U TA J O VA N É
JÚL 2014
INFORMÁCIE
CENA
PRI PREDPLATNOM
2,50 €
BEZ
CENZÚRY
CENA
2,90 €
www.zemavek.sk
AAAAAAAAA
• AAAAAAAAAAAA
• AAAAAAAAA
• AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > JÚL 2014
DYMOVÉ SIGNÁLY
ESEJE NA JEDNU FAJKU
EKONOMIKA
TÉMA MESIACA
VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY
POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ
LÁSKA / 4
PRIEMYSEL 4.0 / 20
KOMU SLÚŽI TRETÍ SEKTOR / 22
UDALOSTI A SÚVISLOSTI
SATIRA
ZO SVETA A Z DOMOVA
AKO TO VIDÍME MY / 21
SITUÁCIA PO EUROVOĽBÁCH / 10
PREVRAT V THAJSKU/ 13
KRÍZA PRAVICE / 18
ORBIS PICTUS
SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH 40 – 47
MIMOVLÁDNA „AKOŽEDEMOKRATICKÁ“
CHOBOTNICA / 26
ODKIAĽ FÚKA SLOVENSKÝ „MIMOVLÁDNY“
VIETOR / 30
FEMINIZMOM PROTI RODINE / 36
RENDEZ-VOUS
BEZ MASKY
ALTERNATIVE VITA
SKUTOČNÚ DEMOKRACIU ANI KAPITALIZ-
ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ
DEBNIČKÁRI – KLADIVO NA SUPERMAR-
MUS SME TU EŠTE NEMALI / 48
JOHN F. KERRY / 62
KETY / 80
NEZNÁMI HRDINOVIA
„VŠELIEK“, KTORÝ STRAŠÍ LEKÁROV / 84
PROPAGANDA
MEDIÁLNA MANIPULÁCIA
GLOBÁLNE MÉDIÁ ZAUJÍMA LEN SVET
BOHATÝCH / 54
DÉJÀ VU
HITLER V HOLLYWOODE / 58
PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ
OBETOVAL SLOBODU NA OLTÁR PRAVDY / 66
VNÚTORNÉ VÝCHODISKÁ VONKAJŠÍCH
ZMIEN / 88
PRÍRUČKA PREŽITIA:
EXPEDÍCIA ARCHA
PREŽITIE V SKUPINE / 92
VÝPRAVY ZA IDEÁLNYM SPOLOČENSTVOM
SKRYTÁ HROZBA MODROZUBA / 94
CHRISTIANIA / 68
NÁJOMNÍ VRAHOVIA
HERBÁR
PRÍBEHY ZEME
AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ
OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN
MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV
PRED ZABIJAKMI SPOTREBY
A PRÍRODY
ZÁHRADNÍK A PREZIERAVÁ
(P)OTRAVINY / 95
MAČACÍ PAZÚR, DRAČIA KRV... / 98
MANŽELKA / 104
CHUDNUTÍM K DEPRESII A INFARKTU / 96
SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ / 97
JEDEN DEŇ
MÚZY
VÝPRAVY ZA IDEÁLNYM SPOLOČENSTVOM
KNIHY / 106, FILM / 107, HUDBA / 108
JEDEN DEŇ SO SLOVENSKÝM
HRY / 109, DIVADLO / 110
FORRESTOM GUMPOM / 102
MILAN PREKOP / 111
MANDRAGORA
KOREŠPONDENTI
TRIBÚNA
KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU
AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE
15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY
ZÁHADA MESAČNEJ JASKYNE / 116
NIE JE VODA AKO VODA / 122
VČELY SA NERIADIA ZISKOM / 123
VO VLAKU DO KYJEVA / 122
BIO S VÔŇOU CHÉMIE / 123
PREČO SPEJEME K ZÁNIKU / 124
PAVUČINA
MÉDIÁ BEZ MORÁLNYCH ZÁSAD / 124
SLEDOVANIE VLÁKIEN, KTORÝMI SÚ
SLOBODA / 125
POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI
STANÚ SA Z NÁS LIBERÁLNI ROBOTI? / 125
DANIEL LIPŠIC / 120
3
DYMOVÉ SIGNÁLY > CESTA
Tibor Eliot Rostas
AAAAAAA
4
AAAAAAAAAAAAA
V
Šaaaaaaaaaaaa
CESTA > DYMOVÉ SIGNÁLY
5
UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA
BILDERBERG 2014
V dánskej metropole v hoteli Marriott sa zišla mocenská elita sveta už na šesťdesiatom stretnutí skupiny
Bilderberg. Na zozname pozvaných figurovalo 134
vyvolencov presvedčených, že majú usmerniť vývoj
ľudstva v duchu unipolárneho sveta. Podľa kritikov
diá ako Financial Times, The Economist, Le Monde
a RAI news-24 majú za úlohu presadzovať direktívy
stanovené na údajne neškodnom diskusnom stretnutí
významných predstaviteľov finančnej, politickej, hospodárskej a mediálnej sféry.
SOROSOVO PRIZNANIE
Filantrop a miliardár George Soros/György Schwartz, ktorý ročne investuje stovky miliónov dolárov do
rôznych mimovládnych organizácií, v rozhovore pre
americkú spravodajskú stanicu CNN priznal svoju zaangažovanosť v ukrajinských záležitostiach. Reagoval
na otázku: „Jedna z vecí, ktorú o vás ľudia vedia, je to,
že počas revolúcií v roku 1989 ste financovali množstvo disidentských a občianskych aktivít vo východnej
Európe – v Poľsku, Českej republike. Robíte podobné
veci i na Ukrajine?“ Soros na to odpovedal: „Vytvoril
6
konšpiračných teórií ide len o diskusné a spoločenské
stretnutie mocných a bohatých s príležitosťou na politický a ekonomický lobing. Odporcovia elitárskych
koncepcií označujú skupinu Bilderberg za manipulátorov spracovanej verejnosti, ktorá z nevedomosti
dobrovoľne víta a realizuje ich plány na nastolenie
Nového svetového poriadku pod jedinou celosvetovou
vládou. Medzi účastníkmi kodanskej seansy nechýbal
napríklad predstaviteľ radikálneho krídla amerických
neokonzervatívcov Richard Perle, pre ktorého je prezident Barack Obama nečinný pacifista, bývalý riaditeľ CIA David Petraeus, bývalý riaditeľ NSA Keith
Alexander a bývalý poradca pre národnú bezpečnosť
Thomas Donilon, John Sawers, šéf britskej tajnej služby MI6, alebo britský minister financií George Osborne, zástupcovia NATO, Medzinárodného menového
fondu či ropných firiem Shell a BP. Bilderbergovci
už vedia, že im verejnosť venuje neželanú pozornosť,
preto zverejnili aj oficiálnu agendu kodanskej konferencie. Oficiálne len tak nezáväzne debatovali o novej
architektúre Blízkeho východu a Strednej Ázie, Ukrajine, o budúcnosti demokracie a postavení strednej
vrstvy v spoločnosti. V skutočnosti sa predovšetkým
venovali ukrajinskej kríze, strategickému zbližovaniu Ruska a Číny, rastu euroskepticizmu v súvislosti
s voľbami do Európskeho parlamentu. Prvoradou
úlohou je zadržiavanie ruského vplyvu pomocou
NATO a Transatlantického obchodného a investičného partnerstva medzi USA a Európskou úniou. Mé-
som nadáciu ešte skôr, ako bola Ukrajina nezávislá
od Ruska. Nadácia funguje od tej doby a zohrala dôležitú úlohu v súčasných udalostiach.“ Iný druh svedectva o dianí na Ukrajine predviedol britský vojnový
reportér v diskusnej relácii ukrajinskej verejnoprávnej
televízie Prvý kanál. Mark Franchetti, spravodajca
týždenníka Sunday Times, sklamal moderátora predstavujúceho ho ako svojho priateľa, ktorého pozná
ešte z Iraku a verí jeho úsudku. Moderátor sa pýtal
na činnosť ruského oddielu Vostok na východe Ukrajiny. Podľa kyjevskej propagandy ide o príslušníkov
ruských špeciálnych síl vyslaných na Ukrajinu s cieľom rozvracať krajinu. Britský spravodajca skonštatoval svoje vlastné dojmy a skúsenosti bez predurčenej
manipulácie, typickej pre naše médiá hlavného spravodajského prúdu: „Chlapci, s ktorými som hovoril,
sú väčšinou Ukrajinci, buď z Donbasu alebo z jeho
blízkosti. Je tam len malé percento ruských dobrovoľ-
ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI
níkov a hovoril som s nimi. Vlastne ide o ľudí, ktorí
nemajú žiadnu vojenskú skúsenosť, sú to bežní ľudia,
občania, ktorí vzali zbrane do rúk a sú presvedčení,
že chránia svoje domovy – ako oni hovoria – pred
fašizmom. Všetci tvrdia, že po udalostiach v Odese,
bombardovaní Slovianska nemôžu nájsť spoločnú reč
s vládou v Kyjeve.“ Okrem toho dodal, že reči o teroristoch sú nepravdivé a bojovníci na východe Ukrajiny
sú civilisti bez vojenských skúseností. Podľa ukrajinského experta v štúdiu britský spravodajca podľahol
perfektnej špeciálnej operácii ruských bezpečnostných služieb s cieľom ovplyvniť západného novinára, aby šíril ich verziu do Európy. Britský novinár sa
ohradil, že hovorí iba to, čo videl a nebude skreslene
interpretovať fakty. Zopakoval, že nevidel nijakých
príslušníkov ruských špeciálnych jednotiek z Čečenska, o ktorých sa toľko hovorí. Pritom britský novinár
Mark Franchetti nepatrí k promoskovským propagandistom. O Rusku napísal niekoľko kritických článkov
a tvrdí, že Moskva hrá svoje geopolitické hry a bojovníkov z východu Ukrajiny hodí cez palubu.
MILIARDY NA ZVRHNUTIE PUTINA
Republikáni v americkom Kongrese navrhli zákon
o sponzorovaní aktivít v Ruskej federácii. Jeho názov
znie O predchádzaní agresie zo strany Ruska. Analytici navrhujú jeho reálny názov O aktuálnych úlohách
na zvrhnutie Vladimira Putina. V sponzorovaní ide
o čiastku vo výške osem a pol miliardy amerických
dolárov. Konkrétne pôjde o podporu médií, poskytovanie najrôznejších grantov, odborné školenia, úhrady
služobných ciest a pobytov. Ruský prezident Vladimir
Putin podpísal zákon zjednodušujúci postih neziskových organizácií, ktoré financujú svoje aktivity zo
zahraničných grantov. Novela zákona o zahraničných
agentoch stanovuje, že toto označenie môžu dostať
organizácie, ktoré určí ministerstvo spravodlivosti.
Zákon o zahraničných agentoch platí v Rusku už dva
roky, ale Kremeľ nie je spokojný s jeho uplatňovaním.
Doterajšia právna úprava predpokladala, že neziskové
organizácie financované z cudziny sa samy prihlásia.
Po zaradení majú byť vystavené prísnejšiemu dohľadu
štátnych kontrolórov a sú povinné používať označenie
zahraničný agent. Zoznam zahraničných agentov je
však prakticky prázdny. Preto ruský parlament schválil novelu, podľa ktorej môže ministerstvo vnútra rozhodnúť o zaradení do zoznamu. Organizácie, ktoré sa
samy neprihlásili ako zahraničný agent, dostanú na-
vyše poriadnu pokutu, ale majú právo zažalovať rozhodnutie ministerstva. Lev Ponomariov, vodca ruského hnutia Za ľudské práva v rozhovore pre agentúru
Interfax predpovedal, že väčšina ruských neziskových
organizácií sa radšej rozpustí sama dobrovoľne.
NEMECKÁ HRA NA DEMOKRACIU
Nemecká prokuratúra vyšetruje prípad monitorovania
mobilného telefónu spolkovej kancelárky Angely Merkelovej americkou Národnou bezpečnostnou (NSA).
Najvyšší štátny zástupca Harald Range má podozrenie, že išlo o špionáž a vyšetrovanie vedie proti neznámemu páchateľovi. Vďaka odhaleniu bývalého analytika NSA Edwarda Snowdena vyšli najavo informácie
o sledovaní mobilného telefónu Merkelovej. Podľa
jeho svedectiev NSA monitorovala súkromný telefón
kancelárky niekoľko rokov a predtým sledovala aj jej
predchodcu Gerharda Schrödera. Spojené štáty sledovanie Merkelovej oficiálne nepriznali, iba oznámili, že
v budúcnosti nebudú kancelárku sledovať. Snowden
zverejnením dokumentov NSA ukázal, že americká
tajná služba sledovala elektronickú komunikáciu státisícov ľudí po celom svete. Najvyšší štátny zástupca
Harald Range zatiaľ nemieni otvoriť žiadne vyšetrovanie pre masové sledovanie nemeckých občanov. Nevylúčil však, že to urobí, ak sa v prípade objavia nové
informácie. Organizácie na ochranu ľudských práv
kritizovali nemeckú prokuratúru, že v afére NSA nevzniesla žiadne obvinenie. Podľa nich takýto prístup
znamená, že Nemecko nechráni ústavné práva svojich
občanov.
BLAIROVE A BUSHOVE KLAMSTVÁ
Británia schválila zverejnenie časti dôvernej konverzácie medzi bývalým britským premiérom To-
7
UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA
nym Blairom a niekdajším americkým prezidentom
Georgeom Bushom Jr. Pôjde o záznamy súkromných rozhovorov, ktoré predchádzali invázii do Iraku v roku 2003. Na žiadosť britskej vlády zostane
časť rozhovorov aj naďalej utajená. Briti vyšetrujú
záležitosť pre podozrenie, že bývalý premiér Blair
sľúbil Bushovi podporu vojenskej akcie ešte skôr,
ako vojenskú operáciu schválil britský parlament
a zaujalo stanovisko medzinárodné spoločenstvo.
Kedy presne bude správa zverejnená, zostáva aj naďalej nejasné.
Na vojne v Iraku sa v rokoch 2003 až 2009 zúčastnilo asi 45 000 britských vojakov a 179 z nich prišlo o
8
je pravdepodobne najchudobnejším prezidentom na
svete, pretože takmer 90 percent svojich prímov dáva
organizáciám, ktoré poskytujú bývanie chudobným.
Bývalý vodca marxistickej Tupamaros, hlavnej povstaleckej skupiny v krajine, strávil 13 rokov vo väzení v čase vojenskej diktatúry v Uruguaji, ktorá vládla
v rokoch 1973 až 1985. V novembri 2009 ho 53 percent voličov zvolilo za prezidenta. Sám seba označuje
za skromného vidiečana a s novinármi sa stretáva na
malej farme pri metropole Montevideo.
José Mujica objasňuje svoj pohľad na spoločnosť
poznaním z gréckej filozofie: „Znovu som si prečítal Platóna a hľadal v ňom návod na to, čo sa deje,
pretože nič nie je úplne nové.“ Pripomína varovanie, ktoré predniesol vlani pred Valným zhromaždením OSN: „Politika, ktorá by mala vládnuť ľudským vzťahom, podľahla ekonomike a stala sa iba
správcom toho, čo nekontroluje finančný systém.“
Americký časopis Foreign Policy zaradil Mujicu
medzi najväčších svetových mysliteľov roku 2013.
O sebe a Uruguaji hovorí: „My sme republikánskym
hlasom sveta.“ Naznačuje tým, že budúcnosťou je
kombinácia politiky, etiky a čestnosti v záujme všeobecného blaha.
PRIESKUM ANTISEMITIZMU
život. Invázia rozdelila Britániu a vyvolala v krajine
mnohé demonštrácie. Niekoľko ministrov na protest
proti invázii do Iraku odstúpilo. Bývalý britský premiér niekoľkokrát vypovedal pred vyšetrovacou komisiou. Vojnu jednoznačne obhajoval a zdôrazňoval,
že by ani v minulosti nekonal inak, napriek tomu,
že sa v Iraku nenašli zbrane hromadného ničenia
označované za hlavný dôvod invázie. Poprel, že by
už na stretnutí s bývalým americkým prezidentom
G. Bushom v apríli 2002 v Crawforde sľúbil Američanom podporu vojenskej akcie. Kritici tvrdia, že
Bush rozhodol o vojne oveľa skôr, ako sa dostali diplomatické rokovania v OSN o Iraku do slepej uličky,
pričom ho Tony Blair podporoval bez ohľadu na výsledok týchto rokovaní.
NEKONVEČNÝ PREZIDENT
Uruguajského prezidenta Josého Mujicu označujú
médiá za najneuveriteľnejšieho politika alebo najlepšieho vodcu na svete. Navrhujú ho na budúcu Nobelovu cenu za mier. Sedemdesiatosemročný Mujica
Celosvetový prieskum Ligy proti hanobeniu (ADL)
ukazuje, že antisemitský postoj zrejme zastáva štvrtina populácie. Hlavným cieľom americkej organizácie, založenej v roku 1913, je boj proti antisemitizmu.
Najnovšie výsledky získala oslovením viac ako 50 000
osôb v 102 krajinách sveta. Podľa prieskumu iba 54
percent respondentov vie o holokauste. Dvaja z troch
opýtaných o tom buď nikdy nepočuli, alebo neveria,
že k holokaustu došlo. Kritériom pre identifikáciu antisemitizmu bol zoznam rôznych mýtov o židoch a ich
správaní. Ukazovateľom bolo percento opýtaných,
ktorí označili viac ako polovicu výrokov za pravdepodobne pravdivé. Antisemitizmus je definovaný ako nepriateľstvo alebo diskriminácia voči židom ako náboženskej či etnickej skupine. Riaditeľ ADL Abraham
Foxman v súvislosti s výskumom uviedol: „Môžeme
teraz identifikovať kritické miesta, krajiny a regióny
sveta, kde nenávisť k židom jednoducho neexistuje.“
Z prieskumu ADL vyplýva, že menšie percento osôb
s antisemitským postojom vykazujú anglicky hovoriace štáty a krajiny s protestantským vyznaním. Na
rebríčku antisemitizmu sú zoradené krajiny od najme-
ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI
nej protižidovských (Laos s 0,2 percenta) až po štáty
s najviac protižidovským postojom (Západný breh
Jordánu a palestínske pásmo Gazy s 93 percentami).
ADL Global Index – antisemitizmus podľa regiónov:
• Severná Afrika a Blízky východ: 74 percent
• Východná Európa: 34 percent
• Západná Európa: 24 percent
• Subsaharská Afrika: 23 percent
• Ázia: 22 percent
• Americký kontinent: 19 percent
• Oceánia: 14 percent
rou sa imigranti z tretích krajín dostávajú do EÚ, nie
sú pozemná alebo námorná trasa, ale medzinárodné
letiská. Väčšina z tých, ktorí teraz žijú v EÚ ilegálne,
pôvodne prišla s platnými dokladmi a vízami, ktorých
platnosť už vypršala. Po úspechu protiimigračných
politických strán v nedávnych voľbách do Európskeho parlamentu, najmä vo Francúzsku a Británii,
možno očakávať, že vlády členských štátov EÚ budú
postupovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu razantnejšie ako doteraz.
HROZBA NELEGÁLNEJ IMIGRÁCIE
Víťazstvo francúzskeho Národného frontu (FN) v eurovoľbách a zmätok v radoch hlavných dvoch strán
vo Francúzsku vyvoláva otázku, či sa môže šéfka FN
Marine Le Penová stať budúcou prezidentkou. Analytici nevylučujú, že Le Penová by po voľbách v roku
2017 mohla vstúpiť do prezidentského Elyzejského
paláca. Voľby do Európskeho parlamentu pozname-
Európska agentúra Frontex, ktorá koordinuje ochranu vonkajších hraníc Európskej únie, uviedla, že v poslednýc mesiacoch tohto roka výrazne stúpol počet
imigrantov, ktorí nelegálne prichádzajú do Európy.
Od začiatku roka ide o približne 60-tisíc utečencov. Doterajší počet utečencov prevyšuje nielen vlaňajšie počty, ale aj ukazovatele za rovnaké obdobie
v roku 2011, keď v dôsledku takzvanej Arabskej jari
napokon za celý rok prišlo do Európy okolo 140 000
nelegálnych imigrantov.
Frontex eviduje osem hlavných pozemných a námorných ciest prisťahovalcov. Najviac ich prichádza zo
severnej Afriky do Talianska, kde ich už od začiatku
roka zaregistrovali takmer 40-tisíc. Taliansky minister
vnútra Angelino Alfano vyhlásil, že je to rovnaký počet ako za celý minulý rok, keď ich k talianskym brehom priplávalo 43-tisíc. Najmenej tretinu doterajších
tohtoročných imigrantov predstavujú Sýrčania, ktorí
utekajú pred občianskou vojnou v krajine. Väčší počet ilegálnych utečencov pochádza tiež z Afganistanu
a z Eritrey. Cestovali hlavne cez Líbyu. Vo francúzskom Calais, kde úrady zrušili niekoľko táborov nelegálnych prisťahovalcov, boli obyvatelia z regiónov od
západnej Afriky až po Bangladéš. Mnohí ľudia pochádzali z Iránu a Pakistanu. Chceli väčšinou nelegálne
prejsť do Británie. Predovšetkým Taliansko ráta s ďalším masívnym prílivom utečencov i v nasledujúcom
období, hlavne na ostrovy Lampedusa a Sicília. Angelino Alfano varuje: „Počet imigrantov ešte výrazne
porastie, čo možno vysvetliť ako dôsledok nestability
v Líbyi.“
Podľa BBC v Líbyi čaká na plavbu na lodiach a pltiach do Európy mnoho utečencov z rôznych krajín.
Niektoré odhady hovoria až o 300 000 utečencoch.
Agentúra Frontex zdôraznila, že hlavnou cestou, kto-
PREZIDENTKA MARINE LE PENOVÁ?
9
nalo rozčarovanie voličov z EÚ a politických inštitúcií vo Francúzsku. Právnička Marine Le Penová od
prevzatia kontroly nad otcovou stranou v roku 2011
krok za krokom zmenila imidž FN s cieľom urobiť
z neho vládnu stranu. Politička, ktorá ešte v roku
2010 čelila obvineniu z rasovej nenávisti za prirovnanie modliacich sa moslimov v uliciach k nacistickej okupácii Francúzska, zatlačila do pozadia
staré osobnosti strany a trestala prejavy rasizmu
vo vlastných radoch. FN získal novou stratégiou
priazeň celej novej generácie prívržencov. NF podporilo v eurovoľbách najmenej 30 percent voličov
mladších ako 35 rokov a medzi nezamestnanými 37
percent.
(ľh)
UDALOSTI A SÚVISLOSTI > PREDČASNÝ NÁREK EUROCENTRALISTOV
Ľubomír Huďo
PREDČASNÝ NÁREK
EUROCENTRALISTOV
10
VOĽBY DO EURÓPSKEHO PARLAMENTU UKÁZALI, ŽE K AVIZOVANÉMU
POLITICKÉMU ZLOMU NEDOŠLO, ALE TIEŽ NAZNAČILI, ŽE EURÓPANIA
V JEDNOTLIVÝCH KRAJINÁCH HĽADAJÚ ALTERNATÍVU K BRUSELSKÝM VÍZIÁM
A VO VÄČŠEJ MIERE STRÁCAJÚ DÔVERU K NÁRODNÝM POLITICKÝM ELITÁM,
VERNÝM INŠTRUKCIÁM EURÓPSKEJ KOMISIE (EK) A EURÓPSKEJ RADY
(INŠTITÚCIA EÚ ZLOŽENÁ Z PREZIDENTOV A PREMIÉROV ČLENSKÝCH ŠTÁTOV,
Z PREDSEDU EURÓPSKEJ RADY A PREDSEDU EURÓPSKEJ KOMISIE).
D
va protichodné tábory naliehajú na Európanov, aby uverili ich tvrdeniam, výzvam a koncepciám o ďalšom smerovaní
nášho starého dobrého kontinentu. Jeden tábor
predstavujú eurofederalisti, proeurópski centralisti, stúpenci ďalšieho upevňovania európskej
integrácie a rojkovia o Spojených štátoch európskych. Na druhej strane barikády sú sformované šíky euroskeptikov, kritikov eura, nacionalistických a protiimigračných strán, krajnej
pravice, neonacistov, antiglobalistickej ľavice.
Jedni i druhí sú presvedčení, že to s Európou
a Európanmi myslia dobre a obviňujú druhý tábor, že je hrozbou pre napredovanie, prosperitu
a slobodu 500 miliónov obyvateľov.
SNAHA O VIAC EURÓPY
Eurofederalisti a eurocentralisti argumentujú
v duchu výroku predsedu EK J. M. Barrosa:
„Problémom Európy nie je to, že jej je všade
plno, ale naopak jej je priveľmi málo.“
PREDČASNÝ NÁREK EUROCENTRALISTOV > UDALOSTI A SÚVISLOSTI
Euroskeptikov a eurokritikov charakterizujú heslá z kampane francúzskeho Národného frontu
– Nechceme žiadny ďalší federalizmus a Už nie
Európu. Kritizujú odtrhnutosť eurobyrokratov
od reality a od národných záujmov rôznych štátov. Zároveň poukazujú na vytváranie si vlastnej
ulity so snahou diktovať spoločné pravidlá pre
všetky členské krajiny Únie.
Eurocentralisti majú veľký ekonomický potenciál, spriaznené vlády v jednotlivých členských
krajinách, veľké zdroje na integračnú propagandu a drvivú väčšinu médií na svojej strane.
Sami seba prezentujú ako jediný správny smer
európskej budúcnosti a druhej strane rozdávajú
označenia ako extrémisti, populisti, neonacisti,
blázni, protieurópske živly. Bruselskú agendu
z centrály dopĺňajú vládne kampane v členských krajinách Európskej únie. Ich spoločným
prvkom je účelová dehonestácia kritikov bruselského centralizmu a byrokratizmu, ktorých
vykresľujú ako nepriateľov Európy a nacionalistických obmedzencov uviaznutých v minulých
storočiach. Trendom je integrácia, federalizácia,
globalizácia s americkými obchodnými záujmami a vytváranie akejsi európskej identity podľa
stanovených kampaní a rezolúcií. Všetko ostatné
je populizmus, nacionalizmus, rasizmus a slepá
ulička európskeho vývoja.
Euroskeptici poukazujú na neudržateľnosť politiky ďalšieho rozširovania členstva v EÚ, neschopnosť riešiť imigračnú politiku, nesprávne
rozhodnutia so zavádzaním eura, vytváranie
rozdielov medzi juhom a severom Európy, podliehanie americkým geostrategickým záujmom
a ignorovanie špecifík národných ekonomík
spolu s vnucovaním hodnôt v oblasti spoločenského života, ktoré odporujú tradíciám a presvedčeniu väčšiny obyvateľstva. To všetko sa
podpísalo na mimoriadnom volebnom úspechu
francúzskeho Národného frontu (NF) Marine
Le Penovej a britskej Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigela Farragea vo
voľbách do Európskeho parlamentu, i keď práve
tieto politické subjekty nedokážu vzájomne spolupracovať. To, pochopiteľne, teší druhú stranu
a upevňuje jej pozície.Európsky parlament pred
voľbami nič neponechal na náhodu a aktívne
vstúpil do internetových diskusií, aby odporco-
via eurocentralizmu nepresvedčili kritické množstvo voličov a nezvrátili už teraz smerovanie, či
vôbec existenciu Únie. „Eurotrolovia“ (platení
diskutéri na internetových fórach) dostali od
Europarlamentu 2,5 milióna eur, aby prečesávali
debaty euroskeptikov na webových stránkach.
Britské noviny Daily Telegraph odhalili pred
voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2014
dôverný dokument. Podľa dokumentu „inštitucionálni diskutéri musia mať schopnosť monitorovať konverzáciu verejnosti priamo v reálnom
čase, priamo v teréne, aby porozumeli tematickým trendom a mali schopnosť rýchlo reagovať
relevantným spôsobom, zapojili sa a ovplyvnili
konverzáciu, napr. poskytnutím faktov a čísel na
rozbitie mýtov“.
Eurobyrokrati si uvedomujú, aké nálady panujú na verejnosti, a preto sa v dokumente ďalej
v Barrosovom duchu uvádza: „Súčasná ekonomická a finančná kríza spolu s vysokou mierou
nezamestnanosti, najmä medzi mladými ľuďmi,
vedie k oslabeniu dôvery v európske inštitúcie
medzi občanmi. Imidž EÚ trpí, a preto, aby sme
zmenili vnímanie, že Európa je ten problém, potrebujeme obhájiť, že odpoveďou na existujúce
problémy je viac, nie menej Európy.“ Taktika
vyšla a voľby potvrdili, že väčšina Európanov
zatiaľ netúži po radikálnej zmene bruselského
kurzu k Spojeným štátom európskym.
NOVÉ PRÁVOMOCI
Tohtoročné voľby do Európskeho parlamentu
boli predsa len odlišné od predchádzajúcich
kvôli novým právomociam, ktoré vyplývajú pre
Europarlament z Lisabonskej zmluvy, a preto
ich sprevádzalo aj heslo – Tentoraz je to iné.
Obavy eurofederalistov a eurocentralistov vyplývali zo vzrastajúcej možnosti euroskeptikov rozložiť úniový integračný projekt zvnútra väčším
vplyvom na činnosť EK a Európskej rady. Zostava nového Europarlamentu totiž po prvýkrát
určí, kto povedie EK, ktorá navrhuje legislatívu
s vplyvom na každodenný život Európanov a dohliada na jej uplatňovanie v praxi. Podľa nových
pravidiel premiéri a prezidenti členských krajín,
ktorí rozhodujú o predsedovi EK, to teraz musia urobiť s prihliadnutím na výsledok volieb do
11
UDALOSTI A SÚVISLOSTI > PREDČASNÝ NÁREK EUROCENTRALISTOV
12
Europarlamentu. Osoba navrhnutá na čelo EK
bude potrebovať hlasy polovice všetkých nových
europoslancov, a tu môžu nové strany ukázať
svoju silu.
V átriu budovy Európskeho parlamentu je v rôznych jazykoch vyvesené heslo Uplatni svoju moc:
zvoľ tých, ktorí budú vládnuť Európe. Vládnuť
budú tí, ktorí aj doteraz, pretože nespokojnosť
s ich konaním nie je až taká výrazná, aby ich
odstavila od riadiacich pozícií a ovplyvňovania
všetkého od poľnohospodárstva po justíciu.
Eurocentralisti burcovali všetkými možnými
prostriedkami, ktorými bezkonkurenčne disponujú, pred netradičnou voľbou neštandardných
strán a vopred nariekali nad osudom Európy
v pazúroch protieurópskych extrémistov. Predčasný nárek sa im vyplatil a hoci zaznamenali
nárast nespokojných Európanov bez ohľadu na
znevažovanie ich voľby, integračná karavána
ide ďalej. Najsilnejšou frakciou v novom parlamente zostávajú tak ako predtým ľudovci (28
percent hlasov) a sociálni demokrati (takmer 26
percent), ďaleko za nimi liberáli (takmer 10 percent) a zelení (takmer 8 percent). Teda takzvané
štandardné strany, ktoré tak ako vždy podporujú
a poslušne vykonávajú vytýčenú líniu bruselskej
Eurokomisie.
Katastrofické scenáre, že euroskeptici a antieurópske sily získajú 22 až 27 percent, sa nepotvrdili. Zo 751 europoslancov bude čiernymi ovcami, teda neposlušnými budovateľmi Spojených
štátov európskych, asi 130. Potrebujú vytvoriť
účinné frakcie, pričom podmienkou vytvorenia
je 25 poslancov zo siedmich členských krajín.
A to je neuralgický bod tábora euroskeptikov –
roztrieštenosť názorov a predstáv.
ROZTRIEŠTENÉ SILY
Nespokojenci so súčasným ekonomicko-politickým stavom Európy a jej riadením bruselskými
štruktúrami majú často k sebe veľmi ďaleko.
Pre britskú UKIP je neprijateľný francúzsky
NF a pre NF je nepredstaviteľná spolupráca s
maďarským Jobbikom alebo gréckym Zlatým
úsvitom. Rakúski slobodní (FP ) majú iné predstavy ako Alternatíva pre Nemecko (AfD). Do
euroskeptického tábora patria Praví Fíni a švéd-
ski demokrati s protiimigračným programom,
ale i nacionalistický Flámsky záujem alebo španielske hnutie Podemos, ktoré zakladali aktivisti
proti Novému svetovému poriadku spriaznení
s hnutím Okupuj Wall Street.
Rozdeľuje ich stupeň radikálnosti a zameranie
na problémy od sociálnej nespokojnosti, nezamestnanosti cez vplyv eura až po antiimigračný
postoj a požiadavky na reformu alebo priamo
zrušenie EÚ. Euroskeptické a ultrapravicové
strany majú stúpajúcu popularitu v štátoch, ktoré sú tradične kritické voči EÚ ako Británia
alebo najviac postihnuté finančnou krízou ako
Grécko, ale aj tam, kde doteraz panovala vernosť ideálom spoločnej Európy, ako napríklad
vo Fínsku. Vzhľadom na viaceré protichodné postoje je nízka pravdepodobnosť ich spoločného
efektívneho vytvárania alternatívy voči politike
presadzovanej tradičnými stranami a bruselskou
centrálou.
Situáciu vystihol nemecký denník Frankfurter
Allgemeine Zeitung: „V Európskom parlamente
bude tak ako doteraz vládnuť neformálna veľká
koalícia, ktorá zabezpečuje väčšinu a zastupuje
európsky mainstream. Miera pobúrenia proti tradičným stranám je však alarmujúca.“
Na mieru pobúrenia budú tradičné strany reagovať takticky, aby neprišli o svoje pozície, a zároveň pred voličmi prejavili záujem, že chcú riešiť
problémy, za ktoré vlastne môžu, alebo ich ignorovali. Hlavne, aby všetko zostalo pri starom
a centralizovaná Európa pokračovala tak, ako si
to naplánovali už v 50. rokoch vraj neškodne diskutujúci pohlavári v skupine Bilderberg.
Pravdepodobný vývoj v Európskom parlamente
odhadla predvolebná štúdia Deutsche Bank: „Aj
pri extrémnom predpoklade, že euroskeptické
strany zmobilizujú veľkú
časť svojich potenciálnych voličov a všeobecná volebná účasť bude malá, akcieschopná euroskeptická väčšina nie je reálna.“
A náš slovenský vklad do posilnenia euroskeptických síl? Odpoveď nám posiela Sean Hanley,
odborník na strednú Európu z University College London (UCL): „V Českej republike a na Slovensku bola účasť taká malá, že by bolo možné
spochybniť demokratickú legitimitu zvolených
europoslancov.“
THAJSKÝ POKUS O DIKTATÚRU MENŠINY > UDALOSTI A SÚVISLOSTI
Alexandra Demetrianová
THAJSKÝ POKUS
O DIKTATÚRU MENŠINY
THAJSKOM POSLEDNÉ ROKY OTRIASA TURBULENTNÁ POLITICKÁ KRÍZA,
KTORÁ KONCOM MÁJA VYVRCHOLILA VOJENSKÝM PREVRATOM.
IDE O DRUHÝ PUČ ZA MENEJ AKO DESAŤROČIE A V MODERNEJ
HISTÓRII KRAJINY 20-TY POKUS O PREVRAT.
P
odivné manželstvo parlamentných vlád
a vplyvnej armády však teraz škrípe viac
ako inokedy. Thajsko si vyslúžilo nevídanú
kritiku zo zahraničia a junta generálov, ktorá
zvrhla vládu Jinglak Šinawatrovej, sa vydala na
cestu vojenskej diktatúry. Nové voľby nevyhlási,
kým neschváli reformy, čo môže trvať aj 15 mesiacov. Situácii predchádzali masové demonštrácie
a okupácia metropoly, tzv. „Bangkok Shutdown“
– posledného pol roka sa tisíce Thajčanov snažili zosadiť vládu premiérku Jinglak Šinawatrovej.
Aj keď je strana Phuea Thai populárna na chudobnom severe a vidieku, medzi Bangkokčanmi
a elitami vytvára trpkú príchuť. Nepriateľom č. 1
je brat Jinglak Šinawatrovej – Thaksin, ktorého
v roku 2006 zvrhla armáda pre rozsiahlu korupciu. Dnes žije v exile a nik nepochybuje, že odtiaľ
riadi politiku cez sestru a svojich verných.Jeho
kritici sa búrili proti korupcii a populizmu, ktorým si Šinawatrovci získavajú nižšie vrstvy a vidiek. Ryžová schéma kabinetu premiérky Jinglak,
ktorá sľúbila farmárom nereálne vysoké ceny za
úrodu, bola katastrofou. Thajskú ryžu predražila a vyradila z pozície svetovej jednotky. Pokusy
schváliť absolútnu amnestiu pre aktérov politickej krízy od roku 2006, a teda aj pre ex-premiéra
Thaksina, či dosadzovanie favoritov Phuea Thai
na kľúčové pozície, priliali olej do ohňa. Priepasť
medzi „červenými“ prívržencami vlády a „žltými“
masami odporcov v uliciach sa ešte viac prehĺbila
a napätie vyústilo do vzájomných násilných útokov. Za 6 mesiacov podľa Human Rights Watch
zahynulo takmer 30 ľudí a ďalších vyše 800 sa
zranilo pri zrážkach, prestrelkách či bombových
útokoch. Polícia, predĺžená ruka vlády, nezasahovala a armáda vyčkávala.
AKÝKOĽVEK PROTEST JE ZLOČIN
Od novembra 2013 postupne nastala patová situácia. Vláda Jinglak Šinawatrovej odmietala
výzvy na odstúpenie a z hľadiska ústavy mohla
ponúknuť len nové voľby. Tie však neboli pre
lídrov demonštrácií riešením, keďže strana Phuea Thai má dosť podpory, aby sa opäť dostala
k moci. Premiérku nakoniec zosadil Ústavný
súd, čo analytici nazvali „justičným prevratom“.
Armáda využila vákuum moci a bleskovo vyhlásila stanné právo. Zaviedla nočný zákaz vychádzania a z kasární vyšli vojaci i ozbrojené
hummery. „Toto nie je vojenský prevrat. Stanné
právo sme vyhlásili, aby sme opäť nastolili mier
a stabilitu. Nemá to nič s vládou, keďže tá funguje ako predtým,“ uisťoval hovorca armády plk.
Winthai Suvari. Junta si pozvala vládny kabinet
i lídrov protestov na „rokovania“ a keď už všetci
sedeli v armádnych barakoch, žiadna debata sa
nekonala. Generál Prayuth Chan-Ocha prevzal
13
UDALOSTI A SÚVISLOSTI > THAJSKÝ POKUS O DIKTATÚRU MENŠINY
14
moc a junta sa zmocnila televízneho vysielania.
Ďalšia na rade bola tlač, online redakcie, novinári, akademici či aktivisti – junta si predvolala takmer 400 ľudí. „Boli by sme radi, keby to
brali skôr ako relaxačný pobyt, počas ktorého sa
môžu zamyslieť nad svojimi názormi a budúcnosťou národa,“ bez ostychu vyhlásili generáli
o zadržiavaní bez podozrenia, obvinenia či procesu. Stanné právo totiž dáva právomoc obmedziť ústavné práva občanov a nedostavenie sa na
pozvánku armády môže vyústiť do vojenského
procesu a väzenia. V Thajsku je takáto vojenská
diktatúra už len ozvenou z minulosti. Viacerí si
zaspomínali na „Čierny máj“ 1992, keď armáda
tvrdo zakročila proti študentom kritickým voči
vojenskému prevratu. Alebo aj október 1976,
keď radikálna pravica a rojalistické armádne
zložky zmasakrovali desiatky študentov na Univerzite Thammasat. Kritika voči ďalšiemu armádnemu zásahu do politiky prišla aj po májovom prevrate. Do ulíc vyšli ledva tisíce odporcov
puču a junty. Armáda ich odpratala a mnohých
odvliekli „tajní“ v civile. Junta sa zameriava najmä na progresívnych liberálov. O tom, čo sa na
koberčeku u armády deje, hovoril po prepustení
akademik a aktivista Pravit Rojanapruk: „Bolo
nás tam viac a správali sa k nám veľmi zdvorilo,
výborne sa o nás starali. Ľudia z junty sa s nami
rozprávali akoby sa nám snažili dostať pod kožu.
Nik nám nepovedal, koľko tam budeme, kam
nás odvážajú. Zobrali nám telefóny, odpočúvali
telefonáty von. Ja som prišiel s právnikom a ľuďmi z Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské
práva, no oddelili nás.“ Juntu zaujímali názory
na politickú krízu, dianie v krajine, ale najmä na
monarchiu. „Vypytovali sa na rôznych ľudí, ich
osobné detaily, profesionálne pôsobenie, politické názory. Dobre sa pripravili a presne vedeli, aké
informácie hľadajú.“ Po tejto previerke väčšinu
ľudí armáda prepustí s prísľubom a podpisom,
že sa osoba vzdáva politických aktivít či verejnej
kritiky puču. Nepoučiteľných obvinia z urážky
monarchie drakonickým zákonom lése-majesté,
známym ako „112“. Definovaný je tak limitovane, že sa v posledných rokoch intenzívne zneužíva ako nástroj na politickú represiu. Hrozí zaň
až 15 rokov väzenia. Radí sa medzi „hrozby pre
národnú bezpečnosť“, a tak aj obyčajný „like“
na sociálnych sieťach či zdieľanie nevhodného
obsahu je postihnuteľné. V atmosfére zastrašovania viacerí prišli s inovatívnymi spôsobmi ako
demonštrovať – tiché protesty v skupinkách menej ako piatich ľudí, ktorí čítajú knihy o politickej a občianskej slobode, ale aj Orwelovu 1984
či kontroverzné tri vztýčené prsty symbolizujúce
„slobodu, rovnosť, bratstvo“. Junta neváhala a aj
za tento symbol hrozí zadržanie. Vysokoškolskí
študenti onedlho prišli s ešte nevinnejším protestom – rozdávali sendviče. Aj to junta zakázala
a viacerých zatkla.
POPULIZMUS A TOTALITA „ŠŤASTIA“
Aj napriek opozícii voči vojenskému prevratu,
NCPO, Národný výbor mieru a poriadku, ako
junta svoju vládu nazvala, má vraj podporu väčšiny Thajčanov. Odvoláva sa na prieskum Suan
Dusit univerzity Ratchabhat, podľa ktorého konanie NCPO až 93 percent ľudí urobilo „šťastnými“. Generáli sa chytili zbabranej ryžovej
schémy a 800 tisíc pestovateľom ryže do konca
júna vyplatili takmer 3 milióny dolárov, ktoré im
Šinawatrovej platforma sľúbila. K tomu NCPO
zmrazil cenu plynu a vyzval výrobcov spotrebiteľských produktov, aby spravili to isté. To sa
však až veľmi podobá na populizmus zosadených Šinawatrovcov, zhodujú sa analytici.
