Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej
spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
Materiály k tréningom
Bratislava 2013
Publikáciu vydala Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) v Bratislave v rámci projektu
„Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich
s migrantmi v Slovenskej republike IV“.
Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Európskeho fondu pre integráciu štátnych
príslušníkov tretích krajín. Solidarita pri riadení migračných tokov.
Zostavili: Peter Dráľ a Andrea Mrlianová, IOM 2010
Aktualizácia: Tomáš Tahy, IOM 2012, 2013
Názory vyjadrené v tejto publikácii sú názormi autorov a nemusia sa zhodovať s postojmi
­Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM).
Materiál neprešiel jazykovou korektúrou.
Poslanie a činnosť IOM vychádzajú z princípu, že humánna a organizovaná migrácia prináša
prospech tak migrantom, ako aj spoločnosti. Ako popredná medzinárodná organizácia na poli
migrácie vyvíja IOM spolu so svojimi medzinárodnými partnermi úsilie s cieľom: napomáhať zvládanie narastajúcich operačných výziev migračných pohybov; zlepšovať pochopenie migračnej
problematiky; podporovať sociálny a ekonomický rozvoj prostredníctvom migrácie; presadzovať
dobré životné podmienky migrantov a rešpektovanie ich ľudskej dôstojnosti.
Informácie obsiahnuté v tejto publikácii môžu podliehať častým zmenám, preto odporúčame
overiť si ich platnosť a aktuálnosť priamo v platnej legislatíve.
Informácie uvedené v publikácii sú platné k septembru 2013.
Vydavateľ:
Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM)
Grösslingová 4
811 09 Bratislava
Tel.: +421 2 5263 1597, 5263 1598
Fax: +421 2 5263 0093
E-mail: [email protected]
Internet: www.iom.sk
© 2013 Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 4. vydanie
Všetky práva vyhradené. Žiadna časť tejto publikácie nemôže byť reprodukovaná, uložená vo
vyhľadávacom systéme alebo rozširovaná žiadnym spôsobom a v žiadnej forme bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa.
ISBN 978-80-89506-40-8
OBSAH
Úvod...............................................................................................................................................6
Ako pracovať s materiálmi.....................................................................................................7
1. Základné pojmy v oblasti migrácie a integrácie........................................................9
2. Migrácia a integrácia migrantov vo svete a vo vybraných krajinách EÚ........ 15
3. Migrácia v Slovenskej republike................................................................................... 21
4. Integrácia migrantov v Slovenskej republike ......................................................... 27
5. Typológia migrantov na Slovensku............................................................................. 37
6. Hlavní aktéri v oblasti migrácie a integrácie cudzincov v SR............................. 49
7. Vnímanie inštitúcií migrantmi....................................................................................... 58
8. One-Stop-Shop centrá v Portugalsku........................................................................ 61
9. Kultúra a interkultúrna komunikácia.......................................................................... 64
10. Mýty a stereotypy o migrantoch na Slovensku ................................................... 70
11. Skúsenosti migrantov na Slovensku s násilím...................................................... 74
Zoznam použitej literatúry................................................................................................. 77
PRÍLOHY..................................................................................................................................... 81
ÚVOD
Štvrté aktualizované vydanie tréningových materiálov je pripravené v rámci vzdelávacích aktivít
projektu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi v Slovenskej republike IV. Projekt nadväzuje
na predošlé ročníky (2010, 2011, 2012), počas ktorých boli realizované školenia štátnych zamestnancov pracujúcich s migrantmi z tretích krajín vo všetkých krajoch Slovenska.
Hlavným cieľom projektu je zlepšiť kvalitu poskytovaných služieb napomáhajúcich k integrácii
cudzincov v SR prostredníctvom budovania odborných kapacít zainteresovaných aktérov. Tento
cieľ je dosahovaný i prostredníctvom interaktívnych tréningov zameraných na prehĺbenie vzájomného dialógu a spolupráce, ako aj na zlepšenie znalostí rôznych aspektov migrácie a interkultúrnej komunikácie. Aktívna účasť cieľovej skupiny (kultúrnych mediátorov – zástupcov komunít
migrantov) na projekte podporuje vzájomnú interakciu dotknutých subjektov a zabezpečuje
zohľadnenie potrieb migrantov.
Projekt reaguje na aktuálne potreby rozšírenia vzdelávacích aktivít pre pracovníkov štátnej a verejnej správy v oblasti rozvoja a posilnenia interkultúrnych zručností. Aktivity projektu sú zamerané na spoluprácu rôznych typov inštitúcií na regionálnej úrovni v rámci interdisciplinárnych
tímov, vrátane simulácie činnosti jednotného kontaktného bodu (formou poradenského dňa pre
migrantov z tretích krajín) pre riešenie otázok integrácie na základe dobrej praxe zo zahraničia.
Materiály k tréningom sú praktickou pomôckou a prispievajú k zvyšovaniu povedomia majoritnej
spoločnosti o migrácii, migračných trendoch, o migrantoch žijúcich na Slovensku, citlivom vnímaní vzájomných kultúrnych odlišností a živej interkultúrnej výmene.
V záujme poskytnúť čo najaktuálnejšie informácie boli v tejto verzii Materiálov k tréningom aktualizované alebo pridané nasledujúce kapitoly: 1. Základné pojmy v oblasti migrácie a integrácie,
2. Migrácia a integrácia migrantov vo svete a vo vybraných krajinách EÚ, 3. Migrácia v Slovenskej
republike, 4. Integrácia migrantov v Slovenskej republike, 5. Typológia migrantov na Slovensku,
6. Hlavní aktéri v oblasti migrácie a integrácie cudzincov v SR, 10. Mýty a stereotypy o migrantoch
na Slovensku a 11. Skúsenosti migrantov na Slovensku s násilím.
Táto verzia materiálov bola aktualizovaná k septembru 2013.
6
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
AKO PRACOVAŤ S MATERIÁLMI
Materiály k tréningom boli spracované na základe zdrojov slovenských i zahraničných autorov
a poskytujú náhľad do problematiky migrácie, integrácie a interkultúrnej komunikácie. Obsahujú
teoretické, výskumné a prakticky orientované časti, vrátane reálnych prípadov. Publikáciu tvoria
materiály, ktoré boli použité na tréningoch IOM a predstavujú informačný podklad pre účastníkov
tréningov a workshopov; publikácia však sama osebe nie je manuálom alebo príručkou.
Materiály poskytujú výber dôležitých a užitočných informácií, ktoré slúžia ako základ pre jednotlivé tréningové aktivity, alebo ich informačne dopĺňajú.
Účelom tréningových aktivít je:
}} zvýšiť povedomie o trendoch v migrácii, v migračnej a integračnej politike,
}} zmeniť vnímanie migrácie (výzva a príležitosť namiesto ohrozenia alebo príťaže),
}} zvýšiť povedomie o cudzincoch žijúcich na Slovensku, ich pôvode, motiváciách, činnosti,
}} zvýšiť citlivosť na kultúrne odlišnosti a znevýhodnenia, ktoré vyplývajú z postavenia
migranta,
}} uvedomiť si vlastné vnímanie inakosti, postojov a predsudkov,
}} vžiť sa do situácie migranta,
}} vyskúšať si alternatívne spôsoby komunikácie a spolupráce s klientmi,
}} identifikovať možnosti vlastného rozvoja a skvalitňovania svojej profesionálnej činnosti.
Pre tých, ktorí tréning alebo workshop absolvovali, môže publikácia poslúžiť na pripomenutie poznatkov, zručností a postojov a prispieť tak k uvedomeniu si širších súvislostí pri riešení migračnej
agendy na konkrétnych pracoviskách.
Kapitoly 1 až 4 sú zamerané na zvýšenie povedomia o trendoch v migrácii, v migračnej a integračnej politike a na vnímanie migrácie nie ako ohrozenia alebo príťaže, ale ako výzvy a príležitosti. Sú tu definované základné pojmy, s ktorými budeme pracovať v celej publikácii. Zároveň
predstavujeme migračné a integračné trendy v zahraničí, venujeme sa problematike migrácie
a integrácie v Slovenskej republike a informujeme o integračnej a migračnej politike v SR.
Kapitola 5 informuje o rozličných skupinách migrantov žijúcich na Slovensku. Poukazujeme na
rôznu typológiu migrantov a predstavujeme konkrétne profily a osudy migrantov. Cieľom tejto
časti je zvýšiť povedomie o cudzincoch žijúcich na Slovensku, ich pôvode, motiváciách a potrebách a umožniť čitateľovi vžiť sa do situácie migranta.
Kapitola 6 predstavuje hlavných aktérov, ktorí pôsobia v oblasti migrácie a integrácie cudzincov
v SR. Kapitola 7 je zameraná na to, ako migranti vnímajú niektoré inštitúcie – predstavujeme
hlavné problémy, s ktorými sa migranti stretávajú pri komunikácii s inštitúciami a prípadné zdroje
problémov, ktoré formulovali účastníci tréningov. V kapitole 8 prezentujeme model One-Stop-Shop – praktický príklad dobrej spolupráce viacerých inštitúcií v Portugalsku, ktoré poskytujú
migrantom služby na jednom mieste.
Ako pracovať
s materiálmi
7
V kapitolách 9 až 10 sa venujeme kultúrnej identite migrantov, stereotypom a predsudkom,
ktoré ovplyvňujú postoje ľudia interkultúrnu komunikáciu. Poukazujeme na kultúrne odlišnosti
a znevýhodnenia, ktoré vyplývajú z postavenia migranta, formulujeme odporúčania pre prácu
s migrantmi a prezentujeme výsledky výskumu postojov verejnosti k migrantom a zahraničnej
migrácii v SR, ktorý predstavuje nazeranie slovenskej spoločnosti na migrantov a migráciu. Čitateľ
má možnosť uvedomiť si vlastné postoje, predsudky a svoje vnímanie inakosti a vyskúšať si alternatívne spôsoby komunikácie a spolupráce s klientmi.
V kapitole 11 nájdete stručné zhrnutie výsledkov výskumu IOM z roku 2012, ktorého cieľom bolo
zistenie rozsahu, foriem a dôsledkov násilia smerovaného voči migrantom žijúcim na Slovensku.
Na záver čitateľovi predstavujeme vhodné zdroje literatúry a informácií o migrácii, integrácii,
kultúre, multikulturalizme a vytváraní postojov a zručností. V prílohe sú predstavené aktuálne
programy, projekty a kontakty Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) na Slovensku.
Keďže zámerom tohto projektu je prispieť aj k zlepšeniu spolupráce odborníkov, ktorí pracujú
s migrantmi na regionálnej a národnej úrovni, nájdete tu aj kontakty na účastníkov tréningov
z januára 2013.
8
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
1.
ZÁKLADNÉ POJMY V OBLASTI
MIGRÁCIE A INTEGRÁCIE
Migrácia
Pohyb osôb alebo skupín osôb v geografickom a sociálnom priestore spojený s prechodnou
a­ lebo trvalou zmenou miesta pobytu.
Migráciu môžeme kategorizovať nasledovne:
}} zahraničná migrácia – pohyb osôb cez hranice suverénnych štátov spojený s trvalou ­alebo
prechodnou zmenou pobytu;
}} vnútorná migrácia – pohyb osôb v rámci jedného štátu spojený s trvalou alebo prechodnou zmenou pobytu;
}} dobrovoľná migrácia – slobodný pohyb osôb alebo skupín osôb, napríklad za účelom zamestnania, zlúčenia rodiny, vzdelávania, a pod.;
}} nútená migrácia – nedobrovoľné opustenie krajiny pôvodu pre politické a sociálne problémy, vojnové konflikty, prírodné katastrofy, závažné existenčné a ekonomické problémy,
alebo iné dlhodobo pretrvávajúce krízové situácie;
}} legálna migrácia – prekročenie hranice krajiny s platným cestovným dokladom, prípadne
aj platnými vízami a povoleniami, ak sa vyžadujú na vstup do krajiny;
}} nelegálna migrácia – neoprávnené prekročenie hranice krajiny bez platných cestovných
dokladov, víz a povolenia na pobyt, alebo neoprávnené zotrvávanie na území krajiny po
skončení platnosti dokladov, víz alebo povolenia na pobyt;
}} cirkulárna (okružná) migrácia – umožňuje cudzincom stráviť istý čas v zahraničí a pracovať bez toho, aby sa zvýšila trvalá migrácia. Okružná migrácia je v kontexte EÚ chápaná ako
tok migrantov z tretích štátov do EÚ a z EÚ, ktorý má opakujúci sa charakter;
}} dočasná migrácia – migrácia s konkrétnou motiváciou a/alebo účelom s úmyslom neskoršieho návratu do krajiny pôvodu.
Migrant
Podľa definície OSN osoba, ktorá z akýchkoľvek dôvodov zmenila krajinu svojho trvalého resp.
obvyklého pobytu a zo svojej domovskej krajiny sa presťahovala do inej krajiny minimálne na
obdobie troch mesiacov. Slovenský právny poriadok však nepoužíva pojem migrant, ale cudzinec.
Základné pojmy v oblasti
migrácie a integrácie
9
OSN rozlišuje dve skupiny migrantov podľa dĺžky pobytu:1
}} krátkodobý migrant – osoba, ktorá sa sťahuje do inej krajiny ako krajina jej trvalého (obvyklého) pobytu po dobu najmenej 3 mesiacov, ale kratšej ako jeden rok;
}} dlhodobý migrant – osoba, ktorá sa sťahuje do inej krajiny ako krajina jej trvalého (obvyklého) po dobu minimálne jedného roka.
Imigrant
Prisťahovalec, t. j. migrant migrujúci na územie určitého štátu s úmyslom usadiť sa v ňom.
Emigrant
Vysťahovalec, t. j. migrant migrujúci z územia určitého štátu s úmyslom usadiť sa v inom štáte.
Migračné saldo
Rozdiel medzi počtom prisťahovaných a počtom vysťahovaných, resp. migračný prírastok alebo
úbytok v danom štáte.
Cudzinec
Podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpiasov (ďalej „zákon
o pobyte cudzincov“) je cudzincom každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. Cudzincami sú teda podľa slovenského právneho poriadku aj občania členských štátov EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarskej konfederácie (spolu tiež občania Únie2).
Štátny príslušník tretej krajiny
Podľa zákona o pobyte cudzincov je štátnym príslušníkom tretej krajiny každý, kto nie je štátnym
občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie3; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.
Utečenec
Osoba, ktorá má opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, náboženských, národnostných a politických dôvodov, alebo pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine. Z dôvodu týchto
obáv sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny pôvodu ani využiť ochranu tejto krajiny. V slovenskom právnom poriadku bol pojem utečenec nahradený pojmom azylant.
Azylant
Cudzinec, ktorý splnil kritériá Dohovoru o právnom postavení utečencov (Ženevského dohovoru), čím bol uznaný za utečenca a bola mu poskytnutá medzinárodná ochrana vo forme azylu.
V slovenskom právnom poriadku cudzinec, ktorý splnil kritériá Ženevského dohovoru a zákona
č. 480/2002 Z. z. o azyle, a ktorému Ministerstvo vnútra SR udelilo azyl. Žiadateľ o azyl
Štátny príslušník inej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá na útvare Policajného
zboru SR vyhlási, že žiada o azyl na území Slovenskej republiky.
Maloletý bez sprievodu
Štátny príslušník inej krajiny, ktorý má menej ako 18 rokov a nachádza sa na území inej krajiny bez
rodičov alebo zákonných zástupcov.
Vnútorne vysídlená osoba
Osoba donútená migrovať v rámci svojej krajiny pôvodu.
1 The UN Recommendations on International Migration Statistics (Revision 1), UN Statistics Division, 1998.
2 Pozn. autora: Zákon č. 404/2011 o pobyte cudzincov používa na označenie občanov členských štátov Európskej
únie, Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarska spoločné označenie „občania Únie“.
3 Viď predchádzajúca poznámka.
10
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
Štátne občianstvo
Trvalý právny zväzok medzi fyzickou osobou a štátom, ktorého obsahom je súbor vzájomných
práv a povinností stanovených právnym poriadkom daného štátu. Štátne občianstvo SR možno
podľa zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve v znení neskorších predpisov nadobudnúť
narodením, voľbou, určením, rozhodnutím súdu, osvojením alebo udelením (naturalizáciou).
Pobyt
}} Trvalý – pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území danej krajiny. Cudzinci na Slovensku môžu získať trvalý pobyt na 5 rokov, trvalý pobyt na neobmedzený čas
alebo dlhodobý pobyt. Cudzinci s trvalým pobytom sa nestávajú automaticky občanmi SR.
}} Prechodný – pobyt občana mimo miesta trvalého pobytu, kde sa dočasne zdržiava viac
ako 90 dní. Podľa zákona o pobyte cudzincov môžu cudzinci na Slovensku získať prechodný
pobyt za účelom podnikania, zamestnania, štúdia, osobitnej činnosti, výskumu a vývoja,
zlúčenia rodiny alebo plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl.
Prechodný pobyt je možné udeliť aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané
postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, alebo ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte Európskej únie. Prechodný pobyt sa cudzincom
udeľuje na rôzne dlhý čas v závislosti od jeho účelu, v prípade potreby možno požiadať
o jeho obnovenie.
}} Tolerovaný – špecifický typ pobytu, ktorý možno udeliť cudzincovi najviac na 180 dní za
predpokladu, že existuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia, , alebo jeho vycestovanie nie je možné a jeho zaistenie nie je účelné, alebo ak je cudzinec maloletým dieťaťom nájdeným na území SR, alebo ak je obeťou trestného činu obchodovania s ľuďmi, ak
má najmenej 18 rokov, alebo ak to vyžaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného
života, alebo ak bol nelegálne zamestnaný za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok, alebo ak ide o nelegálne zamestnanú maloletú osobu.
Azyl
Forma ochrany pred prenasledovaním poskytovaná osobe uznanej za utečenca podľa Dohovoru
o právnom postavení utečencov, ktorý bol prijatý v roku 1951 v Ženeve (Ženevský dohovor). Azyl
udeľuje krajina, v ktorej oň utečenec požiadal.
Doplnková ochrana
Je to ochrana osoby, ktorej nebol udelený azyl, ale po návrate do krajiny pôvodu by bola vystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia, napríklad trestu smrti, mučeniu, neľudskému alebo
ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo vážnemu ohrozeniu života z dôvodu násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
Odsun
Hromadné, spravidla nútené vysídlenie osôb do iného štátu alebo do inej časti toho istého štátu.
Repatriácia
Hromadný alebo jednotlivý návrat nútene vysťahovaných osôb späť do vlasti.
Vyhostenie
}} Súdne vyhostenie – jeden z druhov trestov, ktorý môže podľa zákona č. 300/2005 Z. z.
Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej „Trestný zákon“) súd uložiť páchateľovi
trestného činu, ktorý nie je občanom SR ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo bola
poskytnutá doplnková ochrana. Trest vyhostenia nemôže súd okrem iného a za splnenia
zákonom stanovených podmienok uložiť ani občanovi členského štátu EÚ alebo občanovi
zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Trest vyhostenia môže
súd uložiť na 1 až 15 rokov.
}} Administratívne vyhostenie – podľa zákona o pobyte cudzincov rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území SR a je
povinný opustiť územie SR, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny
Základné pojmy v oblasti
migrácie a integrácie
11
pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, ktorá ho prijme, alebo na územie
členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú
ochranu. Vyhostenie sa nevykoná, ak by sa vyhostený mal vrátiť do krajiny, kde by bol ohrozený jeho život, hrozilo by mu mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie,
alebo do krajiny, v ktorej mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený.
Dobrovoľný návrat
Samostatný alebo asistovaný návrat migranta založený na jeho slobodnej vôli.
Readmisná dohoda
Recipročná dohoda o odovzdávaní a prijímaní migrantov, ktorí predtým nelegálne vstúpili na
územie krajiny alebo sa na ňom nelegálne zdržiavali; odovzdaniu predchádza rozhodnutie polície
o administratívnom vyhostení.
Malý pohraničný styk
Časté prekračovanie spoločnej štátnej hranice zmluvných strán obyvateľmi pohraničnej oblasti
s cieľom pobytu v pohraničnej oblasti najmä zo sociálnych, kultúrnych, hospodárskych alebo rodinných dôvodov na čas, ktorý nepresahuje čas ustanovený v medzištátnej zmluve. Na malý pohraničný styk je potrebné získať povolenie, ktoré držiteľa oprávňuje prekračovať štátnu hranicu
v rámci režimu malého pohraničného styku.
Obchodovanie s ľuďmi
Podľa Trestného zákona trestný čin, ktorého sa dopustí páchateľ, ktorý použitím podvodného konania, ľsti, obmedzovania osobnej slobody, únosu, násilia, hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy
alebo iných foriem donucovania, prijatia alebo poskytnutia peňažného plnenia či iných výhod
na dosiahnutie súhlasu osoby, na ktorú je iná osoba odkázaná, alebo zneužitia svojho postavenia alebo zneužitia bezbrannosti alebo inak zraniteľného postavenia zláka, prepraví, prechováva,
odovzdá alebo prevezme iného, hoci aj s jeho súhlasom, na účel jeho prostitúcie alebo inej formy
sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej služby vrátane žobrania,
otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, núteného sobáša, zneužívania na páchanie trestnej činnosti, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania.
Nútená práca
Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (ILO, 1930) v čl. 2 definuje nútenú prácu ako „každú
prácu alebo službu, ktorá sa na nejakej osobe vymáha pod hrozbou akéhokoľvek trestu, a ku ktorej sa táto osoba neponúkla dobrovoľne“.
Ďalšie kľúčové prvky, ktoré sa môžu podľa ILO spájať so situáciami nútenej práce:
}} hrozba fyzického alebo sexuálneho násilia,
}} obmedzenie slobody pohybu pracovníkov,
}} dlžnícky vzťah,
}} neposkytnutie odmeny za prácu,
}} zadržiavanie pasu a iných identifikačných dokumentov,
}} hrozba udania príslušným úradom vzhľadom na nelegálny status pracovníka.
Kultúra
Súhrn ľudských činností, predmetov, inštitúcií, ideí a hodnôt, ktoré sú vlastné určitému spoločenstvu.
Akulturácia
Prijatie prvkov inej kultúry ako tej vlastnej pod vplyvom alebo kontaktom s inou kultúrou.
Interkultúrne kompetencie
Súbor vedomostí, zručností a postojov, ktoré umožňujú rešpektovať a chápať odlišné kultúry
a spolunažívať s ich nositeľmi.
Kultúrny šok
Silný pocit dezorientácie a nepohodlia vytvorený z kontaktu s odlišnou, nepoznanou kultúrou.
12
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
Multikulturalizmus
Stav – koexistencia rôznych sociokultúrnych skupín so špecifickými systémami inštitúcií, tradícií,
významov, postojov a hodnôt.
Proces – dynamická výmena rôznych prejavov kultúry, vzájomné ovplyvňovanie rôznorodých
kultúrnych systémov, prípadne aj vznik nových.
Teória – multidisciplinárna oblasť výskumu rôznych aspektov kultúrnej rozmanitosti a odlišných
kultúrnych systémov.
Cieľ – súbor ideí alebo spoločenský/politický program usilujúci sa o vytvorenie pluralitnej spoločnosti, ktorá je založená na princípoch tolerancie, rešpektu, dialógu a spolupráce a zahŕňa viacero
odlišných sociokultúrnych skupín.
Integrácia
Proces, počas ktorého dochádza k približovaniu sa domáceho obyvateľstva a migrantov žijúcich
v krajine do jednej spoločnosti. Ide o obojstranný proces, ktorý si vyžaduje prispôsobovanie zo
strany migrantov na jednej strane a vytvorenie podmienok pre integráciu migrantov na strane
druhej.
Asimilácia
Individuálne alebo skupinové splynutie nositeľov jednej kultúry s nositeľmi inej, zväčša dominantnej kultúry, ktoré zároveň znamená opustenie alebo zánik pôvodnej kultúry.
Diskriminácia
Podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov je diskriminácia
priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn a nabádanie na diskrimináciu. Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza,
zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. V súlade so
zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodov pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného
postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka,
politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo
iného postavenia.
Marginalizácia
Vytváranie vzťahov sociálnej nerovnosti, ktorá sa prejavuje nielen v zhoršenom socioekonomickom postavení, ale aj v symbolickom zneuznaní, znížení životných šancí a obmedzení príležitostí
podieľať sa na rozhodovaní v spoločnosti.
Segregácia
Priestorové oddeľovanie určitej sociokultúrnej skupiny od dominantnej sociokultúrnej skupiny,
ktoré spravidla sprevádza aj obmedzovanie príležitostí a symbolické vylúčenie.
Etnocentrizmus
Hodnotové, kultúrne alebo politické uprednostňovanie určitej etnickej skupiny na úkor ostatných; vnímanie ostatných iba z pohľadu vlastného etnika.
Nacionalizmus
Prisudzovanie vyššej hodnoty vlastnému národu, jeho nekritické uprednostňovanie pred inými
národmi.
Xenofóbia
Strach z cudzej a neznámej kultúry alebo z jej nositeľov – cudzincov.
Základné pojmy v oblasti
migrácie a integrácie
13
Zdroje:
Bargerová, Z., Divinský, B.: Integrácia migrantov v Slovenskej republike. Výzvy a odporúčania pre tvorcov politík. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2008.
Hrivnáková, J.: Posilnenie uplatňovania princípov multikulturality, kultúrnej diverzity a antidiskriminácie z profesijných skupín pracujúcich s migrantmi na Slovensku. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu
(IOM), 2008.
Mistrík, E.: Pojmy. In: Šoltésová, K. (ed.): Multikulti na školách. Metodická príručka pre multikultúrnu výchovu.
Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2006, s. 37 – 66.
Medzinárodný dohovor o právnom postavení utečencov (Ženevský dohovor).
Oriešková L., Milla M., Aj my sme tu doma – inštruktážny materiál, IOM 2013
Spoločné základné princípy integračnej politiky prisťahovalcov v krajinách Európskej únie, 2004.
The UN Recommendations on International Migration Statistics (Revision 1), UN Statistics Division, 1998
Zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve.
Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.
Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle. Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou
(antidiskriminačný zákon).
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákonník.
14
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
2.
MIGRÁCIA A INTEGRÁCIA
MIGRANTOV VO SVETE A VO
VYBRANÝCH KRAJINÁCH EÚ
Fenomén medzinárodnej migrácie je prejavom intenzívnych procesov globalizácie, v rámci ktorej
sa odstraňujú administratívne bariéry, rozširuje sa prístup na pracovné trhy a narastá transnacionalizmus. Z približne 200 štátov sveta skoro všetky sú zdrojové, tranzitné alebo cieľové územia
pre migrantov.
Podľa odhadov Organizácie Spojených národov sa vo svete za posledných desať rokov zvýšil
počet medzinárodných migrantov zo 175 miliónov (2000) na 232 miliónov (2013).4 Ak by si títo
migranti založili štát, bol by v rebríčku ľudnatosti po Číne, Indii, USA a Indonézii na piatom mieste.
Podiel migrantov na celosvetovej populácii predstavuje 3,2 %.5 Vzhľadom na odhadovaný počet
interných migrantov (740 miliónov)6 je na svete asi miliarda migrantov, číže zhruba každý siedmy
človek je migrant. Zároveň dochádza k ďalším významným zmenám: na celkovom počte rastie
zastúpenie žien a stúpa počet pracovných migrantov i študentov.7
Podľa Oddelenia OSN pre hospodárske a sociálne otázky (UN-DESA) smerujú skoro dve tretiny
medzinárodných migrantov do Európy a Ázie. Európa je naďalej najpopulárnejšou destináciou
migrácie so 72 miliónmi migrantov (Ázia: 71 miliónov). 74 % migrantov sú v produktívnom veku
(20 – 64 rokov) a 48 % z nich sú ženy.8 Európska únia patrí v rámci medzinárodnej migrácie medzi imigračne najatraktívnejšie destinácie. V roku 2012 sa v EÚ nachádzalo 34,3 milióna cudzích
štátnych príslušníkov s platným povolením na pobyt (6,8 % celkovej populácie). Väčšina z nich
(20,7 milióna) boli občania tretích krajín, zatiaľ čo zvyšných 13,6 milióna boli občania iného členského štátu EÚ.9
Najväčšie komunity imigrantov sú v rámci EÚ v Nemecku a vo Francúzsku, pričom väčšinou ide
o pracovných migrantov.10 V niektorých členských štátoch EÚ sa hovorí o imigrácii, ako o nástroji
riešenia nepriaznivého demografického vývoja a v blízkej budúcnosti sa očakáva „boj“ medzi
členskými štátmi nielen o vysoko kvalifikovaných, ale aj o nízko kvalifikovaných migrantov. Preto
mnohé krajiny prispôsobili tomuto očakávanému vývoju svoje migračné a integračné politiky.
4 Štatistika United Nations Department of Economic and Social Affairs (UN-DESA), 2013, pozn. autora: počty zahŕňajú aj občanov narodených v zahraničí a utečencov (teda nielen cudzincov s platným povolením na pobyt). V roku
1990 bolo na svete podľa UN-DESA 154 miliónov medzinárodných migrantov.
5Tamtiež.
6 United Nations Development Programme (UNDP), 2009
7 Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009, s. 13.
8 UN-DESA, 2013
9 European social statistics pocketbook, Eurostat, 2013
10 UN-DESA, 2013
Migrácia a integrácia migrantov vo
svete a vo vybraných krajinách EÚ
15
Nižšie ponúkame krátky prehľad o migračných a integračných trendoch vo vybraných členských
štátoch.11 Ide o krajiny, ktoré využívajú rôznorodé nástroje v oblasti integrácie migrantov. Viaceré
z týchto nástrojov (ako napríklad portugalský model One-Stop-Shop) môžu byť inšpiráciou aj
pre Slovensko. Tri z týchto krajín (Holandsko, Portugalsko a Švédsko) sa v rámci Indexu politiky
integrácie migrantov (MIPEX III, 2011) umiestnili v prvej desiatke hodnotených krajín. Takisto uvádzame príklad dobrej praxe integrácie migrantov na lokálnej úrovni, konkrétne v meste Viedeň.
Česká republika
Koncom roka 2012 mala Česká republika (ČR) celkovú populáciu 10 516 000 obyvateľov.12 Podľa
štatistík žilo v krajine v danom roku 271 700 cudzincov (príslušníkov tretích krajín s platným povolením na pobyt), čo predstavuje podiel 2,6 % na celkovom počte obyvateľov ČR.13
Hlavným koordinátorom migračnej politiky je ministerstvo vnútra a koordinátorom integračnej
agendy je ministerstvo práce a sociálnych vecí, ktoré v oblasti integrácie spolupracuje s ministerstvami kultúry, školstva, vnútra i priemyslu a obchodu. Prínosom pri riešení integračných výziev
v ČR je Výbor pre práva cudzincov pri Rade vlády pre ľudské práva, podobne tiež medzirezortná
Komisia ministra práce a sociálnych vecí pre integráciu cudzincov.
Podľa Indexu politiky integrácie migrantov (MIPEX III, 2011, viď Kapitola 4), v ktorom sa ČR z 31
krajín umiestnila na 19. mieste, zostáva aj napriek kríze dôležitou prisťahovaleckou krajinou.
Programy dobrovoľného návratu vykázali nízku efektivitu, pretože väčšina prisťahovalcov si praje
v krajine zostať. Prístup na trh práce je vo všeobecnosti lepší než vo väčšine stredoeurópskych
krajín. Na rozdiel od ďalších nových prisťahovaleckých krajín nedošlo k zlepšeniu politických práv
migrantov, ani prístupu k českému občianstvu. Česká integračná politika na stupnici MIPEX stúpla
o štyri body vďaka Antidiskriminačnému zákonu z roku 2009 a v rebríčku tak ČR predbehla Estónsko, Litvu a Švajčiarsko. Minimálne štandardy EÚ uvedené v zákone zlepšujú vymáhateľnosť práva
pre obete bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo pôvod a uľahčujú všetkým obyvateľom plne
sa zapojiť do spoločnosti.14
Priority integračnej politiky ČR sú znalosť českého jazyka, ekonomická sebestačnosť cudzincov,
orientácia cudzincov v spoločnosti a vzájomné vzťahy cudzincov a majoritnej spoločnosti. Integrácia cudzincov sa v ČR uskutočňuje predovšetkým na regionálnej a lokálnej úrovni. České
Ministerstvo vnútra podporuje zriaďovanie regionálnych Centier na podporu integrácie cudzincov z tretích krajín. V roku 2013 by mali tieto centrá fungovať v 12 zo 14 českých krajov (vrátane
hlavného mesta Praha). Centrá plnia úlohu informačného strediska pre cudzincov a nástroja pre
nastavenie a realizáciu integračnej politiky v jednotlivých krajoch. Ich cieľom je zabezpečiť poradenstvo pre cudzincov, kurzy a preventívnu činnosť, permanentný monitoring situácie a podporu
rozvoja občianskej spoločnosti, ako aj vytvoriť regionálnu platformu pre integráciu.15
Zdroje financovania integračných projektov sú k dispozícii aj na regionálnej úrovni. Do integrácie
sa tak zapájajú aj kraje a mestá. Významné sú projekty centier pre migrantov, v rámci ktorých sa
poskytujú potrebné informácie a jazykové kurzy (napríklad v Plzni či Pardubiciach). Cieľovou skupinou na integráciu sú nielen dlhodobo usadení migranti, ktorí sa zdržiavajú v Českej republike
najmenej jeden rok, ale aj českí občania, ktorí sú s migrantmi v každodennom priamom kontakte.
Hlavné výzvy do budúcnosti pre oblasť imigrácie v ČR predstavuje najmä regulovanie zamestnávania cez pracovné agentúry a boj s nelegálnou prácou. Cieľom všetkých aktivít integračnej
politiky je predchádzať vytváraniu uzavretých komunít migrantov, ich spoločenskej izolácii a sociálnemu vylúčeniu.16
11 Časť textu k Holandsku, Švédsku a Portugalsku prevzatý z Mrlianová, A.: Stručná charakteristika navštívených
krajín v oblasti pracovnej migrácie, integrácie a interkultúrneho dialógu. In: Guličová, M. G.: Zborník projektu Budovanie expertízy kľúčových aktérov na poli integrácie, pracovnej imigrácie a interkultúrneho dialógu. Bratislava:
Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009, s. 9 – 11; aktualizácia: IOM 2012.
