CKE NOVIHY
Slovenský orgán sociálno-demokratiekej strany Uhorska.
Adressa
Vychodia každý štyrtok.
na dopisy, predplatky a všetky zásielky j e :
N o v i n y " , Pozsony, Koróna utca 19.
Ročník XV.
„Robotnícke
Motto:
Vlastnou silou
P ř e d p l a t n é : Do Uhorska a Rakúska: na rok 7 korún, na pol roka 3.50 kor.
na štvrt roka 1.75 kor.
Do Nemecka 8 korún, do ostatného cudzozemská Q kor. na celý rok. I
J e d n o t l i v é č í s l a v Uhorsku a Rakúsku p o 12 h a l i e r o c h .
Číslo 9.
V PREŠPORKU, 28. februára 1918.
Za jednotu V národe
Pár týždňami pred vypuknutím svetovej
války poprední mužóvia slovenskí sišli sa
k porade. Na schôdzke zastúpené boly
všetky vrstvy národa: kňazi, advokáti, le­
kári, rolníci, kupci i robotníci. Nebyf vojny,
porada táto bola by sa stala pamätnou v
politických dejinách našich. Od štyroch ro­
kov zástupcovia národa nášho sa nezišli a
neradili. Rozhudnutie predsedníctva slo­
venskej národnej strany bolo na čase, a
myslíme, že každý z nás s ním súhlasil.
Ale od štyroch rokov zmenila sa poli­
tická situácia u nás i vôkol nás k nepoz­
naniu. Vojna poprevracala temer všetky
názory o práve, o slobode, o moci, o štá­
toch i národoch. Spomeniem len dve pre­
nikajúce a všeobecne známe politické zá­
sady: názor o existencii veľkých štálov a
o šebeurčovacom práve národov. Pred voj­
nou sa učilo, že právo bytia patrí !en veľ­
kým štátom, že malé štáty s národy majú
a musia sa star .obetou veľkých, a že ta­
kéto pohltenie malých štátov je požiadavkom rovnováhy európskeho pokoja Dnes
sa táto zásada viacej neuznáva a vidíme
na vlastné oči, ako sa dnes už jedon ve­
liký štát rozpadáva na menšie štáty. Druhá
zásada: politická sloboda patrí tomu, kto
si ju vie mocnou armádou, zbraňou, tedy
politickým násilím, alebo aspoň presilou
udržať. Dnes celá demokracia sveta vyhlá­
sila právo sebaurčenia národov, ako je­
diný podklad budúceho sriadenia Európy.
Tak sa zdá, že nádeje malých národov po
nekoľko storočnom utláčaní budú konečne
splnené. Veď sme nedávno počuli, že všetky
rozpory v Europe vznikaly práve preto,
lebo malé národy stále boly k stene pri­
tlačené, bez nádeje, žeby si dakedy mohly
volne vydýchnuť.
-'^
Dr.
VjPovážsky.
Vojna a mier.
Postup Nemcov na východe, —r Mierové jednanie
v Bukareste.
— Trockij chce pokoj. — Tvrdý ultimátum
Nemcov. — Rusko musí
kapitulovat.
Po obnovení- nepriateľstva medzi Rusmi
a Nemcami, poslednější hodne postúpili na
východ. Zajali značné opevnené mesta ód
Lucku až na sever po Reval, zajali tisíce
Rusov, ukoristili množstvo kanónov, pu­
šiek, a iného válečného haraburdia. Zašli
tak ďalakó, že sa hovorilo už o tom, že
teraz príde na rad Pri>obrad. Ovšem že
postup na východe nestával Nemcov pred
veliké úlohy. Mnohí ruskí vojaci už dávno
pozahadzovaľj íiintu do snahu a ušli s fronty
domov, iní museli byť zase odvolaní do
vnútra zeme, aby pomáhali robif vláde
»poriadok«. Nemajú snáď ani streliva a
pravdepodobne ani čo jest. Za takýchto
okolností neni sa čo diviť, keď východní
»barbári« bez výstrelu ustupujú kultúrne
vyvinutému nemeckému vojsku.
Trcckij myslel, že on je najšikovnejší
človek na svete, keď vyhlásil v Breste Li­
tovskom, že z jeho strany je vojna dokon­
čená bez toho, že by bol podpísal akú koľvek mierovú smluvu.
Trockij zbadal, že svoju volovinu,
ktorú považovali s nim mnohí za šikovný
šachovný ťah, musí rýchlo odvolať, nechce­
li, aby sa mu Namci dohrnuli do jeho re­
sidence. Začalo sa teda z Petrohradu elek­
trickými iskrami telegrafovat do Berlína a
Viedna, že vláda ruská podpíše všetko, čo
si len Nemci žiadajú a nech nastane ko­
nečne pokoj. V Berlíne sa však vefmi ne-
ponáhlali s odpovedou, hovorili, že nemajú
Času, lebo teraz musia vyjednávať, s Ru­
munskom. Naproti tomu z Viedna poslala
sa do Petrohradu odpoveď, Že RakúskoUhorsko. je ochotné do nového vyjedná­
vania vstúpiť, a vec tak ďalako pokročila,
že rakúsku-uhorskí delegáti už aj odces­
tovali do Brestu LitovskéhV. Neskoršie
však, keď došla z Petrohradu aj pisobná
žiadosť, rozhodnula sa aj nemecká vláda,
že vypošle do Brestu tiež svojich povere­
níkov. Keď takto veci stoja, potom je
oprávnená úfnosť, že behom niekoľko krát­
kych týždňov, alebo snáď dní, nastane
medzi Ruskom a ústrednými mocnosťami
skutočný pokoj.
