Zábavné parky
Básne a poviedky
našich čitateľov
téma
Stvorenie sveta
sedemkrát inak
VIP
Rozhovory s paralympioničkami
Alenou Kánovou a Veronikou Vadovičovou
Číslo: 2/2011
Cena: zdarma
Projekt „HANDICAP.sk ...ťa postaví na nohy!“ je jediným diskusným
fórom tohto druhu nielen pre postihnutých, ale i pre zdravých. Tu si
ľudia môžu vymieňať názory, skúsenosti a radiť sa nielen medzi sebou,
ale aj s prizvanými odborníkmi (a už sa i reálne stretávať).
„V roku 2004 som založil stránku „www.HANDICAP.sk“ so sloganom „...ťa postaví na nohy!“. Až dodnes je
stotožnená s logom prevráteného a vypadnutého vozičkára (vychádzajúce zo známeho klasického loga),
ktorého som tiež autorom. Bola to prirodzená reakcia na čoraz viac sa zhoršujúcu situáciu správania sa slovenskej
spoločnosti voči slabším jedincom, ktorú som vnímal čoraz častejšie vôkol seba. Sám totiž ako handicapovaný
mám k tejto téme veľmi blízko, z cestovania a z bežného života čerpám nejednu inšpiráciu a o tieto témy som sa
jednoducho musel podeliť s ostatnými a chcel som im dať možnosť reagovať. Základom vyspelej demokracie je
totiž možnosť slobodne si vymieňať názory a mať možnosť sa organizovať. Spoločnosť napreduje tým, ako dokáže
narábať s týmito informáciami. Jednou z veľkých možností je internet, kde je toto všetko možné – a je bez bariér.
Ďalším dôvodom bolo, že viem, že je ešte stále veľa handicapovaných ľudí „zatvorených doma“. V sebe živia
sebaľútosť, ťažkomyseľnosť, či sami šíria zatrpknutosť, sú nejednotní a táto situácia im napriek tomu vyhovuje.
Je to ešte dozvuk z totality, z prehnaného súcitu, alebo naopak – z ich neakceptovania ako „postihnutých“
a v neposlednom rade sa pod to podpíšu bariéry fyzické, nielen tie psychické. Spomedzi handicapovaných im
viacerým chýba zdravá sebareflexia, zdravé informácie, partner (pozn. autora – nemyslím doživotný partner).
Moje nutkanie bolo na veľa vecí poukázať, veľa vecí vysvetliť, nadviazať komunikáciu so zdravými a zdravých spojiť
s handicapovanými. Chcel som ukázať handicapovaným, že nemusia byť v úzadí, musia trpezlivejšie vysvetľovať,
majú prijímať výzvy a nie všetko pasívne prijímať, ale hlavne: za svoje práva musia bojovať. Chcel som ukázať
„zdravým“, že sa nemusia báť handicapovaných, že im azda treba viac naslúchať, nepomáhať im – ale asistovať,
nemať voči nim predsudky a vnímať ich.“
Ivo Páleník - autor projektu Handicap.sk ...ťa postaví na nohy!
úvod
2
OBSAH
Letom svetom
Červený nos, Benefícia v Kováčovej,
Paráda, Prvá medzištátna exhibícia vo
florbale vozíčkarov
VIP
Rozhovor s Veronikou Vadovičovou
a Alenou Kánovou
Poviedka
Príbeh o spálenom srdiečkovom kráľovstve
Výletník
DinoPark a ZOO Bratislava,
Rodinný park Neusiedlersee,
Čarovné Habakuky, Matúšovo kráľovstvo
Vyznáš sa?
Monitoring bezbariérovosti,
Pomáhať je pre nich prirodzené,
Dominik Drdul
Čítajte
Trocha poézie nikoho nezabije
Vychytávky
Filmy, knihy a ďalšie...
ÚVODNÉ SLOVO
Jána Riapoša
Vážení čitatelia, milé deti!
Leto a šport. Spojenie, ktoré je
mne ako športovcovi mimoriadne
blízke. Keďže počas roka máme
povinností vyše hlavy a väčšinu času
trávime v práci, škole, ale aj doma
za monitorom počítača, leto je tým
správnym obdobím na rozhýbanie
tela a dobitie batérií. Pohybom,
športom, telesnou aktivitou. Netreba
veľa - možno hodinku alebo dve
denne. Ale táto „investícia“ sa vám
počas roka určite vráti. Leto ponúka
veľa možností, ako aktívne stráviť
čas. Verím, že inšpiráciu nájdete aj
v tomto vydaní časopisu Gooki, ktorý
je špeciálne venovaný mládeži, športu
a letným aktivitám. A nezabúdajte, že
aktívnym ľuďom to aj lepšie myslí. To
nie je objav hodný Nobelovej ceny, ale
životom overená pravda. Veľa chuti
športovať a dobrej letnej nálady Vám
želá
PhDr. Ján Riapoš, PhD.,
predseda SPV
Ajťáci
Fenomén planking, Ipad je aj pre mačky,
Apríl, nie?
Za školou
Hmyzí stavitelia
Téma
Stvorenie sveta sedemkrát inak
Jazykový kútik
Malá morská víla, ZOO Animals
Omrvinky
Potrápte si hlavičky, Gooki sa zaľúbi
LETO
Leto je jedno z ročných období v miernom
teplotnom pásme nasledujúce po jari
a predchádzajúce jeseni.
Astronomicky začína letným slnovratom (okolo
21. júna na severnej pologuli a 21. decembra na
južnej pologuli), a končí jesennou rovnodennosťou
(okolo 23. septembra na severnej pologuli
a 23. marca na južnej pologuli). V meteorológii sa
podľa konvencie počíta ako celé mesiace jún, júl
a august na severnej pologuli a december, január
a február na južnej pologuli.
Definícia leta na Wikipedii
http://sk.wikipedia.org/wiki/Leto
tiráž
Vydáva: Občianske združenie go-ok, Družstevná 2410/16, 960 01 Zvolen
Tel.: +421 911 518 385
E-mail: [email protected]
Web: www.go-ok.eu
Gooki na www.facebook.com
Šéfredaktor: Dana Ambrosová
Zástupca šéfredaktora: Eva Krhánková
Redakcia: Miroslav Zeman, Markéta Havlásková, Ivan Kováčik
Adresa redakcie: Jiráskova 10, 682 01 Vyškov, ČR, tel.: +420 517 331 506
Miesto a dátum vydania: Vyškov, 10. 6. 2011
Číslo: 2/2011
Cena: zdarma
EV 4359/11
letom svetom
Unikátny projekt Cirkus Paciento po prvý krát zavítal do Špecializovaného
liečebného ústavu Marína š.p. V dňoch od 2. do 6. mája priniesli zdravotní klauni
a klaunky hospitalizovaným deťom smiech, kúzla a dobrú náladu.
Tentokrát sa pod taktovkou
zdravotných klaunov a klauniek:
doktora Capka, doktorky
Frčky Strelenej, doktora Fifipierka
a sestričky Pauly Prdelkovej premenili
izby Špecializovaného liečebného
ústavu Marína na kúzelné maringotky
a deti na ich menších „kolegov“.
Zdravotní klauni sa s deťmi podelili
o svoje nemalé zručnosti z oblasti
kúzlenia, žonglovania a používania
najrozličnejších rekvizít. Deti
sa zapájali do vytvárania dobrej
nálady, šírenia pozitívnej energie
a smiechu v ŠLÚ Marína, stali sa
spolupracovníkmi zdravotných
klaunov. Samotná príprava Cirkusu Paciento
je podľa slov zdravotného klauna
doktora Trubku oveľa osobnejšia
ako „klasická“ zdravotná klauniáda.
„Deti, personál aj rodičia vytvárajú
pri prípravách vynikajúcu priateľskú
(skoro až rodinnú) atmosféru. Radi
sa učia „cirkusové kúsky“ a veľmi sa
tešia na predstavenie.“
Celý program vyvrcholil posledný
deň (6.mája o 14:00) predstavením
pod krásnym cirkusovým šapitó
pre publikum z radov rodičov,
zdravotníckeho personálu
a hospitalizovaných detských
a dospelých pacientov ŠLÚ Marína.
Deti sa aspoň na okamih premenili
na „kolegov“ zdravotných klaunov
a mali možnosť samy pozitívne
pôsobiť nielen na svoju psychiku, ale
aj na psychiku druhých. Deti a ich
rodičia samozrejme vystúpili náležite
pripravení a vyzbrojení potrebnými
rekvizitami a kostýmami.
„Cieľom projektu Cirkus Paciento je
vzbudiť u dlhodobo chorých malých
pacientov záujem o život, lebo ak má
pacient záujem o čokoľvek, znamená
to, že má chuť žiť. Záujem o život
je dôležitou súčasťou liečebného
procesu,“ konštatoval umelecký
riaditeľ občianskeho združenia
Červený Nos Clowndoctors Gary
Edwards.
Pohľadom zdravotnej klaunky
Pauly Prdelkovej:
„Na Kováčovej sme strávili krásnych, veselých, tvorivých päť dní v znamení
„Cirkusu Paciento“. S deťmi sa pracovalo nadmieru krásne a hlavne
v dobrej nálade. Štvorica skvelých klaunských kolegov a vysmiate deti sa
postarali o jeden nezabudnuteľný zážitok. Celý týždeň sme učili deti rôznym
cirkusovým schopnostiam, žonglovaniu, otvárali sme im dvere do sveta kúziel
a čarovnej mágie. A ony nám zato ukázali, aká krásna je detská fantázia a aké
krásne je veriť kúzlam. Nie každý deň bol priaznivý na učenie sa všetkých
tých schopností. Ale každý nový nápad, každá chvíľa s kolegami a hlavne
všetky tie detské úsmevy nás posúvali stále vpred.
Výsledkom bolo nádherné cirkusové vystúpenie, kde deti ukázali svoju
šikovnosť. A najväčším úspechom a odmenou pre nás boli šťastné deti.“
letom svetom
3–4
V Rehabilitačnom ústave Marína v Kováčovej sa vo februári konala benefícia. Bol
tu predstavený projekt Pohyb bez limitu. Zišli sa tu deti aj dospelí. Dve hodiny plné
zábavy aj zaujímavostí utiekli ako voda. Poďte sa s nami v krátkej reportáži pozrieť,
ako to prebiehalo.
Aby ste boli všetci v obraze, chcem vám dať pár informácií
k projektu Pohyb bez limitu.
Pre koho?
Predovšetkým pre telesne postihnutých ľudí a ich najbližších. Ako?
Prostredníctvom moderných aplikácií a technológií, ako sú
internet, Facebook a YouTube.
Čo?
Vďaka monitoringu sprostredkuje ľahšiu orientáciu
vo verejných priestoroch. Nechýba zábava, motivácia
a aktivity, ktoré pomáhajú handicapovaným zaradiť sa do
plnohodnotného života.
Predstavil sa predseda Slovenského
paralympijského výboru Ján Riapoš.
Na podujatí som bol
predstavený aj ja, Gooki, teda
prvé číslo nášho časopisu
pre handicapované deti na
Slovensku. Naše handicapované športovkyne Alena Kánová
a Veronika Vadovičová priblížili svoje zážitky
a najväčšie úspechy..
Celou a
kciou s
p
moder
átorka revádzala
Alenka
Herib
anová.
u
r
na vozík
ý tanec mpionici Pete
tn
a
v
h
Úc
i paraly šická.
il
v
ta
s
a Ka
pred
a Helen
Vidašič
Zaspievala aj skupina Free Voices.
letom svetom
Rekreačný areál Zelená voda pri Novom meste nad Váhom bol v sobotu
4. júna miestom II. ročníka podujatia Paráda - paralympijský deň pre malých
aj veľkých.
Slovenský paralympijský výbor so
svojimi partnermi pripravil na sobotu
4. júna druhý ročník podujatia Paráda
- paralympijský deň pre malých
a veľkých. Uskutočnil sa od 10:00
v rekreačnom areáli Zelená voda pri
Novom Meste nad Váhom. Bodkou za
celodennou akciou bolo vystúpenie
skupiny Vidiek v miestnom amfiteátri.
Počas vlaňajšej premiéry sa v tomto
krásnom prostredí stretlo takmer
tritisíc ľudí s členmi paralympijskej
rodiny. Boli svedkami krstu knižnej
pamätnice Vancouver 2010, mali
možnosť vyskúšať si viacero
paralympijských športov a zúčastniť sa
na rôznych sprievodných akciách.
Aj tentoraz bol pripravený bohatý
celodenný program, ktorý sa
niesol v duchu spojenia športovospoločenského dňa pre verejnosť
s prípravou našich športovcov na
XIV. paralympijské hry Londýn 2012.
Jeho súčasťou bol krst DVD PekingVancouver, autogramiáda medailistov
z Pekingu a Vancouveru, olympionikov
a ďalších osobností slovenského
športu, symbolická jazda Na kolesách
proti rakovine i benefičný koncert
v amfiteátri.
Záujemcovia si mohli vyskúšať viacero
druhov paralympijských športov
(lukostreľba, boccia, streľba, stolný
tenis, hokej na sánkach, tanec na
vozíku). Pre deti boli pripravené
rôzne atrakcie, napríklad škola
tanca, interaktívne chránené dielne,
maľovanie na tvár, westernové koníky,
cvičené psy, divadielko.
28. mája sa v Topoľčanoch uskutočnila Prvá medzištátna exhibícia vo florbale Slovenska proti
Česku, výnimočná svojím zložením a tým, že išlo o prvý zápas tohto druhu na Slovensku.
Aktérmi boli totiž po prvýkrát slovenskí telesne postihnutí a hralo sa teda na športových
invalidných vozíkoch. Rozprávali sme sa s Veronikou Rakovskou, jednou z organizátorov tohto
významného podujatia a musím sa úprimne priznať, že sa sám neviem zbaviť otázky, koľko úsilia
musí vynaložiť človek, aby zrealizoval na Slovensku niečo podobné.
Na úvod by ste mohli čitateľom
priblížiť, čo je to florbal a v čom sa líši
vozičkársky od toho klasického.
Florbal je loptová hra, ktorá vznikla
vo Švédsku v polovici 70. rokov.
Rozdiel medzi klasickým florbalom
a florbalom na vozíku je minimálny,
avšak pravidlá, či presná definícia
vozičkárskeho florbalu nie sú zatiaľ
nikde striktne definované. Hrá
sa podľa dohody krajiny, v ktorej
sa florbal odohráva alebo podľa
individuálnej dohody, s malými
obmenami, ktoré se líšia od zápasu
po zápas. Pri striedaní vozičkárov
sa napríklad prerušuje hra, aby sa
mohol otvoriť mantinel. Drobnými
zmenami môže byť napevno
pripevnená hokejka k ruke či družstvo
na elektrických vozíkoch. Zmiešané
družstvá elektrických a mechanických
vozíkov pri interných zápasoch
tiež nepredstavujú prekážku, ale
pokiaľ viem, takto sa nikde nehrá.
Momentálne je snaha zjednocovať
pravidlá.
Ako to vlastne začalo?
Zaujíma ma akákoľvek možnosť
priblížiť šport širokým masám, šport
ako zábavu, bez driny a odriekania.