12 Český štatistický úrad, 2013
13 Eurostat, 2013
14 Migrant Integration Policy Index (MIPEX III), 2011
15 Ministerstvo vnútra Českej republiky, 2013; www.integracnicentra.cz
16 Uznesenie vlády ČR k Postupu pri realizácii aktualizovanej Koncepcie integrácie cudzincov – „Spoločné súžitie“,
16
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
Holandsko
Koncom roka 2012 malo Holandsko celkovú populáciu 16 779 575 obyvateľov.17 Podľa štatistík
žilo v krajine v tomto roku približne 336 900cudzincov (príslušníkov tretích krajín s platným povolením na pobyt), t. j. 2 % z populácie Holandska.18
Hospodárska kríza viedla k väčšej uzavretosti imigračnej politiky a k zmene jej orientácie na vysoko kvalifikovaných migrantov. U nich sa snaží skrátiť dobu vybavovania potrebných formalít
a poskytuje im rôzne úľavy. Kritériá pre uznanie migrantov za vysoko kvalifikovaných sú stanovené na základe výšky príjmu. Takíto migranti nepotrebujú pracovné povolenie a rovnaké zvýhodnené pravidlá platia aj pre ich rodinných príslušníkov.
Holandsko je jednou z prvých krajín, ktoré zaviedli tzv. multikultúrny model pri integrácii imigrantov. Vzhľadom k niektorým problémom ho však v súčasnosti prehodnocuje a začína presadzovať
skôr občiansku integráciu jednotlivcov. Hlavným koordinátorom migračnej politiky je Oddelenie
imigračnej politiky, ktoré spadá pod ministerstvo spravodlivosti. Podľa Indexu politiky integrácie
migrantov (MIPEX III, 2011, viď Kapitola 4) z roku 2010, v ktorom sa Holandsko z 31 krajín umiestnilo na piatom mieste, ide stále o významnú destináciu pre imigrantov. Viac povolení na pobyt sa
udeľuje z dôvodu spájania rodín, vzhľadom na to, že od roku 2004 nové členské štáty EÚ nepotrebujú pracovné povolenie. Z krajín skúmaných v rámci indexu MIPEX sa Holandsko umiestnilo
na 3. mieste v oblasti pracovnej mobility: rovnaké ekonomické príležitosti a cielené opatrenia
zamerané na pracovníkov narodených v zahraničí.19
Samotná integrácia migrantov prebieha v Holandsku na úrovni miest a samospráv, ktoré poskytujú migrantom s trvalým pobytom doplňujúce jazykové a vzdelávacie kurzy a postupne ich integrujú do spoločnosti a na trh práce. Za najefektívnejší nástroj integrácie samosprávy považujú
intenzívne individuálne poradenstvo, zamerané na využívanie talentu jednotlivcov.
V januári 2013 vstúpila do platnosti novela integračného zákona, ktorá sprísnila pravidlá integrácie
migrantov v Holandsku. Migranti, ktorých sa to týka majú v rámci integrácie viac povinností a musia si ju financovať sami. Tí, ktorí na to nemajú sa môžu uchádzať o špeciálnu pôžičku od štátu.20
Výzvami do budúcnosti v oblasti migrácie pre Holandsko bude integrácia migrantov druhej generácie (najmä mládeže a žien moslimského pôvodu) a problémy trhu práce spôsobené hospodárskou krízou. Holandsko vidí určité východisko v presadzovaní politiky zameranej na cirkulárnu
migráciu.
Portugalsko
Koncom roka 2012 malo Portugalsko celkovú populáciu 10 487 289 obyvateľov.21 Podľa štatistík
žilo v krajine v tomto roku približne 331 100 cudzincov (príslušníkov tretích krajín s platným povolením na pobyt), čo predstavovalo 3,1 % z celkového počtu obyvateľov Portugalska.22
Krajina reagovala na pretrvávajúcu imigráciu systémovými opatreniami, do ktorých sú zainteresované viaceré štátne inštitúcie zodpovedné za vydávanie povolení a rozhodnutí v oblasti migrácie. Za implementovanie imigračných a azylových politík zodpovedá ministerstvo vnútra, za integračnú politiku predsedníctvo rady ministrov, pod ktoré spadá Vysoká komisia pre imigráciu
a interkultúrny dialóg. Koordináciou sektorových integračných politík je poverený minister pre
parlamentné záležitosti.23 Súčasný stav systému imigrácie a integrácie migrantov je výsledkom
zvýšenej snahy vládnych inštitúcií, miestnej samosprávy a neziskových organizácií zvládnuť veľký
nárast imigrácie v posledných rokoch.
4. 1. 2012
17 Holandský štatistický úrad, 2013
18 Eurostat, 2013
19 Migrant Integration Policy Index (MIPEX III), 2011
20www.government.nl/issues/integration
21 Portugalský štatistický úrad, 2013
22 Eurostat, 2011
23 Imigračný portál EÚ
Migrácia a integrácia migrantov vo
svete a vo vybraných krajinách EÚ
17
Portugalsko sa umiestnilo na druhom mieste (po Švédsku) z 31 krajín skúmaných v rámci Indexu
politiky integrácie migrantov (MIPEX III, 2011, viď Kapitola 4). Počas ekonomickej krízy v Portugalsku výrazne narástla nezamestnanosť, hlavne u imigrantov. Ani prísne hospodárske a politické
opatrenia nemali vplyv na spoločenskú podporu integrácie migrantov. Podľa výsledkov tohto
výskumu má Portugalsko výborné výsledky v oblasti zabezpečovania dlhodobého pobytu (Imigračný zákon z r. 2007) a cielenej podpory zamestnávania migrantov (Plány na integráciu imigrantov, Uznávanie kvalifikácií).24
V roku 2007 spustilo Portugalsko implementáciu Národného plánu pre integráciu imigrantov.
Jeho pokračovaním je druhý národný plán pre roky 2010 – 2013, ktorý obsahuje 90 opatrení v rôznych oblastiach politík. Cieľom je dosiahnutie plnej integrácie imigrantov predovšetkým v jazykovej a pracovnej oblasti ako aj v oblasti bývania. Za koordináciu Národného plánu zodpovedá
Vysoký komisár pre imigráciu a etnické menšiny (ACIDI).25
V oblasti pracovnej migrácie má Portugalsko jedno špecifikum. Hlavný dôraz sa kladie na identifikovanie všetkých zákonne možných spôsobov na legalizovanie pobytu migrantov, ktorí prišli na
územie Portugalska. Odrazom týchto snáh je aj zákonná úprava, ktorá umožňuje zamestnávateľom zamestnávať migranta bez povolenia na pobyt s podmienkou, že za neho platí všetky zákonom predpísané odvody. Zamestnávateľ nie je pokutovaný, ak cudzinecká polícia alebo inšpekcia
práce v takomto prípade zistí, že migrant nemá povolenie na pobyt.
Systémové opatrenia reagujúce na rastúcu imigráciu v roku 2004 vyústili do zriadenia unikátnych
centier pre migrantov (CNAI – Centro nacional de apoio ao imigrante / Národné centrá podpory
pre imigrantov), ktoré kopírovali už fungujúce One-Stop-Shop centrá pre portugalských občanov,
v ktorých sa poskytujú pod jednou strechou rôzne občianske služby. V súčasnosti sú zriadené 3 národné centrá (Lisabon, Porto a Faro) a sieť 86 menších lokálnych centier, ktoré pokrývajú služby
pri vybavovaní pobytu, získavaní občianstva, poskytovaní pracovného, právneho a zdravotného
poradenstva, sociálneho zabezpečenia, ubytovania a pod. V centrách i v iných inštitúciách (napr.
hraničnej a cudzineckej polícii) sa pri komunikácii s migrantmi využívajú aj kultúrni mediátori.
Výzvami do budúcnosti v oblasti imigrácie pre Portugalsko bude najmä boj s nelegálnou imigráciou. Krajina sa zameriava na pritiahnutie kvalifikovaných pracovníkov a podnikateľov zo zahraničia prostredníctvom zníženia byrokracie a zjednodušenia vstupných podmienok.26
Švédsko
Koncom roka 2012 malo Švédsko 9 555 893 obyvateľov.27 Podľa štatistík žilo v krajine v tomto
roku približne 370 100 cudzincov (príslušníkov tretích krajín s platným povolením na pobyt), čo
predstavovalo 3,9 % z celkovej populácie Švédska.28
Vo Švédsku spadajú otázky migrácie a integrácie do kompetencie viacerých orgánov. Zdôrazňuje
sa pohľad, že migrácia nie je výlučnou záležitosťou iba jedného ministerstva. Integračné politiky
vlády sú implementované viacerými ministerstvami, pričom koordinačnú úlohu zohráva Ministerstvo práce. Vzhľadom na medzi-sektorový charakter integračných politík vo Švédsku nie je
vyčlenený rozpočet zvlášť na integráciu.29 Povolenia na zamestnanie a na pobyt vydáva Swedish
Migration Board, samostatný ústredný správny orgán, ktorý formálne spadá pod švédsku vládu.
Dôležitým faktorom vo švédskej integračnej politike je fakt, že integrácia migrantov je považovaná za zdieľanú zodpovednosť všetkých zúčastnených strán. Preto ju za dôležitú považujú nielen
mestá a obce na lokálnej úrovni, ale aj jednotlivé ministerstvá a vláda, ktorá sa oficiálne zaviazala
túto problematiku riešiť. Dôležitosť integrácie je podčiarknutá aj tým, že jej stratégia bola predložená do parlamentu ako iniciatíva predsedu vlády.
24
25
26
27
28
29
18
Migrant Integration Policy Index (MIPEX III), 2011
ŠtúdiaEMN: Annual Policy Report – Portugal 2011, revised version 29 May 2012
European Migration Network, The Organisation of Asylum and Migration Policies, Factsheet: Portugal, 2012
Švédsky štatistický úrad, 2013
Eurostat, 2011
European Website on Integration, Country information sheets – Sweden
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
Švédsko sa opätovne umiestnilo na prvom mieste z 31 krajín skúmaných v rámci Indexu politiky
integrácie migrantov (MIPEX III, 2011, viď Kapitola 4) – rovnako ako v predchádzajúcom kole výskumu (MIPEX II, 2007). V poslednej dobe vo Švédsku narástol počet spojených rodín a zahraničných študentov. V rámci švédskeho sociálneho modelu má každý obyvateľ právo na podporu zameranú na jeho konkrétne potreby (napr. vstup na trh práce, orientačné programy, výučba švédštiny a materinského jazyka). Systém imigrácie založený na zamestnávateľovi a štruktúra vstupu
na trh práce by mali imigrantom pomôcť k rýchlejšiemu osamostatneniu a zároveň k splneniu
podmienok na spájanie rodín. Švédska integračná politika tiež ťaží zo záväzku vlády spolupracovať s výskumníkmi, občianskou spoločnosťou a najmä s migrantmi samotnými.30
Základnou axiómou migračnej politiky je vnímanie migrácie ako príležitosti na hospodársky rast.
V súčasnosti sa preto vôbec nehodnotí kvalifikácia žiadateľa o pracovné povolenie a pracovné
povolenia sa udeľujú plošne všetkým, ktorí sú schopní nájsť si v krajine prácu. Realizácia migračnej aj integračnej politiky je v zodpovednosti vládnych agentúr a lokálnej samosprávy, kde
za jej implementáciu zodpovedajú obecné rady a mestá. Integrácia migrantov je však do veľkej
miery len v kompetencii obcí a regiónov, kde spadá do pôsobenia oddelení regionálneho rozvoja.
Zodpovednosť za integráciu nesie aj samotný migrant, keďže špeciálne programy pre migrantov
sa vo Švédsku poskytujú len počas prvých dvoch rokoch po príchode, potom sa migranti stávajú
súčasťou všeobecných politík určených pre občanov Švédska.
Výzvami do budúcnosti v oblasti imigrácie pre Švédsko bude integrácia migrantov druhej generácie (najmä mládeže) a zabránenie getoizácii novo prisťahovaných komunít migrantov.
Rakúsko – mesto Viedeň
Začiatkom roka 2013 malo Rakúsko približne 8,49 milióna obyvateľov. Podľa štatistík žilo v krajine
v tomto roku približne 579,6 tisíc cudzincov (príslušníkov tretích krajín), čo predstavovalo 6,9 %
z celkovej populácie Rakúska.31 Spomedzi početných integračných projektov v Rakúsku je vďaka
svojej komplexnosti významný predovšetkým projekt Start Wien hlavného mesta Viedeň.
V hlavnom meste Rakúska žilo v roku 2012 viac ako 1,7 milióna obyvateľov, z toho 78 % tvorili
rakúski občania. Migračný pôvod má približne tretina obyvateľov Viedne (cca. 31 %) a v niektorých obvodoch Viedne tvorí podiel obyvateľov narodených v cudzine až 40 %.32 Najpočetnejšími
komunitami sú turecká komunita a migranti pochádzajúci z krajín bývalej Juhoslávie. V roku 2004
zriadilo mesto Viedeň odbor MA 17 pre integráciu a diverzitu s rozpočtom 14 miliónov EUR ročne.
Okrem realizácie projektu sociálnej a kultúrnej orientácie pre migrantov s povoleným pobytom
vo Viedni Start Wien plní MA 17 aj funkciu sprostredkovateľa medzi organizáciami migrantov, neziskovými organizáciami a mestom Viedeň.
Na modeli sociálnej a kultúrnej orientácie mesta Viedeň je zaujímavá najmä komplexnosť a efektívnosť riešenia a jeho realizácia na lokálnej úrovni – funguje výlučne na území Viedne. Model je
postavený na úzkej spolupráci odborov MA 17 a MA 35 (imigrácia, občianstvo, matričné úrady),
kde sa všetci migranti s udeleným povolením na pobyt dozvedia o službách Start Wien (darí sa
zasiahnuť až 90 % cieľovej skupiny). V rámci projektu sú poskytované 3 druhy poradenstva a 8 rôznych informačných modulov, ktoré sú založené na prepojenosti sociálnej a kultúrnej orientácie
a vzdelávania v nemeckom jazyku. Až dve tretiny z 60-členného tímu odboru MA 17 sú migranti
z 18 rôznych krajín a hovoria 20 cudzími jazykmi. Jazyková vybavenosť a kultúrna spriaznenosť
napomáha zamestnancom v ich komunikácii s komunitami migrantov.
Cudzinec po udelení pobytu vo Viedni môže absolvovať program Start Coaching (štartovné poradenstvo), kde je oboznámený so základnými informáciami o živote vo Viedni, ako aj s možnosťou
ďalších poradenských služieb. Dostane uvítací balíček, kde si môže zakladať dôležité informácie
a dokumenty súvisiace s jeho životom vo Viedni. Táto obsahuje privítanie, informácie o dostupných službách a partnerských organizáciách projektu Start Wien, vreckovú mapu Viedne a „viedenský študijný preukaz“, do ktorého sa zaznamenáva absolvovanie jednotlivých informačných
30 Migrant Integration Policy Index (MIPEX III), 2011
31 Štatistický úrad Rakúska, 2013
32 Stránka mesta Viedeň
Migrácia a integrácia migrantov vo
svete a vo vybraných krajinách EÚ
19
modulov, jazykové a iné odborné vzdelávanie, záznam o konzultáciách a poukážky na kurzy nemeckého jazyka.
Až na pár výnimiek sú všetci príslušníci tretích krajín, ktorí sa v Rakúsku usadia po 1. júli 2011, povinní získať základné znalosti nemeckého jazyka a do dvoch rokov absolvovať integračný modul I.
Na udelenie trvalého pobytu je potrebné absolvovať modul II na úrovni B1.33 Ak majú migranti
ďalšie otázky alebo potrebujú pomoc počas prvých dvoch rokov života vo Viedni, môžu sa objednať na skupinovú alebo individuálnu konzultáciu (druhý stupeň programu Start Coaching).
Všetky druhy poradenstva sú dobrovoľné, prezenčné, bezplatné, interaktívne a vedú ho lektori
pochádzajúci zo zahraničia v jazyku migranta.
Hlavnou myšlienkou projektu Start Wien je, že migranti sú vo Viedni vítaní a čo najskôr po príchode do krajiny a do hlavného mesta potrebujú poznať svoje práva a povinnosti, aby ich štart
v novej krajine bol úspešnejší.34
Zdroje:
Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009.
European social statistics pocketbook, Eurostat, 2013
European Website on Integration, Country information sheets – Sweden
Eurostat, 2011
Labašová, K.: Poskytovanie sociálnej a kultúrnej orientácie pre migrantov – výmena skúseností so zahraničnými odborníkmi z členských štátov EÚ, IOM Bratislava, 2012
Mesto Viedeň
Migrant Integration Policy Index (MIPEX III), 2011.
Ministerstvo vnútra ČR
Mrlianová, A.: Stručná charakteristika navštívených krajín v oblasti pracovnej migrácie, integrácie a interkultúrneho dialógu. In: Guličová, M. G.: Zborník projektu Budovanie expertízy kľúčových aktérov na poli integrácie,
pracovnej imigrácie a interkultúrneho dialógu. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009.
National Contact Point of the Czech Republic to the European Migration Network: EMN Annual Policy Report 2009 Czech Republic, Ministry of Interior of the Czech Republic, 2010.
Śtatistické úrady ČR, Holandska, Portugalska, Švédska a Rakúska
United Nations Department of Economic and Social Affairs (UN-DESA), 2013.
United Nations Development Programme (UNDP), 2009.
Uznesenie vlády ČR k Postupu pri realizácii aktualizovanej Koncepcie integrácie cudzincov – „Spoločné súžitie“, 2012.
Vasileva, Katya: Population and social conditions, Eurostat, 2011.
http://ec.europa.eu/immigration
33Tamtiež
34 Labašová, K.: Poskytovanie sociálnej a kultúrnej orientácie pre migrantov – výmena skúseností so zahraničnými
odborníkmi z členských štátov EÚ, IOM Bratislava, 2012
20
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
3.
MIGRÁCIA
V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
Slovenská republika bola dlhodobo vnímaná skôr ako tranzitná než cieľová krajina migrácie. Od
vstupu do Európskej únie v roku 2004 sa počet imigrantov začal zvyšovať. K motívom na migráciu
cudzincov na Slovensko prispeli predovšetkým zlepšujúce sa životné podmienky a hospodársky rast.
Populačný vývoj v Slovenskej republike v rokoch 2004 – 2008 pripomínal demografickú situáciu vo
väčšine krajín Európskej únie, kde rast populácie krajiny závisel prevažne od prílevu migrantov. Situácia sa zmenila až v rokoch 2009 – 2011 vzhľadom na dôsledky globálnej ekonomickej krízy a ňou spôsobený pokles dopytu po imigrantoch za prácou, ktorí tvoria v SR najpočetnejšiu skupinu cudzincov
a tým aj v znižovaní počtu novo udelených povolení na pobyt pre cudzincov v rokoch 2009 – 2011.35
V roku 2012 bol zaznamenaný mierny nárast počtu prisťahovaných – v porovnaní s rokom 2011
to bolo o 450 osôb viac. Najviac prisťahovaných ľudí v roku 2012 bolo z Českej republiky (1 172),
Maďarska (744), Spojeného kráľovstva (548), Rakúska (290), Rumunska (286), Nemecka (276) a Talianska (265). Oproti roku 2011 mierne vzrástol nielen objem, ale aj saldo zahraničnej migrácie.36
Ukazovatele populačného vývoja v SR (2004 – 2012)37
Ukazovateľ/Rok
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
Živonarodení
53 747
54 430
53 904
54 424
57 360
61 217
60 410
60 813
55 535
Zomretí
51 852
53 475
53 301
53 856
53 164
52 913
53 445
51 903
52 437
Prirodzený prírastok
1 895
955
603
568
4 196
8 304
6 965
8910
3 098
na 1 000 obyvateľov
0,35
0,18
0,11
0,11
0,78
1,53
1,28
1,65
0,57
Prisťahovaní
4 460
5 276
5 589
8 624
8 765
6 346
5 272
4 829
5 419
Vysťahovaní
1 586
1 873
1 735
1 831
1 705
1 979
1 889
1 863
2 003
Migračné saldo
2 874
3 403
3 854
6 793
7 060
4 367
3 383
2 966
3 416
0,53
0,63
0,71
1,26
1,31
0,81
0,62
0,54
0,63
4 769
4 358
4 457
7 361
11 256
12 671
10 348
11 876
6 514
na 1 000 obyvateľov
0,89
0,81
0,83
1,36
2,08
2,34
1,90
2,20
1,2
Podiel migračného
salda na celkovom
prírastku v SR (v %)
60,3
78,1
86,5
92,3
62,7
34,5
32,7
24,9
52,4
na 1 000 obyvateľov
Celkový prírastok
Zdroj: Štatistický úrad SR (2005 – 2010); štatistiky Infostatu a výpočty B. Divinského; aktualizácia: IOM 2012
35 Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011)
36 Vývoj obyvateľstva v Slovenskej republike a krajoch v roku 2012, str. 7 a 32
37 Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). IOM Bratislava, 2009;
Štatistický úrad SR (Vývoj obyvateľstva 2009 a 2010), s. 105; aktualizácia: IOM 2013
Migrácia
v Slovenskej republike
21
Podľa odhadov by sa populácia SR mala v rokoch 2010 – 2050 znížiť skoro o pol milióna osôb na
úroveň 4,9 milióna. Zároveň sa očakáva, že slovenská populácia bude starnúť, podiel ekonomicky
aktívnych osôb sa bude znižovať a prudko sa zvýši podiel pracujúcich vo veku 55 – 64 rokov. Predpokladá sa, že dôsledky uvedených negatívnych tendencií sa budú dať v dlhodobom horizonte
čiastočne zmierňovať migráciou.38
1. Legálna imigrácia do SR ako celok
Politické a spoločenské zmeny po roku 1989 viedli aj k zmene v oblasti zahraničného sťahovania.
Slovenská republika sa z emigračnej krajiny premenila na krajinu imigračnú.
Rok 2004 predstavoval principiálny prelom vo vývoji legálnej migrácie v Slovenskej republike,
a to kvantitatívne i kvalitatívne. Vstup krajiny do Európskej únie, a s tým spojené postupné zjednodušenie podmienok na slobodný pohyb osôb, znamenal bezprecedentný rozvojový impulz.
Od konca roka 2004 do konca júna 2013 stúpol počet cudzincov žijúcich v SR legálne (zahrnuté
sú prechodné, trvalé a tolerované pobyty) na 68,4 tisíc39, t. j. viac ako 3-násobne. Zvyšovali sa aj
ich medziročné prírastky: v rokoch 2007 a 2008 dosahovali skoro 30 %, čo boli enormne vysoké
hodnoty aj v medzinárodnom kontexte. Túto dynamiku výrazne spomalila globálna ekonomická
kríza koncom roka 2008.
Vďaka opísaným trendom zastúpenie cudzincov s povoleným pobytom v celej populácii Slovenskej republiky v období 2004 – 2012 vzrástlo až na 1,27 %. V medzinárodnom porovnaní je to
stále veľmi nízka hodnota. V rámci EÚ28 má nižší podiel cudzincov na celkovom obyvateľstve iba
päť krajín: Rumunsko, Poľsko, Bulharsko, Litva a Chorvátsko. V týchto krajinách žije menej ako 1 %
cudzincov.40 Podľa názorov migračných expertov súčasný stav bude potenciálne predstavovať
z demografického a ekonomického hľadiska pre SR ohrozenie, najmä pri pokuse o elimináciu poklesu a starnutia celkovej populácie a domácej pracovnej sily zvlášť.
Za ďalší z kľúčových trendov možno považovať postupný pokles podielu cudzincov z krajín mimo
Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) na celkovom počte cudzincov s povolením na pobyt
v SR. Z celkového počtu cudzincov (68 405) s povoleným pobytom v SR k 30. 6. 2013 bolo 25 529
štátnych príslušníkov tretích krajín. Najväčšie kvantitatívne zastúpenie (nad tisíc osôb) mali občania Ukrajiny (6 472 ), Srbska (3 766 ), Ruska (2 485 ), Vietnamu (2 069 ), Číny (1 868 ) a Kórejskej
republiky (1 574 ).41
Počet povolených pobytov platných k 31. 12. daného roka
(štátni príslušníci tretích krajín a občania EHP)42
Indikátor/rok
Počet povolených pobytov
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
25 635
32 153
41 214
52 706
58 322
62 584
66 191
67 877
Najvyšší počet povolených pobytov podľa štátnej príslušnosti – občania EHP
(stav k 31. 12. 2012):43
1.Česká republika
2.Maďarsko
3.Rumunsko
4.Poľsko
5.Nemecko
9 073
6 542
6 087
4 795
3 645
6.Rakúsko
7.Taliansko
8.Bulharsko
9.Spojené kráľovstvo
10. Francúzsko
1 943
1 869
1 760
1 512
1 420
38 Divinský, B.: Tamtiež, s. 104.
39 Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike. Úrad hraničnej a cudzineckej polície PPZ,
1. polrok 2013
40 European social statistics pocketbook, Eurostat, 2013.
41 Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011); aktualizácia: IOM 2013
42 Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike. ÚHCP P PZ
43Tamtiež
22
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
Najvyšší počet povolených pobytov podľa štátnej príslušnosti – štátni príslušníci
t­ retích krajín (stav k 31. 12. 2012):44
1.Ukrajina
2.Srbsko
3.Ruská federácia
4.Vietnam
5.Čína
6 379
3 682
2 395
2 055
1 835
6.Kórejská republika
7.USA
8.Macedónsko
9.Turecko
10. India
1 537
879
595
374
235
2. Imigrácia za prácou
Imigrácia za prácou sa stala najdynamickejšie sa rozvíjajúcim komponentom zahraničnej migrácie v Slovenskej republike. Vstup krajiny do Európskej únie radikálne ovplyvnil objem, štruktúru
a atribúty pracovnej sily smerujúcej do krajiny za zamestnaním i podnikaním. Už v roku 2004
začalo Slovensko na svojom teritóriu uplatňovať pre všetkých občanov EHP princíp voľného pohybu za prácou, takže oni, ako aj ich rodinní príslušníci majú v zamestnanecko-právnych vzťahoch
rovnakú pozíciu ako občania SR.
Hlavne vďaka uvedeným okolnostiam stúpol počet cudzincov zamestnaných v krajine v období
2004 – 2011 z 3,3 na 22,2 tisíc (t. j. 6,7-násobne) a ich medziročné prírastky dosahovali v rokoch
pred vypuknutím globálnej ekonomickej krízy enormné hodnoty – 22 až 73 %. Napriek kríze sa
však podiel zamestnaných cudzincov zvyšoval oveľa rýchlejšie než podiel legálnych migrantov
na celej populácii v krajine a dosiahol 0,93 % zo všetkých zamestnancov v SR. V súhrne podiel
cudzincov pracujúcich (t.j. zamestnaných aj podnikajúcich) v SR vzrástol v priebehu ôsmich rokov
viac než 7-násobne – z 0,20 % na 1,47 % zo všetkých pracujúcich v krajine.45
Dynamika cudzincov pracujúcich v SR v období 2004 – 2010, stav koncom roka46
Ukazovateľ/Rok
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
Počet zamestnaných cudzincov
3351
5797
7078
10910
13979
15264
18247
22185
Medziročný prírastok (v %)
- 32,7
73,0
22,1
54,1
28,1
9,2
19,5
21,6
15,2
22,6
22,0
26,5
26,5
26,2
29,2
33,5
Počet podnikajúcich cudzincov
975
1513
2244
5562
7289
8800
10590
12413
Medziročný prírastok (v %)
69,3
55,2
48,3
147,9
31,0
20,7
20,3
17,2
2199,8
2254,7
2332,7
2398,3
2460,8
2325,5
2336,7
2351,5
0,20
0,32
0,40
0,69
0,86
1,03
1,23
1,47
Ich podiel na populácii
všetkých migrantov v SR (v %)
Počet všetkých pracujúcich osôb
na pracovnom trhu SR (v tis.)
Podiel cudzincov zo všetkých
pracujúcich osôb v SR (v %)
Zdroj: Štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny; štatistiky Daňového riaditeľstva SR; údaje Štatistického úradu SR a vlastné
výpočty autorov publikácie „Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku
2050“, Aktualizácia IOM 2013
Na pozoruhodnej intenzite tokov imigrantov za prácou do SR sa v období po roku 2004 spolupodieľalo viacero činiteľov. Medzi najdôležitejšie patrili: otvorenie pracovného trhu krajiny pre
občanov EHP bez akýchkoľvek obmedzení či prechodných období ihneď po roku 2004, pozvoľné
zmierňovanie podmienok na vstup pracovných síl aj z krajín mimo EHP, rozšírenie EÚ o ďalšie,
z hľadiska pracovnej mobility práve pre Slovensko významné štáty v roku 2007 (Rumunsko), pokračujúca transformácia domáceho trhu práce, jeho čoraz viac sa zvyšujúca internacionalizácia,
prílev zahraničných investícií, evidentný rozvoj slovenskej ekonomiky, do roku 2008 prudko
rastúci dopyt po pracovnej sile, ktorý SR nebola schopná saturovať z vlastných zdrojov, a preto ho
v rokoch 2007 a 2008 riešila pomocou náborov v zahraničí, ale aj ďalšie faktory.47
44Tamtiež
45 Mihály, G., Divinský B.: Tamtiež, s. 21 – 22; aktualizácia: IOM 2013
46 Mihály, G., Divinský B.: Tamtiež, s. 22 – 23
47 Mihály, G., Divinský B.: Tamtiež, s. 23
Migrácia
v Slovenskej republike
23
Regionálne rozmiestnenie migrantov na území SR
Z geografického hľadiska bol pre cudzincov zamestnaných v období 2004 – 2012 na území SR najpríťažlivejším regiónom Bratislavský kraj. Tento fakt odrážal zvýšený prílev investícií zo zahraničia
a širokú ponuku pracovných miest pre cudzincov práve v Bratislavskom kraji.
Rozmiestnenie cudzincov (štátnych príslušníkov tretích krajín) s povoleným pobytom
v SR (2004 – 2012): podiel cudzincov v danom kraji zo všetkých cudzincov v SR (v %)48
Kraj/Rok
BA
TT
NR
TN
BB
ZA
KE
PV
Podiel cudzincov v danom kraji zo všetkých cudzincov v SR (v %)
2004
25,5
9,1
11,4
6,9
8,8
9,2
17,6
11,5
2008
30,1
12,9
11,9
9,1
6,9
8,9
11,8
8,3
2011
38,6
8,9
8,4
5,6
6,3
7,2
15,3
9,8
2012
38,4
8,1
8,4
5,9
5,5
7,6
16,2
9,9
Zdroj: Výpočty B. Divinského na základe štatistík Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR a údajov Štatistického úradu SR; aktualizácia: IOM 2013
3. Nelegálna imigrácia do SR
Hoci nelegálna imigrácia do SR dosahovala počiatkom 3. tisícročia vysoké hodnoty, od roku 2003
nastáva jej výrazný útlm. Tento útlm bol obzvlášť evidentný v rokoch 2004 – 2010; počas tohto
obdobia klesol sumárny počet zadržaných nelegálnych migrantov v krajine takmer 7,5-krát a ich
každoročný relatívny úbytok (okrem roku 2006) tvoril dvojciferné číslo. Príčin tohto vývoja bolo
viacero: zavádzanie Schengenského acquis, striktná realizácia reforiem týkajúcich sa ochrany štátnych hraníc SR, začlenenie krajiny do schengenského priestoru a budovanie vonkajšej schengenskej hranice, implementácia Dublinského nariadenia so systémom Eurodac, energetickejší boj
proti prevádzačom, sfunkčnenie readmisnej dohody s Ukrajinou, oslabovanie tokov nelegálnych
imigrantov do EÚ cez východoeurópsky priestor.
Od nástupu globálnej ekonomickej krízy koncom roka 2008 sa aj v Slovenskej republike počet
migrantov nezákonne pobývajúcich v krajine mierne znížil, lebo dopyt po nich poklesol a pracovných príležitostí ubudlo.49 V roku 2012 bolo zistených 821 neoprávnených pobytov na území SR.50
Pre viac informácií v tejto oblasti viď Kapitola 5: Typológia migrantov na Slovensku: tabuľka
„­Dynamika pohybu nelegálnych migrantov na Slovensku“.
4. Azylová migrácia
V rokoch 2004 – 2012 sa počet žiadateľov o azyl v SR prudko znížil. Žiadatelia o azyl pochádzali
z dvoch hlavných geografických oblastí: z krajín bývalého Sovietskeho zväzu a z najľudnatejších
štátov juhovýchodnej Ázie.51
Nová forma medzinárodnej ochrany – inštitút doplnkovej ochrany – bola v SR zavedená na sklonku
roka 2006. Je poskytnutá tomu žiadateľovi, ktorému nebol udelený azyl a ktorému by v prípade
návratu do krajiny pôvodu hrozilo vážne bezprávie (zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov). Doplnková ochrana je v SR poskytovaná oveľa častejšie než azyl a aj preto počet
osôb, žijúcich v krajine s týmto štatútom, už od roku 2009 signifikantne presahoval reálny počet
azylantov.52
48 Divinský, B.: Tamtiež, s. 34., doplnené: 2012
49 Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011)
50 Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike. ÚHCP P PZ
51 Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). IOM Bratislava, 2009
52 Divinský, B.: Vybrané problémy migračného manažmentu Slovenskej republiky v roku 2010 (Migraceonline.cz,
12/2011), s. 5
24
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
Elementárne charakteristiky azylovej migrácie v SR v období 2004 – 201253
Ukazovateľ/rok
Počet žiadostí o azyl
2004
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
11395
2849
2642
909
822
541
491
732
15
8
14
22
14
15
12
32
Udelený azyl
1592
861
1177
482
428
237
186
334
Poskytnutá doplnková ochrana
Neudelený azyl
-
-
82
66
98
57
91
104
Neposkytnutá doplnková ochrana
-
-
646
273
165
104
48
153
Zdroj: Štatistiky MV SR
5. Naturalizácia
V rokoch 2005 a 2007 boli schválené novely zákona o štátnom občianstve, ktoré sprísnili podmienky na udeľovanie slovenského občianstva. Ďalšia novela z roku 2010 zaviedla nový spôsob
straty štátneho občianstva, a to dobrovoľným nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva.