Ovšem skalopevný mier to ešte dlho ne­
bude. V Rusku panujú tak rozhárané po­
mery, neistota je tak veliká, že je vylúčené,
aby Nemecko a Rakúsko-Uhoŕsko svoje
všetky vojska z Ruska odtiahlo.
Medzi tým, čo veci vzaly v Rusku takýto
obrat, vykukláva sa kuriatko pokoja aj s
rumunskej škarupiny. Delegáti Nemecka a
našej monarchie už si asi zasedávaju v
Bukareštu ku jednému stolu s novým >náčelníkom rumunskej vlády, s generálom
Averescom, aby vyjednávanie o pokoj za­
počali. Sem cestoval gróf Czernin a tiež
aj nemecký štátny sekretár Kuhlmaan.
Ultimátum .Nemecka Rusku.
Ultimátum podané ruskej vláde zneje vo
výťahu nasledovne :
1. Nemecká ríša a Rusko vyhlásia do­
končenie válečného stavu a budú žit v
mieru a priateľstve.
2. Územia, ktoré patřily pred tým na
západe k Rusku, nebudú k nemu viac
prináležať a Rusko nebude sa do ich vnú-
2. strana.
^Robotnícke Noviny"
torných záležitostí miešať. Osud týchto
území vyriadený bude s ich obyvateľstvom
pod dozorom Nemecka a Rakúsko-Uhorska.
3. Livonsko a Estonsko musia ruské
trupy a červená garda okamžite opustiť,
ktoré obsadí potom nemecká policajná
moc až doťiaľ, kým nebude tam poriadok
zjednaný.
4. ^Rusko utvorí okamžite mier s ukra-?
jinskou republikou. Ukrajina a Finsko
musí byť od ruských čiat a červenej gardy
bez odkladu zanechané.
5. Rusko vykoná čo v jeho silách je,
aby vrátilo aj Turecku jeho provincie.
tí. Úplná demobilisácia ruskej armády a
námorníctva bez odkladu.
7. bod vzťahuje sa na obchodné otázky.
8. bod týka. sa politicko-právnych záleži­
tostí a veci zajatcov. ,
9. bod žiada od ruskej vlády, aby ne­
dovolilo agitáciu proti ústredným mociam.
10. Výš udané podmienky musia byť
behom 48 hodín prijaté a smluva za tri
dni v Breste Litovskom podpísaná.
Takéto podmienky si ruský ľud a ruská
vláda, a hoc i bolševická, predsa len ne­
zaslúžila.
Zo zahraničnej politiky.
Ohlas poľských zástupcov k národu.
Zástupci poľského národa, počtom 75
poslancov a 26 veľmožov vydržiavali po­
radu, na ktorej usniesli sa vydať k národu
poľskému nasledovný ohlas:
Spoluobčania! V ťažkej dobe obraciame
sa na vás. Prvá mierová smluva Štvrtého
válečného roku uzavřená bola na účet na­
šej zeme a našeho ľudu. Za války vstýčil
poľský národ za jediný svoj cieľ spojenú
a neodvislú vlast. V prúdoch krve miliónov
poľských vdjákov, pres hcry obetí, opie­
rajúc sa o staročné práva poľského národa
a v pevnej .viere na uskutočnenie práv
národov, ktoré boly vyhlásené za ciel voj­
ny, boli sme a zostarieme ochotný kráčať
neohrožené k tomuto cieľu. Mierová, smlu­
va s Ukrajinou zasiahla poľský národ ako
blesk a ako předzvěst, že nemecký milita­
rismus spolu so starorakúskou neúprim­
nou diplomciou chystá sa znásilniť poľský
národ na jeho vlastnej pôde, snaží sa za­
BESEDNICA.
Huncút Kalina.
(Pokračovanie a konec.)
Pri dlhom stole prešla teraz reč na Če­
chov. Pán doktor Krajan dokázal v dlhej
reči celkom jasne, že medzi Čechom a Slo­
vákom je väčší rozdiel ako medzi Nemcom
a Angličanom a poukázal na to, ako Ma­
ďari so Slovákmi dobre zaobchodia, akí
boli vždy dobrí bratia spolu. Ďalej dobre
posvietil na tú bezočivosť Čechov, ktorí by,
keby sa im podarilo Slovákov do pazúrov
dostať, týmto svoju reč vtisli a z nich odrodilcov narobili, ktorí by si potom svoju
Slovenčinu zanedbávali a český kapitál by
vyciciaval slovenský chudobný ľud.
Pán Vyzkóczy ale vravil: »My si Slová­
ka nikdy nebude dávať. Uhorský Slovák
nebola a nebude český Slovák.«
Pán Postyányi zase dal toto ' od seba:
»Slovák ie nie Čech a Slovák ani nerozu­
míš, čo Čech pevedala.«
Kalina, ktorý celý čas po tichu sedel a
počúval, čo páni rozprávajú, pri reči dok­
tora aj sem a tam kýval hlavou, teraz
práve mal pohár pri ústach a naraz mu
zaskočilo pivo na nepravú cestu, tak že sa
zakuckal. Chytro vytiahol šatku a utieral
si slzy. Nebolo dobre k rozoznaniu či sa
chce smiať a či plakať. Pán Vyzkóczy ale
so sebou špasovat nedá a obrátil sa hneď
s pozdvihnutým hlasom ku Kalinovi: »Oni
sú socialista a pansláv a ich starý tatuško
bola Čech, rodený Čech, lebo ja som ich
Čislo 9
siať semeno nenávisti medzi poľským a
ukrajinnským národom, olúpiť Poliakov o
vývoj a učiniť z nich trvalých poddaných
nemeckého obchodu a priemyslu. Miesto
slobody pripravuje sa nám nové otroctvo !