Inštitucionálne reformy týkajúce sa priamo politickej krízy zostávajú nekonkrétne. „Musíme
vyriešiť veľa problémov - administratívu, rozpočet, korupciu a nakoniec aj demokraciu, voľby,“
vyhlásil thajský líder Prayuth Chan-Ocha. „Parlamentná diktatúra musí byť odstránená. Má totiž
na svedomí konflikt a nešťastie thajského národa.“ Generáli preto spustili PR ofenzívu v snahe
„navrátiť šťastie“ Thajčanom. Zákaz vychádzania zrušili tesne pred Svetovým pohárom vo futbale a všetky zápasy vysielajú v thajskej televízii.
Junta organizuje komunitné akcie, kde si bývalí
nepriatelia môžu zahrať tímové hry a zblížiť sa.
Po celej krajine sa otvárajú centrá zmierenia,
kde sa armáda dáva do pozície mediátora medzi
„červenými“ a „žltými“ politickými tábormi.
Viacerí sú skeptickí voči tomuto „režimu šťastia“. Búri sa najmä Severovýchod, bašta Thaksinových prívržencov. Vodca červených v meste
THAJSKÝ POKUS O DIKTATÚRU MENŠINY > UDALOSTI A SÚVISLOSTI
Udon Thani Kwanchai Praipana najskôr s vládnym NCPO spolupracoval na zmierovaní sa, no
čoskoro vyhlásil, že tento systém sa zameriava
len na jeden politický tábor a chce ho naprávať. „Vidia nás červených ako nepriateľov, tak
aké zmierovanie sa? Ľudia to dokážu vycítiť. Je
to časovaná bomba,“ dodal Kwanchai. Viacerí
analytici mu dávajú za pravdu. Prayuth sa vraj
snaží dostať červených pod kontrolu a ukončiť
tak „diktatúru väčšiny“ – ako si želali žltí protestujúci v Bangkoku. Akademici krútia hlavami,
keďže armáda problém skôr obchádza. Konflikt
červených a žltých – Thaksinovcov a ich odporcov – je totiž spoločenský. Priepasť medzi
dobre zabezpečenými mešťanmi v Bangkoku a
chudobným vidiekom, ktorý drie na ryžových
poliach a v továrňach, je obrovská. Thaksinov
populizmus zabral aj preto, že si desaťročia ignorované masy obyčajných ľudí niekto všimol.
Na protivládnych protestoch v Bangkoku často
zaznievalo, že vidiečania nie sú dostatočne vzdelaní, aby chápali demokraciu. Vládny NCPO
našiel riešenie - posilniť nacionalizmus, výučbu
občianskych povinností, morálky a najmä úcty k
monarchii. Zdá sa, že zatiaľ ide skôr o diktát ako
pragmatické reformy. Politický bloger a komentátor Saksith Saiyasombuth dodáva: „Všetko závisí od toho, ako ďaleko zájde junta voči svojim
odporcom. Najmä v ére internetu a sociálnych
sietí, tradičné metódy thajskej armády nemajú
šancu byť tak efektívne ako v minulosti. Čím
dlhšie bude junta obmedzovať slobodu prejavu
a politické zhromaždenia, tým menej legitímna
bude vojenská diktatúra.“
KTO JE PRAYUTH A ČO JE ZA PREVRATOM?
Vojenská junta ani mocná armáda nie sú v tejto
politickej kríze tak nestranné, ako sa prezentujú.
Prayuth Chan-Ocha si vybudoval kariéru v Kráľovniných gardách a podľa mnohých má blízko
ku kráľovnej Sirikit. Šesťdesiat ročný generál sa
tiež netají tým, že je anti-Thaksinovec a ultrarojalista. To vysvetľuje, prečo si junta berie na
mušku kritických liberálov a kritikov zákona lése-majesté. Skupine profesorov práva z Fakulty
práva na univerzite Thammasat „Nithirat“, ktorá
tlačí na reformu zákona 112, viac krát Prayuth
odkázal, aby z Thajska radšej odišli. Teraz, keď
má moc, postavil pred vojenský súd lídra Nithirat profesora Woracheta Pakeerata. Rovnaký
osud vraj stihne kohokoľvek, kto sa opováži kritizovať monarchiu a kráľovskú rodinu. Junta sa
zameriava aj na Thajčanov žijúcich v zahraničí
a thajským ambasádam nariaďuje monitorovať
ich aktivity, názory či zabezpečiť ich návrat domov – na proces a prevýchovu. Pripomína to
skôr Severnú Kóreu ako Thajsko. Májový puč
hral generálovi Prayuthovi do karát – jeho kariéra ako šéfa thajskej armády sa pomaly končí,
v septembri sa budú najvyššie posty v armáde
meniť. Podľa bangkokského analytika, ktorý si
želal zostať v anonymite, sú však za prevratom
oveľa mocnejšie šedé eminencie z Privy Council
(Tajná rada) - výboru kráľových poradcov. Jeho
prezidentom je dlhoročná pravá ruka kráľa Bhumibola Adulyadeja (Ramu IX.), generál Prem
Tinsulanonda. Nikdy sa netajil tým, že nemá
Thaksina Šinawatru v láske a ani jeho spôsob
politiky.Premovi a rojalistom vôbec vadil Thaksinov kult osobnosti, ktorý presahoval medze
korektné voči najvyššiemu v krajine - zbožňovanému kráľovi. Podľa Politických väzňov Thajska
a niektorých analytikov stál Prem Tinsulanonda
za prevratom proti Thaksinovej vláde v roku
2006 a Privy Council pod jeho vedením má veľmi blízko k vplyvnej armáde. „Hlas kráľa“, ako sa
Prem často nazýva, má predstavy o thajskej demokracii podobné tým Prayuthovým – systém,
kde monarcha je najvyšším ochrancom verejného záujmu a armáda spadá pod kráľovu kontrolu.Parlamentná demokracia sa ukazuje ako
nefunkčná pre „horných 10 tisíc“. Šinawatrovci
a ich politické strany vyhrávajú voľby v Thajsku
od roku 2001 s podporou väčšiny. Tradičné elity
sa cítia ohrozené, lebo v demokracii sú menšinou. V čase, keď sa zhoršuje zdravie 86-ročného
kráľa Bhumipola a očakáva sa najväčšia výmena
moci v dynastii Chakri za posledných 60 rokov,
sa rojalisti obávajú o budúcnosť monarchie a jej
nedotknuteľnosti. Nový systém, kde sa zachová pozícia paláca, moc armády, tradičných elít,
a inštitúcie budú skôr menované ako volené, by
mal zastaviť „diktatúru väčšiny“, ako to generál
Prayuth nazval. Aj za cenu vojenskej diktatúry
menšiny.
15
UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA
PREZIDENT, POĽOVNÍK, PRETEKÁR
16
Ivan Gašparovič bol v slovenskej politike 24 rokov, z
toho desať ako prezident. Podporoval vstup Slovenska do EÚ, NATO, prijatie eura a aj dnes hodnotí
tieto kroky pozitívne. Schvaľoval proces privatizácií,
vystupoval však aj proti nim, bol za Dzurindove reformy, neskôr ich kritizoval. Ani ryba, ani rak. Aj keď
nebol členom SMER-u, mal jeho podporu a SMER
mal neskôr podporu Ivana Gašparoviča. Gašparovič
v tom proste vedel „chodiť“. Prvé voľby vyhral po
prekvapivom postupe do druhého kola na vlne antimečiarizmu. Druhé voľby mal jednoduchšie, pretože
bojoval proti nemastnej-neslanej, médiami, celebritami a tretím sektorom protežovanej Ivete Radičovej.
Gašparovič ako šedý priemer. Svojimi „ľudskými“
slabosťami si získaval obľúbenosť, zbieral sympatie
súcitných a vyťažil z nich maximum.
Ako vášnivý poľovník mal etický prešľap v roku 1995,
keď v Tatranskom národnom parku na území ochranného obvodu Podspády zastrelil jeleňa. Často poľoval
vo vojenskom priestore Lešť. Vzniklo podozrenie, že
to bol on, kto tam v roku 2009 zastrelil poľovníka.
K streľbe sa však priznal šéf vojenských lesov. Gašparovič bol tiež vášnivým pretekárom. Vyskúšal si
trate na Pezinskej Babe (Majstrovstvá Európy v jazde
do vrchu), letisku v Piešťanoch (Veľká cena Slovenska), ale aj v Malajzii, kde mu tamojší kráľ venoval
jazdu po okruhu Formuly 1. Dá sa povedať, že Ivan
Gašparovič výrazne degradoval funkciu prezidenta.
Nevyužíval veľké množstvo možností, ktoré sa mu
ponúkali, pôsobil zmierlivo, ústupčivo, nevýrazne,
nudne. Nemal vlastnú víziu a politiku, iba občas
troška modifikoval tú „smerom zo SMER-u“. Už vôbec si nedokázal vybojovať viac právomocí, prípadne
ísť na hranu tých, ktoré má. Zmierený s „osudom“ si
odkrútil kariéru.
NELEGÁLNE SŤAHOVANIE
Nezaradený poslanec Miroslav Beblavý (ex SDKÚDS) sa pokúsil zmierniť dopad Trestného zákona novelou, podľa ktorej by od augusta nebolo trestné, ak
by ľudia porušili autorský zákon pre vlastnú potrebu.
Napríklad si stiahli film, počítačovú hru alebo hudbu bez toho, aby ich šírili ďalej a pokúšali sa s nimi
obchodovať. Novela reagovala na rozsudok Súdneho
dvora EÚ, podľa ktorého môže byť akékoľvek porušenie autorských práv trestne stíhané, 12. 6. však
bola zamietnutá. Mnohí poslanci (predovšetkým
SMER-SD) opäť len sklapli opätky a uprednostnili
záujmy Bruselu pred záujmami vlastných občanov.
Tí môžu byť potrestaní za to, že si stiahnu film z dátových úložísk, prostredníctvom torrentov, z Youtube, skopírujú si ho od kamaráta atď. Je irelevantné,
že nič neukradli, pretože len vytvárajú kópiu. Je irelevantné, že by si ho aj tak nekúpili. Je irelevantné,
že zisk z jeho prípadného predaja sa rozdelí z drvivej
väčšiny medzi distribútorov, obchod, štát, právnikov
a autor dostane smiešnu sumu. Na druhej strane sa
od budúceho roka zmierňuje aspoň trest. Po starom sme mohli dostať až dva roky väzenia a zápis
do Registra trestov. Do Trestného zákona z dielne
rezortu spravodlivosti sa majú dostať zmeny, ktoré
menia posudzovanie toho, kedy je pirátstvo na internete trestným činom. Kým dnes sa ide rovnako proti všetkým, po novom iba proti tým, ktorí spôsobia
škodu vyššiu ako 266 eur. Právnik Tomáš Kamenec
však podotýka, že v takýchto prípadoch môže byť
dokazovanie problematickejšie. Nie je totiž možné
uplatniť objektívnu zodpovednosť ako pri autách,
teda to, že zodpovedný je majiteľ počítača. Polícia
či prokuratúra teda bude musieť dokázať, čo všetko
stiahol jeden človek.
DZURINDA, MIKLOŠ A SDKÚ-DS
Oznámenie Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša o odchode z potápajúcej sa „bárky“ SDKÚ-DS prekvapilo
málokoho. Už dlhšiu dobu boli obaja iba pasívnymi
členmi strany a venovali sa iným činnostiam. V roku
2012 po slabom výsledku v parlamentných voľbách
(6,09 % hlasov a 11 poslaneckých mandátov) odstúpili z vedenia strany a kormidla sa chopil Pavol Frešo
s pokusom o „reštart“, ktorý sa zatiaľ nepodaril. „Po
dlhom uvažovaní a zvažovaní sme dnes spolu s Mikulášom Dzurindom oznámili predsedovi SDKÚ-DS
Pavlovi Frešovi, že vystupujeme zo strany. Hlavným
dôvodom je spôsob, akým strana funguje, ale aj to, že
sme neustále vťahovaní do vnútorných sporov, ktoré v
strane prebiehajú,“ napísal na Facebook Ivan Mikloš.
Ani jeden nemá záujem prejsť do inej politickej strany a iné politické strany nemajú záujem o nich. Neplánujú ani odísť z poslaneckého klubu SDKÚ-DS.
Keby tak spravili, ten by s počtom šesť členov zanikol, rovnako ako predtým poslanecký klub SaS. Ani
jeden nemá záujem odísť z politiky ako takej. „Čo je
Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI
to koniec v politike? Cítim sa dobre. Politika ma baví.
Téma konca v politike mi nenapadla,“ povedal Dzurinda.
OPÄŤ DETEKTOR LŽI
Šéf strany OĽaNO Igor Matovič vyzval Radoslava
Procházku, aby absolvoval vyšetrenie na detektore
lži: „Špecialisti na reklamu odhadli, že Procházkova
kampaň stála 700.000 – 800.000 eur, priznal však
len 250.000 eur. Nie je rozdiel v tom, že aj v iných
médiách platil 50 až 90 percent načierno, na drevo?“
Matovič v tomto prípade myslí nielen náklady na oficiálnu časť kampane, ale celkové náklady. Ešte predtým uviedol, že Procházka si v Region Presse zaplatil
reklamu za 6000 eur cez transparentný účet, ale 11
200 eur bolo zaplatených v hotovosti, aby nemusel
dokladovať, odkiaľ peniaze zobral. „Keď to tak bolo
v tomto prípade, a takých platieb boli zrejme stovky,
koľko je takých bočných platieb alebo platieb načierno?“ pýta sa Matovič. On sám v teste na detektore lži
obstál, 17. februára v Londýne záporne odpovedal na
otázky, či vzal, dal, alebo mu niekto ponúkol úplatok
alebo či pri dovoze tlačiarenského stroja ukrátil štát
na cle alebo daniach.
O tom, že časť peňazí nešla cez transparentný účet,
vyslovil aj nasledovné slová: „Pomáhajme strážiť
princípy a hodnoty, na ktorých Európska únia vznikla. Pretože to, čo projekt Európskej únie oslabuje,
to oslabuje aj nás – a je to predovšetkým egoizmus,
ktorý sa vydáva za pragmatizmus, a je v priamom
rozpore so základným zmyslom zjednotenej Európy.
A potom je tu naša bezpečnosť. Ľudia na Slovensku,
na rozdiel od iných susedov Ukrajiny, možno nemajú takú veľkú a bezprostrednú obavu z udalostí za našou východnou hranicou. Ako prezident však musím
cítiť spoluzodpovednosť za to, aby to tak aj zostalo,
pretože obrana a bezpečnosť občanov je základnou
úlohou štátu. Aj v tejto oblasti budem mať ambíciu
formulovať otázky a témy, ktoré – tak sa mi zdá –
neznejú vždy dostatočne nahlas. Slovensko sa nemôže spoliehať na to, že nám našu bezpečnosť zaručia
iní bez toho, aby sme plnili naše záväzky. Aby sme
robili, na čo máme, ale aby sme si naše záväzky nezmäkčovali. Nie je to správne, nie je to perspektívne.
Ani to nie je pre našu vlasť bezpečné. Geograficky
leží Slovensko na hraniciach tak Európskej únie, ako
aj Severoatlantickej aliancie. Som však presvedčený,
že je naším bytostným záujmom, je v záujme našej
bezpečnosti a prosperity, aby Slovensko nestálo na
ich okraji.“
Je zrejmé, čo nimi naznačoval, zanikli však pod
povinnou „havliádou“ v médiách. Obdivné titulky
ťažko nazvať inak ako kultom osobnosti. Bude ako
nebolo?
IVETA RADIČOVÁ OPÄŤ V POLITIKE?
sa Procházka dozvedel vraj len 2. júna. „A dosť som
chalanov za to zhulákal,“ poznamenal. Na výzvu Matoviča reagoval na Facebooku: „Mám 42 rokov a ešte
nikdy som nebol na detektore lži. Konečne poriadna
príležitosť! Dúfam len, že Igor potom znovu nepovie,
že to iba žartoval.“ Zatiaľ sa však detektoru vyhýba.
ANDREJ KISKA, EÚ A NATO
Nový prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska
pri svojom inauguračnom prejave v nedeľu 15. 6.
Posledné mesiace sa vďaka nekonečnej kríze tzv. pravice začalo objavovať viacero náznakov, že Iveta Radičová by sa mohla vrátiť do politiky. Začalo už padať
menej „nie“ a viac „možno“. Nový prezident Andrej
Kiska s neoficiálnou podporou pravice, Procházkova
Sieť, odchod Dzurindu a Mikloša zo SDKÚ-DS, to
všetko napomohlo tomu, aby slovenská pravica zavetrila svoju šancu. Možno poslednú.
Ivetu Radičovú čaká pracovný pobyt v zahraničí. Ako
povedala pre agentúru SITA, dostala ponuku od Wiesenthalovho inštitútu v Berlíne, ktorý má špeciálny
program pre bývalých členov vlády. Ten by mal trvať
jeden rok, nastúpiť má od januára 2015. Témou bude
Európska únia. Radičová po preškolení pravdepodobne nebude mať problém uplatniť sa na mnohých
miestach. Vieme, ako to chodí.
(as)
17
UDALOSTI A SÚVISLOSTI > POCHYBNÉ SNAHY O VZKRIESENIE PRAVICE
Artur Bekmatov
POCHYBNÉ SNAHY
O VZKRIESENIE PRAVICE
18
V MARCI SA SMER-SD DOSTALA DO DRUHÉHO POLČASU SVOJHO VLÁDNUTIA.
ROBERT FICO V PREZIDENTSKÝCH VOĽBÁCH PREHRAL. V EUROVOĽBÁCH ZASE
JEHO STRANA STRATILA JEDEN MANDÁT, PRIČOM PRAVICA ZÍSKALA ZVYŠNÝCH
DEVÄŤ. PRETO BY SA MOHLO NA PRVÝ POHĽAD ZDAŤ, ŽE VLÁDNA STRANA
POMALY STRÁCA DYCH, PRIČOM PRAVICA SA ZAČÍNA KONSOLIDOVAŤ. V MARCI
SA SMER-SD DOSTALA DO DRUHÉHO POLČASU SVOJHO VLÁDNUTIA. ROBERT FICO
V PREZIDENTSKÝCH VOĽBÁCH PREHRAL. V EUROVOĽBÁCH ZASE JEHO STRANA
STRATILA JEDEN MANDÁT, PRIČOM PRAVICA ZÍSKALA ZVYŠNÝCH DEVÄŤ. PRETO BY
SA MOHLO NA PRVÝ POHĽAD ZDAŤ, ŽE VLÁDNA STRANA POMALY STRÁCA DYCH,
PRIČOM PRAVICA SA ZAČÍNA KONSOLIDOVAŤ.
Ak
však v prezidentských voľbách prehral okrem Fica ešte niekto, tak
strany Ľudovej platformy. Jej predstavitelia nedokázali za dva roky pochopiť, že ak
majú voči vládnej strane uspieť, tak len vďaka
novej programovej a hodnotovej alternatíve, ktorá
nebude presadzovať staré tváre. Výsledkom boli
Hrušovského mizerné 3,3 %.
Ľudová platforma nielenže nedokázala ponúknuť svojim voličom nový program, no ani udržať vo svojich radoch nádejných kandidátov na
generačnú výmenu. To je prípad KDH a odídencov Daniela Lipšica, Jany Žitňanskej a Radoslava Procházku, ale aj SDKÚ-DS. Tá stratila
piatich z jedenástich poslancov. Odchod Magdy
Vášáryovej nebude stranu bolieť tak ako strata
mladého Martina Beblavého či rešpektovanej
Lucie Žitňanskej. Zrejme posledným klincom
do rakvy SDKÚ-DS je nedávny odchod Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša.
Most-Híd sa zase musí popasovať so vzmáhajúcou sa SMK. Gyula Bárdos získal v prezidentských voľbách viac ako 5 % a túto hranicu strana
atakuje už dlhodobo aj v prieskumoch.
V budúcnosti môže prekvapiť SaS. Richard Sulík
sa vďaka extrémne nízkej účasti v eurovoľbách
dostal do Bruselu, čo mu dáva šancu zviezť sa na
vlne euroskepticizmu. Ak dokáže ponúknuť ešte
POCHYBNÉ SNAHY O VZKRIESENIE PRAVICE > UDALOSTI A SÚVISLOSTI
2-3 nové tváre, môže byť SaS v roku 2016 opäť
v hre o kreslá v parlamente.
PROBLEMATICKÉ NOVÉ TVÁRE
Slovenský volič je dlhodobo znechutený korupčnými kauzami a pochybným financovaním
politických strán, ktoré je prvým predpokladom
vazalského postavenia politikov voči ekonomickým elitám. Preto každý nový pokus o znovuzrodenie pravice musí dodať nielen charizmatického lídra a nové tváre, no v prvom rade vyriešiť
otázku transparentnosti financovania.
Z toho dôvodu vyznievajú slová Daniela Lipšica z nábrežia Dunaja o novej politike, novej
ekonomike a novej morálke viac ako cynicky.
Už takmer dva roky sa NOVA snaží uchytiť, no
zatiaľ bez úspechu. Ani pretlačenie Jany Žitňanskej do Bruselu nemôžeme považovať za úspech,
pretože pri 13 % účasti stačilo na pokorenie 5 %
hranice niečo vyše tridsaťtisíc hlasov. Ani tie
by sa Lipšicovi nepodarilo nazbierať, nebyť ultrakonzervatívcov Františka Mikloška z KDS
a Ondreja Dostála z OKS na jeho kandidátke. Tí
priniesli dovedna 14-tisíc hlasov z 32-tisíc.
Predsedom konzervatívnej frakcie v strane je
Milan Krajniak, spomínaný v spise Gorila ako
jeden z piatich členov deväťčlenného prezídia
Fondu národného majetku, nominovaných SDKÚ-DS a KDH, ktorí mali svojimi hlasmi zabezpečiť podporu rozhodnutí Anny Bubeníkovej.
Toto majú byť nové tváre? Financovanie strany
takisto vyvoláva pochybnosti. Mladý právnik Dávid Molnár daroval strane 30-tisíc eur. Rovnakú
sumu dostala NOVA od firmy M-tech, ktorá bola
založená len mesiac pred vytvorením strany. Jej
jediným konateľom je Peter Beták. Nebolo by na
tom nič zvláštne, keby Dávid Molnár nebol synom Jána Molnára, podnikateľa z Humenného,
ktorý v roku 1995 sprivatizoval Mäsový priemysel Humenné a v roku 2008 ho predal skupine
PENTA. A Peter Beták je jeho švagrom. Ďalším
pochybným sponzorom je majster armwrestlingu Ján Germánus. Tento športovec je členom
dozornej rady firmy JES Group spolu s Rastislavom Posluchom, synom ďalšieho privatizéra
z dôb mečiarizmu – Mariána Poslucha.
Do podobnej siete sa začína zamotávať aj najväčšia nádej pravice Radoslav Procházka. Podľa
tvrdení Igora Matoviča chcel 50 až 90 % sumy
za inzerciu v novinách siete Regionpress zaplatiť
v hotovosti, a túto sumu tak nepriznať v oficiálnych výdavkoch. Išlo o 17 224 eur. Z nich sa 6000
eur zaplatilo z Procházkovho transparentného
účtu a 11 224 eur zaplatil Andrej Zmeček (Procházkov poradca) vkladom v hotovosti. Lenže
vo výkaze pre ministerstvo financií je suma 10-tisíc eur. Samotný Zmeček hovoril o 20-tisíc eur.
Táto skutočnosť vyvoláva mnohé otázky: Akú
sumu vlastne Procházkov tím zaplatil? Koľko takýchto pochybných transakcií Procházka počas
kampane vykonal? A prečo to Matovič, bojovník
za čistotu politiky, zverejnil viac ako dva mesiace
po voľbách – po prvých prieskumoch, v ktorých
SIEŤ začala preberať aj voličov OĽaNO?
KISKOV KULT OSOBNOSTI
Novou nádejou a skrytým koňom pravice je evidentne Andrej Kiska, hoci sa od počiatku tvári ako nadstranícky a nezávislý politik. Že išlo
o predvolebné frázy, ktoré mali za cieľ získať si
ľudí znechutených politikou, dokázal nedávno
vymenovaním svojich poradcov. Nazval ich sedem statočných – redaktor TV JOJ Peter Petrus,
Roman Krpelan, Ján Mazák, Martin Bútora,
Rado Baťo, Sergej Michalič a Tomáš Lehotský.
Krpelan pôsobil ako zástupca šéfredaktora SME
a hovorca ministra Uhliarika z KDH. Rado Baťo
– šéf Kiskovej kampane, bol v minulosti poradcom a hovorcom premiérky Ivety Radičovej. Má
blízko k SDKÚ-DS. Ešte bližšie k tejto strane má
Sergej Michalič. Od roku 2000 pôsobil ako jej
prvý hovorca, neskôr mal veľmi blízko k Dzurindovi, ktorému robil poradcu. Martina Bútoru
zvlášť predstavovať netreba. Pamätáme si, ako
tento proamerický „analytik“ a exveľvyslanec
v USA spolu s Františkom Šebejom obhajovali
americkú agresiu v Iraku.
V prípade nového prezidenta môžeme v najbližšej
dobe čakať budovanie nekritického kultu osobnosti. Pravicoví politici sa budú chcieť priživiť na
jeho popularite a pravicové médiá zase našli novú
politickú ikonu. Nebol v KSČ (aj keď v SZM
áno), pracoval v USA ako gastarbeiter, a aj keď
v Amerike neprerazil, v chaose mečiarovského
Slovenska to dokázal. Pre médiá sa tak stal stelesnením amerického sna na Slovensku.
19
EKONOMIKA < PAAAAAAAA
Peter Hafner
EKONOMIKA
V
paaaaaaaaa
20
> SATIRA
AAAAAAAAAAAAA
21
Autor ZEM&VEK
Kreslí: Igor Strinka
TÉMA MESIACA >NOVÁ STUDENÁ VOJNA
Tibor Eliot Rostas
HISTÓRIA
STUDENEJ VOJNY
AAAAAAAAAAAAA
22
J
aaaaaaa
NACISTICKÉ KORENE EURÓPSKEJ ÚNIE > TÉMA MESIACA
23
TÉMA MESIACA > RUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ
Ľubomír Huďo
RUSKO JE PRE USA
VEČNÝ NEPRIATEĽ
24
STUDENÁ VOJNA SA NESKONČILA, STUDENÁ VOJNA STÁLE TRVÁ – TAKTO MOŽNO
PARAFRÁZOVAŤ TEXT SKLADBY ČIERNI ANJELI OD ČESKEJ ROCKOVEJ SKUPINY
LUCIE. NAVYŠE KONIEC STUDENEJ VOJNY JE V NEDOHĽADNE, PRETOŽE MÁ
SVOJICH ČIERNYCH ANJELOV SKAZY, KTORÍ JU UDRŽIAVAJÚ PRI ŽIVOTE PRE SVOJE
MOCENSKÉ CIELE A NA NEJAKÝCH OBETIACH IM PRAMÁLO ZÁLEŽÍ. NA ZAČIATKU
DEVÄŤDESIATYCH ROKOV SME SA NAIVNE TEŠILI, ŽE POLITICI A ŠTÁTNICI DOSTALI
ROZUM A JE KONIEC S ROZDELENÝM SVETOM NA DVA NEZMIERITEĽNÉ TÁBORY,
SCHOPNÉ VOHNAŤ ĽUDSTVO DO JADROVEJ APOKALYPSY.
M
ožno tomu verili aj niektorí predstavitelia štátov i samotných mocností,
ale geostratégovia mali jasnú predstavu už v čase všeobecnej eufórie z pádu železnej
opony. Nepriateľ zostal nepriateľom napriek
oficiálnym frázam o ukončení studenej vojny
a uisťovaní verejnosti o nástupe nového, lepšieho, nekonfrontačného a spolupracujúceho sveta
namiesto zápasu o dominanciu.
Rozpad Sovietskeho zväzu a uvoľnený politicko
– ekonomicko - vojenský priestor v strede a na
východe Európy bol lákadlom pre U. S. stratégov, ktorí už kalkulovali so slabosťou protivníka.
Nikdy nevnímali nástupnícke Rusko po Sovietskom zväze ako partnera, ale ako oslabeného
nepriateľa, s ktorým sa skôr či neskôr porátajú,
aby im nikto nestál v ceste k novému svetové-
mu poriadku pod patronátom jedinej superveľmoci - Spojených štátov. Rétorika aj najvyšších
amerických predstaviteľov však bola na začiatku
90. rokov i neskôr dostatočne príťažlivá na to,
aby ukolísala Moskvu i svetovú verejnosť s víziou novej spolupráce a priateľskej koexistencie
bez akýchkoľvek nárokov na ovládnutie nového
priestoru.
PEKNÉ REČI BUSHOVCOV
Necelý mesiac po strhnutí Berlínskeho múru,
v decembri 1989, americký prezident George
Bush so sovietskym vodcom Michailom Gorbačovom rokovali na lodi pri brehoch Malty. George Bush inicioval schôdzku pod vplyvom zmien
v Poľsku a ďalších socialistických krajinách. Na
samite nepodpísali nijaký oficiálny dokument,
ODVRÁTENÁ STRANA EURÓPSKEJ „SUPEREKONOMIKY“ > TÉMA MESIACA
25
TÉMA MESIACA > RUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ
26
napriek tomu vstúpil do dejín ako faktický koniec studenej vojny.
Sergej Karaganov, ruský politológ a ekonóm,
bývalý poradca ruských prezidentov Borisa
Jeľcina a Vladimira Putina, v jednej zo svojich
úvah uvádza: „Aj napriek tomu, že v Európe
bol vyhlásený koniec studenej vojny, pravdou
zostáva, že v skutočnosti sa nikdy neskončila.
Keď Sovietsky zväz opustil strednú a východnú Európu, my, Rusi, sme si mysleli, že NATO
sa nebude rozširovať do tých krajín a území, z
ktorých sme odišli. Dúfali sme v zjednotenie
s Európu, v „spoločný Európsky domov“ a vytvorenie „jednotnej a slobodnej“ Európy. Naše
nádeje nepredstavovali akýsi naivný sebaklam.
Koniec koncov, predstavitelia Spojených štátov
a Nemecka sľúbili Michailovi Gorbačovovi, že
NATO sa nebude rozširovať smerom na východ.
Po niekoľkých rokoch eufórie sa však Západ čoraz viac začal správať ako víťaz v studenej vojne.
Keďže potenciálna vojenská hrozba zo strany
Sovietskeho zväzu zmizla, ďalšie vlny rozširovania NATO nemohli poslúžiť ani vojenským, ani
ideologickým cieľom. Logika Západu ohľadne
rozširovania bola geopolitická: dostať bývalé
sovietske republiky a socialistické štáty strednej
a východnej Európy do sféry západného politického a ekonomického vplyvu.“
Syn amerického prezidenta, ktorý neskôr nahradil v Bielom dome svojho otca, George Bush jr.
v júni 2007 navštívil Prahu a na spoločnej tlačovej konferencii s českým prezidentom Václavom
Klausom vyhlásil, že studená vojna sa skončila
a Rusko nie je „našim nepriateľom“. Už vtedy
chlácholil Moskvu, že napriek americkým plánom s protiraketovým štítom v Európe, sa Rusko
nemusí ničoho obávať. Z jeho slov sa nič nenaplnilo: „Studená vojna sa skončila. Skončila. Ľudia v Českej republike si nemusia vyberať medzi
tým, či sa budú priateliť s USA alebo s Ruskom.
Možné je oboje. Neveríme, že jedna krajina by
mala nútiť inú krajinu, čo si vybrať.“ Americký
prezident zdôraznil, že Washington a Moskva
môžu spolupracovať na dosiahnutí spoločných
cieľov: „Jedným cieľom je ochrana slobodných
národov pred možnosťou raketového útoku
niektorého z darebáckych režimov. To je skutočná hrozba pre mier.“
Aj keď Geroge Bush nahlas tvrdil, že za darebácke režimy považuje Irán a komunistickú Severnú Kóreu, nepovedal, čo si v skutočnosti myslel
spolu s okruhom svojich neokonzervatívnych
poradcov v rámci projektu Nového amerického
storočia. Rusko v ňom nemalo miesto partnera,
ale eliminovanej potenciálnej mocnosti, ktorá by
mohla ohroziť americké plány.
Pekné rečičky pokračovali aj zo strany amerických spojencov a jeden z najdôležitejších – Nemecko, sľuboval nekonfliktnú spoluprácu s Ruskom po umožnení svojho zjednotenia spätom
s odchodom sovietskych vojsk z východnej časti.
Americké vojská tu však zostali a s nimi aj geostrategické plány ich pánov.
Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová, rok po Bushových slovách o možnom priateľstve na obe strany, v auguste 2008 povedala pre
verejnoprávnu televíziu ARD, že vo vzťahoch
Rusko – Západ nehrozí návrat do čias studenej
vojny: „Dejiny sa neopakujú. Studená vojna bola
úplne iná situácia, ktorú charakterizovalo oklieštenie slobody v časti Európy. NATO nie je organizácia studenej vojny, ale aliancia budúcnosti.“
O vtedajšom ruskom prezidentovi Dmitrijovi
Medvedevovi sa vyjadrila, že mu dôveruje a zdieľa s ním spoločnú filozofiu, ktorou je čestný dialóg. Priateľstvo a čestný dialóg mali od začiatku
vážne trhliny. Už od roku 1994 napredovalo zapájanie bývalých sovietskych satelitov do programu s názvom Partnerstvo za mier s perspektívou
plného členstva v „aliancii budúcnosti“, do ktorej v priebehu piatich rokov vstúpilo desať nových európskych členov od Pobaltska a Poľska
cez Slovensko až po Rumunsko.
MASKA NEKONFLIKTNOSTI
Udalosti na Ukrajine nie sú spúšťačom novej,
ďalšej studenej vojny, ako sa to hlavný mediálny
prúd snaží nahovárať verejnosti v spojitosti s ruskou anexiou Krymu. Permanentné pokračovanie
studenej vojny potvrdzovali udalosti dávno pred
ukrajinskou krízou a násilnosťami na Majdane
na prelomoch rokov 2013/2014.
Železná opona padla a sovietske impérium sa
rozpadlo. Nasledovalo prezidentské obdobie
a vláda Borisa Jeľcina, ktorý Rusko uvrhol do
ekonomického a politického chaosu. Americ-
RUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ > TÉMA MESIACA
kým geostratégom vyhovoval vnútorný kompletný rozklad najväčšieho dlhoročného protivníka. Navonok pokračovala hra na priateľstvo.
Jedným z najdôležitejších dokumentov NATO
je Zakladajúci akt Rusko - NATO, podpísaný
na samite v Paríži v roku 1997, ktorý položil
základ nových vzťahov západných spojencov
s Ruskom po navonok deklarovanom ukončení
studenej vojny. Potvrdzuje, že spojenci a Rusko
sa nepovažujú za protivníkov a zhodujú sa na
spoločnom budovaní trvalého mieru na princípe bezpečnostnej spolupráce. NATO sa dokonca v tomto dokumente konkrétne zaviazalo, že
nebude rozmiestňovať jadrové zbrane alebo početnejšie bojové sily na území nových členských
krajín z východnej Európy.
Situácia sa zmenila, keď poddajného Borisa Jeľcina vystriedal nevyspytateľný Vladimir Putin s
presadzovaním nezávislej politiky, ktorý dokázal
z Ruska spraviť opäť politickú veľmoc. V roku
2006 najvyšší predstavitelia krajín pobaltského
a čiernomorského regiónu debatovali v litovskej
metropole na konferencii pod názvom Spoločný
pohľad dobrého susedstva. Viac ako dobré susedstvo išlo o taktiku proti Rusku. Podľa ruských
médií konferencia znamenala v podstate otvorené vyhlásenie novej etapy studenej vojny.
Pretvárka o pragmatických a zlepšujúcich sa
vzťahov s Moskvou padla a Západ prešiel aj
s novými satelitmi do protiútoku. Z konferencie
vyplynulo, že pôjde o odstránenie nepriateľa,
čiže Ruska, a konfrontácia bude pokračovať už
na jeho území. Moskva mala získať dojem, že
predsedníctvo Ruska v G8 a samit v Sankt Peterburgu potvrdzujú pripravenosť USA a Západu
prejsť k novým formám spolupráce a hľadania
kompromisov. Išlo len o manéver so zámerom
zmiasť protivníka. Konferencia ukázala, že hlavnými aktérmi novej protiruskej koalície budú
predstavitelia Ukrajiny, Gruzínska, Poľska a pobaltských krajín. Vytýčená stratégia spočívala
v obkľúčení Ruska z juhozápadu nepriateľským
oblúkom, balticko-čiernomorským územím.
Už o rok na to začali debaty o protiraketových
základniach NATO v strednej a východnej Európe, zameraných proti akýmsi vzdialeným
nepriateľom z Ázie (opäť Irán a KĽDR), hoci
vždy išlo v prvom rade o Rusko, čo bolo jasné
tak Washingtonu, ako aj Moskve. Analytici, pozorovatelia a blogeri si už vtedy kládli otázku, či
nejde o začiatok novej studenej vojny.
Ešte pred vypuknutím násilností v Kyjeve a neskôr občianskej vojny na území Ukrajiny, mainstream v lete 2013 informoval, že niečo zhnité
je vo vzťahoch Ruska a USA, čo možno označiť
za novú studenú vojnu. Už to mohlo naznačiť, že
sa schyľuje k poriadnej búrke, ktorá napokon nadobudla dnešnú podobu zvýšených vojenských
aktivít v členských krajinách NATO v blízkosti
ruských hraníc.
Americký prezident Barack Obama zrušil naplánované jesenné moskovské stretnutie s ruským
partnerom Vladimirom Putinom. Bola to reakcia na ruské udelenie azylu bývalému technikovi CIA Edwardovi Snowdenovi, ktorý prezradil
svetu ako americké tajné služby monitorujú verejnosť, odpočúvajú telefonickú komunikáciu
a sledujú internetové aktivity miliónov ľudí od
štátnikov cez bežných občanov až po možných
teroristov. Americký prezident reagoval aj na
uväznenie a následnú smrť ruského právnika
Sergeja Magnitského, ktorý zomrel vo vyšetrovacej väzbe, keď upozorňoval na korupciu
a krádeže v radoch ruských vládnych úradníkov
a Federálnej bezpečnostnej služby. Obama podpísal Magnitského zákon, ktorý zakazuje vstup
na územie USA ruským predstaviteľom, podieľajúcim sa na porušovaní ľudských práv. Kremeľ
tento zákon ostro odsúdil a reagoval zákazom
adopcie opustených ruských detí americkými
rodičmi.
Ďalšou spornou otázkou bola a zostáva Sýria.
Rusko vetovalo v Bezpečnostnej rade OSN všetky rezolúcie proti sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi, ktorého by Američania najradšej
odstránili a nahradili novým vedením s oddanosťou k Washingtonu.
Barack Obama navrhol nové kolo rozhovorov o ďalšom znížení počtu jadrových hlavíc v
oboch krajinách. Moskva podmieňuje ďalšie
odzbrojovanie americkými ústupkami v otázke
protiraketovej obrany. Obama síce zrušil Bushov
plán na umiestnenie rakiet a radaru v Poľsku
a Českej republike, ale ani jeho nový variant s
rozmiestnením prvkov protiraketovej obrany na
Balkáne a v Turecku nevyhovuje Moskve. Žiada
27
TÉMA MESIACA > RUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ
istotu, že systém nebude použiteľný proti Rusku.
Nezáleží na tom, či je v Bielom dome militantný
jastrab George Bush, senior alebo junior, saxofonista Bill Clinton so sexuálnymi škandálmi alebo
nositeľ Nobelovej ceny za mier Barack Obama.
Všetci svorne uplatňovali a uplatňujú politiku
hegemónie a presadzovania celosvetovej dominancie, pričom kombinujú taktiku diplomacie,
ekonomického nátlaku a vojenských provokácií
i zásahov, aby zmiatli tak protivníka, ako aj verejnú mienku a vystupovali v úlohe záchrancov
sveta, demokracie, slobody a mieru. V prípade
udalostí na Ukrajine už diplomatické divadielko
nahradili silácke pózy, rinčanie zbraní, hľadanie vinníka a stanovenie jasnej frontovej línie,
za ktorou je presne definovaný nepriateľ. USA,
Európa a Rusko vytvárajú opätovne dva tábory,
ktoré rozdeľuje postoj k Ukrajine, jej ďalšiemu
smerovaniu a vymedzenie sfér vplyvu v politickej, vojenskej a energetickej oblasti.
NAJLEPŠIA OBRANA JE ÚTOK
28
Transatlantické spoločenstvo, do ktorého patrí
v súčasnosti aj Slovensko, vidí problém v oživení
sovietskej expanzie, imperiálnych snáh Moskvy
o obnovenie niekdajšej slávy a moci či už cárskeho Ruska alebo Sovietskeho zväzu. Washingtonsko-bruselská aliancia pripisuje nespokojnosť
Krymu, proruského obyvateľstva v Donbase
s novým kyjevským vedením a odmietanie stanoveného prozápadného politicko-ekonomického
kurzu ruskému zasahovaniu a vplyvu. Prechádza
však mlčaním svoju vlastnú zainteresovanosť,
ovplyvňovanie novej kyjevskej vládnej garnitúry,
vojenské poradenstvo a nátlak na spojencov, aby
stupňovali protiruské opatrenia v každej oblasti.
Ukrajina poslúžila ako prostriedok na najnovšiu
ofenzívu a testovanie, kam až v nátlaku na Rusko
možno zájsť a s akými reakciami protivníka treba rátať vo vyhrotenej situácii.
Aj v rámci Západu existujú rozdielne stanoviská,
ako pristupovať k Rusku a manévrovať v rámci neutíchajúcej studenej vojny, o ktorej sa už
otvorene píše, no v hlavnom mediálnom prúde
s jednostranným stanovením vinníka – Vladimira Putina.
