fra a, Kovryhu,
a celý rad al ích./napr. obrazy z pozostalosti Sybilly Grainerovej/ a p.
+++++++++++++++++++++++++++
- 20.10. 2010 o 18:00 hod. na Zrínskeho ulici . 2 v Bratislave. Predná a bude Mgr. Ing.
tefan robár, CSc. rozhovor o knihe: John F. Haught: Boh po Darwinovi ( Evolu ná
teológia )
+++++++++++++++++++++++++++
- 28.október 2010, 17.00 hod DK Dubravka, Saratovska 2/A, Mgr. Roman Michelko:
Slovensko a jeho národno tátne záujmy v rámci cyklu predná ok na aktuálne témy.
Nehladajme, co nas rozdeluje. Hladajme, co nas spaja. Organizuje MO MS Dubravka
- 12. 15. Október 2010, nájdete nás : Hala D / Stánok D0111
- 16. OKTÓBRA 2010, ASTÁ - DO ANY NAHÁ ,
PUTOVANIE ZA JURAJOM FÁNDLYM 16. OKTÓBRA 2010,
260. výro ie narodenia Juraja Fándlyho,
si pripomenieme putovaním po miestach kde il a tvoril osvietenský spisovate , len
bernolákovského hnutia, k az Juraj Fándly.
Okrem toho odznejú úryvky z jeho tvorby, dozviete sa o jeho ivote a literárnej innosti,
zasadíme na dvore jeho bývalej nahá skej fary jablo .
SRDE NE VÁS POZÝVAME.
PUTOVANIE ZA JURAJOM FÁNDLYM 16. OKTÓBRA 2010
POZVÁNKA
organizátori:
Mgr. Agáta Petrakovi ová, SNM Múzeum . túra Modra
PaedDr. Adam Herceg, OZ ervenokamenské panstvo
PUTOVANIE ZA JURAJOM FÁNDLYM
PROGRAM
9:00 hod. odchod autobusu z Modry spred budovy Múzea . túra
ASTÁ
9:30 hod. pietna spomienka pri Pamätníku J. Fándlyho
10:00 hod. zádu ná modlitba za J. Fándlyho v Kostole sv. Imricha
DO ANY
11:30 hod. pietna spomienka pri hrobe J. Fándlyho
dolianska prechádzka - pamätníky J. Fándlyho, dom J. Fándlyho
NAHÁ
14:00 hod. Pamätný dom J. Fándlyho
zasadenie Fándlyho jablone v záhrade starej nahá skej fary
Pre ú astníkov bude k dispozícii autobus na trase Modra - Nahá a spä za poplatok 5 .
Prihlási sa mô ete na tel. .: 033 / 647 2765
- 13.10.2010 o 18:00 hod. na Zrínskeho ulici . 2 v Bratislave. Predná a bude Mgr.
Ing. tefan robár, CSc. Miesto loveka v prírode
-
Svätý figliar dostal byt v Bratislave skoro zadarmo!
Fige má byt skoro zadarmo
Bratislava rie i pred komunálnymi vo bami kandál s bytmi. Dostali ich aj politici.
BRATISLAVA. V bratislavskom Starom Meste pride ovali poslanci a úradníci byty sami
sebe. Ceny nehnute ností sú v
tejto asti Bratislavy najvy ie. kandál pred komunálnymi vo bami otvoril ob iansky
aktivista Kristián Straka.
Prax s rozde ovaním bytov v ak trvá u roky. K bytu takto pri li viacerí politici. Aj predseda
KDH Ján Fige . Mestská
as Staré Mesto mu schválila tvorizbový byt do prenájmu v roku 2001. Starostom bol vtedy
Andrej urkovský z
KDH, ktorý je dnes bratislavským primátorom a poslancom parlamentu. Vä inu v
zastupite stve mali poslanci
kandidujúci s podporou KDH.
Na pride ovanie bytov neexistujú kritériá
V októbri 2001 bol Ján Fige podpredsedom KDH, tátnym tajomníkom ministerstva
zahrani ných vecí a hlavným
slovenským vyjednáva om vstupu do Európskej únie.
Miestna as Staré Mesto, ktorú ovládali poslanci s podporou KDH, a starosta, teraj í
poslanec strany a primátor
Andrej urkovský, schválili, e mu pridelia nájomný byt s rozlohou 156 tvorcových metrov.
Na výber nájomcov neexistovali vtedy ani dnes iadne pevné kritériá. Je len na poslancoch,
úradníkoch a starostovi,
komu byt pridelia. Ak to v ak raz urobia, sú pod a zákona neskôr povinní mu byt aj odpreda .
Suma pod a zákona
Fige pôvodne neobývate ný byt zrekon truoval a v máji 2003 mu ho mestská as predala.
Hodnotu bytu stanovili na
takmer 110-tisíc korún. Ke e v ak Fige sumu uhradil do pätnástich dní, polovicu mu
odpustili a v skuto nosti
zaplatil 54 390 korún.
Takýto postup umo uje roky starý zákon, ktorý ur uje aj vý ku ceny. Fige nie je pod a
mestskej asti jediným
politikom, ktorý takto v Starom Meste pri iel k bytu. Informácie o ostatných poskytnú
postupne. Klientelizmus ani
etický problém v tom nikto zo zainteresovaných nevidí.
Byt na fotografii od Jána Fige a.
urkovský na otázku, pre o byt dostal práve Fige , povedal, e na základe zákona . Fige
zase hovorí, e potreboval
rie i situáciu svojej rodiny. O byt mesto iadal od roku 1996. Predtým býval v slu obnom
byte ministerstva
zahrani ných vecí. Tvrdí, e za byt na Grösslingovej zaplatil tandardnú cenu.
U v tom ase stáli to ko, o zaplatil za byt Fige , v Starom Meste mo no tri tvorcové metre.
Dnes má jeho byt
hodnotu státisícov eur. Pod a predsedu KDH v om bývajú jeho dcéry.
Zmenu nechceli
V rokoch 2002 a 2006 bol predsedom bytovej komisie v Starom Meste teraj í poslanec OKS
v parlamente Ondrej
Dostál. Hovorí, e navrhoval v pride ovaní bytov zmeny, ktoré v ak nepre li. Neskôr sa
miesta predsedu komisie preto
vzdal.
Pri iel som do systému, kde sa pride ovali byty len na základe subjektívneho posúdenia
lenov komisie. Pokúsil som
sa presadi kritériá, pod a ktorých sa to malo rozde ova . Návrh som presadil v rámci
komisie, ale neosvojilo si ho
zastupite stvo ani vtedaj í starosta iernik, hovorí Dostál.
Dosta byt v centre Bratislavy je ako výhra v lotérii, pí e Roman Pataj.
Starosta: Inak to nejde
Niekoho zvýhodni musím, lebo inak ten byt nepridelím, vysvet oval v era pride ovanie
bytov príbuzným bytovej
komisie alebo poslancom starosta Starého Mesta Andrej Petrek.
Komisia za jeho starostovania pridelila byt napríklad svokre jej lenky Márii Mozolovej.
Petrek povedal, e jej prácu si
nato ko vá i, e s tým nemá problém. Byt si pod a neho zaslú ila.
Petrek zárove povedal, e v minulých volebných obdobiach sa byty pride ovali e te
problematickej ie. Zverejnil
tabu ku, pod a ktorej napríklad za starostu urkovského v rokoch 1994 a 2002 dostali byt aj
24 miestni poslanci a 26
úradníci. Spolu sa vtedy pridelilo 941 bytov.
Viacerí z tých, o byt dostali, ho vzápätí predali za nieko konásobne vy iu sumu. Na kandál
upozornil pred
komunálnymi vo bami ob iansky aktivista Kristián Straka, ktorý sa obrátil aj na prokuratúru.
Petrek v ak hovorí, e
iadny zákon takéto konanie nezakazuje.
Pozrite si, ako bytové komisie pride ovali byty miestnym poslancom a zamestnancom
úradu:
1. tabu ka: Pridelené byty v jednotlivých volebných obdobiach
2. tabu ka: Menný zoznam osôb, ktorým bol pridelený byt poslednou komisiou na Starom
Meste v zlo ení Vladimír
Pi tek, Mária Mozolová a Marek ujan.
http://www.sme.sk/c/5578650/figel-ma-byt-skoro-zadarmo.html
KNIHA Výlety po Slovensku s de mi i bez nich
Rozmý ate kam vyrazi na výlet, aby bol zaujímavý pre vás aj pre va e deti? H adáte
in piráciu a praktického radcu?
V tejto knihe nájdete výber tých najlep ích slovenských lokalít, ktoré stoja za náv tevu, i u
cestujete s de mi alebo bez nich.
Hrady, múzeá, aquaparky, zoo, botanické záhrady vyberie si ka dý.
Zavedieme vás do rozprávok aj do tajomného podzemia.
Publikáciu dop ajú stovky ilustrácií a fotografií, preh adná mapa, kontakty a informácie
o otváracích dobách a vý ke vstupného, ktoré vám pomô u naplánova si výlet presne na
mieru.
V knihe tie nájdete
stovky tipov na výlety po v etkých kútoch Slovenska za ka dého po asia a v ka dom
ro nom období
rozdelenie do 13 tematických kapitol
informácie o otváracích dobách a cenách vstupného
overené kontakty internetové stránky, telefóny a e-maily
preh adnú mapu a register pre ah iu orientáciu
Výlety po Slovensku s de mi i bez nich
Autorka: Eva Ob rková
Vydavate stvo: Computer Press
Po et strán: 128
Väzba: pevná
Jazyk: slovenský
Rok vydania: 2010
Na a cena: 9,45 euro
+++++++++++++++++++++++++++
partnerske jazykove skoly v Kanade (Toronto, Montreal, Vancouver, Calgary, Kelowna,
Winnipeg) ponukaju na jesen siroky sortiment jazykovych pobytov roznej dlzky a urovne. Je
len na Vas aky kurz anglickeho jazyka (ESL) a v ktorom meste si vyberiete. Moznosti su po
celej Kanade. Ponukame aj studium francuzskeho jazyka v Montreale.
Jazykova skola v Kelowne ponuka napriklad tuto jesen nasledujuce kurzy:
ESL + Wine tour, od 19 rokov
ESL + Golf, od 16 rokov
ESL for Seniers, od 50 rokov
ESL + Yoga, od 19 rokov
ESL High School, 12-17 rokov
ESL Farmstays, od 16 rokov
Verime, ze Vas nasa ponuka uputala, radi Vam poskytneme podrobnejsie informacie.
Ak nemate zaujem, prijmite ospravedlnenie za nevyziadanu postu a povazujte tuto spravu za
bezpredmetnu.
Ak si neprajete v buducnosti aby sme Vas informovali o nasich kurzoch, oznamte nam to
a vyradime Vas z databazy.
S pozdravom
Ing. Milan Skodny
SILAN, s.r.o.
Romanova 5
85102 Bratislava 5
tel/fax: 02/6231 8163
e-mail: [email protected]
www.silan.sk
+++++++++++++++++++++++++++
Aby ste nemuseli nikdy pou i opa né íslo Pin Odbor ochrany finan ných záujmov
Európskej Únie a boja proti korupcii Úrad vlády SR Nám. slobody 1, 813 70 Bratislava
1 Tel: + 421 2 572 95 721 Fax: + 421 2 572 95 752 Dôle ité!!!
opa né íslo PIN
akonáhle sa ocitnete v situácii, kedy ste prinutení násilníkom a musíte pod nátlakom vybra
peniaze z bankomatu, zadajte svoje PIN opa ne: tzn. od konca - napr. ak máte 1234 , tak
zadáte 4321 a bankomat vám peniaze síce vydá, ale tie sú asne privolá políciu, ktorá vám
príde na pomoc. Tato správa bola prednedávnom vysielaná v TV, napriek tomu ju vyu ili
doposia len 3 udia, preto e sa o tejto skuto nosti medzi u mi nevie. Prepo li to o najviac
u om.
+++++++++++++++++++++++++++
Zo zahranicia
Cital som viacero clankov o demonstracii. Prakticky vsetky ako keby ich pisal jeden
clovek. Preklinaju normalnych ludi. Tie clanky aj vychadzaju z jedneho zriedla: satanski
farizeji niciaci normalnost a najma Europanov. Papez ma pravdu. Je na case postavit sa razne
proti Satanistom. Krestania sa musia pripravit na martyrstvo. Zoldnieri satana vladnu
mediami - lzou a perverznostou, ale my vladneme rozumom a normalnostou... Je treba
organizovat letakovu akciu po celom Slovensku. Lepit proti satanske letaky vsade, aj na
stromy v lese... Kazdy druhy clovek si dnes moze vyrobit letaky na komputeri. Toto je
ucinnejsi sposob ako sa nechat bit zamaskovanymi sluzobnikmi satana. Satanisti vytvaraju
propagandu, ze ich je velmi mnoho. Nie je. Normalnych ludi je 95%. Len su lenivi zabojovat
proti ZLU. Letaky pomozu. Zial, evanjelicke a katolicka cirkev je do velkej mieri v zajati
protikrestanskych judaistov-slobodomurarov. Ale uz sa veci pohli spravnym smerom. J.
Nesmieme zostat ako neme tvare! Treba konat.
pamatas ked sme boli pred desiatimi rokmi na podobnej ekumenoakcii s
podobnymi zajordancami-satanistami v krestanskom centre v Mlynskej doline a kriz bol zo
steny zlozeny na zemi? Aby sa satan neurazil, sediet pod krizom. Fero, ty jeden vedecky
pracovnik, ked nevies co na letaky tak odpoved maz nizsie...
Satan (cert, diabol) sa boji kriza ako cert. Uteka od neho.
Antikrestania zuria, ked vidia kriz a najma kriz s ukrizovanym Kristom. Preto: SLOVACI,
STAVAT VSADE KRIZE ! NOSIT KRIZE NA KLOPE, KRKU A MALOVAT ICH NA
MURY, KRESLIT VSADE PO SLOVENSKU. VSADE. AJ V LESOCH. AJ V
LATRINACH namiesto kosostvorcov. VSADE.
TAK SA UKAZE, ZE NAS NORMALNYCH LUDI JE VIAC AKO ICH, DIABLOV.
NECH ZURIA AZ SA Z TOHO ZBLAZNIA! ONI MAJU MEDIA A LOZ, MY MAME
ROZUM, PRAVDU A VIERU.
Kedysi jeden francuzsky rabin chcel mat s papezom Janom Pavlom II. "ekumenicku"
omsu vo Svatopeterskom chrame. Papez s ideou suhlasil v principe. Rabin poslal jednu
poziadavku: Odstranit vsetky krize s Kristom z chramu, alebo ich zahalit vrecom!!!!! Ich
drzost a diabolskost nepozna mieru, toleranciu a civilizovanost. Poznaju iba seba.
Papez samozrejme s tou poziadavkou nesuhlasil. Tak z tej "ekumenie" bol iba hudobny
koncert. Malachi Martin o tom pise v jeho knihe, ktorej meno si teraz nemozem spomenut.
Myslim, ze to bola jeho posledna kniha pred jeho smrtou.
http://en.wikipedia.org/wiki/Malachi_Martin
http://www.google.sk/#q=Martin+Malachi&hl=sk&rlz=1R2SKPB_skSK392&prmd=vb&sour
ce=univ&tbs=vid:1&tbo=u&ei=04CzTInTN8eWOt-cfUF&sa=X&oi=video_result_group&ct=title&resnum=2&ved=0CCcQqwQwAQ&fp=fe3e42
07429641d2
Sex, Sin and Satanism in the Catholic Churche
http://www.weirdload.com/martin.html
Jozef Banas mal krst knihy Kod9 v gotickom kostole Klarisiek v Bratislave
http://www.metoo.sk/myvideo/play/98b800e5e4f7a3735b60dc11d41b664f
.....100 milionov dolarov dala sicilska mafia Vatikanu za pontifikatu Jana Pavla II.... za toto
mi nikto na Slovensku nebude tlieskat. (Jozef Banas)
Nový román dostal na svoju cestu do ivota pomazanie olejom z valeriány himalájskej od
riadite a CK Bubo ubo a Fellnera a dvoch dobrých "sudi iek" z Ikaru - Valérie
Malíkovej a Gabriely Belopotockej. Román pokrstili olejom z valeriány himalájskej,
ktorým pomazali aj rany Je i a Krista po tom, ako ho s ali z krí a.
Kostol v Klariskach bol uz tolko raz zneucteny.... Pamatate sa na sulozenie na oltari
niekedy v roku 1990 moderne americke performance ?
http://www.youtube.com/watch?v=qd_Vfmw1PVM&p=DC4C70C902C6EB81&playnex
t=1&index=26
+++++++++++++++++++++++++++
20.000 protestujucich Srbov viedli duchovni
http://www.cas.sk/clanok/182295/pochod-gejov-v-srbsku-pravicovych-extremistov-viedliduchovni.html
Pochod gejov v Srbsku: Pravicových extrémistov viedli duchovní!
V era 16:23
V Belehrade do lo dnes k nieko kohodinovým potý kam medzi tisíckami pravicových
extrémistov a políciou, ktorá pochod strá ila.
Prvý Gay Pride v Srbsku sa nezaobei iel bez násilností. Autor: TK
Pô i ka na oko vek - výhodný úrok aj bez dokladovania ú elu - ONLINE posúdenie
iadosti!
Preva ne mladí mu i , ktorých s asti viedli duchovní, demolovali autá, ni ili obchody
, vytrhávali dopravné zna enia a podpálili odpadkové ko e.
"Nepokoje sú neslýchaným výbuchom nenávisti zo strany fa istickej skupiny," vyhlásil
minister obrany Dragan utanovac. "Je to ve mi smutný de pre Srbsko," dodal. Polícia
pou ila slzotvorný plyn , aby rozohnala masy udí na rôznych miestach v centre mesta.
Pribli ne 50 policajtov utrpelo zranenia, informovali nemocnice
http://www.magnificat.sk/nd/clanky/bojb.html
BOJ O BRATISLAVU, ALEBO - PRIDE MUSEL USTÚPI ZA DUNAJ
odolávajúcu Európsku ba tu Bratislavu, narazil. U nieko ko tý d ov pred 22. májom 2010
sa Slovensko pripravilo na modlitbovú ofenzívu ku d u sv. Rity, Patrónke beznádejných vecí,
ktorá má sviatok v tento de . Neuskuto nenie tohto pochodu, toti ako sa zdalo, takouto
beznádejnou situáciou bol.
Bratislavy Ing. Andrej urkovský, na ktorého údajne mali tla i viacerí ve vyslanci
európskych krajín, aby pochod podporil. Tlak zahrani ia bol evidentný aj vyhlásením 10-tich
ve vyslancov v Bratislave, vrátane USA a Kanady, ktorí PRIDE pochodu vyjadrili svoju
podporu. Nechali sa po u aj známe tváre slovenského oubiznisu.
Tý de pre plánovanou PRIDE parádou usporiadalo pochod Bratislavou Zdru enie pre
ochranu rodiny. Pochod zaznamenalo nieko ko televízií (okrem STV- ky) a prinieslo vcelku
vyvá ené spravodajstvo. Zaujímavým ohlasom sa stal názor hovorcu KBS Jozefa Ková ika,
ktorý tvrdil, e mnohé z téz tejto aktivity nie sú v súlade s u ením Cirkvi .
Vykrikujúce a hulákajúce pódium PRIDE pochodu 22. mája 2010 o 13.00 za títilo do 200
policajných a koodencov ktorí v prvých fázach stretnutia zaúto ili na postupujúcich lenov
strany Na e Slovensko, ktorí dr ali frontovú líniu pred sochou Pavla Országha Hviezdoslava.
Pochod gayov a lesieb mal toti o 14.00 pokra ova pred Národné divadlo a odtia ulicami
Starého mesta. Nad Hviezdoslavovým námestím za za ali zbieha a ké mraky, vietor ve til
dá . Presuny policajtov avizovali manévre jednej aj druhej strany. Po ohlásení, e polícia
nedoporu uje pochod Starým mestom, preto e nemô e zabezpe i bezpe nos ú astníkov
PRIDE pochodu, organizátori zmenili plán, a po dvoch hodinách programu ohlásili presun
alebo skôr ústup cez Nový most do Petr alky na nábre ie Dunaja (Tyr ovo). Frontovú líniu
pod sochou Pavla Országha Hviezdoslava dr ali skupiny strany Na e Slovensko, to
ako e radikáli, extrémisti a neonacisti . Boli to vä inou mladí udia, bolo vidno so
zástavami aj 10 ro né deti. Takto sa vlastne PRIDE pochod pod a pôvodného plánu
neuskuto nil, neznesvätil priestor Svie kovej manifestácie a vlastne sa ani nekonal.
Vá nym prvkom bola správa, e poslanky a Europarlamentu Ulrike Lunaceková
telefonovala podpredsedovi Eurosocialistickej strany, aby tento zo zahrani ia (!!!)
zabezpe il rozohnanie skupín protestujúcej strany Na e Slovensko. Týmto
bezprecedentným krokom sa ukázala násilnos organizátorov zdru enia Queer
Leaders Forum, opierajúceho sa hlavne o zahrani ie a o podporu Bruselu. Jedná sa o
uká kový nátlak a zásah do vnútorných zále itostí Slovenskej republiky.
Okolo 17 hodiny sa aktivisti strany Na e Slovensko presunuli k Novému mostu, o
samozrejme urobili aj policajní a koodenci. K stretu do lo pri vstupe na most, kde po
krátkom útoku polícia tvrdo zatla ila skupinu mladých udí z mosta dolu. Viacerých
pozatýkala a zranených museli o etri privolaní lekári. Pri kaviarni Korzo zadr ial nieko ko
aktivistov a transparentmi policajný kordón, aby aktivisti nemohli opusti miesto.
Potom sa skupina nieko kých stovák ú astníkov PRIDE pochodu z Hviezdoslavovho
námestia pustila cez most na druhú stranu Dunaja do Petr alky. a ko ur i , ko ko
sympatizantov sa postavilo na stranu PRIDE pochodu, stretnutie homosexuálov vyznelo skôr
ako konfrontácia dvoch táborov, za ú asti polície a divákov tohto divadla. Taktie vä ina
ú astníkov samotných homosexuálov bola na na e územie importovaná zo
zahrani ia.
E te ku oficiálnemu spravodajstvu: Je nehoráznym tvrdením, e pochod ohrozili
extrémisti a neonacisti. Je potrebné sa pripravi na to, e skuto ne ka dý odpor proti týmto
druhom nemorálnych aktivít, ktoré sem tla í EÚ, bude onálepkovaný ako neonacistický,
extrémistický, a teda aj trestný. Tým sa len potvrdili slová organizátorov Pochodu
Zdru enia pre rodinu, e KA DÁ kritika akejko vek nenormálnosti bude trestne stíhaná.
Dosved uje to aj fakt, e jeden divák, ktorý vykríkol slovo buzeranti , bol okam ite zatknutý
a odvedený políciou
Mo no poveda , e PRIDE sa nekonal, resp. vývoj tejto akcie mo no ozna i za
ví azstvo odporcov. PRIDE sa zastavil pred bránou Slovenska, na frontovej línii, ktorou
sa stal priestor Svie kovej manifestácie zo d a 25,. Marca 1988, na sviatok Zvestovania
Pána.
Zárove treba poveda , e v etko sa e te len za ína. Kie by táto skuto nos prvého odporu
vo i pekelnej diverzii tohto druhu zobudila na u Cirkev, zobudila spiacich a ahostajných, a
podnietila v etkých udí dobrej vôle ku mobilizácii síl v modlitbe, zasväteniu sa Panne Márii
a ivotu Evanjelia.
akujem touto cestou v etkým, ktorý si vzali výzvu ná ho zdru enia za svoju a modlili sa za
to, aby sa tzv. PRIDE pochod neuskuto nil. Homosexuáli Bratislavu nedobyli!
Ni sa nekon í. Prosíme o modlitby na 29 mája 2010, kedy v Bratislave má ohlásené
vystúpenie americká satanistická skupina KISS (Kings in Satan Service Králi v
slu bách satana). A 22. júna 2010 vystúpi v Ko iciach nekorunovaný krá homosexuálov,
britský spevák Elton John. Útok pokra uje!
Ján Pavol II: nám, v etkým Slovákom povedal: NEBOJTE SA! Teda sa nebojme a
bojujme modlitbami a obetami! Ví azstvo je na e!
Anton Selecký
http://www.youtube.com/magnificatmr#p/u/0/VocXe-Do9c8
Nasadené boli aj protiteroristické jednotky , ktoré rozohnali násilníkov na hlavnej pe ej
zóne, kde demolovali výklady a spusto ili dva linkové autobusy . Sklad v sídle vládnej
strany DS podpálili a rozbili aj výklad v budove tátnej televízie
.
Na pochode hrdosti sa zi lo v parku v centre mesta pribli ne 1000 udí. Krátky sprievod sa
konal prakticky za vylú enia ú asti verejnosti. Polícia oblas u predve er s asti uzavrela.
Homosexuálov strá ilo pred útokmi radikálov dovedna 5000 policajtov.
Niektorí výtr níci niesli sväté obrázky, ikony a krí e a spievali cirkevné piesne. V sobotu
protestovalo proti dne nej akcii odhadom 20.000 udí. K zákazu akcie
vyzvali aj biskupi srbskej pravoslávnej cirkvi.
Pochod homosexuálov v Belehrade: Proti sodomistom s bi ujúcim kristom! 12. 10.2010
Napísal KAROL BRTÁ
Srbský pravoslávny pop sa prebíja policajnými kordónmi v duchu Kristovho odkazu ivej
viery , aby svojimi skutkami zastavil zvrhlú
Parada ponosa
( Pochod hrdosti )
homosexuálov.
10. 10. 2010 sa v srbskom Belehrade konal po deviatich rokoch opä Pochod
hrdosti ( Parada ponosa ) sodomistov, pedofilov, sexuálnych násilníkov a iných zvrhlíkov a
psychicky naru ených deviantov. éf Euro-socialistickej a bo evickej misie v Srbsku,
Vincent Degert, na belehradskom zhroma dení predstavil srbskej verejnosti zhruba tisícku
importovaných sodomistov (preva ne tzv. sex-turistov nakazených AIDS) zo západných,
liberalizmom skazených európskych krajín ako napr. Holandsko. Vo i prítomnosti tohto
cudzieho a umelého elementu homosexuálov v organickej srbskej spolo nosti sa v sobotu a v
nede u postavilo vedno 20 000 oby ajných Srbov pripravených bráni svoju
porodicu (rodinu).
Srbský prozápadný premiér, Boris Tadi , bozkávajúci dúhovú
vlajku sodomistov ako znak servilnosti západnej dekadencii.
Z nich sa vy e es tisíc aktívne a nebojácne zapojilo do obrany
hodnôt priamo v belehradských uliciach, ím srbský ud
prakticky po tom pre íslil moc policajného tátu zradcovskej,
prozápadnej a liberálnej vlády Borisa Tadi a. Ten na uml anie
hlasu srbského udu, výhradne od ktorého by mala plynú moc
srbskej vlády, vyslal do ulíc 5600 policajných oldnierov. Kontrarevolúcia srbských
národných historických hodnôt bola na sklonku a magický dátum 10. 10. 2010 mohol vstúpi
do srbských dejín ako De národnej obrody .
Povstav í srbský národ, bití oldniermi z vlastnej krvi, v nede ný sviatok Pána bránil v
belehradských uliciach Boha a ivot ním na Zemi stvorený.
Srbskí národní kontrarevolucionári zapálili sídlo Demokratickej strany a americko- idovskej
televízie B92, ktoré oboje sa sna ia po juhoslovanskej ob ianskej vojne srbský národ nakazi
chorobami západného liberalizmu v emo nými prostriedkami.
V tento pohnutý de som sa na ulici dal do re i s 21 ro nou Srbkou vo Viedni tudujúcou
filozofiu, Ljubicou Boji i , ktorá pred mojimi o ami udrela po hlavách dreveným
pravoslávnym krí om dvoch jazykmi sa nechutne oblizujúcich mu ov. Celý incident zostal
bez pov imnutia srbskej polície, ktorá spolu s armádou bránila pred demon trantami hlavne
sídlo americko- idovskej televízie B92, ktorá sa pochodu zastávala, a preto sa stala ter om
útokov srbských kontrarevolucionárov.
Spýtal som jej, i je jej in, ktorého som bol svedkom, pod a nej v súlade s kres anskou
morálkou, ke e patrila k asi tristo lennej skupine vybavenej krí mi a pravoslávnymi
ikonami. Odpovedala mi:
Re imistický srbský policajný oldnier pocítil hlas srbského udu na vlastnej ko i...
Áno aj nie. Dne ný falo ný kres anský humanizmus navráva kres anom, e sú bezmocné
teliatka, ktoré sa majú iba ne inne prizera tomu, ako ich celý zvrhlý a idovským
liberalizmom skazený svet fackuje a vysmieva sa z ich hodnôt. Z kres anských hodnôt, ktoré
sú univerzálnymi hodnotami ivota. Falo ní kres anskí humanisti, ktorí sa nechali zmias
rôznymi New Age sektami odvolávajúc sa na Krista zdôraz ujú, aby sme my, kres ania,
nastavili násilníkom i sodomistom znásil ujúcim Bo í poriadok i druhé líce. Aby sme sa
prizerali, ako Diabol ví azí nad udskou slabos ou. Aby sme sa utiekali k Bohu iba v tichých
modlitbách a eptom ho prosili o pomoc. Aby sme sa báli hlasno zasta Krista. Aby sme
zaliezli pod zem ako ustráchané váby i nietzeovské kres anské chrobáky.
Títo falo ní kres anskí humanisti pritom zrádzajú Krista, ná ho Pastiera, ak odhovárajú jeho
ove ky od inov. Ur ite predsa ako kres ania nemohli len tak zabudnú , e kres anstvo je
ivá viera, zalo ená na skutkoch Kristovej lásky, kedy v tichej modlitbe k Bohu máme iba
iada , aby nás Otec naplnil silou v podobe Ducha Svätého silou kona a vzoprie sa
Diablovi a jeho prisluhova om v súlade s vô ou Bo ou.
Môj skutok aktívnej obrany kres anských hodnôt, na ktorý ste sa ma pýtali, nie je v súlade s
týmto pokryteckým kres anským humanizmom. Ale naopak, je v súlade s u ením
historického a dodnes ivého Krista, ktorý nielen e volá po láske a mieri, ale sám sa aktívne
zasadzuje pri obrane Lásky a Pravdy presne v tom duchu, ako ke s osmihlavým bi om v
ruke vyhá al Kristus vo svojom spravodlivom hneve Bo ieho Syna kupeckých farizejov zo
stánku svojho Boha-Otca, srbská deva otvorila staru kú Bibliu a pre ítala z nej:
Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské krá ovstvo pred u mi.
Sami do nevchádzate, lebo zatvárate nebeské krá ovstvo pred u mi. Sami do nevchádzate,
a tým, o vchádzajú, vojs nedovolíte, zavrela Sväté Písmo a pokra ovala:
Je i
istí svojím bi om Bo í chrám
Krista-revolucionára,
ktorý
sa
obraz
kres anskí
pseudohumanisti sna ia zataji ...
A tak som dnes tu. Proti sodomistom s
bi ujúcim Kristom-revolucionárom. Dnes toti
hlavne mladí veriaci zabúdajú na to, e Kristus
bol v prvom rade revolucionár, bohatier istého
srdca a mu inu a nie nejaký z en tilý a
precitlivelý rojko ako sa ho dnes sna ia
prezentova pokryteckí idovsko-kres anskí
pseudohumanisti. Kristus bol revolucionár,
ktorý mal z Bo ej vôle prinavráti loveku v
Novej zmluve s Bohom Pravdu a Lásku ako jedinú cestu do Bo ieho krá ovstva, ktorú
idovskí farizeji v Starej zmluve predali a dodnes prostredníctvom masmédií ako je
zradcovská televízia B92 predávajú za úplatu zlatom od Diabla, ke sa falo ne a nepravdivo
tvária, e homosexualita je úplne normálna a prirodzená vec.
Po Ljubiciných slovách som ako Slovák zostal zahanbený. Bol som toti aj na Dúhovom
Pride 2010 v Bratislave. Vtedy som sedel ako kres an katolík v kaviarni na Hviezdoslavovom
námestí, pevne v rukách zvierajúc ru enec a ticho v modlitbách prosiac Pána Boha i
Sedembolestnú Pannu Máriu, aby uchránili Slovensko pred sodomistami ako poku ite mi
Diabla. Pod a Ljubiciných slov som vtedy svojou ne innos ou zradil Krista. Miesto, aby som
prosil Boha o silu k inu, zachoval som sa spolu s vä inou slovenských kres anov ako
teliatko v predstavách kres anských pseudohumanistov.
Po tomto zahanbujúcom stretnutí s odvá nymi srbskými veriacimi som sa pred tvárou Boha
zaprisahal, e ak sodomisti zavítajú do Bratislavy aj o rok, nezostanem len pri tichej modlitbe,
ale po iadam Ducha Svätého, aby ma viedol k inom aktívnej obrany pilierov kres anského
sveta k obrane tradi nej rodiny.
Tak mi Boh pomáhaj!
http://www.seznam.name/rss-clanek-1295576/pochod-homosexualov-v-belehrade-protisodomistom-s-bicujucim-kristom.html
+++++++++++++++++++++++++++
Dne né Hospodárske noviny uverejnili rozhovor s historickou prof.Emiliou Hrabovec, ktorý
v ak nepublikovali v autorizovanej podobe, ale v úplne zmanipulovanej verzii, v ktorej Emilii
Hrabovec kladú do úst nezmysly, ktoré nikdy nevyslovila, a naopak zaml iavajú to, o
zdôraznila - napríklad, e teraz pôsobí na bohosloveckej fakulte v Bratislave, hoci v
civilizovanom svete platí pravidlo, e na autorizovanej verzii sa u nesmie ani bodka zmeni .
Je tu prilo ená korektúra, neuverejnenú autorizovanú verziu i link na uverejnený text v HN
prikladám.
http://hnonline.sk/svet/c1-47014070-slovenka-ktora-odkryva-zahady-archivu-vatikanu
A tu je neuverejnená autorizovaná verzia!
Slovenka, ktorá odkrýva tajomstvá Vatikánu
Rodá ku z Bratislavy Emíliu Hrabovec potvrdil pápe ako lenku Pápe ského výboru pre
historické vedy
Slovenský recept na úspech
Z domova odchádzali ako neznámi, v zahrani í sa vypracovali na pi ky vo svojich odboroch.
V seriáli Slovenský recept na úspech vám priná ame príbehy úspe ných Slovákov.
Pred pádom eleznej opony emigrovala do zahrani ia. Po vy e dvadsiatich rokoch sa Emília
Hrabovec vypracovala na pi kovú histori ku, ktorú poznajú najmä v zahrani í. Dnes patrí
medzi elitu priamo vo Vatikáne.
Jedine ná Slovenka vo Vatikáne
lenkou Pápe ského výboru pre historické vedy sa slovenská histori ka stala pred piatimi
rokmi. Do funkcie ju vymenoval priamo pápe Benedikt XVI., s ktorým sa pred dvoma rokmi
stretla aj osobne. Ako jedinú Slovenku ju na tomto poste Svätý Otec pred mesiacom potvrdil.
Pracuje u roky vo vatikánskom tajnom archíve, ktorý bol pred pár rokmi otvorený aj pre
túdium medzivojnového obdobia, podie a sa na medzinárodných projektoch a vedeckých
podujatiach a publikuje v mnohých krajinách sveta.
Nápl ou netradi ného zamestnania 46-ro nej Slovenky je skúma dlhoro né tajomstvá
katolíckej cirkvi, ktoré boli desa ro ia ukryté pred o ami verejnosti. Výsledky svojej práce
pravidelne publikuje v troch svetových jazykoch v nemeckom, talianskom a anglickom.
Komunikova okrem nich v ak vie aj v al ích iných jazykoch. Za jednu zo svojich kníh
s názvom Svätá stolica a Slovensko 1918 -1922 v kontexte medzinárodných vz ahov získala
Slovenka prestí nu vedeckú cenu Rakúskej akadémie vied pomenovanú pod a rakúskeho
historika Richarda Georga Plaschku.
Neprebádané tajomstvá Vatikánu
Hlavnou úlohou slovenskej histori ky vo Vatikáne je skúma dejiny katolíckej cirkvi, jej
vz ahy ku tátom, meniacej sa spolo nosti, problémy minulosti, vz ah katolicizmu k iným
nábo enstvám, postoje pápe ov a kardinálov. Zastupuje hlas katolíckej cirkvi na mnohých
medzinárodných konferenciách. Podporujeme vzájomnú spoluprácu nielen s cirkevnými
in titúciami ale aj svetskými od UNESCO a po Ruskú akadémiu vied, upres uje histori ka.
Pracuje aj s doposia neprebádanými prame mi z vatikánskych archívov, ktoré sú pre
poznanie pravdy o cirkvi nesmierne dôle ité. Jednou z jej úloh je vychováva nových
profesorov na teologických fakultách, ktorí o Svätej stolici predná ajú. Nový ivot nie je ahký.
Vatikánska histori ka emigrovala z rodnej Bratislavy z politických dôvodoch na za iatku
80. rokov. U vtedy mala jasný cie , ktorý sa jej v zahrani í podarilo naplni . Chcela som na
slobodnej zahrani nej univerzite tudova históriu a osobitne cirkevné dejiny. To sa u nás
v ak nedalo. Odi la som a uskuto nila svoj sen v nemeckom Freiburgu a neskôr v
Mníchove, dop a histori ka telom aj du ou. História toti bola jej láskou u od narodenia.
Ke pri la do Viedne ako profesorka na la aj iný druh lásky ako bádanie o minulosti.
Vydala som sa za Slováka ijúceho vo Viedni, urobila som si doktorát, získala habilitáciu,
stala sa mimoriadnou profesorkou a roky predná ala na Viedenskej univerzite a ako
hos ujúca profesorka na al ích univerzitách od Belgicka po Taliansko, pokra uje
v spomínaní. V roku 2005 sa stala riadnou profesorkou, teraz predná a na katolíckej
teologickej fakulte v Bratislave. Pova uje to za svoje poslanie a vzne ené povolanie.
Slovensko miluje, ale vedecký ivot má v slovenských podmienkach mnohé úskalia. Ako keby
sa tu ilo v izolovanom svete. Slováci publikujú zvä a iba v sloven ine, ale to nik ne íta
v zahrani í a obmedzenos v jazykoch je ve ká bariéra, porovnáva ivot tu a vonku
Hrabovec. Jej vedecká innos toti stále prebieha vä inou v zahrani í, kde si na la cenné
kontakty. Je to aj z objektívnych dôvodov, preto e mojim odborom sa tu prakticky nikto
nezaoberá. Tak by som darmo organizovala podujatia z dejín diplomacie Svätej
stolice, pokra uje histori ka. Sna í sa preto pomocou mnohých projektov integrova aj
slovenských kolegov do reálnych komunít historikov a sietí.
Jozef Tvardzík
Interview:
1. Ako vnímate náv tevu pápe a na oficiálne pozvanie Ve kej Británie. Dochádza
k zbli ovaniu katolíckej cirkvi s anglikánmi?
Mnohí anglikáni po as posledného poldruha storo ia na li cestu ku katolíckej viere. Obe
cirkvi elia spolo ným problémom a výzvam ako eli kríze identity dne nej spolo nosti,
duchovným i materiálnym problémom doby. Aj to ich zbli uje. Mnohí Briti, najmä mladí udia,
sa cítili oslovení pápe om, ktorý doká e jasne vystihnú charakteristiky dne nej doby a ukáza
východisko z jej a kostí.
2. Ako vnímate hlavné problémy cirkvi ako napríklad medializácia zneu ívania detí k azmi?
Hovorím len za seba, nie za cirkev. Dne ný svet má problémy sám so sebou. Svet stratil
historickú dimenziu svojej identity i svoje smerovanie do budúcnosti, zo svojho ivota vylú il
Boha a nahradil v podstate svojvo nými udskými predstavami, h adá len okam itý zisk.
Cirkev sa musí vyrovna s odcudzením v spolo nosti. Musí h ada nové cesty ako spolo nos
oslovi a ako v nej ú inne pôsobi . udia h adajú a obvi ujú cirkev, ale sami nena li svoj
smer.
3. Vnímate zmenu v hodnotách i prioritách udí v porovnaní s minulos ou?
S útos ou hovorím, áno. udia majú tendenciu v etko mera materialisticky. Aby sme do li
k spokojnosti, musíme ma zmysel pre obetovanie, vedie kam ideme a pozna morálne
princípy, na ktorých stojíme.
Fige získal byt od Bratislavy takmer zadarmo
Predseda vládneho KDH Ján Fige dostal pred deviatimi rokmi od samosprávy bratislavskej
asti Staré Mesto do prenájmu byt v centre Bratislavy, nehnute nos si v aka tomu neskôr
kúpil za zlomok trhovej ceny. V roku 2001 bol Fige podpredsedom kres anských
demokratov. Na ele Starého Mesta stál vtedy jeho stranícky kolega Andrej urkovský,
kres anskí demokrati mali silné postavenie aj v zastupite stve. Sme na prípad upozornilo v
ase, ke sú asný starosta Starého Mesta Andrej Petrek necelé dva mesiace pred
komunálnymi vo bami elí ostrej kritike za pride ovanie bytov. K nehnute nostiam sa dostali
aj zamestnanci miestneho úradu alebo ich príbuzní.
Celý lánok najdete TU:http://azn.nawebe.net/view.php?cisloclanku=2009060012
+++++++++++++++++++++++++++
A to uz preco?!
Fige sa vzdá svojho lacného bytu. Dostane ho charita
Po dne nom rokovaní vlády to vyhlásil Fige s tým, e svoje rozhodnutie spresní neskôr.
"Chcem, aby tento byt slú il dobro innému cie u, v príhodnom ase nebudem jeho
dlhodobým vlastníkom." Fige získal v roku 2003 byt v bratislavskom Starom meste s
rozlohou 156 metrov tvorcových za 54.390 korún (1813 eur), predtým si ho od roku 2001
prenajímal. Denník Sme informoval, e jeho kúpna hodnota bola nieko konásobne vy ia.
Starostom bol v tom ase jeho spolustraník Andrej urkovský, ktorý je v sú asnosti
primátorom hlavného mesta a poslancom za KDH.
+++++++++++++++++++++++++++
Vláda prezradila, kde bude etri
5. október 2010
(Príspevok do Stálej konferencie Panslovanskej únie)
www.pansu.sk
Naozaj je dobre, e vláda chce etri ? Ozdravný balí ek, o nie je ekonomický pojem, sa
oprel v podstate o tri faktory: o zvy ovanie DPH, o zvy ovanie spotrebných daní a o
zni ovanie miezd. Netreba by ekonómom, aby sme povedali, e je to iste ve mi ahká cesta.
i tým získajú potrebných 1,7 mld. alebo viac, nepovedali, lebo takéto výpo ty si iadajú
oprie sa o da ové multiplikátory a o multiplikátor vládnych výdavkov. O tom sa ani
odborník nikde nedo íta. Pokles výdavkov vlády sa u v histórii viackrát ukázal ako nie
najlep ia cesta. Ak vláda zní i výdavky (napríklad na dia nice), na druhý de , obrazne
povedané, tento pokles niekto pocíti, a to zní ením jeho príjmu. Napríklad ak vláda neurobí
rekon trukciu kúpe ne na úrade, murár a obklada nedostanú svoje o akávané príjmy a
následne ich man elky nepôjdu kúpi mäso k mäsiarovi. al í o doplatili na zní enie
výdavkov. To sa naba uje, a o tom hovorí multiplikátor vládnych výdavkov. Vládni
ekonómovia by ho mali pozna . V tomto príspevku by som v ak chcel uvies nieko ko
my lienok v spojitosti s deficitom rozpo tu vlády a jeho ir ích vz ahoch. Ten treba
zasadi do rovnice rovnováhy ekonomiky a mô e sa ukáza , e ekonomika na tom vôbec
nie je zle. Deficit vlády zvy uje dopyt po fondoch na financovanie a to sú trhy úverov, trhy
obligácií a trhy akcií úverovate né zdroje. Preto je v dy dôle ité, aby vláda povedala, i
bude deficit financova z domácich, i zahrani ných zdrojov. To sa dnes z novín nedozvieme.
Hoci by si to iadalo ve mi odborný výklad, obmedzím sa na ah í výklad. Deficit vlády má
vz ah na reálnu úrokovú mieru. Ak bola napríklad 6 %, ur itý deficit ju mô e zvý i na 7 %.
Bude toti vä í dopyt po fondoch na úverovanie ( o zvy uje úrokovú mieru). Ak udia
získajú na svoje úspory (vklady) 7 % úrokovú mieru, zvý ia vklady, ale podniky asi budú
uva ova inak, zní ia investície, lebo plati 7 % úrokovú mieru je náro nej ie ako 6 %. i e
rie enie je zlo itej ie, o nie je o ividné. Ale disponibilné fondy nemajú národný charakter. Tí,
o po i iavajú (ponuka fondov), chcú získa najvy iu úrokovú mieru a budú ju h ada po
celom svete. Tí, o si po i iavajú (dopyt po fondoch) chcú plati o najni iu úrokovú mieru,
a teda tie ju budú h ada po celom svete. Finan ný kapitál je mobilný
chce najlep ie
uspokoji obe strany. Aby som to ilustroval názornej ie, povedzme, e ten o ponúka fondy v
USA (ponúkajúci) mô e zarobi viac, získa vy iu úrokovú mieru v Tokiu ako v New Yorku,
a teda fondy, ktoré sa ponúkajú v Japonsku sa zvý ia a fondy, ktoré sa ponúkajú v USA sa
zní ia. Fondy budú tiec z USA do Japonska. Platilo by to aj naopak. Ale z toho vyplýva, e
trh fondov (úvery, obligácie a akcie) je na svete jediný , integrovaný, e je to globálny trh
(pozri na ich podnikate ov ralokov). A toto je v etko dôle ité pre hospodársku politiku. Tá
si iada ve mi konkrétnu analýzu a úvahy, ktoré zdôvodnia potrebné nástroje hospodárskej
politiky aj na týchto trhoch. ia , na i ekonómovia sa ich nedozvedeli (mo no vládni áno).
Aby som poukázal na potrebu vedeckého rie enia spomenutého problému (na o neustále
upozor ujem), vyu ijem skúsenos z USA. Ve ké americké korporácie v roku 2001 platili
5,5 % úrokovú mieru. Táto do roku 2005 poklesla na 2,5 %. Pre ekonómov vznikol hlavolam:
ako to, e úroková miera klesala a deficit vlády rástol? Nevedel to pochopi ani vtedaj í
guvernér A. Greenspan. Pre o v USA klesala úroková miera? Záhadu vyrie ila veda.
Nebudem to rie i matematicky. Musíme si toti uvedomi úlohu a reakciu globálnych
disponibilných úverovate ných fondov (úlohu finan ných trhov). Rýchly ekonomický rast v
Ázii a Európe mal za následok ve ké zvý enie globálnych úspor, o malo za následok
zvý enie globálnej ponuky úverovate ných fondov (v aka Ázii a Európe). A deficit vlády
USA zvý il americký globálny dopyt po svetových úverovate ných fondoch (obligácie, akcie,
úvery). Av ak tento rast bol v porovnaní s rastom ponuky ve mi malý. Výsledkom ve kého
zvý enia ponuky a malého rastu dopytu po fondoch bol pokles priemernej svetovej úrokovej
miery a rast rovnová nej hodnoty (mno stva) úverovate ných fondov. To sa prejavilo v USA
tým, e sa zvý ilo po i iavanie si od zvy ku sveta, aby sa tak financoval deficit vlády USA.
To bol za iatok finan nej krízy v USA.
Tento konkrétny príklad ukazuje na význam vedeckého ur ovania vz ahov deficitu vlády, ale
aj na fakt, e úverovatelné fondy (zdroje) nie sú iba národným trhom. Vláda preto musí ma
dobrú hospodársku politiku aj v tejto oblasti, úzko súvisiacej s deficitom.
Obdobne by sme si mohli polo i otázku, pre o sú asná vlády ni nehovorí o monetárnej
politike. Iste sa vyhovoria, e teraz je monetárna politika po om Európskej centrálnej banky.
To je dos povrchný poh ad.
Prof. Jaroslav Husár
+++++++++++++++++++++++++++
Ozivme si pamat!!!!!!! Pamatate si?
Kto stojí za om ovým vínom a I. Matovi om?
K uvedenému elaborátu s názvom Nalejme si om ového vína , je potrebné uvies , e sa
jedná s ve kou pravdepodobnos ou o spravodajskú hru, udí blízkych spravodajským
slu bám, i u bývalej tB, alebo sú asnej SIS. Okrem spôsobu doru enia z viacerých
neznámych e-mailových adries, z ktorých nikdy nepri la spätná odpove , manipuláciu
potvrdzuje aj skuto nos , e pod elaborátom sú uvedení ako autori:
Spolo enstvo Kres anské Slovensko, Vazovova 8, 811 07 Bratislava.
e-mail [email protected]
Peter Gabura, 1. mája 10, 900 21 Svätý Jur.
e-mailová adresa do NR SR [email protected]
na portál kres anského mesa níka [email protected]
Mgr. Igor Matovi , tudentská 2, 917 01 Trnava
e-mail [email protected] [email protected]
Gustav Bartovic, Gorkého ul. 6, 811 01 Bratislava 1
e-mail [email protected] [email protected]
[email protected]
Posledný z uvedených je u údajne po smrti a jeho meno zrejme bolo zneu ité.
Zhodou náhodných okolností istý iniciatívny a uvedomelý ob an, blízky NO vo Zvolene,
pri iel k záveru, e tento príspevok je antisemitistický a podal trestné oznámenie na V.
Pavlíka pre údajné hanobenie rasy a národa. Mylne sa toti domnieval, e V. Pavlík je
autorom, vychádzajúc z faktu, e nejaký dobrodinec skopíroval príspevok z Necenzurovaných
stránok a vlo il ho do diskusie na webovej stránke Hospodárskych novín, chybne s uvedeným
V. Pavlíka ako autora. Je v eobecne známe, e V. Pavlík sa v dy, ako jeden z mála na
Slovensku, otvorene hlási k svojím príspevkom a nemá preto sebemen í dôvod vydáva sa za
autora, aj ke s jeho podstatným obsahom súhlasí.
Najzaujímavej ie na tejto kauze je, e I. Matovi a P. Gabura pri podaní vysvetlenia
polícii popreli, e majú nie o spolo né s Om ovým vínom!
Obzvlá je to zaujímavé a podozrivé pri oby ajnom milionárovi-Matovi ovi, ktorý si
paradoxne aj týmto podivným spôsobom získal podporu ob anov Slovenska vo vo bách
a jeho zázra nom prekrú kovaní sa z posledného miesta na kandidátke Sulikovej SAS.
Ostáva len veri , e policajti budú ma viac zdravého úsudku ako oznamovate , ktorý pri
uvedení rozsiahlych ekonomických trestných inov uvádzaných v príspevku , zistil len to, e
je antisemitistický a paradoxne to, o by malo by prioritne predmetom záujmu organov
inných v trestnom konaní, ostáva úplne nepov imnuté. Ale to na Slovensku u nemô e
nikoho prekvapi . Na vine nie sú podvodníci a ekonomickí zlo inci, ale tí, ktorí si dovolili
o ich zlo inoch hovori a nejaký spôsob na ich uml anie sa v dy nájde.
Vladimír Pavlík si splnil svoju ob ianskú povinnos a podal trestné oznámenie na
peciálnu prokuratúru SR pre podozrenie zo zalo enia a zosnovania zlo ineckej skupiny
a rozsiahlej hospodárskej trestnej innosti mimoriadne záva ného rozsahu. Ako prílohu
trestného oznámenia poslal prokuratúre elaborát s názvom "Nalejme si om ového vína",
ktorý ozna il ako "Správu o organizovanom okrádaní tátu a obyvate stva po novembri
1989".
D a 10.11.2009 a 8.12.2009 obdr al uznesenie, ktorým mu bolo oznámené, e pod a
peciálnych policajtov a peciálnych prokurátorov je v etko v poriadku kradlo sa
v medziach zákona !
Podrobnosti vrátane oboch uznesení sú uverejnené na stránke:../09/sp1.html
Stano Janis
SPRÁVA O ORGANIZOVANOM OKRÁDANÍ TÁTU A OBYVATE STVA PO
NOVEMBRI 1989
(Pôvodný originálny názov autorov)
"NALEJME SI OM OVÉHO VÍNA"
Treba reagova na príspevok známeho autora v ktorom sa pí e, e:
Antisociálna vláda Roberta Fica naviazala na kontinuitu vlád Mikulá a Dzurindu, a popisuje
postup vlády v privatizácii distribu ných spolo ností, prirovnaním k transformácii národného
majetku ako za Me iara.
Je konkrétne známe, e na a vládna koalícia avizovala u v roku 2005 zru enie Fondu
národného majetku, prenesením agendy na MF SR, kde by prílu ný útvar dokon il
vysporiadávanie k jednotlivým privatizovaným subjektom, aby nedochádzalo k al iemu
rozdávaniu tátnych prostriedkov (na rok 2007 u touto vládou ur ených viac ako 2 miliardy
Sk) na utajené odpustky platieb, preml aných platieb od privatizérov. Pre odstúpenie
KDH z vládnej koalície boli vypísané pred asné vo by a k zru eniu FNM a Slovenskej
konsolida nej, a.s. u nedo lo. Za iatkom roku 2006 vyhlásil premiér Dzurinda zastavenie
privatizácie en bloc. Napriek fatálnym dôsledkom neuchopenia mana érskej kontroly tátu v
Transpetrole, SPP, strate Slovnaftu, do lo k násilnej privatizácii 66 % + 1 akcií Slovenských
elektrární tátnym talianskym monopolom Enel. Opodstatnená nevô a Ficovej vlády bola
pojatá do Programového vyhlásenia vlády, ako neprivatizova al ie strategické tátne
podniky. Autor príspevku uviedol, e práve pri privatizácii distribu ných spolo ností boli
fatálne oslabené mo nosti tátu riadi a usmer ova strategické podniky, umo nil sa presun
kapitálu do rúk nadnárodných koncernov E.ON, EdF a RWE. U v roku 2005 minister
spravodlivosti Daniel Lip ic presadil zákon o zákaze utajovania zmlúv, podmienok
v dohodách a zmluvách medzi tátom a zahrani ným nadobúdate om privatizérom.
Protiústavne riadené, tátom manipulované a utajované boli procesy u v malej privatizácii,
ktorej priebeh sa zvrhol na holandské dra by, systémovým vytvorením mafií na celom území
tátu. Podobne dopadla kupónová aj ve ká privatizácia, ke len úzka skupina fyzických
a právnických osôb mohla skupova akcie tátnych podnikov fondami pri neexistencii
akciového trhu, ím boli diskriminovaní v etci slu ní a poctiví ob ania. Vlády a parlamenty
po roku 1990 vedome umo nili nadobudnú rozhodujúcu as národného majetku len úzkej
pekulatívne vybranej skupine vyprofilovanej najmä z nomenklatúry KS a tB. Poru ená
bola ústavná rovnos práva vlastni majetok ostatnými ob anmi. Zo strany WJC a idovskej
nábo enskej obce i lo o dobre pripravenú rearizáciu, resp. kontraarizáciu majetku
z obdobia I. Slovenskej republiky aj nad rámec re titúcií. Namiesto vysly ania ulice
a odsúdenia aspo 15 tich najextrémnej ích komunistov a e tebákov u v decembri 1989,
do lo k majetkovému prevratu, dohode a Prvej hrubej iare za minulos ou, odpustenie
a Verejnos ou proti násiliu dohodnuté zastúpenie komunistov, e tebákov a idov v
Slovenskej národnej rade a v etkých vládach.
Po znárodnení v roku 1948, Husákom presadzovanej autonómie Slovenska a roku 1968
prijatej federácii, bol v rámci vyrovnávania sa s echmi dosiahnutý obrovský priemyselný a
hospodársky rozmach Slovenska a objem vytvoreného národného majetku sa
zdvadsa násobil.
Odovzdaním mana érskej kontroly v strategických podnikoch distribu ných
spolo ností minoritným akcionárom, ich tát posunul na úrove Transpetrolu a Slovenského
plynárenského priemyslu, kde u do zásadných rozhodnutí nemá tát ako vä inový akcionár
nárok zasahova . tát je v postavení prizerajúceho sa, ako sa s jeho bývalými strategickými
podnikmi zahrani né koncerny pohrávajú a odsávajú tu vyprodukovaný zisk mimo republiku.
Do asný populizmus nebránil Robertovi Ficovi osobne sa poni ova a anga ova v nátlakoch
na SPP, k cenám dodávok plynu pre domácnosti, ú av pre dôchodcov, pri om, ke bol
v opozícii a vtedaj ou vládnou koalíciou vybraný do privatiza nej komisie a mal nielen
teoretickú mo nos ovplyvni
formu privatizácie, alebo nepripusti privatizáciu SPP, (alebo aspo rúry plynovodu, z
ktorých plynul 100% zisk tátu) a zamedzi odovzdaniu mana érskej kontroly men inovému
akcionárovi,
rad ej zbabelo rezignoval. Minister Jahnátek zákonom zmenil kompetencie Úradu riadenia
sie ových odvetví (URSO), regula ného orgánu, najvýznamnej iu a najdôle itej iu
podmienku
jeho nezávislosti, zdegradoval straníckymi nomináciami lenov regula nej rady a vedenia
úradu. Parlament dokonca 6.11.2008 schválil vládny návrh zákona, pod a ktorého ceny bude
ur ova vláda namiesto ÚRSO vo vz ahu k SPP a podobným prípadom.
