Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej
spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
Materiály k tréningom
3. aktualizované vydanie
Bratislava 2012
Zostavili: Peter Dráľ a Andrea Mrlianová, IOM 2010
Aktualizácia: Tomáš Tahy, IOM 2012
Názory vyjadrené v tejto publikácii sú názormi autorov a nemusia sa zhodovať
s postojmi IOM Medzinárodnej organizácie pre migráciu.
Materiál neprešiel jazykovou korektúrou.
Poslanie a činnosť IOM vychádzajú z princípu, že humánna a organizovaná migrácia prináša prospech
tak migrantom, ako aj spoločnosti. Ako popredná medzinárodná organizácia na poli migrácie vyvíja
IOM spolu so svojimi medzinárodnými partnermi úsilie s cieľom: napomáhať zvládanie narastajúcich
operačných výziev migračných pohybov; zlepšovať pochopenie migračnej problematiky; podporovať
sociálny a ekonomický rozvoj prostredníctvom migrácie; presadzovať dobré životné podmienky
migrantov a rešpektovanie ich ľudskej dôstojnosti.
Vydavateľ:
IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu
Grösslingová 4
811 09 Bratislava
Tel.: +421 2 5263 1597, 5263 1598
Fax: +421 2 5263 0093
E-mail: [email protected]
Internet: www.iom.sk
© 2012 IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu, 3. vydanie
Všetky práva vyhradené. Žiadna časť tejto publikácie nemôže byť reprodukovaná, uložená vo
vyhľadávacom systéme alebo rozširovaná žiadnym spôsobom a v žiadnej forme bez predchádzajúceho
súhlasu vydavateľa.
ISBN 978-80-89506-28-6
Publikáciu vydal Úrad IOM Medzinárodnej organizácie pre migráciu v Bratislave v rámci projektu
„Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich
s migrantmi v Slovenskej republike III“.
Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Európskeho fondu pre integráciu štátnych
príslušníkov tretích krajín. Solidarita pri riadení migračných tokov.
OBSAH
O projekte............................................................................................................................. 4
Ako pracovať s materiálmi.............................................................................................. 5
1. Základné pojmy v oblasti migrácie a integrácie................................................. 9
2. Migrácia a integrácia migrantov vo vybraných krajinách EÚ.......................14
3. Migrácia v Slovenskej republike.............................................................................20
4. Integrácia migrantov v Slovenskej republike....................................................25
5. Typológia migrantov na Slovensku.......................................................................37
6. Hlavní aktéri v oblasti migrácie a integrácie cudzincov v SR.......................51
7. Vnímanie inštitúcií migrantmi.................................................................................60
8. CNAI One-Stop-Shop centrá v Portugalsku.......................................................63
9. Kultúra a interkultúrna komunikácia....................................................................69
10. Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v SR.....................75
Zoznam použitej literatúry...........................................................................................80
PRÍLOHY
A. IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu –
predstavenie organizácie a jej programov..............................................................85
B. Kontakty na účastníkov pilotných tréningov....................................................86
O PROJEKTE
Tretie aktualizované vydanie tréningových materiálov je pripravené v rámci vzdelávacích aktivít
projektu IOM Medzinárodnej organizácie pre migráciu Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi v Slovenskej republike. Projekt nadväzuje
na predošlé ročníky (2010 a 2011), počas ktorých boli realizované školenia vo všetkých krajoch
Slovenska.
Aktualizované kapitoly: 1. Základné pojmy v oblasti migrácie a integrácie, 2. Migrácia a integrácia
migrantov vo vybraných krajinách EÚ, 3. Migrácia v Slovenskej republike, 4. Integrácia migrantov
v Slovenskej republike, 5. Typológia migrantov na Slovensku a 6. Hlavní aktéri v oblasti migrácie
a integrácie cudzincov v SR.
Hlavným cieľom projektu je zlepšiť kvalitu poskytovaných služieb napomáhajúcich k integrácii cudzincov v SR prostredníctvom budovania odborných kapacít zainteresovaných subjektov.
­Tento cieľ je dosahovaný i prostredníctvom interaktívnych tréningov zameraných na prehĺbenie
vzájomného dialógu a spolupráce, znalostí kultúr a aspektov migrácie. Aktívna účasť cieľovej skupiny (kultúrnych mediátorov/zástupcov komunít cudzincov) na projekte podporí vzájomnú interakciu dotknutých subjektov a zabezpečí zohľadnenie potrieb cudzincov.
Projekt reaguje na aktuálne potreby rozšírenia vzdelávacích aktivít pre pracovníkov štátnej a verejnej správy v oblasti rozvoja a posilnenia interkultúrnych a komunikačných zručností. Aktivity
projektu sú zamerané na spoluprácu rôznych typov inštitúcií na regionálnej úrovni v rámci regionálnych interdisciplinárnych tímov vrátane simulácie činnosti jednotného kontaktného bodu pre
riešenie otázok integrácie v zmysle dobrej praxe zo zahraničia.
Materiál k tréningom je praktickou pomôckou a v rámci tréningovej časti projektu prispieva k zvyšovaniu povedomia majoritnej spoločnosti o migrácii, migračných trendoch, o cudzincoch žijúcich na Slovensku, citlivom vnímaní vzájomných kultúrnych odlišností a živej interkultúrnej výmene. Hovorí aj o porozumení, vzájomnom kontakte, potrebe a možnostiach spolupráce majoritnej
spoločnosti s komunitami cudzincov.
4
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
AKO PRACOVAŤ S MATERIÁLMI
Materiály tejto publikácie boli spracované na základe publikovaných zdrojov slovenských i zahraničných autorov a poskytujú náhľad do problematiky migrácie, integrácie a interkultúrnej komunikácie. Obsahujú teoretické, výskumné a prakticky orientované časti, vrátane reálnych prípadov.
Publikáciu tvoria materiály, ktoré boli použité na jednotlivých tréningoch a predstavujú informačný podklad pre účastníkov tréningov; publikácia však sama osebe nie je manuálom alebo
príručkou.
Materiály, ktoré práve držíte v ruke, poskytujú výber dôležitých a užitočných informácií, ktoré
slúžia ako základ pre jednotlivé tréningové aktivity, alebo ich informačne dopĺňajú. Účelom tréningových aktivít bolo:
}} zvýšiť povedomie o trendoch v migrácii, v migračnej a integračnej politike,
}} zmeniť vnímanie migrácie (výzva, príležitosť alebo benefit namiesto ohrozenia alebo
príťaže),
}} zvýšiť povedomie o cudzincoch žijúcich na Slovensku, ich pôvode, motiváciách, činnosti,
}} zvýšiť citlivosť na kultúrne odlišnosti a znevýhodnenia, ktoré vyplýva z postavenia
cudzinca/migranta,
}} uvedomiť si vlastné vnímanie inakosti, postojov a predsudkov,
}} vžiť sa do situácie migranta,
}} vyskúšať si alternatívne spôsoby komunikácie a spolupráce s klientmi,
}} identifikovať možnosti vlastného rozvoja a skvalitňovania svojej profesionálnej činnosti.
Pre tých, ktorí tréning absolvovali, môže publikácia poslúžiť na pripomenutie poznatkov, zručností a postojov a prispieť tak k uvedomeniu si širších súvislostí pri riešení cudzineckej/migrantskej
agendy na konkrétnych pracoviskách.
Samotná publikácia pozostáva z piatich častí:
Prvá časť je zameraná na zvýšenie povedomia o trendoch v migrácii v migračnej a integračnej
politike a na vnímanie migrácie nie ako ohrozenia alebo príťaže, ale ako výzvy, príležitosti alebo
benefitu. V tejto časti definujeme základné pojmy, s ktorými budeme pracovať v celej publikácii.
Zároveň tu predstavujeme migračné a integračné trendy v zahraničí, venujeme sa problematike
migrácie v Slovenskej republike, teórii integrácie migrantov do spoločnosti a informujeme o integračnej politike v Slovenskej republike.
Druhá časť publikácie informuje o rôznych skupinách migrantov žijúcich na Slovensku. Poukazujeme v nej na rôznu typológiu migrantov a predstavujeme konkrétne profily a osudy migrantov.
Cieľom tejto časti je zvýšiť povedomie o cudzincoch žijúcich na Slovensku, ich pôvode, motivá­
ciách a potrebách a umožniť čitateľovi vžiť sa do situácie migranta.
Tretia časť predstavuje hlavných aktérov, ktorí pôsobia v oblasti migrácie a integrácie cudzincov
v SR. V tejto časti sme sa zamerali aj na to, ako migranti vnímajú niektoré inštitúcie – predstavujeme tu hlavné problémy, s ktorými sa migranti stretávajú pri komunikácii s inštitúciami a prípadné
Ako pracovať
s materiálmi
5
zdroje problémov, ktoré formulovali účastníci tréningov. Zároveň tu prezentujeme One-Stop-Shop – praktický príklad dobrej spolupráce viacerých inštitúcií, ktoré poskytujú migrantom služby na jednom mieste.
V štvrtej časti sa venujeme kultúrnej identite migrantov, stereotypom a predsudkom, ktoré
ovplyvňujú postoj každého človeka a interkultúrnu komunikáciu. V tejto časti poukazujeme na
kultúrne odlišnosti a znevýhodnenia, ktoré vyplývajú z postavenia migranta, formulujeme odporúčania pre prácu s migrantmi a prezentujeme výsledky výskumu postojov verejnosti k migrantom a zahraničnej migrácii v SR, ktorý predstavuje nazeranie slovenskej spoločnosti na migrantov
a migráciu. Čitateľ má v tejto časti možnosť uvedomiť si postoje, predsudky a vlastné vnímanie
inakosti a vyskúšať si alternatívne spôsoby komunikácie a spolupráce s klientmi. Čitateľovi v tejto
časti predstavujeme aj vhodné zdroje literatúry a informácií o migrácii, integrácii, kultúre, multikulturalizme a vytváraní postojov a zručností.
V prílohe sú predstavené aktuálne programy, projekty a kontakty IOM Medzinárodnej organizácie pre migráciu. Keďže zámerom tohto projektu bolo prispieť aj k zlepšeniu spolupráce odborníkov, ktorí pracujú s migrantmi na regionálnej a národnej úrovni, nájdete tu aj kontakty na
účastníkov všetkých pilotných tréningov.
6
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
Základné pojmy v oblasti
migrácie a integrácie
Migrácia a integrácia migrantov
vo vybraných krajinách EÚ
Migrácia v Slovenskej republike
Integrácia migrantov
v Slovenskej republike
1.
ZÁKLADNÉ POJMY V OBLASTI
MIGRÁCIE A INTEGRÁCIE
Migrácia
Pohyb osôb alebo skupín osôb v geografickom a sociálnom priestore spojený s prechodnou
a­ lebo trvalou zmenou miesta pobytu.
Migráciu môžeme kategorizovať nasledovne:
}} zahraničná migrácia – pohyb osôb cez hranice suverénnych štátov spojený s trvalou ­alebo
prechodnou zmenou pobytu;
}} vnútorná migrácia – pohyb osôb v rámci jedného štátu spojený s trvalou alebo prechodnou zmenou pobytu;
}} dobrovoľná migrácia – slobodný pohyb osôb alebo skupín osôb, napríklad za účelom zamestnania, zlúčenia rodiny, vzdelávania, a pod.;
}} nútená migrácia – nedobrovoľné opustenie krajiny pôvodu pre politické a sociálne problémy, vojnové konflikty, prírodné katastrofy, závažné existenčné a ekonomické problémy,
alebo iné dlhodobo pretrvávajúce krízové situácie;
}} legálna migrácia – prekročenie hranice krajiny s platným cestovným dokladom, prípadne
aj platnými vízami a povoleniami, ak sa vyžadujú na vstup do krajiny;
}} nelegálna migrácia – neoprávnené prekročenie hranice krajiny bez platných cestovných
dokladov, víz a povolenia na pobyt, alebo neoprávnené zotrvávanie na území krajiny po
skončení platnosti dokladov, víz alebo povolenia na pobyt;
}} cirkulárna (okružná) migrácia – umožňuje cudzincom stráviť istý čas v zahraničí a pracovať bez toho, aby sa zvýšila trvalá migrácia. Okružná migrácia je v kontexte EÚ chápaná ako
tok migrantov z tretích štátov do EÚ a z EÚ, ktorý má opakujúci sa charakter;
}} dočasná migrácia – migrácia s konkrétnou motiváciou a/alebo účelom s úmyslom neskoršieho návratu do krajiny pôvodu.
Migrant
Podľa definície OSN osoba, ktorá z akýchkoľvek dôvodov zmenila krajinu svojho trvalého resp.
obvyklého pobytu a zo svojej domovskej krajiny sa presťahovala do inej krajiny minimálne na
obdobie troch mesiacov. Slovenský právny poriadok však nepoužíva pojem migrant, ale cudzinec.
Imigrant
Prisťahovalec, t. j. migrant migrujúci na územie určitého štátu s úmyslom usadiť sa v ňom.
Emigrant
Vysťahovalec, t. j. migrant migrujúci z územia určitého štátu s úmyslom usadiť sa v inom štáte.
Základné pojmy v oblasti
migrácie a integrácie
9
Migračné saldo
Rozdiel medzi počtom prisťahovaných a počtom vysťahovaných, resp. migračný prírastok alebo
úbytok v danom štáte.
Cudzinec
Podľa Zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov je cudzím štátnym príslušníkom každý, kto
nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. Cudzincami sú teda podľa slovenského právneho poriadku aj občania členských štátov EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarskej
konfederácie (spolu tiež občania Únie).
Štátny príslušník tretej krajiny
Každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.
Utečenec
Osoba, ktorá má opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, náboženských, národnostných a politických dôvodov, alebo pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine. Z dôvodu týchto
obáv sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny pôvodu, ani využiť ochranu tejto krajiny. V slovenskom právnom poriadku bol pojem utečenec nahradený pojmom azylant.
Azylant
Cudzinec, ktorý splnil kritériá Dohovoru o právnom postavení utečencov (Ženevského dohovoru),
čím bol uznaný za utečenca a bola mu poskytnutá medzinárodná ochrana vo forme azylu. V slovenskom právnom poriadku cudzinec, ktorý splnil kritériá Ženevského dohovoru a Zákona
č. 480/2002 Z. z. o azyle., a ktorému Ministerstvo vnútra SR udelilo azyl. Žiadateľ o azyl
Štátny príslušník inej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá na útvare Policajného zboru SR vyhlási, že žiada o azyl na území Slovenskej republiky.
Maloletý bez sprievodu
Štátny príslušník inej krajiny, ktorý má menej ako 18 rokov a nachádza sa na území inej krajiny bez
rodičov alebo zákonných zástupcov.
Vnútorne vysídlená osoba
Osoba donútená migrovať v rámci svojej krajiny pôvodu.
Štátne občianstvo
Vzťah fyzickej osoby k štátu, s ktorým sa spájajú niektoré slobody, práva, povinnosti a ochrana
počas pobytu mimo územia štátu. Štátne občianstvo SR možno podľa Zákona č. 40/1993 Z. z.
o štátnom občianstve nadobudnúť narodením na území SR, voľbou, určením, rozhodnutím súdu,
osvojením alebo udelením (naturalizáciou).
Pobyt
}} Trvalý – pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území danej krajiny.
­Cudzinci na Slovensku môžu získať trvalý pobyt na 5 rokov, trvalý pobyt na neobmedzený čas
alebo dlhodobý pobyt. Cudzinci s trvalým pobytom sa nestávajú automaticky občanmi SR.
}} Prechodný – pobyt občana mimo miesta trvalého pobytu, kde sa dočasne zdržiava viac
ako 90 dní. Podľa Zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov môžu cudzinci na Slovensku získať prechodný pobyt za účelom podnikania, zamestnania, štúdia, osobitnej činnosti,
výskumu a vývoja alebo zlúčenia rodiny. Prechodný pobyt je možné udeliť aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, alebo
ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte Únie.
Prechodný pobyt sa cudzincom udeľuje spravidla na jeden rok, v prípade potreby možno
požiadať o jeho obnovenie.
10
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
}} Tolerovaný – špecifický typ pobytu, ktorý možno udeliť cudzincovi najviac na 180 dní za
predpokladu, že existuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia, alebo mu bolo poskytnuté dočasné útočisko, jeho vycestovanie nie je možné a jeho zaistenie nie je účelné,
alebo ak je cudzinec maloletým dieťaťom nájdeným na území SR, obeťou trestného činu
obchodovania s ľuďmi ak má najmenej 18 rokov, alebo ak to vyžaduje rešpektovanie jeho
súkromného a rodinného života.
Azyl
Forma ochrany pred prenasledovaním poskytovaná osobe uznanej za utečenca podľa Dohovoru
o právnom postavení utečencov, ktorý bol prijatý v roku 1951 v Ženeve (Ženevský dohovor). Azyl
udeľuje krajina, v ktorej oň utečenec požiadal.
Doplnková ochrana
Je to ochrana osoby, ktorej nebol udelený azyl, ale po návrate do krajiny pôvodu by bola vystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia, napríklad trestu smrti, mučeniu, neľudskému alebo
ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo vážnemu ohrozeniu života z dôvodu násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
Odsun
Hromadné, spravidla nútené vysídlenie osôb do iného štátu alebo do inej časti toho istého štátu.
Repatriácia
Hromadný alebo jednotlivý návrat nútene vysťahovaných osôb späť do vlasti.
Vyhostenie
}} Súdne vyhostenie – podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. jeden z druhov trestov, ktorý
môže uložiť súd páchateľovi, ktorý nie je občanom SR alebo občanom iného členského
štátu EÚ alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo bola poskytnutá doplnková ochrana. Trest vyhostenia môže súd uložiť na 1 až 15 rokov.
}} Administratívne vyhostenie – podľa Zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na
území SR a je povinný opustiť územie SR, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie
do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, ktorá ho prijme, alebo na
územei členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt. Vyhostenie sa nevykoná, ak
by sa vyhostený mal vrátiť do krajiny, kde by bol ohrozený jeho život, hrozilo by mu mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest smrti.
Dobrovoľný návrat
Samostatný alebo asistovaný návrat migranta založený na jeho slobodnej vôli.
Readmisná dohoda
Recipročná dohoda o odovzdávaní a prijímaní migrantov, ktorí predtým nelegálne vstúpili na
územie krajiny alebo sa na ňom nelegálne zdržiavali; odovzdaniu predchádza rozhodnutie polície
o administratívnom vyhostení.
Malý pohraničný styk
Časté prekračovanie spoločnej štátnej hranice zmluvných strán obyvateľmi pohraničnej oblasti
s cieľom pobytu v pohraničnej oblasti najmä zo sociálnych, kultúrnych, hospodárskych alebo rodinných dôvodov na čas, ktorý nepresahuje čas ustanovený v medzištátnej zmluve. Na malý pohraničný styk je potrebné získať povolenie, ktoré držiteľa oprávňuje prekračovať štátnu hranicu
v rámci režimu malého pohraničného styku
Obchodovanie s ľuďmi
Podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. trestný čin, ktorého sa dopustí páchateľ, ktorý podvodným konaním, obmedzovaním osobnej slobody, násilím, hrozbou násilia alebo inej ťažkej
ujmy alebo iných foriem donucovania, použitím peňažných prostriedkov alebo iných výhod na
Základné pojmy v oblasti
migrácie a integrácie
11
dosiahnutie súhlasu osoby, na ktorú je iná osoba odkázaná, alebo zneužitím postavenia alebo
bezbrannosti zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo prevezme inú osobu, hoci aj s jej súhlasom, na účel prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, na účel
nútenej práce alebo služby, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, odoberania
orgánov,tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania.
Kultúra
Súhrn ľudských činností, predmetov, inštitúcií, ideí a hodnôt, ktoré sú vlastné určitému spoločenstvu.
Akulturácia
Prijatie prvkov inej kultúry ako tej vlastnej pod vplyvom alebo kontaktom s inou kultúrou.
Interkultúrne kompetencie
Súbor vedomostí, zručností a postojov, ktoré umožňujú rešpektovať a chápať odlišné kultúry
a spolunažívať s ich nositeľmi.
Kultúrny šok
Silný pocit dezorientácie a nepohodlia vytvorený z kontaktu s odlišnou, nepoznanou kultúrou.
Multikulturalizmus
Stav – koexistencia rôznych sociokultúrnych skupín so špecifickými systémami inštitúcií, tradícií,
významov, postojov a hodnôt.
Proces – dynamická výmena rôznych prejavov kultúry, vzájomné ovplyvňovanie rôznorodých
kultúrnych systémov, prípadne aj vznik nových.
Teória – multidisciplinárna oblasť výskumu rôznych aspektov kultúrnej rozmanitosti a odlišných
kultúrnych systémov.
Cieľ – súbor ideí alebo spoločenský/politický program usilujúci sa o vytvorenie pluralitnej spoločnosti, ktorá je založená na princípoch tolerancie, rešpektu, dialógu a spolupráce a zahŕňa viacero
odlišných sociokultúrnych skupín.
Integrácia
Podľa Spoločných základných princípov integračnej politiky prisťahovalcov v krajinách Európskej
únie je to dynamický obojstranný proces vzájomného prispôsobovania sa migrantov a domácich
obyvateľov členských štátov.
Asimilácia
Individuálne alebo skupinové splynutie nositeľov jednej kultúry s nositeľmi inej, zväčša dominantnej kultúry, ktoré zároveň znamená opustenie alebo zánik pôvodnej kultúry.
Diskriminácia
Podľa Zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon) je diskriminácia priama diskriminácia, nepriama
diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn a nabádanie na diskrimináciu. Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom
sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo
zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodov pohlavia, rasy, manželského a rodinného stavu,
farby pleti, jazyka, veku, sexuálnej orientácie, viery, náboženstva, politického či iného zmýšľania,
odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, príslušnosti
k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Marginalizácia
Vytváranie vzťahov sociálnej nerovnosti, ktorá sa prejavuje nielen v zhoršenom socioekonomickom postavení, ale aj v symbolickom zneuznaní, znížení životných šancí a obmedzení príležitostí
podieľať sa na rozhodovaní v spoločnosti.
12
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
Segregácia
Priestorové oddeľovanie určitej sociokultúrnej skupiny od dominantnej sociokultúrnej skupiny,
ktoré spravidla sprevádza aj obmedzovanie príležitostí a symbolické vylúčenie.
Etnocentrizmus
Hodnotové, kultúrne alebo politické uprednostňovanie určitej etnickej skupiny na úkor ostatných; vnímanie ostatných iba z pohľadu vlastného etnika.
Nacionalizmus
Prisudzovanie vyššej hodnoty vlastnému národu, jeho nekritické uprednostňovanie pred inými
národmi.
Xenofóbia
Strach z cudzej a neznámej kultúry alebo z jej nositeľov – cudzincov.
Zdroje:
Bargerová, Z., Divinský, B.: Integrácia migrantov v Slovenskej republike. Výzvy a odporúčania pre tvorcov
­politík. Bratislava: IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2008.
Hrivnáková, J.: Posilnenie uplatňovania princípov multikulturality, kultúrnej diverzity a antidiskriminácie
z profesijných skupín pracujúcich s migrantmi na Slovensku. Bratislava: IOM Medzinárodná organizácia pre
migráciu, 2008.
Mistrík, E.: Pojmy. In: Šoltésová, K. (ed.): Multikulti na školách. Metodická príručka pre multikultúrnu výchovu.
Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2006, s. 37 – 66.
Medzinárodný dohovor o právnom postavení utečencov (Ženevský dohovor).
Spoločné základné princípy integračnej politiky prisťahovalcov v krajinách Európskej únie, 2004.
Zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve.
Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.
Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle. Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou
(antidiskriminačný zákon).
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákonník.
Základné pojmy v oblasti
migrácie a integrácie
13
2.
MIGRÁCIA A INTEGRÁCIA
MIGRANTOV VO VYBRANÝCH
KRAJINÁCH EÚ
Fenomén medzinárodnej migrácie je prejavom intenzívnych procesov globalizácie, v rámci ktorej sa
odstraňujú administratívne bariéry, rozširuje sa prístup na pracovné trhy a narastá transnacionalizmus.
Z približne 200 štátov sveta skoro všetky sú zdrojové, tranzitné alebo cieľové územia pre migrantov.
Podľa odhadov Organizácie Spojených národov a IOM Medzinárodnej organizácie pre migráciu
sa vo svete za posledných desať rokov zvýšil počet migrantov zo 150 miliónov (2000) na 214 miliónov (2010). Ak by si títo migranti založili štát, bol by v rebríčku ľudnatosti po Číne, Indii, USA
a Indonézii na piatom mieste. Podiel migrantov na celosvetovej populácii predstavuje 3,1 %. To
znamená, že každá 33. osoba na Zemi je medzinárodný migrant.1 Vzhľadom na odhadovaný počet interných migrantov (740 miliónov)2 je na svete asi miliarda migrantov, číže zhruba každý siedmy človek je migrant. Zároveň dochádza k ďalším významným zmenám: na celkovom počte rastie
zastúpenie žien a stúpa počet pracovných migrantov i študentov.3
Európska únia patrí v rámci medzinárodnej migrácie medzi imigračne najatraktívnejšie destinácie. V roku 2010 sa v EÚ nachádzalo 32,5 milióna cudzích štátnych príslušníkov (6,5 % celkovej
populácie). Väčšina z nich (20,2 milióna) boli občania tretích krajín, zatiaľ čo zvyšných 12,3 milióna
boli občania iného členského štátu EÚ. Osôb narodených mimo EÚ (cudzinci + naturalizovaní
občania) bolo v tom istom roku 47,3 milióna, čo predstavovalo 9,4 % všetkých obyvateľov EÚ.4
V niektorých členských štátoch EÚ sa hovorí o imigrácii, ako o nástroji riešenia nepriaznivého
demografického vývoja a v blízkej budúcnosti sa očakáva „boj“ medzi členskými štátmi nielen
o vysoko kvalifikovaných, ale aj o nízko kvalifikovaných migrantov. Preto mnohé krajiny prispôsobili tomuto očakávanému vývoju svoje migračné a integračné politiky. Nižšie vám prinášame
krátky prehľad o migračných a integračných trendoch vo vybraných členských štátoch.5 Ide o krajiny, ktoré využívajú rôznorodé nástroje v oblasti integrácie migrantov. Viaceré z týchto nástrojov
(ako napríklad portugalský model „One-Stop-Shop“) môžu byť inšpiráciou aj pre Slovensko. Tri
z týchto krajín (Holandsko, Portugalsko a Švédsko) sa v rámci Indexu politiky integrácie migrantov
(MIPEX III, 2011) umiestnili v prvej desiatke hodnotených krajín.
1 United Nations Department of Economic and Social Affairs (UNDESA),2009
2 United Nations Development Programme (UNDP), 2009
3 Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). Bratislava: IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2009, s. 13.
4 Vasileva, Katya: Population and social conditions (Statistics in Focus, 34/2011, Eurostat)
5 Text k Holandsku, Veľkej Británii, Švédsku a Portugalsku prevzatý z Mrlianová, A.: Stručná charakteristika navštívených krajín v oblasti pracovnej migrácie, integrácie a interkultúrneho dialógu. In: Guličová, M. G.: Zborník projektu
Budovanie expertízy kľúčových aktérov na poli integrácie, pracovnej imigrácie a interkultúrneho dialógu. Bratislava: IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2009, s. 9 – 11; aktualizácia: IOM 2012.
14
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
Česká republika
V roku 2011 mala Česká republika (ČR) celkovú populáciu 10 532 770 obyvateľov. Podľa štatistík
žilo v krajine v danom roku 281 336 cudzincov (príslušníkov tretích krajín), čo predstavuje podiel
2,7 % na celkovom počte obyvateľov ČR.6
Hlavným koordinátorom migračnej politiky je ministerstvo vnútra a koordinátorom integračnej
agendy je ministerstvo práce a sociálnych vecí, ktoré v oblasti integrácie spolupracuje s ministerstvami kultúry, školstva, vnútra i priemyslu a obchodu. Prínosom pri riešení integračných výziev
v ČR je Výbor pre práva cudzincov pri Rade vlády pre ľudské práva, podobne tiež medzirezortná
Komisia ministra práce a sociálnych vecí pre integráciu cudzincov.
V dôsledku ekonomickej krízy a jej dopadov na situáciu na trhu práce v ČR dochádza v posledných rokoch k stagnácii celkového počtu migrantov legálne žijúcich na území ČR. V rokoch 2010
a 2011 klesal celkový počet migrantov s prechodným pobytom v ČR. Naopak v kategórii trvalého
pobytu je naďalej vykazovaný rastúci trend.7
Ekonomická kríza tiež zapríčinila prepúšťanie migrantov zamestnaných cez pracovné agentúry.
V oblasti pracovnej migrácie sa preto sprísnila regulácia agentúr zamestnávania. Česká republika
sa tiež zamerala na vysoko kvalifikovaných pracovných migrantov, ktorí majú jednoduchšie podmienky na získanie pobytu. To sa týka aj migrantov, ktorí vyštudovali stredné školy a univerzity v ČR.
Podľa Indexu politiky integrácie migrantov (MIPEX III, 2011, viď Kapitola 4), v ktorom sa ČR z 31
krajín umiestnila na 19. mieste, zostáva aj napriek kríze dôležitou prisťahovaleckou krajinou.
Programy dobrovoľného návratu vykázali nízku efektivitu, pretože väčšina prisťahovalcov si praje
v krajine zostať. Prístup na trh práce je vo všeobecnosti lepší než vo väčšine stredoeurópskych
krajín. Na rozdiel od ďalších nových prisťahovaleckých krajín nedošlo k zlepšeniu politických práv
migrantov, ani prístupu k českému občianstvu. Česká integračná politika na stupnici MIPEX stúpla
o štyri body vďaka Antidiskriminačnému zákonu z roku 2009 a v rebríčku tak ČR predbehla Estónsko, Litvu a Švajčiarsko. Minimálne štandardy EÚ uvedené v zákone zlepšujú vymáhateľnosť práva
pre obete bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo pôvod a uľahčujú všetkým obyvateľom plne
sa zapojiť do spoločnosti.8
Zdroje financovania integračných projektov sú k dispozícii aj na regionálnej úrovni. Do integrácie
sa tak zapájajú aj kraje a mestá. Významné sú projekty centier pre migrantov, v rámci ktorých sa
poskytujú potrebné informácie a jazykové kurzy (napríklad v Plzni či Pardubiciach). Cieľovou skupinou na integráciu sú nielen dlhodobo usadení migranti, ktorí sa zdržiavajú v Českej republike
najmenej jeden rok, ale aj českí občania, ktorí sú s migrantmi v každodennom priamom kontakte.
Hlavné výzvy do budúcnosti pre oblasť imigrácie v ČR predstavuje najmä regulovanie zamestnávania cez pracovné agentúry a boj s nelegálnou prácou. Cieľom všetkých aktivít integračnej
politiky je predchádzať vytváraniu uzavretých komunít migrantov, ich spoločenskej izolácii a sociálnemu vylúčeniu.9
Holandsko
V roku 2011 malo Holandsko celkovú populáciu 16 655 799 obyvateľov. Podľa štatistík žilo v krajine v tomto roku približne 338 686 cudzincov (príslušníkov tretích krajín), t. j. 2 % z populácie
Holandska.10
Hospodárska kríza viedla k väčšej uzavretosti imigračnej politiky a k zmene jej orientácie na vysoko kvalifikovaných migrantov. U nich sa snaží skrátiť dobu vybavovania potrebných formalít a poskytuje im rôzne úľavy. Kritériá pre uznanie migrantov za vysoko kvalifikovaných sú stanovené na
6 Eurostat, 2011
7 Uznesenie vlády ČR k Postupu pri realizácii aktualizovanej Koncepcie integrácie cudzincov – „Spoločné súžitie“,
4. 1. 2012, s. 5 (krátené)
8 Migrant Integration Policy Index (MIPEX III), 2011
9 Tamtiež, s. 5
10 Eurostat, 2011
Migrácia a integrácia migrantov
vo vybraných krajinách EÚ
15
základe výšky príjmu. Takíto migranti nepotrebujú pracovné povolenie a rovnaké zvýhodnené
pravidlá platia aj pre ich rodinných príslušníkov.
Holandsko je jednou z prvých krajín, ktoré zaviedli tzv. multikultúrny model pri integrácii imigrantov. Vzhľadom k niektorým problémom ho však v súčasnosti prehodnocuje a začína presadzovať
skôr občiansku integráciu jednotlivcov. Hlavným koordinátorom migračnej politiky je Oddelenie
imigračnej politiky, ktoré spadá pod ministerstvo spravodlivosti. Podľa Indexu politiky integrácie
migrantov (MIPEX III, 2011, viď Kapitola 4) z roku 2010, v ktorom sa Holandsko z 31 krajín umiestnilo na piatom mieste, ide stále o významnú destináciu pre imigrantov. Viac povolení na pobyt sa
udeľuje z dôvodu spájania rodín, vzhľadom na to, že od roku 2004 nové členské štáty EÚ nepotrebujú pracovné povolenie. Z krajín skúmaných v rámci indexu MIPEX sa Holandsko umiestnilo
na 3. mieste v oblasti pracovnej mobility: rovnaké ekonomické príležitosti a cielené opatrenia
zamerané na pracovníkov narodených v zahraničí.11
Samotná integrácia migrantov prebieha v Holandsku na úrovni miest a samospráv, ktoré zadarmo
poskytujú migrantom s trvalým pobytom doplňujúce jazykové a vzdelávacie kurzy a postupne
ich integrujú do spoločnosti a na trh práce. Za najefektívnejší nástroj integrácie samosprávy považujú intenzívne individuálne poradenstvo, zamerané na využívanie talentu jednotlivcov.
Výzvami do budúcnosti v oblasti migrácie pre Holandsko bude integrácia migrantov druhej generácie (najmä mládeže a žien moslimského pôvodu) a problémy trhu práce spôsobené hospodárskou krízou. Holandsko vidí určité východisko v presadzovaní politiky zameranej na cirkulárnu
migráciu.