Americký analytik George Friedman, zakladateľ
súkromnej spravodajskej služby STRATFOR,
inak označovanej za tieňovú CIA, ktorá pracuje
pre vládu a používa metódy, od ktorých sa môže
Biely dom oficiálne dištancovať, tvrdí, že toto
storočie bude patriť Američanom. Podľa neho
studená vojna bude o pohraničnom území medzi Ruskom a Európou, ktoré tvoria Ukrajina,
Bielorusko a pobaltské krajiny, a nebude taká
intenzívna ako prvá. Rusko už nie je globálna superveľmoc ako Sovietsky zväz a nedôjde k nukleárnej konfrontácii. Friedman pripomína, že skutočný zápas o vplyv počas studenej vojny zúril
v hlavných mestách. Američania sa snažili v istých štátoch podkopávať ruský vplyv a naopak.
Ďalej tvrdí, že nová studená vojna potrvá zopár
rokov a keďže Rusko je slabé, oveľa slabšie, ako
bol Sovietsky zväz, prehrá.
Iný prístup ponúka bývalý britský veľvyslanec
v Rusku Anthony Brenton. Vo svojom článku pre
britské noviny The Guardian označil za chybu
Európskej únie, že sa zamiešala do vnútorných
záležitosti suseda a partnera Ruska, pričom nerátala s tým, ako na to môže Rusko zareagovať.
Západ už dvadsať rokov neberie Rusko vážne,
ako o tom svedčí vojna v Kosove a rozširovanie
NATO. Podľa diplomata si Západ začína uvedomovať, že má do činenia so štátom, ktorý odmieta byť obetným baránkom a nebude prosiť o
milosť. No na západe stále prevláda názor, že
Moskve sa nesmie ustupovať. Anthony Brenton
konštatuje: „Už viac nežijeme vo svete, kde si Západ jednoducho presadí, čo sa mu zachce.“
Realistické hlasy ako Brentonovo vyjadrenie nedoliehajú do bruselskej centrály NATO a jeho
generálny tajomník Anders Fogh Rasmussen
más skôr friedmanovské uvažovanie. Pokračuje v starej tendencii obviňovania Ruska a robí
z aliancie obeť, zatlačenú do kúta ruským
medveďom. Podľa neho je aliancia nútená prispôsobiť sa faktu, že Rusko vníma NATO ako
svojho protivníka. Rusko dlhodobo znepokojuje
expanzia 28-člennej Severoatlantickej aliancie
vo východnej Európe. Prezident Vladimir Putin
zdôraznil, že marcovú anexiu ukrajinského Krymu čiastočne ovplyvnilo aj rozširovanie NATO.
A čo na to Brusel? Zrejme treba tlačiť na pílu
a ukázať Rusku, že ustupovať sa nebude, preto
Rasmussen nevylúčil, že ozbrojené sily niektorého z členov aliancie sa zúčastnia na vojenských
RUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ > TÉMA MESIACA
cvičeniach na území Ukrajiny, ktorá nie je členom NATO. Pripomína to značkovanie teritória
v živočíšnej ríši, pričom aliancia chce hrať úlohu alfa samca a dáva to ostentatívne najavo. Zároveň chce pôsobiť ako kladný hrdina donútený
okolnosťami k ráznemu konaniu.
KTO POTREBUJE BOJOVAŤ
Americká novinárka Diana Johnstone pracovala
v rokoch 1979 – 1990 ako európska dopisovateľka pre viaceré americké časopisy, neskôr pôsobila ako hovorkyňa pre európske parlamentné
skupiny Zelených a v súčasnosti píše analytické
články o medzinárodnom dianí v on-line časopise CounterPunch. Vo svojej úvahe pod názvom
Washingtonská železná opona na Ukrajine
upozorňuje na to, ako má verejnosť podľahnúť
vsugerovaniu predstavy o slobodymilovnom
Západe, ktorý čelí hrozbe agresívneho ruského
expanzionizmu. Podľa Diany Johnstonovej sú
v Spojených štátoch ľudia, ktorí si nikdy neželali ukončenie studenej vojny a Ukrajina pre nich
znamená možnosť pomsty. Už nejde o komunizmus a diktatúru proletariátu, ale USA potrebujú
nepriateľa, pred ktorým musia zachraňovať svet.
Hlavne však potrebujú Rusko ako nepriateľa,
pred ktorým spasia Európu, čo je len iný termín
pre udržanie si nadvlády nad starým kontinentom: „ Rusko nie je hrozbou. Pre ukričaných
rusofóbov v pobaltských krajinách, na západe
Ukrajiny a v Poľsku je hrozbou už samotná holá
existencia Ruska. Toto endemické nepriateľstvo,
podnecované Spojenými štátmi a NATO je politickým základom novej železnej opony s cieľom
sformulovaným v roku 1997 vo Veľkej šachovnici Zbigniewa Brzezinského – udržať euroázijský kontinent rozdelený a tým zachovať globálnu hegemóniu Spojených štátov. Stará studená
vojna slúžila tomuto účelu tým, že upevňovala
vojenskú prítomnosť a politický vplyv USA v západnej Európe. Nová studená vojna môže predísť strate amerického vplyvu, ktorý môžu ohroziť pozitívne vzťahy medzi západnou Európou
a Ruskom.“
Dokonca ani ruský prezident si navonok nechcel
ešte v máji tohto roku pripustiť nástup novej studenej vojny, či jej neustálu prítomnosť v medzinárodných vzťahoch. Vladimír Putin vyhlásil, že
v súvislosti s krízou na Ukrajine nehrozí nová
studená vojna so Západom. Poznamenal, že na
tom nikto nemá záujem. Zároveň poslal odkaz
podnecovateľom napätia a militantných výziev:
„Ak celý bonus Ruska spočíva v tom, že mu
dovolia sadnúť si a počúvať, čo hovoria iní, potom to nie je taká úloha, s akou by Rusko mohlo
súhlasiť. Myšlienka izolácie takej veľkej krajiny
ako Rusko je nereálna.“
Vladimir Putin sa v jednom mýli – existujú vplyvné sily, ktoré majú záujem na studenej vojne.
Možno len nechcel verejne pomenovať strojcov
a iniciátorov. Veď, koniec koncov sa predvádzali
ako zahraničné návštevy na kyjevskom Majdane.
Vedia o tom v Moskve i vo Washingtone, ale obeťou boli a sú v prvom rade obyvatelia európskych
krajín a Ruska, nikdy nie politické elity a veľkí
šachisti hrajúci s osudom krajín a usporiadaním
sveta.
STUDENÁ VOJNA
Bývalí spojenci z čias druhej svetovej vojny mali
tesne po nej medzi sebou také rozpory, že USA
uvažovali o úplnom prerušení spolupráce so
ZSSR. V marci 1946 hovoril britský premiér
W. Churchill vo Fultone o „železnej opone”, aby
charakterizoval situáciu rozdelenej Európy. Termín studená vojna prvýkrát použil americký štátnik Bernard Baruch. Označuje obdobie extrémneho napätia medzi veľmocami ZSSR a USA a ich
blokmi, ktoré vytvorili na Východe a Západe.
Išlo o stav na pokraji vojny, ktorý do vojenského
konfliktu neprerástol vzhľadom na vzájomné odstrašovanie jadrovými zbraňami. I keď karibská
kríza v roku 1962 takmer viedla k jadrovej vojne.
Veľmoci a ich bloky počas studenej vojny bojovali
medzi sebou hlavne nevojenskými prostriedkami,
ale používali aj silu v tretích krajinách. Východ a
Západ využívali vo vzájomnej konfrontácii rôzne
nátlakové prostriedky ako napríklad horúčkovité
zbrojenie, obchodné embargá, priamu vojenskú
účasť v miestnych konfliktoch a vojnách, špionáž a propagandu. Studená vojna trvala 45 rokov
a ovplyvnila vývoj na celom svete. Oficiálne ju
ukončil rozpad Sovietskeho zväzu začiatkom 90.
rokov dvadsiateho storočia.
29
TÉMA MESIACA > STUPNE KONFRONTÁCIE
Anton Smataník
STUPNE
KONFRONTÁCIE
30
KEĎ SA ZVYŠUJE NAPÄTIE MEDZI ŠTÁTMI, V MODERNOM SVETE NEDOCHÁDZA
HNEĎ K VYHLÁSENIU VOJNY. POSTUPNE PRICHÁDZAJÚ NA RAD RÔZNE NÁSTROJE
OD POKUSU O RIEŠENIE SPORU DIPLOMACIOU CEZ ZAVEDENIE SANKCIÍ,
LIMITOVANÝ VOJENSKÝ ZÁSAH AŽ PO ROZPÚTANIE VOJNY. POSLEDNÝM
HYPOTETICKÝM ŠTÁDIOM JE POUŽITIE JADROVÝCH ZBRANÍ.
V SÚČASNOM GEOPOLITICKOM ROZLOŽENÍ SÍL BY ICH POUŽITÍM S VEĽKOU
PRAVDEPODOBNOSŤOU DOŠLO K TZV. VZÁJOMNÉMU ZNIČENIU. POČET A VÝKON
JADROVÝCH HLAVÍC SÍCE DNES NIE JE PODĽA VIACERÝCH PREPOČTOV
A EXPERTNÝCH ODHADOV DOSTATOČNÝ NA KOMPLETNÉ VYMAZANIE ĽUDSTVA,
ALE S ISTOTOU BY VYMAZALI JEHO DRVIVÚ VÄČŠINU.ŽENÍ SÍL BY ICH POUŽITÍM
S VEĽKOU PRAVDEPODOBNOSŤOU DOŠLO K TZV. VZÁJOMNÉMU ZNIČENIU.
POČET A VÝKON JADROVÝCH HLAVÍC SÍCE DNES NIE JE PODĽA VIACERÝCH
PREPOČTOV A EXPERTNÝCH ODHADOV DOSTATOČNÝ NA KOMPLETNÉ VYMAZANIE
ĽUDSTVA, ALE S ISTOTOU BY VYMAZALI JEHO DRVIVÚ VÄČŠINU.
D
iplomacia je najlepšou možnosťou,
ako urovnať vzniknutý spor skôr, než
prerastie do konfliktu. Existujú viaceré
medzinárodné organizácie a inštitúcie, ktoré
umožňujú a uľahčujú vzájomný dialóg. Naj-
významnejšou je Organizácia spojených národov
(OSN), založená vo Versailles po skončení druhej svetovej vojny. Práve pod OSN patrí okrem
iného aj Medzinárodný súdny dvor v Haagu, ktorý je často využívaný na riešenie medzinárodných
STUPNE KONFRONTÁCIE > TÉMA MESIACA
sporov. Medzi typy diplomacie môžeme zaradiť
arbitráže, mediácie, konferencie a vyjednávania.
Arbitráže a mediácie dnes využívajú formálne komisie, agentúry a tribunály. Konferencie sa uskutočňujú väčšinou s cieľom riešenia špecifického
problému, vyžadujú si menej formálnych aplikácií medzinárodného práva. Mali by dodržiavať
princípy férovosti, logiky a protokolu. Majú však
aj stály preventívny charakter. Vyjednávania sa
konajú v prípadoch konkrétnych kríz. Vyžadujú
si ešte menej formalít a záruk. Mali by vychádzať
zo všeobecne platných princípov a precedensov.
Diplomacia sa však v realite až príliš často opiera o ekonomickú, politickú a vojenskú moc krajiny. Ohýbajú sa princípy, procesy, pravidlá, precedensy. Porušujú sa ústne dohody, či zneužívajú
nevyslovené predpoklady.
Sankcie nasledujú po zlyhaní diplomacie. Môžeme ich deliť na diplomatické, ekonomické,
vojenské, prípadne ešte technologické. Diplomatické sankcie sa obmedzujú na redukciu alebo
zrušenie diplomatických väzieb. Častým prípadom je uzavretie ambasád, nepozývanie na kongresy a konferencie. Ekonomické sankcie operujú
s clami, dovoznými kvótami, zákazom exportu
či importu. Vojenské sankcie znamenajú armádne embargo na dodávky zbraní alebo munície.
Technologické sankcie blokujú export nových
technológií do postihnutých štátov s úmyslom
dostať ich do konkurenčnej nevýhody. Ekonomické sankcie sa svojím dopadom často vyrovnajú následkom vojenského zásahu. Nezriedka
je ich následkom chudoba, hlad či umieranie
občanov krajiny.
Obmedzený vojenský zásah je limitovanou vojnou, aj keď sa snaží tváriť ako „chirurgicky
presný rez“, ktorý nezanechá dopad na civilnom obyvateľstve, ani krajine ako takej. Môže
ísť o zničenie vojenskej základne, nasadenie
špeciálnych jednotiek na vykonanie konkrétnej
operácie, vytvorenie bezletovej zóny, potopenie vojnového loďstva atď. Dotknutá krajina
je ochromená, agresor dosiahol, čo chcel. Ak
nie jedným, tak viacerými vojenskými zásahmi.
Vojna sa vedie na „kolá“, po „dávkach“. Väčšinou sa argumentuje ochranou hraníc, vlastných
občanov, zabezpečením prístupu k obchodu
a surovinám, zásahom proti konkrétnej tero-
ristickej skupine či preventívnym úderom. Spolieha sa na neschopnosť alebo nezáujem vrátiť
úder.
Klasická celoplošná vojna je situáciou, ktorej sa
snaží vyhnúť aj agresor. Stojí množstvo času, peňazí, korisť je výrazne poškodená, prípadne zatiahne agresora do nekonečného partizánskeho
boja, až ho časom „uštve“. Tanky, pešie vojsko,
transportéry, vrtuľníky, stíhačky, bombardéry, ponorky, bojové lode, lietadlové lode treba
doviezť, odviezť, zásobovať, presúvať. Verejná
mienka nie je vojne naklonená, vyžaduje si značné úsilie spracovať ju, aby bola vojna legitimizovaná a priechodná. Preto je dnes vyhlásená len
zriedka.
Najvyšším štádiom je použitie jadrových zbraní.
Na konci druhej svetovej vojny, keď atómovými
bombami disponovali len USA, ich zhodenie na
Hirošimu a Nagasaki ešte „prešlo“; dnes by to tak
nebolo. Vzájomné zničenie by aj pri všetkých radaroch a dáždnikoch bolo takmer isté. Americký
systém DEFCON rozlišuje 5 úrovní ohrozenia,
od najnižšieho s označením päť až po jednotku.
DEFCON 5 je normálna situácia ozbrojených
síl počas mieru. DEFCON 4 signalizuje zvýšenú
funkciu spravodajských služieb a bezpečnostných zložiek. DEFCON 3 je zvýšená pripravenosť ozbrojených síl, letecké sily sú pripravené
zareagovať do 15 minút. DEFCON 2 znamená,
že ozbrojené zložky sú pripravené na nasadenie
do šiestich hodín. DEFCON 1 hovorí o okamžitej pripravenosti na nukleárnu vojnu. DEFCON
2 bol v minulosti vyhlásený počas Kubánskej krízy. DEFCON 3 počas Jomkippurskej vojny a po
udalostiach z 11. septembra. Jednotlivé stupne
vyhlasuje americký prezident a minister obrany. Rusi sa, na rozdiel od Američanov, svojimi
vojenskými zbraňami či systémami nechvália,
preto je ich obdoba DEFCON-u verejnosti neznáma a dobre utajená.
Oba štáty disponujú aj tzv. nukleárnymi kufríkmi, prostredníctvom ktorých je možné odpáliť
jadrové hlavice na diaľku. Na oboch stranách
ich majú v rukách prezidenti. Americký má názov Nukleárny futbal, ruský Cheget. Atómové
bomby sú dnes skôr zbraňou obrany než útoku.
Dúfajme, že nik nebude taký šialený, aby po nich
v budúcnosti siahol.
31
TÉMA MESIACA > AKO STUDENÁ VOJNA KRIVÍ CHARAKTERY
Dušan Budzák
AKO STUDENÁ VOJNA
KRIVÍ CHARAKTERY
32
KEDYSI V OSEMDESIATYCH ROKOCH KOLOVAL MEDZI NAMI VTIP, V KTOROM
GUSTÁVA HUSÁKA ZMRAZILI, ZABUDLI NA NEHO A ON SA PREBRAL PO DVESTO ROKOCH. KEĎŽE CHCEL PREDOVŠETKÝM VEDIEŤ, AKO SI HO ZAPAMÄTALA HISTÓRIA,
ZAČAL HORÚČKOVITO HĽADAŤ ZÁZNAMY O SEBE AKO O NIEKDAJŠOM NAJMOCNEJŠOM MUŽOVI SOCIALISTICKÉHO ČESKOSLOVENSKA. AŽ PO HODNEJ CHVÍLI NAŠIEL
JEDNU STARÚ ENCYKLOPÉDIU A V NEJ PRI JEHO MENE STÁLO: GUSTÁV HUSÁK –
BEZVÝZNAMNÝ POLITIK ZA ÉRY KARLA GOTTA.
V
časoch takzvanej studenej vojny sme si ho
rozprávali len v kruhu dôverne známych
ľudí. Takémuto vtipu sa totiž vravelo „vtip
o zlatú mrežu“. Tým sme chceli podčiarknuť, že
jeho šírenie nás môže dostať za mreže. Kedysi
v osemdesiatych rokoch koloval medzi nami vtip,
v ktorom Gustáva Husáka zmrazili, zabudli na
neho a on sa prebral po dvesto rokoch. Keďže
chcel predovšetkým vedieť, ako si ho zapamätala
história, začal horúčkovito hľadať záznamy o sebe
ako o niekdajšom najmocnejšom mužovi socialistického Československa. Až po hodnej chvíli na-
AKO STUDENÁ VOJNA KRIVÍ CHARAKTERY > TÉMA MESIACA
šiel jednu starú encyklopédiu a v nej pri jeho mene
stálo: Gustáv Husák – bezvýznamný politik za éry
Karla Gotta. V časoch takzvanej studenej vojny
sme si ho rozprávali len v kruhu dôverne známych
ľudí. Takémuto vtipu sa totiž vravelo „vtip o zlatú
mrežu“. Tým sme chceli podčiarknuť, že jeho šírenie nás môže dostať za mreže.
Dnes nepredstaviteľné, ale taká to bola doba.
Nevinný politický vtip vás dostal za mreže ako
nepriateľa socializmu, prisluhovača kapitalizmu,
hanobiteľa ideí pracujúceho ľudu. Ani si nevieme predstaviť, že by sa také niečo mohlo vrátiť.
Otázka znie: Fakt by sa nemohlo? Svet sa začína
opäť polarizovať. Na Ukrajine sa opäť začal boj
Východu proti Západu.
Zvykli sme si, že z nášho územia odišli sovietske
vojská po dočasnom pobyte, ktorý trval dvadsať
rokov. A zrazu sa objavujú hlasy a politici, ktorí
sú za to, aby na naše územia prišli opäť vojská,
ktoré nás majú opäť chrániť – takisto ako vtedy
tie sovietske. Pojem studená vojna je opäť v hre.
V roku 1947 ho vo svojom prejave sformuloval
americký prezident Truman ako novú doktrínu
zahraničnej politiky USA. Pripomeňme si, aký
dopad mala na morálku a správanie sa ľudí
v oboch spoločenstvách rozdelených studenou
vojnou.
Ak sme sa smiali z vtipov, ktoré sme šeptom vyriekli na našej strane s obavou, čo s nami bude,
ak nás niekto za ich šírenie udá, iné to nebolo
ani na druhej strane. V USA vznikol Výbor pre
neamerickú činnosť. Objektom jeho vyšetrovania a prenasledovania sa stali aj také významné osobnosti ako Robert_Oppenheimer, jeden
z konštruktérov americkej atómovej bomby (aké
bizarné), či dokonca Albert Einstein. Ale aj geniálny filmový režisér Charlie Chaplin.
Hovoriť hoci len vtipy na jednej alebo druhej
strane bolo nebezpečné. Susedia udávali susedov, aby si zabezpečili „dobré body“, alebo sa
chránili, ak boli v spoločnosti, kde sa politické
vtipy hovorili, a tak preventívne predbehli tých,
ktorí by mohli udať ich.
Sám si spomínam na kolegu, ktorý ma udal s podozrením, že moja reportáž (pracoval som vtedy
v televízii) poškodzuje ideu socializmu a znevažuje prácu komunistickej Brigády socialistickej
práce. Neprekážalo, že som v skutočnosti nakrú-
til v automobilke reportáž o tom, že autá mali
neprivarené stĺpiky a podbehy – jeho udanie mu
vynieslo pochvalu a mne dištanc za hanobenie
pracujúceho ľudu, pretože som v reportáži nezvážil „objektívne príčiny“.
Keď som sa neskôr prihlásil na služobnú cestu
na veľtrh elektroniky vo vtedajšom Západnom
Berlíne, na jej zrušenie stačilo udanie iného kolegu, že moja cesta by bola nebezpečným precedensom, pretože som obdivovateľom trhového
mechanizmu a vysmievam sa z negramotnosti
socialistického plánovania. Ale, úprimne povedané, bola to pravda, a tak som na cestu nešiel
a nič sa nedozvedel o tom, kam sa svet v elektronike posunul. A spolu so mnou ani naši občania, ktorí tak boli chránení pred „zhubnými“
myšlienkami.
Dodnes si opatrujem nariadenie, v ktorom bolo
prikázané, že môžem byť snímaný v reportážach
len zozadu, vo veľkom celku a nesmiem nahovárať
svojím hlasom svoje komentáre. Tie cudzie som
však smel... Nakrútil som reportáž o ekologickej
katastrofe v našich socialistických lesoch, za ktorú
mi neznámi ľudia na ulici podávali ruku s dôvetkom: „Ja by som mal pre vás tiež tip, len neviem,
či vám to dovolia nakrútiť...“
Keď som prednedávnom prechádzal cez rakúskoslovenskú hranicu v plnej rýchlosti bez zastavenia,
ani neviem, prečo som svojej dcére povedal: „Tak
tu som pri svojej prvej ceste na Západ v 89. roku
stál štyri hodiny na colnici a ďalšie štyri hodiny
som potom stál na smutne slávnom prechode medzi Západným Berlínom a Východným Berlínom
– check-point Charlie...“ A moja dcéra sa ma naivne spýtala: „Prečo? To už vtedy boli také dopravné
zápchy?“ „Nie,“ odpovedal som. „Na tom hraničnom prechode som stál sám – dve hodiny ma
preverovali východní colníci, prečo cestujem preč,
a dve hodiny západní colníci, čo tam chcem...“
Každý z nás, pamätníkov studenej vojny, má podobných zážitkov plnú... Koľkých vrátili z colnice
späť, pretože na nich prišlo anonymné udanie, že
občan XY sa po vycestovaní už nechce vrátiť?
Spoločnosť bola plná udavačov, ktorí nekonali
ani tak v záchvate vlastenectva, ako skôr v strachu
z toho, aby neboli sami udaní. Prípadne aby si vyrovnali budúce alebo minulé skóre, či len z obyčajnej nenávisti, pretože na to bola dobrá pôda.
33
TÉMA MESIACA > AKO STUDENÁ VOJNA KRIVÍ CHARAKTERY
34
A agenti rozviedok, ŠtB, Stasi, KGB na jednej strane či CIA a FBI na strane druhej sa mohli potrhať
pri spracovávaní udaní a podozrení, ktoré nahlasovali samotní občania. Často stačilo anonymné
udanie. Preverovalo sa a bralo veľmi vážne.
Nespomínate si? Alebo nechcete?
Tak inak. Koľkí z Bratislavčanov alebo občanov
západného Slovenska mali pod handrami, kobercami a všeličím iným na svojich balkónoch a strechách zamaskované televízne antény, na ktoré prijímali program rakúskej televízie? Zamaskované,
pretože to bolo trestné!
Koľkí z nás sa po večeroch a nociach chúlili pri
rozhlasových prijímačoch, aby počúvali zakázané
správy Slobodnej Európy alebo Hlasu Ameriky?
Pomedzi šum rušičiek, ktoré sa nám to snažili znemožniť? A koľkí z nás sa v práci alebo na
ulici chválili, čo všetko sa tam dozvedeli? Málokto. A ak, tak len v kruhu zaručených ľudí a so
strachom, že niektorí z nich by mohli podľahnúť
a udať nás, aby sa sami chránili.
Poznali sme, samozrejme, len svoju stranu barikády studenej vojny, na ktorú nás umiestnili bez
toho, aby sa nás spýtali. Ale nebuďme naivní. Na
druhej strane barikády to nebolo iné. Šíriť myšlienky východnej propagandy tam bolo rovnako
nebezpečné, ako šíriť myšlienky západnej propagandy u nás.
Tak sme si žili v období studenej vojny. Ak sa kolektív dostal na služobnú cestu „na Západ“, zaručene bol medzi nimi jeden, ktorý na nich dohliadal a potom referoval. Málokedy sa vedelo, kto to
je, ale všetci boli presvedčení, že aspoň jeden taký
tam je. Režim už zrejme ani nepotreboval naozaj
niekoho nasadiť, pretože ľudia boli v takom strehu, že ak by sa niečo stalo, určite by aspoň jeden
zo strachu informoval, aby ho nepredbehol nejaký
agent, o ktorom nevedel, či tam vôbec bol. Ľudia
sa udávali preventívne. To bola doba studenej
a nezmyselnej vojny. Taká bola jej morálka.
Žijeme v dobe, keď politický vtip je len vtipom.
Napriek tomu som si všimol, že aj taký vtip je opäť
nebezpečné povedať v niektorých kruhoch, aby sa
nedoniesol pomenovanému politikovi alebo inému vplyvnému, ktorý by mohol „zasiahnuť“.
Niekto nás pomaly, ale iste chce opäť pripraviť na
obdobie blížiacej sa studenej vojny. Šermuje množstvom relevantných a presvedčivých argumentov.
Skoro uveriteľných. Sú mi ukradnuté. Pre mňa má
význam spomienka na ten fatálny úpadok ľudskej
morálky, keď sused udával suseda, keď brat nahlásil brata a súdruh varoval pred súdruhom, či na
druhej strane džentlmen pred džentlmenom.
Dobu, keď sa nemôžu rozprávať vtipy slobodne
len preto aby sme sa zasmiali, keď si musím dávať
pozor, čo pred kým poviem, a keď musím zvažovať, kto ma môže udať, už nechcem. Nechcem tu
mať opäť studenú vojnu, nech už na ňu má ktokoľvek akékoľvek pádne argumenty. Pretože najhorším dopadom studenej vojny je úpadok morálky
alebo, ak chcete, ľudskosti.
So znepokojením sledujem vyhlásenia o tom, že
niektoré osoby by nemali dostávať priestor v médiách, niektoré témy je škodlivé publikovať a niektorých by bolo najlepšie zakázať a vylúčiť. Lebo
niekto je rusofil, dokonca pansláv (že sa toho nedožil Štúr), niekto zase Semita, niekto antisemita,
milovník Ameriky alebo jej odporca, europropagátor či euroskeptik... Už som to zažil. Takto sa to
začína. Úpadok morálky a ľudskosti. Stoja hneď
za začiatkom studenej vojny. Potom sa to „vytriedi“. Viac ako dvadsať rokov som mal naivne pocit,
že toto sa už nemôže vrátiť.
Ibaže som si prečítal včerajšie noviny a v nich bolo
rôznymi slovami a rôznymi osobami povedané, že
je potrebné postaviť hradbu našim nepriateľom
a ochrániť naše hodnoty. Že by bolo vhodné na
území našich susedov a možno aj na našom rozmiestniť cudzie vojenské sily, pretože naše na obranu pred druhou stranou nestačia. A mám obavy,
že nová studená vojna sa už možno začala.
P. S.: Poznám príbeh z čias stavby súčasnej budovy Národnej rady. Vplyvný a uznávaný architekt
predniesol množstvo pádnych dôkazov, argumentov a podkladov, že umiestnenie stavby na danom
mieste je neštandardné, neetické, proste nevhodné. Tí, ktorí chceli jeho vplyvnú odbornú pozíciu
oslabiť, však nemali na to, aby sa mu odborne
postavili, a dlho nevedeli, čo s tým. Až jedného
dňa s víťazným úsmevom povedali: „Máme ho!
Našli sme jeho podpis pod nejakými dokumentmi
z roku 1968 proti vstupu sovietskych vojsk. To ho
ideologicky zrovná.“
A aj ho to zrovnalo. Budova tam stojí – vo svojej
pýche a neetickosti. Ako večná pripomienka pokrivenej morálky studenej vojny.
SLOVENSKÍ VOJNOVÍ ŠTVÁČI > TÉMA MESIACA
Anton Smataník
SLOVENSKÍ VOJNOVÍ ŠTVÁČI
PO UDALOSTIACH NA UKRAJINE SA OKAMŽITE VYROJILO MNOŽSTVO STARÝCH,
ALE AJ NOVÝCH TVÁRÍ, KTORÉ OBHAJUJÚ AGRESÍVNU MILITARISTICKÚ POLITIKU
NATO A DNES UŽ AJ EÚ. TÍTO VOJNOVÍ ŠTVÁČI SÚ ZDRUŽENÍ V MIMOVLÁDNYCH
ORGANIZÁCIÁCH, MÉDIÁCH A POLITIKE. AMERICKÍ VLASTENCI
S PODIVNÝM ZMYSLOM PRE DEMOKRACIU A SLOBODU.
I
de predovšetkým o ľudí z Inštitútu pre verejné
otázky (Grigorij Mesežnikov, Martin Bútora,
Oľga Gyárfášová), Inštitútu bezpečnostných
a obranných štúdií (Ivo Samson), denníka SME
(Miroslav Kern, Petra Procházková, Mirek Tóda,
Peter Morvay, Peter Schutz, Tomáš Vasilko, Jana
Shemesh), týždenníka .týždeň (Eugen Korda, Andrej Bán, Štefan Hríb, Fedor Gál, Peter Zajac), Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (Alexander Duleba, Miroslav Lajčák, Pavol Demeš,
František Šebej), Slovak Atlantic Commission
(Rastislav Káčer), konferencie GLOBSEC (Martin Bútora, Miroslav Lajčák, Štefan Hríb, Mikuláš
Dzurinda, Rastislav Káčer, Tomáš Valášek, Eduard Kukan, Martin Glváč), OKS (František Šebej,
Ondrej Dostál, Juraj Petrovič, Fedor Gál), strany
SMER (Martin Glváč, Miroslav Lajčák) a Central
European Policy Institute (Tomáš Valášek).
Nie je prekvapivé, že väčšina spomenutých osôb
má výnimočné postavenie pri formovaní verejnej
mienky. Nemajú dnes už takmer žiadnu protiváhu.
Na Slovensku prakticky neexistujú mimovládne
organizácie, médiá a politici, ktorí by sa prikláňali
viac k Rusku ako jedinému reálnemu oponentovi
NATO a EÚ. Výnimku tvorí Hnutie Dobrá sila
na čele so Sergejom Chelemendikom, ktoré však
vystupuje podstatne umiernenejšie, médium Hlas
Ruska a možno aj Ján Čarnogurský. Nepočítame dnes už mimoparlamentnú SNS. V takomto
pomere sa však nedá hovoriť o opozícii. Navyše
priestor, ktorý dostávajú v médiách, je minimálny.
Ako je možné, že vyššie spomínané osoby (a ďalšie im podobné) napriek tomu, že majú absolútne
minimálnu podporu verejnosti, dovolia si ju zastupovať na medzinárodnej úrovni tak „vášnivo“ a slepo jednostranne? Veľmi rýchlo po začatí druhej
Oranžovej revolúcie na Ukrajine sa Alexander Duleba stal akýmsi neoficiálnym „mudrcom“ na tamojšie dianie. Objavoval sa v .týždni, SME, RTVS
miestami tak často, až to začalo byť neznesiteľné.
Vždy, keď bolo treba zistiť, ako sa veci majú, stačilo sa ho opýtať a „pravda bola vyjavená“. Na
rozdiel napr. od Šebeja alebo Bútoru nebol Duleba na verejnosti známy, mal teda akoby čistý štít,
vystupoval opatrnejšie, pokojnejšie, bez agresivity.
Inými slovami, jeho dôveryhodnosť bola a je stále podstatne väčšia. Práve názory, postoje a akcie
Františka Šebeja sú zďaleka najotvorenejšie a najtvrdšie, plné až slepej nenávisti. Publikuje ich ako
SME, tak .týždeň, ktoré sú od začiatku hlásnymi
trúbami sionizmu, amerikanizmu, globalizmu,
znevažujú národné hodnoty, presadzujú práva
menšín na úkor väčšiny, multikultúrnosť, sú prísne
antificovsky a antimečiarovsky nastavené, tvrdo
35
TÉMA MESIACA > SLOVENSKÍ VOJNOVÍ ŠTVÁČI
36
bojujú proti konšpiráciám a za oficiálne verzie
udalostí atď. Proste systémové strážne psy. Bútora
sa organizuje skôr na pozadí v rámci medzinárodných vzťahov a ako poradca. Podobne, ale ešte
podstatne sofistikovanejšie a utajenejšie, pôsobí aj
Pavol Demeš. Lajčák je tou oficiálnou tvárou, ktorá zastupuje a vedie náš štát do područia EÚ, inú
možnosť ako Ukrajinu začlenenú v nej si nevie
predstaviť. Grigorij Mesežnikov a Ivo Samson sú
dlhodobými, čisto treťosektorovými, zďaleka nie
však treťotriednymi hráčmi.Nie je žiadne prekvapenie, že diskusná relácia .týždňa, v ktorej nemá
protistrana žiadnu šancu – Lampa, prebehla na
GLOBSEC-u a sledovala väčšiu angažovanosť
Slovenska pod patronátom NATO na Ukrajine
a predovšetkým proti Rusku. Podobne ladených
Lámp však bolo viac, o článkoch a blogoch ani
nehovoriac. Nie je žiadne prekvapenie, že to bol
.týždeň, ktorý šíril výzvu na pomoc Majdanu a
vyhlásenie Ekofóra s názvom Ukrajina zvíťazí!,
podporujúceho vstup Ukrajiny do EÚ. A že to
boli postavičky .týždňa, SME, ako aj rôzne vyššie
menované, ktoré sa pod oba dokumenty okamžite
podpísali. Výzva nemala celkovo ani 250 podpisov – tie isté mená (samozvané osobnosti), ktoré
na Slovensku organizujú po roku 1989 takpovediac „všetko čo sa len dá“ v prospech americkej
svetovlády. Za samotným textom vyhlásenia stojí
bloger .týždňa a kamarát Štefana Hríba Peter Zajac.
Taktiež nie je prekvapením, že SME je hlavnou
mediálnou silou, ktorá dlhodobo démonizuje
Rusko, Irán, kým blahorečí USA, Izrael, a preto
aktívne cieľavedome masíruje verejnú mienku
o udalostiach na Ukrajine. Volanie po vojenskom
zásahu NATO, zvýšených výdavkoch Slovenska,
aby tak lepšie plnilo úlohu poskoka NATO, alebo
po zavedení obchodných sankcií voči Rusku bez
ohľadu na ekonomické dopady, či po ostrejšom
diplomatickom jazyku je u nich takpovediac na
dennom poriadku. Maximálny priestor má jedna strana konfliktu, ktorá je, samozrejme, dobrá,
pričom druhá nemá ani šancu sa brániť, pretože
je tá zlá. Ako určíme, ktorá je dobrá a ktorá zlá?
Dobrá je tá strana konfliktu, na ktorej sa nachádza USA, zlá je potom analogicky opačná strana. Vždy a všade. Ani viaceré mainstreamové
informácie, ktoré toto videnie sveta dostatočne
narúšajú, nemajú priestor, a ak, tak jedným kratučkým článkom so zakázanou diskusiou, ktorý
okamžite zapadne prachom. Je treba spomenúť
si na programovanie agentov a dvojitých agentov
počas studenej vojny. Presvedčení americkí kapitalisti sa za pár rokov vrátili z Ruska ako tvrdí komunisti a z presvedčených ruských komunistov zase
v USA vznikli tvrdí kapitalisti. Obe mocnosti boli
schopné s pomerne vysokou účinnosťou indoktrinovať jedincov takým spôsobom, že im doslova
vymenili osobnosť. Tieto udalosti prebiehali pred
desaťročiami a sú všeobecne známe, ako aj dobre zdokumentované. Ako ďaleko môžu byť napr.
Američania dnes? Veda a technika je podstatne vyspelejšia, taktiež rôzne metódy, postupy, nástroje.
Mnohí politici, treťosektoroví aktivisti, ekonómovia, novinári, ktorí dnes pôsobia v štátoch strednej
a východnej Európy, medzi nimi aj viacerí vyššie
menovaní, boli na „politickom preškolení“ v USA.
Absolvovali štúdium na univerzitách, prestížne
študijné pobyty, študijné kurzy, štipendiá, stáže,
posty v rozličných organizáciách atď. Už po roku,
dvoch sa tieto osoby vrátili domov, často podľa ich
vlastného okolia ako vymenené. Nespoznávali ich
známi, susedia, kamaráti, ani vlastná rodina. Zahoreli neskrotnou túžbou šíriť demokraciu a slobodu pod americkou vlajkou. Následne zakladali
„neziskovky“, politické strany, médiá, usporiadali
diskusie, vydávali literatúru, písali články, uzatvárali medzinárodné dohody a tlačili na vstup do
medzinárodných zoskupení. To sa im nakoniec aj
podarilo. Podporovať záujmy Izraela a USA je ich
životným poslaním.
Obhajovať neobhájiteľné, skresľovať realitu, bagatelizovať na jednej strane, ale zveličovať na strane
druhej, dvojitý meter, zamlčiavanie, odvádzanie
pozornosti. Každá americká vojna je správna, obete sú nevyhnutné, veď keď sa rúbe les, lietajú aj
triesky. Vzhľadom na známe skutočnosti stojí naozaj za vážne zamyslenie, či množstvo amerických
vlastencov neprešlo hĺbkovým programovaním
osobnosti. Počas minulého režimu pritom niektorí
nemali problém slúžiť Sovietskemu zväzu. Ak sa
chceme vyhnúť katastrofe, mali by sme sa zbaviť
vplyvu vojnových štváčov na našu krajinu a nedať
sa zatiahnuť do žiadneho konfliktu, ani medzinárodného zoskupenia, v ktorom budeme slúžiť ako
otroci mocnejším.
SLOVENSKÍ VOJNOVÍ ŠTVÁČI > TÉMA MESIACA
KTO JE KTO
František Šebej pôsobil ako poslanec Federálneho
zhromaždenia ČSFR za VPN, predseda Zahraničného výboru a podpredseda Parlamentného
zhromaždenia Rady Európy. V rokoch 1998 –
2002 pôsobil ako predseda Výboru NR SR pre
európsku integráciu. V roku 2001 sa stal predsedom Demokratickej strany, neskôr spoluzakladal
Občiansku konzervatívnu stranu. V súčasnosti je
poslancom NR SR za MOST-HÍD. Pracuje aj v
časopise .týždeň.
Martin Bútora spoluzakladal v roku 1989 hnutie
Verejnosť proti násiliu. V rokoch 1990 – 1992
sa dostal do služieb Václava Havla ako poradca
a riaditeľ sekcie pre ľudské práva. Počas rokov
1994 – 1996 bol predsedom Slovenského centra
P.E.N. klubu. V roku 1997 spoluzakladal Inštitút
pre verejné otázky. V rokoch 1999 – 2003 pôsobil
ako veľvyslanec SR v USA. Jeho hlavnou úlohou
bolo získať podporu USA pre vstup Slovenska do
NATO. Podpis Bútoru môžeme tiež nájsť pod
Projektom pre nové americké storočie. Pôsobil aj
v správnych radách Open Society Fund a Trust for
Civil Society. Dnes je poradcom prezidenta Andreja Kisku.
Miroslav Lajčák vyštudoval v ZSSR medzinárodné vzťahy a diplomaciu na Moskovskom štátnom
inštitúte medzinárodných vzťahov. Bol členom
KSS a v roku 1988 začal pracovať na česko-slovenskom ministerstve zahraničia. V rokoch 1991 –
1993 pracoval na veľvyslanectve v Moskve. V rokoch 1994 – 1998 bol slovenským veľvyslancom
v Japonsku, medzi rokmi 2001 – 2005 zastával
podobnú funkciu i vo vtedajšej Juhoslávii, Albánsku a Macedónsku. V rokoch 2009 – 2010
bol ministrom zahraničných vecí SR. Lajčáka v
decembri 2010 vymenovala šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová za výkonného riaditeľa diplomatických zborov pre Rusko, Východné
partnerstvo a západný Balkán. Od roku 2012 je
podpredsedom vlády a ministrom zahraničných
vecí a európskych záležitostí SR.
Pavol Demeš absolvoval v rokoch 1987 – 1988
ročný študijný pobyt v Alabame. V roku 1990
bol iniciátorom založenia Slovenskej akademickej informačnej agentúry – Servisného centra
tretieho sektora (SAIA-SCTS). V rokoch 1991
-- 1992 bol ministrom medzinárodných vzťahov
SR. V roku 1993 spoluzakladal Slovenskú spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA). V roku
1999 strávil pol roka vo Woodrow Wilson Center
vo Washingtone. V rokoch 2000 – 2010 bol riaditeľom pre strednú a východnú Európu americkej mimovládnej organizácie German Marshall
Fund. Stal sa členom The European Council on
Foreign Relations (ECFR). Je aj členom programu lídrov angažujúcich sa v nových demokraciách (LEND) a pôsobí v štruktúrach Nadácie pre
Otvorenú spoločnosť. Dnes je poradcom ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí
Miroslava Lajčáka.
Ivo Samson. Počas práce archivára v rokoch 1981 –
1988 na Vysokom učení technickom v Brne s ním
nadviazala spoluprácu ŠtB. Pôsobil ako profesor
medzinárodných vzťahov na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti. Túto medzinárodnú súkromnú univerzitu v roku 1991 založil a financuje George Soros. Získal štipendium v Bruseli pre štúdium
NATO Fellowship. Dlhodobo pôsobil ako analytik Výskumného centra Slovenskej spoločnosti
pre zahraničnú politiku v Bratislave. V súčasnosti
pôsobí ako poradca ministra obrany SR Martina
Glváča.
Grigorij Mesežnikov pracoval v rokoch 1993 – 1997
v Politologickom kabinete Slovenskej akadémie
vied. V roku 1994 absolvoval študijný kurz Ethnicity and Pluralism in American Politics v USA. Je
spoluzakladateľom Inštitútu pre verejné otázky, v
ktorom od júna 1997 pracuje. Od februára 1999 je
jeho prezidentom. Pôsobil v orgánoch Nadácie pre
Otvorenú spoločnosť. Je členom rádu B’nai B’rith,
kde patrí pod bratislavskú lóžu Tolerancia. V roku
2006 bol na študijnom pobyte v National Endowment for Democracy vo Washingtone.