Me iar nepripustil referendum ani pri delení federácie, vedome s KDH zabránil aplikácii
platného lustra ného zákona, umo nil neústavnú privatizáciu národného majetku (Ivan
imko HN z 29.2.2008). Fico sa zatia nepou il, aby na iel alternatívu k tak významnému
úradu, akým ÚRSO je, aby bola zaru ená jeho nestrannos , kvalifikovanos , objektivita pri
stanovovaní cien v dodávkach v etkých druhov energií (bez vplyvu lobovania), tepla a vody
a aby nekonal v zhode s výrobcami a dodávate mi energií a ich korup nými záujmami.
Najvýsostnej ou spolo enskou po iadavkou, ktorú iadne vlády od roku 1990 doposia
nezabezpe ili, je ochrana ob anov a zabezpe enie ich dôstojného plnohodnotného ivota.
V predo lých obdobiach Fico iba argumentoval, e doteraj ie vládne koalície boli proti udové,
pri om v nich mali zásadne vä inové zastúpenie bývalí najvy í nomenklatúrni komunisti
(Plevzovi amicenkovia) Schuster, Miga , Ftá nik, Kanis, Weiss, zlodeji, trestanci a
podvodníci zo SNS, HZDS, ZRS, SOP a ANO. al ích opätovne, vedome poveruje tátnymi
funkciami, zastúpením v orgánoch spolo ností s ú as ou tátu, v tátnej a verejnej správe a
na ambasádach J. Miga (brat privatizoval OZKN Pre ov), P. Weiss s Kanisom vyrobili
Majského. Do zoznamu treba zaradi aj al ích, akými sú: P. Ham ík, vykráda európskych
fondov s Rolandom Tóthom, Mu ko / tB ukradol Satur/, Reze jr., Schuster jr., Bednár,
Zsoldos, Volf, Melocík, Pecka, e ot, Izidor Po iatek, Murga ...
Ak je to tak, ako autor uvádza, e spolo nostiam umo uje za dobré výsledky
hospodárenia v roku 2006 vyplati odmeny a rozdeli a 10 % z dosiahnutého istého
zisku pomerom jednej estiny tabu kovým zamestnancom, pä estín vrcholovým
mana érom a lenom orgánov spolo ností, tak ide o vedome organizované okrádanie
obyvate stva. O týchto skuto nostiach majú povinnos informova verejnos zástupcovia
tátu, ktorí boli Ficom dosadení do orgánov týchto spolo ností.
V denníku SME z 25.6.2007 hovorca ZSE, a.s. uviedol, e ZSE dosiahla vlani (v roku 2006)
istý zisk 3, 383 miliardy korún, z oho 10 % je 338, 3 milóna korún, údajne rozdelených na
odmeny. Pri sú asnom stave 1400 zamestnancov ZSE dostali tabu koví zamestnanci
priemerné odmeny 42 000,- Sk za dobré hospodárske výsledky v roku 2006. Tí, ktorí
zamestnancov hnali, motivovali k vysokým výkonom a kvalitnej práci, mana éri, tých je 36
vrátane nových politicky, v júni 2007, nominovaných lenov predstavenstiev a dozorných rád,
si nadelili odmeny po cca 8,2 milióna korún k ro ným príjmom 4 mil. Sk. Takto dosiahli
mana éri v ZSE súhrnný príjem v priemere cca 12 miliónov korún Slovenských, v ktorých nie
sú zapo ítané príjmy z iných funkcií v tátnych organizáciách (riadite stratégie v PMÚ,
CHR), MVO a al ích privátnych spolo nostiach, kde majú zastúpenie.
Z celkového istého zisku ZSE, a. s. 3,4 miliardy Sk za rok 2006 rozdelila spolo nos 2,8
miliardy Sk na dividendy akcionárom a zostatok 600 miliónov Sk mohla rozdeli na odmeny.
Na o bol pou itý rozdiel 240 miliónov Sk by mali opä odpoveda a zverejni zástupcovia
tátu v orgánoch spolo ností ZSE dosadených po unbundlingu k 1.7.2007, t.j. po roz lenení
spolo nosti.
Bolo by vhodné otvori verejnú diskusiu, i je 200 násobok odmeny mana éra ZSE k odmene
kme ového, zamestnanca a 25 násobok ro ného príjmu mana éra k ro nému príjmu
kme ového zamestnanca primerané, premr tené, zaslú ené, prípadne nezaslú ené, ke
v samotnom, ve kom, zjednotenom Nemecku , u nieko ko prebiehajú diskusie
o zni ovaní týchto extrémnych rozdielov. Aby záchranil kapitalizmus pred pekulantmi
s cennými papiermi zalo ených na rizikových hypotékach varuje aj Luxemburský premiér
Jean Claude Juncker, hovorí o neúnosnosti nadmerných platov mana érov bánk, spolo ností,
burzových maklérov, o predstavuje doslova pohromu pre celý svet. Nicolas Sarkozy
kritizoval darebáckych riadite ov, Holandsko pripravuje zákon progresívneho zda ovania
odstupného mana érov spolo ností a bánk s cie om eliminova excesy mana érov. Jeden
z najvä ích koncernov na svete E.ON (paradox, e vznikol v roku 1999 spojením men ích
koncernov VEBA a VIAG) podnikajúci v energetike, expandoval do v etkých tátov
východnej Európy, ktoré sa stali pridru enými lenmi EÚ a postupuje v akvizíciách alej na
východ. Za 8 rokov od svojho vzniku E.ON výhodnými nákupmi energetických strategických
podnikov od postkomunistických skorumpovaných vlád naakumuloval kapitál, ktorým by bol
schopný skúpi v etky sprivatizované podniky Slovenskej republiky od roku 1991, bez
oh adu na odvetvia a e te by mu ostal najmenej dvojtretinový balík (zo 60 milárd Eur) na
akvizície v iných krajinách.
Natíska sa dojem, e to o neovládol Hitler vojenskou agresiou, zabratím území, majetkov aj
s obyvate stvom, dosiahlo Nemecko, Rakúsko, USA a al ie tzv. vyspelé táty západného
sveta ekonomicky, nanútením neoliberálnej globalizácie a privatizácie.
Dnes sa u Nemecko, ktoré výhodne vykúpilo Slovensko, chystá prija ústavný zákon, ktorý
neumo ní preda svoje strategické podniky zahrani nému investorovi - privatizérovi, lebo je
si vedomé, e ten, kto ovláda strategické podniky, ovláda tát.
Nastala re taurácia kapitalizmu z 19. storo ia s typickými rtami vykoris ovania pracovnej
sily. Je reálne a takmer isté, e honorovanie mana érov vo v etkých spolo nostiach E.ON-u je
iste porovnate né a v rámci uplat ovania vnútrokoncernovej kultúry identické bez oh adu na
tát a teritórium, kde ktorý mana ér pôsobí. Bol prijatý Schengen, ktorý odstránil posledné
preká ky prieniku kapitálu.
Robert Fico by mal pozornos ob anov presmerova z uverejnených astronomických príjmov
mana érov DSS na príjmy mana érov distribu ných spolo ností, o roz lenení ktorých vláda
SR rozhodla k 1.7.2007 a zav ila privatiza ný proces odovzdaním mana érskej kontroly v
al ích strategických podnikoch tátu v prospech minoritných akcionárov zahrani ných
koncernov. Totálnym idiotizmom sa prezentuje sú asná vláda aj vo vz ahu k Bruselu, o
dokumentuje lánok Boj o monopoly Fico nevzdal (HN 26.2.2008), v ktorom premiér
avizuje prípravu nového zákona, ktorým chce zakáza riadenie firiem ich minoritnými
akcionármi. Týmto zákonom chce získa mana érsku kontrolu tátu spä od SPP a aj troch
distribu ných spolo ností, v ktorých men inoví akcionári dostali (vybrané osoby vlády a NR
SR sa zabezpe ili na nieko ko desiatok generácií ?) mana érsku kontrolu k 1.7.2007.
A tak vláda SR hlúpo odovzdala nena raným kapitalistom mana érsku kontrolu i napriek
tomu, e mnohé organizácie a osoby písomne upozor ovali viacerých lenov vlády,
za ínajúc Ficom, aplovi om, Jahnátkom, poslancov NR SR Pa ku, í a, Me iara, Slotu,
u koncom roka 2006 a za iatkom roku 2007, o tom, aké dôsledky to bude ma pre tát
a ob anov, ke sa nepou ia z prípadov Transpetrolu, SPP, Slovnaftu, ako aj Slovenských
elektrární a ak si vláda SR neuplatní mana érsku kontrolu v týchto unbundlovaných
spolo nostiach (fotokópie listov sa nám opozícii zrejme nedopatrením dostali do rúk a údajne
sú aj v redakciách denníkov). Toto je neklamným dôkazom doteraz najvä ej korupcie
slovenských vlád od roku 1990.
Pre megaspolo nos E.ON investova 100 - 200 miliónov Eur na skorumpovanie bábkovej
slovenskej vlády je takmer triviálna mali kos . Preto zverejnenie zmlúv, transak ných
dokumentov s privatizérmi je nevyhnutné aj z dôvodu pre etrenia finan ných kompenzácií
privatizérom a poskytnutých provízií, príslu nými orgánmi EÚ-OLAF, Interpol, Europol,
ECB.
Z poh adu výhodnosti privatizácie distribu ných spolo ností, strategických podnikov tátu je
potrebné poskytnú verejnosti zopár faktov na príklade ZSE, a. s. Dosia je to v ak utópia,
zodpovední asi vedia, pre o sa nekoná aj v tejto oblasti roz irujúcej sa korupcie
a klientelizmu.
V roku 2003 rozhodla vláda SR o privatizácii ZSE, . p., v ktorom pracovalo viac ako 3500
zamestnancov, bola z neho vy lenená Bratislavská tepláre s cca 1000 zamestnancami.
V sprivatizovanej ZSE, a. s. zostalo vy e 2500 kme ových zamestnancov. Do asu
roz lenenia (unbundlingu) ZSE, a. s. k zákonnému termínu 1.7.2007 sa podarilo mana mentu
zní i po et zamestnancov na 1400, prirodzeným odchodom asti do dôchodku, prepustením
a ostatných vyhodením na dla bu a takto náklady prenies na tát.
Takýto model bol uplatnený vo v etkých privatiza ných odpredajoch národného majetku
vybraným a vopred ur eným zahrani ným záujemcom.
Napríklad v Slovenských elektrár ach, a. s. bol Enelom, jediným mo ným kupcom, z roka na
rok zní ený stav zamestnancov o 1668 a hne prechod SE zo straty do zisku.
Na tvorbe zisku ZSE, a. s. v roku 2006 mala najvä í vplyv úspora mzdových nákladov na
prácu. Pri priemernom náklade 70 000,- Sk mesa ne na jedného pracovníka mzdy, odvody,
sociálne zabezpe enie, technické a administratívne vybavenie, ré ia pre 1100 pracovníkov,
o ktorých
bol zní ený kme ový stav, dosiahla spolo nos úsporu najmenej 920 miliónov korún
slovenských v roku 2006.
Sú z poh adu realizácie v etkých cie ov dosadeným mana mentom ZSE, a. s. v prospech
E.ON-u, ich príjmy adekvátne, zaslú ené, ke boli príslu nými re trukturaliza nými krokmi
dosiahnuté hlavné ciele - rast zisku (o pol miliardy Sk nárast s rokom 2005) a trvalá, nebývalá
perspektíva nadobudnutím mana érskych právomocí a de facto vlastníctva majetku
Slovenska nav dy?
V Nemecku bolo dokázané úplatkárstvo koncernu Siemens AG pri tendroch, no pri tendroch
Siemensu na osvetlení Bratislavy a tátnej pokladne, príslu né tátne orgány SR korupciu
utajili.
Preto je sú asná vládna koalícia v zjavnom podozrení, e viacerí vládni initelia mohli by zo
strany E.ON-u, RWE a EdF skorumpovaní za odovzdanie trvalej mana érskej kontroly práve
minoritným akcionárom v distribu ných spolo nostiach. Tak ako bola korupcia dokázaná
Siemensu, mala by by dokázaná aj uvedeným energetickým koncernom, európskymi
orgánmi ako OLAF, Interpol, Europol, prípadne ECB, alebo inými orgánmi EÚ. To si v ak
musí Slovenská republika povinne, spolo ne s opozi nými politikmi, ale aj s tretím sektorom
v NR SR a Bruseli oficiálne vynúti . Poctiví a estní ob ania si to ur ite elajú, ale mocipáni
vyprofilovaní z tzv., slobodných a naivných volieb, i formálni krik úni závislí na peniazoch
týchto hrabo ov si to ne elajú a pokia budú smradi v NR SR, vláde, justícii, prokuratúre a
polícii, to nepripustia.
Vláda Roberta Fica dosadením straníckych nominantov do orgánov spolo ností ZSE, a.s.,
SSE, a.s. a VSE, a.s. vedome vyrobila zo d a na de al ích multimilionárov a zvä ila
priepas medzi malou skupinou majetných zbohatlíkov a vä inou chudobných ob anov
dohá aných do poroby ako v asoch feudalizmu, k sociálnym samovra dám
a neznesite ným ivotným podmienkam. Vieme, za akú cenu, ale nevieme dokedy to bude
takto fungova .
Ka dý poslanec NR SR bol vnútorne presved ený o nevýhodnosti privatizácie strategických
podnikov, predov etkým energetických, ktoré tvoria chrbtovú kos hospodárstva ka dého
tátu, no v tom ase si nikto nemohol dovoli otvorene protestova , lebo aj ja by som skon il
ako Ivan imko, Zuzana Martináková, Opaterný, Bódy, Navrátilová... Dnes je iná situácia.
Ke e mesa né príjmy nominantov mana érskych postov a v orgánoch spolo ností tátu sú
aj viac miliónové (najviac v SPP), desa a viacnásobne vy ie ako u poslanca NR SR, bol
prijatý napríklad v SDKÚ úzus hotovostného odvodu 40 % z ro ného príjmu nominanta do
mana érskej funkcie a orgánov spolo ností s ú as ou tátu, pre stranu na chod
administratívneho zabezpe enia. i boli takéto vnútrostranícke pravidlá uplatnené aj v
al ích stranách ako sú SMK, KDH, ANO nie je v eobecne známe. Zatia nie je preukázané,
i podobný model uplat ujú sú asné vládne strany, ke dosadzujú známe, v etkého schopné
indivíduá do tátnych orgánov a orgánov spolo ností , akými sú Schuster jr., Reze jr., Bednár,
Mu ko...
Najvä ie príjmy zo v etkých nominantov strán do orgánov spolo ností s ú as ou tátu od
roku 1998 mal zrejme tefan Czucz, bývalý normova na po nohospodárskom dru stve
v amoríne, zdá sa, do ivotne dosadený Jukosom do mana mentu Transpetrolu, viac rokov aj
v orgánoch SPP a iných spolo ností s ú as ou tátu. Je jediným miliardárom na Slovensku,
ktorý zbohatol z oficiálnych funk ných príjmov nad 100 miliónov Sk ro ne a druhým by
mohol by Ernest Valko, právnik, ktorý mal vo v etkých vládach privilégium zastupova tát
vo FNM a zárove protistranu privatizérov, ktorým pomáhal pri legalizovaní ich neústavne
nadobudnutých národných majetkov - teraz obhajuje aj L. Reháka, ktorý záhadne získal
významnú as akcií mobilného operátora Orange.
Zmoc ovanie sa národného a verejného majetku má svoje pokra ovanie meniacimi sa
formami, v om má aj SMK zabehanú prax, ke amorínsko-dunajsko-stredská klika, Béla
Bugár, tefan Czucz, Oszkár Világyi, Tibor ipo , rodiny Hideghéty a urdíkových mali
skúpi takmer v etky stavebné parcely v intravilánoch a 80 % po nohospodárskej pôdy
v okolí amorína, Dunajskej Stredy, Galanty, Komárna a po túrovo, okrem
neidentifikovanej pôdy, o ktorú tak usilovali.
Je sympatická súdr nos SMK, ktorú stvoril právom ozna ený e tebák Me iar, svojím
unáhleným konaním, zmenou volebného zákona. Utlmenie vá ní a vnútorné rozpory SMK
mô u by odstránené, ke bude oficiálne odtabuizované verejné tajomstvo konania Bélu
Bugára a Me iarovi oddaného e tebáka Tibora ípo a, s neukon enou ZD , bývalého
pomocníka u gumárov v SAD Bratislava do konca roku 1989 a (dôverného priate a Ivana
Ga parovi a), bývajúceho na Pomle 800 metrov za Bélom Bugárom. Nejde v tomto prípade o
zhadzovanie osoby T. ípo a, ale len o poukázanie na to, ko ko mô e takéto nevzdelané
indivídum dokáza spácha zla za pomoci mocných.
Je pozoruhodné, e do orgánov spolo ností ZSE, a. s. boli SMER-om dosadení aj bývalí
tátni tajomníci MF SR doc. Peter Stan k a Ing. Jozef Troják, pôsobiaci, prvý,
v Me iarovej vláde a druhý, v prvej vláde M. Dzurindu, nominant SD , ktorí ne inne
h adeli na divokú privatizáciu, katastrofálne nevýhodnú deblokáciu ruského dlhu, tunelovanie
a rozkradnutie bánk.
Nespokojnos s hospodárskym vývojom a reformami po roku 1998 prezentoval doc. Ing.
Peter Stan k, CSc., vedecký pracovník Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky v mesa níku
HZDS extra plus z marca 2005 v lánku Vlády v podru í mafie. Na základe dlhoro ných
analýz uvádza, e nástup neokonzervatizmu a neoliberalizmu za iatkom devä desiatych rokov
minulého storo ia na tartoval novodobé zotro ovanie udstva a chudoby.
Prevzal axiómu z amerického ministerstva práce, pod a ktorej je bohatých stále menej, ale sú
nesmierne bohat í a chudobných je viac, ale sú podstatne chudobnej í, robia za stále menej
pe azí a ijú od výplaty k výplate. Uvádza tzv. Washingtonský kosenzus z roku 1992,
ktorý je zalo ený na absolútnej liberalizácii, privatizácii, minimalizácii funkcií tátu
a my lienke, e ka dý je zodpovedný sám za seba. Pod a tohoto konsenzu penzijná
a zdravotnícka reforma robí ka dého ob ana zodpovedným za zabezpe enie jeho staroby
a zdravia. Na porovnanie uvádza, e v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch bolo pre EÚ
typické podstatne vy ie
Sociálne cítenie a úspechy boja proti chudobe boli vä ie ako v Spojených tátoch. Boli tu
rastúce príjmy a sociálne dávky, lebo sociálny trhový model bol funk ný. Okrem toho tát
poskytoval celý rad slu ieb za nízke ceny, dotoval dopravu, vzdelávanie, zdravotníctvo
a podobne. V sú asnost tento docent ako poradca Fica sa prezentoval aj v STV a v
septembri 2008 výrokmi o historickej trpezlivosti Slovenska a o konsenze koalície a opozície
v tátnej, hospodárskej a spolo enskej politike. Tak ako zvy ajne, poctiví a slu ní ob ania
sú ved a a ml ky, pokorne po úvajú.
Prechodom nových lenských krajín na vynútený, liberálny, trhový mechanizmus sa preh bili
rozdiely medzi starými a novými krajinami EÚ tak, e náklady práce na jednu hodinu na
Slovensku sú 2,74 eura a v EÚ 24 eur.
Konkrétne u nás platia zahrani ní investori desatinovú mzdu oproti tomu, o by platili
u nich. alej docent uvádza, e v devä desiatom siedmom napísal, e jednou z najvä ích
výhod strednej Európy bude to, e sa tu uskuto nia experimenty, kam sa dá a zájs s
reformami. Tieto pokusy na ob anoch, ktoré dnes predvádza aj táto slovenská vláda, by
v iadnej západoeurópskej krajine nepre li. Chudoba vo východoeurópskych krajinách je
taká ve ká, e ke sa z nej náhodou posunieme aspo o kúsok, v etci budú nad ení. Ro né
zvý enie reálnych miezd o dve percentá oficiálni initelia ozna ia za fantastické, ale poml ia
o tom, e udia predtým stratili 40 percent reálnych príjmov a nedostali sa ani na úrove spred
pätnástich rokov.
Mafiánskymi praktikami je pozna ená najmä oblas verejného ivota, moc mafiánskych
zoskupení prekro ila národné hranice a o hopodárskom a spolo enskom ivote rozhodujú
finan né skupiny a nie vlády.
Mo no poveda , ako príklad, e vtedaj ia slovenská vláda rokovala so spolo nos ou Kia
Motors ako rovný s rovným, ke jej venovala sedem miliárd korún stimulov? (V skuto nosti
jej venovala 13-14 miliárd a KIA na oplátku poskytla Ruskovi a Slotovi mo nú províziu
30 mil. Eur). Okrem Kia Motors k nám príde aj al ia dcérska spolo nos , ktorá bude
organizova koopera né a subkontraktorské slovenské firmy, v dôsledku oho vä ina zisku
zostane v spolo nosti Kia.
Vtedy doc. Stan k e te netu il, e Slota s Ruskom protiústavne vyvlastnia pôdu reálnym
vlastníkom, ktorým sa Slota navy e vyhrá al, e sú oby ajné lajná.
Takéto výhodné podmienky by Kii neposkytol ani Kim ong-il z Pchongjangu.
A je zrejmé, e prezident spolo nosti KIA vy etrovaný a istý as väzobne zadr iavaný,
mohol uplati týchto dvoch tzv. politikov (z dokázaných 100 miliónov Euro, iastky ním
pou itej na provízie pri akvizíciách v Európe).
Zverejnený priemerný plat zamestnanca v Kia Slovakia je a 17 000, - Sk. Hodnota sú asnej
slovenskej koruny je vplyvom inflácií znehodnotená na 9-10 halierov v porovnaní s tvrdou
menou K s do menovej rozluky. Tak e zamestnanci v Kia de facto zarábajú 1700,- K s
v cenovej úrovni práce roku 1992, ke bol celo tátny priemerný príjem tatisticky vy íslený
na 2900,- K s. To zodpovedá cene práce, ku ktorej dospel doc. Peter Stan k svojmi analýzami.
V skuto nosti sú zamestnanci KIA astní, e sú zamestnaní. Obdobne to platí aj pre al ie
spolo nosti, stavby a priemyselné parky na Slovensku, ke zamestnanci pod hrozbou
vyhodenia z práce nesmú prezradi , i pracujú na L a ko ko pe azí zarobia za mesiac.
Takto znehodnotené sú aj v etky ivotné poistky mladých udí spred 10 a viac rokov.
V etky tovary dennej spotreby, potraviny, energie, platby za bývanie, doprava, slu by vzrástli
od roku 1990 viac ako desa násobne.
K otázke ako je mo né, e sa dal neoliberalizmu a neokonzervatizmu taký vo ný priechod v
Európe a vo svete, odpovedá (doc. Stan k) analýzou scenáru neokonzervatívnej revolúcie.
Najprv sa vytvoria my lienkové skupiny mladých udí neza a ených iadnymi vedomos ami
a skúsenos ami, potom sa vytvorí nieko ko desiatok vedeckých ústavov (má na mysli THINK
TANK-y?), v ktorých vedci podporujú tieto neoliberálne my lienky a napokon sa pre ne
vytvorí dostato ne iroký mediálny priestor. Odrazu vznikne dojem, e celý vedecký
front a celá spolo nos sú zapálení za neoliberálne koncepcie. To, e skuto nos je iná, sa u
v médiách neobjaví. Kto dnes ovláda médiá, mô e verejnosti implantova oko vek.
V súvislosti s tým, poradca predsedu vlády, prognostik doc. Peter Stan k v lánku Me iara
usmerníte ah ie (SME 22.9.2007) predpovedá, e v budúcnosti budú hitom dve otázky:
energetika a fenomén sivej a iernej ekonomiky, ktorá nadobúda vo svete obludné rozmery.
So zármutkom uvádza, e dodnes nenastal obrat v odstra ovaní korupcie a presadzovaní
osobných záujmov nad potrebami v etkých ob anov, o je dôsledok nekoncep nosti sú asnej
vlády a odmietania vedecky spracovaných vízií. Avizuje, e má relatívne malé materiálne
potreby a radi vláde pokladá za nap anie vedecky odborných výziev, ktorých nepochopenie
ho posúva mimo verejný priestor slovenskej politiky.
Sklamaný kon tatuje, e jeho rady brali viac v zahrani í ako na Slovensku, konkrétne vo
Svetovej banke alebo v Medzinárodnom menovom fonde a je ve mi smutné, ke nakoniec
va u radu realizuje firma E.ON alebo Siemens, ale neurobí ju truktúra na Slovensku.
Nebol po as nap ania neoliberálnych koncepcií aj doc. Peter Stan k nominovaný vládou SR
do dozornej rady ZSE energia, a. s. v júni 2007 ? Alebo za rady poskytované E.ON-u, si ho
koncern vybral do svojich orgánov ?
Týmto sa definitívne doc. Peter Stan k, CSc. vymanil z pozície askéta, ktorý má relatívne
malé materiálne potreby a zaradil sa do kasty najvy ie platených mana érov v orgánoch
spolo ností energetiky s ú as ou tátu.
Prognostika, vizionára a futurológa doc. Peter Stan ka v sú asnosti zamestnáva postupný
prechod od feudalizmu k ranému kapitalizmu a imperializmu, o potvrdzujú jeho
my lienkové pochody vyjadrené v pesimistickom lánku Politici chcú svoj úspech za
ka dú cenu (HN zo 17.3.2008). Vyjadruje sklamanie: Pripomínam, e zhruba 90 percent
zisku podnikovej sféry na Slovensku vytvára 124 zahrani ných spolo ností . To je ten
skuto ný zdroj hospodárskeho zázraku Slovenska. Bez toho, aby to alej rozpitvával, týmto
kon tatovaním dokázal, e najmenej dve generácie vedeckých, riadiacich kapacít
a inteligencie boli degradované, podcenené a nivelizované sú asnými
konjunkturalistami na úrove
bezprizorných, nevzdelaných analfabetov.
Poukazuje na riziká, e Slovensko je zranite nou ekonomikou, ktorá má len dva piliere:
národný automobilový a elektrotechnický priemysel. Zrejme má tým na mysli národný
kórejský automobilový a elektrotechnický priemysel - vy ieho stup a manufaktúry,
automatizácie práce s klasickým vykoris ovaním kvalifikovanej pracovnej sily. alej
kon tatuje, e ak by do lo k výraznej iemu rastu mzdových nákladov, je pravdepodobné, e
automobilky a al ie podniky, v ktorých sa výrobky iba finalizujú, zo Slovenska odídu do
Bulharska alebo Rumunska. To zna í, e pod a analýz doc. Stan ka poskytnutých extra
plus v roku 2005, v ktorých uvádza, e cena práce u nás je desatinová v porovnaní
s rovnakou prácou v krajinách EÚ, nepríde k jej vyrovnaniu vo v etkých tátoch EÚ aj
napriek harmonizácii práva, daní, cenových vyrovnaní potravín, energií, slu ieb.
Pritom v etci ob ania SR vedia, e Ivan Miklo dohodol v rámci rokovaní o dodr iavaní
maastrichtských kritérií a ERM II o vstupe do menovej únie s ECB a príslu nými komisiami
EP na základe pribli ujúcej sa produktivity práce SR k úrovni 15-ky, nevyhnutnos
implementácie ceny práce na 80 % priemeru krajín pôvodnej 15-ky lenských krajín
EÚ do celého hospodárskeho potenciálu Slovenskej republiky, aby zavedením Eura po
1.1.2009 nedo lo k nákupnej turistike v obchodnej sieti SR a k tragickým, neudr ate ným
disproporciám v ivotnej úrovni. Prijatie takto navrhovaných podmienok by Ivan Miklo
a vláda Mikulá a Dzurindu presadila, ak by pokra ovala v tre om funk nom období. Aj ke
by to znamenalo vä iu nákladovú zá a pre automobilový, elektrotechnický priemysel
a ostatné výrobné podniky, dosiahli by sa výrazne vy ie ekonomické prínosy tátu
a zrealizoval by sa prielom skokom, ktorý by znamenal takmer rovnocenné efektné
postavenie Slovenskej republiky s pôvodnými lenmi 15-ky a prekonali by sa v etky
disproporcie okových terapií, privatizácií národného majetku, infla ných vplyvov od roku
1990 a umelo udr iavanej vysokej parity Eura a Slovenskej koruny. Mimo rámec parity
koruny a Eura bol dohodnutý aj prepo et porovnate ných príjmov dôchodcov krajín EÚ-15ky.
Sú asná vláda Roberta Fica bola povinná zabezpe ova kontinuitu v presadení dohodovanej
ceny práce a porovnate ných príjmov dôchodcov.
Namiesto zmysluplného pokra ovania v reformách, zni ovaní zahrani ného dlhu pokra uje
vláda v me iarovskej privatizácii (predajom Hydrogeologického ústavu D a Po tovej banky
vopred ur enému záujemcovi), okrádaniu ob anov o pozemky zo Slovenského pozemkového
fondu a výrobe al ích miliardárov zo tátnych a verejných zdrojov, poskytovaním tátnych
zákazok svojim mecená om. Fico dokonca dohadzuje a níkovi Poórovi k efty v Srbsku.
Hospodárske noviny z 26.3.2008 uvádzajú, e Slovensko sa v zahrani í stále zadl uje, ím
sa stáva stále závislej ím na idmi ovládaných bankách, ke hrubý zahrani ný dlh sa v roku
2007 zvý il na 44,31 miliardy dolárov (napriek jeho znehodnocovaniu), ke rok predtým bol
dlh ni í o takmer 12 miliárd dolárov, o na jedného obyvate a krajiny (nie tátu ?)
predstavuje a 8 237 dolárov (viac ako 188 tisíc korún) vrátane kojencov, cigánov, detí,
tudentov, väz ov, nezamestnaných, neproduktívnych zamestnancov tátnej a verejnej správy,
prostitútiek, invalidov a dôchodcov. Dlh Nemecka v roku 2007 bol 10,5 miliardy eur, vi
SME 22.11.2008.
Treba ma stále na zreteli, e Me iar s Reze ovcami umo nili dosta výnosný strategický
podnik VS do defaultu a pre jeho záchranu sa ho zmocnila US Steel, ktorá má monopolné
postavenie a obrovský biznis, u len pri dodávkach plechov pre tri automobilky na Slovensku
a e te erpá stimuly. Podarí sa za nieko ko rokov sú asným komunistickým a e tebáckym
zlodejom dosta do defaultu, i bankrotu tát ? Potom si ho mô u jednoducho bez odporu,
KGB, CIA, Mossad, rozpínajúci sa Ma ari, Rakú ania, Poliaci a noví vlastníci bývalého
národného majetku dopaberkova a zru i ako územný útvar neschopný samostatnej
existencie v Európe.
10. apríla 2008 uviedlo SME, e vláda rozhodla, e Slovensko u nebude erpa finan nú
pomoc od Svetovej banky. Banka by nás mala presunú z kategórie rozvojových krajín medzi
táty s vyspelou ekonomikou.
Slovensko ani ako sú as prvej SR, SSR, SFR a nehovoriac o I. Slovenskom táte
(jeden z najvyspelej ích v Európe) nikdy nebolo rozvojovou krajinou. Kto je za takúto
degradáciu a potupu zodpovedný a kedy, v ktorom roku bola takáto tatistická,
podradná charakteristika a klasifikácia za lenenia Slovenska na úrove rozvojových
krajín zavedená?
Slovnaft je al ím prípadom zrady zakladate a tátu na ob anoch, ke , krátko po Zlatej
Idke na dve etapy daroval 47 % akcií strategického podniku mana érom Slovintegry a ostatok
dal do kupónovej privatizácie. Nako ko Hatina, u bývalý majite pochádza z Komárna, bol
vysoký predpoklad, e vä inový podiel netransparentne, bez sú a e odpredá investorovi
z Ma arska. Napriek tomu, e Slovnaft, . p. nebol nikdy stratový od zalo enia, mesiá
Hatina v SME z 11. augusta 2007 cituje: V roku 2000 vstúpil do Slovnaftu ma arský
plynárenský a rafinérskopetrochemický koncern MOL, ktorý pomohol firme splati dlhy a priniesol peniaze na nové
investície. Slovintegra potom predala MOL-u za 80 miliónov dolárov as svojich akcií
a zvy ok balíka vymenila za 10 percent akcií ma arskej firmy. Tie pred dvoma rokmi za 8
miliárd korún predala (komu?). MOL po výhodnej kúpe základného balíka akcií ziskového
strategického energetického podniku, dostal súhlas od protinárodných slovenských vlád k
odkúpeniu akcií drobných akcionárov a dnes vlastní takmer 98,5 % v etkých akcií.
Rozhodujúci balík akcií dostal Hatina pod podmienkou, e celý ho neodpredá, ale preva nú
as prevedie
ako výmenu za akcie MOL-u, z oho mu vyplynuli dividendy na dosiahnutých výsledkoch
koncernu, o ktoré sa záväzne delil tak, e po 20 % z nich má poskytova rodinám V. Lexu
a V. Me iara. Ako si táto trojica udomilov rozdelila 8 miliárd korún za predaj 10 percent
akcií ma arskej firmy? Dva roky sme svedkami, ako koná ma arská vláda, aby zabránila
nepriate skému prevzatiu MOL-u rakúskym OMV, aj napriek vy ej ponuke za cenu akcií
nad reálnu hodnotu. Regula né orgány EÚ postupujú selektívne a teda diskrimina ne vo i
niektorým krajinám, o nedáva záruky rovnakého prístupu ku v etkým lenom.
Podobne je to napríklad pri niektorých akvizíciách medzi Nemeckom, Francúzskom,
Talianskom, panielskom a Anglickom. Z toho, o sa udialo na Slovensku je zrejmé, e EÚ
podmie uje prizvanie nových lenov privatizáciou strategických podnikov, najmä energetiky,
nie domácimi, novými národnými vlastníkmi, ale takmer výhradne pôvodnou 15-kou lenov
EÚ a USA.
Slovensko servilne prijalo pravidlá oddelenia distribúcie od výroby elektrickej energie a
ur ite nie zadarmo odovzdalo mana érsku kontrolu men inovým vlastníkom akcií, no
najvä í hrá i na európskom trhu Nemci a Francúzi sa tomu bránia a e te k tomu vind ujú
s cenami za dodávky elektrickej energie. Obdobne pou íva EÚ nerovnaký, diskrimina ný
prístup aj v obchodných vz ahoch s Gazpromom, pri om na exploatácii prírodných zdrojov
Ruska
vyvíja obrovské úsilie, akoby sa chceli vyrovna USA, ktorým za ína by zemegu a oraz
men ia a tesnej ia.
K Slovnaftu je nutné dopoveda nieko ko drobností. Zinkasoval tát viac ako miliardovú
pokutu, ktorú Slovnaftu vyrúbil e te Ivan Miklo , alebo preto bol pojatý Marian Jusko do
mana mentu aby tomu zabránil? Ako bývalý guvernér NBS má ve ké a obrovské skúsenosti
s transparentným tunelovaním bánk, nezabezpe ením bankového dozoru a potom ich
úspe ným odpredajom do rúk korup ným polo nostiam.
Napríklad Investi ná a rozvojová banka po vytunelovaní reze ovským kindermana mentom a J a P Tká ovcami, bola o istená o nieko ko miliárd klasifikovaných úverov
a potom pri zostatkovom základnom imanií 14 miliárd Sk odpredaná OTP za 730
milónov Sk. To si zaslú i POTLESK.
Minister Jahnátek by si u mal uvedomi , e nemá kompetencie zabezpe ova dodávky ropy
pre Slovnaft, ktorý je dnes rýdzo ma arským podnikom na na om do asnom území, alebo sa
u súkromne dohodol s mana mentom MOL-u, e im bude robi OUTSOURCING popri
funkcii ministra vo vláde SR ? Obvykle sa správal Fico, ke pozval údajne najvä ieho
mafiána SMK Oszkára Világyiho na obchodné rokovania do Lýbijskej maharíd ie
a pomätene sa vyjadroval na verejnosti o na om Slovnafte. Na obchodné rokovania do
Vietnamu vzal zástupcov J&T.
Zrejme nie je náhoda, e do orgánov ZSE, a.s.-E.ON bol dosadený aj Ing. Jozef Troják, CSc.,
poradca bývalého prezidenta, lebo vykonáva nezastupite nú vysvet ovaciu kampa pre
ubiedené obyvate stvo. Vo vyh adávanej tla ovine SMER-u SLOVENSKÝ ROZH AD
z 19. decembra 2007 - sú oneskorené, ale zato hlboké analýzy v lánku Negatívne dôsledky
reforiem, kde J. Troják ako hos Únie slovenských novinárov na pôde KOZ, vystúpil pred
vy e sto novinármi a publicistami k problémom hospodárskeho a ekonomického rozvoja
na ej vlasti. Podstatnú as venoval problematike reforiem, otázkam predaja strategických
podnikov, pôsobenia bánk a ve kej zad enosti na ej krajiny. Slovensko za radikálne reformy,
ktoré uskuto nila minulá vláda, zahrani ie chváli, ale stále je menej tých politikov
a ekonómov, ktorí sa hlásia aj k negatívnym dôsledkom reforiem a ich dopadov na ob ana,
rodinu,
10
spolo nos . Spolo nos sa spolarizovala na ve mi bohatých, ktorí majú a mô u v etko a na
tých, o ni nemajú a ni nezmô u. Ob ania by sa mali razantnej ie pýta politikov, pre o
vy e 60 miliárd korún ro ne odchádza formou nezdanených dividend a podielov na zisku
do zahrani ia aj preto, e okrem troch krajín EÚ, v etky ostatné zda ujú dividendy aj podiely
na zisku.
Páni Dzurinda, Miklo , Malchárek, Prokopovi a al í lenovia bývalej vlády by mali
kone ne ob anom poveda pravdu, pre o zvolili ten najdrah í spôsob ozdravenia vybraných
bánk, ktorý bude stá udí na ej krajiny takmer 200 miliárd korún.
J. Troják bol tátnym tajomníkom MF SR za SD v prvej vláde M. Dzurindu a predtým
ako nomenklatúrny káder KSS viac ako desa ro ie pracoval na MF SSR aj so súdruhom
e tebákom Mariánom Tká om, plagiátorom, (tunelárom tátnych financií na nákup
indiánskych zmeniek za 2,5 mld. Sk, ke mala koruna cca 10 násobne vy iu reálnu hodnotu
ako dnes) v pozícii prvého viceguvernéra NBS a ú astníka kolkovej aféry pri mene K s na
Sk.
Aj to je vizitka vlády, e e tebák Marián Tká má do ivotnú funkciu riadite a archívu NBS
zabezpe enú a navy e bol parlamentom vybratý do televíznej rady.
Do funkcie viceguvernéra NBS Mariána Tká a nominovala tB po jeho neoblomných
a razantných dokazovaniach o nespravodlivých finan ných tokoch zo slovenských výrobných
podnikov do centrálneho federálneho rozpo tu v Prahe (a 30 miliárd K s ro ne), odkia
neboli v adekvátnej vý ke prerozde ované a spä poskytované na hospodársky rozvoj
Slovenska. Ivan Miklo predvídavo ozdravil banky na Slovensku, o západ realizuje a v
sú asnosti s omnoho vy ími nákladmi? Ale chybou bolo, e po ozdravení bánk, neboli braní
na zodpovednos ich tunelári, ktorí sú dnes najvä ími developermi (Ki o, Gabriel, J. Tká ...).
Odborníci z NBS a ich servilní analytici a kamuflátori dnes vykazujú, no zaml ujú, e
odovzdaním sektorov bankového, pois ovacieho a strategických podnikov zahrani ným
záujemcom je odsávaných zo Slovenska, a 360 miliárd Sk ro ne, takmer 1 miliarda denne.
Na takejto de trukcii hospodárskeho potenciálu sa podie ali v etky vlády po roku 1990, a
tomuto zodpovedá prehlbujúca sa neschopnos zabezpe ovania základných funkcií tátu vo
vzdelávaní, zdravotníctve, v dôchodkovom zabezpe ení, vede a výskume. Na alej dochádza
k zni ovaniu ivotnej úrovni obyvate stva, pokra ujúcej demoralizácii a vz a ovaniu od
právneho tátu.
Plejáda e tebákov, fanatických me iarovcov, kolaborantov z VPN, KDH, ZRS, SD , SMK,
SOP, ANO a SNS, ktorí národu nas ubovali zrod novej kapitálotvornej vrstvy, druhé
vaj iarsko a nebývalý blahobyt, si u nechce pripusti , e katastrofu na Slovensku privodili
oni svojou drzou, nehoráznou pa ravos ou, diskrimináciou obyvate stva, jeho trvalým
poni ovaním a zotro ovaním. Takúto katastrofu by idoly Mariana Tká a, Imrich Karva
a Peter Za ko, ako uznávaní národohospodári za I. SR a najmä I. Slovenskej republiky
nikdy nedopustili.
Koncom 80-tych rokov 20. storo ia sa komunistická garnitúra v SFR (pri Reaganovom
stup ovaní zbrojenia), pripravovala na zmenu re imu a re tauráciu kapitalizmu u nás.
Nomenklatúrne kádre KS nemali obmedzenie cestova po celom svete, nadväzova
kontakty s vtedy odsudzovanými kapitalistami a reálnou bur oáziou tak, ako ju opísal Karol
Marx.. K. Marx dokázal na základe svojej analýzy bur oáznej spolo nosti, u pred 150-timi
rokmi predvída za iatok 21. storo ia.
Neprirodzene, in titucionalizovaným násilím sa po roku 1992, pri permanentnom
poru ovaní ústavných práv ob anov vytvorila popri u jestvujúcej tátnej bur oázii
z bývalého re imu, vrstva novozbohatlíkov, ktorá nesie znaky raného kapitalizmu, nadvlády
loveka nad lovekom.
Nedemokratickým spôsobom do lo k nadvláde malej skupiny nad ostatnými. Degradáciu
hospodárskeho a spolo enského potenciálu tátu maskujú údajnou depolitizáciou verejného
priestoru, v ktorom je spolo nos podriadená zákonom volnému trhu. Pritom politici celkom
be ne prechádzajú z vysokej tátnej funkcie do privátnych korporácií a naopak. Pre
demokratické rozhodovanie tu nie je priestor a astokrát obvi ujú samých seba z neschopnosti
v boji o moc, ke tvrdia, e tát je najhor í vlastník.
Takto vygenerovaná malá skupina zaviedla celoplo ne a bez krupulí vykoris ovanie
loveka lovekom, vzájomným skorumpovaním sa so zahrani nými "investormi" v
novovybudovaných manufaktúrach rôzneho typu tak, ako to popísal Marx a nedávno aj
poradca predsedu vlády doc. Peter Stan k.
Prejavom novej slovenskej bur oázie sú prebudené malome tiacke spôsoby,
exhibicionizmus, hedonizmus, gý ové erby a rodinné sídla, asto obmurované, izolované od
plebsu .
Jedným z kvalitných médií sú asnej vládnej koalície je mo no LITERÁRNY TÝ DENNÍK,
ktorý priná a ve mi hodnotné lánky o historickej podstate Slovenska, jeho ohrození
a reálnom postavení v globalizovanom svete. Je na kodu veci, e nekriticky prece uje
v etky kroky sú asnej vlády, napriek nevyrie eným excesom SNS a HZDS po roku 1990 a
doteraz. Nikto zo Spolku slovenských spisovate ov nena iel odvahu objektívne popísa
okradnutie, zmrza enie obyvate stva, uvrhnutia ho do neslobody. Na druhej strane je to
pochopite né, lebo viacerí slovenskí spisovatelia aktívne slú ili v politickej polícii tB do
roku 1989, viacerí nena li uplatnenie v parlamente, exekutíve, alebo aspo v tátnej správe
po as Me iarových vlád a ani v sú asnej vládnej koalícii. A mo no nemô u by niektorí
otvorení, objektívni a kritickí, lebo v samotnej redak nej rade hrajú prím bývalí e tebáci
Draho Machala a Marián Tká , ktorí si osobujú zastre ova Kongres slovenskej
inteligencie ako jeho hovorcovia. Preto nemô e LT plnohodnotne konkurova zahrani ím
financovaným médiám SME, ·tý de , DELET , HN...
Úplný prerod uskuto nila PRAVDA, z komunistických novín na fa istické, domácich
tla iarov prepustila a presunula print do ma arského fa istického Györ-u.
Ak sa niekomu javí rigídnym odsúdenie D. Machalu za prisilné, zreálnime poh ad na ho.
Svoj charakter prezentoval v LT . 22/2008, v lánku "portrét oldniera Volodymyra", kde
redaktora Pravdy Vladimíra Jancuru, pochádzajúceho z Východu popísal ako ochotného
slu obní ka a prispôsobivého kolaboranta v ka dej dobe. Sná najvystí nej ím je výrok
" ivi sa hádzaním blata na obdobie, ktoré sám vedome a iniciatívne budoval, mô e iba sluha
zo v etkých dvorov, mu nízkej du evnej kon trukcie". Zov eobecnil s ospravedlnením
predpojatos vo i východniarom, ke citoval "Ko ice, ktoré bývali metropolou stalinských
dogmatikov, sa stali múrom nárekov ne ných revolucionárov".
D. Machala mal doprecizova nedávnu minulos , ako pretrvávajúce reminiscencie vä iny
východniarov na za iatok 20. storo ia, kedy sa blí il rozpad alára národov Uhorska, v
ktorom boli Ma ari minoritou. Je v ich podstate ma samostané územie a prípadne aj tát.
Dôkazom je Slovjacke hnutie, na ele s Viktorom Dvorcsákom (Dvortsák?), ktorý najviac
prejavoval lojalitu k Sväto tefanskej korune, práve v ase vzniku I. SR. V. Dvorcsák iba
nieko ko dní po vzniku I. SR vyhlásil v Pre ove Východoslovenskú národnú radu a
samostatnú Slovjacku republiku, sám sa vyhlásil za prezidenta. E te aj po Viedenskej arbitrá i
sa sna il o pri lenenie asti východného Slovenska k Ma arsku.
Duch " tát v táte" pre íva aj v sú asnosti, o je mo né pozorova v zru ení jednotnej
cirkevnej provincie na Slovensku po roku 1995. Tu sa prejavili, je to smutné, lokálne
egoistické záujmy Alojza Tká a, ko ického arcibiskupa a kardinála Jozefa Tomka vytvorením
al ieho metropolitného arcibiskupstva po trnavsko - bratislavskom.
Slovenské elektrárne sú ia najvä ou kauzou v krátkej histórii tátu, ktorá má fatálny
dosah na zní enie celého hospodárskeho potenciálu v primárnej a terciárnej sfére Slovenska.
Ukrajinský rodák ijúci v Moskve Sergej Chelemendik bol aj s rodinou v roku 1987 vyslaný
KGB do SFR na sledovanie, monitorovanie a prijímanie Gorba ovovej perestrojky. Po roku
1989 zostal i na Slovensku a v sú asnosti je dokonca poslancom NR SR. Do volieb v roku
2006 sa anga oval v otázkach slovanskej vzájomnosti, vydával knihy o tragédii slovenskej
privatizácie a transformácie najmä v obdobiach me iarizmu a do roku 2006. Od roku 2004
za al vydáva ob asník, PRE O? V tomto periodiku velebil Slovákov a utoval ich ako boli
okradnutí, zbavení vlastníctva národného majetku, ktorý sa dostal rôznymi pekuláciami iba
do rúk úzkej skupiny vybraných domácich a zahrani ných osôb. Noviny PRE O? dodával na
viaceré miesta do NR SR, aby boli k dispozícii v etkým poslancom a zamestnancom a aj do
niektorých kníhkupectiev.
V jednom jeho ísle PRE O?, koncom roku 2005 bol uverejnený analytický rozbor reálnej
hodnoty Slovenských elektrární ako celku vy íslenej v objeme 460 miliárd Sk. Konkrétne
vy íslenie vykonala skupina odborníkov okolo Júliusa Bindera, realizátora vodného diela
Gab íkovo. Vy íslenie je diametrálne odli né od zmanipulovaného vy íslenia SE americkou
pobo kou Deloite & Touche na Slovensku, vedenej V. Masárom, bývalým guvernérom NBS,
dnes údajne u agentom CIA.
Renomované slovenské audítorské spolo nosti poskytli skupine Júliusa Bindera reálne
trhové ocenenia dvoch jadrových elektrární, dvoch tepelných elektrární a 34 vodných
elektrární, ktoré boli napokon aj napriek vyhlásenému moratóriu o neprivatizácii, odpredané
tátnemu monopolu ENEL za 32 miliárd Sk.
V ase kúpy mali SE vraj istý dlh 40 miliárd Sk (vi HN z 26. augusta 2008). Aj po
odpo ítaní dlhu, nebolo mo né nijakou metodikou stanovi takú mizivú, podradnú cenu
v etkých slovenských elektrární. Vy pecifikovaná cena napríklad pre erpávacej VE na
iernom Váhu je do 30 miliárd Sk pri sú asnej hodnote koruny, stavebných materiálov
a ceny prác v roku predaja SE.
Sú asný minister Jahnátek druhý rok medituje nad energetickou bezpe nos ou SR a neustále
zvy uje ísla nevyhnutných objemov investícií do energetického komplexu SR, ktorý je s
výnimkou nieko kých teplární, vo vlastníctve zahrani ných koncernov. To platí aj u SPP,
Transpetrolu a distrubu ných spolo nostiach, kde majú men inoví akcionári mana érsku
kontrolu, ktorej sa u nikdy nevzdajú.
Na ko ko vy íslili D&T a Pricewaterhouse len také Mochovce, ke samotný ENEL si
vynucuje dostava dva bloky, (u ktorých je stavebná as takmer pripravená) najprv za 60,
neskôr za 70, potom za 90 a Jahnátek koncom roku 2007 oznámil, e dostavba bude a za
100 miliárd Sk.
Premiér Fico oraz astej ie vypú a balóniky o vyvlastnení SE v súlade s Ústavou SR za
náhradu. Ke mu niekto poskytuje hodnotu SE vo vý ke 220 miliárd Sk, tak sa iba priblí il z
polovice k skuto nej reálnej hodnote vy íslenej Binderovou skupinou odborníkov. Mätie a
zavádza ob anov a ak by to aj bolo mo né, u dávno preme kal agrotechnický termín.
Pri reálnej hodnote slovenskej koruny v etci tzv. ekonomickí analytici zotrvávajú na tom, e
na Slovensku bol od rozdelenia federácie sprivatizovaný národný majetok za 500 a 700
miliárd Sk. Pritom v etci vedia, e ani jeden hospodársky výnosný podnik nebol predaný nad
10% jeho skuto nej hodnoty, z oho vyplýva, e od roku 1992 bol netransparentne
rozpredaný a rozkradnutý národný majetok v objeme najmenej 5 biliónov Sk.
Sta í len, elementárne s ítanie majetku, ktorým disponujú najvä í hrabo i J&T (priznáva
majetok nad 120 miliárd Sk), Penta, Slavia Capital, rodiny Lexovcov, Babi ovcov,
Rosinovcov,
arnogurských, Reze ovcov, Majských, skupín irokého, Póora, Hoffmana, L. Pósu,
Világyiho, Zoroslava Kollára, Jozefa Kollára, Borisa Kollára, Smereka, eba, B. Prielo ného,
P. Vajdu a V. Maro a, Lazara, Slotu, T. Chreneka, Me iara, Hodorovského, Kamarása,
Kraj áka, Fi a, Jan o eka, Bernátka (navrhnutý do SP lebo mal skúsenosti z tunelovania SKB,
pred odchodom e te stihol podpísa pinavé tendre na istenie SP s kovbojmi, ktorí skoro
uspeli aj u Ka ického na MO SR). Celková suma bude nepochybne 7 krát vy ia ako
proklamovaných 700 miliárd Sk, o sa opä pribli uje k skuto ným 5 biliónom.
Osobitnú pozornos si zasluhuje zmocnenie sa viacerých národných podnikov skupinou
Petra Vajdu a Viliama Maro a, privlastnením si akcií podnikov, ktoré im dali ob ania do
správy fondu PSIS, ke majetok presunuli do vytvoreného Majetkového holdingu.
Viliam Maro je za om Gejzu lapku, bývalého tajomníka MV KSS v Bratislave, ktorý bol
v ase konania Svie kovej manifestácie, v riadiacej skupine s tB v hoteli Carlton, kde sa
náramne zabávali na tom, ako polícia rozhá ala dav pomocou hasi ských vozidiel.
udí, preva ne katolíkov, údajne organiza ne sústredili na Hviezdoslavovom námestí
Franti ek Miklo ko aj s Jánom arnogurským, ktorí boli práve v tom ase internovaní na
oddelení ZNB a vyhli sa aj nachladnutiu, na rozdiel od priamych ú astníkov manifestácie. Aj
na základe organizovania tohoto ob ianskeho vzdoru boli F. Miklo ko a J. arnogurský
dosadení hne po novembri 1989 do vysokých tátnych funkcií. Ako ukázal vývoj do
dne ných dní, tí o riskovali na námestí, ni nezískali, na rozdiel od tých, ktorí sa pasovali za
revolucionárov a odporcov re imu.
TRANSPETROL - za podivuhodných okolností predal id Harach 49% akcií za 74 mil.
$ idovi Chodorkovskému, ktorý akcie presunul do dcéry amerického Jukosu v Holandsku.
Dnes je situácia tak vypätá, e americkí mana éri pripú ajú odpredaj akcií spä rozvojovej
krajine Slovensko za trhovú cenu 240 mil. $. Nie je podstatné, e Slovensko prerobí 166 mil.
$, ale dôle ité je, e do mana érskych funkcií boli dosadení Reze jr., iroký jr. a Jahnátkov
budúci za . Zrealizoval niekto zo slu obníkov udu po roku 1990 na Slovensku obchod, ktorý
by znamenal prínos pre tát a jeho obyvate ov?
Dnes u ubomír Harach profituje na re titúciách a zrazu tu máme al ieho developera
podobného Glvá ovi, Aaronovi Kedarovi, Jurajovi irokému, I. arnogurskému, Marianovi
Ko nerovi, udovítovi Hudekovi, Póorovi a al ím zbohatlíkom domácej proveniencie, ktorí
napríklad údajne pod hlavi kou írskeho developera stavajú Euroveu, obchodné domy MAX,
Jégeho alej (Hudekov Finep).
V eli o by sa dalo dolo i , ale tragédia Slovenska má pôvod e te v rokoch I. SR
a najmä v I. Slovenskom táte.
Za I. SR je v eobecne známe, ako kolaborovali slovenskí luteráni s eskými ovinistami a
slobodomurármi Masarykom, Bene om, pred vznikom Slovenského tátu sa takmer v etci
usilovali zauja podobné postavenia za autonómie.
V roku 1935 za I. SR bolo na v etkých ministerstvách a tátnych úradoch zamestnaných
7300 osôb, z toho iba 132 Slovákov a z nich iba 6 katolíkov, ostatní boli luteráni a idia.
Jednou z tých výnimiek bol katolík Vavro robár, prvý minister SR pre správu Slovenska.
V tom ase nebola na Slovensku ani jedna technická vysoká kola (strojnícka, chemická,
stavebná, elektrotechnická...) a boli zalo ené a za Slovenského tátu.
Do výu by histórie kôl v etkých stup ov je nutné kone ne zakomponova tú skuto nos ,
e Jozef Tiso odmietol podpísa
idovský kódex , schválený v Slovenskom sneme a preto
boli deportácie idovských lichvárov realizované iba a len na základe vládneho nariadenia.
A v tom ase sa na nátlak Hitlera nedalo nijako tomu zabráni .
Ak by bol Jozef Tiso v tom ase abdikoval tak, ako to dnes zdôvod ujú idia, bol by aj
na Slovensku zriadený protektorát a vyvra dení v etci idia.
Je zdokumentované, e z uvádzaného po tu 60 tisíc idov, pôvodne vyvezených na nútené
práce viac ako 13 tisíc skántrili Ma ari po Viedenskej arbitrá i v roku 1938.
Vo fa istickom Ma arskom táte po as vojny do lo k vyvra deniu viac ako 590 tisíc idov
(údajne a 630 tisíc) a pritom sa nerobí v Európe a vo svete taký bezprecedentný rozruch, a
sebabi ovanie aké tu vyvoláva skupina idov okolo F. Gála, Bútorovcov, Kamencovcov,
ebeja, Tatára, Samsona, Mese nikova, Traubnera, Lesnej, Zajacovcov, Szatmáryiovcov,
Salnerovcov, Franeka, P. Me ana, i rabína Barucha Myersa...
Tomuto treba urobi rázny koniec, aby tvanie neprerástlo do e te silnej ieho o ivenia
nenávisti k idom a novej Sodomy - Gomory.
Aj na odsúdení Jozefa Tisa sa podie ali v plnej miere Bene ovi oddaní slovenskí
kolaboranti, luteráni, idia a komunisti.
Predsedom senátu bol komunista a luterán Igor Daxner, prvým alobcom id udovít Rigan,
prokurátorom luterán Anton Ra la, druhým alobcom luterán Juraj ujan ...
Aj zostavy v etkých vlád a parlamentov po roku 1992 boli preva ne luteránskoidovské a tradícia pretrváva aj vo Ficovej vláde.
