E
D
I
T
O
R
I
Á
L
„50“ – krásny vek, polstoročnica
Koľko detí prešlo bránami našej školy?
Milí čitatelia!
Získali prvé vedomosti, základ ďalšieho
Dostáva sa Vám do rúk školský časopis Pod lupou. Prvé
číslo vyšlo na svetlo sveta v školskom roku 2006/2007
v nultom ročníku. Sme veľmi radi, že teraz teda prežíva
šiesty rok svojho trvania.
žiaci,
ktorí
Zažili
prvé
úspechy,
ale
i sklamania. Dá sa to všetko spočítať?
Aj ja som bola žiačkou našej školy. A deväť rokov sem
chodím znova, už ako starostlivý rodič.
Pri jeho zrode stála pani učiteľka Denisa Horváthová
a títo
vzdelania.
tvorili
redakčnú
radu:
Simona
Práca učiteľa sa nedá merať bežnými štatistikami, ale
keď sa dozvieme, tak ako po minulé
roky, že úspešnosť
Jankejeová, Veronika Knotková, Valentína Masná, Anna
našej školy v športových a vedomostných súťažiach patrí
Mária Muchová, Martina Bujnová, Kristína Páleníková,
na čelo rebríčka v okrese, ba aj v kraji, tak to je meradlo –
Denisa Vaňová, Natália Furáková, Mária Kováčiková,
Váš úspech.
Natália Révayová, Henrich Marko, Lucia Hatalová, Zuzana
Chrenková,
Paulína
Magdolenová,
Adriana
Preto do ďalších rokov prajem škole veľa výborných
Majbová,
a oduševnených pedagógov, nadaných žiakov, ktorí sa
Monika Pavlisová. S technickými záležitosťami a úpravou
budú vracať, aby sa mohli poďakovať a pochváliť svojimi
pomáhal pán učiteľ Mgr. Milan Bednár a PaedDr. Andrej
úspechmi.
Petrík.
Všetko najlepšie!
Keďže v tomto roku oslávi naša alma mater 50. výročie
svojho
vzniku,
spomienky
obsah
bývalých
tohto
čísla
i súčasných
sme
žiakov,
zamerali
na
na
krátke
bilancovanie, na udalosti, ktoré ovplyvnili chod našej školy.
Prajeme Vám príjemné čítanie!
VAŠA REDAKCIA
Hana Kováčiková, predsedníčka Rady školy
v prospech svojej rodnej obce, v prospech školy, ktorá mi
prirástla k srdcu a na ktorej mi veľmi záleží.
INTERVIEW S PANI
RIADITEĽKOU PaedDr. Janou
SOMOGYIOVOU
1.
1. Keď ste navštevovali našu
školu ešte ako žiačka,
rozmýšľali ste už vtedy nad
myšlienkou, že tu raz budete
pracovať a vôbec, boli ste už
vtedy rozhodnutá stať sa
učiteľkou?
Od samého začiatku som chcela byť učiteľkou. Už ako
prváčka som sa učievala v detskej izbe spolu s bábikami.
Mala som ich posadené na sedačke a za asistencie
ukazovátka som ich učila všetko to, čo v škole pani
učiteľka. S patričným dôrazom som ich chválila, ale aj
upozorňovala, čo a ako majú robiť. Každá bábika mala
svoju žiacku knižku, do ktorej som zapisovala známky.
2. Pani riaditeľka, napadla vám otázka, či ste hrdá
na to, že pracujete práve v tejto škole a vedeli by ste si
predstaviť prácu aj v inej škole? A vedeli by ste si
predstaviť vôbec inú prácu?
Som veľmi hrdá (a myslím to úprimne) na to, že pôsobím
v škole, ktorú som navštevovala ako žiačka. Teší ma, že
všetky svoje vedomosti a schopnosti môžem využívať
Prácu v inej škole si neviem predstaviť. Nepripúšťam túto
možnosť a ak by som musela odísť, bolo by to pre mňa
veľké sklamanie. Tým nechcem povedať, že by som
nevykonávala svoje poslanie s láskou, srdcom a zanietením
aj v inej škole. Bolo by mi však ľúto, že nemôžem
odovzdávať svoje vedomosti doma deťom, ktoré poznám.
3.
Ktoré podujatia z tých, ktoré organizujeme v škole,
máte najradšej?
Všetky podujatia, ktoré organizujeme (Okresná olympiáda
v ľahkej atletike, Beniakove Chynorany či Deň matiek a iné...),
sú pre mňa rovnako dôležité, a preto každému venujem
náležitú pozornosť. Ale predsa len jedno mi je srdcu troška
bližšie. Je to kultúrne vystúpenie detí pri príležitosti Dňa
matiek. Moja radosť je o to väčšia, čím viacej detí účinkuje,
čím viacej má program prepracovanú myšlienku, keď sú
v ňom prekrásne kostýmy. Spokojný úsmev na tvári rodičov
a ich detí ma napĺňa radosťou, a vtedy cítim, že to čo
vykonávame, má zmysel.
4. Prezraďte nám, čo všetko chystáte na významnú
udalosť, akou je 50. výročie našej školy?
Výročia by sa malo zúčastniť 160 hostí. Pripravujeme pre
nich program, ktorý začne v budove I. stupňa.
Na školskom nádvorí zaznejú fanfáry na počesť tejto
slávnosti.
Na chodbe II. stupňa naši žiaci zahrajú zdramatizovanú
rozprávku z diela V. Beniaka, ktorá sa nazýva Stratenko.
Zo školy sa presunieme do Katolíckeho domu na slávnostný
obed. Odtiaľ do Kultúrneho domu na kultúrne vystúpenie
žiakov. Hostia uvidia film o vývoji školy, ktorý spracovali naši
kolegovia a žiaci. Pozrieť si budú môcť i výstavu fotografií,
dobových učebných pomôcok a detských prác.
informácií o svete, mnoho krajín navštívila a vedela zaujímavo
o nich rozprávať. Medzi obľúbené však patrili aj Klárika
Lukáčová a Estika Bujnová.
Program bude pokračovať vo večerných hodinách
v Katolíckom dome. Bývalí žiaci, dnes už dôchodcovia,
vystúpia s humornou hrou Kocúrkovo, ktorej dej sa odohráva
práve v školskom prostredí.
7. Prezraďte, čo je na práci učiteľa zaujímavé? A čo
naopak náročné, ťažké?
5.
Prezraďte nám vašu najkrajšiu spomienku z čias,
kedy ste boli sama žiačkou základnej školy.
Najkrajšou spomienkou je pre mňa školský výlet na Kostrín.