Výnimku tvorí nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva v súvislosti s uzavretím manželstva
s občanom iného štátu a pri nadobudnutí cudzieho štátneho občianstva narodením. Od nadobudnutia účinnosti novely o zákona o štátnom občianstve stratilo štátne občianstvo Slovenskej
republiky celkom 586 osôb (údaj platný k augustu 2013).54
Počet cudzincov, ktorí nadobudli občianstvo SR, poklesol v sledovanom období 2004 – 2011 dvanásťnásobne. Počet naturalizovaných osôb v roku 2010 bol najnižší v histórii samostatnej Slovenskej republiky (t. j. od roku 1993).
Dôvody pre ktoré sa imigranti uchádzajú o slovenské občianstvo sú rôzne – od možnosti získať
a disponovať majetkom, zjednodušenie prístupu k miestnemu trhu práce, etnický pôvod (v prípade Slovákov žijúcich v zahraničí), ukončenie integračného procesu v prípade utečencov až po
návrat osôb narodených na Slovensku.
Novými občanmi Slovenskej republiky sa najčastejšie stávali osoby pochádzajúce zo susedných krajín, predovšetkým z Ukrajiny, Českej republiky, Maďarska a Poľska, ďalej Srbska, USA
a Rumunska.55
Vývoj v oblasti naturalizácie migrantov na Slovensku v rokoch 2004 – 201256
Indikátor/rok
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
Počet osôb, ktorým bolo
udelené štátne občianstvo SR
4 016
1 537
1 050
1 475
679
366
321
332
358
Na 1000 obyvateľov
0,75
0,28
0,19
0,27
0,13
0,07
0,06
0,06
0,07
Medziročný vývoj (v %)
-0,8
-61,7
-31,7
40,5
-54,0
-46,1
-12,3
3,4
7,8
Počet osôb, ktoré stratili
štátne občianstvo SR
391
432
331
174
154
159
270
363
227
Zdroj: Štatistiky Sekcie verejnej správy MV SR; aktualizácia: IOM 2013
6. Návratová migrácia
Návratová migrácia je definovaná ako presun migranta z cieľovej alebo tranzitnej krajiny späť
do krajiny predošlého tranzitu alebo pôvodu, bez ohľadu na to, či je dobrovoľný alebo nútený
(odsun/vyhostenie).
Počet vyhostených osôb zo Slovenskej republiky bol v rokoch 2004 – 2008 pomerne stabilný. Znížil sa až v roku 2008, keď v danom roku rapídne poklesol počet zadržaných nelegálnych migrantov.
Z vyhostených migrantov dominovali podľa krajiny pôvodu najmä občania Ukrajiny, Moldavska,
53 Tamtiež, s. 6; aktualizácia: IOM 2012
54 Migračné informačné centrum IOM
55 Divinský, B.: Developments in the Field of Migration in Slovakia from her Accession to the European Union (International Issues and Slovak Foreign Policy Affairs Vol. XIX, No.2, 2010, s. 22; aktualizácia: IOM 2013
56 Tamtiež, s. 23; aktualizácia: IOM 2012
Migrácia
v Slovenskej republike
25
Číny, Indie, Ruska, Gruzínska, Vietnamu a Pakistanu.57 Značná časť migrantov bola odsunutá zo
Slovenska na základe readmisných dohôd. 58
Počet i podiel asistovaných dobrovoľných návratov (AVR) v Slovenskej republike mal v období
2004 – 2011 vzostupný trend. Podiel dobrovoľne navrátených zo všetkých reálne navrátených
migrantov zo SR (t. j. AVR a deportovaných osôb spolu) sa zvýšil. Migranti sa dobrovoľne vracali zo
Slovenska prostredníctvom programu AVR do 54 štátov sveta – najčastejšie do Moldavska, Číny,
Gruzínska, Ruskej federácie (vrátane Čečenska), Turecka, Vietnamu, Iraku, Srbska (vrátane Kosova),
na Ukrajinu a do Arménska.59 Od roku 2004 do konca júna 2013 bola poskytnutá asistencia pri
návrate 1 085 cudzincom.60
Zdroje:
Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009.
Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011)
Divinský, B.: Developments in the Field of Migration in Slovakia from her Accession to the European Union
(International Issues and Slovak Foreign Policy Affairs Vol. XIX, No.2, 2010
Divinský, B.: Vybrané problémy migračného manažmentu Slovenskej republiky v roku 2010 (Migraceonline.cz,
12/2011), s. 5
57 V rokoch 2009 – 2011 k nim pribudol aj Afganistan a Somálsko (Štatistiky Úradu hraničnej a cudzineckej polície
MV SR
58 Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). IOM Bratislava, 2009,
s. 88
59 Divinský, B.: Tamtiež, s. 89 – 91.
60 IOM 2013
26
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
4.
INTEGRÁCIA MIGRANTOV
V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
Integračná politika štátu vo vzťahu k migrantom je súčasťou štátnej migračnej politiky. Okolnosti
príchodu migrantov do novej krajiny a pripravenosť obyvateľstva prijímať migrantov vo veľkej
miere ovplyvňujú postavenie migrantov a možnosti ich postupnej integrácie.
Integrácia
Vo všeobecnosti možno integráciu migrantov charakterizovať ako proces, počas ktorého dochádza k približovaniu sa domáceho obyvateľstva a cudzincov žijúcich v krajine do jednej spoločnosti. Ide o obojstranný proces, ktorý si vyžaduje prispôsobovanie zo strany cudzincov na jednej
strane a vytvorenie podmienok pre integráciu cudzincov na strane druhej.
Bargerová a Divinský uvádzajú presnejšiu definíciu, podľa ktorej integrácia migrantov do spoločnosti je dlhodobý, multidimenzionálny a dynamický obojstranný proces založený na recipročnom
rešpektovaní práv a povinností imigrantov, ako aj majoritnej spoločnosti.61 Počas integrácie spoločnosť prijíma zodpovednosť za zabezpečenie všetkých formálnych práv migrantov, aby mali
možnosť podieľať sa na ekonomickom, sociálnom, kultúrnom a občianskom živote. Na druhej
strane migranti musia rešpektovať základné normy a hodnoty spoločnosti a aktívne sa podieľať
na integračnom procese. Úspešná integrácia si teda vyžaduje vyvážené partnerstvo medzi migrantmi a prijímajúcou spoločnosťou.62
Modely integrácie
Rôzne štáty uplatňujú rôzne modely integrácie, ktoré vychádzajú zo špecifických historických,
politických, ekonomických či sociálnych daností každej krajiny. V praxi sa jednotlivé modely menia, prispôsobujú novým okolnostiam a výzvam a nezriedka sa navzájom aj prelínajú. Odborná
literatúra spravidla uvádza štyri modely, ktoré sa čiastočne prekrývajú so stratégiami adaptácie,
ktoré sú uvedené vyššie.
Segregačný model
Umožňuje vstup migrantov zväčša len do jednej sféry života spoločnosti, najmä na trh
práce. Počíta sa totiž tým, že po určitom období sa migranti za prácou vrátia domov, tento
model od nich neočakáva integráciu do väčšinovej spoločnosti, neochotne im priznáva
politické a občianske práva a z tohto dôvodu je silne diskriminačný. V Európe donedávna
uplatňovali tento model Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko.
61 Bargerová, Z., Divinský, B.: Integrácia migrantov v Slovenskej republike. Výzvy a odporúčania pre tvorcov politík.
Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2008, s. 14.
62 Bargerová, Z., Divinský, B.: Tamtiež, s. 14.
Integrácia migrantov
v Slovenskej republike
27
Asimilačný model
Uprednostňuje jednostranný intenzívny proces adaptácie cudzincov do prijímajúcej spoločnosti. Imigrantom je síce umožnené pomerne rýchlo a bezproblémovo sa integrovať
a získať totožné práva, ako majú domáci obyvatelia, ale za cenu takmer úplnej straty vlastnej kultúry, hodnôt, tradícií, príp. jazyka a náboženstva, ktoré by mali prebrať z prijímajúcej
spoločnosti. Tento prístup môže vyvolávať pocit „vykorenenosti“ a straty identity, čo sa prejavuje hlavne pri druhej generácii imigrantov. Ako typický príklad asimilácie prisťahovalcov
sa uvádza Francúzsko.
Integračný model (v užšom zmysle)
Tento model predstavuje určitý kompromis: adaptácia je obojsmerná, migranti prispievajú
k formovaniu spoločnej kultúry a väčšinová spoločnosť ich rešpektuje a podporuje rôznorodosť, pričom pravidlá definuje štát. Cieľom takejto integrácie je neustále transformovať
a posilňovať súdržnosť spoločnosti pri zachovaní jej hodnôt. Tento model nezdôrazňuje
skupinové práva migrantov, skôr uprednostňuje individuálnu občiansku integráciu. Integrácia v užšom zmysle slova je charakteristická pre väčšinu krajín EÚ a pre USA.
Multikultúrny model
Plne akceptuje skupinovú identitu, odlišnosti a špecifické črty migrantov a ich kultúr, čím
v prijímajúcej spoločnosti rozvíja kultúrnu rozmanitosť (diverzitu). Migranti zostávajú jasne
odlíšiteľní od prijímajúcej spoločnosti, ktorá im môže poskytovať viaceré výhody. Tento
model je typický napr. pre Švédsko, Austráliu či Kanadu. Udalosti posledných rokov vo
svete však znásobili kritiku multikulturalizmu: argumentuje sa čiastočným uzatváraním jednotlivých komunít migrantov až ich dobrovoľnou izoláciou a nerešpektovaním základných
noriem a hodnôt väčšinovej spoločnosti či iných menšín. Preto sa v súčasnosti od rýdzeho
multikulturalizmu zväčša ustupuje.63
Oblasti integrácie
Rôzni odborníci rozlišujú rôzne oblasti, ktorých sa integrácia dotýka. Ich delenie pritom vychádza
v rovnakej miere z možností a potrieb prijímajúcej spoločnosti ako aj z možností a potrieb migrantov. Bargerová a Divinský ponúkajú vyčerpávajúci zoznam oblastí, v ktorých môže integrácia
prebiehať: ekonomická, sociálna, kultúrna, jazyková, vzdelanostná, náboženská, rezidenčná, občianska, právna, politická, ľudsko-právna a pod. Podľa nich sú základné oblasti štyri: ekonomická
(zamestnanie a prístup k rôznym službám), sociálna (medziľudské vzťahy a siete), kultúrna (identita, jazyk) a politická (politické práva a občianska participácia).64
Cieľové skupiny integrácie
Aj keď charakter integrácie migrantov do veľkej miery závisí od existujúcej migračnej politiky
a štruktúry migrantov v danej krajine, integračná politika nie je automaticky určená všetkým
skupinám migrantov. Nie všetci totiž v prijímajúcej krajine plánujú zostať dlhodobo či natrvalo,
a teda nie všetci majú dôvod sa do prijímajúcej spoločnosti plnohodnotne začleniť. Integrovateľnosť do spoločnosti je tak daná subjektívne – individuálnou schopnosťou (vôľou, ochotou, pripravenosťou) a štátom vymedzenou oprávnenosťou pre rôzne skupiny migrantov (napr. s trvalým
pobytom, vysokou kvalifikáciou, prospešnosťou pre štát, udeleným azylom).
Najčastejšie sa za cieľovú skupinu integračnej politiky považujú legálni migranti, teda osoby
s platným povolením na pobyt. V niektorých krajinách sa integračná politika vzťahuje predovšetkým na migrantov s trvalým pobytom, v iných sa týka aj osôb s prechodným, prípadne tolerovaným pobytom. Pre dlhodobý charakter integrácie sa v niektorých krajinách do integračných
programov zahŕňajú aj naturalizované osoby, teda jednotlivci, ktorí už získali štátne občianstvo.
63 Prevzaté a krátené z Bargerová, Z., Divinský, B.: Tamtiež, s. 19 – 20.
64 Bargerová, Z., Divinský, B.: Tamtiež, s. 15 – 16.
28
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
Za špecifických okolností sa integrácia môže týkať aj nelegálnych migrantov, predovšetkým tých,
ktorí sa v krajine zdržiavajú dlhšie a sú aktívni na trhu práce. Ak sa predpokladá ich dlhodobé zotrvanie v krajine alebo prínos pre ekonomické výhody, napríklad obsadzovanie pracovných pozícií,
o ktoré domáce obyvateľstvo nemá záujem, štáty nezriedka pristupujú k legalizácii nelegálnych
pobytov (tzv. regularizácii).65
Ciele integračných programov
Integračné politiky majú v rôznych krajinách rôznu podobu a využívajú rozličné nástroje pre rôzne
cieľové skupiny. Bez ohľadu na existujúce špecifiká jednotlivých štátov sa integračné programy
pre migrantov spravidla zameriavajú na:
}} udelenie jasného právneho postavenia,
}} zvládnutie úradného jazyka a umožnenie prístupu k vzdelaniu,
}} zaradenie na pracovný trh,
}} prístup k zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám,
}} asistenciu pri hľadaní primeraného bývania,
}} podporu zjednotenia rodiny,
}} zúčastňovanie sa na občianskom a politickom živote,
}} uznanie kultúrnych a náboženských špecifík,
}} rešpektovanie ľudských práv,
}} potláčanie prejavov intolerancie a diskriminácie,
}} možnosti a podmienky získania štátneho občianstva.66
Spoločné základné princípy politiky integrácie prisťahovalcov v EÚ
Integrácia cudzincov predstavuje jednu z kľúčových výziev migračnej politiky vo všetkých krajinách EÚ. Vlády priznávajú, že nedostatočná integrácia cudzincov môže viesť k závažným problémom, zvyšovaniu spoločenského napätia a prehlbovaniu sociálneho vylúčenia veľkých skupín
obyvateľstva. Aj keď sa migračné a integračné politiky jednotlivých členských štátov výrazne líšia
vo vymedzení cieľov, cieľových skupín a v spôsobe ich realizácie, zhoda prevláda v definovaní
všeobecného cieľa integrácie – nadobudnutia sebestačnosti migrantov. Vlády členských krajín
preto majú prisťahovalcom umožniť, aby viedli sebestačný život v oblasti bývania, zamestnania,
vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a aby sa podieľali na spoločenskom a kultúrnom živote spoločnosti. Sebestačnosť taktiež zahŕňa prístup migrantov k verejným inštitúciám, službám a právam väčšinovej spoločnosti. V oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín boli prijaté tzv.
Spoločné základné princípy politiky integrácie prisťahovalcov v EÚ.
Spoločné základné princípy politiky integrácie prisťahovalcov v Európskej únii
1. Integrácia je dynamický obojstranný proces vzájomného prispôsobovania sa imigrantov a domácich obyvateľov členských štátov.
2. Integrácia je proces zahŕňajúci rešpektovanie základných hodnôt Európskej únie.
3. Zamestnanosť je kľúčová pre integračný proces a je základom pre účasť prisťahovalcov
na rozvoji prijímajúcej spoločnosti, ako aj predpokladom toho, aby bol tento prínos prisťahovalcov pre spoločnosť viditeľný.
4. Základná znalosť jazyka prijímajúcej krajiny, vedomosti o jej histórii a inštitúciách sú
nevyhnutnou a podstatnou súčasťou integrácie prisťahovalca a predpokladom jeho
úspešnej integrácie.
5. Úsilie vzdelávať sa je kľúčové pre prípravu prisťahovalcov a hlavne ich potomkov, aby
boli úspešnejší a aktívnejšie prispievali k rozvoju prijímajúcej spoločnosti.
6. Prístup imigrantov k inštitúciám a k súkromným a verejným tovarom a službám na báze
rovnosti a nediskriminácie je základnou bázou pre lepšiu integráciu imigranta.
65 Bargerová, Z., Divinský, B.: Tamtiež, s. 17.
66 Bargerová, Z., Divinský, B.: Tamtiež, s. 18.
Integrácia migrantov
v Slovenskej republike
29
7. Časté vzájomné kontakty prisťahovalcov a obyvateľov členských štátov a ich spolupráca
sú základným mechanizmom pre integráciu. Spoločné verejné fóra, interkultúrny dialóg,
vzdelávanie o otázkach imigrantov a imigrantských kultúrach a zlepšovanie životných
podmienok imigrantov v mestských oblastiach zlepšujú vzájomné prepojenie medzi
prisťahovalcami a obyvateľmi členských štátov.
8. Uplatňovanie rozmanitosti a odlišnosti kultúr a náboženstiev je garantované Chartou
základných práv a musí byť plne zaručené, ak dané praktiky nie sú v rozpore s nedotknuteľnými európskymi právami alebo vnútroštátnym právom.
9. Účasť prisťahovalcov na demokratickom procese a tvorbe integračných politík a opatrení, osobitne na lokálnej úrovni, podporuje proces integrácie imigrantov.
10. Možnosti presadzovania integračných politík a uplatňovania ich nástrojov vo všetkých
príslušných portfóliách politiky, a to na úrovni vlád a verejných služieb, majú byť dôsledné zvážené v procese tvorby a uplatňovania týchto politík.
11. Stanovenie jasných cieľov, indikátorov a hodnotiacich mechanizmov integračných politík je potrebný na prispôsobenie politiky, hodnotenie pokroku v integrácii a pre účinnejšiu výmenu informácií o integračných politikách.67
Koncepcia integrácie cudzincov v SR
V máji 2009 vláda SR schválila Koncepciu integrácie cudzincov v Slovenskej republike, v ktorej vytýčila krátkodobé a dlhodobé ciele pri integrácii cudzincov do slovenskej spoločnosti. Slovenská
republika sa priklonila k tzv. integračnému modelu, ktorý je založený na obojstrannej adaptácii
v integračnom procese, v rámci ktorého cudzinci prispievajú k formovaniu spoločnej kultúry a zároveň ich väčšinová spoločnosť rešpektuje a podporuje ich rôznorodosť. Koncepcia tak vychádza
zo spoločných základných princípov EÚ a integráciu vymedzuje ako kontinuálny, dlhodobý a dynamický obojstranný proces, ktorý zahŕňa na jednej strane cudzincov legitímne sa zdržiavajúcich
v krajine a na druhej strane obyvateľov prijímajúcej spoločnosti.
Koncepciu vypracovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. V koncepcii kládlo dôraz
na vymedzenie cieľovej skupiny, na ktorú sú integračné opatrenia zamerané, na definovanie kľúčových oblastí integrácie cudzincov a na úlohu štátu a ostatných aktérov v procese integrácie
cudzincov. Hlavným zámerom koncepcie je pritom navrhnúť integračné opatrenia, ktoré by predchádzali vzniku ekonomicky, sociálne a kultúrne rozdelenej spoločnosti. Takéto opatrenia majú
cudzincom umožniť poskytnutie jasného právneho štatútu, zaradenie na pracovný trh, zvládnutie slovenského jazyka, zabezpečenie prístupu k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, sociálnym
službám a bývaniu, uznanie kultúrnych špecifík a účasť na občianskom a politickom živote, prípadne aj získanie štátneho občianstva SR.
Koncepcia integrácie cudzincov v SR vymedzuje integračné opatrenia pre tieto skupiny cudzincov:
s trvalým pobytom; s prechodným pobytom za účelom zamestnania, podnikania alebo zlúčenia
rodiny; s prechodným pobytom na základe registrácie (občania EHP a ich rodinní príslušníci – občania tretích krajín); pre zahraničných Slovákov; pre osoby s udeleným azylom alebo doplnkovou
ochranou; pre maloletých bez sprievodu alebo obete obchodovania s ľuďmi na tolerovanom
pobyte. Koncepcia zároveň konštatuje, že jej primárnym záujmom je integrácia cudzincov, ktorí
majú na území Slovenskej republiky povolený pobyt najmenej na jeden rok.
Vybrané opatrenia Koncepcie integrácie cudzincov v SR (krátené)
V oblasti zamestnávania cudzincov:
}} Zjednodušiť administratívnu náročnosť prístupu cudzincov na trh práce a zamestnávania cudzincov a zjednodušiť administratívnu náročnosť pre získanie pobytu s cieľom
zamestnania a umožniť jeho flexibilitu v prípade zmeny zamestnávateľa.
}} Navrhnúť systém tvorby a pravidelnej aktualizácie zoznamov dlhodobo neobsaditeľných pracovných miest, resp. profesií, v ktorých je dlhodobý nedostatok záujemcov
67 Spoločné základné princípy integračnej politiky prisťahovalcov v krajinách Európskej únie, 2004
30
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
o zamestnanie z radov slovenských občanov, s cieľom urýchliť a zjednodušiť zamestnávanie cudzincov.
}} Zákon o pobyte cudzincov v pôsobnosti rezortu Ministerstva vnútra SR upraviť vo vzájomnej súvislosti so zákonom o službách zamestnanosti tak, aby právna úprava umožňovala zotrvanie cudzincov – absolventov vysokých škôl na slovenskom pracovnom
trhu.
V oblasti bývania:
}} V rámci Programu rozvoja bývania a ostatných podporných nástrojov štátu hľadať možnosti podpory výstavby nájomných bytov pre ekonomicky slabšie skupiny obyvateľstva, teda aj pre cudzincov, resp. sprístupniť prípadné existujúce
programy aj pre cudzincov.
}} Podporovať mestá a obce pri realizácii programov sociálnej inklúzie a integračných
programov pre cudzincov zameraných na zabezpečenie primeraného bývania.
}} Zapojiť zamestnávateľov, ktorí majú záujem o zamestnávanie cudzincov, do riešenia ich
bytovej otázky. Zabezpečiť opatrenia na poskytnutie príspevku zamestnávateľovi, ktorý
vytvorí podmienky na bývanie pre cudzincov.
V oblasti vzdelávania cudzincov:
}} V spolupráci s odbornými vzdelávacími inštitúciami a odborníkmi v oblasti integrácie
vytvoriť metodiku výučby slovenského jazyka pre dospelých cudzincov na rôznych
vzdelanostných úrovniach.
}} Navrhnúť spôsob výučby a financovania rekvalifikačných kurzov pre dospelých cudzincov. Navrhnúť definovanie úrovne znalosti jazyka pre oblasť zamestnanosti a oblasť získavania štátneho občianstva.
}} Dopracovať systém uznávania kvalifikácií, profesií a overovania vzdelania a požiadaviek
pre pracovné činnosti cudzincov, ako aj vypracovať analýzu možností zavedenia alternatívnych postupov uznávania dosiahnutého vzdelania v prípadoch, keď získanú kvalifikáciu nemožno preukázať dokladmi o vzdelaní a odbornej praxi.
}} Navrhnúť a vytvoriť systém podpory kurzov kultúrnej a občianskej orientácie, ktoré cudzincov oboznámia so základnými hodnotami spoločnosti, fungovaním inštitúcií a pod.
V oblasti sociálneho zabezpečenia:
}} Rozvíjať a podporovať ďalšie opatrenia na podporu jednotlivcov a rodín cudzincov,
najmä pokiaľ ide o ich prístup k sociálnym službám a poskytovaným štátnym sociálnym
dávkam, s osobitným dôrazom na tzv. zraniteľné kategórie cudzincov (starí, zdravotne
postihnutí cudzinci, ženy migrantky, maloletí bez sprievodu).
}} Klásť dôraz na opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávaných pre „maloletých bez sprievodu“, ktoré súvisia s vyhľadávaním rodičov maloletého
bez sprievodu s cieľom zlúčenia s rodinou.
}} Zvýšiť informovanosť pracovníkov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny o problematike
migrácie a integrácie. Zabezpečiť tréningy a školenia sociálnych pracovníkov o pracovnej a sociálnej integrácii a poskytovaní peňažných príspevkov cudzincom a podporovať
profesionalizáciu zamestnancov v oblasti asistencie cudzincom.
}} Zabezpečiť úzku spoluprácu a koordináciu zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí
a rodiny s migračnými informačnými centrami IOM alebo inými poradenskými centrami
MVO.
V oblasti zdravotnej starostlivosti:
}} Preventívnymi opatreniami a aplikáciou náležitých krízových plánov znižovať zdravotné
riziká spojené s pobytom cudzincov, najmä pokiaľ ide o výskyt infekčných ochorení a
zdravotné riziká spojené s pobytom cudzincov v pobytových záchytných táboroch
a azylových zariadeniach zavlečením prenosných ochorení do SR.
}} Podporovať uplatnenie cudzincov v zdravotníckych povolaniach a ich integráciu do
spoločnosti v spolupráci s Ministerstvom školstva SR v súlade so systémom uznávania
dokladov o vzdelaní podľa smernice 2005/36/ES.
Integrácia migrantov
v Slovenskej republike
31
}} Realizovať vzdelávacie aktivity a školenia pre zdravotníckych profesionálov. zamerané
na dodržiavanie medzinárodných noriem v oblasti ochrany práv pacientov, predchádzanie diskriminácii, rasizmu, xenofóbii a ostatným prejavom intolerancie.
V oblasti občianskej integrácie, zvyšovania povedomia voči cudzincom a informačno-komunikačnej stratégii:
}} Zvýšiť informovanosť domáceho obyvateľstva o živote a problémoch cudzincov na Slovensku v záujme upevňovania vzájomných dobrých vzťahov a tolerancie.
}} Venovať zvýšenú pozornosť problematike interkultúrneho vzdelávania, interkultúrneho dialógu a multikultúrnej výchove. Posilniť interkultúrne vzdelávanie na školách
s dôrazom na problematiku migrácie a integrácie cudzincov, vzdelávanie zamestnancov
sociálnych služieb, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v otázke migrácie, imigrácie
a znižovania miery predsudkov a stereotypov pri práci s cudzincami.
}} Zvyšovať občiansku participáciu cudzincov na regionálnej a miestnej úrovni ich priamou účasťou na rôznych podujatiach, diskusných a informačných stretnutiach s predstaviteľmi miest a obcí.
}}
V oblasti udeľovania štátneho občianstva:
}} Doplniť zákon o štátnom občianstve a prijať príslušné vykonávacie predpisy tak, aby
umožňovali jednoznačný výklad, najmä pokiaľ ide o preukazovanie znalostí potrebných
k získaniu štátneho občianstva.
}} Prehodnotiť a vymedziť kritériá posudzovania znalosti slovenského jazyka, t. j. dosiahnutej znalostnej úrovne podľa medzinárodne uznávaných noriem Spoločného európskeho
referenčného jazykového rámca (CEFR).
}} Prehodnotiť zákonnú definíciu nepretržitého pobytu ako podmienky pre udelenie občianstva SR a umožniť udelenie výnimky pre prerušenie tejto doby vo výnimočných prípadoch podľa zákona (študijná stáž v zahraničí, verejný záujem).
}} V konaní o udelenie občianstva SR dbať na dodržiavanie zákonnej lehoty 24 mesiacov
na posúdenie žiadosti o udelenie občianstva. Ustanoviť mechanizmus na jej dodržiavanie a zabrániť neopodstatneným prieťahom v konaní.
Na úrovni územných samospráv:
}} Zvýšiť záujem samosprávnych krajov o problematiku integrácie cudzincov a zlepšiť celkovú informovanosť pracovníkov samospráv o migračnej a integračnej politike štátu
a právnom postavení cudzincov. Zaviesť opatrenia na podporu vzdelávania pracovníkov
na miestnej a regionálnej úrovni.
}} Vytvoriť legislatívne predpoklady na zapojenie miest, obcí a mimovládnych organizácií
do integračného procesu, a to najmä novelizáciou zákona o obecnom zriadení a zákona o samospráve vyšších územných celkov
}} Zabezpečiť účasť predstaviteľov krajov, miest a obcí v odborných pracovných skupinách
s cieľom získať informácie o fungovaní integračných projektov a možnostiach ich financovania na regionálnej úrovni
V oblasti spolupráce:
}} Vytvárať čo najvhodnejšie podmienky a usilovať sa o pokračovanie projektov a programov zameraných na integráciu cudzincov a vzájomne podporovať programy realizované z prostriedkov Európskeho fondu pre integráciu príslušníkov tretích krajín.
}} Usilovať sa o prehlbovanie spolupráce medzi orgánmi štátnej správy, územnej samosprávy a mimovládnymi organizáciami a zabezpečovať pritom čo najefektívnejšie využívanie integračných programov všetkými partnermi.
}} V oblasti spolupráce s komunitami cudzincov, ich združeniami a organizáciami zabezpečovať súčinnosť a spoluprácu cudzincov s orgánmi štátnej správy, územnej samosprávy
a na ostatných úrovniach a ich rovnocenný prístup k informáciám.
Dokument Koncepcia integrácie cudzincov v Slovenskej republike je dostupný na webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR [citované 2010-27-9].
32
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
Funkciu koordinačného pracoviska pre záležitosti integrácie cudzincov plní Oddelenie migrácie
a integrácie cudzincov, ktoré spadá pod Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Oddelenie koordinuje prípravu strategických materiálov, aplikáciu navrhnutých integračných opatrení
vyplývajúcich z Koncepcie integrácie cudzincov, riadi Medzirezortnú expertnú komisiu pre oblasť pracovnej migrácie a integrácie cudzincov a koordinuje v súvislosti s integráciou cudzincov
otázky zamestnanosti, sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti.68
V novembri 2012 začalo Centrum pre koordináciu integrácie cudzincov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR implementovať národný projekt s názvom „Príprava novej integračnej politiky a jej mainstreaming“. Nová integračná politika má za cieľ zlepšiť multidimenzionálny rozmer integrácie (zamestnanie, vzdelávanie, kultúrna orientácia, občianska participácia, jazykové
schopnosti a prístup k občianstvu).69 Záverečný výstup prierezovo ovplyvní riadenie integrácie,
jej skvalitnenie, čo bude mať v konečnom dôsledku dopad na ekonomický, demografický a spoločenský život cudzincov, azylantov a osôb s postavením utečenca na Slovensku. Pripravovaná
nová integračná politika sa bude intenzívne zaoberať aj indikátormi integrácie, keďže na Slovensku absentujú aktivity v tejto oblasti a zároveň kvôli nízkemu počtu cudzincov stále absentujú
kvalitné dáta v oblasti indikátorov integrácie. K príprave materiálu je prizvaná široká odborná
verejnosť, zástupcovia štátneho sektora, mimovládneho sektora, ako aj zástupcovia samospráv
a zástupcovia komunít cudzincov.70
Migračná politika SR s výhľadom do roku 2020
Vláda SR 31. 8. 2011 schválila Migračnú politiku Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2020 („MP“).
Svojím obsahom a charakterom nadväzuje na Koncepciu migračnej politiky Slovenskej republiky (2005) a vychádza z vývoja migračnej situácie a potrieb Slovenskej republiky, a to najmä
v oblasti ekonomickej migrácie. Migračná politika vo svojich siedmich tematických kapitolách
udáva základné ciele SR v oblastiach ako legálna migrácia, integrácia, emigrácia kvalifikovanej
pracovnej sily zo SR, nelegálna migrácia, návraty a obchodovanie s ľuďmi, ochrana hraníc, medzinárodná ochrana a migrácia a rozvoj. Taktiež načrtáva budúce inštitucionálne zabezpečenie
oblasti migrácie a azylu.
MP sa zameriava na okruhy v rámci ekonomickej migrácie, ktoré sa doposiaľ v SR neriešili, resp.
riešili sa len v malej miere. Poukazuje na potrebu využitia potenciálu dočasnej a cirkulárnej migrácie pri eliminovaní nelegálnej migrácie, úniku vysokokvalifikovanej a kvalifikovanej pracovnej sily
pri súčasnom rozvoji tretích krajín. Z týchto dôvodov sa plánujú v budúcnosti aktualizovať podmienky vytvárajúce právny rámec umožňujúci vstup migrantov na trh práce, pre sezónnu prácu,
dočasnú a cirkulárnu migráciu a formy krátkodobého zamestnávania.
V novej MP sa SR zaviazala, že prijme politiky na aktívnu podporu prijímania ekonomických
migrantov a zamestnávania migrantov z tretích krajín v súlade s potrebami národného hospodárstva a trhu práce, s dôrazom na prijímanie a zamestnávanie vysokokvalifikovaných zamestnancov, vedeckých pracovníkov a podľa potreby ďalších kvalifikovaných migrantov.
Zároveň sa v MP uvádza, že je potrebné vykonávať pravidelné analýzy potrieb národného hospodárstva a ekonomického prínosu jednotlivých skupín ekonomických migrantov (podľa
účelu pobytu), na základe ktorých sa má zvážiť prijímanie regulačných a kontrolných opatrení,
ako aj opatrení na motiváciu cudzincov, ktorí sú prínosom pre slovenské hospodárstvo, aby pôsobili v SR s cieľom zabezpečiť rovnováhu na trhu práce i v celom rozsahu ekonomickej migrácie. Na
tento účel sa má podľa MP zabezpečiť previazanie existujúcich databáz a zlepšiť a zefektívniť zber
a spracovania dát o trhu práce a tieto údaje sa majú sprístupniť odbornej verejnosti aj občanom.
V MP sa hovorí aj o novo definovaní problematiky uznávania dosiahnutého vzdelania a kvalifikácie a predchádzaní fenoménu tzv. „brain waste“ a plánuje sa rozšírenie právomocí zodpovedných inštitúcií v dôsledku zvýšených potrieb a previazania zodpovednosti za oblasť kvalifikácie
68http://www.employment.gov.sk/kontakt.html
69http://www.employment.gov.sk/narodny-projekt-the-national-project.html;
70 Výročná správa o politikách v oblasti migrácie a azylu - Slovenská republika 2012, Národná štúdia pre Európsku
migračnú sieť (European Migration Network), 2013
Integrácia migrantov
v Slovenskej republike
33
aj zo strany zamestnávateľov, resp. príslušných orgánov štátnej správy. Z tohto dôvodu má dôjsť
k posilneniu činnosti Strediska na uznávanie dokladov o vzdelaní MŠVVaŠ SR. Zároveň sa v MP
explicitne uvádza, že je potrebné zjednodušiť mechanizmus uznávania odborných kvalifikácií na
účely výkonu povolania, na akademické účely pre azylantov, cudzincov s poskytnutou doplnkovou ochranou a presídlencov.
V MP sa zároveň zvažuje zavedenie Slovenskej karty, ktorá bude zvýhodňovať podmienky pre vysokokvalifikované osoby, ktoré by mali záujem o prácu na Slovensku, a zavedenie bodového systému, ktorý umožní príchod migrantov spĺňajúcich rôzne preferencie SR. V MP sa zároveň uvádza
potreba zlepšiť a zefektívniť zber a spracovanie dát o trhu práce prostredníctvom pravidelných
analýz a vytvárať zoznamy nedostatkových profesií, ktoré sa budú pravidelne aktualizovať.