V etky vlády SR po roku 1990 zneu ívali Maticu slovenskú, na sebaprezentáciu,
propagandu, populizmus, ktoré gradujú v sú asnosti a do extrému, Ficom, Slotom a al ími.
Nako ko aj Marku ovci sú babtisti, ú inne napomáhajú skupine kalvínov - Csáky, Duray,
Tökes..., ktorí na nedávnom stretnutí opä nastolili po iadavky autonómie juhu Slovenska.
Matica nedoká e eli ani zvy ovaniu tlaku Ma arov na Slovákov ijúcich na území
Ma arska, iba sa podie a na primitívnom Slotovskom rozo tvávaní obyvate ov oboch tátov.
Túto primitívnu luteránsko - e tebácku propagandu íri prostredníctvom Slovenských
Národných Novín a najmä vlo enej dvojstrany Res publika (Vec verejná).
Postoj Ma arov k Slovákom spres uje Péter Hun ík, ideológ SMK (SME 20.10.2008),
ke ironicky a posme ne tvrdí, e Ma ar skuto ne necíti vo i Slovákovi nenávis . Len ho
jednoducho zdegraduje na echá a a díva sa cez neho.
Tak ako kedysi gróf prehliadal svojho ko i a. V tradi nom ma arskom postoji existuje istý
typický poh ad dole , (V prvom rade vo i susedom. Priamo sa pozeráme na Nemcov,
Angli anov a pod. Hore len na samého Pána Boha). Pod a m a Ma ar preto nepoci uje
nenávis vo i Slovákovi, lebo smerom dole je a ké nenávidie . Tento poh ad dole v ak
pova uje za celkom normálny .
Zrejme Péter Hun ík zabudol na záver doda , e ke sa Ma ar pozerá dole tak vidí
chrobáky, muchy, ostatný hmyz, paky a výkaly po psoch, trávu a rastliny, ktoré prirovnáva
k Slovákom a za také ivo íchy a odpad ich aj pova uje.
Nie je mo né nenávidie prírodu a prostredie, v ktorých ijeme, ale Ma ar to doká e.
Najvä í podiel na vyhrotení sú itia Slovákov a Ma arov má Vladimír Me iar, ktorý
svojou e tebáckou teatrálnos ou v roku 1995 podpísal Zmluvu o dobrom susedstve
a priate skej spolupráci s Gyulom Hornom (ma arským premiérom) na území tretieho tátu
v Parí i.
Nasledovalo prijatie takého jazykového zákona, ktorým posadil Ma arov na horthyovského
ko a a zav il tragédiu Slovenska zjednotením ma arských strán do koalície SMK.
Primitívi z HZDS, SNS ale aj al ích parlamentných strán nedoká u vecne a kvalifikovane
vysvetli , e cez jazyk a vlastivedu v ma arskom jazyku ide o poma ar enie celého
Slovenska. Ma ari vyu ívajú salámovú metódu postupných krokov, ke sa do adujú mapy
územia s ma arským pomenovaním. Oná ma ar ina neodrá a skuto nos , ktorá tu dnes platí.
Napríklad Bratislavaer-Burg v nem ine vychádza z úradného pomenovania. Ak má
ma arský jazyk vytvára inú skuto nos , sleduje isté ciele s perspektívou kolskej, kultúrnej
a alej
územnej autonómie.
Ak sa napríklad v iline prihlási do základnej koly najmenej 15 iakov slovenských
Ma arov, budú sa do adova ma arských u ite ov a tomu nezabránia ani najvä í primitívi
v novodobých dejinách Slovenska zo iliny a adce, detto na stredných a vysokých kolách.
Nikde na svete nemá etnická skupina svojich zástupcov v parlamente tátu a dokonca v
Európskom parlamente, v ktorých vedome broja proti ústavnému zriadeniu a destabilizujú
tát. Poslanci SMK v NR SR nepodporili Ústavu a ani vznik Slovenskej republiky.
Pravdu má aj Norbert Molnár, éfredaktor Új Szó, ke kon tatuje (SME 29.10.2008).
Najhor ie na celom je, e nikto nehovorí o tom, ako skvalitni výu bu slovenského jazyka
v kolách s vyu ovacím jazykom ma arským. Keby sa ma arské deti náhodou nau ili
poriadne po slovensky, u by sa z témy nedal vyt ka politický kapitál. Na porovnanie
extrémistom z SNS slú i kolský systém vo vaj iarsku, kde je povinná výu ba troch
jazykov, nemeckého, talianskeho a francúzskeho, popri ktorých je samozrejmos ou aj
nepovinná výu ba angli tiny.
Stálicou v krátkej histórii od za iatku 20. storo ia sa stala rodina arnogurských,
pôvodní idovskí privandrovalci z Po ska, ktorí pred usídlením v Malej Frankovej
konvertovali na rímsko-katolícku vieru. Ich vývoj a do dne ných dní to jasne deklaruje.
Otec Pavol arnogurský sa politicky anga oval najmä za Slovenského tátu tak itate ne, e
ke bol na nátlak Hitlera prijímaný v Slovenskom sneme idovský kódex, náhle sa mu
dostavili urologické potia e aby sa vyhol hlasovaniu. To bol jasný signál pre deportovaných
idov, ktorí mu masovo odovzdávali do doby predpokladaného návratu z nútených prác
cennosti a majetky.
Krátko po zamatovej revolúcii 17.11.1989, de facto majetkovom prevrate, predala rodina
arnogurských jeden z bývalých idovských domov na Palisádach . 56, Minerfinu, s.r.o.,
privatizérom J. Móderovi, T.Chrenekovi, Bla kovi, ktorí v ase Klausovej okovej terapie
skorumpovali viacerých lenov eskej vlády (tak ako Andrej Babi ), vrátane bývalého
eského premiéra Stanislava Grossa, prostredníctvom ktorého sa zmocnili T ineckých
eleziarní a nedávno mu za to darovali druhú as obchodného kontraktu privatizácie
(províziu, akcie za 100 mil. K ).
Pavol arnogurský bol ako poslanec Slovenského snemu tak vy a ovaný deponovaním
cenností a idovských majetkov, e ich rodinný priate Gustáv Husák ( echmi vyhlásený za
bur oázneho nacionalistu a väznený za presadzovanie autonómie Slovenska) ho
v neprítomnosti zastúpil v man elských povinnostiach a k synom Ivanovi a Pavlovi
mu splodil ich brata Jána. Bolo iba elementárnou slu nos ou, e sa s nebohým otcom Ján
arnogurský rozlú il na jeho poslednej ceste, ve to ko pre celú rodinu arnogurských po
normalizácii toho vykonal. Zabezpe il, aby brat Jána a Ivana, Pavol mohol vycestova do
Kanady, kde u zostal a za ktorým boli vyvezené v etky cennosti po idoch, ktorí sa po vojne
u nevrátili na Slovensko, a ktoré boli pred deportáciami zverené ich otcovi Pavlovi do
do asnej dr by.
Nepokladali za potrebné doh ada príbuzných, alebo odovzda zlato, platinu, diamanty,
umelecké diela NO, alebo Wiesenthalovmu centru pre vyh adávanie vojnových zlo incov
vo Viedni. Budú vy até dokumenty o rodine arnogurských zo zverejnenia arizácie
ÚPN ?
Gustav Husák zabezpe il kariéru nielen Jánovi, ale aj bratovi Ivanovi, ktorý dostal lukratívnu
ponuku pracova na stavbách v Iraku, o bolo podmienené poskytovaním informácií
komunistickej strane. Synovi Jánovi umo nil vy tudova právo v Prahe a zaanga oval ho do
eskej inelektuálnej komunistickej spolo nosti, eského idovského disentu a utajenej
spolupráce s tB. Simuláciou takzvaného prenasledovania tesne pred novembrom 1989
(stratégia internácie, spoluorganizovanie Svie kovej manifestácie) ho pripravil na nebývalú
kariéru okam ite po majetkovom prevrate.
Pra skou idovskou societou bol vymenovaný do funkcie podpredsedu vlády SFR, kde mal
(po dohode Havla s komunistami a tB) trojjediné postavenie ministra vnútra SFR spolu
s Waltrom Komárkom a Marianom alfom. Druhou jeho osobnou zále itos ou okrem
zmocnenia sa vedenia KDH (pôvodne to mal by S. Kr méry) bolo získa v etku
dokumentáciu tB o bratovi agentovi Ivanovi, ktorý sa stal postupne riadite om Hydrostavu,
poslancom FZ a podpredsedom SNR.
Ke Ján arnogurský zdvihol moc zo zeme a stal sa predsedom vlády na Slovensku,
typicky pokra oval v de truk nom riadení hospodárskeho potenciálu Slovenska v súlade
s federálnou utajenou doktrínou tB. Súhlasil, aby sa zastavili dve najvä ie federálne
investi né akcie na Slovensku, ZÚ P ( záväzné úlohy tátneho plánu) výstavba metra
v Bratislave a dokon enie VD Gab íkovo. Súhlasil, aby financovanie Gab íkova pre lo
z rozpo tu federácie
na financovanie zo slovenského rozpo tu. Dokon enie diela si vy iadalo 26 miliárd K s a Sk,
v dne ných cenových reláciách by to predstavovalo najmenej 260 miliárd Sk.
Je mementom a pozoruhodné, akým spôsobom bolo s a ované dokon ovanie Vodného diela
Gab íkovo aj vládou V. Me iara, ktorý si dnes robí zásluhy na jeho uvedení do prevádzky.
Odborne a kvalifikovane to je spracované v dokumente Júliusa Bindera Bez mýtov, taká
bola skuto nos , z 23-24 októbra 2007, ktorý autor rozdal v etkým ú astníkom konferencie
konanej v uvedených d och v Dunajskej Strede, na ktorú nebol ani pozvaný.
Autor materiálu zrejme vedel pre o nemal by prítomný na konferencii, lebo nedostal ani
mo nos vystúpi k retrospektíve vybudovania VD. V predlo enom materáli podrobne
definuje hlavných oponentov dobudovania diela M. Hubu, P. Baca a Dominika Kocingera,
splnomocnenca vlády za KDH.
Dokument precizuje, e toto unikátne dielo, okrem zabezpe enia enviromentalistiky a
kvalitnej pitnej vody pre celý itný ostrov a aj Bratislavu, a výrobením 35 mld. KWh
elektrickej energie vynieslo najmenej 50 mld. Sk.
Napriek tomu iadna vláda od roku 1990 nepokro ila v otázke zmluvného dokon enia celého
diela Gab íkovo - Nagymaros obojstranne výhodného pre oba táty.
U za iatkom roku 1987 sa realizovala koncepcia centralizácie vplyvu KGB z pra ského
centra. Synovia vy ích dôstojníkov tB Dospivu a Ha áka, boli vyslaní do GRU v Moskve,
kde boli pripravovaní na majetkový prevrat v SFR.
Na Slovensku mali najvy ie funk né zastúpenie v KGB predseda SNR Viliam algovi
a id Vladimír Lexa, ktorý bol v tom ase presunutý z funkcie námestníka ministra
priemyslu SR za námestníka FMTIR SFR, k ministrovi Jaromírovi Obzinovi, funk ne
najvy iemu zástupcovi KGB v echách.
Po Gorba ovovej perestrojke sa chopila tB zorganizovaním majetkového prevratu
nafingovaním potla enia tudentov v Prahe. Okam ite pre iel Vladimír Lexa do vlády Milana
i a ako prvý podpredseda a predseda Slovenskej komisie pre plánovanie a VTR,
najvýznamnej ieho centrálneho orgánu.
Na zakrytie zraku Slovákom boli so súhlasom idovského jadra VPN pojatí do vlády
ambiciózni a poslu ní J. Ku erák, V. Ondru , L. Snopko, M. Ková , M. Porubjak, L. Pittner...
Ján arnogurský uchopením moci z ulice na Slovensku bol In , raketovo nastúpil cestu
otvorenia sa svetovému kapitálu, podobne ako Je cin v Rusku. Zru il najvýznamnej í
prierezový ústredný orgán centrálneho riadenia, Slovenskú komisiu pre plánovanie a VTR.
Bol novátorom, iniciátorom a vzorom pre netransparentnú privatizáciu majetku tátu
(národného majetku), ke ako prvý pou il formu predaja národného majetku vopred
ur enému záujemcovi.
Takto predal majoritnú as VHJ Slovenského tabaku nemeckej firme Remtsma bez sú a e
(dne ný SIT). Len úplnou náhodou sa stal agent tB Jozef Baná mana érom v SIT Slovakia.
Formy predaja majetku vopred ur eným záujemcom bez sú a e sa stali prioritnými a takto
bola vä ina obyvate ov Slovenska neústavne vyradená z akejko vek mo nosti nadobudnutia
vlastníckych práv k národnému majetku, lebo hne po návrate Me iara sa sú a e úplne
sprofanovali a organizovali sa iba pro forma. Ani jeden predaj národného majetku nebol
zrealizovaný bez toho, aby kupujúci okrem vymodulovanej ceny max. do 10% skuto nej
hodnoty, uplatil e te od 10% do 20% (tejto vymyslenej ceny) predávajúcemu obchodníkovi
z FMM, kde boli títo vybera i úplatkov dosadení.
Rozptyl úplatkov bol stanovený pod a mo nej vý ky dosahovaného zisku.
Týmto zru il Ján arnogurský centrálne politické a hospodárske riadenie na Slovensku,
zaviedol anarchiu v riadení celého hospodárskeho potenciálu pri sú asnej zbrojnej
konverzii vynútenej Havlom.
Za al sa rozklad základných lánkov hospodárskeho potenciálu tátu VHJ (výrobnohospodárskych jednotiek), fungujúcich na odskú aných princípoch koncernov, trustov, i
holdingových spolo ností vo vyspelých krajinách trhového spolo enstva. Teda boli to VHJ,
konsolidované spolo nosti, ktoré plnili a zabezpe ovali v etky funkcie tátu z h adiska
zamestnanosti, vzdelávania, zdravotníctva, vý ivy, bývania, výskumu a vedy, existencie
v etkých ob anov.
Samozrejme nebolo to optimálne, ale ak by KS nebola tak strnulá, umo nila okam itú
realizáciu uznesenia z 12.12.1988, (o uvo není pohybu, cestovania, tovarovej výmeny) hne
od za iatku roku 1989 mohlo sa predís katastrofe, ktorú kon pira ne zorganizovala malá
skupina podvodníkov zo tB, KGB a Mossadu majetkovým prevratom a rozkradnutím
národného majetku.
Napriek zriadeniu Ministerstva privatizácie a Fondu národného majetku, ktoré mali riadi
od tátnenie národného majetku a jeho privatizáciu, zvrhol sa tento proces na bohapustú
rabova ku.
Po vzore Je cina sa na Slovensku chopilo transformácie národného majetku jadro KGB a tB,
ktorého ústrednými postavami boli e tebáci, Vladimír Lexa, Juraj iroký, Alojz Lorenc,
ktorí po vzore eského podvodníka Viktora Ko eného zalo ili pobo ku Harwardskej
spolo nosti s netransparentnou privatizáciou hospodárskych podnikov a skupovaním v etkého
mo ného majetku tzv. kupónovými a majetkovými fondami, programovo znehodnocovaných
akcií zdravých podnikov, ktorým tát ukon il poskytova zau ívané refinancovanie ich
inností a v al om rade sa ich zmoc ovali cez umelo vyvolávané konkurzy.
Vytvorili sa predpoklady pre ich hospodársky kolaps, znehodnotenie a zmocnenie vládnymi
stranami a nimi vybranými záujemcami. Transformácia národného majetku prestala by
riadená z centra exekutívy, to znamená vlády SR, ale rozdrobila sa do skupín vytvorených
okolo ministrov hospodárskych rezortov a straníckych nominantov v etkých postov na
ministerstve privatizácie, FNM a v etkých rezortoch.
V malej privatizácii Kaník, Kojda, vo ve kej Ivan Lexa, iroký, Pósa, ebo, P. Vajda,
Porvazník, Rehák, utý, Reze , Bisák, Gavorník, Baco, Fi o, . ernák, Poór, Kamarás,
Kraj ák, tub a, Jusko, E. Valko a ve a men ích zlodejov a rýchlokvasených obchodníkov s
národným majetkom.
Nielen Slovnaft sprivatizovali mana éri mimo burzy a tým nemali mo nos kúpi akcie v etci
ob ania tátu. as akcií Slovnaftu, ktoré si ob ania kúpili prostredníctvom Kupónovej
privatizácie neústavne ukradli investi né fondy, lebo skupovali kupónové kni ky, ktoré boli
na meno, o bolo nezákonné.
Hodnota kupónovej kni ky v tom ase bola pri 1000 bodoch v rozpätí od 30-70 tisíc korún,
pri om hodnota koruny bola 10 - násobne vy ia ako dnes. Investi né fondy sa zaviazali
spravova tieto podiely (akcie), no oni si ich podvodne privlastnili. tát chcel pôvodne
vytvori armádu drobných vlastníkov, aby mal ka dý ob an porovnate ný podiel na
národnom majetku, ktorý v etci vytvorili. Podvodne si ho prisvojili sú asní vlastníci a e te sa
u om vyhrá ajú, vyhadzujú ich z práce, poni ujú ich a mnohých dohnali k sociálnym
samovra dám.
Podobným spôsobom sa eleziarní Podbrezová zmocnil arogantný e tebák Vladimír Soták s
komplicmi Mikulá om ernákom, Gustavom Kraj im. e toto sú tí e tebácki vykráda i
národného majetku, dokazuje ich podpora zo strany najvy ích funkcionárov tátu, ke Fico
sa nechal pozva k Sotákovi do Klubu 500 a Ga parovi ho dokonca pozval na tátny banket
krá ovnej Al bety II. aj s e tebákom Jurajom irokým.
Identická rabova ka sa rozvinula aj na komunálnej úrovni s národným majetkom
zvereným samosprávam, ktorým vytvoril priestor Viktor Ni anský, akýsi splnomocnenec
vlády SR,
legislatívou, ktorú prevzal z USA. To ko cestoval po západných krajinách a Slovensku a
íril osvetu o vytvorení funk nej samosprávy, zaka dým uvádzal príklady, kde miliónové
mestá v USA majú voleného starostu a najviac 10 volených zástupcov supervízorov (u nás
poslancov). Vo vyspelom svete sú vraj v etky procesy efektívne riadené z tohoto centra, kde
je zabezpe ená 100%-ná kontrola v etkých rozhodnutí a zneu itie verejných zdrojov je
takmer nemo né.
A uduj sa svete u nás reforma umo nila vzniku nenormálneho po tu mestských astí v
Bratislave 17, u východniarov v Ko iciach dokonca 22 mestských astí.
Okrem obrovského po tu samosprávnych orgánov vo v etkých obciach (neboli strediskové
obce za socializmu efektívnej ie?) sa masa byrokracie rozrástla o VÚC (Vy ie územné
celky) a so tátnou správou tvoria jeden nefunk ný, skorumpovaný moloch a bo evický
bordel, ktorý nemá páru v iadnej ustálenej demokracii.
e mnohí zneu ijú (pri absencii správnych právnych pravidiel) postavenie volených
funkcionárov, sa denne presvied ame a sta í menova len zopár indivíduí Presperín, u o,
Slota, Králik, Bielik, Kubovi , Lumtzer, Karlín, Mráz, Murga , Schuster, Morav ík, Frimmel,
Saktor...
Nikomu sa ni nestalo, rozkradli a zad ili mestá a votreli sa do al ích funkcií. Optimizmus
nám diktuje, e sa s nimi budú musie ex post, u kone ne vysporiada sami ob ania ,
ten as je tu.
Ve ká privatizácia sa po rozbití a zru ení centrálneho riadenia Jánom arnogurským
premenila na anarchiu. V riadení hospodárstva, e te ne ho stihol vymeni arogantný
e tebák Me iar, dokázal rozbi po nohospodársky komplex, ktorý najmenej zaostával zo
v etkých odvetví za vyspelej ím západom. Tak to dopadne v ade, kde sa dostane vypo ítavý,
drzý a chorý diletant do vysokej, zodpovednej, tátnej funkcie kdeko vek na svete, napr. ako
Mugabe v Zimbabwe.
Preto do lo k likvidácii takmer celých odvetví odevného, strojárskeho, sklárskeho priemyslu
a vytvoreniu hladových dolín ako napríklad v Zlatne, Málinci, Katarínskej Hute, Uteká i a aj
v arnogurskými ukradnutom Poltári.
Samozrejme, e Ján arnogurský konal v dy egoisticky, podobne ako Me iarovi e tebáci.
Svojho syna Jána ako erstvého advokáta usadil do budovy bývalého vydavate stva Príroda
na Kri kovej ulici, ktorej sa zmocnila Penta Group a za kolila ho do tajov netransparentného
privatizovania a získavania aktív zdravých podnikov cez umelo vyvolávané konkurzy.
V po iatkoch s prispením Penty poskytoval VÚB právne slu by banke, ktorú zastupoval v
najvýznamnej ích a najviac honorovaných prípadoch. Mal najvä ie privilégium po
Ernestovi Valkovi v zastupovaní likvidovaných tátnych organizácií.
Man elku Martu prostredníctvom KDH v dy presadil bu za poslanky u mesta, resp.
mestskej asti a samozrejme aj do orgánov akciových spolo ností mesta ako napríklad Metro
Bratislava. Ivanovi, bratovi e tebákovi, umo nil sprivatizova viaceré závody a prevádzky
Hydrostavu, ktorý dostal do bankrotu a al ie podniky národného majetku.
Ivan arnogurský sa stal lenom predstavenstva udovej banky, ktorá ako prvá privátna
banka dostala mo nos za vlády jeho brata Jána, podnika na na om finan nom trhu.
Ivan je vodcovskou osobnos ou rodiny a klanu arnogurských, o potvrdzujú výpisy 74
spolo ností v obchodnom registri. V rovnakom ase ako Vladimír Lexa sa vzdal verejných
funkcií, o by mu u bolo na prí a .
Podarená rodina arnogurských sa za záhadných okolností zmocnila Chirany Stará Turá a
Slovglassu Poltár násilným prevzatím, dnes u dokázanou dlhoro nou spoluprácou so tB a
organiza ným zabezpe ovaním, pomocou viacerých bývalých e tebákov aj zo SIS Michala
Hrbá eka, Martina Lieskovského, ktorí sa podie ali aj na únose zlodeja Michala Ková a ml.
Do Rakúska.
Michal Hrbá ek asistoval Jánovi anogurskému aj pri vymáhaní poh adávky proti Tobiasovi
Loykovi, s cie om zmocni sa jeho firmy Ra elina Quido.
Mladý Ján sa zmocnil aj lukratívneho domu na hradnom vrchu, na ktorom realizuje
nepovolenú výstavbu. Ve poru ovanie zákonov je rodine arnogurských z historickej
podstaty sväté.
Vodca Ivan si pre u iu spoluprácu s rakúskymi spolo níkmi vystaval ve ký rodinný dom
v Bad Deutsch Altenburg za Hainburgom.
Ivan patrí k najvä ím developerom na Slovensku a klanu arnogurských prislúcha miesto
v prvej desiatke poctivých miliardárov v rozvojovej krajine Slovensko.
Skuto ne dojímavé situácie dokázal zorganizova Ján arnogurský e te v ase
katastrofálneho vymáhania deblokácií ruského dlhu, ke sa chcel do tohoto procesu zapoji
prostredníctvom utajených stretnutí s mu íkom J. Miga om, Ko ovanom, T. Miku om a V.
Vete kom.
Aby videli v etci, e to myslí vá ne, najal si televíziu, aby ho nasnímala pred haldami uhlia
v tepelnej elektrárni vo Vojanoch.
A aby to vyzeralo aj dôveryhodne, priviedol táb televízie aj na Luník IX, kde nám v etkým
ukázal, ako mu zále í na ubiedených cigánoch rómoch, priniesol si lopatu a ukazoval ako
im odhadzovaním odpadkov spríjemní ivotné prostredie. K takejto zvrhlosti by sa neunúval
ani anakondár Schuster.
Ako advokát sa nezaprel a objednal si táb televízie, aby ukázal ako zabra uje po kodeniu
svojho klienta v Jarovciach, ke chceli noví nadobúdatelia rodinného domu vymeni okná.
Ako keby advokát J. arnogurský nevedel, e v etci traja ministri spravodlivosti KDH
( imko, arnogurský, Lip ic) umo nili prija takú udovú legislatívu, ktorej zneu itím a
vyvolaním exekúcií je mo né pripravi vlastníkov bytov a rodinných domov o ich majetok a
iných nehnute ností a dosta ich na ulicu. Keby v konkrétnom televíznom prípade napr.
poskytol klientovi zálohu, alebo pô i ku, mohol ho zachráni , aby sa nestal bezdomovcom.
U druhý rok sa pravoslávny rusín tefan Harabín vyhrá a zmenou legislatívy, akosi sa mu to
zatia nedarí pri takomto presadzovaní drogového multikulturalizmu.
V KDH zaviedol Ján arnogurský pevný re im, na popredné miesta sa v zásade dostali
iba tí, ktorí mali pochopenie pre jeho vodcovské chú ky a prispôsobili sa koncepcii pomalého
rozkladu katolicizmu, ktorý je jediným mo ným nosite om národnej my lienky, vlastenectva
a jednoty v odpore vo i uzurpátorom moci, rozkráda om národného majetku, poni ovaniu
a uvrhnutiu udí do poroby a chudoby.
Napriek tomu, e ministerstvo spravodlivosti riadili postupne Ivan imko, Ján arnogurský
a po om Daniel Lip ic, nezanechali po sebe náznak smerovania Slovenska k právnemu
tátu.
Zaviedli takú legislatívu, ktorá umo uje vyrába z mnohých udí bezdomovcov tým, e nie
sú spôsobilí a v mnohých prípadoch schopní plati za slu by, bývanie, na základe oho im
exekútori zabavujú byty, rodinné domy a vyhadzujú ich na ulicu. Pre iadneho z troch
ministrov spravodlivosti KDH nebol pou ením ani výrok ich prezieravého predchodcu
Li áka, e sudcovia sú blbí ako tágo , neosvojili si túto udovú pravdu a nevy istili
súdnictvo od skorumpovaných, e tebáckych a komunistických indivíduí (Minárik, Br ák,
Bd och, Polka, alík, Harabín, Harald Stiffel, Soro ina...).
Naopak svojou nejapnos ou a diletantizmom upevnili pozície konkurzných mafií, advokátskej
mafie, mafie prokurátorov, policajtov, sudcov, exekútorov a v etkých prepojených navzájom.
Za 18 rokov sa na Slovensku, v jedinom táte Európskej únie vygenerovala tátna mafia,
ktorej hlavou sú vláda a parlament.
Jasné to bolo od momentu zru enia ustanovenia Trestného zákona o limite nad 5001,- K s pri
kráde i, defraudácii, i spôsobenej kode inému, pova ované za trestný in, za o sa v tom
ase be ne vyrubovali nepodmiene né tresty. Najskôr si podmienky bezprávneho tátu
uvedomili
také indivíduá ako M. Ko ner a aj F. Fla ík, ktorý vykradol viac ako 100 miliónov Sk
z verejných zdrojov. Tento idovský exhibicionista si s dcérou e tebáka Monikou a bývalou
okráda kou udí cez BMG Invest, predplácajú svoju nechutnú prezentáciu v médiách, kde sa
predvádzajú svojím majetkom a pomermi.
Za celé funk né obdobie sa nedokázal minister Ján arnogurský vysporiada napríklad
s akciami na doru ite a. Daniel Lip ic a Vladimír Palko sa dodnes nevysporiadali
s voluntaristickým erpaním tátnych prostriedkov na svoju predvolebnú sebaprezentáciu.
Vladimír Palko, predtým, ako sa mu za ala rta anca sta sa kone ne ministrom, tvrdo a
vehementne úto il na Ruskovu Markízu, o ktorej tvrdil, e kope za mafiu, e mafia je v
najvy ích orgánoch tátu, dokonca napísal knihu o funk ných prepojeniach najvy ích
tátnych úradníkov s lenmi podsvetia.
Ke sa dostal do funkcie ministra vnútra, s ni ím nepohol, nikoho neodstránil a dnes iba
skormútene kon tatuje, e nevidí chu pokra ova v politike KDH, ktorého úlohou je iba
a len zabezpe i pre stranu pribli ne 100 funk ných miest pre funkcionárov v tátnej
a verejnej správe. V celoslovenskom meradle ide o tisícky miest.
V. Palko sa nedokázal úspe ne vysporiada so zabezpe ením potrebnej technológie na
východnú hranicu Schengenu.
Ale V. Palko sa nedokázal vysporiada ani s pamfletmi, vraj zmluvnými aktami svojich
predchodcov, ke Gustav Kraj i svojvo ne bez sú a e uzatvoril vraj zmluvu (jednostránkový
zdrap papiera) so Studeni om na zabezpe ovanie záchranného systému, o Pittner neuznal,
ale nedokázal tento právny pa kvil zru i a vymyslenú kauzu o etri tak, aby nevznikli
rezortu záväzky. Vysporiadanie následne nezabezpe il ani Vladimír Palko, výsledkom oho je
koda
tátu pol miliardy Sk, v etkým obyvate om a istý podvodnícky prospech pre me iarovcov
Kraj iho, Studeni a a...
U len zariadi kone ne, aby si nakradnuté neu ili, o bude úlohou budúcej vlády po roku
2010.
Podobne je V. Palko prekvapený, e aj zmluva s Tur an Delta na dodávku PZ bola jeho
riadite om ekonomickej sekcie Martinom Cebom nevýhodne upravená tak, e pod a
vyjadrení Kali áka predstavuje likvida nú hrozbu pre ministerstvo.
Vladimír Palko prejavom nenávisti k me iarovským e tebákom po íval nad tandardnú
dôveru zo strany verejnosti, no sklamal úplne.
Napriek jeho výhradám vo i ANO, Ruskovi a mafiánskej Markíze, nezabránil vstupu ANO
do vládnej koalície, a to ani po podvodoch Pavla Ruska pri vyobcovaní spoluzakladate ky
Markízy Volzovej a zmocnenia sa jej asti al ím mafiánom Ko nerom.
Výsledok sa okam ite dostavil, ke sa Rusko aj so Slotom napakovali pri presadení KIA
motors pri iline a s Jirkom Malchárkom pripravili tát o nieko ko sto miliárd Sk
bazárovým predajom Slovenských elektrární ENEL-u, talianskemu tátnemu monopolu, s
ím KDH súhlasilo.
Ako keby to nesta ilo, sú as ou predaja SE sa stal nevýhodný prenájom VD Gab íkovo, o
ktorom sa kompetentní, bývalý riadite Vodohospodárskej výstavby Ladislav Gáll, ex-riadite
Slovenských elektrární Miroslav Pikus a bývalý len predstavenstva SE Andrej Du an Lipták,
vyjadrili, e nemajú informácie, e by sa pri príprave zmluvy postupovalo pod a zákona
o verejnom obstarávaní, o znamená, e konali, úmyselne ako Jirko Malchárek, s cie om
po kodi tát a jeho ob anov a získa osobný profit. (Pozri as Júliusa Bindera o hodnote
diela VD Gab íkovo).
Dnes vojak Ján Chrbet (ktorý vystriedal idiota Izáka tie z SNS) h adá tyri miliardy
korún na generálnu opravu vodného diela Gab íkovo. Zrejme si neuvedomil tento idiot, e
ke sa Enel zmocnil SE, za mimoriadne výhodných podmienok dostal od Malchárka do
prenájmu vodné dielo Gab íkovo na 30 rokov, ako jeho správca musí sám zabezpe ova jeho
funk nos a financova v etky opravy.
Ku KDH je potrebné zdokumentova jeho pôsobenie na politickej a hospodárskej scéne od
roku 1990, ke jeho nosným ideologickým jadrom bolo od za iatku proklamovanie
nadradenosti judaizmu nad kres anstvom, lebo majú spolo né korene a miesto svojho zrodu.
Preto e kres anstvo vzniklo v lone judaizmu, je iba vetvou, prijímate om a pokra ovate om
Desatoro Bo ích prikázaní a teda desa nábo ensko-etických príkazov a zákazov, ktoré pod a
Biblie dal Boh prostredníctvom Moj i a idom, a ktoré prevzalo v modifikovanej forme
kres anstvo a aj islam.
Úzka skupina takzvaných politikov z KDH (mimo cirkví) hlásala od jeho vzniku trvalú
podriadenos kres anstva vyvoleným idom.
Pod a tejto ideológie bol zostavovaný aj aparát KDH, kde idia dostali vyvolené postavenie v
strane a v tátnych funkciách.
Komu to bolo na prospech, e sú asní e tebáci z HZDS, SNS a Smeru vyrukovali na pôde
parlamentu s tým, e Daniel Lip ic je pôvodom id, ktorého pod a Me iara splodil Lipstein,
pri om jeho skuto ný otec nosí priezvisko Schubert, no vychovali ho v rodine pána Lip ica,
ktorého konfesiu nepoznáme. Ak bol Daniel pokrstený, kde je problém?
Komu je na prospech utajovanie priezviska otca Vladimíra Palka, ktorým je pán urek,
vychoval ho v ak pán Palko, po ktorom priezvisko nadobudol aj Vladimír.
Aká konfesijná iarlivos sa prebudila a vyra ila u Vladimíra Palka, ktorý zaúto il na
kardinála Korca po prijatí luteránskeho premiéra Roberta Fica?
Na o bolo dobré taji pôvod bývalého kandidáta KDH na prezidenta pána Neuwirtha, e bol
id, ve sa úspe ne podarilo kooptova jeho dcéru do europarlamentu.
A komu je to neprijate né, ak pán Bauer, pôvodom id, konvertoval na katolícku vieru? Azda
iba tým, ktorí mu závidia, e sa dostal ako poslanec do NR SR a do funkcie upana KSK.
Podobný poh ad sa tu roky upiera na idovského najdúcha uba Romana, ktorý sa zhodou
okolností dopracoval prostredníctvom KDH na funkciu ministra kultúry, presko ením
k Ruskovi uspel aj na poste upana BSK a e te stihol aj sprivatizova domy Leberfingera.
Ak je nie o pozoruhodné na nomináciách KDH, tak najmä to, e za viceguvernéra NBS bol
dosadený id Martin Barto, vy tudovaný chemik, na ktorého bolo u podané trestné
oznámenie P SP Rapid, na základe preukázania fal ovania verejných listín pri nezákonnom
ude ovaní licencií subjektom, ktoré evidentne nesplnili podmienky podnikania na finan nom
trhu, ím podporil vznik al ích nebankových subjektov.
Ján arnogurský sa takticky stiahol z politického diania, podobne ako Me iar aj za ú elom
prechodu do advokácie a zriadenia súkromnej Bratislavskej vysokej koly práva.
K zriadeniu BV P mu poskytla kapitál aj ruská idovská societa cez firmu Global. Aj v
BV P majú vyvolené postavenie idia, prvým rektorom koly sa stal Matherna, ktorého dcéra
zastupuje SR v Bruseli a al í ako Samuel Bre ka na BV P u ia. Zriadeniu koly pomohol
aj Jaroslav Ivor, bývalý riadite SVaKE na MV SR, svokor Martina Kuruca, dnes poslanca
NR SR.
O tomto sa oslavne vyjadril Jozef Baná v ním vydanej knihe Idioti v politike. Na stranách
103 a 104 v kapitolke V.3. Napoleon, Churchill, in inier Kuruc vyzýva aby sme sa zbavili
komplexov a nahlas sa prihlásili k národným velikánom, akým je aj in inier Martin Kuruc.
Napriek svojim 32 rokom stíhal vykonáva funkcie poslanca m. . Ru inov, poslanca MZ
Bratislava, poslanca VÚC BSK a poslanca NR SR. Okrem toho bol predsedom miestneho
zväzu SDKÚ, podpredsedom Predstavenstva OLO a popritom vykonával aj prednostu
Obvodného úradu v Bratislave. Sedem funkcií. O jednu viac ako mal Napoleon. Ke e
Napoleon bol e te aj akademikom, Martin mu parádne zakontroval a za al tudova druhú
vysokú kolu, právnickú fakultu na BV P u svojho svokra Jaroslava Ivora a
spoluzria ovate a BV P práva Jána arnogurského. Dnes sa mo no V P u blí i svojou
úrov ou najvychýrenej ím svetovým univerzitám, lebo tudentom tejto koly bol aj Peter
ura ka (teraz väznený v Hrn iarovciach n. Parnou), ten oplzlo vynadal policajtom, ktorí
ho opitého zadr ali v mieste bydliska a drzo im odporu il aby mu vycucali jeho ctený k.... .
e by práve tento predmet u il ura ku na BV P bývalý policajt Jaroslav Ivor ?
Agent tB, ni ieho rangu, alebo iba KTS Jozef Baná sa s Pavlom Ruskom v as rozi iel,
av ak na tradíciu dop ania kádrov do bezpe nostných zlo iek tátu bol na alej vhodný.
Preto bol za Slovensko dosadený za lena parlamentného zhroma denia v NATO.
V knihe Idioti v politike dôverne popísal význam zastávania tejto funkcie v NATO. Tvrdí,
e nielen zástupca Slovenska, ale aj al í z krajín postsocialistického bloku plnia funkciu
niemandov (nikto ov), bez akéhoko vek mo ného vplyvu na rozhodovanie. Je to iba dobre
honorovaná trafika za ml anie, a ke e sa Ka ický v rozkrádaní rozpo tovej kapitoly MO SR
osved il, dostal ju tie za odmenu.
Analógia vlasteneckej slu by policajtov udu tejto krajiny je v mnohých al ích prípadoch,
ako napríklad u bývalého vy etrovate a PZ Va oka, ktorého bývalý minister vnútra L. Hudek
tak kopol do gúl, e dostal od Ivana Lexu pusu na elo a zrejme vyvolal zmenu orientácie
vy etrovate a Va oka, ktorý odi iel z policajného zboru do advokácie, kde u ako svedok sa
predposral a v procesoch Ivana Lexu neosved il jeho nezákonné konanie.
Privatizácia po Me iarovsky bola celá v ré ii mnohých idov svetového ve kokapitálu a
domácich idov, ktorí sa ujali jej riadenia, hne po arnogurského zru ení centrálneho
riadenia národného hospodárstva.
Hlavným re isérom bol druhý najvy í zástupca KGB na Slovensku po algovi ovi, id
Vladimír Lexa a jeho syn Ivan. To boli tí, ktorí zrejme presadili okradnutie obyvate ov
s al ími idmi Babi ovcami (e te d a 16.11.1989 vyu ívali e tebáci Andrej aj Alexander
kon pira ný byt na Dunajskej ul.), Lajosom Pósom (Belar Group), Petrom Vajdom (PSIS,
Majetkový holding), Jo om Majským (Sipox holding), Jurajom irokým, Alexandrom
Rozinom (KGB), A. Be jajevom (KGB, s M. Lazarom zlikvidovali Steinhübela- alu a
a zmocnili sa aj Vagónky Poprad), ale aj Franti kom Zvr kovcom a...
Na FNM mal výsostné postavenie id tub a, na Najvy om kontrolnom úrade bol
východniarskym idom Jozefom Olejom - predsedom, za riadite a Odboru kontroly
privatizácie dosadený detviansky id Peter Odzgan a za ridite a sekcie hospodárstva syn
e tebáka Miroslav Vavrina, ktorý robil slú ku Ivanovi Lexovi pri úteku a pobyte
v Juhoafrickej republike. Dodnes nie je známe, pre o Ivan Lexa u iel, ke ni zlého
nevykonal, absolvoval odtu ovaciu kúru (za ie peniaze?) a potom sa na náklady tátu
nechal priviez k ockovi. Na magistráte hl. mesta Bratislavy úspe ne rozkrádali mestský
majetok Jozef Kojda, budúci prezident FNM s viceprimátormi Jánom Odzganom,
arogantnými Romanom Vavríkom, Pavlom Minárikom a Kotulom.
Do roku 1989 pracoval Ján Odzgan ako námestník v n. p. Slovenská kniha, kde bol
riadite om Alexander Rozin. Po úspe nom rozkrádaní na magistráte pokra oval Ján Odzgan
na S HR SR. Na NKÚ SR brat Jána, Peter, kontroloval transparentnos privatizácie
majetku tak precízne, e nena iel ani jediný prípad poru enia zákona, o ho posmelilo nato ko,
e sám so svojim bratom, synom Romanom a aj Miroslavom Vavrinom sprivatizovali viac
podnikov a zalo ili nieko ko akciových spolo ností s mnohomiliónovým základným imaním.
Tak napríklad: HBS Invest na Zámo níckej 8, Chempik, a.s. na Hviezdoslavovom námestí .
20 (výkri ná cena 62 mil. Sk), Ústav lekárskej kozmetiky na Kozej ul. . 17 (ZI 23, 5 mil. Sk),
Pulse Medical, a.s., Kozia 17
(ZI 83 mil. Sk), Globreal Partners 1949, a.s., na Tolstého 9 (ZI 82 mil. Sk), Microplast
technology, a.s., Rajská 15 (ZI 190 mil. Sk).
Takto sa národný majetok dostal do rúk len vopred ur eným osobám bez sú a í, vytvorila sa
kasta nad udí, podobne ako prebehli podobné koristnícke akcie a zábor od polovice 19.
storo ia
v Anglicku, USA, predtým e te v Monaku Monte Carlo (rodina Grimaldi), len s tým
rozdielom, e v tom ase sa zlodeji dopracovali k majetkom so zbra ou v ruke, naproti tomu
na i zlodeji primitívnym zastra ovaním a terorizovaním obyvate stva, úradnou,
administratívnou zlodejinou organizovanou tátnymi orgánmi.
Najvä í finan ní raloci J&T, Penta Group (Lorenc), Lexovci, Slavia Capital dnes oficiálne
zastre ujú výpalníkov, grázlov, ktorí sa vygenerovali v holandských dra bách malej
privatizácie, platia a zamestnávajú nad tandardne vyzbrojenú armádu e tebákov a bývalých
policajtov, ktorí zabezpe ujú ich ochranu a trvalú nemennos ich nových majetkových
pomerov a vlastníckych práv k nakradnutému národnému majetku v rozvojovej krajine
Slovensko, s odvolávaním sa na platné európske konvencie a neplatnú európsku ústavu.
V ojedinelých prípadoch, ke napríklad v roku 1995 vyhral (výberové konanie) Ralen, s.r.o.
pri privatizácii elektrotechnického podniku EZ Elektrosytémy, splnením v etkých vtedy
stanovených podmienok, minister privatizácie Bisák a prezident FNM Gavorník prevzali
úplatok po 2 milióny Sk od mana érov EZ, ktorým ho ako porazeným odovzdali. Napriek
tomu, e polícia tieto
skuto nosti dokázala, generálny prokurátor Dobroslav Trnka zabránil do etreniu trestnej
innosti a vec odlo il. Pre o asi ?
Zvrhlos me iarovskej privatizácie bola sprevádzaná takými extrémami, na ktoré sa
nesmie zabudnú a ktoré sa budú musie v blízkej budúcnosti radikálne zmeni a napravi
právnou cestou. Výsmech Ficovi zo strany Ústavného súdu o neprimeranosti zasahovania do
vlastníckych práv pri preukazovní pôvodu majetku sved í o absencii právneho tátu, lebo bez
pripustenia retroaktivity, to nebude mo né nikdy preukáza a platí, e vrah bude v dy u len
vrahom a zlodej zlodejom i ke svoj trestný in spáchal v minulosti. Ficovi rozhodnutie
Ústavného súdu mo no vyhovuje, lebo tým získal alibi, e rozkrádanie národného majetku
chcel úprimne zastavi a rie i , takto sa vyhol nedorozumeniu a pádu koalície.
Róbert Fico aj so svojou man elkou Svetlanou, najmenej 13 rokov úzko spolupracovali s
Aaronom Kedarom (Fridrichom Kardo om) na rôznych ve kých developerských aktivitách na
celom Slovensku. Aaron Kedar sám stihol do smrti (jese 2007) vyviez viac ako 30
miliárd Sk zo Slovenska. Aký profit získali man elia Ficovci, ke sa opová i Robert Fico
verejne doslovne vykrikova , e Miklo je jeden z najbohat ích udí.
Ko ko ivotov má na svedomí, taký e tebák Jozef Majský, ktorý okrem iných podnikov,
sprivatizoval aj TAZ Trnava a Tatra Bánovce n. Bebravou aj so zamestnancami, ktorí bývali a
bývajú v bývalých podnikových bytoch, na ktoré si tento gauner robil nárok a nedbal by ich
vys ahova , alebo im byty preda za trhovú hodnotu, ke ich vyhodil na dla bu. Viac ako
desa ro ie bránili tátne orgány a aj sám generálny prokurátor Trnka záujmy tohoto lotra a
roky upierali elementárne práva bývalých zamestnancov bývajúcich v týchto podnikových
bytoch. Nakoniec sa tento hyenizmus Majskému a jeho diabolským posluhova om nepodaril.
Nav dy si budeme pripomína kauzy, v ktorých:
Napríklad me iarovský gauner Pavel upka sprivatizoval Mäsopriemysel Zvolen za 200
tisíc korún, na rekon trukciu ktorého bolo v rokoch 1987-88 vynalo ených 180 miliónov K s,
dnes minimálne 1, 8 mld. Sk.
Karol Konárik sprivatizoval a tri pivovary v Martine, Byt i a Ilave, dokonca na
dávkovaciu linku plechovkového piva dostal z FNM 80 mil. Sk, ktoré nikdy nesplatil.
Predajom pivovarov
nachaboril kapitál, ktorého as pou il na rekon trukciu sprivatizovaného rekrea ného
zariadenia SAD B.B., z ktorého vybudoval hotel Kaskády a rekrea né stredisko pre svoju
rodinu v Chorvátsku, ktoré tedro poskytuje e tebákom z rozvojovej krajiny Slovensko.
udovít ernák sa pre svoj Sitno holding zmocnil aj strojární PPS Detva, no za tyri roky
nevidí dôvod vysporiada sa so 40 miliónovým dlhom na platoch robotníkom, a ke e je
neschopný nájs výrobnú nápl , za ína ich aj prepú a .
E te výhodnej ie sprivatizoval Výskumný ústav zvára ský Pavol Ham ík so svojou
skupinou, ke ho napriek odporu zamestnancov, kúpil za 30 mil. Sk tak, e po jeho
zmocnení sa bolo na ú te VÚZ e te 51 miliónov Sk. Za túto zvrhlos potrestal R. Fico P.
Ham íka tak, e ho posiela ako zástupcu Slovenskej republiky na Ukrajinu, ím ostentatívne
poh da.
V lete sme sa v SME do ítali, e vlastníkom jedného z naj peciálnej ích podnikov
bývalého VHJ Tatrasklo v Trnave, Skloplastu, a.s., premenovaného na Glasplast, a. s.
je Warren Buffett, tretí, i tvrtý najbohat í ameri an a údajne najvä í investor na svete.
Dozvieme sa, od koho podnik kúpil, kedy a za o? Výrobným produktom podniku boli aj
optické káble. Nie sú to tie optokáble, ktoré v sú asnosti zabudováva (aj Rehákov) Orange na
sie Fiber Net ?
udovít Hudek nakopal vy etrovate a do gúl, za o dostal od Ivana Lexu pusu na elo
a post viceprezidenta vo VÚB, z ktorej s prezidentom L. Va kovi om vykradli 2,5 mld.
Sk, a tie u prepiera . Hudek aj so svojím synom a firmou FINEP na výstavbe
polyfunk ných objektov na Jégeho aleji.
U v etkých developérmi stavaných komplexov sa realizuje zdieranie pri predaji
podnikate ských priestorov a bytov s 500 a 700 % - ným ziskom, bez akejko vek regulácie
a so tátnym súhlasom. Z jednoduchého porovnania spred roku 1989, pri predaji dru stevného
bytu od 20 do 30 tis. Sk, ktorého výstavba so tátnou dotáciou stála vtedy priemerne 120-150
tis. K s vidno, e byty sa dnes predávajú trhovo a trhavo za dvesto a tristo násobok, ím
prekonali aj idovskú, lichvársku pa ravos .
Najlep í konzervárenský podnik na Slovensku Novofrukt Nové Zámky zlikvidoval V.
Vicen, ktorý si ho zobral, udí vyhodil na dla bu a predal ho al iemu komunistickému a
e tebáckemu privatizérovi Jozefovi Snohovi zo Slovliku Nové mesto nad Váhom, ktorý
taktie rozkradli a zlikvidovali.
V etky kúpele na Slovensku boli podobne rozkradnuté a sú asní majitelia stup ujú cenovú
pirálu, ím zni ujú ich dostupnos najmä pre tých, ktorí kúpe nú lie bu skuto ne potrebujú.
Prijatie ANO do vládnej koalície bolo podmienené nástupom arogantného Rudolfa
Zajaca (Zwerg) za ministra zdravotníctva, ktorého reformami do lo k jeho rozsiahlej
degradácii a masívnou komercionalizáciou jeho sú astí k zní eniu dostupnosti lie by.
Prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula komentoval pôsobenie Zajaca za
najvä iu degradáciu zdravotníctva v jeho histórii a vyjadril sa, e náprava jeho excesov
potrvá najmenej 15 rokov.
R. Zajac zaviedol absolútnu liberalizáciu vlastníctva lekární, o viedlo k tomu, e náklady na
lieky stúpajú.
Ponáh al sa upevni privátne zdravotné pois ovníctvo, na princípe vertikálneho vlastníctva
zdravotníckych zariadení, ke vlastník pois ovne vlastní nielen nemocnice, biochemické
laboratóriá, ale aj lekárne a ambulancie. Tento svetový unikát funguje ako systém, ktorý sám
lieky predpisuje, vydáva, prepláca a aj sa sám kontroluje.
Zajacove ekonomické pokusy o odstránenie degresívnej mar e a zavedenie tvr ro nej
kategorizácie liekov, mo no otvorene pova ova za excesy, ktorými zdegradoval
zdravotníctvo na dlhé roky tak, ako to uvádza Milan Dragula.
Zajac, nie zadarmo vytvoril monopolné postavenie lekární pre Pentu, privátne záchranné
slu by najmä pre Pentu, ktorým platby za výkony zo zákona stanovil s takým nad tandardom,
e sú pau álne honorované viac ako najdôle itej ie lekárske odbory, nezávisle od toho, i
majú, alebo nemajú výjazd za pacientom.
Zajac zbohatol vynútením si pô i ky zo Svetovej Banky na vykrytie dl ôb Verite ovi, na
financovaní propagácie nezmyselných tzv. reforiem.
Zajac je al ím, ktorý sa vykradnutím verejných zdrojov stal miliardárom za necelé tri
roky vo funkcii. Zru il ubytov u pre stredný zdravotnícky personál na Bazovej ul.
v Bratislave a na tom mieste u ako developer stavia obytný polyfunk ný komplex, na
ktorom prepiera vykradnuté verejné prostriedky.
Dnes u vypisuje najmä v asopise ·tý de , ktorého je spolumajite om, o neschopnosti
zabezpe i dostavbu univerzitného medicínskeho centra na Razsochách, ktoré malo by
prepojené s Cyklotrónovým centrom na zabezpe ovanie urgentnej medicíny, no ke bol vo
funkcii a nepodarilo sa mu ho preda , nechal ho zakonzervova a chátra .
V etkým obyvate om Slovenska dávame do pozornosti, e u je pripravený scenár
privatizácie zdravotníctva pod a modelu v echách, na ktorom participujú okrem Rudolfa
Zajaca aj viacerí politici koalície a opozície. Systém absorbcie v etkých pe a ných
prostriedkov zákonného zdravotného poistenia do privátnych rúk vytvárajú, predseda
parlamentu Pavol Pa ka, bývalý predseda SLK Eduard Ková (v minulosti odporca R. Zajaca,
dnes výkonný riadite ZZP, ktorej lenmi sú Apollo, Union a Dôvera), Viliam Novotný,
Zelník, Penta a al í.
Tomá Chrenek, ktorý skorumpoval eskú vládu, ako majite súkromnej zdravotnej
pois ovne Apollo je najvýznamnej ou postavou, ktorá vytvára systém vykradnutia v etkých
pe a ných prostriedkov zdravotníctva, akumulovaných zákonom stanovených odvodov aj na
Slovensku.
Tento systém na Slovensku je analógiou tunelu, ktorý v echách zorganizoval Tomá
Chrenek s vládnymi inite mi prostredníctvom holdingu Agel, prezentovaný na internetovom
portále Britských listov, ku ktorému je vo ný prístup na www.blisty.cz s dátumom 21.5.2008
pod názvom Jak ovládnout 220 miliard K v eském zdravotníctví.
U je rozbehnutý a pripravený systém vykradnutia v etkých prostriedkov slovenského
zdravotníctva. Pod a informácií, ktoré uviedla SME 17.10.2008 - tátna zdravotná
pois ov a (VZP?) sa zbavila starých dodávate ov liekov a uprednostnila firmu Martek
Medical, ktorá patrí pod eskú finan nú skupinu Agel. U je pripravená aj privatizácia jednej
z najlep ie vybavených nemocníc na Slovensku - Leteckej vojenskej nemocnici v Ko iciach,
ktorá bude v krátkom ase pretransformovaná na akciovú spolo nos . Zakomponovaný do
systému je aj R. Kali ák s ministrom obrany, práve v sú asnosti vytvorili predpoklady pre
zlú enie dvoch rezortných nemocníc do jednej akciovej spolo nosti. Agel Tomá a Chreneka
kúpil za 42,8 mil. Sk, (zatia o druhý uchádza ponúkal 108 mil. Sk) nemocnicu v Levo i.
Tieto kroky potvrdzujú, e Tomá Chrenek u skorumpoval aj sú asnú Slovenskú vládu a
vytvárajú sa s a ené podmienky pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti a nedostupnos do
budúcna v etkým obyvate om, podobne ako v echách.
V duchu systému absorbcie v etkých finan ných prostriedkov zdravotníctva bol vymenený aj
Ivan Valentovi za východniara Richarda Ra iho, ktorý v príhodnom ase splní úlohy svojho
tútora P. Pa ku. Nezmení Richard Ra i svoje výroky? V HN zo d a 3.11.2008 toti tvrdí :
Nedá sa odignorova fakt, e v etky zdravotné pois ovne sú subjektmi verejnej správy v
zmysle zákona o rozpo tových pravidlách a vláda je zodpovedná za zostavenie súhrnného
rozpo tu zdravotných pois ovní. Jedného d a v ak vyhlási, e privátne zdravotné pois ovne
sú pod a pravidiel EÚ, právne samostatné hospodárske subjekty a nie je mo né ich
hospodárenie regulova tátom, a preto musia by odpojené od riadenia centrálnou vládou. A
to sa bude vz ahova aj na a. s. SZP s poistencami polície a obrany.
Akoby záhadne najviac poistencov, a 58 tisíc, pre lo tento rok do Apolla.
Nenormálna situácia v Bratislave sa rozvinula okolo portu a výstavby portových
zariadení, ke sa za takmer 20 rokov nedokázali portové organizácie vysporiada
s e tebákmi vo funkciách, Laurinec v SFZ, Chmelár v SOV a al í, ktorí ovplyv ujú
likvidáciu a výstavbu portovísk: Kmotrík, . ernák, Lôn ík, iroký...
CHZJD boli za záhadných okolností predané za 230 mil. Sk Andrejovi Babi ovi, pri om
rozloha a situovanie priestoru by sta ilo na vybudovanie najmenej dvoch v e portových
areálov podobných Vtá iemu hniezdu, alebo Madison Square Garden.
Nenormálny tlak sa vyvíja na zru ení ihriska Interu, cyklistického tadióna, koly na
Kalin iakovej, kúpaliska Tehelné pole, namiesto ich úprav a revitalizácie.
Dokonca olympijský ví az v printe Anton Tká sa nechá vmanévrova do úlohy bieleho
ko a, ke sa vyjadril, " e sme odpredali cyklistický tadión a máme prís ub postavi náhradu
v Lama i".
V symbióze s e tebákmi postupujú v etky zastupite stvá mestských astí, mesta a VÚC
aj s urkovským a Bajanom ako jedna dobre fungujúca mafia.
Na rekon trukciu Z Ondreja Nepelu a výstavbu nového v Petr alke a teraz bolo zadané
vypracovanie projektov, o sved í o tom, e na MS 2011 v hokeji im vôbec nezále í. Ide im
iba o to, aby tát zrekon truoval Z O. Nepelu a odovzdal ho následne do vlastníctva
e tebákom Maro ovi Kraj imu a Jurovi irokému. O tomto to v etko je.
Zdá sa, e idovskému kverulantstvu nebude nikdy koniec.
V súvislosti s útokmi Vladimíra Me iara a tefana Harabina na Daniela Lip ica sa v SME
d a 6.9.2008 prezentoval Fedor Gál v nechutných dehonestáciách katolicizmu a kres anstva a
viackrát aj v ·tý dni . Tvrdí, e do o í mu nikto nikdy nepovedal Ty, idák nepatrí do
politiky.
Nemám rád v eobecné kecy, preto poviem, e to bol arcibiskup Sokol, ktorý namietal proti
tomu, e by som mohol by riadite om STV gestom, kde obkreslil môj ve ký nos.
Zrejme sa na ním vyfabulované a vymyslené gesto Sokola tak roztrp il, e ho Ronald S.
