Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej
spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
Materiály k tréningom
Bratislava 2014
Publikáciu vydala Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) v Bratislave v rámci projektu
„Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich
s migrantmi v Slovenskej republike V“ (individuálny projekt).
Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Európskeho fondu pre integráciu štátnych
príslušníkov tretích krajín. Solidarita pri riadení migračných tokov.
Zostavili: Peter Dráľ a Andrea Frkáňová, IOM 2010
Aktualizácia: Tomáš Tahy, Eva Kapustová, IOM 2012, 2013, 2014
Názory vyjadrené v tejto publikácii sú názormi autorov a nemusia sa zhodovať s postojmi
­Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM).
Materiál neprešiel jazykovou korektúrou.
Poslanie a činnosť IOM vychádzajú z princípu, že humánna a organizovaná migrácia prináša
prospech tak migrantom, ako aj spoločnosti. Ako popredná medzinárodná organizácia na poli
migrácie vyvíja IOM spolu so svojimi medzinárodnými partnermi úsilie s cieľom: napomáhať zvládanie narastajúcich operačných výziev migračných pohybov; zlepšovať pochopenie migračnej
problematiky; podporovať sociálny a ekonomický rozvoj prostredníctvom migrácie; presadzovať
dobré životné podmienky migrantov a rešpektovanie ich ľudskej dôstojnosti.
Informácie obsiahnuté v tejto publikácii môžu podliehať častým zmenám, preto odporúčame
overiť si ich platnosť a aktuálnosť priamo v platnej legislatíve.
Informácie uvedené v publikácii sú platné k augustu 2014.
Vydavateľ:
Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM)
Grösslingová 4
811 09 Bratislava
Tel.: +421 2 5263 1597
Fax: +421 2 5263 0093
E-mail: [email protected]
Internet: www.iom.sk
© 2014 Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 5. vydanie
Všetky práva vyhradené. Žiadna časť tejto publikácie nemôže byť reprodukovaná, uložená vo
vyhľadávacom systéme alebo rozširovaná žiadnym spôsobom a v žiadnej forme bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa.
ISBN 978-80-89506-52-1
OBSAH
Úvod...............................................................................................................................................6
Ako pracovať s materiálmi.....................................................................................................7
1. Základné pojmy v oblasti migrácie a integrácie migrantov..................................9
2. Migrácia a integrácia migrantov vo svete a vo vybraných krajinách EÚ........ 15
3. One-Stop-Shop centrá v Portugalsku........................................................................ 22
4. Migrácia v Slovenskej republike................................................................................... 24
5. Integrácia migrantov v EÚ a SR..................................................................................... 30
6. Typológia migrantov na Slovensku............................................................................. 38
7. Hlavní aktéri v oblasti migrácie a integrácie cudzincov v SR............................. 45
8. Kultúra a interkultúrna komunikácia.......................................................................... 54
9. Mýty a stereotypy o migrantoch na Slovensku....................................................... 60
10. Skúsenosti migrantov na Slovensku s násilím...................................................... 64
Zoznam použitej a odporúčanej literatúry................................................................... 67
Príloha: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM)........................................... 72
ÚVOD
Piate aktualizované vydanie tréningových materiálov je pripravené v rámci projektu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) „Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce
odborníkov pracujúcich s migrantmi v Slovenskej republike V. Projekt nadväzuje na predošlé ročníky (2010, 2011, 2012 a 2013), počas ktorých boli realizované školenia štátnych zamestnancov
z celého Slovenska pracujúcich s migrantmi z tretích krajín.
Hlavným cieľom projektu je zlepšiť kvalitu služieb napomáhajúcich k integrácii cudzincov žijúcich
na Slovensku prostredníctvom budovania odborných kapacít zainteresovaných aktérov.
Tento cieľ je dosahovaný najmä prostredníctvom interaktívnych tréningov zameraných na prehĺbenie vzájomného dialógu a spolupráce, ako aj na zlepšenie znalostí rôznych aspektov migrácie,
integrácie cudzincov a interkultúrnej komunikácie. Aktívna účasť cieľovej skupiny (kultúrnych
mediátorov – zástupcov komunít migrantov) na projekte podporuje vzájomnú interakciu dotknutých subjektov a zabezpečuje zohľadnenie potrieb migrantov. Na úvodné tréningy nadväzujú
workshopy v regiónoch, z ktorých niektoré sú spojené s poradenskými dňami (simulácia jednotného kontaktného bodu) pre cudzincov z tretích krajín.
Projekt reaguje na aktuálne potreby rozšírenia vzdelávacích aktivít pre pracovníkov štátnej a verejnej správy v oblasti rozvoja a posilnenia interkultúrnych zručností. Aktivity projektu sú zamerané na spoluprácu rôznych typov inštitúcií na regionálnej úrovni v rámci interdisciplinárnych
tímov, vrátane simulácie činnosti jednotného kontaktného bodu (formou poradenského dňa pre
migrantov z tretích krajín) pre riešenie otázok integrácie na základe dobrej praxe zo zahraničia.
Materiály k tréningom sú praktickou pomôckou slúžiacou ako podklad k interaktívnym a zážitkovým aktivitám úvodných dvojdňových tréningov.
V záujme poskytnúť čo najaktuálnejšie informácie boli v tejto verzii Materiálov k tréningom aktualizované alebo pridané nasledujúce kapitoly: 1. Základné pojmy v oblasti migrácie a integrácie,
2. Migrácia a integrácia migrantov vo svete a vo vybraných krajinách EÚ, 4. Migrácia v Slovenskej
republike, 5. Integrácia migrantov v EÚ a SR, 6. Typológia migrantov na Slovensku, 7. Hlavní aktéri
v oblasti migrácie a integrácie cudzincov v SR a 9. Mýty a stereotypy o migrantoch na Slovensku.
Táto verzia materiálov bola aktualizovaná k augustu 2014.
6
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
AKO PRACOVAŤ S MATERIÁLMI
Materiály k tréningom boli spracované na základe slovenských a zahraničných zdrojov a poskytujú náhľad do problematiky migrácie, integrácie cudzincov a interkultúrnej komunikácie. Obsahujú teoretické, výskumné a prakticky orientované časti, vrátane reálnych príbehov migrantov.
Publikáciu tvoria materiály, ktoré sú využívané na tréningoch IOM a predstavujú informačný
podklad pre účastníkov tréningov a workshopov; publikácia však sama osebe nie je manuálom
alebo príručkou.
Materiály poskytujú výber dôležitých a užitočných informácií, ktoré slúžia ako teoretický podklad
pre jednotlivé tréningové aktivity, alebo ich informačne dopĺňajú.
Účelom tréningových aktivít v rámci projektu „Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej
spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi v Slovenskej republike V“ je:
zvýšiť povedomie o trendoch v migrácii, v migračnej a integračnej politike,
}} pomôcť zmeniť vnímanie migrácie (výzva a príležitosť namiesto ohrozenia alebo príťaže),
}} zvýšiť povedomie o cudzincoch žijúcich na Slovensku, ich pôvode, motiváciách, činnosti,
}} zvýšiť citlivosť na kultúrne odlišnosti a znevýhodnenia, ktoré vyplývajú z postavenia
migranta,
}} uvedomiť si vlastné vnímanie inakosti, postojov a predsudkov,
}} vžiť sa do situácie migranta,
}} vyskúšať si alternatívne spôsoby komunikácie a spolupráce s klientmi,
}} identifikovať možnosti vlastného rozvoja a skvalitňovania svojej profesionálnej činnosti.
Pre tých, ktorí tréning alebo workshop absolvovali, môže publikácia poslúžiť na pripomenutie získaných poznatkov, zručností a postojov a prispieť tak k uvedomeniu si širších súvislostí pri riešení
migračnej agendy na konkrétnych pracoviskách.
Kapitoly 1 až 3 sú zamerané na zvýšenie povedomia o trendoch v migrácii, v migračnej a integračnej politike. Sú tu definované základné pojmy, s ktorými pracujeme v celej publikácii. Zároveň
predstavujeme migračné a integračné trendy a dobrú prax vo vybraných krajinách EÚ. Kapitola
3 popisuje model „One-Stop-Shop“ (jednotné kontaktné miesto pre cudzincov) v Portugalsku
a podobné modely v ďalších krajinách EÚ.
Kapitoly 4 a 5 sa venujú problematike migrácie a integrácie migrantov v Slovenskej republike
a informujú o politikách v týchto oblastiach.
Kapitola 6 informuje o rozličných skupinách migrantov žijúcich na Slovensku, ako aj o spolupráci
Migračného informačného centra IOM s komunitami migrantov.
Kapitola 7 predstavuje hlavných aktérov – inštitúcie, ktoré pôsobia v oblasti migrácie a integrácie
cudzincov v SR.
Ako pracovať
s materiálmi
7
V kapitolách 8 až 9 sa venujeme kultúrnej identite migrantov, stereotypom a predsudkom, ktoré
ovplyvňujú postoje ľudí a interkultúrnu komunikáciu. Poukazujeme na kultúrne odlišnosti a znevýhodnenia, ktoré vyplývajú z postavenia migranta, formulujeme odporúčania pre prácu s migrantmi a prezentujeme výsledky výskumu postojov verejnosti k migrantom a zahraničnej migrácii
v SR (z r. 2009), ktorý predstavuje nazeranie slovenskej spoločnosti na migrantov a migráciu.
V kapitole 10 nájdete stručné zhrnutie výsledkov výskumu IOM z roku 2012, ktorého cieľom bolo
zistenie rozsahu, foriem a dôsledkov násilia smerovaného voči migrantom žijúcim na Slovensku.
Na záver čitateľovi predstavujeme viaceré zdroje informácií (publikácie, legislatíva, internet)
o migrácii, integrácii cudzincov, kultúre, multikulturalizme a vytváraní postojov a zručností.
V prílohe sú predstavené aktuálne programy, projekty a kontakty Medzinárodnej organizácie pre
migráciu (IOM) na Slovensku.
8
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
1.
ZÁKLADNÉ POJMY V OBLASTI
MIGRÁCIE A INTEGRÁCIE
MIGRANTOV
Migrácia
Pohyb osôb alebo skupín osôb v geografickom a sociálnom priestore spojený s prechodnou
a­ lebo trvalou zmenou miesta pobytu.
Migráciu môžeme kategorizovať nasledovne:
}} zahraničná migrácia – pohyb osôb cez hranice suverénnych štátov spojený s trvalou ­alebo
prechodnou zmenou pobytu;
}} vnútorná migrácia – pohyb osôb v rámci jedného štátu spojený s trvalou alebo prechodnou zmenou pobytu;
}} dobrovoľná migrácia – slobodný pohyb osôb alebo skupín osôb, napríklad za účelom zamestnania, zlúčenia rodiny, vzdelávania, a pod.;
}} nútená migrácia – nedobrovoľné opustenie krajiny pôvodu pre politické a sociálne problémy, vojnové konflikty, prírodné katastrofy, závažné existenčné a ekonomické problémy,
alebo iné dlhodobo pretrvávajúce krízové situácie;
}} legálna migrácia – prekročenie hranice krajiny s platným cestovným dokladom, prípadne
aj platnými vízami a povoleniami, ak sa vyžadujú na vstup do krajiny;
}} nelegálna migrácia – neoprávnené prekročenie hranice krajiny bez platných cestovných
dokladov, víz a povolenia na pobyt, alebo neoprávnené zotrvávanie na území krajiny po
skončení platnosti dokladov, víz alebo povolenia na pobyt;
}} cirkulárna (okružná) migrácia – umožňuje cudzincom stráviť istý čas v zahraničí a pracovať bez toho, aby sa zvýšila trvalá migrácia. Okružná migrácia je v kontexte EÚ chápaná ako
tok migrantov z tretích štátov do EÚ a z EÚ, ktorý má opakujúci sa charakter;
}} dočasná migrácia – migrácia s konkrétnou motiváciou a/alebo účelom s úmyslom neskoršieho návratu do krajiny pôvodu.
Migrant
Podľa definície OSN osoba, ktorá z akýchkoľvek dôvodov zmenila krajinu svojho trvalého resp.
obvyklého pobytu a zo svojej domovskej krajiny sa presťahovala do inej krajiny minimálne na
obdobie troch mesiacov. Slovenský právny poriadok však nepoužíva pojem migrant, ale cudzinec.
Základné pojmy v oblasti migrácie
a integrácie migrantov
9
OSN rozlišuje dve skupiny migrantov podľa dĺžky pobytu:1
}} krátkodobý migrant – osoba, ktorá sa sťahuje do inej krajiny ako krajina jej trvalého (obvyklého) pobytu po dobu najmenej 3 mesiacov, ale kratšej ako jeden rok;
}} dlhodobý migrant – osoba, ktorá sa sťahuje do inej krajiny ako krajina jej trvalého (obvyklého) pobytu po dobu minimálne jedného roka.
Imigrant
Prisťahovalec, t. j. človek migrujúci na územie určitého štátu s úmyslom usadiť sa v ňom.
Emigrant
Vysťahovalec, t. j. človek migrujúci z územia určitého štátu s úmyslom usadiť sa v inom štáte.
Migračné saldo
Rozdiel medzi počtom prisťahovaných a počtom vysťahovaných, resp. migračný prírastok alebo
úbytok v danom štáte.
Cudzinec
Podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon
o pobyte cudzincov“) je cudzincom každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. Cudzincami sú teda podľa slovenského právneho poriadku aj občania členských štátov EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarskej konfederácie (spolu tiež občania Únie2).
Štátny príslušník tretej krajiny
Podľa zákona o pobyte cudzincov je štátnym príslušníkom tretej krajiny každý, kto nie je štátnym
občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie3; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.
Utečenec
Osoba, ktorá má opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, náboženských, národnostných a politických dôvodov, alebo pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine. Z dôvodu týchto
obáv sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny pôvodu ani využiť ochranu tejto krajiny. V slovenskom právnom poriadku bol pojem utečenec nahradený pojmom azylant.
Azylant
Cudzinec, ktorý splnil kritériá Dohovoru o právnom postavení utečencov (Ženevského dohovoru),
čím bol uznaný za utečenca a bola mu poskytnutá medzinárodná ochrana vo forme azylu. V slovenskom právnom poriadku cudzinec, ktorý splnil podmienky stanovené zákonom č. 480/2002 Z. z.
o azyle v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“), a ktorému Ministerstvo vnútra SR
udelilo azyl.
Žiadateľ o azyl
Podľa zákona o azyle najmä štátny príslušník inej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti,
ktorá na útvare Policajného zboru SR vyhlási, že žiada o azyl na území Slovenskej republiky.
Maloletý bez sprievodu
Štátny príslušník inej krajiny, ktorý má menej ako 18 rokov a nachádza sa na území inej krajiny bez
rodičov alebo zákonných zástupcov.
Vnútorne vysídlená osoba
Osoba donútená migrovať v rámci svojej krajiny pôvodu.
1 The UN Recommendations on International Migration Statistics (Revision 1), UN Statistics Division, 1998.
2 Pozn. autora: Zákon č. 404/2011 o pobyte cudzincov používa na označenie občanov členských štátov Európskej
únie, Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarska spoločné označenie „občania Únie“.
3 Viď predchádzajúca poznámka.
10
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
Štátne občianstvo
Trvalý právny zväzok medzi fyzickou osobou a štátom, ktorého obsahom je súbor vzájomných
práv a povinností stanovených právnym poriadkom daného štátu. Štátne občianstvo SR možno
podľa zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve v znení neskorších predpisov nadobudnúť
narodením, voľbou, určením, rozhodnutím súdu, osvojením alebo udelením (naturalizáciou).
Pobyt
Podľa zákona o pobyte cudzincov rozlišujeme tri druhy pobytov štátnych príslušníkov tretích
krajín:
}} Prechodný pobyt – oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať
a opätovne vstupovať na územie SR v čase, na ktorý mu bol udelený. Zväčša je viazaný
na jeden účel. Podľa zákona o pobyte cudzincov môže štátny príslušník tretej krajiny na
Slovensku získať prechodný pobyt za účelom podnikania, zamestnania, štúdia, osobitnej
činnosti, výskumu a vývoja, zlúčenia rodiny alebo plnenia služobných povinností civilnými
zložkami ozbrojených síl. Prechodný pobyt je možné udeliť aj štátnemu príslušníkovi tretej
krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, alebo ktorý má priznané
postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte Európskej únie. Prechodný
pobyt sa cudzincom udeľuje na rôzne dlhý čas v závislosti od jeho účelu, v prípade potreby
možno požiadať o jeho obnovenie. Prechodným pobytom je aj modrá karta Európskej únie.
}} Trvalý pobyt – štátny príslušník tretej krajiny môže na Slovensku získať trvalý pobyt na päť
rokov, trvalý pobyt na neobmedzený čas alebo dlhodobý pobyt. Cudzinci s trvalým pobytom sa nestávajú automaticky občanmi SR.
}} Tolerovaný pobyt – špecifický druh pobytu, ktorý možno udeliť cudzincovi najviac na
180 dní za predpokladu, že existuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia, , alebo
jeho vycestovanie nie je možné a jeho zaistenie nie je účelné, alebo ak je cudzinec maloletým dieťaťom nájdeným na území SR, alebo ak je obeťou trestného činu obchodovania
s ľuďmi, ak má najmenej 18 rokov, alebo ak to vyžaduje rešpektovanie jeho súkromného
a rodinného života, alebo ak bol nelegálne zamestnaný za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok, alebo ak ide o nelegálne zamestnanú maloletú osobu.
Azyl
Forma ochrany pred prenasledovaním poskytovaná osobe uznanej za utečenca podľa Dohovoru
o právnom postavení utečencov, ktorý bol prijatý v roku 1951 v Ženeve (Ženevský dohovor). Azyl
udeľuje krajina, v ktorej oň utečenec požiadal.
Doplnková ochrana
Je to ochrana osoby, ktorej nebol udelený azyl, ale po návrate do krajiny pôvodu by bola vystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia, napríklad trestu smrti, mučeniu, neľudskému alebo
ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo vážnemu ohrozeniu života z dôvodu násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
Odsun
Hromadné, spravidla nútené vysídlenie osôb do iného štátu alebo do inej časti toho istého štátu.
Repatriácia
Hromadný alebo jednotlivý návrat nútene vysťahovaných osôb späť do vlasti.
Vyhostenie
}} Súdne vyhostenie – jeden z druhov trestov, ktorý môže podľa zákona č. 300/2005 Z. z.
Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej „Trestný zákon“) súd uložiť páchateľovi
trestného činu, ktorý nie je občanom SR ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo bola
poskytnutá doplnková ochrana. Trest vyhostenia nemôže súd okrem iného a za splnenia
zákonom stanovených podmienok uložiť ani občanovi členského štátu EÚ alebo občanovi
zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Trest vyhostenia môže
súd uložiť na 1 až 15 rokov.
Základné pojmy v oblasti migrácie
a integrácie migrantov
11
}} Administratívne vyhostenie – podľa zákona o pobyte cudzincov rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území SR
a je povinný opustiť územie SR, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, ktorá ho prijme, alebo na územie
členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú
ochranu. Vyhostenie sa nevykoná, ak by sa vyhostený mal vrátiť do krajiny, kde by bol ohrozený jeho život, hrozilo by mu mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie,
alebo do krajiny, v ktorej mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený.
Dobrovoľný návrat
Samostatný alebo asistovaný návrat migranta založený na jeho slobodnej vôli.
Readmisná dohoda
Recipročná dohoda o odovzdávaní a prijímaní migrantov, ktorí predtým nelegálne vstúpili na
územie krajiny alebo sa na ňom nelegálne zdržiavali; odovzdaniu predchádza rozhodnutie polície
o administratívnom vyhostení.
Malý pohraničný styk
Časté prekračovanie spoločnej štátnej hranice zmluvných strán obyvateľmi pohraničnej oblasti
s cieľom pobytu v pohraničnej oblasti najmä zo sociálnych, kultúrnych, hospodárskych alebo rodinných dôvodov na čas, ktorý nepresahuje čas ustanovený v medzištátnej zmluve. Na malý pohraničný styk je potrebné získať povolenie, ktoré držiteľa oprávňuje prekračovať štátnu hranicu
v rámci režimu malého pohraničného styku.
Obchodovanie s ľuďmi
Podľa Trestného zákona trestný čin, ktorého sa dopustí páchateľ, ktorý použitím podvodného konania, ľsti, obmedzovania osobnej slobody, únosu, násilia, hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy
alebo iných foriem donucovania, prijatia alebo poskytnutia peňažného plnenia či iných výhod
na dosiahnutie súhlasu osoby, na ktorú je iná osoba odkázaná, alebo zneužitia svojho postavenia alebo zneužitia bezbrannosti alebo inak zraniteľného postavenia zláka, prepraví, prechováva,
odovzdá alebo prevezme iného, hoci aj s jeho súhlasom, na účel jeho prostitúcie alebo inej formy
sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej služby vrátane žobrania,
otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, núteného sobáša, zneužívania na páchanie trestnej činnosti, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania.
Nútená práca
Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (ILO, 1930) v čl. 2 definuje nútenú prácu ako „každú
prácu alebo službu, ktorá sa na nejakej osobe vymáha pod hrozbou akéhokoľvek trestu, a ku ktorej sa táto osoba neponúkla dobrovoľne“.
Ďalšie kľúčové prvky, ktoré sa môžu podľa ILO spájať so situáciami nútenej práce:
}} hrozba fyzického alebo sexuálneho násilia,
}} obmedzenie slobody pohybu pracovníkov,
}} dlžnícky vzťah,
}} neposkytnutie odmeny za prácu,
}} zadržiavanie pasu a iných identifikačných dokumentov,
}} hrozba udania príslušným úradom vzhľadom na nelegálny status pracovníka.
Kultúra
Súhrn ľudských činností, predmetov, inštitúcií, ideí a hodnôt, ktoré sú vlastné určitému spoločenstvu.
Akulturácia
Prijatie prvkov inej kultúry ako tej vlastnej pod vplyvom alebo kontaktom s inou kultúrou.
Interkultúrne kompetencie
Súbor vedomostí, zručností a postojov, ktoré umožňujú rešpektovať a chápať odlišné kultúry
a spolunažívať s ich nositeľmi.
12
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
Kultúrny šok
Silný pocit dezorientácie a nepohodlia vytvorený z kontaktu s odlišnou, nepoznanou kultúrou.
Multikulturalizmus
Stav – koexistencia rôznych sociokultúrnych skupín so špecifickými systémami inštitúcií, tradícií,
významov, postojov a hodnôt.
Proces – dynamická výmena rôznych prejavov kultúry, vzájomné ovplyvňovanie rôznorodých
kultúrnych systémov, prípadne aj vznik nových.
Teória – multidisciplinárna oblasť výskumu rôznych aspektov kultúrnej rozmanitosti a odlišných
kultúrnych systémov.
Cieľ – súbor ideí alebo spoločenský/politický program usilujúci sa o vytvorenie pluralitnej spoločnosti, ktorá je založená na princípoch tolerancie, rešpektu, dialógu a spolupráce a zahŕňa viacero
odlišných sociokultúrnych skupín.
Integrácia
Proces, počas ktorého dochádza k približovaniu sa domáceho obyvateľstva a migrantov žijúcich
v krajine do jednej spoločnosti. Ide o obojstranný proces, ktorý si vyžaduje prispôsobovanie zo
strany migrantov na jednej strane a vytvorenie podmienok pre integráciu migrantov na strane
druhej.
Asimilácia
Individuálne alebo skupinové splynutie nositeľov jednej kultúry s nositeľmi inej, zväčša dominantnej kultúry, ktoré zároveň znamená opustenie alebo zánik pôvodnej kultúry.
Diskriminácia
Podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov je diskriminácia
priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn a nabádanie na diskrimináciu. Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza,
zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. V súlade so
zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodov pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného
postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka,
politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo
iného postavenia.
Marginalizácia
Vytváranie vzťahov sociálnej nerovnosti, ktorá sa prejavuje nielen v zhoršenom socioekonomickom postavení, ale aj v symbolickom zneuznaní, znížení životných šancí a obmedzení príležitostí
podieľať sa na rozhodovaní v spoločnosti.
Segregácia
Priestorové oddeľovanie určitej sociokultúrnej skupiny od dominantnej sociokultúrnej skupiny,
ktoré spravidla sprevádza aj obmedzovanie príležitostí a symbolické vylúčenie.
Etnocentrizmus
Hodnotové, kultúrne alebo politické uprednostňovanie určitej etnickej skupiny na úkor ostatných; vnímanie ostatných iba z pohľadu vlastného etnika.
Nacionalizmus
Prisudzovanie vyššej hodnoty vlastnému národu, jeho nekritické uprednostňovanie pred inými
národmi.
Xenofóbia
Strach z cudzej a neznámej kultúry alebo z jej nositeľov – cudzincov.
Základné pojmy v oblasti migrácie
a integrácie migrantov
13
Zdroje:
Bargerová, Z., Divinský, B.: Integrácia migrantov v Slovenskej republike. Výzvy a odporúčania pre tvorcov politík. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2008.
Hrivnáková, J.: Posilnenie uplatňovania princípov multikulturality, kultúrnej diverzity a antidiskriminácie z profesijných skupín pracujúcich s migrantmi na Slovensku. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu
(IOM), 2008.
Mistrík, E.: Pojmy. In: Šoltésová, K. (ed.): Multikulti na školách. Metodická príručka pre multikultúrnu výchovu.
Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2006, s. 37 – 66.
Medzinárodný dohovor o právnom postavení utečencov (Ženevský dohovor).
Oriešková L., Milla M., Aj my sme tu doma – inštruktážny materiál, IOM 2013
Spoločné základné princípy integračnej politiky prisťahovalcov v krajinách Európskej únie, 2004.
The UN Recommendations on International Migration Statistics (Revision 1), UN Statistics Division, 1998
Zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve.
Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.
Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle. Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou
(antidiskriminačný zákon).
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon.
14
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
2.
MIGRÁCIA A INTEGRÁCIA
MIGRANTOV VO SVETE A VO
VYBRANÝCH KRAJINÁCH EÚ
Fenomén medzinárodnej migrácie je prejavom intenzívnych procesov globalizácie, v rámci ktorej
sa odstraňujú administratívne bariéry, rozširuje sa prístup na pracovné trhy a narastá transnacionalizmus. Z približne 200 štátov sveta skoro všetky sú zdrojové, tranzitné alebo cieľové územia
pre migrantov.
Podľa odhadov Organizácie Spojených národov sa vo svete za posledných desať rokov zvýšil
počet medzinárodných migrantov zo 175 miliónov (2000) na 232 miliónov (2013)4 (v roku 1990
ich bolo 154 miliónov). Ak by si títo migranti založili štát, bol by v rebríčku ľudnatosti po Číne,
Indii, USA a Indonézii na piatom mieste. Podiel medzinárodných migrantov na celosvetovej populácii predstavuje 3,2 %. Inak povedané, jeden z 31 ľudí na svete je v súčasnosti migrant, ktorý
žije za hranicami svojej domovskej krajiny.5 Vzhľadom na odhadovaný počet interných migrantov
(763 miliónov)6 je na svete asi miliarda migrantov, číže zhruba každý siedmy človek je migrant. Zároveň dochádza k ďalším významným zmenám: na celkovom počte rastie zastúpenie žien (48 %)
a stúpa počet pracovných migrantov i študentov.7 Medzi krajiny s vysokým percentuálnym podielom migrantov8 patria napríklad Spojené arabské emiráty (84 %), Katar (74 %), Singapur (43 %)
alebo Luxembursko (44 %). Ku krajinám s nízkym percentuálnym podielom migrantov patrí napríklad India (0,4 %), Haiti (0,4 %), Irak (0,3 %); z krajín EÚ Chorvátsko, Bulharsko, Rumunsko, Poľsko
alebo Slovensko.9
Odhadovaný objem remitencií (peňazí, ktoré migranti posielajú do svojej bývalej domoviny)
v roku 2013 bol podľa Svetovej banky 545 miliárd USD (pričom ide len o zdokumentované formálne remitencie). Pre porovnanie, v roku 2000 išlo o sumu 132 miliárd USD a v roku 2010 to bolo
440 miliárd USD.10
4 Štatistika United Nations Department of Economic and Social Affairs (UN-DESA), Trendy v počte medzinárodných
migrantov: aktualizácia z r. 2013, pozn. autora: počty zahŕňajú aj občanov narodených v zahraničí a utečencov
(teda nielen cudzincov s platným povolením na pobyt). V roku 1990 bolo na svete podľa UN-DESA 154 miliónov
medzinárodných migrantov.
5Tamtiež.
6 UN-DESA, 2013.
7 Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009, s. 13.
8 Vrátane občanov narodených v zahraničí a utečencov.
9 UN-DESA, 2013.
10 Migration and Development Brief No. 22. The World Bank, tlačová správa (11.4.2014).
Migrácia a integrácia migrantov vo
svete a vo vybraných krajinách EÚ
15
Podľa Oddelenia OSN pre hospodárske a sociálne otázky (UN-DESA) smerujú skoro dve tretiny
medzinárodných migrantov do Európy a Ázie. Európa (ako kontinent) je naďalej migračne najatraktívnejším regiónom so 72 miliónmi medzinárodných migrantov (Ázia: 71 miliónov).