Portugalsko
V roku 2011 malo Portugalsko celkovú populáciu 10 636 979 obyvateľov. Podľa štatistík žilo v krajine v tomto roku približne 344 853 cudzincov (príslušníkov tretích krajín), čo predstavovalo 3,2 %
z celkového počtu obyvateľov Portugalska.12
Krajina reagovala na pretrvávajúcu imigráciu systémovými opatreniami, do ktorých sú zainteresované viaceré štátne inštitúcie zodpovedné za vydávanie povolení a rozhodnutí v oblasti migrácie.
Za migračnú politiku zodpovedá ministerstvo vnútra, za integračnú politiku predsedníctvo rady
ministrov, pod ktoré spadá Vysoká komisia pre imigráciu a interkultúrny dialóg.
Súčasný stav systému imigrácie a integrácie migrantov je výsledkom zvýšenej snahy vládnych
inštitúcií, miestnej samosprávy a neziskových organizácií zvládnuť veľký nárast imigrácie v posledných rokoch.
Portugalsko sa umiestnilo na druhom mieste (po Švédsku) z 31 krajín skúmaných v rámci Indexu
politiky integrácie migrantov (MIPEX III, 2011, viď Kapitola 4). Počas ekonomickej krízy v Portugalsku výrazne narástla nezamestnanosť, hlavne u imigrantov. Ani prísne hospodárske a politické
opatrenia nemali vplyv na spoločenskú podporu integrácie migrantov. Podľa výsledkov tohto výskumu má Portugalsko výborné výsledky v oblasti zabezpečovania dlhodobého pobytu (Imigračný zákon z r. 2007) a cielenej podpory zamestnávania migrantov (Plány na integráciu imigrantov,
Uznávanie kvalifikácií).13
V oblasti pracovnej migrácie má Portugalsko jedno špecifikum. Hlavný dôraz sa kladie na identifikovanie všetkých zákonne možných spôsobov na legalizovanie pobytu migrantov, ktorí prišli na
územie Portugalska. Odrazom týchto snáh je aj zákonná úprava, ktorá umožňuje zamestnávateľom zamestnávať migranta bez povolenia na pobyt s podmienkou, že za neho platí všetky zákonom predpísané odvody. Zamestnávateľ nie je pokutovaný, ak cudzinecká polícia alebo inšpekcia
práce v takomto prípade zistí, že migrant nemá povolenie na pobyt.
11 Migrant Integration Policy Index (MIPEX III), 2011
12 Eurostat, 2011
13 Migrant Integration Policy Index (MIPEX III), 2011
16
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
Systémové opatrenia si vyžadovali dobrú koordináciu ministerstiev a politík. Vyústili do zriadenia
unikátnych centier pre migrantov (CNAI – Centro nacional de apoio ao imigrante / Národné centrá podpory pre imigrantov), ktoré kopírovali už fungujúce „One-Stop-Shop“ centrá pre portugalských občanov, v ktorých sa poskytujú pod jednou strechou rôzne občianske služby. V súčasnosti
sú zriadené 3 národné centrá (Lisabon, Porto a Faro) a sieť 86 menších lokálnych centier, ktoré
pokrývajú služby pri vybavovaní pobytu, získavaní občianstva, poskytovaní pracovného, právneho a zdravotného poradenstva, sociálneho zabezpečenia, ubytovania a pod. V centrách i v iných
inštitúciách (napr. hraničnej a cudzineckej polícii) sa pri komunikácii s migrantmi využívajú aj kultúrni mediátori.
Výzvami do budúcnosti v oblasti imigrácie pre Portugalsko bude najmä boj s nelegálnou imigráciou. Krajina sa zameriava na pritiahnutie kvalifikovaných pracovníkov a podnikateľov zo zahraničia prostredníctvom zníženia byrokracie a zjednodušenia vstupných podmienok.14
Švédsko
V roku 2011 malo Švédsko 9 415 570 obyvateľov. Podľa štatistík žilo v krajine v tomto roku približne 352 325 cudzincov (príslušníkov tretích krajín), čo predstavovalo 3,7 % z celkovej populácie
Švédska.15
Vo Švédsku spadajú otázky migrácie do kompetencie viacerých orgánov. Zdôrazňuje sa pohľad,
že migrácia nie je výlučnou záležitosťou iba jedného ministerstva. Vo Švédsku za migračnú politiku a politiku integrácie zodpovedajú dve ministerstvá – ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo
školstva (od 1. 1. 2011 zodpovedné za koordináciu integračnej politiky). Povolenia na zamestnanie a na pobyt vydáva Swedish Migration Board, samostatný ústredný správny orgán, ktorý
formálne spadá pod švédsku vládu.
Dôležitým faktorom vo švédskej integračnej politike je fakt, že integrácia migrantov je považovaná za zdieľanú zodpovednosť všetkých zúčastnených strán. Preto ju za dôležitú považujú nielen
mestá a obce na lokálnej úrovni, ale aj jednotlivé ministerstvá a vláda, ktorá sa oficiálne zaviazala
túto problematiku riešiť. Dôležitosť integrácie je podčiarknutá aj tým, že jej stratégia bola predložená do parlamentu ako iniciatíva predsedu vlády.
Švédsko sa opätovne umiestnilo na prvom mieste z 31 krajín skúmaných v rámci Indexu politiky
integrácie migrantov (MIPEX III, 2011, viď Kapitola 4) – rovnako ako v predchádzajúcom kole výskumu (MIPEX II, 2007). V poslednej dobe vo Švédsku narástol počet spojených rodín a zahraničných študentov. V rámci švédskeho sociálneho modelu má každý obyvateľ právo na podporu zameranú na jeho konkrétne potreby (napr. vstup na trh práce, orientačné programy, výučba švédštiny a materinského jazyka). Systém imigrácie založený na zamestnávateľovi a štruktúra vstupu
na trh práce by mali imigrantom pomôcť k rýchlejšiemu osamostatneniu a zároveň k splneniu
podmienok na spájanie rodín. Švédska integračná politika tiež ťaží zo záväzku vlády spolupracovať s výskumníkmi, občianskou spoločnosťou a najmä s migrantmi samotnými.16
Základnou axiómou migračnej politiky je vnímanie migrácie ako príležitosti na hospodársky rast.
V súčasnosti sa preto vôbec nehodnotí kvalifikácia žiadateľa o pracovné povolenie a pracovné
povolenia sa udeľujú plošne všetkým, ktorí sú schopní nájsť si v krajine prácu. Realizácia migračnej aj integračnej politiky je v zodpovednosti vládnych agentúr a lokálnej samosprávy, kde za jej
implementáciu zodpovedajú obecné rady a mestá. Integrácia migrantov je však do veľkej miery
len v kompetencii obcí a regiónov, kde spadá do pôsobenia oddelení regionálneho rozvoja. Zodpovednosť za integráciu nesie aj samotný migrant, keďže špeciálne programy pre migrantov sa
vo Švédsku poskytujú len počas prvých dvoch rokoch po príchode, potom sa migranti stávajú
súčasťou všeobecných politík určených pre občanov Švédska.
Výzvami do budúcnosti v oblasti imigrácie pre Švédsko bude integrácia migrantov druhej generácie (najmä mládeže) a zabránenie getoizácii novo prisťahovaných komunít migrantov.
14 European Migration Network, The Organisation of Asylum and Migration Policies, Factsheet: Portugal, 2012
15 Eurostat, 2011
16 Migrant Integration Policy Index (MIPEX III), 2011
Migrácia a integrácia migrantov
vo vybraných krajinách EÚ
17
Veľká Británia
V roku 2011 mala Veľká Británia celkovú populáciu 62 498 612 obyvateľov. Podľa štatistík žilo
v krajine v tomto roku približne 2 425 219 cudzincov (príslušníkov tretích krajín), t. j. 3,9 % z celkovej populácie.17
Z inštitucionálnej stránky sa problematike migrácie a azylovej politike venuje špecializovaná
agentúra britského ministerstva vnútra UK Border Agency (UKBA). V nej sa sústredili všetky potrebné kompetencie pre jednotné riadenie migrácie. UKBA je zodpovedná za integračnú politiku
a za politiku udeľovania občianstva.
Veľká Británia sa v súčasnosti snaží riešiť vysoký počet žiadostí o pracovné povolenie a povolenie
na pobyt cez nový systém bodového hodnotenia, tzv. „Points Based System“ (zavedený v roku
2008). Každý imigrant je ohodnotený určitým počtom bodov za splnenie stanovených kritérií pre
vstup na pracovný trh. Medzi kritériá patrí kvalifikácia, výška predošlého zárobku, znalosti o krajine, jazykové znalosti, vek, zdroje na bývanie a celkový pobyt. Z pôvodne asi 80 programov sa
v novom systéme vytvorilo 5 úrovní / skupín hodnotenia migrantov.
V rámci Indexu politiky integrácie migrantov (MIPEX III, 2011, viď Kapitola 4) sa krajina umiestnila
na 12. mieste. Ukázalo sa, že britská vláda nebola dostatočne pripravená na množstvo imigrantov
z krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004. Zmena v migračnej politike vlády (po voľbách v máji
2010) spôsobila mierne zhoršenie podmienok integrácie migrantov. Veľká Británia sa v indexe
­MIPEX III (2011) oproti indexu z roku 2007 prepadla o 10 bodov (najväčší pokles zo všetkých krajín) a vypadla z prvej desiatky hodnotených krajín. Tento prepad bol najmä spôsobený plánovaným konceptom „zaslúženého občianstva“ (podmienky, za akých môže migrant v krajine zostať),
ktorý však nakoniec nebol schválený.18
Jedným zo zaujímavých postupov, ktorý sa vo Veľkej Británii uplatňuje, je zapojenie miest a mestských častí do podpory aktívnej spoluúčasti migrantov na spoločenskom, politickom a kultúrnom
živote. Práve tu prebieha samotná integrácia migrantov do spoločnosti a na trh práce, keďže vo
Veľkej Británii okrem UKBA, ktorá svojou činnosťou pokrýva všetky aspekty migrácie, nie je žiadna
iná vládna inštitúcia zaoberajúca sa integráciou migrantov.
Samosprávy za najefektívnejší nástroj integrácie považujú intenzívny dialóg s komunitami migrantov, rýchlu reakciu na pripadne negatívne udalosti a prácu v teréne. Služby pre migrantov na
úrovní samospráv sú financované prostredníctvom rôznych projektov ako aj z fondu dopadov
migrácie, kde sa pri konečnej sume dotácie prihliada na počet migrantov žijúcich v danej lokalite.
Dôraz pri integrácii migrantov sa tiež kladie na individuálnu iniciatívu.
Výzvami a cieľmi do budúcnosti v oblasti migrácie pre Veľkú Britániu budú: integrácia migrantov
druhej generácie, predovšetkým mládeže, znižovanie migračného salda, posilnenie hraníc a obmedzenie zneužívania migračných ciest, zrýchlenie rozhodovania o azyloch, celkové zníženie nákladov a zlepšenie klientskych služieb.19
17 Eurostat, 2011
18 Migrant Integration Policy Index (MIPEX III), 2011
19 European Migration Network, The Organisation of Asylum and Migration Policies, Factsheet: United Kingdom, 2012
18
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
Zdroje:
Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). Bratislava: IOM
Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2009.European Migration Network, The Organisation of Asylum and
Migration Policies, Factsheet: United Kingdom, 2012
Eurostat, 2011
Migrant Integration Policy Index (MIPEX III), 2011.
Mrlianová, A.: Stručná charakteristika navštívených krajín v oblasti pracovnej migrácie, integrácie a interkultúrneho dialógu. In: Guličová, M. G.: Zborník projektu Budovanie expertízy kľúčových aktérov na poli integrácie,
pracovnej imigrácie a interkultúrneho dialógu. Bratislava: IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2009.
National Contact Point of the Czech Republic to the European Migration Network: EMN Annual Policy Report
2009 Czech Republic, Ministry of Interior of the Czech Republic, 2010.
United Nations Department of Economic and Social Affairs (UNDESA), 2009.
United Nations Development Programme (UNDP), 2009.
Uznesenie vlády ČR k Postupu pri realizácii aktualizovanej Koncepcie integrácie cudzincov – „Spoločné súžitie“,
2012.
Vasileva, Katya: Population and social conditions, Eurostat, 2011.
Migrácia
v Slovenskej republike
19
3.
MIGRÁCIA
V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
Slovenská republika bola od roku dlhodobo vnímaná skôr ako tranzitná než cieľová krajina migrácie.
Od vstupu do Európskej únie v roku 2004 sa počet imigrantov stabilne zvyšuje. K motívom na migráciu
cudzincov na Slovensko prispeli predovšetkým zlepšujúce sa životné podmienky a hospodársky rast.
Populačný vývoj v Slovenskej republike v rokoch 2004 – 2008 pripomínal demografickú situáciu vo
väčšine krajín Európskej únie, kde rast populácie krajiny závisel prevažne od prílevu migrantov. Situácia sa zmenila až v rokoch 2009 – 2011 vzhľadom na dôsledky globálnej ekonomickej krízy a ňou spôsobený pokles dopytu po imigrantoch za prácou, ktorí tvoria v SR najpočetnejšiu skupinu cudzincov
a tým aj v znižovaní počtu novo udelených povolení na pobyt pre cudzincov v rokoch 2009 – 2011.20
Ukazovatele populačného vývoja v SR (2004 – 2011)21
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
Živonarodení
53 747
54 430
53 904
54 424
57 360
61 217
60 410
60 813
Zomretí
51 852
53 475
53 301
53 856
53 164
52 913
53 445
51 903
Ukazovateľ/Rok
Prirodzený prírastok
1 895
955
603
568
4 196
8 304
6 965
8910
na 1 000 obyvateľov
0,35
0,18
0,11
0,11
0,78
1,53
1,28
1,65
4 460
5 276
5 589
8 624
8 765
6 346
5 272
4 829
Prisťahovaní
Vysťahovaní
1 586
1 873
1 735
1 831
1 705
1 979
1 889
1 863
Migračné saldo
2 874
3 403
3 854
6 793
7 060
4 367
3 383
2 966
0,53
0,63
0,71
1,26
1,31
0,81
0,62
0,54
na 1 000 obyvateľov
4 769
4 358
4 457
7 361
11 256
12 671
10 348
11 876
na 1 000 obyvateľov
Celkový prírastok
0,89
0,81
0,83
1,36
2,08
2,34
1,90
2,20
Podiel migračného salda na
celkovom prírastku v SR (v %)
60,3
78,1
86,5
92,3
62,7
34,5
32,7
24,9
Zdroj: Štatistický úrad SR (2005 – 2010); štatistiky Infostatu a výpočty B. Divinského; aktualizácia: IOM 2012
Podľa odhadov by sa populácia SR mala v rokoch 2010 – 2050 znížiť skoro o pol milióna osôb na
úroveň 4,9 milióna. Zároveň sa očakáva, že slovenská populácia bude starnúť, podiel ekonomicky
aktívnych osôb sa bude znižovať a prudko sa zvýši podiel pracujúcich vo veku 55 – 64 rokov. Predpokladá sa, že dôsledky uvedených negatívnych tendencií sa budú dať v dlhodobom horizonte
čiastočne zmierňovať migráciou.22
20 Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011); aktualizácia: IOM 2012
21 Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). IOM Bratislava, 2009;
Štatistický úrad SR (Vývoj obyvateľstva 2009 a 2010), s. 105; aktualizácia: IOM 2012
22 Divinský, B.: Tamtiež, s. 104.
20
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
V tejto časti približujeme vývojové trendy zahraničnej migrácie v Slovenskej republike v rokoch
2004 – 2010. Referenčnými zdrojmi údajov sú výsledky výskumu, financovaného Európskym fondom pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci programu Solidarita pri riadení
migračných tokov, ktorý IOM realizovala v roku 2009 a spracovala v publikácii Migračné trendy
v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008); jej autorom je slovenský expert na
migráciu Boris Divinský 23; ako aj publikácia Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej
republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava, 2011)24 Jednotlivé časti boli
prevzaté zo spomínaných publikácií. Tieto publikácie používame ako referenčné preto, že trendy
a štatistiky sa od roku 2010 výrazne nezmenili, niektoré údaje boli doplnené aj o roky 2011 a 2012.
1. Legálna imigrácia do SR ako celok
Politické a spoločenské zmeny po roku 1989 viedli aj k zmene v oblasti zahraničného sťahovania.
Slovenská republika sa z emigračnej krajiny premenila na krajinu imigračnú.
Analyzované obdobie 2004 – 2010 predstavovalo principiálny prelom vo vývoji legálnej migrácie
v Slovenskej republike, a to kvantitatívne i kvalitatívne. Vstup krajiny do Európskej únie, a s tým
spojené postupné zjednodušenie podmienok na slobodný pohyb osôb, znamenal bezprecedentný rozvojový impulz. Od konca roka 2004 do konca júna 2012 stúpol počet cudzincov žijúcich
v SR legálne na 68,7 tisíc, t. j. viac ako 3-násobne. Zvyšovali sa aj ich medziročné prírastky: v rokoch
2007 a 2008 dosahovali skoro 30 %, čo boli enormne vysoké hodnoty aj v medzinárodnom kontexte. Túto dynamiku výrazne spomalila globálna ekonomická kríza od konca roka 2008.
Vďaka opísaným trendom zastúpenie cudzincov s povoleným pobytom v celej populácii Slovenskej republiky v období 2004 – 2012 vzrástlo až na 1,27 %. V medzinárodnom porovnaní je to
stále veľmi nízka hodnota – v rámci EÚ27 sa v roku 2010 vyznačovali nižšími podielmi cudzincov
iba Bulharsko, Litva a Poľsko. Podľa názorov migračných expertov súčasný stav bude potenciálne
predstavovať z demografického a ekonomického hľadiska pre SR ohrozenie, najmä pri pokuse
o elimináciu poklesu a starnutia celkovej populácie a domácej pracovnej sily zvlášť.
Za ďalší z kľúčových trendov možno v analyzovanom časovom intervale považovať postupný pokles podielu cudzincov z krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) na celkovom
počte cudzincov s povolením na pobyt v SR. Najväčšie kvantitatívne zastúpenie (nad tisíc osôb)
mali v SR k 30. 6. 2012 spomedzi tretích krajín občania Ukrajiny (6 370), Srbska (4 436), Ruska
(2 331), Vietnamu (2 118), Číny (1 857) a Kórejskej republiky (1 654).25
2. Imigrácia za prácou
Imigrácia za prácou sa stala v období 2004 – 2010 najdynamickejšie sa rozvíjajúcim komponentom zahraničnej migrácie v Slovenskej republike. Vstup krajiny do Európskej únie radikálne
ovplyvnil objem, štruktúru a atribúty pracovnej sily smerujúcej do krajiny za zamestnaním i podnikaním. Už v roku 2004 začalo Slovensko na svojom teritóriu uplatňovať pre všetkých občanov
EHP princíp voľného pohybu za prácou, takže oni, ako aj ich rodinní príslušníci majú v zamestnanecko-právnych vzťahoch rovnakú pozíciu ako občania SR.
Hlavne vďaka uvedeným okolnostiam stúpol počet cudzincov zamestnaných v krajine v období
2004 – 2011 z 3,3 na 22,2 tisíc (t. j. 6,7-násobne) a ich medziročné prírastky dosahovali v rokoch
pred vypuknutím globálnej ekonomickej krízy enormné hodnoty – 22 až 73 %. Napriek kríze sa
však podiel zamestnaných cudzincov zvyšoval oveľa rýchlejšie než podiel legálnych migrantov na
celej populácii v krajine a dosiahol 0,93 % zo všetkých zamestnancov v SR. V súhrne podiel cudzincov pracujúcich (t.j. zamestnaných aj podnikajúcich) v SR vzrástol v priebehu siedmich rokov viac
než 6-násobne – z 0,20 % (2004) na 1,23 % (2010) zo všetkých pracujúcich v krajine.26
23 Publikácia je dostupná online v PDF verzii na: http://www.iom.sk/sk/publikacie [citované 2010-9-27].
24 Podkladom tejto publikácie je analytická štúdia iniciovaná Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky, ako aj periodické publikácie Štatistického úradu SR a štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
25 Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011); aktualizácia: IOM 2012
26 Mihály, G., Divinský B.: Tamtiež, s. 21 – 22; aktualizácia: IOM 2012
Migrácia
v Slovenskej republike
21
Dynamika cudzincov pracujúcich v SR v období 2004 – 2010, stav koncom roka27
Ukazovateľ/Rok
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Počet zamestnaných cudzincov
3 351
5 797
7 078
10 910
13 979
15 264
18 247
Medziročný prírastok (v %)
- 32,7
73,0
22,1
54,1
28,1
9,2
19,5
Ich podiel na populácii všetkých
migrantov v SR (v %)
15,2
22,6
22,0
26,5
26,5
26,2
29,2
Počet podnikajúcich cudzincov
975
1 513
2 244
5 562
7 289
8 800
10 590
Medziročný prírastok (v %)
69,3
55,2
48,3
147,9
31,0
20,7
20,3
2 199,8
2 254,7
2 332,7
2 398,3
2460,8
2325,5
2336,7
0,20
0,32
0,40
0,69
0,86
1,03
1,23
Počet všetkých pracujúcich osôb
na pracovnom trhu SR (v tis.)
Podiel cudzincov zo všetkých
pracujúcich osôb v SR (v %)
Zdroj: Štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny; štatistiky Daňového riaditeľstva SR; údaje Štatistického úradu SR a vlastné výpočty autorov publikácie „Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050“.
Na pozoruhodnej intenzite tokov imigrantov za prácou do SR sa v období 2004 – 2010 spolupodieľalo viacero činiteľov. Medzi najdôležitejšie patrili: otvorenie pracovného trhu krajiny pre
občanov EHP bez akýchkoľvek obmedzení či prechodných období ihneď po roku 2004, pozvoľné
zmierňovanie podmienok na vstup pracovných síl aj z krajín mimo EHP, rozšírenie EÚ o ďalšie,
z hľadiska pracovnej mobility práve pre Slovensko významné štáty v roku 2007 (Rumunsko), pokračujúca transformácia domáceho trhu práce, jeho čoraz viac sa zvyšujúca internacionalizácia,
prílev zahraničných investícií, evidentný rozvoj slovenskej ekonomiky, do roku 2008 prudko rastúci dopyt po pracovnej sile, ktorý SR nebola schopná saturovať z vlastných zdrojov, a preto ho
v rokoch 2007 a 2008 riešila pomocou náborov v zahraničí, ale aj ďalšie faktory.28
Regionálne rozmiestnenie migrantov na území SR
Z geografického hľadiska bol pre cudzincov zamestnaných v období 2004 – 2011 na území SR
najpríťažlivejším regiónom Bratislavský kraj. V individuálnych rokoch varíroval podiel zahraničných zamestnancov v tomto kraji medzi 35 až 60 % z ich súhrnného počtu v SR. Tento fakt odrážal zvýšený prílev investícií zo zahraničia a širokú ponuku pracovných miest pre cudzincov práve
v Bratislavskom kraji.
Rozmiestnenie cudzincov (štátnych príslušníkov tretích krajín) s povoleným pobytom
v SR (2004 – 2011)29
Kraj/Rok
BA
TT
NR
TN
BB
ZA
KE
PV
Podiel cudzincov v danom kraji zo všetkých cudzincov v SR (v %)
2004
25,5
9,1
11,4
6,9
8,8
9,2
17,6
11,5
2008
30,1
12,9
11,9
9,1
6,9
8,9
11,8
8,3
2011
38,6
8,9
8,4
5,6
6,3
7,2
15,3
9,8
2004
0,94
0,36
0,36
0,25
0,30
0,29
0,51
0,32
2008
2,58
1,21
0,89
0,80
0,56
0,67
0,80
0,55
2011
1,55
0,39
0,30
0,23
0,23
0,25
0,47
0,29
Podiel cudzincov v danom kraji zo všetkých jeho obyvateľov (v %)
Zdroj: Výpočty B. Divinského na základe štatistík Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR a údajov Štatistického úradu SR; aktualizácia: IOM 2012
27 Mihály, G., Divinský B.: Tamtiež, s. 22 - 23
28 Mihály, G., Divinský B.: Tamtiež, s. 23
29 Divinský, B.: Tamtiež, s. 34., doplnené: 2012
22
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
3. Nelegálna imigrácia do SR
Hoci nelegálna imigrácia do SR dosahovala počiatkom 3. tisícročia vysoké hodnoty, od roku 2003
nastáva jej výrazný útlm. Tento útlm bol obzvlášť evidentný v rokoch 2004 – 2010; počas tohto
obdobia klesol sumárny počet zadržaných nelegálnych migrantov v krajine takmer 7,5-krát a ich
každoročný relatívny úbytok (okrem roku 2006) tvoril dvojciferné číslo. Príčin tohto vývoja bolo
viacero: zavádzanie Schengenského acquis, striktná realizácia reforiem týkajúcich sa ochrany štátnych hraníc SR, začlenenie krajiny do schengenského priestoru a budovanie vonkajšej schengenskej hranice, implementácia Dublinského nariadenia so systémom Eurodac, energetickejší boj
proti prevádzačom, sfunkčnenie readmisnej dohody s Ukrajinou, oslabovanie tokov nelegálnych
imigrantov do EÚ cez východoeurópsky priestor.
Od nástupu globálnej ekonomickej krízy koncom roka 2008 sa aj v Slovenskej republike počet
migrantov nezákonne pobývajúcich v krajine mierne znížil, lebo dopyt po nich poklesol a pracovných príležitostí ubudlo.30 Preto pre roky 2009 – 2010 odhadujeme ich stav v SR na menej ako
15 tisíc osôb. Pre viac informácií v tejto oblasti viď Kapitola 5: Typológia migrantov na Slovensku:
tabuľka „Dynamika pohybu nelegálnych migrantov na Slovensku“.
4. Azylová migrácia
V rokoch 2004 – 2011 sa počet žiadateľov o azyl v SR prudko znížil. Žiadatelia o azyl pochádzali
z dvoch hlavných geografických oblastí: z krajín bývalého Sovietskeho zväzu a z najľudnatejších
štátov juhovýchodnej Ázie.31 Hoci bol do roku 2008 azyl v SR udelený 543 cudzincom, väčšina
z nich sa v krajine už nezdržiava. Koncom roka 2010 registrovala cudzinecká polícia na území Slovenska len 120 osôb so štatútom azylanta.
Nová forma medzinárodnej ochrany – inštitút doplnkovej ochrany – bola v SR zavedená na sklonku roka 2006. Je poskytnutá tomu žiadateľovi, ktorému nebol udelený azyl a ktorému by v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo vážne bezprávie (zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení
neskorších predpisov ). Doplnková ochrana je v SR poskytovaná oveľa častejšie než azyl a aj preto
počet osôb, žijúcich v krajine s týmto štatútom, už od roku 2009 signifikantne presahoval reálny
počet azylantov.32
Elementárne charakteristiky azylovej migrácie v SR v období 2004 – 201233
Ukazovateľ/rok
Počet žiadostí o azyl
Udelený azyl
Neudelený azyl
Poskytnutá doplnková ochrana
2004
2006
2008
2009
2010
2011
2012
11395
2849
909
822
541
491
680
15
8
22
14
15
12
27
1592
861
482
428
237
186
308
-
-
66
98
57
91
100
Zdroj: Štatistiky Migračného úradu MV SR; štatistiky Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR a výpočty B. Divinského; aktualizácia: IOM 2012
5. Naturalizácia
V rokoch 2005 a 2007 boli schválené novely zákona o štátnom občianstve, ktoré sprísnili podmienky na udeľovanie slovenského občianstva. Počet cudzincov, ktorí nadobudli občianstvo SR,
poklesol v sledovanom období 2004 – 2011 dvanásťnásobne. Počet naturalizovaných osôb v roku
2010 bol najnižší v histórii samostatnej Slovenskej republiky (t. j. od roku 1993).
Dôvody pre ktoré sa imigranti uchádzajú o slovenské občianstvo sú rôzne – od možnosti získať
a disponovať majetkom, zjednodušenie prístupu k miestnemu trhu práce, etnický pôvod (v prípade Slovákov žijúcich v zahraničí), ukončenie integračného procesu v prípade utečencov až po
návrat osôb narodených na Slovensku.
30 Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011)
31 Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). IOM Bratislava, 2009
32 Divinský, B.: Vybrané problémy migračného manažmentu Slovenskej republiky v roku 2010 (Migraceonline.cz,
12/2011), s. 5
33 Tamtiež, s. 6; aktualizácia: IOM 2012
Integrácia migrantov
v Slovenskej republike
23
Novými občanmi Slovenskej republiky sa najčastejšie stávali osoby pochádzajúce zo susedných
krajín, predovšetkým z Ukrajiny, Českej republiky, Maďarska a Poľska.34
Vývoj v oblasti naturalizácie migrantov na Slovensku v rokoch 2004 – 201135
Indikátor/rok
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
Počet osôb, ktorým bolo
udelené štátne občianstvo SR
4 016
1 537
1 050
1 475
679
366
321
332
Na 1000 obyvateľov
0,75
0,28
0,19
0,27
0,13
0,07
0,06
0,06
Medziročný vývoj (v %)
-0,8
-61,7
-31,7
40,5
-54,0
-46,1
-12,3
3,4
Počet osôb, ktoré stratili
štátne občianstvo SR
391
432
331
174
154
159
270
363
Zdroj: Štatistiky Sekcie verejnej správy MV SR a výpočty B. Divinského; aktualizácia: IOM 2012
6. Návratová migrácia
Návratová migrácia je definovaná ako presun migranta z cieľovej alebo tranzitnej krajiny späť
do krajiny predošlého tranzitu alebo pôvodu, bez ohľadu na to, či je dobrovoľný alebo nútený
(odsun/vyhostenie).
Počet vyhostených osôb zo Slovenskej republiky bol v rokoch 2004 – 2008 pomerne stabilný.
­Znížil sa až v roku 2008, keď v danom roku rapídne poklesol počet zadržaných nelegálnych migrantov. Z vyhostených migrantov dominovali podľa krajiny pôvodu najmä občania Ukrajiny, Moldavska, Číny, Indie, Ruska, Gruzínska, Vietnamu a Pakistanu.36 Značná časť migrantov bola odsunutá zo Slovenska na základe readmisných dohôd. 37
Počet i podiel asistovaných dobrovoľných návratov (AVR) v Slovenskej republike mal v sledovanom období38 vzostupný trend. Podiel dobrovoľne navrátených zo všetkých reálne navrátených
migrantov zo SR (t. j. AVR a deportovaných osôb spolu) sa zvýšil. Migranti sa dobrovoľne vracali
zo Slovenska prostredníctvom programu AVR do 38 štátov sveta – najčastejšie do Moldavska,
Číny, Gruzínska, Ruskej federácie (vrátane Čečenska), Turecka, Vietnamu, Iraku, Srbska (vrátane
­Kosova), na Ukrajinu a do Arménska.39
Zdroje:
Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). Bratislava: IOM
Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2009.
Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011)
Divinský, B.: Developments in the Field of Migration in Slovakia from her Accession to the European Union
(International Issues and Slovak Foreign Policy Affairs Vol. XIX, No.2, 2010
Divinský, B.: Vybrané problémy migračného manažmentu Slovenskej republiky v roku 2010 (Migraceonline.cz,
12/2011), s. 5
34 Divinský, B.: Developments in the Field of Migration in Slovakia from her Accession to the European Union (International Issues and Slovak Foreign Policy Affairs Vol. XIX, No.2, 2010, s. 22; aktualizácia: IOM 2012
35 Tamtiež, s. 23; aktualizácia: IOM 2012
36 V rokoch 2009 – 2011 k nim pribudol aj Afganistan a Somálsko (Štatistiky Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR
37 Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). IOM Bratislava, 2009, s. 88
38 t. j. 2004 – 2011
39 Divinský, B.: Tamtiež, s. 89 – 91.
24
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
4.
INTEGRÁCIA MIGRANTOV
V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
Integračná politika štátu vo vzťahu k migrantom je súčasťou štátnej migračnej politiky. Okolnosti
príchodu migrantov do novej krajiny a pripravenosť obyvateľstva prijímať migrantov vo veľkej
miere ovplyvňujú postavenie migrantov a možnosti ich postupnej integrácie.
Integrácia
Vo všeobecnosti možno integráciu migrantov charakterizovať ako proces, počas ktorého dochádza k približovaniu sa domáceho obyvateľstva a cudzincov žijúcich v krajine do jednej spoločnosti. Ide o obojstranný proces, ktorý si vyžaduje prispôsobovanie zo strany cudzincov na jednej
strane a vytvorenie podmienok pre integráciu cudzincov na strane druhej.
Bargerová a Divinský uvádzajú presnejšiu definíciu, podľa ktorej integrácia migrantov do spoločnosti je dlhodobý, multidimenzionálny a dynamický obojstranný proces založený na recipročnom
rešpektovaní práv a povinností imigrantov, ako aj majoritnej spoločnosti.40 Počas integrácie spoločnosť prijíma zodpovednosť za zabezpečenie všetkých formálnych práv migrantov, aby mali
možnosť podieľať sa na ekonomickom, sociálnom, kultúrnom a občianskom živote. Na druhej
strane migranti musia rešpektovať základné normy a hodnoty spoločnosti a aktívne sa podieľať
na integračnom procese. Úspešná integrácia si teda vyžaduje vyvážené partnerstvo medzi migrantmi a prijímajúcou spoločnosťou.41
Modely integrácie
Rôzne štáty uplatňujú rôzne modely integrácie, ktoré vychádzajú zo špecifických historických,
politických, ekonomických či sociálnych daností každej krajiny. V praxi sa jednotlivé modely menia, prispôsobujú novým okolnostiam a výzvam a nezriedka sa navzájom aj prelínajú. Odborná
literatúra spravidla uvádza štyri modely, ktoré sa čiastočne prekrývajú so stratégiami adaptácie,
ktoré sú uvedené vyššie.
Segregačný model
Umožňuje vstup migrantov zväčša len do jednej sféry života spoločnosti, najmä na trh práce. Počíta sa totiž tým, že po určitom období sa migranti za prácou vrátia domov, tento
model od nich neočakáva integráciu do väčšinovej spoločnosti, neochotne im priznáva
politické a občianske práva a z tohto dôvodu je silne diskriminačný. V Európe donedávna
uplatňovali tento model Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko.
40 Bargerová, Z., Divinský, B.: Integrácia migrantov v Slovenskej republike. Výzvy a odporúčania pre tvorcov politík.
Bratislava: IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2008, s. 14.