Keď sme boli žiakmi na I. stupni, pani učiteľka nám
zabezpečila rodičov s autami a tí nás poodvážali na salaš. Tam
sme si rozprestreli deky, hrali sa rôzne hry a pri ohni opekali
špekáčiky. Konečne sme sa mohli dosýtosti hrať celý deň
a boli sme veľmi vďační a šťastní.
6.
Spomínate si na nejakú obľúbenú pani učiteľku?
Prečo ste si ju obľúbili?
Mojou najobľúbenejšou pani učiteľkou je Gitka Bezáková.
Tá ma naučila prvé písmenká a dôkladne pravopis. Najradšej
som ju mala, keď sa usmievala a mala dobrú náladu.
Nezabudnem, ako nás učila tancovať na moderné piesne.
Práca so žiakmi je vždy zaujímavá. Teší ma, že som medzi
mladými ľuďmi. Je tu veselo a stále sa niečo deje. Neviem si
predstaviť prácu, kde by som vykonávala stále tú istú činnosť.
Náročné v dnešnej dobe je riadenie celej školy. Neustále sa do
praxe zavádzajú rôzne reformy, nové zákony. Stále niečo
musíme vytvárať, pretvárať a aktualizovať. Každý rok pribúda
administratívna práca a každou novou vládou nové metódy
a predstavy o učení.
V práci učiteľa je zaiste náročná príprava na vyučovanie (nie
sú učebnice, pracovné zošity, každý učiteľ si musí tvoriť
celoročné plány na vyučovanie predmetov), všetci sa musia
vzdelávať, získavať zručnosti s IKT... Ale pre učiteľa je určite
najťažšie pracovať so žiakmi, ktorí neprejavujú záujem
o učenie, sťažujú a narúšajú celý vyučovací proces a ešte
k tomu aj ubližujú spolužiakom. Vtedy musí vynaložiť
enormné úsilie na to, aby žiaka zaujal, získal ho pre prácu
a viedol ho k úcte ku spolužiakom i ku kolegom, učiteľom.
( Za odpovede ďakuje Peter Hatala a Miriam Kováčiková)
Na II. stupni bola mojou najobľúbenejšou pani učiteľka
Mária Srncová – Cholujová. Učila ma slovenský jazyk. Jej
výklad pravopisu a stavby viet mi veľmi vyhovoval, pretože bol
zrozumiteľný. A tiež nás výborne pripravila na prijímacie
skúšky. Rada si spomínam aj na pani učiteľku Boženku
Bezákovú, ktorá nás učila zemepis. Mala veľké množstvo
O NÁZVE
Š K O LY
Mimoriadne významným dňom sa stal piatok 8. február.
Ministerstvo školstva SR v zastúpení Mgr. A. Mihálikovej
udelilo našej škole čestný názov Základná škola Valentína
Beniaka pri príležitosti osláv 40. výročia otvorenia novej
školy. Ide o významné ocenenie, pretože čestný názov môže
niesť len škola, ktorá dlhodobo dosahuje veľmi dobré
výchovno-vyučovacie výsledky. O udelení názvu rozhodla
komisia menovaná ministrom školstva na základe
preukázateľne zdokladovaných výsledkov práce školy.
Komisii ministerstva školstva SR bolo potrebné poskytnúť a
zdokladovať prehľad o umiestnení žiakov v okresných, krajských a celoslovenských súťažiach, olympiádach a
úspešnosti prijatia žiakov na stredné školy za posledných
päť rokov. Súčasný stav a celkový pohľad na prácu
posúdila aj nezávislá štátna školská inšpekcia, ktorá
vykonala na našej škole kontrolnú činnosť a poskytla
komisii písomné stanovisko s posúdením o celkovej práci a
úrovni školy. Komisia sa oboznámila aj s medzinárodnými
projektmi, ktoré uplatňujeme vo výchovno-vzdelávacom
procese, s novými metódami a formami práce ako aj s
mimoškolskými aktivitami. Je to teda morálne ocenenie
práce a výsledkov kolektívu pedagógov a žiakov našej školy.
Teší nás, že sme prvá škola v okrese, ktorá bola ocenená
čestným názvom.
Pretože názov môže tvoriť "meno a priezvisko významnej
historickej osobnosti, ktorá svojím životným dielom
prispela k rozvoju vzdelanosti národa, k šíreniu myšlienok
humanizmu a vlastenectva, k pokroku a vede, technike,
kultúre a umení a má priamy vzťah k škole alebo miestu
sídla školy", bolo pre nás jednoznačné, že škola ponesie
názov po chynorianskom rodákovi a významnom básnikovi,
ktorý patrí "k najväčším zjavom súdobej slovenskej poézie".
Naše rozhodnutie ovplyvnila aj tá skutočnosť, že básnik
osobne navštívil našu školu v máji 1968. S tým, že škola
ponesie meno po spisovateľovi Valentínovi Beniakovi,
muselo súhlasiť viacero subjektov. V prvom rade to boli
najbližší pozostalí - dcéry V. Beniaka p. Marta Hudákova a
p. Nora Krausová, ďalej pedagogická rada, rada rodičov,
obecné zastupiteľstvo, odbor školstva a prednosta
Okresného úradu v Partizánskom ako zriaďovateľ.
Udelenie čestného názvu nás oprávňuje používať vlastné
symboly - školskú hymnu, vlajku, pečať a logo školy.
Slávnostného aktu odovzdávania certifikátu o udelení
čestného názvu a samotných osláv sa zúčastnili dcéra a
vnučka spisovateľa, zástupca MŠ SR Mgr. A. Miháliková,
hostia verejno-právnych inštitúcií, vrátane bývalých i
súčasných pedagógov a zamestnancov školy v celkovom
počte 150 účastníkov. K blahoželaniu sa pripojil prednosta
Okresného úradu v Partizánskom Mgr. Pavol Horňan,
primátor mesta Partizánske Ing. Ján Podmanický, ktorý si
zaspomínal na svoje školské roky strávené v chynorianskej
škole a starosta našej obce Ľudovít Košík.
Po gratuláciách sa vo vonkajších priestoroch školského
areálu za zvukov fanfár vztýčila vlajka s logom školy. Z úst
žiakov po prvýkrát zaznela vlastná školská hymna. Novou
dominantou školského nádvoria je busta Valentína
Beniaka, ktorú odhalil prednosta okresného úradu Mgr.
Pavol Horňan.
Slávnostná časť vyvrcholila otvorením stálej literárnej
expozície nainštalovanej v budove 2. stupňa s názvom
"Beniakov odkaz mládeži". Expozíciu otváral riaditeľ
Slovenského národného literárneho múzea a Národnej
knižnice v Martine Mgr. Jozef Beňovský. Prestrihnutím
pásky zazneli na počesť Beniakovho odkazu básne, tóny
huslí a recitácia.