Lauder, predseda Svetového idovského kongresu (WJC) vyslal na 4 mesiace do Anglicka na
stá , na ktorej ho pripravoval zalo i privátnu televíziu v postsocialistickej krajine. Po návrate
zo stá e zalo ili dvaja idia zo Slovenska Fedor Gál, Peter Kr ák a dvaja idia z iech Ján
elezný a Vávra súkromnú televíziu NOVA. Ich nena ranos vyústila vyobcovaním Vávru z
televízie a vyvolaniu vyhrotenej situácie o akomsi nezákonnom vytvorení preká ok
zahrani nému investorovi CME.
eská republika rozhodnutím arbitrá e zaplatila po kodenému investorovi neuverite ných 10
mld. K . Fedor Gál urýchlene predal svoj podiel v Nove Lauderovej CME údajne za 40 mil.
K , o mu sta ilo na kúpu celého in iaku na Vinohradoch (aký je to v Praze levný), kde
býva a prevádzkuje aj re tauráciu a chvastá sa, e vydáva knihy.
Predseda Svetového idovského kongresu Ronald S. Lauder, majite CME vlastní komer né
televízie vo viacerých východoeurópskych krajinách, ktorému predal Markízu aj Pavol Rusko.
Tomuto sa v istom ase vyhrá al Vladimír Palko odobratím licencie. Rozhodujúci mediálny
priestor iech a Slovenska je u v cudzích rukách.
Po roku 1990, ke sa sformovali najvä ie finan né skupiny v idovských rukách,
dochádza k tomu, e vo by a parlamentná demokracia sa stávajú fra kou, z ktorej sa dalo
predvída zlo enie vlád a strán v parlamente. Od toho asu boli zlo ené bábkové vlády
z moci finan ných skupín tak, ako to opísal doc. Peter Stan k v extra plus a al ích
lánkoch.
Situácia v táte sa napriek vstupu do EÚ a NATO e te zdramatizovala, zvý ila sa nevra ivos ,
závis a aj nenávis . Neustále dochádza k manipuláciám vo vykazovaní po tu
nezamestnaných, ktorých je reálne nad 10% (slovenská tatistika neuvádza po et
nezamestnaných, ktorí nemajú povinnos , hlási sa na úradoch práce).
Pod a prepo tov In titútu zamestnanosti stojí tát ka dý jeden nezamestnaný 10 tisíc korún,
pri om v týchto nákladoch sú zahrnuté mzdy a ostatné náklady pracovníkov úradov práce.
Nevie sa, ako by sa tát vysporiadal s návratom tých cca 500 tisíc mladých, kvalifikovaných
udí (ako uvádza autor), ktorí ijú v zahrani í, a pre ktorých tu nie je mo nos uplatnenia.
Títo vy tudovaní a kvalifikovaní mladí udia boli de facto donútení vycestova za prácou a
novými skúsenos ami, podobne ako mnohí obyvatelia zo Slovenska v 30-tych rokoch
dvadsiateho storo ia, po as ve kej svetovej hospodárskej krízy. Zo Slovenska odchádza
najmä
mladá kvalifikovaná generácia od 23 do 33 rokov, v najlep om produktívnom a
reproduk nom veku.
Týmto populácia u nás starne a zahrani ie profituje získaním hotových mladých udí, na
ktorých rast a kvalifikáciu tát vynalo il obrovské prostriedky.
al ie státisíce pracujúcich za minimálnu mzdu sú trestaní vládnou mocou, ktorá
dopustila ich poni ovanie a degradáciu u len tým, e ich príjmy im nedovo ujú dôstojne
pre i .
Táto skupina je diskriminovaná dokonca aj v porovnaní s väz ami, na ktorých tát vynakladá
ro ne priemerne 230 000,- Sk. Táto postihnutá skupina nemá ani polovicu ro ného príjmu zo
tatisticky vykázaných nákladov vynakladaných na väz a.
Najmenej jeden a pol milióna udí, vrátane opatrovate ov, je diskriminovaných,
po kodzovaných a vytesnených z reálneho ivota, lebo nemajú ani také zabezpe enie ako
lotri umiestnení vo väzobných zariadeniach.
tát si neplní základnú funkciu starostlivosti a zachovania dôstojného ivota svojich
obyvate ov, pri om priemerné náklady na jedného väz a musia by dolným limitom na
zabezpe enie ivota ka dého nezamestnaného, prepusteného nie z jeho viny, i u z dôvodov
nadbyto nosti, re trukturalizácie, úspor nákladov a iných diskrimina ných faktorov zo strany
privatizérov.
A ak tát odmieta zabezpe i dôstojný ivot svojim ob anom, podie a sa na ich
likvidácii, vyhladzovaní a genocíde v mierových podmienkach.
Mafia pri moci a jej platení sympatizanti sa vyjadrujú o ú asnej vymo enosti slobody, ktorá
sa po majetkovom prevrate v r. 1989 vraj dostala v etkým ob anom.
Najmenej 2 milióny obyvate ov nemá tandard väznených gaunerov a preto ijú v neslobode,
aj ke nie sú internovaní.
Po roku 1990 rozpútala idovská societa na Slovensku nenávis vo i pôvodnému
obyvate stvu, idovské kverulantstvo a fóbie majú neustály narastajúci trend.
V sú asnosti po 18-tich rokoch disponujú idia viac ako jednou tretinou hospodárskeho
potenciálu Slovenskej republiky, ktorého sa zmocnili predov etkým v období Me iarovej
privatizácie.
Majetok pri ahuje súkme ovcov tejto rasy z celého sveta a u je ich tu usídlených vy e
700 tisíc v Bratislave, najmä v teritóriu Západoslovenského kraja, na území Burgendlandu,
smerom na sever a po Brno a od Györu na severozápad. Vzh adom na to, e idia
zh ajú peniaze celého sveta, nie je problém, aby si kupovali tie najdrah ie a najlukratívnej ie
byty, vytvárajú si uzatvorené osady rodinných domov aj v okolí Bratislavy.
Aj ke vä ina z nich sem dochádza zo zahrani ia a trvale nebýva, po ur itom ase získajú
tatút obyvate ov Slovenskej republiky a nadobudnú ob ianske práva.
Automaticky nadobudnú volebné právo a o nejakých 10 rokov budú pri tomto trende tvori
najmenej miliónovú komunitu, a jednu tretinu ob anov tátu, za predpokladu, e vlády budú
pokra ova v genocíde pôvodného obyvate stva Slovákov. Slovensko má najni iu
pôrodnos a reprodukciu (1,25) v Európe.
Scenár Kosova sa zrealizuje aj na Slovensku a vytvorí sa náhradný priestor pre Izrael II
a jeho semitských obyvate ov, ktorým hrozí vymýtenie na Blízkom východe. Rabín
Baruch Myers pri iel na Slovensko s dvomi e mi a u ich má 11, nav tevujú zahrani né
koly. Dovolíme si poznamena , e ani v tomto prípade nejde o vyvolávanie strachu, fóbie
z mo ného prílivu idov na Slovensku, ale len o reálnu prognózu budúcnosti, s ktorou sa
bude musie vysporiada slovenský národ v záujme svojho pre itia.
29
O tom, e sa v sú asnosti nevytvárajú priaznivé podmienky pre ivot Slovákov na Slovensku
sved ia údaje Národnej banky Slovenska z minulého roku, ke :
Pod a Výro ných správ Národnej banky Slovenska ku koncu roku 1998 SR evidovala
devízové rezervy 5,7 mld. USD a zahrani ný dlh 11,9 mld. USD. Ku koncu roku 2006 sa
devízové rezervy NBS zvý ili na 13,4 mld. USD, ale zahrani ný dlh na 32,2 mld. USD!!
Z neho sa musia, pravda e, ka doro ne plati úroky (dlhová slu ba), o pri predpokladanej
priemernej úrokovej sadzbe 6-6,5 % sa blí i k sume 2 mld. USD/rok. Pri sú asnom menovom
kurze (roku 2007) je to
ekvivalent zhruba 50 60 mld. Sk/rok. Ak sa nám to aj podarí zaplati , dlh sa nezmen í! Za 8
rokov dvoch mandátových období predsedu vlády SR Mikulá a Dzurindu (rokov 1998-20022006) vzrástla zahrani ná zadl enos SR 2,7-násobne (!) o sumu (32,2-11,9) = 20,3 mld.
USD!! Vzrast vnútorného dlhu (vzrast zahrani ného dlhu mínus vzrast bankových rezerv)
Dzurindových vlád bol nasledovný:
(32,2-11,9) (13,4-5,7) = 20,3 7,7 = 12,6 mld. USD (okolo 315 mld. Sk).
Pritom príjmy Dzurindových vlád z privatizácie zlatých nosníc slovenskej
ekonomiky reprezentujú (pod a vyjadrení sú asného predsedu vlády SR R. Fica ) vy e 300
mld. Sk. Výsostne dôvodná je tu otázka, na ktorú Mikulá Dzurinda nikdy neodpovedal: Kam
sa tie financie (okolo 315 mld. Sk zo zvý enia dlhu + vy e 300 mld. Sk z divokej privatizácie),
t. j. spolu zhruba 600 a 700 miliárd Sk, za 8 rokov jeho vládnutia podeli? Ako je mo né, e
sa u vy e roka o tom rozhostilo "a bolestivé ticho"? iadneho poslanca, ekonóma, politika,
politológa, iadnu stranu toto ba ovanie a o obra ovanie ob anov nezaujíma?
K stru nému preh adu NBS je nutné dopoveda , e Ficova vláda s úbila zni ovanie
celkového dlhu a tým odstránenie závislosti tátu na svetových bankách. Isté je len jedno, e
Ficovej vláde zrejme nezostáva ni iné ako utajova bilancie zadl enosti SR napriek
neustálemu rastu HDP, ktorý percentuálne predbieha rast zadl enosti tátu, o mu umo uje
vyhlasova , e SR dodr uje limit záväzného maastrichtského kritéria. V absolútnom vyjadrení
dlh tátu lineárne narastá a preto nebude ani garnitúrou e tebákov a nomenklatúrnych
komunistov nikdy zlikvidovaný, o mô e znamena pokra ujúci úpadok celej spolo nosti bez
akejko vek perspektívy.
Ernest Valko, poú a v etkých gójov v lánku Strata charakteru tátu alebo zdravého
rozumu? (SME 10.9.2008). Prija zákon o preukazovaní pôvodu majetku ako ústavný zákon
znamená aj zmenu charakteru ústavy a tým aj tátu.
Retroaktivita a prezumpcia viny sú skôr piliere policajného ako právneho tátu. Týmto
Valko iba potvrdil, e neústavné rozkrádanie národného majetku bolo legálne a správne
a odobra ho zlodejom je bezprávie. Takto chráni nielen idovských, ale aj ne idovských
miliardárov, ktorí sa tu doslova kotili za 18 rokov raného kapitalizmu.
Skorumpovaná polícia, prokuratúra a justícia tak chránia podvodníkov a zlodejov
a uplat ujú represiu vo i ostatným obyvate om, a to sú charakteristiky policajného tátu ako
vy ité, Ernest Valko. i nie ?
Podobnú staros a strach o majetky zlodejov dojemne vyjavuje Franti ek ebej v
·tý dni ( . 39 z 22.9.2008) v ·kritickej prílohe lánku O ústave a slobode , kde
v modifikovanej podobe deklaruje to isté, o Ernest Valko: neprípustnos nápravy neústavnej
rabova ky. A takto sa vyk ul zo sociológa Franti ka ebeja al í odborník svetového
formátu na ústavné právo.
Najvä iu zásluhu na zru ení bipolarity sveta a jeho ovládnutí z jedného centra má Zbigniew
Brzezinsky, pôvodom po ský id, pova ovaný za vedúcu osobnos idovského ovládnutia
sveta.
Z. Brzezinsky je najvýznamnej ím lenom idovskej organizácie Trilateral Commission ,
ktorej lenmi sú v etky najvýznamnej ie osobnosti ekonómie, politiky, spolo enských vied
vrátane dr ite ov Nobelových cien, napríklad Francis Fukuyama, Fareed Zakaria, lenovia
Illuminati Conspiracy Archive David a John D. Rockefellerovci, Henry A. Kissinger, Paul
Volfowitz, ale aj eskí idia ako Madelaine K. Albrightová, Vladimír Dlouhý, Prince Charles
of Schwarzenberg, minister zahrani ných vecí eskej republiky.
Riadenie sveta z jedného centra je zabezpe ované po zru ení bipolarity a tzv. studenej vojny
novým svetovým poriadkom NEW WORLD ORDER, s vrcholovým ogánom ILLUMINATI,
pod ktorý spadá es skupín BANKING & MONEY GROUP, SECRET SOCIETY GROUP,
EDUCATION GROUP, INTELIGENCE GROUP, RELIGIUS GROUP, POLITICAL
GROUP.
al ie idovské zoskupenie pod názvom BILDERBERG, prezentuje potajomky svoju
antihumánnu innos moc jedinej svetovej vlády. Ide zrejme o to, aby kone ným cie om
bola premena Zeme na väzenskú planétu tým, e tu bude len jediný globalizovaný trh,
kontrolovaný celosvetovou vládou, kde bude poriadok udr iava armáda zjednoteného sveta
a ktorý bude finan ne regulova Svetová banka. ivotné potreby sa zredukujú len na
materializmus, pre itie a manipuláciu loveka tak, aby bol nastavený trend k jeho úplnému
zotro eniu.
Ide v sú asnosti o dilemu: sloboda, alebo globálny policajný tát. Bu tu bude nový temný
vek, alebo zostaneme slobodnými udskými bytos ami. Nikdy nemô eme nájs správne
odpovede, ke nekladieme správne otázky.
Popri uvedených nad asových skuto nostiach a úvahách, obrá me pozornos na aktuálne
dianie na slovenskej politickej a hospodárskej scéne.
V roku 2009 tomu bude u 20 rokov, o sa po prevrate v roku 1989 politická generalita
sú asných parlamentných strán chopila moci a za ala rabova nielen tát, ale okráda aj
obyvate ov pochádzajúcich zo Slovenska, ijúcich trvale v zahrani í.
V etkým u om Slovenskej republiky, ktorí majú prístup k internetu, je umo nené dozvedie
sa to na adrese www.diamantovabana.sk, na ktorej je zdokumentovaný zlo inecký systém
spolupráce idov, tB s najvy ími vládnymi inite mi hne po roku 1990, o dokazuje, e na
to boli v predstihu pripravení.
Slovenská informa ná slu ba (SIS) pôsobí aj na alej ako politická polícia pri zmenených
podmienkach, i ke nie je sú as ou ministerstva vnútra ako za socializmu, ale plní identické
úlohy, slú i k prenasledovaniu vnútorného a vonkaj ieho nepriate a.
Vnútorným nepriate om vlád po roku 1990 sa stali obyvatelia Slovenska, ktorých SIS
monitoruje, sleduje a prenasleduje tých, ktorí sú proti rozkrádaniu národného majetku
a zneu ívaniu bezpe nostných orgánov tátu. SIS je vládnymi inite mi, permanentne
zneu ívaná, vyu ívaním získaných informácií na svoje ciele, vi skupinka... SIS ochra uje v
spolupráci s políciou, súdmi a prokuratúrou zlodejov, vrahov, teda vytvára strach
u obyvate ov tátu, popierajúc ú el, za ktorým bola vytvorená a zriadená.
K zriadeniu SIS bola zabezpe ená kontinuita prechodu e tebákov a lenov VKR do nových
organizácií a novozriadených orgánov tátu, (vi Blanárik NBÚ), hne od po iatku Lexom,
Mitrom, Pittnerom, poverovaním funkciami (Sv chota, iak... a de mi bývalých e tebákov),
ím je personálne a úkolovaním toto ná s predchodky ou tB.
Napríklad taký Mitro, e tebák vyhovujúci do roku 1989, potom námestník ministra vnútra u
Me iara, potom opakovane riadite SIS, dnes advokát zneu ívajúci informácie zo SIS,
ochra ujúci ukrajinského podvodníka a vraha.
Ak sa podarilo uskuto ni MIMIKRY, kontinuitu a prevtelenie zla do systému tátu, tak
jednozna ne v spravodajských slu bách tátu.
Prechod bývalých lenov politickej polície tB a vojenskej kontrarozviedky do tzv.
Demokratických spravodajských slu ieb tátu, bolo zabezpe ované v etkými
ponovembrovými vládami bezrozdielu.
O tom, e aj sú asná vláda je s týmto stavom vysporiadaná sved í nieko ko príkladov:
Bývalý aktívny agent tB Slavomír Magál, man el here ky Kamily Magálovej bol medzi
prvými privatizérmi, ktorému bolo umo nené zmocni sa celého areálu koly v iernej vode,
kde zriadil hotel, zmocnil sa najvä ieho reb ína na Slovensku v Mote iciach.
Kapitál na rekon trukcie získal okrádaním obyvate stva, ako len skupiny v BMG Invest s
Frunim.
To mu umo nilo neslýchaný rast jeho podnikate ských aktivít a do tej miery, e doteraz
zalo il 9 spolo ností a zneu íva aj Alma mater UCM v Trnave, kde sa nechal vymenova za
mimoriadneho profesora, predsedu akademického senátu FMK.
Svoje aktivity na univerzite v Trnave rozvinul v spolupráci s al ím bývalým e tebákom doc.
Samuelom Bre kom (vyu uje aj na arnogurského BV P), s ktorým zorganizovali mediálnu
show pre tudentov univerzity. tudentov fakulty zapojil do svojich obchodných aktivít,
vlastných spolo ností, na o vyu íva v etky technické prostriedky univerzity a tudentov, ako
lacnú pracovnú silu.
Na univerzite rozbehol projekt, anketu, pre tudentov, ktorí hlasovaním ur ili
najob úbenej ích u ite ov univerzity. Bezkonkuren ne sa umiestnil na prvom mieste
Slavomír Magál pred jeho bývalým e tebáckym kolegom Samuelom Bre kom.
Magál zneu íva svoju minulos (zastra ovacieho panáka) aj v úlohe kádrováka univerzity,
ke má rozhodujúce slovo vo výbere u ite ov a zamestnancov na v etky funkcie.
Tak ako neboli po roku 1989 vyradené z verejného spolo enského ivota nomenklatúrne
komunistické kádre, aj v etci bývalí lenovia tB pohodlne pre li do privátnych spolo ností,
v etkých orgánov tátu a novovzniknutých spravodajských slu ieb SIS a Vojenskej
kontrarozviedky a rozviedky pod novými názvami, Vojenská spravodajská slu ba VSS a
Vojenské obranné spravodajstvo-VOS a do privátnych spolo ností J&T, Penta...
O tomto sved í prerastenie a splynutie bývalých pracovníkov politickej polície tB a VKR, s
tými netotalitnými po roku 1989.
Uká ku status quo potvrdil Seminár o spravodajských slu bách, ktorý sa konal na
arnogurského BV P d a 25.11.2008. Aby bývalí pracovníci tátnej bezpe nosti budili
dojem demokratickej spravodajskej slu by tátu, oddanosti a vlastenectva, pozvali na
seminár aj dvoch signatárov CHARTY 77 Jana Schneidera, ktorý pôsobil po roku 1990 v
kontrarozviedke R a RNDr. Petra Zemana, ktorý tie pracoval po roku 1989 v
kontrarozviedke a venoval sa aj problematike transformácie spravodajských truktúr v
postkomunistických krajinách.
Na seminári vystúpil aj Milan itný, jeden z najvä ích bojovníkov za udské práva. Seminár
spoluorganizovala, najvä ia vlastenka a bojovní ka za udské práva na Slovensku uba
Lesná.
Pôsobivo vystúpil PhDr. Igor Cibula, v rokoch 1968-70 rozvied ik FMV, ktorého priate Ján
arnogurský zaanga oval do disentu a po revolúcii zariadil jeho rehabilitáciu na FMV, ktoré
riadil triumvirátom s alfom a Komárkom.
Igor Cibula v sú asnosti predná a na UMB v Banskej Bystrici. V jeho vystúpení boli v
prítomnosti Pavla Prokopovi a, predsedu osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu
innosti SIS, vznesené kritické poh ady na podce ovanie kvality spravodajských
slu ieb tátu, v etkými doteraj ími vládami. Za úplné nepochopenie vlád pova uje
nenasadzovanie najoddanej ích na zahrani né výsadky, o je vo svete úplnou
samozrejmos ou.
S príspevkom k metodológii spravodajských slu ieb vystúpil aj doc. Jozef Stieranka, ktorý
aktívne pracoval pre tátnu bezpe nos , nesplnil kritéria personálnej bezpe nosti NBÚ, a
preto musel odís z funkcie riadite a Úradu finan nej polície.
Aby nebol vyhodený na dla bu, ako státisíce pracujúcich z privatizovaných tátnych
podnikov, bol umiestnený do Akadémie PZ, kde je u podpredsedom akademického senátu a
vyu uje aj na arnogurského BV P. Nikomu v tomto táte nevadí, e APZ produkuje
"druhoradých právnikov", lebo ministri spravodlivosti za KDH a aj Harabín viacerých
protiprávne umiestnili na funkcie exekútorov a do iných orgánov tátnej správy, kam sa
plnohodnotní právnici, napr. absolventi právnickej fakulty UK nemô u dosta .
Kolorit seminára dotvorili Jaroslav Ivor, Peter Tóth, Juraj Kohutiar...
Ú as na seminári bola verejná, preto je udné, e nikto z prítomných nenavodil diskusiu o
zneu ívaní spravodajských slu ieb ka dou vládou po roku 1990, a tie pre o agentispravodajcovia nemohli odmietnu plni príkazy a úkolovanie napríklad pri zavra dení
Remiá a, i únose mladého Ková a. Tieto témy sú stále ivé a budú sa musie v budúcnosti
dorie i , i sa to takým zr?dam ako Me iar, Lexa, i arnogurský bude pá i , alebo nie.
Jednozna ne sa to o akávalo od prítomných uby Lesnej, Milana itného a Petra Tótha,
ím by prepojenie a prerastenie s bývalými komunistickými bezpe nostnými zlo kami tátu
definitívne vyvrátili.
O najzáva nej ej problematike, neústavnej privatizácii národného majetku a jeho rozkradnutí
nebola vznesená ani zmienka, o len dokazuje, e spravodajské slu by tátu sa na tejto
rabova ke priamo zú ast ovali, tak ako Slavomír Magál a tátni funkcionári.
Nako ko na Slovensku nebol prijatý federálny lustra ný zákon, prechod e tebákov do nových
spravodajských slu ieb SIS, VSS, VOS a tátnych orgánov bol bezproblémový.
SIS je evidentne sú as ou MAFIE v Slovenskej republike. Riadite SIS J. Magala je
synom e tebáka, tým je kontinuita najmenej do parlamentných volieb zabezpe ená.
V "·tý dni" ( . 45 z 3.11.2008) Martin Moj i pí e o R. Ficovi toto: "Len idiot si mô e
myslie , e lovek, ktorý chcel by dôstojníkom tátnej bezpe nosti, nebol v novembri roku
1989 posraný a za u ami, ke videl, ako sa mu jeho svet rúca pred o ami.
Ale to mal nahlas poveda ?" Toto má by vysvetlením, pre o si Fico nev imol November 89.
E tebáci a nomenklatúrni komunisti sú tak zakuklení, bohatí a zabetónovaní, e nemienia
na takéto extrémne vyhlásenia ani len reagova , ijú v presved ení, e im blahobyt a
nakradnuté majetky zostanú nav dy.
Excesy Jána Po iatka nie sú iadnym prekvapením, ve je synom e tebáka Izidora,
bývalého ve vyslanca, s ktorým spolo ne po roku 1990 vekslovali tovary cez hranice. Po
rokoch sop avý vekslák J. Po iatek vymenil komplica otca, za R. Kali áka a jeho
vykradnutím . p. Zberné suroviny - kovo rot na Jarabinkovej ul., pozemok predali na
výstavbu bizniccentra a získali kapitál na al ie podobné aktivity vykrádania tátu.
Tak ako arnogurskí, idovskí privandrovalci z Po ska, tak aj Kali ákovci sú idovskí
privandrovalci z Bulharska, ktorí sa tie usala ili na východe Slovenska.
Zrejme preto R. Kali ák uspel práve v SMER-e, lebo aj sám R. Fico pochádza z Topol ian,
mesta, o ktorom dobové dokumenty dokladajú, e Topol any boli naj idovskej ím mestom v
celom Uhorsku, kde semiti tvorili a 82 % obyvate ov. Po vojne sa tento stav ich
vys ahovaním upravil tak, e sú asné tatistiky popisujú iba 30 %-né zastúpenie idov v
meste. Ko kí vo vojnovom období konvertovali do iných cirkví, dosia nikto doteraz
nezdokumentoval.
R. Kali ák osved il svoj pôvod tým, e zru il pôvodného dodávate a na Shengenskú
hranicu vybraného V. Palkom a bez výberového konania uztvoril novú zmluvu (za príslu ný
bak i ) s tým istým dodávate om monitorovacej techniky na východnú hranicu. Okrem iného
v poddodávkach objednal aj nefunk né systémy "Epofat", ktoré umo nili opätovne rozbehnú
obchod s cigaretami, pohonnými hmotami a bielym mäsom pôvodným "Pitrovým skupinám"
s Ukrajinou.
Za Slovenského tátu mali idia svoju politickú stranu, dnes ich identické záujmy vo vä om
rozsahu zabezpe uje Ob ianska konzervatívna strana, s najvä ou koncentráciou idov a
luteránov na Slovensku. idia aj preto nadobudli takú obrovskú masu národného majetku,
lebo ich najviac podporovali po celé roky KDH a Demokratická strana, prostredníctvom
ktorých sa v dy infiltrovali do parlamentov a vlád, a na ich kandidátkach. Aj ke je OKS
marginálna strana, doteraz v dy na li cestu, ako svojich idov zakomponova do
zastupite stiev mestských astí, mesta, ale aj VÚC, kde sa na alej zmoc ujú verejného
majetku. Palkova KDS, strana odpadlíkov z KDH, u ohlásila spoluprácu s OKS.
Na webovom portále INEKO, (ktorého zakladate om bol aj Eugen Jurzyca, bývalý len
bankovej rady NBS) je pou enie od Friedricha Augusta von Hayek:
Systém súkromného vlastníctva je najdôle itej ou garanciou slobody, nielen pre tých o
vlastnia majetok, ale o ni menej pre tých, o ho nevlastnia .
Toto pou enie potvrdzuje, e tát je najhor í vlastník, pri om práve teraz pri druhej svetovej
kríze, dochádza v najvyspelej ích tátoch k zo tát ovaniu aj obrých bánk, záchrane ich
nena raných mana érov, al iemu okrádaniu a likvidácii drobných vkladate ov.
V na ich podmienkach tým najhor ím vlastníkom sú politické strany a politici, ktorí si
sprivatizovali tát, tátne podniky, ale aj parlament a ústredné orgány tátnej správy.
Opä sa dostávame k tomu, e marginálna men ina, ktorá vykradla a vykradáva národný
majetok, je tátna mafiia, na ele ktorej sú NR SR a vláda SR. Navy e sme svedkami ich
nekone nej drzosti, spupnosti a pa ravosti, ktorá doteraz bránila vstupu al iemu
politickému subjektu do parlamentu, aby sa mohli vytvori reálne podmienky pluralitnej
parlamentnej demokracie. Vzorom sú im totalitné re imy v bývalých sovietskych republikách.
V Regionálnych novinách . 40 a 41 z tohoto roku v prílohe "oby ajní udia",
vychádzajúce v náklade 1,5 milióna kusov, popísal Igor Matovi pútavo a kvalifikovane
spôsob permanentného okrádania v etkých obyvate ov na imi zástupcami udu .
Zadal piatim profesionálnym ekonómom (vysoko kolský profesor, zamestnanec NBS,
zamestnanec MF SR, súdny znalec a ekonomický analytik) aby odhadli vý ku kôd, ktoré
nám ro ne spôsobujú politici svojou neschopnos ou a rozkrádaním verejných zdrojov.
Výsledok okoval nielen jeho, ale ka dého rozumného itate a, ktorý sa k týmto íslam
regionálnych novín dostal (v dvoch vydaniach 3 milióny kusov).
Z dodaných výsledkov zadaní mu vy iel priemer neskuto ných 107 miliárd Sk! Suma,
o ktorú nás na i zástupcovia udu ro ne oberú. Uvedená suma 107 miliárd Sk je suma
pribli ne rovná sú tu daní z príjmu v etkých zamestnancov, v etkých ivnostníkov
a v etkých firiem na Slovensku. tát ije len z toho, o vyzbiera od udí a firiem. Ke
v ak papalá i (ako pekne tých e tebáckych zlodejov nazýva) z toho rozkradnú a preflákajú
107 miliárd korún, nikto sa u nemô e udova , e stále nie sú peniaze na u ito né a dôle ité
veci.
Pozoruhodné je aj al ie vysvetlenie I. Matovi a, na o v etko by sa dali rozkradnuté peniaze
pou i . Za 107 miliárd mô eme postavi 320 km dia nic, ak by sme ich mali pou i
na vy ie platy, ka dý zamestnanec na Slovensku by mohol ma mesa ne o 4 tisíc korún viac,
suma by sta ila aj na to, aby v etci dôchodcovia mali dôchodok vy í o 9 tisíc korún.
To v ak nevie Igor Matovi , e na konferencii Jednoty dôchodcov Slovenska za iatkom
októbra t.r., bývalý zástupca odborov kolstva Kamil Vajnorský, dnes predseda JDS,
ministerka V. Tomanová, e tebácky papagáj a privatizér Du an Mu ko a prezident KOZ
Miroslav Gazdík, dôchodcom z celého Slovenska vysvet ovali, pre o vláda nemô e zvý i
dôchodky na úrove elementarného pre itia.
Je tie pravda, e dôchodkový systém je rozbitý a jeho deficit spôsobilo vládne rozhodnutie
o 50% - tnom odvode (9 z 18% zákonných odvodov) do II. piliera, ím bola zvýhodnená
men ia skupina sporite ov a diskriminovaní ostatní, pre ktorých vstup do systému bol
bezvýznamný.
Na rokovaní pri stanovovaní %- tuálnej vý ky odvodov do II. piliera, pri konzultáciách so
zástupcami nemeckého ministerstva práce, títo deklarovali, e Nemecko nie je také bohaté,
aby uzákonilo vy í ako 4%- tný odvod do súkromných dôchodkovských spolo ností.
Skupina udí na Slovensku sa ultraliberálne rozhodla, e zru í Bismarcka a hotovo.
Výsledok je zav ením o ia u z výletu v Chile. Dnes u Argentína ru í pilier privátneho
dôchodkového systému.
alej Igor Matovi pokra uje, e za 107 miliárd by mohla stá v ka dom okresnom meste na
Slovensku novu i ká nemocnica vybavená najmodernej ou technikou.
Na stranách 24-26 tohoto dokumentu je rozvedené, aká skupina sa chce zmocni v etkých
odvodov zdravotného poistenia, pri om napríklad PENTA u avizovala postavi 12 men ích
nemocníc na Slovensku, do ktorých v systéme Tomá a Chreneka, nebude ma be ný ob an
prístup.
Na záver pán Igor Matovi skormútene kon tatuje: Ko ko rozpadnutých rodín mohlo astne
i a ko ko nenarodených detí mohlo by tu s nami! Ko ko chorých nemuselo zomrie a
ko ko trápenia a krívd tu nemuselo by ! Zvolili sme si ich, aby nás zastupovali, namiesto
toho ijú na ná úkor.
Hne po majetkovom prevrate r. 1989, za al poskytova verejnosti kvalitné a
kvalifikované informácie v rôznych médiách Gustav Bartovic, ia bývalý redaktor
Bratislavských Novín. Jeho zameranie nebolo celorepublikové, ale priná al dôkazy z územia
hlavného mesta a okolia, od po iatku malej privatizácie, o rozkrádaní a podvodoch, najmä po
vzniku mestských samosprávnych astí a o svinstvách, ktorých sa dopú ali starostovia,
primátori a najmä volení zástupcovia, poslanci mestských astí a mestského zastupite stva.
Pranierovaním bezprávia poskytoval nezi tne informácie, ako slu bu verejnosti. Slu ba, ktorá
by bola v reálnom demokratickom zriadení nevy íslite ným prínosom. Bol to skvelý novinár,
ktorý naj astej ie chodil "s ko ou na trh" a bol aj naj astej ie verejnými orgánmi a
funkcionármi napádaný a perzekvovaný. Osobne presved il, e nie sú v etci ob ania
skorumpovate ní. Ne akane v ak zomrel 18.11.2008.
Gusto Bartovic bol pred viac ako rokom po iadaný o aktívnu ú as v skupine, ktorá pripraví
a zrealizuje zmenu spolo enského systému. Pochopil nesmierny význam tohoto
pripravovaného zámeru, a pokladal to za osobnú, ivotnú výzvu s tým, e sa s plným
nasadením pustí spolo ne s predstavenými osobnos ami do jeho nap ania, aj za cenu toho, e
sa nav dy vzdá novinár iny.
Ako najlep í znalec problémov hlavného mesta videl, e rozkradnutie jeho majetku spôsobili
do roku 2002 predov etkým truktúry KDH, a po nich dominanciu nadobudla SDKÚ, s
mafiou starostu Ru inova Kubovi a, Miku ovcov, Kuruca... Eliminácia tejto skupiny
Dzurindom a Miklo om bola pod a neho naprosto logická.
Po Kubovi ovi sa stal v Ru inove starostom S. Drozd zo SMER-u, ktorý v
netransparentnosti pokra uje a umo uje likvidova zele a zhor uje ivotné prostredie, ako
napríklad:
vydal napriek nieko koro ným protestom obyvate ov, súhlas pre developera Danicon holding,
a.s. na výstavbu polyfunk ného objektu v mieste parkoviska pri obchodnom centre Billa,
po ta, Slovenská porite a medzi Palkovi ovou a Záhradníckou ul.
Zanietenie Gusta Bartovica do novej úlohy, ho vyburcovalo k zostavovaniu rebrí ka jemu
blízkych neskompromitovaných osôb, a príprave koncepcie vytvárania celoslovenských
truktúr hnutia tak, aby sa do neho nev údila ani jedna ru ivá osoba zo sú asných
parlamentných strán, i spravodajských slu ieb.
Taká bola jeho predstava úspechu budúceho politického subjektu, ktorý by mal získa
dominantné postavenie v NR SR, vo v etkých orgánoch tátu a regiónoch Slovenska.
Bol plný entuziazmu a nato ko odosobnený, e s humorom vysvetloval priam revolu nú
situáciu, pri náprave neústavnej privatizácie, zákonne donúti v etkých, ktorí sa neústavne a
netransparetne zmocnili národného majetku, doplati rozdiel medzi trhovou a nadobúdacou
cenou, alebo odobra im ho, bez oh adu na preklúzie, i preml anie, pod a k tomu asu
prispôsobených zákonov. Týmto postupom by sa úplne zlikvidoval tátny dlh, ktorý
permanentne narastal, aj pri predajoch národného majetku.
Poslednou perlou Gusta Bartovica bolo vyslovenie tú by dosta do parlamentu úplne novú
generáciu politikov, ktorí budú donútení zodpovedne spravova tát a úplne zastavia jeho
vykrádanie. Pod a neho 100 %-ná výmena parlamentu je nemo ná, ale 65-70 %-ná výmena
politikov by znamenala záchranu ivota na Slovensku a jeho národa.
V tomto spo íval odkaz v etkým ob anom, ale najmä tým státisícom voli ov, ktorí
odmietali zú ast ova sa volieb a v etkým nerozhodným, ktorí si nevedeli vybra
správny politický subjekt.
ia , musíme kon tatova , e nie sme len otvorená, ale aj odkrytá spolo nos . Vzdanie sa
sektorov bankového, poistného a rozhodujúcich efektívnych, výrobných podnikov, najmä v
energetike, u ah ilo odliv kapitálu zo Slovenska. Na druhej strane je v nadmernej miere
prítomná edá a ierna ekonomika. Na Slovensku je nieko ko aktívnych skupín mafiánov,
ktoré sa pecializujú na vykrádaní (vybielovaní) ú tov klientov bánk. Za tu né odmeny
dodávajú správcovia IT bánk na CD nosi och napálené údaje, prístupové kódy na ú ty a
interbanking solventných klientov.
Pod a vyjadrenia bývalého prezidenta policajného zboru Jaroslava Spi iaka disponuje mafia
na Slovensku takým objemom pe azí, ktorý sa rovná celému tátnemu rozpo tu. V
skuto nosti kolujú informácie, e mafia disponuje objemom pribli ne 5 HDP, to znamená
najmenej 5 biliónov slovenských korún.
Autor Gustav Murín napísal kni ku MAFIA v Bratislave 1989-1999 dekáda zlo inu a
trestu, ktorú dal práve teraz na trh. Popisuje v nej v etky známe prípady, ktoré sa v tom
období
36
udiali a je z nich signifikantné, e boli koordinované so tátnymi orgánmi, ím aj on potvrdil,
e tátna mafia je stále funk ná.
Jedným z najuznávanej ích intelektuálov ijúcich na Slovensku je Rudolf Chmel, ktorý
publikoval mno stvo lánkov o nezákonnej privatizácii a doslova rabova ke na území
Slovenska. Dva razy sa stal lenom vlády SR, no nedokázal zabráni excesom Pavla Ruska a
Jirka
Malchárka, ím de facto s nimi súhlasil a stal sa sú as ou tátnej mafie. Od Rudolfa Chmela,
jedného z najkompetentnej ích znalcov slovensko ma arskej problematiky sa právom
o akávalo, e sa najviac pri iní o usporiadanie a upokojenie vz ahov medzi oboma tátmi.
ZÁVER
Obyvatelia Slovenska ijú nedôstojný ivot novodobého otroka, pri upieraní svojho
duchovného a udského rozvoja, ke väzni majú komfortnej ie podmienky na pre itie ne
státisíce ob anov vytesnených na okraj spolo nosti. Na Slovensku nie je pluralitná
demokracia a ani právny tát. Za tento stav sú zodpovedné vlády a parlamenty od roku 1990,
ktoré neunikli korupcii, ale ju roz írili do v etkých astí tátu.
V súvislosti so svetovou krízou dochádza k úbytku kapitálu aj u na ich zbohatlíkov a
zahrani ných podnikate ov, takzvaných investorov, u ktorých narastá agresia a nenávis ,
oho priamym prejavom je prepú anie pracujúcich, masívne zni ovanie miezd a platov u
najvä ej skupiny s najni ími príjmami.
Mozaiku tátnej mafie tvorí skupina privatizérov, politikov, e tebákov, polície, justície,
prokuratúry, advokácie, výpalníci, miestne mafie, o súhrnnom po te cca 100 tisíc osôb, o
predstavuje takmer 2 % z celkového po tu obyvate ov Slovenskej republiky.
Táto skupina sa neústavne zmocnila nielen národného majetku, ale privlast uje si vytvorenú
nadhodnotu, ktorá patrí v etkým.
Útlak a poni ovanie obyvate stva graduje a preto je nanajvý aktuálna otázka, i táto
marginálna skupina znivo í a postupne zlikviduje 98 %-nú vä inu obyvate ov, alebo
obyvatelia SR zlikvidujú tátnu mafiu povolebnou výmenou v parlamente a vo v etkých
mocenských orgánoch tátu.
Na Slovensku je tie viac ako 5 tisíc súkromných bezpe nostných slu ieb (SBS), ktoré
zalo ili preva ne bývalí zamestnanci polície. Armáda lenov a zamestnancov SBS je
ozbrojenou zlo kou, ktorá akoby nahradila bývalé udové milície, zá titu komunistického
re imu do roku 1989. Akú úlohu v ak zohrá armáda ozbrojených zlo iek SBS v prípade
porá ky sú asného zlo ineckého re imu na Slovensku, bude ochra ova záujmy v etkých
ob anov, alebo tátnej mafie ?
Aj napriek tomu musí by východisko a rie enie.
V poslednom období sú oraz astej ie poslanci parlamentu prirovnávaní k dobytku. Predsa
sa nájdu výnimky.
Jednou z nich je poslanec Peter Gabura, lovek, ktorý vychoval devä slu ných detí a
vzorných jedincov, ktorí odsudzujú hedonizmus a pô itkársky ivot. V samotnom KDH bol
zneva ovaný u v roku 2002, ke ho Daniel Lip ic odmietal zaradi na pätnáste miesto na
kandidátku do parlamentných volieb. To ho neodradilo, alej sa vzorne staral o stranícku
truktúru KDH a jeho financovanie, a zrejme z utovaním sa zdiskreditovanej pi ky dostal na
77 miesto na kandidátke v parlamentných volbách v roku 2006.
Základ a voli ov KDH ho vyhodnotila ako zodpovedného a správneho loveka a posunula
ho do NR SR.
Nikdy sa nedopustil zásadného prehre ku vo i KDH, no i tak bol vyobcovaný
z poslaneckého klubu KDH, preto e spomenul pred niekým, e Pavol Hru ovský sa nachádza
na zverejnenom zozname ÚPN ako kandidát tajnej spolupráce tB, o om vie dnes ka dý
ob an na Slovensku, ktorý má prístup k internetu.
Mo no aj preto bol vyobcovaný z KDH, e jeho videnie sa vymyká z ideologického
fundamentalizmu kres anských demokratov. Tvrdí, e Európa sa vydáva na ialený
experiment novopohanstva, ke nastáva boj proti kres anským kore om Európy v mene
nového pohanského veku "New Age".
Peter Gabura je zárukou a nádejou pre státisíce udí na celom Slovensku a je u vyvolený a
aj vyzývaný slovenským kres anským spolo enstvom na to, aby podporil, alebo bol
spoluzakladate om hnutia záchrany ivota na Slovensku, ktoré musí vytvori protipól ku
v etkým stranám parlamentu.
Pri dobrej organizácii hnutia záchrany ivota na Slovensku a vytvorení celoslovenských
truktúr, nesmie by prijatý do nich nikto, kto nesp a kódex , ktorý je sú as ou
pripravovaných stanov, ktoré vylu ujú sta sa lenom takým osobám, ktoré slú ili ervenej
a aj modrej totalite po roku 1989, vrátane ich priamych príbuzných.
Týmto sú vyzývaní estní, poctiví ob ania Slovenska, ale aj katolícka cirkev, k tomu, aby sa
ako najvä ia sila vyplývajúca z historickej podstaty Slovenska anga ovala v pripravovanej
zmene politických pomerov v táte, s cie om zabezpe enia nového legálneho prerozdelenia
národného majetku, ktorý si prisvojili e tebácke, komunistické a idovské ivly po roku 1990.
Aby sa zní ila, ba zastavila demoralizácia irokých vrstiev a vrátila dôstojnos ivotu udí.
Tento stav spolo nosti by nebol taký katastrofálny, keby cirkev bola vyvíjala vä iu
aktivitu.
Tak ako spolo enský, rodinný a a hospodársky ivot sa atomizoval, podobne sa rozdrobila
samotná cirkevná organizácia. Z jednej cirkevnej provincie do roku 1995 sa stali dve, v dobrej
tradícii pra ského centralizmu, ktorý staval proti sebe východ a západ Slovenska.
Ak je to na jednej strane pozitívne, na druhej strane musíme kon tatova , e týmto zlo kám
chýba jednota, ktorú tradi ne steles oval primas a pod a poslednej verzie kanonického práva
cirkevná oblas (Regio ecclesiastica), ím sa zrejme oslabuje jednota a váha cirkvi v
spolo nosti, tak dovnútra ako aj navonok.
A zriadenie tretej cirkevnej arcidiecézy so sídlom v hlavnom meste Bratislava, bola
nevyu itou príle itos ou pre takéto zjednotenie, ku ktorému ia nedo lo.
Cirkev otá a so súpisom svojho majetku, ktorý na rozdiel od minulosti, kedy ho len
spravovala, dnes vlastní. Sú as ou majetku cirkvi sú aj nehnute nosti, vrátane
pôdohospodárskych a lesných pozemkov, o jej umo uje podnika a s asti sa
samofinancova .
S najvä ou vá nos ou a prosbou vyzývame hierarchiu katolíckej cirkvi, aby sa stala
rozhodujúcou silou v podpore hnutia za záchranu ivota na Slovensku pri nastolení
spravodlivosti.
Na Slovensku vládne in titucionalizované násilie, ktorého priamym dôsledkom je
prehlbovanie rozdielov medzi zbohatlíkmi tátnej mafie a nárastom chudoby, brutality,
nenávisti a strachu vä iny. Je potrebné doda , e za tejto situácie nesta í, aby katolícka
cirkev írila nekone nú pokoru a vieru v spasenie.
Tu ide o odstránenie útlaku a zabránenie genocídy obyvate stva, o umo ní iba spolo enský
zvrat na Slovensku. Samotná morálna podpora nesta í. Je potrebné, aby sa katolícka cirkev
priamo zasadila a anga ovala v podpore hnutia za záchranu ivota na Slovensku, denne
podporovala jeho ivotaschopnos s cie om návratu lásky do rodín a uctievania Svätej
Trojice.
Cirkev by mala prevzia nielen úlohy u ite ky duchovného, ale aj spolo enského
a hospodárskeho ivota. Mala by sa sta vedúcou silou spolo nosti.
Vyzývame v etkých slu ných a estných ob anov, u ite ov v etkých stup ov a
inteligenciu Slovenskej republiky, aby s úplnou vá nos ou podporili vznik nového subjektu
hnutia
záchrany ivota na Slovensku, ktorého program bude obsahova zásadné princípy vedúce
k postupnému odstráneniu vykoris ovania, chudoby a poroby obyvate stva, úplnej obnovy a
rekon trukcie tátnych a mocenských orgánov tátu, spravodlivého prerozdelenia národného
majetku a tátnych zdrojov.
Sme presved ení, a vykonáme v etko preto, aby sme natrvalo vyrie ili rómsku otázku a
postavenie slovenských ob anov ma arskej národnosti na Slovensku. Sme presved ení, e
odstránenie chudoby sa dá zabezpe i iba a len na úkor zbohatlíkov, zlodejov tátnej mafie,
ktorí ju po roku 1990 násilím vyprodukovali.
Nevyhnutnou podmienkou do budúcnosti bude vy atie chráneného údaja o konfesii, zo
zákona o ochrane osobných údajov, aby sa nav dy odstránilo diskrimina né kritérium pre
mo nos demokratického zastúpenia v etkých ob anov v tátnych a verejných funkciách.
Tieto garancie poskytujeme aj napriek o akávanému, skorému a mohutnému odsudzovaniu
zo strany zbohatlíkov, médií, SIS, demagógov s ubujúcich blahobyt, slobodu a vysokú
ivotnú úrove .
Rátame s nálepkovaním hnutia záchrany ivota na Slovensku, ako klerikalizmus, fa izmus,
netolerancia, s pokusmi o infiltráciu e tebákov, komunistickej nomenklatúry a lenov
sú asných parlamentných strán do .
V etkým osloveným dávame do pozornosti kontaktné adresy subjektov a osôb, ktoré
hnutie v krátkej dobe zalo ia, za ú elom záchrany ivota na Slovensku:
Spolo enstvo Kres anské Slovensko, Vazovova 8, 811 07 Bratislava.
e-mail [email protected]
Peter Gabura, 1. mája 10, 900 21 Svätý Jur.
e-mailová adresa do NR SR [email protected]
na portál kres anského mesa níka [email protected]
Mgr. Igor Matovi , tudentská 2, 917 01 Trnava
e-mail [email protected] [email protected]
Gustav Bartovic, Gorkého ul. 6, 811 01 Bratislava 1
e-mail [email protected] [email protected]
[email protected]
ZA ÍNAME
december 2008
Kto stojí za "om ovým vínom" a M. Matovi om?
Napsal sowa (») 1. 8. v kategorii Vladimír Pavlík, p e teno: 177×
Sdílet
Vladimír Pavlík si splnil svoju ob ianskú povinnos a podal trestné oznámenie na peciálnu
prokuratúru SR pre podozrenie zo zalo enia a zosnovania zlo ineckej skupiny a rozsiahlej
hospodárskej trestnej innosti mimoriadne záva ného rozsahu. Ako prílohu trestného
oznámenia poslal prokuratúre elaborát s názvom "Nalejme si om ového vína", ktorý ozna il
ako "Správu o organizovanom okrádaní tátu a obyvate stva po novembri 1989". D a
10.11.2009 a 8.12.2009 obdr al uznesenie, ktorým mu bolo oznámené, e pod a
" peciálnych" policajtov a " peciálnych" prokurátorov je v etko v poriadku - kradlo sa v
medziach zákona ! Podrobnosti vrátane oboch uznesení sú uverejnené na
stránke: ../09/sp1.html Stano Janis
Kto stojí za om ovým vínom a M. Matovi om?
K uvedenému elaborátu s názvom Nalejme si om ového vína , je potrebné uvies , e sa
jedná s ve kou pravdepodobnos ou o spravodajskú hru, udí blízkych spravodajským
slu bám, i u bývalej tB, alebo sú asnej SIS. Okrem spôsobu doru enia z viacerých
neznámych e-mailových adries, z ktorých nikdy nepri la spätná odpove , manipuláciu
potvrdzuje aj skuto nos , e pod elaborátom sú uvedení ako autori:
Spolo enstvo Kres anské Slovensko, Vazovova 8, 811 07 Bratislava.
e-mail [email protected]
Peter Gabura, 1. mája 10, 900 21 Svätý Jur.
e-mailová adresa do NR SR [email protected]
na portál kres anského mesa níka [email protected]
Mgr. Igor Matovi , tudentská 2, 917 01 Trnava
e-mail [email protected] [email protected]
Gustav Bartovic, Gorkého ul. 6, 811 01 Bratislava 1
e-mail [email protected] [email protected]
[email protected]
Posledný z uvedených je u údajne po smrti a jeho meno zrejme bolo zneu ité.
Zhodou náhodných okolností istý iniciatívny a uvedomelý ob an, blízky NO vo Zvolene,
pri iel k záveru, e tento príspevok je antisemitistický a podal trestné oznámenie na V.
Pavlíka pre údajné hanobenie rasy a národa. Mylne sa toti domnieval, e V. Pavlík je
autorom, vychádzajúc z faktu, e nejaký dobrodinec skopíroval príspevok z Necenzurovaných
stránok a vlo il ho do diskusie na webovej stránke Hospodárskych novín, chybne s uvedeným
V. Pavlíka ako autora. Je v eobecne známe, e V. Pavlík sa v dy, ako jeden z mála na
Slovensku, otvorene hlási k svojím príspevkom a nemá preto sebemen í dôvod vydáva sa za
autora, aj ke s jeho podstatným obsahom súhlasí.
Najzaujímavej ie na tejto kauze je, e I. Matovi a P. Gabura pri podaní vysvetlenia polícii
popreli, e majú nie o spolo né s Om ovým vínom!
Obzvlá je to zaujímavé a podozrivé pri oby ajnom milionárovi-Matovi ovi, ktorý si
paradoxne aj týmto podivným spôsobom získal podporu ob anov Slovenska vo vo bách a
jeho zázra nom prekrú kovaní sa z posledného miesta na kandidátke Sulikovej SAS.
Ostáva len veri , e policajti budú ma viac zdravého úsudku ako oznamovate , ktorý pri
uvedení rozsiahlych ekonomických trestných inov uvádzaných v príspevku , zistil len to, e
je antisemitistický a paradoxne to, o by malo by prioritne predmetom záujmu organov
inných v trestnom konaní, ostáva úplne nepov imnuté. Ale to na Slovensku u nemô e
nikoho prekvapi . Na vine nie sú podvodníci a ekonomickí zlo inci, ale tí, ktorí si dovolili o
ich zlo inoch hovori a nejaký spôsob na ich uml anie sa v dy nájde.
Vladimír Pavlík si splnil svoju ob ianskú povinnos a podal trestné oznámenie na peciálnu
prokuratúru SR pre podozrenie zo zalo enia a zosnovania zlo ineckej skupiny a rozsiahlej
hospodárskej trestnej innosti mimoriadne záva ného rozsahu. Ako prílohu trestného
oznámenia poslal prokuratúre elaborát s názvom "Nalejme si om ového vína" (...)
+++++++++++++++++++++++++++
Kdy katastrofa lidstva, tak kv li lidem, jako je Václav Havel
12.10.2010 Franti ek Mat jka
Sv tovláda teoretik , klimatických a zelených alarmist , duchovních a filozof , pokud mo no
s jednou jedinou m nou a jednotnými pravidly pro v echny lidi sv ta bez rozdílu? Tak s tím
b te k ertu, Václave Havle.
Se zájmem jsem si vyslechl Havl v zahajovací projev u trnáctého Fóra 2000, který pravdou
a láskou osvícená eská televize poskytla svým koncesioná m dokonce v p ímém p enosu.
Ji po trnácté se nám se li ti, kte í sami sebe pasovali na jediné a správné zachránce lidstva a
planety. Není to tak dávno, co jsem si p e etl, e Evropská unie chce zavést novou da z
finan ních transakcí, která poputuje p ímo do jejího rozpo tu. Mimo jiné by z t chto nov
získaných pen z ráda financovala pomoc rozvojovému sv tu a boj proti zm nám klimatu.
Máme se podílet svými pen zi na plánu OSN zlep it ivot v rozvojových zemích v rámci
programu takzvaných Rozvojových cíl tisíciletí. Stejn tak jsem se s hr zou seznámil se
záv ry zástupce generálního editele programu Evropské komise pro zdravotní politiku a
rozvoj Juana Garaye, který ozna il na i údajnou západní nenasytnost jako základní d vod
toho, e lidé v Africe nemají co jíst a mají patnou léka skou pé i. Jedním dechem dodal to,
co mu paradoxn jako pravý d vod problém Afriky nedochází. Tam j í velký význam
p isuzovaný duchovním hodnotám a plodnosti. Nez ízené plodnosti, její náklady má zaplatit
pseudohumánní západní sv t.
Den p ed oficiálním zahájem Fóra 2000 pronesl Václav Havel n kolik dal ích ze svých v t.
Celá akce se nese pod názvem Sv t, ve kterém chceme ít . Václav Havel vyslovil ú asné
v ty, z nich ka dé slovo jsem ochoten podepsat vlastní krví: Na e civilizace se bude ítit do
katastrofy, pakli e se soudobé lidstvo nevzpamatuje. A vzpamatovat se m e jen tehdy, kdy
se utká s krátkozrakostí, tupým p esv d ením o své v ev doucnosti a nabobtnalou pýchou,
které jsou tak hluboce zakotveny v jeho mysli a v jeho konání. Problém je, e si spletl místo
a as. Tato slova má proná et jako demonstrant p ed ka dým zasedáním OSN, Mezinárodního
m nového fondu, Evropské komise, Evropské centrální banky, nebo v Kodani p ed
klimatickým panelem. Má je jako demonstrant proná et p ed ka dým jednáním kohokoli,
jeho zájmem je posílení vlivu státních mocí a nadstátních organizací na úkor skute né
demokracie, která má být co nejblí e ka dému svobodnému jedinci.
V jednu chvíli p eru il Havel svou zahajovací e a po dlouhé odmlce pronesl: Ztratil jsem
stránku... ale u jsem ji na el. Kostel svaté Anny, zapln ný rádoby vyvolenými ke spasení
sv ta, ocenil tento jeho vstup bou livým aplausem. Dle mého nejhlub ího p esv d ení ta v ta
vypovídá o Václavu Havlovi více, ne cokoli jiného. A zdaleka nejde jen o stránku, kterou
ztratil. Václav Havel a jemu podobní jsou práv ti, kte í svými kroky enou na i západní
civilizaci ke katastrof morální, kulturní i ekonomické.
Ne, západní civilizace tu není od toho, aby sanovala nez ízenou popula ní explozi a ve keré
její d sledky v Africe, nebo kdekoli jinde. Ale není tu ani od toho, aby vyvá ela demokracii
do t ch kon in sv ta, kde o ní prost nestojí. Jediným výsledkem toti pak je
recipro ní p ijímání p ist hovalc z t chto zemí, kte í kv li na im výjimkám ze zákon a
multikulturalistickým ústupk m na i demokracii znesv cují, ohro ují a ubírají jí ka dým
dnem na p vodní síle a my lence. To díky takovému postupu pak vzniká dal í a dal í státní
omezování na ich osobních svobod, nebo musíme ve svých svobodách, zaplacených nejen
pen zi z daní, ale i krví a ivoty p edk , ustupovat ve vlastních státech jednání t ch, kte í mají
hodnotový eb í ek na hony vzdálený na emu.
Ano, civilizace se i podle m ítí ke katastrof . A jednou, a ji budou muset lidé na celém
sv t op t pro ít, proto e jsou nepou itelní, po právu ozna í lidi jako je Václav Havel a jemu
podobní za pravé p vodce této katastrofy.
Franti ek Mat jka
Publikováno s laskavým souhlasem autora.
Zve ejn no na frantisekmatejka.blog.idnes.cz.
+++++++++++++++++++++++++++
http://spravy.pravda.sk/prvy-namorny-kapitan-bol-z-detvy-d4g/sk_domace.asp?c=A101008_162919_sk_domace_p29
Prvý námorný kapitán bol z Detvy - Pravda.sk
9. okt. 2010 ... Slovensko nikdy nemalo prístup k moru, zato Uhorsko áno. Prvý slovenský
kapitán dia kovej plavby sa volal Július Thurzo a pochádzal z Detvy.
spravy.pravda.sk/prvy-namorny-kapitan...-/sk_domace.asp?...
