Východokarpatské združenie cestovného ruchu Snina
Stratégia rozvoja
produktov cestovného ruchu
založených na astronómii
v regióne poľsko – slovenského
pohraničia
December 2010
OBSAH
Úvod ................................................................................................................................... 1
1.
Vymedzenie riešeného územia ................................................................................. 2
1.1 Základné údaje o riešenom území........................................................................................ 2
1.2 Dostupnosť územia (hraničné prechody) ........................................................................... 3
2.
Analýza riešeného územia – časť Slovensko........................................................... 4
2.1 Socio-ekonomická situácia ...................................................................................................... 4
2.2.1 Okres Snina .......................................................................................................................... 4
2.2.2 Okres Svidník ....................................................................................................................... 5
2.2 Analýza kultúrno-historického a prírodného bohatstva ................................................ 5
2.2.1 Historický vývoj územia okresu Snina ....................................................................... 5
2.2.2 Historický vývoj územia okresu Svidník .................................................................... 6
2.2.3 Kultúrne dedičstvo ............................................................................................................. 7
2.2.4 Prírodné prostredie .......................................................................................................... 10
2.2.5 Chránené územia .............................................................................................................. 11
2.3 Analýza služieb cestovného ruchu ...................................................................................... 13
2.3.1 Astronómia – zariadenia, služby, podujatia, miesta pozorovania ................. 13
2.3.2 Služby v oblasti kultúry.................................................................................................. 20
2.3.3 Služby v oblasti rekreácie a športu ........................................................................... 21
2.3.4 Náučné chodníky .............................................................................................................. 22
2.3.5 Turistické chodníky pre peších .................................................................................... 23
2.3.6 Cyklotrasy ........................................................................................................................... 24
2.3.7 Ďalšie zaujímavosti v blízkosti okresov Snina a Svidník ................................... 25
2.3.8 Ubytovacie a stravovacie služby................................................................................. 26
2.4 Inštitucionálna a manažérska kapacita ............................................................................ 28
2.5 SWOT analýza riešeného územia na Slovensku ............................................................ 30
2.5.1 Analýza silných a slabých stránok ............................................................................. 30
2.5.2 Analýza príležitostí a hrozieb ....................................................................................... 30
3.
Analýza riešeného územia – časť Poľsko.............................................................. 31
3.1 Socio-ekonomická situácia .................................................................................................... 31
3.1.1 Powiat Lesko....................................................................................................................... 31
3.1.2 Powiat Krosno .................................................................................................................... 31
3.1.3 Powiat Jaslo ........................................................................................................................ 32
3.1.4 Gmina Wisniowa ............................................................................................................... 32
3.2 Analýza kultúrno-historického a prírodného bohatstva .............................................. 33
3.2.1 Historický vývoj riešeného poľského územia ......................................................... 33
3.2.2 Kultúrne dedičstvo v riešenom území ...................................................................... 34
3.2.3 Prírodné prostredie .......................................................................................................... 37
3.2.4 Chránené územia v riešenom území ......................................................................... 38
3.3 Analýza služieb cestovného ruchu ...................................................................................... 41
3.3.1 Astronómia – zariadenia, služby, podujatia, miesta pozorovania ................. 41
3.3.2 Služby v oblasti kultúry.................................................................................................. 43
3.3.3 Služby v oblasti rekreácie a športu ........................................................................... 44
3.3.4 Náučné chodníky .............................................................................................................. 44
3.3.5 Turistické chodníky pre peších .................................................................................... 46
3.3.6 Cyklotrasy ........................................................................................................................... 47
3.3.7 Ďalšie zaujímavosti v riešenom poľskom území ................................................... 48
3.3.8 Ubytovacie a stravovacie služby................................................................................. 48
3.4 Inštitucionálna a manažérska kapacita ............................................................................ 51
3.5 SWOT analýza riešeného územia v Poľsku ...................................................................... 52
3.5.1 Analýza silných a slabých stránok ............................................................................. 52
3.5.2 Analýza príležitostí a hrozieb ....................................................................................... 52
4. Spoločná analýza slovenského a poľského územia .................................................. 53
4.1 Analýza svetelného znečistenia územia ........................................................................... 53
4.2 SWOT analýza ............................................................................................................................ 55
5. Strategické doporučenia pre rozvoj astroturistiky .................................................. 56
5.1 Základné definície ..................................................................................................................... 56
5.2 Zhrnutie východísk v riešenom území .............................................................................. 56
5.3 Strategické ciele ........................................................................................................................ 57
Záver ................................................................................................................................ 64
Zoznam použitej literatúry ............................................................................................ 65
Úvod
„Karpatské nebo“ je projekt, ktorý má za cieľ rozvoj produktov cestovného ruchu
založených na astronómii v regióne poľsko-slovenského pohraničia. Projekt je
spolufinancovaný Európskou úniou z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho
rozvoja a štátnym rozpočtom v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko –
Slovenská republika 2007 – 2013. Realizácia projektu začala 1.9.2009. Plánovaný
koniec realizácie projektu je 31.5.2012.
Vedúcim partnerom projektu je Vihorlatská hvezdáreň v Humennom, Observatórium na
Kolonickom sedle.
Ďalšími partnermi projektu sú:
Neinvestičný fond Teleskop, Snina
Gymnázium Snina
Podduklianské osvetové stredisko Svidník, Hvezdáreň Roztoky
Východkarpatské združenie cestovného ruchu, Snina
Liceum Ogólnokszatlcace im. Gen. Wladyslawa Andersa, Lesko
Powiat Jasielski, Jaslo
Podkarpacka izba Gospodarcza, Krosno
Gmina Wisniowa
Jedným z neinvestičných výstupov projektu je aj príprava „Stratégie rozvoja produktov
cestovného ruchu spojených s astronómiou“.
V tomto dokumente je spracovaná stratégia rozvoja turistických produktov spojených
s astronómiou na území poľsko – slovenského pohraničia. Stratégia zachytáva celkovú
aktuálnu situáciu ohľadne cestovného ruchu na riešenom území a ukazuje súčasný stav
astronomických zariadení v Poľsku a na Slovensku. V záverečnej časti navrhuje
strategické doporučenia na rozvoj daných aktivít v zmysle trvalo udržateľného rozvoja
tohto pohraničného regiónu obidvoch krajín.
1
1. Vymedzenie riešeného územia
1.1 Základné údaje o riešenom území
Slovenská republika
Na slovenskej strane je do projektu zaradená severovýchodná časť Slovenska –
Prešovský kraj, z neho okresy Snina a Svidník.
Okres Snina
Rozloha: 805,05 km2, počet obyvateľov: 38 650
Tvoria ho 1 mesto (Snina) a 33 obcí.
Je najvýchodnejšie situovaným okresom Slovenska. Jeho územím prechádza
Karpatský oblúk – Medzinárodná biosférická rezervácia Východné Karpaty.
Okres Svidník
Rozloha: 549,84 km2, počet obyvateľov: 33 208
Tvoria ho 2 mestá (Svidník, Giraltovce) a 66 obcí.
Na jeho území sa nachádza jeden z najfrekventovanejších
v Karpatskom pohorí – priesmyk Dukla.
prechodov
Poľská republika
Na poľskej strane je do projektu zaradená juhovýchodná časť Poľska - Podkarpatskie
vojvodstvo (z neho Powiat Lesko, Powiat Krosno, Powiat Jaslo) a Malopoľskie
vojvodstvo (z neho Gmina Wisniowa pri Krakowe v Powiate myslenickom). Powiat je
väčší územný celok a tvorí ho niekoľko gmín. Gmina je územný celok, ktorý pozostáva
z niekoľkých obcí.
Powiat Lesko
Rozloha: 111,58 km2, počet obyvateľov: 26 608
Do powiatu patria: Gmina Baligrod, Cisna, Lesko, Olszanica a Solina. Gmina
Lesko má 11 521 obyvateľov. Mesto Lesko má 5 690 obyvateľov, leží na rieke San
a jeho obyvatelia ho nazývajú aj bránou do pohoria Bieszczady. Na území powiatu
sa nachádza Národný park Bieszczady, ktorý je súčasťou Medzinárodnej
biosférickej rezervácie Východné Karpaty.
Powiat Krosno
Rozloha: 967,27 km2, počet obyvateľov: 158 575 obyvateľov
Do powiatu patrí 9 gmín: Krosno, Dukla, Rymanow, Jedlicze, Miejsce Piastowe,
Chorkowka, Iwonicz Zdroj, Korczyna, Wojaszowka, Kroscienko Wyzne, Jasliska .
Mesto Krosno s rozlohou 43,48 km2 je situované na sútoku riek Lubatowka
a Wislok v Krosnienskej kotline a zo západu ho ohraničuje Jasielske pohorie. Má
približne 47 541 obyvateľov. Je bývalým kráľovským mestom, nazývaným aj „malý
Krakow“. Známe je nielen svojimi historickými pamiatkami, ale aj svojim 6. miestom
v rankingu poľských miest, kde sa najlepšie žije.
2
Powiat Jaslo
Rozloha: 830 km², počet obyvateľov: 116 000
Do powiatu patrí: 10 združených obcí Brzyska, Dębowiec, Jasło, mesto Jasło,
mesto Kołaczyce, Krempna, Nowy Żmigród, Osiek Jasielski, Skołyszyn a
Tarnowiec. Samotné mesto Jaslo má 38 000 obyvateľov a zaberá rozlohu 37 km2.
Jasielský powiat je položený v juho-východnej častí vojvodstva Podkarpatskie.
Tento región sa rozprestiera zo severu na juh a zahrňuje niekoľko zemepisných
mezoregiónov. Na severe sa nachádzajú Pohoria Ciężkowickie a Strzyżowskie,
rozdelené údolím rieky Wislok. Za nimi sa rozprestiera Jasielsko-Krośnieńska
kotlina s úsekmi údolí riek Jasiolka a Ropa, na juhu je Jasielskie pohorie a vrchy
Nízkych Beskýd.
Gmina Wisniowa
Rozloha: 67,3 km2, počet obyvateľov: 6 781
Gmina Wisniowa je súčasťou powiatu Myslenice vo vojvodstve Malopoľskie a
zároveň najperspektívnejšou rozvojovou oblasťou cestovného ruchu v tomto
poviate. Do gminy patrí 7 obcí: Wisniowa, Wierzbanowa, Poznachowice Dolne,
Weglowka, Glichow, Lipnik a Kobielnik. Obec Wisniowa je vzdialená len 40 km od
Krakowa a Wieliczky. Gmina leží na území Karpát Pohorie Wielicke. Jeho južná
časť je položená v Kotline Wisniowa a spolu s vrchom Wierzbanoska Gora patrí do
pohoria Beskid Wispowegy. Západnú časť tvoria masívy Beskidu Stredniego.
Najvyšší z nich je Lubomir (904 m n.m. Wisniowa je položená medzi lesnými
komplexmi Beskidu Stredniego a Beskidu Wyspowego. Wisniowa je vzdialená 40
km od Krakova, ktoré je hlavným mestom vojvodstva Malopolskie. Leží na hornom
toku rieky Visla. Je to všeobecné centrum južného Poľska. Krakov má rozlohu
326,8 km², žije tu 757 500 obyvateľov a v metropolitnej oblasti 1,3 milióna. Staré
mesto je charakteristické početnými historickými stavbami (komplex stredovekých
a renesančných budov Starého Mesta, kráľovský zámok Wawel, Sukiennice).
Nezamestnanosť podľa štatistiky z roku 2002 bola 13,8%.
1.2 Dostupnosť územia (hraničné prechody)
Powiat Krosno, Lesko – okresy Svidník, Snina
Cestné hraničné prechody: Vyšný Komárnik - Barwinek (okres Svidník), Palota Radoszyce (okres Medzilaborce).
Turistické hraničné prechody: Ruské Sedlo - Roztoki Górne a Osadné – Balnica (okres
Snina). Oba sú otvorené len sezónne pre peších a cykloturistov: Osadné – Balnica od
01.06. do 30.09 v čase od 09:00 do 18:00 a Ruské sedlo – Roztoki Górne od 01.04. do
31.10. v čase od 09:00 do 18:00.
Najbližší železničný hraničný prechod je Palota - Łupków (okres Medzilaborce).
Blízke hraničné prechody s Ukrajinou, využívané v rámci medzinárodnej cykloturistiky
(R-61 Zelený bicykel) sa nachádzajú v okrese Snina (Ubľa - Malyj Bereznyj) a v Powiate
Bieszczadskom (Krościenko – Smolnica).
3
Gmina Wisniowa
Je dostupná zo Slovenska z viacerých regiónov: Orava, Tatry.
Cestné hraničné prechody: Trstená - Chyżne (okres Trstená), Tatranská Javorina - Łysa
Polana, Podspády - Jurgów (okres Poprad), Lysá nad Dunajcom - Niedzica (okres
Kežmarok)
Turistické hraničné prechody: Babia hora - Babia Góra (okres Námestovo), Červený
Kláštor - Sromowce Niżne (okres Kežmarok).
2. Analýza riešeného územia – časť Slovensko
2.1 Socio-ekonomická situácia
2.2.1 Okres Snina
Okres je situovaný v najseverovýchodnejšej časti Slovenska, v Prešovskom kraji. Zo
severu susedí s Poľskom, z východu s Ukrajinou, z juhu s okresom Sobrance a zo
západu s okresom Humenné. Rozprestiera sa na rozlohe 805,05 km2. Tvorí ho 1 mesto
a 33 obcí. V roku 1987 bolo z dôvodov výstavby Vodárenskej nádrže Starina
vysťahovaných a zrovnaných so zemou ďalších 7 obcí. Sídla okresu obklopujú
geografické celky: na severe Východné Karpaty, ktorých súčasťou sú Bukovské vrchy
(časť pohoria – Poloniny), zo západu Nízke Beskydy, z juhu Vihorlatské vrchy.
Najbližšími hospodárskymi centrami sú Humenné (22 km od Sniny, 45 000 obyvateľov),
Prešov (100 km od Sniny, 92 000 obyvateľov) a Košice (105 km od Sniny, 240 000
obyvateľov), kde sa nachádza medzinárodné letisko.
K 31.12. 2008 žilo na celom území okresu Snina 38 650 obyvateľov. Hustota osídlenia
predstavuje 48 obyvateľov na km2, čím sa okres zaraďuje k najmenej zaľudneným na
Slovensku. Z národností sú najpočetnejšími rusínska a ukrajinská. Veľkým negatívom je
migrácia ľudí za prácou a výrazné starnutie obyvateľstva. Miera nezamestnanosti
obyvateľstva v okrese patrí medzi najvyššie na Slovensku. Koncom roka 2010 dosiahla
miera evidovanej nezamestnanosti v Prešovskom kraji 17,75 %, v okrese Snina takmer
23 %.
Priemyselná výroba je koncentrovaná najmä v okresnom meste Snina, kde
z odvetvového hľadiska prevažuje drevárska výroba, strojárska výroba, výroba plastov,
stavebníctvo. Všeobecne možno hovoriť o celkovom útlme priemyselnej výroby v tomto
okrese. Do popredia sa dostávajú postupne služby. V súčasnosti je len 11 subjektov,
ktoré zamestnávajú viac ako 100 zamestnancov. V obciach je zamestnanosť
zabezpečovaná činnosťami v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve, v menšej
miere výrobnými činnosťami, obchodom a cestovným ruchom.
Vzhľadom na periférne umiestnenie okresu je infraštruktúra nedobudovaná. Mnohé obce
v okrese nie sú napojené na verejný vodovod, ich zásobovanie vodou je riešené len z
povrchových prameňov. Kanalizácia je vybudovaná len v okresnom meste a niekoľkých
najväčších obciach okresu. Celkovo je v okrese 44 km ciest 1. triedy, 30 km ciest 2.
triedy, 133 km ciest 3. triedy a 130 km miestnych komunikácií. Železničná trať
z Humenného je v okrese vybudovaná len po Stakčín. Najbližšie medzinárodné letisko
sa nachádza v meste Košice (123 km od Sniny). Letisko v obci Kamenica nad Cirochou
4
(15 km od Sniny) navrhované ako potenciálne letisko pre medzinárodnú dopravu, je
v súčasnosti v správe Ministerstva obrany SR a využívané na pristávanie malých
lietadiel a vrtuľníkov. Letisko na Kolonickom vrchu pri obci Kolonica v súčasnosti nie je
využívané.
2.2.2 Okres Svidník
Okres Svidník sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska, v Prešovskom kraji. Zo
severu hraničí s Poľskom, z východu s okresom Stropkov, zo západu s okresom
Bardejov a z juhu s okresmi Prešov a Vranov nad Topľou. Jeho rozloha je 549,84 km2.
Tvoria ho 2 mestá (Svidník, Giraltovce) a 66 obcí.
Na území okresu sa rozprestiera pohorie Nízke Beskydy s dvoma celkami: Ondavská
a Laborecká vrchovina. Severovýchodná časť okresu je súčasťou Chránenej krajinnej
oblasti Východné Karpaty. Najbližším krajským mestom je Prešov, vzdialený od mesta
Svidník 55 km.
K 31.12. 2007 žilo na celom území okresu Svidník 33 208 obyvateľov, hustota osídlenia
je 61 obyvateľov na km2. Počet obyvateľov klesá v súvislosti s veľkou migráciou ľudí za
prácou. Miera nezamestnanosti k 31.12.2010 dosiahla takmer 19 %.
Priemysel je sústredený najmä v okresnom meste Svidník, pričom ťažiskové sú 3
odvetvia: strojárenstvo, potravinárstvo a odevný priemysel. Mesto Giraltovce je centrom
kožiarskej výroby v okrese. V poľnohospodárstve prevláda živočíšna výroba nad
rastlinnou.
V okrese nie je vybudovaná železničná trať. Na druhej strane je v okrese vybudovaná
značná sieť cestných komunikácií: 67,75 km ciest 1. triedy, 9,69 km ciest 2. triedy
a 153,39 km ciest 3. triedy. Najvyťaženejšou je cesta z Prešova do Poľskej republiky cez
Dukliansky priesmyk, navrhovaná v budúcnosti za rýchlostnú komunikáciu sever - juh.
Táto prechádza jediným cestným hraničným prechodom v okrese Vyšný Komárnik Barwinek. Najbližšie medzinárodné letisko sa nachádza v meste Košice (90 km od
Svidníka) a Poprad (140 km od Svidníka). Letisko v meste Svidník, ktoré je v správe
Ministerstva obrany SR, je využívané len na nepravidelné vnútroštátne lety.
Na verejný vodovod je v okrese napojených len 40 obcí. Ešte horšia situácia je
v napojení na kanalizáciu – z celkového počtu 68 sídel je len 10 pripojených na verejnú
kanalizáciu.
2.2 Analýza kultúrno-historického a prírodného bohatstva
2.2.1 Historický vývoj územia okresu Snina
Územie okresu bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej, o čom svedčia medené
nástroje a zlaté ozdoby nájdené v Uliči. Z doby bronzovej pochádza nález bronzovej
sekery s tuľajkou severne od Stakčína. Písomne je však osídlenie doložené až v 14.
storočí (obec Dlhá nad Cirochou v roku 1333). V 15. – 16. storočí nastala na tomto
území tzv. valašská kolonizácia Ruthénmi – Rusínmi, pastiersko-roľníckym ľudom z
Ukrajiny. V tom čase patrilo územie pod administratívny celok Zemplín, ktorý sa
rozprestieral na území súčasných okresov Humenné, Medzilaborce, Snina, Trebišov,
prevažnej časti okresu Vranov nad Topľou, najvýchodnejšej časti okresu Stropkov a
západnej časti okresu Michalovce, pokračoval na územie súčasného Maďarska až po
5
sútok Bodrogu a Slanej s Hornádom. Vtedy už bolo na slovenskom Zemplíne 383 sídiel,
z nich neskôr vzniklo 10 mestečiek - Zemplín, Leles, Kráľovský Chlmec, Michalovce,
Sečovce, Humenné, Stropkov, Trebišov, Vranov a Snina.
Od pol. 17. storočia sa tu začali objavovať prvé židovské a rómske rodiny. V 19. storočí
sa pri meste Snina v obci Zemplínske Hámre usadilo niekoľko nemeckých rodín, ktoré tu
priniesli základy hutníctva. Začiatkom 20. storočia sa do obce Stakčín prisťahovalo zase
niekoľko poľských rodín, najmä v súvislosti s rozvojom drevárstva.
Snina je prvýkrát spomínaná ako mestečko - "oppidium" v roku 1585. Snina sa ako
samostatné administratívne centrum rozvíjalo od roku 1630, kedy vznikla tzv. Sninská
krajňa. V minulosti cez ňu prechádzali 3 obchodné cesty do Poľska, pričom dodnes sa
zachoval pôvodný úsek kamennej cesty, tzv. Porta Rusica pri zaniknutej obci Ruské,
ktorá smerovala z Uhorska do poľskej Haliče. Najznámejšími majiteľmi Sniny a okolitých
obcí boli Drughetovci pôvodom zo Salerma pri Neapoli, ktorí tu pôsobili takmer 400
rokov až do vymretia rodu v roku 1684. Z ďalších vlastníkov majetkov to boli rodiny
Andrassyovcov, Mariassyovcov, Csakyovcov, Lobkowicovcov, Szirmayovcov, ThielleWinklerovcov či Wenckenheimovcov. Veľký význam pre ekonomický aj stavebný rozvoj
územia mal rod podnikateľov Rhollovcov. Jozef Rholl objavil železnú rudu pod Sninským
kameňom, následne založil v „Jozefovej doline“ (dnešné Zemplínske Hámre) vysokú pec
a zlievareň. Po rodine Rhollovcov zostalo v Snine najviac historických pamiatok dokončená novostavba kaštieľa, budova tzv. malého kaštieľa, hospodárske objekty na
prednom dvore kaštieľa a na majeri, železná socha Herkula, kalvária na cintoríne,
kaplnka pri rieke Cirocha a celá dnešná obec Zemplínske Hámre.
V čase 1. Československej republiky patrilo toto územie medzi najzaostalejšie. V 20.
storočí sa stalo priamym dejiskom až 4 vojen, ktoré priniesli zhoršenie životných
podmienok pre tunajší ľud. V rokoch 1914-15 sa tu odohrávali ťažké boje 1. sv. vojny
medzi Rakúsko-Uhorskom a Ruskom. Po tejto vojne sa zachovalo viacero pomníkov a
cintorínov, z ktorých vyniká najvyššie položený vojenský cintorín na Slovensku na vrchu
Hodošík (851 m n. m.) nad zaniknutou obcou Veľká Poľana. Boje 2. sv. vojny v roku
1944 prebiehali aj v okolí strategického Ruského sedla. Tieto boje pripomína
monumentálny pomník na Ruskom sedle a tiež hrob prvého padlého ruského vojaka na
slovenskom území, ktorý leží priamo na slovensko-poľskej štátnej hranici nad Novou
Sedlicou. Menej známa je tzv. Malá vojna medzi Slovenskom a Maďarskom (23.3.1939).
Výsledkom tohto konfliktu bolo odstúpenie 7 slovenských obcí Maďarsku. Ďalší menej
známy vojnový konflikt prebiehal v rokoch 1944-45 s Ukrajinskou povstaleckou armádou
- banderovcami. Obete tohto konfliktu dnes pripomínajú pamätné tabule v Kolbasove a
Ubli. Ďalší významný zásah do života bolo rozhodnutie vybudovať Vodárenskú nádrž
Starina. V súvislosti s jej výstavbou bolo v 80-tych rokov 20. storočia vysťahovaných 7
obcí s 3 500 obyvateľmi na hornom toku rieky Cirochy.
2.2.2 Historický vývoj územia okresu Svidník
Dôkazy o osídlení územia už v mladšej dobe kamennej, neskôr v dobe bronzovej a
rímskej sa zachovali z činnosti ľudu kultúry východoslovenských mohýl (2000 – 1800
rokov pred n. l.). Stopy po slovanskom osídlení pochádzajú z obdobia pred 12. – 13.
storočím. Územie súčasného okresu patrilo od 13. storočia do roku 1848 do Šarišskej
stolice, neskôr do Šarišskej župy.
6
Karpatský oblúk tvoril od nepamäti prirodzenú deliacu hranicu dvoch krajín - Uhorska
a Poľska, zároveň formoval svojráznosť rusínskeho obyvateľstva, sústredeného na ich
predhoriach. Hlavnou činnosťou bolo po mnohé storočia poľnohospodárstvo, ktoré malo
dopad na zvyky, obyčaje aj bývanie tunajších ľudí. Masívnejšie osídľovanie územia bolo
v 2. polovici 14. storočia na valašskom práve hlavne prostredníctvom rusínskeho
obyvateľstva. Pôsobenie Rusínov malo veľký vplyv na vybudovanie mnohých drevených
sakrálnych stavieb - cerkví, ktoré v súčasnosti predstavujú svetové kultúrne dedičstvo
UNESCO.
Poddanské povinnosti a zlé sociálne pomery boli príčinou nespokojnosti a odporu
poddaných vyjadrovaného najmä útekom z pôdy, tiež zakladaním zbojníckych skupín (v
15. storočí napr. zbojnícka družina Fedora Hlavatého, ktorý pôsobil v Snine aj Svidníku).
Nepokojne a povstania v 17. a 18. storočí viedli k vyľudňovania pohraničného vidieka.
Dukliansky priesmyk slúžil oddávna ako obchodná cesta. V niektorých prípadoch aj
vojenská. Prvú takúto vojenskú cestu cez Duklu, tzv. „Jozefínku“, dal vybudovať
rakúsko-uhorský cisár Jozef II. Neskôr ňou prechádzali rôzne vojská – ruské aj rakúske.
V 19. storočí, po dlhotrvajúcej cholere a neúrodných rokoch, nastalo hromadné
vysťahovalectvo obyvateľov na juh a do zámoria. Situáciu ešte viac zhoršili boje 1. aj 2.
sv. vojny (1914, 1944), pri ktorých Dukliansky priesmyk opäť slúžil ako hlavná vojenská
cesta. Celkovo možno konštatovať, že boje v Nízkych Beskydách a Východných
Karpatoch boli najťažšie a pripomína ich množstvo vojnových cintorínov, jednotlivých aj
spoločných hrobov.
2.2.3 Kultúrne dedičstvo
Drevené kostoly východného obradu
Medzi vyhľadávané historické pamiatky patria drevené kostoly východného obradu – tzv.
