208
HISTORICA Revue pro historii a příbuzné vědy 2012/2
OBZORY
Montánno-historický výskum na Slovensku
po roku 1989
MIROSLAV LACKO
Lacko, Miroslav: Mining-Historical Research in Slovakia after 1989
In the submitted study the author has tried to present the results of mining and historical
research in Slovakia for the last 20 years. However, such task is very difficult because the
theme of the history of mining and metallurgy has been analysed in lot of text-books, particularly from numerous seminars, conferences or other specialized actions. Professional Slovak historiography could obtain the access to the themes of mining history only after World
War II and after its institutionalization as independent science. After 1948 the published
results of economic history research were limited by ideological instrumentalization and by
the fact that their authors came out of Slovak Marxist national history concept. Some economic history works from these times are still timeless. After 1989 interest in economic history in Slovak historiography expressly decreased, but still has kept its continuity, in which
the new generation of researchers can continue.
Key words History of Mining * History of Metallurgy * Bibliography * Economic History *
Slovak Historiography
Contact Historický ústav SAV Bratislava, [email protected]
Úvod
Dejiny baníctva a hutníctva na území Slovenska pútali pozornosť mnohých autorov,
ktorí mali ambíciu zachytiť bohatú minulosť týchto odvetví. Zástoj bansko-hutnej výroby
v hospodárskych dejinách Slovenska dokladá fakt, že išlo jednoznačne o najvýznamnejšie priemyselné odvetvie na Slovensku, ktoré sa spravidla prezentuje ako agrárna krajina.
Prví autori, ktorí vo svojich prácach upriamovali pozornosť na históriu týchto odvetví, sa
v prvej fáze rekrutovali prevažne z radov montánneho úradníctva, resp. neskôr technickej
inteligencie. Iným prípadom boli regionálni bádatelia v banských oblastiach, ktorí sa, prirodzene, pri spracúvaní regionálnej histórie museli venovať i tejto stránke svojho regiónu.
Spomedzi montánnych úradníkov sa medzi prvých autorov historických prác z dejín baníctva zaradil v roku 1802 vtedajší fiškál Vrchného inšpektorského úradu v Smolníku
Florián Collinaszy so svojím rukopisom nazvaným ako Chronologicko-historický opis hornouhorského baníctva, v ktorom podal pozoruhodne presvedčivý prehľad dejín baníctva
v spišsko-gemerskom regióne od vrcholného stredoveku. Neskôr, v priebehu 19. storočia,
nasledovali Collinaszyho aj ďalší banskí úradníci, niektorí svoje práce i knižne publikovali a zasluhovali by si podrobnejší rozbor. Od konca 19. storočia sa v rámci výskumu
hospodárskych dejín dostali k problematike montánnej histórie okrem spomenutých
OBZORY MIROSLAV LACKO Montánno-historický výskum na Slovensku po roku 1989
209
regionálnych bádateľov aj profesionálni uhorskí a rakúski historici, ktorí svoje výsledky
publikovali v maďarčine alebo nemčine. Autori z radov slovenskej inteligencie sa zameria­
vali na obhajobu politických záujmov, resp. tvorbu „národných“ dejín a dokazovanie ich
starobylosti. Dejiny baníctva a hutníctva tak stáli na okraji ich záujmu a do popredia sa
dostávali výlučne v súvislosti s regionálnym „vlastivedným“ miestopisom.
Profesionálna slovenská historiografia sa dostala k témam z montánnej histórie až po
skončení druhej svetovej vojny a po svojej inštitucionalizácii. Po roku 1948 síce výskum
hospodárskych dejín vystúpil do popredia, publikované výsledky však limituje jednak
ideologická inštrumentalizácia a na druhej strane skutočnosť, že ich autori vychádzali
z konceptu slovenského marxistického národného príbehu.1 Koncepcia marxistického
národného príbehu sa zvlášť negatívne prejavila vo viacerých prácach z hospodárskych
dejín, keďže hospodársky vývoj nepriebehal izolovane vo vzduchoprázdne „na území Slovenska“, ale v širokých ekonomických väzbach nadregionálneho charakteru. Tak vzhľadom na značne obmedzený záber autorov lokálne, ako aj vo vzťahu k širokému hospodárskemu a sociálnemu kontextu, ktorý niektorí autori nedokázali reflektovať ani po roku
1989 (J. Vozár, M. Kamenický a ďalší), mnohé práce nezodpovedajú požiadavkám moderného bádania. Napriek týmto negatívam môžeme v slovenskej historiografii identifikovať
aj práce z hospodárskych dejín, ktoré dokázali prekonať spomenutý rubikon a zostali nadčasové (J. Vlachovič, Á. Paulinyi).
Po roku 1989 došlo k výraznemu úpadku záujmu o hospodárske dejiny v slovenskej
historiografii, personálne a inštitucionálne „podvyživenie“ tohto odboru sa odvtedy nepodarilo ani za 20 rokov prekonať. Montánno-historický výskum si vďaka dobrému inštitucionálnemu ukotveniu (špecializované múzeá, ústredný banský archív) však zachoval
svoju kontinuitu, na ktorú dnes môžeme nadviazať. Stalo sa tak i preto, že záujem o dejiny baníctva a hutníctva nebol len kabinetným – akademickým, ale tento záujem prežíval i vďaka svojmu vlastnému „životu“ v rámci profesionálnej slovenskej historiografie.
Konzumentom a záujemcom o problematiku montánnej histórie nebola len úzka odborná
verejnosť, ale do značnej miery aj širšia verejnosť (napr. z radov bývalých pracovníkov
rudného baníctva, geologického výskumu a podobne), čo platí dodnes.
Druhú stranu mince predstavuje odborná úroveň literatúry s montánno-historickou
tématikou vydanej po roku 1989. Treba povedať, že kvalitatívna úroveň tejto produkcie
výrazne kolíše a diametrálne rozdiely existujú tak medzi jednotlivými autormi, ako aj
medzi jednotlivými prácami. Zainteresovanosť autorov – „nehistorikov“ – amatérov sa
z hľadiska kvality produkcie javí často viac škodlivá, ako osožná. V každom prípade stav
bádania v tejto oblasti má mnohé deficity a nedostatky, ktoré však vyplývajú z nárokov
témy na bádateľov. Ani širšia odborná verejnosť si totiž často neuvedomuje, že výskum
v oblasti špeciálne starších dejín baníctva a hutníctva si vyžaduje nielen značnú jazykovú
pripravenosť, ovládanie historicko-technickej cudzojazyčnej terminológie, perfektné
zvládnutie pomocných vied historických (najmä paleografie), ale aj špeciálne poznatky
z oblasti banskej, úpravnickej, či hutnej technológie aspoň v základnej miere. To isté platí
aj pre poznanie širších súvislostí hospodárskych dejín. Práve uvedený rozsah poznatkov
kladie mimoriadne vysoké nároky na odbornú pripravenosť bádateľa, ktorý vstupuje na
1 Viac o tom HUDEK, A.: Najpolitickejšia veda : Slovenská historiografia v rokoch 1948–1968. Bratislava 2010,
s. 113–183ff.
210
HISTORICA Revue pro historii a příbuzné vědy 2012/2
pole montánnej histórie. Z týchto dôvodov vyplýva i znížený záujem historikov všeobecne
o montánno-historický výskum.
V nasledujúcom prehľade sa pokúsime predstaviť produkciu slovenskej historiografie
po roku 1989 z dejín baníctva a hutníctva, resp. k ich jednotlivým tématickým okruhom.
Syntetizujúce práce z dejín baníctva
Po roku 1989 vyšiel knižne prvý pokus o syntézu dejín baníctva. Podkladom pre túto publikáciu sa stala príloha časopisu Rudy vychádzajúca pod názvom Přehled dějin rudného
hornictví na území Československa v rokoch 1984 až 1989. Dvojzväzkové Dejiny baníctva
vyšli v rokoch 2003 až 2004 a predstavujú skôr populárnu obrazovú, ako vedeckú prácu.2
Historické údaje o vývoji ťažby zlata na území Slovenska priniesli autori samostatnej publikácie obsahujúcej však najmä informácie o geológii zlatonosných ložísk.3 Vývoj baníctva
na Slovensku v druhej polovici 19. storočia a v prvej tretine 20. storočia bol zmapovaný
tiež v samostatnej práci.4 Ani jedna z uvedených prác nedosiahla parametre vedeckej syntézy dejín baníctva, preto príprava takejto syntézy ešte stále zostáva otvorená.
Charakter sumarizujúcich majú i viaceré štúdie. Mnohé z nich sú prínosné a obsahujú
nový pohľad na historický vývoj. K takým patrí aj štúdia Eugena Kladivíka o baníctve
a hutníctve v prvej polovici 20. storočia.5 Dejiny magnezitového baníctva na Slovensku
boli zdokumentované v samostatnom zborníku zo seminára konaného pri príležitosti
130. výročia objavenia magnezitu u nás v Hnúšti v roku 2002.6 E. Kladivík sumarizoval
2 ZÁMORA, P. a kol.: Dejiny baníctva na Slovensku, 1: Využívanie nerastných surovín, ťažba rúd, vybraných
nerudných surovín a výroba kovov na území Slovenska od počiatkov do roku 1945. Košice 2003; TÝŽ: Dejiny
baníctva na Slovensku, 2: Využívanie nerastných surovín, ťažba rúd a vybraných nerudných surovín na Slovensku
v centrálne plánovanom hospodárstve za II. ČSR a ČSSR v rokoch 1945–1990 : Baníctvo na Slovensku v rokoch
1990–2000. Košice 2004.
3 BAKOS, F. a kol.: Zlato na Slovensku : Sprievodca zlatou históriou, ťažbou a náleziskami na našom území. Bratislava 2004.
4 MAZŮREK, J.: Baníctvo na Slovensku v rokoch 1854–1938. Martin 2000.
5 KLADIVÍK, E.: Baníctvo a hutníctvo na Slovensku v 1. polovici 20. storočia. In: Výroba a spracovanie medi :
3. seminár z dejín hutníctva na Slovensku. Herľany 1994, s. 159–175.
6 KUBÁČEK, J.: Vznik Gemerských priemyselných železníc. In: Zborník prednášok zo seminára 130. výročie
objavenia magnezitu na Slovensku. Hnúšťa 2002, s. 7–9; JAKAB, Z.: K dejinám geologického prieskumu na
magnezit v Spišsko-gemerskom rudohorí. In: Tamže, s. 10–15; VITÁSEK, A.: Celkový prehľad a stručná geologická charakteristika magnezitových ložísk Slovenska. In: Tamže, s. 16–26; SUROVEC, J.: Archívne dokumenty k ťažbe mastenca v Štátnom ústrednom banskom archíve. In: Tamže, s. 27–31; DOJČÁR, O.: Fenomén
magnezit: Požehnanie či prekliatie? In: Tamže, s. 32–34. KUŽVART, M.: Nerudy v globalizovaném světě. In:
Tamže, s. 35–40; SOMBATHY, L.: Prospektor Ing. Vojtech Rástocký. In: Tamže, s. 41–43; ĎUROVE, J. – SEDLATÝ, V. O. – BABOĽ, I. – CIBULIAK, P.: Súčasnosť ťažby mastenca v lokalite Mútnik. In: Tamže, s. 44–47;
KLADIVÍK, E.: Z histórie magnezitového závodu v Košiciach do roku 1945. In: Tamže, s. 48–51; KRAJČÍ, P. –
PAPP, J.: Chemické spracovanie magnezitu. In: Tamže, s. 52–56; URBAN, Ľ.: Železobohatá magnézia a jej
uplatnenie pri výrobe ocele. In: Tamže, s. 57–60; SOMBATHYOVÁ, M.: Magnezitové závody Lovinobaňa
v rokoch 1924–1945. In: Tamže, s. 61–65. DETKO, M.: História a súčasnosť ťažby magnezitu v Lubeníku. In:
Tamže, s. 66–68; SOMBATHY, L.: Baníctvo mastenca na Slovensku do roku 1990. In: Tamže, s. 69–89; GÁL, R.:
Použitie žiaruvzdorných materiálov z produkcie firmy Lovinit a. s., Lovinobaňa. In: Tamže, s. 90–92; BABOĽ, I.:
Vývoj závodu Talcum po roku 1989 až do súčasnosti. In: Tamže, s. 93–99; GROSJÁROVÁ, E. – MIHALIČ, M.:
Storočnica hačavskej magnezitky. In: Tamže, s. 102–108; CIBULIAK, P.: Cesty hľadania a uplatnenia technológií
v úprave mastenca a magnezitu na ložisku Mútnik – Hnúšťa. In: Tamže, s. 109–113; KMEŤ, S. a kol.: Úpravnícke metódy spracovania magnezitu. In: Tamže, s. 114–131; KRCHNÁKOVÁ, L: Najzápadnejšie ložisko magnezitu na Slovensku. In: Tamže, s. 132–136; MARCIŠIAKOVÁ, J.: Problematika radónu v hlbinnej bani Mútnik.
OBZORY MIROSLAV LACKO Montánno-historický výskum na Slovensku po roku 1989
211
tiež dejiny ťažby hnedého uhlia a lignitu na našom území do konca druhej svetovej vojny,
ako aj tému povrchového dobývania uhlia na Slovensku.7 Václav Furmánek charakterizoval stav poznania pravekej prospekcie a ťažby neželezných kovov na Slovensku a Marián
Skladaný stredoveké baníctvo na Slovensku.8 Podať komplexný pohľad na problematiku
lomov a povrchového dobývania bolo snahou usporiadateľov dvoch seminárov o tejto
téme, z ktorých vyšli aj zborníky príspevkov.9
Pramene k dejinám baníctva
Mnohé cenné edície prameňov k dejinám baníctva boli vydané práve v sledovanom období.
K tým najhodnotnejším patrí edícia Zlatej knihy baníckej – rukopisu, ktorý vznikol roku
1764 pri príležitosti návštevy synov Márie Terézie Jozefa a Leopolda v stredoslovenských
banských mestách. Prvý raz vyšla Zlatá kniha banícka v roku 1983 a v roku 2000 bolo zrealizované aj druhé vydanie tohto významného prameňa obsahujúceho presné opisy baní
a hút v stredoslovenskej banskej oblasti i množstvo plánov a banských máp z čias svojho
vzniku.10 V tejto súvislosti pripravil Jozef Vozár na vydanie denník princa Leopolda z cesty
do banských miest.11 V posledných rokoch sa dočkalo slovenského prekladu Agricolových
Dvanásť kníh o baníctve a hutníctve.12 Marián Skladaný charakterizoval pramene vo Fug­
gerovskom rodinnom archíve v Nemecku.13 Elena Kašiarová prezentovala kartografické
pamiatky Štátneho ústredného banského archívu v Banskej Štiavnici.14
In: Tamže, s. 137–144; ČELLÁR, D.: Rozvoj magnezitového priemyslu z pohľadu štátnej banskej správy a ich
vzájomná spojitosť. In: Tamže, s. 145–147.
7 KLADIVÍK, E.: História dobývania hnedého uhlia a lignitu na Slovensku do roku 1945. Spravodaj Banského
výskumu [ďalej SBV], 38, 1995, č. 4–5, s. 189–195; TÝŽ: Povrchové dobývanie uhlia na Slovensku. In: Nerastné
bohatstvo v lomoch – Stredné Slovensko : Zborník prednášok zo seminára. Banská Štiavnica 2007, s. 81–84.
8 FURMÁNEK, V.: Stav poznania pravekej prospekcie a ťažby neželezných kovov na Slovensku. In: Montánna
archeológia na Slovensku : Medzinárodný seminár. Banská Štiavnica 2005, s. 15–18; SKLADANÝ, M.: Stredoveké baníctvo na Slovensku. In: Konferencia 520. výročie založenia Zväzu hornouhorských banských miest 1487–
2007. Rožňava 2007, s. 5–11.
9 Pozri napr. BREZNICKÁ, B.: Dejiny vzniku národného podniku Slovenský priemysel kameňa v Leviciach
a lomy patriace pod jeho správu. In: Nerastné bohatstvo v lomoch – Stredné Slovensko. Zborník prednášok zo
seminára. Banská Štiavnica 2007, s. 64–69; BEŇADIKOVÁ, D.: Slovenské bazaltové kameňolomy, národný
podnik, Lučenec a lom Tuhár. In: Tamže, s. 70–80; MALINIAK, P.: K historickým názvom lomov so zreteľom na
Zvolenskú kotlinu. In: Tamže, s. 133–134; SOMBATHYOVÁ, M.: Lom Polom a vápenka Varín do roku 1970. In:
Tamže, s. 85–100; SUROVEC, J.: Z histórie tehelne v Kysihýbli. In: Tamže, s. 119–124; SOMBATHYOVÁ, M.:
Povrchové dobývanie na Slovensku v rokoch 1989–2006. In: Nerastné bohatstvo v lomoch – Západné a východné
Slovensko. Banská Štiavnica 2008, s. 5–10; KRÁĽ, J. – LEHOTSKÝ, R. – SAND, J.: Mariánska bridlica – geológia, história, ťažba, spracovanie a perspektíva. In: Tamže, s. 30–34; LEHOTSKÝ, R.: Zabudnutá ťažba sarmatských pieskov v Bratislave – Dúbravke. In: Tamže, s. 35–36; JAKAB, Z.: Z dejín lomu v Gombaseku. In:
Tamže, s. 69–76; KLADIVÍK, E.: Vápencový lom Gombasek v 1. polovici 20. storočia. In: Tamže, s. 77–82; SUROVEC, J.: Z histórie tehelne v Smolníku a Smolníckej Hute. In: Tamže, s. 83–88; BREZNICKÁ, B.: Z histórie
lomovej ťažby v okolí mesta Levice. In: Tamže, s. 89–96; BEŇADIKOVÁ, D.: Suroviny pre hutu v Tisovci. In:
Tamže, s. 100–109.
10 VOZÁR, J. (ed.): Zlatá kniha banícka. Košice 2000.
11 TÝŽ (ed.): Denník princa Leopolda z cesty do stredoslovenských banských miest roku 1764. Martin 1990.
12 AGRICOLA, G.: Dvanásť kníh o baníctve a hutníctve. Ostrava 2006.
13 SKLADANÝ, M.: Pramene k slovenským dejinám vo Fuggerovskom rodinnom archíve v Dillingene an der
Donau. Studia Historica Tyrnaviensia 7, 2008, s. 87–95.
14 KAŠIAROVÁ, E.: Banícka a hutnícka minulosť Slovenska v kartografických pamiatkach. Košice 2010.
212
HISTORICA Revue pro historii a příbuzné vědy 2012/2
V rámci filologického výskumu boli uverejnené aj najstaršie mestské knihy banských
miest Gelnica a Švedlár.15 Banskoštiavnické a kremnické banské a mestské právo sa dočkalo slovenského prekladu a tak sú v súčasnosti tieto dôležité pramene k dejinám banského práva prístupné širokej verejnosti. Kódex mestského a banského práva Banskej
Štiavnice bol vydaný podľa znenia rukopisu z roku 1572 a kremnické práva podľa rukopisov mestskej knihy z rokov (1492), 1504, 1512, 1530 a 1537.16
Banícke lokality a regióny Slovenska
Vývojom ťažby uhlia v Badíne sa v samostatnej štúdii zaoberal Ivan Herčko.17 O niekdajšom starom banskom meste Banská Belá existuje viacero publikácií, v roku 1998 sa tu
uskutočnil seminár Z dejín baníctva v Banskej Belej v rámci série seminárov o jednotlivých
banských revíroch na Slovensku, ktoré do roku 2006 organizoval každoročne Eugen Kladivík.18 Jozef Surovec sa zaoberal starším predindustriálnym banským podnikaním v tejto
lokalite.19
Dejinám banského podnikania a hutníctva v Banskej Bystrici a okolí sa v slovenskej
historiografii venoval nemalý priestor vzhľadom na skutočnosť, že ťažba a spracovanie
15 PIIRAINEN, I. T. – MEIER, J. (eds.): Das Stadtbuch von Schwedler/Švedlár : Texte und Untersuchungen
zum entstehenden Neuhochdeutsch in der Slowakei. Levoča 1993; PROTZE, H. (ed.): Das älteste Stadtbuch der
Königl­ich freien Bergstadt Göllnitz/Gelnica in der Unterzips und seine Sprache. Frankfurt am Main 2002.
16 VOZÁR, J. (ed.): Kódex mestského a banského práva Banskej Štiavnice. Košice 2002; ČELKO, M. (ed.): Mestské a banské právo Kremnice. Košice 2004.
17 HERČKO, I.: Z histórie uhoľného baníctva v Badíne. In: Zborník Slovenského banského múzea [ďalej Zb SBM]
16, 1993, s. 35–61.
18 SOMBATHY, L.: Banské úseky v banskobelianskom banskom revíri. In: SBV 38, 1998, č. 2–3, s. 30–35.
ČELKO, M.: Príspevok k dejinám Banskej Belej do konca 16. storočia. In: Tamže, s. 36–43; SÍKOROVÁ, E. –
SUROVEC, J.: Baníctvo v Banskej Belej v rokoch 1600–1850. In: Tamže, s. 43–47; SUROVEC, J.: Skladba
ťažiarov v Banskej Belej v rokoch 1778–1788. In: Tamže, s. 48–52; ČELKO, M.: Príspevok k správnemu a demografickému vývoju Banskej Belej ku koncu 80. rokov 18. storočia. In: Tamže, s. 53–55; JAKAB, Z.: Dejiny baníctva v Banskej Belej od roku 1850 do vzniku česko-slovenského štátu. In: Tamže, s. 56–62; TÝŽ: Plán obnovenia ťažby zlatých rúd v Banskej Belej podľa návrhu Ľudovíta Litschauera a Ľudovíta Cseha. In: Tamže, s. 62–65;
KLADIVÍK, E.: Rudné baníctvo v Banskej Belej v 1. polovici 20. storočia. In: Tamže, s. 66–71. DURBÁK, M.:
Baníctvo v štôlni Ferdinand v 80. rokoch 20. storočia. In: Tamže, s. 71–76; KAMENICKÝ, M.: Príspevok k dejinám hutníctva v Banskej Belej. In: Tamže, s. 77–79. PASTOR, J. – PETR, K.: Geologicko-prieskumné aktivity kanadskej firmy Keylock Resources Inc. v okolí Banskej Belej. In: Tamže, s. 80–83; SLAVKOVSKÝ, J.: Sekundárne
kvarcity ložiska Šobov – základná surovina na výrobu dinasu v Banskej Belej. In: Tamže, s. 84–86; HERČKO, I.:
Snahy o založenie továrne na výrobu dinasu v Banskej Štiavnici. In: Tamže, s. 87–93; TÝŽ: Prípravné práce na
výstavbu továrne na výrobu dinasu v Banskej Belej. In: Tamže, s. 94–98; HOCK, M.: Výstavba závodu Dinaska
v Banskej Belej. In: Tamže, s. 99–103; LUŽINA, Ľ.: História SMZ, n. p., Košice, závodu v Banskej Belej v rokoch
1954–1963. In: Tamže, s. 104–106; LEGÉNI, J.: Rozvoj a výroba SMZ, š. p., Košice, závodu Banská Belá v rokoch 1960–1989. In: Tamže, s. 107–115; MIHÁLIK, I.: Štrukturálne zmeny po roku 1989 a ich vplyv na dianie
a výrobu v štátnom podniku Dinas Banská Belá. In: Tamže, s. 116–120; HUSÁK, V.: Architektúra továrne Dinas
v Banskej Belej. In: Tamže, s. 121–125; FABIAN, P.: Areál farského kostola sv. Jána evanjelistu v Banskej Belej –
príspevok k poznaniu jeho stavebno-architektonického vývoja. In: Tamže, s. 126–128; LOVÁSOVÁ, E.: Banícke
ľudové umenie Banskej Belej. In: Tamže, s. 129–132; ČELKOVÁ, M.: Príspevok k výtvarným dejinám Banskej
Belej. In: Tamže, s. 133–143; LICHNEROVÁ, R.: Banská Belá v maliarstve a kresbe 20. storočia. In: Tamže,
s. 144–150; MELCER, J.: Stará Belá – povesť a skutočnosť. In: Tamže, s. 151–153. MELCER, J.: Cirkevné dejiny Banskej Belej. In: Tamže, s. 154–158; VOZÁR, J.: Národnostné a náboženské pomery obyvateľov Banskej
Belej do konca 19. storočia. In: Tamže, s. 159–161; LUKÁČ, Ľ.: Les a lesné hospodárstvo obce Banská Belá. In:
Tamže, s. 162–166; MECHO, V.: Súčasnosť a predpokladaný vývoj obce Banská Belá. In: Tamže, s. 167–169.
19 SUROVEC, J.: Baníctvo v Banskej Belej za feudalizmu. In: Banské mestá na Slovensku. Martin 1990, s. 131–
138.
OBZORY MIROSLAV LACKO Montánno-historický výskum na Slovensku po roku 1989
213
medi na okolí mesta dosiahla už v stredoveku nadregionálny význam. Rozvoj stredovekej
výroby medi tu zavŕšil vznik thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti Ungarischer Handel,
ktorá predstavovala prvý ranokapitalistický podnik v Európe. Jeho dejiny predstavujú samostatnú a pozoruhodnú kapitolu v dejinách baníctva na Slovensku.20 Vznikli tiež viaceré
štúdie o zápasoch mediarskeho podniku a mesta, či o banskobystrickom trhu v čase rozmachu tunajšieho medenorudného baníctva.21 Osobitný zdroj informácií o banskobystrickom baníctve a hutníctve predstavujú práce Emila Jurkoviča s historickou tematikou.
E. Jurkovič žil v rokoch 1857 až 1936 a vytvoril množstvo dodnes cenných diel pojednávajúcich o dejinách Banskej Bystrice. Keďže verejnosti boli zväčša neprístupné, vzhľadom
na výpovednú hodnotu došlo v súčasnosti k ich preloženiu do slovenčiny a vydaniu.22 Pri
príležitosti 750. výročia udelenia mestských privilégií Banskej Bystrici bolo v roku 2005
20 SKLADANÝ, M.: Das erste frühkapitalistische Unternehmen im slowakischen Bergbau. In: Urbs – Provincia – Orbis : Beiträge zu den zwischenkarpatischen und europäischen Beziehungen der Städte. Košice 1993, s. 83–
90; TÝŽ: Prvé thurzovsko-fuggerovské zmluvy o spoločnom mediarskom podniku. Historický časopis [ďalej HČ]
43, 1995, č. 2, s. 215–229; TÝŽ: Thurzovsko-fuggerovský mediarsky podnik v Banskej Bystrici a jeho európsky
význam. In: Päťsté výročie vzniku thurzovsko-fuggerovského mediarskeho podniku v Banskej Bystrici. Banská Bystrica 1995, s. 8–37; ALBERTY, J.: Banskobystrický mediarsky podnik – nosný, jedinečný historický fenomén.
