We acknowledge the financial
support of the Government of
Canada through the Canada
Periodical Fund (CPF) for our
publishing
activities.
ZA BOHA, NÁROD A SLOVENSKO
FOR GOD, NATION AND SLOVAKIA
Volume - ročník 69. čislo 4
Cena / Price: $1.75
22. január 2011
The
Canadian
Slovak
League’s tree
is the big
favourite
_Gatineau, Quebec, January 13, 2011_—
The first edition of the *Festive Trees
Decorating Challenge* presented at the
Canadian Museum of Civilization (CMC)
was a great success. Over 9 000 people
came to admire 18 trees imaginatively decorated by as many local organizations.
Visitors were invited to vote for their
favourite tree, among all the trees displayed
along the Special Exhibitions Corridor at
the CMC, from November 30th, 2010 until
January 9, 2011. The Canadian Slovak
League is the winner of this first annual
activity, having won 24% of the votes. The
organization will be invited to participate
again in the activity in 2011, and to decorate
an even larger tree.
Eighteen organizations were selected to
decorate a 2.5-metre tree in a way that
expressed their identity, as well as the way
in which they want to be
viewed by the world. The group included a
wide range of local interests, representing
arts, sports, health and cultural groups.
More information is available at
www.civilization.ca
Caves
Wonders of
Underground
page 10
the
Slovak
Biele tiCho
Foto: Ivan Čillík
Ak nás osud zavial do
veľkomesta, kde už dlho
žijeme, sme zvýhodnení
možnosťami výberu pri
nákupoch či poznávaním
zvykov rôznych národov.
Na druhej strane môžeme
pocítiť, že nám tam niečo
chýba, hlavne ak sme v
minulosti mali možnosť
poznať aj niečo iné a ešte
nám slúži pamäť.
V povianočnom období si
mnohí spomenú na večerné
ticho zasnežených ulíc a
sneh, ktorý nám kedysi
dávno “vŕzgal” pod nohami.
Aj na tých obyčajných,
nečakaných návštevách sa
narýchlo zvarilo víno a ak
už nič iné, tak zakrátko
rozvoniavali pečené zemiaky.
Ktosi
priniesol
“výslužku” zo zakáľačky a
v špajze, v malom súdku,
bola pripravená kyslá
kapusta, v ktorej sa perlili
kvasené jablká.
Návštevy nemuseli byť
ohlásené, ale vždy boli
prirodzene vítané. A ak už
niekto prišiel vyhladovaný,
vždy sa našlo niečo, čo
zostalo od obeda či večere,
alebo na vyhriatom sporáku
sa
“narýchlo”
upiekli
placky.
Kamaráti zo školy sa
nemuseli vopred ohlasovať,
veď v podstate nebolo ani
ako. Zaklopali a prišli iba
tak, lebo nás chceli stretnúť.
Podobne aj suseda, ktorá
mala
chvíľku
voľno,
zaskočila na slovo, dve či
akúsi klebetu. Nik nemusel
hľadať parkovisko pre auto,
veď aj keď ho niekto vlastnil, na takéto návštevy sa
chodilo pešo v rámci krátkej
zimnej prechádzky.
Ohlásené stretnutia sa konali pri páraní, “driapaní”
peria, lebo veď vždy sa
komusi musela pripravovať
výbava. Páperie sa belelo a
naberalo
arómu
najvoňavejšej štrúdle a
pečených buchiet.
Ak sme prišli skôr a nik ešte
nebol doma, kľúč sme našli
na tradične tajných mies-
tach, a to pod rohožkou, na
hornej časti obruby dverí
alebo
pod
prvým
kvetináčom. Pochopiteľne
rovnaké „tajné“ miesta mala
aj suseda, ako aj tá ďalšia a
ďalšia... A na stole nás čakal
lístok oznamujúci, že večera
síce ešte nie je hotová, ale
že v špajze si niečo máme
nájsť. Zvyčajne tam bola
klobáska, oškvarková masť,
zvyšok pečeného mäsa z
predchádzajúceho
dňa,
pohár kyslého mlieka, v
obrúsku zabalený chlieb a
ešte
niekoľko
“maličkostí”...
Veľkomesto má však aj
svoje klady. Má múzeá,
divadlá, galérie a v parkoch
neušliapaný, jemný biely
sneh. Má aj deti, ktoré šantia
na saniach a po vymrznutí
oznámia mamám mobilom,
aby už pre nich prišli autom.
Má aj veľké obchodné centrá s krásnymi obchodmi a
predajňami kávy, kde sa
môžeme po telefonickom
dohovore
stretnúť
s
priateľom, ktorý príde aj tak
neskôr, lebo na miesto
stretnutia
šoféroval
niekoľko desiatok kilometrov po preplnených cestách. Má aj množstvo kín,
kde si akosi “musíme” pred
predstavením kúpiť maslové
pukance - popcorn - a Coca
Colu. Veď inak to ani
nemôže byť, lebo tradícia je
tradícia.
Niekomu
možno
táto
minulosť nechýba. Veď
neúprosný čas mnohé
spomienky odsunie na
zaprášenú
policu
prirodzeného zabudnutia.
Ale pre tých druhých, ktorí
si niečo z detstva pamätajú,
hoci je to len spomienka na
biely lesknúci sa sneh, ten,
ktorý tak “vŕzgal” pod
nohami, v tú chvíľu tam pri
srdci nastáva teplo ako po
prvom hlte horúceho čaju po
návrate z prechádzky v
bielom tichu.
Julo Behul
Photo :www.ivancillik.eu
Kanadský Slovák — 22. január 2011 — strana 2
SPOLOČENKÝ INFORMÁTOR - SOCIAL PAGE
Malý oznamovateľ
ZDARMA
FREE
Classified
Annual Sing-a-long
V kolónke malého oznamovateľa
môžete uvádzať svoje krátke oznamy
(kúpa, predaj, informácie) po dobu
vydania dvoch čísiel Kanadského
Slováka ZDARMA.
Placing a short ad ( sales, information etc.) in this section for a period of two issues of Canadian
Slovak will be FREE.
Saturday January 29, 2011
KAleNDÁRiUM
At 7pm in the Church Hall
Price is $30.00 per person includes dinner
Cash Bar
Ticket sales are limited.
For tickets call:
Agnes Nemethy 416-233-0192 or Anne Mitro 905-279-8154
at Sts Cyril and Methodius Slovak Church
in Mississauga
5255 Thornwood Dr.
To be held on
Oznámenia v tejto rubrike nie sú
REKLAMA
Tieto oznámenia sú uverejňované
zadarmo. Treba zdôrazniť, že sa jedná
o stručné informácie o časovo plánovaných podujatiach, ktoré nie sú
propagáciou. Redakcia Kanadského
Slováka si vyhradzuje právo
oznamy upraviť, skrátiť, určiť dobu
trvania ich uverejnenia, prípadne ich
neuverejniť.
A stále rovnaký
úsmev
Možnože aj pretrvávajúca
práca, neúnavná ochota a
štedrosť k iným dopomohli k
tomu,
že
manželia
Andrássyovci si v jeseni
uplynulého roka pripomenuli
šesťdesiat rokov odvtedy, čo
vykročili na mnohokrát ťažkú,
ale predsa len šťastnú spoločnú
cestu.
25 ročná slobodná mamička,
s jedným dieťatom,povolaním
farmaceut, hľadá slušného a
seriózneho mladého muža okolo 30
rokov. Foto vítane.
[email protected]
Mladá profesionálna rodina
hľadá
full
time
nanny
k osemmesačnému dievčatku
Royal York-Kingsway area
(Etobicoke) od januára 2011.
Prosím, volajte Katrinu 416-576-2832
alebo Helenu 416-744-4094
BeZPlAtNe
Vedenie Kanadského
Slováka ponúka
novopríchodiacim
prisťahovalcom tento
týždenník bezplatne a
nezáväzne na dobu troch
mesiacov. Ak sa vám
Kanadský Slovák nebude
páčiť, vašu adresu
zrušíme, ak áno, bude nám
cťou zaradiť vás medzi
našich čitateľov.
Kdesi na začiatku, v októbri
1950, bola nádej a úsmev. Po
viac
ako
polstoročnom
manželstve sa toho veľa nezmenilo. Pobeleli vlasy, ale optimizmus a elán dokázali akoby
vymazať pribúdajúce roky. A
úsmev zasa zamaskoval aj
občasné zakolísanie zdravia.
Vážený pán redaktor!
Tento rok sme dostali vianočné
číslo KS až v pondelok, 27-ho.
Teda, ako by povedala pani
Bea - už po funuse. No nič, aj
tak som si ho prečítala ako
vždy, od hlavy po päty. Musím
povedať, a pri tom aj
zaďakovať, že robíte naozaj
vianočné číslo, vianočnú
náladu. V tomto tak surovom,
bezbožnom svete, keď vyhnali
Boha, jasličky zo škôl, keď v
úradoch sa nesmie písať Merry
Christmas (u nás sme mali
vianočný obed, ktorý sa oficiálne volal "holiday party" a
dokonca niekde to bol "year
We at the Kanadsky
Slovak and friends
from the Slovak
community wish
Bob Reguly
a speedy
recovery .
end party"), tak KS je ako
balzam na ubolené srdce.
Medzi iným, poslala som KS
webovú stránku všetkým
našim slovenským priateľom a
jeden z nich mi povedal, že sa
mu viac páči KS ako akékoľvek
iné slovenské noviny. Ten, kto
ma Ježiška "plné zuby", nech
sa odsťahuje do Iránu,
Kuwaitu, Egyptu, atď. Nedajte
sa znechutiť nikým.
Želám Vám dobré zdravie a
Božie požehnanie v novom
roku!
Srdečne
Lidia Demkova, USA
Pán Karol Andrássy st. (1925,
Bratislava) pravdepodobne ani
nevie, čo znamená slovo
dôchodok. Jeho pracovitosť a
profesionalita mu nedovolia
„iba tak” vysedávať. A pani
Anna (1926, Kokava) je jeho
pomocnou rukou a tou pravou
“polovičkou”, tak potrebnou v
každom dobrom manželstve.
Patria k predaugustovej i poaugustovej emigrácii a v roku
1982
sa
z
Montrealu
presťahovali do Toronta.
Požehnanie, dobré zdravie,
pokoj a čas na zaslúžený
oddych im želá syn Karol,
dcéra Viera, štyri vnúčatá, šesť
pravnúčat a priatelia, ktorí si
ich úprimne vážia.
Gratulujem Vam a ďakujem za všetko. j.
hľadanie osob :
Rád by som nadviazal kontakt s pani
HELENOU HALUŠKOVOU - ARSOW
( pôvodom z Varína ), ktorá 23.januára
1968 pricestovala do Montrealu.
Jej posledne bydlisko bolo na
DON MILLS, Ontario.
Prosím ak niekto vie o jej
" where about " pošlite mi informaciu na
adressu:
PETER SADLON ,428 - 88 Avenue SE,
CALGARY, Alberta, T2H 1V1,
TELEFON 403 258 - 3097 .
Vopred ďakujem
NePRehliADNite !
Uzávierka
Kanadského Slováka
je vo štvrtok o 6. hodine večer.
Oznamy, ktoré obdržíme po tomto
časovom termíne môžu byť
uverejnené až
v nasledujúcom vydaní.
Kanadský Slovák -22. január 2011— strana 3
OZNAMY
ANNoUNCeMeNt oF the ANNUAl MeetiNG oF
BRANCh 63 (ottAWA) oF the CSl
KTO A KDE
The annual meeting of Branch 63 (Ottawa) of the Canadian Slovak
League will take place on Saturday, February 5, 2011 at 2:00 p.m.
at 22 Bren-Maur Road, Ottawa, Ontario. The officers will make their
annual reports, plans for the coming year will be discussed, elections of
officers for 2011 will be held, followed by a reception and social gathering. All members are urged to attend.
Sts. Cyril and Methodius Parish
5255 Thornwood Dr., Mississauga, ON
L4Z 3J3
905-712-1200 Fax: 905-712-0974
e-mail: [email protected]
web site: www.slovakparish.ca
M. Mark Stolarik, President
Joe Mader, Secretary
toRoNto - MiSSiSSAUGA
Vedenie 7. zboru KSL v TORONTE - MISSISSAUGE pozýva
13. februára 2011 o 1:00 hodine odpoludnia svojich členov na
výročnú schôdzu, ktoré bude v budove zboru - klubu na 259 Traders
Blvd. Unit 6 v Mississauge.
Visit our website at
Navštívte našu internetovú stránku na
www.kanadskyslovak.ca
Published every Saturday
(47 times a year)
Vychádza každú sobotu
(47-krát do roka)
The newspaper is published with the
financial support through grants from
the Office for Slovaks Living Abroad
(www.uszz,sk ) in the Slovak
Republic and from the Canada
Periodical Fund – Aid to Publishers
from the Department of Canadian
Heritage.