Pred tribunálom všetkého ľudstva prehla­
sujeme, že nesaháme na cudzí majetok,
na cudzie práva! Pôda cholmská a Podlesie náleží od vekov Poliakom. Umieral
tam poľský ľud v boji za svoju vlast, za
vieru svojich otcov, kládol tam hrdinský
odpor proti násiliu, dokázali tam státisíco­
vé krvou a slzami príslušenstvo svoje k
Poľsku. Pred týmto mučedníctvom musela
i triumfujúca reakcia ruských černosotnencov skloniť svoju šiju. A dnes má táto zem
slúžiť nemeckému zbožiu na jeho postupu
k východu. Táto zem má byť olúpená o
spojenie s východom, má byť plánovité
strhnutá do stáleho zápasu s Ukrajinou,
má byť vydaná nemeckému vykoristovaniu
a potlačovaniu a má mrviť pôdu pre prus­
ké mocenstvo,
. Spoluobčania! Neni >. Poliaka, ktorý by
uznal mierovú smluvu s Ukrajinou, uza­
vretú v Breste Litovskom! Neni Poliaka,
ktorý by nezahájil boj za odstránenie také­
hoto hanobného, na nás spáchaného zlo­
činu! V mene Poliakov rakúskych pozdvi­
hujeme mohutne a slávnostne protest proti
mierovej smluve, uzavrenej s Ukrajinou a
zahajujeme boj, abysme túto smluvu od­
stránili. Aby sme dodali svojemu boju dô­
razu, apelujeme na poľský národ, na všetky
národy! Na deň ä. marca svoláváme do
Krakova klub poslancov zemských. Žiadna Otázka ústavnej reformy v Rakúsku.
lesť nezlomí silu národa, ktorý je odhodlaný
V sobotňajšom zasadnutí rozpočtového
celý povstať v boj za neodvislosť Poľska!
výboru rakúskeho snemu vynorila sa poli­
tická debata, v ktorej sa hovorilo o re­
Sevrjuk.
forme rakúskej ústavy. Námietku k tomu
dal kresťanský sociál Miklas, ktorý vyzýva!
slovanské sírany, aby zanehaly svojho
odporu proti ústavnej reforme a uisťoval
ich, že Nemci' sú ochotní ku smiereniu a
odhodlaní k vyjednávaniu. Český soc. de­
mokrat poslanec súdruh Tusar odpovedal,
že""€hceju-li Nemci, aby Čechovia brali
vážne pozvanie k pojednávaniu o ústavnej
reforme, musia jasne riecť, čo chcú a čo
si predstavajú pod ústavnou reformou.
Česi neišli v lani do užšieho ústavného
výboru preto, poneváč sa obávali, že
Nemcom jedná sa len o malicherné príštip\
starý tatuško dobre poznala. Tak! A teraz
si držala papule.«
Celá spoločnosť sa dala do hlasitého
smiechu. Najviac ale rozveselený bol pán
Postyányi a volal: »Aha! taký vtaček bola
medzi nás?« Ale aj 17 ročná Aranka, dcera
krčmárova sa zasmiala, ale viac nad ko­
mickou rečou ako nad Kalinom.
Kalina zaplatil, vzal klobúk a kabát a
bez slova, v tvári bledý ako smrť, odišiel
preč s tou pevnou zásadou, nikdy viac do
tohoto hostinca nevstúpiť.
»Ten sprosťák!*—šomral po ulici—« čí
ja zato môžem, že môj starý otec bol Čech?
Ach ty môj bože dobrotivý, aký som ja
nešťastlivý!
Môj otec je tu rodený, ja som tu rodený
a držal som vždy tak verne s nimi—a te­
raz mám takú hanbu, taký škandál. A eš­
te aj Aranka, ktorú som tak rád videl, sa
smiala. To ma najviac bolí, že tá je tak
surová. Čo len teraz budem robiť, bože
moj? Ja to tomu sprostému Vizkóczymu
neodpustím ani za sto rokov. Nejaký
škandál musím aj ja jemu urobiť. Ale čo
a ako? Možná, že aj v jeho rodine sa
najde dakto, čo z Čiech pochádza—no ja
to budem hľadať a možná, že sa mi poda­
rí aj jemu hanbu urobiť.*
Tato myšlienka mu kúšťok úfnosti a
novej sily dadávala.