In: Tamže, s. 54–63; SKLADANÝ, M. – ŠEVČÍKOVÁ, Z.: Zašlá sláva banskobystrickej medi. Pamiatky a múzeá,
1995, č. 3, s. 62–63. SKLADANÝ, M.: Thurzovsko-fuggerovské vyúčtovania z rokov 1495–1526. Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského – Historica 45, 2002, s. 155–157; TÝŽ: Počiatky erárneho podnikania
v stredoslovenskom baníctve. In: Slovensko a Habsburská monarchia. Bratislava 1994, s. 50–59; TÝŽ: Fuggerovský kapitál pri vzniku habsburskej monarchie. In: Politický zrod novovekej strednej Európy. Prešov 2005, s. 33–45;
VOZÁR, J.: Prechod banskobystrického mediarskeho podniku z fuggerovského prenájmu do správy banského
eráru. In: Päťsté výročie vzniku thurzovsko-fuggerovského mediarskeho podniku v Banskej Bystrici. Banská Bystrica 1995, s. 73–81; GRAUS, I.: Dóciovci z Veľkej Lúče ako jeden z destabilizujúcich faktorov banského podnikania v stredoslovenskej banskej oblasti na prelome 15. a 16. storočia. In: Tamže, s. 107–123; ŠEVČÍKOVÁ, Z.:
Thurzov dom v Banskej Bystrici. In: Tamže, s. 124–134; DANIŠ, M.: Zlomok slovanskej prvotlače krakovskej
proviniencie v banskobystrickom mestskom archíve. In: Tamže, s. 134–145; BITUŠÍKOVÁ, A.: Banícky výtvarný
prejav v montánnej oblasti B. Bystrice. In: Tamže, s. 146–150; SKLADANÝ, M.: Augsburskí Fuggerovci a banskobystrická meď. In: Banská Bystrica. Historicko–etnologické štúdie. Banská Bystrica 2000, s. 7–22; GRAUS, I.:
Fuggerovci a Banská Bystrica (1494–1546). In: Štúdie z dejín baníctva a banského podnikania. Zborník k životnému jubileu Mariána Skladaného. Bratislava 2001, s. 28–33; HUSÁK, V.: Pamiatky na mediarsku výrobu
banskobystrického podniku. In: Päťsté výročie vzniku thurzovsko-fuggerovského mediarskeho podniku v Banskej
Bystrici. Banská Bystrica 1995, s. 82–90. TÝŽ: Pamiatky historickej výroby : Nedocenená súčasť kultúrneho dedičstva : Venované pamiatke 500. výročia založenia Medeného hámra v Banskej Bystrici. In: 1. celoslovenská
konferencia Krajina, človek, kultúra. Banská Bystrica 1996, s. 87–90; TÝŽ: K historickému odkazu plánov banských meračov : Poznámky na základe štúdia situačných, stavebných plánov a vedút, týkajúcich sa banskobystrického mediarskeho podniku. SBV 36, 1996, č. 4–5, s. 210–213; HUSOVSKÁ, Ľ.: Zachránime svedkov slávy
banskobystrickej medi. Pamiatky a múzeá, 1997, č. 1, s. 50–54; HUSÁK, V.: Banskobystrický mediarsky podnik.
Eurostav 11, 2005, č. 1, s. 16–18, č. 2, s. 92–93; TÝŽ: Medený hámor v Banskej Bystrici. In: Tamže, č. 7, s. 70–73;
TÝŽ: Stavebný vývin medeného hámra v Banskej Bystrici. In: Výroba a spracovanie medi : 3. seminár z dejín
hutníctva na Slovensku. Herľany 1994, s. 22–36; KAFKA, R.: Hutnícka výroba v banskobystrickom medenom
hámri počas 20. storočia. In: Meď v Európe. Banská Štiavnica 2003, s. 88–91; TÝŽ: Banskobystrický mediarsky
podnik – dve kapitoly k medi. In: Minulosť a prítomnosť Banskej Bystrice I. Banská Bystrica 2006, s. 101–116;
SKLADANÝ, M.: Ján Turzo a turzovsko-fuggerovský mediarsky podnik v Banskej Bystrici (1494–1526). Montánna história [ďalej MH] 1, 2008, s. 16–31.
21 GRAUS, I.: Zápas o banskobystrické mestské výsady na začiatku 16. storočia. HČ 42, 1994, č. 1, s. 3–20;
TÝŽ: Špitál svätej Alžbety ako predmet zápasu Banskej Bystrice s turzovsko-fuggerovským mediarskym podnikom v prvej polovici 16. storočia. Tamže 46, 1998, č. 4, s. 557–578; TÝŽ: Zápas Banskej Bystrice s vedením turzovsko-fuggerovského mediarskeho podniku o správu bratstva Božieho tela. Tamže 47, 1999, č. 2, s. 173–186;
TÝŽ: Zápas Banskej Bystrice s turzovsko-fuggerovským mediarskym podnikom o banské a troskové odvaly.
Tamže 53, 2005, č. 2, s. 243–254; SLANÝ, J.: Banskobystrický trh v období rozmach medenorudného baníctva
na Slovensku (1495–1570). Stredné Slovensko – spoločenské vedy 9, 1990, s. 115–122.
22 JURKOVICH, E.: Príbehy z minulosti Banskej Bystrice I–II. Banská Bystrica 1997.
214
HISTORICA Revue pro historii a příbuzné vědy 2012/2
vydané aj jeho najväčšie, najpodrobnejšie a dosiaľ neprekonané dielo o dejinách tohto
mesta obsahujúce i údaje o histórii baníctva, o bystrických ťažiaroch a pod.23 V tom istom
roku sa uskutočnila aj konferencia o dejinách mesta, z ktorej bol v roku 2006 vydaný dvojzväzkový zborník.24 Oto Tomeček sa podrobne zaoberal drevorubačskými a uhliarskymi
osadami na území mesta.25
V sledovanom období vzniklo veľa prác v súvislosti s objasňovaním počiatkov mesta
a baníctva v Banskej Štiavnici. Išlo o publikované výsledky archeologických výskumov
a rôzne ďalšie nadväzujúce štúdie, či články.26 Zaujímavá bola i polemika M. Minárčica
a M. Čelka na stránkach zborníka Montánna história.27 Obsiahlu literatúru predstavujú
rôzne popularizačné publikácie o dejinách mesta.28 Avšak väčšiu výpovednú hodnotu
23 TÝŽ:
Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica : Na základe poverenia predstaviteľov mesta napísal v rokoch
1896–1922 Emil Jurkovič. Banská Bystrica 2005.
24 Z príspevkov spomenieme SKLADANÝ, M.: Baníctvo v Banskej Bystrici v stredoveku. In: Minulosť a prítomnosť Banskej Bystrice I. Banská Bystrica 2006, s. 70–86; GRAUS, I.: Podnikateľské aktivity mesta Banskej
Bystrice a jeho obyvateľov v baníctve v období thurzovsko-fuggerovského nájmu mediarskeho podniku. In: Tamže, s. 87–100.
25 TOMEČEK, O.: Formovanie osídlenia drevorubačských a uhliarskych osád na území mesta Banská Bystrica.
HČ 57, 2009, č. 2, s. 195–222; TÝŽ: Drevorubači a uhliari v lesoch Banskej Bystrice. Banská Bystrica 2010.
26 LABUDA, J.: K problematike osídlenia banských miest na Slovensku. HČ 38, 1990, č. 3, s. 391–397; TÓTHOVÁ, Š.: Výsledky archeologického výskumu v Banskej Štiavnici. In: Banské mestá na Slovensku. Martin
1990, s. 50–66; LABUDA, J.: Stav archeologického výskumu na Starom meste v Banskej Štiavnici. In: Tamže,
s. 67–72; TÝŽ: Technická keramika z archeologického výskumu Komorského dvora v Banskej Štiavnici. Zborník
Banského múzea [ďalej ZbBM] 15, 1991, s. 217–241; TÝŽ: Materiálna kultúra z výskumu Kammerhofu v Banskej Štiavnici (Príspevok k problematike montánnej archeológie na Slovensku). Slovenská archeológia [ďalej
SlArch] 40, 1992, č. 1, s. 135–163; TÝŽ: Počiatky osídlenia a baníctva v Banskej Štiavnici. In: Zborník referátov
zo seminára o možnostiach záchrany banskoštiavnického a hodrušského baníctva. Banská Štiavnica 1992, s. 5–10;
TÝŽ: Počiatky banskej činnosti v Banskej Štiavnici. Pamiatky a múzeá, 1994, č. 5–6, s. 20–21; HANULIAK, M. –
HOŠSO, J. – HUNKA, J.: Najvýznamnejšie poznatky z výskumu banskoštiavnického dominikánskeho kláštora.
SlArch 44, 1996, s. 307–326; LABUDA, J.: Untersuchungen zur frühen Montangeschichte von Banská Štiavnica. Der Anschnitt 48, 1996, č. 2–3, s. 91–92; TÝŽ: Montánna archeológia na Slovensku (Príspevok k dejinám
stredoveku). SlArch 45, 1997, č. 1, s. 83–156; TÝŽ: Archeologický výskum banských diel v intraviláne Banskej
Štiavnice. Zb SBM 18, 1997, s. 9–18. LABUDA, J. – MIHOK, Ľ.: Production of iron objects in mining region
Špania Dolina and Banská Štiavnica. In: Východoslovenský pravek : Archeometallurgy in the Central Europe. Košice 1999, s. 157–165; LABUDA, J.: Ryžovanie zlata a začiatky osídlenia banskoštiavnického regiónu. Mineralia
Slovaca 31, 1999, č. 3–4, s. 393–396. TÝŽ: Banská Štiavnica – old technologies in the former European mining
industry centre. In: Archeometallurgy in the Central Europe, 3. Herľany 2000. Acta Metallurgica Slovaca 7, 2001,
mimoriadne č. 2, s. 204–208; TÝŽ: Pozoruhodné nálezy zo Starého mesta v Banskej Štiavnici. In: Archeologica
historica 35, 2000, s. 7–24; TÝŽ: Argentifodina a montánna archeológia. In: Európske ložiská striebra a vplyvy
ich ťažby na životné prostredie. Banská Štiavnica 2002, s. 125–129; TÝŽ: Najstarší nález baníckeho fokoša
zo Starého mesta v Banskej Štiavnici. Zb SBM 20, 2004, s. 7–12; TÝŽ: Staré mesto (Glanzenberg) v Banskej
Štiavnici po 25 rokoch archeologického výskumu. In: Montánna archeológia na Slovensku : Medzinárodný seminár. Banská Štiavnica 2005, s. 95–102; HUNKA, J.: Nálezy mincí a iných s obchodom spojených predmetov
z Glanzenbergu, ich význam pre poznanie politicko-hospodárskeho vývoja Banskej Štiavnice a okolia. In: Tamže,
s. 103–107; TÝŽ: Dva výnimočné žetóny z Banskej Štiavnice – Glanzenbergu. In: Argenti fodina 2008 : Zborník
prednášok. Banská Štiavnica 2009, s. 17–20; KAŠIAROVÁ, E.: Archívne obrazové pramene k archeologickej
lokalite Staré mesto/Alteburg v Banskej Štiavnici. In: Tamže, s. 21–25.
27 MINÁRČIC, M.: Metačná listina svätoantonského panstva z roku 1266 a jej výpovedná hodnota k dejinám
banskoštiavnického baníctva. MH 2, 2009, s. 46–69; ČELKO, M.: K najstarším dejinám Banskej Štiavnice (Diskusný príspevok k štúdii Miroslava Minárčica). In: Tamže, s. 70–77.
28 BÁRTA, V. – NOVÁK, J.: Banská Štiavnica. Banská Bystrica 1991; NOVÁK, J. – LICHNER, M.: Banská
Štiavnica. Martin 1991; NOVÁK, J.: Banská Štiavnica – perla miest. Bratislava 1992. DVOŘÁKOVÁ, V. – TÓTHOVÁ, Š.: Banská Štiavnica : Svetové kultúrne dedičstvo. Bratislava 1995; HERČKO, I. a kol.: Banská Štiavnica
na Listine svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Martin 1996; LICHNER, M.: Banská Štiavnica. Banská Bystrica 1998.
OBZORY MIROSLAV LACKO Montánno-historický výskum na Slovensku po roku 1989
215
o vývoji mesta a baníctva má jeho najnovšia monografia, ktorú napísal početný kolektív
autorov.29 Pozornosť bola venovaná aj osobnostiam Banskej Štiavnice a okolia, z ktorých
mnohé sa zaslúžili o rozvoj tunajšej ťažby rúd.30 Richard Marsina sa zaoberal najstarším
mestským privilégiom Banskej Štiavnice.31 Lucia Krchnáková spracúvala problematiku
banského zdravotníctva v tejto oblasti.32 Viaceré štúdie sa zaoberali vzťahmi Banskej
Štiavnice s baníckou Európu, či pozoruhodnými návštevami mesta.33 K takým návštevám
patrila cesta Františka Štefana Lotrinského do stredoslovenských banských miest v roku
1751, čomu bol venovaný medzinárodný seminár.34 Príspevkom k dejinám baníctva sú
práce zaoberajúce sa banskoštiavnickým vodohospodárskym systémom – sústavou tajchov slúžiacou pre potreby banskej prevádzky.35 V roku 2003 sa o tejto problematike uskutočnil seminár Historický význam banskoštiavnických vodných nádrží a problematika ich
ochrany, ktorý priniesol nové poznatky o výstavbe a osudoch tohto vodohospodárskeho
29 LICHNER, M. a kol.: Banská Štiavnica : Svedectvo času. Banská Bystrica 2002.
30 HERČKO, I.: Osobnosti Banskej Štiavnice a okolia. Banská Štiavnica 1995; LICHNER, M. a kol. Osobnosti
Banskej Štiavnice. Banská Bystrica 2006.
31 MARSINA, R.: Najstaršie mestské privilégium Banskej Štiavnice. SlArch 40, 2005, č. 2, s. 39–49.
32 KRCHNÁKOVÁ, L.: Zdravotnícka starostlivosť o baníkov v stredoslovenskej banskej oblasti (so zameraním
na pôsobenie a prínos Jána Juraja Hoffingera). MH 3, 2010, s. 24–93.
33 NOVÁK, J.: Vzťahy Banskej Štiavnice s baníckou Európou do založenia Baníckej akadémie. In: Banské mestá
na Slovensku. Martin 1990, s. 36–49; KAŠIAROVÁ, E.: O niektorých pozoruhodných návštevách a návštevníkoch Banskej Štiavnice. Zb SBM 18, 1997, s. 43–66; KAŠIAROVÁ, E.: Die bedeutenden Besucher des schemnitzer Berggebietes. In: 3rd International Symposium : Cultural Heritage in Geology, Mining and Metallurgy.
Saint-Petersburg 1997, s. 42; KAŠIAROVÁ, E.: Die Erkenntnis- und Arbeitsreisen der Idrianer nach Banská
Štiavnica. In: 6th International Symposium : Cultural Heritage in Geosciences, Mining and Metallurgy : Idrija,
Slovenia, 2002. Idrija 2003, s. 99–107; SÍKOROVÁ, E.: Das Quecksilberbergwerk von Idria in den Archivdokumenten des Staatlichen Zentralbergarchivs zu Banská Štiavnica. In: Tamže, s. 99–107.
34 NOVÁK, J.: Banská Štiavnica – centrum európskeho baníctva v polovici 18. storočia. In: Zlatá a strieborná
cesta Františka Štefana Lotrinského po stredoslovenských banských mestách. Banská Štiavnica 2001, s. 10–16;
ČIČAJ, V.: Stredoslovenské banské mestá v nemeckých cestopisoch 17. storočia. In: Tamže, s. 71–77; NOVÁK, J.: Rakúsko a Banská Štiavnica – vzájomné interakcie v minulosti. In: Tamže, s. 91–96; ČELKO, M.: Návšteva Františka Štefana Lotrinského na strednom Slovensku r. 1751 vo svetle historických prameňov. In: Tamže, s. 97–108; KAŠIAROVÁ, E. – SÍKOROVÁ, E.: Finančné a hmotné náklady spojené s cisárskou návštevou
Banskej Štiavnice a Kremnice v roku 1751. In: Tamže, s. 109–156; KLADIVÍK, E.: Baníctvo v banskoštiavnickej
rudnej oblasti v 1. polovici 18. storočia. In: Tamže, s. 157–167; HOCK, M.: Úprava rúd a výroba drahých kovov
v polovici 18. storočia. In: Tamže, s. 168–176; KAMENICKÝ, M.: Huty na výrobu drahých kovov v kremnicko-banskoštiavnickej oblasti a ich zamestnanci v čase návštevy F. Š. Lotrinského. In: Tamže, s. 177–183; KRCHNÁKOVÁ, L.: Banskoštiavnickí banskí lekári v období príchodu cisára Františka Štefana Lotrinského do Banskej Štiavnice v roku 1751. In: Tamže, s. 190–198; LAPITKOVÁ, Z.: Návrhy triumfálnych brán od A. Schmidta
a otázka ich realizácie k cisárskej návšteve F. Š. Lotrinského. In: Tamže, s. 199–208; HUSÁK, V.: Neznáme
barokové staviteľstvo z produkcie stredoslovenských erárnych banských komôr. In: Tamže, s. 209–226; ČELKOVÁ, M.: Výtvarné umenie Banskej Štiavnice v čase cisárskej návštevy v polovici 18. storočia : Novoobjavené
fragmenty z hlavného oltára nemeckého kostola, práca D. I. Stanettiho : Reštaurovanie akad. mal. K. Stojkovová : Idea a koncepcia výstavy „Zlatá a strieborná cesta cisára F. Lotrinského po stredoslovenských banských
mestách“ v Galérii J. Kollára, zoznam zbierkových predmetov : Strelecké terče z čias návštevy (Dokumenty). In:
Tamže, s. 227–251. KAMHALOVÁ, M.: Pamätné medaily z roku 1751 k návšteve cisára Františka Lotrinského
v Banskej Štiavnici a Kremnici. In: Tamže, s. 263–269; KAMENICKÝ, M.: Návšteva Františka Štefana Lotrinského v Banskej Štiavnici a Kremnici. História 1, 2001, č. 5, s. 34–35.
35 NOVÁK, J.: Vznik prvých vodných nádrží v banskoštiavnickom rudnom revíre v 16. storočí. In: Zb SBM 16,
1993, s. 25–33; NOVÁK, J.: Prehlbujúce sa problémy baníctva v banskoštiavnickom rudnom revíre v 17. storočí
a hľadanie východísk z nich. In: Zb SBM 17, 1995, s. 41–52; LICHNER, M. a kol.: Banskoštiavnické tajchy. Liptovský Mikuláš 19971, Banská Bystrica 19992, Banská Bystrica 20053.
216
HISTORICA Revue pro historii a příbuzné vědy 2012/2
systému.36 S Banskou Štiavnicou sa spája i ľudové umenie vytvárané baníkmi. Viacerí autori sledovali práve témy baníckeho ľudového umenia, baníckych pamiatok a umelecké
diela inšpirované alebo súvisiace s banskou činnosťou v tomto meste.37 V ďalších prácach
36 SÍKOROVÁ, E.: Vindšachtské vodné nádrže a vodná nádrž Bakomi. SBV 43, 2003, č. 2–4, s. 26–35; KRCHNÁKOVÁ, L.: Richňavské vodné nádrže v minulosti. Tamže, s. 36–40; KAŠIAROVÁ, E.: Dolnohodrušská vodná
nádrž. Tamže, s. 41–50; SUROVEC, J.: Z histórie Kolpašských vodných nádrží. Tamže, s. 51–55; JANCSY, P.:
Ottergrundské jazero – historické údaje a účel vo svetle archívnych dokumentov. Tamže, s. 56–58; KRCHNÁKOVÁ, L. – KLADIVÍK, E.: Energetické zdroje vodnostĺpcových strojov na šachtách Ondrej a Žigmund
v Banskej Štiavnici. Tamže, s. 59–64. PAUDITŠ, P.: Vodná nádrž Tajch a banský vodohospodársky systém
v Novej Bani. Tamže, s. 65–70. MAGULA, R.: Využívanie banských vôd, miestnych tokov a úhornianskej vodnej nádrže v smolníckom revíre. Tamže, s. 71–77. JAKAB, Z.: Rekonštrukcia vodných nádrží v okolí Banskej
Štiavnice od druhej polovice 19. storočia. Tamže, s. 78–87. FINKA, O.: Turčekovský vodovod. Tamže, s. 88–94.
ŽUFFA-ELLEK, M.: Historický Špaňodolinský banský vodovod. Tamže, s. 95–99. HOCK, M.: Využívanie vody
v úpravníctve rúd. In: Tamže, s. 100–103. KAMENICKÝ, M.: Voda ako zdroj energie v hutách v 18. storočí. Tamže, s. 104–106. SMOLKA, J.: Využívanie vôd z rozgrundského tajchu v minulosti. Tamže, s. 107–108; KLADIVÍK, E.: Využívanie vodných nádrží v banskoštiavnickom rudnom revíre na priemyselné účely v 1. polovici
20. storočia. Tamže, s. 109–118; HERČKO, I.: Využívanie banskoštiavnických vodných nádrží pre mestský
vodovod a lokálne hydroelektrárne. Tamže, s. 119–127; SOMBATHY, L. – SOMBATHY, E.: Menej známe banské vodohospodárske diela. Tamže, s. 128–131; NOVÁK, J.: Historický význam banského vodohospodárskeho
systému v banskoštiavnickom rudnom revíre. Tamže, s. 132–135; LUKÁČ, M. – BEDNÁROVÁ, E. – GRAMBLIČKOVÁ, D.: Historický význam banskoštiavnických nádrží v kontexte výstavby nádrží a priehrad na Slovensku a vo svete. Tamže, s. 136–140; BAKALJAROVÁ, M. – CÍGEROVÁ, K.: Bezpečnosť vodných diel banskoštiavnického vodohospodárskeho systému. Tamže, s. 141–148; RYBÁR, M.: Starnutie a obnova priehrad
banskoštiavnického vodohospodárskeho systému. Tamže, s. 149–151; BALÁŽ, A. – ČURMANOVÁ, Z.: Vodná
nádrž Úhorná. Tamže, s. 152–155; SOMBATHYOVÁ, M.: Zbierky Slovenského banského múzea v Banskej
Štiavnici dokumentujúce banskoštiavnické vodné nádrže. Tamže, s. 156–157; ČELKOVÁ, M.: Banskoštiavnické
jazerá ako inšpiračný zdroj pre slovenských výtvarných umelcov 20. storočia na príklade zbierok Slovenského
banského múzea v Banskej Štiavnici – Galérie Jozefa Kollára. Tamže, s. 158–164; SLAVKOVSKÝ, J.: Numizmatické a filatelistické zaujímavosti dotýkajúce sa baníctva a banských vodných nádrží v širšej oblasti Banskej
Štiavnici. Tamže, s. 165–169; KAŇA, R.: Aktuálny stav a dokumentácia banských vodohospodárskych objektov
v oblasti Hodrušskej a Richňavskej doliny. Tamže, s. 170–177; HANČINOVÁ, N. – TOMETZ, L.: Využitie banskoštiavnických tajchov pre rozvoj cestovného ruchu. Tamže, s. 178–181; KAŠIAROVÁ, E.: Porádek Na kúpania
v klingerstolnianskem Tajchu. Tamže, s. 182–183; ZEROLA, J. – ČAJKA, R.: Geopark Banská Štiavnica (pilotný
projekt rozvoja cestovného ruchu v regióne Banská Štiavnica). Tamže, s. 184–185; TITÍŽ: Banskoštiavnický vodohospodársky systém ako súčasť objektovej sústavy Geoparku Banská Štiavnica. Tamže, s. 186; KAFKA, R.:
Pamätná tabuľa pri výpusti z jazera Počúvadlo. Tamže, s. 187.
37 LICHNEROVÁ, R.: Banícka tematika a súčasný neprofesionálny výtvarný prejav (v zbierkach SNM – BM
v Banskej Štiavnici). ZbBM 15, 1991, s. 243–260; ČELKOVÁ, M.: Staré umenie v zbierkach SNM – Banského
múzea. Vlastivedný časopis 40, 1991, s. 13–18; LICHNEROVÁ, R.: Banícke ľudové umenie v oblasti Banskej
Štiavnice. Múzeum 36, 1991, č. 1, s. 6–10; SMOLÁKOVÁ, M. – ORIŠKO, Š.: Stavebná činnosť jezuitov v Banskej Štiavnici. Pamiatky a múzeá, 1992, č. 3, s. 11–13; LICHNEROVÁ, R.: Zastúpenie diela Edmunda Gwerka
v zbierkovom fonde SBM. Zb SBM 16, 1993, s. 109–120; ČELKOVÁ, M.: Umelecké remeslá Banskej Štiavnice. Pamiatky a múzeá, 1994, č. 1, s. 23–27; TÁŽ: Die Bergbaukunst in den Sammlungen des Slowakischen
Berg­bau­museums in Schemnitz (Banská Štiavnica), Slowakei. In: Das kulturelle Erbe in den Montan- und Geo­
wissenschaften, 2: Erbesymposium – Leoben 1995. Wien 1997, s. 43–56; KAŠIAROVÁ, E. – SÍKOROVÁ, E.:
Die künstlerische Gestaltung der im Staatlichen Zentralbergarchiv in Schemnitz (Banská Štiavnica) aufbewahrten Bergkarten vom 17. bis zum 19. Jahrhundert. In: Tamže, s. 121; LOVÁSOVÁ, E.: Rezbár Ján Šulc z Banskej
Štiavnice. Zb SBM 17, 1995, s. 147–162; KUCHTOVÁ, O.: Pamätník banskoštiavnického waldbürgera Ulricha Reuttera. Tamže, s. 163–171; ČELKOVÁ, M.: Banícke ikonografické nehnuteľné pamiatky na Slovensku
(1. časť). Tamže, s. 173–200; LICHNEROVÁ, R.: Fľaše trpezlivosti : Vkladačky vo fľaši v zbierkach Slovenského
banského múzea v Banskej Štiavnici. Pamiatky a múzeá, 1995, č. 1, s. 44–46; ČELKOVÁ, M.: Banícke hnuteľné
sakrálne pamiatky v banskoštiavnickom regióne. Tamže, 1996, č. 1, s. 32–37; ČELKOVÁ, M.: Banícke ikonografické nehnuteľné pamiatky na Slovensku (2. časť). Zb SBM 18, 1997, s. 165–196. LOVÁSOVÁ, E.: Rezbár Štefan Pivarči z Banskej Štiavnice. In: Tamže, s. 197–210; ČELKOVÁ, M.: Jeho cisársky majestát prichádza : Materiálová štúdia k výstavám artefaktov z cisárskych návštev Habsburgovcov v banských mestách v rokoch 1751
a 1764. Tamže, s. 211–226; TÁŽ: Hauptkammergrafsamt in Banská Štiavnica und Porträte seiner Vertreter.