Telom a dušou som bola vždy
individuálny športovec. Nikdy by
mi nenapadlo, že na “staré kolená”
skončím medzi kolektívnymi
športovcami. Odjakživa som trpela
neschopnosťou čítať hru, bála som sa
kontaktu v športe, a ani autoritatívni
tréneri, ktorých je v kolektívnych
športoch určite trošku viac, mi
letom svetom
nesedia. Hľadala som však ľudí, ktorí
by mi pomohli posunúť slovenský
športový systém aspoň trošičku
viac fínskym smerom, ktorí by mi
pomohli sprístupniť radosť zo športu
aspoň malej hŕstke slovenských detí
alebo dospelých. No a českí priatelia
ma svojím nadšením a prístupom
presvedčili, že florbal je fenomén, za
ktorý sa oplatí bojovať.
Prečo práve florbal pre vozičkárov?
Osobne ma zaujímal viac “šport
pre všetkých” než samotný florbal.
Teda šport sústrediaci sa nie na
vrcholový výkon, ale šport pre deti,
mládež a pre ľudí so špeciálnymi
potrebami. Ešte počas štúdia som
chcela na chvíľu navštíviť Slovensko.
Pri tejto príležitosti som plánovala
dobrovoľne pomôcť nejakej organizácii
s prípravou športovej akcie pre ľudí
so špeciálnymi potrebami. Chcela
som hlavne zistiť, na akej úrovni
to je na Slovensku, či by som sa
nemohla niečo priučiť alebo priniesť
zo severu nejaké nové nápady. Nikto
však neprejavil záujem, ale ozvalo
sa mi “české Paraple”. Absolvovala
som s nimi handbikový cyklo-zájazd
v Južných Čechách. Počas neho sme
sa bavili o vozičkárskom florbale
natoľko, že som sa rozhodla pomôcť
českým kamarátom s propagáciou
tejto disciplíny aj v iných krajinách
(konkrétne vo Fínsku a na Slovensku).
5–6
Aké boli prípravy na exhibíciu, čo
všetko je za tým, aby sa takéto
podujatie vôbec uskutočnilo?
Najprv som sa snažila osloviť
Fínov pracujúcich so športom pre
znevýhodnených. Tí ma však odbili,
tak som začala hľadať florbalových
trénerov na Slovensku. Ozval sa
mi jediný tréner a tým bol pán Ivan
Valko - terajší predseda florbalového
družstva ŠK Rebels 91 Topoľčany. Od
začiatku bol veľmi naklonený tejto
myšlienke a bol ochotný pomôcť. Od
decembra minulého roku sme teda
začali plánovať turnaj, vtedy som
už mala prisľúbenú účasť českých
florbalistov. Jediným problémom
zostávalo dať dohromady slovenské
družstvo. Kľúčovú úlohu tu zohral ŠK
Altius na Mokrohájskej ulici, kde sa
integrovaný florbal hral už dávnejšie
pod vedením Andreja Lackoviča (dnes
už pod vedením Števa Kobolku). Z tejto
strany sa mi dostalo veľkej podpory
a v podstate polovica hráčov, čo hrali
v Topoľčanoch, je práve z ŠK Altius.
Tím ďalej pozostával z hráčov, ktorí
sa dostali k florbalu pred nedávnom,
príležitostne, ba dokonca sa venujú
úplne iným druhom športu.
Ako prebiehal samotný zápas
Slovensko - Česko?
Porovnávať sa s českým tímom
by bolo naivné. Česi sa florbalu
intenzívne venujú dlhé roky, majú
obrovské skúsenosti, sú známi na
medzinárodnej scéne. Chcú dokonca
presadiť florbal ako paralympijský
šport. Do toho samozrejme naši
hráči šli a zámerom nebolo český
tím poraziť, ale propagácia samotnej
disciplíny jednak medzi vozičkármi
a jednak medzi zdravými florbalistami
a širokou verejnosťou, ktorí tam
mimochodom boli z celej republiky.
Cieľom bolo odniesť si zážitok na
celý život. Zápas skončil s výsledkom
Slovensko - Česko: 4:10, kde napriek
prehre naši hráči v druhom polčase
viditeľne zabojovali.
Splnili sa Vaše očakávania?
Ak myslíte tento deň, tak ten dopadol
nad očakávania. Som veľmi šťastná,
ako sa vydaril. Samotná exhibícia
však bola mojim podcieľom. Aby mala
táto akcia zmysel, musí pokračovať.
Pokračovať môže iba vtedy, ak budú
chcieť pokračovať samotní hráči.
Závisí len od nich, ako sa budú snažiť,
či budú rozvíjať florbalovú myšlienku
i naďalej, pretože práve dostali
príležitosť a je na nich, ako ju využijú.
Ja im samozrejme v tom pomôžem,
ale chcieť musia oni. Odteraz sa
budem snažiť, aby náš šport mal širší
dosah, ako len ten jeden zápas. Dúfam
tiež, že nás na to už bude viac.
A prečo táto disciplína? Pretože
je zaujímavá. Ide v nej o taktiku,
technické myslenie, koncentráciu,
jemnosť, precíznosť. Snaha
nespraviť ani najmenšiu
chybičku. Navyše som vyrastala
medzi dvoma staršími bratmi
na dedine. Strieľanie som
podchytila od nich. Pamätám
sa ako strieľavali do plechoviek
a ja som chcela tiež strieľať s nimi.
Kedy ste začali zo športom? Čo vás
viedlo práve k tejto disciplíne?
Akých najväčších úspechov ste
dosiahli?
Počas lyžiarskeho kurzu na strednej
škole sme krátili čas strieľaním.
Môj triedny učiteľ a telocvikár mi
odporučili, aby som sa prihlásila
na strelecký krúžok. Vtedy boli
mojim veľkým vzorom pán Matiažko
a Marcelka Mišunová, bývalí lyžiari,
ktorým som sa chcela priblížiť. No
musím povedať, že som vďaka pánovi
Bílikovi, môjmu telocvikárovi, pánovi
Širokému, môjmu trénerovi, Katke
Brandoburovej, tiež bývalej úspešnej
športovkyne a mojim rodičom mohla
chodiť na tréningy. Oni ma motivovali
a zabezpečovali, aby som sa na
tréningy dostala a strávili pri tom
veľa voľného času a najazdili mnoho
kilometrov.
Zúčastnila som sa na Paralympijských
hrách v Sydney 2000, v Aténach
2004 a Pekingu 2008, kde som pre
Slovensko získala zlatú medailu.
V roku 2006 som sa stala majsterkou
sveta a v roku 2009 vicemajsterkou
sveta. Som niekoľkonásobná
majsterka a vicemajsterka Európy
a držiteľka niekoľkých svetových
a európskych rekordov. Za rok 2008
som získala ocenenie Slovenky roka
v kategórii šport.
Čo vás v najbližšej dobe čaká? Čo by
ste ešte chceli v športu dosiahnuť?
Práve sa nám začína súťažná sezóna.
Máme v programe niekoľko svetových
pohárov a samozrejme aj prípravu
na budúcoročnú Paralympiádu, ktorá
začína gradovať.
Je šport aj vašim zamestnaním,
venujete sa mu profesionálne?
Momentálne je športová streľba aj
mojim zamestnaním. Zatiaľ som
jediná na Slovensku zo športovcov so
zdravotným postihnutím zaradená do
strediska vrcholového športu. Veľmi sa
mi to takto páči. Robím to, čo ma baví.
A o tomto som naozaj ani nesnívala.
Ako dieťa som chcela byť astronautkou
a lietať do vesmíru. Neskôr doktorkou,
psychologičkou, prírodovedkyňou
a všeličo iné. Ale asi ako prvé moje
povolanie, čím som chcela byť, bola
predavačka v hračkárstve. To preto,
lebo som si myslela, že sa môžem so
všetkými hračkami hrať. To som bola
ešte škôlkarka. Momentálne študujem
ešte sociálnu prácu.
Aké máte ďalšie koníčky okrem
športu?
Okrem športu zase šport. Rada
plávam, chodím na hand-biku. To je
taký môj relax. S tým je spojené aj to,
že rada chodím do prírody. Dalej rada
chodím do divadla alebo na výstavy,
VIP
kde sa dozviem, aké sú novinky na
trhu a tak.
Cestujete rada? Ktoré krajiny ste
vďaka športu navštívili? Kde sa Vám
najviac páčilo?
Precestovala som toho naozaj veľa.
Až na niekoľko výnimiek takmer celú
Európu. Bolo by ľahšie vymenovať
tie krajiny, v ktorých som nebola.
Okrem Európy som bola v Austrálii,
Kórei a v Číne. Ale je rozdiel cestovať
ako turista a ako športovec. Nie vždy
máme možnosť pozrieť si miesto,
ktoré navštívime. Je to skôr výnimka.
Všetky miesta sú však niečím typické,
7–8
pekné alebo zvláštne. A vždy je tam
niečo, pre čo sa tam rada vraciam,
alebo spomínam. Náš denný program
pozostáva zo skorého vstávania,
ľahkých raňajok, potom cesty na
strelnicu, ktorá býva často vzdialená
aj desiatky km od hotela. Počas dňa
prebiehajú súťaže, ak sa darí, tak
až do večera. Večer býva obyčajne
vyhodnotenie a neskoro večer sa
unavení vraciame na hotel.
Máte nejakú vysnívanú krajinu, ktorú
by ste si chceli pozrieť?
Mám ich viac. V detstve som snívala
o Austrálii. Splnilo sa mi to už dvakrát.
Kedy ste začali so športom? Čo Vás
viedlo práve k stolnému tenisu?
jeseň v Splite, na ktorých sa zúčastní
viac ako 350 hráčov z celej Európy.
So stolným tenisom vozičkárov som
sa stretla v Národnom rehabilitačnom
centre v Kováčovej, kde som sa
liečila po úraze. Je to šport, ktorý je
vhodný pre všetky druhy telesného
postihnutia. Hrá sa počas celého
roka na celom Slovensku, je to
halový šport, rovnocenne ho môžete
hrať so zdravými. Preto som si ho
hneď obľúbila. Na Slovensku patrí
k najpopulárnejším športom. Okrem
majstrovstiev Slovenska sa koná
aj 7 líg, na ktoré sa môže prihlásiť
ktorýkoľvek vozičkár.
Je šport aj Vašim zamestnaním,
venujete sa mu profesionálne? Čím
by ste boli, keby ste sa nevenovali
športu? Čo ste študovali? Aký odbor
alebo zamestnanie Vás lákalo?
Aké najväčšie úspechy ste dosiahli?
Určite to sú zlatá, strieborná
a bronzová medaila z paralympiád,
niekoľko medailí z majstrovstiev sveta
a Európy nielen zo súťaže jednotlivcov,
ale aj družstiev, ktoré som dosiahla
s mojou dlhoročnou spoluhráčkou
Marikou Pillárovou.
Čo Vás čaká v najbližšom období? Čo
by ste chceli ešte v športe dosiahnuť?
Tento rok je veľmi náročný pre
všetkých, je totiž nominačný na
budúcoročné paralympíjske hry
v Londýne. Taktiež dôležité budú
majstrovstvá Európy, ktoré máme na
V súčasnosti sa mi páči Švajčiarsko.
Pre ich krásne hory.
To, že sú všade dookola a je ich vidieť
aj z mesta. Sú také veľké, že ich ani
budovy nezakryjú. A aj to, že môžem
ísť až priamo cez ne. Je to tam ako
v rozprávke. V dvoch, troch tisíckach
nad morom sú malé dedinky, dookola
je počuť svište a sem – tam sa nájde aj
sneh. Veľmi sa mi tam páči. A pozrieť
sa chcem ísť ešte na Aliašku. Uvidím,
či sa mi aj tento sen niekedy splní.
Aj keď športu venujem veľmi veľa
času, nie je mojim zamestnaním.
Až na jednu výnimku nie sú
paralympionici platení ako zdraví
športovci, preto musím chodiť do
zamestnania, aj keď len na polovičný
úväzok, keďže viac času nie je.
Vyštudovala som právo a v tomto
odbore aj pracujem. Keby som
nešportovala vrcholovo, určite by
som športovala aspoň rekreačne, veď
šport je dobré odreagovanie z práce
a naopak.
Čím ste chceli byť v detstve?
Tažko povedať, čím som chcela byť. Ak
si dobre pamätám z detstva, chlapci
chceli byť kozmonauti, smetiari
a dievčatá letušky. Lenže na letušku
som bola vraj ťažká a lietadlo by tak
mohlo spadnúť.
Aké máte ďalšie koníčky okrem
športu?
Skoro všetky druhy športu, cestovanie,
príroda, rodina a kamaráti, s ktorými
sa dobre cítim.
Cestujete radi? Ktoré krajiny ste
vďaka športu navštívili? Kde sa Vám
najviac páčilo?
Precestovala som veľa krajín nielen
so športom. Aj keď niektoré krajiny by
zneli veľmi lákavo, veľakrát športovci
vidia iba halu a hotel. Na krajinách
najradšej spoznávam mentalitu ľudí
a ich kultúru. Nezáleží často, kde
ste, ale s kým ste a ako sa cítite.
Vždy, keď sa vrátim z ďalekej cesty,
uvedomujem si, že na Slovensku je
najlepšie a najkrajšie, len si to všetci
neuvedomujeme a nevážime si krásu
našej krajiny. Mať 4 ročné obdobia,
krásnu prírodu, svoju históriu a najmä
milých a srdečných ľudí.
Máte nejakú vysnívanú krajinu, do
ktorej by ste sa chceli ísť pozrieť?
Sny sú stále, aby si ich človek mohol
postupne plniť. Jeden mi splnili
kamaráti. Noc v stane v základnom
tábore najvyššej hory sveta, Mt.
Everestu.
poviedka
Ahojte decká, ja Gooki som sa vám už
predstavil a niektorých z vás som mal
možnosť už aj osobne stretnúť. Teší ma,
že ste sa rozhodli stať sa mojimi priateľmi.
Dnes vás v krátkom interview zoznámim s mojou novou
kamoškou – Simonkou Strelcovou, ktorá dlho neotáľala
a napísala mi krásny list.
Simonka, môžeš sa našim čitateľom
predstaviť a prezradiť nám niečo
o tvojom živote?
Aj keď mám už 18 rokov, v súčasnosti
navštevujem 9. ročník ZŠ. Určite sa
čudujete, čo ešte robím na základnej
škole, prekonala som však 6 ťažkých
operácií a tak som mala v škole
dvojročný odklad. Mám detskú
mozgovú obrnu (DMO) - spastickú
kvadruparézu s poruchou reči, kyfózu,
skoliózu a ešte aj alergickú astmu.
Priznávam, že všetky tie operačné
zákroky neboli ľahko zvládnuteľné,
ale nikdy som sa nevzdávala a dnes
som rada, že som všetky podstúpila,
pretože mi veľmi pomohli. Tento rok
končím základnú školu, no už teraz
viem, že mi bude hrozne chýbať.
Strednú školu by som chcela študovať
na Obchodnej akadémii v Slovenskej
Ľupči.
Z tvojho listu a príspevkov, ktoré
si mi poslala som vycítil, že veľmi
rada písaný píšeš. Ako si sa dostala
k písaniu, čo ťa na ňom priťahuje?