„cerkvi“ prevažne z 18. storočia, ktoré predstavujú vrchol ľudovo-umeleckej
architektonickej tvorby. Sú prejavom majstrovstva miestnych ľudových tvorcov, ich
veľkého umeleckého cítenia a zmyslu pre vzájomnú harmóniu s okolitým prostredím.
Vďaka svojej bohatej ikonopisnej výzdobe patria k skvostom ľudovej kultúry svetového
významu.
V okrese Snina sa nachádza 7 drevených kostolov východného obradu - Hrabová
Roztoka, Kalná Roztoka, Ruský Potok, Uličské Krivé, Topoľa, Jalová, Šmigovec,
z ktorých je 6 národnými kultúrnymi pamiatkami (okrem kostola v Jalovej). Ďalšie 2
kostoly boli z tunajších obcí prevezené do existujúcich skanzenov (kostol z Novej
Sedlice v roku 1971 do skanzenu v Humennom, kostol zo Zboja v roku 1967
do skanzenu v Bardejovských kúpeľoch). V blízkosti riešeného územia sa nachádzajú
ešte ďalšie 2 drevené kostoly v obciach Inovce a Ruská Bystrá (okres Sobrance).
V okrese Svidník sa nachádza 10 drevených kostolov východného obradu - Bodružal,
Dobroslava, Hunkovce, Korejovce, Krajné Čierno, Ladomírová, Miroľa, Nižný
Komárnik, Príkra, Šemetkovce. V Šarišskom múzeu vo Svidníku sa nachádza ďalší
drevený kostol z Novej Polianky. Aj v susednom okrese Bardejov a Stropkov sa
nachádzajú ďalšie drevené kostoly, vyhlásené za národné kultúrne pamiatky.
7
Ľudová architektúra
V okrese Snina sa do dnešných čias nezachovalo mnoho objektov pôvodnej ľudovej
architektúry. Jednoduché zrubové roľnícke domy sa nachádzajú len v obciach Nová
Sedlica, Osadné a Jalová. Okrem nich sa tu nachádzajú ešte drevené zvonice pri
kostoloch (Príslop, Berezovec, Ruský Potok, Topoľa) a drevené kaplnky
v zaniknutých obciach pri VN Starina (Smolník, Zvala, Veľká Poľana). Niektoré objekty
ľudovej architektúry boli z okresu Snina prevezené do skanzenu pri Vihorlatskom
múzeu v Humennom, kde bola v parku umiestnená expozícia ľudovej architektúry.
Okrem toho je v priestoroch múzea – renesančného kaštieľa zo 17. storočia – expozícia
bytovej kultúry šľachty od renesancie po 20. storočie. V okrese Svidník sa nachádza
Múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry so skanzenom ľudovej architektúry, kde je
umiestnených 50 rôznych objektov – obytných domov, hospodárskych stavieb, vodný aj
veterný mlyn, píla, obecná škola, požiarna zbrojnica, krčma, dedinský obchod, kováčska
dielňa, trhovisko a mnohé ďalšie usadlosti doplnené o agro a zoo expozíciu. Skanzen je
zároveň miestom konania pravidelných festivalov ukrajinskej a rusínskej kultúry. Okrem
toho je v Múzeu Dezidera Millyho vo Svidníku (pôvodný barokový kaštieľ z 18. stor.)
prezentovaný vzácny súbor ikon zo 16.-18. storočia a tiež vývoj výtvarného umenia
Rusínov - Ukrajincov od 15. storočia po súčasnosť.
Vojenské pamätníky, cintoríny, hroby
V oboch okresoch – Snina aj Svidník, sa nachádza množstvo vojnových cintorínov z 1.
aj 2. svetovej vojny. V okrese Snina sa zachovali v obciach Osadné, Parihuzovce,
Príslop, Runina, Snina, Stakčín, Topoľa, Ubľa, Ulič, Zboj. Tiež v obciach zaniknutých
v súvislosti s výstavbou VN Starina: Ruské, Smolník, Veľká Poľana. Osobitné miesto
má cintorín z 1. sv. vojny na vrchu Predný Hodošík, ktorý je najvyššie umiestneným
vojenským cintorínom na Slovensku (855 m. n. m.). Mnohé z týchto cintorínov sú už
obnovené a udržiavané. V okrese Svidník sa vojnové cintoríny z 1. sv. vojny nachádzajú
v obciach Bodružal, Huncovce, Kečkovce, Kurinka, Krajná Porúbka, Ladomírová,
Medvedie, Mlynárovce, Svidník, Vyšný Mirošov a Vyšný Orlík. Vojnové cintoríny z 2.
sv. vojny sú na Dukle, vo Svidníku a Hunkovciach, kde sú pochovaní nemeckí vojaci.
Celá karpatsko-duklianska vojnová operácia je detailne zdokumentovaná vo Vojenskom
múzeu vo Svidníku, ktoré bolo vybudované v roku 1965 a predstavuje rôzne exponáty
priamo z dejiska vojny - nálezy z bojísk, zbrane, vojenské uniformy, písomnú
korešpondenciu, fotografie, vyznamenania, osobné veci a ďalšie. Zbierky múzea sa v
prevažnej miere viažu na obdobie 2. sv. vojny, menšia časť na obdobie 1. sv. vojny.
Súčasťou múzea je Pamätník Československej armády z roku 1949 a cintorín na Dukle,
Pamätník Sovietskej armády a cintorín vo Svidníku, Vyhliadková veža na Dukle a
Prírodné múzeum na Dukle s rôznou technikou využívanou pri bojoch. Za pozornosť
stojí tiež blízke „Údolie smrti“, kde v dňoch 25.- 27. októbra 1944 prebiehali najťažšie
tankové boje sovietskych jednotiek na území bývalého Česko-slovenska. Prechodom
cez obce Kapišová, Nižná a Vyšná Pisaná je možné vidieť tankovú rotu v útoku.
Židovské cintoríny
Sú historickým dokladom o existencii a živote židovskej komunity v celom okrese Snina,
ktorá mala v období 1. polovice 20. storočia v meste Snina aj svoju synagógu - "bužňu".
Počas 2. sv. vojny bola táto menšina násilne potlačená odvlečením celých židovských
8
rodín. Najudržiavanejším je židovský cintorín v Snine, ktorého vlastníkom je Ústredný
zväz židovských náboženských obcí. Ďalšie cintoríny sa nachádzajú v obciach
Kolbasov, Topoľa, Runina, Kolonica, Ubľa, Pčoliné, tiež v zaniknutej obci Veľká
Poľana. V okrese Svidník sa nachádza cenný židovský cintorín v obci Ladomirová.
Kamenná cesta „Porta Rusica“
Pri zaniknutej obci Ruské sa štvorkilometrový úsek „kamennej cesty“ z roku 1861,
vedúcej zo Sniny do poľského mesta Cisna. Od roku 1999 vedie touto cestou turistický a
cykloturistický chodník cez hraničný prechod Ruské sedlo – Roztoky Górne do Poľskej
republiky. Táto stará obchodná cesta viedla najskôr údolím Cirochy cez Stakčín a dnes
už zaniknutú obec Zvala do poľského mestečka Cisna. Mýtnica, kde sa vyberalo mýto za
prepravovaný tovar, stála v obci Zvala. Cesta v 18. storočí zmenila svoju trasu.
Neprechádzala už cez Zvalu, ale cez obec Ruské, pričom hlavný poloninský hrebeň
prekonávala cez Ruské sedlo. Týmto sa skrátila a zrýchlila cesta medzi Sninou a
Cisnou. Podľa Ruského sedla dostala i pomenovanie „Porta Rusica“. V polovici 19.
storočia bola táto cesta rekonštruovaná, pričom nanovo bol pretrasovaný úsek z obce
Ruské do Ruského sedla (1864 – 1865). V súčasnosti sa v pôvodnom stave zachoval už
iba štvorkilometrový úsek od konca zaniknutej obce Ruské do priesmyku Ruské sedlo,
ktorý prekonáva výškové prevýšenie 247 metrov (550 m n. m. až 797 m n. m.). Na tomto
zachovanom úseku je 16 zákrut, odvodňovacie jarčeky a niekoľko kamenných
priepustov. Zaujímavé sú i dva osadené pôvodné kilometrovníky, ďalšie – vytiahnuté –
letka v priekopách pozdĺž cesty. V roku 2001 bola kamenná cesta „Porta Rusica“
vyhlásená Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky za kultúrnu pamiatku ako
najstaršia cestná stavba na Slovensku. Na poľskej strane bol posledný pôvodný úsek
tejto cesty, dlhý 200 metrov, zničený a zakrytý asfaltom v roku 2005.
Murované stavby
Kaštieľ v Snine dala postaviť grófka Terézia Van Dernáthová v roku 1781 na mieste
pôvodného dreveného. V rokoch 2011 – 2012 ho čaká komplexná rekonštrukcia v rámci
projektu „Obnova historickej pamiatky – kaštieľ Snina“. Jej výsledkom bude zriadenie
muzeálnej časti venovanej prezentácii kultúrneho dedičstva regiónu, galérie, mestskej
knižnice ale aj využitie jedinečnej akustiky kaštieľa na zriadenie koncertnej a obradnej
siene. Na nádvorí kaštieľa sa nachádza socha Herkula bojujúceho s drakom, ktorá bola
odliata v roku 1841 v zlievarni v blízkych Zemplínskych Hámroch, ktoré vlastnil
podnikateľ Jozef Rholl. Ten sa neskôr stal aj vlastníkom kaštieľa a na miestnom
cintoríne dal v roku 1842 postaviť dvojpodlažnú kaplnku, ktorá spolu so židovským
cintorínom patrí k ďalším kultúrnym pamiatkam Sniny. Kaštieľ v Stakčíne je z 18.
storočia, pôvodne barokový, neskôr upravený v pseudogotickom slohu. Nachádza sa
v centre obce, uprostred najzachovalejšieho anglického historického parku v Hornom
Zemplíne, so vzácnym tisovcom dvojradovým a pôvodnými dubmi. Kaštieľ bol pôvodne
blokovou obdĺžnikovou prízemnou stavbou, neskoršou prístavbou sa jeho pôdorys
zmenil na štvorcový. V súčasnosti je využívaný na kultúrne účely. Okrem týchto
kaštieľov sa ešte v okrese Snina nachádzajú ďalšie dva. Tieto sú však využívané na
súkromné účely (Dlhé nad Cirochou), resp. ako zariadenie sociálnych služieb (Dúbrava),
preto sú pre účely cestovného ruchu nevyužiteľné.
V okrese Snina sa okrem kaštieľov nachádzajú aj viaceré cenné murované kostoly:
Čukalovce (najstarší murovaný kostol východného obradu v okrese, z 30-tych rokov 18.
9
stor.), Klenová (najväčší murovaný kostol východného obradu v okrese, z roku 1806),
Osadné, Stakčín (kostoly staroruského historického štýlu, diela pravoslávneho mnícha
architekta Andreja Kolomackého. V okrese Svidník patrí medzi najcennejšie murované
stavby barokový kaštieľ vo Svidníku z 18. stor. - sídlo Galérie Dezidera Millyho,
tiež neskororenesančný kaštieľ v Giraltovciach (17. stor.) a kaštieľ v Želmanovciach
(18. stor.). Okrem toho sa tu nachádzajú kostoly s osobitou výzdobou - Giraltovce,
Kračúnovce, Vyšný Orlík a ďalšie.
2.2.4 Prírodné prostredie
Podnebie, vodstvo
Územie okresu Snina leží v mierne teplej až chladnej klimatickej oblasti, kde najnižšie
priemerné mesačné teploty sú v mesiaci január a najvyššie v mesiaci júl. Priemerná
ročná teplota je 8,3 oC. Polohy nad 800 m n. m. patria do chladnej klimatickej oblasti
tiahnucej sa popri hraniciach s Poľskom a zasahuje aj vrcholové časti Vihorlatu, kde
snehová pokrývka trvá 80 až 100 dní. Celé územie má charakter podhorskej a horskej
oblasti, preto sa vyznačuje množstvom horských bystrín a potokov. Rieka Cirocha
pramení na severe Zemplína v Bukovských vrchoch, jej najvýznamnejšími prítokmi sú
potoky: Brúsny, Pichoňka, Pčolinka, Kuršina, Cichá voda, Veľký Bystrá, Malá Bystrá,
Dúbravský, Malý Tarnovský, Veľký Tarnovský, Daľkovský, Čierny a Barnov. V regióne je
najvýznamnejším zdrojom pitnej vody vodná nádrž Starina, vybudovaná v roku 1987,
v celkovom objeme 59 800 000 metrov3. Jej celková plocha je 240 ha, výška hrádze 50
m. Touto pitnou vodou sú zásobované mnohé mestá a obce Východného Slovenska,
najmä Košice, Prešov, Vranov nad Topľou, Humenné a Snina. V súvislosti s výskytom
VN majú okolité obce určité obmedzenia súvisiace s pásmom hygienickej ochrany.
V okrese Svidník je najvyšším bodom vrch Kačurák v Laboreckej vrchovine, na hranici
s Poľskom (688 m. n. m.). Na mieste, kde rieka Topľa opúšťa okres, v katastri obce
Železník, sa nachádza najnižší bod okresu - 170 m nad morom. Povrch územia je
prevažne vrchovinový. Najvyššie vrchy patria do chladnej klimatickej oblasti. Nižšie časti
okresu patria do teplej, vyššie do miernej teplej klimatickej oblasti. Okresom a tiež cez
okresné mesto preteká rieka Ondava, do ktorej sa vlieva z ľavej strany Ladomírka. Na
juhozápade územie pretína rieka Topľa.
Rastlinstvo
V okrese Snina sa na svahoch Vihorlatských vrchov stretávajú panónska,
východokarpatská aj západokarpatská botanická oblasť. V nadmorskej výške nad 700 m
sa miestami vyskytuje jedľa biela, smrek a borovica. Vo Vihorlatských vrchoch sa
vyskytujú aj viaceré vzácne a chránené rastliny: kýchavica biela, kostihoj srdcovitý,
bleduľa jarná karpatská, prilbica jedovatá drsnoplodá, skopólia kránska, kostrava ovčia
vihorlatská, tavoľník prostredný, rozchodník ročný, bleduľa jarná, krivec tulcový.
Z endemických rastlín sa tu nachádzajú vzácna telekia ozdobná, mäsožravá rosička
okrúhlolistá, plavúň zaplavovaný, starček potočný a vachta trojlistá. V NP Poloniny sa
z rastlinných druhov nachádza vyše 1207 druhov húb, 210 lišajníkov, 342 machorastov
a 1010 druhov vyšších rastlín, z ktorých čemerica purpurová, iskerník karpatský, fialka
dácka, mliečnik Sojakov, hadomor ružový a ďalšie sú endemitmi Východných Karpát.
10
V okrese Svidník rastú v lesoch, prevažne listnatých, najmä buky. Vyskytujú sa aj
menšie lužné lesy a ostrovy borovíc. Vzácne rastliny nájdeme v pohraničnej oblasti
patriacej do CHKO Východné Karpaty. Pri obci Nižný Komárnik sa nachádza
najrozsiahlejší komplex lesov pralesovitého charakteru vo flyšových Karpatoch. Rastie
tam jedľa, buk, menej jaseň, javor a brest. Zo vzácnych rastlín tu môžeme nájsť čistec
lesný, deväťsil biely, áron škvrnitý, srnovník purpurový, mesačnicu trvácu.
Živočíšstvo
Okres Snina: V NP Poloniny trvale žije vlk, medveď, rys, mačka divá a zubor, striedavo
aj los. V CHKO Vihorlat hniezdi takmer 100 druhov vtákov ako hadiar krátkoprstý, orol
krikľavý, včelár obyčajný, bocian čierny. Z veľkých cicavcov tu prebývajú takisto vlk, rys
ostrovid a medveď hnedý. K pomerne vzácnym druhom patrí jazvec obyčajný,
v potokoch sa darí vydre riečnej. Okrem bežnej raticovej zveri tu bol zaznamenaný aj
výskyt losa mokraďového, ktorý sem prechádza z doliny Chotinka. V starých bukových
lesoch možno nájsť fúzača alpského a vzácneho východokarpatského fúzača. Žije tu aj
modlivka zelená a zo zákonom chránených druhov bystružka kožovitá, bystruška fialová,
fúzač veľký, roháč obyčajný a vidlochvost feniklový. V rieke Cirocha žije mihuľa potiská,
jediný zástupca triedy kruhoústovcov. Najbohatšou lokalitou výskytu mloka vrchovského
a mloka veľkého je jazierko Kotlík nachádzajúce sa na začiatku rekreačnej oblasti
Sninské rybníky. Významným hniezdiskom dravých vtákov sú skalnaté bralá pod
Nežabcom a samotný Sninský kameň, na ktorých hniezdi vzácny sokol sťahovavý a tiež
výr skalný. V okolitých lesoch hniezdia bocian čierny, sova dlhochvostá, tesár čierny,
muchárik bielokrký a mimoriadne vzácna haja červená. Zaujímavou skupinou sú
netopiere, ktoré nachádzajú optimálne podmienky pre život v starých opustených
štôlňach pod Sninským kameňom. V oblasti rašelinísk pod Sninským kameňom sa
vyskytuje vzácny glaciálny relikt z ľadových dôb hraboš močiarny.
Okres Svidník: Fauna patrí väčšinou do spoločenstva listnatého lesa, polí a lúk, preto tu
žije diviak lesný, srnec lesný, jeleň karpatský, zajac poľný, z chránených živočíchov vlk
dravý, jazvec lesný, vydra riečna, výr skalný, mlok karpatský, mlok veľký, salamandra
škvrnitá, haja červená, myšiak lesný.
Ekologické zaťaženie prírody a krajiny riešeného územia
Územie je z hľadiska čistoty ovzdušia relatívne homogénne. Povrchové vody sú
v mnohých prípadoch znečisťované nielen priemyselnou a poľnohospodárskou výrobou,
ale taktiež splaškami z domácnosti v dôsledku nevybudovanej kanalizačnej siete.
Medzi negatívne prejavy zaťažujúce životné prostredie patrí aj nedobudovaná
infraštruktúra pri turistických chodníkoch, tiež rómske osady ako lokálne zdroje
znečistenia vodných tokov aj prírody.
2.2.5 Chránené územia
Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty s celkovou výmerou 25 307 zasahuje
do 4 okresov severovýchodného Slovenska – Snina, Medzilaborce, Stropkov a Svidník.
Je to celok, v ktorom sa prelína hranica západokarpatskej a východokarpatskej flóry s
výskytom vzácnych a ohrozených druhov, napr.: mliečnik sojákov, kostihoj srdcovitý,
iskerník karpatský, skopólia kránska, telekia ozdobná a iné. Najcennejšou časťou CHKO
11
je prírodná rezervácia Hostovické lúky (okres Snina), ktoré sú známe najmasovejším
výskytom kosatca sibírskeho na Slovensku. Na území CHKO sa nachádzajú okrem tejto
prírodnej rezervácie ešte ďalších 6 PR: Dranec, Miroľská slatina, Čertižnianske lúky,
Beskydy, Haburské rašelinisko a Pod Demjatou a 2 NPR: Palotská jedlina a Komárnická
jedlina. CHKO patrí medzi jednu zo štyroch biosférických rezervácií programu UNESCO
Človek a biosféra. Okrem toho bol na území okresu Svidník vyhlásený za chránený
areál Radomská slatina (0,998 ha) - prírodný ekosystém dotvorený ľudskou činnosťou hydrogeologickým vrtom.
Národný park Poloniny s celkovou výmerou 29 805 ha s ochranným pásmom 10 973
ha, bol vyhlásený vládou SR dňa 23.09.1997 odo dňa 01.10.1997. Je to najmladší a
najvýchodnejší národný park na Slovensku, ktorý vyniká svojou rázovitosťou pôvodnej
karpatskej krajiny s pôvodnými pralesovými porastami, vedecky významnými územiami
s množstvom typických endemických prvkov. V rámci neho bolo vyhlásených 7
národných prírodných rezervácií (NPR Stužica, Riaba skala, Pľaša, Rožok, Havešová,
Stinská, Pod Ruským) a 12 prírodných rezervácií (PR Bahno, Borsučiny, Bzaná,
Gazdoráň, Hlboké, Hrúnok, Ruské, Slatina pod Stinskou, Stružnická dolina, Šípková,
Udava, Uličská Ostrá) a 1 prírodná pamiatka Ulička. Poloniny – horské lúky nad hornou
hranicou lesa, ktoré dali tomuto parku meno, sú najkrajšie v okolí vrcholov Pľaše,
Ďurkovca, Riabej skaly a Kamennej lúky. V roku 1993 bol NP Poloniny zaradený
organizáciou UNESCO do siete medzinárodných biosférických rezervácií ako MBR
Východné Karpaty spolu s priľahlými chránenými územiami Poľska a Ukrajiny v celkovej
rozlohe 165 000 ha. V roku 1999 mu bol udelený Diplom Rady Európy. V roku 2007 boli
Karpatské bukové pralesy, nachádzajúce sa v NP Poloniny a CHKO Vihorlat, vyhlásené
za spoločné svetové dedičstvo Slovenska a Ukrajiny.
Chránená krajinná oblasť Vihorlat s celkovou výmerou 25 350 ha s ochranným
pásmom 4 383 ha. Na území CHKO Vihorlat sú vyhlásené viaceré chránené územia: 4
národné prírodné rezervácie Morské oko, Motrogon, Podstavka, Vihorlat, 7 prírodných
rezervácií na ochranu pralesovitých spoločenstiev (Baba pod Vihorlatom, Drieň, Ďurova
mláka, Jedlinka, Lysá, Lysák, Roztoky) a 3 prírodné pamiatky (Čierny potok – skalné
útvary, Malé Morské oko, Sninský kameň – erózna troska lávového prúdu). Dominantou
tohto sopečného pohoria pokrytého zväčša bukovými lesmi, je vyvrelinový andezitový
útvar Sninský kameň (1005 m. n. m.), skladajúci sa z dvoch častí - Malého a Veľkého
kameňa. Osobitný geologický vývoj pohoria podmienil vznik takých prírodných
zvláštností ako sú tunajšie jazerá, vrchoviskové rašeliniská i spoločný výskyt rastlinných
druhov západokarpatskej, východokarpatskej a panónskej flóry. Skalné bralá Sninského
kameňa sú sprístupnené železnými schodíkmi so zábradlím a poskytujú návštevníkom
krásny panoramatický pohľad na okolie Sniny a zároveň NPR Morské oko - prírodné
jazero ležiace v nadmorskej výške 619 m, hlboké 25,1 m s vodnou plochou 13,8 ha,
ktoré je najkrajším zo sústavy vihorlatských jazier dokumentujúcich proces ich
postupného zániku. Okrem neho sa tu nachádzajú ďalšie jazerá: Malé Morské oko,
Kotlík (2 – 3,4 ha), Postavka (1,6 ha) a Ďurova mláka. Ich hĺbka je značne kolísavá,
nakoľko aj tieto sa nachádzajú v rôznych štádiách svojho prirodzeného zániku
zanášaním naplaveninami alebo zarastaním vegetáciou. Tento prirodzený proces
dokumentuje už zaniknuté jazero Hypkania (2,3 ha), s pôvodnou hĺbkou 10,8 m. Tieto
turisticky zaujímavé miesta sú dostupné z obce Zemplínske Hámre, z Rekreačnej oblasti
Sninské Rybníky pri Snine a z obce Remetské Hámre (okres Sobrance).
12
2.3 Analýza služieb cestovného ruchu
2.3.1 Astronómia – zariadenia, služby, podujatia, miesta pozorovania
Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied, Tatranská Lomnica
Astronomický ústav prevádzkuje 3 observatóriá nachádzajúce sa vo Vysokých Tatrách:
Skalnaté Pleso, Lomnický štít, Stará Lesná. Všetky 3 observatóriá sú zapojené do
vedecko-výskumnej činnosti zameranej na výskum Slnka, medziplanetárnej hmoty
(komét, meteorov, asteroidov) a astrofyzikálny výskum premenných a pekuliárnych
hviezd. Tieto činnosti sú vykonávané na 3 oddeleniach AÚ - oddelení fyziky Slnka,
oddelení medziplanetárnej hmoty a stelárnom oddelení. Okrem odborného výskumu sú
pripravované aj rôzne podujatia pre odbornú aj laickú verejnosť, napr. medzinárodné
workshopy, konferencie (stelárna astronómia, centrum kozmických výskumov, moderné
trendy v slnečnej spektroskopii), rôzne expedície súvisiace so zatmením Slnka,
pravidelné celoslovenské astronomické semináre pre učiteľov, kongresy pre mladých
astronómov, dni resp. noci otvorených dverí, výstavy historických meteorologických
prístrojov, prezentácie na rôzne témy (Synoptická mapa a predpoveď počasia, Čo
skúmajú meteorológovia, Meteorologické merania, Voda vo vzduchu).
Svetelné znečistenie: stredné
Využitie: odborné, čiastočne aj pre laickú verejnosť
Dostupnosť: Astronomický ústav je vzdialený 20 km od Popradu, s dobrým vlakovým,
autobusovým aj leteckým spojením. Z Popradu do Tatranskej Lomnice, tatranskej osady
najbližšej k Astronomickému ústavu. Vlakové aj autobusové spojenia z Popradu do
Tatranskej Lomnice premávajú cez Starý Smokovec alebo Veľkú Lomnicu. Od
železničnej stanice v Tatranskej Lomnici je Astronomický ústav vzdialený asi 2 km a dá
sa k nemu dostať aj pešo lesným chodníkom medzi zotavovňou Kremenec a vilou
Alexandra.
Blízke turistické atrakcie: Vysoké Tatry, mesto Poprad, Tatranská Lomnica. V okruhu 50
km od Tatranskej Lomnice je možné navštíviť ďalšie turisticky atraktívne miesta: Spišský
hrad, Slovenský raj, Spišská kapitula, Levoča, Poprad, Vyšné Ružbachy, Kežmarok.