Na druhý deň už bol Kalina u matrika­
ra s ktorým bol veľmi dobre známy a
otvoril mu celkom dôverne svoje utrápené
srdce. Tam sa dozvedel kedy a kde je
Vizkóczy rodený a poznačil si to do no-
tesku. Za niekoľko dní odcestoval do jed­
ného neďalekého mestečka a tam sa bral
hneď k farárovi. Z tade ale zase po želez­
nici za hodinu bol v Hornej Skalici kde
u farára zase dačo vytiahol. Za tri týždne
mal Kalina všetko, čo mu treba bolo a už
sa vopred tešil na tu senzáciu: »No dočkaj
len sprosták!* Ale aj sa soznamil medzi
tým s nekofko huncútamí a tých pozval
na dnes večer do »Zlatého Anjela.*
Páni sedeli okolo dlhého stola a politi­
zovali pri pive. Okolo druhého stola ale
sedeli cudzí hosti, všetko mladí ľudia,
dvaja z nich mali červené kravatle. Kalina
vstúpil do izby a hlasno pozdravil: »Dobrý
večer pánovia! Ach aj moji noví kamaráti
sú tuna! Servus, servus! No to sa trafí
znamenite, dobre sa zabavíme. Ešte som
nikdy v tak dobrej nálade nebol ako dnes*
Jedon z tých huncútov čo mal červenú
kravátlu vravil: »No kamarát čo si nám
doniesol z cesty? Slúbil si nám nejaké
prekvapenie*
»Áno, tak je. Nedávno pán Vizkóczy sa
trápil o môjho starého otca, tak som ani
ja nechcel zostať nevďačným a trápil som
sa s jeho starým otcom a celou rodinou
a zato som cestoval a študoval abych na­
dobudol zkušenosti, lebo len tak človek
zmúdrie. Prečo som pred troma týždňami
plakal, tomu sa teraz od srdca smejem*
vravil Kalina a podal huncútovi kartičku.
»Prečítaj, prosím ťa nahlas túto kartičku!*
Oslovený vzal kartu a čítal:
Potvrdzujem, že Gusztáv Vizkocsi rode­
ný dna 16. februára 1865 v Lužanoch, je
•
Čislo 9
kárské pokusy, týkajúce sa dosavadnej
ústavy. Všetky české strany súdia tak, že
terajšia ústava musí byť odprataná úplne
a štát musí byť zbudovaný na demokra­
tickom základe slobodných národov. Nemci
v Rakúsku musia konečne jednúc vzdať
sa svojej nadvlády a teprv až přijdu s
progamom úplnej rovnoprávnosti a priznajú-li Slovanom úplné samourčovacie
právo, uvidia Česi, že im ide vážne o
spravedlivú novú úpravu nasledujúcich
veď. Všetky hrozby novým vydáním ab­
solutismu nechávajú Čechov docela chlad­
nými.
,
-
XDraJzLOlDa,-
„Robotnícke Noviny"
chova a preto je značne vyššia; majiteľ po­
zemku a dojníc má zisk zvyšujúci mu
ztŕžby za mlieko, vŕšok, smotanu, maslo,
tvaroch, trus a telce dosiahnutý, a za jeho
prácu okolo toho gazdovstva mu zbúdajúci, na jeho výživu potrebný; spisovateľ
má odmenu v smidke suchého chleba, ak
to má, a v blaženosti toho povedomia, že
sa trudil za blaho a prospech celého ná­
roda, ktorý len zriedka-.kedy uzná jeho ne­
zištnosť, a obyčajne nevďakom odmiena
jeho trudy, nechápuc, ako možno bez pláce
pracovať, bez dôchodkov žit a všetky myš­
lienky a snahy iným zadarmo venovať.
Pre kosca, ktorý mimo chovy denne zarbbí 5 kor. a krom seba nemá o koho pe­
čovat, niet drahoty, ani keďby ho stravo­
vanie nedělné 5 kor. stálo; lebo cez šest
všedných dní zahladal 30 kor. a tak po
odtiahnutí nedeľného stravovania zbudne
mu 25 kor., ktoré si môže odložiť do spo­
řitelní na dobu tú, keď sa musí bez zá­
robku stravovať sám, ktoré stravovanie v
dobe roboty znášal gazda.
Čo Je drahota•?. Drahota je opačný pomer
iňedzi mojím zárobkom sF^&fflřFmrm^ri*Vyhnutne potrebných veci. Zárobok je prí­
jem z mojej práce plinúci. Práca táto friôže
byf ručná,' älébó duševná, alebo obojetriá.
Ručná práca je n. p. kosba, kde bez
všetkého premýšlania načim len trávu,
Pre kosca však, z ktorého rúk má byť
hcrekoncom stojacu na radky sotat. Du­
ševná práca je n. p. vyrátať koľko užitku živá žena, nič nezarábajúca, a n. p. trojo
donesie seno na jednom jutre nakosené a detí, práce ešte neschopných, tak tých
dvoma dojnicami zkŕmené, keď je liter denne zarobených 5 kor. pre tieto štyri
mlieka po 30 babkách a príležitosť je, všetko osoby nepostačí na denné zaopatrenie; lebo
za hotové predať; a z utrženého groša po liter mlieka stojí 1 kor., 1 kg múky stojí
vyrovnaní všetkých výloh čo mi zbude pre ] .kor. 80 hal., 1 kg zemiakov 1 kor., sol,
mňa. Obojetriá práca je n. p. osnovaťjedon m:*sť, sťrova, palivo, svetlo, prádlo, hos­
poučný, mravne vznešený, umu a citu ľa- poda a odev i obuv, školské potreby pre
hodiaci, milo znejúci článok do »R. N.« a detí a výdavky na cirkev, obec a prípadne
ho aj vlastnoručne napísať a v sprievode aj na daň krajinskú, nijako nepostačí z
tej 1 kor. 20 hal., ktoré po odrátaní vyšlistu redakcii odoslať.