Prestrihnutím symbolickej pásky pán Mgr. Jozef
Beňovský a pani riaditeľka otvorili stálu expozíciu
venovanú Valentínovi Beniakovi a tradíciám spojených s
jeho menom.
(Spracovali: M. Olšanský, D. Bezáková)
A N K E T A
pre bývalých žiakov ZŠ V. Beniaka s MŠ Chynorany
1. Spomínate si na svoju prvú učiteľku? Aká bola?
2. Ktorý predmet ste v škole mali najradšej? Prečo práve ten predmet?
3. Sú pre vás vedomosti hodnotou v dnešnom svete?
Dominik GAJDOŠ, študent 3. ročníka
herectva na VŠMU v Bratislave
1. Pamätám sa na ňu, ale len
výzorom, ako vyzerala. Bola to
pani učiteľka Káčerová. Ale hoci
ona bola mojou prvou učiteľkou,
mojou jedinou skutočnou a v srdci
prvou učiteľkou, na ktorú v živote
nezabudnem a ktorej vďačím za veľmi veľa je pani
učiteľka Čimborová! To bola PANI UČITEĽKA!



2. Môj najobľúbenejší predmet bola samozrejme
telesná výchova. A prečo? To je snáď ani netreba
hovoriť, ale nebolo to len o tom, že sa tam neučilo
učivo a že sme sa na ňom vybláznili. Ale
predovšetkým preto, lebo sme na tomto predmete a
na súťažiach súvisiacich s ním ako kolektív - ako tím
dokázali so spolužiakmi veľmi veľa. A to všetko vďaka
pánu učiteľovi Vraňákovi. Tam som zažíval najkrajšie
momenty v škole a v mojom detstve!!!
3. Samozrejme, že sú hodnotou. Bez nich ste v
dnešnom svete stratení! Ak chcete v živote niečo
dokázať, tak to bude len vďaka vedomostiam, ktoré
skôr či neskôr budete potrebovať!!!
Ľudovít KOŠÍK ml., študent tretieho
ročníka herectva na Fakulte dramatických
umení Akadémii umení v Banskej Bystrici
1. Mojou prvou učiteľku bola pani
učiteľka Chrenková, bola to zlatá
osoba, v tej dobe bola pre mňa
prvou autoritou a do dnešnej doby
cítim veľkú úctu ku nej. Bola to
učiteľka,
ktorá
dbala
na
dôslednosť a na čistotu - vždy sme vyhrali tortu za
čistotu v triede. Dala mi prvé základy vedomostí,
učila ma čítať či počítať. Dostal som od nej prvú 5ku, "zaslúženú", a veľmi rád si na to pamätám. V
mojom srdci bude vždy najlepšou učiteľkou a mamou
v jednom pani učiteľka Minarovjechová. Táto žena mi
v škole nahrádzala mamu a darovala mi presne tie
cenné rady, ktoré sú mojou oporou dodnes a ešte
dlho budú. Ona bola a vždy bude mojou druhou
(školskou) mamou. Keď by som mal vo všetkej pokore
voči vedomostiam iných učiteľov či učiteliek
zhodnotiť najlepšiu učiteľku na svete, bola by to len
a len PANI UČITEĽKA MINAROVJECHOVÁ.
2.
PREDMET? Zbožňoval som telesnú výchovu a fyziku.
Telesná - pretože sme tam ako kolektív museli ťahať za
jeden povraz. Boli sme tam za jeden kolektív a to, že sme šli
spolu za cieľom, bolo tým, čo som zbožňoval. Vždy sme
chceli vyhrať a keď sme nevyhrali, nikto z nás nikoho
nezavrhol, bola to chyba všetkých, nie len jedného. Pán
učiteľ Vraňák bol vždy jedným z najférovejších ľudí,
ktorých som mal česť spoznať. Za to mu veľmi ďakujem.
Fyzika? Pán učiteľ Bednár, jeho prístup a to, že dodnes
viem niekoľko základných fyzikálnych poučiek a viem ako
fungujú elektrické obvody, ako vznikajú oblaky či ďalšie
vedomosti, ktoré ma naučil. To, že fyzika nebola len
teoretickým manuálom, ale bola hlavne praktická a všetko
sme si mohli vyskúšať, to bolo to pravé orechové pre mňa.
3. Vedomosti sú vždy hodnotou. V dnešnej dobe vnímam
učenie sa a hodnotu vedomostí úplne inak ako za čias ZŠ.
Som starší, tak je to logické. Celý život môžem ďakovať
pani učiteľke Bubeníkovej za to, že ma priviedla k recitácii
a k spevu, Pán Gašparík mi ukázal, že život nie je taký
ružový, ako som si myslel. Pani učiteľka Čimborová ma
priviedla k divadlu. Nič, čo mi základná škola dala, nebolo
a nie je zbytočné. Učitelia sa nám do hláv snažili zasadiť
semienko vedomostí, aby sme ich neskôr zúžitkovali a už
len na nás zostalo, aby sme to semiačko polievali ďalšími a
ďalšími múdrosťami. Ak semienko vyklíčilo a stále rastie,
už je len na človeku, ako tú svoju rastlinku vzdeláva ďalej.
Vedomosti zo ZŠ sú základom pre celý život.
Ivana Galisova, študentka STU Fakulta
chemickej a potravinárskej technológie



1.Pani učiteľka Jurčíková, veľmi
super žena, vždy keď si na ňu
spomeniem tak sa usmejem
2. Asi matematiku, pretože som sa ju
nikdy nemusela učiť, stačilo pochopiť
3. Momentálne sú vedomosti jediná
vec, s ktorou som schopná pracovať
Ján MAGDOLEN, Ing, 26 , absolvent
Slovenskej
Technickej
Univerzity
v Bratislave- Stavebná fakulta
1. Jasné, kto by si nepamätal p.uč.
Samuelovú, to bola učiteľka ktorá ma
viedla v prvom a druhom ročníku.
Rovnako pekne spomínam aj na p.
Evku Kolníkovu. Vlastne spomínam
v dobrom na všetky učiteľky .
Myslím, že všetky učiteľky boli skvelé, láskavé
a dobrosrdečné! Spomínam, ako mi dovolila pani učiteľka
Kučerková raz na prírodopise odpovedať, že som pred
tabuľou sedel na stoličke, rovnako aj p. učiteľka
Bubeníková či triedna Minaroviechová, tieto dve nám stále
brali vyrobené papierové lopty, keď sme hrávali cez
prestávky futbal.
2. Myslím, že telesnú výchovu. Naša B trieda proti A vo
futbale, to bolo derby! Keď si spomeniem, že sme mali
v tíme kopu chalanov, ktorí loptu videli prvýkrát, bola to
sranda a keď sme vyhrali, to bola radosť. Obrovská !