MP venuje pozornosť emigrácii pracovnej sily a zdôrazňuje potrebu prípravy integračných
programov pre osoby vracajúce sa zo zahraničia. V tejto súvislosti má za cieľ skvalitniť spoluprácu
a informovanosť medzi relevantnými subjektmi tak, aby mohli plniť svoje úlohy v prospech komunít emigrantov a tiež iniciovať intenzívnu diskusiu medzi expertmi a verejnosťou na tému
emigrácie občanov SR.
Jedným z opatrení prijatých v rámci MP SR je aj zriadenie Imigračného a naturalizačného úradu
(INÚ), ktorý v rámci výkonu činnosti štátnej správy zabezpečí najmä komplexné činnosti od legálneho vstupu cudzinca na naše územie cez povolenie jeho pobytu, resp. prvostupňové správne
konanie vo veci medzinárodnej ochrany, integráciu do spoločnosti, až po možnosť žiadať o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky. INÚ bude zároveň pravidelne vyhodnocovať
implementáciu migračnej politiky (t. j. identifikovanie prekážok príchodu legálnych migrantov,
problémy v integrácii, a pod.) a na základe týchto analýz bude v spolupráci so všetkými zainteresovanými rezortmi a organizáciami prehodnocovať realizáciu migračnej politiky tak, aby čo
najlepšie reflektovala meniacu sa situáciu v oblasti migrácie.
Ako sa uvádza v MP, Slovenská republika zdôrazňuje, že účinne bojuje proti všetkým formám nelegálnej migrácie, pričom berie na zreteľ ľudsko-právne aspekty spojené s týmto fenoménom.
Taktiež akcentuje potrebu spolupráce s krajinami EÚ, krajinami tranzitu a pôvodu migrantov, potrebu prijímania legislatívnych, organizačných a administratívnych opatrení na prevenciu nelegálnej migrácie v oblasti kontroly a sankčných postihov v prípadoch nelegálneho zamestnávania
migrantov, potrebu prijímania opatrení na zvýšenie bezpečnosti ochrany dokladov a zavádzanie
technických prostriedkov na odhaľovanie ich pozmeňovania a falšovania a vykonávanie bezpečnostných previerok cudzincov zameraných na overenie pozvania alebo udelenie pobytu.
Prijatá Migračná politika venuje časť aj návratom, pričom zdôrazňuje, že SR bude naďalej preferovať možnosť vykonávania asistovaných dobrovoľných návratov cudzincov do krajín ich pôvodu
pred nútenými návratmi. Zároveň však bude dbať na dôsledné vymáhanie súdnych a administratívnych vyhostení. Represívne opatrenia formou nútených návratov uplatňuje SR v prípade
migrantov, ktorí porušujú jej právny poriadok. Nútený návrat sa uplatňuje vtedy, ak sa vyčerpali
všetky prostriedky na to, aby migrant rešpektoval rozhodnutie správneho orgánu alebo súdneho
orgánu a územie SR skutočne opustil.
Migračná politika zároveň zdôrazňuje potrebu systematického zvyšovania koherencie medzi
migračnou a rozvojovou politikou a hlbšie zakomponovávanie otázky migrácie do rozvojovej
politiky vo vzťahu k prioritným krajinám. Tiež zdôrazňuje potrebu cieleného smerovania rozvojovej pomoci do prioritných krajín rozvojovej pomoci SR a v odôvodnených prípadoch do iných
krajín relevantných z hľadiska migračných tokov do SR/EÚ a na tento účel spracovávať pravidelné
analýzy. Rovnako sa zdôrazňuje potreba využitia potenciálu dočasnej a cirkulárnej migrácie, ako
aj návratovej politiky pri eliminovaní nelegálnej migrácie, úniku vysokokvalifikovanej a kvalifikovanej pracovnej sily pri súčasnom rozvoji tretích krajín.
V oblasti tzv. inej legálnej migrácie, teda v oblasti posilňovania vzájomnej výmeny informácií
o migrácii zlepšením existujúcich nástrojov, zlepšením informovanosti o možnostiach a podmienkach legálnej migrácie je jedným z opatrení vytváranie informačno-konzultačných centier pre
migrantov na zlepšenie ich prístupu k informáciám o vstupe a pobyte, životných a pracovných
34
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
podmienkach, a to aj v krajinách ich pôvodu. Zároveň sa tu uvádza, že je potrebné poskytovať
informácie aj prostredníctvom imigračných portálov, internetových (viacjazyčných) stránok, brožúrok a letákov a zvyšovať všeobecnú informovanosť migrantov prostredníctvom informačných
kampaní o nelegálnej práci, prevádzačstve, obchodovaní s ľuďmi aj o možných rizikách pracovnej
migrácie a možnostiach pomoci.
V časti venovanej integrácii sa spomínajú nasledujúce plánované opatrenia:
}} zavádzanie uplatňovania tzv. integračného mainstreamingu do prípravy a tvorby legislatívy;
}} zvyšovanie dôrazu na ľudské práva a toleranciu, boj proti diskriminácii a intolerancii formou
vytvorenia koordinovanej komunikačnej stratégie, ktorá zahŕňa aktivity zameriavajúce sa
na zvyšovanie informovanosti verejnosti, systematickú spoluprácu s verejnoprávnymi médiami a iniciovanie širších diskusií;
}} stanovenie mechanizmu systematického sledovania plnenia indikátorov integrácie
migrantov;
}} vytváranie podmienok na implementáciu integračnej politiky na regionálnej a lokálnej
úrovni prostredníctvom relevantných subjektov, a to najmä VÚC, miest a obcí a definovanie možností spolupráce vzhľadom na ich kompetencie a zodpovednosť;
}} zapájanie do procesu integrácie členov jednotlivých migrantských združení a komunít na
lokálnej a regionálnej úrovni;
}} zavedenie pred-príchodovej informovanosti migrantov v krajinách pôvodu;
}} zjednodušenie mechanizmu uznávania odborných kvalifikácií;
}} zabezpečenie dostupnej výučby slovenského jazyka a sociálno-kultúrnej orientácie pre
migrantov;
}} zváženie zmeny postupu pri naturalizácii a získavaní štátneho občianstva SR tak, aby sa
urýchlil proces integrácie, zjednodušili a stransparentnili sa procesy vedúce k udeleniu
­trvalého pobytu a následne aj možnosti získania slovenského štátneho občianstva, a i.71
Hodnotenie Slovenska v oblasti integrácie migrantov – index MIPEX
Cenný obraz o stave integračnej politiky na Slovensku v porovnaní s ďalšími krajinami ponúka tzv.
Migrant Integration Policy Index z roku 2011 (Index politiky integrácie migrantov – MIPEX III), ktorý
je projektom 37 partnerských organizácii (univerzít, výskumných inštitútov, mimovládnych organizácií) pod vedením Migration Policy Group a British Council v Bruseli. Projekt zhodnotil integračné politiky v 27 členských štátoch EÚ a 4 nečlenských krajinách (Nórsko, Švajčiarsko, K
­ anada
a USA).
MIPEX III sleduje 7 hlavných oblastí integračných politík, ktoré ovplyvňujú postavenie migranta
od vstupu do krajiny až po získanie občianstva:
}} podmienky na dlhodobý pobyt,
}} prístup na pracovný trh,
}} podmienky na vzdelávanie,
}} podmienky na zjednotenie rodiny,
}} podmienky na občiansku/politickú participáciu,
}} opatrenia proti diskriminácii,
}} podmienky na získanie štátneho občianstva.
71 Výročná správa o politikách v oblasti migrácie a azylu Slovenská republika 2011, Národná štúdia pre Európsku
migračnú sieť (European Migration Network), 2012
Integrácia migrantov
v Slovenskej republike
35
Hodnotenie integračnej politiky SR – index MIPEX III 72
Oblasť integrácie
Počet bodov (max. 100)
Umiestnenie (z 31 krajín)
Prístup na pracovný trh
21
30.
Podmienky na zjednotenie rodiny
53
21.
Podmienky na vzdelávanie
24
24.
Podmienky na občiansku/politickú participáciu
21
26.
Podmienky na dlhodobý pobyt
50
24.
Podmienky na získanie štátneho občianstva
27
25.
Opatrenia proti diskriminácii
59
26.
72
Podľa posledného prieskumu MIPEX III, ktorý zbieral údaje za posledné tri roky (do 31. mája 2010),
sa Slovensko umiestnilo na 29. mieste z 31. V oblasti prístupu na pracovný trh Slovensko spolu
s Cyprom skončilo na poslednom mieste. Najhorší prepad oproti prieskumu z roku 2007 zaznamenalo z hľadiska získania občianstva – príčinou toho bola aj novela zákona o štátnom občianstve z roku 2007, ktorá sprísňuje jednu z podmienok na udelenie štátneho občianstva SR, a to
dĺžku trvalého pobytu cudzinca na území Slovenska pred podaním žiadosti o udelenie štátneho
občianstva SR z päť na osem rokov.
Prijatie Koncepcie integrácie cudzincov v SR (2009) sa v rámci prieskumu MIPEX hodnotí pozitívne, vzhľadom na zvýšenie povedomia v tejto oblasti a stanovenie záväzkov jednotlivých ministerstiev. Vzhľadom na legislatívu EÚ je pre rodiny imigrantov v SR najjednoduchšia cesta k integrácii prostredníctvom získania dlhodobého pobytu. Podľa prieskumu badať zlepšenie v boji proti
diskriminácii, hlavne vďaka podpore neziskových organizácií.73
Zdroje:
Bargerová, Z., Divinský, B. Integrácia migrantov v Slovenskej republike. Výzvy a odporúčania pre tvorcov politík. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2008.
Koncepcia integrácie cudzincov v SR dostupná na stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR:
http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=17423.
Spoločné základné princípy integračnej politiky prisťahovalcov v krajinách Európskej únie, 2004.
Migrant Integration Policy Index (MIPEX III), 2011 .
Výročná správa o politikách v oblasti migrácie a azylu Slovenská republika 2011, Národná štúdia pre Európsku
migračnú sieť (European Migration Network), 2012
Výročná správa o politikách v oblasti migrácie a azylu – Slovenská republika 2012, Národná štúdia pre Európsku migračnú sieť (European Migration Network), 2013
www.employment.gov.sk
72 Migrant Integration Policy Index (MIPEX III), 2011.
73www.mipex.eu.
36
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
5.
TYPOLÓGIA MIGRANTOV
NA SLOVENSKU
Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ narástol počet cudzincov s povoleným pobytom z 22 108
v roku 2004 na 68 405 v 1. polroku 2013.74 V rokoch 2007 – 2008 Slovensko zaznamenalo 30-percentný rekordný prírastok cudzincov, čím krajina vykázala jeden z najvyšších prírastkov v EÚ.
Napriek týmto zmenám žije v súčasnosti na Slovensku v porovnaní s inými krajinami EÚ nízky
počet cudzincov. Menší počet vykazuje v EÚ iba pár krajín, medzi nimi Poľsko, Rumunsko a Bulharsko. 67 877 cudzincov s povoleným pobytom v SR k 31. 12. 2012 predstavovalo 1,25 % celkovej
populácie.75
Kto sú títo migranti, odkiaľ pochádzajú a ako tu žijú? Na tieto veľmi dôležité otázky dáme odpovede v nasledujúcich riadkoch. Údaje takéhoto charakteru považujeme za veľmi potrebné,
nakoľko výskumy ukazujú, že slovenská verejnosť neprichádza s cudzincami často do kontaktu,
nedisponuje potrebnými informáciami a svoje postoje k migrantom si formuje na základe vžitých
predsudkov a stereotypov, ktoré v mnohých prípadoch utvrdzujú aj médiá. Zovšeobecňovaním
a neznalosťou typického migranta na Slovensku vzniká jeho nepresné vnímanie.
KTO SÚ TEDA MIGRANTI ŽIJÚCI V SLOVENSKEJ REPUBLIKE?
Štruktúra cudzincov v SR
Podiel cudzincov v produktívnom veku v roku 2010 dosiahol skoro 90 %. To znamená, že prevažná
väčšina cudzincov na Slovensku je alebo môže byť ekonomicky aktívna.76
74 Štatistiky Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR, 2012
75 Štatistický úrad SR.
76 Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008) Bratislava: Medzi­
národná organizácia pre migráciu (IOM), 2009, s. 32, aktualizácia: IOM, november 2012
Typológia migrantov
na Slovensku
37
Štruktúra cudzincov s povoleným pobytom v SR v období 2004 – 2011 (v % koncom
daného roka)77
Kategória/rok
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
Štátni príslušníci krajín EHP
49,5
55,8
56,8
63,8
63,1
63,2
63,4
63,2
Štátni príslušníci krajín mimo EHP
50,5
44,2
43,2
36,2
36,9
36,8
36,6
36,8
Muži
55,8
58,1
60,0
63,1
65,0
64,5
64,1
59,4
Ženy
44,2
41,9
40,0
36,9
35,0
35,5
35,9
40,6
Populácia v produktívnom
veku (15 – 64 r.)
86,4
87,0
87,7
89,0
89,6
89,2
89,0
84,9*
Populácia v neproduktívnom
veku (ostatní)
13,6
13,0
12,3
11,0
10,4
10,8
11,0
15,1
Zdroj: ÚHCP P PZ, Štatistický úrad SR
* vek: 20 – 64 r.
V roku 2012 bolo 63,1 % cudzincov žijúcich na Slovensku z krajín EHP a Švajčiarska78, čo je v rozpore s predstavami prevažnej väčšiny slovenského obyvateľstva o cudzincoch žijúcich na Slovensku.
Desať najdôležitejších krajín pôvodu cudzincov s povoleným pobytom na Slovensku
v rokoch 2004, 2010 a 2012 (stav koncom daného roka)79
2004
Ukrajina
2010
4007
Česká republika
2012
9040
Česká republika
9 073
Česká republika
3583
Ukrajina
6297
Maďarsko
6 542
Poľsko
2468
Poľsko
5600
Ukrajina
6 379
Maďarsko
1519
Maďarsko
5341
Rumunsko
6 087
Rusko
1213
Nemecko
4063
Poľsko
4 795
Nemecko
988
Srbsko
3853
Srbsko
3 685
Vietnam
832
Vietnam
2257
Nemecko
3 645
USA
643
Rusko
2227
Rusko
2 395
Bulharsko
633
Rakúsko
2186
Vietnam
2 055
Rakúsko
576
Čína
1878
Rakúsko
1 943
Zdroj: Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v SR, ÚHCP PPZ; Štatistický úrad SR.
Zamestnanosť cudzincov
Cudzinci sú často vnímaní majoritným obyvateľstvom ako ekonomická záťaž pre štátny rozpočet.
Podiel cudzincov zo všetkých pracujúcich osôb v Slovenskej republike poukazuje na opak. V rokoch 2004 – 2011 podiel cudzincov zo všetkých pracujúcich osôb v Slovenskej republike stúpol
z 0,15 % na 1,47 %, čo je dramatický nárast. V roku 2011 bolo evidovaných 22 185 zamestnaných
cudzincov.80
77 Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011), s. 21
78 Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v SR za rok 2011, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, MVSR
79 Divinský, B.: Developments in the Field of Migration in Slovakia from her Accession to the European Union (International Issues and Slovak Foreign Policy Affairs Vol. XIX, No.2, 2010, s. 9
80 Teda osôb inej štátnej príslušnosti s platným povolením na zamestnanie a občanov EHP a Śvajčiarska, ktorí boli
evidovaní na úradoch práce ako uchádzači o zamestnanie. Štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
38
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
Zamestnanci zo zahraničia v SR v rokoch 2004, 2009 a 2011 podľa vybraných
ukazovateľov (v % z celkového počtu zamestnaných cudzincov koncom daného roka)81:
Kategória / rok
2004
2009
2011
Celkový počet zamestnaných cudzincov
3 351
15 264
22 185
63,1
75,1
76,8
Občania EHP pracujúci na základe informačnej karty
5,7
8,6
8,6
Cudzinci pracujúci na základe povolenia na zamestnanie
Občania z krajín mimo EHP pracujúci na základe informačnej karty
31,2
16,3
14,7
Muži
77,4
80,2
79,1
Ženy
22,6
19,8
20,9
Zdroj: Výpočty B. Divinského na základe štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, aktualizácia IOM 2013
Žiaci a študenti zo zahraničia
Do roku 2005 pretrvávala stagnácia počtu zahraničných žiakov
a študentov ešte z predchádzajúcich rokov, ale v školskom roku
2006/7 sa začal ich počet zvyšovať. Počet žiakov a študentov zo
zahraničia v SR ročne stúpa. Príčinou tohto rastu bol vstup SR
do EÚ, ktorý zjednodušil podmienky na slobodný pohyb osôb,
a teda i na štúdium.82
© IOM 2008 – MPH0306 (Photo: Angelo Jacinto)
Počet žiakov a študentov zo zahraničia na všetkých typoch a stupňoch škôl v SR
v rokoch 2004 – 201383:
Žiaci a študenti v zariadeniach
Školský
rok
Materské
školy
Základné
školy
Gymnáziá*
Ostatné
stredné
školy*
Vysoké
školy*
PhD.
študenti*
Spolu
2004/5
250
877
221
223
1 586
79
3 236
2005/6
239
785
230
199
1 641
77
3 171
2006/7
275
765
244
194
1 904
95
3 477
2007/8
312
841
222
188
2 699
119
4 381
2008/9
329
822
230
169
2 915
144
4 609
2009/10
315
847
218
196
3159
135
4870
2010/11
333
902
211
212
3391
140
5189
2011/12
349
1012
239
225
3652
152
5629
2012/13
409
1103
241
232
4014
169
6168
Poznámka: * = v dennej forme štúdia Ostatné stredné školy = stredné odborné školy a konzervatóriá
Zdroj: Štatistiky Ústavu informácií a prognóz školstva a výpočty B. Divinského.
Žiadatelia o azyl a azylanti (utečenci)
Situácia v SR potvrdzovala skúsenosti z iných imigračných krajín a síce, že typickými žiadateľmi
o azyl sú mladí a slobodní muži.84 Žiadatelia o azyl a azylanti (utečenci) pritom tvoria len malú
skupinu migrantov. Široká verejnosť si však stále zamieňa celú kategóriu migrantov za špecifickú
skupinu utečencov.
81 Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011), s. 26
82 Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009, s. 55.
83 Divinský, B.: Tamtiež, s. 58; aktualizované: IOM, 2013
84 Divinský, B.: Tamtiež, s. 77.
Typológia migrantov
na Slovensku
39
Aktuálny stav v počte utečencov na území Slovenskej republike je stabilizovaný, o čom svedčí
aj znižujúci sa počet žiadostí o azyl od roku 2005. Od roku 2010 došlo k medziročnému nárastu
počtu žiadostí o azyl. V roku 2011 bolo oproti predchádzajúcemu roku podaných o 182 žiadostí
viac a v roku 2012 o 239 žiadostí viac ako v roku 2011. V roku 2012 podalo žiadosť o udelenie
azylu 730 cudzincov a azyl bol udelený 32 prípadoch. Pre porovnanie, v roku 2005 žiadalo o azyl
3 549 cudzincov, no len 25 z nich splnilo podmienky na udelenie azylu. Väčšina žiadateľov o azyl
sú muži vo veku od 18 do 39 rokov.85
Počet udelených azylov podľa krajín a miera priznaných azylov v SR v rokoch
2004 – 201286:
2004
Krajina
2005
2006
Krajina
2007
Počet
Krajina
2008
Počet
Krajina
Počet
Rusko
5
Ukrajina
12
Irán
4
Irán
Počet
3
Irak
Krajina
Počet
8
Irán
4
Srbsko/ČH
7
Čína
1
Kuba
3
Kuba
8
Kongo
2
Afganistan
2
Kongo
1
Sýria
2
Palestína
2
Angola
1
Kuba
2
Kuba
1
Kongo
1
Afganistan
1
Egypt
1
Irak
1
Srbsko/ČH
1
Palestína
1
Irán
1
Kuvajt
1
Zair
1
−
−
P. Slonoviny
1
Pakistan
1
Bez štát. prísl.
1
−
−
−
−
Sudán
1
Vietnam
1
−
−
−
−
−
−
Ukrajina
1
−
−
−
−
−
−
−
−
Bez štát. prísl.
1
−
−
Spolu
8
Spolu
Spolu
15
Spolu
2009
Krajina
25
2010
Počet
Krajina
14
Spolu
2011
Počet
Krajina
22
2012
Počet
Krajina
Počet
Irán
3
Irán
5
Irán
4
Somálsko
10
Kuba
3
Irak
3
Kuba
4
Afganistan
8
Afganistan
1
Afganistan
2
Čína
1
Kuba
7
Čína
1
Kon. dem.
republika
1
Irak
1
Kongo
(býv. Zair)
2
Irak
1
Palestína
1
Somálsko
1
Irán
2
Kamerun
1
Sýria
1
Sýria
1
Irak
1
Kon. dem.
republika
1
Ukrajina
1
−
−
Čína
1
Pakistan
1
Bez štát.prísl.
1
−
−
Sýria
1
Palestína
1
−
−
−
−
−
−
Bez štát.prísl.
1
−
−
−
−
−
−
Spolu
14
Spolu
15
Spolu
12
Spolu
32
Poznámka: * = miera priznaných azylov
Zdroj: Štatistiky Migračného úradu MV SR a výpočty B. Divinského, aktualizácia: IOM, 2013
Nelegálni migranti
V roku 2010 žilo na Slovensku podľa odhadov približne do 15-tisíc nezadržaných nelegálnych
migrantov (t. j. príslušníkov tretích krajín bez platného povolenia na pobyt). Geograficky boli najviac zastúpení migranti pochádzajúci hlavne z bývalých republík Sovietskeho zväzu, niektorých
štátov Ázie a Balkánu.
85 Migračný úrad, Ministerstvo vnútra, 2012
86 Divinský, B.: Tamtiež, s. 82; aktualizácia: IOM, 2012
40
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
Počas obdobia rokov 2004 – 2011 klesol počet zadržaných nelegálnych migrantov krajine takmer
9-krát a ich každoročný relatívny úbytok (okrem toku 2006) tvoril dvojciferné číslo. V roku 2012
počet zadržaných nelegálnych migrantov opäť mierne vzrástol, oproti roku 2011 to bol nárast
o približne 21 %. Nelegálni imigranti nevnímali SR už len ako tranzitnú krajinu, ale stávala sa pre
nich čoraz atraktívnejšia aj ako krajina cieľová. Pokiaľ ide o štruktúru zadržaných nelegálnych migrantov podľa veku a pohlavia, túto skupinu tvorili väčšinou muži v produktívnom veku.87
Dynamika pohybu nelegálnych migrantov na Slovensku podľa typu a podľa hlavných
krajín pôvodu zadržaných migrantov v rokoch 2004 – 201288
Ukazovateľ / rok
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
Súhrnný počet
zadržaných
nelegálnych
migrantov
10946
8049
7620
6761
2355
1785
1477
1219
1479
Podiel
neoprávnených
prekročení štátnej
hranice SR (v %)
76,1
64,3
54,2
50,4
43,9
34,2
34,9
32,0
44,5
Podiel migrantov
s neoprávneným
pobytom na
území SR (v %)
23,9
35,7
45,8
49,6
56,1
65,8
65,1
68,0
55,5
Medziročný vývoj
-12,4
-26,5
Päť hlavných
krajín pôvodu
zadržaných
nelegálnych
migrantov
-5,3
India
Rusko
Moldavsko
Rusko
Moldavsko
Ukrajina
Čína
Ukrajina
India
Moldavsko
India
Gruzínsko
Čína
-11,3
-65,2
-24,2
-17,3
-17,5
21,3
Ukrajina
Ukrajina
Ukrajina
Ukrajina
Ukrajina
Ukrajina
Moldavsko Moldavsko Moldavsko Somálsko Somálsko Somálsko
Pakistan
Gruzínsko
Rusko
India
Pakistan
Pakistan
Rusko
Rusko
Pakistan Afganistan Moldavsko Moldavsko
Vietnam Moldavsko Afganistan Afganistan
Gruzínsko
Čína
Gruzínsko Gruzínsko
Zdroj: Výpočty B. Divinského na základe štatistík ÚHCP P PZ, aktualizácia IOM 2013
Naturalizovaní občania Slovenskej republiky
Počet cudzincov, ktorí získali občianstvo Slovenskej republiky, ročne klesá. V roku 2005 a 2007
boli schválené novely zákona o štátnom občianstve, ktoré sprísnili podmienky nadobúdania občianstva. Dôvody na podanie žiadosti o štátne občianstvo Slovenskej republiky sú rôzne. Podľa
B. Divinského môže napríklad ísť o jednoduchší prístup na pracovný trh krajiny, etnické pozadie
(u tzv. Slovákov žijúcich v zahraničí), ukončenie integračného procesu azylantov až po reemigráciu osôb pôvodom zo SR.89
87 Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011), s. 41.
88 Divinský, B.: Developments in the Field of Migration in Slovakia from her Accession to the European Union (International Issues and Slovak Foreign Policy Affairs Vol. XIX, No.2, 2010; Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza
pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011), s. 40
89 Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009, s. 84
Typológia migrantov
na Slovensku
41
Desať najdôležitejších krajín pôvodu naturalizovaných osôb na Slovensku v rokoch
2004 – 201290:
2004
2005
Počet
Krajina
osôb
Krajina
2006
2007
Počet
osôb
Krajina
Počet
osôb
Krajina
2008
Počet
Krajina
osôb
Počet
osôb
Česká rep.
775
Ukrajina
510
Ukrajina
374
Ukrajina
702
Ukrajina
Vietnam
619
Rumunsko
241
Rumunsko
145
Česká rep.
157
Česká rep.
203
93
Ukrajina
549
Srbsko/ČH
202
Česká rep.
120
Srbsko/ČH
112
USA
91
Srbsko/ČH
506
Česká rep.
175
Srbsko/ČH
71
USA
107
Srbsko/ČH
51
Rumunsko
442
USA
68
USA
70
Rumunsko
101
Vietnam
37
Čína
200
Vietnam
48
Vietnam
40
Vietnam
62
Rusko
33
Macedónsko
143
Rusko
46
Bulharsko
33
Rusko
42
Rumunsko
31
USA
136
Bulharsko
28
Rusko
32
Bulharsko
19
Maďarsko
15
Rusko
96
Chorvátsko
21
Poľsko
20
Chorvátsko
18
Nemecko
15
Chorvátsko
50
Poľsko
14
Kazachstan
19
Poľsko
18
Kanada
12
500
Ostatné
126
Ostatné
137
Ostatné
Ostatné
Spolu
4 016 Spolu
184
1 537
2009
Ostatné
Spolu
1 050
2010
Spolu
1 457 Spolu
2011
98
679
2012
Krajina
Počet
osôb
Krajina
Počet
osôb
Krajina
Počet
osôb
Krajina
Počet
osôb
Ukrajina
84
Srbsko
64
Ukrajina
62
Ukrajina
61
USA
59
Česká republika
46
Srbsko
53
Srbsko
55
Česká republika
51
Ukrajina
46
Česká republika
45
Maďarsko
55
Srbsko
43
USA
45
USA
34
Česká republika
37
Maďarsko
22
Rusko
15
Maďarsko
26
USA
32
Rusko
17
Vietnam
15
Rumunsko
18
Rumunsko
26
Rumunsko
15
Maďarsko
14
Rusko
13
Rusko
14
Nemecko
10
Izrael
11
Chorvátsko
7
Vietnam
11
Vietnam
11
Rumunsko
10
Čína
7
Kanada
5
5
Poľsko, Nemecko,
Bielorusko, Izrael
4
Kanada
Ostatné
Spolu
8
Austrália
46
Ostatné
366
Spolu
7
48
321
Izrael
Ostatné
Spolu
62
332
Ostatné
Spolu
46
358
Zdroj: Štatistiky Sekcie verejnej správy MV SR.
Tu je dôležité poznamenať, že verejnosť zväčša považuje ľudí, ktorí majú inú farbu pleti alebo
odlišné črty tváre, automaticky za cudzincov. Napríklad mnohí jednotlivci pôvodom z Vietnamu,
hoci už získali štátne občianstvo SR a v mnohých prípadoch ide už o druhú či tretiu generáciu
narodenú na Slovensku, sú stále považovaní za cudzincov.
90 Divinský, B.: Tamtiež, s. 87; aktualizácia: IOM 2012
42
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
Zdroje:
Divinský, B.: Developments in the Field of Migration in Slovakia from her Accession to the European Union
(International Issues and Slovak Foreign Policy Affairs Vol. XIX, No.2, 2010.
Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009.
Migračný úrad, Ministerstvo vnútra, 2012
Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011)
Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v SR za rok 2011, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru.
Štatistický úrad SR.
Štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Vašečka, M.: Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v Slovenskej republike. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009.
Typológia migrantov
na Slovensku
43
PROFILY MIGRANTOV
Aby sme priblížili typy migrantov žijúcich v Slovenskej republike, nižšie uvádzame konkrétne príbehy a profily migrantov. Poukazujú na rôznorodosť situácií, v ktorých sa na Slovensku ocitli, ako
aj na vnímanie slovenskej spoločnosti.
Mark
Vyrastal som na predmestí Clevelandu, neskôr som sa presťahoval do Chicaga. Keď som získal
bakalársky titul z anglickej literatúry, rozhodol som sa cestovať po svete. Od prvého momentu, ako som v roku 1998 vstúpil na írsku pôdu, som tušil, že v zahraničí hľadám niečo viac
než len dovolenku. Nič som však pre to nespravil. Do Európy som sa preto nasledujúci rok
vrátil s nádejou, že si nájdem prácu. Keďže sa moje predošlé pracovné skúsenosti týkali najmä
gastronómie, myslel som si, že budem robiť barmana alebo čašníka, prinajhoršom umývača
riadu. Potom sa mi však naskytla jedinečná príležitosť: návšteva kamaráta na Slovensku. Plánoval som zostať len pár dní a vrátiť sa späť do Rakúska, kde som si chcel nájsť prácu.
Neraz som si vybavil ten moment, keď som prvý raz prechádzal hranice a do vlaku vošli policajti. Do niektorých pasov sa zapozerali viac, do iných menej. Napriek snahe vyzerať nenápadne bol môj pas samozrejme jedným z najdlhšie prezeraných – americký dizajn možno
len ťažko prehliadnuť. Keď som potom neskôr vystupoval na bratislavskej stanici, pomyslel
som si, že mesto, do ktorého prichádzam, bude pre mňa jedinečnou skúsenosťou. Predstavoval som si, ako iní západní turisti prídu do krajiny, kde im vrazí do očí zúfalý nesúlad medzi stavbami a ich okolím, ilustrovaný napríklad dláždenými uličkami pri hrade a hnijúcim
ramenom Dunaja, vinúcim sa pomedzi šedé petržalské paneláky. Slovensko pre mňa bolo
ako mimozemšťan. Líšilo sa od všetkého, čo som dovtedy videl.
Slovenskí priatelia, ktorých som si postupne našiel, mali oveľa väčší prehľad o čomkoľvek,
čo sa dá dozvedieť z kníh. Neraz som od nich dostal otázku, či som videl konkrétne miesto
alebo pamiatku v Amerike, o ktorých som ani len nepočul. Mnoho ráz som niekoho prekvapil, keď som nevedel povedať anglický ekvivalent niečoho, čo mi opisoval s nádejou, že mu
to poviem.
Na Slovensku ma najviac ovplyvnila moja skúsenosť s učením. Zistil som, že inštruktori angličtiny sú žiadaní a v podstate každý, kto ňou plynule hovorí, môže aj učiť. Týždeň pred
prvou hodinou som však bol úplne vydesený. Požičal som si všetky knihy, čo som našiel na
tému angličtina ako druhý jazyk. Keď nadišiel deň D, vošiel som do učebne, položil učebnice na stôl a úporne sa snažil vyzerať ako učiteľ. O ôsmej ráno tam s pripravenými ceruzkami a nezaujatým pohľadom sedelo päť študentov. Počas hodiny som im z rukáva vytriasol
všetko, čo som vedel. No na konci sa študenti na seba iba spýtavo pozerali a nemali ani poňatia o tom, čo som sa im snažil celú dobu vysvetliť. A tak som sa vzdal myšlienky, že chcem
vyzerať ako ozajstný učiteľ a začal sa s nimi len tak rozprávať... Ako lektor som možno zlyhal,
ale aspoň som bol autentický.
Počas dvojročného pobytu som si napokon vyskúšal vyučovanie v rôznych prostrediach:
právnickej kancelárii, súkromnej firme a v jazykovej škole. Hodiny zvyčajne bývali skoro
ráno alebo neskoro večer, čo mi umožňovalo tráviť veľkú časť dňa v meste a po kaviarňach
dávať súkromné hodiny konverzácie. Učiteľská práca ma začala naozaj napĺňať. Keď mi na
konci jedného kurzu študenti darovali ručne vyrobené tričko so slovenskou vlajkou a nápisom: „Vo svojej triede som veľmi obľúbený“, bola to pre mňa ozajstná trofej.
Po návrate do Ameriky som sa prihlásil na magisterské štúdium lingvistiky, kde môžem využiť skúsenosti s učením, aby som raz možno práve na Slovensku stál pred študentmi ako
ozajstný učiteľ. Pred cestou do Európy som bol stratený, no pobyt na Slovensku mi ukázal,
že učenie je to, čomu by som sa chcel vo svojom živote venovať.
Príbeh prevzatý a krátený zo zbierky Migrácia ako emócia. Multikultúrna zbierka esejí, aj o „nás”. Bratislava: Nadácia Milana
Šimečku, 2009.
44
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
P. U.
P. U. pochádza z Turecka, má vyše 40 rokov. Dôvody jeho príchodu na Slovensko nie sú
známe, bola mu však zamietnutá žiadosť o udelenie azylu. Po čase získal tolerovaný pobyt
s prekážkou administratívneho vyhostenia, pretože jeho vycestovanie nie je možné a zaistenie nie je účelné. Na tomto type pobytu sa na Slovensku môže zdržiavať, avšak nemôže
pracovať a štát zaňho neplatí zdravotné poistenie.
Viaceré roky sa na Slovensku doslova pretĺkal. Pracoval na čierno a zo zarobených peňazí
si platil ubytovanie. Obrátil sa na Migračné informačné centrum (MIC) Medzinárodnej organizácie pre migráciu v Bratislave, pretože si už sám nedokázal pomôcť v komplikovanej
situácii.