Pozývame členov 23. zboru KSL na výyročnú členskú schodzu, ktorá
sa bude konať 13. februára 2011 o 1.00p.m. v hoteli Best Western
300 Prince Charles Drive Welland.
Výbor 23.zboru.
Bojničan pestuje elixír mladosti. hlivu ustricovitú
Subscription rates in Canada $65,
United States $90 and other countries
$120. Please mail your cheque to the
editorial office.
Predplatné pre Kanadu $65, do
Spojených štátov $90 a do ostatných
krajín $120.
Šeky na predplatné posielajte na
adresu redakcie.
Editorial Office - Adresa redakcie
259 Traders Blvd. East, Unit 6
Mississauga, ON, L4Z 2E5
Telephone – Telefón
905-507-8004
Julius Behul
Editor-in-Chief
Šéfredaktor
[email protected]
Daniel Sulan
Chairperson, Business Committee
predseda Hospodárskeho výboru
[email protected]
Stanislav J. Kirschbaum
Chairperson, Editorial Committee
predseda Redakčného výboru
[email protected]
The Editorial Staff reserves the right
to edit, shorten, correct, or not publish
contributions of stories or photographs. Unsigned articles will NOT be
published. Articles and photographs
sent by regular mail will not be
returned.
Redakcia si vyhradzuje právo
prispevky skrátiť, redakčne upraviť,
alebo aj neuverejniť. Nepodpísané
prispevky neuverejňujeme. Rukopisy
a fotografie poslané poštou
nevraciame.
Canadian Slovak League
Kanadská slovenská liga
Head Office - Hlavný úrad
259 Traders Blvd. East , Unit 6
Mississauga, ON, L4Z 2E5
Mary Ann Doucette
President/predsedníčka
[email protected]
Zdraviu prospešná huba obsahuje
vzácne látky, ktoré zvyšujú
odolnosť organizmu proti vírusom
aj jeho imunitu proti civilizačným
chorobám.
BOJNICE. Hlivu ustricovitú, ktorá
je spolu s japonskou hubou šiitaké považovaná za elixír mladosti, si prakticky každý môže bez
väčších problémov dopestovať
doma. Tvrdí to Igor Čurila, bývalý
banský technik, ktorý v Bani
Nováky približne pred 20 rokmi
začínal s pestovaním hlivy v
banských štôlňach.
Dnes už ako dôchodca je nielen jej
veľkým propagátorom, ale svoje
poznatky využíva na pestovanie
hlivovej sadby.
Ako vášnivý hubár a znalec húb
navrhol vyskúšať pestovanie hlivy
ustricovitej
vo
vtedy
nevyužívaných banských štôlňach
v hĺbke 200 300 metrov, kde sú
veľkou výhodou stabilná teplota i
vlhkosť.
Postupoval metódou omylov a
úspechov, kým sa v bani podarilo
dopestovať až 50 či 60 ton húb
ročne. Substrátom je pšeničná
alebo jačmenná slama. Hliva sa v
bani pestuje dodnes, hoci už v
menšom
množstve,
pretože
niektoré chodby začali baníci
používať opäť na ťažbu uhlia.
Za úspechom je čistota a hygiena
Po odchode do dôchodku si Čurila
zriadil malú prevádzku na pestovanie
hlivovej
sadby. Ako
prezradil, základom úspechu je
čistota a hygiena. V povetrí totiž
neustále lietajú ľudskému oku
Gréckokatolícka katedrála
Narodenia
Bohorodičky
257 Shaw St., Toronto, Ont. M6J 2W7
Tel.: /416/ 531-4836
web site: www.chramsk.slovak-net.com
Father Andrew Kormanik
Presv.
Assumption Slovak Catholic Byzantine Church
1406 Barton St. East, Hamilton, On., L8H 2W5
Tel. 905 544-9166, www.church.assumptionslovakhall.ca
Rímsko-katolícky kostol sv.Cyrila a Metoda, 1532
Alexeis Rd.Windsor, Ontario. N8Y 4P2, tel: (519) 9457063, Fax: (519) 945-0866
Rev. Martin Vavrak
email: [email protected]
WellAND
Tieto noviny vychádzajú s finančnou
podporou Úradu pre Slovákov
žijúcich v zahraničí (www.uszz,sk )
na Slovensku a z Kanadského fondu
pre periodiká - podpora vydavateľom
z ministerstva Kanadského dedičstva.
Slovenský evanjelický kostol
augsburgského vyznania sv. Pavla (Slovak Evangelical
Lutheran Church of St. Paul) l424 Davenport Rd., Toronto,
Ont. M6H 2H8 Ont. Tel.: (4l6) 658-9793
neviditeľné výtrusy a spóry nižších
najmä hnilobu spôsobujúcich húb.
Tie totiž hlivu priamo ohrozujú
alebo znižujú výdatnosť substrátu.
Prvotná kultúra hlivy pochádza zo
zahraničia, zo severských štátov
Európy. V špecializovaných výrobniach
tam
mikroskopickým
výberom najkvalitnejších výtrusov
hubu kultivujú a dokonca šľachtia
rôzne odrody. Čurila tieto kultúry
potom rozmnožuje.
Nositeľom je pšenica alebo
jačmeň. Zrno však treba najskôr
uvariť,
potom
odstrediť,
sterilizovať a v prísne sterilnom
prostredí naočkovať dovezenou
kultúrou. V malých balíčkoch
alebo sklených 700-ml pohároch
pri teplote asi 22 až 25 stupňov
Celzia mycélium prerastie celý
objem. Potom je už sadba vhodná
na pestovanie.
"Slamu však treba najskôr
sterilizovať vriacou vodou vo
väčšej nádobe, nechať obschnúť a
premiešať so sadbou. Takýmto
substrátom je potom vhodné
naplniť menšie igelitové vrecká.
Treba v nich urobiť malé otvory,
aby mohol unikať oxid uhličitý. V
týchto otvoroch potom po troch
týždňoch pri teplote asi 22 stupňov
Celzia vyrašia trsy hlivy. Keď
klobúky dosiahnu veľkosť hrášku,
je dobré dať vrecká do chladnejšej
miestnosti. O pár dní môžeme
hlivu zberať," vysvetlil Čurila.
Zdravá huba
Škoda, že sa ľudia na Slovensku
ešte
nenaučili
pravidelne
konzumovať hlivu ustricovitú,
konštatoval Čurila. Národ by bol
oveľa zdravší. Hliva totiž obsahuje
vzácne látky ako napríklad glukán,
ktoré zvyšujú odolnosť organizmu
proti vírusom aj jeho imunitu proti
civilizačným chorobám.
Vzhľadom na to, že táto huba má
nízku kalorickú hodnotu a mnoho
vlákniny, je vhodná aj pre
diabetikov a pomáha odbúravať z
tela všelijaké škodliviny.
"Škoda, že v posledných rokoch
skrachovali na Slovensku viacerí
veľkopestovatelia hlív. Dováža sa
z Maďarska a Poľska, kde je jej
pestovanie dotované štátom.
Dovezená hliva však stráca na
kvalite
počas
prepravy
a
skladovania," dodal Čurila.
SME
Slovenské evanjelické služby Božie v kostole Sv. Lukáša,
3200 Bayview Avenue, Toronto, M2M 3R7. Rev. Dusan
Toth, D.D.
Tel.:416-2218900,
e-mail [email protected]
St. Michael´s Slovak Byzantine Catholic Church 2120
Byng Rd. (Walker/Tecumseh) Windsor’ Ontario’ N8W
3E2
Phone/Fax: (519) 258-4829 Pastor:Rev. Martin Vavrak
email: [email protected]
Rímsko-katolícky kostol sv. Cyrila a Metoda
204 Park St. North Hamilton, Ont.
(905) 529-6674 www.slovakchurch.com
Cathedral Mission of the Transfiguration
15 Church Lane Thornhill, ON L3T 2G4 - 905-477-4867
Divine Liturgy 11:45 am Sunday
Rímsko-katolícky kostol sv. Cyrila a Metoda
7187 2nd Ave. Montreal,QC H2A 3G8
(514) 721-1551
Catholic Church Protection of the Mother of God
Ritson Rd.S. Oshawa, Ont. L1H 5J9
Tel: 905-245-0629 Fr. Stephen Williams Adm.
email: [email protected]
464
Slovenské veľvyslanectvo Slovak Embassy
50 Rideau Terrace, Ottawa, Ont. K1M 2A1
Tel.: (613) 749 4442
www.ottawa.mfa.sk
Honorary Consulate of the Slovak Republic
Calgary 2O8 Scenic Glen Place N.W.
Calgary, AL T3L lK3
Tel/Fax: (4O3) 239 3543
Hon. Consul Mr. Ludovit Zanzotto
Honorary Consultate of the Slovak Republik Montreal
22, Place de la Madeleine
Dollard des Ormeaux Quebec, H9B 1W3
T: 514 585 2496 F: 514 421 1583
E: [email protected]
Honorary Consul Mr. Dezider Michaletz
Honorary Consulate of the Slovak Republic
2nd Floor - 247 Abbot Street
Vancouver, B.C. V6B 2K7
Tel.(604) 682-0991 Fax: (604)- 904-0301
Honorary Consul Mr. Stanislav Lisiak
Honorary Consulate of the Slovak Republic
B-1106 Henderson Hwy.
Winnipeg, MB R2G 1L1
BUS: ( Tel./Fax:(204) 947 1728
E-MAIL: [email protected]
Honorary Consul Mr. Jozef Kiška
Honorary Consulate of the Slovak Republic
649 Brooker Ridge
Newmarket, Ontario
L3X 1V7 Canada
Tel.: 647 290 - 9304
Fax: (905) 898 - 0166
Honorary Consul Mr. Michael Martincek
Centrum kultúry a dedičstva kanadských slovákov 12
Birch Ave. Toronto, Ont.
(416) 939 3111
http://www.slovak.com
Slovenská Kanadská Národná Rada
Slovak Canadian National Council
135 West Beaver Creek
P.O. Box 1008, Richmond Hill, ON,
Canada L4B 4R9 tel. (905)771 – 9748
[email protected]
Slovak Canadian Heritage Museum
Múzeum Slovenského Kanadského
kulturného dedičstva
30 Harding Blvd. W. suite 516
Richmond Hill, ON L4C 9M3
(905)508-4871 e-mail:[email protected]
Torontské slovenské divadlo
www.torontskeslovenkskedivadlo.com
[email protected]
Vychodna Slovak Dancers Toronto
Joan Becar 416 7264589
Dusan Dorich 416 806 4420
Slovak Domovina Dancers, Windsor, Ont.
Irene Timko Director, 519-969-2899
e-mail: [email protected]
eGe
bude
uára
ava!
DRA
Kanadský Slovák —22. január 2011 — strana 4
Ani po tragédiách nestratila vieru
K
aždý z nás si nesie so
sebou svoj kríž. Aspoň tak sa
píše v Biblii. Kým niekto musí
niesť iba ľahký náklad, inému
osud naloží na plecia ťažké
bremeno. Každý sa s ťarchou
vyrovnáva inak. Mnohých
zagniavi, ďalší dokážu čeliť
nástrahám. Medzi ľudí, ktorí
sa svoj osud snažia prijať s
pokorou a vztýčenou hlavou,
patrí aj LUCIA LIZÁKOVÁ z
Lendaku. Vedela by hodiny
rozprávať, ako sa s ňou život
kruto zahráva. V krátkom čase
musela
pochovať
troch
blízkych ľudí, dvoch synov,
ktorí ešte nestihli dospieť, a
manžela.
Hoci
prežíva
najťažšie chvíle v živote, snaží
sa ho vnímať z tej lepšej
stránky. Nestráca vieru v Boha
a silu modlitby.
Ani po tragédiách nestratila
vieru
„Zuby si čistím zubnou pastou
a dušu smiechom,“ takto optimisticky,
usmiata,
so
žiariacimi hnedými očami nás
víta Lucia Lizáková vo svojom dome v Lendaku. Nie je
to tak dávno, čo tu ešte vládol
čulý ruch. Teraz je v dome
pusto, sme tu s Luciou sami,
len zo dvora občas počuť
zabučanie. „Ostala som doma
sama s dcérou Máriou.
Ostatné deti sa rozutekali do
sveta. Najstarší František prerušil štúdium na vysokej škole
a odišiel do Ameriky za svojím bratom Patrikom, ktorý je
tam už dlhšie. Lucia skončila
strednú školu a vybrala sa
pracovať do Nemecka. Chcela
ísť študovať na vysokú školu,
ale, bohužiaľ, z môjho príjmu
nedokážem pokryť výdavky,
takže si na ňu musí zarobiť
sama. Neviem, ako to bude na
Vianoce, Patrik určite nepríde,
dúfam, že neostaneme s
Máriou samy, to by boli
smutné sviatky, ale verím že
aspoň ostatní dorazia, aby sme
boli aspoň na chvíľu ako rodina
pokope,“
zamyslene
konštatuje šesťnásobná matka.