Alexander Duleba študoval v rokoch 1984 – 1989
na Filozofickej fakulte Kyjevskej štátnej univerzity.
V rokoch 1993 – 1995 bol výskumným pracovníkom Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií
pri Ministerstve zahraničných vecí SR. V rokoch
1996 – 1998 získal individuálne výskumné štipendium NATO. V rokoch 2000 – 2004 bol riaditeľom vo Výskumnom centre Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, a tým ostal aj po jeho
transformácii na neziskovú organizáciu dodnes.
Od roku 2006 je členom poradného výboru inštitútu EU-Russia Centre v Bruseli.
37
ORBIS PICTUS > AAAAAAAA
Foto: aaaaaaaaaa – SITA/AP
aaaaaaaaa
(ľh)
ORBIS PICTUS > AAAAA
Foto: aaaaaaa – SITA/AP
aaaaaaaaa
(ľh)
ORBIS PICTUS > AAAAAAAA
Foto: aaaaaaaaaa – SITA/AP
aaaaaaaaa
(ľh)
ORBIS PICTUS > AAAAAAAAA
Foto: Aaaaaaaaaaaaaaaa – SITA/AP
aaaaaaaaa
(ľh)
ORBIS PICTUS > AAAAAA
Foto: aaaaaaaa – SITA/AP
aaaaaaaaa
(ľh)
ORBIS PICTUS > AAAA
Foto: aaaaaaa – SITA/AP
aaaaaaaaa
(ľh)
ORBIS PICTUS > AAAAAAAAA
Foto: AAAAAAAAAA – SITA/AP
aaaaaaaaa
(ľh)
ORBIS PICTUS > AAAA
Foto: aaaaaa – SITA/AP
aaaaaaaaa
(ľh)
RENDEZ-VOUS > ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY
Marián Benka
ODVRÁTENOU STRANOU
OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY
46
PRAŽSKÁ VŠEOBECNÁ LEKÁRKA LUDMILA ELEKOVÁ NA SEBA UPOZORNILA
V ANKETE ČESKEJ TELEVÍZIE O OČKOVANÍ PROTI CHRÍPKE, KDE HO AKO
JEDINÁ OSLOVENÁ ODBORNÍČKA OZNAČILA ZA NEZMYSEL. MNOHÍ KOLEGOVIA
JU SPOCHYBŇUJÚ KVÔLI PREFEROVANIU ALTERNATÍVNEJ MEDICÍNY,
A PREDOVŠETKÝM KVÔLI JEJ KRITIKE OČKOVANIA. VYSLÚŽILA SI ZAŇ ANTICENU
BLUDNÝ BALVAN OD ČESKÉHO KLUBU SKEPTIKOV SISYFOS. V REAKCII NA ŇU SA
VYJADRILA, ŽE AK BY MALA ČAS UDEĽOVAŤ ANTICENY SVOJIM MYŠLIENKOVÝM
OPONENTOM, ZDRUŽENIU SISYFOS BY UDELILA TITUL SKAMENENÝ MOZOG.
Ako vyštudovaná lekárka ste sa začali odkláňať od klasickej medicíny. Prečo?
Promovala som v roku 1990. Takže som študovala za socializmu, keď o alternatívnej medicíne
nebolo ani počuť. Ale keď som prišla do ambulantnej praxe, zistila som, že ľudia sú chorí trochu iným spôsobom, ako sa písalo v skriptách.
Prišiel človek a sťažoval sa na rôzne neurčité
ťažkosti. Alebo mal ťažkosti, ktoré poukazovali
na nejakú diagnózu. Ale keď som tú diagnózu
chcela potvrdiť, či už fyzickým vyšetrením alebo
laboratórnym rozborom, ten nález tam nebol.
Takže prichádzali ľudia, ktorí sa evidentne necítili dobre, niečo im bolo, ale ja som nemala
žiadny nástroj na to, aby som im povedala, čo
majú a ako to ideme liečiť. Potom tu bol druhý
problém, že chronické stavy sa nelepšili. Mohla
som im predpísať lieky, aby ich to toľko nebolelo, aby sa zmiernil nejaký príznak. Ale to neriešilo príčinu ochorenia.
A rozhodujúci moment?
Prvýkrát som precitla, keď sa mi narodilo dieťa
a už ako dojča dostalo ekzém. To som už tušila,
že existuje aj nejaká homeopatia a že liečenie
nemusí byť iba o kortikoidných mastiach, ktoré
som mu dávať nechcela. Preto som navštívila homeopata. Trvalo to síce niekoľko rokov, pretože
to bola zložitejšia záležitosť, ale syn sa vyliečil.
Neskôr dostal astmu (liečbu sme predčasne prerušili) a takmer zázračne sa z nej vyliečil po jednej dávke homeopatického lieku.
To bol dôvod, prečo som začala homeopatiu študovať. Zistila som, že celý systém, východisko
alebo paradigma, na ktorých stojí alternatívna
a konvenčná medicína, sa zásadne líšia. Konvenčná medicína nerieši zdravie. Zaoberá sa štúdiom chorôb. Podrobne máte popísané, ako sa
choroba vyvíja, ako sa to prejavuje na tele, aké
sú patologické nálezy a akým chemickým liekom
sa dajú utlmiť.
Keď som sa učila na atestáciu, odrazu som si
uvedomila veci, ktoré som predtým v skriptách
nevnímala. Písalo sa v nich, ako sa choroba vyvíja, na konci – „príčina nie je známa“, a terapia?
Foto: Matúš Plecho
47
„aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa
aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa
aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa“
RENDEZ-VOUS > ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY
48
Prehľad, čo všetko sa skúša: Niekedy funguje
toto, niekedy toto, inokedy musíme len utlmiť
bolesť a v podstate sa s tým nič nedá robiť. Odrazu mi došlo, že drvivá väčšina chorôb, tak ako
sme sa o nich učili v internej medicíne, nemá
známu príčinu a nedá sa liečiť. Medicína pri
nich ponúka len úľavu od príznakov. S tým, že
lieky majú ešte aj vedľajšie účinky.
Čo je na tom zlé, keď vás niečo bolelo a po
podaní lieku bolieť prestalo?
Z pohľadu celostnej medicíny potlačenie príznakov vedie k tomu, že patológia sa v tele presunie
niekam inam. Jeden z klasikov homeopatie to
vystihol slovami: „Choroba sa sťahuje od orgánu
k orgánu a pacient od špecialistu k špecialistovi.
Špecialisti si telo rozparcelujú, a až na výnimky
nevidia súvislosť s ďalšími orgánmi.“
Takže ak niekto chodí s ekzémom na kožné
a bude prezentovať psychické problémy alebo
problémy s trávením, väčšina kožných lekárov si
to nedá do súvislosti. Neuvedomia si, že pacientovi úspešne odstránili vyrážku, ale zhoršil sa
mu psychický stav. A keď si tú vyrážku prestane
mazať, tak sa síce znova objaví, ale uľaví sa mu
psychicky.
A vy ste sa snažili dopátrať k tým súvislostiam?
Áno, ale začala som si uvedomovať, že nemám
to, čo potrebujem, aby som ľuďom skutočne pomáhala, a to je čas. Čas polhodinu tomu človeku
načúvať, ďalšiu polhodinu sa ho pýtať. Hodina je
nevyhnutné minimum, aby ste zistili, čo sa s tým
človekom deje. Musíte ho najprv nechať rozprávať spontánne, aby ste videli, čo prirodzene vypláva na povrch.
Ale toľko času v lekárskej praxi nemáte, keď
vám dopoludnia prejde ordináciou 40 – 50 ľudí.
Máte na každého dve-tri minúty. Každý pacient,
ktorý nevyplazí jazyk a nie je do dvoch minút
von, zdržiava. Je ako piesok v súkolesí, ktorý
zablokuje prevádzku. Väčšina kolegov si urobí
okolo seba takú mentálnu stenu a berie to systémom „šup sem – šup tam“. A pacienta, ktorý je
neštandardný, sa snažia čo najrýchlejšie zbaviť.
Nehovorím, že lekári to robia preto, že by boli
zlí. Ale systém ich k tomu núti.
Nedá sa vyžiť z menšieho počtu pacientov?
Nedá. Neviem, ako je to na Slovensku, ale u nás
musí mať praktický lekár na to, aby sa uživil, za-
registrovaných minimálne 1800 pacientov, pretože hlavný príjem je z kapitačnej platby, paušálu
za každého registrovaného pacienta. Aby ste zaplatili nájomné, sestričku a aj vám zostalo niečo
na živobytie. A zase keď máte príliš veľa výkonov
alebo indukovanej starostlivosti, poisťovňa vás
penalizuje. Bonifikovaný je lekár, ktorý je protivný, nikto k nemu nechce chodiť, jeho pacienti sa
radšej liečia sami alebo u niekoho iného.
Ako ste rozpor nakoniec vyriešili vy?
Dostala som sa k literatúre o tzv. funkčnej alebo integratívnej medicíne. Ide o využitie nástrojov konvenčnej medicíny, ale s iným spôsobom
myslenia. Takže tomu sa teraz venujem. Mám
zmluvy s poisťovňami, nechám ľudí aj štandardne vyšetriť, ak je to nevyhnutné, predpíšem aj
antibiotiká (i keď veľmi nerada). Ale keď príde
niekto s chronickou chorobou hneď na začiatku
mu vysvetlím: „Áno, využijem tieto vyšetrenia,
aby som zistila, čo tam máte, a niektoré veci prípadne vylúčila, ale samotnú nápravu budem riešiť metódami, ktoré zdravotná poisťovňa neprepláca.“ Takže mi musia niečo zaplatiť, ale je to
za čas, ktorý im venujem, a za skutočné liečenie.
Niekedy dosť dlho trvá len to, kým im vysvetlím
súvislosti, kvôli ktorým trpia. Pre niektorých je
do celkom šok, pretože sú zvyknutí, že lekári im
povedali: „No, s tým sa nedá veľa robiť, budete
musieť doživotne brať lieky.“ Ale ja nechápem,
že moji kolegovia vôbec nie sú zvedaví. Nikoho nezaujíma, že tento človek má teraz nejaký
problém, ale prečo ho má práve teraz? Prečo sa
jeho imunitný systém zbláznil? Prečo to neurobil pred piatimi rokmi? A prečo to nemá jeho
manželka, sused alebo dieťa, ktoré s ním obýva
rovnaké životné prostredie? Nikto sa nepýta.
Nikto sa nepýta ani na zvýšený výskyt detského
autizmu, na ktorý vy už dávnejšie upozorňujete...
Až na to, že to, čomu dnes hovoríme autizmus,
nie je žiaden autizmus. V skutočnosti ide o chronické autoimunitné zápaly mozgu. Sú na to už
dôkazy a je presne popísané, čo sa v detskom
mozgu deje. Ale okrem pár osamotených vedcov
nikto nehľadá príčinu tejto epidémie. No je tu
jeden evidentne sa ponúkajúci hlavný podozrivý,
okolo ktorého sa chodí so zatvorenými očami,
pretože ide o posvätnú kravu medicíny. A to je
očkovanie.
ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY > RENDEZ-VOUS
To tvrdíte na základe čoho?
Aj na základe vlastnej skúsenosti. Každý rodič
v mojom okolí, ktorý mal dieťa s vývojovým regresom, mi povedal: dieťa bolo zdravé, dostalo
vakcínu a do týždňa bol problém. Dokonca poznám niekoľko detí, ktoré to majú v papieroch.
Mám správy z nemocníc, kde boli deti vyšetrené
a v záverečnej správe sa píše, že vylúčili všetky
možné príčiny a jediná pravdepodobná príčina
je postvakcinačné poškodenie. Ale na každé dieťa, ktoré má toto v papieroch, poznám ďalších
päťdesiat, ktoré majú presne rovnaké príznaky
a oficiálna príčina je neznáma.
Pretože keď sa prvá fáza prešvihne, keď sa dieťa nedostane do nemocnice krátko po regrese
a čaká sa do troch rokov, na trojročnej prehliadke doktor zistí, že Jožko sa správa trochu zvláštne, nerozpráva, že je celkovo úplne mimo, namiesto toho, aby poslal dieťa k neurológovi, kam
patrí, pošle ho ku psychológovi a dieťa dostane
nálepku „autista“. Pri autizme je prognóza neliečiteľnosti, čo odvádza pozornosť od hľadania
reálnej príčiny. Ak by tým deťom určili správnu
diagnózu ako chronický zápal mozgu, ani konvenčná medecína by to nemohla ignorovať.
Chronický zápal mozgu je liečiteľný aj konvenčnými spôsobmi?
Áno. Nedávno som čítala zaujímavú knižku
Mýtus autizmu. Napísal ju doktor Michael Goldberg, ktorý takéto deti veľmi efektívne lieči
antivirotikami. Popisuje prípady detí pôvodne
autistických, odsúdených na život mentálne postihnutého, ktoré teraz po vyliečení chodia aj na
vysokú školu.
Po svete chodia tisíce detí, ktoré sa vyliečili z tzv.
autizmu len zmenou stravy. Tie deti potrebujú
výživové doplnky, napríklad vysoké dávky omega mastných kyselín alebo niektorých vitamínov, aby ste podporili funkcie mozgu. Takisto tu
dobre funguje špeciálny druh homeopatických
liekov, ktoré sa vyrábajú z rovnakých vakcín,
aké tie deti poškodili. Musíte s nimi pracovať aj
pedagogicky. Existuje aj spôsob detoxikácie od
ťažkých kovov. Robí sa to najmä v USA. Niektorí
túto metódu robia, iní ju kritizujú, ale u nás je
prakticky nedostupná. Sú na to špeciálne lieky,
ktoré sa však musia nasadiť v určitej fáze. Nemôže to byť prvý krok v rámci liečby, to by sa stav
dieťaťa mohol výrazne zhoršiť.
Keď Goldberg lieči zápaly anitivirotikami, znamená to, že pôvodcom sú vírusy? Oslabené vírusy
vo vakcínach?
Je absurdné tvrdiť, že vakcína proti rubeole,
osýpkam alebo mumpsu nemôže spôsobiť tieto
poruchy, keď o každom z týchto vírusov je dobre
známe, že pri prirodzenej nákaze môže spôsobiť
zápal mozgu. Po rubeole prekonanej v tehotenstve sa môže narodiť autistické dieťa. Komplikáciou pri mumpse je zápal mozgových blán, pri
osýpkach tiež. Práve tým sa rodičia strašia, že ak
dieťa nebude očkované, dostane osýpky a zápal
mozgu.
Ale my sme ako deti neboli proti osýpkam ešte
očkovaní a pamätáte si z vášho detstva na dieťa
s podobným problémom? Všetci sme boli normálni, nemali sme toľko sennej nádchy, normálne sme sa vyvíjali, robili sme kotrmelce na
telocviku. „Autizmus“ malo vtedy cca 1 dieťa
z 10 – 20 tisíc. Jedno dieťa na okresné mesto.
Dnes otvárajú okresné mestá špeciálne škôlky
pre autistov.
Takže tvrdiť, že živé vírusy môžu spôsobiť poškodenie mozgu, ale živá vakcína, ktorá je z nich
vyrobená, nemôže, je absurdita. Vírusy vo vakcíne sú len oslabené, ale sú živé a v príbalových
letákoch je uvedené, že pacient môže byť infikovaný a vakcína môže spôsobiť chorobu, proti
ktorej bol očkovaný. Druhý problém s vírusovými vakcínami je, že oslabujú imunitu a umožnia dovtedy latentnej nákaze, aby sa aktivovala
a spustila zápal.
Očkovalo sa aj predtým, ale vedľajšie účinky boli
rôznorodé. Lenže postupne sa pridávali vakcíny a stav detí sa časom zhoršoval, postupným
nenápadným spôsobom. Keďže nebola ochota
hľadať hlavného vinníka medzi vakcínami, samozrejme to ušlo pozornosti.
K akým zmenám vlastne došlo v rámci očkovania v posledných rokoch?
Po druhej svetovej vojne sa zabehol stály očkovací kalendár. A ten sa nemenil v podstate až
do 70. rokov. Naša generácia dostala v pôrodnici
očkovanie proti tuberkulóze, ktoré ročne zabilo
niekoľko detí, ale to sa buď nevidelo, alebo sa
to bralo ako nevyhnutná daň. Potom sme ako
dojčatá dostali trojkombináciu proti tetanu, zá-
49
RENDEZ-VOUS > ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY
50
škrtu a čiernemu kašľu. Nebudem tvrdiť, že to
bola nejaká svätená voda. Tiež to občas nejaké
dieťa poškodilo. Ale tých prípadov bolo málo.
Potom sme dostali očkovanie proti obrne, ktoré
tiež malo nejaké obete.
Ale stabilne počas 30 rokov bol nejaký počet poškodených, ktorý sa za socializmu zametal pod
koberec. Od niektorých starších lekárov viem, že
priamo dostávali inštrukcie, aby pred rodičmi zatajovali súvislosť s očkovaním a vymysleli si nejakú inú príčinu. A ľudia o tom hlavne nevedeli.
Nebol internet, nehovorilo sa o tom.
Niekedy začiatkom 70. rokov sa začalo očkovať
proti osýpkam. Mám pocit, že vtedy začal narastať počet alergikov. Potom na prelome 70. a 80.
rokov sa pridali rubeola a mumps. Najprv ako
samostatné vakcíny, potom dvojvakcíny a nakoniec trojvakcíny. Takže od 70. do 90. rokov
narastal počet vakcín, ale aj počty poškodených.
Vyskytli sa aj nejakí autisti, ale tých bolo spočiatku málo, začalo sa to prejavovať skôr na imunite
a autoimunitných ochoreniach.
Hlavný skokový problém nastal v roku 2001.
Vtedy sa k trojkombinácii pridala vakcína proti
hemofilu, a zároveň sa do druhej nožičky začala
pichať vakcína proti hepatitíde B. Z pôvodnej
trojkombinácie sa stala päťkombinácia. Všetky
vakcíny obsahovali hliník, takže dieťa ho dostalo
zvýšenú dávku. A okrem toho sa prvýkrát v histórii začala súčasne aplikovať bakteriálna a vírusová vakcína. Dovtedy sa to celkom striktne
oddeľovalo.
Neviem, či si pamätáte, keď ste mali asi 13 rokov a išli ste na preočkovanie proti tuberkulóze,
v čakárni viselo upozornenie, že sa musí oddeliť očkovanie proti tuberkulóze od ostatných
vakcín. A sestra sa na to cielene pýtala: „Neboli
ste nedávno očkovaní proti žltačke? Nepôjdete
tam v najbližšej dobe?“ Lebo sa vedelo, že keď
sa tie dve očkovania dajú dokopy, urobia zmätok
v imunitnom systéme.
A presne toto sa stalo. Keď sa v roku 2001 začalo takto kombinovane očkovať, často sa stávalo,
že trojmesačné deti mali po očkovaní čudnú reakciu imunitného systému, veľmi často sa aktivovala „chránička“ po očkovaní proti tuberkulóze.
Začali aj pribúdať deti s regresmi vo vývoji s tzv.
autizmom.
Ďalší skok prišiel okolo roku 2007, keď sa päťkombinácia nahradila hexavakcínou, pridala sa
obrna. A z týchto šiestich ochorení sú dve vírusové. Plus sa do toho pridali pneumokoky. U vás
povinne, u nás dobrovoľne hradené, ale väčšina
detí ich dostane. Trinásť kmeňov pneumokokov,
ktoré sa pichajú naraz do dvojmesačných detí
bez toho, aby niekto urobil výskum, aký to má
dlhodobý dopad na ich zdravie.
Kritici očkovania okrem toho upozorňujú na
riziko hliníka vo vakcínach. Zástancovia však tvrdia, že hliník je úplne bezpečný...
A pediatri sú učičíkaní v pocite bezpečia. Na
školeniach im hovoria, že to o hliníku sú len
konšpiračné teórie, že je ho tam málo, že sa nevstrebáva, že nakoniec hliník je aj v materskom
mlieku.
To je absurdita. Ak si vezmete základné údaje
o koncentrácii z príbalových letákov, vyrátate
si, že s vakcínou sa do detského telíčka dostane
asi tisíckrát viac hliníka ako z potravy. Okrem
toho normy na povolenú dávku hliníka sa týkajú dospelého, ktorý váži 80 kilogramov. Dojča
dostane v materskom mlieku hliník v desatinách
mikrogramov. Vakcína obsahuje 830 mikrogramov hliníka.
Pred niekoľkými rokmi som si písala so Štátnym
ústavom pre kontrolu liečiv. Oni tvrdili, že hliník
vo vakcíne je v poriadku, pretože je nerozpustný
a pevne naviazaný na antigén (látku, ktorá vyvoláva tvorbu protilátok, pozn. redakcie). Keď som
sa ich pýtala, čo teda spôsobuje tie neurologické
problémy, odpovedali mi, že jednou z možností
by bol prienik infekčného antigénu do mozgu.
Takže keď štátny ústav na jednom mieste tvrdí,
že hliník je pevne naviazaný na antigén, a potom vám povie, že ten antigén sa môže dostať
do mozgu, tak sa tam logicky dostane aj s tým
hliníkom, ak je teda nerozpustný. Ale keď som
ich s týmto konfrontovala, len niečo „drístali“
a nedokázali mi dať relevantnú odpoveď.
Aj na konferencii v Granade o autoimunite
v roku 2012 sa hovorilo, že hliník ako adjuvant vo vakcínach je problém a malo by sa od
neho upustiť. Ale naše vakcinologické špičky sú
schopné verejne v médiách vyhlasovať, že nie je
známy negatívny účinok hliníka na človeka. Asi
sa niekoľko tisíc vedcov z celého sveta dohodlo,
ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY > RENDEZ-VOUS
že začnú konšpirovať a vymyslia si rozprávku
o hliníku.
Samotný princíp očkovania – dostať do organizmu oslabené zárodky nejakej choroby, aby si
proti nej telo vytvorilo protilátky – je podľa vás
v poriadku?
Ten samotný princíp je zlý. Keď sa medzi dvoma svetovými vojnami očkovanie zavádzalo,
imunológia bola ešte v plienkach. Nevedelo sa,
čo zaručuje ochranu proti infekciám. Zistilo sa,
že človek, ktorý prekonal nejakú chorobu, má
v krvi protilátky. A usudzovalo sa, že protilátky
sú tou ochranou. Môže to platiť, ak ste protilátky
získali z pravej choroby. Pretože keď sa nakazíte
napríklad osýpkami, nenakazíte sa cez kožu, ale
ústami, cez sliznicu dýchacích ciest.
Obrovská väčšina všetkých infekcií sa zvládne
priamo na sliznici. Len ak je nákaza o niečo silnejšia alebo vaša obrana v tej chvíli o niečo slabšia, dôjde k nejakému boju. Čo môžete cítiť tak,
že vás napríklad bolí hrdlo, začnete mať nádchu,
bolí vás brucho, alebo máte iné lokálne príznaky. V tejto fáze stále ešte nemusíte mať teplotu.
Keďže je to len lokálne, ak by vám vtedy urobili
krvný rozbor, nemusí sa zistiť žiadna aktivácia
imunity.
Keď ani táto obrana nestačí a nákaza sa dostane
cez sliznicu do organizmu, až vtedy sa naštartuje tá zložka imunitného systému, ktorá nakoniec
vedie k produkcii protilátok. Imunita na slizniciach je nešpecifická. Nerozlišuje medzi votrelcami, funguje len v režime „toto je moje, toto
nie je moje – treba to zožrať“. Až keď nákaza
vstúpi do tela a krvného obehu a začnete mať
celkové príznaky ako bolesť svalov, hlavy, teplotu, prípadne vyrážku, začnete v určitej fáze tvoriť
protilátky.
A nie je výhodné, keď vďaka očkovaniu už
protilátky máme?
Podstatné je, že prirodzene sa protilátky tvoria
až ku koncu choroby. Keď sa človek nakazí nejakou chorobou, reaguje najprv na slizniciach.
A aj v rámci tohto boja sa produkujú tzv. slizničné protilátky. A to vám vakcína nestimuluje, tá
úplne obchádza sliznice, každý vie, že sa pichá
do svalu. A je „dizajnovaná“ tak, aby donútila organizmus predovšetkým produkovať protilátky.
Imunitný systém je ako armáda. Jednoducho
máte určitý počet vojakov. A každý generál vie,
že keď pošle ich veľkú časť doľava, vpravo mu
budú chýbať. A to isté platí pre imunitný systém.
Keď ho niekde zamestnáte, inde vám bude chýbať. Takže keď donútite organizmus produkovať
veľa protilátok, posilníte síce jeden typ imunity,
ale oslabíte iný, ktorý potrebujeme na boj proti
všetkým infekciám.
Vakcíny úmyselne nútia telo tvoriť protilátky
proti tým antigénom, ktoré sú v nich pridané.
Vakcína sa pichne do svalu, čím sa poškodia
bunky a do miesta zranenia začnú byť priťahované imunitné bunky. To je normálna reakcia, ako
keď si niekam zapichnete triesku. Lenže je tam
aj hliník, ktorý v porovnaní s bežným drobným
zranením posunie celú imunitu niekam úplne
inam. Ja sa pýtam, ako majú naše biele krvinky
vedieť, proti čomu majú reagovať? Takže vznik
autoimunitnej reakcie je pri očkovaní nevyhnutný. A je len otázkou miery, kedy a ako sa
to u ktorého človeka prejaví. Po koľkej vakcíne
dostane autoimunitné ochorenie. Či ich počas
celého života dostane toľko, aby to uňho stačilo
na vyvolanie autoimunity, alebo nie.
Takže odvrátená strana očkovania je zníženie
všeobecnej imunity proti všetkým chorobám.
Nedávno som čítala príbalový leták jednej vakcíny, a tam to bolo čierne na bielom: Vedľajším
účinkom môže byť zníženie obranyschopnosti
a zvýšenie náchylnosti voči všetkým ostatným
infekciám.
Takže ja ako matka by som mala dať zaočkovať
moje dieťa proti šiestim chorobám, z ktorých
mu reálne okrem čierneho kašľu žiadna nehrozí,
a vymeniť to za to, že bude mať oslabenú celkovú imunitu a bude stále choré? Vymeniť pofidérnu obranu proti pár chorobám za oslabenú
ochranu proti všetkému ostatnému?
Na to, že neočkované deti sú celkovo zdravšie
ako tie očkované, sú štatistiky. Očkované deti
majú dva až päťkrát vyšší výskyt astmy, alergií
a ekzémov. Majú desaťkrát vyšší výskyt rôznych
neurologických problémov. Dvakrát vyššiu spotrebu antibiotík. Autizmus je až na výnimky diagnostikovaný takmer výlučne u očkovaných.
Tu by sa rodičia mali začať pýtať: „Tak moment,
my sme sa tu vzdali časti našej slobody v záujme
zdravia populácie. Pretože ste nám sľúbili, že
51
RENDEZ-VOUS> ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY
52
naše deti budú zdravšie. Nehovorili ste o tom, že
budú mať viac alergií, že budú mať autoimunitu,
že budú hyperaktívne, že budú potrebovať viac
antibiotík. Nehovorili ste, že nakoniec budeme
k lekárovi chodiť častejšie, ako keby sme sa neočkovali.“
Ak si rodičia kladú takéto otázky a odmietajú dať
deti očkovať, hrozia im postihy. Obísť sa dajú, ak sa
dieťaťu nájdu kontraindikácie, a tak sa nesmie dať
očkovať zo zdravotných dôvodov. Aká je však pravdepodobnosť, že sa takýto dôvod nájde?
Ak by sa malo na základe súčasných poznatkov
správne kontraindikovať, z dnešných detí by sa
už pri prvej návšteve pediatra mal vyradiť nezanedbateľný počet. Sú to všetky deti s dispozícou
na alergiu, autoimunitu, s neurologickými problémami, so známkami zníženej imunity... Na základe vyhodnotenia reakcií by očkovací kalendár
nedokončilo veľa ďalších detí.
Ja som niektorým našim odborníkom kládla
otázku: „Dobre, vy tvrdíte, že zaočkovanosť
musí byť 95 percent a len tých pár percent populácie má kontraindikácie. Ale čo keby sa čisto
teoreticky dokázalo, že ak preskúmame účinok
pôsobenia vakcín a dáme ho do súvislosti s patológiami, ktoré sa pri deťoch čoraz viac prejavujú,
zistilo by sa, že nemôžeme očkovať 30 percent
detí bez toho, aby sme ich poškodili. Čo by ste
urobili v tomto prípade? Prehodnotili by ste systém vysokej zaočkovanosti, alebo by ste tých 30
percent obetovali?“ Ani jeden z tých slávnych
profesorov mi neodkázal odpovedať, všetci len
dookola „trepali“, že je potrebná vysoká zaočkovanosť.
Môže očkovanie legálne odmietnuť lekár?
Aj českí lekári majú zo zákona právo na výhradu svedomia. Zákon o zdravotníckych službách
hovorí, že lekár nemusí vykonať zákrok, ktorý
je v rozpore s jeho svedomím. Ten paragraf tam
dali najmä preto, aby veriaci lekári nemuseli vykonávať potraty. Ale nie je tam povedané, o aký
zákrok by malo ísť. Takže pediater, ktorý cíti, že
s očkovaním niečo nie je v poriadku, má plné
právo povedať: „Ja nebudem očkovať, pretože je
to v rozpore s mojím svedomím.“ A nech si ho
len skúsia prenasledovať. To by skončilo v Štrasburgu pred Európskym súdom pre ľudské práva.
Je to o principiálnosti. V 70. rokoch došlo v Ja-
ponsku k niekoľkým úmrtiam po DTP vakcíne.
U nás sa takéto prípady schovajú ako náhle úmrtie dojčaťa. Japonskí lekári v dvoch prefektúrach
odmietli ďalej očkovať, odložili ihly a povedali,
že nebudú očkovať, kým tie úmrtia vláda riadne
nevyšetrí. Vláda ich vyšetrila a zistila, že očkovanie naozaj zabíja. Zmenili očkovací kalendár
a posunuli prvé očkovanie z troch mesiacov na
dva roky veku. Viete, aký to malo dopad? Japonsko sa v rebríčku dojčenskej úmrtnosti posunulo
zo 17. na 1. miesto.
Obhajcovia očkovania často používajú argument, že kritici operujú výskumami odborníkov,
ktorí boli proti očkovaniu zaujatí, pretože boli
napríklad členmi antiočkovacích iniciatív. Alebo
že dávajú účelovo do súvislosti nesúvisiace fakty.
Vraj keby niekto veľmi chcel, štatisticky dokáže
aj súvislosť medzi jedením čokolády a autizmom.
Čo hovoríte na takéto argumenty?
Otázka znie: „A druhá strana si účelovo výskumy nevyberá?“ Vyčítajú mi, že ako argumenty
beriem štúdie ľudí, ktorí sú známi „antivakci“.
Oni si berú štúdie ľudí, ktorí sú známi „provakci“, a sú za to dokonca platení farmaceutickými
firmami. Uvedomte si, že aj tabakové koncerny viedli desiatky rokov tuhý boj, aby zabránili
rozšíreniu poznatku, že fajčenie škodí. Platili si
vedcov, ktorí produkovali pseudoštúdie, akými
zaplavovali odborné časopisy.
Obviňovanie z účelového vyberania štúdií zo
strany zástancov očkovania je naozaj trápne.
Pretože oni, napríklad čo sa týka autizmu, sa
stále dokola oháňajú jednou jedinou štúdiou,
ktorá údajne vyvrátila súvislosť medzi očkovaním a autizmom. Pritom táto štúdia bola z mnohých strán kritizovaná a na jedného z jej hlavných autorov je vydaný medzinárodný zatykač
za spreneveru. Je X ďalších štúdií, ktoré tvrdia
pravý opak, ale tie oni ignorujú. Existujú štatistiky, ktoré hovoria: „Očkované deti viac umierajú
a sú častejšie choré.“ Ale v rôznych krajinách
bolo konzistentne pozorované, že očkované deti
majú viac patológií, a k tomu máte ďalšie štúdie,
založené na pokusoch na zvieratách, ktorým sa
pichla vakcína, a potom sa podrobne popísala
jej cesta organizmom. Presne takým istým spôsobom sa testujú lieky. Výsledky takýchto testov
nikto nespochybňuje. Takže: máte tu substanciu,
ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY > RENDEZ-VOUS
ktorej účinky sú preskúmané v kontrolovaných
podmienkach, a je vidieť, že to tým zvieratkám
niečo spôsobuje. Potom tu máte detskú populáciu, ktorá vykazuje silný nárast tých istých symptómov v krátkom čase po očkovaní. Čo je na tom
účelového, neviem.
V dnešnej populácii pomaly nie sú ľudia, ktorí
by nemali aspoň nejaký drobný zdravotný problém. Kde vidíte hlavné príčiny?
Nežijeme v prirodzenom životnom prostredí.
Máme tu desiatky tisíc chemických látok, ktoré sa bežne používajú, pričom na toxicitu z nich
bolo testovaných len niekoľko stoviek. V jednej
štúdii skúmali pupočníkovú krv novorodencov
v Grónsku, v čistých prírodných podmienkach,
a i tam našli v priemere okolo sto chemikálií,
ktoré tam nemali čo robiť. Z toho niekoľko desiatok rakovinotvorných. Čo potom máme v tej
krvi my? Tu sa desaťročia kontaminuje voda,
pôda, vzduch a naša biológia na to nie je stavaná. A to nehovorím o priemyselne spracovanom
jedle plnom ďalšej chémie, bez výživných látok.
Zvieratá vo veľkochovoch žijú v neprirodzených
podmienkach, sú kŕmené neprirodzenou stravou, čo mení aj molekulárnu štruktúru týchto
potravín. Málokto si uvedomuje, že potraviny
sú aj informácia, nielen bielkoviny, tuky, cukry...
Vstupujú do nášho tela a priamo komunikujú
s našou DNA. Ďalším dôvodom sú, paradoxne,
úspechy medicíny.
Tomu nerozumiem...
Dnes vypipleme deti, ktoré by pred 50 rokmi nemali šancu prežiť. Nebavme sa o tom, či je to
dobré alebo zlé. Faktom je, že sa narodia jedinci,
ktorí by sa predtým nenarodili. Koľko detí sa narodí umelým oplodnením, deti majú ľudia, ktorí
by ich prirodzene splodiť nemohli. Nikto sa nezamýšľa nad tým, že ak žena nemôže počať, alebo muž nemá zdravé spermie, že asi nie je s ich
organizmami niečo zásadné v poriadku. Že by
sa mali dať najprv do poriadku, pretože rozmnožovanie je luxusná funkcia. Keď máte zásadný
zdravotný problém, nebudete schopný rozmnožovať sa. Namiesto riešenia príčin sa to násilne
prerazí umelým oplodnením. Keď použijem drsné porovnanie – každý chovateľ zvierat vie, že
kvalitné potomstvo získa len od kvalitných, zdravých a dobre živených rodičov. Ale my ľudia si
myslíme, že stojíme nad biologickými zákonmi.
V súčasnosti produkujeme potomstvo, ktoré nie
je v tej kvalite, ako bývalo, potom ho vystavíme
rôznym záťažiam, ako je zamorené prostredie
a zlá strava. Darmo bude matka dojčiť, keď
sama je nekvalitné jedlo. Ani to mlieko nebude
mať potrebné kvality. Do toho umelá výživa,
chemické lieky, antibiotiká, očkovanie...
Základ zdravia je črevná mikroflóra. Naši predkovia mali črevo v poriadku. Inak by neprežili.
My si ho ničíme chlórovanou vodou, liekmi, chemickými potravinami. Dnes rodí štvrtá generácia od vojny. Rodí prvá generácia matiek, ktoré
roky užívali hormonálnu antikoncepciu. To bol
veľký pokus na ľuďoch. Keď za mojej mladosti prišlo mladé dievča na gynekológiu, že chce
predpísať antikoncepciu, povedali jej: „Najprv
poroď deti, a potom príď.“ Malo to aj odvrátenú
stránku, chodilo sa na interrupcie, ale zo zdravotného hľadiska to bolo prirodzenejšie. Žena
riešila antikoncepciu až vtedy, keď si odrodila
deti, ktoré chcela.
Dnes sa rodia deti matkám, ktoré mali roky „rozhasený“ hormonálny systém, tým pádom majú
rozhasenú črevnú flóru, často sú alergičky, do
toho brali chemické lieky. A bohvieako sa stravovali. A, samozrejme, máme tu stres. Dnešný
spôsob života je veľmi neprirodzený.
Zavážia pri všetkých týchto vplyvoch aj nejaké vedľajšie účinky očkovania? Treba ich vôbec
riešiť?
Napriek všetkému deti, ktoré neboli očkované,
sú väčšinou zdravé. Aj keď sa narodili predčasne, aj keď boli porodené cisárskym rezom, a matka sa rozhodne neočkovať, sú obvykle omnoho
zdravšie ako dieťa, ktoré malo normálny štart
do života a dostalo vakcíny.Jasné, že vakcíny za
všetko nemôžu. Ale sú faktory, ktoré neovplyvníte. Keď chcem žiť v Prahe, musím dýchať tento
vzduch a piť vodu z vodovodu. V rámci potravín môžem voliť menšie zlo: kúpim si mäso,
nekúpim si údeniny, kúpim si ovsené vločky a
nekúpim si sladké cereálie. Ale vždy to budú
potraviny spracované v mnou nekontrolovaných
podmienkach. Potom sú tu veci, ktoré môžem
plne ovplyvniť: Môžem sa rozhodnúť, že budem
športovať, nebudem fajčiť, piť alkohol a nebudem užívať chemické lieky, vrátane vakcín.
53
PROPAGANDA > ŠTANDARDNÉ STRANY, ŠTANDARDNÍ NOVINÁRI
Marián Benka
PROPAGANDA:
ŠTANDARDNÉ STRANY,
ŠTANDARDNÍ NOVINÁRI
54
NA ÚVOD NIEKOĽKO UKÁŽOK Z KOMENTÁRA ZÁSTUPCU ŠÉFREDAKTORA
DENNÍKA SME KONŠTANTÍNA ČIKOVSKÉHO K SLOVENSKÉMU VÝSLEDKU VOLIEB
DO EUROPARLAMENTU: „SLOVENSKO MALO NAJNIŽŠIU ÚČASŤ, NO NA ROZDIEL
OD INÝCH KRAJÍN S VYŠŠÍMI ČÍSLAMI U NÁS NEUSPELI EXTRÉMISTI S CIEĽOM
ROZBIŤ ÚNIU... PREDSTAVME SI, ŽE BY VOLEBNÁ ÚČASŤ V SLOVENSKÝCH
EUROVOĽBÁCH NEBOLA 13 PERCENT, ALE POVEDZME ŠTYRIDSAŤ. PRAVDEPODOBNE BY SA TÝM MEDZI VOLIČMI ZVÝŠILA POČETNOSŤ TAKÝCH, KTORÍ NIE SÚ
SPOKOJNÍ S TRADIČNÝMI STRANAMI... PRÁVE VYŠŠIA ÚČASŤ BY MOHLA DO
EUROPARLAMENTU ZO SLOVENSKA POSUNÚŤ O JEDNU ČUDESNOSŤ VIAC.“
S
trašenia pred „neštandardnými“ politickými stranami v poslednom čase utešene
pribúda. Varuje pred nimi aj tzv. pravica
(napr. Pavol Frešo), no predovšetkým vrcholní
predstavitelia Smeru Pavol Paška a Robert Fico,
ktorý vyhlásil: „Buď krízu zvládnu štandardné
politické strany v širokom dialógu so sociálnymi
partnermi, alebo prídu politickí blázni a poloblázni. A to je koniec Slovenskej republiky.“
Ako je možné, že predstaviteľ typicky pravicového denníka sa tak zhoduje s agendou Smeru, ktorý bol v očiach tejto skupiny žurnalistov
donedávna symbolom všetkého zla? Prečo mu
nenapadne zamyslieť sa, či aj medzi názormi
a postojmi tých „neštandardných“, „extrémistických“ a „bláznivých“ strán nemôže byť niečo
pravdy? Nepochybujem, že mnohé takéto rýchlokvasené strany vznikli len za účelom využiť ne-
ŠTANDARDNÉ STRANY, ŠTANDARDNÍ NOVINÁRI < PROPAGANDA
spokojnosť obyvateľstva so súčasnou politickou
scénou, bez reálneho programu, čisto za účelom
prebojovania sa k moci. Ale o čo sú horšie ako
„štandardné“ strany, ktoré svojimi doterajšími
činmi preukázali skôr poslušnosť svojim sponzorom a napĺňanie mocenských ambícií ako slúženie záujmom ľudu? A ktoré sa často krát hlásia
k tradičným konzervatívnym, liberálnym alebo
sociálnodemokratickým hodnotám len naoko?
Navyše, dnes už aj mnohí neoliberálni intelektuáli pripúšťajú, že tradičný kapitalizmus, založený na ideológiách z 18. a 19. storočia, zlyháva.
Nie je teda čas na nové myšlienky? Nebolo by
dobré aspoň pripustiť, že medzi tými desiatkami marginálnych politických subjektov sú aspoň
dva – tri, ktoré prinášajú nádejné riešenia pre
súčasnú spoločnosť? Namiesto toho tradiční
politici a mainstreamoví novinári ako jeden muž
každú netradičnú stranu alebo osobu automaticky zaradia medzi „bláznov a čudesnosti“. Ak aj
dostanú v médiách priestor, tak len preto, aby
ich dotyčný novinár zosmiešnil.
Že takto nálepkujú klasickí „modrí“ a „červení“
politici, je pochopiteľné. Nové subjekty pre ne
znamenajú novú potenciálnu konkurenciu a potenciálne ohrozenie ich kšeftov. Tak ako si veľké
korporácie strážia svoje trhy a novú konkurenciu sa snažia odstaviť už v zárodku, snažia sa na
svojich pozíciách zabarikádovať aj predstavitelia
„štandardných“ strán. Novinári by sa ale mali
držať svojej úlohy „strážnych psov demokracie“
a zaujímať sa aj o názory alternatívne voči tomu,
čo tvrdia tí pri moci. Nie scestne tvrdiť, že menšia konkurencia na politickej scéne je v záujme
demokracie.
