We acknowledge the financial support
of the Government of Canada through
the Canada Periodical Fund of the
Department of Canadian
Heritage. PM# 40026440
ZA BOHA, NÁROD A SLOVENSKO
FOR GOD, NATION AND SLOVAKIA
Volume - roník 72 islo 31
6.september 2014
Cena / Price: $1.75
Povedali o auguste
1968...
str. 4
Seneca:
Kto rozhodol spor bez
vypoutia druhej strany,
nebol spravodliv,
aj keby rozhodol
správne...
Str. 5
Pamätné tabule, kríe a pomníky
DON UTKA
SLOVENSKÁ
SALEZIÁNSKA
MISIONÁRSKA
LEGENDA
str.6
Cardinal Korec is the
world’s oldest bishop
in service
page 14
P
amätné tabule, kríe a pomníky
nám zostali v pamäti, lebo v
Kanade sa s nimi a natoko
nestretávame. Mono je to kvôli
rozsiahlosti vekomiest, ale i tomu,
e v nedávnych dejinách táto as
zeme, vaka Bohu, nemala na
svojom území vojny i bojové
povstania.
Na malom Slovensku tomu bolo od
nepamäti naopak. Preto aj pomníky,
kríe i tabule, ktoré pribúdali na
pamiatku bolesti a zármutku, sú
rozmiestnené sná na kadom
kroku.
V tchto doch kvetinárstva viazali
smútoné kytice i vence v národnch farbách, slávnostne vystrojení
vojaci vzdávali hold a kde-tu
vypadla aj slza dojatia.
as ako vietor odvial vak dávne
emócie a iba tí, ktorm vyryté mená
niekoho pripomínajú, stáli bez
slova ako soné stpy.
Vyryté mená patria tm z prvej svetovej vojny, po ktorej svet hlásal, e
sa u nikdy ni podobné nesmie
opakova. Po nej pribudli mená z
Photo : Palo Stacho
druhej, ktorej pamätníci sú ete tu,
medzi nami.
i u partizánske povstanie bolo
celkom správne alebo nie, pri
spomienke nad zomrelmi je
nepodstatné. Lebo smr tch, ktorí
bojovali za alebo proti, sprevádzali
potoky sz.
Na tabuliach sú aj mená obetí
zavradench poas vyetrovaní i
otrockej driny v ase mieru, ktorm
propagandisti s ervenou hviezdou
kmili denné správy. Aj na nich
spomínajú ete ijúci spoluväzni i
tí, ktorm im vytrhli zo ivota.
esdesiaty ôsmy rok pri svojom
zrode otváral okná nádeje. O
niekoko mesiacov u rozosieval
smr, ktorá prichádzala na pokyn a
intrukcie Krema.
Nie, toto utrpenie a ia vietor ete
neodvial. Ve väina tch, ktorí
pocítili strach z ruskch tankov,
ete ije. Na Slovensku i
roztrúsení po svete.
Leto v esdesiatom ôsmom je stále
ivm obrazom. Pre tch, o trpeli,
o sa báli, o zostali alebo na dlho
odili...
Pred pár dami, pri príleitosti
vroia
povstania,
navtívil
Slovensko
minister
obrany
dneného Ruska Sergej ojgu.
Postával na slávnostnej tribúne
skoro ako “hviezda” podujatia. V
súasnom
politickom
napätí
niektorí neváhali potrias mu pravicou, iní v tichosti postávali
stranou.
Mono aj jemu prebehlo mysou,
e
armáda
krajiny,
ktorú
reprezentuje, zavinila, e poas
poslednch desaroí pribudli na
slovenskch tabuliach smútku
toké mená... Mono v om bije
udské srdce, ktoré núti sklopi
zrak pred utrpením, ktoré prilo z
jeho krajiny... Mono...
Niektorí sa hrnuli, aby mu venovali
najpriateskejí
úsmev
a
najsrdenejí stisk ruky.
No iba niektorí...
Ilustrané foto: Podrobnosti na str.2
www.
kanadskyslovak.
ca
Kanadsk Slovák —6. september 2014 — strana
2
KALENDÁRIUM
Mal oznamovate
ZDARMA FREE Classified
V kolónke malého oznamovatea môete uvádza svoje krátke oznamy
(kúpa, predaj, informácie) po dobu vydania dvoch ísiel Kanadského
Slováka ZDARMA.
Visit our website at
Navtívte nau internetovú stránku na
www.kanadskyslovak.ca
Published every bi-weekly Saturday
(47 times a year)
Vychádza kadú dvojtdovú sobotu
(47-krát do roka)
The newspaper is published with the
financial support through grants from
the Office for Slovaks Living Abroad
(www.uszz,sk ) in the Slovak
Republic and from the Canada
Periodical Fund – Aid to Publishers
from the Department of Canadian
Heritage.
Tieto noviny vychádzajú
(www.uszz,sk ) na Slovensku a z
Kanadského fondu pre periodiká podpora vydavateom z ministerstva
Kanadského dedistva.
Subscription rates in Canada $75,
United States $100 and other countries $140. Please mail your cheque to
the editorial office.
Predplatné pre Kanadu $75, do
Spojench tátov $100 a do ostatnch
krajín $140. eky na predplatné
posielajte na adresu redakcie.
Editorial Office - Adresa redakcie
259 Traders Blvd. East, Unit 6
Mississauga, ON, L4Z 2E5
Telephone – Telefón
905-507-8004
Placing a short ad ( sales, information etc.) in this section for
a period of two issues of Canadian Slovak will be FREE.
Klub
Martina
Rázusa
v Toronte poriada tvrt roník detskej
slovenskej recitanej súae :
Maroko
Prihláste sa na telefónnom ísle :
416 658 9793.
Súa sa bude kona
v sobotu
20.septembra 2014 o 1.00 pm
v hale Evanjelického kostola sv.Pavla na ulici
1424 Davenport Rd.
(kriovatka Dufferin St. a Davenport Rd.).
Poas súae bude aj zábavny program pre
deti s oberstvením. Vstup je vony. Ná
Slovensky jazyk je krásny.
Julius Behul
Editor-in-Chief
éfredaktor
[email protected]
Caregivers/PSWs
Daniel Sulan
Chairperson, Business Committee
predseda Hospodárskeho vboru
[email protected]
are needed to care for seniors in
Oakville/Burlington area.
Stanislav J. Kirschbaum
Chairperson, Editorial Committee
predseda Redakného vboru
[email protected]
The Editorial Staff reserves the right to
edit, shorten, correct, or not publish
contributions of stories or photographs.
Unsigned articles will NOT be published. Articles and photographs sent by
regular mail will not be returned.
Redakcia si vyhradzuje právo prispevky
skráti, redakne upravi, alebo aj
neuverejni. Nepodpísané prispevky
neuverejujeme. Rukopisy a fotografie
poslané potou nevraciame.
Canadian Slovak League
Kanadská slovenská liga
Head Office - Hlavn úrad
259 Traders Blvd. East , Unit 6
Mississauga, ON, L4Z 2E5
Mary Ann Doucette
President/predsedníka
[email protected]
Please call Iveta or Eva at
905-582-9519
www.thistlecreekhealthcare.ca
Ecosparkle
cleaning company
is looking for a reliable female employee
in the Newmarket and Maple area.
Starting wage is $13 per hour for more information
call Csaba at 905 392 0112 or
[email protected]
Ilustraná fotografia na str. 1
Pietna spomienka na obete 21. augusta 1968 pri príleitosti 46.
vroia vstupu vojsk Varavskej zmluvy na územie SSR pri
pamätnej tabuli na budove Univerzity Komenského na
afárikovom námestí v Bratislave 21. augusta 2014. Na snímke
pietna spomienka na augustové dni 1968.
FOTO TASR –
tefan Puká
KTO
A KDE
Sts. Cyril and Methodius Parish
5255 Thornwood Dr., Mississauga, ON
L4Z 3J3
905-712-1200 Fax: 905-712-0974
e-mail: [email protected]
web site: www.slovakparish.ca
Slovensk evanjelick kostol
augsburgského vyznania sv. Pavla (Slovak Evangelical
Lutheran Church of St. Paul) l424 Davenport Rd., Toronto,
Ont. M6H 2H8 Ont. Tel.: (4l6) 658-9793
Gréckokatolícka katedrála
Narodenia
Bohorodiky
257 Shaw St., Toronto, Ont. M6J 2W7
Tel.: /416/ 531-4836
web site: www.chramsk.slovak-net.com
Bishop John Pazak
Presv.
Assumption Slovak Catholic Byzantine Church
1406 Barton St. East, Hamilton, On., L8H 2W5
Tel. 905 544-9166, www.church.assumptionslovakhall.ca
Rímsko-katolícky kostol sv.Cyrila a Metoda, 1532
Alexeis Rd.Windsor, Ontario. N8Y 4P2,
tel: (519) 945-7063, Fax: (519) 945-0866
Slovenské evanjelické sluby Boie v kostole Sv. Lukáa,
3200 Bayview Avenue, Toronto, M2M 3R7.
Rev. Dusan Toth, D.D.
Tel.:416-2218900,
e-mail [email protected]
St. Michael´s Slovak Byzantine Catholic Church
2120 Byng Rd. (Walker/Tecumseh) Windsor’ Ontario’
N8W 3E2
Phone/Fax: (519) 258-4829
Rímsko-katolícky kostol sv. Cyrila a Metoda
204 Park St. North Hamilton, Ont.
(905) 529-6674 www.slovakchurch.com
Cathedral Mission of the Transfiguration
15 Church Lane Thornhill, ON L3T 2G4 - 905-477-4867
Divine Liturgy 8:45 am Sunday
Rímsko-katolícky kostol sv. Cyrila a Metoda
7187 2nd Ave. Montreal,QC H2A 3G8
(514) 721-1551
Catholic Church Protection of the Mother of God
Ritson Rd.S. Oshawa, Ont. L1H 5J9
Tel: 905-245-0629 Fr. Stephen Williams Adm.
email: [email protected]
Slovenské vevyslanectvo Slovak Embassy
50 Rideau Terrace, Ottawa, Ont. K1M 2A1
Tel.: (613) 749 4442
www.ottawa.mfa.sk
Honorary Consulate of the Slovak Republic
Montreal 22, Place de la Madeleine
Dollard des Ormeaux Quebec, H9B 1W3
T: 514 585 2496 F: 514 421 1583
E: [email protected]
Honorary Consul Mr. Dezider Michaletz
Honorary Consulate of the Slovak Republic
2nd Floor - 247 Abbot Street
Vancouver, B.C. V6B 2K7
Tel.(604) 682-0991 Fax: (604)- 904-0301
Honorary Consul Mr. Stanislav Lisiak
Honorary Consulate of the Slovak Republic
649 Brooker Ridge
Newmarket, Ontario
L3X 1V7 Canada
Tel.: 647 290 - 9304
Fax: (905) 898 - 0166
Honorary Consul Mr. Michael Martincek
E-mail :[email protected]
Honorary Consulate of the Slovak Republic
424 Varsity Estates Place NW
Calgary, Alberta T3B3B9
Tel: 587-333-6831
Fax: 206-424-0205
email: [email protected]
Honorary Consul: Mr. Richard Wolfli
Centrum kultúry a dedistva kanadskch slovákov
12 Birch Ave. Toronto, Ont.
(416) 939 3111
http://www.slovak.com
Slovenská Kanadská Národná Rada
Slovak Canadian National Council
135 West Beaver Creek
P.O. Box 1008, Richmond Hill, ON,
Canada L4B 4R9 tel. (905)771 – 9748
[email protected]
Slovak Canadian Heritage Museum
Múzeum Slovenského Kanadského
kulturného dedistva
5255 Thornwood Dr., Mississauga, ON L4Z 3J3
416-721-7652
[email protected]
Torontské slovenské divadlo
www.torontskeslovenkskedivadlo.com
[email protected]
Vychodna Slovak Dancers Toronto
Mario Hrapko 416 845 5836
Dusan Dorich 416 806 4420
Slovak Domovina Dancers, Windsor, Ont.
Irene Timko Director, 519-969-2899
e-mail: [email protected]
464
Kanadsk Slovák - 6. september 2014— strana 3
7. zbor KSL v Toronte pozva v sobotu
Správna rada
Kanadskej slovenskej ligy ponúka
25. októbra 2014 o 3.00 PM
NYDOLILNRYDQêPãWXGHQWRPVWUHGQHM
ãNRO\Y\VRNHMRGERUQHMãNRO\D
univerzity
svojich lenov na jesenné stretnutie
a záhorácke vinobranie do retaurácie
Golden Pheasant
733 Lakeshore Rd.East, Mississauga
âWLSHQGLi
Svoju predbenú úas oznámte do 11. októbra 2014
na tel. . (905) 278 7618 (905) 507 8004
Správna rada Kanadskej slovenskej ligy odmení v sume 1,000.00 dolárov
Správna
rada Kanadskej slovenskej ligy odmení v sume
1,000.00 dolárov
kvalifikoNYDOLILNRYDQpKRãWXGHQWDVQDMY\ããtPSULHPHURPalebo
ekvivalentnou
znáPNRXYNDåGHM
vaného
tudenta s najvyím priemerom alebo ekvivalentnou známkou v kadej z troch
]WURFKNDWHJyULtVWUHGQiãNRODY\VRNiRGERUQiãNRODDXQLYH]LWD.YDOLILNRYDQt
kategórií:
stredná kola, vysoká odborná kola a univezita.
ãWXGHQWLNWRUtV~QDGUXKRPPLHVWHYNDåGHMNDWHJyULLP{åXE\ĢRGPHQHQtþLDVWRþQêP
ãWLSHQGLRP
TEFANIA CINCÍK
CELEBRATES
95TH BIRTHDAY
Kvalifikácie:
. Kvalifikácie:
Musíte by lenom Kanadskej slovenskej ligy v dobrom postavení od 31. decembra 2012
alebo skorieho dátumu;
dobrom postavení od
x 0XVtWHE\ĢþOHQRP.DQDGVNHMVORYHQVNHMOLJ\Y
. V kolskom
roku 2014/2015
tudujete v poslednom, graduanom roníku na stred31. decembra
2011 DOHERVNRUãLHKRGiWXPX
nej kole
alebo ste prijat/prijatá tudova
na pln
úväzok na univerzite alebo na
vyej
ãWXGXMHWHY
SRVOHGQRPJUDGXDþQRPURþQtNX
x 9ãNROVNRPURNX2013/2014
odbornejVWUHGQHMãNROHDOHERste
kole;
SULMDWêSULMDWiãWXGRYDĢQDSOQê~Yl]RNQDXQLYHU]LWH
. Vá DOHERY\ããHMRGERUQHMãNROH
akademick priemer v kolskom roku 2013/2014 bol najmenej 80%;
x
It is for us a great pleasure on
behalf of the Canadian
Slovak League and the entire
Slovak
Community
of
Montreal to wish Mrs. tefania Cincík a very happy 95th
birthday. We wish you much
health and happiness .
9iãDNDGHPLFNêSULHPHUY ãNROVNRPURNX2012/2013 bol najmenej 80%;
Podmienky:
1. Podmienky:
Posledn, graduan rok strednej koly v provincii Quebec je 11. roník, v
ostatnch
provinciách je 12. roník.
1. 3RVOHGQêJUDGXDþQêURNVWUHGQHMãNRO\YSURYLQFLL4XHEHFMHURþQtNY
2. tudenti
na pln úväzok na vyej odbornej kole alebo univerzite môu poiada
RVWDWQêFKSURYLQFLiFKMHURþQtN
o tipendium
v ktoromkovek roníku túdia.
