13. august 2013
Cena 2 € • Ročník xxiII • www.inprost.sk
Diskusné fórum v NR SR:
Alternatívne prístupy
k energetike
4. júna, pri príležitosti Medzinárodného dňa životného prostredia, sa v kinosále NR SR uskutočnil seminár a diskusné fórum na
tému: alternatívne prístupy
k energetike.
strana 14
Ruské korporácie chcú
investovať do našich kúpeľov
Nielen hotely a lyžiarske strediská,
no najnovšie aj slovenské kúpele by
sa mohli čoskoro zaplniť dovolenkármi z Ruska. Dôvodom je nedostatok
možností na rekreáciu v Ruskej federácii a cenová dostupnosť našich
zariadení.
strana 16
V Terchovej sa predstavilo viac ako tisíc
folkloristov zo Slovenska
a zahraničia
V poradí už 51. ročník Medzinárodného folklórneho
festivalu Jánošíkove dni sa
uskutočnil 25. až 28. júla
v Terchovej. strana 29
33-34
Adresa:
Povoľovanie
informačných,
reklamných
a propagačných
zariadení
strana 5
(Ne)Vymáhateľnosť
nemajetkových
plnení
strana 6
Rada ZMOS
k návrhu
legislatívneho
zámeru zákona
o odpadoch
strana 8
Malacky chytajú
neporiadnikov
do fotopasce
Kozmetické úpravy volebného
zákona demokracii veľmi
nepomôžu
B
udeme mať lepšie volebné zákony. Vlastne
len jeden, lebo navrhovatelia na čele s ministrom vnútra Robertom
Kaliňákom pripravili návrh zákona, ktorý jednotne upravuje organizáciu a techniku volieb, číže nahrádza doterajšie volebné zákony,
zákon na voľbu prezidenta, voľby
poslancov NR SR, volby predsedov a poslancov samosprávnych
krajov, voľby starostov, primátorov a poslancov miest a obcí, ale aj
voľby slovenských poslancov Európskeho parlamentu. Je to zámer
správny, ba dokonca bohumilý,
ale...
Plánuje sa napr. 48-hodinové
moratórium na predvolebnú kampaň, ale predvolebné prieskumy sa
budú môcť uverejniť najneskôr tri
týždne pred voľbami. Toto moratórium na predvolebné prieskumy
vraj pomôže voličom rozhodnúť
sa slobodne, koho majú voliť či
nevoliť. Akoby sa doteraz voliči
nerozhodovali slobodne. Okrem
toho zavádzať akékoľvek moratórium na predvolebnú kampaň
je v čase digitálneho rozširovania
informácií celkom zbytočné. Naj-
dôležitejšie však je, a to sa týka tak
moratória na kampaň ako aj moratória na predvolebné prieskumy, že voliči majú podľa článku
26 Ústavy Slovenskej republiky
ako prvé politické právo zaručenú
slobodu prejavu a právo na informácie. Podľa toho istého článku
26 odseku 4 síce „slobodu prejavu
a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom,
ak ide o opatrenia v demokratickej
spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť
štátu, verejný poriadok, ochranu
verejného zdravia a mravnosti“, ale
určite aj vy, vážení čitatelia, cítite,
že volebná kampaň a informácie
o kandidátoch nemôžu ohroziť a
neohrozujú práva iných občanov,
ani bezpečnosť štátu, ani verejný
poriadok či verejné zdravie alebo
dokonca mravnosť. Hoci pri tej
mravnosti trošku pripúšťam, že
v jej politickej rovine môže mať
veľa ľudí veľa výhrad v súvislosti
s menami mnohých kandidátov.
Asi preto si môžete v predvolebnej kampani aj uši vyušiť, ale slovo
mravnosť ani len nezačujete.
Mestská polícia v Malackách odhalila nelegálnu skládku využitím
fotopasce. Preto na tento účinný
a nenápadný spôsob odhaľovania
znečisťovania mesta a jeho okolia
plánuje kúpiť aj ďalšie fotopasce.
Počas prvých týždňov fungovania
fotopasca urobila 460 fotografií.
Z nich šesť usvedčovali znečisťovateľov, že vyvážajú odpad
na miesta, ktoré na to nie sú
určené. Sú to priestupky, za
ktoré hrozí páchateľom bloková
pokuta 30 eur. Ak treba, odstúpi
polícia vec na riešenie správnemu
orgánu. Mestská polícia po čase
fotopascu premiestňuje na iné
rizikové miesta.
Mesto vynaloží na likvidáciu čiernych skládok ročne takmer 3000
eur. Práve od fotopascí si sľubuje
odstránenie kritických miest a
elimináciu vzniku nových čiernych
skládok. Fotopasca dokáže vyhotoviť až 3000 fotografií, pričom
môže fungovať až tri týždne na
jednu batériu.
2 aktuality
VEREJNÉ
OBSTARÁVANIE
Veľká novela –
zadávanie podlimitných
zákaziek
Celá obstarávačská obec netrpezlivo
čakala, ako sa Úrad pre verejné obstarávanie postaví k veľkej novele zákona
o verejnom obstarávaní. Nebolo totiž
jasné, akým spôsobom sa budú zadávať nové podlimitné zákazky pre bežne
dostupné tovary, služby a stavebné práce
a ako pre tie nebežne dostupné. Jedná
sa pritom o tovary a služby od 20 000,EUR bez DPH do 200 000 EUR bez DPH,
potraviny od 40 000,- EUR bez DPH do
200 000,- EUR bez DPH a stavebné práce
od 30 000,- EUR bez DPH do 5 000 000
EUR bez DPH.
Táto nejasnosť vznikla tým, že spustenie
elektronického trhoviska, cez ktoré sa
budú nakupovať bežne dostupné komodity, bolo prechodným ustanovením
odložené na 01.07.2014, avšak skoro
všetky ustanovenia veľkej novely nadobudli účinnosť dňa 01.07.2013.
Hroziace právne vákuum zaplátalo ÚVO
všeobecným metodickým usmernením,
v ktorom určilo, že tak bežné, ako aj
nebežné tovary, služby a stavebné práce
v spomenutých finančných limitoch sa
budú nakupovať spôsobom podľa § 100
až § 102 zákona o verejnom obstarávaní, a to v období od 1. júla 2013 do
jedného kalendárneho mesiaca pred
zriadením elektronického trhoviska, t.j.
do 01.06.2013.
Čo sa vlastne skrýva pod novými paragrafmi 100 až 102? Veľkou novelou
zákona sa v podstate podlimitné zákazky
zrušili. To, čo sa dnes nazýva podlimitnými
zákazkami, sú až na pár drobností bývalé
podprahové zákazky. Pri nových podlimitoch nemôžeme po novom vyhlásiť užšiu
súťaž, požadovať zloženie zábezpeky alebo
umožniť uchádzačom preukázať splnenie
podmienok účasti čestným vyhlásením
podľa § 32 ods. 11. Teda rovnako, ako to
bolo doteraz pri podprahových zákazkách.
Aby toho nebolo málo, aj v rámci podlimitných zákaziek nájdeme dve rôzne metódy
zadávania zákaziek, ktoré sa líšia v závislosti od predpokladanej hodnoty zákazky.
S istou mierou obrazotvornosti by sa tieto
metódy dali pomenovať ako „podprahový podlimit“ a „podlimitný podlimit“. Pri
„podlimitnom podlimite“ (predpokladaná
hodnota zákazky pri tovaroch a službách je
nad 40 000,- EUR bez DPH a stavebných
prácach nad 200 000,- EUR bez DPH) sa
môžu dávať námietky, verejný obstarávateľ má povinnosť zriadiť komisiu alebo vyžaduje od uchádzačov rozdelenie ponúk na
časti Ostatné a Kritériá. Pri „podprahovom
podlimite“ tieto povinnosti nie sú a verejný
obstarávateľ aplikuje postup uvedený v §
100 ods. 6.
Nie je mi úplne jasné, prečo sa zjemnili
pravidlá pre podlimitné zákazky a zároveň
sa pod názvom jednej metódy ukrývajú
fakticky metódy dve. Buďme však radi, že
Úrad pre verejné obstarávanie vydal všeobecné metodické usmernenie, ktorým sa
môžeme riadiť pri zadávaní podlimitných
zákaziek až do chvíle, keď sa nespustí
toľko očakávané elektronické trhovisko.
Mgr. Martin DANIŠ,
VO SK, a.s.
[email protected]
13. august 2013 • Obecné noviny
Kozmetické úpravy volebného zákona
demokracii veľmi nepomôžu
Pozrime sa aj na ďalšie z ušľachtilých
zámerov predkladateľov nového volebného zákona, ktorým chcú ušetriť časť
prostriedkov vynakladaných na voľby. Najdôležitejší, a podľa mňa jedine významný,
je návrh na limitovanie výšky prostriedkov na financovanie volebnej kampane a
povinnosť kandidujúcich subjektov mať
jeden transparentný účet, z ktorého budú
kampaň financovať a ktorý by mal byť verejne kontrolovaný. Ako, to sa ešte nevie,
ale azda sa niečo transparentne vymyslí.
Niečo podobné sa uplatňuje vo Francúzsku a vraj to funguje.
Kontroverznejší je návr nevyplácať odmenu všetkým členom okrskových komisií, ale odmeniť len tých členov, ktorých
strany získali v predchádzajúcich voľbách aspoň tri percentá hlasov. Zástupcovia ostatných strán síce asi budú môcť
byť vo volebných komisiách, no peniaze
za to nedostanú. (Dúfam však, že im nalejú aspoň kávičku a sódu. Alebo aj to si
budú musieť priniesť?) Ušetriť by sa malo
aj tým, že prehľad kandidátov vo voľbách
poslancov do NR SR nebude už dostávať
každý volič, ale iba domácnosť jeden kus.
Minister Kaliňák Slovenskému rozhlasu
povedal, že už v najbližších dvoch rokoch
by toto opatrenie mohlo priniesť úsporu
asi 1 a pol milióna eur, čo je podľa neho už
suma veľmi zaujímavá. Keď sa však opýtame komu takéto opatrenie prospeje, musíme odpovedať, že najmä parlamentným
stranám a tým politickým subjektom, ktoré získali vo voľbách aspoň 3 % hlasov, za
ktoré im štát vypláca peniaze. Skúsme to
však obrátiť, nemal by štát zaplatiť (najmä
v komunálnych a regionálnych voľbách)
iba členom okrskových komisií zastupujúcich tie politické subjekty, ktoré v parlamentných voľbách 3 % hlasov nedosiahli?
A ostatné politické subjekty, ktoré už raz
dostali zaplatené za hlasy v parlamentných
voľbách, by si jednoducho svojich zástupcov zaplatili sami?
Keď už však ide o to, ako usporiť na
voľbách, už roky sa pripomína, že prospelo by najmä spojenie niektorých volieb
do rovnakých termínov. Nie všetkých do
jedného, ale napr. politológ Martin Klus
navrhuje uvažovať o spojení komunálnych
a regionálnych volieb, prípadne prezidentských a europarlamentných volieb, ktoré
sa konajú v takmer v totožnom termíne.
(Tam by postačovala jedna volebná komisia.) Podobný návrh v minulosti presadzovali niektorí politici, napr. v r. 2008
Monika Flašíková Beňová a v roku 2011
vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic.
Zlučovanie volieb by si však údajne vyžiadalo jednorazové skrátenie volebného
obdobia. V roku 2011 sa uvažovalo skrátiť funkčné obdobie starostom a primátorom o jeden rok. Združenie miest a obcí
Slovenska však vtedy, prirodzene, nesúhlasilo. Ministerstvo vnútra však v predložených volebných zákonoch zlučovanie
volieb do jedného termínu neplánuje.
Dôvodom je to, že volení zástupcovia sú
volení na rôzne dlhé obdobie, problém vidia aj v prípade predčasných volieb, ktoré
by vraj mohli rozladiť volebné cykly, a ja
dodávam, že by rozladili aj mnoho zvolených kandidátov. Aj tu však opäť možno
vec obrátiť a opýtať sa, prečo sa uvažuje iba
s prípadným skrátením nejakého volebného obdobia a nie s jeho predĺžením. Napr.
súčasní volení predstavitelia samosprávnych krajov by určite nič nenamietali,
keby im predĺžili volebné obdobie o rok,
aby ich voľby boli na budúci rok v novembri spolu s komunálnymi voľbami, čo by
im volebné obdobie predĺžilo na 5 rokov.
A ani dĺžka volebného obdobia, ktorá platí
teraz u poslancov NR SR, prezidenta, regionálnych a komunálnych politikov, predsa
nie je žiadne tabu a možno ju prispôsobiť
zámerom spájať voľby do jedného termínu. I tak sa hovorí, že štvorročné volebné
obdobie je pre zvolených predstaviteľov
miest a obcí príliš krátke na to, aby mohli
splniť svoje dobré zámery a predsavzatia.
Najdôležitejšie je však povedať, že žiadne organizačné a technické opatrenia vo
volebnom zákone k väčšej demokracii na
slovenskej úrovni nepovedú, pretože sa
ani trochu nedotknú systému volieb do
Národnej rady SR. Možnosť ísť si vybrať
politickú stranu z tých, ktoré majú šancu
dostať sa do parlamentu je – a teraz to zveličím – ako keby odsúdencovi na smrť dali
možnosť, aby si vybral, či ho majú popraviť v elektrickom kresle alebo mu pichnúť
smrtiacu injekciu. Lebo v politických stranách a hnutiach si jeden nevyberie. Pokiaľ
sa na Slovensku budú voliť iba politické
strany a nebudeme mať aspoň 75 volebných obvodov, v ktorých každom si voliči
vyberú svojho jediného poslanca, aby ich
zastupoval v NR SR, potiaľ všetky diskusie
o úpravách volebného zákona budú síce
potrebné, ale prakticky len kozmetické
a vhodné najmä pre uhorkovú sezónu,
v ktorej sa zhodou okolností teraz nachádzame.
Bohumil M. OLACH
V kraji štyri obce požiadali o vyradenie
školy zo siete
V Prešovskom kraji požiadali štyri samosprávy o vyradenie ich základnej školy zo
siete škôl. Ako uviedla pre agentúru SITA
vedúca odboru školstva Obvodného úradu v
Prešove Kvetoslava Komanická, vo všetkých
prípadoch zriaďovatelia uvádzali ako dôvod
nízky počet žiakov a naďalej klesajúci počet
detí vo veku povinnej školskej dochádzky v
obci. V tejto situácii nie sú obce schopné finančne zabezpečiť činnosť základných škôl.
Iba štyroch žiakov mala v poslednom škol-
skom roku obec Stakčínska Roztoka v okrese
Snina. Išlo o jednotriedku pre 1. – 4. ročník
základnej školy. Veľkú časť obecného rozpočtu pohltila práve škola. Aj po jej zrušení
musia počítať s nákladmi na odstupné pre
jej zamestnancov. Ako uviedol pre agentúru
SITA starosta obce Juraj Pyteľ, od septembra by mali už iba troch žiakov ZŠ a deväť
v materskej škole. Najbližšia škola je v Stakčíne, deti budú cestovať štyri kilometre. Za
tri roky, odkedy je Pyteľ starostom, sa v obci
narodilo jedno dieťa. Viac detí s koreňmi zo
Stakčínskej Roztoky sa rodí v Írsku a Veľkej
Británii, kam sa ich rodičia vysťahovali za
prácou a zakladajú si tam rodiny, skonštatoval starosta. V obci žije vyše 300 obyvateľov.
O zrušenie školy požiadali aj obce Železník v okrese Svidník, Litmanová v okrese
Stará Ľubovňa, kde mali zhodne po deväť
detí, a tiež obec Kučín v okrese Bardejov,
ktorú navštevovalo 11 žiakov.
SITA
Doplňujúce voľby do samosprávnych orgánov
V 10 obciach a 1 meste sa uskutočnili v sobotu 29. 6. 2013 doplňujúce voľby nových starostov
a primátora. V dvoch obciach – Lackov (okres Krupina) a Harakovce (okres Levoča) – sa voľby
nekonali, nakoľko sa nenašiel kandidát na starostu.
Obec Okres Zvolený kandidát
Naháč Lehota Galovany Čremošné Dubno Ratková Príbelce Geraltov Žehňa Ruská Stupné Kunova Teplica Žiar nad Hronom
Trnava Nitra Liptovský Mikuláš Martin Riavská Sobota Rimavská Sobota Veľký Krtíš Prešov Prešov Michalovce Považská Bystrica Rožňava Žiar nad Hronom Vladimír Kašša
Milan Chmelár
Miroslav Kubáň
Zuzana Chorvátová
Erika Katiová
Ján Bobrovský
Tibor Čierny
Danka Dobranská
Slavomír Lipták
Imrich Lakatoš
Peter Karčoviech
Eva Gyenesová
Peter Antal
Všetkým zvoleným predstaviteľom obcí blahoželáme a prajeme veľa úspechov v práci počas celého volebného obdobia.
legislatíva 3
Obecné noviny • 13. august 2013
Návrh na novelu zákona o slobodnom
prístupe k informáciám
Rada ZMOS, ktorá rokovala 1. a 2. júla 2013 na Štrbskom Plese, sa zaoberala aj návrhom na novelu zákona
č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o slobode informácií). Informáciu o legislatívnom procese a pripomienkach k tomuto návrhu, ktorú
vypracovala Kancelária ZMOS, vzala Rada ZMOS na vedomie.
Informácia o procese prípravy
návrhu novely zákona č.
Komisie k príprave novely zákona začala svoju činnosť 23. apríla 2013 a zo ZMOS sú jej členmi
Bruno Konečný, Dana Franzenová. Okrem zástupcov ministerstiev a ústredných orgánov štátnej
správy sú členmi tejto komiesie
aj dvaja zástupcovia Aliancie Fair
Play.
Základné priority presadzované ZMOS:
- Negatívna legálna definícia informácie – t. j. čo sa za informáciu podľa zákona o slobode
informácií nepovažuje na sprístupnenie alebo zverejnenie informácie. Zvažuje sa možnosť
použitia negatívnej legálnej
definície z českého zákona.
- Čo najväčšie priblíženie sa
k rozpočtovej neutralite sprístupňovania informácií. Jedným z riešení je prostredníctvom vyhlášky MF SR ktorou sa
dnes určuje cena materiálnych
prostriedkov, určiť cenu za poskytnutý hárok A4 v elektronickej podobe/v tlačenej (kopírovanej) podobe. Tento postup je
aplikačne jednoduchý a obojstranne kontrolovateľný.
- Úprava (zjednodušenie/upustenie) od tých zverejňovacích
povinností, ktoré vzhľadom
na povahu sú frekventované,
no ich zverejňovanie nepredstavuje zásadnejší prínos pre
uplatňovanie účasti verejnosti na správe vecí verejných
prostredníctvom výkonu kontroly verejnosťou (napr. zmluvy o nájme hrobového miesta, )
Prezentované boli aj anonymné
výsledky prieskumu realizovaného prostredníctvom web sídla
ZMOS.
V prieskume členovia označovali najčastejšie „šikanózne podania“ ako:
- podania veľkých objemov, t. j.
rádovo stovky až tisíce strán dokumentov - túto negatívnu prax
môže obmedziť uhrádzanie
hotových výdavkov povinného
subjektu pri vyhľadaní, vyhotovení kópie a odoslaní požadovanej informácie; v diskusii
odznela aj možnosť v prípade
dosiahnutia určitej sumy predpokladaných hotových výdavkov určiť spôsob sprístupnenia,
t. j. napríklad prezenčne.
- Dotazníky študentov a organizácií – táto oblasť by mala byť
riešená v zavedení negatívnej
legálnej definície informácie.
- Zjavne nezmyselné požiadavky
na informácie – napríklad kto
a čo urobil v daný deň, koľko
bolo lyžičiek v jedálni a pod. –
ide o najproblematickejšiu časť.
V zásade by sa mala táto prax
čiastočne obmedziť predchádzajúcimi dvoma bodmi, ako
aj posilnením právneho sebavedomia pri spracúvaní rozhodnutí o zamietnutí sprístupnenia
informácie
prostredníctvom
vzdelávacích aktivít.
Ďalšie zistenia z dotazníkového prieskumu:
V mnohých prípadoch sa sprístupňujú informácie spôsobom,
ktorý neukladá zákon ako povinný, t. j. vypracovávajú sa prehľady
na základe požiadavky žiadateľa,
spracúvajú sa analýzy, či iné odborné činnosti, ktoré presahujú
rámec jednoduchého administratívneho úkonu (vyhľadanie, vyhotovenie kópie, anonymizovanie).
Podľa viacerých informácií je
možné dedukovať, že:
- existujú nedostatky v zákonom
predpísanom spôsobe vedenia
evidencií,
- administratívna náročnosť spracovania bezchybného rozhodnutia o zamietnutí informácie
je neraz prekážkou, ktorá spôsobuje, že sa prekračuje rámec
povinného sprístupňovania informácií, a ustaľuje sa prax, že aj
tieto informácie nad rámec sú
predmetom práva občana.
Na uvedené zistenia bude potrebné reagovať na vzdelávacích
aktivitách, ktoré ZMOS pripravuje v rámci národného projektu.
Pripomienky ZMOS odsúhlasené Radou ZMOS k návrhu novely zákona o slobode informácií
v roku 2012.
Všeobecná pripomienka
Ustanovenia návrhu zákona
nie sú dostatočne jednoznačné,
umožňujú rôzny výklad a tým
ohrozujú právnu istotu dotknutých subjektov predovšetkým
kategórie povinných osôb nesúcich spoločenskú zodpovednosť
za umožnenie výkonu ústavného
práva slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie. Na
existenciu otvoreného a transparentného vzťahu nositeľa práva na
informácie a nositeľa tomu prislúchajúcej povinnosti je nevyhnutné, aby mal nositeľ povinnosti
jasnú vedomosť o tom, akým
spôsobom má oprávnené nároky
žiadateľa o informácie uspokojiť.
V opačnom prípade hrozí riziko
nesprávneho úradného postupu
a s tým spojenej zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako aj priestupkovej
zodpovednosti jednotlivých fyzických osôb.
I. Nad rámec predloženého
návrhu:
1. V § 5a odsek 5 sa na konci vkladá nové písmeno, ktoré
znie:
„t) povinne zverejňovanou
zmluvou nie je zmluva uzatváraná
obcou v súlade s všeobecne záväzným nariadením obce, ak toto záväzne upravuje podstatné náležitosti a podmienky pre uzatváranie
zmlúv.„
Odôvodnenie:
Na základe skúseností z praxe
žiadame z definície povinne zverejňovanej zmluvy vyňať zmluvy,
ktorých kľúčové podmienky sú
upravené všeobecne záväzným
právnym predpisom obce. Ide
o celý rad služieb obce voči občanom a právnickým osobám
poskytovaných na zmluvnom základe pričom však podmienky poskytnutia plnenia a výška odplaty
je stanovená pevnou sumou alebo
jednotkovou cenou. Príkladmi sú
zmluvy o nájme hrobového miesta, zmluvy o užívaní verejného
priestranstva, krátkodobý nájom
budov a zariadení obce, športovísk, kultúrnych domov, atď.
Pripomienka je zásadná
2. V § 5b ods. 3 sa na konci
vety vkladajú slová, ktoré znejú:
„a na objednávku alebo faktúru
do 1000 eur.“
Odôvodnenie:
Zverejňovanie drobných nákupov, objednávok malých množstiev kancelárskych potrieb, ad
hoc nákupov, vzhľadom na obvyklý rozsah a obsah priamych
nákupov považujeme vzhľadom
na účel zákona za nadbytočné,
administratívne náročné. Navyše,
viaceré samosprávy vzhľadom na
rozsah zverejňovaných údajov sú
nútené obstarávať väčšie kapacity
dátových úložísk len preto, že musia zverejňovať aj informácie nad
rámec dosiahnutia zámeru zákonodarcu.
Pripomienka je zásadná
3. V § 16 ods. 1 posledná veta
znie:
„Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, určí povinná osoba žiadateľovi rozhodnutím iný vhodný
spôsob sprístupnenia informácie.“
Odôvodnenie:
Sprístupňovanie informácií veľkého rozsahu, ktorých poskytnutie formou požadovanou žiadateľom nie je hospodárne a efektívne
môže povinná osoba sprístupniť
spôsobom, ktorý je vhodný. Dôvody a podmienky uvedie v roz-
hodnutí.
Pripomienka je zásadná
4. V § 16 sa vkladá nový ods.
11, ktorý znie:
„(11) Ak náklady na sprístupnenie informácie podľa požiadavky žiadateľa presiahnu primeranú
sumu nákladov sprístupnenia informácie povinná osoba:
a) vyzve žiadateľa písomne
o presnejšiu identifikáciu požadovanej informácie, ustanovenia
§ 17 sa použijú primerane, ak žiadateľ trvá na rozsahu požadovanej
informácie
b) určí vhodnejší spôsob sprístupnenia informácie podľa § 16
ods. 1 posledná veta.„
Odôvodnenie:
V zahraničnej praxi (napr.:
http://www.ico.gov.uk) sú známe spôsoby limitovania práva na
informácie s odôvodnením požiadavky hospodárnosti a efektívnosti činnosti povinných osôb.
Navrhujeme, aby primeranú mieru nákladov sprístupnenia informácie určilo MF SR vo všeobecne
záväznom právnom predpise pre
jednotlivé úrovne a typy orgánov
verejnej správy tak, aby sa zabezpečila informovanosť žiadateľov
o informácie. Nakoľko sme si vedomí, že nedostatok prostriedkov
na strane žiadateľa nemôže byť
prekážkou sprístupnenia informácie, povinná osoba vyzve žiadateľa
na konkretizáciu jeho požiadavky,
ak tejto výzve žiadateľ nevyhovie,
určí povinná osoba iný (z pohľadu povinnej osoby hospodárnejší)
spôsob sprístupnenia informácie,
napr. nahliadnutím do spisov
a pod. a určí, v súlade s organizačnými podmienkami, spôsob
sprístupnenia požadovaných informácií.
Pripomienka je zásadná
5. V § 21 ods. 1 sa slovo „materiálnych“ nahrádza slovami
„preukázateľne vynaložených“
Odôvodnenie:
Viac ako desaťročná prax aplikácie zákona o slobodnom prístupe k informáciám a realizácia
základného ľudského práva získavať spracovávať a šíriť informácie
viedla k viacerým poznatkom,
ktoré sú spoločné pre celú verejnú správu. Materiálne náklady
sú len časťou nákladov povinnej
osoby pri poskytovaní informácii,
spravidla tou menšou. Právo na
slobodný prístup k informáciám
je v spoločnosti interpretovaný
značne široko, aj nad rámec zákona. Neexistencia limitov opodstatnenosti, primeranosti a vhodnosti pre aplikáciu tohto práva je
ľahko zneužiteľná k šikanovaniu
orgánu alebo orgánov verenej
správy, či dokonca k ich dočasnému znefunkčneniu (príklad z
praxe - p. Daňo vs Daňový úrad
BA V a mnohé iné). Nemáme záujem obmedzovať osobám právo
na prístup k informáciám, no zreálnenie nákladovosti poskytnutia
informácie z pohľadu žiadateľa je
krok, ktorý v súvislosti s požiadavkou na efektívnu verejnú správu má opodstatnenie.
Pripomienka je zásadná
6. V § 21 ods. 3 znie:
„(3) Podrobnosti o rozsahu preukázateľných nákladov, ich úhrade za sprístupnenie informácie
a sumu nákladov sprístupnenia
informácie § 16 ods. 11 ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky.“
Odôvodnenie:
V súvislosti s nami požadovanými zmenami je potrebné rozšíriť obsah podrobností ustanovených vo všeobecne záväznom
právnom predpise v gescii MF SR.
Z hľadiska právnej istoty žiadateľov je potrebné, aby sumu nákladov sprístupnenia informácie, pri
ktorej prekročení je povinná osoba oprávnená postupovať podľa
navrhovaného § 16 ods. 11, bola
upravená všeobecne záväzným
právnym predpisom.
Pripomienka je zásadná
x x x
Súčasťou materiálu o pripomienkach k návrhu novely zákona o slobode informácií bola aj
podrobná informácia o priebehu
kauzy medzi Centrom ekologických informácii a asi 700 obcami,
ktoré Centrum... hromadne žalovalo za to, že neodpovedali ma
jeho žiadosti o informácie, pretože ich nevedeli otvoriť, lebo nedisponovali elektronickou podateľňou. Teraz sa kauzou zaoberajú
súdy, napr. Krajský súd v Banskej
Bystrici má 495 prípadov žaloby.
O celej kauze prinesieme viac informácií potom, keď budú známe
súdne rozhodnutia.
(bo)
4 SPOLUPRáCA
13. august 2013 • Obecné noviny
Projekty z Programu švajčiarskoslovenskej spolupráce získali podporu
vyše 600-tisíc eur
Nadácia Ekopolis spolu s partnerskými nadáciami − SOCIA a Karpatskou nadáciou zverejnila zoznam
projektov, ktoré získali nenávratné finančné prostriedky v 2. výzve Blokového grantu pre podporu
partnerstiev Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce. Z 24 žiadostí o nenávratný finančný príspevok
boli schválené 4 žiadosti v celkovej sume 601 260 eur.
B
lokový grant pre podporu partnerstiev je
zameraný na podporu partnerských projektov slovenských a
švajčiarskych inštitúcií prostredníctvom tzv. Spoločných projektov s cieľom prispieť k znižovaniu
ekonomických a sociálnych rozdielov medzi slovenskými regiónmi a rozvinutejšími krajinami EÚ.
O grant sa uchádzalo 24 organizácií, ktoré celkovo žiadali vyše
3,1 milióna eur. Schválené boli 4
projekty v celkovej sume 601 260
eur.
Štátna ochrana prírody SR získala na projekt Bielokarpatský
ovocný poklad príspevok 179 110
eur. Cieľom projektu je záchrana
starých krajových odrôd ovocných drevín v regióne Bielych
Karpát. Spolu so švajčiarskym
partnerom Nadáciou ProSpecieRara zmapujú 21 katastrov s
celkovou plochou 51 637 ha a
vytvoria databázu s údajmi o výskyte starých a krajových odrôd
ovocných drevín v regióne Bielych Karpát. Následnou aktivitou
je založenie sadu s primárnou
kolekciou starých odrôd a vytvorenie Asociácie pestovateľov a
podporovateľov starých sort.
Centrum vzdelávania neziskových organizácií (CVNO) sa
venuje už od roku 1998 podpore
rozvoja inštitúcií a regiónov najmä vzdelávaním a poradenstvom.
Jeho projekt Budovanie kapacít
MVO − nové prístupy bol podporený sumou 161 915 eur. Očakávaným výsledkom projektu je
zvýšená efektívnosť, inovatívnosť
a dostupnosť programov budovania kapacít slovenských a švajčiarskych MVO, a to prostredníctvom
vzájomnej spolupráce CVNO a
NGO Management Association
zo Švajčiarska. Do vzdelávania
plánujú zapojiť 90 zástupcov slovenských MVO a 30 zástupcov
švajčiarskych MVO.
Ďalším podporeným projektom je projekt Environmentálne
výchovno-vzdelávacie centrum
Bylinka − návrat k tradíciám a
múdrostiam prírody, ktorý bude
realizovať OZ Campanula s podporou 151 416 eur. V spolupráci
so švajčiarskym združením Verein Jurtenhotel Balmeggberg,
ktoré má dlhoročné skúsenosti
so starostlivosťou o prostredie v
súlade s princípmi permakultúry,
vytvoria výučbové ekocentrum v
Primátor nechce, aby odpad z Pezinka
vozili na seneckú skládku odpadu
Od 1. júla odpad z Pezinka vozia a zneškodňujú na súkromnej skládke v
Senci. To sa nepáči seneckému primátorovi Karolovi Kválovi, ktorý hovorí,
že urobia všetko, aby tento stav zvrátili. Ak to bude potrebné, podľa Kválových slov, zvolajú verejné zhromaždenie, zorganizujú petíciu či pripravia
stretnutie s firmou AVE Bratislava, s. r. o., ktorá skládku vlastní, aby
dovážaniu odpadu z Pezinka zabránili. Podľa Kvála je skládka v Senci
nová a funguje dva roky. "Pezinok je ale oveľa väčšie mesto ako Senec a
skládku tak spolu zaplníme dva až dva a polkrát rýchlejšie," hovorí Kvál.
Primátor Pezinka Oliver Solga reagoval na vyjadrenia seneckého
primátora tým, že prebehla regulárna verejná obchodná súťaž, vyhrala
ju spoločnosť AVE, ktorá dala najlepšiu ponuku. Uviedol, že do súťaže
sa prihlásili tri firmy so skládkami v Rakovciach, Dubovej a Senci. "To,
že vyhral Senec, s tým ja nemôžem nič robiť," povedal Solga. Dodal, že
odpad z mesta predtým štyri roky vozili do Dubovej. V Pezinku podľa slov
primátora síce funguje skládka Stará jama, tú však už uzatvárajú. "Tí sa
do súťaže neprihlásili," doplnil Solga.
Zmluvu o zneškodnení odpadov podpísal pezinský primátor s firmou AVE
Bratislava, ktorá skládku v Senci vlastní, na štyri roky. Zmluvné strany sa
v nej zaviazali, že na skládke ročne zneškodnia 6000 ton komunálneho
odpadu a 800 ton objemného odpadu, a to maximálne o 15 percent viac
či menej oproti stanovenému predpokladanému množstvu. "Okrem toho
my v meste separujeme odpad," uviedol Solga. V Pezinku triedia papier,
sklo, textil, plasty a v rodinných domoch a z verejnej zelene sa triedi
biologický odpad. Občania triedia zo zmesového komunálneho odpadu
nebezpečné odpady, ktoré odovzdávajú v zbernom mieste. "Vážime si
pána primátora Karola Kvála ako aj obyvateľov mesta Senec, a preto sa
nebudeme k tejto téme vyjadrovať," zareagoval konateľ spoločnosti AVE
Bratislava, s. r. o., Ľuboš Kaman.
SITA
obci Hrušov. V ekocentre, ktoré
bude založené na princípoch trvalej udržateľnosti, budú usporadúvané semináre a kurzy pre
širokú verejnosť a študentov VŠ
zamerané na záchranu starých
odrôd, remesiel a permakultúry.
Nezisková organizácia EPIC
získala na projekt podpory obecných podnikov založených za
účelom zvýšenia zamestnanosti ľudí znevýhodnených na trhu
práce grant 108 819 eur. EPIC, n.
o., pôsobí v Austrálii už 20 rokov
a zameriava sa na oblasť poskytovania služieb zamestnanosti pre
ľudí znevýhodnených na trhu
práce. V roku 2012 otvoril svoju
prvú dcérsku organizáciu v Európe, ktorou je nezisková organizácia EPIC so sídlom v Bratislave.
Cieľom projektu je identifikovať
podnikateľské príležitosti, ktoré
umožnia vybraným samosprávam založiť stabilný sociálny
podnik a následne vytvoriť nové
pracovné miesta pre ľudí s rôznymi formami znevýhodnenia. Úlohou švajčiarskeho partnera Social
Business Earth, s. r. o., je najmä
garantovať správnu identifikáciu podnikateľských príležitosti
v teréne a pomôcť pri pestovaní
schopnosti žiadateľa rozpoznať
existujúcu príležitosť.
Výsledky hodnotenia Žiadostí
o nenávratné finančné prostriedky sú zverejnené na webových
stránkach www.bgsfm.sk.
Viac o Blokovom grante
Blokový grant pre MVO a podporu partnerstiev švajčiarsko-slovenskej spolupráce pozostáva z
dvoch častí: 1. Blokový grant pre MVO a 2. Blokový grant pre podporu partnerstiev. Blokový grant
pre MVO je zameraný na vytvorenie funkčnej grantovej schémy na podporu slovenských MVO,
ktorých aktivity sú v sociálnej a environmentálnej oblasti prostredníctvom tzv. malých projektov.
Blokový grant pre podporu partnerstiev je zameraný na podporu partnerských projektov slovenských a švajčiarskych inštitúcií prostredníctvom tzv. spoločných projektov.
Na financovanie tzv. malých projektov bolo celkom vyčlenených 2 652 925 eur a na financovanie
tzv. spoločných projektov 2 240 646 eur.
Informácie o Blokovom grante a doteraz podporených projektoch nájdete na www.bgsfm.sk.