Že sa toho nedržia, alebo sa toho držia len
v rámci istých mantinelov, je druhá vec. A nemusia byť všetci rovno „presstitúti“, ktorí vedome
píšu v rozpore so svojim svedomím. Priemerný
plat slovenského novinára naozaj nie je nijaký
zázrak. Sám som svojho času pôsobil v redakcii
pravicovo orientovaného ekonomického týždenníka Trend a nikto ma nepodplácal. Jednoducho
v atmosfére, keď sa všetci kolegovia počas rozhovorov navzájom utvrdzovali v správnosti pravicového pohľadu na svet, som ho aj ja celkom
prirodzene prijal za svoj.
Paradoxom je, že nám šéfredaktor hovoril:
„Ak chcete napísať naozaj dobrý článok, pokúste sa spochybniť nejakú všeobecne prijímanú
pravdu.“ Reálne však bolo možné spochybňovať všeobecne prijímané „ľavicové“ pravdy typu
„Slovensko je samá hladová dolina“. O všeobecne prijímaných neoliberálnych pravdách typu
„zahraniční investori sú pre Slovensko prínosom“ alebo „štát je zlý hospodár“, sa však polemizovať nemohlo.
O mnohých skutočnostiach sa teda nepochybovalo. Ja som mal to šťastie alebo smolu, že som
sa dostal k webovej stránke Paradigma.sk s preloženými textami od popredných alternatívnych
ekonómov. Bolo mi však jasné, že akýkoľvek
pokus o presadenie ich pohľadov na svet v našom týždenníku by bol dopredu odsúdený na
neúspech.
Dnes pozorujem, že viacerí moji bývalí kolegovia z Trendu (niektorí z nich, vrátane K. Čikovského medzitým prešli do SME) pevne uviazli
v duálnom delení myšlienok a pohľadov na
svet na „štandardné“ a „bláznivé“. Jeden z nich
sa minule na svojej facebookovej nástenke rozčuľoval, že bol v čakárni u lekára a čakajúci tam
rozoberali „konšpiračné teórie“. „Pripadal som
si ako na redakčnej porade Zem a Vek,“ dodal
napokon.
Keď sa ho ďalší bývalý kolega (ktorý si vidí ďalej
od nosa), spýtal, čo konkrétne je na tých „konšpiračných teóriách“ (napríklad spochybňujúcich oficiálnu verziu pádu Dvojičiek) tak šialené, len odpovedal: „O tom sa predsa nediskutuje.
Diskutuje sa vari o tom, či je tráva zelená?“
Tento človek si teda subjektívne ekonomické alebo politické pravdy dáva na roveň objektívnym
prírodným zákonov. Ak toto robia v svojom súkromí ľudia, ktorí sa živia ako pekári, obchodníci, či lekári, je to čisto ich súkromná záležitosť.
Ale ak takto zmýšľa novinár, ktorého poslaním
(podobne ako vedca) by malo byť hľadanie pravdy? Ako ju chce hľadať, keď si nie zanedbateľnú
časť názorového spektra zaradí do kategórie
„bludov“? Takíto ľudia sa potom stávajú „štandardnými“ novinármi, fungujúcimi v „štandardných“ líniách. Koľkí z nich to robia z úprimného
presvedčenia a koľkí preto, aby si udržali miesto
v redakcii, nie je v konečnom dôsledku podstatné.
55
DÉJÀ VU > KOLABORÁCIA SIONISTOV S NACISTAMI
Milan Pullmann
KOLABORÁCIA SIONISTOV
S NACIZMOM
56
PRESVEDČENÝ MARXISTA LENNI BRENNER V KNIHE 51 DOCUMENTS: ZIONIST
COLLABORATION WITH THE NAZIS ZHROMAŽDIL LISTY, VYJADRENIA, ČLÁNKY
A POSUDKY DOKUMENTUJÚCE (ZÁUJEM O) SPOLUPRÁCU SIONISTOV
S NACISTAMI. NACISTICKÁ AGENDA VYHOSTENIA ŽIDOV Z NEMECKA TOTIŽ
VYHOVOVALA SIONISTICKÝM PLÁNOM PODNIETIŤ ICH K USÍDLENIU V PALESTÍNE
A VYTVORENIU NOVÉHO ŽIDOVSKÉHO NÁRODA. ŽIAĽ, ANI S PONUKOU BOJOVAŤ
NA HITLEROVEJ STRANE SA SIONISTI NEUSPOKOJILI A POČAS STUDENEJ VOJNY
KŠEFTOVALI S RÁDIOAKTÍVNYM MATERIÁLOM A TECHNOLÓGIAMI
S APARTHEIDOVOU JUHOAFRICKOU REPUBLIKOU. NIE NADARMO BOL SIONIZMUS
REZOLÚCIOU OSN ČÍSLO 3379 OZNAČENÝ ZA FORMU RASIZMU, ČO MU PRISCHLO
NA ŠESTNÁSŤ ROKOV. K TOMUTO „MYŠLIENKOVÉMU PRÚDU“
PATRÍ AJ PROTIRUSKÝ VOJNOVÝ ŠTVÁČ ŠEBEJ, KTORÉMU NEPREKÁŽAJÚ POHROBKOVIA BANDEROVCOV V UKRAJINSKOM PARLAMENTE.
TÝCH BANDEROVCOV, KTORÍ VRAŽDILI AJ ŽIDOV.
S
Sionizmus už pred osemdesiatimi rokmi
usvedčil sám seba, keď 21. júna 1933 Nemecká sionistická federácia poslala nacistom tajné memorandum, kde sa uvádzalo: „Sme
toho názoru, že plne uspokojivá odpoveď na
židovskú otázku v rámci národného štátu môže
vzísť iba zo spolupráce so židovským hnutím,
ktoré sa usiluje o sociálnu, kultúrnu a morálnu
obnovu židovstva – skutočne, také národné obrodenie musí najprv vytvoriť smerodajné sociálne
a spirituálne premisy všetkých riešení. Sionizmus
verí, že znovuzrodenie národného života, aké
prebieha v nemeckom živote priľnutím ku kresťanstvu a národným hodnotám, musí tiež prebe-
hnúť v židovskej národnej skupine. Vo formovaní
Žida musí mať tiež rozhodujúci význam pôvod,
náboženstvo, komunitný život a skupinové vedomie. To znamená, že egotistický individualizmus, ktorý v liberálnej ére nabral na sile, musí
byť prekonaný oduševnením verejnosti a ochotou
akceptovať zodpovednosť.“ V roku 1936 zverejnil
Post správu o „trúfalej požiadavke Nemeckej sionistickej federácie, aby ich vláda uznala ako jediný nástroj na exkluzívnu kontrolu nemeckého
židovského života“. V prehlásení sa uvádzalo, že
všetky nemecké židovské organizácie by mali byť
ovládnuté sionistickým duchom.
VIAC DRUHOV SIONIZMU
Sionizmus pritom sám nikdy nebol a nie je jednoliaty. Hlavnými ideologickým súpermi boli
revizionistický sionizmus a socialistický sionizmus. Revizionistický sionizmus je zakladajúcou
ideológiou nenáboženského izraelského práva
a predchodca strany Likud, kde operuje aj Benjamin Netanjahu. Ideológia revizionistického sionizmu pochádza od Vladimíra Žabotinského,
obhajujúceho revíziu „praktického“ sionizmu
Bena Guriona a Weizmanna, ktorý sa sústredil
na nezávislé osídlenie Štátu Izrael. Ponúka politický sionizmus a nadviazanie na dedičstvo Theodora Herzla (v Brennerovej knihe je zastúpený
hneď prvým dokumentom Závery z roku 1896,
nasledujú Weizmann a Žabotinský).
V roku 1935, po tom, ako židovská exekutíva
nesúhlasila so Žabotinského politickým programom a odmietla tvrdiť, že „úlohou sionizmu je
zriadenie židovského štátu“, rezignoval na členstvo v Sionistickej organizácii. Založil Novú
sionistickú organizáciu na vyvíjanie nezávislej
politickej aktivity v prospech voľnej imigrácie
a zriadenia židovského štátu. V prvých rokoch
sa revizionistickí sionisti snažili o získanie britskej pomoci v osídľovaní. Neskôr niektoré revizionistické skupiny spustili násilnú kampaň proti
britským autoritám v Palestíne, aby ich vyštvali
a ustanovili Izrael (ako Žabotiským založený Irgun Cvaj Leumi, tiež nazývaný Ecel).
Ľavicoví sionisti (tiež robotnícki či socialistickí
sionisti) na rozdiel od „politických“ sionistov
neverili, že židovský štát možno vytvoriť lobingom u medzinárodnej komunity. Nazdávali sa,
že sa to podarí úsilím židovskej pracujúcej triedy
osídľujúcej Palestínu, cestou progresívnej židov-
57
DÉJÀ VU > KOLABORÁCIA SIONISTOV S NACISTAMI
skej spoločnosti s vidieckymi kibucmi, mošavmi
a mestským židovským proletariátom. Snehová
guľa robotníckeho sionizmu sa nabaľovala, až
v tridsiatych rokoch veľkosťou a významom zatienila „politický“ sionizmus na medzinárodnom
poli i v Britskom mandáte Palestína, kde dominoval v mnohých komunitných inštitúciách.
Haganah – najväčšiu sionistickú paravojenskú
obrannú „inštitúciu“ – mali pod palcom sionisti práce a občas ju využívali proti pravičiarskym
politickým oponentom. Alebo pomáhala britskej
administratíve dolapiť židovských teroristov. Sionisti práce hrali hlavnú úlohu v izraelsko-arabskej vojne v roku 1948 a prevažovali vo vedení
izraelskej armády celé desaťročia po sformovaní
Izraela. Vo vedení hnutia sionizmu práce pôsobili David Ben Gurion, Golda Meirová a Berl
Katznelson.
EICHMANN AKO HOSŤ
58
Po prijatí norimberských protižidovských rasových zákonov v septembri 1935 boli v nacistickom Nemecku povolené len dve vlajky: nacistická so svastikou a modro-biela vlajka sionistov.
Tí mali tiež dovolené publikovať vlastné noviny.
Ríša toto špeciálne zaobchádzanie podporovala
preto, lebo sionisti mali s nacistami spoločný záujem na vysťahovaní Židov do Palestíny. Dôvodom, prečo niektorí sionisti nebojkotovali Hitlerovo Nemecko, bola finančná zmluva Haavara
na povzbudenie emigrácie, povoľujúca Židom
zameniť si svoje peniaze získané za tovar exportovaný do Palestíny za zvýhodnenú cenu. Časť
knihy venovaná nacistickému a sionistickému
chápaniu národnosti a štátneho občianstva odhaľuje, že nemecké a izraelské praktiky vychádzajú z rovnakého konceptu.
Adolf Eichmann prijal v októbri 1937 pozvanie
sionistov a navštívil Palestínu. V Egypte sa stretol s Feivelom Polkesom, sionistickým špiónom
pracujúcim aj pre nacistov, ktorého opísal ako
vysokého funkcionára Hagany. Po vypuknutí
holokaustu v roku 1942 Eichmann pracovne rokoval s Dr. Rudolfom Kastnerom, maďarským
Židom, ktorého považoval za fanatického sionistu (Kastnera neskôr zavraždili v Izraeli ako nacistického informátora). Išlo o dohadovanie sa
o osude maďarských Židov, ktorých navrhli zlik-
vidovať v nacistických táboroch. Eichmann sa o
Kastnerovi vyjadril takto: „Verím, že by obetoval
tisíc alebo stotisíc ľudí svojej krvi, aby získal svoj
politický cieľ. Starí Židia a tí, ktorí sa asimilovali, ho nezaujímali. Zoberte si ich, povedal by, ale
nechajte mi tu týchto. A pretože nám Kastner
spravil veľkú službu tým, že nám pomohol udržať pokoj pri deportáciách, dovolil by som jeho
skupine uniknúť.“
Brennerom zozbierané, prvýkrát do angličtiny
preložené dokumenty tak objasňujú, že Západu
vštepovaná vina za holokaust patrí v prvom rade
sionistom, ktorí učinili politicky výhodnú voľbu
umiestniť izraelský štát na vrchol svojich priorít,
nad životy svojich európskych súkmeňovcov.
Avraham Stern, vodca sionistickej teroristickej
skupiny známej ako Sternov gang, sformuloval
koncom roku 1940 písomný návrh Hitlerovi,
podľa ktorého by židovské milície v Palestíne
bojovali na nemeckej strane vo vojne proti Anglicku výmenou za nacistickú pomoc pri riešení
židovskej otázky v Európe a vytvorení historického židovského štátu. V tom čase už nemeckí
vojaci napochodovali do Prahy, podnikli inváziu
do Poľska a postavili prvý koncentračný tábor
v Osvienčime. Stern ďalej uviedol, že sionistické
organizácie mali „veľmi blízko k totalitným hnutiam v Európe z hľadiska ideológie aj štruktúry“.
Sternov návrh našli na nemeckom veľvyslanectve v Turecku po skončení 2. svetovej vojny.
AJ HITLEROVI PO BOKU
Avraham Stern a jeho stúpenci pre predstavu
o formeoznámili, že:
1. Mohli by existovať spoločné záujmy medzi zavedením nového poriadku v Európe v súlade s
germánskym konceptom a skutočnými národnými ambíciami židovského ľudu, ktoré stelesňuje
Národná vojenská organizácia.
2. Bude možná spolupráca medzi novým Nemeckom a obnoveným ľudovo-národným hebrejstvom...
3. Ustanovenie historického židovského štátu na
národnom a totalitnom základe, zviazaného dohodou s nemeckou ríšou, by mohlo byť v záujme
udržania a posilnenia budúcej nemeckej pozície
sily na Blízkom východe.
Vychádzajúc z týchto úvah, Národná vojenská
KOLABORÁCIA SIONISTOV S NACISTAMI > DÉJÀ VU
organizácia v Palestíne za podmienky, že vyššie
zmienené národné ambície izraelského hnutia za
slobodu budú Nemeckou ríšou uznané, ponúka
aktívnu účasť vo vojne na strane Nemecka.
Po celej Európe sa po vojne za podobné veci
vešalo. No táto zrada Židov ostala v honbe za
vytvorením sionistického štátu v máji 1948 nepovšimnutá. Deväťdesiat percent amerických
Židov bolo náhle prosionistických. Demokrati,
republikáni, a dokonca aj komunistami organizovaná Progresívna strana súperili o židovské
hlasy v novembrových prezidentských voľbách.
Víťaz Harry Truman na oplátku za peňažnú pomoc nakúpil pre židovské skupiny v Palestíne
zbrane z Československa a zrodil sa Izrael.
Mimochodom, sionisti paktovali aj s ďalšími
členmi vtedajšej „Osi zla“, Mussoliniho Talianskom a Hidekiho Japonskom. Napr. 29. marca
1936 sionisti velebili duceho a jeho režim pri
otvorení námorníckej školy v Civitavecchii, dotovanej fašistickou vládou. Sionistická mládežnícka skupina Betar (založená Žabotinským
a dobre vychádzajúca s teroristami z Irgunu)
tam trénovala svojich námorníkov pre budúci
štát revizionistov. Rečníci ignorovali, že 3. októbra 1935 talianske vojská napadli Abesíniu.
V januári 1940 sa v mandžuskom Charbine konal Tretí kongres židovskej komunity Ďalekého
východu. Mandžusko sa vtedy nachádzalo v brutálnej vojenskej okupácii Japoncami. Nankinský
masaker (asi 260 000 civilných obetí, tiež „Znásilnenie Nankingu“, znásilnených boli desaťtisíce) prebehol v japonskej réžii v decembri 1937
a Krištáľová noc 9. novembra 1938. Napriek
tomu sionisti legitimizovali okupáciu uznaním
Japonska ako garanta „rovnosti všetkých občanov“ v tejto obliehanej krajine. Sami pritom
čelili kritike a obvineniam z antisemitizmu. Citujeme z reči Jicchaka Gruenbauma z 18. februára
1943: „A keď sa ma spýtali: „Môžeš poskytnúť
peniaze Fondu vzniku Palestíny na záchranu
Židov v diaspóre,“ povedal som: „Nie!“ a opäť
vravím nie... A preto ma ľudia nazývajú antisemitom a tvrdia, že som vinný, pretože nie sme
úplne oddaní záchranným aktivitám.“
Znepokojivé je, že sionisti sa naučili od nacistov
taktické aj politické lekcie a aj dnes ich naďa-
lej aplikujú na svoje účely. Bývalí premiéri boli
členmi teroristických skupín Irgunu a Sternovho
gangu pred holokaustom, počas neho aj po ňom.
Podľa vyjadrenia autora Lennyho Brennera 51
dokumentov vzniklo ako reakcia na to, že akýsi
59
propagátor sionizmu nikdy nečítal úplné znenie
návrhu Sternovho gangu bojovať na Hitlerovej
strane. Napriek snahe Brennera a iných Židia
aj svetová verejnosť vie o špinavostiach sionizmu stále málo. No podľa amerického prieskumu
z roku 2001 už len menej ako 22 % Židov sa
označuje za sionistov. Slovami Sarah Powellovej
v časopise Washington Report on Middle East
Affairs, po prečítaní 51 dokumentov bude ťažké
neodložiť ružové okuliare, ktoré si mnohí pri posudzovaní sionizmu nasadzujú.
BEZ MASKY > MADELEINE ALBRIGHTOVÁ
Ľubomír Huďo
OD SLOVANSKEJ DUŠE
K BALKÁNSKEJ MÄSIARKE
MADELEINE
ALBRIGHTOVÁ
60
(*1937)
P
rvá šéfka americkej diplomacie a držiteľka najvyššieho civilného amerického vyznamenania Medaily slobody, diplomatka i obchodníčka známa svojím vyhlásením, že
Slovensko je čierna diera v srdci Európy. Výrok
Madeleine Albrightovej súvisel s bačovaním mečiarovského klanu, výpredaj krajiny dzurindovskou klikou jej už neprekážal. Prioritou pre ňu
boli vždy americké hegemonistické záujmy sprevádzané vyjadreniami o demokracii a slobode.
Ako žiačka Zbigniewa Brzezinského vedela veľmi dobre, akú taktiku uplatňovať v strednej a východnej Európe v rámci likvidácie ruských pozícií a nastolenia americkej dominancie. Medzi jej
najväčších obľúbencov patril takzvaný humanista Václav Havel a reálny terorista Hashim Thaçi,
rozdielna dvojica so spoločnou vlastnosťou, ktorú má Madeleine ešte radšej ako demokraciu –
oddanosť záujmom Spojených štátov.
Madeleine Albrightová pochádza z rodiny československého diplomata Josefa Korbela (pôvodne Körbel), ktorá ušla najprv pred nacistami do
Londýna a potom pred komunistami do USA.
Vo svojej knihe Pražská zima píše aj o svojom židovskom pôvode. Tvrdí, že o židovskom pôvode
svojich rodičov nevedela až do svojich 59 rokov,
keď si ju prezident Bill Clinton vybral za šéfku
diplomacie: „Vôbec som nevedela, že pôvod mojej rodiny je židovský, ani že viac ako dvadsať
mojich príbuzných zahynulo počas holokaustu.
Vychovávali ma ako rímsku katolíčku a po svadKresba: Tibor Eliot Rostas
61
BEZ MASKY > MADELEINE ALBRIGHTOVÁ
be som vstúpila do episkopálnej cirkvi. Bola som
si istá, že mám slovanskú dušu.“ Jej slovanská
duša prešla veľkou premenou. Okrem irackých
detí a kurdských civilistov bez výčitiek svedomia
krvavo účtovala so Srbmi na Balkáne, za čo si vyslúžila prezývku balkánska mäsiarka. Pripomenuli jej to kritici pred dvomi rokmi počas krstu
knihy Pražská zima v českej metropole.
ZÚRIVÁ DIPLOMATKA
62
Madeleine Albrightová vzhľadom na svoj pôvod
v pražskej židovskej rodine zo Smíchova a priateľstvo s Václavom Havlom, ktorý ju mimochodom navrhol na novú českú prezidentku, prišla
krstiť svoju knihu do prostredia, kde si zvykla na
obdiv a servilnosť. Keď narazila na prejav nesúhlasu s jej diplomatickou činnosťou, zahodila
masku kultivovanej političky a presvedčenej demokratky. Nezniesla iný názor, trhala aktivistom
plagáty a s pomocou ochranky a výkrikov „Vypadnite!“ a „Vojnoví zločinci!“ eliminovala ľudí
s odlišným názorom na jej balkánske zverstvá
a kšefty. Počas krstu Albrightovej knihy v pražskom kníhkupectve prišli neočakávaní hostia.
Najprv jej dokumentarista Václav Dvořák daroval DVD so svojím dokumentom Ulúpené Kosovo. Americká politička ešte nič nechápala, až
kým neprišli aktivisti s plagátmi o umierajúcich
srbských deťoch, kontroverzných obchodoch
s kosovskou telekomunikačnou spoločnosťou
Ipko a etnickom čistení Chorvátska od Srbov,
ktoré si chceli dať podpísať v rámci autogramiády. Pripomenuli jej nelichotivú prezývku balkánska mäsiarka, ona ich na oplátku označila
za vojnových zločincov. Albrightová v rámci
svojej niekdajšej slovanskej duše prešla do češtiny, a zároveň oživila slovenské príslovie – Zlodej kričí: Chyťte zlodeja! Madeleine Albrightová
nie je prípad bývalého amerického prezidenta
Ronalda Reagana, ktorý si v posledných rokoch
svojho života už na nič nespomínal. Veľmi dobre
pozná fakty o vojne v Kosove a následnom útoku
na zvrchovanú európsku krajinu. Vie, že 78-dňové bombardovanie Srbska si vyžiadalo 2500 až
3500 obetí. Bombardéry NATO počas 15-tisíc
náletov ničili priemyselné budovy, elektrárne,
mosty, letiská, ale aj školy a nemocnice. V arzenáli NATO nechýbala ani munícia s ochudob-
neným uránom a podľa správy BBC v regióne
ochorelo na rakovinu v dôsledku rádioaktivity
desaťtisíc ľudí. A čo na to Madeleine Albrightová? „Pre mňa bol najväčší úspech to, čo sme
urobili v Kosove. Niektorí Srbi tam vraždili ľudí,
alebo ich zatvárali do koncentračných táborov.
My sme sa ako medzinárodný líder rozhodli, že
sa s tým niečo musí urobiť. Kosovo je teraz nezávislá krajina. Myslím, že sme urobili dobrú vec.“
KOSOVSKÉ KŠEFTY
Balkánsku mäsiarku nedojímajú zločiny, ak
ich páchajú jej priatelia pod ochranou veľkého
spojenca. Jeden z jej priateľov, súčasný kosovský premiér Hashim Thaçi, napriek teroru jeho
Kosovskej oslobodzovacej armády (UÇK) získal
označenie Albrightovej miláčik.
Počas bombardovania Srbska lietadlami NATO
bol Hashim Thaçi jedným z mála ľudí, s ktorými NATO koordinovalo svoje útoky, a preto bez
obáv vyhlásil: „Nie je pravda, že NATO nemalo
pechotu. Pozemnými jednotkami Aliancie sme
boli my – UÇK.“
Za odmenu si mohol Thaçi nabaliť vrecká z organizovaného zločinu – podľa indícií a svedectiev bol hlavou obchodu s ľudskými orgánmi
srbských a rómskych zajatcov. Zarobil na tom
najmenej štyri milióny dolárov. Bývalá vrchná
prokurátorka haagskeho tribunálu Carla del Ponteová vo svojej knihe Lov: Ja a vojnoví zločinci uviedla, že kosovskí Albánci po príchode síl
NATO do Kosova uniesli a previezli do severného Albánska 100 až 300 Srbov.
Aj Madeleine, vďaka svojmu miláčikovi, prišla
k výhodnému obchodu a zarobila. Chorvátske
noviny Jutarnji list upozornili, že bývalá americká šéfka diplomacie skupovala dôležité podniky
v Kosove. Aj ďalšie oficiálne zdroje uvádzali,
že Albrightová svoje postavenie a vplyv využívala na investovanie do niektorých kosovských
firiem. Belehradský denník Večernje novosti
informoval o tom, ako Albrightová politickými
a finančnými ťahmi získala milióny eur.
Jej spoločnosť pod názvom Albright Group ako
spoluvlastník popredného kosovského mobilného operátora Ipko zarobila na predaji svojho
podielu. Slovinská spoločnosť Telekom zaplatila
za nákup kosovského operátora 20 miliónov eur.
MADELEINE ALBRIGHTOVÁ > BEZ MASKY
Bývalá šéfka diplomacie pokračovala v hospodárskej expanzii. Jej Albright Capital Management sa spolu s ďalšími ôsmimi spoločnosťami
zúčastnil privatizácie kosovského Telekomu, ktorý mal viac ako milión predplatiteľov v mobilnej
sieti a 100 000 užívateľov pevných liniek. Podľa
niektorých zdrojov bolo výberové konanie ušité
na mieru práve firme Albrightovej. Nadštandardné vzťahy s politickým miláčikom Thaçim sa vyplatili a prinášali zisky.
Albrightovú mátali na Balkáne výlučne Srbi.
Poslanec a člen zahraničného výboru českej
Poslaneckej snemovne Jaroslav Foldyna, ktorý
sa dlhodobo zaoberal problematikou Kosova,
vyjadril svoje znechutenie nad obchodnými záujmami Albrightovej a ďalších amerických politikov: „Je tragické, kam až môže klesnúť ľudská
chamtivosť. Je to zločin. Albrightová a ďalší
v Kosove zabíjali nevinných ľudí, bombardovali,
a dnes tam obchodujú. Malo by sa to dostať pred
súd v Haagu.“ Okrem Albrightovej si aj ďalší
americkí politici prišli do Kosova vybrať daň za
svoju angažovanosť v nezávislosti srbskej provincie a vrhli sa na privatizáciu tamojších hnedouhoľných lignitových baní.
BEZ SÚCITU S OBEŤAMI
Madeleine Albrightová v jednom z rozhovorov
hovorila o láske a uviedla, že miluje svoje deti
aj vnúčatá a svoju zem – Ameriku. Jej srdce už
asi nemôže uniesť viac lásky, ani viac citu, preto
jej zrejme nezostalo miesto prehodnotiť svoju
bezcitnosť k irackým deťom a k bombardovaným
srbským civilistom. Oficiálny mediálny prúd píše
o jej neoblomnosti v presadzovaní svojej pravdy
a presvedčenia. Kritici jej vyčítajú, že prispela
napríklad k úmrtiam asi 500 000 irackých detí
v dôsledku amerických sankcií proti Bagdadu.
V relácii 60 minút americkej spoločnosti CBS
položila moderátorka Albrightovej otázku: „Počuli sme, že v Iraku zahynulo päťstotisíc detí.
Myslím, že je to viac ako v Hirošime. Domnievate sa, že to stálo za to?“
Odpoveď: „Veľmi ťažká voľba, ale myslíme si, že
to stálo za to.“
Iracké deti a bombardovanie civilných objektov
v Srbsku sú známe veci, ale médiá už menej píšu
o Albrightovej nekompromisnom postoji a ab-
sencii rozhorčenia, keď išlo o Kurdov v Turecku. Zrejme pre ňu utrpenie Kurdov nepredstavovalo takú hrôzu ako albánska otázka v Kosove.
V druhej polovici 90. rokov turecká armáda na
juhu a východe krajiny protiteroristicky účtovala
s Kurdmi. Bombardovanie, masakry civilistov,
plienenie a znásilňovanie si vyžiadalo tridsať
až päťdesiattisíc obetí, zničenie štyritisíc dedín
a osád, pričom tri milióny Kurdov museli opustiť svoje domovy. Clintonova vláda, v ktorej pôsobila aj Albrightová, posielala tureckej armáde
zbrane v hodnote 800 miliónov dolárov ročne,
pretože bola závislá od amerických zbraní a vojenského materiálu.
Rovnako aj indonézska armáda zabíjala tisícky
ľudí s americkými a britskými zbraňami vo Východnom Timore a vyhnala väčšinu obyvateľov
z ich domovov. Keď už zničila takmer celý Východný Timor, Biely dom naznačil indonézskym
generálom, že je čas skončiť s masakrami. Zásadová Albrightová si priznala iba jedinú chybu: že
mocnosti nepredišli genocíde vo Rwande.
KONŠPIRÁTORKA MADELEINE
Bývalá šéfka americkej diplomacie prišla s vlastnou verziou o smrti československého ministra
zahraničných vecí Jana Masaryka v roku 1948.
Oficiálne spáchal samovraždu, ale konšpirátorka
Madeleine bez dôkazov tvrdí, že ho odstránili
agenti vtedajšieho sovietskeho vládcu. Vo svojej
knihe Pražská zima napísala: „Domnievam sa,
že Masaryka zavraždili pravdepodobne Stalinovi
agenti. Nemôžem to dokázať a sotva by ma šokovalo, keby jedného dňa vyšli najavo presvedčivé
dôkazy o opaku. Ale Sovietsky zväz mal motív.“
Albrightová sa pritom odvoláva na zvesti, podľa
ktorých sa syn prvého prezidenta T. G. Masaryka chystal odletieť z Československa, čo sa
Moskve nehodilo. Stalinovi agenti sa údajne
mohli dozvedieť o jeho plánoch z odpočúvania.
Bez dôkazov, na základe zvesti, údajne – mohlo
sa to naozaj tak stať, ako tvrdí Albrightová. Ale
keby niekto iný uplatnil jej postup a spôsob uvažovania na vraždu J. F. Kennedyho, atentáty
z 11. septembra 2001 alebo útoky na Juhosláviu,
Afganistan, Irak, Líbyu, plány so Sýriou, Iránom
či Ukrajinou, bol by označený za konšpiračného
blázna. No Madlenka je iný prípad...
63
NEZNÁMI HRDINOVIA > PATTERSON
Emil Páleš
PATTERSON –
MUŽ, KTORÝ NÁS ZBAVIL OLOVA
VIETE, KTO BOL CLAIR CAMERON PATTERSON (1922 – 1995) ?
PRAVDEPODOBNE NIE. A PREDSA SA ZASLÚŽIL O NAŠE ZDRAVIE VIAC NEŽ SLÁVNY
LOUIS PASTEUR ČI NIEKTO INÝ. SPOMEŇTE SI NAŇHO, KEĎ NA ČERPACEJ STANICI
UVIDÍTE NÁPIS „BEZOLOVNATÝ BENZÍN“. SPOMEŇTE SI, ŽE ZA KAŽDOU DOBROU
VECOU, KTORÚ MÁME, SA SKRÝVA OSOBNÝ PRÍBEH MRAVNEJ ODVAHY
A OBETAVOSTI. JEDNOTLIVEC, KTORÝ STÁL SÁM PROTI OBROVSKEJ HYDRE
A JEDINOU ZBRAŇOU MU BOLA ČISTÁ PRAVDA.
64
O
rganizácia spojených národov nedávno
oznámila, že sa podarilo odstrániť olovo
z benzínu takmer na celom svete: olovnatý benzín používajú už len autoveterány, vrtuľové
lietadlá a niekoľko chudobných krajín. Zákazom
olova sme každoročne ušetrili: 1,2 milióna predčasných úmrtí, 58 miliónov zločinov a 2,4 bilióna
dolárov na výdavkoch, čo je viac než 3 % svetového hospodárskeho produktu! Koeficient inteligencie ľudstva sa zvýšil o 4 body. Ako sa dostalo olovo do benzínu? Možno sa domnievate, že
sme o jeho škodlivých účinkoch nevedeli. Alebo
že išlo o technický problém, ktorý sa nedal riešiť
inak. Omyl. Olovo bolo v benzíne celkom zbytočne. Od začiatku sme vedeli, že znižuje životnosť
motorov a navždy otrávi všetko živé na planéte.
Deväťdesiat rokov sa olovo pridávalo do benzínu
z jediného dôvodu: súkromný zisk.
Olovo malo zlú povesť už v starej Mezopotámii – bol to kov boha smrti. Po miliardy rokov
od starohôr spal tento temný element v zemských hlbinách, než ho ľudia začali vynášať na
povrch. Vodovody v starom Ríme boli z olova
a historici uvažujú o tom, nakoľko to prispelo
k úpadku Rímskej ríše. Olovo je zákerný, poma-
lý jed, ktorý sa hromadí v tele. Škodí aj v najmenších množstvách a jeho symptómy sú mnohoraké. Únava, bolesti, depresia, črevné koliky,
chudokrvnosť, neplodnosť; poškodzuje srdce,
obličky, kostnú dreň a najmä nervový systém.
Narušuje senzomotoriku, zmysly, inteligenciu,
pozornosť a pamäť. Pri akútnej otrave človek
zbledne, dostane kŕče, oslepne, ohluchne a zomrie. Pri chronickej otrave len pomaly celkovo
chradne. Pre deti a budúce matky je olovo mimoriadnou hrozbou. Narušuje vývoj nervovej
sústavy a zanecháva trvalé stopy. Hyperaktivitu,
zníženú inteligenciu, zmeny osobnosti.
Pred sto rokmi priemyselníci Alfred Sloan
a Charles Kettering, vynálezca elektrického
štartéra, hľadali antidetonačnú prísadu zvyšujúcu oktánové číslo paliva. Viacoktánový benzín
dovoľoval vyšší výkon, dojazd a zabraňoval tzv.
klepaniu motora. Tieto vlastnosti mal aj etylalkohol. Vedúci pracovník Ketteringovho laboratória
Thomas Midgley po piatich rokoch výskumu
oznámil zhromaždeným inžinierom: „Alkohol
má obrovské výhody a minimálne nevýhody. Je
dostupný, nezanecháva žiadne splodiny, zvyšuje
kompresiu a výkon.“ O dva mesiace našiel ďalšiu
PATTERSON > NEZNÁMI HRDINOVIA
látku s podobnými vlastnosťami: tetraetylolovo.
Rozdiel medzi nimi bol ten, že alkohol sa nedal
patentovať, pretože ho doma vyrábal každý farmár pri pálení whisky. Tetraetylolovo, naopak,
sľubovalo výlučné zisky vlastníkovi patentu.
General Motors, DuPont a Standard Oil
(dnešný Exxon) sa spojili a vytvorili olovenú
kliku. V roku 1923 založili Ethyl Gasoline Corporation a začali s výrobou olovnatej prísady.
Zamlčali predchádzajúce výsledky svojho výskumu a začali vyhlasovať tetraetylolovo za jedinú
a najlepšiu alternatívu pre budúcnosť automobilizmu. Midgley v liste svojmu bosovi vyčíslil astronomické zisky z každého litra benzínu s kvapkou organického olova na svete. Musíme konať
rýchlo, píše du Pont svojim spolupracovníkom,
pretože dni rozhodujú o tom, aby sa konkurencia nepresadila s nejakou inou antidetonačnou
prísadou. Zhodli sa, že postačí, ak novú prísadu a novú spoločnosť budú volať len „etyl“. Aj
keď nešlo o etylalkohol, ale o etylolovo. Odkaz
na smrtonosný kov v názve produktu a firmy by
vzbudzoval zbytočné „predsudky“ u zákazníkov.
Rok 1923 sa nezačal dobre. Sedemnásť mŕtvych a stovky práceneschopných. Pracovníci
mali halucinácie a páchali samovraždy. Majstri
odmietli celý výrobný proces a medzi obyvateľstvom sa šírila panika z tajomného „bláznivého
plynu“. Niekoľko štátov zakázalo tetraetylolovo
zákonom. Už rok pred začatím výroby sa ozývali
vedci. Midgley a Kettering dostávali varovné listy. Vedúci laboratória Ústavu verejného zdravia
William M. Clark upozornil v roku 1922 svojich
nadriadených, a tí upozornili výrobcov, že môže
ísť o vážne ohrozenie verejného zdravia. Alice
Hamiltonová, popredná toxikologička a členka
zdravotnej komisie Ligy národov, sa postavila
proti. Yandell Henderson z Yalovej univerzity v roku 1924 napísal, čo sa stane: nejde len
o zlepšenie bezpečnostných opatrení v jednej
fabrike. Ale o to, že všetci ľudia v blízkosti ciest
sa s rastúcim objemom dopravy pomaly otrávia.
Žiadal Kongres o zákon, ktorý by kontroloval
škodlivé substancie nielen v potravinách.
Irénée du Pont a jeho priatelia však mali osobný
pocit, že nič nehrozí. Odvolali sa na narýchlo
urobený pokus na zvieratách. Žiadali, aby sa zastavila „falošná propaganda“ proti olovu, kým si
veda nebude istá. Zaviazali si výskumné inštitúcie zmluvami, kde oproti grantom získali právo
ako prví vidieť výsledku výskumu, čiže prakticky
moc vetovať nepohodlný výskum. Zorganizovali tlačovú konferenciu, kde sa Midgley polieval
olovnatým benzínom, vdychoval ho a prehlasoval, že by to mohol robiť denne bez akejkoľvek
ujmy. Na túto tlačovku si odskočil z dlhodobej
zdravotnej dovolenky na Floride, kde sa liečil
z otravy olovom. Zorganizovali konferenciu, na
ktorej riaditeľ Ethylu Frank Howard ospevoval
tetraetylolovo ako „dar boží“. Bolo by neospravedlniteľnou chybou, prehreškom proti pokroku
ľudstva, keby sme tento dar zavrhli len kvôli bezdôvodným strachom. Zabrzdilo by to ekonomiku, plytvalo zdrojmi. Olovená prísada čoskoro
umožní strojnásobiť dojazd. Pripomenul, že spojenci sa v prvej svetovej vojne doplavili k víťazstvu hlavne na riekach ropy...
Štátne orgány už nenachádzali dostatočné dôvody na zastavenie výroby, len vyslovili potrebu
ďalšieho výskumu. A tento výskum prenechali samotným výrobcom. Hlavne, keď rodina
pokladníka Ústavu verejného zdravia Andrew
Mellona vlastnila Gulf Oil, ktorý práve získal
65
NEZNÁMI HRDINOVIA > PATTERSON
66
výlučné práva na distribúciu etylu. Najvyšší
štátny úradník amerického zdravotníctva Hugh
Cumming sa stal advokátom tetraetylolova,
ktorý presvedčil aj ďalšie štáty, aby ho prijali. S
takýmito zárukami kompetentných mohli New
York Times bez výčitiek pustiť do tlače titulky
„No Danger in Ethyl Gasoline“. V roku 1926 sa
znova rozbehla výroba. Federálna obchodná komisia zakázala konkurencii kritizovať olovnatý
benzín pre jeho možnú jedovatosť, aby sa nepoškodzovali ničie záujmy. Je „úplne bezpečný pre
zákazníka a verejné zdravie“. Práve sa objavovali
rovnako dobré bezolovnaté benzíny ako alternatíva, ale tie už nedostali propagáciu. Ameriku zaplavili reklamné plagáty, na ktorých boli krásne
ženy, šťastné deti a vitálne babičky: aký to šťastný život – jazdite s etylom!
Kto podozrieval olovo, strácal podporu a kredit.
Detský neurológ Randolph Byers v roku 1943
zistil, že deti vystavené olovu sú mierne retardované, zaostávajú v škole a vyhadzujú ich pre zlé
správanie. Ale americká Asociácia oloveného
priemyslu (LIA) ten pocit nemala. Chcela ďalej
predávať (dnes už zakázané) olovené farby na
maľovanie bytov a odmietala na ne dať čo i len
varovný nápis. Naopak, objavili sa reklamy pre
deti, že sa môžu hrať s olovenými vojačikmi a sú
v úplnom bezpečí.
Hlavným odborným konzultantom pracujúcim
pre Ethyl Corporation bol Robert A. Kehoe.
Patril k tým veľaváženým pseudovedcom s neomylným inštinktom ako potešiť svojich chlebodarcov tým, že nehľadal tam, kde nemal. Za 40
rokov nenašiel nič. Tvrdil, že olovo sa v okolitom
prostredí i v našom tele vyskytovalo prirodzene
odjakživa a je neškodné. Neexistuje vraj dôkaz,
že sa vôbec zvýšila jeho koncentrácia. Tomuto
človeku sa podarilo na 50 rokov presvedčiť svet,
že olovo v malých množstvách je prirodzené
a zdravé. Keďže celý svet bol už zamorený olovom, bolo stále ťažšie získať kontrolnú skupinu,
ako to vlastne bolo predtým...
Na Kalifornskej technickej univerzite medzitým
pracoval geochemik Clair Patterson, skutočný
vedec a človek s mravnou integritou, ktorý sa
mal stať Kehoeovým osudovým protivníkom.
V roku 1953 ako prvý presne určil vek Zeme na
4,55 miliardy rokov. Zistil to presným meraním
pomeru izotopov olova v meteoritoch pochádzajúcich z čias vzniku slnečnej sústavy. Potreboval
pri tom vytvoriť dokonale čisté prostredie, pretože aj najmenšie stopy olova z pozemského okolia
kontaminovali vzorky a narušovali presnosť merania. Začal sa zaujímať o olovo v prostredí. Netušil,
že sa tým dostal do kolízneho kurzu s niektorými
z najmocnejších ľudí na planéte. Zistil, že v hlbokých oceánskych vodách je desaťkrát menej olova
než na hladine. Dostalo sa tam azda nedávno,
takže sa oceány ešte nestihli premiešať? Skúmal
kosti múmií a našiel tam tisíckrát menej olova
než v telách svojich súčasníkov. Vŕtal do antarktických ľadovcov, kde leží neporušený sneh napadaný za tisícročia. Olovo začalo pršať z neba po
roku 1923 – odkedy sa vyrába olovnatý benzín.
Ten zodpovedal za 90 % znečistenia.
Petrochemickí baróni sa Pattersona pokúsili najprv podplatiť. Poskytli by mu vraj neobmedzené
zdroje na výskum, keby zameral svoj talent na
nejakú inú tému než olovo. Neprijal to. Potom
ponúkli veľké finančné zdroje jeho katedre, ak
ho prepustia – a mnohí kolegovia sa postavili
proti nemu. Domnelo nezávislé štátne inštitúcie
ako Ministerstvo zdravotníctva s ním prerušili
spoluprácu. Vyhodili ho z komisie pre životné
prostredie. Akadémia vied mu zrušila členstvo.
Patterson narazil na tvrdú opozíciu. Stál proti
dobrému menu oslavovaných vedcov ako Midgley a neviditeľnej chobotnici moci. V tomto
boji vytrval desaťročia.
Kehoe a Patterson sa v šesťdesiatych rokoch
zrazili pred americkým Kongresom ako v aréne.
Kehoeova vratká veda sa v konfrontácii s kvalifikovaným a nepodplateným protivníkom začala
rúcať. V roku 1974 sa prijal plán na postupné
znižovanie obsahu olova v benzíne. Ethyl a DuPont, samozrejme, zažalovali štát pre ušlé zisky.