41 Bargerová, Z., Divinský, B.: Tamtiež, s. 14.
Integrácia migrantov
v Slovenskej republike
25
Asimilačný model
Uprednostňuje jednostranný intenzívny proces adaptácie cudzincov do prijímajúcej spoločnosti. Imigrantom je síce umožnené pomerne rýchlo a bezproblémovo sa integrovať
a získať totožné práva, ako majú domáci obyvatelia, ale za cenu takmer úplnej straty vlastnej kultúry, hodnôt, tradícií, príp. jazyka a náboženstva, ktoré by mali prebrať z prijímajúcej
spoločnosti. Tento prístup môže vyvolávať pocit „vykorenenosti“ a straty identity, čo sa prejavuje hlavne pri druhej generácii imigrantov. Ako typický príklad asimilácie prisťahovalcov
sa uvádza Francúzsko.
Integračný model (v užšom zmysle)
Tento model predstavuje určitý kompromis: adaptácia je obojsmerná, migranti prispievajú
k formovaniu spoločnej kultúry a väčšinová spoločnosť ich rešpektuje a podporuje rôznorodosť, pričom pravidlá definuje štát. Cieľom takejto integrácie je neustále trans­formovať
a posilňovať súdržnosť spoločnosti pri zachovaní jej hodnôt. Tento model nezdôrazňuje skupinové práva migrantov, skôr uprednostňuje individuálnu občiansku integráciu.
­Integrácia v užšom zmysle slova je charakteristická pre väčšinu krajín EÚ a pre USA.
Multikultúrny model
Plne akceptuje skupinovú identitu, odlišnosti a špecifické črty migrantov a ich kultúr, čím
v prijímajúcej spoločnosti rozvíja kultúrnu rozmanitosť (diverzitu). Migranti zostávajú jasne odlíšiteľní od prijímajúcej spoločnosti, ktorá im môže poskytovať viaceré výhody. Tento
model je typický napr. pre Švédsko, Austráliu či Kanadu. Udalosti posledných rokov vo svete však znásobili kritiku multikulturalizmu: argumentuje sa čiastočným uzatváraním jednotlivých komunít migrantov až ich dobrovoľnou izoláciou a nerešpektovaním základných
noriem a hodnôt väčšinovej spoločnosti či iných menšín. Preto sa v súčasnosti od rýdzeho
multikulturalizmu zväčša ustupuje.42
Oblasti integrácie
Rôzni odborníci rozlišujú rôzne oblasti, ktorých sa integrácia dotýka. Ich delenie pritom vychádza
v rovnakej miere z možností a potrieb prijímajúcej spoločnosti ako aj z možností a potrieb migrantov. Bargerová a Divinský ponúkajú vyčerpávajúci zoznam oblastí, v ktorých môže integrácia
prebiehať: ekonomická, sociálna, kultúrna, jazyková, vzdelanostná, náboženská, rezidenčná, občianska, právna, politická, ľudsko-právna a pod. Podľa nich sú základné oblasti štyri: ekonomická
(zamestnanie a prístup k rôznym službám), sociálna (medziľudské vzťahy a siete), kultúrna (identita, jazyk) a politická (politické práva a občianska participácia).43
Cieľové skupiny integrácie
Aj keď charakter integrácie migrantov do veľkej miery závisí od existujúcej migračnej politiky
a štruktúry migrantov v danej krajine, integračná politika nie je automaticky určená všetkým
skupinám migrantov. Nie všetci totiž v prijímajúcej krajine plánujú zostať dlhodobo či natrvalo,
a teda nie všetci majú dôvod sa do prijímajúcej spoločnosti plnohodnotne začleniť. Integrovateľnosť do spoločnosti je tak daná subjektívne – individuálnou schopnosťou (vôľou, ochotou, pripravenosťou) a štátom vymedzenou oprávnenosťou pre rôzne skupiny migrantov (napr. s trvalým
pobytom, vysokou kvalifikáciou, prospešnosťou pre štát, udeleným azylom).
Najčastejšie sa za cieľovú skupinu integračnej politiky považujú legálni migranti, teda osoby
s platným povolením na pobyt. V niektorých krajinách sa integračná politika vzťahuje predovšetkým na migrantov s trvalým pobytom, v iných sa týka aj osôb s prechodným, prípadne tolerovaným pobytom. Pre dlhodobý charakter integrácie sa v niektorých krajinách do integračných
programov zahŕňajú aj naturalizované osoby, teda jednotlivci, ktorí už získali štátne občianstvo.
42 Prevzaté a krátené z Bargerová, Z., Divinský, B.: Tamtiež, s. 19 – 20.
43 Bargerová, Z., Divinský, B.: Tamtiež, s. 15 – 16.
26
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
Za špecifických okolností sa integrácia môže týkať aj nelegálnych migrantov, predovšetkým tých,
ktorí sa v krajine zdržiavajú dlhšie a sú aktívni na trhu práce. Ak sa predpokladá ich dlhodobé zotrvanie v krajine alebo prínos pre ekonomické výhody, napríklad obsadzovanie pracovných pozícií,
o ktoré domáce obyvateľstvo nemá záujem, štáty nezriedka pristupujú k legalizácii nelegálnych
pobytov (tzv. regularizácii).44
Ciele integračných programov
Integračné politiky majú v rôznych krajinách rôznu podobu a využívajú rozličné nástroje pre rôzne cieľové skupiny. Bez ohľadu na existujúce špecifiká jednotlivých štátov sa integračné programy
pre migrantov spravidla zameriavajú na:
}} udelenie jasného právneho postavenia,
}} zvládnutie úradného jazyka a umožnenie prístupu k vzdelaniu,
}} zaradenie na pracovný trh,
}} prístup k zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám,
}} asistenciu pri hľadaní primeraného bývania,
}} podporu zjednotenia rodiny,
}} zúčastňovanie sa na občianskom a politickom živote,
}} uznanie kultúrnych a náboženských špecifík,
}} rešpektovanie ľudských práv,
}} potláčanie prejavov intolerancie a diskriminácie,
}} možnosti a podmienky získania štátneho občianstva.45
Spoločné základné princípy politiky integrácie prisťahovalcov v EÚ
Integrácia cudzincov predstavuje jednu z kľúčových výziev migračnej politiky vo všetkých krajinách EÚ. Vlády priznávajú, že nedostatočná integrácia cudzincov môže viesť k závažným problémom, zvyšovaniu spoločenského napätia a prehlbovaniu sociálneho vylúčenia veľkých skupín
obyvateľstva. Aj keď sa migračné a integračné politiky jednotlivých členských štátov výrazne líšia
vo vymedzení cieľov, cieľových skupín a v spôsobe ich realizácie, zhoda prevláda v definovaní
všeobecného cieľa integrácie – nadobudnutia sebestačnosti migrantov. Vlády členských krajín
preto majú prisťahovalcom umožniť, aby viedli sebestačný život v oblasti bývania, zamestnania,
vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a aby sa podieľali na spoločenskom a kultúrnom živote spoločnosti. Sebestačnosť taktiež zahŕňa prístup migrantov k verejným inštitúciám, službám a právam väčšinovej spoločnosti. V oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín boli prijaté tzv.
Spoločné základné princípy politiky integrácie prisťahovalcov v EÚ.
Spoločné základné princípy politiky integrácie prisťahovalcov v Európskej únii
1. Integrácia je dynamický obojstranný proces vzájomného prispôsobovania sa imigrantov a domácich obyvateľov členských štátov.
2. Integrácia je proces zahŕňajúci rešpektovanie základných hodnôt Európskej únie.
3. Zamestnanosť je kľúčová pre integračný proces a je základom pre účasť prisťahovalcov
na rozvoji prijímajúcej spoločnosti, ako aj predpokladom toho, aby bol tento prínos prisťahovalcov pre spoločnosť viditeľný.
4. Základná znalosť jazyka prijímajúcej krajiny, vedomosti o jej histórii a inštitúciách sú
nevyhnutnou a podstatnou súčasťou integrácie prisťahovalca a predpokladom jeho
úspešnej integrácie.
5. Úsilie vzdelávať sa je kľúčové pre prípravu prisťahovalcov a hlavne ich potomkov, aby
boli úspešnejší a aktívnejšie prispievali k rozvoju prijímajúcej spoločnosti.
6. Prístup imigrantov k inštitúciám a k súkromným a verejným tovarom a službám na báze
rovnosti a nediskriminácie je základnou bázou pre lepšiu integráciu imigranta.
44 Bargerová, Z., Divinský, B.: Tamtiež, s. 17.
45 Bargerová, Z., Divinský, B.: Tamtiež, s. 18.
Integrácia migrantov
v Slovenskej republike
27
7. Časté vzájomné kontakty prisťahovalcov a obyvateľov členských štátov a ich spolupráca
sú základným mechanizmom pre integráciu. Spoločné verejné fóra, interkultúrny dialóg, vzdelávanie o otázkach imigrantov a imigrantských kultúrach a zlepšovanie život­
ných podmienok imigrantov v mestských oblastiach zlepšujú vzájomné prepojenie medzi prisťahovalcami a obyvateľmi členských štátov.
8. Uplatňovanie rozmanitosti a odlišnosti kultúr a náboženstiev je garantované Chartou
základných práv a musí byť plne zaručené, ak dané praktiky nie sú v rozpore s nedotknuteľnými európskymi právami alebo vnútroštátnym právom.
9. Účasť prisťahovalcov na demokratickom procese a tvorbe integračných politík a opatrení, osobitne na lokálnej úrovni, podporuje proces integrácie imigrantov.
10. Možnosti presadzovania integračných politík a uplatňovania ich nástrojov vo všetkých
príslušných portfóliách politiky, a to na úrovni vlád a verejných služieb, majú byť dôsledné zvážené v procese tvorby a uplatňovania týchto politík.
11. Stanovenie jasných cieľov, indikátorov a hodnotiacich mechanizmov integračných politík je potrebný na prispôsobenie politiky, hodnotenie pokroku v integrácii a pre účinnejšiu výmenu informácií o integračných politikách.46
Koncepcia integrácie cudzincov v SR
V máji 2009 vláda SR schválila Koncepciu integrácie cudzincov v Slovenskej republike, v ktorej vytýčila krátkodobé a dlhodobé ciele pri integrácii cudzincov do slovenskej spoločnosti. Slovenská
republika sa priklonila k tzv. integračnému modelu, ktorý je založený na obojstrannej adaptácii
v integračnom procese, v rámci ktorého cudzinci prispievajú k formovaniu spoločnej kultúry a zároveň ich väčšinová spoločnosť rešpektuje a podporuje ich rôznorodosť. Koncepcia tak vychádza
zo spoločných základných princípov EÚ a integráciu vymedzuje ako kontinuálny, dlhodobý a dynamický obojstranný proces, ktorý zahŕňa na jednej strane cudzincov legitímne sa zdržiavajúcich
v krajine a na druhej strane obyvateľov prijímajúcej spoločnosti.
Koncepciu vypracovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. V koncepcii kládlo dôraz na vymedzenie cieľovej skupiny, na ktorú sú integračné opatrenia zamerané, na definovanie
kľúčových oblastí integrácie cudzincov a na úlohu štátu a ostatných aktérov v procese integrácie
cudzincov. Hlavným zámerom koncepcie je pritom navrhnúť integračné opatrenia, ktoré by predchádzali vzniku ekonomicky, sociálne a kultúrne rozdelenej spoločnosti. Takéto opatrenia majú
cudzincom umožniť poskytnutie jasného právneho štatútu, zaradenie na pracovný trh, zvládnutie slovenského jazyka, zabezpečenie prístupu k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, sociálnym
službám a bývaniu, uznanie kultúrnych špecifík a účasť na občianskom a politickom živote, prípadne aj získanie štátneho občianstva SR.
Koncepcia integrácie cudzincov v SR vymedzuje integračné opatrenia pre tieto skupiny cudzincov:
s trvalým pobytom; s prechodným pobytom za účelom zamestnania, podnikania alebo zlúčenia
rodiny; s prechodným pobytom na základe registrácie (občania EHP a ich rodinní príslušníci – občania tretích krajín); pre zahraničných Slovákov; pre osoby s udeleným azylom alebo doplnkovou ochranou; pre maloletých bez sprievodu alebo obete obchodovania s ľuďmi na tolerovanom
pobyte. Koncepcia zároveň konštatuje, že jej primárnym záujmom je integrácia cudzincov, ktorí
majú na území Slovenskej republiky povolený pobyt najmenej na jeden rok.
Vybrané opatrenia Koncepcie integrácie cudzincov v SR (krátené)
V oblasti zamestnávania cudzincov:
}} Zjednodušiť administratívnu náročnosť prístupu cudzincov na trh práce a zamestnávania cudzincov a zjednodušiť administratívnu náročnosť pre získanie pobytu s cieľom zamestnania a umožniť jeho flexibilitu v prípade zmeny zamestnávateľa.
46 Spoločné základné princípy integračnej politiky prisťahovalcov v krajinách Európskej únie, 2004
28
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
}} Navrhnúť systém tvorby a pravidelnej aktualizácie zoznamov dlhodobo neobsaditeľných pracovných miest, resp. profesií, v ktorých je dlhodobý nedostatok záujemcov
o zamestnanie z radov slovenských občanov, s cieľom urýchliť a zjednodušiť zamestnávanie cudzincov.
}} Zákon o pobyte cudzincov v pôsobnosti rezortu Ministerstva vnútra SR upraviť vo vzájomnej súvislosti so zákonom o službách zamestnanosti tak, aby právna úprava umožňovala
zotrvanie cudzincov – absolventov vysokých škôl na slovenskom pracovnom trhu.
V oblasti bývania:
}} V rámci Programu rozvoja bývania a ostatných podporných nástrojov štátu hľadať možnosti podpory výstavby nájomných bytov pre ekonomicky slabšie skupiny obyvateľstva,
teda aj pre cudzincov, resp. sprístupniť prípadné existujúce programy aj pre cudzincov.
}} Podporovať mestá a obce pri realizácii programov sociálnej inklúzie a integračných
programov pre cudzincov zameraných na zabezpečenie primeraného bývania.
}} Zapojiť zamestnávateľov, ktorí majú záujem o zamestnávanie cudzincov, do riešenia ich
bytovej otázky. Zabezpečiť opatrenia na poskytnutie príspevku zamestnávateľovi, ktorý
vytvorí podmienky na bývanie pre cudzincov.
V oblasti vzdelávania cudzincov:
}} V spolupráci s odbornými vzdelávacími inštitúciami a odborníkmi v oblasti integrácie
vytvoriť metodiku výučby slovenského jazyka pre dospelých cudzincov na rôznych
vzdelanostných úrovniach.
}} Navrhnúť spôsob výučby a financovania rekvalifikačných kurzov pre dospelých cudzincov. Navrhnúť definovanie úrovne znalosti jazyka pre oblasť zamestnanosti a oblasť získavania štátneho občianstva.
}} Dopracovať systém uznávania kvalifikácií, profesií a overovania vzdelania a požiadaviek
pre pracovné činnosti cudzincov, ako aj vypracovať analýzu možností zavedenia alternatívnych postupov uznávania dosiahnutého vzdelania v prípadoch, keď získanú kvalifikáciu nemožno preukázať dokladmi o vzdelaní a odbornej praxi.
}} Navrhnúť a vytvoriť systém podpory kurzov kultúrnej a občianskej orientácie, ktoré cudzincov oboznámia so základnými hodnotami spoločnosti, fungovaním inštitúcií a pod.
V oblasti sociálneho zabezpečenia:
}} Rozvíjať a podporovať ďalšie opatrenia na podporu jednotlivcov a rodín cudzincov, najmä pokiaľ ide o ich prístup k sociálnym službám a poskytovaným štátnym sociálnym
dávkam, s osobitným dôrazom na tzv. zraniteľné kategórie cudzincov (starí, zdravotne
postihnutí cudzinci, ženy migrantky, maloletí bez sprievodu).
}} Klásť dôraz na opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávaných pre „maloletých bez sprievodu“, ktoré súvisia s vyhľadávaním rodičov maloletého
bez sprievodu s cieľom zlúčenia s rodinou.
}} Zvýšiť informovanosť pracovníkov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny o problematike migrácie a integrácie. Zabezpečiť tréningy a školenia sociálnych pracovníkov o pracovnej a sociálnej integrácii a poskytovaní peňažných príspevkov cudzincom a podporovať profesionalizáciu zamestnancov v oblasti asistencie cudzincom.
}} Zabezpečiť úzku spoluprácu a koordináciu zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí
a rodiny s migračnými informačnými centrami IOM alebo inými poradenskými centrami
MVO.
V oblasti zdravotnej starostlivosti:
}} Preventívnymi opatreniami a aplikáciou náležitých krízových plánov znižovať zdravotné riziká spojené s pobytom cudzincov, najmä pokiaľ ide o výskyt infekčných ochorení a zdravotné riziká spojené s pobytom cudzincov v pobytových záchytných táboroch
a azylových zariadeniach zavlečením prenosných ochorení do SR.
}} Podporovať uplatnenie cudzincov v zdravotníckych povolaniach a ich integráciu do
spoločnosti v spolupráci s Ministerstvom školstva SR v súlade so systémom uznávania
dokladov o vzdelaní podľa smernice 2005/36/ES.
Integrácia migrantov
v Slovenskej republike
29
}} Realizovať vzdelávacie aktivity a školenia pre zdravotníckych profesionálov. zamerané
na dodržiavanie medzinárodných noriem v oblasti ochrany práv pacientov, predchádzanie diskriminácii, rasizmu, xenofóbii a ostatným prejavom intolerancie.
V oblasti občianskej integrácie, zvyšovania povedomia voči cudzincom a informačno-komunikačnej stratégii:
}} Zvýšiť informovanosť domáceho obyvateľstva o živote a problémoch cudzincov na Slovensku v záujme upevňovania vzájomných dobrých vzťahov a tolerancie.
}} Venovať zvýšenú pozornosť problematike interkultúrneho vzdelávania, medzikultúrneho dialógu a multikultúrnej výchove. Posilniť interkultúrne vzdelávanie na školách
s dôrazom na problematiku migrácie a integrácie cudzincov, vzdelávanie zamestnancov
sociálnych služieb, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v otázke migrácie, imigrácie
a znižovania miery predsudkov a stereotypov pri práci s cudzincami.
}} Zvyšovať občiansku participáciu cudzincov na regionálnej a miestnej úrovni ich priamou účasťou na rôznych podujatiach, diskusných a informačných stretnutiach s predstaviteľmi miest a obcí.
V oblasti udeľovania štátneho občianstva:
}} Doplniť zákon o štátnom občianstve a prijať príslušné vykonávacie predpisy tak, aby
umožňovali jednoznačný výklad, najmä pokiaľ ide o preukazovanie znalostí potrebných
k získaniu štátneho občianstva.
}} Prehodnotiť a vymedziť kritériá posudzovania znalosti slovenského jazyka, t. j. dosiahnutej znalostnej úrovne podľa medzinárodne uznávaných noriem Spoločného európskeho
referenčného jazykového rámca (CEFR).
}} Prehodnotiť zákonnú definíciu nepretržitého pobytu ako podmienky pre udelenie občianstva SR a umožniť udelenie výnimky pre prerušenie tejto doby vo výnimočných prípadoch podľa zákona (študijná stáž v zahraničí, verejný záujem).
}} V konaní o udelenie občianstva SR dbať na dodržiavanie zákonnej lehoty 24 mesiacov
na posúdenie žiadosti o udelenie občianstva. Ustanoviť mechanizmus na jej dodržiavanie a zabrániť neopodstatneným prieťahom v konaní.
Na úrovni územných samospráv:
}} Zvýšiť záujem samosprávnych krajov o problematiku integrácie cudzincov a zlepšiť celkovú informovanosť pracovníkov samospráv o migračnej a integračnej politike štátu
a právnom postavení cudzincov. Zaviesť opatrenia na podporu vzdelávania pracovníkov
na miestnej a regionálnej úrovni.
}} Vytvoriť legislatívne predpoklady na zapojenie miest, obcí a mimovládnych organizácií
do integračného procesu, a to najmä novelizáciou zákona o obecnom zriadení a zákona o samospráve vyšších územných celkov
}} Zabezpečiť účasť predstaviteľov krajov, miest a obcí v odborných pracovných skupinách
s cieľom získať informácie o fungovaní integračných projektov a možnostiach ich financovania na regionálnej úrovni
V oblasti spolupráce:
}} Vytvárať čo najvhodnejšie podmienky a usilovať sa o pokračovanie projektov a programov zameraných na integráciu cudzincov a vzájomne podporovať programy realizované z prostriedkov Európskeho fondu pre integráciu príslušníkov tretích krajín.
}} Usilovať sa o prehlbovanie spolupráce medzi orgánmi štátnej správy, územnej samosprávy a mimovládnymi organizáciami a zabezpečovať pritom čo najefektívnejšie využívanie integračných programov všetkými partnermi.
}} V oblasti spolupráce s komunitami cudzincov, ich združeniami a organizáciami zabezpečovať súčinnosť a spoluprácu cudzincov s orgánmi štátnej správy, územnej samosprávy
a na ostatných úrovniach a ich rovnocenný prístup k informáciám.
Zoznam všetkých opatrení zahrnutých v Koncepcii integrácie cudzincov v SR je dostupný na webovej
stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR: http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=17423 [citované 2010-27-9].
30
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
Funkciu koordinačného pracoviska pre záležitosti integrácie cudzincov plní Centrum pre koordináciu integrácie cudzincov (CKIC), ktoré spadá pod Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
SR. Centrum koordinuje aplikáciu navrhnutých integračných opatrení vyplývajúcich z Koncepcie
integrácie cudzincov, riadi Medzirezortnú expertnú komisiu pre oblasť pracovnej migrácie a integrácie cudzincov a koordinuje otázky zamestnanosti, sociálneho zabezpečenia a zdravotnej
starostlivosti.47
V novembri 2012 začalo Centrum pre koordináciu integrácie cudzincov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR implementovať národný projekt s názvom „Príprava novej integračnej politiky a jej mainstreaming“. Dôraz bude kladený na participáciu relevantných odborníkov, ako aj
cieľovej skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín na jej tvorbe. Nová integračná politika má za
cieľ zlepšiť multi dimenzionálny rozmer integrácie (zamestnanie, vzdelávanie, kultúrna orientácia,
občianska participácia, jazykové schopnosti, prístup k občianstvu).48
Migračná politika SR s výhľadom do roku 2020
Rok 2011 bol zameraný na novelizáciu migračnej politiky SR. Vláda SR 31. 8. 2011 schválila M
­ igračnú
politiku Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2020 („MP“). Svojím obsahom a charakterom nadväzuje na Koncepciu migračnej politiky Slovenskej republiky (2005) a vychádza z vývoja
migračnej situácie a potrieb Slovenskej republiky, a to najmä v oblasti ekonomickej migrácie.
Migračná politika vo svojich 7 tematických kapitolách udáva základné ciele SR v oblastiach ako
legálna migrácia, integrácia, emigrácia kvalifikovanej pracovnej sily zo SR, nelegálna migrácia, návraty a obchodovanie s ľuďmi, ochrana hraníc, medzinárodná ochrana a migrácia a rozvoj. Taktiež
načrtáva budúce inštitucionálne zabezpečenie oblasti migrácie a azylu.
MP sa zameriava na okruhy v rámci ekonomickej migrácie, ktoré sa doposiaľ v SR neriešili, resp.
riešili sa len v malej miere. Poukazuje na potrebu využitia potenciálu dočasnej a cirkulárnej migrácie pri eliminovaní nelegálnej migrácie, úniku vysokokvalifikovanej a kvalifikovanej pracovnej sily
pri súčasnom rozvoji tretích krajín. Z týchto dôvodov sa plánujú v budúcnosti aktualizovať podmienky vytvárajúce právny rámec umožňujúci vstup migrantov na trh práce, pre sezónnu prácu,
dočasnú a cirkulárnu migráciu a formy krátkodobého zamestnávania.
V novej MP sa SR zaviazala, že prijme politiky na aktívnu podporu prijímania ekonomických
migrantov a zamestnávania migrantov z tretích krajín v súlade s potrebami národného hospodárstva a trhu práce, s dôrazom na prijímanie a zamestnávanie vysokokvalifikovaných zamestnancov, vedeckých pracovníkov a podľa potreby ďalších kvalifikovaných migrantov.
Zároveň sa v MP uvádza, že je potrebné vykonávať pravidelné analýzy potrieb národného hospodárstva a ekonomického prínosu jednotlivých skupín ekonomických migrantov (podľa
účelu pobytu), na základe ktorých sa má zvážiť prijímanie regulačných a kontrolných opatrení,
ako aj opatrení na motiváciu cudzincov, ktorí sú prínosom pre slovenské hospodárstvo, aby pôsobili v SR s cieľom zabezpečiť rovnováhu na trhu práce i v celom rozsahu ekonomickej migrácie. Na
tento účel sa má podľa MP zabezpečiť previazanie existujúcich databáz a zlepšiť a zefektívniť zber
a spracovania dát o trhu práce a tieto údaje sa majú sprístupniť odbornej verejnosti aj občanom.
V MP sa hovorí aj o novo definovaní problematiky uznávania dosiahnutého vzdelania a kvalifikácie a predchádzaní fenoménu tzv. „brain waste“ a plánuje sa rozšírenie právomocí zodpovedných inštitúcií v dôsledku zvýšených potrieb a previazania zodpovednosti za oblasť kvalifikácie
aj zo strany zamestnávateľov, resp. príslušných orgánov štátnej správy. Z tohto dôvodu má dôjsť
k posilneniu činnosti Strediska na uznávanie dokladov o vzdelaní MŠVVaŠ SR. Zároveň sa v MP
explicitne uvádza, že je potrebné zjednodušiť mechanizmus uznávania odborných kvalifikácií na
účely výkonu povolania, na akademické účely pre azylantov, cudzincov s poskytnutou doplnkovou ochranou a presídlencov.
V MP sa zároveň zvažuje zavedenie Slovenskej karty, ktorá bude zvýhodňovať podmienky pre
vysokokvalifikované osoby, ktoré by mali záujem o prácu na Slovensku, a zavedenie bodového
47 http://www.employment.gov.sk/kontakt.html
48 http://www.employment.gov.sk/narodny-projekt-the-national-project.html
Integrácia migrantov
v Slovenskej republike
31
systému, ktorý umožní príchod migrantov spĺňajúcich rôzne preferencie SR. V MP sa zároveň uvádza potreba zlepšiť a zefektívniť zber a spracovanie dát o trhu práce prostredníctvom pravidelných analýz a vytvárať zoznamy nedostatkových profesií, ktoré sa budú pravidelne aktualizovať.
MP venuje pozornosť emigrácii pracovnej sily a zdôrazňuje potrebu prípravy integračných
programov pre osoby vracajúce sa zo zahraničia. V tejto súvislosti má za cieľ skvalitniť spoluprácu a informovanosť medzi relevantnými subjektmi tak, aby mohli plniť svoje úlohy v prospech
komunít emigrantov a tiež iniciovať intenzívnu diskusiu medzi expertmi a verejnosťou na tému
emigrácie občanov SR.
Jedným z opatrení prijatých v rámci MP SR je aj zriadenie Imigračného a naturalizačného úradu
(INÚ), ktorý v rámci výkonu činnosti štátnej správy zabezpečí najmä komplexné činnosti od legálneho vstupu cudzinca na naše územie cez povolenie jeho pobytu, resp. prvostupňové správne
konanie vo veci medzinárodnej ochrany, integráciu do spoločnosti, až po možnosť žiadať o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky. INÚ bude zároveň pravidelne vyhodnocovať
implementáciu migračnej politiky (t. j. identifikovanie prekážok príchodu legálnych migrantov,
problémy v integrácii, a pod.) a na základe týchto analýz bude v spolupráci so všetkými zainteresovanými rezortmi a organizáciami prehodnocovať realizáciu migračnej politiky tak, aby čo
najlepšie reflektovala meniacu sa situáciu v oblasti migrácie.
Ako sa uvádza v MP, Slovenská republika zdôrazňuje, že účinne bojuje proti všetkým formám
­nelegálnej migrácie, pričom berie na zreteľ ľudsko-právne aspekty spojené s týmto fenoménom.
Taktiež akcentuje potrebu spolupráce s krajinami EÚ, krajinami tranzitu a pôvodu migrantov, potrebu prijímania legislatívnych, organizačných a administratívnych opatrení na prevenciu nelegálnej migrácie v oblasti kontroly a sankčných postihov v prípadoch nelegálneho zamestnávania
migrantov, potrebu prijímania opatrení na zvýšenie bezpečnosti ochrany dokladov a zavádzanie
technických prostriedkov na odhaľovanie ich pozmeňovania a falšovania a vykonávanie bezpečnostných previerok cudzincov zameraných na overenie pozvania alebo udelenie pobytu.
Prijatá Migračná politika venuje časť aj návratom, pričom zdôrazňuje, že SR bude naďalej preferovať možnosť vykonávania asistovaných dobrovoľných návratov cudzincov do krajín ich pôvodu
pred nútenými návratmi. Zároveň však bude dbať na dôsledné vymáhanie súdnych a administratívnych vyhostení. Represívne opatrenia formou nútených návratov uplatňuje SR v prípade
migrantov, ktorí porušujú jej právny poriadok. Nútený návrat sa uplatňuje vtedy, ak sa vyčerpali
všetky prostriedky na to, aby migrant rešpektoval rozhodnutie správneho orgánu alebo súdneho
orgánu a územie SR skutočne opustil.
Migračná politika zároveň zdôrazňuje potrebu systematického zvyšovania koherencie medzi
migračnou a rozvojovou politikou a hlbšie zakomponovávanie otázky migrácie do rozvojovej
politiky vo vzťahu k prioritným krajinám. Tiež zdôrazňuje potrebu cieleného smerovania rozvojovej pomoci do prioritných krajín rozvojovej pomoci SR a v odôvodnených prípadoch do iných
krajín relevantných z hľadiska migračných tokov do SR/EÚ a na tento účel spracovávať pravidelné
analýzy. Rovnako sa zdôrazňuje potreba využitia potenciálu dočasnej a cirkulárnej migrácie, ako
aj návratovej politiky pri eliminovaní nelegálnej migrácie, úniku vysokokvalifikovanej a kvalifikovanej pracovnej sily pri súčasnom rozvoji tretích krajín.
V oblasti tzv. inej legálnej migrácie, teda v oblasti posilňovania vzájomnej výmeny informácií
o migrácii zlepšením existujúcich nástrojov, zlepšením informovanosti o možnostiach a podmienkach legálnej migrácie je jedným z opatrení vytváranie informačno-konzultačných centier pre
migrantov na zlepšenie ich prístupu k informáciám o vstupe a pobyte, životných a pracovných
podmienkach, a to aj v krajinách ich pôvodu. Zároveň sa tu uvádza, že je potrebné poskytovať
informácie aj prostredníctvom imigračných portálov, internetových (viacjazyčných) stránok, brožúrok a letákov a zvyšovať všeobecnú informovanosť migrantov prostredníctvom informačných
kampaní o nelegálnej práci, prevádzačstve, obchodovaní s ľuďmi aj o možných rizikách pracovnej
migrácie a možnostiach pomoci.
32
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
V časti venovanej integrácii sa spomínajú nasledujúce plánované opatrenia:
}} zavádzanie uplatňovania tzv. integračného mainstreamingu do prípravy a tvorby legislatívy;
}} zvyšovanie dôrazu na ľudské práva a toleranciu, boj proti diskriminácii a intolerancii formou vytvorenia koordinovanej komunikačnej stratégie, ktorá zahŕňa aktivity zameriavajúce sa na zvyšovanie informovanosti verejnosti, systematickú spoluprácu s verejnoprávnymi
médiami a iniciovanie širších diskusií;
}} stanovenie mechanizmu systematického sledovania plnenia indikátorov integrácie
migrantov;
}} vytváranie podmienok na implementáciu integračnej politiky na regionálnej a lokálnej
úrovni prostredníctvom relevantných subjektov, a to najmä VÚC, miest a obcí a definovanie
možností spolupráce vzhľadom na ich kompetencie a zodpovednosť;
}} zapájanie do procesu integrácie členov jednotlivých migrantských združení a komunít na
lokálnej a regionálnej úrovni;
}} zavedenie pred-príchodovej informovanosti migrantov v krajinách pôvodu;
}} zjednodušenie mechanizmu uznávania odborných kvalifikácií;
}} zabezpečenie dostupnej výučby slovenského jazyka a sociálno-kultúrnej orientácie pre
migrantov;
}} zváženie zmeny postupu pri naturalizácii a získavaní štátneho občianstva SR tak, aby sa
urýchlil proces integrácie, zjednodušili a stransparentnili sa procesy vedúce k udeleniu trvalého pobytu a následne aj možnosti získania slovenského štátneho občianstva, a i.49
Hodnotenie Slovenska v oblasti integrácie migrantov – index MIPEX
Cenný obraz o stave integračnej politiky na Slovensku v porovnaní s ďalšími krajinami ponúka tzv.
Migrant Integration Policy Index z roku 2011 (Index politiky integrácie migrantov – MIPEX III), ktorý
je projektom 37 partnerských organizácii (univerzít, výskumných inštitútov, mimovládnych organizácií) pod vedením Migration Policy Group a British Council v Bruseli. Projekt zhodnotil integračné politiky v 27 členských štátoch EÚ a 4 nečlenských krajinách (Nórsko, Švajčiarsko, K
­ anada
a USA).
MIPEX III sleduje 7 hlavných oblastí integračných politík, ktoré ovplyvňujú postavenie migranta
od vstupu do krajiny až po získanie občianstva:
}} podmienky na dlhodobý pobyt,
}} prístup na pracovný trh,
}} podmienky na vzdelávanie,
}} podmienky na zjednotenie rodiny,
}} podmienky na občiansku/politickú participáciu,
}} opatrenia proti diskriminácii,
}} podmienky na získanie štátneho občianstva.
Hodnotenie integračnej politiky SR – index MIPEX III (údaje za rok 2010)50
Oblasť integrácie
Počet bodov (max. 100)
Umiestnenie (z 31 krajín)
Prístup na pracovný trh
21
30.
Podmienky na zjednotenie rodiny
53
21.