S písaním som začala na prvom stupni
ZŠ, v treťom ročníku. Písomný prejav
je pre mňa spôsob vyjadrovania,
nakoľko mám poruchu reči, ktorá
sa prejavuje tým, že vlastne vôbec
nerozprávam. Najskôr som písala
príbehy o zvieratkách, ku ktorým som
si robila aj vlastné ilustrácie, ktoré
neskôr vydávali aj v našom školskom
časopise, čo ma potešilo a povzbudilo
do ďalšieho písania. Neskôr som
začala písať aj krátke rozprávky. Veľkú
podporu som mala u vtedajšej triednej
učiteľky, ktorá mi dávala vzácne
rady, pri písaní ma usmerňovala a vo
všetkom ma podporovala. V tejto dobe
píšem fantasy román o dievčati, ktoré
sa ocitne v rozprávkovom svete.
Vidím, že sa vo svojom písaní
neustále zdokonaľuješ a máš stále
nové a nové nápady. Kde však hľadáš
inšpiráciu k tak rozmanitej tvorbe?
Vo svojich predstavách, ale aj v prírode
a na horách. Hlavne na Donovaloch
na chate, kde sa mi dobre píše.
Pamätám si však, keď som napísala
jednu zo svojich prvých rozprávok, ku
ktorým ma inšpiroval môj, v tom čase
dvojročný bratranec. Na dobrú noc
som mu napísala rozprávku „O ježkovi
Jožkovi“, a keď zaspal, veľmi som sa
tomu potešila. Vedela som, že sa mu
páči.
Vieš, že som zvedavý (a viem, že
nielen ja) a preto mi nedá neopýtať sa
ťa, či by si sa chcela písaniu venovať
aj profesionálne...
Áno, písaniu by som sa chcela
venovať aj na profesionálnej úrovni.
Od malička je mojim snom stať sa
spisovateľkou.
Myslím si, že si na najlepšej ceste sa
ňou aj stať a verím, že keď vytrvalo
pôjdeš za svojim cieľom, tvoj sen sa
ti aj splní. Aké sú však tvoje ďalšie
záľuby?
Hm, hlavne hudba a knihy viacerých
žánrov – fantasy, horory ale aj
dievčenské romány. Rada si pozriem
aj dobrý film, chodím do kina a ešte
radšej surfujem na internete. A ako
väčšina dievčat v mojom veku, aj ja
sa rada parádim a rada nakupujem.
Všetky moje koníčky však majú niečo
spoločné, mám rada spoločnosť.
To je úžasné, určite máš tak možnosť
stretnúť mnoho zaujímavých ľudí.
Čochvíľa sú predo dvermi školské
prázdniny, a tak ma zaujíma, či rada
cestuješ a kam by si sa rada pozrela,
ktorá krajina ťa láka?
Gooki, tak to si trafil klinec po
hlavičke, pretože cestovanie mám
skutočne veľmi rada. Každoročne
chodím k moru do talianskeho
Bibione, kde je perfektne upravená
pláž pre handikepovaných vozičkárov,
všade sú bezbariérové prístupy, a tak
sa dostanem úplne všade. Bola som
aj v Tunisku, kde som na vlastné oči
videla Saharu. V Turecku som zase
mala možnosť dotknúť sa delfínov,
čo bol úžasný a neopísateľne krásny
pocit, ktorý by som dopriala aj tebe.
Určite by som však chcela aspoň raz
v živote navštíviť Dubaj, tie exotické
a honosné stavby, mrakodrapy,
luxusné domy...
Fíha, ja som toho ešte veľa nevidel,
ale vďaka tvojmu rozprávaniu si to
viem úplne jasne prestaviť. A láka ťa
aj exotika?
Áno, hlavne exotika na Maledivoch.
Hlavne ten nádherný, malebný
podmorský svet a krása farieb
morských korálov.
Je pre teba cestovanie natoľko
inšpiratívne, že si z týchto výletov
prinášaš nové podnety pre tvoje
písanie?
Zatiaľ nie. Ešte som nenapísala
príbeh a ani rozprávku, ktorá by sa
odohrávala v prímorskom prostredí.
Ale možno aj to raz príde.
Určite, ja tomu verím. Kým sa tak
však stane, ponoríme sa do tvojho
príbehu o spálenom srdiečkovom
kráľovstve...
poviedka
9 – 10
Príbeh o spálenom
srdiečkovom kráĺovstve
Tento príbeh sa stal veľmi dávno.
Bolo to v krajine, ktorá dostala meno
Srdiečkové kráľovstvo, žili v ňom
poddaní a kráľ Dobrosrdc s kráľovnou
Dobromilou. Kráľ s kráľovnou žili
v nádhernom, prepychovom zámku
s osemdesiatimi komnatami.
Vedľa zámku bola krásna záhrada
s ovocnými stromami a zámocký
dvor zdobilo trblietavé jazero. Kráľ
Dobrosrdc bol dobrý a spravodlivý
a jeho poddaní sa mali dobre v tomto
kráľovstve. Neexistovala v ňom
nenávisť, v tomto kráľovstve všetci
nažívali šťastne až kým sa niečo
nestalo ... a o tom vám teraz budem
rozprávať. Prihodilo sa to v deň, keď
mala kráľovná Dobromila priviesť na
svet následníka trónu. Kráľ Dobrosrdc
sa veľmi tešil. No v druhom,
susednom kráľovstve, ktoré malo
meno Mrakovo sa pripravovala hrozná
vec. Žil tu kráľ Bohumil, ktorý bol
opakom brata Dobrosrdca. Bol veľmi
zlý, v tomto kráľovstve vládla nenávisť,
jeho poddaní boli nešťastní, mali sa zle
v jeho kráľovstve. Zle vládol Bohumil,
poddaní museli tvrdo pracovať od svitu
do mrku, dával im málo pláce. Ľudia
sa nesmeli ani zasmiať, ani veseliť.
Dobrosrdcov starší brat Bohumil,
však v sebe dusil zlosť a nenávisť
k Dobromile, lebo si vybrala za muža
jeho mladšieho brata a nie jeho, a tak
chcel spáliť celé kráľovstvo a zabiť
úplne všetkých, ale musel vymyslieť
plán. Zatiaľ čo Bohumil plánoval
svoj zlomyseľný čin, Dobrosrdc
a jeho poddaní čakali na príchod
malého bábätka. Kráľ stál nervózne
pred mohutným, prepychovým
zámkom, vedľa trblietavého jazierka
s komorníkom Miroslavom. Zopár
hodín ubehlo, než jedna z dvorných
dám zavolala z kráľovninho okna:
„Kráľ môj, máte dcéru, volá sa
podľa vašej matky Angela“. „Ó také
šťastie!“ zvolal kráľ Dobrosrdc. Pritom
tak rozhodil rukami, že buchol do
komorníka Miroslava a ten padol do
jazierka, pri ktorom stáli. Komorník sa
horko-ťažko vyštveral z jazierka. „ Pán
kráľ idem sa prezliecť do suchých šiat,
potom dám vystrojiť hostinu na oslavu
narodenia princeznej Angely a prosím
vás, keď sa dozviete nejakú radostnú
správu, nerozhadzujte rukami“,
povedal mu komorník vytriasajúc si
z nohavíc žlté rybky. „Haha, prepáč
Miroslav, nechcel som ťa zhodiť.....
a pozvi aj obyčajný ľud, treba im
trocha oddychu od toľkej práce“
odpovedal kráľ, smejúc sa a hádzajúc
rybky naspäť do jazera. Komorník
sa tiež smial, ale neodpovedal,
odišiel do zámku. Kráľ išiel navštíviť
svoju ženu i dcérku. Samozrejme,
keď sa začala oslava, bolo veselo,
jedlo sa, popíjalo a tancovalo sa,
pokým Bohumil nezapálil prvý dom.
Bohumil prišiel so svojím vojskom,
ktoré zapálilo dom za domom,
už-už sa blížili k zámku. Bohumilov
škodoradostný smiech sa rozliehal
po kráľovstve. Dobrosrdc a Dobromila
vyšli na kráľovský dvor, zrazu začuli
Bohumilov hlas: „Dobromila, zomrieš
spolu s poddanými, dcérou Angelou
a tvojím mužíčkom Dobrosrdcom,
lebo si si zvolila za manžela môjho
mladšieho brata a nie mňa! Vieš čo?
Miloval som ťa, ale už ťa nenávidím,
preto musíš zomrieť!“, zúrivo kričal
Bohumil. Skôr, než začali kráľ
s kráľovnou prosiť o milosť, Bohumil
zapálil zámok a jeho okolie. Kráľ
Dobrosrdc bežal rýchlo do komnaty,
kde bola uložená princezná Angela
v ružovej kolíske. Oheň bol všade,
šľahal mu do tváre, no nevšímal si to.
Ľud utekal, už bol mŕtvy aj komorník,
aj dvorné dámy. Len dieťatko bolo
nažive, pritúlil si ho k sebe a utekal
von zo zámku. Keď vyšiel von,
naskytol sa mu hrozný pohľad,
uvidel Dobromilu s prebodnutým
hrudníkom Bohumilovým mečom,
bez známok života. Slzy mu tiekli
prúdom, no vedel, že sa musí dostať
preč z horiaceho kráľovstva. A tak
s bábätkom v náručí utekal, ako len
vládal. Kráľovstvo bolo na míle ďaleko,
keď odpadol od únavy, smädu a hladu.
Našťastie letel nad tým miestom
dobrosrdečný párik drakov. Hneď, ako
zazreli nevládneho kráľa Dobrosrdca
s maličkou Angelou, vzali ich so sebou
do ich dračieho príbytku v skale.
Dobrosrdca uložili v hosťovskej chyži
na kamennú posteľ i prikryli ho
s prikrývkou utkanou z machu. Keď
sa kráľ prebudil, preľakane sa obzeral
po kamennej miestnosti. „Ja som
dračica Eleonóra a toto je môj muž
drak Pazúr“, prihovorila sa dračica
vystrašenému kráľovi. „A ty si kto?“,
pokračovala. „Ja som kráľ Dobrosrdc,
ktorý prišiel o ženu a o všetko“, odvetil
smutný kráľ. „Neboj sa, pomôžeme
ti, ale teraz si oddýchni“, pripojil sa
drak Pazúr. Princezná Angela mala
kamennú kolísku obloženú zeleným
machom. Dračica jej zohriala mlieko,
keď bola hladná a dala jej jesť.
V noci, keď všetci spali, letela nad
dračím príbytkom dobrá ježibaba na
pokazenej metle. Metlu nezvládla
a preborila strechu a ocitla sa v dračej
kuchyni. Bol to veľký buchot. Všetci
vyskočili z postelí a utekali pozrieť do
kuchyne, čo to bol za hluk. Ježibaba
ich pekne pozdravila, ospravedlnila
sa, že im spôsobila takú veľkú škodu.
A hneď to opravila jediným kúzlom.
Potom sa ešte opýtala, či chcú
splniť nejaké želanie. „Ale môžem
splniť len jedno,“ dodala ježibaba.
Drak s dračicou si vymenili pohľady
a jednohlasne povedali: „No my
by sme si želali, aby si tuto nášmu
priateľovi Dobrosrdcovi vrátila všetko,
o čo prišiel.“ „Viem o všetkom, čo sa
stalo a vrátim mu všetko a jeho brata
Bohumila potrestám!“ odpovedala
a začala čarovať. Skôr, než sa nazdali,
ocitli sa všetci v znovuzrodenom
kráľovstve, všetci ožili, komorník,
poddaní aj kráľovná Dobromila. Kráľ
bol veľmi šťastný. V celom kráľovstve
znovu zavládlo šťastie! Drak Pazúr
sa stal kráľovským radcom a dračica
Eleonóra pomáhala kráľovnej
Dobromile s výchovou malej Angely.
A čo kráľov brat Bohumil? Ježibaba
ho potrestala za jeho nenávisť
a zlomyseľné činy a premenila ho
na chladný kameň. Kde sa podelo
Bohumilovo kráľovstvo? Dobrosrdc ho
spojil so svojím kráľovstvom, naďalej,
vládol múdro i spravodlivo. A to je
koniec tomuto príbehu.
výletník
Školský rok je pri konci
a hneď ako zaschne
atrament na vysvedčení,
môžete si naplno užívať
dva mesiace prázdninových
radovánok. More voľného
času sa predsa musí
využiť, nemyslíte? Zbaľte si
všetko potrebné a vyrazte
s rodičmi na cesty. A kam?
Možností je celá rada.
Pre tých, ktorí by radi
spoznali nové miesta,
máme niekoľko tipov.
výletník
11 – 12
DinoPark - ZOO Bratislava
Mlynská dolina 1
842 27 BRATISLAVA
Tel: +421 260 102 111
DinoPark:
[email protected]
www.dinopark.sk
ZOO:
[email protected]
www.zoobratislava.sk
DinoPark Bratislava alebo Unikátna
výprava do druhohôr... Tyrannosaurus, Stegosaurus,
Diplodocus a mnohé iné druhohorné
plazy tvoria unikátnu expozíciu
s rozlohou 3 ha. V lesnom prostredí
je umiestnených množstvo modelov
dinosaurov v životnej veľkosti, ktoré
sú ozvučené a niektoré aj pohyblivé.
Scény a zákutia simulujú život
v druhohorách a ich súčasťou je
náučný chodník o vývoji života na
Zemi. Jedinečné je aj 3D kino, ktoré
vás vtiahne do sveta starého milióny
rokov.
Unikátom svetového významu je od
roku 2006 v DinoParku umiestnená
druhohorná rastlina WOLLEMI
NOBILIS. Tento strom, druh pravekej
borovice, bol objavený v roku
1994 v počte len 39 exemplárov
v austrálskej divočine. Pre botanika je
stretnutie s touto rastlinou to isté, čo
pre biológa stretnutie so skutočným,
živým dinosaurom. Rastlina žila na
Zemi pred 175 mil. rokov.
V DinoParku je možnosť občerstvenia
v DinoCafe a aj zakúpenia suvenírov
v DinoShope. Pre deti je obľúbenou
atrakciou detské paleontologické
ihrisko a preliezačky. DinoPark je
otvorený súbežne so zoologickou
záhradou. Zoologická záhrada Bratislava,
situovaná v Mlynskej doline
a rozprestierajúca sa na 96 ha
karpatského lesa, vám ponúka
možnosť stráviť celé hodiny
v príjemnom prostredí a v spoločnosti
exotických zvierat. Najväčšími
lákadlami sú nové rozsiahle moderné
pavilóny pre veľké mačkovité šelmy,
ktoré poskytujú vhodné životné
podmienky pre nových štvornohých
obyvateľov – levy juhoafrické, tigre
sumatranské, jaguáre americké,
leopardy cejlonské a pre ľudoopy.
Najnovšia dominanta pribudla
v bratislavskej zoologickej záhrade
iba nedávno. Svetlomodrá kopula
devätnásť metrov vysokého pavilónu
ľudoopov zaujme na prvý pohľad
každého návštevníka. Jedná sa
o historicky najväčšiu stavbu v ZOO
Bratislava a tiež v rámci všetkých
zoologických záhrad na Slovensku.
Dvojposchodový pavilón sa skladá
z vnútornej a vonkajšej časti.
