Stratégia využitia potenciálu cestovného ruchu
v mikroregióne Makovica a zvýšenie atraktívnosti územia
Strategický dokument
mikroregiónu Makovica
ANDREJOVÁ
BECHEROV
BELOVEŽA
HAŽLÍN
HUTKA
CHME¼OVÁ
JEDLINKA
MIKULÁŠOVÁ
NIŽNÁ
POLIANKA
ONDAVKA
REGETOVKA
SMILNO
STEBNÍCKA
HUTA
STEBNÍK
ŠARIŠSKÉ
ÈIERNE
VARADKA
VYŠNÁ
POLIANKA
ZBOROV
január 2013
Objednávateľ
Sídlo:
Zastúpený:
IČO:
Zhotoviteľ:
Sídlo:
Zastúpený:
IČO:
Riešiteľský kolektív:
Obec Šarišské Čierne
Šarišské Čierne 81
086 37 Šarišské Čierne
Mgr. Andrej Buvalič – starosta obce
00322636
ENVIO s.r.o.
Levočská 2
080 01 Prešov
Jozef Andrej - konateľ
44402350
Ing. arch. Václav Hochmuth
Ing. arch. Jozef Kužma
Ing. arch. Vladimír Nedelko
Akad. arch. Ing. arch. Jozef Zelem
Bc. Vladimír Nedelko
Jozef Andrej
Cecília Mihalová
OBSAH:
I. Analýza
1.
1.1.
1.2.
1.3.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
11.1.
11.2.
11.3.
12.
12.1.
12.2.
13.
14.
Situačná analýza ........................................................................................ 3
Úvod ........................................................................................................... 3
Združenie obcí mikroregiónu Makovica , účel jeho vzniku, predmet
činnosti, členovia združenia a jeho štatutárni zástupcovia ......................... 3
Účel spracovania strategického dokumentu pre Združenie obcí
mikroregiónu Makovica ............................................................................. 4
Základná charakteristika obcí mikroregiónu ............................................... 4
Demografická štruktúra obcí mikroregiónu ................................................. 19
Občianska vybavenosť, sociálna, kultúrna a športová infraštruktúra obcí
mikroregiónu ............................................................................................... 39
Dopravná a technická infraštruktúra mikroregiónu ..................................... 62
Hospodárska charakteristika mikroregiónu ................................................ 64
Životné prostredie ...................................................................................... 66
História ....................................................................................................... 76
Archeologické náleziska ............................................................................. 82
Kultúrne pamiatky ....................................................................................... 86
Cestovný ruch ............................................................................................. 89
Ponuka a dopyt cestovného ruchu, návštevnosť v mikroregióne ............... 89
Konkurencia a postavenie mikroregiónu na trhu cestovného ruchu ........... 121
Marketing cestovného ruchu, jeho organizácia a regionálny manažment .. 123
SWOT – analýza riešeného územia ........................................................... 125
SWOT analýza potenciálu mikroregiónu .................................................... 125
SWOT analýza potenciálu obcí združených v mikroregióne ...................... 127
SWOT analýza potenciálu cestovného ruchu mikroregiónu ....................... 167
Kritické oblasti ............................................................................................ 169
II. Syntéza
1.
1.1.
1.2.
1.2.1.
1.3.
1.3.1.
1.3.2.
1.3.3.
2.
3.
4.
5.
Návrhová časť ............................................................................................ 170
Vízia rozvoja a propagácie cestovného ruchu v mikroregióne,
strategické ciele .......................................................................................... 170
Akčný plán .................................................................................................. 171
Navrhované priority, opatrenia a aktivity cestovného ruchu ....................... 171
Návrh implementácie stratégie a odporúčania ........................................... 186
Špecifikácia prioritných úloh a hlavných tém .............................................. 186
Návrh časového harmonogramu Akčného plánu (2013 – 2015) ................ 188
Databáza prioritných projektov (vybraných aktivít) ..................................... 190
Previazanosť stratégie s regionálnymi dokumentmi Prešovského kraja ..... 196
Odporúčania pre PHSR obcí a ÚPN O na úrovni obcí ................................ 196
Záver ........................................................................................................... 197
Východiskové podklady ...............................................................................197
I. Analýza
1. Situačná analýza
1.1. Úvod
Strategický dokument mikroregiónu Makovica je súčasťou projektu: „ Stratégia využitia
potenciálu cestovného ruchu v Mikroregióne Makovica a zvýšenia atraktívnosti
územia“, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou. Je realizovaný v rámci
Regionálneho operačného programu – opatrenie: Podpora a rozvoj infraštruktúry
cestovného ruchu, prioritná os – Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a rozvoj
cestovného ruchu.
Hlavným cieľom pri spracovaní tohto strategického dokumentu, je vyhodnotiť na
základe vykonaných analýz silné a slabé stránky mikroregiónu v oblasti cestovného
ruchu a navrhnúť základnú strategickú víziu.
Zámer je v súlade so závermi programových dokumentov na národnej (národná
stratégia rozvoja cestovného ruchu SR) a regionálnej úrovni (Program hospodárskeho
a sociálneho rozvoja Prešovského kraja. Spracovanie Strategického dokumentu je tiež
základnou podmienkou pre možnosť podávania žiadostí o podporu z rôznych
dotačných titulov európskej, štátnej a regionálnej politiky regionálneho rozvoja.
Výsledkom je strategická vízia v časovom horizonte 2025 s návrhom strategických
cieľov, priorít a opatrení.
Rozhodujúcim faktorom úspechu tohto strategického rozvojového dokumentu je
predovšetkým spolupráca dotknutých subjektov – zástupcov štátnej a verejnej správy,
podnikateľov, SOPK, SPPK, neziskových organizácii, odbornej a laickej verejnosti.
Relevantné pripomienky doručené objednávateľovi, resp. zhotoviteľovi boli
vyhodnotené a zapracované v požadovaných časových reláciách.
1.2.
Združenie obcí mikroregiónu Makovica , účel jeho vzniku, predmet
činnosti, členovia združenia a jeho štatutárni zástupcovia
Združenie obcí mikroregiónu Makovica vzniklo dňa 13.11.2003, kedy sa zlúčilo 14 obcí
okresu Bardejov, Prešovského samosprávneho kraja a v mesiaci apríl 2004 sa
pridali ďalšie 4 obce. Združenie obcí mikroregiónu Makovica tvoria obce:
Andrejová, Becherov, Beloveža, Hažlín, Hutka, Chmeľová, Jedlinka, Mikulášova,
Nižná Polianka, Ondavka, Regetovka, Smilno, Stebník, Stebnícka Huta, Šarišské
Čierne, Varadka, Vyšná Polianka, Zborov.
Účelom vzniku združenia bola snaha turisticky zatraktívniť a zviditeľniť mikroregión
Makovica, podporiť rozvoj cestovného ruchu a nadviazať spoluprácu s podobnými
regiónmi. Predmetom činnosti združenia je zachovávať a rozvíjať kultúrne
dedičstvo, napomáhať pri ochrane kultúrnych a prírodných pamiatok, podporovať
kultúrne a spoločenské podujatia, zvyšovať životnú úroveň obyvateľov a podporovať
aktivity zamerané na vytváranie spolupráce s domácimi aj zahraničnými partnermi.
Sídlo združenia je na Obecnom úrade Zborov. Štatutárnym zástupcom je Mgr. Ján
Cundra – predseda Združenie obcí mikroregiónu Makovica.
3
1.3.
Účel spracovania strategického dokumentu pre Združenie obcí
mikroregiónu Makovica
Účelom spracovania strategického dokumentu pre Združenie obcí mikroregiónu
Makovica je rozvoj cestovného ruchu.
Jeho potrebu opodstatňuje aj slabá propagácia mikroregiónu (MR), absencia pravidiel
pre riadenie a koordináciu v oblasti cestovného ruchu ako aj nízky stupeň využitia
ľudského, historického, kultúrneho a prírodného potenciálu.
Hlavným cieľom pri spracovaní strategického dokumentu je vyhodnotiť silné a slabé
stránky v oblasti cestovného ruchu a navrhnúť základnú strategickú víziu.
Stratégia bude slúžiť ako základný programový dokument k podpore rozvoja
cestovného ruchu v danom území, vytvorí základné predpoklady pre koordinovaný
rozvoj s návrhom konkurencieschopného turistického produktu.
2.
Základná charakteristika obcí mikroregiónu
Územie MR patrí do severnej časti regiónu Horný Šariš, leží na území Ondavskej
vrchoviny a horstva Busov na severovýchode Slovenska. V 18 obciach MR žije
v súčasnosti 8691 obyvateľov na rozlohe 19 660 ha (196, 60 km2), čo v priemere
predstavuje 483 obyvateľov na obec a pomerne nízku hustotu osídlenia 45 obyvateľov
na 1 km2. Najväčšou obcou podľa rozlohy a počtu obyvateľov 3 148 je obec Zborov
ako prirodzené centrum MR a najmenšia obec je Ondavka s 22 obyvateľmi. MR je
predstaviteľom štruktúry osídlenia, ktoré je charakteristická pre obce severnej
a severovýchodnej časti Prešovského kraja – málopočetné obce, pomerne vysoké
percento rómskeho obyvateľstva (Zborov, Varadka), vysoká nezamestnanosť
a dlhodobá chudoba.
Z hľadiska ekonomického má MR charakter vidiecko – poľnohospodársky, s nízkym
počtom malých a stredných podnikateľov. Podnikateľská činnosť je predovšetkým
v oblasti stavebníctva, spracovania dreva a poskytovania služieb.
4
Administratívne začlenenie územia mikroregiónu
Obec
Kraj: Prešovský
Okres: Bardejov
Andrejová
Becherov
Beloveža
Hažlín
Hutka
Chmeľová
Jedlinka
Mikulášová
Nižná Polianka
Ondavka
Regetovka
Smilno
Stebnícka Huta
Stebník
Šarišské Čierne
Varadka
Vyšná Polianka
Zborov
Spolu
Rozloha ZUJ
v ha
Nadmorská
výška
(stred obce)
vm
Hustota
obyv./k
m2
Kód ZUJ
Počet obyvateľov*
524140
519006
519022
362
1 167
327
31
519057
279
1 909
426
15
519065
829
1 015
295
82
519227
519278
519286
519308
519600
519634
519685
519740
519782
524603
519812
519847
519901
519910
519961
-
1 176
83
2 011
369
1 243
455
799
588
346
712
1 380
943
2 053
1 400
737
570
1 963
19 660
281
384
366
400
350
385
480
471
447
539
380
394
409
450
335
-
59
23
32
17
18
44
7
4
52
28
16
22
26
19
161
45
Poznámka: ZUJ - základná územná jednotka
*Štatistický úrad Slovenskej republiky - 2011
398
77
140
257
22
28
712
261
315
308
188
108
3 148
8 691
Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky
Poloha mikroregiónu v rámci Slovenska a Prešovského samosprávneho kraja
5
6
Obec: Andrejová
Obec leží v Nízkych Beskydách, v doline Andrejovského potoka, v dotyku s obcami
Beloveža, Šarišské Čierne, Zborov a Bardejov.
Od okresného mesta Bardejov je vzdialená cca 8 km . Nadmorská výška je od 300
m.n.m. do 670 m.n.m. pri vrchu Kohútov ,v strede obce pri kostole je 327 m. n. m..
Obcou preteká Andrejov potok ústiaci do rieky Topľa mimo územia obce.
Súčasná krajinná štruktúra :
Plocha
%
ha
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Celkom:
17
22
1
51
1
3
5
199
255
17
595
9
31
61
1 167
Zdroj: Katalógové listy Slovenskej agentúry životného prostredia a Štatistický úrad Slovenskej republiky
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Obec: Becherov
Obec sa nachádza v severnej časti Nízkych Beskýd v dotyku so štátnou hranicou s
Poľskom , obcami Ondavka, Vyšná Polianka, Jedlinka, Smilno, Chmeľová, Regetovka
a s obcou Konieczna (Poľsko).
Od okresného mesta Bardejov je vzdialená cca 16 km. Nadmorská výška v strede
obce je 426 m n. m..
Súčasná krajinná štruktúra :
Plocha
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Celkom:
%
11
38
1
43
3
2
2
ha
218
732
11
818
62
32
36
1 909
Zdroj: Katalógové listy Slovenskej agentúry životného prostredia a Štatistický úrad Slovenskej republiky
7
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Obec: Beloveža
Obec sa nachádza v Nízkych Beskydách, v údolí potoka ústiaceho do rieky Topľa,
v dotyku s obcami Hažlín, Šarišské Čierne, Andrejová, Bardejovská Nová Ves,
Komárov a Hrabovec.
Od okresného mesta Bardejov je vzdialená cca 8 km . Obec Beloveža patrí medzi
najstaršie dediny v okolí.
Nadmorská výška v strede obce je 295 m n. m..
Súčasná krajinná štruktúra :
Plocha
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Celkom:
%
13
41
1
34
2
4
5
ha
135
419
12
341
23
37
48
1 015
Zdroj: Katalógové listy Slovenskej agentúry životného prostredia a Štatistický úrad Slovenskej republiky
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
8
Obec: Hažlín
Obec sa nachádza v severnej časti Nízkych Beskýd, v údolí potoka Hažlinka, v dotyku
so štátnou hranicou s Poľskom, obcami Beloveža, Šarišské Čierne, Ortuťová, Šašová,
Brezovka, Hrabovec v Bardejovskom okrese a obcami Kurimka a Cernina v okrese
Svidník. Od okresného mesta Bardejov je vzdialená cca 13 km .
Nadmorská výška je od 250 m.n.m. na potoku Hažlinka do 641 m.n.m. pod vrchom
Kačalová , v strede obce pri kostole 281 m n. m.
Súčasná krajinná štruktúra :
Plocha
%
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Celkom:
31
25
1
35
2
3
3
ha
631
498
13
695
42
65
67
2 011
Zdroj: Katalógové listy Slovenskej agentúry životného prostredia a Štatistický úrad Slovenskej republiky
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Obec: Hutka
Obec sa nachádza v severnej časti Nízkych Beskýd v dotyku so štátnou hranicou s
Poľskom, obcami Vyšný Mirošov vo Svidníckom okrese, Mikulášová a Nižná Polianka.
Od okresného mesta Bardejov je vzdialená cca 20 km a od okresného mesta
Svidník cca 15 km . Nadmorská výška je od 350 m.n.m. pri potoku Mirošovec, do 650
m.n.m. pod Kaštielikom v strede obce pri kostole je 384 m.n.m.. Obcou preteká potok
Mirošovec ústiaci do rieky Ondava mimo územia obce Hutka .
Súčasná krajinná štruktúra :
Plocha
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Celkom:
%
14
57
4
14
1
3
7
ha
52
210
15
52
4
12
25
370
Zdroj: Katalógové listy Slovenskej agentúry životného prostredia a Štatistický úrad Slovenskej republiky
9
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Obec: Chmeľová
Obec sa nachádza v severnej časti Nízkych Beskýd, v údolí potoka Kamenec, v dotyku
s obcami Zborov, Stebník, Stebnícka Huta, Regetovka, Becherov a Smilno Od
okresného mesta Bardejov je vzdialená cca 14 km .
Nadmorská výška je od 350 do 742 m.n.m. v strede obce pri kostole je 366 m.n.m..
Obcou preteká potok Kamenec ústiaci do rieky Topľa mimo územia obce.
Súčasná krajinná štruktúra :
Plocha
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Celkom:
%
15
37
2
36
4
3
4
ha
183
463
20
446
46
36
49
1 243
Zdroj: Katalógové listy Slovenskej agentúry životného prostredia a Štatistický úrad Slovenskej republiky
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
10
Obec: Jedlinka
Obec sa nachádza v severozápadnej časti Ondavskej vrchoviny v dotyku s obcami
Smilno, Becherov, Vyšná Polianka, Varadka a Mikulášová. Od okresného mesta
Bardejov je vzdialená cca 16 km . Nadmorská výška je od 370 m.n.m. pri vodnom toku
Jedlinka do 550 m.n.m. v území Smilnianskeho vrchu v strede obce pri kostole je 400
m.n.m.. Obcou preteká potok Sopotnica ústiaci do rieky Ondava mimo územia obce.
Súčasná krajinná štruktúra :
Plocha
%
ha
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Celkom:
9
45
1
37
2
3
1
43
207
6
170
10
14
5
455
Zdroj: Katalógové listy Slovenskej agentúry životného prostredia a Štatistický úrad Slovenskej republiky
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Obec: Mikulášová
Obec sa nachádza severnej časti Nízkych Beskýd v údolí rieky Ondava v dotyku s
obcami Smilno, Jedlinka, Varadka, Nižná Polianka a Hutka v Bardejovskom okrese a
obcami Vyšný Mirošov, Dubová a Cigla v okrese Svidník. Od okresného mesta
Bardejov je vzdialená cca 17 km . Nadmorská výška je od 350 m.n.m pri vodnom toku
Ondava do 648 m.n.m. v oblasti kóty Kaštielik v strede obce pri kostole je 350 m.n.m..
Obcou preteká rieka Ondava.
Súčasná krajinná štruktúra :
Plocha
%
ha
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Celkom:
5
53
1
31
3
3
4
43
426
11
249
21
21
28
799
Zdroj: Katalógové listy Slovenskej agentúry životného prostredia a Štatistický úrad Slovenskej republiky
11
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Obec: Nižná Polianka
Obec sa nachádza severnej časti Nízkych Beskýd v údolí rieky Ondava v dotyku so
štátnou hranicou s Poľskom , obcami Hutka, Mikulášová a Varadka . Od okresného
mesta Bardejov je vzdialená cca 17 km .
Nadmorská výška je od 350 m.n.m. pri rieke Ondava do 647,7 m.n.m. Kaštielik v
strede obce pri kostole je 385 m.n.m..
Obcou preteká rieka Ondava.
Súčasná krajinná štruktúra :
Plocha
%
ha
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Celkom:
11
52
1
26
3
5
2
67
303
8
155
16
29
10
588
Zdroj: Katalógové listy Slovenskej agentúry životného prostredia a Štatistický úrad Slovenskej republiky
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
12
Obec: Ondavka
Obec sa nachádza severnej časti Nízkych Beskýd, v údolí rieky Ondava, v dotyku so
štátnou hranicou s Poľskom, obcami Vyšná Polianka a Becherov. Od okresného
mesta Bardejov je vzdialená cca 23 km.
Nadmorská výška je od 470 do 750 m n. m. v strede obce je 480 m n. m..
V obci je pramenisko rieky Ondava.
Súčasná krajinná štruktúra :
Plocha
%
ha
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Celkom:
14
50
0
27
4
2
2
49
174
1
93
15
7
7
346
Zdroj: Katalógové listy Slovenskej agentúry životného prostredia a Štatistický úrad Slovenskej republiky
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Obec: Regetovka
Obec sa nachádza v severnej časti Nízkych Beskýd, v dotyku so štátnou hranicou
s Poľskom, obcami Becherov, Chmeľová a Stebnícka Huta. Od okresného mesta
Bardejov je vzdialená cca 17 km. Nadmorská výška je od 450 m.n.m. pri potoku
Regetovská voda do 881 m.n.m. v území Javorina na hraničnom hrebeni, v strede
obce pri kostole je 471 m.n.m.. Obcou preteká potok Regetovská voda ústiaci do
potoka Kamenec v obci Chmeľová a ten do rieky Topľa.
Súčasná krajinná štruktúra :
Plocha
%
ha
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Celkom:
0
18
1
77
1
1
1
0
131
7
546
10
9
9
712
Zdroj: Katalógové listy Slovenskej agentúry životného prostredia a Štatistický úrad Slovenskej republiky
13
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Obec: Smilno
Obec sa nachádza v severnej časti Nízkych Beskýd, v údolí prítoku hornej Ondavy,
v dotyku s obcami Šarišské Čierne, Zborov, Chmeľová, Becherov, Jedlinka, Andrejová
a Mikulášová v okrese Bardejov a Cigla v okrese Svidník. Od okresného mesta
Bardejov je obec vzdialená cca 13 km. Nadmorská výška je od 370 m.n.m. na
Smilnianskom potoku do 749,4 m.n.m. Smilnianský vrch, v obci pri kostole je 447
m.n.m..
Na území obce vyviera bezmenný potok ústiaci do rieky Ondava mimo územia obce .
Súčasná krajinná štruktúra :
Plocha
%
ha
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Celkom:
37
32
1
21
5
3
2
511
439
10
283
64
42
31
1 380
Zdroj: Katalógové listy Slovenskej agentúry životného prostredia a Štatistický úrad Slovenskej republiky
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
14
Obec: Stebnícka Huta
Obec sa nachádza v severnej časti Nízkych Beskýd, v údolí potoka Stebníček,
v dotyku so štátnou hranicou s Poľskom , obcami Regetovka, Chmeľová a Stebník. Od
okresného mesta Bardejov je obec vzdialená cca 13 km. Nadmorská výška je od 742,8
m.n.m. Suchý vrch do 420,3 m.n.m. na potoku Rosucká voda, v obci pri kostole je 539
m.n.m..
Súčasná krajinná štruktúra :
Plocha
%
ha
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Celkom:
1
34
1
56
1
1
6
5
325
7
525
6
14
61
943
Zdroj: Katalógové listy Slovenskej agentúry životného prostredia a Štatistický úrad Slovenskej republiky
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Obec: Stebník
Obec sa nachádza v severozápadnej časti Nízkych Beskýd v údolí pravostranného
prítoku potoka Kamenica v dotyku so štátnou hranicou s Poľskom, obcami Stebnícka
Huta, Chmeľov, Zborov, Bardejov, Zlaté, Nižný Tarožec a Vyšný Tarožec.
Od okresného mesta Bardejov je obec vzdialená cca 13 km. Nadmorská výška je od
375 m.n.m. do 900 m n. m.. v strede obce je 380 m n. m.
Súčasná krajinná štruktúra :
Plocha
%
ha
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Celkom:
1
21
1
70
1
1
4
26
429
17
1 446
27
30
78
2 053
Zdroj: Katalógové listy Slovenskej agentúry životného prostredia a Štatistický úrad Slovenskej republiky
15
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Obec: Šarišké Čierne
Obec sa nachádza v Nízkych Beskydách v pramennej oblasti potoka Jarek, v dotyku
s obcami Hažlín, Beloveža, Andrejová, Smilno v okrese Bardejov a obcami Cigla,
Dubová a Kurimka v okrese Svidník. Od okresného mesta Bardejov je obec vzdialená
cca 17km. Nadmorská výška je od 350 m.n.m. na potoku Kurimka do 676 m.n.m. v
území Kačalová, v obci pri kostole je 394 m.n.m.. Obcou preteká potok Jarok, ústiaci
do rieky Ondava v obci Cigla.
Súčasná krajinná štruktúra :
Plocha
%
ha
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Celkom:
7
39
1
45
1
2
6
94
546
11
624
8
34
83
1 400
Zdroj: Katalógové listy Slovenskej agentúry životného prostredia a Štatistický úrad Slovenskej republiky
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
16
Obec: Varadka
Obec sa nachádza v severnej časti Nízkych Beskýd, v údolí rieky Ondavy, v dotyku so
štátnou hranicou s Poľskom, obcami Nižná Polianka, Mikulášová, Jedlinka a Vyšná
Polianka. Od okresného mesta Bardejov je obec vzdialená cca 19 km. Nadmorská
výška je od 400 m.n.m. na rieke Ondava do 650 m.n.m. Čierťaž na hraničnom hrebeni,
v strede obce pri kostole je 409 m.n.m..Obcou preteká rieka Ondava
Súčasná krajinná štruktúra :
Plocha
%
ha
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Celkom:
11
39
1
43
2
2
2
82
286
7
318
13
17
14
737
Zdroj: Katalógové listy Slovenskej agentúry životného prostredia a Štatistický úrad Slovenskej republiky
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Obec: Vyšná Polianka
Obec sa nachádza v severnej časti Nízkych Beskýd, v údolí rieky Ondavy, v dotyku so
štátnou hranicou s Poľskom, obcami Varadka, Jedlinka, Becherov a Ondavka. Od
okresného mesta Bardejov je obec vzdialená cca 22 km. Nadmorská výška je od 420
m.n.m. na rieke Ondava do 642 m.n.m. na Vysokom vrchu v pri hraničnom hrebeni, v
strede obce pri kostole je 450 m.n.m.. Obcou preteká rieka Ondava.
Súčasná krajinná štruktúra :
Plocha
%
ha
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Celkom:
19
33
1
41
3
2
2
111
186
3
231
16
12
11
570
Zdroj: Katalógové listy Slovenskej agentúry životného prostredia a Štatistický úrad Slovenskej republiky
17
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Obec: Zborov
Obec sa nachádza v severnej časti, v Nízkych Beskydách, v údolí potoka Kamenec pri
sútoku so Stebnickým a Bakoveckým potokom, v dotyku s obcami Chmeľová, Smilno,
Andrejová, Dlhá Lúka, Bardejov a Stebník Od okresného mesta Bardejov je obec
vzdialená cca 9 km a od okresného mesta Svidník cca 25 km.
Nadmorská výška je od 300 m .n. m. na potoku Kamenec do 760 m.n.m v území
Jedlina, v strede obce pri kostole je 335 m.n.m..
Obcou preteká potok Kamenec, ústiaci do rieky Topľa mimo územia obce.
Súčasná krajinná štruktúra :
Plocha
%
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Celkom:
ha
37,5
20
1,5
28
3
5
5
736
389
29
554
56
93
106
1 963
Zdroj: Katalógové listy Slovenskej agentúry životného prostredia a Štatistický úrad Slovenskej republiky
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
18
3. Demografická štruktúra obcí mikroregiónu
Demografické údaje boli čerpané zo sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
za jednotlivé obce MR Štatistickým úradom Slovenskej republiky a z údajov
poskytnutých obcami MR.
Porovnanie v rámci územnosprávneho členenia riešeného územia:
Počet
obcí
Rozsah
územia
v km2
Počet
obyvateľov
Hustota
obyv./km2
Počet obcí
so štatútom
mesta
Mikroregión Makovica
18
196,60
8 691
45
0
Okres: Bardejov
86
936,2
77 287
83
1
Kraj: Prešovský
666
8 973,90
807 011
90
23
2 891
49 036,40
5 435 273
111
138
Názov územia
Slovenská republika
Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky
19
Obec: Andrejová
Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva:
rok
počet
obyvateľov
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
360
389
401
427
390
405
300
306
337
362
Zdroj: Katalógové listy SAŽP a Štatistický úrad Slovenskej republiky
Od začiatku sledovaného obdobia, od roku 1869 do roku 1930 mal demografický vývoj
obyvateľstva stúpajúcu tendenciu. Po roku 1930 po rok 1948 nastal mierny pokles
obyvateľstva. Naopak od roku 1948 do roku 1970 nastal mierny prírastok. V roku 1970
počet obyvateľstva prudko klesol. Rok 1991 bol zlomový a demografický vývoj
zaznamenal nárast, čo trvá až do dnešných dní.
450
400
350
300
250
200
150
100
50
0
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa veku:
Trvale bývajúce obyvateľstvo
vo veku
spolu
362
muži
ženy
188
174
0 - 14
muži
15 - 64
ženy
15 - 64
muži
65+
ženy
65+
71
144
117
17
33
Podiel z trvale bývajúceho obyvateľstva vo
veku
%
pred
v
po
produktívnom produktívnom produktívnom
19,6
72,1
13,8
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 mala obec Andrejová 362 trvale
bývajúcich obyvateľov, 188 mužov a 174 žien, z toho 19,6 % v predproduktívnom
veku, 72,1 % v produktívnom veku a 13,8 % v poproduktívnom veku. V súčasnosti žije
v obci 362 obyvateľov, z toho 188 mužov a 174 žien.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa ekonomickej aktivity:
Trvale bývajúce
obyvateľstvo
spolu
muži
ženy
362
188
174
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo
podiel žien z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
48,1
spolu
152
muži
ženy
81
71
podiel
ekonomicky
aktívnych
obyvateľov
z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
42,0
V obci bolo 152 ekonomicky aktívnych obyvateľov, z toho 81 mužov a 71 žien. Podiel
ekonomicky aktívnych obyvateľov z trvale bývajúcich obyvateľov je 42 %.
20
Obec: Becherov
Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva:
rok
počet
obyvateľov
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
736
717
729
709
553
472
299
274
260
279
Zdroj: Katalógové listy SAŽP a Štatistický úrad Slovenskej republiky
800
700
600
500
400
300
200
100
0
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
Od začiatku sledovaného obdobia, od roku 1869 do roku 1930 mal demografický vývoj
obyvateľstva ustálenú tendenciu. Od roku 1931 do roku 1991 má prudko klesajúcu
a od roku 1992 do roku 2010 mierne klesajúcu tendenciu. Od tohto roku je počet
obyvateľov pomerne ustálený.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa veku:
Trvale bývajúce obyvateľstvo
vo veku
spolu
279
muži
ženy
139
140
0 - 14
muži
15 - 64
ženy
15 - 64
muži
65+
ženy
65+
74
95
89
16
28
Podiel z trvale bývajúceho obyvateľstva vo
veku
%
pred
v
po
produktívnom produktívnom produktívnom
29,7
65,9
15,8
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 mala obec Becherov 279 trvale
bývajúcich obyvateľov, 139 mužov a 140 žien, z toho 29,7 % v predproduktívnom
veku, 65,9 % v produktívnom veku a 15,8 % v poproduktívnom veku.
V súčasnosti v obci žije 279 obyvateľov, z toho 139 mužov a 140 žien.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa ekonomickej aktivity:
Trvale bývajúce
obyvateľstvo
spolu
muži
ženy
279
139
140
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo
podiel žien z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
50,1
spolu
muži
ženy
173
80
93
podiel
ekonomicky
aktívnych
obyvateľov
z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
62,0
Podľa údajov poskytnutých obecným úradom bolo v obci 173 ekonomicky aktívnych
obyvateľov, z toho 80 mužov a 93 žien. Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov
z trvale bývajúcich obyvateľov je 62,0 %.
21
Obec: Beloveža
Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva:
rok
počet
obyvateľov
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
551
547
573
538
804
972
820
802
839
829
Zdroj: Katalógové listy SAŽP a Štatistický úrad Slovenskej republiky
1200
1000
800
600
400
200
0
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
Od začiatku sledovaného obdobia, od roku 1869 do roku 1930 mal demografický vývoj
obyvateľstva ustálenú a potom stúpajúcu tendenciu až do roku 1970, kedy počet
obyvateľov prudko vzrástol. Od tohto roku počet obyvateľov klesal až do roku 1991.
Od tohto roku je počet obyvateľov pomerne ustálený.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa veku:
Trvale bývajúce obyvateľstvo
vo veku
spolu
829
muži
ženy
408
421
0 - 14
muži
15 - 64
ženy
15 - 64
muži
65+
ženy
65+
131
296
270
42
90
Podiel z trvale bývajúceho obyvateľstva vo
veku
%
pred
v
po
produktívnom produktívnom produktívnom
15,8
68,3
15,9
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 mala obec Beloveža 829 trvale
bývajúcich obyvateľov, 408 mužov a 421 žien, z toho 15,8 % v predproduktívnom
veku, 68,3% v produktívnom veku a 15,9 % v poproduktívnom veku.
V súčasnosti v obci žije 824 obyvateľov, z toho 409 mužov a 415 žien.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa ekonomickej aktivity:
Trvale bývajúce
obyvateľstvo
spolu
muži
ženy
824
409
415
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo
podiel žien z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
50,4
spolu
muži
ženy
404
223
181
podiel
ekonomicky
aktívnych
obyvateľov
z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
49,0
V obci bolo 404 ekonomicky aktívnych obyvateľov, z toho 223 mužov a 181 žien.
Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov z trvale bývajúcich obyvateľov je 49 %.
22
Obec: Hažlín
Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva:
rok
počet
obyvateľov
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
766
815
870
868
1 078
1 273
1 192
1 230
1 202
1 176
Zdroj: Katalógové listy SAŽP a Štatistický úrad Slovenskej republiky
1400
1200
1000
800
600
400
200
0
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
Od začiatku sledovaného obdobia, od roku 1869 do roku 1948 mal demografický vývoj
obyvateľstva stúpajúcu tendenciu. Od roku 1948 po rok 1970, počet obyvateľstva
mierne poklesol. Od roku 1970 do roku 1991 je mierne stúpajúca tendencia. Od roku
1991 má demografický vývoj obyvateľstva klesajúcu tendenciu.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa veku:
Trvale bývajúce obyvateľstvo
vo veku
spolu
1176
muži
ženy
585
591
0 - 14
muži
15 - 64
ženy
15 - 64
muži
65+
ženy
65+
166
439
396
63
113
Podiel z trvale bývajúceho obyvateľstva vo
veku
%
pred
v
po
produktívnom produktívnom produktívnom
14,1
71,0
14,5
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 mala obec Hažlín 1176 trvale
bývajúcich obyvateľov, 585 mužov a 591 žien, z toho 14,1 % v predproduktívnom
veku, 71,0 % v produktívnom veku a 14,5 % v poproduktívnom veku.
V súčasnosti v obci žije 1153 obyvateľov, z toho 576 mužov a 875 žien.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa ekonomickej aktivity:
Trvale bývajúce
obyvateľstvo
spolu
muži
ženy
1153
578
575
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo
podiel žien z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
49,87
spolu
muži
ženy
886
485
401
podiel
ekonomicky
aktívnych
obyvateľov
z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
76,84
Podľa údajov poskytnutých obecným úradom bolo v obci 886 ekonomicky aktívnych
obyvateľov, z toho 485 mužov a 401 žien. Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov
z trvale bývajúcich obyvateľov je 76,84 %.
23
Obec: Hutka
Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva:
rok
počet
obyvateľov
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
218
216
221
253
211
203
111
94
88
83
Zdroj: Katalógové listy SAŽP a Štatistický úrad Slovenskej republiky
300
250
200
150
100
50
0
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
Od začiatku sledovaného obdobia, od roku 1869 do roku 1930 mal demografický vývoj
obyvateľstva stúpajúcu tendenciu, aj napriek rokom 1869 po rok 1890 kde bol úbytok
len dvaja obyvatelia. Od roku 1930, nastal prudký úbytok obyvateľov, ktorý trval až do
roku 1991. Od tohto roku počet obyvateľov klesá až do dnes.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa veku:
Trvale bývajúce obyvateľstvo
vo veku
spolu
83
muži
ženy
37
47
0 - 14
muži
15 - 64
ženy
15 - 64
muži
65+
ženy
65+
7
23
36
10
11
Podiel z trvale bývajúceho obyvateľstva vo
veku
%
pred
v
po
produktívnom produktívnom produktívnom
8,4
45,8
25,3
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 mala obec Hutka 83 trvale
bývajúcich obyvateľov, 37 mužov a 47 žien, z toho 8,4 % v predproduktívnom veku,
45,8 % v produktívnom veku a 25,3 % v poproduktívnom veku. V súčasnosti v obci žije
88 obyvateľov, z toho 34 mužov a 43 žien.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa ekonomickej aktivity:
Trvale bývajúce
obyvateľstvo
spolu
muži
ženy
88
34
43
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo
podiel žien z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
49
spolu
muži
ženy
48
21
27
podiel
ekonomicky
aktívnych
obyvateľov
z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
55,0
Podľa údajov poskytnutých obecným úradom bolo v obci 88 ekonomicky aktívnych
obyvateľov, z toho 34 mužov a 43 žien. Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov
z trvale bývajúcich obyvateľov je 55 %.
24
Obec: Chmeľová
Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva:
rok
počet
obyvateľov
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
364
245
667
667
608
611
415
405
410
398
Zdroj: Katalógové listy SAŽP a Štatistický úrad Slovenskej republiky
800
700
600
500
400
300
200
100
0
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
Od začiatku sledovaného obdobia od roku 1869 do roku 1890 mal demografický vývoj
obyvateľstva klesajúcu a neskôr do roku 1910 prudko stúpajúcu tendenciu. Počet
obyvateľov do roku 1970 pomaly klesal. Do roku 1991 kedy prudko klesol sa
demografický vývoj až do dnes v postupnom klesaní ustálil.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa veku:
Trvale bývajúce obyvateľstvo
vo veku
spolu
398
muži
ženy
195
203
0 - 14
muži
15 - 64
ženy
15 - 64
muži
65+
ženy
65+
55
125
123
38
93
Podiel z trvale bývajúceho obyvateľstva vo
veku
%
pred
v
po
produktívnom produktívnom produktívnom
13,8
62,3
32,9
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 mala obec Chmeľová 398 trvale
bývajúcich obyvateľov, 195 mužov a 203 žien, z toho 13,8 % v predproduktívnom
veku, 62,3 % v produktívnom veku a 32,9 % v poproduktívnom veku. V súčasnosti
v obci žije 390 obyvateľov, z toho 190 mužov a 200 žien.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa ekonomickej aktivity:
Trvale bývajúce
obyvateľstvo
spolu
muži
ženy
390
190
200
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo
podiel žien z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
51,3
spolu
muži
ženy
189
98
91
podiel
ekonomicky
aktívnych
obyvateľov
z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
48,5
Podľa údajov poskytnutých obecným úradom bolo v obci 189 ekonomicky aktívnych
obyvateľov, z toho 98 mužov a 91 žien. Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov
z trvale bývajúcich obyvateľov je 48,5 %.
25
Obec: Jedlinka
Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva:
rok
počet
obyvateľov
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
164
185
157
174
161
182
119
86
81
77
Zdroj: Katalógové listy SAŽP a Štatistický úrad Slovenskej republiky
200
180
160
140
120
100
80
60
40
20
0
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
Od začiatku sledovaného obdobia, od roku 1869 do roku 1970 mal demografický vývoj
obyvateľstva striedajúco klesajúcu a stúpajúcu tendenciu, ale nikdy neprekročil počet
obyvateľov stav v roku 1890, kedy dosiahol počet 185 obyvateľov. Po roku 1970 začal
počet obyvateľov najprv prudko a potom pozvoľne klesať až po súčasnosť.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa veku:
Trvale bývajúce obyvateľstvo
vo veku
spolu
77
muži
ženy
30
47
0 - 14
muži
15 - 64
ženy
15 - 64
muži
65+
ženy
65+
8
19
25
7
18
Podiel z trvale bývajúceho obyvateľstva vo
veku
%
pred
v
po
produktívnom produktívnom produktívnom
10,4
57,1
32,5
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 mala obec Jedlinka 77 trvale
bývajúcich obyvateľov, 30 mužov a 47 žien, z toho 10,4 % v predproduktívnom veku,
57,1 % v produktívnom veku a 32,5 % v poproduktívnom veku. V súčasnosti v obci žije
84 obyvateľov, z toho 32 mužov a 52 žien.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa ekonomickej aktivity:
Trvale bývajúce
obyvateľstvo
spolu
muži
ženy
84
32
52
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo
podiel žien z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
69,9
spolu
muži
ženy
42
17
25
podiel
ekonomicky
aktívnych
obyvateľov
z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
50,0
Podľa údajov poskytnutých obecným úradom bolo v obci 42 ekonomicky aktívnych
obyvateľov, z toho 17 mužov a 25 žien. Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov
z trvale bývajúcich obyvateľov je 50 %.
26
Obec: Mikulášová
Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva:
rok
počet
obyvateľov
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
381
371
345
362
340
280
190
153
146
140
Zdroj: Katalógové listy SAŽP a Štatistický úrad Slovenskej republiky
450
400
350
300
250
200
150
100
50
0
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
Od začiatku sledovaného obdobia, od roku 1869 do roku 1948 mal demografický vývoj
obyvateľstva mierne klesajúcu a potom do roku 2001 prudko klesajúcu tendenciu. Po
tomto období počet obyvateľov až do súčasnosti pomaly klesá a jeho súčasný počet
nedosahuje ani polovicu stavu obyvateľstva v roku 1869.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa veku:
Trvale bývajúce obyvateľstvo
vo veku
spolu
140
muži
ženy
75
65
0 - 14
muži
15 - 64
ženy
15 - 64
muži
65+
ženy
65+
4
51
55
16
15
Podiel z trvale bývajúceho obyvateľstva vo
veku
%
pred
v
po
produktívnom produktívnom produktívnom
2,9
75,1
22,1
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 mala obec Mikulášová 140
trvale bývajúcich obyvateľov, 75 mužov a 65 žien, z toho 2,9 % v predproduktívnom
veku, 75,1 % v produktívnom veku a 22,1 % v poproduktívnom veku. V súčasnosti
v obci žije 133 obyvateľov, z toho 73 mužov a 60 žien.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa ekonomickej aktivity:
Trvale bývajúce
obyvateľstvo
spolu
muži
ženy
133
73
60
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo
podiel žien z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
45,1
spolu
muži
ženy
65
39
26
podiel
ekonomicky
aktívnych
obyvateľov
z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
40,0
Podľa údajov poskytnutých obecným úradom bolo v obci 65 ekonomicky aktívnych
obyvateľov, z toho 39 mužov a 26 žien. Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov
z trvale bývajúcich obyvateľov je 40 %.
27
Obec: Nižná Polianka
Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva:
rok
počet
obyvateľov
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
263
285
254
293
234
235
267
258
257
257
Zdroj: Katalógové listy SAŽP a Štatistický úrad Slovenskej republiky
350
300
250
200
150
100
50
0
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
Od začiatku sledovaného obdobia, od roku 1869 až dodnes mal demografický vývoj
obyvateľstva ustálenú mierne klesajúcu tendenciu, s počtom obyvateľov niečo nad 250
obyvateľov, okrem rokom 1910, kedy prudko stúpol v roku 1930 a neskôr opäť klesol
a od roku 1948 do roku 1991 postupne stúpal a potom sa ustálil.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa veku:
Trvale bývajúce obyvateľstvo
vo veku
spolu
257
muži
ženy
127
130
0 - 14
muži
15 - 64
ženy
15 - 64
muži
65+
ženy
65+
38
102
95
32
17
Podiel z trvale bývajúceho obyvateľstva vo
veku
%
pred
v
po
produktívnom produktívnom produktívnom
14,8
76,7
31,5
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 mala obec Nižná Polianka 257
trvale bývajúcich obyvateľov,
127 mužov a 130 žien, z toho 14,8 %
v predproduktívnom veku, 76,7 % v produktívnom veku a 31,5 % v
poproduktívnom veku. V súčasnosti v obci žije 256 obyvateľov, z toho 129 mužov a
127 žien.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa ekonomickej aktivity:
Trvale bývajúce
obyvateľstvo
spolu
muži
ženy
256
129
127
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo
podiel žien z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
49,0
spolu
muži
ženy
182
100
82
podiel
ekonomicky
aktívnych
obyvateľov
z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
71,0
Podľa údajov poskytnutých obecným úradom bolo v obci 256 ekonomicky aktívnych
obyvateľov, z toho 100 mužov a 82 žien. Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov
z trvale bývajúcich obyvateľov je 71,0 %.
28
Obec: Ondavka
Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva:
rok
počet
obyvateľov
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
162
135
137
152
120
115
48
37
24
22
Zdroj: Katalógové listy SAŽP a Štatistický úrad Slovenskej republiky
180
160
140
120
100
80
60
40
20
0
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
Od začiatku sledovaného obdobia, od roku 1869 do roku 1890 mal demografický vývoj
obyvateľstva klesajúcu a potom neustále stúpajúcu tendenciu až do roku 1930, kedy
počet obyvateľov prudko klesal do roku 1991. Od tohto roku počet obyvateľov klesal
mierne, čo sledujeme aj v súčasnosti.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa veku:
Trvale bývajúce obyvateľstvo
vo veku
spolu
22
muži
ženy
11
11
0 - 14
muži
15 - 64
ženy
15 - 64
muži
65+
ženy
65+
0
9
3
3
8
Podiel z trvale bývajúceho obyvateľstva vo
veku
%
pred
v
po
produktívnom produktívnom produktívnom
0
54,5
0,5
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 mala obec Ondavka 22 trvale
bývajúcich obyvateľov, 11 mužov a 11 žien, z toho 0 % v predproduktívnom veku, 54,5
% v produktívnom veku a 0,5 % v poproduktívnom veku.
V súčasnosti v obci žije 22 obyvateľov, z toho 11 mužov a 11 žien.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa ekonomickej aktivity:
Trvale bývajúce
obyvateľstvo
spolu
muži
ženy
21
12
19
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo
podiel žien z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
43,0
spolu
muži
ženy
7
6
1
podiel
ekonomicky
aktívnych
obyvateľov
z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
33,0
V obci bolo 7 ekonomicky aktívnych obyvateľov, z toho 6 muži a 1 ženy. Podiel
ekonomicky aktívnych obyvateľov z trvale bývajúcich obyvateľov je 33%.
29
Obec: Regetovka
Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva:
rok
počet
obyvateľov
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
275
269
277
253
170
95
23
14
23
28
Zdroj: Katalógové listy SAŽP a Štatistický úrad Slovenskej republiky
300
250
200
150
100
50
0
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
Od začiatku sledovaného obdobia, od roku 1869 demografický vývoj obyvateľstva mal
spočiatku ustálenú a potom od roku 1910 až do roku 1991 prudko klesajúcu tendenciu.
Potom sa počet obyvateľov až dodnes ustálil, dokonca mierne vzrástol.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa veku:
Trvale bývajúce obyvateľstvo
vo veku
spolu
28
muži
ženy
16
12
0 - 14
muži
15 - 64
ženy
15 - 64
muži
65+
ženy
65+
4
11
7
3
3
Podiel z trvale bývajúceho obyvateľstva vo
veku
%
pred
v
po
produktívnom produktívnom produktívnom
14,3
64,3
21,4
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 mala obec Regetovka 28 trvale
bývajúcich obyvateľov, 16 mužov a 12 žien, z toho 14,3 % v predproduktívnom veku,
64,3 % v produktívnom veku a 21,4 % v poproduktívnom veku. V súčasnosti v obci žije
27 obyvateľov, z toho 14 mužov a 13 žien.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa ekonomickej aktivity:
Trvale bývajúce
obyvateľstvo
spolu
muži
ženy
27
14
13
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo
podiel žien z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
48,0
spolu
muži
ženy
7
5
2
podiel
ekonomicky
aktívnych
obyvateľov
z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
25,0
Podľa údajov poskytnutých obecným úradom bolo v obci 7 ekonomicky aktívnych
obyvateľov, z toho 5 mužov a 2 žien. Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov z trvale
bývajúcich obyvateľov je 25 %.
30
Obec: Smilno
Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva:
rok
počet
obyvateľov
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
641
675
751
703
729
757
718
744
721
712
Zdroj: Katalógové listy SAŽP a Štatistický úrad Slovenskej republiky
780
760
740
720
700
680
660
640
620
600
580
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
Od začiatku sledovaného obdobia, od roku 1869 do roku 1910 mal demografický vývoj
obyvateľstva prudko stúpajúcu a potom do roku1930 prudko klesajúcu tendenciu.
Neskôr počet obyvateľov do roku 1970 narástol na počet obyvateľov porovnateľný
pred 60-timi rokmi. Následne klesal. V roku 1991 opäť začal stúpať. V roku 2011 bol
opäť zaznamenaný pokles obyvateľstva.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa veku:
Trvale bývajúce obyvateľstvo
vo veku
spolu
712
muži
ženy
356
356
0 - 14
muži
15 - 64
ženy
15 - 64
muži
65+
ženy
65+
103
267
228
51
16
Podiel z trvale bývajúceho obyvateľstva vo
veku
%
pred
v
po
produktívnom produktívnom produktívnom
14,5
69,5
9,4
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 mala obec Smilno 712 trvale
bývajúcich obyvateľov, 356 mužov a 356 žien, z toho 14,5 % v predproduktívnom
veku, 69,5 % v produktívnom veku a 9,4 % v poproduktívnom veku. V súčasnosti
v obci žije 698 obyvateľov, z toho 357 mužov a 341 žien.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa ekonomickej aktivity:
Trvale bývajúce
obyvateľstvo
spolu
muži
ženy
698
357
341
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo
podiel žien z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
48,8
spolu
muži
ženy
403
224
179
podiel
ekonomicky
aktívnych
obyvateľov
z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
57,0
Podľa údajov poskytnutých obecným úradom bolo v obci 403 ekonomicky aktívnych
obyvateľov, z toho 224 mužov a 179 žien. Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov
z trvale bývajúcich obyvateľov je 57 %.
31
Obec: Stebnícka Huta
Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva:
rok
počet
obyvateľov
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
302
372
393
493
327
330
250
258
250
261
Zdroj: Katalógové listy SAŽP a Štatistický úrad Slovenskej republiky
600
500
400
300
200
100
0
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
Od začiatku sledovaného obdobia, od roku 1869 do roku 1930 mal demografický vývoj
obyvateľstva stúpajúcu a potom do roku 1948 prudko klesajúcu tendenciu. Od tohto
roku, do roku 1970, mal demografický vývoj ustálenú hodnotu. Od tohto roku počet
obyvateľov klesal až do roku 1991. Od roku 1991 je počet obyvateľov pomerne
ustálený.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa veku:
Trvale bývajúce obyvateľstvo
vo veku
spolu
261
muži
ženy
136
125
0 - 14
muži
15 - 64
ženy
15 - 64
muži
65+
ženy
65+
42
93
83
16
27
Podiel z trvale bývajúceho obyvateľstva vo
veku
%
pred
v
po
produktívnom produktívnom produktívnom
16,1
67,4
16,5
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 mala obec Stebnícka Huta 261
trvale bývajúcich obyvateľov,
136 mužov a 125 žien, z toho 16,1 %
v predproduktívnom veku, 67,4 % v produktívnom veku a 15,5 % v
poproduktívnom veku. V súčasnosti v obci žije 254 obyvateľov, z toho 133 mužov a
121 žien.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa ekonomickej aktivity:
Trvale bývajúce
obyvateľstvo
spolu
muži
ženy
254
133
121
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo
podiel žien z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
48,0
spolu
muži
ženy
101
62
39
podiel
ekonomicky
aktívnych
obyvateľov
z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
40,0
Podľa údajov poskytnutých obecným úradom bolo v obci 101 ekonomicky aktívnych
obyvateľov, z toho 62 mužov a 39 žien. Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov
z trvale bývajúcich obyvateľov je 40 %.
32
Obec: Stebník
Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva:
rok
počet
obyvateľov
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
501
422
501
569
549
480
370
342
324
315
Zdroj: Katalógové listy SAŽP a Štatistický úrad Slovenskej republiky
600
500
400
300
200
100
0
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
Od začiatku sledovaného obdobia, od roku 1869 do roku 1890 mal demografický vývoj
obyvateľstva klesajúcu a potom neustále stúpajúcu tendenciu až do roku 1930, kedy
počet obyvateľov začal klesať.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa veku:
Trvale bývajúce obyvateľstvo
vo veku
spolu
315
muži
ženy
153
162
0 - 14
muži
15 - 64
ženy
15 - 64
muži
65+
ženy
65+
44
96
106
18
35
Podiel z trvale bývajúceho obyvateľstva vo
veku
%
pred
v
po
produktívnom produktívnom produktívnom
14,0
64,1
16,8
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 mala obec Stebník 315 trvale
bývajúcich obyvateľov, 153 mužov a 162 žien, z toho 14,0 % v predproduktívnom veku,
64,1 % v produktívnom veku a 16,8 % v poproduktívnom veku. V súčasnosti v obci žije
310 obyvateľov, z toho 147 mužov a 158 žien.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa ekonomickej aktivity:
Trvale bývajúce
obyvateľstvo
spolu
muži
ženy
310
147
158
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo
podiel žien z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
51,0
spolu
muži
ženy
155
84
71
podiel
ekonomicky
aktívnych
obyvateľov
z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
50,0
Podľa údajov poskytnutých obecným úradom bolo v obci 155 ekonomicky aktívnych
obyvateľov, z toho 84 mužov a 71 žien. Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov
z trvale bývajúcich obyvateľov je 50 %.
33
Obec: Šarišské Čierne
Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva:
rok
počet
obyvateľov
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
486
546
482
481
446
470
365
345
325
308
Zdroj: Katalógové listy SAŽP a Štatistický úrad Slovenskej republiky
600
500
400
300
200
100
0
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
Od začiatku sledovaného obdobia, od roku 1869 do roku 1890 mal demografický vývoj
obyvateľstva stúpajúcu a potom do roku 1948 pozvoľne klesajúcu tendenciu. Od tohto
roku do roku 1970, počet obyvateľov mierne vzrástol. Od tohto roku počet obyvateľov
klesá aj v súčasnosti.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa veku:
Trvale bývajúce obyvateľstvo
vo veku
spolu
308
muži
ženy
160
148
0 - 14
muži
15 - 64
ženy
15 - 64
muži
65+
ženy
65+
42
116
109
16
33
Podiel z trvale bývajúceho obyvateľstva vo
veku
%
pred
v
po
produktívnom produktívnom produktívnom
13,6
73,5
16
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 mala obec Šarišské Čierne 308
trvale bývajúcich obyvateľov,
160 mužov a 148 žien, z toho 13,6 %
v predproduktívnom
veku,
73,5
%
v produktívnom
veku
a 16
%
v
poproduktívnom veku. V súčasnosti v obci žije 308 obyvateľov, z toho 160 mužov a
148 žien.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa ekonomickej aktivity:
Trvale bývajúce
obyvateľstvo
spolu
muži
ženy
308
160
148
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo
podiel žien z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
48,0
spolu
muži
ženy
137
70
69
podiel
ekonomicky
aktívnych
obyvateľov
z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
44,4
V obci je 137 ekonomicky aktívnych obyvateľov, z toho 70 mužov a 69 žien. Podiel
ekonomicky aktívnych obyvateľov z trvale bývajúcich obyvateľov je 44,4 %.
34
Obec: Varadka
Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva:
rok
počet
obyvateľov
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
318
351
246
256
289
228
142
168
196
188
Zdroj: Katalógové listy SAŽP a Štatistický úrad Slovenskej republiky
400
350
300
250
200
150
100
50
0
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
Od začiatku sledovaného obdobia, od roku 1869 do roku 1890 mal demografický vývoj
obyvateľstva stúpajúcu a potom klesajúcu tendenciu až do roku 1910, kedy počet
obyvateľov vzrastal do roku 1948. Od tohto roku počet obyvateľov klesal až do roku
1991. Od tohto roku do roku 2010 sa počet obyvateľov navýšil. Od tohto roku má
demografický vývoj mierne klesajúcu tendenciu.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa veku:
Trvale bývajúce obyvateľstvo
vo veku
spolu
188
muži
ženy
105
83
0 - 14
muži
15 - 64
ženy
15 - 64
muži
65+
ženy
65+
55
69
60
1
3
Podiel z trvale bývajúceho obyvateľstva vo
veku
%
pred
v
po
produktívnom produktívnom produktívnom
29,3
68,6
2,1
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 mala obec Varadka 188 trvale
bývajúcich obyvateľov, 105 mužov a 83 žien, z toho 29,3 % v predproduktívnom veku,
68,6 % v produktívnom veku a 2,1 % v poproduktívnom veku. V súčasnosti v obci žije
196 obyvateľov, z toho 115 mužov a 81 žien.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa ekonomickej aktivity:
Trvale bývajúce
obyvateľstvo
spolu
muži
ženy
196
115
81
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo
podiel žien z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
41,3
spolu
muži
ženy
113
63
50
podiel
ekonomicky
aktívnych
obyvateľov
z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
57,7
Podľa údajov poskytnutých obecným úradom bolo v obci 113 ekonomicky aktívnych
obyvateľov, z toho 63 mužov a 50 žien. Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov
z trvale bývajúcich obyvateľov je 57,7 %.
35
Obec: Vyšná Polianka
Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva:
rok
počet
obyvateľov
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
254
211
214
224
176
141
152
124
111
108
Zdroj: Katalógové listy SAŽP a Štatistický úrad Slovenskej republiky
300
250
200
150
100
50
0
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
Od začiatku sledovaného obdobia, od roku 1869 do roku 1890 mal demografický vývoj
obyvateľstva klesajúcu a potom neustále stúpajúcu tendenciu až do roku 1930, kedy
počet obyvateľov prudko klesal, čo trvalo do roku 1970. Od tohto roku mierne rástol do
roku 1991, kedy demografický vývoj opäť zaznamenal pokles, trvajúci aj v súčasnosti.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa veku:
Trvale bývajúce obyvateľstvo
vo veku
spolu
108
muži
ženy
60
48
0 - 14
muži
15 - 64
ženy
15 - 64
muži
65+
ženy
65+
14
42
36
7
8
Podiel z trvale bývajúceho obyvateľstva vo
veku
%
pred
v
po
produktívnom produktívnom produktívnom
13
72,2
13,9
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 mala obec Vyšná Polianka 108
trvale bývajúcich obyvateľov, 60 mužov a 48 žien, z toho 13 % v predproduktívnom
veku, 72,2 % v produktívnom veku a 13,9 % v poproduktívnom veku. V súčasnosti
v obci žije 108 obyvateľov, z toho 60 mužov a 48 žien.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa ekonomickej aktivity:
Trvale bývajúce
obyvateľstvo
spolu
muži
ženy
108
60
48
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo
podiel žien z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
44,4
spolu
muži
ženy
50
23
27
podiel
ekonomicky
aktívnych
obyvateľov
z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
46,0
Podľa údajov poskytnutých obecným úradom bolo v obci 50 ekonomicky aktívnych
obyvateľov, z toho 23 mužov a 27 žien. Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov
z trvale bývajúcich obyvateľov je 46 %.
36
Obec: Zborov
Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva:
rok
počet
obyvateľov
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
2 210
2 161
2 205
2 005
2 020
2 217
2 320
2 707
3 134
3 148
Zdroj: Katalógové listy SAŽP a Štatistický úrad Slovenskej republiky
3500
3000
2500
2000
1500
1000
500
0
1869
1890
1910
1930
1948
1970
1991
2001
2010
2011
Od začiatku sledovaného obdobia, od roku 1869 do roku 1910 mal demografický vývoj
ustálenú tendenciu až do roku 1910, kedy počet obyvateľov klesal do roku 1930. Od
tohto roku počet obyvateľov stúpal až do roku 1910. Od tohto roku je počet obyvateľov
pomerne ustálený.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa veku:
Trvale bývajúce obyvateľstvo
vo veku
spolu
muži
3 148 1 564
ženy
1 620
0 - 14
muži
15 - 64
ženy
15 - 64
muži
65+
ženy
65+
919
1 018
960
134
183
Podiel z trvale bývajúceho obyvateľstva
vo veku
%
po
pred
v
produktívnom produktívnom produk
tívnom
29,2
62,8
10,1
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 mala obec Zborov 3 148 trvale
bývajúcich obyvateľov, 1 564 mužov a 1 620 žien, z toho 29,2 % v predproduktívnom
veku, 62,8 % v produktívnom veku a 10,1 % v poproduktívnom veku. V súčasnosti
v obci žije 3 184 obyvateľov, z toho 1 567 mužov a 1 619 žien.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa ekonomickej aktivity:
Trvale bývajúce
obyvateľstvo
spolu
muži
ženy
3 184
1 567
1 619
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo
podiel žien z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
51,0
spolu
muži
ženy
1 655
865
790
podiel
ekonomicky
aktívnych
obyvateľov
z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
52,0
Podľa údajov poskytnutých obecným úradom bolo v obci 1 655 ekonomicky aktívnych
obyvateľov, z toho 865 mužov a 790 žien. Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov
z trvale bývajúcich obyvateľov je 52 %.
37
Predpokladaný nárast počtu obyvateľov
Obec
Andrejová
Becherov
Beloveža
Hažlín
Hutka
Chmeľová
Jedlinka
Mikulášová
Nižná Polianka
Ondavka
Regetovka
Smilno
Stebnícka Huta
Stebník
Šarišské Čierne
Varadka
Vyšná Polianka
Zborov
Spolu
2015
2020
2025
2035
348
300
830
1 232
90
420
83
149
264
23
28
766
267
317
333
245
134
3 363
9 192
366
320
860
1 263
93
431
85
153
270
25
35
785
271
319
341
294
138
3 615
9 664
384
350
900
1 295
95
442
87
157
277
27
44
805
278
321
350
353
141
3 886
10 192
436
370
1 020
1 388
102
474
93
168
307
30
65
863
283
325
375
502
151
4 195
11 147
Pri prognóze vývoja počtu obyvateľov sa vychádza z doterajšieho celkového pohybu
obyvateľstva a využitím exponenciálnej funkcie, ktorá vychádza z teoretických úvah
o stabilnej populácii.
Na vývoj obyvateľstva budú mať v budúcnosti aj tieto predpoklady:
• predpoklady ekonomickej stability,
• zvyšovanie ekonomickej gravitácie centra kraja,
• výhodná poloha pre bývanie vo vzťahu dostupnosti vyšších služieb,
• dostupná oblasť pre rekreáciu,
• ľahký prístup k hlavným dopravným komunikáciám ,
Pri zohľadnení uvedených predpokladov a prognóze vývoja počtu obyvateľov je
potrebné uvažovať s nárastom plôch pre bývanie a pre umiestnenie adekvátnej
občianskej vybavenosti a ďalších funkčných plôch súvisiacich s rozvojom obcí, pričom
je potrebné zohľadniť dostupnosť vybavenosti v meste Bardejov.
38
4. Občianska vybavenosť, sociálna, kultúrna a športová infraštruktúra
obcí mikroregiónu
Obec: Andrejová
Školstvo
Na území obce sa nenachádza základná škola ani iné druhy školských zariadení.
Miestne školopovinné deti navštevujú základnú školu v blízkej Bardejovskej Novej Vsi.
Študenti stredných škôl tieto navštevujú v okresnom sídle, respektíve v iných mestách
kraja. Na území obce sa nenachádza materská škola.
Kultúra a osveta
Na území obce sa nachádza kultúrny dom s viacúčelovou sálou. Súčasťou kultúrneho
domu je knižnica s knižným fondom cca 500 kníh. Obec si vedie kroniku obce. Na
kultúrnospoločenskom živote obce sa okrem pracovníkov obecného úradu podieľa klub
mladých a klub dôchodcov. Na území obce pôsobí gréckokatolícka farnosť s dvomi
budovami fary v obci, s pôsobnosťou aj pre obec Šarišské Čierne a kostolom Pokrov
Presvätej Bohorodičky v severnej časti obce.
Telovýchova a šport
Obec nemá žiadne športové plochy.
Zdravotníctvo
V obci nepôsobí žiadny lekár a nie sú vytvorené žiadne lekárske pracoviská. Lekárske
služby pre občanov obce sú poskytované v blízkom Bardejove. Na území obce nie je
zriadená lekáreň. Najbližšia je v Bardejove.
Sociálna starostlivosť
Obec Andrejová má zriadený klub dôchodcov.
Maloobchodná sieť
Na území obce sa nachádza jedna predajňa potravín a zmiešaného tovaru
v súkromnom dome v strede obce.
Verejné stravovanie
V obci je jedno pohostinstvo v tej istej budove ako predajňa zmiešaného tovaru. Druhé
pohostinstvo je pri objekte pálenice.
Ubytovacie služby
Ubytovacie služby na území obce sa v súčasnosti neposkytujú.
Nevýrobné služby
V obci sa nenachádzajú nevýrobné služby. Pohrebné služby v obci sú zabezpečované
na jednom cintoríne v severozápadnej časti obce. V strede obce južne od cintorína sa
nachádza dom nádeje s chladiacim boxom. Na území obce sa nenachádza žiadny
ďalší cintorín.
Výrobné a opravárenské služby
V južnej časti obce sa nachádza jedna pálenica v rodinnom dome.
39
Správa a riadenie
Správa obce je zabezpečená obecným úradom. Obec nemá zriadenú sobášnu sieň. Tá
sa nachádza v meste Bardejov, kde je aj matrika. Na území obce nie je pošta. Pošta sa
nachádza v Šarišskom Čiernom. Spoločná úradovňa stavebného úradu pre obec je
v meste Bardejov. V obci nie je zriadená úradovňa polície. Táto sa nachádza v blízkom
Bardejove. Obec má požiarnu zbrojnicu, ktorá sa nachádza v budove obecného úradu.
Obec: Becherov
Školstvo
Na území obce sa nenachádza základná škola ani iné druhy školských zariadení.
Kultúra a osveta
Kultúrna a spoločenská činnosť v obci si vyžiadala potrebu výstavby trvalej
veľkokapacitnej prevádzky – prírodného amfiteátra. Ten bude slúžiť na rôzne kultúrnospoločenské akcie (folklórne slávnosti, letné kino). Umiestnený bude vo viacúčelovom
športovo-rekreačnom areáli.
Nevyužívaný objekt základnej školy sa navrhuje na klubové kultúrno-spoločenské
účely. A objekt bývalých vojenských kasárni pre služby sociálneho charakteru, ako
domov dôchodcov alebo detský domov.
Telovýchova a šport
V obci sa nachádza futbalové ihrisko.
Zdravotníctvo
V obci nepôsobí žiadny lekár a nie sú vytvorené žiadne lekárske pracoviská.
Sociálna starostlivosť
Obec nemá zriadený klub dôchodcov.
Maloobchodná sieť
V obci sa nachádza predajňa potravín. Dve predajne sa nachádzajú na hraničnom
prechode do Poľska.
Verejné stravovanie
V obci sa neposkytuje žiaden druh verejného stravovania.
Ubytovacie služby
V obci je dlhodobejší trend premeny rodinných domov na objekty individuálnej
rekreácie – víkendové domy a rekreačné chalupy.
Nevýrobné služby
V obci sa nachádzajú len základné zariadenia občianskej vybavenosti – Obecný
úrad s kultúrnou sálou, knižnicou a poštou, 3 predajne potravín a rozličného tovaru,
grécko-katolícky a pravoslávny kostol, ako aj farské úrady oboch cirkví.
Výrobné a opravárenské služby
V obci sa nachádza hospodársky dvor Poľnohospodárskeho družstva Magura
Zborov. Hlavným využitím je živočíšna výroba – chov hovädzieho dobytku – dojníc
a jalovíc.
40
Južná časť hospodárskeho dvora slúži na účely priemyselnej výroby a skladov,
momentálne tu však nie je fungujúce výrobné zariadenie. Je možnosť situovať tu
menšie, ale aj rozsiahlejšie podnikateľské aktivity.
Správa a riadenie
Vo verejnej správe na obecnom úrade je zabezpečená činnosť obecnej správy. Obec
nemá zriadenú sobášnu sieň. Tá sa nachádza aj s matrikou v Zborove. Na území obce
sa nachádza pošta. Spoločná úradovňa stavebného úradu pre obec je v meste
Bardejov. V obci nie je zriadená úradovňa polície. Táto sa nachádza v blízkom
Bardejove. Obec nemá zriadený dobrovoľný hasičský zbor.
Obec: Beloveža
Školstvo
Na území obce sa nachádza jednotriedna materská škola s telocvičňa, jedálňou,
školskou kuchyňou. Budova materskej školy sa nachádza na samostatnom pozemku.
Okolo budovy sa rozprestiera rozľahlý trávnatý areál s preliezačkami, pieskoviskom
a chodníkmi. Stravovanie deti je zabezpečené v školskej jedálni.
Na území obce sa nachádza areál základnej školy pre 1. až 4. ročník s jedálňou.
Školou povinné deti 5. až 9. ročník dochádzajú do mesta Bardejov. V škole je zriadená
školská družina. Základnú školu v súčasnosti navštevujú školopovinné deti vlastnej
obce, ale aj deti z blízkych obcí. Študenti stredných škôl navštevujú školské zariadenia
v okresnom sídle, respektíve v iných mestách kraja.
Kultúra a osveta
Na území obce, v budove OcÚ, sa nachádza kultúrny dom s viacúčelovou sálou
a javiskom. Taktiež je v budove zriadená knižnica. Sála kultúrneho domu je využívaná
aj pre športové účely miestnym stolnotenisovým klubom. Obec od roku 1930 vedie
kroniku obce. V obci pôsobí dedinský spevácky súbor Belovežanka. Každoročne sa tu
konajú jednodňové fašiangové slávnosti. Na území obce pôsobí gréckokatolícka
farnosť s farou. V obci sú v súčasnosti vytvorené vhodné zhromažďovacie priestory pre
väčšie verejné zhromaždenia občanov v kultúrnom dome a na futbalovom ihrisku.
Ďalšie priestranstvá sú pred obecným úradom (kultúrnym domom) a pred kostolom.
Telovýchova a šport
Obec má futbalové ihrisko. V obci aktívne pôsobí športový futbalový klub. V okresných
súťažiach pôsobí družstvo dorastu a seniorov. Ihrisko je vybavené sociálnym zázemím
so šatňami a tribúnou. V budove obecného úradu, v priestoroch kultúrneho domu,
pôsobí seniorské stolnotenisové družstvo. Pre zimné športy je využívaná betónová
plocha pri futbalovom ihrisku ako klzisko. V ostatných ročných obdobiach tento priestor
slúži ako terasa.