Olovená loby spustila masívnu antikampaň. Nepriatelia olova sú vraj čistí fanatici a je to najväčšia hanba od procesov s čarodejnicami, takto
poškodzovať priemysel, ktorý sa zaslúžil o blahobyt, milióny Američanov prídu o prácu... Ale
vedci už nachádzali ďalšie a ďalšie dôkazy o jedovatosti olova v malých množstvách. V roku
1986 Spojené štáty definitívne ukončili pridávanie olova do benzínu. V Európe boli prví Nemci
(1988) a posledný olovnatý benzín sa predal
PATTERSON > NEZNÁMI HRDINOVIA
67
v Srbsku (2010). Ešte aj počas toho Ethyl, Octel
a ďalší výrobcovia organického olova vynaložili
všetko úsilie, aby si nahradili zisky a expandovali
v treťom svete. Podplácali vlády, aby odďaľovali
zákony a zvyšovali normy pre olovo v benzíne,
v Indii až na dvojnásobok západných hodnôt.
Milióntiny gramu v decilitri krvi poškodzujú
mozgy detí. Ale v Mexico City ešte okolo roku
2000 vypúšťali do vzduchu 32 ton olova denne.
Olovená konšpirácia je vzorová, je to precedens
ďalších priemyselných konšpirácií 20. storočia.
Rovnako sa argumentovalo o neškodnosti pesticídov, azbestu, cigariet a teraz sa argumentuje
o neškodnosti geneticky modifikovaných potravín a elektrosmogu z mobilných sietí. Všetci
používajú Kehoeovo pravidlo: „Vy si myslíte, že
vám to škodí. My si myslíme, že vám to neškodí.
Prineste jednoznačné dôkazy, že máte pravdu.
Dovtedy to musíte dýchať a jesť.“ Pritom sú to
oni sami, kto korumpuje akademické inštitúcie,
brzdí nezávislý výskum a spochybňuje ho tým,
že proti nemu stavajú svoj vlastný, zmanipulovaný výskum. A ukladajú svojim obetiam, aby
priniesli dôkazy – akoby človek mal milióny na
založenie laboratórií. Keďže v žiadnom laboratóriu nemôžete testovať jedy na ľuďoch, dôkazy
nikdy nie sú jednoznačné. Pokusnými osobami
sa stanú obyvatelia Zeme vcelku.
Patterson je neznámy hrdina. Trpel pre nás,
a my si ho nepamätáme. Kehoe sa v pokoji dožil
99 rokov. Sloan a Kettering zostali v spoločenskej pamäti ako úctyhodní dobrodinci, ktorí sa
zaslúžili o zdravie človečenstva. Zo zarobených
miliárd totiž darovali 4 milióny na založenie prvej nemocnice a ústavu pre výskum rakoviny,
ktoré teraz nesú ich meno. Midgley bol počas
života oslavovaný a zasypávaný oceneniami. Žiaden iný muž nemal zničujúcejší vplyv na zemskú
atmosféru. Midgley vynašiel tetraetylolovo aj
freón. Kehoe mu dal certifikát neškodnosti na
oboje. Aj freón sa veselo ďalej vypúšťal do stratosféry, kým vedci sa nemohli dohodnúť. Midgley
po päťdesiatke ochrnul a jeho posledným vynálezom bol systém kladiek a lán, na ktorom sa dvíhali pacienti upútaní na lôžko. V tomto svojom
vynáleze sa jedného dňa zamotal a obesil. Akoby
nám sudičky symbolicky naznačili, že jeho vynálezy boli samovražedné.
EEXPEDÍCIA
EX
XPPEEDÍ
DÍCI
ÍCI
CIA A
AR
ARCHA
RCH
CHA > PORTUGALSKO
PORT
PO
ORRTTUG
TUGA
UGAL
UG
ALSK
SKO
Tibor Eliot Rostas
AAAAAAA
68
AAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
AAAAAAAAAAAAAA
aaaaaaaaaaaaaaaaaaa
Foto: Tibor Eliot Rostas
EXPEDÍCIA ARCHA > POĽSKO
Foto: Tibor Eliot Rostas
70
Foto: Tibor Eliot Rostas
71
EXPEDÍCIA ARCHA > CHRISTIANIA
72
Foto: Tibor Eliot Rostas
POĽSKO < EXPEDÍCIA ARCHA
Foto: Tibor Eliot Rostas
73
EXPEDÍCIA ARCHA > CHRISTIANIA
Foto: Tibor Eliot Rostas
74
CHRISTIANIA < EXPEDÍCIA ARCHA
Foto: Tibor Eliot Rostas
75
EXPEDÍCIA ARCHA > CHRISTIANIA
Foto: Tibor Eliot Rostas
76
CHRISTIANIA < EXPEDÍCIA ARCHA
77
EXPEDÍCIA ARCHA > CHRISTIANIA
78
CHRISTIANIA < EXPEDÍCIA ARCHA
79
Foto: Tibor Eliot Rostas
ALTERNATIVE
ALTERNATIVE VITA
VITA >> AAAAAAAAAAAAAAAA
HYPOTEKÁRNA ILÚZIA
Martin Urminský
HYPOTEKÁRNA
ILÚZIA
80
„ÚROKY NA HYPOTEKÁRNYCH ÚVEROCH SÚ NA HISTORICKY NAJNIŽŠÍCH
ÚROVNIACH. PREBIEHA HYPOTEKÁRNA REVOLÚCIA. HYPOTÉKA BEZ POPLATKU.
PRAKTICKÁ HYPOTÉKA. HYPOTÉKA PRE MLADÝCH. HYPOTÉKA BEZ
DOKLADOVANIA PRÍJMU. NAJVÝHODNEJŠIA HYPOTÉKA. AMERICKÁ HYPOTÉKA.
DÁME VÁM PENIAZE AK NEDOSTANETE NAJVÝHODNEJŠIU HYPOTÉKU.
0 % VKLAD, 0 % POPLATOK, 100 % HYPOTÉKA.“
H
ypotekárny úver alebo hypotéka je pôžička zabezpečená záložným právom
na nehnuteľnosť. Vzhľadom na to, že
nehnuteľnosť je dobrou zálohou, má takýto
úver obyčajne pomerne nízke úročenie. Toto je
oficiálna definícia. Existujú aj alternatívne hypotekárne úvery, ale pre pochopenie podstaty
fungovania hypotéky nám stačí toto jednoduché
vysvetlenie.
Proces však pokračuje ďalej. Banka s licenciou
na poskytovanie hypoték je povinná vydať hypo-
tečné záložné listy. Tieto listy ponúka investorom. Od nich následne získa financie. V praxi
to znamená, že občan síce ručí banke svojou
nehnuteľnosťou, ale nehnuteľnosť do splatenia
hypotéky v skutočnosti patrí investorovi.
Citujem vyjadrenie profesora ekonómie a rektora Ekonomickej univerzity v Bratislave:
„Pri komerčných úveroch všetky opatrenia
zamerané na zabezpečenie úverov smerujú k
ochrane záujmov komerčnej banky. Avšak pri
hypotekárnom úvere sú záujmy komerčnej banky
podriadené záujmom investorov. To znamená, že
aj v prípade úpadku hypotekárnej banky sa záujmy investorov uspokoja prednostne, dokonca aj
pred záujmami štátu. Vyjadruje to nepísaná zásada hypotekárneho bankovníctva, ktorá hovorí o
tom, že ani krach hypotekárnej banky nemôže
spochybniť dôveru investorov k hypotekárnym
záložným listom.“ (Sivák a kol., 2007).
KTO JE CHRÁNENÝ, KTO ZNÁŠA RIZIKÁ
Takže nie občan, nie štát, ba ani akcionári banky poskytujúcej hypotéku nie sú v prípade krachu banky chránení. Chránený je prednostne
investor, čiže investičný fond, investičná či iná
banka vlastniaca hypotekárny záložný list. Jedným slovom: chránené sú takzvané „big money“.
Právo právnickej osoby je nadradené právu človeka. Ľudské práva a slobody, dokonca aj modla súčasného kapitalizmu právo na majetok sú
podriadené právam i záujmom korporácií. Malý
majetok je podriadený veľkému majetku.
Aj ostatné riziká znášajú všetci, len nie investori.
Napríklad riziko spojené s nehnuteľnosťou, ktoré spočíva najmä v možnosti jej znehodnotenia
(prípadne straty trhovej hodnoty). Pre prípad
znehodnotenia sa vykonáva povinné poistenie
nehnuteľnosti s vinkuláciou poistky v prospech
banky. Teda aj samotná komerčná banka má
vždy väčšie práva a znáša menšie riziká ako človek. Ten je na poslednom mieste.
Jedno z mála rizík, ktoré znáša banka ako dlžník, je riziko neumiestnenia hypotekárnych záložných listov a riziko predčasného splatenia.
Tieto riziká sú neporovnateľné s rizikom občana,
človeka, rodiny. Človek riskuje vlastnú strechu
nad hlavou. Banka fiktívnu stratu peňazí bez reálnej hodnoty. Dá sa teda jednoznačne povedať,
že pre investorov i banky je hypotéka najbezpečnejšou investíciou. Zároveň je aj najvýnosnejšou.
Rád vám vysvetlím prečo.
ANGLICKÝ PRÍKLAD
Najskôr vám priblížim slová Michaela Rowbothama z jeho knihy Smrteľné zovretie:
„Hypotéky sú súčasťou života vo Veľkej Británii
až do takej miery, že väčšina ľudí si neuvedomuje, že ak si chcú niečo kúpiť, musia si najprv požičať. Polovica populácie Veľkej Británie býva v
domoch, ktoré boli kúpené pomocou hypoték,
a to už je požičiavanie a tvorba peňazí naozaj
81
ALTERNATIVE VITA > HYPOTEKÁRNA ILÚZIA
82
vo veľkom rozmere. Dnes predstavujú hypotéky hlavnú zložku emisie peňazí a pomáhajú zahmlievať pravý charakter nášho finančného systému. Štatistické údaje z Bank of England, ako
aj čísla z Council for Mortgage Lenders (Rada
hypotekárnych veriteľov) uvádzajú, že z hypoték
je vo Veľkej Británii v súčasnosti nezaplatených
411 miliárd libier. To znamená, že prostredníctvom našich hypoték bolo vytvorených a daných
do obehu 411 miliárd libier, čo predstavuje zhruba 60 % celkovej peňažnej zásoby (v Anglicku).
Keďže sú to obrovské sumy, hypotéky zohrávajú
kľúčovú úlohu pri emisii peňazí do moderného hospodárstva postaveného na zadlženosti.
Domy sú jednoznačne tými najdrahšími spotrebiteľskými položkami v ekonomike, a práve preto sa u nich najakútnejšie pociťuje a najvýraznejšie prejavuje nedostatok peňazí. Z toho istého
dôvodu sú hypotéky vysoko efektívne v tvorbe a
pumpovaní peňazí do ekonomiky. Hypotéky na
domy predstavujú veľké sumy peňazí a splátky
sú rozložené na dlhé obdobia. To znamená, že
sa vytvára veľké množstvo peňazí, ktoré zásobí
ekonomiku na mnoho rokov. Peniaze vytvorené
hypotékami obiehajú v ekonomike, slúžia ako
výmenný prostriedok umožňujúci kupovať a predávať menej nákladné spotrebné predmety či
služby. Povedané inými slovami, hypotéky do istej miery kompenzujú nedostatok peňazí a robia
to tak, že emitujú peniaze do ekonomiky. Takéto
dlhodobé hypotéky na majetok majú absolútne
kľúčový význam pre finančnú ekonomiku postavenú na zadlženosti. Toto sa môže zdať ako
trochu zvláštny pohľad na hypotéky vykresľované predsa ako finančná služba ponúkaná priateľskými stavebnými spoločnosťami; metóda,
vďaka ktorej si ľudia môžu dovoliť kúpiť to, čo
si inak dovoliť nemôžu. Štatisticky je však jednoznačne potvrdené, že hypotéky nie sú ani tak
prostriedkom, vďaka ktorému sa obyvateľ môže
stať majiteľom domu, ako skôr mechanizmom
na pumpovanie peňazí do ekonomiky.
O našej demokracii sa hovorí, že je založená
na vlastníctve majetku, avšak dôkazy svedčia o
čomsi úplne inom. V roku 1963 boli približne
3 milióny domov zaťažené hypotékou. Do roku
1966 sa toto číslo sa zvýšilo na 11 miliónov, čiže
45 % všetkých domov v krajine. Tento obrovský
nárast majetku zaťaženého hypotékou je niekedy zdôvodňovaný tvrdením, že „oveľa viac ľudí
teraz vlastní domy“. Ale oni ich nevlastnia! Tieto domy sú zaťažené hypotékou, a ak je na ňom
uvalená hypotéka, ty ten dom nevlastníš. Veď
hypotéka znamená práve to! Človek nevlastní
majetok, v ktorom býva, kým celá hypotéka nie
je splatená, pretože príslušná banka či stavebná
spoločnosť ostáva až do tohto momentu jeho
majiteľom.“
NÁROD DLŽNÍKOV
Za sledované obdobie 1960 – 1996 klesol počet
domov v súkromnom vlastníctve z 51 % na 35 %.
Napriek 36 rokom, počas ktorých ľudia zaplatili obrovské sumy za hypotéky, podiel domov
v súkromnom vlastníctve poklesol! To však nie
je všetko. Spočiatku sa hypotekárny dlh rovnal
1,1-násobku priemernej ročnej mzdy vo Veľkej
Británii. Za 30 rokov narástol na dvojnásobok.
Toto je praktický dôsledok nárastu nezaplatených hypoték z 3,5 mld. libier v roku 1963 na
411 mld. libier v roku 1996. Podiel mesačnej
splátky na mesačných výdavkoch rodinného
rozpočtu vzrástol takmer dvojnásobne z 9,5 %
na 17 %. Angličania nielen viacej dlhujú, ale aj
viacej mesačne splácajú.
Angličania teda sami priznávajú, že sú národom
dlžníkov. Ak je západná demokracia založená
na vlastníctve majetku, tak z tohto tvrdenia implicitne vyplýva, že miera demokracie vo Veľkej
Británii permanentne klesá. Klesá totiž množstvo majetku vo vlastníctve občanov.
V Spojených štátoch je to ešte horšie. Až 70 %
amerického súkromného/komerčného dlhu má
formu hypotekárneho úveru na nehnuteľnosť.
Vo všetkých sledovaných ekonomických ukazovateľoch išla americká domácnosť dolu vodou.
V súčasnosti je americkým štandardom rodina
s dvomi príjmami, ktorá neodmietne žiadnu fušku. Ak by sa však počítalo s priemernou mzdou,
výsledky by boli ešte dramatickejšie. Je faktom,
že najbohatší národ na svete nemôže ani na sekundu prestať zarábať.
Tento trend je celosvetový. Aj v Ázii či Austrálii
rovnako ako všade vo svete kupujú ľudia nehnuteľnosti, a napriek tomu ich nevlastnia. Počet
HYPOTEKÁRNA ILÚZIA > ALTERNATIVE VITA
nehnuteľností v osobnom vlastníctve klesá všade. V Japonsku existujú tzv. generačné hypotéky. Hoci sa Japonci dožívajú relatívne vysokého
veku, ceny nehnuteľností sú také vysoké, že banky požadujú, aby hypotéku splácali aj potomkovia. Rovnaký proces transferu majetku nastal aj
na Slovensku. Domy a iné nehnuteľnosti vybudované za socializmu postupne prechádzajú do
vlastníctva fondov a bánk. Rovnako sa to deje
aj s novovybudovanými domami či historickými
zreštituovanými nehnuteľnosťami a pôdou. Už
chápete, prečo sú desaťtisíce domov a desaťtisíce bytov neobývaných? Už rozumiete, prečo sú
najhonosnejšie a najväčšie budovy v centrách
miest banky?
GLOBÁLNY PRESUN MAJETKU
Globálny trend smerujúci k zvyšovaniu hypotekárnej zadlženosti môže miasť konvenčných
ekonómov i expertov na bytovú výstavbu. V
rámci monetárneho systému postaveného na
zadlženosti je úplne logický. Na priamu kúpu
domu obyčajným občanom peniaze ako také
jednoducho neexistujú. Peniaze poskytnuté vo
forme pôžičky na hypotéku nie sú peniaze, ktoré
predtým ležali v banke. Sú to nové peniaze vytvorené s konkrétnym cieľom kúpy domu, o ktoré sa
zvyšuje celková peňažná zásoba. Tieto peniaze
vzniknú až podpisom zmluvy o úvere.
Z predchádzajúcich faktov môžeme konštatovať,
že zvyšujúci sa počet hypoték korešponduje so
znižujúcim sa podielom nehnuteľností v osobnom vlastníctve. Rozvoj hypoték neprináša lepšiu dostupnosť základnej ľudskej potreby – vlastného bývania. Naopak. Znižuje počet občanov
vlastniacich nehnuteľnosť. Vytvára veľkú a dlhodobú úverovú zaťaženosť obyvateľstva.
Reálne teda hypotéka slúži na generovanie veľkého množstva nových peňazí do systému. Hypotéka je z hľadiska objemu jednoznačne najväčšia položka v úverovom portofóliu občana.
Nové peniaze vznikajú len na základe dlhu. Ak
vám banka poskytne 100 % hypotéku, dáva vám
100 % nových peňazí. Vytvorili ste ich VY podpisom zmluvy o úvere. Ak nepodpíšete, tie peniaze neexistujú. Banka má 100 % nových peňazí, ktoré od momentu podpisu vytvárajú ďalšie
prostredníctvom úrokov. Vy zaplatíte na úrokoch
o 30 až 80 % viacej. Je to legálna úžera.
Bežnú hypotéku 100.000 eur na 30 rokov pri minimálnom úroku 2 % p. a. preplatíte o 33.063
eur. Celkovo zaplatíte 133.063 eur. Bez mesačných poplatkov a poistenia. Bez poplatkov za
znalecký posudok, vklad do katastra, zapísanie vecného bremena a bez prípadných pokút.
Banka teda odčerpá z rodinného rozpočtu viac
než tretinu ceny nehnuteľnosti len na úrokoch
a rôznych skrytých poplatkoch. Samozrejme, za
predpokladu, že dokážete 30 rokov pravidelne
splácať 369,62 eur mesačne. Ak nie, nehnuteľnosť zostane banke. Banke je to jedno. Vy ste
pre ňu najprv vytvorili 100.000 eur. Potom ste
jej tieto novovytvorené peniaze priniesli do banky aj s obrovským úrokom. A často si priplatíte
ešte aj za evidenciu vlastného dlhu.
To, že niekto nemá peniaze na hypotéku, nie je
spôsobené tým, že ich má práve teraz niekto iný.
Je to spôsobené tým, že veľa ľudí pred ním si
hypotéku vzalo, čím vygenerovalo veľa nových
peňazí do systému, a teda nehnuteľnosti i hypotéky zdražili. So stúpajúcim množstvom hypoték
budú stúpať i ceny nehnuteľností. Ceny nehnuteľností sa budú nafukovať rýchlejšie. Bublina,
ktorá sa nafukuje rýchlejšie, zvyčajne praskne
skôr. Naša ekonomika sa môže volať bublinová
ekonomika, pretože princíp bublín funguje vo
všetkých jej oblastiach.
So stúpajúcim počtom hypoték a stúpajúcimi
cenami nehnuteľností bude stúpať aj počet ľudí
neschopných splácať hypotéky. Bankám teda
okrem novovytvorených peňazí a úrokov budú
pribúdať aj nehnuteľnosti. V tomto kolobehu
vždy postupne odpadáva čoraz viacej občanov,
a zároveň sa čoraz viacej nehnuteľností dostáva
do vlastníctva fondov a korporácií. Tento vertikálny presun majetku nahor je základným princípom súčasného ekonomického systému. Ak
by tí hore nerobili absolútne nič len dedili svoje
bohatstvo, všetok majetok sveta aj tak postupne
skončí v ich rukách. Žijeme v obrovskej hre na
monopoly. A presne ako v monopoloch, aj v
tomto systéme nakoniec skončí všetko v jedných
rukách. Ale určite nie vo vašich... Vo vašich rukách zostane neviditeľná reťaz, ktorou ste sa na
polovičku svojho života pripútali k banke.
83
ALTERNATIVE VITA > BÝVANIE BEZ HYPOTÉK
Marián Benka
BÝVANIE BEZ
HYPOTÉK
84
AAAAAA
Š
aaaaaaaaaaa
BÝVANIE BEZ HYPOTÉK > ALTERNATIVE VITA
85
ALTERNATIVE VITA > DOM, KTORÝ VÁS ZOHREJE AJ NAKŔMI
Alexandra Baliaková
DOM, KTORÝ VÁS
ZOHREJE AJ NAKŔMI
86
AMERICKÝ ARCHITEKT MICHAEL REYNOLDS SA PRIBLIŽNE PRED 40 ROKMI
ZAČAL ZAOBERAŤ MYŠLIENKOU TRVALO UDRŽATEĽNÉHO BÝVANIA
DOSTUPNÉHO PRE KOHOKOĽVEK A KDEKOĽVEK NA NAŠEJ PLANÉTE.
SNAŽIL SA VYMYSLIEŤ DOM ÚPLNE NEZÁVISLÝ OD INŽINIERSKYCH SIETÍ,
KTORÝ BY SA STARAL O SVOJICH MAJITEĽOV TAK, ŽE BY NEBOLI ODKÁZANÍ
NA VEREJNÉ SLUŽBY A PRAVIDELNÝ MESAČNÝ PRÍJEM.
K
eďže podľa jeho názoru nemá dnešná architektúra nič spoločné s potrebami ľudí,
začal v púšti Nového Mexika experimentovať s nápadmi, ktoré využívali fyziku, biológiu
a prírodné javy v ľudský prospech. Spočiatku šlo
skôr o metódu pokus – omyl, ale vďaka možnosti
slobodne zlyhať a poučiť sa z vlastných chýb postupne vyvinul svoj koncept udržateľného bývania.
Pomenoval ho „Zemoloď“ (v anglickom origináli
Earthship), lebo svojou nezávislosťou pripomína
loď, ktorá pláva na zemi. Zemoloď nemá žiadne
základy a nič do nej, ani z nej nevedie – žiadne rúry
s plynom, elektrina, vodovod, žiaden vývod odpadu... Jednoducho je to dom, ktorý sa na súši správa
rovnako nezávisle ako loď na mori.
Zemoloď je navrhnutá tak, aby sa v každom
kúte sveta prispôsobila tamojším prírodným
podmienkam. Jej systém je zložený zo šiestich
základných funkcií – zaobstaráva a čistí vodu,
zbiera a poskytuje teplo, vyrába elektrinu, slúži
ako prístrešok, recykluje odpad a pomáha nám
získať základné potraviny. Dokáže to vďaka svojej unikátnej konštrukcii, ktorá je uspôsobená
pre každú oblasť na svete a nezáleží na tom, či
ide o trópy, zóny veľkého chladu, sucha či tepla..
KOLOBEH VODY
Strecha je navrhnutá tak, aby zbierala dažďovú
vodu, ktorá z nej steká cez filtračný systém pozostávajúci z rôzne hrubých štrkov a pieskov do
veľkej nádrže. Tam sa hromadí a gravitačným
spádom je rozvádzaná do solárnych ohrievačov
v okne, ktoré ju ohrejú a vedú do sprchy a do
umývadla ako pitnú vodu. V miestnosti, kde je
87
sprcha, je podlaha tvorená štrkom a pieskom,
ktorý vodu prefiltruje a potrubím odvádza do
tzv. botanických buniek tvorených rastlinami.
Botanická bunka je v podstate veľká vykopaná
diera v zemi, vystlaná silnou a zdravotne vyhovujúcou gumenou plachtou. Nachádzajú sa v nej
kamene, štrk, piesok a vrstva hliny, v ktorej sú
zasadené rastliny. Ich korene tvoria koreňovú
čističku, prečisťujú vodu odchádzajúcu zo sprchy, ktorá je potom prostredníctvom hadice
vedená do nádržky v záchode a používa sa na
splachovanie.
Na záchodovej mise je špeciálne sedadlo, ktoré
odvádza vodu a moč do jednej nádrže a tuhé
exkrementy do druhej, slúžiacej ako anaeróbny
procesor, kde bez prístupu vzduchu prejdú exkrementy prvou fázou rozkladu. Odtiaľ odpad
aeróbne putuje do botanického skladu, v ktorom
rastliny dokončia jeho rozklad a vznikne neškodný ľudský hnoj. Celkovo sa teda voda zachytená
na streche použije až štyrikrát – ako pitná voda,
úžitková voda v sprche, na zalievanie rastlín
v botanickej bunke a ešte aj ako úžitková voda
na splachovanie toalety.
DOKONALÁ IZOLÁCIA
Ďalšou spomínanou funkciou Zemolodí je zbieranie a poskytovanie tepla, takže kúrenie sa stáva
nepotrebným. Tento výsledok dosahuje Michael
Reynolds využívaním prírodných materiálov,
ako je hlina, a odpadových materiálov, ako sú
staré pneumatiky, plastové a sklenené fľaše či
hliníkové plechovky. Pneumatiky sú veľmi pevné
a húževnaté tepelné izolanty, ktoré nepotrebujú
cement na to, aby držali. Jednoducho sa do nich
po obvode vloží kúsok fólie a papierového kartóna a vnútro sa vyplní zeminou. Tá sa musí poriadne utlačiť dovnútra pomocou väčších kladív,
následkom čoho je takáto pneumatika z 90 %
ako lisovaná tehla.
Pneumatiky sa ukladajú jedna na druhú tak, aby
sa prekrývali polovicou svojho povrchu a do
vzniknutých medzier sa vloží buď plechovka
alebo plastová fľaša. Pomocou tohto postupu sa
stavia väčšina stien Zemolodí, ktoré zvyknú mať
vďaka veľkému priemeru pneumatík hrúbku aj
dva metre. Na vrstvu z pneumatík sa ukladajú
vrstvy hliny a plechoviek či fliaš podľa toho, čo
máte k dispozícii. Odpadové materiály sa na stav-
ALTERNATIVE VITA > DOM, KTORÝ VÁS ZOHREJE AJ NAKŔMI
bu používajú najmä preto, že sú ľahko dostupné a zadarmo všade vo svete. Navyše využitím
takýchto materiálov pomáhame planéte zbaviť
sa značného množstva odpadu, ktorý by sa na
skládke dlho rozkladal. V kombinácii s hlinou
a pneumatikami tvoria termomasu, hmotu fyzikálnymi vlastnosťami podobnú kameňu, ktorá
do seba ukladá energiu pochádzajúcu zo slnka,
uchováva ju a vyhrieva dom aj vtedy, keď slnko
nesvieti. Stavba si tak dokáže udržať konštantnú
teplotu počas celého roka, a preto nepotrebuje
kúrenie, ani klimatizáciu. Okná Zemolodí sú
vždy smerované na juh a natočené tak, aby aj
nízke zimné slnko dokázalo vyhriať vnútro slnečnou energiou, ktorej prebytok sa ukladá do
termomasy v stenách.
UZAVRETÝ EKOSYSTÉM
88
Elektrina sa vyrába pomocou solárnych článkov rozmiestnených prevažne na južnej strane
domu a v oblastiach, kde často fúka silný vietor,
sa zvyknú používať aj veterné turbíny. Získanou
elektrinou sa nabíjajú batérie, z ktorých čerpáte
prúd v noci alebo počas bezvetria.
Poslednými dvoma funkciami je zaisťovanie základných potravín a recyklácia odpadu. Obe sme
už čiastočne spomenuli, úzko spolu súvisia. Medzi rastlinami botanickej bunky, ktorá je umiestnená akoby v predsieni pod oknami Zemolode,
vedie chodníček, kadiaľ sa dostanete ku každej
miestnosti vo vnútri. Rastliny slúžia nielen ako
koreňová čistička, ale aj ako zdroj obživy, pretože
majú dostatok slnečného svetla a vody. Je možné pestovať aj exotickejšie druhy náročnejšie na
teplo, ako sú citrusy či banánovníky. Súčasťou
niektorých väčších Zemolodí býva aj hmyz, ktorý sa stará o opeľovanie rastlín a ponúka tak úplnú nezávislosť od vonkajšieho sveta. Prebytočná
voda z umývania riadu či iné odpadové vody sa
vlievajú do otvoru v botanickej bunke, cez ktorý
je prehodená hustá tkanina zachytávajúca hrubé
nečistoty. Koreňový systém rastlín si dokáže poradiť aj s bežnými hygienickými prípravkami či
prostriedkami na umývanie riadu.
MODELOVÁ STAVBA V ČECHÁCH
Ak sa vám koncept Zemolode zdá ako vystrihnutý z nejakého sci-fi filmu a nedokážete si to
naživo predstaviť, môžete navštíviť Zemoloď Zeměnku v Sázave pri Prahe. Je majetkom občianskeho združenia Zeměloď, ktoré ju postavilo
s cieľom využívať ju ako modelovú stavbu, prvú
svojho druhu v strednej Európe. Po otestovaní
v našich podmienkach či doladení prípadných
nedostatkov by mala byť európskym centrom
Zemolodí Michaela Reynoldsa. On sám viedol
jej stavbu a spolu s tímom štyridsiatich ľudí ju
postavil už za 21 dní!
Interiéry a okolie Zeměnky ešte nie sú úplne
dokončené a stále sa na nich pracuje. Po konečných úpravách má slúžiť ako informačné a vzdelávacie centrum sebestačných stavieb. Návštevníci si ju môžu prehliadnuť a zoznámiť sa s jej
konceptom priamo na mieste. Okrem vytvorenia
vzdelávacieho centra je cieľom združenia Zeměloď vybudovať tím ľudí, ktorý bude schopný
so stavbou odborne poradiť a pomôcť, pretože
v súčasnosti neexistuje v našom regióne žiadna
firma, ktorá by sa stavbou takýchto sebestačných domov zaoberala.
UŠETRENÉ PENIAZE
Ako teda postupovať, ak si chcete niečo podobné postaviť? Martin Pruška, spoluzakladateľ
združenia Zeměloď, mi na túto otázku odpovedal odporúčaním začať na vlastnom pozemku
s nejakým menším objektom, ako je vonkajší
záchod, kôlňa či napríklad garáž, a otestovať si
stavebné postupy v praxi. Postaviť to vraj dokáže
každý, pretože sú využívané jednoduché technológie a postupy, označované ako „low-tech“
(opak sofistikovaných „high-tech“ technológií),
pri ktorých dokážu pomôcť dokonca aj deti. Ak
si jednotlivé etapy stavby chcete vyskúšať, ale nemáte kde, o. z. Zeměloď vám ponúka možnosť
zúčastniť sa stavebných dielní, ktoré pravidelne
usporadúvajú, a pomôcť tak s dotvorením Zeměnky, či prísť na seminár a naučiť sa o stavbe
viac formou prednášok.
Určite je namieste otázka, koľko postavenie sebestačnej Zemolode stojí, a či sa to vôbec oplatí.
Pre predstavu môžem uviesť, že stavba Zeměnky
stála približne 1 milión českých korún, a je to
typ prístrešku na prežitie, čiže jeden z lacnejších
modelov. Sú aj vylepšené, väčšie a krajšie typy,
ktoré stoja asi rovnako ako stavba porovnateľ-
DOM, KTORÝ VÁS ZOHREJE AJ NAKŔMI > ALTERNATIVE VITA
ale aj pre spoločnosť ako celok. V dnešnej dobe
ľudia strácajú svoju niekdajšiu životaschopnosť
a ich životný štýl má zhubné dopady na našu
planétu. Vedú sa diskusie o tom, koľko času nám
ostáva a ako dlho je dnešný spôsob života ešte
udržateľný. Ak bude vývoj pokračovať rovnakým
tempom, Zem sa časom stane neobývateľnou.
Jedným zo spôsobov, ako zvrátiť tento trend, by
mohlo byť bývanie v podobe Zemolodí, ktoré
nám navyše umožnia vziať každý aspekt našich
životov pod našu kontrolu.
Nemusíte platiť firmám, vládam ani korporáciám a môžete viesť slobodný život v podmienkach, aké si sami zvolíte a vytvoríte. Reynolds
na svojom koncepte udržateľného bývania vyzdvihuje najmä aspekty zodpovednosti a humanity, vďaka ktorým by sa svet mohol stať lepším
miestom pre život. Už teraz je na svete viac ako
tisícka Zemolodí a nové stále rýchlejšie pribúdajú. Aký bude ich ďalší osud a či sa tento spôsob trvalo udržateľného a sebestačného bývania
presadí aj u nás, ukáže budúcnosť. Každopádne,
Zemolode môžu predstavovať lákavú alternatívu
ného domu, avšak s dvoma neprekonateľnými
výhodami v prospech Zemolodí. Prvou je, že po
dostavaní nemáte už žiadne náklady na vodu,
energie, stočné či odvoz odpadu, a druhou je,
že sa veľmi ľahko udržiava. Keďže ju dokážete
postaviť vlastnými rukami, ste schopní ju tými
istými rukami aj opraviť.
Tretia výhoda: v prípade, že nepotrebujete mať
v Zemolodi trvalé bydlisko, môžete ju postaviť,
kdekoľvek sa vám zapáči. A obyčajný pozemok
je podstatne lacnejší ako ten stavebný práve preto, že nemá zavedené inžinierske siete a kanalizáciu. Pruška ako príklad uviedol, že Zeměnka je
vedená ako hospodárska stavba a postavená na
pozemku, ktorý stál 8 Kč za jeden meter štvorcový. Jedinou drahšou položkou sú ekologické
technológie, ktoré vám však rozdiel v cene oproti tým klasickým vrátia už po niekoľkých rokoch
užívania, pretože s nimi nemáte ďalšie náklady
a vystačia si s energiou získanou vašou Zemoloďou.
CESTA K SLOBODE
Koncept trvalo udržateľného bývania, akým
je Zemoloď, nemá výhody len pre jednotlivca,
najmä pre mladých ľudí, ktorí si ich budú môcť
svojpomocne postaviť za omnoho menšie náklady na stavbu aj pozemok a po dokončení už
nebudú mať žiadne náklady na energie, vodu či
ostatné poplatky.
Ak sa chcete o Zemolodiach dozvedieť viac, obráťte sa na stránky zemelod.cz či earthship.com.
Za zmienku stojí aj film režiséra Olivera Hodgea
Architekt odpadu (v anglickom origináli Garbage Warrior).
89
ALTERNATIVE VITA >DREVENÉ DOMY
Zuzana Vernerová
DREVENÉ
DOMY
AAAAAA
90
T
aaaaaa
DREVENÉ DOMY > ALTERNATIVE VITA
91
ALTERNATIVE VITA > LUXUSNÉ TICHO
Michal Lištiak
LUXUSNÉ
TICHO
92
SKORO POLOVICA SVETOVEJ POPULÁCIE DNES ŽIJE V MESTSKÝCH ALEBO
PRÍMESTSKÝCH OBLASTIACH. PREDPOVEDÁ SA, ŽE DO ROKU 2050 SA POPULÁCIA
MIEST VO SVETE ZVÝŠI O ĎALŠÍCH 2,6 MILLIARDY. TENTO TREND IBA POTVRDZUJE
FAKT, ŽE SVET JE ČORAZ RUŠNEJŠÍ A TICHO SA STÁVA SKÔR LUXUSOM.
Ž
ijeme natlačení jeden vedľa druhého, počujeme susedov, ich psov, deti, hudbu, hádky, ale aj milostné hry. Vyjsť von na ulicu
veľa nerieši, pretože nás obklopí hustá premávka
áut, električiek, autobusov a v neposlednom rade
davy ľudí, ktorí spoločne vytvárajú zvuk podobný
roju včiel. A keď už sa na chvíľu ocitneme sami na
relatívne tichom mieste, doslova si prilepíme telefón k uchu a vedieme tie „nekonečné” rozhovory,
do ktorých nás tlačia operátori svojimi „akciami”.
Nepochybujme, že to má dopad na psychickú
pohodu a duševné zdravie. Osvojili sme si zvyky,
ktoré nás oberajú o kvalitný čas, ale my to už
dnes takto nevnímame. Sme prispôsobení rýchlo plynúcej dobe a tichu sa (ne)vedome vyhýbame dobrovoľne. Prvé, čo urobíme po príchode
domov, je, že si zapneme rádio, televízor alebo
počítač. Nedaj bože, aby sa okolo nás nič nedialo. V aute to, samozrejme, pokračuje zapnutím
autorádia alebo Bluetooth sady na telefonovanie.
Následne obed v preplnených reštauráciách alebo bizniscentrách, kde sa spája hudba s komunikujúcim davom ľudí a hláseniami o preparkovaní
vozidla alebo vyzdvihnutí stratených ratolestí na
informáciách. A keď konečne príde víkend, tak
si to všetko mnohí zopakujú ešte raz.
Uvedomenie si toho neustáleho hluku okolo
nás môže veci dočasne zhoršiť a znepríjemniť,
ale je zároveň jedinou cestou, ako hľadať riešenie. A to spočíva v spoznávaní ticha, jeho krásy
a znovuobjavení vlastného vnímania. Pre mnohých to môže byť ťažký oriešok, lebo podvedome vnímajú ticho tak trochu depresívne. To
preto, že sme zvyknutí na neustály hluk, ktorý
LUXUSNÉ TICHO > ALTERNATIVE VITA
narušuje náš nervový systém a duševnú pohodu.
Strácame rovnováhu.
Vyrazte si von z mesta! V Japonsku to nazývajú „shinrin-yoku”, čo by v našej reči znamenalo
„lesný kúpeľ”. Snažia sa ním popísať nevyhnutnú potrebu ľudí spojiť sa s prírodou. Na chvíľu
opustiť technológie a počúvať prirodzené zvuky vetra, vŕzgajúcich stromov, pospevujúcich
vtákov a ďalšie, ktoré sa z našich husto osídlených miest vytratili. Japonci napriek extrémne
rýchlemu technologickému rozvoju nezanevreli
na túto tradíciu. Dokonca majú „shinrin-yoku”
plán zahrnutý vo vládnom programe už od roku
1982. A je aktuálny aj dnes. Podnecuje obyvateľov Japonska tráviť čas v prírode a vyzdvihuje
kvalitu a čistotu lesov najmä v oblasti Jakušimy.
Dajú sa v nej nájsť starodávne lesy so stromami borovicového pôvodu, ktoré sú tisícky rokov
staré. Pravidelný pobyt alebo prechádzka v takomto prostredí hrá nesmierne dôležitú úlohu
pri duševnom ozdravovaní. Japonci majú prírodu a duševné zdravie človeka zakorenené hlboko
v sebe, je súčasťou ich tradície. O tom svedčí aj
fakt, že 60 % územia celého Japonska stále tvoria lesy, a tak nie je pre ľudí problém nájsť svoj
lesný kúpeľ v okolí každého veľkomesta.
To je však obraz dnešnej doby, koncentrovania
sa populácie do veľkých miest. Historicky však
žili Japonci priamo v srdci týchto starodávnych
lesov v oblasti Jakušimy a využívali zdroje prírody na stavbu obydlí, vlastné prežitie a sebestačnosť. Dnes je 90 % tejto oblasti stále pokrytej lesmi a je uznaná za chránenú oblasť s obrovským
ekologickým významom. Japonci tak stále môžu
v Jakušime zažiť intenzívne spojenie s prírodou.
Musíme si priznať, že sme na tom oveľa horšie.
Naša schopnosť vnímať a chrániť si bohatstvo
prírody bola otupená. Dostali sme hračku (zábavné parky a biznis centrá) a s otvorenou náručou sme ju prijali, kým pustošenie a skupovanie
našich najvzácnejších prírodných oblastí gradovalo. My Slováci sme brali kvalitu a krásu čistého
vzduchu, priezračných tokov riek a prirodzenej
vegetácie za samozrejmosť. Dnes, keď sa nám
to všetko stáva čoraz nedostupnejšie, začíname
túžiť po znovuobjavení samých seba v spojitosti
s prírodou. Dnes sa už na TICHO pozeráme ako
na nedostatkový zážitok, ktorý má väčšiu cenu
ako všetky hračky, akými sme zatienili svoje
zmysly. Všetko nasvedčuje tomu, že raz aj tento
zážitok bude mať svoju cenu, čo bude len dôsledok prehustenia obyvateľstva a nedostatku miest
na odpočinok. Mnohým to, čo tu teraz máme
zadarmo, nepríde atraktívne. Keď sa na to však
pozrieme z iného pohľadu, za tichom a pokojom
už predsa aj dnes cestujeme. Akurát to nemá
nálepku „lesný kúpeľ“ alebo slovo “ticho” v názve pobytu. Prijateľnejšie nám prídu názvy ako
dovolenka, zájazd, túra alebo výlet. V podstate
však platíme peniaze za možnosť zažiť TICHO
a POKOJ.
Ak chceme naozaj stimulovať svoje zmysly, nechajme ticho pôsobiť. Ticho nás nemanipuluje
tak, ako to robí väčšina tých „hlučných” podnetov v televízii, rádiách, v práci či na uliciach. Ticho nás o ničom nepresviedča tak, ako to robia
ľudia, s ktorými sa stretávame. Ticho je krásne,
inšpirujúce, motivujúce a dovoľuje nám vniesť si
skutočné hodnoty do nášho života.
Autor je tvorcom stránok www.e-wellness.sk
93
ALTERNATIVE VITA > PRÍRUČKA PREŽITIA: ORIENTÁCIA V TERÉNE
Patrik Žitník
PRÍRUČKA PREŽITIA:
ORIENTÁCIA V TERÉNE
10. ČASŤ
94
TECHNICKÉ PROSTRIEDKY SLÚŽIACE NA ORIENTÁCIU NEBUDÚ PO KOLAPSE
PRAVDEPODOBNE DOSTUPNÉ. VÄČŠINOU SÚ ZALOŽENÉ NA SATELITNEJ NAVIGÁCII,
A TÁ NEMUSÍ FUNGOVAŤ. OKREM TOHO FUNGUJÚ NA BATERKY A ICH VÝMENU
ALEBO DOBÍJANIE TIEŽ ZREJME NEDOKÁŽETE ZABEZPEČIŤ. NA PRAKTICKÚ
ORIENTÁCIU VÁM VŠAK STAČÍ OVLÁDAŤ JEDNODUCHÉ ZÁKLADY BEZ AKÝCHKOĽVEK
TECHNOLÓGIÍ.