3. Vedomosti sú v tomto svete dosť dôležité, aj keď si
myslím, že niektorí ľudia majú dostatok vedomostí, ale
správať sa nevedia. Dnešný svet je iný ako kedysi,
rozhodujú peniaze a známosti.. Bohužiaľ.
GENERAČNÁ VÝPOVEĎ TROCH ČLENOV RODINY
KOVÁCIKOVCOV
1. Spomínate si na svoju prvú učiteľku? Aká bola?
2. Ktorý predmet ste v škole mali najradšej? Prečo
postojačky povinne modlila „Otčenáš“. Bolo nás v I.A
triede 35 chlapcov, bez dievčat a až neskôr som
zaregistroval, že je aj trieda dievčat v počte 32. A bola
to práve spomínaná pani učiteľka, ktorá nám
všetkým vštepovala nielen základy slušného
správania, ale aj zmysel pre zodpovednosť. Možno aj
preto ju mám zafixovanú v pamäti, pretože po pár
rokoch ako mladá mamička zomrela a vlastne dodnes
neviem, kvôli akej chorobe.
práve
ten predmet?
3.
Sú pre vás vedomosti hodnotou v dnešnom svete?
Miroslav Kováčik, starší
(šéfredaktor Chynorianskych novín)
1. Spomienky, hmm, spomienky
zostávajú vari každému človeku,
ktorý
prežil
svoje
detstvo
v kruhu
svojich
nezabudnuteľných
kamarátov,
s ktorými sme deň čo deň robili
všelijaké
drobné
zbojstvá.
V každej ulici v obci sa rodilo
neuveriteľné
množstvo
detí.
A tak detské priateľstvá sa
utužovali každodenným hraním
sa na rôzne druhy uličných hier i počas celých
školských rokov. Bolo však treba nastúpiť do prvého
ročníka v šk. roku 1948-1949. V pamäti si matne
spomínam, že som plakal, lebo sa mi do školy akosi
nechcelo, avšak mamin buchnát ma dal do pozoru .
Nastúpili sme na školský dvor pod kostolom a už
vtedy nám čosi vtĺkali do hlavy čo máme a nemáme
robiť. Až tam som zistil, že nás prvákov je okolo
sedemdesiatky. Privítala nás trieda s čerstvo natretou
podlahou. Predstavila sa nám aj milá pani učiteľka,
ktorá – ako som neskôr zistil - bola vlastne
Chynorianka – Margita Jankovičová rod. Bezáková.
Pred každým začiatkom vyučovania sa celá trieda
2. Keď som ako starší chlapec v ďalších ročníkoch
začal vnímať okolitý svet, musel som s patričným
úsilím pristupovať k učebným predmetom. Aj keď nie
všetci sa chceli učiť a mali možnosť sa pripravovať,
nie všetci sme boli mimoriadne nadaní, predsa
v každom z nás bola určitá ctižiadostivosť. Nemal
som v obľube len jeden predmet. Keďže som bol
vychovaný k láske vlasti, tak som mal rád jazyk
slovenský. Okrem tohto predmetu som mal rád
dejepis, hudobnú a hlavne telesnú výchovu. Narodil
som sa niekoľko metrov od futbalového ihriska a to
viem presne, že každý deň po škole sme si urobili zo
školských
tašiek
bránky
a hrali
futbal.
Z mimoškolských predmetov mi učarovalo ochotnícke
divadlo, záujem som zdedil zrejme po otcovi, ktorý
bol známym dlhoročným divadelným ochotníkom
a táto „múza“ ma i dodnes drží.
3.
Možno sme si v mladých školských rokoch ani
neuvedomovali, aké je potrebné vzdelávať sa. A určite
viem, že aj nadaná časť spolužiakov, hlavne
z roľníckych rodín sa systematickému učeniu
nemohla venovať, pretože každý deň po skončení
vyučovania museli pomáhať svojim rodičom na
statku
a na roliach. Koľkokrát sme takýmto
spolužiakom museli písať domáce úlohy ráno pred
vyučovaním. Postupne si každý rodič uvedomoval, že
niečo predsa z tých svojich detí musí byť, že musia
nadobudnúť určitý stupeň vzdelanosti. Svet sa totiž
uberal
rýchlym
tempom
dopredu,
zastarané
technické zariadenia boli nahrádzané novými,
modernejšími, a tak sa bolo potrebné nadobudnúť
vyšší stupeň vzdelania.
V dnešnom pretechnizovanom svete sú potrebné
vedomosti,
ktoré
sa
získavajú
len
a len
prostredníctvom učebných osnov každej školy ako na
základných školách, tak aj na stredných školách
alebo univerzitách.
Miroslav Kováčik ml.
1.
Spomienky na svoju
prvú učiteľku má asi každý
uchované v pamäti. Bola náš
idol.
Prísna,
zodpovedná,
spravodlivá. Pamätám si aj na
tresty, ktoré sme dostávali za
zle vyriešené úlohy alebo za
zlé
správanie.
Svoje
ukazovatko veľakrát použila
na naše nešikovné ruky. A takéto ukazovatko by sa
občas zišlo aj v dnešnej dobe.
2.
Predmety, ktoré som mal najradšej? Ťažko vybrať.
Ale asi ruský jazyk. Učila nás p.uč. Hatalová
a bola veľmi dobrá,
toho času „súdružka
učiteľka“.
3.
Ale určite áno. Veď bez slovenského jazyka by som
nedokázal napísať list, bez matematiky vypočítať
si napr. výplatu a takto by som mohol pokračovať
na každý jeden predmet. Veď aj staré príslovie
hovorí: „Čo sa v mladosti naučíš, v starobe akoby
si našiel“
Miriama Kováčiková, žiačka 9. A
1. Moja prvá učiteľka? Je to veľmi
jednoduché si spomenúť, pretože
ju mám dodnes, je to pani
učiteľka Jana Magdolenová. Je
to veľmi dobrá učiteľka, naučila
nás toho veľa, napr. písať, čítať,
počítať a hlavne nás naučila,
ako sa máme správať. Aj keď sa tak niekedy
nechováme, ale máme ju veľmi radi. Budeme na ňu
vždy v dobrom spomínať a prajeme jej aj do ďalších
rokov, aby mala ešte lepších žiakov, ako sme my .
2. Zemepis a mám ho rada doteraz, pretože spoznávam
svet v prítomnosti pomocou máp, učebníc...
Dejepis - je to veľmi zaujímavý predmet, pretože
spoznávam svet, aký bol v minulosti. Je to veľmi
zaujímavé, ako sa všetko pomaly rozvíjalo a tvorilo,
ako ľudia v minulosti žili ...
3. Samozrejme, že vedomosti sú hodnotné, veď sa
predsa hovorí: „ Na učenie nie je nikto starý.“ A mňa
ešte čaká stredná a potom možno vysoká škola,
takže ja sa ešte dlho budem a chcem vzdelávať.