Neopakovateľnou dekoráciou
vnútorného prostredia pavilónu tvoria
umelé skaly, ktoré v prízemí vytvárajú
jaskyňu s presklenými priezormi do
expozícií chovaných zvierat. Na druhé
poschodie sa návštevníci dostanú
po schodoch alebo výťahom priamo
z jaskyne. Interiér tvorený bambusom,
umelými palmami, lianami a agátovým
drevom vás prenesie razom cez
pralesné kráľovstvo ľudoopov. Pri
prehliadke sa návštevníci dostanú
na tzv. vzdelávaciu galériu, ktorá ich
prevedie evolúciou človeka a jeho
najbližších príbuzných.
V novom pavilóne našli svoj domov
tri druhy primátov: dvaja zástupcovia
z čeľade ľudoopov – orangutan
sumatranský (Pongo abelii), šimpanz
učenlivý (Pan troglodytes) a jeden
druh z čeľade kombovitých – komba
Garnettova (Otolemur garnettii).
výletník
Rodinný park
Neusiedlersee
Vydajte sa do ríše rozprávok a neobmedzenej zábavy
Hľadáte inšpiráciu na letné výlety? Nebojte sa vyraziť aj za
hranice do sveta fantázie. 40 000 metrov štvorcových hier
a dobrodružstiev pre celú rodinu! Zábava pre malých aj veľkých
– to je motto najväčšieho zábavného parku v Rakúsku.
Tu sa môže rodina spolu zabávať
a prežiť vzrušujúci deň. A aby sa
tu naozaj každý cítil dobre, čaká
v rodinnom parku v Neusiedlersee
na návštevníkov všetkých vekových
kategórií veľkolepá ponuka.
Výber siaha od znázornenia
rozprávkových postavičiek
a možnosti vypočutia známych
rozprávok v „Rozprávkovom
lese“, cez nespočetné atrakcie
a lezecké možnosti v „Zážitkovom
hrade“, na „Dobrodružnom
ostrove“ a „Gazdovskom dvore“ až
po prechádzku lesom so zoologickou
záhradou. Netreba zabudnúť ani na
všade obľúbené elektronické divadlá,
pri ktorých už aj tí najmenší nadšene
spievajú!
Kto má radšej idylickú prechádzku
alebo si chce dopriať chvíľku
odpočinku, celkom určite nájde
potrebný relax pri príjemnej
prechádzke lesom. Pretože pri
vychutnávaní si nádhernej krajiny ako
aj pri obdivovaní pôvodných divých
zvierat v zoologickej záhrade sa dá
vynikajúco oddýchnuť.
Ďalej sa dá ísť priamo k zvieratkám
do ZOO. Tu sa môžu návštevníci na
zvieratká nielen pozerať, ale môžu
si ich aj pohladkať. Okrem toho
majú zvieratká radosť z toho, ak im
ponúknete chutné krmivo.
Dostali ste aj vy z hrania hlad?
V rodinnom parku nájdete celý rad
možností, kde sa najesť. Najskôr
rezeň vo Filippovej reštaurácii alebo
v Gazdovskom šenku? Alebo snáď
špagety v Rímskej reštaurácii?
A potom sú tu ešte aj Prístavná
taverna, Hradný hostinec a Oslie
napájadlo, kde sa môžete nechať
gastronomicky rozmaznávať. V každej
reštaurácii na vás čakajú iné maškrty.
Apríl – september: 9.00 – 18.00 h.
Vstup do: 17.00 h.
Atrakcie: 10.00 – 18.00 h.
Familypark Neusiedlersee M. Müller Ges.m.b.H
Märchenparkweg 1
A-7062 St. Margarethen im Bgld.
Tel.: (0043) 02685/60707 www.familynpark.at
výletník
13 – 14
Čarovné Habakuky
Pod penziónom Šafrán v srdci
Donovalov v nádhernej prírodnej
scenérii vznikol projekt, ktorý ako
jediný na Slovensku vsadil na tradičné
slovenské ľudové rozprávky, ktoré
zaznamenal náš najväčší zberateľ
rozprávok, Pavol Dobšinský.
Rozprávkový svet Habakuky obsahuje
15 objektov – domčekov, amfiteáter
s kapacitou 150 ľudí, hodovňu, herňu
pre deti... a množstvo prekvapení.
Celý areál je jedinečným počinom
výtvarníka Paľa Hadača. Každý deň
môžu návštevníci obdivovať čaro
domčekov, kde ožívajú príbehy
Dobšinského v podaní miestnych
hercov. Počas víkendov dotvárajú
kolorit tradičnej slovenskej kultúry
aj remeselníci s prevádzkou
tradičných ľudových remesiel. Večer
na vás čakajú divadelné predstavenia
a koncerty. K dispozícii je samozrejme
aj reštaurácia a ubytovanie.
DOBŠINSKÉHO
ROZPRAVKOVÝ SVET
976 39, Donovaly-Mišúty,
okr. Banská Bystrica
Tel: +421 484 103 166
www.habakuky.eu
Matúšovo kráľovstvo
Na území Slovenska bolo v minulosti
okolo 150 hradov. Dnes je ich zopár
opravených, viaceré sú už len
zrúcaniny, mnohé z nich úplne zmizli
z povrchu zemského... Ako precestovať
celé Slovensko a spoznať tajomstvá
týchto historických pamiatok? Všetko
sa nachádza na jednom mieste.
Neveríte? Vráťte sa s nami o niekoľko
storočí naspäť a uvidíte, ako tieto
hrady vyzerali, keď boli v plnej
svojej kráse, vládli na nich mocní
šlachtici, ktorých pôsobenie nám dnes
pripomína história, legendy a povesti! Navštívte unikátny park
plný dobových rekonštrukcií
slovenských hradov, zámkov
a vzácnych sakrálnych pamiatok.
Modely postavené podľa vedeckých
rekonštrukcií v mierke 1:50
sú umiestnené vo vonkajšom
prostredí pri areáli základnej školy
v obci Podolie neďaleko Piešťan
a Nového Mesta nad Váhom.
V súčasnosti môžete v areáli vidieť 22
modelov hradov. Najväčším z nich
je dobová rekonštrukcia Holíčskeho
zámku z čias Márie Terézie. Má
rozmer 6 x 6 metrov a váži 43 ton, je
na ňom 600 okien. K ďalším väčším
modelom patria rekonštrukcie hradov
okolo roku 1700, konkrétne hrady
Revište, Tematín, Korlátka, Branč,
Krupinská vartovka a Živánska veža.
Ozdobou parku sú skalné
hniezda – modely
hradov Lednica, Hričov a Súľov.
V súčasnej podobe je postavený
model Banskoštiavnického
Nového zámku. K sakrálnym
pamiatkam patria kostolíky
v Klížskom Hradišti a Lančári.
Osobitú časť tvoria drevené
kostolíky východného Slovenska.
Novinkou je novovytvorená
samostatná časť areálu - Panstvo
Alžbety Bátoriovej, kde je osadená
dobová rekonštrukcia Čachtického
hradu a jej chorvátsky hrad Velika.
Matúšovo kráľovstvo
916 22 Podolie 510
Tel.: +421 327 437 505
[email protected]
www.matusovo-kralovstvo.sk
vyznáš sa?
Keďže rád cestujem, rád spoznávam nové miesta a ľudí. Jednoducho
ma to baví a všade by som chcel byť. Zažívam takto veľa dobrodružstiev
a prekážky, ktoré sa mi postavia do cesty, pre mňa znamenajú veľkú
výzvu. Niekedy sa ale môže stať, že dostať sa niekam je nemožné.
Čo totiž môže byť pre niekoho obyčajným schodíkom pri dverách,
ktorý si ani nevšimne, pre mojich kamarátov na vozíčku môže tento
schodík znamenať koniec ich vysnívanej cesty. A to je veľmi zlé, nikto
predsa nechce trčať doma.
Schodík alebo nejaká prekážka sa
v tomto prípade odborne nazýva
bariéra. Zjednodušene povedané,
bariérou je pre niekoho prekážka,
ktorá mu bráni v pohybe. Môžu
to byť úzke dvere, prah, malé wc,
schody, vysoký nábytok, cesta medzi
chodníkmi... Toto všetko sú bariéry,
ktoré prekážajú ľuďom na invalidných
vozíčkoch alebo tým, ktorým sa
ťažko chodí. My v Občianskom
združení go-ok sa snažíme na tieto
bariéry upozorňovať (a môžete veru
aj vy) tých, čo to môžu zmeniť, aby
sa bariéry postupne odstraňovali
a nahrádzali niečím, čo bariérami
pre nikoho nebudú. Vybudujú sa
rampy, rozšíria dvere, nespravia sa
zbytočné obrubníky, využije sa výťah...
Dá sa to - a s vašou pomocou určite!
Ešte však prejde veľa času, aby boli
všetky miesta bezbariérové. Nie je
to veru jednoduché. Preto sme dali
hlavy dokopy a začali sme pre vás na
internete vytvárať mapu, ktorá vám
hneď a zaraz odpovie na vaše otázky,
kam sa najlepšie vydať, aby ste neboli
obmedzovaní bariérami.
A ako to vlastne funguje? Na stránke
www.go-ok.eu pod záložkou
Monitoring (nami zmerané údaje
o bariérovosti) nájdete spomínanú
mapu. Na nej sa zobrazujú ikonky
rôznych budov, napríklad cukrárne,
hotely, parkoviská, knižnice, školy,
športoviská... a každá v sebe
skrýva množstvo svojich dôležitých
informácií, ktoré tam zapísali ľudia
z go-ok a dobrovoľníci. Vy si iba zadáte
mesto, oblasť (napríklad Palacinkáreň
v Bratislave) a šírku vášho vozíčka
a napr. to, že dokážete prejsť cez
prekážku vo výške 1 cm. Potom už
stlačíte tlačítko Vyhľadať. Počítač
prepočíta údaje a vám sa ponúknu iba
Na to, že aj psy môžu pomáhať druhým prišli aj v Chovateľskej stanici
Zmysel života, ktorá sa canisterapii venuje od roku 2006 a hovorí o nej
ako o o spôsobe terapie, ktorý využíva pozitívne pôsobenie zvieraťa na
zdravie človeka.
Eilinka, Kerinka aj Elfinka sú
certifikované canisterapeutické psy,
ktoré pôsobia na človeka cielene,
formou vytvárania kontaktu, pomoci
a spolupráce, pričom cieľom je
aktivizácia chorého alebo zdravotne
postihnutého (oslabeného), zlepšením
jeho fyzického a psychického stavu.
A tak v rámci liečby dieťaťa dochádza
nielen k aktivácií a mobilizácií jeho
zbytkových schopností, ale zahŕňa aj
zložku motivácie k rehabilitácií. Pes
súčasne podporuje psychiku dieťaťa
tým, že zabraňuje jeho pocitu samoty
a dodáva mu nový zmysel života.
Canisterapia sa tak uplatňuje hlavne
ako pomocná psychoterapeutická
metóda v situáciách, keď iné metódy
nemožno použiť, alebo nie sú účinné
Canisterapeutický pes sa nerodí, ale
sa musí k tejto práci viesť a keďže
má takýto pes pomáhať a nesmie
v žiadnom prípade ublížiť, je to práca
náročná. Avšak keď zmyslom života
je vyčariť úsmev na tvári, nie je nič
krajšie ako pomáhať...
Viac informácií:
[email protected]
tie miesta, ktoré vám vyhovojú- čiže
sú pre vás bezbariérové. Vy sa potom
sami rozhodnete, kam sa vyberiete.
Ak by sa také miesta nenašli,
zoberiete kamarátov ktorí vám
pomôžu prekonávať prípadné
prekážky, čo je ale aj tak fajn, lebo na
to budete vopred pripravení.
Takže otázky: Kam na výlet? Je
v tom a tom meste bezbariérová
reštaurácia? Majú v hoteli izbu pre
vozíčkarov? Dostanem sa na vozíčku
do tohoto kina? Prejdem na barliach
toľko schodov? ...bude pre vás po pár
klikoch zodpovedané! Tak čo na to
poviete?
vyznáš sa?
15 – 16
Dominik Drdul, trinásťročný študent III. triedy
Osemročného gymnázia A. Merici v Trnave žije svoj
každodenný život takpovediac posediačky. Venuje sa
viacerým záľubám – histórii, fotografovaniu, streľbe zo
vzduchovej pušky a hre na flautu. Na vozíku ho s jeho
rodičmi, kamarátmi alebo s osobnými asistentmi
môžete stretnúť v lese, aquaparku, na atletickej dráhe
alebo tanečnom parkete. Navštívil 10 európskych krajín
a popritom má svoje ďalšie sny. Každý deň je odkázaný na
pomoc iných, avšak len v tom, čo nemôže robiť sám.
Aká je Tvoja choroba?
Narodil som sa s vrodenou vývinovou
chybou spina bifida – rázštep chrbtice.
Dôsledkom toho mám ochrnuté nohy,
hydrocefalus a únik moču. Všetko toto
si uvedomujem a hovoriť o tom pre
mňa znamená, že sa nehanbím za
to, za čo nemôžem ja ani nik iný. Už
v detstve som zistil, že niektorí ľudia
sa vyprázdňujú normálne a iní – ako
ja - sa cievkujú.
Čo je to cievkovanie?
V dôsledku poškodenia miechy môj
mozog neriadi niektoré funkcie
tela, napr. pohyb nôh alebo činnosť
močového mechúra. Ten sa
nevyprázdňuje úplne a ani pravidelne,
a preto to 5 - krát denne robím
pomocou cievky – hadičky, inak
povedané katétrom.
Odkedy sa cievkuješ?
Sám som sa začal cievkovať ako 8 ročný. Bol to darček pre moju mamu.
Mesiac pred jej narodeninami mi
povedala, že by bola rada, ak by som
jej k narodeninám dal takýto darček.
Je to ťažké?
Začiatky neboli ľahké – trvalo to o dosť
dlhšie. Stačili však tri dni trénovania
a už to išlo ľahšie. Nemal som inú
šancu, lebo rodičia mi odmietli
pomôcť. Len tam stáli a kontrolovali
ma. Stihol som to do narodenín
a odvtedy to robím sám. Patrí to
do môjho dňa celkom prirodzene.
Navyše viem, že vďaka tomu mi
v mechúri nezostáva moč, a to ma
chráni pred ďalšími komplikáciami –
zápalmi, infekciami a tým pred liekmi
a pobytmi v nemocnici. Nie je to pre
mňa nič, čo by bolo bolestivé alebo
inak nepríjemné.
Ako je to dnes?
Dnes to trvá ešte kratšie vďaka
cievkam, ktoré sú už navlhčené,
pretože predtým som ich musel
napustiť vodou. Nepotrebujem vodu,
a tak ma to neobmedzuje ísť do
prírody, do bazéna, mora alebo na
splav. Mám viacerých kamarátov
a známych, ktorí sa takisto cievkujú.
Pre viaceré deti - chodiace alebo aj
nechodiace je to úplne normálne.
Kedysi mi v materskej škole vadil
zápach moču v plienke. Dnes to
už nepoznám vďaka cievkovaniu
a liekom. Doprial by som ten pocit
každému vozičkárovi.