Sprostredkovateľom Blokového grantu je Nadácia Ekopolis (www.ekopolis.sk) v partnerstve s Karpatskou nadáciou (www.karpatskanadacia.sk) a nadáciou SOCIA (www.socia.sk).
Viac informácií:
Štefan Jančo,
programový manažér Nadácie Ekopolis,
048/470 10 94,
[email protected]
Bratislava potrebuje viac
peňazí. Dôjde k zmene
jej financovania?
Samospráva Bratislavy dlhodobo volá po zmene postavenia a najmä
financovania hlavného mesta. Otázkou zostáva, nakoľko túto požiadavku
slovenskej metropoly podporuje ZMOS a aj samotná vláda.
N
ajlepší spôsob, ako zmeniť postavenie a financovanie hlavného mesta
je podľa vystúpenia primátora
Milana Ftáčnika v bratislavskej
televízii, prostredníctvom Združenia miest a obcí Slovenska.
Milan Ftáčnik práve na 24. sneme ZMOS v máji otvoril tému
o tom, že Bratislava potrebuje
zmenu financovania.
Nájde však hlavné mesto podporu ostatných členov ZMOS,
opýtal sa redaktor TV predsedu ZMOS Jozefa Dvonča, ktorý odpovedal dosť všeobecne,
že bude mať podporu do takej
miery, do akej to bude únosné
pre ostatné Slovensko.
Na fakt, že Bratislava nedostáva na svoje funkcie hlavné-
ho mesta žiadne extra financie
poukazujú aj starostovia mestských častí, ako aj poslanci
Mestského zastupiteľstva Bratislavy. Primátora preto žiadajú o
efektívne rokovania s vládou.
Vladimír Bajan, podpredseda
ZMOS a starosta mestskej časti
Bratislava-Petržalka k tomu povedal, že je na čase urobiť naozaj
pasport tých úloh, ktoré spĺňa
Bratislava ako hlavné mesto a
tieto vyfinancovať mimo okruhu financií pre mestá a obce.
Vtedy by to bolo korektné. Jednoducho treba, aby na tieto úlohy Bratislava dostala peniaze.
Primátor mesta Milan Ftáčnik
chce vyvíjať aktivity na zmenenie toho vzorca, ktorým vláda
rozdeľuje finančné prostriedky.
Robí sa to cez nariadenie vlády.
Predpokladá, že nájdu dostatočné argumenty na to, aby sa o
tom diskutovalo už na septembrovom zasadaní Rady ZMOS
a mohli potom predstúpiť pred
vládu s nejakým riešením, ktoré
Bratislave pomôže, ale nikomu
inému peniaze nezoberie.
Teda to, či Bratislava získa
viac peňazí má v rukách vláda.
Minister financií Peter Kažimír
však takéto kroky smerom k
metropole Slovenska neavizuje. Naopak, nedávno sa nechal
počuť, že Bratislava tak, ako aj
ostatné samosprávy Slovenska
majú začať efektívnejšie šetriť.
Podľa informácii v TV Bratislava 31. júla tohto roku spr.
(bo)
legislatíva 5
Obecné noviny • 13. august 2013
Povoľovanie informačných, reklamných
a propagačných zariadení
I. Relevantná právna
úprava umiestňovania
bilbordov
(t.j. informačných,
reklamných
a propagačných
zariadení)
P
ovoľovanie informačných, reklamných a
propagačných zariadení vykonáva stavebný
úrad, ktorým je podľa ustanovenia § 117 zákona č.
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) obec.
Podľa ustanovenia § 71 ods. 1
písm. c) stavebného zákona povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné
podľa osobitných predpisov iné
orgány, informačné, reklamné a
propagačné zariadenia, pokiaľ sa
umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo
pozemkom.
Podľa ustanovenia § 72 ods.
1 a 2 stavebného zákona podať
žiadosť o povolenie terénnych,
ťažobných a im podobných alebo
s nimi súvisiacich prác, informačných, reklamných a propagačných
zariadení je oprávnený vlastník
pozemku alebo ten, kto má iné
oprávnenie užívať pozemok na
požadovaný účel. Podať žiadosť o
povolenie informačných, reklamných a propagačných zariadení je
oprávnená aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má písomnú dohodu s vlastníkom stavby či
pozemku alebo s tým, kto má časovo neobmedzené právo užívať
stavbu či pozemok, na ktorom sa
má zariadenie umiestniť.
Pre účastníkov konania o povolení informačného, reklamného
a propagačného zariadenia platí
tiež ustanovenie § 73 stavebného
zákona v spojení s ustanovením §
59 stavebného zákona.
Žiadosť o povolenie má byť podaná v písomnej forme s obsahom
a náležitosťami podľa § 15 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia
stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“). Podľa
§ 15 ods. 2 písm. c) vyhlášky č.
453/2000 Z. z. k žiadosti o povolenie informačného, reklamného a propagačného zariadenia sa
pripojí dokumentácia obsahujúca
návrh informačného, reklamného a propagačného zariadenia a
jednoduchý náčrt jeho umiestnenia v primeranej mierke v dvoch
vyhotoveniach; doklad, ktorým
žiadateľ preukazuje vlastnícke alebo iné právo umiestniť na stavbe
alebo pozemku navrhované informačné, reklamné a propagačné
zariadenie; rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia
alebo iné opatrenia dotknutých
orgánov štátnej správy (v zmysle §
140a stavebného zákona).
Obmedzenia v súvislosti s povoľovaním informačných, reklamných a propagačných zariadení
upravuje, najmä v ustanovení § 55,
aj Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách
na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a
orientácie (ďalej len „vyhláška č.
532/2002 Z. z.“).
Určité obmedzenia pre informačné, reklamné a propagačné
zariadenia vyplývajú zo zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej
premávke“). Podľa ustanovenia §
60 ods. 9 zákona o cestnej premávke na ceste a na mieste pri ceste sa
nesmú umiestňovať veci, ktoré by
mohli viesť k zámene s dopravnou značkou alebo s dopravným
zariadením alebo by ich zakrývali, alebo ktoré by rozptyľovali
a upútavali pozornosť účastníka
cestnej premávky, alebo ho oslňovali. Miestom pri ceste sa rozumie
v zmysle ustanovenia § 60 ods.
10 zákona o cestnej premávke
priestor, v ktorom je umiestnená
dopravná značka alebo dopravné
zariadenie; takýmto miestom je
aj priestor, v ktorom sa dopravné
značky alebo dopravné zariadenia
spravidla umiestňujú.
Konkrétne obmedzenia pre
informačné, reklamné a propagačné zariadenia určuje aj zákon
č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) v
znení neskorších predpisov (§ 8
ods. 12 cestného zákona, § 10 ods.
3 cestného zákona).
II. Umiestňovanie
bilbordov ústavnoprávny rozmer
právnej úpravy
na úrovní obcí
V súčasnosti nie je výnimkou,
že umiestňovanie informačných,
reklamných a propagačných zariadení regulujú aj samotné obce
v rámci všeobecne záväzných
nariadení (VZN) obce. Obce vo
VZN upravujú najmä základné
pojmy, pravidlá umiestňovania
informačných, reklamných a propagačných zariadení v obci (napr.
zákazy umiestňovania na určitých
miestach v obci).
K uvedenej praxi obcí vydávať
VZN v tejto oblastí uvádzame
nasledovné:
Obec prijíma VZN vo veciach
územnej samosprávy (čl. 68 Ústavy SR) a vo veciach preneseného
výkonu štátnej správy (čl. 71 ods.
2 Ústavy SR). Kým vo veciach
územnej samosprávy prijíma obec
VZN na základe generálneho splnomocnenia uvedeného v Ústave
SR , tak prijatie VZN obcou vo ve-
ciach preneseného výkonu štátnej
správy je podmienené osobitným
zákonným splnomocnením.
Povoľovanie informačných, reklamných a propagačných zariadení je činnosť obce ako stavebného úradu v rámci preneseného
výkonu štátnej správy podľa § 5
písm. a) bod 1. zákona č. 608/2003
Z. z. štátnej správe pre územné
plánovanie, stavebný poriadok a
bývanie v znení neskorších predpisov.
Zákonodarca v stavebnom zákone ani v záverečných ustanoveniach v ustanovení § 143, ako
ani v druhej časti, piatom oddieli,
v ustanovení § 71 – § 74, upravujúcich povolenie informačných,
reklamných a propagačných zariadení, nesplnomocnil obec na
prijatie všeobecne záväzného
nariadenia obce, ktorým by obec
mohla limitovať stavebný úrad
v rozhodovaní o povolení informačných, reklamných a propagačných zariadení. Pokiaľ vo veciach preneseného výkonu štátnej
správy nie je obec splnomocnená
v zákone na prijatie VZN, možno konštatovať, že prijatie takého
VZN je v rozpore s Ústavou SR.
Ak má obec záujem upraviť a regulovať umiestňovanie informačných, reklamných a propagačných
zariadení ústavne konformným
spôsobom, právom predvídateľný
a aprobovaný priestor jej je poskytnutý v rámci územného plánu
obce (prijímaného obecným zastupiteľstvom, ktoré nie je stavebným úradom a nevzťahuje sa naň
§ 117 stavebného zákona, formou
všeobecne záväzného nariadenia), ktorý sa schvaľuje v oblasti
výkonu samosprávy, a teda nie je
potrebné zákonné splnomocnenie
na jeho prijatie.
Ústavný súd SR v prípade sťažovateľa, ktorý namietal zásah do
svojho vlastníckeho práva schváleným územným plánom, uviedol,
že „územný plán nie je rozhodnutím spôsobujúcim zmenu vlastníctva alebo akýmkoľvek spôsobom dotýkajúcim sa vlastníctva
navrhovateľa“ a až „prípadným
budúcim územným rozhodnutím
(niektorým z nich) stavebného
úradu a jemu predchádzajúcim
rozhodnutím o vyvlastnení pozemku navrhovateľa by bolo mož-
né porušiť aj ustanovenie čl. 20
ods. 4 ústavy.“ (III. ÚS 176/03)
K tomu možno dodať, že síce
rozhodnutie Ústavného súdu SR
rieši otázku ústavnej konformity
územného plánu a vlastníckeho
práva, avšak ponecháva otvorenú
otázku ústavnej súladnosti rozhodnutí vydaných na základe takéhoto územného plánu.
Podporne k tvrdeniu, že územný plán obce sa schvaľuje v rámci
výkonu úloh samosprávy, možno uviesť ustanovenie § 4 ods. 3
písm. j) zákona SNR č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého „obec pri výkone samosprávy najmä obstaráva a schvaľuje
územnoplánovaciu dokumentáciu
sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí
života obce, obstaráva a schvaľuje
programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných
podmienok na bývanie v obci“.
Otázkou však i v tomto prípade zostáva súlad takého VZN (t.
j. územného plánu) s čl. 13 ods. 1
Ústavy SR, podľa ktorého „povinnosti možno ukladať (i) zákonom
alebo na základe zákona, v jeho
medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, (ii) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods.
4, ktorá priamo zakladá práva a
povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb, alebo (iii) nariadením vlády podľa čl. 120 ods.
2“. K výkladu uvedeného ustanovenia možno citovať rozhodnutie
Ústavného súdu SR, podľa ktorého „výklad týchto ustanovení bez
akýchkoľvek pochybností vylučuje možnosť vyslovenia záveru (o
vyslovenie ktorého sa navrhovateľ pred ústavným súdom domáha), že obecným zastupiteľstvom
schválený územný plán obce,
zahŕňajúci aj využitie pozemku
vo vlastníctve navrhovateľa, by
mal byť ústavným súdom považovaný za nútené obmedzenie
vlastníckeho práva navrhovateľa
alebo dokonca za vyvlastnenie
vlastníckeho práva. ... Ako vyplýva z vyššie uvedených zákonných
ustanovení, uznesenie orgánu
územnej samosprávy (obecného
zastupiteľstva), ktorým bol schválený územný plán obce, nemožno
považovať za rozhodnutie takého
druhu a takých účinkov, ktoré by
mohli mať za následok porušenie
označených základných práv alebo slobôd navrhovateľa. Právo navrhovateľa podľa čl. 20 ods. 1 ústavy opísaným konaním nemožno
porušiť. Schválený územný plán
nie je rozhodnutím spôsobujúcim
zmenu vlastníctva alebo akýmkoľvek spôsobom dotýkajúcim
sa vlastníctva navrhovateľa. Až
prípadným budúcim územným
rozhodnutím (niektorým z nich)
stavebného úradu a jemu predchádzajúcim rozhodnutím o vyvlastnení pozemku navrhovateľa
by bolo možné porušiť aj ustanovenie čl. 20 ods. 4 ústavy. Navrhovateľ však v sťažnosti neuvádza, že
k týmto ďalším postupom vo veci
v priebehu viac než šiestich rokov
od schválenia územného plánu
došlo alebo že bezprostredne hrozia (potvrdzuje to aj navrhovateľom uvádzaná formulácia „...obec
mieni v neurčitej budúcnosti stavať verejnoprospešné stavby...“).
Navrhovateľ taktiež neuviedol
žiadnu relevantnú skutočnosť,
na základe ktorej by bolo možné
odôvodnene usudzovať, že obec
na základe uznesením jej orgánu
schváleného územného plánu z
21. augusta 1996 protiprávne znemožňuje užívanie predmetného
pozemku podľa jeho predstáv (neuvádza tieto predstavy), rozhodovanie o ňom a poberanie úžitkov
z neho. Zdôrazňuje iba porušenie
rovnosti vlastníkov, najmä pokiaľ
ide o predajnú cenu, resp. cenu
nájmu svojho pozemku v porovnaní s inými vlastníkmi, ktorí nie
sú v tomto smere obmedzení (tiež
len hypoteticky). Ústavný súd
v tejto súvislosti predovšetkým
poznamenáva, že zákonné určenie charakteru a účelu pozemku
môže ovplyvňovať jeho cenu, nie
je však obmedzením vlastníckeho
práva. ... Na základe vyššie uvedeného ústavný súd zistil, že uznesenie obecného zastupiteľstva č.
42/1996 z 21. augusta 1996 z hľadiska jeho formy ani obsahu nie je
rozhodnutím, ktoré by rušilo, menilo tie ústavné práva navrhovateľa, ktorých porušenie v sťažnosti
namietal, alebo by bránilo v ich
uskutočňovaní.“
Možno pre túto chvíľu uzavrieť,
že takéto VZN (územný plán) by
nebolo v rozpore ani s čl. 13 ods.
1 Ústavy SR.
Záver
V článku sme naznačili spôsob,
akým môže obec ústavne súladným spôsobom upraviť umiestňovanie bilbordov na jej území a zároveň sme poukázali na niektoré
rozhodnutia Ústavného súdu SR
v konaniach, v rámci ktorých sťažovateľ namietal zásah do vlastníckeho práva územným plánom
obce.
Addvokátska kancelária
Koliková & Partners, s. r. o.,
Bratislava
Ilustračná snímka: -st-
6 legislatíva
13. august 2013 • Obecné noviny
(Ne)Vymáhateľnosť nemajetkových
plnení
Na verejnú ochrankyňu práv sa koncom minulého roka obrátil Oskar Dobrovodský, ktorý namietal
porušenie základného práva na životné prostredie, ako aj práva na užívanie vlastníctva, ktoré je podľa
neho spôsobené nekonaním orgánov verejnej správy a verejnej moci. Tento prípad je všeobecne známy a
problémy pána Dobrovodského s rómskymi spoluobčanmi, ktorí sa nasťahovali do jeho susedstva v roku
2009, sú tiež pomerne často medializované.
Z
podkladov, ktoré mala
Kancelária verejného
ochrancu práv k dispozícii, vyplynulo, že
pán Dobrovodský, ako
aj ďalší občania žijúci na Družstevnej ulici v Malackách, sa na mesto
Malacky obracali s podaniami, v
ktorých žiadali o riešenie problému
zlého občianskeho spolunažívania s
ich rómskymi susedmi. Poukazovali na to, že sa v ich susedstve zoskupuje väčší počet cudzích ľudí, ktorí
nielen znečisťujú životné prostredie, no ostatní obyvatelia tejto ulice sú tiež nútení znášať neslušné
nadávanie, hádky či iné výtržnosti.
Podľa ich vyjadrenia sa spolunažívanie s týmito rodinami stalo neznesiteľným a navyše dochádza aj k
ničeniu majetku (poškodený plot,
zdevastovaný trávnik, odhadzovanie odpadkov).
Pán Dobrovodský sa obrátil aj na
Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky, ktoré túto
žiadosť postúpilo na ďalšie konanie Obvodnému úradu životného
prostredia v Malackách. V žiadosti
poukázal napríklad na to, že susedia nemajú vybudovanú žumpu
na zachytávanie odpadových vôd,
odpadovú vodu vypúšťajú a vylievajú na pozemky svojich susedov,
malú a veľkú potrebu robia „kde
sa im zachce“, v dôsledku čoho sa
premnožili potkany, ktoré prenášajú infekcie. Ďalej poukazoval na
zamorovanie ovzdušia pálením
namoreného a lepeného dreva,
rôznych káblov a gúm, ako aj na
skutočnosť, že na dvore dotknutého rodinného domu sa nachádza
odpad. Oskar Dobrovodský vo
svojom podaní zároveň uviedol, že
ani napriek množstvám podaní na
rôzne orgány sa jeho problémy so
Z kancelárie ombudsmanky
susedmi nevyriešili.
Na základe uvedených informácií si Kancelária verejného
ochrancu práv vyžiadala nielen
komplexné písomné stanovisko
od primátora mesta Malacky a od
prednostky Obvodného úradu životného prostredia v Malackách,
no zároveň sa uskutočnili tiež
osobné stretnutia zamestnancov
kancelárie s primátorom, ako aj s
ďalšími pracovníkmi mesta.
Z tohto šetrenia vyplynulo, že
pracovníčky mesta počas kontroly vykonanej začiatkom roka 2009
zistili, že susedia pána Dobrovodského nemajú zabezpečený odvoz
odpadu, nemajú žumpu a nie sú
pripojení na verejnú kanalizáciu.
Uložili im preto opatrenie zabezpečiť si na mestskom úrade odvoz
komunálneho odpadu a vyčistiť
dvor. Od marca 2009 mesto týmto rodinám zabezpečuje odvoz
odpadu a monitoruje udržiavanie
verejného poriadku a čistoty v danej lokalite. Pracovníčky mesta
každý týždeň vykonávajú kontroly
v predmetnom rodinnom dome a
zabezpečujú dodržiavanie uložených opatrení. Počas jednotlivých
kontrol v domácnosti pracovníčky mesta pravidelne upozorňujú
občanov z rómskej komunity na
povinnosť zabezpečovať udržiavanie čistoty a poriadku prostredia, v
ktorom rodiny žijú, nariaďujú deratizáciu a odpratanie domového
odpadu. Taktiež ich upozorňujú na
nevhodné občianske spolunažívanie s ostatnými obyvateľmi Družstevnej ulice. Po vykonaní kontroly
pracovníčkami mesta a ich upozornení je odpad a neporiadok z dvora
vždy odprataný. Deratizácia sa tak-
tiež vykonáva pravidelne.
Mesto Malacky a dotknuté úrady vykonali v snahe riešiť uvedený
problém aj ďalšie aktivity, ktorých
výpočet nie je účelom tohto článku.
Podstatné však je, že ani tieto opatrenia nenastolili v susedských vzťahoch želaný stav. Verejná ochrankyňa práv konštatovala, že mesto
koná vo veci aktívne a v medziach
zákonom vymedzenej pôsobnosti.
Z kapacitných dôvodov však nie je
možné, aby kontroly a monitorovanie uvedenej domácnosti vykonávali častejšie ako doteraz.
Pripomeňme, že každý vlastník
nehnuteľnosti, pozemku, domu
alebo bytu má všeobecnú povinnosť zdržať sa všetkého, čím by
nadmieru obťažoval iného alebo
čím by vážne ohrozoval výkon jeho
práv. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie,
prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Vlastník nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom,
popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými
odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami.
Ak vlastník nadmieru obťažuje
suseda alebo vážne ohrozuje výkon
jeho práv, môže sa tento domáhať
súdnej ochrany a navrhnúť, aby mu
súd uložil povinnosť zdržať sa určitých neoprávnených zásahov. Z informácií zistených počas skúmania
podnetu vyplynulo, že povinnosť
zdržať sa konania, ktoré nadmieru
obťažuje susedov, už bola rómskym
susedom uložená zo strany Okresného súdu v Malackách. V rozsudku
súd ukladá povinnosť zdržať sa spa-
ľovania špecifikovaných materiálov,
povinnosť zamedziť šírenie dymu a
zápachu, zdržať sa vypúšťania výkalov, odpadových vôd, znečisťovania
nehnuteľnosti pána Dobrovodského, púšťania hlasnej hudby a kriku,
ako aj ďalšie povinnosti.
Na základe tohto zistenia sa verejná ochrankyňa práv zaoberala
otázkou, ako je to s dodržiavaním
týchto rozsudkom uložených povinností. Keďže je uvedená vec už
v štádiu exekúcie, pracovníci Kancelárie verejného ochrancu práv
iniciovali stretnutie so súdnym
exekútorom, ktorý bol poverený jej
výkonom. Z rozhovoru a následnej
analýzy právnej úpravy vyplynulo, že rozsudok ukladajúci rôzne
povinnosti susedom pána Dobrovodského je síce právoplatný aj
vykonateľný, ale jeho reálne vymoženie naráža na isté limity. Uložené
povinnosti majú charakter nepeňažného plnenia. Pre daný prípad
exekučný poriadok umožňuje exekútorovi uložiť pokutu, ak si svoje
povinnosti vyplývajúce z rozsudku
neplnia, a to aj opakovane. Otázkou však je, ako sa exekútor dozvie,
že povinnosť bola porušená? Má
vysielať pravidelné kontroly, alebo
je to na iniciatíve pána Dobrovodského, ktorý má exekútorovi hlásiť,
kedy dôjde k porušeniu povinnosti? Čo ak to bude práve v čase, keď
exekútor nemá úradné hodiny? A
ako exekútor objektívne zistí, či
bola povinnosť porušená, napr. aký
materiál bol spaľovaný a či hluk
prekračuje normu? Exekučný poriadok na tieto otázky nedáva žiadne odpovede.
Najväčším problémom je však
to, že aj keby bol exekútor schopný
riadne identifikovať porušenie povinnosti uloženej rozsudkom, má
síce možnosť uložiť pokutu, ale ak
táto pokuta nie je dobrovoľne uhradená, nemá žiadne možnosti ako ju
ďalej vymáhať. Nemôže tak urobiť
spôsobom, akým vymáha peňažné
pohľadávky, napr. zablokovaním
účtu alebo predajom hnuteľných či
nehnuteľných vecí. Exekučný poriadok túto situáciu nerieši.
Problém pána Dobrovodského
spočíva najmä v susedskom spore. Keďže kompetencie mesta v
tejto oblasti sú obmedzené, hlavnú úlohu pri poskytovaní právnej
ochrany má súd. Susedské spory sú
súdy oprávnené riešiť a aj ich riešia, avšak ak „narušiteľ“ nemá vôľu
ustúpiť a dodržiavať zákonom a
rozsudkom stanovené pravidlá, neexistuje žiadny mechanizmus, ktorý by ho k tomu donútil. Jedinou
možnosťou exekútora je ukladanie
pokút, avšak bez reálnej možnosti ich vymoženia je tento nástroj
bezvýznamný. A toto je podľa stanoviska verejnej ochrankyne práv
problém, ktorý je potrebné riešiť
na legislatívnej úrovni. Ak by bol
systém vymáhania nepeňažných
plnení nastavený tak, aby fungoval
efektívne, problém pána Dobrovodského by nemusel existovať.
Na základe uvedených poznatkov
verejná ochrankyňa práv upozornila ministra spravodlivosti Tomáša Boreca na právnu úpravu, ktorá
neumožňuje efektívne vymáhanie
nepeňažných plnení a požiadala
ho o návrh zmeny právnej úpravy.
Keďže súčasná situácia podľa jej
názoru nie je v súlade s princípmi
demokratického a právneho štátu,
vývoj legislatívy v tejto oblasti bude
naďalej sledovať.
Mgr. Tomáš ČITBAJ,
Kancelária verejného ochrancu
práv
Primátor Žiliny reaguje na článok Choma „zarezal“ Žirafu
V
Obecných novinách zo 16.
júla t. r. (č. 29 - 30) na str.
15 sme uverejnili článok
o zrušení žilinského CVČ Žirafa
pod titulkom Choma „zarezal“
Žirafu z pera Martina Kapitulíka,
predsedu MZ SDKÚ-DS Žilina.
Mesto Žilina považuje článok za
neobjektívny, zavádzajúci a v rozpore so zámerom mesta. Mesto
nesúhlasí s uvedenou formuláciou
a žiada o opravu v nasledovnom
znení:
Mestské zastupiteľstvo v Žiline
schválilo návrh všeobecne záväzného nariadenia mesta Žilina
o zrušení Centra voľného času,
Horný val 24, Žilina, rozpočtovej
organizácie dňa 3. 6. 2013.
Cieľom mesta Žilina je zefektívnenie financovania škôl a
školských zariadení, nasmerovanie ľudských, materiálnych a
finančných zdrojov do rozvoja
výchovy a vzdelávania žilinských
detí. Primátor mesta Igor Choma
zdôrazňuje, že „ani zamestnanci
mestského úradu, ani poslanci
mestského zastupiteľstva nikdy
nemali a nemajú záujem rušiť voľnočasové aktivity detí na
území mesta Žiliny. Mesto chce
dosiahnuť to, aby bol vo veciach
triviálny poriadok a prioritne
zabezpečiť, aby financie vynakladané na činnosť krúžkov boli
používané efektívne a správne,
výlučne pre prospech žilinských
detí, mládeže a iných osôb vymedzených zákonom.“
Vedenie mesta, poslanci mestského zastupiteľstva ako aj zodpovední zamestnanci mestského
úradu v Žiline sú si vedomí veľmi
dobrých výsledkov oboch centier
voľného času a oceňujú obetavú a
kvalitnú prácu vychovávateľov a
trénerov, ktorí v centrách pracujú. Mesto má záujem, aby krúžky,
ktoré riadne fungujú na území
mesta, fungovali ďalej. Vykona-
ná bude len organizačná zmena
– zlúčenie oboch centier do jedného od 1. 8. 2013. Rodičia môžu
det v školskom roku 2013/2014
prihlásiť do CVČ Kuzmányho
105 bez ohľadu na to, či budú deti
v krúžkovej činnosti pokračovať,
alebo pôjde o novo prihlásených
členov.
Mesto Žilina spraví všetko pre
to, aby činnosť jedného CVČ
Žilina bola naďalej rozvíjaná v
prospech žilinských detí a mládeže pri ich vzdelávaní, získavaní
zručností i športových návykov a
na zmysluplné trávenie voľného
času. Akékoľvek informácie iné-
ho druhu sú nepravdivé.
Podpísaný je primátor mesta Žilina Ing. Igor Choma.
Generálna prokuratúra SR ohľadom podnetu vedenia Centra
voľného času, Horný val 24 (CVČ
Žirafa) Žilina na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva
školstva, vedy, výskumu a športu
SR, ktorým ministerstvo vyradilo
CVČ Žirafa zo siete škôl a školských zariadení rozhodla tak, že
mesto Žilina a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
postupovalo v súlade so zákonom.
Radakcia
Obecné noviny • 13. august 2013
inzercia 7
8 legislatíva
13. august 2013 • Obecné noviny
Rada ZMOS k návrhu legislatívneho
zámeru zákona o odpadoch
Rada ZMOS na svojom zasadaní 1. a 2. júla na Štrbskom Plese bola informovaná o stave prípravy legislatívneho
zámeru zákona o odpadoch a prijala k nemu stanovisko uplatnené v medzirezortnom pripomienkovom konaní
a na zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady SR 26. 6. 2013. Materiály vypracoval Stanislav Doktor, špecialista
sekcie miestneho rozvoja a predložila ich Viera Krakovská, podpredsedníčka ZMOS.
Informácia o stave prípravy
návrhu legislatívneho zámeru
zákona o odpadoch
Cieľom legislatívneho zámeru zákona o odpadoch je vypracovanie a následne prijatie nového zákona o odpadoch, ktorý vytvorí štandardné podmienky (z pohľadu rozvinutých
krajín Európskej únie) pre uskutočňovanie
zmien v prostredí, umožňujúce rozvoj a realizáciu aktivít v odpadovom hospodárstve a
súčasne podmienky pre právnu istotu, porovnateľnú s podmienkami v ostatných členských
štátoch Európskej únie. Naďalej však bude zachované pravidlo, že zákon o odpadoch bude
predstavovať všeobecný právny predpis v odpadovom hospodárstve, ktorý bude upravovať
nakladanie s odpadmi s tým, že niektoré prúdy
odpadov budú upravené podrobnejšie, pričom
obaly a odpady z obalov aj naďalej budú upravené v osobitnom právnom predpise.
Cieľom nového zákona o odpadoch bude
zníženie množstva odpadov, ktoré sa zneškodňujú skládkovaním, podrobnejšie upraviť
a zamerať sa na predchádzanie vzniku odpadu, snažiť sa minimalizovať negatívne vplyvy
vzniku a nakladania s odpadom na životné
prostredie a zdravie ľudí, zaviesť a uplatňovať
rozšírenú zodpovednosť výrobcov a dovozcov
štandardným spôsobom obvyklým v iných
členských štátoch Európskej únie a zároveň ju
preniesť aj na komunálnu úroveň. Návrh legislatívneho zámeru obsahuje tri
rozhodujúce zmeny oproti súčasnému stavu
v oblasti odpadového hospodárstva.
1. Najväčšou zmenou je návrh na zrušenie
Recyklačného fondu a z toho vyplývajúce zrušenie povinnosti výrobcov a dovozcov platiť
relevantný príspevok. Celý systém zabezpečenia povinnosti výrobcov a dovozcov bude zabezpečovaný priamym uplatňovaním princípu
rozšírenej zodpovednosti výrobcov a dovozcov
priamo, resp., prostredníctvom kolektívnych
organizácii.
2. Druhá zmena sa priamo týka vzniku a
fungovania kolektívnych organizácií. Bude
zavedená povinnosť autorizácie týchto organizácii, pričom autorizáciu bude vykonávať Ministerstvo životného prostredia SR. Cieľom je
najmä sprehľadniť činnosť týchto organizácii.
3. Treťou výraznou zmenou je plánované
zavedenia zákazu výkupu odpadu z farebných kovov a iného kovového odpadu od
fyzických osôb – nepodnikateľov a zákazu
skládkovať tie zložky komunálneho odpadu,
pre ktoré je obec povinná zaviesť triedený zber
komunálnych odpadov, t. j. vytriedené zložky
papier, plasty, sklo a kovy.
Združenie miest a obcí Slovenska uplatnilo v rámci medzirezortného pripomienkového konania 9 zásadných pripomienok. Na
rozporovom konaní, ktoré sa uskutočnilo 6.
júna 2013. bola väčšina rozporov odstránená.
Napriek uskutočnenému rozporovému konaniu však pretrváva rozpor pri otázke opusteného odpadu (viď. pripomienka IV. K časti
2.8 „Povinnosti právnických osôb a fyzických
osôb“). Zároveň sme toho názoru, že okrem
opusteného odpadu zostala nedoriešená aj
otázka týkajúca sa problematiky opotrebovaných pneumatík (viď. pripomienka III. K časti
2.7. „Nakladanie s komunálnymi odpadmi“).
V uvedenej pripomienke zásadne nesúhlasíme
s tým, aby sa na opotrebované pneumatiky
nevzťahovala rozšírená zodpovednosť dovozcov a výrobcov. Požadujeme, aby sa rozšírená
zodpovednosť výrobcov a dovozcov vzťahovala aj na tento druh odpadu, t. j. aj na opustené pneumatiky. Uvedená pripomienka ZMOS
nebola taktiež akceptovaná. V návrhu legislatívneho zámeru zákona o odpadoch, ktorý bol
predložený na rokovanie HSR SR 24. 6. 2013,
zostalo predmetné ustanovene pojednávajúce
o opotrebovaných pneumatikách nezmenené.
Dňa 24. 6. 2013 bol legislatívny zámer zákona o odpadoch predložený na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady SR (HSR SR).
Stanovisko ZMOS k
návrhu legislatívneho zámeru
zákona o odpadoch
(pripomienky uplatnené v rámci medzirezortného pripomienkového konania)
A) K návrhu ako celku:
1. Žiadame legislatívny zámer doplniť o najpodstatnejšiu časť – návrh modelu odpadového hospodárstva s popisom základných práv
a povinností účastníkov systému, určením
zodpovednostných a kontrolných vzťahov
medzi nimi. Navrhovaný legislatívny zámer
zákona o odpadoch pre neexistenciu modelu
funkčných vzťahov jednotlivých prvkov systému s určením ich miesta a pôsobnosti nedáva garanciu odstránenia systémových porúch
súčasného systému odpadového hospodárstva
(ďalej OH), pre ktorý je nevyhnutné vytvoriť
novýzákon. Návrh nového modelu systému
odpadového hospodárstva by mal byť doplnený o základné princípy jeho fungovania
– okrem základného princípu „Znečisťovateľ
platí!“ je dôležité zadefinovať mieru trhových
regulácií, regulačné mechanizmy, vlastnícke
vzťahy k odpadom, mieru univerzálnosti prístupu k jednotlivým prúdom odpadov. Tieto
princípy by potom určili kvalitu funkčných
vzťahov medzi jednotlivými prvkami systému,
spätné väzby a regulačné mechanizmy.
Túto pripomienku považuje ZMOS za zásadnú.
2. Program odpadového hospodárstva
(POH) obce je plánovací dokument, v ktorom by mala obec stanoviť rozvoj odpadového
hospodárstva na stanovené obdobie v súlade s
cieľmi ustanovenými v POH kraja. Návrh zákona stanovuje, aby POH vypracovávali obce s
počtom obyvateľov nad 5000. Pre obce do 5000
obyvateľov je potrebné ponechať vypracovanie
POH na dobrovoľnej báze. Koncepčným riešením by bolo, keby POH nadväzovalo na doposiaľ platné VZN a kontinuálne nadväzovalo
na realizované investície v oblasti nakladania
s odpadom a bolo vypracovávané združeniami (zoskupeniami) obcí minimálne nad 5000
obyvateľov, keďže to by koncepčne a regionálne
riešilo systémy nakladania s odpadmi a zároveň korešpondovalo s cieľom uvedeným v časti
2.7 - Komunálne odpady, kde je uvedené „Zákon bude podporovať združovanie obcí za účelom efektívnejšieho a ľahšieho plnenia úloh v
odpadovom hospodárstve, vrátane budovania
spoločných zberných dvorov“.
Túto pripomienku považuje ZMOS za
obyčajnú.
3. Upozorňujeme na skutočnosť, že triedený
zber komunálnych odpadov (sklo, papier, plas-
ty a kovy) nie je len o obaloch, a tak je namieste otázka, či kolektívne organizácie pre obaly
budú financovať nakladanie s celým objemom
vytriedených zložiek, a ak len podiel obalov,
tak kto bude zodpovedný za zvyšok (napr. zrkadlá, porcelán).
Túto pripomienku považuje ZMOS za zásadnú.
4. Pri zákaze výkupu odpadu z farebných
kovov a iného kovového odpadu od fyzických
osôb bude potrebné premyslieť zapojenie predmetného systému nakladania s odpadmi do
navrhovaného systému hlavne v obciach. Dôraz bude treba klásť na bezpečnosť, zamedzenie páchaniu trestnej činnosti a zamedzenie
daňovým únikom.
Túto pripomienku považuje ZMOS za
obyčajnú.
B) K jednotlivým častiam:
I. K časti 2.4. „Recyklačný fond a nový systém
zodpovednosti za triedený zber ustanovených
zložiek komunálneho odpadu“:
1. Recyklačný fond nemôže byť zrušený bez
adekvátnej náhrady vo vzťahu k mestám
a obciam. Pred definitívnym rozhodnutím
o prípadnom zrušení Recyklačného fondu
musí byť stanovené najmä:
a) kto preberie povinnosť obligatórneho príspevku podľa § 64 a § 63 súčasného zákona
č. 223/2001 Z. z. o odpadoch;
b) mechanizmus jeho zrušenia a prechod kompetencií;
c) kedy budú zastavené platby (termín účinnosti zákona);
d) zadefinovanie základných časových fáz prechodného obdobia;
e) účely čerpania prostriedkov a subjekty, ktoré
budú oprávnené čerpať prostriedky v jednotlivých fázach prechodného obdobia až
do jeho zrušenia;
Túto pripomienku považuje ZMOS za zásadnú.