(autorka spracovania ankety a fotografií: M. Kováčiková)
JUBILEJNÝ ROČNÍK OKRESNEJ SÚŤAŽE BENIAKOVE
CHYNORANY
V poradí tretí marcový týždeň pre nás pripravil nielen
nádherné prvé jarné dni, ale aj dva dni rôznych recitačných
variácií v ZŠ V. Beniaka s MŠ v Chynoranoch.
Základná škola totiž už po desiatykrát otvorila svoje
brány, aby privítala tých najlepších mladých recitátorov
z trinástich základných a malotriednych škôl okresu
Partizánske
a jedného
gymnázia
v okresnej
súťaži
v prednese detí pod názvom Beniakove Chynorany.
Všetky naše recitátorky II. kategórie: Deniska Bezáková
v próze a Mirka Fabianová v poézii a v III. kategórii:
Nataly Rosová v poézii a Dominika Kákošová v próze –
sa umiestnili na prvých miestach a postupujú do krajského
kola pomenovaného Podjavorinskej Bzince. Všetkým, ktorí
dosiahli ocenenia, srdečne blahoželáme!
Pevne verím, že práve tieto dva dni obohatili každého
účastníka. Veď každý mal možnosť nasýtiť sa krásnym
poetickým slovom! V nejednom z nás sa z času na čas
rozochvievali city a otváralo srdiečko, aby sme doň prijali
silu múdrych myšlienok a osviežili sa. Aby sme pookriali
pri stretnutí s ľuďmi, tešili sa zo šikovných detí
a nadviazali nové priateľstvá.
Vďaka patrí všetkým tým, ktorí akýmkoľvek spôsobom
priložili ruku k dielu a vďaka ktorým úspešne skončil ďalší
ročník recitačnej slávnosti umeleckého slova!
Už teraz v nás drieme nádej, že ďalší ročník okresnej
súťaže Beniakove Chynorany prinesie nové objavné cesty
a tvorivé inšpirujúce chvíle v prednese detí, že celé
podujatie sa bude niesť v duchu stretnutia s priateľmi,
ktorí sa u nás budú cítiť príjemne!
Denisa Horváthová
VÍŤAZKY VO VŠETKÝCH KATEGÓRIÁCH SI NAVZÁJOM
POLOŽILI ZOPÁR ZVEDAVÝCH OTÁZOK:
I.
Nataly sa pýta Dominiky:
,,... a je jej leto a smutno a srrrrrrst !" tieto slová
Veroniky Šikulovej sme mali možnosť počuť v tvojej
ukážke Srrrrrrst... Bolo aj tebe leto a smutno a srrrrrrst
pri recitovani?
Okno bolo mierne pootvorené, snažila som sa sústrediť
celým svojím ja, myslím, že sa mi to aj čiastočne podarilo a
naozaj mi pri prednese bolo leto a počula som aj srrrst.
Pôsobivo si odpovedala na prvú otázku... Teraz
základná otázka typu : prečo si si vybrala túto autorku
s týmto textom nesmie chýbať, v tvojom prípade ma
odpoveď bude veľmi zaujímať, lebo ako mnohí vieme,
Veronika je veľmi kreatívna bláznivá a ako si raz
povedala aj "ujetá"
Veľmi dobrá otázka... Tak, práve preto, že vo všetkých
svojich príbehoch spomína na detstvo, rodinu, zážitky,
väčšinou vtipné a „ujeté“, ale práve v tomto príbehu, v
ktorom opisuje pocity po smrti otca, som našla pochopenia,
súcit a hneď som vedela, že mi sadne.
Aké si mala pocity z ostatných recitátorov 3.kategórie?
Našli sa prednesy, ktoré ťa chytili za srdce alebo
spôsobili zimomriavky?
Na začiatku boli moje pocity zmiešané, naozaj som
nevedela, čo môžem od koho čakať,.... samozrejme, že ma
fakt niektorí dostali, mala som rôzne pocity, no pri
niektorých som mala pocit, že ukážka nebola podľa ich
predstáv, ale podľa predstáv učiteľa, a to podľa mňa nie je
najlepšia cesta osloviť diváka. Ale každý bol svojím
spôsobom originálny, všetci sa mi čímsi páčili.
Úplne ti rozumiem. Nebudem ťa už dlho trápiť, chcela
by som sa ťa opýtať, aké veci sa ti premietali v hlave,
mala si "mravce " rukách, keď vyhlasovali výsledky v
tvojej kategórii?
Tak to bola asi najkrajšia chvíľa z celého dňa, keď sme sa
dozvedeli, že všetky 4 kámošky postupujeme na kraj, úplná
bomba, wau! Trochu som sa bála, ale nakoniec tomu bolo
tak a bol to nádherný pocit!
II.
Deniska kladie otázky Mirke
1. Čo sa deje s tvojím telom pri recitácií ?
Pri recitácii sa veľmi potím, čo sa nestáva len mne ... je to podľa mňa
normálne, pretože to je spôsobené tou trémou, ktorú mávam.
2. Nelapáš po dychu keď recituješ časť textu, ktorý je
dynamický ?
Občas, ak je to dlhá a dynamická pasáž, ale nemôžem poprieť, že sa
mi to nestáva.
3. Čo si cítila po prebudení v deň D ?
Mala som veľkú trému, ktorú som sa snažila prekonať, ale nedarilo
sa... No našťastie ma podporovala moja pani učiteľka a priatelia
4. Aké si mala pocity tesne pred vyhlásením výsledkov ?
5. Aké myšlienky si mala v hlave keď si počula že si prvá ?
III.
Dominika sa pýta Nataly:
1.Víťazka III. kategórie poézie, ukážka s názvom Nové dieťa...
Nataly, čo ťa najviac zaujalo na tejto ukážke?
Zaujala ma
ľahkosť, s akou autor píše... ten pohľad na svet... na ľudí, videla som
tam seba, svoje názory, milujem tú báseň !
2.Aký máš názor ty na prednesy, ktoré v tvojej kategórii odzneli,
počula si konkurenciu?
- Áno, každý ma oslovil, bol svojím spôsobom najlepší, vedeli čo
hovoria, čo chcú povedať a že chcú vyhrať. Nie všetkým sa to síce
podarilo..., ale jednoznačne, všetci mi dokázali vyčariť niečo na tvári,
niektorí úsmev, iní smútok a hlboké myšlienky mi utkveli v pamäti. V
ten deň som prežívala emocionálne výlevy.
3. Si skúsená recitátorka, uprednostňuješ skôr prózu alebo poéziu?
- Všetko, kde sú písmenká, mám rada, ale keby si mám vybrať, tak je to
asi poézia.