74 % migrantov sú v produktívnom veku (20 – 64 rokov) a 48 % z nich sú ženy. Najviac migrantov
žije v USA (46 miliónov), nasleduje Ruská federácia (11 miliónov), Nemecko (10 miliónov), Saudská Arábia (9 miliónov) a Veľká Británia (8 miliónov). V roku 2013 žilo v EÚ 33,5 milióna migrantov
(7 % populácie EÚ). Väčšina z nich (20,4 milióna) boli občania tretích krajín, zatiaľ čo zvyšných
13,1 milióna boli občania iného členského štátu EÚ.11 Najväčšie komunity imigrantov sú v rámci
EÚ v Nemecku, Francúzsku, Veľkej Británii, Španielsku a Taliansku, pričom väčšinou ide o pracovných migrantov.12
Počet vnútorne vysídlených osôb vzrástol z 21 miliónov v roku 2000 na 33,3 milióna na konci
roka 2013. 63 % je vnútorne presídlených v piatich krajinách, ktoré trpia rôznymi konfliktmi: Sýria,
Kolumbia, Nigéria, Demokratická republika Kongo a Sudán. V roku 2013 ušlo zo svojich domovov 8,2 milióna ľudí, ostatné dve tretiny v predchádzajúcich rokoch. Až 78 % novo vysídlených
ľudí pochádza len z piatich krajín: Sýrie, Demokratickej Republiky Kongo, Stredoafrickej republiky,
Nigérie a Sudánu. V Sýrii ujde z domu pred občianskou vojnou každých 60 sekúnd jedna ďalšia
rodina.13
Odhadovaný počet utečencov vo svete v roku 2013 bol 16,7 milióna, z toho 50 % tvorili deti do
18 rokov.14 Najviac utečencov pochádza z Afganistanu (2,56 milióna), Sýrie (2,47 milióna)15 a Somálska (1,12 milióna). Väčšinu utečencov vo svete prijal malý počet rozvojových krajín – Pakistan
(1,6 milióna), Irán (0,9 milióna), Libanon (0,9 milióna) a Jordánsko (0,7 milióna). Najväčší počet
utečencov v pomere k domácemu obyvateľstvu je v Libanone – jeden z piatich ľudí na území tejto
krajiny je utečencom.
Celosvetový počet žiadateľov o azyl v roku 2013 bol 1,2 milióna.16 V štátoch Európskej únie žiadalo o azyl minulý rok približne 435-tisíc ľudí, čo je takmer o 100-tisíc viac ako v predošlom roku.
Najväčšiu skupinu žiadateľov tvorili utečenci zo Sýrie (50 470 žiadostí o azyl), nasledovali občania
Ruska (41 270 žiadostí) a Afganistanu (26 290 žiadostí). Takmer tretina utečencov, ktorí žiadajú
o azyl v Európe, podá svoju žiadosť v Nemecku.17
Nižšie ponúkame krátky prehľad o migračných a integračných trendoch vo vybraných členských
štátoch Európskej únie.18 Ide o krajiny, ktoré využívajú rôznorodé nástroje v oblasti integrácie
migrantov. Viaceré z týchto nástrojov (ako napríklad portugalský model One-Stop-Shop) môžu
byť inšpiráciou aj pre Slovensko. Tri z týchto krajín (Holandsko, Portugalsko a Švédsko) sa v rámci
Indexu politiky integrácie migrantov (MIPEX III, 2011) umiestnili v prvej desiatke hodnotených
krajín. Takisto uvádzame príklad dobrej praxe integrácie migrantov na lokálnej úrovni, konkrétne
v meste Viedeň.
11 Eurostat – Immigration in the EU (2014).
12 UN-DESA, 2013.
13 Internal Displacement Monitoring Centre (IDMC) – At a glance – Global Overview 2014: people internally displaced by conflict and violence.
14 The United Nations High Commissioner for Refugees (UNHCR) – Global trends 2013. Pozn.: Počet utečencov pod
mandátom UNHCR bol koncom roka 2013 odhadovaný na 11,7 milióna a zvyšných 5 miliónov boli palestínski
utečenci pod mandátom Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe (UNRWA).
15 V roku 2013 vojna v Sýrii prinútila 2,2 milióna ľudí opustiť krajinu, čo je najvyšší ročný počet utečencov z jednej
krajiny od genocídy v Rwande v roku 1994.
16 UNHCR – Global trends 2013.
17 Eurostat – Data in focus 3/2014.
18 Časť textu k Holandsku, Švédsku a Portugalsku prevzatý z Mrlianová, A.: Stručná charakteristika navštívených
krajín v oblasti pracovnej migrácie, integrácie a interkultúrneho dialógu. In: Guličová, M. G.: Zborník projektu Budovanie expertízy kľúčových aktérov na poli integrácie, pracovnej imigrácie a interkultúrneho dialógu. Bratislava:
Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009, s. 9 – 11; aktualizácia: IOM 2012.
16
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
Česká republika
Koncom roka 2013 mala Česká republika (ČR) celkovú populáciu 10 512 000 obyvateľov.19 Podľa
štatistík žilo v krajine v danom roku (k 31. 12. 2013) 441 536 cudzincov, čo predstavuje podiel 4,2 %
na celkovom počte obyvateľov ČR. Cudzincov z krajín EÚ bolo 173 593 a občanov tretích krajín
267 943.20
Hlavným koordinátorom migračnej a integračnej politiky je ministerstvo vnútra (Odbor azylovej
a migračnej politiky), ktoré v oblasti integrácie spolupracuje s ministerstvami práce, sociálnych
vecí a rodiny; kultúry, školstva, vnútra i priemyslu a obchodu. Prínosom pri riešení integračných
výziev v ČR je Výbor pre práva cudzincov pri Rade vlády pre ľudské práva.
Podľa Indexu politiky integrácie migrantov (MIPEX III, 2011), v ktorom sa ČR z 31 krajín umiestnila
na 19. mieste, zostáva aj napriek ekonomickej kríze dôležitou prisťahovaleckou krajinou. Programy
dobrovoľného návratu vykázali nízku efektivitu, pretože väčšina prisťahovalcov si praje v krajine
zostať. Prístup na trh práce je vo všeobecnosti lepší než vo väčšine stredoeurópskych krajín. Na
rozdiel od ďalších nových prisťahovaleckých krajín nedošlo k zlepšeniu politických práv migrantov, ani prístupu k českému občianstvu. Česká integračná politika na stupnici MIPEX stúpla o štyri
body vďaka Antidiskriminačnému zákonu z roku 2009 a v rebríčku (za rok 2011) tak ČR predbehla
Estónsko, Litvu a Švajčiarsko. Minimálne štandardy EÚ uvedené v zákone zlepšujú vymáhateľnosť
práva pre obete bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo pôvod a uľahčujú všetkým obyvateľom plne sa zapojiť do spoločnosti.21
Priority integračnej politiky ČR sú znalosť českého jazyka, ekonomická sebestačnosť cudzincov,
orientácia cudzincov v spoločnosti a vzájomné vzťahy cudzincov a majoritnej spoločnosti. Integrácia cudzincov sa v ČR uskutočňuje predovšetkým na regionálnej a lokálnej úrovni. České Ministerstvo vnútra podporuje zriaďovanie regionálnych Centier na podporu integrácie cudzincov
z tretích krajín. Centrá momentálne fungujú v 13 českých krajoch (vrátane hlavného mesta Praha).
Centrá plnia úlohu informačného strediska pre cudzincov a nástroja pre nastavenie a realizáciu
integračnej politiky v jednotlivých krajoch. Ich cieľom je zabezpečiť poradenstvo pre cudzincov,
kurzy a preventívnu činnosť, permanentný monitoring situácie a podporu rozvoja občianskej
spoločnosti, ako aj vytvoriť regionálnu platformu pre integráciu.22
Zdroje financovania integračných projektov sú k dispozícii aj na regionálnej úrovni. Do integrácie
sa tak zapájajú aj kraje a mestá. Významné sú projekty centier pre migrantov, v rámci ktorých sa
poskytujú potrebné informácie a jazykové kurzy (napríklad v Plzni či Pardubiciach). Cieľovou skupinou na integráciu sú nielen dlhodobo usadení migranti, ktorí sa zdržiavajú v Českej republike
najmenej jeden rok, ale aj českí občania, ktorí sú s migrantmi v každodennom priamom kontakte.
Holandsko
Koncom roka 2013 malo Holandsko celkovú populáciu 16 779 575 obyvateľov.23 Podľa štatistík žilo
v krajine v danom roku (k 31. 12. 2013) 714 552 cudzincov, čo predstavovalo 4,25 % z celkového
počtu obyvateľov. Z toho bolo 334 000 príslušníkov tretích krajín s platným povolením na pobyt
a 380 552 občanov inej členskej krajiny EÚ.24
Hospodárska kríza viedla k väčšej uzavretosti imigračnej politiky a k zmene jej orientácie na vysoko kvalifikovaných migrantov. U nich sa snaží skrátiť dobu vybavovania potrebných formalít
a poskytuje im rôzne úľavy. Kritériá pre uznanie migrantov za vysoko kvalifikovaných sú stanovené na základe výšky príjmu. Takíto migranti nepotrebujú pracovné povolenie a rovnaké zvýhodnené pravidlá platia aj pre ich rodinných príslušníkov.
19
20
21
22
23
24
Český štatistický úrad, 2013, http://www.czso.cz/.
Ministerstvo vnútra ČR, 2013.
Migrant Integration Policy Index (MIPEX III), 2011, http://www.mipex.eu/.
Ministerstvo vnútra Českej republiky, 2013; www.integracnicentra.cz.
Statistics Netherlands, 2013, http://www.cbs.nl/.
Eurostat, 2013.
Migrácia a integrácia migrantov vo
svete a vo vybraných krajinách EÚ
17
Holandsko je jednou z prvých krajín, ktoré zaviedli tzv. multikultúrny model pri integrácii imigrantov. V súčasnosti ho však prehodnocuje a začína presadzovať skôr občiansku integráciu jednotlivcov. Hlavným koordinátorom migračnej politiky je Oddelenie imigračnej politiky, ktoré spadá pod
ministerstvo spravodlivosti. Podľa Indexu politiky integrácie migrantov (MIPEX III, 2011), v ktorom
sa Holandsko umiestnilo na piatom mieste z 31 vtedy hodnotených krajín, ide stále o významnú
destináciu pre imigrantov. Viac povolení na pobyt sa udeľuje z dôvodu spájania rodín, vzhľadom
na to, že od roku 2004 nové členské štáty EÚ nepotrebujú pracovné povolenie. Z krajín skúmaných
v rámci indexu MIPEX sa Holandsko umiestnilo na 3. mieste v oblasti pracovnej mobility: rovnaké
ekonomické príležitosti a cielené opatrenia zamerané na pracovníkov narodených v zahraničí.25
Samotná integrácia migrantov prebieha v Holandsku na úrovni miest a samospráv, ktoré poskytujú migrantom s trvalým pobytom doplňujúce jazykové a vzdelávacie kurzy a postupne ich integrujú do spoločnosti a na trh práce. Za najefektívnejší nástroj integrácie samosprávy považujú
intenzívne individuálne poradenstvo, zamerané na využívanie talentu jednotlivcov.
V januári 2013 vstúpila do platnosti novela integračného zákona, ktorá sprísnila pravidlá integrácie migrantov v Holandsku. Migranti, ktorých sa to týka majú v rámci integrácie viac povinností
a musia si ju financovať sami. Tí, ktorí na to nemajú sa môžu uchádzať o špeciálnu pôžičku od
štátu. Od januára 2015 budú tzv. občianske skúšky z integrácie viac zamerané na pracovnú oblasť – úlohou migrantov bude začať s hľadaním zamestnania. Cieľom vlády je pomôcť migrantom
umiestniť sa na pracovnom trhu. Nová skúška bude migrantov stáť 350 EUR.26
V krajine existuje tzv. One-Stop-Shop služba pre migrantov z tretích krajín (poskytovanie služieb
na jednom mieste, viď. portugalský model – Kapitola 3). Ide o spoluprácu miestnej samosprávy
(VÚC, mesto) a imigračného a naturalizačného úradu. Táto služba je určená vysokokvalifikovaným
migrantom, ktorí si môžu na jednom mieste vybaviť všetky potrebné povolenia.27
Portugalsko
Koncom roka 2013 malo Portugalsko celkovú populáciu 10 427 301 obyvateľov.28 Podľa štatistík
žilo v krajine v danom roku (k 31. 12. 2013) 417 042 cudzincov, čo predstavovalo podiel 3,99 %
z celkového počtu obyvateľov. Z toho bolo 316 112 príslušníkov tretích krajín s platným povolením na pobyt a 100 930 občanov inej členskej krajiny EÚ.29
Krajina reagovala na pretrvávajúcu imigráciu systémovými opatreniami, do ktorých sú zainteresované viaceré štátne inštitúcie zodpovedné za vydávanie povolení a rozhodnutí v oblasti migrácie. Za implementovanie imigračných a azylových politík zodpovedá ministerstvo vnútra, za integračnú politiku predsedníctvo rady ministrov, pod ktoré spadá Vysoká komisia pre imigráciu
a interkultúrny dialóg. Koordináciou sektorových integračných politík je poverený minister pre
parlamentné záležitosti.30 Súčasný stav systému imigrácie a integrácie migrantov je výsledkom
zvýšenej snahy vládnych inštitúcií, miestnej samosprávy a neziskových organizácií zvládnuť veľký
nárast imigrácie v posledných rokoch.
Portugalsko sa umiestnilo na druhom mieste (po Švédsku) z 31 krajín skúmaných v rámci Indexu
politiky integrácie migrantov (MIPEX III, 2011). Počas ekonomickej krízy v Portugalsku výrazne
narástla nezamestnanosť, hlavne u imigrantov. Ani prísne hospodárske a politické opatrenia nemali vplyv na spoločenskú podporu integrácie migrantov. Podľa výsledkov tohto výskumu má
Portugalsko výborné výsledky v oblasti zabezpečovania dlhodobého pobytu (Imigračný zákon
z r. 2007) a cielenej podpory zamestnávania migrantov (Plány na integráciu imigrantov, Uznávanie kvalifikácií).31
25 Migrant Integration Policy Index (MIPEX III), 2011, http://www.mipex.eu/.
26www.government.nl/issues/integration.
27 Odpoveď od EMN Holandsko na ad-hoc otázku v rámci siete EMN, august 2013.
28 Statistics Portugal, 2013.
29 Eurostat 2013.
30 Imigračný portál EÚ, http://ec.europa.eu/immigration/.
31 Migrant Integration Policy Index (MIPEX III), 2011, http://www.mipex.eu/.
18
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
V roku 2007 spustilo Portugalsko implementáciu Národného plánu pre integráciu imigrantov.
Jeho pokračovaním je druhý národný plán pre roky 2010 – 2013. Cieľom je dosiahnutie plnej integrácie imigrantov predovšetkým v jazykovej a pracovnej oblasti ako aj v oblasti bývania. Za koordináciu Národného plánu zodpovedá Vysoký komisár pre imigráciu a etnické menšiny (ACIDI).32
V oblasti pracovnej migrácie má Portugalsko jedno špecifikum. Hlavný dôraz sa kladie na identifikovanie všetkých zákonne možných spôsobov na legalizovanie pobytu migrantov, ktorí prišli na
územie Portugalska. Odrazom týchto snáh je aj zákonná úprava, ktorá umožňuje zamestnávateľom zamestnávať migranta bez povolenia na pobyt s podmienkou, že za neho platí všetky zákonom predpísané odvody. Zamestnávateľ nie je pokutovaný, ak cudzinecká polícia alebo inšpekcia
práce v takomto prípade zistí, že migrant nemá povolenie na pobyt.
Systémové opatrenia reagujúce na rastúcu imigráciu v roku 2004 vyústili do zriadenia unikátnych
centier pre migrantov (CNAI – Centro nacional de apoio ao imigrante / Národné centrá podpory
pre imigrantov), ktoré kopírovali už fungujúce One-Stop-Shop centrá pre portugalských občanov,
v ktorých sa poskytujú pod jednou strechou rôzne občianske služby. V súčasnosti sú zriadené 3
národné centrá (Lisabon, Porto a Faro) a sieť 86 menších lokálnych centier, ktoré pokrývajú služby
pri vybavovaní pobytu, získavaní občianstva, poskytovaní pracovného, právneho a zdravotného
poradenstva, sociálneho zabezpečenia, ubytovania a pod. V centrách i v iných inštitúciách (napr.
hraničnej a cudzineckej polícii) sa pri komunikácii s migrantmi využívajú aj kultúrni mediátori.
Viac o centrách CNAI (alebo tiež One-Stop-Shop) nájdete v Kapitole 3.
Švédsko
Koncom roka 2013 malo Švédsko 9 644 864 obyvateľov.33 Podľa štatistík žilo v krajine v danom
roku (k 31. 12. 2013) 659 374 cudzincov, čo predstavovalo 6,83 % z celkového počtu obyvateľov.
Z toho bolo 377 399 príslušníkov tretích krajín s platným povolením na pobyt a 281 975 občanov
inej členskej krajiny EÚ.34
Vo Švédsku spadajú otázky migrácie a integrácie do kompetencie viacerých orgánov. Zdôrazňuje
sa pohľad, že migrácia nie je výlučnou záležitosťou iba jedného ministerstva. Integračné politiky
vlády sú implementované viacerými ministerstvami, pričom koordinačnú úlohu zohráva Ministerstvo práce. Vzhľadom na medzi-sektorový charakter integračných politík vo Švédsku nie je
vyčlenený rozpočet zvlášť na integráciu.35 Povolenia na zamestnanie a na pobyt vydáva Švédska
migračná rada (Swedish Migration Board), samostatný ústredný správny orgán, ktorý formálne
spadá pod švédske Ministerstvo spravodlivosti.
Dôležitým faktorom vo švédskej integračnej politike je fakt, že integrácia migrantov je považovaná za zdieľanú zodpovednosť všetkých zúčastnených strán. Preto ju za dôležitú považujú nielen
mestá a obce na lokálnej úrovni, ale aj jednotlivé ministerstvá a vláda, ktorá sa oficiálne zaviazala
túto problematiku riešiť. Dôležitosť integrácie je podčiarknutá aj tým, že jej stratégia bola predložená do parlamentu ako iniciatíva predsedu vlády.
Švédsko sa opätovne umiestnilo na prvom mieste z 31 krajín skúmaných v rámci Indexu politiky
integrácie migrantov (MIPEX III, 2011, viď Kapitola 4) – rovnako ako v predchádzajúcom kole výskumu (MIPEX II, 2007). V poslednej dobe vo Švédsku narástol počet spojených rodín a zahraničných študentov. V rámci švédskeho sociálneho modelu má každý obyvateľ právo na podporu zameranú na jeho konkrétne potreby (napr. vstup na trh práce, orientačné programy, výučba švédštiny a materinského jazyka). Systém imigrácie založený na zamestnávateľovi a štruktúra vstupu
na trh práce by mali imigrantom pomôcť k rýchlejšiemu osamostatneniu a zároveň k splneniu
podmienok na spájanie rodín. Švédska integračná politika tiež ťaží zo záväzku vlády spolupracovať s výskumníkmi, občianskou spoločnosťou a najmä s migrantmi samotnými.36
32
33
34
35
36
ŠtúdiaEMN: Annual Policy Report – Portugal 2011, revised version 29 May 2012.
Statistics Sweden, 2013, http://www.scb.se/en_/.
Eurostat 2013.
European Website on Integration, Country information sheets – Sweden.
Migrant Integration Policy Index (MIPEX III), 2011, http://www.mipex.eu/.
Migrácia a integrácia migrantov vo
svete a vo vybraných krajinách EÚ
19
Základnou axiómou migračnej politiky je vnímanie migrácie ako príležitosti na hospodársky rast.
V súčasnosti sa preto vôbec nehodnotí kvalifikácia žiadateľa o pracovné povolenie a pracovné
povolenia sa udeľujú plošne všetkým, ktorí sú schopní nájsť si v krajine prácu. Realizácia migračnej aj integračnej politiky je v zodpovednosti vládnych agentúr a lokálnej samosprávy, kde
za jej implementáciu zodpovedajú obecné rady a mestá. Integrácia migrantov je však do veľkej
miery len v kompetencii obcí a regiónov, kde spadá do pôsobenia oddelení regionálneho rozvoja.
Zodpovednosť za integráciu nesie aj samotný migrant, keďže špeciálne programy pre migrantov
sa vo Švédsku poskytujú len počas prvých dvoch rokoch po príchode, potom sa migranti stávajú
súčasťou všeobecných politík určených pre občanov Švédska.
Od zjednodušenia podmienok na zamestnávanie cudzincov (v roku 2008) kontinuálne rastie počet udelených povolení na zamestnanie (z 14 259 v roku 2008 na 19 292 v roku 2013). V roku 2013
získalo švédske občianstvo približne 31 000 ľudí. Švédska vláda sa snaží skrátiť dĺžku procesu získania štátneho občianstva o jeden rok pre každého, kto zvládne určitú úroveň švédskeho jazyka.37
Rakúsko – mesto Viedeň
Začiatkom roka 2013 malo Rakúsko 8 507 786 obyvateľov.38 Podľa štatistík žilo v krajine v danom
roku 997 038 cudzincov, čo predstavovalo 11,7 % z celkového počtu obyvateľov. Z toho bolo až
581 863 príslušníkov tretích krajín (58,3 % z celkového počtu cudzincov) s platným povolením na
pobyt a 415 177 občanov inej členskej krajiny EÚ.39
Spomedzi početných integračných projektov v Rakúsku je vďaka svojej komplexnosti významný
predovšetkým projekt Start Wien hlavného mesta Viedeň.
V hlavnom meste Rakúska žilo začiatkom roka 2013 1 741 246 obyvateľov, z toho bolo vyše 400-tisíc cudzincov (23 %). Migračný pôvod má však až vyše tretina obyvateľov Viedne (cca. 34,6 %)
a v niektorých obvodoch Viedne tvorí podiel obyvateľov narodených v cudzine až 40 %.40 Najpočetnejšími komunitami sú turecká komunita a migranti pochádzajúci z krajín bývalej Juhoslávie.
V roku 2004 zriadilo mesto Viedeň odbor MA 17 pre integráciu a diverzitu s rozpočtom 14 miliónov EUR ročne. Okrem realizácie projektu sociálnej a kultúrnej orientácie pre migrantov s povoleným pobytom vo Viedni Start Wien plní MA 17 aj funkciu sprostredkovateľa medzi organizáciami
migrantov, neziskovými organizáciami a mestom Viedeň.
Na modeli sociálnej a kultúrnej orientácie mesta Viedeň je zaujímavá najmä komplexnosť a efektívnosť riešenia a jeho realizácia na lokálnej úrovni – funguje výlučne na území Viedne. Model je
postavený na úzkej spolupráci odborov MA 17 a MA 35 (imigrácia, občianstvo, matričné úrady),
kde sa všetci migranti s udeleným povolením na pobyt dozvedia o službách Start Wien (darí sa
zasiahnuť až 90 % cieľovej skupiny). V rámci projektu sú poskytované 3 druhy poradenstva a 8 rôznych informačných modulov, ktoré sú založené na prepojenosti sociálnej a kultúrnej orientácie
a vzdelávania v nemeckom jazyku. Až dve tretiny z 60-členného tímu odboru MA 17 sú migranti
z 18 rôznych krajín a hovoria 20 cudzími jazykmi. Jazyková vybavenosť a kultúrna spriaznenosť
napomáha zamestnancom v ich komunikácii s komunitami migrantov.
Cudzinec po udelení pobytu vo Viedni môže absolvovať program Start Coaching (štartovné poradenstvo), kde je oboznámený so základnými informáciami o živote vo Viedni, ako aj s možnosťou
ďalších poradenských služieb. Dostane uvítací balíček, kde si môže zakladať dôležité informácie
a dokumenty súvisiace s jeho životom vo Viedni. Táto obsahuje privítanie, informácie o dostupných službách a partnerských organizáciách projektu Start Wien, vreckovú mapu Viedne a „viedenský študijný preukaz“, do ktorého sa zaznamenáva absolvovanie jednotlivých informačných
modulov, jazykové a iné odborné vzdelávanie, záznam o konzultáciách a poukážky na kurzy nemeckého jazyka.
37 EMN Annual Policy Report 2013 Sweden.
38 Statistics Austria, 2013, http://www.statistik.at/web_en/.
39 Eurostat 2013.
40www.wien.gv.at.
20
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
Až na pár výnimiek sú všetci príslušníci tretích krajín, ktorí sa v Rakúsku usadia po 1. júli 2011, povinní získať základné znalosti nemeckého jazyka a do dvoch rokov absolvovať integračný modul
I. Na udelenie trvalého pobytu je potrebné absolvovať modul II na úrovni B1.41 Ak majú migranti
ďalšie otázky alebo potrebujú pomoc počas prvých dvoch rokov života vo Viedni, môžu sa objednať na skupinovú alebo individuálnu konzultáciu (druhý stupeň programu Start Coaching).
Všetky druhy poradenstva sú dobrovoľné, prezenčné, bezplatné, interaktívne a vedú ho lektori
pochádzajúci zo zahraničia v jazyku migranta.
Hlavnou myšlienkou projektu Start Wien je, že migranti sú vo Viedni vítaní a čo najskôr po príchode do krajiny a do hlavného mesta potrebujú poznať svoje práva a povinnosti, aby ich štart
v novej krajine bol úspešnejší.42
Zdroje:
Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009.
EMN Annual Policy Report 2011 Portugal.
EMN Annual Policy Report 2013 Sweden.
European Website on Integration, Country information sheets – Sweden.
Eurostat – Data in focus 3/2014.
Eurostat – Immigration in the EU (2014).
Internal Displacement Monitoring Centre (IDMC) – At a glance – Global Overview 2014: people internally
displaced by conflict and violence.
Labašová, K.: Poskytovanie sociálnej a kultúrnej orientácie pre migrantov – výmena skúseností so zahraničnými odborníkmi z členských štátov EÚ, IOM Bratislava, 2012.
Migrant Integration Policy Index (MIPEX III), 2011.
Migration and Development Brief No. 22. The World Bank, tlačová správa (11.4.2014).
Ministerstvo vnútra ČR.
Mrlianová, A.: Stručná charakteristika navštívených krajín v oblasti pracovnej migrácie, integrácie a interkultúrneho dialógu. In: Guličová, M. G.: Zborník projektu Budovanie expertízy kľúčových aktérov na poli integrácie,
pracovnej imigrácie a interkultúrneho dialógu. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009.
National Contact Point of the Czech Republic to the European Migration Network: EMN Annual Policy Report
2009 Czech Republic, Ministry of Interior of the Czech Republic, 2010.
Odpoveď od EMN Holandsko na ad-hoc otázku v rámci siete EMN, august 2013.
Riaditeľstvo služby cudzineckej polície Policajného prezídia ČR, 2013.
Śtatistické úrady ČR, Holandska, Portugalska, Švédska a Rakúska.
United Nations Department of Economic and Social Affairs (UN-DESA), 2013.
United Nations High Commissioner for Refugees (UNHCR) – Global trends 2013.
Uznesenie vlády ČR k Postupu pri realizácii aktualizovanej Koncepcie integrácie cudzincov – „Spoločné súžitie“,
2012.
http://www.integracnicentra.cz.
http://www.government.nl/issues/integration.
www.wien.gv.at.
http://ec.europa.eu/immigration.
41Tamtiež.
42 Labašová, K.: Poskytovanie sociálnej a kultúrnej orientácie pre migrantov – výmena skúseností so zahraničnými
odborníkmi z členských štátov EÚ, IOM Bratislava, 2012
Migrácia a integrácia migrantov vo
svete a vo vybraných krajinách EÚ
21
3.
ONE-STOP-SHOP CENTRÁ
V PORTUGALSKU
Portugalsko reagovalo na rastúcu imigráciu systémovými opatreniami, ktoré realizovalo vďaka
dobrej spolupráci zodpovedných ministerstiev. Výsledkom bolo zriadenie tzv. CNAI (Centro nacional de apoio ao imigrante / Národné centrum pre podporu imigrantom) alebo One-Stop-Shop
centier (jednotných kontaktných miest), v ktorých sa migrantom poskytujú pod jednou strechou
rôzne služby. Najprv boli One-Stop-Shop centrá zriadené pre portugalských občanov, ktorí si na
jednom mieste mohli vybaviť občiansku agendu. Na základe tejto osvedčenej skúsenosti sa obdobný systém zaviedol aj pre migrantov.43
Dôvodom zriadenia týchto centier bolo najmä roztrúsenie služieb a chýbajúca koordinácia medzi
inštitúciami. Cieľovou skupinou centier sú legálni aj nelegálni migranti. Na začiatku bolo nutné
nastaviť džentlmenskú dohodu medzi CNAI a portugalskou cudzineckou políciou. Migrantov
v priestoroch centier nelegitimujú a nekontrolujú. V centre sú zastúpené inštitúcie: cudzinecká
polícia – ministerstvo vnútra, úrad pre kontrolu pracovných podmienok, úrad sociálneho zabezpečenia – ministerstvo práce a sociálnej solidarity, ústredný matričný úrad – ministerstvo spravodlivosti, regionálna zdravotná správa – ministerstvo zdravotníctva, regionálne riaditeľstvo
školstva – ministerstvo školstva. Okrem štátnych služieb sa v centrách poskytujú aj doplnkové
podporné služby: oddelenie právnej podpory migrantov, oddelenie podpory zlučovania rodín,
oddelenie sociálnej podpory, oddelenie podpory ubytovania, oddelenie podpory získavania občianstva a oddelenie podpory zamestnávania. Zároveň je v centre zriadený aj detský kútik (starostlivosť o deti, keď rodičia vybavujú svoje záležitosti). V centre pracujú vlastní zamestnanci a vyslaní pracovníci jednotlivých ministerstiev, ktoré si ponechávajú autonómnosť a sami rozhodujú,
aké služby budú poskytovať migrantom tu a aké služby budú poskytovať výhradne vo vlastných
zariadeniach.