Podmienky na vzdelávanie
24
24.
Podmienky na občiansku/politickú participáciu
21
26.
Podmienky na dlhodobý pobyt
50
24.
Podmienky na získanie štátneho občianstva
27
25.
Opatrenia proti diskriminácii
59
26.
50
49 Výročná správa o politikách v oblasti migrácie a azylu Slovenská republika 2011, Národná štúdia pre Európsku
migračnú sieť (European Migration Network), 2012
50 Migrant Integration Policy Index (MIPEX III), 2011.
Integrácia migrantov
v Slovenskej republike
33
Podľa posledného prieskumu MIPEX III, ktorý zbieral údaje za posledné tri roky (do 31. mája 2010),
sa Slovensko umiestnilo na 29. mieste z 31. V oblasti prístupu na pracovný trh Slovensko spolu
s Cyprom skončilo na poslednom mieste. Najhorší prepad oproti prieskumu z roku 2007 zaznamenalo z hľadiska získania občianstva – príčinou toho bola aj novela zákona o štátnom občianstve
z roku 2007, ktorá sprísňuje jednu z podmienok na udelenie štátneho občianstva SR, a to dĺžku
trvalého pobytu cudzinca na území Slovenska pred podaním žiadosti o udelenie štátneho občianstva SR z päť na osem rokov.
Prijatie Koncepcie integrácie cudzincov v SR (2009) sa v rámci prieskumu MIPEX hodnotí pozitívne, vzhľadom na zvýšenie povedomia v tejto oblasti a stanovenie záväzkov jednotlivých ministerstiev. Vzhľadom na legislatívu EÚ je pre rodiny imigrantov v SR najjednoduchšia cesta k integrácii
prostredníctvom získania dlhodobého pobytu. Podľa prieskumu badať zlepšenie v boji proti diskriminácii, hlavne vďaka podpore neziskových organizácií.51
Zdroje:
Bargerová, Z., Divinský, B. Integrácia migrantov v Slovenskej republike. Výzvy a odporúčania pre tvorcov politík. Bratislava: IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2008.
Koncepcia integrácie cudzincov v SR dostupná na stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR:
http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=17423.
Spoločné základné princípy integračnej politiky prisťahovalcov v krajinách Európskej únie, 2004.
Migrant Integration Policy Index (MIPEX III), 2011 .
Výročná správa o politikách v oblasti migrácie a azylu Slovenská republika 2011, Národná štúdia pre Európsku
migračnú sieť (European Migration Network), 2012
www.employment.gov.sk
51www.mipex.eu
34
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
Typológia migrantov
na Slovensku
5.
TYPOLÓGIA MIGRANTOV
NA SLOVENSKU
Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ narástol počet cudzincov s povoleným pobytom z 22 108
v roku 2004 na 68 732 v 1. polroku 2012.52 V rokoch 2007 – 2008 Slovensko zaznamenalo 30-percentný rekordný prírastok cudzincov, čím krajina vykázala jeden z najvyšších prírastkov v EÚ. Napriek týmto zmenám žije v súčasnosti na Slovensku v porovnaní s inými krajinami EÚ nízky počet
cudzincov. Menší počet vykazujú v EÚ iba Poľsko, Litva,a Bulharsko, čiže krajiny, pre ktoré je charakteristická skôr emigrácia. 68 732 cudzincov s povoleným pobytom v SR k 30. 6. 2012 predstavuje 1,27 % celkovej populácie.53
Kto sú títo migranti, odkiaľ pochádzajú a ako tu žijú? Na tieto veľmi dôležité otázky dáme odpovede v nasledujúcich riadkoch. Údaje takéhoto charakteru považujeme za veľmi potrebné,
nakoľko výskumy ukazujú, že slovenská verejnosť neprichádza s cudzincami často do kontaktu,
nedisponuje potrebnými informáciami a svoje postoje k migrantom si formuje na základe vžitých
predsudkov a stereotypov, ktoré v mnohých prípadoch utvrdzujú aj médiá. Zovšeobecňovaním
a neznalosťou typického migranta na Slovensku vzniká jeho nepresné vnímanie.
KTO SÚ TEDA MIGRANTI ŽIJÚCI V SLOVENSKEJ REPUBLIKE?
Osoby v produktívnom veku
Podiel cudzincov v produktívnom veku v roku 2010 dosiahol skoro 90 %. To znamená, že prevažná
väčšina cudzincov na Slovensku je alebo môže byť ekonomicky aktívna.54
52 Štatistiky Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR, 2012
53 Štatistický úrad SR.
54 Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008) Bratislava: IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2009, s. 32, aktualizácia: IOM, november 2012
Typológia migrantov
na Slovensku
37
Štruktúra cudzincov s povoleným pobytom v SR v období 2004 – 2010 (v % koncom
daného roka)55
Kategória/rok
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Štátni príslušníci krajín EHP
49,5
55,8
56,8
63,8
63,1
63,2
63,4
Štátni príslušníci krajín mimo EHP
50,5
44,2
43,2
36,2
36,9
36,8
36,6
Muži
55,8
58,1
60,0
63,1
65,0
64,5
64,1
Ženy
44,2
41,9
40,0
36,9
35,0
35,5
35,9
Populácia v produktívnom
veku (15 – 64 r.)
86,4
87,0
87,7
89,0
89,6
89,2
89,0
Populácia v neproduktívnom
veku (ostatní)
13,6
13,0
12,3
11,0
10,4
10,8
11,0
Zdroj: Výpočty B. Divinského na základe štatistík Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR; aktualizácia: IOM, 2012
Občania EÚ, krajín juhovýchodnej Ázie, bývalého Sovietskeho zväzu
a Juhoslávie
V roku 2011 bolo 47,6 % cudzincov žijúcich na Slovensku z krajín EHP56, čo je v rozpore s predstavami prevažnej väčšiny slovenského obyvateľstva o cudzincoch žijúcich na Slovensku.
Desať najdôležitejších krajín pôvodu cudzincov s povoleným pobytom na Slovensku
v rokoch 2004 a 2010 (stav koncom daného roka)57
2004
2010
Ukrajina
4007
Česká republika
9040
Česká republika
3583
Ukrajina
6297
Poľsko
2468
Poľsko
5600
Maďarsko
1519
Maďarsko
5341
Rusko
1213
Nemecko
4063
Nemecko
988
Srbsko
3853
Vietnam
832
Vietnam
2257
USA
643
Rusko
2227
Bulharsko
633
Rakúsko
2186
Rakúsko
576
Čína
1878
Zdroj: MVSR, Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v SR za rok 2011; Štatistický úrad SR.
Zamestnané osoby so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním
Cudzinci sú často vnímaní majoritným obyvateľstvom ako ekonomická záťaž pre štátny rozpočet.
Podiel cudzincov zo všetkých pracujúcich osôb v Slovenskej republike poukazuje na opak. V rokoch 2004 – 2010 podiel cudzincov zo všetkých pracujúcich osôb v Slovenskej republike stúpol
z 0,15 % na 1,23 %, čo je dramatický nárast. V roku 2010 bolo evidovaných 18 247 zamestnaných
cudzincov.58 Cudzinci z EÚ, USA či Južnej Kórey pôsobia v Slovenskej republike najmä ako vysoko
kvalifikovaní experti, manažéri a podnikatelia, cudzinci z krajín bývalého Sovietskeho zväzu a krajín balkánskeho regiónu ako nízko kvalifikované pracovné sily a cudzinci z Ázie predovšetkým ako
drobní podnikatelia v službách.59
55 Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011), s. 21
56 Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v SR za rok 2011, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, MVSR
57 Divinský, B.: Developments in the Field of Migration in Slovakia from her Accession to the European Union (International Issues and Slovak Foreign Policy Affairs Vol. XIX, No.2, 2010, s. 9
58 Teda osôb inej štátnej príslušnosti s platným povolením na zamestnanie a občanov EÚ, ktorí boli evidovaní na
úradoch práce ako uchádzači o zamestnanie. Štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
59 Vašečka, M.: Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v Slovenskej republike, IOM Medzinárodná
organizácia pre migráciu, Bratislava 2009, s. 22.
38
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
Zamestnanci zo zahraničia v SR v rokoch 2004 a 2009 podľa vybraných ukazovateľov
(v % koncom daného roka)60:
Kategória / rok
Občania EHP pracujúci na základe informačnej karty
2004
2009
63,1
75,1
Občania z krajín mimo EHP pracujúci na základe informačnej karty
5,7
8,6
Cudzinci pracujúci na základe povolenia na zamestnanie
31,2
16,3
Muži
77,4
80,2
Ženy
22,6
19,8
Osoby vo veku 15 – 39 rokov
61,5
59,5
Osoby vo veku 40 – 64 rokov
37,1
39,6
Osoby vo veku nad 65 rokov
1,3
0,9
Osoby so základným vzdelaním
4,6
7,8
Osoby so stredoškolským vzdelaním
41,2
58,1
Osoby s vysokoškolským vzdelaním
54,1
34,1
Zdroj: Výpočty B. Divinského na základe štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Študenti
Do roku 2005 pretrvávala stagnácia počtu zahraničných žiakov
a študentov ešte z predchádzajúcich rokov, ale v školskom roku
2006/7 sa začal ich počet zvyšovať. Počet žiakov a študentov zo
zahraničia v SR ročne stúpa. Príčinou tohto rastu bol vstup SR
do EÚ, ktorý zjednodušil podmienky na slobodný pohyb osôb,
a teda i na štúdium.61
© IOM 2008 – MPH0306 (Photo: Angelo Jacinto)
Počet žiakov a študentov zo zahraničia na všetkých typoch a stupňoch škôl v SR
v rokoch 2004 – 201262:
Žiaci a študenti v zariadeniach
Školský
rok
Materské
školy
Základné
školy
Gymnáziá*
Ostatné
stredné
školy*
Vysoké
školy*
PhD.
študenti*
Spolu
2004/5
250
877
221
223
1 586
79
3 236
2005/6
239
785
230
199
1 641
77
3 171
2006/7
275
765
244
194
1 904
95
3 477
2007/8
312
841
222
188
2 699
119
4 381
2008/9
329
822
230
169
2 915
144
4 609
2009/10
315
847
218
196
3159
135
4870
2010/11
333
902
211
212
3391
140
5189
2011/12
349
1012
239
225
3652
152
5629
Poznámka: * = v dennej forme štúdia.
Zdroj: Štatistiky Ústavu informácií a prognóz školstva a výpočty B. Divinského.
60 Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011), s. 26
61 Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). Bratislava: IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2009, s. 55.
62 Divinský, B.: Tamtiež, s. 58; aktualizované: IOM, 2012
Typológia migrantov
na Slovensku
39
Žiadatelia o azyl a azylanti (utečenci)
Situácia v SR potvrdzovala skúsenosti z iných imigračných krajín a síce, že typickými žiadateľmi
o azyl sú mladí a slobodní muži.63 Žiadatelia o azyl a azylanti (utečenci) pritom tvoria len malú
skupinu migrantov. Široká verejnosť si však stále zamieňa celú kategóriu migrantov za špecifickú
skupinu utečencov.
Aktuálny stav v počte utečencov na území Slovenskej republike je stabilizovaný, o čom svedčí
aj znižujúci sa počet žiadostí o azyl od roku 2005. Od začiatku tohto roka do konca mája 2012
podalo žiadosť o udelenie azylu 184 cudzincov, pričom v 10-tich prípadoch im bol azyl udelený.
Pre porovnanie, v roku 2005 žiadalo o azyl 3549 cudzincov, no len 25 z nich splnilo podmienky na
udelenie azylu. Väčšina žiadateľov o azyl sú muži vo veku od 18 do 39 rokov.64
Počet udelených azylov podľa krajín a miera priznaných azylov v SR v rokoch 2004 – 201165:
2004
Krajina
2005
2006
Krajina
Počet
Rusko
5
Ukrajina
12
Irán
4
Irán
3
Irak
8
Irán
4
Srbsko/ČH
7
Čína
1
Kuba
3
Kuba
8
Kongo
2
Afganistan
2
Kongo
1
Sýria
2
Palestína
2
Angola
1
Kuba
2
Kuba
1
Kongo
1
Afganistan
1
Egypt
1
Irak
1
Srbsko/ČH
1
Palestína
1
Irán
1
Kuvajt
1
Zair
1
−
−
P. Slonoviny
1
Pakistan
1
Bez štát. prísl.
1
−
−
−
−
Sudán
1
Vietnam
1
−
−
−
−
−
−
Ukrajina
1
−
−
−
−
−
−
−
−
Bez štát. prísl.
1
−
−
Spolu
8
Spolu
15
Spolu
25
2009
Krajina
Počet
Krajina
2008
Počet
Spolu
Krajina
2007
2010
Počet
Krajina
Počet
Krajina
14
Spolu
Počet
Krajina
Počet
3
Irán
5
Irán
4
Kuba
3
Irak
3
Kuba
4
Afganistan
1
Afganistan
2
Čína
1
Čína
1
Kon. dem. republika
1
Irak
1
Irak
1
Palestína
1
Somálsko
1
Kamerun
1
Sýria
1
Sýria
1
Kon. dem. republika
1
Ukrajina
1
−
−
Pakistan
1
Bez štát.prísl.
1
−
−
Palestína
1
−
−
−
−
1
−
−
−
Spolu
14
Spolu
22
2011
Irán
Bez štát.prísl.
Počet
15
Spolu
−
12
Poznámka: * = miera priznaných azylov
Zdroj: Štatistiky Migračného úradu MV SR a výpočty B. Divinského, aktualizácia: IOM, 2012.
Nelegálni migranti
V roku 2010 žilo na Slovensku podľa odhadov približne do 15-tisíc nezadržaných nelegálnych
migrantov (t. j. príslušníkov tretích krajín bez platného povolenia na pobyt). Geograficky boli
63 Divinský, B.: Tamtiež, s. 77.
64 Migračný úrad, Ministerstvo vnútra, 2012
65 Divinský, B.: Tamtiež, s. 82; aktualizácia: IOM, 2012
40
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
najviac zastúpení migranti pochádzajúci hlavne z bývalých republík Sovietskeho zväzu, niektorých štátov Ázie a Balkánu.
Počas obdobia rokov 2004 – 2010 klesol počet zadržaných nelegálnych migrantov krajine takmer
7,5-krát a ich každoročný relatívny úbytok (okrem toku 2006) tvoril dvojciferné číslo. Nelegálni
imigranti nevnímali SR už len ako tranzitnú krajinu, ale stávala sa pre nich čoraz atraktívnejšia aj
ako krajina cieľová. Pokiaľ ide o štruktúru zadržaných nelegálnych migrantov podľa veku a pohlavia, túto skupinu tvorili väčšinou muži v produktívnom veku.66
Dynamika pohybu nelegálnych migrantov na Slovensku podľa typu a podľa hlavných
krajín pôvodu zadržaných migrantov v rokoch 2004 – 200967
Ukazovateľ / rok
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
10946
8049
7620
6761
2355
1785
1477
Podiel neoprávnených
prekročení štátnej
hranice SR (v %)
76,1
64,3
54,2
50,4
43,9
34,2
34,9
Podiel migrantov
s neoprávneným pobytom
na území SR (v %)
23,9
35,7
45,8
49,6
56,1
65,8
65,1
-12,4
-26,5
-5,3
-11,3
-65,2
-24,2
-17,3
Súhrnný počet zadržaných
nelegálnych migrantov
Medziročný vývoj
Podiel mužov
82,4
78,2
77,7
80,5
82,8
83,1
83,8
Podiel 19+ ročných
85,4
85,9
87,9
87,7
86,5
90,5
77,5
Expertný odhad počtu
nezadržaných nelegálne
pobývajúcich migrantov v SR
Päť hlavných krajín
pôvodu zadržaných
nelegálnych migrantov
15 až 20 tisíc
India
Rusko
Moldavsko
Rusko
Moldavsko
Ukrajina
Pokles pod 15 tisíc
Ukrajina
Ukrajina
Ukrajina
Ukrajina
Moldavsko Moldavsko Moldavsko Somálsko
Čína
Ukrajina
India
Pakistan
Gruzínsko
Pakistan
Afganistan
Moldavsko
India
Rusko
India
Pakistan
Vietnam
Moldavsko
Gruzínsko
Čína
Pakistan
Rusko
Rusko
Gruzínsko
Čína
Zdroj: Výpočty B. Divinského na základe štatistík Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR.
Naturalizovaní občania Slovenskej republiky
Počet cudzincov, ktorí získali občianstvo Slovenskej republiky, ročne klesá. V roku 2005 a 2007
boli schválené novely zákona o štátnom občianstve, ktoré sprísnili podmienky nadobúdania občianstva. Dôvody na podanie žiadosti o štátne občianstvo Slovenskej republiky sú rôzne. Podľa B.
Divinského môže napríklad ísť o jednoduchší prístup na pracovný trh krajiny, etnické pozadie (u
tzv. Slovákov žijúcich v zahraničí), ukončenie integračného procesu azylantov až po reemigráciu
osôb pôvodom zo SR.68
66 Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011), s. 41.
67 Divinský, B.: Developments in the Field of Migration in Slovakia from her Accession to the European Union (International Issues and Slovak Foreign Policy Affairs Vol. XIX, No.2, 2010; Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza
pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011), s. 40
68 Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). Bratislava: IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2009, s. 84
Typológia migrantov
na Slovensku
41
Desať najdôležitejších krajín pôvodu naturalizovaných osôb na Slovensku v rokoch
2004 – 201169:
2004
Krajina
2005
Počet
Krajina
osôb
2006
2007
Počet
osôb
Krajina
Počet
osôb
Krajina
2008
Počet
Krajina
osôb
Počet
osôb
Česká rep.
775
Ukrajina
510
Ukrajina
374
Ukrajina
702
Ukrajina
203
Vietnam
619
Rumunsko
241
Rumunsko
145
Česká rep.
157
Česká rep.
93
Ukrajina
549
Srbsko/ČH
202
Česká rep.
120
Srbsko/ČH
112
USA
91
Srbsko/ČH
506
Česká rep.
175
Srbsko/ČH
71
USA
107
Srbsko/ČH
51
Rumunsko
442
USA
68
USA
70
Rumunsko
101
Vietnam
37
Čína
200
Vietnam
48
Vietnam
40
Vietnam
62
Rusko
33
Macedónsko
143
Rusko
46
Bulharsko
33
Rusko
42
Rumunsko
31
USA
136
Bulharsko
28
Rusko
32
Bulharsko
19
Maďarsko
15
Rusko
96
Chorvátsko
21
Poľsko
20
Chorvátsko
18
Nemecko
15
Chorvátsko
50
Poľsko
14
Kazachstan
19
Poľsko
18
Kanada
12
500
Ostatné
126
Ostatné
137
Ostatné
Ostatné
Spolu
184
4 016 Spolu
1 537
Ostatné
Spolu
2009
Krajina
1 050
Spolu
1 457 Spolu
2010
Počet osôb
Krajina
98
679
2011
Počet osôb
Krajina
Počet osôb
Ukrajina
84
Srbsko
64
Ukrajina
62
USA
59
Česká republika
46
Srbsko
53
Česká republika
51
Ukrajina
46
Česká republika
45
Srbsko
43
USA
45
USA
34
Maďarsko
22
Rusko
15
Maďarsko
26
Rusko
17
Vietnam
15
Rumunsko
18
Rumunsko
15
Maďarsko
14
Rusko
13
Nemecko
10
Izrael
11
Chorvátsko
7
Vietnam
11
Rumunsko
10
Čína
7
Kanada
8
Austrália
7
Izrael
5
Ostatné
46
Ostatné
48
Spolu
366
Spolu
321
Ostatné
Spolu
62
332
Zdroj: Štatistiky Sekcie verejnej správy MV SR.
Tu je dôležité poznamenať, že verejnosť zväčša považuje ľudí, ktorí majú inú farbu pleti alebo
odlišné črty tváre, automaticky za cudzincov. Napríklad mnohí jednotlivci pôvodom z Vietnamu,
hoci už získali štátne občianstvo SR a v mnohých prípadoch ide už o druhú či tretiu generáciu
narodenú na Slovensku, sú stále považovaní za cudzincov.
MIGRANT NA SLOVENSKU
Reálne počty a štruktúra migrantov na Slovensku často nezodpovedajú predstavám väčšiny obyvateľov. Slovenskí občania často v cudzincoch vidia ľudí, ktorí sa o seba sami nevedia postarať.
Štatistiky však hovoria úplne opačným jazykom: cudzinci svojimi demografickými charakteristikami, vzdelaním aj umiestnením na pracovnom trhu prispievajú k rastu HDP Slovenskej republiky.70 Podľa štatistík typický migrant na Slovensku totiž pochádza z niektorej členskej krajiny EÚ,
je mužského pohlavia, patrí do vekovej kategórie 25 – 34 rokov a má pomerne vysoké vzdelanie
(stredoškolské s maturitou alebo vysokoškolské).
69 Divinský, B.: Tamtiež, s. 87; aktualizácia: IOM 2012
70 Vašečka, M.: Tamtiež, s. 22.
42
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
Zdroje:
Divinský, B.: Developments in the Field of Migration in Slovakia from her Accession to the European Union
(International Issues and Slovak Foreign Policy Affairs Vol. XIX, No.2, 2010.
Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). Bratislava: IOM
Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2009.
Migračný úrad, Ministerstvo vnútra, 2012
Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011)
Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v SR za rok 2011, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, MVSR.
Štatistický úrad SR.
Štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Vašečka, M.: Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v Slovenskej republike. Bratislava: IOM
Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2009.
Typológia migrantov
na Slovensku
43
PROFILY MIGRANTOV
Aby sme priblížili typy migrantov žijúcich v Slovenskej republike, nižšie uvádzame konkrétne príbehy a profily migrantov. Poukazujú na rôznorodosť situácií, v ktorých sa na Slovensku ocitli, ako
aj na vnímanie slovenskej spoločnosti.
Mark
Vyrastal som na predmestí Clevelandu, neskôr som sa presťahoval do Chicaga. Keď som získal
bakalársky titul z anglickej literatúry, rozhodol som sa cestovať po svete. Od prvého momentu, ako som v roku 1998 vstúpil na írsku pôdu, som tušil, že v zahraničí hľadám niečo viac
než len dovolenku. Nič som však pre to nespravil. Do Európy som sa preto nasledujúci rok
vrátil s nádejou, že si nájdem prácu. Keďže sa moje predošlé pracovné skúsenosti týkali najmä
gastronómie, myslel som si, že budem robiť barmana alebo čašníka, prinajhoršom umývača
riadu. Potom sa mi však naskytla jedinečná príležitosť: návšteva kamaráta na Slovensku. Plánoval som zostať len pár dní a vrátiť sa späť do Rakúska, kde som si chcel nájsť prácu.
Neraz som si vybavil ten moment, keď som prvý raz prechádzal hranice a do vlaku vošli policajti. Do niektorých pasov sa zapozerali viac, do iných menej. Napriek snahe vyzerať nenápadne bol môj pas samozrejme jedným z najdlhšie prezeraných – americký dizajn možno
len ťažko prehliadnuť. Keď som potom neskôr vystupoval na bratislavskej stanici, pomyslel
som si, že mesto, do ktorého prichádzam, bude pre mňa jedinečnou skúsenosťou. Predstavoval som si, ako iní západní turisti prídu do krajiny, kde im vrazí do očí zúfalý nesúlad medzi stavbami a ich okolím, ilustrovaný napríklad dláždenými uličkami pri hrade a hnijúcim
ramenom Dunaja, vinúcim sa pomedzi šedé petržalské paneláky. Slovensko pre mňa bolo
ako mimozemšťan. Líšilo sa od všetkého, čo som dovtedy videl.
Slovenskí priatelia, ktorých som si postupne našiel, mali oveľa väčší prehľad o čomkoľvek,
čo sa dá dozvedieť z kníh. Neraz som od nich dostal otázku, či som videl konkrétne miesto
alebo pamiatku v Amerike, o ktorých som ani len nepočul. Mnoho ráz som niekoho prekvapil, keď som nevedel povedať anglický ekvivalent niečoho, čo mi opisoval s nádejou, že mu
to poviem.
Na Slovensku ma najviac ovplyvnila moja skúsenosť s učením. Zistil som, že inštruktori angličtiny sú žiadaní a v podstate každý, kto ňou plynule hovorí, môže aj učiť. Týždeň pred
prvou hodinou som však bol úplne vydesený. Požičal som si všetky knihy, čo som našiel na
tému angličtina ako druhý jazyk. Keď nadišiel deň D, vošiel som do učebne, položil učebnice na stôl a úporne sa snažil vyzerať ako učiteľ. O ôsmej ráno tam s pripravenými ceruzkami a nezaujatým pohľadom sedelo päť študentov. Počas hodiny som im z rukáva vytriasol
všetko, čo som vedel. No na konci sa študenti na seba iba spýtavo pozerali a nemali ani poňatia o tom, čo som sa im snažil celú dobu vysvetliť. A tak som sa vzdal myšlienky, že chcem
vyzerať ako ozajstný učiteľ a začal sa s nimi len tak rozprávať... Ako lektor som možno zlyhal,
ale aspoň som bol autentický.
Počas dvojročného pobytu som si napokon vyskúšal vyučovanie v rôznych prostrediach:
právnickej kancelárii, súkromnej firme a v jazykovej škole. Hodiny zvyčajne bývali skoro
ráno alebo neskoro večer, čo mi umožňovalo tráviť veľkú časť dňa v meste a po kaviarňach
dávať súkromné hodiny konverzácie. Učiteľská práca ma začala naozaj napĺňať. Keď mi na
konci jedného kurzu študenti darovali ručne vyrobené tričko so slovenskou vlajkou a nápisom: „Vo svojej triede som veľmi obľúbený“, bola to pre mňa ozajstná trofej.
Po návrate do Ameriky som sa prihlásil na magisterské štúdium lingvistiky, kde môžem využiť skúsenosti s učením, aby som raz možno práve na Slovensku stál pred študentmi ako
ozajstný učiteľ. Pred cestou do Európy som bol stratený, no pobyt na Slovensku mi ukázal,
že učenie je to, čomu by som sa chcel vo svojom živote venovať.
Príbeh prevzatý a krátený zo zbierky Migrácia ako emócia. Multikultúrna zbierka esejí, aj o „nás”. Bratislava:
Nadácia Milana Šimečku, 2009.
44
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
P. U.
P. U. pochádza z Turecka, má vyše 40 rokov. Dôvody jeho príchodu na Slovensko nie sú
známe, bola mu však zamietnutá žiadosť o udelenie azylu. Po čase získal tolerovaný pobyt
s prekážkou administratívneho vyhostenia, pretože jeho vycestovanie nie je možné a zaistenie nie je účelné. Na tomto type pobytu sa na Slovensku môže zdržiavať, avšak nemôže
pracovať a štát zaňho neplatí zdravotné poistenie.
Viaceré roky sa na Slovensku doslova pretĺkal. Pracoval na čierno a zo zarobených peňazí
si platil ubytovanie. Obrátil sa na Migračné informačné centrum (MIC) Medzinárodnej organizácie pre migráciu v Bratislave, pretože si už sám nedokázal pomôcť v komplikovanej
situácii.
P. U. sa stal sa obeťou útoku, pri ktorom bol zranený. Po ošetrení akútnych zranení a pozorovaní pre úraz hlavy bol po troch dňoch z nemocnice prepustený, pretože nemá zdravotné poistenie. Po tom, čo sa mu minuli všetky lieky, ktoré dostal ešte v nemocnici, zistil, že
neexistuje možnosť, ako by si nové lieky mohol zaobstarať. Bez zdravotného poistenia ho
totiž lekár nevyšetrí, nepredpíše mu lieky, ani ho nepošle k ďalšiemu špecialistovi. Zlyhali
aj všetky pokusy o lekárske vyšetrenie pri rôznych útulkoch, misiách a pod. Jediným spôsobom na získanie zdravotného poistenia je komerčné zdravotné poistenie, ktoré však pre
osobu v jeho veku a v aktuálnom zdravotnom stave predstavuje mesačnú sumu približne
70 eur. Po prípadnom zhoršení stavu to môže byť aj viac alebo sa stane jednoducho nepoistiteľným. V súčasnosti je bez príjmu, akejkoľvek finančnej podpory a možnosti zamestnať sa.
Prvým krokom MIC bolo hľadanie možnosti vyšetrenia a získania liekov, avšak neúspešne. Následne sa začalo hľadanie prostriedkov na zaplatenie komerčného poistenia prostredníctvom príspevku v hmotnej núdzi. Zo zákona má na to nárok, avšak v príslušných
inštitúciách vznikol problém, pretože so štatútom tolerovaného pobytu sa ešte nestretli
a nerozumeli, na čo slúži a koho sa týka. Najprv mu na úrade práce povedali, že si má podať žiadosť o zaradenie do databázy uchádzačov o zamestnanie (pritom sa podľa platnej
legislatívy nemôže zamestnať), a až potom bude mať nárok na dávku v hmotnej núdzi. Pri
druhej návšteve úradu mu povedali, že stačí iba podať žiadosť o príspevok v hmotnej núdzi.
Tu však opäť nastal problém, pretože v tlačive je aj položka „trvalý pobyt“. P. U. však v cudzineckom pase nemal napísanú žiadnu konkrétnu adresu. Byť na tolerovanom pobyte
znamená, že ho štát toleruje kdekoľvek na Slovensku. Avšak do tlačiva je potrebné vpísať
nejakú adresu, aby mu tam mohli chodiť dávky. Keďže cudzinecký pas bol vydaný v Dunajskej Strede, musel ísť tam a žiadať políciu o vystavenie potvrdenia.
Napokon na úrade práce jeho žiadosť prijali a odvtedy prišiel do MIC už len raz, aby si vypýtal knihy. Počas návštevy povedal, že dávku už dostal a má aj lieky, no netuší, ako to
pôjde ďalej. Ak sa pominú dôvody na tolerovaný pobyt, bude sa musieť vrátiť domov. Nie
je známe, čo ho tam môže čakať. Ak by išiel do zahraničia a chytili by ho, vrátia ho späť na
Slovensko. Zamestnať sa nemôže, študovať tiež nemá za čo. Zatiaľ je preňho jedinou možnosťou získať trvalý pobyt tak, že sa ožení so slovenskou občiankou, čo však považuje za
podvod a zásadne to odmieta. Nikto preto teraz nevie, ako dlho sa bude v tomto „tolerovanom“ vákuu pohybovať.
Zdroj: Migračné informačné centrum IOM.
Jasmine
Z Číny som utiekla, pretože cvičím Falun Gong, starodávnu metódu zušľachťovania mysle
a tela. Čínska vláda však nechce mať žiadne náboženstvo, alebo niečo, čo by počtom ľudí
presahovalo počet členov komunistickej strany. Polícia má veľa tajných spolupracovníkov
v civile a nie je šanca zostať v anonymite. Napriek tomu som to vydržala štyri a pol roka.
Moju učiteľku zatkli, priatelia, s ktorými som cvičila, boli nezvestní. Keď už aj mňa hľadala
tajná polícia, rozhodla som sa, že musím odísť niekam, kde budem v bezpečí a budem sa
môcť dohovoriť po anglicky. Na prípravu som nemala čas, ani priateľom som nemohla nič
povedať. Oficiálne požiadať o pas znamenalo okamžité väzenie.
Typológia migrantov
na Slovensku
45
Musela som sa pridať k tým, čo odchádzajú nelegálne a zväčša za prácou do Európy. Veľa
o ostatných neviem, lebo sme sa nemohli rozprávať, ani sa nič pýtať a už vôbec nie protirečiť. Jesť nám dávali za hrsť ryže na obed a na večeru. Držali nás v tmavých miestnostiach,
niekedy aj v stajniach pre dobytok. Hygiena pre prevádzačov nebola podstatná – bolo to
také hrozné, že o tom ani nechcem hovoriť. Niekedy sme aj dva mesiace stáli na jednom
mieste a počas celej cesty netušili, kde sme. Cez deň sme cestovali v autách, v noci pešo
cez neobývané územia. Raz nás opäť vyhodili von z auta a čakali sme, že po nás prídu. Nik
nechodil. Zbadali sme veľké auto a kývali od šťastia. A oni na nás so zbraňami: „Hore ruky!”
Ľudia sa od strachu rozutekali. Bola to slovenská pohraničná hliadka, ktorá o päť minút so
psami všetkých pochytala. Ja som neutekala – načo? Po tej ceste som bola aj rada, že skončila. Putovali sme od januára do decembra.
Priviezli nás na policajnú stanicu. Povedala som, že som tu, lebo ma prenasledujú. Bola som
však v skupine s ekonomickými migrantmi, a tak do protokolu napísali, že som tiež prišla
z ekonomických dôvodov a dali mi to podpísať. Šesť mesiacov som bola v zaistení. Nevedela som, čo je to azyl. Prečítala som si letáčik a zistila, že to je aj môj prípad a že zo zákona
mi majú dať prekladateľa. Pri prvom vypočúvaní mi tú možnosť nedali a moja žiadosť bola
zamietnutá.
Sudca sa ma pri odvolacom konaní opýtal: „Ak ste utekali pred tým, aby vás polícia neprenasledovala, prečo ste nezvolili krajinu podstatne bližšiu Číne?“ Z mojej predchádzajúcej
výpovede však bolo zrejmé, že som Čínu nemohla opustiť legálne a že nelegálne odchody
sa do susedných krajín neorganizujú. Sudca potom vyhlásil, že dokazovanie je skončené
a rozhodnutie o neudelení azylu sa potvrdzuje. Dôkazy o predvolaní na čínsky súd vo veci
môjho prenasledovania boli totiž dodané až po prvom rozhodnutí slovenského úradu, preto ho považoval za oprávnené. Sudca ma označil za nedôveryhodnú, lebo v mojich výpovediach boli rozpory o dôvodoch môjho odchodu. Na to, že tie rozpory vznikli na policajnej
stanici, som opakovane sama upozorňovala počas celého procesu.
Nechcem viniť úrady, možno mali nejaký dôvod, ale na súde som očakávala spravodlivosť.
Komu je ten azyl určený? Viem, že je veľa ľudí, ktorí systém zneužívajú a nemajú reálny
problém. Potom ale tí, ktorí problém naozaj majú, sú tiež považovaní za klamárov. Aj keď
mi azyl napokon po štyroch rokoch čakania udelili, bolo to pre mňa veľmi ťažké obdobie
života v neistote. Pracovala som ako masérka a dobrovoľníčka, chodila na kurzy slovenčiny.