Prehral boj s rakovinou
Život v rázovitej obci, z ktorej
je do Vysokých Tatier či do
susedného Poľska na skok, nie
je ľahký. Práce je tu ako
šafranu a v každom druhom
dome veľký kŕdeľ detí. Aj
pani Lucia túžila po veľkej
rodine. Veď ona sama má
jedenásť súrodencov a aj jej
manžel František pochádzal
zo siedmich detí. Boh ju vyslyšal,
porodila
štyroch
chlapcov a dve dievčatá. Ani
vo sne však netušila, že ešte
počas svojho života sa bude
Uverejnite
môj list
teraz...
lebo možno včas viacerých
prebudí a ďalší človek
nebude musieť prežívať také
ťažké chvíle.
Keď som pred Vianocami
čítala v Kanadskom Slováku
aj smutnejšie príbehy o sviatkoch pokoja, v duchu som
síce poľutovala trpiacich, ale
musieť s dvoma synmi navždy
rozlúčiť. Janko sa narodil ako
štvrtý v poradí. Až do piatich
rokov to bol zdravý, životaschopný chlapec. Všetko sa
zmenilo po rutinnej návšteve
lekára. „Pani doktorka mu pri
prehliadke nahmatala na
bruchu hrču. Myslela som si,
že to nič nie je, ale výsledky
krvi ukázali, že je to rakovina
hrubého čreva. Chodili sme s
Jankom do Bratislavy, tam
lekári iba krútili hlavami, že v
takom veku je rakovina
hrubého čreva zriedkavá,“
spomína pani Lucia.
Janko,
z
ktorého
sa
medzičasom stal prváčik,
podstúpil
náročnú
a
dlhotrvajúcu
liečbu.
Absolvoval chemoterapiu,
ožarovanie,
žiaľ,
nič
nepomáhalo. Bol čoraz slabší,
chradol. Jeho mama bola z
jeho stavu nešťastná, ale
snažila sa nedávať to najavo,
hoci mala v srdci bôľ a strach.
„Na onkológii v Bratislave
som videla mnoho ľudí, ktorí
skolabovali či skončili na
psychiatrii, keď sa dozvedeli,
že ich deti neprežijú. Ja som
zobrala do ruky ruženec a
modlila som sa. Moja
modlitba, ale najmä modlitby
iných ľudí ma udržali pri sile a
zdravom rozume,“ tvrdí pani
Lucia. Janko bojoval so
zákernou chorobou rok, žiaľ,
neúspešne. Z tohto sveta
odišiel pokojne, ticho doma,
obklopený
najbližšími.
„Zomrel mi v náručí, držala
som ho a hladkala po vlasoch.
Jeho posledné slová boli, že
chce ísť za babkou. Mal ju
veľmi rád, rozprávala mu
všelijaké
príbehy.
Ešte
predtým bol u neho kňaz a dal
mu prvé sväté prijímanie.
Myslím si, že bol so smrťou
zmierený,“ hovorí s dojatím v
hlase pani Lucia.
Tragédia na poli
Na smútenie nebol čas. Jej
deti, ku ktorým pribudli
ďalšie, potrebovali matku.
Zdalo sa, že rodina si už
nešťastia vytrpela dosť a život
už nebude veľmi vybočovať z
normálnych koľají. Ale keby
to bolo také jednoduché!
Lendak je známy nielen
veľkým počtom detí, ale aj
tým, že tu rodiny stále gazdujú. Takmer v každom dome
chovajú hospodárske zvieratá
a ľudia obrábajú role v okolí
dediny. Majko bolo rodený
gazda, rád chodil na pole a
najradšej sa prevážal na traktore so svojím otcom. Aj v
osudný júnový deň sa
dvanásťročnému
Majkovi
ani vo sne by som si nepripustila, že horkú pilulku
budem zakrátko prijímať aj ja.
Ak by ste sa rozhodli
uverejniť môj list, spravte tak,
prosím, teraz. Lebo možno
včas viacerých prebudí a ďalší
človek
nebude
musieť
prežívať také ťažké chvíle.
Dcéra s rodinou kvôli práci
nemohli prísť ku mne a preto
ma pozvali k nim. Bola som
rada, veď byť s vnúčatami je
najkrajší dar a rozprávala mi,
že si aspoň odpočiniem.
Nie, netrávila som Vianoce v
posmrtnom smútku, ale
Lizák. Kým jeho kolega bol na
mieste mŕtvy, Františka sa ešte
pokúšali záchranári oživovať.
Ani po štyridsiatich minútach
resuscitácie však jeho srdce
nenaskočilo. Pani Lucia sa
razom stala vdovou. „Bola to
pre mňa rana. Už som ani
nedokázala plakať. Jeho
posledné slová? Volal mi
okolo pol deviatej, povedal, že
príde domov pred obedom
obriadiť statok. Netušila som,
že s ním hovorím naposledy,“
zamyslí sa a zadíva do diaľky.
Františkovi na jeho poslednej
rozlúčke zaspievali jeho
obľúbenú Guraľu, ci či ne žaľ,
jediné oko nezostalo suché.
zažiadalo čo-to porobiť na poli
kúsok za dedinou. Otcovi sa
veľmi nechcelo, trápila ho
choroba aj vysoký tlak, ale
svojho syna mal rád a chcel
mu urobiť radosť. Vytiahol
teda traktor a spoločne sa
vybrali preorať zemiaky. Keď
ich už čakala posledná brázda,
otec sa rozhodol vrátiť domov.
Syn ho však presvedčil, že
musia prácu dotiahnuť do
konca. A tak sa pár minút po
šiestej podvečer stalo, čo sa
stať nemalo. Nevedno, či
chybou vodiča alebo iným
pričinením sa traktor zosunul
z poľa a po strmom asi sedem
metrov vysokom zráze padal
do potoka. Mário sedel v
kabíne s otcom, pád ho však
vymrštil do vzduchu. Školák
preletel cez zatvorené zadné
okno kabíny, dopadol na
závesné zariadenie a potom do
vody. Otec, ktorému sa nič
nestalo, videl, že je zle a do
príchodu záchranárov a
hasičov bojoval o synov život.
Neúspešne.
Pani Lucia práve robila účes
svojej kamarátke. „Zazvonil
mi mobil, volala kolegyňa, že
sa stalo nešťastie, Mário asi
nežije. Potom zavolal môj
muž. Ani som mu poriadne
nerozumela, povedal, že
Mário je mŕtvy a že on je tomu
na vine,“ spomína na tragickú
udalosť nešťastná mama. Ani
nevedela, ako sa dostala na
pole a čo sa s ňou v tej chvíli
robilo. Vedela len to, že prišla
už o druhé dieťa. „Mário bol
taký náš miláčik. Dokonca do
ôsmich rokov spával spolu s
nami v spálni,“ usmeje sa pani
Lucia. V kostole a na cintoríne
sa s vždy usmiatym Majkom
nebolo mi ani do smiechu.
Hneď po vystúpení z vlaku mi
moja dcéra pošepkala, že som
nevhodne oblečená. Bol to jej
názor a preto som jej pokojne
odpovedala, že si myslím, že
na svoj vek som ošatená
„OK“.
Krátko po príchode som
zbadala, že predvianočné,
skoro priateľské reči sa
pominuli a nastúpilo časté kritizovanie nielen môjho šatníka, ale každej práce, s ktorou
som jej chcela pomôcť.
Pokračovanie na str. 5
lúčili stovky ľudí. Pani Lucii
aj tentoraz pomohla preklenúť
strašný žiaľ modlitba a
úprimná účasť blízkych i
neznámych. To ešte netušila,
že o pár týždňov bude stáť na
cintoríne znova.
Zlé tušenie
Lucia a jej manžel František
boli svoji vyše dvadsať rokov.
Tak ako v každom vzťahu aj u
nich sa pekné chvíle striedali s
menej príjemnými. Pani Lucia
otvorene priznáva, že jej
manžel sa rád pozeral na dno
pohárika, od začiatku tohto
roka sa však zaťal a s popíjaním prestal. „Fero nebol zlý
muž, staral sa o dom, statok.
Problémy s alkoholom boli,
ale keď si vypil, nerobil
problémy, ľahol si do postele a
spal. Posledných sedem mesiacov bolo pekných, asi si
vstúpil do svedomia, prestal
piť, čo som chcela, to urobil.
Predtým, keď som ho žiadala,
aby niečo opravil, tak len
odvrkol, že to urobí, keď bude
mať čas. Máriova smrť nás
zblížila, boli sme si navzájom
oporou. Tešila som sa tejto
zmene, ale niekde v kútiku
duše som cítila, že je to preto,
lebo sa niečo stane,“
konštatuje osudom ťažko
skúšaná žena.
Zlé tušenie pani Lucie sa
vyplnilo. V jeden augustový
deň, tesne po deviatej ráno sa
na stavbe spojovacej chodby v
Základnej škole v Lendaku
zrútil múr. Pod sutinami z
tehál a betónu ostali bezvládne
ležať telá dvoch robotníkov.
Jedným
z
nich
bol
štyridsaťšesťročný František
Nezištná pomoc
Posledné Dušičky boli pre
pani Luciu veľmi smutné. Aj
keď berie život tak, ako ide a
nepodlieha depresii, aj ona
mala ťažké chvíľky. Nevedela,
z čoho zaplatí pohreb a dá
postaviť svojim drahým
zosnulým
pomníky
na
hroboch. Na účte nemala
žiadne úspory a z neveľkého
platu upratovačky nedokáže
našetriť potrebnú sumu. A tu
sa ukázalo, že ľudia sú si
bližší, ako sa na prvý pohľad
zdá a dokážu pomôcť. Na
pohrebe manžela jej mnoho i
cudzích ľudí strčilo do rúk
obálky s peniazmi, takže so
zaplatením pohrebu a hrobiek
nebol problém. „Bola som
milo prekvapená, ako nezištne
mi ľudia pomohli. Kamarátka
prišla domov a nechala mi na
stole servítku, s tým, že je to
pre mňa. Keď som sa do nej
pozrela, bola tam neuveriteľná
suma. Chcela som ju vrátiť,
ale nedovolila mi to. Jedna
milá pani mi dodnes posiela
na účet každý mesiac sto eur.
Všetkým, čo mi pomohli, som
neskutočne vďačná,“ ďakuje
šesťnásobná matka.
Cíti, že ľudia jej pomáhajú aj
duchovne. Dodávajú jej silu
modlitbou a myšlienkou.
Nikdy by si nesiahla na život.
Viera je pre ňu jednoducho
základ. Na život bez troch
blízkych ľudí, ktorí zahynuli
skôr, ako je bežné, si pomaly
zvyká. „Všetci, ktorí odišli, mi
strašne chýbajú, ale zároveň
cítim, že sú stále so mnou.
Želám si len jedno, aby boli
moje deti v poriadku, aby boli
zdravé a našli šťastie. Ja už nič
nepotrebujem,“ dodáva na
záver ťažko skúšaná žena.
Autor: OLIVER ONDRÁŠ
Foto: Autor, polícia
Kanadský Slovák — 22. január 2011 strana 5
Aurel Stodola
Gašparovičovci:
Bola to láska na
prvý pohľad
Pred pár rokmi som sa
túlal po Zürichu a minulý
Narodeniny Silvie Gašparovičovej si
okrem manžela a rodiny pripomenula
oslavnou správou aj Tlačová agentúra
Slovenskej republiky. Okrem vypustenia niektorých pasáží sme do textu už
nezasahovali.
Každý z prezidentského manželského
páru má svoju prácu, ktorú musí
uprednostňovať pred súkromným životom.
Napriek tomu sa prvá dáma popri
činnosti vo svojej nadácii a úlohe
manželky hlavy štátu stíha starať aj o
chod prezidentovej domácnosti a
každý deň navariť.
Prezradil to prezident Ivan Gašparovič
pri príležitosti sedemdesiatych narodenín svojej manželky, ku ktorým jej
daroval súpravu šperkov, pozostávajúcej z náhrdelníka, náramku a náušníc
z ružových perál.
K prianiam sa pripojili aj pracovníci
prezidentovej kancelárie. „Vy musíte
tvoriť pevné zázemie svojmu
manželovi, pánu prezidentovi (...) a
okrem toho ste sa pustili do roboty
takej, ktorú ste predtým nikdy nerobili
a využili svoj elán, svoje nápady, svoje
postavenie k takým veciam, ktoré sú
veľmi dôležité," konštatoval v
príhovore vedúci kancelárie prezidenta
Milan Čič.