In: 3rd International Symposium : Cultural Heritage in Geology, Mining and Metallurgy. Saint-Petersburg
OBZORY MIROSLAV LACKO Montánno-historický výskum na Slovensku po roku 1989
217
sa dotkli dejín strieborníckeho remesla v meste.38 Autori sa zaoberali aj vedeckými spolkami založenými v Banskej Štiavnici v druhej polovici 19. storočia.39 Ďalšie príspevky boli
uverejnené v zborníku zo seminára o knižnej kultúre v Banskej Štiavnici.40 Niekoľkí autori
si všimli problematiku banských technických pamiatok v meste, ktoré v súčasnosti predstavujú priemyselné dedičstvo.41
Dobšinou sa v sledovanom období zaoberal seminár konaný vo Vyšnej Slanej v roku
1996.42 O lokalite vyšla v roku 2008 aj kolektívna práca.43 O banskom závode v Drnave
napísal štúdiu so zreteľom na históriu banskej techniky E. Kladivík.44 Kratší príspevok
o baníctve v Drnave publikoval Ján Hlobil.45
1997, s. 25–27; ČELKOVÁ, M. – ČELKO, M.: Príspevok k dejinám zlatníckeho remesla v Banskej Štiavnici.
Zb SBM 19, 2002, s. 105–115; LOVÁSOVÁ, E.: „Baňa vo fľaši“ z roku 1762 v zbierkach Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. Tamže, s. 129–133; ČELKOVÁ, M.: Metallverarbeitende und künstlerische
Handwerke von Banská Štiavnica. In: 6th International Symposium : Cultural Heritage in Geosciences, Mining
and Metallurgy. Idrija, Slovenia, 2002. Idrija 2003, s. 199–203. TÁŽ: Umenie medikováčov Banskej Štiavnice.
In: Meď v Európe. Banská Štiavnica 2003, s. 108–121; TÁŽ: Historické mestské, banícke, cirkevné, spolkové
zástavy v zbierkovom fonde Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. Zb SBM 20, 2004, s. 33–45;
LICHNEROVÁ, R.: Výzdoba banských máp – prameň pre výskum dejín baníctva i pre skúmanie podôb grafickej
výtvarnej tvorby v minulých obdobiach. Tamže, s. 47–52.
38 ČELKO, M.: Písomné pramene k histórii strieborníckeho remesla v Banskej Štiavnici vo fondoch Štátneho
okresného archívu v 15.–16. storočí. In: Európske ložiská striebra a vplyvy ich ťažby na životné prostredie. Banská
Štiavnica 2002, s. 93–95; ČELKOVÁ, M.: Najvýznamnejšie striebornícke zbierky z majetku Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. In: Tamže, s. 97–105.
39 HERČKO, I.: Vedecké spolky v Banskej Štiavnici v druhej polovici 19. storočia. SBV 38, 1998, č. 1, č. 6, s. 19–
24, 346–353.
40 Z týchto príspevkov uvádzame len tie, ktoré sa bezprostredne dotýkajú banskoštiavnického baníctva. KAMENICKÝ, M.: Probierbuchy, ich obsahová náplň, so zameraním na banskoštiavnickú oblasť. In: Kniha 1999–
2000 : Zborník o problémoch a dejinách knižnej kultúry. Martin 2001, s. 135–141; VOZÁR, J.: Technická literatúra v banskoštiavnických archívoch a knižniciach v 18.–19. storočí. In: Tamže, s. 142–147; KLADIVÍK, E.:
Prvé banícke učebnice profesorov Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. In: Tamže, s. 148–160; HERČKO, I.:
Učebnice mineralógie a geognózie profesorov Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. In: Tamže,
s. 161–173; HOCK, M.: Výučba a učebnice banského meračstva na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. In:
Tamže, s. 174–180.
41 DURBÁK, M. a kol.: Sprievodca po technických pamiatkach Banskej Štiavnice a okolia. Banská Bystrica 2003;
VOŠKOVÁ, K. – ŠUJANOVÁ, S.: Banská Štiavnica a technické pamiatky v okolí – problémy právnej a praktickej pamiatkovej ochrany. In: Priemyselné dedičstvo ako súčasť kultúrneho dedičstva. Košice 2004, s. 71–72;
KAFKA, R.: Technické pamiatky na výrobu farebných a drahých kovov. In: Tamže, s. 98–100; HERČKO, I.: Banskoštiavnické baníctvo v rokoch 1919–1939. In: Historické špecifiká stredného Slovenska v rokoch 1918–1938.
Banská Bystrica 2008, s. 207–225.
42 SLAVKOVSKÝ,
J.: Geologicko–ložiskové pomery okolia Dobšinej. SBV 36, 1996, č. 2–3, s. 107–111;
HERČKO, I.: Z dejín geologických výskumov v okolí Dobšinej. Tamže, s. 112–116; TÝŽ: Z histórie mineralogických výskumov v Dobšinej. Tamže, s. 116–120; MAGULA, R.: História ťažby kobaltovo–niklovej rudy v Dobšinej. Tamže, s. 120–123; ROZLOŽNÍK, O.: Ložiská medených a ortuťových rúd v regióne Dobšinej. Tamže,
s. 124–126; JAVNICKÝ, Š.: Z dejín výroby azbestu v Dobšinej do roku 1945. Tamže, s. 127–129; VOZÁR, J.:
Výroba azbestu v Dobšinej po roku 1945. Tamže, s. 130–136; SUROVEC, J.: Archívne dokumenty o baníctve
v Nižnej Slanej a Dobšinej v Štátnom ústrednom banskom archíve Banská Štiavnica. Tamže, s. 136–140.
43 ROZLOŽNÍK, O. – HUNSDORFER, E. a kol.: Banské mesto Dobšiná. Košice 2008.
44 KLADIVÍK, E.: Drnavský železorudný závod Rimamuránsko-šalgótarjánskej železiarskej účastinnej spoločnosti. MH 1, 2008, s. 144–153.
45 HLOBIL, J.: História ťažby a spracovania železa v ložiskovom rajóne Krásnohorské Podhradie – Drnava. In:
Zborník prednášok z konferencie Prínos Andrássyovcov pre baníctvo a železiarstvo v okolí Rožňavy. Rožňava 2008,
s. 51–54.
218
HISTORICA Revue pro historii a příbuzné vědy 2012/2
V súčasnosti opäť ožil záujem o opálové bane na Dubníku pri Červenici, čo sa prejavilo
i v odbornej literatúre.46 Výsledkom týchto aktivít je niekoľko samostatných publikácií.47
Naftový podnik v Gbeloch zhodnotil vo svojej štúdii P. Čomaj.48 V roku 2001 tu prebehla
konferencia Z dejín ťažby ropy a zemného plynu na Slovensku, na ktorej prednášajúci mapovali nielen samotný vývoj ťažby týchto surovín, ale tiež prieskum a vyhľadávanie ložísk
ropy a zemného plynu, súčasnosť podniku a jeho technickú stránku, banícke školstvo,
resp. výchovu inžinierov pre toto priemyselné odvetvie.49
Ťažbe uhlia v Handlovej bol venovaný seminár Minulosť a súčasnosť baníctva v Handlovej, ktorý sa konal v roku 1992.50 Dejiny exploatácie handlovského hnedého uhlia spra46 KOVÁČ, J.: Súčasný stav a nutnosť záchrany opálových baní na Dubníku. In: Zborník referátov zo stretnutia
slovenských historikov vedy, medicíny a techniky. Liptovský Mikuláš 1991, s. 165–170; SEMRÁD, P. – KRCHNÁKOVÁ, L.: O prenájme opálových baní v Dubníku Gabrielom Fejérvárym v rokoch 1830–1845 vo svetle
niektorých menej známych skutočností. MH 1, 2008, s. 47–59; SEMRÁD, P.: Opáloví králi : Genealógia rodu
Goldschmidt von Libanka. Tamže 2, 2009, s. 246–297.
47 SEMRÁD, P. – KOVÁČ, J.: Dubnícke opálové bane. Košice 2000; BAROK, M. – SEMRÁD, P.: Dubnícky opál –
drahokam známy i neznámy. Košice 2001; COSTANTINI, L.: Slovenský opál : Znovuobjavenie kráľovského drahokamu. Kežmarok 2005.
48 ČOMAJ, P.: 75 rokov naftového podniku v Gbeloch. ZbBM 15, 1991, s. 83–113.
49 HERČKO, I.: Počiatky ťažby ropy v Gbeloch do vzniku ČSR. In: Z dejín ťažby ropy a zemného plynu na Slovensku. Gbely – Banská Štiavnica 2001, s. 7–12; JAKAB, Z.: Počiatky geologického prieskumu na východnom
Slovensku v období Rakúsko–Uhorska. In: Tamže, s. 13–18; TÝŽ: Prieskumné vrtné spoločnosti na východnom
Slovensku do vzniku ČSR. In: Tamže, s. 19–22; KRCHNÁKOVÁ, L.: Uhorské ťažiarstvo na naftu v Turzovke
na začiatku 20. storočia. In: Tamže, s. 23–26; SUROVEC, J.: Prieskum a ťažba ropy a zemného plynu v oblasti
Gbelov v rokoch 1919–1938. In: Tamže, s. 27–36; KAŠIAROVÁ, E.: Správa naftových baní v Gbeloch po vzniku
ČSR a aféry s ňou spojené. In: Tamže, s. 37–50; KLADIVÍK, E.: Prieskum a ťažba ropy v okolí Mikovej od skončenia prvej svetovej vojny až po zrušenie naftového závodu v Mikovej. In: Tamže, s. 51–59; HERČKO, I.: Z dejín
prieskumných prác a ťažby ropy v Turzovke, Papradne, Staškove a na Orave. In: Tamže, s. 60–65; HOCK, M.:
Z dejín ťažby ropy a zemného plynu v Gbeloch v rokoch 1939–1945. In: Tamže, s. 66–78; ĎURIGOVÁ, I.: Výstavba Štátnej rafinérie minerálnych olejov v Dubovej a spracovanie gbelskej nafty. In: Tamže, s. 79–86; SOMBATHYOVÁ, M.: Prieskum a ťažba ropy a zemného plynu v oblasti Gbelov od roku 1946 do roku 1954. In:
Tamže, s. 87–98; HERČKO, I.: Použitie geofyzikálnych metód pri prieskume ložísk ropy na Slovensku do roku
1960. In: Tamže, s. 99–102; VILČEK, M. – BEHÚŇ, O.: História a poslanie štátnej banskej správy, súčinnosť
a spolupráca obvodných banských úradov s organizáciou Nafta a. s. Gbely v rámci banskej činnosti na Slovensku. In: Tamže, s. 103–109; ORENČÁK, J.: Vznik, rozvoj a súčasnosť Nafta východ a. s., Michalovce. In: Tamže,
s. 110–117; PALKOVIČ, F.: História ťažby ropy a plynu na Slovensku. In: Tamže, s. 118–120; SLEZÁK, I.: Začiatky podzemného uskladňovania zemného plynu na Slovensku. In: Tamže, s. 121–125; TRČKA, J.: Strojárenská
činnosť ako neoddeliteľná súčasť rozvoja ťažby a uskladňovania uhľovodíkov. In: Tamže, s. 126–129; RAJEC,
M.: Historická previazanosť SPP, a. s. s ťažbou a uskladňovaním uhľovodíkov v Nafta, a. s. Gbely. In: Tamže,
s. 130–132; STANÍK, V. – GBELEC, J. – DOŠEK, J.: Vystrojenie sond, podpovrchová technológia (ropa, plyn) –
historický prierez. In: Tamže, s. 133–139; FERENCZ, T. – ŠMIDA, I. – HRAZDIL, J.: Povrchová technológia
používaná v Nafta a. s. Gbely v ťažbe uhľovodíkov. In: Tamže, s. 140–153; SKALA, Š.: Historické miesto Nafta
Záhorie, a. s., v ťažbe uhľovodíkov na Slovensku. In: Tamže, s. 161–167; RYBÁR, P.: História baníckeho vysokého školstva na Slovensku. In: Tamže, s. 168–171; PINKA, J.: História a súčasný stav výchovy banských inžinierov pre naftárenský a plynárenský priemysel na katedre ropného inžinierstva a využitia zemských zdrojov na
TU v Košiciach. In: Tamže, s. 172–174.
50 ZÁNI, F.: Prvopočiatky baníckej Handlovej. SBV 32, 1992, č. 4, s. 115–119; VOZÁR, J.: Najstaršie správy
o výskytoch uhlia v Handlovej a pokusoch s jeho využívaním. Tamže, s. 119–122; KLADIVÍK, E.: Vývoj banskej techniky v Handlovských uhoľných baniach do roku 1938. Tamže, s. 122–128; KMECO, Ľ.: Vývoj banskej
techniky v Handlovských uhoľných baniach v období rokov 1938–1948. Tamže, s. 128–133; HOCK, M.: Príspevok k dejinám úpravy uhlia v Handlovej. Tamže, s. 133–136; PÖSS, O.: Začiatky ťažby uhlia a prvé povrchové
technické diela v Handlovských uhoľných baniach. Tamže, s. 137–139; NOVÁK, J.: Handlovské uhoľné bane
v období I. ČSR. Tamže, s. 139–142; SUROVEC, J.: Handlovské uhoľné bane počas 2. svetovej vojny. Tamže,
s. 142–144; HALLON, Ľ.: Hospodárske aspekty rozvoja Handlovských hnedouhoľných baní, úč. spol., v rokoch
1918–1938 so zameraním na vývoj rentability podniku. Tamže, s. 145–149; HERČKO, I.: Významné osobnosti
handlovského baníctva. Tamže, s. 149–151; HOLČEK, M.: Z histórie baníckeho školstva v Handlovej. Tamže,
OBZORY MIROSLAV LACKO Montánno-historický výskum na Slovensku po roku 1989
219
coval v niekoľkých štúdiách E. Kladivík.51 K 90. výročiu začatia priemyselnej ťažby uhlia
napísali príspevok autori I. Michale a M. Hric.52 K ďalšiemu výročiu v roku 2009 sa uskutočnila konferencia a bola vydaná samostatná publikácia.53
V sledovanom období vznikli mnohé štúdie a publikácie o Hodruši-Hámroch. V roku
1997 sa v Banskej Štiavnici konal seminár História, súčasnosť a perspektívy hodrušského
baníctva, z ktorého publikované prednášky predstavujú rozsiahlejší materiál k problematike montánnej histórie lokality.54 V náväznosti na toto podujatie sa v roku 2000 uskutočnil seminár Banské technické a kultúrne pamiatky obce Hodruša-Hámre venovaný
s. 151–153; ČUKAN, J.: Spoločenský život v Handlovej v 1. polovici 20. storočia. Tamže, s. 153–157; REIFF, I.:
Vývoj Bane Handlová v rokoch 1945–1968. Tamže, s. 158–161; LUKÁŠIK, B.: Cesta ku komplexnej mechanizácii dobývania uhlia v Handlovej. Tamže, s. 161–165; HORVÁTH, F.: Spolupráca Banského výskumu s Baňou
Handlová pri exploatácii hnedouhoľného ložiska. Tamže, s. 166–168; GESCHWANDTNER, R.: Výhľady ťažby
do likvidácie ťažobného priestoru Bane Handlová. Tamže, s. 168–170; ČELKOVÁ, M.: Výstava kresieb akad.
mal. Eugena Lehotského z Handlovej. Tamže, s. 170–171.
51 KLADIVÍK, E.: Handlovské uhoľné bane v rokoch 1938–1945 (1. časť). SBV 41, 2001, č. 1, s. 8–15; TÝŽ:
Handlovské uhoľné bane v rokoch 1938–1945 (2. časť). Tamže 41, 2001, č. 2, s. 47–54; TÝŽ: Handlovské uhoľné
bane v rokoch 1945–1960. Tamže 42, 2002, č. 5–6, s. 240–249; TÝŽ: Handlovské uhoľné bane v rokoch 1945–
1960 (dokončenie). Tamže 43, 2003, č. 1, s. 6–12.
52 MICHALE, I. – HRIC, M.: 90 rokov priemyselnej ťažby uhlia v Bani Handlová. Tamže 40, 2000, č. 1, s. 23–30.
53 REIFF, I. a kol.: 100 rokov priemyselnej ťažby uhlia – Baňa Handlová : Súhrnné dejiny priemyselného využívania
hnedouhoľného ložiska v Handlovej. Košice 2009; SOMBATHYOVÁ, M.: História a vývoj ťažby hnedého uhlia na
Slovensku v 18. a 19. storočí. In: 100 rokov priemyselnej ťažby hnedého uhlia na Slovensku. Zborník prednášok
z medzinárodnej konferencie. Prievidza 2009, s. 9–17; KLADIVÍK, E.: Handlovské uhoľné bane v rokoch 1919 –
1938. In: Tamže, s. 18–48; REIFF, I.: Ťažba uhlia v Handlovej od roku 1909 až po súčasnosť. In: Tamže, s. 49–78;
HRABOVSKÝ, J.: Vývoj banských technológií a banskej techniky pri dobývaní uhlia. In: Tamže, s. 79–100; PAULÍK, S.: Budovanie a vývoj banskej záchrannej služby. In: Tamže, s. 101–108.
54 HERČKO, I.: Príspevok k dejinám mineralogických a ložiskových výskumov v Hodruši. SBV 37, 1997, č. 3–5,
s. 56–68; JANCSY, P. – HERČKO, I.: Hodrušské rudné žily v diele M. V. Lipolda. Tamže, s. 69–75; LABUDA, J.:
Možnosti archeológie pri objasňovaní počiatkov baníctva v Hodruši-Hámroch. Tamže, s. 76–77; ČELKO, M.:
Príspevok k dejinám Hodruše do konca 16. storočia. Tamže, s. 78–86; SÍKOROVÁ, E. – SUROVEC, J.: Baníctvo v Hodruši od roku 1600 do roku 1750. Tamže, s. 87–94; KAŠIAROVÁ, E.: Hodruša od polovice 18. do
polovice 19. storočia vo svetle archívnych dokumentov Štátneho ústredného banského archívu. Tamže, s. 95–
100; JAKAB, Z.: Baníctvo v Hodruši od 19. storočia do roku 1918. Tamže, s. 100–103; LUŽINA, Ľ.: Dobývacie práce v hodrušských baniach do roku 1918. Tamže, s. 104–107. HOCK, M.: Nakladanie a doprava rúd
v hodrušských baniach do roku 1918. Tamže, s. 107–112; KLADIVÍK, E.: Odvodňovanie hodrušských baní do
roku 1918. Tamže, s. 113–119; HOCK, M.: Úprava hodrušských rúd do zavedenia flotačnej metódy. Tamže,
s. 119–130; NOVÁK, J.: Energetická základňa hodrušského baníctva. Tamže, s. 131–134; KAMENICKÝ, M.:
Hutníctvo v Hodruši. Tamže, s. 135–139; VOZÁR, J.: Sociálne postavenie a zápasy Hodruše a hodrušských
baníkov. Tamže, s. 140–153; KLADIVÍK, E.: Hodrušské baníctvo od roku 1919 do roku 1944. Tamže, s. 154–
171; SOMBATHY, L.: Zastavenie ťažby drahých kovov a prechod na dobývanie medených rúd v Hodruši po
2. svetovej vojne. Tamže, s. 172–174; FAJBÍK, R.: Ťažba Cu rudy z bane Rozália v rokoch 1951 až 1990. Tamže, s. 175–178; SOMBATHYOVÁ, M.: Flotačná úprava rúd v závode Hodruša-Hámre od roku 1929 do roku
1989. Tamže, s. 179–191; ČELKOVÁ, M.: História a súčasnosť akciových spoločností Sandrik a Berndorf
v Hodruši-Hámroch od založenia v roku 1895. Tamže, s. 192–197; ČELKOVÁ, M.: Výtvarné dejiny Hodruše.
Tamže, s. 198–208; LICHNEROVÁ, R.: Banícke ľudové umenie Hodruše. Tamže, s. 208–210; NIŽŇANSKÁ,
A.: Banícka ľudová architektúra v Hodruši. Tamže, s. 211–212; VOŠKOVÁ, K.: Urbanistické a architektonické
hodnoty Hodruše. Tamže, s. 213–216; PRCÚCH, J.: Mineralogický výskum Au ložiska v bani Rozália. Tamže,
s. 216–220; ŠÁLY, J. – VESELÝ, M.: Najnovšie výsledky ložiskového geologického prieskumu v hodrušsko-vyhnianskom rudnom revíre v oblasti Vyhne-Klokoč a Hodruša – baňa Rozália, zameraného na Au mineralizáciu.
Tamže, s. 221–232; KAŇA, R.: Vývoj činnosti banského závodu v Hodruši po roku 1990. Tamže, s. 233–240; JÁGERSKÝ, I.: Technológia spracovania Au rudy z bane Rozália v gravitačno-flotačnej úpravni závodu Slovenská
banská, s. r. o. Hodruša-Hámre. Tamže, s. 240–243; OKÁĽ, M.: Rozvojové programy Slovenskej banskej, s. r. o.
Hodruša-Hámre. Tamže, s. 243–245; KAŇA, R.: Aktivity Slovenskej banskej, s. r. o. Hodruša – Hámre v oblasti
rozvoja cestovného ruchu. Tamže, s. 245–248.
220
HISTORICA Revue pro historii a příbuzné vědy 2012/2
problematike kultúrneho a priemyselného dedičstva v obci.55 V. Priesol pojednáva o dejinách obce a prináša údaje o histórii baníctva, ako aj o podniku Sandrik vo viacerých
publikáciách.56 Najnovšie vyšla o baníctve v Hodruši-Hámroch popularizačná publikácia
kolektívu autorov.57
Okrem samostatných publikácií predstavujú najhodnotnejšiu literatúru k dejinám
Kremnice a kremnického baníctva viaceré zborníky.58 V roku 1992 sa tu konalo medzinárodné sympózium pri príležitosti 500. výročia kodifikácie banského práva v Kremnici, kde
odzneli mnohé prednášky k predmetnej problematike.59 Ďalším podujatím s podobným
55 KAŇA, R.: Banské technické a kultúrne pamiatky obce Hodruša-Hámre. Tamže 40, 2000, č. 2–3, s. 34–56;
FARKAŠ, Ľ.: Pamiatková zóna Banská Hodruša. Tamže, s. 57–59; DURBÁK, M.: Informácia o návrhu na doplnenie zoznamu banských technických pamiatok ako súčasti zoznamu technických pamiatok Banskej Štiavnice
a jej okolia v rámci UNESCO. Tamže, s. 60–67; PAPPOVÁ, J.: Príspevok k téme ochrany technických pamiatok v rámci svetového kultúrneho dedičstva Banská Štiavnica a technické pamiatky jej okolia. Tamže, s. 68–72;
HRNČIAROVÁ, J.: Štátna pamiatková starostlivosť na území obce Hodruša-Hámre. Tamže, s. 72–73; SOMBATHY, L.: Problematika evidencie technických a kultúrnych pamiatok a návrh poradia ich stavebného zabezpečenia v štiavnickom rudnom poli. Tamže, s. 74–77; MARUŠKA, A.: Prírodné hodnoty hodrušskej doliny. Tamže,
s. 78–79; KURRAY, A.: Zabezpečenie banských diel a objektov v oblasti hodrušského a štiavnického rudného
rajónu v rámci útlmu rudného baníctva. Tamže, s. 79–80; SLOVÍK, J.: Problematika starých banských diel
z pohľadu súčasného banského a geologického práva. Tamže, s. 81–83; KLADIVÍK, E.: Najcennejšie strojové
exponáty z Hodruše v Banskom múzeu v prírode v Banskej Štiavnici. Tamže, s. 83–89; SOMBATHYOVÁ, M.:
Z úpravníctva v Banskej Hodruši na začiatku 20. storočia. Tamže, s. 90–92; KAMENICKÝ, M.: Hutníctvo v Hodruši. Tamže, s. 93–96; SUROVEC, J.: Archívne dokumenty o baníctve v Hodruši v Štátnom ústrednom banskom
archíve. Tamže, s. 97–103. KRCHNÁKOVÁ, L.: Banský závod Starej štôlne Všetkých svätých v Hodruši na začiatku 19. storočia. Tamže, s. 103–107; JAKAB, Z.: Z dejín banských závodov v Banskej Hodruši od polovice
19. storočia do roku 1918. Tamže, s. 107–113; ČELKOVÁ, M. – ČELKO, M.: Sakrálne pamiatky v Hodruši-Hámroch. Tamže, s. 114–123; HUSÁK, V.: Stavebné kultúrne pamiatky historickej výroby v Hodruši-Hámroch.
Tamže, s. 123–125; HOCK, M.: Technický rozvoj hodrušského baníctva v minulosti. Tamže, s. 126–131;
HERČKO, I. – FANČOVIČOVÁ, A.: Významné osobnosti Hodruše. Tamže, s. 132–138; KLADIVÍK, E.: Parná
lokomotíva používaná v štiavnicko–hodrušskom rudnom rajóne. Tamže, s. 138–139; KAŇA, R.: Úvaha o možnostiach využitia vybraných banských technických pamiatok v Hodruši-Hámroch v oblasti turistického ruchu.
Tamže, s. 140–141; KAŇA, R.: Hodrušské baníctvo na prelome tisícročí. Tamže, s. 142–145; KLADIVÍK, E.: Podiel banského technika Jozefa Chenota na vývoji banskej techniky v banskoštiavnickom rudnom revíre na konci
18. a začiatku 19. storočia. Tamže, s. 145–148.
56 PRIESOL, V.: Najstaršie dejiny obce Hodruša-Hámre. Žiar nad Hronom 2005; TÝŽ: Hodruša-Hámre : Továreň Sandrik a jej vplyv na obec : Svedectvo času. Žiar nad Hronom 2007; TÝŽ: Banská Hodruša (monografia).
Žiar nad Hronom 2010.
57 KAŇA, R. a kol.: Hodruša v zemi baníkov. Banská Štiavnica 2011.
58 FINKA, O.: Zlatá Kremnica. Tisícročná história baníctva. Martin 1995; KIANIČKA, D.: Kremnica – mesto
príbehov : Kapitoly z dejín mesta v 18. storočí. Kremnica 2008.