Urobila som si vodičský preukaz, vybavila živnostenský list aj hypotéku. Keď som bola bez
práce, ponúkli mi sociálku šesťdesiat eur, ale ako som to mohla vziať? Veď mám dve zdravé
ruky! Povedala som im, aby ich radšej dali niekomu, kto ich naozaj potrebuje. Mám síce
problém prežiť, ale o nič menší než iní ľudia na Slovensku. Keď mám problémy, nebojujem
s inými. Bojujem so sebou.
Príbeh prevzatý zo zbierky Kultúra ako emócia: Multikultúrna zbierka esejí, nielen o „nás“. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2006. Aktualizovaný vďaka doplneniam Heleny Tužinskej.
Hamid
Pochádzam zo Sýrie a do vtedajšej ČSFR som prišiel v rámci študijných výmen. Mal som
vtedy len 19 rokov a o krajine som nič nevedel. Bral som to ako možnosť vidieť svet, spoznať
nových ľudí. Keď som opúšťal šesťmiliónový Damask, netušil som že päťmiliónové Slovensko sa pre mňa časom stane druhým domovom, v ktorom si založím rodinu a budem pracovať ako tlmočník a prekladateľ z arabčiny.
Dnes už na svoj príchod spomínam s nostalgiou. Bol koniec letných prázdnin, lietadlo pristálo na pražskom letisku a ja ani neviem, ako som sa taxíkom dopravil na autobusovú stanicu. Odtiaľ moja cesta pokračovala do Bratislavy. Spomínam si, ako ma ohúrilo množstvo
zelene – všade samé stromy a kvety. Spočiatku som si však pripadal osamotený. Chýbalo mi
mamino kulinárske umenie, dlhé rozhovory s otcom, súrodenci. Môj spoločenský život sa
obmedzil na čítanie kníh, počúvanie BBC a úzky okruh priateľov, prevažne moslimov.
Počas jednej chlapskej debaty prišla reč aj na manželstvo. A vzápätí aj otázka, či by som sa
nechcel stretnúť so slovenskou moslimkou. Zostal som v nemom úžase, lebo som netušil,
46
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
že aj na Slovensku žijú konvertovaní moslimovia. Chvíľu som premýšľal, poradil sa s rodičmi
a nakoniec sa odhodlal k stretnutiu. Ani nie do troch mesiacov bola svadba. Najprv islamská
v prítomnosti imáma a dvoch svedkov v mešite, o ďalšie tri mesiace občiansky sobáš v Bratislave. V žilách nášho dieťaťa koluje mix kurdsko-turecko-arabskej a maďarsko-slovenskej krvi.
Zreteľne viditeľných rozdielov medzi Slovákmi a Arabmi nie je až tak veľa. Na prvý pohľad
určite rozoznáte modrookého blonďavého Slováka od čiernookého Araba s ebenovými
kučerami. V Sýrii však žijú aj Arabi s bledou pokožkou, dokonca mnohí majú modré oči či
blond vlasy. Keď na vás začnú hovoriť plynulou angličtinou, rozpoznať ich nemusí byť až
také jednoduché.
Počas môjho života na Slovensku som nadviazal skvelé priateľstvá, dobré pracovné aj susedské vzťahy. Domnievam sa, že ľudia majú predsudky a obavy najmä z médií, ale akonáhle
majú možnosť osobne spoznať moslima alebo moslimku, bariéry sa rúcajú. Preto sú aj moje
skúsenosti skôr pozitívne, ojedinele som sa stretol s xenofóbiou či diskrimináciou. Niekedy pre odlišnú farbu pleti, inokedy pre vierovyznanie. Spomínam si na jednu nepríjemnú
udalosť, ktorá sa odohrala tesne po 11. septembri 2001, keď ma pri parkovaní v nákupnom
centre prehľadala bezpečnostná služba. Diskriminácia je badateľná aj na pracovnom trhu,
kedy sú uchádzači pre svoje meno alebo pôvod často vyradení z výberového konania bez
ohľadu na ich kvalifikáciu.
V súčasnosti na Slovensku žije vyše 5-tisíc moslimov. Keď som však mal možnosť listovať
v kronikách, dozvedel som sa, že moslimovia žili na tomto území už dávno. V 18. storočí
žilo v Bratislave asi 300 moslimských rodín a mali aj svoju vlastnú mešitu. Bola hneď vedľa
kresťanského Dómu svätého Martina a židovskej synagógy, čo dokazuje možnosť spolunažívania rôznych vierovyznaní na jednom mieste. V súčasnosti žije na Slovensku približne
5-tisíc moslimov. V súčasnosti žije na Slovensku približne 5-tisíc moslimov.
Zachovanie a ochranu vlastných tradícií a kultúry považujem za dôležitú súčasť života v cudzom prostredí. Tým sa zachováva integrita jednotlivca, čo v konečnom dôsledku znamená
prínos pre spoločnosť. Aj keď nepoznané v ľuďoch vyvoláva obavy a predsudky, vďaka vzájomnému dialógu a spoznávaniu sa dochádza k preklenutiu bariér, k obojstrannému obohacovaniu sa. Preto dúfam, že aj ja som k tomu prispel malou kvapkou. Naše životné štýly
a podmienky sú rozdielne, rovnako temperament a jazyk sú pre nás exotické, no napriek
tomu máme toho veľa spoločného.
Príbeh prevzatý a krátený zo zbierky Migrácia ako emócia. Multikultúrna zbierka esejí, aj o „nás”. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2009.
Elena
Elena pochádza z Moldavska a má 19 rokov. Pôvodne žila u svojich adoptívnych rodičov,
ktorí ju však bili a nestarali sa o ňu. Preto sa ako 16-ročná rozhodla odísť za bratom, ktorý
odcestoval za prácou do jedného z nových členských štátov EÚ. Elena mala svoj vlastný
cestovný pas, ale nemala ani peniaze, ani možnosť vybaviť si vízum. O svojich plánoch preto povedala bratovmu kamarátovi Mihaiovi, ktorý bratovi tiež vybavil prácu. Mihai Elene
prisľúbil, že jej pomôže, keďže má v krajine známych a rozhodol sa odísť spolu s ňou.
Pri výpadovke na diaľnicu požiadali kamionistu, aby ich zviezol. Ten sa nad nimi zľutoval
a za 100 eur, ktoré mu zaplatil Mihai, im dovolil nastúpiť. Mihai Elene povedal, že mu peniaze vráti, keď si ich sama zarobí. Tesne pred hranicami im však kamionista prikázal vystúpiť,
pretože nechcel mať problémy. Mihai Elene povedal, že bude lepšie, ak sa pokúsia prejsť
cez hranice každý samostatne a skontaktujú sa až na druhej strane. Dal jej mobilný telefón
s moldavskou kartou a potom sa rozišli. Elena vtedy nevedela, že Mihai mal vo svojom pase
platné turistické vízum a nebolo preňho problém prejsť cez hranice. Elena sa pokúsila zamiešať medzi cestujúcich autobusovej linky, ktorí čakali na hraničnú kontrolu. Odhalili ju
však príslušníci hraničnej a cudzineckej polície.
Policajti Elenu predviedli do kancelárie. Elena v tom čase vedela len po moldavsky a trochu
rozumela po rusky. Jeden z policajtov s ňou rozprával zlou ruštinou a Elena preto presne
nerozumela, čo jej hovoril. Napriek tomu sa jej podarilo vysvetliť dôvod svojej cesty. Zatajila
Typológia migrantov
na Slovensku
47
však, že cestovala spolu s Mihaiom. Policajt potom vybavil pár telefonátov a Elena sa dozvedela, že keďže je maloletá bez sprievodu, prevezú ju do detského domova. Elena presne
nevedela, čo to pre ňu znamená. Bála sa a bola veľmi unavená.
Na druhý deň Elenu previezli do detského domova. Boli v ňom aj ďalšie deti z Moldavska,
ktoré jej povedali, že každý má pridelenú osobu, ktorá koná v ich mene. Medzitým Elene
prišla esemeska od Mihaia a ona mu odpísala, čo sa stalo. Mihai jej prikázal, aby požiadala
o azyl a uistil ju, že všetko bude v poriadku.
Elena stretla svoju opatrovníčku až po týždni. Tá jej v rýchlosti predložila písomné informácie v ruštine, ktorým dievča dobre nerozumelo. Opatrovníčka jej ešte niečo hovorila o tolerovanom pobyte, ktorý sa udeľuje maloletým bez sprievodu, no Elena jej podľa inštrukcií
od Mihaia povedala, že chce požiadať o azyl. Opatrovníčka nič nenamietala a žiadosť za
ňu podala. Elenu po čase previezli z domova do záchytného tábora, kde bola celý mesiac
medzi samými dospelými. So ženami v izbe si nerozumela a jednu z nich dokonca prichytila,
ako jej chcela ukradnúť osobné veci. Pár mužov sa za Elenou tiež obzeralo, bála sa, aby jej
niečo nespravili.
Mihai poslal Elene esemesku, aby v pobytovom tábore požiadala o priepustku a z vreckového si kúpila lístok na autobus. Elena tak urobila a opatrovníčka jej priepustku schválila. Na
stanici ju už čakal Mihai, ktorý ju zaviedol do hlavného mesta. V byte ju znásilnil, vzal jej pas
a predtým, ako ju zamkol, jej ešte povedal, že ju predal mužovi, ktorý má eskortnú agentúru
a bude preňho musieť pracovať ako prostitútka. Ak sa nepodvolí, Elenin brat sa už nikdy
nevráti. Aj jeho totiž predali na nútenú prácu na farme v inej krajine.
Príbeh prevzatý z publikácie Identifikácia obetí obchodovania s ľuďmi medzi migrantmi v SR. Bratislava: IOM
Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2009.
48
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
Hlavní aktéri v oblasti migrácie
a integrácie cudzincov v SR
Vnímanie inštitúcií migrantmi
CNAI One-Stop-Shop
centrá v Portugalsku
6.
HLAVNÍ AKTÉRI V OBLASTI
MIGRÁCIE A INTEGRÁCIE
CUDZINCOV V SR
MINISTERSTVO VNÚTRA SR (MV SR)
Agendu v oblasti migrácie a azylu vykonáva MV SR prostredníctvom Migračného úradu MV SR
a Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR.
Migračný úrad MV SR (MÚ MV SR)
Migračný úrad spadá pod priame riadenie MV SR a podieľa sa na tvorbe migračnej politiky štátu
najmä v oblasti azylovej problematiky. Zároveň zodpovedá za zabezpečovanie komplexnej starostlivosti o cudzincov, ktorí spadajú pod niektorú z foriem medzinárodnej ochrany71. Migračný
úrad rozhoduje o udelení azylu alebo o poskytnutí doplnkovej formy ochrany, zabezpečuje základnú starostlivosť o žiadateľov o azyl, zaisťuje integráciu azylantov a osôb s poskytnutou doplnkovou ochranou do spoločnosti.
Migračný úrad prevádzkuje záchytný tábor v Humennom, pobytové tábory v Rohovciach a v Opatovskej Novej Vsi a Integračné stredisko vo Zvolene.72 MÚ MV SR spolupracuje pri plnení úloh
v danej oblasti s Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov a mimovládnymi organizáciami.
Migračný úrad zároveň publikuje pravidelné štatistické prehľady týkajúce sa azylovej problematiky na Slovensku.73
Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ÚHCP P PZ)
ÚHCP P PZ priamo riadi organizačné zložky pri plnení úloh v oblasti ochrany štátnej hranice, boja
proti nelegálnej migrácii a prevádzačstvu a hraničnej kontroly. Zároveň riadi agendu povoľovania
a kontroly pobytu cudzincov, vyhosťovania cudzincov avízovej praxe. Do organizačnej štruktúry
ÚHCP P PZ patria aj riaditeľstvá74 ako nadriadené orgány oddelení cudzineckej polície a hraničnej
kontroly. Do organizačnej štruktúry rovnako patria Útvary policajného zaistenia pre cudzincov
(ÚPZC) v Medveďove a Sečovciach.75
71 Azyl, doplnková ochrana, dočasné útočisko.
72 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Organizácia azylovej a migračnej politiky v Slovenskej republike. Národná štúdia
pre Európsku migračnú sieť (European Migration Network). Bratislava: IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2008, s. 8.
73 Stránka Migračného informačného centra IOM Medzinárodnej organizácie pre migráciu. http://mic.iom.sk/sk/
partneri-mic/statne-institucie.html [citované 2010-8-30].
74 Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície (RHCP) Bratislava a Prešov, Riaditeľstvo cudzineckej polície (RCP)
Banská Bystrica, Riaditeľstvo hraničnej polície (RHP) Sobrance.
75 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Tamtiež, 2008, s. 8.
Hlavní aktéri v oblasti migrácie
a integrácie cudzincov v SR
51
Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru (OCP PZ)
Na území SR pôsobí 12 oddelení cudzineckej polície Policajného zboru SR. Podľa zákona o pobyte cudzincov sú oprávnené rozhodovať o udelení povolení na pobyt, ich obnove, odňatí alebo
zrušení. Svojou rozhodovacou činnosťou predstavujú inštitúcie prvého kontaktu pre každého cudzinca žijúceho na území SR. Sú tiež oprávnené vykonávať kontrolu oprávnenosti pobytu, plnenia
podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca, ako aj povinností iných fyzických osôb
a právnických osôb v súvislosti s pobytom cudzincov na území SR.76
MINISTERSTVO ZAHRANIČNÝCH VECÍ SR (MZV SR)
MZV SR v rámci svojej konzulárnej agendy plní vo vymedzenej pôsobnosti úlohy spojené s vydávaním víz a povoľovaním pobytu. Ministerstvo má na starosti povoľovanie vstupu cudzincov do
SR; víza na pobyt v SR udeľuje prostredníctvom svojich konzulátov i veľvyslanectiev v zahraničí.
Z hľadiska migrácie je dôležité udeľovanie dlhodobých víz s povolením na pobyt. MZV SR okrem
toho asistuje pri dobrovoľných návratoch migrantov, pri vyhosťovaní a pri príprave readmisných
dohôd. 77
MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY (MPSVR SR)
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR skúma fenomén migrácie (Stredisko pre výskum
práce a rodiny) a formuluje koncepčné materiály týkajúce sa aj migrantov a ich integrácie v širšom meradle (Odbor rodinnej a rodovej politiky). Ministerstvo je autorom Národného akčného
plánu sociálnej inklúzie a Národného akčného plánu zamestnanosti (Odbor sociálnej inklúzie),
v ktorých je inkorporovaná i cieľová skupina migrantov.78
MPSVR SR sa v problematike migrácie zameriava najmä na oblasť podpory legálnej migrácie a sociálnej integrácie cudzincov do spoločnosti. Ministerstvo vypracúva právne predpisy, ktoré stanovujú právnu úpravu zamestnávania cudzincov na území SR, ďalej kritériá vstupu jednotlivých
kategórií cudzích štátnych príslušníkov na trh práce vrátane stanovenia podmienok na udeľovanie povolení na zamestnanie, vypracúva právne predpisy týkajúce sa problematiky sociálnej
starostlivosti o cudzincov, azylantov, odídencov, zahraničných Slovákov a pod.79
Centrum pre koordináciu integrácie cudzincov (CKIC)
Plní funkciu koordinačného pracoviska pre záležitosti integrácie cudzincov, koordinuje aplikáciu
navrhnutých integračných opatrení vyplývajúcich z Koncepcie integrácie cudzincov, riadi Medzirezortnú expertnú komisiu pre oblasť pracovnej migrácie a integrácie cudzincov a koordinuje
otázky zamestnanosti, sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti.80
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR)
ÚPSVR riadi, kontroluje a koordinuje výkon štátnej správy v oblastiach sociálnych vecí a služieb
zamestnanosti. Ústredie taktiež riadi a metodicky usmerňuje činnosť 46 úradov práce, sociálnych
vecí a rodiny v regiónoch SR, vedie ústrednú evidenciu o zamestnávaní cudzincov a spracúva
štatistické údaje o ich zamestnávaní. Podieľa sa aj na boji proti nelegálnemu zamestnávaniu cudzincov. ÚPSVR stanovuje kritériá vstupu jednotlivých kategórií cudzích štátnych príslušníkov na
slovenský pracovný trh, rozhoduje o podmienkach pri povoľovaní ich zamestnania, zodpovedá za
právnu úpravu zamestnávania cudzincov a udeľuje individuálne povolenia na zamestnanie. Popri
tom participuje na boji proti nelegálnemu zamestnávaniu cudzincov.81
76 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Tamtiež, 2008, s. 10.
77 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Tamtiež, 2008, s. 9.
78 Stránka Migračného informačného centra IOM Medzinárodnej organizácie pre migráciu. http://mic.iom.sk/sk/
partneri-mic/statne-institucie.html [citované 2010-8-30].
79 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Organizácia azylovej a migračnej politiky v Slovenskej republike, Národná štúdia pre
Európsku migračnú sieť (European Migration Network). Bratislava: IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu,
2009, s. 12.
80http://www.employment.gov.sk
81 Stránka Migračného informačného centra IOM Medzinárodnej organizácie pre migráciu: http://mic.iom.sk/sk/
partneri-mic/statne-institucie.html [citované 2010-8-30].
52
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny
V oblasti migrácie a integrácie cudzincov sú úradom práce na základe zákona o službách zamestnanosti zverené úlohy, ktoré súvisia s posudzovaním žiadostí a udeľovaním povolení na zamestnanie cudzincom, občanom tretích krajín . Okrem udeľovania týchto povolení majú vo svojej pôsobnosti aj vedenie evidencie zamestnaných cudzincov a agendu súvisiacu s priznávaním a vyplácaním dávky v hmotnej núdzi. Do pôsobnosti úradov v oblasti zamestnávania cudzincov patrí
aj poskytovanie informácií a poradenstvo o možnostiach zamestnania vo svojom územnom obvode, evidovanie informačných kariet o zamestnávaní občanov členských štátov EÚ a cudzincov,
ktorí nepotrebujú povolenie na zamestnanie vo svojom územnom obvode a udeľovanie povolení
na zamestnanie, evidovanie a oznamovanie počtu udelených povolení na zamestnanie. Úrady
práce majú v starostlivosti aj maloletých migrantov (deti) bez sprievodu, zadržaných na území
Slovenska.82
Národný inšpektorát práce
Vykonáva dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane cudzincov. Inšpektorát
vedie centrálny verejne prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz
nelegálneho zamestnávania.83
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR (MŠVVŠ SR)
V kompetencii MŠVVŠ SR pre oblasť migrácie je posudzovanie štúdia v zahraničí, prevod známok
do slovenskej klasifikačnej stupnice a harmonizovať s príslušným ročníkom základnej alebo strednej školy v SR, uznávanie získaného vzdelania pre výkon povolania alebo pokračovania štúdia
v SR a pod. Uznávanie dokladov o vzdelaní vykonáva Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní. MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA SR (MZ SR)
Opatrenia ministerstva vychádzajú z potreby vytvoriť cudzincom, žiadateľom o udelenie azylu
a azylantom také podmienky v zdravotnej starostlivosti, aby sa zabezpečovala na úrovni zhodnej
so zdravotnou starostlivosťou poskytovanou v krajinách Európskej únie. Ministerstvo realizuje
opatrenia súvisiace so znižovaním zdravotného rizika spojeného s pobytom migrantov na našom
území.
MINISTERSTVO SPRAVODLIVOSTI SR (MS SR)
Najvyšší súd Slovenskej republiky
Najvyšší súd Slovenskej republiky je vrcholný orgán súdnictva, ktorý zabezpečuje jednotu vo vynášaní rozsudkov na súdoch nižších inštancií. O právnych otázkach rozhodujú senáty Najvyššieho
súdu SR .
Centrum právnej pomoci
Centrum právnej pomoci je organizácia Ministerstva spravodlivosti SR, ktorá v prípade zamietnutej žiadosti o azyl zabezpečuje neúspešným žiadateľom bezplatnú právnu pomoc pri odvolaní
sa proti zamietavému rozhodnutiu. Centrum poskytuje bezplatnú právnu pomoc až po vydaní
rozhodnutia Migračného úradu MV SR. Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci žiadateľ o právnu pomoc podáva v centre alebo na MÚ MV SR počas pohovoru v azylovom konaní.84
Štatistický úrad SR (ŠÚ SR)
ŠÚ SR sa v rámci organizácie azylovej a migračnej politiky v SR zameriava na niekoľko oblastí: spravovanie a zverejňovanie oficiálnych číselníkov a klasifikácií, harmonizácia obsahu a rozsahu informácií o cudzincoch so štandardmi EÚ, OSN a zásadnými dokumentmi schválenými vládou SR.
ŠÚ SR zabezpečuje verejnú prístupnosť informácií o cudzincoch a ich integrácii. Tiež vydáva publikácie, ktoré prezentujú fenomén zahraničnej migrácie a medzinárodnej ochrany a základné informácie o cudzincoch v SR.85
82
83
84
85
Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Tamtiež, 2009, s. 14.
Stránka Národného inšpektorátu práce: http://www.safework.gov.sk/ [citované 2010-8-30].
Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Tamtiež, 2008, s. 10.
Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Tamtiež, 2009, s. 14.
Hlavní aktéri v oblasti migrácie
a integrácie cudzincov v SR
53
REGIONÁLNA ÚROVEŇ
Všetky zložky migračnej i azylovej politiky sú v SR riadené centrálne, problematika migrácie a integrácie však zatiaľ nie je dostatočne zastúpená na regionálnej úrovni. Problémy migrácie sa doteraz týkali len tých miest a obcí, kde sa nachádzajú azylové zariadenia. V snahe zapojiť regióny do
tvorby migračnej politiky štátne inštitúcie proklamujú potrebu spolupráce so Združením miest
a obcí Slovenska (ZMOS), najmä v oblasti vytvárania inštitucionálnych, materiálno-technických
a finančných predpokladov, nevyhnutných na zapojenie samospráv a mimovládnych organizácií
do procesu integrácie migrantov do spoločnosti.86
Koncepcia integrácie cudzincov, prijatá v máji 2009, predpokladá významný prenos kompetencií
práve na orgány samosprávy, ktoré by mali hrať kľúčovú rolu najmä v oblasti integrácie cudzincov.
V rámci koncepcie je na úrovni územných samospráv navrhovaných niekoľko opatrení:
}} Zvýšiť záujem samosprávnych krajov o problematiku integrácie cudzincov a zlepšiť celkovú
informovanosť pracovníkov samospráv o migračnej a integračnej politike štátu a právnom
postavení cudzincov.
}} Vytvoriť legislatívne predpoklady na zapojenie miest, obcí a mimovládnych organizácií do
integračného procesu.
}} Zabezpečiť účasť predstaviteľov krajov, miest a obcí v odborných pracovných skupinách
s cieľom získať informácie o fungovaní integračných projektov a možnostiach ich financovania na regionálnej úrovni.
}} Zvýšiť úroveň spolupráce štátnych orgánov a predstaviteľov územnej samosprávy a hľadať zdroje na zabezpečenie financovania integračných projektov na miestnej a regionálnej
úrovni z rozpočtov samospráv, z fondov EÚ a iných zdrojov. Zároveň hľadať ďalšie alternatívne zdroje vlastných príjmov územných samosprávnych celkov.87
Ako príklad dobrej praxe na regionálnej úrovni možno uviesť „Rámcovú stratégiu integrácie cudzincov žijúcich v meste Martin“ z augusta 2012. Materiál obsahuje základné štatistické údaje
o cudzincoch žijúcich v meste a čiastočne mapuje aj potreby a problematické situácie, ktoré cudzinci zažívajú. Ďalej uvádza prehľad a popis inštitúcií, ktoré majú v oblasti integrácie cudzincov
na miestnej úrovni kompetencie, alebo sa ich táto téma dotýka. Materiál ďalej mapuje, či sú na
miestnej úrovni dostupné rozličné služby pre cudzincov a to všeobecné verejné služby určené
celej verejnosti a tiež špecifické služby zamerané na cudzincov (napríklad právne a sociálne poradenstvo, jazykové kurzy slovenského jazyka pre cudzincov a podobne). V záverečnej časti Rámcovej stratégie mesto formuluje možné výzvy do budúcnosti a konkrétne opatrenia, ktoré by bolo
vhodné na miestnej úrovni zrealizovať.88
ĎALŠÍ AKTÉRI
Sociálna poisťovňa
Sociálne poistenie je najrozsiahlejšou časťou systému sociálneho zabezpečenia. Ide o povinné
verejnoprávne poistenie, založené na platení odvodov a poberaní dávok (napríklad dôchodkov).
V Sociálnej poisťovni sú cudzinci poistení ako zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby
alebo ako dobrovoľní platitelia.
Zdravotné poisťovne
Cudzinci v rámci svojho pobytu na Slovensku prichádzajú do styku aj so zdravotnými poisťovňami. Využívajú všetky druhy zdravotného poistenia: verejné zdravotné poistenie, dobrovoľné verejné zdravotné poistenie (ktoré vzniká dňom prihlásenia do zdravotnej poisťovne) a individuálne
(súkromné) zdravotné poistenie, na základe ktorého má poistenec nárok na zdravotnú starostlivosť v rozsahu, ktorý je určený v zmluve s poisťovňou. Môže ísť o ekvivalent povinného poistenia
v rozsahu základnej zdravotnej starostlivosti (napr. pre cudzincov, ktorí nemajú nárok na účasť
vo verejnom zdravotnom poistení), ďalej o poistenie doplnkové (za nadštandardnú zdravotnú
starostlivosť), alebo o kombináciu oboch možností. U fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt na
86 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Tamtiež, 2008, s. 10.
87 Koncepcia integrácie cudzincov v SR, dostupná na webových stránkach: https://lt.justice.gov.sk/Attachment/
KICttextpoMPKf7_doc.pdf?instEID=160&attEID=8712&docEID=47907&matEID=1239&langEID=1&tStamp=20090416153031513 a http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=17423 [citované 2010-8-30].
88http://www.martin.sk/update/projekty/ramcova_strategia_integracie_cudzincov.pdf
54
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie vzniká dňom, keď nastali skutočnosti
odôvodňujúce povinnosť byť verejne zdravotne poisteným, aj keď v SR táto osoba nemá trvalý
pobyt (azylant, poberateľ dôchodku v SR alebo osoba vykonávajúca samostatnú zárobkovú činnosť na území SR).89
Odbory všeobecnej vnútornej správy
Odbory všeobecnej vnútornej správy a im podriadené oddelenia štátneho občianstva a matrík
v rámci obvodných úradov krajov prijímajú v miestach bydliska cudzincov žijúcich v SR žiadosti
o udelenie štátneho občianstva. V uvedených odboroch sa na účely výkonu zákona o štátnom občianstve vytvárajú skúšobné komisie, v ktorých kompetencii je preveriť znalosti žiadateľa o udelenie štátneho občianstva SR v rozsahu vymedzenom zákonom. Po preskúšaní žiadateľa sa žiadosti
zasielajú Ministerstvu vnútra SR na rozhodnutie.
S príslušným matričným úradom sa cudzinec stretáva aj prípade, keď chce uzatvoriť manželstvo
s občanom SR. Predkladá tu všetky potrebné doklady. Ak ide o príslušníka štátu, s ktorým sa na
základe medzinárodnej dohody alebo zásady vzájomnosti vykonáva výmena úradných výpisov,
o narodení alebo uzavretí manželstva cudzinca na území SR sa súčasne so zápisom do matriky
vyhotoví na účely výmeny matrík rodný list alebo sobášny list.90
Živnostenský úrad
Cudzinec, ktorý chce na území Slovenskej republiky podnikať, ohlasuje svoju živnosť na obvodnom živnostenskom úrade. Zahraničná osoba môže prevádzkovať živnosť v zásade za rovnakých
podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenská fyzická osoba alebo slovenská právnická osoba,
ale musí sa napríklad povinne zapísať do obchodného registra (okrem osôb s trvalým pobytom
v členskom štáte EÚ a OECD).91 Návrh na zápis do obchodného registra sa podáva na príslušnom
registrovom súde.
Daňový úrad
V súvislosti s podnikaním vzniká cudzincovi povinnosť zaregistrovať sa aj na príslušnom daňovom úrade.
Katastrálny úrad
Okrem niekoľkých výnimiek cudzinci môžu nadobúdať na území SR nehnuteľnosti. Cudzinec podáva na príslušný katastrálny úrad návrh na povolenie vkladu práva k nadobudnutej nehnuteľnosti do katastra.
MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE
IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu
IOM pôsobí na Slovensku od roku 1996, keď bola podpísaná dohoda medzi
vládou SR a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu, na základe ktorej
vznikol Úrad IOM v Bratislave. V roku 2000 vznikla pobočka úradu v Košiciach. Medzi hlavné oblasti činnosti IOM na Slovensku v súčasnosti patrí
program asistovaných dobrovoľných návratov, prevencia obchodovania
s ľuďmi a integrácia migrantov. V rámci týchto a ďalších oblastí IOM vyvíja
rôzne typy aktivít, napr. poskytovanie služieb migrantom, výskum, informačné kampane, vzdelávanie a budovanie kapacít. IOM zároveň pôsobí od decembra 2008 ako koordinátor Národného
kontaktného bodu Európskej migračnej siete v SR.92 IOM prevádzkuje od roku 2006 Migračné
89 Stránka Migračného informačného centra IOM Medzinárodnej organizácie pre migráciu. http://mic.iom.sk/sk/
zdravie/zdravotne-poistenie.html [citované 2010-8-30].
90 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Tamtiež, 2009, s. 15.
91 Stránka Migračného informačného centra IOM Medzinárodnej organizácie pre migráciu. http://mic.iom.sk/sk/praca/podnikanie/86-zivnostenske-podnikanie-na-slovensku-podmienky.html [citované 2010-8-30].
92 Národný kontaktný bod (NKB) Európskej migračnej siete (EMS) vykonáva úlohy spojené s implementáciou aktivít
EMS na základe pracovného programu EMS na daný kalendárny rok: zhromažďuje, kompletizuje a dokumentuje
informácie v oblasti azylu a migrácie v SR, poskytuje informácie prostredníctvom osobitných správ, štúdií a odpovedí na ad hoc žiadosti o informácie (tzv. ad hoc otázky). NKB nerealizuje primárny výskum, ale zbiera, analyzuje
a sprístupňuje dostupné údaje a informácie, ktoré opisujú najdôležitejší vývoj v oblasti politík a legislatívy, ako aj
verejné diskusie prebiehajúce v oblasti migrácie a azylu v členských štátoch (a na úrovni EÚ). Viac pozri na www.
emn.sk [citované 2010-8-30].
Hlavní aktéri v oblasti migrácie
a integrácie cudzincov v SR
55
informačné centrum (MIC)93, ktoré poskytuje právne a sociálne poradenstvo cudzincom s cieľom
podporiť ich integráciu na trhu práce a do spoločnosti. (http://www.iom.sk)
Migračné informačné centrum IOM Medzinárodnej organizácie
pre migráciu v Bratislave a v Košiciach poskytuje štátnym príslušníkom tretích krajín bezplatné poradenstvo a služby v nasledujúcich oblastiach: právne poradenstvo, pracovné a sociálne poradenstvo, podpora vzdelávania a rekvalifikácia, otvorené kurzy slovenského jazyka, kurzy sociálnej a kultúrnej orientácie, spolupráca s komunitami migrantov a vzdelávanie aktérov v oblasti
integrácie migrantov. (http://www.mic.iom.sk)
Zastupiteľský úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR)
Zastupiteľský úrad UNHCR pre strednú Európu so sídlom v Budapešti zabezpečuje
asistenciu žiadateľom o azyl a utečencom v SR prostredníctvom kontroly a monitorovania procesu udelenia štatútu utečenca. Projekty UNHCR sú zamerané na podporu vstupu žiadateľov o azyl na územie Slovenska a následne na ich prístup k procesu
udelenia azylu. Medzi ďalšie aktivity UNHCR na Slovensku v spolupráci s Európskou
komisiou patrí výskum zameraný na zlepšenie identifikácie a podpory pre ohrozených žiadateľov
o azyl. Projekt integrácie utečencov a iných osôb s priznanou medzinárodnou ochranou má za
cieľ zvýšenie kvality a efektivity integrácie týchto ľudí do slovenskej spoločnosti.
(http://www.unhcr-centraleurope.org)
ORGANIZÁCIE A ZDRUŽENIA PÔSOBIACE V OBLASTI INTEGRÁCIE
MIGRANTOV A STAROSTLIVOSTI O AZYLANTOV
Asociácia azylantov na Slovensku
Organizácia so sídlom vo Zvolene. Jej členmi sú azylanti a bývalí azylanti, ktorí sú v súčasnosti
štátnymi občanmi SR rôznej národnosti a žijú na území SR. Hlavným cieľom Asociácie je podporovať aktívnu účasť azylantov na verejnom živote a na riešení rôznych problémov, s ktorými sa
azylanti stretávajú pri integrácii na území SR.
ETP Slovensko
Evakuačné tranzitné centrum (ETC) v Humennom je prechodným domovom pre
utečencov z rôznych ázijských a afrických krajín, pre ktorých sa Slovenská republika na šesť mesiacov stala bezpečným útočiskom predtým, ako budú presídlení
do tretej krajiny – USA a Kanady. Počas pobytu v ETC sú týmto klientom poskytované služby ako škôlka a škola pre deti. Sociálni pracovníci sa klientom venujú a organizujú pre
nich spoločenské a vzdelávacie aktivity, tvorivé dielne a výlety do okolia. Klientom je tiež poskytované šatstvo, hygienické a iné potreby pre uľahčenie ich každodenného života. ETP Slovensko
je v rámci tohto projektu partnerom UNHCR, IOM a Migračného úradu SR.94 (http://www.etp.sk)
Liga za ľudské práva
Liga za ľudské práva je mimovládna nezisková organizácia, ktorá od roku
2005 poskytuje komplexnú bezplatnú právnu pomoc žiadateľom o azyl, azylantom a osobám, ktorým bola v súvislosti s azylovým konaním poskytnutá
určitá forma ochrany. Snaží sa tak prispieť k zlepšovaniu kvality azylovej procedúry v Slovenskej republike.