Všetci traja činitelia pracovali: kosec spra­ čisdne uvedených každodenne nevyhnutné
vil robotu kosca; majiteľ pozemku a kráv potrebných veci zvyšujú.. Takýto kosec
vykonal robotu kapitalistu a spisovateľ pracuje teda vzdor vysokej* mzdy s každo­
trudil sa pre všetkých čitateľov novín ako denným nedostatkom a v nedeľu i vo svia­
duševný proletář, ktorý len t o v i e cel­ tok prichodí tým piatim osobám zrovna
k o m i s t o t n e , že ho akákoľvek pláca za hladovať, lebo cena tých potrebných, áno
jeho robotu minie: osoh môžu mať z nej prepotrebných veci stojí v opačnom — pro­
všetci čitatelia, on sám však má ešte aj tivnom — pomere s jeho zárobkom, treškcdu poštových výdavkov, ktoré sa mu bars sa on sám na chlebe^gazdu cez týž­
však ani len čestným výtiskom novín ne- deň aj přeživil, ale v deň bezrobotný dojme
vynahradia, lebo všetky noviny slovenské ho hrúza nád tým povedmoím, že ani on,
vyžadujú samožerstvu spisovateľov a pred- ani jeho čelaď nemá čo do úst položiť,
platky za výtisk}', aby mohli byť zapla­ poneváč z toho výrobku, čo v sobotu ve­
tené výlohy tlačiarne a poštovej dopravy. čer domov doniesol, nie len že z holá nič
Kosec má teda za svoju robotu dennú - nezbudlo, lež že žena, kde čo na nož to
mzdu v chove a v hotovosti, prípadne len za groš kupovala, ešte aj hodne dlžnou
v Jiotovosti, ktorou sa mu vynahrádza aj ostala, čo mu en pri 5 kor. zárobku vy­
hovět nijako nevládě. Takto nepozostáva
takémuto koscovi nič iného, ako oznámiť
manželský syn Jána Vizkocsi—ho, majstra gazdovi, že'ďakuje za chovu, ale ďalej ro­
tišliarského rodeného dňa 20. mája 1834 v bit, nemôže ináč, iba za denných 12 korún,
Hornej Skalici a jeho manželky Marie, ro­ pri čom i tak sám len o suchom chlebe
denej Cancálkovej v Trenčíne dňa 4. no­ a paprike trvať musí, rád súc ak sa mu na
vembra 1840. Ján Kankula, farár.
večer nejakej váry doma dostane, čo mu
»Tak sa oni vlastne pán Vizkóczy podlá žena pre všetkých prichystá. ««fAkže cena
otca Vizkocsi volajú a maminka bola Can- týc^i na živnosť nevyhnutne potrebných
cálková.« vravil Kalina.
veci dražie, nuž požiadavka mzdy musí ne­
Pán Vizkóczy zbladnul od zlostí, ale omylne tiež stúpať a dělnici: kosci, tak
opanoval sa a vravil len tak jednoducho: ako aj továrnickí, pomocníci m u s i a po­
>Áno Vizkocsi, ale potom sa vždy písal ž a d o v a ť cd z a m e s t n á v a t e ľ o v po­
Vizkóczy a tak som ja i v matrike zapí­ v y š o v a n i e p l á c e dľa n a s t ú p i v š e j
saným
s t u p ň o v a n e j ceny ž i v n o s t n ý c h po­
>No vidia ako sa mena preínačuju, je t r i e b . .
to veľmo poučné: tu mám druhú kartí'ku
Gazda, ktorý zamestnáva robotníkov
z ktorej vychádza na javo, že sa ich starý
tatuško vlastné volal Viszkocsil. Pri podpi­ poľnohospodárskych aleboiíto roľníckych,
sovaniu už sa to dáko stalo, že to »1« na nachádza sa vo veľkom pomykove. Lebo
konci zkapalo, a zkapalo aj >;s«. A tu mám mu vrchnosť stúpa na päty ustanovením
ešte jednu kartičku, že od tohto Vizkócsy- najvyšších cien na mlieko, maslo, masť,
la otec sa volal a písal Vyskočil a privand- obilie a mimo toho, ukrutne pokutujúc
•roval z Čiech. Ale zato nemusia plakať každé zjavené prestúpenie ustanovenia,
pán Vizkóczy! To je nič. Keď len nekradol.« úradne snorí za každým zbytkom mu po­
Pán Vizkóczy zomdlel n padol do náru­ trebným, násilne odoberá mu ho, kdekoľ­
čia pána Postyányiho ktorý mu chytro vek aký taký zbadá. Poneváč ale seno pri
•galier a kravatlu odobral a nalial mu vody vysokom a tak drahom tovarichu shro­
na hlavu. Pán doktor sedel ako oparený, mážděné dosiahlo teraz cenu 240 korún
Sztrapacska, Podsztruhnik a Makovnik ro­ za metercent a kŕmna repa 40 korún za
metercent, slama 30 korún za metercent,
bili kyslé tváre.
»A oni pán Postyányi môžu byť rád, že soly, otrubov a tlče vôbec niet, preto gazda
som sa s nimi nezaoberal. Boh vševedúci nemôže dať to málo mlieka, čo od dojníc
vie, čo by z nich naostatok zostalo.* vra­ bez obroku dostane, za úradnú cenu, lež
musí ho stroviť sám, a kto predsa chce
vil Kalina.
Bol to hrozný škandál v Kukutine! »Po- dostať mlieka, musí zaplatiť zaň 1 kor. 60
riadny Slovák< ale ztratil výše sto před­ hal., ba aj 2 koruny, a za maslo 36—40
korun, mäsiar za teľa 200—300 korun a
platitelův.