Migrant pri vstupe do budovy nahlási na vrátnici, v akom jazyku chce dostať informácie. Následne
dostane poradové číslo a čaká na voľného kvalifikovaného pracovníka – interkultúrneho mediátora, ktorý okrem portugalčiny ovláda aj vybraný cudzí jazyk44. Úlohou mediátora na pracovisku
prvého kontaktu je pomôcť migrantovi s riešením jeho problému. V jazyku, ktorému migrant rozumie, mu mediátor vysvetlí možnosti riešenia a odovzdá mu kontakt na konkrétneho pracovníka
(napr. z oddelenia cudzineckej polície – OCP), ktorý pracuje v centre, a do ktorého kompetencie
patrí riešenie problému. Mediátor zaznačí potrebné údaje do elektronickej zložky migranta, aby
daný pracovník OCP mal prístup k získaným informáciám v portugalčine. V rámci tohto procesu
sa do databázy vkladajú relevantné informácie, ktoré sú potrebné pre ďalšie služby a oddelenia –
mediátor pomôže klientovi definovať oddelenie, ktoré má navštíviť. Migrant tak už nemusí na
oddelení vysvetľovať, čo potrebuje.
43 V Portugalsku sú v zriadené 3 národné centrá CNAI (Lisabon, Porto, Faro) a 86 menších lokálnych centier.
44 V súčasnosti je možné sa na pracovisku prvého kontaktu dohovoriť v 13 cudzích jazykoch.
22
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
Viac informácií, tipov a odporúčaní pri zriaďovaní jednotného kontaktného miesta pre cudzincov
podľa portugalského modelu nájdete v publikácii Príručka na zriadenie One-Stop-Shop centra pre
integráciu imigrantov (Oliveira, C. R, Abranches, M., Healy, C., Lisabon 2009).
Materiál sa dá stiahnuť v angličtine z nasledujúcej adresy: http://www.oss.inti.acidi.gov.pt.
Jednotné kontaktné miesta pre cudzincov v iných krajinách EÚ
Prostredníctvom nástroja Európskej migračnej siete (EMN) „Ad-hoc otázka“ sme v roku 2013 zisťovali aká je situácia pri poskytovaní služieb v oblasti integrácie cudzincov v iných členských krajinách EÚ.
Otázka „Existuje vo vašej krajine inštitúcia, ktorá poskytuje cudzincom z tretích krajín na jednom
mieste služby týkajúce sa pobytu, povolenia na zamestnanie, zdravotného poistenia, atď. (prípadne
organizácia, ktorá zastrešuje viacero inštitúcií poskytujúcich tieto služby)?“ bola zaslaná do národných kontaktných bodov EMN v 27 členských krajinách EÚ a v Nórsku. Odpoveď sme získali z 20
krajín. Nižšie uvádzame prehľad tých, v ktorých existuje podobný model ako v Portugalsku.
Fínsko
Migranti si musia svoje povolenia vybaviť samostatne na jednotlivých úradoch, avšak v hlavnom
meste Helsinki existuje informačné centrum pre migrantov. Slúži ako poradenská kancelária Fínskej imigračnej služby, helsinskej matriky a polície. Rovnako v Helsinkách funguje spoločná služba
fínskej sociálnej poisťovne a daňového úradu pre migrantov pracujúcich vo Fínsku.
Francúzsko
Francúzsky úrad pre migráciu a integráciu (OFII) koordinuje One-Stop-Shopy v ôsmich regiónoch
krajiny. Sú určené pre niektoré kategórie pracovníkov zo zahraničia (modrá karta EÚ, vysokokvalifikovaní pracovníci), ktorí nepodliehajú testom trhu práce. Migranti si na jednom mieste môžu
vybaviť povolenie na pobyt a zamestnanie.
Nemecko
Neexistuje centrálny štátny úrad zodpovedajúci za potreby migrantov. Prístup nemeckej vlády
ale umožňuje lokálnym cudzineckým úradom rozhodovať o udelení pracovných povolení, takže
migranti nemusia sami kontaktovať úrady práce. Okrem toho boli zriadené tzv. Welcome Centers
(„uvítacie centrá“) poskytujúce komplexné poradenstvo migrantom v mestách Hamburg, Drážďany a Essen.
Taliansko
Vláda financuje One-Stop-Shopy pre imigráciu zriadené na úrovni provincií, ktoré migrantom
poskytujú poradenstvo a podporu pri vybavovaní zamestnania, zlúčenia rodiny a povolenia na
pobyt.
Holandsko
V krajine existuje One-Stop-Shop služba pre migrantov z tretích krajín. Ide o spoluprácu miestnej
samosprávy (VÚC, mesto) a imigračného a naturalizačného úradu. Táto služba je určená vysokokvalifikovaným migrantom, ktorí si môžu na jednom mieste vybaviť všetky potrebné povolenia.
Grécko
Po úprave migračnej legislatívy v roku 2011 čiastočne prešli kompetencie v udeľovaní a obnovovaní pobytov na One-Stop-Shopy na regionálnej úrovni. Momentálne existuje okolo 54 takýchto
úradov po celej krajine. Jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie v Grécku existuje od roku
2005.
Zdroje:
Odpovede národných kontaktných bodov EMN na ad-hoc otázku EMN „Poskytovanie služieb štátnym príslušníkom tretích krajín na jednom mieste“, august 2013.
http://www.oss.inti.acidi.gov.pt/.
One-Stop-Shop centrá
v Portugalsku
23
4.
MIGRÁCIA
V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
Slovensko nepatrí k tradičným cieľovým krajinám migrantov. Je kultúrne homogénnou krajinou,
ktorej sa nedotkol dramatický nárast migrácie v priebehu 20. storočia. Až donedávna bola Slovenská republika takmer výlučne krajinou pôvodu migrantov, teda krajinou, z ktorej občania z rôznych dôvodov migrovali do cudziny.
Výraznejšie zmeny priniesol až vstup Slovenska do Európskej únie a schengenského priestoru.
V období od roku 2004 u nás poklesla najmä nelegálna a azylová migrácia a trojnásobne sa zvýšila
legálna migrácia. Aj napriek tomu, že rast populácie cudzincov na Slovensku bol v rokoch 2004 –
2008 spomedzi všetkých členských štátov EÚ druhý najvyšší, zastúpenie cudzincov v populácii
zostáva na nízkej úrovni. Cudzinci s povolením na pobyt dnes u nás tvoria 1,3 % populácie a ich
počet pomaly, ale kontinuálne rastie: v roku 2013 ich u nás žilo o 3 772 viac ako rok predtým, čo
predstavuje nárast o 5,5 %.45
Popri migrácii zo sociálnych dôvodov, akými sú napríklad zlúčenie rodiny či manželstvo so slovenským občanom, je dnes najvýraznejším komponentom legálnej migrácie práve migrácia za
prácou.
1. Legálna imigrácia do SR vo všeobecnosti
Politické a spoločenské zmeny po roku 1989 viedli aj k zmene v oblasti zahraničného sťahovania.
Slovenská republika sa z emigračnej krajiny premenila na krajinu imigračnú.
Rok 2004 predstavoval principiálny prelom vo vývoji legálnej migrácie v Slovenskej republike,
a to kvantitatívne i kvalitatívne. Vstup krajiny do Európskej únie, a s tým spojené postupné zjednodušenie podmienok na slobodný pohyb osôb, znamenal bezprecedentný rozvojový impulz.
Od konca roka 2004 do konca júna 2014 stúpol počet cudzincov žijúcich v SR legálne (zahrnuté
sú prechodné, trvalé a tolerované pobyty) na 73 78346, t.j. viac ako 3-násobne.
Zastúpenie cudzincov s povoleným pobytom v celej populácii Slovenskej republiky (5 415 949
obyvateľov k 31. 12. 2013 podľa Štatistického úradu SR) v období 2004 – 2013 vzrástlo na 1,32 %.
V medzinárodnom porovnaní je to stále veľmi nízka hodnota. V rámci EÚ-28 má nižší podiel cudzincov na celkovom obyvateľstve iba päť krajín: Rumunsko, Poľsko, Bulharsko, Litva a Chorvátsko.
V týchto krajinách žije menej ako 1 % cudzincov.47 Podľa názorov migračných expertov súčasný
stav bude potenciálne predstavovať z demografického a ekonomického hľadiska pre SR ohrozenie, najmä pri pokuse o elimináciu poklesu a starnutia celkovej populácie a domácej pracovnej
sily zvlášť.
45 Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v SR, ÚHCP P PZ, 2012 a 2013.
46 Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike. ÚHCP P PZ, 1. polrok 2014.
47 European social statistics pocketbook, Eurostat, 2013.
24
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
Z celkového počtu cudzincov s povoleným pobytom v SR k 30. 6. 2014 (73 783) bolo 26 950 štátnych príslušníkov tretích krajín a 46 833 občanov iného členského štátu EÚ. Najväčšie kvantitatívne zastúpenie (nad tisíc osôb) spomedzi občanov tretích krajín mali občania Ukrajiny (7 137),
Srbska (4 261), Ruska (2 745), Vietnamu (2 105), Číny (1 957) a Kórejskej republiky (1 957).
Počet povolených pobytov platných k 31. 12. daného roka a k 30. 6. 201448
Indikátor/rok
Počet povolených
pobytov
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
30. 6.
2014
22 108 25 635 32 153 41 214 52 706 58 322 62 584 66 191 67 877 71 649 73 783
Štátni príslušníci
tretích krajín
/ 11 299 12 631 14 912 19 472 21 492 22 932 24 333 25 019 26 157 26 950
% z celkového
počtu
/
44,07
39,28
36,18
36,94
36,85
36,64
36,76
36,86
38,54
36,50
Najpočetnejšie kategórie cudzincov na Slovensku sú občania susedných krajín (ČR, Maďarsko,
Poľsko, Rakúsko, Ukrajina), ktorých podiel na celkovom počte cudzincov je až 39 % a občania juhoeurópskych a východoeurópskych krajín. Migranti z ázijských krajín (Vietnam, Čína, Kórejská
republika a Thajsko) tvoria spolu 8 % všetkých cudzincov. Ich počet nepresiahol 6 000. Najviac
cudzincov na Slovensku pochádza z Českej republiky. Tvoria 13 % z celkového počtu. Významnejší
nárast nastal v prípade migrantov z Rumunska (8,2 %), ktorí sem prichádzajú po vstupe krajiny do
EÚ predovšetkým ako pracovní migranti.49
Najvyšší počet povolených pobytov podľa štátnej príslušnosti – občania EÚ (stav
k 30. 6. 2014):50
1.Česká republika
2.Maďarsko
3.Rumunsko
4.Poľsko
5.Nemecko
9 543
7 118
6 079
5 209
4 184
6.Taliansko
7.Rakúsko
8.Spojené kráľovstvo
9.Bulharsko
10. Francúzsko
2 218
2 173
1 742
1 645
1 285
Najvyšší počet povolených pobytov podľa štátnej príslušnosti – štátni príslušníci tretích krajín (stav k 30. 6. 2014):51
1.Ukrajina
2.Srbsko
3.Rusko
4.Vietnam
5.Čína
7 137
4 261
2 745
2 105
1 957
6.Kórejská republika
7.USA
8.Macedónsko
9.Turecko
10. Izrael
1 556
850
678
389
275
2. Imigrácia za prácou
Imigrácia za prácou sa stala najdynamickejšie sa rozvíjajúcim komponentom zahraničnej migrácie v Slovenskej republike. Vstup krajiny do Európskej únie radikálne ovplyvnil objem, štruktúru
a atribúty pracovnej sily smerujúcej do krajiny za zamestnaním i podnikaním. Už v roku 2004
začalo Slovensko na svojom teritóriu uplatňovať pre všetkých občanov EHP princíp voľného pohybu za prácou, takže oni, ako aj ich rodinní príslušníci majú v zamestnanecko-právnych vzťahoch
rovnakú pozíciu ako občania SR.
Hlavne vďaka uvedeným okolnostiam stúpol počet cudzincov zamestnaných v krajine v období
2004 – 2012 z 3,3 na 21,3 tisíc (t.j. 6,5-násobne) a ich medziročné prírastky dosahovali v rokoch
48 Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike. ÚHCP P PZ, 2004 – 2014.
49Tamtiež.
50Tamtiež.
51Tamtiež.
Migrácia
v Slovenskej republike
25
pred vypuknutím globálnej ekonomickej krízy enormné hodnoty – 22 až 73 %. V súhrne podiel
cudzincov pracujúcich (t.j. zamestnaných aj podnikajúcich) v SR vzrástol v priebehu ôsmich rokov
skoro 5-násobne – z 0,20 % na 0,92 % zo všetkých pracujúcich v krajine.52
Dynamika cudzincov pracujúcich v SR v období 2004 – 2012, stav koncom roka53
Ukazovateľ/Rok
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
Počet zamestnaných
cudzincov
3 351
5 797
7 078
10 910
13 979
15 264
18 247
22 185
21 358
Medziročný prírastok (v %)
- 32,7
73,0
22,1
54,1
28,1
9,2
19,5
21,6
- 3,7
15,2
22,6
22,0
26,5
26,5
26,2
29,2
33,5
31,5
2 199,8
2 254,7
2 332,7
2 398,3
2 460,8
2 325,5
2 336,7
2 351,5
2 329
Podiel cudzincov zo
všetkých pracujúcich
osôb v SR (v %)
0,20
0,26
0,30
0,46
0,57
0,66
0,78
0,94
0,92
Počet podnikajúcich
cudzincov
975
1 513
2 244
5 562
7 289
8 800
10 590
12 413
14 260
Medziročný prírastok (v %)
69,3
55,2
48,3
147,9
31,0
20,7
20,3
17,2
14,9
Ich podiel na populácii
všetkých migrantov
v SR (v %)
Počet všetkých pracujúcich
osôb na pracovnom
trhu SR (v tis.)
Zdroj: Štatistiky Ústredia práce, soc. vecí a rodiny; štatistiky Daňového riaditeľstva SR; údaje Štatistického úradu SR; Aktualizácia IOM 2014
Na pozoruhodnej intenzite tokov imigrantov za prácou do SR sa v období po roku 2004 spolupodieľalo viacero činiteľov. Medzi najdôležitejšie patrili: otvorenie pracovného trhu krajiny pre
občanov EÚ bez akýchkoľvek obmedzení či prechodných období ihneď po roku 2004, pozvoľné
zmierňovanie podmienok na vstup pracovných síl aj z krajín mimo EÚ, rozšírenie EÚ o ďalšie, z hľadiska pracovnej mobility práve pre Slovensko významné štáty v roku 2007 (Rumunsko), pokračujúca transformácia domáceho trhu práce, jeho čoraz viac sa zvyšujúca internacionalizácia, prílev
zahraničných investícií, evidentný rozvoj slovenskej ekonomiky, do roku 2008 prudko rastúci dopyt po pracovnej sile, ktorý SR nebola schopná saturovať z vlastných zdrojov, a preto ho v rokoch
2007 a 2008 riešila pomocou náborov v zahraničí, ale aj ďalšie faktory.54
Regionálne rozmiestnenie migrantov na území SR
Z geografického hľadiska bol pre cudzincov z tretích krajín zamestnaných v období 2004 – 2013
na území SR najpríťažlivejším regiónom Bratislavský kraj. Žije v ňom viac ako tretina všetkých
cudzincov na Slovensku. Tento fakt odrážal zvýšený prílev investícií zo zahraničia a širokú ponuku
pracovných miest pre cudzincov práve v Bratislavskom kraji.
Rozmiestnenie štátnych príslušníkov tretích krajín s povoleným pobytom v SR (2004 −
2013): podiel cudzincov v danom kraji zo všetkých cudzincov v SR (v %) 55
Kraj/Rok
BA
TT
NR
TN
BB
ZA
KE
PO
2004
25,5
9,1
11,4
6,9
8,8
9,2
17,6
11,5
2008
30,1
12,9
11,9
9,1
6,9
8,9
11,8
8,3
2011
38,6
8,9
8,4
5,6
6,3
7,2
15,3
9,8
2012
38,4
8,1
8,4
5,9
5,5
7,6
16,2
9,9
2013
39,1
7,9
8,3
5,6
5,6
8,1
15,8
9,6
Zdroj: Výpočty B. Divinského na základe štatistík Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR a údajov Štatistického úradu SR; aktualizácia: IOM 2014
52 Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050; aktualizácia: IOM 2014.
53Tamtiež.
54Tamtiež.
55 Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). IOM Bratislava, 2009
26
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
3. Nelegálna imigrácia do SR
Hoci nelegálna imigrácia do SR dosahovala počiatkom 3 tisícročia vysoké hodnoty, od roku 2003
nastáva jej výrazný útlm. Tento útlm bol obzvlášť evidentný v rokoch 2004 – 2013; počas tohto
obdobia klesol sumárny počet zadržaných nelegálnych migrantov56 v krajine takmer desaťnásobne (z 10 946 nelegálnych migrantov v roku 2004 na 1 091 v roku 2013) a ich každoročný relatívny úbytok (okrem roku 2006) tvoril dvojciferné číslo. Príčin tohto vývoja bolo viacero: zavádzanie Schengenského acquis, striktná realizácia reforiem týkajúcich sa ochrany štátnych hraníc
SR, začlenenie krajiny do schengenského priestoru a budovanie vonkajšej schengenskej hranice,
implementácia Dublinského nariadenia so systémom Eurodac, energetickejší boj proti prevádzačom, sfunkčnenie readmisnej dohody s Ukrajinou, oslabovanie tokov nelegálnych imigrantov do
EÚ cez východoeurópsky priestor.
Od nástupu globálnej ekonomickej krízy koncom roka 2008 sa aj v Slovenskej republike počet
migrantov nezákonne pobývajúcich v krajine mierne znížil, lebo dopyt po nich poklesol a pracovných príležitostí ubudlo.57 V roku 2013 bolo zistených 1 091 neoprávnených pobytov alebo
prekročenia hraníc SR.58 Pre viac informácií v tejto oblasti viď Kapitola 6: Typológia migrantov na
Slovensku: tabuľka „Dynamika pohybu nelegálnych migrantov na Slovensku“.
4. Azylová migrácia
V rokoch 2004 – 2013 sa počet žiadateľov o azyl v SR prudko znížil. Žiadatelia o azyl pochádzali
z dvoch hlavných geografických oblastí: z krajín bývalého Sovietskeho zväzu a z najľudnatejších
štátov juhovýchodnej Ázie.59
Nová forma medzinárodnej ochrany – inštitút doplnkovej ochrany – bola v SR zavedená na sklonku
roka 2006. Je poskytnutá tomu žiadateľovi, ktorému nebol udelený azyl a ktorému by v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo vážne bezprávie (zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších
predpisov). Doplnková ochrana je v SR poskytovaná oveľa častejšie než azyl a aj preto počet osôb, žijúcich v krajine s týmto štatútom, už od roku 2009 signifikantne presahoval reálny počet azylantov.60
Elementárne charakteristiky azylovej migrácie v SR v období 2004 – 201361
Ukazovateľ / rok
Počet žiadostí o azyl
Udelený azyl
2004
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
11 395
2849
2 642
909
822
541
491
732
441
15
8
14
22
14
15
12
32
15
1 592
861
1 177
482
428
237
186
334
123
Poskytnutá
doplnková ochrana
-
-
82
66
98
57
91
104
34
Neposkytnutá
doplnková ochrana
-
-
646
273
165
104
48
153
49
Neudelený azyl
Zdroj: Migračný úrad MV SR – Štatistický prehľad žiadateľov o udelenie azylu, 2004 – 2013.
V roku 2013 bol azyl udelený občanom z Afganistanu (7), Somálska (3), Turecka, Jordánska, Číny,
Egypta a z Konga (po 1).
Pre porovnanie, v štátoch EÚ žiadalo v roku 2013 o azyl približne 435-tisíc ľudí, čo je takmer
o 100-tisíc viac ako v predošlom roku. Najväčšiu skupinu žiadateľov tvorili utečenci zo Sýrie
56 Nelegálny migrant (podľa MV SR): osoba zadržaná za neoprávnené prekročenie štátnej hranice SR alebo neoprávnený pobyt na území SR.
57 Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011).
58 Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike. ÚHCP P PZ.
59 Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). IOM Bratislava, 2009.
60 Divinský, B.: Vybrané problémy migračného manažmentu Slovenskej republiky v roku 2010 (Migraceonline.cz,
12/2011), s. 5.
61 Tamtiež, s. 6; aktualizácia: IOM 2014.
Migrácia
v Slovenskej republike
27
(50 470 žiadostí o azyl), Ruska (41 270 žiadostí) a Afganistanu (26 290 žiadostí). Takmer tretina
utečencov, ktorí žiadajú o azyl v Európe, podá svoju žiadosť v Nemecku.62
Pre viac informácií v tejto oblasti viď Kapitola 6: Typológia migrantov na Slovensku: tabuľka „Počet
udelených azylov podľa krajín v SR v rokoch 2004 – 2013“.
5. Naturalizácia
V rokoch 2005 a 2007 boli schválené novely zákona o štátnom občianstve, ktoré sprísnili podmienky na udeľovanie slovenského občianstva. Ďalšia novela z roku 2010 zaviedla nový spôsob
straty štátneho občianstva, a to dobrovoľným nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva.
Výnimku tvorí nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva v súvislosti s uzavretím manželstva
s občanom iného štátu a pri nadobudnutí cudzieho štátneho občianstva narodením. Od nadobudnutia účinnosti novely o zákona o štátnom občianstve stratilo štátne občianstvo Slovenskej
republiky nadobudnutím občianstva iného štátu celkom 873 osôb (obdobie od 17. 7. 2010 do
31. 7. 2014).63
Dôvody pre ktoré sa imigranti uchádzajú o slovenské občianstvo sú rôzne – od možnosti získať
a disponovať majetkom, zjednodušenie prístupu k miestnemu trhu práce, etnický pôvod (v prípade Slovákov žijúcich v zahraničí), ukončenie integračného procesu v prípade utečencov až po
návrat osôb narodených na Slovensku.
Najviac nových občanov Slovenskej republiky v roku 2013 pochádzalo z Ukrajiny (70), Srbskej
republiky (67), Maďarska (62), Ruskej federácie (31), Českej republiky (24), Spojených štátov amerických (17) a Vietnamskej socialistickej republiky (16).
Vývoj v oblasti naturalizácie migrantov na Slovensku v rokoch 2004 – 201364
Indikátor / rok
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Počet osôb, ktorým
bolo udelené štátne
občianstvo SR
4 016
1 537
1 050
1 475
679
366
321
332
358
373
-0,8
-61,7
-31,7
40,5
-54,0
-46,1
-12,3
3,4
7,8
4,1
Medziročný vývoj (v %)
Zdroj: Štatistiky Sekcie verejnej správy MV SR; aktualizácia: IOM 2014
6. Návratová migrácia
Návratová migrácia je definovaná ako presun migranta z cieľovej alebo tranzitnej krajiny späť
do krajiny predošlého tranzitu alebo pôvodu, bez ohľadu na to, či je dobrovoľný alebo nútený
(odsun / vyhostenie).
Počet vyhostených osôb zo Slovenskej republiky bol v rokoch 2004 – 2008 pomerne stabilný. Znížil sa až v roku 2008, keď v danom roku rapídne poklesol počet zadržaných nelegálnych migrantov. Z vyhostených migrantov dominovali podľa krajiny pôvodu najmä občania Ukrajiny, Moldavska, Číny, Indie, Ruska, Gruzínska, Vietnamu a Pakistanu.65 Značná časť migrantov bola odsunutá
zo Slovenska na základe readmisných dohôd.66 V roku 2013 bolo vydaných spolu 643 rozhodnutí
o vyhostení.67
Asistované dobrovoľné návraty a reintegrácie (AVRR) poskytujú krajiny na celom svete už 30 rokov. Počas posledných 10 rokov tento program pomohol vyše 400 tisíc migrantom, ktorí využili
humánny, dôstojný a bezpečný spôsob návratu a zabezpečil ich návrat do viac než 160 krajín
sveta. Pomoc v rámci programu AVRR na Slovensku poskytuje IOM od roku 1998 na základe
62 Eurostat – Data in focus 3/2014..
63 Štatistika Ministerstva vnútra SR, Sekcia verejnej správy, Odbor štátneho občianstva a matrík, Oddelenie štátneho
občianstva.
64Tamtiež.
65 V rokoch 2009 – 2011 k nim pribudol aj Afganistan a Somálsko (Štatistiky Úradu hraničnej a cudzineckej polície
MV SR.
66 Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). IOM Bratislava, 2009, s. 88.
67 Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v SR, ÚHCP P PZ.
28
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
Dohody o spolupráci medzi Medzinárodnou organizáciou pre migráciu a Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky o pomoci pri návrate neúspešných žiadateľov o azyl a ilegálnych migrantov
do krajiny pôvodu.
Počet i podiel AVRR v Slovenskej republike mal v období 2004 – 2013 vzostupný trend. Podiel dobrovoľne navrátených zo všetkých reálne navrátených migrantov zo SR (t.j. AVRR a deportovaných
osôb spolu) sa zvýšil. Migranti sa dobrovoľne vracali zo Slovenska prostredníctvom programu
AVRR do 54 štátov sveta. Najviac z nich v tomto období smerovalo do Moldavska (21,46 %), Číny
(15,96 %), Vietnamu (12,35 %), Ruskej federácie (7,39 %) a Gruzínska (6,76 %). Od roku 2004 do
konca roka 2013 bola v rámci programu IOM poskytnutá asistencia pri návrate 1 109 cudzincom.68
Zdroje:
Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009.
Eurostat – Data in focus 3/2014.
Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011).
Divinský, B.: Developments in the Field of Migration in Slovakia from her Accession to the European Union
(International Issues and Slovak Foreign Policy Affairs Vol. XIX, No.2, 2010.
Divinský, B.: Vybrané problémy migračného manažmentu Slovenskej republiky v roku 2010 (Migraceonline.cz,
12/2011), s. 5.
Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v SR, 2004 – 2014, ÚHCP P PZ.
Štatistický prehľad žiadateľov o udelenie azylu, 2004 – 2013, Migračný úrad MV SR.
68 Štatistika IOM 2013.
Migrácia
v Slovenskej republike
29
5.
INTEGRÁCIA MIGRANTOV
V EÚ A SR
Integračná politika štátu vo vzťahu k migrantom je súčasťou štátnej migračnej politiky. Okolnosti
príchodu migrantov do novej krajiny a pripravenosť obyvateľstva prijímať migrantov vo veľkej
miere ovplyvňujú postavenie migrantov a možnosti ich postupnej integrácie.
Integrácia
Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) chápe úspešnú integráciu migrantov ako dynamický obojstranný proces, ktorý zahŕňa prispôsobenie migrantov ako aj hosťujúcej krajiny. Proces integrácie je založený na ochrane základných ľudských práv, úcte, tolerancii a nediskriminácii. Migranti, ktorým sa podarí úspešne integrovať do novej spoločnosti, získavajú nové znalosti a zručnosti, ako aj kapitál. Často sú preto vo výhodnej pozícii, aby mohli prispieť k rozvoju svojej krajiny
pôvodu. Podľa IOM, na to, aby bola integrácia úspešná, je potrebný dialóg a vzájomná adaptácia
medzi prijímajúcou krajinou a migrantmi by mala byť založená na spoločných hodnotách.69
Skupina pre migračnú politiku (Migration Policy Group – MPG) vytvorila v roku 2004 pre Európsku
komisiu trojdielnu Príručku o integrácii pre tvorcov politiky a odborníkov, ktorá predstavuje konkrétne príklady a postupy úspešnej integrácie implementované v Európskej únii. Príručka
vznikla v úzkej spolupráci s národnými kontaktnými bodmi pre integráciu. Objasňuje množstvo
projektov a programov, ktoré existujú v rámci Európy na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej
úrovni, a prezentuje niektoré všeobecné závery a získané poznatky.70
Dokument sa dá stiahnuť z nasledujúcej webovej stránky:
}} http://www.migpolgroup.com/publications_info.php?id=5
V roku 2009 Európska komisia spustila verejné internetové fórum o integrácii (European Web
Site on Integration): http://ec.europa.eu/ewsi/en/. Stránka je súčasťou projektu zdieľania dobrej praxe v oblasti integrácie migrantov, obsahuje množstvo materiálov, publikácií, príkladov dobrej praxe, webových odkazov a noviniek z členských štátov v oblasti integrácie.71
Modely integrácie
Rôzne štáty uplatňujú rôzne modely integrácie, ktoré vychádzajú zo špecifických historických, politických, ekonomických či sociálnych daností každej krajiny. V praxi sa jednotlivé modely menia,
prispôsobujú novým okolnostiam a výzvam a nezriedka sa navzájom aj prelínajú. Odborná literatúra spravidla uvádza štyri modely, ktoré sa čiastočne prekrývajú so stratégiami adaptácie, ktoré
sú uvedené vyššie.
69 IOM 2012.
70http://ec.europa.eu/ewsi/en/.
71Tamtiež.