2. âWXGHQWLQDSOQê~Yl]RNQDY\ããHMRGERUQHMãNROHDOHERXQLYHU]LWHP{åXSRåLDGDĢ
3. Iba jedno
tipendium
môe by udelené tomu istému tudentovi poas ivota.
o ãWLSHQGLXPY
NWRURPNRĐYHNURþQtNXãW~GLD
3. ,EDMHGQRãWLSHQGLXPP{åHE\ĢXGHOHQpWRPXLVWpPXãWXGHQWRYLSRþDVåLYRWD
Prihláky:
. 3ULKOiãN\
vyplte iados, ktorú môete dosta od tajomníka Váho miestného zboru,
. priloíte
vpis (oficiálny alebo Vau kópiu) s Vaim prospechom poas kolského
x Y\SOĖWHåLDGRVĢNWRU~P{åHWHGRVWDĢRGWDMRPQtND9iãKRPLHVWQpKR]ERUX
roka 2013/2014
,a
x SULORåtWHYêSLVRILFLiOQ\ DOHER9DãXNySLXV9DãLPSURVSHFKRPSRþDVãNROVNpKR
. polite
cez
email
na adresu: [email protected] alebo polete na adresu:
roka 2012/2013 , a
2014 Canadian Slovak League Scholarships
x SRãOLWHFH]HPDLOQDDGUHVX [email protected]
259
Traders Blvd. East, Unit 6
DOHERSRãOHWHQDadresu: 2013 Canadian Slovak League Scholarships
Mississauga
ON L4Z 2E5
Canadian Slovak League
Branch # 2
95
Columbia, before settling in
Toronto, where he worked for
Campbell's
Soup.
Unfortunately, he was forced to
retire early in 1983 to care for
his brain-injured wife, which he
did with unimaginable love and
kindness until her death in
2008.
Stefan worked relentlessly to
build a better life for his family.
In spite of the illness of him and
his wife, he always considered
his family first and foremost.
His inspiration led his son
Edward to becoming a lawyer,
and his son Stephen to
become a physician.
259 Traders Blvd. East, Unit 6
Mississauga ON L4Z 2E5
Uzávierka: v piatok, 26. septembra 2014
Uzávierka: v piatok, 27. septembra 2013
Mary Ann Doucette
Predsedníka
Mary Ann Doucette
3UHGVHGQtþND
Marta Fuska
Tajomníka
Marta
Fuska
7DMRPQtþND
Imrich Stolárik st. sa stal estnm obanom Turzovky
rodine podarilo dosta do
Kanady, kde Imrich rchlo
zaloil 63. zbor Kanadskej
slovenskej ligy (KSL) v Ottawe.
Kee sa stal oduevnenm
pracovníkom v KSL, postupne
sa dostal do hlavnej správy KSL
a nakoniec ho v roku 1978 zvolili za predsedu. Hlavn úrad ho
vymenoval za doivotného
estného predsedu v roku
1987.
Da 15. augusta 2014 si mestská
rada
Turzovky
na
Kysuciach poctila estnm
obianstvom svojho u nebohého rodáka Imricha Stolárika
pri príleitosti 105. vroia jeho
narodenia. Imrich Stolárik sa
narodil v Turzovke 16. januára
1909. Po absolvovaní tátnej
reálky Jána Palárika v iline v
roku 1928 sa Imrich stal
Spomienka na o. Jána
Moravského S.J.
Pred siedmimi rokmi priiel do
Toronta na poslednú rozlúku s
priateom. Po návrate do
Windsoru, provincie Ontario, sa
uiteom v Dlhom Poli a v
Divine -Lúky a neskorie
daovm
tajomníkom
v
Turianskom Svätom Martine.
Ako horliv zástanca samostatnej Slovenskej republiky (19391945) musel Imrich v roku 1945
s rodinou opusti svoju vlas a
es rokov prei ak ivot
ako politick exulant v Rakúsku.
V roku 1951 sa Stolárikovej
s ním stihol telefonicky
porozpráva.
Iba
tak
si
pohovori
o
ceste
a
zaspomína, ”pripi si na diaku”
s pohárikom koaku.
V ten ist veer, 4. septembra
2007, ho povolal k sebe Pán
asu a venosti. Pre niektorch
spolubrat, pre alích priate.
Jezuita telom i duou. Mu so
zmyslom pre umenie a krásu –
Ján Moravsk S. J..
Po prívale “poaugustovch”
emigrantov v om mnohí nali
nielen kaza, ale i poradcu a
priatea, ktor ich dokázal
nadchnú a povzbudi hlavne v
ase, ke spánok v novej,
nepoznanej
krajine
aili
problémy.
Na konci pohrebnej rozlúky s
jeho telom bolo pou tieto
slová:
Imrich Stolárik st. venoval cel
svoj ivot v Kanade slovenskej
komunite
a
snahám
za
slovenskú samostatnos, preto
sa vemi poteil, ke sa v roku
1993 obnovila.
V mene Stolárikovej rodiny
prevzal estné obianstvo od
primátora Turzovky Miroslava
Rejdu jeho najstarí syn Imrich.
Na fotke vavo primátor
Turzovky Miroslav Rejda, vpravo Imrich Stolárik ml.
Miloval svoje Slovensko. Mal
rád i Taliansko.
Dnes
ráno
pochovali
v
Taliansku Luciana Pavarottiho.
Mono sa vo venosti stretne aj
s naím priateom, uiteom,
duchovnm otcom, jezuitskm
misionárom
Jánom
Moravskm. A sná mu bude
umonené pozna, e spolu s
ním prichádzal pred tvár
Pánovu skromn slovensk
lovek.
A mono Pavarotti pozná, aké
veké srdce bolo v tomto malom
muovi a svojím mocnm
hlasom mu zane za doprovodu
anjelov spieva “O sole Mio..”
Aj malá spomienka na náho
spolubrata a priatea vyznie ako
vaka za to, e sme mali es
kráa s ním na uritom úseku
cesty náho ivota.
On August 21s this year
tefania Cincík will celebrate
her 95th birthday.
She was born in Dlhé Pole,
Slovakia and came to Canada
with her husband Vladimír
and two children Vlad and
Elena.
Stefan Kravcik
1927 - 2014
Stefan Kravcik passed away
peacefully on August 9, 2014
at his home, in his 87th year,
after a prolonged illness. He
was the beloved and devoted
husband of the late Anna
Kravcik (nee Pavlis), and
father to sons Stephen (Linda
Liberatore) and Edward. He
will be missed by his beloved
grandchildren
Angelina,
Stephanie, Christopher and
Amy, and great-granddaughter
Autumn.
Stefan was born in Lackova,
Czechoslovakia
(now
Slovakia) in 1927. He came to
Canada in 1951, and first
worked on a farm in Mabou,
Cape Breton upon arrival. He
then worked for several years
on the rail lines in British
He had moved to Manotick,
Ontario, to be closer to one of
his sons, and died four months
after his move. The morning of
his sudeen death, he joked
with the staff and sat in the
warm summer sun. He had
spoken of his love for his family and his beloved Slovakia
before his passing.
Our thanks to his close friends
who were so loving and attentive, to his physicians for their
care and expertise, and to the
superb staff of the Orchard
View on the Rideau retirement
home in Manotick, Ontario.
Funeral service was held at
Needham Funeral Service in
London,
Ontario
on
Wednesday August 13, 2014.
He is buried in London, next to
his wife Anna, and uncle, Frank
Hanzes.
Vakyvzdanie
Pane, Ty's zachráni diea ráil,
Rodiom nádej a pokoj vrátil,
ôsmu desiatku ivota si mi dal
A Tvojou láskou si ma objal.
Dal si mi astie, lásku v rodine,
Silu a vieru v akej hodine.
Tvoje sväté meno zvelebené nech je!
Klaniam sa Ti, velebím a,
Som zázrané diea Tvoje.
Lydia
Tento ver je moja vaka Bohu za uzdravenie v detstve, za ochranu
a monos návratu do ivota.
Kanadsk Slovák —6.september 2014 — strana 4
Povedali o auguste 1968...
Prezident SR Andrej Kiska
vníma
okupáciu
eskoslovenska z 21. augusta
1968 ako jednu z najtemnejích
udalostí naich novodobch
dejín. "Armády piatich komunistickch krajín, riadené z
Moskvy, brutálne poruili medz-
inárodné právo. Prepadnutie
naej vlasti si vyiadalo
desiatky mtvych a stovky
zranench naich obanov,"
uviedol Kiska.
Poda jeho slov dôsledky
augustovej invázie boli pre
Slovensko tragické. "Vea
„Invázia v roku 1968 patrí medzi
najernejie kapitoly naich dejín,“
povedal na podujatí poslanec za SDKÚDS udovít Kaník. Ilo poda neho o
prepad zvrchovaného tátu a to isté sa
momentálne deje na Ukrajine. iadna
krajina
poda
neho
nemôe
odôvodova vpád na územie cudzieho
tátu argumentom, e sa nachádza v
jeho blízkosti a má tam svoje záujmy.
„udia ktorí schvaujú to, o Rusko
momentálne robí na Ukrajine, schvaujú
tm pádom aj inváziu v auguste 1968“.
Poda Kaníka sú sankcie, ktoré
Ven priate sojuzu
Za hybridnou vojnou Putina
proti Ukrajine nestojí ni iné
ne za dianím na Slovensku
v roku 1968.
V súvislosti s dezorientáciou
slovenskej verejnosti vo
vzahu k ukrajinskej kauze je
21. august vemi poun
dátum. Pred 46 rokmi to bol
toti presne tento de, ke aj
mnohí
komunisti
z
presvedenia a avicoví
intelektuáli
definitívne
vytriezveli z predstavy, ktorú
si pestovali od roku 1945 –
teda Moskvy ako garanta tát-
ikovnch a vzdelanch udí
nechcelo i v okupovanej krajine a odilo do slobodného
zahraniia. Tisíce
alích
vyhadzovali z práce a ich deom
bránili tudova. V období tzv.
normalizácie sa po krajine
rozírili beznádej, odovzdanos,
Európska únia uvalila na Rusko v súvislosti s ukrajinskou krízou rozumnm
prostriedkom na zastavenie agresora. V
prípade, e by EÚ nekonala, mohlo by to
poda neho znamena koniec mieru a
pokoja v Európe.
„To o sa udialo v auguste 1968 sa
momentálne deje tesne za naimi hranicami,“
povedala
starostka
bratislavského starého mesta Tatiana
Rosová. Poda nej je znovu agresorom
tá istá mocnos, akurát svoje konanie
odôvoduje inak. Pri spomienke na
pasivita, a ia, aj udávanie svojich blízkych," zdôraznila hlava
tátu. Po celej tejto ére, poda
Kisku, zostala pachu udskch
tragédií, zrady, poníenia, neslobody, ako aj obrovské kody
na
majetku
a
ivotnom
prostredí. "Spomínajme na
obete roku 1968 treba poda nej myslie
aj na Ukrajinu.
Poda podpredsedu parlamentu a
predsedu KDH Jána Figea nás august
1968 uí, e sloboda nie je
samozrejmosou.
„Slovensko
je
momentálne slobodná krajina a súas
zjednotenej Európy,“ povedal s tm, e o
to isté sa usiluje aj Ukrajina. Fige
zárove zdôraznil vznam historickej
pamäte pre budúcnos a demokratick
vvoj naej krajiny.
Predseda Konfederácie politickch
väzov Slovenska a kaz Anton
Srholec vo svojom prejave oznaili
komunizmus za ideu postavenú na
zloinoch a násilí. „V roku 1968 sme
naivne verili v reformu, ale tá sa ukázala
ako neuskutonitená,“ povedal. Poda
Srholca
demokracia
nie
je
samozrejmosou a niekedy bva
zaplatená aj obeami. Tm poda neho
treba preukazova náleitú úctu.
(krátené)
PRAVDA
nej (národnej) suverenity.
Odoláva riadenému chaosu
ruskej propagandy je iste
nároné. Avak kad, kto
dnes zastáva názor, e
Moskva má na Ukrajine
legitímne záujmy, netvrdí
ni menie ne to, e
legitímne boli aj dôvody
Krema na „internacionálnu
pomoc“ pred 46 rokmi.
Sovietske vedenie pokladalo v
roku 1968 za dostaton
dôvod na okupáciu vlastn
názor, e piky KS nevedú
eskoslovensko dos socialistickou cestou. A za hybridnou
vojnou Putina proti Ukrajine
nestojí ni iné. Nepái sa mu
smerovanie
kyjevského
Koko bolo obetí
okupácie ´68? Vpoet
vás môe poriadne
prekvapi!
Invázia vojsk tátov bvalej NDR, ZSSR,
Poskej, Bulharskej a Maarskej
republiky 21. augusta 1968 do
eskoslovenska priniesla desiatky
mtvych a stovky zranench. Nie je vak
známy prípad, v ktorom by boli vinníci vojaci okupanch vojsk spred 46 rokov
odsúdení. Pred váhy spravodlivosti
orgány inné v trestnom konaní
nedostali ani komunistickch pohlavárov,
ktorí boli povaovaní za pozvateov
okupantov.
Koko udí prilo o ivot v bvalom
eskoslovensku a na Slovensku? Poda
historikov okupácia si do konca roku
1968 v bvalom eskoslovensku vyiadala ivota 108 obetí, na Slovensku to
bolo 30 obetí. ako zranench bolo
pribline 500 udí. Zoznam nie je ete
uzavret. Poda informácie Ministerstva
vnútra bolo na Slovensku za okupáciu
odkodnench 162 obetí okupácie
sumou takmer 331-tisíc eur.
Obete okupácie na
Slovensku
Danka Koanová (1953) - na schodoch
Univerzity Komenského dieva 21.
augusta 1968 zasiahli guky do bedrovej
oblasti. Po prevoze do nemocnice zomrela.
Ján
Holík
(1923)
kapitána
eskoslovenskej plavby dunajskej
zasiahli do tváre dve guky vystrelené na
afárikovom námestí v Bratislave.
Zomrel na mieste.
Peter Legner (1952) - ua chemickej
koly postrelili na Námestí SNP v
Bratislave. Zomrel pri prevoze do
nemocnice. Polícia vyetrovanie uzavrela s tm, e sa nepodarilo zisti, ktor
sovietsky vojak strieal.
Milan Paulík (1955) - iaka základnej
koly v Riovciach (okres Nitra) usmrtilo nákladné auto, ktoré v centre obce
riadil maarsk vodi. oféra zu bavili
obvinenia - poda vyetrovanie príinou
bolo zlyhanie bzd na aute.
Stanislav Sivák (1939) - zamestnanca
Závodov priemyselnej automatizácie v
Bratislave na afárikovom námestí v
Bratislave zasiahla do brucha odrazená
guka. Zomrel pri prevoze do nemocnice.
Jozef Szvityel (1949)
- maliara - natieraa
postrelil rusk vojak
v
Bratislave
na
Námestí SNP do
chrbta dávkou zo
samopalu.
Po
niekokch minútach
zomrel.
Viktória Rybárová
(1901)
matku
piatich detí v obci
ulekovo
pri
Leopoldove zachytil
tank a pokraoval v
ceste.
Poda
vyetrovatea
sa
vodia
tanku
nepodarilo zisti.
Alojz Zsigárdi (1923)
- tanky v Toponíkoch (okres Dunajská
Streda) splaili kone, ktoré boli na ulici
zapriahnuté do vleky. Kone Zsigárdiho
odhodili priamo do dráhy tanku, ktor
mua preiel.
Boris Zinovjev (1893) - Poliak 25. augusta stál pri ceste a pozoroval prechádzajúcu kolónu, jeden z tankov ho zachytil.
je pochovan v Brezovej pod Bradlom
(okres Myjava).
Dominik Teplan (1908) - v obci Hul
(okres Nové Zámky) pri jazde na bicykli
12. októbra 1968 dával Teplan znamenie
o odboovaní vavo, na ktoré vodi
maarského nákladiaka nereagoval a
Teplana zrazil. Cyklista zomrel pri
prevoze do nemocnice. Maarsk súd
zbavil vodia obvinenia s odôvodnením,
e cyklista poruil pravidlá cestnej premávky.