59 NOVÁK, J.: Kremnica v dejinách Slovenska. In: Kremnica. Martin 1992, s. 7–15; HOŠŠO, J.: Osídlenie Kremnice a okolia vo svetle archeologických nálezov. In: Tamže, s. 17–41; PIIRAINEN, I. I.: Banské právo Kremnice
a jeho vzťahy k ostatným banským právam v strednej Európe. In: Tamže, s. 43–54; ZORIČÁK, P.: Význam kremnickej mincovne v minulosti. In: Tamže, s. 55–63; BALÁŽ, Z.: Kremnický mestský majetok. In: Tamže, s. 65–73;
NEMESKüRTYOVÁ, Ľ.: Kremnické cechy v 15.–16. storočí. In: Tamže, s. 75–85; BALÁŽ, Z.: Reformácia
a protireformácia v Kremnici do prijatia gregoriánskeho kalendára. In: Tamže, s. 87–92; GAYER, B.: Zastúpenie baníctva v správe mesta Kremnice v 15.–18. storočí. In: Tamže, s. 93–102; MAZÚREK, J. ml.: Kremnická
bratská pokladnica. In: Tamže, s. 103–116; PITTNER, A.: Kremnickí novomešťania (neocives) zo zahraničia.
In: Tamže, s. 117–135; VOZÁR, J.: Produkcia kremnickej mincovne v 17. – 18. storočí. In: Tamže, s. 137–174;
ŽIFČÁK, F.: Kontakty smolníckej a kremnickej mincovne. In: Tamže, s. 175–183; KLADIVÍK, E.: Základné etapy
vývoja banskej techniky v kremnickom rudnom revíre. In: Tamže, s. 185–222; HOCK, M.: Základné etapy vývoja úpravníckej techniky v kremnickom rudnom revíre. In: Tamže, s. 223–249; NOVÁK, J.: Kontakty Kremnice
s Európu od konca 15. do začiatku 19. storočia. In: Tamže, s. 251–260; HERČKO, I.: Minerály z Kremnice. In:
Tamže, s. 261–268; OKÁĽ, D.: Kremnické baníctvo po roku 1945. In: Tamže, s. 287–298; MAZÚREK, J.: Banská činnosť a jej odraz v prírodnom prostredí kremnickej banskej oblasti. In: Tamže, s. 299–322; ZORIČÁK, P.:
Štátna mincovňa v Kremnici – prítomnosť a budúcnosť. In: Tamže, s. 323–328; NÁROŽNÝ, M.: Obnova
OBZORY MIROSLAV LACKO Montánno-historický výskum na Slovensku po roku 1989
221
tematickým zameraním bol seminár Z dejín baníctva a mincovníctva v Kremnici konaný
v roku 2000. Tento odborný seminár priniesol nové poznatky a sondy do histórie kremnického baníctva.60 Nateraz posledným odborným podujatím k dejinám kremnického baníctva bola konferencia Baníctvo ako požehnanie a prekliatie mesta Kremnice v roku 2007.61
Rozsiahlou prácou o dejinách Kremnice je nemecká monografia mesta, ktorú vydal katolícky spolok karpatských Nemcov v Stuttgarte.62 Inú literatúru o kremnickom baníctve
v minulosti predstavujú početné štúdie a články. M. Čelko sa zaoberal produkciou drahých
kovov v Kremnici do konca 16. storočia.63 V skúmanom období publikoval J. Žilák štúdiu
o kameninovej fabrike v Kremnici na stránkach Zborníka Slovenského banského múzea.64
kultúrnohistorického dedičstva Kremnice. In: Tamže, s. 329–338; ČELKO, M.: Kremnický mestský archív
a jeho kultúrnohistorický význam. In: Tamže, s. 339–352; ČIČAJ, V.: Kultúra v Kremnici do konca 18. storočia.
In: Tamže, s. 353–367; ČELKOVÁ, M.: Výtvarné umenie Kremnice. In: Tamže, s. 369–396; EZROVÁ, A.: Významné osobnosti kultúrnej histórie Kremnice. In: Tamže, s. 397–414; JASENÁK, L.: Kto bol kto v Kremnici.
In: Tamže, s. 415–440; NOVOTNÁ, M.: Kremnická paličkovaná čipka – čipkárske školy v Kremnici a okolí. In:
Tamže, s. 441–449; MEŠŤAN, M. – HUDEC, A.: Z minulosti dychovej hudby v Kremnici. In: Tamže, s. 451–456;
BERČÍK, P.: Športové tradície Kremnice. In: Tamže, s. 457–476; MATUNÁK, M. a kol.: Richtári, mešťanostovia,
starostovia, predsedovia Mestského národného výboru a primátori mesta Kremnice. In: Tamže, s. 477–486.
60 LABUDA, J.: O montánnej archeológii v Kremnici. SBV 40, 2000, č. 4–5, 2000, s. 150–151; SUROVEC,
J.: Zainteresovanosť ťažiarov v súkromných baniach v Kremnici koncom 18. storočia. Tamže, s. 152–154;
HOCK, M.: Inštrukcia pre pracovníkov kremnických stúp v 18. storočí. Tamže, s. 155–160; KAMENICKÝ, M.:
Príspevok k dejinám hutníctva v Kremnici v 18. storočí. Tamže, s. 161–165; JAKAB, Z.: Dejiny kremnickej spojenej bane Karol a mestskej bane. Tamže, s. 166–171; HERČKO, I.: Niektoré osobnosti geologickej vedy a banskej
techniky v Kremnici do konca 19. storočia. Tamže, s. 172–178; HERČKO, I. – JANCSY, P.: Geologická stavba
kremnických vrchov a ich rudné žily očami nemeckého mineralóga a geológa Gerharda vom Ratha. Tamže,
s. 179–185; KLADIVÍK, E.: Počiatky strojového vŕtania a prvé kompresory na pohon vŕtacích kladív v kremnickom rudnom revíre. Tamže, s. 191–195; KLADIVÍK, E.: Parné a prvé elektrické ťažné stroje v kremnickom
rudnom revíre. Tamže, s. 196–205; MAZUREK, J.: Riadiaca a organizačná štruktúra slovenského baníctva v období I. ČSR (1918–1938). Tamže, s. 206–211; FINKA, O. – BARTALSKÝ, B.: Historické aspekty geologického
prieskumu kremnického rudného rajónu. Tamže, s. 212–218; KNÉSL, J.: Prehľad a výsledky prieskumných aktivít uskutočnených v kremnickom drahokovnom poli pracovníkmi bývalého geologického prieskumu. Tamže,
s. 219–222; VEĽKÝ, P.: Komplexné zhodnotenie ložiska drahokovných rúd v Kremnici. Tamže, s. 223–231;
ČELKO, M.: Pizetum z kremnickej mincovne z r. 1546–1566. Tamže, s. 232–239. ZORIČÁK, P.: Zavedenie
prvého vretenového raziaceho stroja – balanciéra v kremnickej mincovni v technických a kultúrnych súvislostiach. Tamže, s. 239–244. SLAVKOVSKÝ, J.: Kremnická mincovňa a jej novodobé razby medailí s banícko-geologickou tematikou. In: Tamže, s. 245–248; PAUČO, M.: Súčasnosť a budúcnosť mincovne Kremnica, š. p.
Tamže, s. 249–256; MALGOT, J. – BALIAK, F. – BARTÓK, J.: Geotechnické príčiny porušenia historických
objektov v Kremnici. Tamže, s. 257–261; SOLČÁNIOVÁ, V.: Významné návštevy Kremnice od počiatkov až
po súčasnosť. Tamže, s. 262–268; EZROVÁ, A.: Kremnické obdobie Jána Levoslava Bellu. Tamže, s. 269–274.
KRCHNÁKOVÁ, L.: Kremnický banský chirurg – ránhojič Karol Taiber. Tamže, s. 275–279; KIANIČKA, D.:
Príspevok ku dejinám františkánov v Kremnici. Tamže, s. 279–282; ČELKOVÁ, M.: Kremnické zbierky výtvarnej
povahy v majetku Slovenského banského múzea – Galérie Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici. Tamže, s. 283–295;
KMECO, Ľ.: Možnosti rozvoja cestovného ruchu v Kremnici a jej okolí. Tamže, s. 296–298.
61 ČELKO, M.: Trendy vývoja produkcie drahých kovov v Kremnici v stredoveku. In: Baníctvo ako požehnanie
a prekliatie mesta Kremnice : Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie. Kremnica 2007, s. 112–114;
SKLADANÝ, M.: Európsky význam kremnického baníctva v stredoveku a ranom novoveku. In: Tamže, s. 72–92;
ŠTEFÁNIK, M.: Uhorské kovy a kremnická komora ako predmet záujmu talianskych podnikateľov do konca
vlády Žigmunda Luxemburského. In: Tamže, s. 93–111; KIANIČKA, D.: Banské nešťastia v dejinách Kremnice.
In: Tamže, s. 122–131; KRCHNÁKOVÁ, Lucia: O zdravotnom stave kremnických baníkov z historických prameňov banskokomorských lekárov a chirurgov kremnického fyzikátu. In: Tamže, s. 132–139.
62 MELZER, R. – KURBEL, R. – RÜCKSCHLOß, J.: Kremnitz : Eine ehemals deutsche Bergstadt in der mittleren Slowakei. Eine geschichtliche, wirtschaftliche, kulturelle und soziologische Dokumentation der Gold– und
Münzstadt und ihrer Dörfer von den Anfängen bis zur Gegenwart. Stuttgart 1991.
63 ČELKO, M.: Produkcia drahých kovov v Kremnici do konca 16. storočia. In: Banské mestá na Slovensku. Martin 1990, s. 110–123.
64 ŽILÁK, J.: Z dejín kameninovej fabriky v Kremnici. Zb SBM 18, 1997, s. 113–124.
222
HISTORICA Revue pro historii a příbuzné vědy 2012/2
Publikované boli výsledky archeologických výskumov mestského hradu.65 Niektorí autori
sledovali vzťah Thurzovcov, Fuggerovcov a Kremnice.66
Zdrojom informácií k dejinám ťažby drahých kovov v Magurke je publikácia z roku
2002.67 Históriou ťažby ortuťových rúd v Merníku sa najnovšie zaoberal E. Kladivík.68
K dejinám nižnoslanského baníctva v skúmanom období odzneli prednášky na seminári
Z dejín baníctva v Nižnej Slanej a Dobšinej roku 1996.69 K histórii Novej Bane a tunajšieho
baníctva vyšli príspevky od J. Hindického a R. Marsinu v 90. rokoch.70
Exploatácia uhlia v oblasti Novák sa stala predmetom širšie zameraného seminára
Uhoľné baníctvo v Novákoch, Cigli, Obyciach a Jedľových Kostoľanoch uskutočneného
v roku 1995 vo Vyšnej Boci.71
65 HOŠSO, J.: Historicko-archeologický výskum mestského hradu v Kremnici. In: Banské mestá na Slovensku.
Martin 1990, s. 73–81.
66 BOVAN, M.: Kremnické guldinery – peňažno-monetárny experiment Jána Thurzu. Pamiatky a múzeá, 1992,
č. 2, s. 3; ČELKO, M.: Thurzovci, Fuggerovci a kremnické zlato. In: Štúdie z dejín baníctva a banského podnikania : Zborník k životnému jubileu Mariána Skladaného. Bratislava 2001, s. 20–27; BOVAN, M.: Thurzovci
a Fuggerovci ako nájomcovia kremnickej mincovne. In: Tamže, s. 34–47.
67 VÍTEK, P. – ČELKO, M. – CHURÝ, S. – SOMBATHY, L.: Magurka : Dejiny ťažby kovov a obce. Partizánska
Ľupča 2002.
68 KLADIVÍK, E.: Ortuťové bane v Merníku pri Vranove nad Topľou vo vlastníctve francúzskej spoločnosti So­
ciété Miniére Le Cinabre Société Anonyme Francaise. SBV 44, 2004, č. 5–6, s. 180–188.
69 GRECULA, P.: Možnosti výskytu sideritového zrudnenia v okolí ložiska Manó na základe doterajších geologicko–prieskumných prác. SBV 36, 1996, č. 2–3, s. 31–37; ĎUĎA, R.: Mineralogické pomery na ložisku Nižná
Slaná. Tamže, s. 38–40; MIHÓK, J. – SLAVKOVSKÝ, J.: Metasomatické sideritové ložisko Kobeliarovo. Tamže,
s. 41–43. HOCK, M. – JAKAB, Z.: Baníctvo na železnú rudu v Nižnej Slanej do roku 1918. Tamže, s. 44–52; MAGULA, R.: Ťažba a spracovanie ortuťovej rudy v Nižnej Slanej. Tamže, s. 53–56; REŤKOVSKÝ, M.: Podnikanie
Andrášiovcov v gemerskom železiarstve so zreteľom na severné poriečie Slanej. Tamže, s. 60–63; HERÉNYI, L.:
Hutníctvo v údolí rieky Slanej. Tamže, s. 64–66; KLADIVÍK, E.: Baníctvo na železnú rudu v Nižnej Slanej v rokoch 1918–1945. Tamže, s. 67–75; BATTA, Š.: Ťažba a úprava železných rúd v Nižnej Slanej 1945–1960. Tamže,
s. 76–86; KMECO, Ľ.: Železorudné baníctvo v Nižnej Slanej v rokoch 1961–1975. Tamže, s. 87–94; LUKÁČ, S.:
Baníctvo v Nižnej Slanej v rokoch 1975–1995. Tamže, s. 95–97; BERNÁTH, J.: Tepelná úprava sideritovej rudy
v Nižnej Slanej po roku 1975. Tamže, s. 98–101; BOBRO, M. – LEŠKO, O. – ČOREJ, P.: Vplyv činnosti závodu
Siderit ŽB Nižná Slaná na imisnú záťaž širšieho okolia. Tamže, s. 102–105; ORAVEC, D.: Súčasnosť a perspektívy baníctva v Nižnej Slanej. Tamže, s. 105–106; MÜNCNER, E.: Baníctvo v Spišsko-gemerskom rudohorí
v súčasnosti. Tamže, s. 140–142; FABIÁN, J.: Svetové trendy v ťažbe železných rúd. Tamže, s. 143–144; MALINDŽÁK, D. – SLAVKOVSKÝ, S. – FABIÁN, J.: Vplyv Fakulty BERG TU v Košiciach na súčasný rozvoj baníctva.
Tamže, s. 145–147; SOMBATHY, L.: Pred dvadsiatimi rokmi zomrel Ing. Juraj Bernáth. Tamže, s. 149–150.
70 HINDICKÝ, J.: Význam baníctva v hospodárskom živote Novej Bane za feudalizmu. In: Banské mestá na
Slovensku. Martin 1990, s. 124–130; MARSINA, R.: K najstarším dejinám Novej Bane. Zb SBM 17, 1995,
s. 97–102.
71 HALMO, J. – VERBICH, F.: Geologická a hydrogeologická stavba nováckeho uhoľného ložiska a bojnickej
vysokej kryhy. SBV 35, 1995, č. 2–3, s. 26–42; FAZEKAŠ, J. – LAUKOVÁ, I.: Geologická a hydrogeologická
charakteristika ložiska v dobývacom priestore Bane Cigeľ. Tamže, s. 43–54; KLADIVÍK, E.: Počiatky ťažby uhlia
v Novákoch do roku 1945. Tamže, s. 55–61. HOCK, M.: Ťažba uhlia na ložisku v Novákoch v rokoch 1946–1950.
Tamže, s. 61–72; MACHATA, A.: Baňa Mier. Tamže, s. 72–78; ŠPECÍK, Š.: Baňa Lehota. Tamže, s. 79–83; PORUBEC, Š.: Baňa I – Baňa Mládeže. Tamže, s. 84–89; ANDRÁŠI, K.: Povrchové dobývanie uhlia na nováckom
ložisku. Tamže, s. 89–93; HRABOVSKÝ, J.: Obdobie 80. rokov Bane Nováky, boj o mechanizáciu a prechod do
nových polí. Tamže, s. 94–109; MATÚŠ, V.: Rekultivačná činnosť v podmienkach Bane Nováky. Tamže, s. 110–
112; KMECO, Ľ.: Výstavba Bane Cigeľ od roku 1958 do roku 1962. Tamže, s. 113–120; PUŤOŠ, T.: Vývoj ťažby
hnedého uhlia v Bani Cigeľ. Tamže, s. 121–137; HANTABÁL, E. – HAGARA, A.: Úprava uhlia v Bani Cigeľ.
Tamže, s. 138–149; HERČKO, I.: Z histórie uhoľného baníctva v Obyciach a Jedľových Kostoľanoch. Tamže,
s. 150–160; SUROVEC, J.: Archívne dokumenty v ŠÚBA o uhoľnom baníctve v Novákoch, Cigli, Obyciach
a Jedľových Kostoľanoch. Tamže, s. 161–164; ČIČMANEC, P.: Postavenie š. p. Hornonitrianske bane v trhovom hospodárstve SR. Tamže, s. 165–169; BOROŠKA, F.: Poznatky o možnostiach netradičného využitia uhlia.
Tamže, s. 170–173; KOVALÍK, M.: Podiel Banského výskumu na mechanizácii a automatizácii činností v Bani
OBZORY MIROSLAV LACKO Montánno-historický výskum na Slovensku po roku 1989
223
K problematike baníctva v Pezinku sa vzťahujú viaceré štúdie a publikácie. J. Dubovský
napísal prácu o tunajšom zlatom baníctve v 14. až 19. storočí, ktorá vyšla v roku 1990.72
Okrem toho bol v tomto zborníku publikovaný príspevok o baníctve na panstvách Pálfiovcov.73 Novší záujem o históriu malokarpatského baníctva vyústil do samostatnej publikácie.74 V roku 2004 sa v Pezinku konal seminár Z histórie malokarpatského baníctva, z ktorého zborník predstavuje dosiaľ najkomplexnejšiu informáciu o exploatácii nerastných
surovín v pezinskej a malokarpatskej oblasti.75
Železorudnému baníctvu v Rákoši venovali pozornosť E. Kladivík a M. Lacko.76 Roz­
ľahlý banský revír v Rožňave a jeho história neustále pútajú autorov. Spomenúť treba
rozsiahle dielo troch autorov pojednávajúce o histórii baníctva v regióne, o tunajšom závode Železorudných baní a jeho činnosti po roku 1945 a o súdobom stave tohto závodu
koncom 80. rokov 20. storočia. Obsahuje tiež pomerne cenný obrazový materiál pochádzajúci z novších čias, avšak dokumentujúci banské prevádzky a úseky, ktoré už dnes
Nováky a Bani Cigeľ. Tamže, s. 174–183; HORVÁTH, F.: Bansko-technologický výskum v podmienkach Hornonitrianskej uhoľnej panve. Tamže, s. 184–187; ŠIMON, L. – ELEČKO, M. – VASS, D. – HÓK, J.: Model genézy
uhoľných súvrství hornonitrianskeho bazénu v neogéne. Tamže, s. 188–189; TRÉGER, M.: Problematika hodnotenia bilančnosti zásob nerastných surovín. Tamže, s. 190–195; GOMBARČÍKOVÁ, A.: Základné tendencie
hospodárskeho a sociálneho rozvoja prievidzského regiónu. Tamže, s. 196–199.
72 DUBOVSKÝ, J.: Pezinské zlaté baníctvo v 14. až 19. storočí. In: Banské mestá na Slovensku. Martin 1990,
s. 182–187.
73 MELNÍKOVÁ, M.: Banské podnikanie na Červenokamenskom a Malackom panstve Pálfiovcov v 17.
a 18. storočí. In: Tamtiež, s. 188–192.
74 WITTGRÚBER, P. – TUČEK, P. – VITÁLOŠ, J.: Dejiny baníctva v Malých Karpatoch : Historická štúdia. Bratislava 2001.
75 SLAVKOVSKÝ, J.: Geologická stavba a metalogenéza Malých Karpát v oblasti Pezinok – Pernek. SBV 44,
2004, č. 2–4, s. 26–32; TUČEK, P. – VITÁLOŠ, J.: Vzácne minerály Malých Karpát. Tamže, s. 33–34; WITTGRÚBER, P.: Pokus o lokalizáciu banskej osady Mhyr vo svetle nových archeologických a archívnych poznatkov.
Tamže, s. 35–38; HUNKA, J. – BUDAJ, M.: Dve výnimočné rakúske mince zo 14. storočia z Pezinka. Tamže,
s. 39–41; FARKAŠ, Z. – WITTGRÚBER, P.: Stredoveké fortifikácie v Pezinku, časť Cajla. Tamže, s. 42–46;
DUCHOŇ, M.: Malokarpatské mestá v ranom novoveku (Príspevok k transformácii mestečiek na slobodné
kráľovské mestá). Tamže, s. 47–49; SÍKOROVÁ, E.: Príspevok k dejinám baníctva v Pezinku v 18. storočí.
Tamže, s. 50–55;. SUROVEC, J.: Zainteresovanosť ťažiarov v malokarpatskom baníctve v 2. polovici 18. storočia. Tamže, s. 56–58; KAŠIAROVÁ, E.: Predstavení banského súdu v Pezinku do r. 1800. Tamže, s. 59–72;
KRCHNÁKOVÁ, L.: Z histórie pezinskej bratskej pokladnice. Tamže, s. 73–75; KRCHNÁKOVÁ, L.: Lekárska starostlivosť o pezinských baníkov pod správou Hlavného komorskogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici.
Tamže, s. 76–80; POSPECHOVÁ, P.: Inventár pezinských zlatých baní z roku 1849. Tamže, s. 81–84; BAKOŠ,
F.: Vývoj pezinského zlatého baníctva do konca 19. storočia vo svetle najnovších geologických výskumov. Tamže,
s. 85–86; JAKAB, Z.: Ťažobná činnosť banských ťažiarstiev v okolí Pezinka od 70. rokov 19. storočia do vzniku
ČSR. Tamže, s. 87–92; HOCK, M.: Úprava a spracúvanie rúd drahých kovov a pyritov v oblasti Pezinka do začiatku 20. storočia. Tamže, s. 93–98; KLADIVÍK, E.: Malokarpatské baníctvo v 1. polovici 20. storočia. Tamže,
s. 99–104; SOMBATHYOVÁ, M.: Výstavba flotačnej úpravne v závode Pezinok – Cajla v roku 1940 a jej rekonštrukcie. Tamže, s.105–109; LACKO, M.: Príčiny zastavenia banskej činnosti v antimónovom závode v Pezinku
roku 1947; Tamže, s. 110–112; UHER, P.: Z dejín mineralogických výskumov v Malých Karpatoch v rokoch
1850–1950. Tamže, s. 113–114; SOMBATHY, L.: Baníctvo v Pezinku po 2. svetovej vojne. Tamže, s. 115–119;
KAFKA, R.: Spracúvanie antimónových koncentrátov z Pezinka v 20. storočí a hľadanie metalurgických metód
ich efektívnejšieho spracúvania. Tamže, s. 120–122; ANTAL, B. – ZLOCHA, M.: Pezinok a okolie – geochemická charakteristika prírodného prostredia. Tamže, s. 123–126; HRUBALA, M. – WITTGRÚBER, P.: Tehliarstvo v Pezinku do roku 1945. Tamže, s. 127–131; BURZA, I.: Stavebné suroviny – budúcnosť slovenského baníctva. Tamže, s. 132–134; VITÁLOŠ, J.: Využitie starých banských diel v cestovnom ruchu. Tamže, s. 135–136;
ČELKOVÁ, M.: Výtvarné dejiny Pezinka s prihliadnutím na zbiekry múzeí. Tamže, s. 137–145.
76 KLADIVÍK, E.: Železorudná baňa v Rákoši vo vlastníctve Rimamuránsko-šalgótarjánskej železiarskej účastinnej spoločnosti. MH 2, 2009, s. 314–327; LACKO, M.: Stopy baníctva v Rákoši. Pamiatky a múzeá 57, 2008,
č. 2, s. 61–63.
224
HISTORICA Revue pro historii a příbuzné vědy 2012/2
neexistujú.77 Iné dielo o bansko-hutnej výrobe v meste predstavuje zborník zo seminára
Dejiny a súčasnosť baníctva v Rožňave, ktorý sa tu uskutočnil v roku 2002.78 Ďalší seminár
sa uskutočnil v auguste 2011 pri príležitosti 720. výročia prvej písomnej zmienky o Rožňave a aj z tohto podujatia bol vydaný zborník príspevkov.79
Veľkou témou zostávajú i dejiny baníctva v Rudňanoch, kde pracoval jeden z najväčších
moderných banských závodov na Slovensku. O najstaršej minulosti obce a baníctva napísal M. Popovič štúdiu uverejnenú v zborníku zo sympózia o banských mestách na Slovensku.80 Prehľadne podávajú historickú stránku Rudnian prednášky zo seminára Baníctvo
v Rudňanoch a Kišovciach-Švábovciach konaného v roku 1994.81 Podrobne sa zaoberal
banským podnikaním v Rudňanoch, Kišovciach, Slovinkách, Krompachoch a Gelnici
v období druhej svetovej vojny M. Lacko vo svojej štúdii z roku 2008.82
77 KOČIŠ, J. – MAKOVÍNY, J. – REISER, M.: Baňa Rožňava historická a súčasná. Košice 1990.
78 ŠTEFANČA, P. – KAVEČANKY, A.: Rožňava a okolie – významné centrum banskej činnosti. Spravodaj Banského revíru 42, 2002, č. 2–3, s. 30–34; LABUDA, J. – FÜRYOVÁ, K.: K problematike montánnej archeológie na
území Gemera. Tamže, s. 35–36; ROZLOŽNÍK, O.: Ložiská nerastných surovín okolia Rožňavy. Tamže, s. 37–
51; SLAVKOVSKÝ, J.: Historický vývoj poznatkov o geologickej stavbe a žilných ložiskách sideritovej formácie
v rožňavskom rudnom poli. Tamže, s. 52–56; SASVÁRI, T. – MAŤO, Ľ.: Štruktúrno-tektonický vývoj a mineralizácia nižnoslanského rudného poľa. Tamže, s. 57–64; KRCHNÁKOVÁ, L.: Geologický výskum profesora Juraja
Šufa v gemerskom regióne. Tamže, s. 65–69; MOLČÍK, Š.: História geologického prieskumu v Gemeri. Tamže,
s. 70–75; BATTA, Š.: Rožňavská Metercia. Tamže, s. 76–86; MAGULA, R.: Z histórie železorudného baníctva
Rimavsko–muránskej spoločnosti Baňa Rožňava v rokoch 1900 až 1918. Tamže, s. 91–98; HERČKO, I.: Kutacie
práce v obvode Štátneho banského komisariátu v Rožňave po vzniku ČSR. Tamže, s. 99–107; KLADIVÍK, E.:
História závodu Baňa Rožňava v období od roku 1919 do roku 1945. Tamže, s. 124–135; HURTÍK, Š. – JANCSY, P.: Rožňavské baníctvo v období rokov 1945–1955. Tamže, s. 136–137; BACHŇÁK, M.: Hydrogeologické
pomery v okolí Rožňavy vo vzťahu k banskej činnosti. Tamže, s. 141–149; CICMANOVÁ, S. a kol.: Geologické
a hydrogeologické pomery ložísk Rožňava – Mária a Rožňava – Strieborná žila vo vzťahu k environmentálnym
dôsledkom zatopenia bane. Tamže, s. 150–159; ŠVEJKOVSKÝ, J. – ZEMAN, R.: Otvárka magnezitového ložiska Dúbravský masív pod obzor 323 m n. m. Tamže, s. 160–162; BAJÚS, O.: Kalcit v nových podmienkach
koncernu Carmeuse. Tamže, s. 163–165; HUSÁK, V.: Huta v Gemerskej Polome na pláne J. A. (B.) Menigilla
z roku 1760. Hypotéza, či realita? Tamže, s. 166–168; CSOBÁDI, J.: Vznik a rozvoj Baníckeho múzea v Rožňave
do roku 1958. Tamže, s. 169–176; JAKAB, Z.: Banícka škola v Rožňave. Tamže, s. 177–181; ČELKOVÁ, M.:
Banícke insígnie Rožňavy zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave a Slovenského banského múzea v Banskej
Štiavnici. Tamže, s. 182–186.