V
situácii po kolapse sa zrejme budete potrebovať presúvať v prírodnom teréne – či už
kvôli bezpečiu alebo hľadaniu oblasti so zdrojmi
potrebnými na prežitie. Bez základov orientácie
sa nedostanete tam, kam potrebujete. Orientácia
nám slúži hlavne na zisťovanie svetových strán
a určovanie vlastnej polohy, prípadne cieľového
bodu. Všeobecne panuje názor, že je to ťažké
a zložité. Opak je pravdou. Ide o jednoduché
princípy, zásady a postupnosť.
Technika vám okrem svetových strán a polohy
poskytne aj údaje o tom, koľko kilometrov vám
ostáva do cieľového bodu, môžete vidieť aj také
detaily, ako je rýchlosť pochodu, nadmorská výška jednotlivých bodov, aktuálna nadmorská výška a pod. V zásade sú to však údaje, bez ktorých
sa zaobídete.
V podmienkach prežitia je základom hrubé určovanie svetových strán a smeru pochodu. Ak
máte ísť na sever k nejakej komunikácii alebo
rieke a viete, že tam je, je jedno, či idete presne
na sever alebo s odchýlkou +/- 5 stupňov. Postup
pri orientácii je nasledovný:
Nájdite si vyvýšené odkryté (nezarastené) miesto na okolí a dostaňte sa na vrchol.
Zistite, kde sa nachádza na oblohe slnko.
Podľa slnka určite svetové strany.
Svetové strany podľa slnka určíme pomocou troch-štyroch paličiek vysokých cca 20 cm. V podstate si vytvoríme improvizované slnečné hodiny.
Potrebujeme na to len trochu času a relatívne vodorovnú plochu. Do stredu plochy zabodneme
jednu pomocnú paličku, ktorá začne vrhať tieň.
Vrchol tieňa si hneď na začiatku označíme ako
prvý bod (ďalšou paličkou, kamienkom...). Nazveme si ho v duchu bodom Z (ako západ). Počkáme zhruba 15 – 20 minút (tieň sa za ten čas
dostatočne presunie) a opäť poznačíme vrchol
tieňa kamienkom alebo inou paličkou. Nazveme
ho bodom V (ako východ).
PRÍRUČKA PREŽITIA: ORENTÁCIA V TERÉNE > ALTERNATIVE VITA
Takto máme poznačené dva body, medzi ktorými za uplynulý čas nastal posun. Keď ich spojíme pomyselnou priamkou (v teréne si ju môžeme nakresliť priamo do zeme), bude smerovať
zo západu na východ. Čim precíznejšie vyznačíme obe polohy tieňa a čím rovnejšia bude vodorovná plocha, tým bude naše meranie presnejšie
(odchýlka +/- 5 – 10 stupňov je v tolerancii).
Kolmica na našu priamku nám umožní určenie
smeru na sever a juh.
Ak do priesečníka týchto priamok zabodneme
pomocnú paličku, môžeme z jej tieňa odčítať
aktuálny čas s toleranciou +/- 20 minút. Tieň sa
nám bude zobrazovať v severnej časti merania
(na severnej pologuli) a bude sa pohybovať zo
západu na východ. Ráno bude tieň na západe
a večer na východe. Rozdelením priestoru medzi západným a východným okrajom severnej
časti na 12 rovnakých úsekov získame slnečné
hodiny. Tieň mieriaci presne na sever nám bude
ukazovať 12. hodinu letného alebo 13. hodinu
zimného času. Slnko sa vtedy bude nachádzať
presne na juhu. Tieň ukazujúci presne na západ
nám určuje 6. alebo 7. hodinu rannú (slnko bude
presne na východe) a tieň smerujúci na východ
nám určuje 18. alebo 19. hodinu večernú (slnko
sa nachádza presne na západe). Z tohto sa dá
následne vychádzať pri určovaní svetových strán
pomocou hodiniek, keď podľa času vieme určiť
približne polohu slnka na oblohe a svetové strany.
Samozrejme, slnko nie je na oblohe stále viditeľné (môže byť pod mrakom). I keď dostatočne
trénovaný človek dokáže vždy určiť svetové strany. Buď sa orientuje pomocou času a polohy nevýrazného svitu slnka na oblohe alebo pomocou
prírodných úkazov, na ktoré sa však nedá vždy
spoliehať, lebo niekedy do nich zasahujú miestne špecifiká, potláčajúce alebo, naopak, vyvracajúce niektoré z nich.
Ak máte mapu alebo náčrtok terénu s určením
svetových strán, otočíte ho podľa smeru zistenej
svetovej strany. V teréne hľadáte v smere svetových strán výrazné body, ktoré prenášate na
mapu alebo náčrtok, a spájate ich pomyselnými
priamkami smerom k sebe. Na mieste, kde sa tieto pomyselné priamky na mape alebo náčrtku
pretínajú, sa nachádza vaša poloha.
Keď už vieme, kde sa nachádzame a kam sa
máme, alebo chceme dostať, môžeme sa buď držať zistenej svetovej strany a ísť stále v jej smere,
alebo si v blízkosti smeru postupu vyhliadneme
výrazné body a presúvame sa po schodnom teréne k nim. V realite to vyzerá tak, že sa zdanlivo
pohybujeme od bodu k bodu rôznym smerom,
ale v konečnom dôsledku prídeme do konečného bodu.
Osobne odporúčam jednoduchú metódu na orientáciu v teréne. Raz za čas si predstavte biely
čistý papier orientovaný v súlade so svetovými
stranami a v jeho strede si určite pomyselný bod,
o ktorom si poviete, že sa v ňom práve nachádzate. Nech už sa pohybujete akýmkoľvek smerom,
vždy si kreslite pomyselnú čiaru svojho pohybu.
Zároveň myslite na čas, aby ste vedeli odhadnúť,
ako dlho ste sa daným smerom pohybovali. Jednoduchým prepočtom, keď predpokladáte, že
v teréne s výstrojom a ťažším batohom prejdete
za 1 hodinu 4 km, môžete vedieť celkom presne,
kde sa nachádzate oproti začiatočnému bodu,
z ktorého ste vyšli, a akú vzdialenosť ste prešli.
Samozrejme, chce to trocha cviku. Nič nebude
fungovať automaticky. Ale ak si každý deň aspoň
raz uvedomíte, na akú svetovú stranu sa pozeráte
alebo idete a využijete na to len vedomosť o čase
a polohe slnka, verte mi, že po mesiaci takéhoto jednoduchého tréningu nebudete mať nikdy
problém do niekoľkých sekúnd určiť správne
svetové strany, kdekoľvek sa budete vonku v teréne nachádzať.
Autor je lektorom kurzov prežitia www.armytraining.sk.
95
NÁJOMNÍ VRAHOVIA > MÓDA PLNÁ CHÉMIE
Zuzana Peniašková
MÓDA PLNÁ CHÉMIE
N
96
a škodlivé nástrahy potravinárskych,
kozmetických alebo farmaceutických
koncernov sme si už takpovediac zvykli.
Nebezpečenstvo však predstavujú aj mnohé tričká, košele a džínsy, ktoré nosíme priamo na tele.
Pri výrobe odevov sú vo veľkej miere využívané
chemikálie ohrozujúce ľudský reprodukčný, hormonálny alebo imunitný systém.
V textile sa môžeme stretnúť napríklad so ftalátmi, používanými pri aplikácii potlače. Ide o
endokrinné disruptory narúšajúce činnosť žliaz
s vnútornou sekréciou. Spôsobujú neplodnosť,
vrodené chyby, alebo dokonca prispievajú k vzniku rakoviny prsníka. Okrem toho sa v oblečení
môžu skrývať karcinogénne arylamíny, nebezpečné pri priamom a dlhodobom styku s pokožkou. Tie vznikajú štiepením z azofarbív, používaných najmä na farbenie syntetických materiálov.
V EÚ je síce zakázaných 22 druhov, no aj tak sa
v odevoch pravidelne nachádzajú. Po výrobe sú
odevy často pokryté formaldehydom, ktorý má
zabrániť krčeniu počas prepravy. Upozorní naň
typický zápach nového oblečenia alebo kožná
alergia. Je spájaný s leukémiou a rakovinou pľúc,
spôsobuje nespavosť, bolesti hlavy, nevoľnosť a
podráždenie očí a nosa. Medzinárodná agentúra
pre výskum rakoviny zaradila formaldehyd medzi karcinogény skupiny 1 ako preukázaný karcinogén pre človeka.
Zarážajúce je, že s nebezpečnými toxínmi sa
nestretneme len v odevoch od treťotriednych
výrobcov. V nedávnej štúdii organizácie Greenpeace bolo niekoľko veľkých odevných značiek
(napr. Calvin Klein, Benetton, Armani, Zara,
C&A) usvedčených z používania nonylfenoletoxylátov (NPE) vo výrobnom procese. NPE
sa používajú ako čistiace prostriedky pri praní
oblečenia, napríklad po farbení. Vo vysokých
koncentráciách môžu okrem kože poškodiť aj
oči, respiračný systém, ale i narušiť hormonálne
funkcie. Navyše sa môžu hromadiť v tkanivách
živých organizmov. Testy neraz odhalili v oblečení aj prítomnosť ťažkých kovov, ako je chróm,
cín, kadmium alebo ortuť. Ukladajú sa v nadobličkách, niektoré spôsobujú poškodenie žliaz
s vnútornou sekréciou, iné rakovinu.
Textil a odevy nepatria v EÚ do regulovanej sféry. Bezpečné a kontrolované nie je ani detské oblečenie. Deti sú pritom najviac ohrozenou skupinou, lebo ich pokožka je jemná a priepustná
do takej miery, že môže dôjsť k prieniku jedov
do vnútorných orgánov, ako sú obličky, pľúca,
pečeň.
Testovanie bezpečnosti odevov na Slovensku
zabezpečuje Výskumný ústav textilnej chémie
(VÚTCH) – CHEMITEX v Žiline. Jeho riaditeľ
Ing. Jozef Šesták na adresu absentujúcich kontrol oblečenia hovorí: „Obchodná loby si to zjavne nepraje.“ U nás v súčasnosti platí vyhláška
Ministerstva hospodárstva SR, ktorá nariaďuje
certifikáciu odevov dovezených z tretích krajín.
Bohužiaľ, aj tá sa dá ľahko obísť.
Každý nový výrobok je potrebné doma najskôr
aspoň trikrát oprať kvôli odstráneniu formaldehydu a zvyškových látok po priemyselnom praní
a finálnej úprave textilu. To, čo je skutočne nebezpečné, sa však nevyperie. Azofarbivá, ftaláty
či ťažké kovy sú vo výrobku počas celej jeho životnosti. Preto je dobré vyhýbať sa žiarivým farbám a očiam lahodiacej potlači. Vysoké stálosti
zafarbenia sa totiž dosahujú pomocou farbív
obsahujúcich ťažké kovy. Žiaduce je vyhnúť sa
syntetickým materiálom a tiež oblečeniu, ktoré
nie je potrebné žehliť. Naopak, určite sa netreba
obávať oblečenia označeného kvetinou a slovami OEKO-TEX Standard 100. Ide o medzinárodný testovací a certifikačný systém pre textílie
vyrábané výhradne zo zdravotne neškodných
materiálov, kde sa kontrolujú všetky súčasti tvoriace odev (niť, suchý zips, etiketa...).
(P)OTRAVINY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA
Dušan Budzák
(P)OTRAVINY
AAAAAAAAAAAAA.
MAGNÉZIUM + B6
Zloženie:
aaaaaaaaaaaaaa
97
NÁJOMNÍ VRAHOVIA > LIEKY
Silvia Benková
LIEKY
AAAAAAAA
98
V
aaaaaaaa
> SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ
Samuel Roth
SAMUELOVA
PRÍRODNÁ LEKÁREŇ
O
djakživa platí, že v zdravom tele je
zdravý duch. Telo a duša sú spojené
nádoby, ktoré sa navzájom ovplyvňujú,
a preto by správna životospráva a zdravý životný
štýl mali byť vždy na prvom mieste. V každom
prípade treba podotknúť, že všeliek na neduhy
psychického pôvodu neexistuje, s nepríjemnými
a úzkostnými stavmi však možno zápasiť rôznymi spôsobmi.
Už niekoľkokrát sme v prírodnej lekárni písali
o bylinke s názvom pamajorán obyčajný, známejšej pod českým názvom dobromysl obecná. Ako
už jej názov napovedá, upokojuje rozbúrenú myseľ a pomôže aj pri nespavosti. Ak ste však tehotná, čaj z tejto bylinky v žiadnom prípade nepite.
Často využívaný rastlinami pri obdobných neduhoch sú aj levanduľa, materina dúška, medovka
či šalvia lekárska. Ale poslednú z menovaných
bylín by ste pre jej slabú toxicitu nemali užívať
dlhodobo. Pravidlo hovoriace „všetko s mierou“
však platí i pri ostatných pomocníkoch z lona
prírody.
V prípade, že nie ste fanúšikmi pitia čajov, siahnite po aromaterapii. I v tomto prípade možno
použiť silice z materinej dúšky a medovky, no
pomôcť dokáže i ruža alebo vanilka. Z jedál
vám určite neuškodí kvalitná horká čokoláda,
prípadne nepražené kakaové bôby. Vášmu telu
a následne i psychike uľahčíte vyradením alkoholu a cigariet, obmedzením prílišného prísunu sladkostí a dostatkom pohybu na čerstvom
vzduchu.
99
HERBÁR > NAJZNÁMEJŠIE MAGICKÉ RASTLINY
Vladimír Líška
NAJZNÁMEJŠIE
MAGICKÉ RASTLINY
100
MAGICKÉ RASTLINY TVORIA OD NAJSTARŠÍCH ČIAS SÚČASŤ ŽIVOTA ČLOVEKA.
TOTO JE KRÁTKY INFORMATÍVNY PREHĽAD DESIATICH –
PODĽA MŇA – NAJZNÁMEJŠÍCH. NIKOHO NENAVÁDZAM NA ICH UŽÍVANIE
A EXPERIMENTOVANIE S NIMI. PODĽA JOZEFA VESELÉHO TIETO MAGICKÉ DROGY
STIMULUJÚ ASTRÁLNE ZMYSLY ČLOVEKA. IDE PREDOVŠETKÝM O IMAGINÁCIU
A VÔĽU AKO PRACOVNÝ NÁSTROJ V MAGICKOM RITUÁLI.
NIE VŠETKY ZMENENÉ STAVY VEDOMIA SÚ VŠAK ŽIADUCE.
P
ravdepodobne najdlhšie využívaná rastlina na magické účely je chvojník (Ephedra).
Najstaršie nálezy pochádzajú z Iraku
z obdobia až 60 000 rokov p. n. l. V ľudovom liečiteľstve sa používa od nepamäti. Ako afrodiziakum, na liečbu astmy, zápalov, horúčky, chrípky,
alergií, nízkeho tlaku. Chvojník je malý ker rastúci do jedného metra v Stredomorí, Mongolsku
a v Číne. Vyvoláva eufóriu, odstraňuje únavu,
mobilizuje sily, stimuluje centrálny nervový systém. Rastlina a jej semená sú zatiaľ voľne dostupné a predajné v záhradníctvach. Chvojník
slúžil tiež ako stimulant otrokov na zlepšenie
pracovného výkonu.
V európskom priestore, ale i v starom Egypte bol
používaný blen čierny (Hyoscyamus niger). Táto
jedovatá rastlina sa používala pri vešteckých
obradoch vo veštiarni v Delfách, na vykurovanie,
potláčala bolesť pri operáciách, miernila bolesť
zubov, používala sa pri astme a pridávala sa spolu s ľuľkom a durmanom do čarodejných mastí.
Druidi ju používali na prechod do sveta mŕtvych
a „komunikáciu” s vílami. Pivo s blenom varili
už v Egypte, stávalo sa tak opojnejším a konzument smädnejším, čo spôsobovali tropánové alkaloidy. Podľa Stefana Haaga sa ešte v minulom
storočí pridával aj do plzeňského piva.
Durman (Datura) je ďalšou „čertovou” bylinou.
NAJZNÁMEJŠIE MAGICKÉ RASTLINY < HERBÁR
Má veľmi nepríjemné vedľajšie účinky, môže
spôsobiť aj trvalé psychické poruchy.
Na experimentovanie s ním treba mať potrebné znalosti, preto sa v Európe užíval len málo.
Arabi ho používali na lekárske účely ako ópium.
V Tanzánii sa pridával do piva, inde sa fajčili
semená spolu s konopou pre potešenie. Prvé
záznamy pochádzajú z Číny a Indie, kde sa pridával do alkoholu pre zvýšenie opojného účinku. Čínsky bylinkár Li Ših-čen uvádza jeho použitie pri nervových a kožných chorobách alebo
ako anestetikum. V Mexiku však patrí medzi posvätné halucinogény, hrajúce dôležitú úlohu pri
magicko-náboženských rituáloch.
O konope siatej (Cannabis sativa) sa popísalo
veľa. Číňania ju pestovali pred 6 000 rokmi skôr
kvôli vláknam ako omamným účinkom, ktoré
považovali za prejav nízkych mravov. Užívanie
hašišu (tuhý živicový materiál z kvetov samičích rastlín) je posvätné u sádhuov, uctievačov
Šivu. Na mnohých pútnických miestach v Indii
sa podáva bhang, jogurtový nápoj s konopnou
prímesou. Sekta asasínov, nájomných zabijakov,
konzumovala hašiš pred útokom. V 19. storočí
existoval v Paríži Club des Hashischins (klub fajčiarov hašišu), kam patrili Charles Baudelaire,
Alexandre Dumas, Honoré de Balzac a i.
Muchotrávka červená (Amanita muscaria) patrí
k najstarším kultovým magickým prostriedkom
spôsobujúcim silné halucinácie a omámenie. Užívali ju Árijci osídľujúci sever Indie pred 3 500 rokmi, a tiež severskí berserkovia pred bojom, po čom
upadali do tranzu a šialeného bojového amoku.
Sibírski šamani ju konzumovali sušenú alebo s vodou. Koriaci, ktorí si nemohli túto hubu dovoliť,
pili moč tých, ktorí ju požili, pretože jej účinok sa
nestrácal ani po vylúčení z tela.
Ayahuasca je nápoj z lián Banisteriopsis caapi
z Amazónie. Používa sa pri veštení, liečení, na
spojenie s duchmi, umožňuje intenzívne vízie,
oslobodzuje dušu z pút fyzického sveta. Obsahuje viac prímesí, listy chakruny (Psychotria viridis), inde sa pridáva Brugmansia alebo tabak
(Nicotiana rustica). Indiáni z Peru a Brazílie
uctievajú nápoj ako nástroj priamej cesty k bohom. Dĺžka halucinácií sa určuje pridaním ďalších prísad. Existujú ayahuascové cirkvi, napr.
Santo Daime s prvkami kresťanstva a animizmu,
v ktorých sa rituálne spoločne pije tento nápoj.
Niektoré sa uchytili aj v Európe.
Peyotl (Lophophora williamsii) je malý kaktus z
Mexika. Ide o starú posvätnú rastlinu užívanú
Toltékmi, Aztékmi či Apačmi. Podľa Richarda
E. Schultesa bol na rituálne účely používaný už
viac ako 7 000 rokov. Konzumuje sa ako čaj, sušený i čerstvý, spôsobuje silné zrakové, sluchové
a čuchové halucinácie. Bol používaný tiež na
liečenie mnohých chorôb. Kaktusy pestované
u nás majú nízky obsah meskalínu, no veľa nevhodných alkaloidov, čo môže spôsobiť nepríjemné otravy.
Ďalšími kultovými hubami sú lysohlávky (Psylocibe) s účinnými látkami psilocín a psilocybín.
Znižujú horúčku, liečia nachladnutie, zaháňajú
zlých duchov. Nakladali sa do medu, sušili, jedli
surové. Mexickí Totonakovia ich používali pri
čiernej mágii. V Španielsku ich jedli čarodejnice
ako halucinogén. V strednej Európe sa lysohlávka, alebo presnejšie holohlavec končistý (Psilocybe semilanceata), pre svoje psychoaktívne
vlastnosti používala už pred 12 000 rokmi.
Nedá sa nespomenúť mandragoru (Mandragora
officinalis). Spomína sa už v staroegyptskej básni v súvislosti s bohom Ra, ktorý opil bohyňu
Sachmet – dal jej ju do piva. V Európe známa
magická rastlina, pochádzajúca zo Stredomoria,
ktorá má koreň pripomínajúci človeka. Verilo sa,
že rastie tam, kde bol obesený človek. Jej bobule
sa pridávali do nápojov (zosilňovali ich účinok),
kadidiel, čarodejných mastí, ktoré navodzovali
pocit lietania. Mandragora je silné narkotikum,
spôsobovala hlboký spánok, mandragorové víno
sa používalo ako anestetikum.
Mak siaty (Papaver somniferum) je stará omamná rastlina, tiež afrodiziakum (v Palestíne
a Egypte bol bylinou lásky). Kombinoval sa
s marihuanou, blenom, durmanom. Podľa Stefana Haaga získavanie ópia z nezrelých makovíc
nepochádza z Ázie, ale neolitickej Európy. Prvú
zmienku o maku máme v 5 000 rokov starých sumerských tabuľkách. Patril k rituálnym bylinám
Germánov (Odinove makové polia), u dervišov
to bol významný meditačný prostriedok. Bol
ním ovplyvnení Edgar A. Poe i Charles Baudelaire. Ópium poznali už v starom Egypte a Grécku
ako sedatívum, ktoré mierni bolesť.
101
JEDEN DEŇ > JEDEN DEŇ S MAJITEĽOM ZBERNÝCH SUROVÍN
102
Tibor Eliot Rostas
JEDEN DEŇ S PLTNÍKOM
AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
JEDEN DEŇ S PLTNÍKOM < JEDEN DEŇ
„M
ôj oaaaaaaaaaaaaaaaa
103
Foto: Matúš Plecho
PRÍBEHY ZEME > PSOTA
Slovenský príbeh
PSOTA
104
B
ol raz jeden pán a jedna pani, mladí
a bohatí, a veľmi pekne spolu žili. Raz
pribehne k nim akýsi maličký chlapec
a povie im: „Vyberte si, či chcete teraz, v mladom veku, či vprostred veku a či v starom veku
byť chudobní. Jedno z toho splní sa vám istotne.
Lebo aby ste vedeli, ja som Psota a mne nikto
neujde. Na tretí deň prídem zase.“
Na tretí deň príde a povie: „No, ako ste sa dopravili?“
„Tak sme sa dopravili,“ odpovie pán, „keď už
ináč byť nemôže, radšej aby sme len v mladom
veku psotu, biedu treli. Lebo vprostred veku ani
tak by sa nám to nechcelo a na starobu nebudeme vládať.“Chlápä Psota zmizlo a neprichodilo
viac, a tí mysleli, že to už naveky. A tak sa veselili, akoby sa nič nestalo. Len tu raz, ako boli
v susednom meste na tanci, strhne sa krik, že
tam voľakde horí. Vyjdú von – a to veru ich spravodlivý dom aj s celou dedinou bol v plameni.
Raty nebolo, všetko im zhorelo.„No vidíš, duša
moja, už je psota, bieda tu. Poďme my svetom
šťastie hľadať.“ Tak hovoril pán a pani pristala.
Pobrali sa preč a prišli do jednej hory. Tam si
sadli a bedákali. Prišiel k nim starý človek: „Čo
tak bedákate?“ Pán mu všetko rozpovedal. „Čo
len to, tomu je ľahká pomoc,“ hovorí starý. „Daj
mi svoju ženu a ja ti za ňu dám mešec dukátov.
Jej bude u mňa dobre, lebo som bohatý. A tebe
pomôžu peniaze z biedy.“
Pani pristať nechcela, ale pán pristal, že to veru
najlepší spôsob bude, ako psotu oklamať. Nuž
nakoniec pristala i ona. Odišla so starým a mladého pána nechali aj s mešcom dukátov.
PSOTA > PRÍBEHY ZEME
105
A ten rozmýšľa, rozmýšľa, ale nič dobrého nevymyslel. „Mojej žene,“ hovorí, „bude hotová psota
so starým a mne beda bez nej na svete. Veru sme
len seba oklamali!“
Trápilo ho to veľmi a v tých trápeniach aj zaspal.
Odrazu zakrútil sa nad ním havran, zlietol dole,
uchytil mešec a poďho, odkiaľ priletel.
Ešte len potom, keď sa prebudil, veril mladý pán
na psotu. Lebo ani ženy, ani mešca nikde viac
nebolo. Samotný ako prst pobral sa ďalej. Stretol
tesárov, ktorí v tej hore tesali brvná na stavby.
Zapáčilo sa mu toto remeslo, ostal medzi nimi,
robil tam dlhý čas ako tovariš a nejako prekladal
tú psotu z pleca na plece. Pomaly už aj zabúdal
na všetky nešťastia.
Raz tam neďaleko voľajaká pani chcela stavať
dom na zhorenisku. Zjednala sa s majstrom,
u ktorého bol tento bedár za tovariša. Majster
ho poslal spolu s druhým tovarišom do hory,
aby nastínali brvná na stavbu. Zotnú jednu vysokú jedľu, na ktorej bolo havranie hniezdo. A tu
z hniezda vypadne mešec dukátov. Náš tovariš
hneď poznal, že je to ten istý, čo mu dakedy sta-
rý človek dal za ženu. Chcel si ho prisvojiť, ale
ten druhý tovariš mu ho nechcel dať. Že on mešec ešte skôr zazrel a že rovnako rúbali, a tak mu
patrí aspoň polovica. Ale náš mladý pán zase, že
to je jeho spravodlivý mešec aj s obsahom, ktorý mu dakedy len tie havrany mohli vziať a do
hniezda zaniesť.Vec prišla pred právo, a to právo
mala rozsúdiť tá istá pani, čo ten dom stavať dala
– lebo to bola jej hora, kde tí dvaja rúbali. A tá
pani zase nebol nikto iný ako spravodlivá žena
toho niekdajšieho mladého pána, teraz tesárskeho tovariša. Hneď ho spoznala, keď sa pred ňu
postavil, ale on ju nespoznal. Ona prisúdila celý
mešec tomu druhému tovarišovi, ktorý ho prvý
zazrel. Tu si náš bývalý pán povzdychol: „Bože,
či už moja psota odo mňa nikdy neodíde?“
A ona na to: „Neboj sa, odíde. Len lepšie otvor
oči!“ On sa lepšie pozrel a spoznal, že to je jeho
žena. Hneď sa objali! Od tých čias im bolo dobre, lebo ona dala znovu postaviť ich dom na
zhorenisku z toho, čo jej ostalo po tom starom
človeku, ktorý medzitým zomrel. Psota každého
aspoň raz za život pohľadať musí.
MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA
TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S
KNIHY
L
LOGICKÉ
PROROCTVÍ
Marcel Vanek (2010)
M
664 strán
aaaaaaaaaaaaaaaa
106
www.pantarhei.sk
ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY
FILM
ČAJKA JONATHAN
LIVINGSTON (JONATHAN
L
L
LIVINGSTON SEAGULL)
Dráma / Poetický / Podobenstvo
D
U
USA, 1973, 120 min
Réžia: Hall Bartlett
R
H
Hrajú: James Franciscus, Juliet
M
Mills, David Ladd
aaaaaaaaaaaaaaaaaaaa
107
MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA
TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S HUDOBNÝM E-SHOPOM WWW.CDCLUB.EU.
HUDBA
T
TIKEN
JAH FAKOLY
DERNIER APPEL
D
Dĺžka: 34:16
D
Rok vydania: 2014
R
Pod menom Tiken Jah
P
JJakoly pôsobí štyridsaťpäťrročný spevák z Pobrežia
Slonoviny, ktorého vlastné
meno je Doumbia Moussa
m
Fakoly. So svojou skupinou sa mu podarilo koncom
90. rokov presadiť sa v Európe, a to najmä vo Francúzsku, kde ich považujú za najvýznamnejších súčasných
predstaviteľov afrického reggae. Album Dernier Appel
je už ich ôsmy štúdiový titul, ktorý vychádza po triapolročnej prestávke. Prináša myšlienku africkej revolúcie,
duchovné posolstvá a najmä výbornú príjemnú hudbu
hodiacu sa najmä k letným mesiacom. Album svojou
prítomnosťou podporili i ďalšie svetové reggae hviezdy
ako napr. Nneka, Patrice, Alpha Blondy alebo Max Romeo.
108
JJAMES
LA PETITE MORT
L
Dĺžka: 45:50
D
Rok vydania: 2014
R
Manchesterská
skupina
M
JJames pôsobí na scéne už
vviac ako tri dekády a svoje
najúspešnejšie obdobie pren
žžívala nepochybne koncom
80. rokov vďaka hitu Sit Down, ktorý obletel celý svet.
Potešiteľný je fakt, že James sú stále aktívni a na svete
je ich trinásty štúdiový album. Produkoval ho rešpektovaný producent Max Dingel, ktorý ich hudbu posunul
miestami do elektronickejšej podoby, pričom sa snažil
nenarušiť typický rukopis skupiny. Ten charakterizuje
skôr gitarový pop s dôrazom na melodiku a výborný
vokál speváka Tima Bootha, ktorého skúsenosti prispievajú k celkovej atmosfére.
O
OQUESTRADA
A
ATLANTIC BEAT –
M
MADE IN PORTUGAL
D
Dĺžka: 40:38
R
Rok vydania: 2014
O
OqueStrada sú v Portugalssku hviezdami už od čias
p
prvého albumu Tasca Beat
z roku 2009, ktorý sa udržal v rebríčku tamojších najpredávanejších albumov dvadsiať týždňov. Je to dosť
paradox, pretože táto skupina istým spôsobom mení
tradície portugalskej hudby. Na jej základoch si vytvorila svoj vlastný žáner, navyše komerčne úspešný aj za
hranicami domovskej krajiny. Kto si pozorne vypočuje
ich novinku, nemôže ju odmietnuť. Je to excelentné
spojenie zvukov akordeónu, husličiek, akustickej gitary a výborného spevu hlavnej predstaviteľky Mirandi
v precítenom a navyše v súčasnom modernom podaní.
L
LUKE HAINES
N
NEW YORK IN THE
70´S
D
Dĺžka: 33:02
R
Rok vydania: 2014
L
Luke Haines je skúsený
aanglický skladateľ a spevák
sskôr známy z projektov ako
n
napr. The Auteurs alebo
Black Box Recorder. Od roku 2001 vydáva albumy aj
pod svojím vlastným menom, z ktorých posledný je
inšpirovaný newyorskou hudobnou scénou 70. rokov,
a istým spôsobom naväzuje na minuloročný titul Rock
and Roll Animals. Nostalgia z posledného diela sála
z každej piesne a spomína sa tu napríklad na speváka
skupiny Suicide Alana Vegu, Marilyn Monroe alebo Elvisa Presleyho spôsobom Hainsovi vlastným, v ktorom
nechýba hravosť, nadhľad alebo humor.
F
FIRST AID KID
S
STAY GOLD
D
Dĺžka: 38:25
R
Rok vydania: 2014
F Aid Kit je švédske folFirst
k
kové
duo pôsobiace na scén od roku 2008. Spočiatne
k si získavali priazeň len
ku
v
videami
prezentovanými
na internete, vďaka ktorým si ich všimli i v USA. Veľký
celosvetový ohlas získali aj ich prvé dva albumy The
Big Black and the Blue z roku 2010 a The Lion´s Roar
z roku 2012. Albumová trojka pokračuje v duchu predchodcov. Jej základom je dobrá pesnička, neutíchajúci
záujem o ľúbozvučné melódie s nádychom country
a folku a z charizma dvoch hlavných predstaviteliek,
ktorú sestry Johanna a Klara nepochybne majú.a folku
a z charizmy dvoch hlavných predstaviteliek, ktorú sestry Johanny a Hanna nepochybne majú.
Róbert Gregor
(Autor je hudobný publicista a prevádzkovateľ
hudobného e-shopu www.cdclub.eu.)
ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY
HRY
B
BANG!
N
Na prašných cestách divokéh
ho západu sa zvádzajú neľúttostné boje na život a na smrť.
Šerif a jeho pomocníci obhajjujú právo a spravodlivosť a
bbránia novousadlíkov pred
nebezpečnými
banditmi. Tí sa
n
snažia zabiť šerifa a nastoliť
bbezprávie
á i vyhovujúce
h jú ich
i chamtivým cieľom. Avšak
musíte sa mať na pozore, pretože v tieni kaktusov sa
skrýva aj odpadlík manévrujúci na hrane zákona, ktorý sa snaží zmiasť dve znepriatelené strany, usilujúc
o pozíciu šerifa. Tasiť kolty treba s rozvahou, lebo guľka môže ľahko zasiahnuť aj člena vašej vlastnej skupiny. Neuvážené kroky vás neraz môžu poslať za mreže.
Blafovanie a skrývanie totožnosti je samozrejmosťou.
S kartami Bang v ruke si vychutnáte westernový zážitok s priateľmi či rodinou kdekoľvek. Vďaka neveľkému baleniu hry vám môže robiť spoločnosť aj na dovolenke. Nikto nezostane mimo, pretože hra je určená
pre štyroch až siedmich statočných (s úpravou sa dá
hrať už aj vo dvojici). Cieľ hry je ovplyvnený charakterom, ktorý si vylosujete. Ten rozhodne, ktorú stranu
zákona budete hájiť a proti komu bojovať. Popri tom
pribudnú aj špeciálne schopnosti postáv, ktoré vám
pomôžu zostať nažive možno až do konca hry. Eliminácia je nevyhnutná a situácia občas neprehľadná. Neraz je nutné obetovať život v záujme vlastnej skupiny.
Šťastie rozhodne, či sa zžijete s rolou Calamity Jane,
Willyho the Kida, Luckyho Duka alebo ďalších legiend divokého západu. Každá postava má svoje silné
a slabé stránky, ktoré hráč pri ťahu využíva. Dôležité
je identifikovať súpera a odhadnúť jeho silu. V priebehu boja o pozície využijete zbrane s rôznym dostrelom, zažijete nájazd Indiánov alebo zavítate do chladivého tieňa salónu. V stajni čakajú aj kone Mustang a
Appaloosa, ktoré vám pomôžu utiecť z prestrelky alebo dobehnúť protivníkov. Pripravte si náboje a presnú
mušku. Keď sa vaša obývačka premení na westernové mestečko, vo vzduchu bude vládnuť jediné slovo:
Bang!
CITADELA
Píše sa rok 1478 a opar hmly
sa vznáša nad úrodnou krajinou. Niekoľko neohrozených
jednotlivcov sa zjavilo na horizonte s prvými lúčmi slnka,
aby prinavrátili niekdajší lesk
a slávu rodnej zemi. V kartovej
hre Citadela ste nimi práve vy.
Vaším poslaním je vybudovať
nedobytné mesto zložené z čo
najhodnotnejších stavieb. Pomôžu vám s tým nádherne ilustrované karty postáv,
budov, akčné karty a zlatky. Citadela ponúka pre
hráčov až osem zaujímavých postáv. Z ich zvláštnych
schopností sa potom snažia vyťažiť maximum vo svoj
prospech. V tomto smere sa môžete dostať v spoločenskom rebríčku až na samý vrchol – do pozície
kráľa.
Herné zvraty však neraz môžu priať aj stredovekej
spodine – zlodejom a vrahom. Nemalé výhody však
prináša aj rola čarodejníka, kňaza, kupca, staviteľa
či žoldniera. Práve voľba postavy môže byť kľúčom
k úspechu. Citadela ponúka nevšednú flexibilitu
v tom, že roly hrdinov nie sú fixné, vďaka čomu sa
hráč môže ocitnúť počas jednej hry v koži viacerých
stredovekých osobností. Tajná voľba hrdinu závisí od
zvolenej stratégie (záškodníckej alebo progresívnej),
hernej situácie, ale aj od krokov súperov. Na ceste za
honorom najšikovnejšieho stredovekého staviteľa je
nutné postaviť za zlato aspoň osem budov a vyhnúť
sa úskokom a intrigám protivníkov. Tí chudobnejší sa
stanú majiteľmi krčmy, trhoviska, strážnej veže alebo
žalára a tí zámožnejší zas pánmi loveckého zámku,
prístavu či katedrály. Nikomu sa nevyplatí otáľať a len
hromadiť zlatky.
Pozitívne je, že hra je vcelku plnohodnotná aj za účasti len dvoch hráčov. Vyšší počet (maximálne sedem)
však hru značne okoreňuje a zamotáva. Citadela sa
dočkala aj rozšírenia s názvom Temná zem, v ktorom
nájdete alternatívy k postavám zo základnej hry, ako
aj ďalšie špeciálne karty budov. Prehra nemusí toľko
mrzieť, pretože za večer stihnete s priateľmi hneď niekoľko partičiek.
(zp)
109
MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA
TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S DIVADLOM MALÁ SCÉNA STU
www.malascena.sk
DIVADLO
STOLIČKY
(THE CHAIRS)
6. 6. – 10:30
(ARTETERAPIA)
„Inscenácia vznikla na
motívy hry Eugèna Iom
nesca Stoličky, ktorá sa
n
všeobecne považuje za
absurdnú drámu. Piati seniori, z ktorých niektorí stoja na
javisku po prvýkrát, ju však dokázali naplniť zmyslom
a posunúť tak hranice divadla bližšie k neviditeľnému...
Je potrebné nestrácať sa v osamelom pohľade cez okno,
je potrebné hovoriť o ambíciách, minulosti, detailoch komických i bolestných, súkromnom živote či vyhliadkach
na budúcnosť. Je potrebné hovoriť o zmysle existencie
v dobe, v ktorej jednotlivci zabudli na svoje poslanie. Tak
nám to našepkáva šiesty zmysel.“
Scenár: na motívy hry Stoličky od Eugèna Ionesca
Réžia: Viera Dubačová
110
BARTIMEJOVE
B
PAŠIE
P
6. 6. – 20:00
(ARTETERAPIA)
Monodilema o pravde
a strachu pre herca, konttrabas a perkusie Bartimejove pašie sú divadelm
ným tvarom, ktorý pran
cuje s hudbou, pohybom, bábkou, hereckými prostriedkami, spevom i materiálom ako divadelným
prostriedkom.
„Posledný zázrak Ježiša Krista pred vstupom do Jeruzalema bolo uzdravenie slepca menom Bartimej. Hoci
Evanjelium o tomto človeku viac nehovorí, pre nás sa
práve on stáva hlavnou a jedinou postavou. Slepec zažije
uzdravenie – zázrak, v ktorý nikdy ani nedúfal. O niekoľko dní neskôr vidí Ježiša pribíjaného na kríž a musí urobiť rozhodnutie, s ktorým sa stretáva každý z nás. Pravda
alebo strach. Včera, dnes, každý deň, znovu a znovu...“
Libreto a hudba: Andrej Kalinka
Výtvarný koncept: Ivan Martinka a kol.
Výtvarná spolupráca na bábkach: Zoja Zupková
Účinkujú: Ivan Martinka, Michal Mikuláš a Andrej Kalinka
Réžia: Andrej Kalinka a Ivan Martinka
HRA
H OKNA
(A PLAY OF
A WINDOW)
6. 6. – 17:00
(ARTETERAPIA)
Buraydah
Theatre
B
Group, Buraydah,
Saudská
Arábia
S
Túžba po slobode, uväznenosť v jednej izbe, z ktorej niet
úniku, uväznenosť systémom, pravidlami, spoločnosťou.
Saudská Arábia je ikonou Moslimov vo svete vďaka
Mekke a mesta proroka Mohameda. Kvôli náboženským
tradíciám krajiny kontroluje náboženská posadnutosť
ľudské myslenie. Umenie, divadlo a spev je pre tradičnú
saudskoarabskú spoločnosť niečím neželaným. Ale toto
myslenie sa začalo meniť s novou generáciou. Rozdiel
medzi starou a novou generáciou sa stal očividným a začala sa debata o podpore mladých v snahe vymaniť sa
spod kontroly inštitúcií a tradičného náboženstva.
Táto divadelná hra diskutuje o kontroverznosti tohto
trendu prenášajúc ideu na súžitie staršieho a mladšieho
brata, ktorí obývajú jednu spoločnú izbu. Ich rozhovory
sa týkajú modernity, náboženstva, zvykov a tradícií.
Autor predlohy: Abdullah Alzaid
Réžia: Mohammad Alotaibi
Hrajú: Fahad Salman Alharbi, Mohammed Salem
Alkhamis
KAKAO
S IGOROM
K
A MARTINOM
15.
1 6. – 10:30
(Komické rozprávky
pre
p
deti aj dospelých.
l
)
Reakcia diváka:
R
Predstavenie bolo vyP
nikajúce nielen tým, že páni herci Vanek a Adamec boli
perfektne pripravení, ale aj tým, že zapojili všetky deti v
hľadisku do deja. Pozývali deti na javisko, kde všetci skvele hrali a spolupracovali. Počas celej hodiny predstavenia
sa ani sekundu nikto nenudil. Bolo vidieť, že páni Vanek
a Adamec to s deťmi vedia. S vnučkou som navštívila viacero detských predstavení, ale toto bolo najlepšie.
Účinkujú: Igor Adamec, Martin Vanek
Réžia: Igor Adamec, Martin Vanek
ĽUBOMÍR SINČÁK > MÚZY
AAAAAAA
„VŠETKO JE INAK“
sanchartgallery.com
Žena ako samorast nesúca tácku s ovocím, pripomínajúca teplo včelieho domova
MÚZY > ĽUBOMÍR SINČÁK
112
Rana kúzelníkov
sanchartgallery.com
ĽUBOMÍR SINČÁK > MÚZY
sanchartgallery.com
Fraktálne priadky
MÚZY > ĽUBOMÍR SINČÁK
114
Ariel
sanchartgallery.com
ĽUBOMÍR SINČÁK > MÚZY
sanchartgallery.com
Zrod
MANDRAGORA > KEĎ ZEM OBÝVALI OBRI
Vladimír Líška
KEĎ ZEM OBÝVALI OBRI
116
SME ZÁHRADNÍCI ZEME. CESTUJEME VESMÍROM A VNÁŠAME ĽUDSKÉ BYTOSTI
A ZVIERATÁ DO MNOHÝCH SVETOV. KEĎ SA V MINULOSTI UKÁZALA NIEKTORÁ
RASA AKO NEUSPOKOJIVÁ, BOLA VYHLADENÁ. RASTLINA NEBUDE POUČOVAŤ
ZÁHRADNÍKA. SEM SI BOL PRIVEDENÝ A TU SA BUDEŠ UČIŤ! (LOBSANG RAMPA)
P
odľa severskej mytológie boli obri prvými
obyvateľmi Asgardu, ale bohovia ich vyhnali. Obri však neprestali snovať plány
na pomstu. Vlk Fenrir mal obrovské rozmery a
preháňal sa vesmírom hltajúc všetko, čo mu stálo v ceste. Je zrejmé, že bohovia obrov porazili
a vyhladili z povrchu zemského, má ale dôjsť k
„súmraku bohov” (Ragnarök), k poslednej bitke
medzi nimi. Obri boli prvé žijúce bytosti, ktoré
sa zrodili z ničoty. Po súmraku bohov sa má
zrodiť nový svet, ktorému budú vládnuť noví bohovia, múdrejší a menej bojovní. Krajinu obrov
a bohov oddeľuje dúha.