Jozef Kadura (1915) - povolaním vodia
obete, nezabudnime na príiny
a dôsledky augustovej okupácie
z roku 1968. Váme si slobodu
a nezávislos, ktorú sme získali
po páde komunistického reimu
v roku 1989 a po odchode
poslednch okupantov v roku
1991," dodal prezident.
vedenia.
Nebudeme ukazova prstom –
nepatrí sa – , no vstúpi po
roku 1968 do komunistickej
strany znamenalo súhlasi nielen s normalizáciou ako takou,
ale písomne aj s doktrínou
obmedzenej suverenity.
Kolaborácia na dennej báze a
v nadtandardnom pote
vyrábala z udí morálne
kaliky, ktoré boli súinné s
miestodritemi Moskvy, ke
títo trestali za rok 1968 na
princípe „zniíme kadého,
kto neschváli bratskú pomoc“.
(krátené)
Peter Schutz,
SME
záchranárov, ktor iiel 25. augusta na
motorke po Pionierskej ulici v Bratislave,
zrazil neosvetlen obrnen transportér nedal mu prednos. Vyetrovate
totonos vodia transportéru nezistil.
Rudolf Gavorník (1950), tefan
Zdechovan (1950) - pri pabe z ahkého
guometu
v
Detve
smerom
k
zhromadenm pribline 500 uom,
ktorí pokrikovali na vojenskú kolónu
smerujúcu k Zvolenu, strely zasiahli
dvoch muov.
Pavol
Hlavá
(1939) - elektrikár v
Závode SNP v iari
nad Hronom pri
ceste do práce 25.
augusta
1968
narazil motocyklom
do neosvetleného
vojenského auta v
Ladomerskej
Vieske (okres iar
nad
Hronom).
Zraneniam
na
mieste podahol.
Jozef Levák (1930)
- ahol si do cesty
kolóne sovietskych
tankov smerujúcej
na námestie vo
Zvolene.
Tank nezastavil a mua
preiel.
Anna Ulická (1951) - unicu cestou na
nákupy v Suanoch (okres Martin)
zachytila sovietska vojenská cisterna.
Následne ju preli alie dve autá z
kolóny.
Jozef Bonk (1949) - pri strebe vojakov
smerom k pribline 600 obanov, ktorí v
Poprade zatarasili cestu sovietskym
tankom, strela zasiahla strojného
zámoníka do brucha, zraneniam na
mieste podahol.
tefan Ciberaj (1939) - dispeera na
eleznici v Roave zachytil sovietsky
tank a pritlail k stene obytného domu.
Zranil mu panvu a amputoval nohu.
Zomrel v nemocnici.
Michal Hamrák (1952) - uovi
Vchodoslovenskch
eleziarní
v
Koíciach vstrely zasiahli hrudník a
srdce, zomrel na mieste.
Ján Hatala (1949) - postrelen pri
erpacej stanici pohonnch látok v
Koiciach v smere na Preov, podahol
zraneniam peene a tváre.
Bartolomej Horváth (1947) - stavebn
robotník v Koiciach bol zasiahnut
strelou do brucha a avej ruky. Na
následky zranení zomrel v nemocnici.
Jozef Kolesár (1933) - robotník
postrelen na Námestí osloboditeov v
Koiciach. Strela mu pokodila mozog.
Ján Korenko (1929) - cestou do práce pri
obci Spisk tvrtok (okres Spiská
Nová Ves) na motorke narazil do
odstaveného neosvetleného vojenského
auta. Zraneniam podahol v nemocnici.
Ján László (1915) - obuvníka smrtene
zasiahli strely na Námestí osloboditeov
v Koiciach.
Ladislav Martoník (1944) - vysokokoláka na preovskej ulici v Koiciach zasiahli strely do hlavy. Zomrel v nemocnici.
Frantiek Motenick (1921) - na vlete
na motorke s dcérou dvojicu zrazil tank,
ktor preiel do protismeru a mua ahal
v pásoch asi 50 metrov. Dcéra bola
ako zranená.
tefan Sabol (1926) - Pri hádke a strebe
skupiny podnapitch ruskch vojakov
pred krmou v obci Malá ida (okres
Koice - okolie) priiel o ivot jeden z
nich. Pri alej pabe boli zranení traja
vojaci a tefan Sabol.
Ján Sekel (1923) - auto zástupcu
náelníka Verejnej bezpenosti Koice okolie zasiahol mínomet, ktor bol k sovietskemu nákladnému autu pripevnen
iba oceovm lanom. Mínomet auto
odhodil na betónov most.
Ivan Schmiedt (1941) - zamestnanca
elezníc z Koíc, ktor cestoval
elektrikou z práce, vstrely sovietskych
vojakov zasiahli zozadu do hlavy.
Miroslav Stachura (1966) - dvojroného
chlapca z Kapuian (okres Preov), ktor
prebehoval cez cestu, zachytilo sovietske vojenské cisternové vozidlo.
Vojaka, ktor cisternu riadil, zbavili
obvinenia.
as.sk
Kanadsk Slovák —6. september 2014 — strana 5
Seneca:
Kto rozhodol spor bez vypoutia druhej strany, nebol spravodliv,
aj keby rozhodol správne...
V uplynulch doch si Slovensko pripomenulo povstanie (SNP) z roku 1944.
Kanadskému Slováku neprináleí hodnoti dvojstranné poznatky o tejto historickej udalosti, preto nechá vyslovi názory povolanch.
Povojnová emigrácia zastáva stanovisko z jednej strany pohadu, poaugustová s nimi ako-tak súhlasí a prisahovalci poslednch rokov mnohokrát nejavia o slovenskú históriu iaden záujem...
K eufórii povstania a partizánov nezakodí pripomenú, e prvú realistickú
správu o innosti odboja na Slovensku máme z pera Dr. Gustáva Husáka, v
obsiahlom prehade povstaleckch udalostí, ktor vypracoval pre moskovské
vedenie KS u vo februári 1945. Príslun dokument uverejnil Vilém Prean (v
zborníku Slovenské národné povstanie. Dokumenty, Bratislava 1965, s. 972), ale
„iastkové údaje o partizánskom hnutí“ takticky vynechal.
Ako Dr. G. Husák v roku 1945 hodnotil podiel
partizánov na povstaní:
„Od jari 1944 vemi inné boli
skupiny na vchodnom Slovensku:
slovenská skupina Kukorelliho, sovietska pplk. Stepanova a niektoré menie.
Menovite trate a cesty pokodzovali.
Od júla ´44 aktívne vystupuje skupina
Veliko, okolo Tur. Sv. Martina,
Jegorov nieo neskorie na Pohroní a
niektoré menej známe a menej slávne
skupiny, akch – slovenskch – bolo v
lete ´44 u hodne.
Pri zapoatí povstania partizánske
skupiny sa nachádzali na nami oslobodenom území, alebo na toto územie
preli, napr. vek oddiel pplk.
Stepanova a od Bardejova. V tom
bola istá absurdnos, lebo pre radov
boj ich oddiely sa nehodili a potom v
kudnom
povaovaní
sa
demoralizovali. Ovem, najväí
hriech na partizánstve sa stal tm, e v
prvch doch povstania kde-kto mohol
tvori a tvoril partizánsky oddiel,
dostal, alebo si z vojenskch skladov
vzal, zbrane a usadil sa v niektorom
pohodlnom mieste na formovanie.
Skupina Velikova, ktorá má tak
podiel na urchlení povstania, bila sa
statone pri Vrútkach a Martine po tri
tdne spolu s vojakmi. Aj niektoré iné
statone bojovali. Tam, kde bolo
solídne sovietske velenie, bola
disciplína a ako-tak mohli by pouití
v celkovom rámci bojov. Ale nové
skupiny,
narchlo
pozháané
domácimi umi, alebo sovietskymi
zajatcami, ktorí utiekli z nemeckch
lágrov a mnohmi podozrelmi indivíduami, stali sa pliagou nielen
...Pád komunistického reimu a
opustenie marxistickej doktríny
znamenal v sledovanej problematike zásadn zlom. Vedúca
úloha komunistickej strany bola
zruená, historická veda sa
zaala postupne oslobodzova
od dovtedajích ideologickch
ablón. Hlavn „garant“ oficiálneho
vkladu
najnovích
slovenskch dejín – ÚV KSS –
definitívne stratil dohad nad
historickou spisbou. Téza o
partizánoch ako bojovníkoch
pod zástavou komunistickej
strany sa stala neudratenou.
Po prv raz sa zaalo nahlas
rozpráva o rozdielnych koncepciách Slovenskej národnej
rady a tzv. vojenského ústredia
na strane jednej a partizán-
partizánenia, ale i celého oslobodeného územia. Brali tieto skupiny
autá, peniaze, perky, tovar, vetko, o
chceli a v mnostve, aké sa im
zapáilo. Ich tábory boli asto brlohmi
oranstva, prostitúcie. Hovorila mi
jedna lekárka, e nemocnica je plná
pohlavne chorch „partizánok“. Ke
sme zakroovali proti takmto
skupinám, hrozilo sa nám zbraami.
Boli miesta, kde partizáni skutone
hrdinsky a krásne bojovali, ale boli
celé oddiely, ktoré proti Nemcom
nevystrelili ani raz, zato domáce
obyvatestvo terorizovali denne.
Nálada obyvatestva sa obracala proti
partizánom. Chodili jednotlivci i
skych vsadkov na strane
druhej, ktoré sa nechceli
podriadi domácemu veleniu a
podliehali zväa Ústrednému
tábu partizánskeho hnutia v
Kyjeve. Na tento dlhé roky
tabuizovan fakt otvorene
poukázal J. Jablonick v knihe
Povstanie bez legiend z roku
1990. Je to prv príspevok k
problematike Povstania, ktor
búra marxistick vklad, hoci
autor v ase jeho vzniku nemal
prístup k archívom.
Do ponovembrovej historiografie sa taktie zapísali diela
emigrantskch historikov zo
zahraniia – predovetkm
Milana S. uricu a Frantika
Vnuka. Hoci sa primárne veno-
Oslavy SNP: Do
Bystrice prili
tisíce udí, napätie
by sa dalo krája
iadna idylka, ako sme boli doteraz
zvyknutí. Na ústrednch oslavách 70.
vroia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici nechbali veteráni
a kladenie vencov, vekos chvíle vak
delegácie si saova na prechmaty,
obce si oddchli, ke partizáni od nich
odili. Celé kraje boli terorizované
takmi skupinami. Robotníkom zvyovali mzdy o 100 % a pod., inde vybrali
peniaze z podniku, inde vzali kone
dedine, inde vetky autá, inde muníciu,
ktorá bola vezená armáde na front, at.
Mnoho udskch ivotov padlo tie
zbytone a márne.
Demokratická strana a vojsko sa ostro
obracali proti partizánom a iadali
spravi poriadok. Komunisti kryli partizánov zásadne a snaili sa
odstraova prechmaty v jednotlivostiach. Zrejmé bolo, e chba autorita,
ktorú by vetci partizáni repektovali.
vali inm aspektom dejín
Slovenského tátu (hlavne politike), F. Vnuk sa vo svojich prácach dotkol aj partizánskej
problematiky.
Z
pohadu
udáckej
emigrácie
bolo
Povstanie hanebnm zloinom,
pretoe znegovalo slovenskú
samostatnos,
údajne
predstavovalo zaiatok komunistickej vlády na Slovensku a
slovensk národ zavlieklo do
podruia Sovietskeho zväzu. F.
Vnuk takouto interpretáciou
vlastne bezvhradne akceptuje
tézu
o
prerastaní
národnodemokratickej revolúcie do revolúcie socialistickej,
ktorú dlhé roky konzervovala
marxisticko-leninská historiografia. Partizánske hnutie delí
prebilo
niekoko
poriadnych
nepríjemností. udia sa v parku pod
Pamätníkom SNP v Banskej Bystrici
schádzali u od rána, no následné
udalosti mali viac ako rozpait priebeh.
Zrejme obrovsk rozruch vyvolala v
zákulisí osláv prítomnos ruského ministra obrany Sergeja ojgua. Zástupcu
Ruska pozval ete prezident Ivan
Gaparovi.
Poského
prezidenta
Bronislawa
Komorowského tento fakt znechutil
natoko, e sa v ojguovej spolonosti
Zlepenie isté asom nastalo, ale
poriadok nie. Väina skupín si aj
naalej robila, o chcela.
V partizánení na Slovensku je mnoho
krásnych a hrdinskch kapitol, ktoré
obyvatestvo sympatiami sprevádzalo.
Poas povstania bolo vak aj ohromné
mnostvo
ubovôle,
nedisciplinovanosti a teroru, o im
znane pokodilo. Boli údajne také prípady e v Nemcami obsadenom území
– v poslednej etape povstania – ilo
obyvatestvo iada Nemcov, aby ta
prili, e nemôu u vydra pod
partizánmi. Konkrétne som poul tak
prípad o Jegorovovej skupine v Turci,
v tom Turci, kde celé obyvatestvo sa
tak krásne s nami chovalo. Ke som
hovoril s istm sovietskym majorom z
NKVD, ten sa ukrutne rozuoval nad
postupom takchto partizánov; tvrdil,
e oznámi vetko na sovietske miesta a
e sa hanbí za takch dôstojníkov.
Vysvetli sa takéto faktá dajú: partizáni
sa chovali statone v boji, v izolácii, v
riziku. Ke sa vak dostali do
pohodlného kurortu (Slia, Kováová,
Donovaly, pania Dolina, at.), kde
mali vetko, o im oi iadali: eny,
alkohol, autá a vetko, nechcelo sa im
do horieho a väinou nebolo nikoho,
kto by im rozkaz dal, alebo splnenie
rozkazu vynútil. Najlepím dôkazom
tejto demoralizácie je, e pri krachu
vojenskej asti povstania, sa vemi
mnoho partizánskych oddielov proste
rozbehlo...“
(krátené)
na dve fázy: v prvej sa
„partizáni snaili vrazi klin
medzi
nemecko-slovenskú
spoluprácu. V tomto období sa
operovalo slovanstvom a
slovenskm nacionalizmom
poas tejto fázy boli obeou
teroru temer vlune Nemci, i
to u boli slovenskí alebo ríski
Nemci. V druhej fáze sa partizáni usilovali o odcudzenie
slovenského národa od jeho
vládnych predstaviteov. U
nestailo by iba Slovanom –
Slovákom, bolo treba by
prinajmenom antifaistom,
ke u nie komunistom.
Partizánsky
teror
bol
namieren
nielen
proti
Nemcom,
ale
aj
proti
predstaviteom reimu, HSS,
dokonca odmietol zúastni na kladení
vencov. Tento akt vykonal a poobede v
spolonosti svojho slovenského kolegu
Andreja Kisku. Osamoteného ojgua sa
ujal ná minister obrany Martin Glvá.
Ten si následne neodpustil tvrdé
poznámky na adresu prezidenta Kisku.
„Tlmoil som nae znepokojenie so
situáciou na Ukrajine. Znova zopakujem,
e k diplomatickému rieeniu je potrebná
komunikácia. Bola to monos pre
hlavného velitea Ozbrojench síl, aby sa
porozprával a získal penzum informácií a
Hlinkovej gardy, armády, pokia
oni
stáli
na
platforme
slovenskej
samostatnosti,
slovensko-nemeckej
spolupráce alebo antikomunizmu“.[59]V tomto naratíve majú
partizáni diametrálne odliné
miesto ako v bvalej marxistickej
historiografii:
z
bojovníkov ovenench gloriolou hrdinov sa stali „bandy“
dobrodruhov, ktoré ohrozovali
civilné obyvatestvo a váne
naruili
územnú
integritu
Slovenskej republiky.