Prvý námorný kapitán bol z Detvy
Vladimír Jancura | 9. októbra 2010 16:04
Slovensko nikdy nemalo prístup k moru, zato Uhorsko áno. Dalo by sa v ak predpoklada , e
prvý slovenský kapitán dia kovej plavby sa narodil niekde blízko Dunaja alebo pri Váhu. Nie,
volal sa Július Thurzo a pochádzal z Detvy, od rieky Slatiny. Minulú nede u mu tam odhalili
pamätnú tabu u.
Kapitán Július Thurzo.
Autor: archív Igora Thurzu
Presne pred storo ím v tomto ase bol 28-ro ný Thurzo u velite om parníka Gróf Tisza
István. Lo patrila uhorskej paroplavebnej spolo nosti Levante. "Vo ajako ve mi etria, lebo
im vraj ve mi zle idú obchody," s a oval sa v liste man elke na majite ov spolo nosti. "No
my zato musíme ka dú hodinu takisto ivotom vá i , ako keby im aj dobre i li."
By námorným kapitánom v Uhroch nebola toti nijaká slas . "Máme hor ie polo enie ako
Turci alebo Gréci, a tých volajú smeti Európy," dodával Thurzo. Bol v ak e te mladý a stále
veril, e na mori zbohatne. Ak u nie finan ne, tak aspo skúsenos ami.
"Ako som do Ameriky pri iel, tak aj odídem s deravým grajciarom, ale bola to dobrá kola
ivota," napísal o devä rokov skôr Kornélii Petrikovichovej, vtedy e te snúbenici.
Ani slovkom sa nezmienil o stroskotaní starej trojs a ovej plachetnice Belvidere, na ktorej
brázdil Atlantický oceán ako erstvý absolvent námornej akadémie vo Fiume (dne ná Rijeka).
Dobrý morský vlk
V liste matke koncom roku 1901 tvrdil, e kapitán plachetnicu predal. Nechcel znásobova jej
obavy o jediného syna. A na sklonku ivota porozprával vlastnej dcére a vnukom, ako ten
kapitán pred potopením lode zastrelil najprv svoju man elku a potom aj seba.
Túto scénu v ak márne budeme h ada v Thurzovej cestopisnej rte Pampero (takto sa
nazýval zhubný vietor, ktorý poslal plachetnicu na morské dno). A pre o ju zaml al?
Pova oval ju za vhodnú len pre silné povahy? Alebo s oh adom na pamiatku ne astného
kapitána?
"Na prvý poh ad by sa zdalo, e starý tatík, ako sme ho v rodine volali, bol tvrdý morský
vlk," vysvet uje vnuk Igor Thurzo z Bratislavy. "Ale ivot sa s ním nemaznal a to ho nau ilo
sebaovládaniu, tolerancii a miernosti."
Na palube parníka Gróf Tisza István, ktorému velil Július Thurzo.
Autor: archív Igora Thurzu
Mimochodom, v tej plachetnici zahynulo jedenás lenov posádky. Piati katastrofu pre ili.
Mladý Thurzo tak, e sko il do mora a zachytil sa na dve brvná. Po dlh om ase ho zachránila
nemecká lo , ktorá viezla vys ahovalcov do Ju nej Ameriky.
Pokra ovanie tohto príbehu pozná málokto. "Starý tatík sa i iel prihlási na diplomatické
zastupite stvo, ale ke e tam Rakúsko-Uhorsko nemalo zastúpenie, iel na nemecké. Prijal ho
úradník, ktorý sa ho pýtal: "Wo sind ihre Papiere?" (Kde máte doklady?) Ale ako e mohol
predlo i doklady, ke si zachránil iba holý ivot? So sarkazmom, prízna ným pre situáciu,
reagoval slovami: "Druhý raz si ich dám vytetova na pupok!"
Pravda e nepochodil. Aby si zarobil na cestu domov, i iel robi do prístavu, kde nosil vrecia.
Bol tam jediným belochom, túto a kú prácu robili iba ernosi a Indiáni.
Ve tila mu ve kú vodu
Budúci námorný kapitán pochádzal z rodu detvianskych majstrov prachárov, ale jeho otec Ján
Daniel Thurzo u bol upným cestmajstrom. Zomrel v ak pred asne, ke mal Julko ledva
jedenás rokov.
Vdova Katarína Thurzová ostala s tromi maloletými de mi, synovi v ak chcela da vzdelanie.
Mo no aj preto sa pres ahovala do Banskej Bystrice, kde mohol chodi do ni ieho
evanjelického gymnázia. Tam ho viedol profesor Ján Kme , ktorý bystrému chlapcovi
odporu il, poznajúc jeho sklony, al ie túdium na Uhorskej námornej akadémii.
Medzi potomkami sa traduje, e ivotná dráha starého otca bola vecou osudu, ak u nie
priamo hviezd. Ke bol e te chlapcom, pomohol raz star ej Cigánke a tá mu potom za
odmenu ve tila z ruky: "Vidím ve kú, ve kú vodu. A tri ve ké vojny pre ije ."
Kapitán Thurzo s tropickou prilbou v prístave Galati.
Autor: archív Igora Thurzu
Málokto vraj pochyboval o jeho budúcej kariére v námorníctve. Krstný otec 15-ro nému
Julovi vtlá al do ruky pred cestou do Fiume dve zlatky. "Len si zober," naliehal, "ke bude
kapitánom, tak mi ich vráti ."
Chorvátske Fiume bolo vtedy na strednom Slovensku známej ie ako eské mestá. Ve tamtie
patrili do inej, rakúskej, asti spolo nej habsburskej monarchie.
Ve ký novinár Emo Behú spomínal, e ke v Ru omberku rukoval na vojnu (prvú svetovú),
ani prednosta elezni nej stanice nevedel, kde le í Kutná Hora. Tam sa mal Bohú hlási v
zmysle povolávacieho rozkazu. V Ru omberku mali v ak zoznam staníc iba pre Uhorsko.
Prednosta predpokladal, e Kutná Hora je "niekde v Tirolsku alebo najskôr pri Fiume".
Pod a spomienok J. Thurzu malo vtedy Fiume "taliansky charakter". Tri roky v akadémii
uplynuli ako ni . Ako praktikant za al po jej skon ení pracova na parníku Szent Istvan.
Nasledovala plavba a do Brazílie. A tam, v prístave Santos, nastúpil na palubu plachetnice
Belvidere, ktorá sa mu stala takmer osudnou.
"Ale v roku 1900 brázdilo moria e te ve a plachetníc a dôstojnícke skú ky predpokladali, e
si vyskú a aj plavbu na jednej z nich." To zistil Thurzov ivotopisec tefan Veselý, ke o
sedemdesiat rokov neskôr pripravoval pre vydavate stvo Obzor prvé vydanie jeho
cestopisných t.
Vedel za i hlavu
Igor Thurzo vidí ivot starého otca ako jedno ve ké dobrodru stvo: "Nav tívil mnohé krajiny
sveta a pre il nev edné aj napínavé príbehy." Niektoré z nich sám literárne spracoval do
podoby cestopisných t, z ktorých je zjavné, e tento námorník mal rozpráva ský talent a
ahké pero.
Napríklad koncom roku 1936 prispel kapitán Thurzo do obrázkového asopisu Nový svet
príbehom Vianoce na mori, v ktorom zaspomínal na svoje zá itky po as plavby na plachetnici
Ausilio v Karibskom mori. Na tedrý de roku 1905 s ou pre il stra nú búrku, ktorá
pochovala dvoch kormidelníkov.
Thurzo v ak zrejme rád korenil svoje rozprávanie trochou mystiky. A tak na záver si akoby
mimochodom spomenul na podobný prípad, ktorý sa prihodil istému Angli anovi, kapitánovi
inej plachetnice o osi skôr. Vtedy v ak v morskej búrke zahynula celá posádka lode vrátane
velite a. Jeho star í brat ijúci v Londýne írou náhodou siahol v ten de do skrine a zistil - e
bratove aty sú mokré!
Od marca 1905 mal Thurzo diplom "kapitána pre dia kové plavby", ale dva roky e te
vykonával ni ie dôstojnícke funkcie na rôznych plavidlách. Na jar 1907 u bol 1.
dôstojníkom na lodi Kelet, ktorá plávala medzi prístavmi Stredozemného a ierneho mora.
Július Thurzo s man elkou.
Autor: archív Igora Thurzu
Velite om lode sa Thurzo prvýkrát stal v roku 1909. o v etko musel vtedy námorný kapitán
vedie a zvláda , vyplýva z jeho listu, ktorý koncom januára 1910 poslal man elke z
Carihradu. Opisuje v om, ako za íval "chlapovi z kuchyne" hlavu, ktorú mu v hádke rozbil
a ník kutá om. "Sedem centimetrov dlhú ranu na ele mal a k oku, ale dnes u je mu
lep ie," dodal Thurzo
Tri dni pred Vianocami 1911 zápasil Thurzo - u ako kapitán lode Hieronymi - s morskou
búrkou, na ktorú nikdy nezabudol. Kým on ví azil nad rozbesneným ivlom, jeho 18-mesa ný
syn Julko zomieral v alekej domovine na nevylie ite nú chorobu.
"Zronený som celé dni, du a moja milá, a ko sa mi upokoji , eliem za svojím drob ekom,"
písal ene o mesiac neskôr z plavby do Austrálie. Bola to zrejme najdlh ia cesta kapitána
Thurzu, trvala takmer pä mesiacov a podnikol ju z Fiume na ve kom parníku Attila.
V listoch man elke sa v ak s a oval aj na zlé vybavenie lode na takéto aleké plavby. "Je to
do neba volajúci hriech, e te dve takéto cesty a mô u ma pochova !"
V novembri 1912 preberá rodák z Detvy velenie na novom parníku Auguszta F herczegn . Z
Anglicka vozí do Argentíny uhlie, naspä - obilie. V argentínskom prístave mu v ak vyplatili
iba 24 libier terlingov. " ím hor ia cesta, tým pre nás hor í zisk," pos a oval si.
O pol druha roka v ak vypukla prvá svetová vojna a bolo e te hor ie. Thurzu odviedli k
vojenskému námorníctvu. Domov sa vrátil a na Vianoce 1918, do nového tátu eskoslovenskej republiky. O tých tyroch rokoch v ivote námorného kapitána sa vie
pomerne málo. Od októbra 1915 slú il na iernom mori a na dolnom Dunaji ako velite
skupiny mínoloviek.
Igor Thurzo: " asto nám rozprával, ako sa raz dostal s lo ou do Odesy ako tajne pustil do
podpalubia ruských emigrantov, ktorí utekali pred bo evikmi. Bolo to u po Októbrovej
revolúcii, z brehu po jeho lodi strie ali, ale budúcich emigrantov dokázal odviez do
bezpe ia."
Námorníkom na sú i
Po vojne sa J. Thurzo stal námorníkom na sú i. Prijal miesto plavebného poradcu na
eskoslovenskom ve vyslanectve v Belehrade. Na tyri roky sa tam pres ahoval aj s rodinou.
Po návrate sa zamestnal na Porie nom plavebnom úrade v Bratislave. Onedlho ho vymenovali
za prístavného kapitána. Pod jeho správu v ak podliehal nielen bratislavský prístav, ale celý
úsek Dunaja na slovenskom území.
" ivo si pamätám, ke v lete 1944 prvýkrát bombardovali Bratislavu, dostal to aj prístav, bol
ved a Apolky," rozpráva Igor Thurzo. "Starý tatík ma potom vzal do prístavu, mal som vtedy
desa rokov. E te tam miestami horelo. elezni né vozne dotrhané, kanvy na mlieko úplne
roztopené na beztvárnu hmotu."
Po vojne pracoval "morský vlk" na Povereníctve techniky. Nav tívil Belgicko, Francúzsko a
Nórsko, aby zabezpe il dodávky potrebných zariadení na obnovenie prístavu a rie nej
dopravy na Dunaji. oraz viac ho v ak trápilo zdravie.
Ale aj v chorobe si zachoval zmysel pre humor a vnukom rozprával samé veselé príhody.
asto hrával na husliach alebo gitare. Zomrel 16. februára v Radvani (dnes sú as Banskej
Bystrice).
Medzitým i potom malo Slovensko nieko ko desiatok námorných kapitánov. Viacerí
pracovali v podniku eskoslovenská plavba námorná, al í, od roku 1965, aj v Dunajplavbe,
ktorá vtedy dostala prvú rie nonámornú lo . A od roku 1977 mala dokonca aj vlastné
zaoceánske lode. S poslednou sa rozlú ila celkom nedávno - v roku 2001.
Desiatky kapitánov sa medzitým vystriedali, prvý v ak bol iba jeden - Július Thurzo. Vie
vôbec o om dne né osadenstvo Dunajplavby? A o? Pod a jej hovorcu a slu obne
najstar ieho zamestnanca Juraja Bohunského takmer ni . Odhalenie pamätnej tabule
slávnemu rodákovi v Detve pova uje preto za jedine nú príle itos pripomenú si jeho ivot a
skutky.
+++++++++++++++++++++++++++
http://www.webnoviny.sk/rozhovory/solonin-sovietska-historiografia-40-rok/235301clanok.html
+++++++++++++++++++++++++++
http://www.webnoviny.sk/rozhovory/carnogursky-kdh-sa-snazim-v-media/223678clanok.html
ARNOGURSKÝ: KDH sa sna ím v médiách nekritizova
Je zakladate om KDH. Z politiky v ak odi iel, aby sa mohol k nej slobodnej ie vyjadrova .
Patrí k známym rusofilom. Ján arnogurský. Rozhovor poskytol portálu Webnoviny.sk.
Nedávno ste sa vrátili z Ruska. Tam ste sa zú astnili na zasadnutí Valdajského klubu.
o je to za in titúciu?
Valdajský klub sa stretáva raz do roka na plenárnom zasadnutí. Organizuje tie ruskoamerickú skupinu, kde diskutujú o pecifických rusko-amerických politických problémoch.
Plenárne zasadnutie prebieha v dvoch astiach. Prvá as je cesta do nejakej asti Ruska.
Kde ste boli tento rok?
Na severe, na Lado skom jazere, One skom jazere a Petrohrade. Nav tívili sme starobylé
klá tory. Minulý rok sme boli na rieke Lene, predtým v e ensku. S nami tam idú aj Rusi.
Napríklad pracovníci Ruskej akadémie vied, ruskí novinári, udia z nadácií, ktoré sa
zaoberajú politologickými analýzami. S nimi diskutujeme na ur itú tému. Na ka dý rok je
toti daná generálna téma.
Na o ste sa zamerali naposledy?
Tento rok to bol vz ah ruských dejín a ruskej sú asnej politiky. Formálne sa to nazývalo
ruské dejiny a ruská budúcnos . Inými slovami sme diskutovali o tom, i mô e by sú asná
ruská politika zásadne iná, ke má za sebou svoje dejiny.
Aká bola diskusia?
Je zaujímavé, e diskusné príspevky ruských ú astníkov tohto zasadnutia boli kritickej ie vo i
Rusku ne diskusné príspevky zahrani ných. A to tam bol napríklad Adam Michník, ktorý o
sebe hovorí, e je antisovietsky rusofil. Bol tam Richard Pipes, ktorý pochádza z Po ska, ale
ije v Spojených tátoch desa ro ia a pecializuje sa na ruské dejiny.
Stretli ste sa aj s ruskými predstavite mi?
Tie bývajú v Moskve. Tento rok sme mali stretnutie s ministrom zahrani ných vecí Sergejom
Lavrovom, prvým podpredsedom vlády pre ekonomiku Igorom uvalovom. Na stretnutie s
Vladimírom Putinom sme potom leteli z Moskvy do So i.
Slovensko sa musí pripravi na to, e vlastne svoju tátnos v takom ir om slova zmysle si
musí potvrdi a teraz tým, e vydr í ma arskú zahrani no-politickú ofenzívu.Ján
arnogurský
Aká je pod a vás budúcnos Ruska? Niektorí hovoria, e Rusko sa bude alej tiepi .
To hovoria najmä tí, ktorí by radi nie o z Ruska, najmä z jeho prírodného bohatstva získali.
Nie, ja si myslím, e Rusko vydr í, preto e Rusko má inú ideológiu, vlastenectvo. Asi pred
piatimi rokmi som bol v Rusku na tudijnom pobyte a pre ítal som si Brzezinského, ktorý toto
napísal pred 15 rokmi. Pýtal som sa na to partnerov a v Ruskej akadémii vied. Oni mi hovorili,
e udia v Moskve a v Peterburgu sú ako Európania, takí relatívne liberáli. Ale udia mimo
týchto miest v Rusku sú patrioti. Ale aj udia aj v Moskve aj v Peterburgu sú patrioti aleko
vä í ako sme my a preto som presved ený, e to vydr ia. Navy e ka dá iná alternatíva je
hor ia.
Pre o?
Najviac to vrie na Kaukaze, nie? No ale na Kaukaze v ka dom údolí je samostatný národ. To,
e týchto republík je iba pä alebo es , to e te ni nehovorí, ale v ka dom údolí je národ. To
znamená, e keby tam nebola nejaká moc, ktorá to nejakým spôsobom dr í pokope, tak oni
za nú bojova proti sebe. Ve predsa e enci a Gruzínci bojovali proti sebe. Teraz ke bola
v roku 2008 vojna ke Gruzínci zaúto ili na Osetsko, e enský vojenský oddiel, ktorý
nasadili Rusi, tak Gruzínci pred ním utekali u , ke sa o tom dozvedeli, preto e to u poznajú.
Je Rusko stabilným partnerom pre Európu? Minulý rok bola napríklad plynová kríza.
Pri takýchto otázkach, prepá te, e to tak poviem, ale v dy asnem, ako v Európe udia
doslova nechcú prijíma fakty. Ve je jednozna ne kon tatované, e Ukrajina zastavila ruský
plyn. Ukrajina zastavila dopravu ruského plynu do Európy. Ke to Rusko zistilo, tak potom
prestalo dodáva plyn aj Ukrajine, preto e Ukrajina neplnila svoje povinnosti. Toto je
absolútne jasné, zistené, kon tatované aj v medzinárodných dokumentoch, ale stále tu v
médiách letí, e Rusko poru ilo svoje záväzky, dodávky plynu do Európu. Ale o malo Rusko
robi ? Ke Ukrajina plyn z Ruska prijímala, ale do Európy ho alej neposlala, preto e mala
akési svoje nároky, ktoré samozrejme nezodpovedali ukrajinsko- ruskej zmluve o plyne. Pre
taký prípad mali dohodnuté Ukrajina a Rusko, e bude rozhodova arbitrá v tokholme vo
védsku. Ale Ukrajina sa neobrátila na arbitrá v tokholme, ale preru ila dopravu plynu, tak
o malo Rusko robi ?
i e je Rusko stabilný partner pre Európu?
Samozrejme. Doteraz so iadnymi zmluvne zaistenými dodávkami z Ruska nikdy neboli
problémy. Na základe konania Ukrajiny, Rusko buduje Severný prúd, to znamená RuskoNemecký plynovod pod Baltické more. A ke
e aj Nemecko je stabilný partner, tak potom u
iadne problémy v doprave plynu nemo no o akáva . Naviac na stretnutiach Valdajského
klubu nám hovoria, e Nabucco je bublina, ktorej sa stále novinári dr ia. Ale Nabucco nemá
zaistený plyn, ktorý do rúry dá a nemá zaistených ani odberate ov, to znamená, e Nabucco je
vyhadzovanie miliárd eur.
A o sa týka politickej oblasti vz ahov Ruska a Európy?
V politickej oblasti sú nejaké problémy? Sú problémy také, e nejaká taká liberálna tla , alebo
nevládne organizácie niekde v Európe kritizujú Putina a Medvedeva, e nejakým spôsobom
potlá ajú opozíciu. Ale ve tá dne ná opozícia vládla v 90-tych rokoch, v polovici 90. rokov
vládli liberáli. Jeden z predstavite ov opozície Boris Nemcov bol predsedom vlády. To
znamená, e ruskí ob ania ho nezvolili, neboli spokojní. Devä desiate roky sú v ruskej
spolo enskej pamäti evidované ako najvä í úpadok Ruska a aj boli najvä ím úpadkom
Ruska. V om je to nespravodlivé? e prehrali vo by? No a o. Stále vystupujú vo verejnom
ivote, stále sa usilujú o zvolenie, no ale zatia ve ké úspechy nemajú, ale nemo no vylú i ,
e niekedy mo no o desa rokov budú ma , tak potom sa dostanú opä do vlády.
V Rusku bola iniciatíva vytvori menu, ktorá by bola protiváhou doláru, je to reálna
anca?
Celý svet smeruje k vytváraniu regionálnych mien. Z tohto poh adu regionálnou menou je aj
euro. Regionálnou menou zostane v dy aj dolár. Latinská Amerika tie zjednocuje ur ité
ekonomické parametre, ktoré samozrejme skôr alebo neskôr povedú aj k jednotnej mene
Latinskej Ameriky. Takouto regionálnou menou východnej Európy a asti Ázie bude aj rube .
Ve rube je u dnes aleko stabilnej í v strednej Ázii ako tamoj ie meny. To znamená, e
túto úlohu regionálnej meny rube u za ína plni . Výzvou doláru zatia nie je, ale ke si
berieme do úvahy ako je nekrytý dolár, ve
ína by mohla kúpi Spojené táty, alebo keby
ína hodila na trh americké dlhopisy, tak dolár kon í. Dolár kon í, preto e Spojené táty
nemajú peniaze, ktorými by ich mohli vykúpi . ína to nerobí, preto e tým by po kodila aj
seba. i e zatia rube nemô e nahradi dolár, ale keby sa zopakovali viac krát také krízy,
ako boli pred dvoma rokmi, tak potom sa rube mô e sta reálnou protiváhou doláru a to z
toho dôvodu, e v Rusku podiel pekulatívnej ekonomiky nie je tak ve ký ako v Spojených
tátoch. Ve v Spojených tátoch je pomaly pekulatívna ekonomika viac ako vlastná
ekonomika Spojených tátov. V Rusku to nie je a dlho to nemô e by . Okrem iného u aj pre
prírodné bohatstvo, ktoré Rusko má. Pre o by teda Rusko robilo pekulatívne finan né
operácie, ke má plyn a naftu? V Rusku sú v etky prvky Mendelejevovej sústavy ako
prírodné bohatstvo. To znamená, e dajú sa priemyselne a i . Z týchto dôvodov sa Rusko
dlho e te nebude orientova na pekulatívnu ekonomiku, preto e to nepotrebuje.
Dá sa za necelé tri mesiace od nástupu slovenskej vlády bada nejaký postoj k Rusku?
Povedal by som, e sú to rozpaky. Na jednej strane istí lenovia slovenskej vlády a
predov etkým premiérka zjavne hrajú americkú hru, na druhej strane sú aj iní lenovia vlády,
nebudem ich menova , ktorí povedzme a do takej miery tú americkú hru nehrajú. Napríklad
Slovensko dodnes neuznalo Kosovo, preto e uznanie Kosova by bolo proti na im tátnym
záujmom, i e sú asná slovenská vláda zatia akoby nevedela akú politiku má vo i Rusku
robi .
Je proamerická politika zlá, alebo je vhodná?
Spojené táty sú na im spojencom a aj majú by , ale uvedomme si, e po prvé, Spojené táty
sa z Európy s ahujú, preto e majú to ko záväzkov v iných astiach sveta, e u na Európu
nezostávajú sily. Preto Spojené táty nejakým na im strategickým spojencom nemô u by ani
v strednodobej perspektíve. Práve na Valdajskom klube zaznel názor od ruského ú astníka, e
Spojené táty sa s ahujú z Európy a vlastne tým prestávajú by Rusku vojenskou výzvou.
ína e te dlho nebude vojenskou výzvou, tak e Rusko má teraz asi tak 15 rokov as na
modernizáciu. To znamená, e nemusí to ko investova do armády a mô e sa venova
modernizácii. Ide o to, aby vyu ila ten as.
Vrá me sa ku Slovensku.
Spolieha sa na Spojené táty by bolo iluzórne. Pou ijem iný príklad, opä z Valdajského
klubu. To je fórum, kde lovek získa informácie najvy ej úrovne. Asi tý de predtým ako
zasadal Valdajský klub, po ský minister zahrani ných vecí Sikorski, pozval ruského ministra
zahrani ných vecí Lavrova na stretnutie po ských ve vyslancov z celého sveta. Lavrov tam
hovoril o ruskej politike, o rusko- po ských vz ahoch z po skej to ky zrenia , no a po ská
sú asná opozi ná tla okolo Jaroslava Kaczynského to nazývala ako kandál. Je to
zaujímavej ie tým, e sú asný po ský minister zahrani ných vecí Sikorski bol najvä í
rusofób aký v Po sku bol. On, ke Rusko sa dohodlo s Nemeckom na budovaní plynovodu
pod Baltické more, tak on to nazval druhou dohodou Molotov Ribentrop. Ke Po sko chcelo
vybudova raketovú základ u, tak Sikorski bol jeden z najvä ích proponentov, aby sa tá
základ a postavila. Mimochodom Lavrov, ke mal stretnutie s lenmi Valdajského klubu tak
sa ve mi pochvalne vyjadroval o Sikorskom aj o perspektíve rusko- po ských vz ahov. Ja
som sa potom pýtal po ských ú astníkov Valdajského klubu, ako si je mo né vysvetli , e
tento rusofób sa tak zmenil, o 180 stup ov. Dostal som odpove , e on u vidí, e sa vlastne
nemá o koho oprie . USA odchádzajú, preto Po sko nemô e bojova aj proti Rusku, aj proti
Nemecku. V Bruseli povedali Sikorskému, e politika Európskej únie nie je bojova proti
Rusku. Toto v men ej miere, by mala robi slovenská vláda.
Taká malá krátka odbo ka, keby vám dali ponuku robi ambasádora v Rusku?
Nie, to by som neprijal. Ambasádor je úradník, síce honosný úradník ale úradník, ktorý
vybavuje stretnutie lenom vlády a inteligentnej ím, aj menej inteligentnej ím poslancom s
lenmi ruskej vlády. No tak toto mám robi ?
Zo strany Slovenska to bol (nepo i a Grécku) riskantný krok.Ján arnogurský
Zostanem trochu e te pri zahrani nej politike. Slovensko si rozhádzalo vz ahy v únii,
kvôli tomu, e odmietlo po i a peniaze Grécku. Aký je vá poh ad na vz ahy medzi
Slovenskom a úniou?
Zo strany Slovenska to bol riskantný krok. Neviem celkom odhadnú do akej miery si
Slovensko mohlo dovoli takýto krok. Sme pomerne malý tát v strednej Európe. Nevieme
kedy my budeme potrebova solidaritu Európskej únie a potom nám toto mô e pripomenú .
Po druhé, celé je to pasca, ktorú si sú asná slovenská vláda, pred vo bami e te slovenská
opozícia, u ila sama na seba. Kritizovala Fica, e je ochotný da Grécku pô i ku. Bolo jasné,
e to bolo medzi u mi nepopulárne. Opozícia si chcela takým spôsobom nabra hlasy, o sa
jej mo no podarilo. A teraz má plni to, o vyvolala. Tak zvolila kompromis, e 4,5 miliardy
odsúhlasila a týchto 850 miliónov nie. Ale nezabúdajme, e je to populizmus niekdaj ej
opozície a sú asnej koalície. Po tretie, pri verejných diskusiách o tejto otázke som nezachytil
argumentáciu najmä z vládnej strany, e Slovensko u dostalo na dotáciách z Európskej únie
viac ako 850 miliónov eur. Robíme si nárok a pravdepodobne aj by sme mali dosta e te viac
ako 850 miliónov eur z Európskej únie. Minimálne bolo treba uvies , e nejde len o 850
miliónov eur, ale ide aj o stá milióny eur, ktoré sme u dostali a chceme dosta z Európskej
únie a aký vplyv to bude ma najmä na budúce dotácie z Európskej únie.
Vy ste po vo bách privítali, ke sa SMK nedostala do parlamentu, hovorili ste o
vyzretosti ma arského voli a na Slovensku. Konflikty medzi Slovenskom a
Ma arskom boli posledné dva
tri roky ve ké. O akávate zmenu vo vz ahoch?
Pokia mám informácie, tak Ma arsko zatia
iadne ústretové kroky vo i Slovensku nerobí a
z rôznych vyjadrení politikov sú asnej ma arskej vládnej koalície sa javí, e Ma arsko si
vybralo Slovensko ako cie
íslo jedna svojej zahrani no-politickej ofenzívy. Napríklad po
stretnutí Orbána s Putinom, ke Orbán e te nebol predsedom vlády sa o 180 stup ov zmenila
rétorika Fideszu vo i Rusku. Mimochodom k tomu stretnutiu do lo z ruskej iniciatívy. To
znamená, e Slovensko sa musí pripravi na to, e vlastne svoju tátnos v takom ir om
slova zmysle si musí potvrdi a teraz tým, e vydr í ma arskú zahrani no-politickú ofenzívu.
Myslíte, e je to tak vá ne, e ohrozuje ma arská politika na u tátnos ?
No tátnos nie, tátnos v pravom slova zmysle nie. Jeden ma arský politik mi pred 15
rokmi povedal, e Ma ari si s ubovali po páde komunizmu v okolitých tátoch dosiahnutie
územnej autonómie pre ma arské men iny. Zatia sa im ni také nikde nepodarilo. Ma ari sú
z toho pomerne sklamaní. V ade, kde Ma arská politická reprezentácia, povedzme aj tu SMK
niekedy získala moc, o aj len typu komunálnej, tak Slováci mali problémy. i e ten zápas
nepôjde o tátnos ako takú, ale o takéto výdobytky pre ma arskú men inu.
Mne sa zdá, e ma arskej men ine na Slovensku, jednoduchým u om, o autonómiu a
moc men iny nejde, skôr chcú ma pokoj, pokojnú atmosféru a chcú ma prácu.
Samozrejme, ve tak si vysvet ujem aj výsledok posledných parlamentných volieb. Ale
nerobme si ilúzie. O politických cie och rozhoduje men ina, nie vä ina. To znamená
men ina, vedenie politických strán, alebo politickej strany, no a pod a toho, e aké ciele si
táto men ina polo í, tak to sa stane predmetom zápasu.
Od Ma arov odbo ím k SNS. Tá bude ma snem. Ján Slota sa pobije o kreslo predsedu
s Annou Belousovovou, ako vnímate tento súboj?
Nepova ujem to za svoj problém. Je to výslovne vnútorný problém SNS. Jedine ma mrzí, hoci
s SNS nemám ni spolo né, e ke sa SNS dostala do vlády a to v dy, ako vtedy za Me iara
tak aj teraz, tak sa to obrátilo na obrovskú korupciu. Strana, ktorá tak kladie do popredia
údajné národné ciele, ale ke sa dostane k mo nosti ich realizova , tak ich realizuje
obrovskou korupciou.
A ako vnímate sú asnú vládnu tvorku?
Na vládnej politike sa nijakým spôsobom nezú ast ujem. KDH sa sna ím v médiách
nekritizova , pozorujem to zboku.
Vravíte, e sna íte sa KDH nekritizova , ale bolo by o?
Keby som odpovedal tak alebo onak na va u otázku, to by u bolo poru enie môjho
predsavzatia, e nebudem KDH kritizova .
Ján Figel, ke na jese nastupoval na elo strany, si vyty oval dva ciele. Po prvé, e
KDH dosiahne dvojciferný výsledok a KDH sa stane tretia najsilnej ia strana na
Slovensku. Ani jeden sa mu nepodaril uskuto ni .
No, tak to dopadlo.
Chce to al iu zmenu?
K tomu sa nebudem vyjadrova a ani neviem. V zásade nejako ve mi asto zmeny by nemali
by , lebo to oslabuje stranu. Rýchle zmeny ka dú stranu oslabujú.
Mô e by KDH niekedy na Slovensku dominantnou stranou?
Ke by hrozilo Slovensku ve ké nebezpe enstvo, vtedy. Pokia sa bude ma Slovensko dobre,
pre o by volilo KDH?
Má KDH pri takejto logike budúcnos ?
No samozrejme. Má stabilnú voli skú základ u a koniec koncov KDH je tu ím jedinou
stranou na Slovensku, ktorá má stabilnú lenskú základ u, ktorá bola stále v parlamente.
Jednoducho síce malý, ale predsa len je to prvok politickej stability tátu, preto e politická
stabilita tátu za ína stabilitou politických strán.
Vy ste po vo bách boli akýmsi emisárom medzi Smerom a KDH. Je vám táto vláda
sú asná tvorka po chuti, alebo viac by ste si rad ej elali spoluprácu KDH s iným?
Ke to bude tejto vládnej koalícii fungova tak povediac v poriadku, nemám iadne námietky.
Ke som bol emisárom, ako ste povedali, robil som to preto, e som to pova oval za u ito né
nielen pre KDH. Na Slovensku politické strany vládnej koalície a opozície by nemali vies
proti sebe studenú vojnu a ma medzi sebou priekopu, ktorú iadna neprekro í. Ve predsa v
západnej Európe sa stáva, e vytvárajú vládne koalície strany, ktoré boli predtým proti sebe
vo vláde a v opozícii a podobne. Robil som to z toho dôvodu, aby som otupil ostros
vzájomnej polemiky. A po druhé si myslím, e KDH som pomohol u len samotným tým, e
som splnil úlohu emisára, preto e tí ostatní partneri KDH v sú asnej koalícii si u nemohli
by istí, i KDH nakoniec neprebehne povedzme k Smeru. To znamená, e museli by
zákonite ochotní poskytnú KDH viac, alebo vyjs KDH viac v ústrety.
Ke ste spomínali SNS a jej obohacovanie, pri Smere vám to nepreká alo?
To o bolo uverejnené aj pred vo bami o SDKÚ, tak to bolo zásadným spôsobom lep ie ako
to, o uverej ovali o Smere? A s SDKÚ KDH nemá problém ís do vládnej koalície?
To je paradox.
Ja sa nebudem vyjadrova
i je to paradox, alebo nie je paradox, ale z toho dôvodu som nemal
iadne problémy robi túto funkciu emisára. Iba to ko.
Je KDH dnes rovnocenným partnerom vo vláde? Témy diktuje predov etkým liberálna
SaS, KDH u s liberálmi vo vláde skúsenos malo a to a kú.
Neviem sa k tomu celkom vyjadri , preto e ako som povedal, ja sa na tvorbe politiky KDH
nezú ast ujem, ale aj to o bolo uverejnené o priebehu koali ných rokovaní, tak tam KDH
ustupovalo najviac.
A je to správny postoj?
Ak KDH nemá naviac, tak o mu iné zostáva? Ale ide o to, aby KDH malo naviac, ale to
treba budova skôr a ir ie. Nie iba koali nými rokovaniami.
Dnes je v defenzíve KDH aj v Bratislave. Bratislava bola kedysi ba tou KDH, malo tu
starostov, komunálnych poslancov, dlhé roky primátora. Dnes SDKÚ diktuje bu
Vá aryová, alebo iadna koalícia.
Poru ím svoje predsavzatie, e nebudem kritizova KDH. Myslím, e KDH malo odvá nej ie
podr a
urkovského. Predsa za urkovského boli vybudované Eurovea a cesta popri Dunaji
a obnovené Staré mesto. Zále itos Parku kultúry a oddychu je vecou úzkej skupiny nejakých
pobláznených nevládnych organizácii, inak sa to nedá nazva . A preto si myslím, e KDH
malo radikálnej ie podpori
urkovského.
Ale aj o om boli rôzne umy.
Ale v dy sú umy od druhej strany, ktorá ho chce dosta zo sedla.
Myslím, e KDH malo odvá nej ie podr a
urkovského. Predsa za urkovského boli
vybudované Eurovea a cesta popri Dunaji a obnovené Staré mesto. Zále itos Parku kultúry a
oddychu je vecou úzkej skupiny nejakých pobláznených nevládnych organizácii, inak sa to
nedá nazva . A preto si myslím, e KDH malo radikálnej ie podpori
urkovského. Ján
arnogurský
o Vladimír Me iar? Ob ania ho poslali na dôchodok. Ako sa pozeráte dnes na loveka,
ktorý stál pri zrode Slovenskej republiky?
Mohol odís nejakým dôstojnej ím spôsobom. To znamená, e nezosta na ele strany a do
chvíle, ke prepadla. Druhá vec je, e na dôstojnej í vznik tátu sme asi nemali. Preto e
spome me si za iatkom 90 rokov, keby bolo referendum, tak vä ina by bola za zachovanie
eskoslovenska, ale eskoslovensko by nefungovalo a to znamená, e nakoniec by k tomu
rozdeleniu eskoslovenska bolo do lo. Ale o 10 rokov neskôr a po karedých hádkach medzi
echmi a Slovákmi najmä o rozpo et a podobne. i e opakujem na dôstojnej í rozpad tátu
eskoslovensko, Slováci, asi nemali a z toho h adiska Me iar urobil to, o asi bolo potrebné
urobi pre takýto nedôstojný rozpad tátu. Nakoniec to nebolosíce nedôstojné, ve to pre lo v
parlamente a podobne, ale toto KDH nemohlo robi , takýmto týlom sa zú ast ova na
rozpade tátu. Práve naopak, KDH vtedy za iatkom 90 rokov zachovalo aspo tie prvky
dôstojnosti rozpadu tátu, na ktoré slovenská spolo nos mala a myslím si, e v aka aj za to,
v tomto prípade KDH. No ale Me iar asi urobil o mu dejiny prisúdili.
Miklós Duray mi nedávno hovoril, e Slováci máte divnú náturu. Zakladate ov tátu len
hania. Jozef Tiso, Gustáv Husák, Vladimír Me iar. Ani jeden_nepo íva úctu
slovenského národa.
Vidíte, e ja sa vymykám, preto e aj vo i Gustávovi Husákovi som zachoval patri ný druh
úcty a aj vo i Vladimírovi Me iarovi.
Ste bývalý katolícky disident. Dnes sa úto í na cirkev inak, ako pred rokom 89, ale útoky
nepominuli. Mo no sú e te zúrivej ie, ako to vnímate vy?
Za komunizmu komunisti úto ili na katolícku cirkev a na nábo enstvo v eobecne z pozície,
e nábo enstvo nie je vedecké a nemô e vydr a novú dobu, vedecké objavy a podobne. No a
nakoniec sa ukázalo, e komunizmus bol nevedecký a nábo enstvo bolo vedecké, preto e sa
nedostalo do rozporu so iadnym z vedeckých objavov. Ako príklad uvádzam najmä ve ký
tresk, vznik vesmíru. V sú asnosti sú útoky na katolícku cirkev najmä cez témy ako pedofília
k azov a podobne. Boj s katolíckou cirkvou cez vedu úto níci prehrali, tak teraz úto ia na
katolícku cirkev cez zneu itú lásku . Katolícka cirkev má právo na základe svojho ví azstva
v zápase s komunizmom na linke vedy, pou i aj niektoré argumenty z vtedaj ej etapy zápasu,
to znamená vedy. Útoky na katolícku cirkev by mali by objektívne aj pri pedofílii k azov.
Pedofília je jav, ktorý ia sa vyskytuje v ade a v dy bude. Samozrejme vo ve mi malej miere.
A samozrejme nemo no odpusti ani tomu malému percentu takýchto priestupníkov. No ale
to znamená, e objektívne by to bolo vtedy keby, sa v publicistike hovorilo: V katolíckych
kolských zariadeniach do lo k prípadom pedofílie, alebo aspo podozreniu z pedofílie v
to kých a to kých percentách. V tátnych kolských zariadeniach to bolo to ko a to ko
percent, v kolských zariadeniach iných cirkví to ko a to ko percent. Tieto údaje sú, ve
ka dý prípad pedofílie vy etruje polícia. Ale ítali ste niekde takéto porovnanie? Za posledné
dva roky som ne ítal. To znamená, e tento útok je opä len zameraný na katolícku cirkev,
i e nie h adajúci objektivitu. Potom si treba klás otázku, ím je to motivované. Ke asi
pred dvomi, tromi rokmi zistili, e v Írsku k azi bili iakov, tak to vyvolalo vo mne úsmev.
Preto e ako iak základnej koly som chodil v Zamagurí do kostola do susednej dediny. Ako
chlapci 10, 12-ro ní sme sedeli na lavi ke blízko oltára a za nami sedel kostolník. Slu ne
sedie sme vydr ali 15 minút a potom sme sa za ali tucha a udiera a smia . Kostolník mal
nato pripravenú lieskovú pali ku a bil nás, a ke
e do iahol iba na hlavy, tak bil nás po hlave
lieskovou pali kou. A to bolo pred tvárou celého kostola. Ten kostol bol plný a v etci to
videli, lebo sme sedeli vpredu. Ka dý to pova oval za normálne. Teraz s takýmto asovým
odstupom úto ia na katolícku cirkev v Írsku, e bili iakov. No tak aj tu by som mal teraz
vyjs na tribúnu a úto i na katolícku cirkev, e kostolník ma udrel lieskovou pali kou,
preto e som sa smial a tuchal? Ve mi to pripadá smie ne.
ím je motivovaný útok na cirkev? o je za tým?
Neviem. Moja domienka je, e katolícka cirkev je opä najvä ou spolo enskou silou proti
liberálnemu modelu ivota. Ako bola za komunizmu najvä ou spolo enskou silou proti
komunistickému modelu ivota. Jeden po ský ú astník Valdajského klubu mi hovoril, e bolo
by sa treba zamyslie nad úlohou po skej katolíckej cirkvi teraz, pri takých javoch, ktoré aj ja
kritizujem. No ale nemo no si odmyslie postoj po skej katolíckej cirkvi v sú asnosti proti
sú asným javom od postoja po skej katolíckej cirkvi za komunizmu proti vtedaj ím javom a
teda proti vtedaj iemu útoku komunistického re imu proti nielen proti katolíkom, ale proti
po skej spolo nosti ako takej.
Nie je to tak aj na Slovensku? Cirkev bola za komunizmu autoritou, drvivá vä ina
k azov, aj biskupi na ele s biskupom Korcom. Dnes ako keby to chýbalo, akoby na
Slovensku cirkev ani neexistovala, nevyjadruje sa k spolo enským otázkam s výnimkou
interrupcií.
Neprece oval, alebo nepodce oval by som to. Po prvé nezabúdajme, e aj za komunizmu
cirkvi trvalo 20 rokov kým na la svoj spôsob odporu proti komunizmu. Ja som ítal noviny u
v 50-tych rokoch a pamätám si, o písal vtedy Kultúrny ivot. Ako sa zapojil do
komunistickej propagandy. To znamená, e cirkvi vtedy trvalo 20 rokov, ako na la ten
správny spôsob odporu a ten správny postoj odporu boli púte. Kto z dne ných novinárov by
e te aj dnes povedal, e on chápe, e to púte boli. To znamená, e aj teraz katolíckej cirkvi
potrvá zrejme dlh iu dobu, kým nájde opä ten svoj spôsob odporu proti politickej korektnosti.
Zhováral sa Radovan Pavlík
+++++++++++++++++++++++++++
Pletky pani Ivetky
Názov:
SKUTO NÉ FAKTY A KONTAKTY: IVETA RADI OVÁ, SMK A SDKÚ
Kategória:
Spolo né záujmy - Politika
Popis:
skupina pre logicky uva ujúcich Slovákov a Slovenky bez rozdielu politickej
príslu nosti ktorým zále í na osude Slovenska.
Zvolili sme Ga parovi a z toho istého dôvodu ako pred 5 rokmi - lebo nám ide o
pokoj na Slovensku a zále í nám na tom.
Radi ová by ako prezidentka presadzovala vô u cudzích záujmových skupín ktoré za
u lobujú a dala olíka SMK na politické vydieranie slovenskej politickej scény.
Normálni udia chcú i v pokoji a je im jedno akej sú ich susedia národnosti i aké
majú... ( íta alej)
Úrove súkromia:
Otvorené: Celý obsah je verejný
Kontaktné informácie
Sídlo:
Slovensko
Najnov ie správy
Novinky:
O pre apoch, histórii a nedostatkoch Ivana Gasparovi a sa toho popísalo viac nez
dos a sú verejne známe. S tými overenými mô me len súhlasi a zazlieva mu ich.
O Ivete Radi ovej toho verejnos v ak ve a nevie... Ako lovek ktorému na osude
Slovenska a Slovákov zále í si cením nadchnutie aktivistov z tábora pani Radi ovej a
ich vô u postavi sa za nie o nové - ve zmena je ivot. Treba si v ak pre tudova ,
kto sa za usmievavou maskou skrýva, inak by tá zmena bola ako z da a pod odkvap.
Jej kampa v ak mala akýsi kultový charakter a slogan "uká me svetu Ivetu" by mal
skôr trefne znie "uká me svätú Ivetu". Kto jej v ak tú sväto iaru ma uje a s kým je
nevidite nými pagátikmi prepojená ako bábka?
Tu je X dôvodov, pre o Ivete Radi ovej neveri a nevoli ju:
1. Iveta Radicova, rodena Karafiatova, sa napadne podoba datumom narodenia na
Ivetu Karafiatovu, nar 7.12.1956 ktora sa nachadza v zozname clenov KSC.
Automaticky neodsudzujem vsetkych co v KSC boli- apropos, naopak aj do kostola
chodia ludia co podvadzaju cely tyzden. Ale napriklad Milan Melnik kategoricky
vyhlasil (a o Frantiskovi Mikloskovi sa to vseobecne vie), ze nikdy nebol v KSC a
vyzval na dokazanie opaku.
Radicova to obchadza ako horucu kasu, vidno ze okrem odkopirovania Obamovho
videa jej volebny stab presne doporucil americke volebne triky: novy imidz, umely
usmev, podlizovanie sa, zamlcovanie faktov, nacvicene ci vyhybave odpovede typu:
som tehotna, ale len trosku.
Ututlat co sa da, ved po volbach to bude jedno a ludia zabudnu.
Slovensko vsak este na uroven americkych naivnych volicov nepadlo a poslalo ju kam
patri - IVETU DO SROTU.
2. Iveta Radicova sa snazi moralne distancovat od kauz SDKU z obdobia ked
pracovala ako zastupkyna ministra prace a rodiny Ludovita Kanika (SDKU-DS), ked
napriklad doslo ku kupeniu dvoch poslancov HZDS. Tiez odmieta zodpovednost za
chod ministerstva aj ked presne pokracovala v jeho krokoch - nielen v nelogicky
mierenych reformach invalidnych dochodkov, ale rovnako ako Kanik aj ona
pridelovala znamym Eurofondy a statne korunky. (Mimochodom, po nej ministerka
Tomanova zo SMERu pridelila znamym financie taktiez). Tu je nieco o sucasnom
milionarovi a hotelierovi Ludovitovi a jeho bratovi Norbertovi Kanikovcoch z
vyjadrenia Aliancie Fair Play - tuto agenturu s podporou Georgea Sorosa vedie
Zuzana Wienk, ktora figuruje aj v Radicovej NOS, takze ich zaujatost voci SDKU-DS
ci Radicovej je minimalna.
http://www.fair-play.sk/clanok.php?u=3&u1=6&u2=25&u3=161
3. Po odvolani Kanika (SDKU-DS), Iveta Radicova bola ministerkou prace a rodiny 8
mesiacov - oktober 2005 az jun 2006. Radicova odklepla vyse 16 milionov SK pre
svoju Nadaciu otvorenej spolocnosti (NOS), SPACE a ich odnoze. Kde je ten cisty stit
o ktorom Radicova tak rada hovori? SPACE odvtedy vedie jej dcera Eva Kelley- tam
je na vyplatnej listine okrem inych aj byvaly minister financii Ivan Miklos (SDKU).
Najviac chvaly v mediach Radicova dostava od "nezavisleho" analytika Grigorija
Meseznikova, ktory pracuje v Institute pre verejne otazky (IVO). Tam je jeho
spolupracovnickou Olga Gyarfasova; ta je vsak tiez v Radicovej agenture SPACE,
Meseznikov zase figuruje v Radicovej NOS. Ci je to "ferove" im odklepne vyssie
uvedena Aliancia Fair Play a jej riaditelka Zuzana Wienk, tiez pracujuca pre NOS.
Tomu sa hovori nezavisla prepojenost majitelov patentu na pravdu. Pravda s visackou
od Sorosa.
http://www.nspace.sk/ktojekto.html
http://hnonline.sk/43-57337430-1-33883230-k08000_d-be
http://www.fair-play.sk/index.php?u1=8
http://www.ivo.sk/101/sk/kto-sme/pracovnici
http://spravy.pravda.sk/radicovej-dcera-a-poradkyna-robia-za-statne-pre-kubovicap2f-/sk_domace.asp?c=A060516_191510_sk_domace_p12
4. Ivetu Radicovu uz roky sponzoruje George Soros. Radicova pre neho pracuje od
1992 doteraz.
Sorosovym najvacsim konickom su financne machinacie. Sam sa pasuje za siritela
demokracie ale je znamy tym, ze si kupuje ludi a hra politicky sach v krajinach kde
mu to nevykrystalizovana politicka scena umoznuje.
Sorosov majetok je Forbesom odhadovany na vyse 11 miliard dolarov. Zarobil 1
miliardu za 1 den na osmeknuti Bank of England, tak par tisic na nejake stipendia
vybranym studentom so spravnou protekciou to vyriesi a s Panom Bohom si je kvit.
Otvoril par nadacii a nemocnic kde daruje promile svojho majetku (aj to len za cielom
danovych ulav) a kupil si tym dobre meno; potom sa v uzadi cez uplatky a
priemyselnu spionaz vdaka svojim stykom v Council on Foreign Relations financne
miesa do fungovania roznych statov sveta a vytlka dalsie miliardy.
Radicova je dalsia Sorosova figurka a je mu toho dost dlzna. V politike nie je nic
zadarmo - jasne ze mu zalezi aby ju pretlacil do uradu! Dlhorocna investicia mu
predsa musi zacat prinasat uroky! Radicovej dcera Eva Kelley nasleduje v jej stopach kriva chrbtica je dedicna.
http://www.forbes.com/lists/2009/10/billionaires-2009-richest-people_GeorgeSoros_L9II.html
http://www.soros.org/resources/articles_publications/publications/ar2003_20040812/f
_aboutosietc.pdf
http://en.wikipedia.org/wiki/George_Soros
5. Iveta Radicova roky blizko spolupracuje s Ivanom Miklosom a najnovsie je aj
podpredsednickou SDKU - cize tazko ju vykreslovat ako obciansku kandidatku ktora
vsetkych spaja. S ideami a volicmi SDKU nemam problem, ale tu je napriklad vypis z
meetingu Bilderberg group v Rottach-Egern, Nemecko, 5-8.8.2005 za ucasti Ivana
Miklosa, ktory nasledne navstivil ich dalsie seminare v USA. Jedna sa o dalsiu
financnu zaujmovu skupinu ktorej SDKU robila ustupky v minulosti pri predaji
strategickych slovenskych podnikov a v ktorej lobbingovych zaujmoch figuruje aj
Radicova.
http://www.mindfully.org/WTO/2005/Bilderberg-Millennium-World24may2005.htm
http://www.gaylelynds.com/bilderbergers2005.html
6. Iveta Radicova bola 25.5.2008 na navsteve zidovskej slobodomurarskej loze B'nai
B'rith, tu je zapis priamo z ich webstranky. Vysvetli nam Iveta Radicova, preco tam
bola a ake zaujmy Slovenska sledovala navstevou tejto organizacie? Kupci sama so
sebou - sleduje svoje ciele a ciele svojich lobistov. Nejedna sa o kulturny kruzok. Snad
nechce tvrdit, ze si tam bola len zatancovat a spievat Hava Nagila?
http://www.bnaibritheurope.org/bbe/content/view/640/lang,en/
http://www.bnaibritheurope.org/bbe/content/view/436/111/lang,en_GB/
7. Iveta Radicova bola 21.6.2008 na besede organizovanej SMK kde sa stretla s
Viktorom Orbanom, predstavitelom madarskej ultranacionalistickej strany FIDESZ
ktora pozaduje autonomiu pre Madarov v SR, Rumunsku a Srbsku a netaji sa
aspiraciou na reviziu hranic - za spoluucasti viacerych poslancov "Fora (madarskych)
poslancov Karpatskej kotliny" - Kárpát-medencei Képvisel k Fórum (KMKF). Tam
vrucne dakovala svojim novym spojencom za podporu.
http://www.youtube.com/watch?v=aPIdZTcNWC4
http://www.youtube.com/watch?v=sJe21Dv27TQ
8. Iveta Radicova bola 25.2.2009 v Budapesti na "neoficialnom stretnuti" s Kingou
Gonczovou, madarskou ministerkou zahranicnych veci. U nasich ostatnych susedov- v
Cesku, Polsku, Ukrajine ci Rakusku - statnikov pozriet nebola. Islo zjavne o stretnutie
ohladne taktiky volebnej kampane, pretoze madarska tlac a televizia sa nasledne
priamo angazovali v podpore Radicovej na slovenskom juhu medzi prevazne
madarsky hovoriacimi obcanmi SR. Sympatizanti SMK v uhorskych uniformach
Radicovej vzdy s radostou urobia cestny sprievod, v Dunajskej Strede maju
fanusikovia vzdy madarske vlajky, velkouhorske mapy a spievaju madarsku hymnu,
skanduju Ria, Ria, Hungaria a na Slovakov kricia "Ciganyok". Ozaj nadstandartne
vztahy a idealni volici pani Radicovej.
http://www.budapesttimes.hu/index.php?option=com_content&task=view&id=11116
&Itemid=159
http://www.bumm.sk/images2/timi2/izsa_lovas/izsai_lovasnap1.jpg
http://www.youtube.com/watch?v=OZM4oFWOmL8
http://www.youtube.com/watch?v=rz8U3WS7-1o
9. Iveta Radicova z cisto matematickych dovodov a bez hlbsej uvahy prijala podporu
SMK, kedze jej Pal Csaky slubil 300-tisic hlasovy volebny blok ktory voli ako za cias
socializmu - na povel a jednohlasne. Akymsi precedensom Europskeho parlamentu je
SMK automaticky kvalifikovana ako pravicova a demokraticka strana; potom sa vsak
jedna o svetovy unikat - ludia vsade vo svete sa nazorovo delia, ale 100% obcanov SR
madarskej narodnosti je pravicovo orientovanych. SMK vsak pod vedenim Pala
Csakyho a Miklosa Duraya uz nie je stranou akou bola v minulosti - teraz uz nema
ziadny hospodarsky, ekonomicky ci zdravotny program, dominuje v nej extremizmus
ked vytrvalo cielene skodi Slovensku vyfabrikovanymi kauzami a falosnymi podnetmi
v organicaciach Europy. Co je to za stranu, ktorej nejde o blaho celej krajiny ale len
istej specifickej skupiny - vydieranim ziskat nadstandardne prava a financie pre okresy
s madarsky hovoriacimi obcanmi SR. Viacere aktivity SMK su prakticky v rozpore so
slubom poslanca NR SR a naplnaju skutkovu podstatu trestneho cinu vlastizrady, ked
sa tito poslanci chodia radit do Fora poslancov Karpatskej kotliny - Kárpát-medencei
Képvisel k Fórum (KMKF), ktore riadi Budapest. SMK by mala byt zrusena a nech
po madarsky hovoriaci spoluobcania volia podla svedomia a presvedcenia spolu s
nami ostatnymi - ved sme si vsetci rovni. To by bol najlepsi plan na odstranenie umelo
produkovanych nepokojov medzi Slovakmi a Madarmi a za chvilu by sme mali na
scene len zopar silnych politickych stran ktore by bez nevrazivosti a kalkulacii ozaj
riesili buducnost Slovenska ku vacsej spokojnosti nas vsetkych.
http://www.slovakradio.sk/inetportal/slovensko/index.php?page=showSprava&id=639
71&lang=1
http://www.youtube.com/watch?v=3z9dU1wuQmE
10. Iveta Radicova musi byt naivna, ak si mysli, ze jej afektovane herecke vystupy
zase raz opiju cely slovensky narod rozkom. Posobi jednoducho ako politicka
prostitutka. George Soros ma viacero projektov, Vaclav Havel bol jednym z nich toho nam zrazu v 1989 nanutila Slobodna Europa a Hlas Ameriky a komunisticky
parlament ho 29.12.1989 jednohlasne zvolil za prezidenta, aj ked sa vsade na
namestiach kricalo "Dubcek na hrad". Pamatate? Kto kedy pocul z rozpravania
rodicov o nejakom Havlovi?
Radicova je podobny pripad, z nicoho nic jej vybudovali kult osobnosti a sama
nereprezentuje ziaden presny nazor, kedze ten svoj stale meni na objednavku aby sa
vsetkym zapacila. Tvrdi, ze ako jedina v politike si nikdy ani korunku na svoju kopku
zo spolocneho neprisunula. Nema moralny problem s kupovanim poslancov ci s
dotovanim svojich znamych, podporou samostatnosti Kosova atd. Jej webstranka sukromie je ako z letaku na prispevok pre armadu spasy: napise ze jej brat umrel v
inkubatore, ako vyrastala, ako jej manzel Stano Radic mal v kadrovom posudku
"neprijat na vysoku skolu". Ona vsak mala lepsi kadrovy posudok, "nieco" jej ho
vylepsilo aby mohla ist lahsie dalej za PhDr a PhD titulmi. Pouzivat sucit zo smrti
manzela a z postihnutia sucasneho druha omielanim tychto faktov dookola v
televiznych debatach na ziskanie sympatii nas vsetkych je chladno vykalkulovane.
Spravne nacasovana slzicka v oku ako v mexickej telenovele ju mozno robi dobrou
hereckou, ale na prezidentsky urad ju nekvalifikuje.