II. K časti 2.6 „Podmienky udelenia autorizácie kolektívnym organizáciám“:
1. Podmienky na udelenie autorizácie kolektívnej organizácii musia vychádzať z jednotného princípu. Preto nie je možné súhlasiť
s navrhovanou dvojkoľajnosťou – princíp fyzickej zodpovednosti (elektroodpady, odpady
z batérií a akumulátorov) a princíp finančnej
zodpovednosti (ostatné prúdy odpadov). Fyzickú a finančnú zodpovednosť nie je možné
pri zavedení princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov oddeľovať.
Legislatívny zámer ráta so zákonnou reguláciou zisku kolektívnych organizácií.
Zisk kolektívnej organizácie je výsledkom trhových vzťahov a obchodných aktivít, za účelom ktorých bola kolektívna organizácia ako
obchodná spoločnosť založená. Kolektívna organizácia je podnikateľský subjekt zastupujúci
povinné osoby (výrobcovia, dovozcovia), ktorý
plní povinnosti na úseku OH za povinné osoby
na zmluvnom základe pri zachovaní zodpovednosti povinných osôb. Namiesto regulácie
zisku je potrebné kontrolovať plnenie povinností výrobcov, ktoré zabezpečuje kolektívna
organizácia.
Územné pokrytie
Otázka územného pokrytia priamo súvisí
s modelom odpadového hospodárstva, ktorý
v zámere absentuje.
Navrhovaným územným pokrytím v prípade odpadov z obalov nie je garantované 100 %
pokrytie celého územia SR. Všetky kolektívne
organizácie musia v danom prúde odpadov
spoločne pokryť 100 % územia. Zabezpečenie územného pokrytia SR prostredníctvom
navrhovanej povinnosti kolektívnych organizácií uzatvoriť zmluvu s každou obcou, ktorá
ich o to požiada, je nesystémovým riešením
a nepochopením princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Pri zavedení princípu
rozšírenej zodpovednosti výrobcov na úrovni
komunálneho odpadu by nemali obce vôbec
uzatvárať zmluvy na takúto činnosť s kolektívnymi organizáciami zastupujúcimi výrobcov a konajúcimi v ich mene, ale by mali plniť
kontrolnú funkciu. Obce nebudú zodpovedať
za nakladanie so separovanými zložkami, ale
len za nakladanie so zmesovým komunálnym
odpadom (fyzicky aj finančne). V rámci výkonu samosprávy v oblasti zabezpečovania verejnoprospešných služieb obcou podľa zákona
o obecnom zriadení, ktorý zahŕňa aj nakladanie s komunálnym odpadom, bude obec kontrolovať plnenie povinností výrobcov v rámci
rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Kontrolné
a sankčné mechanizmy musia byť navrhnuté
ako súčasť nového systému OH.
Povinnosť výrobcov zabezpečiť nakladanie s triedenými zložkami odpadov na celom
území SR, či už individuálne alebo prostredníctvom kolektívneho nakladania s odpadmi
pre daný prúd odpadov, musí byť ustanovené
priamo v zákone o odpadoch a musí byť zabezpečená aj jej praktická realizácia.
Túto pripomienku považuje ZMOS za zásadnú.
2. V nadväznosti na znenie ustanovenia
zostáva nezodpovedaných veľa otázok:
a) Autorizovaná spoločnosť nemôže zabezpečovať celkové nakladanie s odpadom. Čo
mestá a obce, pôvodcovia, zberové spoločnosti, v ktorých majú mestá a obce podiely?
b) Nie je vyriešené, ako sa bude postupovať v
prípade, ak mestá a obce, zberové spoločnosti majú otvorené úvery na zabezpečovanie systému nakladania s odpadom. Ako sa
bude postupovať v prípade predfinancovávania kontokorentného financovania, alebo
doposiaľ vynaložených investícií do systému
odpadového hospodárstva?
c) Kolektívna organizácia môže byť založená
iba povinnými osobami? Čo má motivovať‘
povinnú osobu, aby obciam a mestám začala
platiť viac ako v súčasnosti? Povinné osoby
ako akcionári kolektívnej organizácie, na
ktorej riadenie majú vplyv cez valné zhromaždenie spoločnosti, majú prvoradý záujem minimalizovať‘ svoje výdavky.
d) V nadväznosti na znenie ustanovenia zostáva nezodpovedaných množstvo otázok vzťahu ku kolektívnym organizáciám:
- Nesmie byť kolektívna organizácia prepojená
na samosprávu majetkovo, alebo personálne?
- Preberie aj zodpovednosť za nakladanie so
všetkými odpadmi? Dofinancuje neefektívne činnosti OH?
- Ako vzbudí iniciatívu v systéme nakladania s
odpadom? Povinnosťou propagácie?
- Bude ustanovené prechodné obdobie na
autorizáciu kolektívnych systémov? Ktoré
legislatíva 9
Obecné noviny • 13. august 2013
prechodné obdobie bude skôr? Na zrušenie
Recyklačného fondu, či na autorizáciu kolektívnych systémov?
Túto pripomienku považuje ZMOS za zásadnú.
III. K časti 2.7 „Nakladanie s komunálnymi odpadmi“:
1. Povinnosť kolektívnych organizácií uzatvárať zmluvu s každou obcou je nesystémovým riešením.
Povinnosť zabezpečiť zber vyseparovaných
zložiek komunálneho odpadu a ďalšie nakladanie s nimi na celom území SR (100 % pokrytie) musí byť zabezpečená zákonom. Kontrolné
a sankčné nástroje by mali mať k dispozícii
obec a štát (napr. navrhovaná regulácia kolektívnych organizácií prostredníctvom autorizácie). Obec by mala umožniť výrobcom (KO)
na svojom území nakladanie s KO.
Opotrebované pneumatiky
Z návrhu nie je zrejmé, prečo je potrebné
zaviesť registráciu pre pneumatiky, keďže nejde
po vyradení o nebezpečný odpad.
Nie je opodstatnené, aby sa s opotrebovanými pneumatikami nakladalo odlišne, ako
s inými prúdmi odpadov. V prípade, že občan
vyseparuje a umiestni opotrebovanú pneumatiku na určené miesto, musí byť s ňou naložené
na náklady dovozcov a výrobcov rovnako, ako
je to u iných prúdov odpadov.
Túto pripomienku považuje ZMOS za zásadnú.
2. V nadväznosti na znenie ustanovenia zostávajú nezodpovedané ďalšie otázky:
a) Z návrhu vyplýva, že výrobcovia výrobkov,
povinné osoby budú mať možnosť‘ určovať,
kto bude nakladanie s odpadom zabezpečovať, kam pôjdu vytriedené zložky a zrejme aj
určovať cenu?
b) Obec bude povinná uzatvoriť zmluvu s autorizovanou kolektívnou organizáciou aj v
prípade, že je pre ňu zjavne nevýhodná? Kto
bude navrhovať predmetné zmluvy (ministerstvo, autorizovaná spol., obec)?
c) V prípade biologicky rozložiteľných komunálnych odpadoch (BRKO) zostane zodpovednosť, aj finančná, iba na obciach? Čo
s BRKO, ktoré sa v kategórii odpadov nenachádza v skupine 20....? Upozorňujeme aj na
existujúcu dvojkoľajnosť zaradenia BRKO,
a to v skupine 20 ako komunálny odpad a zároveň v zákone o veterinárnej starostlivosti
ako katalógové číslo 17. Uvedené je potrebné
zosúladiť.
Túto pripomienku považuje ZMOS za zásadnú.
IV. K časti 2.8 „Povinnosti právnických
osôb a fyzických osôb“:
Ako nedostatočné a nesystémové je riešenie opustených odpadov, keďže len opätovné
pridanie právomoci Policajnému zboru stav
nezmení. Predmetný problém je potrebné riešiť modernejším a nekompromisnejším spôsobom. Je potrebné, ak sa nezistí osoba zodpovedná za umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti
v rozpore s týmto zákonom, ak ide o komunálne odpady a drobný stavebný odpad, preniesť
zodpovednosť a povinnosť odstránenia takého
odpadu z obce na každú FO a PO, ktorá má
vlastnícke právo k pozemku, alebo je jeho nájomcom či užívateľom a na ktorom sa takýto
opustený odpad vyskytne. V opustenom odpade sa nachádzajú aj zložky vhodné na separáciu (plasty, sklo, obaly, kovové obaly a pod.) a je
potrebné, aby likvidáciu týchto zložiek odpadu
zabezpečovali povinné osoby podobne ako je
to pri elektro odpadoch. Postup, keď sa komunálny odpad, definovaný v zákone č. 223/2001
Z. z dostane úmyselne na pozemok FO alebo
PO bez jej vedomia a následné odpratanie na
náklady obce sa dostáva do rozporu s ustanovením čl. 19 ods. 3 Ústavy SR, v zmysle ktorého
vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných, alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon
vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské
zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné
prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
Výhrada vlastníctva nesmie v tomto prípade
brániť zavedeniu objektívnej zodpovednosti
vlastníka, prípadne prenajímateľa nehnuteľnosti za odpad nachádzajúci sa na jeho alebo
prenajatom pozemku. Zavedením objektívnej
zodpovednosti by vlastník/prenajímateľ nebol
ukrátený o regresný nárok voči tomu, kto odpad na pozemok vyviezol. Nie je možné, aby
z vlastníckeho práva plynuli vlastníkovi len
výhody. Zavedenie objektívnej zodpovednosti
by však nemalo byť absolútne a prichádzať do
úvahy okamžite, ale až po procese skúmania
a zisťovania pôvodcu odpadu tak, ako určuje súčasne platný zákon č. 223/2001 Z. z. Iba
v prípade, ak by využitím všetkých zákonných
prostriedkov nedošlo k zisteniu pôvodcu odpadu, bolo by možné preniesť zodpovednosť
na vlastníka/prenajímateľa nehnuteľnosti. Druhou možnosťou by bolo odstránenie odpadu
obcou za poplatok, ktorý by uhradil vlastník/
prenajímateľ nehnuteľnosti (osoba, ktorá má
z užívania nehnuteľnosti majetkový prospech).
V obidvoch prípadoch by nemalo dochádzať
k strate regresného nároku po prípadnom zistení pôvodcu odpadu.
Túto pripomienku považuje ZMOS za zásadnú.
V. K časti 2.9 Zákazy
V súčasnej dobe spaľovne už nie sú BAT
technológiami v oblasti efektívneho zhodnocovania a nakladania s odpadmi. V dikcii návrhu
sa taxatívne vymedzuje využitie spaľovní, ako
jedinej dostupnej technológie na zneškodňovanie odpadov zo zdravotníckej starostlivosti.
Spaľovňa ani zďaleka z hľadiska dostupných
moderných technológií nespĺňa parametre zariadení na termický rozklad odpadu.
Preto je potrebné z návrhu vypustiť vetu: „...
do spaľovne, ktorá je jediným možným koncovým zariadením na tento prúd odpadu.“ A vypustiť a zmeniť dikciu odseku „zneškodňovať
odpady zo zdravotníckej starostlivosti inak ako
spaľovaním“.
Túto pripomienku považuje ZMOS za zásadnú.
Zápisnica z rozporového konania
na úrovni štátneho tajomníka
konaného 6. júna 2013
O pripomienkach, ktoré MŽP SR neakceptuje
alebo ktoré neboli doriešené, sa rokujúce strany dohodli nasledovne:
1. Fyzická a finančná zodpovednosť výrobcov:
MŽP SR doplní do legislatívneho zámeru zákona o odpadoch, že v rámci rozšírenej
zodpovednosti bude výrobca/dovozca alebo
v ich mene kolektívna organizácia podľa jednotlivých typov odpadov. MŽP SR upraví individuálne a kolektívne plnenie povinností na
rovnocennej báze. Zmluvy budú uzatvárané
medzi obcou a kolektívnou organizáciou, prípadne za účasti zberovej spoločnosti, pričom
náklady obce za separovanie odpadu musia byť
v zmluve zohľadnené.
Záver: Rozpor odstránený.
2. Obce by nemali mať uzatvorenú zmluvu
s kolektívnymi organizáciami:
Diskusia prebehla k bodu 1.
Záver: Rozpor odstránený.
3. Otázky ohľadom Recyklačného fondu:
MŽP SR a ZMOS sa dohodli, že v legislatívnom zámere sa v bode 2.8 v tretej vete doplní:
“V návrhu zákona sa upraví režim vyčerpania
zvyšných finančných prostriedkov z Recyklačného fondu…. V návrhu zákona bude upravené aj na koho prechádzajú pohľadávky z Recyklačného fondu.!
Záver: Rozpor odstránený.
4. Opustený odpad:
MŽP SR má záujem ponechať v budúcom
návrhu zákona súčasný režim úpravy opusteného odpadu s tým, že po rokovaní s MV SR
bude do zámeru doplnené, či je možné prerokovávať priestupky políciou v blokovom konaní a tiež spôsob súčinnosti Policajného zboru
pri prešetrovaní nezákonného umiestnenia
odpadu a zisťovaní zodpovednej osoby.
Rozpor pretrváva.
5. Zákonná povinnosť na 100%-né územné
pokrytie:
MŽP SR bude hľadať vhodné podmienky na
územné pokrytie s tým, že každá obec bude
zmluvne pokrytá pre “každodenný” odpad len
jednou kolektívnou organizáciou.
Záver: Rozpor odstránený.
Záver: Rozpor k bodu 4 pretrváva.
V nadväznosti na vyššie uvedený záznam
z rozporového konania je potrebné uviesť,
že sme požiadali o doplnenie predmetného
záznamu v zmysle nasledovného:
Sme toho názoru, že okrem opusteného odpadu zostala nedoriešená aj otázka týkajúca sa
problematiky opotrebovaných pneumatík, viď
Zásadná pripomienka III. K časti 2.7. „Nakladanie s komunálnymi odpadmi“, ktorá
znie:
„III. K časti 2.7 „Nakladanie s komunálnymi odpadmi“:
1. Povinnosť kolektívnych organizácií uzatvárať zmluvu s každou obcou je nesystémovým riešením.
Povinnosť zabezpečiť zber vyseparovaných
zložiek komunálneho odpadu a ďalšie nakladanie s nimi na celom území SR (100%-né pokrytie) musí byť zabezpečená zákonom. Kontrolné
a sankčné nástroje by mali mať k dispozícii
obec a štát (napr. navrhovaná regulácia kolektívnych organizácií prostredníctvom autorizácie). Obec by mala umožniť výrobcom (KO)
na svojom území nakladanie s KO.
Opotrebované pneumatiky Z návrhu nie je zrejmé, prečo je potrebné
zaviesť registráciu pre pneumatiky, keďže nejde
po vyradení o nebezpečný odpad.
Nie je opodstatnené, aby sa s opotrebovanými pneumatikami nakladalo odlišne,
ako s inými prúdmi odpadov. V prípade,
že občan vyseparuje a umiestni opotrebovanú pneumatiku na určené miesto, musí
byť s ňou naložené na náklady dovozcov a
výrobcov rovnako, ako je to u iných prúdov
odpadov.
Túto pripomienku považuje ZMOS za zásadnú.
V uvedenej pripomienke zásadne nesúhlasíme s tým, aby sa na opotrebované pneumatiky
nevzťahovala rozšírená zodpovednosť dovozcov a výrobcov. Požadujeme, aby sa rozšírená
zodpovednosť výrobcov a dovozcov vzťahovala aj na tento druh odpadu, t. j. aj na opustené pneumatiky. Uvedená pripomienka ZMOS
nebola taktiež akceptovaná. V návrhu legislatívneho zámeru zákona o odpadoch, ktorý bol
predložený na rokovanie HSR SR 24. 6. 2013,
zostalo predmetné ustanovenie pojednávajúce
o opotrebovaných pneumatikách nezmenené.
Stanovisko ZMOS
k návrhu legislatívneho zámeru
zákona o odpadoch.
(pripomienky uplatnené na zasadnutí HSR SR
24. 6. 2013)
Obyčajné:
1. Je žiaduce legislatívny zámer doplniť
o najpodstatnejšiu časť – návrh modelu odpadového hospodárstva s popisom základných
práv a povinností účastníkov systému, určením zodpovednostných a kontrolných vzťahov
medzi nimi. Navrhovaný legislatívny zámer
zákona o odpadoch pre neexistenciu modelu
funkčných vzťahov jednotlivých prvkov systému s určením ich miesta a pôsobnosti nedáva
garanciu odstránenia systémových porúch súčasného systému OH, pre ktoré je nevyhnutné
vytvoriť zákon nový. Návrh nového modelu
systému odpadového hospodárstva by mal byť
doplnený o základné princípy jeho fungovania
– okrem základného princípu „Znečisťovateľ
platí!“ je dôležité zadefinovať mieru trhových
regulácií, regulačné mechanizmy, vlastnícke
vzťahy k odpadom, mieru univerzálnosti prístupu k jednotlivým prúdom odpadov. Tieto
princípy by potom určili kvalitu funkčných
vzťahov medzi jednotlivými prvkami systému,
spätné väzby a regulačné mechanizmy.
Zásadné:
1. K časti 2.7 „Nakladanie s komunálnymi
odpadmi“:
Nie je opodstatnené, aby sa s opotrebovanými pneumatikami nakladalo odlišne, ako
s inými prúdmi odpadov. V prípade, že občan
vyseparuje a umiestni opotrebovanú pneumatiku na určené miesto, musí byť s ňou naložené
na náklady dovozcov a výrobcov rovnako, ako
je to u iných prúdov odpadov.
Odôvodnenie:
Máme za to, že ustanovenie nebolo upravené
v zmysle našej pripomienky uplatnenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania
a v zmysle záverov z uskutočneného rozporového konania.
2. K časti 2.8 „Povinnosti právnických
osôb a fyzických osôb“:
Ako nedostatočné a nesystémové je riešenie opustených odpadov, keďže len opätovné
pridanie právomoci Policajnému zboru stav
nezmení. Predmetný problém je potrebné riešiť modernejším a nekompromisnejším spôsobom. Je potrebné, ak sa nezistí osoba zodpovedná za umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti
v rozpore s týmto zákonom, ak ide o komunálne odpady a drobný stavebný odpad, preniesť
zodpovednosť a povinnosť odstránenia takého
odpadu z obce na každú FO a PO, ktorá má
vlastnícke právo k pozemku, alebo je jeho nájomcom či užívateľom a na ktorom sa takýto
opustený odpad vyskytne. V opustenom odpade sa nachádzajú aj zložky vhodné na separáciu (plasty, sklo, obaly, kovové obaly a pod.) a je
potrebné, aby likvidáciu týchto zložiek odpadu
zabezpečovali povinné osoby podobne ako je
to pri elektro odpadoch. Postup, kde sa komunálny odpad, definovaný v zákone č. 223/2001
Z. z dostane úmyselne na pozemok FO alebo
PO bez jej vedomia a následné odpratanie na
náklady obce, sa dostáva do rozporu s ustanovením čl. 19 ods. 3 Ústavy SR, v zmysle ktorého
vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon
vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské
zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné
prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
Výhrada vlastníctva nesmie v tomto prípade
brániť zavedeniu objektívnej zodpovednosti
vlastníka, prípadne prenajímateľa nehnuteľnosti za odpad nachádzajúci sa na jeho alebo
prenajatom pozemku. Zavedením objektívnej
zodpovednosti by vlastník/prenajímateľ nebol
ukrátený o regresný nárok voči tomu, kto odpad na pozemok vyviezol. Nie je možné, aby
z vlastníckeho práva plynuli vlastníkovi len
výhody. Zavedenie objektívnej zodpovednosti
by však nemalo byť absolútne a prichádzať do
úvahy okamžite, ale až po procese skúmania
a zisťovania pôvodcu odpadu tak, ako určuje súčasne platný zákon č. 223/2001 Z. z. Iba
v prípade, ak by využitím všetkých zákonných
prostriedkov nedošlo k zisteniu pôvodcu odpadu, bolo by možné preniesť zodpovednosť
na vlastníka/prenajímateľa nehnuteľnosti. Druhou možnosťou by bolo odstránenie odpadu
obcou za poplatok, ktorý by uhradil vlastník/
prenajímateľ nehnuteľnosti (osoba, ktorá má
z užívania nehnuteľnosti majetkový prospech).
V obidvoch prípadoch by nemalo dochádzať
k strate regresného nároku po prípadnom zistení pôvodcu odpadu.
Záver:
ZMOS navrhuje, aby HSR SR odporučila predložený návrh legislatívneho zámeru
zákona o odpadoch na ďalšie legislatívne
konanie po akceptovaní a zapracovaní našej pripomienky.
10 samospráva
13. august 2013 • Obecné noviny
Výsledky Hodnotenia samosprávnych
opatrení (HSO) v regiónoch SR
za obdobie 2. štvrťroka 2013
Centrum pre hospodársky rozvoj (CPHR) prináša výsledky projektu Hodnotenie samosprávnych
opatrení (HSO). Ekonomickí analytici, podnikatelia, primátori a starostovia, zástupcovia akademickej
obce, stavovských a mimovládnych organizácií sa vyjadrujú k navrhovaným a realizovaným opatreniam
samosprávnych inštitúcií na úrovni obcí, miest i krajov. Projekt HSO tak prináša názor odbornej
verejnosti na dôležité opatrenia ekonomicko-sociálneho charakteru ovplyvňujúce kvalitu života občanov
v jednotlivých regiónoch Slovenska. Partnerom projektu je Združenie miest a obcí SR, realizovaný je vďaka
podpore spoločností Municipalia, a. s., a ZSE, a. s.
N
ajvyššie oceneným
opatrením za obdobie apríl až jún
2013 sa stalo poskytnutie nevyužívaných obecných pozemkov v
Starej Kremničke (okres Žiar nad
Hronom) miestnym rómskym
rodinám, ktorých členovia sú
nezamestnaní. Obec im ponúkla
pozemky do prenájmu za zvýhodnených podmienok.
Najmenej prínosným opatrením sa stalo konanie starostu v
Kapušianskych Kľačanoch, ktorý
vydal pokyn zablokovať prístup
opozičným poslancom k obecnému rozhlasu.
plánujú zorať a vysadiť tam prvé
plodiny.
Komentár
Dané opatrenie, ktoré získalo
v hodnotení najviac bodov, bolo
ocenené najmä preto, že v sebe
kombinuje hneď niekoľko pozitív.
Miestni Rómovia sa budú starať
o doteraz nevyužité obecné pozemky, udržovať ich, pričom si
zároveň vypestujú niečo na jedenie a zároveň si budú udržiavať
pracovné návyky. Určitá výhrada
hodnotiacich smerovala k tomu,
či nebola príliš prekročená miera
pozitívnej diskriminácie, keďže bieli nezamestnaní obyvatelia
obce ponuku na výhodný prená-
k tým, ktorí síce dané opatrenie
schvaľujú a súhlasia s ním, vzniesol však aj výhradu, či nejde o určitú formu diskriminácie zvyšku
občanov, keďže tí určite nedostali
obecné pozemky do prenájmu
bezplatne tak, ako ich rómski spoluobčania.
2. Ostrý Grúň ako prvý zverejnil
účet za služby obce
Ostrý Grúň, ako prvá obec na
Slovensku, pripravil a zverejnil
tzv. pokladničný blok – účet za
služby obce za rok 2012. Ide o
zjednodušený, každému zrozumiteľný, prehľadne usporiadaný
zoznam výdavkov obce za rok,
Poradie opatrení od najlepšie k najhoršie hodnoteným:
(pozitívne opatrenia majú plusový rating – max. +300, negatívne mínusový rating – min. -300)
Popis opatrení
a vybrané komentáre
hodnotiteľov
1. Stará Kremnička poskytla nevyužité obecné pozemky miestnym Rómom
Obecné pozemky, ktoré samospráva obce Stará Kremnička
(okres Žiar nad Hronom) nevyužíva, ponúkla do prenájmu miestnym rómskym rodinám, ktorých
členovia sú nezamestnaní. Pozemky majú slúžiť na vytvorenie
záhrad, pričom občania za ich
prenájom nebudú platiť, uhradia
iba daň z pozemkov.
Ako uviedol starosta obce, cieľom tohto opatrenia je, aby rómske rodiny, v ktorých nikto nepracuje, mali k dispozícii pozemky,
ktoré si svojpomocne upravia a
neskôr si na nich môžu dopestovať plodiny. Ponuku obce už začali využívať prvé rodiny, ktoré si
na pozemkoch začali robiť počiatočné úpravy. Pozemok následne
jom obecných pozemkov nedostali.
Podľa Tatiany Lopušniakovej,
analytičky Amrop Slovakia, Bratislava, v slovenských podmienkach
je už dlhodobo najnáročnejšie realizovať opatrenia súvisiace s rómskou menšinou. Jediný spôsob ako
dosiahnuť úspech je neustále skúšať, angažovať sa a postupne zistiť,
akým smerom sa treba vydať. Jedným z najefektívnejších prístupov
sa ukazuje práve alternatíva poskytnúť Rómom priestor, o ktorý
sa musia starať, zveľaďovať ho a
strážiť svoje vlastné vynaložené
úsilie. Nevyužité pozemky obce
sa vďaka tomuto opatreniu stali
miestom, kde sa bude pracovať,
kde sa budú pestovať plodiny, ktoré nakŕmia nezamestnaných Rómov, ktorí by svoju obživu hľadali
pravdepodobne inými, možno aj
nie celkom legálnymi spôsobmi.
Aj Jiří Životský, starosta obce
Sokolnice z Českej republiky patril
prepočítaných na jedného jej obyvateľa, rozdelených do jednotlivých kapitol.
Zo zverejneného pokladničného bloku sú zrejmé položky, ktoré
zaťažujú obec v najväčšej miere a
aká je ich výška. Okrem iného z
neho vyplýva, že náklady na chod
obce na jeden rok v prepočte na
jedného obyvateľa sú 451 euro,
ako aj to, že obec vynakladá ročne najviac prostriedkov na chod
miestneho úradu (81 €/obyvateľa), školy (65 €) a škôlky (62 €).
Naopak, najmenej prostriedkov
vynakladá na propagáciu a marketing (2 €/obyvateľa). Z dokumentu je tiež zrejmé, že v roku
2012 bola cena za služby obce na
rok a obyvateľa o 103 euro nižšia
ako rok predtým. Rovnako i celkový dlh sa v roku 2012 znížil o 32
euro na 184 eur na obyvateľa.
Komentár
Opatrenie si získalo priazeň respondentov najmä za to, lebo ino-
vatívnym spôsobom, v praktickej
podobe, jednoducho a zrozumiteľne prezentuje náklady obce, čo
pomáha obyvateľom pochopiť ako
vlastne financovanie obce funguje. Myslia si, že každé takéto opatrenie nad rámec zákona pomáha
zvyšovať transparentnosť v oblasti
samosprávneho financovania, a to
aj napriek tomu, že z bloku nie je
jasné, čo sa pod jednotlivými výdavkami presne skrýva.
Aj podľa názoru politológa Ivana Rončáka je vizualizácia verejných rozpočtov cestou, ako
zrozumiteľne priblížiť verejnosti
štruktúru obecných financií, pretože rozpočty sú zložité hrubé
knihy, ktoré odrádzajú ľudí od ich
čítania. Výhradu vzniesol iba k
štruktúre výdavkov.
Pozitívne vnímal opatrenie aj
Juraj Nemec, profesor na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici,
ak by šlo o dodatočnú informáciu k programovému rozpočtu.
Programové rozpočtovanie sa prijalo práve na účely stransparentnenia verejných výdavkov a zatiaľ
v tomto smere skôr nefunguje a
robí sa ako administratívna nutnosť, alebo sa ani nerobí vôbec.
Dôvod vidí v tom, že tak ako sa
zaviedlo v strednej a východnej
Európe, je viac záťažou ako prínosom.
3. Dubovany krotia rýchlych šoférov semaformi
Obec Dubovany (okr. Piešťany)
sa po negatívnych skúsenostiach
z minulosti rozhodla ako prvá na
Slovensku bojovať proti nedodržiavaniu rýchlosti v obci osadením permanentného semaforu
riadeného radarom. Obec sa pre
toto opatrenie rozhodla po tom,
čo tam v minulosti mladík vo vysokej rýchlosti zrazil dve školáčky,
ktoré po nehode zraneniam podľahli.
V obci sú osadené dva semafory, jeden v smere od Veľkých
Kostolian a druhý od Veselého a
pracujú na princípe permanentnej červenej, ktorá sa v prípade,
že prichádzajúce vozidlo dodržiava povolenú rýchlosť, prepne
na zelenú. Naopak, ak zaznamená prekročenie rýchlosti, zostáva
svietiť červená, čím donúti vozidlo zastaviť.
Pôvodne mali byť zariadenia
schopné aj odosielať fotografie áut
prekračujúcich rýchlosť na políciu, ale keďže prídavné zariadenie
pre túto funkcionalitu je drahé a
obec financovala semafory z vlastného rozpočtu, od tohto zámeru
napokon upustila.
Komentár
Opatrenie bolo hodnotené kladne najmä preto, že spôsob, akým
zariadenie funguje, je preventívny, t.j. semafory nie sú aktívne v
momente, keď vodiči prechádzajúcich áut dodržujú predpísanú
rýchlosť. Zariadenie teda nebráni
plynulosti premávky a má vyslovene iba kontrolnú úlohu. Niektorí respondenti ocenili aj výchovný
aspekt nových semaforov, keď za
dodržiavanie predpísanej rýchlosti sú vodiči odmenení plynulou
jazdou po obci.
Opatrenie pozitívne vnímal
aj Róbert Kičina, riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska,
podľa ktorého by sa pravidlá o
maximálnej povolenej rýchlosti
mali dodržiavať, no pravdou je,
že slovenskí vodiči ich spravidla
nedodržiavajú. Mnohé obce v minulých rokoch investovali do meračov rýchlosti, no ich účinok na
správanie sa vodičov je diskutabilný, keďže vodiča pri prekročení
rýchlosti priamo nesankcionujú.
Automatické semafory preto vníma ako účinnejšie riešenie, keďže
pri prekročení rýchlosti prinútia
vodiča zastaviť.
Opatrenie sa pozdávalo aj Jurajovi Feketemu, riaditeľovi Regionálneho poradenského a informačného centra v Dunajskej
Strede. Myslí si, že ide o dobré
riešenie, ktoré má svoje opodstatnenie a ktoré by sa malo zaviesť
aj v iných mestách a obciach. Ponúkol aj zaujímavú myšlienku,
týkajúcu sa financovania takýchto investícií, ktoré by podľa jeho
názoru mohli byť hradené z pokút
uložených šoférom pri prekročení
rýchlosti.
4. V Podolínci zakázali automaty už podľa novej legislatívy
V Podolínci schválili poslanci osobitným nariadením zákaz
hracích automatov v meste. Rozhodli sa tak na základe petície
miestnych obyvateľov. Podolínec
je tak zrejme prvým mestom na
Slovensku, kde nové nariadenie
samospráva 11
Obecné noviny • 13. august 2013
začne platiť.
Poslanci svoje rozhodnutie
odôvodňujú tým, že na automatoch nehrávajú tie skupiny obyvateľstva, ktoré na to majú a tento
hazard vedia udržať v rozumných
medziach, ale práve naopak, väčšinou ľudia bez práce a odkázaní
na sociálne dávky.
V Podolínci platil zákaz automatov už od februára 2012.
V tom čase mali mestá zákonné
možnosti o zákaze rozhodnúť, neskôr však vláda schválila zmenu
legislatívy, ktorá také rozhodnutia zrušila. Preto ak chcú obce aj
naďalej fungovať bez automatov,
potrebujú petíciu s podpismi aspoň 30 percent voličov a k tomu
aj rozhodnutie poslancov o prijatí
nariadenia o zákaze.
Komentár
Hodnotiaci ocenili húževnatosť, s akou Podolínec bojuje proti
gamblerstvu, ako jednej z foriem
zničujúcich závislostí, z ktorej si
už človek nedokáže pomôcť vlastnými silami. Preto oceňujú snahu
komunity prispieť k pozitívnemu
riešeniu tohto negatívneho javu.
Niektorí z hodnotiacich zároveň
poukázali aj na nedostatky súčasnej legislatívnej úpravy tohto
problému.
Priaznivo hodnotila opatrenie
aj Tatiana Lopušniaková, podľa
ktorej uvedené opatrenie nemôže
mať negatíva. Chráni záujmy rodín, občanov, spoločnosti a chýbajúce financie získané z prevádzkovania automatov sa dajú získať aj
iným slušnejším spôsobom. Rozhodujúci je práve sociálny aspekt
závislosti na hracích automatov.
Tej podliehajú práve jedinci, ktorí
sú odkázaní na pomoc štátu. Verí,
že príklad obce Podolínec budú v
dohľadnej dobe nasledovať aj ďalšie slovenské obce.
Ako stopercentne správny počin
označil rozhodnutie obce Bohumil Olach, šéfredaktor Obecných
novín, ktorý upozornil na nedostatok súčasného zákona. Podľa
predchádzajúceho zákona mohlo
hazardné hry zakázať (nepovoliť)
rozhodnutie poslancov obce/mesta, nový zákon hovorí, že rozhodnúť o tom zastupiteľstvo môže, iba
ak to podporí minimálne 30 percent obyvateľov obce. Ale zastupiteľstvo sa môže rozhodnúť výsledky petície aj nepodporiť. Preto je
zákon nedokonalý. Malo by byť
povinnosťou zastupiteľstva rozhodnúť o zákaze hazardných hier,
ak to požaduje petícia, ale malo by
mať aj možnosť rozhodnúť sa pre
tento krok bez petície.
5. Betliar rieši separovanie odpadu bezplatným prenájmom
kompostérov
Riešiť komunálne odpady, separovať a od začiatku roka aj likvidovať biologicky rozložiteľný
odpad je zákonnou povinnosťou
slovenských samospráv. Biologicky rozložiteľný odpad riešia mestá a obce poväčšine zakladaním
mestských či obecných kompostovísk. V Betliari sa však rozhodli
ísť cestou individuálneho kompostovania. Obec sa tak rozhodla
aj z finančných dôvodov, keďže jej
odpadnú náklady na zriadenie a
prevádzku centrálneho kompos-
toviska. Okrem toho však chce aj
vychovávať ľudí k zodpovednému
prístupu k odpadom.
Kompostéry dala obec ľuďom
do bezplatného nájmu. V prípade
poškodenia či straty však zaplatia
plnú cenu za jednu nádobu. Kompostéry v Betliari sú zhotovené z
umelohmotných dosák zmiešaných z plastového odpadu pochádzajúceho aj zo samotnej obce.
Zabezpečila ich totiž firma, ktorá
od obce odoberá práve zmiešaný
plastový odpad a sama bude financovať 50 % ceny týchto nádob.
Objem jednej je jeden meter kubický, doložením ďalších dosiek sa
dá zväčšiť až na objem 2,5 kubíka.
Kompostér s jedným kubíkom je
zaplnený za tri roky. Potom sa humus využije v záhrade a nádoba
je nanovo pripravená na uloženie
kompostu.
Komentár
Respondenti väčšinovo vnímali
uvedené opatrenie ako príkladný
spôsob motivácie občanov k likvidácii biologicky rozložiteľného
odpadu. Ľubica Trubíniová, projektová manažérka iniciatívy Bratislava otvorene poukázala na fakt,
že riešenie problematiky odpadov
nadobúda (v závislosti od rapídne ubúdajúcich a o nejaký čas už
úplne vyčerpaných surovín) čoraz
silnejší ďalší rozmer: v skutočnosti sú odpady druhotnými surovinami, ktoré možno ďalej efektívne
využívať. Myslí si, že o relatívne
krátky čas bude tento aspekt doslova existenčným pre ľudskú
spoločnosť. Medzi hlavnými pozitívami opatrenia vidí výchovu
ľudí k udržateľnému nakladaniu
s odpadom, ekonomickú a organizačnú efektívnosť pre obec ako aj
efektívne riešenie odpadov v obci
– aj vo vzťahu k plastovým odpadom, ktoré daná firma odoberá.