79 Pozri napr. ROZLOŽNÍK, O. – TOMÁNY, K.: Ťažili sa v minulosti nerasty v intraviláne baníckeho mesta
Rožňava? In: Zborník prednášok z konferencie 720. výročie prvej písomnej zmienky o Rožňave. Rožňava 2011,
s. 11–13; KLADIVÍK, E.: Gemerské baníctvo v rokoch 1918 až 1945. In: Tamže, s. 26–34.
80 POPOVIČ, M.: K 655. výročiu baníctva v Rudňanoch. In: Banské mestá na Slovensku. Martin 1990, s. 207–
213.
81 HUDÁČEK,
J.: Geologické pomery rudnianskeho rudného poľa. SBV 34, 1994, č. 5–6, s. 157–165; MALATINSKÝ, K.: Baníctvo v Rudňanoch do roku 1918. Tamže, s. 170–174; KLADIVÍK, E.: Baníctvo v Rudňanoch v rokoch 1919 – 1938. Tamže, s. 174–181; HERČKO, I.: Baníctvo v Rudňanoch v rokoch 1939–1945.
Tamže, s. 182–186; KMECO, Ľ.: Baníctvo v Rudňanoch v rokoch 1946 – 1963. Tamže, s. 187–192; HOCK, M.:
Rudnianska úprava rúd do roku 1963. Tamže, s. 193–204; KACVINSKÝ, C.: Baníctvo v Rudňanoch v rokoch
1964 – 1990. Tamže, s. 204–213; FÁBRY, O.: Úprava rúd v závode ŽB Rudňany od roku 1964. Tamže, s. 214–
225; BAJTOŠ, L.: Súčasnosť a perspektívy baníctva v Rudňanoch. Tamže, s. 226–230; SUROVEC, J.: Archívne
dokumenty v ŠÚBA o baníctve v Rudňanoch, Kišovciach a Švábovciach. Tamže, s. 239–245. KOVALÍK, M.:
Technická pomoc BVÚ Prievidza rudným baniam. Tamže, s. 245–251. PAVLIK, E.: Banícke technické pa­miatky
Rudnian a okolia. Tamže, s. 252–253. KLAUČO, V.: Koncepcia baníckeho skanzenu v Rudňanoch. Tamže,
s. 254–259. BUBENÍK, M.: Základné tendencie hospodárskeho rozvoja okresu Spišská Nová Ves. Tamže,
s. 260–262. SLOVIK, J.: Baníctvo a životné prostredie. Tamže, s. 263–265. PRISTAŠOVÁ, Ľ.: Register starých
banských diel. Tamže, s. 265–272.
82 LACKO, M.: Podnikanie účastinnej spoločnosti Ruda, banské a hutnícke závody, ako príklad vplyvu nacistického Nemecka na slovenské baníctvo. MH 1, 2008, s. 154–211; LACKO, M.: Ovládnutie krompašského me-
OBZORY MIROSLAV LACKO Montánno-historický výskum na Slovensku po roku 1989
225
V roku 1999 sa v Krompachoch konal seminár Z dejín baníctva a hutníctva v Slovinkách a Krompachoch, ktorý priniesol nové poznatky o minulosti tohto banského revíru.83
E. Pavlik sa zaoberal ruskými zajatcami v Slovinkách a ich baníckou prácou v období prvej
svetovej vojny.84
Relatívne malú pozornosť venovali bádatelia Smolníku – niekdajšiemu správnemu centru spišsko-gemerskej banskej oblasti. V roku 1993 vyšla kolektívna monografia o smolníckom banskom revíre, avšak najmä historická kapitola geológa Jána Ilavského obsahuje značné množstvo nepresností a mylných informácií.85 Niekoľko autorov si všimlo
problematiku mincovníctva v Smolníku.86 Rudolf Magula sa zaoberal cementačnými vodami na tunajšom ložisku a ich využívaním v minulosti.87 V posledných rokoch sa Smolníku v rámci výskumu problematiky banskej správy a archontológie jej inštitúcií venoval
M. Lacko.88
Problematika ťažby a výroby soli v Solivare pri Prešove bola po roku 1989 skôr na okraji
záujmu autorov, preto môžeme spomenúť len niekoľko prác, zväčša popularizačných
článkov.89
diarskeho podniku účastinnou spoločnosťou Ruda, banské a hutnícke závody, v roku 1942. Rozpravy Národního
technického muzea v Praze [ďalej NTM] – Z dějin hutnictví 38, 2008, s. 94–99.
83 SLAVKOVSKÝ, J.: Geologická stavba a ložiská nerastných surovín okolia Krompách a Sloviniek. SBV 39,
1999, č. 2–3, s. 30–35; SUROVEC, J.: Archívne dokumenty o baníctve v Slovinkách a hutníctve v Krompachoch
v Štátnom ústrednom banskom archíve v Banskej Štiavnici. Tamže, s. 41–44; NOVÁK, J.: Európsky význam
spišskej medi v minulosti. Tamže, s. 45–48; HERČKO, I.: Z dejín mineralogických a geologických výskumov
na Spiši do konca 18. storočia. Tamže, s. 49–58; KAŠIAROVÁ, E.: Príspevok k histórii Sloviniek na konci 18.
a 1. polovici 19. storočia. Tamže, s. 59–69; JAKAB, Z.: Vývoj železorudného baníctva v Slovinkách v 2. polovici
19. storočia a na začiatku 20. storočia. Tamže, s. 70–74; MAGULA, R.: Z histórie železorudného baníctva v Slovinkách v rokoch 1895–1922. Tamže, s. 75–81; KLADIVÍK, E.: Baníctvo v Slovinkách od prvej do konca druhej
svetovej vojny. Tamže, s. 82–92; MÜNCNER, E.: Obnova banského závodu Slovinky v rokoch 1945 – 1950 a investičná výstavba v rokoch 1952–1967; Tamže, s. 93–96. JANČURA, M.: História baníctva v Slovinkách a v Gelnici do roku 1990. Tamže, s. 97–110; HOCK, M.: Úprava rúd v Slovinkách do roku 1958. Tamže, s. 111–119;
SOMBATHYOVÁ, M.: Flotačná úprava rúd v Slovinkách po roku 1958. Tamže, s. 120–124; OGURČÁK, J.:
Útlm rudného baníctva na strednom Spiši (v r. 1989–1995). Tamže, s. 125–127; NOVÁK, J.: Krompašský rodák Michal Patzier (1748–1811) – vedec európskeho významu. Tamže, s. 138–139; KLADIVÍK, E.: Významný
banský konštruktér Eugen Broszmann (1844–1925). Tamže, s. 140–141; ČELKOVÁ, M.: Príspevok k výtvarným dejinám Krompách a Sloviniek. Tamže, s. 148–156; LOVÁSOVÁ, E.: Banícke ľudové umenie v Slovinkách
a Krompachoch. Tamže, s. 157–161.
84 PAVLIK, E.: Ruskí zajatci v Slovinkách a ich práca v baniach za prvej svetovej vojny. ZbBM 15, 1991, s. 137–
150.
85 BARTALSKÝ, B. a kol.: Smolník – mesto medenorudných baní : Geológia ložiska polymetalických rúd, ich využívanie a vplyv na mesto a okolie. Bratislava 1993.
86 SOJÁK, M.: Smolník a jeho okolie v kontexte dávneho osídlenia. Numizmatika 21, 2006, s. 3–15; ŽIFČÁK, F.:
Z novších poznatkov k dejinám „medenej“ mincovne v Smolníku. Tamže, s. 16–22; HAIMANN, P.: Rytci v mincovně ve Smolníku na přelomu 18. a 19. století. Tamže, s. 23–29; SZEMÁN, A.: Schmöllnitzer Bergwerksmarken. Tamže, s. 30–40.
87 MAGULA, R.: Z histórie klasickej výroby cementačnej medi v Smolníku a názory na jej vznik. MH 3, 2010,
s. 270–275.
88 LACKO, M.: Konštituovanie štátnej banskej správy v spišsko-gemerskej banskej oblasti koncom 17. storočia.
In: Zborník konferencie História a súčasný stav ťažby nerastných surovín na východnom Slovensku. Košice 2011,
s. 146–158.
89 MAGULA, R.: Národná kultúrna pamiatka – Solivar. In: Zborník Slovenského technického múzea 1947–1997.
Košice 1997, s. 185–187; SUCHÝ, Ľ.: O histórii a súčasnosti „soľnobanského handlu“. In: Priemyselné dedičstvo
ako súčasť kultúrneho dedičstva. Košice 2004, s. 84–88; JAREMOVÁ, D.: História technickej pamiatky Solivar. In: Tamže, s. 106–109; JAREMOVÁ, D.: Pamiatka na soľných prameňoch. Pamiatky a múzeá, 2005, č. 3,
s. 34–36; BELEJ, M.: Význam archívneho fondu komorské panstvo Solivar pre výskum problematiky baníctva.
226
HISTORICA Revue pro historii a příbuzné vědy 2012/2
Špania Dolina známa ťažbou medených rúd pútala a dodnes púta záujem autorov.
Zachované hodnoty špaňodolinského banského revíru si skutočne zasluhujú pozornosť.
V súvislosti s poznávaním tohto revíru sa tu v roku 2005 uskutočnil seminár Z histórie medenorudného baníctva v banskobystrickom regióne, z ktorého zborník prednášok poskytuje
komplexnejší pohľad na stav rozpracovaných úsekov dejín obce a exploatácie medených
rúd.90 O Španej Doline boli uverejňované mnohé články v rôznych periodikách.91 Charak-
In: Zborník konferencie História a súčasný stav ťažby nerastných surovín na východnom Slovensku. Košice 2011,
s. 9–16; BREHUV, J. – JAREMOVÁ, D. – MYDLA, D. – DOBROTKA, S.: Unikátna sústava vodných diel Soľnej
Bane – prosperita soľného závodu od 17. do 20. storočia. In: Tamže, s. 25–30; DUCÁR, J. – MARKUŠOVÁ, K.:
Kanál na splavovanie dreva Zlatá Baňa (Sigord) – Soľná Baňa – významná technická pamiatka. In: Tamže,
s. 31–35.
90 SLAVKOVSKÝ, J.: Geologická stavba a metalogenéza Starohorských vrchov s aspektom na Cu – zrudnenie
v Španej Doline. In: Zborník prednášok zo seminára Z histórie medenorudného baníctva v banskobystrickom regióne. Banská Bystrica 2005, s. 6–10; LABUDA, J.: Železné banícke nástroje zo Španej Doliny a ich analýzy. In:
Tamže, s. 11–14; SKLADANÝ, M.: Špaňodolinská meď v stredoveku a ranom novoveku. In: Tamže, s. 28–36;
LACKO, M.: Sociálne hnutie banského robotníctva v rokoch 1525 až 1526 a jeho vplyv na život v banskobystrickom regióne. In: Tamže, s. 37–44; SÍKOROVÁ, E.: Baníctvo a život baníkov v Španej Doline v 17. storočí. In:
Tamže, s. 45–47; VOZÁR, J.: Banícke osadenstvo Španej Doliny podľa súpisu z roku 1664. In: Tamže, s. 48–49;
JAKAB, Z.: Vzbura špaňodolinských baníkov a ich omilostenie. In: Tamže, s. 50–51; KAŠIAROVÁ, E.: Špania
Dolina pred 220 rokmi (Prierez udalostí roku 1785). In: Tamže, s. 51–63; SUROVEC, J.: Zainteresovanosť ťažiarov v špaňodolinskom medenorudnom revíre. In: Tamže, s. 64–67; KAMENICKÝ, M.: Hutníctvo v banskobystrickej oblasti v druhej polovici 18. storočia. In: Tamže, s. 68–72; HERČKO, I. – ŠVARCOVÁ, A.: Európska
odborná verejnosť a jej záujem o Španiu Dolinu. In: Tamže, s. 73–79; KAFKA, R.: Návštevy nórskych odborníkov Španej Doliny v 18. storočí. In: Tamže, s. 80–82. JAKAB, Z.: Špaňodolinské baníctvo v druhej polovici
19. storočia. In: Tamže, s. 83–86; SOMBATHY, L.: Cementácia medi na Španej Doline a výroba medených pohárov. In: Tamže, s. 87–89; STILLHAMMEROVÁ, M.: O výrobe zelenej farby v Španej Doline. In: Tamže, s. 90–93;
KLADIVÍK, E.: Výstavba špaňodolinského medenorudného banského závodu s dôrazom na realizáciu banských
objektov v 2. polovici 20. storočia. In: Tamže, s. 94–99; SOMBATHYOVÁ, M.: Flotačné spracovanie špaňodolinských medených rúd v druhej polovici 20. storočia. In: Tamže, s. 100–109; SOMBATHY, L.: Pokus o odhad
produkcie ložiska Špania Dolina – Staré Hory. In: Tamže, s. 110–112; GALVÁNEK, J.: Cesty poznávania a využívania neživej prírody v zrkadle 750 rokov Banskej Bystrice. In: Tamže, s. 113–120; SLÁMOVÁ, M. – JANČURA, P.: Typológia reliéfnych foriem historických krajinných štruktúr. In: Tamže, s. 121–128; JANČURA, P. –
MALINIAK, P. – BELÁČEK, B.: Význam historických krajinných štruktúr pri výskume banských regiónov.
In: Tamže, s. 129–133; MÉSZÁROSOVÁ, Z.: Orientačný prieskum environmentálnej záťaže areálu bývalého
závodu Rudné bane Špania Dolina. In: Tamže, s. 134–138; AUGUSTÍN, M.: K otázke kultu sv. Klimenta Rímskeho, pápeža a mučeníka, najstaršieho patróna baníkov na Slovensku a sv. Kataríny Alexandrijskej a sv. Barbory, pokračovateľkám tejto patronácie. In: Tamže, s. 139–143; CHLADNÁ, Z.: Banskobystrickí waldbűrgeri
ako donátori kostola Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici (v rokoch 1472–1503). In: Tamže, s. 144–
150; KRCHNÁKOVÁ, L.: Špaňodolinskí banskí ránhojiči. In: Tamže, s. 151–153; ČELKOVÁ, M.: Zbierky výtvarnej povahy zo Španej Doliny (z majetku rím.-kat. farského úradu ako aj z majetku Slovenského banského
múzea v Banskej Štiavnici). In: Tamže, s. 154–161; SKLENKA, V.: Zbierkové predmety z fondu Stredoslovenského múzea viažuce sa k histórii Španej Doliny. In: Tamže, s. 162–165; RAGAČ, R.: Erb a pečate Španej Doliny. In: Tamže, s. 166–168; HUSÁK, V.: Industriálne stopy renesančného mediarskeho podniku v Banskej Bystrici a jeho pokračovateľov – príspevok k analýze ikonografie a k identifikácii priemyselných pamiatok v Španej
Doline. In: Tamže, s. 169–185; ŠVARCOVÁ, A.: Návrh na náučný chodník Staré Hory – Sásová. In: Tamže,
s. 186–189; ŠVARCOVÁ, A.: Prezentácia významu baníckej obce Špania Dolina prostredníctvom expozície. In:
Tamže, s. 190–193; ŽUFFA-ELLEK, M.: Špaňodolinské banské múzeum – ťažisková aktivita banskobystrického geomontánneho parku. In: Tamže, s. 194–197; ŠTUPÁKOVÁ, T.: Stratégia rozvoja obce Špania Dolina.
In: Tamže, s. 198–200.
91 VYSKOČIL, P.: Po stopách banskej činnosti (Špania Dolina). Krásy Slovenska 74, 1997, č. 11–12, s. 12–13;
ŽUFFA–ELLEK, M.: Historický Špaňodolinský banský vodovod. Bystrický Permon 1, 2003, č. 0, s. 4–5; MÁCELOVÁ, M.: Počiatky prospektorstva a ťažby medenej rudy na Španej Doline. Tamže 1, 2003, č. 2, s. 3, 10;
BOVAN, M.: Zlatý vek baníckej slávy osady Piesky. Tamže 1, 2003, č. 2, s. 10; HERČKO, I.: Špaňodolinské a ľubietovské ložisko a minerály v pozornosti cestovateľov do roku 1918. In: Meď v Európe. Banská Štiavnica 2003,
s. 128–141.
OBZORY MIROSLAV LACKO Montánno-historický výskum na Slovensku po roku 1989
227
ter informačnej a popularizačnej práce má publikácia o obci vydaná v 90. rokoch.92 Španej
Doline ako významnému archeologickému nálezisku sa venoval Jozef Labuda.93 Eugen
Kladivík spracoval vývoj baníctva v tejto lokalite v 1. polovici 20. storočia.94 Industriálnymi stopami kultúrneho dedičstva v tejto oblasti sa zaoberal Vladimír Husák vo svojom
seriáli Banskobystrický mediarsky podnik uverejňovanom v roku 2005 v odbornom periodiku Eurostav, ale aj v mnohých ďalších prácach.95
Dejinami obce Štiavnické Bane sa zaoberali už niektorí prednášajúci na seminári venovanom Hellovcom.96 V roku 1995 sa konal seminár Štiavnické Bane v histórii, ktorý
mapoval minulosť tejto obce pozostávajúcej z viacerých pôvodných baníckych osád.97
V súvislosti s touto obcou je potrebné spomenúť príspevok Jozefa Vozára o hieronymitánoch na Piargu, ako aj prácu Eleny Síkorovej a Anny Ľubušskej.98
Stručný prehľad dejinami obce Štítnik podal J. Gallo.99 Konkrétnejšie informácie o štítnickej železiarskej výrobe a ťažbe železných rúd obsahujú články G. Fráka a J. Žiláka.100
Na okolí Štrby realizovala v 30. rokoch 20. storočia kutacie práce a ťažbu uhlia firma Baťa,
úč. spol.101 O uhoľnom baníctve v okolí Veľkého Krtíša sa v roku 1993 uskutočnil seminár
pod názvom Uhoľné baníctvo v Juhoslovenskej uhoľnej panve, ktorý sa zaoberal historickým
92 PAŠKOVÁ, M.: Špania Dolina. Komárno 1995.
93 LABUDA, J.: Špania Dolina ako významná archeologická lokalita. In: Meď v Európe, s. 30–33.
94 KLADIVÍK, E.: Špaňodolinský medenorudný revír v 1. polovici 20. storočia. In: Meď v Európe, s. 78–87.
95 HUSÁK, V.: Banskobystrický mediarsky podnik. 2. časť. Eurostav 11, 2005, č. 2, s. 92–93; HUSÁK, V.: c. d.
Znovuobjavovanie Španej Doliny. Tamže, č. 3, s. 72–73; HUSÁK, V.: Banskobystrický mediarsky podnik. In:
Technické pamiatky krajín Vyšehradskej štvorky. 4. Bratislava 2010, s. 20–51.
96 SOMBATHY, L.: Banícka obec Štiavnické Bane. SBV 33, 1993, č. 2, s. 30–44; ČELKO, M. – ČELKOVÁ, M.:
Príspevok k dejinám Štiavnických Baní. Tamže, s. 84–90.
97 FABIÁN,
P.: Urbanistické podmienky vzniku a stavebno-historický vývoj sídla. In: Štiavnické Bane v histórii : Prednášky zo seminára 25.–26. 10. 1995. Štiavnické Bane 1995, s. 1–3; CHOVANOVÁ, I. – VOŠKOVÁ, K.: Architektonické hodnoty pamiatkovej rezervácie, kultúrne pamiatky a ich ochrana. In: Tamže, s. 4–7;
SMOLKA, J. – SOMBATHY, L.: Geologicko–ložiskové pomery okolia Štiavnických Baní. In: Tamže, s. 8–21;
SOMBATHY, L.: K otázke vzniku názvu obce Štiavnické Bane. In: Tamže, s. 22–25; LABUDA, J.: Najstaršie
osídlenie Štiavnických Baní z pohľadu archeológie. In: Tamže, s. 26–29; ČELKO, M.: Dejiny Štiavnických Baní
do roku 1526 vo svetle písomných prameňov. In: Tamže, s. 30–37; SÍKOROVÁ, E. – SUROVEC, J.: Zainteresovanosť ťažiarov v banských dielach na území Štiavnických Baní v 16.–18. storočí. In: Tamže, s. 38–42; KLADIVÍK, E.: Z dejín banskej techniky v baníctve Štiavnických Baní. In: Tamže, s. 43–51. VOZÁR, J.: Banícke kramské právo v banskoštiavnickej oblasti. In: Tamže, s. 52–70; KAŠIAROVÁ, E. – JAKAB, Z.: Pomocné prevádzky
na zabezpečenie chodu banských závodov na Vindšachte. In: Tamže, s. 71–77; VOZÁR, J.: Množstvo, kategórie
a pracovný poriadok baníkov na Piargu v 18. storočí. In: Tamže, s. 78–87; VOZÁR, J.: Hieronymitáni na Piargu
pri Banskej Štiavnici. In: Tamže, s. 88–101; KUBIŇÁKOVÁ K.: K pôsobeniu jezuitov a hieronymitánov na
Piargu. In: Tamže, s. 102–111; ČELKOVÁ, M.: Výtvarné umenie na Štiavnických Baniach. In: Tamže, s. 112–
134; LOVÁSOVÁ, E.: K činnosti rezbárskej školy v Piargu. In: Tamže, s. 135–141; HERČKO, I.: Významné
osobnosti pôsobiace v Štiavnických Baniach. In: Tamže, s. 142–151; HOCK, M.: Stupy v oblasti Štiavnických
Baní. In: Tamže, s. 152–159.
98 VOZÁR, J.: Hieronymitáni na Piargu pri Banskej Štiavnici. In: Dejiny a kultúra rehoľných komunít na Slovensku. Trnava 1994, s. 243–261; SÍKOROVÁ, E. – ĽUBUŠSKÁ, A.: Príspevok k histórii Richňavských tajchov.
Zb SBM, 2009 22, s. 29–41.
99 GALLO, J.: Štítnik 750. Štítnik 1993.
100 ŽILÁK, J.: Poriadok šteliarskeho tovarišstva v Štítnickej doline z roku 1803. Obzor Gemera – Malohontu 24,
1993, č. 1, s. 23–26; FRÁK, G.: Oslavy 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci Štítnik. Tamže 24, 1993, č. 4,
s. 166–173.
101 HERČKO, I. – MURGAŠOVÁ, Z.: Kutacie práce a ťažba uhlia firmy Baťa, úč. spol., pri Štrbe. SBV 44, 2004,
č. 5–6, s. 202–206.
228
HISTORICA Revue pro historii a příbuzné vědy 2012/2
vývojom tunajšej exploatácie uhlia, jej súčasnosťou, perspektívami i výchovou odborníkov
pre túto oblasť.102
Na históriu baníckej obce Vyhne pri Banskej Štiavnici bol zameraný seminár, ktorý sa
uskutočnil v roku 2006 a výstupom z neho sa stal zborník príspevkov.103 Kratšiu štúdiu
o Kachelmannovej strojárni uverejnil M. Lacko.104
K dejinám baníctva v oblasti Vyšného Medzeva sa viažu štúdie M. Lacka a E. Kladivíka,
ktoré podávajú prehľad o vývoji banskej techniky na závode Baňa Lucia, dnes súčasť obce
Vyšný Medzev, a v okolitých banských prevádzkach.105
Vývojom železorudného baníctva v Žakarovciach v rokoch 1882 až 1968 sa zaoberal
Rudolf Magula.106 Podobne sledoval vývoj banskej techniky v žakarovsko-gelnickom revíri aj Eugen Kladivík.107 Historik techniky E. Kladivík spracoval i bansko-technický vývoj
v banskom revíri na Železníku.108
Dejiny geológie a vyhľadávania ložísk nerastných surovín
Problematika dejín geológie sa v sledovanom období dočkala svojej syntézy. V roku 2002
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra vydal rozsiahlu prácu História geológie na Slovensku, ktorú napísal kolektív autorov. Podrobne mapuje dejiny odboru a najmä rozvoj geologického bádania v 2. polovici 19. a v 20. storočí.109
102 BLAŠKO,
D. – LAFFÉRS, F.: Geologická stavba Juhoslovenskej uhoľnej panvy. Tamže 33, 1993, č. 5–6,
s. 269–272; HERČKO, I.: Z histórie kutacích prác a ťažby uhlia v Juhoslovenskej uhoľnej panve v období medzi
vojnami. Tamže, s. 272–283; KLADIVÍK, E.: Výstavba Modrokamenských uhoľných baní v rokoch 1946–1962.
Tamže, s. 284–294; KLADIVÍK, E.: Čakanovské kamennouhoľné bane. Tamže, s. 295–300; HOCK, M.: Z dejín
úpravy uhlia v Juhoslovenskej uhoľnej panve. Tamže, s. 300–315; SUROVEC, J.: Archívne dokumenty o Juhoslovenskej uhoľnej panve. Tamže, s. 316–321; VASS, D.: História uhoľnej prospekcie v Ipeľskej kotline a osobnosť Dr. Ing. Vsevoloda Čechoviča, DrSc. – objaviteľa modrokamenského uhoľného ložiska. Tamže, s. 322–325;
NOVÁK, J.: Základné tendencie vývoja baníctva na Slovensku a zástoj juhoslovenského baníctva v ňom. Tamže,
s. 325–328; SAUER, J.: Rozvoj Bane Dolina v rokoch 1963–1992. Tamže, s. 329–337; AMBRÓZI, V.: Spôsob
úpravy uhlia v š. p. Baňa Dolina v súčasnosti. Tamže, s. 337–339; HUBA, M.: Perspektívy Bane Dolina. Tamže,
s. 339–343; KOVALÍK, M.: Doterajšia spolupráca Banského výskumu Prievidza s Baňou Dolina. Tamže, s. 344–
348; BLAŠKO, D. – GEMBALOVÁ, M. – LAFFÉRS, F.: Nové výsledky geologického prieskumu v Juhoslovenskej uhoľnej panve. Tamže, s. 348–351; BACKO, J.: Základné tendencie hospodárskeho rozvoja krtíšskeho regiónu. Tamže, s. 351–355; VODZINSKÝ, V. – FLOREKOVÁ, Ľ.: Výchova banských inžinierov – ciele Baníckej
fakulty TU Košice. Tamže, s. 356–360; MALINDŽÁK, D. – ŠTANGOVÁ, N. – RASCHMAN, R.: Výchova odborníkov pre oblasť riadenia baníctva. Tamže, s. 360–364; LEITNER, D. – KALAFÚT, D.: Súčasný stav v otvárke
5. úseku za modrokamenským zlomom, odvodňovanie a odplyňovanie predmetného úseku v Bani Dolina. Tamže, s. 364–368; PETRÁŠ, M.: Snahy o založenie Malostracínskej účastinnej spoločnosti. Tamže, s. 368–372.