Neberiem jej fakt, ze je odbornickou v sociologii, ale nech si na slovensky narod svoju
hypnozu neskusa.
http://www.radicova.sk/o-mne/sukromie/
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Este by sa toho urcite naslo viac, ale to je v skratke. Vsetko su fakty a odkazy priamo
na zdroje, nie na tendencne ladene stranky kde si kto chce prida co chce.
Pravde clovek neujde.
Urobte si vlastny nazor kto je Radicova naozaj a koho reprezentuje.
Na Slovensku je vseobecne tazke si vybrat koho volit.
Je jasne, ze Ivana Gasparovica v 2004 volili ludia sirokeho volebneho spektra ako
"mensie zlo" oproti Meciarovi a ani sam nevedel ako sa do uradu dostal. Tak to
dopadlo, lebo pravica ponukla naraz troch rovnako silnych kandidatov (Butora,
Kukan, Miklosko) a potom nik nevedel uverit, ako sa mohlo stat ze Kukanovi chybalo
3645 hlasov aby presiel do 2.kola.
Osobne nikomu nezazlievam jeho politicke smerovanie, ale nemam rad ked nas niekto
automaticky skatulkuje len preto, ze z presvedcenia chceme ci NECHCEME niekoho
volit. Ako aj predtym, Ivana Gasparovica nevolia len SMERaci a SNSkari - volia ho
mladi aj starsi, zeny aj muzi, vysokoskolaci aj robotnici, praviciari aj laviciari.
Rovnako nie kazdy Slovak ma rad halusky, nie kazdy Bratislavcan fandi Slovanu, nie
kazdy z Dunajskej Stredy je Madar - zivot nie je len cierno-biely.
Treba volit podla presvedcenia a logickej uvahy, nie podla toho co vam narodnost,
nabozenstvo, rodina ci billboard prikazu.
Rovnako nesuhlasim s Ficovym vyhlasenim z 6.4., ze s SDKU nebude spolupracovat
ani ak by ho viedla Radicova. Nejde o predsudky ku nazvu subjektu ci osobe v kreslepre dobro Slovenska by sme mali vsetci hladat spolocnu rec ak je to mozne.
Kto robi, robi chyby. Urcite su veci, ktorymi sa Ivan Gasparovic pocas poslednych 5
rokov sam nechvali, ale hanbu SLOVENSKU urcite v urade doposial nerobi.
Pochybujem, ze nejaky zakon co schvalil ci nevratil parlamentu niekomu z nas
vysostne uskodil. Cudzine je uplne jedno kto je nas prezident - prezident ma v prvom
rade zastavat zaujmy VACSINY svojich obcanov, nie byt vo vrecku strane ktora je
politicky vydierac - vid SMK.
Vrana k vrane sada - rovny rovneho si hlada. Radicova sa spaja s intriganmi, ale ked
pride cas volieb, ide sa fotit so studentami, da si na plagat srdiecko zo slovenskej
trikolory a par hercov po nej ako papagaje opakuje co ma ona nacvicene do
videoklipu, nenapadne ukradnuteho od Baracka Obamu. Zábavné divadielko - to patri
k politike ale charizmatickou osobnostou ju to zo dna na den nespravi.
Hlas za Radicovu nie je hlasom proti Gasparovicovi, ci proti politike SMERu, ci proti
Ficovi. Je to hlas PROTI SLOVENSKU. Zasluzime si aby nam vladli specialne
neslovenske zaujmove skupiny? Drzme hlavu hore a povedzme znovu hlasne NIE.
Zvolili sme Ivana Gasparovica, lebo je PROTI vacsiemu zlu. V 2004 bol tym vacsim
zlom Meciar, teraz je to vacsie zlo Iveta Radicova, temne skupiny za nou a
vydieracske SMK + FIDESZ.
Za Gasparovica sa nemame preco pred cudzinou hanbit, ale Radicovej by som ruku
NIKDY nepodal.
http://www.aktuality.sk/spravy/domace/video-mladik-odmietol-podat-radicovejruku?i9=8ba5483a4d68
http://www.mladik.naplno.sk/
===================================
Dokázali sme to aj bez kúpených celebrít a milión tabulí!
Ak pani Radi ová prive mi tú i po prezidentskom úrade, nech si zalo í nadáciu
"ob ania tejto krajiny" a tam mô e by prezidentkou; túto slovnú kombináciu toti
spomínala vo svojej kampani najviac- o Slovákoch a Slovensku hovorila alostne
málo. Tri ká a plagáty u má natla ené.
Inak jej prajem v etko dobré v osobnom a akademickom ivote.
Facebook © 2010 · Sloven ina
Mobil · Nájs priate ov · Vizitky · O
+++++++++++++++++++++++++++
Zdravím a, vaj iarsko!
V dy, ke niekoho po ujem chvasta sa, e Amerika (USA) je tá najú asnej ia krajina na
svete , chcem sa ho opýta , Bol si u niekedy vo vaj iarsku? Nu , ja áno. Raz som tam
strávil celý tý de . Bolo to ve mi nudné. iadna vojna, iadna medzinárodná kríza, ani
zlo innos ni z toho, o by dodalo tú správnu príchu ivotu vá nivých udí, ako sme my.
Nikto ani nevedel, kto bol prezidentom tejto krajiny. vaj iari ani nikdy nemali ohromného
prezidenta. Ich národný hrdina je stále ten chlapík s ku ou a za národnú zábavu pova ujú
jódlovanie.
Nemienim tu prednies kacírsky návrh, e vaj iarsko je najú asnej ia krajina na svete , ale
dá sa opodstatnene tvrdi , e je tou najrozumnej ou. O vaj iarsku by sa za posledných 1000
rokov nenapísalo to ko dejín ako o vä ine afrických krajín za posledné pokolenie. Ve
poznáte tú starú ínsku kliatbu: Nech ijete v zaujímavých asoch . vaj iari nemajú v
pamäti ni také. Oni majú len tradíciu nerobi dejiny. vaj iarsko sa nezú astnilo dvoch
svetových vojen, za o je nenávidené typom udí, ktorí si myslia, e vojna je povinnos .
vaj iari sa v ak domnievajú, e zvy ok sveta si mô e u íva vzájomné krviprelievanie
celkom dobre aj bez nich. Nikdy nevstúpili do OSN, NATO, i EÚ. Sú celkom spokojní tvrdo
pracova v ústraní Álp, zatia o Ameri ania prekro ia dva oceány zárove , ak treba aby
sa dostali do dobrej vojny. vaj iari nemajú ani pluky vojakov, ani vojnové ode i ponorky,
a ani vojenské základne po celom svete. A iadne atómové zbrane.
Skrátka, vaj iari sú to, o správne rozmý ajúci udia zvyknú vola izolacionisti.
Tvrdohlavo si udr ujú svoju nezávislos , o malo za následok, e v 20-tom storo í stra ne
ve a vaj iarov nezomrelo násilnou smr ou.
A mimochodom, vaj iari nie sú postihnutí terorizmom. Osama bin Láden o vaj iarsku asi
ani nepo ul pokia si tam neschoval svoje peniaze. Mo no to nie je najú asnej ia krajina
na svete , ale vaj iarsko nikto nenazýva Ve kým Satanom . Nie eby vaj iari neboli
pripravení sa bráni . Mu i sú zo zákona povinní slú i v milíciách a dr a v ich domoch
zbrane. [ Je zaujímavé, e vo vaj iarsku majú mo no e te vä í po et zbraní na obyvate a
ne v USA, ale nikto tam nestrie a po svojich spolu iakoch i bývalých kolegoch. FN ] Ale
ke vaj iari povedia obrana , oni tým myslia obrana nie impérium, nie Nový Svetový
Poriadok, nie svetové vodcovstvo . Majú federálny systém vládnutia, a uduj sa svet, vo
vaj iarsku federálny stále znamená decentralizovaný . Ka dý kantón si cení svoju
nezávislos . Prezident krajiny má nepatrnú moc a málo príle itostí na dosiahnutie
významnosti . vaj iarsky Frank je jedna z najstabilnej ích mien sveta. vaj iarske banky
majú najbezpe nej ie trezory na svete.
Prirodzene, takúto slobodnú, mierumilovnú a prospievajúcu krajinu nemo no necha , len tak,
na pokoji. Pred pár rokmi sa ozývali výkriky proti vaj iarsku, ako skladu nacistického
zlata . Vysvitlo v ak, e i lo o podvod, o pokus vydiera vaj iarov. Dali im na výber
porozdáva miliardy dolárov, alebo eli medzinárodnej hanbe a sankciám. Neskôr sa
preukázalo, e nacistické zlato bol len výmysel a tie obvinenia len opovrhnutiahodnou
po pi ovacou kampa ou. Nezávislos je v dy nenávidená internacionalistami a tými, o chcú
v etko usmer ova .
Pápe stvo je nenávidené, preto e pápe na rozdiel od politikov a novinárov sa vraj nedá ani
kúpi , ani zastra i . vaj iarsko je nenávidené, preto e sa vytrvalo vyhýba medzinárodnej
komunite . Poukázal by som aj na iné osl ujúce príklady odporu nátlakom internacionalizmu
keby som si na nejaké mohol spomenú . vaj iarsko sa te í z takých dejín o akých si
jedného asu robili nádeje Ameri ania. No zatia o obyvatelia USA boli vtiahnutí do hádok
Starého Sveta od ktorých sa u v minulosti sna ili utiec
vaj iarsku sa vlastne podarilo
odpúta od svetových sporov bez toho, aby opustili Európu. Ak vo vaj iarsku h adáte nejaké
vzru enie, budete si ho musie zaobstara sami, tát vám ho neposkytne. Dá sa to zhrnú
a poveda inak
vaj iarsko je krajina, kde umrelo viac udí pri ly iarskych nehodách, ne
vo vojnách.
Príbeh vaj iarska je ten najvä í politický úspech moderného sveta, no nikdy o om
nepo ujeme. Pre o? Preto e zahanbuje v etky ostatné táty. Vä ina vládcov chce
zamerikanizova svoje krajiny. Keby sa skuto ne starali o dobro svojich ob anov ich
ivoty, slobodu, majetok a v etko, o s tým súvisí sna ili by sa svoje krajiny po vaj iar i .
Je to znak na ej doby, e som nútený vymý a takéto prepotrebné sloveso.
Joe Sobran
(americký novinár a spisovate )
+++++++++++++++++++++++++++
POULI NÝ PREDAVA
Ak vám na ulici ponúknu prste , ktorý je z 99% zlata! , nemusí to by ani rumunský
cigán a hne
je vám jasné, e tam zlata nie je ani to 1%, ktoré predávajúci psychologicky
spustil , aby vytvoril pravdepodobnej iu atmosféru. Na týchto pouli ných predava och je
v ak zaujímavý e te jeden zvlá tny fenomén, ktorý sa u E. A. Poe pokúsil opísa . Takýto
hoch tapler vás takmer v dy
isto podvedome
upozorní na to, o je na jeho tovare
najhor ie, preto e práve toto sa sna í neúmerne vychva ova . Tak e ak vám niekto napríklad
vnucuje zaru ene vodotesné hodinky, ihne viete, e mo no aj idú presne, no nesmiete na ne
ani len dýchnu , aby sa nezarosili. A podobne.
Na tento fenomén som si spomenul pri predvolebnej kampani Sulíkovej SaS. Ke som
si pre ítal na billboarde slogan, e v SaS nie sú iadni komunisti, v prvom momente som si
iba pomyslel, e by nemuseli ma teda ani komunistické spôsoby. Ale predsa som len
spozornel a akal, o z toho vzíde. Ako vieme, billboard máva krátke nohy. Moje tu enie
podvedomého prerieknutia ma, ia , nesklamalo. A hlavným aktérom popretia zmyslu celého
antikomunistického sloganu je paradoxne sám Richard Sulík. To, o u stihol navy í a
v krátkom ase od volieb, to mu musí závidie nejeden skúsený bo evický harcovník.
Hne
na za iatku vykonávania funkcie predsedu parlamentu sa blysol inom presne
v týle bo evickej svolo e z 50. rokov, ktorá ru ila v etko staré, preto e teraz sa bude
i po
novom , a hlavne tak, ako súdruhovia nariadia. Bez akéhoko vek oh adu na tradície i
nebodaj zdravý rozum. Teraz mám na mysli u nieko ko volebných období zavedený De
otvorených dverí, ktorý presunul z d a Ústavy SR, len tak, z vlastnej roztopa e, na 17.
novembra. Nu , niektorým u om mimoriadne vyhovuje dátum, ke
namiesto slabnúceho
komunistického teroru sa nastolil silný e tebácky podvod, naopak, oko vek slovenské v nich
vyvoláva nevo nos . Lep iu vizitku hádam u ani nemohol predlo i . Mo no neza kodí
pripomenú , e ku d u ústavy nám opulentne blaho elal aj americký ve vyslanec. A propos,
ve vyslanci: tu musíme uvies , e v slávnych 50. nielen popravovali slovenských vlastencov,
i rozkazovali vetru-da
u, ale tie za ínali presadzova , aby pracujúca trieda mohla chodi
aj do divadla a na spolo enské podujatia v montérkach i v teplákoch. Nu veru, aj toto nám
súdruh Sulík u stihol predvies , ke sa zaskvel svojou garderóbou a správaním pri stretnutí
so zahrani nými ve vyslancami.
V etci si dobre pamätáme,
e nástup komunizmu sa vyzna oval ne útostným
prenasledovaním v etkého slovenského a kres anského. Svojimi snahami potla i
ka dú
pripomienku slovenských reálií i rozklada kres anstvo nezmyselnou homoagendou Sulík
dokonale väzí v 50.rokoch, a to nielen spôsobmi, ale aj hodnotovo.
No po me
alej a pristavme sa pri jeho vyhlásení o obsadzovaní referendových
okrskových komisií. Tuná dal opä vo ný priechod svojej politickej kultúre, ke
prehlásil,
aké sú dôle ité, preto e mô u ove a viac ovplyvni výsledky referenda . Ako referen ný
citát u len uvediem perlu z úst J.V.Stalina, kam evidentne Richard Sulík chodí pre rozumy:
Nie je dôle ité ako hlasovali, dôle ité je, ako sa to spo ítalo.
al ia z vecí, ktorú nám súdruhovia tak bravúrne predvádzali v 50. rokoch, boli
odborné posudky. Aj tuná Sulík nezaváhal ani sekundu a na odstránenie slovenskej sochy,
ktorá mu pila krv (zrejme bola málo internacionálna), hne dal zostavi
odbornú komisiu.
Aby sme si trochu pripomenuli atmosféru
pre niekoho stále e te starých zlatých asov
zacitujeme aspo
Úradného posudku komisie znalcov pri rade
zopár bodov z jedného
Krajského národného výboru v iline
nábo enskej literatúry.
z 29.XI.1955. Podotknem,
e i lo o posúdenie
Komisia kon tatuje, e vo v etkých prípadoch ide o materiál proti tátneho obsahu,
ktorý sleduje ciele:
A/ oso ovaním udovodemokratických zriadení, podrýva dôveru udu aj tátne zriadenie
SR...
C/ Propagova fa izmus, monarchizmus a vojnu,
E/ trie ti
morálno-politickú jednotu pracujúcich v SR,
írením nábo enskej a rasovej
nenávisti... At , at ,... Chlapík si nakoniec posedel iba pár rô kov, tak aká tragédia, e...
(Viac si pozrite v asopise Pamä národa 3/2006.)
Samozrejme, dne ná komisia u má trochu onakvej í slovník, ale princíp zostáva ten
istý
potvrdi svojim posudkom objednávku súdruhov, ktorí sú pri moci.
No tu sa u kruh ná ho láno ku uzatvára, a vraciame sa opä k rumunským cigánom
na ulicu. Preto e toto u nie sú len nespôsoby . Ak si dá niekto vyhotovi
posudok
u om,
u ktorých je dopredu jasné, aký bude výsledok, to u je jednoducho podvod. To, e sa
nakoniec z akol dôsledkov, ho nijako neospravedl uje. Na alej tu zostáva bezo ivý podvod
pred tvárou celého národa. Ale na i súdruhovia sa predsa nikdy nehanbili. A nehanbia sa
dodnes.
Ján Litecký veda (18.IX.2010)
+++++++++++++++++++++++++++
BABRÁK ALEBO KODCA?
Ke
lovek príde z dovolenky, kde si nechce za a ova hlavu mediálnym hnojom,
chytí do rúk zopár starých novín, aby sa aspo
ako-tak zorientoval. Nebudem itate a
za a ova vyrátavaním skvostov, ktoré som tam na iel. Spomeniem len jednu zdanlivo
mali kos . Týka sa tragédie v Devínskej Novej vsi, o ktorej som sa chcel dozvedie toho o
najviac.
V Hospodárskych novinách z 31. augusta so sa do ítal, e asi tyri hodiny potom, o
sa páchate zastrelil, Minister vnútra Daniel Lip ic potvrdil, e strelec zabil jednu rómsku
rodinu
bol
tyri eny a dvoch mu ov. V etci u dávno vieme, e to tak nebolo. Zo zastrelených
pod a korektnej terminológie HN
Róm len jeden a jeden mie anec. Nu , jeden
minister by bez overenia nemal vypusti takú háklivú nepresnos a hlavne v takej tragickej
chvíli. Preto e taktie u v etci vieme, o to znamenalo
celosvetové médiá nielen e mali
novú senzáciu, o takáto hromadná vra da bezpochyby znamená, ale aj zámienku, celé to e te
riadne okoreni tvrdeniami, ako na fa istickom Slovensku strie ajú cigánov. o sa aj stalo, na
to nikto nemusel by prorokom. Samozrejme, avi iarska kominterna v etkých krajín za ala
ja a ako na poplach a na Slovensko sa len tak hrnuli výzvy, aby sme rázne zakro ili proti
zlo inom z nenávisti .
ím je tak eufemisticky povedané, aby sa tu e te viac potlá ala
sloboda v záujme ich dogmatických kon trukcií. Tak e, celosvetová reklama ako hrom
a to
na základe nepravdivej informácie a hlavne kvôli neschopnosti a babráctvu jedného kádeháka.
Hádam ani nemusíme doda , e nejaké spresnenie za pár dní u nikoho na celom svete
nebude nikdy zaujíma .
Ale ke
ítame lánok o masakri
alej, natrafíme na mimoriadne zaujímavú vec.
Pokia o obetiach vieme u aspo to hlavné , o páchate ovi sa do ítame
policajného prezidenta
tentoraz od
len to ko, e K osobe páchate a sa zatia nebudem vyjadrova ,
robíme operatívne previerky . V imnite si: operatívne previerky! Vo i tomu samozrejme
nemo no ni
namieta , naopak, bolo to profesionálne a správne stanovisko. Odrazu.
(Nebudem sa ani zlomyse ne domý a , i e te neh adali nie o, o by mohli da do súvislosti
s niekým, kto im pije krv, alebo i len nechali priestor, nech si svetové médiá domý ajú...)
Pre o potom akurát pri identifikácii obetí náhle zabudli na v etku profesionalitu? Veru
zaujímavé.
Aj ke o inteligenciu Daniela Lip ica nemáme prehnanú mienku, u aj vzh adom na
niektoré jeho star ie akcie, loveka zákonite musí trknú , i tu bolo v etko s kostolným
riadom. Tu by som e te chcel upresni názov. Pod slovom kodca nemyslím oby ajného
babráka, preto e to je vlastne pleonazmus
kodcu
ka dý babrák kodí. Tu myslím peciálny druh
diverzanta, sabotéra, ktorý kodí úmyselne. Ono medzi ve kým svinstvom a malým
chytráckym podvodíkom je vä inou znamienko rovnosti.
No ke
e do svedomia Daniela Lip ica nevidíme, zostáva nám len kon tatova , e je
to vlastne jedno, i to len zbabral alebo kodil úmyselne, preto e ani v jednom prípade taký
lovek nemá právo zastáva post ministra vnútra Slovenskej republiky.
Ján Litecký veda (17.IX.2010)
+++++++++++++++++++++++++++
Slovenská veda viac ivorí, ako ije
Vladimír Jancura | 9. októbra 2010
V ase krízy treba investova do budúcnosti. S touto výzvou pri la Slovenská organizácia pre
výskumné a vývojové aktivity (SOVVA) hne po tom, o vy lo najavo, e Radi ovej vláda
sa rozhodla výrazne zní i finan ný príspevok pre akadémiu vied. U dlh ie zamý aný
rozhovor s predsedom SOVVA Stanislavom Sipkom získal tým aktualiza ný moment.
Stanislav Sipko, predseda Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity.
Autor: Ivan Majerský, Pravda
Tvrdíte, e Slovenskej akadémii vied ide tát kráti rozpo et o pätinu. Nie je to v
skuto nosti "len" o 12 percent?
Nie, 12-percentné krátenie sa toti nevz ahuje na sumu, ktorú SAV reálne dostala, ale na
návrh ministerstva financií e te pred schva ovaním rozpo tu. Na budúci rok by tak Akadémia
mala po íta s rozpo tom o 20 percent ni ím ako v tomto roku.
o to mô e vyvola , takéto zní enie rozpo tu, v podmienkach Akadémie?
Prejaví sa to na mzdách, nebude dos mzdových prostriedkov ani pre kvalitných vedeckých
pracovníkov.
A alej? Akadémia bude musie rozviaza pracovný pomer so svojimi pracujúcimi
dôchodcami?
Rozprával som sa s riadite mi nieko kých významných ústavov SAV. Hovoria, e to
neposta í. Budú musie zni ova stavy aktívnych vedeckých pracovníkov. Ale úto im bude
aj za mnohými pracujúcimi dôchodcami. V podmienkach Akadémie nie je toti dôchodca ako
dôchodca. Niektorí pracujú na významných medzinárodných projektoch. A ide o tátnych
zamestnancov, ktorí budú dostáva im prislúchajúce odstupné, a tak nebude ahké u etri na
mzdách týmto spôsobom.
Nebolo by lep ie zru i rad ej niektoré ústavy Akadémie?
Celé výskumné ústavy?
Nu áno.
V etko sa dá, len treba si uvedomi , e SAV riadi predsedníctvo a snem. V predsedníctve sú
volení zástupcovia z celého spektra akademických ústavov. Urobi za týchto okolností
vnútorný rez, ktorý by zru il niektoré ústavy, sa nezdá realistické. Sám si v ak nemyslím, e
cesta k skvalitneniu slovenskej vedy dnes vedie cez krty financií.
Pre o, lebo u aj tak sú nedostato né?
Úrove financovania na ej vedy je na úrovni Rumunska alebo Bulharska, skrátka, Slovensko
je celkom na chvoste Európskej únie.
Stanislav Sipko (34)
* Je predsedom Slovenskej
organizácie pre výskumné a
vývojové aktivity (SOVVA), ktorej
cie om je pomáha rozvoju vedy.
* Zameriava sa na poskytovanie
kompletných slu ieb
vedeckovýskumným organizáciám,
popularizáciu vedy,
pripomienkovanie vládnych
dokumentov a legislatívy a vytvára
partnerské siete medzi vedeckými
in titúciami a samosprávami.
* Vy tudoval Ekonomickú
univerzitu v Bratislave, do roku
Be ný ob an sa v ak pýta, pre o v ase finan nej
krízy a rôznych re trikcií by akurát veda mala
dosta výnimku. Pre o prida práve výskumníkom,
a to na úkor (mo no) u ite ov i zdravotníkov?
Ale tá veda je dnes predsa v ade! Ke financujete
vedu, tak prispievate na v etky oblasti a sna íte sa ich
zlep i . Investujete tým, v kone nom dôsledku, aj do
zdravotníctva a kolstva a ich lep ej budúcnosti.
2004 pôsobil v sekcii európskych
zále itostí na Úrade vlády SR a v
rokoch 2004 a 2006 viedol sekciu
vedy a techniky na Ministerstve
kolstva SR.
Ale vysvetlíte to u om, ktorí pre ívajú ekonomické a kosti tu a teraz.
Samozrejme, to rozhodovanie nie je ahké. Lebo ke sa zoberie u ite om alebo lekárom a
povie sa, e preto, lebo sme museli prida vedcom, politicky to a ko obhájite. Zdravotná
starostlivos je v politike ove a silnej ia karta ako veda a výskum.
Tým skôr, ak ide o základný výskum a v prípade Akadémie vied o bezpochyby ide.
Áno i nie. SAV-ka má síce poves , e robí najmä základný výskum, ale nie je to tak. Ide o
dedi stvo minulosti, ke Akadémia sama seba ozna ovala za akúsi mekku pi kového
základného výskumu. Skuto nos je v ak iná. Samozrejme, e tam je aj základný výskum, ale
najmä ve a aplikovaného. Zoberte si ústavy technických, prírodných alebo lekárskych vied.
Niektoré majú dokonca patentovú innos a pekné príjmy z rôznych aplikácií. Chcem tým
poveda , e tát nefinancujú cez SAV iba základný výskum.
Pomô e slovenskej vede lep ie financovanie, ke to kí udia sa v nej vezú?
Ako to, e vezú?
Pod a vyjadrenia profesora Vladimíra Bu eka z minulého roku výkon Akadémie vied
by sa mohol dokonca zvý i , keby sa po et jej zamestnancov zredukoval na polovicu
sú asného stavu pri zachovaní teraj ej úrovne financovania. Viac pe azí by mohol
potom dosta pi kový výskum. o vy na to?
Súhlasím s profesorom Bu ekom v tom, e slovenská veda by mohla by kvalitnej ia - nejde
v ak len o SAV, ale i sektor vysokých kôl - ale najzákladnej í problém vidím niekde inde.
Kde?
Slovensko nemá ucelenú koncepciu nepretr itého financovania vedy. Pred nejakými iestimi
rokmi, ke vznikol projekt Minerva (vládny program rozvoja znalostnej ekonomiky - pozn.
red.), vláda vyhlásila, e zreformuje tátny systém podpory vedy a naleje do peniaze tak, aby
zvý ila jej efektivitu a kvalitu. Systém sa iasto ne zreformoval, prijala sa nová legislatíva,
ale peniaze sa nenaliali.
Lebo sa zmenila vláda?
Pri la nová vláda a tá kompletne um tvila v etky grantové schémy sú a ným spôsobom. Ak
v ak chcete financova kvalitnú vedu, musíte to robi práve tak - sú a ou. To sa nedá urobi
od stola, e úradník povie - ten a ten projekt je kvalitný, jeho autorom dáme peniaze. Na
Slovensku v ak dnes prakticky nejestvuje grantový systém pre vedu.
o teda robí Agentúra pre podporu výskumu a vývoja?
Tá u nieko ko rokov nevyhlásila v eobecnú výzvu a tie výzvy, ktoré vyhlásila - medzi nimi
aj tematicky ve mi kvalitné - sú síce vyhodnotené, ale nefinancujú sa. Agentúra je dokonca v
takom stave, e nedoká e financova u ani be iace projekty. Tak zle pre u postavili
rozpo et. Nu a iadne iné grantové schémy neexistujú. Jediné, na o sa spo ahla minulá
vláda a o aj pokra uje, sú trukturálne fondy EÚ.
Tie v ak mali by doplnkovým zdrojom pe azí.
Nielen to, trukturálne fondy u svojou povahou nemajú slú i na financovanie vedy. Sú
predur ené na zlep enie jej podmienok, najmä na lep ie technické vybavenie. ia , dostali
sme sa do situácie, ke trukturálne fondy majú financova vedu, lebo iný zdroj tu nie je. A
za týchto podmienok poveda si - krtnime niektoré ústavy alebo vedné odbory, ve sú
neefektívne, je absolútne nesprávny prístup.
Po ítalo sa, e vä í záujem o financovanie slovenskej vedy prejaví súkromný sektor.
ím to je, e ho domáci výskum nedoká e zauja ?
Mô e za to aj hospodárska kríza. Malé a stredné firmy v jej podmienkach rad ej investujú do
toho, z oho majú bezprostredný zisk, ne do výskumu, ktorý je beh na dlhé trate. Ale na
prí ine je aj tu chýbajúci tátny systém podpory. V ade vo svete kde existuje, napríklad vo
Fínsku, máte peciálne programy, ktoré podporujú projekty aplikovaného výskumu ( i u
firemné, alebo zmie ané akademicko-firemné). Na Slovensku v ak máme na to, opakujem sa,
len trukturálne fondy, ktoré sú navy e také prebyrokratizované, e mnohé aj dobré projekty
ich autori rad ej ani podávajú.
Niektorí slovenskí vedci a firmy sa s a ujú skôr na nestabilné ako nedostato né
financovanie.
Je nestabilné a nepredvídate né. o z toho, e máte schválený projekt, ke si nemô ete by
istý, e vám ho vyfinancujú? Firma tým vlastne vyhodila peniaze. Ideálny príklad, ako by to
malo fungova , ukazujú Spojené táty.
Ozaj, ako je to tam?
Tam funguje ústredná grantová agentúra - volá sa Národná nadácia pre vedu ((National
Science Foundation), ktorá sa pravidelne ka dý rok zodpovedá nie vláde, ale Kongresu. A
Kongres rozhoduje aj o jej rozpo te.
Zatia o na a Agentúra pre podporu výskumu a vývoja podlieha ministerstvu kolstva?
Tá priamo závisí od príslu ného ministra kolstva. Druhý problém - ako sa menia vlády,
agentúra sa zmieta v turbulenciách.
Vy ste kedysi pracovali ako sek ný éf pre vedu na ministerstve, videli ste to zvnútra.
Ako?
Vtedy som bol aj v predsedníctve agentúry ako zástupca ministerstva. Bolo to obdobie jej
reformovania, chví u preto stagnovala, potom sa krátkodobo jej rozpo et zvý il. Celkom
dobrý nábeh, aby za ala fungova , ale bohu ia sa to zastavilo a stojí to u tri i tyri roky.
V etko tam teda závisí od osvietenosti ministra kolstva? Alebo celej vlády?
Primárne to závisí od osvietenosti a vôle toho ministra, od jeho záujmu podpori vedu.
Nemyslím si v ak, ke sa pozriem do minulosti, e o i len jeden minister mal vedu ako svoju
prioritu. A v dy, ke sa h adali nejaké vnútorné rezervy na ministerstve - lebo sa napríklad
malo prida u ite om - tak veda bola prvá, z ktorej sa ukrajovalo.
Netla ili do toho ministrov aj celkové okolnosti?
Myslím si, e je to skôr o prioritách ministra. Bol som svedkom situácie, ke samotný
minister financií presvied al ministra kolstva, e treba da viac na vedu. Ale základ, aby to
za alo fungova , je naozaj v zavedení nejakého funk ného systému tátnej vednej politiky.
o vlastne zmô e taká sekcia vedy na ministerstve kolstva?
Dnes zastupuje Slovensko v rôznych medzinárodných organizáciách. Ale tým, e systém
nefunguje dovnútra, je tam sekcia vedy viac-menej iba do po tu. Pýtal som sa viacerých
vedcov, o by sa stalo, keby od zajtra tu sekciu na ministerstve zru ili. Odpovedali, e
prakticky ni , lebo ani nevedia o jej innosti a nemajú s ou kontakt.
S nástupom nového ministra sa to nemô e zmeni k lep iemu? Je tu aspo nádej na
zmenu?
Neviem e te hodnoti nového ministra, lebo je vo funkcii krátko, ale po obsahovej stránke sú
tézy programového vyhlásenia novej vlády v oblasti vedy správne. A ur ite je najvy í as,
aby sa za ali uskuto ova nejaké zásadné zmeny.
Povedzme, e sa podarí zvä i balík pe azí pre vedu, o v ak z toho, ke je to ko
priorít v tejto oblasti? Ve tie nemo no pokry ani znásobením financií!
A sme tam, kde sme pred chví ou boli. tát nemá systém podpory vedy, ktorého
samozrejmou sú as ou by malo by ur enie obmedzeného po tu priorít. Musí pritom
vychádza z analýzy výskumného potenciálu.
Pre o tát?
tát predsa potrebuje, aby veda mala nejaké aplika né výstupy pre a pre k ú ové
priemyselné odvetvia.
Teraz má tých priorít dvanás .
A sú navy e tak iroko koncipované, e aj keby tát ponechal iba polovicu z nich, tak je tam
v etko.
Pre o ich viac nevymedzil? Lebo chce vyhovie v etkým a nikomu?
Je to aj dôsledok obáv vedcov, ktorí rozmý ajú asi týmto spôsobom: Ak nezaradia ná vedný
odbor alebo smer medzi prioritné, nedostaneme na výskum ani to málo, o dostávame.
tát si v ak azda mohol vybra ?
tát nemal na to vlastný názor, preto neselektoval a ostalo pri tom, o navrhovala vedecká
komunita. V normálnom systéme mô e vedecká komunita navrhnú nejaké okruhy tém, ale o
kone nom výbere rozhoduje tát. Lebo chce podpori ur ité smery výskumu viazané
povedzme na rozvoj automobilového a chemického priemyslu. V opa nom prípade sa sily a
prostriedky zbyto ne trie tia, ak sa u nimi vyslovene nemrhá.
Nemal by sa v ak v takomto prípade prísnej í výber za a u v akademickom prostredí?
Alebo nemá zmysel o tom ani uva ova , lebo na Slovensku sa v dy presadí sivý
priemer?
V zahrani í majú na to nieko ko mechanizmov, z ktorých na Slovensku nefunguje ani jeden.
Najprv tam stanovia nejaké tematické priority a tát v rámci nich podporí projekty ve kého
objemu s aplika nými výstupmi. V u spomínanom Fínsku sú rozvrhnuté na tyri alebo es
rokov. Po uplynutí toho obdobia tát definuje iné priority, ktoré sú v tom ase aktuálne. Ve
si len zoberte, e tých 12 priorít slovenskej vedy sa vytý ilo do roku 2015. Ale veda je taká
dynamická, e to, o sa ur ilo v roku 2007, o al ích osem rokov u nemusí by zaujímavé.
Agentúra je dokonca v takom stave, e nedoká e financova u ani be iace projekty. Tak zle
pre u postavili rozpo et, tvrdí Stanislav Sipko.
Autor: Pravda/Ivan Majerský
Kto v tom Fínsku hodnotí kvalitu výskumných projektov?
To je al í problém. Nielen vo Fínsku, ale aj v niektorých al ích porovnate ných tátoch
vyu ívajú na hodnotenie projektov v drvivej vä ine zahrani ných expertov. U nás oslovia
nanajvý expertov z eskej republiky, ale tí bývajú spravidla previazaní s s domácimi
vedeckými tímami.
Pre o to u nás nejde ako vo Fínsku?
Sú skupiny vedcov, celé výskumné pracoviská, ktoré sa bránia zahrani nej expertíze. Ako
dôvod uvádzajú, e hodnotitelia z cudziny im ukradnú nápady. o je a smie ne. Pre o to
neodmietajú ve ké nadnárodné spolo nosti, pre o vstupujú do verejných schém, napríklad
bruselských, ktoré hodnotia experti z celého sveta?
Isté riziko odcudzenia originálnych rie ení v ak tu je ?
V ade, kde sa vyskytuje udský faktor, takéto riziko existuje, zárove je to v ak jedná z mála
ciest, ako skvalitni výskumné projekty a podporova ich zo strany tátu.
Kto v ak má silu presadi takýto mechanizmus hodnotenia?
Vláda. Napríklad v eskej republike je u pomerne be ná prax, e takéto projekty majú
zahrani ných hodnotite ov, a to aj pokia ide o ich podporu zo trukturálnych fondov.
Problémom v ak je aj objektívne hodnotenie kvality výstupov z výskumu. o s tým?
Slovensko ani v tomto oh ade nemá ucelený systém indikátorov. Lebo nedá sa hodnoti
plo ne rovnakým spôsobom. Pre vedca z oblasti prírodných vied je najvy ou známkou
publikácia výsledkov jeho bádania v prestí nom karentovanom vedeckom asopise. Zatia o
pre spolo enského vedca, napríklad lingvistu, je najvy ím ohodnotením, ak ho pozvú
vystúpi v jazyku, v ktorom robí výskum, na svetový kongres, ktorý sa koná spravidla raz
ro ne a pozývajú sa tam len ti najlep í z najlep ích.
o hovoríte na pokusy nezávislého hodnotenia kvality slovenského výskumu súkromnou
agentúrou ARRA?
Myslím si, e agentúra robí záslu nú prácu, ale jej hodnotenia sú neúplné. A tát sa tejto
innosti na alej nevenuje a ak, tak iba formálne.V zmysle platnej legislatívy o vede by
ministerstvo kolstva malo robi výro né správy o stave vedy a techniky na Slovensku a
porovnanie so zahrani ím. U nieko ko rokov sa to v ak nerobí. Lebo venova sa tomu a
ur i tých, ktorí sú kvalitní by potom znamenalo aj to, e kvalitnej í výskum budeme lep ie
financova . A u nás to nejde - pri takom akútnom nedostatku pe azí pre vedu aký tu máme.
i e najprv treba vytvori systém hodnotenia kvality projektov s ur ením priorít
výskumu a a potom do nalieva viac pe azí?
Vytvori systém, zavies ho, ale zárove , paralelne, za a financova vybrané výskumné
projekty. Lebo v posledných rokoch je tu projektové vákuum. Projekty financované zo
trukturálnych fondov toti nepova ujem za výskumné projekty. V takejto situácii a ko
mo no hodnoti kvalitu výskumu, ak na to nemáte projekty alebo ich máte ve mi málo. Ur ite
by som neza ínal hodnotením stavu sú asnej slovenskej vedy, lebo by to trvalo minimálne
rok, ale zrejme dlh ie, a projektové vákuum by pokra ovalo.
o vy sám pova ujete za pi ky slovenskej vedy? Mô ete uvies aspo tri príklady, lebo
je dos roz írený názor, e tu svetové i európske pi ky vlastne ani nemáme.
a ko mi vybra presne tri vedné odbory alebo smery, máme v ak vedcov a celé vedecké
tímy, ktorí obstoja aj vo ve mi náro nom medzinárodnom porovnaní. Ak zaostríme pozornos
na SAV a jej oddelenie technických vied, tak ur ite nemo no vynecha Ústav materiálov a
mechaniky strojov, ktorý pracuje na vývoji nových materiálov vyu ívaných napríklad
automobilkou Ferrari. al ie ústavy Akadémie spolupracujú so zahrani nými firmami pri
výskume nanotechnológií, materiálov pre extrémne podmienky v sklárskom priemysle a
podobne.
Virologický ústav SAV tie patrí medzi pi kové európske pracoviská, hoci nedávno
vyhorel.
Iste, je tam skupina vedcov, ktorú svetová komunita dlhodobo uznáva. Ale zoberte si hoci
Medzinárodné laserové centrum v Bratislave, ktoré je paradoxne tátnou rozpo tovou
organizáciou v pôsobnosti ministerstva kolstva. A je to medzinárodná pi ka, ktorej výsledky
nachádzajú uplatnenie v mnohých oblastiach. Genetici z Prírodovedeckej fakulty Univerzity
Komenského majú zase vynikajúce výsledky v spolupráci s National Institutes of Health
(USA), o je celosvetovo uznávané pracovisko v oblasti medicíny na svete. A tak by sme
mohli pokra ova .
Realitou je v ak aj to, e talentovaní slovenskí vedci stále odchádzajú do zahrani ia, kde
sú lep ie zaplatení a majú tam lep ie podmienky na výskum. Ako ten odlev zastavi ?
Nedávno sme pripravovali výskumné centrum pre jednu ve kú nadnárodnú spolo nos na
Slovensku a h adali sme akademických partnerov. Boli sme na rokovaniach v prostredí SAV i
vysokých kôl. V niektorých vedeckých in titúciách zarazil zástupcov ná ho klienta u
vzh ad budovy a potom aj interiér. Ako keby sa ocitli niekde v roku 1980.
O arpané fasády, zodraté seda ky?
Poznám asto opakovaný výrok zo strany zástupcov ministerstva kolstva, e nejdeme
podporova betón a nábytok, ale vedu a výskum. Len e aj tá veda sa musí nachádza v istom
prostredí. A mô em poveda , e predstavitelia onej nadnárodnej spolo nosti boli úplne
zhrození prvou vizitkou slovenskej vedy. Chceli, a na alej chcú, tu zalo i výskumné
centrum, ale povedali, e si nevedia predstavi , e by ich vedci boli ochotní sedie v takejto
kancelárii. A to e te nevideli vybavenie tunaj ích laboratórií.
Vrá me sa k úvodnej téme. Aký je ohlas na va e vyhlásenie k chystaným krtom v
rozpo te SAV z vládnych miest?
Z kompetentných miest sme nejakú priamu reakciu nedostali, ale popravde ani sme ju
ne akali. Mojím zámerom bolo upozorni médiá a trocha vyburcova tú na u vedeckú
komunitu z letargie.
Inde by sa u vedci búrili?
U aj na Slovensku, ale v iných sektoroch, napríklad u itelia, dopraváci, po nohospodári by
sa pri podobných krtoch postavili, vyhlásili trajkovú pohotovos . A boli by toho plné médiá.
Zatia o vedci ml ia. Medzi tyrmi o ami vám povedia, e je to hrozné, e síce aj za
bývalého re imu ledva existovali, ale teraz je to e te hor ie. Donedávna aspo pi kové
ústavy mali projekty, ale teraz v etko vyschlo alebo vysýcha u aj tam. Slovenská veda viac
ivorí, ako ije.
V esku sa nedávno vedci postavili a vydobyli si svoje.
Poviem iný príklad. Pred nieko kými rokmi ma arská vláda plánovala urobi dos výrazný
krt vo financovaní tamoj ej akadémie vied. Ale vedci reagovali petíciou, protestnými
akciami a boli úspe ní. Teraz je Ma arsko v neporovnate ne hor ej ekonomickej situácii ako
Slovensko, hrozia mu tvrdé podmienky hospodárenia diktované Medzinárodným menovým
fondom, ale financie pre akadémiu vied tam ani teraz výraznej ie neobmedzili.
Slovné spojenie "vedomostná spolo nos " e te nezmizlo z dokumentov teraj ej vládnej
koalície. Neobmäk í ju to nakoniec?
Na nedávnej Noci výskumníka, ktorú sme zorganizovali v bratislavskom Avione, sa jednej
diskusie zú astnil aj podpredseda vlády pre vedomostnú spolo nos a minister financií v
jednej osobe Ivan Miklo . Tvrdil, e chce venova zvý enú pozornos vede a u v budúcom
roku mieni nastavi systém jej tátnej podpory. V tom mu dr ím palce, ale krty u vláda
schválila. Uvidíme, ako sa k tomu postaví parlament.
+++++++++++++++++++++++++++
http://www.sme.sk/c/5582030/k-zidovstvu-sa-radsej-mnohi-nepriznaju.html
K idovstvu sa rad ej mnohí nepriznajú
Kon pirácie o idovskej svetovláde sú nezmysly, ale je a ké sa im bráni , tvrdia
predstavitelia slovenských idov.
Na kálu od nenávisti a po ozna enie za vyvolených sa toho o idoch zmestí ve a. Pre
niekoho sú to ú erníci, vládcovia sveta, okupanti palestínskych území, pre iného normálni
udia a obete ialeného úseku dejín - holokaustu, respektíve oa.
Pojem id je odvodený od Juda, mena Jakubovho syna. Na stránke idovskej nábo enskej
obce v iline sa pí e, e pod a neho bol pomenovaný jeden z kme ov Izraela. Autor kníh
Judaizmus a idia v Bratislave Jaroslav Franek vysvet uje, e niekedy sa stretneme aj s
ozna ením hebrej, hebrejský. Pôvod treba h ada opä v Biblii. Hebrej sa nazýval jeden z
Abrahámových predkov, a aj re , v ktorej vznikla vä ina kníh Starého zákona, sa nazýva
hebrej ina."
Prudký pokles
Franek tvrdí, e exaktné ísla o idoch u nás neexistujú. Odhady hovoria o troch tisíckach.
tatistika zo za iatku 30. rokov minulého storo ia spomínala 137-tisíc idov na Slovensku,
v celom eskoslovensku ich bolo 360-tisíc. K dne nému poklesu prispela vojna, emigra ná
vlna po nej a al ia po auguste 1968," vraví Franek s tým, e do Izraela a na Západ mohlo
odís a 10 tisíc idov.
Výkonný predseda Ústredného zväzu idovských nábo enských obcí v SR Pavel Frankl
vysvet uje, e idovskú komunitu dnes tvoria najmä dve ve ké obce - bratislavská s pribli ne
600 a ko ická s asi 300 u mi. Po et lenov zvy ných asi desiatich obcí sa pod a Franeka
ráta na desiatky.
Obce boli v dy autonómne. Mali právnu subjektivitu a neboli od nikoho závislé," vysvet uje
Frankl. V predvojnovom období sa u nás rozde ovali na ortodoxné, neologické a status quo
ante, o znamená stav ako prv," dop a ho Franek. Rozdiel medzi ortodoxiou a neológiou
spo íva v prísnosti dodr iavania idovských tradícií - v stravovaní, dodr iavaní sviatkov,
absolútneho pokoja v sobotu, oddelenia mu ov a ien v synagóge, v pou ívaní jazyka
v liturgii a podobne," upres uje vedúci kancelárie Martin Kornfeld.
Kon pirátori a rozum
Proti kon pirátorom, íriacim tézu o idovskej svetovláde, je pod a Franeka a ké sa bráni .
Kon pirácie sú vec psychiky istých typov udí. Obsahujú tajomno, ktoré sa nedá ahko
vysvetli , hoci ide o nezmysly. Predpokladom na debatu s nimi je, aby mali racionálne
myslenie, o im asto chýba. Ak tvrdia, e ka dý id je lakomý, ako to chcete vyvráti ?"
Franek pripomína, e jeho antisemitsky zalo ení kolegovia ob as za sionistické noviny
ozna ujú aj SME. Ke argumentujem, e udia, ktorí tam pracujú, idmi nie sú, odpovedajú,
e aj tak v tom duchu pí u. Pritom pred rokmi som rozhor ený iel za vtedaj ím
éfredaktorom Martinom ime kom. Dva dni po sebe ste toti mali zaujímavé titulky - ke
odchádzali z Afganistanu nemeckí vojaci a na letisku explodoval taxík, ktorý desiatky z nich
zabil, titulok znel Vra da v Kábule otriasla Nemeckom. Na druhý de v Izraeli vyhodil Arab
do vzduchu linkový autobus. Zabil desiatky udí, nie vojakov, ale civilistov, medzi nimi aj
eny a deti. Titulok bol Vojna medzi Hamasom a Izraelom pokra uje. Keby mali idia
v rukách to médium, boli by nadpisy takéto?"
Majú strach
Holokaust stra í dodnes. Jedna z kníh Juraja pitzera má názov Nechcel som by id. Opisuje
v nej nielen svoj nedobrovo ný pobyt v tábore v Novákoch. V názore nebol osamotený, pod a
Fedora Gála, ktorý sa sám narodil v koncentra nom tábore, to povie devä desiatpä idov zo
sto".
Franek to potvrdzuje, niektorí sa k nám nehlásia, ve a etnicky istých idov o svojom
pôvode nechce vedie . Lí i sa to aj v rodinách - niekto sa k idovstvu hlási, jeho príbuzní
nie." Pod a Kornfelda to súvisí s holokaustom.
O tom, i sa mô e oa zopakova , vedú pod a Franeka diskusie aj oni sami. Existujú paralely,
trebárs genocída Arménov. Ke vidím pochodujúcu Slovenskú pospolitos a po ujem jej rev,
je mi jasné, e raz to mô e prís . Mentálne sú na tej istej vlne ako udáci a nacisti."
Otázke, i holokaust neprispieva k zbyto nej seba útosti idov, Franek kontruje slovami raz
nás obvi ujú, e sa utujeme, potom zase, e sme tvrdí a ne útostní. Nech robíme oko vek,
v dy sa nie o nájde. Asi je v povahe udí ma niekoho za nepriate a. Historicky túto rolu
prebrali práve idia."
Tiso ne utoval
Franek aj Kornfeld sa zhodujú, e k tomu prispievali aj postoje katolíckej cirkvi, a nielen tie,
ktoré stoja na vý itke idia nám ukri ovali Je i a". Franek tvrdí, e antisemitské správanie
sa cirkev mala u v dávnej minulosti. Istá zmena nastala a v 60. rokoch 20. storo ia na II.
Vatikánskom koncile, dodnes v ak cíti rozdielny prístup slovenskej hierarchie v porovnaní s
rozh adenými u mi vo Vatikáne."
Pod a Franeka to súvisí s tým, e as katolíckej cirkvi má pozitívny vz ah k vojnovému
slovenskému tátu, na ele ktorého bol k az. Nie v etci sú takí, ale pozrite sa na Sokola,
Tondru, na tých, o podporujú historikov ako urica." idia priznávajú, e zo stoli ky ich
dvíhajú aj snahy blahore i biskupa Vojta áka. Ten ako podpredseda tátnej rady za vojny
neprotestoval proti deportáciám idom, stenografický záznam ho má tie usved ova , e
minimálne jedného udal.
Frankl sa pridáva. Tiso nebol iniciátorom deportácií, ale zodpovedal za tát. Nikdy neprejavil
útos . Osobne som hovoril s jeho obhajcom abkayom. Ke sa premietali otrasné zábery
z Osvien imu, v etci boli zdesení, Tisom to ani nepohlo. Vraj nemohol ukáza , e ho
zlomili."
Pri téme odha ovania pamätnej tabule Tisovi kardinálom Korcom sa Frankl pýta:
o by ste
cítili, keby niekto velebil loveka, ktorý spoluzodpovedá za to, e nepoznáte as svojej
rodiny, e v aka nemu ste nepoznali starých rodi ov?" Franek pripomína, e spolu bolo za
vojny z územia dne ného Slovenska v troch vlnách zavra dených a 105 tisíc idov.
Tresty za názor
Má by popieranie holokaustu trestné? Pod a Frankla je postih za názor v dy problém,. ale
holokaust je faktom. Otázne sú dôsledky krivenia histórie." Franek dop a, e neonacisti si
skrývaním sa za slobodu slova vytvárajú priestor na úto enie.
Kornfeld vraví, e aj medzi idmi sa v súvislosti so oa vyskytli extrémne názory. Trebárs
tie, e ak zahynulo 6 miliónov idov, táto íslovka by sa z úcty k obetiam vôbec nemala
pou íva ani v matematike, ani v ivote."
Mnohí sa kó er nestravujú
V Bratislave sa ivot sústre uje na synagógu. V tej sa v priemere tyrikrát tý denne konajú
bohoslu by. Komunita ije spolo enským ivotom, organizuje kultúrne, spolo enské
a portové akcie. Po as sviatkov je a ké úplne oddeli spolo enskú as od liturgickej,"
vraví Franek.
Frankl vysvet uje, e svoje idovstvo ka dý chápe inak. Pre niekoho je nábo enstvom,
národnos ou, pre al ieho tradíciou, i kombináciou v etkého." Dodáva, e okolo synagógy
sa tradi ne budovali aj satelitné zariadenia ako koly, telocvi ne, kluby, o tvorilo jeden celok.
Bratislavská obec má mo nos kó er stravovania v idovskej jedálni. Pod a Franeka dnes
prípravu kó er jedla udia dodr iavajú na rôznej úrovni prísnosti. Platí to aj pre m a, ke e
sa stravujem v závodnej jedálni. Sna ím sa aspo o nie o - nejem brav ové mäso, odde ujem
mlie nu stravu od mäsitej a podobne. Pre dcéru, ktorá sa vydala za ortodoxného ida, by v ak
ni z toho kó er nebolo," usmieva sa a dodáva, e kó er sú aj viaceré potraviny a nápoje
v obchodoch a re tauráciách, okrem vä iny káv trebárs aj Coca-cola a Pepsi-cola.
+++++++++++++++++++++++++++
"Keby vsetci ludia boli dobri, táto rada by nebola dobra; ale pretoze ludia su zli..."
Niccolo Machiavelli: Vladar
> "Pozorujte konanie ludi a uvidite, ze vsetci, ktori dosahuju velke
> bohatstvo a velku moc, docieluju to nasilim a podvodom. To, co
> pre seba urvali zakernostou a nasilim, okrasluju potom klamnymi
> slovami vyboj a zisk, aby zakryli mrzkost tohto prirastku."
> Niccolo Machiavelli: Florentske letopisy
> "Umenie vladnut znamena zaobchadzat s ludmi a udalostami, akoby to
> boli abstraktne, chladne cislice matematickeho vypoctu. Politika
> skveleho kalkulatora, akym bol Cesare Borgia, sa vyvijala ako postupne
> odstranovanie zatvoriek pri matematickej rovnici, len aby sme dostali
> co najjednoduchsi vyraz. Nepriatelia, nespolahlivi spojenci,
> vydierajuci sluzobnici aj nevyhovujuci spolupracovnici, vsetci museli
> postupne zmiznut. Nezastavil sa pred nasilnym odstranenim kohokolvek.
> Vobec nehodnotil ludi z moralneho hladiska ako ludske osobnosti. Bral
> do uvahy jedine hodnotenie: ich "vyznam" vo vztahu k najvyssiemu
> cielu."
> Clemente Fusero: Cesare Borgia
> "Napriek tomu sa toto ucenie neda povazovat za starozitnost, ktora si
> nanajvys zasluzi len a len letme povsimnutie historika. I dnesny
> politik moze z neho vytazit vzacne poucenia, ak ma schopnost
> konfrontovat jeho omyly so skutocnostou. Ak je spravne, ze historia je
> vitae magistra, neplati to len o tom, co je v nej pozitivne, ale i
> negativne - nespravne a skodlive. Preto osoh z Machiavelliho doktriny
> si odnasa nie ten, kto v nej hlada len rady a pokyny, ale kto sa k nej
> stavia kriticky, ba bezohladne kriticky. Pre politika, ktory si tak
> pocina, je Machiavelli nevycerpatelnym zdrojom poucenia. A tak, hoci
> jeho ucenie je podivuhodna zmes pravd a nepravd, spravnych a
> nespravnych postrehov, prospesnych i zhubnych pokynov, nemozno sa
> ubrannit zdanlivo paradoxnemu zaveru, ze Machiavelli je neocenitelnou
> skolou teoretickeho i praktickeho politika. Tiez dnesneho.-"
> Prof. Bohus Tomsa: O Machiavellim a Machiavellismu (1969)
> "Mojim poslanim je priviest kazdeho Inda - nech je hinduista, muslim
> ci inej viery - a dokonca i Anglicanov a konecne cely svet k nenasiliu
> v uprave vzajomnych vztahov, ci uz politickych, hospodarskych,
> socialnych alebo nabozenskych. Ak budem obvineny, ze som prilis
> ctiziadostivy, priznam to. Ak povedia, ze moj sen nemoze byt nikdy
> uskutocneny, odpoviem - je to mozne a pojdem svojou cestou. Som
> vytrvalym vojakom nenasilia a mam dostatok dovodov, aby som zotrval vo
> svojej viere. A preto, nech mam jedneho druha alebo mnohych ci
> ziadneho, musim pokracovat vo svojom pokuse."
> Mohandas karamcand Gandhi: Economics of Khadi (1941) J.
+++++++++++++++++++++++++++
http://necenzurovane.cwahi.net/
http://necenzurovane.cwahi.net/10/hyeny.html
Len hyeny doká u parazitova na obetiach holokaustu, len hyeny si urobia z obetí
holokaustu ivnos !
Problém holokaustu sa dal v Amerike do pohybu po roku 1973 po októbrovej arabsko
izraelskej vojne. Za výdatnej pomoci dodávok zbraní z USA idia zví azili a aby si idovské
americké elity lep ie chránili svoje strategické bohatstvo, spomenuli si na holokaust. Taktie
po doty nej vojne nasledovala opätovne výdatná pomoc a americká verejná mienka stála
pevne za Izraelom. Nastala doba, kedy sa v USA
rozbehla debata o holokauste.
Americkým idom za alo stúpa sebavedomie
spolu so vznikom udovej teológie o holokauste
a vykúpeniu. Za ali sa pripomína nacistické
zlo iny proti idom, no vedome sa nehovorilo
o nieko konásobne vä ích idovských zlo inoch
v ruských gulagoch. Nastupuje nová generácia,
ktorá s holokaustom bola oboznámená len z tej
jednej strany. Za alo sa pracova na o ivení
spomienok na holokaust. Pripomínal sa v dy
vtedy, ke to bolo politicky výhodné.Americkí
idia za ali opatrne na nacistickom holokauste
vyt ka politicky kapitál. Ke zistili, e to funguje, za alo organizované americké idovstvo
nacistický holokaust zneu íva . (Mimochodom, chce mi niekto oponova , pokia tvrdím,
e nacistické koncentra né tábory neboli de mi a mlad ími súrodencami ruských
gulagov pod idovským vedením? - pozn. autora V. P.) Preto bol holokaust ideologicky
prepracovaný. Osved il sa ako zbra k ODVRÁTENIU KA DEJ KRITIKY
IZRAELA. Aby si získali na svoju stranu amerických predstavite ov, poctili prezidenta
Reagana v roku 1988 jednou z najvýznamnej ích idovských organizácií Centrum Simona
Wiesenthala vyznamenaním Humanista roku za jeho neochvejnú podporu Izraelu a v roku
1994 vyznamenanímPochode slobody.
idia za ali otvorene h ada svoju vlastnú identitu v holokauste. Bude to znie
neuverite ne, ale politika identity a holokaust sa medzi americkými idmi ujala nie preto, e
sú obe ami, ale preto, e obe ami nie sú. Vedome sa zaml ovala a zaml uje pravda
o podpore idovských bankárov a ve kopriemyselníkov Hitlerovi, ke aj ich peniaze
slú ili na smr nevinných idov.Propagovanie holokaustu sa stalo ich úspechom s ktorým
sa chválili. Slú il k potvrdeniu idovskej vyvolenosti a nadradenosti. Za ali vytvára
hystériu, e americké idovstvo je ohrozené zhubným novým antisemitizmom. Pou ívali
na to rôzne manipula né prostriedky. Znovu a znovu sa zdôraz ovalo, akým
nebezpe enstvám Izrael elí, a idovské in titúcie potrebujú Izrael ochráni pred arabskými
útokmi. Za ala sa získava podpora, dary a peniaze.