Jednorazový lubrikovaný
katéter pre intermitentnů
katetrizáciu, pripravený
na okamžité použitie
v sterilnom fyziologickom
roztoku.
•• Extrémne klzký povrch
•• Sterilný fyziologický
roztok
•• Hygienická manipulácia
Plná úhrada zdravotnej
poisťovne od 1. 10. 2009.
čítajte
TROCHA
POÉZIE
NIKOHO
NEZABIJE
Tak nám začína leto, prázdniny, voľno trávime vonku, ideálna
doba na to sa do niekoho zamilovať... a čo sa stane, keď to
nevyjde? Zo stratenej lásky si nerobte vrásky a napíšte o tom
báseň. A pokiaľ sa vám podarí to aj zhudobniť, bude to ideálne.
Osoba, ktorá vás nechcela, si potom bude trhať vlasy... Že
neviete, ako na to alebo sa hanbíte? Pre inšpiráciu a na odvahu
sme sa vám rozhodli predstaviť niekoľko básní. Tak prajeme
príjemné čítanie. A ak si myslíte, že sa vo vás ukrýva rovnaký
básnik, tak neváhajte a pošlite nám svoje texty.
Janko Šouc
Janko Šouc je žiakom 2.G triedy gymnázia Spojenej školy. Narodil sa
s telesným postihnutím – detskou mozgovou obrnou a celý život je na
invalidnom vozíku. Dnes má 18 rokov, žije v Bratislave a písaniu poézie
sa venuje asi od svojich trinástich rokov. Má rád sladkosti, rap a pekné
dievčatá.
Lavičky v máji
Stratená láska
Je máj, úžasný lásky čas,
ten mesiac je vždy plný krás.
Vonku svieti krásne slnko,
už nie je na lavičkách mĺkvo.
Ľúbiš ho, ale on teba už nie,
aj keď o tvojej láske dávno vie.
Neľúbi ťa, lebo inú miluje,
aj keď u teba stále láska je.
Slnko všetky lavičky vysuší
a srdce lásku znova vytuší.
Lavičky sú svedkom lásky,
keď sadajú si na ne krásky.
A tak sa trápite obidvaja,
no vaše srdcia to stále taja.
Trápite sa láskou neopätovanou,
chcete, aby nikdy nebola stratenou.
Jedna lavička je však osamelá,
aj keď nálada na nej je skvelá.
Sedia na nej dvaja priatelia,
ktorí sa už od detstva kamarátia.
Stratená láska býva tá najhoršia,
lebo býva bohužiaľ tá najväčšia.
Stratená láska je ako kvet osamotený,
ktorý nie je nikdy nikým obdivovaný.
Na oko sú obidvaja šťastní,
no vládne v nich pocit zvláštny.
Pozerajú na ostatných zamilovaných,
na toľko tvárí nádherne rozjarených.
Lavička je stále plná šťastných tvárí,
no niečo tých dvoch stále veľmi kvári.
Aj oni boli raz tak zamilovaní,
no láska ich už viac nechráni.
A tak tam sedia a rozmýšľajú,
na staré dobré časy spomínajú.
Na tie, čo sa už nikdy nevrátia,
a tak sa im všetky máje krátia.
Sedia tam v parku na lavičke,
na lícach majú slzy maličké.
Plačú, lebo si lásku nevážili,
nebo ju ako oko v hlave nestrážili...
A tak jej neostáva nič, len umierať,
pomaly v sebe samu seba zapierať.
Raz možno nadobro umrie,
lebo to už viac neunesie.
Hľadám ťa
Vo dne v noci hľadám ťa,
tie tvoje očičká,
vo dne v noci čakám ťa,
tie očká žiaria ako hviezdička.
Stráviť s tebou noc,
hrať sa tvojich vláskov,
chcel by som ťa moc
ĺúbiť ťa veľkou láskou
Tá tma nás delí
vo dne aj v noci
tuším že nás nerozdelí
ani vo dne ani v tej čarovnej moci.
čítajte
17 – 18
Tatiana Birošová
Volám sa Tatiana Birošová, mám 19 rokov,chodím na Obchodnú akadémiu,
3. ročník. Písaniu som sa začala venovať už v detstve, už keď som mala
8 rokov som si písala prvé príbehy, neskôr som začala aj s básňami.
Pred dvoma rokmi som navštevovala kurz tvorivého písania, na ktorý
som chodila asi pol roka. Predtým, som chvíľu pracovala v redakčnej rade
školského časopisu. V súčasnosti píšem básne a texty k piesňam /zatiaľ
neboli vydané/ a rada by som niekedy v budúcnosti vydala album. Občas
napíšem aj báseň/text v cudzom jazyku – v angličtine alebo španielčine
- pretože okrem písania ma baví aj štúdium jazykov. Medzi moje ďalšie
záľuby patrí kreslenie, výroba drôtených šperkov a zvieratá.
Čítanie je IN
Keď sa notebook vybije
v telke nudný program je,
kostrou sa mi nechce hnúť,
a na hudbu nemám chuť,
presne v tomto okamihu,
prečítam si dobrú knihu:
Môže vravieť hockto z nás,
že na knihu má kus čas,
keď sa už nič robiť nedá,
no a práve to je bieda.
No aj horšie to byť môže,
tomu už nič nepomôže,
ten čo knihy nemá rád,
nie je s nimi kamarát,
čítanie ho desí priam,
to je dosť zlé - poviem Vám.
Vie dôchodca, vedia deti,
že čítanie stále letí.
In bolo včera, in je dnes
čítal by aj v búde pes,
keby myslel, tak by čítal,
preto sa Vás všetkých pýtam:
Keď vie niekto premýšľať,
tak by mal aj rád čítať.
Je to pravda? A či klam?
keď si niečo prečítám,
myšlienky sa nové budia
buďme radi, že sme ludia,
Máme taký zvláštny dar,
prečítame si strán pár,
niečo nové nám to dá,
o čom môžme premýšľať,
čo sme práve prečítali,
či sme veĺkí, či sme malí.
Knihy máme radi všetci,
in, to je aj čítať si,
no nie práve komiksy,
ale knihy čo nás bavia,
jedno, akého sú žánra.
Hlavne chvíľu si len čítať,
potom sa netreba pýtať,
či je to in a či nie?
Veď to predsa každý vie,
čítenie je in, aj bude
dajme veĺkú stopku nude!
Čítanie je IN
piesŇový text
Ty, čo pred telkou sedíš,
na nete sa už hodiny nudíš,
či sa flákaš znudene po ulici,
nič ťa nebaví. Všetko ťa ničí.
Zdá sa, že ti niečo chýba,
hocčo by sa veru zišlo,
no na knihu by to nevyšlo,
a to je chyba.
Pýtaj sa len seba sám:
„Prečo ku knihám taký odpor mám?
Prečo ma už nebavia?
A myslím, že nie sú fajn?
Prečo vravím, že čítanie – to je out!
Kde sa vo mne taký názor vzal?“
Ak si sa našiel v tomto texte,
tak tebe je určená táto pieseň!
Refrén
Vezmem knihu.
V okamihu,
svet je krajší,
a viac sa mi páči!
Ako je to vôbec možné,
že kniha takéto veci zmôže?
Je to kúzlo – každej z nich,
len ho treba objaviť!
A keď knihu otvoríš,
tak ho rýchlo objavíš.
Stačí si prečítať kúsok,
a vojdeš do „tajných kútov“
toho sveta knižného.
Oplatí sa spoznať ho.
Tak si povedz, raz a navždy,
čítanie ma stále baví!
Sme škola,
•Sme
ktorá
umožňuje žiakom
škola,
zvládnutie
kľúčových
ktorá
umožňujepre
žiakom
kompetencií
život
v 21. storočí
a tým aj
zvládnutie
kľúčových
uplatnenie sa v spoločnosti,
kompetencií pre život v 21.
• do ktorej chodia radi žiaci,
storočí
a tým
aj uplatnenie sa
učitelia
a rodičia,
v spoločnosti,
• ktorá je otvorená okolitej
dokomunite,
ktorej chodia radi žiaci,
•učitelia
ktorá a rodičia,
pristupuje tvorivo
k novým
myšlienkam
ktorá
je otvorená
okolitej
a metódam.
komunite,
•ktorá
Prijímame
aj zdravých
pristupuje
tvorivo žiakov
v rámci
experimentálneho
k novým
myšlienkam
projektu
„opačná integrácia“.
a metódam.
Prijímame aj zdravých žiakov
v rámci experimentálneho
projektu „opačná integrácia“.
Pre žiakov je k dispozícii celá
rada záujmových činností, ako
hudobný krúžok, výtvarný
ateliér, florbal, žurnalistický či
matematický krúžok.
www.mokrohajska3.sk
Materská
škola
pre deti celá
Pre žiakov
je k dispozícii
s telesným
postihnutím
rada záujmových
činností,
Základná
škola, krúžok,
Gymnázium
ako hudobný
a Obchodná
akadémia
pre
výtvarný ateliér,
florbal,
žiakov
s telesným
postihnutím
žurnalistický
či matematický
krúžok.
Materská škola
pre deti s telesným postihnutím
Základná škola, Gymnázium
a Obchodná akadémia
pre žiakov s telesným postihnutím
vychytávky
HOP
USA – 2011
Scenár: Cinco Paul, Ken Daurio,
Réžia: Tim Hill, Kamera:Peter
Lyons Collister
Hudba: Christopher Lennertz
Animovaný / Komédia / Rodinný
/ slovenský dabing / 95 min
Keď u nás dostanete chuť na
veľkonočné kraslice a sladkosti,
musíte si ich vykoledovať. Inde to
majú bez práce. Tam to obstaráva
Veľkonočný zajac, ktorý za
koledníkov spraví všetku čiernu
prácu. V praxi to znamená, že na
Veľkonočnom ostrove, kde žije
(To dá predsa rozum, kde inde
by asi býval?!), od východu do
západu slnka velí armáde zajacov
a kuriatok, ktorí ako na bežiacom
páse vyrábajú sladkosti a vajíčka,
aby sa dostalo skutočne na všetky
deti (okrem tých našich).
Tento Veľkonočný zajac má
syna, ktorému by prosperujúci
veľkonočný podnik už čoskoro
rád odovzdal. Lenže Hop kašle
na povinnosti aj na tradície
a najviac túži stať sa slávnym
rockovým bubeníkom. Kvôli
tomu dokonca zdrhne z domova
a vydá sa do Mekky podobných
bláznov, do mesta Los Angeles,
kde chce hudobne preraziť.
Miesto toho ale narazí. Narazí
na predný nárazník automobilu,
ktorý šoféruje Fred. To je
rovnako nezodpovedný flákač
ako Hop, líši sa od neho snáď
len tým, že je človek. Pretože
zrážku medzi Hopom a autom
vyhralo auto, musí sa Fred
o zraneného chlpáča postarať,
pokiaľ sa úplne nezotaví. Za tento
dobrý skutok bude po zásluhe
potrestaný, pretože jeho život
sa v tú chvíľu premení v sériu
katastrof, v ktorých fakt, že ten
zajac hovorí ľudskou rečou, je
len drobná zaujímavosť. Hop,
navzdory vlastnej roztomilosti,
je totiž rocker srdcom aj dušou
a Fredovi čoskoro prerastie
cez hlavu. Dráma sa ale v tú
istú chvíľu odohráva v jeho
domovine. Veľkonočný zajac
vyhlási celosvetové pátranie po
svojom synovi, do ktorého vyráža
elitná zajačia jednotka prezývaná
Ružové barety. Neprítomnosť
ozbrojených zložiek využijú
kuriatka, vedené ambicióznym
kohútikom Carlosom, ktorý
sa rozhodne prevziať vládu
nad ostrovom a veľkonočnými
tradíciami.
Komédia Hop je obľúbenou
kombináciou hraného
a animovaného filmu, s ktorou
má režisér Tim Hill bohaté
skúsenosti, pretože v jeho
režijnej filmografii by ste
mimo iné narazili aj na Alvina
a Chipmunkov. V pozadí projektu
ďalej v pozícií producenta
stojí Chris Meledandri, ktorý
spoluvytváral Dobu ľadovú a vlani
animovaný fenomén Ja, zloduch.
Viac na www.bontonfilm.sk
RIO
USA, 2011
Réžia: Carlos Saldanha
Hrajú: Jesse Eisenberg,
Anne Hathaway, Rodrigo
Santoro, George Lopez,
Tracy Morgan, Jemaine
Clement, Leslie Mann, Jamie
Foxx
Animovaný / Dobrodružný /
Komédia / Rodinný
Príbeh o zdomácnenom
papagájovi Blu (Jesse
Eisenberg) z americkej
Minnesoty. Blu jedného dňa
stretne voľnomyšlienkársku
Jewel (Anne Hathaway)
a rozhodne sa urobiť si ‚výlet‘ až
do exotického Ria de Janneira.
Ale už od samotného začiatku
cesty sa nič nevyvíja podľa jeho
predstáv a v cieli to nebude
o nič lepšie. Splní si teda Blu
svoj sen alebo nájde úplne
niečo iné?
Viac na www.bontonfilm.sk
vychytávky
19 – 20
Na Danielovi Grigorim je čosi
bolestne známe.
Tajomný, uzavretý chlapec
pritiahne pozornosť
sedemnásťročnej Luce
Priceovej hneď v jej prvý deň na
internátnej škole Meč a kríž pri
meste Savannah. Je jediným
svetlým bodom na mieste,
kde nie sú dovolené mobilné
telefóny, ostatní študenti sú
vyšinutí a bezpečnostné kamery
ich sledujú na každom kroku.
nič spoločné – a dáva jej
to jasne najavo. No ona
sa nevzdáva. Mládenec ju
priťahuje ako svetlo nočného
motýľa a Luce musí zistiť, čo
pred ňou tak zúfalo skrýva...
aj keby ju to malo stáť život.
Daniel však nechce mať s Luce
Viac na www.ikar.sk
Magický svet, ktorý vo svojom
románe vytvorila americká
autorka Andrea Cremerová,
je krásny, ale aj nebezpečný.
Má nemenné, prísne zákony
a život sa odnepamäti riadi
podľa nich. Dobro a zlo však zvádzajú nikdy sa nekončiaci
boj. Ale čo ak sa svet Strážcov,
bájnych bytostí, napoly
ľudí, napoly vlkov, prepletie
s osudmi obyčajných ľudí?
vodcovi spriatelenej svorky
vlkolakov, ale aj veľkou
záhadou. Ako jediný človek
sa z neznámych dôvodov teší
privilegovanému postaveniu
a ochrane oboch svoriek,
čo sa majú v krátkom čase
spojiť sobášom Cally a Rena.