30
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
Segregačný model
Umožňuje vstup migrantov zväčša len do jednej sféry života spoločnosti, najmä na trh práce. Počíta sa totiž tým, že po určitom období sa migranti za prácou vrátia domov, tento
model od nich neočakáva integráciu do väčšinovej spoločnosti, neochotne im priznáva
politické a občianske práva a z tohto dôvodu je silne diskriminačný. V Európe donedávna
uplatňovali tento model Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko.
Asimilačný model
Uprednostňuje jednostranný intenzívny proces adaptácie cudzincov do prijímajúcej spoločnosti. Imigrantom je síce umožnené pomerne rýchlo a bezproblémovo sa integrovať
a získať totožné práva, ako majú domáci obyvatelia, ale za cenu takmer úplnej straty vlastnej kultúry, hodnôt, tradícií, príp. jazyka a náboženstva, ktoré by mali prebrať z prijímajúcej
spoločnosti. Tento prístup môže vyvolávať pocit „vykorenenosti“ a straty identity, čo sa prejavuje hlavne pri druhej generácii imigrantov. Ako typický príklad asimilácie prisťahovalcov
sa uvádza Francúzsko.
Integračný model (v užšom zmysle)
Tento model predstavuje určitý kompromis: adaptácia je obojsmerná, migranti prispievajú
k formovaniu spoločnej kultúry a väčšinová spoločnosť ich rešpektuje a podporuje rôznorodosť, pričom pravidlá definuje štát. Cieľom takejto integrácie je neustále transformovať
a posilňovať súdržnosť spoločnosti pri zachovaní jej hodnôt. Tento model nezdôrazňuje
skupinové práva migrantov, skôr uprednostňuje individuálnu občiansku integráciu. Integrácia v užšom zmysle slova je charakteristická pre väčšinu krajín EÚ a pre USA.
Multikultúrny model
Plne akceptuje skupinovú identitu, odlišnosti a špecifické črty migrantov a ich kultúr, čím
v prijímajúcej spoločnosti rozvíja kultúrnu rozmanitosť (diverzitu). Migranti zostávajú jasne odlíšiteľní od prijímajúcej spoločnosti, ktorá im môže poskytovať viaceré výhody. Tento
model je typický napr. pre Švédsko, Austráliu či Kanadu. Udalosti posledných rokov vo svete však znásobili kritiku multikulturalizmu: argumentuje sa čiastočným uzatváraním jednotlivých komunít migrantov až ich dobrovoľnou izoláciou a nerešpektovaním základných
noriem a hodnôt väčšinovej spoločnosti či iných menšín. Preto sa v súčasnosti od rýdzeho
multikulturalizmu zväčša ustupuje.72
Oblasti integrácie
Rôzni odborníci rozlišujú rôzne oblasti, ktorých sa integrácia dotýka. Ich delenie pritom vychádza
v rovnakej miere z možností a potrieb prijímajúcej spoločnosti ako aj z možností a potrieb migrantov. Bargerová a Divinský ponúkajú vyčerpávajúci zoznam oblastí, v ktorých môže integrácia
prebiehať: ekonomická, sociálna, kultúrna, jazyková, vzdelanostná, náboženská, rezidenčná, občianska, právna, politická, ľudsko-právna a pod. Podľa nich sú základné oblasti štyri: ekonomická
(zamestnanie a prístup k rôznym službám), sociálna (medziľudské vzťahy a siete), kultúrna (identita, jazyk) a politická (politické práva a občianska participácia).73
Cieľové skupiny integrácie
Aj keď charakter integrácie migrantov do veľkej miery závisí od existujúcej migračnej politiky
a štruktúry migrantov v danej krajine, integračná politika nie je automaticky určená všetkým
skupinám migrantov. Nie všetci totiž v prijímajúcej krajine plánujú zostať dlhodobo či natrvalo,
a teda nie všetci majú dôvod sa do prijímajúcej spoločnosti plnohodnotne začleniť. Integrovateľnosť do spoločnosti je tak daná subjektívne – individuálnou schopnosťou (vôľou, ochotou, pripravenosťou) a štátom vymedzenou oprávnenosťou pre rôzne skupiny migrantov (napr. s trvalým
pobytom, vysokou kvalifikáciou, prospešnosťou pre štát, udeleným azylom).
72 Prevzaté a krátené z Bargerová, Z., Divinský, B.: Integrácia migrantov v Slovenskej republike. Výzvy a odporúčania
pre tvorcov politík. Bratislava: IOM, 2008, s. 19 – 20.
73 Bargerová, Z., Divinský, B.: Tamtiež, s. 15 – 16.
Integrácia migrantov
v EÚ a SR
31
Najčastejšie sa za cieľovú skupinu integračnej politiky považujú legálni migranti, teda osoby
s platným povolením na pobyt. V niektorých krajinách sa integračná politika vzťahuje predovšetkým na migrantov s trvalým pobytom, v iných sa týka aj osôb s prechodným, prípadne tolerovaným pobytom. Pre dlhodobý charakter integrácie sa v niektorých krajinách do integračných
programov zahŕňajú aj naturalizované osoby, teda jednotlivci, ktorí už získali štátne občianstvo.
Za špecifických okolností sa integrácia môže týkať aj nelegálnych migrantov, predovšetkým tých,
ktorí sa v krajine zdržiavajú dlhšie a sú aktívni na trhu práce. Ak sa predpokladá ich dlhodobé zotrvanie v krajine alebo prínos pre ekonomické výhody, napríklad obsadzovanie pracovných pozícií,
o ktoré domáce obyvateľstvo nemá záujem, štáty nezriedka pristupujú k legalizácii nelegálnych
pobytov (tzv. regularizácii).74
Ciele integračných programov
Integračné politiky majú v rôznych krajinách rôznu podobu a využívajú rozličné nástroje pre rôzne cieľové skupiny. Bez ohľadu na existujúce špecifiká jednotlivých štátov sa integračné programy
pre migrantov spravidla zameriavajú na:
}} udelenie jasného právneho postavenia,
}} zvládnutie úradného jazyka a umožnenie prístupu k vzdelaniu,
}} zaradenie na pracovný trh,
}} prístup k zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám,
}} asistenciu pri hľadaní primeraného bývania,
}} podporu zjednotenia rodiny,
}} zúčastňovanie sa na občianskom a politickom živote,
}} uznanie kultúrnych a náboženských špecifík,
}} rešpektovanie ľudských práv,
}} potláčanie prejavov intolerancie a diskriminácie,
}} možnosti a podmienky získania štátneho občianstva.75
Spoločné základné princípy politiky integrácie prisťahovalcov v EÚ
Integrácia migrantov predstavuje jednu z kľúčových výziev migračnej politiky vo všetkých krajinách EÚ. Vlády priznávajú, že nedostatočná integrácia cudzincov môže viesť k závažným problémom, zvyšovaniu spoločenského napätia a prehlbovaniu sociálneho vylúčenia veľkých skupín
obyvateľstva. Aj keď sa migračné a integračné politiky jednotlivých členských štátov výrazne líšia
vo vymedzení cieľov, cieľových skupín a v spôsobe ich realizácie, zhoda prevláda v definovaní
všeobecného cieľa integrácie – nadobudnutia sebestačnosti migrantov. Vlády členských krajín
preto majú prisťahovalcom umožniť, aby viedli sebestačný život v oblasti bývania, zamestnania,
vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a aby sa podieľali na spoločenskom a kultúrnom živote spoločnosti. Sebestačnosť taktiež zahŕňa prístup migrantov k verejným inštitúciám, službám a právam väčšinovej spoločnosti. V oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín boli prijaté tzv.
Spoločné základné princípy politiky integrácie prisťahovalcov v EÚ.
Spoločné základné princípy politiky integrácie prisťahovalcov v Európskej únii
1. Integrácia je dynamický obojstranný proces vzájomného prispôsobovania sa imigrantov a domácich obyvateľov členských štátov.
2. Integrácia je proces zahŕňajúci rešpektovanie základných hodnôt Európskej únie.
3. Zamestnanosť je kľúčová pre integračný proces a je základom pre účasť prisťahovalcov
na rozvoji prijímajúcej spoločnosti, ako aj predpokladom toho, aby bol tento prínos prisťahovalcov pre spoločnosť viditeľný.
4. Základná znalosť jazyka prijímajúcej krajiny, vedomosti o jej histórii a inštitúciách sú
nevyhnutnou a podstatnou súčasťou integrácie prisťahovalca a predpokladom jeho
úspešnej integrácie.
74 Bargerová, Z., Divinský, B.: Tamtiež, s. 17.
75 Bargerová, Z., Divinský, B.: Tamtiež, s. 18.
32
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
5. Úsilie vzdelávať sa je kľúčové pre prípravu prisťahovalcov a hlavne ich potomkov, aby
boli úspešnejší a aktívnejšie prispievali k rozvoju prijímajúcej spoločnosti.
6. Prístup imigrantov k inštitúciám a k súkromným a verejným tovarom a službám na báze
rovnosti a nediskriminácie je základnou bázou pre lepšiu integráciu imigranta.
7. Časté vzájomné kontakty prisťahovalcov a obyvateľov členských štátov a ich spolupráca
sú základným mechanizmom pre integráciu. Spoločné verejné fóra, interkultúrny dialóg,
vzdelávanie o otázkach imigrantov a imigrantských kultúrach a zlepšovanie životných
podmienok imigrantov v mestských oblastiach zlepšujú vzájomné prepojenie medzi
prisťahovalcami a obyvateľmi členských štátov.
8. Uplatňovanie rozmanitosti a odlišnosti kultúr a náboženstiev je garantované Chartou
základných práv a musí byť plne zaručené, ak dané praktiky nie sú v rozpore s nedotknuteľnými európskymi právami alebo vnútroštátnym právom.
9. Účasť prisťahovalcov na demokratickom procese a tvorbe integračných politík a opatrení, osobitne na lokálnej úrovni, podporuje proces integrácie imigrantov.
10. Možnosti presadzovania integračných politík a uplatňovania ich nástrojov vo všetkých
príslušných portfóliách politiky, a to na úrovni vlád a verejných služieb, majú byť dôsledné zvážené v procese tvorby a uplatňovania týchto politík.
11. Stanovenie jasných cieľov, indikátorov a hodnotiacich mechanizmov integračných politík je potrebný na prispôsobenie politiky, hodnotenie pokroku v integrácii a pre účinnejšiu výmenu informácií o integračných politikách.76
Integračná politika SR
Vláda SR dňa 29. januára 2014 prijala uznesením č. 45 Integračnú politiku SR, ktorá vychádza
z Koncepcie integrácie cudzincov prijatej v roku 2009. Je určená pre cudzincov, ktorí sa na Slovensku usadili dočasne alebo trvale, pre cudzincov s medzinárodnou formou ochrany a tiež pre
občanov SR, ktorí majú cudzí pôvod alebo sa narodili v zahraničí.
Keďže ide o prierezovú tému v rámci viacerých rezortov, predstavuje Integračná politika systematický rámec politík, ktorých cieľom je zabezpečiť realizáciu opatrení na zefektívnenie procesu integrácie cudzincov. Efektívna integrácia cudzincov umožní spoločnosti využívať potenciál cudzincov tak, aby boli prínosom pre spoločnosť, a zároveň je prevenciou ich prípadnej radikalizácie.
Integračná politika v rámci spoločnosti má aj preventívny význam, keďže v rámci cieľov a opatrení
sú identifikované preventívne nástroje pri predchádzaní rizík vzniku ekonomicky, sociálne a kultúrne rozdelenej spoločnosti, ako aj vzniku uzatvorených a vylúčených komunít migrantov za
predpokladu dodržiavania právnych predpisov SR, EÚ a medzinárodnoprávnych noriem. Dôraz sa
kladie na zvyšovanie povedomia o situácii a živote cudzincov na Slovensku a spôsoboch ochrany
voči diskriminácii, rasizmu a xenofóbii. Zároveň sa vychádza aj z dôrazu na regionálnu a lokálnu
úroveň, nakoľko samosprávy napomáhajú integrácii cudzincov a vytvárajú sociálnu súdržnosť
medzi rôznymi komunitami a majoritnou spoločnosťou.
Integračná politika vychádza z princípov rovnosti, spravodlivosti a rešpektovania ľudskej dôstojnosti každého obyvateľa a obyvateľky krajiny, pričom ide o základný programový dokument v oblasti integrácie cudzincov na ľudsko-právnom princípe, pričom rozpracovanie cieľov a konkrétnych opatrení bude zabezpečené príslušnými rezortmi v rámci akčných plánov, s cieľom zohľadniť aktuálne potreby cieľovej skupiny, tak ako sú indikované príslušnými aktérmi.77 Pri príprave
Integračnej politiky SR zvolilo MPSVR SR ako hlavný koordinátor a zodpovedný orgán tzv. prístup
„zdola“, keď sa na jej príprave podieľali okrem relevantných štátnych orgánov aj orgány miestnej
štátnej správy, samosprávy, komunity cudzincov, ako aj mimovládne a iné organizácie pôsobiace
v oblasti integrácie cudzincov, keďže išlo o prierezovú problematiku. Zapojenie lokálnych aktérov
v rámci prípravy Integračnej politiky SR umožňovalo brať do úvahy regionálne špecifiká, ako aj
76 Spoločné základné princípy integračnej politiky prisťahovalcov v krajinách Európskej únie, 2004; http://ec.europa.
eu/ewsi/en/EU_actions_integration.cfm.
77http://www.employment.gov.sk.
Integrácia migrantov
v EÚ a SR
33
ďalšie skvalitňovanie a budovanie na už overených postupoch z niektorých regiónov. Novinkou
oproti Koncepcii je aj stanovenie indikátorov integračnej politiky.
Integračná politika SR sa zaoberá otázkami bývania, zdravia, vzdelávania, zamestnanosti cudzincov a sociálnej ochrany, ako aj kultúrnej a spoločenskej integrácie. V oblasti zamestnávania cudzincov vyzdvihuje potrebu zatraktívnenia slovenského trhu práce a zjednodušenia súvisiacich
administratívnych postupov v zmysle Migračnej politiky. Takisto zdôrazňuje podporu podnikateľským aktivitám cudzincov. Oproti Koncepcii došlo k vytvoreniu aj samostatnej podkapitoly, kde
sa po prvýkrát akcentuje cieľová skupina detí cudzincov a maloletých bez sprievodu, ako aj otázka ich vzdelávania. Integračná politika sa venuje aj oblasti jazykového vzdelávania cudzincov, kde
hovorí o potrebe vyvinutia štandardizovaných kurzov slovenského jazyka pre dospelých cudzincov a vypracovanie súvisiacich učebníc a metodických pomôcok. Úlohe samosprávy pri integrácii
cudzincov je takisto venovaná samostatná kapitola, kde je okrem iného zdôraznená dôležitosť
zapojenia cudzincov do tvorby materiálov a opatrení na miestnej úrovni a na chode samosprávy.78
Medzi konkrétne opatrenia, ktoré Integračná politika navrhuje v oblasti zamestnávania cudzincov
patrí napríklad vypracovanie zoznamu dlhodobo neobsaditeľných miest či zváženie prijatia nových opatrení v oblasti migračnej politiky napr. „slovenskej karty“. Integračná politika vyzdvihuje
potrebu podporiť riadenú legálnu migráciu kvalifikovaných pracovných síl z tretích krajín a motivovať tak cudzincov na príchod na Slovensko za účelom výkonu povolania.
Integračná politika venuje špeciálnu pozornosť zraniteľným skupinám, konkrétne maloletým bez
sprievodu a ich integrácii do spoločnosti a cudzincom s medzinárodnou ochranou. Pri cudzincoch s medzinárodnou ochranou uvádza politika ako konkrétny cieľ uľahčiť im prístup na trh práce cez zníženie administratívnej náročnosti prístupu na trh práce a tiež ich rekvalifikáciu.
Integračná politika ráta so zavedením zberu dát k zamestnanosti cudzincov, ich občianstvu, sociálnemu postaveniu pokrývajúce oblasti ako príjem, ohrozenie chudobou či vlastníctvo majetku,
ďalej dosiahnutému vzdelaniu a tiež bývaniu, konkrétne miere využívania sociálneho bývania cudzincami a tiež vlastníctvo domov a bytov. Zozbierané dáta majú byť prezentované každoročne
v Súhrnnej správe k integračnej politike Slovenskej republiky.
Funkciu koordinačného pracoviska pre záležitosti integrácie cudzincov plní Oddelenie migrácie
a integrácie cudzincov, ktoré spadá pod Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Oddelenie plní funkciu koordinačného pracoviska pre záležitosti integrácie cudzincov, ich zamestnanosti,
sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti. Riadi Medzirezortnú expertnú komisiu pre
oblasť pracovnej migrácie a integrácie cudzincov „MEKOMIC“.
Migračná politika SR s výhľadom do roku 2020
Vláda SR 31. 8. 2011 schválila Migračnú politiku Slovenskej republiky s výhľadom do roku
2020 („MP“). Svojím obsahom a charakterom nadväzuje na Koncepciu migračnej politiky Slovenskej republiky (2005) a vychádza z vývoja migračnej situácie a potrieb Slovenskej republiky, a to
najmä v oblasti ekonomickej migrácie. Migračná politika vo svojich siedmich tematických kapitolách udáva základné ciele SR v oblastiach ako legálna migrácia, integrácia, emigrácia kvalifikovanej pracovnej sily zo SR, nelegálna migrácia, návraty a obchodovanie s ľuďmi, ochrana hraníc,
medzinárodná ochrana a migrácia a rozvoj. Taktiež načrtáva budúce inštitucionálne zabezpečenie oblasti migrácie a azylu.
MP sa zameriava na okruhy v rámci ekonomickej migrácie, ktoré sa doposiaľ v SR neriešili, resp.
riešili sa len v malej miere. Poukazuje na potrebu využitia potenciálu dočasnej a cirkulárnej migrácie pri eliminovaní nelegálnej migrácie, úniku vysokokvalifikovanej a kvalifikovanej pracovnej sily
pri súčasnom rozvoji tretích krajín. Z týchto dôvodov sa plánujú v budúcnosti aktualizovať podmienky vytvárajúce právny rámec umožňujúci vstup migrantov na trh práce, pre sezónnu prácu,
dočasnú a cirkulárnu migráciu a formy krátkodobého zamestnávania.
78 Výročná správa o politikách v oblasti migrácie a azylu, SR, 2013; Národná štúdia pre Európsku migračnú sieť (EMN),
2014.
34
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
V novej MP sa SR zaviazala, že prijme politiky na aktívnu podporu prijímania ekonomických
migrantov a zamestnávania migrantov z tretích krajín v súlade s potrebami národného hospodárstva a trhu práce, s dôrazom na prijímanie a zamestnávanie vysokokvalifikovaných zamestnancov, vedeckých pracovníkov a podľa potreby ďalších kvalifikovaných migrantov.
Zároveň sa v MP uvádza, že je potrebné vykonávať pravidelné analýzy potrieb národného hospodárstva a ekonomického prínosu jednotlivých skupín ekonomických migrantov (podľa
účelu pobytu), na základe ktorých sa má zvážiť prijímanie regulačných a kontrolných opatrení,
ako aj opatrení na motiváciu cudzincov, ktorí sú prínosom pre slovenské hospodárstvo, aby pôsobili v SR s cieľom zabezpečiť rovnováhu na trhu práce i v celom rozsahu ekonomickej migrácie. Na
tento účel sa má podľa MP zabezpečiť previazanie existujúcich databáz a zlepšiť a zefektívniť zber
a spracovania dát o trhu práce a tieto údaje sa majú sprístupniť odbornej verejnosti aj občanom.
V MP sa hovorí aj o novo definovaní problematiky uznávania dosiahnutého vzdelania a kvalifikácie a predchádzaní fenoménu tzv. „brain waste“ a plánuje sa rozšírenie právomocí zodpovedných inštitúcií v dôsledku zvýšených potrieb a previazania zodpovednosti za oblasť kvalifikácie
aj zo strany zamestnávateľov, resp. príslušných orgánov štátnej správy. Z tohto dôvodu má dôjsť
k posilneniu činnosti Strediska na uznávanie dokladov o vzdelaní MŠVVaŠ SR. Zároveň sa v MP
explicitne uvádza, že je potrebné zjednodušiť mechanizmus uznávania odborných kvalifikácií na
účely výkonu povolania, na akademické účely pre azylantov, cudzincov s poskytnutou doplnkovou ochranou a presídlencov.
V MP sa zároveň zvažuje zavedenie Slovenskej karty, ktorá bude zvýhodňovať podmienky pre
vysokokvalifikované osoby, ktoré by mali záujem o prácu na Slovensku, a zavedenie bodového systému, ktorý umožní príchod migrantov spĺňajúcich rôzne preferencie SR. V MP sa zároveň uvádza potreba zlepšiť a zefektívniť zber a spracovanie dát o trhu práce prostredníctvom
pravidelných analýz a vytvárať zoznamy nedostatkových profesií, ktoré sa budú pravidelne
aktualizovať.
MP venuje pozornosť emigrácii pracovnej sily a zdôrazňuje potrebu prípravy integračných
programov pre osoby vracajúce sa zo zahraničia. V tejto súvislosti má za cieľ skvalitniť spoluprácu a informovanosť medzi relevantnými subjektmi tak, aby mohli plniť svoje úlohy v prospech
komunít emigrantov a tiež iniciovať intenzívnu diskusiu medzi expertmi a verejnosťou na tému
emigrácie občanov SR.
Jedným z plánovaných opatrení prijatých v rámci MP SR je aj zriadenie Imigračného a naturalizačného úradu (INÚ), ktorý v rámci výkonu činnosti štátnej správy zabezpečí najmä komplexné
činnosti od legálneho vstupu cudzinca na naše územie cez povolenie jeho pobytu, resp. prvostupňové správne konanie vo veci medzinárodnej ochrany, integráciu do spoločnosti, až po možnosť
žiadať o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky. INÚ bude zároveň pravidelne vyhodnocovať implementáciu migračnej politiky (t. j. identifikovanie prekážok príchodu legálnych migrantov, problémy v integrácii, a pod.) a na základe týchto analýz bude v spolupráci so všetkými
zainteresovanými rezortmi a organizáciami prehodnocovať realizáciu migračnej politiky tak, aby
čo najlepšie reflektovala meniacu sa situáciu v oblasti migrácie.
Ako sa uvádza v MP, Slovenská republika zdôrazňuje, že účinne bojuje proti všetkým formám
­nelegálnej migrácie, pričom berie na zreteľ ľudsko-právne aspekty spojené s týmto fenoménom. Taktiež akcentuje potrebu spolupráce s krajinami EÚ, krajinami tranzitu a pôvodu migrantov,
potrebu prijímania legislatívnych, organizačných a administratívnych opatrení na prevenciu nelegálnej migrácie v oblasti kontroly a sankčných postihov v prípadoch nelegálneho zamestnávania
migrantov, potrebu prijímania opatrení na zvýšenie bezpečnosti ochrany dokladov a zavádzanie
technických prostriedkov na odhaľovanie ich pozmeňovania a falšovania a vykonávanie bezpečnostných previerok cudzincov zameraných na overenie pozvania alebo udelenie pobytu.
Prijatá Migračná politika venuje časť aj návratom, pričom zdôrazňuje, že SR bude naďalej preferovať možnosť vykonávania asistovaných dobrovoľných návratov cudzincov do krajín ich pôvodu
pred nútenými návratmi. Zároveň však bude dbať na dôsledné vymáhanie súdnych a administratívnych vyhostení. Represívne opatrenia formou nútených návratov uplatňuje SR v prípade
Integrácia migrantov
v EÚ a SR
35
migrantov, ktorí porušujú jej právny poriadok. Nútený návrat sa uplatňuje vtedy, ak sa vyčerpali
všetky prostriedky na to, aby migrant rešpektoval rozhodnutie správneho orgánu alebo súdneho
orgánu a územie SR skutočne opustil.
Migračná politika zároveň zdôrazňuje potrebu systematického zvyšovania koherencie medzi
migračnou a rozvojovou politikou a hlbšie zakomponovávanie otázky migrácie do rozvojovej
politiky vo vzťahu k prioritným krajinám. Tiež zdôrazňuje potrebu cieleného smerovania rozvojovej pomoci do prioritných krajín rozvojovej pomoci SR a v odôvodnených prípadoch do iných
krajín relevantných z hľadiska migračných tokov do SR/EÚ a na tento účel spracovávať pravidelné
analýzy. Rovnako sa zdôrazňuje potreba využitia potenciálu dočasnej a cirkulárnej migrácie, ako
aj návratovej politiky pri eliminovaní nelegálnej migrácie, úniku vysokokvalifikovanej a kvalifikovanej pracovnej sily pri súčasnom rozvoji tretích krajín.
V oblasti tzv. inej legálnej migrácie, teda v oblasti posilňovania vzájomnej výmeny informácií
o migrácii zlepšením existujúcich nástrojov, zlepšením informovanosti o možnostiach a podmienkach legálnej migrácie je jedným z opatrení vytváranie informačno-konzultačných centier pre
migrantov na zlepšenie ich prístupu k informáciám o vstupe a pobyte, životných a pracovných
podmienkach, a to aj v krajinách ich pôvodu. Zároveň sa tu uvádza, že je potrebné poskytovať
informácie aj prostredníctvom imigračných portálov, internetových (viacjazyčných) stránok, brožúrok a letákov a zvyšovať všeobecnú informovanosť migrantov prostredníctvom informačných
kampaní o nelegálnej práci, prevádzačstve, obchodovaní s ľuďmi aj o možných rizikách pracovnej
migrácie a možnostiach pomoci.
V časti venovanej integrácii sa spomínajú nasledujúce plánované opatrenia:
}} zavádzanie uplatňovania tzv. integračného mainstreamingu do prípravy a tvorby legislatívy;
}} zvyšovanie dôrazu na ľudské práva a toleranciu, boj proti diskriminácii a intolerancii formou vytvorenia koordinovanej komunikačnej stratégie, ktorá zahŕňa aktivity zameriavajúce sa na zvyšovanie informovanosti verejnosti, systematickú spoluprácu s verejnoprávnymi
médiami a iniciovanie širších diskusií;
}} stanovenie mechanizmu systematického sledovania plnenia indikátorov integrácie
migrantov;
}} vytváranie podmienok na implementáciu integračnej politiky na regionálnej a lokálnej
úrovni prostredníctvom relevantných subjektov, a to najmä VÚC, miest a obcí a definovanie možností spolupráce vzhľadom na ich kompetencie a zodpovednosť;
}} zapájanie do procesu integrácie členov jednotlivých migrantských združení a komunít na
lokálnej a regionálnej úrovni;
}} zavedenie pred-príchodovej informovanosti migrantov v krajinách pôvodu;
}} zjednodušenie mechanizmu uznávania odborných kvalifikácií;
}} zabezpečenie dostupnej výučby slovenského jazyka a sociálno-kultúrnej orientácie pre
migrantov;
}} zváženie zmeny postupu pri naturalizácii a získavaní štátneho občianstva SR tak, aby sa
urýchlil proces integrácie, zjednodušili a stransparentnili sa procesy vedúce k udeleniu trvalého pobytu a následne aj možnosti získania slovenského štátneho občianstva, a i.79
Hodnotenie Slovenska v oblasti integrácie migrantov – index MIPEX
Cenný obraz o stave integračnej politiky na Slovensku v porovnaní s ďalšími krajinami ponúka
tzv. Migrant Integration Policy Index z roku 2011 (Index politiky integrácie migrantov – MIPEX III),
ktorý je projektom 37 partnerských organizácii (univerzít, výskumných inštitútov, mimovládnych
organizácií) pod vedením Migration Policy Group a British Council v Bruseli. Projekt zhodnotil
integračné politiky v 27 členských štátoch EÚ a 4 nečlenských krajinách (Nórsko, Švajčiarsko, Kanada a USA).
MIPEX III sleduje 7 hlavných oblastí integrácie migrantov, ktoré ovplyvňujú postavenie migranta
od vstupu do krajiny až po získanie občianstva:
79 Výročná správa o politikách v oblasti migrácie a azylu Slovenská republika 2011, Národná štúdia pre Európsku
migračnú sieť (European Migration Network), 2012.
36
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
}} podmienky na dlhodobý pobyt,
}} prístup na pracovný trh,
}} podmienky na vzdelávanie,
}} podmienky na zjednotenie rodiny,
}} podmienky na občiansku/politickú participáciu,
}} opatrenia proti diskriminácii,
}} podmienky na získanie štátneho občianstva.
Hodnotenie integračnej politiky SR – index MIPEX III (2011)80
Oblasť integrácie
Počet bodov (max. 100)
Umiestnenie (z 31 krajín)
Prístup na pracovný trh
21
30.
Podmienky na zjednotenie rodiny
53
21.
Podmienky na vzdelávanie
24
24.
Podmienky na občiansku/politickú participáciu
21
26.
Podmienky na dlhodobý pobyt
50
24.
Podmienky na získanie štátneho občianstva
27
25.
Opatrenia proti diskriminácii
59
26.
Celkové umiestnenie
29. z 31 krajín
80
Podľa ostatného prieskumu MIPEX III, ktorý zbieral údaje za posledné tri roky (do 31. mája 2010),
sa Slovensko umiestnilo na 29. mieste z 31. V oblasti prístupu na pracovný trh Slovensko spolu
s Cyprom skončilo na poslednom mieste. Najhorší prepad oproti prieskumu z roku 2007 zaznamenalo z hľadiska získania občianstva – príčinou toho bola aj novela zákona o štátnom občianstve z roku 2007, ktorá sprísňuje jednu z podmienok na udelenie štátneho občianstva SR, a to
dĺžku trvalého pobytu cudzinca na území Slovenska pred podaním žiadosti o udelenie štátneho
občianstva SR z päť na osem rokov.