Enšpenger.
£
'•-A
3. strana.
za vôz trusu, kto potrebuje, 20 korun a
za za odvezenie tiež toľko atď. atď.
A nech sa nik nenazdá, že gazda ne­
podlieha všeobecnému návalu drahoty preto,
že má pár jutár poľa, lebo pár dojníc
vstaji. Hla toť som si najal rataja, peneváč
sa mi nevidelo telné kravy zapriahnuť do
vrchovej oračky, i musel som zaplatiť ža
jedon deň 70 korun; sluhovia ale odká­
zaní na úradnú a ustavične znižovanú
dávku chleba, protivia sa robiť, stažujúc sa
ustavične, že sú hladní a nevládu nqhy
vláčiť za sebou.
Čože ale riecť o tom duševnom robot­
níkovi, ktorý venujúc sa národu a ľudstvu,
nenalézá nikde odmeny?! Nuž ten, akže
len nejakou šťastnou náhodou nezískal
pevnú podstat v prajnejších pomeroch
musí nevyhnutne strádať, ^nedostatok trpej
a hladovať. Nezbudne mu ani len su^
m udrca Dyogenesa, v ktorom by sa v
svojej nedostižnej beznáročnosti mohol pQ_
kojne na slnci ohrievať. Kedže sú teda p
niaze výrazom ceny práce vzhľadom ne~
spôsob výživy, jej zásobu a jej potrebu *
výsledky, a tiež výrazom ceny suroviriy1
^vzhľadom na jej užitočnosť a potrebu \a
zásoby, nie ináč aj výrazom ceny výroc
kov vzhľadom na cenu oboch predošlýcfl
á vzhľadom na ich potrebnosť a zásobuX
tak keď v prítomnej hrúzlivej dobe tie vý- ?
nibky, ktoré n. p. velkogarbiarne hoc. i
svlätomikulášske vo veľkom a pomocou
pracovných delnikov vyhotovujú,
majú
neäosiižitelnú cenu, musí byť i práca
delliková dľa tcho cenená a odmie­
ňaní, aby týže i s*o svojimi čeliadky
m o l i čestne žiť a sa náležité stravovať,
ŽiadLstŕ týchto delnikov sú teda celkom^
oprávnené; lebo žiadon robotník dnes so/
svojou rodinou nemôže sa dostatočne strař
vovať \ sily svoje zachrániť, akže si n&zahlada\denne prinajmenej 20 kor., aby si
tak moff^l ešte aj to pár babiek daložiť
do špcriterhe na svoje staré kolená.
D o 1 i n s k ý.
Dopisy.
Rovné, 22. febr. 1918.
Slávn a r e d a k c i a !
Z ohľadu toho, aby sa u nás »Robotnícke Noviny« čo najviac rosšíriť mohly,
prosím si. redakciu tieto moje riadky uve­
rejniť. Naša obec číta blízo 5000 obyvate­
ľov, ktorí sa krém poľných robotníkov z
väčša s klampiarstvom a drotárskym prie­
myslom zaoberajú. Pred asi mesiacom sme
sa začali pod vedením našeho Jozefa
Buchcara, ktorí vrátil sa z vojny ako inva­
lid, ako robotnícka strana organizovať. Or­
ganizácia naša už teraz ide podniknúť
kroky, od ktorých očakávame úspechy.
Pod vedením súdruhov Buchcara a Antiača ideme budúci týždeň deputatívne- pred
hl. župana do Trenčína, kde chceme pred­
niesť tú našu žiadosť, aby nás pred lako­
mosťou a vydieračstvom niektorých ľudí
bránil. Vo Veľkej Bitše jesto veľká fabrika
na kožu, patriaca bratom Horn. Táto firma
dáva do našej obci týždenne asi 200 kilo­
gramov bačkorovej kože. Ale ten sklepník,
ktorý tú kožu chce dostať, musí pánovi
fabrikantovi doniesť maslo, vajca, kury,
kačky, šunky a všeliaké iné potravné
články. A naši sklepníci zase predávajú
len tým, ktorí všetkie tieto veci majú. Kde
ich ale má vziať chudobný človek? Sklep­
níci takýmto pádom zarábajú dvojnásobne:
na koži a potravných článkoch. Z tejto
príčiny chudobní robotníci, ktorí nemajú
maslo, vajca a šunky, bačkory za peniaze
žiadnym spôsobom kúpiť nemôžu a sú pri­
nútení bosí chodiť. Sme presvedčení, že
naši sklepníci majú veľa bačkorov na sklade
a len pre výš udanú príčinu chudobnému
človekovi predať nechcú. Úfame, že pán
hl. župan tejto nespravedlnosti urobí konec.
Ale toto je len jedno ohnivko z tej re-
„Robotnícke Noviny*
4. strana.
ťazi nesprávností a útrpností, ktoré chu­
dobný Fud přestát musí, jestli neni sjednotený, sorganizovaný. Preto priatelia držme
dohromady?" učme sa, vzdelávajme sa a
starajme sa o seba s pomocou organizácie,
tak ako to vidíme po širom svete!
Klampiar.
*
Dolný Hámor-Sandrik.
Prosíme o uverejnenie nasledujúcich pár
riadkov:
V Dolnom Hámre-Sandriku organizovaní
kovorobotnfci usporiadali dňa 10-ho feb­
ruára divadelné predstavenie, ktoré sme
museli 11-ho februára sopakovať. Nával
ľudu bol tak veliký, ako eSte nikdy pred
tým. Bolo to snád preto, že sme predná.Sali slovenský, čomu každý rozumel, kdežto
predtým bývalo to len maďarsky.