Iba najbližšia priateľka
Bryn a brat Ansel aj vďaka
vzájomne sa rozvíjajúcemu
ľúbostnému vzťahu šípia,
čo sa odohráva v Callinom
vnútri a prečo sa jej
postoj k prísnym zásadám
Ochrancov a Strážcov začína
meniť. Callina napínavá
výprava do zakázanej
jaskyne, kde sa skrýva jeden
z kľúčov poznania jej vlastnej
minulosti, a krvavý rituál
ako súčasť nadchádzajúceho
sobášneho obradu prinášajú
rozuzlenie, čo odstráni všetky
pochybnosti. Calla si musí
vybrať... Rozhodne sa počúvnuť
Keď sedemnásťročná
stredoškoláčka Calla nájde
v horách ťažko zraneného
chlapca, ešte netuší, ako
dramaticky sa zmení jej
doterajší život odohrávajúci sa
vo dvoch podobách – zvieracej
a ľudskej. Mladého dobrodruha
Shaya zachráni pred istou
smrťou a poruší tak zákony
vlastného spoločenstva. Shay
je nielen výzvou pre jej srdce
zadané nádejnému budúcemu
Nebezpečne vzrušujúci
a temne romantický
triler Pád je súčasne
najúžasnejším príbehom
lásky.
hlas svojho srdca a riskovať,
že stratí všetko? Obetuje hoci
aj život pre zakázanú lásku,
alebo sa radšej podriadi
predurčenému osudu?
Viac na www.ikar.sk
vychytávky
ČAS ANJELOV
Anne Riceová
Toby O’Dare pracuje ako
nájomný vrah. Jeho otec
bol policajt, ale obchodoval
s podsvetím a neskôr ho
vo väzení zabili. Matka,
alkoholička, neskôr v záchvate
zúfalého šialenstva zabila jeho
mladších súrodencov aj seba.
Toby ušiel do sveta a tam sa
z neho pre jeho prefíkanosť
a hlavne ľahostajnosť voči
okolitému svetu stane nájomný
vrah známy pod menom Lucky
Fox. Pri plnení jednej zákazky
sa mu zjaví anjel Malachiáš.
Ten mu vysvetlí, že by mal
skúsiť konať dobro, nie zlo.
Vezme ho zo súčasnosti do
iného času. Objavia sa
v stredovekom Anglicku,
kde práve prenasledujú
Židov, a on dostane za
úlohu zachrániť jednu
rodinu. Vďaka svojim
schopnostiam, aj citu,
ktorý v ňom – napriek
práci, akou sa živil –
nezanikol, sa na tú úlohu
dá.
Čo všetko bude musieť
vykonať? Podarí sa
mu zachrániť ich pred
pogromom? Iná doba, iné
prostredie, iný prístup ľudí
mu dosť zamiešajú karty.
Ale Toby sa nevzdá.
Viac na www.ikar.sk
ARTEMIS FOWL 7
ATLANTÍDSKY SYNDRÓM
Eoin Colfer
Artemis vložil celý majetok
do projektu na záchranu
planéty a jej obyvateľov, ľudí aj
škriatkov. Môže to byť pravda?
Skutočne sa najväčší mladý
kriminálny génius dal na dobré
chodníčky?
Kapitánka Hela Krátka tomu
neuverila a zistila, že jej
kamarát trpí atlantídskym
syndrómom, škriatkovskou
duševnou chorobou, ktorú
si pravdepodobne zapríčinil
neodborným zaobchádzaním
s ukradnutou mágiou. K jej
prejavom patrí podivuhodné
správanie, stihomam,
rozštiepenie osobnosti
a v extrémnych prípadoch aj
trápne vyznania lásky istej
temperamentnej kapitánke
LEP.
Artemisova
choroba prepukla
v najnevhodnejšom
okamihu.Nebezpečný
protivník z Helinej
minulosti chce zničiť
škriatkovskú Atlantídu.
Podarí sa Artemisovi
vyslobodiť z väzenia
vlastnej mysle aj zo
zovretia obrovského
kalmara, aby včas
zachránil podmorskú
metropolu a jej obyvateľov?
Siedmy diel svetoznámej
série Eoina Colfera prináša
vzrušujúce a nepochybne aj
zábavné dobrodružstvo.
Viac na www.ikar.sk
vychytávky
Absolútne
najľahší vozík
Sme veľmi potešení oznámiť Vám príchod
nového ultraľahkého skladacieho vozíka
pre handicapovaných - Quickie Xenon.
Jedná sa o tohtoročnú absolútnu novinku
prémiového výrobcu aktívnych vozíkov,
spoločnosti QUICKIE, ktorý individuálne
zostavuje tieto skvosty v nemeckom
závode Malsch. Ide o absolútne najľahší
skladací nastaviteľný vozík na svete
s použitím technológie a dizajnu z Quickie
Helium oceneného prestížnou cenou za
dizajn RedDOT Design Award.
Quickie Xenon si Vás získa
jednoduchosťou zloženia a rozloženia,
automatickým uzamykaním rámu,
hmotnosťou od 8,55 kg v ultra-light verzii,
ale i ľubovoľnou farebnou kombináciou
a možnosťou výberu z viac než 20 farieb.
Jednoduchá a rýchla nastaviteľnosť
k optimalizovaniu a následnému
zlepšeniu vlastností vozíka presne podľa
predstáv klienta, potrebuje skutočne len
minimum času, a tak niet pochýb o tom,
že energeticky efektívna jazda Vám zlepší
každý deň - každú sekundu.
Vyberte si zo širokej škály možností,
ako vytvoriť svoj vlastný Quickie Xenon,
zo spektra príslušenstva, upravte si ho
podľa vlastných požiadaviek a v akejkoľvek
kombinácií. Vytvorte si svoj osobný
XENON teraz!
Viac informácií na
www.letmo.sk
21 – 22
ajťáci
Fenomén planking
planking v parku
planking na pláži
planking v kancelárií
Predpokladám, že už ste aspoň niekedy niečo počuli o plankingu. V súčasnej dobe sa táto hra
rýchlosťou sezónnej chrípky šíri po sociálnych sieťach, najmä po Facebooku...
Jej pravidlá sú veľmi jednoduché.
Proste si ľahnete naplocho, tvárou
dole na nejaké miesto a necháte
sa pri tom vyfotiť. Výslednú fotku
potom publikujete na niektorej zo
sociálnych sietí. Prvé fotografie osôb
ležiacich tvárou dole začali vznikať
na prelome 20. a 21. storočia, a to
vo Veľkej Británii, kde túto absurdnú
činnosť vymysleli v rámci recesistickej
akcie (ako je to už pre Britov
charakteristické).
Svetový fenomén sa z plankingu stal
však až v roku 2011 (teda tento rok),
a to zásluhou Austrálčanov, ktorí
dali tejto zábave aj meno planking
– z anglického výrazu plank - brvno.
V súčasnej dobe je facebook preplnený
skupinami s názvom planking, ktoré
umožňujú každému zverejňovať svoje
fotografie, na ktorých ležia ako brvno
kdekoľvek. Snaha o vyfotenie čo
najkurióznejšieho obrázku núti ľudí
ľahnúť si na čo možno najabsurdnejšie
miesta. Na diaľnice, sochy v parkoch,
nad priepasťou, na továrne komíny,
na šéfov stôl, a tak ďalej... Táto zábava
si dokonca už vyžiadala aj prvú obeť,
dvadsaťročného Austrálčana, ktorý
sa pokúšal plankovať na balkónovom
zábradlí, avšak neudržal rovnováhu
a zabil sa pádom z výšky. Pritom
napríklad na stránkach Facebooku
zistíte, že pre vytvorenie efektného
plankingu nemusíte vôbec ležať na
vrchole Empire State Building. Stačí
si ľahnúť na trávnik v parku, kde sa
práve koná svadba.
Ak sa rozhodnete planking vyskúšať,
odporúčame vám byť opatrní
a premýšľať. Začiatočníkovi postačí
položiť sa najskôr tvárou dole na gauč
v obývačke. Alebo si skúste vymyslieť
ďalšiu neobvyklú činnosť, pri ktorej sa
bude fotografovať – napríklad paródiu
na planking. A pokiaľ vás skutočne
niečo takého napadne, neváhajte
a podeľte sa s nami o svoje fotky – na
našom Facebooku...
iPad je aj pre mačky
Od tej doby, čo spoločnost Apple vtrhla na trh so svojimi iPadmi sa
záujemcovia o technické novinky rozdelili na dva tábory. Prvý z nich
považuje túto interaktívnu placku za veľmi užitočný nástroj, ďalší si
myslia, že je dobrá akurát tak pre mačky.
Známy
výrobca
mačacieho
žrádla využil mačacie tendencie
hmatať po displeji tabletu a na
stránkach www.gamesforcats.com
ponúka na stiahnutie hneď tri hry pre
mačky.
Tieto aplikácie sú pomerne
jednoduché. Využívajú prirodzené
mačacie tendencie reagovať na
drobné pohyby (ktoré sú v prírode
charakteristické pre myšky a vtáčiky),
takže sa jedná väčšinou o objekty
s vysokým kontrastom, ktoré sa
zvíjajú a poskakujú po displeji. Za
najpodarenejšiu z nich môžeme
považovať hru „Rybárčenie“, pri ktorej
mačka tlapkou naháňa po displeji
rybičku, čo ju môže uspokojiť natoľko,
že už nechá akvárium na pokoji (alebo
naopak, vytrénuje sa tak k dokonalosti
a rybičky nebudú mať šancu).
Pokiaľ teda náhodou máte doma
iPad aj mačku, môžete si niektorú
z hier stiahnuť a nainštalovať (a asi
bude dobrý nápad zastrihať mačičke
najskôr pazúriky). A ak máte iba
tablet, počkajte, možno sa dočkáme
interaktívnych aplikácií aj pre iných
domácich miláčikov.
ajťáci
23 – 24
Apríl, nie?
Fenoménom poslednej doby sa stali sociálne siete. Kto nie je na
Facebooku, ako by ani nebol. V minulom vydaní nášho časopisu
som vám predstavil profil Pohyb bez limitu. Kto tam nebol, mal
by to rýchlo napraviť. Prečo? Tak napríklad pred nedávnom tam
prebehla súťaž s názvom Apríl, nie? Súťažilo sa o atraktívny
HTC Desire HD! To fakt nebol apríl...
Ako sa dalo zúčastniť? Stačilo nafotiť
a pridať na FB stenu fotky s námetom
absurdných „riešení bezbariérovosti“,
nezmyselných realizácií prístupov
pre handicapovaných do budov
alebo zdokumentované neuveriteľné
negatívne zážitky vozičkárov
a situácie, do ktorých sa dostali kvôli
zlému riešeniu verejných priestorov
z pohľadu bezbariérovosti.
Ľudia pridávali skutočne nevídané
fotky, bavili sa a prispievali
každý svojou troškou do mlyna,
nielen fotkami, ale aj hlasovaním
a komentármi. Výherca, ktorého zvolili
priatelia našich stránok, sa už teší
zo svojej výhry a isto sa, rovnako ako
ostatní, teší na ďalšie pokračovanie
súťaže na jeseň.
Apríl, nie? > fotky
Logický rozpor
Len pre pozvaných
Čerstvé mlieko pre všetkých
víťazné foto
Úmysel?
Niet cesty späť
Stretnutie handicapovaných šoférov
vysokozdvižných vozíkov
za školou
Svet zvierat a obzvlášť svet hmyzu dokáže byť fascinujúci. Malí tvorčekovia dokážu
vytvoriť úžasné stavby, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani stavitelia egyptských pyramíd
či sám pán Eiffel. Hmyz zahŕňa vyše milióna popísaných druhov a odhaduje sa, že
ďalšie státisíce druhov ešte čakajú na svoje objavenie a popis. Na tejto dvojstránke vám
predstavujeme iba pár z množstva staviteľov hmyzej ríše.
Ako dokáže jeden malý tvor utkať
za hodinu tak veľkú sieť a zavesiť ju
do priestoru? Obdivovať môžeme
samotnú konštrukciu, ako aj materiál
pavučín. Vlákna pavúkov majú
neuveriteľné vlastnosti, sú tenučké,
pružné a pevné zároveň. Pavúky
s pomocou nich lovia, istia sa pri
šplhu, spúšťajú z výšok.
Do zavinovačky z vlákna schovávajú
svoje potomstvo.
Neobvyklú sieť má vodnár striebristý,
ktorý si pod vodnou hladinou buduje
jemnú zvoncovitú pavučinu. V nej
odkladá vzduchové bublinky ako
zásobu vzduchu. Väčšina pavúkov
však svoje hodvábne výtvory používa
k rôznym spôsobom lovu. Tomu tiež
prispôsobujú tvar aj zloženie siete.
Asi najznámejším typom je kruhová
pavučina. Tvorí ju niekoľko lúčovito
usporiadaných vlákien, prepojených
špirálou. Korisť sa chytá do lepkavého
stredu, zatiaľ čo ostatné časti sú
utkané zo suchšieho materiálu. Pavúk
následne na svoju korisť číha buď
v strede pavučiny alebo na konci tzv.
signálneho vlákna.
Ďalšími typmi sú lievikovitá
a trubicová sieť. Je to systém
nelepkavých vlákien okolo nory alebo
tvoriacich trubičku, často maskovanú
kúskami dreva. Vo vnútri tejto stavby
číha pavúk na svoju korisť. Keď nejaký
hmyz prebehne po okraji siete, pavúk
ucíti vibrácie a vyrazí ho uloviť.
Veľmi netradičná je pavučinová
voľná sieťka. Pavúk vyrobí iba malú
lepkavú sieťku, ktorú drží prednými
nohami a čaká na korisť. Keď pod
ním prebehne nejaký lezúci hmyz,
pavúk na neho sieťku spustí a tak ho
polapí. Medzi pavúkmi sú aj takí, ktorí
nestavajú celú sieť, k lovu si pripravia
iba jediné vlákno, na ktorého konci sa
nachádza lepkavá guľôčka. Tú pavúky
vrhajú na lezúci alebo letiaci hmyz.
Viac než dospelÍ jedinci sú skôr
známe larvy potočníkov, ktoré sú
dokonale prispôsobené pre pobyt
vo vode. Žijú na dne v trubicových
puzdrách.
Svoje schránky si zhotovujú pre
ochranu svojho krehkého tela. Ako
stavebný materiál im slúži rôzny
materiál, napríklad z úlomkov rastlín,
kúskov kôry, dreva a lístia, drobné
kamienky, piesok či ihličie. V týchto
brneniach larvy žijú po celý svoj život,
ktorý trvá dva až tri týždne. Obvykle sa
za túto dobu šesťkrát vyzliekajú a ku
koncu vývoja sa zakuklia. Kukla sa
už podobá dospelým, prehryzie obal
zámotku a vypláva na hladinu, kde sa
z nej hneď uvoľní dospelý potočník.
za školou
25 – 26
Termity vám môžu pripadať ako
exotická verzia Ferda mravca, ale
v skutočnosti sú ich najbližšími
príbuznými toľko neobľúbení šváby.
V rámci spoločenstva sa termity delia
na vojakov, robotníkov a kráľovský pár.
Žijú v tzv. kolóniách, ktoré vytvárajú
hniezda. Počet jedincov v jednom
hniezde bežne dosahuje niekoľko
miliónov. Veľká časť jedincov za celý
svoj život hniezdo vôbec neopustí.
Slúži im ako ochrana, liahnu sa v ňom
noví jedinci.
Nadzemné termitiská sú najznámejšie
zvieracie stavby. Takéto hniezda
Osy pozná snáď každý. Nejeden z nás
sa stretol s ich zákernými zbraňami,
hryzadlami a žihadlom s jedom.
Viete, aké obydlia si osy stavajú?