Prijatie Koncepcie integrácie cudzincov v SR (2009) sa v rámci prieskumu MIPEX hodnotí pozitívne, vzhľadom na zvýšenie povedomia v tejto oblasti a stanovenie záväzkov jednotlivých ministerstiev. Vzhľadom na legislatívu EÚ je pre rodiny imigrantov v SR najjednoduchšia cesta k integrácii
prostredníctvom získania dlhodobého pobytu. Podľa prieskumu badať zlepšenie v boji proti diskriminácii, hlavne vďaka podpore neziskových organizácií.
Do prieskumu boli medzičasom zahrnuté ďalšie krajiny: Turecko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko a Macedónsko, takže index momentálne zahŕňa 37 krajín. Okrem týchto krajín projekt zahŕňa
nasledujúce krajiny mimo EÚ: Nórsko, Švajčiarsko, Kanada, USA, Arménsko a Južná Kórea. Spomedzi 37 krajín je Slovensko na 35. mieste. 81
Zdroje:
Bargerová, Z., Divinský, B. Integrácia migrantov v Slovenskej republike. Výzvy a odporúčania pre tvorcov politík. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2008.
Koncepcia integrácie cudzincov v SR, 2009.
Spoločné základné princípy integračnej politiky prisťahovalcov v krajinách Európskej únie, 2004.
Migrant Integration Policy Index (MIPEX III), 2011, http://www.mipex.eu/.
Výročná správa o politikách v oblasti migrácie a azylu Slovenská republika 2011, Národná štúdia pre Európsku
migračnú sieť (European Migration Network), 2012.
Výročná správa o politikách v oblasti migrácie a azylu – Slovenská republika 2012, Národná štúdia pre Európsku migračnú sieť (European Migration Network), 2013.
Výročná správa o politikách v oblasti migrácie a azylu – Slovenská republika 2013, Národná štúdia pre Európsku migračnú sieť (European Migration Network), 2014.
www.employment.gov.sk
http://ec.europa.eu/ewsi/en/
80 Migrant Integration Policy Index (MIPEX III), 2011, http://www.mipex.eu/.
81http://www.mipex.eu/.
Integrácia migrantov
v EÚ a SR
37
6.
TYPOLÓGIA MIGRANTOV
NA SLOVENSKU
Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ narástol počet cudzincov s povoleným pobytom z 22 108
v roku 2004 na 73 783 v 1. polroku 2014.82 V rokoch 2007 – 2008 Slovensko zaznamenalo 30-percentný rekordný prírastok cudzincov, čím krajina vykázala jeden z najvyšších prírastkov v EÚ.
Napriek týmto zmenám žije v súčasnosti na Slovensku v porovnaní s inými krajinami EÚ nízky
počet cudzincov. Menší počet vykazuje v EÚ iba pár krajín, medzi nimi Poľsko, Rumunsko a Bulharsko. 71 649 cudzincov s povoleným pobytom v SR k 31. 12. 2013 predstavovalo 1,32 % celkovej
populácie.83
Kto sú títo migranti, odkiaľ pochádzajú a ako tu žijú? Na tieto veľmi dôležité otázky dáme odpovede v nasledujúcich riadkoch. Údaje takéhoto charakteru považujeme za veľmi potrebné,
nakoľko výskumy ukazujú, že slovenská verejnosť neprichádza s cudzincami často do kontaktu,
nedisponuje potrebnými informáciami a svoje postoje k migrantom si formuje na základe vžitých
predsudkov a stereotypov, ktoré v mnohých prípadoch utvrdzujú aj médiá. Zovšeobecňovaním
a neznalosťou typického migranta na Slovensku vzniká jeho nepresné vnímanie.
Štruktúra cudzincov v SR
Štruktúra cudzincov s povoleným pobytom v SR v období 2004 – 2013 (v % koncom
daného roka)84
Kategória/rok
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012 2013
Štátni príslušníci krajín EÚ
49,5
55,8
56,8
63,8
63,1
63,2
63,4
63,2
63,1
63,5
Štátni príslušníci
krajín mimo EÚ
50,5
44,2
43,2
36,2
36,9
36,8
36,6
36,8
39,9
36,5
Muži
55,8
58,1
60,0
63,1
65,0
64,5
64,1
59,4
59,8
/**
Ženy
44,2
41,9
40,0
36,9
35,0
35,5
35,9
40,6
40,2
/
Populácia v produktívnom
veku (15 – 64 r.)
86,4
87,0
87,7
89,0
89,6
89,2
89,0
84,9*
82,9
/
Populácia v neproduktívnom
veku (ostatní)
13,6
13,0
12,3
11,0
10,4
10,8
11,0
15,1
17,1
/
Zdroj: ÚHCP P PZ, Štatistický úrad SR, Eurostat.
* vek: 20 – 64 r.
** niektoré údaje za roky 2013 a 2014 neboli dostupné v čase aktualizácie materiálov
82 Štatistiky ÚHCP P PZ, 2014.
83 Štatistický úrad SR a Štatistiky ÚHCP P PZ.
84 Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011), aktualizácia IOM 2014.
38
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
K 30. 6. 2014 bolo 63,5 % cudzincov žijúcich na Slovensku z krajín EÚ a Švajčiarska85, čo je v rozpore s predstavami prevažnej väčšiny slovenského obyvateľstva o cudzincoch žijúcich na Slovensku. V štruktúre podľa vzdelania u imigrantov (starších ako 15 rokov) naďalej prevládali osoby so
stredoškolským vzdelaním s maturitou, v roku 2013 tvorili 44,5 % zo všetkých imigrantov. Za nimi
nasledovala skupina vysokoškolsky vzdelaných (26,8 %) a stredoškolsky vzdelaných bez maturity
(19,6 %).86
Desať najdôležitejších krajín pôvodu cudzincov s povoleným pobytom na Slovensku
v rokoch 2004, 2010 a 2014 (stav koncom daného roka, k 30.6. pre rok 2014)87
2004
2010
Ukrajina
4007
Česká republika
2014 (30. 6.)
9040
Česká republika
9 543
Česká republika
3583
Ukrajina
6297
Ukrajina
7 137
Poľsko
2468
Poľsko
5600
Maďarsko
7 118
Maďarsko
1519
Maďarsko
5341
Rumunsko
6 079
Rusko
1213
Nemecko
4063
Poľsko
5 209
Nemecko
988
Srbsko
3853
Srbsko
4 261
Vietnam
832
Vietnam
2257
Nemecko
4 184
USA
643
Rusko
2227
Rusko
2 745
Bulharsko
633
Rakúsko
2186
Taliansko
2 218
Rakúsko
576
Čína
1878
Rakúsko
2 173
Zdroj: Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v SR, ÚHCP PPZ; Štatistický úrad SR.
Zamestnanosť cudzincov
Cudzinci sú často vnímaní majoritným obyvateľstvom ako ekonomická záťaž pre štátny rozpočet.
Podiel cudzincov zo všetkých pracujúcich osôb v Slovenskej republike poukazuje na opak. V rokoch 2004 – 2012 podiel cudzincov zo všetkých pracujúcich osôb v Slovenskej republike stúpol
z 0,15 % na 1,47 %, čo je dramatický nárast. V roku 2011 bolo evidovaných 22 185 zamestnaných
cudzincov.88
Zamestnanci zo zahraničia v SR v rokoch 2004, 2009, 2011 a 2012 podľa vybraných
ukazovateľov (z celkového počtu zamestnaných cudzincov koncom daného roka,
k februáru za rok 2012)89:
Kategória / rok
2004
2009
2011
február
2012
Celkový počet zamestnaných cudzincov
3 351
15 264
22 185
21 358
63,1
75,1
76,8
75,7
5,7
8,6
8,6
8,6
Občania EHP pracujúci na základe informačnej karty (%)
Občania z krajín mimo EHP pracujúci na
základe informačnej karty (%)
Cudzinci pracujúci na základe povolenia na zamestnanie (%)
31,2
16,3
14,7
15,7
Muži (%)
77,4
80,2
79,1
79,0
Ženy (%)
22,6
19,8
20,9
21,0
Zdroj: ÚPSVR
85 ÚHCP P PZ, 2014.
86 Vývoj obyvateľstva v Slovenskej republike a krajoch v roku 2013; Štatistický úrad SR, 2014.
87 Divinský, B.: Developments in the Field of Migration in Slovakia from her Accession to the European Union (International Issues and Slovak Foreign Policy Affairs Vol. XIX, No.2, 2010, s. 9.
88 Teda osôb inej štátnej príslušnosti s platným povolením na zamestnanie a občanov EHP a Śvajčiarska, ktorí boli
evidovaní na úradoch práce ako uchádzači o zamestnanie. Štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
89 Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011), s. 26.
Typológia migrantov
na Slovensku
39
Žiaci a študenti zo zahraničia
Do roku 2005 pretrvávala stagnácia počtu zahraničných žiakov a študentov ešte z predchádzajúcich rokov, ale v školskom roku 2006/2007 sa začal ich počet zvyšovať. Počet žiakov a študentov zo
zahraničia v SR ročne stúpa. Príčinou tohto rastu bol vstup SR do EÚ, ktorý zjednodušil podmienky
na slobodný pohyb osôb, a teda i na štúdium.90
Počet žiakov a študentov zo zahraničia na všetkých typoch a stupňoch škôl v SR
v školských rokoch 2004/2005 – 2013/201491:
Žiaci a študenti v zariadeniach
Školský
rok
Materské
školy
Základné
školy
Gymnáziá*
Ostatné
stredné
školy*
Vysoké
školy*
PhD.
študenti*
Spolu
2004/5
250
877
221
223
1 586
79
3 236
2005/6
239
785
230
199
1 641
77
3 171
2006/7
275
765
244
194
1 904
95
3 477
2007/8
312
841
222
188
2 699
119
4 381
2008/9
329
822
230
169
2 915
144
4 609
2009/10
315
847
218
196
3 159
135
4 870
2010/11
333
902
211
212
3 391
140
5 189
2011/12
349
1 012
239
225
3 652
152
5 629
2012/13
409
1 103
241
232
4 014
169
6 168
2013/14
393
1 198
368
244
4 953
211
7 367
Poznámka: * = v dennej forme štúdia; Ostatné stredné školy = stredné odborné školy a konzervatóriá
Zdroj: Štatistiky Ústavu informácií a prognóz školstva
90 Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009, s. 55.
91 Divinský, B.: Tamtiež, s. 58; aktualizované: IOM, 2014.
40
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
Žiadatelia o azyl a azylanti (utečenci)
Situácia v SR potvrdzovala skúsenosti z iných imigračných krajín a síce, že typickými žiadateľmi
o azyl sú mladí a slobodní muži.92 Žiadatelia o azyl a azylanti (utečenci) pritom tvoria len malú
skupinu migrantov. Široká verejnosť si však stále zamieňa celú kategóriu migrantov za špecifickú
skupinu utečencov.
Aktuálny stav v počte utečencov na území Slovenskej republike je stabilizovaný, o čom svedčí aj
znižujúci sa počet žiadostí o azyl od roku 2003. V roku 2013 podalo žiadosť o udelenie azylu 441
cudzincov a azyl bol udelený v 15 prípadoch. Pre porovnanie, v roku 2004 žiadalo o azyl 11 395
cudzincov, no len 15 z nich splnilo podmienky na udelenie azylu. Väčšina žiadateľov o azyl sú
muži vo veku od 18 do 39 rokov.93
Počet udelených azylov v SR v rokoch 2004 – 2013 podľa krajín pôvodu94:
2004
Krajina
2005
2006
Počet
Krajina
Počet
5
Ukrajina
12
Irán
4
Irán
3
Irak
8
Irán
4
Srbsko/ČH
7
Čína
1
Kuba
3
Kuba
8
Kongo
2
Afganistan
2
Kongo
1
Sýria
2
Palestína
2
Angola
1
Kuba
2
Kuba
1
Kongo
1
Afganistan
1
Egypt
1
Irak
1
Srbsko/ČH
1
Palestína
1
Irán
1
Kuvajt
1
Zair
1
−
−
P. Slonoviny
1
Pakistan
1
Bez štát. prísl.
1
−
−
−
−
Sudán
1
Vietnam
1
−
−
−
−
−
−
Ukrajina
1
−
−
−
−
−
−
−
−
Bez štát. prísl.
1
−
−
Spolu
8
Spolu
15
Spolu
2009
Krajina
25
2010
Počet
Krajina
Počet
Krajina
2008
Rusko
Spolu
Krajina
2007
2011
Počet
Krajina
Počet
14
Krajina
Spolu
2012
Počet
Krajina
Počet
22
2013
Počet
Krajina
Počet
Irán
3
Irán
5
Irán
4
Somálsko
10
Afganistan
7
Kuba
3
Irak
3
Kuba
4
Afganistan
8
Somálsko
3
Afganistan
1
Afganistan
2
Čína
1
Kuba
7
Čína
1
Čína
1
Kon. dem.
republika
1
Irak
1
Kongo
(býv. Zair)
2
Egypt
1
Irak
1
Palestína
1
Somálsko
1
Irán
2
Jordánsko
1
Kamerun
1
Sýria
1
Sýria
1
Irak
1
Kongo
(býv. Zair)
1
Kon. dem.
republika
1
Ukrajina
1
−
−
Čína
1
Turecko
1
Pakistan
1
Bez štát.
prísl.
1
−
−
Sýria
1
−
−
Palestína
1
−
−
−
−
−
−
−
−
Bez štát.
prísl.
1
−
−
−
−
−
−
−
−
Spolu
14
Spolu
15
Spolu
12
Spolu
32
Spolu
15
Zdroj: Štatistiky MV SR.
92 Divinský, B.: Tamtiež, s. 77.
93 Migračný úrad, MV SR, 2014, http://www.minv.sk/?migracny-urad-mv-sr.
94 Divinský, B.: Tamtiež, s. 82; aktualizované: IOM, 2014.
Typológia migrantov
na Slovensku
41
Nelegálna migrácia
Počas obdobia rokov 2004 – 2013 klesol počet zadržaných nelegálnych migrantov95 v krajine
10-násobne a ich každoročný relatívny úbytok (okrem rokov 2006 a 2012) tvoril dvojciferné číslo.
V roku 2012 počet zadržaných nelegálnych migrantov opäť mierne vzrástol, oproti roku 2011 to
bol nárast o približne 21%. Nelegálni imigranti nevnímali SR už len ako tranzitnú krajinu, ale stávala sa pre nich čoraz atraktívnejšia aj ako krajina cieľová. Pokiaľ ide o štruktúru zadržaných nelegálnych migrantov podľa veku a pohlavia, túto skupinu tvorili väčšinou muži v produktívnom veku.96
Dynamika pohybu nelegálnych migrantov na Slovensku podľa typu a podľa hlavných
krajín pôvodu zadržaných migrantov v rokoch 2004 – 201397
Ukazovateľ
/ rok
2004
Súhrnný počet
zadržaných
nelegálnych
migrantov
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
10946
8049
7620
6761
2355
1785
1477
1219
1479
1091
Podiel
neopráv­nených
prekročení štátnej
hranice SR (v %)
76,1
64,3
54,2
50,4
43,9
34,2
34,9
32,0
44,5
36,5
Podiel migrantov
s neopráv­neným
pobytom na
území SR (v %)
23,9
35,7
45,8
49,6
56,1
65,8
65,1
68,0
55,5
63,5
Medziročný vývoj
-12,4
-26,5
-5,3
-11,3
-65,2
-24,2
-17,3
-17,5
21,3
-26,3
Moldavsko Ukrajina
Ukrajina
Ukrajina
Ukrajina
Ukrajina
Ukrajina
Ukrajina
Päť hlavných
krajín pôvodu
zadržaných
nelegálnych
migrantov
India
Rusko
Rusko
Moldavsko Ukrajina Moldavsko Moldavsko Moldavsko Somálsko Somálsko Somálsko Afganistan
Čína
Ukrajina
Moldavsko
India
Gruzínsko
Čína
India
Pakistan
Gruzínsko
Rusko
India
Pakistan
Pakistan
Rusko
Rusko
Pakistan Afganistan Moldavsko Moldavsko Somálsko
Vietnam Moldavsko Afganistan Afganistan Moldavsko
Gruzínsko
Čína
Gruzínsko Gruzínsko Gruzínsko
Zdroj: Výpočty B. Divinského na základe štatistík ÚHCP P PZ, aktualizácia IOM 2014.
95 Nelegálny migrant (podľa MV SR): osoba zadržaná za neoprávnené prekročenie štátnej hranice SR alebo neoprávnený pobyt na území SR.
96 Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011), s. 41.
97 Divinský, B.: Developments in the Field of Migration in Slovakia from her Accession to the European Union (International Issues and Slovak Foreign Policy Affairs Vol. XIX, No.2, 2010; Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza
pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011), s. 40.
42
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
Naturalizovaní občania Slovenskej republiky
Počet cudzincov, ktorí získali občianstvo Slovenskej republiky, ročne klesá. V roku 2005 a 2007
boli schválené novely zákona o štátnom občianstve, ktoré sprísnili podmienky nadobúdania občianstva. Dôvody na podanie žiadosti o štátne občianstvo Slovenskej republiky sú rôzne. Podľa
B. Divinského môže napríklad ísť o jednoduchší prístup na pracovný trh krajiny, etnické pozadie
(u tzv. Slovákov žijúcich v zahraničí), ukončenie integračného procesu azylantov až po reemigráciu osôb pôvodom zo SR.98
Desať najdôležitejších krajín pôvodu naturalizovaných osôb na Slovensku v rokoch
2004 – 201299:
2004
Krajina
2005
Počet
Krajina
osôb
2006
2007
Počet
osôb
Krajina
Počet
osôb
Krajina
2008
Počet
Krajina
osôb
Počet
osôb
Česká rep.
775
Ukrajina
510
Ukrajina
374
Ukrajina
702
Ukrajina
Vietnam
619
Rumunsko
241
Rumunsko
145
Česká rep.
157
Česká rep.
203
93
Ukrajina
549
Srbsko/ČH
202
Česká rep.
120
Srbsko/ČH
112
USA
91
Srbsko/ČH
506
Česká rep.
175
Srbsko/ČH
71
USA
107
Srbsko/ČH
51
Rumunsko
442
USA
68
USA
70
Rumunsko
101
Vietnam
37
Čína
200
Vietnam
48
Vietnam
40
Vietnam
62
Rusko
33
Macedónsko
143
Rusko
46
Bulharsko
33
Rusko
42
Rumunsko
31
USA
136
Bulharsko
28
Rusko
32
Bulharsko
19
Maďarsko
15
Rusko
96
Chorvátsko
21
Poľsko
20
Chorvátsko
18
Nemecko
15
Chorvátsko
50
Poľsko
14
Kazachstan
19
Poľsko
18
Kanada
12
500
Ostatné
126
Ostatné
137
Ostatné
Ostatné
Spolu
4 016 Spolu
2009
Krajina
184
1 537
Ostatné
Spolu
2010
Počet
Krajina
osôb
1 050
Spolu
2011
Počet
Krajina
osôb
1 457 Spolu
2012
Počet
Krajina
osôb
98
679
2013
Počet
Krajina
osôb
Počet
osôb
Ukrajina
84
Srbsko
64
Ukrajina
62
Ukrajina
61
Ukrajina
70
USA
59
Česká rep.
46
Srbsko
53
Srbsko
55
Srbsko
67
Česká rep.
51
Ukrajina
46
Česká rep.
45
Maďarsko
55
Maďarsko
62
Srbsko
43
USA
45
USA
34
Česká rep.
37
Rusko
31
Maďarsko
22
Rusko
15
Maďarsko
26
USA
32
ČR
24
Rusko
17
Vietnam
15
Rumunsko
18
Rumunsko
26
USA
17
Rumunsko
15
Maďarsko
14
Rusko
13
Rusko
14
Vietnam
16
Nemecko
10
Izrael
11
Chorvátsko
7
Vietnam
11
Izrael,
Rumunsko
9
Vietnam
11
Rumunsko
10
Čína
7
Kanada
5
Chorvátsko,
Kanada
7
5
Poľsko,
Nemecko,
Bielorusko,
Izrael
4
Čína
5
Kanada
Ostatné
Spolu
8
Austrália
46
Ostatné
366
Spolu
7
48
321
Izrael
Ostatné
Spolu
62
332
Ostatné
Spolu
46
358
Ostatné
Spolu
65
373
Zdroj: Štatistiky Sekcie verejnej správy MV SR.
98 Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009, s. 84.
99 Tamtiež, s. 87; aktualizované: IOM, 2014.
Typológia migrantov
na Slovensku
43
Tu je dôležité poznamenať, že verejnosť zväčša považuje ľudí, ktorí majú inú farbu pleti alebo
odlišné črty tváre, automaticky za cudzincov. Napríklad mnohí jednotlivci pôvodom z Vietnamu,
hoci už získali štátne občianstvo SR a v mnohých prípadoch ide už o druhú či tretiu generáciu
narodenú na Slovensku, sú stále považovaní za cudzincov.
Komunity migrantov na Slovensku
Migračné informačné centrum IOM (MIC IOM) rozvíja od roku 2006 aktivity v oblasti spolupráce
s komunitami migrantov a podpory multikultúrneho dialógu. MIC IOM od roku 2006 spolupracuje s komunitami migrantov žijúcich na Slovensku, ako napr. s afganskou, čínskou, iránskou,
latinsko-americkou, ukrajinskou, vietnamskou a mnohými inými. Môže ísť o formálne združenia,
spolky, zväzy alebo o neformálne kluby alebo len vznikajúce skupiny, ktoré majú záujem sa združovať. Spolupráca je postavená na aktívnej výmene informácií medzi Migračným informačným
centrom IOM a komunitami migrantov, a to prostredníctvom činnosti predstaviteľov komunít –
kultúrnych mediátorov. Cieľom ich činnosti je podporiť informovanosť a zvýšiť dostupnosť informácií a integračných služieb v migrantských komunitách. Rovnako dôležité je podporovať komunitný život migrantov, čo kultúrni mediátori môžu realizovať prostredníctvom organizovania
informačných stretnutí. MIC IOM v spolupráci s kultúrnymi mediátormi týmto prispieva k budovaniu interkultúrneho dialógu a k eliminácii bariér v vznikajúcich medzi majoritnou spoločnosťou
a komunitami migrantov.
Viac informácii o spolupracujúcich komunitách migrantov a kontakty na ich združenia je možné
nájsť na webovej sekcii stránky MIC IOM – Atlas komunít migrantov (www.mic.iom.sk/atlas).
Zdroje:
Divinský, B.: Developments in the Field of Migration in Slovakia from her Accession to the European Union
(International Issues and Slovak Foreign Policy Affairs Vol. XIX, No.2, 2010.
Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009.
Migračný úrad, Ministerstvo vnútra.
Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011)
Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v SR za rok 2011, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru.
Štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Vašečka, M.: Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v Slovenskej republike. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009.
Vývoj obyvateľstva v Slovenskej republike a krajoch v roku 2013, Štatistický úrad SR, 2014.
www.mic.iom.sk/atlas.
44
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
7.
HLAVNÍ AKTÉRI V OBLASTI
MIGRÁCIE A INTEGRÁCIE
CUDZINCOV V SR
MINISTERSTVO VNÚTRA SR (MV SR)100
Agendu v oblasti migrácie a azylu vykonáva MV SR prostredníctvom Migračného úradu MV SR
a Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR.
Migračný úrad MV SR (MÚ MV SR)101
Migračný úrad MV SR (ďalej „Migračný úrad“) ako prvostupňový správny orgán rozhodujúci o udeľovaní azylu a poskytovaní doplnkovej ochrany cudzincom, postupuje v súlade s ustanoveniami
zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle, v ktorom je premietnutý najmä Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951, Newyorský protokol týkajúci sa právneho postavenia utečencov
z roku 1967, ako aj príslušné európske smernice či nariadenia upravujúce oblasť medzinárodnej
ochrany cudzincov.
Migračný úrad prevádzkuje záchytný tábor v Humennom, pobytové tábory v Rohovciach a v Opatovskej Novej Vsi a Integračné stredisko vo Zvolene.102 MV SR spolupracuje pri plnení úloh v oblasti presídľovania utečencov s Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM) a mimovládnymi organizáciami. Migračný úrad zároveň publikuje pravidelné štatistické prehľady týkajúce sa azylovej problematiky na Slovensku.103
Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru MV SR (ÚHCP P PZ)104
ÚHCP P PZ priamo riadi organizačné zložky pri plnení úloh v oblasti ochrany štátnej hranice, boja
proti nelegálnej migrácii a prevádzačstvu, vyšetrovania trestnej činnosti spojenej s nelegálnou
migráciou, analýzy rizík, spolupráce s agentúrou Frontex, analýzy cestovných dokladov, povoľovania pobytu cudzincom, kontroly pobytu cudzincov, vyhosťovania cudzincov, vízovej praxe
a vo vymedzenom rozsahu na úseku azylového konania a realizácii dublinského nariadenia. Do
organizačnej štruktúry ÚHCP P PZ patria riaditeľstvá (Bratislava, Banská Bystrica, Prešov a Sobrance)105 ako nadriadené orgány oddelení cudzineckej polície a hraničnej kontroly, ako aj Útvary
100http://www.minv.sk/.
101 http://www.minv.sk/?migracny-urad-mv-sr.
102 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Organizácia azylovej a migračnej politiky v Slovenskej republike. Národná štúdia
pre Európsku migračnú sieť (European Migration Network). Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu
(IOM), 2008, s. 8.
103 Stránka Migračného informačného centra Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM). http://mic.iom.sk/sk/
partneri-mic/statne-institucie.html
104 http://www.minv.sk/?uhcp.
105 Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície (RHCP) Bratislava a Prešov, Riaditeľstvo cudzineckej polície (RCP)
Banská Bystrica, Riaditeľstvo hraničnej polície (RHP) Sobrance.
Hlavní aktéri v oblasti migrácie
a integrácie cudzincov v SR
45
policajného zaistenia pre cudzincov (ÚPZC) v Medveďove a Sečovciach. ÚHCP P PZ publikuje ročenku „Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike“.106
Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru (OCP PZ)107
Na území SR pôsobí 12 oddelení cudzineckej polície Policajného zboru SR: Bratislava, Dunajská
Streda, Trnava, Nitra, Nové Zámky, Trenčín, Banská Bystrica, Rimavská Sobota, Žilina, Košice, Michalovce a Prešov. Podľa zákona o pobyte cudzincov sú oprávnené rozhodovať o udelení povolení
na pobyt, ich obnove, odňatí alebo zrušení. Svojou rozhodovacou činnosťou predstavujú inštitúcie prvého kontaktu pre každého cudzinca žijúceho na území SR. Sú tiež oprávnené vykonávať
kontrolu oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca,
ako aj povinností iných fyzických osôb a právnických osôb v súvislosti s pobytom cudzincov na
území SR.108
MINISTERSTVO ZAHRANIČNÝCH VECÍ A EURÓPSKYCH ZÁLEŽITOSTÍ SR
(MZV SR)109
MZV SR v rámci svojej konzulárnej agendy plní vo vymedzenej pôsobnosti úlohy spojené s vydávaním víz a povoľovaním pobytu. Ministerstvo má na starosti povoľovanie vstupu cudzincov do
SR; víza na pobyt v SR udeľuje prostredníctvom svojich konzulátov i veľvyslanectiev v zahraničí.
Z hľadiska migrácie je dôležité udeľovanie dlhodobých víz s povolením na pobyt. MZV SR okrem
toho asistuje pri dobrovoľných návratoch migrantov, pri vyhosťovaní a pri príprave readmisných
dohôd. 110
MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY (MPSVR SR)111
MPSVR SR sa v problematike migrácie zameriava najmä na oblasť podpory legálnej migrácie a sociálnej integrácie cudzincov do spoločnosti. Ministerstvo vypracúva právne predpisy, ktoré stanovujú právnu úpravu zamestnávania cudzincov na území SR, ďalej kritériá vstupu jednotlivých
kategórií cudzích štátnych príslušníkov na trh práce vrátane stanovenia podmienok na udeľovanie potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolení na zamestnanie, vypracúva právne predpisy týkajúce sa problematiky sociálnej starostlivosti o cudzincov, azylantov,
odídencov, zahraničných Slovákov a pod.112
Oddelenie migrácie a integrácie cudzincov MPSVR SR
Oddelenie plní funkciu koordinačného pracoviska pre záležitosti integrácie cudzincov, ich zamestnanosti, sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti. Riadi Medzirezortnú expertnú
komisiu pre oblasť pracovnej migrácie a integrácie cudzincov „MEKOMIC“.113
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR)114
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) je orgánom štátnej správy, zabezpečujúcim výkon štátnej správy v oblastiach sociálnych vecí a služieb zamestnanosti. Inštitúcia bola zriadená
v januári 2004 zákonom č. 453/2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb
zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Ústredie riadi, kontroluje, koordinuje a metodicky
usmerňuje činnosť 46 úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), vedie ústrednú evidenciu
o zamestnávaní cudzincov a spracúva štatistické údaje o ich zamestnávaní. Podieľa sa aj na boji
proti nelegálnemu zamestnávaniu cudzincov. ÚPSVR stanovuje kritériá vstupu jednotlivých kategórií cudzích štátnych príslušníkov na slovenský pracovný trh, rozhoduje o podmienkach pri
povoľovaní ich zamestnania, zodpovedá za právnu úpravu zamestnávania cudzincov a vydáva
106 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Tamtiež, 2008, s. 8.