4.Posledná, tiež nenáročná otázka - tešíš sa do krajského kola a
plánuješ Podjavorinským Bzinciam ukázať, aká si úžasná
osobnosť?
- Áno, chcem tam prísť a chcem, aby si každý po mojom výstupe
povedal: "Tak táto patrí na Hviezdoslavov Kubín!“
IV.
Mirka spovedá Denisku :
1. Čo zväčša cíti, keď recituješ?
Cítim veľké napätie, hlavne v časti, kde sa text dynamizuje
v napätí, či sa nepomýlim, nezakokcem, pretože chcem zo
seba vydať to najlepšie, aby som bola so sebou spokojná.
2. Keď je čas tesne pred prednesom, na čo najviac
myslíš?
Ako sa porota bude tváriť, či nezabudnem text, ale zároveň
sa teším, že ukážem aj druhým, čo je vo mne.
3. Páčil sa ti tvoj text? Prečo si si ho vybrala?
Jasné, že sa mi páči. Keď som ho čítala, práve tento text
ma zaujal najviac zo všetkých textov, čo som dostala.
A zapáčil sa mi práve preto, že si uvedomujem, že na svete
je i dnes veľa ľudí či skôr detí, ktoré musia pracovať
v mladom veku. Nevedela by som si predstaviť tak žiť.
A navyše, ja spánok milujem a ak by som ja nemohla
niekoľko hodín a dní spať, netuším, čo by sa so mnou
dialo...
4. Prečo si sa pustila do recitovania?
Rada čítam knihy. Vždy, keď som si niečo prečítala,
povedala som si: „Toto chcem povedať aj ostatným deckám
v triede či blízkej rodine!“ Práve prednesy mi to umožnia.
Keď som prvýkrát recitovala, nemala som úspech, ale
nevzdala som sa. A napokon sa mi podarilo dosiahnuť aj
úspech. Začalo sa mi dariť a ešte viacej sme si s recitáciou
zblížili vzťah. Milujem recitovanie!
NATALY ROSOVÁ DIEVČA S DUŠOU RECITÁTORKY A DIVADELNÍČKY
Nataly Rosová je žiačkou 8.
A triedy. Je to veľmi nadané
a bystré dievča, všestranne nadaná
a talentovaná. Nielenže sa zapája
do matematických olympiád či
olympiád z geografie, občas sa
venuje aj písaniu rôznych žánrov
literatúry a získala už viaceré
ocenenia v autorských literárnych
súťažiach, ale stála aj pri zrode
divadelného súboru Hlučné ticho či
recitačného kolektívu Čmáranice.
No interpretácia a prednes básní
a prózy sa stali jej srdcovou záležitosťou. Táto jej
záľuba ju fascinuje, venuje jej veľkú časť svojho času.
Svedčí o tom množstvo jej úspechov v súťažiach
v prednese aj na celoslovenskej úrovni. No naučila sa
i dôležitú vec – prijať prehru a nadobudla poznatok, že
nie je dôležité stáť vždy na stupni víťazov, ale že
jestvujú aj iné krásne veci, napríklad byť v kontakte
s literatúrou, spoznávať priateľov a nové miesta, byť
empatickou... Hoci ešte vo štvrtom ročníku váhala, či
neodísť na osemročné gymnázium...
Po rokoch jej krátka úvaha, či neľutuje svoje
rozhodnutie zostať v našej Základnej škole...
(D. Horváthová)
Bolo to vo štvrtom ročníku, keď som uvažovala, či zostať
v tejto škole v Chynoranoch, alebo odísť na osemročné
gymnázium. Všetci mi tvrdili, že na to mám, no napriek
tomu som váhala. Teraz sa mi vynorila otázka: „Aké by to
bolo, keby som odišla? Bolo by to lepšie alebo naopak,
ľutovala by som to?“
Myslím si, že mám všetko, čo som chcela mať. Učiteľov
do pohody, fajn známky, peckový kolektív. A divadlo!
A recitovanie! To sú vlastne veci, vďaka ktorým som tu
zostala. Potrebovala som niekoho, kto by mi pomohol
posúvať sa ďalej. A čo čert nechcel, našla som pani
učiteľku Denisu Horváthovú. Tá mi pomohla rozhodnúť sa,
nasmerovať smer môjho letu. Dokázala mi, že moje miesto
je tu. Gymnázium teda šlo bokom. Teraz viem, nebolo by
mi tam lepšie. Bola by som len... Nebola by som to ja!
Možno by som v živote neobjavila seba. Bola by som zrejme
zahrnutá knihami, novými vedomosťami... To nie som ja.
Pomaly zisťujem, že logické myslenie nemám tak vyvinuté,
že možno by som gymnázium ani nezvládla tak, ako by som
chcela.
S recitačným
kolektívom
Čmáranice,
s divadelným
súborom Hlučné ticho, pri autoroch Podjavorinskej,
Feldekovi, Klimáčkovi, Štrbkovi a mnohých ďalších som
zistila niečo viacej. Mám v sebe dar dohnať ľudí k emóciám
a to je veľký zážitok i pre mňa samotnú. Stačí sa pozrieť na
mňa, ako sa stále usmievam, ako mi je dobre a som
šťastná.
Toto všetko mi umožňuje naša škola a to je dôkazom
toho, že moja cesta bola správna. Lebo naučiť sa vie každý,
ale nie každý dokáže ukázať, čo všetko v ňom je. ROBÍM
TO, ČO MA SKUTOČNE BAVÍ!
Prečo radi čítate/nečítate a čo krásne a
zaujímavé ste naposledy prečítali?
Nataly Rosová, 8. B - ... Baví ma čítať, síce čím
ďalej, tým viacej mám na čítanie menej času...
ľutujem to, lebo pri čítaní prežívam niečo nadpozemské a
pri niektorých knižkách, kvalitnej literatúre sa dostávam
do iných sfér. Je to pre mňa oddych.. a stále sa vraciam k
tej istej knižke Púštny kvet, neprestala ma ešte baviť...
teraz si zháňam knihu – Lolita.
Lukáš Rajnoha, bývalý žiak - Nečítam, aj keď by som mal
:) Naposledy som prečítal Janko a Marienka, keď som bol
Tretiak :)
Mário Zubaj, bývalý žiak - Čítal som rád.... bol to zážitok
uznávam ... a bavilo ma to, ale len krátku dobu :) Čiže
momentálne nečítam ... Naposledy som začal čítať Stratení
v podsvetí, ale nedočítal som to :)
Katka Chrenková, bývalá žiačka - Ak mám čas, čítam
veľmi rada...teda snažím sa. Naposledy som čítala rôzne
básne, keď som si vyberala ukážku na súťaž :)
Alojz Kaňa, 8. B - Nečítam kvôli šetreniu papiera a
naposledy som čítal Danka a Janka asi v 4 triede.