Riešenie, pre ktoré sa rozhodli
v Betliari, sa z pohľadu zaťaženia
obyvateľov a obecného rozpočtu
javí ako rozumné aj Dušanovi
Slobodovi, analytikovi Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika v
Bratislave. Viaceré obce a mestá
vybudovali v ostatných rokoch
väčšie či menšie kompostárne,
keďže na ich realizáciu získali
zdroje z eurofondov. Často akoby
sa zabúdalo, že tieto súčasti odpadového hospodárstva nestačí len
vybudovať, je ich nutné následne
i roky prevádzkovať, no to už je
potrebné hradiť len z rozpočtu samosprávy samotnej. A to sa neraz
ukáže ako finančne omnoho náročnejšie, než bola pôvodná predstava, keď „padli obci peniaze z
eurofondového neba“. Nehovoriac
o tom, že osobitný problém je tiež
s koncovkou reguláciami vynúteného kompostovacieho „biznisu“,
keďže obecné bioodpady sa na
„trhu“ ťažko umiestňujú. Nechcú
ich neraz ani farmári, keďže nemajú požadovanú garanciu kvality.
6. V Trnave si otváracie hodiny
určujú už samotné podniky
Liberálnejší prístup pri určovaní času predaja a prevádzky
miestnych podnikov zvolilo mesto
Trnava. Od začiatku mája tu platí
aktualizované VZN, ktoré umožňuje miestnym podnikom zvoliť
si čas prevádzky podľa vlastného uváženia, ak splnia stanovené
podmienky. Mesto si sľubuje od
toho lepšiu ochranu verejného
poriadku, keďže majitelia podnikov už nebudú musieť rôznymi
pololegálnymi spôsobmi VZN
obchádzať.
Všeobecný otvárací čas pohostinských zariadení v meste bol doposiaľ určený medzi 6:00 h a 22:00
h. V prípade, že išlo o prevádzku
v samom centre mesta, prípadne
takú, ktorá nesusedí s obytnými
domami, mohla mať otvorené
do druhej hodiny v noci. Nové
VZN však počíta aj s osobitným
časom prevádzky. Podniky, ktoré
budú chcieť túto možnosť využiť,
musia splniť viaceré podmienky.
O svojich nových otváracích hodinách musia mesto informovať
minimálne päť dní vopred. K žiadosti musia automaticky priložiť
aj doklad preukazujúci, že v prevádzkarni nedochádza k prekročeniu prípustných hodnôt hluku,
infrazvuku a vibrácií v referenčnom časovom intervale pre večer
a noc.
Ak však v priebehu troch mesiacov príde v súvislosti s činnosťou prevádzky k rušeniu nočného
pokoja, porušovaniu verejného
poriadku, poškodzovaniu životného prostredia, k opodstatneným výjazdom mestskej polície a
k prekročeniu prípustných hodnôt hluku či vibrácií, osobitné
prevádzkové hodiny môže radnica zrušiť. Ak sa tak stane, podnik
bude môcť požiadať o obnovenie
vlastných otváracích hodín až po
pol roku, čiže dostane akýsi polročný dištanc.
Komentár
Opatrenie bolo respondentmi
hodnotené pozitívne, pretože viac
slobody v podnikaní pre všetkých
prevádzkovateľov pri stanovení
jasných pravidiel vnímajú ako
správny prístup samosprávy k
podpore podnikania.
Opatrenie ocenil aj Vladimír
Pirošík, advokát a poslanec MsZ
v Banskej Bystrici, podľa ktorého
ide konečne o prístup, kde sa samospráva voči malým podnikateľom neštylizuje do úlohy prísneho
otca, regulujúceho a sankcionujúceho všetkých naokolo, ale k svojim „deťom“ pristupuje s dôverou a vierou v sedliacky rozum.
Pripomína mu to motto jedného
amerického mestečka, kde pred
časom študoval – Offer Options,
Not Obstacles, t.j. ponúkať možnosti, nie prekážky.
Aj podľa Dušana Slobodu ide
o správne a transparentné riešenie, obmedzujúce možnosti
korupčného rozhodovania na
úrovni samosprávy a pripúšťanie
rôznych subjektívnych výnimiek.
Ak sa prevádzkovateľ dopustí porušenia pravidiel a noriem, má za
to pykať následne, nie už vopred
podľa zvráteného „preventívneho princípu“. Považuje preto za
správne, ak si predajný a prevádzkový čas určujú slobodne samotní
podnikatelia, pričom nariadenie
im stanovuje povinnosť informovať samosprávu o predajnom
a prevádzkovom čase a splniť určité podmienky (napr. protokol o
meraní hluku), ktoré by mali byť
jednoznačne definované v nariadení. Samospráva by nemala mať
možnosť subjektívne posudzovať
jednotlivé prevádzkové časy.
7. V bratislavskom Starom Meste
inšpektori kontrolujú majiteľov
psov pomocou aplikácie
Inšpektori verejného poriadku
v bratislavskom Starom Meste už
môžu skontrolovať majiteľov psov
aj elektronicky. Samospráva im
totiž nainštalovala do mobilných
telefónov aplikáciu, pomocou
ktorej môžu rýchlo zistiť, či majiteľ svojho psa zaregistroval na
miestnom úrade a či zaň zaplatil
daň. Radnica sa tak snaží predísť
situáciám, keď falošní inšpektori
žiadajú od psíčkarov občianske
preukazy a vymáhajú pokutu.
Inšpektorom tak teraz stačí, aby
do aplikácie zadali evidenčné číslo známky psa a získajú okamžite
všetky potrebné informácie. Aplikácia inšpektorom pomôže aj v
prípadoch, ak nájdu zatúlaného
psa, ktorý má staromestskú známku. Okamžite sa tak môžu spojiť s
majiteľom a psíka mu odovzdať.
Ak sa držiteľ psa pri kontrole nepreukáže evidenčnou známkou
psa, znamená to, že psa nemá
zaevidovaného a jeho nekonanie
bude posudzované ako priestupok. Majiteľ psa tak môže dostať
pokutu do výšky 165 eur.
Komentár
Opatrenie ohodnotili respondenti prevažne pozitívne, pretože
možnosť elektronickej kontroly
registrácie psov a úhrady dane
vnímajú ako vítanú formu a vhodnú pomôcku pre inšpektorov verejného poriadku.
Jozef Čavojec, redaktora denníka SME vidí výhody využívania
aplikácie, najmä pre neobmedzený
čas kontroly. V minulosti kontrola
mala zmysel iba v pracovnom čase
miestneho úradu, lebo kontrolór
musel volať úradníčke, či pes má
známku. Teraz to zistí kedykoľvek.
Miestny úrad má navyše možnosť
sledovať kontrolórov cez GPS.
Opačný názor vyjadril Dušan
Sloboda, ktorý daň za psa považuje za absolútny nezmysel, hlúpu
a neodôvodnene vyrubovanú daň,
ktorej výnos je v prípade našich
samospráv z pohľadu ich celkových ročných daňových príjmov
zanedbateľný, nehovoriac o tom,
že administrácia tejto dane a kontrola spätá s jej platením zhltne
významnú časť tohto mizivého
výnosu.
8. Košická mestská časť Západ
kupovala dôchodcom alkohol
Medzi občerstvením, ktoré vlani
kupovala košická mestská časť Západ pre miestne kluby dôchodcov
pri príležitostí rôznych akcií bol
aj alkohol. Zistila to miestna kontrolórka pri kontrole výdavkov na
reprezentačné a propagačné účely,
ktorú vykonala na podnet poslancov. Od vlaňajšieho februára do
decembra nakúpila MČ Západ,
okrem občerstvenia a kvetov, aj
159,7 litra alkoholických nápojov
- 7,3 litra destilátov a 127,4 litra
vína. Na akcie pre dva seniorské
kluby sa nakúpil tovar za približne 1 600 eur.
Starosta mestskej časti nevidí
na pohostení pre dôchodcov nič
zlé. Podľa neho nešlo o prehnané
množstvo nakúpeného alkoholu.
Odhaduje, že po prepočítaní účasti vychádza na jedného dôchodcu
zhruba jedno deci alkoholu.
Výsledky kontroly niektorých
poslancov prekvapili, ale aj pobúrili. Tvrdia, že v situácii, keď
MČ nemá na parkoviská, cesty a
chodníky sú v zlom stave, nalievať
alkohol dôchodcom je z princípu
neprípustné.
Komentár
Opatrenie bolo vnímané hodnotiacimi mierne negatívne najmä preto, lebo kúpa alkoholu
z verejných peňazí vyznieva naozaj nerozumne, keďže ide o drogu,
aj keď spoločnosťou tolerovanú.
Na druhej strane si ale väčšia časť
hodnotiteľov nemyslí, že zakúpené množstvo alkoholu bolo neprimerane vysoké, v slovenských reáliách to skôr vnímajú ako snahu
o kupovanie priazne určitej voličskej skupiny.
Za farizejskú označil kritiku
deci vína na osobu aj Vladimír
Pirošík, podľa ktorého je tento
výdavok z pohľadu rozpočtu zanedbateľný, nevraviac, že aj podľa vedeckého konsenzu je mierne
a kultivované pitie neškodné a
podporuje družnosť. Z pohľadu
morálneho je však čaša koňaku
presne na úrovni kytice, dezertu,
či inej „pozornosti“ samosprávy:
je to kupovanie si (časti) voličov.
Ak je na MČ Západ neprípustný
alkohol, neprípustná by mala byť,
bez výnimky, aj akákoľvek iná pozornosť.
Aj podľa Bohumila Olacha
poslanci, ktorých poburuje, že
mestská časť hradí dôchodcom
v kluboch aj alkoholické nápoje, zbytočne zveličujú. Neverí, že
sa dôchodcovia za tieto peniaze
opíjajú, pretože sám pozná viac
klubov dôchodcov a nestretol sa
ešte s prípadom, kde by to dôchodcovia s alkoholom „preháňali“. Mestá a obce majú na dôchodcov málo peňazí, preto sa na
svoje akcie a prípadné pohostenie
skladajú aj samotní dôchodcovia, a ani spojenie prostriedkov
obce a dôchodcov nie je žiadna
veľká suma. Je preto presvedčený,
že občerstvenie poslancov na ich
zasadaniach a iných pracovných
podujatiach je oveľa drahšie, ako
to dôchodcovské.
Naopak, Ľubica Trubíniová
dané opatrenie vnímala negatívne, pretože mestská časť týmto
spôsobom aktívne propagovala
požívanie drogy - alkoholu vo
verejnosti, čo je podľa jej názoru
nevhodné a spoločensky škodlivé,
vzhľadom na závažnosť následkov
jej požívania. Myslí si, že s ohľadom na celkovú situáciu v spoločnosti (o. i. vysokú mieru korupcie
a nízku mieru dôvery verejnosti
voči verejným funkcionárom a v
ich korektné vykonávanie zverených funkcií) takéto nákupy vyvolávajú oprávnené podozrenie
z nečestných praktík a nehospodárneho využívania verejných
prostriedkov.
9. Starosta v Kapušianskych Kľačanoch zablokoval opozičným
poslancom prístup k obecnému
12 samospráva
rozhlasu
Zlé vzťahy medzi starostom
obce Kapušianske Kľačany a opozičnými poslancami vyvrcholili
do absurdných rozmerov, keď
starosta vydal pokyn zablokovať
im prístup k obecnému rozhlasu.
Poslanci chceli jeho prostredníctvom oznámiť obyvateľom obce
konanie verejného zhromaždenia. Po príchode na úrad požiadali poslanci zamestnankyne
miestneho úradu, ktoré rozhlas
obsluhujú, aby v ňom prečítali pozvánku na verejné zhromaždenie,
čo však ony odmietli s odôvodnením, že to majú zakázané od
starostu. Poslanci na to reagovali
ponukou, že zverejnenie oznamu
zaplatia, avšak ich ponuka takisto nebola prijatá, o čom následne
spísali zápis. Ten ale zamestnankyne odmietli podpísať.
Podľa poslancov išlo o prejav
arogancie moci a zásah do výkonu ich funkcie. Na otázku médií,
prečo nemohli poslanci zverejniť
oznam v obecnom rozhlase, starosta nereagoval. Piati poslanci
majú so súčasným starostom dlhodobo napäté vzťahy. Jedným z
mnohých dôkazov je aj súčasné
rozpočtové provizórium obce.
Komentár
Uvedené opatrenie bolo hodnotiacimi vnímané najnegatívnejšie
najmä preto, lebo ho vnímajú ako
ukážkový príklad zneužitia moci,
ktorý okrem etických porušení
vykazuje aj znaky možného porušenia zákona (zneužitie právomoci verejného činiteľa). Obecné
komunikačné prostriedky nie sú
súkromným majetkom starostu,
ktorý by si mal uvedomiť, že aj
opoziční poslanci majú rovnaký mandát z volieb ako má on,
a teda aj právo informovať občanov o svojich aktivitách.
Podľa názoru Daniela Klimovského, odborného asistenta
na Ekonomickej fakulte Technickej univerzity v Košiciach, starosta, ako priamo volený výkonný
orgán obce, je v prvom rade za
svoje aktivity zodpovedný voči
obyvateľom príslušnej obce, a to
bez ohľadu na to, či patria k jeho
podporovateľom alebo nie. V
tomto kontexte je počínanie starostu odsúdeniahodné, pretože
právo na informácie o všetkom
podstatnom, čo sa deje v danej
obci, patrí k základným právam
jej obyvateľov. Predpokladá, že
k zhromaždeniu obyvateľov tejto malej obce (alebo aspoň časti
jej obyvateľov) tak či tak dôjde,
pretože obecný rozhlas nie je ani
zďaleka jediným komunikačným
kanálom. Samotné počínanie starostu preto v konečnom dôsledku
môže zhoršiť už aj tak napätú situáciu. A to nie je dobré ani pre
jednu zo zúčastnených strán.
S postupom starostu vyslovil
nesúhlas aj Antonín Eliáš, šéfredaktor časopisu OBEC a finance z
Českej republiky, podľa ktorého
nebol v súlade s princípom verejného prístupu k informáciám.
Zároveň poukázal na zaujímavý
fakt, ako sa táto problematika
rieši v Českej republike, kde sa
pripravuje novelizácia zákona,
v ktorom sa dokonca navrhuje
povinnosť dať opozícii priestor
v médiách, vydávaných samosprávou.
Retrospektíva
Pohľad späť na vybrané opatrenie, hodnotené v tomto projekte v
minulosti (rubrika sa opätovne nehodnotí)
Turzovka produkuje menej odpadu vďaka osobitnému zberu
13. august 2013 • Obecné noviny
šatstva a obuvi
V Turzovke boli umiestnené
špeciálne kontajnery na zber šatstva a obuvi, aby sa minimalizovalo množstvo produkovaného
komunálneho odpadu. Mesto
nadviazalo spoluprácu s firmou
z Poľska, ktorá bezplatne zabezpečila špeciálne kontajnery na zber
šatstva a obuvi a rozmiestnila ich
v centre aj ostatných mestských
častiach Turzovky. V uvedených
kontajneroch sa môžu obyvatelia mesta zbaviť nepotrebného
šatstva, ostatného textilu, obuvi
a dokonca i hračiek. Kontajnery sa pravidelne vyprázdňujú a
po vytriedení ich obsah putuje
prostredníctvom charitatívnych
organizácií ľuďom, ktorí to najviac
potrebujú. Mesto si od uvedeného
opatrenia sľubovalo hlavne úsporu v rozpočte v dôsledku zníženia
množstva vyprodukovaného komunálneho odpadu.
Súčasnosť:
Mesto Turzovka v roku 2012
v projekte úspešne pokračovalo,
keď vyseparovalo v spolupráci
s poľskou spoločnosťou Przedsiębiorstwo Handlowo-Usługowe
Wtorpol celkovo 8,07 t šatstva a
obuvi. Vo finančnom premietnutí
to predstavuje ušetrenú sumu asi
605,- €. Okrem tejto zložky odpadu mesto separovalo ďalších 5 komodít odpadu. V porovnaní z rokom 2011 boli celkové náklady na
zvoz komunálneho odpadu nižšie
o sumu 18 133,- €
Poznámka:
Členovia hodnotiacej komisie
hodnotia opatrenia v rámci tohto
projektu bez nároku na odmenu.
Jednotlivé hodnotenia majú charakter ich osobného postoja a nemusia zodpovedať názorovej línii
CPHR alebo organizácie, v ktorej
hodnotitelia pôsobia.
Členovia hodnotiacej komisie,
ktorí hodnotili opatrenia monitorované v 2. štvrťroku 2013:
Jozef Čavojec,
redaktor denníka SME, Bratislava
Antonín Eliáš,
šéfredaktor časopisu OBEC a finance, Praha, Česká republika
Juraj Fekete, Peter Dóka,
Regionálne poradenské a informačné centrum, Dunajská Streda
Róbert Kičina,
riaditeľ, Podnikateľská aliancia
Slovenska, Bratislava
Daniel Klimovský,
odborný asistent, Ekonomická
fakulta, Technická univerzita, Košice
Vojtech Koleják,
lekár, Nemocnica s poliklinikou,
Trstená
Tatiana Lopušniaková,
analytička, Amrop Slovakia, Bra-
tislava
Juraj Nemec,
profesor, Univerzita Mateja Bela,
Banská Bystrica
Bohumil Olach,
šéfredaktor, Obecné noviny, Bratislava
Vladimír Pirošík,
advokát a poslanec MsZ, Banská
Bystrica
Ivan Rončák,
politológ, Ružomberok
Dušan Sloboda,
analytik, Konzervatívny inštitút M.
R. Štefánika, Bratislava
Martin Šuster,
ekonóm, Národná Banka Slovenska, Bratislava
Ľubica Trubíniová,
projektová manažérka, iniciatíva
Bratislava otvorene, Bratislava
Ľuboš Vagač, r
iaditeľ, Centrum pre hospodársky
rozvoj, Bratislava
Jiří Životský,
starosta, Sokolnice, Česká republika.
Intenda podporila najlepšie nápady
Nadácia v tomto roku podporila najlepšie nápady mladých ľudí od Čabín až po Bratislavu v troch programoch v objeme 94 700 eur.
Až 50 000 eurami pomohla najlepším nápadom mladých ľudí v
rámci programu Rozvíjame občiansku identitu. Jeho cieľom je prispieť
k rozvoju angažovanej občianskej
spoločnosti na Slovensku prostredníctvom podpory dvoch kľúčových
tém - posilňovania aktívnej účasti
mladých ľudí na občianskom živote
a zvyšovania rešpektu mladých ľudí
k prirodzenej rozmanitosti spoločnosti. Na program sa v roku 2013
vyčlenila suma 50 tisíc eur, pričom
maximálna výška grantu na jeden
projekt je 4500 eur. V tomto programe sme podporili 14 projektov, napríklad Slovenskej debatnej asociácii
s názvom „Od problémov k debate“,
či prievidzské aktivity „Pochop minulosť a uchop budúcnosť.“
V programe Podporujeme súčasné umenie sme podporili projekty v
celkovej výške 30 000 eur. Tu ide o
podporu ambicióznych umeleckých
projektov, umožnenie verejnej prezentácie najtalentovanejších absolventov štúdia umeleckých smerov
či posilnenie povedomia verejnosti
o súčasnej mladej umeleckej scéne
prostredníctvom prezentačných a
reflexívnych aktivít. V rámci tohto
Dvakrát z nadácie Intenda
programu získalo zelenú 26 nápadov ako „Pyecka Gallery 2013“ v
Košiciach, „21 zmyslov - zatiaľ“ z
Bratislavy či „Neviditeľná Štiavnica
– NEWest MEDIA WORKSHOP
2013“ v Banskej Štiavnici.
Oživujeme verejný priestor je názov programu, v rámci ktorého sme
podporili projekty v celkovej výške
15 000 eur. Program sleduje podporu jedinečných prejavov rôznorodých skupín mladých ľudí vo verejnom priestore, s dopadom na širšie
spoločenstvo. Projekty sa realizujú v
mestách i obciach, so samozrejmým
presahom do virtuálneho priestoru.
Nadácia Intenda v tomto programe
podporila 25 projektov naprieč Slovenskom. V Prešove napríklad išlo o
projekt „Mini ramp session „wheels
of art festival 2013“, v Trnave o Trnavský rínok a v obci Čabiny v medzilaboreckom okrese získal podporu nápad s názvom „Do it yourself!“.
„Nadácia Intenda v rámci týchto
troch programov dostala stovky zaujímavých projektov, avšak mohla
podporiť len tie najlepšie nápady,“
konštatuje Správkyňa nadácie Iveta
Gnjatovičová. Najviac financií išlo
do miest a obcí v Bratislavskom kraji – vo výške 29 441 eur. Granty v
celkovom balíku 18 400 eur smerovali do Nitrianskeho kraja. Projekty
v Banskobystrickom kraji získali
finančnú podporu v celkovom objeme 10 604 eur. Žilinský kraj získal
na projekty mladých ľudí 9250 eur,
Trenčiansky kraj 6409 eur, projekty v Prešovskom kraji 2836 eur, v
Košickom kraji 1450 eur, najmenej získal Trnavský kraj – 395 eur.
Projekty realizované vo viacerých
miestach vnímame ako celoslovenské podujatia, ktoré boli podporené
12 360 eurami.
Ambíciou Nadácie Intenda je
podpora nápadov, ktoré mladým
ľuďom umožňujú aktívne formovať
svoje okolie a získavať zručnosti súvisiace tak s písaním projektov ako
aj ich realizáciou. O atraktívnosti
našich grantových programov svedčí aj neustály nárast projektov, ktoré
nám mladí ľudia predkladajú. Nadácia onedlho uverejní ďalšie grantové
kolo v rámci programu Podporujeme individuality.
Ponúkame strechu nad
hlavou
Nadácia Intenda vyhlasuje výzvu
pre mladých ľudí, ktorí odchádzajú z detských domovov. Jej cieľom
je poskytnutie jednej z kľúčových
istôt človeka – strechy nad hlavou,
ako spôsobu, ktorý uľahčí prechod z
detského domova do samostatného
života.
Nadácia Intenda vytvorila kapacity pre štyroch mladých ľudí, ktorým
poskytne veľmi výhodné ubytovanie
v priestoroch bratislavskej YMCY
počas šiestich mesiacov. Nakoľko ide
o pilotný projekt, predpokladáme,
že pol roka bude postačujúci čas na
to, aby sa niekdajší klienti detských
domovov mohli adaptovať na nový
život a boli úspešní v hľadaní zamestnania a tiež iného, prijateľného
ubytovania.
„Prostredníctvom verejnej výzvy
na našu ponuku môžu reagovať
bývalí klienti detských domovov
zo Slovenska, ktorým sa ukončila
ochranná ústavná výchova. Jednou
z podmienok na pridelenie ubytovania je absolvovanie vysokej školy,
respektíve pretrvávajúce vysoko-
školské štúdium v externej forme.
Ďalším hodnotiacim kritériom je
posúdenie motivačného listu,“ približuje kritériá správkyňa nadácie
Iveta Gnjatovičová.
Sme presvedčení, že títo mladí
ľudia aj napriek nepriazni osudu
dokázali svoju úspešnosť napríklad
tým, že sú vysokoškoláci, čo zároveň
pôsobí motivačne aj na iné deti v
detských domovoch. Práve preto im
ponúkame šancu získať na prechodné obdobie strechu nad hlavou a
uplatniť sa na trhu práce v bratislavskom regióne, kde je v porovnaní s
inými regiónmi vysoká šanca získať
zamestnanie. Nadácia Intenda sa zároveň s touto výzvou obráti na detské domovy a organizácie pôsobiace
„na pol ceste“, od ktorých očakávame spoluprácu pri informovanosti o
ponuke.
Nakoľko ide o pilotný projekt,
nevylučujeme v budúcnosti úpravu
kritérií, prípadne vytvorenie ďalších
ubytovacích kapacít, ktorými dokážeme pomôcť konkrétnym mladým
ľuďom v ich štarte do samostatného
života.
Michal KALIŇÁK,
predseda Správnej rady
Obecné noviny • 13. august 2013
obnova vidieka 13
Slovensko chváli družnosť dediny.
Príklad Mane
Prof. Michal ŠARAFÍN
Slovenské dediny sa môžu pochváliť tým, že ľudia sa v nich vedia stretnúť. Obľúbené sú vyčlenené
priestranstvá, ktoré pozývajú na organizované, ale aj neformálne stretnutia, programy či podujatia.
Tu sa upevňuje a prejavuje puto spolupatričnosti. Venujme týmto priestranstvám zvýšenú pozornosť.
Najväčšou prednosťou dediny, ktorú jej mesto závidí, je
spolunažívanie ľudí. Dedinský
človek pokladá svoju dedinu
za domov, cíti to, každý po svojom, a znie to hrdo. Tradíciou
dediny je tento cit pestovať a
rozvíjať. Tento cit sa pretavil do
zvyklostí, dokonca až do zvykových pravidiel. Zmysel pre
spolunažívanie prekonáva aj
časté susedské nezhody. Dedina
má hlboké korene vzájomného
chápania sa a dorozumenia, na
týchto koreňoch ožíva potreba
prísť medzi svojich. Nielen na
futbal a na zábavu, ale aj len
tak – popočúvať sa, zadívať sa.
Magickým miestom na to je
upravené priestranstvo s pohodlím pre starších, lúčkou pre
najmenších, kruhom na posedenia pre debatujúcich. Dedinskí ľudia, najmä mladá generácia, rôznou mierou vystupujú
zo súkromia svojich domov a
objavujú verejné priestranstvo
ako miesto na vzájomné kontakty. Úlohou samospráv je pre
tento životný štýl dediny vytvárať vhodné podmienky.
Na rozdiel od mesta je dedina komunitou, ktorá vie
odolávať nástrahám ľudského
odcudzovania sa. Aj tam, kde
sa počas týždňa dediny vyľudňujú, aj tam, kde sa večer
zaľudňujú po návrate z práce
v meste. Všetky dediny majú
svoje spoločné voľno, dni osláv
a zábav založených najmä na
zvykoslovných tradíciách. Je to
príležitosť dať prednosť spoločným záujmom pred súkromnými. Dôvodov vyjsť z domu je
čoraz viac, sú to podvečery organizované školou, spolkami,
združeniami. Posedenia pod
holým nebom, pod hviezdami
sú príťažlivé. Naše dediny už
žijú týmto životom, najmä tam,
kde sa miestu stretávania venuje potrebná pozornosť. Len tu
dedina preukáže svoju družnosť a spolupatričnosť, takto
strávený večer zahreje pri srdci
každého.
Požitavie sa stretlo
v Mani
Kultúrny život na vidieku má
svoju regionálnu a miestnu rovinu spoločných podujatí. Sú
dediny, ktoré napríklad zdedili pozíciu centra regionálneho
folklóru, tu sa sústredí a upevňuje súdržnosť ľudovej kultúry
regiónu. Dejiskom Požitavských folklórnych slávností je
Maňa, dedina hrdá na svoje
tradície. Miestne oslavy plnia
regionálne aj lokálne poslanie.
Dedina je raz v roku centrom
Požitavia, počas roka je zasa
miestom kultúrneho života
vlastnej obce. V Mani sa tak
stalo naliehavou úlohou vybudovať zariadenie, ktoré by plnilo univerzálne poslanie.
Tohtoročné folklórne oslavy
v Mani sa uskutočnili v novej
podobe, starosta otvoril nový
amfiteáter a súbory vystúpili na
novom pódiu. To je príležitosť
predstaviť tento nový architektonický objekt, umiestnený v
historickom parku, celému slovenskému vidieku.
Na rozdiel od amfiteátrov
umiestnených mimo vlastnej
dediny tento stoji v jej strede.
Stal sa súčasťou areálu, ktorý
môžeme prirovnať k parkom
kultúry a oddychu známym z
minulosti: areál je súčasťou historického parku, oázy pokoja, v
ktorom sa v isté dni rozozvučia
a rozsvietia spoločenské akcie,
veľké a menšie, zasvätené sviatkom a poznačené víkendom.
Park tohto významu si vyžaduje vyššiu úroveň hygienického
a prevádzkového vybavenia.
Oprávnene to skonštatovali
jeho návštevníci a obdivovatelia. Tohtoročné slávnosti otvorili novú históriu tohto spoločenského podujatia – konalo
sa na pódiu nového objektu a
nové javisko prešlo prvou skúškou. Predstavenie tohto rodiaceho sa areálu je ako odpoveď
na množstvo otázok.
Pozorného návštevníka zaujme osobitý charakter objektu,
ktorý nezodpovedá tradičným
amfiteátrom, lebo je umiestnený v historickom parku. Park je
akoby jeho matkou a amfiteáter
sťaby ležal v jej náručí. Parky aj
v minulosti vytvárali pôsobivú
scenériu kultúrnemu životu
vďaka tomu, že vyvolávajú povznesenú, slávnostnú náladu.
Park sám osebe vyvoláva kultúrny zážitok, vstup do jeho
objatia pripomína vstup do
katedrály s kolonádou a klenbou stromov. Navrhnutý objekt
pripomína oltár tejto katedrály,
vznáša sa v jej duchovnej atmosfére, jeho pódium umocňuje
účinok slova, spevu a tanca.
Pozorný divák si všimne, že je
priehľadný, nevytvára vizuálne bariéry, stojí nenásilne me-
dzi stromami, pôsobí dôstojne a
oslavne. Stojí zato prísť a pôsobivosť tohto účinku si overiť. Objekt
som ako autor nazval Pavilónom
a je funkčne univerzálny. Umožňuje rôzne kultúrne produkcie,
stal sa znakom príťažlivého miesta života dediny. Jeho využitie
bude široké, lebo bude nielen pavilónom hudobným, speváckym,
tanečným, koncertným, ale aj
divadelným, estrádnym, festivalovým. Na jeho doskách slávy sa
zrodia hviezdy regiónu. Pavilón
bude strechou pre sochárske a
fotografické výstavy, možno bude
aj maliarskym ateliérom. Tu sa
budú rodiť a predstavovať talenty
regiónu. Pavilón sa môže stať letnou školou umenia.
Konštrukcia nového objektu
umožňuje vytvárať vlastné scény pre každú akciu. Inscenačné
pozadie steny je demontovateľné, podhľad pódia sa zníži podľa
réžie podujatia. Bude na invencii
a vynaliezavosti scenáristov objekt premeniť na pódium pre komorné a veseloherné inscenácie,
pôsobivá a jednoduchá úprava
umocní umelecký zážitok každej
z nich. Svetelná rampa a podsvietená strecha vyvolávajú v tme
parku nezabudnuteľný vizuálny
zážitok. Počas zimy objekt v svojej jednoduchosti odolá nepriazni počasia, bude však aj skúškou
starostlivosti obce oň.
Areál v Mani ešte nie je pomenovaný, jeho dostavba pokračuje. Dôležitá je však spokojnosť
návštevníkov a účinkujúcich s
prevádzkovým vybavením. Areál
bude dobudovaný podľa prijatého architektonického konceptu,
a to postupne v ďalších etapách.
Najbližšie to bude výstavba jednoduchých zariadení pozdĺž cesty. Bude mať charakter „ochranného múru“ parku a bude jeho
historickou súčasťou. Ďalšie etapy čakajú na lepšiu ekonomickú
situáciu obce.
Nový areál je výsledkom mimoriadnej akcieschopnosti a
rozhodnosti Obecného zastupiteľstva Mane a jej starostu Igora
Sádovského. Návrh areálu vzniká
v podmienkach intenzívnej participácie aktívnych občanov, je výsledkom diskusií, výberu variantov a živých konfrontácií. Areál
je návrhom nielen architekta, ale
všetkých aktívnych obyvateľov v
Mani, stal sa srdcovou záležitosťou celej obce.
Na obrázkoch sú prvé skice autora a realizovaný objekt, otvorený pri
príležitosti tohtoročných osláv 20. - 21. júla
14 energetika
13. august 2013 • Obecné noviny
Diskusné fórum v NR SR: Alternatívne
prístupy k energetike
V utorok 4. júna, pri príležitosti Medzinárodného dňa životného prostredia (5. jún), sa v kinosále
NR SR v Bratislave uskutočnil seminár a diskusné fórum na tému: alternatívne prístupy k energetike.
Jeho iniciátorom a moderátorom bol poslanec Mikuláš Huba (OĽaNO), predseda Výboru NR SR pre
pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Vo svojom úvodnom vystúpení
s názvom „Alternatívne prístupy
k energetike ako výzva“, okrem
iného povedal: Je nám jasné, že
téma, ktorej chceme dnes venovať dve hodiny času, je témou
natoľko zložitou, bohato štruktúrovanou a vnútorne protirečivou,
že by sme ju neobsiahli ani niekoľkodenným podujatím. Ak sme
sa napriek tomu diskusné fórum
rozhodli zorganizovať, je to preto - a odznelo to často aj v diskusiách k programovému vyhláseniu
vlády a k rôznym návrhom zákonov v pléne Národnej rady - lebo
nám tu chýba otvorená, celospoločenská diskusia na tému orientácie slovenskej energetiky na
najbližšie roky a desaťročia. Táto
problematika má čím ďalej tým
viac geopolitických, bezpečnostných, ekonomických, sociálnych
a environmentálnych súvislostí.
Na Slovensku sa dlhodobo idealizuje jadrová energetika, ktorá sa
označuje ako príklad trvalo udržateľného a jedného z najlacnejších spôsobov výroby elektrickej
energie, hoci skutočnosť je práve
opačná... Dospeli sme do štádia,
že naše ceny elektrickej energie
patria k najvyšším v Európe, čo
má podiel na hrozivom raste tzv.
energetickej chudoby, zároveň to
ohrozuje podnikateľské aktivity a
následne zvyšuje nezamestnanosť
vo viacerých oblastiach. A napokon, súčasná situácia v tejto oblasti na Slovensku je plná protireče-
Mikuláš Huba.
ní, keď aj v zásade dobré a žiaduce
rozhodnutia, ako napríklad zvýšenie podielu výroby elektrickej
energie z obnoviteľných zdrojov,
sa robia zlým spôsobom, o čom
svedčí situácia vo sfére fotovoltiky
na úrodných pôdach, získavania
energie z biomasy často na úkor
kvalitného dreva (a teda našich lesov), či výstavby tzv. malých vodných elektrární metódou priečneho prehradenia tokov a pod.
S plánovanými príspevkami vystúpili nezávislí experti z prostredia mimovládnych organizácií
Pavol Široký (Greenpeace Slovensko): „Mýty a fakty o obnoviteľných zdrojoch“ a Juraj Zamkovský
(Priatelia Zeme - CEPA): „Energetická autonómia regiónu – ilú-
zia alebo šanca? Príklad Poľany“.
Po ich vystúpení a krátkej diskusii
nasledovali dva pohľady z parlamentu. Autorom prvého bol poslanec Jozef Mikuš (SDKÚ-DS),
ktorý svoj príspevok nazval „Kritický pohľad na realizáciu energetickej politiky v SR“. Autorkou
druhého bola poslankyňa Helena
Mezenská (OĽaNO) s príspevkom „Ľudia, energie, príroda“.
Potom nasledovala moderovaná diskusia, v ktorej vystúpili
zástupcovia príslušných rezortov,
podnikatelia v oblasti energetiky,
poslanci miestnej samosprávy, reprezentanti vedy a výskumu, mimovládnych organizácií i radoví
občania.
Podujatie sa uskutočnilo v spolupráci s Geografickým ústavom
Slovenskej akadémie vied, Spoločnosťou pre trvalo udržateľný život
v SR a Priateľmi Zeme – CEPA.
Pozvaní boli okrem poslankýň a
poslancov NR SR aj zástupcovia
ministerstva životného prostredia, ministerstva hospodárstva,
ministerstva pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka, ministerstva
dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja, ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí
a médiá.
Viac informácií:
Mikuláš Huba na adrese:
[email protected],
Matúš Kollár na adrese:
[email protected]
Fotovoltaický systém 'tree' v Štajersku, Rakúsko.
Odporúčania, ktoré odzneli 4. 6. 2013 na seminári v NR
SR o alternatívnych prístupoch k energetike
1. Dôsledne akceptovať prepojenie medzi energetikou a bezpečnosťou, ekonomikou, životným prostredím, sociálnou sférou
(vrátane práv spotrebiteľov), ale aj
kvalitou života, životným štýlom,
hierarchiou hodnôt, morálkou
a etikou.