107 http://www.minv.sk/?ocp-1.
108 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Tamtiež, 2008, s. 10.
109 http://www.mzv.sk/.
110 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Tamtiež, 2008, s. 9.
111 http://www.employment.gov.sk/sk/.
112 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Tamtiež, 2009; doplnené: IOM 2014.
113 http://www.employment.gov.sk.
114http://www.upsvar.sk/ustredie-psvr.html?page_id=211.
46
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (pre účely modrej karty).115
Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR)116
V oblasti migrácie a integrácie cudzincov sú ÚPSVaR na základe zákona o službách zamestnanosti
zverené úlohy, ktoré súvisia s vydávaním potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného
miesta na účely jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie alebo modrej karty EÚ, ale aj
s udeľovaním povolení na zamestnanie cudzincom, štátnym príslušníkom tretích krajín. Vo svojej
pôsobnosti majú aj vedenie evidencie zamestnaných cudzincov a agendu súvisiacu s priznávaním a vyplácaním dávky v hmotnej núdzi. Do pôsobnosti úradov v oblasti zamestnávania cudzincov patrí aj poskytovanie informácií a poradenstvo o možnostiach zamestnania vo svojom
územnom obvode, evidovanie informačných kariet o zamestnávaní občanov členských štátov EÚ
a štátnych príslušníkov tretích krajín, aj tých, ktorí nepotrebujú povolenie na zamestnanie ani
potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. ÚPSVaR majú v starostlivosti aj
maloletých migrantov (detí) bez sprievodu, zadržaných na území Slovenska.117
EURES – European Employment Services (Európske služby zamestnanosti) – predstavujú sieť
spolupracujúcich subjektov, ktorých cieľom je uľahčiť voľný pohyb pracovných síl v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (krajiny EÚ, Nórsko, Island, Lichtenštajnsko) a Švajčiarska. Do
siete EURES sú zapojené aj regionálne a národné inštitúcie, ktoré sa zaoberajú problematikou
zamestnanosti, ako napríklad odborové zväzy, zamestnávatelia a ich organizácie a pod. EURES
disponuje databázou voľných pracovných miest v rámci celej EÚ. Služby siete EURES sú dostupné
prostredníctvom EURES poradcov a asistentov na všetkých 46 úradoch práce a tiež prostredníctvom EURES internetových pracovných portálov.118
INŠPEKTORÁT PRÁCE
Vykonáva dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov
vrátane cudzincov. Národný inšpektorát práce vedie centrálny verejne prístupný zoznam fyzických a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania.119
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR (MŠVVŠ SR)120
V kompetencii MŠVVŠ SR pre oblasť migrácie je posudzovanie štúdia v zahraničí, prevod známok
do slovenskej klasifikačnej stupnice a harmonizovať s príslušným ročníkom základnej alebo strednej školy v SR, uznávanie získaného vzdelania pre výkon povolania alebo pokračovania štúdia
v SR a pod. Uznávanie dokladov o vzdelaní vykonáva Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní. MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA SR (MZ SR)121
Opatrenia ministerstva vychádzajú z potreby vytvoriť cudzincom, žiadateľom o udelenie azylu
a azylantom také podmienky v zdravotnej starostlivosti, aby sa zabezpečovala na úrovni zhodnej
so zdravotnou starostlivosťou poskytovanou v krajinách Európskej únie. Ministerstvo realizuje
opatrenia súvisiace so znižovaním zdravotného rizika spojeného s pobytom migrantov na našom
území.
115 www.upsvar.sk, doplnené: IOM 2014.
116 http://www.upsvar.sk/urady-psvr.html?page_id=215.
117 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Tamtiež, 2009, aktualizácia: IOM 2014.
118 Stránka EURES, http://www.eures.sk.
119 Stránka Národného inšpektorátu práce: http://www.safework.gov.sk/.
120 https://www.minedu.sk/.
121 http://www.health.gov.sk/.
Hlavní aktéri v oblasti migrácie
a integrácie cudzincov v SR
47
MINISTERSTVO SPRAVODLIVOSTI SR (MS SR)122
Krajské súdy a Najvyšší súd SR123
Proti rozhodnutiu Migračného úradu má žiadateľ o azyl právo podať opravný prostriedok na príslušný krajský súd. Ak krajský súd potvrdí rozhodnutie Migračného úradu, môže žiadateľ podať
odvolanie na Najvyšší súd SR.
Centrum právnej pomoci124
Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“) je štátnou rozpočtovou organizáciou Ministerstva spravodlivosti SR, zriadená zákonom č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktorá zabezpečuje poskytovanie právnej pomoci fyzickým osobám,
ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie
ochrany svojich práv, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení príslušníkov tretej krajiny alebo o konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu.
V prípade zamietnutej žiadosti o azyl centrum zabezpečuje neúspešným žiadateľom bezplatnú
právnu pomoc pri odvolaní sa proti rozhodnutiu MV SR o neudelení azylu, o odňatí azylu, o nepredĺžení doplnkovej ochrany, o zrušení doplnkovej ochrany; rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť
o udelenie azylu zamietnutá ako zjavne neopodstatnená alebo ako neprípustná; rozhodnutiu,
ktorým bolo konanie o azyle zastavené z dôvodu, že už bolo o žiadosti skôr rozhodnuté a skutkový
stav sa podstatne nezmenil alebo rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu. Žiadosť o poskytnutie
právnej pomoci v azylovej veci žiadateľ o právnu pomoc podáva v centre alebo na MÚ MV SR
počas pohovoru v azylovom konaní.
V prípade konania o administratívnom vyhostení má fyzická osoba, ktorá je štátnym príslušníkom tretej krajiny a zároveň sa nachádza v stave materiálnej núdze právo na poskytnutie právnej pomoci v prípade, keď ÚHCP P PZ vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Žiadosť
o poskytnutie právnej pomoci v uvedenom konaní žiadateľ podáva v centre alebo na policajnom
útvare, kde je žiadateľ predvedený.
ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR (ŠÚ SR)125
ŠÚ SR sa v rámci organizácie azylovej a migračnej politiky v SR zameriava na niekoľko oblastí:
spravovanie a zverejňovanie oficiálnych číselníkov a klasifikácií, harmonizácia obsahu a rozsahu
informácií o cudzincoch so štandardmi EÚ, OSN a zásadnými dokumentmi schválenými vládou SR.
ŠÚ SR zabezpečuje verejnú prístupnosť informácií o cudzincoch a ich integrácii. Tiež vydáva publikácie, ktoré prezentujú fenomén zahraničnej migrácie a medzinárodnej ochrany a základné informácie o cudzincoch v SR.126
REGIONÁLNA ÚROVEŇ
Všetky zložky migračnej i azylovej politiky sú v SR riadené centrálne, problematika migrácie a integrácie však zatiaľ nie je dostatočne zastúpená na regionálnej úrovni. Problémy migrácie sa doteraz týkali len tých miest a obcí, kde sa nachádzajú azylové zariadenia. V snahe zapojiť regióny do
tvorby migračnej politiky štátne inštitúcie proklamujú potrebu spolupráce so Združením miest
a obcí Slovenska (ZMOS), najmä v oblasti vytvárania inštitucionálnych, materiálno-technických
a finančných predpokladov, nevyhnutných na zapojenie samospráv a mimovládnych organizácií
do procesu integrácie migrantov do spoločnosti.127
Integračná politika SR, prijatá v januári 2014, predpokladá významný prenos kompetencií práve
na orgány samosprávy, ktoré by mali hrať kľúčovú rolu v oblasti integrácie cudzincov. Pre samosprávne kraje vzniká potreba mapovať charakteristiky populácie cudzincov, ich situáciu a problémy na území daného regiónu, zlepšiť a zintenzívniť súčinnosť orgánov miestnej a regionálnej
122 http://www.justice.gov.sk/.
123 http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/SudZoznam.aspx.
124 http://www.centrumpravnejpomoci.sk
125 http://www.statistics.sk/.
126 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Tamtiež, 2009, s. 14.
127 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Tamtiež, 2008, s. 10.
48
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
samosprávy a ostatných aktérov integračnej politiky, vrátane cudzincov samotných. Kvalita vzťahov medzi cudzincami a obyvateľmi obce či samosprávneho kraja patrí medzi kľúčové aspekty
integrácie.
V rámci Integračnej politiky SR je na úrovni územných samospráv navrhovaných niekoľko
opatrení:
}} Vypracovať vlastné regionálne integračné koncepcie na úrovni samosprávneho kraja
a miest na území daného samosprávneho kraja.
}} Zvýšiť informovanosť samospráv o inštitúciách, ktoré pôsobia v oblasti integrácie cudzincov na jeho území v súlade s kompetenciami v tejto oblasti.
}} Lepšia súčinnosť pri získavaní štatistických údajov ohľadom počtu legálne sa zdržujúcich
cudzincoch sa na území samosprávneho kraja.
}} Podporovať aktívnu účasť a zapojenie cudzincov do života na miestnej úrovni, vrátane
účasti vo volených orgánoch samospráv.
}} Kontinuálne mapovať činnosť pomáhajúcich inštitúcií v každom regióne Slovenska samosprávnymi celkami. Zabezpečovať informovanosť migrantov o službách v regióne prostredníctvom aktualizovaného viacjazyčného zoznamu, ktorý sa bude distribuovať napr. na
oddelenia cudzineckej polície, zdravotné poisťovne a pod. a bude dostupný na webových
sídlach ministerstiev a zastupiteľských úradov SR.
Ako príklad dobrej praxe na regionálnej úrovni možno uviesť „Rámcovú stratégiu integrácie cudzincov žijúcich v meste Martin“ z augusta 2012. Materiál obsahuje základné štatistické údaje
o cudzincoch žijúcich v meste a čiastočne mapuje aj ich potreby a problematické situácie, ktoré
cudzinci zažívajú. Ďalej uvádza prehľad a popis inštitúcií, ktoré majú v oblasti integrácie cudzincov na miestnej úrovni kompetencie, alebo sa ich táto téma dotýka. Materiál ďalej mapuje, či sú
na miestnej úrovni dostupné rozličné služby pre cudzincov a to všeobecné verejné služby určené celej verejnosti a tiež špecifické služby zamerané na cudzincov (napríklad právne a sociálne
poradenstvo, jazykové kurzy slovenského jazyka pre cudzincov a podobne). V záverečnej časti
Rámcovej stratégie mesto formuluje možné výzvy do budúcnosti a konkrétne opatrenia, ktoré by
bolo vhodné na miestnej úrovni zrealizovať.128
Ďalším príkladom môže byť obec Rovné (okres Humenné). Obec sa 1. januára 2014 začala podieľať na realizácii individuálneho projektu zameraného na cieľovú skupinu osôb, ktorými sú
žiadatelia o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Špecifickým cieľom tohto projektu je
zabezpečiť poskytnutie právnej pomoci, sociálnej starostlivosti, psychologickej starostlivosti, doplnkovej zdravotnej starostlivosti, materiálnej pomoci a taktiež podporné služby v podobe prekladov a tlmočení v rámci azylového konania.
Cieľovou skupinou tohto projektu sú osoby pochádzajúce z tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré na území Slovenskej republiky požiadajú o udelenie azylu. V rámci tohto
projektu obec Rovné pôsobí v záchytnom tábore Humenné a v pobytovom tábore Opatovská
Nová Ves. Sčasti sa tento projekt realizuje aj v útvare policajného zaistenia Sečovce, kde sa poskytuje právne poradenstvo pre osoby žiadajúce o azyl na území Slovenskej republiky umiestnené
v tomto útvare.129
ĎALŠÍ AKTÉRI
Sociálna poisťovňa130
Sociálne poistenie je najrozsiahlejšou časťou systému sociálneho zabezpečenia. Ide o verejnoprávne poistenie, založené na platení odvodov a poberaní dávok (napríklad dôchodkov). V Sociál­
nej poisťovni sú cudzinci poistení ako zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby alebo ako
dobrovoľní platitelia.
128 http://www.martin.sk/update/projekty/ramcova_strategia_integracie_cudzincov.pdf.
129 http://rovne.eu/projekt.html.
130 http://www.socpoist.sk/.
Hlavní aktéri v oblasti migrácie
a integrácie cudzincov v SR
49
Zdravotné poisťovne
Cudzinci v rámci svojho pobytu na Slovensku prichádzajú do styku aj so zdravotnými poisťovňami. V závislosti od typu pobytu alebo vykonávanej činnosti využívajú oba druhy zdravotného
poistenia, t.j. verejné zdravotné poistenie a individuálne (súkromné) zdravotné poistenie, na základe ktorého má poistenec nárok na zdravotnú starostlivosť v rozsahu, ktorý je určený v zmluve
s poisťovňou. U fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné
zdravotné poistenie vzniká dňom, keď nastali skutočnosti odôvodňujúce povinnosť byť verejne
zdravotne poisteným (napr. cudzinec, ktorý je zamestnaný, vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, je azylantom a i.) alebo dňom získania trvalého pobytu na území SR.131
Odbory všeobecnej vnútornej správy
Odbory všeobecnej vnútornej správy a im podriadené oddelenia štátneho občianstva a matrík
v rámci okresných úradov prijímajú v miestach bydliska cudzincov žijúcich v SR žiadosti o udelenie štátneho občianstva. V uvedených odboroch sa na účely výkonu zákona o štátnom občianstve
vytvárajú skúšobné komisie, v ktorých kompetencii je preveriť znalosti žiadateľa o udelenie štátneho občianstva SR v rozsahu vymedzenom zákonom. Po preskúšaní žiadateľa sa žiadosti zasielajú Ministerstvu vnútra SR na rozhodnutie.
S príslušným matričným úradom sa cudzinec stretáva aj prípade, keď chce uzatvoriť manželstvo.
Predkladá tu všetky potrebné doklady. Ak ide o príslušníka štátu, s ktorým sa na základe medzinárodnej dohody alebo zásady vzájomnosti vykonáva výmena úradných výpisov, o narodení alebo
uzavretí manželstva cudzinca na území SR sa súčasne so zápisom do matriky vyhotoví na účely
výmeny matrík rodný list alebo sobášny list.132
Odbor živnostenského podnikania133
Cudzinec, ktorý chce na území Slovenskej republiky podnikať, ohlasuje svoju živnosť na príslušnom
živnostenskom úrade a to podľa adresy miesta činnosti alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby. Zahraničná osoba môže prevádzkovať živnosť v zásade za rovnakých podmienok a v
rovnakom rozsahu ako slovenská fyzická osoba alebo slovenská právnická osoba, ale musí sa napríklad povinne zapísať do obchodného registra (okrem osôb s trvalým pobytom v členskom štáte
EÚ a OECD). Návrh na zápis do obchodného registra sa podáva na príslušnom registrovom súde.
Fyzická osoba s trvalým pobytom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí uvedie
príslušnému živnostenskému úradu aj svojho splnomocnenca v tuzemsku pre doručovanie.
Daňový úrad134
V súvislosti s podnikaním vzniká cudzincovi povinnosť zaregistrovať sa aj na príslušnom daňovom
úrade.
Katastrálny odbor135
Cudzinci môžu na území Slovenskej republiky nadobúdať nehnuteľnosti bez ohľadu na to, či majú
na Slovensku udelený pobyt alebo nie. Cudzinec môže, až na niektoré výnimky, nadobudnúť
takmer akúkoľvek nehnuteľnosť.
MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE
Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM)136
IOM pôsobí na Slovensku od roku 1996, keď bola podpísaná dohoda medzi vládou
SR a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu, na základe ktorej vznikol Úrad
IOM v Bratislave. V roku 2000 vznikla pobočka úradu v Košiciach. Hlavné oblasti
činnosti IOM na Slovensku sú asistované dobrovoľné návraty, integrácia migrantov,
prevencia obchodovania s ľuďmi a pomoc obchodovaným osobám, aktivity v ob131 Migračné informačné centrum IOM, http://www.mic.iom.sk.
132 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Tamtiež, 2009, s. 15.
133 http://www.minv.sk/?odbor-zivnostenskeho-podnikania.
134 https://www.financnasprava.sk.
135 http://www.minv.sk.
136 http://www.iom.sk.
50
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
lasti presídľovania migrantov a koordinácia aktivít Európskej migračnej siete. Informácie a skúsenosti, ktoré IOM získava v rámci priamej podpory migrantov, využíva na budovanie kapacít kľúčových aktérov v oblasti migrácie, na zvyšovanie povedomia o migrácii a integrácii migrantov a realizáciu výskumov.
Migračné informačné centrum Medzinárodnej organizácie pre
migráciu (MIC IOM) v Bratislave a v Košiciach klientom – štátnym
príslušníkom tretích krajín – poskytuje bezplatné právne poradenstvo, pracovné a sociálne poradenstvo, podporu vzdelávania, rekvalifikácie a otvorené kurzy slovenského jazyka. MIC IOM tiež podporuje komunitný život cudzincov
na Slovensku a vzdeláva aktérov pôsobiacich v oblasti migrácie a integrácie migrantov.137
Zastupiteľský úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR)138
Zastupiteľský úrad UNHCR pre strednú Európu so sídlom v Budapešti zabezpečuje
asistenciu žiadateľom o azyl a utečencom v SR prostredníctvom kontroly a monitorovania procesu udelenia štatútu utečenca. Projekty UNHCR sú zamerané na podporu vstupu žiadateľov o azyl na územie Slovenska a následne na ich prístup k procesu udelenia azylu. Medzi ďalšie aktivity UNHCR na Slovensku v spolupráci s Európskou komisiou patrí výskum zameraný na zlepšenie identifikácie a podpory pre ohrozených žiadateľov o azyl. Projekt integrácie utečencov a iných osôb s priznanou medzinárodnou ochranou
má za cieľ zvýšenie kvality a efektivity integrácie týchto ľudí do slovenskej spoločnosti.
ORGANIZÁCIE A ZDRUŽENIA PÔSOBIACE V OBLASTI INTEGRÁCIE
MIGRANTOV A STAROSTLIVOSTI O AZYLANTOV
ETP Slovensko139
ETP Slovensko je nezisková konzultačno-vzdelávacia organizácia, ktorá je priamym pokračovateľom medzinárodného programu Environmental Training Project for the Central and Eastern Europe. ETP Slovensko je partnerom UNHCR, IOM
a Migračného úradu MV SR v rámci projektu Evakuačné tranzitné centrum
v ­Humennom (ETC). ETC je prechodným domovom pre utečencov z rôznych ázijských a afrických
krajín, pre ktorých sa Slovenská republika stala bezpečným útočiskom na šesť mesiacov pred ich
presídlením do tretej krajiny – USA alebo Kanady.
Liga za ľudské práva (HRL)140
Liga za ľudské práva je mimovládna nezisková organizácia založená v roku
2005. Hlavným cieľom združenia je ochrana práv cudzincov, ktorí sa zdržiavajú a žijú na území Slovenskej republiky. HRL vykonáva najmä právne aktivity (právne poradenstvo a poskytovanie informácií, právne zastupovanie
v konaniach). Tieto aktivity sa sústreďujú najmä na cudzincov, ktorí potrebujú ochranu vo forme azylu alebo doplnkovej ochrany, alebo ktorí sa z rôznych dôvodov nemôžu vrátiť domov, do krajiny pôvodu. Osobitne sa venuje monitorovaniu a ochrane práv tzv.
odlúčených detí. HRL sa zameriava aj na právne poradenstvo cudzincom v oblasti povolení na
pobyt, ochrany ich práv, ako aj pri získavaní štátneho občianstva alebo zlúčenia rodiny.
Nadácia Milana Šimečku (NMŠ)141
V rámci nadačného programu Výchova k ľudským právam je ľudským
právom sa NMŠ venuje aj témam inter-etnických vzťahov, interkultúrneho vzdelávania a otázkam migrácie a integrácie cudzincov na
Slovensku. Ťažiskom programu sú vzdelávacie aktivity pre učiteľov základných a stredných škôl
a študentov vysokých škôl. NMŠ spolu s komunitami cudzincov každoročne organizuje festival
Týždeň nových menšín, ktorý je zameraný na zvyšovanie povedomia širokej verejnosti
137 http://www.mic.iom.sk.
138 http://www.unhcr-centraleurope.org.
139 http://www.etp.sk.
140 http://www.hrl.sk.
141 http://www.nadaciamilanasimecku.sk.
Hlavní aktéri v oblasti migrácie
a integrácie cudzincov v SR
51
o problematike migrácie a živote migrantov na Slovensku. Nadácia sa venuje aj tvorbe vzdelávacích nástrojov na integráciu detí cudzincov v slovenských školách.
Slovenská humanitná rada (SHR)142
Slovenská humanitná rada je národné dobrovoľnícke centrum, ktoré združuje 175 humanitných a charitatívnych organizácií, občianskych združení a nadácií pôsobiacich
v sociálnej oblasti na území celej Slovenskej republiky. Poskytuje im priamu finančnú
pomoc na činnosť a na humanitné projekty. SHR uskutočnila viaceré projekty, zamerané na azylovú problematiku, ako sú napríklad monitoring a akútna pomoc pred vstupom do
azylovej procedúry, podpora integrácie azylantov, sociálna pomoc pre maloletých bez sprievodu,
psychologické a právne poradenstvo.
Slovenská katolícka charita (SKCH)143
Slovenská katolícka charita (SKCH) ako neštátna nezisková organizácia poskytuje charitatívne, sociálne, zdravotnícke a výchovno-vzdelávacie služby
ľuďom v núdzi bez ohľadu na rasu, národnosť, vierovyznanie a politické
zmýšľanie. V súčasnosti tvorí SKCH 9 diecéznych/arcidiecéznych charít (DCH) a Slovenská katolícka charita Sekretariát. Diecézne charity pomáhajú opusteným deťom a mladým, rodinám v núdzi, postihnutým ľuďom, chorým, starším, zomierajúcim, ľuďom bez domova, migrantom, tehotným ženám a matkám s deťmi v núdzi.
Marginal144
Občianske združenie Marginal vzniklo v novembri 2009 pod názvom Marginal – lokálne partnerstvo sociálnej inklúzie Bratislava z iniciatívy Fondu sociálneho rozvoja a odborníkov pracujúcich v oblasti pomoci občanov, rodín
a komunít ohrozených sociálnou exklúziou. Poslaním občianskeho združenia
je predchádzanie sociálneho vylúčenia, aktivity na zlepšenie sociálnej inklúzie znevýhodnených
skupín obyvateľstva, zvyšovanie možností uplatnenia marginalizovaných skupín obyvateľstva na
trhu práce, rozvoj vzdelanostnej úrovne a rozvíjanie životných zručností znevýhodnených skupín
obyvateľstva s cieľom prispieť k ich aktívnej participácií na dianí v spoločnosti a k plnohodnotnej integrácií do spoločnosti. Medzi hlavné cieľové skupiny organizácie patria migranti, najmä
utečenci.
ORGANIZÁCIE PODIEĽAJÚCE SA NA VÝSKUME MIGRÁCIE A INTEGRÁCIE
Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK)145
CVEK je nezávislou výskumnou inštitúciou, ktorá vznikla v roku 2005. CVEK sa
zameriava na výskumnú a analytickú činnosť vo sfére široko chápanej kultúry
a etnicity. Zámerom CVEK-u je posilniť odborný dialóg v otázkach týkajúcich sa
občianstva, nacionalizmu, multikulturalizmu, menšín, migrácie, sociálnej konštrukcie etnickej a kultúrnej identity a sociálnej exklúzie a kohézie.
Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)146
SGI vznikol v roku 2001 s cieľom hľadať riešenia pre skvalitnenie procesu alokácie
verejných zdrojov na zabezpečenie kvalitných, prístupných, transparentných a efektívnych verejných služieb pre občanov Slovenska. Členovia združenia sa podieľajú
na výskumnej a publikačnej činnosti v oblasti integrácie migrantov na Slovensku.
142 http://www.shr.sk.
143 http://www.charita.sk.
144 http://marginal.sk/.
145 http://www.cvek.sk.
146 http://www.governance.sk.
52
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
Inštitút pre verejné otázky (IVO)147
Inštitút pre verejné otázky (IVO) je nezávislou mimovládnou neziskovou organizáciou združujúcou odborníkov z rôznych oblastí, vytvorenou so zámerom presadzovať hodnoty otvorenej spoločnosti a demokratickej politickej kultúry vo verejnej
politike a spoločenskom rozhodovaní. Medzi priority IVO patria i aktivity v publikačnej a vydavateľskej činnosti, ktoré prinášajú odborné stanoviská, výskumy a analýzy
diskriminácie a viacnásobnej diskriminácie, komparácie integračných politík a analýzy dôležitých
procesov integrácie migrantov na Slovensku.
Zdroje:
Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Organizácia azylovej a migračnej politiky v Slovenskej republike. Národná štúdia
pre Európsku migračnú sieť (European Migration Network). Bratislava: IOM, 2008.
Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Organizácia azylovej a migračnej politiky v Slovenskej republike, Národná štúdia
pre Európsku migračnú sieť (European Migration Network). Bratislava: IOM, 2009.
Koncepcia integrácie cudzincov v SR, 2009.
http://www.centrumpravnejpomoci.sk.
http://www.charita.sk.
http://www.cvek.sk.
http://www.employment.gov.sk.
http://www.etp.sk.
http://www.eures.sk.
https://www.facebook.com/latinos.sk.
http://www.financnasprava.sk.
http://www.governance.sk.
http://www.health.gov.sk.
http://www.hrl.sk.
http://www.iom.sk.
http://www.ivo.sk.
http://www.justice.gov.sk.
http://www.governance.sk.
http://www.kubaklub.sk.
http://www.martin.sk.
http://www.mic.iom.sk.
http://www.minedu.sk.
http://www.minv.sk.
http://www.mzv.sk.
http://www.nadaciamilanasimecku.sk.
http://www.safework.gov.sk.
http://www.shr.sk.
http://www.socpoist.sk.
http://www.statistics.sk.
http://www.unhcr-centraleurope.org.
http://www.upsvar.sk.
https://lt.justice.gov.sk/.
http://marginal.sk/.
http://rovne.eu/projekt.html.
147 http://www.ivo.sk.
Hlavní aktéri v oblasti migrácie
a integrácie cudzincov v SR
53
8.
KULTÚRA A INTERKULTÚRNA
KOMUNIKÁCIA
Slnečné okuliare
1. Predstavte si, že od samého počiatku sveta každému, kto sa na Slovensku narodil, nasadili po narodení slnečné okuliare. Sklíčka
týchto okuliarov sú žlté. Nikto sa nikdy nepozastavuje nad tým, že všetci nosia slnečné okuliare, pretože sa nosia odjakživa a sú
vlastne považované za súčasť tela.
Všetci ich majú.
2. Na chvíľu si slnečné okuliare zložte a pozrite sa na ne. Žltú farbu im dávajú hodnoty,
postoje, názory, zvyky a predstavy o svete,
ktoré my, príslušníci jednej kultúry spoločne
zdieľame. Všetko, čo sme kedy videli, zažili
a naučili sa, bolo mozgom spracované cez
filter žltých okuliarov. Všetko bolo filtrované
hodnotami, postojmi a názormi, ktoré okuliarom dávajú žltú farbu. Žlté sklíčka vlastne
stelesňujú našu „slovenskosť“.
3. Tisíce kilometrov odtiaľto, v inej krajine,
napríklad v Japonsku, od samého počiatku
sveta každému, kto sa v Japonsku narodil,
nasadzujú hneď po narodení slnečné okuliare. Sklíčka týchto okuliarov sú modré. Nikto
sa nikdy nepozastavuje nad tým, že všetci
nosia slnečné okuliare, pretože sa nosia odjakživa a sú vlastne považované za súčasť
tela. Všetci ich majú, Všetko, čo Japonci vidia,
vnímajú a prežívajú, je filtrované modrými
sklíčkami okuliarov.
4. Človek, ktorý od nás cestuje do Japonska,
môže byť natoľko vnímavý, že si rýchlo uvedomí: Aby som sa o Japonsku dozvedel čo
najviac, musím si zaobstarať japonské slnečné okuliare, ktorými sa na Japonsko budem
môcť „pozerať“. Keď náš cestovateľ do Japonska príde, japonské slnečné okuliare si samozrejme zaobstará, nosí ich a po dvoch mesiacoch cíti, že začína rozumieť hodnotám,
zvykom, postojom a názorom miestnych
obyvateľov. Vlastne „vidí“ Japonsko očami
Japoncov. Po dlhšej dobe sa vráti domov
a považuje sa za odborníka na Japonsko. Pochopil a vie, že japonská kultúra je zelená!
Čo sa stalo?
Prevzaté a upravené zo vzdelávacích materiálov Projektu Varianty, Člověk v tísni.
Migranti a kultúrna identita
Migranti do novej krajiny prichádzajú s vlastnou kultúrnou identitou, pričom sa môžu usilovať
nielen o osvojenie nového kultúrneho a hodnotového zázemia prijímajúcej krajiny (proces akulturácie), ale aj o zachovanie svojej pôvodnej identity. Tieto dve stratégie sa pritom nemusia nevyhnutne vylučovať. Podľa toho, akú stratégiu si migrant vedome vyberie, alebo podľa akej sa
54
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
podvedome či úplne nevedome riadi, môžu vzniknúť štyri kombinácie, ktoré sú znázornené v nasledujúcej tabuľke.