Zdravotníctvo
V obci sa nenachádza zdravotné stredisko. Lekárske služby odborných lekárov pre
občanov obce sú poskytované v blízkom Bardejove. Na území obce nie je zriadená
výdajňa liekov.
Sociálna starostlivosť
Obec Beloveža nemá zriadený klub dôchodcov. Stravovanie pre dôchodcov je
pripravované v kuchyni školskej jedálne. Obec zabezpečuje rozvoz obedov
dôchodcom.
41
Maloobchodná sieť
Na území obce sa nachádzajú dve predajne potravín. Taktiež sa tu nachádza
pohostinstvo. Iný druh maloobchodnej siete v obci neexistuje.
Verejné stravovanie
V obci sa nenachádza zariadenie verejného stravovania.
zabezpečované len pre potreby MŠ + ZŠ a pre dôchodcov obce.
Stravovanie
je
Ubytovacie služby
Ubytovacie zariadenia sa v obci nenachádzajú.
Nevýrobné služby
Pohrebné služby v obci sú zabezpečované na cintoríne vo východnej zastavanej časti
obce, ktorý pre riešenú veľkosť obce k bilančnému roku v rámci pohrebných služieb je
postačujúci. V obci nie sú poskytované žiadne iné nevýrobné služby.
Výrobné a opravárenské služby
V obci sa nachádza veľkosklad mäsa s rozrábkou. Iné služby tohto typu obec
neposkytuje.
Správa a riadenie
Vo verejnej správe na obecnom úrade je zabezpečená činnosť obecnej správy. Obec
nemá zriadenú sobášnu sieň. Tá sa nachádza v Bardejove, avšak má vlastnú matriku.
Na území obce nie je pošta. Pošta sa nachádza v obci Hažlín. Spoločná úradovňa
stavebného úradu pre obec je v meste Bardejov. V obci nie je zriadená úradovňa
polície. Táto sa nachádza v blízkom Bardejove. Obec má požiarnu zbrojnicu, tá je však
v zlom technickom stave. Obec nemá zriadený dobrovoľný hasičský zbor.
Obec: Hažlín
Školstvo
Na území obce sa nachádza jednotriedna materská škola. Toto predškolské zariadenie
je plne vyťažené. Budova materskej školy sa nachádza na samostatnom pozemku, na
ktorom je malé ihrisko s preliezačkami. Stravovanie deti je zabezpečené vo vlastnej
jedálni materskej školy. V roku 2011 došlo k zlúčeniu materskej a základnej školy. Na
území obce v jej východnej časti sa nachádza základná škola pre 1. až 9. ročník, ktorú
navštevujú aj školopovinné deti zo susedných obcí. Základná škola má potrebné
dielne, telocvičňu a jedáleň s vlastnou kuchyňou. Na školskom pozemku sú ihriská,
ktoré využívajú aj ostatní obyvatelia obce.
Iné druhy školských zariadení sa na území obce nenachádzajú.
Študenti stredných škôl navštevujú školské zariadenia v okresnom sídle, respektíve
v iných mestách kraja.
Kultúra a osveta
Na území obce v jej centrálnej časti sa nachádza kultúrny dom. Sála kultúrneho domu
je občas využívaná aj pre športové účely. Súčasťou kultúrneho domu je knižnica
s knižným fondom cca 5 000 kníh. Obec si vedie kroniku obce.
Na kultúrnospoločenskom živote obce sa okrem pracovníkov obecného úradu podieľa
miestna organizácia Matice slovenskej. Na území obce pôsobí rímskokatolícka farnosť
s farou, ktorá je zriadená aj pre obec Brezovka, kostolom Povýšenia sv. Kríža vo
východnej časti obce. V obci pôsobí dedinský folklórny súbor. V obci sú v súčasnosti
42
vytvorené vhodné zhromažďovacie priestory pre väčšie verejné zhromaždenia občanov
v kultúrnom dome a na futbalovom ihrisku.
Malé priestranstvo je pred školou, kultúrnym domom a pred kostolom.
Telovýchova a šport
Obec má futbalové ihrisko. Pre šport je využívaný aj školský pozemok a telocvičňa
základnej školy a priestory kultúrneho domu pre bedminton a plochy na detskom
ihrisku. V obci aktívne pôsobí športový futbalový klub.
V okresných súťažiach pôsobí družstvo dorastu a seniorov.
Zdravotníctvo
V obci sa nenachádza zdravotné stredisko. Lekárske služby sú poskytované v blízkom
Bardejove. Na území obce nie je zriadená výdajňa liekov.
Sociálna starostlivosť
Obec Hažlín má zriadený klub dôchodcov. Stravovanie pre dôchodcov je pripravované
v kuchyni školskej jedálne. Obec zabezpečuje rozvoz obedov dôchodcom. Obec
pripravuje zriadenie domu dôchodcov. Pre tento účel má vhodný objekt, ktorý je
potrebné rekonštruovať. Obec je schopná zabezpečiť opatrovateľskú službu.
Maloobchodná sieť
Na území obce sa nachádza niekoľko predajní maloobchodnej siete. Predajňa potravín
a zmiešaného tovaru je v pôvodnej budove Jednoty v centrálnej časti obce.
Ďalšie štyri predajne potravín a zmiešaného tovaru sa nachádzajú v rodinných domoch
vo východnej, a severozápadnej časti obce.
Verejné stravovanie
V obci sa nenachádza zariadenie verejného stravovania.
zabezpečované len pre potreby MŠ + ZŠ a pre dôchodcov obce.
Stravovanie
je
Ubytovacie služby
Ubytovacie zariadenia sa v obci nenachádzajú.
Nevýrobné služby
Pohrebné služby v obci sú zabezpečované na cintoríne. Obec má zriadený dom nádeje
južne od kostola. V obci nie sú poskytované žiadne iné nevýrobné služby.
Výrobné a opravárenské služby
V obci sa výrobné a opravárenské služby nenachádzajú.
Správa a riadenie
Vo verejnej správe na obecnom úrade je zabezpečená činnosť obecnej správy. Obec
nemá zriadenú sobášnu sieň. Tá sa nachádza v meste Bardejov, kde je aj matrika. Na
území obce je pošta, ktorá sa nachádza v budove kultúrneho domu. Spoločná
úradovňa stavebného úradu pre obec je v meste Bardejov. V obci nie je zriadená
úradovňa polície. Táto sa nachádza v blízkom Bardejove. Obec nemá požiarnu
zbrojnicu. Má zriadený dobrovoľný hasičský zbor. V obci pôsobí organizácia
Červeného kríža a zväz protifašistických bojovníkov.
43
Obec: Hutka
Školstvo
Na území obce sa nenachádza materská ani základná škola. Miestne školopovinné
deti navštevujú základnú školu v blízkej obci Nižná Polianka a Nižný Mirošov. Študenti
stredných škôl navštevujú školské zariadenia v okresnom sídle respektíve, v iných
mestách kraja.
Kultúra a osveta
Na území obce Hutka sa nachádza kultúrny dom s viacúčelovou sálou a javiskom.
Súčasťou kultúrneho domu je malá knižnica s knižným fondom približne 270 kníh.
Obec od roku 1945 vedie kroniku obce.
Na území obce pôsobí pravoslávna farnosť s farou vo Vyšnom Mirošove a kostolom
sv. Kozmu a Damiána v severozápadnej časti obce. V obci sú v súčasnosti vytvorené
vhodné zhromažďovacie priestory pre väčšie verejné zhromaždenia občanov vo
viacúčelovej sále kultúrneho domu. Malé priestranstvo je pred kultúrnym domom
a kostolom.
Telovýchova a šport
Obec nemá futbalové ihrisko. Pre šport nie sú vytvorené vhodné priestory a plochy.
Zdravotníctvo
V obci nepôsobí žiadny lekár a nie sú vytvorené žiadne lekárske pracoviská. Lekárske
služby pre občanov obce sú poskytované v blízkom Zborove a okresnom meste
Bardejov. Na území obce nie je zriadená lekáreň. Najbližšia je v Zborove.
Sociálna starostlivosť
Obec nemá zriadený klub dôchodcov a ani dôchodcom nie je poskytované stravovanie.
Na poli sociálnej starostlivosti pre potreby dôchodcov obce nepôsobí žiadna externá
pracovníčka.
Maloobchodná sieť
Na území obce sa nenachádza maloobchodná sieť.
Verejné stravovanie
V obci nie je zriadené ani jedno zariadenie verejného stravovania.
Ubytovacie služby
Ubytovacie služby na území obce sa v súčasnosti neposkytujú.
V obci sa nachádza rozostavaný súkromný penzión, s predpokladanou kapacitou cca
20 lôžok.
Nevýrobné služby
V obci nie sú poskytované žiadne nevýrobné služby. Pohrebné služby v obci sú
zabezpečované na jednom cintoríne v severozápadnej zastavanej časti obce. Na
území obce sa nenachádza žiadny ďalší cintorín. Obec nemá zriadený dom nádeje.
Výrobné a opravárenské služby
V obci sa nachádza prevádzka výroby ponožiek. Opravárenské služby sa v obci
neposkytujú.
44
Správa a riadenie
Vo verejnej správe na obecnom úrade je zabezpečená činnosť obecnej správy. Obec
nemá zriadenú sobášnu sieň. Tá sa nachádza v obci Nižná Polianka, kde je aj matrika.
Na území obce nie je pošta. Pošta sa nachádza v susednej Nižnej Polianke. Spoločná
úradovňa stavebného úradu pre obec je v meste Bardejov. V obci nie je zriadená
úradovňa polície. Táto sa nachádza v blízkom Zborove. Obec má požiarnu zbrojnicu,
ktorá sa nachádza v strede obce na vhodnom mieste v budove kultúrneho domu a je
v dobrom stavebnotechnickom stave a s dostatočne dobrým stavom protipožiarnej
techniky. Obec má zriadený dobrovoľný hasičský zbor.
Obec: Chmeľová
Školstvo
Na území obce sa nachádza jednotriedna materská škola. Toto predškolské zariadenie
nie je plne vyťažené a pre súčasné potreby obyvateľov obce je postačujúce. Budova
materskej školy sa nachádza na cirkevnom pozemku, na ktorom je detské ihrisko
s preliezačkami. Stravovanie deti je zabezpečené v v blízkom súkromnom zariadení
Školy v prírode.
Na území obce sa nachádza 9 triedna základná škola pre ročníky 1 až 9. Školský areál
bol realizovaný kompletne s telocvičňou, ihriskami na školskom dvore, dielňami a
družinou. Iné druhy školských zariadení sa na území obce nenachádzajú.
Študenti stredných škôl navštevujú školské zariadenia v okresnom sídle, respektíve
v iných mestách kraja.
Kultúra a osveta
Na území obce sa nachádza kultúrny dom s viacúčelovou sálou a javiskom.
V priestoroch obecného úradu sa nachádza knižnica s knižným fondom približne 1 000
kníh a priestor mládežníckeho klubu. Obec od roku 1945 vedie kroniku obce. Na
kultúrnospoločenskom živote obce sa okrem pracovníkov obecného úradu podieľa aj
detský folklórny súbor základnej školy.
Na území obce pôsobí gréckokatolícka farnosť s farou v obci, ktorej pôsobnosť je aj
pre obec Stebník a chrámom Zosnutia presvätej Bohorodičky v centrálnej časti obce.
Obec má v súčasnosti vhodné zhromažďovacie priestory pre väčšie verejné
zhromaždenia občanov v kultúrnom dome a na futbalovom ihrisku. Malé priestranstvo
je pred kultúrnym domom a chrámom.
Telovýchova a šport
Obec má futbalové ihrisko. Pre šport sú využívané aj priestory telocvične základnej
školy pre basketbal a plochy na detskom ihrisku pri materskej škole.
Zdravotníctvo
V obci nepôsobí žiadny lekár a nie sú vytvorené žiadne lekárske pracoviská. Lekárske
služby pre občanov obce sú poskytované v blízkom Zborove a okresnom meste. Na
území obce nie je zriadená lekáreň. Najbližšia je v Zborove. Stanica rýchlej
zdravotníckej pomoci je zriadená v obci Nižná Polianka.
Sociálna starostlivosť
Obec nemá zriadený klub dôchodcov, ale dôchodcom je poskytované stravovanie
z kuchyne materskej školy. Na poli sociálnej starostlivosti pre dôchodcov obce
nepôsobí žiadna externá pracovníčka.
45
Maloobchodná sieť
Na území obce sa nachádzajú dve predajne potravín a zmiešaného tovaru.
Verejné stravovanie
V obci je jedno zariadenie verejného stravovania v areáli Školy v prírode. V tomto
zariadení je zabezpečené aj stravovanie detí zo základnej školy.
Ubytovacie služby
Ubytovacie služby na území obce sa v súčasnosti poskytujú v areáli Školy v prírode
s kapacitou cca 69 lôžok. V roku 2010-2011 bolo v tomto zariadení ubytovaných
1326/1606 návštevníkov.
Nevýrobné služby
V obci nie sú poskytované žiadne nevýrobné služby.
Pohrebné služby v obci sú zabezpečované na jednom cintoríne v strede zastavanej
časti obce. Východne cez cestu sa nachádza starý cintorín z 19. storočia, na ktorom sa
už nepochováva.
Výrobné a opravárenské služby
V obci sa nachádza firma poskytujúca demolácie a výkopové práce, ďalej firma na
výrobu keramiky, firma vyrábajúca výrobky z plastov, kovoobrábanie, výroba hračiek a
výroba suvenírov z dreva.
Správa a riadenie
Pre činnosť verejnej správy je v obci zriadený obecný úrad. Obec nemá zriadenú
sobášnu sieň. Tá sa nachádza v obci Zborov, kde je aj matrika. Na území obce je
zabezpečená poštová doručovacia služba mobilným poštovým doručovateľom so
stanovišťom pri obecnom úrade. Spoločná úradovňa stavebného úradu pre obec
Chmeľová je v meste Bardejov. V obci nie je zriadená úradovňa polície. Táto sa
nachádza v blízkom Zborove. Obec má hasičskú zbrojnicu, ktorá sa nachádza v strede
obce na vhodnom mieste. Obec má zriadený dobrovoľný hasičský zbor.
Obec: Jedlinka
Školstvo
Na území obce sa nenachádza základná škola, materská škola ani iné druhy školských
zariadení. Pre deti predškolského veku je dostupná materská škola v susednej obci
Nižná Polianka. Miestne školopovinné deti navštevujú základnú školu v blízkej obci
Nižná Polianka. Študenti stredných škôl navštevujú školské zariadenia v okresnom
sídle, respektíve v iných mestách kraja.
Kultúra a osveta
Na území obce sa nachádza kultúrny dom s viacúčelovou sálou. Súčasťou kultúrneho
domu je knižnica s knižným fondom cca 500 kníh. Obec od roku 1962 vedie kroniku
obce.
Na území obce pôsobia dve farnosti. Gréckokatolícka farnosť s farou v obci Mikulášová
a kostolom Panny Márie Ochrankyne. V obci pôsobí pravoslávna farnosť s farou v obci
Varadka a kostolom.
46
Telovýchova a šport
Obec nemá futbalové ihrisko. Pre šport sú využívané len priestory kultúrneho domu pre
stolný tenis.
Zdravotníctvo
V obci nepôsobí žiadny lekár a nie sú vytvorené žiadne lekárske pracoviská. Lekárske
služby pre občanov obce sú poskytované v blízkom Zborove a v okresnom meste. Na
území obce nie je zriadená lekáreň. Najbližšia je v Zborove. Na území neďalekej obce
Nižná Polianka je zriadené pracovisko záchranného systému.
Sociálna starostlivosť
Obec Jedlinka nemá zriadený klub dôchodcov a ani dôchodcom nie je poskytované
stravovanie. Na poli sociálnej starostlivosti pre dôchodcov obce nepôsobí žiadna
externá pracovníčka. Žiadna iná vybavenosť s touto funkciou sa na území obce
nenachádza.
Maloobchodná sieť
Na území obce sa nenachádza.
Verejné stravovanie
V obci nie je ani jedno zariadenie verejného stravovania.
Ubytovacie služby
Ubytovacie služby na území obce sa v súčasnosti neposkytujú.
Nevýrobné služby
Na území obce nie sú v súčasnosti zabezpečované žiadne nevýrobné služby.
Výrobné a opravárenské služby
Nachádza sa tu výrobňa výrobkov z plastov.
Správa a riadenie
Pre činnosť verejnej správy je v obci zriadený obecný úrad. Obec nemá zriadenú
sobášnu sieň. Táto je zriadená v susednej obci Nižná Polianka, kde je aj matrika. Na
území obce sa nenachádza pošta. Pošta sa nachádza v Nižnej Polianke. Spoločná
úradovňa stavebného úradu pre obec Jedlinka je v okresnom meste Bardejov. V obci
nie je zriadená úradovňa polície. Táto sa nachádza v obci Zborov. Obec má požiarnu
zbrojnicu a má zriadený dobrovoľný hasičský zbor.
Obec: Mikulášová
Školstvo
Na území obce sa nachádza základná škola ( 1 – 4), materská škola sa na území
obce nenachádza. Pre deti predškolského veku je dostupná materská škola v susednej
obci Nižná Polianka. Miestne školopovinné deti navštevujú základnú školu v blízkej
Nižnej Polianke. Študenti stredných škôl navštevujú školské zariadenia v okresnom
sídle, respektíve v iných mestách kraja.
Kultúra a osveta
Na území obce sa nachádza kultúrny dom s viacúčelovou sálou a javiskom. Klub
mládeže je zriadený v priestoroch hasičskej zbrojnice, kde má obec záujem zriadiť klub
47
pre deti. Obec od roku 2006 vedie kroniku obce. Na území obce pôsobia dve farnosti.
Gréckokatolícka farnosť s farou v obci a kostolom sv. Bohorodičky. V obci pôsobí
pravoslávna farnosť s farou v obci Varadka a kostolom Panny Márie. Okrem toho
pomerne početné je v obci zastúpená aj cirkev svedkov Jehovových.
V obci Mikulášová nie sú v súčasnosti vytvorené vhodné zhromažďovacie priestory pre
väčšie verejné zhromaždenia občanov. Malé priestranstvo je v kultúrnom dome a pred
oboma kostolmi.
Telovýchova a šport
Obec nemá futbalové ihrisko. Pre šport sú využívané len jedno volejbalové ihrisko
povyše kostolov na ľavom brehu rieky Ondava a na území rekreačného priestoru
Makovica, kde sa nachádzajú dva tenisové kurty a volejbalové ihrisko.
Zdravotníctvo
V obci nepôsobí žiadny lekár a nie sú vytvorené žiadne lekárske pracoviská. Lekárske
služby pre občanov obce sú poskytované v blízkom Zborove a na území okresného
mesta Bardejov. Na území obce nie je zriadená lekáreň. Najbližšia je v Zborove. Na
území obce Nižná Polianka je zriadené pracovisko záchranného systému.
Sociálna starostlivosť
Obec Mikulášová nemá zriadený klub dôchodcov a ani dôchodcom nie je poskytované
stravovanie. Na poli sociálnej starostlivosti pre dôchodcov obce nepôsobí žiadna
externá pracovníčka. Žiadna iná vybavenosť s touto funkciou sa na území obce
nenachádza.
Maloobchodná sieť
Na území obce sa nachádza jedna predajňa potravín a zmiešaného tovaru.
Verejné stravovanie
V obci je jedno zariadenie verejného stravovania v rekreačnom priestore Makovica,
kde je sezónne espresso s kapacitou 20 stoličiek, v súčasnosti neprevádzkované.
Ubytovacie služby
Ubytovacie služby na území obce sa v súčasnosti neposkytujú. Kapacita pôvodného
v súčasnosti nevyužívaného rekreačného zariadenia Makovica, bola v rekreačnej
chatovej lokalite rodinného typu (35 chát s 96 lôžkami). Ubytovacie zariadenia sa
priamo v obci nenachádzajú.
Nevýrobné služby
Na území obce nie sú v súčasnosti zabezpečované žiadne nevýrobné služby.
Výrobné a opravárenské služby
V obci sa výrobné a opravárenské služby nenachádzajú.
Správa a riadenie
Pre činnosť verejnej správy je v obci zriadený obecný úrad. Obec nemá zriadenú
sobášnu sieň. Táto je zriadená v susednej obci Nižná Polianka, kde je aj matrika. Na
území obce nie je pošta. Pošta sa nachádza v Nižnej Polianke. Spoločná úradovňa
stavebného úradu pre obec Mikulášová je v Zborove. V obci nie je zriadená úradovňa
polície. Táto sa nachádza v obci Bardejove. Obec má požiarnu zbrojnicu a má zriadený
dobrovoľný hasičský zbor.
48
Obec: Nižná Polianka
Školstvo
Na území obce sa nachádza jednotriedna materská škola. Toto predškolské zariadenie
je vyťažené, ale pre súčasné potreby obyvateľov obce je postačujúce. Budova
materskej školy sa nachádza na samostatnom pozemku, na ktorom je malé ihrisko
s preliezačkami. Stravovanie deti je zabezpečené v školskej jedálni.
Na území obce sa nachádza areál základnej školy pre 1. až 9. ročník s dielňami,
telocvičňou, jedálňou a školským dvorom a záhradou. V škole je zriadená školská
družina. Základnú školu v súčasnosti navštevujú školopovinné deti vlastnej obce, ale aj
deti z blízkych obcí. Študenti stredných škôl navštevujú školské zariadenia v okresnom
sídle, respektíve v iných mestách kraja.
Kultúra a osveta
Na území obce sa nachádza kultúrny dom s viacúčelovou sálou. Súčasťou kultúrneho
domu je knižnica s knižným fondom cca 2 200 kníh.
Obec od roku 1947 vedie kroniku obce. Na kultúrnospoločenskom živote obce sa
okrem pracovníkov obecného úradu podieľa tiež mužská hudobno – spevácka a
tanečná skupina, detské súbory pôsobiace pri základnej a materskej škole a rómska
kapela. Súbory sa zúčastňujú každoročne tradičných obvodových Slávnosti Rusínov –
Ukrajincov, ktoré sa konajú na miestnom amfiteátri so sálou v areáli školy. Na území
obce pôsobí gréckokatolícka farnosť s farou v Mikulášovej a kostolom sv. Kozmu a
Damiána v centrálnej časti obce. V obci je ešte jeden pravoslávny kostol južne od
gréckokatolíckeho v strede obce pri ceste. Táto farnosť má faru v obci Varadka.
V obci Nižná Polianka sú v súčasnosti vytvorené vhodné zhromažďovacie priestory pre
väčšie verejné zhromaždenia občanov na amfiteátri, kde je vytvorený základ budúceho
kultúrno – spoločenského centra. Malé priestranstvo je v kultúrnom dome a pred
kostolom.
Telovýchova a šport
Obec má futbalové ihrisko. Pre šport sú využívané priestory na školskom dvore, plochy
na detskom ihrisku pri materskej škole a priestor areálu letných športov s letným
kúpaliskom a zimných športov s lyžiarskymi vlekmi o dĺžke 950 m, 350 m, 150 m
(v súčasnosti nefunkčný) v juhozápadnej časti obce s bežkárskymi trasami.
Zdravotníctvo
V obci v súčasnosti nepôsobí všeobecný lekár. Na území obce nie je zriadená lekáreň.
Najbližšia je v Zborove. V obci je zriadená Stanica záchrannej služby.
Sociálna starostlivosť
Obec od 1.1.2013 spúšťa do prevádzky domov dôchodcov so 40 lôžkami.
Maloobchodná sieť
Na území obce sa nachádza jedna predajňa potravín a zmiešaného tovaru v strede
obce. V obci je tiež zabezpečovaný predaj vykurovacích kotlov na drevo.
Verejné stravovanie
Zariadenie verejného stravovania je v pohostinstve (v strede obce v budove Jednoty), v
rekreačnom stredisku „Makovica“ – Vila Makovica cca 60 stoličiek (v súčasnosti mimo
prevádzky), Penzión Polianka s cca 72 stoličkami a bufet s kapacitou cca 10 stoličiek.
Stravovanie deti je zabezpečené v školskej jedálni
49
Ubytovacie služby
Ubytovacie zariadenia sa priamo v obci nenachádzajú. Ubytovacie služby na území
obce sú v súčasnosti poskytované v rekreačnom stredisku „Makovica“ v Penzióne
Polianka a vo vile Makovica s cca 16-imi lôžkami.
V roku 2010/2011 bolo v týchto zariadeniach ubytovaných cca 4858/1668
návštevníkov.
Nevýrobné služby
Na území obce nie sú v súčasnosti zabezpečované žiadne nevýrobné služby.
Výrobné a opravárenské služby
Na území obce nie sú v súčasnosti zabezpečované žiadne výrobné a opravárenské
služby.
Pohrebné služby v obci sú zabezpečované na jednom cintoríne v južnej zastavanej
časti obce, ktorý pre veľkosť obce v rámci pohrebných služieb bude postačujúci. Obec
má zriadený dom nádeje v blízkosti cintorína. Na území obce sa nachádzajú ešte dva
staré vojnové cintoríny z 1. a 2. svetovej vojny.
Správa a riadenie
Pre činnosť verejnej správy je v obci zriadený obecný úrad. Obec má zriadenú
sobášnu sieň a matriku. Na území obce je pošta. Pošta sa nachádza v budove
kultúrneho domu. Spoločná úradovňa stavebného úradu pre obec Nižná Polianka je
v meste Bardejov. V obci nie je zriadená úradovňa polície. Táto sa nachádza
v Bardejove.
Obec má požiarnu zbrojnicu, ktorá sa nachádza v strede obce na vhodnom mieste
v budove kultúrneho domu a je v dobrom stavebnotechnickom stave a s dostatočne
dobrým stavom protipožiarnej techniky pozostávajúceho z hasičskej striekačky PP 12 s
príslušenstvom a nákladného vozidla Avia. Obec má zriadený dobrovoľný hasičský
zbor, ktorý pre výcvik používa priestor školského dvora.
Obec: Ondavka
Školstvo
Na území obce sa nenachádza základná škola ani iné druhy školských zariadení.
Miestne školopovinné deti navštevujú základnú školu v blízkej Nižnej Polianke.
Študenti stredných škôl navštevujú školské zariadenia v okresnom sídle, respektíve
v iných mestách kraja. Na území obce sa nenachádza materská škola.
Kultúra a osveta
Obec je v nútenej správe. Obecný úrad neexistuje. V obci sa nenachádza kultúrny
dom, taktiež nemá žiaden folklórny ani iný kultúrny spolok či zbor. V obci sa nachádza
gréckokatolícky kostol.
Telovýchova a šport
V obci sa nenachádza žiadna športová plocha.
Zdravotníctvo
V obci nepôsobí žiadny lekár a nie sú vytvorené žiadne lekárske pracoviská. Lekárske
služby pre občanov obce sú poskytované v blízkom Zborove a na území okresného
mesta. Na území obce nie je zriadená lekáreň. Najbližšia je v Zborove. Na území
neďalekej obce Nižná Polianka je zriadené pracovisko záchranného systému.
50
Sociálna starostlivosť
Obec nemá zriadený klub dôchodcov a ani dôchodcom nie je poskytované stravovanie.
Na poli sociálnej starostlivosti pre dôchodcov obce nepôsobí žiadna externá
pracovníčka. Žiadna iná vybavenosť s touto funkciou sa na území obce nenachádza.
Maloobchodná sieť
Na území obce sa nenachádza. V bývalom objekte OcÚ je zriadená prevádzka
pohostinstva s nepravidelnou otváracou dobou.
Verejné stravovanie
Na území obce sa neposkytuje.
Ubytovacie služby
Na území obce sa neposkytujú.
Nevýrobné služby
Na území obce sa neposkytujú.
Výrobné a opravárenské služby
Na území obce sa neposkytujú.
Správa a riadenie
Obec je v nútenej správe a z toho vyplývajúce činnosti zabezpečujúce chod verejnej
správy nejestvujú. Obec nemá zriadenú sobášnu sieň. Tá sa nachádza v obci Nižná
Polianka. Na území obce nie je pošta, tá sa nachádza v Nižnej Polianke. Spoločná
úradovňa stavebného úradu pre obec je v meste Bardejov. V obci nie je zriadená
úradovňa polície. Táto sa nachádza v Bardejove.
Obec nemá požiarnu zbrojnicu, ani dobrovoľný hasičský zbor.
Obec: Regetovka
Školstvo
Na území obce sa nenachádza materská škola, ani základná škola a ani iné druhy
školských zariadení.
Kultúra a osveta
Na území obce sa nenachádza kultúrny dom. Obec od roku 1945 vedie kroniku obce.
Na území obce pôsobí gréckokatolícka farnosť s farou v Becherove a chrámom sv.
Demetria mučeníka v nástupnej časti obce. V obci Regetovka nie sú v súčasnosti
vytvorené vhodné zhromažďovacie priestory pre väčšie verejné zhromaždenia
občanov. Malé priestranstvo je pred kostolom a obecným úradom.
Telovýchova a šport
Obec nemá futbalové ihrisko. Pre šport sú v súčasnosti využívané priestory pre zimné
športy – zjazdovky o celkovej dĺžke 2980 m, lyžiarske vleky o dĺžke 1000 m, 620 m, 2
x 300 m a 520 m v západnej časti obce a bežkárske trasy napojené na Poľské bežecké
trasy.
51
Zdravotníctvo
V obci nepôsobí žiadny lekár a nie sú vytvorené žiadne lekárske pracoviská. Lekárske
služby pre občanov obce sú poskytované v blízkom Zborove. Na území obce nie je
zriadená lekáreň. Najbližšia je v Zborove.
Sociálna starostlivosť
Obec nemá zriadený klub dôchodcov a ani dôchodcom nie je poskytované stravovanie.
Na poli sociálnej starostlivosti pre dôchodcov obce nepôsobí žiadna externá
pracovníčka. Žiadna iná vybavenosť s touto funkciou sa na území obce nenachádza.
Maloobchodná sieť
Na území obce sa nenachádza.
Verejné stravovanie
V obci je niekoľko zariadení verejného stravovania. Jedno zariadenie verejného
stravovania je vo forme terasy a ďalšie dva bufety sa nachádzajú pri vlekoch –
v strediskách športu I a II. Tieto zariadenia sú viazané na lyžiarsku sezónu. Celoročné
zariadenie Hotel Regetovka s kapacitou cca 110 stoličiek je v súčasnosti mimo
prevádzky.
Ubytovacie služby
Ubytovacie služby na území obce sa v súčasnosti poskytujú v troch zariadeniach
v zastavanej časti obce. Celoročné zariadenie Hotel Regetovka s kapacitou cca 90
lôžok je v súčasnosti mimo prevádzky.
Nevýrobné služby
Na území obce sú zabezpečované služby súvisiace so zabezpečovaním činnosti
strediska zimných športov dvomi požičovňami lyží s potrebným servisom a jednou
lyžiarskou školou spolu s tromi pracovníkmi. Ďalšie nevýrobné služby v obci nie sú
poskytované.
Pohrebné služby v obci sú zabezpečované na jednom cintoríne v severovýchodnej
zastavanej časti obce. Obec má zriadený dom nádeje na území starého cintorína.
Výrobné a opravárenské služby
V obci sa výrobné a opravárenské služby nenachádzajú.
Správa a riadenie
Pre činnosť verejnej správy je v obci zriadený obecný úrad. Obec nemá zriadenú
sobášnu sieň. Tá sa nachádza v obci Zborov, kde je aj matrika. Na území obce nie je
pošta. Pošta sa nachádza v Zborove. Spoločná úradovňa stavebného úradu pre obec
je v Bardejove. V obci nie je zriadená úradovňa polície. Táto sa nachádza v blízkom
Zborove.
Obec: Smilno
Školstvo
V severnej časti obce sa nachádza jednotriedna materská škola. Toto predškolské
zariadenie je plne vyťažené, ale pre súčasné potreby obyvateľov obce je postačujúce.
Budova materskej školy sa nachádza na obecnom pozemku, na ktorom je malé ihrisko
s preliezačkami. Stravovanie deti materskej školy, ale tiež žiakov základnej školy je
zabezpečené v školskej jedálni.
52
Na území obce sa nachádza základná škola pre 1. až 4. ročník. V škole je zriadená
školská družina. Škola má telocvičňu. Miestne školopovinné deti vyšších ročníkov
navštevujú základnú školu v blízkom Zborove. Iné druhy školských zariadení sa na
území obce nenachádzajú. Študenti stredných škôl navštevujú školské zariadenia v
okresnom sídle, respektíve v iných mestách kraja.
Kultúra a osveta
Na území obce sa nachádza kultúrny dom s viacúčelovou sálou stoličkami a javiskom.
Súčasťou kultúrneho domu je knižnica s knižným fondom cca 1 500 kníh. Obec od roku
1960 vedie kroniku obce. Na kultúrnospoločenskom živote obce sa okrem pracovníkov
obecného úradu podieľa tiež ženský spevácky zbor.
Na území obce pôsobí rímskokatolícka farnosť s farou v Zborove a kostolom sv.
Štefana kráľa na hornom konci. V obci Smilno sú v súčasnosti vytvorené vhodné
zhromažďovacie priestory pre väčšie verejné zhromaždenia občanov v kultúrnom
dome a na futbalovom ihrisku. Malé priestranstvo je pred kultúrnym domom a pred
kostolom.
Telovýchova a šport
Obec má futbalové ihrisko, so sociálnym zázemím, šatňami a tribúnou. Pre šport je
využívané aj volejbalové ihrisko pri základnej škole a plochy na detskom ihrisku pri
materskej škole.
Zdravotníctvo
Na území obce nepôsobí žiadny lekár a nie sú vytvorené žiadne lekárske pracoviská.
Lekárske služby pre občanov obce sú poskytované v blízkom Zborove. Na území obce
nie je zriadená lekáreň, najbližšia je v Zborove.
Sociálna starostlivosť
Obec Smilno nemá zriadený klub dôchodcov. Dôchodcom je stravovanie zabezpečené
jednotlivo v penzióne. Na poli sociálnej starostlivosti pre dôchodcov obce pôsobia štyri
externé pracovníčky. Žiadna iná vybavenosť s touto funkciou sa na území obce
nenachádza.
Maloobchodná sieť
Na území obce sa v súčasnosti nachádzajú dve predajne potravín a zmiešaného
tovaru v rodinných domoch a jedno pohostinstvo.
Verejné stravovanie
V obci je verejné stravovanie poskytované v Penzióne Alnus s cca 40 stoličkami.
Ubytovacie služby
Na území obce sa v súčasnosti poskytujú ubytovacie služby v Penzióne Alnus s cca 20
lôžkami.
Nevýrobné služby
Na území obce sa nachádza jedna prevádzka - Pneuservis.
Pohrebné služby v obci sú zabezpečované na jednom cintoríne v severnej zastavanej
časti obce. Pôvodný – starý bol zriadený severozápadne od kostola a postupne
narastal severovýchodným smerom. Takto bol k nemu priradený vojnový cintorín
a ďalej nový, kde obec zriadila dom nádeje.
53
Výrobné a opravárenské služby
V obci je jedna stolárska dielňa a výrobňa mlieka a mäsa Biodružstvo Smilno, ktoré
zásobuje mliekom široké okolie a tiež dodáva mlieko do automatov v Bardejove.
Správa a riadenie
Pre činnosť verejnej správy je v obci zriadený obecný úrad. Obec nemá zriadenú
sobášnu sieň. Tá sa nachádza v obci Zborov, kde je aj matrika. Na území obce je
pošta, ktorá sa nachádza vo východnej časti obce. Spoločná úradovňa stavebného
úradu pre obec je v meste Bardejov. V obci nie je zriadená úradovňa polície. Táto sa
nachádza v blízkom Zborove. Obec má požiarnu zbrojnicu, ktorá sa nachádza v strede
obce na vhodnom mieste v budove kultúrneho domu. Obec má zriadený dobrovoľný
hasičský zbor.
Obec: Stebnícka Huta
Školstvo
Na území obce sa nenachádza materská škola, základná škola a ani iné druhy
školských zariadení.
Kultúra a osveta
Na území obce sa nachádza kultúrny dom s viacúčelovou sálou. Súčasťou kultúrneho
domu je knižnica s knižným fondom cca 5 000 kníh.
Na území obce pôsobí rímskokatolícka farnosť s farou a kostolom v centrálnej časti
obce.
Zhromažďovacie priestory v obci, ktoré sú v súčasnosti využívané pre väčšie verejné
zhromaždenia občanov sú pred obecným úradom na parkovisku
Telovýchova a šport
V obci sa nachádza futbalové ihrisko. V zimnom období je to predovšetkým 1000 m
lyžiarsky svah s dvomi stupňami obtiažnosti a dvomi vlekmi 450 m a 900 m.
Juhovýchodne od obce je bežkárska trasa, napojená na Poľské bežecké trasy.
Zdravotníctvo
Na území obce nepôsobí žiadny lekár a nie sú vytvorené žiadne lekárske pracoviská.
Lekárske služby pre občanov obce sú poskytované v blízkom Zborove. Na území obce
nie je zriadená lekáreň, najbližšia je v Zborove.
Sociálna starostlivosť
Obec nemá zriadený klub dôchodcov a ani dôchodcom nie je poskytované stravovanie.
Maloobchodná sieť
V obci sa nachádzajú potraviny.
Verejné stravovanie
Stravovanie je poskytované v zariadení Slnečný majer mimo zastaveného územia obce
s kapacitou cca 70 stoličiek.
Ubytovacie služby
Ubytovanie je poskytované v zariadení Slnečný majer s kapacitou cca 68 lôžok.
54
Nevýrobné služby
Na území obce nie sú v súčasnosti zabezpečované žiadne nevýrobné služby.
Pohrebné služby v obci sú zabezpečované na jednom cintoríne. Terajší cintorín je
nepostačujúci. Je potrebné jeho rozšírenie.
Výrobné a opravárenské služby
Na území obce nie sú v súčasnosti zabezpečované žiadne výrobné a opravárenské
služby.
Správa a riadenie
Pre činnosť verejnej správy je v obci zriadený obecný úrad. Obec nemá zriadenú
sobášnu sieň. Tá sa nachádza v obci Zborov, kde je aj matrika. Na území obce nie je
pošta. Pošta sa nachádza v Zborove. Spoločná úradovňa stavebného úradu pre obec
Stebnícka Huta je v Bardejove. V obci nie je zriadená úradovňa polície. Táto sa
nachádza v Zborove. Obec má zriadený dobrovoľný hasičský zbor.
Obec: Stebník
Školstvo
Na území obce sa nachádza jednotriedna materská škola s jedálňou. Miestne
školopovinné deti navštevujú základnú školu v blízkej Chmeľovej a Zborove. Iné druhy
školských zariadení sa na území obce nenachádzajú. Študenti stredných škôl
navštevujú školské zariadenia v okresnom sídle, respektíve v iných mestách kraja.
Kultúra a osveta
Na území obce sa nachádza kultúrny dom v budove obecného úradu. Obec si vedie
kroniku obce. V obci pôsobí ženská spevácka skupina Stebničanka. Klub turistov
každoročne uskutočňuje výstup na Maguru. Obec má nadviazanú družbu so srbskou
obcou Bikičdo, kraj Šid, kde sa striedavo konajú folklórne slávnosti. V obci sa
nachádza gréckokatolícky kostol sv. Paraskievy s farou v Chmeľovej.
Telovýchova a šport
V obci sa nachádza futbalové a volejbalové ihrisko. V obci sa každoročne organizuje
bežkárske podujatie pod názvom ,, Po stopách Yetiho".
Zdravotníctvo
Na území obce nepôsobí žiadny lekár a nie sú vytvorené žiadne lekárske pracoviská.
Lekárske služby pre občanov obce sú poskytované v blízkom Zborove. Na území obce
nie je zriadená lekáreň, najbližšia je v Zborove.
Sociálna starostlivosť
Obec má sídlo Jednota dôchodcov Slovenska. Stravovanie je poskytované v jedálni
materskej školy. Na poli sociálnej starostlivosti pre dôchodcov obce nepôsobí žiadny
externý pracovník. Iná vybavenosť s touto funkciou sa na území obce nenachádza.
Maloobchodná sieť
V obci je jedna predajňa potravín a pohostinstvo.
Verejné stravovanie
Na území obce sa neposkytuje.
55
Ubytovacie služby
Na území obce je rekreačné stredisko, ktoré je v súkromnom vlastníctve. V súčasnosti
však neposkytuje ubytovacie služby.
Nevýrobné služby
Na území obce sa neposkytujú.
Pohrebné služby v obci sú zabezpečované na jednom funkčnom cintoríne.
Výrobné a opravárenské služby
V obci sa výrobné a opravárenské služby nenachádzajú.
Správa a riadenie
Pre činnosť verejnej správy je v obci zriadený obecný úrad. Obec nemá zriadenú
sobášnu sieň. Táto je zriadená v obci Zborov, kde je aj matrika. Na území obce je
pobočka pošty. Pošta sa nachádza v budove obecného úradu. Spoločná úradovňa
stavebného úradu pre obec je v okresnom meste Bardejov. V obci nie je zriadená
úradovňa polície. Táto sa nachádza v okresnom meste Bardejov, s pobočkou v obci
Zborov. Obec má požiarnu zbrojnicu a má zriadený dobrovoľný hasičský zbor.
Obec: Šarišské Čierne
Školstvo
Na území obce sa nachádza jednotriedna materská škola. Toto predškolské zariadenie
je pre súčasné potreby obyvateľov obce postačujúce. Materská škola sa nachádza
v budove kultúrneho domu.
Kultúra a osveta
Na území obce sa nachádza kultúrny dom s viacúčelovou sálou a javiskom. Narodil sa
tu A. Pavlovič, národný buditeľ Rusínov – Ukrajincov. Obec od roku 1932 vedie kroniku
obce. Na území obce pôsobia dve farnosti, gréckokatolícka a pravoslávna, s kostolmi a
farami v obci.
V obci Šarišské Čierne sú v súčasnosti vytvorené vhodné zhromažďovacie priestory
pre väčšie verejné zhromaždenia občanov v kultúrnom dome a na ihrisku. Malé
priestranstva sú pred kultúrnym domom a pred kostolmi.
Telovýchova a šport
Obec má futbalové ihrisko. Pre šport nie sú využívané iné priestory.
Zdravotníctvo
V obci nepôsobí žiadny lekár a nie sú vytvorené žiadne lekárske pracoviská. Lekárske
služby pre občanov obce sú poskytované v blízkom okresnom sídle. Na území obce
nie je zriadená lekáreň. Najbližšia je v Bardejove.
Sociálna starostlivosť
Obec Šarišské Čierne má zriadený klub dôchodcov. Žiadna iná vybavenosť s touto
funkciou sa na území obce nenachádza.
Maloobchodná sieť
Na území obce sa nachádzajú jedna predajňa potravín a zmiešaného tovaru.
56
Verejné stravovanie
V obci je jedno zariadenie verejného stravovania – hostinec v budove Jednoty v strede
obce, kde je aj predajňa potravín a zmiešaného tovaru.
Ubytovacie služby
Ubytovacie zariadenia sa v obci nenachádzajú.
Nevýrobné služby
Na území obce nie sú v súčasnosti zabezpečované žiadne nevýrobné služby.
Pohrebné služby v obci sú zabezpečované na jednom cintoríne, v severovýchodnej
zastavanej časti obce. Obec má zriadený dom nádeje v bývalej ZŠ. Na území obce sa
nachádza ešte jeden starý cintorín a dva vojnové cintoríny z 1. sv. vojny.
Výrobné a opravárenské služby
V obci sa výrobné a opravárenské služby neposkytujú.
Správa a riadenie
Pre činnosť verejnej správy je v obci zriadený obecný úrad. Obec nemá zriadenú
sobášnu sieň. Táto je zriadená v okresnom meste Bardejov, kde je aj matrika. Na
území obce je pošta. Pošta sa nachádza v budove kultúrneho domu. Spoločná
úradovňa stavebného úradu pre obec je v okresnom meste Bardejov. V obci nie je
zriadená úradovňa polície. Táto sa nachádza v okresnom meste Bardejov. Obec má
požiarnu zbrojnicu a má zriadený dobrovoľný hasičský zbor.
Obec: Varadka
Školstvo
Na území obce sa nenachádza základná škola, materská škola ani iné druhy školských
zariadení. Miestne školopovinné deti navštevujú základnú školu v Nižnej Polianke.
Kultúra a osveta
Na území obce sa nachádza kultúrny dom s viacúčelovou sálou. Súčasťou kultúrneho
domu je knižnica s knižným fondom cca 100 kníh.
Obec od roku 1945 vedie kroniku obce. Na kultúrnospoločenskom živote obce sa
okrem pracovníkov obecného úradu podieľa tiež detský rómsky tanečný súbor. Na
území obce pôsobí pravoslávna farnosť s farou v obci a kostolom Panny Márie
Ochrankyne v centrálnej časti obce. V obci nie sú v súčasnosti vytvorené vhodné
zhromažďovacie priestory pre väčšie verejné zhromaždenia občanov. Malé
priestranstvo je pred kultúrnym domom a pred kostolom.
Telovýchova a šport
Obec nemá futbalové ihrisko ani iné plochy športu.
Zdravotníctvo
V obci nepôsobí žiadny lekár a nie sú vytvorené žiadne lekárske pracoviská. Lekárske
služby pre občanov obce sú poskytované v obci Zborov. Na území obce nie je zriadená
lekáreň. Najbližšia je v Zborove a vo Svidníku.
Sociálna starostlivosť
Obec Varadka nemá zriadený klub dôchodcov a ani dôchodcom nie je poskytované
stravovanie. Na poli sociálnej starostlivosti pre dôchodcov obce nepôsobí žiadna
57
externá pracovníčka. Žiadna iná vybavenosť s touto funkciou sa na území obce
nenachádza.
Maloobchodná sieť
Na území obce sa nenachádza maloobchodná sieť.
Verejné stravovanie
V obci sa neposkytuje verejné stravovanie.
Ubytovacie služby
Ubytovacie zariadenia sa v obci nenachádzajú.
Nevýrobné služby
Na území obce nie sú v súčasnosti zabezpečované žiadne nevýrobné služby.
Pohrebné služby v obci sú zabezpečované na jednom cintoríne severne od zastavanej
časti obce, ktorý pre veľkosť obce v rámci pohrebných služieb bude postačujúci.
Výrobné a opravárenské služby
V obci sa výrobné a opravárenské služby nenachádzajú.
Správa a riadenie
Pre činnosť verejnej správy je v obci zriadený obecný úrad. Obec nemá zriadenú
sobášnu sieň. Tá sa nachádza v obci Nižná Polianka, kde je aj matrika. Na území obce
nie je pošta. Pošta sa nachádza v Nižnej Polianke. Spoločná úradovňa stavebného
úradu pre obec Varadka je v Bardejove. V obci nie je zriadená úradovňa polície. Táto
sa nachádza v obci Zborov. Obec má požiarnu zbrojnicu, ktorá sa nachádza v strede
obce na vhodnom mieste pri obecnom úrade a je v dobrom stavebnotechnickom stave
a dostatočne dobrým stavom protipožiarnej techniky. Obec má zriadený dobrovoľný
hasičský zbor.
Obec: Vyšná Polianka
Školstvo
Na území obce sa nenachádza základná škola, materská škola ani iné druhy školských
zariadení. Pre deti predškolského veku je dostupná materská škola v blízkej obci Nižná
Polianka. Miestne školopovinné deti navštevujú základnú školu rovnako v obci Nižná
Polianka. Študenti stredných škôl tieto navštevujú v okresnom sídle, respektíve v iných
mestách kraja.
Kultúra a osveta
Na území obce sa nachádza kultúrny dom s viacúčelovou sálou a javiskom. Súčasťou
kultúrneho domu je knižnica s knižným fondom cca 500 kníh. Obec vedie kroniku obce.
V obci sú v súčasnosti vytvorené vhodné zhromažďovacie priestory pre väčšie verejné
zhromaždenia občanov v kultúrnom dome. Malé priestranstvá sú pred kultúrnym
domom a pred kostolmi.
Na území obce pôsobí gréckokatolícka farnosť s farou v Mikulášovej a kostolom sv.
Paraskevy v centrálnej časti obce. V obci je ešte jeden pravoslávny kostol sv. Petra a
Pavla v blízkosti gréckokatolíckeho v strede obce. Táto farnosť má faru v obci Varadka.
Telovýchova a šport
Obec nemá futbalové ihrisko. Pre šport nie sú vytvorené žiadne priestory, okrem
priestorov kultúrneho domu pre stolný tenis.
58
Zdravotníctvo
V obci v súčasnosti nepôsobí žiadny lekár a nie sú vytvorené žiadne lekárske
pracoviská. Lekárske služby pre občanov obce sú poskytované v blízkom Zborove
a v okresnom meste Bardejov. Na území obce nie je zriadená lekáreň. Najbližšia je
v Zborove. V blízkej obci Nižná Polianka je zriadená Stanica záchrannej služby.
Sociálna starostlivosť
Obec Vyšná Polianka nemá zriadený klub dôchodcov a ani dôchodcom nie je
poskytované stravovanie. Na poli sociálnej starostlivosti pre dôchodcov obce nepôsobí
žiadna externá pracovníčka. Žiadna iná vybavenosť s touto funkciou sa na území obce
nenachádza.
Maloobchodná sieť
Na území obce sa nenachádza maloobchodná sieť.
Verejné stravovanie
V obci nie je poskytované verejné stravovanie.
Ubytovacie služby
Ubytovacie zariadenia sa v obci nenachádzajú.
Nevýrobné služby
Na území obce nie sú v súčasnosti zabezpečované žiadne nevýrobné služby.
Pohrebné služby v obci sú zabezpečované na jednom cintoríne v severovýchodnej
zastavanej časti obce, ktorý pre veľkosť obce v rámci pohrebných služieb nie je
postačujúci a preto sa uvažuje s jeho rozšírením. Obec nemá zriadený dom nádeje. Na
území obce sa nachádza vo východnej časti obce vojnový cintorín z 1. svetovej vojny .
Výrobné a opravárenské služby
V obci služby výrobného charakteru sa v súčasnosti neposkytujú.
Správa a riadenie
Pre činnosť verejnej správy je v obci zriadený obecný úrad. Obec nemá zriadenú
sobášnu sieň. Táto je zriadená v obci Nižná Polianka, kde je aj matrika. Na území obce
nie je pošta. Pošta sa nachádza v Nižnej Polianke. Spoločná úradovňa stavebného
úradu je v okresnom meste Bardejov. V obci nie je zriadená úradovňa polície. Táto sa
nachádza v blízkej obci Zborov.
Obec má požiarnu zbrojnicu v strede obce s požiarnou technikou a má zriadený
dobrovoľný hasičský zbor.
Obec: Zborov
Školstvo
Na území obce sa nachádza trojtriedna materská škola. Materská škola sa nachádza
v strede obce, v samostatnej budove, pri ktorej je detské ihrisko. Stravovanie deti je
zabezpečené dovozom stravy zo základnej školy.
Na území obce sa nachádza plne organizovaná základná škola pre 1. až 9. ročník na
vlastnom pozemku. Má telocvičňu, ihriská, dielne, vývarovňu a jedáleň. Túto školu
navštevujú aj školopovinné deti z blízkych obci Chmeľová, Smilno, Stebnícka Huta a
Stebník. V základnej škole je zriadená školská družina. Stravovanie deti je
59
zabezpečené v školskej jedálni. V priestoroch základnej školy je zriadená Špeciálna
základná škola. V priestoroch základnej školy má prenajaté priestory súkromná škola
ELBA, s dvoma učebnými odbormi.
Kultúra a osveta
V obci
sa nachádza kultúrny dom s viacúčelovou sálou a javiskom. Súčasťou
kultúrneho domu je knižnica a klubové miestnosti. Klubová činnosť je rozvíjaná pre
mládež, šport a dôchodcov, vrátane niektorých spoločenských organizácii.
Obec vedie kroniku obce a vyznačuje sa primeranou sídelnou identitou a dobrou
mierou vzdelanosti a lokálneho patriotizmu. Obec zabezpečuje informovanosť
obyvateľov vydávaním občasníka Zborovčan, ktorý vychádza 1x štvrťročne. V Dome
služieb, ktorý sa nachádza v centre obce je zriadené Informačné centrum. Na
kultúrnospoločenskom živote obce sa okrem pracovníkov obecného úradu podieľa tiež,
dnes 32 členný, zmiešaný spevácky súbor Zborovčan, ktorý nacvičuje v priestoroch
obecného úradu. Od roku 2010 pôsobí mládežnícka divadelná skupina. Pracuje v nej
40 ochotníkov. Skúšobné priestory majú v suteréne materskej školy.
V obci Zborov sú zhromažďovacie priestory pre väčšie verejné zhromaždenia občanov
v kultúrnom dome, kde je vytvorené kultúrno – spoločenské centrum obce a
futbalovom ihrisku. Malé priestranstvo je pred kultúrnym domom a pred kostolom.
Na území obce pôsobí rímskokatolícka farnosť s farou v obci a dvomi kostolmi sv.
Margity v centre obce a sv. Žofie.
Telovýchova a šport
Obec má v centrálnej časti obce futbalové ihrisko. Pre šport je využívaný aj športový
areál pri základnej škole, kde sú zriadené volejbalové a basketbalové ihrisko, tenisové
kurty a v zime klzisko. Atletická dráha je na území školy. Priestor telocvične je
využívaný pre halové loptové hry. Budova telovýchovnej jednoty, ktorá je v areály
futbalového štadióna je v nevyhovujúcom technickom stave.
Zdravotníctvo
V obci je zriadené zdravotné stredisko v samostatnej budove oproti budove obecného
úradu. Tu sú v súčasnosti vytvorené lekárske pracoviská dvoch praktických lekárov pre
dospelých, praktického lekára pre deti a dorast, stomatológa primárnej starostlivosti,
dve stomatologické laborantky a jedno občasné pracovisko internistu. Lekárske služby
sú poskytované aj pre občanov susedných obci tohto regiónu. V tej istej budove sa
nachádza lekáreň.
Sociálna starostlivosť
Obec má zriadený klub dôchodcov v dome dôchodcov. Na poli sociálnej starostlivosti
obec v súčasnosti zabezpečuje občasnú starostlivosť o dôchodcov prostredníctvom
obecnej služby.
V obci je zriadený Dom opatrovateľskej služby na báze sesterskej opatery, kde dvakrát
do týždňa pôsobí aj lekár. Stravovanie dôchodcov je možné aj v tomto zariadení, ako
aj donáškou stravy zo školskej jedálne. V roku 2011 bolo v obci zriadené zariadenie
pre seniorov. Kapacita oboch zariadení je 42 lôžok.
Maloobchodná sieť
Na rôznych miestach zastavaného územia obce sa nachádza desať maloobchodných
potravinárskych predajní. Najväčšia predajňa potravín a zmiešaného tovaru je v Dome
služieb, ktorá sa nachádza v centrálnej časti obce, v budove bývalej Jednoty. Ďalšie
predajne, ktoré sa nachádzajú v Dome služieb zabezpečujú predaj zmiešaného
priemyselného tovaru, elektroinštalačný a vodoinštalačný materiál, drogéria, predajňa
60
kvetov a záhradníckeho tovaru. V obci je tiež predajňa zmiešaného tovaru a dve
predajne mäsa. Ďalšie predajne zmiešaného tovaru sú v rodinných domoch.
V zdravotnom stredisku sa nachádza cukráreň.
Verejné stravovanie
V bývalej reštaurácii v budove Jednoty v strede obce sa momentálne nachádza
pizzeria. Ďalej sa tu nachádza kaviareň a jeden výčap piva s kapacitou cca 45
stoličiek. V penzióne Paloma a v penzióne Jana sa nachádzajú kaviarne s kapacitou
cca 30 stoličiek.
Ubytovacie služby
Ubytovacie služby na území obce sa v súčasnosti poskytujú dva penzióny v blízkosti
centra obce. Penzión Paloma má kapacitu 10 lôžok. Penzión Jana má kapacitu 10
lôžok. Obe zariadenia ubytovacích služieb sú na úrovni turistickej ubytovne. V rokoch
2011/2012 bolo v týchto zariadeniach ubytovaných 898/1072 návštevníkov.
Nevýrobné služby
Na území obce sú v súčasnosti zabezpečované nevýrobné služby dvomi kaderníctvami
v rodinných domoch. K nevýrobným službám možno priradiť činnosť známeho rezbára
a reštaurátora.
Pohrebné služby v obci sú zabezpečované na jednom cintoríne vo východnej časti
obce, ktorý je v súčasnosti nepostačujúci. V nástupnej časti cintorína je zriadený dom
nádeje. V severovýchodnej časti tohto cintorína je vojenský cintorín z 2. svetovej vojny.
V južnej časti pred vstupom do obce je cintorín z 1. svetovej vojny. Na území obce,
v jej severozápadnej zastavanej časti, sa nachádza ešte jeden starý židovský cintorín.
Výrobné a opravárenské služby
V obci služby výrobného charakteru poskytujú tri stolárske dielne na výrobu nábytku a
dve menšie stavebné firmy. Tieto prevádzky sú integrované s bývaním, kde bývanie
tvorí prevažnú funkciu. Taktiež sa tu nachádzajú dve autoopravovne a jedna dielňa
z obuvníckou činnosťou na šitie zvrškov.
Správa a riadenie
Pre činnosť verejnej správy je v obci zriadený obecný úrad. Obec má zriadenú
sobášnu sieň a matriku. V budove obecného úradu sa nachádza pošta. V obci je
zriadená občasná úradovňa polície so službami 3 x do týždňa. Táto sa nachádza
v strede obce blízko obecného úradu. Obec má hasičskú zbrojnicu, ktorá sa nachádza
v strede obce na vhodnom mieste, blízko obecného úradu. Obec má zriadený
dobrovoľný hasičský zbor a cvičisko na futbalovom ihrisku. Objekt hasičskej zbrojnice
je po rekonštrukcii.
V budove obecného úradu sa nachádza Turistické informačné centrum.
61
5. Dopravná a technická infraštruktúra mikroregiónu
Jednotlivé obce sa značne líšia úrovňou technickej vybavenosti a infraštruktúrou.
Spravidla väčšie obce a obce na hlavných cestných ťahoch majú vyššiu technickú
vybavenosť a infraštruktúru (Zborov, Hažlín, Nižná Polianka, Smilno), naopak obce
s nižším počtom obyvateľov majú dopravnú vybavenosť horšiu (Regetovka, Ondavka,
Varadka).
Z hľadiska dopravnej dostupnosti je možné použitie automobilovej a autobusovej
dopravy, nakoľko železnica vedie len do okresného mesta Bardejov. V MR je 67,5 km
ciest, pričom hlavné spojenie tvorí cesta I/77 (v rámci medzinárodného cestného ťahu
E50), ktorá vedie cez obce Zborov do Hutky v celkovej dĺžke 10 km, ostatné sú II. a III.
triedy (3,2 a 56,5 km) a poľné cesty. Z hľadiska ekológie je cestná doprava zdrojom
vibrácií, prašnosti a hluku, pričom nie sú vybudované protihlukové bariéry.
MR má priame cestné spojenie s okresnými mestami Bardejov a Svidník. Cestami
prvej triedy sú spojené obce MR – Zborov, Smilno, Nižná Polianka a Hutka.
V MR je autobusové spojenie v každej obci, letecká doprava je zabezpečovaná
letiskami v Košiciach a Poprade vo vzdialenosti cca 100 km od západnej hranice MR,
aerotaxi zabezpečujú letiská vo Svidníku (30 km) a v Prešove (40 km). Agroletisko
v Zborove slúži pre poľnohospodárske účely. Železničná doprava v MR neexistuje.
Železničná trať Prešov – Bardejov a Muszynka – Plaveč – Prešov zabezpečuje
napojenie na hlavný železničný ťah Slovenska a medzinárodné železničné trate.
Rozvoj cykloturistiky priniesol budovanie cyklotrás, na území MR sú v súčasnosti
evidované dve medzinárodné cyklotrasy.
Z hľadiska cestovného spojenia je priame prepojenie medzi obcami MR a gminom
Uscie Gorlickie a mestom Gorlice. Všetky obce MR patria do pásma malého
pohraničného styku. Na území MR sa nachádza cestný hraničný priechod Becherov –
Konieczna (len pre osobnú prepravu) a hraničný priechod pre malý pohraničný styk
Nižná Polianka – Oźenna.
MR má pomerne veľkú rozlohu a malým počtom prístupových ciest medzi jednotlivými
obcami, neexistuje napr. spojenie medzi Stebnickou Hutou a Regetovkou, Regetovkou
a Becherovom, Hažlínom a Šarišským Čiernym, Zborovom a Andrejovou a pod., aj keď
sa jedná o susedné katastre.
Technická infraštruktúra
Dôležité je uviesť, že jednotlivé obce sa líšia úrovňou technickej vybavenosti
a infraštruktúrou. Spravidla väčšie obce a obce na hlavných cestných ťahoch majú
vyššiu technickú vybavenosť a infraštruktúru (Zborov, Hažlín, Nižná Polianka, Smilno),
naopak obce s nižším počtom obyvateľov majú vybavenosť horšiu (Regetovka,
Ondavka, Varadka).Na úrovni technickej infraštruktúry sa odráža neukončená
plynofikácia obcí MR.
Technická infraštruktúra v území je veľmi malo rozvinutá. Väčšina obcí mikroregiónu je
plynofikovaná. Systém likvidácie odpadových vôd v obciach je nevyhovujúci.
Vyprodukované odpadové vody na území obcí sú odvádzané do žúmp, ktoré svojim
zlým technickým stavom spôsobujú vytekanie do podzemných vôd a tak aj
znečisťovanie potoka. Okrem obce Zborov obce nemajú vybudovanú kanalizáciu ani
centrálnu čističku odpadových vôd. V obciach nie sú žiadne výrobné zdroje elektrickej
energie. Dodávka a rozvod elektrickej energie je zabezpečovaná Východoslovenskou
energetikou a.s.. Verejné osvetlenie je vybudované v prevažnej väčšine obcí
mikroregiónu. Na území obcí existuje pevná telefónna sieť spoločnosti Slovak Telekom
62
a.s. Pokrytie signálom GSM operátora Telekom, a.s., operátora Orange, a.s., a O2 je
čiastočné, pomerne obmedzené.
Pripojenie na internet sa v poslednom období začalo zlepšovať, stále pribúdajú obce, v
ktorých je internet prístupný pre obyvateľstvo aj keď nie v dostačujúcej miere.
Internetové pripojenie je poskytované spoločnosťou Slovak Telekom a.s.
Prehľad obcí mikroregiónu podľa vybudovanej technickej infraštruktúry:
Obec
Andrejová
Becherov
Beloveža
Hažlín
Hutka
Chmeľová
Jedlinka
Mikulášová
Nižná Polianka
Ondavka
Regetovka
Smilno
Stebnícka Huta
Stebník
Šarišské Čierne
Varadka
Vyšná Polianka
Zborov
plynovod
vodovod
kanalizácia
ČOV
áno
áno
nie
nie
áno
áno
nie
nie
áno
áno
nie
nie
áno
áno
vo výstavbe
vo výstavbe
áno
áno
nie
nie
áno
áno
nie
nie, čiastočne
skupinové ČOV
áno
áno
nie
nie
áno
áno
nie
nie
áno
áno
nie
nie
nie
áno
nie
nie
nie
nie
nie
nie
áno
áno
nie
nie
áno
áno
nie
nie
áno
áno
vo výstavbe
nie
áno
áno
nie
nie
nie
áno
nie
nie
nie
áno
nie
nie
áno
áno
áno
áno
Zdroj: PHSR mikroregiónu
Odvoz komunálneho odpadu je zabezpečovaný samostatne každou obcou, pričom vo
väčšine prípadov sa odpad netriedi. V súčasnosti prebiehajú medzi obcami MR
a súkromnými firmami jednania ohľadne separovaného zberu a následného odvozu
odpadov, pretože ku 31.12.2012 firma zabezpečujúca odvoz separovaného odpadu
svoju činnosť v tomto mikroregióne končí z finančných dôvodov. Z hľadiska súčasných
aktivít v obci Šarišské Čierne, ktorá v súčasnosti odvoz odpadu zabezpečuje. V tejto
63
obci je uvažované z eurofondov vybudovať odpadové hospodárstvo a separáciu
a následné spracovanie odpadu. V obci Hažlín odvoz komunálneho odpadu
zabezpečuje firma FURA Rozhanovce, ktorá tiež zabezpečuje odvoz separovaného
odpadu z obce.
6.
Hospodárska charakteristika mikroregiónu
Poľnohospodárstvo
Poľnohospodárstvo v MR hospodári za ťažkých ekonomických a klimatických
podmienok, nakoľko oblasť sa nachádza a miernom až chladnom pásme a prevažujú
tu pôdy stredne ťažké až ťažké hnedé, prirodzene sa viažuce na flyšové horniny.
V rámci Prešovského kraja má okres Bardejov najväčší podiel TTP (trvalo trávnaté
porasty). Z plodín, ktoré sa pestujú sa najviac darí obilninám, olejninám, krmovinám
a zemiakom. Pre pestovanie zeleniny nie sú vhodné podmienky a sady v lokalite
zanikli. Vysoký podiel TTP je predpoklad pre chov hovädzieho dobytka, kde patrí okres
Bardejov medzi popredných chovateľov. Pomerne významný je chov oviec (hlavne
veľkonočných jahniat) a ošípaných, nízky je chov hydiny. Aj v poľnohospodárstve je
výrazný pokles výroby, ktorý súvisí so zvýšením cien vstupov, pomerne nízkymi
cenami výstupných komodít a problémami pri umiestňovaní produkcie na trhu.
Problémom je aj ekonomický pomerne nízko efektívne využívanie poľnohospodárskeho
pôdneho fondu (PPF), kde najväčšie zastúpenie majú TTP, pričom v ornej pôde (OP)
prevládajú málo produkčné orné pôdy.
Pre MR je typický domáci chov zvierat a prídomové hospodárstvo s vlastným
pestovaním zemiakov a krmovín, problémom je odbyt výrobkov. Poľnohospodárske
dvory sa nachádzajú v obciach:
Andrejová – chov hovädzieho dobytka cca 100 – 150 ks
Becherov - Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Zborove
Beloveža – Poľnohospodárske družstvo Ortuťová - Hažlín
Hažlín – Poľnohospodárske družstvo Ortuťová - Hažlín
Hutka – chov hovädzieho dobytka so sídlom v Nižnej Polianke
Chmeľová – Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Zborove
Jedlinka – chov hovädzieho dobytka (jalovice) cca 50 ks so sídlom vo Smilne
Mikulášová - chov hovädzieho dobytka cca 120 ks so sídlom vo Smilne
Nižná Polianka - chov hovädzieho dobytka cca 120 ks , Agrobeskyd Bardejov - chov
hovädzieho dobytka cca 150 ks, SZČO - chov hovädzieho dobytka cca 5 ks,
obhospodarovanie pasienkov
Ondavka – Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Zborove
Regetovka - Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Zborove
Smilno - chov hovädzieho dobytka cca 250 ks (Jedlinka, Mikulášová)
Stebnícka Huta - Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Zborove
Stebník - Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Zborove
Šarišské Čierne - chov hovädzieho dobytka cca 300 ks, chov ošípaných cca 50 ks
Varadka - Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Zborove, chov oviec cca 370 ks
Vyšná Polianka - Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Zborove
Zborov - chov hovädzieho dobytka cca 1200 ks v obciach Becherov, Chmeľová,
Ondavka, Stebnícka Huta, Stebník, Varadka, Vyšná Polianka.
Lesníctvo
Lesné hospodárstvo má v MR pomerne veľký význam, čo vyplýva zo skutočnosti, že
v MR je 50,5% lesnej pôdy. Chránené územia pritom zaberajú 63 ha z celkovej pôdy
MR. Podľa štruktúry vlastníkov je väčšina lesov vo vlastníctve urbariátov
a pozemkových spoločenstiev, v MR sa nachádza Lesná správa (Zborov) a cca 25%
64
vlastníkov sú súkromné osoby. Lesy majú hospodársky charakter, malú rozlohu tvorí
lesy osobitného určenia (národné prírodné rezervácie a prírodné rezervácie MR). Pri
obhospodarovaní lesov sa dodržiava podrastový spôsob hospodárenia, holoruby sa
takmer nevyskytujú. Ekologickým hospodárením v lesoch sa zvyšuje ich biologická
hodnota, odolnosť voči škodcom a negatívnym činiteľom a zlepšuje sa ich funkcia.