Okrem problematiky azylu sa Liga za ľudské práva venuje aj právnym otázkam integrácie cudzincov a maloletých bez sprievodu, v rámci ktorých spolupracuje aj s Migračným informačným centrom IOM.95 (http://www.hrl.sk)
93 Projekt bol v rokoch 2006 – 2008 financovaný z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu v rámci iniciatívy
spoločenstva EQUAL. Od roku 2009 projekt pokračuje vďaka financovaniu zo zdrojov EÚ – Európskeho fondu pre
integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci programu Solidarita pri riadení migračných tokov.
94 ETP Slovensko
95 Stránka IOM Medzinárodnej organizácie pre migráciu: http://www.iom.sk/sk/partneri/neziskove-organizacie/17-neziskove-organizacie [citované 2010-8-30].
56
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
Nadácia Milana Šimečku (NMŠ)
V rámci nadačného programu Výchova k ľudským právam je ľudským
právom sa NMŠ venuje aj témam interetnických vzťahov, interkultúrneho vzdelávania a otázkam migrácie a integrácie cudzincov na
Slovensku. Ťažiskom programu sú vzdelávacie aktivity pre učiteľov základných a stredných škôl
a študentov vysokých škôl. NMŠ spolu s komunitami cudzincov každoročne organizuje festival
Týždeň nových menšín, ktorý je zameraný na zvyšovanie povedomia širokej verejnosti o problematike migrácie a živote migrantov na Slovensku. V rámci projektovej činnosti sa nadácia taktiež venuje vývoju vzdelávacích nástrojov na integráciu detí cudzincov v slovenských školách.
(http://www.nadaciamilanasimecku.sk)
Slovenská humanitná rada (SHR)
Slovenská humanitná rada je národné dobrovoľnícke centrum, ktoré združuje 175 humanitných a charitatívnych organizácií, občianskych združení a nadácií pôsobiacich
v sociálnej oblasti na území celej Slovenskej republiky. Poskytuje im priamu finančnú
pomoc na činnosť a na humanitné projekty. SHR uskutočnila viaceré projekty, zamerané na azylovú problematiku, ako sú napríklad monitoring a akútna pomoc pred vstupom do azylovej procedúry, podpora integrácie azylantov, sociálna pomoc pre maloletých bez sprievodu,
psychologické a právne poradenstvo.96 (http://www.shr.sk)
Slovenská katolícka charita (SKCH)
Slovenská katolícka charita (SKCH) ako neštátna nezisková organizácia poskytuje charitatívne, sociálne, zdravotnícke a výchovno-vzdelávacie služby ľuďom v núdzi bez ohľadu na rasu, národnosť, vierovyznanie a politické zmýšľanie. V súčasnosti tvorí SKCH 9 diecéznych/arcidiecéznych charít (DCH) a Slovenská katolícka charita
Sekretariát. Diecézne charity pomáhajú opusteným deťom a mladým, rodinám v núdzi, postihnutým ľuďom, chorým, starším, zomierajúcim, ľuďom bez domova, migrantom a utečencom, tehotným ženám a matkám s deťmi v núdzi.97 (http://www.charita.sk)
Slovenská utečenecká rada
Slovenská utečenecká rada je nezisková organizácia poskytujúca
všeobecne prospešné služby so sídlom vo Zvolene. Hlavnou oblasťou pôsobnosti a aktivít našej organizácie je integrácia azylantov do slovenskej spoločnosti, teda osôb, ktorým bol na Slovensku udelený azyl z dôvodov rasového,
náboženského, politického či etnického prenasledovania v krajine pôvodu.98 (http://www.srcsk.eu)
Spoločnosť ľudí dobrej vôle
Spoločnosť ľudí dobrej vôle sa od 90. rokov venuje žiadateľom o azyl a azylantom.
Dlhodobo zabezpečuje sociálne a psychologické poradenstvo, zastupuje utečencov
v úradných konaniach a poskytuje individuálnu pomoc jednotlivcom a rodinám pri
získavaní ubytovania a zamestnania.
Ďalej poskytuje usídľovacie granty a granty na bývanie, organizuje rekvalifikačné kurzy, spoločenské podujatia a pod.99 (http://www.sldb.sk)
KOMUNITY MIGRANTOV NA SLOVENSKU 100
Afgánska komunita
Afgánska komunita je organizovaná cez združenie Únia Afgancov a združuje príslušníkov všetkých etník z Afganistanu žijúcich v SR, ako aj Slovákov, zaujímajúcich sa o afganskú kultúru. Únia
Afgancov organizuje rôzne podujatia, napr. oslavy afgánskeho Nového roku Nawroz a svojim
96 Stránka IOM Medzinárodnej organizácie pre migráciu: http://www.iom.sk/sk/partneri/neziskove-organizacie/17-neziskove-organizacie [citované 2010-8-30].
97 http://www.charita.sk
98 http://www.srcsk.eu
99 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Tamtiež, 2009, s. 17.
100 Viac informácií a kontaktov nájdete na webovej stránke Migračného informačného centra: http://mic.iom.sk/sk/
partneri-mic/komunity-migrantov-na-slovensku.html [citované 2012-11-29].
Hlavní aktéri v oblasti migrácie
a integrácie cudzincov v SR
57
členom poskytuje rôznu pomoc, organizuje spoločenské, kultúrne, športové a informačné podujatia otvorené aj občanom SR.
Čínska komunita
Čínska komunita na Slovensku je formovaná do viacerých spolkov a občianskych združení, avšak
v oblasti integrácie a podpory vzájomného dialógu je najviac aktívna Slovensko-čínska spoločnosť priateľstva, ktorá organizuje kurzy čínštiny pre deti a kurzy slovenského jazyka pre Číňanov.
Islamská nadácia na Slovensku
Islamská nadácia na Slovensku vznikla v roku 1999 za účelom verejnoprospešného účelu s celoslovenskou pôsobnosťou. Nadácia podporuje a rozvíja priateľské vzťahy medzi Slovenskou republikou a islamskými krajinami, organizuje spoločensko-kultúrne akcie pre moslimov žijúcich
na území Slovenskej republiky ako aj pre širokú slovenskú verejnosť, koreluje vzájomné vzťahy
majority a minority, taktiež realizuje humanitárnu pomoc a napomáha migrantom pri pozitívnej
integrácii. (http://www.islamweb.sk)
Kubánska komunita
Na Slovensku sa o zbližovanie majoritnej spoločnosti s migrantmi z Kuby snaží združenie „Klub
kubánskych občanov žijúcich na Slovensku”. Klub umožňuje udržiavanie kontaktu medzi členmi
komunity s cieľom uchovávania národnostnej identity a prezentovania pôvodnej kultúry Kuby
slovenskej spoločnosti v záujme efektívnej integrácie členov Klubu na Slovensku.
(http://www.kubaklub.sk)
Migranti z Latinskej Ameriky
Migranti z krajín Latinskej Ameriky sa na Slovensku organizujú samostatne pri príležitosti osláv
významných sviatkov prostredníctvom online siete Latinos (www.facebook.com/latinos.sk).
­Organizácia Mosaico / Mozaika zastrešuje propagáciu kultúry krajín Latinskej Ameriky, napr. Dni
iberoamerického filmu.
Vietnamská komunita
Na Slovensku je činná Únia vietnamských žien, ktorá zabezpečuje výučbu slovenského jazyka
pre Vietnamcov na dvoch miestach v Bratislave a podporuje efektívnu integráciu Vietnamcov do
slovenskej spoločnosti. Komunitný život Vietnamcov žijúcich v SR taktiež organizuje Vietnamská
komunita na Slovensku.
ORGANIZÁCIE PODIEĽAJÚCE SA NA VÝSKUME MIGRÁCIE A INTEGRÁCIE
Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK)
CVEK je nezávislým občianskym združením, ktoré vzniklo v roku 2005. Zameriava
sa na výskumnú a analytickú činnosť vo sfére široko chápanej kultúry a etnicity.
Zámerom centra je posilniť odborný dialóg v otázkach týkajúcich sa občianstva,
nacionalizmu, multikulturalizmu, menšín, migrácie, sociálnej konštrukcie etnickej a kultúrnej identity a sociálnej exklúzie a kohézie. V roku 2008 uskutočnil výskum postojov
žiakov základných škôl k tradičným a novým menšinám (vrátane migrantov) na Slovensku, v ktorom skúmal, ako je téma multikulturalizmu a kultúrnej diverzity zahrnutá do vzdelávacieho systému v SR. (http://www.cvek.sk)
Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)
SGI vznikol v roku 2001 s cieľom hľadať riešenia pre skvalitnenie procesu alokácie
verejných zdrojov na zabezpečenie kvalitných, prístupných, transparentných
a efektívnych verejných služieb pre občanov Slovenska. Zámerom projektu Školstvo a otázky multikulturalizmu je zaviesť na stredných školách nový spôsob multikultúrneho vzdelávania a nastaviť tak zrkadlo súčasnému obrazu spoločnosti a jej hodnotám,
s dôrazom na interaktívne vzdelávanie a zvýšenie povedomia študentov v oblasti xenofóbie, segregácie, asimilácie, nacionalizmu, spoznávania iných kultúr a náboženstiev. Členovia združenia
sa podieľajú vo výskumných a publikačných činnostiach, ktoré súvisia s procesmi integrácie migrantov na Slovensku. (http://www.governance.sk)
58
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
Inštitút pre verejné otázky (IVO)
K cieľom IVO patrí analyzovať spoločenské, politické, ekonomické, zahraničnopolitické, právne, kultúrne a ďalšie otázky verejného záujmu a zverejňovať zistené skutočnosti, prispievať k odbornému dialógu, otvárať dôležité témy, aktívne sa podieľať na
formovaní verejnej rozpravy a stimulovať aktívny prístup občanov k verejným záležitostiam. IVO organizuje semináre, konferencie, diskusné fóra a interdisciplinárne
okrúhle stoly, zamerané o. i. aj na politiky integrácie migrantov v SR, výmenu skúseností vo využívaní indikátorov, procesov a nástrojov integrácie či posilňovanie občianskej spoločnosti a verejných aktérov v oblasti antidiskriminácie. Medzi priority IVO patria i aktivity v publikačnej a vydavateľskej činnosti, ktoré prinášajú odborné stanoviská, výskumy a analýzy diskriminácie a viacnásobnej diskriminácie, komparácie integračných politík a analýzy dôležitých procesov integrácie
migrantov na Slovensku. (http://www.ivo.sk)
Zdroje:
Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Organizácia azylovej a migračnej politiky v Slovenskej republike. Národná štúdia
pre Európsku migračnú sieť (European Migration Network). Bratislava: IOM, 2008.
Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Organizácia azylovej a migračnej politiky v Slovenskej republike, Národná štúdia
pre Európsku migračnú sieť (European Migration Network). Bratislava: IOM, 2009.
Koncepcia integrácie cudzincov v SR, 2009.
http://www.charita.sk
http://www.cvek.sk
http://www.employment.gov.sk
http://www.etp.sk
www.facebook.com/latinos.sk
http://www.hrl.sk
http://www.iom.sk
http://www.islamweb.sk
http://www.ivo.sk
http://www.governance.sk
http://www.kubaklub.sk
https://lt.justice.gov.sk/
http://www.martin.sk
http://www.mic.iom.sk
http://www.nadaciamilanasimecku.sk
http://www.safework.gov.sk
http://www.shr.sk
http://www.sldb.sk
http://www.srcsk.eu
http://www.unhcr-centraleurope.org
Hlavní aktéri v oblasti migrácie
a integrácie cudzincov v SR
59
7.
VNÍMANIE INŠTITÚCIÍ
MIGRANTMI
V procese integrácie migrantov do spoločnosti pôsobí mnoho inštitúcií, ktoré majú rôzny charakter. Niektoré pôsobia priamo v procese integrácie – napríklad úrady práce pri umiestňovaní
na trhu práce, neziskové organizácie pri poskytovaní právnej pomoci. Iné inštitúcie tento proces
umožňujú – napríklad oddelenia cudzineckej polície, ktoré udelením alebo neudelením pobytu
nepriamo rozhodujú aj o tom, či integrácia vôbec začne.
Migranti rozdielne vnímajú rôzne inštitúcie. Klienti Migračného informačného centra IOM zdieľali
pozitívne aj negatívne skúsenosti pri komunikácii s úradmi a konkrétnymi pracovníkmi. Podobne pracovníci jednotlivých inštitúcií počas pilotných tréningov poukázali na mnohé pozitívne aj
negatívne zážitky pri práci s klientmi/migrantmi. Z vyjadrení uvedených nižšie nemožno nič zovšeobecňovať, keďže každé stretnutie a každá skúsenosť je jedinečná. Uvádzame ich však na ilustrovanie rôznych situácií, ktoré sa na rôznych pracoviskách pri komunikácii s migrantmi vyskytli.
}} Ja som mal problémy, keď som prišiel na letisko. Pozerali na môj pas, nevedeli odkiaľ
som, nevedel som vôbec po slovensky, oni nevedeli po anglicky. Bolo ťažké komunikovať s nimi. Vtedy nevedeli, teraz už vedia asi. Museli sme zavolať kamaráta, čo hovorí po
slovensky, lebo už nás chceli vrátiť späť. Museli sme čakať tri hodiny. Ukazovali sme im
víza a všetko. Oni nerozumeli, my sme nerozumeli...
}} Niekedy, keď potrebujeme dostať pobyt narýchlo, tak pomôžu. Ja som raz prišiel tam
a chcel som cestovať po dvoch dňoch a nemal som to hotové. Tak tá policajtka vyšla
a vybavila mi to rýchlo, bola taká príjemná. Niektorí sú takí, niektorí sú takí, ale...
Všetci to vybavujeme každý rok. Platíme kolok. Tam to je tým, že majú toho veľa, tak
sú nervózni... Problém je v tom, že tam nikto nevie po anglicky. Predtým mal každý kraj alebo okres cudzineckú. Teraz celá Bratislava má iba jednu. Musíme tam ísť
o štvrtej, keď sa chceme dostať na rad o desiatej.
}} Dostala som sa sem asi pred šiestimi rokmi, prišla som najprv za prácou. Mala som pracovné vízum, polročné, a potom, keď ste vstúpili do EÚ, tak môj vedúci rozhodol, že mi to nepredĺži. Aj mi zobral pas, že to vybavuje, a zrazu mi oznámil, že nie, že jemu sa to neoplatí
a už bolo neskoro. Proste som bola odrazu na čierno... Tak som sa snažila zlegalizovať môj
pobyt a poradili mi, že si mám zobrať azyl. No a vlastne pár dní na to, ako som sa snažila
všetko zariadiť, prišli po mňa policajti. Niekto zo susedov ma prezradil a zobrali ma do väzby. Tam som im však povedala, že som aj chcela požiadať o azyl, lebo doma nemám také
podmienky, aby som sa mohla vrátiť. Potom to konanie bolo asi dva a pol roka, stále mi ho
nedávali a potom s mojou právničkou sme vybavili aspoň tolerovaný pobyt.
60
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
}} Nerozumela som ani slovo. Jediné, čo som mohla počúvať, bola melódia reči a pohyby tiel. Reč bola monotónna, úsečná a rozkazovačná, pohyby strnulé, tváre znudené
a bez úsmevov. Prekladateľ nám medzi rečou vynadal, že načo sme prišli, že ho stále
otravujeme, a že nech čo najskôr zmizneme. Cítila som sa ako vrece zemiakov, ktoré
si pohadzujú od dverí k dverám, až označkované skončilo v sklade, kde vravia, že
najskôr zhnije. Súrne som potrebovala ísť na toaletu. Ukázali na chodbu s viacerými
dverami. Bola som rada, že ma odprevadila iná prísediaca, lebo označenie WC mi nič
nehovorilo.
}} Nenechali ma dohovoriť to, čo som im chcel povedať. Skákali mi do reči... aj na úrade,
aj na súde. Keď mám hovoriť o mojich najhorších spomienkach, vždy mi pritom príde
zvieravá bolesť v žalúdku aj v hlave a oblieva ma studený pot. V noci nespávam dobre.
Často sa mi sníva, že do izby vtrhli vojaci, zmasakrovali spolubývajúcich a mňa odvliekli
do pivnice. Zažil som bolesť, ktorú si ľudia neprajú ani v najhoršom sne. Opýtali sa ma na
množstvo údajov, ale na strach, ktorý ma neopúšťa ani vo sne, sa nedostalo.
}} Civeli na mňa ako stádo teliec. Stratila som nervy a vyhodila ich všetkých von. Musela
som si zatvárať kanceláriu. Kričala som na nich, aby sa postavili do radu. No ale to
neexistuje, aby oni po jednom klepkali na dvere. Nevedia čítať?! ...Neznášam, keď je
nad mojím stolom hrča zízajúcich ľudí! Jeden niečo konečne pochopí, a potom nad
tým päť minút špekulujú. Ja by som zatiaľ mohla vybaviť ďalších troch. Keby som im
to tristo ráz nepovedala! Ako keby boli hluchí...
}} Na rad som sa dostal asi po dvoch hodinách čakania na neútulnej chodbe. Kričala na
mňa spoza svojho pultu ako zmyslov zbavená. Zdalo sa, že má svojej práce po krk. Niečo
som neurobil dobre, netušil som však čo. Po slovensky som rozumel málo. Nápisom na
dverách som nerozumel. Prekladateľ ďalej drmolil dlhé vety o právnych úkonoch, ktoré
boli pre mňa španielskou dedinou. Jediné, čo som si z prejavu na úrade zapamätal, bolo
to, že som tu neželaná osoba.
}} Je zahanbujúce, ešte aj keď som si sám dával peniaze do banky. Vyplníš lístok, vytiahneš peniaze a vypýtajú si doklad. Každý pracovník sa ho dotkne, nechápavo hľadí,
nejako okomentuje, a potom to dlhé čakanie. Za tebou sa tvorí rad, až kým papierik
doputuje do oddelenia za dverami, odkiaľ telefonujú na ministerstvo, či to vydali oni.
Tam im potvrdili, že také doklady sa vydávajú. Až potom akceptujú tvoje peniaze.
Problém je, že je to na takom flajstri obyčajného školského výkresu, ktorý sa hneď
zašpiní. Stačí, že je v peňaženke spolu s inými dokladmi.
}} Je to pre mňa veľmi nepríjemné, keď musíte chodiť na cudzineckú políciu cez mreže
a cítite sa ako vo väzení. Je to veľmi depresívne, nikto sa o vás nezaujíma, ste im vystavený na milosť a máte z toho aj rovnaký pocit. Iba sa pozerajú cez mreže a rozhodujú
sa, koho si ďalšieho vezmú na rozhovor. Veľmi frustrujúcu skúsenosť mám aj s ministerstvom zahraničných vecí. Nerozumiem, ako môžete mať ministerstvo, ktoré má v názve
zahraničné veci, a nikto tam nerozpráva iným jazykom iba po slovensky. Väčšinou mám
so sebou tlmočníka, ale nezdá sa, že by existovalo nejaké jedno miesto, kde by poznali
odpovede na všetky otázky o probléme. Vždy musíte navštíviť niekoľko miest, dostať
niekoľko odpovedí a pospájať si ich.
}} Práve to je najväčší problém, tej informovanosti je veľmi málo, čo sa týka zdravotnej poisťovne alebo o podnikaní. Nikde nie je žiadna webová stránka konkrétne pre nejakého
cudzinca, že napríklad prichádzam na Slovensko investovať, mám peniaze vo vrecku
alebo v banke, chcem investovať. Neviem, kam sa mám obrátiť, aby mi všetko povedali
od A po Z. Ak chcem, musím sa tu trápiť. Mesiac, dva, na jeden úrad, odtiaľ ako horúci
zemiak ma vyhodia na druhý, takže potom som unavený, idem radšej do iného štátu.
Z uvedených vyjadrení je zjavná dôležitosť komunikácie a jazykových zručností aj na strane pracovníkov inštitúcií, aj na strane migrantov. Mnohé problémy a nedorozumenia totiž vznikajú
nepochopením potrebných informácií. Zároveň je z niektorých vyjadrení zjavné, že migranti nie
Vnímanie inštitúcií
migrantmi
61
v každej situácii dostávajú jednoznačné a úplné informácie o ďalšom postupe. V niektorých prípadoch nedorozumenie vyplynulo z mylnej interpretácie určitého správania, ktoré je často kultúrne
podmienené. Mnohé nedorozumenia vznikajú aj pre neefektívnu organizáciu práce či nedostatočne fungujúcu spoluprácu medzi inštitúciami navzájom.
Účastníci tréningov zo štátnej správy a samosprávy zároveň poukázali na nasledujúce problémy,
s ktorými sa v rámci svojej činnosti stretávajú a ktoré majú vplyv aj na celkové vnímanie inštitúcií,
v ktorých pracujú:
}} neustále sa meniace právne predpisy a zákony,
}} veľká byrokracia,
}} neprimerané rozloženie pracovnej agendy,
}} nedostatočná komunikácia a chýbajúca spätná väzba medzi jednotlivými úradmi, ktoré
­riešia danú problematiku,
}} inštitúcie, s ktorými migrant prichádza do kontaktu, sú „roztrúsené“ po celom meste a nie
vždy poskytujú úplné informácie.
Existuje možnosť, ako situáciu uľahčiť „obom stranám“ – migrantom aj inštitúciám?
Inšpiratívnym príkladom sú One-Stop-Shop centrá v Portugalsku.
Zdroje:
Popper, M., Lukšík, I., Bianchi, G., Szeghy, P.: Potreby migrantov na Slovensku. Bratislava: Veda, IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2006.
Tužinská, H.: Otázky opisu a prekladu. Využitie poznatkov antropológie a etnografie vo vedení a tlmočení
interview s imigrantmi. Bratislava: Stimul, 2009.
Tužinská, H.: Kultúrna citlivosť. In: Mittelmannová, M., Volanská, M., Tužinská, H.: Vybrané práva cudzincov na
území SR. Princíp nenavrátenia, zlúčenia rodiny a kultúrna citlivosť. Bratislava: Stimul, 2009, s. 79 – 108.
Gallová Kriglerová, E., Kadlečíková, J., Lajčáková, J.: Migranti. Nový pohľad na staré problémy. Bratislava: Centrum pre výskum etnicity a kultúry, 2009.
62
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
8.
CNAI ONE-STOP-SHOP
CENTRÁ V PORTUGALSKU
Portugalsko reagovalo na pretrvávajúcu imigráciu systémovými opatreniami, ktoré realizovalo
vďaka dobrej spolupráci zodpovedných ministerstiev. Výsledkom bolo zriadenie tzv. One-Stop-Shop centier (jednotných kontaktných miest), v ktorých sa migrantom poskytujú pod jednou
strechou rôzne služby. Najprv boli One-Stop-Shop centrá zriadené pre portugalských občanov,
ktorí si na jednom mieste mohli vybaviť občiansku agendu. Na základe tejto svedčenej skúsenosti
sa obdobný systém zaviedol aj pre migrantov.101
Dôvodom zriadenia týchto centier bolo najmä roztrúsenie
služieb a chýbajúca koordinácia medzi inštitúciami. Cieľovou
skupinou centier sú legálni aj nelegálni migranti. Na začiatku
bolo nutné nastaviť džentlmenskú dohodu medzi CNAI a portugalskou cudzineckou políciou. Migrantov v priestoroch
centier nelegitimujú a nekontrolujú. V centre sú zastúpené
inštitúcie: cudzinecká polícia – ministerstvo vnútra, úrad pre
kontrolu pracovných podmienok, úrad sociálneho zabezpečenia – ministerstvo práce a sociálnej solidarity, ústredný matričný úrad – ministerstvo spravodlivosti, regionálna zdravotná
správa – ministerstvo zdravotníctva, regionálne riaditeľstvo
školstva – ministerstvo školstva. Okrem štátnych služieb sa
v centrách poskytujú aj doplnkové podporné služby: oddelenie právnej podpory migrantov, oddelenie podpory zlučovania rodín, oddelenie sociálnej podpory, oddelenie podpory
ubytovania, oddelenie podpory získavania občianstva a oddelenie podpory zamestnávania. Zároveň je v centre zriadený
aj detský kútik (starostlivosť o deti, keď rodičia vybavujú svoje záležitosti). V centre pracujú vlastní
zamestnanci a vyslaní pracovníci jednotlivých ministerstiev, ktoré si ponechávajú autonómnosť
a sami rozhodujú, aké služby budú poskytovať migrnatom tu a aké služby budú poskytovať výhradne vo vlastných zariadeniach.
Migrant pri vstupe do budovy nahlási na vrátnici, v akom jazyku chce dostať informácie. Následne
dostane poradové číslo a čaká na voľného kvalifikovaného pracovníka – interkultúrneho mediátora, ktorý okrem portugalčiny ovláda aj vybraný cudzí jazyk102. Úlohou mediátora na pracovisku
prvého kontaktu je pomôcť migrantovi s riešením jeho problému. V jazyku, ktorému migrant rozumie, mu mediátor vysvetlí možnosti riešenia a odovzdá mu kontakt na konkrétneho pracovníka
(napr. z oddelenia cudzineckej polície – OCP), ktorý pracuje v centre a do ktorého kompetencie
patrí riešenie problému. Mediátor zaznačí potrebné údaje do elektronickej zložky migranta, aby
101 V Portugalsku sú v súčasnosti zriadené 3 takéto centrá a 86 menších lokálnych centier.
102 V súčasnosti je možné sa na pracovisku prvého kontaktu dohovoriť v 13 cudzích jazykoch.
CNAI One-Stop-Shop
centrá v Portugalsku
63
daný pracovník OCP mal prístup k získaným informáciám v portugalčine. V rámci tohto procesu
sa do databázy vkladajú relevantné informácie, ktoré sú potrebné pre ďalšie služby a oddelenia –
mediátor pomôže klientovi definovať oddelenie, ktoré má navštíviť. Migrant tak už nemusí na
oddelení vysvetľovať, čo potrebuje.
}} Vytvorenie siete a spojenie rôznych poskytovateľov služieb s občianskou spoločnosťou uľahčuje integračný proces a posilňuje výmenu skúseností a najlepšej praxe medzi
rôznymi aktérmi. One-Stop-Shop funguje na základe výmeny informácií a odborných
znalostí medzi zamestnancami rôznych štátnych inštitúcií a medzi týmito inštitúciami
a mimovládnymi organizáciami. Zapojenie inštitúcií verejnej správy teda zlepšuje životaschopnosť a účinnosť migračných a integračných politík a opatrení a je rozhodujúcim
prvkom stratégie jedného kontaktného miesta.
}} Spolupráca medzi štátnymi orgánmi, ktoré poskytujú služby v jednom kontaktnom
mieste, vyplýva zo spoločného umiestnenia pod jednou strechou. Toto podporuje výmenu najlepších praktík medzi rôznymi štátnymi zamestnancami a zástupcami komunít
a prispieva k efektívnejšiemu fungovaniu každej inštitúcie, keďže prenos informácií je
jednoduchší a rýchlejší. Z pohľadu migrantov, takéto riešenie umožňuje jednoduchší
prístup k jasným odpovediam a informáciám. Služby poskytované v jednom kontaktnom mieste by sa mali navzájom dopĺňať a mali by ich poskytovať všetci relevantní
a zainteresovaní aktéri – štátne inštitúcie (ústredné, regionálne a miestne) a občianskej
združenia vrátane združení imigrantov.
}} Spolupráca medzi štátnymi orgánmi pri realizácii jedného kontaktného miesta nijako
nemení zodpovednosti a právomoci jednotlivých inštitúcií. Namiesto prenášania povinností zriadenie jedného kontaktného miesta umožňuje štátnym službám sústrediť
všetko, čo súvisí s migráciou a integráciou v novej pobočke centrálnej, regionálnej alebo
miestnej inštitúcie, do ktorej sa presúva už existujúci personál. Preto medzi strednodobé prínosy tohto modelu patrí aj úspora financií súvisiaca s presunom pracovníkov.
Očakáva sa, že rôzne štátne orgány si zachovajú svoje rozpočtové výdavky na ľudské
zdroje a poskytovanie služieb, hoci ich prevedú na konkrétne miesto, kde sa sústreďujú
aj iné štátne inštitúcie a podporné služby.
}} Bez ohľadu na úroveň (národná či regionálna), na ktorej je One-Stop-Shop zriadené,
tento prístup prináša pre zainteresované vládne inštitúcie celý rad výhod, týkajúcich
sa nákladov, účinnosti a spokojnosti zákazníkov. Tým sa vyriešia problémy, ktoré často
vznikajú, keď služby nie sú koncentrované na jednom mieste, keď chýbajú postupy na
výmenu informácií a koordinácia služieb.
}} Štruktúra jedného kontaktného miesta, založeného na partnerstvách medzi vládnymi
inštitúciami a mimovládnymi organizáciami, zaisťuje skutočnú realizáciu účasti migrantov na rozhodovacích procesoch. Migranti ako užívatelia služieb jedného kontaktného
miesta sú aktívni sprostredkovatelia pri prerokúvaní a vykonávaní politík.
}} Zaangažovanie migrantov do činnosti One-Stop-Shop centra sa však neobmedzuje iba
na konzultácie, pretože ich účasť je podstatná aj z hľadiska poskytovania služieb. Občianska, pracovná a kultúrna účasť migrantov sa uskutočňuje prostredníctvom služieb
kultúrnych mediátorov, ktorí zastupujú združenia migrantov a ktorí pochádzajú z prostredia migrantov. Kultúrni mediátori sú prvým kontaktným bodom pre klientov centra.
Spolu s pobočkami štátnych inštitúcií One-Stop-Shop poskytuje najmä na mieru šité
podporné služby, na ktorých sa podieľajú aj združenia zastupujúce a podporujúce imigrantov, a to na základe ich konkrétnych odborných znalostí v danej oblasti. Keďže spolupracujú s verejnou správou, mediátori a združenia hrajú kľúčovú úlohu pri vytváraní
blízkych vzťahov medzi imigrantmi a štátom a pri zvyšovaní dôvery cudzincov v služby.
}} Pokiaľ ide o jednotlivé služby, zvýšená účinnosť a efektívnosť poskytovania služieb
na jednom kontaktnom mieste má v konečnom dôsledky tiež svoje výhody. Založenie
64
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
jedného kontaktného miesta nemusí navyše znamenať veľký jednorazový výdavok, ale
skôr trvalý, udržiavaný proces. V konečnom dôsledku je to strednodobé úsporné opatrenie vďaka úsporám dosiahnutým v štátnych inštitúciách, a aj dlhodobé úsporné opatrenie vďaka lepším výsledkom v oblasti integrácie.
}} Zavedenie služieb na jednom kontaktnom mieste v členskom štáte je racionálny spôsob
optimalizácie štátnych prostriedkov, keďže viaceré verejné orgány, s ktorými sa migranti
potrebujú skontaktovať v priebehu ich každodenného života v európskych spoločnostiach, sú k dispozícii v jednej budove. Priamy kontakt medzi rôznymi inštitúciami sa stáva efektívnejším a očakáva sa koherentnejšia reakcia štátu na potreby cudzincov. Zníži
sa zbytočná byrokracia a nedorozumenia a informácie sa budú vymieňať za účelom poskytovania efektívnejšej služby.
}} Z dlhodobej perspektívy sú poskytované služby z hľadiska nákladov efektívnejšie, pretože sa zlepší schopnosť poskytovať jasné a konečné odpovede užívateľom služieb
na jednom kontaktnom mieste. Z hľadiska ľudských zdrojov je zjavné, že zriadenie pobočky na jednom kontaktnom mieste taktiež zefektívňuje prácu zamestnancov rôznych
inštitúcií v spolupráci s kultúrnymi mediátormi.
Zdroj:
Oliveira, C. R, Abranches, M., Healy, C.: Handbook on How to Implement a One-Stop-Shop for Immigrant Integration. Lisbon, 2009. Preklad z anglického originálu. In: Guličová, M. G.: Zborník projektu Budovanie expertízy
kľúčových aktérov na poli integrácie, pracovnej imigrácie a interkultúrneho dialógu. Bratislava: IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2009.
CNAI One-Stop-Shop
centrá v Portugalsku
65
Kultúra a interkultúrna komunikácia
Postoje verejnosti k cudzincom
a zahraničnej migrácii v SR
9.
KULTÚRA A INTERKULTÚRNA
KOMUNIKÁCIA
Slnečné okuliare
1. Predstavte si, že od samého počiatku sveta každému, kto sa na Slovensku narodil, nasadili po narodení slnečné okuliare. Sklíčka
týchto okuliarov sú žlté. Nikto sa nikdy nepozastavuje nad tým, že všetci nosia slnečné okuliare, pretože sa nosia odjakživa a sú
vlastne považované za súčasť tela.
Všetci ich majú.
2. Na chvíľu si slnečné okuliare zložte a pozrite sa na ne. Žltú farbu im dávajú hodnoty,
postoje, názory, zvyky a predstavy o svete,
ktoré my, príslušníci jednej kultúry spoločne
zdieľame. Všetko, čo sme kedy videli, zažili
a naučili sa, bolo mozgom spracované cez
filter žltých okuliarov. Všetko bolo filtrované
hodnotami, postojmi a názormi, ktoré okuliarom dávajú žltú farbu. Žlté sklíčka vlastne
stelesňujú našu „slovenskosť“.
3. Tisíce kilometrov odtiaľto, v inej krajine,
napríklad v Japonsku, od samého počiatku
sveta každému, kto sa v Japonsku narodil,
nasadzujú hneď po narodení slnečné okuliare. Sklíčka týchto okuliarov sú modré. Nikto
sa nikdy nepozastavuje nad tým, že všetci
nosia slnečné okuliare, pretože sa nosia odjakživa a sú vlastne považované za súčasť
tela. Všetci ich majú, Všetko, čo Japonci vidia,
vnímajú a prežívajú, je filtrované modrými
sklíčkami okuliarov.