Je dôležité zachovať si vlastnú kultúrnu identitu?
Je dôležité osvojiť si kultúru
prijímajúcej spoločnosti?
ÁNO
NIE
ÁNO
integrácia
asimilácia
NIE
separácia
marginalizácia
Pri opise rôznych stratégií akulturácie ponúka J. W. Berry148 štyri možné alternatívy, ktoré môžu
vzniknúť pri kontakte migranta s spoločnosťou:
Integrácia je prispôsobením sa (adaptáciou) migranta kultúre prijímajúcej spoločnosti bez toho,
aby sa musel vzdať svojej pôvodnej kultúrnej identity. V takom prípade má dvojakú kultúrnu
identitu, ktorú prijímajúca spoločnosť akceptuje.
Asimilácia nastáva, ak sa migrant rozhodne nahradiť svoju pôvodnú kultúrnu identitu kultúrou
prijímajúcej spoločnosti. Prvkov alebo prejavov vlastnej kultúry sa teda vzdá a splynie (asimiluje
sa) s väčšinovým obyvateľstvom. Takéto rozhodnutie môže byť dobrovoľné, aj vynútené.
Separácia je výsledkom stratégie, keď migrant nepovažuje prevzatie novej kultúry či jazyka za
dôležité alebo potrebné a uchováva si svoju pôvodnú kultúrnu identitu či materinský jazyk. V takom prípade však často dochádza k jeho vyčleneniu (separácii) z väčšinovej spoločnosti.
Marginalizácia je výsledkom stratégie, keď sa migrant nechce alebo napriek svojej snahe nemôže prispôsobiť novej kultúre a zároveň nemá podmienky na uchovanie si svojej pôvodnej kultúrnej identity. Dôsledkom môže byť život na okraji spoločnosti (z angličtiny margin – okraj).
Tieto štyri stratégie sú samozrejme teoretické modely, v praxi sa u rôznych jednotlivcov vyskytujú
v rôznych kombináciách a intenzitách. Migrant sa napríklad môže úplne jazykovo asimilovať (nepoužívať svoj rodný jazyk, prípadne ním nerozprávať ani vo svojej rodine), no môže si uchovávať
určité kultúrne zvyklosti či náboženské tradície. V niektorých oblastiach života môže byť migrant úplne integrovaný – napríklad na trhu práce, v iných dobrovoľne či nedobrovoľne vyčlenený
z väčšinovej spoločnosti – napríklad pri praktizovaní kultúrnych alebo náboženských zvyklostí či
nepodieľaním sa na rozhodovaní o verejných záležitostiach.
Dôležité je však poznamenať, že miera integrácie, asimilácie, separácie či marginalizácie konkrétneho migranta je daná individuálnym rozhodnutím iba do istej miery. V rovnakej miere ju
umožňuje alebo naopak znemožňuje aj pripravenosť či naopak neochota väčšinovej spoločnosti prijímať migrantov. Ak spoločnosť cudzincov neakceptuje, alebo im pri integrácii či asimilácii
účinne bráni, separácia či marginalizácia nemusia byť iba dôsledkom individuálneho rozhodnutia
migranta, ale odmietnutia zo strany spoločnosti.
Kultúra
Osobnosť každého človeka je formovaná kultúrnym prostredím, v ktorom sa pohybuje. Kultúra
nie je prenášaná dedične akýmsi genetickým kódom, ale je sprostredkovaná sociálne – prostredníctvom konkrétnych ľudí v rodine, škole, susedstve, na pracovisku, na ulici, v médiách.
V odbornom aj laickom používaní má pojem kultúra niekoľko stoviek významov a definícií, ktoré
ju rôznorodo vymedzujú a občas si aj protirečia. Niekedy sa pod kultúrou rozumie iba súbor rôznych prejavov a predmetov, teda produktov materiálnej kultúry. Inokedy sa ako kultúrne chápe
niečo vhodné, pekné, správne či slušné na rozdiel od nekultúrneho – neslušného, hodného opovrhnutia, škaredého.
Každú kultúru tvoria nielen zmyslami vnímateľné prejavy – literatúra, hudba, tanec, výtvarné umenie, tradičné jedlá – ale aj rôzne predstavy o dobre a zle, vhodné a nevhodné správanie, správne
148 Berry, J. W.: Social and cultural change. In: Triandis, H. C., Brislin, R. W. (Eds.): Handbook of Cross-cultural Psychology: Social psychology, vol. 5. Boston: Allyn and Bacon, 1980, s. 211 – 279.
Kultúra a interkultúrna
komunikácia
55
a nesprávne konanie v najrôznejších situáciách a kontextoch. Každá kultúra má svoj vlastný systém hodnôt. Tie si možno interpretovať iba podľa správania konkrétnych ľudí a podľa ich reakcií
na rôzne podnety. Pritom správne pochopenie správania ľudí z odlišných kultúr do veľkej miery
závisí od našich vlastných znalostí o iných kultúrach.
Kultúra ako ľadovec
Často používanou metaforou na znázornenie rôznych prvkov a vrstiev kultúry je tzv. ľadovcový
model. Kultúra v podobe ľadovca má na svojom vrchole také prejavy a predmety, ktoré sú zmyslami vnímateľné: literárne diela, obrazy, hudobné skladby, spôsoby obliekania či tradičné jedlá.
Avšak tak ako majú ozajstné ľadovce nad povrchom mora iba jednu osminu svojho objemu, rovnako sa aj v ľadovcovom modeli kultúry až sedem osmín kultúry nachádza pod hladinou. Medzi
takéto javy patria normy správania, predstavy o kráse či slušnosti, prístupy k riešeniu problémov,
spôsoby členenia času, vzory spoločenskej konverzácie, vymedzenie súkromného a verejného
priestoru, chápanie priateľstva, rôzne roly a očakávania pripisované ľuďom podľa veku, pohlavia,
sociálneho zaradenia, povolania a mnohé ďalšie javy.
Dôležité je pritom uvedomiť si, že všetky tieto neuvedomované súčasti kultúry sú v jednotlivých
kultúrach definované rôzne. A dokonca aj v rámci jednej kultúry vznikajú rôzne alternatívne subkultúry (napríklad mládežnícke), ktoré sa voči niektorým prvkom prevládajúcej kultúry vedome
a cielene vyhraňujú. Práve z neuvedomenia si rozdielov medzi kultúrami často pramenia rôzne
nedorozumenia, stereotypy a predsudky.
Stereotyp
Stereotypy sú štandardizované predstavy, často emocionálne zaťažené, veľmi stabilné a takmer
nezávislé od prežitých skúseností ľudí. Prenášajú sa na jedinca ako výraz verejného názoru prostredníctvom rodiny, školy, autorít. Tvoria ich predstavy, ktoré majú ľudia o sebe, o skupine, s ktorou sa identifikujú, a o členoch iných skupín, s ktorými sa naopak nestotožňujú.
Kvôli stereotypom hodnotíme ľudí stále rovnakým spôsobom najmä na základe ich vonkajších
a inak nepodstatných znakov. Ide o zafixovaný obraz, ktorý zväčša nie je podložený dostatočnými informáciami alebo priamymi skúsenosťami, no napriek tomu ovplyvňuje postoje a správanie.
Stereotypy fungujú ako opakované vzťahovanie nejakého hodnotenia, postoja alebo správania
na všetkých ľudí určitej etnickej, náboženskej, geografickej či profesijnej kategórie (Slovákov, Maďarov, Rómov, kresťanov, moslimov, utečencov, východniarov, úradníkov, policajtov a pod.)
Predsudok
Predsudky predstavujú zvyčajne negatívne postoje k určitej skupine ľudí, resp. k jednotlivcovi
považovanému za člena skupiny. Ide o silne emotívne, iracionálne predstavy o určitej skupine,
ktoré vyvolávajú následne isté správanie k danej skupine – napr. zvýhodňovanie, diskrimináciu,
vtipkovanie, napádanie a pod.
Predsudky sa v správaní prejavujú bezprostredne, bezmyšlienkovite, automaticky v komunikácii,
gestách, konkrétnom konaní. Predsudky môžu byť voči rôznym oblastiam – vierovyznaniu, farby
pleti, fyzickému vzhľadu, etnickej príslušnosti a pod.
Interkultúrne učenie
Interkultúrne učenie je jedným z nástrojov na prekonávanie nevedomosti či bezmyšlienkovitého
odsudzovania toho, čo nie je „naše“, „normálne“, „vhodné“ či „správne“. Uvedomenie si kultúrnej
podmienenosti zmýšľania, správania a konania rôznych ľudí je preto predpokladom úspešného
interkultúrneho učenia.
V interkultúrnom učení je kľúčový dôraz na jednotlivca. Keď sa totiž hovorí o kultúre, často sa
môže zdať, že ide o čosi abstraktné a neosobné. Kultúra však sama osebe neexistuje – existuje
a prejavuje sa iba cez správanie a konanie konkrétnych jednotlivcov, ktorí žijú v určitých kultúrnych prostrediach, identifikujú sa s nimi a sú tak „nositeľmi“ špecifickej kultúrnej identity.
V kultúrne rozmanitom prostredí by mal mať každý jednotlivec slobodu v definovaní svojej vlastnej identity a v prejavovaní svojej kultúry. Podmienkou musí byť, že vyznávaním či praktizovaním
56
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
tanec hry
predstava o čistote
vzory vizuálneho vnímania
jazyk tela
usporiadanie fyzického priestoru
mimika
predstava o logike a platnosti výroku vzory zvládania emócií preferencie pre súťaživosť alebo kooperáciu
vzory konverzácie v rôznych sociálnych kontextoch
predstava o minulosti a budúcnosti
členenie času
predstava o sebe
vymedzenie duševnej choroby
podoby očného kontaktu
predstava o chorobe
roly vo vzťahu k veku, pohlaviu, sociálnemu zaradeniu, povolaniu, príbuzenstvu a pod.
podstata priateľstva
pracovné motívy
vzory rozhodovania v skupine
predstava o spôsoboch zmeny statusu
vzťahy závislosti
pracovné tempo
predstava o spravodlivosti
vzory správania vo vzťahoch nadriadenosti/podriadenosti
kozmológia
predstavy o kráse
oblečenie
hudba
literatúra
dedičské pravidlá
jedlo
dráma
praktiky dvorenia
predstava o vodcovstve
definícia hriechu
vzťahy k zvieratám
predstavy o výchove
predstava o slušnosti
prístupy k riešeniu problémov
neuvedomené
uvedomené
výtvarné umenie
Ľadovcový model
Zdroj: Mistrík, E.: Pojmy v multikultúrnej výchove. In: Šoltésová, K.: Multikulti na školách. Metodická príručka pre multikultúrnu výchovu. Nadácia Milana Šimečku, 2006.
Kultúra a interkultúrna
komunikácia
57
prejavov svojej kultúry neobmedzuje slobodu iných. Zároveň by nikto nemal byť do akejkoľvek
kultúry automaticky „zaraďovaný“ na základe toho, kde sa narodil, vyrastal alebo pôsobí, akú má
farbu pleti či akým jazykom rozpráva. Kultúrna identita jednotlivca je v slobodnej spoločnosti
vecou voľby a ako taká by mala byť rešpektovaná. Interkultúrne učenie si preto kladie za cieľ viesť
ľudí k akceptácii a rešpektovaniu jednotlivca a jeho kultúrnej identity. Akékoľvek porušenie tejto
slobody, ktoré sa vydáva za kultúrnu tradíciu či normu, je porušením základného princípu interkultúrneho spolunažívania a učenia.
Interkultúrne učenie by malo vychádzať z kontextu, v ktorom učiaci sa žijú a reflektovať ich každodennú skúsenosť v pozitívnom aj negatívnom zmysle. Malo by im priblížiť poznatky o príslušníkoch
iných kultúr, pomôcť uvedomiť si existujúce predsudky a stereotypy, posilniť ich schopnosť vcítiť
sa, vedome odstraňovať bariéry v komunikácii, naučiť sa aktívne počúvať a viesť rovnocenný dialóg.
Interkultúrne kompetencie
Interkultúrnym učením možno vedome a systematicky, ale aj neuvedomene a sporadicky rozvíjať
interkultúrne kompetencie každého človeka. Akékoľvek kompetencie, interkultúrne nevynímajúc,
sú spôsobilosti na vykonávanie určitých cieľavedomých činností. Každá kompetencia obsahuje tri
zložky: vedomosti, zručnosti a postoje. To znamená, že mať určitú kompetenciu znamená mať:
1. určité množstvo vedomostí o danej téme alebo oblasti, 2. ovládať určité zručnosti potrebné
pre prácu v danej téme alebo oblasti a 3. zastávať určité postoje, ktoré nielen umožňujú získavať
vedomosti a zručnosti v danej téme alebo oblasti, ale dávajú ich do súladu s postojmi a hodnotami, ktoré daný človek zastáva. Aby bol človek v určitej téme alebo oblasti kompetentný, musí si
rozvíjať všetky tri zložky: vedomosti, zručnosti aj postoje.
V Európskej únii bol vytvorený zoznam kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie
(2006/962/ES). Ich rozvíjanie má prispieť k osobnému naplneniu a rozvoju jednotlivcov počas
celého života, k ich aktívnemu zapojeniu sa do spoločnosti a k možnosti uplatniť sa na trhu práce.
Kľúčových kompetencií je osem:
}} komunikácia v materinskom jazyku,
}} komunikácia v cudzích jazykoch,
}} matematická gramotnosť a kompetencie v oblasti vedy a techniky,
}} digitálna kompetencia (informačné a komunikačné technológie),
}} osvojenie schopnosti učiť sa,
}} medziľudské a občianske kompetencie,
}} iniciatívnosť a podnikavosť,
}} kultúrne povedomie.
Interkultúrne kompetencie, ktorých rozvíjanie bolo hlavným cieľom našich tréningov, súvisia
s takmer každou kľúčovou kompetenciou, zrejme najviac však so spôsobilosťami komunikovať
v materinskom jazyku a v cudzích jazykoch, s medziľudskými a občianskymi kompetenciami
a s rozvíjaním kultúrneho povedomia. Počas prípravy programu sme sa preto snažili vytvoriť akti­
vity, ktoré by sa venovali témam migrácie a integrácie migrantov a zároveň viedli k osvojeniu:
}} poznatkov/informácií o rôznych kultúrach,
}} schopností/zručností orientovať sa v kultúrne rozmanitom svete a využívať konštruktívny
dialóg na obohatenie seba aj iných,
}} postojov/hodnôt tolerancie, rešpektu a otvorenosti k odlišným kultúram a jednotlivcom.
Interkultúrne kompetencie sme si zvolili z pomerne jednoduchého dôvodu: keďže podľa štatistík na Slovensku stabilne narastá počet migrantov, narastá aj počet každodenných osobných
a pracovných kontaktov slovenských občanov s cudzincami. Tento nárast sa priamo dotýka práce inštitúcií, s ktorými cudzinci prichádzajú do priameho kontaktu pri vybavovaní najrôznejších
povolení. Keďže komunikácia medzi zástupcami inštitúcií a cudzincami je v mnohých prípadoch
sťažená jazykovou bariérou či odlišným kultúrnym zázemím, zamestnancom týchto inštitúcií by
mala byť poskytnutá možnosť systematicky sa vzdelávať a zvyšovať si tak kompetencie pri práci
a na prácu s cudzincami. Úspešné vzdelávanie v tejto oblasti môže touto cestou uľahčiť a zefektívniť ich prácu.
58
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
Odporúčania pre prácu s migrantmi
Interkultúrne zručnosti predstavujú schopnosť efektívnej interakcie v situáciách, ktoré vznikajú
v interkultúrnom prostredí a predpokladajú porozumenie tej skutočnosti, že vlastná kultúra je iba
jednou z mnohých a zastrešuje postoje tolerancie a otvorenosti k odlišným skupinám. Hlavným
cieľom týchto zručností je odstrániť problémy v komunikácii s cieľom vytvoriť také východisko,
ktoré je akceptovateľné pre všetky zainteresované osoby z rôznych kultúr.
Preto je žiaduce, aby odborníci zo štátnej a verejnej správy disponovali informáciami o právnom,
politickom, ekonomickom a sociálnom postavení migrantov a aspektoch migrácie; aby si uvedomovali pretrvávajúce predsudky a stereotypy, ktoré sú súčasťou nazerania na migrantov a aby vnímavo komunikovali a disponovali schopnosťou vcítiť sa do postavenia migrantov a vedeli viesť rovnocenný dialóg. Takto sa môže na pracoviskách, ktoré poskytujú služby migrantom, predísť konfliktom,
zvýšiť kvalita poskytovaných služieb a celkovo zlepšiť nazeranie na danú inštitúciu či organizáciu.
Nasledujúcich desať odporúčaní je zovšeobecnením postrehov účastníkov tréningov, ktoré odzneli počas realizácie jednotlivých aktivít počas minulých ročníkov tohto projektu.
1. Každý človek má svoj vlastný príbeh, nie je len „stránkou“ či klientom: dôležitý je
individuálny prístup ku každému.
2. Zovšeobecňovanie vedie k mylnému nazeraniu – nemožno všetkých „hádzať do
jedného vreca“. To sa týka aj rôznych kultúr.
3. Prvý dojem pri styku tak s cudzincami, ako aj inými ľuďmi, môže byť klamlivý. Na
základe fyzických znakov a celkového výzoru si veľa vecí o človeku domýšľame
a interpretujeme podľa vlastnej kultúry a skúsenosti.
4. Ústretovosť a pomoc sa vypláca – radšej niečo vysvetlím raz a dostatočne zrozumiteľne, akoby som to mal/-a robiť na viac ráz a oberať seba aj klienta o čas a energiu.
5. Jazyková bariéra: to, čo si myslím, že mi klient hovorí, nemusí byť vždy to, čo mi
naozaj chce povedať. 6. Zároveň to, čo si myslím, že klient pochopil, nemusí byť vždy správne pochopené.
Správnosť poskytnutých informácií si treba zakaždým overiť spätnou väzbou.
7. Zvýšený hlas nemusí nevyhnutne znamenať agresivitu, ale aj rozrušenosť, frustráciu či neistotu.
8. Telesný kontakt alebo blízkosť je u rôznych ľudí vnímaná rôzne – je dôležité uvedomiť si to a prípadné narušenie osobnej zóny alebo v našej kultúre neobvyklé
správanie brať s nadhľadom.
9. Niektoré veci alebo poznatky (skratky, piktogramy), ktoré sú nám samozrejmé,
nemusia byť samozrejmé aj klientom z iných kultúr.
10. Cudzinecká agenda je tak komplikovaná, že by v nej mal problém vyznať sa aj občan hovoriaci plynule po slovensky, preto je potrebná trpezlivosť a empatia.
Zdroje:
Buryánek, J.: Interkulturní vzdělávání 1. Praha: Člověk v tísni, 2002.
Mistrík, E.: Pojmy. In: Šoltésová, K. (ed.): Multikulti na školách. Metodická príručka pre multikultúrnu výchovu.
Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2006, s. 52 a 55.
Kultúra a interkultúrna
komunikácia
59
9.
MÝTY A STEREOTYPY
O MIGRANTOCH NA SLOVENSKU
V rámci výskumného projektu Migrácia v Slovenskej republike po vstupe do EÚ (2004 – 2008) IOM
spracovala štúdiu o postojoch slovenskej verejnosti k cudzincom a k zahraničnej migrácii. Výskum
IOM konštatoval, že slovenská verejnosť má o migrantoch a ich živote na Slovensku „pomerne
slabé vedomosti“ a „aktívne tieto informácie nevyhľadáva“, čo má za následky „stereotypnosť
v nazeraní na cudzie kultúry“ či „jedno-dimenziálnosť pri posudzovaní príčin migrácie“. Štúdia
poukazuje na fakt, že obyvatelia Slovenska majú relatívne málo osobných skúseností s migrantmi
(až 86 % nežilo dlhšie v zahraničí alebo nemá skúsenosť s migrantom) a majú málo znalostí o migrantoch, často formovaných len informáciami z médií bez dostatočného kontextu.
Svoje názory o migrácii a migrantoch si vytvárajú na základe mylných predstáv, predsudkov
a nesprávnych informácií. Pre tieto faktory spoločnosť nemá možnosť zmeniť tradičné stereotypy
a búrať predsudky, ktoré pretrvávajú, cez proces socializácie sa legitimizujú a stávajú súčasťou
hodnôt spoločnosti. Tieto faktory majú rozhodujúci vplyv na správanie sa majoritnej spoločnosti
voči príslušníkom menšín.
Kvantitatívny výskum, ktorý pre IOM vykonala agentúra FOCUS v októbri 2009 na reprezentatívnej vzorke 1 053 respondentov, zdokumentoval viacero takýchto mýtov. Uvádzame ich prehľad
spolu s komentárom o skutočnej situácii.149
„Na Slovensku žije vysoký počet cudzincov“
V porovnaní s inými krajinami EÚ je počet migrantov na Slovensku pomerne nízky. Podľa Štatistického úradu SR malo Slovensko v roku 2013 spolu 5 415 949 obyvateľov, z čoho 71 649 bolo
migrantov s legálnym povolením na pobyt. Inými slovami, migranti tvoria 1,32 % celkového
počtu obyvateľov Slovenska. Väčšina migrantov pochádza z EÚ (63,5 %) a zvyšok sú občania tretích krajín (36,5 %). Na porovnanie, v susednom Česku žije 441 536 cudzincov s povoleným pobytom (31.12.2013) , čo predstavuje podiel 4,2 % na celkovom počte obyvateľov; v Rakúsku to bolo
997 038 cudzincov (začiatkom roka 2013), čo predstavovalo 11,7 % z celkového počtu obyvateľov.
Ľudia preceňujú pomer migrantov na celkovej populácii – najmä tých migrantov, s ktorými sa
osobne stretávajú a ktorých farba pleti a iné vonkajšie črty sa podstatne líšia od domáceho obyvateľstva. Skúsenosti obyvateľstva s migrantmi sa často obmedzujú na kontakty s tými najnápadnejšími zahraničnými občanmi, ktorými sú najmä pracovníci a podnikatelia pochádzajúci z Ázie.
Napriek skutočnosti, že počet osôb ázijského pôvodu pochádzajúcich z krajín, ako je Vietnam,
Čína, Kórejská republika a Thajsko, tvorí len 8 % celkového počtu migrantov žijúcich na Slovensku
(menej ako 6 000 osôb).
149 Oriešková L., Milla M., Aj my sme tu doma – inštruktážny materiál, IOM 2013, aktualizácia IOM 2014.
60
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
Tu je dôležité poznamenať, že verejnosť zväčša považuje za migrantov tých ľudí, ktorí majú inú
farbu pleti alebo odlišné črty tváre. V mnohých prípadoch títo ľudia už získali štátne občianstvo
SR, alebo ide už o druhú či tretiu generáciu narodenú na Slovensku.
„Cudzinec na Slovensku je utečenec“
Na základe správ o utečencoch z médií, v ktorých prevládajú správy o osobách zadržaných z dôvodu nelegálneho prekročenia hranice alebo žiadajúcich o azyl na Slovensku a príbehy o ľuďoch
trpiacich v dôsledku občianskej alebo miestnej vojny či prírodnej katastrofy v rôznych častiach
sveta – prevláda v očiach obyvateľstva obraz migrantov ako utečencov.
V období rokov 1993 – 2013 Slovensko zaznamenalo 57 660 žiadostí o azyl (z toho od roku 2008 sa
počet žiadostí pohybuje medzi 400 a 900 ročne). Z celkového počtu bol azyl udelený 631 žiadateľom (1,09 % všetkých žiadostí) a ďalším 532 osobám bola poskytnutá doplnková ochrana.
Tieto počty (631 azylantov, 532 osôb s doplnkovou ochranou) sú v porovnaní s celkovou populáciou (5 415 949) a s populáciou migrantov na Slovensku (71 649) nízke.
„Cudzinci sú ekonomickou záťažou pre štátny rozpočet. Štátny rozpočet
sa môže dostať pod veľký tlak pre vyplácanie vysokých sociálnych dávok
cudzincom“
Podľa štatistických údajov pochádza typický migrant na Slovensku z členskej krajiny EÚ, patrí do
vekovej skupiny 25 – 34 rokov, má relatívne vysoké vzdelanie (stredoškolské alebo vyššie vzdelanie), je muž, pracuje, je aktívny a stará sa o svoju domácnosť. Okrem toho je povinný platiť
dane a odvody z príjmu, ktorý mu vyplýva zo zmluvy alebo z podnikateľskej činnosti, pričom
dodržiava povinnosti vyplývajúce z právneho poriadku Slovenskej republiky, ktoré platia rovnako
pre všetkých.
Podiel migrantov v produktívnom veku v roku 2012 dosiahol skoro 83 %. To znamená, že prevažná
väčšina migrantov na Slovensku je alebo môže byť ekonomicky aktívna.
Migrant z krajiny mimo EÚ musí spolu so žiadosťou o prechodný pobyt predložiť doklady o finančných prostriedkoch na pokrytie jeho pobytu na Slovensku, pričom musí preukázať, že má
k dispozícii finančné zabezpečenie pobytu vo výške životného minima na každý mesiac pobytu,
najviac však na obdobie 12 mesiacov (v prípade živnostníka je to 20-násobok životného minima
a konateľa obchodnej spoločnosti 100-násobok životného minima).
Prechodný pobyt sa migrantovi môže udeliť na jeden špecifický účel, ktorým môže byť podnikanie, zamestnanie, štúdium, osobitné činnosti, výskum a vývoj, zlúčenie rodiny, plnenie povinností
civilnými zložkami ozbrojených síl a iné špecifické účely. Prechodný pobyt sa udeľuje na dobu
trvania účelu pobytu a je možné ho predĺžiť (aj opakovane) na maximálne 3 až 5 rokov v závislosti
od účelu pobytu. Keď cudzinec žiada o predĺženie prechodného pobytu, musí preukázať finančné
zabezpečenie pobytu vo výške životného minima na každý mesiac pobytu, najviac však na obdobie 12 mesiacov. Pri obnovení pobytu na účely podnikania je povinný predložiť potvrdenie o tom,
že uhradil všetky daňové a colné záväzky, poistné na zdravotné a sociálne poistenie. Navyše je
povinný preukázať zdanený príjem z tohto podnikania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie
minimálne vo výške dvadsať násobku životného minima v prípade živnostníka a šesťdesiat násobku životného minima v prípade konateľa obchodnej spoločnosti.
V prípade, že účel pobytu, na ktorý bolo migrantovi udelený prechodný pobyt, pominie pred
skončením platnosti pobytu (napr. predčasné ukončenie štúdia, ukončenie alebo pozastavenie
živnosti) a ak migrant nepožiada o obnovenie prechodného pobytu, zmenu účelu prechodného
pobytu alebo v prípade splnenia podmienok o niektorý typ trvalého pobytu, dochádza k zrušeniu
pobytu a migrant musí opustiť Slovenskú republiku a schengenský priestor. V špecifických prípadoch (napr. zánik zamestnania, riadne skončenie štúdia na vysokej škole, úspešné vykonanie maturitnej skúšky) sa pri predčasnom skončení účelu pobytu uplatňuje tzv. ochranná 30-dňová doba,
počas ktorej nedochádza k zrušeniu pobytu, pobyt sa naďalej považuje za oprávnený a migrant
ju môže využiť na vybavenie pobytových formalít, prípadne na zariadenie vycestovania z územia
Mýty a stereotypy
o migrantoch na Slovensku
61
Slovenska. Ak mu bola zamietnutá žiadosť o obnovenie alebo zmenu účelu prechodného pobytu
alebo mu bol prechodný pobyt zrušený, je povinný vycestovať do 30 dní od vykonateľnosti tohto
rozhodnutia.
Nárok na vyplácanie dávok podpory v nezamestnanosti a na úhrady poistného na verejné zdravotné poistenie zo strany štátu v prípade nezamestnanosti majú len držitelia trvalého pobytu v SR.
Držitelia trvalého pobytu na päť rokov a trvalého pobytu na neobmedzený čas nemôžu požiadať
o pomoc v hmotnej núdzi, pretože by došlo k zrušeniu ich trvalého pobytu.
„Cudzinci berú prácu Slovákom“
SR sa v posledných rokoch stala pre cudzincov hľadajúcich prácu atraktívnejšou krajinou: v roku
2004 bol počet cudzincov zamestnaných v SR 3 351, a aj keď sa v dôsledku globálnej hospodárskej krízy v rokoch 2008 a 2009 nárast pracovnej migrácie na Slovensko spomalil (a v súčasnosti
stagnuje), koncom roku 2013 dosiahol počet zamestnaných cudzincov 17 810 (viac ako ¾ sú pracujúci z EÚ) a počet podnikajúcich cudzincov 16 155. Cudzinci celkovo tvorili 0,77 % z celkového
počtu 2,33 mil. pracujúcich obyvateľov SR (stav v roku 2013).