Kontakt: Astronomický ústav, Slovenská akadémia vied, 059 60 Tatranská Lomnica
http://www.ta3.sk, [email protected], tel: +421 52 7879178, 7879177 (Skalnaté Pleso),
+421 52 7879171 (Lomnický štít)
Astronomické observatórium na Skalnatom Plese
Nachádza sa neďaleko Skalnatého plesa v nadmorskej výške 1 786 nad hladinou
mora. Observatórium bolo založené v roku 1943 Dr. Bečvářom, keď boli vykonané
jeho prvé pozorovania. O 10 rokov neskôr bolo zaradené do štruktúr
novovzniknutej Slovenskej akadémie vied ako astronomický ústav SAV. V budove
Observatória Skalnaté Pleso sa nachádza i meteorologická stanica patriaca
Geofyzikálnemu ústavu SAV Bratislava.
Činnosť: fotometria rôznych typov premenných hviezd (symbiotické hviezdy, novy,
chemicky a magneticky pekuliárne hviezdy)
13
Technické vybavenie: ďalekohľad – astrometrický a fotometrický reflektor priemer
0.61m + CCD kamera, ďalekohľad – fotometrický reflektor priemer 0.60m Zeiss
Jena Cassegrain reflektor + fotoelektrický fotometer OPTEC SSP-5, HAMAMATSU
R4457 fotonásobič, UBVR & uvby filtre.
Astronomické observatórium a meteorologické pracovisko na Lomnickom
štíte
Realizácia výstavba koronálnej stanice na Lomnickom Štíte (1957-1962) bola
inicializovaná celosvetovými aktivitami v rámci Medzinárodného geofyzikálneho
roku 1957. V nadmorskej výške 2 632 metrov na hladinou mora, bol roku 1964
inštalovaný prvý 20cm koronograf, pomocou ktorého začali prvé pozorovania
emisných čiar, vznikajúcich v slnečnej koróne. V roku 1970 bol daný do prevádzky
v tej istej kupole rovnaký ďalekohľad pre pozorovanie protuberancií.
Činnosť: systematické pozorovanie koronálnych emisných spektrálnych čiar (ako
jedna z mála staníc na celom svete), monitoring slnečnej koronálnej aktivity ''Homogénny rad intenzít zelenej kronálnej čiary'' (pripravený z dát všetkých
koronálnych staníc vo svete od roku 1939) a Rad dát koronálneho indexu slnečnej
aktivity. Ďalej príprava Katalógu slnečných H alfa protuberancií. Na vrchole
Lomnického Štítu sa nachádza i neutrónový monitor Oddelenia kozmickej fyziky
Ústavu experimentálnej fyziky Košice, ktorý je v nepretržitej prevádzke od
decembra 1981.
Technické vybavenie: Dvojitý koronograf: priemer 0.20 m, ohnisková vzdialenosť 4
m, disperzia spektrografu = 0.8 nm/mm.
Astronomické observatórium Stará Lesná
V roku 1979 sa začala stavba novej hlavnej budovy ústavu na Starolesnianskych
lúkach, približne 2 km od Tatranskej Lomnice. Nakoniec boli postavené i nové
pozorovacie pavilóny pre ďalekohľady. V súčasnosti tvoria komplex 2 kupoly (G1,
G2) a jedna špeciálna budova. V blízkosti pozorovacích pavilónov sa nachádza
meteorologická stanica patriaca Geofyzikálnemu ústavu SAV (Bratislava).
Činnosť: fotometria hviezd, spektrálne pozorovania slnečného povrchu, kresba
slnečných škvŕn, tiež astronomické praktiká študentov univerzít a testy
astronomických post-fokálnych zariadení a optiky.
Technické vybavenie: Horizontálny Slnečný Teleskop so spektrografom, coelostat
Jenschovho typu s 2 rovinnými zrkadlami (priemer 0.60 m), ďalekohľad
mimoosového Kutterovho typu s hlavným sférickým zrkadlom (priemer 0.50 m,
ohnisková vzdialenosť 35 m). Ďalekohľad Newton reflektor (priemer 0.50 m), CCD
kamera SBIG ST10 MXE, UBV(RI)C & uvby filtre. Ďalekohľad Zeiss Jena
Cassegrain reflektor (priemer 0.60 m), fotoelektrický fotometer EMI 9789 Q
fotonásobič, UBV filtre, CCD kamera FLI, filtre BVRI-Bessel.
Hvezdáreň a planetárium v Prešove
V objekte bývalej vodárne na Rumanovej ulici bola dňa 28.10.1948 sprístupnená
v Prešove prvá Ľudová hvezdáreň na Slovensku. Jej odborný program sa od začiatku
zameriaval na pozorovanie slnečnej fotosféry, umelých družíc a popularizáciu
astronómie. V roku 1972 získala hvezdáreň krajskú pôsobnosť. V roku 1978 bola
14
dokončená jej rekonštrukcia. Neskôr prebiehali ďalšie stavebné práce, pričom
04.10.1984 bolo sprístupnené nové planetárium a budova metodickej prevádzky.
Jednou zo známych aktivít prešovských astronómov Leonarda Kornoša a Štefana
Gajdoša bolo objavenie malej planétky 59419 (1999GE2) v roku 1999. Planétka bola
dňa 09.11.2003 oficiálne pomenovaná názvom Prešov v cirkulári Minor Planet Center,
Cambridge USA.
Činnosť: V súčasnosti pozostáva činnosť hvezdárne z exkurzií, prednášok a pozorovaní
pre školy (Hudba pod hviezdnou oblohou: esteticko-umelecko-hudobný audiovizuálny
program, Rozprávkové audiovizuálne programy pre predškolákov), pre verejnosť
(vzdelávacie audiovizuálne programy a filmy pre dospelých), odborných pozorovaní
a seminárov, večerov pri ďalekohľade, výstav.
Technické vybavenie: projektor, Jenoptik ZKP 2 Coudé refraktor.
Možnosti pozorovania: Slnko, Mesiac, planéty, kométy, galaxie, hviezdokopy, hmloviny,
meteory
Svetelné znečistenie: vysoké
Ďalšie služby: Prednášková sieň s kapacitou 68 miest, kruhová projekčná miestnosť.
Využitie: odborné, aj pre laickú verejnosť (turisti, študenti, žiaci)
Dostupnosť: v centre mesta Prešov v blízkosti Nemocnice s poliklinikou. Dostupné
mestskou hromadnou dopravou aj osobným autom.
Blízke turistické atrakcie: centrum mesta Prešov
Kontakt: Hvezdáreň a planetárium v Prešove, Dilongova 17, 080 01 Prešov
www.astropresov.sk, [email protected], +421 51 7733218, 7722065
Podduklianské osvetové stredisko Svidník, Hvezdáreň Roztoky
Hvezdáreň Roztoky je vysunutým pracoviskom Podduklianského osvetového strediska
vo Svidníku. Toto astronomické pracovisko bolo zriadené v roku 1982, od konca
osemdesiatych rokov 20. stor. sídli v zrekonštruovanej budove bývalej colnice
v Roztokoch, ktorá bola postavená v roku 1928.
Činnosť: V súčasnosti pozostáva činnosť hvezdárne z exkurzií, prednášok a pozorovaní
pre verejnosť a školy, odborných pozorovaní premenných hviezd, Slnka a ďalších
objektov, organizácie odborných aj školských expedícií a seminárov, astronomických
súťaží a metodickej činnosti pre školy a amatérskych astronómov.
Technické vybavenie: Hvezdáreň je vybavená hlavným ďalekohľadom v astronomickej
kupole - Cassegrain (priemer 0.40 m), slúžiacim na odborné pozorovania pomocou
vedeckej CCD-kamery, refraktorom (priemer 0.15 m) umiestneným v odsuvnej
pozorovateľni, ktorý slúži pre vizuálne pozorovania návštevníkov a viacerými
prenosnými prístrojmi.
Možnosti pozorovania: Slnko, Mesiac, planéty, kométy, galaxie, hviezdokopy, hmloviny,
meteory
Svetelné znečistenie: relatívne nízke.
Ďalšie služby: Hvezdáreň disponuje okrem pracovných a prednáškových priestorov aj
ubytovacími priestormi pre účastníkov astronomických podujatí. V jej blízkosti sú ďalšie
ubytovacie zariadenia vo Svidníku a v Bardejove. K dispozícii je plne vybavená kuchyňa,
prevádzkovaná len počas hromadných podujatí.
Využitie: odborné, aj pre laickú verejnosť (turisti, študenti, žiaci)
15
Blízke turistické atrakcie: Hrad Zborov, Bardejov, Bardejovské kúpele, kúpalisko Svidník,
múzeum rusínsko ukrajinskej kultúry Svidník, vojenské múzeum Svidník, skanzen
Svidník, vrch Kalinec, rozhliadka Rohuľa
Dostupnosť: 16 km od Svidníka (1 km za obcou Roztoky), po pomernej neupravenej
ceste. Autobusom zo Svidníka do Roztok len cez pracovné dni, cez víkend nie. Prípadne
autobusom do Nižného Mirošova (5 km od hvezdárne), odtiaľ pešo.
Kontakt: Hvezdáreň Roztoky, 090 11 Roztoky
http://www.osveta.sk, [email protected], tel./fax: +421 54 7592320
Vihorlatská hvezdáreň
Vihorlatská hvezdáreň v Humennom bola založená v roku 1952 a za vyše 50 rokov
činnosti sa stala významným centrom astronomického vzdelávania, propagácie a
pozorovaní v regióne Horného Zemplína. Budova hvezdárne je situovaná v strede mesta
a je ľahko dostupná pre návštevníkov. Poskytuje možnosť prednášok v sále pre 50
poslucháčov a rôzne pozorovania ďalekohľadom umiestnenom v 4-metrovej kupole.
Odborná činnosť hvezdárne je sústredená vo vysunutom odbornom pracovisku na
Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle. Základným poslaním hvezdárne je
na základe pozorovaní a vedeckého výskumu zhromažďovať, vedecky a odborne
zhodnocovať, odborne spracúvať a verejnosti prezentovať najnovšie poznatky z
astronómie a príbuzných vied, v regióne Horného Zemplína, najmä v územnom obvode
okresov Humenné, Snina, Medzilaborce a Vranov nad Topľou.
Činnosť: Odborná činnosť, predovšetkým zakresľovanie slnečnej fotosféry metódou
projekcie, tiež pozorovanie zákrytov hviezd Mesiacom, planétkami. Pre verejnosť rôzne
exkurzie (slnečná fotosféra metódou projekcie), prednášky pre žiakov základných škôl
(doplnenie a rozšírenie učiva fyziky), teoretické prednášky s audiovizuálnymi
programami, filmové popoludnia na rôzne témy, večerné exkurzie s prehliadkou Mesiaca
a planét slnečnej sústavy.
Technické vybavenie: teleskop Cassegrain (priemer 0.25 m), slnečný refraktor Kepler
(priemer 0.08 m, teleskop Kepler (priemer 0.10 m)
Možnosti pozorovania: Slnko, Mesiac, planéty, dvojhviezdy, hviezdokopy, hmloviny,
galaxie, premenné hviezdy, zákryty, meteorické roje.
Svetelné znečistenie: vysoké
Využitie: odborné, aj pre laickú verejnosť (turisti, študenti, žiaci)
Dostupnosť: priamo v centre mesta, dostupné autom, autobusom aj pešo. Pre verejnosť
prístupné v pracovné dni od 07:30 do 15:30, v stredu a v piatok naviac od 18:00 do
22:00. V sobotu a v nedeľu zatvorené. Prednášky k dispozícii pri minimálnom počte 10
návštevníkov. Večerné pozorovania bez obmedzení.
Blízke turistické atrakcie: Vihorlatské múzeum v Humennom
Kontakt: Vihorlatská hvezdáreň, Mierová 4, 06601 Humenné
www.astrokolonica.sk, [email protected], +421 57 7754753
Astronomické observatórium na Kolonickom sedle
Astronomické observatórium na Kolonickom sedle je detašovaným pracoviskom
pre výkon odbornej pozorovateľskej činnosti. V roku 1987 bola vybudovaná
najskôr pozorovateľňa, v rokoch 1998 – 1999 už samotná budova observatória.
Dominantou observatória je od roku 2000 Vihorlatský národný teleskop 16
ďalekohľad typu Cassegrain s priemerom hlavného zrkadla 1 meter, ktorý je
najväčším ďalekohľadom na Slovensku. Observatórium predstavuje ucelený
komplex pre vykonávanie odbornej činnosti v oblasti pozorovania premenných
hviezd, meteorov, zákrytov hviezd Mesiacom a fotosféry Slnka. V rámci projektu
Karpatské nebo, bude v roku 2011 dokončená výstavba nového planetária.
V rokoch 2011 – 2012 bude v rámci ďalšieho projektu „Karpatské centrá
edukačných aktivít“ prebiehať výstavba astroskanzenu a ubytovacieho
a stravovacieho objektu.
Činnosť: Sú tu pravidelne organizované exkurzie s prehliadkou observatória,
prednášky pre žiakov základných škôl (doplnenie a rozšírenie učiva fyziky),
odborné prednášky spracované do vlastných audiovizuálnych programov,
náučné
populárno-vedecké
filmy,
večerné
exkurzie
s prehliadkami
Mesiaca, planét slnečnej sústavy či hmlovín, hviezdokôp a galaxií, ďalej rôzne
astropraktiká, každoročne celoslovenská expedícia „Variable“, turistické pochody
po Malej a Veľkej ceste planét a mnohé ďalšie podujatia pre verejnosť. Od
decembra 2010 prebieha na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle
kontinuálny monitoring jasu nočnej oblohy s cieľom detailne poznať problematiku
ochrany nočnej oblohy pred svetelným znečistením
Technické vybavenie: Pre odborné pozorovania: Vihorlatský národný teleskop
(priemr 1 m), Celestron 14“ (priemer 0.35 m), Celestron 11“ (priemer 0.28 m),
reflektor Púpava (priemer 0.28 m). Pre verejnosť: teleskop Maksutov-Cassegrain
(priemer 0.15 m), slnečný refraktor Coronado 60mm, binokulár 25x100, Newton
Hugo (priemer 0.27 m) a iné.
Možnosti pozorovania: Slnko, Mesiac, planéty, dvojhviezdy, hviezdokopy,
hmloviny, galaxie, premenné hviezdy, zákryty, meteorické roje.
Svetelné znečistenie: relatívne nízke
Využitie: odborné, aj pre laickú verejnosť (turisti, študenti, žiaci)
Ďalšie služby: . Jednoduché ubytovanie a stravovanie pre obmedzený počet
návštevníkov. Okrem toho ďalšie ubytovanie v obci Kolonica (Private Village
Farm, Jozef Chomanič), Stakčín (Hotel Armales). Turistické vychádzky so
sprievodcom (Jozef Chomanič).
Dostupnosť: 12 km od Sniny, 2 km za obcou Kolonica, pri hlavnej ceste smerom
na ukrajinskú hranicu.
Blízke turistické atrakcie: Rekreačný areál Bejvoč, Rekrečný areál Sninské
rybníky, Náučný turistický chodník Malá a Veľká Cesta planét, cykloturistické
trasy (po stopách úzkokoľajky vo Vihorlatskom pohorí, R-61 Zelený bicykel),
drevené kostolíky v okolí (Šmigovec, Hrabová Roztoka, Ruská Bystrá, Kalná
Roztoka, Uličské Krivé, Ruský potok, Topoľa), vojenské cintoríny (Ulič, Topoľa,
Hodošík...), rôzne kultúrno-spoločenské podujatia (Bejvoč fest v Kolonici, Rock
pod kameňom na Sninských rybníkoch)
Kontakt: Astronomické observatórium na Kolonickom sedle
www.astrokolonica.sk, [email protected], +421 57 7674348
17
Astronomická pozorovateľňa a galéria na Gymnáziu v Snine
V rámci projektu Karpatské nebo (žiadateľ: Vihorlatská hvezdáreň Humenné),
bola pre Gymnázium v Snine ako jedného z partnerov žiadateľa, v roku 2010
vypracovaná špeciálna projektová dokumentácia so zámerom výstavby
astronomickej pozorovateľne na budove Gymnázia v Snine, využijúc danosti
pôvodného objektu vežičky na streche budovy školy. V rámci ďalšieho
úspešného projektu „Karpatské centrá edukačných aktivít“, ktorého prijímateľom
je Gymnázium Snina, bude v rokoch 2011 – 2012 podkrovie budovy gymnázia
zrekonštruované pre rozvoj vzdelávacích aktivít. Výsledkom bude nová
astronomická pozorovateľňa a galéria, využívaná pre krátkodobé vzdelávacie
pobyty
Činnosť: v súčasnosti predovšetkým v rámci vzdelávania, tiež pre mimoškolské
vzdelávacie aktivity v rámci astronomického krúžku. Potenciálne pre študentov
ďalších škôl, vrátane poľských v rámci cezhraničnej výmeny, tiež rodičia žiakov,
prípadne verejnosť.
Technické vybavenie: slnečný ďalekohľad CORONADO SOLAR MAX 60,
automatický ďalekohľad MEADE LX200 10'' (priemer 0.25 m), ďalekohľad
DOBSON MEADE LIGHTBRIDGE 16'' (priemer 0.40 m), ďalekohľad binokulár
BINO OBERWERK BT 100x25, CCD kamera s filtrami, fotoaparát CANON EOS
55OD, objektív CANON EF 70-300, multimediálny sprievodca oblohou –
prenosné observatórium SKYSCOUT. Vybavenie bolo dodané v rámci projektu
Karpatské nebo v roku 2010. Po uskutočnení rekonštrukcie strechy budovy
gymnázia na astronomickú pozorovateľňu, budú prístroje k dispozícii pre
skvalitnenie edukácie gymnaziálnej fyziky, práce astronomických nadšencov v
rámci mimoškolskej činnosti a tiež pre pozorovania laickej verejnosti.
Možnosti pozorovania: Slnko, Mesiac, planéty, kométy, galaxie, hviezdokopy,
hmloviny, meteory.
Svetelné znečistenie: bežné mestské
Ďalšie služby: Zatiaľ žiadne. Ubytovacie a stravovacie služby sú k dispozícii
v blízkom centre mesta v širokej ponuke rôznych zariadení.
Blízke turistické atrakcie: Rekreačná oblasť Sninské Rybníky, Kaplnka
Rhollovcov, vojenské cintoríny, židovský cintorín, Zemplínske Hámre (športovorekreačný areál Barnova Rika).
Využitie: pre laickú verejnosť (študenti, rodičia študentov, aj turisti)
Dostupnosť: V centre mesta Snina. Otváracie hodiny po dohode.
Kontakt: Gymnázium Snina, Študentská 4, 069 01 Snina
www.gymsnina.sk, [email protected],
+421 57 762 3353, 915 937 113
18
Slnečné hodiny v Prešovskom kraji
Okres Bardejov
Bardejov – budova radnice
Bardejov – ekonomická škola
Tarnov – kostol
Zborov – kostol
Okres Kežmarok
Kežmarok – kaplnka
Krížová Ves – kostol
Lendak – gotický kostol
Slovenská Ves – kostol
Spišská Belá – fara (3 hodiny)
Tvarožná – kostol
Okres Levoča
Bijacovce – románsky kostol
Spišské Podhradie – katedrála
Spišské Podhradie – dom kostolníka
Okres Prešov
Fričovce – renesančný kaštiel
Prešov – farský kostol
Prešov – súkromný dom Hollého 13
Široké – barokový kostol
Široké – súkromný dom Prešovská 112
Okres Poprad
Batizovce – kostol
Skalanté pleso – budova AÚ SAV
Spišská Sobota – kostol
Tatranská Lomnica – šk. stredisko J.
Jesenského
Tatranská Lomnica – penzión Bělín č. 50
Okres Snina
Kolonica – astronomické observatórium
na Kolonickom sedle
Okres Stará Ľubovňa
Červený kláštor – areál kláštora
Podolínec – barokový kostol
Okres Svidník
Belejovce – súkromný dom, blízko
hvezdárne v Roztokoch
Okres Vranov nad Topľou
Vranov nad Topľou – kostol
Nižný Hrušov - kostol
Kalendár pravidelných astronomických úkazov
03.01 Slnko v perigeu, najmenšia vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom
21.03 Jarná rovnodennosť, začiatok astronomickej jari
Marec – apríl: najlepšie podmienky na pozorovanie zodiakálneho svetla večer,
najlepšie podmienky pre Messierov maratón.
21.04 Maximum meteorického roja Lyridy
21.06 Letný slnovrat, začiatok astronomického leta
06.07 Slnko v apogeu, najväčšia vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom
12.08 Maximum meteorického roja Perzeidy
23.09 Jesenná rovnodennosť, začiatok astronomickej jesene
September – október: najlepšie podmienky na pozorovanie zodiakálneho svetla
ráno
21.10 Maximum meteorického roja Orionidy
17.11 Maximum meteorického roja Leonidy
14.12 Maximum meteorického roja Geminidy
22.12 Zimný slnovrat, začiatok astronomickej zimy
19
Pravidelné astronomické podujatia v Prešovskom kraji
Február - Seminár o pozorovateľskej astronómii ZIRO organizuje Podduklianské
osvetové stredisko vo Svidníku na hvezdárni v Roztokoch
Marec – Seminár o metách detekcie v astronómii KOLOFOTA organizuje
Vihorlatská hvezdáreň na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle.
Júl (10 dní okolo júlového novu) – expedícia VARIABLE, stretnutie pozorovateľov
premenných hviezd, organizuje Vihorlatská hvezdáreň na Astronomickom
observatóriu na Kolonickom sedle.
Júl – ASTROBIKERS, stretnutie amatérskych astronómov a cyklistov
August (okolo 13.8 ) - expedícia PERZEIDY zameraná na pozorovanie
meteorického roja Perzeidy.
December (prvý víkend) – Medzinárodná konferencia o výskume premenných
hviezd KOLOS organizuje Vihorlatská hvezdáreň na Astronomickom observatóriu
na Kolonickom sedle.
„Tmavé“ miesta vhodné na pozorovanie
Okres Snina: Park tmavej oblohy Poloniny bol vyhlásený dňa 03.12.2010 s cieľom
propagovať a ochraňovať nočnú oblohu, ktorá je základom ochrany prírodného
prostredia pred svetelným znečistením. Celková výmera parku je 48 519 ha, pričom
zahŕňa samotné územie Národného parku Poloniny (29 805 ha), jeho ochranné pásmo
(10 973 ha) a katastrálne územia 5 obcí mimo NP Poloniny (Kolonica, Ladomírov, Kalná
Roztoka, Klenová, Ruská Volová, celkom 7 741 ha). Parkom prechádza 49. rovnobežka
a na jeho území sú tie najkvalitnejšie podmienky pre nočné pozorovanie oblohy na
Slovensku, kde jas nočnej oblohy oproti prírodnému jasu oblohy je len 1,11 až 1,33
násobný. Na nočnej oblohe je vynikajúco viditeľná Mliečna cesta a bez ďalekohľadu aj
ďalších takmer 2000 hviezd. Pre porovnanie v mestách je to len okolo 200 hviezd, vo
veľkomestách približne 20 hviezd. Pri dobrom počasí vidno na oblohe rôzne objekty
a úkazy, ako napr. zodiakálne svetlo, zodiakálny pás a protisvit. Na území parku je
vybudované Astronomické observatórium na Kolonickom sedle, ktorého výnimočná
kvalita nočnej oblohy predurčuje k získavaniu vysoko kvalitných vedeckých údajov, ako
aj popularizácii astronómie a rozvoju astroturistiky. Okrem astronomického observatória
sú veľmi dobré miesta na pozorovanie aj hrebeň pohoria Nastaz medzi Ruskou Volovou
a Uličom, Poľovnícka chata za obcou Osadné, obec Runina (spojenie s výstupom na
vrch Ďurkovec).
Okres Svidník: Hvezdáreň Roztoky a jej blízke okolie (pohorie Nízkych Beskýd). V
okolí hvezdárne sú okrem nádhernej prírody aj unikátne astroklimatické podmienky pre
pozorovanie vesmíru.
2.3.2 Služby v oblasti kultúry
Kultúrne aktivity v okrese Snina predstavuje najmä Galéria Andrej Smolák v Snine,
prezentujúca originály súčasných slovenských aj zahraničných umelcov a majstrov
svetovej moderny. Galéria zároveň pravidelne organizuje Medzinárodný výtvarný
festival, v rámci ktorého sa každoročne v septembri koná v Snine a okolí viacero výstav
20
a kultúrnych podujatí. Ďalšie aktivity v oblasti kultúry, zamerané na prezentáciu histórie
aj súčasnej tvorby, uskutočňuje Dom Matice Slovenskej v Snine. Folklór a miestne
zvyky sú zachovávané prostredníctvom pravidelných podujatí napr. Staviame my máje
(Snina), Regionálne folklórne slávnosti v Ubli, Spomienkové oslavy výročia narodenia
Petra Lodija (Zboj), Klobása z Kolbasova (Kolbasov), Rusínsky folklórny festival
(Pčolinné), Stretnutie rodákov zátopovej oblasti Starina (Ruské), Festival Alexandra
Duchnoviča (Topoľa), Festival kultúry a športu (Ulič), Hámorská miľa (Zemplínske
Hámre), Regionálne folklórne slávnosti Rusínov a Ukrajincov (Pichne), Poloninská vatra
(Runina), Podvihorlatský folklórny festival (Snina), Festival Ancja Jaburová (Stakčín),
Dni mesta Snina (Snina), Večurky pod Nastazom (Stakčínska Roztoka) a ďalšie. Medzi
najznámejšie folklórne súbory patrí okrem FS Vihorlat aj FS Šiňava.
V okrese Svidník je kultúrnych inštitúcií oveľa viac: Slovenské národné múzeum –
múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku s kultúrno-historickou expozíciou,
Galériou Dezidera Millyho a skanzenom – národopisnou expozíciou v prírode. Okrem
toho sa tu nachádza Vojenské múzeum vo Svidníku. Bližšie informácie sú uvedené
vyššie v bode 2.2.3. V okrese funguje tiež 46 verejných knižníc ale aj okresná knižnica
s vlastným bibliobusom. Takmer v každej obci funguje kultúrny dom, v ktorom sa konajú
pravidelné kultúrne podujatia.