103 Vyhne – minulosť a súčasnosť : Zborník prednášok zo seminára. Banská Štiavnica 2006.
104 LACKO,
M.: Problémy Kachelmannovej strojárne vo Vyhniach v 30. rokoch 20. storočia. MH 1, 2008,
s. 139–143.
105 LACKO, M.: Z histórie baníctva v regióne Hornej Bodvy v rokoch 1918 až 1945. Historica Carpatica 37,
2006, s. 55–80; TÝŽ: Z histórie banského závodu Baňa Lucia v rokoch 1918 až 1945. Studie z dějin hornictví 37,
2008, s. 56–62; KLADIVÍK, E.: Banská technika v železorudnom závode Rimamuránsko-šalgótarjánskej žele­
ziarskej účastinnej spoločnosti v Luciabani v rokoch 1891–1945. Zb SBM 21, 2007, s. 109–124.
106 MAGULA, R.: Z histórie ťažby železnej rudy v Žakarovciach v rokoch 1882–1968. ZbBM 15, 1991, s. 115–
135.
107 KLADIVÍK,
E.: História železorudného závodu Máriahuta vo vlastníctve Banskej a hutnej spoločnosti –
s dôrazom na vývoj banskej techniky v rokoch 1906–1945. MH 3, 2010, s. 202–245.
108 TÝŽ: Železorudný závod Rimamuránsko-šalgótarjánskej železiarskej účastinnej spoločnosti v Železníku. In:
Konferencia 520. výročie založenia Zväzu hornouhorských banských miest 1487–2007. Rožňava 2007, s. 59–68.
109 GRECULA, P. et al.: História geológie na Slovensku, 1. Bratislava 2002.
OBZORY MIROSLAV LACKO Montánno-historický výskum na Slovensku po roku 1989
229
Samozrejme, okrem tejto rozsiahlej práce publikovali autori k téme aj množstvo parciál­
nych štúdií a článkov. Predmetom výskumu bolo úsilie o založenie geologického ústavu
na Slovensku v období prvej Československej republiky, ale pozornosť autori venovali aj
mineralogickému lexikónu Viktora von Zepharovicha.110 Viaceré príspevky boli uverejnené o vedeckých cestách bádateľov, ako napríklad Dominika Telekiho, Carla Martiniho,
či ďalších.111 Taktiež boli publikované práce o podiele slovenských prírodovedcov na budovaní mineralogických zbierok Maďarského národného múzea v Pešti, mineralogickom
kabinete Baníckej a lesníckej akadémie, cestách slovenských minerálov do viedenských
zbierok a o iných mineralogických zbierkach.112 Okrem už spomenutého sporu medzi
stúpencami neptunizmu a plutonizmu boli načrtnuté dejiny geologických a mineralogických výskumov na Spiši v 19. a začiatkom 20. storočia.113 Samostatné štúdie spracovali
autori o mineráloch striebra z európskych ložísk a mineralogických pomeroch Banskej
Štiavnice v korešpondencii Ignáca von Borna.114 V súvislosti s Banskou Štiavnicou boli
spracované najvýznamnejšie momenty geológie na začiatku 19. storočia vychádzajúce
z tohto revíru.115
Zvláštnu skupinu prác z dejín geologických vied predstavujú štúdie a články o histórii
zberateľstva minerálov a historickom vývoji mineralogických zbierok na Slovensku. Túto
problematiku má na zreteli Ivan Herčko v publikácii z roku 2002.116 Histórii mineralógie
110 HERČKO, I.: Úsilie o založenie geologického ústavu na Slovensku v období prvej republiky. ZbBM 15, 1991,
s. 7–33; TÝŽ: Snahy profesora Dimitrija Andrusova o založenie geologického ústavu na Slovensku (K 100. výročiu narodenia). SBV 37, 1997, č. 2, s. 37–48; TÝŽ: Mineralogický lexikón banskoštiavnického absolventa Viktora von Zepharovicha. Zb SBM 17, 1995, s. 7–16.
111 TÝŽ: Vedecké cesty D. Telekiho, C. Martiniho a ďalších vedcov na Slovensko koncom 18. a začiatkom 19. storočia. In: Zborník z konferencie Dejiny vedy, výroby a techniky na Slovensku. Košice – Herľany 2000, s. 15–20;
UHER, P.: Náučná cesta anglického mineralóga Edwarda Daniela Clarka po stredoslovenských ložiskách zlata
a striebra roku 1802. Mineralia Slovaca 31, 1999, č. 3–4, s. 425–428; KAMENICKÝ, M.: Cestopisné zápisky
mladých adeptov baníctva zo 17. a 18. storočia. In: Itineraria Posoniensia. Bratislava 2005, s. 304–308; NOVÁK, J.: Vyvrcholenie cestopisnej literatúry o baníctve, ložiskových, geologických a mineralogických pomeroch
Slovenska v 19. storočí. In: Tamže, s. 309–312; HERČKO, I.: Vedecká cesta Bernharda von Cottu a Edmunda
Fellenberga po banských regiónoch na Slovensku. Zb SBM 22, 2009, s. 62–75; JANCSY, P.: Stav poznania banskoštiavnických minerálov na začiatku 19. storočia v zrkadle topograficko-mineralogického diela Andreja Kristiána Zipsera. Tamže, s. 23–28.
112 HERČKO, I.: Podiel slovenských prírodovedcov na budovaní mineralogických zbierok Maďarského národného múzea v Pešti. Múzeum 47, 2001, č. 1, s. 4–7; TÝŽ: Mineralogický kabinet pri Baníckej akadémii v Banskej
Štiavnici. Tamže, č. 2, s. 25; TÝŽ: Podiel slovenských prírodovedcov na činnosti Maďarského národného múzea
v Pešti. Acta Museologica 3, 2004, s. 5–25; TÝŽ: Cesty slovenských minerálov do viedenských mineralogických zbierok do polovice 19. storočia. Tamže, s. 79–98; TÝŽ: Vývoj systematiky v mineralógii. Tamže 5, 2006,
s. 45–59.
113 TÝŽ: Prínos Slovenska k doriešeniu vedeckého sporu medzi neptunistami a plutonistami. Acta Universitatis
Matthiae Belii Banská Bystrica – Séria Dejiny vied a techniky 1, 2003, s. 7–16; TÝŽ: Príspevok k dejinám mineralogických a geologických výskumov na niektorých lokalitách Spiša od 19. storočia do roku 1919. SBV 42,
2002, č. 4, s. 206–217; POKLEMBOVÁ, Ľ.: Reprezentanti geologického a mineralogického výskumu na východnom Slovensku koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Studia bibliographica Posoniensia 1, 2008, s. 193–210.
114 JANCSY, P.: Minerály striebra európskych ložísk v zbierkových fondoch Slovenského banského múzea.
Zb SBM 19, 2002, s. 69–74; TÝŽ: Mineralogické pomery oblasti Banskej Štiavnice v korešpondencii Ignáca von
Borna. Tamže 20, 2004, s. 27–31.
115 HERČKO, I.: Najvýznamnejšie momenty v dejinách geológie na Slovensku začiatkom 19. storočia, vychádzajúce z banskoštiavnického rudného revíru. Acta Universitatis Matthiae Belii Banská Bystrica. Séria Dejiny
vied a techniky 2, 2004, s. 9–27.
116 TÝŽ: Zberateľstvo minerálov a ich múzejná prezentácia. Banská Štiavnica 2002.
230
HISTORICA Revue pro historii a příbuzné vědy 2012/2
bol venovaný aj seminár Prvenstvá nerastnej ríše Slovenska.117 Ďalšími článkami na túto
tému sa nebudeme podrobnejšie zaoberať.118
Banská technika
Po roku 1989 zásluhou autorov – najmä historikov techniky – bolo vypublikované množstvo prác z dejín banskej techniky, pričom niektoré sme uviedli už pri jednotlivých baníckych lokalitách. Autori ako Eugen Kladivík, Rudolf Magula a ďalší sa zaoberali vývojom
banskej techniky, resp. jej jednotlivých disciplín – dobývacími metódami, rozpojovaním
hornín, banskou dopravou a podobne.119 V roku 1991 sa konal seminár História banskej
dopravy, na ktorom bol zhodnotený vývoj horizontálnej i vertikálnej dopravy v podmienkach slovenského baníctva.120 E. Kladivík v rozsiahlej štúdii spracoval vývoj lokomotívnej
117 TÝŽ: Príspevok k dejinám mineralógie na Slovensku do konca 18. storočia. In: Prvenstvá nerastnej ríše Slovenska : Zborník prednášok zo seminára. Banská Štiavnica 2007, s. 12–20; JANCSY, P.: K dejinám opisu „úrvölgyitu“. In: Tamže, s. 24–26; JUHA, M.: Theorie oder Praxis? Mineralogie an der Bergakademie Schemnitz im
18. Jahrhundert. Tamže, s. 32–35; KAŠIAROVÁ, E.: Tadeáš Peitner a jeho zbierka minerálov. Tamže, s. 38–40.
118 HERČKO, I.: Predajňa minerálov v Banskej Štiavnici. Múzeum 35, 1990, č. 1, s. 36–39; DAUBNEROVÁ, J.:
120 rokov od založenia prvej predajne minerálov. Zb SBM 17, 1995, s. 291–292; HERČKO, I.: Z histórie
výskumu banskoštiavnických minerálov do polovice 19. storočia. Minerál 3, 1995, č. 5, s. 308–311; TÝŽ: Mineralogické zbierky Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici počas pôsobenia G. A. Scopoliho v rokoch 1769–
1779. Múzeum 47, 2001, č. 4, s. 9–10; TÝŽ: Založenie a činnosť Montanistického múzea pri Dvorskej komore
vo Viedni. Minerál 9, 2001, č. 6, s. 448–453; TÝŽ: Kabinetné zbierky Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici.
Tamže 10, 2002, č. 6, s. 444–446; TÝŽ: Príručky k minerálom Slovenska v 19. storočí ako významné pômocky
pre múzejných pracovníkov a zberateľov. Tamže 10, 2002, s. 30–40.
119 MAGULA,
R.: K vývoju banskej techniky a technológie v rudných baniach Slovenska do roku 1945. In:
Zborník Slovenského technického múzea 1947–1997. Košice 1997, s. 48–70; KLADIVÍK, E.: Moderná banská
technika v banskoštiavnickom rudnom revíre v 18. a v 1. polovici 19. storočia. In: Zborník z konferencie Dejiny vedy, výroby a techniky na Slovensku. Košice – Herľany 2000, s. 20–25; KLADIVÍK, E.: Vývoj dobývacích
metód v nováckych uhoľných baniach v rokoch 1950–1960. SBV 44, 2004, č. 5–6, s. 165–170; MAGULA, R.:
Nemechanické rozpojovanie v rudných baniach na Slovensku v rokoch 1800–1938. Zb SBM 17, 1995, s. 25–39;
HOCK, M.: Počiatky trhacích prác v baníctve a ich vývoj do polovice 19. storočia. In: Zborník prednášok z medzinárodnej konferencie Trhacia technika 2002 z príležitosti 375. výročia prvého použitia strelného prachu v baníctve
na svete. Stará Lesná 2002, s. 4–12; KLADIVÍK, E.: Rozpojovanie hornín v rudných baniach na Slovensku od
zavedenia strojného vŕtania trhavinových vývrtov v roku 1873 do roku 1945. In: Tamže, s. 13–22; GAZDA, Š.:
Vývoj výroby výbušnín na Slovensku (1873–1990). In: Tamže, s. 23–29; KLADIVÍK, E.: Prvé kompresory na
pohon vŕtacích strojov v banskoštiavnickom rudnom revíre. Zb SBM 18, 1997, s. 125–142; TÝŽ: Podiel Samuela
Mikovíniho na riešení technických problémov banskoštiavnického baníctva. In: Samuel Mikovíni a jeho odkaz
pre dnešok. Banská Štiavnica 2005 [vyšlo 2007], s. 38–41; TÝŽ: Vahadlový a vzduchový čerpací stroj Jozefa Karola Hella. Zb SBM, 2007 21, s. 23–30; MAGULA, R.: Z histórie výroby a používania kvapalného vzduchu na
trhacie práce v rudných baniach Spiša. MH 1, 2008, s. 105–110; KLADIVÍK, E.: Počiatky organizovania banskej
záchrannej služby v baniach na Slovensku. Tamže 1, 2008, s. 111–118.
120 TÝŽ: Zvislá doprava v 18. a 19. storočí v slovenských baniach. Veda a technika v dejinách Slovenska 6, 1993,
s. 5–16; VOZÁR, J.: Doprava dreva pre bane a huty na Slovensku v 16.–19. storočí. Tamže, s. 17–23; POTOČAN, J.: Vodná doprava na Slovensku. Tamže, s. 24–29; PÖSS, O.: Dva americké patenty slovenských vysťahovalcov. Tamže, s. 30–36; SOMBATHY, L.: Vplyv druhov ťažených surovín na vývoj banskej dopravy. Tamže,
s. 37–43; MAGULA, R.: Systémy dopravy banských produktov v rudných baniach východného Slovenska v rokoch 1850–1938. Tamže, s. 44–69; KMECO, Ľ.: Doprava v baniach na Slovensku v 1. polovici 20. storočia.
Tamže, s. 70–80; HALLON, Ľ.: Elektrifikácia banskej dopravy na Slovensku do roku 1938. Tamže, s. 81–91;
KLADIVÍK, E.: Počiatky podzemnej lokomotívnej dopravy v kremnickom rudnom revíre. Tamže, s. 92–104;
BOROŠKA, J. – FABIÁN, J.: Z histórie a súčasnosti výskumu, výroby a použitia oceľových lán v banskej doprave na Slovensku. Tamže, s. 105–123; SOMBATHY, L.: Zámery a realizácia dopravy rudy z bane Rozália do
úpravne na závode Rudných baní Hodruša – Hámre. Tamže, s. 124–130; HOCK, M.: Doprava rudných produktov v úpravníctve. Tamže, s. 131–141; KAMENICKÝ, M.: Doprava v Žarnovickej huti v 18. storočí. Tamže,
s. 142–154; VOZÁR, J.: Doprava pre bane a huty na strednom Slovensku v 16.–19. storočí. Tamže, s. 155–167;
OBZORY MIROSLAV LACKO Montánno-historický výskum na Slovensku po roku 1989
231
dopravy v podzemí slovenských baní do konca druhej svetovej vojny aj s uvedením technických parametrov uplatňovaných typov lokomotív.121
Eugen Kladivík zvlášť upozornil na elektrobenzínové a elektronaftové lokomotívy
v banskoštiavnickom podzemí.122 V rámci štiavnického revíru predstavil vodnostĺpcové
ťažné stroje.123 Ďalej sa zameral aj na parné ťažné stroje a prvé elektrické ťažné stroje
v štiavnickej oblasti.124 Jednou z hlavných tém špecializácie E. Kladivíka bol vývoj odvodňovania v baníctve.125 R. Magula priblížil vývoj osvetľovania banských diel, a to dokonca
i v samostatnej publikácii.126 Ľ. Hallon a I. Herčko sa venovali problematike elektrifikácie
v baníctve.127 M. Lacko upozornil na problematiku výroby brizantných trhavín pre potreby
baníctva.128 V roku 1996 sa v Banskej Štiavnici uskutočnil seminár Z dejín banského meračstva, kde boli pertraktované rôzne problémy spracúvania histórie tejto špecifickej disciplíny v slovenských podmienkach.129
ĎURECHOVÁ, M.: Podiel baníctva a banskej dopravy na realizácii tunelových stavieb na Slovensku v medzivojnovom období (1923–1940). Tamže, s. 168–180; NOVÁK, J.: Banská doprava na banských mapách a plánoch v archívnych fondoch Štátneho ústredného banského archívu v Banskej Štiavnici. Tamže, s. 181–187;
GINDL, J.: Člnková doprava a snahy o jej zavedenie v banskoštiavnických baniach. Tamže, s. 188–190; SUROVEC, J.: Doprava pri ťažiarstve štôlne Michal. Tamže, s. 191–193.
121 KLADIVÍK, E.: História lokomotívnej dopravy v podzemí slovenských baní do roku 1945. SBV 38, 1996, č. 6,
s. 331–346; 39, 1999, č. 1, s. 8–22.
122 TÝŽ: Elektrobenzínové a elektronaftové lokomotívy v podzemí banskoštiavnického rudného revíru. ZbBM
15, 1991, s. 151–167.
123 TÝŽ: Vodnostĺpcové ťažné stroje v banskoštiavnickom rudnom revíre. Tamže 17, 1995, s. 53–76.
124 TÝŽ: Parné ťažné stroje v banskoštiavnickom rudnom revíre. Tamže 14, 1989, s. 47–63; TÝŽ: Prvé elektrické
ťažne stroje v banskoštiavnickom rudnom revíre a ich energetické zdroje. Z dejín vied a techniky na Slovensku 17,
1997, s. 65–84.
125 TÝŽ: Spolupráca banskoštiavnického rudného revíru s banskými revírmi mimo územia habsburskej monarchie v oblasti čerpania banských vôd v 18. storočí. Zb SBM 20, 2004, s. 61–68; TÝŽ: Prvé použitie reaktívneho
stroja v baníctve na Slovensku. Acta Montanistica Slovaca 2, 1997, č. 1, s. 81–84; TÝŽ: Vodnostĺpcové stroje
v Smolníku a Zlatej Idke. ZbBM 15, 1991, s. 169–187; MAGULA, R.: Vodnostĺpcové stroje v baniach Spišsko-gemerského rudohoria. In: Zborník z konferencie Dejiny vedy, výroby a techniky na Slovensku. Košice – Herľany
2000, s. 25–28; KLADIVÍK, E.: Atmosférické parné (ohňové) čerpacie stroje v baniach na strednom Slovensku.
SBV 42, 2002, č. 1, s. 10–18; TÝŽ: Vzduchový čerpací stroj v banskoštiavnických baniach. Tamže 23, 1990, č. 2,
s. 107–111; TÝŽ: Odvodnenie šachty Anna v Kremnici. Zb SBM 16, 1993, s. 75–96; TÝŽ.: Odvodňovanie banskoštiavnického a kremnického revíru v minulosti. In: Zborník prednášok Problematika odvodňovania rudných
baní. Banská Štiavnica 1990, s. 3–18; HOCK, M.: Voznická dedičná štôlňa. In: Tamže, s. 20–36; HERČKO, I.:
Dedičná štôlňa Ferdinand v Kremnici. In: Tamže, s. 38–54.
126 MAGULA, R.: Banské karbidové lampy. Múzeum 41, 1996, č. 1, s. 1–4; TÝŽ: Banícke bezpečnostné lampy,
tzv. vetierky. Tamže 46, 2000, č. 1, s. 1–3; TÝŽ: Banícke svietidlá v múzeách na Slovensku. Košice 1991; MAGULA, R. – TURČAN, T.: Banské lampy : História a vývoj v podmienkach baníctva na území Slovenska. Košice
1995.
127 HALLON, Ľ.: Význam systematickej elektrifikácie pre technický vývoj slovenského baníctva v medzivojnovom období. MH 1, 2008, s. 119–138; HERČKO, I.: Elektrifikácia banských závodov a mesta v Banskej Štiavnici. In: K dejinám elektrotechniky : Zborník prednášok. Zvolen 2007, s. 123–137.
128 LACKO, M.: Obnovenie výroby trhavín v podniku Dynamit Nobel roku 1940 vo vzťahu k slovenskému baníctvu. In: Štúdie z dejín chémie a zdravotníctva na Slovensku. Banská Bystrica 2008, s. 16–31.
129 HERČKO, I.: Súčasný stav štúdia dejín banského meračstva na Slovensku. SBV 36, 1996, č. 4–5, s. 157–161;
HOCK, M.: Z dejín rozvoja geodetickej a banskomeračskej techniky. Tamže, s. 161–169; KAŠIAROVÁ, E.: Niekoľko zaujímavostí o meračoch meračského úradu na Vindšachte z archívnych dokumentov Štátneho ústredného banského archívu v Banskej Štiavnici. Tamže, s. 171–174; KUNÁK, L.: Vývoj výuky banského meračstva
na Slovensku od polovice 19. storočia. Tamže, s. 175–177; HERČKO, I.: Prínos absolventov Banskej a lesníckej
akadémie k rozvoju banského meračstva. Tamže, s. 178–200; JAKAB, Z.: Systém výuky banského meračstva,
jeho najvýznamnejší prednášatelia a ich učebnice. Tamže, s. 201–203; MICHALČÁK, S.: Optické teodolity –
232
HISTORICA Revue pro historii a příbuzné vědy 2012/2
Banské školstvo
Dejiny banského školstva na Slovensku sú neobyčajne bohaté, o čo sa pričinilo najmä viac
ako 150-ročné pôsobenie Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici, ale i ďalšie
školské inštitúcie zaoberajúce sa výchovou odborníkov pre banskú a hutnícku výrobu.
Začiatkom výučby banských odborníkov a založeniu baníckej školy v Banskej Štiavnici
v roku 1735 sa venoval Jozef Vozár a iní.130 J. Vozár sa zaoberal aj baníckou školou v Smolníku.131 Vznik Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici sa pokúšal vo viacerých
prácach objasniť J. Vozár.132 M. Myška sa venoval vzťahu vyšších montánnych učilíšť
v Leobene a Příbrami k formovaniu technickej inteligencie v Uhorsku.133 K problematike
štiavnickej akadémie bolo v priebehu posledných 20 rokov uverejnených i množstvo ďalších parciálnych štúdií.134 Okrem týchto príspevkov sa po roku 1989 uskutočnilo viacero
odborných podujatí, predmetom ktorých boli práve dejiny Baníckej akadémie.
medzník vo vývoji merania uhlov. Tamže, s. 204–206; TÝŽ.: K histórii vývoja geodetických a banskomeračských
prístrojov. Tamže, s. 206–210; LALKOVIČ, M.: Príspevok k dejinám jaskynného merania na Slovensku. Tamže,
s. 214–225; KOVANIČ, Ľ.: Magnetické metódy banskomeračských vytyčovacích prác. Tamže, s. 226–228;
MUDROŇ, I.: Využitie výpočtovej techniky pri vyhotovovaní, vedení a dopĺňaní banskomeračskej dokumentácie. Tamže, s. 229–233; SOMBATHY, L.: Peter Rittinger ako merač. Tamže, s. 233–236; KLADIVÍK, E.: Život
a dielo profesora banskoštiavnickej Banskej akadémie Júliusa Gretzmachera. Tamže, s. 237–238; KOVANIČ, Ľ.:
Profesor Ilavský priekopník banského meračstva na Slovensku. Tamže, s. 238–240; NOVÁK, J.: Prínos profesora
Františka Čechuru k rozvoji důlního měřictví. Tamže, s. 240–241; TÝŽ: Zamyšlení nad životním dílem profesora
Karla Neseta pro obor „důlní měřictví“. Tamže, s. 242–243; HOCK, M.: Geodézia a banské meračstvo v zbierkach múzeí na Slovensku. Tamže, s. 245–248; HERČKO, I.: Bibliografia článkov a štúdií z banského meračstva
v časopise Bányászati és kohászati lapok. Tamže, s. 249–252; TÝŽ: Literatúra k dejinám banského meračstva
a geodézie. Tamže, s. 253–254; MIKULENKA, V. – PADĚRA, Z.: O významu staré důlněměřické dokumentace.
Tamže, s. 255–260.
130 VOZÁR, J.: Začiatky výučby banských odborníkov a založenie baníckej školy v Banskej Štiavnici. Zb SBM
18, 1997, s. 33–42; KAMENICKÝ, M.: Výchova banských a hutníckych odborníkov na strednom Slovensku
do založenia Baníckej akadémie (1762). In: Formy a obsah vzdelanosti v historickom procese : Zborník materiálov z vedeckej konferencie v Smoleniciach 17.–19. novembra 1997. Bratislava 1999, s. 98–105; TÝŽ: Výchova
banských a hutníckych odborníkov na strednom Slovensku do založenia Baníckej akadémie (1762). Rozpravy
NTM – Z dějin hutnictví 29, 2000, s. 103–109; TÝŽ.: Samuel Mikovini a banícka škola v Banskej Štiavnici. HČ
50, 2002, č. 3, s. 483–492; TÝŽ: Banícke školstvo na Slovensku do založenia Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Bratislava 2006.
131 VOZÁR, J.: 250. výročie založenia baníckej školy v Smolníku. Acta Montanistica Slovaca 2, 1997, č. 4,
s. 381–386; TÝŽ: Počiatky vyučovania banských odborníkov pre obvod Košickej komory. Založenie baníckej školy v Smolníku. Zborník príspevkov k slovenským dejinám. Bratislava 1998, s. 281–293; TÝŽ: Technické
a právne vzdelávanie odborníkov pre bane a huty v oblasti Košickej komory. In: Formy a obsah vzdelanosti v historickom procese : Zborník materiálov z vedeckej konferencie v Smoleniciach 17.–19. novembra 1997. Bratislava
1999, s. 106–113.
132 TÝŽ: Vznik prvých baníckych vysokých škôl na území Československa. In: Hornická Příbram ve vědě a technice : Báňská historie. Příbram 1989, s. 1–10; TÝŽ: Das schemnitzer Bergwesen und die Gründung der Bergakademie. Der Anschnitt 50, 1998, č. 1, s. 20–24.
133 MYŠKA, M.: Vyšší montanistická učiliště v Leobenu (Štýrsko) a Příbrami (Čechy) a formování technické
inteligence v Uhrách. Acta historica Neosoliensia 8, 2005, s. 79–85; TÝŽ: Podíl vyšších montanistických učilišť
na formování technické inteligence v habsburské monarchii a v českých zemích. Časopis Matice moravské 124,
2005, s. 119–154.