2. Urýchlene hľadať a realizovať
alternatívy k prekonanému dlhodobo neudržateľnému prístupu
k energetike, založenému na plytvaní energiami a výrobe energie z
neobnoviteľných zdrojov.
3. Pri voľbe a realizácii opatrení
dôsledne dodržiavať hierarchickú
postupnosť priorít:
a) znižovanie energetických strát a
konečnej spotreby energie, odklon od energeticky náročných
výrob, prevádzok a bývania,
b) zvyšovanie energetickej efektívnosti, v ktorej Slovensko ešte
stále výrazne zaostáva za vyspe-
Malá vodná elektráreň Jelšovce na Nitre.
lými krajinami,
c)racionálne, citlivé, efektívne
a regionálne diferencované využívanie obnoviteľných zdrojov.
To všetko za vzniku množstva
nových - dlhodobo udržateľných
pracovných príležitostí. Tieto
priority implementovať s cieľom
hospodárskej, politickej a energetickej nezávislosti, stability a udržateľnosti, približovania a zjednocovania zdrojov výroby energie do
miest jej spotreby, ako aj energeticky sebestačných samofunkčných a
samoobslužných jednotiek.
4. Zvýšenú pozornosť venovať
plneniu medzinárodných záväzkov, ktoré pre nás vyplývajú z takých dokumentov, ako je Smernica 2012/27/EÚ o energetickej
efektívnosti, Strategický plán EÚ
pre energetické technológie, Klimaticko-energetický balíček, Balíček energetickej bezpečnosti
15
energetika
Obecné noviny • 13. august 2013
a efektívnosti a ďalšie.
5. Zamerať sa na splnenie cieľov
platného strategického rámca EÚ,
čiže dosiahnutie 20 % úspor, 20 %
zníženia emisií CO2 a 20 % podielu obnoviteľných zdrojov do r.
2020, resp. ďalších cieľov deklarovaných v Energetickej politike SR
a nadväzujúcich zákonov (zákon
č. 251/2012 Z. z. o energetike, zákon č. 476/2008 Z. z. o energetickej efektívnosti, zákon č. 137/2010
Z. z. o ovzduší a i.). Tieto ciele realizovať nie na úkor iných zmysluplných cieľov, ale prostredníctvom
tzv. stratégie dvojitých víťazstiev
(win-win).
6. Proaktívne a pozitívne sa
angažovať v príprave Nového
programového obdobia EÚ na r.
2014 – 2020, 7. environmentálneho akčného programu EÚ, ako aj
Energetickej cestovnej mapy do r.
2050, dokedy EÚ plánuje zredukovať emisie CO2 na absolútne
minimum, ako aj ďalších relevantných dokumentov na európskej
úrovni.
7. Na národnej úrovni zakomponovať do príslušných operačných programov prioritné ciele vo
sfére energetických úspor a zvyšovania energetickej efektívnosti
v postupnosti uvedenej pod bodom 3. týchto Odporúčaní.
8. Podobne ako Nemecko, teda
najväčšia európska ekonomika
a viaceré ďalšie vyspelé európske
krajiny prijať a začať urýchlene
realizovať strategické rozhodnutie
o odpútaní sa od výroby energie
z jadra a urýchlenej náhrade fosílnych palív v postupnosti krokov v zmysle bodu 3. Odporúčaní.
Ukončiť dotovanie jadrovej energetiky vo forme nízkych poplatkov
do Národného jadrového fondu,
nízkeho limitu zodpovednosti za
škodu (v zmysle atómového zákona), nepostačujúceho poistenia
jadrových elektrární, nevyplácania
dividend štátu a pod. Prestať vyhlasovať výrobu elektrickej energie
z jadra za trvalo udržateľnú a lacnú cestu získavania energie, keďže
to nezodpovedá skutočnosti.
9. Vzhľadom na to, že Slovensko
nemá prakticky žiadne komparatívne výhody na výrobu elektrickej
energie, prehodnotiť zámery na
neúmerné zvyšovanie výrobných
kapacít s perspektívou jej nevýhodného exportu.
10. Zrušiť podporu ťažby a spaľovania nekvalitného hnedého
uhlia na hornej Nitre, ktoré je ekonomicky stratové, environmentálne škodlivé a sociálne neperspektívne. Taktiež zrušiť akúkoľvek
verejnú podporu spoluspaľovania
biomasy a uhlia (zmenou zákona
č. 309/2009 Z. z.) aj dotácie ostatných fosílnych zdrojov. Prostriedky vynakladané na túto podporu
preorientovať do sféry trvalo udržateľnej energetiky, rekvalifikácie
baníkov a tvorby nových, udržateľných pracovných príležitostí.
11. Akceptovať skutočnosť, že
až 40 % energetických strát a tým
aj 40 % možných energetických
úspor súvisí so spotrebou energie
v budovách a do tejto oblasti prioritne zamerať aktivity na zníženie
energetickej náročnosti. Verejnú
podporu na zatepľovanie budov
podmieniť dosiahnutím aspoň
nízkoenergetického štandardu.
12. Programovo podporovať
energeticky efektívne formy dopravy.
13. Súčasná situácia vo sfére získavania energií a narábania s nimi
je na Slovensku plná protirečení,
keď aj v zásade dobré a žiaduce
rozhodnutia - napr. v oblasti OZE
- sa zvyknú robiť nežiaducim spôsobom.
Preto odporúčame:
a) presmerovať inštaláciu fotovoltických zariadení z úrodných pôd
na strechy budov, resp. na ireverzibilne devastované plochy,
b) nevyužívať na získavanie energie z biomasy kvalitnú drevnú
surovinu, ktorá sa ťaží na úkor
lesov a iných cenných porastov, resp. ktorá sa dá zužitkovať
oveľa efektívnejším spôsobom.
Zamerať sa najmä na využívanie
odpadovej biomasy z poľnohospodárstva a drevospracujúceho
priemyslu, využívanie komunálneho bioodpadu, zhodnotenie
energetických rýchlorastúcich
drevín/rastlín pestovaných bez
použitia chemikálií na nevyužívanej pôde a iné spôsoby udržateľného využívania biomasy,
c) zastaviť proces výstavby tzv.
malých vodných elektrární
metódou priečneho prehradenia tokov až do jej zásadného
prehodnotenia a zohľadnenia
oprávnených pripomienok širokého spektra negatívne dotknutých subjektov: od ochrancov
prírody a krajiny, podnikateľov
v cestovnom ruchu, turistov až
po rybárov a vodákov. Využívať
hydroenergetický potenciál našich tokov skôr podporou mikroelektrární s výkonom do 1
MW a na bočných kanáloch bez
nutnosti prehradenia toku a bez
iných výrazných negatívnych
zásahov do životného prostredia,
d) racionálne využívať geotermálne zdroje energie a pri využívaní energie vetra zohľadňovať
ekologické, krajinárske, psychohygienické a ďalšie limitujúce
faktory.
e) zabrániť stavu, keď sa výroba
energie z obnoviteľných zdrojov
z dôvodu chybných politických
a ekonomických rozhodnutí
démonizuje a kompromituje.
Tým sa nevyhnutný prechod na
alternatívnu cestu rozvoja našej
energetiky stáva v očiach verejnosti ešte menej populárnym,
čo sa Slovensku môže v krátkej
budúcnosti vypomstiť.
14. Eliminovať negatívne ekonomické a environmentálne externality spojené s prepravou palív a
energie na veľké vzdialenosti. Podporovať orientáciu na decentrali-
zované zdroje energie a na zvyšovanie miery regionálnej a lokálnej
autonómie vo výrobe a spotrebe
energie. Možnosti takého prístupu
testovať na modelových príkladoch koordinovaných regionálne
(ako napr. v regióne Poľana).
15. Seriózne sa zaoberať dlhodobo neudržateľne vysokými cenami elektrickej energie na Slovensku, čo má podiel na raste tzv.
energetickej chudoby. Zároveň to
ohrozuje podnikateľské aktivity
a následne zvyšuje nezamestnanosť vo viacerých oblastiach.
16. Urobiť proces prípravy novej
energetickej politiky maximálne transparentným. Otvoriť o jej
návrhu celospoločenskú diskusiu, reálne zužitkovať jej výsledky
a premietnuť ich do pripravovaného dokumentu. Zapracovať do
nej inovatívne prvky a výskumné
rozvojové výstupy, určiť predpokladané vývojové trendy pre budúce zabezpečenie energetických
potrieb.
17. Akékoľvek zásadné rozhodnutia o budovaní ďalších energetických kapacít robiť len po vypracovaní a zverejnení komplexných
analýz a na základe dostatočnej
odbornej a verejnej diskusie,
v rámci ktorej budú známe všetky
náklady a očakávané riziká.
18. Šíriť informácie o trvalo udržateľných energetických alternatívach vo verejnosti, podporovať
osvetu v racionalizácii a celkovom
znižovaní spotreby odberateľov.
Vláda s najväčšou pravdepodobnosťou najbližšie roky
žiadne dotácie na podporu výroby solárnej energie
nevyčlení
E
šte koncom mája spoločnosť
THERMO|SOLAR poskytla
médiám tlačovú informáciu
na okraj vyhlásenia ministra hospodárstva Tomáša Malatinského,
že nevidí priestor pre vrátanie sa k
dotáciám na slnečné kolektory pre
obyvateľstvo. Najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov THERMO|SOLAR Žiar, s. r. o., Žiar nad
Hronom to považoval za veľmi zlú
správu pre obyvateľstvo i pre ďalší
rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v SR. Okrem toho riaditeľ spomínanej spoločnosti Milan
Novák upozornil, že slová ministra
hospodárstva sú v príkrom rozpore
s jeho predchádzajúcimi sľubmi, že
chce v rozpočte na rok 2014 nárokovať prostriedky na obnovenie
dotácií pre domácnosti na kúpu
slnečných kolektorov a kotlov na
biomasu.
,Je poľutovania hodné, že Ministerstvo hospodárstva SR si nestojí
za slovom a rezignovalo na jednu
z mála efektívnych podpôr OZE
priamo pre obyvateľstvo. Na megalomanské projekty výstavby nových a predražených atómových
elektrární, či dotácie znečisťujúcej
výroby elektriny z domáceho uhlia, sa stovky miliónov eur vždy
nájdu, ale občan z toho má tak akurát vysokú cenu elektrickej energie na faktúre. Pritom na overenú
podporu slnečných kolektorov na
výrobu teplej úžitkovej vody pre
domácnosti, sa nenájde ani symbolických 8 miliónov eur na niekoľko
rokov, ako to bolo v predchádzajúcom prípade jedinej podpory OZE
v rokoch 2009 – 2011. Štát by mal
podporovať nezávislosť domácností od energetických monopolov a
tým zvyšovať mieru ekonomickej
slobody obyvateľstva a nie budovať
atómky, produkciu ktorých možno
nebude mať komu predať, upozornil M. Novák.
V spomínanom období 2009 –
2011 sa podľa odhadu až 90 percent všetkých solárnych zostáv pre
obyvateľstvo na Slovensku predalo
s využitím dotácií. Naopak po jej
zastavení došlo k prepadu predaja
slnečných kolektorov na Slovensku
na asi polovicu. Prácu stratilo aj
mnoho montážnikov, ktorí si predtým prácu v čase podpory dotácií
našli.
THERMO|SOLAR už na kontraproduktívnosť
nenaplnených
sľubov ministerstva o obnovení dotácií upozornil pred časom. Obyvatelia totiž vyčkávali na dotácie a
obmedzili kúpu slnečných kolektorov v nádeji, že ich neskôr kúpia
s dotáciou. Skúsenosti z Nemecka,
ktoré je svetovým lídrom vo využívaní OZE ukazujú, že zmeny v
dotačnej politike majú na trh horší
vplyv, ako keby dotácie neboli vôbec. Pritom argumenty o potrebe
šetrenia nie sú celkom korektné.
Obnovením dotácií na OZE by štát
získal väčšiu časť prostriedkov späť
vo forme DPH, daní a odvodov
z miezd zamestnancov, výrobcov
a montážnikov a pomernej časti
odvodov zo ziskov, nehovoriac o
ušetrení na príspevkoch pre nezamestnaných. Mohli by sa tak vytvoriť desiatky nových montážnických
miest s nižšími nákladmi na jedno
miesto, než pri podpore niektorých
veľkých investorov. Pritom dotácie
nemuseli byť obnovené pôvodným
byrokratickým postupom, postačilo by napríklad aj jednoduché vrátenie DPH. Z kolektorov, ktoré sa
nepredajú, štát aj tak DPH nezíska,
argumentuje riaditeľ M. Novák.
Upozorňuje tiež na to, že Slovensko je trvalo na chvoste krajín EÚ
vo využívaní OZE. Podľa odhadu
THERMO|SOLARU je v SR doteraz nainštalovaných okolo 150 000
m2 slnečných kolektorov. Na porovnanie, v počtom obyvateľov podobnom Rakúsku, bolo ku koncu
roka 2011 nainštalovaných takmer
4 mil. m2 solárnych termických systémov. Zaostávanie Slovenska sa
pritom prehlbuje. Rakúšania ročne
nainštalujú približne dvakrát viac
slnečných kolektorov, než SR za
celú svoju novodobú históriu samostatnosti.
Predchádzajúce dotácie boli historicky jedinou reálnou podporou
využívania termických slnečných
kolektorov a kotlov na biomasu,
ku ktorej mali prístup všetci obyvatelia a nie iba vybrané subjekty.
Podporu zaviedla predchádzajúca vláda Róberta Fica ako jedno
z protikrízových opatrení v roku
2009. Celkovo bolo od apríla 2009
vyčlenených 8,5 mil. €, ale reálne
sa vyčerpalo do konca roku 2011
iba asi 6,5 mil. €. Stovky záujemcov
však ostali nevybavené v dôsledku
nečakaného pozastavenia týchto
dotácií, napriek tomu, že občania v
dobrej viere kolektory už zaplatili a
namontovali. Prostá návratnosť slnečných kolektorov sa pri štátnych
dotáciách dostávala na úroveň cca 9
rokov. Predchádzajúca úroveň dotácií bola 200 €/m2 pri inštalácii do
8 m2. Pritom solárny systém s 300 l
zásobníkom pokryje asi 60 až 70 %
z ročnej spotreby energie na prípravu teplej vody v 4 až 5-člennej domácnosti. Kvalitný solárny systém z
produkcie spoločnosti THERMO/
SOLAR má praxou potvrdenú najmenej 30-ročnú životnosť.
Napríklad, ak malé solárne zariadenie na prípravu teplej vody
ušetrí dnes na elektrickej energii
300 €/rok, tak za 30 rokov majiteľ
solárneho zariadenia ušetrí, pri 3
% raste cien energií na nákladoch
14 013 € a v prípade 5 % rastu až
20 113 €. Uvedené malé solárne
zariadenie predstavuje kompletný
solárny systém s tromi kolektormi
a 300 litrovým solárnym bojlerom
s elektrickým doohrevom. Pri dodávke, vrátane montáže a po odpočítaní vlaňajšej štátnej dotácie, platil majiteľ rodinného domu za toto
štandardizované solárne zariadenie
asi 2800 €, dnes bez dotácií je to asi
3900 €,“ konštatuje M. Novák.
Od riaditeľa THERMO|SOLAR
Žiar n/H M. Nováka sme sa ešte
dozvedeli, že určitú malú nádej
na dotačnú podporu inštalovania
slnečných kolektorov na strechy
rodinných domov a kotlov na biomasu prezentoval podpredseda
vlády pre veľké investície Ľubomir
Vážny. Tou šancou by mohli byť
eurofondy v programovom období
2014 - 2020, spomína sa suma 100
mil. eur na OZE pre EÚ. Má to však
dve úskalia – po prvé, musí to najskôr schváliť Brusel, po druhé, ak
to aj schváli, pri (našom) známom
prístupe k implementácií sa peniaze k žiadateľom dotácie dostanú tak
v rokoch 2017 až 2018.
Čo však dovtedy, pýtame sa spolu
so všetkými priaznivcami solárnej
energie? Necháme ju živoriť? A čo
záväzok Slovenska v duchu stratégie Európa 2020, podľa ktorej má
v roku 2020 aj na Slovensku podiel
výroby energie z OZE dosiahnuť 20
%, pričom v r. 2010 u nás predstavoval iba 9,8 percenta?
(bo)
16 z regiónov
13. august 2013 • Obecné noviny
Staňte sa hľadačom pokladov!
Prešovský samosprávny kraj pripravil na toto leto novinku na podporu cestovného ruchu. Na všetkých
návštevníkov kraja čaká veľká letná hra pod názvom Honba za pokladmi Prešovského kraja.
„V kraji sa nachádza mimoriadne množstvo jedinečných
pamiatok. Ľudia o nich vedia, ale
mnohé nikdy nenavštívili. Honba
za pokladmi Prešovského kraja
má vyvolať záujem o tieto miesta,
podnietiť ľudí k tomu, aby tam vyrazili, spoznali svoj kraj a strávili
krásny deň,“ približuje Veronika
Fitzeková, hovorkyňa PSK.
Kraj preto vybral 16 rôznych
inštitúcií a lokalít v celom kraji,
ktoré označil ako poklady PSK.
„Patria sem viaceré rôzne miesta rozmiestnené po celom území
regiónu. Snažili sme sa ich vyberať tak, aby nešlo len o historické
pamiatky, ale napríklad aj o možnosti zábavy. Preto návštevníkom
ponúkame od Múzea Jozefa Maximiliána Petzvala v Spišskej Belej
cez miniskanzen drevených chrámov v Ľutine až po biokúpalisko
Sninské rybníky. Samozrejme, sú
tam naše hrady - Ľubovňa, Kežmarok, kaštiele - Hanušovce, Humenné i skanzeny - ľubovniansky,
bardejovský, humenský,“ konkretizuje V. Fitzeková.
Každé z týchto miest ponúka
návštevníkom nejaký bonus. Môže
to byť zľava na vstupnom, ale tiež
darček k zakúpenej vstupenke.
Kompletný zoznam všetkých zapojených lokalít je uverejnený na
webovej stránke samosprávneho
kraja www.po-kraj.sk/kraj ponuka. Pre záujemcov je tam k dispozícii na stiahnutie prezentačný
leták s kupónmi na zľavu.
Pre tých, ktorí sa rozhodnú
poklady kraja spoznávať a hľadať
systematicky, je pripravený ďalší
bonus. Môžu získať pas hľadača
pokladov, do ktorého na každom
zapojenom mieste dostanú pečiatku. Keď budú mať v pase minimálne päť pečiatok a vyplnený
pas odošlú organizátorom, budú
zaradení do žrebovania o zaujímavé ceny, medzi ktorými nechýbajú atraktívne víkendové pobyty
uskutoční na prelome septembra
a októbra pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu. Ako
prostriedkov EÚ a kofinancované
z rozpočtu kraja.
„Touto letnou hrou trochu expe-
Na turistov v lete čaká Honba za pokladmi Prešovského kraja
v Prešovskom kraji. Pas hľadača
pokladov nájdu záujemcovia v
každej pokladnici zapojenej inštitúcie, ale môžu si ho tiež stiahnuť
z webovej stránky PSK.
Projekt trvá počas letných
prázdnin - odštartoval 1. júla a vyvrcholí 15. septembra. Počas tohto
času môžu na webovej stránke
PSK návštevníci hlasovať za najkrajšie miesto, ktoré navštívili.
„Ďalšie pripomienky z návštev čakáme tiež na Facebooku. Chceme,
aby nám účastníci napísali svoje
pocity a dojmy z navštívených
miest, prípadne ponúkli nápady
na zlepšenie,“ zdôrazňuje hovorkyňa kraja.
Vyhodnotenie letnej hry sa
uviedla, „veľmi nás zaujíma, ktoré
miesta budú najnavštevovanejšie,
ktoré budú bodovať v hlasovaní, s
ktorými budú návštevníci spokojní, aké pripomienky budú mať...
Zistíme, koľko ľudí sa do letnej
hry zapojilo a skompletizujeme
tiež doručené vyplnené pasy hľadačov pokladov, spomedzi ktorých vyžrebujeme víťazov cien.“
Prvý ročník Honby za pokladmi Prešovského kraja by sa nepodarilo uskutočniť bez finančnej
podpory Európskej únie v rámci
Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika
2007 - 2013. PSK tak od zapojených partnerov nežiada žiaden
príspevok, všetko je financované z
rimentujeme. Niečo také sme doteraz nerobili, cítime však potrebu
podporiť návštevnosť miest v našom kraji. Veríme, že ak tento projekt bude úspešný a návštevníkov
príde viac, budeme môcť letnú hru
zopakovať aj na budúci rok. Tento
rok chceme vyskúšať, či také niečo
návštevníkov zaujme, či sa vďaka
tomu vyberú do Prešovského kraja
a budú objavovať nové zaujímavé
miesta,“ pokračuje V. Fitzeková.
Ako dodala na záver, „chceme docieliť, aby sa o týchto organizáciách
a lokalitách hovorilo. Je možné, že
tam návštevníci neprídu hneď toto
leto, možno prídu o pol roka, prípadne až na budúci rok. Rozhodne však chceme, aby sa dostali do
povedomia, aby sa hovorilo o tom,
že v Hanušovciach máme krásny
barokový kaštieľ, že v Ľutine sú na
jednom mieste sústredené makety
poľských i slovenských drevených
chrámov, prípadne že v Snine je
biokúpalisko, ktoré je raritou, rovnako ako aj hrad so skanzenom v
Starej Ľubovni.“
Poklady Prešovského kraja:
Hrad a skanzen Stará Ľubovňa,
pútnické centrum baziliky minor
v Ľutine, Múzeum v Kežmarku,
radnica v Bardejove a skanzen v
Bardejovských Kúpeľoch, Podtatranské múzeum v Poprade a
Meštiansky dom v Spišskej Sobote, AquaCity Poprad, Múzeum
Červený Kláštor, kaštieľ Strážky,
Kúpele Vyšné Ružbachy, Múzeum
J. M. Petzvala v Spišskej Belej, Solivar v Prešove, barokový kaštieľ
Hanušovce n/Topľou, Vojenské
historické múzeum Svidník, Múzeum Andyho Warhola v Medzilaborciach, kaštieľ a skanzen v
Humennom, Sninské rybníky
Viete?
n Ktorý hrad je označovaný ako
sokoliarsky?
n V ktorej hradnej veži bola zamurovaná Beáta Laská?
n Kde pôsobil lietajúci mních
Cyprián?
n Kde sa nachádza unikátne zariadenie na vŕtanie drevených rúr
gravitačného vodovodu?
n Kde bol väznený kráľ Madagaskaru Móric Beňovský?
n Kde stojí Biely dom – kópia paláca v Monte Carlo?
n Kde nájdete izbu Márie Terézie?
Odpovede nájdete na
www.po-kraj.sk/krajponuka
(fit)
Ruské korporácie majú záujem investovať do slovenských kúpeľov
Nielen luxusné hotely a špičkové lyžiarske strediská, no najnovšie aj slovenské kúpele by sa mohli čoskoro zaplniť dovolenkármi z Ruska.
Dôvodom je nedostatok možností na rekreáciu v Ruskej federácii a cenová dostupnosť našich zariadení. Slovenskí kúpeľníci preto veria, že
cestu do liečebných komplexov si nájdu nielen počas tradičného Zlatého týždňa.
N
a Slovensko by mohlo už
tento rok pricestovať viac
ako 5-tisíc pracovníkov
ruského energetického priemyslu. Možnosti na ich regeneráciu v
domácich podmienkach sa totiž
takmer vyčerpali. „Naše najväčšie
rekreačné stredisko Kaukazské Minerálne Vody je zaťažené na 99 %,
čo je viac ako za sovietskych čias.
Slovenský potenciál je obrovský. Je
tu 1200 už existujúcich vrtov minerálnych a termálnych vôd, 60 %
všetkého územia republiky zaberá
nepretržitá podzemná vodná minerálna 'šošovka',“ konštatuje člen
Federálnej agentúry pre cestovný
ruch RF Janus Tot. Ruský biznis
prejavuje záujem o rozvoj našich
kúpeľov a je ochotný investovať
balík do rekonštrukcie, obnovy a
dokonca aj do výstavby hotelov.
Zamestnanci ropného a plynárenského priemyslu či energetici,
ktorí zápasia a ťažkými klimatickými podmienkami, potrebujú
nové rekreačné možnosti. Ruské
korporácie preto zvažujú do našich kúpeľov investovať milióny
dolárov. Mali by smerovať najmä
do vybudovania hotelov vyššie-
ho štandardu. „S novou klientelou budú súvisieť požiadavky na
rusky hovoriacich lekárov, zdravotných sestier a obslužný personál. Je to pre nás výzva, s ktorou
sa radi popasujeme. Kvalitný produkt si totiž vyžaduje komplexné
služby,“ potvrdila riaditeľka Kúpeľov Lúčky Anastázia Mičková.
Práve kúpele v Chočských horách
majú veľkú šancu v silnej konkurencii uspieť. Okrem klasických
liečebných pobytov sa totiž zapojili do projektov Cyklo&Aqua Bus
v letnej a Ski&Aqua Bus v zimnej
sezóne, ktoré umožňujú návštevníkom popri relaxe vychutnávať
športové aktivity a spoznávať krásy Liptova.
Turisti z Ruska začali objavovať
slovenské kúpele už v predchádzajúcich rokoch. Viac ako dvojnásobný nárast počtu návštevníkov spoza našich východných
hraníc zaznamenali počas ostatnej zimnej sezóny napríklad v
Bardejovských Kúpeľoch. Okrem
zjednodušenia procesu vydávania
víz ich na Slovensko láka aj povesť
vyhľadávanej kúpeľnej krajiny.
Kým dosiaľ sa zameriavali najmä
na hotely s ponukou wellness zariadení, v ostatnom čase badať
zvýšený záujem o pobyty v našich
najlepších kúpeľoch. „Klientela
z rusky hovoriacich krajín je zaujímavá pre každého hoteliéra.
Okrem toho, že títo turisti míňajú
najviac peňazí, zvyknú sa pravidelne vracať. Zároveň si však potrpia na špičkové služby, ktoré sú
viacerí naši členovia schopní poskytnúť,“ tvrdí prezidentka Asociácie slovenských kúpeľov Janka
Zálešáková.
Ak sa tento projekt napokon podarí zrealizovať, slovenské kúpele
sa na dlhé roky stanú prechodným
domovom ruských rekreantov, čo
by cestovnému ruchu u nás mohlo
dať ďalšiu životodarnú injekciu.
(kl)
životné prostredie 17
Obecné noviny • 13. august 2013
Bez revitalizácie krajiny sú priehrady
časovanými bombami odpadu
Priehrady sa budovali na vodných tokoch, aby sa v nich akumulovaná voda využívala pre
potreby priemyslu, poľnohospodárstva, zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou i na výrobu
elektrickej energie. Zanedbávaním a poškodzovaním krajiny sa priehrady postupne zanášajú
a strácajú svoju vodohospodársku funkciu a navyše sa stávajú skládkami priemyselného i
komunálneho odpadu.
Vodohospodári namiesto toho,
aby sústredili svoje priority na
obnovu vodohospodárskej funkčnosti už vybudovaných vodných
nádrží, túžia stavať nové.
Podceňuje sa vplyv pribúdania
nových poškodených častí ekosystémov na vodný režim už vystavaných priehrad. V povodiach priehrad pribúdajú každým rokom
ďalšie lesné i poľnohospodárske
cesty, ktoré dopravujú do priehrad
nielen dažďovú vodu, ale s ňou
aj množstvo zeminy, bioodpadu i
komunálneho odpadu. Pribädajúce rigolované spevnené plochy
v intravilánoch miest a obcí zvyšujú intenzitu zbierania komunálneho odpadu z intravilánov do
priehrad. Exemplárnym príkladom nedoriešených vodohospodárskych súvislostí je priehrada
Ružín nad Košicami, v ktorej sa
akumuluje všetok odpad z celého
povodia Hornádu. S neblahým
dedičstvom splachovania ťažkých
kovov z priemyselnej činnosti na
Spiši tvorí Ružínska priehrada
najnebezpečnejšiu časovanú bombu v celej strednej Európe. Preto
je vrcholne nekultúrne uvažovať o
výstavbe nových priehrad bez revitalizácie a obnovy poškodených
vodozberných častí povodí už vybudovaných vodných nádrží.
Na Slovensku bolo vybudovaných viac ako 60 priehrad so
stálym vodozadržným objemom
takmer 3 mld. m3. Na priehradách je približne 10-percentná
rezerva na manipuláciu s povodňovými prietokmi, čo je približne
300 mil. m3. Z toho vyplýva, že na
protipovodňovú ochranu ide 10 %
nákladov z akejkoľvek priehrady.
Pre lepšie pochopenie uvediem
príklad efektívnosti investície protipovodňovej ochrany na plánovanej priehrade Tichý Potok.
Stály navrhovaný objem priehrady Tichý Potok je 24 mil. m3.
Retenčná povodňová rezerva je
2,4 mil. m3. Priehrada má stáť 330
mil. eur. Retenčný priestor nádrže
dokáže sploštiť povodňový prietok
o 28 m3/s na jeden deň. Sploštiť
povodňový prietok o 28 m3/s na
jeden deň za 33 mil. eur je príliš
veľký luxus. Na to, aby sme vyriešili protipovodňovú ochranu na
rieke Torysa, potrebovali by sme
po profil Tichý Potok sploštiť povodňový prietok o viac ako 100
m3/s. Toto je možné dosiahnuť iba
v prípade, ak by sa vytvoril retenčný priestor s objemom viac ako 8
mil. m3. A to je možné dosiahnuť
diverzifikovaným systémom budovania vodozadržných opatrení
v poškodených častiach krajiny
hornej Torysy za 33 mil. eur. Toto
riešenie by zároveň posilnilo výdatnosť prameňov na hornej Toryse o viac ako 500 sekundových
litrov.
Riekou Torysa by tiekla aj počas
povodní čistejšia voda, a nie plná
sedimentov, ktoré zabíjajú ryby.
Prosto bol by to raj aj pre rybárov.
Pripomínam, že týmto by sa v oblasti hornej Torysy vytvorilo viac
ako 1000 pracovných príležitostí
pre dlhodobo nezamestnaných.
V oblasti Levočských vrchov by
sa obnovila zdevastovaná príroda, posilnila biodiverzita a toto
územie by sa stalo vyhľadávaným
rajom pre vidiecky turizmus.
A čo s ušetrenými peniazmi z
plánovanej priehrady Tichý Potok? Tie by sa mohli využiť na re-
vitalizáciu nielen celého povodia
riek Torysy a Hornádu, ale aj na
revitalizáciu vodnej nádrže Ružín.
Ružínskej priehrade by sa obnovili jej pôvodné vodohospodárske
funkcie a obnovil by sa turistický
a rekreačný potenciál nádrže a
navyše by sa zlepšili prevádzkové
podmienky na priehrade až tak, že
pod ňou by významne poklesli riziká povodní. Aj pre Košice. Týmto riešením by sa zároveň vytvorilo viac ako 10 000 pracovných
príležitostí na východe Slovenska.
Ťažko pochopiť, prečo sa to nedá
realizovať v čase ekonomickej krízy. Niekto stále podsúva verejnosti
predražené provizórne riešenia.
Michal KRAVČÍK,
MVO Ľudia a voda
Nelegálnu
skládku na
Urpíne odstránili
Z lokality pri starom lome na
Urpíne odstránili pracovníci
verejnoprospešných prác
MsÚ v Banskej Bystrici koncom júna 70 vriec komunálneho odpadu.
Podnet od obyvateľov mesta
Banská Bystrica prijali
zamestnanci oddelenia
odpadového hospodárstva a
údržby verejných priestranstiev MsÚ. Po následnom
šetrení bolo zistené, že ide o
komunálny odpad, ktorý bol
s najväčšou pravdepodobnosťou vyzbieraný a navrecovaný priamo v danej lokalite
v rámci akcie dočisťovania
priestoru po ľuďoch bez
domova, ktorí kedysi obývali
lom a jeho okolie. Vrecia s
odpadom však zostali ležať
na mieste a vytvárali nelegálnu skládku.
„Nachádzalo sa tu 45 vriec
s odpadom. Vzhľadom na
fakt, že tento terén je pre
vozidlá neprístupný, musel
byť odpad ručne odnášaný
na Zvolenskú cestu, ktorá je
od tohto miesta vzdialená
približne pol kilometra,“
povedal Peter Suchý, vedúci
oddelenia odpadového hospodárstva a údržby verejných
priestranstiev na Mestskom
úrade v Banskej Bystrici.
Pri tejto akcii bolo naplnených ďalších 25 vriec a
následne ich odviezla zmluvná zvozová spoločnosť na
Regionálnu skládku odpadov
– Šalková.
(kan)
Modranský lesopark láka prírodou
i službami
Malé Karpaty sú vyhľadávaným miestom oddychu obyvateľov hlavného mesta Bratislavy a širokého okolia. Počas
víkendu tu stretnete desiatky turistických skupín i jednotlivcov, ktorí prechádzajú po vyznačených turistických
chodníkoch po hrebeni Malých Karpát.
Sú však aj turisti, ktorí sa automdovezú napríklad do Harmónie
pri Modre alebo na Zochovu chatu a následne absolvujú turistický
pochod na obľúbenú rozhľadňu na
vrchu Veľká Homoľa.
Modrania spoločne otvárajú letnú turistickú sezónu začiatkom
júna podujatím v Harmónii pod
názvom Modranský piknik. Nachádza sa tu Turistické a informačné
centrum Harmónia, ktoré je vďaka
projektu podporeného z finančných
prostriedkov EÚ dôstojným východiskom pre turistov. Majú možnosť
v letovisku navštíviť i penzión Harmónia, kde sú dobré podmienky na
relax. Návštevníci modranského lesoparku prechádzajú potom z Harmónie „pánskym chodníkom“ na
Zochovu chatu popri Stoličnom potoku, ktorý je na viacerých miestach
premostený. V tomto roku sa podarilo už vymeniť 5 kusov drevených
mostíkov, ktoré takto uľahčujú prechod lesom. Práce vykonali zamestnanci mesta Modra - Správa lesoparku a úsek verejnoprospešných
služieb, predovšetkým pracovníci
protipovodňovej ochrany. Napriek
tomu ,že „pánsky chodník“ je na
viacerých miestach poškodený
lesnými kalamitami a spadnutými
stromami, turisti tu nachádzajú
zaujímavé nadprirodzené rozprávkové bytosti vyhotovené z dreva.
Pre turistov, ale najmä pre deti je to
vhodné miesto i na fotografovanie.
Na potulke modranským lesoparkom zastihol náš spolupracovník
František Mach skupinu turistov
z celého Slovenska, účastníkov
zdravotného relaxačného pobytu
v Harmónii, ako sa pri bájnych postavičkách fotografovali.
Jana SOUKUPOVÁ
MATIK Modra
Snímka: František MACH
18 životné
prostredie
13. august 2013 • Obecné noviny
V Leviciach boli úspešné projekty
aj zásluhou mládežníckeho parlamentu
Mesto Levice získalo z Nadačného fondu Slovenských elektrární v Nadácii Pontis priamy grant 10 000 eur
na dobudovanie detského ihriska v mestskom parku – stará časť, ktorý je už od roku 1984 vyhlásený za
chránený areál a nachádza sa v blízkosti pešej zóny.
Park navštevovali a aj navštevujú stovky obyvateľov, ktorí cezeň
denne prechádzajú. Mamičky so
svojimi ratolesťami sa, bohužiaľ,
nemali kde zastaviť, aby deti mohli
príjemne stráviť voľný čas hrami
a športovými aktivitami. Schátrané, pôvodné detské ihrisko, ktoré
bolo v dezolátnom stave a nespĺňalo stanovené normy Európskej
únie, bolo v minulosti odstránené
a na jeho mieste bol osadený jeden hrací prvok detského zariadenia. V súčasnosti však k nemu
pribudlo, po terénnych úpravách
a následnej montáži zostáv, niekoľko moderných detských hracích prvkov, ktoré spĺňajú všetky
bezpečnostné normy stanovené
Európskou úniou. Dominantou
nového detského ihriska je centrálna preliezačka v podobe hradu so šmykľavkou a nechýbajú
ani hojdačky, nové pieskovisko či
lavičky. Taktiež pribudli aj nové
prvky pre staršiu generáciu, ktorá deti zväčša do parku a na prechádzky sprevádza.