Láska u prezidentského páru podľa
prvej dámy vznikla už na prvý pohľad,
no z manželových cností vyzdvihla aj
porozumenie a schopnosť nájsť zhodu
v každej otázke. „Silvia mala nádherné
oči, takže naozaj to bolo na prvý
Uverejnite môj
list teraz...
Pokračovanie na str. 5
Nepáčil sa jej môj štýl varenia,
pečenia vianočných dobrôt,
ani spôsob, ako som sa
rozprávala s jej deťmi.
Dostávala som jednu duševnú
facku za druhou.
Možno bola unavená z detí,
ktoré živo šantili, či z iného
dôvodu, ale napätie sa
stupňovalo. Pred Štedrým
večerom si oddýchla, pokojne
sa vyspala, no veľa sa toho
nezmenilo. Ťažko to bolo aj
po
sviatočnej
večeri.
Usmievala sa a prekypovala
rok pre zmenu v rodnom
kraji - v Liptovskom
Mikuláši. Čo majú tieto dve
mestá spoločné? No predsa
Aurela Stodolu. Keď som si
však chcel nafotiť rodný
dom Aurela
Stodolu,
bezpochyby najvýznamnejšieho rodáka Liptovského
Mikuláša, netušil som, že
málokto v jeho rodnom
meste vie, kto bol tento
velikán. Pýtal som sa na
ulici viacerých mladých
ľudí, no nikto mi nevedel
poradiť,
dokonca
ani
zareagovať na to, že tento
profesor
Einsteina
pochádza práve z ich mesta.
Aurel Stodola bol synom
zámožného garbiarskeho
majstra,
neskôr
spolumajiteľa kožiarskej
firmy Ondreja Stodolu.
Narodil sa 11. mája 1859 v
Liptovskom
Mikuláši.
Detstvo a prvé školské roky
prežil v rodnom Mikuláši.
Stredoškolské vzdelanie
absolvoval v Levoči a v
Košiciach. Začal študovať
na technickej univerzite v
Budapešti, ale po roku
prestúpil na svetoznámu
univerzitu do Zürichu, kde
získal titul technického
inžiniera. Svoju prax začal
v Strojárňach štátnych
železničných dráh Uhorska
v Budapešti. Neskôr dostal
miesto na technike v
Nemecku v Charottenburgu
a popritom si rozširoval
vzdelanie aj na Berlínskej
univerzite.
V roku 1883 zachvátil
Mikuláš
katastrofálny
požiar,
výrobne
Stodolovcov boli zničené,
preto sa Aurel Stodola vrátil
na rodné Slovensko a
pomáhal
so
svojimi
vedomosťami v rodinnom
podniku. Jeho zásluhou
vznikla na tú dobu jedna z
najmodernejších garbiarní v
Uhorsku, ktorá používala
najmodernejšie
parné
stroje.
Keď
pomohol
rozbehnúť rodinnú firmu,
vrátil sa znovu na štúdiá na
Sorbonu v Paríži Od roku
1884
pôsobil
v
Prahe
najprv
v
Českomoravských
strojárňach a neskôr v
známej firme Ruston a spol.
radosťou pri rodine jej
manžela, žartovala s deťmi,
skrátka bola milá hostiteľka.
Zabudla však, že aj ja som
prítomná v miestnosti. Pre ňu
som bola akoby priehľadný
vzduch, iba potichu ma
niekoľkokrát upozornila na
nejakú chybu, ktorú som práve
spravila. Bola to pre mňa tvrdá
zaťažkávacia skúška v živote,
lebo vedela, že kvôli deťom
neodídem, hoci som to mala
„napísané na čele“, že by som
chcela.
Nič sa nezmenilo ani v
najbližšie dni. Robila som,
koľko som mohla, pociťovala
jej menšie či väčšie výbuchy a
konečne s ťažkým srdcom
som si sadla do vlaku a dávala
si v hlave otázky o tom, prečo
Tu získal potrebnú prax v
konštrukcii parných turbín a
neskôr získal hlavne v
tomto odbore svetové
renomé. Parným a plynovým turbínam pripisoval
mimoriadny význam a jeho
predpovede sa časom
skutočne naplnili v praxi.
Úspechy v Prahe si všimla
aj zürišská polytechnika a
ponúkla mu v roku 1892
možnosť habilitácie a vedenia novovytvorenej katedry
a
stavby
konštrukcie
strojov.
Po ľudskej stránke bol
Aurel Stodola jemnocitným
človekom, ktorý ťažko
znášal pohľad na ľudské
utrpenie spôsobené hlavne
vojnou. Počas prvej svetovej vojny v spolupráci s
nemeckým
chirurgom
Sauerbruchom skonštruoval
umelú
protézu
ruky.
Hovorieval o nej ako o
pomste vojne. Napísal
množstvo
odbornotechnických kníh a článkov,
ktoré sú dodnes uznávané.
Až do sedemdesiatich
rokov svojho života pôsobil
ako stály profesor tejto významnej svetovej polytechniky.
V
Zürichu
nadviazal
dlhoročné priateľstvo s jeho
najvýznamnejším žiakom a
otcom modernej fyziky
Albertom
Einsteinom.
Einstein, ktorý získal v roku
1921 Nobelovu cenu za
fyziku, si ho osobne veľmi
vážil. Keď mal Stodola 70
rokov, Einstein pri tejto
príležitosti napísal: "Keď
nastala až taká prudká zmena,
alebo či sa opakovali jej
popôrodné psychické problémy.
Po návrate domov som sa
vrátila
k
príbehom
z predvianočného obdobia, o
ktorých ste tak dojímavo písali
v Kanadskom Slovákovi.
Čo je ťažšie a horšie? Byť
sám, so smútkom nad stratou
drahej osoby, alebo byť v
spoločnosti najbližších a
pocítiť, že som človek, na
ktorého si aj vlastná dcéra
môže „bez servítky“ vyliať
svoj nepokoj.
Snažila som sa som pri jej
výbuchoch preniesť sa aspoň
na chvíľku do iného, pokojne-
do rúk beriem pero, aby
som povedal niekoľko slov
o Stodolovi, o majstrovi
techniky, o jemnom a pritom pevnom mužovi, cítim,
že sú moje vyjadrovacie
schopnosti
príliš
obmedzené, aby som sa k
takému človeku zachoval
tak, ako si zasluhuje... Keby
sa bol Stodola narodil za
renesancie, bol by sa stal
určite veľkým maliarom
alebo sochárom preto, lebo
najväčším impulzom jeho
osobnosti je fantázia a
nutnosť tvoriť. Takéto
city nikdy neochabli pre
môj národ, z ktorého
pochádzam. Keď som
dostal pozvanie na vysokú
školu v Zürichu, svoj pôvod
som jasne zdôrazňoval a od
tých
čias
ho
vždy
potvrdzujem."
povahy posledných sto
rokov inklinujú už k technike. V nej sa vybíja tvorivá
nutnosť nášho veku a tiež
zmysel pre krásu... tu
nachádza
bohatšiu
príležitosť, väčšiu ako by si
laik zasluhoval."
sviatok v roku 1942 v
Zürichu, kde bol pôvodne aj
pochovaný. Konečne v roku
1989 sa podarilo na
Slovensko
slávnostne
previesť telesné pozostatky
profesora Aurela Stodolu a
jeho manželky, ktorá bola
takisto
rodáčka
z
Liptovského Mikuláša.
Profesor Aurel Stodola sa
vždy hlásil k slovenskej
identite. Do konca svojho
života miloval svoj národ
pod Tatrami, napriek tomu,
že Švajčiarsko sa stalo 50
rokov jeho druhou vlasťou.
Známe je aj jeho vyjadrenie
v liste J. Hroncovi z roku
1939, v ktorom z rodinných
dôvodov odmieta čestný
doktorát navrhnutý vtedy
vzniknutou
Slovenskou
technickou univerzitou v
Bratislave. Citujem z jeho
listu: "Predosielam, že moje
Jeho konečný návrat do
pôvodnej
vlasti
bol
napokon symbolickým pietnym aktom, ktorý azda
nebol v rozpore s jeho
ľudskými a vlasteneckými
postojmi. Aurel Stodola
zomrel na prvý vianočný
Na fotografiách:
1)Aurel Stodola
2)Stodolova
ulica
v
Liptovskom Mikuláši, kde
sa nachádza pamätná tabuľa
venovaná
najväčšiemu
rodákovi, ktorý sa zapísal
do dejín svetovej techniky.
Paul
STACHO-Stoney
Creek,
Ontario,
STACHOphoto, Canada
jšieho sveta. Najhoršie však
bolo uvedomenie si, že po príchode domov som sa tešila, že
už nie som v jej spoločnosti.
Toto poznanie zabolelo srdce
matky najviac. Počas týchto
Vianoc som sa stala dospelou
Popoluškou, o ktorú si vlastné
dieťa utiera špinavé topánky.
V zaťovom pohľade som
videla, že vidí do situácie. Ale
boli predsa len Vianoce a preto
asi navonok nič nepovedal.
Navyše tam boli aj tešiace sa
deti.
Všemohúci Boh odpustil a
vlial do duše pokoj.
Vyplakala som svoj príbeh.
Možno že aj moja dcéra si ho
prečíta. Veď aj ona je matkou
a tieto úprimné slová jej snáď
zjemnia srdce.
Ako „kôl z plota“ som strávila
sviatky, o ktorých sa hovorí,
že sú radostné. Pre mňa
neboli. Bol to čas tichého zatínania zubov a modlitby, v
ktorej som prosila, aby jej
Láskave prosím o neuvedenie
môjho mena.
Odpúšťam jej, lebo som jej
mamou. Napísala som však
tento list aj preto, aby aj iné
matky neušli z bojiska. Deti sa
snáď časom zmenia. A hoci to
bolí, treba mať nádej, ktorá je
skrytá iba v modlitbe.
Olga L.
Ontario
Kanadský Slovák — 22.január 2011 — strana 6
Slováci v Afganistane
„Rozhodli sme sa posilniť náš
príspevok v misii ISAF v
Afganistane,
pretože
táto
operácia je najväčšou výzvou pre
Alianciu“, povedal na slávnostnom zhromaždení ministerstva
obrany a Generálneho štábu
Ozbrojených
síl
Slovenskej
republiky 10. januára 2011
minister obrany Ľubomír Galko.
Slávnostné zhromaždenie sa
uskutočnilo pri príležitosti 18.
výročia vzniku SR. Slovákov je
v súčasnosti v Afganistane 314
a od jari by k nim mali pribudnúť
ďalší.
Výnimoční mladí muži
Ako sa majú slovenskí vojaci
v Afganistane a aké sú pred nimi
úlohy? „Vianoce boli pokojné. Len
Štedrá večera musela byť na dva
razy, lebo časť vojakov bola
v službe. A na polnočnej svätej
omši v Slovenskom dome na základni Kandahár bolo plno,“
povedal nám vojenský duchovný
slovenského kontingentu poručík
Ján Ostapčuk. Spomenul, že
kapustnica, ryba aj šalát na
večeru chutili. Dobre padlo aj
desať minút telefonovania zadarmo navyše, ktoré vojakom
k
bežnému
mesačnému
polhodinovému limitu pridal ako
darček minister obrany Ľubomír
Galko. No cez sviatky vojaci kvôli
raketovým útokom Talibanu
strávili aj desiatky minút v kryte.
Všetci sú v poriadku.
„Vojaci, ste výnimoční mladí muži,
pretože ste ochotní niečo urobiť
pre bezpečnosť tejto krajiny a nás
ostatných v iných kútoch sveta.
Uvedomujem si, že ako tu stojíte
– ťažko odetí, v prachu,
horúčavách či chlade, vždy ste
odhodlaní preukázať, že ste tým
najlepším, čo naša krajina môže
ponúknuť. Verím, že vaša každodenná
práca
bude
toho
dôkazom,“ povedal minister
obrany Ľubomír Galko slovenským vojakom na základni NATO
v
Kandaháre.
Spolu
s
prezidentom a hlavným veliteľom
OS SR Ivanom Gašparovičom
navštívil operáciu ISAF v stredu
15. decembra. A ako vnímajú
prácou
Slovákov
koaliční
partneri?
Prezident
Ivan
Gašparovič a minister Ľubomír
Galko rokovali s veliteľom
Regionálneho veliteľstva ISAF –
Juh generálmajorom Jamesom L.
Terrym
a
s
veliteľom
Kandahárskej leteckej základne
brigádnym generálom Jeffrym B.
Kendallom. „Obaja generáli
vyslovili maximálnu spokojnosť s
činnosťou slovenských vojakov,“
povedal minister. Dodal: „Vysoko
ocenili
aj
skutočnosť,
že
slovenská republika zvýšila počet
vojakov v ISAF. Tiež že sme
rozšírili ich mandát a teda už
budú môcť pôsobiť aj mimo zák-
THE
ladne.“
K
hlavným
povinnostiam
Slovákov patrí strážna činnosť na
základniach Kandahár a Tarin
Kowt či odmínovancie a ženijné
práce v Kandaháre. Slováci pôsobia aj vo výcvikovom tíme v Tarin
Kowte, kde cvičia príslušníkov
afganských bezpečnostných síl.