Len e polovica vybraných príspevkov ne la do Izraela,
ale zostala idovským in titúciám v Amerike. Nastalo
obrovské zneu ívanie obetí holokaustu na ktorom bohatli
americkí idia, ktorí s holokaustom asto nemali ni
spolo ného. Za ala sa vydáva literatúra o holokauste.
Noviny písali o holokauste na celých stranách.
Preto e podpora z USA za ala postupne klesa
a nároky amerických idov stúpali, stalo sa americké idovstvo vydiera skou bandou.
Zameralo sa na európske zeme. Ako prvé pri lo na rad vaj iarsko. Zahájili proti nemu
ohovára skú a nezmyselnú kampa , ktorá sa nedala zastavi . vaj iarski bankári boli
postavení pred súd verejnej mienky, kde priebeh ur ovali idia. Hovorcom tohto
proti vaj iarskeho besnenia bol Elan Steinberg, výkonný riadite Svetového idovského
kongresu, ktorý vypú al sériu ohováraní. Ich cie om bolo spôsobi nepokoj a pohor enie.
Takýmto l ivým re iam sa dostávalo obrovskej publicity. Za alo sa prehlasova , e
vaj iarsko väznilo idovských ute encov v táboroch otrockých prác. A tak vaj iari
profitovali z krvavých pe azí a spáchali obrovskú lúpe . Relatívny blahobyt vaj iarska
za ali napáda obvineniami, e sú chamtiví a zlodejskí. Za ali tvrdi , e vaj iarske banky
ukradli vklady obetí holokaustu a zni ili v etky dôle ité doklady, aby zahladili stopy a e sa
toho dopustili len proti idom. Vymý ali sa stále nové a nové kandálne odhalenia .
Vytvárali sa ialené historky, ktoré mohli vyvoláva senzáciu. Logicky sa predpokladalo, e
ím viac piny sa na vaj iarsko nahád e, tým skôr vaj iarsko ustúpi. Ako obvykle vytiahli
svoju v dy ví aznú kartu: so zmu eným výrazom tváre za ali poukazova na vá nu
situáciu tých, ktorí pre ili holokaust. Nakoniec sa vaj iarsko poddalo a vo februári 1997
súhlasilo so zriadením fondu pre obete holokaustu vo vý ke 200 miliónov dolárov, aby
pomohlo osobám, ktoré potrebujú pomoc, alebo podporu.
Len e s tým Svetový kongres idov nebol spokojný! Roznietili verejnú hystériu a taktiku
dvoma smermi. Podávali hromadné aloby a prevádzali ekonomický bojkot. Hromadné
aloby vyvolali masovú hystériu a hanobenie vaj iarov. Za al ne útostný boj idovských
právnikov, ktorým i lo len a len o vaj iarske peniaze. Boj bol pinavý a ne útostný! V roku
1997 idia prehlásili: CHCEME TRI MILIARDY DOLÁROV, ABY SME V ETKY
HROMADNÉ ALOBY STIAHLI. V júni predlo ili vaj iarske banky kone nú ponuku
vo vý ke 600 miliónov dolárov. id Abrahám Foxman bol okovaný vaj iarskou drzos ou
a tak nízkou sumou. V júli 1998 pohrozil Hevesi a McCall novými tvrdými sankciami.
Behom nieko kých dní sa v boji proti vaj iarsku pridali americké táty New Jersey,
Pensylvánia, Connecticut, Florida, Michigan a Kalifornia. V polovici augusta sa vaj iari
vzdali a súhlasili, e zaplatia jednu miliardu 250 miliónov dolárov, aby odvrátili hrozbu
sankcií a zd havé finan né nákladné procesy. vaj iarsko bolo zrazené na kolená a stálo na
pokraji bankrotu. asopis Jewish Weekly z New Yorku referoval o tom, e idovské skupiny
a pre ijúci sa u chystajú na to, ako budú bojova o svoj podiel z jednej miliardy 250
miliónov dolárov zo vaj iarskych bánk.
Nastal ne útostný boj, kto ko ko dostane. Centrum Simona Wiesenthala bolo názoru, e ke
peniaze dostanú ctihodné idovské organizácie, mala by by as venovaná idovským
vzdelávacím strediskám . Nedávno sa Edgar Bronfman chválil, e v pokladni Svetového
idovského kongresu u nahromadili nie menej ne sedem miliárd
dolárov z kompenza ných pe azí. vaj iari pôvodne odhadovali sumu za holokaust na 32
miliónov dolárov, ale Svetový idovský kongres po aduje sumu 7 a 20 miliárd
dolárov.Preto e nenásytnos po peniazoch neutíchala, obrátil sa idovský kongres aj na USA
a po adovali sumu es miliónov dolárov. Len e Kongres USA túto sumu odmietol, zni oval
ju a na 250 tisíc dolárov, ale nakoniec ju zvý il na pol milióna. Napriek tomu si idia
nedovolili urobi iadnu kampa k vy etrovaniu v USA, alebo v amerických bankách.
Ke americkí idia finan ne zrazili vaj iarsko na kolená, vyhliadli si al iu obe .
Stalo sa ou Nemecko. Pou ili proti nemú tú istú taktiku ako proti vaj iarsku. Tri právne
kancelárie Hausfeld Weiss, Fagan Swift a Svetová rada idovských obcí podali hromadné
aloby na nemecký súkromný priemysel. Po adovali od kodné vo vý ke 20 miliárd dolárov.
V apríli 1999 za ali Nemcom hrozi ekonomickým bojkotom. Aby podnietili verejnú hystériu,
vylievali si zlos v mnohých celostránkových novinových prehláseniach. Otvorili v etky
zátarasy. Do farmaceutického koncernu Bayer zatiahli Jozefa Mengeleho z Osvien imu,
hoci Mengele s týmto koncernom nemal nikdy ni spolo ného. Tvrdili, e tento koncern mal
svoj ve ký podiel na vra edných pokusoch na idoch v koncentrákoch. Ke Nemci zistili, e
sa besneniu holokaustu neubránia, súhlasili so zna ným pe a ným vyrovnaním.
len Izraelského Knessetu Michael Kleiner ostro napadol Radu, e sa chová ako
Judenrat , ktorá, len iným spôsobom pokra uje v diele nacistov. alej obvinil Radu, e je
to nepoctivý orgán, ktorý je vedený profesionálne tajnostkársky a je zamorený odpornou
a verejnou korupciou. e sedia na obrovskej hromade pe azí, ktoré patria konkrétnym
jednotlivcom a robia v etko mo né pre to, aby sa zmocnili tohto dedi stva, zatia o
skuto ní dedi i e te ijú. Na Nemecko sa kládol stále vä í a vä í tlak na získanie al ích
pe azí. Nakoniec ho dostali do podobnej situácie ako vaj iarsko.
Vydieranie vaj iarska a Nemecka bolo iba predohrou k ve kému finále: - VYDIERANIU
VÝCHODNEJ EURÓPY. So zrútením Sovietskeho bloku sa vynorili lákavé vyhliadky
v bývalom stredisku európskeho idovstva. Zahalení do svätu kárskeho plá a potrebných
obetí holokaustu americkí idia vynucujú miliardy dolárov z týchto i tak dos zbeda ených
zemí. Bezoh adným a nemilosrdným úsilím o dosiahnutie tohto cie a sa stal holokaust
hlavným iniciátorom antisemitizmu v Európe.
K donúteniu vzpurných vlád k poslu nosti vyu íva holokaust s obu kom v ruke amerických
ekonomických sankcií. Napríklad id Eizenstat vyzval Kongres, aby od kodnenie za
holokaust bol umiestnený na prvé miesto pre tie východoeurópske krajiny, ktoré chcú vstúpi
do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Svetovej obchodnej organizácie,
Severoatlantického paktu, Európskej únie a Rady Európy: Musia po úva , ke my
budeme hovori , aby sme mohli sledova ka dú zem, i vyrovnala dlh oh adne
holokaustu !
Slovo na záver
S obavami a so znepokojením sledujem prakticky celosvetovú kolektívnu nenávis vo i
idom. Bolo by nielen tragédiou ale aj naivitou pokia by sme na to sko ili, hoci, realita tomu
nasved uje. Nemô eme zatracova a nenávidie v etko idovské a to práve len kvôli cca
dvom percentám tých najzlo ineckej ích a najzlodejskej ích vyvrhe ov z tohto spolo enstva,
skuto nej buriny a moru nielen idovského národa, ale aj tejto planéty. ia , na na u smolu,
na na u nevedomos , na na u zbabelos , majú finan nú, ekonomickú a politickú moc, tak e si
to mô u dovoli . Svet sa potrebuje spoji na vyhubenie tejto buriny.
Vladimír Pavlík
+++++++++++++++++++++++++++
http://ekonomika.sme.sk/c/5587462/zdravotnictvo-sa-stale-viac-zadlzuje-stat-uznepomoze.html
Zdravotníctvo sa stále viac zadl uje. tát u nepomô e
Finan ná pomoc nemocniciam pod vedením ministerstva nepomáha. Ich dlh sa vy plhal
na viac ako 148 miliónov eur.
BRATISLAVA. Viac ako 27 eur by musel zaplati ka dý ob an Slovenska, aby sa mohol
vyrovna dlh fakultných a
univerzitných nemocníc v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. Ku koncu júna je ich dlh
148,7 milióna eur. Je to len o
takmer 37 eur menej ako suma, ktorú plánuje vláda na budúci rok získa na zvý ení DPH z 19
na 20 percent.
Najviac je zadl ená Univerzitná nemocnica Bratislava. Ku koncu júna bol jej dlh viac ako 40
miliónov eur. Nasleduje
Univerzitná nemocnica Ko ice.
Celkovo zdravotné zariadenia pod ministerstvom zdravotníctva majú dlh k polovici tohto roka
152,48 milióna eura.
Oproti koncu minulého roka sa zvý il o 37 miliónov eur.
Dlh rastie aj napriek finan nej pomoci tátu
Minulý rok Ficova vláda do zdravotníctva naliala takmer 130 miliónov eur formou
takzvanej návratnej výpomoci.
Ministerstvo zdravotníctva pod vedením Ivana Uhliariku (KDH) touto cestou
nechce ís . V rozpo te na budúci rok nie sú pre nemocnice plánované iadne
peniaze, povedala hovorky a Katarína Zollerová.
Rezort chce rie i zvy ujúce sa zadl ovanie zmenou právnej formy nemocníc.
Nemocnice, ktoré u sú transformované na akciové spolo nosti, hospodária
vyrovnane, povedala Zollerová. Ministerstvo aj preto navrhlo, aby sa v etky
nemocnice do konca roka 2011 postupne zmenili na akciové spolo nosti.
Plán, i sa budú musie nemocnice oddl i a z akých zdrojov, vláda e te nemá.
Ministerstvá financií a zdravotníctva pripravujú návrh zmeny. Mal by by hotový
do konca roka.
Verejné zdravotníctvo - to sú dlhy, chátrajúce priestory, nespokojnos pacientov i
zdravotníkov. Pí e Ivan
tulajter.
Pois ovne nepomô u
Nemocnice nemô u aka , e im pomô u zdravotné pois ovne. tátna V eobecná zdravotná
pois ov a (V ZP) bude
ceny zni ova . Je za tým ich strata 46 miliónov eur ku koncu augusta. Teraz s nemocnicami
rokuje o zní ení cien. Tie
sa mô u pod a analytika INEKO Petra Golia a odrazi vo zvy ovaní dlhu.
Riaditelia nemocníc by preto mali prija racionaliza né opatrenia, aby k tomu nedo lo.
Nemocnice sa k rokovaniam so V eobecnou vyjadrova nechceli. Univerzitná nemocnica
Bratislava zatia o zmenách
podmienok nerokovala, nemô eme ani vy ísli dosahy na príjmy, povedala hovorky a
Zuzana i máriková. V
trnavskej Fakultnej nemocnici predpokladajú pred enie akacích lehôt.
Predpokladáme, e dôjde k posunu termínov plánovaných výkonov, povedal jej riadite
Martin Taba ek.
o plánuje urobi V ZP
Univerzitným a fakultným nemocniciam navrhuje: Vyrovnávanie cien za ukon ené
hospitalizácie, vzh adom na ich neodôvodnene ve ké rozdiely medzi nemocnicami.
Zní enie ceny bodu spolo ných vy etrovacích a lie ebných zlo iek o pä percent.
Zreálnenie maximálnych cien zdravotných pomôcok uhrádzaných nad rámec ukon enej
hospitalizácie. Zní enie pau álnej úhrady za anestézu o 40 percent.
Zdroj: V ZP
+++++++++++++++++++++++++++
http://hnonline.sk/ekonomika/c1-46921980-na-ministerstve-ostal-iba-jeden-clovek
+++++++++++++++++++++++++++
http://www.topky.sk/cl/10/812510/Domy-na-Luniku-IX-nemali-burat-ale-opravit-tvrdiaRomovia
+++++++++++++++++++++++++++
Ostrostrelec z Madarskej gardy
+++++++++++++++++++++++++++
V Praze to uz zacalo (za vyssi duchod).
+++++++++++++++++++++++++++
Oznam.
V rámci úsporných opatrení vlády bude od dne ného d a pri klinickej smrti jasné biele
svetlo na konci tunela vypnuté!
Vláda SR
Ten text blúdi po internete mnohokrát, ale je pekné si ho pre íta
Skeptik, pochybova a v ící
V b i e t hotné eny se ocitla t i embrya
Jedno z nich bylo malý
v ící, druhé malý pochybova a t etí malý skeptik. Malý pochybova se
tá e: "V íte vlastn v ivot po porodu?" Malý v ící: "Ano, samoz ejm ,
je p ece zcela zjevné, e ivot po porodu existuje . Ná ivot tady tu
je jenom proto, abychom rostla a abychom se p ipravila na ivot po
porodu, abychom byla dost silná na to, co nás eká." Malý skeptik: "To
je blbost, ádný ivot po porodu p ece neexistuje. Jak by m l vlastn
takový ivot v bec vypadat?" Malý v ící: "Ani já to nevím p esn .Ale
ur it tam bude mnohem více sv tla ne tady. A mo ná, e dokonce budeme
b hat a jíst ústy."
Malý skeptik: "To je úplný nesmysl. B hat, to p ece nejde. A jíst ústy,
to je úpln sm ná p edstava. Máme p ece pupe ní
ru, která nás iví.
A mimo to je nemo né, aby existoval ivot po porodu, proto e pupe ní
ra je krátká u te ." Malý v ící: "Ur it je to mo né. Jen bude
v echno kolem trochu jinak, ne jak jsme tady zvyklí." Malý skeptik:
"V dy se je t nikdy nikdo zpoza porodu nevrátil. Porodem prost ivot
kon í. A v bec, ivot je jedno velké trápení v temnu."Malý v ící:
"P ipou tím, e p esn nevím, jak bude ivot po porodu vypadat .... ale
v ka dém p ípad pak uvidíme maminku a ona se o nás postará."
Malý skeptik: "Máma?!? Ty v í na mámu? A kde má jako být?" Malý
v ící: "V dy je tu v ude kolem nás. Jsme a ijeme v ní,
prost ednictvím ní. Bez ní v bec nem eme existovat." Malý skeptik: "To
je p kná hloupost! Z n jaké mámy jsem nevid l je t ani kousí ek, tak e
je jasné, e nem e existovat." Malý v ící: "N kdy, kdy jsme úpln
zticha, m e zaslechnout, jak zpívá. Nebo cítit, jak hladí ná sv t.
Pevn v ím tomu, e ná skute ný ivot za ne a potom!"
+++++++++++++++++++++++++++
Vá ení p átelé, redakce jednoho na eho deníku vyhlásila sout o nejlep í poznámky v ákovské
kní ce. Vy ly v denním tisku dne 31. 1. 2009. Proto e jsou n které velmi povedené, rozhodla
jsem se, e je pro Vás opí i:
Erotické
- Znehodnotil nást nný výtisk Mend lejevovy soustavy prvk vymy leným prvkem Spermium.
- Ru í spolu áky svými vzdechy!
- O hodin p írodopisu strká ptáka do topení.
- P i hodin onanuje, prý za sv tový mír.
- Celou hodinu si p erovnává pytlík. Takhle se nic nenau í!
- Nevhodn nosí do vyu ování výkací a jiné gumy.
- P i slohové práci Nejhez í zá itek z prázdnin popsal soulo .
- Byl p isti en ve kolní jídeln , jak líbá spolu a ku, máme podez ení na lásku.
Poetické
- Plive kuli ky z elezné trubi ky.
- Na zem plival. Josef Dibal
- Mo í do vý e o í.
Rozvratné
- P i hodin d jepisu troubil sto eným se item státní hymnu!
- Vyjád il se o Meresjevovi, e m l amputované nohy a po prdel.
- Nosí do koly p íli krátké sukn , tak e vzbuzuje u spolu ák v t í pozornost ne já se svým
výkladem, prosím o prodlou ení.
Jak tohle dokázali ...?
- Mlátí lavicí o strop.
- Lezl do p timetrové vý ky na t ímetrový strom.
- Vyndala p i hodin t lesné výchovy bez dovolení kozu a celá t ída p es ní skákala.
- Jezdí nosem po lavici, aby to pískalo.
- Rozbila spolu ákovi sva inu.
V em se holt nezavd í
- Ma e tabuli p íli mokrou houbou.
- P i mé hodin se sna il být hodný. A moc.
- Svým zp vem úmysln ru í hodinu hudební výchovy.
- Po ád se hlásí.
- Nechá se od spolu ák osahávat a nehlásí to u iteli.
Kdy musí , tak musí
- V hodin t lesné výchovy si ode el zakou it.
- P i výlet do Terezína se nechal zav ít do plynové komory.
- Honza zak i el: Ticho! , t ída ho vysly ela a on ze sebe vypustil toxické plyny, co bylo
sly et po celé t íd .
- P i hodin hraje pi kvorky a pak bu nadává, nebo se hlasit raduje.
- Olizuje temperové barvy a diví se, e pak zvrací.
- Vá syn pova uje za samoz ejmé se p i hodin matematiky procházet po lavicích.
ádná úcta k autoritám
- ák o hodin výká výka ku, já mu ale jen povolil sníst chléb.
- Nem l ákovskou kní ku a odmítl mi ji dát.
- Ve el jsem do t ídy a on se mi nepostavil.
- Sm je se mi za zády do o í.
- Kdy jsem odstartoval p espolní b h, utekl dom .
- Nesd lil své jméno s tím, e je tu inkognito.
- Kdykoliv je vyvolán, kouká na m jako na idiota a ptá se, jestli to myslím vá n .
- Bez dovolení padá ze idle.
- Vyvolán prohlásil, e nebude odpovídat bez advokáta.
kola není holubník
- Pravideln chodí do koly nepravideln .
- Na hodinu fyziky p i el o 45 minut pozd ji.
Ten roste pro kriminál
- P inesl do hodiny prá ek na pe ení a p edstíral prodej drog. Odmítal v e vydat a nyní i p iznat.
- Sebral t ídní knihu, nechce ji vrátit a ádá výkupné.
- Vyhro uje mi smrtí.
- ádá od u itele lep í známku se eleznou ty í v ruce.
- P i hodin d jepisu zapálil lavici a navád l zbytek t ídy, aby m upálili.
Tyto poznámky ocenila redakce ástkou 500,- K .
- Nerespektuje pokyny dozoru o p estávce, na napomenutí reaguje: M u se na to vysr....!
- P inesla do koly DYMOGAM (zápalná tableta proti hmyzu pozn. red.) a vykou ila celý
u itelský sbor.
- Kdy jsem va eho syna vyvolala k tabuli, opá il mi: Pi p t, sva ím!
- Vá syn mi dnes za al tykat, skákal mi do výkladu a cht l vid t m j diplom.
- Simuloval zvon ní kolního zvonku budíkem, a kdy se mu na to p i lo, je t tvrdil, e ho o to
kolník po ádal.
Výherci filmu na DVD
- Vá syn p i vyvolání k tabuli zak i el, e chybí, vysko il oknem a zav el se na záchod .
- B há po t íd a zvrací idli ky.
- Vá syn rozkopal venkovní odpadkový ko a mé auto, kdy se dozv d l, e propadá z chemie.
- Ohro oval spolu áky no em, který pot eboval a na t etí hodinu.
- Vá syn sn dl u ební pom cku (a pozd ji se vysv tlilo, e lo o záti í jablka s mrkví), a tak
si u itel místo výtvarné výchovy s áky povídal o ivot .
+++++++++++++++++++++++++++
We are awesome!!!!
No matter what our kids and the new generation think about us,
we are awesome!!!
OUR Lives are LIVING PROOF !!!
To Those of Us Born
1925 - 1970 :
At the end of this email is a quote of the month by Jay Leno.. If you don't read anything
else, please
read what he said.
Very well stated, Mr. Leno.
~~~~~~~~~
TO ALL THE KIDS WHO SURVIVED THE
1930s, '40s, '50s, '60s and '70s!!
First, we survived being born to mothers who may have smoked and/or drank
while they were pregnant.
They took aspirin, ate blue cheese dressing, tuna from a can, and didn't get tested for
diabetes.
Then, after that trauma, we were
put to sleep on our tummies
in baby cribs covered
with bright colored lead-based paints.
We had no childproof lids on medicine bottles, locks on doors or cabinets,
and, when we rode our bikes,
we had baseball caps,
not helmets, on our heads.
As infants and children, we would ride in cars with no car seats, no booster seats, no seat
belts, no air bags, bald tires and sometimes no brakes..
Riding in the back of a pick- up truck on a warm day was always a special treat.
We drank water from the garden hose and not from a bottle.
We shared one soft drink with four friends, from one bottle, and no one actually died from
this.
We ate cupcakes, white bread, real butter, and bacon. We drank Kool-Aid made with real
white sugar. And we weren't overweight.
WHY?
Because we were always outside playing....that's why!
We would leave home in the morning and play all day, as long as we were back when the
streetlights came on.
No one was able to reach us all day.
--And, we were OKAY..
We would spend hours building
our go-carts out of scraps
and then ride them down the hill,
only to find out we forgot the brakes.. After running into the bushes a few times, we
learned to solve the problem.
We did not have Play Stations, Nintendos and X-boxes. There were
no video games, no 150 channels on cable,
no video movies or DVDs,
no surround-sound or CDs,
no cell phones,
no personal computers,
no Internet and no chat rooms.
WE HAD FRIENDS
and we went outside and found them!
We fell out of trees, got cut,
broke bones and teeth,
and there were no lawsuits
from those accidents.
We would get spankings with wooden spoons, switches, ping-pong paddles, or just a bare
hand, and no one would call child services to report abuse.
We ate worms, and mud pies
made from dirt, and
the worms did not live in us forever.
We were given BB guns for our 10th birthdays, made up games with sticks and tennis
balls, and
-although we were told it would happen- we did not put out very many eyes.
We rode bikes or walked to a friend's house and knocked on the door or rang the bell, or
just walked in and talked to them.
Little League had tryouts
and not everyone made the team.
Those who didn't had to learn
to deal with disappointment.
Imagine that!!
The idea of a parent bailing us out if we broke the law was unheard of. They actually
sided with the law!
These generations have produced some of the best risk-takers,
problem solvers, and inventors ever.
The past 50 to 85 years have seen an explosion of innovation and new ideas..
We had freedom, failure, success and responsibility, and we learned how to deal with it
all.
If YOU are one of those born
between 1925-1970, CONGRATULATIONS!
You might want to share this with others who have had the luck to grow up as kids before
the lawyers and the government regulated so much of our lives for our own good.
While you are at it, forward it to your kids, so they will know how brave and lucky their
parents were.
Kind of makes you want to run through the house with scissors, doesn't it ?
~~~~~~~
The quote of the month
by
Jay Leno:
"With hurricanes, tornados, fires out of control, mud slides, flooding, severe
thunderstorms tearing up the country from one end to another, and with the threat of bird
flu and terrorist attacks, are we sure this is a good time to take God out of the Pledge of
Allegiance?"
For those that prefer to think that God is not watching over us...go ahead and delete this.
For the rest of us......pass this on.
+++++++++++++++++++++++++++
Zhubné pocity, postoje a vlastnosti
Na e choroby sú odrazom na ich my lienok a pocitov. Pozrime sa teraz bli ie na niektoré
negatívne stavy, ktoré najmä ak ich pestujeme dlhodobo mô u vies k zdravotným
a kostiam a rôznym chorobám. Niektoré negatívne formy vedomia v skuto nosti mô u
vychádza z pozitívnych zámerov. Ide o to, aby sme si tento skuto ný, pozitívny zámer
uvedomili a na li vhodnej ie spôsoby, ako ho dosiahnu a ne kodi pritom sebe ani druhým.
Pýcha
Kres anstvo ju pova uje za jeden zo smrte ných hriechov. Práve pýcha, pocit vlastnej
dôle itosti je prí inou trápenia a chorôb, asto nevylie ite ných a aj smrti. Práve ona je
prame om v etkých zhubných my lienok a emócií. Ke sa lovek vyvy uje, za ína
odsudzova , opovrhova , nenávidie , roz u ova sa, ma nároky. Pocit vlastnej prevahy nad
ostatnými rodí pový enos a elanie poní i druhých slovom, my lienkou, skutkom. Pocit
vlastnej dôle itosti rodí ohromnú podvedomú agresivitu, ktorá sa potom obracia proti
samotnému pôvodcovi.Tento pocit znamená snahu loveka postavi seba, svoj rozum, svoju
múdros nad Vesmír, Boha, nad oko vek v tomto svete. Pový ený lovek za iadnu cenu
nemô e a nechce prija zra ujúce situácie, teda tie, ktoré sa nezhodujú s jeho o akávaním. Má
svoje chápanie okolitého sveta a myslí si, e práve to je najsprávnej ie a najlep ie. Sna í sa
podmani si okolitý svet, asto pomocou násilia. Preto akýko vek rozpor s jeho predstavami o
tom, aký má by okolitý svet, vyvoláva v jeho du i búrku agresívnych emócií: zlos , urá ku,
nenávis , poh danie, závis , útos to v etko zasa vedie k rôznym chorobám a smrti. Pýcha
je pocit vnútornej prevahy nad ostatnými alebo naopak, poní enie seba.Je to v prvom rade
výsledok nepochopenia svojho pravého miesta vo Vesmíre, svojho predur enia v tomto ivote,
neuvedomenie si cie a a zmyslu ivota. Vyzerá to tak, e sa v etka energia vynakladá na
dokazovanie svojej pravdy, na boj s okolitým svetom. Prestavme si, e bunka za ína bojova
s celým organizmom a bráni svoje záujmy, neprihliadajúc k záujmom celého organizmu.
Potrebuje organizmus takúto bunku? Mô e bunka ur ova svoje podmienky organizmu? Nie.
Organizmus sa bude sna i zbavi sa jej, inak sa táto bunka premení v rakovinovú a zni í celá
organizmus.Pritom je ka dá bunka jedine ná, preto e plní svoju pecifickú funkciu pre blaho
celého organizmu. A pokia bunka dobre zvláda svoje povinnosti, dostáva od organizmu
v etko, o potrebuje. Na jemnej, podvedomej rovine je ka dý lovek as ou Vesmíru. A
nielen lovek, ale akýko vek ivý tvor, akýko vek predmet. Teda sme si v etci rovní. V etko
v tomto svete je spojené jedným spolo ným cie om, smerovaním k celku, teda k Bohu,
Vesmíru, Vy ej inteligencii. A ka dý na tejto ceste vná a svoj jedine ný vklad do celkového
vesmírneho procesu vývoja. My v etci ideme jedným smerom, ale ka dý svojou vlastnou
cestou. Je dôle ité, aby lovek cítil svoju hodnotu, významnos a jedine nos na tomto svete.
Nie v ak prostredníctvom vyvy ovania sa nad ostatných, preto e ka dý lovek a predmet je
významný po svojom, ale prostredníctvom uvedomenia si vlastnej jedine nosti v spolo nom
vesmíre.
Kritika, nároky a nespokojnos
Kritika je hodnotenie a odha ovanie nedostatkov v omko vek, je to negatívny úsudok o
omko vek. Kritika je jedným z plodov pýchy. udia, ktorí stále kritizujú, chcú aby ostatní
zodpovedali ich predstavám o svete, morálke, ivote. Myslia si, e ich mienka je
najsprávnej ia. Ale mýlia sa. Takí udia jednoducho zabúdajú alebo nevedia, e ijú iba vo
svojom vlastnom svete. A svojimi kritickými my lienkami vyjadrujú nesúhlas so svetom
iného loveka. Na jemnej, podvedomej alebo energetickej úrovni úto ia na ostatných udí a
teda na ostatné svety.Nároky sa mô u vz ahova na kohoko vek: na blízku osobu, na vládu,
na seba samého, minulos , budúcnos , osud, Boha. Tieto my lienky spú ajú program ni enia
toho, na o sú smerované. Zodpovedajúcim spôsobom sa následne v podvedomí obete spú a
program samozni enia. Nespokojnos , nároky vo i okolitému svetu mô u vies k vá nym
chorobám. udí, ktorí majú sklon kritizova , asto bolia k by a krk. Reumatizmus je choroba
tých, ktorí neustále vyjadrujú nároky a nespokojnos , kritizujú seba aj ostatných. Je to tým, e
sú neoblomní, tvrdí vo svojich úsudkoch, neprijímajú cudziu mienku. Pocit vlastnej
dôle itosti je u nich nafúknutý do neuverite ných rozmerov.
Odsudzovanie
Ke kritizujeme, vyjadrujeme nespokojnos a nesúhlas s niekým alebo nie ím. Myslíme si,
e na e vnímanie sveta je to najsprávnej ie. Odsudzovanie je v ak ove a nebezpe nej ie.
Preniká hlb ie do podvedomia a vedie k vá nej ím ochoreniam. Ke niekoho odsudzujete,
podvedome spú ate program zni enia tohto loveka, o sa k vám potom vracia opätovnou
agresiou a de trukciou. Na informa no-energetickej úrovni dostávame opätovanú ranu v
podobe nepríjemnej situácie alebo ochorenia. Odsudzovanie na podvedomej úrovni funguje
pomaly ale isto, a preto spôsobuje a ké, takzvané nevylie ite né ochorenia. Naj astej ie sú
to onkologické choroby, narkománia a alkoholizmus. Ale nie Vesmír i Boh nás trestá týmito
chorobami, to my sami ich vytvárame svojimi my lienkami, slovami a skutkami. Zme me
svoje my lienky a nebudú iadne choroby.
Poh danie
Ak sa vzdáme egoizmu, otvoria sa pred nami dvere a tajné sa stane zjavným. Poh danie je
opovr livý vz ah ku komuko vek alebo omuko vek. Má rovnaké pozitívne zámery ako
kritika a odsudzovanie: elanie zmeni okolitý svet a iných udí. elanie zbavi sa nedobrých
udí, ma kraj í, lep í svet.Poh dame ide ruka v ruke s odsudzovaním. Ak máte v podvedomí
poh danie a odsudzovanie, budete si pri ahova do ivota ne estných a nízkych udí presne
tých, ktorými poh date. Nielen e ich pri ahujete, doslova ich vytvárate. udia nie sú zlí ani
dobrí, u achtilí i nízki to my ich takými robíme. Poh danie je krajne nebezpe nou
emóciou. Ke niekým poh dame, chceme aby nav dy zmizol z ná ho ivota. Neprijímame ho.
Len e on je odrazom na ich pocitov a my lienok. Ke ním opovrhujeme, ni íme sami seba.
Poh da mo no kýmko vek za oko vek. Rozumný opovrhuje hlúpym. Puritán prostitútkou.
Bohatý chudobným. Pekný karedým. istý pinavým. Zdravý chorým a naopak.Nezabúdajte,
e nás svet je duálny. A pokia budú existova udia, ktorí lipnú na slu nosti, budú existova
aj hrubé a ne estné osoby. Kým budú existova puritáni, budú existova aj prostitútky. Kým
budú bohatí, budú aj chudobní. Ak príli lipnete na kráse, pri ahujete do svojho ivota
o klivos . ena, ktorá odsudzuje alkoholikov, ve mi pravdepodobne bude ma syna
alkoholika. Rodi ia, ktorí odsudzujú a nenávidia nemorálnych a ne estných udí, budú ma
syna narkomana alebo zlo inca. Mu , ktorý opovrhuje enami, sa stáva impotentným. ena,
ktorá opovrhuje mu mi, má chorú maternicu alebo je neplodná.
Odpor
Odpor je zaujatý, nepriate ský vz ah k niekomu alebo nie omu. Predstavte si títivého
loveka cíti odpor k ne istote, vidí ju vo v etkom. Miluje istotu. Chce i v istom svete,
doslova i obrazne. V pozitívnom zmysle je teda odpor a títivos snahou i v istom, ni ím
nenaru enom svete. Iba e táto snaha o istotu sa realizuje prostredníctvom odmietania
v etkého, o nie je dokonale isté. Silná agresia, smerovaná na okolitý svet sa odrá a, vracia
spä a vyvoláva a ké ochorenia: onkologické, ko né, alkoholizmus, narkomániu, alúdo né
vredy.Ako sa zbavi odporu? Za nite vníma okolitý svet ako istý. ijú v om istí udia,
preto e ka dý lovek je jedine ný. Ka dý má svoje názory, svoj svet. Nemáte právo
odsudzova názory iných. Za nite ka dého loveka na tejto planéte vníma takého, aký v
skuto nosti je ako as Boha.Ak chcete i v istom a krásnom svete, za nite od seba.
O istite svoj vlastný svet. O is ujte svoje my lienky, zbavte sa podvedomej agresie. Spojte
vonkaj iu istotu ( isté telo, istá domácnos ) s istotou vnútornou ( isté úmysly, isté
vz ahy). A najmä majte v úcte svety druhých.
Nenávis
Nenávis je najextrémnej ou formou neprijatia. Ke si toto slovo rozoberieme, zbadáme jeho
hlb í význam v zmysle nie o nevidie . Ne-ná-vidím. Ke niekoho nenávidíme, v
my lienkach sa ho zbavujeme u ho viac nechceme vidie , i e eláme si, aby neexistoval,
ne il. Preto je nenávis na energetickej úrovni priam vra dou.Nenávis vedie k ve mi a kých
ochoreniam. Predov etkým úto í na hlavu a mozog. Epilepsia, Parkinsonova choroba,
ochrnutie, úrazy hlavy a úrazy vôbec, migréna, o né ochorenia, nádory. a ké ko né choroby.
Ak niekoho nenávidíte za jeho podlos , chcete ho zni i , aby zavládla spravodlivos . Ak nám
chce niekto ublí i , za nete ho nenávidie , aby ste sa uchránili. Ak nenávidíte blízkeho
loveka, znamená to, e vás tak stra ne poní il, ukrivdil vám alebo sa vás dotkol, e ste
schopní ho zabi . A aj ho zabíjate, iba e my lienkami. Mu , ktorý roky trpí zápalom prostaty
a pohlavnou neschopnos ou. iadna lie ba nezaberá. Prí ina jeho choroby spo íva v jeho
nenávisti vo i vlastnej man elke, v jeho elaní pomsti sa jej za jej zradu. Naopak ak ena
nenávidí svojho man ela, dostáva ranu do svojho pohlavného ústrojenstva. Po ase sa jej
objaví nádor na maternici. Deti, ktoré nenávidia svojich rodi ov, trpia rozháraným osobným
ivotom a rovnaké správanie sa im vracia na vlastných de och.
Podrá denos
Podrá denos vzniká vtedy, ke nám nie o nevyhovuje: neporiadok v dome, neumytý riad,
neupravená poste , rozhádzané veci, me kajúca náv teva, hluk deti. Ka dý lovek má svoje
po iadavky na okolitý svet, a pokia nie o týmto po iadavkám nezodpovedá, je podrá dený.
Ak je lovek podrá dený neustále, vedie to ku vzniku rôznych ochorení pe ene, riev,
alúdka, k bov.
Hnev a zlos
Objavuje sa vtedy, ke lovek stráca kontrolu nad situáciou. Ka dý chce ma pod kontrolou
to, o sa deje, len e nie v dy sa to darí. A ke sa to nedarí, objaví sa hnev, ktorý mô e vies
a k fyzickému násiliu, aby sa situácia zmenila. Ak v sebe lovek neustále potlá a také
emócie, ako podrá denos , hnev a zlos , za ína trpie pe e , k by, dýchacie orgány.
Nevyjadrené pocity sa za nú hromadi najmä v orgánoch, ktoré sú zodpovedné za ich
vyjadrenie: pe e so l ou zodpovedajú za výbu nos , tak e dlhodobo potla ovaný hnev
pravdepodobne vyvolá zápal l níka a nahromadené emócie sa materializujú vo forme
l ových kame ov.Akonáhle pocítite výbuch emócii hnevu, za nite robi to, o nemáte v
láske, ale o potrebujete urobi rý ovanie, upratovanie, rúbanie dreva, aby sa u ito ne
vyu ila nebezpe ná energia.
Ukrivdenos
Pocit krivdy vzniká, ke si lovek myslí, e sa k nemu správajú nespravodlivo alebo ho
me ím urazia, nepríjemne sa ho dotknú. Ukrivdenie mô e vyvola rast nádorov, ako aj iné
ochorenia lovek ktorý sa urá a, nechce pochopi a prija fakt, e si sám pri ahuje do ivota
toho, kto mu ubli uje.
Pomstychtivos
K pomste vedie pocit krivdy a tie pýcha. Pomsta je elanie zni i alebo poní i loveka,
ktorý nám ukrivdil alebo nás urazil. Pomsta je vlastne snaha obnovi spravodlivos , donúti
okolie, aby k nám zmenilo vz ah, ako aj snaha získa zados u inenie, zjedna nápravu,
vyrovna sily obnovi rovnováhu. ím silnej ie nenávidím a elám si pomsti sa, tým viac
ni ím sám seba. Na niektorých miestach Zeme dodnes existuje zvyk krvnej pomsty alebo
vendety. Nakoniec to vedie k zni eniu celého rodu.
Trpkos
Je to pocit podrá denosti a nespokojnosti v dôsledku neúspechu. Predstavte si, e sa o nie o
sna íte, vynakladáte na dosiahnutie cie a ve a úsilia, no dopadne to úplne inak, ako ste chceli.
V dôsledku toho vzniká pocit trpkosti, ktorý vedie k chradnutiu ur itých orgánov, najmä
pe ene a obli iek. Okrem toho vám ubúda mno stvo energie.
Sklamanie
Je pocit nespokojnosti z nie oho, o sa nevyplnilo, krach viery v niekoho alebo nie o. Mnohí
udia ijú v ilúziách a snoch. Chcú nasilu prispôsobi svet svojim predstavám, okolitý svet
v ak mô e zodpoveda môjmu o akávaniu iba vtedy, ke ijeme pod a vesmírnych zákonov
a ke ich model sveta o najviac zodpovedá skuto nej povahe reality.
Ohováranie a zlomyselnos
lovek nepo kvr uje to, o mu vchádza do úst, ale to o z úst vychádza. Ke o niekom
rozmý ate, vytvára sa medzi vami a ním informa no-energetický kanál. Pokia o niekom
rozmý ate a rozprávate zle, vysielate na adresu toho loveka ni ivé my lienky a na jemnej,
podvedomej úrovni mu mô ete u kodi . Akýko vek negatívny výrok alebo mienka kodí vám
aj druhému loveku. Zárove sa vo va om podvedomí automaticky spú a program
samozni enia. udia si neuvedomujú, e na podvedomej úrovni sa doslova zabíjajú.
Ohováranie a zlomyse nos spôsobujú pokles energetickej úrovne loveka , a teda mu ni í
telo a skracuje ivot.Mimoriadne nebezpe né je ohováranie rodi ov. Jedno z prikázaní hovorí
cti otca svojho i matku svoju, aby si dlho il. Na inom mieste biblie sa pí e: Kto zlore í
otcovi alebo matke, nech je potrestaný smr ou. Ochorenia, ktorých prí inou je ohováranie
rodi ov, sú asto ve mi a ké a nevylie ite né.
Chvastúnstvo
Chvastúnstvo je prehnané vychva ovanie svojich predností. lovek, ktorý sa chvastá, sa sna í
pritiahnu pozornos a vyzera lep ie ako ostatní. V pozitívnom zmysle je chvastúnstvo snaha
získa uznanie a obdiv. Vystatovanie v skuto nosti hovorí o tom, e si lovek neverí a
pochybuje sám o sebe.
Pocit viny
Mnohí udia si myslia, e pocit viny je ve mi dobrý pocit. e ten, kto sa obvi uje, je dobrý,
e má svedomie. To je v ak nezmysel. Pocit viny je najni ivej í zo v etkých. Pocit viny je
skrytým a prevráteným prejavom pýchy. lovek, ktorý sa obvi uje a trestá, sa cíti by
nesmierne dôle itý. Myslí si, e ke sa potrestá a spôsobí si boles , e sa zmení svet. Ke
máte pocit viny, podvedome si do ivota pri ahujete nepríjemné veci.
Nespokojnos sám so sebou
Mnohí udia na sebe stále h adajú nejaké nedostatky. Sami si vytvárajú rôzne komplexy
menejcennosti a potom nimi trpia. Láska k sebe je úzko spojená s láskou k Bohu. Ke sa
kritizujete, kritizujete Boha. Znamená to, e ni dobré od ivota nedostanete. Musíte sa ma
radi a prijíma sa takí akí ste.
Strach
Ka dý sa nie oho bojí. udia sa boja, e ochorejú a zomrú, nebudú ma peniaze, stratia
milovaného loveka.Ke loveku hrozí nebezpe enstvo, do krvi sa mu vyplaví mno stvo
hormónov, ktoré zrých ujú pulz, zvy ujú krvný tlak, zrých ujú metabolizmus, vyvolávajú
napätie vo svaloch. Za ur itých okolnosti to je normálna obranná reakcia. Ak je v ak strach
jednou z hlavných emócií vá ho podvedomého programu správania, udr iava vás v neustálom
napätí.A nepretr ité vnútorné napätie vedie k alúdo ným vredom, vysokému krvnému
tlaku, vypadávaniu vlasov a mno stvu iných problémov. Okrem toho strach oslabuje imunitný
systém. Strach pri ahuje presne to, oho sa bojíme.
Pochybnos a neistota
Vytvárajú v na om ivote mno stvo problémov. Ko kokrát ste si povedali vetu o ak to
nevyjde! alebo Pochybujem, e to zvládnem! . Takéto a podobné my lienky vytvárajú
preká ky na ceste k uskuto neniu na ich zámerov a oslabujú nás. Sami si tvoríme svoj ivot a
sami si tie vytvárame preká ky, bloky.Aby sa lovek zbavil mu ivej neistoty a pochybností,
musí vzia svoj ivot do svojich rúk, i e prevzia zodpovednos . Dôverova si alebo
nedôverova je otázka vo by. Ak prekonáte pochybnosti a rozhodnete sa veri si, získate
vnútornú silu.
Smútok a depresia
Depresia prichádza, ke sa lovek prestáva te i zo ivota. Za ne ma pocit
bezvýchodiskovosti, beznádeje a bezmocnosti. Nakoniec sa mu odnechce i . Podvedome je
agresívne naladený vo i sebe aj vo i okolitému svetu.Depresie sú kedysi potlá ané agresívne
emócie, ktoré sa znovu vynorili. A ím viac agresívnych emócii lovek poci oval v minulosti,
ím silnej ie ich potlá al, tým silnej ia bude depresia.Depresia je odrazom agresie,
smerovanej proti okolitému svetu a proti sebe.
útos
Ve a udí má sklon utova iných aj seba, pri om to pova ujú za prejav citlivosti a láskavosti.
Len e netu ia, aká kodlivá mô e útos by . Je to agresívna emócia a vyvoláva agresívnu
reakciu. lovek ktorý iných utuje, v ak zvy ajne nechápe, pre o na jeho dobré iny udia
reagujú skrytou aj otvorenou agresiou. útos poci ujú tí udia, ktorí nevidia a nechcú vidie ,
e ijeme v spravodlivom a harmonickom svete. útos je dôsledkom nepochopenia vy ích
zákonov a na ej úlohy na tomto svete.
Zi tnos , lakomos a nenásytnos
Ziskuchtivý lovek myslí iba na svoj vlastný prospech. Nemyslí na následky, neberie oh ad
na druhých. Lakomý lovek je nadmerne etrný a vyhýba sa výdavkom. Chce ma v ivote
dostatok, ale nechce a nevie dáva , ani rozumne vyu íva , o má. Najjednoduch ím
príkladom zi tného správania je, ke eláte neúspech alebo dokonca smr druhému loveku,
kvôli nejakej materiálnej výhode. Zi tnos sa spája s neúprimnos ou a podlos ou
Prospechársky lovek doká e prejavova neúprimnú starostlivos , pozornos i lásku tomu,
kto sa mu hodí, no v skuto nosti má bo né úmysly a cíti nie o celkom iné.
Závis
Závistlivý lovek je mrzutý a nespokojný, ke niekto koho pozná má alebo získa nie o, o on
sám nemá.Závis vytvára obrovskú vedomú aj podvedomú agresiu. Nie nadarmo sa
v kres anstve radí medzi sedem smrte ných hriechov. Závis je naozaj zhubná. lovek mô e
dosta v etko, o si elá sta í sa otvori vesmírnym silám. Len e závis je preká kou toho.
Ke lovek elá úspech a v etko najlep ie druhým, privoláva úspech aj do svojho vlastného
ivota.
Pokrytectvo
By pokrytecký znamená by lovekom dvoch tvári, pretvarova sa, nasadzova si masku,
ktorá nezodpovedá vnútornému stavu. Pokrytecký lovek hovorí jedno, ale myslí si a robí
nie o iné. Komunikácia s pokryteckým lovekom vyvoláva boles hlavy. Stáva sa to preto, e
udia pri komunikácii vnímajú informáciu. Prinajmen om na dvoch úrovniach: vedomej aj
podvedomej. Vedomie vníma jednu informáciu, no podvedomie vníma úplne inú
informáciu.By lovekom dvoch tvári znamená rozdvojenie osobnosti so v etkými z toho
prameniacimi následkami. Pokryteckí bývajú politici. Pokrytectvom sa dá získa prospech,
votrie sa do priazne, získa dôveru alebo pozornos .Prí inou pokrytectva je nedôvera vo i
sebe a okolitému svetu. Pokrytecký lovek neverí, e ke bude úprimný mô e získa o chce.
Klamstvo a lo
Luha a klama znamená uvádza niekoho do omylu, ubezpe ova ho o nie om, o nie je
pravda, vä inou s ur itým zi tným zámerom. V pozitívnom zmysle ]e klamanie prostriedkom
ako získa nie o, na om nám ve mi zále í, alebo ako vyhnú nie omu nepríjemnému.
Následky l i sú známe je nimi nedôvera okolia. Rodi ia asto nehovoria de om pravdu a
potom sa udujú, pre o im deti nedôverujú. Lo bola v dy zhubná, hoci mnohí obhajujú
takzvanú milosrdnú lo , teda lo v mene dobra, ktorú asto vyu ívajú lekári a príbuzní pri
zhubnom ochorení pacienta. Len e tým mu bránia pozna skuto nos a spolu s tým ma ancu
na záchranu. Ve ak lovek nevie, o s ním je, aké ochorenie si vyslú il svojím podvedomím
programom, nemô e sa zmeni aby sa uzdravil.
Lichotenie
Je do zna nej miery toto né s pokrytectvom. Je to prehnané vychva ovanie ur itej osoby s
prospechárskym cie om, hrub ie povedané, zákerná podlízavos .V pozitívnom zmysle je
lichotenie snahou získa náklonnos ur itej osoby a spolupracova s ou v súlade so zámermi
lichotníka. Ka dý, komu niekedy lichotil takýto typ loveka, zrejme pre íval nepríjemné, hoci
nejasné pocity. Dôvodom je práve agresia, ktorá sa za lichotením skrýva.Nau me sa udí
chváli úprimne a nezi tne a priate sky ich podporova . A pokia vám je niekto nesympatický,
rad ej sa mu vyhýbajte, ako by ste mu mali neúprimne lichoti .
iarlivos
Je trýznivá pochybnos o vernosti a láske niekoho, na kom nám ve mi zále í. Je to jeden z
najzhubnej ích citov. Ni í rodiny, zabíja lásku, vyvoláva ve mi a ké ochorenia. iarlivos je
súborom viacerých negatívnych emócií: hnevu, nenávisti, pocitu krivdy, trpkosti, pochybnosti.
iarlivec poci uje podvedomú nenávis vo i svojmu sexuálnemu partnerovi, sokovi i sebe
samému. Tým v ak vytvára klasický úbostný trojuholník. Pokia máte v sebe dos iarlivosti,
akajte oskoro vznikne trojuholník. Sami ho toti vytvárate iarlivos ou. V pozitívnom
zmysle je iarlivos tú bou ma silný jedine ný vz ah s milovanou osobou, by o najviac
milovaný, ma pokoj a istotu v partnerskom vz ahu. Iba e iarlivos e te nikdy iadny vz ah
neupevnila naopak mno stvo vz ahov zni ila. iarlivos lásku zabíja.
Zdroj: Z predná ky Mariana O., Teplý vrch, september 2010.
VN:F [1.9.3_1094]
Toto sa vam ur ite oplati pre ita
Mýty a realita o privatizácii.
31.07.2010 19:32
O VS , SE, SPP
Pod majestátnymi títmi na ich slovenských ve hôr Tatier boli pred
mnohými desiatkami rokov vybudované 3 podniky (mali sme ich viac)
európskeho významu. Tieto podniky sa ale iba pred pár rokmi stali
príbehom, ktorí ani z aleka nemô eme pova ova za rozprávkový. Boli to
a stále sú (nie celkom na e) tieto:
Východoslovenské eleziarne Ko ice
Slovenské elektrárne
Slovenský plynárenský priemysel
Prvým dvom sa budem venova iba okrajovo, aby som Vás takpovediac
navnadil. Pri tej tretej firme Vám vopred s ubujem, e Vám padnú sane.
V prípade prvej teda Východoslovenských eleziarní Ko ice treba hne v
úvode vyvráti mýtus o tom, e ich privatizoval Vladimír Me iar, a e
ich rovno priklepol Reze ovcom. VS bola toti sú as ou 1. vlny
kupónovej privatizácie v roku 1991/1992, ktorú viedol vtedaj í
minister pre privatizáciu Ivan Miklo . Celkovo bol vtedy
sprivatizovaný vä inový balík 68% akcií tejto spolo nosti. V ase
ke sa u nás v roku 1998 menila vládna garnitúra vo svete vypukla
jedna z najvä ích kríz v histórii segmentu v ktorom podniká
spolo nos VS . Toto sa samozrejme dotklo aj na ej firmy a to presne
takým spôsobom ako sú asná globálna hospodárska kríza. Presne takým
istým spôsobom ako dnes robí istky Mikulá Dzurinda, tak isto ich
robil aj pred 12 rokmi. Firmu v podstate znárodnili a Reze ovcom
zostalo nejakých 10% akcií. Rokovali dokonca s londýnskymi bankami o
tom, e kto bude éfova tejto spolo nosti. Dohodli sa na mene
Gabriela Eichlera. alej sa dohodli, e Eichler bude pobera mzdu 10
000 000 Sk mesa ne v istom a poberal ju po as dlhých dvoch rokov. To
nám dáva v podstate 240 000 000 Sk. Len na ilustráciu uvediem, e
majetok Reze ovcov sa v roku 1998 aj s vilou na panielskom pobre í
odhadoval na 250 000 000 Sk. Eichler firmu ozdravil. V etko o priamo
nesúviselo ako sa hovorí s pecou to predal. O prácu pri lo na 14 000
udí. Klesali tak nominálne ako aj reálne mzdy v etkým okrem
Eichlera , o tam zostali pracova . To, ale nebol koniec. Akcie takto
ozdravenej spolo nosti hodili Dzurindovci na burzu 5 minút pred
uzávierkou cez v tom ase e te tátny Transpetrol a tam u akala
PENTA ako aj J&T. Dá sa poveda , e Dzurindovci tento scenár cez
sprostredkovate a praktizovali asto (vi ko ické letisko, Slovenská
sporite a, Nafta Gbely ). o chceli preda to i lo pod cenu cez
PENTU, Istrokapitál, J&T do vlastníctva zahrani ným vraj investorom,
samozrejme so ziskom pre sprostredkovate a. Fico sa mal od koho u i .
Vi predaj emisií. V prípade VS z toho ale J.P.Morgan nebol dvakrát
happy.
K Slovenským elektrár am naozaj iba v skratke, lebo u som o nich na
svojom blogu písal a aby som to moc nena ahoval. Polo te si otázku,
rad ej dve:
Ko ko mô e stá povedzme výstavba dvoch blokov jadrovej elektrárne,
120 miliárd Sk?
Aj Vy patríte k tým, o si myslia, e nemajú iadnu cenu, e za
komunizmu ich na i otcovia a starí otcovia vybudovali zo vzduchu a
zadarmo?
Kdy pozd ji první Me iarova vláda padla a byl Húska ve vláde
arnogurského nahrazen práve Miklo em, nesmírn schopným, bezvadným
mladým lov kem, lov kem na i krvní skupiny, ve kerá spolupráce s
ministerstvem slovenským byla privatizace velmi dobrá, radostná,
kolegiální, m li jsme se rádi, dob e nám to spolu lo.
Tomá Je ek
Ukrajinský rodák ijúci v Moskve Sergej Chelemendik bol aj s rodinou
v roku 1987 vyslaný KGB do SSR na sledovanie, monitorovanie a
prijímanie Gorba ovovej perestrojky.
Po roku 1989 zostal i na Slovensku a v sú asnosti je dokonca
poslancom NR SR (Do volieb 2010-moja poznámka). Do volieb v roku 2006
sa anga oval v otázkach slovanskej vzájomnosti, vydával knihy o
tragédii slovenskej privatizácie a transformácie najmä v obdobiach
me iarizmu a do roku 2006.
Od roku 2004 za al vydáva ob asník, PRE O? V tomto periodiku velebil
Slovákov a utoval ich ako boli okradnutí, zbavení vlastníctva
národného majetku, ktorý sa dostal rôznymi pekuláciami iba do rúk
úzkej skupiny vybraných domácich a zahrani ných osôb. Noviny PRE O?
dodával na viaceré miesta do NR SR, aby boli k dispozícii v etkým
poslancom a zamestnancom a aj do niektorých kníhkupectiev. V jednom
jeho ísle PRE O?, koncom roku 2005 bol uverejnený analytický rozbor
reálnej hodnoty Slovenských elektrární ako celku vy íslenej v objeme
460 miliárd Sk. Konkrétne vy íslenie vykonala skupina odborníkov okolo
Júliusa Bindera, realizátora vodného diela Gab íkovo. Vy íslenie je
diametrálne odli né od zmanipulovaného vy íslenia SE americkou
pobo kou Deloite & Touche na Slovensku, vedenej V. Masárom, bývalým
guvernérom NBS, dnes údajne u agentom CIA.
Renomované slovenské audítorské spolo nosti poskytli skupine Júliusa
Bindera reálne trhové ocenenia dvoch jadrových elektrární, dvoch
tepelných elektrární a 34 vodných elektrární, ktoré boli napokon aj
napriek vyhlásenému moratóriu o neprivatizácii, odpredané tátnemu
monopolu ENEL za 32 miliárd Sk.
V ase kúpy mali SE vraj istý dlh 40 miliárd Sk (vi HN z 26. augusta
2008). Aj po odpo ítaní dlhu, nebolo mo né nijakou metodikou stanovi
takú mizivú, podradnú cenu v etkých slovenských elektrární.
Vy pecifikovaná cena napríklad pre erpávacej VE na iernom Váhu je do
30 miliárd Sk pri sú asnej hodnote koruny, stavebných materiálov a
ceny prác v roku predaja SE.
Premiér nechal ve mi ve a priestoru Miklo ovi, dovolil mu, aby
Svetová banka a Medzinárodný menový fond maximalizovali svoje ciele.
Za v etky príklady hovorí fakt, e táto (1998-2006) vláda predala
majetok celej energetickej sústavy a výrobného potenciálu v eviden nej
hodnote 579 miliárd korún za 33 miliárd. Vládni politici nepochopili,
e sú ako muzikanti na Titanicu.
Augustín Marián Húska
No a pri Slovenskom plynárenskom priemysle sa sta í zamera hlavne na
nasledovné tri body:
Dane
Cena
Krí ové dotácie (tieto postavíme do úplne iného svetla, ako nám ich
podávajú vlastizradcovia).
Dane. Nemalo by by pre Vás tajomstvom, e e te za vlády Vladimíra
Me iara boli do dolnej sadzby DPH, ktorá bola 6% zaradené elektrická
energia, zemný plyn, uhlie, koks, vykurovacie oleje a palivové drevo.