P. U. sa stal sa obeťou útoku, pri ktorom bol zranený. Po ošetrení akútnych zranení a pozorovaní pre úraz hlavy bol po troch dňoch z nemocnice prepustený, pretože nemá zdravotné poistenie. Po tom, čo sa mu minuli všetky lieky, ktoré dostal ešte v nemocnici, zistil, že
neexistuje možnosť, ako by si nové lieky mohol zaobstarať. Bez zdravotného poistenia ho
totiž lekár nevyšetrí, nepredpíše mu lieky, ani ho nepošle k ďalšiemu špecialistovi. Zlyhali
aj všetky pokusy o lekárske vyšetrenie pri rôznych útulkoch, misiách a pod. Jediným spôsobom na získanie zdravotného poistenia je komerčné zdravotné poistenie, ktoré však pre
osobu v jeho veku a v aktuálnom zdravotnom stave predstavuje mesačnú sumu približne
70 eur. Po prípadnom zhoršení stavu to môže byť aj viac alebo sa stane jednoducho nepoistiteľným. V súčasnosti je bez príjmu, akejkoľvek finančnej podpory a možnosti zamestnať sa.
Prvým krokom MIC bolo hľadanie možnosti vyšetrenia a získania liekov, avšak neúspešne. Následne sa začalo hľadanie prostriedkov na zaplatenie komerčného poistenia prostredníctvom príspevku v hmotnej núdzi. Zo zákona má na to nárok, avšak v príslušných
inštitúciách vznikol problém, pretože so štatútom tolerovaného pobytu sa ešte nestretli
a nerozumeli, na čo slúži a koho sa týka. Najprv mu na úrade práce povedali, že si má podať žiadosť o zaradenie do databázy uchádzačov o zamestnanie (pritom sa podľa platnej
legislatívy nemôže zamestnať), a až potom bude mať nárok na dávku v hmotnej núdzi. Pri
druhej návšteve úradu mu povedali, že stačí iba podať žiadosť o príspevok v hmotnej núdzi.
Tu však opäť nastal problém, pretože v tlačive je aj položka „trvalý pobyt“. P. U. však v cudzineckom pase nemal napísanú žiadnu konkrétnu adresu. Byť na tolerovanom pobyte
znamená, že ho štát toleruje kdekoľvek na Slovensku. Avšak do tlačiva je potrebné vpísať
nejakú adresu, aby mu tam mohli chodiť dávky. Keďže cudzinecký pas bol vydaný v Dunajskej Strede, musel ísť tam a žiadať políciu o vystavenie potvrdenia.
Napokon na úrade práce jeho žiadosť prijali a odvtedy prišiel do MIC už len raz, aby si vypýtal knihy. Počas návštevy povedal, že dávku už dostal a má aj lieky, no netuší, ako to
pôjde ďalej. Ak sa pominú dôvody na tolerovaný pobyt, bude sa musieť vrátiť domov. Nie
je známe, čo ho tam môže čakať. Ak by išiel do zahraničia a chytili by ho, vrátia ho späť na
Slovensko. Zamestnať sa nemôže, študovať tiež nemá za čo. Zatiaľ je preňho jedinou možnosťou získať trvalý pobyt tak, že sa ožení so slovenskou občiankou, čo však považuje za
podvod a zásadne to odmieta. Nikto preto teraz nevie, ako dlho sa bude v tomto „tolerovanom“ vákuu pohybovať.
Zdroj: Migračné informačné centrum IOM.
Jasmine
Z Číny som utiekla, pretože cvičím Falun Gong, starodávnu metódu zušľachťovania mysle
a tela. Čínska vláda však nechce mať žiadne náboženstvo, alebo niečo, čo by počtom ľudí
presahovalo počet členov komunistickej strany. Polícia má veľa tajných spolupracovníkov
v civile a nie je šanca zostať v anonymite. Napriek tomu som to vydržala štyri a pol roka.
Moju učiteľku zatkli, priatelia, s ktorými som cvičila, boli nezvestní. Keď už aj mňa hľadala
tajná polícia, rozhodla som sa, že musím odísť niekam, kde budem v bezpečí a budem sa
môcť dohovoriť po anglicky. Na prípravu som nemala čas, ani priateľom som nemohla nič
povedať. Oficiálne požiadať o pas znamenalo okamžité väzenie.
Typológia migrantov
na Slovensku
45
Musela som sa pridať k tým, čo odchádzajú nelegálne a zväčša za prácou do Európy. Veľa
o ostatných neviem, lebo sme sa nemohli rozprávať, ani sa nič pýtať a už vôbec nie protirečiť. Jesť nám dávali za hrsť ryže na obed a na večeru. Držali nás v tmavých miestnostiach,
niekedy aj v stajniach pre dobytok. Hygiena pre prevádzačov nebola podstatná – bolo to
také hrozné, že o tom ani nechcem hovoriť. Niekedy sme aj dva mesiace stáli na jednom
mieste a počas celej cesty netušili, kde sme. Cez deň sme cestovali v autách, v noci pešo
cez neobývané územia. Raz nás opäť vyhodili von z auta a čakali sme, že po nás prídu. Nik
nechodil. Zbadali sme veľké auto a kývali od šťastia. A oni na nás so zbraňami: „Hore ruky!”
Ľudia sa od strachu rozutekali. Bola to slovenská pohraničná hliadka, ktorá o päť minút so
psami všetkých pochytala. Ja som neutekala – načo? Po tej ceste som bola aj rada, že skončila. Putovali sme od januára do decembra.
Priviezli nás na policajnú stanicu. Povedala som, že som tu, lebo ma prenasledujú. Bola som
však v skupine s ekonomickými migrantmi, a tak do protokolu napísali, že som tiež prišla
z ekonomických dôvodov a dali mi to podpísať. Šesť mesiacov som bola v zaistení. Nevedela som, čo je to azyl. Prečítala som si letáčik a zistila, že to je aj môj prípad a že zo zákona
mi majú dať prekladateľa. Pri prvom vypočúvaní mi tú možnosť nedali a moja žiadosť bola
zamietnutá.
Sudca sa ma pri odvolacom konaní opýtal: „Ak ste utekali pred tým, aby vás polícia neprenasledovala, prečo ste nezvolili krajinu podstatne bližšiu Číne?“ Z mojej predchádzajúcej
výpovede však bolo zrejmé, že som Čínu nemohla opustiť legálne a že nelegálne odchody
sa do susedných krajín neorganizujú. Sudca potom vyhlásil, že dokazovanie je skončené
a rozhodnutie o neudelení azylu sa potvrdzuje. Dôkazy o predvolaní na čínsky súd vo veci
môjho prenasledovania boli totiž dodané až po prvom rozhodnutí slovenského úradu, preto ho považoval za oprávnené. Sudca ma označil za nedôveryhodnú, lebo v mojich výpovediach boli rozpory o dôvodoch môjho odchodu. Na to, že tie rozpory vznikli na policajnej
stanici, som opakovane sama upozorňovala počas celého procesu.
Nechcem viniť úrady, možno mali nejaký dôvod, ale na súde som očakávala spravodlivosť.
Komu je ten azyl určený? Viem, že je veľa ľudí, ktorí systém zneužívajú a nemajú reálny
problém. Potom ale tí, ktorí problém naozaj majú, sú tiež považovaní za klamárov. Aj keď
mi azyl napokon po štyroch rokoch čakania udelili, bolo to pre mňa veľmi ťažké obdobie
života v neistote. Pracovala som ako masérka a dobrovoľníčka, chodila na kurzy slovenčiny.
Urobila som si vodičský preukaz, vybavila živnostenský list aj hypotéku. Keď som bola bez
práce, ponúkli mi sociálku šesťdesiat eur, ale ako som to mohla vziať? Veď mám dve zdravé
ruky! Povedala som im, aby ich radšej dali niekomu, kto ich naozaj potrebuje. Mám síce
problém prežiť, ale o nič menší než iní ľudia na Slovensku. Keď mám problémy, nebojujem
s inými. Bojujem so sebou.
Príbeh prevzatý zo zbierky Kultúra ako emócia: Multikultúrna zbierka esejí, nielen o „nás“. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku,
2006. Aktualizovaný vďaka doplneniam Heleny Tužinskej.
Hamid
Pochádzam zo Sýrie a do vtedajšej ČSFR som prišiel v rámci študijných výmen. Mal som
vtedy len 19 rokov a o krajine som nič nevedel. Bral som to ako možnosť vidieť svet, spoznať
nových ľudí. Keď som opúšťal šesťmiliónový Damask, netušil som že päťmiliónové Slovensko sa pre mňa časom stane druhým domovom, v ktorom si založím rodinu a budem pracovať ako tlmočník a prekladateľ z arabčiny.
Dnes už na svoj príchod spomínam s nostalgiou. Bol koniec letných prázdnin, lietadlo pristálo na pražskom letisku a ja ani neviem, ako som sa taxíkom dopravil na autobusovú stanicu. Odtiaľ moja cesta pokračovala do Bratislavy. Spomínam si, ako ma ohúrilo množstvo
zelene – všade samé stromy a kvety. Spočiatku som si však pripadal osamotený. Chýbalo mi
mamino kulinárske umenie, dlhé rozhovory s otcom, súrodenci. Môj spoločenský život sa
obmedzil na čítanie kníh, počúvanie BBC a úzky okruh priateľov, prevažne moslimov.
Počas jednej chlapskej debaty prišla reč aj na manželstvo. A vzápätí aj otázka, či by som sa
nechcel stretnúť so slovenskou moslimkou. Zostal som v nemom úžase, lebo som netušil,
46
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
že aj na Slovensku žijú konvertovaní moslimovia. Chvíľu som premýšľal, poradil sa s rodičmi
a nakoniec sa odhodlal k stretnutiu. Ani nie do troch mesiacov bola svadba. Najprv islamská
v prítomnosti imáma a dvoch svedkov v mešite, o ďalšie tri mesiace občiansky sobáš v Bratislave. V žilách nášho dieťaťa koluje mix kurdsko-turecko-arabskej a maďarsko-slovenskej krvi.
Zreteľne viditeľných rozdielov medzi Slovákmi a Arabmi nie je až tak veľa. Na prvý pohľad
určite rozoznáte modrookého blonďavého Slováka od čiernookého Araba s ebenovými
kučerami. V Sýrii však žijú aj Arabi s bledou pokožkou, dokonca mnohí majú modré oči či
blond vlasy. Keď na vás začnú hovoriť plynulou angličtinou, rozpoznať ich nemusí byť až
také jednoduché.
Počas môjho života na Slovensku som nadviazal skvelé priateľstvá, dobré pracovné aj susedské vzťahy. Domnievam sa, že ľudia majú predsudky a obavy najmä z médií, ale akonáhle
majú možnosť osobne spoznať moslima alebo moslimku, bariéry sa rúcajú. Preto sú aj moje
skúsenosti skôr pozitívne, ojedinele som sa stretol s xenofóbiou či diskrimináciou. Niekedy pre odlišnú farbu pleti, inokedy pre vierovyznanie. Spomínam si na jednu nepríjemnú
udalosť, ktorá sa odohrala tesne po 11. septembri 2001, keď ma pri parkovaní v nákupnom
centre prehľadala bezpečnostná služba. Diskriminácia je badateľná aj na pracovnom trhu,
kedy sú uchádzači pre svoje meno alebo pôvod často vyradení z výberového konania bez
ohľadu na ich kvalifikáciu.
V súčasnosti na Slovensku žije vyše 5-tisíc moslimov. Keď som však mal možnosť listovať
v kronikách, dozvedel som sa, že moslimovia žili na tomto území už dávno. V 18. storočí
žilo v Bratislave asi 300 moslimských rodín a mali aj svoju vlastnú mešitu. Bola hneď vedľa
kresťanského Dómu svätého Martina a židovskej synagógy, čo dokazuje možnosť spolunažívania rôznych vierovyznaní na jednom mieste. V súčasnosti žije na Slovensku približne
5-tisíc moslimov. V súčasnosti žije na Slovensku približne 5-tisíc moslimov.
Zachovanie a ochranu vlastných tradícií a kultúry považujem za dôležitú súčasť života v cudzom prostredí. Tým sa zachováva integrita jednotlivca, čo v konečnom dôsledku znamená
prínos pre spoločnosť. Aj keď nepoznané v ľuďoch vyvoláva obavy a predsudky, vďaka vzájomnému dialógu a spoznávaniu sa dochádza k preklenutiu bariér, k obojstrannému obohacovaniu sa. Preto dúfam, že aj ja som k tomu prispel malou kvapkou. Naše životné štýly
a podmienky sú rozdielne, rovnako temperament a jazyk sú pre nás exotické, no napriek
tomu máme toho veľa spoločného.
Príbeh prevzatý a krátený zo zbierky Migrácia ako emócia. Multikultúrna zbierka esejí, aj o „nás”. Bratislava: Nadácia Milana
Šimečku, 2009.
Elena
Elena pochádza z Moldavska a má 19 rokov. Pôvodne žila u svojich adoptívnych rodičov,
ktorí ju však bili a nestarali sa o ňu. Preto sa ako 16-ročná rozhodla odísť za bratom, ktorý
odcestoval za prácou do jedného z nových členských štátov EÚ. Elena mala svoj vlastný
cestovný pas, ale nemala ani peniaze, ani možnosť vybaviť si vízum. O svojich plánoch preto povedala bratovmu kamarátovi Mihaiovi, ktorý bratovi tiež vybavil prácu. Mihai Elene
prisľúbil, že jej pomôže, keďže má v krajine známych a rozhodol sa odísť spolu s ňou.
Pri výpadovke na diaľnicu požiadali kamionistu, aby ich zviezol. Ten sa nad nimi zľutoval
a za 100 eur, ktoré mu zaplatil Mihai, im dovolil nastúpiť. Mihai Elene povedal, že mu peniaze vráti, keď si ich sama zarobí. Tesne pred hranicami im však kamionista prikázal vystúpiť,
pretože nechcel mať problémy. Mihai Elene povedal, že bude lepšie, ak sa pokúsia prejsť
cez hranice každý samostatne a skontaktujú sa až na druhej strane. Dal jej mobilný telefón
s moldavskou kartou a potom sa rozišli. Elena vtedy nevedela, že Mihai mal vo svojom pase
platné turistické vízum a nebolo preňho problém prejsť cez hranice. Elena sa pokúsila zamiešať medzi cestujúcich autobusovej linky, ktorí čakali na hraničnú kontrolu. Odhalili ju
však príslušníci hraničnej a cudzineckej polície.
Policajti Elenu predviedli do kancelárie. Elena v tom čase vedela len po moldavsky a trochu
rozumela po rusky. Jeden z policajtov s ňou rozprával zlou ruštinou a Elena preto presne
nerozumela, čo jej hovoril. Napriek tomu sa jej podarilo vysvetliť dôvod svojej cesty. Zatajila
Typológia migrantov
na Slovensku
47
však, že cestovala spolu s Mihaiom. Policajt potom vybavil pár telefonátov a Elena sa dozvedela, že keďže je maloletá bez sprievodu, prevezú ju do detského domova. Elena presne
nevedela, čo to pre ňu znamená. Bála sa a bola veľmi unavená.
Na druhý deň Elenu previezli do detského domova. Boli v ňom aj ďalšie deti z Moldavska,
ktoré jej povedali, že každý má pridelenú osobu, ktorá koná v ich mene. Medzitým Elene
prišla esemeska od Mihaia a ona mu odpísala, čo sa stalo. Mihai jej prikázal, aby požiadala
o azyl a uistil ju, že všetko bude v poriadku.
Elena stretla svoju opatrovníčku až po týždni. Tá jej v rýchlosti predložila písomné informácie v ruštine, ktorým dievča dobre nerozumelo. Opatrovníčka jej ešte niečo hovorila o tolerovanom pobyte, ktorý sa udeľuje maloletým bez sprievodu, no Elena jej podľa inštrukcií
od Mihaia povedala, že chce požiadať o azyl. Opatrovníčka nič nenamietala a žiadosť za
ňu podala. Elenu po čase previezli z domova do záchytného tábora, kde bola celý mesiac
medzi samými dospelými. So ženami v izbe si nerozumela a jednu z nich dokonca prichytila,
ako jej chcela ukradnúť osobné veci. Pár mužov sa za Elenou tiež obzeralo, bála sa, aby jej
niečo nespravili.
Mihai poslal Elene esemesku, aby v pobytovom tábore požiadala o priepustku a z vreckového si kúpila lístok na autobus. Elena tak urobila a opatrovníčka jej priepustku schválila. Na
stanici ju už čakal Mihai, ktorý ju zaviedol do hlavného mesta. V byte ju znásilnil, vzal jej pas
a predtým, ako ju zamkol, jej ešte povedal, že ju predal mužovi, ktorý má eskortnú agentúru
a bude preňho musieť pracovať ako prostitútka. Ak sa nepodvolí, Elenin brat sa už nikdy
nevráti. Aj jeho totiž predali na nútenú prácu na farme v inej krajine.
Príbeh prevzatý z publikácie Identifikácia obetí obchodovania s ľuďmi medzi migrantmi v SR. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009.
48
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
6.
HLAVNÍ AKTÉRI V OBLASTI
MIGRÁCIE A INTEGRÁCIE
CUDZINCOV V SR
MINISTERSTVO VNÚTRA SR (MV SR)
Agendu v oblasti migrácie a azylu vykonáva MV SR prostredníctvom Migračného úradu MV SR
a Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR.
Migračný úrad MV SR (MÚ MV SR)
Migračný úrad spadá pod priame riadenie MV SR a podieľa sa na tvorbe migračnej politiky štátu
najmä v oblasti azylovej problematiky. Zároveň zodpovedá za zabezpečovanie komplexnej starostlivosti o cudzincov, ktorí spadajú pod niektorú z foriem medzinárodnej ochrany91. Migračný
úrad rozhoduje o udelení azylu alebo o poskytnutí doplnkovej formy ochrany, zabezpečuje základnú starostlivosť o žiadateľov o azyl, zaisťuje integráciu azylantov a osôb s poskytnutou doplnkovou ochranou do spoločnosti.
Migračný úrad prevádzkuje záchytný tábor v Humennom, pobytové tábory v Rohovciach a v Opatovskej Novej Vsi a Integračné stredisko vo Zvolene.92 MÚ MV SR spolupracuje pri plnení úloh
v danej oblasti s Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov a mimovládnymi organizáciami.
Migračný úrad zároveň publikuje pravidelné štatistické prehľady týkajúce sa azylovej problematiky na Slovensku.93
Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra
SR (ÚHCP P PZ)
ÚHCP P PZ priamo riadi organizačné zložky pri plnení úloh v oblasti ochrany štátnej hranice, boja
proti nelegálnej migrácii a prevádzačstvu a hraničnej kontroly. Zároveň riadi agendu povoľovania
a kontroly pobytu cudzincov, vyhosťovania cudzincov avízovej praxe. Do organizačnej štruktúry
ÚHCP P PZ patria aj riaditeľstvá94 ako nadriadené orgány oddelení cudzineckej polície a hraničnej
kontroly. Do organizačnej štruktúry rovnako patria Útvary policajného zaistenia pre cudzincov
(ÚPZC) v Medveďove a Sečovciach.95
91 Azyl, doplnková ochrana, dočasné útočisko.
92 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Organizácia azylovej a migračnej politiky v Slovenskej republike. Národná štúdia
pre Európsku migračnú sieť (European Migration Network). Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu
(IOM), 2008, s. 8.
93 Stránka Migračného informačného centra Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM).
http://mic.iom.sk/sk/partneri-mic/statne-institucie.html [citované 2010-8-30].
94 Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície (RHCP) Bratislava a Prešov, Riaditeľstvo cudzineckej polície (RCP)
Banská Bystrica, Riaditeľstvo hraničnej polície (RHP) Sobrance.
95 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Tamtiež, 2008, s. 8.
Hlavní aktéri v oblasti migrácie
a integrácie cudzincov v SR
49
Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru (OCP PZ)
Na území SR pôsobí 12 oddelení cudzineckej polície Policajného zboru SR. Podľa zákona o pobyte cudzincov sú oprávnené rozhodovať o udelení povolení na pobyt, ich obnove, odňatí alebo
zrušení. Svojou rozhodovacou činnosťou predstavujú inštitúcie prvého kontaktu pre každého cudzinca žijúceho na území SR. Sú tiež oprávnené vykonávať kontrolu oprávnenosti pobytu, plnenia
podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca, ako aj povinností iných fyzických osôb
a právnických osôb v súvislosti s pobytom cudzincov na území SR.96
MINISTERSTVO ZAHRANIČNÝCH VECÍ SR (MZV SR)
MZV SR v rámci svojej konzulárnej agendy plní vo vymedzenej pôsobnosti úlohy spojené s vydávaním víz a povoľovaním pobytu. Ministerstvo má na starosti povoľovanie vstupu cudzincov do SR;
víza na pobyt v SR udeľuje prostredníctvom svojich konzulátov i veľvyslanectiev v zahraničí. Z hľadiska migrácie je dôležité udeľovanie dlhodobých víz s povolením na pobyt. MZV SR okrem toho
asistuje pri dobrovoľných návratoch migrantov, pri vyhosťovaní a pri príprave readmisných dohôd. 97
MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY (MPSVR SR)
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR skúma fenomén migrácie (Stredisko pre výskum
práce a rodiny) a formuluje koncepčné materiály týkajúce sa aj migrantov a ich integrácie v širšom meradle (Odbor rodinnej a rodovej politiky). Ministerstvo je autorom Národného akčného
plánu sociálnej inklúzie a Národného akčného plánu zamestnanosti (Odbor sociálnej inklúzie),
v ktorých je inkorporovaná i cieľová skupina migrantov.98
MPSVR SR sa v problematike migrácie zameriava najmä na oblasť podpory legálnej migrácie
a sociálnej integrácie cudzincov do spoločnosti. Ministerstvo vypracúva právne predpisy, ktoré
stanovujú právnu úpravu zamestnávania cudzincov na území SR, ďalej kritériá vstupu jednotlivých kategórií cudzích štátnych príslušníkov na trh práce vrátane stanovenia podmienok na udeľovanie povolení na zamestnanie, vypracúva právne predpisy týkajúce sa problematiky sociálnej
starostlivosti o cudzincov, azylantov, odídencov, zahraničných Slovákov a pod.99
Oddelenie migrácie a integrácie cudzincov
Plní funkciu koordinačného pracoviska pre záležitosti integrácie cudzincov, koordinuje aplikáciu
navrhnutých integračných opatrení vyplývajúcich z Koncepcie integrácie cudzincov, riadi Medzirezortnú expertnú komisiu pre oblasť pracovnej migrácie a integrácie cudzincov a koordinuje
otázky zamestnanosti, sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti.100
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR)
ÚPSVR riadi, kontroluje a koordinuje výkon štátnej správy v oblastiach sociálnych vecí a služieb
zamestnanosti. Ústredie taktiež riadi a metodicky usmerňuje činnosť 46 úradov práce, sociálnych
vecí a rodiny v regiónoch SR, vedie ústrednú evidenciu o zamestnávaní cudzincov a spracúva
štatistické údaje o ich zamestnávaní. Podieľa sa aj na boji proti nelegálnemu zamestnávaniu cudzincov. ÚPSVR stanovuje kritériá vstupu jednotlivých kategórií cudzích štátnych príslušníkov na
slovenský pracovný trh, rozhoduje o podmienkach pri povoľovaní ich zamestnania, zodpovedá
za právnu úpravu zamestnávania cudzincov a udeľuje individuálne povolenia na zamestnanie.101
Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny
V oblasti migrácie a integrácie cudzincov sú úradom práce na základe zákona o službách zamestnanosti zverené úlohy, ktoré súvisia s posudzovaním žiadostí a udeľovaním povolení na zamestnanie
cudzincom, občanom tretích krajín . Okrem udeľovania týchto povolení majú vo svojej pôsobnosti
96 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Tamtiež, 2008, s. 10.
97 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Tamtiež, 2008, s. 9.
98 Stránka Migračného informačného centra Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM).
http://mic.iom.sk/sk/partneri-mic/statne-institucie.html [citované 2010-8-30].
99 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Organizácia azylovej a migračnej politiky v Slovenskej republike, Národná štúdia
pre Európsku migračnú sieť (European Migration Network). Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu
(IOM), 2009, s. 12.
100http://www.employment.gov.sk
101 Stránka Migračného informačného centra Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM):
http://mic.iom.sk/sk/partneri-mic/statne-institucie.html [citované 2010-8-30].
50
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
aj vedenie evidencie zamestnaných cudzincov a agendu súvisiacu s priznávaním a vyplácaním
dávky v hmotnej núdzi. Do pôsobnosti úradov v oblasti zamestnávania cudzincov patrí aj poskytovanie informácií a poradenstvo o možnostiach zamestnania vo svojom územnom obvode, evidovanie informačných kariet o zamestnávaní občanov členských štátov EÚ a cudzincov, ktorí nepotrebujú povolenie na zamestnanie vo svojom územnom obvode a udeľovanie povolení na zamestnanie, evidovanie a oznamovanie počtu udelených povolení na zamestnanie. Úrady práce majú
v starostlivosti aj maloletých migrantov (deti) bez sprievodu, zadržaných na území Slovenska.102
Národný inšpektorát práce
Vykonáva dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane cudzincov. Inšpektorát
vedie centrálny verejne prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz
nelegálneho zamestnávania.103
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR (MŠVVŠ SR)
V kompetencii MŠVVŠ SR pre oblasť migrácie je posudzovanie štúdia v zahraničí, prevod známok
do slovenskej klasifikačnej stupnice a harmonizovať s príslušným ročníkom základnej alebo strednej školy v SR, uznávanie získaného vzdelania pre výkon povolania alebo pokračovania štúdia
v SR a pod. Uznávanie dokladov o vzdelaní vykonáva Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní. MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA SR (MZ SR)
Opatrenia ministerstva vychádzajú z potreby vytvoriť cudzincom, žiadateľom o udelenie azylu
a azylantom také podmienky v zdravotnej starostlivosti, aby sa zabezpečovala na úrovni zhodnej so
zdravotnou starostlivosťou poskytovanou v krajinách Európskej únie. Ministerstvo realizuje opatrenia súvisiace so znižovaním zdravotného rizika spojeného s pobytom migrantov na našom území.
MINISTERSTVO SPRAVODLIVOSTI SR (MS SR)
Krajské súdy a Najvyšší súd SR
Proti rozhodnutiu Migračného úradu má žiadateľ o azyl právo podať opravný prostriedok na príslušný krajský súd. Ak krajský súd potvrdí rozhodnutie Migračného úradu, môže žiadateľ podať
odvolanie na Najvyšší súd SR.
Centrum právnej pomoci
Centrum právnej pomoci je organizácia Ministerstva spravodlivosti SR, ktorá v prípade zamietnutej žiadosti o azyl zabezpečuje neúspešným žiadateľom bezplatnú právnu pomoc pri odvolaní
sa proti zamietavému rozhodnutiu. Centrum poskytuje bezplatnú právnu pomoc až po vydaní
rozhodnutia Migračného úradu MV SR. Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci žiadateľ o právnu pomoc podáva v centre alebo na MÚ MV SR počas pohovoru v azylovom konaní.104
ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR (ŠÚ SR)
ŠÚ SR sa v rámci organizácie azylovej a migračnej politiky v SR zameriava na niekoľko oblastí:
spravovanie a zverejňovanie oficiálnych číselníkov a klasifikácií, harmonizácia obsahu a rozsahu
informácií o cudzincoch so štandardmi EÚ, OSN a zásadnými dokumentmi schválenými vládou
SR. ŠÚ SR zabezpečuje verejnú prístupnosť informácií o cudzincoch a ich integrácii. Tiež vydáva
publikácie, ktoré prezentujú fenomén zahraničnej migrácie a medzinárodnej ochrany a základné
informácie o cudzincoch v SR.105
REGIONÁLNA ÚROVEŇ
Všetky zložky migračnej i azylovej politiky sú v SR riadené centrálne, problematika migrácie a integrácie však zatiaľ nie je dostatočne zastúpená na regionálnej úrovni. Problémy migrácie sa doteraz týkali len tých miest a obcí, kde sa nachádzajú azylové zariadenia. V snahe zapojiť regióny do
tvorby migračnej politiky štátne inštitúcie proklamujú potrebu spolupráce so Združením miest
102 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Tamtiež, 2009, s. 14.
103 Stránka Národného inšpektorátu práce: http://www.safework.gov.sk/ [citované 2010-8-30].
104 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Tamtiež, 2008, s. 10.
105 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Tamtiež, 2009, s. 14.
Hlavní aktéri v oblasti migrácie
a integrácie cudzincov v SR
51
a obcí Slovenska (ZMOS), najmä v oblasti vytvárania inštitucionálnych, materiálno-technických
a finančných predpokladov, nevyhnutných na zapojenie samospráv a mimovládnych organizácií
do procesu integrácie migrantov do spoločnosti.106
Koncepcia integrácie cudzincov, prijatá v máji 2009, predpokladá významný prenos kompetencií
práve na orgány samosprávy, ktoré by mali hrať kľúčovú rolu najmä v oblasti integrácie cudzincov.
V rámci koncepcie je na úrovni územných samospráv navrhovaných niekoľko opatrení:
}} Zvýšiť záujem samosprávnych krajov o problematiku integrácie cudzincov a zlepšiť celkovú
informovanosť pracovníkov samospráv o migračnej a integračnej politike štátu a právnom
postavení cudzincov.
}} Vytvoriť legislatívne predpoklady na zapojenie miest, obcí a mimovládnych organizácií do
integračného procesu.
}} Zabezpečiť účasť predstaviteľov krajov, miest a obcí v odborných pracovných skupinách
s cieľom získať informácie o fungovaní integračných projektov a možnostiach ich financovania na regionálnej úrovni.
}} Zvýšiť úroveň spolupráce štátnych orgánov a predstaviteľov územnej samosprávy a hľadať zdroje na zabezpečenie financovania integračných projektov na miestnej a regionálnej
úrovni z rozpočtov samospráv, z fondov EÚ a iných zdrojov. Zároveň hľadať ďalšie alternatívne zdroje vlastných príjmov územných samosprávnych celkov.107
Ako príklad dobrej praxe na regionálnej úrovni možno uviesť „Rámcovú stratégiu integrácie cudzincov žijúcich v meste Martin“ z augusta 2012. Materiál obsahuje základné štatistické údaje
o cudzincoch žijúcich v meste a čiastočne mapuje aj ich potreby a problematické situácie, ktoré
cudzinci zažívajú. Ďalej uvádza prehľad a popis inštitúcií, ktoré majú v oblasti integrácie cudzincov na miestnej úrovni kompetencie, alebo sa ich táto téma dotýka. Materiál ďalej mapuje, či sú
na miestnej úrovni dostupné rozličné služby pre cudzincov a to všeobecné verejné služby určené celej verejnosti a tiež špecifické služby zamerané na cudzincov (napríklad právne a sociálne
poradenstvo, jazykové kurzy slovenského jazyka pre cudzincov a podobne). V záverečnej časti
Rámcovej stratégie mesto formuluje možné výzvy do budúcnosti a konkrétne opatrenia, ktoré by
bolo vhodné na miestnej úrovni zrealizovať.108
ĎALŠÍ AKTÉRI
Sociálna poisťovňa
Sociálne poistenie je najrozsiahlejšou časťou systému sociálneho zabezpečenia. Ide o povinné
verejnoprávne poistenie, založené na platení odvodov a poberaní dávok (napríklad dôchodkov).
V Sociálnej poisťovni sú cudzinci poistení ako zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby
alebo ako dobrovoľní platitelia.
Zdravotné poisťovne
Cudzinci v rámci svojho pobytu na Slovensku prichádzajú do styku aj so zdravotnými poisťovňami.
Využívajú všetky druhy zdravotného poistenia: verejné zdravotné poistenie, dobrovoľné verejné
zdravotné poistenie (ktoré vzniká dňom prihlásenia do zdravotnej poisťovne) a individuálne (súkromné) zdravotné poistenie, na základe ktorého má poistenec nárok na zdravotnú starostlivosť
v rozsahu, ktorý je určený v zmluve s poisťovňou. Môže ísť o ekvivalent povinného poistenia v rozsahu základnej zdravotnej starostlivosti (napr. pre cudzincov, ktorí nemajú nárok na účasť vo verejnom zdravotnom poistení), ďalej o poistenie doplnkové (za nadštandardnú zdravotnú starostlivosť),
alebo o kombináciu oboch možností. U fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky, verejné zdravotné poistenie vzniká dňom, keď nastali skutočnosti odôvodňujúce povinnosť byť verejne zdravotne poisteným, aj keď v SR táto osoba nemá trvalý pobyt (azylant, poberateľ
dôchodku v SR alebo osoba vykonávajúca samostatnú zárobkovú činnosť na území SR).109
106 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Tamtiež, 2008, s. 10.
107 Koncepcia integrácie cudzincov v SR, dostupná na webových stránkach: https://lt.justice.gov.sk/Attachment/
KICttextpoMPKf7_doc.pdf?instEID=160&attEID=8712&docEID=47907&matEID=1239&langEID=1&tStamp=
20090416153031513 a http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=17423 [citované 2010-8-30].
108http://www.martin.sk/update/projekty/ramcova_strategia_integracie_cudzincov.pdf
109 Stránka Migračného informačného centra Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM). http://mic.iom.sk/sk/
zdravie/zdravotne-poistenie.html [citované 2010-8-30].
52
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
Odbory všeobecnej vnútornej správy
Odbory všeobecnej vnútornej správy a im podriadené oddelenia štátneho občianstva a matrík
v rámci okresných úradov krajov prijímajú v miestach bydliska cudzincov žijúcich v SR žiadosti
o udelenie štátneho občianstva. V uvedených odboroch sa na účely výkonu zákona o štátnom občianstve vytvárajú skúšobné komisie, v ktorých kompetencii je preveriť znalosti žiadateľa o udelenie štátneho občianstva SR v rozsahu vymedzenom zákonom. Po preskúšaní žiadateľa sa žiadosti
zasielajú Ministerstvu vnútra SR na rozhodnutie.
S príslušným matričným úradom sa cudzinec stretáva aj prípade, keď chce uzatvoriť manželstvo
s občanom SR. Predkladá tu všetky potrebné doklady. Ak ide o príslušníka štátu, s ktorým sa na
základe medzinárodnej dohody alebo zásady vzájomnosti vykonáva výmena úradných výpisov,
o narodení alebo uzavretí manželstva cudzinca na území SR sa súčasne so zápisom do matriky
vyhotoví na účely výmeny matrík rodný list alebo sobášny list.110
Živnostenský úrad
Cudzinec, ktorý chce na území Slovenskej republiky podnikať, ohlasuje svoju živnosť na okresnom živnostenskom úrade. Zahraničná osoba môže prevádzkovať živnosť v zásade za rovnakých
podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenská fyzická osoba alebo slovenská právnická osoba,
ale musí sa napríklad povinne zapísať do obchodného registra (okrem osôb s trvalým pobytom
v členskom štáte EÚ a OECD).111 Návrh na zápis do obchodného registra sa podáva na príslušnom
registrovom súde.