2.3.3 Služby v oblasti rekreácie a športu
Rekreačná oblasť Sninské rybníky (okres Snina)
Sninské rybníky, vzdialené 3,5 km od mesta Snina, zabezpečujú prímestskú rekreáciu
obyvateľom Sniny i návštevníkom zo širšieho okolia. Pôvodné 3 rybníky slúžiace na
kúpanie boli v roku 2010 zrekonštruované na 1 prírodný bazén, ktorého čistenie
zabezpečuje prírodný biotop vodných rastlín. Fontána, ktorá preslávila Sninské rybníky
najmä v zimnom období, bola opäť sfunkčnená. Okrem tohto bio-bazénu je v RO
k dispozícii ďalší vonkajší bazén pri Detskom rekreačnom zariadení Vihorlat a vnútorný
bazén a sauna v hoteli Kamei. Možnosti kúpania dopĺňajú ďalšie športoviská - tenisové a
volejbalové ihrisko, detské ihrisko, možnosti na rybárčenie a člnkovanie, pešiu
a cykloturistiku. V blízkosti RO sa nachádza vojenský cintorín z 1. sv. vojny Giglovo.
Športovo-rekreačný areál Barnova rika, Zemplínske Hámre (okres Snina)
Areál s 25 m dlhým vyhrievaným plaveckým bazénom a detským bazénom, saunou,
multifunkčným ihriskom s umelou trávou, dvoma antukovými tenisovými kurtmi,
futbalovým ihriskom, detským ihriskom, možnosťami opekania a grilovania v prírode,
samozrejme s bufetmi a sociálnymi zariadeniami vrátane bezbariérového WC, je
v súčasnosti najnavštevovanejší v celom okrese. Jeho denná návštevnosť pri dobrom
počasí dosahuje 1000 ľudí. Areál je umiestnený v krásnej scenérii Vihorlatského
pohoria. V blízkosti športového areálu sa nachádza Gazdovský dvor – reštaurácia
s ponukou tradičných jedál, zookútikom, vtáčími voliérami a detským ihriskom.
Kúpalisko – vodný svet Svidník (okres Svidník)
Má jeden krytý termálny bazén (34°C), 3 vonkajšie bazény – plavecký (50x25 m), detský
(8x4 m) a rekreačný (25x12 m) s vodnými atrakciami a vyhrievanou vodou a 1 tobogan.
V areáli sú ďalšie možnosti športového vyžitia sa (plážový volejbal, stolný tenis, futbal,
motocykle, autíčka a pod.), detské ihriská a samozrejme služby rýchleho občerstvenia.
21
Lyžiarske strediská Parihuzovce a Ulič (okres Snina)
Parihuzovce: zjazdovka 800, 500 a 450 m. Aj vrátane technického zasnežovania.
Ulič - Čierťaž: zjazdovka 350 m. Bez technického zasnežovania.
Lyžiarske strediská Medvedie a Šarbov (okres Svidník)
Medvedie: zjazdovka 600 m a 400 m. Aj vrátane večerného lyžovania a požičovne lyží.
Šarbov: zjazdovka 600 m a 200 m. Aj vozenie turistov na saniach ťahaných koňom.
Obe strediská sú zatiaľ bez technického zasnežovania.
2.3.4 Náučné chodníky
Okres Snina:
Modrý TZCH 2813 - Náučný chodník Sninské Rybníky – Sninský Kameň – Morské
oko – Remetské Hámre, začína v rekreačnej oblasti Sninské Rybníky (310 m n. m.)
a vedie cez Sninský kameň (1005 m n. m.) a Morské oko (609 m n. m.) do obce
Remetské Hámre. Poskytuje informácie o prírodných pomeroch v pohorí Vihorlat,
o unikátnych prírodných výtvoroch Sninského kameňa a sopečného jazera Morské oko
a takisto o histórii hutníctva a baníctva vo Vihorlate v 19. storočí. Celková dĺžka
chodníka je 24 km, pričom má 10 zastávok.
Náučný chodník Miroslava Poliščuka – vedie v obci Ulič po tzv. grófskej ceste na
horský masív Nastazu. Poskytuje informácie o prírodných pomeroch NP Poloniny,
zbojníckych tradíciách družiny Fedora Hlavatého a histórii obce Ulič. Celkovo má
chodník dĺžku 12 km, 15 zastávok, 277 m prevýšenie s časovým trvaním 4 hodiny. Je
prístupný v lete, v zime na bežkách.
Školský náučný EKO chodník Ulič – vedie v obci Ulič od školy k Mergancovmu
kameňu. Je vhodný najmä pre školákov, tiež rodiny s deťmi. Má 5 km a 8 zastavení: 1.
Základné informácie, 2. Zo života stromov, 3. Pri rybníku, 4. Svet rastlín, 5. Svet zvierat,
6. Marmarošské diamanty, 7. Uličská Ostrá - prírodná rezervácia, 8. Mergancov kameň.
Náučná lokalita Havešová nachádzajúca sa v NPR Havešová v NP Poloniny, nie je
v teréne vyznačená, pretože je možné ju absolvovať len so sprievodcom zo Správy NP
Poloniny. Na jej trase dlhej 3 km je pri 6 zastávkach návštevník oboznámený s vývinom
prírodného pralesa.
Medzinárodný lesnícky náučný chodník Udava - Solinka vedie cez národnú prírodnú
rezerváciu Udava a po hrebeni spája obec Osadné v okrese Snina s konečnou stanicou
poľskej lesnej železničky v Balnici, odkiaľ pokračuje pozdĺž toku riečky Solinka. Na
území Slovenska má dĺžku 2,2 km, asi 300 metrové prevýšenie a lemuje ho 10
zastávok, s informačnými tabuľami v slovenskom, poľskom a anglickom jazyku, prvá je v
obci Osadné. Chodník sleduje žltú turistickú značku a je to vlastne pôvodný „Krčmársky
chodník“, ktorý končí na hrebeni Beskýd na štátnej hranici s Poľskou republikou.
K tejto trase boli pripojené 2 poľské úseky náučného chodníka v dĺžke 5 km a 2 km.
Nové úseky umožňujú návštevníkom spoznať krásy bieszczadskych lesov, miesta, kde
sa prirodzene vyskytujú bobry i vzácna kvetena, taktiež Beskydskú lesnú úzkokoľajku,
ktorá bola sprevádzkovaná za éry Rakúsko-Uhorska (22.1. 1898) a v súčasnosti je
vyhľadávanou sezónnou turistickou atrakciou.
22
Okres Svidník:
Náučný chodník pri Dukle vedie expozíciami vojenskej techniky a rekonštruovanými
bunkrami, zemľankami a vojenskými stanovišťami z Karpatsko – duklianskej operácie na
sklonku 2. svetovej vojny.
Chodník karpatských chrámov Krosno - Stropkov spája najvzácnejšie chrámy a
posvätné miesta v pohorí Nízkych Beskýd. Chodník vedie obcami: Stropkov - Krušinec Vyškovce - Vislava - Olšavka - Bukovce - Staškovce - Vladiča - Gribov - Kožuchovce Miroľa - Bodružaľ - Krajná Poľana - Nižný Komárnik - Vyšný Komárnik - Barwinek Trzciana - Dukla - Chyrowa - Wietrzno - Krosno - Miejsce Piastowe - Iwonicz - Rymanów
- Królik Polski – Jaśliska.
Vínna cesta: nadväzuje na dávnu tradíciu obchodovania s uhorským vínom na trase,
ktorá vedie z Krosna cez Duklu, Barwinek alebo Jaśliska, ďalej cez Slovensko až do
Maďarska.
2.3.5 Turistické chodníky pre peších
Okres Snina:
V NP Poloniny: Hrebeňom Poloninských Karpát (Nová Sedlica - Ruské Sedlo –
Balnica), chodník Ruskou cestou „Porta Rusica“ (Runina - Ruské Sedlo), chodník
ikon (Uličské Krivé - Ruský Potok – Topoľa), chodník Nová Sedlica – Čierťaž,
chodník Runina – Komúrny, chodník Runina – Tri studničky, chodník Dolinou
pirátskej Udavy (Osadné – Balnica), chodník k Mergencovmu kameňu (Ulič – sedlo
pod Veľkou Ostrou), chodník Dolinou Hlbokého potoka (Nová Sedlica - Riaba skala).
V CHKO Vihorlat: Kalderou vyhasnutej sopky (Remetské Hámre - Sninský kameň Podhoroď), Dolinou Bystrého potoka (Snina - Sninský kameň), Jozefovou dolinou
(Snina - Zemplínske Hámre - Sninský kameň – Morské oko), Strihovským
sedlom (Strihovec – potok Okná).
Okres Svidník:
Sieť značkovaných turistických chodníkov nadväzuje na Cestu slobody (Cestu hrdinov
SNP) - červená značka, ktorá je súčasťou Medzinárodnej turistickej cesty E8, vedúcej
oblúkom Karpát od Devína po Dukliansky priesmyk v dĺžke 705 km. V regióne si môžu
turisti vybrať vychádzky s rôznym stupňom náročnosti a rozličnou dĺžkou: Červená
značka (0901/S Kurimka - Svidník 12 km, 0901/t Svidník - Dukliansky priesmyk 25 km,
0918/f Kalinov - Čertižné, sedlo 18 km, 0918/g Čertižné - Dukliansky priesmyk 14 km,
0918/h Dukliansky priesmyk - Vápeník, sedlo 20 km, 0918/i Vápeník - Nižná Polianka 12
km), Modrá značka (2876 Nižný Komárnik - Malá Poľana 19 km, 2871/a Nová Kelča Tokajík 7 km, 2871/b Tokajík - Brusnica - Stropkov 20 km, 2871/c Stropkov - Šarišský
Štiavnik 9 km, 2875 Šarišské Čierne - Svidník 18 km, Nižná Jedľová - Vápeník 11 km),
Zelená značka (5784 Vyšná Pisaná - Šarbov 10 km, 5785 Vápeník - Vápeník, sedlo 3
km, 5786 Krajná Poľana - Miroľa - Krajné Čierno 18 km, 5789/a Svidník - Šandal 18 km,
5789/b Šandal - Valkov 25 km) a Žltá značka (8811 Stropkov - Šandal 5 km, 8812
Bžany - Jakubov - Valkov 7 km, 8814 Príkra - Jaruhy - Sed.Javorina 4 km). Medzi
najznámejšie turistické chodníky patrí chodník z obce Nižná Jedľová k rozhľadni Svidník
– Čierna hora. Ďalším známym vychádzkovým miestom je rozhľadňa Svidník – Rohuľa.
23
2.3.6 Cyklotrasy
Okres Snina:
Medzinárodný cyklistický chodník Zielony rower – Zelený bicykel – Zjelony
velosiped R61 (zelená značka) v celkovej dĺžke 262 km, vedie krajinársky veľmi
príťažlivým terénom troch štátov – Poľskom (85 km), Slovenskom (47 km) a Ukrajinou
(130 km). Cyklotrasa začína v poľskom Lesku, cez Slovensko pokračuje od Ruského
sedla, cez Stakčín, Kolonické sedlo až po Ubľu na Ukrajinu, kde bude po vyznačení
ukrajinskou skupinou cyklistov pokračovať cez Veľké Berezné, Užockyj pereval
a Krościenko späť k východiskovému bodu v Poľsku. V teréne sú zatiaľ vyznačené len
trasy v Poľsku a na Slovensku. Na slovenskom úseku chodníka R61 možno spoznať
veľký kus histórie Sniny: pri zaniknutej obci Ruské šesťkilometrový úsek kamennej cesty
„Porta Rusica“ z roku 1861, pri zaniknutej obci Veľká Poľana na vrchu Hodošík (825 m.
n. m.) na Slovensku najvyššie položený vojenský cintorín z 1. sv. vojny, kde je
pochovaných 2200 vojakov, vodárenskú nádrž Starina, kvôli ktorej bolo vysídlených 7
obcí s 3463 obyvateľmi, v Stakčíne barokový kaštieľ s historickým anglickým parkom so
vzácnym tisovcom dvojradovým, tiež pravoslávny kostol a vojenský cintorín
s pochovanými 959 vojakmi, v Kalnej Roztoke drevený kostolík sv. Bazila z 1. pol. 18.
stor., v Kolonici astronomické observatórium s najväčším astronomickým ďalekohľadom
na Slovensku s priemerom hlavného zrkadla 1 m a mnohé ďalšie atrakcie.
Cyklistický chodník ikon (modrá značka) v celkovej dĺžke 53 km umožňuje objaviť
krásy drevených kostolíkov – cerkví Uličskej doliny: Jalova - kostol sv. Juraja z roku
1792, Topoľa – kostol sv. Michala archanjela z roku 1650, Ruský Potok – kostol sv.
Michala archanjela z roku 1740 a Uličské Krivé – kostol sv. Michala archanjela z roku
1718.
Cyklotrasa po stopách sninskej železnice v celkovej dĺžke 14,3 km začína v meste
Snina, vedie v prevažnej miere po starom železničnom násype až do obce Zemplínske
Hámre, pričom sprístupňuje atraktívne prostredie pod Sninským kameňom – Janíčkovu
skalu, Biele Kamene, Daľkovský potok aj kameňolom v bývalej hámorskej hute.
Cyklotrasa po stopách stakčínskej lesnej železnice v celkovej dĺžke 8,9 km sa tiahne
z obce Stakčín po trase bývalej lesnej železnice až do Strihovských vrchov.
Cyklotrasa planét v celkovej dĺžke 7,1 km začína v obci Kolonici, prechádza turistickým
areálom Bejvoč až k astronomickému observatóriu na Kolonickom sedle.
Uvedené trasy vedú po lesných a poľných cestách a starých železničných násypoch,
preto sú určené najmä pre horské bicykle.
Mestská cyklotrasa v celkovej dĺžke 3 km prepája mesto Snina s rekreačnou oblasťou
Sninské Rybníky so sieťou ubytovacích, stravovacích a športových služieb.
Okres Snina, okres Svidník:
Karpatská cyklistická cesta (červená značka) v dĺžke 87,5 km (len slovenský úsek)
vedúca z Poľska cez Duklu, Prešov, Hostovice, Pčolinné, Sninu, Sninské rybníky,
Strihovec, Dúbravu a Ubľu na Ukrajinu a cez Rumunsko do Maďarska.
24
2.3.7 Ďalšie zaujímavosti v blízkosti okresov Snina a Svidník
Mesto Humenné
V Humennom bol koncom 14. a začiatkom 15. storočia postavený v gotickom slohu
rímskokatolícky kostol s kláštorom. Na mieste, kde pôvodne stál stredoveký vodný hrad,
bola v roku 1641 dokončená stavba renesančného kaštieľa, ktorý po viacerých
prestavbách získal podobu barokovej stavby. Kaštieľ, v ktorom je v súčasnosti
umiestnené Vihorlatské múzeum s umelecko-historickou, prírodovednou expozíciou,
galerijnou sieňou a stálou výstavou z dejín Rómov, je obklopený parkom, v ktorom sa
nachádza niekoľko vzácnych a pamiatkovo chránených stromov. Neďaleko múzea sa
nachádza skanzen ľudovej architektúry s dreveným kostolíkom Michala Archanjela
z Novej Sedlice (okres Snina) postavenom v roku 1754, prevezenom, zakonzervovanom
a znovu postavenom v rokoch 1974 – 1975. V meste sa okrem príťažlivo
zrekonštruovaného námestia nachádza aj krytá plaváreň a letné kúpalisko, v blízkosti
Humenného sa nachádza NPR Humenský Sokol, letná rekreačná oblasť Slovenská
Volová a zimná rekreačná oblasť Chlm s dvomi lyžiarskymi vlekmi.
Hrad Brekov
Zrúcanina hradu sa vypína na strmšom andezitovom výbežku Klokočín nad Laborcom,
v obci Brekov na ceste medzi Strážskym a Humenným. Hrad vznikol na mieste staršieho
pred veľkomoravského a veľkomoravského hradiska (8. - 9. st.). Prvý raz sa spomína
v roku 1307 pod názvom castrum Barko. V roku 1446 došlo pod hradom k bitke medzi
uhorským kráľom Matejom Korvínom a poľským kráľom Kazimírom IV., v ktorej Matej
Korvín zvíťazil. Pôvodne patril hrad kráľovi, neskôr boli jeho majiteľmi Petényiovci,
Drugethovci a iní. Chránil obchodnú cestu z Potisia do Haliče. Bol viackrát zničený až ho
r. 1648 dobyli a zbúrali vojaci Imricha Tököliho. Zachovala sa z neho mohutná vstupná
veža, niekoľko miestností a zvyšky múrov.
Hrad Jasenov
Zrúcanina nad obcou Jasenov, dnes miestna časť Humenného. Hrad na zalesnenom
392 m vysokom vrchu pravdepodobne postavený v 13. stor. po tatárskom vpáde
Pečeňovcami, strážil cestu z juhu na sever. V 15. stor. opevnený, v 16. stor. v ňom
Drugethovci razili falošné peniaze. Mincmajstra Mikuláša, ktorý viedol falšovateľskú
dielňu, popravili v Prešove. Za proti habsburských povstaní dal hrad J. Rákoczi zbúraž.
Na podnet grófa Andrássyho bola rozpadajúca sa ruina začiatkom nášho storočia
konzervovaná, zastrešili sa viaceré objekty a upevnila vstupná časť.
Mesto Medzilaborce
Mesto je známe najmä vďaka Múzeu moderného umenia Andyho Warhola, ktoré sa ako
jediné v Európe venuje dielu a pôvodu jedného z najvýznamnejších umelcom druhej
polovice 20. storočia – Andymu Warholovi. Zámerom mesta je jeho postupná
prezentácia v štýle moderného pop-artu. V zmysle zámeru tzv. „Warhol city“ sú
Warholove diela prezentované rôznymi formami, napr. na zástavkách, na fasádach
budov a pod.
Mesto Bardejov
Prvá písomná zmienka o Bardejove pochádza z roku 1241. Obchod a rozvoj remeselnej
výroby vyniesli mesto v 14. - 15. storočí na vrchol slávy a bohatstva. Z tohto obdobia sa
25
zachovali mnohé svetské a cirkevné stavby. Históriu mesta prezentuje Mestská
pamiatková rezervácia, ktorá je cieľom návštev mnohých turistov. Mesto Bardejov je od
roku 2000 zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, čím sa zaradilo ku
klenotom svetovej kultúry. Bardejov je prirodzeným kultúrno-spoločenským, turistickým i
hospodárskym centrom Horného Šariša.
Bardejovské kúpele
Bardejovské Kúpele patria k najkrajším kúpeľným mestečkám na Slovensku. Preslávili
sa už v minulosti, najmä svojimi minerálnymi vodami, ktoré blahodarne pôsobia na
tráviaci trakt. Desať minerálnych prameňov je využívaných najmä na pitné kúry.
Prvá zmienka o Bardejovských Kúpeľoch je z roku 1247, keď uhorský kráľ Béla IV.
daroval územie dnešných kúpeľov aj s prameňmi mestu Bardejov. V roku 1895 tu trávila
pobyt aj cisárovná Sisi, ktorej bola venovaná socha pri liečebnom dome Alžbeta.
2.3.8 Ubytovacie a stravovacie služby
Na riešenom území sa nachádzajú rôzne ubytovacie zariadenia rôznej kvality
a vybavenosti, od štvorhviezdičkových hotelov po ubytovanie v súkromí, chatách či
kempingoch. Mnohé z ubytovacích zariadení ponúkajú zároveň aj stravovacie služby.
Okres Snina
Hotel Kamei***, Snina, RO Sninské rybníky, Rybnická 2709, tel: +421 905 729 055,
[email protected], www.kamei.sk
Hotel Armales***, Stakčín, Duchnovičova 282/1, tel.: +421 57 767 4247, +421 57 767
4248, [email protected], www.armales.sk
Eurohotel Vihorlat***, Snina, Strojárska 2206/97, tel.: +421 57 758 10 71, fax: +421
57 758 10 72, [email protected], www.eurohotelvihorlat.sk
Penzión Kremenec**, Nová Sedlica, tel.: +421 57 769 4156, [email protected],
www.kremenec.sk
Penzión Poloniny, Ulič, Svetlana Chomová - Reflex, Ulič 54, tel.: +421 915 317 172
Penzión LUKI, Zemplínske Hámre, Kostolné námestie 17, tel.: +421 57 7686165,
+421 908 323 869, [email protected], http://penzion.luki.szm.com/
Penzión Starý mlyn, Belá nad Cirochou, Riečna 37, tel.: +421 57 7683595,
[email protected]
Detské rekreačné zariadenie Vihorlat, Snina, RO Sninské rybníky, tel.: +421 57 76
22 707, 76 82 185, +421 905 349 557, [email protected], www.jurpak.sk
Obecná turistická ubytovňa Ulič, tel.: +421 57 7694132
Ubytovňa Borovka, Osadné 58, tel.: +421 910 181 991, http://www.borovka.sk/
Village Farm Kolonica, Jozef Chomanič, Kolonica 45, tel.: +421 57 76 74 339, +421
910 109 717, [email protected], www.kolonica.eu
Motorest Milka, Ubľa 276, tel.: +421 57 767 3510, 907 038 813
[email protected], www.motorestmilka.sk
Chata Alexander, Snina, RO Sninské rybníky, tel.: +421 905 346 965,
[email protected], http://www.alexandermaria.sk/
Chata RZ Trist, Dlhé nad Cirochou 484, tel.: +421 762 3798
Chata NP Poloniny, Nová Sedlica, tel.: +421 57 768 5615
26
Chata MARIUS Ing. Burdová, Michajlov, tel: +421 57 768 3115
Chata Grófske chyžky, LPM š. p., Nová Sedlica, tel.: +421 57 769 4138
Chata M. Sisák, Runina, tel.: +421 57 769 8162
Chata UNITUR, Snina, RO Sninské rybníky 684, tel.: +421 57 768 2285, 768 5735,
[email protected]
Chata, Ing. Repka, Ulič 4, tel.: +421 907 958 924
Chata Ubľa, tel.: +421 56 6523 330, +421 918 333 804, fax +421 56 6524 050,
[email protected]
Privát Snina, Marek Legemza, Komenského 806, Snina, tel.: +421 949 190 090,
http://www.legemza.szm.com/, [email protected]
Privát Snina, Daniela Fridrichová, Jesenského 1658/22, tel: +421 577 622 425
+421 918 546 719, [email protected]
Privát U Ľubky, Kolbasov 8, Ľuba Janková, tel.: +421 915 569 484
Autocamping, stanový tábor Snina, tel.: +421 905 537 091, +421 905 723 862,
[email protected], http://www.autocampsnina.szm.com/
Školský internát pri Združenej strednej škole Snina, Sládkovičova 2723/120, tel.:
+421 57 762 2493, [email protected]
Okres Svidník
Hotel Rubín**, Centrálna 274, Svidník, tel.: +421 54 752 4210, 752 2878,
[email protected], www.hotelrubin.sk
Hotel Hubert*, Svidník, Sovietskych hrdinov 221, tel.: 054/7523388, www.hotelhubert.sk
Hotel Alfa*, Giraltovce, Duklianska 71, tel.: +421 54 732 2322
RELAX CENTRUM Hrabovčík Drustav spol. s r.o., Hrabovčík 127, Svidník, tel.:
+421 904 194 777, [email protected], www.relaxcentrumhrabovcik.sk
Penzión Medveď, Medvedie, Tel: +421 905 77 50 30, 905 49 31 81,
[email protected], http://www.penzionmedved.eu/
Penzión v údolí Svidník, Kružlová 102, tel.: +421 905 472 489, 902 077 133,
www.penzionvudoli.sk/
Penzión Polianka, Nižná Polianka č. 73, tel./fax: +421 54 479 9110,
[email protected]
Family Pension Ladomirová, Ladomirová 104, tel.: +421 915 942 172, 910 672 552
Penzión Alexander Habura, Habura 33, tel.: +421 905 567683,
www.penzionalexander.sk
Turistická ubytovňa Dalník, Medvedie 22, tel. : +421 908 977 410, 907 078 876
Motel JAMI, Kračúnovce 10, tel.: +421 918 237 995, [email protected],
www.skalnyorol.sk
Motorest Čepcov, Kuková 182, tel. : +421 54 732 28 59
Motel Ranč Krajná Poľana, tel.: +421 54 752 30 60
Motel Poľana Krajná Poľana, +421 905 553 528
Turistická ubytovňa Kračúnovce 10, tel.: +421 54 732 29 22
Školský internát pri SOŠ arm. gen. L. Svobodu, Svidník, tel.: +421 54 7882 170,
7882 171, +421 907 940 406, [email protected], www.sossvidnik.edu.sk
Školský internát pri Súkromnej strednej odbornej škole Giraltovce, Dukelská 33, tel.:
+421 918 340777, [email protected], http://www.zssgiralt.edu.sk/sluzby.htm
27
2.4 Inštitucionálna a manažérska kapacita
V riešenom území funguje najmä spolupráca na úrovni samospráv. Mesto Snina vyvíja
spoluprácu s poľským mestom Lesko a ukrajinským mestom Chust. Svidník aktívne
spolupracuje s poľskými mestami Krosno, Swidnik, Strzyzow a Dukla, taktiež s českým
mestom Chrudim a ukrajinským Rachovom. Spolupráca podnikateľských subjektov a
mimovládnych organizácií a združení v oblasti cestovného ruchu sa rozvíja veľmi
pomaly. Aktivity v oblasti plánovania a propagácie sú nekoordinované.
Nižšie uvádzame prehľad organizácií, ktoré sú aktívne v oblasti cestovného ruchu:
Východokarpatské združenie cestovného ruchu v Snine, založené v roku
1997. Jeho členmi sú samosprávy aj podnikateľské subjekty v cestovnom ruchu.
Združenie vypracovalo niekoľko úspešných projektov s cieľom propagácie regiónu,
vďaka nemu bola vypracovaná Stratégia rozvoja cestovného ruchu v okrese
Snina. V súčasnosti je združenie prepojené s Turistickou informačnou kanceláriou
pri cestovnej agentúre UNITUR Snina a naďalej vyvíja iniciatívy incomingového
cestovného ruchu a poznávacie balíky pre turistov počas celého roka. Je autorom
a správcom stránky www.regionsnina.sk
Územná správna rada Detskej organizácie FÉNIX Snina pripravila
a zrealizovala vyznačenie slovenského úseku medzinárodnej cyklotrasy R61
Zelený bicykel. Okrem toho pripravuje medzinárodnú cyklotrasy R63 „Po stopách
dobrého vojaka Švejka“ smerujúcu do poľského Sanoku a cyklotrasu „Po stopách
Herkula“ smerujúcu na Ukrajinu. V súčasnosti v spolupráci s poľskými
partnerskými organizáciami pripravuje návrh nových produktov cestovného ruchu
– ekomúzeá, pričom v okrese Snina sú navrhované 3 ekomúzeá: Podoby ohňa, Po
stopách Duchnoviča, Miesta ticha. Je spoluautorom stránky www.gotocarpathia.eu
Animoterapeuticko – jazdecké centrum Snina, rozvíja hipoturistiku v okrese
Snina, taktiež sa venuje výrobe miestnych syrových špecialít.