Lesy sú krajinotvorný a ekostabilizujúci prvok a ich rozvoj je všeobecným záujmom,
preto je potrebné vynaložiť veľké úsilie na všeobecný rast právneho vedomia
obyvateľov a všetkých, ktorí akokoľvek môžu zasiahnuť do lesného ekosystému.
Tendencia zalesňovania poľnohospodársky nevyužiteľných plôch a zvýšenie
mimoprodukčného významu lesa je predpokladom pre rast významu tejto časti výroby
v MR.
Lesníctvom, ťažbou dreva a spracovaním drevnej hmoty sa v MR zaoberajú súkromní
podnikatelia, ktorí sú poväčšine pilčíci samozamestnávatelia, družstvo a urbárske
spoločnosti. Pomerne časté je zamestnávanie brigádnicky a na krátkodobý pracovný
pomer, nakoľko práca má sezónny charakter. Lesníctvo je zastúpené prevažne
v obciach Beloveža, Becherov, Hažlín, Chmeľová, Stebník, Šarišské Čierne, Varadka,
a Zborov.
Priemysel a stavebníctvo
Priemyselná základňa okrem bývalej sklárne v Stebníckej Hute nemá v obciach
mikroregiónu tradíciu. V obciach nie sú a ani neboli v minulosti priemyselné podniky.
Obyvatelia, vzdelaní v technických profesiách dochádzali za prácou v priemysle do
väčších miest, predovšetkým do mesta Bardejov a Svidníka. V rámci druhého sektoru
drobné podnikateľské subjekty sú v obciach Andrejová, Beloveža, Hutka, Jedlinka,
Smilno a Zborov.
65
7.
Životné prostredie
7.1. Geologická stavba územia
Z hľadiska hlavných štruktúrnych jednotiek celé študované územie zaberá vonkajší
flyš. Mohutné súvrtstvia ílovcov a pieskovcov sa usadzovali v paleogéne (staršie
treťohory) a dali tak celej krajine špecifický charakter. Z hľadiska litologického
(horninového) zloženia a príslušnosti k stratigrafickým útvarom tu môžeme rozlíšiť
viaceré súvrstvia a jednotky, najdôležitejšie sú však dve:
a. Smilnianske tektonické okno
Najzaujímavejšie sú jednotky zvláštnej štruktúry, zvanej Smilnianske tektonické okno,
podľa obce Smilno. Tektonické okná vznikajú denudáciou vyšších častí súvrství a tak
je obnažený podklad či spodnejšie časti, ktoré ináč na povrch nevystupujú.
V Smilnianskom tektonickom okne za najstaršie sa môžu považovať „subsmilnianske
menilitové formácie. Menilit je tmavá rohovcovitá hornina, ktorú ako veľmi odolnú
môžeme nájsť v náplavoch. Na povrch vystupuje v najhlbších zárezoch horného toku
Ondavy južne od Mikulášovej a potom tiež pri Dubovej, už mimo územia mikroregiónu.
Vek súvrstvia je stredný eocén.
Vlastné menilitové vrstvy veku Eocén – Oligocén, nachádzame v celom podlhovastom
útvare, ktorý sprevádza horný tok Ondavy. Preto aj menility v štrkoch tejto rieky
v hornom toku dominujú. Vyššie časti Smilnianskeho okna sú tvorené brekciami
a vyššie potom pieskovcami súvrstvia „Kliva sandstones“. Tvoria tu už potom iba
vyvýšeniny, ktorých úplne najvyššie časti
(Napr. Kyčera 505 m) sú tvorené
Krosnianskou formáciou, v ktorej nachádzame tiež vápence.
b. Magurský flyš
Magurský flyš pomenovaný podľa viacerých vrchov s názvom Magura (napr. Stebnícka
Magura, 800m n.m.) sa vyznačuje tým, že leží severnejšie od bradlového pásma, je
silne zvrásnený a má príkrovovú stavbu. Detailne sa ešte člení na Račiansku jednotku
a Bystrickú jednotku.
Račianska jednotka
Najstaršie súvrstvia Račianskej jednotky predstavuje vrchná krieda.
Sú to tzv. Lupkovské vrstvy, tmavé ílovce, pieskovce z rozhrania kriedy a paleocénu,
nachádzajúce sa prevažne na území obcí Cigla a Šarišské Čierne.
Ich bezprostredné nadložie, je rozšírené v nižších častiach a dominuje prakticky na
celom území mikroegiónu. Ide tu o Belovežské vrstvy, červenkasté a zelenkasté
bridlice. Nachádzame ich v nižších častiach územia obcí Zborov, Chmeľová ,
Becherov, Mikulášová, Andrejová, Beloveža, kde absolútne prevládajú. Sú tiež
v depresiách potokov pri Mikulášovej, Hutke, Regetovke.
Vyššie ležia odolnejšie, Makovické vrstvy. Makovické vrstvy sú tvorené pieskovcami
tzv. Zlínskej formácie. Sú pomerne jemnozrnité, avšak odolnejšie voči zvetrávaniu,
takže vytvárajú na území mikroegiónu často tvrdoše alebo vyvýšené chrbty. Patrí tu
napríklad Smilniansky vrch (750), štruktúra Kaštielika(648) nad Mikulášovou, ale aj
hraničný vrch Slaviska (825) nad Stebníckou hutou. Ďalej tvorí aj celú severnú hranicu
(totožnú so štátnou hranicou) od doliny Riečky ponad Vyšnú, Nižnú polianku a Hutku.
66
67
Bystrická jednotka
Zasahuje na územie mikroregiónu JZ od čiary – južne od Zborova po kótu Slaviská
(825). Je tu ostré tektonické ohraničenie nasunutých príkrovov. Najrozšírenejšie sú
Tvarožecké pieskovce, veku paleocén – eocén, vyššie Belovežské vrstvy, prakticky
totožné s týmto súvrstvím v Račianskej jednotke. Toto súvrstvie vytvára tiež najvyšší
vrchol mikroregiónu, Stebnícku Maguru (900)
Kvartér
Na území mikroregiónu významnejšie kvartérne sedimenty predstavujú hlavne nivné
štrkopieskové náplavy niektorých riek a potokov.
Potoky Rakovica
a Rosická voda, stekajúce sa v Zborove majú mapovateľné
štrkopieskové náplavy, skladajúce sa väčšinou z 2-5 m hrubej vrstvy štrkov ílovcov,
pieskovcov a menilitov.
Niva horného toku Ondavy je medzi obcami Mikulášová a Hutka prakticky bes
kvartérnych sedimentov.
Z hľadiska možnej kontaminácie územia majú význam tiež svahové sedimenty.
Vzhľadom na nízku geomorfologickú hodnotu, sú do značnej miery denudované
a sústredené skôr v úpätných častiach horských celkov, na hranici s nivami, kde
tvoria tiež proluviálne sedimenty. Ich charakter je nespevnený, zle priepustný vplyvom
prevládajúcej ílovitej zložky.
7.2. Geomorfologické pomery
Na študovanom území sú spracované vďaka práci J.Harčára (Ondavská a Laborecká
vrchovina ), existuje tiež geomorfologická mapa v mierke 1:50 000.
Zaradenie do geomorfologických celkov.
V rámci geomorfologickej oblasti (v zmysle členenia Mazúr E. – Lukniš M. 1978) patrí
študované územie celé do Nízkych Beskýd. Časti územia západne od Zborova
a Chmeľovej patria ku geomorfologickému celku Busov. Podstatná časť územia patrí
do celku Ondavská vrchovina. V nej sú vyčlenené podcelky Zborovská kotlina
a Mirošovská brázda
Formy reliéfu
Formy reliéfu na študovanom môžeme rozdeliť do nasledovných skupín: formy
vzniknuté stráňovými procesmi, zarovnané povrchy, formy fluviokrasového reliéfu,
formy krasového a fluviálneho reliéfu.
Prevažná časť územia je budovaná magurským príkrovom, iba východné okraje
územia tvoria dukelské vrasy vonkajšieho flyša. V území sa dosť nepravidelne striedajú
rôzne druhy pieskovcov s polohami bridlíc, ílovcov a slieňov. Podradne vystupujú
zlepence a rohovce. V stavbe magurského príkrovu vystupujú antiklinály a synklinály,
ktoré sú porušené prešmykmi, resp. zlomami a tvoria zložité antiklinória, resp.
synklinória (B. LEŠKO-O. SAMUEL 1968). Uvedené štruktúry majú smer prevažne SZJV.
Beskydské vrchy zaberajú oblasť pohraničného chrbta, v ktorom sa odohráva boj
o piratériu medzi zdrojnicami Visly a Tisy. Vo východnej časti sú budované neširokým
pruhom vonkajšieho flyša, s priliehajúcimi synklinálami, v ktorých sa vyvinula
Hosťovicko – haburská a Poľanská brázda. V tejto časti územia sa reliéf približuje
geologickej štruktúre, kde chrbty odpovedajú antiklinálam a depresie synklinálam. Dosť
odlišné sú pomery v západnej časti územia, ktoré je budované jednotkami magurského
flyša. Tu sa tiež striedajú antiklinálne a synklinálne pásma viacerých magurských
68
jednotiek, ale nakoľko tieto sú budované horninami rôznej odolnosti, nevytvára sa tu
štruktúrny reliéf podobný jurskému typu, ako to bolo v predchádzajúcom prípade, ale je
tu vyvinutý skôr erózny reliéf, ktorý v širšej oblasti Zborova má inverzný charakter.
Mohutné pieskovcové chrbty majú pozdĺžny priebeh SZ – JV, iné majú zase okruhlasté
formy, ako napr. už spomínaný Busov a Kaštielik. V oblasti Zborova prevládajú zase
málo odolné ílovcovo-slienité súvrstvia na ktorých je rozšírený hladko modelovaný
reliéf, tvoriaci tu Zborovskú brázdu. Podobne aj horný tok Ondavy je založený
v ílovcovo-slienitých súvrstviach. Pred vstupom do Stropkovskej kotliny v masívnych
pieskovcoch vytvára nápadnú prelomovú dolinu pri Nižnom Mirošove.
7.3.Klimatické pomery
Ide o značne heterogénny mikroregión z hľadiska klímy. Striedajú sa tu polohy obcí
v hlbokých dolinách s horskými až podmienkami až podmienkami v hrebeňových
partiách pohorí. Na území sa nachádzajú tieto meteorologické stanice: zrážkomerné
v Zborove a Nižnej Polianke, základná mimo územia v Bardejovských kúpeľoch.
V blízkosti je možno za reprezentatívne považovať údaje zo stanice Bardejovské
kúpele.
Klimatické oblasti
Z hľadiska zaradenie do klimatických oblastí (Podľa Lapina a kol. - Atlas krajiny SR)
patrí podstatná časť územia mikroregiónu do oblasti mierne teplej (B), a okrskov M3
a M6 a oblasti chladnej (C), okrsku C1.
Okrsok M3 je mierne teplý, mierne vlhký, pahorkatinový až vrchovinný, viac ako 50
letných dní, teplota v júli menej ako 16 0C, Iz 0 až 60. Do tohto okrsku patrí iba
najjužnejšia a najnižšia časť územia v Zborovskej kotline.
Okrsok M6 je mierne teplý mierne vlhký vrchovinný, teplota v júli menej ako 16 0C, Iz
60 až 120. Tu patrí podstatná časť územia, hlavne všetky sídla s výnimkou Zborova.
Okrsok C1 je mierne chladný, priemerná teplota v júli 12 –160 C
Patria tu najvyššie časti pohraničného hrebeňa a pohoria Busov
Teplota vzduchu
Prvým ukazovateľom teplotných pomerov oblasti je ročný priemer teploty vzduchu a
priemerné teploty počas najchladnejšieho a najteplejšieho mesiaca.
Z mapy priemerných ročných teplôt z Atlasu krajiny SR môžeme interpretovať na
študované územie hodnoty medzi 6,5 a 4,5 C
0
Tab. Priemerné mesačné (ročné) teploty vzduchu ( C) a za vegetačné obdobie (1951 –
1980)
Stanica
Bardejov
I
-4,2
II
-2,3
III
1,9
IV
8,0
V
12,8
VI
16,5
VII
17,9
VIII
17,1
IX
13,1
X
8,0
XI
1,0
XII
-1,7
Rok IV– IX
7,5
14,2
Zdroj: SHMÚ
69
70
Zrážky
Druhý najdôležitejší činiteľ pri vytváraní rázu kraja, zrážky, je časovo a priestorovo ešte
premenlivejší než teplota vzduchu. Patrí sem rosa, námraza, inovať a pod. Zrážky
padajúce z oblakov – mrholenie, dážď, dážď so snehom, sneženie, krúpy a pod. –
označujeme ako vertikálne zrážky. Úhrn zrážok sa vyjadruje v milimetroch výšky vody,
pričom 1 mm znamená 1 l vody na 1m2.
Vzhľadom na nízkosť a blízkosť hraničného chrbta, na územie mikroregiónu ľahko
prenikajú vlhké vzduchové masy od severozápadu až západu, takže má aj vzhľadom
na menšiu nadmorskú výšku, pomerne vysoké zrážkové úhrny. V Bardejovských
kúpeľoch pri nadmorskej výške stanice .300m je priemerný ročný zrážkový úhrn797
mm.
Tab. Priemerné mesačné (ročné) úhrny zrážok a úhrny letného polroku v mm (1951 –
1980)
Zrážkomerná
stanica
I
Bardejov
Nižná Polianka
Zdroj: SHMÚ
44
46
II
39
43
III
IV
V
VI
VII
VIII
IX
X
XI
XII
Rok
Letný
polrok
37
38
47
48
47
71
99
91
106
102
85
81
61
57
55
52
55
52
55
63
760
742
475
451
Veterné pomery
Hoci na väčšine územia nemáme údaje o veterných pomerov, iba z neďalekého
Bardejova, môžeme na základe toho usúdiť, že sú do značnej miery ovplyvnené
reliéfom. Preto prevláda severné prúdenie vzduchu v doline potoka Kamenec, na
ostatnom území sú vetry podmienené smermi dolín, najmä hornej Ondavy od SZ na
JV.
7.4. Vodstvo
Povrchové toky
Za hydrologické osi územia môžeme považovať 2 hlavné toky: Kamenec a Ondavu (jej
horný tok). Z toho hľadiska aj celé územie mikroregiónu patrí do 2 povodí – Tople a
Ondavy.
Povodie potoka (riečky) Kamenec sa začína pod hraničným hrebeňom severozápadne
od obce Becherov (tzv. Riečka). Nad Becherovom priberá ešte potok Rakovica, ktorý
tečie spod vododelného chrbta s povodím Ondavy. V Chmeľovej priberá Regetovskú
vodu, v Zborove Rosuckú vodu a Rakovec, čím sa stáva už pomerne významným
tokom.
Z hľadiska smeru toku je severojužný smer, takmer kolmo na štruktúry flyša
podmienený tektonicky.
Naproti tomu horný tok rieky Ondavy je typicky subsekventný tok. Zbiera svoje vody v
pramennej oblasti pod hraničným hrebeňom v chotári obce Ondavka.
Vody podzemné
Na študovanom území sú relatívne nepriaznivé podmienky pre vytváranie väčších
zásob podzemných vôd.
71
Vody minerálne
Známe minerálne pramene v Bardejovských kúpeľoch patria už mimo územie
mikroregiónu. Avšak na jeho území nachádzame tiež viacero menších výverov
minerálnych vôd.
7.5. Pôdy
Nakoľko Nízke Beskydy tvoria prevažne flyšové vrstvy, pôda je prevažne hnedá
obsahujúca pieskovce, íly a štrky. Prevládajú hlinité, hlinito – piesčité až ílovito – hlinité
pôdy. Z hľadiska poľnohospodárskeho využitia sú to pôdy oglejnené, nasýtené a
stredne ťažké až ťažké so zníženou úrodnosťou. Väčšina pôd je náchylná na vodnú
eróziu, preto sú prijímané opatrenia k zabráneniu odplavovania ornice, a to
agronomickými opatreniami – smer orby je v smere vrstevníc, striedanie plodín,
využitie pôdy na pestovanie plodín, ktoré sú menej náchylné na vodnú eróziu.
Orná pôda predstavuje v absolútnom vyjadrení 3 514 ha, čo je 35% poľnohospodárskej
pôdy, kultúry sú na rozlohe 1518ha, čo je 15,5% a trvalé trávnaté porasty sú na rozlohe
4 945 ha, čo je 49,5%. Ovocné sady sa na území nenachádzajú, v obci Chmeľová je
ovocný sad, ktorý však v dôsledku nezáujmu je značne zdevastovaný a zarastený.
Poľnohospodárska pôda je využívaná na rastlinnú výrobu, a to prevažne na pestovanie
obilnín, krmovín a zemiakov. Živočíšna výroba je zameraná hlavne na chov
hovädzieho dobytka a oviec.
7.6. Živá príroda
Kompaktnejšie lesné porasty sa rozprestierajú na strmších plochách v hraničných častí
katastrov obcí mikroregiónu ako aj v severnej časti v blízkosti štátnej hranice.
Predstavujú mozaikovú štruktúru s pasienkami v nižšie položených častiach, v horných
polohách sú prevažne nesúvislé plochy
Na väčšine územia mikroregiónu lesy vytvárajú súvislé porasty v III. lesnom
vegetačnom stupni dubovo–bukovom, s prevažným zastúpením skupín lesných typov –
holé bučiny (Fagetum pauper) a typickébučiny (Fagetum typicun), s bohatým
zastúpením buka, značným primiešaním borovice a ojedinelým zastúpením čerešne
vtáčej, javora mliečneho, hraba obyčajného a lipy malolistej. Trvalé trávne porasty sa
nachádzajú na pôdach s nižšou úrodnosťou, kde je pôdny horizont plytký, prípadne
ohrozený eróziou. Súvislejšie plochy pasienkov sa nachádzajú na nižšie položených
strmších miestach pod parcelami ornej pôdy a dopravne ťažšie dostupných miest.
Vzhľadom na ich extenzívne obhospodarovanie sú porastené medzofilnými drevinami s
bohatým druhovým zastúpením. Miestami sa tu okrem typických rastlinných druhov
vyskytujú aj močiarne druhy. Na menších, rovinatých plochách sa v nive Kapišovky
nachádzajú svieže, produkčné, jedno až dvojkosné lúky na vlhkých stanovištiach. Sú to
poloprírodné,
travovinno-bylinné
porasty
pravidelne
obhospodarované
environmentálne prijateľným spôsobom bez zmeny výraznejšieho druhového zloženia,
čo vedie k udržaniu ich vysokej biodiverzity. Lúky a pasienky v území čiastočne
zlepšujú ekologickú stabilitu.
72
73
Orná pôda má v katastrálnom území významné zastúpenie. Je reprezentovaná
rozsiahlymi parcelami, ktoré sú z časti bez drevinnej sprievodnej zelene. Jedná sa o
parcely nachádzajúce sa na plochých hrebeňoch a na plochách s menším sklonom,
ktoré sú v menšej miere ohrozené eróziou. Sprievodná zeleň tu pozostáva z bylinnej
zložky. Uvedená vegetácia je na ornej pôde jednoznačne zmenená vplyvom
intenzívnej poľnohospodárskej veľkovýroby. Jedná sa hlavne o aplikáciu
priemyselných hnojív a herbicídov, ktoré čiastočne ochudobnili plevelnú vegetáciu, ale
aj sprievodnú zeleň najmä v krovitej forme.
Sprievodná zeleň poľnohospodárskych kultúr na teplejších stanovištiach je
reprezentovaná nasledovnými druhmi: iskerník roľný (Ranuculus arversis), veronica
poľná (Veronica agrostis), hrachor hľuznatý (Lathyrus tuberosus), ostrotonožka poľná
(Coneolita gegalis) a rumanček pravý (Matricaria chanomila). S prihliadnutím k tomu,
že na ornej pôde je najviac hospodárskych zásahov, čo má na tamojšiu flóru najväčší
dopad, má orná pôda najnižšiu ekologickú hodnotu.
7.7. Ochrana prírody
Prírodnú rezerváciu, spravidla predstavujúcu nadregionálne biocentrum ako súčasť
najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže ministerstvo ustanoviť
všeobecne záväzným právnym predpisom za národnú prírodnú rezerváciu (v skratke
NPR). V rámci mikroregiónu Makovica sa nachádzajú 3 národné prírodné rezervácie:
Národná prírodná rezervácia Regetovské rašelinisko
Nachádza sa severovýchodne nad obcou Regetovka. Tento slatinnorašelinný biotop sa
vyvinul na nepriepustnom flyšovom podloží. V centrálnej časti je pokryté súvislou
vrstvou rašelinníkov a je hlboké 9 metrov. Na okrajoch tu rastie podľa stupňa
zamokrenia celá škála ostrícových spoločenstiev, ktoré boli v minulosti na suchších
miestach kosené a zamedzilo sa tak zmladzovaniu jelšových porastov. K
najvzácnejším druhom, ktoré tu boli zistené patrí predovšetkým diablik močiarny (Aron
palustris), ktorý tu má jediné nálezisko na východnom Slovensku. Z ďalších vzácnych
druhov tu nájdeme mäsožravú rosičku okrúhlolistú (Drosera rotundifolia) a vachtu
trojlistú (Menyanthes trifoliata).
Národná prírodná rezervácia Becherovská tisina
Rezervácia sa nachádza na severovýchodných svahoch Ondavskej vrchoviny a chráni
najväčší pôvodný výskyt zákonom chráneného tisu obyčajného (Taxus bacata) vo
flyšovej oblasti Karpát. Je to pozostatok niekdajších slávnych a svetoznámych
bardejovských tisov. Tis tu rastie na strmých pieskovcových svahoch so sklonom až 65
°. Tis je tu často ohrozovaný zosuvmi pôdy. Tieto extrémne podmienky ovplyvňujú jeho
prirodzené úbytky a aj jeho vzhľad - prevládajú kríkovité formy nad stromovitými.
Okolité lesy predstavujú sutinové bukovo javorové lesy s mesačnicou trvácou a
množstvom rôznych druhov papradín.
Národná prírodná rezervácia Stebnícka Magura
NPR chráni pôvodné, prirodzené, miestami až pralesovité lesné spoločenstvá. Ide o
sutinové bukové javoriny, javorové bučiny a jedľové bučiny. Pre územie rezervácie je
veľmi charakteristické veľké zastúpenie rôznych druhov papraďín a chránená Skopólia
kranská (Scopolia craniolica).
74
Prírodná rezervácia je lokalita, spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktorá predstavuje
pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho významu
alebo biotopy národného významu, alebo biotopy druhov európskeho významu, alebo
biotopy druhov národného významu. Na území mikroregiónu Makovica nájdeme dve
prírodné rezervácie:
Prírodná rezervácia Zborovský hradný vrch
Nachádza sa v katastrí obcí Zborov a malá časť katastra obce Andrejová /25,5 ha/.
Jedna z prvých rezervácií vyhlásených na východnom Slovensku (vyhlásená v roku
1950). Zborovský hradný vrch je významná krajinárska dominanta. V lesnom poraste
sú pozoruhodné niekoľko storočné staré duby, ktoré boli vysadené pozdĺž príjazdovej
cesty k hradu a sú svedkami dávnej histórie.
Súčasťou rezervácie je aj náučný chodník Bardejovské Kúpele – Zborov.
Prírodná rezervácia Pod Beskydom
Chránené územie sa nachádza v SZ časti Nízkych Beskýd (v katastri obce Nižná
Polianka). Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1988. Predstavuje komplex
zachovalých a botanicky významných slatinných lúk. Podľa stupňa zamokrenia je tu
vyvinutá celá škála lúčnych slatinných spoločenstiev, ktoré sú charakteristické pre
oblasť flyšu na severovýchodnom Slovensku. Najvzácnejší druh týchto spoločenstiev je
všeobecne vzácna papraď jazyk hadí (Ophioglossúm vulgatum). Jeho prítomnosť na
lokalite dáva týmto lúkam významnú hodnotu, pretože väčšina podobných lúk bola na
východnom Slovensku odvodnená alebo rozoraná.
Priamo v severnej časti obce Zborov sa nachádza chránené územie Zborovská
Slatina /1,2 ha/ - chránený prírodný výtvor - na ochranu slatinnej lúky s prirodzeným
rozložením rastlinného krytu, v ktorom sú zastúpené rôzne druhy ohrozených rastlín.
75
8.
História
Historický vývoj osídlenia
Obec: Andrejová
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1355. V tomto roku Jágerská kapitula z
poverenia kráľa Ľudovíta I. potvrdila vymedzenie majetkov panstva Smilno pre
zemanov Tekulovcov. Majetkovou súčasťou panstva bola aj obec Andrejová, ktorá
jestvovala pravdepodobne už pred rokom 1355. V písomnostiach zo 14.-15. storočia sa
Andrejová vyskytuje pravidelne pod maďarským názvom Endrevágása v zmysle
Andrejová Poruba. Maďarské pomenovanie Andras Vagása v znení slova „vagás“
znamená rúbanisko. To svedčí o tom, že túto časť panstva tvorili lesy. Je ďalej
príznačné aj to, že v andrejovskom chotári sa z tohto obdobia vyskytuje slovo „čertez“,
čo označuje plochu získanú výrubom lesa ako poľanu. Aj to je dôkazom pôvodného
zalesneného územia nových usadlíkov so šoltýsom (dedinský richtár) Andrejom.
Obec: Becherov
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1414. Obec založili na zákupnom
práve. Patrila panstvu Makovica. Koncom 15. stor. ju spustošili poľ. vojská. V 18. stor.
patrila Szirmayovcom, v 19. stor. Erdödyovcom. V chotári boli veľké lesy. R. 1787 mala
110 domov a 641 obyv., 1828 133 domov a 971 obyv. Za kapitalizmu pracovali
v poľnohospodárstve a v lesoch. Za 1. svet. vojny došlo v chotári obce k bojom medzi
ruskými a rak.-uhor. vojskami. Počas oslobodzovacích bojov 1945 bol Becherov
značne poškodený.
Obec: Beloveža
Obec založili na zákupnom práve na území panstva Smilno (Makovica). Obec je
doložená z roku 1355 ako Belawese, neskôr Belowesa (1492), Bellowecscha (1736),
Belovezsa (1808); maď. Bélavézse, Belovezsa. V roku 1427 mala obec 52 port.
Koncom 15. storočia ju spustošili poľské vojská. Obyvatelia boli košikári známi i v
zahraničí. Koncom 19. storočia bol v obci kameňolom. V roku 1787 mala obec 75
domov a 452 obyvateľov, v roku 1828 mala 79 domov a 585 obyvateľov.
Za I. ČSR sa mnohí obyvatelia vysťahovali. Časť sa zaoberala košikárstvom a
podomovým obchodom. Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. Veľká časť
obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch v Bardejove a Košiciach.
Obec: Hažlín
Obec založili na zákupnom práve v 2. polovici 14. storočia na území panstva Kurima.
Obec je doložená z roku 1414 ako Hensling, neskôr ako Ezleng (1427), Haslin (1618),
Hažlín (1920); po maďarsky Haszlin; po nemecky Hapslin. Patrila panstvu Makovica,
v roku 1427 mala 77 port. Koncom 15. storočia bola spustošená vpádmi poľských
vojsk. V roku 1787 mala 120 domov a 772 obyvateľov, v roku 1828 mala 131 domov a
981 obyvateľov. Chovali ošípané, pracovali v lesoch a boli známi košikári.
V decembri v roku 1944 Nemci časť obce vypálili. Časť obyvateľov pracovala
v priemyselných podnikoch v Košiciach, Bardejove a v Čechách, pôdu obrábali
súkromne hospodáriaci roľníci.
76
Obec: Hutka
Obec vznikla v rokoch 1598 - 1618. Patrila panstvu Makovica. Obec je doložená z roku
1618 ako Hutha, neskôr ako Hutka 1863, Hutky 1920, Hutka 1927; po maďarsky
Hutka, Hutás, Huta; po nemecky Glashütten.
V roku 1711 sa útekom poddaných vyľudnila. V roku 1787 mala 21 domov a 137
obyvateľov, v roku 1828 mala 26 domov a 200 obyvateľov. Začiatkom I. svetovej vojny
obsadilo obec ruské vojsko. Patrila sem osada Počekaj, ktorá v roku 1828 mala 2
domy a 15 obyvateľov. Za I. ČSR tu bolo veľké vysťahovalectvo. Počas prechodu
frontu bola obec veľmi poškodená.
Obec: Chmeľová
Obec vznikla v l. polovici 14. storočia na území, kde cisterciáti z Gaboltova pestovali
chmeľ. Obec je doložená roku 1414 ako Comlos, neskôr ako Komlos (1416),
Komloscha (1786), Chmeľová (1948); po maďarsky Komlós, Komlósa, Komlóspatak.
Patrila panstvu Makovica. V roku 1427 mala 12 port. Obyvatelia sa zaoberali chovom
dobytka a prácou v lesoch. V roku 1711 sa obec vyľudnila útekom poddaných, v roku
1789 mala 87 domov a 492 obyvateľov a v roku 1828 mala 102 domov a 764
obyvateľov.
Za I. ČSR tu bolo vysťahovalectvo. Bolo tu rozvinuté košikárstvo. JRD bolo založené
v roku 1959. Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch v Bardejove,
Košiciach a inde.
Obec: Jedlinka
Obec sa spomína 1567. Patrila panstvu Makovica. R. 1711 sa vyľudnila útekom
poddaných 1787 mala 26 domov a 151 obyv., 1828 42 domov a 316 obyv. Za I. ČSR
sa obyv. zaoberali poľnohospodárstvom, potom. obchodom a povozníctvom, mnohí sa
vysťahovali.
Obec: Mikulášová
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1414. Založili ju na zákupnom práve
v pol. 14. stor. po vpádoch poľ. vojsk sa vyľudnila. R. 1711 poddaní utiekli, 1787 mala
obec 59 domov a 372 obyv., 1828 61 domov a 474 obyv. Zaoberali sa chovom
dobytka. V 2. pol. 19. stor. a zač. 20. stor. vysťahovalectvo. V 19. stor. bol tu
kameňolom /bridlica/. Za predmníchovskej ČSR zostali obyv. pri tradičných
zamestnaniach.
Obec: Nižná Polianka
Obec založená 1553 – 1572, ale jej územie sa spomína až 1435. Patrila panstvu
Makovica. V 17. stor. vyrábali obyv. šindle. R. 1787 mala obec 33 domov a 201 obyv.,
1828 48 domov a 358 obyv. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, chovom dobytka, v 19.
stor. sadovníctvom. Vysťahovalectvo v pol. 19. stor. a po 1880. V 19. stor. bola tu
v prevádzke tehelňa. Za I. svet. vojny bola obec úplne zničená. Obyvatelia pracovali
v les. hospodárstve a poľnohospodárstve. Počas 2. svet. vojny utrpela značné škody.
Obec: Ondavka
Obec založili v rokoch 1598 -1618. Patrila panstvu Makovica. Obec je doložená z roku
1618 ako Ondawka; po maďarsky Ondavka, Ondavafő.Obec založili 1598 – 1618.
Patrila panstvu Makovica. R. 1787 mala 19 domov a 114 obyv., 1828 25 domov a 190
obyv. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Požiar 1949 obec silne
poškodil.
77
Obec: Regetovka
Podľa prvých písomných údajov obec vznikla na základe dohody z roku 1597 medzi
vlastníkom panstva Makovica a budúcim šoltýsom. Obec založili 1598 – 1618. Patrila
panstvu Makovica. V 17. stor. bola v Regetovke píla. R. 1787 obec mala 36 domov a
196 obyv., 1828 46 domov a 358 obyv. Pracovali v lesoch a chovali dobytok. V pol. 19.
stor. sa mnohí vysťahovali. V 19. stor. tu mali majetok Erdödyovci. Zač. 1. svet. vojny
obec obsadilo rus. vojsko. Za I. ČSR obyv. pracovali v poľnohospodárstve a les.
hospodárstve, časť sa vysťahovala.
Obec: Smilno
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1250. Obec sa spomína 1250 ako
majetok Abovcov, 1269 ju kúpili Tekulovci. Stala sa strediskom panstva Smilno,
ktorému patrili obce Andrejová, Beloveža, Mokroluh, Nižný Tvarožec, Sveržov, Vyšný
Svidník, Nižný Svidník, Tarnov, Zborov a Zlaté. R. 1364 dostali panstvo Cudarovci a
pričlenili ho k panstvu Makovica. R. 1427 mala obec 45 port. Koncom 14. stor. ju
spustošili poľ. vojská. R. 1711 poddaní utiekli, 1787 mala obec 97 domov a 556 obyv.,
1828 124 domov a 903 obyv. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, obchodovali
s ošípanými a s tabakom. Od 1850 značné vysťahovalectvo. V čase vypuknutia prvej
svetovej vojny niesla názov Szemelnye. Počas nej bola značne poškodená. Za I. ČSR
pracovali obyv. v les. hospodárstve a poľnohospodárstve.
Obec: Stebnícka Huta
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1600, ale predpokladá sa, že obec bola
založená skôr, na území panstva Makovica. Prvý raz sa práve v uvedenom roku
spomína meno obce Volia Huta a neskôr názvy ako Sklenná Huta, Stebnická Huť,
Hutiská a v roku 1927 Stebnícka Huta. Doložená je 1600. R. 1641 obnovili putovnú
sklársku hutu, ktorá bola v prevádzke do 1856. Vyrábali tu aj krištáľové sklo. R. 1787
mala obec 29 domov a 167 obyv. 1828 21 domov a 316 obyv. Od pol. 19. stor. do 1914
bola v obci píla. Majetky v obci mali Aspremontovci, v 20. stor. Szirmayovci,
Singerovci. Za I. ČSR pracovali obyv. väčšinou v lesoch.
Obec: Stebník
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1414. Založil ju Šoltýs s roľníckymi
usadlíkmi. V stredoveku patrila k panstvu Makovica. Sakrálna dominanta,
gréckokatolícky chrám, pochádza z roku 1838. Roku 1427 mala 9 port. Obyvatelia
pracovali v lesoch, vyrábali jarná pre dobytok, zaoberali sa stolárstvom, tesárstvom a
kolárstvom. R. 1787 mala obec 72 domov a 450 obyv. 1828 82 domov a 618 obyv.
Rozsiahle lesy v 19. stor. vysťahovalectvo. Za I. ČSR pracovali obyv. v lesoch
a poľnohospodárstve.
Obec: Šarišské Čierne
Sídlisko založil šoltýs s roľníckymi usadlíkmi v 14. storočí. Prvý krát sa v písomnej
podobe spomína v roku 1414. V stredoveku obec patrila k panstvu Makovica. V r. 1427
tu hospodárilo okolo 20 podd. domácností. V r. 1600 malo sídlisko do 30 podd. domov,
pravoslávny kostol a dom farára. V r. 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 16 až 10
podd. domácností. V r. 1828 bolo 75 domov s 565 obyv., v r. 1900 bolo 484, v r. 1970
470 obyvateľov.
78
Obec: Varadka
Obec je doložená z roku 1492 ako Warathka, neskôr ako Varadka 1773; po maďarsky
Váradka. Patrila panstvu Makovica. Koncom 15. stor. ju spustošili poľ. vojská. R. 1787
mala 52 domov a 271 obyv., 1828 60 domov a 471 obyv. Zaoberali sa chovom
dobytka. R. 1850 – 1869 a 1890 – 1910 vysťahovalectvo. Na prelome 1914 – 1915
obsadilo obec rus. vojsko. Za I. ČSR boli obyv. zamestnaní v les. hospodárstve a ako
sezónni poľnohosp. robotníci. V 2. svet. vojne bola obec ťažko poškodená.
Obec: Vyšná Polianka
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1572. Obyv. boli roľníci a zaoberali sa
chovom dobytka. V 19. stor. tu vlastnili majetok Erdödyovci. R. 1787 mala obec 25
domov a 166 obyv., 1828 42 domov a 335 obyv., 1850 – 1900 sa mnohí vysťahovali.
Pred prvou svetovou vojnou niesla názov Felsőpagony (Felsőpolyanka). Za I. ČSR sa
obyv. zaoberali poľnohospodárstvom a prácou v lesoch. V 2. svet. vojne bola obec
značne poškodená.
Obec: Zborov
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1355. Hradný vrch s okolím je od 1964
št. prír. rezervácia. Hrad Zborov má na 26,09 ha chránený porast buka /120-ročný/
s prímesou javora a jaseňa. V obci sú zvyšky parku Rákócziovcov so 100 starými
lipami.
Eneolit. mohylník. Vyvinutá obec s mlynom sa spomína 1355 ako súčasť panstva
Smilno. Od 1414 patrila panstvu Makovica. Hrad Makovica vznikol okolo 1320 ako
strážny hrad na uhorsko-poľskej ceste, spomína sa 1347. V 1. pol. 14. stor. sa
z hradného panstva Šariš ako kráľ. domínium vyčlenilo tunajšie hradné panstvo
Makovica. Do 1355 patrilo k nemu panstvo Smilno. R. 1346 dostali panstvo Makovica
do dedičnej držby Cudarovci. Pričlenili k nemu panstvá Radoma, Kurima a Stročín.
Zač. 15. stor. patrilo Makovici 1500 poddanských domácností. Ťaženia poľ. vojsk
1439-44, 1471, 1491 – 92 rozrušili ráz osídlenia na panstve a pod. ako potlačenie
povstania F. Rákócziovcov. R. 1684 bol hrad Makovica zničený cárskymi vojskami. V
18. stor. sa panstvo Makovica rozčlenilo na časť Aspremontovskú, Erdödyovskú,
Szirmayovskú. R. 1427 mal Zborov 35 port. Vyvinul sa na poddanské mestečko
s jarmočným právom. Tunajší tkáči, čižmári, krajčíri a kožušníci vytvárali koncom 17.
stor. bratstvá. Zač. 17. stor. prosperoval v Zborove panský majer, ktorý sa zameriaval
na tržný chov oviec a ošípaných. Panstvu patrili 2 píly, mlyn na mletie a pušného
prachu a sklárska huta. R. 1669 – 1827 bola v mestečku papiereň, koncom 18. stor.
tehelňa, od 19. stor. octáreň a liehovar, 1906 – 1945 píla. R. 1787 mala obec 218
domov a 1567 obyv. 1828 319 domov a 2307 obyv. Zaoberali sa poľnohospodárstvom,
pláteníctvom, košikárstvom a tesárstvom. Zhotovovali aj fajky, varechy a píšťaly.
Koncom 19. stor. tu mali majetky Clary-Aldringenovci. V 20. stor. tu bol pivovar a
likérka. Počas 1. svet. vojny boli v chotári ťažké boje medzi rus. a rak. – uh. vojskami.
R. 1919 obsadila obec na krátky čas maď. ČA. Obyv. pracovali v poľnohospodárstve a
v lesoch. Rozvinuté bolo košikárstvo a výroba píšťaliek. Píla a mlyn 1945 zanikli,
v prevádzke je tehelňa. Severozáp. od obce dosiahol gardový jazdecký zbor
generálmajora Baranova 13.9.1944 ako prvý čs. hranice.
79
Historické udalosti v MR
Ondavská vrchovina patrí k bariérovým pohoriam Slovenska, rozvíjal sa obchod,
remeslá a doprava hlavne v dolinách riek a podhorských kotlinách.
Podľa dostupných historických zdrojov bolo územie MR osídlené už pred 5 000 rokmi,
z obdobia pred 3 000 rokmi boli nájdené cenné archeologické dôkazy osídlenia tzv.
kurgany – východoslovanské mohyly, ktoré pochádzali z osídlení vyšného Dnestra
a dva unikátne predmety z doby eneolitu, a to sekeromlat z bridlice päťuholníkového
tvaru a druhý srdcovitého tvaru. Exponáty sú uložené v Šarišskom múzeu v Bardejove.
Jedinečnou pamiatkou osídlenia MR pioniermi – pastiermi je tzv. oborih /viacúčelový
senník + obilník/, ktorý bol typický pre túto oblasť. V obci Hažlín boli v roku 1955
nájdené v rámci archeologických vykopávok bronzové predmety z obdobia 13. – 10.
storočia pr. n.l.
Historickou dominantou MR je Zborovský hrad, prvá zmienka o tomto hrade je z 13.
storočia, a je deliacou čiarou medzi horstvom Busov a Ondavskou vrchovinou.
V súčasnosti čaká táto historická pamiatka sa hlbšie prebádanie dejín jej existencie
a existencie makovického panstva. Nevyhnutná je aj potreba opráv a sanácie objektu,
nakoľko napr. aj v tomto roku spadla jedna stena hradu.
Písomné pramene uvádzajú vznik obcí MR v 2. a 3. podobdobí feudalizmu /napr.
Šarišské Čierne - rok 1329, Hažlín a Mikulášova – rok 1414, Nižná Polianka – rok
1435, a pod./. Obce boli v 13. a 15. storočí osídlené pravoslávnymi Haličanmi
/Rusínmi, Valachmi/, ktorí sa zrejme zo strachu pred Tatármi sťahovali na juh Uhorska.
Túto skutočnosť potvrdzuje existencia rovnakých názvov obcí na slovenskej a poľskej
strane a ďalej fakt, že v 17. storočí predstavovali poľské priezviská 36%. Národnostne
je v súčasnosti MR rozdelený na slovenské obyvateľstvo /hlavne v obciach Zborov,
Hažlín, Stebnícka Huta a Smilno/ a zmiešané obyvateľstvo slovensko-rusínske /obce
Andrejova, Beloveža, Hutka, Chmeľová, Jedlinka, Mikulášova, Ondavka, Stebník,
Šarišské Čierne, Varadka, Vyšná a Nižná Polianka, Becherov a Regetovka majú
dvojjazyčné označenie obcí/.
Prevažnú časť obyvateľstva tvorili pastieri dobytka a želiari. V 18. storočí tvorili 1/8
obyvateľstva poddaní a 1/4 želiari. Z tohto obdobia pochádzajú aj významné historické
pamiatky – národné kultúrne pamiatky – drevené kostolíky. Sú často postavené bez
jediného klinca a majú neoceniteľnú kultúrno – historickú hodnotu. Ikonostas týchto
kostolíkov je jedinečným pohľadom na ľudové umenie miestnych majstrov. V MR
Makovica sa nachádzajú tieto unikátne kultúrno – historické skvosty v obci Jedlinka
a Vyšná Polianka, pravoslávna cerkev z obce Mikulášova bola v roku 1931
premiestnená do skanzenu v Bardejovských Kúpeľoch. Zvýšenie publicity uvedených
pamiatok prinesie MR zvýšenie záujmu turistov a následne podporí rozvoj cestovného
ruchu, turistiky a služieb v MR. V poľnohospodárstve sa obyvatelia zaoberali aj
pestovaním konope, ľanu a chmeľu. Úzka spolupráca obcí MR bola s Haličom
a Ukrajinou hlavne zásluhou obchodnej trasy spájajúcej Karpatskú kotlinu s Povislím
a Pobaltím. Čo umožnilo rozvoj obchodu a priemyselnej výroby. Tradíciou bola výroba
plátna, košíkov, murárčina, tesárske práce /Smilno/, obchod /Zborov/, huty na výrobu
skla /ideálne podmienky na výstavbu hút z dôvodu prístupu k drevu – obce Zborov,
Stebnícka Huta/, pivovarníctva /Zborov, Hažlín/, liehovar /Zborov/, tehelne /Zborov,
Nižná Polianka/ a spracovanie dreva. Pri sklárstve je zaujímavá skutočnosť, že
protihodnotou za prácu boli sklenené robotné známky zameniteľné iba za naturálie
/Stebnícka Huta/. V okolí Regetovky sa nachádza rašelinisko a zaujímavý je výskyt
niklovej rudy v oblasti obce Mikulášova, ktorá sa v súčasnosti používa na zimný posyp
ciest. V poľnohospodárstve sa obyvatelia zaoberali chovom dobytka a koní.
80
81
Na osídlenie obcí MR ako súčasti Makovického panstva malo veľmi nepriaznivý vplyv
napr. vtrhnutie poľských vojsk na územie Makovického panstva v 15. storočí,
rákocziovské vojny v rokoch 1703 – 1711, v rokoch 1880 – 1888 sa z makovického
panstva vysťahovalo v dôsledku krízy 2255 obyvateľov, v 17. storočí sa v dôsledku
úteku poddaných úplne vyľudnili obce Smilno, Nižná Polianka a Hutka, I. a II. svetová
vojna, hospodárske krízy v rokoch 1921 – 23 a 1929 – 1934 – v tomto období je
zaznamenané vysťahovalectvo obyvateľov MR za prácou do USA, negatívny vplyv
mali aj rôzne epidémie a požiare.
V období I. svetovej vojny prebiehali na území MR boje, pri ktorých padlo množstvo
vojakov rakúsko-uhorskej i ruskej armády, o čom svedčia cintoríny padlých vojakov,
ktoré sú v súčasnosti rekonštruované z finančných zdrojov Bunderwehru z Nemecka.
V súčasnosti je zrekonštruovaný cintorín vojakov I. svetovej vojny v Zborove, Nižnej
Polianke, pripravuje sa rekonštrukcia ďalších cintorínov /Stebník, Becherov, Hažlín/.
Uvedená skutočnosť vyvolala záujem o územie zo strany nemeckých turistov, čo je
pozitívny impulz pre ďalší rozvoj turistiky v MR.
Históriu svojich obcí celé roky zaznamenávali kronikári, vo väčšine obcí je kronika
vedená aj v súčasnosti.
9.
Archeologické náleziska
Obec: Andrejová
Krajský pamiatkový úrad Prešov na základe dosiaľ evidovaných archeologických lokalít
poskytuje územia s predpokladanými archeologickými nálezmi:
• Historické jadro obce – územie s predpokladanými archeologickými nálezmi
z obdobia stredoveku až novoveku (1. písomná zmienka k roku 1355, koncom
15. storočia správy o drevenom kostole).
• Zaniknutý drevený gréckokatolícky kostol na cintoríne.
Obec: Becherov
Krajský pamiatkový úrad Prešov na základe dosiaľ evidovaných archeologických lokalít
poskytuje územia s predpokladanými archeologickými nálezmi:
• Historické jadro obce – územie s predpokladanými archeologickými nálezmi
z obdobia stredoveku až novoveku (1. písomná zmienka o obci k roku 1414).
Obec: Beloveža
Krajský pamiatkový úrad Prešov na základe dosiaľ evidovaných archeologických lokalít
poskytuje územia s predpokladanými archeologickými nálezmi:
• Historické jadro obce – územie s predpokladanými archeologickými nálezmi
z obdobia stredoveku až novoveku (1. písomná správa k roku 1355).
Bližšie nelokalizované a ojedinelé nálezy:
• Poloha Vrch (kóta 409,5 – juhozápadne od intravilánu obce) – depot
bronzových predmetov z doby bronzovej – sekeromlaty, ozdoby.
• 100 m severne od vrcholu Vrch (kóta 409,5) v údolí potoka – ojedinelý praveký
črep.
• Južne od kostola (severovýchodný svah Vrchu) – ojedinelý črep zo stredoveku,
resp. novoveku.
• Východne od obce v polohách Pískalňa, Za Lipníkmi – kamenná praveká
industria z rôznych polôh.
82
Obec: Hažlín
Krajský pamiatkový úrad Prešov na základe dosiaľ evidovaných archeologických lokalít
poskytuje územia s predpokladanými archeologickými nálezmi:
• Historické jadro obce – územie s predpokladanými archeologickými nálezmi
z obdobia stredoveku až novoveku (1. písomná zmienka o obci k roku 1414).
• Intravilán – zaniknutý objekt z 15. storočia
Bližšie nelokalizované a ojedinelé nálezy:
• Poloha Kopanica – vyvýšenina medzi potokmi Hažlínka a Kohútov –
v severozápadnej časti zlomok kamennej sekerky z neskorej doby kamennej
a praveká kamenná industria, v juhovýchodnej časti praveké črepy (neskorá
doba kamenná, resp. doba bronzová).
• Poloha Diel východne od obce – kamenná sekerka z neskorej doby kamennej,
resp. doby bronzovej a novoveku.
• Bližšie nelokalizovaný hromadný nález bronzových predmetov z mladšej doby
bronzovej – náramky, sekerky, torzo meča a ďalšie predmety.
Obec: Hutka
Krajský pamiatkový úrad Prešov na základe dosiaľ evidovaných archeologických lokalít
poskytuje územia s predpokladanými archeologickými nálezmi:
• Historické jadro obce – územie s predpokladanými archeologickými nálezmi
z obdobia novoveku (1. písomná správa k roku 1588).
Bližšie nelokalizované a ojedinelé nálezy:
• Poloha severovýchodne od cintorína – kamenná industria a stredoveká
keramika – predpokladaná stredoveká hláska.
Obec: Chmeľová
Krajský pamiatkový úrad Prešov na základe dosiaľ evidovaných archeologických lokalít
poskytuje územia s predpokladanými archeologickými nálezmi:
• Historické jadro obce – územie s predpokladanými archeologickými nálezmi
z obdobia stredoveku až novoveku ( 1. písomná zmienka k roku 1414).
Bližšie nelokalizované a ojedinelé nálezy:
• Poloha severne od obce medzi cestou do Becherova a potokom Kamenec –
praveká kamenná industria.
Obec: Jedlinka
Krajský pamiatkový úrad Prešov na základe dosiaľ evidovaných archeologických lokalít
poskytuje územia s predpokladanými archeologickými nálezmi:
• Historické jadro obce – územie s predpokladanými archeologickými nálezmi
z obdobia novoveku (1. písomná zmienka k roku 1559).
Obec: Mikulášová
Krajský pamiatkový úrad Prešov na základe dosiaľ evidovaných archeologických lokalít
poskytuje územia s predpokladanými archeologickými nálezmi:
• Historické jadro obce – územie s predpokladanými archeologickými nálezmi
zo stredoveku až novoveku (1. písomná zmienka k roku 1414).
Bližšie nelokalizované a ojedinelé nálezy:
• Poloha – pravá strana potoka Jarok – nálezy z praveku a stredoveku
• Poloha koryto Ondavy – kosti mamuta.
83
Obec: Nižná Polianka
Krajský pamiatkový úrad Prešov na základe dosiaľ evidovaných archeologických lokalít
poskytuje územia s predpokladanými archeologickými nálezmi:
• Historické jadro obce – územie s predpokladanými archeologickými nálezmi
z obdobia novoveku (1. písomná zmienka k roku 1572).
Bližšie nelokalizované a ojedinelé nálezy:
• Poloha – križovatka ciest Nižná Polianka – štátna hranica a Nižná Polianka –
Svidník – keramika zo stredoveku až novoveku.
• Okolie obce – torzo čepele bronzového meča.
Obec: Ondavka
Krajský pamiatkový úrad Prešov na základe dosiaľ evidovaných archeologických lokalít
poskytuje územia s predpokladanými archeologickými nálezmi:
• Historické jadro obce – územie s predpokladanými archeologickými nálezmi
z obdobia novoveku (najstaršia písomná zmienka k roku 1618).
Bližšie nelokalizované a ojedinelé nálezy:
• Ojedinelý nález kamennej sekerky z neskorej doby kamennej.
Obec: Regetovka
Krajský pamiatkový úrad Prešov na základe dosiaľ evidovaných archeologických lokalít
poskytuje územia s predpokladanými archeologickými nálezmi:
• Historické jadro obce – územie s predpokladanými archeologickými nálezmi
z obdobia novoveku (1. písomná zmienka k roku 1597).
• Zaniknutý drevený gréckokatolícky kostol na severnom okraji obce –
v polohe
kopca nad sútokom Regetovskej vody a bezmenného ľavostranného prítoku.
Obec: Smilno
Krajský pamiatkový úrad Prešov na základe dosiaľ evidovaných archeologických lokalít
poskytuje územia s predpokladanými archeologickými nálezmi:
• Historické jadro obce – územie s predpokladanými archeologickými nálezmi
(1. písomná správa k roku 1250).
• Poloha Vyšné ulice – cca 1,5 km juhovýchodne od intravilánu, na
juhovýchodnom svahu – sídlisko s pravekou kamennou industriou, keramika
z doby rímskej, včasného stredoveku a novoveku.
Bližšie nelokalizované a ojedinelé nálezy:
• Poloha na diele na vrchole kopca – nálezy z neskorej doby kamennej.
• Poloha hôrky – keramika z včasného stredoveku a neskorého stredoveku až
novoveku.
• Poloha od Mikulášovej – praveká kamenná industria, stredoveká keramika.
• Poloha pod dielmi, 200 m severne od cesty do Nižnej Polianky – stredoveká až
novoveká keramika.
Obec: Stebnícka Huta
Krajský pamiatkový úrad Prešov na základe dosiaľ evidovaných archeologických lokalít
poskytuje územia s predpokladanými archeologickými nálezmi:
• Historické jadro obce – územie s predpokladanými archeologickými nálezmi
z obdobia novoveku.
84
Obec: Stebník
Krajský pamiatkový úrad Prešov na základe dosiaľ evidovaných archeologických lokalít
poskytuje územia s predpokladanými archeologickými nálezmi:
• Historické jadro obce – územie s predpokladanými archeologickými nálezmi
z obdobia stredoveku až novoveku (najstaršia písomná zmienka k roku 1414).
Obec: Šarišské Čierne
Krajský pamiatkový úrad Prešov na základe dosiaľ evidovaných archeologických lokalít
poskytuje územia s predpokladanými archeologickými nálezmi:
• Historické jadro obce – územie s predpokladanými archeologickými nálezmi
z obdobia stredoveku až novoveku (1. písomná zmienka o obci k roku 1414,
o drevenom kostole koncom 15. storočia).
Obec: Varadka
Krajský pamiatkový úrad Prešov na základe dosiaľ evidovaných archeologických lokalít
poskytuje územia s predpokladanými archeologickými nálezmi:
• Historické jadro obce – územie s predpokladanými archeologickými nálezmi
z obdobia stredoveku až novoveku (1. písomná zmienka k roku 1470).
• Severne nad obcou zaniknutý drevený gréckokatolícky kostol.
Obec: Vyšná Polianka
Krajský pamiatkový úrad Prešov na základe dosiaľ evidovaných archeologických lokalít
poskytuje územia s predpokladanými archeologickými nálezmi:
• Historické jadro obce – územie s predpokladanými archeologickými nálezmi
z obdobia novoveku (1. písomná správa k roku 1572).
Obec: Zborov
Krajský pamiatkový úrad Prešov na základe dosiaľ evidovaných archeologických lokalít
poskytuje územia s predpokladanými archeologickými nálezmi:
• Historické jadro obce – územie s evidovanými archeologickými nálezmi
z praveku až novoveku (1. priama písomná zmienka o obci k roku 1355).
• Terasa pri Rímskokatolíckom kostole sv. Margity – praveké sídlisko,
ojedinelé nálezy stredovekej keramiky.
• Areál kostola sv. Žofie – zaniknutý Rákocziovský kaštieľ.
• Pri kopaní studne v intraviláne obce – kamenná sekerka z neskorej doby
kamennej.
• Poloha Pod Hurkou, severovýchodne od intravilánu obce – praveké sídlisko
(keramika, kamenná sekerka z neskorej doby kamennej).
• Poloha Zadné Breziny – praveké sídlisko (keramika, kamenná industria).
• Hrad Zborov
• Poloha Chmeľník, severozápadne od obce pri kóte 359 – nálezy pravekej
kamennej industrie.
Bližšie nelokalizované a ojedinelé nálezy:
• Poloha Kozinec – nálezy kamennej industrie z paleolitu.
Krajský pamiatkový úrad Prešov v zmysle pamiatkového zákona v spolupráci
s príslušným stavebným úradom, pri vykonávaní akejkoľvek stavebnej, alebo inej
hospodárskej činnosti, zabezpečuje podmienky ochrany archeologických nálezísk, aj
mimo vyššie uvedených území s evidovanými a predpokladanými archeologickými
nálezmi, v procese územného a stavebného konania.
85
10. Kultúrne pamiatky
Obec: Andrejová
V obci Andrejová v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných
národných kultúrnych pamiatok (ÚZPF) nie je evidovaná žiadna národná kultúrna
pamiatka (NKP).
Obec: Becherov
V obci Becherov je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu evidovaná jedna
národná kultúrna pamiatka:
• Gréckokatolícky kostol narodenia Panny Márie – č. ÚZPF 164/0 – trojvežová
jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom krytým konchou, postavený v roku
1847, parc. č. 1.
Obec: Beloveža
V obci Beloveža je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu evidovaná jedna
národná kultúrna pamiatka:
• Gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela a bránka – č. ÚZPF 165/1-2 –
barokovo-klasicistická, päťvežová jednoloďová stavba s polkruhovou kruchtovou
emporou a dvoma bočnými kaplnkami, postavený v roku 1778, parc. č. 1,2.
Obec: Hažlín
V obci Hažlín sú v Ústrednom zozname pamiatkového fondu evidované dve národné
kultúrne pamiatky:
• Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža – č. ÚZPF 180/0 – pôvodne gotický,
znovupostavený v roku 1752 v neskororenesančnom slohu na starých základoch,
jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom, bočnou kaplnkou zo severnej
strany presbytéria a predstavanou vežou so zvonicou, parc. č. 1,2.
• Cintorín pamätný – č. ÚZPF 4149/0 – náhrobníky zastrelených občanov Hažlína
v 2. sv. vojne, parc. č. 743.
Obec: Hutka
V obci Hutka nie je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu evidovaná žiadna
národná kultúrna pamiatka.
Obec: Chmeľová
V obci Chmeľová je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu evidovaná jedna
národná kultúrna pamiatka.
• Gréckokatolícky kostol sv. Nanebovzatia Panny Márie – č. ÚZPF 188/0 –
klasicistický kostol s pôdorysom gréckeho kríža a kruhového centrálneho priestoru
z roku 1827, parc. č. 1.
Obec: Jedlinka
V obci Jedlinka je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu evidovaná jedna
národná kultúrna pamiatka:
• Gréckokatolícky drevený kostol Panny Márie Ochrankyne – č. ÚZPF 191/0 –
drevený zrubový chrám, byzantského obradu, postavený 1763, parc. č. 1,2.
NKP Gréckokatolícky kostol Panny Márie Ochrankyne má vyhlásené ochranné pásmo,
rozhodnutím č. PÚ – 07/1468-8/6897/Kal zo dňa 4.10.2007.
86
Obec: Mikulášová
V obci Mikulášová nie je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu evidovaná žiadna
národná kultúrna pamiatka:
Obec: Nižná Polianka
V obci Nižná Polianka nie je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu evidovaná
žiadna národná kultúrna pamiatka.
Obec: Ondavka
V obci Ondavka nie je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu evidovaná žiadna
národná kultúrna pamiatka.
Obec: Regetovka
V obci Regetovka nie je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu evidovaná žiadna
národná kultúrna pamiatka.
Obec: Smilno
V obci Smilno nie je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu evidovaná žiadna
národná kultúrna pamiatka.
Obec: Stebnícka Huta
V obci Stebnícka Huta nie je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu evidovaná
žiadna národná kultúrna pamiatka.
Obec: Stebník
V obci Stebník nie je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu evidovaná žiadna
národná kultúrna pamiatka.
Obec: Šarišské Čierne
V obci Šarišské Čierne nie je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu evidovaná
žiadna národná kultúrna pamiatka.
Obec: Varadka
V obci Varadka je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu evidovaná jedna
národná kultúrna pamiatka:
• Gréckokatolícky drevený kostol Panny Márie Ochrankyne – č. ÚZPF 258/0 –
trojvežový jednoloďový chrám z roku 1924, parc. č. 1.
Obec: Vyšná Polianka
V obci Vyšná Polianka je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu evidovaná jedna
národná kultúrna pamiatka:
• Gréckokatolícky drevený kostol sv. Paraskevy – č. ÚZPF 259/0 – jednovežová
dvojdielna, trojpriestorová stavba z roku 1919, parc. č. 1.
Obec: Zborov
V obci Zborov sú v Ústrednom zozname pamiatkového fondu evidované tieto národné
kultúrne pamiatky:
• Hrad a múr – č. ÚZPF – 262/1-2 – zrúcanina ranogotického kamenného hradu,
ktorý vznikol po roku 1241, zbúraný v roku 1684. Nepravidelné nádvorie je
obklopené širokým múrom. Vonkajšie opevnenie s polkruhovými baštami má
zachované strieľne, parc. č. 1662, čiastočne 1660, 1691 a 1666.
87
•
•
•
•
•
Rímsko - katolícka kaplnka sv. Anny – č. ÚZPF – 265/0 – baroková oktogonálna
stavba zo začiatku 18. storočia, renovovaná v roku 1902, 1924, krytá laternovou
kupolou.
Socha sv. Jána Nepomuckého – č. ÚZPF – 1866/0 – kamenná plastika z roku 1816
na podstavci pri moste.
Židovský cintorín – č. ÚZPF – 11302/0.
Rímsko – katolícky kostol sv. Margity – č. ÚZPF – 264/0 – gotická stavba
pochádzajúca zo začiatku 14. storočia, s renesančne – barokovou úpravou a novou
historizujúcou fasádou.
Rímsko – katolícky kostol sv. Žofie – č. ÚZPF – 263/0 – bývalý Rákocziovsky kostol
bol postavený v roku 1640 a okolo roku 1731 ranobarokovo prestavaný. Dvojicu
veží s ihlancovými strechami na hlavnom priečelí spája vysoký štítový múr.
Na plochách národných kultúrnych pamiatok a ich ochranných pásiem je nevyhnutné
dodržať ustanovenia § 32 pamiatkového zákona.
V obciach sa nachádzajú aj ďalšie objekty s architektonickými, historickými
a kultúrnymi hodnotami, ktoré nie sú evidované v Ústrednom zozname pamiatkového
fondu. Tieto je vhodné v teréne vytipovať a zaradiť ich do Zoznamu pamätihodností
obcí. Obce si môžu zaviesť v zmysle § 14 zákona č. 49/2002 o ochrane pamiatkového
fondu v znení neskorších predpisov evidenciu pamätihodností obce. Do evidencie
pamätihodností možno zaradiť hnuteľné a nehnuteľné veci, kombinované diela prírody
a človeka, historické udalosti, názvy ulíc, katastrálne a zemepisné názvy viažuce sa
k histórií a osobnostiam obce. K pamätihodnostiam je možné zaradiť aj staré stromy
v katastri, božie muky, kríže a iné objekty. Krajský pamiatkový úrad Prešov na
požiadanie poskytne obciam metodickú a odbornú pomoc pri evidovaní pamätihodností
obce.
88
11. Cestovný ruch
11.1. Ponuka a dopyt cestovného ruchu, návštevnosť v mikroregióne
V nadväznosti na Národný program rozvoja cestovného ruchu v SR a Regionalizáciu
cestovného ruchu v Slovenskej republike, v zmysle Koncepcie územného rozvoja
Slovenska 2001, Územného plánu
VÚC Prešovského kraja , Programu
hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja je
mikroregión Makovica v okrese Bardejov, súčasťou Šarišského regiónu zaberajúci
oblasť horného Šariša. Nachádza sa Hlavnej rozvojovej osy tzv. ,,Karpatská cesta"
(Nižná Polianka) a vedľajšej rozvojovej osy Šarišskej.
Hlavným rekreačným priestorom riešeného územia je rekreačný krajinný celok Busov,
ktorý sa nachádza v severnej časti okresu Bardejov v kontakte so štátnou hranicou
s Poľskom a zohľadňuje rozvoj rekreačných aktivít na poľskej strane. Má zachovalé
prírodné prostredie s možnosťami letnej a zimnej turistiky, čo vytvára optimálne
podmienky pre rozvoj tohto mikroregiónu.
MR má priame cestné spojenie s okresnými mestami Bardejov, Svidník, gminom Uscie
Gorlickie a mestom Gorlice. Všetky obce MR patria do pásma malého pohraničného
styku. Na území MR sa nachádza cestný hraničný priechod Becherov – Konieczna (len
pre osobnú prepravu) a hraničný priechod pre malý pohraničný styk Nižná Polianka –
Ozenna. Železničná doprava na území obcí MR nie je.
Súčasný stav a možnosti rozvoja rekreačných priestorov
Rekreačný priestor, rekreačný útvar
Obec, katastrálne
územie
Regetovka
Nižná Polianka,
Mikulášová
1)
Význam
Názov
Regetovka
M
Makovica
NR
Vysvetlivky: M - medzinárodný, NR – nadregionálny
pre rekreáciu, turistiku a zimné športy
Zdroj: ÚPN VÚC Prešovský kraj
Rozloha (ha)
Denná návštevnosť
v hlavnej sezóne
Krajinný a
funkčný
2)
typ
Súčasná
Navrhovaná
Súčasná
Navrhovaná
III.
165
300
650
1 000
II., III.
150
300
400
800
II. - podhorský, pre rekreáciu a vodné športy, III. - horský,
Navrhované a uvažované rekreačné priestory v MR:
Rekreačný priestor, rekreačný útvar
1)
Význam
Rozloha (ha)
Denná návštevnosť
v hlavnej sezóne
Krajinný a
funkčný
2)
typ
Súčasná
Navrhovaná
Súčasná
Navrhovaná
Obec, katastrálne
územie
Názov
Regetovka,
Stebnícka Huta,
Becherov
Busov I.
R
III.
40
1 000
300
5 000
Busov III.
R
II.
100
400
200
1 500
Nižná Polianka
Vysvetlivky: R – regionálny II. - podhorský, pre rekreáciu a vodné športy, III. - horský, pre rekreáciu, turistiku a
zimné športy
Zdroj: ÚPN VÚC Prešovský kraj
89
Rekreácia a cestovný ruch obcí MR riešené v ÚPNO , v rozpracovaných ÚPNO
a v koncepčných zámeroch obcí ( vybrané časti ).
Obec: Andrejová
Potenciál územia
Obec Andrejová vytvára doplnkovú funkciu cestovného ruchu predovšetkým s obcami
Zborov a Bardejovská Nová Ves. Má vhodné podmienky pre letnú aj zimnú turistiku
a pre rekreačné zázemie mesta Bardejov. Údolie vodného toku Andrejovho potoka a
nadväzujúci zalesnený masív hory Kačalová 676,6 m.n.m. na východe a hory Jedlina
620,0 m.n.m. a Zborovského hradného vrchu severozápadne od obce poskytujú široké
možnosti nenáročných turistických vychádzok a relaxácie v prírodnom prostredí.
Verejné stravovanie, ubytovanie a služby cestovného ruchu sa v obci neposkytujú.
Koncepcia rozvoja rekreácie a cestovného ruchu
Vo východnej časti obce pri poľovníckej chate, v údolí bezmenného potoka je
navrhovaná rekreačná lokalita a sústava troch rybníkov s rekreačnou funkciou.
V južnej časti obce je navrhovaný Areál rekreácie a oddychu s umiestnením prvkov
drobnej architektúry a altánkov pre krátkodobé posedenie v severnej časti je výhľadovo
uvažovaný areál zimných športov s lyžiarskym vlekom.
Možnosťou využitia prírodného potenciálu obce je poľovnícky revír v blízkych lesoch a
lesoch susedných obcí Bardejovská Nová Ves a Beloveža, kde pôsobí poľovnícke
združenie.
Dynamická rekreácia
Obec má predpoklad ako východisko peších turistických a cykloturistických výletov
predovšetkým vo väzbe na obec Zborov.
Obcou prechádza turistická značená trasa:
• Červená 0901 E8 Cesta hrdinov SNP – hlavná turistická trasa prechádza
severným územím obce.
• Cyklotrasa „Na križovatke kultúr“ – zelená č.5892: Bardejov – Bardejovská
Nová Ves – Andrejová – Smilno – Nižná Polianka – Grab (PL) – Jaslo (PL)
V blízkosti obce prechádza turistická značená trasa :
• Žltá 8786 – ( Dlhá Lúka – Bardejovské Kúpele ), prechádza západne od obce.
• Zelený náučný chodník – ( Bardejovské Kúpele - Zborovský hradný vrch Bardejovské Kúpele ) , prechádza západne od obce
Obcou prechádza cykloturistická trasa :
• Číslo 4 – Karpatská cyklistická cesta ( Bardejov - Dukla s dĺžkou 55 km ),
• Číslo 5 - Hornozemplínská cyklomagistrála (Bardejov - Medzilaborce ) .
V blízkosti obce prechádza cykloturistická trasa :
• Číslo 25 – ( okolo Tople s dĺžkou 54 km ), prechádza južne od obce .