Spolu
s
Austrálčanmi
v
provinčnom rekonštrukčnom tíme
pomáhajú rozvoju infraštruktúry
vojnami zničenej krajiny. EOD-tím
premiérovo pôsobí v rámci
veliteľstva ISAF - Juh pri likvidácii
nevybuchnutej munície.
Piati
slovenskí
vojaci
sú
začlenení v štruktúrach hlavného
veliteľstva ISAF v Kábule. Z nich
najvyššiu funkciu má plukovník
Jaroslav Bielený. Je zástupca
hlavného logistu operácie amerického brigádneho generála
Stephena Lyonsa. „Pre koaličné
sily v Afganistane treba denne
šesť miliónov litrov paliva či 1,5
miliónov litrov vody. Spolieha sa
na nás 150-tisíc vojakov aliancie,
ako aj 350-tisícové afganské
bezpečnostné sily. Je to teda
poriadne veľká zodpovednosť,“
konštatuje plukovník Bielený.
Velenie logistiky v Kábule však
nerieši len otázky dnešných dní či
najbližších mesiacov. „Afganskej
národnej armáde pomáhame pri
výstavbe jej logistických štruktúr.
Tak isto navrhujeme modely
zásobovania a celej logistiky tak,
aby mohla byť v tomto smere postupne
samostatná,“
avizuje
skúsený plukovník.
Odlúčenie a hrdosť
„Áno, pri lúčení boli aj slzy, ale
chcel som vycestovať aj do
najťažšej operácie, teda do
Afganistanu. Je to pre mňa vecou
hrdosti a aj nadobudnutia nových
skúseností,“
spomenie
na
novembrovú rozlúčku s rodinou
major Robert Funtál. Jeho
domovskou
posádkou
sú
Michalovce, kde ho čaká manželka a dve deti. „Budú sami, ale
musia to zvládať. Vedia, že som
vojak – a ja som za ich podporu
vďačný,“ dodá zástupca veliteľa
slovenského kontingentu. A či má
od najbližších aj talizman?
„Pravdaže. Nosím ho už dlhé
roky. Tu je...,“ odpovie a ukáže
nám svoj snubný prsteň.
Vojenský duchovný poručík Ján
Ostapčuk so Sečoviec je
gréckokatolík a aj jeho lúčenie
nebolo ľahké: „S manželkou
máme štyri deti od 14 do 5 rokov.
Pravdaže, môj odchod znášali
ťažko. Taká je však vojenská
služba – a taká je aj služba
kňaza,“
povedal
celkom
vyrovnane. „Pravdaže, snažím sa
čo najčastejšie komunikovať
s rodinou, aby nemali strach, aby
boli pokojní,“ povedal. Padre, ako
vojaci volajú svojho kňaza, nie je
PERFECT EVENT AWAITS YOU AT
BANQUET &
EVENT CENTRE
A CARLS CATERING COMPANY
CELEBRATING 50 YEARS IN BUSINESS
Located at: 1857 Queen Street W. Brampton, ON.
905.457.2813 • WWW.ROTARYGLEN.CA
v operácii len na slúženie omší.
S chlapmi komunikuje pomáha
im, riešia spolu veci, v ktorých by
im možno nikto iný nebol takou
oporou, ako on. Pravdaže - sám
musí byť o to odolnejší. A to nielen v rámci základne Kandahár,
ale aj Tarin Kowt, kde lieta na
pravidelné návštevy.
Po tom, ako veliteľ slovenskej jednotky podplukovník Peter Švrlo
daroval v mene slovenských
vojakov ministrovi obrany na
pamiatku miestny výrobok –
drevenú vodcovskú tyč, Ľubomír
Galko im všetkým povedal:
Texty pod foto:
Kanadský Warent Officer Mike
Coyne v debate so slovenským
majorom Robertom Funtálom
„Najväčším darom pre mňa bude,
keď sa po čestnom a profesionálnom splnení úloh vrátite zdraví
domov k svojim rodinám.“
Prezident Ivan Gašparovič a
minister obrany Ľubomír Galko
počas prehliadky nastúpenej jednotky na základni Kandahár
Pavol VITKO, foto autor
Kanadský Slovák - 22.január 2011— strana 7
A TASTE OF WINDSOR
MoNDAY, DeCeMBeR 6, 2010
Mayor Eddie Francis invited the multicultural villages of Windsor to host the
Reception following the Inaugural
Ceremony and swearing in of the
incoming Windsor City Council at the
St. Clair Centre for the Arts. The
Ceremony took place in the Chrysler
Theatre followed by the Reception in
the Canadian Club Room overlooking
the Detroit River. This was a first for
Windsor and fourteen different cultural
groups participated offering a wide
variety of delicious food and pastry.
Each village was identified by their
flag and traditional dress. Our Slovak
Village served cabbage rolls and
venceky (puff pastry with a cream filling).
Nicole Beno and Michael
Potocek from the Slovak Domovina
Dancers greeted the Mayor in traditional Slovak dress.
"On behalf of Mayor Eddie Francis
and Windsor City Council, thank you
very much for contributing to the success of the 2010 Inaugural celebration.
Featuring the cultural villages
was a wonderful reflection of our community and our residents. Joining in
unity celebrating the traditions of food
and dessert is a fantastic idea. We
have received several calls to the
office with positive comments on what
a wonderful demonstration of unity
and culture was shared on Monday
night."
In photo with His Worship Mayor Eddie Francis are Nicole Beno
and Michael Potocek
Global Pharmacy Canada, Inc.
C/O RX Processing Services Inc.
1090 Dundas Street East Suite 106
Mississauga, Ontario L4Y 2B8
(left to right): Nicole Beno, Michael Potocek, Irene Timko, Mayor Eddie Francis,
Maryanna Beno, Vera Potocek, Ana Stano.
Triedni
nepriatelia
(tretia kniha)
Vo Verejnej knižnici M. Rešetku
v Trenčíne sa v polovici decembra
minulého roku uskutočnila prezentácia
novej knihy Rudolfa Dobiáša Triedni
nepriatelia III.
Na viac ako 400 stranách sú
zachytené osudy ľudí počas 40-ročnej
krutovlády zloby a podlosti. Kniha je
rozdelená na tri časti. V prvej sa
hovorí o trpiteľoch pre vieru, druhá je o
občianskom odpore a v tretej sú
popísané ľudové vzbury.
Pred piatimi rokmi vyšla prvá kniha
Triednych nepriateľov a o dva roky na
to druhá. V tretej knihe sa stretávame
so životnými príbehmi statočných ľudí,
ktorí v chladných kobkách väzníc trpeli
hladom, smädom, odlúčení od
najbližších, boli mučení a zomierali,
nehovoriac o tých, ktorí boli popravení
alebo zastrelení. Kniha je výpoveďou
ešte žijúcich svedkov či ich blízkych
o nemorálnosti režimu i jeho reprezen-
SAVE
UP TO 80%
ON GENERIC
MEDICATION
tantov. Je iba trochu pootvorenými
dverami do súdnych siení, väzníc
i lágrov.
Počas 40 rokov bolo pre politické
delikty odsúdených viac ako 80 000
ľudí na státisíce rokov, aby z nich vyrobili novodobých otrokov. Je treba
hovoriť o utrpení týchto ľudí, ale aj
o utrpení ich rodičov, príbuzných,
manželiek i detí, lebo ich utrpenie bolo
často
väčšie
ako
samotných
väznených.
We sell over 800 generic medications
made in India shipped directly to you.
Please go to our website to browse
our entire selection and place an order.
Čas letí a svedkovia odchádzajú,
pritom sú snahy rôznych ľudí, aby sa
všetko zahmlilo, upadlo do zabudnutia
a nakoniec sa vymazalo z dejín. Bolo
však vyliatej mnoho krvi – bola to príliš
veľká krvavá škvrna, aby sa na to
mohlo zabudnúť. Áno, história týchto
štyroch desaťročí bola písaná krvou
a slzami bolesti.
Your First Order
Táto knižka je ako kytica spomienok
na známych i neznámych hrdinov,
ktorí svoj život ako najväčšiu obetu
položili na oltár národa na ceste za
jeho slobodou.
I. Masár
We d
o
to Slo ship
v
and akia
EU
$
10 OFF
Mail or fax in this coupon with
your order, or on our website
enter coupon code “SLOVAK”
New customers only
Expires May 31, 2010
Phone: 866-850-6021 toll-free
Fax: 866-655-8460 toll-free
Actos (30mg, 90 Pills )
Price in US: $670
*OUR
PRICE: $76
Cialis (20mg, 20 Pills )
Price in US: $375
*OUR
PRICE: $75
Januvia (100mg, 91 Pills )
Price in US: $525
*OUR
PRICE: $290
Lipitor (10mg, 90 Pills )
Price in US: $238
*OUR
PRICE: $69
Plavix (75mg, 90 Pills )
Price in US: $430
*OUR
PRICE: $82
Viagra (100mg, 20 Pills )
Price in US: $375
*OUR
PRICE: $65
*Prices listed are in US Dollars
We accept
1-866-850-6021
www.globalpharmacycanada.com
Kanadský Slovák -22.január 2011 — strana 8
Prvou ženou na slovenskom nebi
bola Ľudmila Šapošnikovová
Deň, keď pre zlé počasie nemožno
lietať, je pre mňa stratený.
Reportérovi obrázkového časopisu
Nový svet sa pred 80 rokmi takto
zdôverila Ľudmila Šapošnikovová,
členka aeroklubu v BratislaveVajnoroch.
Krátko predtým urobila pilotské
skúšky. Ako prvá žena na Slovensku.
Mala vtedy 24 rokov. "Bola rozkošná,"
napísal o nej v pamätiach výtvarník
Alexander Richter, ktorý sa jeden čas
priatelil s jej manželom, kapitánom
Nikolajom Šapošnikovom. Ten bol v
roku 1930 veliteľom vojenského
letectva v Bratislave a vo Vajnoroch
založil prvý slovenský aeroklub.
Šapošnikov bol aj konštruktérom
malých športových lietadiel. Pre svoju
lietajúcu manželku zhotovil napríklad
dvojplošník
Vrabčiak
(tak
ho
pomenovali), ktorý začiatkom 30.
rokov minulého storočia bol dokonca
najmenším motorovým strojom nielen
v Československu, ale v celej Európe.
Nedávno
vydražila
brnianska
spoločnosť Burda - auction historickú
fotografiu, na ktorej vidíme oboch
manželov na vajnorskom letisku,
opierajúcich sa o krídlo Vrabčiaka.
Ona v leteckej kombinéze, on v dôstojníckej uniforme. Nikolaj zamyslený,
Ľudmila ako vždy usmievavá.
"Stále sa usmievala a vždy bola perfektne
upravená,
elegantná,
noblesná," spomína na ňu Nitrianka
Nadežda Škultétyová. "Neprestala sa
udržiavať ani v pokročilom veku."
To sa však už volala Ľudmila Aujeská
a po smrti bol zrejme dávno nielen
Nikolaj, ale aj jej druhý manžel, majiteľ
nitrianskeho mlyna Jozef Aujeský.
Medzitým uplynuli desaťročia, ktoré
priniesli samé prevraty, drámy, vzostupy i pády celých sociálnych skupín.
Lámali sa osudy jednotlivých ľudí.
Pani Ľudmila si privyrábala ku skromnému dôchodku pletením svetríkov na
objednávku. Vo voľnom čase veľa
čítala a chodievala na abonentné koncerty. Zdá sa, že na chvíle strávené
vysoko nad Bratislavou, Nitrou či
Piešťanmi sa
snažila zabudnúť.
Málokedy o tom prehovorila aj v
úzkom kruhu priateľov a dobrých
známych.
A Slovensko postupne zabúdalo na
svoju prvú pilotku. Až napokon
zabudlo úplne. Veď kto si dnes ešte
spomenie
na
ŠapošnikovovúAujeskú?
S veľkým Ruskom v pätách
Doma ju volali Nataša, hoci v matrike
má zapísané meno Ľudmila. "Neviem,
kde sa to vzalo, ale aj naši ju volali
Nataša," hovorí pani Škultétyová. Jej
rodičia, Meľnikovovci, patrili medzi
rodinných priateľov Aujeskovcov.
Otec, doktor Meľnikov, bol pôvodom
Rus.
Aj v osudoch Ľudmily - Nataše
nájdeme veľa spojitosti s Ruskom.
Otca mala Čecha, Karla Trejbalu,
matku - ruskú Nemku. Za slobodna
sa volala Beata Schmidtová.