134 VOZÁR, J.: Banícka akadémia v Banskej Štiavnici a jej vzťah k Trnavskej univerzite. In: Trnavská univerzita
1635–1777. Trnava 1996, s. 69–80; TOMEČEK, O.: Chémia na banskoštiavnickej akadémii v 18. storočí a jej
prínos pre rozvoj chemickej vedy, 3. (Anton Ruprecht). Acta Facultatis Paedagogiae – Prírodné vedy 9, 1991,
s. 291–316; FUNDÁREK, R.: Chémia na banskoštiavnickej Banskej akadémii – 3. časť (Od reorganizácie akadémie v roku 1872 do jej odsťahovania v roku 1919). Príspevky k histórii chemického priemyslu na Slovensku 9,
1991, s. 34–51; TOMEČEK, O.: Príspevok k dejinám výučby chémie na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej
OBZORY MIROSLAV LACKO Montánno-historický výskum na Slovensku po roku 1989
233
V roku 1992 sa konala konferencia pri príležitosti 230. výročia založenia tejto inštitúcie, z ktorej prednášky boli uverejnené v samostatnom zborníku.135 V tom istom roku
sa v Herľanoch uskutočnil 2. seminár z histórie hutníctva na Slovensku, ktorý bol zameraný na vyučovanie chémie a hutníctva na štiavnickej akadémii.136 Neskôr, v roku 1998,
sa v Banskej Štiavnici uskutočnilo 4. medzinárodné sympózium o kultúrnom dedičstve
v banských, metalurgických a geologických vedách na tému Tradície banského školstva
vo svete ako jedno zo známych Erbe-sympózií.137 V roku 2001 prebehol pri príležitosti
Štiavnici. Zb SBM 18, 1997, s. 67–112; VOZÁR, J.: Praktikanti v stredoslovenských kráľovských banských mestách roku 1768. Tamže 20, 2004, s. 79–88; HERČKO, I. – MARČOK, M.: Výučba a výskum vo fyzikálnych vedách na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Acta Montanistica Slovaca 5, 2000, č. 4, s. 387–399;
HERČKO, I.: Založenie Katedry mineralógie a geognózie na banskoštiavnickej akadémii a jej činnosť. Zborník
Slovenského národného múzea – Prírodné vedy 39, 1993, s. 131–151; TÝŽ: Nedostatky vo výučbe geologických
vied na banskoštiavnickej akadémii a vznik katedry mineralógie a geognózie. Zb SBM 20, 2004, s. 89–107; TÝŽ:
Botanické záhrady a objekty Baníckej a lesníckej akadémie. Acta Museologica 4, 2004, s. 25–48.
135 VOZÁR, J.: Nové poznatky o založení Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. In: 230 rokov Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Košice 1992, s. 7–20; KUBÁTOVÁ, L.: Katedra montanních věd v Praze. Tamže,
s. 21–36; MAJER, J.: Ke vzniku Báňské akademie v Příbrami. Tamže, s. 37–53; NOVÁK, J.: Základné etapy vývoja Baníckej akadémie do roku 1867. Tamže, s. 54–68; HERČKO, I.: Banícka a lesnícka akadémia v rokoch
1867–1919. Tamže, s. 69–87; VOZÁR, J.: Počiatky Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici očami dvorského
radcu F. J. Müllera. Tamže, s. 88–97; SOPKO, A.: Prínos banskoštiavnickej Baníckej akadémie do rozvoja banských vedných disciplín. Tamže, s. 98–118; SOMBATHY, L.: Význam štiavnickej baníckej vysokej školy pre
rozvoj baníctva, hutníctva a banskej techniky. Tamže, s. 119–129; SIKOROVÁ, T.: Zápas o obnovenie Baníckej
akadémie a zriadenie Vysokej školy technickej na Slovensku. Tamže, s. 130–149; KAMENICKÝ, M.: Hutníctvo
na banskoštiavnickej akadémii. Tamže, s. 150–166; KLADIVÍK, E.: Prednášanie banského strojníctva na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici a prvé učebnice tohto predmetu. Tamže, s. 167–181; MOROVICS, M. T.:
Vyučovanie matematických predmetov na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Tamže, s. 182–206; PŐSS, O.:
Fyzikálne odbory na banskoštiavnickej akadémii. Tamže, s. 207–227; KLADIVÍK, E.: Vyučovanie baníctva na
Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Tamže, s. 228–243; HOCK, M.: Banské meračstvo na Baníckej akadémii. Tamže, s. 244–262; HERČKO, I.: Výuka mineralogických a geologických vied na Baníckej akadémii. Tamže, s. 263–277; HUČKO, J. ml.: Geografický a národnostný pôvod poslucháčov Baníckej akadémie.: Tamže,
s. 278–296; URGELA, J.: Výučba lesníctva na banskoštiavnickej akadémii. Tamže, s. 297–308; HUČKO, J. ml.:
Sociálny pôvod poslucháčov a ďalšie uplatnenie absolventov banskoštiavnickej akadémie. Tamže, s. 309–327;
NOVÁK, J.: Spoločenský život poslucháčov banskoštiavnickej akadémie. Tamže, s. 328–341.
136 VOZÁR, J.: Prvé dejiny Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici od F. J. Müllera. In: Vyučovanie chémie
a hutníctva na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici : II. seminár História hutníctva na Slovensku. Košice 1992,
[s. 3–12]; TÝŽ: Založenie prvej katedry hutníctva a chémie. In: Tamže, [s. 13–23]; KAMENICKÝ, M.: Kovohutnícka veda a školstvo v stredoslovenskej banskej oblasti do konca 18. storočia a jej vplyv na prax (na príklade
huty v Žarnovici). In: Tamže, [s. 24–37]; HOCK, M.: Chémia a hutníctvo na Baníckej akadémii v období pôsobenia profesorov A. Rupprechta a A. Wehrleho. In: Tamže, [s. 37–49]; TOMEČEK, O.: Výučba chémie na
Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. In: Tamže, [s. 50–56]; KUNHALMI, G.: Prednášky Prof. Jacquina a jeho
činnosť na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. In: Tamže, [s. 57–64];. CENGEL, P.: Výuka hutníctva železa
na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. In: Tamže, [s. 65–69]; KAFKA, R.: Knižnica Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. In: Tamže, [s. 70–79]; SULAČEK, J.: Príspevok k dejinám vysokoškolského vzdelávania hutníkov
po zániku Vysokej školy baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici. In: Tamže, [s. 80–105]; CENGEL, P.: Technologické zariadenia hutníctva železa na začiatku 20. storočia. In: Tamže, [s. 106–113]; SOMBATHY, L.: Pokus
o rekonštrukciu antimónovej huty Baniská v Bystrom potoku. In: Tamže, [s. 114–128].
137 Pozri napr. BOUHEIRY, A.: Banská vedecká literatúra vytvorená osobnosťami Baníckej akadémie v Banskej
Štiavnici v 18. storočí – z fondov Eisenbibliothek. In: Tradície banského školstva vo svete : Zborník prednášok
z medzinárodného sympózia Banská Štiavnica 7.–11. 9. 1998. Banská Štiavnica 1999, s. 33–38; ČELKOVÁ, M.:
Portréty profesorov, rektorov a riaditeľov Baníckej akadémie v zbierkach Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. In: Tamže, s. 53–59; FABIAN, P. – KUBIŇÁKOVÁ, K.: Budovy Baníckej akadémie v Banskej
Štiavnici. In: Tamže, s. 83–84; HOCK, M.: Výuka banského meračstva a príbuzných predmetov na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. In: Tamže, s. 115–118; JONTES, L.: Revolučný rok 1848 a banícke akadémie v Banskej Štiavnici a Leobene. In: Tamže, s. 127–132; KAŠIAROVÁ, E.: Takí aj onakí boli banskoštiavnickí akademici.
In: Tamže, s. 149–156; KLADIVÍK, E.: Prínos profesorov Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici k vývoju banských prác v banskoštiavnickom rudnom revíre. In: Tamže, s. 159–163; KUCHTOVÁ, O.: Publikačná činnosť
234
HISTORICA Revue pro historii a příbuzné vědy 2012/2
60. výročia vzniku košickej Baníckej fakulty seminár Geologické vedy v tradícii baníckeho
školstva na Slovensku, z ktorého vyšiel rovnomenný zborník.138 V Bratislave sa v roku
2002 uskutočnila konferencia na tému 240 rokov vysokého technického školstva na Slovensku.139 K téme dejín banského školstva tiež vyšli v predmetnom období viaceré samostatné publikácie. Kolektív autorov pripravil v roku 2001 prácu História baníckeho vysokého školstva na území Slovenska a vydala ju Technická univerzita v Košiciach.140 V tom
istom roku bola vydaná publikácia O. Tomečka a I. Herčka Chémia a mineralógia na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici.141 Ivan Herčko v neskorších rokoch pokračoval vo vydávaní populárno-náučných prác o akadémii.142 V roku 2006 Slovenské banské
múzeum vydalo zborník štúdií venovaný dejinám akadémie. 143 Najnovšie sa v súvislosti
so štiavnickou akadémiu podarilo Mikulášovi Čelkovi a Petrovi Konečnému identifikovať
prvé priestory začiatkov výuky.144
banskoštiavnických profesorov a úsilie o prvé vysokoškolské učebnice. In: Tamže, s. 177–181; KUNHALMI, G.:
Mikuláš Jacquin a vyučovanie chémie a hutníctva na banskoštiavnickej akadémii. In: Tamže, s. 183–185; LOVÁSOVÁ, E.: Banícka akadémia v zbierkach historického oddelenia Slovenského banského múzea. In: Tamže,
s. 195–206; SZENDI, A.: Archívne materiály o banskoštiavnickej Baníckej akadémii v archívoch Maďarska. In:
Tamže, s. 295–300; VOZÁR, J.: Prvé odborné školy na vyučovanie banských vied v Habsburskej ríši. In: Tamže,
s. 305–312; ZSÁMBOKI, L.: Banícke školstvo v Banskej Štiavnici v národnom vzdelávacom systéme 18. storočia. In: Tamže, s. 317–321.
138 SLAVKOVSKÝ, J.: Baníctvo a banícke školstvo na Slovensku do roku 1919. In: Geologické vedy v tradícii
baníckeho školstva na Slovensku : Zborník prednášok zo seminára usporiadaného pri príležitosti 60. výročia
vzniku Baníckej fakulty. Košice 2001, s. 5–9; KLADIVÍK, E.: Baníctvo na území Slovenska v 18. a 19. storočí.
In: Tamže, s. 10–13; HOCK, M.: Stredné banícke školstvo na území Slovenska v období monarchie. In: Tamže,
s. 14–16; KRCHNÁKOVÁ, L.: Príspevok k dejinám baníckej školy v Smolníku v 19. storočí. In: Tamže, s. 17–21;
FANČOVIČOVÁ, A.: Geologická a mineralogická literatúra v knižnici Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici
v 18. storočí. In: Tamže, s. 22–28; HERČKO, I.: Pedagogická činnosť profesorov Baníckej a lesníckej akadémie
v Banskej Štiavnici od založenia katedry mineralógie a geognózie v roku 1840. In: Tamže, s. 29–38; FLOREKOVÁ, Ľ. – SLAVKOVSKÝ, J.: Znovuoživenie baníckeho školstva po zániku Vysokej školy baníckej a lesníckej
v Banskej Štiavnici. In: Tamže, s. 44–47; ŽILÁK, J.: Archívne dokumenty baníckej proveniencie v archívoch SR
a v cudzine. In: Tamže, s. 51–53; SUROVEC, J.: Osobné archívne fondy významných osobností baníctva, geológie, hutníctva a ich získavanie do Štátneho ústredného banského archívu. In: Tamže, s. 54–57.
139 CENGEL, P.: K počiatkom technického školstva v strednej Európe. In: 240 rokov vysokého technického školstva na Slovensku. Bratislava 2002, s. 7–12; HUSÁK, V.: Banská akadémia – Alma Mater industriálneho staviteľstva a architektúry. In: Tamže, s. 29–34.
140 RYBÁR, P. a kol.: História baníckeho vysokého školstva na území Slovenska. Košice 2001.
141 TOMEČEK, O. – HERČKO, I.: Chémia a mineralógia na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici.
Banská Bystrica 2001.
142 HERČKO, I.: Banícka a lesnícka akadémia slovom a obrazom. Banská Bystrica 2008; TÝŽ: Stručné dejiny
Baníckej a lesníckej akadémie. Banská Bystrica 2009; TÝŽ: Banícka a lesnícka akadémia – Banská Štiavnica.
Banská Bystrica 2010.
143 Pozri napr. ČELKOVÁ, M.: Budovy a pamätné miesta Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici
(1764–1911). In: Alma mater – Banská Štiavnica : Európsky význam Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej
Štiavnici. Banská Štiavnica 2006, s. 121–130; JONTES, L.: Schemnitzer Studenten in Vordernberg und Leoben : Das Revolutionsjahr 1848 und seine unmittelbaren Folgen für die Bergakademien des Kaiserstaates. In:
Tamže, s. 99–104; MATEJKOVÁ, A.: Prednášková a publikačná činnosť profesorov banskoštiavnickej akadémie
v 18. storočí. In: Tamže, s. 115–120; SZENDI, A.: The primary historical sources for Academy for Mining of
Selmec in public collections of the University Miskolc. In: Tamže, s. 179–184; VOZÁR, Jozef. Založenie Baníckej
akadémie v Banskej Štiavnici. In: Tamže, s. 46–52.
144 ČELKO, M.: K problematike identifikácie priestorov začiatkov výučby na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. MH 2, 2009, s. 96–107; KONEČNÝ, P.: Jacquinovo laboratórium a priestory začiatkov výuky metalurgickej
chémie v Banskej Štiavnici (1. časť). Tamže 3, 2010, s. 196–200.
OBZORY MIROSLAV LACKO Montánno-historický výskum na Slovensku po roku 1989
235
Banské právo, administratíva a správa
Problematikou banskoštiavnického mestského a banského práva sa zaoberal R. Marsina.145 J. Marcinko sa v samostatnej publikácii venoval banskému právu Gelnice.146 Mestské a banské práva na Slovensku boli skúmané autormi z rôznych hľadísk.147 Ľ. Juck sa
pokúsil osvetliť tému výsad banských miest na Slovensku v stredoveku.148 V niekoľkých
prácach autori venovali pozornosť spoločenstvu siedmich banských miest košickej správnej oblasti.149 I. Chalupecký v kratšej štúdii rozobral postavenie banského majstra v oblasti východoslovenských banských miest v 15. až 16. storočí.150 Publikovaný bol aj príspevok k historickej genéze zavádzania banského poriadku Maximiliána II. z roku 1571.151
J. Vozár načrtol vzťah habsburského panovníckeho dvora k slovenskému baníctvu v 16.
až 18. storočí.152 Ján Žilák sledoval problematiku právnych pomerov šteliarov v okolí Železníka.153 K tejto téme sa viaže publikovaný poriadok šteliarskeho tovarišstva v Štítnickej
doline z roku 1803.154 V roku 1994 sa uskutočnilo v Spišskej Novej Vsi sympózium 140 rokov od vydania Všeobecného banského zákona.155 Podobne sa v roku 2004 konalo opäť
v Spišskej Novej Vsi sympózium 150 rokov od zavedenia Všeobecného banského zákona
v Uhorsku. Organizátori vydali i zborník prednášok z tohto podujatia.156
145 MARSINA, R.: Banskoštiavnické banské a mestské právo. In: Banské mestá na Slovensku. Martin 1990,
s. 13–35.
146 MARCINKO, J.: Gelnické banské právo. Košice 2004.
147 PIIRAINEN, I. T.: Mestské a banské práva na Slovensku. Ars, 1999, č. 1–3, s. 215–224.
148 JUCK, Ľ.: Výsady banských miest na Slovensku v stredoveku. In: Banské mestá na Slovensku. Martin 1990,
s. 82–90.
149 HALAGA, O. R.: Spoločenstvo siedmich banských miest košickej správnej oblasti. In: Tamže, s. 91–102.
150 CHALUPECKÝ, I.: Postavenie banského majstra vo východoslovenských banských mestách v 15.–16. storočí. In: Tamže, s. 139–145.
151 MICHALENKOVÁ, E.: K historickej genéze zavádzania banského poriadku Maximiliána II. z roku 1571.
Právněhistorické studie 31, 1990, s. 87–109.
152 VOZÁR, J.: Habsburský panovnícky dvor a slovenské baníctvo v 16.–18. storočí. HČ 38, 1990, č. 6, s. 819–
843.
153 ŽILÁK, J.: K problematike právnych pomerov šteliarov v okolí Železníka. Obzor Gemera 20, 1989, č. 3,
s. 163–166.
154 TÝŽ: Poriadok šteliarskeho tovarišstva v Štítnickej doline. Tamže 24, 1993, č. 1, s. 23–26.
155 MARCINKO,
J.: Gelnické banské právo. In: Zborník prednášok zo sympózia 140 rokov od vydania Všeobecného banského zákona. Spišská Nová Ves 1994, s. 4–11; DINKA, J.: Niektoré historické podklady gelnického banského práva. In: Tamže, s. 13–26; NOVÁK, J.: Maximiliánov banský poriadok. In: Tamže, s. 28–37;
VOZÁR, J.: Orgány štátnej banskej správy na Spiši po vydaní všeobecného banského zákona. In: Tamže,
s. 39–49; KAŠIAROVÁ, E.: Vládny komisariát pre štátne banské a hutnícke závody na Slovensku v Bratislave
(1919–1926). In: Tamže, s. 51–60; MÜNCNER, E.: Banské právo a činnosť OBÚ Spišská Nová Ves po roku
1945. In: Tamže, s. 62–73; HIJJ, J.: Vývoj banského práva na Slovensku v poslednej štvrtine 20. storočia. In:
Tamže, s. 74–84; MAGULA, R.: Z histórie baníctva na Spiši do roku 1918. In: Tamže, s. 96–106. ŽIFČÁK, F.:
Symbolika erbov a pečatí banských lokalít na Spiši. In: Tamže, s. 108–121; BARTALSKÝ, J.: Vývoj a organizácia geologického prieskumu na Slovensku po 2. svetovej vojne. In: Tamže, s. 122–141; FÁBRY, O.: Z dejín
baníctva v rámci podniku Železorudné bane Spišská Nová Ves. In: Tamže, s. 155–167; GRENDA, O.: Existencia
ťažby a spracovanie magnezitu v SMZ Jelšava. In: Tamže, s. 169–180; DANIEL, J. – KAVALCOVÁ, E.: História
a súčasnosť ložiskovej oblasti Novoveská Huta. In: Tamže, s. 181–191; NEVYJEL, E. – OGURČÁK, J.: Závod
Slovinky v histórii a súčasnosti. In: Tamže, s. 193–211.
156 MÜNCNER, E.: Z histórie Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi. In: Zborník prednášok zo
sympózia „150 rokov od zavedenia Všeobecného banského zákona v Uhorsku“. Spišská Nová Ves 2004, s. 7–19;
SUROVEC, J. – MŰNCNER, E.: Banskí kapitáni, prednostovia, resp. predsedovia banského úradu v Spišskej
236
HISTORICA Revue pro historii a příbuzné vědy 2012/2
M. Lacko spracoval archontológiu Vrchného inšpektorského úradu v Smolníku od
konca 17. storočia až do roku 1871 v dvoch rozsiahlych štúdiách.157 Problematike archontologického výskumu banskej správy by bolo potrebné venovať ďalšiu pozornosť.
Hutníctvo
V priebehu 90. rokov sa uskutočnilo niekoľko seminárov o dejinách hutníctva na Slovensku. Prvý z nich sa konal roku 1990 v Košiciach a bol širšie zameraný.158 Druhý seminár
bol venovaný vyučovaniu hutníctva a chémie na štiavnickej akadémii a uviedli sme ho už
v časti o banskom školstve. Výrobe a spracovaniu medi bol venovaný 3. seminár v Herľanoch v roku 1994.159 Štvrté sympózium o dejinách hutníctva sa uskutočnilo v roku 1996
Novej Vsi od roku 1854. In: Tamže, s. 20–25; Schillerová, J.: Banská správa na Slovensku v období rokov
1919 do oslobodenia 1945. In: Tamže, s. 26–41; LACKO, L.: História Obvodného banského úradu v Prievidzi.
In: Tamže, s. 42–44; ZBOJA, J.: História Obvodného banského úradu v Bratislave. In: Tamže, s. 45–52; SOMBATHY, L.: O čom sme v 20. storočí nehovorili. In: Tamže, s. 53–56; BARAN, J.: Vznik Slovenského banského
úradu a jeho činnosť do roku 1993. In: Tamže, s. 57–66; LUTONSKÝ, M.: Súčasnosť štátnej banskej správy.
In: Tamže, s. 67–71; MÜNCNER, E. – BAČENKO, Š. – ANDRÁŠ, L.: Významné udalosti v činnosti OBÚ Sp.
Nová Ves po vzniku Slovenského banského úradu v Bratislave (od roku 1969 do roku 2000). In: Tamže, s. 72–80;
ONDREJKOVIČ, A.: Vznik a pôsobnosť Slovenskej banskej komory. In: Tamže, s. 81–86; CHALUPECKÝ, I.:
Banícke písomnosti vo fonde Krajského súdu v Levoči. In: Tamže, s. 87–89; MAGULA, R.: Príčiny úpadku medenorudného baníctva v druhej polovici 19. storočia v Spišsko-gemerskom rudohorí. In: Tamže, s. 90–97; DANIEL, J.: História prieskumu a ťažba uránovej rudy v Novoveskej Hute. In: Tamže, s. 98–107; KAPEC, J.: Z histórie ťažby sadrovca v Novoveskej Hute. In: Tamže, s. 108–109; KAFKA, A.: História ťažby stavebných surovín
podnikom VKŠ Spišská Nová Ves vo Východoslovenskom kraji, privatizácia a jej dopad na likvidáciu podniku.
In: Tamže, s. 110–115; GALLO, Ľ. – ZEMAN, R.: História a súčasnosť ťažby magnezitu v SMZ a. s. Jelšava. In:
Tamže, s. 116–123; DETKO, M.: História a súčasnosť ťažby magnezitu v Lubeníku. In: Tamže, s. 124–127; ORAVEC, D.: Útlmový program rudného baníctva, privatizácia a jej dôsledky na ťažbu železných rúd na Slovensku.
In: Tamže, s. 128–131; KURRAY, A.: Realizácia útlmového programu rudného baníctva v Slovenskej republike
od roku 1991. In: Tamže, s. 132–142; JUSKO, F.: Technické a technologické problémy riešené Ústavom geotechniky SAV v Košiciach pre podnik Železorudné bane v Spišskej Novej Vsi. In: Tamže, s. 151–154.
157 LACKO, M.: Príspevok k archontológii Vrchného inšpektorského úradu v Smolníku v rokoch 1788 až 1871.
MH 2, 2009, s. 108–207; TÝŽ: Príspevok k archontológii Vrchného inšpektorského úradu v Smolníku do roku
1788. Tamže 3, 2010, s. 94–195.
158 KUNHALMI, G.: Vyučovanie hutníckych predmetov na odborných školách na Slovensku. In: Veda a technika v dejinách Slovenska : Prvý seminár k dejinám hutníctva na Slovensku. Košice 1990, s. 22–31; SKLADANÝ, M.: Zhutňovanie medených rúd a sciedzanie medi v banskobystrickej oblasti. In: Tamže, s. 32–42; KAMENICKÝ, M.: Hutníctvo striebra v stredoslovenskej banskej oblasti do konca 18. storočia. In: Tamže, s. 43–57;
SOMBATHY, L.: Zhutňovanie antimónových rúd na Slovensku. In: Tamže, s. 58–81; MAGULA, R.: Spracúvanie
tetraedritových rúd v Štefanskej hute v Kluknave. In: Tamže, s. 82–90; DUTKO, J.: K otázke vzniku a účinkovania centrálnej huty v Banskej Štiavnici. In: Tamže, s. 91–94; KAFKA, R.: Ústredný kanál na odčerpávanie prachu
s komínom v centrálnej hute v Banskej Štiavnici – významná ekologická pamiatka. In: Tamže, s. 95–105; BATTA, Š.: Zhutňovanie strieborných rúd podľa zobrazenia na rožňavskej Metercii. In: Tamže, s. 106–123; SKLADANÝ, M.: Počiatky scedzovacej huty v Moštenici (1496–1526). In: Tamže, s. 124–137; KAMENICKÝ, M.:
Vznik a počiatky Žarnovickej huty. In: Tamže, s. 138–146; SOMBATHY, L.: Antimónové huty Leopold a Vajsková. In: Tamže, s. 147–160; VOZÁR, J.: Slovenské pece a hámre v železiarstve na Slovensku. In: Tamže, s. 161–
176; ŽILÁK, J.: Príspevok k dejinám hutníctva železa v Malohonte v rokoch 1750–1850. In: Tamže, s. 177–196.
159 VOZÁR, J.: Zhutňovanie medených rúd v banskobystrickej oblasti v 16.–18. storočí. In: Výroba a spracovanie medi : 3. seminár z dejín hutníctva na Slovensku. Košice 1994, s. 1–21; HUSÁK, V.: Stavebný vývin medeného hámra v Banskej Bystrici. In: Tamže, s. 22–36; KAMENICKÝ, M.: Medené hámre pri Borinke. In: Tamže,
s. 37–66; TEKEĽ, L.: Hutníctvo v smolníckom rudnom revíre. In: Tamže, s. 67–81; ŠIMKO, J.: Vývoj výroby
medi v regióne Krompachy. In: Tamže, s. 82–93; LUKÁČ, I. – BIDLEŇ, J.: Vývoj výroby medených polotovarov
v regióne Považská Bystrica. In: Tamže, s. 94–96; MAGULA, R.: Z histórie spracovania medenej rudy v hute
Fönix – Rolová v prvej polovici 19. storočia. In: Tamže, s. 97–106; SULAČEK, J.: Príspevok k dejinám ťažby
medenej rudy a jej spracúvania na Slovensku v rokoch 1918–1938. In: Tamže, s. 107–133; SLAVKOVSKÝ, J.:
Ložiská medených rúd v oblasti Západných Karpát a ich súčasná bilancia. In: Tamže, s. 134–142.