Navrhovaná cykloturistická trasa začína v centre obce vedie okolo hospodárskeho
dvora smerom na Zborov a druhá začína v severnej časti obce od cesty III/55614
pokračuje okolo vrchu Kohútov smerom do Šarišského Čierneho s napojením na
značené chodníky.
Dobrý výhľad na obec a širšie okolie je z Hory 396,8 m.n.m. a z Podlesia.
90
Obec: Becherov
Potenciál územia
Možnosti rekreačného využívania potenciálu obce Becherov ponúka krajinný priestor
vrchov Smilniansky vrch, Kustrica, Javorina, Beskydská Dujava s prepojením na
Poľsko a celý hraničný priestor ako aj prepojenie s obcami Chmeľová, Ondavka a
Vyšná Polianka.
Turistická trasa - lesná asfaltová cesta vedená z centra obce na hraničný prechod
prechádzajúca popri malom rybníku, okolo sírneho prameňa, cez pohľadovo zaujímavý
úsek Becherovská tisina a cez zmiešané lesy je vhodná na stredne náročnú pešiu
turistiku a cykloturistiku.
V obci je dlhodobejší trend prestavby pôvodných rodinných domov na objekty
individuálnej rekreácie – víkendové domy a rekreačné chalupy. Verejné stravovanie,
ubytovanie a služby cestovného ruchu sa v obci neposkytujú.
Koncepcia rozvoja rekreácie a cestovného ruchu
V obci je navrhované využitie objektu Lesov ako penzión, ako prvé zariadenie
poskytujúce stravovanie a ubytovanie pre návštevníkov obce a kemping, ktorý doplní
túto ponuku. Ubytovanie poskytnú aj rodinné domy, ktoré úpravou môžu vyhovovať
nárokom turistov. Uvažuje sa s viacúčelovým športovo rekreačným areálom pri
futbalovom ihrisko a s detským ihriskom so športovými univerzálnymi plochami pre
basketbal, volejbal a tenis. Navrhovaná viacúčelová vodná nádrž ako súčasť areálu
vodných športov doplní ponuku letnej rekreácie. V pohraničnom územím s Poľskom, je
možné využiť zrušené colnice a pohraničné objekty pre účely turistického ruchu.
Možnosťou využitia prírodného potenciálu obce je poľovnícky revír v blízkych lesoch
obcí Chmeľová, Regetovka a Becherov, kde pôsobí Poľovnícke združenie Dujava
Becherov.
Dynamická rekreácia
Severná a severozápadná časť obce má predpoklady východiska peších turistických
a cykloturistických aktivít predovšetkým vo väzbe na Poľsko.
Obcou prechádza turistická značená trasa:
• Červený 0918 E3 – hlavná turistická trasa prechádza po severnej hranici obce,
ktorá je zároveň štátnou hranicou s Poľskom.
• Zelený 5763 – vedie od kaplnky z obci Becherov po ceste II/545 do sedla
Dujava na hraničnom prechode s Poľskom, Becherov – Konieczna, kde sa napája
na Červený 0918 E3.
V blízkosti obce prechádza turistická značená trasa .
• Zelená 5761 – ( Regetovka ) , prechádza západne od obce .
• Zelená 5786 – ( Nižná Polianka ) , prechádza východne od obce .
Obcou prechádza cykloturistická trasa :
• Číslo 26 - ( okolo Smilnianskeho vrchu s dĺžkou 46 km ),
V blízkosti obce neprechádza cykloturistická trasa.
Navrhovaná cykloturistická trasa prepája Becherov a hraničný prechod Konieczna
,obce Regetovka a Chmeľová, v kombinácii s trasou pre peších , zimnú turistiku a beh
na lyžiach.
Výhľad na obec a širšie okolie je zo severozápadnej a juhovýchodnej časti územia.
91
Obec: Beloveža
Potenciál územia
Možnosti rekreačného využívania potenciálu obce Beloveža ponúka krajinný priestor
vrchov Čelo, Ostrá, Račkaňa a Kačalová s prepojením na obce Andrejová a Šarišské
Čierne a krajinný priestor vrchu Vrch vhodné pre nenáročnú pešiu turistiku.
V obci
je
vo
výstavbe
penzión,
ako
prvé
zariadenie
poskytujúce
stravovanie, ubytovanie a služby pre turistov.
Koncepcia rozvoja rekreácie a cestovného ruchu
Futbalové ihrisko je navrhované pre viacúčelové využitie, ktoré môže poskytovať
priestor pre relaxačné sústredenia a prípravy športových klubov. Navrhovaná vodná
nádrž doplní ponuku letnej rekreácie. Areál zimného športu - lyžiarsky vlek je
navrhovaný v juhovýchodnej časti obce Pod Vrchom. V areáli škôlky sú navrhované
športové plochy po premiestnení základnej školy a v juhovýchodnej časti športový
park, s detským ihriskom a univerzálnymi športovými plochami pre basketbal, volejbal
a tenis.
Možnosti ubytovania poskytujú rodinné domy, ktoré úpravou môžu vyhovovať nárokom
turistov.
Možnosťou využitia prírodného potenciálu územia obce je poľovnícky revír v blízkych
lesoch aj na územiach susedných obcí.
Dynamická rekreácia
Obec má predpoklad východiska peších turistických a cykloturistických výletov
predovšetkým vo väzbe na obec Hažlín
Obcou prechádza turistická značená trasa:
• Červená 0901 E8 Cesta hrdinov SNP – hlavná turistická trasa prechádza
severným územím obce .
V blízkosti obce neprechádza turistická značená trasa .
Obcou prechádza cykloturistická trasa :
• Číslo 25 – ( okolo Tople s dĺžkou 54 km ) ,
V blízkosti obce prechádza cykloturistická trasa :
• Číslo 4 - Karpatská cyklistická cesta ( Bardejov - Dukla s dĺžkou 55 km ),
prechádza západne od obce .
• Číslo 5 - Hornozemplinská cyklomagistrála (Bardejov - Medzilaborce ) ,
prechádza západne od obce .
Navrhovaná cykloturistická trasa ide z obce východným smerom po ceste III/55612 a
prepája obce mimo riešeného územia .
Dobrý výhľad na obec aj na širšie okolie je z Vrchu 409,8 m.n.m. a z Košarísk 506,4
m. n. m..
92
Obec: Hažlín
Potenciál územia
Údolia vodných tokov potokov Hažlínka a Kohútov a nadväzujúci zalesnený masív
vrchu Baňa v Ondavskej vrchovine poskytuje široké možnosti nenáročných turistických
vychádzok a relaxácie v prírodnom prostredí.
Pre rozvoj turizmu a cestovného ruchu obce Hažlín, ako aj rekreačných aktivít
nachádzajúcich sa v dostupnej vzdialenosti je možnosť využitia pôvodného poľného
letiska vo východnej časti obce.
V severozápadnej časti obce sa nachádzajú využívané vývery prameňov prírodnej
minerálnej vody. Verejné stravovanie, ubytovanie a služby cestovného ruchu sa v obci
neposkytujú.
Koncepcia rozvoja rekreácie a cestovného ruchu
Navrhovaná je rekreačná lokalita severne od navrhovaného športového areálu pre
rekreačno-oddychové aktivity voľného cestovného ruchu s ubytovacími a stravovacími
kapacitami cca 50 lôžok a cca 50 stoličiek, ktorého súčasťou budú aktivity s prvkami
drobnej architektúry a vodnou plochou.
Vo východnej časti obce pri jestvujúcej poľovníckej chate a minerálnom prameni je
navrhovaná rekreačná lokalita, s umiestnením cca 20 rekreačných chát s cca 80
lôžkami a stravovacím zariadením .Ako doplnkové možnosti rekreačného vyžitia v obci
je využitie prameňov vôd po ich odbornom zachytení a úprave ich okolia.
Možnosťou využitia prírodného potenciálu obce je poľovnícky revír v blízkych lesoch aj
na územiach susedných obcí Ortuťová a Lipová, ktorý vlastní Poľovnícke združenie
Prameň, ktoré má účelový objekt, chatu v severozápadnej časti obce.
Dynamická rekreácia
Obec má predpoklady ako východisko peších turistických a cykloturistických výletov
predovšetkým vo väzbe na obec Beloveža.
Obcou prechádza turistická značená trasa:
• Červená - 0901 E8 Cesta hrdinov SNP – hlavná turistická trasa prechádza
severným územím obce .
V blízkosti obce neprechádza turistická značená trasa.
Obcou prechádza cykloturistická trasa :
• Číslo 25 – ( okolo Tople s dĺžkou 54 km ).
V blízkosti obce neprechádza cykloturistická trasa .
Navrhovaná cykloturistická trasa začína v západnej časti obce ,papája obec Zborov
po jestvujúcej trase Ceste hrdinov SNP, pokračuje východným smerom k ceste
III/55612 .
Dobrý výhľad na obec a širšie okolie je z Bani 388,1 m.n.m. a zo Šimovho
kúta 376,1 m.n.m..
93
Obec: Hutka
Potenciál územia
V obci Hutka je priestor doplnkových funkcii cestovného ruchu s prepojením
predovšetkým na obec Varadku, Nižnú Polianku, Mikulášovu a obce na území Poľskej
republiky pre rekreáciu, cykloturistiku a vidiecku turistiku.
Má vhodné podmienky pre letnú a zimnú turistiku v atraktívnom prírodnom prostredí
a vytvára výborné podmienky pre pobyt v prírodnom prostredí v spojení
s agroturistikou, využitím miernejších terénov v okolitých lesoch. Samotná obec má
predpoklady ako východisko peších turistických a cykloturistických výletov
predovšetkým vo väzbe na obec Nižná Polianka. Verejné stravovanie, ubytovanie a
služby cestovného ruchu sa v obci neposkytujú.
Koncepcia rozvoja rekreácie a cestovného ruchu
Možnosť zvyšovania ubytovacích kapacít cestovného ruchu priamo v zastavanom
území obce je spojené s využívaním hraničného prechodu pre malý pohraničný styk
Nižná Polianka – Oźenna a miestnej infraštruktúry. Navrhovaný je rozvoj chalupárstva
s využitím jestvujúceho potenciálu pre zariadenia turizmu a cestovného ruchu a Areál
zdravia Vršky s vodnou plochou na bezmennom ľavostrannom prítoku potoka
Mirošovec s doplnkovou športovo – rekreačnou funkciou v lokalite Vršky s využitím
vodného výveru Studničky. Doplnkové služby stravovania a ubytovania budú
v rekonštruovanom kultúrnom dome a v adaptovanej budove bývalej školy pre potreby
motorestu a v športovom areáli.
Pre potreby rozvoja cestovného ruchu bude slúžiť zriadenie informačného centra
v rámci kultúrno–spoločenských zariadení v budove kultúrneho domu a na území
obecného parku v centrálnej časti.
Možnosťou využitia prírodného potenciálu obce je poľovnícky revír v blízkych lesoch,
kde pôsobí Poľovnícke združenie s vlastným účelovým objektom na území obce.
Dynamická rekreácia
Obec má predpoklady ako východisko peších turistických a cykloturistických výletov vo
väzbe na obec Nižná Polianka a okolité rekreačné priestory.
Obcou prechádza turistická značená trasa:
• Červená 0918 E3 – hlavná turistická trasa prechádza po severnej hranici obce,
ktorá je zároveň štátnou hranicou s Poľskom.
V blízkosti obce prechádza turistická značená trasa :
• Zelená 5786 – ( Nižná Polianka ) , prechádza západne od obce .
Obcou neprechádza cykloturistická trasa .
V blízkosti obce prechádza cykloturistická trasa :
• Číslo 26 - ( okolo Smilnianskeho vrchu s dĺžkou 46 km ), prechádza západne
od obce .
• Zelená č.5892 - „Na križovatke kultúr“, prechádza západne od obce.
Navrhovaná cykloturistická trasa:
Jedná začína pri kultúrnom dome vedie juhovýchodným smerom po ceste I/77,
pokračuje po miestnej komunikácii okolo hospodárskeho dvora severným smerom po
poľnej ceste na miesto vyhliadky Pod Beskydom a severne na okraj lesa, smeruje
severovýchodne po lesnej ceste na štátnu hranicu s Poľskom, na červenú trasu 0918
E3. Druhé pokračovanie je po lesnej ceste severozápadným smerom a potom južným
smerom do údolia bezmenného potoka, kde na jeho ľavom brehu sa nachádza Areál
zdravia Vršky s novou viacúčelovou vodnou nádržou pokračuje v trase poľnej cesty
v údolí potoka pod cintorínom do zastavanej časti obce späť na východzie miesto.
94
Druha začína pri kultúrnom dome prebieha po ceste I/77 v zastavanej časti obce
severozápadným smerom na hranicu katastra a okolo novej lokality rodinných domov
juhozápadným a južným smerom cez Bahro a Roveň po poľnej a lesnej ceste na
vyhliadku na vrchu Kaštielik 647,7 m.n.m. a potom severovýchodným smerom po
katastrálnej hranici späť na cestu I/77.
Dobrý výhľad na obec a širšie okolie je z Kaštielika 647,7 m.n.m. a z Vrškova .
Obec: Chmeľová
Potenciál územia
Údolia potokov Kamenec a Regetovská voda a nadväzujúci zalesnený masív vrchov
Busova poskytuje široké možnosti nenáročných turistických vychádzok a relaxácie
v prírodnom prostredí. Obec má vhodnú lokalizáciu ako východisko peších turistických
a cykloturistických výletov predovšetkým vo väzbe na obce Becherov, Regetovka a
Zborov.
V strede obce sa nachádza starý mlyn, ktorý vhodne zapadá do rámca návštevnosti
obce.
V obci sa nachádzajú stravovacie, ubytovacie a rekreačné zariadenia v areáli Školy
v prírode.
Koncepcia rozvoja rekreácie a cestovného ruchu
V severnej časti obce okolo potoka Regetovská voda a cesty III/54525, pri prameňoch
minerálnych vôd je navrhované Rekreačno-rehabilitačného stredisko Košariská, s
dvomi vodnými nádržami – rybníkmi, lokalita rekreačných chát, penzión pri ceste do
Regetovky s kapacitou 80 lôžok a 50 stoličiek v jedálni, kaviarni a bare so športovými
plochami a ihriskami. V severnej časti obce pri potoku Kamenec, v blízkosti prameňa
minerálnej vody je navrhovaný Rekreačno-oddychový areál
Pod Becherovom
s nenáročnými ihriskami. Pod Kozincom je navrhovaný priestor Rekreačno –
oddychového areálu Vyhliadka pre krátkodobú rekreáciu s využitím pre rogala,
paragliding a adrenalínové športy v dolnej časti s plochou deväť jamkového golfového
ihriska a klubu.
Ubytovacie kapacity rozširuje aj Škola v prírode z 69 na 80 lôžok v juhozápadnej časti
obce. Pri futbalovom ihrisku je navrhovaný Areál zdravia s amfiteátrom, kyslíkovou
bežeckou dráhou, náročnými plochami na cvičenie, športoviskami a relaxačnými
zariadeniami s využitím spoločných šatní, technického a sociálneho vybavenia. areálu
futbalového ihriska Pre cestovný ruch bude zriadené informačné centrum v budove
kultúrneho domu a v obecnom parku v centrálnej časti. V obci sú využiteľné aj
neobývané domy pre chalupárenie.
Možnosťou využitia prírodného potenciálu územia obce je poľovnícky revír v blízkych
lesoch obcí Chmeľová, Regetovka a Becherov, kde pôsobí Poľovnícke združenie
Dujava Becherov, ktoré má účelový objekt na území obce.
Dynamická rekreácia
K najviac uplatňovaným formám dynamickej turistiky patrí pešia turistika.
Obcou neprechádza turistická značená trasa.
V blízkosti obce prechádza turistická značená trasa :
• Zelená 5761 – ( Regetovka ) ), prechádza severozápadne od obce .
• Zelená 5763 – ( Becherov ) , ), prechádza severne od obce .
• Červená 0901 E8 Cesta hrdinov SNP – hlavná turistická trasa prechádza
južne od obce .
• Žltá 8786 – ( Dlhá Lúka – Bardejovské Kúpele ), prechádza južne od obce .
95
•
Zelený náučný chodník – ( Bardejovské Kúpele - Zborovský hradný vrch Bardejovské Kúpele ) , prechádza južne od obce
Obcou prechádza cykloturistická trasa :
• Číslo 26 – ( okolo Smilnianskeho vrchu s dĺžkou 46 km ),
V blízkosti obce neprechádza cykloturistická trasa .
Navrhované cykloturistické trasy s rôznou dĺžkou a obtiažnosťou, sa napájajú na
jestvujúce cykloturistické trasy a turistické značené trasy , zokruhovaním vytvárajú
podmienky pre prepojenie navrhovaných aktivít v území a centrom obce Chmeľová.
Dobrý výhľad na obec a širšie okolie je zo Zajačiho 622,2 m. n. m. , z Obšara a
Smilnianskeho vrchu.
Obec: Jedlinka
Potenciál územia
Obec Jedlinka so susednými obcami predovšetkým s obcou Nižná Polianka vytvára
podmienky pre rekreáciu a vidiecku turistiku. Má vhodné podmienky pre jazdeckú
turistiku, cykloturistiku, letnú turistiku a v zime pre lyžiarsku turistiku v atraktívnom
prírodnom prostredí. Údolie potoka Jedlinka a naň nadväzujúci zalesnený masív
Smilnianskeho vrchu poskytuje široké možnosti nenáročných turistických vychádzok a
relaxácie v prírodnom prostredí. Verejné stravovanie, ubytovanie a služby cestovného
ruchu sa v obci neposkytujú.
Koncepcia rozvoja rekreácie a cestovného ruchu
Navrhované sú tri rekreačné lokality s vodnou plochou letného prírodného kúpaliska, s
cca 25 rekreačnými chatami s cca 100 lôžkami, severne a západne od hospodárskeho
dvora. Ubytovňa s 20 lôžkami a 20 stoličkami je navrhovaná v náväznosti na výhľadový
športový areál s dvomi lyžiarskymi vlekmi na Mišovom laze.
Možnosťou využitia prírodného potenciálu obce je poľovnícky revír v blízkych lesoch,
kde pôsobí Poľovnícke združenie Ondava.
Dynamická rekreácia
Severozápadná časť územia obce má predpoklady pre jej plné rozvinutie ako
východisko peších turistických a cykloturistických výletov predovšetkým vo väzbe na
obce Nižná Polianka, Smilno a Zborov.
Obcou neprechádza turistická značená trasa .
V blízkosti obce prechádza turistická značená trasa :
• Červená 0918 E3 – hlavná turistická trasa prechádza severne od obce.
Obcou prechádza cykloturistická trasa :
• Číslo 26 – ( okolo Smilnianskeho vrchu s dĺžkou 46 km ) ,
V blízkosti obce prechádza cykloturistická trasa .
• Zelená č.5892 - „Na križovatke kultúr“, prechádza východne od obce.
Navrhované sú štyri cykloturistické trasy. Jedna začína južne od hospodárskeho
dvora, pokračuje juhozápadným smerom do obce Smilno, druhá smeruje zo
severozápadného okraja obce do priestoru Smilnianskeho vrchu, tretia zo severnej
časti obce prechádza severným smerom do Becherova a štvrtá pokračuje od
hospodárskeho dvora do obce Varadka.
Dobrý výhľad na obec a širšie okolie je zo Smilnianskeho vrchu .
96
Obec: Mikulášová
Potenciál územia
Obec Mikulášová má doplnkovú funkciu cestovného ruchu, rekreácie a vidieckej
turistiky viazanú predovšetkým k aktivitám obce Nižná Polianka
Komplexnosť ponuky pre turizmus a cestovný ruch je územie s minerálnou vodou,
starý vojenský cintorín, starý mlyn a ďalšíie pozoruhodnosti obce.
Rekreačný priestor Makovica v susednej obci Nižnej Polianke zasahuje do územia
obce v jeho severnej časti, kde sa nachádza lokalita rekreačných chát rodinného typu,
tenisové kurty, volejbalové ihrisko a espreso. Pre celoročné využitie má stredisko
v lete k dispozícii prírodné kúpalisko v zime zjazdovky s vlekmi.
Okres
Rekreačný priestor
Obec
Názov
Nižná
Polianka,
Mikulášová
Makovica
Význam
Krajinný a funkčný typ
nadregionálny
II. podhorský, pre rekreáciu
a vodné športy
III. podhorský, pre rekreáciu
a vodné športy
Rozloha
(ha)
150
Zdroj: Územný plán VÚC Prešovského kraja
Koncepcia rozvoja rekreácie a cestovného ruchu
V rekreačnom priestore Makovica severne a južne od cesty I/77 v severnej časti obce
je navrhované rozšírenie plôch pre výstavbu ďalších rekreačných chát s dobudovaním
športovísk a súvisiacej vybavenosti v dvoch chatových lokalitách. Pod hôrkou a Pod
jedlovcom, kde k pôvodným 96 lôžkam pribudne cca 560 lôžok v 140-ich rekreačných
chatách. Je predpoklad, že v území obce bude celková kapacita cca 656 lôžok.
Možnosťou využitia prírodného potenciálu obce je poľovnícky revír v blízkych lesoch
obce a susedných obcí Smilno a Jedlinka, kde pôsobí Poľovnícke združenie Ondava.
Dynamická rekreácia
Obec má predpoklady ako východisko peších turistických a cykloturistických výletov
predovšetkým vo väzbe na obce Nižná Polianka a Zborov.
Obcou ne prechádza turistická značená trasa:
V blízkosti obce prechádza turistická značená trasa.
• Červená 0918 E3 – hlavná turistická trasa prechádza severne od obce.
• Zelená 5786 – ( Nižná Polianka ) , prechádza severne od obce .
Obcou prechádza cykloturistická trasa .
Zelená č.5892 - „Na križovatke kultúr“,
V blízkosti obce prechádza cykloturistická trasa :
• Číslo 4 - Karpatská cyklistická cesta ( Bardejov - Dukla s dĺžkou 55 km ),
prechádza južne od obce .
• Číslo 5 - Hornozemplinská cyklomagistrála (Bardejov - Medzilaborce ) ,
prechádza južne od obce .
• Číslo 26 - ( okolo Smilnianskeho vrchu s dĺžkou 46 km ), prechádza západne
od obce .
• Zelená č.5892 - „Na križovatke kultúr, prechádza západne od obce.
Navrhované cykloturistické trasy:
Jedná začína pri konečnej zastávke SAD v obci Mikulášová, prechádza po ceste
III/55726 severozápadným, pokračuje západným smerom po pôvodnej ceste okolo
archeologickej lokality sídliskových nálezov ku kostolu v obci Smilno. Opačným
smerom táto trasa začína v strede obce, pokračuje juhovýchodným smerom po poľnej
ceste do obce Dubová.
97
Druhá začína pri konečnej zastávke SAD v obci Mikulášová, pokračuje južným
smerom po miestnej komunikácii a po poľnej ceste v údolí rieky Ondava popri prameni
minerálnej vody na územie susednej obce Cigla.
Dobrý výhľad na obec a širšie okolie je z Kaštielika 647,7 m.n.m. .
Obec: Nižná Polianka
Potenciál územia
Obec Nižná Polianka slúži ako priestor pre zimnú a letnú rekreáciu s doplnkovými
funkcii cestovného ruchu a vidieckej turistiky predovšetkým s obcou Mikulášová,
obcami Varadka, Hutka a obcami na území Poľska. Prihraničný styk, Nižná Polianka Oźenna je po rekonštruovanej ceste III/55724, pre osobnú dopravu a nákladnú
dopravu do 7,5 t celkovej hmotnosti bez TIR.
Z hľadiska poznávacieho turizmu sú v obci dva vojenské cintoríny z 1. svetovej vojny a
pamiatka kostola sv. Kozmu a Damiána v centre obce.
Ubytovacie zariadenia sa priamo v obci nenachádzajú. Verejné stravovanie je
v pohostinstve v budove Jednoty.
V juhozápadnej časti obce sa nachádza rekreačný priestor s chatovou lokalitou
a strediskom rekreácie a cestovného ruchu „Makovica“ Nižná Polianka s celoročným
využitím.
Okres
Rekreačný priestor
Obec
Názov
Nižná
Polianka,
Mikulášová
Makovica
Význam
Krajinný a funkčný typ
Rozloha
(ha)
nadregionálny
II. podhorský, pre rekreáciu
a vodné športy
III. podhorský, pre rekreáciu
a vodné športy
150
Zdroj: Územný plán VÚC Prešovského kraja
V rekreačnom stredisku sú stravovacie zariadenia Makovica – Vila Makovica so 60
stoličkami (v súčasnosti mimo prevádzky), Penzión Polianka so 72 stoličkami a bufet
s kapacitou 10 stoličiek prevádzkovaný v leta a zime.
Ubytovacie služby sú v zariadeniach Makovica - Vile Makovica so 16-imi lôžkami v Penzióne Polianka, so 72 lôžkami. V roku 2010/2011 bolo v týchto zariadeniach
ubytovaných 4858/1668 návštevníkov.
Stredisko má letné kúpalisko, areál zimných športov s lyžiarskymi vlekmi s pomerne
rozsiahlym sortimentom služieb.
Lyžiarske vleky :
Rekreačný priestor
Nižná Polianka
Vlek
Tatrapoma H 130
Tatrapoma P
Tatrapoma S
Dĺžka (m)
950
350
150*
Kapacita (os/hod.)
1 200
532
200
Poznámka: * V súčasnosti je nefunkčný
Lyžiarske trate :
Rekreačný priestor
Nižná Polianka
Spolu:
98
Obtiažnosť zjazdovky
Stredná
Stredná
Ľahká
Prevýšenie (m)
Dĺžka (m)
186
80
40
900
350
40
1 290
Stredisko v súčasnej dobe nedisponuje umelým zasnežovaním a ponúka lyžovanie na
prírodnom snehu.
Letné kúpalisko tvorí vodná plocha rozmerov cca 50 x 90 m, maximálna hĺbka 4,5 m..
V roku 2012 bola letná návštevnosť 22 000 a v zimnej sezóne, 2011/2012, bola
v areály zimných športov návštevnosť 4 000 osôb.
Koncepcia rozvoja rekreácie a cestovného ruchu
Možnosť zvyšovania ubytovacích kapacít cestovného ruchu priamo v zastavanom
území obce je spojené s využívaním hraničného prechodu pre malý pohraničný styk
Nižná Polianka – Oźenna a miestnej infraštruktúry a tam lokalizovaných stravovacích,
pohostinských, obchodných iných doplnkových služieb turistickými návštevníkmi.
Navrhované je rozšírenie ubytovacích kapacít o cca 30 lôžok v budove Jednoty resp.
v podkroví kultúrneho domu. V rekreačnom priestore Nižná Polianka Makovica sú
navrhované rekreačné aktivity a služby cestovného ruchu s celoročným využitím
vyhovujúcej náročnej zahraničnej klientele. Predovšetkým ide o technické dovybavenie
prevádzok, doriešenie základnej vybavenosti služieb s ubytovacími a stravovacími
kapacitami, s úpravou prírodné kúpaliska (jeho využiteľnosť v letnej sezóne je veľmi
krátka) a dovybavenie areálu zimných športov pre cca 800 návštevníkov denne
Možnosťou využitia prírodného potenciálu územia obce je poľovnícky revír v blízkych
lesoch, kde pôsobí Poľovnícke združenie Beskýd vlastniace účelový objekt na území
obce.
Dynamická rekreácia
K najviac uplatňovaným formám dynamickej turistiky v obci Nižná Polianka patrí pešia
turistika a cykloturistika.
Obcou prechádza turistická značená trasa:
• Červená 0918 E3 – hlavná turistická trasa prechádza po severnej hranici obce,
ktorá je zároveň štátnou hranicou s Poľskom.
• Zelená 5786 – začína pri kostole v obci Nižná Polianka ,pokračuje po ceste
napája sa na červenú 0918 E3 až na kótu 590,1 m.n.m., kde je malý hraničný
prechod do poľskej obce Oźenna
V blízkosti obce neprechádza turistická značená trasa.
Obcou prechádza cykloturistická trasa :
• Číslo 26 – ( okolo Smilnianskeho vrchu s dĺžkou 46 km ).
• Cyklotrasa „Na križovatke kultúr“ – zelená č.5892: Bardejov – Bardejovská
Nová Ves – Andrejová – Smilno – Nižná Polianka – Grab (PL) – Jaslo (PL)
V blízkosti obce neprechádza cykloturistická trasa .
Navrhované cykloturistické trasy s rôznou dĺžkou a obtiažnosťou, sa napájajú na
jestvujúce cykloturistické trasy a turistické značené trasy, zokruhovaním vytvárajú
podmienky pre prepojenie navrhovaných aktivít v území a centrom obce Nižná
Polianka.
Dobrý výhľad na obec a širšie okolie je z Briežok 481,7 m.n.m. a z Doňa hory.
Obec: Ondavka
Potenciál územia
V obci Ondavka je východisko peších turistických a cykloturistických aktivít
predovšetkým západným smerom vo väzbe na obec Becherov, východným smerom na
obce Vyšná Polianka, Varadka a Nižná Polianka, ako aj na prihraničné obce v Poľsku.
Okolie obce ponúka pekné výlety do prírody a s tým spojené výhľady na Slovenskú ako
aj Poľskú krajinu. Atrakciou obce je výver rieky Ondava a drevená zvonica z polovice
99
20. storočia. Verejné stravovanie, ubytovanie a služby cestovného ruchu sa v obci
neposkytujú.
Koncepcia rozvoja rekreácie a cestovného ruchu
Pre účely cestovného ruchu je využiteľné pohostinstvo v centre obce v bývalom objekte
obecného úradu a ubytovacie kapacity v neobývanom bytovom fonde, ako aj
v obývanom bytovom fonde ..
Možnosťou využitia prírodného potenciálu obce je poľovnícky revír v blízkych lesoch,
kde pôsobí poľovnícke združenie so sídlom v Nižnej Polianke.
Dynamická rekreácia
Obcou prechádza turistická značená trasa:
• Červená 0918 E3 – hlavná turistická trasa prechádza po severnej hranici obce,
ktorá je zároveň štátnou hranicou s Poľskom.
V blízkosti obce prechádza turistická značená trasa :
• Zelená 5763 – ( Becherov ) , prechádza západne od obce .
• Zelená 5786 – ( Nižná Polianka ) , prechádza východne od obce .
Obcou prechádza cykloturistická trasa :
• Číslo 26 – ( okolo Smilnianskeho vrchu s dĺžkou 46 km ),
V blízkosti obce sa nenachádza žiadna cykloturistická trasa .
Navrhovaná cykloturistická trasa začína na južnom okraji zastavaného územia obce,
pokračuje okolo záhrad a údolím bezmenného potoka, severným smerom až k poľskej
hranici. Dobrý výhľad na obec a širšie okolie je z Vysokého vrchu 640,3 m.n.m. (k.ú.
Vyšná Polianka).
Obec: Regetovka
Potenciál územia
Údolie vodného toku Regetovskej vody a naň nadväzujúci zalesnený masív Javoriny
881,2 m.n.m. pohoria Busov poskytujú široké možnosti nenáročných turistických
vychádzok a relaxácie v prírodnom prostredí. Obec Regetovka dáva možnosť
poznávacej turistiky, v lete cykloturistiky a v zime lyžiarskych športov a turistiky
v prírodnom prostredí, ako nástupu do priestoru vrchov Busov s prepojením na kúpele
Regetów v Poľsku.
Okres
Rekreačný priestor
Obec
Názov
Význam
Krajinný a funkčný typ
Regetovka
medzinárodný
III. podhorský, pre rekreáciu
a vodné športy
Regetovka
Rozloha
(ha)
165
Zdroj: Územný plán VÚC Prešovského kraja
Stravovacie, pohostinské, ubytovacie, obchodné a iné doplnkové služby využívajú
kapacity miestnej infraštruktúry predovšetkým v zimnej sezóne
Centrum súčasnej rekreácie pozostáva predovšetkým zo zjazdoviek, vlekov,
súvisiaceho technického vybavenia, základnej vybavenosti a služieb pre lyžiarov
v juhozápadnej časti obce naväzujúcej na jej zastavanú časť
a čiastočne z
rozptýlených rekreačných chát.
100
Lyžiarske vleky :
Rekreačný priestor
Regetovka
Vlek
Transporta VL100
Dopelmayer RG 5
Translift TL 15
Tatrapoma P
Tatrapoma H 130
Dĺžka (m)
1 000
620
300
300
520
Kapacita (os/hod.)
800
1 200
200
300
900
Lyžiarske trate :
Rekreačný priestor
Regetovka
Spolu:
Názov zjazdovky
Maďarská
Pri kostole
Stredný svah
Detská
Zjazdovka
Horný svah
Prevýšenie (m)
Dĺžka (m)
95
160
110
70
170
170
420
620
300
320
720
600
2 980
Zimné stredisko Regetovka je zaradené medzi rekreačné strediská medzinárodného
významu s rozlohou 165 ha, ktoré sa nachádza v horskom prostredí, vhodnom na
rekreáciu, turistiku a zimné športy a dennou návštevnosťou v sezóne 650 až 1 000
turistov denne.
V stredisku je k dispozícii okrem lyžiarskych vlekov, neobmedzený priestor pre
bežecké trate, zariadenia rýchleho občerstvenia ( čajovňa ,bufety), lyžiarska škola,
požičovňa lyží a ich servisu a lekárska služba v sezóne.
Prístup do strediska je možný autom alebo autobusom. K dispozícii sú málo kapacitné
parkoviska vo značnej vzdialenosti od lyžiarskych vlekov. V stredisku nie je lanovka,
skibus ani odbavovací systém.
Stredisko je vybavené osvetlením pre večerné lyžovanie. Má panoramatickú mapu
a pre informovanosť verejnosti slúži prezentačná webová stránka.
Koncepcia rozvoja rekreácie a cestovného ruchu
Návrh prepojenia aktivít obce so susediacimi obcami s pokračovaním do Poľska
predovšetkým do kúpeľov Regetow vytvára podmienky pre aktívny turizmus a cestovný
ruch. Navrhované sú štyri rekreačné chatové lokality so 125 chatami a penziónom s
80-timi lôžkami, s 36 chatami s 20 chatami a lokalita s 25 chatami. Súčasťou je návrh
kapacít športovej vybavenosti, maloobchodnej siete, verejného stravovania,
ubytovacích služieb a dve navrhované vodné plochy v severnej a južnej časti obce.
Je potrebné využívať predovšetkým pôvodný hotel Regetovka, neobývaný bytový
fond, ako aj obývaný bytový fond pre poskytovanie ubytovania návštevníkom obce. Za
účelom zvýšenia konkurencieschopnosti zimného strediska je potrebné dobudovať
komplex služieb návštevníkom a vytvoriť podmienky pre letné aktivity.
Možnosťou využitia prírodného potenciálu obce je poľovnícky revír v blízkych lesoch
obcí Chmeľová, Regetovka a Becherov, kde pôsobí Poľovnícke združenie Dujava
Becherov.
Dynamická rekreácia
Obcou prechádza turistická značená trasa:
• Červená 0918 E3 – hlavná turistická trasa prechádza po severnej hranici obce,
ktorá je zároveň štátnou hranicou s Poľskom.
• Zelená 5761 – vedie od kostola v obci Regetovka severozápadným smerom a
prechádza po lesnej ceste v údolí potoka Regetovská voda popri jej prameni vo
výške 614,0 m.n.m. do sedla Regetovská voda na štátnej hranici s Poľskom, kde
101
sa napája na červený turistický chodník 0918 E3 s pokračovaním neznačeným
chodníkom po lesnej ceste do poľskej osady Regetów v údolí potoka Regetówka.
• Náučný chodník Regetovské rašelinisko – okruh severovýchodne od obce
Regetovka
V blízkosti obce prechádza turistická značená trasa:
• Zelená 5763 – ( Becherov ), prechádza východne od obce .
Obcou neprechádza cykloturistická trasa.
V blízkosti obce prechádza cykloturistická trasa :
• Číslo 26 – ( okolo Smilnianskeho vrchu s dĺžkou 46 km ), prechádza východne
od obce .
Navrhované cykloturistické
trasy prepájajú
navrhované
aktivity v obci
s cykloturistickými trasami pokračujúcimi do Poľska, do kúpeľov Regetow.
Dobré výhľady na obec, rekreačný priestor a športoviská sú zo severovýchodnej a
juhozápadnej časti územia.
Obec: Smilno
Potenciál územia
Zalesnený masív Smilnianskeho vrchu poskytuje široké možnosti nenáročných
turistických vychádzok a relaxácie v prírodnom prostredí.
V obci sa komplexné služby cestovného ruchu neposkytujú. Možnosti stravovacích a
ubytovacích kapacít sú spojené s využívaním miestnej infraštruktúry a doplnkových
služieb turistickým návštevníkom predovšetkým v Penzióne Alnus a v lokalite
Jazdeckého areálu.
Koncepcia rozvoja rekreácie a cestovného ruchu
Návrh zvyšuje kapacitu služieb cestovného ruchu v obci predovšetkým v Penzióne
Alnus a v rekreačnej lokalite západne od neho umiestnením rekreačných chát. Areál
rekreácie je navrhovaný aj pri jestvujúcej vodnej ploche v lokalite Ponad potoky
s funkciou dennej rekreácie a okolo horného rybníka (územie je limitované negatívnymi
vplyvmi z hospodárskeho dvora s potrebou revitalizácie).
Možnosťou využitia prírodného potenciálu obce je poľovnícky revír v blízkych lesoch,
kde pôsobí poľovnícke združenie.
Dynamická rekreácia
Obec má predpoklady ako východisko peších turistických a cykloturistických aktivít
predovšetkým vo väzbe na obce Zborov a Nižná Polianka.
Obcou neprechádza turistická značená trasa .
V blízkosti obce prechádza turistická značená trasa :
• Červená - 0901 E8 Cesta hrdinov SNP – hlavná turistická trasa prechádza
južne od obce .
• Žltá 8786 – ( Dlhá Lúka – Bardejovské Kúpele ), prechádza južne od obce.
• Zelený náučný chodník – ( Bardejovské Kúpele - Zborovský hradný vrch Bardejovské Kúpele ) , prechádza južne od obce
Obcou prechádza cykloturistická trasa :
• Číslo 26 – ( okolo Smilnianskeho vrchu s dĺžkou 46 km) .
• Cyklotrasa „Na križovatke kultúr“ – zelená č.5892: Bardejov – Bardejovská
Nová Ves – Andrejová – Smilno – Nižná Polianka – Grab (PL) – Jaslo (PL)
V blízkosti obce prechádza cykloturistická trasa :
• Číslo 4 - Karpatská cyklistická cesta (Bardejov - Dukla s dĺžkou 55 km),
prechádza východne od obce .
102
• Číslo 5 - Hornozemplinská cyklomagistrála (Bardejov Medzilaborce),
prechádza južne od obce .
Navrhované cykloturistické trasy s rôznou dĺžkou a obtiažnosťou, sa napájajú na
jestvujúce cykloturistické trasy a turistické značené trasy, zokruhovaním vytvárajú
podmienky pre prepojenie navrhovaných aktivít v území a centrom obce Smilno.
Dobré výhľady na obec a širšie okolie sú zo Smilnianskeho vrchu 749,4 m.n.m. a
z Kremienky 475,3 m.n.m.
Obec: Stebnícka Huta
Potenciál územia
Obec Stebnícka Huta sa nachádza v hodnotnej krajine pohoria Busov s masívmi
Stebníckej Magury, Običa, Lieštin, Suchého vrchu, v blízkosti chránených území (
NPR Magura, NPR Becherovská tisina a PR Regetovské rašelinisko).V obci sa
nachádza minerálny prameň. Cieľom poznávacieho turizmu v obci sú kultúrno –
historické objekty so zachovalou ľudovou architektúrou.
V obci sa nachádza pohostinstvo a rekreačné stredisko Slnečný majer,
s agroturistickým zariadením zameraným na jazdectvo, chov koní s ubytovacími
a stravovacími kapacitami. V obci sa nachádzajú prevažne zimné športové aktivity a to
lyžiarske bežecké trasy a lyžiarske svahy s vlekmi a upravovanou zjazdovkou s dvoma
stupňami obtiažnosti s prevýšením 170 m o dĺžke 1000m.
Lyžiarske vleky
Názov strediska
vlek
Stebnícka Huta
P
H 210
Spolu
Dĺžka (m)
Kapacita (os/hod.)
900
450
1 350
900
300
1 200
Lyžiarske stredisko v obci Stebnícka Huta má k dispozícii lyžiarske terény vhodné pre
začiatočníkov, pokročilých i náročných. Má bufet a základné služby pre návštevníkov.
Počas sezóny je k dispozícii zdravotnícka služba. Prístup je autom a autobusom.
Parkovisko je vzdialené od svahov cca 50 m.
Koncepcia rozvoja rekreácie a cestovného ruchu
Z hľadiska lokalizačných predpokladov je potenciál obce pre cestovný ruch a rekreáciu
veľmi veľký . Má dobré predpoklady pre rozvoj vidieckej turistiky a chalupárstva
s využitím cezhraničných rekreačných aktivít v Poľsku.
Koncepčný návrh uvažuje s dobudovaním nových vlekov a zjazdových tratí, vrátane
technického zázemia, vodnej nádrže, strediska služieb cestovného ruchu a areálu
športu v nástupe do obce. V severnej a západnej časti obce sú navrhované lokality
rekreačných chát o celkovej kapacite cca 80 chát s komplexnou občianskou
a technickou vybavenosťou. Na trase do poľskej obce Blechnarka sa uvažuje so
zriadením stálej expozície pôvodných sklární v lokalite Hutisko.
Možnosťou využitia prírodného potenciálu obce je poľovnícky revír v blízkych lesoch.
Dynamická rekreácia
K najviac uplatňovaným formám dynamickej turistiky patrí pešia turistika
a cykloturistika. Malebné a scenerický veľmi pôsobivé územie horského masívu
Busova, hrebeň Ondavskej vrchoviny v hraničnom úseku s Poľskou republikou a vrchol
Stebníckej Magury poskytujú celoročne široké možnosti horských túr, turistických
nenáročných vychádzok a relaxácie v prírodnom prostredí.
103
Obcou prechádza turistická značená trasa:
• Červená 0918 E3 – hlavná turistická trasa prechádza po severnej hranici obce,
ktorá je zároveň štátnou hranicou s Poľskom.
• Žltá 8785 vedie od zastávky autobusu v osade Hutisko k hrebeňu Nízkych
beskýd a napája sa na červenú trasu pozdĺž štátnej hranice v sedle Blechnarka
610,0 m.n.m. a pokračuje severozápadným smerom do poľskej obce Blechnerka
V blízkosti obce prechádza turistická značená trasa :
• Zelená 5761 – ( Regetovka ) ), prechádza severovýchodne od obce .
• Zelená 5763 – ( Becherov ) , ), prechádza severovýchodne od obce .
Obcou neprechádza cykloturistická trasa .
V blízkosti obce prechádza cykloturistická trasa :
• Číslo 26 - ( okolo Smilnianskeho vrchu s dĺžkou 46 km ), prechádza východne
od obce .
Navrhované je cykloturistické a cestné prepojenie obce Stebnícka Huta do poľskej
obce Blechnarka. V zmysle Územného plánu VÚC Prešovský kraj je navrhované nové
cestné prepojenie v plnom rozsahu, osobná doprava a nákladná doprava do 7,5 t
celkovej hmotnosti, bez TIR Stebnícka Huta – Blechnarka – Wysowa.
Navrhované cykloturistické trasy s rôznou dĺžkou a obtiažnosťou, sa napájajú na
jestvujúce cykloturistické trasy a turistické značené trasy, zokruhovaním vytvárajú
podmienky pre prepojenie navrhovaných aktivít v území a centrom obce Stebnícka
Huta.
Dobrým výhľadom na obec a širšie okolie je zo Suchého vrchu (742,8 m.n.m) a z
priestorov severnej, východnej a západnej časti územia.
Obec: Stebník
Potenciál územia
Katastrálne územie obce Stebník je súčasťou rekreačného krajinného celku Busov,
ktorý sa nachádza v severnej časti okresu Bardejov, pozdĺž štátnej hranice s Poľskom .
Do katastra zasahujú značené turistické chodníky. Územie je vhodné na pešiu turistiku,
cykloturistiku a bežecké lyžovanie. Verejné stravovanie, ubytovanie a služby
cestovného ruchu sa v obci neposkytujú.
V minulosti bol západne od obce v údolí Rozsuté vybudovaný areál „Pioniersky tábor
ZŤS,“ ktorý nebol daný do užívania.
Severne od obce, v katastri obce Stebnícka Huta, je agroturistický areál Slnečný majer,
zameraný na jazdectvo a chov koní. Napriek tomu, že sa nachádza v katastri susednej
obce, viacero vychádzkových trás pre jazdu na koni prechádza katastrálnym územím
Stebníka.
V obci nie sú vhodné podmienky pre vodné športy, ani pre zjazdové lyžovanie.
Ponuku služieb turizmu a cestovného ruchu zabezpečujú zariadenia lokalizované
mimo územia obce predovšetkým Regetovka, Stebnícka Huta, Nižná Polianka,
Bardejovské Kúpele, mesto Bardejov a kúpele Wysowa –Zdorj v Poľsku
Koncepcia rozvoja rekreácie a cestovného ruchu
Obec perspektívne uvažuje s doplnením jestvujúceho športového areálu o ďalšie
športovo - rekreačné funkcie (volejbalové ihrisko, tenisové kurty, kúpalisko a pod.).
Sú vyčlenené vhodné plochy pre umiestnenie občianskej vybavenosti a to hlavne
telocvične vo väzbe na Materskú a Základnú školu, dobudovanie športového areálu,
plochy na individuálnu rekreáciu, agroturistiku (Nižný mlyn), trásy pre pešiu turistiku
a cykloturistiku.
104
Ďalším zámerom rozvoja turizmu v obci je „Bardejov – Relax park Magura“, ktorého
časť zasahuje do katastrálneho územia.
Možnosťou využitia prírodného potenciálu obce je poľovnícky revír v blízkych lesoch .
Dynamická rekreácia
K najviac uplatňovaným formám dynamickej turistiky patrí pešia turistika
a cykloturistika.
Obcou prechádza turistická značená trasa:
• Žltá 8785 vedie od zastávky autobusu v osade Hutisko k hrebeňu Nízkych
Beskýd a napája sa na červenú trasu pozdĺž štátnej hranice v sedle
Blechnarka 610,0 m.n.m. a pokračuje severozápadným smerom do poľskej
obce Blechnerka
V zmysle návrhu Územného plánu VÚC Prešov je táto trasa doplnená o
cyklistickú regionálnu trasu – cezhraničné prepojenie do Poľska.
V blízkosti obce prechádza turistická značená trasa :
• Červená - 0901 E8 Cesta hrdinov SNP – hlavná turistická trasa prechádza
južne od obce .
• Modrá 2843 –prechádza západne od obce.
• Zelená 5762 – prechádza západne od obce .
• Žltá 8786 – (Dlhá Lúka – Bardejovské Kúpele), prechádza južne od obce.
• Zelený náučný chodník – (Bardejovské Kúpele - Zborovský hradný vrch Bardejovské Kúpele) , prechádza južne od obce.
Obcou neprechádza cykloturistická trasa .
V blízkosti obce prechádza cykloturistická trasa.
• Číslo 26 – ( okolo Smilnianskeho vrchu s dĺžkou 46 km ), prechádza východne
od obce .
Navrhované cykloturistické trasy s rôznou dĺžkou a obtiažnosťou, sa napájajú na
jestvujúce cykloturistické trasy a turistické značené trasy, zokruhovaním vytvárajú
podmienky pre prepojenie navrhovaných aktivít v území a centrom obce Stebník.
Dobrý výhľad na obec a širšie okolie je z priestoru na severovýchode a juhozápade
územia.
Obec: Šarišské Čierne
Potenciál územia
Údolia vodných tokov potoka Jarok a naň nadväzujúci zalesnený masív Ondavskej
vrchoviny poskytuje široké možnosti nenáročných turistických vychádzok a relaxácie
v prírodnom prostredí. Má vhodné podmienky pre letnú turistiku v atraktívnom
prírodnom prostredí a vytvára výborné podmienky pre pobyt v prírodnom prostredí,
v spojení s agroturistikou, využitím miernejších terénov v okolitých lesoch. V obci
Šarišské Čierne je priestor doplnkových funkcii cestovného ruchu prepájajúci rekreáciu
a vidiecku turistiku so susednými obcami predovšetkým Zborovom, Smilnom a obcou
Andrejová.
V obci je jedno zariadenie verejného stravovania – hostinec v budove Jednoty v strede
obce, kde je aj predajňa potravín a zmiešaného tovaru. Ubytovacie a iné služby
cestovného ruchu sa v obci neposkytujú. V území sa nachádzajú pramene prírodných
minerálnych vôd. Verejné stravovanie, ubytovanie a služby cestovného ruchu sa v
obci neposkytujú.
105
Koncepcia rozvoja rekreácie a cestovného ruchu
V juhozápadnej časti obce je navrhovaný Rekreačno – športový areál Kohútov
s turistickým hotelom s kapacitou cca 60 miest v jedálni, bufete a rýchleho
stravovania, s príslušným sociálnym vybavením a parkovaním, ktoré bude slúžiť aj
návštevníkom areálu zimných športov, malými športoviskami a malou zvieracou
oborou. Súčasťou rekreačno – športového areálu je areál zimných športov zjazdoviek,
sánkarskou plochou a s vlekom s dĺžkou 1 000 m a malým vlekom s dĺžkou 300 m.
Súčasťou areálu je vyhliadka pri hornej stanici veľkého lyžiarskeho vleku.
V blízkosti je navrhovaný Areál rekreačných chát Lúky, s cca 20 rekreačnými chatami
a 10 bungalovmi. Na ľavom brehu potoka Jarok v severozápadnej časti obce je
navrhovaný športovo – rekreačný areál Vodný svet, letným otvoreným kúpaliskom,
plochami pre slnenie, plochami malých ihrísk pre loptové hry, objektom rýchleho
stravovania, s príslušným sociálnym a zdravotníckym vybavením a parkovaním. Na
ľavom brehu potoka Jarok je navrhovaný Areál kultúry, športu a oddychu – Amfiteáter,
kde
je
umiestnený
amfiteáter
s príslušným
technickým
a
sociálnym
vybavením, integrovanými športovými plochami a plochami súvisiaceho občianskeho,
dopravného a technického vybavenia. Juhovýchodne od zastavanej časti obce po
západnej strane cesty III/55728. je navrhovaný rekreačný areál.
Možnosťou využitia prírodného potenciálu obce je poľovnícky revír v blízkych lesoch,
na ktorom pôsobí Poľovnícke združenie Minerál Dubová, s účelovým objektom na
území obce Cigla.
Dynamická rekreácia
K najviac uplatňovaným formám dynamickej turistiky patrí pešia turistika.
Obcou prechádza turistická značená trasa:
• Červená - 0901 E8 Cesta hrdinov SNP – hlavná turistická trasa prechádza
južným územím obce .
• Modrá 2875 – začína na križovatke ciest III/55728 a III/55722 vo východnej
časti obce Šarišské Čierne, pokračuje východným smerom po poľnej ceste cez les
Krásnej hory po lesnej ceste na Javorník na kóte 585,2 m.n.m. ďalej južným
smerom na Lazovú lúku pod vrchom Makovica s výškou 655,2 m.n.m. , kde sa
napája na červenú 0901 E8 Cestu hrdinov SNP.
V blízkosti obce neprechádza turistická značená trasa :
Obcou prechádza cykloturistická trasa :
• Číslo 4 - Karpatská cyklistická cesta ( Bardejov - Dukla s dĺžkou 55 km ),
• Číslo 5 - Hornozemplinská cyklomagistrála (Bardejov - Medzilaborce ) .
V blízkosti obce prechádza cykloturistická trasa :
• Číslo 25 – ( okolo Tople s dĺžkou 54 km ) , prechádza južne od obce.
• Zelená č.5892 - „Na križovatke kultúr, prechádza západne od obce.
Navrhované cykloturistické trasy :
Jedná začína pri obecnom úrade, pokračuje po ceste III/55728 severozápadným
smerom cez les Vrchy, popod Zverník 513,7 m.n.m., po asfaltovej ceste severným
smerom do športovo – rekreačnej lokality Rybníky v južnej časti obce Smilno. Druhá
začína pri obecnom úrade, pokračuje južným smerom pri cintoríne po poľnej ceste
v údolí bezmenného ľavého prítoku potoka Jarok a po lesných cestách juhozápadným
smerom popod Spálený vrch 642,2 m.n.m., k červenej turistickej trase 0901 E 8,
k novému rybníku na bezmennom ľavom prítoku Andrejovho potoka a západným
smerom v jeho údolí do obce Andrejová..
Dobrý výhľad na obec a širšie okolie je z Kohútova 647,5 m. n. m. a z Vyšnej
Zemrovky 530,9 m.n.m. .
106
Obec: Varadka
Potenciál územia
Obec Varadka slúži ako priestor pre rozvoj doplnkových funkcii cestovného ruchu a
vidiecku turistiku v prepojení s viacerými obcami predovšetkým s Nižnou Poliankou,
Vyšnou Poliankou a Jedlinkou. Prielomové údolie vodného toku rieky Ondava a naň
nadväzujúci zalesnený masív Ondavskej vrchoviny poskytuje široké možnosti
nenáročných turistických vychádzok a relaxácie v prírodnom prostredí. Krajinná
štruktúra v juhozápadnej časti obce s dominantne zastúpenou veľkoblokovou ornou
pôdou nie je z pohľadu turistického návštevníka veľmi atraktívna. Verejné stravovanie,
ubytovanie a služby cestovného ruchu sa v obci neposkytujú.
Koncepcia rozvoja rekreácie a cestovného ruchu
Predovšetkým severovýchodná časť riešeného katastrálneho územia obce má vhodné
lokalizačné predpoklady pre jej plné rozvinutie. V obci Varadka je navrhované
vybudovanie vodnej plochy rybníka na ľavom bezmennom prítoku rieky Ondava
v severovýchodnej časti obce s možným športovo – rekreačným využitím a tiež rybník
v južnej časti obce. Obec má predpoklady ako východisko peších turistických a
cykloturistických výletov predovšetkým vo väzbe na obec Nižná Polianka.
Možnosťou využitia prírodného potenciálu obce je poľovnícky revír v blízkych lesoch,
kde pôsobí poľovnícke združenie Beskýd
Dynamická rekreácia
K najviac uplatňovaným formám dynamickej turistiky patrí pešia turistika. Pre pešiu
turistiku v riešenom katastrálnom území obce Varadka sú využívané aj turisticky
neznačené chodníky po poľných a lesných cestách.
Obcou prechádza turistická značená trasa:
• Červená 0918 E3 – hlavná turistická trasa prechádza po severnej hranici obce,
ktorá je zároveň štátnou hranicou s Poľskom.
V blízkosti obce sa nachádza turistická značená trasa:
• Zelená 5786 ( Nižná Polianka ) , prechádza východne od obce.
Obcou prechádza cykloturistická trasa :
•
Číslo 26 - ( okolo Smilnianskeho vrchu s dĺžkou 46 km) ,
V blízkosti obce neprechádza cykloturistická trasa.
• Zelená č.5892 - „Na križovatke kultúr“, prechádza východne od obce.
Navrhovaná cykloturistická trasa začína v strede obce, pokračuje severným smerom
okolo Zajačieho vrchu k poľskej hranici, druhá smeruje z navrhovaného areálu športu
južným smerom do rekreačného priestoru Makovica.
Dobrý výhľad na obec a širšie okolie je z Varadskej hory 521,7 m.n.m. a zo Zajačieho
vrchu .
107
Obec: Vyšná Polianka
Potenciál územia
Obec Vyšná Polianka má výhodnú polohu ako východisko peších turistických a
cykloturistických výletov predovšetkým vo väzbe na obec Nižná Polianka, Ondavka a
Becherov, ako aj s prepojením na prihraničné obce v Poľsku .Prielomové údolie
vodného toku rieky Ondava a naň nadväzujúci zalesnený masív Ondavskej vrchoviny
poskytuje široké možnosti nenáročných turistických vychádzok a relaxácie v prírodnom
prostredí. Verejné stravovanie, ubytovanie a služby cestovného ruchu sa v obci
neposkytujú.
Koncepcia rozvoja rekreácie a cestovného ruchu
Pre účely cestovného ruchu je navrhované využitie baru v centre obce a vybudovanie
dvoch vodných plôch - rybníkov so športovo – rekreačnou funkciou na rieke Ondava
s využitím jazdy na konských povozoch v juhozápadnej časti obce. Atraktivitou je
územie na pravom brehu rieky Ondava, kde sa nachádzajú pozostatky vojenského
bunkra z 1. svetovej vojny, ktoré je vhodné využiť v kontexte turizmu a cestovného
ruchu.
Možnosťou využitia prírodného potenciálu obce je poľovnícky revír v blízkych lesoch,
kde pôsobí poľovnícke združenie so sídlom v Nižnej Polianke.
Dynamická rekreácia
K najviac uplatňovaným formám dynamickej turistiky patrí pešia turistika. Pre pešiu
turistiku v riešenom katastrálnom území obce Vyšná Polianka sú využívané aj turisticky
neznačené chodníky po poľných a lesných cestách. Predovšetkým severná časť
riešeného katastrálneho územia obce má vhodné lokalizačné predpoklady pre jej plné
rozvinutie.
Obcou prechádza turistická značená trasa:
• Červená 0918 E3 – hlavná turistická trasa prechádza po severnej hranici obce,
ktorá je zároveň štátnou hranicou s Poľskom.
V blízkosti obce prechádza turistická značená trasa :
• Zelená 5763 – ( Becherov ), prechádza západne od obce.
• Zelená 5786 - ( Nižná Polianka ) , prechádza juhovýchodne od obce.
Obcou prechádza cykloturistická trasa :
•
Číslo 26 – ( okolo Smilnianskeho vrchu s dĺžkou 46 km ),
V blízkosti obce sa neprechádza cykloturistická trasa.
Navrhované cykloturistické trasy začínajú na južnom okraji zastavaného územia obce,
pokračujú okolo záhrad a údolím bezmenného potoka, kde sa rozdeľujú, jedna
pokračuje severovýchodným až východným smerom k poľskej hranici a druhá
k výhľadu na Vysokom vrchu.
Dobrý výhľad na obec a širšie okolie je z Vysokého vrchu 640,3 m.n.m.a z Lesíka
524,1 m.n.m..
108
Obec: Zborov
Potenciál územia
Obec Zborov prepája susedné obce Andrejová, Smilno, Stebník, Chmeľová,
mesto Bardejov a Bardejovské Kúpele. Slúži ako východisko peších turistických a
cykloturistických aktivít, ako súčasť cestovného ruchu, rekreácie a vidiecku turistiku.
Údolia vodných tokov Kamenca a Rosuckej vody a naň nadväzujúci zalesnený masív
Zborovského hradného vrchu v Ondavskej vrchovine a Stebníckej Magury s výškou
899,9 m.n.m. vrchov Busova poskytujú široké možnosti nenáročných turistických
vychádzok a relaxácie v prírodnom prostredí.
V rámci poznávacieho turizmu je možné okrem zrúcanín Zborovského opevneného
hradu využiť tiež sakrálne stavby dvoch kostolov, bývalej kurie a kostola, kaplnky, troch
cintorínov z 1., 2. svetovej vojny a židovského, dodnes znateľné miesta zákopov
z oboch vojen na severovýchodných svahoch Koldoriny na západe a na vrchu Hradské
585,4 m.n.m. na východe územia obce, bývalých pivničiek – „sklepíkov“ pre
pocestných v zastavanej časti pri ceste I/77 a prameňov pitnej vody v južnom vstupe
do obce.
Verejné stravovanie je v pizzerii bývalej reštaurácii v budove Jednoty, v kaviarni,
výčape piva s kapacitou cca 45 stoličiek. V penzióne Paloma a v penzióne Jana sa
nachádzajú kaviarne s kapacitou cca 30 stoličiek.
Ubytovacie služby sú poskytované v jej centrálnej časti v penzióne Paloma s 10-imi
lôžkami a v penzióne Jana taktiež s 10-imi lôžkami na úrovni turistickej ubytovne.
V rokoch 2011/2012 bolo v týchto zariadeniach ubytovaných 898/1072 návštevníkov.
V budove obecného úradu sa nachádza Turistické informačné centrum.
Koncepcia rozvoja rekreácie a cestovného ruchu
V obci Zborov je navrhovaná nadstavba budovy Domu služieb pre ubytovaciu kapacitu
46 až 52 lôžok, zariadenia občianskej vybavenosti, motorest s kapacitou cca 45
stoličiek, penzión s kapacitou cca 50 lôžok a cca 25 stoličiek a motorest s kapacitou
cca 25 lôžok a cca 80 stoličiek pri navrhovanej čerpacej stanici pohonných hmôt.
V severnej časti je navrhovaný Areál rekreácie Červený breh – bungalovy s kapacitou
cca 80 lôžok Obecné rybníky, ktorých súčasťou je vodná plocha – prírodné kúpalisko
v západnej časti Areál rekreácie Podamče s cca 20 rekreačnými chatami a cca 80
lôžkami a severozápadnej časti rozšírenie jestvujúcej záhradkárskej osady o cca 15
záhradných chatiek.
Možnosťou využitia prírodného potenciálu obce je poľovnícky revír v blízkych lesoch.
Dynamická rekreácia
K najviac uplatňovaným formám dynamickej turistiky patrí pešia turistika.
Predovšetkým južná a západná časť riešeného katastrálneho územia obce má vhodné
lokalizačné predpoklady pre jej plné rozvinutie.
Obcou prechádza turistická značená trasa:
• Červená - 0901 E8 Cesta hrdinov SNP – hlavná turistická trasa prechádza
južným územím obce .
• Žltá 8786 – ( Dlhá Lúka – Bardejovské Kúpele ),
• Zelený náučný chodník – ( Bardejovské Kúpele - Zborovský hradný vrch Bardejovské Kúpele ) ,.
• Náučný chodník Čierna Mláka, začiatok a koniec trasy: Bardejov, mestská časť
Bardejovské Kúpele, odvozné miesto Nad jazerom. Súčasťou náučného
chodníka je vyhliadková veža s vyhliadkou na Zborovský hrad
V blízkosti obce prechádza turistická značená trasa :
• Modrá 2875 – ( Šarišské Čierné ), prechádza západne od obce.
109
• Modrá 2843 – prechádza západne od obce.
Obcou prechádza cykloturistická trasa:
• Číslo 26 – ( okolo Smilnianskeho vrchu s dĺžkou 46 km ),
V blízkosti obce prechádza cykloturistická trasa:
• Číslo 4 - Karpatská cyklistická cesta ( Bardejov - Dukla s dĺžkou 55 km ),
prechádza východne od obce.
• Číslo 5 - Hornozemplinská cyklomagistrála (Bardejov - Medzilaborce ) ,
prechádza východne od obce.
• Číslo 25 – ( okolo Tople s dĺžkou 54 km ) , prechádza východne od obce.
• Zelená č.5892 - „Na križovatke kultúr, prechádza východne od obce.
Navrhované štyri cykloturistické trasy vedú južným smerom na Zborovský hrad a
k Dlhej lúke, východným smerom na Smilno, severným smerom na Chmeľovú
a západným smerom na obec Stebník.
Dobrý výhľad na obec a širšie okolie je zo Zborovského hradu, z vrcholu Jedlinky 620,0
m.n.m. a z území Pod horou, Olšiny a Kozinec .
Zhodnotenie funkčného využitia územia mikroregiónu a okolia
Územie mikroregiónu Makovica leží v atraktívnom, málo narušenom prírodnom
prostredí na území Ondavskej vrchoviny, ktoré na juhu naväzujú na Zborovskú kotlinu
a Mirošovskú brázdu. Je charakteristické čistotou ovzdušia, nakoľko sa jedná o región
s pomerne nízkym zastúpením priemyselnej výroby. V oblasti Stebníckej Huty sú
namerané najlepšie hodnoty čistoty vzduchu v rámci Slovenska.
Vidiecky cestovný ruch a agroturistika na Slovensku sa stávajú relatívne novou formou
cestovného ruchu, hlavne v horských a podhorských oblastiach. Vidiecky cestovný
ruch možno definovať ako využívanie voľného času na vidieku rôznymi
rekreačnými činnosťami s možnosťou ubytovania v rodinách, vo vidieckych domoch
alebo v účelových komerčných ubytovacích zariadeniach postavených v tomto
prostredí.
Horská a podhorská oblasť vykazuje úbytok obyvateľstva a tým vznik prebytku
bytového fondu, čo je dobrým východiskom pre rozvoj vidieckej turistiky
a chalupárstva.
Táto skutočnosť poskytuje možnosti pre využitie jestvujúcich resp. výstavbu nových
objektov aj pre poskytovanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti, výstavbu penziónov,
doliečovacích ústavov.
Pre verejné stravovanie a ubytovacie služby nie sú v prevažnej časti obcí v MR
vytvorené podmienky. Ubytovanie v súkromí sa zatiaľ plnohodnotne nerozvinulo.
Ojedinelé sa využívajú staršie domy pre chalupárske účely. Úbytok obyvateľstva a tým
prebytok bytového fondu, umožňuje rozvoj chalupárstva a vidieckej turistiky. Počet
neobývaných bytov určených na rekreáciu sa pohybuje ročne od 95 do 150.
MR má vhodné podmienky pre poznávací, rekreačný, vidiecky cestovný ruch
a agroturistiku, s vhodnými lokalizačnými predpokladmi pre plné rozvinutie dynamickej
turistiky a pešej turistiky. Zalesnené územie poskytuje široké možnosti nenáročných
turistických vychádzok a relaxácie v prírodnom prostredí, ako východisko peších
turistických a cykloturistických výletov s nádhernými panoramatickými pohľadmi
z hradného vrchu Zborov, Javorina 881,2 m. n. m., Makovica 662,5 m.n.m., Sčob 518,8
m. n. m., Stebnícka Magura 899,9 m. n. m.
Územie poskytuje vhodné podmienky aj pre rozvoj zimných rekreačných aktivít.
V obciach Regetovka, Stebnícka Huta, Nižná Polianka a Mikulášová sa nachádzajú
lyžiarske vleky.
110
Ďalšou z možnosti využitia prírodného potenciálu územia sú poľovnícke revíry
v rozsiahlych lesoch, kde pôsobia viaceré poľovnícke združenia a hubárčenie, ktoré je
v území značne rozšírené a obľúbené.
Problémom letnej rekreácie je hlavne absencia možnosti kúpania, rybníky na rekreačný
lov a to aj napriek tomu, že v obci Nižná Polianka sa nachádza letné kúpalisko
prírodného charakteru a v obciach Smilno a Zborov sú rybníky.
Na území MR sa nachádza 14 evidovaných prírodných prameňov minerálnych vôd
a ďalší počet neevidovaných prameňov pitných vôd a to v obciach Andrejová,
Becherov, Beloveža, Hažlín, Mikulášová, Ondavka, Regetovka, Smilno, Stebnícka
Huta, Stebník, Vyšná Polianka a Zborov.
Pramene sa po odbornom zachytení a úprave okolia môžu využiť ako cieľové turistické
body. Kúpeľné územia a objekty, liečivé zdroje, zdroje liečivých minerálnych vôd sa v
území nenachádzajú.
Realizácia turistických aktivít MR, ako nástupu do priestoru Busova – potenciálu
rekreácie a cestovného ruchu prispieva k oživeniu lokálnej ekonomiky a vytvoreniu
sezónnych a nesezónnych pracovných miest. Je predpoklad, že služby súvisiace
s turizmom a cestovným ruchom budú poskytované aj na súkromno-podnikateľskej
báze v priamej nadväznosti na zdroj pasantov a návštevníkov.
Zaujímavosti obcí MR:
Andrejová – v obci pri kostole a na miestnom cintoríne sa nachádzajú vojnové hroby
z 1. svetovej vojny. Ich presná lokalizácie je momentálne v štádiu prieskumu. V južnej
časti obce je pálenica. Pri vstupe do obce, z južnej strany je po ľavej strane
dominantný zrekonštruovaný prameň.
Becherov – obec má zaujímavé historické pamiatky. Nachádza sa tu zrekonštruovaný
vojnový cintorín z 1. svetovej vojny a NKP Gréckokatolícky kostol narodenia Panny
Márie z roku 1847. Neďaleko obce sa rozprestiera NPR Becherovská tisina. Na hranici
s Poľskom je situovaný vojnový cintorín, navrhnutý D. Jurkovičom.