Cieľom projektu bolo, aby rodičia s deťmi trávili viac času vonku,
v prírode, aby deti vyvíjali pohybovú aktivitu, mali podmienky na
hranie, športovanie a v neposlednom rade aby sa prehlboval vzťah
rodiča a dieťaťa.
Veríme, že novovybudované
detské ihrisko splní svoj účel a podobných detských ihrísk vyrastie
v našom meste ešte viac.
Aj projekt Radšej pod
košom ako v koši bol
úspešný
dežníkov a poslankyne mestského zastupiteľstva Martiny Gašparovej mestský parlament mládeže
už podával viaceré projekty na
vytvorenie oddychovej zóny v tejto lokalite, ale bez úspechu. Tento
rok mali konečne úspech. Osadili nové lavičky, smetné nádoby
s nálepkou o projekte a drevenú
informačnú tabuľu umiestnili
na začiatok oddychovej zóny, na
ktorej sa dočítate veľa zaujímavostí o faune a flóre levických
rybníkov.
Celý projekt vznikol za pomoci spomenutých partnerov a
všetkých, ktorí pridali pomocnú
ruku k naplneniu veľkého sna
„mládežníkov“. Veríme, že nová
oddychová zóna priláka množstvo návštevníkov, ktorí si budú
toto územie vážiť a vydrží čo najdlhšie. Na rybníkoch vyrástla
nová oddychová zóna
Oficiálne otvorenie oddychovej
zóny, ktorá bola zriadená na levických rybníkoch, sa konalo 1. júla.
Na projekte pracoval Mestský
parlament mládeže v Leviciach a
vznikol vďaka finančnej podpore
1 600 eur z grantového programu
Zelené oázy, ktorý vyhlásila Nadácia Ekopolis a spoločnosť Slovnaft, a. s.
Podľa slov koordinátorky mlá-
Mladí pátrači dobyli pevnosť Eberhard
– kaštieľ v Malinove
Vyše 50 detí z letného tábora Pátrači
spoznávali zaujímavostí okolia Malinova a lužných lesov pri Malom Dunaji.
Išlo už o 4. ročník akcie, ktorá je určená
pre deti od 7 do 13 rokov. Pátrači
tentoraz dobyli pevnosť Eberhard, teda
kaštieľ v Malinove, ktorý patrí Bratislavskému kraju. Na budúcnosť kaštieľa sa
deti pýtali priamo župana Pavla Freša.
Malinovský kaštieľ čaká rekonštrukcia,
peniaze chce župa získať z eurofondov.
Je dôležité, aby boli kaštieľ aj park
prístupné. Hľadáme taký spôsob, aby
sem ľudia mohli chodievať,“ odpovedal
župan Pavol Frešo na jednu z otázok
detí. Zároveň ich ubezpečil, že kaštieľ
nikomu predávať nebudú.
Hry sa niesli v štýle dobývania pevnosti Boyard, deti za zvládnuté súťažné
disciplíny získavali indície. Na základe
nich vytvorili význam slova, ktoré bolo
priepustkou do pevnosti Eberhard, teda
do malinovského kaštieľa.
Tento rok sa sústreďuje pozornosť detí
aj na spoznávanie hmyzu. Navštívili napríklad Včelársku paseku v Kráľovej pri
Senci, kde vyrábali domčeky pre hmyz,
pozreli si obnovený kaštieľ v Tomášo-
Mestský parlament mládeže sa
pod taktovkou Martiny Gašparovej zapojil aj do výzvy grantového
asistenčného programu O2 Think
Big 2013. Vďaka finančnej podpore
spoločnosti Telefónica Slovensko a
v spolupráci s Nadáciou Ekopolis v
rámci programu O2 Think Big bol
projekt „Radšej pod košom ako v
koši“ schválený.
Mestský parlament mládeže si
urobil prechádzku po sídliskách v
Leviciach a vybral najviac zanedbané ihrisko na sídlisku Rybníky 5 Pradiarska ulica. Otvoreniu projektu predchádzala jeho rekonštrukcia,
ktorá nebola jednoduchá. Bolo treba pozvárať basketbalové konštrukcie, šmirgľovať a následne natierať
živými farbami. Mládežnícki poslanci si deň pred otvorením urobili
mini brigádu - na priľahlé činžiaky nalepili plagát a pozvánku na
otvorenie, čistili ihrisko od kriedy
a iných nečistôt, hrabali, vytrhávali
burinu, zametali a podobne. Veľký deň prišiel v pondelok 24.
júna 2013, keď otvárali zrekonštruované ihriskor. Pozvanie prijali aj
zástupcovia Nadácie Ekopolis Eva
Ščepková, prednosta MsÚ Marián
Sokol, mládežnícky basketbalový
tím Ladislava Lutovského, ktorému
sa chceme takto poďakovať za oživenie projektu. Dúfame, že ihrisko bude slúžiť
hlavne deťom a mládeži a svoj voľný čas strávia na mieste, ktoré pre
nich MsPM zrekonštruoval.
Donedávna nefunkčné a zanedbané ihrisko jasá farbami a desiatkami detí a mládeže na ňom. Cieľ
odkloniť deti a mládež od počítačov, mobilov a iných vymožeností
tejto doby sa naplnil a my všetci
môžeme byť spokojní. Text a snímky:
Miroslava BAKULOVÁ,
MsÚ Levice
ve a aj kaštieľ v Malinove, s rodičmi
splavovali Malý Dunaj. Detský tábor
organizuje občianske združenie Pro
Eberhard v spolupráci s obcou a Bratislavskou župou
Malinovský park je národnou kultúrnou
pamiatkou a najrozsiahlejším komplexným parkom v BSK. Podľa mohutných
platanov, dubov, agátov, gledíčií a ďalších vzácnych starých drevín s vysokou
historickou hodnotou bol založený
pravdepodobne začiatkom 18. storočia.
Na súčasnej rozlohe necelých päť hektárov je viac ako 200 druhov domácich
a cudzokrajných drevín.
(tyš)
Snímka: archív BSK
školstvo 19
Obecné noviny • 13. august 2013
Poradenské centrá pomáhajú v rôznych
kútoch Slovenska
Národný ústav celoživotného vzdelávania v súčasnosti implementuje projekt zameraný na rozvoj ďalšieho
vzdelávania. V rámci tohto projektu vzniklo 25 poradenských centier pre dospelých, ktoré poskytujú
poradenstvo pre získanie, prípadne rozšírenie kvalifikácie alebo kariérny rast.
V
ďaka tomuto projektu ľudia získajú viac informácií
a dokážu sa lepšie
orientovať vo svojom odbore, čo zvyšuje ich šance
získať zamestnanie s potrebnou
kvalifikáciou.
„Kvalifikovaní
poradcovia
hodnotia vedomosti, zručnosti
a spôsobilosti záujemcov, ktoré doposiaľ nadobudli praxou
či formálnym vzdelávaním.
Následne im navrhujú vhodné
vzdelávacie programy či skúšky,
ktorými by získali potrebnú odbornú spôsobilosť,“ informuje
riaditeľka Národného ústavu celoživotného vzdelávania Zuzana
Štrbíková.
Národný ústav celoživotného
vzdelávania pri zriaďovaní poradenských centier sledoval najmä
územnú príslušnosť, ale aj veľkosť oblasti, dopravnú dostupnosť,
spádové územie, či rozmiestnenie
priemyselných parkov. Poradenské centrá boli zriadené zväčša
v priestoroch stredných odborných škôl v Rimavskej Sobote,
Starej Ľubovni, Senici, Leviciach,
Trenčíne, Považskej Bystrici, vo
Zvolene, v Nových Zámkoch,
Lučenci, Prešove, Brezne, Liptovskom Mikuláši, Humennom, vo
Svidníku, v Trebišove, Rožňave a
Nitre. Ďalšie poradenské centrá
pôsobia v Martine, Trnave, Tvrdošíne, Spišskej Novej Vsi, Košiciach, Dunajskej Strede, Prievidzi
a Rožňave.
Podľa ministra školstva, vedy,
výskumu a športu Slovenskej
republiky Dušana Čaploviča:
„Spolupráca Národného ústa-
vu celoživotného vzdelávania a
stredných odborných škôl prinesie nielen lepšie zacielenie poradenstva na odborné vzdelávanie,
ale tiež prepojenie formálneho
vzdelávania, konkrétne stredoškolského odborného vzdelávania s neformálnym vzdelávaním,
teda s možnosťami ďalšieho odborného vzdelávania.“ Výstupy
ďalšieho vzdelávania tak už teraz
reagujú na pripravovanú úpravu
legislatívy v rámci ďalšieho vzdelávania dospelých. V praxi to
znamená, že ľudia na Slovensku
získajú právo vykonávať svoje
povolanie aj na základe osvedčenia o ďalšom vzdelávaní. To je
napokon veľmi dobrý signál aj vo
vzťahu k zamestnávateľom, ktorí
často konštatujú nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.
Poradenské centrá sú otvorené každý pracovný deň v čase od
9.00 do 17.00 h, a to počas celého
trvania projektu, teda do septembra 2015.
Michal KALIŇÁK,
hovorca ministra
Digitálne učivo pre žiakov i pedagógov
V rámci Národného projektu „Moderné vzdelávanie – digitálne vzdelávanie pre všeobecno-vzdelávacie predmety“ sa zabezpečujú
licencie pre viac ako pol milióna žiakov. Ide o licencie k digitálnym vzdelávacím objektom pre žiakov základných a stredných škôl
a pedagógov.
D
igitálne vzdelávacie objekty sú stavebné prvky
vyučovacej hodiny ako
napríklad multimediálne videá,
animácie v 2D alebo 3D formáte,
textové dokumenty, obrázky, fotografie, interaktívne cvičenia, obrazové doplnenie vzdelávacieho
obsahu, zvukové záznamy a podobne, pričom z časového hľadiska môže ísť o jednotky s rôznym
časom trvania. Sú doplňujúcim
vzdelávacím materiálom, ktorý
využíva inovatívne formy a metódy výučby.
Obstarané digitálne vzdelávacie
objekty musia byť zaraditeľné do
aktuálneho Štátneho vzdelávacie-
ho programu podľa príslušného
stupňa vzdelania (ISCED), vecne
a odborne správne, spoločensky korektné a musia byť v súlade s požiadavkami na jazykovú
správnosť (príslušného vyučovacieho jazyka). Pred ich zaradením do vyučovacieho procesu
prechádzajú zo strany verejného
obstarávateľa kontrolou kvality
prostredníctvom odbornej komisie tvorenej členmi s odbornými
a pedagogickými predpokladmi a
príslušnýmm vzdelaním.
Cieľom verejnej súťaže v predpokladanej hodnote 5 457 341,60
eur bez DPH je vygenerovanie
dodávateľa, ktorý v rámci licencií
pre žiakov a učiteľov zabezpečí
prístup k minimálne 30 000 digitálnym vzdelávacím objektom a
minimálne 30 typom pracovných
zošitov pre 11 všeobecno-vzdelávacích predmetov podľa vyššie
spomenutých požiadaviek a stanovených kritérií.
Národný projekt Moderné
vzdelávanie – digitálne vzdelávanie pre všeobecno-vzdelávacie
predmety je spolufinancovaný
z prostriedkov Európskej únie.
Spolu s Planétou vedomostí a
ďalšími projektmi je súčasťou
programu Ministerstva školstva,
vedy, výskumu a športu SR DIGIPEDIA2020, ktorý bol spustený
za účelom modernizácie rezortu
školstva v oblasti informatizácie a
digitalizácie. Informácie o tomto
programe sa nachádzajú na www.
digipedia.sk.
Do národného projektu „Moderné vzdelávanie – digitálne
vzdelávanie pre všeobecno-vzdelávacie predmety“ hľadáme učiteľov na spoluprácu tvorby digitálnych objektov. Na ich mzdy je
v projekte vyčlenených 8 652 800
eur. Do tvorby digitálnych objektov sa môžu zapojiť všetci učitelia
aktívne vykonávajúci pedagogickú činnosť. Aj viac ako 800
učiteľov bude pracovať na tvorbe
minimálne 12 800 digitálnych ob-
jektov, pričom budú ohodnotení
sumou 10 eur za hodinu. Podľa
doterajších skúseností, tvorba
jedného digitálneho objektu trvá
maximálne 50 hodín práce. Jeden učiteľ tak bude môcť počas
takmer troch rokov odrobiť až 800
hodín. Prioritne sa budú vytvárať
digitálne objekty na témy zo Štátneho vzdelávacieho programu,
ktoré nie sú digitalizované. Každý
digitálny vzdelávací objekt bude
posudzovaný odbornou komisiou z hľadiska súladu so Štátnym
vzdelávacím programom.
Michal KALIŇÁK,
hovorca ministra
V Turzovke chcú odstrániť dvojzmennosť na základnej škole
S prvou etapou rekonštrukcie sa začalo už začiatkom augusta, druhá je naplánovaná na budúci rok.
Z
ákladná škola v Turzovke
každoročne bojuje so zhoršujúcim sa stavom budov
v dôsledku nepriazne počasia.
Priestory B pavilónu čelia pravidelným havarijným situáciám
spôsobeným starou a poškodenou strechou. Vedenie školy ako
aj pedagógovia a žiaci absolvovali
vyučovanie v zatečených triedach
s odstaveným osvetlením, do ktorého počas silných dažďov či oteplení po zime zateká. Čoraz väčšie
poškodenie vnútorných priestorov
a padajúca omietka boli dôvodom
k podniknutiu ráznych krokov.
Mesto Turzovka tak zobralo riešenie do vlastných rúk a snažilo sa
získať finančnú pomoc na odstránenie havarijného stavu od štátu.
Zdĺhavý proces konečne priniesol svoje ovocie a tak sa v jarných
mesiacoch začalo pracovať na prvých krokoch k rekonštrukcii B
pavilónu. Po získaní dodávateľa,
ktorý vzišiel z verejného obstarávania, sa v auguste konečne začne
s uskutočňovaním prvej etapy
rekonštrukcie. Tá bude spočívať
v nadstavbe budovy, zastrešení
stavby a osadení okien. Celkové
náklady na túto etapu v sume 161
680 eur sa uhradia tak z rozpočtových prostriedkov mesta ako aj
z finančného príspevku ministerstva školstva. Práce na nadstavbe
začali 5. augusta a ich ukončenie
sa odhaduje na prvú polovicu
septembra. Druhá etapa projektu,
ktorej realizácia je naplánovaná
na rok 2014, bude spočívať v zavedení elektroinštalácie, vybudovaní vnútorných priestorov a
sociálnych zariadení. Základná
škola tak získa niekoľko nových
učební a výhodou bude aj zrušenie dvojzmennej prevádzky školy,
ktorá doteraz nedisponovala potrebným množstvom kvalitných
priestorov.
(jaš)
20 doprava/kultúra
13. august 2013 • Obecné noviny
Žilinská župa získala od automobilky
ďalších 50-tisíc eur
Žilinský samosprávny kraj a spoločnosť Kia Motors Slovakia pokračujú v spolupráci
pri budovaní nových a obnovy existujúcich cyklistických chodníkov. Nadviazali
tak na doterajšie úspešné partnerstvo, ktoré spečatili vlani v septembri podpisom
deklarácie o spolupráci.
A
utomobilová spoločnosť poskytla v
minulom roku župe
finančnú podporu
100-tisíc eur, vďaka ktorej sa podarilo vybudovať
cyklistický chodník v rámci pro-
tak nadštandardnú hustotu prvkov cykloturistickej orientácie a
po dokončení má ambíciu zaradiť
sa k najkrajším cyklotrasám na
Slovensku.
Žilinskej župe sa tiež podarilo
so súhlasom Krajského pamiat-
Spolupráca pri budovaní nových
cyklotrás medzi ŽSK a Kiou
pokračuje aj v tomto roku
jektu „Cyklotrasa hrad Budatín
– hrad Strečno: Trasa A“. Cyklisti
na horských bicykloch tak už od
mája využívajú novú, približne
päťkilometrovú cyklotrasu medzi
Vodným dielom Žilina a budatínskym hradom. Na trase bola
osadená lávka cez biokoridor, pribudli odpočívadlá, lavičky a stojany na bicykle. V júni prebiehalo
na spomínanom úseku značenie
všetkých križovatiek a rázcestí, aby sa na ňom mohol cyklista
spoľahlivo orientovať. Trasa má
kového úradu v Žiline vyznačiť
samostatný chodník určený pre
cyklistov priamo na území budatínskeho parku. Doteraz v ňom
platil prísny zákaz vstupu s bicyklami, po novom je cyklistom
umožnený peší prechod cez park,
pričom svoje bicykle potlačia vyhradeným a označeným chodníkom. „Teší ma, že spolupráca so
spoločnosťou Kia pokračuje i v
tomto roku. V týchto dňoch sme
získali od automobilky ďalších
50-tisíc eur, ktoré budú využité na
ďalšiu etapu budovania cyklotrasy. Už v auguste pokračuje projekt
výstavbou ďalšieho strategického
napojenia úseku na Vodné dielo
Žilina v časti Hydrouzol. Aktuálne prebieha výstavba na budatínskom moste, ktorá cyklistom zabezpečí bezkolízne napojenie na
existujúci cyklochodník na cestnom moste a budú tak môcť pokračovať v smere do centra mesta
alebo sa vrátiť na Vodné dielo po
ľavom brehu Váhu. Verím, že sa
nám do roku 2016 podarí cyklisticky prepojiť hrady Budatín a
Strečno,“ uviedol žilinský župan
Juraj Blanár.
„Pri vstupe do areálu hradu
Budatín sa nachádza cyklopoludník, ktorý ľudí spoľahlivo
nasmeruje na nemalé možnosti pokračovania v jazde, či už na
Vážsku cyklomagistrálu, alebo na
nadväzujúce cyklotrasy v regióne
Kysúc,“ objasnil riaditeľ odboru
kultúry a cestovného ruchu ŽSK
Peter Kubica. Doteraz sa musel
cyklista odviezť k spomínanému
bodu obchádzkovou trasou cez
mestskú časť Budatín a podchod.
„Pri hlavnom vstupe do areálu,
rovnako ako pri vstupe od sútoku
riek Váh a Kysuca, sú umiestnené
informačné tabule, ktoré určujú
podmienky prechodu cyklistov.
V prípade, že návštevník parkom
nielen prechádza, ale plánuje si
vychutnať aj jeho krásy, bude si
môcť svoj bicykel odložiť do cyklostojanov pri oboch vstupoch do
parku,“ dodal P. Kubica.
(dan)
Stredoveký deň už po šiestykrát vráti Žilinu do dávnej
minulosti
Návštevníci sa môžu tešiť na stredoveké bitky, šerm, mučenie, upálenie bosorky, ohňovú show, zemný ohňostroj, stredovekú
módnu prehliadku, tanec a na ďalšie ukážky spôsobu života v stredoveku.
M
esto Žilina a Občianske združenie Facta
non verba pripravili pre
priaznivcov čias dávno minulých
už VI. Stredoveký deň, ktorý sa
bude konať pod záštitou primátora Žiliny Igora Chomu na Mariánskom námestí v piatok 16. augusta od 12. hodiny. Návštevníci
sa môžu tešiť na stredoveké bitky,
šerm, mučenie, upálenie bosorky,
ohňovú show, zemný ohňostroj,
stredovekú módnu prehliadku,
tanec a na ďalšie ukážky spôsobu života v stredoveku. Podujatie
ukončí rockový koncert skupiny
Arzén. Generálnym partnerom
Stredovekého dňa je spoločnosť Kia Motors Slovakia, s. r. o.
Tohtoročný Stredoveký deň je venovaný obdobiu konca stredoveku, keď Žilina prežívala neľahké
časy a obyvatelia čelili mnohým
nástrahám.
„Vždy ma zaujímalo, ako naši
predchodcovia – starí Žilinci
prežívali svoj každodenný život v
našom starobylom meste. Žilina
sa opäť vráti do čias stredoveku
aj vďaka tomu, že Mariánske námestie a okolité uličky si zachovali svoju stredovekú podobu – ako
jedno z mála slovenských miest,
čo len umocní dojem tohto podujatia, bohatého na program a
neopakovateľné zážitky,“ povedal
primátor Igor Choma.
Okrem programu na hlavnom a pod hlavným pódiom sa
na Mariánskom námestí bude
odohrávať bohatý program –
šašo Miro Kasprzyk, fotenie s
dravcami, obliekanie do brnenia, streľba z luku, stredoveká
kuchyňa, stredoveká hygiena a
veľa ďalších zaujímavostí. Záujemcovia si budú môcť pozrieť aj
scénky O troch grošoch, O pampúšikovi, O červenej čiapočke,
O princeznej na hrášku. Na ná-
mestie zavíta aj stredoveký holič, veštica, artisti na chodúľoch,
nemecký zubár, ba príde aj slávna Bátorička z Čachtíc, Omar z
Trenčína a rôzni stredovekí hudobníci. Bude i maľovanie na
tvár. Konať sa bude aj stredoveký
jarmok a budete môcť ochutnať i
stredoveké jedlá.
„Vďaka patrí všetkým tým, ktorými mi pomáhali a pomáhajú s
organizáciou. Mimoriadna vďaka
patrí mestu Žilina, ktoré akceptovalo túto myšlienku a prijalo ju
za svoju a ktoré sa stalo aj hlav-
ným garantom akcie. Dúfam, že
návštevníci prepáčia drobné chybičky na kráse, ktoré sa budeme
snažiť obmedzovať,“ povedal
Marián Mrva, autor myšlienky a
organizátor podujatia.
Autor myšlienky a organizátor
podujatia Stredovekého dňa Marián Mrva sa od začiatku usiluje
spojiť zábavnú formu ukážky
stredovekého života s konkrétnou
historickou udalosťou, ktorá sa v
Žiline v stredoveku udiala. Prvý
ročník sa v roku 2008 sústredil
na ukážky zo života stredovekého
mesta, druhý ročník pripomenul
vypálenie Žiliny ozbrojencami
lúpežných rytierov Jána a Rafaela
Podmanických, tretí ročník bol
zameraný na pôsobenie templárov v okolí Žiliny, štvrtý ročník
bol venovaný 690. výročiu udelenia výsad mestu Žilina a piaty
Stredoveký deň priblížil významné 700. výročie prvej písomnej
zmienky o Žiline ako o meste.
Viac o Stredovekom dni, ako
aj program poduajtia nájdete na
www.stredovekyden.sk.
z regiónov 21
Obecné noviny • 13. august 2013
Župa chce z eurofondov obnoviť
Malokarpatské osvetové stredisko v Modre
Na prezentáciu dejín bratislavského regiónu, vrátane významných osobností, chce BSK zriadiť Pamätnú miestnosť.
B
ratislavský kraj má medzi svojimi prioritami
aj obnovu Malokarpatského osvetového strediska v Modre. „Obnova Malokarpatského osvetového
strediska je medzi prioritami bratislavskej župy. Máme vypracovanú
projektovú dokumentáciu aj platné
stavebné povolenie. V súčasnosti čakáme na výzvu operačného
programu Bratislavský kraj prípadne na inú výzvu, v rámci ktorej
by mohol byť tento projekt predložený,“ priblížil župan Pavol Frešo.
Predpokladané náklady sú 2,5 milióna €. Za peniaze z eurofondov by
sa zrekonštruovala budova kaštieľa
alebo obnovila záhrada.
Na prezentáciu dejín bratislavského regiónu, vrátane významných osobností, chce župa zriadiť
Pamätnú miestnosť „Podarilo sa
nám získať viacero hmotných dokladov, ktoré sa viažu k dejinám
bratislavského regiónu. Sú to his-
torické mapy, dokumenty, fotografie ako aj nábytok po prvom
bratislavskom županovi Samuelovi Zochovi,“ spresnil P. Frešo.
Mobiliár získala župa darom od
Zory Vanovičovej z Bratislavy. Ide
o historický meštiansky nábytok z
20. až 40. rokov 20. storočia, konkrétne o sedaciu súpravu, písací
pult a sekretár, ktorý používal Samuel Zoch vo svojej pracovni.
BSK dlhodobo vyvíja aktivity
nad rámec kontextu svojich kompetencií v oblasti ochrany a prezentácie kultúrneho dedičstva. Či
už prostredníctvom zriaďovaných
organizácií (Malokarpatské múzeum Pezinok, Malokarpatské osve-
tové stredisko Modra, Malokarpatská knižnica v Pezinku), ale aj
formou tematicky orientovaných
podujatí a projektov. Napríklad
každoročne počas Dní európskeho kultúrneho dedičstva organizuje odborné konferencie, kde
prezentuje daný segment kultúrneho dedičstva BSK, v nadväznosti na konferencie vydáva tlačený
zborník príspevkov, mimoriadne
úspešná je napr. publikácia predstavujúca kaštiele a kúrie bratislavskej župy. Župa participovala
aj na zriadení komunitného múzea židovskej kultúry v synagóge
na Heydukovej ulici v Bratislave,
pripravuje obnovu synagógy v
Senci s cieľom vytvoriť v objekte
polyfunkčné kultúrne regionálne
centrum a Krajská organizácia
cestovného ruchu vytvorila databázu najatraktívnejších kultúrnych pamiatok a pamätihodností.
(tyš)
Usporené peniaze chce samospráva investovať
do ďalších opráv komunikácií
V
bratislavskom Ružinove
sa tento mesiac začala
jedna z najväčších rekonštrukcií ciest, ktoré hlavné mesto
tento rok zažije. Kompletne celé
povrchy vozoviek dostane dvanásť frekventovaných ulíc. Počet
opravených ciest môže byť ešte
vyšší, keďže vďaka elektronickým aukciám Ružinov ušetril 40
% predpokladaných nákladov.
Usporené peniaze plánuje starosta mestskej časti Dušan Pekár investovať do ďalších opráv.
Ružinov spravuje dovedna približne 87 km ciest a 85 km chodníkov, čo je najviac zo všetkých
mestských častí Bratislavy. „Veľa
z týchto ciest je v zlom stave a
denne ich využívajú stovky áut,
ale tiež cyklistov a chodcov,“
vysvetľuje dôvody rekonštruk-
Mestská časť Ružinov ušetrí
40 percent nákladov na jednej
z najväčších rekonštrukcií ciest
v Bratislave
cie starosta Ružinova. Rozsiahla
rekonštrukcia sa bude týkať ulíc
Šalviová, Maximiliána Hella, Seberíniho, Babuškovej, Papraďovej, Táborskej, Wattovej, Ružovej
doliny, Medzilaboreckej, Solivarskej, Šťastnej a Hraničnej. Práce
sa začínajú v auguste a septembri,
ich ukončenie mestská časť plánuje na október.
V roku 2012 ružinovská samospráva vyčlenila historicky
najvyššiu sumu na rekonštrukciu
práve týchto najviac poškodených ulíc. Podľa projektovej do-
kumentácie sa celkové náklady
odhadovali na vyše 715 000 eur.
„Peniaze sme mali pripravené z
vlastných zdrojov, nepotrebujeme si požičiavať. Opäť sa nám
však osvedčili elektronické aukcie, dodávatelia stavebných prác
ponúkli sumy dokopy nižšie o 40
percent,“ dodáva D. Pekár.
Ušetrené peniaze chce starosta
použiť na ďalšie rekonštrukcie: „V
Ružinove stále ostáva dosť ciest,
ktoré by si zaslúžili opravu, určite
budem u poslancov presadzovať,
aby sme usporené prostriedky in-
vestovali opäť sem. A myslím aj
na chodníky, ktoré sa popri prácach na cestách častoopomínajú,“ povedal starosta.
Popri opravách ciest financovaných z rozpočtu má ružinovský starosta pripravené ďalšie
rekonštrukcie v spolupráci so
súkromným sektorom. „Darí sa
nám úspešne rokovať s developermi stavebných projektov na
zveľadení verejného priestoru.
Už dnes máme predrokované tzv.
vynútené investície v podobe rekonštrukcie ďalších piatich ciest,“
vysvetľuje Pekár. V najbližších
týždňoch takto vymenia povrch
vozoviek na Kladnianskej a Kašmírskej ulici v celkovej hodnote
70 000 eur.
(lw)
Medzilaborecká ulica si rekonštrukciu doslova pýta.
Nelegálnu reklamu z centra Bratislavy napokon majiteľ
odstránil
Mestská časť Bratislava-Staré Mesto vykonala v podniku niekoľko desiatok kontrol za asistencie mestskej, ako aj štátnej polície.
N
elegálna reklama na Ventúrskej ulici v bratislavskom Starom Meste, ktorú
majiteľ podniku postavil koncom
marca bez platného povolenia, je
30. júla preč.
„Na reklamné zariadenie nemal
vlastník podniku nielen platné
povolenie, ale nemal ani povolenie od nášho úradu na zabratie
verejného priestranstva, keďže reklama – torzo nôh sa nachádzala
na našom pozemku, na verejnej
komunikácii,“ povedala starost-
ka mestskej časti Bratislava-Staré
Mesto Táňa Rosová.
Počas inštalácie reklamného
zariadenia okamžite zasiahol staromestský stavebný úrad a majiteľa vyzval na zastavenie všetkých
prác. Keďže ten tak neurobil, stavebný úrad začal konanie o dodatočnom povolení/odstránení
stavby a zároveň uložil prevádzke
pokutu 2500 eur. MČ Staré Mesto
vedie voči majiteľovi prevádzky
aj ďalšie konania. Oddelenie dopravy rieši nepovolené exteriéro-
vé sedenie a oddelenie obchodu
miestneho úradu koná o porušovaní otváracích hodín podniku.
MČ Bratislava-Staré Mesto o
umiestnení reklamného zariadenia informovalo aj Krajský
pamiatkový úrad, keďže dom sa
nachádza priamo v historickom
centre. Staromestský stavebný
úrad nemal totiž vedomosť, že by
s umiestnením reklamy pamiatkari súhlasili.
(hal)
22 z regiónov
13. august 2013 • Obecné noviny
Vydarený 10. ročník
rómskeho kováčskeho
sympózia v Dunajskej Lúžnej
T
en kto sa rozhodol v
sobotu 29. júna prežiť niekoľko hodín v
Dunajskej Lúžnej na
jubilejnom 10. Európskom rómskom kováčskom
sympóziu, neobanoval. Pekný
letný čas prial tak kováčom, ktorí
pred zrakmi divákov ukazovali
svoje umenie, pretože boli umelecký kováči, v sále Miestneho
kultúrneho strediska Dunajskej
Lúžnej prebiehal príťažlivý kultúrny program, v ktorom zaujali najmä muzikanti a tanečníci
známeho profesionálneho Divadla Romathan z Košíc, folklórny
súbor Pazovčan zo Starej Pazovy, slovenskej dediny v Srbsku,
ale aj ďalší amatérski tanečníci a
hudobníci. „Veľmi srdečne sme
prijali pozvanie, lebo sa nám to
veľmi páči. Remeslá sú rovnaká tradícia ako hudba, piesne a
tanec. A sme radi, že sa tradície
uchovávajú, povedal pre denník
SME Karel Adam, riaditeľ Divadla Romathan.
V ďalších priestoroch kultúrneho strediska bola krásna výstava
diel umeleckých kováčov, ale aj
fotografií kostolov a motlitební z
dedín a miest južného Slovenska,
Centrum Šale sa
revitalizuje z eurofondov
Zazmluvnená cena diela je vyše
879 tisíc eur vrátane dane z pridanej
hodnoty (DPH). Projekt z 85 % spolufinancuje Európska únia z Európskeho fondu regionálneho rozvoja,
10 % pôjde zo štátneho rozpočtu SR,
zvyšných 5 percent zaplatí mesto.
Informoval o tom primátor mesta
Šaľa Martin Alföldi.
Stavebné práce na realizácii
projektu Revitalizácie verejných
priestranstiev centrálnej mestskej
zóny Šaľa začali v auguste 2012 s
tým, že dodávateľ mal na zhotovenie diela 12 mesiacov. Práce boli
pozastavené pre námietky zo strany
dodávateľa prác takmer pol roka.
Preto mesto požiadalo o posunutie
termínu ukončenia na december
2013.
V rámci projektu chce mesto
investovať do obnovy mestských
komunikácií, chodníkov a osvetlenia, verejných priestranstiev, autobusovej zastávky a verejnej zelene.
"Vzniknúť by mal aj otvorený veľký
priestor s možnosťou celoročného
využitia a bezbariérový prístup v
lokalite. Vytvorí sa paralelná komunikácia pre peších, korčuliarov
a cyklistov stredom areálu pozdĺž
ulice P. Pazmáňa, pokračujúc k
násypu rieky Váh. Počíta sa aj s vytvorením 84 nových parkovacích
miest a ďalších 19 sa zrekonštruuje.
Prvky drobnej architektúry spolu
s vytvorením relaxačno-oddychovej zóny s vodnými prvkami, mobiliárom a zeleňou dajú tomuto
priestoru moderný vzhľad, dodal
primátor.
SITA
Anonymy starostovi neprekážajú
Starosta Jozef Záhora je jedným
z mála na Orave, ktorý diskutuje
s občanmi on-line. „Pri množstve
povinností nie je možné s každým
sa stretnúť osobne,“ hovorí. Snaží
sa odpovedať na každú otázku, aj
anonymnú.
Počet obecných zamestnancov
a ich pracovná morálka, výstavba, vzhľad obce, predaj majetku
či túlavé zvieratá – témy na diskusnom fóre sú rozmanité. Zatiaľ
posledným príspevkom je otázka,
či bude v dedine vystupovať skupina Progres, ktorá v súčasnosti
hviezdi v televízii Šláger. Veľmi
radi by ju privítali, dávajú najavo
a samozrejme, že na podujatí nechýbalo ani dobré jedlo a nápoje,
keď najviac pozornosti budilo asi
40 až 50 kilogramové prasiatko,
ktoré od rána opekali nad ohňom, aby ho na obed konečne začali porcovať pre trpezlivých hladošov. Na sympóziu sa zúčastnilo
asi 40 tradičných remeselníkov,
nechýbali ani zástupcovia z Česka a Srbska.
Počas podujatia obec Dunajská
Lúžna vyznamenala umeleckého
kováča Róberta Riga najvyšším
miestnym vyznamenaním. Rigó
toto ocenenie dostal za dobrú
reklamu dediny a uchovávanie
kováčstva v Dunajskej Lužnej.
História kováčstva sa v obci začala písať pred 300 rokmi. R. Rigó
hovorí, že oni toto remeslo zdedili po predkoch a robia všetko,
aby sa zachovalo aj pre ďalšie generácie. R. Rigó je od prvého ročníka telom i dušou organizovania
kováčskeho rómskeho sympózia
v Dunajskej Lúžnej, na čo založil
aj neziskovú organizáciu CHARTIKANO.
R. Rigó sa ako jeden z mála
slovenských remeselníkov môže
pochváliť, že jeho dielo sa nachádza priamo v Buckinghamskom
paláci anglickej kráľovnej. Sám
na to spomína: „V r. 2008 sme
kráľovnej darovali kovanú detskú ruku so srdcom na dlani v
drevenej truhlici. Jej sprievod to
zaradil medzi najkrajšie darčeky, aké dostala a do desiatich dní
sme dostali ďakovný list“. Jeho
poslednou prácou bolo robenie
ohrady okolo Kačacej fontány
na bratislavskom Šafárikovom
námestí.
svoj záujem obyvatelia obce.
Obec vystúpenie skupiny z Čerenian však neorganizuje. My sme
zistili viac, kapela na Orave nehrá
vôbec. „Prejavili sme záujem, no
pokojne napíšte, že tam zaspal
pes,“ povedal kapelník Progresu
Karol Halan. „Precestovali sme
obidva štáty od Karlových Varov
až po východ, no z Oravy nemáme žiadnu spätnú väzbu. Oravcov
často stretávame na koncertoch na
západnom Slovensku.“ Progres to
ale nevzdá. „Pokúsime sa do konca roka nejaký koncert vybaviť.“
Oravské noviny, 29. 7. 2013
Obecné noviny • 13. august 2013
kultúra 23
24 z regiónov
13. august 2013 • Obecné noviny
Komárno má novú informačnú kanceláriu
V priestoroch historického Zichyho paláca na Klapkovom námestí v Komárne odovzdali 16. júla
do užívania verejnosti novú komárňanskú informačnú kanceláriu.