Regionálna rozvojová agentúra Svidník je autorom mnohých projektov
prezentujúcich kultúrne dedičstvo a prírodné bohatstvo okresu Svidník
Karpatský Euroregión (so sídlom v Košiciach), od roku 1993 sústreďuje činnosť
na koordináciu spoločných zámerov aj v oblasti cestovného ruchu, ochrany
prírodného prostredia a rozvoja kultúry v okrese Svidník. Členom združenia je aj
Mesto Svidník.
Negatívom pre okresy Snina aj Svidník je, že nie sú prezentované ako celok – cieľová
destinácia cestovného ruchu. Chýba koordinácia činností cestovného ruchu, vrátane
propagácie. Nositeľom tejto úlohy by malo byť miestne združenie cestovného ruchu,
ktoré by zastrešovalo obce, podnikateľské subjekty a ďalšie organizácie podieľajúce sa
na rozvoji cestovného ruchu. Zo zahraničných skúseností by sa dal prevziať model
spolupráce viacerých organizácií špecializujúcich sa na ten ktorý „mikroregión“ alebo
určitý druh cestovného ruchu (napr. cykloturistika, vidiecky cestovný ruch, religiózny
cestovný ruch – drevené kostolíky, vojenské cintoríny a pod.). Pre rozvoj cestovného
ruchu je nadovšetko dôležitý odborný personál s dostatočným technickým vybavením,
jasný a všetkými zainteresovanými subjektmi akceptovaný marketingový plán podporený
logom regiónu a samozrejme zabezpečenie finančných prostriedkov na realizáciu
28
činnosti. Logo regiónu Snina bolo vytvorené v roku 2005 vďaka projektu
Východokarpatského združenia cestovného ruchu v Snine. V súčasnosti ho používa
okrem VZCR len jediná inštitúcia – Mesto Snina.
Nevyhnutná je úzka spolupráca združení so všetkými ďalšími subjektmi zapojenými do
cestovného ruchu, či už priamo alebo nepriamo. Ide predovšetkým o podnikateľské
subjekty, obce a mestá, ale aj banky a pod. Ako vhodná sa javí aj spolupráca
s podobnými združeniami v blízkych strediskách cestovného ruchu, aby boli efektívne
využité ich kontakty predovšetkým v zahraničí. Plánovanie spoločných marketingových
zámerov a opatrení na posilnenie postavenie riešeného územia ako destinácie
cestovného ruchu na slovenskom i medzinárodnom trhu, by sa malo uskutočňovať
koordinovane.
29
2.5 SWOT analýza riešeného územia na Slovensku
2.5.1 Analýza silných a slabých stránok
Silné stránky
- zachovalé jedinečné kultúrne a historické
dedičstvo (drevené kostoly východného
obradu, vojenské cintoríny a pamätníky)
- prírodné bohatstvo (atraktívne chránené
územia začlenené do Medzinárodnej
biosférickej rezervácie Východné Karpaty, tiež
lokality svetového významu UNESCO
„Karpatské bukové pralesy“)
- tmavá obloha s minimálnym svetelným
znečistením
- zachovalé tradície a folklór
- neprebádanosť územia Polonín
Slabé stránky
- periférna poloha územia
- zlá demografická situácia (starnutie
obyvateľstva, migrácia mladých ľudí za
prácou mimo región, nárast rómskej
populácie, vyľudňovanie vidieka)
- nedostatočná úroveň vzdelania v oblasti
cestovného ruchu
- nedostatočná ponuka doplnkových služieb
v cestovnom ruchu
- nízke povedomie verejnosti o astronómii a jej
využitia pre rozvoj cestovného ruchu
- nedostatočná propagácia a turistické
značenie astronomických zariadení
- nedostatok informačných stredísk
- nedostatočne vybudovaná cestná
infraštruktúra, kanalizácia a vodovod
- slabá kúpyschopnosť miestnych obyvateľov
- nedostatočná inštitucionálna spolupráca
- nedostatok personálu v astronomických
zariadeniach pre starostlivosť o turistov
- nedostatočná spolupráca medzi
podnikateľmi v cestovnom ruchu a
astrozariadeniami
2.5.2 Analýza príležitostí a hrozieb
Príležitosti
- rozvoj cezhraničnej spolupráce so Slovenskom
a Ukrajinou
- vytváranie spoločných produktov
s prihraničnými oblasťami
- vytvorenie nového produktu CR v súvislosti
s astroturistikou
- doplnenie a skvalitnenie infraštruktúry
astronomických zariadení
- rozvoj malého a stredného podnikania
v oblasti služieb
- rozvoj siete turistických trás, chodníkov,
cyklotrás v prepojení na prihraničné regióny
- zlepšenie spoločnej propagácie regiónu
- podpora investícií do cestovného ruchu
- rozvoj astroturistiky, rozšírenie siete
astronomických zariadení
- rozvoj cezhraničnej spolupráce
- rozvoj spolupráce medzi subjektmi
podnikajúcimi v cestovnom ruchu a
astrozariadeniami a ich vzájomné prepojenie
Hrozby
- nepriaznivý ekonomický vývoj na celosvetovej
úrovni, zvyšovanie nezamestnanosti
a nedostatok nových pracovných príležitosti,
trvalý odchod mladých ľudí do vyspelejších
regiónov
- ničenie životného prostredia
- nízke ekologické povedomie
- zvyšovanie svetelného znečistenia
30
3. Analýza riešeného územia – časť Poľsko
3.1 Socio-ekonomická situácia
3.1.1 Powiat Lesko
K 31.12.2009 žilo v powiate Lesko 26 608 obyvateľov, z čoho je 64,7% ľudí
v produktívnom veku. Hustota osídlenia predstavuje 32 obyvateľov na km2. Oblasť
Bieszczady a Nízke Beskydy patrí medzi oblasti s najnižším počtom obyvateľov
v Európe. V roku 2009 bolo registrovaných 2595 nezamestnaných z toho okolo 522
v Gmine Lesko. Negatívom je, že najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných, až 792,
tvoria ľudia vo veku od 25 do 34 rokov.
Mesto Lesko je administratívne, ekonomické a kultúrno – osvetové centrum poviatu.
Celé územie s gminami Baligrod, Cisna, Lesko, Olszanica a Solina zažíva dynamický
rozvoj cestovného ruchu, hlavne čo sa týka pešej turistiky, agroturistiky a ekoturistiky.
Vzhľadom k svojej prihraničnej polohe má veľmi dobré postavenie vo vzťahu
k investorom a novým kontaktom zo strany Ukrajiny a Slovenska. Powiat Lesko má
podpísané dohody o vzájomnej cezhraničnej spolupráci s okresmi Veľke Berezne na
Ukrajine a Snina na Slovensku. Dokonalým príkladom medzinárodnej spolupráce
cezhraničných oblastí je projekt „Zielony Rower“ (Zelený bicykel) vďaka, ktorému sa
v Bieszczadoch vybudovala 900 km sieť cyklistických trás. Cyklistické trasy, ktoré
zviditeľňujú prírodno-kultúrne dedičstvo prihraničných oblastí vychádzajú z myšlienky
Greenways a majú zatraktívniť turistické možnosti poľsko-slovensko-ukrajinského
pohraničia aj v rámci Medzinárodnej biosférickej rezervácie „Východné Karpaty“.
Čo sa týka priemyslu, rozvíja sa hlavne drevársky priemysel. V poľnohospodárstve
dominuje pestovanie zemiakov a obilia, hlavne ekologických produktov. Z ďalších
hospodárskych oblastí je rozvinutý hlavne obchod a služby (finančné sprostredkovanie,
hotelierske a gastronomické zariadenia). Z 2502 podnikov je 24% v oblasti obchodu
a služieb, 13% v poľnohospodárstve, 10% v hotelierstve a gastronómii, 10% v priemysle,
7% v stavebníctve, 7% v doprave. Zvyšok tvoria ostatné odvetvia.
Lesko má pomerne dobre rozvinutú dopravnú infraštruktúru v cestnej doprave dominuje
hlavná spojnica Sanok – Lesko – Krosno. Medzinárodné prepojenie železničnou
dopravou s Ukrajinou, železničné i autobusové napojenie s Krakowom, Waršavou
a Katowicami a 100 km vzdialené letisko v Rzeszowe.
3.1.2 Powiat Krosno
Krosniansky powiat má 158 575 obyvateľov, z toho asi 60% tvoria ľudia v produktívnom
veku. Powiat zaberá plochu 967,27 km2.
Mesto Krosno tvorí samostatný ekonomický celok v Krosnianskom powiate. Má 47 541
obyvateľov, z toho 65,9 % tvoria ľudia v produktívnom veku. Hustota obyvateľstva mesta
Krosno je 1093 ľudí na 1 km2. K 31.12.2009 bolo zaregistrovaných 2230
nezamestnaných.
Krosno je známe stredoveké opevnené a bývalé kráľovské mesto. Je to centrum
obchodu s plátnom, látkami a maďarským vínom, ktoré zažívalo svoj najväčší rozvoj
pred 2. svetovou vojnou, kedy sa stalo centrom tkáčskeho priemyslu, boli tam
vybudované sklárske huty, rafinéria a naftový priemysel a baníctvo, ktoré majú v regióne
dlhodobú tradíciu. V súčasnosti je Krosno najväčším centrom sklárskeho priemyslu, kde
31
je v prevádzke asi 20 firem, ktoré sa zaoberajú výrobou a zdobením skla, úžitkového
i priemyselného. Okolie Krosna je kolískou svetového naftového priemyslu. 14 km od
Krosna v Bobrce bola v roku 1854 otvorená prvá svetová ťažba ropy. Ďalej je v Krosne
rozvinutý nábytkársky priemysel, letecký a stavebný. V meste je registrovaných okolo
5276 hospodárskych subjektov, z toho 99% tvoria súkromné firmy. V 90-tych rokoch sa
v Krosne začal rozvíjať aj automobilový priemysel, ktorý dodáva katalyzátory a iné časti
pre svetové automobilové značky. Mesto organizuje pravidelné kultúrno – športové
podujatia na regionálnej i medzinárodnej úrovni.
3.1.3 Powiat Jaslo
Jasielsky powiat má 114 657 obyvateľov a z toho je v produktívnom veku 72 770 ľudí.
Hustota obyvateľstva v powiate je 138 ľudí na 1 km2. Powiat zaberá plochu 830 km2
a pozostáva z 10 gmín a 1 mesta. Nezamestnanosť dosahuje hranicu 15,9%, čo je 8003
ľudí. Mesto Jaslo má 37 249 obyvateľov. Plocha mesta zaberá 37 km2.
Počas 2. svetovej vojny bolo v meste zničených 97% budov. Po skončení vojny sa Jaslo
stalo významným priemyselným a kultúrnym centrom. Vo všeobecnosti je tu veľmi silne
zastúpený naftársky priemysel s ropnou rafinériou známej spoločnosti Lotos S.A. Ďalej
je v meste rozvinutý chemický priemysel a výroba kancelárskeho nábytku. Potravinársky
a drevársky priemysel je doménou malých podnikateľov a živnostníkov. Čo sa týka
cestovného ruchu je Jaslo východiskovým bodom do Magurského národného parku.
3.1.4 Gmina Wisniowa
Gmina Wisniowa so svojimi 6989 obyvateľmi patrí do powiatu Myslenice, ktorý má 120
462 obyvateľov a celkovú rozlohu 673,3 km2. Počet obyvateľov gminy v produktívnom
veku je 4303, z toho je len 215 nezamestnaných. Z hospodárskeho pohľadu sa
obyvatelia Gminy Wisniowa venujú hlavne poľnohospodárstvu pre uspokojenie miestnej
spotreby a produkcia by si vyžadovala vyšší stupeň intenzifikácie poľnohospodárskej
produkcie, hlavne zemiakov a obilia. Celková poloha a klimatické podmienky horského
prostredia predurčujú túto oblasť na rozvoj agroturistiky a vidieckeho cestovného ruchu.
Pešia turistika má veľmi zaujímavé možnosti aj kvôli atraktívne položeným osadám
uprostred hôr a lazov. Wisniowa patrí do vojvodstva Malopolskie, ktoré v roku 1999
zaznamenalo príchod 1,7 milióna domácich i zahraničných turistov, čím sa tento región
umiestnil na 4. mieste v Poľsku.
Hlavný komunikačný ťah je cesta z Krakowa cez Wieliczku, Dobczyce, Wisniowu až do
Mszany Dolnej. Hlavná cesta E4, ktorá vedie cez Krakow až do Przemyslu, je súčasťou
medzinárodnej cesty z Nemecka na Ukrajinu. Hlavné atrakcie turistického priemyslu sú
prírodné prostredie s čistým vzduchom a vodou, ľudové a kultúrne tradície a vhodné
komunikačné napojenie so zabezpečením ubytovania a gastronomických služieb.
Malopoľské vojvodstvo patrí medzi silné hospodárske regióny Poľska. Hrubý domáci
produkt regiónu je 53 300 mil. zlotých, čo ho radí na 5. miesto v rámci štátu. Z tohto
hľadiska tvorí najdôležitejšiu úlohu tretí sektor so 66,4 %-ným podielom na HDP.
Priemysel tvorí 23,4 %, stavebníctvo 7,8 % a najmenší podiel na HDP má primárny
sektor (poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov) - okolo 2,4 %. Priemysel je zastúpený
týmito oblasťami: oceliarsky, elektrotechnický, energetický, chemický, výroba a koksu
a lepenky. Krakov leží na križovatke významných ciest, spájajúcich Drážďany
32
(Nemecko) s Kyjevom (Ukrajina) a Gdansk s Budapešťou. V Krakove je druhé najväčšie
poľské letisko.
3.2 Analýza kultúrno-historického a prírodného bohatstva
3.2.1 Historický vývoj riešeného poľského územia
Vojvodstvo Podkarpackie s pohorím Bieszczady a Nízke Beskydy sú už stovky rokov
pohraničím štátov, kultúr a národov. Ich dejiny a súčasnosť vždy ovplyvňovala periférna
poloha voči centrálnym oblastiam štátov, ako aj možnosť jednoduchšieho prenikania
zvykov, kultúr a jazykov. Takéto prihraničné oblasti nebývajú pokojné. Na jednej strane
tu v minulosti dochádzalo k častým bojom a vojnám a na druhej strane charakteristickou
črtou týchto prihraničných oblastí je bohatá multikulturálnosť a vzájomná kultúrna
tolerancia.
Na území Jasielskeho powiatu sa nachádza jedna z najstarších obranných pevností zo
začiatku doby bronzovej (2000 – 3500 p.n.l.), čo ukazuje na prvé stopy vplyvu
Anatholsko - Balkánskej civilizácie na poľskom území. V roku 1650 p.n.l. túto oblasť
osídlili ľudia Otomansko - Fuzesabonskej kultúry, ktorí prišli na toto územie z oblastí
dnešného Maďarska, Rumunska a Slovenska.
Pred tisíc rokmi bolo toto územie pohraničím Poľska, Ruska a Maďarska. Poľský kráľ
Kazimír Veľký pripojil Halickú Rus v roku 1340 k Poľskej korune a tak natrvalo zviazal
severné pohorie Karpát s Poľskom. Toto obdobie bolo aj obdobím, keď sa objavujú prvé
písomné zmienky o mestách Krosno a Jaslo. Znamenalo to aj nutnosť stálej ochrany
pohraničného územia, čo viedlo k vybudovaniu hradov v Odryzykoni, Bieci, na vrchu
Sobien, v Sanoku, Lesku a Rymanove. Mesto Krosno bolo dokonca ohradené dvojitým
múrom.
Lesko získalo mestské práva až v roku 1470 a postupne sa stalo hospodárskym
centrom okresu, ktorý je spojený s menom vojvodu Piotra Kmita. Najväčší rozmach
zažilo v 2. polovici 17. storočia pri kvitnúcom obchode s vínom. 17. a 18. storočie
znamenalo pre Jaslo a okolie určitú stagnáciu, ale pohraničie znamená aj výmenný
obchod produktov a migráciu ľudí. Karpatské priesmyky boli po stáročia cestami
obchodníkov z celej Európy. Zisky z cezhraničného obchodovania boli základom
ekonomickej sily miest ako sú Krosno, Sanok, Jaslo, Bieca, Dukli, a ďalšie. Táto oblasť
bola po stáročia obývaná viacerými národnosťami ako Poliaci, Rusíni, Židia, ktorí
vzájomne nažívali bok po boku bez väčších problémov každý verný svojim tradíciám a
náboženstvu. Čo je možné vidieť na sakrálnych pamiatkach drevených kostolíkov
východného obradu, katolíckych kostoloch, ale len jednej zachovalej synagógy v Lesku.
V 19. storočí bolo územie Galície perifernou časťou Rakúsko – Uhorska, čo znamenalo
stagnáciu nielen v ekonomickej oblasti, ale celkovo v rozvoji územia. Táto situácia sa
zmenila odhalením a prevádzkou ložísk ropy v Bobrke pri Krosne, kde začala prevádzka
prvej naftovej bane na svete, čo prinieslo ekonomické oživenie do tohto regiónu, ktorý
pretrvával až do 2. svetovej vojny, kedy mestá ako Krosno, Jaslo, Lesko a ďalšie
zažívali znovu svoj rozkvet. Po 2. svetovej vojne bolo 90% priemyslu a budov zničených
a región sa znovu niekoľko desaťročí spamätával z úpadku. Po druhej svetovej vojne
síce prišlo obdobie pokoja, ale horské oblasti Bieszczad boli vyľudnené a len postupne
začala táto oblasť ekonomicky ožívať. Vďaka nedostatku veľkého priemyslu má táto
oblasť ekologicky málo narušenú prírodu, čistý vzduch a vodu, čo predstavuje v
súčasnosti najväčšie bohatstvo tejto časti Poľska.
33
Gmina Wisniowa sa nachádza vo vojvodstve Malopolskie a historický vývoj tejto časti je
spätý s historickým hlavným mestom Poľska Krakovom. Mesto Krakov vzniklo približne
okolo roku 800 ako obranný hrad Vislanov na križovatke obchodných ciest. Koncom 9.
storočia je mesto súčasťou Veľkej Moravy. V 10. storočí bol vybudovaný hrad Wawel a
mesto sa stalo súčasťou Poľska (okolo 999). Od roku 1038 je Krakov sídelné mesto
Poľska. Mesto prekvitalo v 14. - 16. storočí, kedy bolo členom hanzy, hlavným a od 1320
korunovačným mestom Poľska s prvou poľskou univerzitou, založenou v roku 1364. Je
známe tiež výrobou súkna. V roku 1596 sa hlavným mestom stala Varšava, ale Krakov
ostal korunovačným mestom. V 17. - 18. storočí nastal úpadok. Od roku 1795 mesto
patrilo Rakúsku, len v rokoch 1809 - 1815 bolo súčasťou Varšavského kniežatstva a v
rokoch 1815 - 1846 hlavným mestom Krakovskej republiky. Po potlačení krakovského
povstania bolo opäť pričlenené k Rakúsko-Uhorsku. V roku 1914 sa tu organizovali
poľské légie. Od roku 1918 je mesto opäť súčasťou Poľska. Po druhej svetovej vojne sa
Krakov stal významným priemyselným strediskom Poľska.
3.2.2 Kultúrne dedičstvo v riešenom území
Lesko
Urbanistická štruktúra mesta – stará tržnica (15. stor.) a nová (16. stor.).
Radnica, murovaná, postavená 1896.
Farský kostol Nawiedzenia NMP, murovaný, postavený okolo roku 1530 z daru Piotra
Kmity, neskorogotický, rekonštruovaný v pol. 18. stor., barokové zariadenie
Kostolná zvonica, murovaná, postavená 1725 – 39, neskorobaroková
Synagóga, murovaná, pôvodne obranná z 16. - 17. stor., rekonštruovaná pol. 18. stor. a
po 1838, v súčasnosti Galéria beskydských tvorcov
Zámocký komplex: zámok Kmitów, murovaný prevažne z pieskovca, postavený 1538–80
úsilím Piotra Kmity, rekonštruovaný okolo roku 1656, rekonštruovaný 1836–43 podľa
projektu. Wincentego Pola, v súčasnosti oddychové stredisko; murovaná oranžéria
postavená približne 1835–38; oporný múr postavený 1835–38 na mieste obranného
múru; pozostatky zámockého parku (pôvodne v talianskom štýle).
Židovský cintorín – najväčší v Podkarpatsku (okolo 2000 židovských náhrobkov).
Krosno
Urbanistická štruktúra mesta – historická zástavba okolo tržnice – nájomné domy s
renesančnými prístreškami a pivnicami, zo16.–18. stor.
Farský kostol – menšia bazilika Sv. Trojice, murovaný, postavený v 15. stor. s použitím
reliktov z predošlého, gotický, rozšírený XV./XVI. stor. – pristavené 2 bočné kaplnky,
rekonštruovaný 1641–46 ako manieristický v rokoch 1899–1910 reštaurovanie a
regotizácia blokov kostola (podľa projektu Tadeusza Stryjeńskiego); vedľa murovaná
zvonica postavená v rokoch 1637–51, (vnútri okrem iného zvon „Urban” z 1639);
murovaná fara, postavená 1634–35, spojená so západnou zvonicou, od základov
prebudovaná 1896.
Kláštorný komplex Františkánov: kostol murovaný z 15. stor., gotický, mnohokrát
reštaurovaný a rozširovaný (okrem iného v pol. 17. stor. pristavená baroková hrobová
kaplnka Oświęcimów s umeleckou dekoráciou G.B. Falconiego), 1899–1904 od
34
základov zreštaurovaná podľa projektu arch. Tadeusza Stryjeńskiego; murovaný kláštor
postavený v roku 1591 z príspevku Jerzego Mniszcha, na mieste predošlého,
zreštaurovaný okolo pol. 18. stor.; murované oplotenie s vežovou bránou približne z roku
1904
Kláštorný komplex Kapucínov: kostol Povýšenia sv. Kríža, murovaný, postavený v
rokoch 1771–1811 podľa projektov Innocentego Bartha, neskorobarokový; kláštor
murovaný, postavený v rokoch 1771–1811; murované oplotenie z 19. stor.
Farský kostol sv. Vojtecha, drevený, postavený v 15. stor., vysvätený v roku 1460,
zreštaurovaný podľa projektu Tadeusza Stryjeńskiego 1903.
Palác biskupov, murovaný, postavený za biskupa Stanisłava Tarłę pred koncom 16.
stor., renesančný, mnohokrát rekonštruovaný a rozširovaný (okrem iného v 17. stor. –
Zofia Skotnicka), v súčasnosti Múzeum Podkarpackie
Skanzen naftového priemyslu - najstaršia naftová baňa na svete
Na oživenie ekonomického života v oblasti Krosna v 2. pol. 19. storočia malo vplyv
odhalenie a prevádzka ložísk ropy. V Bobrke pri Krosne bola v roku 1854 zriadená prvá
ručne vyhĺbená naftová baňa na svete. Dnes je na tom mieste múzeum, ktoré zaberá
plochu 16 ha, kde sa nachádzajú pôvodné objekty, naftové zariadenia, sondy, kováčska
dielňa, náradie na vŕtanie, bývalá administratívna budova. V súčasnej bani sa ročne
vyťaží 400 t ropy. Múzeum vlastní aj najväčšiu zbierku petrolejových lámp v Európe
(1860 – 1940).
Jaslo
Urbanistický systém mesta zo 14.–19. stor.
Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, murovaný z kameňa, postavený v 1446,
niekoľkokrát prestavaný (dostavba kaplnky – sv. Anny a Nanebovzatia Panny Márie,
verandy – 1793), 1883 reštaurovaný, 1947–56 rekonštruovaný po zničení v roku 1944.
Vo zvonici zvon „Urban” (z roku 1613), zrejme z bývalého kostola Karmelitánov.
Kostol Srdca Pána Ježiša a Navštívenia Panny Márie a Kláštor sestier Navštívenia
Panny Márie, v kláštornej záhrade murovaná kaplnka z rakúskej prachárne z 1857.
Gymnaziálna kaplnka sv. Stanislava, murovaná, jednoloďová z konca 19. stor. (1893).
Palác Sroczyńskich v Gorajowicach (mestská časť), murovaná, postavená 1858 s
využitím múrov staršej rezidencie, 1896–1901, prebudovaný podľa plánov arch.
Tadeusza Stryjeńskiego, neogotický v anglickom štýle, po 2. sv. vojne mestská
nemocnica, od 1966 sídlo zdravotnej školy
Socha sv. Jána Nepomuckého na stĺpe z roku 1770, nachádza sa na mestskej tržnici.
„Glorietka” – vyrástla na konci 19. stor. v mestskom parku.
Pomník Tadeusza Kościuszki, vyrobil T. Błotnicki, postavený v roku 1879 v mestskom
parku.
Archeologický skanzen „Karpatská Trója” v Trzcinici. O túto lokalitu prejavili záujem
bádatelia už v 19. storočí. Niekoľkokrát sa tu uskutočnil archeologicky prieskum. Našli sa
tu pozostatky jedného z najstarších obranných sídlisk v Poľsku zo začiatku doby
bronzovej (2000-1350 p.n.l.). Výnimočná historická a kultúrna hodnota tohto miesta
spôsobuje, že získala názov „Karpatská Trója”. Našlo sa tu okolo 160 000 nálezov
a z toho veľa unikátnych, napr. prehistorické umelecké výrobky z bronzu, železa, kostí,
35
jantáru, striebra a zlata. V roku 2011 bude otvorený archeologický skanzen, ktorý bude
pozostávať z územia hradu “Kráľovské hradby” a archeologického parku. Bude tu
možné obdivovať zrekonštruovanú obec z obdobia kultúry Otomansko - Füzesabony z
pred 3,5 tis. rokov a slovanskú obec z 9. storočia.