Postupne bola táto sadzba za vlád Mikulá a Dzurindu zvy ovaná na 10%,
neskôr na 14% a na dne ných rovných 19%. Druhou formou daní, ktoré
boli uvalené na predmet ná ho záujmu, teda zemný plyn sú dane
spotrebné. Tie na zemný plyn uvalil Róbert Fico a to s platnos ou od
1.7.2008 zákonom 609/2007 Z. z. Ale teraz necháme Fica Ficom.
Cena.
Maloodberatelia
1999: 1m 3 = 3 Sk
2006: 1m 3 = 12,22 Sk
Ve koodberatelia
1999: 1m 3 = 3,58 Sk
2005: 1m 3 = 7,62 Sk
Pre o sa to stalo? Odpove je jednoduchá. Aby si zahrani ný vraj
investor mohol priamo z Va ich pe a eniek vytiahnu 49% zo zisku za
tranzit plynu cez Slovensko! Pre ítajte si nasledovný citát a mo no
pochopíte o tým myslím.
Predajné ceny zemného plynu v Slovenskej republike v sú asnosti
nepokrývajú náklady spojené s nákupom plynu od zahrani ného dodávate a
a jeho distribúciou slovenským spotrebite om. Vzh adom na vývoj cien
ropy a zemného plynu na svetových trhoch a tie vzh adom na vývoj
kurzu slovenskej koruny vo i americkému doláru od roku 1999 dosahuje
SPP v oblasti distribúcie plynu mnohomiliardové prevádzkové straty. V
roku 2000 dosiahla táto strata 17,2 mld. Sk. Priemerná predajná cena
toti dosiahla vlani len 3,72 Sk/m3, pri om priemerná cena pokrývajúca
náklady a primeraný zisk bola na úrovni 6,20 Sk/m3 (dovozná cena z
toho tvorila 4,91 Sk/m3).
Z finan ných modelov vyplýva, e pri zachovaní dne ných predajných
cien zemného plynu dosiahnestrata SPP v oblasti distribúcie v roku
2001 pribli ne 20 mld. Sk. Sú asnú situáciu je nevyhnutné zmeni . A to
nielen z dôvodu pripravovanej privatizácie SPP, ale najmä kvôli
efektívnemu fungovaniu SPP v budúcnosti.
Sme pri krí ových dotáciách.
Vstupom do Európskej Únie d a 1. mája 2004 teda k tomuto d u právne
skon ili krí ové dotácie. V podstate ide o to, e v rámci jednej
spolo nosti jej ziskové sféry prestávajú dotova innos stratových
sfér. Aby sa toto v prípade SPP nestalo tak do lo u pred jeho
privatizáciou k zdra ovaniu plynu pre odberate ov. Tým bola vykrývaná
a vykrytá tá viac ako 17 mld. strata v oblasti distribúcie. Je to
proste taký istý princíp ako ke rodi ia vyhodia svoje 5 ro né die a
na ulicu, lebo rodinné prídavky na seba u pre ralo .
Funguje to nasledovne. Odberatelia, i e domácnosti a podnikate ské
subjekty platia to ko, aby SPP distribúcia, a.s., ktorá je 100 %
dcérskou spolo nos ou spolo nosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s
mala hoch tapleri to nazývajú primeraný zisk. Tento primeraný zisk
platíme priamo z na ich pe a eniek, aby druhá dcérska spolo nos
materskej SPP Eustream mohla do Nemecka a Francúzska posiela 49% z
nasledovných súm, tie sú po zdanení:
2002 8,7 mld. Sk
2003 20,45 mld. Sk
2004 21,6 mld. Sk
2005 20,4 mld. Sk
2006 24 mld. Sk
2007 16,7 mld. Sk
2008 19,3 mld. Sk
2009 18,7 mld. Sk
Apropo zdanenie tejto na ej nadnárodnej spolo nosti:
o sa týka zisku z SPP pred a po privatizácii príklad: slovenský
plynárenský priemysel pred privatizáciou odviedol na dani priamo do
tátneho rozpo tu viac ako pä miliárd slovenských korún. Po
privatizácii v roku 2002 sa táto suma zní ila o vy e polovicu (pod a
dostupných informácií odviedol SPP v roku 2003 da vo vý ke cca 2,2
miliardy Sk), pri om v aka jedine nému postaveniu plynárov sa na
slovenskom trhu prehupol istý zisk podniku z hranice desiatich na
dvadsa miliárd korún. Do verejnej kasy v ak te ie prostredníctvom
daní po privatizácii plynární o tri miliardy slovenských korún menej,
ako to bolo do roku 2002.
Pre doplnenie:
1994 da z príjmu 6,932 mld. Sk
1995 da 6,853 mld. Sk
1996 da 6,387 mld. Sk
1997 da 7,459 mld. Sk
1998 da 5,674 mld. Sk
1999 da 8,226 mld. Sk
2000 da 5,233 mld. Sk
2001 da 5,508 mld. Sk
No ja Vám na rovinu tu a na tomto mieste pí em, e na i otcovia a
starí otcovia toto v etko nevybudovali preto, aby si niekto z
pe a eniek ich synov, dcér, vnukov a vnu iek nechal krí ovo dotova
svoj bezstarostný ivot na nejakej jachte, so ampanským v ruke a s
kaviárom na tanieri.
Toto nebola chyba! Toto bol zámer, ktorý sa odborne nazýva:
Paradox nerovnosti
Niektorí neoliberálni teoretici neváhajú obhajova existenciu
nerovnosti, preto e ju pova ujú za stimulujúcu zlo ku spolo enského
ivota motivujúcu udí k vä ej aktivite. Ako výsti ne reagujú britskí
teoretici Cockshott s Cottrellom, je zaujímavé, e si obhajcovia
spolo enskej nerovnosti myslia, e bohatí reagujú na celkom iné
pohnútky ako chudobní. Ak je napríklad potrebné o nevyhnutnosti
pracova presved i bohatých, potrebujú ako stimul prís ub e te
vä ieho bohatstva: z toho plynie prvoradý význam zni ovania daní z
vysokých príjmov. Ke sa v ak vyjednáva s chudobnými, predpokladá sa
naopak, e nie je lep ej pohnútky k práci, ne perspektíva e te vä ej
chudoby.
-Tatjana
Politici asto pou ívajú kvázi odbornú terminológiu na ohlupovanie voli ov a tí, asto
presved ení o odbornej zdatnosti svojich idolov, im znovu a znovu dajú vo vo bách svoje
hlasy. Profesor Husár pripomína, e priemerne vzdelaný ob an by mal ma aspo základné
ekonomické vedomosti.
o musí ob an vedie ?
28. september 2010
(Príspevok do Stálej konferencie Panslovanskej únie)
www.pansu.sk
Dos ma irituje pojem vedomostná spolo nos , alebo poznatková ekonomika. o to
znamená? o by mal vlastne ob an vedie , ke je lenom vedomostnej spolo nosti? V
televízii, v rozhlase, v novinách a iných masmediálnych prostriedkoch ítame: ijeme vo
vedomostnej spolo nosti . Tento výrok priam dáva rozlet politikom, mnohým pedagógom,
európskym komisárom, reformátorom univerzít, ia aj niektorým vedcom, ba aj finan ných
trhom a vedeniam podnikov. Vzdelanie je vraj najdôle itej ím zdrojom Európy, ktorá nemá
prírodné zdroje. Lacným heslom je aj tvrdenie, e investovanie do vzdelania je investovaním
do budúcnosti. Pripomeniem aj diskusie o elitných kolách a univerzitách a útoky novín a
asopisov na kvalitu univerzít na Slovensku, lebo je tu vedomostná spolo nos . Nezaujímajú
nás trvalé vedomosti, trvalé vedenie.
Vedomos sa via e na poznatky, znalosti. Vedie znamená by si vedomí ur itých vz ahov.
Napríklad, ak stúpne lovekovi teplota, treba aka chorobu. Tento druhý poh ad na vedenie,
a ja chcem zvýrazni zvlá ekonomické vedenie, je náro nej í a ten by som si chcel v imnú .
To o sa proklamuje pod heslom vedomostná spolo nos sa pri hlb om poh ade uká e ako
rétorická figúra. Sp a skôr politické a mo no aj ekonomické záujmy. Tak ako chcú
jednotlivci rýchlo zbohatnú (zbohatli), chcú rýchlo dosiahnu vedenie (vzdelanos ), rýchlo si
ho osvoji (a preto rýchlo zabudnú ). Aj napriek obrovskému rastu kôl, zvlá vysokých, na
Slovensku, vlastne ani nevieme poveda v om spo íva v eobecné vzdelanie, ak by som sa
odvolal na to aká bola európska tradícii chápania vzdelaného loveka. Ve mi dôkladne to
rozobral v r. 1959 T. W. Adorno v jeho diele Teória polovzdelanosti. Sú asný náh ad na
vedomosti nás nau ili aj vedomostné sú a e v televízii. Tam sa nepredstiera, e v sú a i ide o
to, o lovek musí vedie , ve s trochou astia získa nejakú finan nú výhru aj bez vedenia.
Logika a pedagogika nás v ak u í, e nepotrebujeme faktografické znalosti bez súvislostí.
Vzdelanie má by primerané pochopenie. Musíme by schopní výklad nielen sledova , ale aj
klás otázky, ktoré uká u, e vnímame, posudzujeme. Poznatkom A. Smitha, otcovi ekonómie,
asi neporozumieme, ak nepoznáme aj historický kontext, stav výroby, formu trhov a tak alej.
Alebo pre neinformovaného sa Keynesova V eobecná teória stáva zhlukom logicky
nepochopite ných tvrdení, z ktorých doká e citova iba jednotlivosti, o je spravidla zmätok eklatantným príkladom je Sulíkova rovná da (rovná mô e by stena, alebo iara). Vedenie
nespo íva v tom ako ú asne doká eme ohromi . Vedenie nesmie prehliada zásadné
súvislosti a pravdy. Povrchná vzdelanos , v sú asnosti sa íriaca ako plese , by mala by
jednou z najhanebnej ích tú ob moderného loveka. ia u nás to neplatí. Je to aj v aka
ná mu zábavnému priemyslu. Trestuhodne je zanedbané ekonomické vedenie, ktoré u dnes
vy aduje aj matematiku, o má za následok, e politici nemusia ma zodpovednos vo i
svojim voli om. Oni ibrinkujú s pojmami a udia im uveria. Skuto ne patrí k logike
akejko vek debaty politikov o ekonomike, e je mo né ka dú tézu týkajúcu sa otázky, o
treba vedie z oblasti, vyvráti poukazom na nie o, o k tomu e te akosi patrí, len podstata je
pre . Aby to politik nemal také ahké, bolo by treba aby bolo zrejmé, e o lovek
posluchá musí z ekonómie vedie . Je samozrejmé, e z matematiky ka dý vie, e 2 + 2 = 4.
Otázka, o lovek musí vedie , znamená ma u na zreteli cie , pre ktorý má také vedenie
funkcionálnu hodnotu. V ekonomických vedách iste vieme, o by mal ka dý ob an vedie ,
aby ho neopili ro kom. Z tohto poh adu na e koly sú ve kým dl níkom.
Tak ako ka dý z nás ovláda slovenskú gramatiku a tak ako ka dý z nás má ur ité poznatky z
matematiky, aj z ekonómie musí vedie tie základy, ktoré mu dovolia kontrolova výroky
ministra financií, i vníma diskusiu v slovenskom parlamente o obzvlá o rozpo te. Ob an
musí iste vedie , pod a m a, aspo dve veci, dva významné ekonomické vz ahy, poznatky.
Poviem ich ve mi jednoducho, aj ke ich pochopenie by vy adovalo hlb ie matematické
poznatky. Toti v reálnej hospodárskej politike ekonómovia nemô u zanedbáva hlboký
poznatok vedy, e rovnováhu ekonomiky vyjadrujú tri bilancie: bilancia úspor a investícií,
bilancia rozpo tu vlády a bilancia zahrani ného obchodu. Vz ah medzi nimi vyjadruje táto
rovnica: (S I) + (T G) = (X M), i e + 4 3 = 1 v miliardách euro. Ekonomika je v
rovnováhe, avá a pravá strana sa rovnajú. Vidíme, e úspory prevy ujú investície o 4 mld.
Sk., vláda má deficit 3 mld. Sk. a bilancia zahrani ného obchodu má prebytok 1 mld. Sk. Ak
by sa úspory zní ili na 3 mld. eur, zahrani no-obchodná bilancia by bola 0, alebo musel by sa
zní i deficit vlády na 2 mld. Sk. Zistili sme dôle itý súvis. Mohli by sme sa na pozrie
vedeckej ie. Tento vz ah si toti iada zlo ité matematické výpo ty. To by nám mali poveda
vládni ekonómovia. Viem, e ho nevyu ívajú. Vezmime si druhý príklad. Aby bol dostato ne
názorný, predpokladajme, e na svete sú iba dva táty: Slovensko a Ma arsko. Nech je
slovenský export 100 mld. euro a slovenský dovoz nech je 80 mld. euro. Potom Ma arsko má
export 80 mld. a import 100 mld. euro. My máme pozitívne saldo vo vý ke 20 mld. a Ma ari
majú deficit vo vý ke 20 mld. euro. Aby oni mohli zrealizova v etky finan né toky (odkúpi
HDP), potrebujú na ich 20 mld. euro, ktoré my máme vo né. Mô u ich získa viacerými
spôsobmi. Zvo me si naj ah í. Nech ma arská vláda vydá vládne obligácie, a to vo vý ke 20
mld. euro. My budeme dr a ich obligácie (papiere) a oni budú ma na e eurá. U aj be ný
ob an vidí riziko. Mohli nám v ak ponúknu napr. aj odkúpenie asti Gellért Hegyu. A o,
ke je tých tátov ve a, ako je prípad slovenskej ekonomiky? Iste tam mô e by ve a
ekonomických vz ahov medzi krajinami a teda ve a záva ných ekonomických relácií. Ani
dnes nám o nich vláda ni nehovorí. Informuje nás iba povrchne o príjmoch a výdavkoch
tátneho rozpo tu. K podstate problémov na báze ú tovníctva vlády a systému národných
ú tov sa k niektorým aj vzdelaný ekonóm iba s námahou dostane. Musí sa uspokoji viac
menej s tým, o pí u v novinách. Iba dva spomenuté vz ahy v ak ilustrujú ve kú zlo itos
ekonomickej politiky. Ale zárove dokazujú, e tieto poznatky, v prezentovanej podobe, by sa
mali dosta v kole ka dému ob anovi. Mal by ma také vedomosti (vedenie). Dlh verejných
financií by nevnímal tak katastroficky. Ekonomická veda netvrdí, e podiel dlhu na HDP má
by men í ako 60 %. Vnímanie a osvojenie si informácie vy aduje poznatky, vedenie, nie
hádanie. Ak nie o skuto ne vieme, zvolenú odpove opí eme príslu nými slovami.
Prof. Ing. J. Husár
To naozaj nemá chybu.
Pri s ítaní r.2001 bolo v RS 3% Cigánov (z 24 000 obyvate ov), som zvedavý, ko ko ich
bude na budúci rok. U pred 3 r. v prognostickej túdii sa pí e, e ich je 13%! Mám len pár
otázok: ako mô e by niektro diskriminovaný, kto neexistuje? Ako mô e dostáva to ko
pe azí z rôznych zdrojov niekto, kto neexistuje? Ako sa mô e s a ova na nedodr iavanie
svojich práv niekto, kto neexistuje? Ako mô u by ustanovené rôzne komisie a in titúcie pre
niekoho, kto neexistuje?
Prajem úspe né odovzdávanie al ích daní na neexistujúcu komunitu!
http://www.finmag.cz/clanek/21899/gerald-celente-svet-ceka-velka-valka/
Gerald Celente: ádné dan , ádný sex. Jen válka!
Gerald Celente, proslulý trendový prognostik z USA, vidí nejbli í budoucnost bled : "Celá
Amerika u jen posluhuje dluhu. V ichni pracují na banky. A se zem zhroutí, nastane
celosv tov období temna podobn jako po pádu íma."
V jarním vydání va eho magazínu Trends Journal p edpovídáte sv tu brzký p íchod
velké války". Pro ?
Kdy se podíváte do historie, co následuje po období ekonomických obtí í a propad ? Kdy
trhy v roce 2008 zkolabovaly, nastala panika. Rok 2009 byl rokem celosv tových sanací a
stimul . Nafoukla se sana ní bublina, jak jsme ji nazvali. íkali jsme, e a tato bublina
splaskne, a u se vládám nebude dostávat dal ích pen z na stimulace, p ijde nezbytn válka.
K tomu to nyní sm uje.
Vá n ?
Jen si v imn te t ch lidí, co jsou ve vládách. Jsou to sociopati. Zajímají se pouze o sv j
prosp ch a klamou sami sebe. Kdy jste sem p ijel, vystoupil jste snad z jumbo jetu a
rozvinuli p ed vámi ervený koberec? Vyhrávala k tomu snad hudba? Ten jejich sebeklam,
pocit vlastní d le itosti, je obrovský. A hrozn nesná í, kdy ztrácí. Kdy ztrácí moc. A lidé,
jejich zájmy hájí, zase nesná ejí finan ní ztráty. A ty finan ní ztráty nyní jen tak neustanou.
Organizace jako Mezinárodní m nový fond nebo Evropská m nová unie jen zachra ují velké
korporace, banky, finan ní a investi ní instituce, které patn investovaly. To je proti
jakýmkoli pravidl m byznysu. Sanují ov em jen své kamarády. Kdy kamarádi p ijdou
o peníze, politici je vezmou od adových ob an , a kamarády zahojí. A íkají tomu úsporná
opat ení.
ádné nové dan , ádný sex
Co bude spou t em té války, záminkou pro ni?
Ano, války asto za ínají um lými aférami. Incident v Tonkinském zálivu, jím za ala válka
ve Vietnamu, se nikdy nestal. Zv sti o tom, e Saddám Husajn disponuje zbran mi
hromadného ni ení a má vazby na Al-Kajdu tak tomu také nikdy nebylo. Ni emu, co vláda
íká, nev ím. ádné nové dan , ádný sex s Monikou Lewinskou, Saddám a Al-Kajda. Je to
jedna le za druhou. Co bude spou t em? Nevím. Nejpravd podobn ji p jde o válku v Íránu.
Pro ?
Pro Spojené státy stále prosazují sankce proti Íránu? ím se Írán tak moc provinil v i
mezinárodnímu spole enství? Jen se podívejte, co d lá takový Izrael! Co d lají Spojené státy!
Co jiného Írán ud lal, ne e donutil áha, aby opustil ú ad, který pro n j ukradli v roce
1953 USA a Velká Británie, kdy svrhly demokraticky zvolenou Mosaddekovu vládu? Co
tedy Írán provedl? V echno je to jenom o rop ! Myslíte, e by Spojené státy te byly v Iráku,
kdyby jeho hlavním vývozním artiklem byla brokolice a kdyby nesed l na druhých nejv t ích
zásobách ropy na sv t ?! Tak e spou t em bude pravd podobn Írán, Blízký východ a
n jaký teroristický útok proti Spojeným stát m.
Za ne válka je t za Obamova ú adování v Bílém dom ?
To je obtí né íci. On ale ur it d lá v echno mo né, aby se tak stalo vysílá t eba do
Afghánistánu dal í vojáky, 38tisíc mu . Spojené státy toti momentáln ztrácejí ve dvou
zásadních válkách v Iráku i v Afghánistánu. P edpovídali jsme, e ty války prohrají, u hned
jak za aly. M ete si to ov it je to vyti t no erné na bílém. Ameri ani jsou vále ní loose i.
Poslední válka, kterou vyhráli, byla druhá sv tová. Nedoká ou skoncovat s pár bosými
chlapíky n kde v Kandaháru. Dochází to u sakra n komu?!
Jaký je v tomto ohledu rozdíl mezi Bushem a Obamou?
V bec ádný. Obama je celý Bush. Fakta jsou z ejmá: Obama m e klidn zatknout cizince,
jako jste vy, poslat vás do vazby v cizí zemi, na knout vás, e jste terorista, uv znit a mu it!
A vám se nedostane ádného práva habeas corpus! Já m u být uv zn n jako americký ob an
po na ení z terorismu. A nikdy se mi také nedostane ádného práva habeas corpus! Nemám
právo na právníka. Administrativa také m e odposlouchávat kohokoli a kdekoli. Tak takhle
to vypadá za Obamy!
Bude Obama prezidentem i ve druhém funk ním období?
Republikáni nemají nikoho, koho by proti n mu postavili. Postaví snad Johna McCaina?
(ironicky) Nebo Sarah Palinovou? V dy je to postavi ka z comicsu. V ichni jsou jak
z comicsu. Politika je showbusiness pro o klivé lidi. Doslova.
To nejsou mu i, to jsou zbab lci
Po va em lí ení se situace zdá tak ka bezvýchodná.
V ím v systémy, jakým je t eba ten výcarský v p ímou demokracii. Jen e tady jsou
politici arogantní. A je to proto, jak je k nim p istupováno jako ke lecht , se v emi t mi
ervenými koberci. Samoz ejm , e si pak domý lí, e jsou lep í ne ostatní. Mimochodem,
sledoval jsem je po 11. zá í. Zamrzli. I Bush zamrzl. Znáte ten obrázek, jak n co p ed ítá
d tem v mate ské kolce, eknou mu, co se stalo, a v tom zamrzne? To nejsou mu i, to jsou
zbab lci. P izdisrá i. A tyhle lidé vedou ty války. Sami nikdy po ádn nebojovali. A si sbalí
svá fidlátka a vyrazí na frontu! A za své peníze, ne za moje! Jediný zp sob, jak m e
Amerika získat zp t ztracenou rovnováhu, je vrátit se k základním princip m, na nich byla
vystav na. A byla zalo ena s tím, e se nebude ú astnit zahrani ních výboj . A celé
devatenácté století byly volby v dy bojem proti zájm m velkých bank. Prezidenti jako
Andrew Jackson t mhle zájm m je t vzdorovali.
A o kterém z prezident z posledních dekád máte valné mín ní? O Reaganovi?
Poslední prezident, jej si celkem je t vá ím, je Eisenhower. Dokázal zabránit, aby se národ
dostal do tenat vojensko-pr myslového komplexu. Neprodal svoji zemi. Nevá il dal í válku
po té korejské. A Reagan? Zbankrotoval zemi. Byl v ak alespo tak chytrý, aby nezab edl do
zahrani ních boj . Kdy byli v roce 1983 zabiti p íslu níci amerického námo nictva
v Libanonu, rad ji se stáhl.
Zmínil jste banky a jejich zájmy v politice. Jaký vliv dle vás v sou asnosti mají velké
banky typu Goldman Sachs i JP Morgan?
Je to celé jeden velký gang Wall Streetu. Wall Street vydírá Washington. Dejte si dohromady
jejich tvá e, jejich jména, odkud pochází. Henry Paulson, Bush v ministr financí n kdej í
éf Goldman Sachs. Robert Rubin, Clinton v ministr financí, mu , který dereguloval
bankovní sektor p edtím p sobil jako jeden z p edsed Goldman Sachs. éf zam stnanc
ministerstva financí nyní za ministra Geithnera je rovn bývalým zam stnancem Goldman
Sachs.
T eba v Goldman Sachs opravdu pracují nejlep í. Ti pak mí í i do vlády.
Podívejte se, mám italské p edky. V echno, co jsem v dy slýchal jako malý kluk, byly
p íb hy o mafii. Samá mafie, mafie, mafie! U jsem nikdy necht l sly et dal í mafiánskou
story. Pokud jsou to jména jako Celente, Caruso, Mondavi, Puccini, Rossini, Bellini
ozna ují to za mafii. Ale nem ete p ece ozna it za mafii ten spolek chlapc v drahých
oblecích, absolventy Harvardu, Princetonu, Yale. Ne, to jsou v dycky experti na svém míst
ú asní. Nikdy je neozna í za gaunery, cvoky! Za ty, co rozkrádají Ameriku! Nikdy. Jsou
nedotknutelní. Jak íkám, Harvard-Princeton-Yale, kulky-bomby-banky. To je, co ni í
Ameriku. A je mi z toho nanic! Co to znamená, e je banka p íli velká na to, aby mohla
padnout? V kapitalismu, kdy jste neúsp ní, odejdete prost z byznysu tak to má být.
Výjimkou jsou tihle velcí ho i. Ti padnout nem ou! Pouze est bank tak nyní kontroluje
64 procent ve kerého majetku tohoto národa. Jen t i banky zodpovídají za celkem dv t etiny
v ech transakcí uskute n ných s kreditkami. Lichvá skými kreditkami.
Co Federální rezervní systém, americká obdoba centrální banky?
Ten je t m bankami vlastn n. Federální rezervní systém je prost asi na tolik federální jako
Federal Express. Není ani kvazi-vládní, a v bec ne vládní. To je fakt. Je to proti ústav :
lánek jedna, sekce A, v ta pátá tam se jasn praví, e pouze Kongres je oprávn n regulovat
nabídku pen z. Stalo se to v p edve er svátku váno ního roku 1913. Umíte se p edstavit, e
Washington byl jako po vym ení. Ten den byl hrstkou zákonodárc p ijat zákon o Federálním
rezervním systému. Podívejte se na pád hodnoty dolaru od té doby od té doby jsou lidi
uvrhováni v závratné mí e do zadlu ení. Dolar je dnes, co byly tehdy t i centy. Kdy dnes
chcete v USA na studia, musíte si vzít p j ku t eba 25 tisíc dolar za rok. Celý národ
posluhuje dluhu. V ichni pracují na banky. To je Federální rezerva!
Válka, to znamená zbrojení. Doporu ujete nyní investovat do spole ností, které se
n jakým zp sobem podílejí na dodávkách vojenských za ízení i t eba obranných
systém ?
To bych nikdy nedoporu il, pro m je to amorální.
A ist z ekonomického hlediska?
Ano, lidem, kte í se nestarají o to, jak vyd lávají své peníze, t m bych to doporu il.
Samoz ejm . Harvard-Princeton-Yale, kulky-bomby-banky, nezapome te.
K devalvaci dojde tak jako tak
S p íchodem války dle vás dojde k oficiální devalvaci dolaru
K oficiální devalvaci dojde tak jako tak.
I bez války?
Ano, proto e dojde k finan nímu kolapsu. U se to d je.
Kdy p esn nastane devalvace?
Je t p ed rokem 2011. Abych byl p esný, do roku 2011 nep ijde nutn devalvace, ale p ijde
krize, která nenechá nikoho na pochybách, e mí íme do nejv t í deprese.
Nyní se v ak zdá, e ekonomiky po celém sv t o ivují. N které rychleji, jiné pomaleji.
Podívejte se na data z USA mluví sama za sebe. Rekordní mno ství konfiskací dom b hem
prvních t í m síc roku 2010. Ceny dom jsou letos o t icet procent ní e ve srovnání s cenami
v roce 2006. Po et konfiskací letos v prvním tvrtletí stoupl meziro n o 35 procent. Po et
domácností, jim je bankou zabavována nemovitost, vzrostl v tom samém období o estnáct
procent meziro n a o sedm procent mezi tvrtletn oproti posledním t em m síc m roku
2009. Po et nákup nových dom klesl v kv tnu o 33 procent na d jinné minimum.
Delikvence na hypotékách vzrostly v prvním tvrtletí roku 2010, údajn roku o ivení, na
9,4 procenta z lo ských 8,2, a to byl údajn rok velké recese. A tak dále a tak dále. Prost
ádné o ivení se nekoná. Data na n neukazují. A ta o nezam stnanosti u v bec ne.
Do eho nyní doporu ujete investovat?
Mám rád zlato. Dal jsem ale nyní peníze zp t do svého byznysu. Investoval jsem do sebe. Ale
jinak je moji strategií investovat do zlata, kanadského dolaru a výcarského franku.
Kdo sází peníze na í any, sází na loosery
íkáte, e dvacáté století bylo stoletím Ameriky. A co 21. století? Bude to ínské storo í?
Ne, nebude. Kdo sází své peníze na í any, sází na loosery. Nezvládnou to. Nejvíce se
obávám toho, e s tím, jak upadnou Spojené státy, vznikne vakuum nebude ádná skute ná
mocnost. Nezapome me, e americká ekonomika je mnohem v t í ne kterákoli jiná. A se
zhroutí, nastane období temna podobn jako po pádu íma.
Opravdu? P ece jenom, ijeme ve v ku globalizace, v eobecné propojenosti. Oproti
st edov ku je to dosti odli ná doba z jednoho konce sv ta na druhý se dostanete za
den
je to jiné, v dycky je v e jiné. Ale do období temna lze dolet t i letadlem
díky internetu je obtí n j í cenzura.
To platí jen do jisté míry. V t ina lidí stejn v í tomu, co je jim nabulíkováno. Pot ebujeme
renesanci. Bez renesance vyhlí ím jen ruiny. Jste z Prahy, m sta um ní, ale dívejte na
Ameriku. Kdo ji zm nil v zemi v ech t ch nechutných obchodních center, dálnic?
Pot ebujeme renesanci, návrat ke kráse a kultu e. To je vy í smysl ivota. Bez toho ano,
internet, dochází jeho prost ednictvím i k revolucím. Ne jej ov em vláda ukradne. V USA se
tak ji d je.
Myslíte regulaci webu? V Evrop se proslýchá o celosv tových zákonech ACTA, které
mají obsahovat legislativu regulující internet. Mluví se p itom o hrozb kyberterorismu,
d tské pornografii
já vím, to je po ád dokola o d tském pornu. Miluji tyhle politiky. Kdo to prosazuje? Snad
bývalý guvernér New Yorku, Elliot Spitzer, který prosadil zákon, dle n ho mohou být
uv zn ni mu i, je vyu ívají slu eb prostitutek, p i em byl sám s nev stkou na apán. Ale ne,
mo ná ty zákony navrhují v ichni ti katoli tí pedofilní kn í ti z N mecka, Belgie, Irska
i odjinud. A nenavrhuje je také John Edwards, mu , jen cht l být prezidentem USA, velký
moralista, který m l aféru s jednou ze svých asistentek a nyní s ní má neman elské dít . Tyhle
lidi mluví o d tské pornografii?! V dycky ji u ívají jako záminku. Jak íkám, jsou to sociopati.
Nazývejme v ci pravými jmény. Faktem ov em je, e vláda se nejvíc d sí toho, e se lidé
dovtípí, co se ve skute nosti v echno d je, o opravdu jde. A e budou lidé informovaní a
znalí. Z toho mají vlády nejv t í strach. Pak toti lidé nem ou být kontrolováni. V echny ty
l i snadno prohlédnou.
Skute nost dle vás pomáhají zakrývat i velká, mainstreamová média jako televize CNN
i list New York Times. Kritizujete je, ale p esto v rámci reklamy na svém webu
anoncujete, e jste jejich astým hostem, e jste byl v show Oprah Winfreyové a tak dále.
To mi p ijde zvlá tní.
Ne ekl bych, e jsem a tak astým hostem. íkám si toti , co chci. New York Times mi
nedaly významn j í prostor od roku 2000. Jsou arogantní. V dy omílají, e to a to nikdo
nep edpov d l, e to nikdo neo ekával, a p itom to není pravda. Jsem jediný, kdo
p edpov d l krach roku 1987 u v lednu toho roku. Jako jediný jsem p edpov d l paniku
roku 2008 u v roce 2007, je to erné na bílém. Jsem jediný, kdo v USA Today, 14.
prosince 2000, p edpov d l, co nás eká v roce 2001.
Samoz ejm , e jsem cenzurován
Máte pocit, e jste nyní cenzurován.
Samoz ejm . Necht jí, abych byl v médiích. Nemají m rádi. Nejsem jedním z t ch hoch .
Nejsem z klubu. Vyrostl jsem v Bronxu. Býval jsem asistentem tajemníka senátu státu New
York. D lal jsem politické kampan , studoval jsem je. Byla to nejhor í práce, kterou jsem kdy
m l. Jednou takhle jdu na sch zku s asistentem senátora, mladý kluk kolem p tadvaceti.
P i el senátor, ten hoch kolem n j za al tancovat jako psí ek. Kdy si senátor cht l sednout,
patolízalsky mu p isunul idli. Zeptal jsem se ho, pro to d lá, zda si senátor neumí sednout
sám. Jsou to v echno i olezci! A média jsou stejná. Byl to New York Times, který vzal
Ameri any do válek s Irákem i Afghánistánem.
Dob e. V médiích se ale ukazujete. I kdy patrn ne ve v ech. Pozorujete n jaký
sestupný trend v po tu pozvánek do vysílání?
Jednozna n . Te jsem zván mnohem mén . Vystoupil jsem toti proti válce íkal jsem, e
Spojené státy válku prohrají. Psal jsem o tom Trends Journal i jinam. Ocitl jsem se na erné
listin . Takhle vám to ale ne eknou, jen vás u prost více nezvou.
A co po et odb ratel va eho magazínu. Roste?
Ano. Ná byznys na tom nikdy nebyl lépe. My vlastn ani média nepot ebujeme.
Ale ur it byste nepohrdl, být na CNN. Pak byste m l mnohem více divák . Mohl byste
oslovit více adových Ameri an
lidí, co si vás t eba sami nenajdou.
Jsem ale nevhodný pro zadavatele reklamy. Jsem patný pro byznys.
Proto e jste pesimistický?
Nikoli. Pesimismus je druh emoce, já hledím na fakta. Není to o tom být pesimistou i
optimistou, je to o tom, jaké to skute n je. Kdy n kdo umírá, umírá. Kdy n kdo l e, tak l e.
Vidím, e ekonomika umírá. Oni ale jsou jako malé d ti a mohl byste nám te íct n co
optimistického? Nem u íct nic optimistického. Chci vid t mén vládního utrácení, ni í
dan ale ne pro bohaté. Chci vid t vysoké dan pro miliardá e. St edním vrstvám by se m ly
sní it.
Jste tedy obhájcem progresivního zdan ní?
Jednozna n .
A co teorie, e bohatí jsou bohatí, proto e tvrd pracují, proto e riskují, proto e
inovují?
Ne. Harvard-Princeton-Yale, kulky-bomby-banky, v tom to je. Je to o bratrstvech, co se rodí
u na t ch univerzitách. Dívejte, kde se vyd lává nejvíce pen z? Ve finan nictví. Co reálného
ale finan níci vyrábí? Co montují? Co staví? Co u ite ného vynalézají? ím obohacují
spole nost?
Rozhovor vedl Luká Kovanda, Kingston, NY, USA.
Gerald Celente (63)
Není lep ího trendového prognostika, ne je Gerald Celente. On ví, o em mluví," vysekla
televize CNBC poklonu rodákovi z newyorského Bronxu. Podle amerického tisku Celente
precizn p edpov d l burzovní krach roku 1987, rozpad Sov tského svazu, asijskou m novou
krizi sklonku devadesátých let i aktuální finan ní krizi. Ve své show jej hostila Oprah
Winfreyová. Svoji kariéru zahájil v sedmdesátých letech, kdy ídil politické kampan
komunálních politik . V letech 1973 a 1979 pendloval mezi Chicagem a Washingtonem coby
specialista pro vládní zále itosti dob e tedy poznal americký politický ivot zevnit ".
V roce 1980, znechucen politickou scénou, zakládá Trends Research Institute, organizaci, je
dodnes p sobí ve sfé e trendových prognóz. Celente vydává tvrtletník Trends Journal,
v n m ne et í kritikou zejména amerického establishmentu. Kancelá e institutu, které mají
doslova podobu barové tan írny t icátých let, jsou situovány v Kingstonu, malebném
m ste ku za New Yorkem. Celente, jeho p edci pocházeli z Itálie, miluje dobré jídlo a pití,
rád zahradni í. Je bezd tný.
P ipraveno ve spolupráci s asopisem Týden.
Dostal jsem mail tohoto zn ní,
kdo souhlasí, a po le dál....a zi lo by sa to posla aj riadi ke tohoto
tátu...
*Vrátil jsem se ze 6 denní studijní cesty ve výcarsku.
Je tam také hodn cikán , ale jak vidíte, u nás tvrd pracují, sd lila mi
Renáta, majitelka 2 hotel , lenka m stské rady, u které jsem byl.
Mají tuto motivaci: Podporu v nezam stnanosti jen po odpracování souvisle 5
let bez del ího p eru ení.
Odmítnutí práce - ádná podpora.
Ztráta zam stnání vlastní vinou - absence, po ití alkoholu na pracovi ti ádná podpora.
Zni ení obecního bytu a státního majetku musí zaplatit a nebo do v zení a
tvrd tam pracovat na uhrazení kody.
Je s podivem, e pseudohumanisté nek i í a ve ejn nekritizují výcarskou
konfederaci, e nechce zadarmo bez odevzdané práce ivit parazity.
A nikdo v rámci Evropy nemluví o rasismu ve výcarsku.
Proto chci,aby ty neoprávn né r zné podpory a sociální dávky platily
parlamentní strany,kdy dopustily takovýto stav rasismu naruby !!!!
Rozhodol som sa na základe záujmu robi "Majstrovskú kolu",
lebo na i tubisti a aj ostatní hrá i na dychové nástroje vyrobené zo
zmesi kovov ma o to iadajú a niektorí sa u aj prihlásili. Je to
nie o ako mimoriadne osobné poukazovanie sa a rie enie takých
problémov na ktoré
ka dý umelec i chce, alebo nie ich musí vyrie i , kvôli
kvalitnej iemu hraniu. Je pravda e to sú problémy, ktoré nie sú
príjemné pre jednotllivca. Rie i ich po as túdia na kole je asto
ve mi problematické ak nie je vz ah tudenta a profesora skurto ne
udský. Robím ich nie ako kolské pohovory, ale ako skú obné metodické
naprávanie takých vnútorných problémov jednotlivca, ktoré si bez
odborného porozumenia a ve mi pozorného a chápavého vypo utia i
definovania mo ných rie ení... Ide aj o prerokovania vnútornmých
pocitov a aj mo ností ako sa ich zbavi , resp. ako tento problém,
ktorý je v dy takmer jedine ný správne a aj dlhodobo napráva ...
Môj zámer je akceptovaný a cena 1, hod.- 60 min. hodiny je 10,- Euro
pre jednotlivého záujemcu.
Ak by ich bolo viac tak by sa museli dohodnú a asovo si to
podeli ,lebo je to prísne individuálna práca, ktorá si vy aduje ve a
informácií a spoznania osobnosti záujemcu a jeho pecifiká.
Ke niekto by mal záujem prís na Devín tak aj u m a v dome, alebo inde.
Moje cestovanie je dos obtia ne inde, ale ak by bolo viac záujemcov
tak by som vedel sa aj mo no s mojou man elkou alebo niektorým z detí
sa dopravi autom a potom je potrebné dohodnú vo ný a vyhovujúci
termín a zaplatí cestovné náklady
"Muchova epopej se m e st hovat do Prahy
Jihomoravský kraj ji rozhodl o dal ím osudu Slovanské epopeje Alfonse Muchy. Ru í se tím
rozhodnutí o p edb ném opat ení vydaném Moravským Krumlovem"
http://www.novinky.cz/kultura/213408-muchova-epopej-se-muze-stehovat-do-prahy.html
King Artus
http://www.youtube.com/watch?annotation_id=annotation_782101&v=57wPrfvRPI0&feature
=iv
Finan ný mág
http://www.finmag.cz/
http://www.youtube.com/watch?v=rIprkGupeKw&feature=related
cimbalovy genius
http://www.markiza.sk/clanok-relacia/modre-z-neba/537974-cimbalovy-genius
Otec ......... Pre ítaj do konca......
Je piatok poobede a ty sa autom vracia domov. Ladí rádio. Správy hovoria
o nejakej bezvýznamnej veci : v nejakej alekej dedine zomreli traja udia
na nejakú neznámu chrípku, o ktorej nikto nikdy nepo ul. Nevenuje tejto
správe ve a pozornosti
V pondelok, ke sa zobudí , po uje , e m tvi u nie sú len traja, ale 30
tisíc udí u zomrelo vo vzdialených krajoch Indie. Kontrolný
medicínsky úrad Spojených tátov vysiela udí, aby to tam skontrolovali
V utorok sa to stáva najdôle itej ia správa prvých strán v etkých novín
preto e sa to u netýka iba Indie, ale aj Pakistanu, Iránu a Afganistanu.
Správa vychádza vo v etkých denníkoch. Volajú ju "tajomná chrípka" a v etci
sa pýtajú : "Ako ju dostaneme pod kontrolu?"
V Európe nastáva panika a hranice sa zatvárajú. Vo ve erných správach
po uje správy z Francúzska, kde redaktorka hovorí o jednom m tvom mu ovi,
ktorý zomrel v nemocnici na tajomnú chrípku.
Správy hovoria, e ke má tento vírus, tý de si ani neuvedomí , e má .
Potom má tyri dni hrozné bolesti a potom zomrie
Aj Ve ká Británia zatvára hranice, ale je neskoro. Na druhý de prezident
Spojených tátov zatvára hranice, aby sa vyhli nákaze, a kým nebude
nájdený liek...
Nasledujúci de sa udia zhroma dia v kostoloch, aby sa modlili za liek
ke niekto vstúpi a hovorí : "Zapnite rádio a po úvajte správy!" Dve eny
zomreli v New Yorku. Zdá sa, e chrípka zasiahla celý svet.
Vedci pokra ujú v h adaní protilátky, ale zdá sa, e ni nezaberá. oskoro
príde dlho o akávaná správa : Bol rozlú tený kód DNA vírusu. Mô e sa
vyrobi protilátka. Je v ak potrebná krv niekoho, kto nebol nakazený.
A hne sa íri výzva, aby v etci utekali do najbli ej nemocnice a dali si
urobi krvné testy. Z vlastnej vôle tam ide s celou rodinou, spolu so
susedmi, a pýta sa : " o sa stane? Toto bude koniec sveta?..."
V nemocnici, po testoch, vyjde jeden lekár a vyvoláva jedno meno. Najmen í
z tvojich detí je blízko pri tebe, ahá a za kabát a hovorí :
Ocko! To je moje meno!" Skôr ako sa spamätá , vezmú ti tvojho syna a ty
kri í :
"PO KAJTE!" A oni odvetia : "V etko bude dobré, jeho krv je istá, jeho krv
je istá. Veríme, e má správnu krvnú skupinu."
O pä minút lekári vyjdú von, smejú sa a kri ia. Je to po prvý raz po
tý dni, o vidí niekoho smia sa. Najstar í lekár sa priblí i k tebe a
hovorí : akujeme, pane, krv vá ho syna je istá, mô eme vyrobi
protilátku..."
Správa sa íri v etkými smermi, udia pla ú a kri ia od radosti.
Vtedy znova k tebe i tvojej man elke príde lekár a hovorí : "Mô eme s vami
chví u hovori ?... Ide o to, e sme nevedeli, e darca bude die a.
Potrebujeme, aby ste podpísali papiere na darovanie krvi. Zatia o íta
papiere, uvedomí si, e nie je pecifikované mno stvo krvi, a pýta sa :
"Ko ko krvi?..."
Lekárov úsmev zmizne a on odpovie : "Nevedeli sme, e to bude die a. Neboli
sme na to pripravení. Potrebujeme pou i v etku krv!..."
Neverí tomu a sna í sa oponova : "Ale... Ale..." Lekár pokra uje
a nalieha : "Nerozumiete, hovoríme o lieku pre celý svet! Prosím vás,
podpí te, potrebujeme v etku krv. Pýta sa : "Ale nemô ete spravi
transfúziu?" A odpove : "Ak nájdeme al iu istú krv, urobíme to...
Podpí ete? Prosím!
Podpí te!!!...!
V tichosti, bez toho, aby si si cítil prsty na ruke, ktorá zoviera pero,
PODPISUJE . Pýtajú sa a : "Chcete vidie vá ho syna?"
Krá a do sály prvej pomoci, kde sedí tvoj syn a pýta sa a :"Ocko! Mamka!
o sa deje?" Berie jeho ruku do svojej a hovorí mu : "Syn ek, tvoja matka
a ja a ve mi ve mi úbime, úbime a a nikdy nedovolíme, aby sa ti stalo
nie o, o nie je nevyhnutné. Rozumie tomu?" A ke sa lekár vráti, hovorí :
"Je mi úto, ale musíme za a , udia na celom svete zomierajú..."
Odi iel by si? Mohol by si sa oto i a necha tvojho syna tam, zatia o on
ti hovorí : "Ocko? Mamka? Pre o ma nechávate samého?"
Tý de na to, zatia o pochováva tvojho syna, jeden je doma a spí, al í
nepri li, lebo sa chceli ís rad ej prejs alebo sa pozrie na futbalový
zápas, al í prídu na pohreb s falo ným úsmevom a tvária sa, e ich to
naozaj zaujíma. Chcel by si v etko zastavi a kri a : "Môj syn zomrel
kvôli vám!!! Zaujíma vás to vôbec?..."
asto je to presne to, o Boh chce poveda nám : "Môj syn zomrel pre vás a
vy nedoká ete pochopi , ako vás milujem?"
Je zvlá tne vidie , ako ahko udia odmietajú Boha a potom sa pýtajú, pre o
svet je na tom oraz hor ie.
Je zvlá tne vidie , ako veríme v etkému, o pí u noviny, ale neustále
pochybujeme o tom, o hovorí Bibli a.
Je zvlá tne, ako sa de o de namáhame, aby sme mali o najvä í majetok
na zemi, a nevenujeme ani minútu tomu, aby sme si nahromadili poklady v
nebi.
Je zvlá tne, ke niekto hovorí : "Verím v Boha", ale svojimi skutkami
dokazuje, e má iné úmysly.
Je zvlá tne, ako kruté, vulgárne a obscénne scény sa slobodne pohybujú vo
virtuálnom priestore, zatia o rozhovor o Je i ovi je v kolách a na
pracoviskách ututlaný.
Je to zvlá tne, v ak?
Ove a v ak ove a zvlá tnej ie vidie kres ana, ktorý je taký horlivý
v nede u, ale nevidite ný po celý zvy ok tý d a.
Cholesterolová le
Dwight Lundell MD
My léka i se v ím na ím vzd láním, znalostmi a autoritou si asto rozvineme dosti velké ego,
které nám zt uje p iznat, e jsme se mýlili. Tak e tady to je. Otev en p iznávám, e jsem se
mýlil. Jako kardiochirurg s p tadvaceti lety praxe jsem vykonal více ne 5000 operací srdce, a
dnes p i el den, abych napravil sv j omyl léka skými a v deckými fakty.
Mnoho let jsem praktikoval s dal ími prominentními chirurgy ozna ovanými za tv rce
ve ejného mín ní . Bombardováni v deckou literaturou, neustále na seminá ích, jsme my
tv rci ve ejného mín ní trvali na tom, e onemocn ní srdce je jednoduchým d sledkem
zvý ené hladiny cholesterolu v krvi.
Jedinou p ijatelnou lé bou bylo p edepisování lék na sni ování cholesterolu v krvi a diety s
velmi nízkým obsahem tuk . Pochopiteln jsme trvali na tom, e taková dieta sní í hladinu
cholesterolu a výskyt onemocn ní srdce. Odchýlení se od t chto doporu ení bylo pova ováno
za kací ství a mohlo dokonce vést k alob .
Nefunguje to!
Tato doporu ení ji nejsou v decky ani moráln obhajitelná. P ed n kolika lety bylo zji t no,
e skute ným d vodem onemocn ní srdce jsou zán ty st n tepen, a toto zji t ní vede pomalu
ke zm n zp sob , jakým budou onemocn ní srdce a dal í chronické nemoci lé eny.
Dlouho zavedená dietární doporu ení vytvo ila epidemii obezity a cukrovky, jejich následky
porá í úmrtností, lidským utrpením a ekonomickými následky jakoukoliv epidemii moru v
historii.
A koliv 25% lidí bere drahé statiny, a a koliv jsme sní ili mno ství tuku v potrav , tento rok
zem e na onemocn ní srdce více Ameri an ne kdykoliv d íve.
Statistici z American Heart Association ukazují, e 75 milión Ameri an trpí onemocn ním
srdce, 20 milión má cukrovku, a 57 milión je jí ohro eno. Tyto nemoci postihují stále
mlad í a mlad í lidi ve stále v t ím a v t ím mno ství.
Jednodu e e eno, pokud by nebyly v t le p ítomny zán ty, není mo né, aby se na st nách
tepen usazoval cholesterol a zp soboval onemocn ní srdce a mrtvice. Bez zán t by se
cholesterol pohyboval voln t lem, jak to p íroda zamý lela. Jsou to zán ty, kv li kterým se
cholesterol usazuje.
Zán t není nic komplikovaného - je to jednodu e p irozená obrana t la p ed nep áteli, jako
jsou bakterie, toxiny nebo viry. Zán t je dokonalý ve své funkci ochrany t la p ed t mito
bakteriálními a virovými vet elci. Nicmén pokud t lo neustále vystavujeme zran ním toxiny
nebo potravou, k jejímu p íjmu není uzp sobeno, dojde k n emu, emu se íká chronický
zán t. Chronický zán t je p esn tak kodlivý, jako je akutní zán t prosp ný.
Který rozumný lov k by se v domn vystavoval potravinám a jiným látkám, o kterých ví, e
po kozují jeho t lo? Dob e, mo ná ku áci, ale ti se k tomu alespo rozhodli dobrovoln .
My ostatní jsme se jednodu e dr eli doporu ené stravy, která obsahuje nízké mno ství tuk a
vysoké mno ství polynesaturovaných olej a sacharid , ani bychom v d li, e neustále
po kozujeme své tepny. Toto opakované po kozování vede ke vzniku chronických zán t ,
které vedou k onemocn ní srdce, mrtvicím, cukrovce a obezit . Je t jednou to zopakuji.
Poran ní a zán ty na ich tepen jsou zp sobovány nízkotu nou dietou, která nám byla po léta
doporu ována zdravotní v dou.
Co je nejv t ím viníkem chronických zán t ? To je jednoduché, je jím p ebytek
jednoduchých vysoce zpracovaných sacharid (cukr, mouka a v echny produkty, které jsou z
nich vyrobeny) a nadm rná konzumace omega-6 rostlinných olej , jako jsou sójový,
kuku i ný a slune nicový, které se nachází v mnoha zpracovaných potravinách.
P edstavte si na chvíli, e drsným kartá em opakovan p ejí díte p es svojí k i, dokud
nez ervená a neza ne tak ka krvácet. ekn me, e to budete d lat n kolikrát denn po dobu
p ti let. Pokud doká ete sná et bolestivé kartá ování, budete mít nakonec na k i krvácející,
oteklou infikovanou oblast, její stav se bude s ka dým dal ím kartá ováním zhor ovat. To je
dobrý zp sob, jak si p edstavit proces zán tu, který m e práv te probíhat ve va em t le.
Bez ohledu na to, kde k zán tu dojde, jestli uvnit nebo na povrchu va eho t la, jde v dy o
toté . Nahlédl jsem do tisíc a tisíc tepen. Nemocná tepna vypadá, jako by n kdo vzal kartá
a opakovan rozdíral její st ny. N kolikrát denn vytvá ejí potraviny, které jíme, malá zran ní,
na n na e t lo opakovan odpovídá tvorbou zán t .
A koliv máme rádi sladkou chu koblihy, na e t lo na ní odpovídá poplachem, jako by
dorazil nep ítel vyhla ující válku. Potraviny plné cukru a jednoduchých sacharid , nebo
zpracované s omega-6 oleji, aby vydr ely déle v regálech supermarket , jsou ji dlouhou
dobu základem na í stravy. Tyto potraviny pomalu ka dého otravují.
Jak vede sn zení oby ejné koblihy ke tvorb zán tu a nemoci?
P edstavte si, e vylijete na svojí klávesnici sladký sirup, a získáte p edstavu o tom, co se
stane ve va ich bu kách. Kdy sníme jednoduché sacharidy jako cukr, hladina cukru v krvi
rychle vzroste. V odpov di na to za ne na e slinivka vylu ovat inzulín, aby tento cukr
p esunul do bun k, kde bude uskladn n jako zásoba energie. Pokud jsou bu ky plné a dal í
glukózu nepot ebují, odmítnou jí.
Pokud va e plné bu ky extra glukózu odmítnou, hladina cukru v krvi roste, co vede k dal í
produkci inzulínu, a cukr je prom n n na tuk a uskladn n v tukových tkáních.
Co má toto v echno spole ného se zán ty? Hladina cukru v krvi je udr ována ve velmi úzkém
rozsahu. Nadbyte né molekuly cukru se toti navazují na r zné bílkoviny, které poté
po kozují st ny tepen. Tato opakovaná po kození vedou k tvorb zán t . Kdy si n kolikrát
denn zvednete hladinu cukru v krvi, je to stejné, jako byste si rozdírali vnit ky va ich
citlivých tepen.
I kdy to nevidíte, bu te si jistí, e k tomu dochází. B hem p tadvaceti let jsem vid l více ne
5000 pacient , kte í m li v ichni jedno spole né - zán ty ve svých tepnách.
Vra me se zp t ke koblize. Tato nevinn vypadající dobrota obsahuje nejen cukr, ale byla
také upe ena v jednom z mnoha omega-6 olej , nap íklad v sójovém. Bramb rky a hranolky
jsou pe eny v sójovém oleji. Zpracované potraviny jsou vyráb ny s omega-6 oleji, aby se
prodlou ila jejich ivotnost v supermarketech. A koliv pat í omega-6 oleje mezi esenciální jsou sou ástí ka dé bun né st ny, která kontroluje vým nu látek mezi vnit kem bu ky a
okolím - musí být konzumovány ve správném pom ru k omega-3 olej m.
Pokud se tato rovnováha posume ve prosp ch p íli né konzumace omega-6 olej , bun né
membrány produkují chemikálie zvané cytokiny, které p ímo zp sobují zán ty. Dne ní strava
obsahuje extrémní nepom r mezi t mito oleji. Nerovnováha se pohybuje mezi 15:1 a ke 30:1
ve prosp ch omega-6. To znamená obrovské mno ství cytokin zp sobujících zán ty.
Optimální a zdravý pom r by m l být 3:1.
Aby to bylo je t hor í, nadbyte ná váha, kterou sebou díky t mto potravinám nosíte, vede ke
tvorb p epln ných tukových bun k, které produkují velké mno ství prozán tlivých
chemikálií, které zhor ují po kození zp sobená vysokou hladinou cukru v krvi. Proces, který
za al koblihou, se prom ní v za arovaný kruh, který vede k onemocn ní srdce, vysokému
krevnímu tlaku, cukrovce a nakonec Alzheimerov nemoci.
Nelze utéct p ed skute ností, e ím více konzumujeme p ipravených a zpracovaných
potravin, tím více si ka dý den p idáváme k zán t m. Lidské t lo nebylo navr eno ke
zpracování potravin plných cukr a omega-6 olej .
Existuje pouze jediný zp sob, jakým lze zán ty odstranit, a tím je návrat k potravinám bli ím
k jejich p írodnímu stavu. K budování svaloviny pot ebujete jíst více bílkovin. Vybírejte si
sacharidy, které jsou velmi komplexní, jako nap íklad ovoce a zeleninu. Omezte nebo
eliminujte zán tlivé omega-6 oleje jako kuku i ný a sójový, a zpracované potraviny, které je
obsahují. Jedna l íce kuku i ného oleje obsahuje 7,280 miligramu omega-6. Sójový ho
obsahuje 6,940 mg. Pou ívejte místo nich olivový olej nebo máslo vyrobené z mléka krav
ivených trávou.
ivo i né tuky obsahují mén ne 20% omega-6 a jsou mnohem mén zán tlivé ne údajn
zdravé rostlinné oleje. Zapome te na v decká fakta , která vám byla po dlouhou dobu
vtloukána do hlavy. V decká fakta, podle kterých saturované rostlinné tuky zp sobují
onemocn ní srdce, ve skute nosti neexistují. V decká fakta, podle kterých zvy ují saturované
tuky hladinu cholesterolu v krvi, jsou také velmi slabá. A proto e víme, e cholesterol není
p í inou onemocn ní srdce, jsou dnes obavy ze saturovaných tuk je t absurdn j í.
Cholesterolová teorie vedla k beztu ným nebo nízkotu ným doporu ením, která dále vedla ke
vzniku potravin, které nyní zp sobují epidemii zán t . Medicína ud lala obrovskou chybu,
kdy doporu ovala lidem, aby se vyhýbali saturovaných tuk m a up ednost ovali potraviny s
vysokým obsahem omega-6 olej . Nyní máme epidemii zán t tepen, která vede k
onemocn ním srdce a dal ím tichým zabiják m.
Co m ete ud lat je dát p ednost skute ným potravinám, které jedla va e babi ka, a vyhnout
se t m, které nosí va e matka z regál supermarketu plných zpracovaných potravin. Eliminací
zán tlivých potravin a p idáním esenciálních ivin z nezpracovaných potravin m ete
odstranit po kození va ich tepen zp sobené dne ní typickou stravou.
**************************
Génius]
> P íjdou Ma ar, ernoch z Ugandy a Slovák pro své syny do
> porodnice.
> Doktor je rozpa it uvítá slovy: Pánové, va e d ti jsou
> zdravé, ale va e man elky rodili zárove a tak se nám ti
chlape kové
> pomíchali.
> A pak jim p ivezl dv bílé a jedno erné dít se slovy, v ak
> vy si je u n jak poznáte. Vtom Slovák rychle uchopí ernou ka
a prchá
> pry .
> V duchu si brblá: Ja to jexem, Ma ara riskovat nebudem!
Download

Spravodaj c 83 - szcpv