Daňový úrad
V súvislosti s podnikaním vzniká cudzincovi povinnosť zaregistrovať sa aj na príslušnom daňovom
úrade.
Katastrálny úrad
Cudzinci môžu na území Slovenskej republiky nadobúdať nehnuteľnosti bez ohľadu na to, či majú
na Slovensku udelený pobyt alebo nie. Cudzinec môže, až na niektoré výnimky112, nadobudnúť
takmer akúkoľvek nehnuteľnosť.
MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE
Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM)
IOM pôsobí na Slovensku od roku 1996, keď bola podpísaná dohoda medzi vládou
SR a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu, na základe ktorej vznikol Úrad IOM
v Bratislave. V roku 2000 vznikla pobočka úradu v Košiciach. Medzi hlavné oblasti
činnosti IOM na Slovensku v súčasnosti patrí program asistovaných dobrovoľných
návratov, prevencia obchodovania s ľuďmi a integrácia migrantov. V rámci týchto
a ďalších oblastí IOM vyvíja rôzne typy aktivít, napr. poskytovanie služieb migrantom, výskum, informačné kampane, vzdelávanie a budovanie kapacít. IOM zároveň pôsobí od
decembra 2008 ako koordinátor Národného kontaktného bodu Európskej migračnej siete v SR.113
110 Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Tamtiež, 2009, s. 15.
111 Stránka Migračného informačného centra Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM). http://mic.iom.sk/sk/
praca/podnikanie/86-zivnostenske-podnikanie-na-slovensku-podmienky.html [citované 2010-8-30].
112 Migračné informačné centrum IOM.
Pozn.: Nehnuteľnosť, ktorú cudzinec nadobudnúť nemôže:
• poľnohospodársku alebo lesnú pôdu nachádzajúcu sa za hranicou zastavaného územia obce;
• Toto obmedzenie neplatí pre: cudzinca pri dedení; ktorý je zároveň občanom Slovenskej republiky; cudzinca, ktorý
je občanom členského štátu EÚ, má registrovaný pobyt na Slovensku a hospodári na danej pôde najmenej tri roky.
• nehnuteľnosť, ktorej nadobúdanie je obmedzené osobitnými predpismi (banský zákon, vodný zákon, zákon
o ochrane prírody a krajiny, a pod.)
113 Národný kontaktný bod (NKB) Európskej migračnej siete (EMS) vykonáva úlohy spojené s implementáciou aktivít
EMS na základe pracovného programu EMS na daný kalendárny rok: zhromažďuje, kompletizuje a dokumentuje
informácie v oblasti azylu a migrácie v SR, poskytuje informácie prostredníctvom osobitných správ, štúdií a odpovedí na ad hoc žiadosti o informácie (tzv. ad hoc otázky). NKB nerealizuje primárny výskum, ale zbiera, analyzuje
a sprístupňuje dostupné údaje a informácie, ktoré opisujú najdôležitejší vývoj v oblasti politík a legislatívy, ako aj
verejné diskusie prebiehajúce v oblasti migrácie a azylu v členských štátoch (a na úrovni EÚ). Viac pozri na www.
emn.sk [citované 2010-8-30].
Hlavní aktéri v oblasti migrácie
a integrácie cudzincov v SR
53
IOM prevádzkuje od roku 2006 Migračné informačné centrum (MIC)114, ktoré poskytuje právne
a sociálne poradenstvo cudzincom s cieľom podporiť ich integráciu na trhu práce a do spoločnosti. (www.iom.sk)
Migračné informačné centrum Medzinárodnej organizácie pre
migráciu (MIC IOM) v Bratislave a v Košiciach poskytuje štátnym príslušníkom tretích krajín bezplatné poradenstvo a služby v nasledujúcich oblastiach: právne poradenstvo, pracovné a sociálne poradenstvo, podpora vzdelávania a rekvalifikácia, otvorené kurzy slovenského jazyka, kurzy sociálnej
a kultúrnej orientácie, spolupráca s komunitami migrantov a vzdelávanie aktérov v oblasti integrácie migrantov. (www.mic.iom.sk)
Zastupiteľský úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR)
Zastupiteľský úrad UNHCR pre strednú Európu so sídlom v Budapešti zabezpečuje
asistenciu žiadateľom o azyl a utečencom v SR prostredníctvom kontroly a monitorovania procesu udelenia štatútu utečenca. Projekty UNHCR sú zamerané na podporu
vstupu žiadateľov o azyl na územie Slovenska a následne na ich prístup k procesu
udelenia azylu. Medzi ďalšie aktivity UNHCR na Slovensku v spolupráci s Európskou
komisiou patrí výskum zameraný na zlepšenie identifikácie a podpory pre ohrozených žiadateľov
o azyl. Projekt integrácie utečencov a iných osôb s priznanou medzinárodnou ochranou má za
cieľ zvýšenie kvality a efektivity integrácie týchto ľudí do slovenskej spoločnosti. (www.unhcr-centraleurope.org)
ORGANIZÁCIE A ZDRUŽENIA PÔSOBIACE V OBLASTI INTEGRÁCIE
MIGRANTOV A STAROSTLIVOSTI O AZYLANTOV
Asociácia azylantov na Slovensku
Organizácia so sídlom vo Zvolene. Jej členmi sú azylanti a bývalí azylanti, ktorí sú v súčasnosti
štátnymi občanmi SR rôznej národnosti a žijú na území SR. Hlavným cieľom Asociácie je podporovať aktívnu účasť azylantov na verejnom živote a na riešení rôznych problémov, s ktorými sa
azylanti stretávajú pri integrácii na území SR.
ETP Slovensko
Evakuačné tranzitné centrum (ETC) v Humennom je prechodným domovom pre
utečencov z rôznych ázijských a afrických krajín, pre ktorých sa Slovenská republika stala bezpečným útočiskom na šesť mesiacov predich presídlením do tretej
krajiny – USA alebo Kanady. Počas pobytu v ETC sú týmto klientom poskytované
služby ako škôlka a škola pre deti. Sociálni pracovníci pre nich organizujú spoločenské a vzdelávacie aktivity, tvorivé dielne a výlety do okolia. Klientom je tiež poskytované šatstvo, hygienické
a iné potreby pre uľahčenie ich každodenného života. ETP Slovensko je v rámci tohto projektu
partnerom UNHCR, IOM a Migračného úradu SR.115 (www.etp.sk)
Liga za ľudské práva
Liga za ľudské práva je mimovládna nezisková organizácia, ktorá od roku
2005 poskytuje komplexnú bezplatnú právnu pomoc žiadateľom o azyl,
azylantom a osobám, ktorým bola v súvislosti s azylovým konaním poskytnutá určitá forma ochrany. Snaží sa tak prispieť k zlepšovaniu kvality azylovej procedúry v Slovenskej republike. Okrem problematiky azylu sa Liga za
ľudské práva venuje aj právnym otázkam integrácie cudzincov a maloletých bez sprievodu.116
(www.hrl.sk)
114 Projekt bol v rokoch 2006 – 2008 financovaný z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu v rámci iniciatívy
spoločenstva EQUAL. Od roku 2009 projekt pokračuje vďaka financovaniu zo zdrojov EÚ – Európskeho fondu pre
integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci programu Solidarita pri riadení migračných tokov.
115 ETP Slovensko
116 Stránka IOM: http://www.iom.sk/sk/partneri/neziskove-organizacie/17-neziskove-organizacie [citované 2010-8-30].
54
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
Nadácia Milana Šimečku (NMŠ)
V rámci nadačného programu Výchova k ľudským právam je ľudským
právom sa NMŠ venuje aj témam interetnických vzťahov, interkultúrneho vzdelávania a otázkam migrácie a integrácie cudzincov na
Slovensku. Ťažiskom programu sú vzdelávacie aktivity pre učiteľov základných a stredných škôl
a študentov vysokých škôl. NMŠ spolu s komunitami cudzincov každoročne organizuje festival
Týždeň nových menšín, ktorý je zameraný na zvyšovanie povedomia širokej verejnosti o problematike migrácie a živote migrantov na Slovensku. Nadácia sa venuje aj tvorbe vzdelávacích nástrojov
na integráciu detí cudzincov v slovenských školách. (www.nadaciamilanasimecku.sk)
Slovenská humanitná rada (SHR)
Slovenská humanitná rada je národné dobrovoľnícke centrum, ktoré združuje 175 humanitných a charitatívnych organizácií, občianskych združení a nadácií pôsobiacich
v sociálnej oblasti na území celej Slovenskej republiky. Poskytuje im priamu finančnú
pomoc na činnosť a na humanitné projekty. SHR uskutočnila viaceré projekty, zamerané na azylovú problematiku, ako sú napríklad monitoring a akútna pomoc pred vstupom do
azylovej procedúry, podpora integrácie azylantov, sociálna pomoc pre maloletých bez sprievodu,
psychologické a právne poradenstvo.117 (www.shr.sk)
Slovenská katolícka charita (SKCH)
Slovenská katolícka charita (SKCH) ako neštátna nezisková organizácia
poskytuje charitatívne, sociálne, zdravotnícke a výchovno-vzdelávacie
služby ľuďom v núdzi bez ohľadu na rasu, národnosť, vierovyznanie a politické zmýšľanie. V súčasnosti tvorí SKCH 9 diecéznych/arcidiecéznych charít (DCH) a Slovenská
katolícka charita Sekretariát. Diecézne charity pomáhajú opusteným deťom a mladým, rodinám
v núdzi, postihnutým ľuďom, chorým, starším, zomierajúcim, ľuďom bez domova, migrantom, tehotným ženám a matkám s deťmi v núdzi.118 (www.charita.sk)
Slovenská utečenecká rada
Slovenská utečenecká rada je nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby so sídlom vo Zvolene. Hlavnou oblasťou pôsobnosti organizácie je integrácia azylantov do
slovenskej spoločnosti.119 (www.srcsk.eu)
Komunity migrantov na Slovensku120
Afganská komunita
Afganská komunita je organizovaná cez združenie Únia Afgancov a združuje príslušníkov všetkých etník z Afganistanu žijúcich v SR, ako aj Slovákov, zaujímajúcich sa o afganskú kultúru. Svojim členom Únia poskytuje rozličnú pomoc, organizuje spoločenské (napríklad oslavy afganského
nového roku Nawroz), kultúrne, športové a informačné podujatia otvorené aj občanom SR a pomáha migrantom z Afganistanu integrovať sa na Slovensku.
Čínska komunita
Čínska komunita na Slovensku je formovaná do viacerých spolkov a občianskych združení, avšak
v oblasti integrácie a podpory vzájomného dialógu je najviac aktívna Slovensko-čínska spoločnosť priateľstva, ktorá organizuje kurzy čínštiny pre deti a kurzy slovenského jazyka pre Číňanov.
Islamská nadácia na Slovensku
Islamská nadácia na Slovensku vznikla v roku 1999 za účelom verejnoprospešného účelu s celoslovenskou pôsobnosťou. Nadácia podporuje a rozvíja priateľské vzťahy medzi Slovenskou republikou a moslimskými krajinami, organizuje spoločensko-kultúrne akcie pre moslimov žijúcich na
117 Stránka IOM: http://www.iom.sk/sk/partneri/neziskove-organizacie/17-neziskove-organizacie [citované 2010-8-30].
118http://www.charita.sk
119http://www.srcsk.eu
120 Viac informácií a kontaktov nájdete na webovej stránke Migračného informačného centra: http://mic.iom.sk/sk/
partneri-mic/komunity-migrantov-na-slovensku.html [citované 2012-11-29].
Hlavní aktéri v oblasti migrácie
a integrácie cudzincov v SR
55
území Slovenskej republiky ako aj pre širokú slovenskú verejnosť, koreluje vzájomné vzťahy majority a minority, taktiež realizuje humanitárnu pomoc a napomáha migrantom pri pozitívnej integrácii. Od roku 2009 realizuje aktivity v kultúrnom centre Cordóba v Bratislave. (www.islamweb.sk)
Kubánska komunita
O zbližovanie majoritnej spoločnosti s migrantmi z Kuby sa snaží združenie Klub kubánskych
občanov žijúcich na Slovensku. Klub umožňuje udržiavanie kontaktu medzi členmi komunity
s cieľom uchovávania národnostnej identity a prezentovania pôvodnej kultúry Kuby slovenskej
spoločnosti v záujme efektívnej integrácie členov Klubu na Slovensku. (www.kubaklub.sk)
Migranti z Latinskej Ameriky
Propagáciu kultúry krajín Latinskej Ameriky a organizáciu komunitných stretnutí zastrešuje organizácia Mosaico / Mozaika. Medzi aktivity patrí napríklad podujatie Dni iberoamerického filmu.
Prostredníctvom sociálnych sietí a virtuálneho priestoru sa migranti z krajín Latinskej Ameriky na
Slovensku organizujú aj v rámci siete Latinos (www.facebook.com/latinos.sk), ktorá má medzinárodný presah.
Vietnamská komunita
Únia vietnamských žien zabezpečuje výučbu slovenského jazyka pre Vietnamcov v Bratislave
a podporuje efektívnu integráciu Vietnamcov do slovenskej spoločnosti. Komunitný život Vietnamcov žijúcich v SR taktiež organizuje Vietnamská komunita na Slovensku.
Ukrajinská komunita
Činnosť ukrajinskej národnostnej menšiny sa sústreďuje do formálnych spolkov (napr. Spolok
ukrajinských spisovateľov, Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky, Slovensko-Ukrajinská
spoločnosť priateľstva či Divadelný súbor Tarasa Ševčenka) a zameriava sa predovšetkým na podporu kultúrnych aktivít a udržiavanie tradícií. Organizovanie novo prichádzajúcich migrantov je
realizované prostredníctvom spolupráce kultúrnych mediátorov s IOM.
Ruská komunita
Na Slovensku pôsobí Zväz Rusov a niekoľko regionálnych organizácií pre Rusov, avšak ich aktivity
sú zamerané predovšetkým na osoby, ktoré žijú na Slovensku už dlhší čas. V oblasti integrácie
„nových migrantov“ spolupracujú s IOM jednotlivci – kultúrni mediátori, ktorí vyvíjajú aktivity
podporujúce informovanosť a začlenenie migrantov do spoločnosti.
ORGANIZÁCIE PODIEĽAJÚCE SA NA VÝSKUME MIGRÁCIE A INTEGRÁCIE
Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK)
CVEK je nezávislým občianskym združením, ktoré vzniklo v roku 2005. Zameriava
sa na výskumnú a analytickú činnosť vo sfére široko chápanej kultúry a etnicity.
Zámerom centra je posilniť odborný dialóg v otázkach týkajúcich sa občianstva,
nacionalizmu, multikulturalizmu, menšín, migrácie, sociálnej konštrukcie etnickej a kultúrnej identity a sociálnej exklúzie a kohézie. (www.cvek.sk)
Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)
SGI vznikol v roku 2001 s cieľom hľadať riešenia pre skvalitnenie procesu alokácie verejných zdrojov na zabezpečenie kvalitných, prístupných, transparentných
a efektívnych verejných služieb pre občanov Slovenska. Zámerom projektu Školstvo a otázky multikulturalizmu je zaviesť na stredných školách nový spôsob multikultúrneho vzdelávania a nastaviť tak zrkadlo súčasnému obrazu spoločnosti a jej hodnotám,
s dôrazom na interaktívne vzdelávanie a zvýšenie povedomia študentov v oblasti xenofóbie, segregácie, asimilácie, nacionalizmu, spoznávania iných kultúr a náboženstiev. Členovia združenia
sa podieľajú na výskumnej a publikačnej činnosti v oblasti integrácie migrantov na Slovensku.
(www.governance.sk)
56
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
Inštitút pre verejné otázky (IVO)
K cieľom IVO patrí analyzovať spoločenské, politické, ekonomické, zahraničnopolitické, právne, kultúrne a ďalšie otázky verejného záujmu a zverejňovať zistené skutočnosti, prispievať k odbornému dialógu, otvárať dôležité témy, aktívne sa podieľať
na formovaní verejnej rozpravy a stimulovať aktívny prístup občanov k verejným
záležitostiam. IVO organizuje semináre, konferencie, diskusné fóra a interdisciplinárne okrúhle stoly, zamerané o. i. aj na politiky integrácie migrantov v SR, výmenu skúseností
vo využívaní indikátorov, procesov a nástrojov integrácie, či posilňovanie povedomia občianskej
spoločnosti a verejných aktérov v oblasti antidiskriminácie. Medzi priority IVO patria i aktivity
v publikačnej a vydavateľskej činnosti, ktoré prinášajú odborné stanoviská, výskumy a analýzy
diskriminácie a viacnásobnej diskriminácie, komparácie integračných politík a analýzy dôležitých
procesov integrácie migrantov na Slovensku. (www.ivo.sk)
Zdroje:
Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Organizácia azylovej a migračnej politiky v Slovenskej republike. Národná štúdia
pre Európsku migračnú sieť (European Migration Network). Bratislava: IOM, 2008.
Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Organizácia azylovej a migračnej politiky v Slovenskej republike, Národná štúdia
pre Európsku migračnú sieť (European Migration Network). Bratislava: IOM, 2009.
Koncepcia integrácie cudzincov v SR, 2009.
http://www.charita.sk
http://www.cvek.sk
http://www.employment.gov.sk
http://www.etp.sk
www.facebook.com/latinos.sk
http://www.hrl.sk
http://www.iom.sk
http://www.islamweb.sk
http://www.ivo.sk
http://www.governance.sk
http://www.kubaklub.sk
https://lt.justice.gov.sk/
http://www.martin.sk
http://www.mic.iom.sk
http://www.nadaciamilanasimecku.sk
http://www.safework.gov.sk
http://www.shr.sk
http://www.sldb.sk
http://www.srcsk.eu
http://www.unhcr-centraleurope.org
Hlavní aktéri v oblasti migrácie
a integrácie cudzincov v SR
57
7.
VNÍMANIE INŠTITÚCIÍ
MIGRANTMI
V procese integrácie migrantov do spoločnosti pôsobí mnoho inštitúcií, ktoré majú rôzny charakter. Niektoré pôsobia priamo v procese integrácie – napríklad úrady práce pri umiestňovaní
na trhu práce, neziskové organizácie pri poskytovaní právnej pomoci. Iné inštitúcie tento proces
umožňujú – napríklad oddelenia cudzineckej polície, ktoré udelením alebo neudelením pobytu
nepriamo rozhodujú aj o tom, či integrácia vôbec začne.
Migranti rozdielne vnímajú rôzne inštitúcie. Klienti Migračného informačného centra IOM zdieľali
pozitívne aj negatívne skúsenosti pri komunikácii s úradmi a konkrétnymi pracovníkmi. Podobne
pracovníci jednotlivých inštitúcií počas pilotných tréningov poukázali na mnohé pozitívne aj
negatívne zážitky pri práci s klientmi/migrantmi. Z vyjadrení uvedených nižšie nemožno nič zovšeobecňovať, keďže každé stretnutie a každá skúsenosť je jedinečná. Uvádzame ich však na ilustrovanie rôznych situácií, ktoré sa na rôznych pracoviskách pri komunikácii s migrantmi vyskytli.
}} Ja som mal problémy, keď som prišiel na letisko. Pozerali na môj pas, nevedeli odkiaľ
som, nevedel som vôbec po slovensky, oni nevedeli po anglicky. Bolo ťažké komunikovať s nimi. Vtedy nevedeli, teraz už vedia asi. Museli sme zavolať kamaráta, čo hovorí po
slovensky, lebo už nás chceli vrátiť späť. Museli sme čakať tri hodiny. Ukazovali sme im
víza a všetko. Oni nerozumeli, my sme nerozumeli...
}} Niekedy, keď potrebujeme dostať pobyt narýchlo, tak pomôžu. Ja som raz prišiel
tam a chcel som cestovať po dvoch dňoch a nemal som to hotové. Tak tá policajtka
vyšla a vybavila mi to rýchlo, bola taká príjemná. Niektorí sú takí, niektorí sú takí,
ale... Všetci to vybavujeme každý rok. Platíme kolok. Tam to je tým, že majú toho
veľa, tak sú nervózni... Problém je v tom, že tam nikto nevie po anglicky. Predtým mal
každý kraj alebo okres cudzineckú. Teraz celá Bratislava má iba jednu. Musíme tam
ísť o štvrtej, keď sa chceme dostať na rad o desiatej.
}} Dostala som sa sem asi pred šiestimi rokmi, prišla som najprv za prácou. Mala som pracovné vízum, polročné, a potom, keď ste vstúpili do EÚ, tak môj vedúci rozhodol, že
mi to nepredĺži. Aj mi zobral pas, že to vybavuje, a zrazu mi oznámil, že nie, že jemu sa
to neoplatí a už bolo neskoro. Proste som bola odrazu na čierno... Tak som sa snažila
zlegalizovať môj pobyt a poradili mi, že si mám zobrať azyl. No a vlastne pár dní na to,
ako som sa snažila všetko zariadiť, prišli po mňa policajti. Niekto zo susedov ma prezradil a zobrali ma do väzby. Tam som im však povedala, že som aj chcela požiadať o azyl,
lebo doma nemám také podmienky, aby som sa mohla vrátiť. Potom to konanie bolo
asi dva a pol roka, stále mi ho nedávali a potom s mojou právničkou sme vybavili aspoň
tolerovaný pobyt.
58
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
}} Nerozumela som ani slovo. Jediné, čo som mohla počúvať, bola melódia reči a pohyby tiel. Reč bola monotónna, úsečná a rozkazovačná, pohyby strnulé, tváre znudené a bez úsmevov. Prekladateľ nám medzi rečou vynadal, že načo sme prišli, že ho
stále otravujeme, a že nech čo najskôr zmizneme. Cítila som sa ako vrece zemiakov,
ktoré si pohadzujú od dverí k dverám, až označkované skončilo v sklade, kde vravia,
že najskôr zhnije. Súrne som potrebovala ísť na toaletu. Ukázali na chodbu s viacerými dverami. Bola som rada, že ma odprevadila iná prísediaca, lebo označenie WC
mi nič nehovorilo.
}} Nenechali ma dohovoriť to, čo som im chcel povedať. Skákali mi do reči... aj na úrade,
aj na súde. Keď mám hovoriť o mojich najhorších spomienkach, vždy mi pritom príde
zvieravá bolesť v žalúdku aj v hlave a oblieva ma studený pot. V noci nespávam dobre.
Často sa mi sníva, že do izby vtrhli vojaci, zmasakrovali spolubývajúcich a mňa odvliekli
do pivnice. Zažil som bolesť, ktorú si ľudia neprajú ani v najhoršom sne. Opýtali sa ma na
množstvo údajov, ale na strach, ktorý ma neopúšťa ani vo sne, sa nedostalo.
}} Civeli na mňa ako stádo teliec. Stratila som nervy a vyhodila ich všetkých von. Musela
som si zatvárať kanceláriu. Kričala som na nich, aby sa postavili do radu. No ale to
neexistuje, aby oni po jednom klepkali na dvere. Nevedia čítať?! ...Neznášam, keď je
nad mojím stolom hrča zízajúcich ľudí! Jeden niečo konečne pochopí, a potom nad
tým päť minút špekulujú. Ja by som zatiaľ mohla vybaviť ďalších troch. Keby som im
to tristo ráz nepovedala! Ako keby boli hluchí...
}} Na rad som sa dostal asi po dvoch hodinách čakania na neútulnej chodbe. Kričala na
mňa spoza svojho pultu ako zmyslov zbavená. Zdalo sa, že má svojej práce po krk. Niečo
som neurobil dobre, netušil som však čo. Po slovensky som rozumel málo. Nápisom na
dverách som nerozumel. Prekladateľ ďalej drmolil dlhé vety o právnych úkonoch, ktoré
boli pre mňa španielskou dedinou. Jediné, čo som si z prejavu na úrade zapamätal, bolo
to, že som tu neželaná osoba.
}} Je zahanbujúce, ešte aj keď som si sám dával peniaze do banky. Vyplníš lístok, vytiahneš peniaze a vypýtajú si doklad. Každý pracovník sa ho dotkne, nechápavo hľadí,
nejako okomentuje, a potom to dlhé čakanie. Za tebou sa tvorí rad, až kým papierik
doputuje do oddelenia za dverami, odkiaľ telefonujú na ministerstvo, či to vydali oni.
Tam im potvrdili, že také doklady sa vydávajú. Až potom akceptujú tvoje peniaze.
Problém je, že je to na takom flajstri obyčajného školského výkresu, ktorý sa hneď
zašpiní. Stačí, že je v peňaženke spolu s inými dokladmi.
}} Je to pre mňa veľmi nepríjemné, keď musíte chodiť na cudzineckú políciu cez mreže
a cítite sa ako vo väzení. Je to veľmi depresívne, nikto sa o vás nezaujíma, ste im vystavený na milosť a máte z toho aj rovnaký pocit. Iba sa pozerajú cez mreže a rozhodujú
sa, koho si ďalšieho vezmú na rozhovor. Veľmi frustrujúcu skúsenosť mám aj s ministerstvom zahraničných vecí. Nerozumiem, ako môžete mať ministerstvo, ktoré má v názve
zahraničné veci, a nikto tam nerozpráva iným jazykom iba po slovensky. Väčšinou mám
so sebou tlmočníka, ale nezdá sa, že by existovalo nejaké jedno miesto, kde by poznali
odpovede na všetky otázky o probléme. Vždy musíte navštíviť niekoľko miest, dostať
niekoľko odpovedí a pospájať si ich.
}} Práve to je najväčší problém, tej informovanosti je veľmi málo, čo sa týka zdravotnej
poisťovne alebo o podnikaní. Nikde nie je žiadna webová stránka konkrétne pre nejakého cudzinca, že napríklad prichádzam na Slovensko investovať, mám peniaze vo
vrecku alebo v banke, chcem investovať. Neviem, kam sa mám obrátiť, aby mi všetko
povedali od A po Z. Ak chcem, musím sa tu trápiť. Mesiac, dva, na jeden úrad, odtiaľ
ako horúci zemiak ma vyhodia na druhý, takže potom som unavený, idem radšej do
iného štátu.
Z uvedených vyjadrení je zjavná dôležitosť komunikácie a jazykových zručností aj na strane
pracovníkov inštitúcií, aj na strane migrantov. Mnohé problémy a nedorozumenia totiž vznikajú
Vnímanie inštitúcií
migrantmi
59
nepochopením potrebných informácií. Zároveň je z niektorých vyjadrení zjavné, že migranti nie
v každej situácii dostávajú jednoznačné a úplné informácie o ďalšom postupe. V niektorých prípadoch nedorozumenie vyplynulo z mylnej interpretácie určitého správania, ktoré je často kultúrne
podmienené. Mnohé nedorozumenia vznikajú aj pre neefektívnu organizáciu práce či nedostatočne fungujúcu spoluprácu medzi inštitúciami navzájom.
Účastníci tréningov zo štátnej správy a samosprávy zároveň poukázali na nasledujúce problémy,
s ktorými sa v rámci svojej činnosti stretávajú a ktoré majú vplyv aj na celkové vnímanie inštitúcií,
v ktorých pracujú:
}} neustále sa meniace právne predpisy a zákony,
}} veľká byrokracia,
}} neprimerané rozloženie pracovnej agendy,
}} nedostatočná komunikácia a chýbajúca spätná väzba medzi jednotlivými úradmi, ktoré
riešia danú problematiku,
}} inštitúcie, s ktorými migrant prichádza do kontaktu, sú „roztrúsené“ po celom meste a nie
vždy poskytujú úplné informácie.
Existuje možnosť, ako situáciu uľahčiť „obom stranám“ – migrantom aj inštitúciám?
Inšpiratívnym príkladom sú One-Stop-Shop centrá v Portugalsku.
Zdroje:
Popper, M., Lukšík, I., Bianchi, G., Szeghy, P.: Potreby migrantov na Slovensku. Bratislava: Veda, Medzinárodná
organizácia pre migráciu (IOM), 2006.
Tužinská, H.: Otázky opisu a prekladu. Využitie poznatkov antropológie a etnografie vo vedení a tlmočení
interview s imigrantmi. Bratislava: Stimul, 2009.
Tužinská, H.: Kultúrna citlivosť. In: Mittelmannová, M., Volanská, M., Tužinská, H.: Vybrané práva cudzincov na
území SR. Princíp nenavrátenia, zlúčenia rodiny a kultúrna citlivosť. Bratislava: Stimul, 2009, s. 79 – 108.
Gallová Kriglerová, E., Kadlečíková, J., Lajčáková, J.: Migranti. Nový pohľad na staré problémy. Bratislava: Centrum pre výskum etnicity a kultúry, 2009.
60
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
8.
ONE-STOP-SHOP CENTRÁ
V PORTUGALSKU
Portugalsko reagovalo na rastúcu imigráciu systémovými opatreniami, ktoré realizovalo vďaka
dobrej spolupráci zodpovedných ministerstiev. Výsledkom bolo zriadenie tzv. CNAI (Centro nacional de apoio ao imigrante / Národné centrum pre podporu imigrantom) alebo One-Stop-Shop
centier (jednotných kontaktných miest), v ktorých sa migrantom poskytujú pod jednou strechou
rôzne služby. Najprv boli One-Stop-Shop centrá zriadené pre portugalských občanov, ktorí si na
jednom mieste mohli vybaviť občiansku agendu. Na základe tejto osvedčenej skúsenosti sa obdobný systém zaviedol aj pre migrantov.121
Dôvodom zriadenia týchto centier bolo najmä roztrúsenie
služieb a chýbajúca koordinácia medzi inštitúciami. Cieľovou
skupinou centier sú legálni aj nelegálni migranti. Na začiatku
bolo nutné nastaviť džentlmenskú dohodu medzi CNAI a portugalskou cudzineckou políciou. Migrantov v priestoroch
centier nelegitimujú a nekontrolujú. V centre sú zastúpené
inštitúcie: cudzinecká polícia – ministerstvo vnútra, úrad pre
kontrolu pracovných podmienok, úrad sociálneho zabezpečenia – ministerstvo práce a sociálnej solidarity, ústredný matričný úrad – ministerstvo spravodlivosti, regionálna zdravotná
správa – ministerstvo zdravotníctva, regionálne riaditeľstvo
školstva – ministerstvo školstva. Okrem štátnych služieb sa
v centrách poskytujú aj doplnkové podporné služby: oddelenie právnej podpory migrantov, oddelenie podpory zlučovania rodín, oddelenie sociálnej podpory, oddelenie podpory
ubytovania, oddelenie podpory získavania občianstva a oddelenie podpory zamestnávania. Zároveň je v centre zriadený
aj detský kútik (starostlivosť o deti, keď rodičia vybavujú svoje záležitosti). V centre pracujú vlastní
zamestnanci a vyslaní pracovníci jednotlivých ministerstiev, ktoré si ponechávajú autonómnosť
a sami rozhodujú, aké služby budú poskytovať migrantom tu a aké služby budú poskytovať výhradne vo vlastných zariadeniach.
Migrant pri vstupe do budovy nahlási na vrátnici, v akom jazyku chce dostať informácie. Následne
dostane poradové číslo a čaká na voľného kvalifikovaného pracovníka – interkultúrneho mediátora, ktorý okrem portugalčiny ovláda aj vybraný cudzí jazyk122. Úlohou mediátora na pracovisku
prvého kontaktu je pomôcť migrantovi s riešením jeho problému. V jazyku, ktorému migrant rozumie, mu mediátor vysvetlí možnosti riešenia a odovzdá mu kontakt na konkrétneho pracovníka
(napr. z oddelenia cudzineckej polície – OCP), ktorý pracuje v centre, a do ktorého kompetencie
121 V Portugalsku sú v zriadené 3 národné centrá CNAI (Lisabon, Porto, Faro) a 86 menších lokálnych centier.
122 V súčasnosti je možné sa na pracovisku prvého kontaktu dohovoriť v 13 cudzích jazykoch.
One-Stop-Shop centrá
v Portugalsku
61
patrí riešenie problému. Mediátor zaznačí potrebné údaje do elektronickej zložky migranta, aby
daný pracovník OCP mal prístup k získaným informáciám v portugalčine. V rámci tohto procesu
sa do databázy vkladajú relevantné informácie, ktoré sú potrebné pre ďalšie služby a oddelenia –
mediátor pomôže klientovi definovať oddelenie, ktoré má navštíviť. Migrant tak už nemusí na
oddelení vysvetľovať, čo potrebuje.
V nasledujúcej časti ponúkame popis niektorých aspektov vytvorenia a fungovania One-Stop-Shop centra z publikácie Príručka na zriadenie One-Stop-Shop centra pre integráciu imigrantov (Oliveira, C. R, Abranches, M., Healy, C., Lisabon 2009):
}} Vytvorenie siete a spojenie rôznych poskytovateľov služieb migrantom s občianskou
spoločnosťou uľahčuje integračný proces a posilňuje výmenu skúseností a dobrej praxe. One-Stop-Shop funguje na základe výmeny informácií a odborných znalostí medzi
zamestnancami rôznych štátnych inštitúcií a medzi týmito inštitúciami a mimovládnymi
organizáciami.
}} Spolupráca štátnych orgánov poskytujúcich služby na jednom kontaktnom mieste, vyplýva zo spoločného umiestnenia pod jednou strechou. Toto podporuje výmenu dobrej
praxe medzi štátnymi zamestnancami a zástupcami komunít a prispieva k efektívnejšiemu fungovaniu každej inštitúcie, keďže prenos informácií je jednoduchší a rýchlejší.
Z pohľadu migrantov, takéto riešenie umožňuje jednoduchší prístup k jasným odpovediam a informáciám.
}} Spolupráca medzi štátnymi orgánmi v rámci jedného kontaktného miesta nijako nemení zodpovednosť a právomoci týchto inštitúcií. Namiesto prenášania povinností
zriadenie jedného kontaktného miesta umožňuje štátnym službám sústrediť všetko, čo
súvisí s migráciou a integráciou v novej pobočke centrálnej, regionálnej alebo miestnej
inštitúcie, do ktorej sa presúva už existujúci personál. Preto medzi strednodobé prínosy
tohto modelu patrí aj úspora financií súvisiaca s presunom pracovníkov.