Rodičia sa spoznali a zobrali v
Saratove, kam sa 20-ročný Trejbal
vybral z Prahy za obchodmi. V roku
1906 sa im v tomto meste na pravom
brehu Volgy narodila najstaršia dcéra.
"Meno Nataša si Ľudmila zvolila už v
Rusku a trvala na tom, aby ju doma
takto volali," tvrdí jej švagriná Margita
Trejbalová, ktorá žije v Košiciach.
Na jednej starej pohľadnici z
predrevolučného Saratova vidieť aj
predajňu s poľovníckymi potrebami.
Na firemnej tabuli si možno prečítať
azbukou napísané meno majiteľa:
Trejbal.
Po vzniku Československa sa z
Ruska pobral domov. Najprv sa chcel
s rodinou usadiť v Prahe, kde žila jeho
sestra. Po čase sa však rozhodol
vysťahovať do Rumunska. Cestou
vlakom sa kdesi v Nových Zámkoch
dozvedel od náhodného cestujúceho,
že v Nitre je na predaj obchod so
železiarstvom.
Tak sa Trejbalovci dostali do Nitry. Od
začiatku žili na Čineši vo vilovej štvrti.
Otec mal obchod, dcéra začala chodiť
do gymnázia. Veľkú časť detstva však
prežila v Rusku. "Ruského akcentu sa
už nezbavila do smrti," dodáva jej
švagriná.
Ľudmila vraj už ako 15-ročná túžila
lietať. Hneď za ich domom boli lúky a
vojenské letisko, čo len posilňovalo
odhodlanie dievčiny. O niekoľko rokov
sa tam zoznámila s fešným vojenským letcom Šapošnikovom, a to
predurčilo jej ďalší osud.
A taká veľká to bola láska!
O Šapošnikovovi máme zatiaľ málo
životopisných údajov. Vie sa len, že
pochádzal z Baku a že už v roku 1912
začal lietať nad tamojšími naftovými
poľami a pobrežím Kaspického mora.
Podľa zistení vojenského historika
Petra
Šumichrasta
do
československej
armády
prijali
Šapošnikova v júli 1922. Ako sa dostal
Šapošnikov do Nitry? Dnes už málokto vie, že mesto pod Zoborom bola
kedysi mekkou slovenského letectva.
"Už v roku 1919 bol v Nitre umiestený
3. stíhací pluk, ktorý dostal meno po
generálovi Štefánikovi," pripomína
Jozef Ott z nitrianskeho Aeroklubu.
"Pod Zoborom vznikli letecké
opravárenské dielne. O rok neskôr
pribudla na letisku balónová rota. A v
októbri 1920 sa tu uskutočnil prvý
letecký deň, ktorý mal v programe na
tie časy náročné prvky pilotáže."
Vďaka týmto i ďalším priaznivým
okolnostiam sa práve v Nitre začali
postupne klásť základy bezmotorového lietania na Slovensku.
Skupina vojenských pilotov, medzi
nimi aj podporučík Šapošnikov, sa v
tamojších leteckých dielňach pustila
do zhotovovania klzákov, ktoré dostali
meno Zobor a Nitra. Zároveň sa začali
zúčastňovať
na
celoštátnych
súťažiach.
Na jednej z nich prekonal Šapošnikov
vzdialenostný národný rekord. Bolo
začiatkom jari 1925 na súťaži pri
Brne, keď na klzáku Nitra III. preletel
1 714 metrov. "Tento klzák
predstavoval na svoju dobu revolučnú
konštrukciu, a to najmä pre
nezvyčajný tvar a umiestnenie krídel,"
dodáva Ott.
Nepodarilo sa nám zistiť, kedy presne
sa Ľudmila Trejbalová vydala za
Šapošnikova. Ani kedy sa rozviedli.
Bolo to však už v druhej polovici 30.
rokov. Imrich Hlaváč, ktorý pred
štvrťstoročím napísal nekrológ za
prvou slovenskou pilotkou do
časopisu Letectví a kosmonautika,
označil za hlavný dôvod rozvodu to,
že "ich svetonázory sa rozchádzali".
Inej mienky je M. Trejbalová. V čase,
keď sa rozpadávalo manželstvo
Šapošnikovovcov,
bola
ešte
školáčka, ale z rozprávania zosnulého
manžela i svokrovcov vie, akú úlohu v
tom zohral majster alkohol: "Nikolaj sa
mu čoraz viac poddával, až to už bolo
na nevydržanie a Ľudmila od neho
radšej odišla, vrátila sa naspäť k
rodičom do Nitry."
Medzitým však boli ešte roky utrpenia
a minúty - možno celé dni - slávy, tej
poľnej trávy...
Do dejín vletela na Brandenburgu
Ľ. Šapošnikovová zložila pilotské
skúšky 18. októbra 1930. Spolu s ňou
dostal dekrét civilného pilota aj akademický sochár Vojtech Ihriský, autor
pamätníka P. O. Hviezdoslava v
Bratislave. Bol to údajne prvý lietajúci
sochár v Európe.
Vtedajšie médiá však venovali väčšiu
pozornosť prvej slovenskej pilotke.
Pražský odborný časopis Letectví
dokonca uverejnil jej fotografiu.
Samozrejme, v tom čase už bol svet
ďalej, len v USA registrovali 216 žien,
ktoré zložili predpísané skúšky, z toho
23 z nich sa stihlo zamestnať ako
dopravné pilotky. Slovensko však
platilo za veľmi zaostalú krajinu, kde
ženu bolo treba hľadať buď za
sporákom, alebo niekde v maštali. A
zrazu toto!
Prvé lety mladej pilotky si zaslúžia o to
väčší obdiv, že ich podnikla na
vyradených vojenských lietadlách
typu Brandenburg z čias monarchie,
ktoré boli viac v oprave, ako lietali.
Mimochodom, o sedem rokov skôr
použili lietadlo typu Brandenburg
(AERO-14) na vtedy novootvorenej
pravidelnej linke Praha - Bratislava Praha. Podľa zachovaných záznamov
dosahovalo rýchlosť 108 km/h a
vzdialenosť 320 kilometrov prekonávalo za 3 hodiny.
Nová
etapa
v
živote
Ľ.
Šapošnikovovej nastala po tom, čo jej
manžel zostrojil malé jednomiestne
lietadlo s rozpätím krídel 5,5 metra,
bol to už spomínaný Vrabčiak. Vďaka
svojim unikátnym vlastnostiam mohlo
zosadnúť tam, kde potrebovalo.
Napríklad aj pri hradskej a v prípade
potreby si pilotka mohla doplniť
benzín aj od šoférov áut.
Podľa zistení Aleny Táboreckej z
Národného biografického ústavu v
Martine Ľudmila na tomto lietadielku
prekonala trasu Nitra - Piešťany za 26
minút.
Niekoľko
rokov
sa
zúčastňovala všetkých leteckých dní a
súťaží na Slovensku, ale aj vo
Varšave a v iných mestách.
"S hrôzou myslím na blížiacu sa
zimu," povedala v rozhovore pre Nový
svet, "lebo celú zimu si nesadnem do
lietadla a nevzlietnem. Túžobne
budem čakať na jar, keď sa otvorí
hangár na letisku a členovia nášho
aeroklubu sa budú môcť z výšky
niekoľkých sto metrov znovu kochať
krásami Bratislavy."
Bola prvá, druhá žena pilotka sa na
Slovensku objavila až v roku 1935.
Bola to Kitty Krivdová-Schwigertová z
Banskej Štiavnice. Prevzala štafetu
po Ľudmile, pre ktorú rozvod znamenal aj koniec lietania.
Cestou do zabudnutia
V roku 1939 sa Ľudmila vydala za
Jozefa Aujeského, majiteľa nitrianskeho mlyna. "Bol to pekný pár a mali
pekný vzťah, veľmi si rozumeli,"
spomína Škultétyová.
Nová etapa v ich živote sa začala po
roku 1948, keď v nových politických
pomeroch Aujeského majetok vyvlastnili. Zobrali mu mlyn a prišiel o
všetko. "Jožko potom pracoval ako
úradník, žili v malom domčeku, ktorý
pripomínal
lodičku
uprostred
vinohradu." Podľa Škultétyovej sa
však Aujeskovci dokázali prispôsobiť
dobe, boli veľmi spoločenskí a veselí.
Bývalý mlynár však zomrel už v roku
1965. Pani Ľudmila mala nízky
dôchodok, už sa blížila k šesťdesiatke
a bolo neskoro, aby sa niekedy
zamestnala. Presťahovala sa do jednoizbového bytu v obytnom dome a
aby si pomohla finančne, plietla na
objednávku.
Na sklonku života ju začala
navštevovať Beata Kapustová, známa
letecká akrobatka z miestneho
aeroklubu. J. Ott si
reklama
spomína, že niekedy v tom čase
usporiadali na nitrianskom letisku
besedu
členov
aeroklubu
so
Šapošnikovovou-Aujeskou. Po dlhom
čase to bolo prvýkrát a naposledy, čo
prehovorila o najslávnejšej kapitole
svojho života.
Zomrela 13. júla 1985, pol roka pred
svojimi osemdesiatinami. Nad nitrianskym cintorínom prelietavali počas
pohrebu športové lietadla. Pani
Ľudmilu uložili do rodinnej hrobky
vedľa mamy a sestry. Na tomto mieste
je však už dnes pochovaný niekto iný.
Jej priekopnícky čin už dnes
nepripomína takmer nič. Jej meno
nenesie žiadna slovenská ulica, ba
ani jeden aeroklub.
Text: Vladimír Jancura Pravda
Foto: BURDAAUCTIO
Po týždňovom pobyte vo Viedni sa Slovák
rozhodne, že si konečne kúpi poriadne cigarety. Tak vojde do prvého baru a hovorí:
- Do you speak english?
- No, I don`t.
Vojde do druhého a zase sa pýta:
- Do you speak english?
- No, I don`t.
Tak vojde do tretieho a hovorí:
- Do you speak english?
- Yes, I do.
Záhorák ukáže prstom a hovorí:
- Marlboro
Dvaja černosi, oblečení len v bedernom
páse, s kosťou vo vlasoch, sedia pred
slamenou chatrčou a ohlodávajú zvyšky
ľudských kostí. Vtom sa jeden z nich otočí k
druhému a hovorí:
- Tohle je jinačí žrádlo než v Praze v Mense,
žejo, pane inženýre?
Kapitán si po pol roku dá nastúpiť posádku:
- Výmena ponožiek !
- HURÁ !!!
- Diktujem: Mrkvička s Novákom; Hlavatý s
Brucháčom ..
Sťažuje sa jedna sekretárka druhej, že ich
šéf, keď príde, tak má vždy dvojzmyselné
narážky. Rozhodnú sa, že keď zasa začne,
tak na protest odídu z kancelárie. Vtom vojde
šéf a hovorí:
- Baby, viete o tom, že do prístavu priplávala
loď plná námorníkov čo dlho nevideli ženu?
Tie dve sa zdvihnú a odchádzajú. Šéf kričí za
nimi: - Kam utekáte? Loď tu bude kotviť celý
týždeň.
Príde blondínka ku lekárke. Lekárka ju
vyšetrí a povie, že jej napíše recept.Blondínka
na to:
- Nemusíte ho písať, veď ja aj tak neviem
variť.
Vodič nabúra do auta zaparkovaného na
parkovisku. Vystúpi zo svojho auta, pristúpi k
tomu, do ktorého práve nabúral a začne písať
odkaz: - Keď píšem tento lístok, sleduje ma
asi tucet ľudí. Všetci si myslia, že píšem svoje
meno, adresu a číslo poistky. Ale nepíšem.
Kozmonaut dáva posledný rozhovor novinárom pred štartom. Od jedného z novinárov
zaznie obvyklá otázka: - Ako sa cítite?
Kozmonaut chvílku mlčí, potom odpovedá:
- Ako sa cítim? Viem, že budem sedieť na
100 000 súčiastkach, ktoré pochádzajú od
firiem, ktoré ponúkli tú najnižšiu cenu.
Príde blondínka do obchodu a povie:
- Prosím si tri pomarančové júsi.
Predavač jej hovorí:
- To sa číta "džúsi".
- Tak potom si prosím tri pomarančové džúsi
a kilo džabĺk.
Posledné slová pred smrťou:
1. Posvieť mi tu s tým zapaľovačom, nech
skontrolujem, koľko benzínu je v nádrží.
2. Tie schody v tomto starom majáku sú
zachovalé.
3. Chcem vystúpiť z Ál Kháidi.
4. Ale nie, Yeti neexistuje.
5. Neboj sa, mínu som už rozoberal 100-krát.
Pri rieke sedí chlapček a plače.
- Prečo plačeš? - pýta sa okoloidúci.
- Lebo mi pred chviľou spadol do vody chlieb.
- S maslom?