Júlia Nemcová, 8. A - Čítam iba občas... na to, aby som si
prečítala knihu, ma musí zaujať väčšinou názov .
Naposledy som čítala Louise Renninson - Denníky Georgie
Nicolsonovej - Angus, bozky a trapasy.
Miroslav Marko, bývalý žiak - Začal som čítať motivačné
knihy! Úspech, sila nášho podvedomia...:)
Veronika Petrášová, bývalá žiačka - Naposledy Peter
Holka - Normálny cvok; Matkin-Mexická vlna a tak :) ... a
čítam preto, lebo mám rada ten svet , kde ma kniha zavedie
na malú chvíľu preč odtiaľto.
Erik Kmotorka, 6.A Čítanie ma veľmi nebaví, radšej si
pozriem film. I keď písanie básní ma naopak baví.
Vanesa Vargová, 6. A Umenie je dobrým nositeľom toho,
čo sa bežnými slovami nedá vyjadriť. Knihy to vedia
vystihnúť...
Jakub Bezák, 6. A – Rád čítam, lebo ma to baví. Ako
poslednú knihu som prečítal Troch pátračov.
Marek Vrábel, 6. A – Čítanie ma baví, lebo chcem spoznať
svet okolo. Naposledy som čítal knihu o Troch pátračoch.
Ema Mikulášová, 6. A – Čítam knihy, pretože ma
zaujímajú a nečítať považujem za hrozné. Keď nejde
internet, zoberiem si moju obľúbenú knihu a čítam ju až do
večera.
Juraj Kmotorka, 6. A – Čítam iba odbornú literatúru. Pri
klasických knihách by som možno zaspal 
Adriana Gálová, 6. A – Rada sa vžívam do knižných
postáv. Páči sa mi, keď si za postavami predstavujem
obyčajných ľudí a ich problémy. Najradšej čítam knihy
o upíroch. Naposledy som čítala Úsvit.
Zuzana Rongeová, 6. A – Poslednú knihu som prečítala
Prechádzanie polnočnými chodníkmi.
SPOMIENKA BÝVALEJ ŽIAČKY
Ach, školička, škola … Vídavam ťa z času na čas, vždy v
krajšom šate a vybavujem si v pamäti tvoje vône – našu
triedu na poschodí zapratanú tromi radmi lavíc, tajomné
prítmie zemepisného kabinetu, pach telocvičného náradia
či dvere zborovne, na ktoré sme s bázňou chodili klopať. A
či sa ty pamätáš, školička, na malé svetlovlasé dievča,
ktoré si sadlo v novom svetríku do 5.C v očakávaní veľkých
vecí? A veľké veci sa skutočne diali …
To ja si spomínam jasne, ako sme sa zoznámili. Bola si
pre mňa obrovská a vzrušujúca, objala si ma veľkými
dlaňami
a
šepkala
mi
do
ucha
o
úžasných
dobrodružstvách, ktoré spolu zažijeme. A ja som si ich
vybrala všetky.
Naša prvá triednická hodina, úvodné predstavovanie a
temperamentný zjav triednej učiteľky. To je Božena, Božena
– šepkali sme s úctou, ignorujúc jej priezvisko. Iste si na
ňu spomínaš, školička, na jej rázny krok a rozhodný hlas,
ktorým prikazovala odniesť do triedy mapy. A smiech,
ktorým sme odmeňovali jej cestovateľské zážitky či ticho,
ktoré si vedela vynútiť prísnou tvárou. Pre mňa žena, ktorá
sa dokáže podeliť so svojím obedom, ak som zostala v škole
príliš dlho. Znovu ju vidím, ako rozdáva naše posledné
vysvedčenia bez slovka, pretože
od dojatia nedokáže
vysloviť naše priezviská. Veru áno, boli sme slávna trieda a
niektorí z nás sú slávni až podnes. Okrem režiséra a
hudobníka sa môžeme pýšiť množstvom slávnych mám a
otcov. Ja som chcela byť učiteľka, pretože som v tebe,
školička, našla ľudí, ktorí robili svoju prácu ako poslanie.
Spomínaš si predsa - pán učiteľ Koctúr so svojím bradatým
smiechom, pre ktorého bolo každé dievča Nataša a všetky
sme boli doňho tak trochu zaľúbené? Alebo hodiny
slovenčiny a pani učiteľka Káčerová, ako by si mohla
zabudnúť? Veď kto ma naučil správne vykať, skloňovať,
hovoriť dnes a nie dneska, kto sa so mnou trápil po
kabinetoch pri básničke? No a úžasné hodiny hudobnej
výchovy so šarmantnou Maruškou Chrenovou, ako jej
vravievali kolegovia. Srdce mi horelo pre hudbu už vtedy a
pani učiteľka mi ukazovala cestu. Vidím to ako dnes – sedí
v bielych šatkách a púšťa z gramofónovej platne Smetanu,
rozpráva nám o Vltave, o mesačnom svite, o tancovačke, ja
v lavici zbožne počúvam jej slová a cítim, že sa deje niečo
pre mňa ohromne dôležité.
Ako silno ste nás ovplyvnili, učitelia naši? Kto zmeria
hĺbku stopy, ktorú ste do nás otlačili? Pre mňa ostanú tie
štyri roky jedny z najkrajších, pretože za tvojimi dverami,
drahá škola, ostalo detstvo a začalo obdobie rozhodovania.
Ale ty si šla so mnou, čerpala som z teba, vyberala som si z
tvojej studne všetko to dobré, čo sme spolu prežili.
Vymenovať všetko a všetkých by bolo nadlho. Jedno je isté –
bolo v tebe veľa života, práce, smiechu, kriku, lások a
očakávaní. Dúfam, že si takou zostala. A želám ti, aby bolo
čo najviac hlbokých a krásnych spomienok, ktoré zanecháš
vo svojich žiakoch. Aspoň také krásne, ako sú tie moje,
školička ...
Ľudmila Slamková - Katrenčíková
N
A
Š
I
P
I
A
T
AC
I
Prečo chodia piataci s radosťou do školy? A viete,
ktorý predmet je u nich najobľúbenejší?
Kristína Ježová – Do školy chodím rada, lebo tam mám
veľa priateľov a rada sa učím. Možno niekedy frflem, ale
vždy sa rada pozriem do kníh. Môžem byť vďačná za to, že
sa môžem učiť.
Môj obľúbený predmet? Biológia! Určite, lebo sa tam
dozviem veľa zaujímavých vecí.
Júlia Kvasnicová – Chcem sa vzdelávať. A stretávam sa
s kamarátmi.
Mám rada tvorivé písanie, lebo tam rozvíjam svoju
fantáziu, tvorivosť a hráme tam zaujímavé a zábavné hry.