Wisniowa
Kostol sv. Marcina z roku 1730, zo 17. storočia s Obrazom Matky Božej
Kostol Matky Božej Anielskiej z 19. storočia vo Węglówke
Ruiny Observatória na Lubomire z medzivojnového obdobia
Súbor prícestných kaplniek z 19. storočia.
Sanok
Stredoveká mestská štrukúra
Nájomné domy pri tržnici 18.–19. stor.
Mestská radnica, murovaná, 18. stor.
Farský kostol Premenenia Pána, murovaný, postavený v roku 1886.
Przemysl
Pevnosť Przemysl je špičková stavba fortifikačného umenia z prelomu 19. a 20. storočia,
ktorá je po Antverpách a Verdune tretím najväčším európskym opevnením. Skladá sa
z dvoch okruhov 8 – 12 km od mesta a má 42 pevností.
Krasiczyn
Hradný komplex s parkom v Krasiczyne je jedna z najkrajších neskororenesančných
stavieb v Poľsku. Je to štvorhranná stavba s vnútorným nádvorím a arkádami.
V priľahlom parku sa nachádza hotel v objekte z 19. storočia. Park má unikátne druhy
stromov a kríkov.
Krakow - historické hlavné mesto Poľska
Pamiatková staromestská zástavba je spolu so zámkom Wawel zapísaná do Zoznamu
svetového dedičstva UNESCO. Často navštevovaná turistami je židovská štvrť
Kazimierz s pamiatkami židovskej kultúry a cintorínom.
Wieliczka
Soľná baňa vo Wieliczke je jednou z najstarších baní na svete, doteraz v prevádzke od
13. storočia. Je zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
36
3.2.3 Prírodné prostredie
Podnebie a vodstvo
Svojou klímou Poľsko patrí do oblasti mierneho podnebia. Juhovýchod krajiny, kde patrí
aj riešené územie má viac kontinentálne podnebie s horúcimi a daždivými letami
a mrazivými a suchými zimami. V pohoriach padne ročne viac ak 600 mm zrážok,
najviac vo Vysokých Tatrách 1500 mm.
Celkový sklon povrchu krajiny smerom na sever určuje aj smer toku väčšiny riek.
Najväčším vodným tokom Poľska je Wisla, ktorá odvodňuje takmer 60% poľského
územia. Väčšinu prítokov priberá z pravej strany a najväčšie z nich Dunajec, Poprad
a San sú práve z riešeného územia.
Na rieke San je vybudovaná najvyššia vodná priehrada v Poľsku – Jezero Solinskie. Na
jej vybudovanie sa použilo toľko betónu, ktorý by stačil na výstavbu múru o veľkosti 1 m
x 1m po dĺžke hranice okolo celého Poľska.
K ďalším významným vodným tokom na riešenom území patria rieky Raba, Wisloka
a Wislok.
Rastlinstvo a živočíšstvo
Oblasť Podkarpatskie je veľmi malebný región, ktorý zahŕňa Bieszczady, Nízke Beskydy
a Karpatské pohorie. Najnižšie položenou severnou časťou vojvodstva Podkarpatskie je
Karpatské pohorie. Územie sa nachádza na úrovni 300 až 600 m n.m. Zvyšok tvoria
horské oblasti, nevysoké vrchy, mierne svahy a údolia riek, ktoré sa tiahnu už od 1080 m
n.m. Je to oblasť s unikátnymi krajinnými a prírodnými hodnotami. V blízkosti je málo
veľkých aglomerácií a priemyselných regiónov. Nízka hustota zaľudnenia umožnila
zachovanie takmer pôvodnej krajiny, z čoho okolo 50% tvoria lesy. Vznikli tu dva
národné parky Bieszczadský národný park a Magurský národný park, 5 Chránených
krajinných oblastí a niekoľko prírodných rezervácií.
Dominantnou flórou územia sú lesné druhy a medzi nimi významnú časť tvoria horské
druhy. Dôležitú skupinu rastlín predstavujú chránené druhy, pritom 49 druhov je
zahrnutých do prísnej ochrany, napríklad udatník lesný, rebrovka rôznolistá, áron
škvrnitý, praslička obrovská, snežienka jarná, jelení jazyk celolistý a iné.
Veľmi pestro je zastúpená karpatská lesná fauna. K charakteristickým druhom patria
medveď hnedý, vlk, rys a divoká mačka. Žije tu veľa druhov vtákov, obojživelníkov,
plazov, rýb a stavovcov.
Wisniowa je situovaná v údolí prameňa Krzyworzeka a obkolesená z východnej strany
horským hrebeňom Cieceň (829 m n.m.) a zo západnej strany pohorie Lysina a Lubomir.
Z hrebeňov je možné pozorovať panorámu pohoria Beskid Wyspowy a Gorce. Pri dobrej
viditeľnosti je možné pozorovať aj vrcholy Tatier.
Svetelné znečistenie
Časť riešeného poľského územia na slovensko-poľskom pohraničí, je charakteristická
nízkym svetelným znečistením a vhodnými podmienkami na astronomické pozorovania.
37
Horšie podmienky sú v gmine Wisniowa, ktorá sa nachádza v regióne s vyššou hustotou
osídlenia a priemyselnou činnosťou.
3.2.4 Chránené územia v riešenom území
Bieszczadský národný park
Je súčasťou pohoria Bieszczady s najvyšším vrchom Tarnica (1346 m). Typickou
charakteristikou pohoria sú hrebeňové lúky vo výške od 1100 m. Je tretím najväčším
parkom v Poľsku. Vznikol v roku 1973 a v súčasnosti má plochu 29 000 ha. Park je
súčasťou Medzinárodnej biosférickej rezervácie „Východné Karpaty“, vytvorenej pod
záštitou UNESCO. Oblasť má výborne zachovanú pôvodnú faunu a flóru. Lesy tvoria asi
80% parku. Najčastejšie sú to veľké prirodzené bukové a jedľovo-bukové komplexy
a niektoré majú zachovaný pôvodný charakter lesa. Zvyšnú časť parku tvoria
charakteristické poloniny a trávnaté rastlinstvo riečnych údolí. Bieszczady tvoria odlišnú
sústavu rastlinných pásiem od iných častí Karpát. Rozlišujeme 3 rastlinné pásma:
Pásmo pohoria – rastú tu mnohodruhové listnaté lesy s podielom duba, hraba, jedle
a lipy. Pásmo dolného régia – listnaté lesy rozdeľujúce sa na hornú časť (zmiešané lesy
s jedľou, bukom a smrekom) a dolnú (bukové lesy s javorom). Poloniny – vysokohorské
lúky vyskytujúce sa vo výške 1200 m n.m., kde je dominantou chudobná tráva a nízke
kríky.
Floristickou zvláštnosťou poľských Bieszczád je nedostatok pásma horného régia
a kosodreviny. Horný okraj lesa tvora nízke nevyvinuté buky. Rastlinstvo je
charakteristické pre vysokohorskú oblasť. Vo výške 675 až 750 m v pásme dolného
régia môžeme nájsť alpské a podalpské druhy rastlín - až 76 druhov. Najpočetnejšie sú
jesenka obyčajná, králik okrúhlolistý, pichliač východokarpatský. Vo východnej časti
polonín sa nachádzajú hlavne východkarpatké druhy rastlín, 27 druhov. Dva z nich,
mliečnik karpatský a skopóĺia kranská, sú endemické druhy, ktoré sa nevyskytujú mimo
územia Východných Karpát. Zvláštnosťou Bieszczád sú vysoké rašelinoviská, ktoré sa
objavujú vo forme guľatých výmoľov s plochou 0,5 až 9 ha. Väčšina z nich je chránená
ako prírodná rezervácia.
Bieszczadský národný park je domovom vyše 200 druhov stavovcov. Nachádzajú sa tu
aj zriedkavé druhy cicavcov ako je medveď, vlk, rys, zubor alebo bobor. Z vtákov sa tu
objavujú orol skalný, orol krikľavý, bocian čierny, ďateľ bielohrbatý, výr, sova obyčajná.
Unikátnym druhom, ktorý sa tu vyskytuje je had Eskulapov.
Magurský národný park
Park bol zriadený v roku 1995 a má plochu 19 962 ha. Na území pramení rieka Visloski
a pozornosť si zaslúžia dobre zachované prirodzené skupiny jedľových stromov a
starých bukov, bohatá lesná fauna a rozličné skalnaté útvary. Lesy tvoria 93% územia.
Rastlinstvo je charakteristické prechodným typom medzi Východnými a Západnými
Karpatami. Nachádzajú sa tu typické horské, podhorské a xerotermické druhy.
Vystupujú tu dve rastlinné pásma: Pásmo pohoria – do 530 m n.m. so skupinami
lesných stanoviští hraba, jelše karpatskej a bahennej. Pásmo dolného régia - nad 530 m
n.m. s prevažujúcou karpatskou bučinou. V obidvoch pásmach zaberajú veľké plochy
jedľové, smrekovo-jedľové lesy a umelo vytvorené lesy s dominantou borovice a brezy.
Najhodnotnejšími lesmi, ktoré zaberajú najväčšiu plochu patria zdravé a ľahko sa
38
obnovujúce vysokokvalitné bučiny, medzi ktorými nájdeme aj 110 až 140 ročné stromy.
V mnohodruhových lesoch majú významný podiel aj borovice so zalesňovaním v rokoch
1945 – 1950.
V parku sa nachádza najviac lesných rastlín. Z horských sa objavujú dva podalpské
druhy kýchavica zelená a mliečivec alpínsky a unikátna valeriána trojená. Pásmovú
a horskú flóru tvoria obyčajné druhy ako jelša šedá, zubačka železnatá, čerkáč hájny,
kostihoj srdcovitý, šalvia lepkavá a ceterák lekársky. Prechodný charakter rastlinstva sa
prejavuje prítomnosťou výchdokarpatských druhov ako razivka smradľavá, scila
dvojlistá, kostrava horská a telekia ozdobná a zástupcov západokarpatskej flóry ako
lipkavec drsný a kýchavica zelená.
Územie parku patrí k najbohatším oblastiam výskytu lesnej fauny v Nízkych Beskydách.
Žijú tu medveď hnedý, vlk, rys, divoká mačka, líška, jeleň európsky, srna, diviak a aj
mýval. Môžeme tu objaviť aj ohrozené a zriedkavé druhy vtákov ako orol skalný, orol
krikľavy, výr, včelojed, bocian čierny, ďateľbielohrbatý, sova dlhochvostá. Na území
parku žije aj veľa druhov obojživelníkov, plazov, rýb a bezstavovcov ako napríklad
salamandra škvrnitá, vretenica, užovka, kumak horský.
Na území Magurského národného parku sa nachádza veľa turisticky často
navštevovaných miest. K najzaujímavejším patria Diablí kameň a Skalná rezervácia
„Kornuty”. Skupina skál, ktorá predstavuje geologickú prírodnú pamiatku, nazvanú
„Diablí kameň” sa nachádza na okraji Magurského národného praku na svahu hory
Kosma. Objekt je umiestnený v katastri obci Folusz a vedie k nemu čierny turistický
chodník okolo 25-50 min. cesty pozdĺž potoka Kłopotnica. Diablí kameň je v skutočnosti
početná skupina veľkých kameňov z hrubého magurského pieskovca, z ktorých najvyšší
má viac ako 10 metrov. Je možné pozorovať veľkú originalitu skalných útvarov z
početným prasklinami.
Karpatské chránené oblasti
Súbor Karpatských chránených oblasti vznikol v roku 1995 v Krosne a tvorí ho 5
chránených oblastí s celkovou rozlohou 184 939 ha.
Ciesňansko-Vetlinská chránená oblasť s rozlohou 51 146 ha chráni prírodné
a krajinné hodnoty Západných Bieszczád. Rozprestiera sa medzi riekou Oslavou
a západnou hranicou Bieszczadského národného parku. Na chránenom území je až
83% zalesnenosť. Medzi rastlinnými skupinami dominuje karpatská bučina (buk, jedľa,
javor, smrek). Veľké lesné komplexy vytvárajú výborné úkryty pre zvieratá. Zvláštnosťou
tohto územia sú skalnaté prelomy, prahy a balvany. Mnohé sú chránené ako prírodné
rezervácie.
Čarnorzecko-Strzyžovská chránená oblasť s rozlohou 25 784 ha zahrňuje časť
Stryžovského a Dynovského pohoria. Najvyššie oblasti chráneného územia sú
porastené bukovo-jedľovými lesmi, ktoré sú charakteristické pre dolné régio.
Zaujímavosťou tejto oblasti sú pieskové balvany, napríklad „Przadky“.
Chránená krajinná oblasť údolia rieky San s rozlohou 35 635 ha chráni malebné
údolie rieky San od jej prameňov až po Solinské jazero. Prírodné bohatstvo vyplýva
z veľkého podielu lesov okolo 80%. Dominantou je rastlinné pásmo dolného regia.
Z fauny sú zaujímavosťou veľké cicavce ako medveď, zubor, vlk, rys a Eskulapov had,
ktorý dosahuje dĺžku až 2 m.
39
Jasielská chránená krajinná oblasť s rozlohou 19 520 ha chráni Východnú časť
Nízkych Beskýd, kde sú vodné pramene riek Jasiolka a Visloka. Na východe ochraňuje
Magurský národný park. Lesné územie porastá hlavne karpatská bučina. Zaujímavosťou
sú lúkovo – pasienkové plochy už neexistujúcich obcí. Tieto oblasti sú výborným sídlom
pre dravé vtáky ako orol skalný a krikľavý, myšiak a jastrab.
Chránená krajinná oblasť Slonných hôr s rozlohou 51 392 ha zahŕňa severnú časť
Sanocko-Turčanských hôr a južné pásmo Przemyského pohoria. Na území prevažujú
lesné oblasti, ktoré tvoria okolo 62% územia. Poľnohospodárska pôda má na tomto
území podiel 32%. Rastlinstvo zapadá do charakteristických pásiem. Do 500 m n.m. je
pásmo pohoria s východokarpatskuým hrabom, vyššie sa objavujú bukové a bukovojedľové lesy. Málo urbanizovaná a neobývaná oblasť je sídlom veľkých cicavcov ako
medveď, vlk, rys a zriedkavých vtákov ako orol biely, bocian čierny a výr.
40
3.3 Analýza služieb cestovného ruchu
3.3.1 Astronómia – zariadenia, služby, podujatia, miesta pozorovania
Observatórium v Krosne
Observatórium sa nachádza v škole Liceum Ogólnokształcące, Krosno a slúži hlavne
pre študentov školy. Ďalšie observatórium je v obci Brzozow asi 20 km od Krosna. Je to
bývalé letné biskupské sídlo, kde je umiestnený aj teleskop.
Svetelné znečistenie v samotnom meste je pomerne vysoké, ale za mestom je viacero
bodov, z ktorých je možné pozorovať bežné astronomické úkazy.
Pravidelné podujatia, ktoré súvisia s astronómiou:
„Svetelné mesto Krosno“ – koná sa každý rok koncom júla. Táto akcie nadväzuje na
tradíciu zasvietenia prvej plynovej lampy v regióne.
„Betlehemská hviezda“ – koná sa vždy v období Vianoc a je spojená so sviatkom
narodenia Božieho Syna.
Kontakt: PIG Krosno, ul. Lewakovskiego 14, 38 400 Krosno, Tel.: +48 134323447,
e-mail: [email protected]
Observatórium v Lesku
Observatórium slúži hlavne pre školu Liceum Ogólnokształcące im. gen. Władysława
Andersa v Lesku, ktorá ho zriadila vo svojej budove.
Technické vybavenie: Ďalekohľad Celestron CGEM 1100 HD XLT - Aplanatic SchmidtCassegrain (priemer 0.08 m) so systémom GoTo, ďalekohľad Coronado Solar Max 60 na pozorovanie slnka, ďalekohľad Meade LXD 75 so systémom GoTo Schmidt – Newton
(priemer 0.25 m)
Svetelné znečistenie: Pri pozorovaniach v Observatóriu v Liceu v Lesku je možné
zhasnúť svetlá počas pozorovania a tým zlepšiť podmienky na pozorovanie. Baszta
Lesko – má dobré podmienky na pozorovanie. Ostatné miesta (Letisko, Vrch Gruszka,
Roztoky Górne) majú veľmi dobré podmienky na pozorovanie.
Plánované využitie observatória: Školenia a pozorovania pre astronomické krúžky
študentov škôl v Lesku, astronomické prednášky a pozorovania pre záujmové turistické
skupiny, organizácia Dňa astronómie – prednášky a výstavy, organizovanie stretnutí,
prednášok a výstav pre odbornú verejnosť a vedcov – astronómov z Poľska i zo
Slovenska, astrofotografia
Potenciálni návštevníci: študenti zo škôl v Lesku, obyvatelia mesta i gminy, turisti
z Poľska i zo Slovenska
Kontakt: Sekretariát školy: +48 13 469 6518, Riaditeľ: +48 13 469 6618, Fax:
+48 13 4699016 , e-mail: [email protected], www.lo.lesko.pl
Astronomické observatórium pri Liceu Kráľa Stanislava Leszczynského v Jasle
Observatórium je umiestnené v budove školy a bolo vybudované v rámci projektu
Karpatské nebo. Observatórium bude slúžiť hlavne na poskytovanie služieb pre školskú
mládež. Plánuje sa zriadenie astronomického krúžku pre študentov, organizovanie
pozorovaní javov, ktoré prebiehajú na Slnku, v páse ekliktiky, pozorovanie Mesiaca
a planét, vypracovanie astrofotografií a archiváciu pozorovaní.
41
Technické vybavenie
- Slnečný teleskop Coronado Solarmax 60 s filtrom Halfa, ktorý umožňuje
povrchové pozorovanie slnka vo vodíkovej čiare. Vďaka špeciálnej zostave filtrov
bude možné pozorovať protuberancie aj granuláciu.
- Teleskop Sky-Watcher 120ED, je ním možné pozorovať kotúč Mesiaca v celku.
V priebehu dňa je možné vďaka použitiu dodatočného prepájacieho filtra
pozorovanie Slnka v celom spektre viditeľného svetla.
- Refraktor ED APO, planetárny teleskop, dlhoohniskový, ktorý je určený na
pozorovanie najjasnejších planét Slnečnej sústavy.
- Pozorovania pre turistov by sa mohli realizovať pod kupolou na stacionárnom
teleskope so systémom GoTo s priemerom objektívu 280 mm.
Svetelné znečistenie: Podmienky na pozorovanie sú dobré, ale majú viac didaktický
a výukový charakter než vedecký. Podporujú hlavne proces výučby fyziky a astronómie
pomocou nových technológii. Centrum mesta nie je veľmi znečistené výfukovými plynmi
a taktiež je tam nízke svetelné znečistenie.
Potenciálni návštevníci: Observatórium má výukový charakter a zatiaľ ho budú používať
hlavne študenti Licea v Jasle pri vyučovaní fyziky a astronómie a taktiež účastníci
Astronomického krúžku, ktorí si chcú rozšíriť svoje vedomosti za účelom účasti na
rôznych súťažiach alebo olympiádach, kde je nutné vykonávať praktické astronomické
pozorovania na profesionálnych zariadeniach.
Kontakt: Liceum Ogólnokształcące, Jaslo, Ul. Czackiego 4, 38-200 Jasło, Tel. +48 -13
4463464
Observatorium na Lubomire, vo Weglovke, Gmina Wisniowa
Toto observatórium je postavené na mieste, kde pred vojnou bola postavená
pozorovacia stanica filiálky Krakowského observatória. Krakovské observatórium malo
svoje sídlo od roku 1791 roku v Krakove na ul. Kopernika. Na začiatku XX storočia
v súvislosti s rozvojom mesta vzrastalo aj znečistenie životného prostredia vrátane
svetelného znečistenia, čo sťažovalo a neskôr aj znemožňovalo pozorovania.
S myšlienkou vytvorenia prvej mimo mestskej pozorovacej stanice prišiel prof.
Banachiewicz krátko po tom, ako sa stal riaditeľom Krakovského observatória. Z rôznych
návrhov nakoniec vyhralo miesto zvané Lysine (pôvodný názov Lubomíra), ktoré je od
Krakova vzdialené 33 km. Bolo tam len nízke zahmlievania a v okolí nebol žiaden
rozvinutý priemysel a ani svetelné znečistenie. Pri dobrej viditeľnosti bolo možné vidieť
aj Krakov. Čo bolo aj vyhovujúce pre komunikáciu novej stanice s materským centrom.
Presun informácií medzi strediskami sa vykonával morzeovkou. Ďalší spôsob
komunikácie bol telegrafom na železničnej stanici v Kasine Wielkej, 9 km od
observatória.
Technické vybavenie: Celestron 1400 CGEPro, Celestron 800 CG5 GoTo, Orion EON
120, Coronado SolarMax60, triédre 8x56, 9x63, 20x80, 25x100, teleskop SchmidtaCassegraina 30/35cm, nedávno namontovaný 60cm reflektor. Posledné dva teleskopy
sú určené na vedecké bádanie a nie pre turistov.
Svetelné znečistenie: nízke
Možnosti pozorovania: galaxie, planéty, Mesiac, Slnko
Kalendár pravidelných astronomických úkazov s možnosťou pozorovania:
42
Úkazy na oblohe pre individuálnych turistov 1 x do mesiaca pri prvej štvrti Mesiaca.
Úkazy na Slnku pre individuálnych turistov každý víkend a počas prázdnin od utorka do
nedele.
Úkazy na oblohe pre skupinových turistov v utorky a stredy.
Úkazy na Slnku pre organizované skupiny v utorky a stredy.
Sporadické úkazy na oblohe, zatmenia, meteor, kométy.
Využitie: Spopularizovať astronómiu medzi záujemcami a turistami, organizovanie
výuky pre školy. Pozorovanie premenných hviezd – vedecké práce.
Kontakt: Astronomické Observatórium T. Banachiewicza v Lubomire
Węglówka 400, 32-412 Wiśniowa, www.obserwatorium.lubomir.weglowka.pl
„Tmavé“ miesta vhodné na pozorovanie
Lesko - Baszta Leska, Letisko v Bezmiechowej Górnej, Vrch „Gruszka“
Jaslo - Niekoľko kilometrov od centra mesta sa nachádza niekoľko bodov, ktoré sú
vhodné na pozorovanie napríklad: Folusz, Liwocz, asi 2 km od Gorajowic. Nevýhodou je,
že tieto miesta sa nachádzajú na súkromných pozemkoch, preto prístup na ne môže byť
sťažený.
Wisniowa - Všetky poľany na horskom hrebeni v blízkosti Observatória na Lubomire.
3.3.2 Služby v oblasti kultúry
Kultúrne služby poskytujú hlavne múzeá, ktoré zahrňujú kultúrno – historické dedičstvo
daného regiónu a ktoré spolupracujú s jednotlivými lokálnymi autoritami štátnej správy,
samosprávy a súkromným sektorom pri organizovaní jednotlivých kultúrnych akcií.
Zoznam múzeí a skanzenov
Muzeum Budownictwa Ludowego (Múzeum ľudového staviteľstva)
ul. Traugutta 3, 38-500 Sanok
tel. (013) 463-09-04, 463-09-34, tel/fax. 463-53-81
Park Etnograficzny (Etnografický park)
ul. Rybickiego 3, 38-500 Sanok
tel. (013) 463-16-72, http://www.skansen.sanok.pl/index.html
Muzeum Historyczne Pałac w Dukli (Historické múzeum v Dukle)
ul. Trakt Węgierski 5, 38-450 Dukla
tel. (0-13) 43 30 085, fax (0-13) 43 30 236,
http://www.muzeumdukla.pl/, [email protected]
Muzeum Podkarpackie w Krośnie (Podkarpatské múzeum v Krosne)
ul. Piłsudskiego 16, 38-400 Krosno
tel. +48 13 4321376, fax +48 13 4324301, http://www.muzeum.krosno.pl/
Muzeum Rzemiosła w Krośnie (Múzeum remesla v Krosne)
ul. Piłsudskiego 19, 38-400 Krosno
tel./fax: (+48) 13 432 41 88
http://www.muzeumrzemiosla.pl/index.php, [email protected]
43
Muzeum Przemysłu Naftowego i Gazowniczego
(Múzeum naftového priemyslu v Bobrke)
im. Ignacego Łukasiewicza, Bóbrka, 38-458 Chorkówka
tel./fax (013) 4333478; (013) 4333489
http://www.bobrka.pl/pl/o_muzeum/, e-mail: [email protected]
Muzeum Kultury Łemkowskiej w Zyndranowej
(Múzeum lemkovskej kultúry v Zyndranovej)
Zyndranowa 1, 38-454 Tylawa
tel. +48 13 4330712
http://www.zyndranowa.org/pl/muzeum/, [email protected]
Kultúrne aktivity – pravidelné kultúrne akcie organizované v regióne
Krosno
Gorskie Zawody Balonowe – Súťaž v púšťaní balónov (začiatok mája)
Swietlne MIasto v Krosne – Svetelné mesto (koncom júla)
Lesko
Agrobieszczady (začiatkom augusta)
Festival Kultur Karpackich i Euroregionalny Jarmark Karpacki (júl), aj účasť z UA a SK
Ďalšie hudobné a výtvarné festivaly: www.mojebieszczady.org
Jaslo
Dni vína v Jasle (posledný víkend v auguste)
3.3.3 Služby v oblasti rekreácie a športu
Solinské Jazero
Je nazývané aj Bieszczadské more a zároveň je aj najväčšou priehradou v Poľsku,
vysokou 82 m a dlhou 664 m. Postavená je na rieke San. V okolí jazera je množstvo
oddychových a športových zariadení s možnosťami vodnej turistiky. Je možné
absolvovať okružnú cestu okolo jazera a navštíviť rôzne pamätihodnosti vrátane
drevených kostolíkov. Trasa okolo jazera: Solina – Wyspa energetika – Wolkovia –
Czarna – Rownia – Bobrka.
3.3.4 Náučné chodníky
Náučný chodník v Parku oddychu a ekologického vzdelávania vo Foluszi
Park sa nachádza na ľavom brehu potoku Kłopotnica a zaoberá plochu okolo 2,5 ha. Na
území parku sa nachádza náučný chodník ekologického vzdelávania pre deti a mládež
„Údolie Klopotnica". Pozdĺž náučného chodníka sú vysadené rôzne rastliny a
nainštalované malé informačné tabule, ktoré informujú o faune a flóre tejto časti Karpát
a taktiež poukazujú na ekosystémy Karpatského pohoria. Náučný chodník umožňuje
vyučovanie priamo v prírodnom prostredí. Dĺžka chodníka je 1 km.