V obci sa tiež každoročne koná folklórny festival ,,Stretnutie pri vatre", na ktorom sa
prezentujú prevažne rusínske piesne a tance.
Beloveža – v obci sa nachádza barokoklasicistická NKP Gréckokatolícky kostol sv.
Michala archanjela a bránka, postavený roku 1778. Obec každoročne organizuje
fašiangové slávnosti. Taktiež sa tu koná každoročný májový výstup na najvyššiu kótu
katastra – Hory tzv. Butarová, odkiaľ je výhľad na Vysoké Tatry. Od roku 1974 sa tu
konajú ,,Slávnosti kultúry Rusínov - Ukrajincov", kde vystupujú amatérske a
profisionálne súbory a jednotlivci.
Hažlín - v obci sa taktiež nachádza vojnový cintorín z 1. svetovej vojny. Pri ZŠ je
situovaný pamätník obetiam 2. svetovej vojny. Pamätný cintorín (NKP), s náhrobníkmi
zastrestrelených občanov Hažlína počas 2. svetovej vojny, je umiestnený na obecnom
cintoríne. Taktiež Rímskokatolícky kostol Povýšenia kríža, povodně gotický
znovupostavený v roku 1752 v neskororenesančnom slohu, je evidovaný ako NKP.
Každoročne sa tu koná fašiangový karneval, turistický pochod a folklórne festival pod
názvom ,,Folklórny Hažlín", kde vystupujú amatérske a profisionálne súbory a
jednotlivci.
Hutka - v obci sa nachádza pravoslávny kostol z roku 1923, postavený na mieste
pôvodného dreveného kostolíka. Západne od obce je vrch Kaštielik (647,7 m. n. m), na
ktorom počas 1. svetovej vojny prebiehali prudké boje medzi vojskami Dohody
a Ústrednými veľmocami, kde sú zvyšky pôvodných okopov.
Chmeľová – v obci je v severnej časti na obecnom cintoríne situovaný vojnový cintorín
z 1. svetovej vojny. V strede obce je klasicistický Gréckokatolícky kostol sv.
Nanebovzatia Panny Márie (NKP) z roku 1827. Tiež sa tu nachádza historický mlyn.
111
V obci sa každoročne koná kultúrna slávnosť pod názvom ,, Dni chleba" a športový
deň.
Jedlinka – v obci sa na obecnom cintoríne nachádza zaujímavý pôvodný
Gréckokatolícky drevený kostolík Panny Márie ochrankyne, byzantského obradu z roku
1763 (NKP). Oproti, cez cestu je postavený murovaný Pravoslávny chrám.
Mikulášová – v obci je v jej južnej časti situovaný zaujímavý murovaný
Gréckokatolícky kostol sv. Bohorodičky s farou. V jeho blízkosti sa nachádza Sála
kráľovstva svedkov Jehovových. V strede obce je Pravoslávny chrám Panny Márie.
Východne od obce, na vrchu Kaštielik (647,7 m. n. m), je umiestnený vojnový cintorín
z 1. svetovej vojny. V severnej časti katastra je rekreačné stredisko Makovica.
Nižná Polianka – v juhovýchodnej časti katastra obce, smer Hutka, sa nachádza
zrekonštruovaný vojnový cintorín z 1. svetovej vojny. V jeho juhozápadnej časti je
situovaná rekreačná oblasť Makovica. Táto je vyhľadávaná návštevníkmi z blízkeho
i ďalekého okolia a je navštevovaná aj návštevníkmi z Poľska. Ponúka celoročné
vyžitie s možnosťou stravovania a ubytovania. Na jar a na jeseň, ponúka okolitá krajina
výlety do prírody, či už peším alebo cyklistom. Počas letných dní majú návštevníci
možnosť slnenia a kúpania na prírodnom, no upravenom kúpalisku. V zime je lákadlom
areál zimných športov so zjazdovkou a vlekmi. Parkovanie je zabezpečené priamo
v areály, s kapacitou cca 80 osobných motorových vozidiel. Prístup je dobrý, keďže sa
celý komplex nachádza v tesnej blízkosti cesty I/77. Každoročne sa tu usporadúvajú
amatérske lyžiarske preteky. V obci sa na miestnom amfiteátri každoročne koná
tradičná obvodová Slávnosť Rusínov – Ukrajincov. Veľkým lákadlom je rekonštrukcia
bojov z I. svetovej vojny, s predvádzaním taktiky v dobových uniformách a pozemnou
vojenskou technikou.
Ondavka - v obci vyviera rovnomenný potok Ondavka, ktorý sa prítokmi v nižších
polohách mení na rieku Ondavu. V zastavanom území stojí za zmienku drevená
zvonica z polovice 20. storočia. Okolie obce ponúka pekné výlety do prírody a s tým
spojené výhľady na Slovenskú ako aj Poľskú krajinu.
Regetovka - ponúka široké vyžitie aktívnym a v rovnakej škále aj pasívnym
rekreantom. Veľkým lákadlom s medzinárodným potenciálom, je najmä v zimnom
období komplex zjazdoviek rôznej obtiažnosti s vlekmi a bežkárske trasy v okolí.
Ostatné ročné obdobia, jar , leto, jeseň, ponúkajú výlety do širokého okolia, do
neďalekého Poľského Regetowa alebo zaujímavého chráneného územia Rašelinisko
s miestnym názvom Stav, pre peších ako i cykloturistom. V obci sú celoročne
poskytované stravovacie a ubytovacie služby v súkromných chatách a penziónoch.
Duchovná sféra je zastúpená Gréckokatolíckym chrámom sv. Demetria. V obci sa
každoročne konajú jednodňové vianočné trhy. Na prahu jari a leta sa tu usporadúva
spoločenská akcia ,,Jánske ohne".
Smilno - sa na obecnom cintoríne nachádza rozsiahly upravovaný vojnový cintorín z 1.
svetovej vojny. V južnej časti, bezprostrednej blízkosti zastavaného územia sa
rozprestierajú dva rybníky s možnosťou rekreačného chytania rýb. Okolitá príroda
ponúka plnohodnotné výlety do okolia s možnosťou stravovania a ubytovania
v miestnom súkromnom penzióne. Každoročne sa tu usporadúva futbalový
a volejbalový turnaj.
Stebnícka Huta - obec ponúka celoročné vyžitie v rámci rekreácie . V zimnom období
je to predovšetkým lyžiarske centrum s vlekmi. Juhovýchodne od obce je lyžiarska
bežecká trasa, napojená na poľské lyžiarske bežecké trasy. V ostatných ročných
obdobiach sú výlety do širokého okolia na Slovenskej a Poľskej strane. V obci sa
konajú hasičské preteky a amatérske futbalové zápasy. V obci je možnosť celoročného
stravovania a ubytovania na súkromnom majery južne od obce, na pôvodnej Slovensko
– poľskej ceste. V stredisku Slnečný majer sa koná podujatie pod názvom ,,Hubertove
dni". Zaujímavosťou je lokalita pôvodných sklárni Hutisko.
112
Stebník - pred vstupom do obce z východnej strany sa nachádza zrekonštruovaný
vojnový cintorín z 1. sv. vojny. V spojení s 1. sv. vojnou v okolitých lesoch katastra sa
tiahnu línie vojnových okopov, na Stebníckej Magure po štátnej hranici s Poľskom
vojsk Ústredných mocností a oproti na vrchoch Zajače (622,2 m.n.m), Suchý vrch
(742,8 m.n.m) vojsk Dohody. Ďalšou zvláštnosťou je, že sa na území obce nachádzajú
ešte štyri civilné cintoríny. V obci pri OcÚ je pamätný kameň rusínskeho proti
feudálneho zbojníka Andreja Savku (1919 – 1661). V Stebníku sa narodil literát MUDr.
Jozef Zbihlej. Z pamiatok je to predovšetkým gréckokatolícky chrám prepodobnej
matky Paraskevy Ternovskej. Juhozápadne od obce je od roku 1964 na ploche 76 ha
štátna prírodná rezervácia Magura s pralesovitými zvyškami typickej karpatskej
jedľovej bučiny. Obec v zimnom období každoročne usporadúva bežkársky pretek – Po
stopách Yetiho s dĺžkou 12,5 km. Stebník má družbu so Srbskou obcou Bikičdo,
s ktorou usporadúvajú folklórne slávnosti. Na čelnej fasáde OcÚ je nainštalovaná
webová kamera, monitorujúca aktuálny stav v obci.
Šarišské Čierne – v obci sa nachádzajú dva vojnové cintoríny z 1. sv. vojny, ktoré
čakajú na svoju obnovu. Na budove bývalej ZŠ, teraz Dom nádeje je umiestnená
pamätná tabuľa národného buditeľa Rusínov – Ukrajincov Alexandra Pavloviča.
Z historických pamiatok je to predovšetkým gréckokatolícky kostol Narodenia Panny
Márie z roku 1932, kaplnka Panny Márie z roku 1765 a pravoslávna cerkev postavená
v 90. rokoch minulého storočia. So športových aktivít je predovšetkým využívaná
cyklotrasa popri Ondave Šarišské Čierne – Cigľa – Mikulášová. Ďalej sa tu koná
turistické podujatie Cestami Alexanda Pavloviča cez Makovicu do Svidníka a vatra pod
vrchom Neľpúch. V zimnom období je upravovaná bežkárska trasa na ceste III. triedy
do Smilna.
Varadka – v obci je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (NKP) evidovaný
gréckokatolícky drevený kostol Panny Márie Ochrankyne z roku 1924. Pre výhodnú
polohu, mimo hlavnej cesty, je okolie obce predurčené na zdravotné výlety po okolitej
prírode, s peknými panoramatickými výhľadmi a minerálnym prameňom. Neďaleké
rekreačné stredisko Makovica ponúka ďalšie rekreačné možnosti s celoročným vyžitím,
s možnosťou stravovania a ubytovania.
Vyšná Polianka - v zastavanom území na východnej strane obce je situovaný
zrekonštruovaný vojnový cintorín z 1. sv. vojny. V obci sa nachádza gréckokatolícky
drevený kostol sv. Paraskevy (NKP) z roku 1919. Mimo zastavaného územia je
malorážková strelnica a biatlonová trať, ktorá si vyžaduje rekonštrukciu, aby plne
slúžila tak rekreačným, ako aj súťažným podmienkam. V katastri obce vyviera potok
Vislovka, ktorá tvorí základ významnej poľskej rieky Wisly. V okolí je taktiež niekoľko
minerálnych prameňov.
Zborov - je najväčšou obcou v MR. Južne v nezastavanom území obce, sa ako
najväčšie lákadlo pre turistov medzinárodného významu, nachádza Zborovský hrad
(NKP), ktorý vznikol po roku 1241. Západne od hradného vrchu na protiľahlej strane
doliny, je situovaný vojnový cintorín z 1. sv. vojny, momentálne v rekonštrukcii. S týmto
obdobím sú spojené aj vojnové okopy, severne od cintorína. Na obecnom cintoríne je
umiestnený cintorín padlých v 2. sv. vojne. V severozápadnej časti obce je starý
židovský cintorín (NKP). V obci jestvuje niekoľko ďalších pamiatok evidovaných
v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Medzi ne patrí rímskokatolícka kaplnka
sv. Anny (18. stor.), socha sv. Jána Nepomuckého (1816), rímskokatolícky kostol sv.
Margity (začiatok 14. storočia) a rímskokatolícky kostol sv. Žofie (1640).
Pre rozvoj turizmu v obci má veľký význam asfaltová letisková dráha. Obec
usporadúva množstvo spoločenských, kultúrnych a športových akcií. Na niektorých
spolupracuje z družobnou obcou Gmina Krzywcza.
Spomenieme napr. Večer talentov, Potulky Zborovským hradom, divadelné
predstavenia, Zborovské sladké drievko, adventné popoludnie, odpusty, fašiangové
113
a veľkonočné slávnosti... . So športových akcií sú to nohejbalové, tenisové, futbalové,
stolnotenisové, florbalové, šachové turnaje či atletické preteky.
Bohatá história a množstvo významných kultúrnych pamiatok, ľudová architektúra,
jedinečný folklór a prírodný potenciál je v MR značne rozsiahly, avšak nedostatočne
využívaný pre cestovný ruch.
Okolie mikroregiónu Makovica
V rámci Prešovského kraja v blízkosti územia mikroregiónu Makovica sa nachádza
veľa rôznorodých foriem cestovného ruchu a zaujímavosti. Predovšetkým ide
o mestský a kultúrny poznávací cestovný ruch mesta Bardejov s Mestskou
pamiatkovou rezerváciou (UNESCO) vrátane židovského suburbia, múzeum ľudovej
architektúry - skanzen v Bardejovských kúpeľoch kde sa nachádza aj drevený kostolík
z obce Mikulášova, pútnické miesto Gaboltov, sakrálne stavby so súborom drevených
kostolíkov Severovýchodné Slovensko s jedným z najstarších a najcenejších gotických
objektov na Slovensku v Hervartove . Kúpeľný a zdravotný cestovný ruch poskytujú na
medzinárodnej úrovni Bardejovské kúpele.
Rekreačné priestory v širšom záujmovom území:
Okres
Bardejov
Rekreačný priestor
Obec
Názov
Bardejovské
Bardejov
kúpele
Význam
Kríže
Kríže
regionálny
Cígeľka
Cígeľka
regionálny
medzinárodný
Krajinný a funkčný typ
II. podhorský, pre rekreáciu
a vodné športy
III. horský, pre rekreáciu,
turistiku a zimné športy
II. podhorský, pre rekreáciu
a vodné športy
III. horský, pre rekreáciu,
turistiku a zimné športy
Rozloh
a (ha)
420
125
137
Zdroj: Územný plán VÚC Prešovského kraja
Zázemie MR má hodnotné formy zimného cestovného ruchu a zimných športov, letnej
turistiky a pobytu pri vode, ako aj vidiecky cestovný ruch a agroturistiku, čo vytvára
vhodné podmienky pre rozvoj súvisiacej turistickej infraštruktúry. Okrem návštevníkov
zo Slovenska jedná sa predovšetkým o pasantov z Poľska.
V dostupnej vzdialenosti sú aj ťažiskové strediská cestovného ruchu, rekreácie
a kúpeľníctva v Poľsku. Predovšetkým Krynica, Muszyna, Wapienne, Jaworzyna, Uście
Gorlickie, Regetow, Wysowa, Klimkówka, Gladyszów.
Turistické a cykloturistické trasy v mikroregióne a okolí
V mikroregióne Makovica a v jeho okolí prechádzajú turistické značené trasy ( turisticky
značené chodníky - TZCH ) a cykloturistické trasy.
Pre pešiu turistiku prechádzajú na území Slovenska turistické značené chodníky
(TZCH):
• Červený TZCH 0918 (súčasť Európskej diaľkovej trasy E3) – trasa začína na
najvyššom vrchole pohoria Čergov Minčol (1157 m.n.m. – vyhliadkový bod),
prechádza cez vrcholy Malý Minčol (1 054,4 m.n.m. – vyhliadkový bod) a
Murianik (1 009,5 m.n.m.) do obce Obručné a smeruje v úseku štátnych hraníc
Slovenska a Poľska resp. Ukrajiny hrebeňom Ondavskej vrchoviny a hrebeňmi
Laboreckej vrchoviny a Bukovských vrchov s ukončením trasy v obci Nová
Sedlica.
114
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Červený TZCH 0901 (Európska diaľková trasa E8 , Cesta hrdinov SNP) – trasa
začína na hrade Devín nad sútokom riek Dunaja a Moravy a pokračuje
hrebeňmi Malých Karpát, Považského Inovca, Kremnických vrchov, Nízkych
Tatier, Volovských vrchov, Šarišskej vrchoviny, Čergova, Ondavskej a
laboreckej vrchoviny s ukončením trasy v priestore Vojenského prírodného
múzea a pamätníku v Duklianskom priesmyku. Prechádza sedlom Čergov (917
m.n.m.) s turistickou chatou, vrcholmi Čergov (1 049,7 m.n.m.), Bukový vrch 1
018,9 m.n.m.) a Žobrák 920,7 m.n.m.) s pokračovaním trasy cez obce
Hervartov, mesto Bardejov, Bardejovské kúpele, prechádza vrcholom
Stebníckej Magury (899,9 m.n.m), obcami Zborov a Andrejová s pokračovaním
trasy do mesta Svidník a Duklu.
Modrý TZCH 2843 – trasa turistického chodníka začína pri minerálnom prameni
Cigeľka, prechádza obcami Cigeľka a Vyšný Tvarožec s ukončením trasy na
vrchole Stebnícka Magura (899,9 m.n.m.).
Modrý TSCH 2875 – trasa turistického chodníka začína od križovatky ciest
III/55728 a III/55722 vo východnej časti obce východným smerom po poľnej
ceste cez les Krásnej hory po lesnej ceste na Javorník ( 585,2 m.n.m.)
pokračuje južným smerom na Lazovú lúku pod vrchom Makovica ( 655,2
m.n.m.) sa napája na červený TSCH 0901 E8 Cestu hrdinov SNP.
Zelený TZCH 5761 – trasa turistického chodníka začína v obci Regetovka,
pokračuje údolím potoka Regetovská voda s ukončením trasy v sedle
Regetovská voda situovanom medzi vrcholmi Javorina (881,2 m.n.m.) a Obič
(788,1 m.n.m.) v horskom hrebeni tvoriacom štátnu hranicu s Poľskom
s napojením na červený TZCH 0918
Zelený TSCH 5762 – trasa turistického chodníka začina na modrej trase TSCH
2843 a napája sa na červen TSCH 0918 E3 .
Zelený TZCH 5763 – trasa turistického chodníka začína v obci Becherov a
pokračuje v súbehu s trasou cesty II/545 s ukončením trasy v sedle Dujava
v lokalite hraničného priechodu Becherov - Konieczna.
Zelený TZCH 5786 – trasa turistického chodníka začína v obci Nižná Polianka
a tvorí krátku prepojovaciu trasu na červený TZCH 0918 trasovaný po
hraničnom hrebeni.
Žltý TZCH 8785 - trasa turistického chodníka sa začína v obci Hutisko,
prechádza cez sedlo Blechnarka (610,0 m.n.m.) v pohorí Ondavská vrchovina
s napojením na turisticky značený chodník na poľskej strane, prechádzajúci cez
obec Blechnarku do Wysowa.
Žltý TZCH 8786 – trasa turistického chodníka sa začína v mestskej časti
okresného mesta Dlhá Lúka, prechádza lokalitou Zborovský hrad a pokračuje
lesnými porastami v masíve Stebníckej Magury s ukončením trasy
v Bardejovských kúpeľoch.
Náučné chodníky prechádzajúce mikroregiónom Makovica a v jeho blízkosti:
•
•
•
Náučný chodník Bardejovské kúpele - Zborovský hradný vrch, trasa:
Bardejovské Kúpele (pri Jazierku) – Čeršľa – Zborovský hradný vrch – Dlhá
Lúka – Bardejovské Kúpele .
Náučný chodník Čierna Mláka - začiatok a koniec trasy Bardejov, mestská časť
Bardejovské Kúpele, odvozné miesto Nad jazerom ( súčasťou náučného
chodníka je vyhliadková veža s vyhliadkou na Zborovský hrad ) .
Náučný chodník Regetovské rašelinisko – trasa je okruhom severovýchodne
od obce Regetovka
115
Pre pešiu turistiku prechádzajú na území Poľska turistické značené chodníky (TZCH):
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
116
Červený TZCH - v úseku Jaworzyna Krynicka (1 113,8 m.n.m.) - Krynica –
Huzary (864,4 m.n.m. – vyhliadkový bod) – Mochnaczka Niźna – Ropki Hańczowa – Kozie źebro (864,4 m.n.m.) – Lug – Wolowiec – Kornuty (835,6
m.n.m.) – Przelecz Ostrzyz - Katy
Modrý TZCH - Runek (1 079,6 m.n.m.) - Krynica – Szalone (828,9 m.n.m.) –
Powroźnik – Dubne (904 m.n.m.) – Kraczonik (934,7 m.n.m.) – Leluchów
Zelený TZCH - v úseku Jaworzyna Krynicka (1 113,8 m.n.m.) - Krynica –Huzary (864,4 m.n.m.) – Lackowa (998 m.n.m.) – Cigielka (806,8 m.n.m.) –
Wysowa – Kozie Źebro (846,8 m.n.m.) – Skwirtne – Magura Malastowska
(812,7 m.n.m.) - Szymbark
Žltý TZCH - Krynica – Huzary (864,4 m.n.m.) – Hawrylakówka (779,6 m.n.m.) –
Bukowinka (750,0 m.n.m.) – Krynica
Žltý TZCH - v úseku Sczawnik – Muszyna – Dubne (904 m.n.m.) – Wojkowa –
Pusta (867 m.n.m.) – Muszynka
Modrý TZCH - v úseku Grybów – Sucha Homola (708 m.n.m.) – Bórdlow
Wierch (748,2 m.n.m.) – Ropki – Wysowa – Jaworzyna (881,2 m.n.m. –
vyhliadkový bod) – Beskidek (691 m.n.m.) – Konieczna – Wilusia (689,1
m.n.m.) - Oźenna
Modrý TZCH - v úseku Gorlice – Magura Malastowska (812,7 m.n.m.) –
Przelecz Malastowska – Śchronisko PTTK Barówka
Zelený TZCH v úseku Gorlice – Wapienne – Magura Watkowska (845,9
m.n.m.) – Folusz
Zelený TZCH- Krempna – Wysokie (656,3 m.n.m.) – Oźenna
Žltý TZCH v úseku Folusz – Bartne – Banica – Wolowiec – Czarne – Radocyna
– Konieczna – Przelecz Dujava
Žltý TZCH - Wysowa – Blechnarka – Przelecz Wysowska
Žltý TZCH - Regetów – Regetów Wyźny – Przelecz Regetowska (sedlo
Regetovská voda – 645,0 m.n.m.)
Žltý TZCH - v úseku Homola (712,2 m.n.m.) - Uście Gorlickie - Magura
Malastowska
Žltý TZCH - v úseku Mrukowa – Przelecz Ostrysz – Kotań - Krempna
117
Na území Slovenska prechádza cykloturistická trasa :
•
•
•
•
•
Číslo 4 (značená aj ako červená č.015) - úsek Karpatskej cyklistickej cesty
Z Bardejova na Duklu s dĺžkou 55 k m, vedúcej z okresného mesta Bardejov
v náročnejšej športovej trase cez Bardejovskú Novú Ves a obce Andrejová,
Šarišské Čierne, Cigla, Dubová, Nižný Mirošov, kde pokračuje v trase cesty 1.
triedy cez Vyšný a Nižný Orlík do mesta Svidník a ďalej cez Údolie smrti po
miestach intenzívnych bojov v II. svetovej vojne, cez Nižný a Vyšný Komárnik
na Dukliansky priesmyk. Pokračovaním tejto trasy je Karpatská cyklistická cesta
po jej poľskom úseku v dĺžke 102 km až na hraničný prechod v Čertižskom
sedle.
Číslo 5 - Hornozemplinská cyklomagistrála Z Bardejova do Medzilaboriec
s dĺžkou 78 km, – vedúcej z okresného mesta Bardejov v náročnejšej športovej
trase cez Bardejovskú Novú Ves a obce Andrejová, Šarišské Čierne, Kurimka,
Cernina, Rovné cez Ondavskú vrchovinu do údolia rieky Ondava cez obce
Rakovčík a Tisinec do Stropkova a ďalej cez Krásny Brod do Medzilaboriec.
Číslo 25 Okolo Tople s dĺžkou 54 km v náročnejšej športovej trase. – Trasa
začína v Bardejovskej Novej Vsi a vedie po prúde rieky Topľa cez obce
Beloveža, Hažlín, Ortuťová a Šašová do obce Dubinné a proti prúdu rieky
Topľa do okresného mesta Bardejov, kde končí.
Číslo 26 - okolo Smilnianskeho vrchu s dĺžkou 46 km, vedúcej z Bardejova
v náročnejšej športovej trase cez Bardejovské kúpele do obce Zborov a potom
okolo Smilnianskeho vrchu cez obce Chmeľová, Becherov, Ondavka, Vyšná
Polianka, Varadka, Nižná Polianka, Jedlinka a Smilno do Zborova a odtiaľ späť
do Bardejova.
Cyklotrasa „Na križovatke kultúr“ – zelená č.5892: Bardejov – Bardejovská
Nová Ves – Andrejová – Smilno – Nižná Polianka – Grab (PL) – Jaslo (PL)
Medzinárodné cyklotrasy – v ECF prebieha v súčasnosti diskusia k projektu Eurovelo.
Tento projekt predpokladá začiatok vyznačenia 12 diaľkových transeurópskych trás,
ktoré by viedli od východu k západu a od severu k juhu. Projekt predpokladá vedenie
dvoch týchto trás aj územím Slovenska.
• Trasa č. 11 – začína sa na nórskom Nordkappe a rýchlo prechádza do Fínska.
Cez Helsinky prechádza do estónskeho Tallinu a pokračuje pobaltskými štátmi
cez Rigu a Vilnius do Poľska. Cez Varšavu a Krakov vchádza na územie
východného Slovenska. Cez Maďarsko pokračuje do juhoslovanského
Belehradu, macedónskeho Skopje do gréckych Thessaloník a končí v hlavnom
meste Atény. Presné vedenie trasy cez územie východného Slovenska je
predmetom jednania s partnermi v Poľsku a Maďarsku. Južný výstup sa
predpokladá v Slovenskom Novom Meste.
Návštevnosť mikroregiónu
Podľa počtu návštevníkov je Prešovský kraj tretí najnavštevovanejší na Slovensku,
hneď po Bratislavskom a Žilinskom kraji.
Podľa Štatistického úradu SR na území Prešovského kraja v roku 2011 poskytovalo
služby návštevníkom 551 ubytovacích zariadení, z toho 105 hotelov, 123 penziónov,
140 zariadení ostatného ubytovania, 50 turistických ubytovní a 124 ubytovaní
v súkromí. Tieto zariadenia v Prešovskom kraji predstavujú 18,3 % z celkového počtu
zariadení na Slovensku.
118
119
Návštevníci mali k dispozícii 10 190 izieb s 27 637 lôžkami a 3 570 miest na voľnej
ploche. V ubytovacích zariadeniach Prešovského kraja prenocovalo 618 470 hostí, čo
predstavuje 17,3 % z celkového počtu návštevníkov v SR. V prevažnej miere sa na
návštevnosti kraja podieľali Slováci, zahraniční návštevníci tvorili 34,9 %. Najvyššie
zastúpenie zo zahraničných návštevníkom mali hostia z Českej republiky 11,9 %,
Poľska 5,7 %, Južnej Kórey 2,6 %, Nemecka 2,6 % a Maďarska 2 %. Priemerný počet
prenocovaní na jedného návštevníka bol 3,3 nocí. Čisté využitie stálych lôžok v
ubytovacích zariadeniach v kraji bol 26,4 %, čo je o 4,7 percentuálneho bodu vyššie
ako je priemer za SR. Najväčší záujem v Prešovskom kraji bol o štvorhviezdičkové
hotely, ktoré boli využité na 45 %, potom dvojhviezdičkové hotely na 37 % a hotely s
troma hviezdičkami na 36,1 %. Najnižšiu obsadenosť v kraji dosiahli kempingy 4,8 % a
ubytovania v súkromí 8,7 %.
Podľa Štatistického úradu SR na území okresu Bardejov v roku 2011 poskytovalo
služby návštevníkom 35 ubytovacích zariadení. Návštevníci mali k dispozícii 871 izieb
s 2018 lôžkami (z toho 1938 stálych a 80 príležitostných). Podľa počtu návštevníkov je
okres Bardejov piaty najnavštevovanejší v Prešovskom kraji. V ubytovacích
zariadeniach okresu Bardejov prenocovalo 32 315 hostí (z toho 6 834 zahraničných),
čo predstavuje 5,22 % z celkového počtu návštevníkov Prešovského kraja.
Štatistika cestovného ruchu MR Makovica nedisponuje s relevantnými kompatibilnými
údajmi. Parciálne údaje získané prieskumom a z obcí vytvárajú len rámcový profil tohto
MR a nedávajú možnosť plnohodnotne využiť štandardné štatistické metódy analýz
a syntéz.
Návštevnosť mikroregiónu Makovica sa odvíja od atraktívnosti územia a súčasných
aktivít v obciach MR, a to od 45000 – 50000 návštevníkov ročne.
Najväčšia návštevnosť v MR je na jednorazovej akcii v obci Zborov cca 2000 - 2500
návštevníkov (Zborovské sladké drievko – dvojdňový hudobný festival). Jedná sa
väčšinou o domácich turistov, predovšetkým z miest Bardejov, Svidník a iných
regiónov Slovenska. Zo zahraničných návštevníkov ide predovšetkým o návštevníkov
z Poľska, Českej republiky, Rakúska, Nemecka a Maďarska.
Z uvedeného vyplýva, že aj cez ekonomickú náročnosť je potrebné vytvárať v MR
podmienky budovania zariadení pre dlhodobú rekreáciu nesezónneho charakteru, ako
aj vytváranie možností na krátkodobú rekreáciu, predovšetkým vo väzbách na mestá
Bardejov a Svidník .Naďalej je potrebné využívať dostupné rekreačné, turistické
a športové aktivity v dosahu MR aj fakultatívneho charakteru s využitím cezhraničného
potenciálu v Poľsku.
120
11.2.
Konkurencia a postavenie mikroregiónu na trhu cestovného ruchu
Špecifičnosť produktov cestovného ruchu, najmä ich závislosť na atraktivite prostredia,
na infraštruktúre a ekonomických podmienkach v krajine, stavia štáty a miestne vlády
do pozície spolutvorcov cestovného ruchu, keďže aktivity štátneho a verejného sektora
sú súčasťou integrovaného produktu cestovného ruchu. V nových podmienkach
konkurenčného globálneho trhu majú štáty a samosprávy ešte ďalšiu dôležitú úlohu a
to pôsobiť na prislúchajúcom území ako koordinátor a katalyzátor podnecujúci
partnerstvo medzi kľúčovými dodávateľmi služieb.
K hlavným druhom turizmu v mikroregióne Makovica je prevažne krátkodobý pobytový
turizmus (len počas letnej sezóny) s jednodňovou návštevnosťou. Formou turizmu je
poznávací turizmus s pohybom v lesnom prostredí, pešou a lyžiarskou turistikou,
a hlavne cykloturistikou. Mestský a kultúrny cestovný ruch s výborným potenciálom má
dostupné mesto Bardejov a Svidník, kúpeľný turizmus s liečebnou funkciou.
Zaujímavosťou je, že aj keď je v každej obci obchod, tento je prevádzkovaný vo
väčšine prípadov podnikateľom z lokality mimo MR, čo svedčí o pomerne nízkej
sebadôvere miestneho obyvateľstva v podnikanie. Obchodnú činnosť vykonávajú
súkromní podnikatelia len v polovici počtu obcí MR.
Nízka je úroveň služieb. V MR je evidovaný malý počet podnikateľov v terciálnom
sektore a z toho predovšetkým v službách. Tento stav je nepostačujúci Je pomerne
nízky počet stravovacích a ubytovacích zariadení , opravárenské služby, nevýrobné,
komunálne a remeselnícke služby a pod., čo svedčí o skutočnosti, že tieto služby nie
sú v MR žiadané, resp. si ich obyvatelia zabezpečujú iným spôsobom. V jednotlivých
obciach služby úplne chýbajú, chýba autoservis, požičovne áut, prekladateľské služby,
sprievodcovské služby a ostatné, ktoré sú spojené s novými nárokmi na rozvoj MR
a nové životné trendy. V celom MR nie je žiadna čerpacia stanica pohonných hmôt, čo
je pri tranzitnej turistike, na ktorú má MR ambície, dosť závažný nedostatok.
Aj keď rozhodujúcu úlohu pri rozvoji cestovného ruchu má súkromný sektor, úlohou
verejného sektora je formulovanie stratégie jeho rozvoja a definovanie nástrojov na jej
zabezpečenie. Preto je dôležitá podstata politiky štátu v cestovnom ruchu a
nevyhnutnosť jej novej orientácie.
V súčasnosti pri vytváraní štátnej politiky cestovného ruchu sú hlavnými nositeľmi
rozhodovacích procesov - Komisia pre podnikateľské prostredie a cestovný ruch
Výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu NR SR, Vláda SR, Ministerstvo dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR(sekcia cestovného ruchu), Slovenská agentúra
pre cestovný ruch, samosprávne kraje (útvary pre cestovný ruch), krajské a oblastné
organizácie cestovného ruchu a regionálne agentúry, ktoré by predovšetkým umožnili
vytvoriť podmienky pre rekreačné aktivity.
Imidž Slovenska ako turistickej organizácie začína Slovenská agentúra cestovného
ruchu (SACR) formovať najmä na segmentoch založených na prírodnom potenciáli
krajiny na regiónoch, ktoré môžu získať pomoc zo štrukturálnych fondov EÚ.
V súlade so zásadami vytvárania zoskupení ekonomických slabších vidieckych obcí v
MR Makovica je konkurencie schopnosť Šarišského regiónu zaberajúci oblasť horného
Šariša a súvisiaceho okolia. Historický vývoj je však orientovaný na okresné mestá
Bardejov a Svidník, ktoré sú v zmysle ÚPN VÚC Prešovského kraja sídla
nadregionálneho a regionálneho významu a obce mikroregiónu Makovica sú čiastočne
v ich suburbárnych pásmach.
V MR sú už vytvorené podmienky pre rozvoj cestovného ruchu, ktoré sú založené na
obecných aktivitách predovšetkým pre zimnú rekreáciu.
V súčasnosti sú k dispozícii rekreačné strediská s pomerne vyhovujúcou kapacitou
lyžiarskych vlekov (Regetovka, Nižná Polianka, Stebnícka Huta), avšak chýba im
komplexná vybavenosť.
121
Zimné stredisko Regetovka je zaradené medzi rekreačné strediská medzinárodného
významu ktoré sa nachádza v horskom prostredí, vhodnom na rekreáciu, turistiku
a zimné športy a dennou návštevnosťou v sezóne 650 turistov (plánuje sa rozšírenie
na 1 000 turistov denne). Prístup do strediska je možný autom alebo autobusom.
K dispozícii je málo kapacitné parkovisko vo vzdialenosti cca 80 m, veľkokapacitné cca
500 m od vlekov. V stredisku nie je žiadna lanovka, skibus ani odbavovací systém.
Horská služba nie je zriadená. 30 – 50% zjazdových tratí je pokrytých mechanickým
zasnežovaním.. Ubytovanie je poskytované v dvoch ubytovacích zriadeniach
miestnych obyvateľov
Lyžiarske stredisko v obci Stebnícka Huta má k dispozícii lyžiarske terény s vlekmi
vhodné pre začiatočníkov, pokročilých i náročných. Potrebné je
ich technické
dovybavenie.
Rekreačné stredisko nadregionálneho významu Makovica v obci Nižná Polianka
a Mikulášova v podhorskom až horskom prostredí vhodnom na vodné a zimné športy
a rekreáciu s dennou návštevnosťou 400 turistov sa plánuje na rozšírenie pre 800
turistov denne. Pre celoročné využitie má stredisko v zime k dispozícii zjazdové trate
a v lete prírodné kúpalisko. Veľkou nevýhodou je, že nie je kryté a nemá štandardnú
vybavenosť. Jeho využiteľnosť v letnej sezóne veľmi krátka.
Rastúci počet turistov hlavne z Poľska je dobrou perspektívou pre tento druh
ekonomiky v MR. To okrem iného predpokladá aj vybudovanie strediska zimných
športov v obci Becherov.
Problémom je v MR letná rekreácia, hlavne možnosť kúpania, a to aj napriek tomu, že
dané územie má dostatok vodných zdrojov
Pre konkurenciu a postavenie mikroregiónu na trhu cestovného ruchu je potrebný
aktívny prístup obce a obyvateľov ku skvalitňovaniu služieb cestovného ruchu a
technickej vybavenosti územia.
Pre sfunkčnenie konkurencie a postavenia mikroregiónu na trhu cestovného ruchu je
nutná účasť Združenia obcí mikroregiónu Makovica v Oblastnej organizácií cestovného
ruchu, resp. Krajskej organizácií cestovného ruchu.
122
11.3.
Marketing cestovného ruchu, jeho organizácia a regionálny manažment
K vytvoreniu základných predpokladov pre riadenie rozvoja cestovného ruchu na
území patrí marketing.
Marketingová stratégia cestovného ruchu
– rešpektuje prierezový (mnohoodborový) charakter cestovného ruchu a
komplexnosť jeho produktov
- diferencuje ciele rozvoja cestovného ruchu v závislosti od primárnej
a sekundárnej ponuky cestovného ruchu, od očakávaní verejného sektora ako aj
od očakávaní súkromného sektora
- v samospráve vytvára predpoklady pre koordináciu záujmov v rozvoji cestovného
ruchu
- v súkromnom sektore vytvára predpoklady pre spoluprácu s verejným sektorom
s cieľom poznávania spoločných záujmov pri komplexnom uspokojovaní potrieb
účastníkov cestovného ruchu. Pri plánovaní rozvoja cestovného ruchu
zohľadňujeme globálne svetové trendy 21. storočia, definované Svetovou
organizáciou cestovného ruchu: „prehlbujúca sa globalizácia a od nej závislá
prosperita cieľových regiónov
- rešpektuje využívanie nových informačných technológií pri ponuke a distribúcii
produktu
- cieľové regióny sa presadia na konkurenčnom trhu len vtedy, ak sa budú
zameriavať na svoj imidž ako predpoklad diverzifikácie a expanzie svojej
príťažlivosti
- rastúce preferencie účastníkov cestovného ruchu orientované na komfort,
zľahčenie a zrýchlenie procesu cestovania, dobrodružstvo, zdravie, ekológiu,
poznávanie a kultúru,
− zábavu a rozptýlenie – cestovný ruch zážitku
Pomerne novým a rozvíjajúcim sa odvetvím ekonomiky v rámci terciálneho sektora
v rámci MR Makovica je práve cestovný ruch.. Hľadaním nových foriem rozvoja
cestovného ruchu je možné prekonať hlavný nedostatok pre jeho rozvoj v MR, a to
chýbajúca väzba na väčšie osídlenie a dopravné prepojenie. Problémom je aj nízka
vybavenosť rekreačných stredísk v MR, slabá technická infraštruktúra a zlá dopravná
infraštruktúra. Naopak veľkou devízou je prakticky nenarušená príroda a blízkosť
Poľska s pomerne rozvinutým turizmom a prepojenie cesty sever – juh, čo dáva
predpoklad pre rozvoj tranzitného turizmu. Z hľadiska foriem je perspektíva rozvoja
vidieckeho, zimného a letného turizmu a kultúrno – poznávacieho v nadväznosti na
blízkosť Bardejovských kúpeľov, ktoré sú prírodné liečivé kúpele medzinárodného
významu. Významnou taktiež ekoturistika a agroturistika.
Užívateľom prijatej koncepcie rozvoja cestovného ruchu je regionálna i lokálna
samospráva, štátna správa, ktorá vymedzuje a koordinuje legislatívnu rovinu rozvoja,
podnikateľské subjekty, ktoré na rozvoji cestovného ruchu participujú, neziskové
organizácie, miestne obyvateľstvo, ktoré je súčasťou rozvoja v regióne a v neposlednej
miere návštevník, ktorý vystupuje ako konečný užívateľ produktov cestovného ruchu.
Propagácia destinácie predstavuje súčasť marketingového mixu destinácie.
Propagačný mix ( mix marketingovej komunikácie ) zahŕňa komunikačné kanály,
potrebné k dosiahnutiu požadovanej úrovne dopytu po destinácií, ovplyvňujúce úroveň
dopytu v krátkodobom a v dlhodobom časovom horizonte, ktoré v MR absentujú. V MR
v súčasnosti ide aj o nepravidelný sezónny dopyt.
Rovnako ako všetky zložky marketingového mixu MR, musia byť aj reklamné aktivity
naplánované s ohľadom na ciele MR. Najvýznamnejšie nástroje reklamnej propagácie
sú vlastne tlačené brožúry, katalógy, letáky, plagáty, pohľadnice tlačené i elektronické,
multimediálne materiály a ďalšie..., tlačené média ,televízna reklama , špecializované
123
kanály o cestovaní, rozhlasová reklama, postery a billboardy, reklama v kine a internet,
ktorý neplní iba úlohu propagačného média, ale i informačného zdroja, distribučnej
cesty a jej rovnako významných vzdelávacích faktorov.
V rámci propagácie MR Makovica združenie obcí prispieva tvorbou článkov do
celoslovenského dvojtýždenníka Obecné noviny. V článkoch pravidelne informuje
o aktivitách združenia, ktoré sa týkajú kultúrno spoločenských podujatí, športových
a iných akcií organizovaných v jednotlivých obciach mikroregiónu a tiež akcií a aktivít
zameraných na rozvoj cestovného ruchu organizovaných združením.
Združenie obcí mikroregiónu Makovica spolupracuje s mestom Bardejov a s Národnou
sieťou rozvoja vidieka, Slovenskou agentúrou životného prostredia, Regionálnym
vzdelávacím centrom Bardejov, Hornošarišské osvetové centrum Bardejov.
Pre rozvoj cestovného ruchu má veľmi veľký význam aj cezhraničná spolupráca.
Združenie obcí mikroregiónu Makovica spolupracuje s Gminou Senkowa, Gminou
Usce Gorlicke a s mestom Gorlice (Poľsko).
Beloveža - obec spolupracuje s Gminou Senkowa (Poľsko)
Hažlín – obec spolupracuje s Gminou Ropa (Poľsko)
Chmeľová - obec spolupracuje s Gminou Usce Gorlicke, Gmina Jaslo (Poľsko)
Nižná Polianka - obec spolupracuje s Gminou Senkowa (Poľsko)
Stebník - obec spolupracuje s obcou Bikičdo (Srbsko)
Zborov - obec spolupracuje s Gminou Usce Gorlicke, Gminou Kolacice, obec Krzywcza
(Poľsko)
Združenie obcí mikroregiónu Makovica usporadúva kultúrne podujatia pod názvom
,,Festival rusínskej kultúry“, konajúci sa periodicky každé 2 až 3 roky.
Je možné konštatovať, že MR Makovica je destináciou, ktorý má turistické hodnoty,
ktoré vychádzajú z prírodných daností, z tradícii, remesiel a dochovaných tradičných
ľudových prejavov, z potenciálu organizovania kultúrnych podujatí, ale nedisponuje
potenciálom oddychových, ubytovacích, stravovacích, informačných a ďalších
doplnkových služieb. Ich spojením do atraktívnych produktov a zabezpečením ich
vhodnej prezentácie na trhoch sa môže stať mikroregión rovnakým magnetom pre
turistov ako ktorékoľvek iné centrum cestovného ruchu v Európe. Disponuje aj
lokalizačnými predpokladmi, čiastočne ľudským potenciálom, ktoré mu dávajú
predpoklad uspieť na trhu s produktmi cestovného ruchu.
124
12. SWOT – analýza riešeného územia
SWOT analýza poskytuje ucelený pohľad na situáciu obce, resp. mikroregiónu – na jej
silné stránky, slabé stránky, príležitosti a ohrozenia rozvoja. Na základe SWOT analýzy
možno presnejšie definovať najvhodnejšie ciele, ktoré by zužitkovali najvýraznejšie
predpoklady a pozitívne rozvojové impulzy a eliminovali problémy a prípadné riziká.
Pomáha tiež identifikovať prioritné oblasti, na rozvoj ktorých sa treba orientovať. Okrem
analýz stavu daného územia je predmetom záujmu aj okolité prostredie, indukujúce
pozitívne alebo negatívne vplyvy. Na základe toho sa SWOT analýza člení na analýzu
interného prostredia a analýzu externého prostredia.
Podľa povahy sledovaných javov sa v SWOT analýze rozlišujú pozitívne a negatívne
faktory. Pozitívne faktory (silné stránky a príležitosti) predstavujú faktory indukujúce
rozvojové procesy. Negatívne faktory (slabé stránky a ohrozenia) naznačujú problémy
disparity.
12.1.
SWOT analýza potenciálu mikroregiónu
PHSR Mikroregiónu Makovica bolo prejednané a schválené Združením obcí mikroregiónu
Makovica uznesením č. C3/1/2005 zo dňa: 12.10.2005
Silné stránky
• prírodný potenciál – drevo, čistá príroda,
CHPO,
• krajinársky a prírodovedne hodnotné
prostredie,
• veľký počet minerálnych prameňov
• poloha blízko Bardejovských Kúpeľov,
mesta Bardejov a Svidník a hranice s
Poľskom
• nízka ekologická zaťaženosť územia
• jedinečné multinárodnostné kultúrne a
historické dedičstvo
• dlhoveké spolunažívanie obyvateľov
rôznych národností a vierovyznania
• tradície folklórnych festivalov a existencia
folklórnych súborov
• dostatok voľných pracovných síl
• dostatočná adaptabilita pracovnej sily
• potenciál kvalifikovanej pracovnej sily
v oblasti strojárstva, obuvníckeho
a textilného priemyslu
• stabilizácia počtu žiakov
• pomerne veľký počet neobývaných domov
• tradícia v poľnohospodárskej výrobe
Slabé stránky
• obmedzenie využívania pôdy a lesov
z dôvodu CHPO
• nízka propagácia mikroregiónu
• pomerne nízka úroveň vodovodnej siete
• nedostatok pitnej vody v MR
• nedostatočná úroveň separácie odpadu,
existencia čiernych skládok
• nedostatok surovinových zdrojov
• slabá spolupráca jednotlivých folklórnych
telies
• nedostatok finančných zdrojov pre
činnosť
kultúrnych organizácií
• prirodzený prírastok hlavne u sociálne
slabších rodín
• znižovanie počtu obyvateľov v dôsledku
emigrácie a hľadania práce
• pomerne vysoký priemerný vek
obyvateľstva
• nepriaznivá vzdelanostná, sociálna
a veková štruktúra nezamestnaných
• malý počet pracovných príležitostí
• nedostatočná informovanosť
o pracovných
možnostiach
• nedostatočný prístup občanov
k informáciám
• nedostatočná jazyková vybavenosť
občanov
• veľký počet obcí s malým počtom
obyvateľov
• nízka technická vybavenosť domov
125
a infraštruktúra obcí
dlhodobá chudoba a pokles záujmu
občanov o veci verejné
• nízka diverzifikácia ekonomiky
• pokles ekonomickej aktivity
• odchod mladých a kvalifikovaných ľudí
• nízky podiel súkromného sektora
• podfinancovanie obyvateľstva a obcí
• nedostupnosť finančných zdrojov
• nízka sebadôvera obyvateľstva
• nízka produktivita práce a pridaná
hodnota
• nízke mzdy v MR
• dlhodobý nezáujem vlády a samosprávy
o MR
• nekvalitná cestná sieť a chýba
železničná doprava
• nízka úroveň využitia alternatívnych
zdrojov energie
• malý počet obcí s vypracovaným ÚPD
a PHSR
• útlm poľnohospodárstva
• malý počet malých a stredných
podnikateľov
• rozdrobenosť pozemkov
Ohrozenia
• nedostatočné spracovanie
enviromentálnej politiky
• nárast dopravy v MR
• zhoršenie životného prostredia
• strata záujmu o udržanie a zachovanie
miestnej identity
• postupný zánik jedinečnosti kultúr
a historického odkazu predkov
nedostatočná starostlivosť
o architektonické skvosty /drevené
kostolíky, nástroje remesiel, prvky ľudovej
architektúry/
• vysídľovanie malých a prihraničných obcí
• nevyhovujúci demografický trend
• migrácia hlavne mladých ľudí
• rastúci podiel mladých nezamestnaných
• nedostatok odborného potenciálu
• nedôvera obyvateľstva k novým veciam
• nárast počtu sociálne neprispôsobivých
občanov
• zastaralý domový fond
• nízke podnikateľské povedomie a odvaha
• nízka podpora malému a strednému
podnikaniu
• dlhodobá nezamestnanosť a pokles
zručnosti
•
Príležitosti
• podmienky pre rozvoj cestovného ruchu
• realizácia separovaného zberu odpadu
a následne jeho spracovanie
• podmienky pre enviromentálne
vzdelávanie
• využitie fondov EÚ
• rast záujmu o udržanie ľudových tradícií a
poznanie historických a kultúrnych koreňov
• vznik inštitúcie pre propagáciu,
dokumentovanie miestnych tradícií
a atrakcií
• vytváranie podmienok pre rozvoj malého
a stredného podnikania
• zapojenie mladých ľudí do rozhodovacích
procesov a podnikania
• podpora štátu pre vstup zahraničných
investícií
• zriadenie informačného centra
• zvyšovanie úrovne vyučovania cudzích
jazykov
• zvyšovanie internetizácie a informatizácie
MR
• vybudovanie sieti sociálnych zariadení
• budovanie sociálnych bytov
• vytvorenie nových pracovných príležitostí
• zvýšenie pridanej hodnoty
• vytvorenie nových a využitie súčasných
kapacít v cestovnom ruchu
• účasť na veľtrhoch a výstavách
126
•
•
•
•
napojenie na medzinárodné cestné
koridory
nízka cena pozemkov
rozvoj cezhraničnej spolupráce
využitie alternatívnych zdrojov energie
12.2.
SWOT analýza potenciálu obcí združených v mikroregióne
12.2.1. Swot analýza potenciálu katastrálneho územia obce Andrejová
PHSR obce Andrejová bolo spracované v roku 2007 a schválené obecným zastupiteľstvom v
roku 2007.
Silné stránky
• vhodné geografické podmienky
na rozvoj podnikateľskej činnosti,
na rozvoj zimných a letných športov
na rozvoj agropodnikania
• účasť v MR Makovica
• účasť v EUROREGIÓNE
• zdravé a čisté životné prostredie
• podpora miestnej samosprávy
a obyvateľov obce
• lesy a poľnohospodárska pôda
• kľudné vidiecke prostredie
• skúsenosti z podnikateľskej činnosti
u samosprávy a miestneho
obyvateľstva
• veľmi srdečné a prajné obyvateľstvo
• podmienky pre hubárčenie a poľovníctvo
• dostatočný počet neobývaných domov,
ktoré môžu byť využité na rozvoj CR alebo
malého a stredného podnikania
• dobrá spolupráca s okolitými obcami
• pomerne dobrá veková a vzdelanostná
štruktúra obyvateľstva
• nízka kriminalita a vandalizmus, pomerne
dobrá bezpečnosť obyvateľov
a ochrana ich majetku
Slabé stránky
• zlý stav miestnych komunikácií
• nedostatok pracovnej sily v obci
• chýba Územný plán obce
• nie sú vytvorené podmienky pre výstavbu
nových rodinných domov /nie je vytýčené
územie na výstavbu, infraštruktúra, ai./
• nedostatočná starostlivosť o dôchodcov
• nedostatočná príprava obyvateľov na
budúce podnikateľské aktivity v oblasti
cestovného ruchu /školenia, exkurzie,
osveta, ai./
• nedostatočná vybavenosť obce
základnou infraštruktúrou /miestne
komunikácie, chodníky, kanalizácia,
verejné osvetlenie, okopy, premostenia,
ČOV ai./
• chýba Plán odpadového hospodárstva
obce
• slabý rozpočet obce, chýbajúce zdroje na
investičný rozvoj obce
• zanedbané verejné priestranstvá á
drobná vidiecka infraštruktúra –
autobusové zastávky, obecný park,
studničky a pod.
• slabá pripravenosť obce na turistický ruch
– chýba sieť služieb, ubytovacích
a stravovacích zariadení, parkoviská,
verejné WC, čistiaca technika, servisné
služby, čerpacia stanica PHM a pod.
• slabá konkurencieschopnosť
v podnikateľskej činnosti, nedostatok
voľných investičných zdrojov
• nedostatočná propagácia obce
• zánik ľudových tradícií v obci
• nedostatočné pokrytie mobilnou sieťou
a chýbajúci verejný internet
• nedostatočné autobusové spojenie
s okresným mestom,
• neukončené majetkové usporiadanie
pozemkov, rozdrobenosť parciel
• nedostatok podnikateľov a odborných
127
pracovníkov v oblasti CR v obci
chýba stratégia rozvoja turistického ruchu
v území, masmediálna stratégia a web
stránka obce
• slabá protipožiarna ochrana
• nedostatočná zdravotnícka starostlivosť
• nedostatočné možnosti kultúrneho vyžitia,
nedostatok kultúrnych akcií pre
obyvateľov a návštevníkov obce
• neudržiavané verejné priestranstvá v obci
• chýba prirodzené centrum obce s parkom
a miestom pre oddych,
• chýba obecné kompostovisko a miesto
pre organizovaný vývoz odpadu /zberný
dvor/
• chýba agrosektor - rodinné farmy a pod.
• slabá informovanosť obyvateľov
• divoké skládky
• nevyužitý potenciál lesných drevín, chýba
podnikateľská aktivita na spracovanie
drevnej hmoty
Ohrozenia
• nedostatok finančných zdrojov pre
rozvojové aktivity
• nezáujem miestnych a zahraničných
investorov
• nezáujem miestnej samosprávy
• nezáujem VUC a štátu o rozvoj tohto
regiónu
• zmena podmienok pre čerpanie
prostriedkov z EU
• nedostatočné partnerstvá
• nekvalitne spracované projekty na
čerpanie fondov EU
• sprísnené kritériá na ochranu prírody
• nedostatočná informovanosť obyvateľov
a ich nezáujem o podnikanie
• zhoršenie spolupráce s okolitými obcami
a v rámci MR
• obmedzenie dopravného spojenia s
obcou
• odchod mladých ľudí do zahraničia za
prácou
• nerozvinutý trh s pôdou
•
Príležitosti
• rozšírenie ponuky rekreačných,
turistických a športových aktivít /podpora
vzniku nových penziónov, stravovacích
zariadení, výstavba športovísk, rozšírenie
ponuky služieb, vybudovanie turistických
trás, čerpacej stanice pohonných hmôt, ai./
• rozvoj poľovníctva, hubárčenia, remesiel,
drevársky priemysel,
• vytvorenie nových pracovných príležitostí
a zvýšenie počtu obyvateľov
• zvýšenie počtu návštevníkov
• vypracovanie masmediálnej, komunikačnej
a propagačnej stratégie obce, zriadenie
web stránky obce, vydanie publikácie
o obci, zvýšenie propagácie obce aj v
zahraničí
• zvýšenie spolupráce s miestnymi
podnikateľmi a potenciálnymi investormi
zvonku
• vypracovanie Územného plánu obce,
Plánu odpadového hospodárstva obce
a Plánu rozvoja bývania v obci
• zabezpečenie vzdelávacích aktivít
miestneho obyvateľstva v oblasti
podnikateľskej činnosti /ubytovanie
v súkromí, agroturistika, poskytovanie
služieb v cestovnom ruchu /požičovne
športových potrieb, údržba komunikácií,
pestovanie liečivých rastlín a pod./, rozvoj
celoživotného vzdelávania
• podpora malého a stredného podnikania
• založenie tradície nových obecných
kultúrnych podujatí a atrakcií
• využitie potenciálu obce pre zvýšenie
128
•
•
•
•
•
•
•
•
•
atraktívnosti územia /vytvorenie
infraštruktúry CR, cyklotrasy a náučné
chodníky, rozvoj tradícií,/
podpora samosprávy pre nových
podnikateľov a obyvateľov obce využitím
spracovaného systému pomoci
využitie potenciálu miestnych obyvateľov
pre skrášľovanie obce formou brigád, resp.
sponzoringom obce
využívanie fondov EU a ostatných
finančných nástrojov
vstup zahraničného kapitálu
rozšírenie služieb pre zvýšenie kultúry
bývania a pobytu turistov v obci
/bankomat, verejné WC, verejne dostupný
internet, zlepšenie dopravného spojenia
s obcou, zriadenie taxi služby, ai./
zlepšenie starostlivosti o dôchodcov
zlepšenie stavu komunikácií v zimnom
období /pravidelná údržba a včasná
oprava po zimnom období/, vybudovať sieť
obecných chodníkov
využitie alternatívnych zdrojov energie
/drevná hmota – odpad/
rozvoj partnerstiev formou zakladania
občianskych združení a iných foriem
spolupráce
129
12.2.2. Swot analýza potenciálu katastrálneho územia obce Becherov
PHSR obce Becherov bolo schválené obecným zastupiteľstvom, uznesením č. 2/2008 zo dňa
14.02.2008
Silné stránky
• vhodné geografické podmienky
na rozvoj podnikateľskej činnosti,
na rozvoj zimných a letných športov
na rozvoj agropodnikania
• účasť v MR Makovica
• účasť v EUROREGIÓNE
• zdravé a čisté životné prostredie
• podpora miestnej samosprávy
a obyvateľov obce
• lesy a poľnohospodárska pôda
• kľudné vidiecke prostredie
• skúsenosti z podnikateľskej činnosti
u samosprávy a miestneho
obyvateľstva
• veľmi srdečné a prajné obyvateľstvo
• podmienky pre hubárčenie a poľovníctvo
• dostatočný počet neobývaných domov,
ktoré môžu byť využité na rozvoj CR alebo
malého a stredného podnikania
• dobrá spolupráca s okolitými obcami
• pomerne dobrá veková a vzdelanostná
štruktúra obyvateľstva
• nízka kriminalita a vandalizmus, pomerne
dobrá bezpečnosť obyvateľov
a ochrana ich majetku
130
Slabé stránky
• zlý stav miestnych komunikácií
• nedostatok pracovnej sily v obci
• chýba Územný plán obce
• nie sú vytvorené podmienky pre výstavbu
nových rodinných domov /nie je vytýčené
územie na výstavbu, infraštruktúra, ai./
• nedostatočná starostlivosť o dôchodcov
• nedostatočná príprava obyvateľov na
budúce podnikateľské aktivity v oblasti
cestovného ruchu /školenia, exkurzie,
osveta, ai./
• nedostatočná vybavenosť obce
základnou infraštruktúrou /miestne
komunikácie, chodníky, kanalizácia,
verejné osvetlenie, okopy, premostenia,
ČOV ai./
• chýba Plán odpadového hospodárstva
obce
• slabý rozpočet obce, chýbajúce zdroje na
investičný rozvoj obce
• zanedbané verejné priestranstvá á
drobná vidiecka infraštruktúra –
autobusové zastávky, obecný park,
studničky a pod.
• slabá pripravenosť obce na turistický ruch
– chýba sieť služieb, ubytovacích
a stravovacích zariadení, parkoviská,
verejné WC, čistiaca technika, servisné
služby, čerpacia stanica PHM a pod.
• slabá konkurencieschopnosť
v podnikateľskej činnosti, nedostatok
voľných investičných zdrojov
• nedostatočná propagácia obce
• zánik ľudových tradícií v obci
• nedostatočné pokrytie mobilnou sieťou
a chýbajúci verejný internet
• nedostatočné autobusové spojenie
s okresným mestom,
• neukončené majetkové usporiadanie
pozemkov, rozdrobenosť parciel
• nedostatok podnikateľov a odborných
pracovníkov v oblasti CR v obci
• chýba stratégia rozvoja turistického ruchu
v území, masmediálna stratégia a web
stránka obce
• slabá protipožiarna ochrana
• nedostatočná zdravotnícka starostlivosť
• nedostatočné možnosti kultúrneho vyžitia,
nedostatok kultúrnych akcií pre
obyvateľov a návštevníkov obce
•
•
Príležitosti
• rozšírenie ponuky rekreačných,
turistických a športových aktivít /podpora
vzniku nových penziónov, stravovacích
zariadení, výstavba športovísk, rozšírenie
ponuky služieb, vybudovanie turistických
trás, čerpacej stanice pohonných hmôt, ai./
• rozvoj poľovníctva, hubárčenia, remesiel,
drevársky priemysel,
• vytvorenie nových pracovných príležitostí
a zvýšenie počtu obyvateľov
• zvýšenie počtu návštevníkov
• vypracovanie masmediálnej, komunikačnej
a propagačnej stratégie obce, zriadenie
web stránky obce, vydanie publikácie
o obci, zvýšenie propagácie obce aj v
zahraničí
• zvýšenie spolupráce s miestnymi
podnikateľmi a potenciálnymi investormi
zvonku
• vypracovanie Územného plánu obce,
Plánu odpadového hospodárstva obce
a Plánu rozvoja bývania v obci
• zabezpečenie vzdelávacích aktivít
miestneho obyvateľstva v oblasti
podnikateľskej činnosti /ubytovanie
v súkromí, agroturistika, poskytovanie
služieb v cestovnom ruchu /požičovne
športových potrieb, údržba komunikácií,
pestovanie liečivých rastlín a pod./, rozvoj
celoživotného vzdelávania
• podpora malého a stredného podnikania
• založenie tradície nových obecných
kultúrnych podujatí a atrakcií
• využitie potenciálu obce pre zvýšenie
atraktívnosti územia /vytvorenie
infraštruktúry CR, cyklotrasy a náučné
chodníky, rozvoj tradícií,/
• podpora samosprávy pre nových
podnikateľov a obyvateľov obce využitím
spracovaného systému pomoci
• využitie potenciálu miestnych obyvateľov
pre skrášľovanie obce formou brigád, resp.
sponzoringom obce
neudržiavané verejné priestranstvá v obci
chýba prirodzené centrum obce s parkom
a miestom pre oddych,
• chýba obecné kompostovisko a miesto
pre organizovaný vývoz odpadu /zberný
dvor/
• chýba agrosektor - rodinné farmy a pod.
• slabá informovanosť obyvateľov
• divoké skládky
• nevyužitý potenciál lesných drevín, chýba
podnikateľská aktivita na spracovanie
drevnej hmoty
Ohrozenia
• nedostatok finančných zdrojov pre
rozvojové aktivity
• nezáujem miestnych a zahraničných
investorov
• nezáujem miestnej samosprávy
• nezáujem VUC a štátu o rozvoj tohto
regiónu
• zmena podmienok pre čerpanie
prostriedkov z EU
• nedostatočné partnerstvá
• nekvalitne spracované projekty na
čerpanie fondov EU
• sprísnené kritériá na ochranu prírody
• nedostatočná informovanosť obyvateľov
a ich nezáujem o podnikanie
• zhoršenie spolupráce s okolitými obcami
a v rámci MR
• obmedzenie dopravného spojenia s
obcou
• odchod mladých ľudí do zahraničia za
prácou
• nerozvinutý trh s pôdou
131
•
•
•
•
•
•
•
využívanie fondov EU a ostatných
finančných nástrojov
vstup zahraničného kapitálu
rozšírenie služieb pre zvýšenie kultúry
bývania a pobytu turistov v obci
/bankomat, verejné WC, verejne dostupný
internet, zlepšenie dopravného spojenia
s obcou, zriadenie taxi služby, ai./
zlepšenie starostlivosti o dôchodcov
zlepšenie stavu komunikácií v zimnom
období /pravidelná údržba a včasná
oprava po zimnom období/, vybudovať sieť
obecných chodníkov
využitie alternatívnych zdrojov energie
/drevná hmota – odpad/
rozvoj partnerstiev formou zakladania
občianskych združení a iných foriem
spolupráce
12.2.3. Swot analýza potenciálu katastrálneho územia obce Beloveža
PHSR obce Beloveža bolo spracované v roku 2007 a schválené obecným zastupiteľstvom,
v roku 2007.
Silné stránky
• výhodná geografická poloha obce v rámci
regiónu Prešov a Prešovského kraja,
• dobré prírodné podmienky,
• lesný pôdny fond pre pestovanie
klasických plodín a drevín, rozvoj
poľnohospodárskej a lesníckej výroby,
• bohaté zdroje drevnej hmoty,
• výhodná poloha obce v regionálnom
záujme pre rozvoj cestovného ruchu,
turistiky a agroturistiky,
• voľné plochy pre rozvoj drobného
priemyslu a zavádzanie nových výrobných
odborov, výstavba IBV, zón oddychu,
športový areál,
• kultúrne dedičstvo,
• kladný prístup predstaviteľov samosprávy,
štátnej správy, tretieho sektora
k rozvojovým aktivitám v obci.
132
Slabé stránky
• nedostatočná mikroekonomická adaptácia
obce na podmienky trhového
hospodárstva,
• nevyhovujúca technická infraštruktúra,
najmä budovanie miestnych komunikácií
a chodníkov,
• vybudovanie kanalizačnej a vodovodnej
siete,
• nedostatočne využité dané prostredie pre
cestovný ruch, turistiku, agroturistiku,
• nedostatok voľných finančných zdrojov
pre rozvoj obce,
• stagnujúca úroveň kultúrneho kapitálu,
• nevyhovujúci stav informačnej
infraštruktúry,
• slabnúci ľudský kapitál,
• veľká vzdialenosť od spracovateľských
centier,
• záporné saldo migrácie.
12.2.4. Swot analýza potenciálu katastrálneho územia obce Hažlín
PHSR obce Hažlín bolo schválené obecným zastupiteľstvom, uznesením č. 7/12/2007 zo dňa
30.07.2007
Prírodné zdroje
Silné stránky
• vhodné klimatické podmienky,
• bohatý prírodný potenciál,
• ložiská piesku a kameňa,
• výborná kvalita životného prostredia,
• vysoká kvalita ovzdušia,
• veľmi dobrá poloha v podhorskej oblasti,
• blízka poloha okresného mesta Bardejov –
ktorý je zapísaný v zozname UNESCO ako
prírodná a kultúrna pamiatka (15 km),
• minerálne Bardejovské kúpele (vysoká
účinnosť minerálnych prameňov),
• dostatok prameňov slúžiacich ako pitný
zdroj,
• minerálny prameň „Kyselka“ ležiaci za
obcou,
• vysoké zastúpenie lesov a lesných
porastov a zelene
• separovanie odpadov
• zriadené 2 provizórne kompostoviska
• vhodný terén pre zimné športy
• vhodné lokality pre výstavbu chát
•
možnosť využitia alternatívnych zdrojov
energie – veterné elektrárne
Príležitosti
• ochrana a racionálne využívanie
prírodných zdrojov,
• propagácia ochrany životného prostredia,
• existencia legislatívneho zabezpečenia
nakladania s odpadmi v súlade
s predpismi Európskej únie,
• integrovaná koncepcia v hospodárení
s odpadmi SR (minimalizácia vzniku
odpadov, maximálne využívanie odpadov,
zhodnocovanie a správne zneškodňovanie
spôsobom neohrozujúcim zdravie ľudí
a životné prostredie),
• rozvoj enviromentálnej výchovy na školách
• politika Európskej únie smerujúca k trvalo
udržateľnému rozvoju,
• možnosť využívať štrukturálne fondy EÚ.
Slabé stránky
• chýbajú zdroje nerastov
• chýba regulácia potoka Hažlínka
• potreba úpravy minerálneho prameňa
Kyselka
• chýbajúca kanalizácia a ČOV
• vývoz odpadu (stavebný odpad) do
prírody
• nedoriešené vlastnícke vzťahy
k pozemkom
• vypúšťanie septikov a žúmp
• nízke enviromentálne povedomie
obyvateľstva
• slabé využívanie obnoviteľných zdrojov
energie
• nedokonalé kompostovanie
• vysýchanie lesných prameňov
• výskyt odlesnených časti obce
• potreba rekonštrukcie vodnej nádrže
a potreba úpravy potoka a jeho okolia
• chýba celkové urbanistické riešenie obce
Ohrozenia
• hydroklimatické zmeny, otepľovanie,
• zanedbanie enviromentálnej výchovy,
• povodňové vody,
• časová a finančná náročnosť,
• zanedbanie environmentálnych záťaží,
• pokles vody v zdrojoch pitnej vody,
• nekontrolované a neriadené lesné
a pôdne hospodárstvo,
• pokračujúce znečisťovanie vypúšťaním
septikov a žúmp,
• pokračujúce znečisťovanie prírody
stavebnými a inými odpadmi
133
Ľudské a spoločenské zdroje
Silné stránky
• vysoký podiel obyvateľstva v produktívnom
veku (59/)
• polovica obyvateľov má min. stredoškolské
vzdelanie
• záujem obyvateľov o vzdelávanie
a zvyšovanie kvalifikácie
• materská a základná škola v obci
• veľký záujem obyvateľov o rozvoj obce,
spolky a združenia (Matica Slovenská,
Športový klub, Dobrovoľný hasičský zbor)
• využívanie aktivačných prác v obci
• bohatá tradícia (zachované pôvodné
nárečie)
• zachovanie prípravy tradičných jedál
(mačanka, pirohy, hažlínske koláče,
huspenina)
• rodisko spoločensky významných ľudí
z rôznych oblastí
• vyznačený turistický chodník Smer Dukla
Príležitosti
• celoštátna koncepcia informatizácie škôl
v SR
• možnosť využívať štrukturálne fondy EÚ
• pokračujúce národné programy
podporujúce zamestnanosť – aktivačné
práce, absolventská prax a pod.