( vatky)
Partizáni na Slovensku v zrkadle
historiografie
Posted by Mgr. Anton Hrubo Mgr. Juraj Kritofík
naliehal ako demokrat na to, aby bola
skôr vedená naa politika diplomatickou
cestou,“ vyhlásil Glvá zjavne naráajúc
na fakt, e Kiska ojguovi ani nepodal
ruku. Aby toho nebolo málo, aj alie
udalosti sa krútili okolo ruského hosa.
Ke sa toti ojgua vybral domov do
Moskvy, aleko nezaiel. Posko toti
nedovolilo jeho lietadlu prelet nad svojím
územím, a tak namiesto svojej domoviny
skonil na pár hodín rusk minister v
Bratislave.
(krátené)
Kanadsk Slovák —6. september 2014 — strana
6
Údolie strachu
Novoutvoren útvar - “islamsk tát”
zatia vyhráva 1:0. Naiel cestu ako
vyhráva nad svetom, ktor on nazva
jednoducho - “Amerika”.
V podstate nevymyslel ni nové, ve
tento tl boja tu u bol. Navye, k
ahiemu pochopeniu prispeje aj to, e
napríklad aj medzi nami je doposia
vea tch, ktorí si podobnú taktiku
pamätajú z povojnového esko Slovenska. Tak ako vtedy moskovskí
poskokovia i pomstychtivá spodina
bezducho vytvárali krvavé divadlo, aj
teraz na druhej strane sveta si fanatici
vyhlasujúci sa za najpravejích
vyznávaov moslimskej viery vybrali
jednoduchú zbra, ktorá sa volá
“STRACH”.
Veakrát sa naskytla otázka tkajúca sa
vhry komunistov v esko Slovensku vo vobách v roku 1948.
Napríklad, ako sa mohlo sta, e tak
rchlo aktivizovali svoje snahy a cie.
Jediná logická odpove, akoby predloená na podnose, je vyvolanie
strachu. Opätovne to nebolo ni nové,
ve nielen Solenicyn, ale aj kad
kto il vo vtedajom Sovietskom zväze
mal monos pozna túto psychickú
zbra. Vtedají najvyvolenejí uite
priniesol s ervenou hviezdou aj tento
tl boja proti tm, ktorch mal v
pláne pokori a dosta na kolená.
Uebnicovm príkladom boli vetky
miesta vyetrovania zatknutch, ktorí
museli poúva vkriky, bolesti a pla
tch, ktorch im zakrátko hodili
dobitch na celu.
Deptajúci strach z trznenia vak nezasiahol priamo iba obete tohto najkrvavejieho systému v dejinách, ale preniesol sa v plnej miere aj na ostatné
obyvatestvo. A o to hlavne ilo. To bol
dovtedy v takomto rozmere nepoznan
“tromf”. Strach vyslovi kritiku, strach
ma vlastn názor, lebo nepriate je
“vade” a bá sa, aby to nebol vá
najblií priate.
Komunistická moc nechala potichu
íri trocha pravdy o tom, ako sa
zaobchádza s tmi, ktorí sú jej
odporcovia. Pochopitene trestala
tch, ktorí rozirovali pravdu prihlasne, ale pre muov v koench
kabátoch tu a tam o Leopoldove i
Ruzyni vytvárali vlastné správy...
Kde je teda rozdiel medzi vrahmi, ktorí
podreú hrdlo novinárovi a navye sa s
tm pochvália celému svetu a tm, o
sa dialo vo vchodnom bloku? Sná
iba to, e terajie technické
vymoenosti im umoujú pouíva
spomínanú zbra rchlejie a ovea
úinnejie.
Brutálna vrada, ktorú ktosi bez svedomia ukázal svetu, bol iba zlomok
vrcholu neudskosti. O niekoko dní
neskôr predstaven tchto fanatikov
pokojnm hlasom oznámil, e v západnch
krajinách
má
svojich
presvedench
spolupracovníkov,
ktorí nielene nenosia dlhé brady a
znaky jeho moslimskch bojovníkov,
ale práve naopak - vzorom sa
podobajú ako vajce vajcu hociktorému
obyvateovi.
Bolo by vemi naivné jeho slová hodi
za hlavu ako lacnú propagandu. Ve
do jeho radov sa prihlásili
dobrovoníci z mnohch krajín.
Preo? Tch jednoduchích mohla
zmeni propagácia verbovateov, ktorí
si tak v Amerike ako i v Kanade i
inch tátoch nali extrémistov hlavne
zo svojich krajín. Je tu aj skupina,
ktorá má poda psychológov myse
ovládanú brutálnymi hrami, v ktorch
sú násilie a vrady na poprednom
mieste. A tak je im ponúknuté miesto,
kde môu vradi, znásilova a nii
s plnm poehnaním naivo, nielen na
obrazovke.
Svet sa zaal bá. Vie to kad z nás. V
minulosti sa hrôzovládca navonok
maskoval, aj ke sa mu násilnícka
reklama hodila do karát. Hútalo sa, kto
a s km je na strane brutality. Dnes sa
zlo chváli plnm menom.
Paradoxné je vak to, e ich priame
pomenovanie a zretené poukázanie
prstom na tch, ktorí sa k nemu hlásia,
sa zametá do kúta. Lebo kritika by
sná mohla by politicky nekorektná.
A pritom v slobodnom, demokratickom svete je kritika dovolená. Takmer
na vetko a na vetkch. Ve kritické
slová sa denne hádu na kresanov,
idov, iernych i bielych, na politikov
aj kráovné a vládcov... Ale nie na
vetkch... Lebo ktosi vytvára tabu.
Kto má na tieto slová overenú
odpove? Preo svetové denníky
denno-denne neuvádzajú na titulnch
stranách podrobnejie o tch o dnes
prináajú hrôzu?
A pritom sa otvárajú dvere a podáva
ruka tm, o ktorch vieme, e takmer
isto stoja na druhej strane bojiska.
Strach alebo udská hlúpos? i opä
tá úbohá politická korektnos, ktorú
nám niekto neustále predkladá a pre
ktorú mnohí musia skloni hlavu a
vyroni slzu zahanbenia.
ijeme v údolí, ktoré kedysi lemovali
stromy a kvety nádeje. Dnes v nej ktosi
sadí strach. Obyajn strach.
A
vykávame,
vykávame
a
vykávame. eby a na spravodlivého
princa - bojovníka na bielom koni?
H.Hinsch
DON UTKA
SLOVENSKÁ SALEZIÁNSKA MISIONÁRSKA LEGENDA
Správa o smrti vekého saleziánskeho misionára zarmútila
celé Slovensko a osobne aj
ma, pretoe bol a to môem
hrdo
poveda
mojim
“duchovnm
misionárskym
otcom.” Pred odchodom z
Ekvádoru na dovolenku na
Slovensko v pondelok 21.7.
2014 som sa s ním lúil so slovami: “Padre Juan, ako som
Vám spomínal, zajtra odlietam
domov, na Slovensko, na dovolenku a potom do Ríma trochu
si oddchnu a potudova. Ak
Pán dá, tak sa v decembri opä
stretneme.” On zareagoval:
“Dobre, len cho, potrebuje
odpoinok a viac potudova.
Pozdrav vetkch bratov saleziánov doma a vedeniu
saleziánskej provincie odká,
e im akujem za Don Bosco
dnes, saleziánske kalendáre,
ktoré mi kad rok posielajú a
ak zájde do Trnavy, pozdrav
moju sestru Vilmu a vetky sestry saleziánky.” To boli posledné
slová, ktoré som zachytil. Viem,
e sa asto modlieval za
Slovensko, za povolania, za
saleziánskych bratov a sestry,
hoci to nedával najavo.
Zaujímal sa o vetko, o sa deje
u nás doma. V Ekvádore sa u
nestretneme, lebo 12. 8. 2014
Na poes
vynálezcu
sódy
A. Jedlika
Zemné 31. augusta (TASR) – V
obci Zemné v okrese Nové
Zámky vytvorili cez víkend
slovensk rekord vo vrobe vínneho streku. Urobili tak v rámci
3. strekovch dní, venovanch
slávnemu rodákovi tefanovi
Aniánovi Jedlikovi, ktor je
sa rozniesla správa do celého
sveta,
e
don
utka,
saleziánsky misionár zomrel na
púcnu embóliu. Posledné tri
roky som s ním bol v astom
kontakte. Stretávali sme sa
skoro kad mesiac v Macase,
v saleziánskom dome, kde il v
komunite. Rozprávali sme sa
niekedy dlhie, niekedy kratie
o bench záleitostiach ivota.
Zaujímal sa ako sa mi darí v
práci so uarmi v mojej farnosti,
aké akosti a radosti s nimi
preívam. Pravidelne som mu
kládol otázky ako sa má, o
zdravie, choroba, ivot s bratmi.
Nesaoval si. Vdy bol spokojn a vyrovnan. Na moje
otázky s pousmiatím váne
odpovedal: “ Normálne, ako
vdy. Vak sa tu o ma dobre
starajú. Mám o jes, kde spa a
ke mám nejak zdravotn
problem, je tu oetrujúci personál, ktor na nás starch dohliada. Direktor je obetav a pohotov. Pred pol rokom som
okrem iného aj vynálezcom
sódy – jednej zo súastí streku,
obúbeného nápoja na junom
Slovensku.
Pri príleitosti 214 rokov od
jeho narodenia pripravili 214
litrov vínneho streku.
Kto to bol tefan
Anián Jedlik
(pravopis mena
poda
webovej
stránky
obce
Zemné,
na
wikipédii tefam
Anián Jedlík )
- Vznamn uite, fyzik a kaz
benediktínskeho rádu
- narodil sa v Zemnom v roku
1800
- v roku 1831 nastúpil na katedru fyziky na Akadémii v
Bratislave
- stal sa lenom Maarskej
vedeckej akadémie, priom bol
zanietenm bádateom v oblasti
fyziky.
- v rokoch 1827 – 1830 zostavil
elektrick motor, ktorého stojaca aj pohyblivá zloka sa
prvkrát vo svete objavila ako
elektromagnetická. Jeho generátor na viedenskej svetovej
vstave v roku 1873 získal
najvyie ocenenie. Jedlikovi
odpadol, okamite ma zobral do
auta a osem hodín viezol do
nemocnice v Cuenca. Len taktak som vykzol hrobárovi z
lopaty” – ibalsky dodal.
Don Sutka pre ma vea znamenal. Prv krát sme sa stretli v
roku 1983 na byte dona Jozefa
Sobotu v Námestove, ke som
tudoval
na
Gymnáziu.
Rozprával o sebe, o misii v
Ekvádore, o svojej práci so
uarmi. Doniesol predmety
uarskej
kultúry,
elenky,
náhrdelníky, náramky, ozdoby a
pravú uaarskú hlavu-tsanza,
ktorá vetkch fascinovala.
Môem poveda, e to bol môj
prv dotyk so uarskou
kultúrou. Don utka odiiel.
Neskôr som sa rozhodol sta
salezáanom a donovi utkovi
som o tom napísal. Odpovedal
a povzbudil ma na zapoatej
ceste saleziánskeho ivota. Od
noviciátu som sa modlil pätnás
rokov za svoje misionárske
povolanie. alie stretnutie s
donom utkom ako saleziánsky
kaz v Bardejove, vycestovanie
do Ekvádoru a deväroné
pôsobenie na misiách medzi
uarmi.
pracova so uarmi. Vea sa za
to modlil, animoval, písal a
trpezlivo akal. Prili niektorí,
ale po ase odili. Zostával
sám, ale nestrácal dôveru, e
Boh vyplní jeho túbu. Pred nim
so uarmi pracoval don Martin
Krian, po om nastúpil on a
akal nástupcu, lebo videl, e síl
ubúda a v diele treba
pokraova. Priiel rok 2005.
Dokal sa nového, nádejného.
Mono s obavou, dokedy
vydrí. Ve tokí u prili, odili,
nevydrali
Posledná túba dona utku sa
tie iastone naplnila - návteva slovenského saleziánskeho
provinciála
v
Ekvádore.
Provinciál osobne nepriiel.
Poslal svojho delegáta pre
misie dona Petra Jacku a
delegátku Savia. Pre dona
utku to bol vek prejav
záujmu
a
bratskej
spolupatrinosti zo strany naej
provincie o misie a slovenskch
misionárov v Ekvádore. Bol rád
a van Bohu za chvíle, ktoré
sme s ním vetci Slováci v roku
2012 preili.
Z osobnch spomienok na dona
Jána utku.
Anton Odrobinak
Foto: Pavol Stacho
Vekou túbou dona utku bolo,
aby niekto zo Slovenska priiel
(Na fotografii :
vak mnohokrát vyítali, e o
svojich vynálezoch vemi málo
písal, a tm sa jeho nápady
asto akoby stratili.
- zomrel 13. decembra 1895 vo
veku 95 rokov
Don utka a
Kanadsk Slovák —6. september 2014 — strana
7
Zobudení z dlhého spánku
Pred niekokmi rokmi
natoil Hollywood film o
muovi, ktor sa nechal
zmrazi a prebudil sa o mnoho
rokov neskôr, nespoznávajúc
technick a psychick vvoj,
ktor prespal. Nebolo to ni
zvlátne. Oscara film nedostal
a televízna stanica ho vsúvala
do nezáivného asového programu.
No ak sa niekomu zdá, e
nechápe generáciu, ktorá
neustále drí v ruke telefón,
iste patrí k tm, ktorí sa po
dlhoronom spánku zobudili
len vera podveer.
S telefónom by to nebolo
najhorie, keby nemal malú
obrazovku, ktorá z ostatnch
vytvára spiace múmie.
Dovote
mal
postreh.
Väina muov akajúcich na
autobusovej zástavke sa obhliadala po skupine mladch
krásavíc, ktoré boli akoby
vystrihnuté z asopisu pre
pánov. Ich davot a smiech im
dodával ohniv mladistv
elán,
a
preto
upútali
pozornos. Kad z veda
sediacej
skupiny
troch
mladch muov, ktorí pôsobili
ako stredokolskí tudenti,
vak hadel zaujato na malé
obrazovky svojich mobilov a
dopali sa poznámkami.
Slunmi,
ale
jasne
prezrádzajúcimi, e sa bavia o
dievatách.
Hoci to nie je taktné, nedalo sa
“nenápadne” nahliadnu na
ich obrazovky a s hrôzou
zisti, e trojica mladíkov sa v
maximálnej miere koncentrovala na nemé obrázky
mladch dievat z mobilu a
pritom tie chichúajúce sa, za
ktormi si mnohí mui
vytáali hlavy, mladí mui
úplne prehliadali.
Bolo to nieo ako jes suené
ovocie, ke veda na strome
je to isté, ale erstvé, avnaté
a zrelé. Mládenci stáli za
poutovanie, alebo boli len
náznakom toho, e sme sa
zobudili z dlhého spánku.
Turistické atrakcie kadej krajiny lákajú hostí z celého
sveta. Dávnejie to boli sná
iba návtevníci z Japonska, o
ktorch sa hovorilo, ktovie, i
pravdivo, e fotia kadého a
naopak. S postupujúcimi
rokmi sa tento zvyk preniesol
na mnohch alích, lebo
fototechnika
svojou
automatizáciou
umouje
kadému sta sa takmer
„profesionálnym“ fotografom.
Aspo viacerí v to veria.
Nie je iadnou zvlátnosou
stretnú na turistickom mieste
mladch udí, ktorí si v
hlúiku prezerajú, o pred
chvíkou nafotili a vôbec si
nevímajú,
e
okolie
poskytuje ovea viac krás ako
tch niekoko fotografií, ktoré
jeden druhému s hrdosou
ukazujú.
Táto skutonos nie je vôbec
nadnesená alebo vymyslená.
Je to realita dnench dní. A,
ia, globálna.
Sú tu vak ete udia, ktorí
mono prespali desaroia a
nechce sa im veri, e ktosi
nevidí ivú krásu, ale obdivuje
umelú náhradu.