- Nie, s bratom
V lietadle sa rozprávajú dvaja páni:
- Viete, vždy keď letím lietadlom, tak sa stane
niečo zlé!
Zrazu príde letuška a hovorí:
- Milí cestujúci, lietadlo padá do mora, ale
nebojte sa, každý z vás dostane píšťalu a tou
odoženiete žralokov!
A ten pán: - No, nehovoril som? A buď
dostanem zlú píšťalku, alebo natrafím na
hluchého žraloka!
Na policajnej akadémii sa robia ústne
skúšky. Prvý nádejný policajt ide dnu a o
hodidu vyjde von celkom zničený. Všetci sa
okolo neho nahrnú a už sa ho pýtajú:
- Tak čo, bolo to ťažké?
- Veľmi. Také otázky sa ma pýtali, o ktorých
som nikdy nepočul.
- Povedz aspoň jednu!
- Nuž, pýtali sa na hlavné mesto Ruska.
- A čo, vedel si?
- Áno, Moskva!
Ten, čo ide hneď po ňom si túto odpoveď
napíše na kúsok papiera, a papierik vloží
nenápadne do topánok. Vojde dnu a už ho aj
zahrňujú otázkami. Asi po pol hodine sa ho
opýtajú, ako sa volá hlavné mesto Ruska.
Nenápadne si vloží ruku do topánok, pozrie
sa a zo sebaistým úsmevom povie:
- Partizánske!
- Dobrý deň, neruším?
- Nie, práve naopak.
Shipping to
Slovakia
Cars, furniture, Containers,
Commercial Cargo
-door
to doorCall : Santino
6815 Rexwood Road, Unit 5
Mississauga, Ontario
L4LV 1S4
[email protected]
(905) 676 1233
Od roku 1983
SLOVAK
TRANSLATIONS
Mgr. Eva Brejová
Oficiálne preklady,
tlmočenie, sekretárske služby
Translator-InterpreterSecretary
www.evabeva.com
[email protected]
(416)762 8223
www. kanadskyslovak.ca
Kanadský Slovák —22.január 2011 — strana 9
Justice Ministry Ready to
Discuss Judges With
Communist Past
(TASR) - The issue of going public with
the names of judges who were members
of the Communist Party prior to 1989, as
raised by the four Civic Conservative
Party (OKS) MPs in Parliament, is worthy
of discussion, Justice Ministry spokesman
Peter Bubla told TASR on Friday.
According to Bubla, the ministry is ready
to engage in a debate on the matter.
The OKS four, who belong to the MostHid party's parliamentary caucus, aim to
push for the idea with Justice Minister
Lucia Zitnanska. "It's on a par with what
has taken place in the Czech Republic. It
isn't supposed to entail penalties; it's simply designed to let people know more
about the state of our judiciary," said OKS
head Peter Zajac.
He added that the poor state of the judiciary can partly be blamed on the fact that it
continues to include too high a percentage
of people with a Communist past.
When asked how former communist
judges can be tracked down, Zajac said
that the information can easily be found in
the Communist Party's archives. "It's no
big deal; there aren't so many judges that
it would be impossible to find this out. I
would recommend that the Slovak Justice
Ministry should draw inspiration from the
Czech Justice Ministry," he added.
Comprehensive figures on the communist
past of Czech judges became available on
January 7. A list of 618 judges and 359
prosecutors who were members of the
Communist Party in 1989 was released.
This equates to 20 and 30 percent of current Czech judges and prosecutors,
respectively.
especially of people living in 12 houses
on a local street and drivers using another
nearby road. Local authorities said, as
quoted by the TASR newswire, that they
would soon decide on a comprehensive
strategy to tackle the situation. Geological
intervention to stop the rock-falls has
been proposed as a last resort, but weather conditions do not currently allow this.
Dzurinda delivers President
Gašparovič's invitation for
papal visit to Slovaki
Slovakia's Foreign Affairs Minister,
Mikuláš Dzurinda, upon visiting the
Vatican on January 12, delievered an invitation from President Ivan Gašparovič for
Pope Benedict XVI to pay an official visit
to Slovakia, the TASR reported. Dzurinda
also gave the Pope two crystal candleholders as a gift from Slovakia.
Next year Slovakia will mark the 1,150th
anniversary of St. Cyril's and Methodius's
arrival in the territory of present-day
Slovakia. According to Dzurinda, this will
provide a unique opportunity for a papal
visit. While holding the post of prime
minister between 1998 and 2006,
Dzurinda met Pope Benedict XVI upon
his assuming the papacy in April 2005.
The Pope thanked Dzurinda for the official invitation. Next year's schedule of
papal
visits is not known but the pope has not
yet visited Slovakia. His predecessor,
John Paul II visited Slovakia three times.
Foreigners Unable to Buy
Agricultural Land for Another
Three Years
Mayor of Košice announces
state of emergency due to local
mudslides
Foreigners won’t be allowed to buy agricultural land in Slovakia for another three
years, even though the moratorium currently in place expires on April 30,
Premier Iveta Radičová announced after
the Coalition Council sitting on Tuesday.
Following incidents involving rain-related mudslides in one of the city's local boroughs, Košice Mayor Richard Raši on
Thursday, January 13, announced a state
of emergency in the eastern Slovak
metropolis, the country's second largest
city.
Rock-falls along a two-kilometre section
of hillside as a result of mudslides are
continuing to threaten lives and property,
“We have agreed on passing a law
extending the period in which foreigners
won’t be allowed to buy agricultural land
in Slovakia. It will be a three-year
extension,” said Radičová. The measure,
designed to stabilize the agricultural community in Slovakia, will come up at a
Government session soon, she added.
- M O R AV U A V Ý C H O D N É
ČECHY
objednávka na predplatné/Subscription Form
1 rok $65.00 do Kanady/1 Year $65.00 in Canada
($90.00 do Spojených štátov/United States - $90.00 ~ $120.00 do iných krajín/other countries - $120.00)
osobné predplatné na/Personal Subscription
• 1 rok/1 year
• 2 roky/ 2 years
• 3 roky/3 years
Meno/Name ______________________________________________________________
Adresa/Address ____________________________________________________________
Mesto/City _____________________ Provincia/Province _______ Poštový kód/Postal Code ____________ Štát/Country ____________
Telefón/Telephone _______________________________ E-mail __________________________________________________________
(Pre vnútornú korešpondenciu / For internal correspondence only)
Predplatné ako dar na/Gift Subscription
• 1 rok/1 year
• 2 roky/ 2 years
• 3 roky/3 years
Meno/Name ______________________________________________________________
Adresa/Address ____________________________________________________________
Mesto/City _____________________ Provincia/Province _______ Poštový kód/Postal Code ____________ Štát/Country ____________
Prikladám sumu/ enclosed is the sum of $_______________ (Vystavte šek na Kanadský Slovák)/ (Cheque payable to the Canadian Slovak)
Pošlite na adresu/Mail to Kanadský Slovák, 259 traders Blvd. east, Suite 6, Mississauga oN l4Z 2e5
Kanadský Slovák —22.január 2011 — strana 10
Caves
Wonders of the Slovak
Underground
By Tom Philpott
They form an important part of
the nation's natural and cultural
heritage - and are remarkably
beautiful as well. Visitors to
Slovakia should not miss them.
Slovakia's natural beauty doesn't
stop at its rich topsoil. The nation
also boasts some of the world's
most spectacular and prized
cave systems.
Heritage Sites, in recognition of
their beauty and superior preservation. This will help ensure that
these delicate underground
ecosystems flourish without
pressure from excess development.
At first glance, the karst makes
an unlikely tourist attraction. On
the surface, it's essentially a
huge and barren plain, occasionally punctured by low-slung,
jagged canyons dotted with
scrub trees. A few farms try to
squeeze production out of rocky
and soar through the scene,
reaffirming its status as a natural
habitat.
One section of the cave, a
stream known as the River Styx,
is navigable only by boat.
Perhaps the most exciting part of
the tour consists of a 100-metre
ride down the Styx on a small
raft navigated by the guide.
Gliding through the murky water,
with the soaring cave walls and
their stalactites looming above,
is a wonderful treat.
Domica has been a tourist
attraction since 1936, and the
ened, but to go calmly to work to
extricate us from this labyrinth."
The guide eventually did so, but
not before nearly running out of
wood to fuel his torch.
guided paths and lighting are
expertly done. However, it doesn't take much to imagine how it
was before these conveniences,
when the space was left to its
flora, fauna, and the humans
who braved it without electric
light. The space is labyrinthine;
when the guided tour I took
ended, I was surprised that we
had completed a circle.
mation and intone, with the gravity of a scientist, "That one is
known as the Japanese tearoom." Then, like a lepidopterist
showing the anatomy of a butterfly, he would shine his light on
each part - the table, the teapot,
etc. Many of the cave's formations have been named in this
manner - in addition to the tearoom, our guide showed us, in
the manner of a learned professor, a wild boar, a fire-breathing
dragon, and a Turk.
But if kitschy tour guides, modern technology, and decades as
a tourist attraction have sanitized the cave a bit, erasing the
gloom described by Townson, it
hasn't lost its ability to inspire
awe. The space is too vast and
vividly adorned for that. And the
bats that fly around remind the
visitor that the cave always has
been and remains a huge natural habitat.
Domica is the karst's flagship
cave, but is by no means the
only one worth visiting. Another
notable and publicly accessible
cave in the karst is the Ochtinská
Aragonitová Jaskyňa. Though
not nearly as awesome in scale
as Domica, it's worth a visit for
its spiky aragonite formations
that resemble massive flowers.
Things have gotten much more
relaxed in Domica since
Townson's tense sojourn. In my
late-winter visit to the cave, I
drew a guide with a serious,
almost grave tone. As we made
our way down the well-beaten
path, complete with handrails,
he would shine his flashlight
onto a spectacular stalactite for-
Like many attractions in
Slovakia, the most interesting
caves require considerable effort
to get to on public transportation.
But cave-fancying visitors, who
venture into the nether regions
of the south, or onto the winding
roads of the Low Tatras, will find
their effort repaid.
Caves are remarkable depositories of natural history, graphic
reminders of the time when the
planet's tectonic plates crashed
about, creating the continents as
we know them today. And in an
area as long inhabited as
Slovakia, caves are also rich
depositories of human history.
These caves contain everything
from prehistoric drawings to graffiti scrawled by hunted Hussites
in the 15th century. They served
to hide soldiers deserting the
defeated Hungarian Army in
1944, and to conceal supplies
for partisans of the Slovak
National Uprising the same year.
Caves of the Slovak Karst
The nation's most famous caves
lie in the Slovak Karst
(Slovenský Kras) in the southeast. A karst is an area girded by
a soluble layer of bedrock, in this
case limestone. The porous
nature of the bedrock gives rise
to vast networks of underground
waterways, as well as huge
occasional voids. Voids with surface opening are called caves;
those without are called
abysses.
As is often the case, geology
trumps geopolitics, and the
Slovak karst region extends
across the border with Hungary.
The greater karst area is 500
square kilometres, with about
two thirds of it in Slovakia. On
the Hungarian side of the border,
the area is known as the
Aggtelek Karst. As a whole, the
karst houses more than 800
known caves and abysses. The
karst was formed during terrestrial plate-tectonic activity during
the Middle Triassic Age, around
250 million years ago.
Both the Slovak and Hungarian
governments have declared their
parts of the karst protected
nature reserves, severely limiting development. This is important, because karsts are
extremely environmentally sensitive, since their porous nature
allows anything - including toxic
waste - to seep through and contaminate the entire system.
Better still, UNESCO in 1995
declared the caves of the Slovak
and Aggtelek Karst World
A squire
from
Podhradie
history talks...
For centuries Slovakia was
part of the Hungarian Empire.
In the 9th and 10th centuries
when the kingdom was being
established, power became
more concentrated in the
hands of the Hungarian nobility. Although older chronicles
mention members of the
soil that barely covers the
bedrock. Like most of the southern border region, the karst area
is economically depressed and
draws few tourists. As a result,
the region's towns offer little in
the way of tourist infrastructure:
few hotels exist, and ask someone for a place to get lunch, and
you're likely to be pointed in the
direction of a hostinec, essentially a pub serving a limited menu
of food. Aside from a couple of
wonderful castles, the architecture tends to be modern and
drab.
But don't be put off. Step into
one of the caves, and a world of
opulent, almost baroque beauty
opens. The most famous and
spectacular cave is called
Domica, a vast system that
snakes its way south under the
border to Hungary. The bulk of
the system actually lies in
Hungary and can't be reached
underground from the Slovak
side. However, the Slovak share
of Domica is five kilometres long,
of which 1.3 kilometres is accessible.