P
ri tejto príležitosti primátor mesta Anton Marek pred predstaviteľmi mesta, poslancami,
podnikateľmi i zástupcami rôznych inštitúcií uviedol, že
sa veľmi teší otvoreniu tejto novej
inštitúcie, tak potrebnej pre turistov i ďalších záujemcov o informácie o meste. Vyslovil presvedčenie,
že v meste vôd - kde sa vlieva Váh
do Dunaja, početných historických
pamiatok, či rodisku mnohých významných osobností, napríklad
Móra Jókaiho, Franza Lehára a
ďalších, no aj veľkých možností na
aktívny oddych – ako je napríklad
rybolov, jachting, či kúpanie sa v
termálnych vodách na miestnom
kúpalisku i v blízkom okolí - o
tom všetkom dostanú návštevníci
v informačnom centre podrobné
informácie.
Primátor tiež uviedol, že samospráva bude ešte energickejšie vyvíjať úsilie, aby výletné lode, ktoré
sa plavia okolo mesta po Dunaji,
mali v Komárne pravidelne zastávky s ponukou zaujímavých programov. Vyslovil tiež presvedčenie, že
mesto i jeho informačná kancelária
budú mať ešte výraznejšiu podpo-
ru rôznych inštitúcií, pôsobiacich
v meste, podnikateľov a širokej verejnosti, vrátane výtvarníkov, ktorí,
mimochodom, novej informačnej
kancelárii darovali viacero kresieb
Komárna.
Na slávnosti Ing. László Kendra a
autor tohto článku ako dar novootvorenej kancelárii uviedli do života
novú 4-jazyčnú, vyše 70-stranovú
informačnú publikáciu, obsahujúci o. i. aj mapu mesta, ktorá vy-
šla v náklade vyše 15 000 kusov a
mala by slúžiť obyvateľom mesta a
jeho návštevníkom v rokoch 2013
- 2014. Publikáciu sa podarilo zostaviť a vydať za pomoci miestnych
podnikateľov a firiem, ako aj mestských inštitúcií, mestského úradu a
firmy City Press. Publikácia, bohato ilustrovaná fotografiami, poskytuje množstvo informácií o meste,
kultúre, gastronómii, priemysle i
cestovnom ruchu. Osobitne, a nie
náhodou, sa zmieňuje o lehárovských tradíciách v Komárne, veď
práve tento rok sa tu bude konať už
10. ročník medzinárodnej Lehárovej speváckej súťaže.
Na slávnostnom otvorení informačnej kancelárie sme oslovili jej vedúcu Ing. Beátu Sebő a
odborných pracovníkov Teréziu
Himpán a Tomáša Balázsa (ktorí
poskytujú informácie aj v nemeckom a anglickom jazyku) s otáz-
kou, ako bude kancelária fungovať
a čím chcú prekvapiť návštevníkov.
- Kancelária bude otvorená
denne od 9. do 17. hodiny, vrátane
sobôt a nedieľ. Od mesta a ďalších
inštitúcií sa budeme snažiť získať
čo najviac informácií o podujatiach, ktoré sa aktuálne budú konať v meste a jeho okolí. Hodláme spolupracovať s podobnými
kanceláriami na Slovensku i v zahraničí, kde budeme recipročne
propagovať Komárno a jeho zaujímavosti. Chceme sa tiež zúčastňovať na regionálnych a medzinárodných turistických výstavách
doma i v zahraničí a ponúkať naše
turistické atrakcie, akými sú napr.
Komárňanská pevnosť či Rímske
lapidárium, ako stredoeurópsku
atrakciu a pod.
Dozvedel som sa tiež, že za len
za niekoľko dní skúšobnej prevádzky informačnej kancelárie
zavítalo do nej denne 40 až 50
návštevníkov, čo je určite dobrý
prísľub do budúcnosti.
Text a snímka:
Štefan BENDE,
Poslanec MsZ
Hasiči v Turzovke bojovali
o Beskydský pohár vzájomnosti
Prievidza je
druhou najlepšie
fungujúcou
samosprávou
na Slovensku
Ďalšie z podujatí Turzovského leta sa uskutočnilo v nedeľu, 4. augusta.
V areáli športu a oddychu sa konal už 41. ročník hasičskej súťaže O Beskydský
pohár vzájomnosti organizovaný Dobrovoľným hasičským zborom Turzovka v
spolupráci s mestom Turzovka.
P
Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť
zverejnil hodnotenie samospráv za prvý
štvrťrok 2013, ktoré sa zapojili do projektu
odkazprestarostu.sk.
Samospráva Prievidze skončila v hodnotení na popredných
miestach. Koordinátorka projektu Mária Bulková vysvetľuje,
že inštitút sa rozhodol vyzdvihnúť samosprávy, ktoré si robia
svoju prácu poctivo. Okrem riešenia podnetov bola hodnotená
aj úroveň komunikácie samospráv s občanmi. V hodnotení
prínosu práce samosprávy pre svojich obyvateľov sa Prievidza umiestnila na druhom mieste. V oblasti kvality a kvantity
komunikácie Prievidza obsadila rovnako druhé miesto. Možno
teda povedať, že práca vedenia mesta Prievidza smerom k
svojim obyvateľom ako aj komunikácia s verejnosťou patrí
medzi najlepšie zo všetkých hodnotených samospráv.
Komplexnejšie hodnotenie samospráv zapojených do Odkazprestarostu.sk zaviedol Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť tento rok. „Zohľadňuje rozdielnu náročnosť podnetov
zasielaných na portál Odkazprestarostu.sk. Za vyriešenie podnetu o opravení cesty či chodníka, ktoré je časovo aj finančne
náročné, tak dostane samospráva viac bodov ako napríklad
za pokosenie trávy alebo osadenie nového smetného koša.
Hodnotenie neberie do úvahy len úspešnosť, ale aj celkové
množstvo vyriešených podnetov, podľa ktorého sa stanovuje
poradie indexu prínosu práce samosprávy,“ vysvetlil riaditeľ
inštitútu Ctibor Košťál.
(ďur)
odujatie s dlhoročnou tradíciou sa rok čo rok teší čoraz
väčšej účasti. Tento rok sa do
súťaže prihlásilo 43 družstiev, medzi
ktorými nechýbali ani hasičské posádky partnerských miest z Poľska Kęty, Porąbka a Čiech - Metylovice.
Horúce počasie spôsobilo organizátorom vrásky hneď v úvode podujatia, keď sa nedarilo sprevádzkovať
časomieru, v dôsledku čoho muselo
niekoľko družstiev svoje akcie opakovať. Niektorým zas vypovedali
čerpadlá, iným hadice a v priebehu
súťaže bolo niekoľko družstiev nekvalifikovaných. Napriek tomu si súťažiaci aj návštevníci vychutnali príjemnú atmosféru aj zopár vtipných
zásahov.
Súťažilo sa v 4 kategóriách. V kategórii PS 8 (družstvá súťažiace s
čerpadlami – „veteránmi“ s rokom
výroby od 1959) sa s časom 36,18 sekundy umiestnilo družstvo Kolárovice Dorast, na druhom mieste s časom 35,71 sekundy skončila domáca
Turzovka a prvé miesto si vybojovali
muži z Kolárovíc časom 32,06 sekundy. V kategórii mužov nad 35 rokov
si bronzovú priečku vybojovala Raková (24,50 s), strieborná skončila
opäť domáca Turzovka (17,81 s) a
zlato si odniesli partnerskí hasiči z
Metylovíc (16,53 s).
Nechýbala ani kategória žien, v
ktorej sa Dolný Hričov umiestnil na
treťom mieste (21,08 s), Metylovice
na druhom (20,56 s) a prvé miesto si
časom 20,29 sekundy vybojovali ženy
z Bytčice. Z mužov boli tretí najlepší
hasiči z Kamennej Poruby (15,47 s),
druhí zo susednej Podvysokej (15,18
s) a celkové víťazstvo ako aj putovný pohár z rúk primátora Miroslava
Rejdu si domov odniesli hasiči zo
Staškova s bezkonkurenčným časom
15,01 sekundy.
O Beskydský pohár vzájomnosti
si svoje sily zmeralo (nesúťažne) aj
družstvo Predsedníctva Okresného
hasičského výboru dobrovoľnej požiarnej ochrany pod vedením zaslúžilého člena Dobrovoľnej požiarnej
ochrany v Bratislave Ladislava Dediča. Aj keď ich výkon nebol na získanie umiestnenia dostatočný, odmena
ich neminula. Postaral sa o ňu Ladislav Dlhopolček, ktorý ich odmenil
na snahu a statočnosť bojovať s oveľa
mladšími kolegami.
Poďakovanie patrí organizátorom
podujatia – Dobrovoľnému hasičskému zboru v Turzovke, mestu Turzovka, sponzorom, návštevníkom,
zvukárovi Antonovi Závodníkovi ml.
a v neposlednom rade zúčastneným
hasičským družstvám, ktoré merali
cestu do Turzovky, aby si mohli zasúťažiť a podporiť toto pekné športové
podujatie už po 41. krát.
(jaš)
z regiónov 25
Obecné noviny • 13. august 2013
Bratislavské Staré Mesto pripravuje
projekt nového parku
Zelenú projektu obnovy záhrady dalo v stanovisku aj Ministerstvo životného prostredia SR.
V
blízkosti Slavína a
Horského parku sa
nachádza
mimoriadne cenná jemne členitá krajina,
pramenné oblasti a mokraďovité
úseky, ktoré patria z najvzácnejším
krajinárskym úsekom Bratislavy
a pred zástavbou sú uchránené aj
plochy bývalej Prűger-Wallnerovej
záhrady. Staré Mesto chce záhradu
zrevitalizovať a opäť sprístupniť verejnosti, uchádza sa preto o grant
z komunitárneho programu Európskej únie LIFE+. Partnerom v
projekte Starého Mesta je Fakulta
architektúry Slovenskej technickej
univerzity.
„Záhrada je nateraz pre verejnosť neprístupná a naším cieľom je,
aby tu Staromeštania a návštevníci
získali nové oddychové miesto pre
trávenie voľného času. Táto lokalita poskytuje biotopy pre viaceré
druhy faun a flóry, vrátane druhov
európskeho významu,“ povedala
starostka mestskej časti BratislavaStaré Mesto Táňa Rosová.
Zelenú projektu obnovy záhrady
dalo v stanovisku aj Ministerstvo
životného prostredia SR. „Ministerstvo víta projekt z dôvodu veľkého významu revitalizácie zelenej
infraštruktúry, dlhodobého zachovania jej funkcií a prístupnosti pre
verejnosť,“ uviedlo ministerstvo v
stanovisku k návrhu projektu revitalizácie Prűger-Wallnerovej záhrady. Celkové odhadované náklady
na projekt sú 380-tisíc eur, pričom
Európska únia môže prispieť na
projekt polovicou. Po schválení
projektu môže byť ďalšia štvrtina
nákladov financovaná zo štátneho
rozpočtu. Zvyšné náklady plánuje
mestská časť financovať z mimorozpočtových zdrojov, grantov, či od
súkromných partnerov. Prvé práce
by mohli začať už v júli budúceho
roku a potrvajú dva roky.
Areál niekdajšej Prűger-Wallnerovej záhrady s plochou približne
5000 m² sa nachádza pri Horskom
parku na území medzi Kalváriou a
Apoštolskou nunciatúrou. Záhrada vznikla koncom 19. storočia,
keď si v tejto časti mesta začali
stavať vily bohatí mešťania. Prü-
Nové chodníky prispejú k zvýšeniu
bezpečnosti chodcov
M
esto Žilina vybudovalo
nový chodník pozdĺž
Univerzitnej ulice smerom od Ulice vysokoškolákov na
Veľký diel. Chodník zvýši bezpečnosť chodcov, ktorí smerujú z
Vlčincov a od obchodných centier smerom do areálu Žilinskej
univerzity a ďalej do Lesoparku
Chrasť. V uplynulých mesiacoch
už opravili ulice v Bytčici a Zástraní, ako aj chodníky na Hlinách III
a Hájiku. Pripravuje sa aj čiastočná rekonštrukcia Bôrickej cesty.
Nový chodník na Univerzitnej
ulici je dlhý 170 m. Asfaltobetónový povrch s hrúbkou 4 - 5 cm
má rozlohu približne 500 m² a
celkovo sa minulo 60 ton asfaltu. Na vyrovnanie bolo použité
kamenivo (drvené frakcie 0,22),
pod ktorým je frézovaná „drva“ s
hrúbkou 10 - 15 cm.
Mesto Žilina eviduje viaceré požiadavky občanov na vybudovanie ďalších chodníkov v rôznych
mestských častiach, problémom
Žilinská radnica plánuje
rekonštrukcie a výstavbu aj ďalších
komunikácií
sú však často nevysporiadané pozemky alebo veľké množstvo spoluvlastníkov, čo sťažuje ich vysporiadanie. Mesto nemôže budovať
chodníky na pozemkoch, ktoré
mu nepatria.
Okrem vybudovania nového
chodníka na Univerzitnej ulici
urobili v máji súvislú výmenu krytu ulíc Na záchrastí a Lipoveckej v
Z
starých odvodňovacích žľabov,
pričom pracovníci okamžite za-
bezpečili pokládku nových. Nasledovala fáza odfrézovania starého
Tomáš HALÁN,
hovorca MČ
Oslavy v obci
Lukovištia
Bytčici. V júli na základe požiadaviek obyvateľov zrekonštruovalo
mesto chodníky na Puškinovej
ulici (Hliny III) a vo vnútrobloku na Baničovej ulici (Hájik).
Vyasfaltovalo tiež jednu miestnu
komunikáciu v miestnej časti Zástranie. V súčasnosti pripravuje
čiastočnú rekonštrukciu Bôrickej
cesty pozdĺž Parku Ľudovíta Štúra
v spolupráci so spoločnosťou SEVAK, a. s.
Mesto Žilina spravuje pešie
komunikácie s celkovou dĺžkou
158 km. Odbor dopravy Mestského úradu v Žiline má na starosti
okrem chodníkov a miestnych komunikácií aj vývoz malých smetných nádob. Strojné čistenie od
zimného posypu a priebežné čistenie miestnych komunikácií vyjde
približne na 300 000 € ročne. Strojné čistenie chodníkov a ručný zber
nečistôt na 250 000 € ročne.
Pavol ČORBA,
hovorca mesta
Banskobystrické korzo má nový zelený koberec
a prítomnosti vedenia mesta a poslancov mestského
zastupiteľstva sa Námestie
SNP v Banskej Bystrici stalo 4.
júla nielen dejiskom programu
kultúrneho leta „Zakotvime v
Banskej Bystrici“, ale aj miestom,
kde primátor Peter Gogola spolu
so zástupcom Cechu hostinských
Ladislavom Lukáčom slávnostne
prestrihli pásku a uviedli tak do
života nový zelený koberec – Banskobystrické korzo.
Práce na obnove zeleného asfaltu sa začali 22. mája vybúraním
ger-Wallnerovci, majitelia hotelov
Carlton a Savoy, si postavili vilu na
vyvýšenom mieste na severnom
konci Havlíčkovej ulice, ktorá stojí dodnes. Členitý terén záhrady
upravili v okolí vily ako okrasnú
záhradu v prírodno-krajinárskom
štýle, zvyšná časť pozemku slúžila ako úžitková záhrada. V nej sa
pestovali kvety a zelenina, v južnej
časti boli štyri skleníky.
S cieľom obnovy záhrady a plánu
využitia rôznych foriem finančnej i
nefinančnej podpory a aktivít dobrovoľníkov vytvorilo Staré Mesto v
spolupráci s partnermi z verejného, súkromného a mimovládneho
sektora platformu s názvom „Zelená komunita“. Členovia komunity
sa pustili do ďalšieho zveľaďovania
záhrady už v sobotu 27. júla.
asfaltu a pokládka spodnej vrstvy
čierneho asfaltu. V záverečnej
fáze prišla na rad konečná zelená
vrstva asfaltu. „Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí svojou prácou
prispeli k tomuto významnému
kroku a zároveň poďakovať za trpezlivosť a pochopenie všetkým
tým, ktorých práce na námestí zasiahli,“ povedala vedúca oddelenia
údržby miestnych komunikácií a
inžinierskych sietí na mestskom
úrade Renáta Hláčiková.
(wint)
Lukovištia, malá obec v okrese
Rimavská Sobota zorganizovala v júli kultúrno-spoločenské
oslavy pri príležitosti 606.výročia prvej zmienky o obci, 100.
výročia založenia dobrovoľného hasičského zboru, 55.výročia úmrtia básnika, národného
umelca Ivana Krasku a vznik
zboru pre občianske záležitosti
v obci. V tento deň starosta
Jozef Mitter a obyvatelia obce
slávnostne privítali vzácnych
hostí –zástupcov štátnej správy, cirkvi, priateľov z českých
obcí Valašské Klobouky a
Slané ako aj predstaviteľov
Dobrovoľnej požiarnej ochrany.
Služby Božie sa konali v kostole, pietna spomienka na cintoríne. V rámci sprievodných
podujatí si obyvatelia obce,
hostia i návštevníci podujatia
pozreli výstavu Lukovištia v
umeleckej fotografii, dokumentujúcej premeny obce
prostredníctvom dobových
fotografií, ako aj históriu vzniku a súčasnosť dobrovoľného
hasičského zboru. Dobrovoľní
hasiči, ktorí zasvätili svoj život
pomoci blížnemu, si pri tejto
príležitosti prevzali ocenenia.
O dobrú náladu v obci sa
postarali členovia folklórneho
súboru z Klenovca. Oslavy
večer vyvrcholili Lukovištskou
veselicou. Stretnutie bolo veľmi emotívne a srdečné, a tak
je iste namieste poďakovať
organizátorom podujatia za
príjemný deň, ktorý sme prežili
v tejto obci.
Kornélia NOSÁĽOVÁ,
Združenie miest a obcí
Gemera a Malohontu
politika
26 sociálna
13. august 2013 • Obecné noviny
Zvolenská nemocnica má najväčšie
geriatrické oddelenie na Slovensku
Po troch rokoch sa skončila prvá fáza rekonštrukcie, ktorej celkové investície presiahli dva milióny eur.
S
účasťou slávnostného
ukončenia prvej fázy
bolo aj otvorenie zrekonštruovaného
geriatrického oddelenia.
„Veľmi sa teším, že sa nám darí
stabilizovať a postupne rozvíjať
väčšinu oblastí v pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho
kraja. Buď to robíme vlastnými
silami, alebo si nájdeme kvalitného a seriózneho partnera. Nemocnicu Zvolen sme pred tromi
rokmi zverili do rúk práve takémuto partnerovi, ktorého dnes
zastupuje MUDr. Leckéši. Pod
vedením pána riaditeľa MUDr.
Botku nemocnicu nielen ekonomicky stabilizovali, ale jednotlivé
oddelenia aj rozvíjajú a modernizujú. Dnes sa môžeme presvedčiť
o ďalšej veľkej pozitívnej zmene,
ktorú pocíti veľa pacientov v najväčšom geriatrickom oddelení na
Slovensku, práve tu vo Zvolene.
Pre všetkých bude určite veľkým
prínosom," povedal po otvorení
nového oddeleniaVladimír Maňka.
Do prvej fázy rekonštrukcie
patrí predovšetkým vytvorenie
centrálneho príjmu pacientov
celého spoločného pavilónu, kde
sa nachádzajú lôžkové oddelenia,
geriatria, neurológia a interné.
Moderná klimatizovaná čakáreň
s pripojením na wifi a vybudovaným sociálnym zázemím spĺňa
všetky požiadavky na komfort
a zároveň umožní zrýchliť celý
proces vyšetrení pacientov. „Čakáreň je neustále monitorovaná
kamerovým systémom, od čoho
si sľubujeme vyriešenie problému s bezdomovcami a zvýšenie
bezpečnosti pacientov a personálu,“ doplnil MUDr. Jozef Botka.
Nachádzajú sa tu non stop otvorené príjmové ambulancie neurologická, geriatrická a interná,
ako aj digitálne RTG pracovisko.
Vytvorenie centrálneho príjmu
zjednoduší pohyb a orientáciu
pacientov po pavilóne. Investície
do centrálneho príjmu presiahli
200-tisíc eur.
Na prízemí spoločného pavilónu bola v priestoroch bývalej psychiatrie vybudovaná lôžková časť
geriatrického oddelenia, ktoré
má 23 lôžok. Toto oddelenie spĺňa nároky špičkového lôžkového
zariadenia aj v porovnaní so zahraničím. „Našou víziou je, aby
všetky lôžkové oddelenia dosiahli túto úroveň. Takýto štandard
by mal byť samozrejmosťou v
celej nemocnici,“ hovorí riaditeľ
nemocnice MUDr. Jozef Botka.
Investície do tejto časti dosiahli
takmer 250-tisíc eur. Ďalšie lôžka geriatrického oddelenia sú
umiestnené na 3. a 4. poschodí
spoločného pavilónu, ktoré boli
taktiež zrekonštruované. Všetky
priestory sú prispôsobené potrebám geriatrických pacientov a
personálu uľahčujú manipuláciu
s pacientom. Zakúpené boli nové
polohovateľné postele s antidekubitárnymi matracmi, vymenené podlahy, rozšírené nové dvere, aby umožnili bezproblémový
prechod s posteľami, vybudovaná je aj nová pacientská signalizácia. Oddelenie je veľkosťou
svojho lôžkového fondu najväčším geriatrickým oddelením na
Slovensku. Disponuje kapacitou
92 lôžok, pričom je neustále maximálne vyťažené. Súčasný trend
vývoja veku obyvateľstva naznačuje, že ani v budúcnosti tomu
nebude inak.
Súčasťou spoločného pavilónu
je aj neurologické a interné oddelenie, kde boli všetky priestory
prispôsobené potrebám pacientov
a personálu. Išlo predovšetkým
o výmenu počítačových a elektrických sietí, rozšírenie dverí,
vymaľovanie, pacientskú signalizáciu. V celom pavilóne je až 90
percent polohovateľných postelí,
pričom väčšina z nich je elektricky ovládateľná. V celom objekte je
možnosť bezplatného pripojenia
na wifi. Preinvestovaných bolo
takmer 100-tisíc eur. Ku komfortu
pacientov prispela aj rekonštrukcia spoločných priestorov polikliniky. Investície do rekonštrukcií
spoločných priestorov presiahli
175-tisíc eur.
Prenájom tohto zdravotníckeho
zariadenia odsúhlasil Banskobystrický samosprávny kraj nájomnou zmluvou, v ktorej je zahrnutý celkový hmotný aj nehmotný
majetok. Zmluva o nájme medzi
BBSK a spoločnosťou Nemocnica Zvolen, a. s., bola podpísaná
24. 6. 2010 vo Zvolene. Platí do
roku 2035 s tým, že nájomca má
prednostné právo aj na ďalších 15
rokov nájmu.
Prirodzenou spádovou oblasťou pre všetky typy poskytovanej
zdravotnej starostlivosti v Nemocnici Zvolen a. s. sú okresy Zvolen,
Detva a Krupina. V regióne, ktorý
má takmer 150 000 obyvateľov,
fungujú mnohé kúpeľné zariadenia, ale aj vojenské výcvikové
stredisko Lešť, vojenské i civilné
letisko Sliač s veliteľstvom vzdušných síl SR.
(pst, cse)
Seniori sa v Ružinove Vychutnali si krásy Malej Fatry a
učia nordic walking
posedeli pri terchovskej muzike
Spolu viac ako tridsať seniorov z ôsmich domovov sociálnych služieb z Kysúc
a horného Považia sa vo štvrtok 18. júla stretlo vo Vrátnej doline.
K
N
ovinka pre starších ľudí
v Ružinove: severskú
chôdzu pomocou teleskopických paličiek trénujú seniori v
novom Klube Senior Walk. Vždy
v piatok o 16. hodine sa stretávajú
pred Ružinovským domom seniorov na Sklenárovej ulici. Lektori
ich tu učia, ako správne paličky
používať, ako môžu pomôcť počas
prechádzky a všetci spoločne sa
na prechádzky aj vyberú. V pláne
sú aj výlety do okolia. Projekt se-
niorského klubu severskej chôdze
podporila mestská časť Ružinov
formou grantu.
Severská chôdza zapája do činnosti až 90 percent svalov, menej
zaťažuje kĺby, zlepšuje telesnú
kondíciu a napomáha bezpečný
pobyt v prírode. navyše týmto
spôsobom klub seniorom umožňuje tráviť čas v spoločnosti rovesníkov.
(mš)
lienti zariadení sociálnych
služieb v zriaďovateľskej
pôsobnosti ŽSK prežili
pekný slnečný deň v Malej Fatre.
Z Vrátnej doliny sa lanovkou spoločne vyviezli na vrch Chleb, kde
ich čakala krátka prechádzka na
Snilovské sedlo a blok krátkych
prednášok o pohoriach a zaujímavostiach Malej Fatry. „Počasie
nám praje a spokojnosť s týmto výletom je vidieť aj na našich
klientoch. Zažívajú to, čo v ich
mladosti bežne a radi robili a dnes
majú možnosť sa takýmto spôsobom vrátiť do svojich mladých
liet a zaspomínať si v krásnom
prostredí Malej Fatry,“ uviedla
riaditeľka odboru sociálnych vecí
ŽSK Marta Pauková.
Nasledoval presun účastníkov
do Zariadenia pre seniorov domova sociálnych služieb (ZpS
DSS) v Terchovej, kde na nich
čakal guláš a posedenie v záhrade
pri terchovskej muzike. Podujatie
pripravil odbor sociálnych vecí
ŽSK v spolupráci s ZpS DSS Terchová v zastúpení riaditeľky Žofie Hájnej za podpory sponzorov,
ktorí všetko potrebné poskytli bez
nároku na honorár. Odbor sociálnych vecí ŽSK plánuje šnúru podobných podujatí aj v septembri
pre seniorov zo zariadení krajskej
samosprávy na Orave a Liptove.
(dan)
sociálna politika 27
Obecné noviny • 13. august 2013
V Kežmarku otvorili nový stacionár
pre postihnuté deti
V súčasnosti v zariadení poskytujú služby osemnástim klientom, po celkovom dokončení rekonštrukcie
by sa kapacita mala zvýšiť.
V
Kežmarku
začal
1. augusta poskytovať služby novootvorený
stacionár, ktorý miestni
obyvatelia poznajú pod názvom
Korytnačka. Detský stacionár je
určený pre mentálne a telesne postihnuté deti, ktoré rodičia počas
dňa nemajú kam umiestniť. V súčasnosti poskytuje služby pre 18
prijímateľov sociálnych služieb.
V minulosti roky fungoval
v budove na ulici Pod lesom,
mesto Kežmarok ho však minulý rok z ekonomických dôvodov
presunulo do nevyhovujúcich
priestorov v domove dôchodcov,
kde sa znížila aj jeho kapacita.
Prešovský samosprávny kraj v
decembri budovu bývalej materskej školy na ulici Pod lesom
odkúpil od štátu za vyše 14 000
eur a stal sa zároveň aj jeho zriaďovateľom. Stacionár je novou
organizačnou jednotkou Domova sociálnych služieb (DSS)
v Ľubici.
V tomto roku samosprávny
kraj za 70 000 eur postupne zrekonštruoval prízemie budovy,
kde majú prijímatelia k dispozícii veľkú spoločenskú miestnosť,
ktorá slúži na terapie a oddych,
ďalej šatne, sociálne zariadenia a
kuchyňu. „Rozhodli sme sa, že do
toho investujeme viac a dáme to
do poriadku, pričom sme to rozdelili na dve etapy,“ informoval
predseda PSK Peter Chudík. Prvá
etapa bola dokončená a slávnostne odovzdaná koncom júla.
Na dokončenie plánovanej rekonštrukcie bude potrebné investovať ešte 35 000 eur. Podľa
prešovského župana by to mal
kraj zvládnuť najneskôr do marca
budúceho roku. „Vo vrchnej časti
chceme veľkú miestnosť rozdeliť
priečkami, pričom v každej malej
Zariadenie pre seniorov
a domov sociálnych služieb
Úsmev prevzalo od župy mesto
A po zmene zriaďovateľa budú v zariadení naďalej poskytovať sociálne
služby, samospráva verí, že sa ich podarí aj skvalitniť.
M
esto Žilina sa od 1. augusta stalo zriaďovateľom zariadenia „Úsmev
– zariadenie pre seniorov a domov
sociálnych služieb“, ktoré sa nachádza na Osikovej ulici 26 na sídlisku
Solinky.
Doterajším zriaďovateľom bol
Žilinský samosprávny kraj. V zariadení budú aj po zmene zriaďovateľa naďalej poskytované sociálne služby pobytovou formou pre
fyzické osoby odkázané na pomoc
inej fyzickej osoby v zmysle zákona
448/2008 Z. z.
Oficiálne prevzatie zariadenia
Úsmev mestom Žilina sa uskutočnilo v priestoroch zariadenia vo
štvrtok 1. augusta za účasti predsedu Žilinského samosprávneho
kraja Juraja Blanára, ktorý sym-
bolicky odovzdal kľúče od zariadenia primátorovi Žiliny Igorovi
Chomovi.
Úlohou a prioritou mesta aj v
budúcnosti, uviedol pri tejto príležitosti primátor I. Choma, je starať
sa o klientov – seniorov, ktorí bývajú v zariadení a spríjemniť im jeseň
života. Zdôraznil, že mesto sa bude
snažiť rozšíriť sociálny program
minimálne o kvalitu poskytovaných služieb obyvateľom.
Doterajší zriaďovateľ – Žilinský
samosprávny kraj poskytne na prevádzku zariadenia dotáciu 190 103
€, a to na obdobie od 1. augusta do
konca tohto roka. Na financovanie
a pokrytie časti prevádzkových
nákladov na rok 2014 bude mesto
žiadať o príspevok na financovanie
sociálnej služby Ministerstvo prá-
ce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Župan J. Blanár pripomenul, že
zariadenie Úsmev prešlo len nedávno rozsiahlou rekonštrukciu
vnútorných priestorov a vyslovil
presvedčenie, že nový zriaďovateľ
zabezpečí jeho ďalší rozvoj. Ako
uviedol, župa splní svoj sľub a vybuduje v areáli zariadenia nový altánok, v ktorom budú môcť seniori
tráviť voľný čas a organizovať kultúrne či spoločenské podujatia.
„Úsmev – zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb“
sa stalo rozpočtovou organizáciou
mesta s kapacitou 64 klientov, z
čoho 22 klientov je v zariadení pre
seniorov a 42 klientov v domove
sociálnych služieb.
(čor, dan)
izbe by sa potom vykonávali jednotlivé špeciálne terapie. Máme
pripravené pomôcky na výrobu
sviečok, hrnčiarsky kruh slúžia-
ci na výrobu keramických vecí a
chceli by sme zriadiť aj tkáčsku
dielňu,“ priblížila riaditeľka DSS
v Ľubici Eva Ďörďová. Okrem
toho majú zámer zriadiť na poschodí veľkú kúpeľňu na fyzioterapiu.
Stacionár si vyžiada ročné
prevádzkové náklady na úrovni
50 000 eur. Peter Chudík pri slávnostnom otvorení zariadenia potvrdil, že ich zo svojho rozpočtu
poskytne vyšší územný celok.
Mesačný poplatok pre prijímateľov sa pohybuje okolo 100 eur,
pričom služby môžu využívať v
pracovných dňoch. Po rekonštrukcii horného poschodia by
sa mala kapacita zariadenia ešte
zvýšiť.
Veronika FITZEKOVÁ,
hovorkyňa PSK
Obyvatelia spísali
petíciu, proti je aj
primátor Zl. Moraviec
Predseda Nitrianskeho samosprávneho
kraja Milan Belica tiež nesúhlasí s výstavbou
sociálneho domova v lokalite Ďateliniská
v Zlatých Moravciach.
Výber lokality je podľa neho nevhodný a za ďalší problém
pokladá aj nedostatočnú komunikáciu s predstaviteľmi
miestnej samosprávy. Navyše neexistuje adresné uznesenie
krajského zastupiteľstva k realizácii tohto projektu. „Zvolený
postup predpokladá najskôr búranie starého s následnou
výstavbou nového objektu, čiže je neefektívny vo vynakladaní
verejných prostriedkov,“ zdôraznil Belicov hovorca Stanislav
Katrinec v zaslanom stanovisku.
Zariadenie malo vzniknúť v rodinnom dome, v ktorom by
fungovali dve domácnosti. V každej by bývalo šesť klientov,
o ktorých by sa staral rovnaký počet pracovníkov. Zámerom
projektu je presťahovanie klientov z jednej veľkej inštitúcie – zariadenia sociálnych služieb v Lipovej – do viacerých
menších domácností, kde by sa mohli cítiť ako doma. Obyvatelia Ďatelinísk spísali proti zámeru petíciu, pod ktorú sa
podpísalo približne 180 ľudí. Poukázali v nej na to, že klienti
zariadenia sociálnych služieb majú kombinované mentálne,
zrakové a psychické postihnutia a sú odkázaní na pomoc inej
osoby. „Lokalita Ďateliniská v Zlatých Moravciach je tichým
prostredím s rodinnými domami, preto zdieľame názor, že
umiestnenie tohto sociálneho zariadenia do tejto lokality
nie je vhodné a zásadne s ním nesúhlasíme, keďže zásadne
zmení charakter lokality,“ píšu obyvatelia v petícii.
Proti zámeru sa postavil aj primátor Zlatých Moraviec Peter
Lednár.
O ďalšom osude projektu rozhodne krajské zastupiteľstvo.
„Predseda kraja dáva za pravdu signatárom petície a s takto
koncipovaným návrhom projektu nesúhlasí. V tomto duchu
bude informovať aj zastupiteľstvo,“ povedal S. Katrinec a dodal, že ďalšie návrhy na realizáciu projektu budú predmetom
odborného posudzovania a jeho konečnú podobu schvália
krajskí poslanci.
(SITA)
28 kultúra
13. august 2013 • Obecné noviny
Piaty ročník multižánrového open-air
festivalu rómskej hudby,
tanca a tradičných remesiel
Vo štvrtok 29. augusta od 11. do 23. hodiny ožije hrad Červený Kameň pri obci Častá hudbou, výtvarným
umením, divadlom, tancom, remeslami a dráždivou vôňou rómskych jedál.
N
a Cigánskom Bašaveli 2013 sa
predstavia rómski
umelci z Rumunska, Ruska, Maďarska, Česka i Slovenska. Amatérski aj profesionálni umelci
patria k špičke v oblasti pôvodnej
rómskej hudby. „Chceme sa vrátiť ku koreňom nášho prežívania
i rómskej kultúry,“ hovorí riaditeľka festivalu Cigánsky Bašavel
Vladislava Dolníková.
Dramaturgia festivalu stavila
na autentickosť a spontánnosť
umeleckého prejavu.
Pre tohtoročných hostí Bašavelu je ich umenie rovnako prirodzené ako dýchanie. Základy sa
učili doma. Mnohí prešli umeleckými školami i tvrdým drilom,
základ však zostáva autentický.
Ozdobou tohtoročného festivalu bude Romafest, slávna rómska
tanečná skupina z Transylvánie,
ktorá dosiahla svetový úspech
programom Black fire. Medzi
účinkujúcimi bude aj autentická cigánska kapela Flare Beas z
maďarsko-srbského pohraničia,
ktorej „hudobnými nástrojmi"
sú mosadzné nádoby a drevené
varešky. Ďalšou hudobnou skupinou je Parno graszt, čo preklade znamená biely kôň, ktorý
je v rómskej kultúre symbolom
čistoty a slobody. Predstaví sa aj
rodinná rómska kapela Bartošovcov, ktorú v roku 1953 založil hudobník Július Bartoš-Šuka a tá si
svoj jedinečný divoký štýl zachovala dodnes. Slovenský hudobník
pôsobiaci v Česku Mario Bihári, tohtoročný zbormajster pri
tvorbe programu Divých makov,
vystúpi na festivale so skupinou
Bachtale Apsa. Účinkovať budú
aj Gipsy Čáve -Jozef Kotlár a Róbert Rác - nové talenty, ktoré sa
preslávili skladbou Topolčianska
zlatokopka. Nikola Dunková a jej
brat Milan Dunka sa predstavia
ako Gipsy Nicol. A, samozrejme,
nebudú chýbať ani Bohémiens
Barbory Botošovej, umeleckej
vedúcej a dramarurgičky Divých
makov. Ako prekvapenie organizátori ponúknu kompilát vytvorený špeciálne pre tohoročný
Gipsy Bashavel, pozostávajúci zo
Sendreiovcov, dvoch donských
kozákov a poľskej umelkyne kontrabasistky a speváčky.