• koncepcie a akčné plány zamestnanosti na
národnej a regionálnej úrovni
• rozvoj priemyselných parkov v blízkych
mestách
• blízkosť Bardejovských kúpeľov a turisticky
príťažlivého mesta Bardejov
• stredisková funkcia obce
• využitie kapacity ZŠ pre okolité obce
134
Slabé stránky
• finančne veľmi náročná prevádzka MŠ
a ZŠ
• zlý technický stav MŠ a ZŠ
• nedostatočné a zastarané vybavenie škôl
učebnými pomôckami
• nedostatočné vybavenie ZŠ výpočtovou
technikou
• nízke finančné ohodnotenie
pedagogických pracovníkov
• nedostatok financií na podporu školstva
• nutnosť dochádzania za prácou
• málo miestnych pracovných príležitosti
• chýba centrum voľného času pre deti a
mládež
Ohrozenia
• pokles demografického vývoja a starnutie
obyvateľstva
• úbytok obyvateľstva migráciou – zvlášť
kvalifikovaných mladých ľudí
• nedostatočné finančné kompenzácie
presunu kompetencií zo štátu na
samosprávu
• postupný zánik pracovných príležitosti pre
obyvateľov s nižším vzdelaním
• nevysporiadané vlastnícke práva
k pozemkom a nehnuteľnostiam
• pokračujúca izolácia škôl vzhľadom
k vonkajšiemu prostrediu a trhu práce
• národná legislatíva bez účinných opatrení
voči zneužívaniu sociálnych výhod
• prehlbovanie chudoby a sociálneho
vylúčenia u neprispôsobivých občanov
• pokles výroby u dominantných
zamestnávateľov v okolí
• nezáujem investorov o východ Slovenska
Materiálne a fyzické zdroje
Silné stránky
• poloha obce v blízkosti okresného mesta,
ktoré je známym turistickým centrom,
• obec je plynofikovaná a vybavená novými
plynovými potrubiami
• dostatočná energetická sieť,
• dostupnosť telekomunikačných služieb,
• zvyšujúca sa atraktivita bývania na vidieku
a pretrvávajúci vysoký záujem o bývanie
na vidieku
• pamätník padlým v 2. sv. vojne a cintorín
padlých v 1. sv. vojne
• postavený Dom smútku
• vývarovňa a donáška obedov pre
dôchodcov a imobilných občanov
• archeologické vykopávky bronzových
predmetov pochádzajúce z obce Hažlín
• bohaté kultúrno – historické tradície
(páračky, tkanie na krosnách, pletenie
priadze)
• zachované pôvodné nárečie obyvateľov
obce, ktoré je v rámci okolia unikátne
• vysoké kultúrne povedomie obyvateľstva
• bohatá tradícia folklórnych a iných
kultúrnych podujatí (folklórny festival,
odpust, oslava veľkonočných a vianočných
sviatkov
• zachovanie tradície v príprave Hažlínskych
tradičných jedál
• záujem detí a mládeže o kultúru – spev,
tanec
• vysoký záujem o šport s množstvom
športových podujatí
• priaznivá bezpečnostná situácia v obci
• spracovaná projektová dokumentácia na
výstavbu kanalizácie a ČOV
• spracovaná projektová dokumentácia na
výstavbu penziónu
• spracovaná projektová dokumentácia na
rekonštrukciu ZŠ
• spracovaná projektová dokumentácia na
reguláciu miestneho potoka
Príležitosti
• možnosť využívať štrukturálne fondy EÚ,
• diaľnice spájajúce západ a východ SR,
• rekonštrukcia príjazdových komunikácií do
obce a ďalších napojení na hlavné cestné
ťahy,
• možnosť spolufinancovania kultúrnych
aktivít z podnikateľských kruhov,
• rozšírenie kultúrnej a športovej spolupráce
v rámci regiónu, s okolitými obcami
a blízkymi mestami,
Slabé stránky
• zlý technický stav miestnych komunikácií
a chodníkov
• nedostatok chodníkov
• zlý technický stav a vysoká energetická
náročnosť verejných budov (ZŠ
a telocvičňa, MŠ, OcÚ)
• nepostačujúce dopravné značenie
• nevyhovujúce parametre siete NN vo
výbežkoch obce
• nízka kapacita intervalov autobusovej
dopravy
• zastarané verejné osvetlenia a miestny
rozhlas
• nedostatok parkovacích plôch
• nevysporiadané vlastnícke vzťahy
k budovám i pozemkom, neukončené
ROEP
• finančne veľmi náročná výstavba
a rekonštrukcie technickej a dopravnej
infraštruktúry
• chýbajúce cyklistické chodníky a trasy
v obci
• chýbajúce zdravotnícke zariadenie
• chýbajúce priestory na usporiadanie
kultúrnych podujatí (amfiteáter)
• chýbajúce detské ihrisko
• chýbajúce autobusové zastávky
• nedostatok financií na kultúru a šport
• chýbajúce multifunkčné športové ihrisko
• chýba verejne prístupný internet
• nedostatočné a zastarané vybavenie
samosprávy výpočtovou technikou
• nedostatok zariadení cestovného ruchu
a služieb
• nedostatok informačných tabúľ v obci
• chýba domov dôchodcov (penzión)
a poskytovanie opatrovateľskej služby
v obci
• nedostatočná kapacita bytových jednotiek
pre záujemcov obce a regiónu
• neupravený cintorín a okolie a chýbajúca
prístupová cesta
Ohrozenia
• nízky záujem investorov o východné
Slovensko,
• stagnujúca výstavba diaľnic v SR
• neriešenie zlého technického stavu
príjazdových komunikácií a napojení na
hlavné cestné ťahy,
• nedostatok financií a zanedbávanie
technickej a dopravnej infraštruktúry
v obci a regióne,
• nevysporiadavanie vlastníckych vzťahov,
135
•
•
rekonštrukcia historických pamiatok
zatraktívnenie miestneho kultúrneho
strediska, historických a prírodných
atrakcií a dovybavenie súvisiacimi
službami (ubytovanie, stravovanie)
•
•
•
•
•
nedostatočná finančná podpora štátu pri
presune kompetencií,
nárast individuálnej automobilovej
dopravy,
zlý neuspokojivý vzťah medzi životným
štýlom obyvateľstva a športovaním,
ďalší nárast nezamestnanosti,
nízke a stagnujúce príjmy obyvateľov
Ekonomické zdroje
Silné stránky
• výhodná poloha obce – v tichom a čistom
prostredí vhodnom pre CR,
• blízkosť okresného mesta a dopravná
prístupnosť,
• vhodnosť priestorov pre ich využitie
podnikateľskými subjektmi,
• pomerne ľahká dostupnosť inštitúcií
zameraných na podporu podnikania,
• spracovanie aktuálne rozvojových
dokumentov,
• počet a štruktúra malých a stredných
podnikateľov,
• dostatok disponibilnej a kvalifikovanej
pracovnej sily,
• existujúce podmienky pre rozvoj
vidieckeho, poľovníckeho a zdravotného
cestovného ruchu,
• bohatá história,
• tradičné ľudové remesla a folklór,
• príprava tradičných jedál,
• blízkosť minerálnych Bardejovských
kúpeľov
Príležitosti
• zmena daňového systému SR,
• rast priamych zahraničných investícií
v okolí obce,
• možnosti využívania fondov Európskej
únie,
• zvyšovanie kúpnej sily obyvateľstva,
• vytváranie priaznivejších podmienok pre
136
Slabé stránky
• neoptimálne využívanie prírodného
a historického potenciálu obce,
• nízke využitie miestnych výrobných
kapacít,
• chýbajúca stratégia podpory malého
a stredného podnikania,
• zanedbávanie starostlivosti prírodných
atraktivít,
• nedostatočná ponuka služieb cestovného
ruchu,
• nízka úroveň služieb cestovného ruchu
(chýbajúce ubytovacie kapacity pre
budúcich turistov)
• nevytvorené ubytovacie kapacity pre
turistov v rodinných domoch,
• chýbajúce zariadenia cestovného ruchu,
• nedostatočná propagácia obce v oblasti
cestovného ruchu,
• slabá medzinárodná partnerská
spolupráca,
• odchod kvalifikovanej pracovnej sily,
• nedostatok pracovných príležitosti a bytov
pre udržanie pracovnej sily,
• vysoká miera nezamestnanosti,
• nízka úroveň HDP/obyv. v porovnaní
s priemerom Európskej únie,
• nízke využívanie štátnych podporných
programov a predvstupových fondov
miestnymi podnikateľmi,
• nedostatočná dopravná a technická
infraštruktúra,
• nutnosť dochádzania za prácou
a službami,
• chýbajú služby (kaderníctvo, kozmetika,
masér, opravovne)
• chýba cukráreň v obci
Ohrozenia
• neriešenie politiky štátu v oblasti malého
a stredného podnikania,
• nárast odlevu kvalifikovanej pracovnej
sily,
• nárast konkurencie vplyvom vstupu SR do
EÚ,
• klesajúca ekonomická aktivita,
•
•
•
•
podnikanie v SR,
využitie historického, kultúrneho
a prírodného potenciálu pre rozvoj
cestovného ruchu,
vytváranie nových partnerstiev,
rozvoj priemyselných parkov
a priemyselných oblastí v okolí,
rozvoj cestnej infraštruktúry
•
•
•
•
pretrvávajúci nezáujem investorov
o východné Slovensko,
zanedbanie výstavby diaľnic a nadradenej
cestnej siete v regióne,
slabá propagácia východu Slovenska,
nedostatočné stimuly pre budúcich
investorov zo strany vlády SR
12.2.5. Swot analýza potenciálu katastrálneho územia obce Hutka
PHSR obce Hutka bolo schválené obecným zastupiteľstvom, uznesením č. 3/2012 zo dňa
30.09.2012
Silné stránky
• vhodné geografické podmienky
na rozvoj podnikateľskej činnosti,
na rozvoj zimných a letných športov
na rozvoj agropodnikania
• účasť v MR Makovica
• účasť v EUROREGIÓNE
• zdravé a čisté životné prostredie
• existujúca infraštruktúra CR v blízkosti
obce (nižná Polianka, Regetovka a i.)
• podpora miestnej samosprávy
a obyvateľov obce
• poloha na hlavnej trase medzi okresnými
mestami Bardejov a Svidník,
• prechod do PR , dobré autobusové
spojenie s okresnými mestami
• lesy a poľnohospodárska pôda
• kľudné vidiecke prostredie
• veľmi srdečné a prajné obyvateľstvo
• podmienky pre hubárčenie a poľovníctvo
• dostatočný počet neobývaných alebo
čiastočne neobývaných domov, ktoré
môžu byť využité na rozvoj CR alebo
malého a stredného podnikania
• dobrá spolupráca s okolitými obcami
• nízka kriminalita a vandalizmus, pomerne
dobrá bezpečnosť obyvateľov
a ochrana ich majetku
Slabé stránky
• zlý stav obecných komunikácií
• nedostatok pracovnej sily v obci
• chýba Územný plán obce
• nie sú vytvorené podmienky pre výstavbu
nových rodinných domov /nie je vytýčené
územie na výstavbu, infraštruktúra, ai./
• nedostatočná starostlivosť o dôchodcov
• nedostatočná príprava obyvateľov na
budúce podnikateľské aktivity
v oblasti cestovného ruchu /školenia,
exkurzie, osveta, ai./
• nedostatočná vybavenosť obce
základnou infraštruktúrou /miestne
komunikácie, chodníky, kanalizácia,
verejné osvetlenie, priekopy,
premostenia, ČOV ai./
• chýba Plán odpadového hospodárstva
obce
• slabý rozpočet obce, chýbajúce zdroje na
investičný rozvoj obce
• zanedbané verejné priestranstvá a
drobná vidiecka infraštruktúra –
autobusové zastávky, obecný park,
studničky a pod.
• slabá pripravenosť obce na turistický ruch
• nedostatočná sieť služieb,
ubytovacích a stravovacích zariadení,
parkoviská, verejné WC, čistiaca
technika, servisné služby, čerpacia
stanica PHM a pod.
• slabá konkurencieschopnosť
v podnikateľskej činnosti, nedostatok
voľných investičných zdrojov
• nedostatočná propagácia obce
• zánik ľudových tradícií v obci
• nedostatočné pokrytie mobilnou sieťou
a chýbajúci verejný internet
• neukončené majetkové usporiadanie
pozemkov, rozdrobenosť parciel
• nedostatok podnikateľov a odborných
pracovníkov v oblasti CR v obci
137
•
Príležitosti
• rozšírenie ponuky rekreačných,
turistických a športových aktivít /podpora
vzniku nových penziónov, stravovacích
zariadení, výstavba športovísk, rozšírenie
ponuky služieb, vybudovanie turistických
trás, čerpacej stanice pohonných hmôt, ai./
• rozvoj poľovníctva, hubárčenia, remesiel,
drevársky priemysel,
• vytvorenie nových pracovných príležitostí
a zvýšenie počtu obyvateľov
• zvýšenie počtu návštevníkov z PR
a ostatných štátov
• vypracovanie masmediálnej, komunikačnej
a propagačnej stratégie obce, vydanie
publikácie o obci, zvýšenie propagácie
obce aj v zahraničí
• zvýšenie spolupráce s miestnymi
podnikateľmi a potenciálnymi
investormi zvonku
• vypracovanie Územného plánu obce,
Plánu odpadového hospodárstva obce
a Plánu rozvoja bývania v obci
• zabezpečenie vzdelávacích aktivít
miestneho obyvateľstva v oblasti
podnikateľskej činnosti /ubytovanie
v súkromí, agroturistika, poskytovanie
služieb v cestovnom ruchu /požičovne
športových potrieb, údržba komunikácií,
pestovanie liečivých rastlín a pod./, rozvoj
celoživotného vzdelávania
• podpora malého a stredného podnikania
• založenie tradície nových obecných
kultúrnych podujatí a atrakcií
• využitie potenciálu obce pre zvýšenie
atraktívnosti územia /vytvorenie
infraštruktúry cestovného ruchu, cyklotrasy
a náučné chodníky, rozvoj tradícií,/
• podpora samosprávy pre nových
podnikateľov a obyvateľov obce využitím
138
chýba stratégia rozvoja turistického ruchu
v území, masmediálna stratégia
• slabá protipožiarna ochrana
• nedostatočné možnosti kultúrneho vyžitia,
nedostatok kultúrnych atrakcií
pre obyvateľov a návštevníkov obce
• neudržiavané verejné priestranstvá v obci
• chýba obecné kompostovisko a miesto
pre organizovaný vývoz odpadu /zberný
dvor/
• chýba agrosektor, rodinné farmy a pod.
• slabá informovanosť obyvateľov
• divoké skládky
• nevyužitý potenciál lesných drevín, chýba
podnikateľská aktivita na
spracovanie drevnej hmoty
Ohrozenia
• nedostatok finančných zdrojov pre
rozvojové aktivity
• nezáujem miestnych a zahraničných
investorov
• nezáujem miestnej samosprávy
• nezáujem VUC a štátu o rozvoj tohto
regiónu
• zmena podmienok pre čerpanie
prostriedkov z EU
• nedostatočné partnerstvá
• nekvalitne spracované projekty na
čerpanie fondov EU
• sprísnené kritériá na ochranu prírody
• nedostatočná informovanosť obyvateľov
a nezáujem
• zhoršenie spolupráce s okolitými obcami
a v rámci MR
• obmedzenie dopravného spojenia s
obcou
• odchod mladých ľudí do zahraničia za
prácou
• nerozvinutý trh s pôdou
•
•
•
•
•
•
•
•
•
spracovaného systému pomoci
využitie potenciálu miestnych obyvateľov
pre skrášľovanie obce formou brigád, resp.
sponzoringom obce
využívanie fondov EU a ostatných
finančných nástrojov
vstup zahraničného kapitálu
zlepšenie koordinácie s hraničným
územím na strane Poľska v oblasti
plánovania rozvoja územia, výmena
skúseností
rozšírenie služieb pre zvýšenie kultúry
bývania a pobytu turistov v obci
/bankomat, verejné WC, verejne dostupný
internet, zlepšenie dopravného spojenia
s obcou, zriadenie taxi služby, ai./
zlepšenie starostlivosti o dôchodcov
zlepšenie stavu komunikácií v zimnom
období /pravidelná údržba a včasná
oprava po zimnom období/, vybudovať sieť
obecných chodníkov
využitie alternatívnych zdrojov energie
/drevná hmota – odpad/
rozvoj partnerstiev formou zakladania
občianskych združení a iných foriem
spolupráce
12.2.6. Swot analýza potenciálu katastrálneho územia obce Chmeľová
PHSR obce Chmeľová bolo schválené obecným zastupiteľstvom, uznesením č. 7/2007 zo dňa
14.08.2017
Silné stránky
• prírodne danosti obce
• výhodná poloha – blízkosť poľskej hranice
• obec s dobrým prírodným a kultúrno –
historickým potenciálom pre rozvoj
cestovného ruchu, turistiky, vidieckeho
turizmu
• kvalifikovaná, voľná a flexibilná pracovná
sila
• rozvinuté podnikateľské prostredie
• relatívne vybudovaná infraštruktúra a
služby
Slabé stránky
• nedostatočné využívanie prírodných
daností
• migrácia a starnutie obyvateľstva
• absencia priemyselnej zóny
• nedostatočný technický stav infraštruktúry
• absencia ubytovacích kapacít pre turistov
Príležitosti
• rozvoj služieb
• výstavba podnikateľskej zóny
• podpora rozvoja malého a stredného
podnikania
• rekonštrukcia a dobudovanie infraštruktúry
• budovanie a propagácia cestovného ruchu
• využitie podporných fondov Európskej únie
Ohrozenia
• nízka pripravenosť na čerpanie
finančných prostriedkov z fondov EU
• nedostatok finančných prostriedkov zo
štátneho rozpočtu a štátnych fondov
• nevysporiadané majetkovoprávne vzťahy
• obmedzené finančné možnosti obce
• nedostatok investičného kapitálu
• odliv kvalifikovaných odborníkov
139
12.2.7. Swot analýza potenciálu katastrálneho územia obce Jedlinka
PHSR obce Jedlinka bolo schválené obecným zastupiteľstvom, uznesením č. 02/2005 zo dňa
13.03.2005
Sociálna infraštruktúra
Silné stránky
• pozitívny demografický vývoj
• záujem miestnej samosprávy
• priestory pre voľnočasové aktivity
• zbor pre občianske záležitosti
• vekový priemer občanov obce 38 rokov
• silný lokálpatriotizmus
Príležitosti
• novovytvorenie pracovných miest
v spolupráci s ÚPSVaR
• podpora ZTP
• využitie priaznivého vekového zloženia
• možnosť využitia grantov na podporu
sociálne znevýhodnených skupín
Slabé stránky
• nepriaznivá štruktúra demografického
vývoja
• málo pracovných príležitosti v obci
• podmienky pre mladé rodiny
• nedostatočná starostlivosť o dôchodcov
• nedostatočné využívanie priestorov na
voľnočasové aktivity
• problém s bytovou otázkou pre mladé
rodiny
Ohrozenia
• odchod mladých rodín z obce za
pracovnými príležitosťami
Kultúra
Silné stránky
• existujúci Kultúrny dom v obci
Príležitosti
• podpora cestovného ruchu
• záujem mladých
• využitie národnostných zvykov a obyčajov
• záujem sociálne znevýhodnených občanov
Slabé stránky
• využívanie Kultúrneho domu
• počet kultúrnych podujatí
• dostupná propagácia
Ohrozenia
• financovanie
• pohodlnosť
• zmena hodnôt, životný štýl
• nezáujem
Šport
Silné stránky
• záujem mládeže
• záujem verejnosti
vhodné geografické podmienky
(lyžovanie), možnosti na bežecké trate,
netradičné športy
• Euroregión
• Mikroregión Makovica
Príležitosti
• výstavba športových objektov
• osveta a participácia občanov
• maximálne využívanie športovísk
• inštituciálne zabezpečenie rozvoja športu
• využitie vhodných geografických
podmienok
140
Slabé stránky
• nedostatok športovísk (neexistencia
telocvične)
• financovanie športu
• cyklotrasy
• slabá organizovanosť
• uplatnenie sociálne znevýhodnených
skupín
Ohrozenia
• nedostatočné financovanie (miestna
samospráva)
• zmena životného štýlu
Cestovný ruch
Silné stránky
• príroda, poloha, prírodné zvláštnosti
• čisté životné prostredie
• spolupráca v regióne
• zaujímavé prírodné lokality v okolí
• pohostinnosť a ústretovosť
• podpora miestnej samosprávy
Príležitosti
• využitie Mikroregiónu Makovica
a cezhraničná spolupráca
• internetová stránka obce
• podporné programy EÚ
• partnerská spolupráca
• jasné pravidlá financovania cest. ruchu
• poľovníctvo, hubárstvo a remeslá
• animácia, rozdielnosť etnických kultúr
Slabé stránky
• ubytovacie zariadenia, penzióny
• cestná sieť
• propagácia cez internet
• nedocenenie
• zóna oddychu (zelene)
Ohrozenia
• časové rozvrhnutie verejnej dopravy
• neochota partnerov (samospráv)
• nepriaznivý demografický vývoj
• nestabilita ekonomického prostredia
Technická infraštruktúra
Silné stránky
• autobusové napojenie
• inžinierske siete (vodovod, plyn, elektro)
• pokrytie rozhlasovým TV signálom
a signálmi mobilných operátorov
• verejné osvetlenie a miestny rozhlas
• dostupná cestná sieť
Príležitosti
• vybudovanie kanalizácie v celej obci
• štrukturálne fondy EÚ
• využitie grantov EÚ na budovanie
základnej infraštruktúry obce
• výstavba ČOV
Slabé stránky
• kvalita ciest
• nedostatok spojov
• neexistencia kanalizácie
• majetkoprávne vysporiadanie pozemkov
Ohrozenia
• nárast cien energií
• zlá ekonomická a sociálna situácia
• nezáujem obyvateľov o okolie
Služby
Silné stránky
• základná obchodná sieť
• pohostinské zariadenie
Príležitosti
• silné tradície remesiel
• tradičná kuchyňa
• starostlivosť o domáce zvieratá
• služby zamestnanosti a infor. dostupnosť
Slabé stránky
• nedostatok ubytovacích kapacít
• absencia výroby a následného predaja
• drobné služby
• kvalita a konkurenčnosť služieb
Ohrozenia
• zánik tradičných technológií
• slabé finančné hodnotenie služieb
• zlá ekonomická a sociálna situácia
• blízkosť silnejších centier (Nižná
Polianka)
Hospodárska činnosť
Silné stránky
• blízkosť hraničného prechodu
• dostatok kvalifikovaných pracovných síl
• technická infraštruktúra
• zachovaná poľnohospodárska výroba
Slabé stránky
• priestorové vybavenie objektov
• pracovné príležitosti
• vyššia miera nezamestnanosti
• vysoký podiel sezónnej práce
• nedostatočne ocenená práca
• nesamostatnosť (občan a zamestnanec)
141
Príležitosti
• prílev zahraničného kapitálu
• zvýšenie motivácie
• získanie významných osobností
• výmena skúsenosti
Ohrozenia
• odchod kvalifikovaných pracovníkov
• odchod mladých ľudí za prácou
• nepružnosť školského systému na dopyt
• nedostatočná výmena informácií
• úverovanie, dostupnosť úverov a vysoká
úroková miera
• platobná disciplína
• nestabilné daňové a legislatívne
prostredie
Tradície a osobnosti
Silné stránky
• duchovné hodnoty obyvateľstva
• širokospektrálnosť tradícií
• hlboké historické korene
• bohaté etnické zastúpenie
• silný patriotizmus
• dobrosrdečnosť a pohostinnosť
Príležitosti
• oživenie tradičnej kultúry a remesiel
• oživenie kultúrneho života
• čerpanie financií z fondov EÚ
• zviditeľňovanie tradícií – ponuka suvenírov
Slabé stránky
• informovanosť o osobnostiach a rodákoch
• nízky stupeň historického povedomia
• záujem o komunitný spôsob života
Ohrozenia
• devastácia medziľudských vzťahov
• nezáujem o pôvodné tradície u mládeže
• zneužívanie dobrosrdečnosti
a pohostinnosti
• komercionalizmus
• nesamostatnosť (občan a zamestnanec)
• zmena hodnotového systému a životného
štýlu
Životné prostredie
Silné stránky
• čisté rieky a čisté ovzdušie
• čistá voda (kvalitná spodná voda)
• nakladanie s odpadmi
• takmer dokončená plynofikácia
• ekológií naklonené obyvateľstvo
Príležitosti
• využitie alternatívnych zdrojov (biomasa)
• ekoturistika
• dostatok priestorov pre cyklotrasy
• čerpanie financií z fondov EÚ
• environmentálna výchova v škole
Slabé stránky
• odkanalizovanie obce + ČOV
• nedokončená plynofikácia väčších
objektov (budova základnej školy
a obecného úradu)
• verejné WC (bezbariérové)
• zóna oddychu (zelená zóna)
Ohrozenia
• renesancia poľnohospodárstva
• hospodárenie s lesmi
Informatika a komunikácia
Silné stránky
• pravidelné stretnutia občanov s orgánmi
obce
• výchova k patriotizmu
• operatívnosť konania orgánov obce
• záujem o veci verejné
142
Slabé stránky
• nízke percento napojenia občanov na
internet
• www stránka obce
• informovanosť o osobnostiach obce
• nedostatočný počet odborných
pracovníkov
• nedostatočná propagácia obce v médiách
• nedostatočný prístup k pripojeniu na
internet
neexistencia masmediálnej stratégie
a propagácie obce
Ohrozenia
• nedostatok finančných prostriedkov
• zníženie návštevnosti obce
• nezáujem občanov o pripojenie
•
Príležitosti
• čerpanie financií zo štrukturálnych fondov
EÚ
• vzdelávanie v autentických priestoroch
• komunitné centrum
• internetizácia domácnosti
• aktivity na podporu miestnej samosprávy
• zabezpečenie kvalitného pripojenia na
internet pre občanov a inštitúcie v obci
12.2.8. Swot analýza potenciálu katastrálneho územia obce Mikulášová
PHSR obce Mikulášová bolo schválené obecným zastupiteľstvom, uznesením č. 5/2007 zo dňa
9.11.2007.
Silné stránky
• vhodné geografické podmienky
na rozvoj podnikateľskej činnosti,
na rozvoj zimných a letných športov,
turistický ruch
na rozvoj agropodnikania
• účasť v MR Makovica
• účasť v EUROREGIÓNE
• zdravé a čisté životné prostredie
• existujúca infraštruktúra CR v Nižnej
Polianke, chatová osada v katastri obce
Mikulášová
• podpora miestnej samosprávy
a obyvateľov obce
• minerálny prameň
• poloha na hlavnej trase medzi okresnými
mestami Bardejov a Svidník /cca 1 km od
hlavnej cesty/,
• lesy a poľnohospodárska pôda
• kľudné vidiecke prostredie
• veľmi srdečné a prajné obyvateľstvo
• podmienky pre hubárčenie a poľovníctvo
• dostatočný počet neobývaných domov,
ktoré môžu byť využité na rozvoj
• CR alebo malého a stredného podnikania
• dobrá spolupráca s okolitými obcami
• pomerne dobrá veková a vzdelanostná
štruktúra obyvateľstva
• nízka kriminalita a vandalizmus, pomerne
dobrá bezpečnosť obyvateľov
a ochrana ich majetku
Slabé stránky
• zlý stav miestnych komunikácií
• nedostatok pracovnej sily v obci
• chýba Územný plán obce
• nie sú vytvorené podmienky pre výstavbu
nových rodinných domov /
nie je vytýčené územie na výstavbu,
infraštruktúra, ai./
• nedostatočná starostlivosť o dôchodcov
• nedostatočná príprava obyvateľov na
budúce podnikateľské aktivity
• v oblasti cestovného ruchu /školenia,
exkurzie, osveta, ai./
• nedostatočná vybavenosť obce
základnou infraštruktúrou /miestne
• komunikácie, chodníky, kanalizácia,
verejné osvetlenie, priekopy,
premostenia, ČOV ai./
• chýba Plán odpadového hospodárstva
obce
• slabý rozpočet obce, chýbajúce zdroje na
investičný rozvoj obce
• zanedbané verejné priestranstvá á
drobná vidiecka infraštruktúra –
autobusové zastávky, obecný park,
studničky a pod.
• slabá pripravenosť obce na turistický ruch
– nedostatočná sieť služieb, ubytovacích
a stravovacích zariadení, parkoviská,
verejné WC, čistiaca technika, servisné
služby, čerpacia stanica PHM a pod.
• slabá konkurencieschopnosť
v podnikateľskej činnosti, nedostatok
voľných investičných zdrojov
• nedostatočná propagácia obce
• zánik ľudových tradícií v obci
143
•
Príležitosti
• rozšírenie ponuky rekreačných,
turistických a športových aktivít /podpora
vzniku nových penziónov, stravovacích
zariadení, výstavba športovísk, rozšírenie
ponuky služieb, vybudovanie turistických
trás, čerpacej stanice pohonných hmôt, ai./
• rozvoj poľovníctva, hubárčenia, remesiel,
drevársky priemysel,
• vytvorenie nových pracovných príležitostí
a zvýšenie počtu obyvateľov
• zvýšenie počtu návštevníkov z PR
a ostatných štátov
• vypracovanie masmediálnej, komunikačnej
a propagačnej stratégie
• obce, vydanie publikácie o obci, zvýšenie
propagácie obce aj v zahraničí
• zvýšenie spolupráce s miestnymi
podnikateľmi a potenciálnymi
• investormi zvonku
• vypracovanie Územného plánu obce,
Plánu odpadového hospodárstva obce
a Plánu rozvoja bývania v obci
• zabezpečenie vzdelávacích aktivít
miestneho obyvateľstva v oblasti
podnikateľskej činnosti /ubytovanie
v súkromí, agroturistika, poskytovanie
služieb v cestovnom ruchu /požičovne
športových potrieb, údržba komunikácií,
pestovanie liečivých rastlín a pod./, rozvoj
celoživotného vzdelávania
• podpora malého a stredného podnikania
• založenie tradície nových obecných
kultúrnych podujatí a atrakcií
144
nedostatočné pokrytie mobilnou sieťou
a chýbajúci verejný internet
• neukončené majetkové usporiadanie
pozemkov, rozdrobenosť parciel
• nedostatok podnikateľov a odborných
pracovníkov v oblasti CR v obci
• chýba stratégia rozvoja turistického ruchu
v území, masmediálna stratégia
• slabá protipožiarna ochrana
• nedostatočné možnosti kultúrneho vyžitia,
nedostatok kultúrnych atrakcií pre
obyvateľov a návštevníkov obce
• neudržiavané verejné priestranstvá v obci
• chýba obecné kompostovisko a miesto
pre organizovaný vývoz odpadu /zberný
dvor/
• chýba agrosektor, rodinné farmy a pod.
• slabá informovanosť obyvateľov
• divoké skládky
• nevyužitý potenciál lesných drevín, chýba
podnikateľská aktivita na
• spracovanie drevnej hmoty
Ohrozenia
• nedostatok finančných zdrojov pre
rozvojové aktivity
• nezáujem miestnych a zahraničných
investorov
• nezáujem miestnej samosprávy
• nezáujem VUC a štátu o rozvoj tohto
regiónu
• zmena podmienok pre čerpanie
prostriedkov z EU
• nedostatočné partnerstvá
• nekvalitne spracované projekty na
čerpanie fondov EU
• sprísnené kritériá na ochranu prírody
• nedostatočná informovanosť obyvateľov
a ich nezáujem podnikať
• zhoršenie spolupráce s okolitými obcami
a v rámci MR
• obmedzenie dopravného spojenia s
obcou
• odchod mladých ľudí do zahraničia za
prácou
• nerozvinutý trh s pôdou
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
využitie potenciálu obce pre zvýšenie
atraktívnosti územia /vytvorenie cyklotrasy
a náučné chodníky, rozvoj tradícií,/
podpora samosprávy pre nových
podnikateľov a obyvateľov obce využitím
spracovaného systému pomoci
využitie potenciálu miestnych obyvateľov
pre skrášľovanie obce formou brigád, resp.
sponzoringom obce
využívanie fondov EU a ostatných
finančných nástrojov
vstup zahraničného kapitálu
rozšírenie služieb pre zvýšenie kultúry
bývania a pobytu turistov v obci
/bankomat, verejné WC, verejne dostupný
internet, zlepšenie dopravného spojenia
s obcou, zriadenie taxi služby, ai./
zlepšenie starostlivosti o dôchodcov
zlepšenie stavu komunikácií v zimnom
období /pravidelná údržba a včasná
oprava po zimnom období/, vybudovať sieť
obecných chodníkov
využitie alternatívnych zdrojov energie
/drevná hmota – odpad/
rozvoj partnerstiev formou zakladania
občianskych združení a iných foriem
spolupráce
12.2.9. Swot analýza potenciálu katastrálneho územia obce Nižná Polianka
PHSR obce Nižná Polianka bolo schválené obecným zastupiteľstvom, uznesením č. 19/2007 zo
dňa 14.12.2007
Silné stránky
• vhodné geografické podmienky
na rozvoj podnikateľskej činnosti,
na rozvoj zimných a letných športov
na rozvoj agropodnikania
• účasť v MR Makovica
• účasť v EUROREGIÓNE
• zdravé a čisté životné prostredie
• existujúce infraštruktúra CR
• podpora miestnej samosprávy
a obyvateľov obce
• vodná nádrž a minerálny prameň
• poloha na hlavnej trase medzi okresnými
mestami Bardejov a Svidník,
• prejazd do PR , dobré autobusové
spojenie s okresnými mestami
• lesy a poľnohospodárska pôda
• kľudné vidiecke prostredie
• skúsenosti z podnikateľskej činnosti
u miestneho obyvateľstva v oblasti
cestovného ruchu
• veľmi srdečné a prajné obyvateľstvo
Slabé stránky
• zlý stav miestnych komunikácií
• nedostatok pracovnej sily v obci
• chýba Územný plán obce
• nie sú vytvorené podmienky pre výstavbu
nových rodinných domov /nie je vytýčené
územie na výstavbu, infraštruktúra, ai./
• nedostatočná starostlivosť o dôchodcov
• nedostatočná príprava obyvateľov na
budúce podnikateľské aktivity
v oblasti cestovného ruchu /školenia,
exkurzie, osveta, ai./
• nedostatočná vybavenosť obce
základnou infraštruktúrou /miestne
komunikácie, chodníky, kanalizácia,
verejné osvetlenie, priekopy,
premostenia, ČOV ai./
• chýba Plán odpadového hospodárstva
obce
• slabý rozpočet obce, chýbajúce zdroje na
investičný rozvoj obce
• zanedbané verejné priestranstvá a
145
•
•
•
•
•
•
podmienky pre hubárčenie a poľovníctvo
dostatočný počet neobývaných domov,
ktoré môžu byť využité na rozvoj CR alebo
malého a stredného podnikania
dobrá spolupráca s okolitými obcami
pomerne dobrá veková a vzdelanostná
štruktúra obyvateľstva
pomerne kvalitná infraštruktúra a úroveň
služieb v obci
nízka kriminalita a vandalizmus, pomerne
dobrá bezpečnosť obyvateľov
a ochrana ich majetku
Príležitosti
• rozšírenie ponuky rekreačných,
turistických a športových aktivít /podpora
vzniku nových penziónov, stravovacích
zariadení, výstavba športovísk, rozšírenie
ponuky služieb, vybudovanie turistických
trás, čerpacej stanice pohonných hmôt, ai./
• rozvoj poľovníctva, hubárčenia, remesiel,
drevársky priemysel,
• vytvorenie nových pracovných príležitostí
a zvýšenie počtu obyvateľov
• zvýšenie počtu návštevníkov z PR
a ostatných štátov
• vypracovanie masmediálnej, komunikačnej
a propagačnej stratégie obce, vydanie
publikácie o obci, zvýšenie propagácie
obce aj v zahraničí
• zvýšenie spolupráce s miestnymi
podnikateľmi a potenciálnymi
investormi zvonku
146
drobná vidiecka infraštruktúra –
autobusové zastávky, obecný park,
studničky a pod.
• slabá pripravenosť obce na turistický ruch
• nedostatočná sieť služieb,
ubytovacích a stravovacích zariadení,
parkoviská, verejné WC, čistiaca
technika, servisné služby, čerpacia
stanica PHM a pod.
• slabá konkurencieschopnosť
v podnikateľskej činnosti, nedostatok
voľných investičných zdrojov
• nedostatočná propagácia obce
• zánik ľudových tradícií v obci
• nedostatočné pokrytie mobilnou sieťou
a chýbajúci verejný internet
• neukončené majetkové usporiadanie
pozemkov, rozdrobenosť parciel
• nedostatok podnikateľov a odborných
pracovníkov v oblasti CR v obci
• chýba stratégia rozvoja turistického ruchu
v území, masmediálna stratégia
• slabá protipožiarna ochrana
• nedostatočné možnosti kultúrneho vyžitia,
nedostatok kultúrnych atrakcií
pre obyvateľov a návštevníkov obce
• neudržiavané verejné priestranstvá v obci
• chýba obecné kompostovisko a miesto
pre organizovaný vývoz odpadu /zberný
dvor/
• chýba agrosektor, rodinné farmy a pod.
• slabá informovanosť obyvateľov
• divoké skládky
• nevyužitý potenciál lesných drevín, chýba
podnikateľská aktivita na
spracovanie drevnej hmoty
Ohrozenia
• nedostatok finančných zdrojov pre
rozvojové aktivity
• nezáujem miestnych a zahraničných
investorov
• nezáujem miestnej samosprávy
• nezáujem VUC a štátu o rozvoj tohto
regiónu
• zmena podmienok pre čerpanie
prostriedkov z EU
• nedostatočné partnerstvá
• nekvalitne spracované projekty na
čerpanie fondov EU
• sprísnené kritériá na ochranu prírody
• nedostatočná informovanosť obyvateľov
a nezáujem o podnikanie
• zhoršenie spolupráce s okolitými obcami
a v rámci MR
• obmedzenie dopravného spojenia s
obcou
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
vypracovanie Územného plánu obce,
Plánu odpadového hospodárstva obce
a Plánu rozvoja bývania v obci
zabezpečenie vzdelávacích aktivít
miestneho obyvateľstva v oblasti
podnikateľskej činnosti /ubytovanie
v súkromí, agroturistika, poskytovanie
služieb v cestovnom ruchu /požičovne
športových potrieb, údržba komunikácií,
pestovanie liečivých rastlín a pod./, rozvoj
celoživotného vzdelávania
podpora malého a stredného podnikania
založenie tradície nových obecných
kultúrnych podujatí a atrakcií
využitie potenciálu obce pre zvýšenie
atraktívnosti územia /vytvorenie
infraštruktúry okolo vodnej nádrže,
cyklotrasy a náučné chodníky, rozvoj
tradícií,/
podpora samosprávy pre nových
podnikateľov a obyvateľov obce využitím
spracovaného systému pomoci
využitie potenciálu miestnych obyvateľov
pre skrášľovanie obce formou brigád, resp.
sponzoringom obce
využívanie fondov EU a ostatných
finančných nástrojov
vstup zahraničného kapitálu
zlepšenie koordinácie s hraničným
územím na strane Poľska v oblasti
plánovania rozvoja územia, výmena
skúseností
rozšírenie služieb pre zvýšenie kultúry
bývania a pobytu turistov v obci
/bankomat, verejné WC, verejne dostupný
internet, zlepšenie dopravného spojenia
s obcou, zriadenie taxi služby, ai./
zlepšenie starostlivosti o dôchodcov
zlepšenie stavu komunikácií v zimnom
období /pravidelná údržba a včasná
oprava po zimnom období/, vybudovať sieť
obecných chodníkov
využitie alternatívnych zdrojov energie
/drevná hmota – odpad/
rozvoj partnerstiev formou zakladania
občianskych združení a iných foriem
spolupráce
využívanie vodnej nádrže ako rekreačný
a protipožiarny prvok
•
•
odchod mladých ľudí do zahraničia za
prácou
nerozvinutý trh s pôdou
147
12.2.10. Swot analýza potenciálu katastrálneho územia obce Regetovka
PHSR obce Regetovka bolo schválené obecným zastupiteľstvom, uznesením č. 5/2007 zo dňa
15.11.2007.
Silné stránky
• vhodné geografické podmienky
na rozvoj cestovného ruchu, rekreácie,
ozdravné pobyty
na rozvoj zimných športov
na poznávaciu a náučnú turistiku
• účasť v MR Makovica
• účasť v EUROREGIÓNE
• zdravé a čisté životné prostredie
• existujúce školiace stredisko SAŽP,
náučné chodníky
• existujúce lyžiarske vleky, bežecké trate,
cyklotrasy a infraštruktúra CR
• podpora miestnej samosprávy
a obyvateľov obce
• Národná prírodná rezervácia Regetovské
rašelinisko
• blízkosť hraničného prechodu s PR
• lesy, produkčný potenciál
• kľudné prostredie
• prvé náznaky podnikateľskej činnosti
v cestovnom ruchu – poskytovanie
ubytovania v súkromí
• veľmi srdečné a prajné obyvateľstvo
• podmienky pre hubárčenie a poľovníctvo
• dostatočný počet neobývaných domov,
ktoré nemajú charakter chát
• prítomnosť vodného zdroja
• dobrá spolupráca s okolitými obcami
• potenciál využitia poľnohospodárskej
pôdy, pasienkov
148
Slabé stránky
• zlý stav miestnych komunikácií
• nepriaznivý demografický vývoj v obci
• nedostatok pracovnej sily v obci
• chýba Územný plán obce
• nie sú vytvorené podmienky pre výstavbu
nových rodinných domov /nie je vytýčené
územie na výstavbu, infraštruktúra, ai./
• nedostatočná starostlivosť o dôchodcov
• nedostatočná príprava obyvateľov na
budúce podnikateľské aktivity
/školenia, exkurzie, osveta, ai./
• nedostatočná vybavenosť obce
základnou infraštruktúrou /miestne
komunikácie, chodníky, kanalizácia,
vodovod, plynovod, verejné osvetlenie,
priekopy, premostenia, ČOV ai./
• chýba Plán odpadového hospodárstva
obce
• nízky počet obyvateľov
• slabý rozpočet obce
• zanedbané verejné priestranstvá a
drobná vidiecka infraštruktúra –
autobusové zastávky, obecný park,
studničky a pod.
• slabá pripravenosť obce na turistický ruch
– chýba sieť služieb, ubytovacích
a stravovacích zariadení, parkoviská,
verejné WC, čistiaca technika, servisné
služby, a pod.
• slabá konkurencieschopnosť
v podnikateľskej činnosti
• zlý stav obecného majetku
• nedostatočná propagácia obce
• chýba alternatíva pre voľnočasové aktivity
športového charakteru v letnom období
/športoviská, kúpalisko, atrakcie ai./
• zánik ľudových tradícií v obci
• nedostatočné pokrytie mobilnou sieťou
a chýbajúci internet
• nedostatočné autobusové spojenie
s okresným mestom, resp. najbližším
mestom v PR
• neukončené majetkové usporiadanie
pozemkov
• nedostatok podnikateľov a odborných
pracovníkov v obci
• vysoký podiel sezónnej práce /lyžiarske
stredisko/
• chýba stratégia rozvoja turistického ruchu
v území, masmediálna stratégia a web
stránka obce
slabá protipožiarna ochrana
nedostatočná zdravotnícka starostlivosť
nedostatočné možnosti kultúrneho vyžitia,
nedostatok kultúrnych akcií
pre obyvateľov a návštevníkov obce
• slabý záujem miestneho obyvateľstva
o zveľaďovanie obce v rámci svojpomoci
/neumožňuje to veková štruktúra
obyvateľstva/
• neudržiavané zelené plochy v obci
• chýba prirodzené centrum obce s parkom
a miestom pre oddych, knižnica
• chýba obecné kompostovisko a miesto
pre organizovaný vývoz odpadu
• chýba agrosektor, rodinné farmy a pod.
• slabá informovanosť obyvateľov
• zvýšené riziko povodne z miestneho
potoka
• nerozvinutý trh s pôdou, rozdrobenosť
vlastníctva pôdy
Ohrozenia
• nedostatok finančných zdrojov pre
rozvojové aktivity
• nezáujem miestnych a zahraničných
investorov
• nezáujem miestnej samosprávy
• nezáujem VUC a štátu o rozvoj tohto
regiónu
• zmena podmienok pre čerpanie
prostriedkov z EU
• nedostatočné partnerstvá
• nekvalitne spracované projekty na
čerpanie fondov EU
• sprísnené kritériá na ochranu prírody
• nedostatočná informovanosť obyvateľov
• zhoršenie spolupráce s okolitými obcami
a v rámci MR
• obmedzenie dopravného spojenia
s obcou
• prehlbovanie úpadku obci ako všeobecný
trend
• odliv pracovnej sily a jej nízka mobilita
•
•
•
•
Príležitosti
• rozšírenie ponuky rekreačných,
turistických a športových aktivít /podpora
vzniku nových penziónov, stravovacích
zariadení, výstavba športovísk, rozšírenie
ponuky služieb, vybudovanie turistických
trás/
• rozvoj poľovníctva, hubárčenia, remesiel,
lesníckeho a agrosektora
• vytvorenie nových pracovných príležitostí
a zvýšenie počtu obyvateľov v obci
• zvýšenie počtu návštevníkov z PR
a ostatných štátov
• vypracovanie masmediálnej, komunikačnej
a propagačnej stratégie obce, zriadenie
web stránky obce, vydanie publikácie
o obci, zvýšenie propagácie obce aj v
zahraničí
• zvýšenie spolupráce s miestnymi
podnikateľmi, SAŽP
• vypracovanie Územného plánu obce,
Plánu odpadového hospodárstva obce
a Plánu rozvoja bývania v obci
• zabezpečenie vzdelávacích aktivít
miestneho obyvateľstva v oblasti
podnikateľskej činnosti /ubytovanie
v súkromí, agroturistika, poskytovanie
služieb v cestovnom ruchu /požičovne
športových potrieb, údržba komunikácií,
pestovanie liečivých rastlín a pod./, rozvoj
celoživotného vzdelávania
• podpora malého a stredného podnikania
• zriadenie obecných kultúrnych podujatí a
atrakcií
• využitie potenciálu obce pre zvýšenie
149
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
150
atraktívnosti územia /vytvorenie vodnej
nádrže, nové cyklotrasy a náučné
chodníky, rozvoj tradícií/
podpora samosprávy pre nových
podnikateľov a obyvateľov obce využitím
spracovaného systému pomoci
využitie potenciálu chatárov a miestnych
obyvateľov pre skrášľovanie obce formou
brigád, resp. sponzoringom obce
realizácia vodovodu pre časť obce
Regetovka
dokončenie začatých investičných akcií
/hlavne parkovisko, komunikácia,
chodníky/ a realizácia rekonštrukcie
komunikácie, ČOV, plynofikácie,
vybudovanie kompostoviska, zberného
dvora, ai./
využívanie fondov EU a ostatných
finančných nástrojov
vstup zahraničného kapitálu
zlepšenie koordinácie s hraničným
územím na strane Poľska v oblasti
plánovania rozvoja územia, výmena
skúseností
rozšírenie služieb pre zvýšenie kultúry
bývania a pobytu turistov v obci
/bankomat, verejné WC, verejne dostupný
internet, zlepšenie dopravného spojenia
s obcou, zriadenie taxi služby, ai./
zlepšenie starostlivosti o dôchodcov
zriadenie stanice prvej pomoci pre
návštevníkov a obyvateľov obce
zlepšenie stavu komunikácií v zimnom
období /pravidelná údržba a včasná
oprava po zimnom období/, vybudovať sieť
obecných chodníkov
využitie alternatívnych zdrojov energie
/drevná hmota – odpad/
využitie potenciálu okolia rašeliniska na
výstavbu ozdravovne pre horné dýchacie
cesty
rozvoj partnerstiev formou zakladania
občianskych združení a iných foriem
spolupráce
vybudovanie vodnej nádrže ako rekreačný
a protipožiarny prvok
12.2.11. Swot analýza potenciálu katastrálneho územia obce Smilno
PHSR obce Smilno bolo schválené obecným zastupiteľstvom, uznesením č. 7/2/2007 zo dňa
05. 10. 2007
Silné stránky
• vhodné geografické podmienky
na rozvoj podnikateľskej činnosti,
na rozvoj zimných a letných športov
na rozvoj rybolovu a agropodnikania
• účasť v MR Makovica
• účasť v EUROREGIÓNE
• zdravé a čisté životné prostredie
• existujúce infraštruktúra CR v obciach
Nižná Polianka a Zborov, ktoré sú v tesnej
blízkosti obce
• podpora miestnej samosprávy
a obyvateľov obce
• dve vodné nádrže
• poloha na hlavnej trase medzi okresnými
mestami Bardejov a Svidník, prejazd do
PR
• lesy a poľnohospodárska pôda
• kľudné vidiecke prostredie
• skúsenosti z podnikateľskej činnosti
u miestneho obyvateľstva
• veľmi srdečné a prajné obyvateľstvo
• podmienky pre hubárčenie a poľovníctvo
• dostatočný počet neobývaných domov,
ktoré môžu byť využité na rozvoj CR alebo
malého a stredného podnikania
• dobrá spolupráca s okolitými obcami
• pomerne dobrá veková a vzdelanostná
štruktúra obyvateľstva
• pomerne kvalitná infraštruktúra a úroveň
služieb v obci
• nízka kriminalita a vandalizmus, pomerne
dobrá bezpečnosť obyvateľov a ochrana
ich majetku
Slabé stránky
• zlý stav miestnych komunikácií
• nedostatok pracovnej sily v obci
• chýba aktualizovaný Územný plán obce
• nie sú vytvorené podmienky pre výstavbu
nových rodinných domov /nie je vytýčené
územie na výstavbu, infraštruktúra, ai./
• nedostatočná starostlivosť o dôchodcov
• nedostatočná príprava obyvateľov na
budúce podnikateľské aktivity v oblasti
cestovného ruchu /školenia, exkurzie,
osveta, ai./
• nedostatočná vybavenosť obce
základnou infraštruktúrou /miestne
komunikácie, chodníky, kanalizácia,
plynovod, verejné osvetlenie, okopy,
premostenia, ČOV ai./
• chýba Plán odpadového hospodárstva
obce
• slabý rozpočet obce, chýbajúce zdroje na
investičný rozvoj obce
• zanedbané verejné priestranstvá á
drobná vidiecka infraštruktúra –
autobusové zastávky, obecný park,
studničky a pod.
• slabá pripravenosť obce na turistický ruch
– chýba sieť služieb, ubytovacích
a stravovacích zariadení, parkoviská,
verejné WC, čistiaca technika, servisné
služby, čerpacia stanica PHM a pod.
• slabá konkurencieschopnosť
v podnikateľskej činnosti, nedostatok
voľných investičných zdrojov
• nedostatočná propagácia obce
• zánik ľudových tradícií v obci
• nedostatočné pokrytie mobilnou sieťou
a chýbajúci verejný internet
• nedostatočné autobusové spojenie
s okresným mestom,
• neukončené majetkové usporiadanie
pozemkov, rozdrobenosť parciel
• nedostatok podnikateľov a odborných
pracovníkov v oblasti CR v obci
• chýba stratégia rozvoja turistického ruchu
v území, masmediálna stratégia a web
stránka obce
• slabá protipožiarna ochrana
• nedostatočná zdravotnícka starostlivosť
• nedostatočné možnosti kultúrneho vyžitia,
nedostatok kultúrnych akcií pre
obyvateľov a návštevníkov obce
151
•
•
Príležitosti
• rozšírenie ponuky rekreačných,
turistických a športových aktivít /podpora
vzniku nových penziónov, stravovacích
zariadení, výstavba športovísk, rozšírenie
ponuky služieb, vybudovanie turistických
trás, čerpacej stanice pohonných hmôt,
sústavy rybníkov ai./
• rozvoj poľovníctva, hubárčenia, remesiel,
drevársky priemysel, rybolov
• vytvorenie nových pracovných príležitostí
a zvýšenie počtu obyvateľov
• zvýšenie počtu návštevníkov z PR
a ostatných štátov
• vypracovanie masmediálnej, komunikačnej
a propagačnej stratégie obce, zriadenie
web stránky obce, vydanie publikácie
o obci, zvýšenie propagácie obce aj v
zahraničí
• zvýšenie spolupráce s miestnymi
podnikateľmi a potenciálnymi investormi
zvonku
• vypracovanie aktualizácie Územného
plánu obce, Plánu odpadového
hospodárstva obce a Plánu rozvoja
bývania v obci
• zabezpečenie vzdelávacích aktivít
miestneho obyvateľstva v oblasti
podnikateľskej činnosti /ubytovanie
v súkromí, agroturistika, poskytovanie
služieb v cestovnom ruchu /požičovne
športových potrieb, údržba komunikácií,
pestovanie liečivých rastlín a pod./, rozvoj
celoživotného vzdelávania
• podpora malého a stredného podnikania
• založenie tradície nových obecných
kultúrnych podujatí a atrakcií
• využitie potenciálu obce pre zvýšenie
atraktívnosti územia /vytvorenie
infraštruktúry okolo vodných nádrží,
cyklotrasy a náučné chodníky, rozvoj
tradícií,/
• podpora samosprávy pre nových
podnikateľov a obyvateľov obce využitím
152
neudržiavané verejné priestranstvá v obci
chýba prirodzené centrum obce s parkom
a miestom pre oddych,
• chýba obecné kompostovisko a miesto
pre organizovaný vývoz odpadu /zberný
dvor/
• chýba agrosektor, rodinné farmy a pod.
• slabá informovanosť obyvateľov
• divoké skládky
• nevyužitý potenciál lesných drevín, chýba
podnikateľská aktivita na spracovanie
drevnej hmoty
Ohrozenia
• nedostatok finančných zdrojov pre
rozvojové aktivity
• nezáujem miestnych a zahraničných
investorov
• nezáujem miestnej samosprávy
• nezáujem VUC a štátu o rozvoj tohto
regiónu
• zmena podmienok pre čerpanie
prostriedkov z EU
• nedostatočné partnerstvá
• nekvalitne spracované projekty na
čerpanie fondov EU
• sprísnené kritériá na ochranu prírody
• nedostatočná informovanosť obyvateľov
• zhoršenie spolupráce s okolitými obcami
a v rámci MR
• obmedzenie dopravného spojenia s
obcou
• odchod mladých ľudí do zahraničia za
prácou
• nerozvinutý trh s pôdou
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
spracovaného systému pomoci
využitie potenciálu miestnych obyvateľov
pre skrášľovanie obce formou brigád, resp.
sponzoringom obce
využívanie fondov EU a ostatných
finančných nástrojov
vstup zahraničného kapitálu
zlepšenie koordinácie s hraničným
územím na strane Poľska v oblasti
plánovania rozvoja územia, výmena
skúseností
rozšírenie služieb pre zvýšenie kultúry
bývania a pobytu turistov v obci
/bankomat, verejné WC, verejne dostupný
internet, zlepšenie dopravného spojenia
s obcou, zriadenie taxi služby, ai./
zlepšenie starostlivosti o dôchodcov
zlepšenie stavu komunikácií v zimnom
období /pravidelná údržba a včasná
oprava po zimnom období/, vybudovať sieť
obecných chodníkov
využitie alternatívnych zdrojov energie
/drevná hmota – odpad/
rozvoj partnerstiev formou zakladania
občianskych združení a iných foriem
spolupráce
využívanie vodných nádrží ako rekreačný
a protipožiarny prvok
12.2.12. Swot analýza potenciálu katastrálneho územia obce Stebnícka Huta
PHSR obce Stebnícka Huta bolo schválené obecným zastupiteľstvom, uznesením č. 3/2007 zo
dňa 04.05.2007
Silné stránky
Slabé stránky
Poloha a územné väzby
•
Blízkosť okresného mesta Bardejov, neveľká
vzdialenosť od krajského mesta Prešov
•
Bezprostredná blízkosť Slovensko – poľských
hraníc
Poloha a územné väzby
•
Značná vzdialenosť od významných
ekonomických centier na celoštátnej
i medzinárodnej úrovni
Prírodné podmienky a ochrana prírodných
zdrojov
•
Veľmi vhodné prírodné podmienky pre rozvoj
cestovného ruchu,
•
Výrazný podiel krajinných prvkov s výraznou
ekostabilizačnou hodnotou a príťažlivosťou pre
turistických návštevníkov
•
Prevláda veľmi členitá, vrchovinová až
hornatinový, antropicky málo narušená horská
krajina masívu Busova s kompaktnými lesnými
celkami s mozaikovitými štruktúrami trvalých
trávnych porastov, ktorá si zachovala prevažne
prírodný charakter
•
Vysokohodnotné a zachovalé prírodné
prostredie z hľadiska krajinnej štruktúry a
scenérie vo veľmi malebnom krajinnom
Prírodné podmienky a ochrana prírodných
zdrojov
•
Vysoký výskyt hmiel
•
Lokalizácia v ochrannom pásme III. stupňa
vodárenského zdroja Topľa - Giraltovce
Životné prostredie
•
Obec nemá vybudovanú verejnú kanalizáciu
a ČOV
•
Splaškové odpadové vody sú vo veľkej miere
vypúšťané priamo do recipientu vodného toku.
•
Nízky podiel materiálovo zhodnocovaného
odpadu na celkovo vyprodukovanom množstve
komunálneho odpadu
•
Výskyt svahových porúch
•
Stredná až silná náchylnosť územia na
zosúvanie
153
•
•
priestore
Negatívne vplyvy socialistickej
poľnohospodárskej veľkovýroby spojené
s hrubými zásahmi do ekosystémov nie sú
v tomto území v porovnaní s inými regiónmi tak
výrazné
Absencia maloplošných i veľkoplošných
chránených prírodných území nepredstavuje
prekážky pre rozvoj ekonomických aktivít
Životné prostredie
•
Žiadne významné stacionárne zdroje
znečistenia ovzdušia
•
Výskyt nekontaminovaných pôd
•
Zachovalé a tiché prírodné prostredie
•
Územie nie je súčasťou žiadnej zo zaťažených
oblastí vyčlenených v zmysle environmentálnej
regionalizácie
•
Malebná krajinná štruktúra a scenéria
Ľudský potenciál
•
Potenciál voľných pracovných síl
•
Relatívne kvalifikovaná pracovná sila, najmä
v robotníckych profesiách
•
Existencia siete stredných škôl v meste
Bardejov
Sídlo a komunita
•
Jedinečná atmosféra obce
•
Vysoký stupeň neanonymného a prehľadného
sociálneho prostredia v porovnaní s prostredím
v mestských sídlach a väčšia potreba
vzájomnej kooperácie.
•
Bohatá história a kultúrna tradícia
•
Sídelná identita a vysoká miera lokálneho
patriotizmu.
•
Aktívna samospráva obce
•
Zruční, pohostinní a dobrí ľudia
•
Pravidelné organizované podujatia počas roka
•
Aktívny kultúrno-spoločenský život v obci,
aktívne občianske združenia
•
Partnerstvo obce s občianskymi združeniami
•
Partnerstvo s okolitými obcami v mikroregióne
Makovica
Sociálna infraštruktúra
•
Existencia základnej školy pre 1. až 4. ročník
•
Relatívne dobrá dostupnosť základnej školy pre
5. až 9. ročník a zdravotného strediska v obci
Zborov
Doprava
•
Relatívne výhodná poloha obce z hľadiska
trasovania významných cestných komunikácií
medzinárodného a celoštátneho významu
•
Neveľká vzdialenosť od železničnej stanice
Bardejov a letiska Košice
Technická Infraštruktúra
•
Plynofikácia obce
•
Postačujúca kapacita telefónnej ústredne a
miestnej telefónnej siete
154
•
Povodňové ohrozenie intravilánu obce pri
prívalových zrážkach
Ľudský potenciál
•
Stagnácia vývoja počtu obyvateľov
•
Nepriaznivé vekové zloženie obyvateľstva
•
Vysoký podiel obyvateľstva so základným
vzdelaním a veľmi nízky podiel obyvateľstva
s vysokoškolským vzdelaním
•
Veľký rozsah sezónnej zamestnanosti
v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve
a stavebníctve
•
Nízka úroveň motivačných nástrojov na
pritiahnutie a udržanie kvalifikovanej pracovnej
sily
•
Veľký počet migrujúcich pracovníkov za prácou
mimo región a do zahraničia
•
Odchod mladých ľudí za príležitosťami mimo
obec a región
•
Nízka participácia občanov na riadiacich
procesoch a rozhodovaní v obciach
•
Nízka úroveň zapájania sa do systému
celoživotného vzdelávania, čo spôsobuje
zaostávanie v schopnosti aplikovať najnovšie
poznatky a technológie
•
Nízky podiel produktívneho obyvateľstva
Sídlo a komunita
•
Územie nie je bohaté na výskyt významných
kultúrnych a historických pamiatok
•
Absencia územno plánovacej dokumentácie
obce
•
Pasivita väčšiny obyvateľov obce
•
Nedostatočná marketingová aktivita obce
navonok
Doprava
•
Nepriaznivý stavebno – technický stav cesty
III/55424
•
Nie veľmi priaznivá úroveň dopravného
spojenia prostredníctvom hromadnej dopravy
s mestom Bardejov
•
Nevyhovujúci stavebno – technický stav
miestnych komunikácií
•
Nie vždy vyhovujúca údržba ciest v zimnom
období
Technická Infraštruktúra
•
Obec nemá vybudovaný verejný vodovod
•
Obec nemá vybudovanú kanalizáciu a ČOV
•
Nedostatočná kapacita trafostanice
a nevyhovujúci technický stav NN elektrických
rozvodov
•
Nedostatočné pokrytie územia mobilnou sieťou
GSM
Rekreácia a cestovný ruch:
•
Chýbajúce ubytovacie zariadenia pre
turistických návštevníkov
•
Slabé, resp. nevybudované primárne
a sekundárne služby
•
Nedostatočné využitie bytového fondu v obci
•
Dostupnosť televízneho signálu
Rekreácia a cestovný ruch:
•
Situovanie lyžiarskeho strediska
nadregionálneho až medzinárodného významu
•
Ideálne podmienky pešiu i lyžiarsku turistiku a
cykloturistiku, poznávací a historický cestovný
ruch
•
Bezprostredná blízkosť významnej rekreačnej
oblasti na území gminy Uśćie Gorlickie
v Poľskej republike s lokalizáciou viacerých
atraktivít pre turistických návštevníkov (kúpele
Wysowa, Gladyszów, Magurski park narodowy,
vodná nádrž Klimkówka, kultúrne a historické
dedičstvo spojené s drevenými kostolíkmi a
vojenskými cintorínmi) poskytujú predpoklady
na vytvorenie interregionálneho kúpeľnorekreačného mikroregiónu na oboch stranách
štátnej hranice
Ekonomika a zamestnanosť
•
Poskytovanie obmedzeného počtu pracovných
príležitostí Obecným úradom
Príležitosti
•
•
•
•
pre turistických návštevníkov
Nedobudovaná sieť turisticky značených
chodníkov a značených cyklotrás
Výraznou nevýhodou z hľadiska ponuky služieb
pre turistických návštevníkov je monofunkčnosť
rekreačného využívania strediska rekreácie a
cestovného ruchu Stebnícka Huta pre zjazdové
lyžovanie
Chýbajúci letný športový areál
Z dôvodu nedostatku ubytovacích a
stravovacích zariadení slúžiacich voľnému
cestovnému ruchu, doplnkových služieb či
obchodov so suvenírmi spojených s predajom
miestnych výrobkov všeobecne nízka možnosť
minutia peňazí zo strany turistických
návštevníkov.
Ekonomika a zamestnanosť
•
Nerozvinutá hospodárska základňa v obci,
chýbajúce súkromné podnikateľské subjekty
poskytujúce pracovných príležitostí
•
Nedostatočne rozvinuté malé a stredné
podnikanie v obciach
•
Nedostatočné resp. chýbajúce pracovné
príležitosti, dlhodobá nezamestnanosť
miestneho obyvateľstva
•
Nízka úroveň miezd a kúpyschopnosti
obyvateľstva
•
Nedostatok vlastných miestnych obecných
zdrojov potrebných na prefinancovanie
projektov s podporou z fondov EÚ
•
Chýbajúci komplexný informačný systém
a propagácia obce
•
Nedostatočne využitý potenciál biomasy
Ohrozenia
Poloha a územné väzby
Poloha a územné väzby
Prírodné podmienky a ochrana prírodných
zdrojov
•
Správna aplikácia programu starostlivosti
o pôdu: efektívnejšie využívanie vybudovaného
závlahového systému, realizovanie
protieróznych opatrení a projektov výsadby
ochrannej zelene, zazeleňovanie
poľnohospodársky nevyužívaných plôch, resp.
zmena druhu pozemku
Životné prostredie
•
Výstavba obecného, vodovodu, verejnej
kanalizácie a ČOV
•
Realizácia krajinnoekologických opatrení
v katastrálnych územiach obcí zameraných na
spomalenie odtoku povrchovej vody z krajiny a
zmierňovanie povodňovej vlny pri prívalových
dažďoch
•
Realizácia separovaného zberu odpadov
Prírodné podmienky a ochrana prírodných
zdrojov
•
Extrémne prejavy počasia prejavujúce sa
množstvom rozsiahlych a ničivých následkov
povodní a sucha
•
Erózia pôdy môže znižovať jej produkčnú
schopnosť
Ľudský potenciál
•
Sprístupnenie vzdelávacích aktivít prospešných
pre i osobný rast aj formou celoživotného
vzdelávania, kurzami a podobne aj s pomocou
fondov EÚ a NÚP pre záujemcov
•
Stabilizácia mladých perspektívnych ľudí najmä
dostupným lacným bývaním
Životné prostredie
•
Nízka environmentálna úroveň obyvateľstva
s tým súvisiace poškodzovanie prírodného
prostredia
•
Povodňové ohrozenie intravilánu obce
v prípade prívalových dažďov
Ľudský potenciál
•
Nedostatočná motivácia zostať v obci
a podieľať sa na jeho revitalizácii
•
Pokračujúci odchod najmä mladých
ambicióznych ľudí za prácou do zahraničia, či
mimo región po vstupe do EÚ
•
Strata pracovných návykov a morálnych hodnôt
dlhodobo nezamestnaných
Sídlo a komunita
155
•
•
•
•
•
•
Vytváranie podmienky pre podporu schopností
a zručností
Osveta a výchova obyvateľstva k rozvoju
cestovného ruchu ako forme samozamestnania
Rast počtu aktívnych realizátorov obecných
a regionálnych rozvojových zámerov
Zvýšenie aktivity občanov v obciach a ich
participácie na správe vecí verejných
(obecných), rozvoj občianskej spoločnosti
Vytvorenie kvalitného projektového
a menežérskeho tímu na úrovni mikroregiónu
Makovica
Spolupráca v rámci mikroregiónu Makovica a
vytváranie partnerstiev s ostatnými
mikroregiónmi na Slovensku i v zahraničí
Sídlo a komunita
•
Sídla s bezprostredným kontaktom s prírodou
majú už v súčasnom období v európskej
civilizácii vysokú sociálnu, kultúrnu a estetickú
hodnotu, ktorá bude s ich samotnou postupnou
ekologizáciou naďalej stúpať.