Zohľadňujúc rekreačné potreby turistov v prírode v parku je vyznačená sieť chodníkov
na prechádzky, vybudované vodné jazierko so skalnou kaskádou a prírodný amfiteáter.
44
Na území parku sa nachádza detské ihrisko, volejbalové ihrisko, množstvo lavičiek pri
chodníkoch, tiež prístrešky na piknik a grilovanie.
Náučný chodník Magurského národného parku - Kiczera
Prírodný chodník Kiczera začína v blízkosti cintorína v obci Zydowskie, prechádza okolo
vrchu Kiczera Zydowska a končí na lesnej ceste Krempna – Grab. Chodník vedie
rôznymi terénmi cez lúky a lesy Magurského národného parku. Dĺžka trasy je 2,5 km.
Tématická náučná trasa „Naftová cesta“
Táto trasa spája miesta, ktoré súvisia so zrodom a históriu naftového priemyslu. Vedie
cez Jaslo – Krosno - Sanok – Lesko – Ustrzyki Dolne – Sambor – Baryslav – Drohobycz
– Lwow a oboznamuje turistov so starými cestami, ktoré zdolávali prví obchodníci
s naftou a tiež s miestami, kde vykonával svoje aktivity Ignac Lukasiewicz, vynálezca
petrolejovej lampy.
Tématická náučná trasa „Cesta ikon“
Táto cesta vedie zo Sanoku (Múzeum ikon) cez prírodný skanzen Múzeum ľudového
staviteľstva do Ulucz, kde sa nachádza najstaršia drevená sakrálna architektúra
v Poľsku – drevený kostol východného obradu z roku 1510, bojkovského typu. Cesta
umožní spoznať pôvodnú materiálnu i duchovnú kultúru obyvateľov Bieszczad v spojení
s horskou prírodou. Cestu je možné absolvovať pešo, horským bicyklom alebo koňmo.
Podľa náročnosti je možné na „Cestu ikon“ zvoliť tieto trasy:
Sanok – Chryszczata (Modrá značka), dĺžka 40 km, trvá asi 10 hodín. Trasa: Sanok –
Poraz – Mokre – Turzansk – Chryszczata.
Lesko – (možnosť bezmotorového lietania - wzniesienie 668 (Žltá značka), dĺžka 15 km,
trvá asi 3 hodiny. Trasa: Lesko – Jankowce – Bezmiechowa – lietanie.
Sanok – Orli Kamien (Žltá značka), 7 km dlhá prechádzka. Trasa Sanok – západná časť
Olchowec – Pod Kryzem – Orli Kamien.
Lesko – Wolkowyja (Zelená značka), dĺžka 23 km. Trasa: Lesko – Leski Kamien –
Zwierzyn – hora Grodzisko – Myczkow – hora Wierchy – Wolkowyja.
Sanok – Przemysl (Červená značka), dĺžka 72 km. Trasa: Sanok – Olchowski potok –
Olchowiec – hora Slonna – hora Przyslup – Rakowa – Zawadka – Roztoka – hora
Kiczerka – Bricza – Brylince – Przemysl.
Tématická náučná trasa „Cesta drevenej architektúry“
Táto cesta má celkovú dĺžku 3037 km a vedie cez tri poľské vojvodstvá Podkarpackie,
Maloplskie a Sliezske. Na tejto ceste môžu turisti obdivovať hodnotné historické objekty
vrátane pravoslávnych, katolíckych kostolov, vidieckych a mestských drevených stavieb,
kúpeľov a prírodných múzeí. Tieto objekty sú očitými svedkami multikultúrneho a
historického vývoja tohto regiónu. Bohužiaľ drevené kostolíky, v minulostí veľmi početné
v juhovýchodnom zákutí Poľska, súčasne predstavujú len zlomok toho, čo bolo kedysi.
Územím Jasielského regiónu prechádzajú dve trasy cesty:
Prvá trasa (č. IV) vedie cez oblasti v minulosti obývané lemkovským obyvateľstvom
(rusínska etnická skupina) a ukazuje krásu drevených kostolíkov v Kotani, Krempnej,
Pielgrzymke a Świątkowej Małej.
Druhá trasa (č. VIII) vedie ku kostolíkom v obciach: Osiek Jasielski, Trzcinica, Załęże,
Szebnie a Święcany.
45
Turistická náučná trasa Kultúrneho dedičstva mesta Krosno
Je to turistická trasa, ktorá vedie mestom Krosno a obsahuje 30 objektov, ktoré si turisti
môžu prehliadnuť od historických budov, kultúrnych pamätihodností až po turistické
atrakcie. Trasa začína na námestí a všetky objekty sú označené informačnými tabuľami.
Turistická náučná trasa „Cesta Karpatských svätýň“
Ide o poľsko-slovenskú turistickú trasu zo Stropkova do Krosna cez hraničný prechod
v Barwinku. Obsahuje 35 najvzácnejších sakrálnych pamiatok z poľsko-slovenského
pohraničia. Pozdĺž cesty sú umiestnené informačné tabule.
Turistický náučný chodník na Lubomire „Veľkí astronómovia známi menej známi“
Trasa vedie z miesta Javorzyca do Observatória na Lubomire
Pápežský chodník v Nízkych Beskydoch: Chodník je predĺžením Pápežských
chodníkov v regióne Malopoľsko. Bol vyznačený na základe dokumentov a informácií
účastníkov výprav Karola Wojtyłu v 50. rokoch uplynulého storočia, dáva priestor pre
pochopenie slov Jána Pavla II.: "...týmto horám vďačím za veľa." Vedie južnými
oblasťami okresov: Jasło, Krosno, Sanok, z Magury Wątkowskej do Komańcze. V gmine
Dukla vedie po červenej trase zo západu cez Chyrowu k Pustovni sv. Jána z Dukly
(Trzciana), odtiaľ na vrch Góra Cergowa cez Nowu Wieś. Z Pustovne sv. Jána tiež vedie
po ceste E 371 do chrámu sv. Jána z Dukly. Z chrámu pokračuje cez most na Jasionke,
Cergowu, Cergowu-Zakluczynu k "Zlatej studničke" na vrchu Góra Cergowa a spája sa s
červenou trasou.
3.3.5 Turistické chodníky pre peších
Horské oblasti Bieszczad, Nízkych Beskýd a Karpatského pohoria vytvárajú výborné
podmienky pre pešiu turistiku. Nižšie sú uvedené najznámejšie značkované pešie
turistické chodníky v Bieszczadach:
Hlavná beskydská trasa (červená): Ustronie Slaskie – Wolosate
Hraničná trasa – Chodník Pulaski (modrá): Grybov – Ustrzyki Gorné
Trasa Ustrzyki Dolné - Ustrzyki Gorné (modrá), Baligrod – Lopiennki (modrá), Besko –
Komancza (zelená), Krosno – Strzyžov (zelená), Folusz – Vapenné, Zatvarnica – Riaba
skala (žltá), Mrukowa – Krempna v rámci Magurského národného parku (žltá), dĺžka 16
km, Jablonica – Liwocz (zelená), dĺžka 3,5 km, Dabrowka – Liwocz (562 m) – Prírodná
rezervácia Liwocz, dĺžka 8,5 km, Folusz – Barwinok (čierna), dĺžka 7 km.
Turistické chodníky v Gmine Wisniowa
Trasa Jaworzyce (576 m) - Wierzbanowska Góra (778 m) - Dzielec (649 m) - Kasinka
Wielka, doba trvania asi 2,30 hod.
Trasa Lubomir (904 m) - Lipnik-Granice-Dzidkówka (470 m) – Wiśniowa, doba trvania
asi 1,45 hod.
Trasa Lipnik-Granice – sedlo Sucha Polana (708 m), doba trvania asi 1 hod.
46
3.3.6 Cyklotrasy
Medzinárodný cyklistický chodník Zielony rower – Zelený bicykel – Zjelony
velosiped R61 (zelená značka) v celkovej dĺžke 262 km, vedie krajinársky veľmi
príťažlivým terénom troch štátov – Poľskom (85 km), Slovenskom (47 km) a Ukrajinou
(130 km). Cyklotrasa začína v poľskom Lesku, cez Slovensko pokračuje od Ruského
sedla, cez Stakčín, Kolonické sedlo až po Ubľu na Ukrajinu, kde bude po vyznačení
ukrajinskou skupinou cyklistov pokračovať cez Veľké Berezné, Užockyj pereval
a Krościenko späť k východiskovému bodu v Poľsku. V teréne sú zatiaľ vyznačené len
trasy v Poľsku a na Slovensku. Na poľskom úseku chodníka R61.... V Poľsku má
cyklotrasa 85 km. Trasa: Roztoki Gorni – Cisna – Solina – Myczkowce – Lesko –
Olszanica – Brzegi Dolni – Krosienko.
Cyklotrasy v powiate Jaslo
Červená značka vedie cez Jaslo – Debowiec – Wola Debowiecka – Zaleze – Osiek
Jasielski – Nowy Zimgrod – Brzezowa – Wallik – Jaworze – Desznica – Swiatkowa
Wielka – Swiatkowa Mala – Rozstajne – Grab – Ozenna – štátna hranica, dĺžka je 52
km. Modrá značka vedie cez Debowiec – Folusz, dĺžka je 9,5 km. Žltá značka vedie cez
Krempna – Myscowa – Panska Gora – Polany – Huta Polanska, dĺžka je 16,5 km.
Zelená značka vedie cez Krempna – Kolomyja – Huta Krempska – Krempna, dĺžka je
9,5 km.
Červené cyklotrasy v Bieszczadoch
Lesko – Uherce Mineralne (18,5 km), Glinne – Solina (15 km), Strednia Wies – Baligrod
(21 km), Lukowe – Postolow (26,8 km), Uherce Minralne – Bobrka (12,5 km), Lodyna –
Brelikow (7,5 km), Ustrzyki Dolne – Ustjanowa Gorna (11,5 km), Ustjanowa Gorna –
Zadworze (18 km), Hoszowczyk – Ustrzyki Dolne (6 km), Czarna – Daszowka – Chrewt
(28,5 km), Muczne – Tarnawa – Muczne (16 km), Nasiczne – Berezki (7,5 km).
Rodinná cyklotrasa – Rymanov Zdroj, dĺžka je 3,5 km. Začína za parkoviskom
v Rymanove a vedie lesom pri kúpeľoch. Rozdiel výškového prevýšenia je od 380 m
n.m. po 440 m n.m. a trasa je vhodná pre rodiny s deťmi.
Cyklotrasa Dukla, dĺžka 37 km, (červená značka), trasa vedie z Dukli cez Teodorovku –
Ivla Chyrova – Mšana križovatka – Tzlava – Trzciana – Nová Ves – Lipovica - Dukla
Cezhraničná cyklotrasa – Beskydské múzea
Ide o poľsko-slovenskú trasu, ktorá prechádza Nizkymi Beskydami a Pogorza
a obsahuje 21 muzeálnych objektov svetového i lokálneho významu. Prechádza
miestnymi nie veľmi upravenými cestami.
47
3.3.7 Ďalšie zaujímavosti v riešenom poľskom území
Kúpele Rymanov zdroj
Kúpele vznikli v roku 1872, keď majiteľ okolitých lesov našiel minerálne pramene. Dnes
je Rymanov zdroj na poprednom mieste v liečbe detských chorôb (dýchacie cesty,
cievna, nervová a kostná sústava). Prednosťou je rozptýlená architektúra v kúpeľnom
parku. V parku sa nachádzajú chodníky zdravia, športové ihriská a ihriská pre deti.
Bieszczadská lesná železnička „Ciuchcia“
Bieszczadská „Ciuchcia“ je symbolom cestovného ruchu v Bieszczadoch. Jej začiatky
siahajú k prelomu 19. a 20. storočia, do obdobia rýchleho rastu dopytu po dreve. Vtedy
vznikal na území Východných Karpát mnohé úzkokoľajové trate lesné železničné trate.
Okrem dopravy dreva boli aj dopravným prostriedkom pre lesných zamestnancov
a obyvateľov. Dnes je železnička známou turistickou atrakciou, dostupnou aj pre
slovenských turistov prostredníctvom slovensko-poľského chodníka Osadné - Balnica.
Premáva medzi Majdanom a Wolou Michovou. Informácie poskytuje Nadácia
Bieszczadskej Kolejky Lesnej v Cisne-Majdane.
3.3.8 Ubytovacie a stravovacie služby
Na riešenom území sa nachádzajú rôzne ubytovacie zariadenia, ktoré zodpovedajú
jednotlivým štandardom vybavenosti podľa svojej kategorizácie. Nachádzajú sa tu hotely
(4-, 3-, 2- hviezdičkové), penzióny, turistické ubytovne, chaty, ubytovanie na súkromí
atď. Nižšie uvádzame zoznam niektorých vybraných ubytovacích zariadení
v jednotlivých mestách riešeného územia. Väčšina týchto zariadení poskytuje aj
stravovanie. Okrem toho sú gastronomické služby poskytované v ďalších samostatných
reštauráciách, pizzériách, bufetoch či luxusných reštauráciách.
Lesko a okolie
Hotel „Szelców“, 38-600 Lesko, ul.Piłsudskiego 37, tel. 13 469 6080, 695651999, fax
134697057, e-mail: [email protected], www.szelc.eu
Pensjonat „Zamek“, 38-600 Lesko, ul.Piłsudskiego 7, tel. 13 469 6268, fax:
134696878, e-mail: [email protected], www.gat.pl
Pensjonat „Ratuszowa“, 38-600 Lesko, ul.Rynek12, tel. 13 469 8632, fax:
134691114, www.ratuszowa-lesko.pl
Schronisko PTSM „Bieszczadnik“, 38-600 Lesko, al.Jana Pawła II, tel. 13 469 6269,
e-mail: [email protected], [email protected], www.bieszczady.net.pl/ptsmlesko
Bursa Szkolna, 38-600 Lesko, ul.Piłsudskiego 31, tel. 13 469 6273, e-mail:
[email protected], www.bursalesko.republika.pl
Camping nad Sanem, 38-600 Lesko, ul. Turystyczna 1, tel. 13 469 6689,
Zajazd „U Kmity“, 38-600 Lesko, Postołów, tel. 13 469 8176
Ośrodek Lesko-Ski, 38-600 Lesko, Weremień, tel. 13 469 9345, te/fax: 134699355,
e-mail: [email protected], www.lesko-ski.pl
Pensjonat „Gawra“, 38-600 Lesko, Łączki 80, tel. 13 469 6655, tel/fax: 134696600,
888959959, e-mail: [email protected] , www.gawra.bieszczady.pl
Chata „Sanna“, 38-600 Lesko, Łączki, tel.798994133, e-mail: [email protected]
Pensjonat „W starym Piecu“, 38-604 Hoczew, tel. 13 468 9880, fax: 134689881
48
Hotel „Salamandra“, 38-604 Hoczew 155, tel. 13 469 4378, fax: 13 469 4518, e-mail:
[email protected], www.salamandra-hotel.pl
Karczma „U Nica“, 38-600 Lesko, Bezmiechowa Górna, tel. 603950862
Jaslo a okolie
HOTEL „IMPERIAL”, Jasło, ul. Św. Jana z Dukli 26, tel./fax: (013) 445 21 18,
www.hotel-imperial.pl
HOTEL „MAŁOPOLSKA” ***, Jasło, ul. W. Polskiego 13a, tel. (0 13) 448 14 88, fax:
(0 13) 443 67 16, www.hotel-malopolska.pl
HOTEL „KRAKUS”, Warzyce 479, tel. tel./fax: (0 13) 448 53 99, (0 13) 446 86 71, 0
509 770 887, www.hotelkrakus.cba.pl
HOTEL „RÓŻANA”, Skołyszyn 451, tel. (0 13) 449 14 10, www.restauracjarozana.pl
HOTEL ''VENUS'', Moderówka 317, 38-200 Jasło, tel. (0 13) 431 25 45, 431 25 81,
fax. (0 13) 431 25 45, www.venus.rze.pl
„MINI – HOTEL”, Jasło, ul. Sikorskiego 15, tel. (0 13) 446 42 39, wew. 41,
www.mosir-jaslo.pl
HOTELIK „AMIGO”, Jasło, ul. Staszica 20, tel. (0 13) 448 23 00, www.hotelamigo.pl
MOTEL „GROSAR", Jasło, ul. Bieszczadzka, tel. (0 13) 446 80 86, www.grosar.pl
MOTEL „ENERGOPAL” **, Jasło, ul. 3 Maja 60, tel. (0 13) 448 61 51, fax: (0 13) 448
61 51, www.energopal.pl
HOTEL „GAMRAT”, Jasło, ul. Mickiewicza 108, tel. (0 13) 446 56 56, 446 20 21
MINI - HOTEL „BIESZCZADY”, Jasło, ul. Franciszkańska 4, tel. (0 13) 446 26 61,
fax: (0 13) 448 30 45
APARTAMENTY W „BERLINIE”, Rafineria Lotos Jasło S.A., Jasło, ul. 3 Maja 101,
tel. (0 13) 446 64 13
PENSJONAT „WICHROWE WZGÓRZE”, Nowy Żmigród, Rynek 33, tel. (0 13) 441
56 65, 0 606 832 150, www.wichrowewzgorze.com
ZAJAZD „POD SKAŁĄ”, Krajowice 68, tel. (0 13) 491 54 65, fax: (0 13) 491 54 35,
www.zajazdpodskala.pl
ZAJAZD „POD GOLESZEM”, Jasło, ul. Krakowska 112, tel./fax: (0 13) 445 70 87, 0
608 732 602, www.zajazdpodgoleszem.pl
SZKOLNE SCHRONISKO MŁODZIEŻOWE, BURSA MIĘDZYSZKOLNA (v
mesiacoch VII – VIII), Jasło, ul. Szkolna 21 b, tel./fax: (0 13) 448 10 07
Krosno a okolie
Bengol ***, 38-400 Krosno, ul. Długa 15 d, tel./fax 13 436 04 78, e-mail:
[email protected] www.bengol.rze.pl
Game Sport ***, 38-400 Krosno, ul. Bursaki 45, tel. 13 420 26 15, fax 13 420 26 12,
e-mail: [email protected] www.gamesport.com.pl
Krosno Nafta ***, 38-400 Krosno, ul. Lwowska 21, tel. 13 436 62 12, fax 13 436 87
31, e-mail: [email protected] www.nafta.pl
Portius ***, 38-400 Krosno, ul. Bursaki 29a, tel. 13 474 80 80, fax 13 434 80 82, email: [email protected] www.hotelportius.pl
Śnieżka **, 38-400 Krosno, ul. Lewakowskiego 22, tel./fax 13 432 34 49, e-mail:
[email protected] www.hotelsniezka.pl
Twist**, 38-400 Krosno, ul. Pużaka 37, tel. 13 436 23 89, tel./fax 13 432 07 08, email: [email protected] www.twistkrosno.pl
Zajazd u Suskich**, 38-400 Krosno, ul. Bema 68a, tel. 13 42 216 80, fax 13 422 16
90, e-mail: [email protected] www.zajazdususkich.pl
49
Miły *, 38-400 Krosno, ul. Balkonowa 19, tel./fax 13 432 10 57, e-mail:
[email protected] www.milyhotelik.ovh.org
Apartamenty Millenium, 38-400 Krosno, ul. Żółkiewskiego 142, tel./fax 13 436 14 54,
13 436 14 55, e-mail: [email protected] www.apartamentymillenium.pl
Pensjonacik Buda, 38-400 Krosno, ul. Jagiellońska 4, tel. 13 432 00 53, fax 13 436
52 80, e-mail: [email protected] www.buda.krosno.pl
Hotelik Miły, 38-400 Krosno, ul. Kletówki 14, tel./fax 13 43 636 76,
e-mail: [email protected] www.mily-hotelik.w.interia.pl
Holelik-Zajazd Elenai, 38-400 Krosno, ul. Łukasiewicza 3, tel. 13 436 43 34,
Zajazd Elwit, 38-400 Krosno, ul. Zręcińska 82, tel. 13 43 236 04,
e-mail: [email protected] www.restauracjaelwit.pl
Zajazd Wodnik, 38-400 Krosno, ul. Bieszczadzka 65, tel. 13 436 61 87,
e-mail: [email protected]
Motelik Skorpion, 38-400 Krosno, ul. Podkarpacka 38, tel. 13 43 239 90 w. 13, email: [email protected] www.skorpion.krosno.pl
Noclegi, 38-400 Krosno, ul. Popiełuszki 45, tel. tel. 605 406 243, 607 479 133, email: [email protected] www.noclegi-krosno.pl
Schronisko PTSM, 38-400 Krosno, ul. Boh. Westerplatte 20a, tel. 13 432 17 83, 45
m.s. (v prevádzke VII-VIII), www.ptsmkrosno.republika.pl
Wisniowa
Janina Wilk – WADERA, Lipnik 335 32-412 Wiśniowa, tel. : 012 27-14-055 ,
510710914
Twardosz Krzysztof, Wiśniowa 483, 32-412 Wiśniowa, tel. : 012-2714-183, 509-197735, e-mail: [email protected]
Danuta Pazdur - Cichy Kącik, Wierzbanowa 119, 32-412 Wiśniowa, tel.: 012 27143-37
Pensjonat „ANNA”, Wierzbanowa 149,32-412 Wiśniowa, tel. : 012 271-45-88, email: [email protected] , www: www.pensjonat-anna.isg.pl
Dom POD SOSNAMI, 32-412 Wiśniowa 286, tel. : (012) 271 41 00 lub tel. kom. 691
303 170, www.dompodsosnami.webpark.pl
50
3.4 Inštitucionálna a manažérska kapacita
V riešenom území funguje najmä spolupráca na úrovni samospráv, kde sú mestá Lesko
a Krosno pomerne aktívne. Lesko má spoluprácu s mestom Snina a Krosno aktívne
spolupracuje s mestom Svidník. Ostatné organizácie ako sú jednotlivé turistické
združenia, mimovládne organizácie a podnikateľská sféra navzájom spolupracujú skôr
sporadicky alebo vôbec.
Nižšie uvádzame niektoré združenia, ktoré vyvíjajú aktivity v rámci cestovného ruchu,
ale nie sú navzájom koordinované:
Lokálna turistická organizácia „Beskid Niski“
Cieľom tejto organizácie je propagácia územia „ Beskid Niski“ ako atraktívnej turistickej
lokality, ktorá zaujímavé historické a prírodné danosti na rozvoj cestovného ruchu.
Organizácia združuje rôzne menšie organizácie, samosprávy , turistické zariadenia,
hotelierov, agroturistické zariadenia, fyzické osoby z Krosnienského a Jasielaského
powiatu.
Medzi ich produkty patria:
- Medzinárodná turistická trasa „Po stopách Aleksandra Fredry“ – dĺžka trasy 350
km
- „Naftárska trasa“ (Szlak Naftowy) – vedie z Harklowej cez Jaslo do Lwowa.
Môžu ju využívať peší turisti i turisti na bicykloch. Tento produkt bol ocenený
certifikátom „Turistický produkt roku 2005“, ktorý udeľuje Poľský turistický zväz.
- „Pápežská trasa“ – dĺžka 100 km
- „Beskidské múzea“ – cezhraničná cyklistická trasa
Táto organizácia poskytuje komplexnú ponuku produktov tohto regiónu pre jednotlivcov,
ale aj v rámci veľtrhov a výstav. Organizuje študijné pobyty pre zástupcov cestovných
agentúr a prezentuje Beskid NIsky na konfeenciách a seminároch.
Kontakt:
Lokalna Organizacja Turystyczna "Beskid Niski", ul. Rynek 5, 38-400 Krosno
tel/fax0134327707,e-mail: [email protected] http://www.beskidniski.org.pl/index.php
Lokálna turistická organizácia „Beskid Zielony“
Kontakt: LOKALNA ORGANIZACJA TURYSTYCZNA „BESKID ZIELONY”
ul. Legionów 3, 38-300 Gorlice, Tel. 0-18 354 64 11, [email protected],
www.beskidzielony.pl
Informačná kultúrno – turistická kancelária v Krosne
Kontakt: PUNKT INFORMACJI KULTURALNO – TURYSTYCZNEJ v Krosne, Rynek 5,
38-400 Krosno,tel./fax:0134327707, e-mail: [email protected]
51
3.5 SWOT analýza riešeného územia v Poľsku
3.5.1 Analýza silných a slabých stránok
Silné stránky
- zachovalé jedinečné kultúrne a historické
dedičstvo
- tradičné miestne festivaly a podujatie
- prírodné bohatstvo (Národný park a niekoľko
chránených krajinných oblastí)
- kvalitné životné prostredie s riedko
zaľudnenými oblasťami Bieszczad, Nízkych
Beskýd a Karpatského pohoria
- tmavé nebo, nízke svetelné znečistenie
(hlavne v oblasti Bieszczady)
- dobrá technická infraštruktúra (cesty,
ubytovanie, reštaurácie, turistické trasy a
chodníky)
- vysoká úroveň podnikateľského povedomia
u miestnych ľudí a diverzifikácia v podnikaní
- miestna remeselná tradícia a typické miestne
produkty
- dobrá kúpyschopnosť obyvateľstva
- pomerne dobre rozvinutá prihraničná
spolupráca so Slovenskom a Ukrajinou
- dostatok hraničných prechodov
3.5.2 Analýza príležitostí a hrozieb
Príležitosti
- potenciál pracovnej sily, najviac
nezamestnaných je v skupine produktívneho
veku
- potenciálne vyššie možnosti zárobkov ľudí
žijúcich v mestách
- oblasť Wisniowa bola vyhlásená ako
najperspektívnejšia rozvojová oblasť
cestovného ruchu Malopoľskieho vojvodstva
- rozvoj cezhraničnej spolupráce so Slovenskom
a Ukrajinou
- vytváranie spoločných produktov
s prihraničnými oblasťami
- vytvorenie nového produktu CR v súvislosti
s astroturistikou
- podpora miestnych podnikateľov v ich
aktivitách pri propagácii regionálnych atrakcií
- sieť astronomických zariadení, rozvoj siete
turistických trás, chodníkov, cyklorás
v prepojení na prihraničné regióny
- zlepšenie propagácie regiónu v spojených
aktivitách jednotlivých organizácií CR
- podpora investícií do CR
Slabé stránky
- periférne položenie regiónu (mestá Lesko,
Krosno, Jaslo) vo vzťahu k celému Poľsku
- migrácia mladých ľudí za pracovnými
príležitosťami
- všeobecný nedostatok príležitostí pre
návštevníkov utratiť svoje peniaze
- prestárlosť vidieckeho obyvateľstva
- obmedzený počet kultúrnych zariadení
- nedostatočná úroveň školstva
a vzdelávania na regionálnej úrovni
- nízka kultúrna a športová aktivita miestnych
ľudí ohľadne organizovania podujatí, ktoré
by mali širší než len lokálny význam
- nedostatočná komunikačná sieť v regióne
(cesty a spojenia)
- slabá informovanosť o astronomických
zariadeniach v regióne
- nízke povedomie verejnosti o astronómii
a jej spojenia s využitím voľného času
- nedostatočne označené astronomické
zariadenia
- nedostatok personálu v astro zariadeniach
pre starostlivosť o turistov
Hrozby
- nepriaznivý ekonomický vývoj na
celosvetovej úrovni
- ničenie životného prostredia
- nedostatočné ekologické povedomie
- zvyšovanie svetelného znečistenia
- pokračovanie výstavby a necitlivým
spôsobom ovplyvňovanie životného
prostredia
- odliv mladých ľudí do priemyselnejších
oblastí
- zvyšovanie nezamestnanosti a nedostatok
nových pracovných príležitosti
52
4. Spoločná analýza slovenského a poľského územia
4.1 Analýza svetelného znečistenia územia
Svetelné znečistenie je svetlo s nežiaducimi účinkami rozptýlené v ovzduší. Je
vytvorené človekom a umelo pridávané do nočnej krajiny. Svetelné znečistenie, ako
dôsledok nehospodárneho využitia svetla ruší prirodzenú nočnú tmu a biorytmy všetkých
živých organizmov, vrátane človeka, ktoré potrebujú tmu k efektívnemu spánku a životu.