}} Bez ohľadu na úroveň (národná či regionálna), na ktorej je One-Stop-Shop centrum zriadené, tento prístup prináša pre zainteresované štátne inštitúcie celý rad výhod, týkajúcich sa nákladov, účinnosti a spokojnosti zákazníkov. Tým sa vyriešia problémy, ktoré
často vznikajú, keď služby nie sú koncentrované na jednom mieste, keď chýbajú postupy na výmenu informácií a koordinácia služieb.
}} Zaangažovanie migrantov do činnosti One-Stop-Shop centra sa neobmedzuje iba na
konzultácie. Ich účasť je podstatná aj z hľadiska poskytovania služieb. Občianska, pracovná a kultúrna účasť migrantov sa uskutočňuje prostredníctvom služieb kultúrnych
mediátorov, ktorí zastupujú združenia migrantov a pochádzajú z prostredia migrantov.
Kultúrni mediátori sú prvým kontaktným bodom pre klientov centra.
}} Spolu s pobočkami štátnych inštitúcií One-Stop-Shop poskytuje najmä rozličné podporné služby, na ktorých sa podieľajú aj združenia zastupujúce a podporujúce migrantov,
a to na základe ich konkrétnych odborných znalostí v danej oblasti. Keďže spolupracujú
s verejnou správou, mediátori a združenia hrajú kľúčovú úlohu pri vytváraní blízkych
vzťahov medzi migrantmi a štátom a pri zvyšovaní dôvery cudzincov v služby.
}} Založenie jedného kontaktného miesta nemusí znamenať veľký jednorazový finančný
výdavok, ale skôr trvalý, udržiavaný proces. V konečnom dôsledku je to strednodobé
úsporné opatrenie, vďaka úsporám dosiahnutým v štátnych inštitúciách, ako aj dlhodobé úsporné opatrenie, vďaka lepším výsledkom v oblasti integrácie.
62
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
}} Zavedenie služieb jedného kontaktného miesta je racionálny spôsob optimalizácie verejných prostriedkov, keďže viaceré štátne orgány, s ktorými sa migranti potrebujú skontaktovať v priebehu ich každodenného života, sú k dispozícii v jednej budove. Priamy
kontakt medzi rôznymi inštitúciami sa tak stáva efektívnejším a očakáva sa koherentnejšia reakcia štátu na potreby cudzincov. Zníži sa zbytočná byrokracia a informácie sa
budú vymieňať za účelom poskytovania efektívnejšej služby.123
Zdroj:
Oliveira, C. R., Abranches, M., Healy, C.: Handbook on How to Implement a One-Stop-Shop for Immigrant
Integration. Lisabon, 2009. Preklad z anglického originálu. In: Guličová, M. G.: Zborník projektu Budovanie
expertízy kľúčových aktérov na poli integrácie, pracovnej imigrácie a interkultúrneho dialógu. Bratislava:
Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009. Krátené.
123 Oliveira, C. R., Abranches, M., Healy, C.: Handbook on How to Implement a One-Stop-Shop for Immigrant Integration. Lisbon, 2009. Preklad z anglického originálu. In: Guličová, M. G.: Zborník projektu Budovanie expertízy
kľúčových aktérov na poli integrácie, pracovnej imigrácie a interkultúrneho dialógu. Bratislava: Medzinárodná
organizácia pre migráciu (IOM), 2009.
One-Stop-Shop centrá
v Portugalsku
63
9.
KULTÚRA A INTERKULTÚRNA
KOMUNIKÁCIA
Slnečné okuliare
1. Predstavte si, že od samého počiatku sveta každému, kto sa na Slovensku narodil, nasadili po narodení slnečné okuliare. Sklíčka
týchto okuliarov sú žlté. Nikto sa nikdy nepozastavuje nad tým, že všetci nosia slnečné okuliare, pretože sa nosia odjakživa a sú
vlastne považované za súčasť tela.
Všetci ich majú.
2. Na chvíľu si slnečné okuliare zložte a pozrite sa na ne. Žltú farbu im dávajú hodnoty,
postoje, názory, zvyky a predstavy o svete,
ktoré my, príslušníci jednej kultúry spoločne
zdieľame. Všetko, čo sme kedy videli, zažili
a naučili sa, bolo mozgom spracované cez
filter žltých okuliarov. Všetko bolo filtrované
hodnotami, postojmi a názormi, ktoré okuliarom dávajú žltú farbu. Žlté sklíčka vlastne
stelesňujú našu „slovenskosť“.
3. Tisíce kilometrov odtiaľto, v inej krajine,
napríklad v Japonsku, od samého počiatku
sveta každému, kto sa v Japonsku narodil,
nasadzujú hneď po narodení slnečné okuliare. Sklíčka týchto okuliarov sú modré. Nikto
sa nikdy nepozastavuje nad tým, že všetci
nosia slnečné okuliare, pretože sa nosia odjakživa a sú vlastne považované za súčasť
tela. Všetci ich majú, Všetko, čo Japonci vidia,
vnímajú a prežívajú, je filtrované modrými
sklíčkami okuliarov.
4. Človek, ktorý od nás cestuje do Japonska,
môže byť natoľko vnímavý, že si rýchlo uvedomí: Aby som sa o Japonsku dozvedel čo
najviac, musím si zaobstarať japonské slnečné okuliare, ktorými sa na Japonsko budem
môcť „pozerať“. Keď náš cestovateľ do Japonska príde, japonské slnečné okuliare si samozrejme zaobstará, nosí ich a po dvoch mesiacoch cíti, že začína rozumieť hodnotám,
zvykom, postojom a názorom miestnych
obyvateľov. Vlastne „vidí“ Japonsko očami
Japoncov. Po dlhšej dobe sa vráti domov
a považuje sa za odborníka na Japonsko. Pochopil a vie, že japonská kultúra je zelená!
Čo sa stalo?
Prevzaté a upravené zo vzdelávacích materiálov Projektu Varianty, Člověk v tísni.
Migranti a kultúrna identita
Migranti do novej krajiny prichádzajú s vlastnou kultúrnou identitou, pričom sa môžu usilovať
nielen o osvojenie nového kultúrneho a hodnotového zázemia prijímajúcej krajiny (proces akulturácie), ale aj o zachovanie svojej pôvodnej identity. Tieto dve stratégie sa pritom nemusia nevyhnutne vylučovať. Podľa toho, akú stratégiu si migrant vedome vyberie, alebo podľa akej sa
64
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
podvedome či úplne nevedome riadi, môžu vzniknúť štyri kombinácie, ktoré sú znázornené v nasledujúcej tabuľke.
Je dôležité zachovať si vlastnú kultúrnu identitu?
Je dôležité osvojiť si kultúru
prijímajúcej spoločnosti?
ÁNO
NIE
ÁNO
integrácia
asimilácia
NIE
separácia
marginalizácia
Pri opise rôznych stratégií akulturácie ponúka J. W. Berry124 štyri možné alternatívy, ktoré môžu
vzniknúť pri kontakte migranta s spoločnosťou:
Integrácia je prispôsobením sa (adaptáciou) migranta kultúre prijímajúcej spoločnosti bez toho,
aby sa musel vzdať svojej pôvodnej kultúrnej identity. V takom prípade má dvojakú kultúrnu
identitu, ktorú prijímajúca spoločnosť akceptuje.
Asimilácia nastáva, ak sa migrant rozhodne nahradiť svoju pôvodnú kultúrnu identitu kultúrou
prijímajúcej spoločnosti. Prvkov alebo prejavov vlastnej kultúry sa teda vzdá a splynie (asimiluje
sa) s väčšinovým obyvateľstvom. Takéto rozhodnutie môže byť dobrovoľné, aj vynútené.
Separácia je výsledkom stratégie, keď migrant nepovažuje prevzatie novej kultúry či jazyka za
dôležité alebo potrebné a uchováva si svoju pôvodnú kultúrnu identitu či materinský jazyk. V takom prípade však často dochádza k jeho vyčleneniu (separácii) z väčšinovej spoločnosti.
Marginalizácia je výsledkom stratégie, keď sa migrant nechce alebo napriek svojej snahe nemôže prispôsobiť novej kultúre a zároveň nemá podmienky na uchovanie si svojej pôvodnej kultúrnej identity. Dôsledkom môže byť život na okraji spoločnosti (z angličtiny margin – okraj).
Tieto štyri stratégie sú samozrejme teoretické modely, v praxi sa u rôznych jednotlivcov vyskytujú
v rôznych kombináciách a intenzitách. Migrant sa napríklad môže úplne jazykovo asimilovať (nepoužívať svoj rodný jazyk, prípadne ním nerozprávať ani vo svojej rodine), no môže si uchovávať
určité kultúrne zvyklosti či náboženské tradície. V niektorých oblastiach života môže byť migrant úplne integrovaný – napríklad na trhu práce, v iných dobrovoľne či nedobrovoľne vyčlenený
z väčšinovej spoločnosti – napríklad pri praktizovaní kultúrnych alebo náboženských zvyklostí či
nepodieľaním sa na rozhodovaní o verejných záležitostiach.
Dôležité je však poznamenať, že miera integrácie, asimilácie, separácie či marginalizácie konkrétneho migranta je daná individuálnym rozhodnutím iba do istej miery. V rovnakej miere ju
umožňuje alebo naopak znemožňuje aj pripravenosť či naopak neochota väčšinovej spoločnosti prijímať migrantov. Ak spoločnosť cudzincov neakceptuje, alebo im pri integrácii či asimilácii
účinne bráni, separácia či marginalizácia nemusia byť iba dôsledkom individuálneho rozhodnutia
migranta, ale odmietnutia zo strany spoločnosti.
Kultúra
Osobnosť každého človeka je formovaná kultúrnym prostredím, v ktorom sa pohybuje. Kultúra
nie je prenášaná dedične akýmsi genetickým kódom, ale je sprostredkovaná sociálne – prostredníctvom konkrétnych ľudí v rodine, škole, susedstve, na pracovisku, na ulici, v médiách.
V odbornom aj laickom používaní má pojem kultúra niekoľko stoviek významov a definícií, ktoré
ju rôznorodo vymedzujú a občas si aj protirečia. Niekedy sa pod kultúrou rozumie iba súbor rôznych prejavov a predmetov, teda produktov materiálnej kultúry. Inokedy sa ako kultúrne chápe
niečo vhodné, pekné, správne či slušné na rozdiel od nekultúrneho – neslušného, hodného opovrhnutia, škaredého.
Každú kultúru tvoria nielen zmyslami vnímateľné prejavy – literatúra, hudba, tanec, výtvarné umenie, tradičné jedlá – ale aj rôzne predstavy o dobre a zle, vhodné a nevhodné správanie, správne
124 Berry, J. W.: Social and cultural change. In: Triandis, H. C., Brislin, R. W. (Eds.): Handbook of Cross-cultural Psychology: Social psychology, vol. 5. Boston: Allyn and Bacon, 1980, s. 211 – 279.
Kultúra a interkultúrna
komunikácia
65
a nesprávne konanie v najrôznejších situáciách a kontextoch. Každá kultúra má svoj vlastný systém hodnôt. Tie si možno interpretovať iba podľa správania konkrétnych ľudí a podľa ich reakcií
na rôzne podnety. Pritom správne pochopenie správania ľudí z odlišných kultúr do veľkej miery
závisí od našich vlastných znalostí o iných kultúrach.
Kultúra ako ľadovec
Často používanou metaforou na znázornenie rôznych prvkov a vrstiev kultúry je tzv. ľadovcový
model. Kultúra v podobe ľadovca má na svojom vrchole také prejavy a predmety, ktoré sú zmyslami vnímateľné: literárne diela, obrazy, hudobné skladby, spôsoby obliekania či tradičné jedlá.
Avšak tak ako majú ozajstné ľadovce nad povrchom mora iba jednu osminu svojho objemu, rovnako sa aj v ľadovcovom modeli kultúry až sedem osmín kultúry nachádza pod hladinou. Medzi
takéto javy patria normy správania, predstavy o kráse či slušnosti, prístupy k riešeniu problémov,
spôsoby členenia času, vzory spoločenskej konverzácie, vymedzenie súkromného a verejného
priestoru, chápanie priateľstva, rôzne roly a očakávania pripisované ľuďom podľa veku, pohlavia,
sociálneho zaradenia, povolania a mnohé ďalšie javy.
Dôležité je pritom uvedomiť si, že všetky tieto neuvedomované súčasti kultúry sú v jednotlivých
kultúrach definované rôzne. A dokonca aj v rámci jednej kultúry vznikajú rôzne alternatívne subkultúry (napríklad mládežnícke), ktoré sa voči niektorým prvkom prevládajúcej kultúry vedome
a cielene vyhraňujú. Práve z neuvedomenia si rozdielov medzi kultúrami často pramenia rôzne
nedorozumenia, stereotypy a predsudky.
Stereotyp
Stereotypy sú štandardizované predstavy, často emocionálne zaťažené, veľmi stabilné a takmer
nezávislé od prežitých skúseností ľudí. Prenášajú sa na jedinca ako výraz verejného názoru prostredníctvom rodiny, školy, autorít. Tvoria ich predstavy, ktoré majú ľudia o sebe, o skupine, s ktorou sa identifikujú, a o členoch iných skupín, s ktorými sa naopak nestotožňujú.
Kvôli stereotypom hodnotíme ľudí stále rovnakým spôsobom najmä na základe ich vonkajších
a inak nepodstatných znakov. Ide o zafixovaný obraz, ktorý zväčša nie je podložený dostatočnými informáciami alebo priamymi skúsenosťami, no napriek tomu ovplyvňuje postoje a správanie.
Stereotypy fungujú ako opakované vzťahovanie nejakého hodnotenia, postoja alebo správania
na všetkých ľudí určitej etnickej, náboženskej, geografickej či profesijnej kategórie (Slovákov, Maďarov, Rómov, kresťanov, moslimov, utečencov, východniarov, úradníkov, policajtov a pod.)
Predsudok
Predsudky predstavujú zvyčajne negatívne postoje k určitej skupine ľudí, resp. k jednotlivcovi
považovanému za člena skupiny. Ide o silne emotívne, iracionálne predstavy o určitej skupine,
ktoré vyvolávajú následne isté správanie k danej skupine – napr. zvýhodňovanie, diskrimináciu,
vtipkovanie, napádanie a pod.
Predsudky sa v správaní prejavujú bezprostredne, bezmyšlienkovite, automaticky v komunikácii,
gestách, konkrétnom konaní. Predsudky môžu byť voči rôznym oblastiam – vierovyznaniu, farby
pleti, fyzickému vzhľadu, etnickej príslušnosti a pod.
Interkultúrne učenie
Interkultúrne učenie je jedným z nástrojov na prekonávanie nevedomosti či bezmyšlienkovitého
odsudzovania toho, čo nie je „naše“, „normálne“, „vhodné“ či „správne“. Uvedomenie si kultúrnej
podmienenosti zmýšľania, správania a konania rôznych ľudí je preto predpokladom úspešného
interkultúrneho učenia.
V interkultúrnom učení je kľúčový dôraz na jednotlivca. Keď sa totiž hovorí o kultúre, často sa
môže zdať, že ide o čosi abstraktné a neosobné. Kultúra však sama osebe neexistuje – existuje
a prejavuje sa iba cez správanie a konanie konkrétnych jednotlivcov, ktorí žijú v určitých kultúrnych prostrediach, identifikujú sa s nimi a sú tak „nositeľmi“ špecifickej kultúrnej identity.
V kultúrne rozmanitom prostredí by mal mať každý jednotlivec slobodu v definovaní svojej vlastnej identity a v prejavovaní svojej kultúry. Podmienkou musí byť, že vyznávaním či praktizovaním
66
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
tanec hry
predstava o čistote
vzory vizuálneho vnímania
jazyk tela
usporiadanie fyzického priestoru
mimika
predstava o logike a platnosti výroku vzory zvládania emócií preferencie pre súťaživosť alebo kooperáciu
vzory konverzácie v rôznych sociálnych kontextoch
predstava o minulosti a budúcnosti
členenie času
predstava o sebe
vymedzenie duševnej choroby
podoby očného kontaktu
predstava o chorobe
roly vo vzťahu k veku, pohlaviu, sociálnemu zaradeniu, povolaniu, príbuzenstvu a pod.
podstata priateľstva
pracovné motívy
vzory rozhodovania v skupine
predstava o spôsoboch zmeny statusu
vzťahy závislosti
pracovné tempo
predstava o spravodlivosti
vzory správania vo vzťahoch nadriadenosti/podriadenosti
kozmológia
predstavy o kráse
oblečenie
hudba
literatúra
dedičské pravidlá
jedlo
dráma
praktiky dvorenia
predstava o vodcovstve
definícia hriechu
vzťahy k zvieratám
predstavy o výchove
predstava o slušnosti
prístupy k riešeniu problémov
neuvedomené
uvedomené
výtvarné umenie
Ľadovcový model
Zdroj: Mistrík, E.: Pojmy v multikultúrnej výchove. In: Šoltésová, K. (ed.): Multikulti na školách. Metodická príručka pre multikultúrnu
výchovu. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2006, s. 41
Kultúra a interkultúrna
komunikácia
67
prejavov svojej kultúry neobmedzuje slobodu iných. Zároveň by nikto nemal byť do akejkoľvek
kultúry automaticky „zaraďovaný“ na základe toho, kde sa narodil, vyrastal alebo pôsobí, akú má
farbu pleti či akým jazykom rozpráva. Kultúrna identita jednotlivca je v slobodnej spoločnosti
vecou voľby a ako taká by mala byť rešpektovaná. Interkultúrne učenie si preto kladie za cieľ viesť
ľudí k akceptácii a rešpektovaniu jednotlivca a jeho kultúrnej identity. Akékoľvek porušenie tejto
slobody, ktoré sa vydáva za kultúrnu tradíciu či normu, je porušením základného princípu interkultúrneho spolunažívania a učenia.
Interkultúrne učenie by malo vychádzať z kontextu, v ktorom učiaci sa žijú a reflektovať ich každodennú skúsenosť v pozitívnom aj negatívnom zmysle. Malo by im priblížiť poznatky o príslušníkoch
iných kultúr, pomôcť uvedomiť si existujúce predsudky a stereotypy, posilniť ich schopnosť vcítiť
sa, vedome odstraňovať bariéry v komunikácii, naučiť sa aktívne počúvať a viesť rovnocenný dialóg.
Interkultúrne kompetencie
Interkultúrnym učením možno vedome a systematicky, ale aj neuvedomene a sporadicky rozvíjať
interkultúrne kompetencie každého človeka. Akékoľvek kompetencie, interkultúrne nevynímajúc,
sú spôsobilosti na vykonávanie určitých cieľavedomých činností. Každá kompetencia obsahuje tri
zložky: vedomosti, zručnosti a postoje. To znamená, že mať určitú kompetenciu znamená mať:
1. určité množstvo vedomostí o danej téme alebo oblasti, 2. ovládať určité zručnosti potrebné
pre prácu v danej téme alebo oblasti a 3. zastávať určité postoje, ktoré nielen umožňujú získavať
vedomosti a zručnosti v danej téme alebo oblasti, ale dávajú ich do súladu s postojmi a hodnotami, ktoré daný človek zastáva. Aby bol človek v určitej téme alebo oblasti kompetentný, musí si
rozvíjať všetky tri zložky: vedomosti, zručnosti aj postoje.
V Európskej únii bol vytvorený zoznam kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie
(2006/962/ES). Ich rozvíjanie má prispieť k osobnému naplneniu a rozvoju jednotlivcov počas
celého života, k ich aktívnemu zapojeniu sa do spoločnosti a k možnosti uplatniť sa na trhu práce.
Kľúčových kompetencií je osem:
}} komunikácia v materinskom jazyku,
}} komunikácia v cudzích jazykoch,
}} matematická gramotnosť a kompetencie v oblasti vedy a techniky,
}} digitálna kompetencia (informačné a komunikačné technológie),
}} osvojenie schopnosti učiť sa,
}} medziľudské a občianske kompetencie,
}} iniciatívnosť a podnikavosť,
}} kultúrne povedomie.
Interkultúrne kompetencie, ktorých rozvíjanie bolo hlavným cieľom našich tréningov, súvisia
s takmer každou kľúčovou kompetenciou, zrejme najviac však so spôsobilosťami komunikovať
v materinskom jazyku a v cudzích jazykoch, s medziľudskými a občianskymi kompetenciami
a s rozvíjaním kultúrneho povedomia. Počas prípravy programu sme sa preto snažili vytvoriť akti­
vity, ktoré by sa venovali témam migrácie a integrácie migrantov a zároveň viedli k osvojeniu:
}} poznatkov/informácií o rôznych kultúrach,
}} schopností/zručností orientovať sa v kultúrne rozmanitom svete a využívať konštruktívny
dialóg na obohatenie seba aj iných,
}} postojov/hodnôt tolerancie, rešpektu a otvorenosti k odlišným kultúram a jednotlivcom.
Interkultúrne kompetencie sme si zvolili z pomerne jednoduchého dôvodu: keďže podľa štatistík na Slovensku stabilne narastá počet migrantov, narastá aj počet každodenných osobných
a pracovných kontaktov slovenských občanov s cudzincami. Tento nárast sa priamo dotýka práce inštitúcií, s ktorými cudzinci prichádzajú do priameho kontaktu pri vybavovaní najrôznejších
povolení. Keďže komunikácia medzi zástupcami inštitúcií a cudzincami je v mnohých prípadoch
sťažená jazykovou bariérou či odlišným kultúrnym zázemím, zamestnancom týchto inštitúcií by
mala byť poskytnutá možnosť systematicky sa vzdelávať a zvyšovať si tak kompetencie pri práci
a na prácu s cudzincami. Úspešné vzdelávanie v tejto oblasti môže touto cestou uľahčiť a zefektívniť ich prácu.
68
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
Odporúčania pre prácu s migrantmi
Interkultúrne zručnosti predstavujú schopnosť efektívnej interakcie v situáciách, ktoré vznikajú
v interkultúrnom prostredí a predpokladajú porozumenie tej skutočnosti, že vlastná kultúra je iba
jednou z mnohých a zastrešuje postoje tolerancie a otvorenosti k odlišným skupinám. Hlavným
cieľom týchto zručností je odstrániť problémy v komunikácii s cieľom vytvoriť také východisko,
ktoré je akceptovateľné pre všetky zainteresované osoby z rôznych kultúr.
Preto je žiaduce, aby odborníci zo štátnej a verejnej správy disponovali informáciami o právnom,
politickom, ekonomickom a sociálnom postavení migrantov a aspektoch migrácie; aby si uvedomovali pretrvávajúce predsudky a stereotypy, ktoré sú súčasťou nazerania na migrantov a aby vnímavo komunikovali a disponovali schopnosťou vcítiť sa do postavenia migrantov a vedeli viesť rovnocenný dialóg. Takto sa môže na pracoviskách, ktoré poskytujú služby migrantom, predísť konfliktom,
zvýšiť kvalita poskytovaných služieb a celkovo zlepšiť nazeranie na danú inštitúciu či organizáciu.
Nasledujúcich desať odporúčaní je zovšeobecnením postrehov účastníkov tréningov, ktoré odzneli počas realizácie jednotlivých aktivít počas minulých ročníkov tohto projektu.
1. Každý človek má svoj vlastný príbeh, nie je len „stránkou“ či klientom: dôležitý je
individuálny prístup ku každému.
2. Zovšeobecňovanie vedie k mylnému nazeraniu – nemožno všetkých „hádzať do
jedného vreca“. To sa týka aj rôznych kultúr.
3. Prvý dojem pri styku tak s cudzincami, ako aj inými ľuďmi, môže byť klamlivý. Na
základe fyzických znakov a celkového výzoru si veľa vecí o človeku domýšľame
a interpretujeme podľa vlastnej kultúry a skúsenosti.
4. Ústretovosť a pomoc sa vypláca – radšej niečo vysvetlím raz a dostatočne zrozumiteľne, akoby som to mal/-a robiť na viac ráz a oberať seba aj klienta o čas a energiu.
5. Jazyková bariéra: to, čo si myslím, že mi klient hovorí, nemusí byť vždy to, čo mi
naozaj chce povedať. 6. Zároveň to, čo si myslím, že klient pochopil, nemusí byť vždy správne pochopené.
Správnosť poskytnutých informácií si treba zakaždým overiť spätnou väzbou.
7. Zvýšený hlas nemusí nevyhnutne znamenať agresivitu, ale aj rozrušenosť, frustráciu či neistotu.
8. Telesný kontakt alebo blízkosť je u rôznych ľudí vnímaná rôzne – je dôležité uvedomiť si to a prípadné narušenie osobnej zóny alebo v našej kultúre neobvyklé
správanie brať s nadhľadom.
9. Niektoré veci alebo poznatky (skratky, piktogramy), ktoré sú nám samozrejmé,
nemusia byť samozrejmé aj klientom z iných kultúr.
10. Cudzinecká agenda je tak komplikovaná, že by v nej mal problém vyznať sa aj občan hovoriaci plynule po slovensky, preto je potrebná trpezlivosť a empatia.
Zdroje:
Buryánek, J.: Interkulturní vzdělávání 1. Praha: Člověk v tísni, 2002.
Mistrík, E.: Pojmy. In: Šoltésová, K. (ed.): Multikulti na školách. Metodická príručka pre multikultúrnu výchovu.
Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2006, s. 52 a 55.
Kultúra a interkultúrna
komunikácia
69
10.
MÝTY A STEREOTYPY
O MIGRANTOCH NA SLOVENSKU
V rámci výskumného projektu Migrácia v Slovenskej republike po vstupe do EÚ (2004 – 2008) IOM
spracovala štúdiu o postojoch slovenskej verejnosti k cudzincom a k zahraničnej migrácii. Výskum
IOM konštatoval, že slovenská verejnosť má o migrantoch a ich živote na Slovensku „pomerne
slabé vedomosti“ a „aktívne tieto informácie nevyhľadáva“, čo má za následky „stereotypnosť
v nazeraní na cudzie kultúry“ či „jedno-dimenziálnosť pri posudzovaní príčin migrácie“. Štúdia
poukazuje na fakt, že obyvatelia Slovenska majú relatívne málo osobných skúseností s migrantmi
(až 86 % nežilo dlhšie v zahraničí alebo nemá skúsenosť s migrantom) a majú málo znalostí o migrantoch, často formovaných len informáciami z médií bez dostatočného kontextu.
Svoje názory o migrácii a migrantoch si vytvárajú na základe mylných predstáv, predsudkov
a nesprávnych informácií. Pre tieto faktory spoločnosť nemá možnosť zmeniť tradičné stereotypy
a búrať predsudky, ktoré pretrvávajú, cez proces socializácie sa legitimizujú a stávajú súčasťou
hodnôt spoločnosti. Tieto faktory majú rozhodujúci vplyv na správanie sa majoritnej spoločnosti
voči príslušníkom menšín.
Kvantitatívny výskum, ktorý pre IOM vykonala agentúra FOCUS v októbri 2009 na reprezentatívnej vzorke 1 053 respondentov, zdokumentoval viacero takýchto mýtov. Uvádzame ich prehľad
spolu s komentárom o skutočnej situácii.125
„Na Slovensku žije vysoký počet cudzincov“
V porovnaní s inými krajinami EÚ je počet migrantov na Slovensku pomerne nízky. Podľa Štatistického úradu SR malo Slovensko v roku 2012 spolu 5 410 836 obyvateľov, z čoho 67 877 bolo migrantov s legálnym povolením na pobyt. Inými slovami, migranti tvoria 1,25 % celkového počtu
obyvateľov Slovenska. Väčšina migrantov pochádza z EÚ (63,14 %) a zvyšok sú občania tretích
krajín (36,86 %, tvoria 0,46 % populácie SR).
Ľudia preceňujú pomer migrantov na celkovej populácii – najmä tých migrantov, s ktorými sa
osobne stretávajú a ktorých farba pleti a iné vonkajšie črty sa podstatne líšia od domáceho obyvateľstva. Skúsenosti obyvateľstva s migrantmi sa často obmedzujú na kontakty s tými najnápadnejšími zahraničnými občanmi, ktorými sú najmä pracovníci a podnikatelia pochádzajúci z Ázie.
Napriek skutočnosti, že počet osôb ázijského pôvodu pochádzajúcich z krajín, ako je Vietnam,
Čína, Kórejská republika a Thajsko, tvorí len 8 % celkového počtu migrantov žijúcich na Slovensku
(5 605 osôb).
Tu je dôležité poznamenať, že verejnosť zväčša považuje za migrantov tých ľudí, ktorí majú inú
farbu pleti alebo odlišné črty tváre. V mnohých prípadoch títo ľudia už získali štátne občianstvo
SR, alebo ide už o druhú či tretiu generáciu narodenú na Slovensku.
125 Oriešková L., Milla M., Aj my sme tu doma – inštruktážny materiál, IOM 2013
70
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
„Cudzinec na Slovensku je utečenec“
Na základe správ o utečencoch z médií, v ktorých prevládajú správy o osobách zadržaných z dôvodu nelegálneho prekročenia hranice alebo žiadajúcich o azyl na Slovensku a príbehy o ľuďoch
trpiacich v dôsledku občianskej alebo miestnej vojny či prírodnej katastrofy v rôznych častiach
sveta – prevláda v očiach obyvateľstva obraz migrantov ako utečencov.
V období rokov 1993 – 2012 Slovensko zaznamenalo 57 219 žiadostí o azyl (z toho od roku 2008
sa počet žiadostí pohybuje medzi 500 a 900 ročne). Z celkového počtu bol azyl udelený 616 žiadateľom (1,08 % všetkých žiadostí) a ďalším 498 osobám bola poskytnutá doplnková ochrana
(8,12 % všetkých žiadostí od roku 2007, odkedy Slovensko poskytuje tento druh medzinárodnej
ochrany).
Tieto počty (616 azylantov, 498 osôb s doplnkovou ochranou) sú v porovnaní s celkovou populáciou (5 410 836) a s populáciou migrantov na Slovensku (67 877) nízke.
„Cudzinci sú ekonomickou záťažou pre štátny rozpočet. Štátny rozpočet
sa môže dostať pod veľký tlak pre vyplácanie vysokých sociálnych dávok
cudzincom“
Podľa štatistických údajov pochádza typický migrant na Slovensku z členskej krajiny EÚ, patrí do
vekovej skupiny 25 – 34 rokov, má relatívne vysoké vzdelanie (stredoškolské alebo vyššie vzdelanie), je muž, pracuje, je aktívny a stará sa o svoju domácnosť. Okrem toho je zodpovedný za platbu
všetkých daní a povinných odvodov z príjmu, ktorý mu vyplýva zo zmluvy alebo z podnikateľskej
činnosti, pričom dodržiava právny stav a zákony Slovenskej republiky, ktoré platia rovnako pre
všetkých.
Podiel migrantov v produktívnom veku v roku 2010 dosiahol skoro 90 %. To znamená, že prevažná väčšina migrantov na Slovensku je alebo môže byť ekonomicky aktívna.
Migrant z krajiny mimo EÚ musí spolu so žiadosťou o pobyt predložiť dokumentáciu o finančných
prostriedkoch na pokrytie jeho pobytu na Slovensku, pričom musí preukázať, že má k dispozícii
finančné zabezpečenie pobytu vo výške životného minima na každý mesiac pobytu, najviac však
na obdobie 12 mesiacov (v prípade živnostníka je to 20-násobok životného minima a konateľa
obchodnej spoločnosti 100-násobok životného minima) v prípade žiadosti o prechodný pobyt.
Prechodný pobyt sa migrantovi môže udeliť na jeden špecifický účel, ktorým môže byť podnikanie, zamestnanie, štúdium, osobitné činnosti, výskum a vývoj, zlúčenie rodiny, plnenie povinností
civilnými zložkami ozbrojených síl a iné špecifické účely. Prechodný pobyt sa udeľuje na dobu
trvania účelu pobytu a je možné ho predĺžiť (aj opakovane) na maximálne 3 až 5 rokov v závislosti
od účelu pobytu. Keď cudzinec žiada o predĺženie prechodného pobytu, musí preukázať finančné
zabezpečenie pobytu vo výške životného minima na každý mesiac pobytu, najviac však na obdobie 12 mesiacov. Pri obnovení pobytu na účely podnikania je povinný predložiť potvrdenie o tom,
že uhradil všetky daňové a colné záväzky, poistné na zdravotné a sociálne poistenie.
V prípade, že účel pobytu, na ktorý bolo migrantovi udelený prechodný pobyt, pominie pred
skončením platnosti pobytu (napr. predčasné ukončenie štúdia, ukončenie alebo pozastavenie
živnosti) a ak migrant nepožiada o obnovenie prechodného pobytu, zmenu účelu prechodného
pobytu alebo v prípade splnenia podmienok o niektorý typ trvalého pobytu, dochádza k zrušeniu pobytu a migrant musí opustiť Slovenskú republiku a schengenský priestor. V špecifických prípadoch (napr. zánik zamestnania výpoveďou, riadne skončenia štúdia na vysokej škole, úspešné
vykonanie maturitnej skúšky) sa pri predčasnom skončení účelu pobytu uplatňuje tzv. ochranná
30-dňová doba, počas ktorej nedochádza k zrušeniu pobytu, pobyt sa naďalej považuje za oprávnený a migrant ju môže využiť na vybavenie pobytových formalít, prípadne na zariadenie vycestovania z územia Slovenska. Ak mu bola zamietnutá žiadosť o obnovenie alebo zmenu účelu
prechodného pobytu alebo mu bol prechodný pobyt zrušený, je povinný vycestovať do 30 dní od
vykonateľnosti tohto rozhodnutia.
Mýty a stereotypy
o migrantoch na Slovensku
71
Nárok na vyplácanie dávok podpory v nezamestnanosti a úhrady poistného zdravotného poistenia zo strany štátu v prípade nezamestnanosti majú len držitelia trvalého pobytu v SR.
Držitelia trvalého pobytu na päť rokov a trvalého pobytu na neobmedzený čas nemôžu požiadať
o pomoc v hmotnej núdzi, pretože by došlo k zrušeniu ich trvalého pobytu.
„Cudzinci berú prácu Slovákom“
SR sa v posledných rokoch stala pre cudzincov hľadajúcich prácu atraktívnejšou krajinou: v roku
2004 bol počet cudzincov zamestnaných v SR 3 351, a aj keď sa v dôsledku globálnej hospodárskej krízy v rokoch 2008 a 2009 nárast pracovnej migrácie na Slovensko spomalil (a v súčasnosti
stagnuje), koncom roku 2011 dosiahol počet zamestnaných cudzincov 22 185 (viac ako ¾ sú
pracujúci z EÚ) a počet podnikajúcich cudzincov 12 413. Pracujúci cudzinci celkovo tvorili 1,47 %
z celkového počtu 2,35 mil. pracujúcich obyvateľov SR (stav v roku 2011).