A napokon mnohí prídu k
záveru, e zaspaté dekády
prispeli k obohateniu ich ivota. Lebo ete stále vedia
obdivova krásu. i u
veselch mladch dievat
alebo dych vyráajúcu panorámu prírody.
Ján Uher
Vyn Slavkov a Amerika
Na 51. roníku stretnutia
itateov asopisu Krásy
Slovenska objavovali jeho
úastníci spolu s Kanadskm
Slovákom zákutia nádhernej
vchodoslovenskej dedinky
Vyn Slavkov v Preovskom
kraji.
Vyn Slavkov leí v nadmorskej vke 560m na
rozhraní Spia a aria a má
okolo 300 obyvateov. Na
vku uprostred obce sa ti
Kostol
sv.
Michala
Archanjela, dokonen bol v
roku 1884 v pseudogotickom
duchu. Jeho najväou pchou
sú relikvie iestich svätch
(sv. Pavla apotola, sv. Júdu
Tadeáa, sv. Frantika z Assisi,
sv. Terezky Jeikovej, sv. Pia
X. a sv. Margity Panny), ktoré
v roku 1970 do Slavkova
priniesla rehoná sestra z
USA. Zo strachu pred komu-
nistami
ich
ukryla
u
príbuznch, ktorí ich po
tyridsiatich rokoch náhodne
objavili pri rekontrukcii
domu. Od roku 2011 sú ako
dar obci a jej obyvateom vystavené v miestnom kostole.
Kanadsk Slovák dávnejie
uverejnil
jednou
z
najznámejích fotografií 20.
storoia, ktorá je bezpochyby
“Obed na vrchole mrakodrapu” (Lunch atop of skyscraper). Jej autorom je svetoznámy americk fotograf
Charles Ebbets, ktor dokumentoval
vstavbu
Rockefellerovho centra v
newyorskom Manhattane. V
roku 1932 bola publikovaná v
novinách New York Herald
Tribune, doslovne “obletela
cel svet” a zaradila sa medzi
ikony americkej fotografie. A
práve jeden zo stavebnch
robotníkov
zachytench
objektívom
fotoaparátu
sediacich na traverze vo vke
69.
poschodia
poas
obedajej
prestávky
(posledn zava) je Slovák
Gusto Popovi z dedinky
Vyn Slavkov. Mal odvahu,
bol pracovit a nebál sa
vybra do alekej Ameriky.
Za vekou mlákou bol trikrát a
zakadm sa zdrav vrátil.
Neastie ho stihlo a na konci
druhej svetovej vojny, ke
zahynul vo Vynom Slavkove
ako
65-ron
poas
bombardovania. Zasiahla ho
repina z granátu. Pamiatku na
slávneho rodáka okrem ikonickej fotografie, ktorá je na
viacerch miestach v dedine,
je aj hrob s travertínovm
pomníkom nealeko katolíckeho kostolíka na miestnom
cintoríne.
Text a fotografie Paul Stacho
Slovensko je nov vinársky zázrak
akési vinárske majstrovstvá sveta,
vznamom dos podobné povedzme
svetovm tenisovm turnajom, pretoe
sa na nich zúastuje reprezentatívna
pika vín z celého sveta.
"Slovensko
preíva
vzruujúce
vinárske obrodenie. Biele a ruové
vína získavajú vo svete u nielen zlaté
i strieborné medaily, ale aj tituly
ampiónov. V krajine dorástlo pokolenie vinohradníkov a vinárov, ktoré
poukazuje na jej vek intelektuálny i
terroirov potenciál,“ tvrdí enologika
Edita urová, ktorá bola priamym
svedkom tohtoronch najväích
medzinárodnch úspechov slovenského vína.
Slovensko si zvyká na úspechy svojich
vinárov na medzinárodnch súaiach.
o je za nimi?
Dve veci. Po prvé, kvalita slovenskch
vín je vynikajúca. Po druhé, konene
sme nabrali odvahu a ukázali ju svetu
v reprezentatívnom vbere. Preto sú
vsledky viditené. Sú nielen dobré,
ale aj preukazné.
Vinári boli na súaiach v Paríi,
Madride, trasburgu, vo Finger Lakes,
v Cannes, naposledy v Bruseli. S akou
konkurenciou sa tam stretávajú?
Nedávno som sa vrátila z Concours
Mondial de Bruxelles, kde súailo 8
500 vzoriek. Ako vidno, konkurencia
je obrovská. Na niektorch súaiach
sa stretávajú vína z vye 50 krajín
Edita urová
enologika a medzinárodná degustátorka
Ako prv slovensk enológ získala vysoko
prestíny medzinárodn titul AIWS – Associate
Member of the Institute of Wines and Spirits,
udeovan svetovo uznávanm londnskym
Wine & Spirit Education Trust. Plynulo
rozpráva ôsmimi jazykmi. Je autorkou
päjazyného slovensko-esko-francúzskonemecko-anglického Vinárskeho slovníka.
sveta, sú tam vinárske mocnosti ako
Francúzsko, panielsko i Taliansko.
Ide o celosvetovú konfrontáciu vín,
pretoe tu súaia aj krajiny z Nového
sveta – USA, ile, Argentína,
Juhoafrická republika, Austrália, Nov
Zéland. Stretáva sa obrovská pestros
odrôd a tlov jednotlivch krajín a ich
oblastí. Tieto súae sú vemi
referenné, dá sa poveda, e ide o
udia poznajú futbalové, hokejové
reprezentácie, ale kto tvorí slovensk
vinársky reprezentan tím?
V zásade sú to vetky známe vinárske
firmy, ktoré poznáme aj z pultov
vinoték. Jednoznane sem patria
Mrva&Stanko, Karpatská perla, Víno
Matyák,
Pavelka,
Château
Topoianky, Elesko, Château Modra,
Janouek & Polák, ale aj vinári, ktorí
zaali posiela vína na súae len
nedávno a hne sa uchytili, ako Víno
Hubinsk alebo Repa Winery, nehovoriac o vinosadskej skupine Pomfy,
Zápran, Tóth, Vrek a samozrejme
Jaroslav Ostroovi, spoahliv
úspen reprezentant slovenského
Tokaja. Podotkam, e menoslov nie je
úpln.
Aké svedectvá vydávajú vína o
Slovensku?
Sprevádza ich tajomstvo nepoznanej,
nepreskúmanej vinárskej krajiny, kde
sa robia skvelé vína. Doteraz nedávali
svetu o sebe vedie, ale odkedy sa
pravidelne zúastujú na vekch
svetovch súaiach, pútajú pozornos
najskúsenejích a najprísnejích
degustátorov sveta.
Dobre
zorganizovanú
vinársku
turistiku má Rakúsko. o by sme sa od
nich mohli naui?
Organizovanosti, cieavedomosti.
Ktoré vína sú najväou budúcnosou
Slovenska?
Jednoznane biele vína. Biele odrody
majú najväie zastúpenie v slovenskch vinohradoch, vieme s nimi
najlepie robi, najviac bodujú na
zahraninch súaiach a poskytujú
irokú kálu tlov. Sú atraktívne ako
mladé vína, ktoré sa chutnajú u v
novembri, ke hria jemnosou,
svieosou, vôou kvetiniek. Nae
biele sú krásne, od tch na kos
suchch, minerálnych cez polosuché aj
polosladké a po komplexné sladké
vína – hrozienkové, cibébové, adové.
Na vrchole pyramídy stoja tokajské
vbery. A potom sú tu samozrejme
ruové vína, ktoré spestrujú ponuku
bielych vín.
(krátené
Autor: Jozef Sedlák,
Pravda
Kanadsk Slovák —6. september 2014 — strana 8
Ottawa Slovaks give Farewell to Ambassador at Belloni Picnic
Hyacintha (Jacka) Belloni has been
mounting a summer picnic for Ottawa
Slovaks at her nature-country cottage
for so many years most people can't
remember how long. It's just part of the
culture. Continued on page 11
Photos:
1) Hyacintha (Jacka) Belloni and Zdenka
Prodajova
2) Among the younger family members
attending the eternal picnic were Robert
Zic along with Dagmar Sagat and her
family including the dog, who enjoyed
cuts of Slovak chicken.
3) Ambassador Milan Kollar said goodbye to Jacka Belloni, to Ottawa Slovaks,
and to Canada. His four-year term has
ended and he flew back to Slovakia just
six days after attending his last picnic.
4) From L to R: Adriana Galan,
Ambasador of the Slovak Republic Milan
Kollar, Prof. Marian Stolarik, Livia
Koneval, Terezia Ozorak and Zdenka
Prodajova.
5) Young people attending Ottawa
Slovak's oldest annual picnic no doubt
enjoyed the drinking and talking to each
other as much as the culture and cuisine.
Branch 31 Picnic Fun
On Sunday, August
24th, the Burgoyne
Woods
of
St.
Catharines rang out
with laughter and
music as Branch 31 held its annual
summer picnic.
Rudolf Hlubik, a musician and
entertainer visiting from Puchov
Slovakia led the picnickers in song
providing accompaniment on his
accordion. He delighted picnickers
with renditions of some lesser
known but very humourous numbers. Mr. Hlubik came to Canada
for the months of July and August
to visit his daughter and son-in-law,
Alena and Jozef Knizat of Niagaraon-the-Lake.
Continued on page 11
Kanadsk Slovák —6. september 2014 — strana 9
Váení itatelia Kanadského Slováka, milí priatelia,
29. augusta 2014 sa koní
moja misia v Kanade a po
viac ako tyroch rokoch
pôsobenia v susedstve
Rideau Hall sa vraciam na
Slovensko. Mne samému
neprináleí
hodnoti
vsledky mojej práce, tie
posudzujú a posúdia moji
nadriadení v Bratislave,
kanadskí politickí predstavitelia, podnikatelia,
obchodníci, ale i Vy,
Slováci,
ktorm
sa
Kanada stala domovom a
pre
ktorch
vevyslanectvo v Ottawe
predstavuje
kúsok
Slovenska, i aspo
spojenie s pôvodnou
vlasou.
Verím,
e
väina z Vás tehlovú
budovu
na
Rideau
Terrace v Ottawe takto
vníma a e sa mi podarilo
tento úrad verejnosti o
najbliie priblíi.
Bolo
mi
cou
reprezentova Slovensko
Word of
Thanks
On behalf of the Most Rev.
Josaphat Louis LEBULU,
the Archbishop of Arusha –
Tanzania, I would like to
take this opportunity to
express our word of thanks
to the Pastor, Parishioners,
visitors and friends of Sts.
Cyril and Methodius Parish,
Mississauga, Ontario, for
the donations that you gave
when I came to your parish
on August 16th-17th, 2014
to preach for mission
appeals
for
the
Archdiocese of Arusha,
Tanzania. Thank you very
much for your prayers, kind
cooperation, hospitality and
support.
Arusha Archdiocese was
established in 1963 and it is
one of the largest dioceses
in Tanzania. There are
v tejto úasnej krajine a
chcem sa Vám vetkm
poakova za priateské
prijatie a za podporu,
ktorej sa mi poas môjho
pôsobenia od slovenskej
komunity
dostávalo.
Vemi si to váim a nikdy
nezabudnem na iadnu
podanú ruku, i u na
znak priatestva, alebo
ponúknutej
pomoci.
akujem, bez Vaej
podpory nemôe by
iaden
slovensk
vevyslanec v Kanade
úspen. S láskou budem
spomína na vetky krajanské podujatia, na
ktorch
uchovávate
slovenské povedomie a
dedistvo a ktorch som
mal monos sa zúastni.
Drím Vám palce, aby
I would like to thank the
parish community of Sts.
Cyril
and
Methodius
Church in Mississauga,
Ontario, for the fine send
off they gave me on
Sunday, August 17th. After
both Masses I was able to
greet many and wish my
best to them also. Even
though I am heading off to
Rome at the end of August
to be Rector of the
Pontifical Biblical Institute, I
am leaving a bit of my life
and heart behind at the
parish where have truly
enjoyed serving on a regular basis since 1989. Rest
assured, that whenever I
can, I will return to Toronto
when we have our summer
break in July-August and I
will always try to visit the
Church to be with all of you
such fine people. I was
especially heartened by the
greetings and well wishes
Vám
toto
nadenie
vydralo o najdlhie a
aby láska k Slovensku
zostala navdy zakorenená v srdciach Vás,
Vaich detí, vnukov...
Neodchádza sa mi ahko.
tyri roky síce nie sú
vea, ale i tak v Kanade
nechávam kus svojho
ivota, práce, ale najmä
priateov. Priateov, za
ktormi mi bude smutno.
Pretoe s priatemi sa
vdy radi stretnete a
podelíte sa s nimi o svoje
radosti i starosti. Verím
vak, e s pomocou modernej techniky s nimi, s
Vami, zostanem v kontakte.
Prajem Vám a Vaim
blízkym pevné zdravie,
vea astia a úspechov a
som presveden, e to
správne slovo na záver je:
Do videnia.
Pasta with cottage
cheese and dill
Tvarohové fliaky
s kôprom
This is exceptionally easy recipe, which I
know from my childhood. We used the dry
type of cottage cheese, since in those days
there was not the premixed cheese with
cream, or milk. If you like, bake the ready
cooked flakes in oven, to give them some
crust and heat.
Milan Kollár
also of those who were not
of Slovak origin who
explained to me how welcomed they felt at the
Slovak Church.
This is a fine testimony to
the entire parish of the universal call of love which
Jesus Christ invites all of
us and to which Pope
Francis truly is exemplary.
May God bless all of you.
Michael Kolarcik S.J.
Package of pasta flakes or wide noodles.
salt
melted butter or fat from rendered bacon
dry cottage cheese
2 Tbsp or more of sour cream
2 Tbsp chopped dill
crackling from rendered bacon, for dressing
Buy package of flat pasta flakes, or very
wide noodles. Use as much as needed.
Cook them in salted water according package direction. When ready, drain and pour
over some of melted butter or rendered fat
from bacon.
In a separate bowl mix dry cottage cheese
with sour cream and chopped dill. Season
with salt if needed.
In a serving bowl mix both, cooked flakes
and cottage cheese. Serve immediately.
Some recipes call for reheating, or baking
the dish before serving. Serve with bacon
crackling sprinkled on top.
more
than
500,000
Catholics with 49 parishes
and more than 195 missions. Furthermore, there
are 58 diocesan clergy, 86
religious clergy and 395
catechists (Pastoral ministers).
Most of the parishes and
missions are situated in
very poor villages and in
remote areas where communication/infrastructure is
very poor, and areas like
Ngorongoro, Serengeti and
Lake Manyara national
parks where there are
many wild animals such as
lions, elephants, leopard,
giraffe, buffalos, snakes,
zebras, monkeys and hyenas. The poverty of people
in these areas has been a
pastoral challenge to the
administration
of
the
Archbishop of Arusha.
Since its establishment, the
Archdiocese of Arusha has
been working very hard, in
Dobrú chu
Bon Appétit
Tvarohové fliaky s kôprom
collaboration with missionaries, to provide pastoral,
social and economic services to all people regardless
of their differences in culture, age, gender, religion
or status. There are also
many students from poor
families and orphans who
need help such as food and
medical care. Your donation will be used specifically
for pastoral ministries/projects, that is, to provide
food and medical care for
the poor and education of
Missionaries.
Thank you very much for
your donation. May the
Good Lord in his immeasurable generosity continue to
bless you!
Rev. Fr. Prosper B. Lyimo
2291Courtice Avenue
Ottawa, Ontario, K1H 7G7
Email:
[email protected]
August 2014
www.kanadskyslovak.ca
Tento recept môe by pre mnohch známy
ete z mladosti a je vnimone jednoduch.
Ke máte chu na zapeené fliaky, po
uvarení ich dajte do ohovzdornej misky na
zapeenie.