Daniela Chrenková – Teším sa na ľudí, ktorí nás majú
radi. Chcem sa niečo nové dozvedieť.
Mám najradšej hudobnú výchovu, lebo si myslím, že sa
na nej naučíme zábavné pesničky a jednoducho ma to baví.
Klára Olšová – Do školy chodím preto s radosťou, lebo sa
teším na kamarátky a kamarátov, ktorých nemôžem vidieť
poobede.
Môj najobľúbenejší predmet je tvorivé písanie, lebo tam
môžeme vymýšľať básničky, rozprávky atď.
Dávid Omelka – V škole sa cítim najviac sám sebou.
Mám rád telesnú výchovu, lebo sa rád hýbem.
Radovan Petráš – Do školy môžem chodiť s radosťou, ale
aj s negatívnou energiou. Vždy sa môžem niečo naučiť, keď
to najviac potrebujem
Môj najobľúbenejší predmet je informatika, pretože na
ňom najviac vynikám.
CH V Í L E
Riešenie osem smerovky: Je to spôsob učenia (11 písmen).
Catherine Rosová – Mám v škole veľa kamarátov, keď som
doma dlho chorá, teším sa na deň, keď idem opäť do školy.
Mám rada telesnú, nielen preto, že sú tam dobrí učitelia,
ale môžem tam behať a nielen sedieť na stoličke.
Amanda Frémalová– Do školy chodím rada, lebo je tam
super, aj keď niekedy učivo býva ťažké, zvládam to. Vždy
rada objavujem nové veci a v škole sú samé objaviteľstvá.
Môj naj predmet je telesná, lebo sa tam učíme
gymnastiku.
Patrik Gajdoš – Vždy sa niečo naučíme.
Najradšej mám telesnú, lebo bežíme,
a zlepšujeme sa.
skáčeme
Valéria Paninárová – Naučíme sa niečo nové.
Najviac ma baví telesná, lebo ja cvičím rada a tvorivé
písanie, lebo môžem vytvoriť pekné básne a konečne
vyjadriť svoje pocity.
ODDYCHU
G
U
M
A
U
Č
P
E
N
K
I
K
O
E
U
L
R
K
J
A
P
R
S
E
V
O
A
L
M
L
E
A
T
O
A
Ď
V
O
E
K
R
D
I
E
R
A
Í
B
S
U
A
N
H
R
Á
V
T
Ú
T
L
Č
Ú
V
E
R
R
K
K
O
A
N
Ť
A
V
A
P
O
L
E
Č
Í
A
T
A
O
L
S
E
R
K
K
S
A
R
A
T
A
V
A
A
guma, pravítko, kalkulačka, most, ukradnúť, úver, diera, ťava, pole,
mesto, kreslo, uvar, avatar, peračník, vata, sa, Eva, klobúk, to, loď, tvár.
A čo tak tento ...
V T I P Y
Učiteľka sa pýta žiaka:
- Koľko rokov má dnes človek, ktorý sa narodil v roku 1964?
- Muž či žena?
Učiteľ sa pýta Móricka:
- Keby si mal sedem cukríkov a ja by som ťa o dva poprosil, koľko by ti
ich ostalo?
- Sedem!
Pripravila: Kristína Čimborová
NAŠI
DEVIATACI
BILANCUJÚ...
Zuzana KOŽUŠKANIČOVÁ
Čo si deviataci želajú na
konci deviateho ročníka? Myslím si, že táto škola nám dala
veľa. Čo znamená, že veľa dobrých i zlých zážitkov. Keby si
však mám priať niečo na konci, neviem, snáď
len
poďakovať učiteľom. Boli ako naši rodičia, nedá sa ani
spočítať, koľko hodín sme presedeli v škole a oni sa nám
pokúšali niečo vtlačiť do hlavy. Nechceli sme tu sedieť
a učiť sa, oni nás nútili a raz im za to budeme vďační.
Priala by som si, aby tak, ako naučili a vychovali nás, nech
tak urobia aj s ostatnými žiakmi. Naša škola oslavuje
päťdesiate výročie . Dúfam, že po ďalšom polstoročí ešte
bude stáť, priala by som jej, nech má veľa dobrých učiteľov
i žiakov a nech naďalej rozdáva vzdelanie.
Michaela VRŽDIAKOVÁ Chcela by som, aby žiaci chodili
na školské výlety na viac ako jeden deň a mohlo by sa
chodiť aj do zahraničia.
Peter HATALA Čo si deviataci želajú na konci šk. roka?
Želám našej škole do ďalších rokov veľa úspechov, dobrých
a vzorných žiakov a hlavne veľa milých a múdrych
pedagógov.
Miriama KOVÁČIKOVÁ
1. Čo si deviataci želajú na konci deviateho ročníka ? Hlavne aby nás
zobrali na také stredné školy, aké sme si vybrali. Aby sme sa pekne
s každým rozlúčili a aby na nás všetci pekne spomínali.
2. Želám tejto škole do ďalšieho polstoročia, aby mala veľa úspechov,
veľa dobrých pedagógov a hlavne veľa dobrých a šikovných žiakov.
Simona NAŇOVÁ
Veľmi by som chcela ísť na sľúbenú deviatackú chatu.
Bol by to zaujímavý koniec základnej školy. Ale aj napriek tomu, že
odchádzame škole želám len to najlepšie a aby bola stále taká dobrá ako
doteraz alebo lepšia. A dúfam, že budú aj ďalších 50 rokov takí dobrí deviataci,
ako sme boli my. 
VŠADE DOBRE – V ŠKOLE NAJLEPŠIE (???) 
- Žiaci, keď voľačo chcete, tak sa prihláste. Zdvihnite
ruku, a tým je to vybavené... No, prosím, čo by si rád?
-
Nič. Ja len skúšam, či to funguje.
- Tak čo, Ferko, rás chodíš do školy?
- Rád! A zo školy chodím takisto rád. Ale tie hodiny medzitým, tie
nemám rád.
- Žiaci, čo vám pripomína žiacka knižka?
- Film.
- A ktorý?
- Vynález skazy.
- Povedz, aký je toto oceán? (Žiačka mlčí).
- Máš pravdu, je to Tichý oceán.
- ŽIACI? KIEŽ BY STE
Z TOHO? ČO VIEM JA.
VEDELI
ASPOŇ
DESATINU
- NO, ÁNO, PANI UČITEĽKA, LENŽE VY STE UŽ DVADSAŤ
ROKOV V JEDNEJ TRIEDE...
- A nakoniec vidíte, že X sa rovná nule, - dokončil
učiteľ vysvetľovanie príkladu. A tu zakričal ktosi
vzadu:
- No prosím, toľko počítania pre nič za nič!
Download

Šiesty ročník 2. číslo