Obri však majú svojich „tátošov” (dopravné
prostriedky), ktorými sa dostanú do Asgardu
(inej dimenzie, v ktorej žijú bohovia). Jeden z
týchto prostriedkov (lodí) sa volá Naglfar a vedie ho obor Hrym. Obrovský morský Midgard
bude „pľuť” jed a zamorí vodu i vzduch. Claude-Catherine Ragache popisuje útok na Asgard
v minulom čase. Midgard sa vymrštil na zem,
pričom zdvihol ničivý príboj, ktorý zničil všetko
naokolo. Odvšadiaľ sa rozliehal hukot, na juhu
preťal oblohu oslepujúci blesk, obloha sa pretrhla a vyrútili sa z nej ohniví obri na spenených koňoch. Ich vojvodca Surtr mal meč žiarivejší ako
slnko (laserová zbraň?). Zem praskala za obrovského rachotu, vlk Fenrir, ktorému šľahali z očí
a nozdier plamene (jeho potomkovia spôsobili
zatmenie), zabil boha Odina.
KEĎ ZEM OBÝVALI OBRI > MANDRAGORA
Obri a bohovia sa navzájom pozabíjali, Zem sa
stala neobývateľná a zmizli z nej aj ľudia. Zahynuli pri požiaroch, zemetraseniach, prívalových
vlnách. Z oblohy sa spustil dážď a Zem pohltili
vlny. Podľa legiend juhoamerických Tuleyonov
obor Olle v helme s rohmi potopou zničil ohnivého démona Sahte z neba. Kmeň Ho-Chunkov poznal obra Wakl’cexi, ktorý priviedol ich
predkov do Severnej Ameriky. Keltský pranárod
Tuatha de Danann mal kráľa a prvého bájneho
obyvateľa Británie obra Dagdu.
Zoltán Szabó, astrológ a odborník na runy, poníma starých nordických bohov extraterestriálne. Asovia (mladší bohovia) pochádzajú podľa
neho z oblasti Polárky (Polárku uctievali aj starí
čínski taoisti, volali ju Purpurová ruža, Kráľovná
hviezd), kde sa asi pred 10 000 rokmi nachádzala loď Asgard. Velil im Odin a Thor. Freya a Frey
robili genetické pokusy na ľudskej rase. Títo bohovia dali ľuďom kultúru a civilizáciu prostredníctvom polobohov.
Zo školských lavíc vieme, že živé organizmy
praveku boli charakteristické obrovskými rozmermi. Bola pred miliónmi rokov zemská príťažlivosť menšia ako je dnes? Napr. vážka Meganeura monyi mala rozpätie krídiel až 75 cm,
lietajúce monštrá Pteranodon dosahovali až
15 – 18 m, vták podobný pštrosovi (Dinornis
maximus) dosahoval 3,5 m výšky. Jaštery Brachiosaurus 27 metrov, Amphicoelias fragillimus
60 metrov. Niektoré mali až meter dlhé pazúry
(Therizinosauridaes). V máji sa objavili v médiách informácie o objavení zatiaľ najväčšieho
dinosaura. Bol dlhý asi 40 m, vážil približne 77
– 85 ton. Kosti boli objavené v Argentíne v púšti
La Flecha. Najväčší však asi nebol, pretože už
spomínaný Amphicoelias mal 40 – 60 metrov.
Fotografie vykopávok obrích kostí a lebiek šírené
na internete sú skôr fotomontáže. Ale archeológ
Rex Gilroy, riaditeľ múzea Mount York Natural
History, našiel v Austrálii skamenené stopy obrích ľudí a jednu lebku pri odtlačku nohy brontosaura. Nedávno bola v Afrike nájdená 1,2 metra
dlhá humanoidná stopa s jasne viditeľnými odtlačkami prstov v žulovej skale s vekom viac ako
200 mil. rokov.
Zaujímavosťou sú egyptské obrovské, viac ako
70-tonové čierne sarkofágy v Sakkáre. Oficiálne
mali slúžiť ako „pohrebisko” pre býkov (Serapeum), avšak našla sa tam len živicová hmota
s úlomkami kostí. Lars A. Fischinger spomína
prípady, keď boli nájdené kosti, ktoré patrili vyše
trojmetrovým bytostiam, napr. tzv. jávsky obor
(Gigantopithecus). V roku 1833 našli vojaci
3,65 metra veľkú kostru pri Lampock Rancho,
a tiež na Santa Marii. Začiatkom 18. storočia sa
v Patagónii začali šíriť povesti o kmeni Titánov,
ktorí mali tri metre. V roku 1891 v Arizone robotníci vykopali kosti človeka dlhého tri metre,
ktorý mal po 6 prstov.
V stredoveku Fernão de Magalhães zajal dvoch
obrov, avšak pri prevoze do Európy na lodi zomreli. Jacob Le Maire a Willem Schouten v roku
1615 našli hroby 3,60 metra vysokých ľudí.
V roku 1543 guvernér ekvádorskej provincie Puerto Vielo informoval o náleze ešte oveľa väčších
kostier. Lobsang Rampa v knihe Tretie oko opisuje, ako schádzal do jednej z krýpt v tibetskej
Lhase. Tu boli tri truhly z čierneho kameňa, no
to, čo uvidel v nich, mu vyrazilo dych. V čiernych kamenných rakvách ležali tri obrovské postavy pokryté zlatom. Žena merala vyše troch
metrov, najvyššia mužská postava mala viac ako
päť metrov. Mali veľké hlavy, úzku čeľusť, malé
ústa a tenké pery.
Helena P. Blavatská tiež tvrdila, že prvý ľudský
rod bol obrovitý a zjavil sa už v druhohorách.
Obri sa spomínajú aj v biblii. Rodili sa ľudským
matkám a zrejme mimozemským otcom (Nephilimom). Nefilimovia boli mimozemšťania,
polobohovia či kríženci bohov a anjelov s ľuďmi.
Podľa Zechariu Sitchina sa Nephilim prekladá
ako obri, ale ide o Anunnakov (alebo Anakim),
tých, ktorí zostúpili z nebies na Zem.
„V tom čase boli na zemi obri – ba aj neskôr –,
a keď Boží synovia obcovali s ľudskými dcérami, ony im rodili obrov. To sú hrdinovia dávnych čias, slávni mužovia.” (Gn 6,4). Henoch
tiež spomínal, ako strážcovia nebies zostúpili na
Zem a obcovali s ľudskými dcérami, ktorým sa
potom rodili obri. Ale väčšina z nich zahynula
pri potope sveta.
117
MANDRAGORA > HOLOTROPNÉ STAVY VEDOMIA
Vladimír Líška
HOLOTROPNÉ
STAVY VEDOMIA
118
PROF. MUDR. STANISLAV GROF, DNES 83-ROČNÝ PSYCHIATER SO 40-ROČNOU
PRAXOU, VIEDOL VIAC AKO ŠTYRITISÍC SEDENÍ S POUŽITÍM RÔZNYCH LÁTOK
A 30 TISÍC SEDENÍ S HOLOTROPNÝM DÝCHANÍM. NAJPRV ZA SOCIALIZMU
V ČESKOSLOVENSKU, NESKÔR POKRAČOVAL V USA, KDE SPOLU Z MANŽELKOU
VYVINUL JEDNODUCHÝ SPÔSOB ZMENY STAVU VEDOMIA LEN POMOCOU DÝCHANIA
A HUDBY, KTORÝ MÁ LIEČIVÉ ÚČINKY NA TELO A DUCHA.
V
západnej materialistickej vede tak začal
raziť novú neobvyklú cestu, za čo si, samozrejme, získal aj množstvo kritiky od
skeptikov. Tento alternatívny prístup spájal vedu
a mystiku, obohacoval vedu o nový duchovný aspekt a prinášal ľuďom také potrebné spirituálne
zážitky. Podľa Grofa je možné dýchaním vyvolať
celé spektrum zážitkov podobných LSD, s ktorým tiež robil vedecké pokusy. Podával umierajúcim osobám LSD, čím im chcel uľaviť od
bolesti, spríjemniť posledné chvíle života a vyvolať pozitívne stavy kozmického vedomia. Tiež
pracoval s väzňami, alkoholikmi, toxikomanmi.
Grof, ktorý bol predtým ateista, po zmenených
stavoch vedomia získal celkom iný pohľad na život, karmu, reinkarnáciu, získal zážitky hlbších
úrovní nášho vedomia. Vyvinul nefarmakologic-
kú metódu psychoterapie zrýchleného dýchania
len pomocou hudby a bubnovania. Tým mnoho
ľudí ochránil od často celoživotnej závislosti od
liekov.Takéto stavy vedomia boli nutné v šamanizme či v iných mystických tradíciách, poznáme ich z vizionárskych stavov prorokov. Mnoho
svätých kníh vzniklo práve v stave holotropného
vedomia (biblia, védy a i.). Podobné techniky
dýchania sa používajú aj v tao meditáciách, siddha joge, tibetskej vajrajáne. Dychové cvičenia
majú v Ázii dlhodobú tradíciu v joge a v bojových umeniach. Iné techniky sa zakladajú na zadržiavaní dychu. Pri dýchaní sa môžu vyvolať aj
staré traumatické zážitky, ktoré neboli dostatočne spracované a integrované, procesy na hlbších
úrovniach sa stanú vedomými a môžu sa znovu
prežiť. Ide tu však o oslobodzujúcu katarziu,
HOLOTROPNÉ STAVY VEDOMIA > MANDRAGORA
vnútorné očistenie zážitkom. Môže dôjsť k aktivácii archetypálnej genetickej pamäti, kde sa človek stretáva zo zážitkami, ktoré nemohol zažiť
v tomto živote, a tie ho privádzajú do iných časov a kultúr. Podľa C. G. Junga v holotropných
stavoch zisťujeme, že naše vedomie obsahuje
rôzne panteóny mytologických postáv, bohov
alebo archetypov, dobrých aj zlých, s ktorými je
možné sa stretnúť alebo stotožniť.
Prichádza úľava, dochádza k uvoľneniu blokov,
stresu a emócií. Zlepšuje sa krvný obeh, uvoľňuje sa napätie v tvári, bloky sa prekrvujú. Terapeut napomáha liečivému procesu, ktorý je
riadený vnútornou liečivou energiou pacienta.
Ide o zrýchlené dýchanie, v podstate nie je dôležitá technika, ale skutočnosť, že klient dýcha
rýchlejšie a hlbšie ako obvykle. Dychom sa v tele
nevymieňajú len plyny ako kyslík a oxid uhličitý,
ale prenáša sa aj životná sila, energia čchi, prána,
živa.Pri tejto terapii dýchaním je však ukončenie stavu veľmi rýchle na rozdiel od stavov navodených drogami. Výraz holotropné znamená
celostné. Pri holotropnom hlbinnom dýchaní
dochádza k nadmernému okysličeniu mozgu –
hyperventilácii, ktorá však nie je škodlivá. Nie
je vhodná len pre tých, ktorí trpia srdcovými
ochoreniami, vysokým krvným tlakom, epilepsiou, glaukómom a počas tehotenstva. Terapeut
po dýchaní znova prejde s klientom jeho pocity
a zážitky. Dýchanie je veľmi dobrý prostriedok
samoliečby a ozdravenia tela. A je v podstate
zadarmo. Pri samoliečbe dýchaním, samozrejme, nemá taký silný účinok ako pod skúseným
dozorom odborníka a spravidla ani nemôžeme
hovoriť o holotropnej terapii. Už okolo roku
300 p. n. l. taoistický filozof Čuang-c’ opísal
vzťah medzi zdravím a dýchaním. Wang Thao
(670 – 753) pojednáva v diele Zvlášť dôležité
tajomstvo o využívaní dýchacích terapií pri poruchách obehu (energie) čchi.
Pri holotropnom dýchaní klient leží zakrytý dekou a intenzívne zhlboka dýcha, terapeut asistuje, naladí klienta na uvoľnenie a povzbudzuje
a usmerňuje ho v dýchaní. Po chvíli dochádza
k mravčeniu v miestach blokov a objaví sa zvláštny stav eufórie, extázy, okysličenia organizmu.
Pri niektorých môže ísť aj o veľmi dynamické
prežívanie alebo dynamickú meditáciu. Choré
miesto jednoducho mentálne v predstave predýchame, po nádychu sústredíme energiu a počas
výdychu vedieme energiu do chorého miesta,
bloku. O chvíľu pocítime, ako sa daná oblasť
prečisťuje, začne pulzovať, dýchať, aktivuje sa.
Ozdravenie je holistické, pôsobí nielen na fyzické telo, ale aj ducha, omladzuje. V predstave
môžeme mentálne vdychovať napríklad aj energiu kvetov, Mesiaca, Slnka alebo ako starí taoisti
energiu Polárky či rannú horskú hmlu. „Pokud
ale chcete dosáhnout seberealizace, musíte propojit své já se svojí stinnou stranou. To je klíčem
k životu. Lidé si myslí, že když myslí pozitivně,
začnou se dít pěkné věci, ale vše probíhá podle
zákona polarity a zákona rezonance. Čím víc
zdůrazňujete světlo a pozitivně myslíte, tím větší
prostor pro stín vytváříte. Jedině když se se svým
stínem konfrontujete, můžete se stát opravdovými anděly pro ostatní.“ (Rüdiger Dahlke)
U niektorých účastníkov holotropnej seansy
nastávajú hlboké stavy, mystické zážitky, pri
ktorých dochádza k spontánnemu uvoľňovaniu
emócií, plaču, kŕčom či zážitkom podobným
smrti (veľké svetlo, samadhí –jednota s bohom,
stotožnenie sa s univerzom). V holotropných
stavoch vedomia je možné priamo prežiť zjednotenie s Absolútnom, s najvyšším princípom.
Tiež stavy blízkosti smrti, prasvetla, dharmakáje,
prekročenie ega a stotožnenie sa s prírodou či
vesmírom. Podľa Grofa moderná psychiatria pokladá podobné zážitky za patologické a dôsledne ich potlačuje. Tento nešťastný prístup bol a je
významným faktorom, ktorý prispel ku strate
spirituality na Západe.
119
MANDRAGORA > PAVUČINA – EDUARD KUKAN
Ján Gašo
PAVUČINA
SLEDOVANÍM VLÁKIEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI
POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE
K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE
POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE,
ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.
120
J
UDr. Eduard Kukan sa narodil 26. decembra
1939 v Trnovci nad Váhom. Je to slovenský
politik a diplomat, ktorý zaznamenal úspešný prechod z režimu do režimu.
Jeho kariéra sa rozbehla potom, ako po absolvovaní Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov získal v roku 1964 aj doktorát
na Právnickej fakulte pražskej Karlovej univerzity. A nezastavil ju ani „revolučný“ rok 1989.
Ako členovi KSČ sa mu pred nežnou revolúciou
vskutku darilo. Pôsobil na viacerých veľvyslanectvách, vrátane štvorročného obdobia, kedy
pracoval na veľvyslanectve vo Washingtone.
Podľa jeho slov sa však vždy snažil reprezentovať krajinu, nie vládu a aj pokyny Američanom
vedel podať tak, aby sa neznásilňoval. Pri konfrontácii s otázkou o osobe dôverníka ŠTB s krycím menom Skopec, ktorá má rovnaké osobné
údaje ako sú tie jeho, vždy reagoval slovami, že s
„ŠTB vedome nespolupracoval“.
Po zmene režimu a následnom fungovaní
v štruktúrach Organizácie spojených národov
v New Yorku vyvrcholil jeho prerod na demokrata, keď sa v roku 1995 stal členom Demokratickej únie. Prekážkou nebolo ani jeho viac
ako 20-ročné členstvo v KSČ. Paradoxne členmi
DÚ boli aj známe tváre „revolúcie“, herec Milan
Kňažko, či Ján Budaj.
Bol viackrát ministrom zahraničných vecí. Do
histórie sa zapísalo hlavne obdobie jeho pôsobenia na tomto poste v prvej Dzurindovej vláde,
kedy sa spolu s ostatnými členmi kabinetu snažil dostať Slovensko do NATO. Táto vláda 24.
marca 1999 odsúhlasila prelet lietadiel podieľajúcich sa na operácii NATO ponad naše územie,
čím podporila bombardovanie Juhoslávie. Spolu
s Kukanom podporili povolenie preletov napríklad aj súčasný primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, aktuálny veľvyslanec SR na Ukrajine Pavol
Hamžík, terajší poslanci NR SR Ivan Mikloš,
Mikuláš Dzurinda a ďalší. Neprekážalo ani to,
že vojenská operácie nezískala mandát OSN. A
aj po desiatich rokoch po uskutočnení tejto krvavej operácie zo strany NATO, pri ktorej zahynuli tisícky nevinných ľudí Kukan vyhlásil, že sa
vláda v tom čase zachovala správne, že to bolo
správne rozhodnutie a aj s odstupom času by postupoval rovnako.Po zbombardovaní Juhoslávie
začala Kukanova mierová misia, keďže sa stal
osobitným splnomocnencom pre Balkán vtedaj-
121
„Vstup do NATO? Som hrdý, že som bol pri tom.“
šieho generálny tajomníka OSN Kofiho Annana.
V súčasnosti po boku Pavla Demeša, Františka
Šebeja, Jána Figeľa či Magdy Vášáryovej zastáva
svoje čestné miesto v správnej rade Slovenskej
spoločnosti pre zahraničnú politiku a pôsobí aj
ako poslanec Európskeho parlamentu. Európsku
úniu pritom považuje za životaschopný projekt
Foto: TASR
a ako jednu z možností jej zefektívnenia vidí aj
rozumné odovzdávanie právomocí jednotlivých
členských štátov. Svoj pobyt v europarlamente
si predĺžil o ďalšie funkčné obdobie, keďže spolu so straníckym kolegom Ivanom Štefancom
získali v nedávnych eurovoľbách na kandidátke
strany SDKÚ-DS mandát na ďalších 5 rokov.
KOREŠPONDENTI > ŽIVOT PO PREVRATE
B
122
> EMPATIA A CYNIZMUS
Alexandra Demetrianová
Henrieta Dogrukol
T h aj sk o
Tur e cko
ŽIVOT PO PREVRATE
EMPATIA A CYNIZMUS
ol to môj prvý puč v Thajsku. „Krajina úsmevov“ mala v modernej histórii dvanásť vojenských prevratov. Tento sa ale v mnohom líšil a junta Generála Prayutha zašla oveľa ďalej. Prevraty
sú totiž spravidla rýchle a „korektné“. Armáda
naženie do metropoly tanky, zvrhne (skorumpovanú) vládu, „neviditeľná ruka“ (paláca) vztýči prst
a rýchlo sa vymenuje neutrálny premiér, ktorý vyhlási nové voľby. Teraz junta drží moc pevne v rukách. Lídrom sa stal sám Generál Prayuth a voľby
sľubuje až po zmierení a reformách. Diktatúra vraj
môže trvať aj 15 mesiacov.
Keď sa počítal tretí týždeň zákazu vychádzania
v Bangkoku, v našej malej komunite Banglamphu
sme sa viacerí nespokojne ošívali. Moja thajská
„sestra“ Toonie prišla o zisky z baru, keďže sa povinne zatváralo o 22-ej či o polnoci. Každý večer
okolo podnikov krúžili policajti v civile alebo vojaci
v ozbrojených hummeroch – na výstrahu. Niektorí
platili tučné pálky policajtom do vačku, a tak sa
zákaz vychádzania dodržiaval skôr „Thai style“.
Ale aj tak mesto, ktoré nikdy nespí, stíchlo. Aby
sa po polnoci nedalo kúpiť jedlo či voda, to sa
v Bangkoku asi ešte nestalo. Ľudia sa zúfalo dobíjali do poslušne zavretých non-stopiek „7-11“ a zašívali sa do tichších uličiek, barov a vývarovní, ktoré
to riskli „na tajňáša“.
O politike sa málokto zhovára. Otvorené názory
sa v týchto dňoch neoplatia. Nedávno tak zavreli
taxikára za debatu s pasažierom, ktorý udal vodiča
ako hrozbu pre národnú bezpečnosť. Obvinili ho
z urážky monarchie. Na univerzitách sú nasadení
„tajní“ a konzervatívni rojalisti nahlasujú progresívnych liberálov. Surreálne, ako z Orwelovej 1984.
Rovnako ako Strana, aj thajská junta je odhodlaná
nastoliť novú kapitolu. Rýchla revolúcia v podobe
národnobuditeľských pesničiek, komunitných aktivít a vysielania Svetového poháru vo futbale zdarma. Vraj stačí vrátiť „šťastie a jednotu thajskému
národu tak, ako to bolo v roku 1967“, snívajú nostalgicky generáli.
13.
máj 2014, 15:10, Soma, Turecko. 787 baníkov pod zemou. Práve sa mení smena a
301 z nich je v 800-metrovej hĺbke, z ktorej sa už
nikdy nedostanú… Smútok, žiaľ, hystériu a chaos v
oblasti je ťažko opísať. Turecká mentalita sa aj s tragédiami vyrovnáva po svojom. Nekontrolovateľné
emócie, silná potreba súcitu a jeho prejavenia. To
je to, čomu sa ako cudzinec nikdy nenaučíte, pretože vaše pocitové radary sú inak orientované. My
v Európe si dokážeme dosť racionálne smrť vysvetliť, ateisticky či nábožensky, jednoducho bez okolkov si povieme, že mŕtvy neožije, nezmeníme to či
budeme nariekať viac alebo menej, jeho odchod sa
už neodstane. Čas je jediný liek na boľavú dušu…
vravím každému v týchto dňoch.V Turecku vás
však pre takýto cynizmus dokážu zahrabať pod
zem, pretože ľudia sú tu až na ojedinelé výnimky
enormne empatickí a panika pod tlakom masových emócii a úžasnej schopnosti médii ovládať
ľudskú psychiku, dokáže divy. Na miesto tragédie okamžite prichádzajú miestne celebrity, podnikatelia a mienkotvorné osobnosti, ktoré prišli
pomôcť – ľudsky aj finančne. Úhrada školného
deťom obetí na niekoľko rokov dopredu je jeden
z filantropických počinov prestížneho futbalového klubu Fenerbahçe. Klub Galatasaray tiež
nezaostáva a zorganizuje priateľský zápas, ktorý
sa bude konať v auguste tohto roku a plný zisk
pôjde na konto pomoci pozostalým rodinám.
Tristo rodín je teraz bez príjmu, na pokraji mizérie, no zamestnávateľ veľkorysé “odškodné”
zatiaľ nesľubuje. Takisto premiér so svojím necitlivým prístupom totálne šokoval. Cynické vyjadrenie Erdoğana, že toto nešťastie je “karma”,
ktorá sa stáva všade vo svete, stačilo na nemalé
výtržnosti pri jeho návšteve v Some. Chýbala
však turecká Matka Tereza, ako začali volať premiérovu ženu Emine, ktorá bola v médiách vždy
zaneprázdnená svojími dobročinnými návštevami Egypta, Sýrie, Somálska, kde na fotografiách
roní slzy pri pohľade na obete občianskych vojen. No na vlastných robotníkov zabudla.
DEŇ SMARTFÓNISTU >
J
KTOSI JE ZA DVERAMI > KOREŠPONDENTI
Andrea Kmeťová
Peter Horský
Veľká Bri táni a
Ne me cko
DEŇ „SMARTFÓNISTU“
KTOSI JE ZA DVERAMI
edným z hrdinov sociálnych sietí sa nedávno
stal mladý britský producent Gary Turk, ktorého krátke video s názvom „Pozri sa hore“ výstižne
zachytilo „smartfónovú kultúru“ moderného storočia. Video poukazuje na životné momenty, o ktoré
nás oberá každé jedno pípnutie nášho „múdreho
telefónu“. Prekvapením tohto päťminútového posolstva bol jeho úspech práve v mekke „smartfónistov“, vo Veľkej Británii.
Ako abstinujúci smartfónista vám rada opíšem
tento revolučný vzťah medzi človekom a telefónom. Každý správny smartfónista ráno vstane,
zapne telefón a skontroluje správy od svojho bankára, lekára alebo miestneho predajcu, ktorý ho
pohyblivými obrázkami vábi na virtuálnu vôňu
čerstvých bagiet. Na ceste do školy prechádzam
popri Hyde Parku, sediac na poschodí červeného autobusu, no moje oči nesmerujú na kvitnúce
sady purpurových ruží, ale sú zahĺbené do čítania noviniek o mojich známych. Po prednáške
poprosím profesora, aby mi vysvetlil chyby v mojej minulej eseji a jeho odpoveď ma nesmeruje
nikam inam ako na jeho emailovú adresu, kde
mi venuje dostatok svojej „virtuálnej“ pozornosti. Hĺbka šálky poobednej kávy s kamarátmi sa
zdá byť nekonečná, nakoľko sme si už novinky
o sebe neverbálne zverili cez sociálne siete. Na
ceste domov, niekde pri Waterloo, sedím v metre a pozorujem mladú dvojicu. Chlapec sa ťažko
snaží potláčať rastúci úsmev, ktorý v ňom kvitne
pri každom pohľade na tmavovlasé dievča vedľa neho. Tá si však jeho pozemskú náklonnosť
nevšíma, lebo je zahĺbená do hry na tablete. Na
tretej zastávke vystúpi a tým končí ich nezačatý
príbeh. Večer prídem domov, skontrolujem správy a rozmýšľam nad ponukou rýchlejšieho mobilného internetu, ktorú mi v týchto večerných
hodinách zaslal môj britský operátor.
Táto západná „online kultúra“ sa dobíja aj k nám
a je len na nás, či jej skromne pootvoríme dvere
a zoberieme si to pozitívne, alebo otvoríme túto
Pandorinu skrinku dokorán a dovolíme, aby sa
zmocnila našej slobody.
P
riemerný Nemec je niekoľkokrát denne konfrontovaný s otravnými ľuďmi, ktorí zvonia pri
jeho dverách a niečo chcú. Svedkovia Jehovovi. Aktivisti Červeného kríža. A predovšetkým zástupy
Rumunov, Albáncov a iných obyvateľov bývalého
východného bloku (áno, nájdu sa medzi nimi aj
Slováci). Od rána do neskorého večera chodia od
domu k domu. Niektorí len žobrú, iní vyberajú
na rôzne (ktovie či naozaj existujúce) dobročinné
projekty, ďalší predávajú rôzne produkty ľudového
remesla. Je to daň za nemeckú prosperitu. Ľudia
z chudobnejších častí Európy sa sem zliezajú ako
osy na med, aby si z tejto prosperity tiež uchytili
niečo pre seba. Nemec sa za každých okolností
snaží správať korektne, a preto občas vytiahne euro
alebo dve, len aby sa prosebníka zbavil. Keď ho
ponúkaný produkt, napríklad pravé slovenské šúpolky, zaujme, je ochotný vytiahnuť aj päťdesiatku.
„Handarbeit“ tu dokážu oceniť.
Keď už je ale toho priveľa (päť minút po tom,
čo odišla Rumunka s vrieskajúcim bábätkom na
rukách, zvoní mladý usmievavý Albánec), aj Nemcovi prasknú nervy a na dotyčného navrieska,
zabuchne mu dvere pred nosom alebo zavolá políciu. Takmer všetci títo podomoví predajcovia a vyberači príspevkov to robia ilegálne. Napokon, inak
sa to ani nedá. Oficiálne by si mali podať žiadosť
na miestnom úrade, ktorí ju bude niekoľko týždňov
alebo mesiacov sušiť a nakoniec im ju aj tak zamietne, pretože nemajú v Nemecku trvalý pobyt. Pokiaľ ich neprichytia ako organizovanú skupinu, ide
len o priestupok, za ktorý hrozí maximálne pokuta.
Pre tých šikovnejších je to len jedna z nákladových
položiek.
Svojho času som sa dal do reči s Albáncom Admirom, ktorý si prišiel zarobiť podomovým predajom
do Bavorska. Denne vraj zinkasuje okolo dvesto
eur. Až skončí, chce si za zarobenú sumu kúpiť
v Mníchove ojazdené auto. „Autá po Nemcoch
sú u nás cenené,“ hovorí s úsmevom. „Nemec sa
o svoje auto stará.“ Doma ho predá za niekoľkonásobnú cenu. Za riziko drobnej pokuty mu to
rozhodne stojí.
123
TRIBÚNA > NEJASNÁ BUDÚCNOSŤ EÚ
Michael Blischman
Marek Civáň
NEJASNÁ BUDÚCNOSŤ EÚ
AMERIKANIZMY NAŠE
KAŽDODENNÉ
E
124
AMERIKANIZMY NAŠE KAŽDODENNÉ >
xperiment so socializmom v Európe nevyšiel. Rovnako však sklamala demokracia, jedna kríza stíha druhú. Dlhová kríza
rozpočtových výdavkov niektorých štátov EÚ sa
meria na desaťročia, a to nie je dobrý signál pre
jej stabilitu. Finančná kríza a krachujúce euro je
bankovým produktom bankokracie, t.j. hospodárskej a politickej nadvlády bánk v kapitalistickej
spoločnosti. Vysoká nezamestnanosť je jej sociálnou katastrofou. Finančná kríza začala ako tichý
spoločník kapitalistických vlád, keď dokazovali
svetu „prednosti kapitalizmu nad socializmom“
v tvorbe blahobytu (od sedemdesiatych rokov
20. storočia). Bola to neoficiálna doktrína finančnej politiky Západu, kedy sa zvyšovala životná úroveň nekrytá produktivitou práce, na
úkor bankových úverov. Dnes vrátenie týchto
úverov viažu na ťarchu štátnych rozpočtov i keď
veritelia a akcionári na úrokoch dlho profitovali.
Konečný výsledok sa dostavil ako vysoký nárast
nezamestnanosti.
Garancia „zodpovednej úverovej politiky“ pre
morálne zlyhanie utrpela totálny neúspech. Bilancie strát účtovnej evidencie v stratových bankách nezabránili ani protiprávnemu vyplácaniu
miliónových odmien manažérom.
V právnom systéme za takéto úverové čarodejníctvo s dopadom „svetovej finančnej krízy“ sú
právne postihy kompetentných, vrátane zákazu
činnosti v bankovníctve. Ak sa promptne neprijmú účinné ochranné opatrenia a kontrolný mechanizmus na úrovni Európskeho parlamentu,
Komisie EÚ a Centrálnej banky EÚ, finančná
kríza ostane vážnym mementom i do budúcnosti. Deštruktívna politika rozvratu spoločnosti
a chaosu s nárastom chudoby v konečnom dôsledku vytvára najlepšie podhubie pre nové revolúcie. Ekonomická polarizácia chudoby a bohatstva s narastajúcou nezamestnanosťou nie je
očakávaným vývojom stabilnej budúcnosti národov EÚ. Vedenie únie stráca zmysel pre realitu,
ktorý mu euroskeptici právom vyčítajú.
S
lovenčina, ľubozvučný to jazyk, bohatý na
slovnú zásobu či pestrú škálu dialektov.
Vzhľadom na relatívnu malú rozlohu našej
krajiny sa môžeme skutočne pýšiť množstvom
nárečí, ktoré sú príznačné takmer pre každú
časť Slovenska. V minulosti si ľudia práve tieto
ľudovo-kultúrne špecifiká uchovávali a generačne prenášali, lebo chceli zachovať „genius loci“
svojej lokality. Časy sa ale menia a mladá slovenská ponovembrová spoločnosť v snahe čo najviac
splynúť so „správnymi“ črtami a ideálmi Západu
nahrádza bežné a dlhodobo zaužívané materinské
slová cudzími výrazmi. Je pravdou, že jazyk sa má
prispôsobiť ľuďom a nie populácia jazyku, no bezbrehé „onačenie sa“ za niečím, čo má s nami sotva niečo hlbšie spoločného, vyznieva skôr smiešne a poľutovaniahodne.
Používanie jazykových prvkov prozápadného
sveta sa ale udomácňuje najmä vo väčších slovenských mestách, v ktorých sídli zahraničný
kapitál vychovávajúci si svojich zamestnancov
nielen k pracovnej ale i kultúrnej poslušnosti.
Namiesto časového harmonogramu si organizujeme „time management“, súrne či dôležité
správy si „sendneme do officu“ (pošleme na
pracovný e-mail). Ak má niečo hlbšiu myšlienku, označíme to pojmom „deep“ a tých, ktorých
nemáme radi jednoducho „hejtujeme“ (nenávidíme).
Ešte smutnejšie vyznievajú rôzne skratky a akronymy (OMG, LOL, FAQ, N/A...), ktoré sa
v komunikácií udomácnili dokonca rýchlejšie
a šírku našej slovnej zásoby nerozvíjajú, ale
práve naopak – udupávajú. Ideme sami proti
sebe, proti jazyku, za ktorý naši národovci tvrdo
bojovali a o ktorý sme sa mnohokrát v histórii
strachovali. Teraz svoj jazyk máme a dobrovoľne
ho zapredávame. Čo je ešte smutnejšie, pri aplikovaní amerikanizmov vystupujeme hrdo, akoby
sa stávali našou výkladnou skriňou. Zrejme platí
staré známe, že človek si neváži to, čo má, až
pokým to nestratí.
IQ + EI + SQ = NOVÝ ČLOVEK > TRIBÚNA
KTO VLASTNE SME ? >
Rado Cedula
Pavel Pakoš
KTO VLASTNE SME?
IQ + EI + SQ = NOVÝ
ČLOVEK
A
ko náhle sa zahľadím na fungovanie
našej spoločnosti, tak sa mi vynorí
otázka, či nie sme len obyčajné beštie,
ktoré práve vyšli z toho pomysleného pralesa.
V jednej ruke držiac kyjak a v druhej hlavu
svojho nepriateľa. Čo je v našej bytosti dominantnejšie? Láska alebo násilie? Láskyplný
človek dokáže byť násilný a takisto aj násilný človek dokáže milovať. Ak je jeho násilie
jeho pravou podstatou, tak i ten agresívny
akt, ktorý vykonáva voči niekomu/niečomu,
môže milovať. Je to asi len uhol pohľadu.
Nie je v nás agresia, násilie predsa len hlbšie
zakorenene ako tá vysnená láska?
Predstavme si: Praveký človek sa prechádzal
po planinách v čase, kedy sa možno jeho
myšlienková genéza o vlastnej existencii začala len tvoriť a vyvíjať. Kráčať a obdivovať
krásy i jemnosti života, by bol akt spojený s
pravdepodobnosťou úmrtia. Ohol by sa nadchýnať, aká krásna príroda ho obklopuje, zrazu by na neho skočil predátor a s filozoficko
- dumajúceho pravekého človeka by ostali len
kosti. V týchto podmienkach zrejme prežil
len človek, ktorý bol neustále pripravený na
súboj a hroziace nebezpečenstvo.
Výrazy „humánnosť“ a “nehumánnosť“ mi
prídu len ako slová vypustené z našej mysle,
ktoré už stratili podstatu. Bol niekedy človek
vôbec humánny alebo je práve tá pseudo humánnosť, ktorú reálne okolo seba vidíme, tou
skutočnou humánnosťou? Bol niekedy človek
láskyplný, ak v rámci prežitia a miliónov rokov vývoja musel byť skôr nastavený na režim
útek/boj?
V
školách v nás väčšinou rozvíjali najmä inteligenčný kvocient, IQ. Buduje logické myslenie, trénuje pamäť. To je treba mať, ale ako
základ. Kto ho má za cieľ a nechá sa preťažovať
stále silnejšími mentálnymi činkami, prasknú mu
raz struny. Byť pyšným jednotkárom v takto choro nastavenom systéme je nie celkom podarená
vizitka. Splodí to únavu a aj poškodenie. Aj z
tejto neslobody sa treba dostať. Najhoršie je, ak
nám potom uletí podstata veci. Ako tak sa vyznať v mori informácií je celkom slušný výkon.
Rozvíjať si telo a intelekt je dobré, ale je to iba
1. stupeň. V 2. stupni sa stávame filozofmi, vedcami a umelcami. Nadobúdame EI, emocionálnu
inteligenciu. Rozširujeme nie iba mentálne telo,
rozumovú časť duše, čiže prednú časť mozgu. Ale
kriesime aj tzv. časť strednú. Naše ego sa už nielen rozpína rôznymi súťažami ako v prvom stupni, ale sa môže aj trocha ukľudniť a skultivovať.
Treba nám rozvíjať aj tzv. emocionálne telo, skvalitňovať citové vnímanie vzťahov, života a práce.
Svoje vedomie už nesmerujeme iba do diaľky,
ale aj do vnútornej šírky. Budujme hlavne empatiu. Spomaľme sa. Naberme na kvalite kultúrou,
slušnosťou, rozhľadenosťou. Aby nám nevytŕčala
spod smokingu slama. Doprajme si luxus trocha
si veci premyslieť. Nájdime na živote i poetickú dimenziu. Učme sa rozumieť dobrej hudbe. Vnímajme pekné farby a tvary ako maliar. Primitívne ego
z prvého stupňa sa stáva kultivovanejšie a jemnejšie. Byť gentlemanom a dámou, to sú elegantné
konštanty tejto úrovne.
Pri 3. stupni vývoja, obrazne povedané, oživujeme aj zadný mozog a vnútornú hĺbku. Naše
ego sa zmenšuje a božské dimenzie sa prehlbujú
modlitbou, službou novej podobe ľudstva a nesením kríža. To je spirituálny kvocient. Morálny
a večný rozmer. SQ majú tí, čo popri charaktere
budujú v sebe aj rozmery služobníka, mystika a
svätca. Hľadajú vyšší zmysel žitia vo viere, vyššom umení, vyššej vede. Nehrajú sa na pánov a
vedia, že život nie je plytká mláka.
125
ZEM VEK
Redakcia
ZEM VEK
MESAČNÍK UTAJOVANÝCH INFORMÁCIÍ BEZ CENZÚRY
Mesačník / Ročník 2 – 7/2014
Cena v predaji: 2,90 €
Cena v predplatnom: 2,50 €
Číslo vyšlo 4. 7. 2014
ADRESA REDAKCIE
Wattova 10, 821 04 Bratislava
e-mail redakcie: [email protected]
www.zemavek.sk
predplatné: www.zemavek.sk
REDAKCIA
Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas
Zástupca šéfredaktora: Marián Benka
Redaktori: Dušan Budzák, Ľubomír Huďo, Ján Gašo,
Anton Smataník, Milan Pullmann, Vladimír Líška,
Zuzana Vernerová
Art director: Kuki
Marketing: Jana Zigová
Email: [email protected]fian.sk
Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková
126
Autori fotografií a ilustrácií:
obálka: Shambala
strana 4, : Matúš Plecho
strana 0000000: SITA/AP
strana 7 – 8, 000000: TASR
strana 000000: Tibor Eliot Rostas
strana 107 – 111 : aaaaaaaaaaa
strana 21: Igor Strinka
Ilustračné foto: shutterstock
Vydavateľ
SOFIAN, s. r. o.
Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA
Korešpondenčná adresa: Wattova 10, 821 04 BRATISLAVA
E-mail: sofi[email protected]fian.sk
IČO: 44 564 058
Rozširuje:
Mediaprint-Kapa
Distribúcia predplatného:
HENRIETTA – direct marketing, s. r. o.
Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214
e-mail: [email protected]
www.henrietta.sk
Tlač
D&D International Slovakia, s. r. o.
Topoľčianska 17, 851 05 Bratislava
Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú.
Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov
a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe.
Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13
ISSN 1339-2360
© SOFIAN, s. r. o.
Spolupracujeme:
PREDPLATNÉ MESAČNÍKA
ZEM VEK NA ROK 2014: 12,50 €
Obdobie august – december 2014
(vrátane poštovného)
Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk
Telefonické objednávky: 0944 134 773
v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h
KUSOVÉ PREDPLATNÉ
Júlové číslo si môžete
objednávať do 20. júla 2014
na www.zemavek.sk.
Cena je 2,90 eur/kus vrátane poštovného.
ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 1. 8. 2014
ARCHÍV ZEM VEK
Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu,
navštívte e-shop na www.zemavek.sk,
kde si môžete objednať vybrané čísla.
Viva stále žije!
Od 17. 2. 2014 opäť vysielame.
127
101,1 FM
94,9 FM
www.radioviva.sk
NEDOSTALI STE KÚPIŤ
NÁŠ ČASOPIS
VO VAŠOM STÁNKU?
PREDPLAŤTE SI NÁS.
IBA VĎAKA VÁŠMU PREDPLATNÉMU
MÔŽEME PRACOVAŤ ĎALEJ
A VY ZÍSKAVATE VÝHODY.
ĎAKUJEME!
Informujte sa na telefónnom čísle 0944 134 773
alebo e-mailom na [email protected]
ZEM VEK TOUR
Besedy našich redaktorov s čitateľmi
????????? o 00:00 h
aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa
?????????????? o 00:00 h
aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa
E-SHOP ZEM&VEK
Cena: 9,50 €
pre predplatiteľov 8,50 €
Cena: 9,90 €
pre predplatiteľov 8,90 €
Cena: 9,50 €
pre predplatiteľov 8,50 €
Cena: 9 €
pre predplatiteľov 8 €
Cena: 9,50 €
pre predplatiteľov 8,50 €
Cena: 9,90 €
pre predplatiteľov 8,90 €
Cena: 13,50 €
pre predplatiteľov 12,50 €
Cena: 9,90 €
pre predplatiteľov 8,90 €
Cena: 13,50 €
pre predplatiteľov 12,50 €
Cena: 9,90 €
pre predplatiteľov 8,90 €
DARČEKOVÉ PREDMETY SI MÔŽETE OBJEDNAŤ NA WWW.ZEMAVEK.SK ALEBO NA TELEFÓNNOM ČÍSLE 0944 134 773
Download

AAAAAAAAA