Na tento originálny recept potrebujete
fliaky alebo iroké rezance. Poda návodu
ich dajte vari do osolenej vody. Ke sú
hotové, precete ich a polejete roztopenm
maslom alebo masou z roztopenej
slaninky. Túto pripravíte tak, e na panvicu
dáte trochu oleja, na ktorom osmaíte na
kocky nakrájanú slaninu.
V osobitnej miske rozmieajte rozdroben
tvaroh s kyslou smotanou a na jemno
pokrájanm kôprom. Osote poda chuti.
V zapekacej alebo servírovacej miske
zmieajte fliaky a tvaroh. Podávajte ihne,
lebo fliaky rchlo vychladnú, ke ich
rozmieate so studenm tvarohom.
Prípadne ich môete na niekoko minút
zapiec. Takto budú ma chrumkav povrch
a budú príjemne prehriate.
Pred podávaním posypte fliaky kvarkami
z vytopenej slaninky.
Dobrú chu!
Rok má 365 dní
Miesto
pre vau osobnú
i firemnú kartu
$ 300- za rok...
...Strana 14...
Kanadsk Slovák —6. september, 2014 — page
Po tretí raz
zapísaná do dejín
Slovákov
V ase, ke
hybná sila i
dua Matice
slovenskej,
správca Jozef
Cíger
Hronsk,
odchádzal z
centra
slovenskej
kultúry i zo
svojho domova, z Martina,
bol pevne
presveden,
e na svoju
vlas, korene i
matinú prácu
nikdy
nezabudne.
Na emigranej „púti“, v krunch i akch
chvíach v Rakúsku, Nemecku, Taliansku i
Argentíne dozrievala u neho mylienka zaloi
dcérsku ustanovize Matice slovenskej v
zahranií, ktorá by za vtedajími
eskoslovenskmi hranicami slobodne „dchala“,
pracovala bez obmedzení i neprajníkov.
Spolone s bvalmi matinmi inovníkmi,
spoluemigrantmi, Stanislavom Meiarom,
Frantikom Hruovskm, Ferdinandom
Hoffmanom, Jozefom Cincíkom a alími, hadal
Hronsk pre realizáciu svojej mylienky vhodn
as, podporu i zázemie.
Pre mnohé prekáky (mylienková a
názorová roztrietenos medzi emigrantmi, slabá
finanná podpora i nekoncepnos napania
spolonch cieov) dal Hronsk svojej mylienke
„krídla“ a v roku 1959.
Bval správca MS zaal pripravova
podmienky na realizáciu vzniku Zahraninej
Matice slovenskej so sídlom v argentínskom
Buenos Aires a po niekokoronch prípravách,
a najmä po prísube finannej podpory od mecéna slovenskosti v Clevelande, opáta Teodora
Kojia.
Da 30. augusta 1959 sa na Hronského
impulz stretla v Buenos Aires stará matiná garda
i mnohí Slováci, aby predniesol a ponúkol
vetkm slovenskm emigrantom i slovenskm
spolkom celého sveta OHLAS, v ktorom jasne
kontituoval mylienku vzniku Zahraninej Matice
slovenskej: „My Slováci, zídení v Slovenskom
kultúrnom spolku v Buenos Aires, (...), sa
vyslovujeme za uzatvorenie ZAHRANINEJ
MATICE SLOVENSKEJ a privolávame k námu
slovu vetkch zahraninch Slovákov dobrej
slovenskej vôle. (...) Pán Boh nám v tom
pomáhaj.“
Jej presnejie úlohy, ciele i mylienkové rezíduá
vyslovil Hronsk u o niekoko mesiacov, na
Vianoce 1959, v dokumente Nové slovo
Slovákom, súcim na Slovo: „Nemono
nepripomenú, e zahraniní Slováci svojho asu
dobre chápali úlohu Matice v národe a chceli ju v
zahranií vzkriesi, i ke sa oivenie
neuskutonilo, lebo sa nemohlo. Dnes zapisujeme Maticu slovenskú do dejín po tretí raz. Aj
ke nie na Slovensku, kde by na ivot mala ma
najvyie právo, aj ke nie pod tm istm menom
a nie v takch rozmeroch, v aké si ju vybudoval
národ na Slovensku. I musíme si by vedomí, e
preberáme na seba vekú zodpovednos.“
Na jese roku 1959 sa uskutonilo jej
zakladajúce valné zhromadenie, pracovalo sa
na zostavovaní stanov, ktoré mali vyjs v prvom
ísle asopisu Slovensko, pripravovali sa plány
práce i vízie jej alieho rozvoja. Hronsk spolu s
najuími spolupracovníkmi úpenlivo akali na
finannú podporu z USA, aby mohli naplno
rozvinú vetky pripravované aktivity.
Svoje prvé vroie oslavovala ZMS
rozpaito i smutne, bez toho najpovolanejieho
–bez je hlavného zakladatea Hronského. Da
13.7.1960 umrel. No poloenie základného
kamea dcéry naej Matice slovenskej v
zahranií ostalo vyryté hrubm písmom do
slovenskch dejín ako jeden najvznamnejích
inov naich krajanov.
udstvo si zauívalo, e 55. vroie od
vzniku nieoho vznamného je tak cenné i jagavé
ako smaragd. V tchto doch sa smaragdovo
„sfarbí“ vroie vzniku ratolesti Matice slovenskej,
ktorá pred viac ako pol storoím dostala názov
Zahraniná Matica slovenská.
Zuzana Pavelcová
10
Zadrôtované
hranice
Dnes sa do Rakúska i inej
európskej krajiny dostanete
ahko, staí ma platn obiansky
preukaz. V asoch komunistickej
totality vak boli hranice zadrôtované a stráené vojakmi. Na
vycestovanie, hoci len na pár dní,
musel kad oban podstúpi
poniujúci koloto iadostí a
akania, zväa s nulovm
vsledkom.
Dobrodruhovia
skúali riskantnejiu monos:
dosta sa za hranice nelegálne,
bez monosti návratu a navye aj
s rizikom smrti. Prestriha sa
alebo preliez cez vysoké drôtené
zátarasy a potom prepláva Dunaj
i Moravu na hranici s Rakúskom
skúalo vea odválivcov a vye
60 ich pritom zomrelo – zväa
ich zastrelili vojaci, ktorm sa
hovorilo pohraniníci. Ak dnes
niekto kuí za vymoenosami
socializmu a skvelm ivotom,
ktor vtedy bol, nech si spomenie
na stovky kilometrov zátarasov,
ktoré boli na hranicich a stovky
udí, ktorí skonili vo väzeniach
len kvôli tomu, e nemilovali
komunistov a chceli odtiato
odís.
(Úryvok z lánku Celebrita medzi
zloincami... as.sk)
Tri pohady do dejín, alebo doteraz sa
udstvo nepouilo...
Spomeme si s malou dávkou
humoru a s malou dávkou smútku
na niektoré udalosti a legendy z
dejín strednej Európy, ktoré
ovplyvujú ivot na naej zemi
doteraz.
V 5. storoí sa hunsk vodca Attila,
zjednotite Tatárov a hunskch
kmeov, dostal so svojou armádou
pred rímske brány a niekoko dní
obliehal Rímsku ríu, aby si ju
podriadil a konene zniil.
Attila bol vak vemi poveriv. Pred
mohutnmi bránami a opevnením
Rimanov mal poda niektorch
legiend "videnie", ktoré mu nahnalo
tak strach, e sa Ríma vzdal a
odiiel do inch krajín lúpi a zabíja
muov, eny a deti. Z muov si vak
vybral tch najzdatnejích a pripojil
ich do radov svojej hordy. Tá
vyuívala menie, no vemi obratné
arabské koníky, o ktoré olúpil
arabské krajiny. Jeho vojaci sa
nauili, ako ich chova a rozíri celé
stáda.
Hlavnou zbraou Hunov boli noe a
do tvaru polmesiaca zahnuté
elezné able.
Attila zomrel roku 453 v noci po svojej svadbe. Dodnes nikto nevie, kde
je pochovan. Malo by to vak by v
oblasti
dneného
Maarska.
Vetkch muov, ktorí Attilu
pochovali, toti hne zabili. Tamojí
obyvatelia aj turisti si pravidelne vímajú kopce, ktoré sa objavujú na
vemi úrodnej pôde a sú niekoko
metrov vysoké. Maari i turisti sa
toti domnievajú, e niektor z nich
môe by Atillov hrob a v om zlato
a iné cennosti....
Po Attilovi sa po strednej Európe
prehnali mnohé hordy a armády –
napríklad Turci, ktorí zabíjali a niili
obyvateov po mnohé stároia.
Teraz konene táto as Európy ije
v pokoji, ale v inch astiach sveta
sa stále preháajú hordy zdivench
a nenávidiacich udí. V mene politiky
a hlavne náboenstva zabíjajú
muov, eny a deti tak ako kedysi...
Doteraz sa udstvo nepouilo...
Po mnohé stároia bolo v Európe
poddanstvo.
Poddaní
museli
pracova na panskom a ete aj plati
dane. ivot poddanch bol vemi
ak, zvlá ke boli neúrodné roky.
Vyberai povinnch dávok a daní sa
predbiehali
vo
vymyslench
trestoch, aby sa „plhli“ pred svojimi
pánmi.
Dnen typ "strednej vrstvy"
obyvatestva v tch dobách neexistoval. Názov "stredná vrstva" patril
len miestnym grófom a barónom.
Najbohatie panstvo ilo v nesmiernom prepychu. Hodovali a pili,
chodili na poovaky a vábili krásne
dievatá.
udia v tomto ase vemi trpeli aj
neustálymi
drancovakami
a
zabíjaním obyvatestva cudzími hordami a vojnami. Musíme vak
spomenú, e nie vetci grófi a
zemepáni boli zlí. Vea z nich mali
veké hrady a zámky na kopcoch a
neprístupnch bralách a tam brávali
obyvateov dediniek, aby ich
ochránili v ase vojen.
Myslím si, e v tchto dobách plnch
driny vznikla pesnika „Sadaj, slnko,
sadaj, za vysokú horu, ke nebude
sada, stiahnem a za nohu. Keby
slnko znalo, jak je ako robi,
ponáhalo by sa za horu zachodi...“
V roku 1741 prichádza v strednej
Európe doba panovania cisára
Jozefa II. Bol synom Márie Terézie a
cisára Frantika I. Panoval v rokoch
1741 -1790. Tento slávny panovník
uzákonil sociálne a náboenské
reformy a v roku 1781 zruil poddanstvo.
V Európe u teda dlho nemáme poddanstvo a aj na celom svete u nie je
o "poddanstve" pou. Neskôr ho
nahradilo "vykorisovanie", ktoré u
tie takmer vymizlo z náho
slovníka... Napriek tomu si milióny
udí na svete denne s blíiacim sa
veerom pomyslí v rôznych jazykoch
na mylienku schovanú aj v
spomínanej piesni, ke u padajú
trbské Pleso sa
chystá na zimnú
univerziádu
Otvárací ceremoniál asti tohto prestíneho
podujatia bude pod skokanskmi mostíkmi 24.
januára 2015. Na prípravu vak hostitelia
nemajú vea asu. Pôvodne mala by celá univerziáda v panielskej Granade. Tá ale
nedokáe niektoré disciplíny usporiada, preto
ich organizáciu presunuli na Slovensko.
únavou v práci za malé peniaze...
Doteraz sa udstvo nepouilo...
Ete raz sa pozrime do strednej
Európy. Legenda hovorí, e na konci
estnásteho storoia stáli proti sebe
dve armády. Bolo to na území
dneného Rakúska a Maarska.
Väia armáda na maarskej strane
vedená nejakm Ali Pasom si bola
istá víazstvom hne na druh de a
tak vojaci jedli a pili z nakradnutého
a bavili sa s dievatami, ktoré
plánovali zobra do svojich háremov.
Európska armáda, ktorá stála proti
nim, bola ovea menia, vedená
generálom Knicom. Ke nastala
tma, generál Knic nariadil úplné
ticho a vtedy jeho armáda zaala
vystreova "petardy". Tie sa vo
vzduchu zapálili, osvetlili nepriateov
a ke dopadli na zem, mali silu
rozbi hradn múr alebo dvere
zámku. A tak Ali Pasova armáda s
obrovskm strachom utekala kade
ahie... A boj bol vyhrat...
V dnench asoch u nestoja proti
sebe armády peiakov i vojaci na
kooch s pukami a nikoho nezastraíme "petardami". Dnes u máme
tanky a rakety, ktoré presne
zasiahnu svoj cie a nikto im
neuteie. Zabíjajú udí "vo vekom"...
Vea sa teda udstvo pouilo vo
vrobe zbraní a najhorie je, e stále
existujú takí "Attilovia", ktorí v
rôznych krajinách vedia ovplyvni
nielen hordy zabijakov, ale aj celé
armády . Darmo volajú po ukonení
vradenia predstavitelia cirkvi,
Spojené národy, darmo diplomati
lietajú z krajiny do krajiny a snaia
sa zabezpei aspo iaston mier
na vyjednávanie medzi novodobmi
„Atillami“. Tí tvrdohlavo vedú svoje
hordy, svoje národy do vojen, do
zabíjania nevinnch muov, ien a
detí....
Doteraz sa udstvo nepouilo.....
ubomír Knies
Mississauga, Ontario
Kanadsk Slovák —September 6, 2014 — page 11
Ottawa Slovaks give Farewell to Ambassador at Belloni Picnic
Hyacintha (Jacka) Belloni has
been mounting a summer picnic for
Ottawa Slovaks at her nature-country
cottage for so many years most people
can't remember how long. It's just part
of the culture. Nevertheless the 2014
one is likely to be remembered as it
was the last one for outgoing
Ambassador Milan Kollar, who came
with his wife to say goodbye and get
thanks from those who attended.
The Ambassador flew back to Slovakia
just a few days after the event. He has
been considered one of the most active
government representatives Slovakia
has ever had in promoting business, art
and culture with all Canadians.
Most of the people who regularly
attend were there, but quite a few new
younger people and younger families
showed up to take part in the tribute to
the Kollars, as well as the usual
Slovak foods, conversations, sports
and in the evening some music and
cooked corn-cobs.
next year to keep the event going in the
future and reduce the load on Mme.
Belloni.
Mme. Belloni works for days getting
the events ready. She charges nothing.
Attendees contribute what they wish,
which covers some expenses and also
gets Kanadsky Slovak an annual contribution. A number of people have
volunteered to come and work as of
It's hopeful that next year's picnic will
be a celebration of the arrival of
Slovakia's new Ambassador, just as
this one was a fond goodbye..
Text and photo
Jan George Frajkor
Branch 31 Picnic Fun
On Sunday, August 24th, the Burgoyne
Woods of St. Catharines rang out with
laughter and music as Branch 31 held its
annual summer picnic.
Rudolf Hlubik, a musician and entertainer visiting from Puchov Slovakia led
the picnickers in song providing accompaniment on his accordion. He delighted
picnickers with renditions of some lesser
known but very humourous numbers. Mr.
Hlubik came to Canada for the months of
July and August to visit his daughter and
son-in-law, Alena and Jozef Knizat of
Niagara-on-the-Lake.
Picnickers, and especially the
younger ones, had access to the public
pool as well as tennis courts. A badminton net was set up and frisbees flew
freely. Hamburgers, sausages, hot dogs,
potato salad, greens, fruit and pastries
rounded out a weather-perfect day. More
Branch members showed up for the fun
picnic than in recent years.
The day was organized by Alex
Woodhouse and Emilie Bohunicky, and
they were helped on the day of the event
by their respective families, spanning
three generations.
Branch 31 president David
Woodhouse commented, “This year was
the largest attendance yet. Alex [Mrs.
Woodhouse] and I enjoy the branch picnic very much because it's a completely
different atmosphere than the usual club
dinners. There's no discussions about
the finances or any other club business.