Možno vás prekvapí, že svoje hniezda
majú zvyčajne v zemi, napr. v lesoch,
pozdĺž brehov vôd a ciest, niekedy
tiež v tmavých dutinách nad zemou.
Žije v ňom celá osia kolónia, ktorá
môže mať až 2000 jedincov.
Ako taký kráľovský osí hrad vzniká?
Kráľovná položí základy celej stavby.
V okolí zvoleného miesta zbiera drevo,
rozdrobuje ho na drobné lupienky
papierovej hmoty a vytvára stopku,
ktorú dobre upevní k podkladu.
V budúcnosti na ňom bude spočívať
váha celého hniezda. Potom postaví
niekoľko prvých buniek a zvonku
ich obklopí ochranným papierovým
obalom. Do hotových buniek nakladie
prvé vajíčka. Pretože bunky sú
otočené nadol, musí ich pripevniť
zvláštnou lepkavou hmotou aby
nevypadli. Keď sa z lariev vyliahnu
robotníci, ihneď sa púšťajú do práce
a kráľovná sa venuje už iba kladeniu
vajíčok.
Aký je život v osom úle? V hniezde
je vyššia teplota než v okolitom
prostredí. Rozdiel teploty býva
niekedy značný. Keď stúpne teplota
viac, než majú osy rady, začínajú
vibrovať krídlami ako veterníky
a ochladzujú vzduch. Keď ani to
nestačí, polievajú steny hniezda
vodou. Na konci leta sa vyskytnú
v hniezde samce aj samičky. Samičky
ako jediné z celej kolónie prečkávajú
zimu a na jar zakladajú novú kolóniu.
Všetci ostatní obyvatelia hniezda,
vrátane starej kráľovnej, zahynú.
Aké veľké sú hniezda ôs? Jedno
z najväčších vybudoval tento hmyz
vlani na juhu Anglicka. Obrie hniezdo
pri komíne na povale domu malo
rozmery neuveriteľných 1,8 krát 1,5
metra, počet jeho obyvateľov odhadli
odborníci na hmyz na pol milióna.
Ešte väčšie osie hniezdo našli v roku
1963 na Novom Zélande. Malo 3,6
metru na výšku a 1,8 metru na šírku.
môžu byť štyri až päť metrov vysoké
a majú až dvadsať metrov v priemere.
Pokiaľ by hniezdo presiahlo túto
veľkosť, došlo by k rozpadu stavby aj
celej kolónie. Termitie mrakodrapy
sú postavené predovšetkým
z trusu, hliny a z odumretých
jedincov. Spojenie je zabezpečené
slinami. V tomto typu hniezd nie sú
zásoby. Pre prísun potravy a vody,
rovnako aj pre odvetrávanie stavby,
termitom slúži prepracovaný
systém podzemných chodieb
a komôrok. V hniezdach je udržovaná
konštantná teplotu a vlhkosť vzduchu.
téma
Stvorenie
sveta
sedemkrát
inak
Stvorenie Adama,
Michelangelo
Ako vznikol svet? Túto otázku rieši
ľudstvo po celé tisícročia. Prapôvodné
predstavy pochádzajú zo staroveku.
Vyvíjali sa samostatne, nezávisle na
okolitých kultúrach. Preto je zaujímavé,
že sa ich „teórie“ o stvorení sveta
v mnohých smeroch podobajú. Ako mýty
vznikali, presne nevieme. Vieme však,
prečo vznikali… Človek si prial mať na
všetky veci nejaké vysvetlenie. Keď
niečomu nerozumel, prišli na rad mýty,
ktoré dokázali vysvetliť aj tak zložité veci
akým je napríklad vznik sveta. Stačila
troška fantázie!
téma
Izrael
Židovské predstavy o vzniku sveta
a človeka sú veľmi podrobne popísané
v biblickom Starom zákone. Na
počiatku bol Boh stvoriteľ sám
uprostred prázdnoty a pohyboval sa
nad temnými prvotnými vodami. Silou
jeho ducha a slova vzniklo vo vesmíre
svetlo a oddelilo sa od temnoty, aby
tak vytvorilo deň a noc. Bol deň prvý.
Druhého dňa potom Boh stvoril
oblohu, ktorá rozdeľuje vody priepasti
od vôd vesmíru. Tretieho dňa vyzdvihol
z vôd súš a pomenoval ju zemou, a na
nej nechal vyrásť rastliny. Štvrtého
dňa na oblohe umiestnil slnko, mesiac
a hviezdy. Piateho dňa stvoril živé
bytosti v oceánoch a vtáky v povetrí.
Na šiesty deň zaplnil zem zvieratami
všetkých druhov a nakoniec stvoril
k obrazu svojmu človeka, aby vládol
nad tou kopou živých bytostí, a dal mu
rastlinnú a živočíšnu ríšu. Siedmy deň
potom posvätil ako deň odpočinku.
Boh vytvoril človeka z hliny
a vdýchol mu život. Prvú ľudskú
bytosť, Adama, potom zaviedol do
rajskej záhrady Edenu. Uprostred
záhrady stáli dva stromy - strom
života a strom poznania dobrého
a zlého, ich ovocie mal človek
zakázané jesť. Keby okúsil ovocie zo
stromu poznania, zomrel by. Plody
z ostatných stromov však jesť mohol.
Boh tiež Adama vyzval, aby pomenoval
všetky zvieratá a rastliny, ktoré stvoril.
Potom ho uspal a vybral mu rebro,
z ktorého stvoril ženu Evu.
V túto chvíľu prichádza na scénu had.
Najskôr sa ženy spýtal na zakázaný
strom a potom ju presvedčil, že keď
skúsi jeho plod, nezomrie ani ona, ani
Adam. Naopak, budú múdri ako Boh
a budú poznať rozdiel medzi dobrým
a zlým. Eva preto jedla zo stromu
poznania a dala ochutnať aj Adamovi.
V tú chvíľu si obaja uvedomili svoje
telá a snažili sa zakryť svoju nahotu.
Boh stvoriteľ potom zavolal Adama
a spýtal sa ho, prečo sa skrýva.
Nato Adam objasnil, že sa bojí,
pretože je nahý, a Boh sa spýtal, či
jedol ovocie zo zakázaného stromu.
Muž sa priznal, ale povedal, že ho
naviedla žena, tá zase označila za
vinníka hada. Boh hada preklial
27 – 28
a ľudský pár odsúdil k životu plnému
driny a utrpenia. Potom ich vyhnal
z Edenu, aby nemohli ďalej jesť
ovocie zo stromu života, aby získali
nesmrteľnosť. A rajskú záhradu dal
strážiť cherubínmi s plamennými
mečmi.
Stvorenie
sveta inak
Grécko
Na počiatku všetkého bol iba Chaos,
nesmierny, pustý a prázdny priestor.
Ako prvá z neho povstala večná tma
a noc, z nich vzniklo večné svetlo
a svetlý deň. Potom sa zrodila zem
Gaia, podsvetná priepasť Tartaros
a oživujúca láska Erós. Gaia zo sebe
splodila nebo a more. S oboma
svojimi synmi mala krvismilné
vzťahy. Narodilo sa jej dvanásť detí,
šesť synov a šesť dcér. To bol rod
Titanov, z ktorých pochádza pokolenie
olympských bohov. Potom boli
splodení Kyklopovia, trojica božstiev
búrky, ktorí sa vyznačovali obrovskou
silou a zručnosťou.
Neskôr prevzal vládu nad svetom
Kronos, najmladší z Titanov. Vzal
si za manželku svoju sestru Rheu.
Spolu mali šesť detí (Hestiu, Démétér,
Héru, Háda, Poseidóna a Dia), ktoré
však Kronos až na jediné prehltol,
aby sa vyhol kliatbe, ktorá hovorila,
že ho jeho deti zvrhnú z trónu. Tým
šťastným, ktorého nezjedol, bol
najmladší Zeus.
Keď Zeus vyrástol, rozhodol sa,
že povstane proti Kronovi a zbaví
ho vlády. Začal tým, že oslobodil
svojich súrodencov. Tí sa pripojili na
stranu svojho osloboditeľa, rovnako
ako Kyklopovia a niektorí z Titanov.
Nakoniec sa Diovi a jeho spojencom
podarilo Krona premôcť a získať
tak vládu nad svetom, o ktorú sa
losom rozdelili tí, čo mali na jej
zisku najväčší podiel. Poseidónovi
pripadlo more, Hádovi podsvetie
a Diovi nebo a zem.
Kto stvoril človeka? Niektoré
pramene pripisujú stvorenie ľudstva
Prométheovi. Ten vraj vytvoril prvých
ľudí z hrudiek hliny a neskôr im
daroval dokonca oheň, za čo bol kruto
potrestaný prikovaním na skalu na
vrchole Kavkazu.
Jean Effel (1908 - 1982)
bol francúzsky kresliar,
karikaturista, ilustrátor
a novinár. Za jeho najväčšie
dielo býva označovaný cyklus
kresieb Stvorenie sveta
(sfilmované
roku 1957 režisérom E.
Hoffmanom). Celý cyklus je
tvorený piatimi knihami: Nebo
a zem, Rastliny a zvieratá, Muž, Žena a Príbeh Adama a Evy.
Effelove kresby sú ľahko
čitateľné, svieže, humoristické
a neotrelé, vždy doplnené
typickým kudrlinkovým
podpisom a občas tiež malou
sedmokráskou, ktorá ukazuje
autorov láskavý pohľad na
svet. Francúzsky výtvarník
stvoril svetoznámu postavu
usmievavého Pánaboha,
červeného Diabla, Adama
a rozkošnú blondínku Evu.
Film, nahovorený Janom
Werichom, sa stal v bývalom
Československu veľmi
obľúbeným a baví deti aj
dospelých dodnes.
téma
Severská
mytológia
Severskému panteónu vládnu traja
prvotní bohovia. Za najvyššieho je
považovaní Oddin, boh rún a mágie,
potom Thor, boh vojny a boh plodnosti
Frey. Mimo bohov sa v severskej
mytológií vyskytujú zlí obri, svetlí
elfovia a čierni elfovia.
Na počiatku existovala iba priepasť
medzi ríšou chladu a hmly na severe
a ríšou ohňa na juhu. V temnej ríši
stála všepohlcujúca studňa, z ktorej
tieklo dvanásť riek, ktoré stále
zamŕzali. Na tento ľad začalo dopadať
teplo z ríše ohňa. Ľad sa začal
rozpúšťať a z kvapiek vzniknutých
z topiaceho ľadu povstal mrazivý obor
Ymir. Súčasne s ním vznikla krava,
ktorej mliekom sa obor živil. Tá
jedného dňa však začala olizovať slaný
kameň, prvý deň z ľadu vystúpili vlasy,
druhý deň hlava a tretí deň sa zrodil
celý muž, praotec menom Búri. Jeho
potomkovia boli najznámejší bohovia
severského panteónu, bratia Odin,
Vilia a Véla.
Ymir bol stvoriteľom obrov, tým sa
však znepáčil ostatným bohom.
Preto sa ho rozhodli zabiť aj s jeho
obrami. Z jeho mŕtveho tela začali
potom tvoriť svet. Z jeho mäsa vznikla
zem, z kostí hory a skaly, z vlasov
stromy, z krvi more a rieky a z mozgu
oblaky. Do svetových strán postavili
škriatkov nazývaných Ausbui, Westri,
Sudri a Nordi, a z Ymirovho obočia
vytvorili múr, ktorá chráni svet ľudí
pred obrami. Nakoniec vyzdvihli jeho
lebku, z ktorej sa za pomoci ohnivej
iskry stalo slnko.
Ľudstvo stvoril Odin a jeho bratia,
keď išli po pobreží a narazili tam
na vyplavené stromy, vdýchli im
život. Prvý muž bol jaseň a prvá
žena vŕba. Jeden boh im dal život,
druhý rozum a pohyb a tretí podobu
a zmysly. Nakoniec bohovia spojili svet
nadzemský so svetom ľudí dúhovým
mostom.
S výnimkou zabitých na bojovom poli
a utopených odchádzajú duše mŕtvych
do ríše Niflheim. Podľa niektorých
predstáv mŕtvi večne chodia
po vresovisku zarastenom tŕnitými
rastlinami a musí sa prebrodiť cez
rieku plnú ostrých úlomkov ľadu.
Duše utopených odchádzajú k bohom
mora a padlí v boji odchádzajú
do Valhally, kde sa pripravujú a cvičia
v boji na osudový deň či koniec sveta
zvaný Ragnarök.
Polynézia
Maorské kmene z Polynézie si vznik
sveta predstavovali tak, že v temnote
chaosu pred vznikom sveta existovali
dve prastaré bytosti, zrodené samy
zo seba - Te Po (stelesnenie moci)
a Te Kore (pustá prázdnota). Splodili
prvé božstvá polynézskeho panteónu,
Ranginuiho (otca neba) a Papatuanuku
(matku zeme). Tí priviedli na svet
všetkých ostatných bohov.
Ranginui je nebeský otec, z ktorého
vychádza svetlo, Papatuanuku je
zbožštením zeme. Pár sa spojil
v milostnom objatí, ktoré malo trvať
celú večnosť, tak boli počaté ďalšie
božstvá. Týmto potomkom sa však
zdalo, že priestor medzi telami ich
rodičov, nebom a zemou, je čím ďalej
tým stiesnenejší, preto sa rozhodli ich
od sebe oddeliť. Ale vyzeralo to, ako
keby všetky ich pokusy boli odsúdené
k neúspechu. Jeden z potomkov, boh
vojny, radil, aby svojich rodičov zabili
a tak problém vyriešili raz a navždy.
Jeho súrodenci s tým však nesúhlasili
a za trest mu namiesto vojny zverili
iba starostlivosť o ľudstvo. Za to však
boh vojny odovzdal ľudskému rodu
svoju túžbu po vojne a násiliu.
Nakoniec musel boh lesov a svetla
navrhnúť iné riešenie. Za pomoci
vysokých stromov zdvihol Ranginuiho
z Papatuanukuinho těla a nechal
ho podoprieť, aby tak zostal naveky,
aj keď boh nebies ťažko znášal
odlúčenie od svojej manželky.
Potom zem zaplavilo svetlo a všetky
bytosti skryté predtým medzi telami
prarodičov začali rásť a množiť sa.
Yggdrasil
je v severskej mytológii svetový strom,
večne zelený jaseň, ktorý je obrazom
celého kozmu.
Pred dávnymi časmi bohovia zabili
praobra Ymira a z jeho mŕtveho
tela utvorili všetky jestvujúce veci.
Yggdrasil je prvý strom, ktorý zasadili
- je najväčší a najkrajší zo všetkých
stromov, aké kedy rástli. Jeho koruna
sa rozprestiera nad všetkými Deviatimi
svetmi.
téma
Podobný príbeh o nebeskom bohu
a matke zemi, ktorí sa musia odlúčiť,
aby vytvorili priestor, v ktorom môže
existovať život, je známy aj z iných
kultúrnych prostredí.
Aztécka
mytológia
Na počiatku existoval iba
boh Ometeotl, ktorý mal dva
aspekty, muža a ženu, preto sa tiež
nazýva „Dvojjediným pánom“. Mal
štyroch potomkov, prvým z nich
bol Čierny Tezcatlipoca, pán nočnej
oblohy spojený so severom, Biely
Tezcatlipoca, spojený so západom,
Modrý Tezcatlipoca, spojený s juhom
a Červený Tezcatlipoca, spojený
s východom.