Festival záujemcom ponúkne
možnosť zoznámiť sa aj s tradičnými remeslami - rovno pri práci
sa predstavia rómski kováči v a
rezbári. Chránená dielňa Čičava ponúkne drevené umelecké a
úžitkové predmety, kováči z Dunajskej Lužnej zas kovové svietniky, tepané ruže a jemne vypracované rôzne ozdobné predmety.
Históriu pripomenie aj originálny kováčsky voz z roku 1860, ktorý bol kedysi plnohodnotnou
pojazdnou kováčskou dielňou. A
keďže k rómskej kultúre oddávna
patrí aj veštenie, veštica Judita
záujemcom vyčíta budúcnosť číta
z cigánskych kariet.
Deti z Divých makov sa festivale predstavia divadelnou hrou,
ktorú naštudovali s režisérkou
Naďou Uherovou a hercom Ferom Balogom. A tí najmenší sa
iste radi povozia v košoch na historickom kolotoči, fungujúcom
na ručný pohon a potešia sa historickým hračkám, s ktorými sa
hrali deti v časoch, keď rádio bolo
novým vynálezom. V čajovni si
budete môcť oddýchnuť nielen
pri dobrom čaji, ale aj drobných
maškrtách, či vodnej fajke. No a
kto by odolal vôni pečeného prasiatka, ktoré kuchári upečú rovno
pred očami divákov, alebo iným
pochúťkam podávaným v celom
areáli hradu.
V stane Divých makov nájdu
záujemcovia rozličné suveníry,
tričká, CD, ale hlavne informácie
o práci tohto občianskeho združenia, ktoré sa venuje vyhľadávaniu a podpore talentovaných
rómskych detí.
Svoju tvorivosť si záujemcovia
môžu vyskúšať na výtvarnom
workshope s výtvarníčkami Ivanou Šátekovou a Monikou Kováčovou alebo sa naučiť tradičné
rómske tance s Lacom Cmorejom, Credance a deťmi z Divých
makov.
Organizátorom podujatia Cigánsky Bašavel je občianske
združenie Divé maky. Medzinárodný multižánrový festival
vznikol v roku 2009. Poskytuje
priestor pre vystúpenia profesionálnych a amatérskych rómskych
umelcov a predstavuje talentované rómske deti zapojené v štipendijnom programe občianskeho
združenia Divé maky. Výťažok zo
vstupného pomáha vytvárať novú
vzdelanú rómsku generáciu.
Festival sa auskutočňuje s finančným príspevkom Ministerstva kultúry SR a partnerskou
podporou spoločnosti Telekom a
Západoslovenskej energetiky.
Soňa KOŽELOVÁ,
PR manažér Divé maky, o. z.
Snímky: sita a archív
Letná škola archeológie prvý raz
aj na fiľakovskom hrade
Festivalu v Sihelnom dominovali
domáci folkloristi
L
Takmer 500 účinkujúcich zo Slovenska a Poľska sa predstavilo v programoch
folklórneho festivalu pod Pilskom a Babou horou, ktorého 21. ročník sa
uskutočnil v amfiteátri Sihelnom v nedeľu 14. júla.
Spoločný výskum odborníkov zo Slovenska a budapeštianskych
vysokoškolákov.
etná škola archeológie sa na
fiľakovskom hrade uskutočnila 15. až 23. júla. Hradné múzeum sa ako partner projektu Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre
prvý raz zapojilo do iniciatívy, ktorá
študentom archeológie zo štátov
Vyšehradskej štvorky zabezpečuje
možnosť zúčastniť sa letnej terénnej
praxe na Slovensku.
Múzeum v spolupráci s Archeologickým ústavom Slovenskej aka-
démie vied pokračuje vo výskume
dolného hradu, do ktorého sa vďaka
úspešnému projektu podanému do
grantového systému Medzinárodného vyšehradského fondu pod názvom „Tajomstvá stredovekých hradov“, zapojili aj študenti archeológie
z budapeštianskej Univerzity Loránda Eötvösa pod vedením odborného
asistenta Maxima Mordovina.
Už prvé dni výskumnej sezóny
2013 priniesli niekoľko zaujímavých nálezov. V zásype palisádového
opevnenia zo 17. storočia sa našli
úlomky úžitkových predmetov zo
16. storočia – medzi nimi aj kusy čínskeho porcelánu a perzskej fajansy,
strieborné mince uhorského kráľa
Ferdinanda I. a olovené guľky do
pušiek. Výskum objasňuje aj tajomstvá komplikovaného systému kolových hradieb a zároveň pripravuje
plánovaný komplexnejší výskum
dolného hradu, ktorý by múzeum
mohlo uskutočniť v budúcom roku
na ploche približne 400 štvorcových
metrov v závislosti od úspešného
získania grantovej podpory.
(ag)
U
sporiadatelia - Obecný
úrad Sihelné a Oravské
kultúrne stredisko pripravili pestrý program. Folklórny festival beskydských goralov ponúkol
v troch scénických programoch
najmä čriepky tradičnej hudobnej kultúry goralských oravských
obcí. V amfiteátri sa najskôr predstavili detské folklórne súbory. V
ich programe Na lúkach... diváci
privítali Pilsko z Oravského Veselého, Kašunku z Rabčíc, Goralček zo Suchej Hory, Mútňanček z
Mútneho, Sihelček zo Sihelného,
Kapku z Oravskej Polhory a detské ľudové hudby. Deti vystriedali
nositelia tradícií – ľudové hudby
a folklórne skupiny zo Sihelného, Rabčíc a Oravskej Lesnej v
programe Zagroj mi muzicko.
Festivalu dominovali najmä domáce detské folklórne súbory a
ľudové hudby. Prirodzený záujem
o uchovávanie a zveľaďovanie kultúrnych tradícií a posolstva goral-
ských oravských obcí bol zrejmý
najmä v programe Sihelčanov, v
ktorom sa predstavili nielen tri
generácie folkloristov, ale aj sedemnásťčlenná gajdošská ľudová
hudba, vyskladaná z troch, ktoré
v súčasnosti v obci pôsobia. Zaujali i Polhorčania, ktorí sa predstavili novovzniknutým detským
folklórnym súborom Kapka.
Záver festivalu tradične patril
hosťom, ktorí priniesli hudob-
né a tanečné pozdravy aj z iných
folklórnych oblastí Slovenska a
Poľska – súborom Hont z Krupiny, Rozsutec zo Žiliny a Rybarzowice z neďalekých poľských
Rybarzowic. Festival beskydských
goralov bol tretím z ponuky podujatí Oravského folklórneho leta,
mediálneho projektu Oravského
kultúrneho strediska.
Miroslav ŽABENSKÝ
kultúra 29
Obecné noviny • 13. august 2013
V Terchovej sa predstavilo viac ako tisíc
folkloristov zo Slovenska a zahraničia
V poradí už 51. ročník Medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni sa uskutočnil 25. až 28. júla
v Terchovej.
N
a štyroch pódiách
- v amfiteátri Nad
bôrami, vo festivalovom šapitó, v areáli pod sochou Juraja Jánošíka a Kultúrnom dome
Andreja Hlinku - sa predstavilo
takmer 1200 účinkujúcich zo Slovenska, Srbska, Poľska a Českej
republiky.
Hlavnými organizátormi podujatia, ktoré sa konalo pod záštitou ministra kultúry SR, boli obec
Terchová, Žilinský samosprávny
kraj – Krajské kultúrne stredisko
v Žiline a mesto Žilina. Už vyše
dvadsať rokov má tento populárny a divácky vyhľadávaný festival
medzinárodný charakter a za ten
čas sa na ňom predstavilo niekoľko tisíc účinkujúcich z vyše 30
krajín sveta.
V tomto roku sa podujatie nieslo v znamení 300. výročia smrti
Juraja Jánošíka. Vo štvrtok 25. júla
podvečer si diváci v Kultúrnom
dome A. Hlinku mohli pozrieť
program Ozveny Jánošíka z do-
mova i zo sveta v réžii čestného
občana Terchovej Ondreja Dema.
Predstavili sa v ňom muzikanti a
speváci z Terchovej, ako aj ďalších
regiónov Slovenska, ale aj Poľska a
Českej republiky.
Popri dominujúcom folklóre
nechýbala ani prezentácia iných
hudobných žánrov, vernisáže výstav (Zbojníckym chodníčkom,
Muchovci), prezentácia ľudových
remesiel, či razenie dukáta s motívom Jánošíka, špeciálna prehliadka Jánošíkovej expozície, ohňostroj a ďalšie sprievodné akcie.
Po dobrých skúsenostiach z posledných dvoch ročníkov sa organizátori rozhodli pre samostatný
detský program a reprízu Tanečného domu. Nezabudnuteľné zážitky a iskrivú atmosféru priniesol
už tradične piatkový terchovský
večer. Organizátori ho tentoraz
nazvali „Veď je tá Terchová telia
jako Viedeň“ - predstavil sa na
ňom folklórny výkvet Jánošíkovho kraja a jeho okolia. Sobotňajší galaprogram v amfiteátri Nad
bôrami otvoril program OĽUN-u
so špičkovými sólistami a zaujímavými hosťami. V druhej časti
sobotňajšieho večera to boli napríklad renomované zoskupenia
zo Srbska (KUD Abrasević 1905),
Poľska (Rzoz), Českej republiky
(cimbalovka Břeclavan) a, samozrejme, Terchovský symfonický
Workshop bol jednou z aktivít medzinárodného projektu Oživené melódie
slovensko-poľského pohraničia.
Š
medzinárodného projektu Oživené melódie slovensko-poľského pohraničia, ktorého zámerom
je uchovať a zveľadiť tradičné
kultúrne hudobné prejavy, zvýšiť záujem obyvateľov o ne ako o
podstatnú súčasť kultúrneho dedičstva prihraničných regiónov a
uplatniť ich vo folklórnom hnutí.
Projekt je tak podľa jeho autora
Miroslava Žabenského odpoveďou na vytrácanie sa pôvodných
kultúrnych hodnôt a ich nositeľov zo života lokálnych komunít
a spoločenstiev. Pre muzikantov
Sprac. (tl)
Nový pohľad na dejiny
malokarpatského
regiónu
V zuberskom skanzene sa vyrábali
píšťaly a zlobcoky
esť dní sa takmer tridsiatka
nadšencov zo Slovenska a
Poľska v Zuberci pasovala
s bazovými a javorovými kusmi
dreva. Ale výsledok stál za to. Z
malej školy výroby ľudových hudobných nástrojov, ktorú v zuberskom skanzene od 8. do 14.
júla pripravilo Oravské kultúrne
stredisko, si každý odniesol vlastnú funkčnú píšťalku koncovku a
dvojačku.
Do výroby týchto pre Oravu
i susedné Poľsko typických hudobných nástrojov záujemcov
od 11 do 50 rokov veku zasvätil
majster Drahoš Daloš z Lehoty.
Najskôr si priblížili teóriu výroby
a vzniku tónu v nástroji a potom,
teoreticky podkutí, sa pribrali do
vlastnej výroby. Tá spočíva najmä
vo vydlabaní a vyvŕtaní otvoru,
zbavení kôry, výroby okienka s
hranou a klátiku, ktorý spolu s
okienkom vytvárajú zvuk.
Workshop bol zameraný aj na
výrobu ďalšieho, technologicky
zložitejšieho pôvodného hudobného nástroja – drevených ľudových huslí – zlobcokov. Aj keď
náročnosť ich výroby nedovoľovala vytvoriť celý nástroj, zruční
záujemcovia pod vedením Jána
Matištíka, husliara zo Zuberca,
vydlabali korpus, pripravili kolíky, krk, kobylku a ďalšie časti
huslí.
Workshop bol jednou z aktivít
orchester.
Tohtoročné Jánošíkove dni vyvrcholili v nedeľu svätou omšou za
nositeľov ľudových tradícií, ktorá
sa konala za aktívnej účasti krojovaných muzikantov a spevákov
z domova u zahraničia a divácky
veľmi atraktívnym konským vozovým sprievodom s krojova-
nými furmanmi a muzikantmi,
hrajúcimi na vozoch. Záverečnou
bodkou bol program s názvom
Jánošík je sloboda a sloboda je
večná. Pod režisérskou taktovkou Petra Cabadaja v spolupráci
s Krajským kultúrnym strediskom
v Žiline a so sprievodným slovom
herca Františka Výrostka sa predstavili účinkujúci z regiónov kraja
- Ťažká muzika a Trio z Chotára,
Folklórne súbory Turiec, Kysučan, Oravan, Rozsutec, folklórna
skupina Sliačanka, Arzén, Kysucká muzika a Zuzana Smatanová.
Počas programu už po šiestykrát udelil župan ocenenie najlepšiemu nositeľovi tradícií v oblasti
kultúry zo Žilinského kraja. Pamätnú plaketu ŽSK si tento rok
prevzal dlhoročný vedúci a choreograf folklórneho súboru Turiec
Ľudovít Pekar, ktorý v tomto roku
oslávi 70 rokov. Ocenenie je prejavom vďaky za jeho celoživotné
dielo.
sú najpodnetnejšími podujatiami práve malé školy výroby tradičných ľudových hudobných
nástrojov a hry na ne, ktoré sú
podstatnou časťou realizovaného
projektu.
Ďalšie týždňové tvorivé stretnutie sa uskutoční v Oravskej
Polhore od 26. augusta do 1. septembra a záujemcovia na ňom
vniknú do tajov výroby oravských dvojhlasných gájd, trombít
a pastierskych rohov. Lektormi
budú Juraj Dufek z Bojníc, František Skurčák z Rabče a Stanislav
Piwowarczyk z poľskej Zabnice. Treticu workshopov uzavrie
Malá škola výroby a hry na okaríny a zvukové hračky, ktorá sa
uskutoční od 30. septembra do 6.
októbra v Dolnom Kubíne.
Projekt, ktorého súčasťou sú
aj folklórne festivaly v Malatinej, Zuberci, Oravskej Polhore,
poľskej Wisle, Milowke a Bielsku-Bialej i záverečné výstavy či
vydanie dokumentárneho filmu
o výrobe ľudových hudobných
nástrojov pripravilo Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne. Je spolufinancovaný Európskou úniou z Európskeho fondu
regionálneho rozvoja v rámci
Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007 – 2013.
(žab)
V týchto dňoch vyšlo nové číslo regionálneho
časopisu Historika, ktoré vydalo občianske
združenie Museum Vinorum v Pezinku.
Z
ostaviteľmi
historického
občasníka sú PhDr. Martin
Hrubala, PhDr. Petra Pospechová a Bc. Peter Wittgrúber,
ktorí takto nadviazali na úspešné
prvé vydanie časopisu z minulého
roka.
Ako v úvode časopisu Historika
uviedla PhDr. Petra Pospechová, riaditeľka Mestského múzea v
Pezinku, časopis sa rozhodli vydať na začiatku letných prázdnin,
pretože mnohí dovolenkári chcú
stráviť voľné chvíle s knihou či
časopisom. A práve Historika prináša zaujímavé čítanie, plné zatiaľ
neveľmi známych udalostí z histórie malokarpatského regiónu.
Nové číslo prináša pestrý mix
regionálnych dejín. Čitateľov čaká
výlet do čias pezinských a svätojurských grófov, čítanie o osudoch
bývalých zemepánov, no aj prekvapení ukrytom v starom kuse
dreva, podrobný pohľad na staré
matričné záznamy, premena neznámeho mena na konkrétneho
mešťana, vedca či umelca.
V novom čísle čitatelia okrem
iného nájdu aj stať od primátora Pezinka Olivera Solgu o osade
Zumberg, predchodcu dnešnej
Cajly, či príspevok Karola Kante-
ka o neznámej Modranke, ktorá
pomohla Ľudovítovi Štúrovi pri
úteku z Modry, no aj informácie o
obnove vinohradníckych domov
v Modre. Nové číslo je zaujímavé,
prináša pútavé čítanie, nový pohľad na dejiny regiónu.
Záujemcovia o pútavé čítanie
si môžu časopis Historika kúpiť v
Malokarpatskom a Mestskom múzeu v Pezinku prípadne v SNM,
Múzeu Ľudovíta Štúra v Modre.
Jana SOUKUPOVÁ,
MATIK Modra,
regiónov
30 tlačivá/z
13. august 2013 • Obecné noviny
Informácia
Krátko z regiónov
Na Vlčinciach opravili fontánu
k novým vzorom priznaní k miestnym daniam
Nadväzne na ustanovenie § 99d ods. 4 zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v znení neskorších predpisov Ministerstvo
financií Slovenskej republiky vydalo Opatrenie z
20. augusta 2012 č. MF/020058/2012-722, ktorým
sa ustanovujú vzory priznania k dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty a
dani za nevýherné hracie prístroje. Pre daňovníkov ako aj pre mestá a obce to znamená, že od 1.
decembra 2012 budú platiť tieto tlačivá priznania k
miestnym daniam.
Pri grafickej úprave nových vzorov tlačív uvedených priznaní sme tak ako v minulých rokoch
spolupracovali s Obecnými novinami. Preto sú
tlačivá k miestnym daniam ponúkané pre mestá a
obce prostredníctvom Obecných novín po vecnej
i grafickej stránke zhodné so vzormi priznania k
miestnym daniam, ktoré tvoria prílohu citovaného
opatrenia, čo nemožno jednoznačne konštatovať
pri tlačivách propagovaných inými subjektami.
Zdroj: MF SR
Tlačivá si môžete objednať na adrese:
Inprost, spol. s r. o.
Distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle: 02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar Borisová,
tel.: 02/ 446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120.
Objednávky budeme vybavovať v poradí, v akom
prídu a budú zaevidované. Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košieľka (F1.1 a P2.1) a poučenie na
vyplnenie tlačiva ( F1.11 a P2.11) 0,17 €, ostatné tlačivá 0,10 € s DPH. Pri zasielke poštou k cene tlačív
fakturujeme poštovné a balné.
Pre odoberateľov Obecných novín zľava 25% z fakturovanej sumy.
Záväzná objednávka
Názov úradu (organizácie) ........................................................................................................
Kontaktný pracovník .................................................................... č. tel.:.................................
IČO ....................................... DIČO ......................................... IČ DPH .................................
PSČ ..................
Presná adresa: .........................................................................................
Bankové spojenie ................................
Číslo účtu ...............................................................
Ako predplatiteľ Obecných novín si uplatňujeme 25 % zľavu z celkovej fakturovanej sumy.
(označte X)
Dátum ..................................................
Pečiatka a podpis
1.
Fyzické osoby 1.1
Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košieľka)
1.2
Priznanie k dani z pozemkov
1.3
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
1.4
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
1.5
Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
1.6
Priznanie k dani za predajné automaty
1.7
Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
1.8
Priznanie k dani za psa
1.9
Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
Počet
2.1 Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na viac účelov (košieľka)
2.2 Priznanie k dani z pozemkov
2.3 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
2.4 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
2.5 Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
2.6 Priznanie k dani za predajné automaty
2.7 Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
2.8 Priznanie k dani za psa
2.9 Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
2.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
(čor)
Odrazky majú odplašiť lesnú zver
N
a ceste II/590 medzi
Malackami a Studienkou, ktorá je v správe
Bratislavského kraja, pribudli
výstražné reflexné zariadenia,
ktoré majú plašiť zver pred prichádzajúcimi autami. Župa tak
chce zvýšiť bezpečnosť cestnej
premávky a tiež zamedziť zbytočným nehodám, pri ktorých
zomierajú zvieratá. Ak sa osved-
O
bec Valča, Miestny odbor
Matice slovenskej vo Valči, Dom Matice slovenskej v Žiline a Turčianske kultúrne stredisko v Martine pripravili
na 2. júla II. ročník regionálnej
prehliadky matičných súborov
s názvom Valčianske melódie.
čia, inštalujú ich na ďalších úsekoch. Špeciálne reflexné prvky
na odpudzovanie lesnej zveri sú
umiestnené na stĺpikoch. Keď
na ne zasvieti reflektor vozidla,
odrazia svetlo prichádzajúceho
auta smerom do lesa, čo je upozornenie pre zver, aby zostala
stáť.
(ts-bsk)
Podujatie sa konalo v športovom
areáli Dielec vo Valči. Divákom
sa predstavili súbory Žabokreky,
Priekopčanka, Sučianka a Severanka. Programový blok uzavrel
miestny súbor Valčan.
(ond)
Cyrilo-metodská slávnosť v Stropkove
1.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
právnické osoby
ústrety a vymenilo na fontáne
nefunkčné čerpadlo, riadiacu jednotku a kabeláž, urobilo revíziu
kruhových filtrov a vyregulovalo
Jumping Jety. Náklady na opravu
fontány boli približne 3000 €.
Matičné súbory sa stretli vo Valči
1.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.
L
etné dni na žilinskom sídlisku Vlčince už spríjemňuje
opravená fontána. Obyvatelia sídliska Vlčince už vlani upozorňovali na to, že fontána na Námestí Jána Pavla II. je už štyri roky
nefunkčná a chceli, aby ju uviedli
do prevádzky. Mesto im vyšlo v
Počet
V
Chráme sv. Cyrila a Metoda gréckokatolíckych redemptoristov v Stropkove
v nedeľu 7. júla vyvrcholila archieparchiálna odpustová slávnosť.
Hlavným celebrantom slávnostnej
liturgie bol biskupský vikár Prešovskej archieparchie Daniel Dzu-
rovčin. Na slávnosti sa zúčastnil aj
viceprovinciál gréckokatolíckych
redemptoristov Jaroslav Štelbaský,
primátor Stropkova Peter Obrimčák a veľa veriacich.
Podduklianske novinky,
15. 7. 2013
Výstava bačovského riadu
O
ravské kultúrne stredisko
v Dolnom Kubíne pripravilo výstavu bačovského
riadu, ktorú prezentovali počas
Bačovských dní v Malatinej 20. a
21. júla v priestoroch základnej
školy. Ide o zbierku bačovského
riadu Ľubomíra Tatarku a Jána
Gondu zo Slovenskej Ľupče. Ich
črpáky, valaský riad, pastierske
palice sú remeselne prepracované,
inšpirované námetmi z pastierskeho života, starými vzormi,
zdobené florálnymi a zoomorfnými prvkami. Výstavu si od 26. júla
do 3. septembra možno pozrieť v
Oravskom kultúrnom stredisku v
Dolnom Kubíne.
(jš)
monitor
31
Obecné noviny • 13. august 2013
Nový investor by mal v regióne
zamestnať desiatky ľudí
Trenčín si ako miesto na investíciu japonská firma Akebono vybrala spomedzi kandidátov z Poľska,
Maďarska či Česka.
K
úpu pozemkov za
900-tisíc eur od Slovenského pozemkového fondu schválili
členovia trenčianskeho zastupiteľstva. Podľa primátora Trenčína Richarda Rybníčka
je to prvý krok, ktorý rozhodol o
vstupe spoločnosti Akebono do
Trenčína, ktorá vyrába senzory a
brzdové systémy. „Kedže zastupiteľstvo schválilo, že kúpime od
Slovenského pozemkového fondu
pozemky, následne ako prebehne
táto transakcia budú poslanci hlasovať o predaji pozemkov firme
Akebono,“ povedal Rybníček.
Ako ďalej uviedol, celý tento
proces by mal byť hotový do kon-
ca októbra. „Som presvedčený, že
rokovania dotiahneme do úspešného konca a budúci rok začne
Akebono v Trenčíne fungovať.“
Primátor tvrdí, že investor by
mal priniesť desiatky nových pracovných príležitostí a veľa pozitív
pre mesto. „Verím, že spolu so
zastupiteľstvom sa nám podarilo dostať do Trenčína významnú
investíciu, ktorá môže prilákať
ďalších investorov a výrazne zviditeľní naše mesto,“ vysvetlil Rybníček.
Firma Akebono má osemdesiatročnú históriu a po svete zamestnáva viac ako sedemtisíc ľudí.
Trenčín si ako miesto na investíciu spoločnosť vybrala spomedzi
kandidátov z Poľska, Maďarska, či
Slovenska.
Nového investora vítajú aj poslanci, prekáža im však nedostatočná komunikácia s primátorom.
„Dozvedel som sa o tomto rokovaní len sprostredkovane a cez
pozvánku na mimoriadne zastupiteľstvo a myslím si, že ak sa
máme zodpovedne rozhodnúť,
mali by byť na rokovania prizvaní
aj predsedovia komisií,“ povedal
poslanec Daniel Beníček.
Primátor kritiku poslancov prijal. „Porozumel som kritike, aj keď
musím podotknúť, že som počas
toho jeden a pol roka bol viazaný
mlčanlivosťou. Odteraz na všetky
rokovania, ktoré budem mať s japonským investorom, môžem prizvať minimálne členov mestskej
rady,“ dodal Rybníček.
Ministerstvo hospodárstva investície, ktoré môžu vytvoriť dlhodobo pracovné miesta pre Slovensko, víta a v prípade záujmu
spoločnosti je ochotné pomôcť.
„Firma Akebono zatiaľ o investičnú pomoc nepožiadala. Vieme,
že ide o zaujímavého investora, ktorý v súčasnosti rieši svoje
umiestnenie v trenčianskom regióne. Pokiaľ táto spoločnosť prejaví
záujem, máme aj my záujem rokovať. Ak bude požiadavka v zmysle
zákona a budú možnosti, podporíme vznik novej investície, aj
vznik nových pracovných miest,“
povedal hovorca ministra hospodárstva Stanislav Jurikovič.
Nové pracovné príležitosti víta
aj Úrad práce v Trenčíne. Záujem
firmy o pracovníkov však ešte neeviduje. „Informácie o zámeroch
investora máme iba z vyjadrení
pána primátora. Predbežný záujem o nábor zamestnancov zo
strany zamestnávateľa sme zatiaľ
nezaznamenali. Vítame každú
možnosť vytvorenia nových pracovných pozícií v našom okrese,“
povedala riaditeľka úradu Zdenka
Tvrdá.
Trenčianske noviny,
29. 7. 2013
Utekáč dostal na priemyslený park milióny eur
Starostka Utekáča Zuzana Paľašová je optimistka. Verí, že sa v obci podarí zriadiť priemyslený park a pritiahnuť do neho investora
zo zahraničia. Momentálne čaká na rozhodnutie súdu.
R
evitalizácii hnedého priemyselného parku v Utekáči
bránia už takmer tri roky
námietky jedného z uchádzačov na
obnovu areálu. Obec ešte vlani podala voči takémuto postupu odpor
na Najvyšší súd SR, ten však doteraz vo veci nerozhodol. „V prípade,
že to bude v náš prospech, verím,
že rekonštrukcia sa ešte tento rok
začne,“ informovala starostka Utekáča Zuzana Paľašová.
Areál bývalých sklární Clara v
Utekáči, ktorý ešte pred dvoma
desaťročiami zamestnával asi 780
ľudí, by sa mal zmeniť na priemyselný park. Obec ešte v roku 2010
získala na jeho obnovu štátnu pomoc asi 5,8 milióna eur. Začiatok
stavebných prác však doteraz zdržiaval zdĺhavý proces verejnej súťaže, keď Úrad pre verejne obstarávanie (ÚVO) musel rozhodovať
o niekoľkých námietkach jedného
z uchádzačov. O zákazku pri tom
bojovalo až 13 firiem.
Situáciu okolo areálu utekáčskych sklární sledujú aj na mi-
nisterstve hospodárstva. „Projekt
revitalizácie hnedého parku v
Utekáči sa aktuálne nachádza v
štádiu výkonu verejného obstarávania. Verejné obstarávanie z dôvodu rôznych obštrukcií vedúcich
k súdnym sporom nebolo ukončené. Z tohto dôvodu zatiaľ nebol
vybraný ani realizátor stavebných
prác,“ povedal k projektu hovorca
ministra hospodárstva Stanislav
Jurikovič.
Záujemcovia o investovanie v
parku stále existujú. Napríklad
spoločnosť z Holandska chcela
v obci vyrábať stavebné izolačné
materiály na báze dreva a nerudných surovín, len s minimom chémie. V prvej etape by zamestnala
asi 150 ľudí. Iní podnikatelia majú
záujem o výrobu v oblasti dreva
i skla. Dedinčania by opätovnú
prítomnosť zamestnávateľov len
privítali.
Obec má dnes asi 1000 obyvateľov. Z ekonomicky činných je
nezamestnaných takmer polovica. Ďalšie stovky ľudí sú však bez
práce v neďalekej Kokave nad Rimavicou.
Zariadenia bývalej sklárne rozobrala pred štyrmi rokmi fyzická
osoba, ktorá hnuteľný aj nehnuteľný majetok sklární kúpila od
správcu konkurznej podstaty. Na
likvidácii strojov a kovových častí objektov sa niekoľko mesiacov
podieľali desiatky ľudí, najmä Rómov. Šrot vyviezli do Maďarska.
Novohradské noviny,
29. 7. 2013
V Senici pribudli nové parkovacie miesta, pätnásťročný nájom stojí tisícku
Mesto v investorstve Mestského podniku služieb Senica (MsPS) vybudovalo dve nové parkoviská. Zároveň prebudovaním rozšírili jednu
jestvujúcu parkovaciu plochu.
A
ko informovala hovorkyňa mesta Viera Barošková,
všetky tri parkoviská sú za
domom kultúry a nákupným centrom Branč. „Výstavba troch nových parkovísk si vyžiadala aj preloženie prípojky nízkeho napätia,
plynu, kábla Orange, elektriny a
tiež výstavbu a napojenie dažďovej
kanalizácie na objekty,“ priblížila
hovorkyňa s tým, že celá investícia
stála 126 808 eur. Víťazom verejného obstarávania na dodávateľa
prác bola firma Alpine Slovakia, s.
r. o., Bratislava.
Parkoviská v blízkosti bytového
domu sú dispozične riešené tak, že
jedno má desať miest na šikmé státie a druhé štrnásť miest na kolmé
státie. Tretie parkovisko, ktoré bolo
prebudované a rozšírené, má 24
miest na kolmé státie. Na každom
z nich je vyhradené jedno miesto
pre zdravotne ťažko postihnutých.
Všetky parkoviská sa nachádzajú na pozemku mesta, ktoré je zá-
Vychádza pri Združení miest a obcí Slovenska ako
odborno-metodický týždenník pre komunálnu sféru
Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1
Tel.: 02/5296 4243, fax: 02/5296 4256
email: [email protected], www.zmos.sk
roveň stopercentným vlastníkom
Mestského podniku služieb Senica.
Tento preto v súlade s rozhodnutím
mesta oslovil obyvateľov okolitých
bytových domov (č. 57 a 58) s ponukou na dlhodobý prenájom parkovacích miest na dvoch menších
parkoviskách po dobu 15 rokov.
Takýto prenájom stojí 1000 eur.
„Spočiatku je to zrejme veľká investícia, ale určite sa vyplatí. Týmto spôsobom to vychádza na 66 eur
ročne, čo je veľmi výhodné, keďže
inak stojí prenájom parkovacieho
miesta 100 až 120 eur ročne, čo je
bezmála dvojnásobok,“ vysvetlil
riaditeľ MsPS Ján Bachura s tým,
že je možnosť dohodnúť sa na
splátkach.
Obyvatelia zatiaľ prejavili záujem asi o jednu tretinu parkovacích miest. Zároveň podnik oslovil
vlastníkov nebytových priestorov,
v ktorých fungujú rozličné prevádzky, s možnosťou prenájmu
parkovacích miest na najväčšom
24-miestnom parkovisku. Z ôsmich oslovených nereagovali
všetci, no traja už prejavili záujem.
Zmluvy so záujemcami o parkovacie miesta na novovybudovaných
senických parkoviskách chcú začať
uzatvárať už začiatkom augusta.
Týždenník pre Záhorie,
29. 7. 2013
Vydáva: INPROST, spol. s r. o., IČO 31 363 091, riaditeľ Seraf Tropek, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail: [email protected]
Sídlo vydavateľa a redakcie: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, fax: 02/44 63 11 95,
02/44 63 11 98, www.inprost.sk, www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
Šéfredaktor: Ing. Bohumil Olach, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
Redaktorky: Darina Žoldošová, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115, Tereza Ljubimovová, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
Inzercia: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected],
Špecializované prílohy: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected], Zuzana Badinková, mobil: 0944 124 304,
e-mail: zuzana.badinková@onmedia.sk
Predplatné a distribúcia: Dagmar Dóková, 02/44 63 11 99, mobil: 0905 599 120, e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09
zo dňa 24. 07. 2009. ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľstvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 – PP – zo dňa 14. 1. 1991.
32 humor
13. august 2013 • Obecné noviny
Nikdy nehovorte, že sa niečo nedá,
pretože vždy sa nájde iniciatívny
blbec, ktorý nevie, že sa to nedá,
a urobí to!
zvyšok mi vráť.
Muž príde za doktorom a
povie:
- Pán doktor, myslím, že
moja žena je už asi dva
týždne mŕtva.
- A ako ste na to, prosím
vás, prišli?!
- No, sex je úplne rovnaký,
ale začal sa mi hromadiť v
kuchyni špinavý riad...
Dedo leží na ceste a policajti
sa ho pýtajú, čo sa mu stalo.
- Zrazilo ma to na zem.
- A zapamätali ste si značku?
- Samozrejme, jablčné dezertné.
Zdravotná sestra sa nakloní
nad posteľ a vraví pacientovi:
- Až príde lekár, povedzte
mu niečo povzbudzujúce,
lebo váš zdravotný stav mu
robí veľké starosti.
V bare:
- Predstav si, včera zomrel
náš najlepší zákazník.
- Ten, čo každý deň vypil 10
pol deci a 5 pív? A na čo zomrel?
- Nemám ani potuchy.
Janko a Marienka na pieskovisku.
Janko hovorí:
- My máme dom.
Marienka na to:
- A my máme chatu pri
mori.
Janko opäť oponuje:
- A my máme auto.
Marienka sa zasa vynašla a
hovorí:
- A my máme aj motorku.
Janko po dlhom rozmýšľaní
o tom, čo on má a ona nie,
hovorí:
- A ja mám pipíka.
Nato Marienka pohotovo
odvetí:
- Ja, keď budem veľká, budem
ich mať koľko budem chcieť.
- Nie som si moc istý diagnózou, pán Novák, ale
pravdepodobne to bude z
nadmerného požívania alkoholu.
- Dobre, pán doktor. Ja
prídem zajtra, keď budete
triezvy.
- Oci? Dáš mi 5 eur?
- 4 eurá? Načo sú ti 3 eurá?
Za 2 eurá si nič nekúpiš. Dám
ti euro, rozdeľ sa z bratom a
Policajná hliadka zastaví nákladiak:
- Pán vodič, už siedmy raz
vás zastavujeme a naposledy
vás upozorňujeme, že vám
padá náklad!
- A ja vás už siedmy raz upozorňujem, že som posýpač!
Hokejista na buly podpichuje súpera:
- Pekná helma! Dedko bol
kozmonaut, však?
Rozprávajú sa dva kapry a jeden sa pýta druhého:
- Veríš na život po vianociach?
- Kde ste boli?
- S deťmi v zoo.
- A zvieratká ste videli?
- Videli. Aj tigra. Prišiel ku
klietke a urobil „P-f-f-f-f “...
- Kecáš! Viem predsa, ako
robí tiger. Robí v-r-r-r!
- Aj tak môže. Keď je otočený papuľou...
Haló! To je spolok na ochranu zvierat?
- Áno, čo si prajete?
- Rýchlo sem niekoho pošlite! Vo dvore je na strome
poštár a strašne nadáva nášmu psovi!
Chlap sedí v reštaurácii a
pozerá do menu. Príde k
nemu pekná mladá čašníčka:
- Dobrý deň, čo vám môžem
priniesť?
- Dal by som si obed.
- A čo konkrétne máte na
mysli?
- Konkrétne mám na mysli
sex s vami, ale dám si teraz
ten obed.
Žena hovorí mužovi:
- Naše auto má vodu v karburátore.
- Vodu v karburátore? To je
somarina.
- Ver mi, karburátor je plný
vody.
- Ty ani nevieš, čo to karburátor je. Ja sa na to pozriem.
Kde je auto?
- V bazéne.
Download

Kozmetické úpravy volebného zákona demokracii veľmi