The branch picnic is simply a social
event. We get a chance to just sit and
talk to each other. We get to learn more
about the people that we see at meetings
and dinners. The picnic is just a bunch of
people having something to eat and
drink together. Everyone just seems
more relaxed. We don't have any fancy
food, no elaborate desserts but it always
seems like everyone really enjoys the
day. It's a lot of preparation but worth
every bit to see everyone laughing and
singing. I'd like to thank everyone that
took the time out of their weekend to
attend. I hope everyone enjoyed themselves and that they will spread the word
so more people will attend the next picnic.”
Stephen Reistetter
Slovakia Still Requesting Letter Inviting Warsaw Pact Invasion
President Andrej Kiska plans
to keep to his pre-election
promise that he will request
the notoriuis letter of invitation from Russia that led to the
Warsaw Pact led by the Soviet
Union to invade and occupy
Czechoslovakia back in 1968.
The invitation has been a bone
of contention for year’s as
Slovakia does not hold a copy
and still plans to punish those
involved in the act, which
changed the face of Europe
and its history.
Kiska said he would put the
issue on the table at his first
round of talks with his
Russian counterpart, so that
“history doesn’t repeat itself
and the culprits are punished”.
His plea for a copy of the letter from Russia could meet
deaf ears, however, as even
former
president
Iveta
Radicova asked the same of
Russian President Putin, who
never fulfilled her wish.
President Kiska will most
likely not be dealing with the
issue immediately, however,
as Russian delegates are invited to the anniversary celebrations of the Slovak National
Uprising (SNP) next week, but
the president’s spokesman
Peter Petrus says there will be
no time for it.
One of the signatories of the
historical
document
welcoming an invasion was
Vasil Biak, who died in
February this year aged 96,
taking his secret to the grave
with him. The case itself was
therefore also closed.
As the last living signatory,
hard-line communist Bilak
was eventually put up on
charges of treason in 2005, but
the case was closed as inconclusive in February 2011 by
the Attorney General’s Office,
essentially as nobody had a
copy of the invitation letter
and there were no witnesses.
Controversial MP Alojz Hlina
protested against Bilak by
parking a military tank outside
his house in 2012, proclaiming
how absurd it was that this
Bolshevik still lived in a luxury home below the castle, and
that he had never been charged
for the crime of high treason.
Despite several requests, the
Russian government has never
produced the ‘official invitation’
to
invade
Czechoslovakia signed by
Bilak and his comrades. A
request by Prime Minister
Iveta Radicova in 2011
addressed
to
President
Vladimir Putin was met by the
reply that “if such a document
exists in Moscow, I will get it
to you”. He never did and now
it makes no difference as the
case is now also dead.
Moscow previously refused to
provide it to Slovakia on the
grounds that it is an historic
piece of heritage.
After the Velvet Revolution in
November 1989, the new
Czechoslovak government
wasted no time and negotiated
the exodus of the troops in
January and February 1990.
They ‘extradition’ took a year
and a half and saw the exodus
of around 100,000 troops,
44,000 of their family members, and all kinds of military
equipment (1,120 tanks, 2,505
combat vehicles, 103 aircraft,
173 helicopters, and several
thousand tonnes of ammunition).
The Daily.Sk
President Kiska: August 21st 1968 brought one of the darkest
episodes in our history
Czechoslovakia
by
Warsaw pact troops and
subsequent occupation of
country for more than
years.
On 21st August Slovakia is
commemorating the August
1968
invasion
of
the
the
the
20
21 August, 1968 was as one of
the darkest dates of modern
history of Slovakia, stated
President Andrej Kiska.
“Armies from five communist
countries, controlled by
Moscow, brutally violated
international law. The assault
against our homeland cost us
The Slovak
Constitution turns
22
dozens of lives and hundreds
of injured,” stated the
President. The occupation had
tragic consequences for
today's Slovakia, Kiska claims
as “a lot of talented and educated people refused to live in
an occupied country and emigrated, seeking freedom.
Thousands of others were laid
off and their children banned
from receiving university education. During the era of the
so-called normalisation, the
country succumbed to despair,
resignation, passivity and,
unfortunately, also to the practice of informing on those
close to us,” Kiska added.
On this occasion, the daily
Sme also opens the story of
the “invitation letter” for the
troops from Czechoslovakia.
During the president campaign, Andrej Kiska confirmed that if elected
President, he would request
from Russia to see the original
letter. The President is to meet
September 1st is the day when Slovaks
celebrate their Constitution which was
adopted in 1992. It came into effect on
October 1st , 1992 and some parts of
it in January 1993 after the split of
Russian representatives in a
few days, at the Slovak
National Uprising celebration.
However, given the character
of the event, he will not open
the issue there, stated his
spokesperson. It has been long
investigated whether such a
letter that was signed by the
lead
figure
of
the
Czechoslovak
Communist
party Vasil Biak. In February
Biak died and the investigation was ceased, writes the
Sme daily.
Czechoslovakia
when
Slovakia
became independent. Let’s hear what
an expert and a few ordinary Slovaks
think their country’s Constitution deals
with.
12
Kanadsk Slovák —September 6, 2014 — page
The Board of Directors of the
Canadian Slovak League
is offering
From Slovakia to Hunta
Scholarships
to qualified high school, college and
university students
The
Board
the Canadian
CanadianSlovak
Slovak
League
award
$1,000.00
to the
The
BoardofofDirectors
Directors of the
League
willwill
award
$1,000.00
to the
qualified
student
with
the
highest
qualified
student
with
the
highestaverage
averageororgrade
gradepoint
pointequivalent
equivalentin
ineach
each of
of the three
categories:
(highschool,
school,college
college and
and university.
university). Qualified students who are runners up
categorieshigh
in each category may be awarded partial scholarships.
Eligibility:
. Eligibility:
You must be a member in good standing of the Canadian Slovak League since
December
31,must
2012beora member
earlier; in good standing of the Canadian Slovak League since
x You
. You are
in your31,
final,
December
2011graduating
or earlier; year of high school or you are a student enrolled
in full-time
studies
at
a
college
or university
during
academic
x You are in your final, graduating
year program
of high school
or the
you2014/2015
are a student
enrolled
year; andin full-time studies at a college or university program during the 2013/2014
. You attained
leastand
80% overall average or grade point equivalent in 2013/2014.
academicatyear;
x
You attained at least 80% overall average or grade point equivalent in 2012/2013.
Conditions:
1. Conditions:
The final, graduating year of high school is Grade 11 in Quebec and Grade 12 in
the other
provinces.
1. The
final, graduating year of high school is Grade 11 in Quebec and Grade 12 in
2. College
university
students may apply for scholarships in any year of their protheand
other
provinces.
gram 2.
of studies.
College and university students may apply for scholarships in any year of their
3. Onlyprogram
one scholarship
will be awarded to the same student in a lifetime.
of studies.
3. Only one scholarship will be awarded to the same student in a lifetime.
To apply:
. ToComplete
apply: the application form that is available from your Branch Secretary,
. Include
a transcript
(official orform
student’s
copy)
of your
grades
during the
2013/2014
x Complete
the application
that is
available
from
your Branch
Secretary,
academic
year, and
x ,QFOXGHDWUDQVFULSWRIILFLDORUVWXGHQW¶VFRS\RI\RXUJUDGHV
during the
. Submit
by e-mail
to [email protected]
or mail to:
2012/2013
academic
year, and
2014
Canadian
Slovak
League
Scholarships
x Submit by e-mail to [email protected]
Blvd. East,
UnitLeague
6
or mail 259
to: Traders
2013 Canadian
Slovak
Scholarships
Mississauga
ON L4Z
259 Traders
Blvd.2E5
East, Unit 6
Mississauga ON L4Z 2E5
Application deadline: Friday, September 26, 2014
Application deadline: Friday, September 27, 2013
Mary Ann Doucette
President
Mary Ann Doucette
Marta Fuska
Secretary
Marta
Fuska
Secretary
President
SPORT
Slovaks Paddle to
Medals at World Cup
Finals
Slovak whitewater canoeists and kayakers
won medals at the final meet of the World Cup
circuit in Augsburg, Germany.
The 2014 Canoe Slalom World Cup was a
series of five races in 5 canoeing and kayaking
categories organized by the International
Canoe Federation (ICF). The first race meet
was held in Lee Valley, USA on June 6-8.
Subsequent meets took place in Slovenia,
Czech Repubic, Spain, and finally Germany.
Even though the Slovak cousins Ladislav
and Peter kantár finished ninth in their final
race on Sunday, August 17, they had accumulated so many points at the previous meets that
they still finished on top of the C2 category.
Their final tally was 290 points, 32 more than
Slovaks at European
Track and Field
Championships
The Slovak Track and Field delegation to the
European Championships in Zurich in August
had set goals to have at least three athletes finish in the top six. The goals were more than
met as the Slovaks took home two silver
medals and had another four athletes reach the
finals in their respective events. This was
Slovakia’s best performance at the European
Championships since the country became
independent in 1993.
Matej Tóth set a personal best in the 50 km
walk with a time 3:36:21 h establishing a new
Slovak record. The previous Slovak record of
3:36:21 h was set in Dudinec in 2011 also by
Tóth. The challenging course through the
the German duo of Franz Anton and Jan
Benzien.
Slovak legend Michal Martikan struck
gold after five races in the C-1 event (single
canoe). In total he has won to date 5 Olympic
medals (2 golds, 2 silvers and 1 bronze),
which is the most among all slalom paddlers.
He has also won the World Championship title
in the C-1 individual category four times. He
is considered by many the greatest C-1 slalom
paddler alive.
Slovak fans had their hopes pinned on Jana
Dukátová for yet another gold medal, but the
single kayaker finished sixth in Augsburg and
thus slipped from first to second place overall,
behind Corinne Kühnel of Austria. The
Bratislava native has won the overall World
Cup title four times in the women's K-1 category (2009, 2010, 2011 and 2013).
Tichomir Miko
streets of Zurich was made even more difficult
with the rain. The 31 year old from Nitra was
the 2006 Slovak Athlete of the Year. He is a
journalist by education.
Only hours after Tóth’s podium performance, Martina Hranová threw the hammer
74.66 metres to take the silver medal. The 31
year old from Bratislava had won silver at the
last European Championships in Helsinki two
years ago. Her personal best in the event is
76.9 m. Anita Wlodarczyková of Poland won
gold in the event with a throw of 78.76 m setting a new European Championhip record. Her
compatriot Joanna Fiodorowa captured the
bronze.
Other outstanding finalists from Slovakia
were triple jumper Dana Veláková (6th),
hammer throwers Marcel Lomnick (7th), and
his sister Nikola Lomnická (8th) and middle
distance runner Jozef Repík (7th).
Tichomir Miko
From Slovakia to Hunta
Mary Janes, self-published
in fall, 2014; Warwick,
Ontario; 280 pages; 180
p h o t o g r a p h s ;
[email protected]; $25
The book From Slovakia to
Hunta is a comprehensive
look at the Slovaks who
lived in Hunta (Calder
Township,
Cochrane
District) from the 1920s to
the 1940s – who they were,
why they left Slovakia, what
they found when they came
to Northern Ontario and
why they later left Northern
Ontario. It includes the
memoirs of 25 Slovak and
three special English families, as well as bits of information about over 50 other
Slovak or Central European
families who settled in the
area as well. Although none
of the families actually lived
in the settlement called
Hunta, to them Calder
Township
was
Hunta
because it was their mailing
address, their post office and
their general store.
This story may be specific
to the Slovaks, but it is also
an example of the struggle
that most immigrants faced
upon coming to Canada in
the 1920s and 1930s. One
writer states: “Years later it
was a life-changing decision
for Baba to leave her familiar homeland for a new life
abroad. When Baba arrived
in Canada, at age 22, she
had to teach herself English.
She mentioned to me that it
was important for her to
learn a new word in English
each and every day.”
Mary Janes is the daughter
of Stefan and Anna Melus.
She was born in London,
Ontario and raised in
Glencoe, but her parents
came to Canada from the
Slovakia
part
of
Czechoslovakia in 1926 and
1937, respectively, to homestead in Hunta. Her older
brothers were born there.
This is their story and that of
the other homesteaders from
Slovakia who settled around
Hunta.
Janes wrote this book after
visiting the Hunta area and
finding that there was
almost no record of the life
of these people or even of
their existence in Northern
Ontario. Having an interest
in recording local history by
telling the stories of the people, she decided to fill in
that piece of missing history.
The book took just over a
year to write.
On one level From Slovakia
to Hunta is story of hardship, struggle and perserverance, but it is also a story of
community cooperation and
success in a new land.
In a train from London to Cambridge, an American was
berating the Englishman sitting across from him in the
compartment.
“The trouble with you English is that you are too stuffy.
You set yourselves apart too much.
You think your stiff upper lip makes you above the rest of
us.
Look at me... I'm me!
I have Italian blood, Greek blood, a little Irish blood and
some Spanish blood. What do you say to that?”
The Englishman lowered his newspaper and replied, "How
very sporting of your mother!”
Kanadsk Slovák - September 6, 2014— page 13
Commemorating the death of the
Blood Countess
The legends say she killed several
hundred young girls and bathed in
their blood in an attempt to retain her
youth. Elizabeth Báthory, who has
been labelled the most prolific female
serial killer in history, died four
centuries ago on August 21, 1614 in
achtice Castle, western Slovakia.
However, her real actions, motives and
cause of death remain a subject of
debate.
Báthory,
dubbed
the
“Blood
Countess”, was probably born on
August 7, 1560 in the Ugrian town of
Nyírbátor, which now lies in eastern
Hungary. She married Hungarian warrior hero Count Ferenc Nádasdy,
dubbed the “Black Captain”, and
known for numerous atrocities he
committed during wars with the
Ottomans, according to the TASR
newswire.
While her husband was away fighting
the Ottomans, Báthory is said to have
tortured and murdered young girls,
particularly in achtice Castle, but
also in castles in Sárvár, a town in
Hungary,
and Austrian
town
Deutschkreutz. In December 1610,
Ugrian palatine György Thurzó ended
her killing spree when he caught her in
the act in achtice Castle; however
only her aides were sentenced to death.
Despite the court having received her
personal list of 650 murder victims,
Báthory remained under house arrest
at achtice Castle until her death four
years later, historian Jozef Koi told
the SITA newswire.
Journalist Andrej tiavnick, who
devoted 31 years studying Báthory’s
life, said that documents of Ugrian
nobles called her “the beast; something
between an animal and a human”.
“It was a woman who stopped at nothing,” tiavnick said in interview with
the Sme daily. “When she went into a
trance she turned into an animal. No
one knows how many girls she
murdered between 1585 and 1610;
achtice Castle was just one of the
many [castles] she possessed and
everywhere she moved she was committing atrocities.”
Famous for cruelty
Báthory belonged to one of the most
eminent Hungarian families; her uncle
became a Polish king and her nephew
ruled Transylvania. In the middle of
the 16th century, the Báthorys accounted for 19 counts with 4,299 farmsteads. However, besides wealth and
high social status, there was allegedly
another characteristic feature of her
Cardinal
Korec is
the world’s
oldest
bishop in
service
Stuff of legend
family – eccentric personalities,
extraordinary cruelty and sexual
deviancy, accompanied by health problems, particularly epilepsy and
syphilis. Her cousin was a well known
Satanist, her aunt and nephew were
said to be sexually debauched and her
brother a notorious alcoholic. This was
probably a result of genetic disorders
caused by intermarriage and inbreeding, according to TASR.
Elizabeth was no exception, as she suffered from epileptic seizures, and tiavnick said there are witness reports
of Báthory’s problematic behaviour
even during her childhood.
“Elizabeth is a child of indirect incest,”
tiavnick said, as quoted by Sme.
“According to witness testimonies, at
the age of seven she despised her
mother, hated her father, she was beating animals and had problems with
servants and her siblings.”