•
Množstvo neobývaných domov vhodných po
úpravách na bývanie
•
Zvýšenie príťažlivosti obce
•
Podpora rozvoja a obnovy tradícií
•
Informačný systém, náučné tabule
Sociálna infraštruktúra
• Zachovanie existencie základnej školy pre 1. –
4. ročník v obci
Doprava
• Rekonštrukcia stavebnotechnického stavu cesty
III/55424
Technická infraštruktúra
•
realizácia výstavby obecného vodovodu a
verejnej kanalizáciu s ČOV
•
rekonštrukcia trafostanice a NN elektrických
rozvodov v obci
Cestovný ruch
•
Dobudovanie areálu pre chov koní
s poskytovaním služieb pre turistických
návštevníkov
•
Vybudovanie funkčného prepojenia so
strediskom rekreácie a cestovného ruchu
Regetovka
•
Vzájomné sprístupnenie prírodne vysoko
atraktívnych území mikroregiónu Makovica na
území Slovenskej republiky a gminy Uśćie
Gorlickie s Magurskym parkom narodowym na
území Poľskej republiky formou doplnenia
nového miesta určeného na prekračovanie
štátnej hranice na turistických chodníkoch
križujúcich štátnu hranicu Hutisko - Blechnarka
i pre turistických návštevníkov
•
vytvoriť realizačné predpoklady pre vzájomné
prepojenie Šarišskej cyklomagistrály a
regionálnej cyklotrasy č. 24 na území
mikroregiónu Makovica a existujúcich cyklotrás
na území gminy Uśćie Gorlickie návrhom novej
cyklotrasy medzi kúpeľmi Wysowa a
156
•
•
•
•
•
Nedostatočný záujem ľudí o veci verejné a
ochranu životného prostredia
Nízka miera zapájania občanov do rozvojových
procesov na obecnej úrovni a nízka miera
poznania rozvojových zámerov občanmi
Nízka miera obecného sebavedomia,
nedostatok pestovania povedomia
spolupatričnosti a spoluzodpovednosti
Nedostatočne a nejasne stanovené regulatívy
pre výstavbu a prestavbu (absencia územného
plánu)
Nedostatočne a nejasne stanovené regulatívy
týkajúce sa tradičných princípov zástavby
v obci.
Sociálna infraštruktúra
§
Emigrácia mladších generácií a zvyšujúci sa
priemerný vek obyvateľstva priamo úmerne
zvyšujúci požiadavky na zabezpečenie
adekvátnych zdravotníckych a sociálnych
služieb a na druhej strane klesajúce nároky na
zabezpečenie systému základného vzdelávania
školopovinných detí.
Doprava
•
Neúnosný rozvoj individuálnej automobilovej
dopravy a jeho tlak na prírodné a životné
prostredie
Technická infraštruktúra
• Odklad dobudovania verejnej kanalizácie a ČOV
• Odklad dostatočného pokrytia územia mobilnou
sieťou GSM
Cestovný ruch
•
Významnou realizačnou prekážkou je
lokalizácia najvýznamnejších sídelných i
ekonomických centier predstavujúcich zároveň
zdrojovú oblasť turizmu na území Slovenskej
republiky, Poľska, Maďarska a Českej republiky
a s tým súvisiace značné dojazdové
vzdialenosti spojené so značnými časovými
stratami pri preprave turistických návštevníkov.
•
Nedostatok investičného kapitálu a odliv
kvalifikovaných odborníkov
•
Nekoordinovaný spoločný postup subjektov
pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu a
rastúca konkurencia v oblasti cestovného ruchu
v medzinárodnom kontexte
•
Výstavba nadrozmerných zariadení cestovného
ruchu nerešpektujúcich jedinečnosť prírodného
a krajinného prostredia
•
Vandalizmus ohrozujúci verejné zariadenia.
Ekonomika a zamestnanosť
•
Nedostatok investičného kapitálu a odliv
kvalifikovaných odborníkov
•
Pomalý rast počtu pracovných príležitostí oproti
rastu počtu obyvateľov, najmä pre vzdelaných
a kvalifikovaných pracovníkov
•
Nepripravenosť ľudí na podnikanie
•
Nedostatok finančných zdrojov
•
Pomalá príprava realizácie infraštruktúrnych
•
•
Bardejovskými Kúpeľmi umožňujúca
zokruhovanie výletných trás s rôznou dĺžkou a
obtiažnosťou na oboch stranách štátnej
hranice.
Zlepšenie propagácie a marketingu obce
Vytvorenie podmienok pre zamestnanosť
v cestovnom ruchu..
•
•
projektov
Nedostatočná mzdová motivácia majúca za
následok odchod kvalifikovaných ľudí do iných
regiónov resp. do zahraničia
Nedostatok zdrojov z fondov na rekonštrukcie
objektov
Ekonomika a zamestnanosť
•
Rozvoj malých a stredných podnikateľov
založený na zdrojoch a potenciáli vidieka –
malé farmy, spracovateľský priemysel, služby,
tradičné remeslá, vidiecky turizmus, výroba
ekologicky čistých potravín, intenzívnejšia
podpora poľnohospodárskych družstiev
a poľnohospodárskych podnikov
•
Energetické využitie biomasy predovšetkým na
výrobu tepla pre obyvateľstvo a objekty verejnej
správy
•
Neobývané rodinné domy vhodné pre
ubytovanie turistických návštevníkov
•
Zlepšenie propagácie obcí (publikácia,
skladačky, internetová stránka)
12.2.13. Swot analýza potenciálu katastrálneho územia obce Stebník
PHSR obce Stebník bolo schválené obecným zastupiteľstvom, uznesením č. 7/15/2007 zo dňa
15.12.2007
Silné stránky
• vhodné geografické podmienky
na rozvoj cestovného ruchu, rekreácie
na rozvoj zimných športov
na poznávaciu a náučnú turistiku
• účasť v MR Makovica
• účasť v EUROREGIÓNE
• zdravé a čisté životné prostredie
• existujúce školiace stredisko SAŽP,
náučné chodníky, existujúce lyžiarske
vleky, bežecké trate, cyklotrasy
a infraštruktúra CR v obciach Stebnícka
Huta a Regetovka, ktoré sú v tesnej
blízkosti obce
• podpora miestnej samosprávy
a obyvateľov obce
• Národná prírodná rezervácia Magura
• blízkosť hraničného prechodu s PR
a obnovenie cestnej komunikácie medzi
pohraničnými obcami
• lesy
• kľudné prostredie
• skúsenosti z podnikateľskej činnosti
u miestneho obyvateľstva
• veľmi srdečné a prajné obyvateľstvo
• podmienky pre hubárčenie a poľovníctvo
Slabé stránky
• zlý stav miestnych komunikácií
• nedostatok pracovnej sily v obci
• chýba Územný plán obce
• nie sú vytvorené podmienky pre výstavbu
nových rodinných domov /nie je vytýčené
územie na výstavbu, infraštruktúra, ai./
• nedostatočná starostlivosť o dôchodcov
• nedostatočná príprava obyvateľov na
budúce podnikateľské aktivity v oblasti
cestovného ruchu /školenia, exkurzie,
osveta, ai./
• nedostatočná vybavenosť obce
základnou infraštruktúrou /miestne
komunikácie, chodníky, kanalizácia,
plynovod, verejné osvetlenie, priekopy,
premostenia, ČOV ai./
• chýba Plán odpadového hospodárstva
obce
• nízky počet obyvateľov
• slabý rozpočet obce
• zanedbané verejné priestranstvá á
drobná vidiecka infraštruktúra –
autobusové zastávky, obecný park,
studničky a pod.
• slabá pripravenosť obce na turistický ruch
– chýba sieť služieb, ubytovacích
157
•
•
•
•
•
•
dostatočný počet neobývaných domov,
ktoré nemajú charakter chát
prítomnosť vodného zdroja
dobrá spolupráca s okolitými obcami
dobrá veková a vzdelanostná štruktúra
obyvateľstva
významné miesta bojov I. svetovej vojny,
cintorín padlých vojakov I. svetovej vojny
nízka kriminalita a vandalizmus, pomerne
dobrá bezpečnosť obyvateľov a ochrana
ich majetku
Príležitosti
• rozšírenie ponuky rekreačných,
turistických a športových aktivít /podpora
vzniku nových penziónov, stravovacích
zariadení, výstavba športovísk, rozšírenie
ponuky služieb, vybudovanie turistických
trás/
• rozvoj poľovníctva, hubárčenia, remesiel
• vytvorenie nových pracovných príležitostí
a zvýšenie počtu obyvateľov v obci
• zvýšenie počtu návštevníkov z PR
a ostatných štátov
• vypracovanie masmediálnej, komunikačnej
a propagačnej stratégie obce, zriadenie
webstránky obce, vydanie publikácie
o obci, zvýšenie propagácie obce aj v
158
a stravovacích zariadení, parkoviská,
verejné WC, čistiaca technika, servisné
služby a pod.
• slabá konkurencieschopnosť
v podnikateľskej činnosti
• zlý stav obecného majetku – nevyužívaná
škola
• nedostatočná propagácia obce
• chýba alternatíva pre voľnočasové aktivity
športového charakteru v letnom období
/športoviská, kúpalisko, atrakcie ai./
• zánik ľudových tradícií v obci
• nedostatočné pokrytie mobilnou sieťou
a chýbajúci internet
• nedostatočné autobusové spojenie
s okresným mestom, resp. najbližším
mestom v PR
• neukončené majetkové usporiadanie
pozemkov
• nedostatok podnikateľov a odborných
pracovníkov v obci
• chýba stratégia rozvoja turistického ruchu
v území, masmediálna stratégia a web
stránka obce
• slabá protipožiarna ochrana
• nedostatočná zdravotnícka starostlivosť
• nedostatočné možnosti kultúrneho vyžitia,
nedostatok kultúrnych akcií pre
obyvateľov a návštevníkov obce
• neudržiavané verejné priestranstvá v obci
• chýba prirodzené centrum obce s parkom
a miestom pre oddych,
• chýba obecné kompostovisko a miesto
pre organizovaný vývoz odpadu /zberný
dvor/
• chýba agrosektor, rodinné farmy a pod.
• slabá informovanosť obyvateľov
• zvýšené riziko povodne z miestneho
potoka
• divoké skládky
Ohrozenia
• nedostatok finančných zdrojov pre
rozvojové aktivity
• nezáujem miestnych a zahraničných
investorov
• nezáujem miestnej samosprávy
• nezáujem VUC a štátu o rozvoj tohto
regiónu
• zmena podmienok pre čerpanie
prostriedkov z EU
• nedostatočné partnerstvá
• nekvalitne spracované projekty na
čerpanie fondov EU
• sprísnené kritériá na ochranu prírody
• nedostatočná informovanosť obyvateľov
• zhoršenie spolupráce s okolitými obcami
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
zahraničí
zvýšenie spolupráce s miestnymi
podnikateľmi a potenciálnymi investormi
zvonku
vypracovanie Územného plánu obce,
Plánu odpadového hospodárstva obce
a Plánu rozvoja bývania v obci
zabezpečenie vzdelávacích aktivít
miestneho obyvateľstva v oblasti
podnikateľskej činnosti /ubytovanie
v súkromí, agroturistika, poskytovanie
služieb v cestovnom ruchu /požičovne
športových potrieb, údržba komunikácií,
pestovanie liečivých rastlín a pod./, rozvoj
celoživotného vzdelávania
podpora malého a stredného podnikania
založenie tradície nových obecných
kultúrnych podujatí a atrakcií
využitie potenciálu obce pre zvýšenie
atraktívnosti územia /vytvorenie vodnej
nádrže, nové cyklotrasy a náučné
chodníky, rozvoj tradícií/
podpora samosprávy pre nových
podnikateľov a obyvateľov obce využitím
spracovaného systému pomoci
využitie potenciálu miestnych obyvateľov
pre skrášľovanie obce formou brigád, resp.
sponzoringom obce
využívanie fondov EU a ostatných
finančných nástrojov
vstup zahraničného kapitálu
zlepšenie koordinácie s hraničným
územím na strane Poľska v oblasti
plánovania rozvoja územia, výmena
skúseností
rozšírenie služieb pre zvýšenie kultúry
bývania a pobytu turistov v obci
/bankomat, verejné WC, verejne dostupný
internet, zlepšenie dopravného spojenia
s obcou, zriadenie taxi služby/
zlepšenie starostlivosti o dôchodcov
zlepšenie stavu komunikácií v zimnom
období /pravidelná údržba a včasná
oprava po zimnom období/, vybudovať sieť
obecných chodníkov
využitie alternatívnych zdrojov energie
/drevná hmota – odpad/
rozvoj partnerstiev formou zakladania
občianskych združení a iných foriem
spolupráce
vybudovanie vodnej nádrže ako rekreačný
a protipožiarny prvok
•
•
a v rámci MR
obmedzenie dopravného spojenia s
obcou
odchod mladých ľudí do zahraničia za
prácou
159
12.2.14. Swot analýza potenciálu katastrálneho územia obce Šarišské Čierne
PHSR obce Šarišské Čierne bolo schválené obecným zastupiteľstvom, uznesením č.1/2008 zo
dňa 15.01.2008
Silné stránky
• vhodné geografické podmienky
na rozvoj podnikateľskej činnosti,
na rozvoj zimných a letných športov
na rozvoj agropodnikania
• účasť v MR Makovica
• účasť v EUROREGIÓNE
• zdravé a čisté životné prostredie
• podpora miestnej samosprávy
a obyvateľov obce
• lesy a poľnohospodárska pôda
• kľudné vidiecke prostredie
• skúsenosti z podnikateľskej činnosti
u samosprávy a miestneho
obyvateľstva
• veľmi srdečné a prajné obyvateľstvo
• podmienky pre hubárčenie a poľovníctvo
• dostatočný počet neobývaných domov,
ktoré môžu byť využité na rozvoj CR alebo
malého a stredného podnikania
• dobrá spolupráca s okolitými obcami
• pomerne dobrá veková a vzdelanostná
štruktúra obyvateľstva
• nízka kriminalita a vandalizmus,
pomerne dobrá bezpečnosť obyvateľov
a ochrana ich majetku
160
Slabé stránky
• zlý stav miestnych komunikácií
• nedostatok pracovnej sily v obci
• chýba Územný plán obce
• nie sú vytvorené podmienky pre výstavbu
nových rodinných domov /nie je vytýčené
územie na výstavbu, infraštruktúra, ai./
• nedostatočná starostlivosť o dôchodcov
• nedostatočná príprava obyvateľov na
budúce podnikateľské aktivity v oblasti
cestovného ruchu /školenia, exkurzie,
osveta, ai./
• nedostatočná vybavenosť obce
základnou infraštruktúrou /miestne
komunikácie, chodníky, kanalizácia,
plynovod, verejné osvetlenie, okopy,
premostenia, ČOV ai./
• chýba Plán odpadového hospodárstva
obce
• slabý rozpočet obce, chýbajúce zdroje na
investičný rozvoj obce
• zanedbané verejné priestranstvá á
drobná vidiecka infraštruktúra –
autobusové zastávky, obecný park,
studničky a pod.
• slabá pripravenosť obce na turistický ruch
– chýba sieť služieb, ubytovacích
a stravovacích zariadení, parkoviská,
verejné WC, čistiaca technika, servisné
služby, čerpacia stanica PHM a pod.
• slabá konkurencieschopnosť
v podnikateľskej činnosti, nedostatok
voľných investičných zdrojov
• nedostatočná propagácia obce
• zánik ľudových tradícií v obci
• nedostatočné pokrytie mobilnou sieťou
a chýbajúci verejný internet
• nedostatočné autobusové spojenie
s okresným mestom,
• neukončené majetkové usporiadanie
pozemkov, rozdrobenosť parciel
• nedostatok podnikateľov a odborných
pracovníkov v oblasti CR v obci
• chýba stratégia rozvoja turistického ruchu
v území, masmediálna stratégia a web
stránka obce
• slabá protipožiarna ochrana
• nedostatočná zdravotnícka starostlivosť
• nedostatočné možnosti kultúrneho vyžitia,
nedostatok kultúrnych akcií pre
obyvateľov a návštevníkov obce
•
•
•
•
•
•
•
Príležitosti
• rozšírenie ponuky rekreačných,
turistických a športových aktivít /podpora
vzniku nových penziónov, stravovacích
zariadení, výstavba športovísk, rozšírenie
ponuky služieb, vybudovanie turistických
trás, čerpacej stanice pohonných hmôt, ai./
• rozvoj poľovníctva, hubárčenia, remesiel,
drevársky priemysel,
• vytvorenie nových pracovných príležitostí
a zvýšenie počtu obyvateľov
• zvýšenie počtu návštevníkov
• vypracovanie masmediálnej, komunikačnej
a propagačnej stratégie obce, zriadenie
web stránky obce, vydanie publikácie
o obci, zvýšenie propagácie obce aj v
zahraničí
• zvýšenie spolupráce s miestnymi
podnikateľmi a potenciálnymi investormi
zvonku
• vypracovanie Územného plánu obce,
Plánu odpadového hospodárstva obce
a Plánu rozvoja bývania v obci
• zabezpečenie vzdelávacích aktivít
miestneho obyvateľstva v oblasti
podnikateľskej činnosti /ubytovanie
v súkromí, agroturistika, poskytovanie
služieb v cestovnom ruchu /požičovne
športových potrieb, údržba komunikácií,
pestovanie liečivých rastlín a pod./, rozvoj
celoživotného vzdelávania
• podpora malého a stredného podnikania
• založenie tradície nových obecných
kultúrnych podujatí a atrakcií
• využitie potenciálu obce pre zvýšenie
atraktívnosti územia /vytvorenie
infraštruktúry CR, cyklotrasy a náučné
chodníky, rozvoj tradícií,/
• podpora samosprávy pre nových
podnikateľov a obyvateľov obce využitím
spracovaného systému pomoci
• využitie potenciálu miestnych obyvateľov
neudržiavané verejné priestranstvá v obci
chýba prirodzené centrum obce s parkom
a miestom pre oddych,
chýba obecné kompostovisko a miesto
pre organizovaný vývoz odpadu /zberný
dvor/
chýba agrosektor - rodinné farmy a pod.
slabá informovanosť obyvateľov
divoké skládky
nevyužitý potenciál lesných drevín, chýba
podnikateľská aktivita na spracovanie
drevnej hmoty
Ohrozenia
• nedostatok finančných zdrojov pre
rozvojové aktivity
• nezáujem miestnych a zahraničných
investorov
• nezáujem miestnej samosprávy
• nezáujem VUC a štátu o rozvoj tohto
regiónu
• zmena podmienok pre čerpanie
prostriedkov z EU
• nedostatočné partnerstvá
• nekvalitne spracované projekty na
čerpanie fondov EU
• sprísnené kritériá na ochranu prírody
• nedostatočná informovanosť obyvateľov
a ich nezáujem o podnikanie
• zhoršenie spolupráce s okolitými obcami
a v rámci MR
• obmedzenie dopravného spojenia s
obcou
• odchod mladých ľudí do zahraničia za
prácou
• nerozvinutý trh s pôdou
161
•
•
•
•
•
•
•
pre skrášľovanie obce formou brigád, resp.
sponzoringom obce
využívanie fondov EU a ostatných
finančných nástrojov
vstup zahraničného kapitálu
rozšírenie služieb pre zvýšenie kultúry
bývania a pobytu turistov v obci
/bankomat, verejné WC, verejne dostupný
internet, zlepšenie dopravného spojenia
s obcou, zriadenie taxi služby, ai./
zlepšenie starostlivosti o dôchodcov
zlepšenie stavu komunikácií v zimnom
období /pravidelná údržba a včasná
oprava po zimnom období/, vybudovať sieť
obecných chodníkov
využitie alternatívnych zdrojov energie
/drevná hmota – odpad/
rozvoj partnerstiev formou zakladania
občianskych združení a iných foriem
spolupráce
12.2.15. Swot analýza potenciálu katastrálneho územia obce Varadka
PHSR obce Varadka bolo schválené obecným zastupiteľstvom, uznesením č. 6/2007 zo dňa
10.08.2007
Silné stránky
• vhodné geografické podmienky
na rozvoj podnikateľskej činnosti – remeslá
a spracovanie dreva
na rozvoj zimných a letných športov,
turistický ruch
na rozvoj agropodnikania, chov rýb,
domácich zvierat a ovocinárstvo
• účasť v MR Makovica
• účasť v EUROREGIÓNE
• zdravé a čisté životné prostredie
• existujúca infraštruktúra CR v Nižnej
Polianke, chatová osada v katastri obce
Mikulášová
• podpora miestnej samosprávy
a obyvateľov obce
• lesy a poľnohospodárska pôda
• kľudné vidiecke prostredie
• veľmi srdečné a prajné obyvateľstvo
• podmienky pre hubárčenie a poľovníctvo
• dostatočný počet neobývaných domov,
ktoré môžu byť využité na rozvoj
CR alebo malého a stredného podnikania
• dobrá spolupráca s okolitými obcami
162
Slabé stránky
• zlý stav miestnych komunikácií
• nedostatok pracovnej sily v obci
• chýba Územný plán obce
• nie sú vytvorené podmienky pre výstavbu
nových rodinných domov /nie
• je vytýčené územie na výstavbu,
infraštruktúra, ai./
• nedostatočná starostlivosť o dôchodcov
• nedostatočná príprava obyvateľov na
budúce podnikateľské aktivity
• v oblasti cestovného ruchu /školenia,
exkurzie, osveta, ai./
• nedostatočná vybavenosť obce
základnou infraštruktúrou /miestne
• komunikácie, chodníky, kanalizácia,
verejné osvetlenie, priekopy,
• premostenia, ČOV ai./
• chýba Plán odpadového hospodárstva
obce
• slabý rozpočet obce, chýbajúce zdroje na
investičný rozvoj obce
• zanedbané verejné priestranstvá á
drobná vidiecka infraštruktúra –
• autobusové zastávky, obecný park,
studničky a pod.
• slabá pripravenosť obce na turistický ruch
– nedostatočná sieť služieb,
• ubytovacích a stravovacích zariadení,
parkoviská, verejné WC, čistiaca
technika, servisné služby, čerpacia
stanica PHM a pod.
• slabá konkurencieschopnosť
v podnikateľskej činnosti, nedostatok
• voľných investičných zdrojov
• nedostatočná propagácia obce
• zánik ľudových tradícií v obci
• nedostatočné pokrytie mobilnou sieťou
a chýbajúci verejný internet
• neukončené majetkové usporiadanie
pozemkov, rozdrobenosť parciel
• nedostatok podnikateľov a odborných
pracovníkov v oblasti CR v obci
• chýba stratégia rozvoja turistického ruchu
v území, masmediálna
• stratégia
• slabá protipožiarna ochrana
• nedostatočné možnosti kultúrneho vyžitia,
nedostatok kultúrnych atrakcií
• pre obyvateľov a návštevníkov obce
• neudržiavané verejné priestranstvá v obci
• chýba obecné kompostovisko a miesto
pre organizovaný vývoz odpadu
• /zberný dvor/
• chýba agrosektor, rodinné farmy a pod.
• slabá informovanosť obyvateľov
• divoké skládky
• nevyužitý potenciál lesných drevín, chýba
podnikateľská aktivita na
• spracovanie drevnej hmoty
• veľký počet sociálne odkázaných
obyvateľov a nízka vzdelanostná úroveň
• obyvateľstva
Ohrozenia
• nedostatok finančných zdrojov pre
rozvojové aktivity
• nezáujem obyvateľstva vzdelávať sa
a začať podnikať
• nezáujem miestnych a zahraničných
investorov
• nezáujem miestnej samosprávy
• nezáujem VUC a štátu o rozvoj tohto
regiónu
• zmena podmienok pre čerpanie
prostriedkov z EU
• nedostatočné partnerstvá
• nekvalitne spracované projekty na
čerpanie fondov EU
• sprísnené kritériá na ochranu prírody
• nedostatočná informovanosť obyvateľov
a ich nezáujem podnikať
• zhoršenie spolupráce s okolitými obcami
a v rámci MR
• obmedzenie dopravného spojenia s
•
Príležitosti
• rozšírenie ponuky rekreačných,
turistických a športových aktivít /podpora
vzniku nových penziónov, stravovacích
zariadení, výstavba športovísk, rozšírenie
ponuky služieb, vybudovanie turistických
trás, čerpacej stanice pohonných hmôt, ai./
• rozvoj poľovníctva, hubárčenia, remesiel,
drevársky priemysel,
• vytvorenie nových pracovných príležitostí
a zvýšenie počtu obyvateľov
• zvýšenie počtu návštevníkov z PR
a ostatných štátov
• vypracovanie masmediálnej, komunikačnej
a propagačnej stratégie
• obce, vydanie publikácie o obci, zvýšenie
propagácie obce aj v zahraničí
• zvýšenie spolupráce s miestnymi
podnikateľmi a potenciálnymi
• investormi zvonku
• vypracovanie Územného plánu obce,
163
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
164
Plánu odpadového hospodárstva obce
a Plánu rozvoja bývania v obci
zabezpečenie vzdelávacích aktivít
miestneho obyvateľstva v oblasti
podnikateľskej činnosti /chov
hospodárskych zvierat a rastlinná výroba,
ubytovanie v súkromí, agroturistika,
poskytovanie služieb v cestovnom ruchu
/požičovne športových potrieb, údržba
komunikácií, pestovanie liečivých rastlín
a pod./, rozvoj celoživotného vzdelávania
podpora malého a stredného podnikania
založenie tradície nových obecných
kultúrnych podujatí a atrakcií
využitie potenciálu obce pre zvýšenie
atraktívnosti územia /vybudovanie
rybníkov a vytvorenie infraštruktúry okolo
vodnej nádrže, cyklotrasy a náučné
chodníky, rozvoj tradícií,/
podpora samosprávy pre nových
podnikateľov a obyvateľov obce využitím
spracovaného systému pomoci
využitie potenciálu miestnych obyvateľov
pre skrášľovanie obce formou brigád, resp.
sponzoringom obce
využívanie fondov EU a ostatných
finančných nástrojov
vstup zahraničného kapitálu
rozšírenie služieb pre zvýšenie kultúry
bývania a pobytu turistov v obci
/bankomat, verejné WC, verejne dostupný
internet, zlepšenie dopravného spojenia
s obcou, zriadenie taxi služby, ai./
zlepšenie starostlivosti o dôchodcov
zlepšenie stavu komunikácií v zimnom
období /pravidelná údržba a včasná
oprava po zimnom období/, vybudovať sieť
obecných chodníkov
využitie alternatívnych zdrojov energie
/drevná hmota – odpad/
rozvoj partnerstiev formou zakladania
občianskych združení a iných foriem
spolupráce
využívanie vodnej nádrže ako rekreačný
a protipožiarny prvok
•
•
obcou
odchod mladých ľudí do zahraničia za
prácou
nerozvinutý trh s pôdou
12.2.16. Swot analýza potenciálu katastrálneho územia obce Zborov
PHSR obce Zborov bolo schválené obecným zastupiteľstvom, uznesením č. A 18.11/2009 zo
dňa 31.08.2009.
Silné stránky
• prírodný potenciál – drevo, čistá príroda,
CHPO,
• krajinársky a prírodovedne hodnotné
prostredie,
• veľký počet minerálnych prameňov
• poloha blízko Bardejovských Kúpeľov,
mesta Bardejov a Svidník a hranice s
Poľskom
• nízka ekologická zaťaženosť územia
• jedinečné multinárodnostné kultúrne a
historické dedičstvo
• dlhoveké spolunažívanie obyvateľov
rôznych národností a vierovyznania
• tradície folklórnych festivalov a existencia
folklórnych súborov
• dostatok voľných pracovných síl
• dostatočná adaptabilita pracovnej sily
• potenciál kvalifikovanej pracovnej sily
v oblasti strojárstva, obuvníckeho
a textilného priemyslu
• stabilizácia počtu žiakov
• pomerne veľký počet neobývaných domov
• tradícia v poľnohospodárskej výrobe
Slabé stránky
• obmedzenie využívania pôdy a lesov
z dôvodu CHPO
• nízka propagácia obce
• pomerne nízka úroveň vodovodnej siete
• nedostatok pitnej vody
• nedostatočná úroveň separácie odpadu,
existencia čiernych skládok
• nedostatok surovinových zdrojov
• slabá spolupráca jednotlivých folklórnych
telies
• nedostatok finančných zdrojov pre
činnosť
kultúrnych organizácií
• prirodzený prírastok hlavne u sociálne
slabších rodín
• znižovanie počtu obyvateľov v dôsledku
emigrácie a hľadania práce
• pomerne vysoký priemerný vek
obyvateľstva
• nepriaznivá vzdelanostná, sociálna
a veková štruktúra nezamestnaných
• malý počet pracovných príležitostí
• nedostatočná informovanosť
o pracovných
možnostiach
• nedostatočný prístup občanov
k informáciám
• nedostatočná jazyková vybavenosť
občanov
• nízka technická vybavenosť domov
a infraštruktúra obce
• dlhodobá chudoba a pokles záujmu
občanov o veci verejné
• nízka diverzifikácia ekonomiky
• pokles ekonomickej aktivity
• odchod mladých a kvalifikovaných ľudí
• nízky podiel súkromného sektora
• podfinancovanie obyvateľstva a obcí
• nedostupnosť finančných zdrojov
• nízka sebadôvera obyvateľstva
• nízka produktivita práce a pridaná
hodnota
• nízke mzdy v regióne
• nekvalitná cestná sieť a chýba
železničná doprava
• nízka úroveň využitia alternatívnych
zdrojov energie
• útlm poľnohospodárstva
• malý počet malých a stredných
165
podnikateľov
rozdrobenosť pozemkov
Ohrozenia
• nedostatočné spracovanie
enviromentálnej politiky
• nárast dopravy v obci
• zhoršenie životného prostredia
• strata záujmu o udržanie a zachovanie
miestnej identity
• postupný zánik jedinečnosti kultúr
a historického odkazu predkov
• nedostatočná starostlivosť
o architektonické skvosty /drevené
kostolíky, nástroje remesiel, prvky ľudovej
architektúry/
• vysídľovanie malých a prihraničných obcí
• nevyhovujúci demografický trend
• migrácia hlavne mladých ľudí
• rastúci podiel mladých nezamestnaných
• nedostatok odborného potenciálu
• nedôvera obyvateľstva k novým veciam
• nárast počtu sociálne neprispôsobivých
občanov
• zastaralý domový fond
• nízke podnikateľské povedomie a odvaha
• nízka podpora malému a strednému
podnikaniu
• dlhodobá nezamestnanosť a pokles
zručnosti
•
Príležitosti
• podmienky pre rozvoj cestovného ruchu
• realizácia separovaného zberu odpadu
a následne jeho spracovanie
• podmienky pre enviromentálne
vzdelávanie
• využitie fondov EÚ
• rast záujmu o udržanie ľudových tradícií a
poznanie historických a kultúrnych koreňov
• vznik inštitúcie pre propagáciu,
dokumentovanie miestnych tradícií
a atrakcií
• vytváranie podmienok pre rozvoj malého
a stredného podnikania
• zapojenie mladých ľudí do rozhodovacích
procesov a podnikania
• podpora štátu pre vstup zahraničných
investícií
• zriadenie informačného centra
• zvyšovanie úrovne vyučovania cudzích
jazykov
• zvyšovanie internetizácie a informatizácie
• vybudovanie sociálneho zariadenia
• budovanie sociálnych bytov
• vytvorenie nových pracovných príležitostí
• zvýšenie pridanej hodnoty
• vytvorenie nových a využitie súčasných
kapacít v cestovnom ruchu
• účasť na veľtrhoch a výstavách
• napojenie na medzinárodné cestné
koridory
• nízka cena pozemkov
• rozvoj cezhraničnej spolupráce
• využitie alternatívnych zdrojov energie
Obce Ondavka a Vyšná Polianka nemajú spracovaný Program hospodárskeho
a sociálneho rozvoja obce (PHSR).
166
13. SWOT analýza potenciálu cestovného ruchu mikroregiónu
Silné stránky
• zachovaný prírodný potenciál, flóra, fauna,
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
scenéria krajiny
ekologický nenarušené životné prostredie
rôznorodosť a pestrosť turistických
atraktivít pre najrôznejšie cieľové skupiny
• predpoklady rozvoja pešej turistiky,
• predpoklady rozvoja cykloturistiky,
• predpoklady rozvoja zimnej lyžiarskej
turistiky a športu
rekreačné stredisko Makovica s letným
kúpaliskom
lyžiarske strediská
početnosť historických pamiatok
archeologické náleziská
vojenské cintoríny z 1.a 2. sv. vojny
kultúrne dedičstvo, ľudové umenie, hudba,
zvyky, remeslá, folklór, architektúra,
kultúrne programy
zachované ľudové remeslá, zachovávané
ľudové tradície a zvyky
tradície folklórnych festivalov a existencia
folklórnych súborov
vhodné podmienky pre vidiecky cestovný
ruch s možnosťami v oblasti poľovníctva
a rybárstva
existencia rybníkov
dostatok vodných zdrojov
priaznivá cenová úroveň pre zahraničných
návštevníkov
existujúca spolupráca s poľskými a inými
domácimi a zahraničnými partnermi
blízkosť Bardejovských kúpeľov
blízkosť miest Bardejov, Svidník
blízkosť hranice s Poľskom
blízkosť letísk v Poprade, Košiciach a
Svidníku
pomerne pokojný a bezpečný región
existujúce kultúrne zariadenia
tradícia organizovaných kultúrnych
podujatí v blízkom meste Bardejov a
Svidník
existencia periodických kultúrnych aktivít
tradícia športových turnajov
medzinárodné turistické trasy v okolí
plynofikácia obcí
vybudovaný vodovod
verejné osvetlenie
verejný rozhlas
energetické siete
signál siete operátora mobilnej siete
T- mobile, Orange a O2
Slabé stránky
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
neúčasť v Oblastnej organizácií CR, resp.
Krajskej organizácií CR
stagnujúca účasť na domácom
cestovnom ruchu
nevytvorené podmienky pre prímestskú
rekreáciu mesta Bardejov a Svidník
nedostatočná koordinácia subjektov CR
na lokálnej a regionálnej úrovni
živelnosť v rozvoji CR na miestnej,
regionálnej i národnej úrovni
nedostatočná orientácia slovenských
cestovných kancelárií na organizovanie
aktívneho ZCR a DCR
absentujúci výrazný turistický imidž,
nedostatok komplexných turistických
produktov
nedostatočné vyhľadávanie a budovanie
atrakcií
nedostatočná vybavenosť pri atraktivitách
absencia informačných služieb
a propagačných materiálov,
absencia turistických informačných tabúľ,
nedobudovaná sieť miestnych a
regionálnych združení a turistickoinformačných kancelárií
nedostatočná starostlivosť o kultúrnohistorické pamiatky
málo produktov z tzv. šetrných foriem CR
– cyklo- a agroturistika, vodáctvo, fitnes,
wellness
zaostávajúca marketingová aktivita
podnikateľskej sféry
pretrvávajúca neochota podnikateľov
združovať sa a tak ovplyvniť spokojnosť
hostí
nerovnomerná úroveň poskytovaných
služieb, ktoré nedosahujú európsky
štandard
jazykové bariéry personálu vo vzťahu
k zahraničným turistom
nedostatok doplnkových služieb a ich
nízky štandard (ak sú prítomné)
slabá občianska vybavenosť
absencia ubytovacích kapacít
absencia stravovacích kapacít
obmedzené nákupné služby
nedobudovaná infraštruktúra
nevybudovaná kanalizácia
nevyužívanie agroletiska v Zborove pre
CR
nedostačujúce autobusové spojenie
hlavne cez víkendové dni
167
•
Príležitosti
• pozitívne vplyvy vstupu krajiny do EÚ,
zjednodušenie pohybu osôb v rámci EÚ
• objavovanie strednej a východnej Európy v
rámci európskeho cestovného ruchu
• väčšia pozornosť venovaná novým
členským krajinám zo strany EÚ
• podpora regionálneho rozvoja EÚ
• využitie podporných programov z EÚ na
dobudovanie infraštruktúry a tvorbu
nových produktov
• početnosť rozvojových zámerov
podnikateľov, miestnych samospráv i
neziskového sektoru
• podpora regionálneho rozvoja Európskou
úniou
• harmonizácia smerníc a direktív EÚ o CR
s našimi legislatívnymi normami
• stimulácia stredných vrstiev obyvateľstva k
účasti na domácom cestovnom ruchu
• príspevok CR k stabilizácii ekonomiky
v regióne
• nárast významu internetu a informačných
technológií pri propagácii
• zlepšenie propagácie mikroregiónu ako
turistickej destinácie
• oživenie života na vidieku v dôsledku
rozvoja cestovného ruchu
• zhodnotenie nevyužitého hospodárskeho
potenciálu, rozvoj perspektívneho
hospodárskeho odvetvia cestovného ruchu
• rozvoj doteraz marginalizovaných druhov
turizmu (kongresový, ekoturizmus, vidiecky
turizmus, turizmus založený na báze
historicko-kultúrneho dedičstva
• rozvoj a budovanie nových turistických trás
a cyklotrás, zjednocovanie a skvalitňovanie
označenia jednotlivých trás,
internacionalizácia jednotlivých trás +
priraďovanie tematických charakteristík
k jednotlivým trasám a rozvoj doplnkových
služieb k týmto produktom
168
zlý stav miestnych komunikácií chýbajúce chodníky
• nedobudovaný systém turistických a
cykloturistických trás
• parky a oddychové plochy chýbajú, resp.
sú slabo udržiavané
• nedostatok upravených verejných
priestranstiev
• absencia športových plôch
• nedostatočná kapacita športovísk
• zlý technický stav existujúcich športovísk
• dlhodobý nedostatok financií na podporu
kultúrnych a športových aktivít
Ohrozenia
• nedostatočný program podpory CR zo
strany štátu, pretrvávajúci nízky záujem
štátu o cestovný ruch
• nedostatočná pripravenosť na využívanie
európskych fondov
• nepripravenosť a neexistencia plánov
rozvoja CR v regiónoch a cieľových
miestach
• nepostačujúce investície zahraničných
subjektov do rozvoja infraštruktúry CR
• nedostatočná koordinácia medzi
riadiacimi stupňami na rôznych úrovniach
(centrum, VUC, región, obec)
• pokles dopytu v rámci domáceho
cestovného ruchu
• nevyhovujúci pomer ceny a kvality, nízka
kvalita základných a doplnkových služieb
• zaostávajúce vedomie zachovania
prírodných hodnôt v zhoršujúcom sa
životnom prostredí
• hrozba zániku tradičnej výroby a zručností
• implementácia investičných programov
bez rešpektovania princípov trvalo
udržateľného rozvoja
• pomalé zavádzanie moderných
informačných systémov
• nedostatok vlastných finančných zdrojov
na vyhlásené programy Európskej únie
• nízka kúpna sila obyvateľstva brániaca
rozvoju dopytu po službách
• nedostatočná efektívnosť a slabá
ziskovosť služieb vzhľadom na nízky
dopyt a trh
• nedostatočne motivujúce prostredie pre
investorov
• nedostatok finančných prostriedkov na
dobudovanie a rekonštrukciu technickej
infraštruktúry
14.
Kritické oblasti
Identifikované problémy
-
-
neúčasť v Oblastnej organizácií cestovného ruchu, resp. Krajskej organizácií
cestovného ruchu
slabá a nesystémová podpora rozvoja cestovného ruchu na regionálnej i miestnej
úrovni, limitované regionálne podporné programy a mikrogranty a nepripravenosť
investičných ponúk v oblasti cestovného ruchu pre investorov
podceňovanie významu spoločnej spolupráce a koordinácie činností štátnych
orgánov, orgánov samosprávy, regionálnych rozvojových agentúr, regionálnych
združení cestovného ruchu a iných aktérov cestovného ruchu
nedostatočné využívanie cezhraničnej spolupráce pre rozvoj cestovného ruchu
vidiecka turistika, agroturistika a ekoturistika sa nachádza v počiatočnom štádiu
rozvoja
problémy dostupnosti finančných zdrojov na investície či zabezpečenie
spolufinancovania rozvojových projektov v cestovnom ruchu
tvorba produktu - nedostatok kvalitných turistických produktov – balíkov,
programov (chýba integrovaný produkt pre mikroregión a okolie)
nedostatok zdrojov informácií o mikroregióne
slabé zviditeľňovanie mikroregiónu
nedostatočná informovanosť o atraktivitách mikroregiónu
slabý marketing (propagácia, koordinácia, logistika) cestovného ruchu na úrovni
regiónu, miestnej, i u samotných subjektov poskytujúcich služby v cestovnom
ruchu
neexistujúca komplexná ponuka turistických služieb
neexistujúce komplexné centrá pre rekreáciu, športové a kultúrne vyžitie s
požadovaným štandardom poskytovaných služieb
nepripravenosť obyvateľov na poskytovanie služieb cestovného ruchu
nízka kvalita pracovnej sily v cestom ruchu
slabá znalosť cudzích jazykov
nedostatočná ponuka a nízky štandard služieb
nedostatok ubytovacích a stravovacích služieb
slabá občianska vybavenosť
nedostatočná vybavenosť pri atraktivitách
zlý technický stav a nedostatočná starostlivosť mnohých kultúrnych a historických
pamiatok a potreba významných zdrojov na ich obnovu
zlý stav technickej a dopravnej infraštruktúry
chýbajúce parkovacie plochy (verejné, bezplatné aj strážené parkoviská)
nedobudovaná sieť cykloturistických a lyžiarskych trás, nedostatočná ponuka
servisu a služieb
absencia verejných hygienických zariadení
169
II. Syntéza
1.
Návrhová časť
1.1.
Vízia rozvoja a propagácie cestovného ruchu v mikroregióne,
strategické ciele
Mikroregión Makovica ako súčasť Šarišského regiónu ponúka pre návštevníkov pobyt v
prírode, rôznorodosť a pestrosť turistických aktivít, hlavne možností zimných
rekreačných aktivít - lyžiarske trasy a vleky, možností pešej turistiky, cykloturistiky a
vidieckej turistiky, ale aj množstvo zachovaných ľudových tradícií a remesiel,
organizovanie spoločensko kultúrnych podujatí ako aj kultúrne a historické
pamätihodnosti v území. Potenciál územia nie je dostatočne využitý, napriek záujmu
domácich ako aj zahraničných turistov neponúka viac ako možnosť krátkodobej
návštevy a jednodňovej turistiky. Cieľom tejto časti dokumentu je predstaviť vízie
a možnosti ako ich dosiahnuť, aby mikroregión bol súčasťou subregiónu, slúžiaci aj ako
cieľová destinácia pre viacdenné pobyty v území, ktoré ťaží zo svojej polohy, vo
väzbách predovšetkým na mesto Bardejov.
Výsledkom je návrh strategickej vízie v časovom horizonte do roku 2025 a návrh
strategických cieľov, priorít a opatrení.
Vízia zohľadňuje rozvoj a propagáciu cestovného ruchu v mikroregióne, strategické
ciele na úrovni:
Miestnej - programy a produkty cestovného ruchu využívajú programy a ciele len
v rámci daného územia.
Lokálnej - turistické programy a produkty – previazané s väčším územím.
Regionálnej - programy a produkty – viaže sa k takému cieľu alebo zaujímavosti, ktoré
majú význam pre celý región.
Nadregionálnej - programy či produkty prekračujú svojim významom hranice regiónu.
Využívajú aj turistické ciele, ležiace mimo regiónu.
Zatraktívniť a viac spropagovať mikroregión Makovica ako územie so
zaujímavými prírodnými, historickými, kultúrnymi pamiatkami, a v rámci toho
vytvoriť ponuku balíka služieb aj s ďalšími turistickými činnosťami, ktoré z nej
vytvoria zaujímavú destináciu v cestovnom ruchu, s dôrazom na dobudovanie
a skvalitnenie zimných rekreačných aktivít, rozvoj letných aktivít a vidieckej
turistiky.
Na základe tejto vízie sú v stratégii navrhované nasledujúce rozvojové strategické
ciele:
• vstup Združenia obcí mikroregiónu Makovica do Oblastnej organizácie
cestovného ruchu, resp. Krajskej organizácie cestovného ruchu,
• vytvoriť podmienky využitia významného potenciálu celého šarišského regiónu
ako napr. pamiatky UNESCO, Bardejov, Bardejovské kúpele, Skanzen, Svidník
- Dukla,
• vytvoriť podmienky subregionálneho významu prímestskej rekreácie, vidieckeho
a poznávacieho turizmu v rámci mesta Bardejov, Svidník a okolia,
170
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
vytvoriť a ponúknuť cieľovým skupinám návštevníkov konkurencieschopné
turistické produkty a pobytové programy,
sústrediť marketingové aktivity na podporu propagácie, predaja a distribúciu
vytvorených produktov a programov,
pre naplnenie uvedených úloh podporiť vybudovanie adekvátnych a efektívnych
organizačných štruktúr,
významne rozšíriť základnú a doplnkovú turistickú infraštruktúru (ubytovanie,
gastronómia, športovo-rekreačné zariadenia) a zvyšovať ich kvalitu,
podporovať rozvoj technickej a dopravnej infraštruktúry v obciach mikroregiónu,
podporovať všetky prvky a aktivity turistickej ponuky a ich pozitívneho prínosu
pre ekonomický rozvoj mikroregiónu, pre kvalitu života a rozvoj vidieka,
predĺžiť dobu pobytu návštevníkov v mikroregióne,
prispieť ku stabilizácií a tvorbe nových pracovných príležitosti v obciach
mikroregiónu, ktoré sa vyznačujú vysokou nezamestnanosťou,
podporiť aktivitami cestovného ruchu rozvoj malého a stredného podnikania
a súvisiacej infraštruktúry na území mikroregiónu,
prispieť ku zvyšovaniu príjmov rozpočtu obcí,
prispieť k uchovaniu a zvyšovaniu kvality životného prostredia a udržateľného
rozvoja cestovného ruchu,
rozvojom cestovného ruchu zlepšiť súdržnosť obyvateľov obcí mikroregiónu,
zvýšiť celkové pozitívne povedomie o mikroregióne, hlavne skvalitnením
informácií.
1.2. Akčný plán
1.2.1. Navrhované priority, opatrenia a aktivity cestovného ruchu
1. Priorita
Spolupráca a podpora subjektov v oblasti cestovného ruchu
Spolupráca je súčinnosť určitého množstva subjektov na dosiahnutie určitého cieľa.
Podstatou je dosiahnutie synergického efektu – kvalitnejšieho výstupu ako v prípade,
keď by jednotlivé subjekty pracovali na tom istom cieli samostatne.
Združovanie obcí do mikroregiónov je jednou z možností na zveľaďovanie určitého
územia. Popri zameraní sa na rozvoj technickej infraštruktúry a zlepšovanie životného
prostredia prichádza dôraz aj na spoluprácu pri rozvoji cestovného ruchu. Cestovný
ruch sa javí ako jedna z možností, čím oživiť regióny s klesajúcou kvalitou života
(úbytok pracovných miest, starnutie populácie).
V prípade ak sa obce rozhodnú spolupracovať, je tu veľa možností, ktorými sa môžu
zaoberať – marketing územia, destinačný manažment, príprava turistických produktov
a balíčkov, spolupráca s ostatnými tuzemskými ako aj zahraničnými regiónmi ako aj
spoločné rozvojové aktivity (rozvoj turistickej infraštruktúry, spoločná propagácia,
budovanie jednotného informačného systému atď.) v intenciách zohľadňujúcich
strategické rozvojové dokumenty.
Pre rozvoj cestovného ruchu je dôležitá spolupráca spočívajúca v partnerstve
a spolupráci viacerých subjektov v území, i mimo územia mikroregiónu. Miestne akčné
skupiny spájajú subjekty verejného aj súkromného sektoru – obce, podnikateľov,
neziskové organizácie ale aj neorganizovaných občanov.
171
Účelom vzniku Združenia obcí mikroregiónu Makovica bola snaha turisticky zatraktívniť
a zviditeľniť mikroregión Makovica a zároveň podporiť rozvoj cestovného ruchu v
celom jeho území. V rámci Slovenska a aj zahraničia nadviazať spoluprácu s
podobnými mikroregiónmi a tak si vzájomne odovzdávať skúsenosti v oblasti rozvoja
cestovného ruchu a aktivít v rôznych komunitách.
Predmetom činnosti Združenia obcí mikroregiónu Makovica je zabezpečiť vypracovanie
rozvojových dokumentov mikroregiónu, zvyšovať životnú úroveň obyvateľov,
zachovávať a rozvíjať kultúrne dedičstvo, napomáhať pri ochrane kultúrnych
a prírodných pamiatok, podporovať rôzne kultúrne a spoločenské podujatia, podporovať
aktivity zamerané na vytváranie spolupráce s domácimi aj zahraničnými partnermi,
Združenie obcí mikroregiónu Makovica vzniklo práve za účelom združenia obcí
konkrétnej lokality, na zlepšenie života jeho obyvateľov, aby sa rozvoju obcí v ňom
združeným poskytol nový impulz.
1.1. Opatrenie:
Zabezpečenie efektívnej spolupráce subjektov cestovného ruchu,
a koordinácia ich činnosti pre rozvoj cestovného ruchu mikroregiónu.
samospráv
1.1.1. Aktivity:
1.1.1.1.
Zabezpečiť legislatívne a organizačne vstup Združenia obcí mikroregiónu
Makovica do Oblastnej organizácie cestovného ruchu, resp. Krajskej
organizácie cestovného ruchu.
1.1.1.2.
Vytvoriť funkciu koordinátora, resp. manažéra, ktorý bude zabezpečovať
vzájomnú spoluprácu predovšetkým s Oblastnou organizáciou cestovného
ruchu, resp. Krajskou organizáciou cestovného ruchu pri tvorbe produktov,
promotion, marketing cestovného ruchu.
1.1.1.3.
Zosúladiť marketingovú stratégiu Združenia obcí mikroregiónu Makovica so
stratégiou Oblastnej organizácie cestovného ruchu, resp. Krajskou
organizáciou cestovného ruchu, za účasti všetkých členov mikroregiónu.
1.1.1.4.
Podporiť spoluprácu Združenia obcí mikroregiónu Makovica so susednými
regiónmi, subjektmi s významným potenciálom s dôrazom aj na cezhraničnú
spoluprácu.
1.1.1.5.
Vytvoriť podmienky pre spoluprácu obcí mikroregiónu so súkromným
sektorom pri príprave spoločných rozvojových projektov.
2. Priorita
Marketingová podpora cestovného ruchu
Jedným z najvýznamnejších faktorov, ovplyvňujúcich návštevnosť turistického regiónu
je dostatok informácií o možnostiach trávenia voľného času a komplexnej turistickej
ponuke zohľadňujúce strategické rozvojové dokumenty. V súčasnosti, keď sa cestovný
ruch stáva jedným z dôležitých hospodárskych odvetví je dôležité turistické aktivity
a zaujímavosti regiónu aj náležite propagovať.
Informácie o turistickej infraštruktúre môžeme rozdeliť podľa ich dosahu a podľa
cieľových skupín, ktorým sú informácie poskytované rozdeliť na informácie poskytované
dovnútra regiónu a informácie poskytované navonok.
Informácie smerované von z regiónu slúžia na propagáciu ponuky konkrétneho regiónu
v konkurenčnom prostredí iných regiónov a na presvedčenie cieľovej skupiny
potenciálnych návštevníkov, že daný región je dostatočne atraktívny a umožní splniť ich
predstavy o trávení voľného času. Medzi hlavných nositeľov týchto informácií patria
tlačené a elektronické propagačné materiály, prezentácia regiónu na veľtrhoch
172
cestovného ruchu atď. Aktérmi podieľajúcimi sa na príprave a propagácii územia sú
turistické informačné centrá, mestské a kultúrne informačné strediská (ideálne
s nadregionálnym záberom).
Informácie smerované dovnútra regiónu sú poskytované návštevníkom, ktorí už na
územie docestovali. Ich cieľom je predstaviť a spropagovať ponuku konkrétnych lokalít,
zaujímavostí a pamiatok, poskytnúť informácie o možnostiach trávenia voľného času
a zvýšiť tak spokojnosť návštevníkov s pobytom. Informácie môžu byť poskytované
formou sprievodcov, máp, lokálnych informačných systémov.
Podobne je dôležité poskytovať aj informácie vo vnútri územia – okrem existujúceho
turistického značenia a informačných tabúľ vytvorením miestneho informačného
turistického centra.
2.1. Opatrenie:
Podpora propagácie a informovanosť návštevníkov, resp. potenciálnych návštevníkov
cestovného ruchu o mikroregióne
2.1.1. Aktivity:
2.1.1.1.
V oblasti promotion spolupracovať s ostatnými subjektmi cestovného ruchu
a oblasťami regiónu (spracovanie spoločnej marketingovej stratégie) v
súčinnosti s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu, resp. Krajskou
organizáciou cestovného ruchu, PSK, SACR a ďalšími subjektmi.
2.1.1.2.
Zriadiť webovú stránku pre mikroregión Makovica s informáciami
o možnostiach cestovného ruchu v mikroregióne a okolí.
2.1.1.3.
Zabezpečiť spracovanie filmového dokumentu pre mikroregión Makovica
2.1.1.4.
Zabezpečiť marketingové aktivity – propagačné materiály: reklamné plagáty,
informačné letáky, brožúry, pohľadnice, mapy, propagačné predmety
a suveníry.
2.1.1.5.
V obciach mikroregiónu zabezpečiť umiestnenie informačných
a navigačných tabúľ.
2.1.1.6.
V obci Regetovka, v budove obecného úradu zriadiť informačné turistické
centrum (ITC).
2.1.1.7.
V obci Stebnícka Huta, na obecnom úrade zriadiť informačné turistické
centrum (ITC).
2.1.1.8.
V rámci public relations využiť možnosti pozvania domácich
a zahraničných novinárov na pobyt v mikroregióne s programom
predstavenia produktov z oblasti cestovného ruchu v mikroregióne a okolí,
ktorí potom vo svojom médiu uverejnia články a informácie o mikroregióne.
2.1.1.9.
Využiť mediálny spôsob propagácie a spolupráce – rozhlas, TV, miestna,
regionálna tlač, internet.
2.1.1.10. Zabezpečiť pravidelnú aktualizáciu Strategického dokumentu mikroregiónu
Makovica.
2.1.1.11. Podporiť iniciatívy a aktivity pre propagáciu miestnych tradícií, folklóru a
kultúrno-spoločenských akcií.
173
3. Priorita
Príprava a tvorba produktov a programov cestovného ruchu
Na území mikroregiónu v súčasnosti neexistuje žiadna ucelená ponuka
konkurencieschopných produktov (programy a služby), prípadne turistických
programov, ktoré by boli ponúkané, propagované a predávané. Ich návrh je jedným
z cieľov tohto dokumentu. V území sa dajú vybadať jednotlivé aktivity, ich ponuka je vak
nedostatočná a nevytvára ucelený celok.
Ponuka ucelených a komplexných turistických programov a produktov je pre
potenciálneho zákazníka a návštevníka veľmi dôležité. Pokiaľ si zvolí turistický balíček,
odpadajú mu starosti s neustálym plánovaním a organizáciou pohybu. Je však nutné
zachovať klientov pocit osobnej slobody, organizátor musí byť pripravený akceptovať
prianie klienta a flexibilne reagovať a prispôsobiť tak zvolený harmonogram aktivít.
Efektívna príprava, tvorba a realizácia turistických programov a produktov je
podmienená aj dostatočnou sieťou zariadení základnej a technickej infraštruktúry
v území, fungujúcou organizačnou štruktúrou a jej zázemím, kvalitou ľudských zdrojov
a marketingovou podporou pri ich ponuke a predaji.
V predstihu
je
potrebné
zabezpečiť
strategické
rozvojové
dokumenty,
územnoplánovacie
dokumentácie,
územnoplánovacie
podklady,
koncepčné
dokumenty, projektovú dokumentáciu všetkých stupňov, tak aby nedošlo k narušeniu
kontinuálneho priebehu prípravy a realizácie jednotlivých aktivít. Dôležité je aj nutné
finančné pokrytie.
3.1.
Opatrenie:
Tvorba tematických programov a produktov cestovného ruchu s využitím miestnych
možností, zaujímavosti, tradícií, folklóru a kultúrno-spoločenských akcií.
Mikroregión Makovica je destináciou, ktorá má turistické hodnoty, ktoré vychádzajú z
prírodných daností, z tradícii, remesiel a dochovaných tradičných ľudových prejavov, z
potenciálu organizovania kultúrnych a spoločenských podujatí.
V súčasnosti neustále narastá záujem o poznávanie života na vidieku, čo dáva veľké
šance aj v tomto území na rozvoj vidieckej turistiky a agroturistiky.
3.1.1. Aktivity:
3.1.1.1.
Využiť dlhodobé tradície kultúrno spoločenských podujatí lokálneho,
regionálneho aj nadregionálneho významu na spropagovanie kultúrnospoločenských akcií mikroregiónu.
3.1.1.2.
V obciach mikroregiónu podporovať všetky formy na zachovanie kultúrneho
dedičstva, ľudového umenia, folklóru a architektúry.
3.1.1.3.
V obciach mikroregiónu podporovať všetky formy na zachovanie ľudových
remesiel, zvykov a tradícií.
3.1.1.4.
Vytvárať podmienky pre zriadenie drobnej, remeselnej, hospodárskej
produkcie.
3.1.1.5.
V obci Becherov zabezpečiť rekonštrukciu starého mlyna na miestne
historické múzeum, v podkroví sušiareň čajov a čajovňa.
3.1.1.6.
V obci Becherov zabezpečiť výstavbu turistického náučného chodníka do
NPR Becherovská Tisina.
3.1.1.7.
V obci Hažlín využiť staré, drevené dedinské domy a vytvoriť expozíciu
o histórii obce - vybudovať "Domu tradícií obce“.
3.1.1.8.
V obci Hutka v starom, dedinskom dome vytvoriť expozíciu o histórii obce.
3.1.1.9.
V obci Chmeľová zabezpečiť rekonštrukciu starého mlyna.
174
3.1.1.10.
3.1.1.11.
3.1.1.12.
3.1.1.13.
3.1.1.14.
3.1.1.15.
3.1.1.16.
3.1.1.17.
3.1.1.18.
3.1.1.19.
3.1.1.20.
3.1.1.21.
3.1.1.22.
3.1.1.23.
3.1.1.24.
3.1.1.25.
3.1.1.26.
3.1.1.27.
3.1.1.28.
3.1.1.29.
3.1.1.30.
3.1.1.31.
3.1.1.32.
3.1.1.33.
Obec Nižná Polianka zabezpečí pravidelné organizovanie historickej,
kultúrno – spoločenskej akcie „Rekonštrukcia bojov 1. sv. vojny“.
V obci Nižná Polianka zabezpečiť výstavbu repliky dreveného kostolíka.
V obci Ondavka vybudovať náučnú – turistickú trasu s napojením na
turistické trasy na hranici s Poľskom.
V obci Regetovka zabezpečiť využitie – prezentácia historickej ťažby ropy
s úpravou okolia.
V obci Regetovka vybudovať náučný chodník – Regetovské rašelinisko.
V obci Stebnícka Huta zabezpečiť výstavbu kaplnky.
V obci Stebník v roku 2014 zabezpečiť organizovanie historickej, kultúrno –
spoločenskej akcie „Rekonštrukcia bojov 1. sv. vojny“ (pri príležitosti 100.
výročia, spojené s oslavami 600. výročia obce).
V obci Vyšná Polianka upraviť okolie dreveného kostolíka s vytvorením
oddychového priestoru - prvky drobnej architektúry – altánok, lavičky,
osvetlenie, smetné nádoby, atď.
V obci Hutka upraviť okolie studničky s opravou prístupovej cesty a vytvoriť
oddychový priestor s altánkom, lavičkami, ohniskom atď.
V obci Chmeľová upraviť okolie studničky a vytvoriť oddychový priestor
s altánkom, lavičkami, ohniskom atď.
V obci Jedlinka pred dreveným kostolíkom (NKP) vytvoriť oddychový priestor
s architektonickou úpravou okolia - prvky drobnej architektúry.
V obci Mikulášová upraviť okolie minerálneho prameňa a využiť pre
vytvorenie oddychového priestoru s umiestnením lavičiek, altánku, ohniska
atď.
V obci Nižná Polianka využiť okolie vodostreku a vytvoriť oddychový priestor
s úpravou okolia - prvky drobnej architektúry – altánok, lavičky, ohnisko,
smetné nádoby, atď.
V obci Nižná Polianka, v lokalite Hora Kaštielik - pri studničke, upraviť okolie
a využiť pre oddychový priestor s umiestnením lavičiek, altánku, ohniska atď.
V obci Ondavka pri obecnom úrade, pri prameni rieky Ondava upraviť okolie
a využiť pre oddychový priestor s umiestnením lavičiek, altánku, ohniska atď.
V obci Smilno využitie rybníkov pre rekreačné účely - upraviť okolie a
vytvoriť oddychový priestor s umiestnením altánku, lavičiek, ohniska,
smetných nádob, atď.
V obci Varadka upraviť okolie minerálneho prameňa a využiť pre oddychový
priestor s prístreškom, s umiestnením lavičiek, ohniskom, smetných nádob
atď.
V obci Vyšná Polianka upraviť okolie pri minerálnych prameňoch a využiť
pre oddychový priestor s prístreškom, s umiestnením lavičiek, ohniskom,
smetných nádob atď.
V obci Šarišské Čierne využiť poľnohospodársky dvor pre účely
agroturistiky.
V obci Varadka využiť pôvodný hospodársky dvor pre účely agroturistiky –
salaš (chov oviec a predaj produktov).
V obci Becherov vybudovať amfiteáter na organizovanie folklórnych
a rôznych kultúrno-spoločenských akcií.
V obci Hažlín, pri obecnom úrade vybudovať amfiteáter na organizovanie
folklórnych a rôznych kultúrno-spoločenských akcií.
V obci Nižná Polianka, pri obecnom úrade vybudovať amfiteáter na
organizovanie folklórnych a rôznych kultúrno-spoločenských akcií.
V obci Smilno, pri ZŠ vybudovať amfiteáter na organizovanie folklórnych
a rôznych kultúrno-spoločenských akcií.
175
3.1.1.34.
3.1.1.35.
V obci Stebník, pri obecnom úrade vybudovať amfiteáter na organizovanie
folklórnych a rôznych kultúrno-spoločenských akcií.
V obci Hažlín upraviť okolie minerálneho prameňa a využiť pre oddychový
priestor s altánkom, lavičkami, ohniskom atď.,
3.2.
Opatrenie:
Tvorba programov a produktov zameraných na aktívnu turistiku (pešia turistika,
cykloturistika, letné a zimné aktivity)
Územie mikroregiónu ponúka svojim návštevníkom viacero možností. Prioritou rozvoja
turistického ruchu v území sú zimné rekreačné aktivity. V obciach Regetovka,
Stebnícka Huta, Nižná Polianka a Mikulášová sa nachádzajú lyžiarske vleky.
Územie poskytuje vhodné podmienky aj pre rozvoj pešej a lyžiarskej turistiky, a
cykloturistiky.
Existujúcu sieť turistických a cykloturistických trás a trás pre bežecké lyžovanie
navrhujeme doplniť o niekoľko nových úsekov, tak aby bolo možné vytvárať lokálne
turistické okruhy (pešie, cyklistické, lyžiarske) po území mikroregiónu s rôznymi
stupňami obtiažnosti a dĺžky pre viaceré kategórie turistov a tiež prepojenie turistických
trás na hranici s Poľskom.
Okrem tradičných foriem pohybu, ich navrhujeme doplniť aj o miesta s možnosťou
vodnej rekreácie (v zimnom období možnosť využitia na korčuľovanie) a využitie areálu
strelnice a biatlonu v obci Vyšná Polianka.
Zalesnené územie poskytuje široké možnosti nenáročných turistických vychádzok a
relaxácie v prírodnom prostredí, ako východisko peších turistických a cykloturistických
výletov s nádhernými panoramatickými pohľadmi z hradného vrchu Zborov, Javorina
881,2 m. n. m., Makovica 662,5 m.n.m., Sčob 518,8 m. n. m., Stebnícka Magura 899,9
m. n. m.
3.2.1. Aktivity:
3.2.1.1.
V obci Becherov zabezpečiť výstavbu športovo-rekreačného areálu.
3.2.1.2.
V obci Hažlín vybudovať stredisko pre zimné športy (zjazdovka, bežecké
trate, sánkovanie).
3.2.1.3.
V obci Hažlín zabezpečiť rekonštrukciu vodnej nádrže pre turistické využitie.
3.2.1.4.
V obci Stebnícka Huta navrhované cykloturistické trasy:
– vedľa žltého značeného turistického chodníka na hranicu s Poľskom –
Blechnárka,
– zo severného okraja obce na hranicu s Poľskom.
3.2.1.5.
V obci Regetovka prepojenie turistických trás Regetovka – Regetow
(turistická, cykloturistická, lyžiarska trasa).
3.2.1.6.
V obci Stebník úprava turistických trás na Maguru.
3.2.1.7.
V obci Stebník úprava lyžiarskej turistickej trasy „Biela stopa“.
3.2.1.8.
V obci Šarišské Čierne navrhovaná cykloturistická trasa:
– popri rieke Ondava – Šarišské Čierne – Cigla – Mikulášová.
3.2.1.9.
V obci Šarišské Čierne úprava a využitie cesty do obce Smilno v zimnom
období pre bežecké lyžovanie.
3.2.1.10. V obci Vyšná Polianka zabezpečiť výstavbu lyžiarskej bežeckej trasy cca 15
km.
3.2.1.11. V obci Vyšná Polianka zabezpečiť rekonštrukciu areálu strelnice a biatlonu
pre turistické využitie.
3.2.1.12. V obci Zborov vybudovať prírodné kúpalisko – Stebníček.
176
3.2.1.13.
3.2.1.14.
3.2.1.15.
V obci Becherov, v lokalite Pleskanka zabezpečiť výstavbu vyhliadkovej
veže.
V obci Vyšná Polianka zabezpečiť výstavbu vyhliadkovej veže – rozhľadňa
na hranicu s Poľskom.
V obci Nižná Polianka zabezpečiť rekonštrukciu letného kúpaliska.
3.3.
Opatrenie:
Tvorba programov a produktov so špecifickou tematikou (poznávanie historických,
kultúrnych a cirkevných pamiatok)
Územie mikroregiónu Makovica je pre turistov zaujímavé atraktívnou polohou,
prírodným potenciálom, bohatou históriou a množstvom významných národných
kultúrnych pamiatok.
Medzi vyhľadávané zaujímavosti v mikroregióne patrí hrad Zborov - zrúcanina
kamenného hradu, ktorý patrí medzi národné kultúrne pamiatky.
Častým cieľom mnohých domácich ale v neposlednom rade aj zahraničných turistov sú
aj vojenské cintoríny z obdobia 1. a 2. svetovej vojny.
Ich návšteva môže byť zaujímavá samostatne, ako aj v kontexte množstva vojenských
pohrebísk v tejto časti Karpát (okrem slovenskej strany aj množstvo cintorínov
v susednom Poľsku – medzi nimi aj cintoríny projektované známym slovenským
architektom Dušanom Jurkovičom v blízkych obciach Ozenna a Grab).
Jedinečnou stavbou sú aj drevené kostolíky v obciach Jedlinka, Varadka a Vyšná
Polianka, ktoré sú zaradené medzi národné kultúrne pamiatky.
Pre spoznávanie historických pamiatok je zaujímavá návšteva aj ďalších obcí
mikroregiónu, v ktorých sa nachádzajú národné kultúrne pamiatky.
3.3.1. Aktivity:
3.3.1.1.
Vytvoriť podmienky pre sprístupnenie a poznávanie historických
a kultúrnych pamiatok.
3.3.1.1.1. V obci Becherov jedna národná kultúrna pamiatka:
• Gréckokatolícky kostol narodenia Panny Márie - postavený v roku 1847.
3.3.1.1.2. V obci Beloveža jedna národná kultúrna pamiatka:
• Gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela a bránka - postavený
v roku 1778.
3.3.1.1.3. V obci Hažlín dve národné kultúrne pamiatky:
• Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža - pôvodne gotický,
znovupostavený v roku 1752 v neskororenesančnom slohu.
• Cintorín pamätný – náhrobníky zastrelených občanov Hažlína v 2. sv.
vojne.
3.3.1.1.4. V obci Chmeľová jedna národná kultúrna pamiatka:
• Gréckokatolícky kostol sv. Nanebovzatia Panny Márie z roku 1827.
3.3.1.1.5. V obci Jedlinka jedna národná kultúrna pamiatka:
• Gréckokatolícky drevený kostol Panny Márie Ochrankyne – drevený
zrubový chrám, byzantského obradu, postavený 1763.
3.3.1.1.6. V obci Varadka jedna národná kultúrna pamiatka:
• Gréckokatolícky drevený kostol Panny Márie Ochrankyne – trojvežový
jednoloďový chrám z roku 1924.
3.3.1.1.7. V obci Vyšná Polianka jedna národná kultúrna pamiatka:
• Gréckokatolícky drevený kostol sv. Paraskevy – jednovežová dvojdielna,
trojpriestorová stavba z roku 1919.