OBZORY MIROSLAV LACKO Montánno-historický výskum na Slovensku po roku 1989
237
opäť v Herľanoch a bolo zamerané na výrobu zlata, striebra a skúšobníctvo.160 V roku 1998
v Herľanoch usporiadali ďalšie sympózium z dejín hutníctva pod názvom Technológia výroby železa a železiarskych výrobkov na Slovensku do konca 19. storočia.161 V roku 2002 sa
v Banskej Štiavnici konalo posledné sympózium zamerané na históriu hutníctva v stredoslovenskej banskej oblasti.162
Vo svojich početných štúdiách sa téme zhutňovania medi venoval Marián Skladaný.163
K vývoju hutníctva drahých kovov, predovšetkým striebra publikoval M. Kamenický.164
160 KAMENICKÝ, M.: Príspevok k dejinám skúšobníctva v 18. storočí. In: Výroba zlata a striebra, skúšobníctvo : 4. sympózium o dejinách hutníctva na Slovensku. Košice 1996, s. 1–13; LABUDA, J.: Prínos archeológie ku
skúšobníctvu drahých kovov. In: Tamže, s. 14–24; KUNHALMI, G.: Skúšobníctvo v dielach G. Agricolu a L. Erckera. In: Tamže, s. 25–31; MIKLÁŠ, V.: Historické míľniky vývoja skúšobníctva a puncovníctva drahých kovov
na našom území. In: Tamže, s. 32–40; HOCK, M.: Z dejín úpravy zlatých rúd v Kremnici. In: Tamže, s. 41–52;
SKLADANÝ, M.: Odstriebrovanie čiernej medi. In: Tamže, s. 53–72; MAGULA, R.: Výroba striebra nepriamou
amalgamáciou v Zlatej Idke. In: Tamže, s. 73–84; ZORIČÁK, P.: Spracúvanie kovov a razba mincí v Kremnickej mincovni. In: Tamže, s. 86–95; SOMBATHY, L.: Pokus o odhad ťažby zlata a striebra v Štiavnicko-hodrušskom rudnom rajóne. In: Tamže, s. 96–99; ZORIČÁK, P.: Kremnická mincovňa v minulosti a dnes. In: Tamže,
s. 100–104; SLAVKOVSKÝ, J. – BALÁŽ, B. – GRINČ, A.: Svetová produkcia zlata a striebra ťažbou a trendy
svetových cien týchto kovov v ostatnom období. In: Tamže, s. 112–120; HUSÁK, V.: Taviaca medená huta v Starých Horách. In: Tamže, s. 126–135. HUSÁK, V.: Tajovská medená huta. In: Tamže, s. 136–146; TOMEČEK, O.:
Skúšobníctvo a jeho úloha pri získavaní a spracovaní kovov. In: Tamže, s. 147–155.
161 ŠARUDYOVÁ, M.: Vývin železiarskej techniky a technológie na Slovensku od 70. rokov 19. storočia do
začiatku 20. rokov 20. storočia. In: Technológia výroby železa a železiarskych výrobkov na Slovensku do konca
19. storočia : Sympózium o dejinách hutníctva na Slovensku. Košice 1998, s. 21–29; VOZÁR, J.: Nepriama výroba
kujného železa a prvé vysoké pece na Slovensku. In: Tamže, s. 31–38; MIHÓK, Ľ.: Spôsob výroby stredovekých
banských želiez. In: Tamže, s. 41–414; CENGEL, P.: Zmeny v železiarskej na území Slovenska po r. 1850. In:
Tamže, s. 51–56; LABANIČ, E.: Technické pamiatky na Slovensku so zvláštnym zreteľom na železiarstvo. In:
Tamže, s. 61–61; PETRÍK, J. – KOREŇ, J.: Odlievanie železa v hutníckych podnikoch na Slovensku. In: Tamže,
s. 71–73; CENGEL, P.: Niektoré poznatky o existencii a činnosti vysokej pece v Tisovci. In: Tamže, s. 81–87;
ŠTEFAN, B. – FRIČ, V.: Tridsať rokov výskumu vo VSŽ. In: Tamže, s. 91–97; KAMENICKÝ, M.: Obchod so
železiarskym tovarom v Bratislave v druhej polovici 18. a v druhej polovici 19. storočia. In: Tamže, s. 101–110;
HUSÁK, V.: Pamäť výrobných stavieb Hroneckého železiarskeho komplexu na historických geodetických mapách. In: Tamže, s. 111–118; VOZÁR, J.: Vyberanie dane (urbury) z výroby železa. In: Tamže, s. 131–134.
162 LABUDA, J.: Archeologický výskum hutníckych objektov v regióne Banská Štiavnica. In: História hutníctva
v stredoslovenskej banskej oblasti. Banská Štiavnica 2003, s. 6–8; HANULIAK, V. – CENGEL, P. – HOLLY, A.:
Príspevok ku spracovaniu kovov na lokalite Zvolen – Pustý Hrad. In: Tamže, s. 9–13; HOCK, M.: Úpravníctvo
a hutníctvo v Banskej Štiavnici do konca 19. storočia. In: Tamže, s. 14–26; CENGEL, P.: Niektoré poznatky o výrobe a spracovaní železa v stredoslovenskej banskej oblasti. In: Tamže, s. 27–32; HUSÁK, V.: Podnety k identifikácii huty v Tajove podľa plánu J. A. (B.) Menigilla a pivovaru banskobystrickej komory v Úľanke. In: Tamže,
s. 33–38; TÝŽ: Kremnická mincovňa – pamiatka historickej priemyselnej architektúry. In: Tamže, s. 39–48;
TÝŽ: Kremnická mincovňa z hľadiska novších výskumov a atribútu ochrany. In: Tamže, s. 49–59; VOZÁR, J.:
Vyučovanie hutníctva na štiavnickej akadémii. In: Tamže, s. 68–73; KUNHALMI, G.: Výroba antimónu v hute
vo Vajskovej. In: Tamže, s. 74–77; SOMBATHYOVÁ, M.: Huta v Banskej Štiavnici v 20. storočí. In: Tamže, s. 83–
108; KAFKA, R.: Výroba hliníka na Slovensku v 20. storočí. In: Tamže, s. 121–128.
163 SKLADANÝ, M.: Moštenická sciedzacia huta v rokoch 1496 až 1526. Zborník Filozofickej fakulty Univerzity
Komenského – Historica 41, 1995, s. 107–124; TÝŽ: Zásobovanie stredoslovenských banských miest poľským
olovom v rokoch 1496–1526. Tamže 44, 1999, s. 57–69; TÝŽ: Huty banskobystrického mediarskeho podniku
v čase jeho prechodu pod erárnu správu. In: Slovensko v Habsburskej monarchii 1526–1918. Bratislava 2000,
s. 37–47; TÝŽ: Slovensko-poľské hospodárske vzťahy v 15.–16. storočí. Historické štúdie 41, 2000, s. 69–79;
TÝŽ: Stredoveké huty na okolí Banskej Bystrice. In: Argenti fodina 2008 : Zborník prednášok. Banská Štiavnica
2009, s. 73–80.
164 KAMENICKÝ, M.: Hutníctvo striebra v stredoslovenských banských mestách. Vlastivedný časopis 40, 1991,
č. 1, s. 6–9; TÝŽ: Hutníctvo striebra v stredoslovenskej banskej oblasti do konca 18. storočia. Rozpravy NTM –
Z dějin hutnictví 20, 1992, s. 31–40; TÝŽ: Pracovníci striebornej huty v Žarnovici, ich pracovná náplň, mzdy,
životná úroveň. In: Tamže 23, 1995, s. 25–29; TÝŽ: Odborná hutnícka literatúra v stredoslovenskej banskej
oblasti do konca 18. storočia. In: Kniha 1995–1996 : Zborník o problémoch a dejinách knižnej kultúry. Martin
238
HISTORICA Revue pro historii a příbuzné vědy 2012/2
Osobitnú úlohu v dejinách slovenského hutníctva zohralo železiarstvo. Špeciálnu skupinu prác tvoria archeometalurgické štúdie o výrobe železa a jej metódach v minulosti,
ktoré spracúvala skupina spolupracovníkov Hutníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach pod vedením Ľubomíra Mihoka.165 K cenným prácam môžeme zaradiť štúdiu
O. Paulinyiho o stave a rozšírení remeselného železiarstva v Karpatskej kotline v období
1500 až 1650.166 Gustáv Frák sa venoval histórii železiarskej výroby v hornom toku rieky
Slanej.167 Autori sa tiež zaoberali podnikaním niektorých železiarskych spoločností ako
Muránska únia, či Rimavská koalícia.168 Všimli si výrobu a spracovanie železa v oblasti
Spišskej Novej Vsi a na Gemeri.169 Publikovaný bol aj príspevok k výskumu začiatkov vysokopecnej techniky na Slovensku.170 V roku 2004 sa uskutočnil v Banskej Štiavnici medzinárodný seminár Európske ložiská železa a jeho využitie, z ktorého bol vydaný i zborník
prednášok.171 Úspešnejší vo výskume dejín železiarstva v sledovanom období bol maďar1997, s. 206–211; TÝŽ: Olovo v hutníctve drahých kovov na strednom Slovensku v 18. storočí. In: Rozpravy
k slovenským dejinám : Zborník príspevkov k nedožitému 75. výročiu narodenia Pavla Horvátha. Bratislava 2001,
s. 131–136; TÝŽ: Olovo v hutníctve drahých kovov na strednom Slovensku v 18. storočí. In: Štúdie z dejín baníctva a banského podnikania : Zborník k životnému jubileu Mariána Skladaného. Bratislava 2001, s. 64–68; TÝŽ:
Stredoslovenské striebro a jeho hutnícke spracovanie do konca 18. storočia. Bratislava 1995.
165 Pozri napr. MIHOK, Ľ. a kol.: Rozbor výroby železa v mladšej dobe rímskej na Spiši. SlArch 36, 1988, č. 2,
s. 415–423; FÜRYOVÁ, K. a kol.: Začiatky železiarstva vo východnej časti Gemera v stredoveku. Zborník Slovenského národného múzea – Archeológia 1, 1991, s. 107–144; FÜRYOVÁ, K.: Železiarska osada v stredoveku
v Gemeri. Vlastivedný časopis 40, 1991, č. 3, s. 136–138; MIHOK, Ľ.: K počiatkom výroby železa (ako sa vyrábalo
prvé železo na území Slovenska). SlArch 42, 1994, č. 1, s. 69–90; MIHOK, Ľ. – FURMÁNEK, V.: Rozbor nespracovaných výťažkov tavieb železa z prelomu doby bronzovej a doby železnej. Rozpravy NTM – Z dějin hutnictví 34,
2004, s. 9–15; MORAVČÍKOVÁ, Ľ. – MIHOK, Ľ. – PETRÍK, J.: Vysoká pec z 18. a 19. storočia v Jakubanoch –
rozbor vzoriek. Tamže, s. 27–32; ROTH, P.: Železiarne pod Kráľovou Hoľou. Tamže, s. 33–36; PETRÍK, J.: Hutníctvo pod Kojšovskou hoľou. Rozpravy NTM – Z dějin hutnictví 35, 2005, s. 5–12; PETRÍK, J. – MIHOK, Ľ.:
Metalurgia v údolí Hornádu. Tamže, s. 13–22; MIHOK, Ľ. – MORAVČÍKOVÁ, Ľ. – PETRÍK, J.: Štúdium vysokopecných prevádzok v okolí rieky Slaná. Tamže, s. 111–120; FEČKOVÁ, P. a kol.: Augustova huta – jeden
z najvýznamnejších závodov Coburgovského železiarskeho komplexu. Archeologia technica 19, 2007, s. 32–38;
FEČKOVÁ, P. a kol.: Odlievanie funerálnej liatiny v zlievarniach rodiny Coburgovcov. Tamže 18, 2006, s. 45–52;
MIHOK, Ľ. – FEČKOVÁ, P.: Hutnícke podniky rodiny Coburgovcov na Slovensku. MH 1, 2008, s. 60–104; MIHOK, Ľ. a kol.: Železiarske závody rodiny Andrássyovej. Tamže 2, 2009, s. 208–245.
166 PAULINYI, O.: Stav a rozšírenie remeselného železiarstva v Karpatskej kotline v období 1500–1650. Historické štúdie 42, 2002, s. 215–250.
167 FRÁK, G.: Štyristo rokov železiarskej výroby v hornom toku rieky Slanej. Vlastivedné štúdie Gemera 8, 1990,
s. 61–100.
168 ŽILÁK, J.: Dejiny Rimavskej koalície. Vlastivedné štúdie Gemera 8, 1990, s. 33–60; TÝŽ: Zakladajúca listina
a stanovy Muránskej únie. Obzor Gemera-Malohontu 22, 1991, č. 1, s. 27–31.
169 PETRÍK, J. a kol.: Ťažba železnej rudy, výroba a spracovanie železa v okolí Spišskej Novej Vsi. Acta Metallurgica Slovaca 6, 2000, č. 1, s. 74–83; FABIAN, J.: História ťažby železných rúd na Gemeri. In: Priemyselné
dedičstvo ako súčasť kultúrneho dedičstva. Košice 2004, s. 113–115.
170 MIHOK, Ľ. a kol.: Drevouhoľné vysoké pece na Slovensku. In: Priemyselné dedičstvo ako súčasť kultúrneho
dedičstva. Košice 2004, s. 116–120.
171 JANCSY, P.: Minerály železa európskych ložísk v zbierkových fondoch Slovenského banského múzea. In:
Európske ložiská železa a jeho využitie. Banská Štiavnica 2004, s. 5–8; LABUDA, J.: Železné banícke nástroje
z archeologických výskumov SBM. In: Tamže, s. 9–16; SOMBATHY, L.: Ťažba železných rúd na Slovensku po
roku 1918. In: Tamže, s. 19–28; HLOBIL, J.: História ťažby a spracovania železa v ložiskovom rajóne Krásnohorské Podhradie – Drnava. In: Tamže, s. 29–32; KAFKA, R.: Rimavický hámor (Technologické a personálne
poznámky k jeho činnosti). In: Tamže, s. 33–38; KLADIVÍK, E.: Správa štátnych železných baní na Železníku
v období rokov 1919–1938 a výrobná činnosť tohto závodu v súkromnom vlastníctve od roku 1938 do roku 1945.
In: Tamže, s. 39–54; ČELKOVÁ, M.: Zbierkové predmety umeleckej liatiny vo fondoch Slovenského banského
múzea v Banskej Štiavnici. In: Tamže, s. 76–87.
OBZORY MIROSLAV LACKO Montánno-historický výskum na Slovensku po roku 1989
239
ský autor Zoltán Remport, ktorý publikoval viaceré práce z dejín uhorského železiarstva
v 19. storočí, dokonca i samostatné monografie.172 Inú perspektívu na tému z dejín hutnej
výroby ponúka štúdia S. Micháleka.173
Kolektív autorov napokon v roku 2006 pripravil na vydanie pokus o syntézu dejín hutníctva, i keď predmetná publikácia vzhľadom na faktografické a iné nedostatky (absencia
poznámkového aparátu) nespĺňa požiadavky na vedeckú syntézu z dejín hutníctva.174
Osobnosti baníctva, hutníctva a geológie
Zo starších dejín baníctva pozornosť historikov pútal Ján Thurzo ako banský podnikateľ.175 Osobnostiam ako Juraj Agricola a Ján Dernschwam bol venovaný priestor na seminári Baníctvo na Slovensku v čase J. Agricolu a J. Dernschwama v roku 1994 v Banskej
Štiavnici.176 O známej rodine Hellovcov publikoval kratší príspevok B. Gayer.177 V roku
1993 sa v Banskej Štiavnici uskutočnil seminár Hellovci a ich prínos pre vedu a techniku.178
Opäť v Banskej Štiavnici sa v roku 1995 konal seminár k životu a dielu Gabriela Schweitzera a Antona Pécha.179
172 Napr. REMPORT, Z.: Magyarország vasgyártása a dualizmus korában (1867–1918). Budapest 2005.
173 MICHÁLEK, S.: Spor Československa a USA o širokopásovú valcovňu v rokoch 1951–1954. HČ 54, 2006,
č. 4, s. 607–630.
174 SCHMIEDL, J. – WEIGNER, L. a kol.: Dejiny hutníctva na Slovensku : História výroby železa, neželezných
a drahých kovov na území Slovenska. Košice 2006.
175 SKLADANÝ,
M.: Ján Thurzo z Betlanoviec (1437–1508) – priekopník ranokapitalistického podnikania
v európskom baníctve. In: Spiš v kontinuite času. Prešov 1995, s. 41–47; TÝŽ: Začiatky podnikania Thurzovcov
v spišsko–gemerskom baníctve. In: Vývoj správy miest na Slovensku. Martin 1984, s. 229–237; TÝŽ: Thurzovci
a Levoča. In: Pohľady do minulosti : Zborník prednášok z histórie. Levoča 2001, s. 61–79.
176 VOZÁR, J.: Život a dielo Juraja Agricolu. SBV 34, 1994, č. 3–4, s. 63–71; SKLADANÝ, M.: Dernschwamov memoriál ako prameň k dejinám stredoslovenského baníctva. Tamže, s. 72–76; LABUDA, J.: Archeologická výpoveď k baníctvu 16. storočia v stredoslovenskej banskej oblasti. Tamže, s. 77–79; NOVÁK, J.: Baníctvo
v Banskej Štiavnici v 16. storočí. Tamže, s. 88–92. SLANÝ, J.: Banská Bystrica v 16. storočí. In: Tamže, s. 92–97;
ČELKO, M.: Turzovci v Kremnici. Tamže, s. 98–102; MAGULA, R.: Baníctvo v Smolníku v 16. storočí. Tamže,
s. 103–107; VALACHOVIČ, P.: Ján Dernschwam ako epigrafik. In: Tamže, s. 107–110; ČIČAJ, V.: Ján Dernschwam a jeho knižnica. Tamže, s. 110–114; KLADIVÍK, E.: Banská technika na Slovensku v 16. storočí. Tamže,
s. 115–119; HOCK, M.: Úprava rúd v dobe J. Agricolu a J. Dernschwama. Tamže, s. 119–126; TOMEČEK, O.:
Vývin skúšania kovov a skúšobníctvo v diele Georga Agricolu. Tamže, s. 126–136.
177 GAYER, B.: Niektoré údaje k Hellovcom v kremnickom archíve a v literatúre. ZbBM 15, 1991, s. 365–368.
178 KLADIVÍK, E.: Matej Kornel Hell. SBV 33, 1993, č. 2, s. 45–54; NOVÁK, J.: Zásluhy Mateja Kornela Hella
na výstavbe banského vodohospodárskeho systému. Tamže, s. 55–59; KLADIVÍK, E.: Jozef Karol Hell. Tamže,
s. 60–69. VOZÁR, J.: Neznámi Hellovci. Tamže, s. 69–76; NOVÁK, J.: Život a dielo Maximiliána Hella. Tamže,
s. 76–83; SUROVEC, J.: Archívne dokumenty k Hellovcom vo fondoch ŠÚBA v Banskej Štiavnici. Tamže,
s. 90–101.
179 HERČKO, I.: Výročia významných osobností banskoštiavnického baníctva v roku 1995. In: Zborník k dejinám baníctva na Slovensku. Banská Štiavnica 1995, s. 3–19; KLADIVÍK, E.: Gabriel Mikuláš Schweitzer. In:
Tamže, s. 20–26; KAŠIAROVÁ, E.: Archívne dokumenty k životu a dielu G. von Schweitzera v ŠÚBA v Banskej
Štiavnici. In: Tamže, s. 27–40; LADZIANSKY, J.: Kartografická tvorba Gabriela Mikuláša Schweitzera a Antona
Pécha. In: Tamže, s. 41–48; NOVÁK, J.: Život a dielo Antona Pécha. In: Tamže, s. 49–56; SUROVEC, J.: Archívne dokumenty k životu a dielu Antona Pécha v ŠÚBA. In: Tamže, s. 57–67; ŠTĚPÁN, V.: Anton Péch a severomoravští podnikatelé Kleinové. In: Tamže, s. 68–89; HERČKO, I.: Štúdium rudných žíl banskoštiavnického
rudného revíru v 19. storočí a ich zobrazovanie v banských mapách. In: Tamže, s. 90–114.
240
HISTORICA Revue pro historii a příbuzné vědy 2012/2
Dvaja autori publikovali samostatnú štúdiu o živote a diele Aurela Lehotzkého.180 Ladislav Sombathy pripomenul výročie smrti Juraja Bernátha.181 Námetom na samostatnú
publikáciu sa stalo pôsobenie Bedricha Gayera v Kremnici.182 Elena Síkorová sa venovala
osobnosti hlavného komorského grófa Karola Mitrovského z Nemyšle.183 V roku 2008 boli
publikované dva dokumenty o živote Bohuslava Križka.184 Seminár, ktorý sa konal v Banskej Štiavnici v roku 1994, bol zameraný na osobnosť Arpáda Bergfesta.185 Na ďalšom seminári v roku 2000 sa prednášajúci zaoberali priekopníkmi baníctva vo Veľkom Krtíši.186
Osobnosť Samuela Mikovíniho bola témou sympózia usporiadaného v Banskej Štiavnici
v roku 2005.187 Témou ďalšej konferencie sa stal Ignác Born a problematika nepriamej
amalgamácie.188 Osobností komorských grófov z hľadiska výtvarného umenia sa dotkla
v reprezentačnej publikácii Mária Čelková a kolektív.189
Záver
Predstaviť výsledky montánno-historického výskumu na Slovensku za ostatných 20 rokov
je zložité, nakoľko takáto produkcia sa rozplýva v mnohých zborníkoch, predovšetkým
z početných seminárov, konferencií, či iných odborných podujatí. Od začiatku 90. rokov
až do roku 2006 boli dominujúce semináre s regionálnou perspektívou, ktoré sa konali
pod záštitou Slovenského banského múzea a systematicky mapovali jednotlivé banské
oblasti na Slovensku. Výstupy z týchto seminárov však nevychádzali samostatne, ale boli
uverejňované ako dvoj- alebo trojčísla časopisu Spravodaj Banského výskumu, a to až do
jeho zániku v roku 2004. Zo špecializovaných odborných periodických publikácií stojí za
zmienku Zborník Slovenského banského múzea, ktorý do roku 1997 vychádzal pravidelne
v dvojročných intervaloch a po roku 1997 už len nepravidelne. Nové periodikum Mon180 LEHOTSKÝ, J. – SUROVEC, J.: Život a dielo Ing. Aurela Lehotzkého (1882–1953). Zb SBM 13, 1987,
s. 203–228.
181 SOMBATHY, L.: 20. výročie smrti Ing. Juraja Bernátha. Zb SBM 18, 1997, s. 377–381.
182 MAZŮREK, J.: Kremnický montanista. Banská Bystrica 2006.
183 SÍKOROVÁ, E.: Erbová listina Leopolda II. pre hlavného komorského grófa Karola Mitrovského z Nemyšle.
In: Erbové listiny : Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie. Martin 2006, s. 49–57.
184 LACKO, M.: Niekoľko biografických údajov o Ing. Bohuslavovi Križkovi. MH 1, 2008, s. 242–247.
185 Ing. Arpád Bergfest – priekopník banskohistorického aplikovaného výskumu. Banská Štiavnica 1994.
186 KLADIVÍK, E.: Začiatky banského podnikania a rozvoj uhoľného baníctva v oblasti Veľkého Krtíša od
19. storočia do roku 1962. Andrej Krasislav Mešša 175. výročie narodenia, Vsevolod Čechovič 100. výročie narodenia. Veľký Krtíš 2000, s. 7–19; KAMASOVÁ, M.: Andrej Krasislav Mešša, prvý banský podnikateľ a priekopník
baníctva vo Veľkom Krtíši. In: Tamže, s. 21–37; VASS, D.: Vsevolod Čechovič – objaviteľ Modrokamenského
uhoľného ložiska. In: Tamže, s. 39–43.
187 ŽILÁK, J.: Na margo genealógie Samuela Mikovíniho. In: Samuel Mikovíni a jeho odkaz pre dnešok. Banská
Štiavnica 2005 [vyšlo 2007], s. 8–13; KAŠIAROVÁ, E.: Pozostatky kartografickej tvorby a ďalšie dokumenty
vzťahujúce sa na Samuela Mikovíniho zachované v Štátnom ústrednom banskom archíve v Banskej Štiavnici. In:
Tamže, s. 14–21; TÖRÖK, E. K.: Mikovinys Karten und Plänen von Teichbauten. In: Tamže, s. 22–25; KAMENICKÝ, M.: Založenie Baníckej školy v Banskej Štiavnici. In: Tamže, s. 55–61; VOZÁR, J.: Založenie baníckej
vysokej školy v Banskej Štiavnici. In: Tamže, s. 79–84.
188 PÖSS, O.: Založenie medzinárodnej spoločnosti pre rozvoj banských náuk v Sklených Tepliciach. In: Ignác
von Born a 220. výročie vzniku 1. medzinárodnej vedeckej spoločnosti na svete. Banská Bystrica 2006, s. 5–14;
HAUBELT, J.: Goethe, Trebra, Born a Společnost pro báňské vědy. In: Tamže, s. 55–62.
189 ČELKOVÁ, M. a kol.: Portréty komorských grófov a osobností baníctva a hutníctva na území Slovenska v 17.–
19. storočí. Košice 2007.
OBZORY MIROSLAV LACKO Montánno-historický výskum na Slovensku po roku 1989
241
tánna história (ročenka o dejinách baníctva a hutníctva) – v súčasnosti jediný periodický
vedecký zborník z oblasti hospodárskych dejín na Slovensku – je vydávané od roku 2008.
Treba spomenúť i Banskú agentúru v Košiciach, ktorá realizuje vlastnú edíciu reprezentačných (zväčša popularizačných) publikácií z oblasti dejín baníctva a hutníctva. Mnohé
príspevky a štúdie z tejto oblasti však vychádzali aj v iných odborných (historických, geologických) časopisoch, či regionálnych zborníkoch. Zvlášť rozsiahla je produkcia z regionálnej histórie, kde dominujú nielen zborníky, ale najmä monografie obcí a miest, avšak
ich odborná úroveň je často práve na regionálnej úrovni sporná.
V predloženej štúdii sme sa pokúsili charakterizovať slovenskú produkciu k dejinám
baníctva a hutníctva, avšak vzhľadom na obmedzený priestor ide o výber. I keď boli publikované čiastkové bibliografické prehľady k problematike montánno-historického výskumu,190 dosiaľ na Slovensku komplexná bibliografická príručka so zameraním na túto tému
absentuje.
190 VOZÁR, J.: Dejiny baníctva na Slovensku do roku 1918 v slovenskej historiografii z rokov 1919–1982. Zb
SBM 13, 1987, s. 33–71; LACKO, M.: Slovenská montánna historiografia v rokoch 1983–2005. Bratislava 2007.
Pravidelne vychádza bibliografický prehľad slovenskej produkcie aj na stránkach zborníka Montánna história,
v ktorom boli publikované aj kompletné personálne bibliografie popredných špecialistov na túto tému (R. Magula, E. Kladivík, M. Čelková).
Download

Montánno-historický výskum na Slovensku po roku 1989