4. Človek, ktorý od nás cestuje do Japonska,
môže byť natoľko vnímavý, že si rýchlo uvedomí: Aby som sa o Japonsku dozvedel čo
najviac, musím si zaobstarať japonské slnečné okuliare, ktorými sa na Japonsko budem
môcť„pozerať“. Keď náš cestovateľ do Japonska príde, japonské slnečné okuliare si samozrejme zaobstará, nosí ich a po dvoch mesiacoch cíti, že začína rozumieť hodnotám,
zvykom, postojom a názorom miestnych
obyvateľov. Vlastne „vidí“ Japonsko očami
Japoncov. Po dlhšej dobe sa vráti domov
a považuje sa za odborníka na Japonsko.
­Pochopil a vie, že japonská kultúra je zelená!
Čo sa stalo?
Prevzaté a upravené zo vzdelávacích materiálov Projektu Varianty, Člověk v tísni.
Migranti a kultúrna identita
Migranti do novej krajiny prichádzajú s vlastnou kultúrnou identitou, pričom sa môžu usilovať
nielen o osvojenie nového kultúrneho a hodnotového zázemia prijímajúcej krajiny (proces akulturácie), ale aj o zachovanie svojej pôvodnej identity. Tieto dve stratégie sa pritom nemusia nevyhnutne vylučovať. Podľa toho, akú stratégiu si migrant vedome vyberie, alebo podľa akej sa
Kultúra a interkultúrna
komunikácia
69
podvedome či úplne nevedome riadi, môžu vzniknúť štyri kombinácie, ktoré sú znázornené v nasledujúcej tabuľke.
Je dôležité zachovať si vlastnú kultúrnu identitu?
Je dôležité osvojiť si kultúru
prijímajúcej spoločnosti?
ÁNO
NIE
ÁNO
integrácia
asimilácia
NIE
separácia
marginalizácia
Pri opise rôznych stratégií akulturácie ponúka J. W. Berry103 štyri možné alternatívy, ktoré môžu
vzniknúť pri kontakte migranta s spoločnosťou:
Integrácia je prispôsobením sa (adaptáciou) migranta kultúre prijímajúcej spoločnosti bez toho,
aby sa musel vzdať svojej pôvodnej kultúrnej identity. V takom prípade má dvojakú kultúrnu
identitu, ktorú prijímajúca spoločnosť akceptuje.
Asimilácia nastáva, ak sa migrant rozhodne nahradiť svoju pôvodnú kultúrnu identitu kultúrou
prijímajúcej spoločnosti. Prvkov alebo prejavov vlastnej kultúry sa teda vzdá a splynie (asimiluje
sa) s väčšinovým obyvateľstvom. Takéto rozhodnutie môže byť dobrovoľné, aj vynútené.
Separácia je výsledkom stratégie, keď migrant nepovažuje prevzatie novej kultúry či jazyka za
dôležité alebo potrebné a uchováva si svoju pôvodnú kultúrnu identitu či materinský jazyk. V takom prípade však často dochádza k jeho vyčleneniu (separácii) z väčšinovej spoločnosti.
Marginalizácia je výsledkom stratégie, keď sa migrant nechce alebo napriek svojej snahe nemôže prispôsobiť novej kultúre a zároveň nemá podmienky na uchovanie si svojej pôvodnej kultúrnej identity. Dôsledkom môže byť život na okraji spoločnosti (z angličtiny margin – okraj).
Tieto štyri stratégie sú samozrejme teoretické modely, v praxi sa u rôznych jednotlivcov vyskytujú
v rôznych kombináciách a intenzitách. Migrant sa napríklad môže úplne jazykovo asimilovať (nepoužívať svoj rodný jazyk, prípadne ním nerozprávať ani vo svojej rodine), no môže si uchovávať
určité kultúrne zvyklosti či náboženské tradície. V niektorých oblastiach života môže byť migrant
úplne integrovaný – napríklad na trhu práce, v iných dobrovoľne či nedobrovoľne vyčlenený
z väčšinovej spoločnosti – napríklad pri praktizovaní kultúrnych alebo náboženských zvyklostí či
nepodieľaním sa na rozhodovaní o verejných záležitostiach.
Dôležité je však poznamenať, že miera integrácie, asimilácie, separácie či marginalizácie konkrétneho migranta je daná individuálnym rozhodnutím iba do istej miery. V rovnakej miere ju
umožňuje alebo naopak znemožňuje aj pripravenosť či naopak neochota väčšinovej spoločnosti prijímať migrantov. Ak spoločnosť cudzincov neakceptuje, alebo im pri integrácii či asimilácii
účinne bráni, separácia či marginalizácia nemusia byť iba dôsledkom individuálneho rozhodnutia
migranta, ale odmietnutia zo strany spoločnosti.
Kultúra
Osobnosť každého človeka je formovaná kultúrnym prostredím, v ktorom sa pohybuje. Kultúra
nie je prenášaná dedične akýmsi genetickým kódom, ale je sprostredkovaná sociálne – prostredníctvom konkrétnych ľudí v rodine, škole, susedstve, na pracovisku, na ulici, v médiách.
V odbornom aj laickom používaní má pojem kultúra niekoľko stoviek významov a definícií, ktoré
ju rôznorodo vymedzujú a občas si aj protirečia. Niekedy sa pod kultúrou rozumie iba súbor rôznych prejavov a predmetov, teda produktov materiálnej kultúry. Inokedy sa ako kultúrne chápe
niečo vhodné, pekné, správne či slušné na rozdiel od nekultúrneho – neslušného, hodného opovrhnutia , škaredého.
Každú kultúru tvoria nielen zmyslami vnímateľné prejavy – literatúra, hudba, tanec, výtvarné umenie, tradičné jedlá – ale aj rôzne predstavy o dobre a zle, vhodné a nevhodné správanie, správne
103 Berry, J. W.: Social and cultural change. In: Triandis, H. C., Brislin, R. W. (Eds.): Handbook of Cross-cultural Psycho­
logy: Social psychology, vol. 5. Boston: Allyn and Bacon, 1980, s. 211 – 279.
70
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
a nesprávne konanie v najrôznejších situáciách a kontextoch. Každá kultúra má svoj vlastný systém hodnôt. Tie si možno interpretovať iba podľa správania konkrétnych ľudí a podľa ich reakcií
na rôzne podnety. Pritom správne pochopenie správania ľudí z odlišných kultúr do veľkej miery
závisí od našich vlastných znalostí o iných kultúrach.
Kultúra ako ľadovec
Často používanou metaforou na znázornenie rôznych prvkov a vrstiev kultúry je tzv. ľadovcový
model. Kultúra v podobe ľadovca má na svojom vrchole také prejavy a predmety, ktoré sú zmyslami vnímateľné: literárne diela, obrazy, hudobné skladby, spôsoby obliekania či tradičné jedlá.
Avšak tak ako majú ozajstné ľadovce nad povrchom mora iba jednu osminu svojho objemu, rovnako sa aj v ľadovcovom modeli kultúry až sedem osmín kultúry nachádza pod hladinou. Medzi
takéto javy patria normy správania, predstavy o kráse či slušnosti, prístupy k riešeniu problémov,
spôsoby členenia času, vzory spoločenskej konverzácie, vymedzenie súkromného a verejného
priestoru, chápanie priateľstva, rôzne roly a očakávania pripisované ľuďom podľa veku, pohlavia,
sociálneho zaradenia, povolania a mnohé ďalšie javy.
Dôležité je pritom uvedomiť si, že všetky tieto neuvedomované súčasti kultúry sú v jednotlivých
kultúrach definované rôzne. A dokonca aj v rámci jednej kultúry vznikajú rôzne alternatívne subkultúry (napríklad mládežnícke), ktoré sa voči niektorým prvkom prevládajúcej kultúry vedome
a cielene vyhraňujú. Práve z neuvedomenia si rozdielov medzi kultúrami často pramenia rôzne
nedorozumenia, stereotypy a predsudky.
Stereotyp
Stereotypy sú štandardizované predstavy, často emocionálne zaťažené, veľmi stabilné a takmer
nezávislé od prežitých skúseností ľudí. Prenášajú sa na jedinca ako výraz verejného názoru prostredníctvom rodiny, školy, autorít. Tvoria ich predstavy, ktoré majú ľudia o sebe, o skupine, s ktorou sa identifikujú, a o členoch iných skupín, s ktorými sa naopak nestotožňujú.
Kvôli stereotypom hodnotíme ľudí stále rovnakým spôsobom najmä na základe ich vonkajších
a inak nepodstatných znakov. Ide o zafixovaný obraz, ktorý zväčša nie je podložený dostatočnými informáciami alebo priamymi skúsenosťami, no napriek tomu ovplyvňuje postoje a správanie.
Stereotypy fungujú ako opakované vzťahovanie nejakého hodnotenia, postoja alebo správania
na všetkých ľudí určitej etnickej, náboženskej, geografickej či profesijnej kategórie (Slovákov, Maďarov, Rómov, kresťanov, moslimov, utečencov, východniarov, úradníkov, policajtov a pod.)
Predsudok
Predsudky predstavujú zvyčajne negatívne postoje k určitej skupine ľudí, resp. k jednotlivcovi
považovanému za člena skupiny. Ide o silne emotívne, iracionálne predstavy o určitej skupine,
ktoré vyvolávajú následne isté správanie k danej skupine – napr. zvýhodňovanie, diskrimináciu,
vtipkovanie, napádanie a pod.
Predsudky sa v správaní prejavujú bezprostredne, bezmyšlienkovite, automaticky v komunikácii,
gestách, konkrétnom konaní. Predsudky môžu byť voči rôznym oblastiam – vierovyznaniu, farby
pleti, fyzickému vzhľadu, etnickej príslušnosti a pod.
Interkultúrne učenie
Interkultúrne učenie je jedným z nástrojov na prekonávanie nevedomosti či bezmyšlienkovitého
odsudzovania toho, čo nie je „naše“, „normálne“, „vhodné“ či „správne“. Uvedomenie si kultúrnej
podmienenosti zmýšľania, správania a konania rôznych ľudí je preto predpokladom úspešného
interkultúrneho učenia.
V interkultúrnom učení je kľúčový dôraz na jednotlivca. Keď sa totiž hovorí o kultúre, často sa
môže zdať, že ide o čosi abstraktné a neosobné. Kultúra však sama osebe neexistuje – existuje
a prejavuje sa iba cez správanie a konanie konkrétnych jednotlivcov, ktorí žijú v určitých kultúrnych prostrediach, identifikujú sa s nimi a sú tak „nositeľmi“ špecifickej kultúrnej identity.
V kultúrne rozmanitom prostredí by mal mať každý jednotlivec slobodu v definovaní svojej vlastnej identity a v prejavovaní svojej kultúry. Podmienkou musí byť, že vyznávaním či praktizovaním
Kultúra a interkultúrna
komunikácia
71
72
tanec hry
predstava o čistote
vzory vizuálneho vnímania
jazyk tela
usporiadanie fyzického priestoru
mimika
predstava o logike a platnosti výroku vzory zvládania emócií preferencie pre súťaživosť alebo kooperáciu
vzory konverzácie v rôznych sociálnych kontextoch
predstava o minulosti a budúcnosti
členenie času
predstava o sebe
vymedzenie duševnej choroby
podoby očného kontaktu
predstava o chorobe
roly vo vzťahu k veku, pohlaviu, sociálnemu zaradeniu, povolaniu, príbuzenstvu a pod.
podstata priateľstva
pracovné motívy
vzory rozhodovania v skupine
predstava o spôsoboch zmeny statusu
vzťahy závislosti
pracovné tempo
predstava o spravodlivosti
vzory správania vo vzťahoch nadriadenosti/podriadenosti
kozmológia
predstavy o kráse
oblečenie
hudba
literatúra
dedičské pravidlá
jedlo
dráma
praktiky dvorenia
predstava o vodcovstve
definícia hriechu
vzťahy k zvieratám
predstavy o výchove
predstava o slušnosti
prístupy k riešeniu problémov
neuvedomené
uvedomené
výtvarné umenie
Ľadovcový model
Zdroj: Mistrík, E.: Pojmy v multikultúrnej výchove. In: Šoltésová, K. (ed.): Multikulti na školách. Metodická príručka pre multikultúrnu
výchovu. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2006, s. 41
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
prejavov svojej kultúry neobmedzuje slobodu iných. Zároveň by nikto nemal byť do akejkoľvek
kultúry automaticky „zaraďovaný“ na základe toho, kde sa narodil, vyrastal alebo pôsobí, akú má
farbu pleti či akým jazykom rozpráva. Kultúrna identita jednotlivca je v slobodnej spoločnosti
vecou voľby a ako taká by mala byť rešpektovaná. Interkultúrne učenie si preto kladie za cieľ viesť
ľudí k akceptácii a rešpektovaniu jednotlivca a jeho kultúrnej identity. Akékoľvek porušenie tejto
slobody, ktoré sa vydáva za kultúrnu tradíciu či normu, je porušením základného princípu interkultúrneho spolunažívania a učenia.
Interkultúrne učenie by malo vychádzať z kontextu, v ktorom učiaci sa žijú a reflektovať ich každodennú skúsenosť v pozitívnom aj negatívnom zmysle. Malo by im priblížiť poznatky o príslušníkoch
iných kultúr, pomôcť uvedomiť si existujúce predsudky a stereotypy, posilniť ich schopnosť vcítiť
sa, vedome odstraňovať bariéry v komunikácii, naučiť sa aktívne počúvať a viesť rovnocenný dialóg.
Interkultúrne kompetencie
Interkultúrnym učením možno vedome a systematicky, ale aj neuvedomene a sporadicky rozvíjať
interkultúrne kompetencie každého človeka. Akékoľvek kompetencie, interkultúrne nevynímajúc,
sú spôsobilosti na vykonávanie určitých cieľavedomých činností. Každá kompetencia obsahuje tri
zložky: vedomosti, zručnosti a postoje. To znamená, že mať určitú kompetenciu znamená mať:
1. určité množstvo vedomostí o danej téme alebo oblasti, 2. ovládať určité zručnosti potrebné
pre prácu v danej téme alebo oblasti a 3. zastávať určité postoje, ktoré nielen umožňujú získavať
vedomosti a zručnosti v danej téme alebo oblasti, ale dávajú ich do súladu s postojmi a hodnotami, ktoré daný človek zastáva. Aby bol človek v určitej téme alebo oblasti kompetentný, musí si
rozvíjať všetky tri zložky: vedomosti, zručnosti aj postoje.
V Európskej únii bol vytvorený zoznam kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie
(2006/962/ES). Ich rozvíjanie má prispieť k osobnému naplneniu a rozvoju jednotlivcov počas
celého života, k ich aktívnemu zapojeniu sa do spoločnosti a k možnosti uplatniť sa na trhu práce.
Kľúčových kompetencií je osem:
}} komunikácia v materinskom jazyku,
}} komunikácia v cudzích jazykoch,
}} matematická gramotnosť a kompetencie v oblasti vedy a techniky,
}} digitálna kompetencia (informačné a komunikačné technológie),
}} osvojenie schopnosti učiť sa,
}} medziľudské a občianske kompetencie,
}} iniciatívnosť a podnikavosť,
}} kultúrne povedomie.
Interkultúrne kompetencie, ktorých rozvíjanie bolo hlavným cieľom našich tréningov, súvisia
s takmer každou kľúčovou kompetenciou, zrejme najviac však so spôsobilosťami komunikovať
v materinskom jazyku a v cudzích jazykoch, s medziľudskými a občianskymi kompetenciami
a s rozvíjaním kultúrneho povedomia. Počas prípravy programu sme sa preto snažili vytvoriť aktivity, ktoré by sa venovali témam migrácie a integrácie migrantov a zároveň viedli k osvojeniu:
}} poznatkov/informácií o rôznych kultúrach,
}} schopností/zručností orientovať sa v kultúrne rozmanitom svete a využívať konštruktívny
dialóg na obohatenie seba aj iných,
}} postojov/hodnôt tolerancie, rešpektu a otvorenosti k odlišným kultúram a jednotlivcom.
Interkultúrne kompetencie sme si zvolili z pomerne jednoduchého dôvodu: keďže podľa štatistík
na Slovensku stabilne narastá počet migrantov, narastá aj počet každodenných osobných a pracovných kontaktov slovenských občanov s cudzincami. Tento nárast sa priamo dotýka práce inštitúcií,
s ktorými cudzinci prichádzajú do priameho kontaktu pri vybavovaní najrôznejších povolení. Keďže
komunikácia medzi zástupcami inštitúcií a cudzincami je v mnohých prípadoch sťažená jazykovou
bariérou či odlišným kultúrnym zázemím, zamestnancom týchto inštitúcií by mala byť poskytnutá
možnosť systematicky sa vzdelávať a zvyšovať si tak kompetencie pri práci a na prácu s cudzincami.
Úspešné vzdelávanie v tejto oblasti môže touto cestou uľahčiť a zefektívniť ich prácu.
Kultúra a interkultúrna
komunikácia
73
Odporúčania pre prácu s migrantmi
Interkultúrne zručnosti predstavujú schopnosť efektívnej interakcie v situáciách, ktoré vznikajú
v interkultúrnom prostredí a predpokladajú porozumenie tej skutočnosti, že vlastná kultúra je iba
jednou z mnohých a zastrešuje postoje tolerancie a otvorenosti k odlišným skupinám. Hlavným
cieľom týchto zručností je odstrániť problémy v komunikácii s cieľom vytvoriť také východisko,
ktoré je akceptovateľné pre všetky zainteresované osoby z rôznych kultúr.
Preto je žiaduce, aby odborníci zo štátnej a verejnej správy disponovali informáciami o právnom,
politickom, ekonomickom a sociálnom postavení migrantov a aspektoch migrácie; aby si uvedomovali pretrvávajúce predsudky a stereotypy, ktoré sú súčasťou nazerania na migrantov a aby
vnímavo komunikovali a disponovali schopnosťou vcítiť sa do postavenia migrantov a vedeli viesť
rovnocenný dialóg. Takto sa môže na pracoviskách, ktoré poskytujú služby migrantom, predísť
konfliktom, zvýšiť kvalita poskytovaných služieb a celkovo zlepšiť nazeranie na danú inštitúciu či
organizáciu.
Nasledujúcich desať odporúčaní je zovšeobecnením postrehov účastníkov tréningov, ktoré odzneli počas realizácie jednotlivých aktivít počas minulých ročníkov tohto projektu.
1. Každý človek má svoj vlastný príbeh, nie je len „stránkou“ či klientom: dôležitý je
individuálny prístup ku každému.
2. Zovšeobecňovanie vedie k mylnému nazeraniu – nemožno všetkých „hádzať do
jedného vreca“. To sa týka aj rôznych kultúr.
3. Prvý dojem pri styku tak s cudzincami, ako aj inými ľuďmi, môže byť klamlivý. Na
základe fyzických znakov a celkového výzoru si veľa vecí o človeku domýšľame
a interpretujeme podľa vlastnej kultúry a skúsenosti.
4. Ústretovosť a pomoc sa vypláca – radšej niečo vysvetlím raz a dostatočne zrozumiteľne, akoby som to mal/-a robiť na viac ráz a oberať seba aj klienta o čas a energiu.
5. Jazyková bariéra: to, čo si myslím, že mi klient hovorí, nemusí byť vždy to, čo mi
naozaj chce povedať. 6. Zároveň to, čo si myslím, že klient pochopil, nemusí byť vždy správne pochopené.
Správnosť poskytnutých informácií si treba zakaždým overiť spätnou väzbou.
7. Zvýšený hlas nemusí nevyhnutne znamenať agresivitu, ale aj rozrušenosť, frustráciu či neistotu.
8. Telesný kontakt alebo blízkosť je u rôznych ľudí vnímaná rôzne – je dôležité uvedomiť si to a prípadné narušenie osobnej zóny alebo v našej kultúre neobvyklé
správanie brať s nadhľadom.
9. Niektoré veci alebo poznatky (skratky, piktogramy), ktoré sú nám samozrejmé,
nemusia byť samozrejmé aj klientom z iných kultúr.
10. Cudzinecká agenda je tak komplikovaná, že by v nej mal problém vyznať sa aj občan hovoriaci plynule po slovensky, preto je potrebná trpezlivosť a empatia.
Zdroje:
Buryánek, J.: Interkulturní vzdělávání 1. Praha: Člověk v tísni, 2002.
Mistrík, E.: Pojmy. In: Šoltésová, K. (ed.): Multikulti na školách. Metodická príručka pre multikultúrnu výchovu.
Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2006, s. 52 a 55.
74
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
10.
POSTOJE VEREJNOSTI
K CUDZINCOM A ZAHRANIČNEJ
MIGRÁCII V SR
V tejto časti približujeme postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii, ktoré odzrkadľujú
vžité stereotypy a predsudky slovenskej verejnosti voči migrantom. Referenčným zdrojom údajov
sú výsledky výskumu, ktorý IOM realizovala v roku 2009 a spracovala v publikácii Postoje verejnosti
k cudzincom a zahraničnej migrácii v Slovenskej republike; jej autorom je Michal ­Vašečka.104 Jednotlivé časti boli prevzaté zo spomínanej publikácie.
O výskume
Cieľom výskumu bolo zistiť názory obyvateľov Slovenska na problematiku zahraničnej migrácie,
postoje respondentov k migrantom, ktorí na Slovensku žijú, na ich integráciu do spoločnosti a zamestnávanie. Výskum bol rozdelený do troch častí, ktoré boli vykonané rozdielnymi výskumnými
metódami. Výskum sa zameral na tri problémové okruhy. Prvý sa týkal kultúrneho pozadia vzťahov k migrantom na Slovensku, druhý rôznych aspektov postojov verejnosti k migrantom a tretí
vnímania pracovnej migrácie na Slovensko a jej výhodnosti pre krajinu.
Výskumný dotazník – vybrané otázky a odpovede
Vo výskume postojov populácie Slovenska k cudzincom a migrácii boli využité kvantitatívne a kvalitatívne postupy. Kvantitatívny výskum vykonala v októbri 2009 agentúra Focus na reprezentatívnej vzorke 1 053 respondentov s použitím 197 premenných. Dotazníkový výskum sa uskutočnil
ako reprezentatívny z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, sociálno-ekonomického statusu, sídla
a rodinného stavu.105
Nižšie by sme chceli prezentovať distribúciu odpovedí na vybrané otázky z výskumu.106
Vnímanie rozmanitosti, sebavnímanie väčšinovej spoločnosti
Z každej dvojice vyberte prosím jeden výrok, ktorý lepšie zodpovedá vášmu osobnému názoru.
%
Nezáleží na tom, z akej kultúry ľudia pochádzajú. Ak chcú, dokážu spolu žiť rôzne národnosti.
75
Ľudia z rôznych kultúr sa natoľko odlišujú, že nikdy nedokážu spolu existovať.
22
Nevie, neodpovedal.
3
104 Publikácia je dostupná online v PDF verzii na: http://www.iom.sk/sk/publikacie [citované 2010-9-27].
105 Vašečka, M.: Tamtiež, s. 11.
106 Vašečka, M.: Tamtiež, s. 114 – 134.
Postoje verejnosti k cudzincom
a zahraničnej migrácii v SR
75
%
Bolo by dobré, aby v našom meste/našej dedine žilo čo najviac ľudí z odlišných kultúr. Život by bol zaujímavejší.
40
V našom meste/našej dedine by nemali žiť ľudia, ktorí sa kultúrne odlišujú. Spôsobilo by to samé problémy.
45
Nevie, neodpovedal.
15
Kontakt s cudzincami
Každý z nás má nejaké skúsenosti s cudzincami. Nájdu sa ľudia, u ktorých prevažujú dobré
a u iných, naopak, zlé skúsenosti. Ak by ste mali zhodnotiť vaše osobné skúsenosti s cudzincami, povedali by ste, že u vás prevažujú dobré, alebo zlé skúsenosti?
%
1. Rozhodne dobré
8
2. Skôr dobré
31
3. Ani dobré, ani zlé
40
4. Skôr zlé
5
5. Rozhodne zlé
1
6. Nemám s cudzincami skúsenosti
9. Nevie, neodpovedal
13
1
V niektorých mestách západnej Európy, kde žijú cudzinci, vznikajú z času na čas konflikty.
­Nazdávate sa, že by sa takéto konflikty mohli objaviť aj vo vašej obci/vašom meste?
%
1. Nie, v našej obci takéto konflikty nehrozia.
46
2. Áno, takéto konflikty môžu hroziť, ale nebude to nič vážne a dlhodobé.
39
3. Áno, hrozia vážne konflikty.
8
9. Nevie, neodpovedal.
7
Fokusové skupiny – vybrané reakcie
Tri fokusové skupiny107, zorganizované v Bratislave, Žiline a Zvolene v novembri 2009, umožnili
nielen spoznať názory respondentov, ale aj porozumieť kultúrnemu pozadiu názorov na cudzincov. Prvú fokusovú skupinu, uskutočnenú v Bratislave, tvorili príslušníci z mladších ročníkov do
35 rokov z veľkomestského prostredia, s vyšším vzdelaním. Druhá fokusová skupina, uskutočnená
v Žiline, pozostávala z ľudí s nižším vzdelaním z rurálneho prostredia. Tretia skupina, uskutočnená vo Zvolene, bola skupina vekovo starších ľudí z menšieho mesta. Cieľom takéhoto rozdelenia
fokusových skupín bolo porozumieť spoločenskému rozvrstveniu názorov na jednotlivé aspekty
migrácie a integrácie cudzincov na Slovensku. Medzi skupinami sa ukázali zásadné rozdiely naznačujúce generačné, vzdelanostné a regionálne odlišnosti.
Bratislavská skupina bola počas celej diskusie v rámci stretnutia viac racionálna a prejavilo sa
tu formálne vzdelanie jednotlivých účastníkov. Účastníci mali snahu zovšeobecňovať a prinášali
do debaty viac abstrakcie. Zároveň však diskusia bratislavskej skupiny ukázala, že ľudia rozmýšľajúci tolerantne nechávali víťaziť agresívnejších a stereotypne uvažujúcich. Tu sa prejavovalo to,
čo možno vidieť na celospoločenskej úrovni – pozitívne hlasy menej stereotypne rozmýšľajúcich
ľudí často nezaznejú, pretože sú prehlušené nekompetentnými, no o to hlasnejšie vyslovenými
názormi tých, ktorí vidia v migrácii hrozbu.108
107 Fokusové skupiny sú ako výskumná metóda súčasťou výskumného procesu, pri ktorej výskumník vykonáva
hĺbkový rozhovor so skupinou ľudí, pri ktorom si zaznamenáva jednak jednotlivé názory účastníkov diskusie, ale
aj nápady a názory celého kolektívu vyplývajúce z diskusie.
108 Vašečka, M.: Tamtiež, s. 73 – 74.
76
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
V Žilinskej skupine si diskutujúci všímali viac konkrétnosti z reálneho života, držali sa pri zemi,
no zároveň boli viac kritickí ako formálne vzdelanejší ľudia. Účastníci skupiny sa zároveň veľmi
snažili prezentovať tolerantné názory, keďže si mysleli, že sa to očakáva. Svoje stanoviská boli
pripravení meniť pod vplyvom argumentov iných účastníkov, ktoré odzrkadľovali osobné zážitky
či informácie z televízie. Zjednodušene možno tvrdiť, že žilinská skupina reprezentuje tzv. bežnú
slovenskú populáciu.109
Zvolenská skupina je príkladom premýšľania podozrievavých frustrovaných ľudí na Slovensku.
Táto skupina bola prototypom tej časti spoločnosti, ktorá za všetkým, čo sa okolo nej deje, vidí zlé
úmysly a sprisahanie. Účastníci skupiny vyslovovali najprv zovšeobecňujúce súdy, ktoré dokladovali príkladmi z počutia a z televízie, občas prifarbenými vlastnými skúsenosťami. Ak hovorili
o cudzincoch konkrétne, hovorili iba o Vietnamcoch, s ktorými prichádzajú do kontaktu. To im
však nebránilo vyslovovať negatívne súdy o migrantoch. Je pravdepodobné, že práve táto skupina obyvateľov Slovenska – z malého mesta, v strednom veku a priemerne vzdelaná – určuje
v súčasnosti pomerne negatívne trendy v posudzovaní migrantov na Slovensku.110
Vnímanie rozmanitosti, sebavnímanie väčšinovej spoločnosti
V prvom okruhu účastníci fokusových skupín diskutovali najprv o svojom vnímaní Slovenska
a jeho obyvateľov z hľadiska rôznosti kultúr a ich súčasného a potenciálneho spolužitia.
Bratislavská skupina venovala tejto téme významne viac pozornosti ako iné skupiny. Zaujímavé
bolo to, že skupina neporovnávala Slovensko s inými krajinami. Skupina sa zhodla na tom, že Slovensko je pomerne homogénna krajina, ktorá sa chápe ako krajina Slovákov („bielych“ Slovákov),
kde je cudzinec skôr výnimkou. Podľa skupiny je Slovensko heterogénne skôr v tom, že disponuje
výraznými regionálnymi rozdielmi. Dominantní diskutujúci postupne priniesli do debaty prvok
príživníctva – v skutočnosti podľa skupiny netreba rozlišovať medzi ľuďmi odlišných kultúr, ale
medzi tými, ktorí pracujú, a tými, ktorí sa priživujú.111
Žilinská skupina sa zhodla na tom, že na Slovensku je viacero kultúr – Bulhari, Ukrajinci, Poliaci
a iní, a to je podľa nich dobre. Na Slovensku však podľa skupiny žijú už i Kórejci a tí sa k Slovákom
nesprávajú dobre. Skupina sa zhodla na tom, že Kórejci sú arogantní. Skupina v debate prišla
k záveru, že slovenská spoločnosť je pomerne uzavretá, ale postupne sa snaží otvárať. Podľa skupiny to nie je ani zďaleka to, čo možno vidieť v zahraničí, najmä vo veľkých mestách západnej
Európy, no proces otvárania sa spoločnosti k iným bude podľa skupiny pokračovať. Skupina tak
naznačovala, že uzavretosť slovenskej spoločnosti je spôsobená historickými príčinami a istou
zaostalosťou Slovenska.112
Zvolenská skupina konštatovala, že Slováci sa síce delia na katolíkov a evanjelikov, ale inak sú
Slováci súdržní a Slovensko vidia ako jednoliatu krajinu. Okrem Vietnamcov a macedónskych
zmrzlinárov skupine nenapadla nijaká skupina cudzincov, ktorí by sa odlišovali od väčšinovej populácie. Jednoliatosť krajiny podľa skupiny narúšajú skôr Rómovia. Židia na Slovensku žijú tiež, ale
tí sa podľa účastníka skupiny navzájom vyhľadávajú a prijímajú sa medzi sebou.113
Kontakt s cudzincami
Fokusové skupiny rozdiskutovali svoje skúsenosti s migrantmi na Slovensku. Účastníci mali reagovať na to, aké majú asociácie, keď sa povie slovo cudzinec/migrant na Slovensku.
Bratislavská skupina pri slove cudzinec spontánne uvádzala slová „turista“, „utečenec“, „človek,
ktorý nepozná naše zákony“, „Čech, ktorý prišiel na Slovensko nás dirigovať“. Pri slove migrant
im prichádzali na um slová ako „utečenec“, „Vietnamec“, „Ukrajinec“, „ľudia, ktorí sú z krajín, kde
je horšie ako u nás“ (krajiny bývalého ZSSR, Vietnam, Rumunsko). Skupina nevedela údaj o počte cudzincov na Slovensku. Zhodla sa však na tom, že ich je na Slovensku „znesiteľne“. Najlepšie
109 Vašečka, M.: Tamtiež, s. 73 – 74.
110 Vašečka, M.: Tamtiež, s. 73 – 74.
111 Vašečka, M.: Tamtiež, s. 74 – 77.
112 Vašečka, M.: Tamtiež, s. 74 – 77.
113 Vašečka, M.: Tamtiež, s. 74 – 77.
Postoje verejnosti k cudzincom
a zahraničnej migrácii v SR
77
hodnotení boli Ukrajinci, ktorí sú „... pohostinní, sme si blízki, sú to Slovania“. Rusov však účastník
skupiny považuje za tvrdých. Iný účastník prispel názorom, že „... Vietnamci a Aziati sú v pohode,
tí sú pracovití“. Odzneli i ďalšie hodnotenia: „Neviem si predstaviť Číňana za šéfa“ alebo „Stretol
som pracovitých Rumunov, čo je nezvyčajné“. Zároveň ale bolo zrejmé, že účastníci bratislavskej
skupiny majú intenzívne skúsenosti s cudzincami žijúcimi na Slovensku.114
Žilinská skupina pri slove cudzinec uvádzala slovné spojenia ako „niekto odlišný, nový človek“,
„nové zážitky“, „neutrálny pocit, človek ako každý iný“, „ostražitosť, lebo iná farba pleti, tmavá,
a človek nikdy nevie, čo sa môže stať“. Skupina sa zhodla, že „ublížiť môže aj Cigán, nielen cudzinec“ a že „kto je poriadny doma, bude poriadny aj u nás“. Pri slove migrant mala skupina menej
asociácií: „útek od niečoho“, „hľadanie niečoho lepšieho, snaha zbaviť sa chudoby“. Žilinská skupina konštatovala, že cudzincov „je u nás primerane. Inde je cudzincov viac. U nás s množstvom
nie je problém“. Účastníci skupiny skepticky konštatovali, že Slovensko je „prestupná krajina, nie
sme rozvinutí, cudzinci tu neostávajú“. Pozitívne pocity skupina naznačila z Bulharov a Talianov,
naopak, s nechuťou sa účastníci vyjadrovali o Kórejcoch.115
Zvolenská skupina bola vo vzťahu k migrantom odmietavá. Pri slove cudzinec nastala v skupine
zhoda na tom, že „cudzinec medzi nás nepatrí, je cudzí, nenarodil sa tu“, „je odlišný“, „je inej farby
pleti“. Slovo migrant na rozdiel od cudzinca nevyvolalo zásadnejšie negatívne hodnotenia: „... prechádza z krajiny do krajiny“, „... nemá stále miesto, kým si nenájde niečo lepšie“. Zvolenská skupina
sa o počte cudzincov vyjadrila nasledovne: „Je ich u nás už dosť na počet obyvateľstva“, „Aj vo
Zvolene je ich dosť. Najmä Vietnamci a Číňania. Podchytili už celé centrum mesta. A školy narušili.“
Účastníci striedali pozitívne a negatívne hodnotenia cudzincov: „Moslimovia sú beťársky národ.