3.3.1.1.8. V obci Zborov národné kultúrne pamiatky:
177
•
3.3.1.2.
3.3.1.3.
3.3.1.4.
3.3.1.5.
3.3.1.6.
3.3.1.7.
3.3.1.8.
3.3.1.9.
3.3.1.10.
3.3.1.11.
Hrad a múr – zrúcanina ranogotického kamenného hradu, ktorý vznikol
po roku 1241, zbúraný v roku 1684.
• Rímsko - katolícka kaplnka sv. Anny – baroková oktogonálna stavba zo
začiatku 18. storočia, renovovaná v roku 1902, 1924, krytá laternovou
kupolou.
• Socha sv. Jána Nepomuckého – kamenná plastika z roku 1816 na
podstavci pri moste.
• Židovský cintorín
• Rímsko – katolícky kostol sv. Margity – gotická stavba pochádzajúca zo
začiatku 14. storočia, s renesančne – barokovou úpravou a novou
historizujúcou fasádou.
• Rímsko – katolícky kostol sv. Žofie – bývalý Rákocziovsky kostol bol
postavený v roku 1640 a okolo roku 1731 ranobarokovo prestavaný.
Dvojicu veží s ihlancovými strechami na hlavnom priečelí spája vysoký
štítový múr.
V obci Chmeľová zabezpečiť rekonštrukciu cintorína z 1. sv. vojny.
V obci Nižná Polianka zabezpečiť rekonštrukciu vojnových okopov.
V obci Nižná Polianka, v budove obecného úradu zriadiť múzeum 1. sv.
vojny.
V obci Stebník zabezpečiť rekonštrukciu vojnových okopov.
V obci Šarišské Čierne zabezpečiť rekonštrukciu vojnového cintorína.
V obci Vyšná Polianka zabezpečiť úpravu vojnového cintorína.
V obci Mikulášová zabezpečiť úpravu vojnového cintorína.
V obci Mikulášová zabezpečiť úpravu vojnových okopov.
V obci Zborov zabezpečiť rekonštrukciu kúrie.
V obci Hažlín zabezpečiť rekonštrukciu cintorína z 1. sv. vojny.
4. Priorita
Podpora výstavby základnej a doplnkovej turistickej infraštruktúry
Vybavenosť územia kvalitnou turistickou infraštruktúrou považujeme za dôležitú časť
širšej skupiny realizačných predpokladov rozvoja cestovného ruchu. Jej úlohou je
podpora dlhodobého rozvoja návštevnosti určitého územia a to hlavne ponukou
infraštruktúry pre určité druhy rekreačných a športových aktivít ako aj infraštruktúry,
ktorá zabezpečuje samotný pobyt turistov v regióne (ubytovanie, stravovanie, plochy a
miesta na parkovanie), hlavne pri turistických atraktivitách a zaujímavostiach.
V predstihu
je
potrebné
zabezpečiť
strategické
rozvojové
dokumenty,
územnoplánovacie
dokumentácie,
územnoplánovacie
podklady,
koncepčné
dokumenty, projektovú dokumentáciu všetkých stupňov, tak aby nedošlo k narušeniu
kontinuálneho priebehu prípravy a realizácie jednotlivých aktivít. Dôležité je aj nutné
finančné pokrytie.
4.1. Opatrenie
Podpora výstavby, rekonštrukcie a modernizácie ubytovacích a stravovacích zariadení
Ubytovacie a stravovacie služby sa poskytujú v rámci rekreačného strediska Makovica,
kde sa nachádza aj lokalita rekreačnej chatovej výstavby. Rekreačné stredisko ponúka
rekreačné možnosti s celoročným využitím.
Možnosti pre ubytovanie sú v obciach Zborov – penzión Paloma a penzión Jana,
Stebnícka Huta – Slnečný majer, Smilno – penzión Alnus, Nižná Polianka – penzión
Polianka a Chmeľová – škola v prírode Ivonis.
178
Stravovacie služby sa poskytujú v súčasnosti v obci Zborov, Stebnícka Huta – Slnečný
majer, Smilno.
V ďalších obciach mikroregiónu ponuka ubytovacích a stravovacích absentuje.
Cieľom opatrení je vytvoriť dostatočný počet ubytovacích a stravovacích kapacít
rôzneho štandardu, v správe obcí, prípadne súkromných subjektov, aby tak bolo možné
uspokojiť dopyt po ubytovaní počas hlavnej turistickej sezóny a tým získať do územia
nových turistov.
4.1.1. Aktivity
4.1.1.1.
Podporiť výstavbu nových a rekonštrukciu a rozšírenie existujúcich
ubytovacích a stravovacích zariadení v obciach a miestach, kde to
umožňujú rozvojové plány (pri rešpektovaní krajinného rázu, miestnych
tradícií a špecifík urbanizmu a architektúry)
4.1.1.2.
Dlhodobo zvyšovať štandard vybavenosti jestvujúcich ubytovacích
a stravovacích zariadení a rozširovanie ponuky a služieb.
4.1.1.3.
Vytvárať v jestvujúcom bytovom a nebytovom fonde podmienky pre
turistické ubytovanie a rekreáciu.
4.1.1.4.
V obci Andrejová zabezpečiť rekonštrukciu budovy bývalej ZŠ pre turistické
ubytovanie.
4.1.1.5.
V obci Becherov zabezpečiť rekonštrukciu bývalých kasárni pre turistické
ubytovanie.
4.1.1.6.
V obci Hutka využiť t.č. rozostavaný súkromný penzión pre turistické
ubytovanie a stravovanie.
4.1.1.7.
V obci Jedlinka rekonštrukciou budovy bývalej ZŠ vytvoriť turistické
ubytovanie.
4.1.1.8.
V obci Mikulášová vytvoriť podmienky pre realizáciu výstavby chatovej
osady v blízkosti rekreačného areálu, cca 10 chát.
4.1.1.9.
V obci Mikulášová zabezpečiť rekonštrukciu rekreačného zariadenia.
4.1.1.10. V obci Nižná Polianka rekonštrukciou budovy bývalej colnice vytvoriť
turistické ubytovanie a stravovanie.
4.1.1.11. V obci Smilno zabezpečiť rekonštrukciu obecnej ubytovne pre turistické
ubytovanie a stravovanie cca 15 návštevníkov.
4.1.1.12. V obci Stebnícka Huta rekonštrukciou budovy bývalej ZŠ vytvoriť turistické
ubytovanie cca 20 lôžok a stravovanie cca 50 stoličiek.
4.1.1.13. V obci Šarišské Čierne zabezpečiť rekonštrukciu obecného objektu pre
rekreačné účely – ubytovanie cca 20 lôžok, bazén a wellness.
4.1.1.14. V obci Varadka rekonštrukciou budovy obecného úradu vytvoriť v podkroví
turistické ubytovanie.
4.2. Opatrenie
Podpora výstavby a rekonštrukcie infraštruktúry pre voľný čas
Jej úlohou je podpora dlhodobého rozvoja návštevnosti určitého územia a to hlavne
ponukou infraštruktúry pre určité druhy voľnočasových, rekreačných a športových
aktivít.
Mikroregión poskytuje širokú škálu možností trávenia voľného času. Infraštruktúru je
však nutné skvalitniť a dobudovať – nutnosťou je zriadenie centrálneho informačného
systému, ktorý bude o zaujímavostiach a možnostiach trávenia času v území
informovať návštevníkov a navádzať ich od vstupu do mikroregiónu až do odľahlejších
obcí.
Veľké možnosti poskytuje aj agroturistika – nutné je revitalizovať a dovybaviť existujúce
areály nefunkčných poľnohospodárskych družstiev v spolupráci so súkromnými
179
subjektmi pôsobiacimi v poľnohospodárstve na území mikroregiónu (chov koní, oviec,
rýb atď.)
Existujúce pramene pitnej a minerálnej vody sa môžu stať vyhľadávanými zastávkami
pre turistov prechádzajúcich regiónom. Je však potrebné ich okolie skultúrniť
vybudovaním možností pre posedenie a parkovanie, ako aj označiť ich umiestnenie
v rámci centrálneho informačného systému.
4.2.1. Aktivity
4.2.1.1.
V obciach mikroregiónu zabezpečiť trvalú starostlivosť a zlepšovanie
vzhľadu extravilánu a intravilánu obcí, ich centrálnych časti, (predovšetkým
údržba historických a kultúrnych pamiatok, verejnej zelene a pod.).
4.2.1.2.
V obci Becherov zabezpečiť rekonštrukciu starého mlyna na miestne
historické múzeum, v podkroví sušiareň čajov a čajovňa.
4.2.1.3.
V obci Becherov zabezpečiť výstavbu turistického náučného chodníka do
NPR Becherovská Tisina.
4.2.1.4.
V obci Becherov, v lokalite Pleskanka vybudovať vyhliadkovú vežu.
4.2.1.5.
V obci Vyšná Polianka zabezpečiť výstavbu vyhliadkovej veže – rozhľadňa
na hranicu s Poľskom.
4.2.1.6.
V obci Hažlín využiť staré, drevené dedinské domy a vytvoriť expozíciu
o histórii obce - vybudovať "Domu tradícií obce“.
4.2.1.7.
V obci Hutka v starom, dedinskom dome vytvoriť expozíciu o histórii obce.
4.2.1.8.
V obci Chmeľová zabezpečiť rekonštrukciu starého mlyna.
4.2.1.9.
V obci Nižná Polianka zabezpečiť výstavbu repliky dreveného kostolíka.
4.2.1.10. V obci Nižná Polianka, v budove obecného úradu zriadiť múzeum 1. sv.
vojny.
4.2.1.11. V obci Ondavka vybudovať náučnú – turistickú trasu s napojením na
turistické trasy na hranicu s Poľskom.
4.2.1.12. V obci Regetovka zabezpečiť využitie – prezentácia historickej ťažby ropy
s úpravou okolia.
4.2.1.13. V obci Regetovka vybudovať náučný chodník – Regetovské rašelinisko.
4.2.1.14. V obci Stebnícka Huta zabezpečiť výstavbu kaplnky.
4.2.1.15. V obci Vyšná Polianka upraviť okolie dreveného kostolíka s vytvorením
oddychového priestoru - prvky drobnej architektúry – altánok, lavičky,
osvetlenie, smetné nádoby, atď.
4.2.1.16. V obci Zborov zabezpečiť rekonštrukciu kúrie.
4.2.1.17. V obci Hutka upraviť okolie studničky s opravou prístupovej cesty a vytvoriť
oddychový priestor s altánkom, lavičkami, ohniskom atď.
4.2.1.18. V obci Chmeľová upraviť okolie studničky a vytvoriť oddychový priestor
s altánkom, lavičkami, ohniskom atď.
4.2.1.19. V obci Jedlinka pred dreveným kostolíkom (NKP) vytvoriť oddychový
priestor s architektonickou úpravou okolia - prvky drobnej architektúry.
4.2.1.20. V obci Mikulášová upraviť okolie minerálneho prameňa a využiť pre
vytvorenie oddychového priestoru s umiestnením lavičiek, altánku, ohniska
atď.
4.2.1.21. V obci Nižná Polianka využiť okolie vodostreku a vytvoriť oddychový priestor
s úpravou okolia - prvky drobnej architektúry – altánok, lavičky, ohnisko,
smetné nádoby, atď.
4.2.1.22. V obci Nižná Polianka, v lokalite Hora Kaštielik - pri studničke, upraviť okolie
a využiť pre oddychový priestor s umiestnením lavičiek, altánku, ohniska atď.
4.2.1.23. V obci Ondavka pri obecnom úrade, pri prameni rieky Ondava upraviť okolie
a využiť pre oddychový priestor s umiestnením lavičiek, altánku, ohniska atď.
180
4.2.1.24.
4.2.1.25.
4.2.1.26.
4.2.1.27.
4.2.1.28.
4.2.1.29.
4.2.1.30.
4.2.1.31.
4.2.1.32.
4.2.1.33.
4.2.1.34.
4.2.1.35.
4.2.1.36.
4.2.1.37.
4.2.1.38.
4.2.1.39.
4.2.1.40.
4.2.1.41.
4.2.1.42.
4.2.1.43.
4.2.1.44.
4.2.1.45.
4.2.1.46.
V obci Smilno využitie rybníkov pre rekreačné účely - upraviť okolie a
vytvoriť oddychový priestor s umiestnením altánku, lavičiek, ohniska,
smetných nádob, atď.
V obci Varadka upraviť okolie minerálneho prameňa a využiť pre oddychový
priestor s prístreškom, s umiestnením lavičiek, ohniskom, smetných nádob
atď.
V obci Vyšná Polianka upraviť okolie pri minerálnych prameňoch a využiť
pre oddychový priestor s prístreškom, s umiestnením lavičiek, ohniskom,
smetných nádob atď.
V obci Šarišské Čierne využiť poľnohospodársky dvor pre účely
agroturistiky.
V obci Varadka využiť pôvodný hospodársky dvor pre účely agroturistiky –
salaš (chov oviec a predaj produktov).
V obci Becherov vybudovať amfiteáter na organizovanie folklórnych
a rôznych kultúrno-spoločenských akcií.
V obci Hažlín, pri obecnom úrade vybudovať amfiteáter na organizovanie
folklórnych a rôznych kultúrno-spoločenských akcií.
V obci Nižná Polianka, pri obecnom úrade vybudovať amfiteáter na
organizovanie folklórnych a rôznych kultúrno-spoločenských akcií.
V obci Smilno, pri ZŠ vybudovať amfiteáter na organizovanie folklórnych
a rôznych kultúrno-spoločenských akcií.
V obci Stebník, pri obecnom úrade vybudovať amfiteáter na organizovanie
folklórnych a rôznych kultúrno-spoločenských akcií.
V obci Andrejová, v lokalite „Maliňák“ zabezpečiť výstavbu multifunkčného
ihriska.
V obci Becherov pri bývalej ZŠ zabezpečiť výstavbu multifunkčného ihriska
a detského ihriska s úpravou okolia, vytvoriť oddychový priestor
s umiestnením lavičiek, osvetlenia, smetných nádob atď.
V obci Beloveža zabezpečiť výstavbu športového areálu – telocvičňa a
multifunkčné ihrisko, s úpravou okolia vytvoriť oddychový priestor - prvky
drobnej architektúry (lavičky, altánok, osvetlenia, atď.
V obci Hutka, pri obecnom úrade zabezpečiť výstavbu multifunkčného
ihriska s úpravou okolia, vytvoriť oddychový priestor a umiestnením lavičiek,
osvetlenia, smetných nádob atď.
V obci Chmeľová zabezpečiť rekonštrukciu futbalového ihriska.
V obci Chmeľová zabezpečiť výstavbu multifunkčného športového ihriska.
V obci Chmeľová, pri obecnom úrade vytvoriť oddychový priestor – park
s architektonickou úpravou okolia - prvky drobnej architektúry - lavičky,
altánok, smetné nádoby, osvetlenie, stojany na bicykle, informačné tabule
atď., a umiestnením detského ihriska (preliezky, pieskovisko),
V obci Chmeľová, v juhozápadnej časti obce vybudovať rybník pre
rekreačné využitie s úpravou okolia, vytvoriť oddychový priestor
s umiestnením altánku, lavičkami, ohniskom atď.
V obci Chmeľová zabezpečiť rekonštrukciu cintorína z 1. sv. vojny.
V obci Chmeľová zabezpečiť výstavbu detského kútika - preliezky,
pieskovisko, altánok.
V obci Jedlinka v južnej časti obce zabezpečiť výstavbu multifunkčného
ihriska.
V obci Jedlinka pri obecnom úrade vytvoriť oddychový priestor – park
s architektonickou úpravou okolia - prvky drobnej architektúry - lavičky,
smetné nádoby, atď.
V obci Nižná Polianka zabezpečiť rekonštrukciu vojnových okopov.
181
4.2.1.47.
4.2.1.48.
4.2.1.49.
4.2.1.50.
4.2.1.51.
4.2.1.52.
4.2.1.53.
4.2.1.54.
4.2.1.55.
4.2.1.56.
4.2.1.57.
4.2.1.58.
4.2.1.59.
4.2.1.60.
4.2.1.61.
4.2.1.62.
4.2.1.63.
4.2.1.64.
4.2.1.65.
4.2.1.66.
4.2.1.67.
4.2.1.68.
182
V obci Nižná Polianka pri kúpalisku vytvoriť oddychový priestor
s architektonickou úpravou okolia - prvky drobnej architektúry – altánok,
lavičky, ohnisko, smetné nádoby, atď.
V obci Nižná Polianka pri ZŠ vytvoriť oddychový priestor s umiestnením
detského ihriska (preliezky, pieskovisko), lavičky, smetné nádoby atď.
V obci Nižná Polianka pri vstupe do obce zabezpečiť revitalizáciu – úpravu
okolia odpočívadla a vytvorenie oddychového priestoru s umiestnením
lavičiek a smetných nádob.
V obci Nižná Polianka pri základnej škole vybudovať multifunkčné športové
ihrisko.
V obci Ondavka zabezpečiť úpravu okolia kostola a vytvoriť oddychový
priestor – park s architektonickou úpravou okolia - prvky drobnej architektúry
- lavičky, smetné nádoby, atď.
V obci Regetovka pred obecným úradom vytvoriť priestranstvo pre kultúrno
– spoločenské podujatia s architektonickou úpravou okolia - prvky drobnej
architektúry.
V obci Regetovka zabezpečiť výstavbu multifunkčného ihriska a malého
detského ihriska.
V obci Smilno zabezpečiť výstavbu športového areálu pri ZŠ.
V obci Smilno zabezpečiť rekonštrukciu budovy v športovom areáli – pre
turistické využitie.
V obci Stebnícka Huta pri obecnom úrade vytvoriť oddychový priestor – park
s architektonickou úpravou okolia - prvky drobnej architektúry - lavičky,
smetné nádoby, atď.
V obci Stebnícka Huta zabezpečiť výstavbu multifunkčného športového
ihriska (vrátane klziska) s úpravou okolia a vytvoriť oddychový priestor
s umiestnením detského ihriska (preliezky, pieskovisko), lavičky, smetné
nádoby a osvetlenie.
V obci Stebnícka Huta zabezpečiť rekonštrukciu futbalového
a volejbalového ihriska.
V obci Stebník pri obecnom úrade vytvoriť oddychový priestor – park
s architektonickou úpravou okolia - prvky drobnej architektúry – lavičky,
osvetlenie, smetné nádoby, atď.
V obci Stebník zabezpečiť rekonštrukciu vojnových okopov.
V obci Šarišské Čierne pri obecnom úrade zabezpečiť výstavbu
multifunkčného športového areálu.
V obci Šarišské Čierne pri vstupe do obce upraviť okolie a vytvoriť
oddychový priestor s umiestnením altánku, lavičiek, smetných nádob,
stojany na bicykle, atď.
V obci Šarišské Čierne, v centre obce vytvoriť oddychový priestor – park
s architektonickou úpravou okolia - prvky drobnej architektúry - lavičky,
altánok, osvetlenie, smetné nádoby, atď.
V obci Šarišské Čierne zabezpečiť rekonštrukciu vojnového cintorína
V obci Varadka vybudovať rybníky pre turistické využitie s úpravou okolia,
vytvoriť oddychový priestor s umiestnením altánku, lavičkami, ohniskom atď.
V obci Varadka pri obecnom úrade vytvoriť oddychový priestor – park
s architektonickou úpravou okolia - prvky drobnej architektúry – altánok,
lavičky, osvetlenie, smetné nádoby, atď., s umiestnením detského ihriska
(preliezky, pieskovisko).
V obci Vyšná Polianka zabezpečiť úpravu vojnového cintorína.
V obci Vyšná Polianka pri obecnom úrade vytvoriť oddychový priestor – park
s architektonickou úpravou okolia - prvky drobnej architektúry – altánok,
4.2.1.69.
4.2.1.70.
4.2.1.71.
4.2.1.72.
4.2.1.73.
4.2.1.74.
4.2.1.75.
4.2.1.76.
4.2.1.77.
4.2.1.78.
4.2.1.79.
4.2.1.80.
lavičky, osvetlenie, smetné nádoby, atď., s umiestnením detského ihriska
(preliezky, pieskovisko).
V obci Zborov, v lokalite Rosúcka voda – Stebníček upraviť okolie a vytvoriť
oddychový priestor s prvkami drobnej architektúry - lavičky, altánok, ohnisko
atď.
V obci Zborov zabezpečiť rekonštrukciu kúrie.
V obci Zborov vybudovať rybníky pre turistické využitie s úpravou okolia,
vytvoriť oddychový priestor s umiestnením altánku, lavičkami, ohniskom atď.
V obci Jedlinka výstavba drevenej lávky k NKP.
V obci Jedlinka rekonštrukcia oplotenia NKP.
V obci Hutka upraviť okolie a oplotenie obecného cintorína.
V obci Mikulášová zabezpečiť úpravu vojnového cintorína z 1. sv. vojny.
V obci Mikulášová zabezpečiť úpravu vojnových okopov z 1. sv. vojny.
V obci Mikulášová zabezpečiť výstavbu športového multifunkčného ihriska.
V obci Hažlín upraviť okolie minerálneho prameňa a využiť pre oddychový
priestor s altánkom, lavičkami, ohniskom atď.
V obci Mikulášová zabezpečiť výstavbu drevenej lávky cez Ondavu
k vojnovému cintorínu a okopom.
V obci Hažlín zabezpečiť rekonštrukciu cintorína z 1. sv. vojny.
4.3. Opatrenie
Podpora výstavby turistickej infraštruktúry zameranej na aktívnu letnú a zimnú turistiku.
Územie mikroregiónu poskytuje v súčasnosti pomerne pestrú sieť turistických trás –
peších, cyklistických a v zimnom období aj trás na bežecké lyžovanie. Je vhodné túto
sieť doplniť o niekoľko úsekov aby tak vznikla možnosť vytvárania okruhov po
najvýznamnejších a najzaujímavejších lokalitách v území. Pre turistu sa tak vytvorí
možnosť naplánovať si okruhy podľa náročnosti dĺžky s možnosťou návratu na miesto
odkiaľ vyrazil (v prípade prístupu vlastným vozidlom, prípadne ubytovania) alebo
pokračovania ďalej po diaľkových domácich alebo zahraničných turistických trasách.
Zalesnené územie poskytuje široké možnosti nenáročných turistických vychádzok a
relaxácie v prírodnom prostredí, ako východisko peších turistických a cykloturistických
výletov s nádhernými panoramatickými pohľadmi z hradného vrchu Zborov, Javorina
881,2 m. n. m., Makovica 662,5 m.n.m., Sčob 518,8 m. n. m., Stebnícka Magura 899,9
m. n. m.
Územie poskytuje vhodné podmienky aj pre rozvoj zimných rekreačných aktivít.
V obciach Regetovka, Stebnícka Huta, Nižná Polianka a Mikulášová sa nachádzajú
lyžiarske vleky.
V obci Vyšná Polianka sa nachádza areál strelnice a biatlonu, ktorý je potrebné
zrekonštruovať a využiť pre turistické aktivity.
4.3.1. Aktivity:
4.3.1.1. V obci Becherov zabezpečiť výstavbu športovo-rekreačného areálu.
4.3.1.2. V obci Hažlín vybudovať stredisko pre zimné športy (zjazdovka, bežecké
trate, sánkovanie).
4.3.1.3.
V obci Hažlín zabezpečiť rekonštrukciu vodnej nádrže.
4.3.1.4.
V obci Regetovka zabezpečiť prepojenie turistických trás Regetovka –
Regetow (turistická, cykloturistická, lyžiarska trasa).
4.3.1.5.
V obci Stebnícka Huta navrhované cykloturistické trasy:
– vedľa žltého značeného turistického chodníka na hranicu s Poľskom –
Blechnárka,
– zo severného okraja obce na hranicu s Poľskom.
183
4.3.1.6.
4.3.1.7.
4.3.1.8.
4.3.1.9.
4.3.1.10.
4.3.1.11.
4.3.1.12.
4.3.1.13.
V obci Stebník úprava turistických trás na Maguru.
V obci Stebník úprava lyžiarskej turistickej trasy „Biela stopa“.
V obci Šarišské Čierne navrhovaná cykloturistická trasa:
– popri rieke Ondava – Šarišské Čierne – Cigla – Mikulášová.
V obci Šarišské Čierne úprava a využitie cesty do obce Smilno v zimnom
období pre bežecké lyžovanie.
V obci Vyšná Polianka zabezpečiť výstavbu lyžiarskej bežeckej trasy cca 15
km.
V obci Vyšná Polianka zabezpečiť rekonštrukciu areálu strelnice a biatlonu
pre turistické využitie.
V obci Zborov vybudovať prírodné kúpalisko – Stebníček.
V obci Nižná Polianka zabezpečiť rekonštrukciu letného kúpaliska.
5. Priorita
Podpora rozvoja technickej a dopravnej infraštruktúry.
Vybavenosť územia kvalitnou technickou a dopravnou infraštruktúrou je dôležitá súčasť
realizačných predpokladov rozvoja cestovného ruchu.
Dopravná situácia je považovaná za veľmi dôležitú v rozvoji územia ako takom, a tiež v
rozvoji cestovného ruchu tohto mikroregiónu, ktorý v mnohých ohľadoch závisí práve od
dobrej, ľahkej a príjemnej dopravnej dostupnosti jednotlivých turistických aktivít
s vytvorením prepojenia s Poľskom.
5.1.
Opatrenie
Podpora výstavby a rekonštrukcie technickej a dopravnej infraštruktúry.
V obciach mikroregiónu je potrebné dobudovanie a skvalitnenie technickej a dopravnej
infraštruktúry. Problémom je predovšetkým zlý stav miestnych komunikácií, absencia
chodníkov a parkovacích plôch. Tieto faktory motorizovaný návštevník vníma a môžu
zohrávať dôležitú úlohu pri výbere miesta na pobyt a rekreáciu.
V predstihu
je
potrebné
zabezpečiť
strategické
rozvojové
dokumenty,
územnoplánovacie
dokumentácie,
územnoplánovacie
podklady,
koncepčné
dokumenty, projektovú dokumentáciu všetkých stupňov, tak aby nedošlo k narušeniu
kontinuálneho priebehu prípravy a realizácie jednotlivých aktivít. Dôležité je aj nutné
finančné pokrytie.
5.1.1. Aktivity:
5.1.1.1.
Obec Stebnícka Huta vytvorí podmienky pre nové cestné prepojenie v plnom
rozsahu, osobná doprava a nákladná doprava do 7,5 t celkovej hmotnosti,
bez TIR.
5.1.1.2.
V obci Andrejová zabezpečiť rekonštrukciu vodovodu.
5.1.1.3.
V obci Andrejová zabezpečiť rekonštrukciu miestnej komunikácie v lokalite
„Za potokom“.
5.1.1.4.
V obci Becherov zabezpečiť rekonštrukciu miestnych komunikácií a mostov.
5.1.1.5.
V obci Beloveža zabezpečiť výstavbu ČOV.
5.1.1.6.
V obci Beloveža zabezpečiť výstavbu chodníkov a úpravu miestnych
komunikácií.
5.1.1.7.
V obci Hutka zabezpečiť rekonštrukciu chodníkov v obci.
5.1.1.8.
V obci Hutka zabezpečiť výstavbu ČOV.
5.1.1.9.
V obci Hutka zabezpečiť rekonštrukciu miestnej komunikácie.
184
5.1.1.10.
5.1.1.11.
5.1.1.12.
5.1.1.13.
5.1.1.14.
5.1.1.15.
5.1.1.16.
5.1.1.17.
5.1.1.18.
5.1.1.19.
5.1.1.20.
5.1.1.21.
5.1.1.22.
5.1.1.23.
5.1.1.24.
5.1.1.25.
5.1.1.26.
5.1.1.27.
5.1.1.28.
5.1.1.29.
5.1.1.30.
5.1.1.31.
5.1.1.32.
5.1.1.33.
V obci Chmeľová zabezpečiť výstavbu chodníkov v obci.
V obci Chmeľová zabezpečiť rekonštrukciu mostov.
V obci Jedlinka výstavba parkoviska pri obecnom úrade.
V obci Jedlinka zabezpečiť rekonštrukciu miestnych komunikácií.
V obci Mikulášová zabezpečiť rekonštrukciu a výstavbu ciest – prepojenie
s obcou Cigla.
V obci Ondavka pri kostole vybudovať autobusovú zastávku.
V obci Ondavka rekonštrukcia cesty do Becherova.
V obci Regetovka pri vstupe do obce vybudovať autobusovú zastávku.
V obci Regetovka zabezpečiť stavebné úpravy parkovísk.
V obci Smilno zabezpečiť rekonštrukciu miestnych komunikácií.
V obci Stebnícka Huta pri obecnom úrade upraviť okolie – terénne úpravy –
chodník a oprava schodov pri vstupe.
V obci Stebnícka Huta vybudovať autobusovú zastávku.
V obci Stebnícka Huta zabezpečiť úpravu chodníka na cintoríne.
V obci Stebnícka Huta zabezpečiť rekonštrukciu miestnych komunikácií.
V obci Stebník zabezpečiť rekonštrukciu miestnych komunikácií.
V obci Šarišské Čierne zabezpečiť rekonštrukciu miestnych komunikácií.
V obci Šarišské Čierne vybudovať kanalizáciu a ČOV.
V obci Šarišské Čierne zabezpečiť reguláciu miestneho potoka.
V obci Varadka zabezpečiť rekonštrukciu miestnych komunikácií.
V obci Vyšná Polianka vybudovať autobusové zastávky.
V obci Zborov vybudovať premostenie a prístup na hrad Zborov.
V obci Zborov zabezpečiť rekonštrukciu mostov a lávok v obci a výstavba
nových.
V obci Zborov zabezpečiť rekonštrukciu miestnych komunikácií a chodníkov.
V obci Hažlín zabezpečiť výstavbu chodníkov.
185
1.3. Návrh implementácie stratégie a odporúčania
1.3.1. Špecifikácia prioritných úloh a hlavných tém
Naplnenie priorít akčného plánu spočíva predovšetkým v realizácii aktivít. Pred
samotnou realizáciou je potrebné zabezpečiť efektívne fungovanie Združenia obcí
mikroregiónu Makovica ako hlavnej inštitúcie pre všetky realizované aktivity.
Naplnenie akčného plánu by malo byť dosiahnuté nasledujúcimi krokmi:
•
Účasť Združenia obcí mikroregiónu Makovica v Oblastnej organizácií CR,
resp. Krajskej organizácie CR
o zabezpečiť organizačne a legislatívne vstup Združenia obcí mikroregiónu
Makovica do Oblastnej organizácie CR, resp. Krajskej organizácie CR,
o pravidelná a aktívna účasť na rokovaniach a stretnutiach Oblastnej
organizácie CR, resp. Krajskej organizácie CR,
o plnenie úloh a záväzkov vyplývajúcich z účasti v Oblastnej organizácie CR ,
resp. Krajskej organizácie CR,
•
Stretnutia starostov obcí mikroregiónu
o vytvoriť funkciu koordinátora, resp. manažéra, ktorý bude pripravovať,
implementovať, realizovať a koordinovať úlohy a realizáciu jednotlivých častí
koncepcie
stratégie a akčného plánu, (spracovatelia strategického
dokumentu budú prizvaní k príprave jednotlivých projektov mikroregiónu ako
odborný poradca),
o koordinačné stretnutie starostov obcí mikroregiónu Makovica
- dohodnúť spôsob realizácie akčného plánu,
- stanoviť spoločný postup mikroregiónu k ďalším subjektom (miestny
podnikatelia, podnikatelia v CR, PSK),
- vytvoriť, resp. konkretizovať monitorovací systém akčného plánu,
- stanoviť spôsob výberu prioritných projektov a ich financovanie,
- vytvoriť informačnú databázu štatistických údajov mikroregiónu Makovica
a obcí mikroregiónu a jej pravidelnú aktualizáciu,
o ďalšie pravidelné stretnutia, pre riešenie aktuálnych otázok a implementácia
akčného plánu,
•
Fond rozvoja
o finančná sebestačnosť mikroregiónu, previazanosť na finančnú stratégiu
Oblastnej organizácie CR, resp. Krajskej organizácie CR,
o vytvoriť fond rozvoja mikroregiónu pre zabezpečenie potrebného objemu
financií na spolufinancovanie projektov,
o zapojenie podnikateľskej sféry – formou dobrovoľných príspevkov, alebo
nepriamo, formou zvýšenia poplatkov z cestovného ruchu
•
Propagácia a zviditeľnovanie mikroregiónu
o existencia Združenia obcí mikroregiónu Makovica - pozornosť by mala byť
venovaná jeho propagácii a reklame – vonkajšej (zameranej na
potenciálnych návštevníkov) a vnútornej (zameranej na obyvateľov obcí,
podnikateľov, informačné turistické centrá, neziskové organizácie atď.)
o
186
vnútorná propagácia
- vytvorenie prostredia pre budúcu aktívnu spoluprácu verejného
a súkromného sektora
-
šírenie informácii o existencii a prioritách mikroregiónu,
nutnosti spolupráce všetkých subjektov pre zabezpečenie úspešného
rozvoja mikroregiónu a celého regiónu Šariš
vonkajšia propagácia
- prezentácia turistických atraktivít mikroregiónu,
- zabezpečiť spracovanie filmového dokumentu mikroregiónu Makovica
- zabezpečiť marketingové aktivity – propagačné materiály: reklamné
plagáty, informačné letáky, brožúry, pohľadnice, mapy, propagačné
predmety a suveníry,
- zriadiť www stránku mikroregiónu Makovica a zabezpečiť jej pravidelnú
aktualizáciu,
- pre mikroregión Makovica zriadiť informačné turistické centrum (ITC)
v obciach Regetovka a Stebnícka Huta.
o
•
Evidencia a príprava projektov
o Naplnenie akčného plánu spočíva v realizácii projektov, ktoré boli
identifikované ako prioritné pre rozvoj cestovného ruchu.
o Evidencia a prehľad o navrhovaných projektoch zjednoduší výber
konkrétnych prioritných akcií, a prípadne pomôže združovať projekty (z
hľadiska vecného a územného). Združovanie projektov prispeje k znižovaniu
nákladov na prípravu projektov, a tiež zvýši ich šancu na úspech pri
podávaní žiadosti o spolufinancovanie.
o Finalizácia podoby projektov zahrňuje predovšetkým definovanie vlastníka
projektu, hľadanie prípadných zmluvných partnerov, vypracovanie
potrebných štúdii a dokumentov a zabezpečenie spolufinancovania. Táto
úloha je aktuálna v súvislosti s možnosťami čerpania finančných
prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ – hlavne prostredníctvom ROP.
o Základné kritéria pre výber projektov do akčného plánu:
- termín realizácie plánovaného projektu
- súlad s prioritami akčného plánu
- projekty nad obecného významu
- integrované projekty a ich štruktúra
- typ nositeľa projektu a spolupracujúcich partnerov
- súčasný stav pripravenosti projektu
•
Monitoring plnenia akčného plánu
Účelom monitorovania a hodnotenia je zistenie ako je realizovaný akční plán
a či navrhované projekty napĺňajú ciele a opatrenia stratégie. Tým by mala byť
potvrdená účinnosť realizovaných opatrení a zaistenie efektivity vynaložených
finančných zdrojov. Na zabezpečenie monitorovania môžu byť použité
nasledujúce typy hodnotenia:
o
Predbežné hodnotenie projektov
Uskutočňuje sa pred realizáciou projektov. Výsledkom predbežného
hodnotenia
je rozhodnutie o poskytnutí alebo neposkytnutí podpory.
Základné kritéria pre výber projektov sú:
- súlad so schválenými a platnými strategickými dokumentmi súvisiacimi
s mikroregiónom a obcami mikroregiónu (Programy hospodárskeho
a sociálneho rozvoja, územnoplánovacie dokumentácie, projektové
dokumentácie všetkých stupňov, iné rozvojové a podporné dokumenty
podliehajúce schváleniu)
- kvantifikovateľné vyjadrenia indikátorov a výstupov projektu
187
o
časová realizovateľnosť
význam pre rozvoj mikroregiónu, komplexnosť riešenia
ochrana životného prostredia
význam pre cieľové skupiny návštevníkov
finančné krytie (financovania) projektov
súlad s cieľmi stratégie
súlad so základnými hodnotiacimi kritériami pre výber projekt
Priebežné monitorovanie projektov
Pri priebežnom monitorovaní projektov sa zisťuje, či realizácia projektov
prebieha podľa stanovených pravidiel a jednotlivé etapy projektov napĺňajú
stanovené ciele.
o
Záverečné monitorovanie a hodnotenie projektov a celého akčného plánu
Po ukončení realizácie daného projektu, resp. po skončení platnosti
akčného plánu bude vypracované záverečné monitorovanie a hodnotenie.
Cieľom bude zistiť, či realizácia projektov a akčného plánu skutočne
prispela k stanoveným cieľom, a či došlo k požadovanému pokroku.
•
Pravidelná aktualizácia Strategického dokumentu mikroregiónu Makovica
a vypracovanie akčného plánu na ďalšie plánovacie obdobie
Stratégia rozvoja nie je statickým dokumentom. Rozvoj cestovného ruchu
a turizmu v mikroregióne závisí od úspešnej implementácie rozvojových
zámerov, konkretizovaných v projektoch. Tie musia byť na základe monitoringu
priebežne aktualizované.
Akčný plán by mal byť aktualizovaný vždy raz za tri roky, spolu so zaradením
nových zámerov a pripravených projektov. Priority, opatrenia a aktivity vytýčené
v stratégii by mali byť aktualizované v poslednom roku platnosti stratégie,
v prípade potreby aj skôr (napr. pri zmene podmienok, ktoré môžu významne
ovplyvniť rozvoj mikroregiónu).
1.3.2. Návrh časového harmonogramu Akčného plánu (2013 – 2015)
Navrhované priority, opatrenia a aktivity slúžiace k rozvoju cestovného ruchu
v mikroregióne sú určené na realizáciu počas celého obdobia akčného plánu. Návrh
časového harmonogramu má len orientačný charakter a nie je záväzný. Na začiatku
realizácie akčného plánu je dôležité venovať najväčšiu pozornosť príprave projektov.
Pre posilnenie motivácie subjektov pri rozvoji spolupráce je potrebné rozložiť jednotlivé
aktivity a realizáciu projektov tak, aby viditeľné výsledky boli dosiahnuté už v prvom
roku realizácie akčného plánu.
Podkladom pre návrh časového harmonogramu Akčného plánu na roky 2013 -2015 je
návrh strategickej vízie v časovom horizonte do roku 2025.
Rok 2013
účasť Združenia obcí mikroregiónu Makovica v Oblastnej organizácií CR, resp.
Krajskej organizácií CR
stretnutie starostov mikroregiónu, stanovenie priorít pre naplnenie akčného plánu
a systém jeho monitorovania,
vytvorenie funkcie koordinátora, resp. manažéra,
vytvorenie Fondu rozvoja, stanovenie podmienok pre jeho fungovanie,
vnútorná propagácia mikroregiónu,
vonkajšia propagácia,
zabezpečenie propagačných materiálov,
188
-
tvorba www stránky,
tvorba filmového dokumentu,
spracovanie evidencie projektov a príprava prioritných projektov,
výzva subjektom pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu na území mikroregiónu
a okolí na predloženie ďalších projektov a projektových zámerov,
zabezpečenie vypracovania územnoplánovacích dokumentácií,
územnoplánovacích podkladov, koncepčných dokumentov, projektových
dokumentácií všetkých stupňov, pre prípravu jednotlivých aktivít.
Rok 2014
zahájenie a pokračovanie realizácie projektov pripravených alebo začatých
v predchádzajúcom roku,
priebežné monitorovanie projektov,
v obciach Regetovka a Stebnícka Huta zriadiť informačné turistické centrum
(ITC),
realizácia informačného a navigačného systému v obciach mikroregiónu,
výzva subjektom pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu na území mikroregiónu
a okolí na predloženie ďalších projektov a projektových zámerov na nové
programovacie obdobie,
aktualizácia databázy prioritných projektov,
zabezpečenie vypracovania územnoplánovacích dokumentácií,
územnoplánovacích podkladov, koncepčných dokumentov, projektových
dokumentácií všetkých stupňov, pre prípravu jednotlivých aktivít.
Rok 2015
zahájenie a pokračovanie realizácie projektov pripravených alebo začatých
v predchádzajúcom roku,
výzva subjektom pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu na území mikroregiónu
a okolí na predloženie ďalších projektov a projektových zámerov na nové
programovacie obdobie,
aktualizácia Strategického dokumentu mikroregiónu Makovica,
záverečné monitorovanie a hodnotenie projektov a celého akčného plánu,
vypracovanie akčného plánu na ďalšie plánovacie obdobie.
zabezpečenie vypracovania územnoplánovacích dokumentácií,
územnoplánovacích podkladov, koncepčných dokumentov, projektových
dokumentácií všetkých stupňov, pre prípravu jednotlivých aktivít.
189
1.3.3. Databáza prioritných projektov (vybraných aktivít)
proj.
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
Názov projektu
(Projektová dokumentácia
+ realizácia)
Zriadenie informačného turistického
centra (ITC)
Zriadenie informačného turistického
centra (ITC)
Realizácia informačného
a navigačného systému
Zabezpečenie propagačných
materiálov mikroregiónu Makovica
Tvorba webovej stránky
mikroregiónu Makovica
Tvorba filmového dokumentu
mikroregiónu Makovica
„Rekonštrukcia bojov 1. sv. vojny“
„Rekonštrukcia bojov 1. sv. vojny“
Rekonštrukcia cintorína
z 1. sv. vojny
Miesto a subjekt
realizácie
projektu
Sektor
Rok
realizácie
Náklady
celkom
(eur)
(V- verejný,
P- podnikateľský,
N- neziskový)
Náväznosť
na prioritu
stratégie
Obec Regetovka
2014
15 000,-
V+P+N
marketing
Obec Stebnícka Huta
2014
20 000
V
marketing
Obce mikroregiónu
2014
36 000,-
V
marketing
Obec Šarišské Čierne
2013
34 416,00
V
Obec Šarišské Čierne
2013
6 900,00
V
marketing
Obec Šarišské Čierne
2013
7 200,00
V
marketing
Obec Nižná Polianka
Obec Stebník
2013
2014
4 000,7 000,-
V
V
Obec Chmeľová
2013
3 000,-
V
produkt
produkt
produkt
infraštruktúra
produkt
infraštruktúra
produkt
infraštruktúra
produkt
infraštruktúra
produkt
infraštruktúra
produkt
infraštruktúra
produkt
infraštruktúra
produkt
infraštruktúra
produkt
infraštruktúra
produkt
infraštruktúra
10.
Rekonštrukcia vojnových okopov
Obec Nižná Polianka
2014
5 000,-
V
11.
Zriadenie múzea 1. sv. vojny
Obec Nižná Polianka
2013
30 000,-
V
12.
Rekonštrukcia vojnových okopov
Obec Stebník
2015
3 000,-
V
13.
Rekonštrukcia vojnového cintorína
Obec Šarišské Čierne
2014
5 000,-
V
14.
Úprava vojnového cintorína
Obec Vyšná Polianka
2013
10 000,-
V
15.
Úprava vojnového cintorína
Obec Mikulášová
2013
5 000,-
V
16.
Úprava vojnových okopov
Obec Mikulášová
2013
3 000,-
V
17.
Rekonštrukcia cintorína z 1. sv.
vojny
Obec Hažlín
2015
10 000,-
V
18.
Rekonštrukcia kúrie
Obec Zborov
2014
700 000,-
V
Obec Becherov
2014
50 000,-
V
Obec Becherov
2013
5 000,-
V
19.
20.
Rekonštrukcia starého mlyna na
miestne historické múzeum, v
podkroví sušiareň čajov a čajovňa
Výstavba turistického náučného
chodníka
21.
Výstavba vyhliadkovej veže
Obec Becherov
2014
10 000,-
V
22.
Výstavba vyhliadkovej veže rozhľadňa
Obec Vyšná Polianka
2018
10 000,-
V
23.
Vybudovať "Dom tradícií obce“
Obec Hažlín
2015
16 500
V
24.
Vytvoriť expozíciu o histórii obce
Obec Hutka
2015
2 000,-
V
25.
Rekonštrukcia starého mlyna
Obec Chmeľová
2015
20 000,-
V+P
26.
Výstavba repliky dreveného
kostolíka
Obec Nižná Polianka
2016
15 000,-
V+P
190
Rozpis
priorít
zameraných
na infrašt.
marketing
produkt
infraštruktúra
produkt
infraštruktúra
produkt
infraštruktúra
produkt
infraštruktúra
produkt
infraštruktúra
produkt
infraštruktúra
produkt
infraštruktúra
produkt
infraštruktúra
voľnočasová
voľnočasová
voľnočasová
voľnočasová
voľnočasová
voľnočasová
voľnočasová
voľnočasová
voľnočasová
voľnočasová
voľnočasová
voľnočasová
voľnočasová
voľnočasová
voľnočasová
voľnočasová
voľnočasová
voľnočasová
27.
28.
29.
30.
Výstavba náučnej – turistickej trasy
s napojením na turistické trasy na
hranici PL.
Prezentácia historickej ťažby ropy
s úpravou okolia
Výstavba náučného chodníka –
Regetovské rašelinisko
Výstavba kaplnky
2020
8 000,-
V+P
Obec Regetovka
2015
10 000,-
V+P
Obec Regetovka
2016
10 000,-
V+N
Obec Stebnícka Huta
2014
21 000,-
V
Obec Vyšná Polianka
2014
12 000,-
V
produkt
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Hutka
2014
5 000,-
V
produkt
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Hažlín
2016
8 000,-
V
produkt
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Chmeľová
2013
5 000,-
V+P
produkt
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Jedlinka
2014
15 000,-
V
produkt
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Mikulášová
2015
5 000,-
V
produkt
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Nižná Polianka
2017
5 000,-
V
produkt
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Nižná Polianka
2018
3 000,-
V
produkt
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Ondavka
2021
6 000,-
V
produkt
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Smilno
2015
15 000,-
V+P
produkt
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Varadka
2014
5 000,-
V
produkt
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Vyšná Polianka
2014
10 000,-
V
produkt
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Šarišské Čierne
2016
100 000,-
V+P
produkt
infraštruktúra
voľnočasová
produkt
infraštruktúra
voľnočasová
43.
Úprava okolia dreveného kostolíka
a výstavba oddychového priestoru s
prístreškom
Úprava okolia studničky s opravou
prístupovej cesty a výstavba
oddychového priestoru s
prístreškom
Úprava okolia minerálneho
prameňa a výstavba oddychového
priestoru s altánkom
Úprava okolia studničky a výstavba
oddychového priestoru s
prístreškom
Výstavba oddychového priestoru
s architektonickou úpravou okolia pred dreveným kostolíkom (NKP)
Úprava okolia minerálneho
prameňa a výstavba oddychového
priestoru s prístreškom
Úprava okolia vodostreku
a výstavba oddychového priestoru s
prístreškom
Úprava okolia studničky a výstavba
oddychového priestoru s
prístreškom
Úprava okolia pri prameni rieky
Ondava a výstavba oddychového
priestoru s prístreškom
Úprava okolia rybníkov a výstavba
oddychového priestoru s
prístreškom
Úprava okolia minerálnych
prameňov a výstavba oddychového
priestoru s prístreškom
Úprava okolia prameňa a výstavba
oddychového priestoru s
prístreškom
Využitie poľnohospodárskeho dvora
pre účely agroturistiky
44.
Využitie pôvodného hospodárskeho
dvora pre účely agroturistiky – salaš
Obec Varadka
2015
100 000,-
V+P
45.
Výstavba amfiteátra
Obec Becherov
2016
20 000,-
V
46.
Výstavba amfiteátra
Obec Hažlín
2013
11 500
V
47.
Výstavba amfiteátra
Obec Nižná Polianka
2014
10 000,-
V
48.
Výstavba amfiteátra
Obec Smilno
2014
5 000,-
V
31.
32.
33.
34.
35.
36.
37.
38.
39.
40.
41.
42.
produkt
infraštruktúra
Obec Ondavka
produkt
infraštruktúra
produkt
infraštruktúra
produkt
infraštruktúra
produkt
infraštruktúra
produkt
infraštruktúra
produkt
infraštruktúra
produkt
infraštruktúra
voľnočasová
voľnočasová
voľnočasová
voľnočasová
voľnočasová
voľnočasová
voľnočasová
voľnočasová
191
49.
50.
51.
52.
53.
54.
55.
56.
57.
58.
59.
60.
61.
62.
63.
64.
65.
66.
67.
68.
69.
70.
71.
Výstavba amfiteátra
Výstavba oddychového priestoru –
park s architektonickou úpravou
okolia
Výstavba rybníka a oddychového
priestoru s úpravou okolia
Výstavba oddychového priestoru –
park s architektonickou úpravou
okolia
Výstavba oddychového priestoru
s architektonickou úpravou okolia
Výstavba oddychového priestoru
s detským ihriskom
Revitalizácia – úprava okolia
odpočívadla a výstavba
oddychového priestoru
Výstavba oddychového priestoru –
park s architektonickou úpravou
okolia
Výstavba priestranstva pre kult.spol. podujatia s architektonickou
úpravou okolia
Výstavba oddychového priestoru –
park s architektonickou úpravou
okolia
Výstavba oddychového priestoru –
park s architektonickou úpravou
okolia
Úprava okolia pri vstupe do obce
a výstavba oddychového priestoru s
prístreškom
Výstavba oddychového priestoru –
park s architektonickou úpravou
okolia
Výstavba oddychového priestoru –
park a detské ihrisko
s architektonickou úpravou okolia
Vybudovanie rybníkov a
oddychového priestoru s úpravou
okolia
Výstavba oddychového priestoru –
park a detské ihrisko
s architektonickou úpravou okolia
Výstavba oddychového priestoru
s úpravou okolia
Vybudovanie rybníkov a
oddychového priestoru s úpravou
okolia
Výstavba drevenej lávky cez
Ondavu
Výstavba drevenej lávky k NKP
Rekonštrukcia oplotenia NKP
Výstavba multifunkčného ihriska
Výstavba multifunkčného
ihriska, detského ihriska
a oddychového priestoru s úpravou
okolia
192
Obec Stebník
2013
4 000,-
V
produkt
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Chmeľová
2014
30 000,-
V
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Chmeľová
2015
50 000,-
V+P
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Jedlinka
2014
10 000,-
V
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Nižná Polianka
2020
8 000,-
V
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Nižná Polianka
2021
15 000,-
V
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Nižná Polianka
2022
10 000,-
V
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Ondavka
2024
8 000,-
V
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Regetovka
2017
50 000,-
V
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Stebnícka Huta
2016
8 000,-
V
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Stebník
2015
10 000,-
V
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Šarišské Čierne
2015
10 000,-
V
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Šarišské Čierne
2016
15 000,-
V
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Varadka
2017
25 000,-
V
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Varadka
2016
150 000,-
V+P
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Vyšná Polianka
2015
20 000,-
V
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Zborov
2015
15 000,-
V
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Zborov
2017
600 000,-
V
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Mikulášová
2014
8 000,-
V
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Jedlinka
Obec Jedlinka
Obec Andrejová
2014
2014
2015
5 000,10 000,80 000,-
V
V
V
infraštruktúra
infraštruktúra
infraštruktúra
voľnočasová
voľnočasová
voľnočasová
Obec Becherov
2017
85 000,-
V
infraštruktúra
voľnočasová
72.
73.
74.
75.
76.
77.
78.
79.
80.
81.
82.
83.
84.
85.
86.
Výstavba športového areálu
a oddychového priestoru s úpravou
okolia
Výstavba multifunkčného ihriska
a oddychového priestoru s úpravou
okolia
Úprava okolia a oplotenie obecného
cintorína
Rekonštrukcia futbalového ihriska
Výstavba športového
multifunkčného ihriska
Výstavba multifunkčného
športového ihriska
Výstavba detského kútika
s altánkom
Výstavba multifunkčného ihriska
Výstavba multifunkčného
športového ihriska
Výstavba multifunkčného ihriska
a detského ihriska
Výstavba športového areálu
Rekonštrukcia budovy v športovom
areáli
Výstavba multifunkčného
športového a detského ihriska a
oddychového priestoru s úpravou
okolia
Rekonštrukcia futbalového
a volejbalového ihriska
Výstavba multifunkčného
športového areálu
Obec Beloveža
2017
1 000 000,-
V
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Hutka
2016
100 000,-
V
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Hutka
2014
7 000,-
V
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Chmeľová
2015
10 000,-
V+P
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Mikulášová
2015
50 000,-
V
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Chmeľová
2016
90 000,-
V+P
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Chmeľová
2014
4 000,-
V+P
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Jedlinka
2016
30 000,-
V
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Nižná Polianka
2016
35 000,-
V+P
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Regetovka
2016
85 000,-
V
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Smilno
2014
40 000,-
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Smilno
2013
30 000,-
V+P
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Stebnícka Huta
2016
100 000,-
V
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Stebnícka Huta
2014
15 000,-
V
infraštruktúra
voľnočasová
Obec Šarišské Čierne
2017
100 000,-
V
infraštruktúra
voľnočasová
V+P
87.
Výstavba športovo – rekreačného
areálu
Obec Becherov
2017
15 000,-
V+P
produkt
infraštruktúra
88.
Výstavba strediska pre zimné
športy
Obec Hažlín
2018
33 000
V
produkt
infraštruktúra
89.
Rekonštrukcia vodnej nádrže
Obec Hažlín
2014
6 600
V
90.
Výstavba cykloturistických trás
Obec Stebnícka Huta
2014
17 000,-
V
Obec Regetovka
2014
10 000,-
V+N
produkt
infraštruktúra
91.
Výstavba turistických trás
produkt
infraštruktúra
produkt
infraštruktúra
92.
Úprava turistických trás na Maguru
Obec Stebník
2013
2 000,-
V+P
produkt
infraštruktúra
93.
Úprava lyžiarskej turistickej trasy
Obec Stebník
2013
1 000,-
V+P
produkt
infraštruktúra
94.
Výstavba cykloturistickej trasy
Obec Šarišské Čierne
2015
20 000,-
V
95.
Rekonštrukcia letného kúpaliska
Obec Nižná Polianka
2017
300 000,-
V+P+N
96.
Úprava cesty pre bežecké
lyžovanie
Obec Šarišské Čierne
2014
3 000,-
V
produkt
infraštruktúra
produkt
infraštruktúra
produkt
infraštruktúra
aktívna
turistika
zimná
aktívna
turistika
zimná
aktívna
turistika letná
aktívna
turistika letná
aktívna
turistika
letná, zimná
aktívna
turistika
letná, zimná
aktívna
turistika
zimná
aktívna
turistika letná
aktívna
turistika letná
aktívna
turistika
zimná
193
produkt
infraštruktúra
aktívna
turistika
zimná
aktívna
turistika letná
aktívna
turistika
ubytovacie
zariadenie
ubytovacie
zariadenie
ubytovacie
zariadenie
ubytovacie
a stravovacie
zariadenie
ubytovacie
a stravovacie
zariadenie
ubytovacie
a stravovacie
zariadenie
ubytovacie
a stravovacie
zariadenie
97.
Výstavba lyžiarskej bežeckej trasy
Obec Vyšná Polianka
2015
5 000,-
V
98.
Rekonštrukcia areálu strelnice a
biatlonu
Obec Vyšná Polianka
2016
50 000,-
V+P
99.
Výstavba prírodného kúpaliska
Obec Zborov
2016
1 500 000,-
V
Obec Andrejová
2020
150 000,-
V+P
infraštruktúra
Obec Becherov
2017
100 000,-
V
infraštruktúra
Obec Jedlinka
2020
150 000,-
V+P
infraštruktúra
Obec Mikulášová
2016
150 000,-
V+P
infraštruktúra
Obec Nižná Polianka
2020
200 000,-
V+P
infraštruktúra
Obec Smilno
2014
150 000
V+P
infraštruktúra
Obec Stebnícka Huta
2016
160 000,-
V
infraštruktúra
Obec Šarišské Čierne
2020
1 000 000,-
V
infraštruktúra
Obec Varadka
2015
150 000,-
V
infraštruktúra
Obec Andrejová
2013
800 000,-
V
infraštruktúra
ubytovacie
zariadenie
technická
Obec Andrejová
2016
20 000,-
V
infraštruktúra
dopravná
Obec Becherov
2018
110 000,-
V
infraštruktúra
dopravná
Obec Beloveža
2017
1 000 000,-
V
infraštruktúra
technická
Obec Beloveža
2020
100 000,-
V
infraštruktúra
dopravná
Obec Hažlín
Obec Hutka
Obec Hutka
2015
2014
2015
15 000,100 000,170 000,-
V
V
V
infraštruktúra
infraštruktúra
infraštruktúra
dopravná
dopravná
technická
Obec Hutka
2013
55 000,-
V
infraštruktúra
dopravná
Obec Chmeľová
Obec Chmeľová
Obec Jedlinka
2017
2015
2015
120 000
70 000,5 000,-
V
V
V
infraštruktúra
infraštruktúra
infraštruktúra
dopravná
dopravná
dopravná
Obec Jedlinka
2013
55 000,-
V
infraštruktúra
dopravná
Obec Mikulášová
Obec Ondavka
Obec Ondavka
Obec Regetovka
Obec Regetovka
2014
2016
2020
2015
2014
200 000,10 000,100 000,10 000,2 000,-
V
V
V+P
V
V
infraštruktúra
infraštruktúra
infraštruktúra
infraštruktúra
infraštruktúra
dopravná
dopravná
dopravná
dopravná
dopravná
Obec Smilno
2014
300 000,-
V
infraštruktúra
dopravná
Obec Stebnícka Huta
2014
20 000,-
V
infraštruktúra
dopravná
100.
101.
102.
103.
104.
105.
106.
107.
108.
109.
110.
111.
112.
113.
114.
115.
116.
117.
118.
119.
120.
121.
122.
123.
124.
125.
126.
127.
128.
Rekonštrukcia budovy ZŠ pre
turistické ubytovanie
Rekonštrukcia kasárni pre turistické
ubytovanie
Rekonštrukcia budovy ZŠ pre
turistické ubytovanie
Rekonštrukcia rekreačného
zariadenia
Rekonštrukcia budovy colnice pre
turistické ubytovanie
a stravovanie
Rekonštrukcia obecnej ubytovne
pre turistické ubytovanie a
stravovanie
Rekonštrukcia budovy ZŠ pre
turistické ubytovanie
a stravovanie
Rekonštrukcia obecného objektu
pre rekreačné účely – ubytovanie,
bazén, wellness
Rekonštrukcia budovy obecného
úradu pre turistické ubytovanie
Rekonštrukcia vodovodu
Rekonštrukcia miestnej
komunikácie
Rekonštrukcia miestnych
komunikácií a mostov
Výstavba ČOV
Výstavba chodníkov a úprava
miestnych komunikácií
Výstavba chodníkov
Rekonštrukcia chodníkov
Výstavba ČOV
Rekonštrukcia miestnej
komunikácie
Výstavba chodníkov
Rekonštrukcia mostov
Výstavba parkoviska
Rekonštrukcia miestnych
komunikácií
Rekonštrukcia a výstavba ciest
Výstavba autobusovej zastávky
Rekonštrukcia cesty do Becherova
Výstavba autobusovej zastávky
Stavebné úpravy parkovísk
Rekonštrukcia miestnych
komunikácií
Výstavba chodníka, terénne úpravy
a oprava schodov pri ocú
194
produkt
infraštruktúra
produkt
infraštruktúra
ubytovacie
zariadenie
129.
130.
131.
132.
133.
134.
135.
136.
137.
138.
139.
140.
Výstavba autobusovej zastávky
Úprava chodníka na cintoríne
Rekonštrukcia miestnych
komunikácií
Rekonštrukcia miestnych
komunikácií
Výstavba autobusových zastávok
Rekonštrukcia miestnych
komunikácií
Výstavba kanalizácie a ČOV
Regulácia miestneho potoka
Rekonštrukcia miestnych
komunikácií
Výstavba premostenia a prístup na
hrad Zborov
Výstavba a rekonštrukcia mostov
a lávok
Rekonštrukcia miestnych
komunikácií a chodníkov
Obec Stebnícka Huta
Obec Stebnícka Huta
2014
2016
6 000,21 000,-
V
V
infraštruktúra
infraštruktúra
dopravná
dopravná
Obec Stebník
2014
150 000,-
V
infraštruktúra
dopravná
Obec Stebnícka Huta
2018
160 000,-
V
infraštruktúra
dopravná
Obec Vyšná Polianka
2013
15 000,-
V
infraštruktúra
dopravná
Obec Šarišské Čierne
2016
300 000,-
V
infraštruktúra
dopravná
Obec Šarišské Čierne
Obec Šarišské Čierne
2013
2020
2 500.000,1 500 000,-
V
V
infraštruktúra
infraštruktúra
technická
technická
Obec Varadka
2014
100 000,-
V
infraštruktúra
dopravná
Obec Zborov
2016
100 000,-
V
infraštruktúra
dopravná
Obec Zborov
2017
280 000,-
V
infraštruktúra
dopravná
Obec Zborov
2019
3 000 000,-
V
infraštruktúra
dopravná
195
2.
Previazanosť stratégie s regionálnymi dokumentmi Prešovského
kraja
- Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja na
obdobie 2008 – 2015 (PHSR)
Dňa 1. júla 2008 Zastupiteľstvo Prešovského samosprávneho kraja schválilo
uznesením č. 378/2008 „Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského
samosprávneho kraja na obdobie 2008 – 2015“. V októbri 2010 bol uvedený dokument
aktualizovaný. Jeho aktualizácia bola zameraná najmä na údajovú aktualizáciu a
spresnenie východiskovej databázy, formálne úpravy v strategickej časti smerujúce ku
kompaktnosti materiálu a jeho zosúladeniu s Národnou stratégiou regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky schválenou v máji 2010.
Previazanosť stratégie s PHSR PSK:
2. Prioritná téma: Rozvoj cestovného ruchu
7. Prioritná téma: Rozvoj dopravnej infraštruktúry
14. Prioritná téma :Rozvoj regionálnej kultúry.
- Územný plán VÚC Prešovského kraja
Zmeny a doplnky Územného plánu veľkého územného celku Prešovského kraja 2009
boli schválené Zastupiteľstvom PSK uznesením č. 588/2009 dňa 27.10.2009. Záväzná
časť Zmien a doplnkov Územného plánu veľkého územného celku Prešovského kraja
2009 bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením PSK č. 17/2009 schváleným
Zastupiteľstvom Prešovského samosprávneho kraja uznesením č. 589/2009 dňa 27.10.
2009 s účinnosťou od 06.12.2009
Previazanosť stratégie so Záväznou časťou územného plánu veľkého územného celku
Prešovského kraja:
I. Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia
2. V oblasti rozvoja rekreácie a turistiky
5. V oblasti dopravy
II. Verejnoprospešné stavby
1. V oblasti dopravy
7. V oblasti prírodného a kultúrneho dedičstva.
3.
Odporúčania pre PHSR obcí a ÚPN O na úrovni obcí
Zapracovať závery Strategického dokumentu mikroregiónu Makovica:
do aktualizácie PHSR obcí mikroregiónu Makovica,
do nových PHSR obcí Ondavka, Vyšná Polianka,
do aktualizácie ÚPN O mikroregiónu Makovica,
do nových ÚPN O Stebnícka Huta, Ondavka.
V čase zapracovania záverov Strategického dokumentu mikroregiónu Makovica do
PHSR a ÚPN obcí a po ich schválení v jednotlivých zastupiteľstvách obcí, spracovať
odporúčania pre PHSR Prešovského samosprávneho kraja a ÚPN VÚC Prešovského
kraja.
196
4.
Záver
Riešenie Strategického dokumentu mikroregiónu Makovica vyplynulo z potreby
vypracovať pre mikroregión dlhodobú stratégiu turizmu a cestovného ruchu.
Mikroregión nemá v súčasnosti adekvátnu dokumentáciu tohto druhu, ktorá by vytvorila
podmienky pre rozvoj rekreácie, turizmu a cestovného ruchu.
Strategický dokument mikroregiónu Makovica, ktorý je súčasťou projektu „Stratégia
využitia potenciálu cestovného ruchu v Mikroregióne Makovica a zvýšenie atraktívnosti
územia“ vychádzal z rozsahu prác stanovených v Zmluve o dielo zo dňa: 31. 05. 2012.
Stratégia bude slúžiť ako základný programový dokument k podpore rozvoja
cestovného ruchu v danom území. Formuluje prístup Združenia rozvoja cestovného
ruchu a jeho členov k podpore rozvoja cestovného ruchu v mikroregióne.
Vytvára podmienky pre koordinovaný rozvoj cestovného ruchu v celom území, určuje
silné a slabé stránky súčasného stavu a na ich základe stanovuje návrh rozvojovej
vízie, stanovuje strategický cieľ, špecifikuje opatrenia a aktivity k naplneniu vytýčeného
cieľa a navrhuje stratégiu konkurencieschopného turistického produktu.
Je v súlade s regionálnymi dokumentmi Prešovského kraja. Formuluje závery
a odporúčania pre zapracovanie do PHSR a ÚPN obcí mikroregiónu, mikroregiónu
Makovica a regionálnych dokumentov Prešovského kraja.
Plánovacím obdobím boli stanovené roky 2013 – 2015 a po roku 2015 k roku 2025.
Pri spracovaní boli použité Východiskové podklady uvedené v bode 5.
5.
Východiskové podklady
- Národný program rozvoja CR v SR na roky 2007 – 2013, MH SR 2005,
- Koncepcia rozvoja CR Slovenskej republiky schválená uznesením vlády SR č. 923 zo
dňa 23.11.2005,
- Regionalizácia CR SR, Ústav turizmu s. r. o 2005,
- Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu v SR do roku 2013,
- Štátna politika cestovného ruchu v Slovenskej republike,
- Koncepcia územného rozvoja Slovenska (KURS) – 2001 v znení neskorších zmien a
doplnkov
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 461 zo 16. novembra 2011, ktorým sa
vyhlasujú zmeny a doplnky záväznej časti Koncepcie územného rozvoja Slovenska
2001
- Územný plán VÚC Prešovského kraja v znení neskorších zmien a doplnkov
- Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja na
obdobie 2008 – 2015 (PHSR),
- Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Bardejov 2004,
- Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mikroregiónu Makovica 2005,
- ÚPN O Andrejová 2008,
- ÚPN O Becherov 2008,
- ÚPN O Beloveža 2008,
- ÚPN O Hažlín 2008,
- ÚPN O Hutka 2008,
- ÚPN O Chmeľová 2008,
- ÚPN O Jedlinka 2008,
- ÚPN O Mikulášová 2008,
- ÚPN O Nižná Polianka 2008,
- ÚPN O Regetovka 2008,
197
-
-
ÚPN O Smilno 2010,
ÚPN O Stebník /PaR, Zadanie/
ÚPN O obce Šarišské Čierne 2008,
ÚPN O obce Varadka 2008,
ÚPN O obce Vyšná Polianka 2008,
ÚPN O obce Zborov 2010,
PHSR obce Andrejová 2007,
PHSR obce Becherov 2007,
PHSR obce Beloveža 2007,
PHSR obce Hažlín 2008,
PHSR obce Hutka 2007,
PHSR obce Chmeľová 2007,
PHSR obce Jedlinka 2005,
PHSR obce Mikulášová 2007,
PHSR obce Nižná Polianka 2007,
PHSR obce Regetovka 2007,
PHSR obce Smilno 2007,
PHSR obce Stebnícka Huta 2007,
PHSR obce Stebník 2007,
PHSR obce Šarišské Čierne 2007,
PHSR obce Varadka 2007,
PHSR obce Zborov 2006,
Informácie a údaje z obecných úradov obcí: Andrejová, Becherov, Beloveža, Hažlín,
Hutka, Chmeľová, Jedlinka, Mikulášová, Nižná Polianka, Ondavka, Regetovka,
Smilno, Stebnícka Huta, Stebník, Šarišské Čierne, Varadka, Vyšná Polianka, Zborov.
Štatistický úrad SR,
Krajský pamiatkový úrad Prešov,
Katalógové listy SAŽP,
Systémové riešenie infraštruktúry CR vo vybranej prihraničnej oblasti s Poľskou
republikou – SAŽP 2003,
Informácie a konzultácie SACR,
Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu - úplné znenie,
Zákon č. 386/2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore
cestovného ruchu,
Zákon č. 231/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o
investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
Register oblastných organizácií CR http://www.telecom.gov.sk
198
Download

makovica_prieskum4-na preklad