Mapa viditeľnosti hviezd voľným okom v Európe.
Autori fotografie: P. Cinzano, F. Falchi, C. D. Elvidge, Royal Astronomical Society
Mapa jasnosti nočného neba v riešenom území Slovenska a Poľska.
Autori fotografie: P. Cinzano, F. Falchi, C. D. Elvidge, Royal Astronomical Society
S výmerou 48 519 ha bol dňa 03.12.2010 vyhlásený v okrese Snina Park tmavej
oblohy Poloniny, ktorý ako prvá oblasť tmavej oblohy na Slovensku vznikol s cieľom
informovať laickú a odbornú verejnosť o výnimočne zachovanom nočnom prostredí na
tomto území, propagovať a ochraňovať nočnú oblohu, ktorá je základom ochrany
prírodného prostredia pred svetelným znečistením.
4.2 SWOT analýza
Analýza spoločných silných a slabých stránok Slovenska a Poľska
Silné stránky
- jedinečné kultúrne a historické dedičstvo
(drevené kostoly východného obradu,
vojenské cintoríny a pamätníky)
- zachovalé prírodné bohatstvo (Medzinárodná
biosférická rezervácia Východné Karpaty)
- výborné možnosti na pozorovanie oblohy,
dostatok tmavých miest s minimálnym
svetelným znečistením (región Poloniny –
Bieszczady)
- živé tradície a folklór
- dostatok hraničných prechodov umožňujúcich
rozvoj rôznych foriem turistiky
- tradícia organizovania viacerých spoločných
slovensko-poľských podujatí v rôznych
oblastiach života
Slabé stránky
- periférna poloha územia
- prestárlosť vidieckeho obyvateľstva,
vyľudňovanie vidieka
- nedostatočná ponuka doplnkových služieb
v cestovnom ruchu
- nedostatok pracovných príležitostí
- nedostatočná úroveň vzdelania
a jazykových schopností pracovníkov
v oblasti cestovného ruchu
- nízke povedomie verejnosti o astronómii
a jej využití pre rozvoj cestovného ruchu
- nedostatočná propagácia a turistické
značenie astronomických zariadení
- nedostatočná inštitucionálna spolupráca
Analýza spoločných príležitostí a hrozieb Slovenska a Poľska
Príležitosti
- vytváranie spoločných produktov
s prihraničnými oblasťami s cieľom zvýšenia
návštevnosti, predlženia pobytu turistov
a zlepšenia propagácie astroturistiky
- rozvoj cezhraničnej spolupráce Slovenska,
Poľska a Ukrajiny
- rozšírenie Parku tmavej oblohy aj do Poľska
a na Ukrajinu
- rozvoj astroturistiky, rozšírenie siete a
skvalitnenie infraštruktúry astronomických
zariadení
- rozvoj siete turistických trás, chodníkov,
cyklotrás v prepojení na prihraničné regióny
- rozvoj malého a stredného podnikania
v oblasti cestovného ruchu a služieb,
vytvorenie nových pracovných miest
- zlepšenie spoločnej propagácie regiónu
Hrozby
- enormné zvýšenie návštevnosti územia
(ničenie životného prostredia)
55
5. Strategické doporučenia pre rozvoj astroturistiky
5.1 Základné definície
Pre účely stratégie je potrebné zadefinovať nové pojmy astroturistika a astrozariadenia.
Astroturistika predstavuje na Slovensku relatívne novú formu cestovného ruchu, ktorá
môže byť najmä pre vidiek potenciálnym zdrojom príjmov, nových pracovných príležitostí
a iniciátorom celkového rozvoja. Možno ju charakterizovať ako plánovanú činnosť
smerujúcu k cestovaniu a pobytu osôb s cieľom pozorovania hviezdnej oblohy, planét,
astronomických úkazov, navštevovania astronomických observatórií a ďalších aktivít
rozširujúcich poznatky v oblasti astronómie.
Astrozariadenia sú všetky druhy zariadení, ktoré ponúkajú činnosti spojené
s observáciou - pozorovaním hviezd (observatóriá, pozorovateľne...). Ich vybavenie
musí byť schopné poskytnúť atraktívne pohľady na objekty nočnej oblohy.
5.2 Zhrnutie východísk v riešenom území
Riešené územie slovensko - poľského pohraničia má významný potenciál pre zvýšenie
návštevnosti domácich i zahraničných návštevníkov, a tým aj podporu miestnych
ekonomík. Odľahlosť riešeného územia na obidvoch stranách hranice predstavuje na
jednej strane obmedzené možnosti ekonomického rozvoja, na druhej strane hlavné
dôvody návštevy turistov – množstvo chránených prírodných území aj európskeho
významu, bohatá história
karpatská kultúra reprezentovaná osobitou drevenou
architektúrou a stále živými tradíciami.
Väčšia časť riešeného územia je charakteristická koncentráciou endemických
a ohrozených druhov rastlín, húb a živočíchov. Zachovanie ich existencie do dnešných
čias úzko súvisí so skutočnosťou, že na území je minimálne svetelné znečistenie,
prirodzená nočná tma a teda aj minimálne narušenie nočných biorytmov všetkých živých
organizmov. Do časti riešeného slovensko-poľského územia zasahuje Medzinárodná
biosférická rezervácia Východné Karpaty, ktorá bola vyhlásená organizáciou UNESCO
v roku 1993 a dodnes je jedinou na svete, ktorú tvoria spojené územia troch štátov
Slovensko – Poľsko - Ukrajina, s celkovou rozlohou 164 190 ha. Súčasťou MBR
Východné Karpaty je Národný park Poloniny, ktorý patrí rozlohou medzi najmenšie
národné parky na Slovensku, pričom hustota jeho osídlenia je 9 obyvateľov/km. Práve
v NP Poloniny, ktorý je v rámci Slovenska územím s minimálnym svetelným
znečistením, bol koncom roka 2010 vyhlásený Park tmavej oblohy Poloniny. Prirodzená
nočná tma v celom území MBR Východné Karpaty je veľkým potenciálom pre rozšírenie
Parku tmavej oblohy v budúcnosti aj o územie Bieszczadskeho Národného parku
v Poľsku a Užanského národného prírodného parku na Ukrajine, s čím súvisí aj ďalší
rozvoj časti riešeného územia.
Kľúčom k úspechu rozvoja okrajových regionálnych ekonomík je využitie ich jedinečného
postavenia na hranici s Poľskom a Ukrajinou. Cezhraničná spolupráca a spoločné
aktivity cestovného ruchu prepojeného na astronómiu môžu znížiť náklady, námahu
56
a riziko a súčasne umožnia zasiahnuť väčší trh pomocou marketingu produktov
cestovného ruchu založených na astronómii. Astroturistika v prepojení na už existujúce
druhy cestovného ruchu, umožní lepšie využitie potenciálu riešeného územia, ktorý
zatiaľ nie je dostatočne využívaný.
Predošlá SWOT analýza slovenského a poľského územia identifikovala kľúčové oblasti,
ktoré vyplývajú zo súčasného stavu riešeného územia:
- periférna poloha územia v rámci Slovenska a Poľska, ktorá spôsobuje odliv
mladých ľudí do väčších priemyselných centier
- nedostatočná cestná infraštruktúra a slabé prepojenie na centrálne časti územia
- nedostatočná ponuka doplnkových služieb v cestovnom ruchu
- odkázanosť na jednodňových návštevníkov a vysoká miera sezónnosti
- nedostatočná úroveň odborného vzdelania a jazykových schopností pracovníkov
v oblasti cestovného ruchu
- nízka ponuka produktov cestovného ruchu a absencia ponuky produktov
astroturistiky
Využitie príležitostí, ktoré poskytuje prepojenie astronómie s cestovným ruchom ako
nová forma cestovného ruchu, prináša nové možnosti pre rozvoj daného územia.
Zároveň napomáha rozvoju malého a stredného podnikania v oblasti cestovného ruchu
a služieb, a tým vytvára podmienky pre vznik nových pracovných miest.
V čase, keď ľudia v televízii a v tlači vidia farebné zábery z veľkých teleskopov, je to
náročná úloha. S pomocou modernej optiky, tmavej oblohy a dôvtipného výkladu však
možno pripraviť zaujímavý program. Pre značnú časť astroturistov však nie je primárne
pozrieť sa ďalekohľadom do vesmíru, ale zaujímajú sa o odborný výskum na danom
observatóriu a v astronómii všeobecne. Preto odborné astronomické pozorovania
nemôžu byť vytláčané na úkor prístupu verejnosti. Odborná a popularizačná zložka
musia byť v každom astrozariadení v symbióze.
5.3 Strategické ciele
Pre rozvoj udržateľného cestovného ruchu zameraného na astronómiu sú odporúčané
nasledovné ciele:
Strategický cieľ 1:
Skvalitnenie a doplnenie infraštruktúry pre rozvoj astroturistiky a cestovného
ruchu
Základom pre rozvoj astroturistiky sú kvalitné astronomické zariadenia (observatóriá,
pozorovateľne a pod.) a ďalšie zariadenia cestovného ruchu, ktoré spĺňajú požiadavky
a štandardy kvality poskytovaných služieb.
Všetky astrozariadenia musia poskytovať určitý rozsah služieb pri zaručení kvality. Na
dosiahnutie tohto cieľa je potrebné:
57
modernizácia a doplnenie kvalitného vybavenia pre pozorovanie
vybudovanie náučných astrochodníkov prepájajúcich miesta vhodné na
pozorovanie voľným okom
prepojenie astrochodníkov s ďalšími existujúcimi chodníkmi v blízkom okolí
vybudovanie centier astroturistiky na Slovensku a v Poľsku so širšou
vybavenosťou
vypracovanie štandardov kvality poskytovaných služieb v astrozariadeniach
rekonštrukcia existujúcich ubytovacích kapacít a výstavba nových zariadení
rozvoj ubytovania v súkromí, kempingov a táborísk
skvalitnenie a rozvoj stravovacích služieb
skvalitnenie a rozšírenie ponuky doplnkových služieb: športové zariadenia
(kúpaliská, ihriská...), požičovne (športových potrieb, astronomických
ďalekohľadov...), detské ihriská
prepojenie už vybudovanej infraštruktúry a jej rozšírenie za účelom
celoročného využitia nielen pre astroturistiku
Strategický cieľ 2:
Skvalitnenie informovanosti a prezentácie astroturistických zariadení, spoločná
propagácia a marketing
Marketing je pre podnikanie v cestovnom ruchu jednou z najdôležitejších charakteristík
podnikania. Jeho sila závisí predovšetkým od faktorov: originalita a atraktívnosť územia,
dostatok finančných prostriedkov, kvalifikovaný odborný personál, konkrétny
marketingový plán. Pre jeho úspešnosť je nevyhnutné dôkladne poznať zákazníkov (aká
je ich národnosť, veková štruktúra, záujmy a očakávania), na základe získaných poznaní
definovať vybraný segment, ktorý bude prostredníctvom marketingových opatrení
oslovovaný. Bez koordinácie s ďalšími subjektmi cestovného ruchu, je jeho úspech
ohrozený.
V praxi existujú rôzne formy marketingového pôsobenia na zákazníkov, predovšetkým
prostredníctvom propagácie a reklamy alebo priamou komunikáciou. Veľmi dôležité je
zvýšiť povedomie o astroturistike aj u miestneho obyvateľstva, ktorého následné aktivity,
reakcie a pôsobenie, môžu patriť medzi kľúčové faktory úspechu či neúspechu.
Pre rozvoj astroturistiky a jej popularizáciu vo verejnosti je nevyhnutné riešiť marketing
komplexne:
vytvorenie viacjazyčnej webovej stránky www.astrokarpaty.net s ponukou
astroturistiky
virtuálny karpatský teleskop – diaľkový prístup k viacerým teleskopom na
observatóriách v riešenom území
rôznorodé propagačné materiály (prospekty, katalógy, letáky, mapy a pod.) vo
viacerých jazykových verziách - prezentácia zariadení, služieb, atrakcií
veľtrhy cestovného ruchu - spolupráca s regionálnou a miestnou samosprávou
za účelom spoločnej prezentácie služieb
organizovanie podujatí - pozývanie zástupcov médií a cestovných agentúr na
pripravované podujatia s cieľom ďalšieho rozširovania pozitívnych skúseností
58
publikačná činnosť - propagácia aktivít prostredníctvom článkov v odbornej tlači
zriadenie informačných astrocentier v rôznych zariadeniach (kultúrne inštitúcie,
súkromné ubytovacie a stravovacie zariadenia a pod.), s ponukou základných
informácií o astroturistike a jej možnostiach v okolí
rozvoj corporate identity (meno, logo) spolu s príslušným marketingovým
sloganom, ktorý by sa sústreďoval na astroturistiku
prezentácia astrozariadení, služieb, atrakcií daného regiónu s novou značkou
a logom
prezentácia výsledkov odborného výskumu astrozariadení v regióne medzi
širokou verejnosťou
inštalácia informačných tabúľ aj v širšom okolí astrocentier
práca s miestnou komunitou vrátane miestnych podnikateľov
využitie lokálnych podujatí na prezentáciu astronómie a astroproduktov
pravidelné uverejňovanie informácií o astronómii v regionálnych médiách
Strategický cieľ 3:
Skvalitnenie vzdelávania v oblasti cestovného ruchu
Svoju nezastupiteľnú úlohu zohrávajú kontaktní pracovníci, od ktorých turisti očakávajú
okrem odbornej zdatnosti aj pružnosť, dostatočnú jazykovú vybavenosť,
ochotu, pozornosť a pod. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné:
všeobecné vzdelávanie pracovníkov v oblasti cestovného ruchu a astronómie
(podnikateľské zručnosti, starostlivosť o návštevníkov, znalosti regiónu a pod.)
odborné vzdelávanie pracovníkov astrozariadení (astronómia)
zvyšovanie jazykovej úrovne kontaktných pracovníkov
vzdelávanie záujemcov o podnikanie v oblasti cestovného ruchu
Strategický cieľ 4:
Rozvoj spoločných aktivít a cezhraničnej spolupráce
podpora spoločných regionálnych iniciatív so susediacimi regiónmi kombináciou
unikátnych atrakcií v každom z regiónov
rozvoj cezhraničnej spolupráce astrozariadení a zariadení cestovného ruchu
a ich partnerov v susediacich krajinách
rozvoj spoločného marketingového programu propagujúceho dané územie ako
časť Karpatského Euroregiónu
59
Strategický cieľ 5:
Ponuka zaujímavých a variabilných programov
Samotné produkty, ako aj ich kombináciu je potrebné vytvárať tak, aby v súlade s
ochranou prírody a kultúrneho dedičstva tvorili ucelenú prezentáciu a ponuku pre
poznávanie a rekreačné aktivity. Potrebné je zamerať sa na zvyšovanie príťažlivosti
riešeného územia prostredníctvom tradičných ale aj netradičných ponúk, ktoré
vychádzajú z podmienok riešeného územia. Nie je vhodné vytvárať veľké množstvo
produktov, ale zamerať sa na kvalitu niekoľkých z nich.
Skvalitňovanie platí aj pre už existujúce produkty, pričom veľmi progresívnym prvkom
rozvoja je predovšetkým konkurencia. Táto zabezpečuje tak skvalitňovanie služieb,
zvyšovanie atraktívnosti prostredia, v niektorých prípadoch aj znižovanie cien pre
klientov. Komplexnú ponuku služieb je vhodné plánovať vo forme balíkov služieb –
hotových produktov s jasným programom. Jadro služieb je tvorené teoretickou časťou
(simulácia) a praktickou časťou (observácia – pozorovanie).
Pri vytváraní programov je potrebné spájať ponuku astrozariadení (pozorovanie hviezd
a oblohy), s ponukou ďalších možností oddychu, relaxu a atrakcií v danom regióne,
napr. s poznávaním kultúrno-historického dedičstva regiónu, s pozorovaním zvierat
a vtáctva v prírode, cykloturistikou, pešou turistikou, športovým vyžitím (plávanie,
horolezectvo, jazda na koni), s kongresovou turistikou a pod.
Dôležité je tiež spájať rôzne kultúrne podujatia s astronomickými (Dni mesta, festivaly,
Ikony a hviezdy, Betlehemská hviezda a pod.), využiť ľudové tradície v spojení
s astronómiou (riadenie života podľa hviezd, astronómia ako súčasť etnografického
vývoja), nadviazať spoluprácu so skanzenmi, kultúrnymi inštitúciami ale aj ďalšími
subjektmi.
Pri tvorbe produktov cestovného ruchu zameraných na astronómiu je potrebné zohľadniť
aj segment trhu, resp. skupinu klientov, pre ktorých je daný produkt pripravovaný.
Rozdelenie segmentu trhu potenciálnych klientov:
- školská mládež (základné školy)
- študenti (stredné a vysoké školy)
- odborná verejnosť
- amatérski astronómovia
- rodiny s deťmi
- rôzne záujmové skupiny (firmy, cyklisti, dôchodcovia, fotografi....)
Prehľad navrhovaných produktov cestovného ruchu založených na astronómii:
Program 1:
Karpatská dúha
Program:
návšteva pozorovacích staníc a vzájomné výmenné pobyty medzi 7
miestami podľa 7 farieb dúhy
školská mládež, študenti
Segment:
Lokalizácia:
Počet dní:
observatória v jednotlivých miestach (AO na Kolonickom sedle, Snina,
Roztoky, Lesko, Jaslo, Krosno, Humenné)
4 dni
60
Program 2:
Vitajte v Parku tmavej oblohy
Program:
odborné nočné pozorovania
Segment:
odborná verejnosť, amatérska verejnosť
Lokalizácia:
observatória v jednotlivých miestach „Tmavej oblohy“ (Kolonica, Snina,
Roztoky, Lesko, Jaslo, Krosno)
Počet dní:
2 dni
Program 3:
Hviezdny Krakov
Program:
Poznávací pobyt v poľskom Krakove spojený s exkurziou Observatória na
Lubomire
Segment:
Lokalizácia:
školská mládež, študenti, záujmové skupiny
Krakov, Lubomir
Počet dní:
3 dni
Program 4:
Hviezdne Karpaty
Program:
Segment:
poznávací pobyt v Karpatoch a návšteva Hvezdárne Roztoky na Slovensku
školská mládež, študenti, záujmové skupiny
Lokalizácia:
Roztoky, Karpaty, Bardejov a okolie, Karpatská Trója, Jaslo
Počet dní:
3 dni
Program 5:
Národný park vo dne a v noci „Poloniny – Bieszczady“
Program:
poznávací pobyt v prírode spojený s pozorovaním zvierat a hviezd
Segment:
školská mládež, študenti, rodiny s deťmi, záujmové skupiny
Lokalizácia:
Počet dní:
Kolonica, Roztoky
2 dni
Program 6:
Kurz astronómie
Program:
školský výlet v Karpatoch spojený s krátkym kurzom astronómie
Segment:
školská mládež, študenti
Lokalizácia:
AO na Kolonickom sedle, Hvezdáreň Roztoky, Observatórium v Lesku a v
Jasle
Počet dní:
3 dni
61
Program 7:
Za hviezdami na bicykli
Program:
Segment:
astro - cyklistika, organizovanie cyklotúr v Poloninách a Vihorlatských
vrchoch spojené s pozorovaním oblohy
školská mládež, študenti
Lokalizácia:
Národný park Poloniny, Chránená krajinná oblasť Vihorlat
Počet dní:
5 dní
Program 8:
Na bežkách za hviezdami
Program:
cez deň bežky, v noci pozorovania hviezd
Segment:
Lokalizácia:
školská mládež, študenti, amatérska verejnosť, záujmové skupiny
Hvezdáreň Roztoky, AO na Kolonickom sedle
Počet dní:
2 dni
Program 9:
Expedícia „Mliečna dráha“ – tábor mladých astronómov
Program:
Segment:
pozorovania oblohy s odborným dohľadom, športové aktivity, výlety v okolí
školská mládež, študenti
Lokalizácia:
Hvezdáreň Roztoky, AO na Kolonickom sedle
Počet dní:
7 dní
Program 10:
Deň otvorenej kupoly / Dni astronómie
Program:
spojenie s rôznymi akciami pre deti a mládež (MDD, Dni mesta, festivaly,
kultúrno-športové podujatia) a s pozorovaním pre verejnosť
Segment:
školská mládež, študenti, rodiny s deťmi
Lokalizácia:
Snina, Lesko, Jaslo, Krosno, Kolonica, Roztoky, Wisniowa - Lubomir
Počet dní:
1 deň
Program 11:
Firemné dni
Program:
doplnenie firemných školení a športových dní o pozorovanie oblohy
Segment:
firmy
Lokalizácia:
Krosno, AO na Kolonickom sedle, Roztoky, AO na Lubomíre
Počet dní:
1 deň/1noc
62
Program 12:
Po stopách astronómie
Program:
Segment:
vytýčenie trasy po slnečných hodinách, pozorovacích miestach,
observatóriách, planetáriách, skanzenoch
školská mládež, študenti, rodiny s deťmi
Lokalizácia:
Slovensko, Poľsko
Počet dní:
3 dni
Program 13:
Pozorovanie slnka – Slnko pre každú školu
Program:
Pozorovanie slnka s odborným výkladom
Segment:
Lokalizácia:
školská mládež, študenti a skupiny
Slovensko, Poľsko
Počet dní:
1 deň
Program 14:
Kurz astrofotografovania
Program:
Teoretická časť – prednáška o astronómii a základy fotografovania
Praktická časť – pozorovanie hviezd a fotografovanie
Segment:
školská mládež, študenti, skupiny
Lokalizácia:
Slovensko, Poľsko
Počet dní:
2 dni
Program 15:
Astrovýcvik – základy astrofyziky
Program:
Vyučovanie základov astrofyziky s praktickým pozorovaním pre školy
Segment:
školská mládež, študenti
Lokalizácia:
Slovensko, Poľsko
Počet dní:
3 dni
Program 16:
Astrobus
Program:
Pozorovanie hviezd s odbornou prednáškou
Segment:
verejnosť, rodiny s deťmi, návštevníci regiónu, miestni obyvatelia
Lokalizácia:
Počet dní:
Slovensko, Poľsko
1 deň
63
Záver
Región poľsko – slovenského pohraničia má veľmi dobrý potenciál na rozvoj
konkurencieschopných produktov cestovného ruchu založených na astronómii. A to
nielen vďaka jedinečnému kultúrnemu a historickému dedičstvu a zachovalému
prírodnému bohatstvu Východných Karpát, ale aj vďaka nízkemu svetelnému
znečisteniu, ktoré umožňuje využívať kvalitnú základňu astronomických zariadení
v riešenom území. Tento prihraničný región už má vytvorenú tradíciu viacerých
spoločných slovensko – poľských podujatí v rôznych oblastiach života, ktoré sa
implementáciou doporučení tejto stratégie môžu rozšíriť o astronómiu a s ňou súvisiacu
astroturistiku.
K úspešnej implementácii navrhovaných strategických opatrení je potrebná spolupráca
nielen partnerov projektu, ale hlavne je potrebné zapojiť celú miestnu komunitu vrátane
miestnej štátnej správy a samosprávy v obidvoch krajinách a marketingovo projekt
podchytiť aj na medzinárodnej úrovni.
64
Zoznam použitej literatúry
Buraľ, M. - Piwka, D. a kol.: Snina / Krosno Východné Karpaty bez hraníc. Michalovce:
Media Group v.o.s., rok. 96 s. ISBN 80-88835-07-0
Galandová, D. – Buraľ, M.: Región Snina. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2008.
35 s.
Regionálna rozvojová agentúra Svidnk: Informačná databáza okres Svidník. 2010.
[online].
[s.a.].
[cit.
2010-08-09].
Dostupné
na
internete:
http://www.rrasvidnik.sk/databaza2.pdf
Okres Snina [online]. [s.a.]. [cit. 2010-08-09]. Dostupné na internete:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Okres_Snina
Mestá a obce okresu Snina [online]. [s.a.]. [cit. 2010-08-09]. Dostupné na internete:
http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=104&parent=709
Okres Svidník [online]. [s.a.]. [cit. 2010-08-09]. Dostupné na internete:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Okres_Svidn%C3%ADk
Cestovný ruch [online]. [s.a.]. [cit. 2010-08-11]. Dostupné na internete:
http://www.regionsnina.sk/index.php?id=24
Spracovateľ:
Východokarpatské združenie cestovného ruchu Snina
2010
65
Download

Stratégia rozvoja produktov cestovného ruchu založených na