Predstavovala sa »Strýdža z pod hája«,
obraz zo života v troch dejstvách so zpevmi.
Čistý výnos obráti sa v prospech vdov a
sirôt po padlých vojinoch. Hfa teraz sme
mali príležitosť vidieť, že i náš ľud je prí­
stupný ku kultúre. Ďakujeme nášmu pá­
novi direktorovi, že nám ráčil prepustiť
miestnosť k tomu účelu. V druhom rade
patrí naša vďaka obchodvedúcemu v konsume, pánovi Kollárovi, ktorý sa okolo
výcviku našich statných hercov vefmi unoval, ale nie' márne, lebo predstavenie za­
slúžilo si len všeobecnú pochvaľu. Týmto
je vyslovené naše uznanie i hercom a he­
rečkám, ktorých prosíme, aby nás čím skôr
zase podobným oživili. Konečne ďakujeme
i za nadplatky, ktoré tu niže potvrdzujeme.
Náš dobroditef P. D. J. D. 50 kor., mestský
pán kapitán 6 kor., p. dr. Sós 4 kor., p. Závodský 5 kor., Čičmanec 1 kor., Kradoska
6 k., Lučič Karola 1 k., Makovinský 40 hal.,
Pokorný 2 kor., Polfaková 2 k o r , Straka
2 kor., Sz'/TS 8 kor., Riedi 6 kor./ Obernauer 5 kor., N. N. 10 kor., Plehlo l kor.,.
Medzibradský 3 kor., Kollár 2 kor., Ho­
mola 2 kor., Szabó 5 kor., Bollo 3 kor.
*
pisár, súdruh Matej Benko; Barák, murár,
súdr. Matej Chrapčiak.
Po vyčerpaní programmu nám naša mlá­
dež zaspievala naše internacionálne a ná­
rodné piesne. Pri spievaní týchto piesní
každý akoby omladol, každému bolo možno
vyčítať z tváre tôhu po volnom žití; odu­
ševnenie a zmužilosť v nastávajúci boj za
lepšiu budúcnosť, za naše práva. Nezaško­
dilo by nám častejšie sa takto zísť na po­
dobné večierky
a takto prebúdzať náš
ujařmený slovenský ľud. Po večierku za­
vedená dobrovoľná sbierka nás tiež pre­
kvapila, začo týmto všetkým súdruhom a
priateľom, ktorí nás podporili, aj touto
cestou vyslovujeme srdečnú vďaku. Čistý
zvyšok: 143 korún 65 hal. je určený na
»Robotnícky dom« v Mikuláši, ku ktorej
summe nadplatili: N. N. 8 kor., Zeno Šokalský 10 kor., Jozef Brdečka 10 kor., via­
cerí súdruhovia a súdružky 6 kor. 91 hal.
Bolo to ešte dávno v tichých, zašlých
časoch, krátko pred vojnou, keď naši sú­
druhovia započali túto blahosklonnú akciu,
sbieranie milodarov na náš nádejný »Robotnícky dom«, ktorý, nebyť vojny, mohli
sme už dnes mať snáď aspoň základ za­
ložený. Ale aké sklamanie! Ako mnohé
dobré plány do budúcností, tak i toto
strhla nenásytná svetová pohroma do jej
krvavých vln. A dnes, keď po troch ro­
koch tohoto vraždenia začína sa už všetko
hlásiť k novému životu, naše rady sa
plnia, tak začínajú vstávať aj zaprášené
hárky, na ktorých je už poznačené pár
korún, čo obeť na náš* nádejný robotnícky
útulok. Doterajšia naša spolková miestnosť
nám naskrze už nezodpovedá pre jej malý
objem. A preto tým viac nám treba na­
pomôcť túto akciu. V prvom rade treba sa
nám postarať o prenajatie nejakej rozsiah­
lejšej miestnosti. A pri torr. usilovne sbierať, snášať kamene na náš »Dom«, aby sa
nám náš sen ij&kutočnil.
Jozef C im e r.
Lipt Sv. Mikuláš. ''
Ešte len pár dní uplynulo od nášho pos­
ledného večierka, a dnes- sa zase hlásime
s podobnou zprávou. Dňa 10-ho februára
nám naša mládež pripravila utešený ve­
čierok, ktorý sa vydaril nad očakávania.
Ba taký úspech mal, ako dosiaľ nikdy. Len
chybou veľkou je, že pre malú miestnosť
nie sme vstave naše obecenstvo tak ob­
slúžiť, ako sa to vyžaduje. Hodne pred za­
počatím miestnosť bola tak preplnená obe­
censtvom, že sa nedalo vôbec pohybovať.
Aby sme večernejšiemu stisku koľko-toľko
vyhli, programm sa aj popoludní zopako­
val a síce hlavne pre dietky. Bola to ra­
dosť pozrieť sa na toľký počet mladého
dorostu naších detí. Programm bol nasle­
dovný:
1. » T i e c e s t y ž i v o t a « , báseň od Rázusa. Predniesla súdr. Zuzanka Benko. —
2. » P o I o v i c a v í n a , p o l o v i c a v o d y « ,
veselohra v 1 dej. Osoby: Mária Šáranská,
vdova, súdr. Marienka Korman; Žofka, jej
chyžná, súdr. Marienka Lazišťan; Miško
Srieňovský, súdr. Michal Chrapčiak; Jozef,
jeho sluha, súdr. Juraj Ďurian. — 3. »U ž
sú v š e t c i v j e d n o m vreci, alebo
p r e v r á t e n ý s v e t « , veselohra v 1 dej.