Úrady práce pri vydávaní potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo
pri žiadosti o povolenie na zamestnanie uskutočňujú test trhu práce, či nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie nezamestnaný, ktorý by spĺňal podmienky zamestnávateľa. Ak sa v evidencii uchádzačov o zamestnanie takáto osoba nenachádza, miesto môže obsadiť cudzí štátny
príslušník, ktorý bude spĺňať kvalifikačné kritériá pre danú pozíciu. Z toho vyplýva, že migranti
sú prospechom pre domácu ekonomiku – mnohí robia práce, o ktoré domáci nemajú záujem, t. j.
vypĺňajú medzery v rámci práce a zručností na slovenskom trhu práce. Prispievajú tým k rastu
ekonomiky – podľa expertného odhadu odborníka na zahraničnú migráciu Borisa Divinského
(19. 1. 2012) príspevok pracujúcich cudzincov k tvorbe HDP Slovenskej republiky bol za rok 2011
vo výške 1,5 % (HDP SR v roku 2011 vo výške 69 mld. eur, t. j. 1 mld. eur).
Podľa výskumu IOM demografický vývoj migrantov na Slovensku, ich vzdelanie a umiestnenie
na pracovnom trhu znamenajú prínos pre Slovensko (napr. prispievajú k rastu HDP), nie stratu.
Podľa Správy o svetovej migrácii výskumy o vplyvoch imigrácie v tradičných imigračných krajinách ukazujú, že migrácia nemá dlhodobo negatívny vplyv na mieru nezamestnanosti miestneho
obyvateľstva, migranti prispievajú k ekonomickému rozvoju krajiny a migrácia môže viesť k vytvoreniu nových pracovných miest. Pokles natality a rast skupiny populácie v post produktívnom
veku spôsobuje, že rýchlo rastúce ekonomiky nemôžu vždy uspokojiť svoje vlastné potreby trhu
práce (aj pri vyššej miere nezamestnanosti) a nedostatky v počtoch a typoch pracovníkov s požadovanou kvalifikáciou sa stávajú prekážkou rastu, ktoré pomáhajú prekonať práve migranti. Tí
zvyčajne dopĺňajú trh práce – pokrývajú nedostatkové profesie, ktoré vzdelávací systém nebol
schopný vyplniť, alebo zastávajú prácu, ktorú miestni ľudia nie sú ochotní prijať. Služby, ktoré
migranti dostávajú, kompenzujú daňami, ktoré odvádzajú do štátneho rozpočtu, a ak sa migrant
rozhodne opustiť hostiteľskú krajinu, tá benefituje z jeho daní a nemusí znášať ďalšie náklady na
jeho sociálnu či zdravotnú starostlivosť. Čistý príspevok migrantov do ekonomiky krajiny je často
vyšší ako u domácich obyvateľov, pretože krajina spravidla nemá náklady na ich vzdelávanie
alebo odbornú prípravu. Rastie počet krajín, ktoré uznávajú, že migranti môžu budovať cezhraničný sociálny kapitál, že kultúrna rôznorodosť môže poskytnúť impulz pre stimuláciu podnikania
a spoločnosti s kultúrne rôznorodou pracovnou silou patria medzi najziskovejšie.
„Cudzinci rozširujú nebezpečné choroby“
Vo väčšine prípadov musí migrant do 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte na Slovensku predložiť policajnému oddeleniu potvrdenie o zdravotnom poistení na Slovensku a lekársky posudok
o tom, že netrpí chorobou ohrozujúcou verejné zdravie. V prípade, že lekársky posudok nepredloží včas, udelený prechodný alebo trvalý pobyt sa môže zrušiť.
Neexistuje žiadny zaznamenaný prípad rozšírenia nebezpečných chorôb migrantmi.
62
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
„Kriminalita cudzincov môže postupne narastať“
„V roku 2011 bolo na Slovensku vznesené obvinenie proti 56 968 osobám, čo je o 969 ľudí menej,
ako v roku 2010. ... Prokuratúra zaznamenala mierny nárast kriminality vo vzťahu k cudzincom,
u ktorých bolo vznesené obvinenie proti 1 111 osobám, čo je o 52 viac ako v roku 2010, no o 50
cudzincov menej v porovnaní s rokom 2009.“ (TASR, 5. 9. 2012)
Kriminalita migrantov sa udržuje na rovnakej úrovni. Počet migrantov stúpol z 58 322 v roku 2009
na 62 584 v roku 2010 a na 66 191 v roku 2011, t. z. pomer vznesených obvinení vzhľadom k celkovému počtu migrantov klesá (1,99 % v roku 2009 v porovnaní s 1,69 % v roku 2010 a 1,68 % v roku
2011).
Aj keď sa média usilujú o objektivitu poskytovaných informácií a uvádzajú pozitívne i negatívne
správy o migrantoch, najčastejšie sa o migrantoch informuje v súvislosti s nelegálnou alebo
trestnou činnosťou. Slovenskí novinári spracúvajú tému migrácie a súvisiace témy na základe
dostupných dokumentov a informácií. Podmienky televíznych reportáží či článkov v tlačových
médiách a limitované personálne kapacity však často neumožňujú dostať sa k jadru problému
a dostatočne vysvetliť problematiku.
Zdroje:
Vašečka, M.: Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v Slovenskej republike. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009.
Oriešková L., Milla M.: Aj my sme tu doma - inštruktážny materiál, IOM 2013, aktualizácia: IOM 2014.
Mýty a stereotypy
o migrantoch na Slovensku
63
10.
SKÚSENOSTI MIGRANTOV
NA SLOVENSKU S NÁSILÍM
Neviditeľnosť migrantov na Slovensku, v krajine s druhým najmenším
počtom cudzincov v rámci EÚ, znamená, že zneužívanie a násilie voči
migrantom na verejnosti, pracovisku či v súkromí zostáva skryté pred
zrakom verejnosti a verejných inštitúcií, poskytovateľov služieb či výskumných organizácií. Migranti na Slovensku sa tak potenciálne ocitajú
v situáciách, ktoré ohrozujú ich zdravie a ľudskú dôstojnosť.
Výskum je svojím rozsahom, témou, zapojením cieľovej skupiny aj použitými metódami jedinečný v oblasti migrácie a integrácie cudzincov
na Slovensku. Vzhľadom na neexistenciu systematizovaných informácií
o probléme bolo cieľom IOM vo výskume, ktorý realizovala od januára
2012 do marca 2013 v rámci projektu Príčiny, formy a dôsledky násilia
na štátnych príslušníkoch tretích krajín, vypracovať komplexnú analýzu fenoménu násilia na
štátnych príslušníkoch tretích krajín. Výsledky výskumu slúžia ako podklad na zavedenie efektívnych legislatívnych, politických a praktických opatrení zameraných na prevenciu, odhaľovanie,
potláčanie násilia a riešenie jeho dôsledkov.
Štyridsaťtri percent migrantov má skúsenosti s ľahšími formami násilia na verejnosti, v domácnosti
alebo v práci. Pätnásť percent má skúsenosti s vážnymi prejavmi násilia, ktoré by si vyžadovalo
intervenciu zo strany polície a pomáhajúcich organizácií. Približne každý deviaty migrant na Slovensku má skúsenosti s nútenou prácou. Toto je len časť výsledkov výskumu IOM o skúsenostiach
migrantov a migrantiek na Slovensku s násilím a zneužívaním v kontexte verejného priestoru,
domáceho násilia a násilia na pracovisku, ktoré vyplynuli z analýzy 690 dotazníkových odpovedí
občanov z krajín mimo EÚ a desiatok hĺbkových rozhovorov s migrantmi žijúcimi na Slovensku.
Násilie
Výskumný tím pracoval s konceptom násilia, ktoré je definované ako: „vedomé použitie fyzickej
sily alebo uplatnenie moci, alebo vyhrážanie sa takýmto aktom voči sebe, inej osobe, skupine
osôb alebo komunite, ktoré má, alebo s veľkou pravdepodobnosťou bude mať za následok zranenie, smrť, psychickú ujmu, ohrozenie správneho vývoja alebo núdzu.“150
Ďalej sa vyznačuje tým, že:
}} nejde len o fyzické násilie,
}} je to vedomé konanie,
}} spôsobuje rôzne následky,
}} jeho vnímanie môže byť odlišné v rôznych kultúrach.
150 (WHO 2002, s. 5)
64
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
Výsledky
Jednou zo zisťovaných oblastí výskumu bolo, tzv. symbolické násilie, ktoré v sebe zahŕňa to, ako
sa migranti cítia byť na Slovensku akceptovaní, čo pre nich znamená pojem násilie, ako ho vnímajú a či predstavuje problém v ich životoch.
}} 2/3 migrantov sa cíti na Slovensku bezpečne,
}} 14 % považuje násilie za problém,
}} 14 % podľa vlastných slov zažilo násilie.
Sú však veľké rozdiely vo výsledkoch naprieč rôznymi skupinami migrantov. Napríklad pocit
bezpečia je výrazne nižší u ázijských migrantov, migranti z moslimských a afrických krajín majú
viac skúseností s priamym i nepriamym násilím než iné komunity. Dôležitú úlohu tu zohrávajú aj
preventívne stratégie (napr. vyhýbanie sa MHD) a to, ako vnímajú Slovensko môže byť spôsobené
aj porovnaním s krajinou pôvodu (napr. ak sú z krajiny, kde je konflikt, Slovensko pre nich predstavuje bezpečnú krajinu).
Násilie z nenávisti, alebo hate crime
Útoky či násilie z nenávisti sú motivované predsudkom voči určitej sociálnej charakteristike obete,
akou je napríklad rasa, vierovyznanie, etnická príslušnosť, jazyk alebo sexuálna orientácia. Typickou črtou je, že páchateľ svoju obeť nepozná, vyberá si ju na základe sebou definovanej odlišnosti.
Zistenia výskumu v tejto oblasti boli nasledovné:
}} Viac ako 6 % migrantov má skúsenosť s fyzickým násilím.
}} Najviac skúseností majú migranti z afrických krajín a z moslimskej komunity.
}} 2/3 fyzických útokov spôsobujú zranenia a 6 % vážne zranenia.
}} Medzi násilie z nenávisti boli zaradené aj verbálne útoky, ktoré sa vo výpovediach respondentov objavovali často – až 21 % migrantov má túto skúsenosť.
Násilie na pracovisku
Práca je najčastejšou motiváciou pre príchod migrantov na Slovensko – takmer 50 % migrantov
uviedlo, že s ňou má v slovenských podmienkach skúsenosť. S takto vysokými číslami však súvisí aj
to, koľko respondentov uviedlo skúsenosti s nevhodnými podmienkami na pracovisku, prípadne
s pracovným znevýhodnením. Výskumný tím týmto otvoril priestor na diskusiu o dvoch pojmoch:
1. Exploitatívna práca – práca za takých podmienok, ktoré predstavujú riziko zneužívania
a zraniteľnosti migrantov voči iným formám násilia, stále však v medziach existujúcej trestnej legislatívy.
2. Nútená práca – nedobrovoľná práca alebo služby, vykonávané pod hrozbou akéhokoľvek
druhu, univerzálne považovaná za trestný čin. Z výskumu vyplynulo, že až 11 % respondentov má skúsenosť s týmto typom práce, alarmujúce je číslo 31 % pri mužoch z ukrajinskej
komunity. Podmienky pre vznik a udržanie osôb v podmienkach nútenej práce vznikajú
spojením niekoľkých faktorov, ako napr. kontrola, hrozby, zneužívanie, ale aj priame násilie.
Závažnosť tejto témy a jej priamy i nepriamy dopad na obete núti k potrebe rozlišovať medzi vyššie uvedenými pojmami a spolu s fenoménom obchodovania s ľuďmi o týchto bodoch uvažovať
ako o kontinuu.151
Násilie v domácnosti/v súkromnom priestore
Domácnosťou, resp. súkromným priestorom bol pre výskumné účely priestor, do ktorého majú
prístup iba určité osoby a zároveň existuje predpoklad, že hlavný účel trávenia času v ňom sú
osobné aktivity a nocľah, čo ho odlišuje od pracovného priestoru. Výskum ukázal, že muži i ženy
migranti majú podobný rozsah skúseností s násilím v súkromnom priestore (28 %), avšak odlišné
sú formy násilia a vzťahy / väzby, v ktorých sa násilie vyskytuje.
151Skrivankova, K., Between decent work and forced labour: examining the continuum of exploitation. Joseph Rowntree Foundation, York, 2010
Skúsenosti migrantov na
Slovensku s násilím
65
}} 6 % respondentov uviedlo skúsenosť s vážnou a opakovanou formou tohto typu násilia.
}} U mužov sa objavovalo previazanie súkromného priestoru s pracoviskom (napr. spoločné
bývanie ukrajinských pracovných migrantov).
}} Ženy – migrantky identifikovali svoje znevýhodnenie z dôvodov sociálnej izolácie, ekonomickej či právnej závislosti od partnera alebo jeho rodiny. Dôvodom bol tiež nedostatok
jazykových zručností a kultúrnych znalostí. Išlo najmä o ženy z východnej Európy a z Ruska.
Rizikové faktory
Pre dôsledné porozumenie problému násilia na migrantoch sa výskumný tím zameral aj na faktory zvyšujúce riziko konfliktu či ohrozenia migranta a naopak, na oporné siete migrantov (na
koho sa v prípade potreby obracajú).
Ako najsilnejší faktor znevýhodnenia migranti vyhodnotili jazyk, resp. neznalosť Slovenského
jazyka. Nasledoval pobytový status, teda viazanosť pobytu na jeden účel (napr. na jedného zamestnávateľa), s čím úzko súvisia aj riziká v rámci pracovného vzťahu. Ďalej v tomto poradí: nedostatok sociálneho kapitálu, etnicita migranta a kultúrna identita, pohlavie, lokalita v SR a finančné
zázemie. Ako problém sa tiež ukázal nedostatočný kontakt migrantov s formálnymi inštitúciami,
chýbajúce informácie a údaje. Preto sú pre migrantov kľúčové neformálne zdroje pomoci, často
v rámci komunity.
Výsledky výskumu sú zverejnené v publikácii Skúsenosti migrantov a migrantiek na Slovensku
s násilím. Informácie dopĺňa prehľad a charakteristika najväčších migrantských skupín migrantov na Slovensku, hodnotenie existujúcej legislatívy, politiky a praxe v oblasti násilia, porovnanie
a dobrá prax zo zahraničia a odporúčania pre inštitúcie, prax a politiky.
Túto publikáciu si môžete pozrieť alebo stiahnuť na http://www.iom.sk/sk/publikacie.
Zdroj:
Blažek, M., Andrášová, S., Paulenová, N.: Skúsenosti migrantov a migrantiek na Slovensku s násilím. Bratislava:
Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2013.
66
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
ZOZNAM POUŽITEJ
A ODPORÚČANEJ LITERATÚRY
Monografie, štúdie a publikácie
Bargerová, Z., Divinský, B.: Integrácia migrantov v Slovenskej republike. Výzvy a odporúčania pre
tvorcov politík. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2008.
Blažek, M., Andrášová, S., Paulenová, N.: Skúsenosti migrantov a migrantiek na Slovensku s násilím. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2013.
Buryánek, J.: Interkulturní vzdělávání 1. Praha: Člověk v tísni, 2002.
Divinský, B.: Developments in the Field of Migration in Slovakia from her Accession to the European Union (International Issues and Slovak Foreign Policy Affairs Vol. XIX, No.2, 2010.
Divinský, B.: Labour Market – Migration Nexus in Slovakia: Time to Act in a Comprehensive Way.
Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2007.
Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008) Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009.
Divinský, B.: Vybrané problémy migračného manažmentu Slovenskej republiky v roku 2010
(www.migraceonline.cz, 12/2011).
Divinský, B.: Zahraničná migrácia v Slovenskej republike. Stav, trendy, spoločenské súvislosti.
Bratislava: Friedrich Ebert Stiftung a SFPA, 2005.Dráľ, P. (ed.): Migrácia ako emócia. Multikultúrna
zbierka esejí, aj o „nás”. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2009.
EMN Annual Policy Report 2009 Czech Republic, National Contact Point of the Czech Republic to
the European Migration Network, Prague: Ministry of Interior of the Czech Republic, 2010.
EMN Annual Policy Report 2011 Portugal.
EMN Annual Policy Report 2013 Sweden.
European social statistics pocketbook, Eurostat, 2013.
Eurostat – Data in focus 3/2014.
Fajnorová, K., Števulová, Z.: Právne postavenie a možnosti integrácie maloletých cudzincov bez
sprievodu v Slovenskej republike. Analýza právneho stavu a praxe. Bratislava: Liga za ľudské práva,
2009.
Filadelfiová, J., Sekulová, M.: Migrantky medzi nami. Rodinné a rodové aspekty integrácie. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2009.
Filadelfiová, J., Gyarfášová, O., Hlinčíková, M., Sekulová, M.: Sondy do kultúrnej diverzity na Slovensku. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2010.
Zoznam použitej
a odporúčanej literatúry
67
Gallová Kriglerová, E., Kadlečíková, J., Lajčáková, J.: Migranti. Nový pohľad na staré problémy. Bratislava: Centrum pre výskum etnicity a kultúry, 2009.
Gallová Kriglerová, E., Kadlečíková, J.: Kultúrna rozmanitosť a jej vnímanie žiakmi základných škôl
na Slovensku. Bratislava: Nadácia otvorenej spoločnosti, 2009.
Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Organizácia azylovej a migračnej politiky v Slovenskej republike.
Národná štúdia pre Európsku migračnú sieť (European Migration Network). Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2008.
Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Organizácia azylovej a migračnej politiky v Slovenskej republike,
Národná štúdia pre Európsku migračnú sieť (European Migration Network). Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009.
Guličová, M. G.: Zborník projektu Budovanie expertízy kľúčových aktérov na poli integrácie, pracovnej imigrácie a interkultúrneho dialógu. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu
(IOM), 2009.
Guráň, P. et al.: Monitoring adaptácie detí vybraných skupín cudzincov, ktorí žijú a pracujú na území SR, možnosti poskytovania služieb a právnej ochrany. Záverečná správa projektu. Bratislava:
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, 2007.
Hrivnáková, J.: Posilnenie uplatňovania princípov multikulturality, kultúrnej diverzity a antidiskriminácie z profesijných skupín pracujúcich s migrantmi na Slovensku. Bratislava: Medzinárodná
organizácia pre migráciu (IOM), 2008.
Identifikácia obetí obchodovania s ľuďmi medzi migrantmi v SR. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009.
Internal Displacement Monitoring Centre (IDMC) – At a glance – Global Overview 2014: people
internally displaced by conflict and violence.
Jančo, M., Mokrá, L., Siman, M.: Uznávanie odborných kvalifikácií migrantov z tretích štátov v Slovenskej republike. De lege lata a de lege ferenda. Bratislava: Euroiuris, 2009.
Jovankovič, S. et al.: Kurikulum slovenských reálií pre deti cudzincov v Slovenskej republike –
stredná úroveň (kurz). Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2008.
Košta, J.: Medzinárodná migrácia v EÚ. Bratislava: Ekonomický ústav SAV, 2006.
Labašová, K.: Poskytovanie sociálnej a kultúrnej orientácie pre migrantov – výmena skúseností so
zahraničnými odborníkmi z členských štátov EÚ. Bratislava: IOM, 2012.
Medzinárodný dohovor o právnom postavení utečencov (Ženevský dohovor).
Migrant Integration Policy Index (MIPEX III), 2011.
Migration and Development Brief No. 22. The World Bank, tlačová správa (11.4.2014).
Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku
2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011)
Mittelmannová, M., Volanská, M., Tužinská, H.: Vybrané práva cudzincov na území SR. Princíp nenavrátenia, zlúčenia rodiny a kultúrna citlivosť. Bratislava: Stimul, 2009.
Nováková, M., Zbořil, M.: Integračná príručka pre azylantov. Bratislava: Človek v ohrození, 2007.
Občianstvo Slovenskej republiky. Bratislava: Migračné informačné centrum IOM, 2009.
Odpovede národných kontaktných bodov EMN na ad-hoc otázku EMN „Poskytovanie služieb štátnym príslušníkom tretích krajín na jednom mieste“, august 2013.
The Organisation of Asylum and Migration Policies, Factsheets: Portugal; United Kingdom, European Migration Network, 2012
Oriešková L., Milla M., Aj my sme tu doma – inštruktážny materiál, IOM 2013.
Pobyt cudzincov na Slovensku. Bratislava: Migračné informačné centrum IOM, 2009.
Popper, M., Lukšík, I., Bianchi, G., Szeghy, P.: Potreby migrantov na Slovensku. Bratislava: Veda, Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2006.
68
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
Príručka o integrácii pre tvorcov politiky a odborníkov. Druhé vydanie. Európske spoločenstvá,
2007.
Pukančík, M.: Kapitoly o utečencoch pre sociálnych pedagógov. Bratislava: Nová práca, 2006.
Riaditeľstvo služby cudzineckej polície Policajného prezídia ČR, 2013.
Spoločné základné princípy integračnej politiky prisťahovalcov v krajinách Európskej únie, 2004.
Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization – WHO), 2002.
Šoltésová, K. (ed.): Kultúra ako emócia: Multikultúrna zbierka esejí, nielen o „nás“. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2006.
Šoltésová, K. (ed.): Multikulti na školách. Metodická príručka pre multikultúrnu výchovu. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2006.
Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v SR, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru.
Štatistický prehľad žiadateľov o udelenie azylu, Migračný úrad MV SR.
Trendy v počte medzinárodných migrantov, United Nations Department of Economic and Social
Affairs (UN-DESA), 2013.
Triandis, H. C., Brislin, R. W. (Eds.): Handbook of Cross-cultural Psychology: Social psychology, vol. 5.
Boston: Allyn and Bacon, 1980, s. 211 – 279.
Tužinská, H.: Otázky opisu a prekladu. Využitie poznatkov antropológie a etnografie vo vedení
a tlmočení interview s imigrantmi. Bratislava: Stimul, 2009.
The UN Recommendations on International Migration Statistics (Revision 1), UN Statistics Division,
1998.
United Nations High Commissioner for Refugees (UNHCR) – Global trends 2013.
Uznesenie vlády ČR k Postupu pri realizácii aktualizovanej Koncepcie integrácie cudzincov – „Spoločné súžitie“, 2012.
Vašečka, M.: Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v Slovenskej republike. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009.
Vašečka, M., Košťál, C.: Integrácia migrantov – vieme, čo chceme? Politiky integrácie v Slovenskej
republike v komparatívnej perspektíve. Bratislava: Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, 2009.
Výročná správa o politikách v oblasti migrácie a azylu Slovenská republika 2011, Národná štúdia
pre Európsku migračnú sieť (European Migration Network), 2012.
Výročná správa o politikách v oblasti migrácie a azylu – Slovenská republika 2012, Národná štúdia
pre Európsku migračnú sieť (European Migration Network), 2013
Výročná správa o politikách v oblasti migrácie a azylu – Slovenská republika 2013, Národná štúdia
pre Európsku migračnú sieť (European Migration Network), 2014.
Vývoj obyvateľstva v Slovenskej republike a krajoch v roku 2013, Štatistický úrad SR, 2014.
The World Bank – Migration and Development Brief No. 22, 2014.
Zamestnávanie cudzincov na Slovensku. Bratislava: Migračné informačné centrum IOM, 2009.
Zoznam použitej
a odporúčanej literatúry
69
Legislatíva
Dokumenty týkajúce sa Migračnej politiky SR dostupné na webovej stránke Ministerstva vnútra
SR: http://www.minv.sk/?zamer-migracnej-politiky-slovenskej-republiky.
Koncepcia integrácie cudzincov v SR dostupná na webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny SR: http://www.employment.gov.sk/integracia-cudzincov-dokumenty.html..
Medzinárodný dohovor o právnom postavení utečencov (Ženevský dohovor).
Spoločné základné princípy integračnej politiky prisťahovalcov v krajinách Európskej únie, 2004.
Zákon č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení.
Zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve.
Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov.
Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.
Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle.
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon).
Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci.
Zákon č. 300/2005 Z. z. – Trestný zákon
Internetové zdroje
http://www.avr.iom.sk
http://www.bezpecnecestovanie.iom.sk
http://www.cbs.nl
http://www.centrumpravnejpomoci.sk
http://www.charita.sk
http://www.cvek.sk
http://www.czso.cz
http://www.emn.sk
http://www.employment.gov.sk
http://www.etp.sk
http://www.eures.sk
https://www.facebook.com/IOMSlovakia
https://www.facebook.com/latinos.sk
http://www.financnasprava.sk.
http://www.governance.sk
http://www.government.nl/issues/integration
http://www.health.gov.sk
http://www.hrl.sk
http://www.inmp.it
http://www.iom.sk
70
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
http://www.iom.int
http://www.ine.pt
http://www.integracnicentra.cz
http://www.ivo.sk
http://www.justice.gov.sk
http://www.kubaklub.sk
http://www.martin.sk
http://www.mediatoreinterculturale.org
http://www.mic.iom.sk
http://mic.iom.sk/atlas/ http://www.migraceonline.cz
http://www.migration.sk
http://www.minv.sk
http://www.mipex.eu
http://www.multikulti.sk
http://www.mvcr.cz
http://www.mvsr.sk
http://www.mzv.sk
http://www.nadaciamilanasimecku.sk
http://www.oss.inti.acidi.gov.pt/
http://www.safework.gov.sk
http://www.scb.se/en_/
http://www.shr.sk
http://www.socpoist.sk
http://www.statistics.sk
http://www.statistik.at/web_en/
http://www.un.org
http://www.unhcr-centralaurope.org
http://www.upsvar.sk
http://www.wien.gv.at
http://bjsw.oxfordjournals.org
http://cojcr.org
http://ec.europa.eu/immigration
http://ec.europa.eu/ewsi/en
http://en.wikimediation.org
http://larevue.ssd.com
https://lt.justice.gov.sk/
http://marginal.sk/
http://rovne.eu/projekt.html
Zoznam použitej
a odporúčanej literatúry
71
PRÍLOHA: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM)
IOM Bratislava
IOM Bratislava
Grösslingová 4
811 09 Bratislava
IOM Košice
Tel.: 02 52 63 15 97
Fax: 02 52 63 00 93
E-mail: [email protected]
Web: www.iom.sk; www.iom.int
IOM Košice
Poštová 1
040 01 Košice
Tel.: 055 625 86 62
Fax: 055 699 84 99
E-mail: [email protected]
Web: www.iom.sk
Migračné informačné centrum v Bratislave a v Košiciach
Migračné informačné centrum poskytuje komplexné poradenstvo k efektívnej sociálnej, ekonomickej a kultúrnej integrácii cudzincov na Slovensku. Zároveň poskytuje pracovné poradenstvo a príspevky na absolvovanie vzdelávacích alebo
rekvalifikačných kurzov a podporuje spoluprácu s komunitami migrantov a interkultúrnu výmenu.
Zvýhodnená telefonická linka Migračného informačného centra
Telefón
02 52 63 00 23
Fax
0850 211 478
02 52 63 00 25
Webová stránka o MIC
www.mic.iom.sk
Kontaktná e-mailová adresa MIC
[email protected]
Európska migračná sieť – Národný kontaktný bod v SR
Európska migračná sieť monitoruje, analyzuje a identifikuje dôvody migrácie a azylu, poskytuje aktuálne, objektívne
a porovnateľné informácie o migrácii a azyle verejnosti, inštitúciám a členským štátom Európskej únie na účely tvorby
politík EÚ v týchto oblastiach.
Telefón
02 52 62 33 35
Fax
02 52 63 00 25
Webová stránka EMN – NKB v SR
www.emn.sk
Kontaktná e-mailová adresa EMN – NKB v SR
[email protected]
Program asistovaných dobrovoľných návratov (AVR)
Program AVR je určený neúspešným žiadateľom o azyl a ilegálnym migrantom, ktorí si želajú vrátiť sa zo Slovenska do
krajiny pôvodu. IOM im poskytuje návratové poradenstvo, registráciu do programu, pomoc pri zabezpečení náhradných
cestovných dokumentov, zabezpečenie návratu, asistenciu pri tranzite a podporu pri reintegrácii v krajine pôvodu.
Zvýhodnená telefonická linka programu AVR
0850 211 262
Webová stránka o programe AVR, základné informácie a postup pri príprave a realizácii návratu
www.avr.iom.sk
Kontaktná e-mailová adresa programu AVR
[email protected]
Program návratu a reintegrácie obchodovaných osôb (CT)
IOM poskytuje komplexnú asistenciu obetiam obchodovania s ľuďmi – zabezpečuje ich bezpečný návrat do krajiny pôvodu,
dobrovoľný vstup do Programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi a ich reintegráciu v súlade s medzinárodnými
štandardmi a dokumentmi v oblasti pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi.
Národná linka pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi (bezplatná linka)
0800 800 818
Webová stránka o bezpečnom cestovaní a práci v zahraničí
www.bezpecnecestovanie.iom.sk
Kontaktná e-mailová adresa programu pomoci obchodovaným osobám
[email protected]
Humanitárny transfer utečencov cez Slovenskú republiku
Humanitárny transfer utečencov cez Slovenskú republiku je určený pre poskytnutie dočasného útočiska utečencom z vybraných krízových oblastí vo svete. Počas pobytu na Slovensku utečenci absolvujú bezpečnostné pohovory, zdravotné prehliadky a kultúrnu orientáciu potrebnú pre ich presídlenie do tretej krajiny.
72
Telefón
02 52 62 33 38
Webová stránka
www.iom.sk
Kontaktná e-mailová adresa
[email protected]
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V
Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM)
Bratislava 2014
Publikáciu vydala Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) v Bratislave v rámci projektu
„Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike V“ (individuálny projekt).“
Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Európskeho
fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín.
Solidarita pri riadení migračných tokov.
ISBN 978-80-89506-52-1
Download

Materiály k tréningom - Migračné informačné centrum