Úrady práce pri žiadosti o pracovné povolenie robia test trhu, či nie je v evidencii uchádzačov
o zamestnanie slovenský občan, ktorý by spĺňal podmienky zamestnávateľa. (Pravda, 3. 2. 2013)
Ak nie je možné prijať slovenského občana, miesto môže obsadiť cudzí štátny príslušník, ktorý
bude spĺňať kvalifikačné kritériá pre danú pozíciu. Z toho vyplýva, že migranti sú prospechom pre
domácu ekonomiku – mnohí robia práce, o ktoré domáci nemajú záujem, t. j. vypĺňajú medzery
v rámci práce a zručností na slovenskom trhu práce. Prispievajú tým k rastu ekonomiky – podľa
expertného odhadu odborníka na zahraničnú migráciu Borisa Divinského (19. 1. 2012) príspevok
pracujúcich cudzincov k tvorbe HDP Slovenskej republiky bol za rok 2011 vo výške 1,5 % (HDP SR
v roku 2011 vo výške 69 mld. eur, t. j. 1 mld. eur).
Podľa výskumu IOM demografický vývoj migrantov na Slovensku, ich vzdelanie a umiestnenie
na pracovnom trhu znamenajú prínos pre Slovensko (napr. prispievajú k rastu HDP), nie stratu.
Podľa Správy o svetovej migrácii výskumy o vplyvoch imigrácie v tradičných imigračných krajinách ukazujú, že migrácia nemá dlhodobo negatívny vplyv na mieru nezamestnanosti miestneho
obyvateľstva, migranti prispievajú k ekonomickému rozvoju krajiny a migrácia môže viesť k vytvoreniu nových pracovných miest. Pokles natality a rast skupiny populácie v post produktívnom
veku spôsobuje, že rýchlo rastúce ekonomiky nemôžu vždy uspokojiť svoje vlastné potreby trhu
práce (aj pri vyššej miere nezamestnanosti) a nedostatky v počtoch a typoch pracovníkov s požadovanou kvalifikáciou sa stávajú prekážkou rastu, ktoré pomáhajú prekonať práve migranti. Tí
zvyčajne dopĺňajú trh práce – pokrývajú nedostatkové profesie, ktoré vzdelávací systém nebol
schopný vyplniť, alebo zastávajú prácu, ktorú miestni ľudia nie sú ochotní prijať. Služby, ktoré
migranti dostávajú, kompenzujú daňami, ktoré odvádzajú do štátneho rozpočtu, a ak sa migrant
rozhodne opustiť hostiteľskú krajinu, tá benefituje z jeho daní a nemusí znášať ďalšie náklady na
jeho sociálnu či zdravotnú starostlivosť. Čistý príspevok migrantov do ekonomiky krajiny je často
vyšší ako u domácich obyvateľov, pretože krajina spravidla nemá náklady na ich vzdelávanie
alebo odbornú prípravu. Rastie počet krajín, ktoré uznávajú, že migranti môžu budovať cezhraničný sociálny kapitál, že kultúrna rôznorodosť môže poskytnúť impulz pre stimuláciu podnikania
a spoločnosti s kultúrne rôznorodou pracovnou silou patria medzi najziskovejšie.
„Cudzinci rozširujú nebezpečné choroby“
Vo väčšine prípadov musí migrant do 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte na Slovensku predložiť policajnému oddeleniu potvrdenie o zdravotnom poistení na Slovensku a lekársky posudok
o tom, že netrpí chorobou ohrozujúcou verejné zdravie. V prípade, že lekársky posudok nepredloží včas, udelený prechodný alebo trvalý pobyt sa môže zrušiť.
Neexistuje žiadny zaznamenaný prípad rozšírenia nebezpečných chorôb migrantmi.
„Kriminalita cudzincov môže postupne narastať“
„V roku 2011 bolo na Slovensku vznesené obvinenie proti 56 968 osobám, čo je o 969 ľudí menej,
ako v roku 2010. ... Prokuratúra zaznamenala mierny nárast kriminality vo vzťahu k cudzincom,
u ktorých bolo vznesené obvinenie proti 1 111 osobám, čo je o 52 viac ako v roku 2010, no o 50
cudzincov menej v porovnaní s rokom 2009.“ (TASR, 5. 9. 2012)
72
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
Kriminalita migrantov sa udržuje na rovnakej úrovni. Počet migrantov stúpol z 58 322 v roku 2009
na 62 584 v roku 2010 a na 66 191 v roku 2011, t. z. pomer vznesených obvinení vzhľadom k celkovému počtu migrantov klesá (1,99 % v roku 2009 v porovnaní s 1,69 % v roku 2010 a 1,68 %
v roku 2011).
Aj keď sa média usilujú o objektivitu poskytovaných informácií a uvádzajú pozitívne i negatívne
správy o migrantoch, najčastejšie sa o migrantoch informuje v súvislosti s nelegálnou alebo
trestnou činnosťou. Slovenskí novinári spracúvajú tému migrácie a súvisiace témy na základe
dostupných dokumentov a informácií. Podmienky televíznych reportáží či článkov v tlačových
médiách a limitované personálne kapacity však často neumožňujú dostať sa k jadru problému
a dostatočne vysvetliť problematiku.
Zdroje:
Vašečka, M.: Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v Slovenskej republike. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009.
Oriešková L., Milla M.: Aj my sme tu doma – inštruktážny materiál. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre
migráciu (IOM), 2013.
Mýty a stereotypy
o migrantoch na Slovensku
73
11.
SKÚSENOSTI MIGRANTOV
NA SLOVENSKU S NÁSILÍM
Neviditeľnosť migrantov na Slovensku, v krajine s druhým najmenším
počtom cudzincov v rámci EÚ, znamená, že zneužívanie a násilie voči
migrantom na verejnosti, pracovisku či v súkromí zostáva skryté pred
zrakom verejnosti a verejných inštitúcií, poskytovateľov služieb či výskumných organizácií. Migranti na Slovensku sa tak potenciálne ocitajú
v situáciách, ktoré ohrozujú ich zdravie a ľudskú dôstojnosť.
Výskum je svojím rozsahom, témou, zapojením cieľovej skupiny aj použitými metódami jedinečný v oblasti migrácie a integrácie cudzincov
na Slovensku. Vzhľadom na neexistenciu systematizovaných informácií
o probléme bolo cieľom IOM vo výskume, ktorý realizovala od januára
2012 do marca 2013 v rámci projektu Príčiny, formy a dôsledky násilia
na štátnych príslušníkoch tretích krajín, vypracovať komplexnú analýzu fenoménu násilia na
štátnych príslušníkoch tretích krajín. Výsledky výskumu slúžia ako podklad na zavedenie efektívnych legislatívnych, politických a praktických opatrení zameraných na prevenciu, odhaľovanie,
potláčanie násilia a riešenie jeho dôsledkov.
Štyridsaťtri percent migrantov má skúsenosti s ľahšími formami násilia na verejnosti, v domácnosti
alebo v práci. Pätnásť percent má skúsenosti s vážnymi prejavmi násilia, ktoré by si vyžadovalo
intervenciu zo strany polície a pomáhajúcich organizácií. Približne každý deviaty migrant na Slovensku má skúsenosti s nútenou prácou. Toto je len časť výsledkov výskumu IOM o skúsenostiach
migrantov a migrantiek na Slovensku s násilím a zneužívaním v kontexte verejného priestoru,
domáceho násilia a násilia na pracovisku, ktoré vyplynuli z analýzy 690 dotazníkových odpovedí
občanov z krajín mimo EÚ a desiatok hĺbkových rozhovorov s migrantmi žijúcimi na Slovensku.
Násilie
Výskumný tím pracoval s konceptom násilia, ktoré je definované ako: „vedomé použitie fyzickej
sily alebo uplatnenie moci, alebo vyhrážanie sa takýmto aktom voči sebe, inej osobe, skupine
osôb alebo komunite, ktoré má, alebo s veľkou pravdepodobnosťou bude mať za následok zranenie, smrť, psychickú ujmu, ohrozenie správneho vývoja alebo núdzu.“126
Ďalej sa vyznačuje tým, že:
}} nejde len o fyzické násilie,
}} je to vedomé konanie,
}} spôsobuje rôzne následky,
}} jeho vnímanie môže byť odlišné v rôznych kultúrach.
126 (WHO 2002, s. 5)
74
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
Výsledky
Jednou zo zisťovaných oblastí výskumu bolo, tzv. symbolické násilie, ktoré v sebe zahŕňa to, ako
sa migranti cítia byť na Slovensku akceptovaní, čo pre nich znamená pojem násilie, ako ho vnímajú a či predstavuje problém v ich životoch.
}} 2/3 migrantov sa cíti na Slovensku bezpečne,
}} 14 % považuje násilie za problém,
}} 14 % podľa vlastných slov zažilo násilie.
Sú však veľké rozdiely vo výsledkoch naprieč rôznymi skupinami migrantov. Napríklad pocit
bezpečia je výrazne nižší u ázijských migrantov, migranti z moslimských a afrických krajín majú
viac skúseností s priamym i nepriamym násilím než iné komunity. Dôležitú úlohu tu zohrávajú aj
preventívne stratégie (napr. vyhýbanie sa MHD) a to, ako vnímajú Slovensko môže byť spôsobené
aj porovnaním s krajinou pôvodu (napr. ak sú z krajiny, kde je konflikt, Slovensko pre nich predstavuje bezpečnú krajinu).
Násilie z nenávisti, alebo hate crime
Útoky či násilie z nenávisti sú motivované predsudkom voči určitej sociálnej charakteristike obete,
akou je napríklad rasa, vierovyznanie, etnická príslušnosť, jazyk alebo sexuálna orientácia. Typickou črtou je, že páchateľ svoju obeť nepozná, vyberá si ju na základe sebou definovanej odlišnosti.
Zistenia výskumu v tejto oblasti boli nasledovné:
}} Viac ako 6 % migrantov má skúsenosť s fyzickým násilím.
}} Najviac skúseností majú migranti z afrických krajín a z moslimskej komunity.
}} 2/3 fyzických útokov spôsobujú zranenia a 6 % vážne zranenia.
}} Medzi násilie z nenávisti boli zaradené aj verbálne útoky, ktoré sa vo výpovediach respondentov objavovali často – až 21 % migrantov má túto skúsenosť.
Násilie na pracovisku
Práca je najčastejšou motiváciou pre príchod migrantov na Slovensko – takmer 50 % migrantov
uviedlo, že s ňou má v slovenských podmienkach skúsenosť. S takto vysokými číslami však súvisí aj
to, koľko respondentov uviedlo skúsenosti s nevhodnými podmienkami na pracovisku, prípadne
s pracovným znevýhodnením. Výskumný tím týmto otvoril priestor na diskusiu o dvoch pojmoch:
1. Exploitatívna práca – práca za takých podmienok, ktoré predstavujú riziko zneužívania
a zraniteľnosti migrantov voči iným formám násilia, stále však v medziach existujúcej trestnej legislatívy.
2. Nútená práca – nedobrovoľná práca alebo služby, vykonávané pod hrozbou akéhokoľvek
druhu, univerzálne považovaná za trestný čin. Z výskumu vyplynulo, že až 11 % respondentov má skúsenosť s týmto typom práce, alarmujúce je číslo 31 % pri mužoch z ukrajinskej
komunity. Podmienky pre vznik a udržanie osôb v podmienkach nútenej práce vznikajú
spojením niekoľkých faktorov, ako napr. kontrola, hrozby, zneužívanie, ale aj priame násilie.
Závažnosť tejto témy a jej priamy i nepriamy dopad na obete núti k potrebe rozlišovať medzi vyššie uvedenými pojmami a spolu s fenoménom obchodovania s ľuďmi o týchto bodoch uvažovať
ako o kontinuu.127
Násilie v domácnosti/v súkromnom priestore
Domácnosťou, resp. súkromným priestorom bol pre výskumné účely priestor, do ktorého majú
prístup iba určité osoby a zároveň existuje predpoklad, že hlavný účel trávenia času v ňom sú
osobné aktivity a nocľah, čo ho odlišuje od pracovného priestoru. Výskum ukázal, že muži i ženy
migranti majú podobný rozsah skúseností s násilím v súkromnom priestore (28 %), avšak odlišné
sú formy násilia a vzťahy / väzby, v ktorých sa násilie vyskytuje.
127Skrivankova, K., Between decent work and forced labour: examining the continuum of exploitation. Joseph Rowntree Foundation, York, 2010
Skúsenosti migrantov na
Slovensku s násilím
75
}} 6 % respondentov uviedlo skúsenosť s vážnou a opakovanou formou tohto typu násilia.
}} U mužov sa objavovalo previazanie súkromného priestoru s pracoviskom (napr. spoločné
bývanie ukrajinských pracovných migrantov).
}} Ženy – migrantky identifikovali svoje znevýhodnenie z dôvodov sociálnej izolácie, ekonomickej či právnej závislosti od partnera alebo jeho rodiny. Dôvodom bol tiež nedostatok
jazykových zručností a kultúrnych znalostí. Išlo najmä o ženy z východnej Európy a z Ruska.
Rizikové faktory
Pre dôsledné porozumenie problému násilia na migrantoch sa výskumný tím zameral aj na faktory zvyšujúce riziko konfliktu či ohrozenia migranta a naopak, na oporné siete migrantov (na
koho sa v prípade potreby obracajú).
Ako najsilnejší faktor znevýhodnenia migranti vyhodnotili jazyk, resp. neznalosť Slovenského
jazyka. Nasledoval pobytový status, teda viazanosť pobytu na jeden účel (napr. na jedného zamestnávateľa), s čím úzko súvisia aj riziká v rámci pracovného vzťahu. Ďalej v tomto poradí: nedostatok sociálneho kapitálu, etnicita migranta a kultúrna identita, pohlavie, lokalita v SR a finančné
zázemie. Ako problém sa tiež ukázal nedostatočný kontakt migrantov s formálnymi inštitúciami,
chýbajúce informácie a údaje. Preto sú pre migrantov kľúčové neformálne zdroje pomoci, často
v rámci komunity.
Výsledky výskumu sú zverejnené v publikácii Skúsenosti migrantov a migrantiek na Slovensku
s násilím. Informácie dopĺňa prehľad a charakteristika najväčších migrantských skupín migrantov na Slovensku, hodnotenie existujúcej legislatívy, politiky a praxe v oblasti násilia, porovnanie
a dobrá prax zo zahraničia a odporúčania pre inštitúcie, prax a politiky.
Túto publikáciu si môžete pozrieť alebo stiahnuť na http://www.iom.sk/sk/publikacie.
Zdroj:
Blažek, M., Andrášová, S., Paulenová, N.: Skúsenosti migrantov a migrantiek na Slovensku s násilím. Bratislava:
Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2013.
76
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
ZOZNAM POUŽITEJ
A ODPORÚČANEJ LITERATÚRY
Monografie, štúdie a publikácie
Bargerová, Z., Divinský, B.: Integrácia migrantov v Slovenskej republike. Výzvy a odporúčania pre
tvorcov politík. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2008.
Blažek, M., Andrášová, S., Paulenová, N.: Skúsenosti migrantov a migrantiek na Slovensku s násilím. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2013.
Buryánek, J.: Interkulturní vzdělávání 1. Praha: Člověk v tísni, 2002.
Divinský, B.: Developments in the Field of Migration in Slovakia from her Accession to the European Union (International Issues and Slovak Foreign Policy Affairs Vol. XIX, No.2, 2010.
Divinský, B.: Labour Market – Migration Nexus in Slovakia: Time to Act in a Comprehensive Way.
Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2007.
Divinský, B.: Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008) Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009.
Divinský, B.: Vybrané problémy migračného manažmentu Slovenskej republiky v roku 2010
(www.migraceonline.cz, 12/2011).
Divinský, B.: Zahraničná migrácia v Slovenskej republike. Stav, trendy, spoločenské súvislosti.
Bratislava: Friedrich Ebert Stiftung a SFPA, 2005.Dráľ, P. (ed.): Migrácia ako emócia. Multikultúrna
zbierka esejí, aj o „nás”. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2009.
EMN Annual Policy Report 2009 Czech Republic, National Contact Point of the Czech Republic to
the European Migration Network, Prague: Ministry of Interior of the Czech Republic, 2010.
European social statistics pocketbook, Eurostat, 2013.
Fajnorová, K., Števulová, Z.: Právne postavenie a možnosti integrácie maloletých cudzincov bez
sprievodu v Slovenskej republike. Analýza právneho stavu a praxe. Bratislava: Liga za ľudské práva,
2009.
Filadelfiová, J., Sekulová, M.: Migrantky medzi nami. Rodinné a rodové aspekty integrácie. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2009.
Filadelfiová, J., Gyarfášová, O., Hlinčíková, M., Sekulová, M.: Sondy do kultúrnej diverzity na Slovensku. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2010.
Gallová Kriglerová, E., Kadlečíková, J., Lajčáková, J.: Migranti. Nový pohľad na staré problémy. Bratislava: Centrum pre výskum etnicity a kultúry, 2009.
Gallová Kriglerová, E., Kadlečíková, J.: Kultúrna rozmanitosť a jej vnímanie žiakmi základných škôl
na Slovensku. Bratislava: Nadácia otvorenej spoločnosti, 2009.
Zoznam použitej
a odporúčanej literatúry
77
Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Organizácia azylovej a migračnej politiky v Slovenskej republike.
Národná štúdia pre Európsku migračnú sieť (European Migration Network). Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2008.
Guličová, M. G., Bargerová, Z.: Organizácia azylovej a migračnej politiky v Slovenskej republike,
Národná štúdia pre Európsku migračnú sieť (European Migration Network). Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009.
Guličová, M. G.: Zborník projektu Budovanie expertízy kľúčových aktérov na poli integrácie, pracovnej imigrácie a interkultúrneho dialógu. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu
(IOM), 2009.
Guráň, P. et al.: Monitoring adaptácie detí vybraných skupín cudzincov, ktorí žijú a pracujú na území SR, možnosti poskytovania služieb a právnej ochrany. Záverečná správa projektu. Bratislava:
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, 2007.
Hrivnáková, J.: Posilnenie uplatňovania princípov multikulturality, kultúrnej diverzity a antidiskriminácie z profesijných skupín pracujúcich s migrantmi na Slovensku. Bratislava: Medzinárodná
organizácia pre migráciu (IOM), 2008.
Identifikácia obetí obchodovania s ľuďmi medzi migrantmi v SR. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009.
Jančo, M., Mokrá, L., Siman, M.: Uznávanie odborných kvalifikácií migrantov z tretích štátov v Slovenskej republike. De lege lata a de lege ferenda. Bratislava: Euroiuris, 2009.
Jovankovič, S. et al.: Kurikulum slovenských reálií pre deti cudzincov v Slovenskej republike –
stredná úroveň (kurz). Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2008.
Košta, J.: Medzinárodná migrácia v EÚ. Bratislava: Ekonomický ústav SAV, 2006.
Labašová, K.: Poskytovanie sociálnej a kultúrnej orientácie pre migrantov – výmena skúseností so
zahraničnými odborníkmi z členských štátov EÚ. Bratislava: IOM, 2012.
Migrant Integration Policy Index (MIPEX III), 2011.
Mihály, G., Divinský B.: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku
2020 s výhľadom do roku 2050 (Trexima Bratislava 2011).
Mittelmannová, M., Volanská, M., Tužinská, H.: Vybrané práva cudzincov na území SR. Princíp nenavrátenia, zlúčenia rodiny a kultúrna citlivosť. Bratislava: Stimul, 2009.
Nováková, M., Zbořil, M.: Integračná príručka pre azylantov. Bratislava: Človek v ohrození, 2007.
Občianstvo Slovenskej republiky. Bratislava: Migračné informačné centrum IOM, 2009.
The Organisation of Asylum and Migration Policies, Factsheets: Portugal; United Kingdom, European Migration Network, 2012.
Oliveira, C. R., Abranches, M., Healy, C.: Handbook on How to Implement a One-Stop-Shop for
Immigrant Integration. Lisbon, 2009.
Oriešková L., Milla M.: Aj my sme tu doma - inštruktážny materiál. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2013.
Pobyt cudzincov na Slovensku. Bratislava: Migračné informačné centrum IOM, 2009.
Popper, M., Lukšík, I., Bianchi, G., Szeghy, P.: Potreby migrantov na Slovensku. Bratislava: Veda, Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2006.
Príručka o integrácii pre tvorcov politiky a odborníkov. Druhé vydanie. Európske spoločenstvá,
2007.
Pukančík, M.: Kapitoly o utečencoch pre sociálnych pedagógov. Bratislava: Nová práca, 2006.
Šoltésová, K. (ed.): Kultúra ako emócia: Multikultúrna zbierka esejí, nielen o „nás“. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2006.
Šoltésová, K. (ed.): Multikulti na školách. Metodická príručka pre multikultúrnu výchovu. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2006.
78
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v SR, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru.
Triandis, H. C., Brislin, R. W. (Eds.): Handbook of Cross-cultural Psychology: Social psychology, vol.
5. Boston: Allyn and Bacon, 1980, s. 211 – 279.
Tužinská, H.: Otázky opisu a prekladu. Využitie poznatkov antropológie a etnografie vo vedení
a tlmočení interview s imigrantmi. Bratislava: Stimul, 2009.
The UN Recommendations on International Migration Statistics (Revision 1), UN Statistics Division,
1998.
Uznesenie vlády ČR k Postupu pri realizácii aktualizovanej Koncepcie integrácie cudzincov – „Spoločné súžitie“, 2012.
Vasileva, Katya: Population and social conditions, Eurostat, 2011.
Vašečka, M.: Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v Slovenskej republike. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2009.
Vašečka, M., Košťál, C.: Integrácia migrantov – vieme, čo chceme? Politiky integrácie v Slovenskej
republike v komparatívnej perspektíve. Bratislava: Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, 2009.
Výročná správa o politikách v oblasti migrácie a azylu Slovenská republika 2011, Národná štúdia
pre Európsku migračnú sieť (European Migration Network), 2012.
Výročná správa o politikách v oblasti migrácie a azylu – Slovenská republika 2012, Národná štúdia
pre Európsku migračnú sieť (European Migration Network), 2013.
Zamestnávanie cudzincov na Slovensku. Bratislava: Migračné informačné centrum IOM, 2009.
Legislatíva
Dokumenty týkajúce sa Migračnej politiky SR dostupné na webovej stránke Ministerstva vnútra
SR: http://www.minv.sk/?zamer-migracnej-politiky-slovenskej-republiky.
Koncepcia integrácie cudzincov v SR dostupná na webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny SR: http://www.employment.gov.sk/integracia-cudzincov-dokumenty.html.
Medzinárodný dohovor o právnom postavení utečencov (Ženevský dohovor).
Spoločné základné princípy integračnej politiky prisťahovalcov v krajinách Európskej únie, 2004.
Zákon č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení.
Zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve.
Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov.
Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.
Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle. Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon).
Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci.
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákonník.
Internetové zdroje
http://www.cbs.nl
http://www.charita.sk
http://www.cvek.sk
Zoznam použitej
a odporúčanej literatúry
79
http://www.emn.sk
http://www.employment.gov.sk
http://www.etp.sk
http://www.facebook.com/latinos.sk
http://www.governance.sk
http://www.hrl.sk
http://www.inmp.it
http://www.iom.sk
http://www.iom.int
http://www.ine.pt
http://www.islamweb.sk
http://www.ivo.sk
http://www.kubaklub.sk
http://www.martin.sk
http://www.mediatoreinterculturale.org
http://www.mic.iom.sk
http://www.migraceonline.cz
http://www.migration.sk
http://www.minv.sk
http://www.multikulti.sk
http://www.mvcr.cz
http://www.mvsr.sk
http://www.nadaciamilanasimecku.sk
http://www.safework.gov.sk
http://www.scb.se
http://www.shr.sk
http://www.srcsk.eu
http://www.un.org
http://www.unhcr-centralaurope.org
http://www.wien.gv.at
http://bjsw.oxfordjournals.org
http://cojcr.org
http://ec.europa.eu/immigration
http://ec.europa.eu/ewsi/en
http://en.wikimediation.org
http://larevue.ssd.com
https://lt.justice.gov.sk
80
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
Príloha A: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM)
IOM Bratislava
IOM Bratislava
Grösslingová 4
811 09 Bratislava
IOM Košice
Tel.: 02 52 63 15 97
Fax: 02 52 63 00 93
E-mail: [email protected]
Web: www.iom.sk; www.iom.int
IOM Košice
Poštová 1
040 01 Košice
Tel.: 055 625 86 62
Fax: 055 699 84 99
E-mail: [email protected]
Web: www.iom.sk
Migračné informačné centrum v Bratislave a v Košiciach
Migračné informačné centrum poskytuje komplexné poradenstvo k efektívnej sociálnej, ekonomickej a kultúrnej integrácii cudzincov na Slovensku. Zároveň poskytuje pracovné poradenstvo a príspevky na absolvovanie vzdelávacích alebo
rekvalifikačných kurzov a podporuje spoluprácu s komunitami migrantov a interkultúrnu výmenu.
Zvýhodnená telefonická linka Migračného informačného centra
Telefón
02 52 63 00 23
Fax
0850 211 478
02 52 63 00 25
Webová stránka o MIC
www.mic.iom.sk
Kontaktná e-mailová adresa MIC
[email protected]
Európska migračná sieť – Národný kontaktný bod v SR
Európska migračná sieť monitoruje, analyzuje a identifikuje dôvody migrácie a azylu, poskytuje aktuálne, objektívne
a porovnateľné informácie o migrácii a azyle verejnosti, inštitúciám a členským štátom Európskej únie na účely tvorby
politík EÚ v týchto oblastiach.
Telefón
02 52 62 33 35
Fax
02 52 63 00 25
Webová stránka EMN – NKB v SR
www.emn.sk
Kontaktná e-mailová adresa EMN – NKB v SR
[email protected]
Program asistovaných dobrovoľných návratov (AVR)
Program AVR je určený neúspešným žiadateľom o azyl a ilegálnym migrantom, ktorí si želajú vrátiť sa zo Slovenska do
krajiny pôvodu. IOM im poskytuje návratové poradenstvo, registráciu do programu, pomoc pri zabezpečení náhradných
cestovných dokumentov, zabezpečenie návratu, asistenciu pri tranzite a podporu pri reintegrácii v krajine pôvodu.
Zvýhodnená telefonická linka programu AVR
0850 211 262
Webová stránka o programe AVR, základné informácie a postup pri príprave a realizácii návratu
www.avr.iom.sk
Kontaktná e-mailová adresa programu AVR
[email protected]
Program návratu a reintegrácie obchodovaných osôb (CT)
IOM poskytuje komplexnú asistenciu obetiam obchodovania s ľuďmi – zabezpečuje ich bezpečný návrat do krajiny pôvodu,
dobrovoľný vstup do Programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi a ich reintegráciu v súlade s medzinárodnými
štandardmi a dokumentmi v oblasti pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi.
Národná linka pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi (bezplatná linka)
0800 800 818
Webová stránka o bezpečnom cestovaní a práci v zahraničí
www.bezpecnecestovanie.iom.sk
Kontaktná e-mailová adresa programu pomoci obchodovaným osobám
[email protected]
Humanitárny transfer utečencov cez Slovenskú republiku
Humanitárny transfer utečencov cez Slovenskú republiku je určený pre poskytnutie dočasného útočiska utečencom z vybraných krízových oblastí vo svete. Počas pobytu na Slovensku utečenci absolvujú bezpečnostné pohovory, zdravotné prehliadky a kultúrnu orientáciu potrebnú pre ich presídlenie do tretej krajiny.
Telefón
02 52 62 33 38
Webová stránka
www.iom.sk
Kontaktná e-mailová adresa
[email protected]
Prílohy
81
Príloha B: Kontakty na účastníkov tréningov ( január 2013)
Tréning pre Bratislavský, Nitriansky, Trnavský a Trenčiansky kraj (28. – 29. 1. 2013)
Meno
Inštitúcia
Pracovná pozícia
e-mail
Bobošová Andrea
ÚPSVaR Nitra
Samostatný radca, Oddelenie
pomoci v hmotnej núdzi
[email protected]
Gábrišová Jana
Obvodný úrad
Nitra
Vedúca oddelenia správneho,
štátneho občianstva a matrík
[email protected]
G
­ ašparovičová Silvia
ÚPSVaR Trnava
EURES asistentka
[email protected]
Holubeková Denisa
Obvodný úrad
Bratislava
Vedúca oddelenia ­štátneho
občianstva a matrík
[email protected]
Igaz Martin
OCP PZ Trenčín
Starší referent
[email protected]
Janešík Adrian
OCP PZ Trenčín
Riaditeľ oddelenia
[email protected]
Jurišová Ivana
ÚPSVaR Trenčín
Samostatný radca, Oddelenie
sociálno-právnej ochrany
detí a sociálnej kurately
[email protected]
Koco Marcel
OCP PZ Bratislava
Referenet Skupiny analýzy rizík
[email protected]
Majtánová
J­ elenčičová Ingrida
Centrum právnej
pomoci – Nitra
Právnička
[email protected]
Mikulová Oľga
ÚPSVaR Bratislava
Odborný radca
[email protected]
Oravec Daniel
OCP PZ Trnava
Riaditeľ oddelenia
[email protected]
Oslányi Andrej
OCP PZ Bratislava
Starší referent
[email protected]
Petrovičová Andrea
ÚPSVaR Nitra
Samostatný radca, Oddelenie
pomoci v hmotnej núdzi
[email protected]
Piššová Veronika
Centrum právnej
pomoci – Trenčín
Právnička
[email protected]
Reiselová Petra
Centrum právnej
pomoci – Bratislava
Právnička
[email protected]
Ružičková Eleonora
Obvodný úrad
Trnava
Odborný radca, Oddelenie
štátneho občianstva a matrík
[email protected]
Sládiček Karol
OCP PZ Nitra
Referent
[email protected]
­Sobolčiaková Angela
Centrum právnej
pomoci – Trenčín
Právnička
[email protected]
Solčianská Zuzana
Centrum právnej
pomoci – Nitra
Pracovníčka prvého kontaktu
[email protected]
Tomša Martin
OCP PZ Trnava
Tóth Martin
OCP PZ Nitra
Referent
[email protected]
Vaculínová Daniela
ÚPSVaR Bratislava
Samostatný radca, Odbor
služieb zamestnanosti
[email protected]
Z
­ áhradníková Adriana
Magistrát hlavného
mesta SR Bratislavy
Samostatný odborný referent,
Oddelenie sociálnych vecí
[email protected]
Slama Vladimír
IOM
Manažér Migračného
i­nformačného centra IOM
[email protected]
Kultúrna mediátorka
[email protected]
Varela Cano Diana
82
[email protected]
Tahy Tomáš
IOM
Projektový konzultant
[email protected]
Kapustová Eva
IOM
Projektový asistent
[email protected]
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi
v Slovenskej republike IV
Tréning pre Banskobystrický, Žilinský, Prešovský a Košický kraj (30. – 31. 1. 2013)
Meno
Inštitúcia
Pracovná pozícia
e-mail
Babylonský Vladimír
Mestský úrad Prešov
Vedúci kancelárie
­ rimátora a prednostu
p
[email protected]
Bednár Ľubomír
RHP Sobrance
Starší referent skupiny dokumentovania MZJ PZ Sobrance
[email protected]
Belková Marianna
Centrum právnej pomoci – Banská Bystrica
Právnička
[email protected]
Brňák Martin
Mestský úrad Žilina
Odborný referent
[email protected]
Haničák Martin
OHK PZ Ulič
Starší referent
[email protected]
Hlava Jozef
OCP PZ Žilina
Referent
[email protected]
Hollá Katarína
Obvodný úrad Žilina
Hlavný radca na oddelení
štátneho občianstva a matrík
[email protected]
Horská Mária
ÚPSVaR Prešov
Vedúca oddelenia sprostredkovateľských služieb
[email protected]
Maďarčíková Jana
RHP Sobrance
Referent Mobilnej zásahovej
jednotky PZ RHP Sobrance
[email protected]
Maťovčík Ľubomír
OCP PZ
Banská Bystrica
Starší referent
[email protected]
Mičieta Ľubomír
Centrum právnej
pomoci – Žilina
Právnik
[email protected]
Ondik Štefan
OHK PZ Zboj
Referent
[email protected]
Orendášová Andrea
ÚPSVaR Košice
Odborný referent, Oddelenie
sprostredkovateľských služieb
[email protected]
Pitoňáková Michaela
Centrum právnej
pomoci – Prešov
Právnička
[email protected]
Sabová Zuzana
Magistrát mesta
Košice
Referent sociálnej práce, Oddelenie strategického rozvoja
[email protected]
Stráňava Jozef
OCP PZ Žilina
Referent
[email protected]
Súkovská Martina
Centrum právnej
pomoci – Košice
Právnička a mediátorka
[email protected]
Szatványiová Monika
Mestský úrad Prešov
Odborný referent, Oddelenie sociálnych služieb
[email protected]
Tomášová Katarína
Mestský úrad Martin
Vedúca odboru spoločenských služieb MsÚ
[email protected]
Tomášu Katarína
ÚPSVaR
Banská Bystrica
Samostatný referent, Oddelenie sociálno-právnej ochrany
detí a sociálnej kurately
[email protected]
Vrtal Michal
OCP PZ Banská Bystrica Referent
Župíková Emília
Obvodný úrad Košice
Vedúca odboru ­všeobecnej
vnútornej správy
[email protected]
Paulenová Nina
IOM
Projektový asistent
[email protected]
Tahy Tomáš
IOM
Projektový konzultant
[email protected]
Kultúrny mediátor
[email protected]
Farhadi Azim
[email protected]
Ragač Miroslav
IOM
Projektový asistent
[email protected]
Kapustová Eva
IOM
Projektový asistent
[email protected]
Prílohy
83
POZNÁMKY
Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM)
Bratislava 2013
Publikáciu vydal Úrad Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) v Bratislave v rámci projektu
„Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov
pracujúcich s migrantmi v Slovenskej republike IV“
Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Európskeho
fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín.
Solidarita pri riadení migračných tokov.
ISBN 978-80-89506-40-8
Download

IOM_Materialy_k_treningom_2013