Súperenie prvotných bohov viedlo
k stvoreniu a následnému zničeniu
štyroch svetov či epoch - „sĺnk“,
ktoré všetky skončili katastrofou.
Prvým z vekov je „4-jaguár“, osídlený
obrami. Tu vládol Tezcatlipoca,
ktorý bol zhodený do vôd, svet bol
zničený jaguármi, ktorých silou boli
obri vyhladení. Druhým vekom je
„4-vietor“, kedy svet zničil obrovský
hurikán. Vek „4-dážď“ bol ukončený
ohnivým dažďom. Vek štvrtý „4-voda“
bol zničený potopou, kedy sa ľudia
premenili na ryby. Až potom nastal
piaty vek „4-pohyb“, v ktorom žijeme
my.
Náš vek bol zahájený
v Teotihuacánu vďaka obeti
boha Nanahuatzina, ktorý sa vrhol do
ohňa a premenil sa na nové, t.j. piate
slnko a vystúpil nahor ako silný boh
slnka. K tomu, aby sa však nové slnko
začalo pohybovať, museli sa bohovia
sami obetovať, každému z nich bolo
vytrhnuté srdce z tela. Aztékovia
potom tento čin často napodobňovali,
aby slnko pokračovalo vo svojej púti.
Avšak aj tento piaty svet bude zničený,
veľkým zemetrasením.
Podľa dávnej báje stvoril ľudstvo boh
Quetzalcoatl, ktorý urobil cesto zo žltej
a bielej kukurice, zmiešal s ním svoju
krv a vznikli ľudia. Naučil ich loviť,
obrábať pôdu a vládol v miery, pokiaľ
sa nestretol v titanskom boji o vládu
nad svetom.
29 – 30
Čínska
mytológia
Existuje šesť verzií popisujúcich
stvorenie sveta. V prvej vystupuje
bohyňa Nü Kua, ktorá pomocou
svojich sedemdesiatich premien
dala tvar všetkému. Iné dve verzie
popisujú stvorenie sveta vzájomným
pôsobením známych síl Jin a Jang.
Vo štvrtej verzii sa odohráva príbeh
o bohovi Čuan Sü, ktorý velí svojim
dvom vnukom, aby navždy niesli
nebesá a stlačovali zem, čím ich od
seba rozdeľujú. Ďalšiu verziu nájdeme
v knihe Čuang. Vystupuje tu boh Chuntun, ktorý svojou smrťou dá vzniknúť
vesmíru. Posledný mýtus rozpráva
o obrovi Pchan Kuovi, polobohovi
s ľudskou podobou. Pchan Ku umiera
a rôzne časti jeho tela sa premieňajú
na rôzne veci na zemi: z dychu sa
stane vietor, z končatín hory, z hmyzu
na jeho tele sa stali ľudia a pod.
V mýtoch o vzniku ľudí sa opäť
vyskytuje obor Pchan Ku a Jin a Jang.
Objavuje sa tu aj bohyňa Nü Kua, ktorá
ľudí vytvorila pomocou hrnčiarskeho
kruhu zo žltej hliny. Keď už nemohla
ďalej tvoriť, namáčala povrázok
v bahne a striekajúce kvapky sa menili
na ľudí. Ľudia zo žltej hliny sa stali
vyššou bohatou a šľachtickou časťou
spoločnosti, ľudia z bahna vytvorili
chudých z nižších vrstiev.
usadli. Neskôr bohyňa porodila osem
japonských ostrovov a splodila mnoho
božského potomstva.
Potom, čo je pri pôrode kami ohňa
smrteľne popálená, vydáva sa do
podsvetia a brat za ňou, ale nesmie sa
otočiť. Nie je však trpezlivý a pozrie
sa na ňu! Je to nečistá mršina, ktorej
každý úd hostí zlého ducha. Bohyňa
zúri, že bola zastihnutá v takom
stave, a vyšle po stopách svojho brata
všetky harpye z podsvetnej ríše. On
im uniká, hádže im broskyne, a tým
ich rozpráši - preto broskyne nosia
šťastie - a nakoniec vysilený zvalí
balvan pred vchod do Pekiel. Za
balvanom k nemu zaznie hlas jeho
sestry:
„Môj krásny starší braček, každého
dňa zaškrtím tisíc tých, čo sa z teba
zrodia.“
„Ak je tomu tak, sestra, každého dňa
ich splodím tisícpäťsto.“
Potom nestrácal čas a šiel sa očistiť
od pekelných splaškov do potoka.
Každá časť oblečenia, ktorú vyzliekol,
sa stala kami a jeho očisťovanie
splodilo ďalšie. Z jeho pravého oka
vznikla bohyňa Mesiaca, z ľavého
potom bohyňa svetla, zakladateľka
cisárskeho rodu a najuctievanejšia
postava obrovského panteónu šintó.
Vtedy prvýkrát zasvietilo slnko nad
Japonskom, kde boli spísané veľké
životné zákony.
Japonská
mytológia
Na počiatku si pokojne plynul v tmách
povlak bahna. Postupne sa oddelilo
krehké od ťažkého a vytvorilo sa
Navrchu a Dole. V Hornej vrstve sa
nachádzali rody božských duchov
kami, osirelých a bez potomstva.
Nerobia vôbec nič, pretože ich činom
by sa ešte nedostalo podpory.
V Spodnej vrstve je všetko tekuté
a neobývateľné. Až raz napadne
dvoch kami z onoho veku zamiešať
špičkou kopije v oceáne bahna. Sú to
brat a sestra, stvoritelia Japonska:
Izanagi (Ten, ktorý pozýva) a Izanami
(Ta, ktorá pozýva). Premiešané more
zhustlo a kúsok, odpadnutý od ich
kopije vytvoril prvý ostrovček vo
Vnútornom mori. Brat so sestrou naň
Izanagi a Izanami
jazykový kútik
Malá
morská víla
The Little
Mermaid
Dávno-pradávno žili na morskom dne víly. Jedného dňa
najmladšia z nich našla vo vraku lode sochu malého
chlapca a želala si stretnúť sa s ľuďmi. Staršie sestry ju
varovali:
In the old days beautiful mermaids lived at the bottom of
the sea. One day the youngest found a statue of a young
boy in a wreck of a ship and then she wished to meet
people. The elder sisters told her:
„Ľudia sú zlí, miesto chvosta majú nohy, a preto nevedia
dobre plávať a ani sa nikdy nedožijú sto rokov.“
„People are bad and instead of a tail they have legs so
they are not able to swim as good as we are and they die
before they live to be one hundred years old.“
Malá morská víla im však neverila. Vytratila sa z paláca
a vyplávala na hladinu mora. S údivom pozerala na
neznámy svet. Odrazu sa na mori objavila veľká loď.
Malá morská víla ju sledovala. Ľudia na palube boli
veselí, pretože oslavovali princove narodeniny, Malá víla si
myslela, že socha, ktorú našla, bola vytvorená podľa neho.
Odrazu začala búrka. Blesk udrel do lode a tá sa začala
potápať. Keď to morská víla videla, rýchlo plávala
princovi na pomoc. Objala ho a plávala s ním
k brehu, položila princa na piesok a vrátila sa
do mora. Keď sa princ prebral, skláňala sa nad
ním iná dievčina. Princ si myslel, že ona je jeho
záchrankyňa.
Morská víla však nemohla na princa zabudnúť.
Rozhodla ísť po radu k čarodejnici,
„Dám ti nohy a zbavím ťa chvosta, ale ty mi na
oplátku dáš svoj hlas. A zapamätaj si, že už nebudeš
nesmrteľná. Ak ťa princ nemiluje a zosobáši sa
s inou, premeníš sa na morskú penu,“ povedala
starena.
But the little mermaid did not believe them. She slipped
away from a palace and swam out on the surface of the
sea. She was looking with admiration at the unknown
world. Suddenly a big ship appeared on the sea.
The mermaid went after him. People in the ship cheered
on the occasion of the birthday party of the young prince.
The mermaid thought it was his statue she had found.
Suddenly a storm started. The lighting hit the ship and it
started sinking. Seeing what was happening the mermaid
swam to help the prince. She embraced him and they
went to the shore. She laid the young man on the sand
and went back to the water. When the prince woke up he
saw another girl bending over him and he thought she
must have been his savior.
But the mermaid could not forget the prince. She decided
to go for help to a witch.
„I’ll give you legs and take off the tail but you have to give
me your voice instead. Remember that you’ll also loose
your immortality. If the prince don’t love you and marry
the other you’ll become a sea-foam“ said the old lady.
jazykový kútik
31 – 32
Match the word and picture by drawing a line between the pairs.
giraffe
tiger
lion
bear
monkey
turtle
a. It loves to climb trees. It has a long tail.
b. It has a long neck and long legs. It can‘t fly but can
run fast.
c. It has a long tail. It eats other animals.
d. It‘s black and white. It eats bamboo.
e. It has long neck. It eats leaves from tall
trees.
f. It has two big ears and eats leaves.
Páči sa vám príbeh o malej morskej víle? A dokázali by ste nakresliť
jej obrázok? Verím, že áno. Preto vyhlasujem súťaž o najkrajší obrázok
malej morskej víly. Na dvoch z vás čaká nádherná kniha „Rozprávky
slovensky anglicky“ z vydavateľstva Otto. V nej sa dočítate ako
skončil náš príbeh, dokonca v angličtine. Obrázky zasielajte na e-mail
[email protected] alebo ich nahrajte na náš Facebook. Prípadne
zašlite poštou na adresu Občianske združenie go-ok, Družstevná
2410/16, 960 01 Zvolen. Už sa na vaše kresby moc teším.
omrvinky
Potrápte
si hlavičky
Papagáj na
reklamáciu
Princov problém
Bolo raz jedno kráľovstvo. V kráľovstve žila aj
princezná, ktorú jedného krásneho dňa uniesol
drak. Zachrániť sa ju vybral jej nádejný nápadník,
rytier Mudrland. Išiel cestou necestou až prišiel na
rozcestie. Na rozcestí stáli dvaja bratia, ktorí určovali
cestu. Jedna cesta viedla do močiarov, kde pútnika čakala
istá smrť. Druhá cesta viedla do drakovej jaskyne, kde sa rytier
mohol stretnúť s princeznou a vyslobodiť ju.
Pri dvoch bratoch bola takáto tabuľa: „Jeden z bratov je
Klamár, druhý je Pravdovravný. Klamár na každú otázku
zaklame, pravdovravný odpovie pravdu. Pocestný však
môže dať len jednu otázku, jednému z bratov.“
Čo a koho sa má rytier spýtať, aby sa dozvedel
cestu do drakovej jaskyne?
V obchode so zvieratami mali papagája,
ktorý mal na klietke nápis: „Zopakuje všetko,
čo počuje.“ Jeden muž si tohto papagája kúpil. Dva
týždne na neho hovoril, kričal, šepkal, zaliečal sa mu,
no papagáj nevydal ani hlások. Nahnevaný ho teda
išiel vrátiť do obchodu. „Oklamali ste ma!“ oboril
sa na predavača. No predavač trval na svojom:
„Nie, neoklamal som vás, papagáj naozaj
zopakuje všetko, čo počuje.“
Nahraďte písmená „L, E, S“ rôznymi
číslicami tak, aby platil nasledovný
príklad:
Viete vysvetliť, ako je to možné?
Kto má pravdu?
LES x LES = PRALES
čísla
Doplňte chýbajúce číslo v rade:
Bez práce nie sú
koláče
Babka žila na opačnom konci mesta.
Medzi domom vnučky a domom, kde bývala
babka, bolo 7 mostov, cez ktoré bolo
treba prejsť. Iná cesta neexistovala.
Na každom moste však stál mýtnik, ktorý
vyberal poplatky za prechod cez most. Každý
mýtnik si od vnučky pýtal presne polovicu
koláčov, ktoré niesla. Pretože sa ale
vnučka vždy na mýtnika pekne usmiala,
ten jej za to jeden koláč vrátil späť.
Koľko koláčov musí vnučka upiecť
a zobrať zo sebou, aby babke
doniesla presne 2 koláče?
A) 0, 4, 2, 6, 4, 8, ?
B) 4, 7, 15, 29, 59, 117, ?
C) 1, 3, 4, 7, 11, 18, ?
SúŤaž
Poznáte správnu odpoveď na
túto hádanku? Tak mi ju pošlite
na adresu
[email protected], na najrýchlejších
z vás, ktorí mi zašlú správnu
odpoveď, čakajú zaujímavé ceny –
filmové balíčky od Bontonfilm
a knihy z vydavateľstva
Ikar.
omrvinky
GOOKI
33 – 34
SA ZAĽÚBI
TAK NA ŇU GOOKI
STÁLE NEZÍZAJ
A NIEKAM JU POZVI..
KEĎ JA O LÁSKE
A VZŤAHOCH VÔBEC
NIČ NEVIEM...
HM....
A ČO GOOGLE???
AHA
PÔVODNE SOM ŤA
CHCEL POZVAŤ NA
RANDE.,
ALE POTOM SOM
SA DOČÍ TAL, ŽE
KAŽDÉ MILOSTNÉ
POBLÁZNENIE MÁ
TRI FÁZY.
PRVÁ JE EUFÓRIA,
PRODUKUJÚ SA
HORMÓNY ADRENALÍN,
NORADRENALÍN
A FENYLETYLAMÍN - TEN
MÁ PODOBNÉ ÚČINKY AKO
VÄČŠINA NELEGÁLNYCH
DROG.
V DRUHEJ FÁZE SA ČLOVEK STÁVÁ
ZÁVISLÝ NA FENYLETYLAMÍNU. TEN
JE NANEŠŤASTIE VYLUČOVÁNÝ IBA
V PRÍ TOMNOSTI MILOVANEJ OSOBY.
POKIAĽ TEDA S PARTNEROM NIE
SME, NEZNESI TEĽNE TRPÍME.
TAK SOM SI POVEDAL,
ŽE MI TO ZA TO
VŠETKO NESTOJÍ.
V TRETEJ FÁZE SA VŠETKY
MENOVANÉ HORMÓNY
PROSTE PRESTANÚ VYLUČOVAŤ
A V DEVÄŤDESIATICHPERCENTÁCH
DOCHÁDZA K ROZPADE VZŤAHU.
Riešenie:
Keď rytier postaví otázku takto: „Akú cestu k drakovi by mi určil tvoj brat?“, dostal by od oboch bratov rovnakú odpoveď - každý z bratov by mu ukázal cestu do
močiarov. Ak by sa to totiž opýtal pravdovravného brata, ten by mu povedal presne to isté ako brat klamár, teda zlú cestu. Ak by sa to opýtal klamára, ten by
povedal pravý opak ako jeho pravdovravný brat, teda zase zlú cestu. V každom prípade sa musí rytier Mudrland vybrať presne opačným smerom, než aký mu
ukazujú bratia.; Papagáj bude asi hluchý.; L = 6, E = 2, S = 5; LES x LES = PRALES, 25 x 625 = 390625; A) 6, B) 235, C) 29
http://www.facebook.com/pohybbezlimitu
Download

Časopis Gooki 2011/02