A viac si cenia kravu ako ženu“, „Susedia Rumuni a Ukrajinci sú poriadni. Ale sú tu už niekoľko desiatok rokov“, „... deti cudzincov sú priebojnejšie ako naše“, „... v Bystrici je nejaký Grék – lekár a tu
vo Zvolene akýsi Rus – lekár. To sú poriadni ľudia“.116
Závery výskumu
Výskum priniesol pomerne široký pohľad na názory obyvateľov Slovenskej republiky na problematiku migrácie a k migrantom žijúcim na Slovensku, ako aj celkové postoje k inakosti. Výsledky
výskumu možno zhrnúť do ôsmich bodov:117
1. Cudzinci žijúci na Slovensku sú vnímaní stereotypne, postoje k nim sú založené na rigidných a ťažko sa meniacich predsudkoch voči inakosti. Ukázalo sa, že predsudky a stereo­
typné vnímanie cudzincov majú rozhodujúci vplyv na správanie majoritnej spoločnosti
k príslušníkom menšín. Predsudky pretrvávajú aj preto, že ľudia v mnohých prípadoch
zriedkavo prichádzajú do kontaktu s príslušníkmi inej skupiny a nemajú možnosť zmeniť
svoje tradičné stereotypy. Práve chýbajúce možnosti meniť svoje predsudky sa ťahajú ako
červená niť celým výskumom. Ak aj v tejto oblasti zlyháva rodina, situáciu by mohla napraviť škola. Postoje k inakosti a znalosti mladých ľudí vo veku do 35 rokov o skupinách „iných“
poukazujú však na zlyhávanie školského systému. Výskum zároveň poukázal na príčiny
vzniku predsudkov, ktoré nie sú prekvapujúce. Cudzinci, ktorí prichádzajú na slovenský trh
práce, napriek tomu, že ich je stále pomerne málo, sú vnímaní ako ohrozenie pre domácu
populáciu. Práve tento pocit ohrozenia ďalej vytvára predsudky.
2. V porovnaní s obyvateľmi iných krajín EÚ majú obyvatelia Slovenska málo skúseností
s cudzincami a veľmi nízka je aj úroveň znalostí o skupinách cudzincov žijúcich na
Slovensku. Častá je bezradnosť respondentov pri hodnotení jednotlivých aspektov života
cudzincov na Slovensku. Skúsenosti s cudzincami sa obmedzujú na kontakty s najviditeľnejšími cudzincami, ktorými sú najmä podnikatelia z Vietnamu a Číny.
3. U obyvateľov Slovenska úplne chýba vnímanie migrácie ako nástroja na zmiernenie
dopadov demografickej krízy. Potvrdilo sa to v kvantitatívnom výskume i vo fokusových
114 Vašečka, M.: Tamtiež, s. 77 – 78.
115Vašečka, M.: Tamtiež, s. 77 – 78.
116Vašečka, M.: Tamtiež, s. 77 – 78.
117 Prevzaté a upravené z Vašečka, M.: Tamtiež, s. 105 – 107.
78
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
skupinách. Naopak, experti na otázky migrácie a integrácie túto problematiku uvádzajú
ako jeden z najdôležitejších argumentov v prospech zvýšenej akceptácie cudzincov na
Slovensku.
4. Obyvatelia Slovenska nedostatočne chápu rozdiely medzi jednotlivými skupinami
cudzincov a migrantov na Slovensku. Fokusové skupiny poukázali na nejednotné pohľady obyvateľov Slovenska na cudzincov, ich potreby, možnosti a ambície. Obyvatelia príliš
často vnímajú cudzincov ako utečencov.
5. Cudzinci sú vo všeobecnosti vnímaní ako ekonomická záťaž pre štátny rozpočet
­Slovenska. Práve nerozlišovaním medzi cudzincami a neznalosťou toho, kto je v súčasnosti
typický migrant smerom na Slovensko, vzniká nepresné a nepravdivé vnímanie. Ani tí cudzinci, ktorí sú identifikovaní ako podnikatelia a zahraniční investori, nebývajú však vždy vnímaní
iba pozitívne, ale často ako skupina, ktorá využíva lacnú pracovnú silu na Slovensku.
6. Opatrnosť a časté odmietanie cudzincov spôsobuje i sebavnímanie obyvateľov
­Slovenska ako chudobných ľudí, ktorí nemajú možnosť „postarať“ sa o iných. Presvedčenie o tom, že Slovensko bude ako chudobná krajina i naďalej nezaujímavá pre cudzincov,
je medzi obyvateľmi Slovenska veľmi rozšírené.
7. Napriek prevažne dobrým skúsenostiam s cudzincami žijúcimi na Slovensku má väčšina respondentov obavy z ďalšej migrácie a odmieta zvyšovanie počtu cudzincov
na Slovensku. V hodnoteniach možností cudzincov preniknúť na trh práce Slovenska sú
obyvatelia Slovenska reštriktívni a nastavení ochranársky.
8. Postoje k cudzincom žijúcim na Slovensku ovplyvňuje zrejmé delenie obyvateľov na
Slovákov, neslovákov a neobčanov.
Zdroj:
Vašečka, M.: Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v Slovenskej republike. Bratislava: IOM
Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2009.
Postoje verejnosti k cudzincom
a zahraničnej migrácii v SR
79
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
Monografie a štúdie
Bargerová, Z., Divinský, B.: Integrácia migrantov v Slovenskej republike. Výzvy a odporúčania pre
tvorcov politík. Bratislava: IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2008.
Buryánek, J.: Interkulturní vzdělávání 1. Praha: Člověk v tísni, 2002.
Divinský, B.: Developments in the Field of Migration in Slovakia from her Accession to the European Union (International Issues and Slovak Foreign Policy Affairs Vol. XIX, No. 2, 2010.
Divinský, B.: Labour Market – Migration Nexus in Slovakia: Time to Act in a Comprehensive Way.
Bratislava: IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2007.
Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008) Bratislava: IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2009.
Divinský, B.: Vybrané problémy migračného manažmentu Slovenskej republiky v roku 2010
(www.migraceonline.cz, 12/2011).
Divinský, B.: Zahraničná migrácia v Slovenskej republike. Stav, trendy, spoločenské súvislosti.
Bratislava: Friedrich Ebert Stiftung a SFPA, 2005.Dráľ, P. (ed.): Migrácia ako emócia. Multikultúrna
zbierka esejí, aj o „nás”. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2009.
EMN Annual Policy Report 2009 Czech Republic, National Contact Point of the Czech Republic to
the European Migration Network, Prague: Ministry of Interior of the Czech Republic, 2010.
Fajnorová, K., Števulová, Z.: Právne postavenie a možnosti integrácie maloletých cudzincov bez
sprievodu v Slovenskej republike. Analýza právneho stavu a praxe. Bratislava: Liga za ľudské práva,
2009.
Filadelfiová, J., Sekulová, M.: Migrantky medzi nami. Rodinné a rodové aspekty integrácie.
­ ratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2009.
B
Filadelfiová, J., Gyarfášová, O., Hlinčíková, M., Sekulová, M.: Sondy do kultúrnej diverzity na
S­ lovensku. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2010.
Gallová Kriglerová, E., Kadlečíková, J., Lajčáková, J.: Migranti. Nový pohľad na staré problémy. Bratislava: Centrum pre výskum etnicity a kultúry, 2009.
Gallová Kriglerová, E., Kadlečíková, J.: Kultúrna rozmanitosť a jej vnímanie žiakmi základných škôl
na Slovensku. Bratislava: Nadácia otvorenej spoločnosti, 2009.
Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Organizácia azylovej a migračnej politiky v Slovenskej republike.
Národná štúdia pre Európsku migračnú sieť (European Migration Network). Bratislava: IOM Medzi­
národná organizácia pre migráciu, 2008.
Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Organizácia azylovej a migračnej politiky v Slovenskej republike,
Národná štúdia pre Európsku migračnú sieť (European Migration Network). Bratislava: IOM Medzi­
národná organizácia pre migráciu, 2009.
80
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
Guličová, M. G.: Zborník projektu Budovanie expertízy kľúčových aktérov na poli integrácie, pracovnej imigrácie a interkultúrneho dialógu. Bratislava: IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2009.
Guráň, P. et al.: Monitoring adaptácie detí vybraných skupín cudzincov, ktorí žijú a pracujú na území SR, možnosti poskytovania služieb a právnej ochrany. Záverečná správa projektu. Bratislava:
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, 2007.
Hrivnáková, J.: Posilnenie uplatňovania princípov multikulturality, kultúrnej diverzity a antidiskriminácie z profesijných skupín pracujúcich s migrantmi na Slovensku. Bratislava: IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2008.
Identifikácia obetí obchodovania s ľuďmi medzi migrantmi v SR. Bratislava: IOM Medzinárodná
organizácia pre migráciu, 2009.
Jančo, M., Mokrá, L., Siman, M.: Uznávanie odborných kvalifikácií migrantov z tretích štátov
v ­Slovenskej republike. De lege lata a de lege ferenda. Bratislava: Euroiuris, 2009.
Jovankovič, S. et al.: Kurikulum slovenských reálií pre deti cudzincov v Slovenskej republike –
stredná úroveň (kurz). Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2008.
Košta, J.: Medzinárodná migrácia v EÚ. Bratislava: Ekonomický ústav SAV, 2006.
Migrant Integration Policy Index (MIPEX III), 2011.
Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku
2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011)
Mittelmannová, M., Volanská, M., Tužinská, H.: Vybrané práva cudzincov na území SR. Princíp nenavrátenia, zlúčenia rodiny a kultúrna citlivosť. Bratislava: Stimul, 2009.
Nováková, M., Zbořil, M.: Integračná príručka pre azylantov. Bratislava: Človek v ohrození, 2007.
Občianstvo Slovenskej republiky. Bratislava: Migračné informačné centrum IOM, 2009.
The Organisation of Asylum and Migration Policies, Factsheets: Portugal; United Kingdom, European Migration Network, 2012
Oliveira, C. R., Abranches, M., Healy, C.: Handbook on How to Implement a One-Stop-Shop for
Immigrant Integration. Lisbon, 2009.
Pobyt cudzincov na Slovensku. Bratislava: Migračné informačné centrum IOM, 2009.
Popper, M., Lukšík, I., Bianchi, G., Szeghy, P.: Potreby migrantov na Slovensku. Bratislava: Veda, IOM
Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2006.
Príručka o integrácii pre tvorcov politiky a odborníkov. Druhé vydanie. Európske spoločenstvá, 2007.
Pukančík, M.: Kapitoly o utečencoch pre sociálnych pedagógov. Bratislava: Nová práca, 2006.
Šoltésová, K. (ed.): Kultúra ako emócia: Multikultúrna zbierka esejí, nielen o „nás“. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2006.
Šoltésová, K. (ed.): Multikulti na školách. Metodická príručka pre multikultúrnu výchovu. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2006.
Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v SR, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, MV SR.
Triandis, H. C., Brislin, R. W. (Eds.): Handbook of Cross-cultural Psychology: Social psychology, vol. 5.
Boston: Allyn and Bacon, 1980, s. 211 – 279.
Tužinská, H.: Otázky opisu a prekladu. Využitie poznatkov antropológie a etnografie vo vedení
a tlmočení interview s imigrantmi. Bratislava: Stimul, 2009.
Uznesenie vlády ČR k Postupu pri realizácii aktualizovanej Koncepcie integrácie cudzincov – „Spoločné súžitie“, 2012.
Vasileva, Katya: Population and social conditions, Eurostat, 2011.
Vašečka, M.: Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v Slovenskej republike.
­Bratislava: IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2009.
Zoznam použitej
literatúry
81
Vašečka, M., Košťál, C.: Integrácia migrantov – vieme, čo chceme? Politiky integrácie v Slovenskej
republike v komparatívnej perspektíve. Bratislava: Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, 2009.
Výročná správa o politikách v oblasti migrácie a azylu Slovenská republika 2011, Národná štúdia
pre Európsku migračnú sieť (European Migration Network), 2012
Zamestnávanie cudzincov na Slovensku. Bratislava: Migračné informačné centrum IOM, 2009.
Legislatíva
Dokumenty týkajúce sa Migračnej politiky SR dostupné na webovej stránke Ministerstva vnútra
SR: http://www.minv.sk/?zamer-migracnej-politiky-slovenskej-republiky.
Koncepcia integrácie cudzincov v SR dostupná na webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny SR: http://www.employment.gov.sk/integracia-cudzincov-dokumenty.html..
Medzinárodný dohovor o právnom postavení utečencov (Ženevský dohovor).
Spoločné základné princípy integračnej politiky prisťahovalcov v krajinách Európskej únie, 2004.
Zákon č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení.
Zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve.
Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov.
Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.
Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle. Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon).
Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci.
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákonník.
Internetové zdroje
82
http://www.charita.sk
http://www.mic.iom.sk
http://www.cvek.sk
http://www.migrace-online.cz
http://www.employment.gov.sk
http://www.migration.sk
http://www.etp.sk
http://www.minv.sk
http://www.facebook.com/latinos.sk
http://www.multikulti.sk
http://www.governance.sk
http://www.nadaciamilanasimecku.sk
http://www.hrl.sk
http://www.safework.gov.sk
http://www.inmp.it
http://www.shr.sk
http://www.iom.sk
http://www.sldb.sk
http://www.iom.int
http://www.srcsk.eu
http://www.islamweb.sk
http://www.unhcr-centralaurope.org
http://www.ivo.sk
http://bjsw.oxfordjournals.org
http://www.kubaklub.sk
http://cojcr.org
http://www.martin.sk
http://en.wikimediation.org
http://www.mediatoreinterculturale.org
http://larevue.ssd.com
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
Prílohy
A. IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu – predstavenie organizácie
a jej programov
IOM Bratislava
IOM Bratislava
Grösslingová 4
811 09 Bratislava
IOM Košice
Tel.: 02 52 63 15 97
Fax: 02 52 63 00 93
E-mail: [email protected]
Web: www.iom.sk; www.iom.int
IOM Košice
Poštová 1
040 01 Košice
Tel.: 055 625 86 62
Fax: 055 699 84 99
E-mail: [email protected]
Web: www.iom.sk
Migračné informačné centrum v Bratislave a v Košiciach
Migračné informačné centrum poskytuje komplexné poradenstvo k efektívnej sociálnej, ekonomickej a kultúrnej
integrácii cudzincov na Slovensku. Zároveň poskytuje pracovné poradenstvo a príspevky na absolvovanie vzdelávacích
alebo rekvalifikačných kurzov a podporuje spoluprácu s komunitami migrantov a interkultúrnu výmenu.
Zvýhodnená telefonická linka Migračného informačného centra
Telefón
02 52 63 00 23
Fax
0850 211 478
02 52 63 00 25
Webová stránka o MIC
www.mic.iom.sk
Kontaktná e-mailová adresa MIC
[email protected]
Európska migračná sieť – Národný kontaktný bod v SR
Európska migračná sieť monitoruje, analyzuje a identifikuje dôvody migrácie a azylu, poskytuje aktuálne, objektívne
a porovnateľné informácie o migrácii a azyle verejnosti, inštitúciám a členským štátom Európskej únie na účely tvorby
politík EÚ v týchto oblastiach.
Telefón
02 52 62 33 35
Fax
02 52 63 00 25
Webová stránka EMN – NKB v SR
www.emn.sk
Kontaktná e-mailová adresa EMN – NKB v SR
[email protected]
Program asistovaných dobrovoľných návratov (AVR)
Program AVR je určený neúspešným žiadateľom o azyl a ilegálnym migrantom, ktorí si želajú vrátiť sa zo Slovenska do
krajiny pôvodu. IOM im poskytuje návratové poradenstvo, registráciu do programu, pomoc pri zabezpečení náhradných
cestovných dokumentov, zabezpečenie návratu, asistenciu pri tranzite a podporu pri reintegrácii v krajine pôvodu.
Zvýhodnená telefonická linka programu AVR
0850 211 262
Webová stránka o programe AVR, základné informácie
a postup pri príprave a realizácii návratu
www.avr.iom.sk
Kontaktná e-mailová adresa programu AVR
[email protected]
Program návratu a reintegrácie obchodovaných osôb (CT)
IOM poskytuje komplexnú asistenciu obetiam obchodovania s ľuďmi – zabezpečuje ich bezpečný návrat do krajiny pôvodu,
dobrovoľný vstup do Programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi a ich reintegráciu v súlade s medzinárodnými
štandardmi a dokumentmi v oblasti pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi.
Národná linka pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi (bezplatná linka)
0800 800 818
Webová stránka o bezpečnom cestovaní a práci v zahraničí
www.bezpecnecestovanie.iom.sk
Kontaktná e-mailová adresa programu pomoci obchodovaným osobám
[email protected]
Humanitárny transfer utečencov cez Slovenskú republiku
Humanitárny transfer utečencov cez Slovenskú republiku je určený pre poskytnutie dočasného útočiska
utečencom z vybraných krízových oblastí vo svete. Počas pobytu na Slovensku utečenci absolvujú bezpečnostné
pohovory, zdravotné prehliadky a kultúrnu orientáciu potrebnú pre ich presídlenie do tretej krajiny.
Telefón
02 52 62 33 38
Webová stránka
www.iom.sk
Kontaktná e-mailová adresa
[email protected]
Prílohy
85
B. Kontakty na účastníkov tréningov (za rok 2011, aktualizované v decembri 2012)
Tréning pre Bratislavský kraj
86
Meno
Inštitúcia /
Organizácia
Pracovná pozícia
Buzinkayová Eva
OCP PZ Bratislava
Referent
Čelková Lucia
OCP PZ Bratislava
Starší referent
[email protected]
0907/658775
Dugovičová Veronika
OCP PZ Bratislava
Starší referent
dugovicova.veronika@
gmail.com
0904/651779
Énekeš Peter
OCP PZ Nové
Zámky
Referent
[email protected]
0918/836408
Fábiková Jozefína
ÚPSVaR Malacky
Samostatný radca
fabikova.jozefina@
upsvr.gov.sk
0907/865857
Šavandová Zuzana
ÚPSVaR Pezinok
Vedúca oddelenia
Kontroly (na
materskej)
[email protected]
0907/282093
Ivicová Mária
Bratislavský samosprávny kraj
Referent oddelenia
Sociálnoprávnej
ochrany
maria.ivicova@
region-bsk.sk
02/48264932
Karlíková Viera
ÚPSVaR Bratislava
Vedúca oddelenia
sociálnoprávnej
ochrany detí
a sociálnej kurately
karlikova.viera@
upsvr.gov.sk
02/20443732
Koczo Karol
OCP PZ Nové
Zámky
Referent
[email protected]
0908/385977
Mucha Andrej
OCP PZ Nové
Zámky
Referent
[email protected]
0949/208578
Pálková Eva
VšZP, a.s., Generálne riaditeľstvo
Expert dravotného
poistenia
[email protected]
0910/864202
Panáková Jana
Magitrát hl. mesta
SR Bratislavy
Odborná referentka
[email protected]
0911/891962
Pappová Darina
Ústredie PSVaR
Bratislava
Sekretariát
sekcie služieb
zamestnanosti
sluzby.zamestnanosti@
upsvr.gov.sk
02/20444872
Pisarčíková Erika
Magitrát hl. mesta
SR Bratislavy
Odborná referentka
[email protected]
02/59356496
Polka Jozef
OCP PZ Bratislava
Referent
jozefpolka11586@
gmail.com
0915/895566
Procházková Alica
Union zdravotná
poisťovňa, a.s.
Referent oddelenia
správy registrov
alica.prochazkova@
union.sk
02/20811537
Špaleková Zuzana
ÚPSVaR Bratislava
Samostatný
radca – kontrolór
zuzana.spalekova@
upsvr.gov.sk,
zuzana17spalekova@
gmail.com
0907/151298
Šulo Július
Inšpektorát práce
Bratislava
Inšpektor práce
[email protected]
sk, [email protected]
0915/768121
Zachová Ľubica
ÚPSVaR Bratislava
Odborný radca –
kontrolór
[email protected]
0915/602817
E-mail
Tel. číslo
0908/894335
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
B. Kontakty na účastníkov tréningov (za rok 2011, aktualizované v decembri 2012)
Tréning pre Trnavský kraj
Meno
Inštitúcia /
Organizácia
Pracovná pozícia
E-mail
Tel. číslo
Bucseková Miroslava
OCP PZ Trnava
Referent
miroslava.bucsekova@
minv.sk
0961/106 160
0905/144 795
Úrad Trnavského
samosprávneho
kraja
Vedúca oddelenia
sociálnych služieb
poskytovaných
organizáciami v
zriaďovateľskej
pôsobnosti TTSK
[email protected]
033/555 9450
Fándliová Beáta
ÚPSVaR Piešťany
Referent oddelenia
sociálnoprávnej
ochrany detí a
sociálnej kurately
beata.fandliova@
upsvr.gov.sk
0907/749 353
033/244 1601
Hanuliak Tomáš
OCP PZ Trnava
Referent
[email protected]
0961/106 155
0904/384 947
Johanesová Lenka
ÚPSVaR Trnava
Samostatný referentoddelenie kontroly
lenka.johanesova@
upsvr.gov.sk
033/244 0133
Kubaláková Zita
ÚPSVaR Senica
Vedúca odd.
sociálnoprávnej
ochrany detí,
sociálnej kurately
a poradensko-psychologických
služieb
kubalakova.zita@
upsvr.gov.sk
0903/647 997
Mažgútová Janetta
VšZP, a.s.
Odborník
zdravotného
poistenia
janetta.mazgutova@
vszp.sk
033/2824 103
Némethová Iveta
ÚPSVaR Dunajská
Streda
Oddelenie kontroly
iveta.nemethova@
upsvr.gov.sk
0908/802 445
031/244 0131
Papp Juraj
ÚPSVaR Galanta
Samostatný radca
[email protected]
031/2444 131
Polakovičová Beáta
OCP PZ Trnava
Referent
beata.polakovicova@
minv.sk
0961/106 153
0905/781 823
Radošinská Monika
Union zdravotná
Poisťovňa, a.s.
Supervízor tímu
klientskych poradkýň
monika.radosinska@
union.sk
02/208 11213
Machatová Jana
Dôvera zdravotná
poisťovňa, a.s.
Špecialista CRP,
EÚ a metodiky
machatová.[email protected]
02/5726 4308
Svátek Martin
OCP PZ Trnava
Referent
[email protected]
0961/106 155
Tomša Martin
OCP PZ Trnava
Referent
[email protected]
0907/712 765
Valová Magdaléna
ÚPSVaR Piešťany
Odborný radca
magdalena.valova@
upsvr.gov.sk
0903/304 360
033/244 1130
Vozárová Gabriela
Inšpektorát práce
Trnava
Inšpektor práce
gabriela.vozarova@
tt.ip.gov.sk
0907/904 788
Vyskoč Boris
ÚPSVaR Senica
Odborný radca
[email protected]
0905/652 201
Cifrová Silvia
Prílohy
87
B. Kontakty na účastníkov tréningov (za rok 2011, aktualizované v decembri 2012)
Tréning pre Trenčiansky kraj
Meno
Inštitúcia /
Organizácia
Pracovná pozícia
E-mail
Tel. číslo
Blažejová Mária
VšZP, a.s.
Poradca klienta
[email protected]
0905/906824
Činčárová Barbara
Mestský úrad
Trenčín
Referent
sociálnych vecí
[email protected]
0907/335790
Boriková Renáta
ÚPSVaR
Partizánske
Samostatný radca
borikova.renata@
upsvr.gov.sk
038/2442601
Hozlár Ladislav
Sociálna
poisťovňa
Vedúci výberu
[email protected]
0915/421538
Klabník Pavol
OCP PZ Trenčín
Referent
[email protected]
0907/450060
Kmec Peter
OCP PZ Trenčín
Referent
[email protected]
0949/143366
Krištofová Miriam
ÚPSVaR Trenčín
Oddelenie kontroly
miriam.kristofova@
upsvr.gov.sk
0907/841187
Matochová Zuzana
ÚPSVaR Považská
Bystrica, pracovisko Púchov
Samostatný radca
matochova.zuzana@
upsvr.gov.sk
0904/157050
Mušák Marián
OCP PZ Trenčín
Referent
[email protected]
0907/793445
Ondrišík Miroslav
ÚPSVaR Považská
Bystrica
Vedúci oddelenia
kontroly
miroslav.ondrisik@
upsvr.gov.sk
0907/742982
Piačková Klaudia
ÚPSVaR Považská
Bystrica
Odborný radca
klaudia.piackova@
upsvr.gov.sk
OCP PZ Trenčín
Referent
[email protected]
Sabová Ľubica
Inšpektorát práce
Trenčín
Inšpektor práce
[email protected]
0915/765216
Sklenár Pavol
Národný inšpektorát Práce Košice
Hlavný radca
[email protected]
0917/585786
Smolíčková Janka
ÚPSVaR, pracovisko Myjava
Sociálna kurátorka
smolickova.janka@
upsvr.gov.sk
0908/625461
Strmeň Ján
ÚPSVaR Prievidza
Samostatný radca
– referát kontroly
[email protected]
046/2440133
Trenčianska Jana
Union zdravotná
poisťovňa, a.s.
Klientská poradkyňa
[email protected]
046/2815112
Weis Filip
OCP PZ Trenčín
Referent
[email protected]
0905/214507
0903/653279
Ruda Braňo
0903/780270
88
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
B. Kontakty na účastníkov tréningov (za rok 2011, aktualizované v decembri 2012)
Tréning pre Žilinský kraj
Meno
Inštitúcia /
Organizácia
Pracovná pozícia
E-mail
Tel. číslo
Bertová Slávka
Ústredie PSVaR
Bratislava
Hlavný radca,
metodik
slavka.bertova@
upsvr.gov.sk
0905/424420
Bolibruch Ferdinand
ÚPSVaR
Námestovo
EURES poradca
ferdinand.bolibruch@
upsvr.gov.sk
043/2445303
Číková Miriam
Mestský úrad
Žilina
Odborný referent
[email protected]
041/7063407
Gelačák Marián
OCP PZ Žilina
Starší referent
[email protected]
0961/443210
Haladej Jozef
OCP PZ Žilina
Starší referent
[email protected]
0908/814769
0961/443204
Chmúrna Renáta
ÚPSVaR Martin
EURES asistent
renata.chmurna@
upsvr.gov.sk
043/2440303
Jančová Ivana
Union zdravotná
poisťovňa, a.s.
Klientska poradkyňa
[email protected]
043/2815200
Kučáková Margita
ÚPSVaR Čadca
Vedúca oddelenia
kontroly
margita.kucakova@
upsvr.gov.sk
041/2448830
0905/664543
Kurhajcová Margita
ÚPSVaR
Námestovo
Samostatný radca
margita.kurhajcova@
upsvr.gov.sk
043/2445131
Marťáková Jana
ÚPSVaR Čadca
Vedúca oddelenia
peňažných
príspevkov na
kompenzáciu ZŤP a
posudkových činností
jana.martakova@
upsvr.gov.sk
041/2448848
Medveďová Iveta
Mestský úrad
Žilina
Vedúca odboru
sociálneho a
zdravotného
[email protected]
041/7063405
Mildnerová Ingrid
Ústredie PSVaR,
pracovisko Žilina
Hlavný radca
ingrid.mildnerova@
upsvr.gov.sk
041/2440410
Skurčák Peter
ÚPSVaR
Námestovo
Riaditeľ odboru
sociálnych vecí
a rodiny
[email protected]
0915/837789
Šnirc Marián
VšZP, a.s.
[email protected]
0910/281883
Talapka Stanislav
Žilinský samosprávny kraj
Metodik – odborný
referent
[email protected]
041/5032202
Uhláriková Daniela
ÚPSVaR Žilina
Referent kontroly
daniela.uhlarikova@
upsvr.gov.sk
041/2440130
0905/253118
Valášková Darina
Inšpektorát práce
Žilina
Inšpektor práce
darina.valaskova@
za.ip.gov.sk
0907/904865
Vlčková Monika
OCP PZ Žilina
Referent
[email protected]
0961/443201
Zmeková Martina
ÚPSVaR
Ružomberok
Samostatný radca
martina.zmekova@
upsvr.gov.sk
044/2443303
Prílohy
89
B. Kontakty na účastníkov tréningov (za rok 2011, aktualizované v decembri 2012)
Tréning pre Banskobystrický a Nitriansky kraj
90
Meno
Inštitúcia /
Organizácia
Pracovná pozícia
E-mail
Tel. číslo
Bačová Adriana
ÚPSVaR Zvolen
Samostatný radca
– kontrolór
adriana.bacova@
upsvr.gov.sk
045/2441131
Benč Miroslav
Inšpektorát práce
Banská Bystrica
Inšpektor práce
miroslav.benc@
bb.ip.gov.sk
0905/537357
Eckhardt Marek
VšZP, a.s.
Vedúci odboru
zdravotného
poistenia
[email protected]
0910/864091
Seneši Valéria
ÚPSVaR Nitra
Samostatný radca,
oddelenie kontroly
Valeria.Senesi@
upsvr.gov.sk
037/2440132
Hrúzik Miroslav
Inšpektorát práce
Banská Bystrica
Inšpektor práce
miroslav.hruzik@
bb.ip.gov.sk
0907/904946
Ikrényiová Dana
ÚPSVaR
Topoľčany
Sociálna kurátorka
dana.ikrenyiova@
upsvr.gov.sk
038/2440607
Kršňavá Janka
Union zdravorná
poisťovňa, a.s.
Supervízor
[email protected]
048/2815113
Kučerová Alžbeta
ÚPSVaR Zvolen
EURES asistent/
agent pre VPM
alzbeta.kucerova2@
upsvr.gov.sk
045/2441303
Kurucová Andrea
ÚPSVaR Lučenec
Odborný radca na
oddelení SPOD a SK
kurucova.andrea@
upsvr.gov.sk
047/2441605
Lisá Štefánia
OCP PZ Nitra
Referent
[email protected]
0961/303201
Luptáková Katarína
Banskobystrický
samosprávny kraj
Vedúca oddelenia
katarina.luptakova@
vucbb.sk
0903/532372
Maloštíková Katarína
Inšpektorát práce
Banská Bystrica
Inšpektor práce
katarina.malostikova@
bb.ip.gov.sk
0907/474821
Parišek Milan
OCP PZ Banská
Bystrica
Referent
[email protected]
0961/603203
Potančoková Lucia
ÚPSVaR Banská
Štiavnica
Samostatný radca
potancokova.lucia@
upsvr.gov.sk
0907/605152
Psotová Helena
Nitriansky samosprávny kraj
Vedúca kancelárie
riaditeľa
[email protected]
0903/405470
Straňovská Kamila
ÚPSVaR Levice
Vedúca oddelenia
kontroly
kamila.stranovska@
upsvr.gov.sk
0917/554374
Šimová Naďa
Mestský úrad
Nitra
Vedúca odboru
sociálnych služieb
[email protected]
0902/960673
Telek Július
ÚPSVaR Banská
Bystrica
Riaditeľ
[email protected]
0918/807910
Torpiš Marcel
OCP PZ Rimavská
Sobota
Starší referent
[email protected]
[email protected]
0961/683225
Verešová Andrea
OCP PZ Nitra
Referent
[email protected]
0961/303234
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike
B. Kontakty na účastníkov tréningov (za rok 2011, aktualizované v decembri 2012)
Tréning pre Košický a Prešovský kraj
Meno
Inštitúcia /
Organizácia
Pracovná pozícia
E-mail
Bačová Mária
ÚPSVaR Vranov
nad Topľou
Samostatný radca/
EURES asistent
[email protected]
Bilasová Terézia
Mestský úrad
Prešov
Vedúca oddelenia
starostlivosti o rodinu,
deti a bývanie
[email protected]
0948/011794
Bujnovská Adriana
VšZP, a.s
Odborník zdravotného
poistenia
[email protected]
051/2824123
Dugasová Sylvia
Prešovský samosprávny kraj
Samostatný
odborný referent
[email protected]
051/7081622
Dupaľ Ján
OCP PZ Michalovce
Referent
[email protected]
0961/723220
Fránerová Iveta
ÚPSVaR Trebišov
EURES asistent
iveta.franerova@
upsvr.gov.sk
0948/008640
Gičová Jana
Inšpektorát práce
Košice
Inšpektor práce
[email protected]
0907/904964
Haluška Rastislav
Národný inšpektorát práce
Hlavný radca
[email protected]
0905/033226
Híľovská Miroslava
ÚPSVaR Humenné
EURES poradca
miroslava.hilovska@
upsvr.gov.sk
Hrubiznová Milena
OCP PZ Prešov
Referent
milena.hrubiznova@
minv.sk
0908/854885
Humeňaj Miroslav
RHCP PZ Prešov,
mobilná jednotka
Referent
[email protected]
0915/948788
Jakeš Igor
ÚPSVaR Košice
Odborný radca –
oddelenie kontroly
[email protected]
0918/613601
Karnajová Adriana
ÚPSVaR Humenné
Odborný radca –
sociálna kurátorka
adriana.karnajova@
upsvr.gov.sk
0915/876725
Kíčová Ivana
Union zdravotná
poisťovňa, a.s.
poradkyňa
[email protected]
055/2815112
Kolesár Peter
Inšpektorát práce
Košice
Inšpektor práce
[email protected]
0907/904974
Kolesár Stanislav
OCP PZ Košice
Starší referent
[email protected]
Kulcsár Bartolomej
ÚPSVaR Trebišov
Samostatný radca
bartolomej.kulcsar@
upsvr.gov.sk
056/02444313
Lešo Lucián
OCP PZ Michalovce
Referent
[email protected]
0907/958755
Melichová Katarína
Mestský úrad
Košice
Referent
katarina.melichova@
kosice.sk
055/6419133
Palička Ladislav
OA PZ Humenné
Zástupca riaditeľa
[email protected]
0961/823240
Pračová Viera
ÚPSVaR Michalovce
[email protected]
056/2441621
Suchý Ján
Inšpektorát práce
Prešov
Inšpektor práce
Takáčová Andrea
Národný inšpektorát práce
Hlavný radca
Tulenková Alžbeta
ÚPSVaR Michalovce
Samostatný radca
Tel. číslo
0908/996766
[email protected]
0917/339903
0903/961459
Prílohy
91
Download

Materialy_k_treningom_2013 - Migračné informačné centrum