Osoby: Matej Opatrný, bohatý mešťan, súdr.
Jozef Kresák; Eva, jeho žena, súdr. Anička
Petranová; Elena, ich dcera, súdr. Zuzanka
Huťanová; Stanislav Umný, učiteľ, súdruh
Michal Drobaň; Ján Funtík, kupec, súdruh
Štefan Kresák; Juraj Kopýtko, obuvník,
súdr. Ján Urbánský; Fabiána Klobučková,
súdr. Marienka Ďrobáňová; Ignác, sluha u
opatrných, súdr. Jozef Brdečka. — 4. » P r i
vý s 1 u chu«, veselý obraz zo života. Osoby:
Prísny, sudca, súdr. Michal Nemec; Hladoň,
zeleninár, súdr. Michal Děvečka; Škrabák,
i
Čislo 9
—an.
Rôzne zprávy.
Proti používaniu otravných plynov vo
vojne. Medzinárodný výbor Červeného krí­
ža obráil sa na všetky válčiace štáty S
ohlasom, v ktorom žiada, aby od používa­
nia otravných plynov bolo upuštěno. V
ohlase sa poukazuje na haagsku smluvu
o vojne na suchu, s ktorou je zapovedané
používať jedov a otrávených zbraní, tak
podobne zbraní,
strel
a látok,
ktoré
spôsobujú zbytočné utrpenie. Toto ustano?
venie sa nesporne vzťahuje i na otravné
plyny. Výbor Červeného kríža líči di'a vý­
povedí ošetrovateliek a nosičov mrtvých,
akým hrozným mukám sú vydaní vojáci,
zasiahnutí otravnými plynami a uvádza,
že aj civilné obyvateľstvo vo
válečnom
obvode býva ich obetou. Ohlas obracia sa
k panovníkom, vládam a generálom, jakož
aj k ľudu válčiacich Štátov, dovolávajúc
sa ich citov ľudskosti a žiada, aby okam­
žite ujednané bolo medzi vojnu vedúcimi
štátmi, že používanie otravných plynov
má byt úplné výlúčeno.
Útok talianskych letúňov na Innsbruck.
21. februára popoludní 4 nepriateľské lie­
tadlá a síce jedno velké strojovými puš­
kami vystrojené
bojovjié lietadlo a tri
bomby hádzajúce lietadlá priletiac od juhu
ponad mesto Innsbruck, shodily
osem
ľahších, H0~25 kilov vážiacich bomb, med­
zi nimi tri zapaľujúce bomby. Bomby vybúšily a na rozličných miestach mesta za­
příčinily menšiu hrr.otnú Škodu. Bohužiaľ.
útok vyžiadal aj obete. Jedna žena zomrela,
dve osoby boly ťažšie a viaceré ľahšie ranené.
Pokuta mesta Varšavy. Dfa oznámenia
varšavských časopisov uložena bola mestu
Varšave pokuta v obnose 250.000 mariek
ako odškodné za udalosti varšavským
obyvateľstvom zapríčinené '14. februára a
za dokázanú vzbúrnosť.
Viedenské robotníctvo vo viac okresoch
vydržiavalo shrom'aždenia, na ktorých vy­
stupovalo sa. ostro proti válečnej politike.
V okrese Favorit hovoril poslanec Ellenbogen medzi iným, že je nemožno ďalej
zatajovať pomery v ktorých žijeme. Musí
byť učinený konec tomuto váleínému šialenstou, ktoré nemôžeme ani fisicky, ani
morálne ďalej snášať. V záverečnom slove
prehlásil . predseda Pôlzer: »Čo neni ešte
dosť tých 8 miliónov mrtvých a 20 milió­
nov mrzákov?« Na to učinil jedno osved­
čenie, ktoré však censura škrtla. Na dru­
hom
shromáždění y Otakringu hovoril
poslanec dr. Renner, ktorý povedal, i e
Rakúsko sa prihlásilo síce k mieru, *le je
vo spolku, v ktorom nehraje úlohu silného.
Vo Floridsdorfe bola tiež búrlivá schôdza,
kde sa vytýkalo Nemecku, že kazí mier.
Zdraženie chleba. Vláda vydala nariade­
nie o nových maximálnych cenách poľno­
hospodárskych plodín. Tieto ceny za met­
rický cent sú nasledovné: pšenica. 60 ko­
rún, raž, polovina, jačmeň, ovos, proso,
obyčajná a miešaná kukurica 52 korún,
šľachetná kukurica 60 korún, pohánka 150
korún, fazuľa 100 korún, hrach 120 korún,
šošovica 150 korún, bôb 90 korún, krmný
hrach 90 korún, krmná vika 140 korún,
kapustová repica .120 korún, repová repica
120 korún, divá repica 55 korún, konopné,
ľanové tekvičné a slnečnlkové semeno
150 korún, mak 350 korún, cukrová repa
14, krmná repa 8, strnišťová repa 23 a
zemiaky 18 korún.
Majiteľ: Výk. výbor strany, vydavateľ a zodpovedný redaktor: Ecnannel Lehooný. - Tlačou : A. Alfcaiay • *ya nástupca v. Praiptrkn
Download

Vojna a mier.