The scenery is otherworldly,
almost hallucinatory. Stalactites,
often as thick as tree trunks, rise
from the earth like pointed little
mountains. They are lorded over,
and sometimes met, by stalagmites pointing down from the
cave's ceiling. Bats, undaunted
by human presence, if a bit put
off by the artificial light, swoop
One traveller, the Scot scientist
Robert Townson, recounted his
experience in Domica in his
Travels in Hungary, published
1793. He refers to the "large stalactites, as thick as my body"
which were "ornamented in the
manner of the most curious
Gothic workmanship." Amid the
beauty, Townson also points to
the "awful gloom" of the environment - hardly surprising, given
that he was operating without
safety barriers, handrails, or
electrical lighting. He writes that
some of the stalactites were "so
thick and close together" that he
and his guide "were in danger of
losing one another if we separated but by a few yards." The most
jarring part of the account is
when the guide loses his bearings after a three-hour tour. The
guide "ran this way and that way
and knew not where he was, nor
what to do," Townson writes.
Like any startled tourist witnessing such a spectacle, Townson
"desired him not to be fright-
Slavonic aristocracy having a
certain share of power at an
earlier point in history, this
later ceased to be true and the
highest nobility, with few
exceptions, were of Hungarian
origin.
However, the privileged classes also included the middle
and lower gentry in which
there were numerous Slovaks.
Ethnic-Slovak
gentry
–
squires or zemans – mostly
inhabited the northern districts. But by the 14th century
zemans began to have con-
flicts with the higher aristocracy. This was often due to a
lack of labour, leading to the
more powerful nobles recruiting serfs from the zemans’
lands to work on their own.
The lower gentry also grew
gradually poorer because their
property was being divided
into smaller parts, so they
sometimes had to find new
ways of making a living, often
in administration or the army.
Later, some of the zemans lost
all their serfs and had to physically work their own land or
And history buffs won't want to
miss the cave at Jasov,
Jasovská Jaskyňa. In addition to
lovely stalactite "forests" and
were even hired by richer
nobles.
Even the poorer gentry could
be distinguished by their way
of dressing or by their houses
– usually not luxurious, but
different from simple cabins in
that they at least had stone
foundations.
In this postcard from 1918, we
see an old zeman from
Podhradie, near Považská
Bystrica.
Branislav Chovan
Slovak Spectator
pagoda-shaped stalagmites, the
cave also features graffiti
scrawled by Czech Hussites
from 1452, who were hiding from
their Catholic Habsburg tormenters.
Finally, Gombasecká Jaskyňa is
prized for its slender quill-like
formations, which can be as long
as three meters. Its many chambers teem with delicate and
unlikely shapes, often richly pigmented.
Caves of the Low Tatras
Visitors to the Low Tatra mountain range in Central Slovakia
often get sidetracked by the
region's many skiing and hiking
attractions and neglect its two
major caves. That's a shame.
The more unusual of the two,
both of which lie in the
Demänovská Valley, is the ice
cave,
called
Demänovská
Ľadová Jaskyňa. Visitors should
be prepared for a bit of a workout: to reach the entrance, you
must hike about 15 minutes
uphill into the woods. In addition,
bring a jacket, even in the summer: it's below freezing yearround in the cave's ice-encased
parts, and not much warmer in
the others. But visitors are well
rewarded for their diligence.
The cave is 1.7 kilometres long,
a little less than half of which is
accessible to the public. Its first
mention in Hungarian court
papers dates back to 1299,
although it is thought to have
served as shelter for humans
since prehistoric times. The cave
has been the subject of various
sensational tales: in the 18th
century, for example, some
explorers found large animal
bones in the cave's depths.
Word spread that they belonged
to a dragon, possibly of the firebreathing variety. The truth was
more banal: it was a bear.
The guided tour opens with a
remarkable combination of natural beauty and historical significance. Graffiti from the cave's
18th century visitors vies for
attention with mini-stalagmites
and stalactites in a long hall-like
chamber. The path descends
slowly downward; the air grows
colder as the rock formations
become more elaborate. The
tour's last stop is the freezingcold ice chamber. It's a singular
experience year-round, but it's at
its best in spring, when massive
ice stalactites drip down onto a
vast frozen lake.
The other major cave is the
Demänovská Jaskyňa Slobody,
which
translates
as
Demänovská Cave of Freedom.
It earned that name because
partisans used it to store supplies during the World War II
National Uprising (see history
section). Its length is 8.4 kilometres, but only 1.7 kilometres of it
is open to the public. Although it
lacks the exoticism of the rival
ice cave, it's worth a visit for its
many beautifully eccentric rock
formations. Especially notable
are the delicate "water lilies."
Slovak Spectator
Kanadský Slovák - 22.január 2011— strana 11
Slovakia: Land of 12,000 sayings
By Matthew J. Reynolds
Learning sayings is a lively
way for a language student to
examine the way vocabulary
teams up with grammar, and if
used at the proper time, allows
him or her to appear erudite
after studying for only five
minutes. The problem with
learning such phrases in
Slovakia is that there are so
many: One Slovak book alone
lists
12,000
sayings
(porekadlá),
proverbs
(príslovia) and expressions
(úslovia).
Say you're an English teacher
living in Slovakia, and you've
got some backpacker type
English teaching friends
sleeping on your floor and eating your food. You might say
to them, "Look, bez práce nie
sú koláče." (Without work
there is no cake. See grammar
note 1.)
During my months as an
English teacher avoiding
teaching English at all costs, I
lived with a mother and
daughter who had a love/hate
relationship. It was easy to
make them laugh by saying at
a choice moment, Aká matka
taká Katka (like mother, like
Katka), although I still prefer
upstate New York's 'plant a
potato, get a potato'.
Speaking
of
potatoes,
Slovakia is above all a rural
nation, or was when most of
the country's sayings were
thought up. What metaphor do
you use in Slovak to give your
expressions of affection that
added kick? Do you compare
your beloved's beauty to a
sunset or moonrise, do you
fasten the weight of your passion to the cosmic scale? No.
You say, I love you like a
horse (ľúbim ťa ako koňa).
If you find a suspicious character hanging around your
horse (boy, girl), Slovak
permits you to shout at them
nepoľuj v cudzom revíri (don't
hunt in a foreign forest). Or if
you and your friend are going
to a horse farm (single's club)
and you would rather he or she
leave the horse (girlfriend,
boyfriend) at home, pose this
question: načo nosiť drevo do
lesa? (why carry wood to a
forest?)
[If you're mixed up, it may be
the right time to memorise Ja o
koze, ty o voze - me about
goat, you about carriage - used
when two people discover
they are talking about different
things, and a clever way of
admitting (and changing the
subject) when you haven't
understood what a Slovak has
been saying for an embarrassing length of time.]
Communism also made its
mark on Slovak proverbs,
even if society has changed.
Kto nekradne, okráda svoju
rodinu (he who doesn't steal,
steals from his family) is not
every man's credo, but it still
finds currency today.
Theoretically unisex, that last
expression is used more often
by Slovak males, as are these
relics from a time when men
were men and women cooked
potatoes: Láska ide cez žalúdok (love goes through the
stomach) or pri studenej
kuchyni horúca láska chladne
(near a cold kitchen hot love
cools).
And although those Slovaks
who can actually find employment may spend more time
working than before, they still
don't like to be rushed, which
is why you may sometimes
hear ani pes sa rýchlo
nevy..... (even a dog doesn't
poop fast) or deväť žien za
mesiac neporodí (even nine
women cannot give birth after
one month. See grammar note
2).
Stepping away from horses
and love, we find a pessimistic
streak runs through Slovak
sayings. Slovaks can't seem to
win. They've got bad luck
following them - nešťastie
nechodí po horách ale po
ľuďoch, (bad luck runs after
people, not through the hills)
and when they try to avoid
trouble, they are invariably
soaked in it - z dažďa rovno
pod odkvap (from the rain
straight under the gutter).
But my personal favourites are
still the classics straight off the
farm, which are especially
funny when applied to modern
life. Trafená hus zagága (lit.
the struck goose squeals)
means a person with a guilty
conscience who unwillingly
speaks out. Imagine your boss
has discovered someone used
his computer to surf naughty
web sites. He walks in and
says, "Who used my computer
yesterday?" and you blurt out,
"I don't even like computer
porn."
And finally, in rural America,
if you forget to close a door,
people shout, do you live in a
barn? In Slovakia they ask,
máš v zadku oje? (do you have
a yoke up your butt?).
I leave it to the reader to discover the meaning of that one.
But yes, Slovaks actually say
this.
Grammar note 1: The preposition bez takes the genitive
case, so práca turns to práce
following bez, as would grammar exemplar ulica (street).
When learning a preposition,
always learn what case it
takes. Do, z, od, u, and blízko
also take the genitive.
Grammar note 2: In Slovak
the genitive plural is used for
numbers over five, here deväť
žien (nine women). Jedna žena
(one woman), tri ženy (three
women), päť žien (five
women). Mastering the genitive plural is essential to learning Slovak, especially as beer
is usually ordered in great
quantities.
Slovak Culture
night, MODRA was be honored
on Canada's TOP 10 of 2010 presented by TIFF.
http://tiff.net/press/pressreleases/2010/ten-features-ten-shortsten-years-of-celebrating-canadian-film
And on February 11, 2011
MoDRA will begin its theatrical
release in toronto (Feb. 1117th, 2011 @ the RoYAl - 608
College Street) and Vancouver
(Feb. 11-15, 2011 @ VANCitY 1181 Seymour Street).
The film has been loved by people young and old. My hope is to
sell-out our Screenings. At least
200 people every night! :)
MoDRA!
It has been a fantastic journey
after the Toronto International
Film Festival - screening MODRA
in Halifax and Vancouver
(Winner: Best Canadian Actor),
Calgary, Sudbury, and Brazil,
Germany, Italy and Bratislava
(Winner: Audience Award). Last
pUNK films inc.
www.modrathemovie.com
Toronto Release - Royal - Feb.
11-15, 2011
Vancouver - Vancity - Feb. 11- 15,
2011
Available Light Film Festival Yukon - Feb. 9th, 2011
"heartfelt DIY filmmaking that
really works..." Alissa Simon,
VARIETY
www.
modrathemovie.
com
INTERNATIONAL TRAVEL
Agata Rondzik, Manager
Fulfill Your every Dream
Agatha Rondzik
416-922-7775
Julia Rottko
9059900961
Picture you and your partner peacefully swaying in a hammock as the trade winds lightly dance upon your faces,
enjoying a couples massage with the taste of mangos still on your lips, or simply walking hand-in-hand down the beach,
the sun warming your bare shoulders as you search for a secluded spot amid the palm trees.
These are mere glimpses of your romantic escape to Hawaii, Mexico or the Caribbean, where the soothing waters and
tropical ambiance allow your passions to flourish.
International Travel serves up this escape like no other, creating custom-tailored packages with exceptional discounts,
complimentary features and renowned VIP service to fulfill your every dream. Contact our agency today and we’ll make
sure your next holiday sizzles in paradise.
Purchase your gift certificate today and you have 1 year to book the dates.
Tatiana Jantoška
416 626 - 9779
Zatelefonujte alebo pošlite E-mail: [email protected] alebo [email protected]
International Travel, 208 Bloor St. West, Suite 505, Toronto, ON, M5S 3B4
Tel: 416-922-7775, Fax 416-922-9043, Cell: 416-939-6118, toll free: 1-877-922-8775
www.intertravel.ca Member of IATA, TICO reg. 50016556
Kanadský Slovák — 22. január 2011 — strana 12
SUPeR SAle
Book Now and Save
lUBA heNDeRSoN Ph.D,M.B.A.
Broker
22 Years of honesty, integrity
& Professional Service
Prague, Kosice, Rome,
london, Paris,
Munich, Budapest,
Wien, Split...
Make your dream come true!!!!
Uniglobe enterprise travel ltd.
with tV Nová vize a tV Slovenský svet is organizing a boat cruise to
Alaska on the ms Zuirderdam with holland America line!!! Depart
from Vancouver on May 28th, returning June 4th! one night in Pan
Pacific hotel before departure!
1221 YoNGe StReet
(BY SUMMERHILL
SUBWAY STATION)
toRoNto, oN M4t 1W4
[email protected]
[email protected]
[email protected]
Toll free: 1-800-825-7577
Phone: 416-504-3800
TICO.CA #1810380
experience, Knowledge, Results you can count on!
e-mail:
S y l v i a ’s B a k e r y
Bur li n gto n
Find us
at
local
farmer’s
market
[email protected]
NEW !
CAR RENTAL
IN SLOVAKIA
www.carone.sk
Dundas - St. Catharines - Welland - Niagara Falls
Port Colborne - Milton - Georgetown - Acton
(905) 616 - 0624
1575 Dundas St. east
Mississauga
tel. : (905)625 9617
RESERVATION
011 421 907 70 92 91
www.
eddiesmarket.
ca
Download

KS template - Kanadsky Slovak