At the age of 11 Elizabeth was
engaged to Ferenc Nádasdy, a man of
great masculinity and cruelty who was
also a member of a prominent family
and the son of the Ugrian palatine, the
highest office in the kingdom. She
married when she was 15, which was a
common practice. Since her husband
joined campaigns against the
Ottomans and was not at home,
Elizabeth became bored and allegedly
started practicing black magic and
later sent her children away so she
could focus solely on her “games”,
according to TASR.
Bishop emeritus of Nitra,
Cardinal Ján Chrysostom
Korec (88) recalled the
63rd anniversary of his
bishop
ordination
on
Sunday. Cardinal Korec is
the oldest Catholic bishop
in the world still in service.
On 24th August, 1951 at
age 27, he received
Episcopal ordination clandestinely by Bishop Pavel
Hnilica; however, until
1990
the
communist
regime didn’t let him to
carry out his pastoral service to the public, so he
worked as a manual worker. Working in a factory for
nine consecutive years, he
carried on his priestly mission and that of bishop
without being discovered
by anyone. He was also
arrested and imprisoned
twice. Nevertheless, this
didn’t stop him from
secretly ordaining 120
priests. On 6 February,
1990 the Holy Father
appointed Mons. Korec,
Bishop of Nitra. Moreover,
he carries also several
honorary doctorates and a
personality that goes
beyond the borders of
Slovakia. Cardinal Korec
can still vividly recall the
August of 1951: “In a situation of uncertainty and
the constant threat of freedom, I had to decide to
become a secret bishop.”
He continues that the very
morning
after
his
Episcopal ordination he
went back to manual work,
“to roll barrels of gasoline”.
SRI
It is impossible to determine how
many people Báthory killed. The number 650 comes from her personal list
(its originality has been proven by
handwriting analysis) and it is probably just the tip of the iceberg, according to tiavnick. He pointed out that
Elizabeth Báthory made it into
Guinness Book of World Records as
the most prolific female murderer and
the most prolific murderer of the western world.
Around 1720, more than 100 years
after her death, Jesuit monk Ladislav
Turóci published legends about her
atrocities in his report of the Ugrian
regions, “Ungaria suis cum regibus
compendio data”. According to the
legends, Báthory bathed in the blood
of young girls to retain her youth.
Since the bodies were being drained of
all their blood, rumours of vampirism
spread throughout the countryside.
She practised all methods of torturing
that she learned from her husband: she
drove needles under girls’ fingernails,
stabbed them with knitting needles, or
stripped them bare and led them out
into the snow to be doused with water
until they were frozen, the stories go.
She would also burn them with candles
and insert heated iron implements into
their genitals, according to TASR.
However, some historians opine that
those stories are mere myths. There is
also an alternative picture of Báthory,
highlighting her education, her ability
to speak several languages and her
managerial capabilities.
Historian and ethnologist Katarína
Nádaská said in interview with the
Pravda daily that Elizabeth had to
adopt a male role after the death of her
husband in 1604 and secure the political and economic interests of her family. Therefore, other nobles would try
to discredit her by spreading stories
about sorcery, Satanism and torturing
or murdering young girls.
“After she lost her husband she could
have had political ambitions because
she was a great diplomat with a knack
for politics,” Nádaská said, as quoted
by Pravda. “Therefore, it was more
than necessary to discredit her.”
However, tiavnick disagrees, claiming that if historians or artists create an
image of Báthory as a saint, a healer or
a victim of political intrigues, that is “a
moral failure”. Also, historian and
writer Pavel Dvoák said that it is very
rare to have such a huge amount of evidence against someone living in the
Middle Ages, and therefore many of
the accusations cannot be doubted. On
the other hand, he conceded that
bathing in blood is just a figment of
people’s imagination, Pravda reported.
Trial and death
Báthory was caught on December 29,
1610 when Ugrian palatine György
Thurzó came unannounced to achtice
Castle and allegedly found her torturing girls. There were around 30 noblemen as witnesses. However, instead of
arresting her and having her executed,
he imprisoned her in the castle and initiated a court case against her. Thurzó
did this to secure the credit of Ugrian
noble families connected to Nádasdys,
since he was dependent on their support, according to tiavnick.
“The result is that Elizabeth Báthory
was not judged, convicted, investigated or executed,” tiavnick said, as
quoted by Sme, “despite the fact that
she was committing crimes against
humanity which have no parallel.”
Another reason is that in those times
the girls were actually her property and
she could do to them whatever she
wished. Not just the king, but even
Báthory requested a trial, as she knew
that her actions did not violate the law,
Dvoák said, as quoted by Pravda.
There are many legends about her
death. The most popular says that she
was kept bricked up in a wall with only
small slits left open for ventilation and
the passing of food. Another claims
that she was raped, stabbed to death or
poisoned. However, tiavnick said
that she died from natural causes,
claiming that there is a letter in which
Ugrian palatine Stanislav Thurzó, who
witnessed her death, describes it to
György Thurzó.
Nádaská said that the case of Elizabeth
Báthory has still not been closed and
since psychiatry as a medical discipline did not exist in those times it is
hard to create her psychological profile. Yet, it is easy to see why she is referenced in so many legends and pieces
of art, including several movies and
numerous heavy metal songs.
“Stories about blood have always fascinated people; even vampires are still
popular,” Nádaská said, as quoted by
Pravda. “Magic, blood, mysterious
Satanic rituals – this has been fascinating people all around the world, not
just here [in Slovakia].”
Roman Cuprik
Slovak Spectator
Kanadsk Slovák —September 6, 2014 — page
14
PEOPLE MAY NOT REMEMBER EXACTLY WHAT YOU DID, OR WHAT YOU SAID
~BUT~THEY WILL ALWAYS REMEMBER HOW YOU MADE THEM FEEL.
The Cab Ride I arrived at the address
and honked the horn. After waiting a few
minutes I walked to the door and
knocked. 'Just a minute', answered a
frail, elderly voice. I could hear something being dragged across the floor.
After a long pause, the door opened. A
small woman in her 90's stood before
me. She was wearing a print dress and a
pillbox hat with a veil pinned on it, like
somebody out of a 1940's movie. By her
side was a small nylon suitcase. The
apartment looked as if no one had lived
in it for years. All the furniture was covered with sheets. There were no clocks
on the walls, no knickknacks or utensils
on the counters. In the corner was a
cardboard box filled with photos and
glassware. 'Would you carry my bag out
to the car?' she said. I took the suitcase
to the cab, then returned to assist the
woman. She took my arm and we walked
slowly toward the kerb. She kept thanking me for my kindness. 'It's nothing', I
told her. I just try to treat my passengers
the way I would want my mother to be
treated.' 'Oh, you're such a good boy,
she said. When we got in the cab, she
gave me an address and then asked,
'Could you drive through downtown?' 'It's
not the shortest way,' I answered quickly.
'Oh, I don't mind,' she said. 'I'm in no
hurry. I'm on my way to a hospice.' I
looked in the rear-view mirror. Her eyes
were glistening. 'I don't have any family
left,' she continued in a soft voice. 'The
doctor says I don't have very long.' I quietly reached over and shut off the meter.
'What route would you like me to take?' I
asked. For the next two hours, we drove
through the city. She showed me the
building where she had once worked as
an elevator operator. We drove through
the neighborhood where she and her
husband had lived when they were newlyweds She had me pull up in front of a
furniture warehouse that had once been
a ballroom where she had gone dancing
Iba za
menej
ako
dolár
denne...
Space for
your private
or business
card
as a girl. Sometimes she'd ask me to
slow in front of a particular building or
corner and would sit staring into the
darkness, saying nothing. As the first hint
of sun was creasing the horizon, she
suddenly said, 'I'm tired. Let's go now'.
We drove in silence to the address she
had given me. It was a low building, like
a small convalescent home, with a driveway that passed under a portico. Two
orderlies came out to the cab as soon as
we pulled up. They were solicitous and
intent, watching her every move. They
must have been expecting her. I opened
the trunk and took the small suitcase to
the door. The woman was already seated in a wheel chair. 'How much do I owe
you?' She asked, reaching into her
purse. 'Nothing,' I said. 'You have to
make a living,' she answered. 'There are
other passengers,' I responded. Almost
without thinking, I bent and gave her a
hug. She held onto me tightly. 'You gave
an old woman a little moment of joy,' she
said. 'Thank you.' I squeezed her hand,
and then walked into the dim morning
light. Behind me, a door shut. It was the
sound of the closing of a life.. I didn't pick
up any more passengers that shift. I
drove aimlessly lost in thought. For the
rest of that day, I could hardly talk. What
if that woman had gotten an angry driver,
or one who was impatient to end his
shift? What if I had refused to take the
run, or had honked once, then driven
away? On a quick review, I don't think
that I have done anything more important
in my life. We're conditioned to think that
our lives revolve around great moments.
But great moments often catch us
unaware-beautifully wrapped in what
others may consider a small one.
PEOPLE MAY NOT REMEMBER
EXACTLY WHAT YOU DID, OR WHAT
YOU SAID ~BUT~THEY WILL ALWAYS
REMEMBER HOW YOU MADE THEM
FEEL.
SLOVENSKÁ
RETAURÁCIA
Licensed
under
LLBO
peciality domácej kuchyne
Tel.: (416) 255 - 3179
448 Browns Line, Etobicoke, Ontario
(corner of Browns Line & Horner) www.libasbarandgrill.com
UNLIMITEDRENOINC.
Peter M.Jakabek
14 Princess of Wales Court
Toronto, Ontario, M9B 6H5
Te.: (416) 237 1570
Cell: (416) 571 7704
Fax: (416) 239 7984
Mike Marian Masar
MASTER PLUMBER
24 HOUR SERVICE
TEL.: (905) 469 1236 FAX: (905) 469 1174
2083 Seafare Drive, Oakville, Ontario, L6L 1P5
[email protected]
www.plumberservice.com
Foil Stamping
Foil Embossing
Blind Embossing
Debossing
Die Cutting
Multi level Foil Embossing
Multi level Blind Embossing
Letter Press and Offset Printing
Karol Andrassy
[email protected]
A-Z Printers Ltd.
61 - 556 Edward Avenue
Richmond Hill, Ontario
L4C 9Y5
Tel.: (905) 780 - 8680
Fax: (905) 780 - 8682
$300 per year
Miesto
pre vau
osobnú
i firemnú
kartu
$ 300- za rok
Soundscape Studios
Music Lessons For
Children & Adullts
Guitar
Trumpet
Bass
Trombone
Violin Tuba
Saxophone Keybords
Musical Entertainment
For Every Occasion By
Miro
416 543 9171
[email protected]
www.kanadskyslovak.ca
MOVING & DELIVERY
SERVICES
GARBAGE REMOVAL
Kanadsk Slovák —6. septembert 2014 — page 15







Na poiatku Boh stvoril nebo
a zem.
Vetko ostatné je “Made in
China”.




iados o ruku mojej dcéry
alebo predpove poasia?
syrekov s rumom.
oku z vysokého útu v retaurácii takticky predídeme spitím
sa do nemoty.
Mama zajaica sa vrátila z
obchodu

 a vidí malého zajka
obzera si tvár pred zrkadlom.
Tak jej to nedá a spta sa ho:
- Zajko, akné?
- Nie, broky!

ena krií na mua:
- Presta dáva tu instantnú
kávu veda tej urny! U som si
omylom dala dvakrát dedka so
lahakou.
Pani uitelka:
- Deti, kto vie nejakú vetu, kde
sú pouité slová 'rije' a 'rdzi'.
No, Janko, tak vie?
Janko:
- Áno. Mama rije v záhrade a
tata rdzi traktor.
Dve blondínky ohovárajú
tretiu.
- o myslí, koko má rokov?
- Hm, hm, o ja viem, ale myslím, e keby sa jej narodili deti,
tak rovno vnúatá.
Stojí chlapík pred nebeskou
bránou a Svät Peter mu vraví:
- Ak mi povie jeden skutone
dobr skutok, ktor si vykonal,
tak a pustím do neba.
Chlapík sa zamyslí a povie:
- iadny problém. Raz som
videl ako motokársky gang
obauje mladú enu. Priiel
som k ním a vravím asi dvojmetrovému, 150 kilovému
chlapíkovi, aby prestal. Potom
som mu dal jednu po papuli,
vytrhol mu piercing z nosa a
kopol do brucha.
Svät Peter pozerá do
chlapíkovej knihy ivota a
vraví: - Takú príhodu tu
nemôem nájs, kedy sa to
stalo?
- Asi pred piatimi minútami.
- Boli od mojej eny. Vravela,
e ke ju aspo chvíu nechám
oférova, budem anjel.
Dieva sa pta babky:
-"Babka preo má také veké
nohy?"
-"Aby mi lepie merdzeli"
Policajt kontroluje bezdomovca pod mostom. Vtom pristúpi
druh bezdomovec a pta sa
policajta:
- A povolenie na domovú
prehliadku máte?
Kamaráti Fracek a Pita sa
stretli po dlhej dobe:
- Ahoj Francku, o má nové?
- Ále, oenil sem se.
- A keho sis zebral?
- Panenku Máriu.
- o? A nemá náhodu fotku?
- Mám.
- Uká!
Pita pozrie na fotku, chytí sa
za elo a zhrozen zreve:
- Panenko Mária!
Starostlivá milenka.
Bankov lupi hovorí svojej
milenke.
- Zajtra idem na akciu s koltom
a kalanikovom.
- To je fajn, e idete traja,
miláik, inak by som sa o teba
strane bála!
Rady pre muov:
Nepríjemn dym z cigariet
zmizne, ke v miestnosti
zapálime umelohmotnú fau
od minerálky.
kvrny zo zapinench kobercov najlepie odstránime
noom.
Príli vekého hluku z
chladniky sa zbavíme, ak ju
vytiahneme zo zásuvky.
Sneh z chodníku pred domom
najlepie odstránime, ke
pokáme na jar.
Ryhy na pokriabanch sklách
okuliarov sa zbavíme pouitím
navlheného brúsneho papiera.
Pri bolesti zubov kloktáme
savo, zuby oskoro vypadajú a
nebolia.
Nepríjemn cesnakov zápach
z úst zaenieme následnou
konzumáciou olomouckch
Dvorenie vo Vekej Británii:
- Pán Smith, slnen jas v
oiach vaej dcéry a tepl
vánok jej úsmevu dokonale
rozplynú ierne mraky môjho
ivota.
- Poujte mlad pán, to má by
6. Noe pokajme! Ak toto je
pee, tak toto je o?
7. koda, e som si doma
zabudol okuliare.
8. Pacient u má deti, vak?
9. Neviem o je toto. Rchlo to
dajte do chladniky!
10. Ponáhajme sa, chcem
vidie Baywatch!
ivot eny sa delí na tri obdobia:
1. Ide na nervy svojmu otcovi.
2. Ide na nervy svojmu muovi.
3. Ide na nervy svojmu zaovi.
Idze sebe chlap v bavoráku
tak stovekou a tu dzig, veda
neho trabant a ofér krií z
okna: - "Zna daco o trabantoch?"
Ten sa nahnevá a pridá na sto
tridsa, trabant je o niekoko
sekúnd veda neho a krií:
"Zna daco o trabantoch, hej
.... zna daco o trabantoch?"
Chlap v bavoráku nevie i má
ok alebo je natvan, ale
pridá na stoesdesiat! A trabant zas o pár sekúnd za ním a
z neho krik:
- "Zná daco o trabantoch ?!!"
Ten v bavoráku je u hotov,
tak stiahne okno a zakrií:
- "A o by si potreboval?"
- "Nezna jak e tu dáva dvojka
?!"
- Haló.
- Prepáte, je to íslo devä, tri,
tyri, tri, sedem, sedem, osem,
pä, tyri?
- Nie, áno, nie, áno, áno, nie,
nie, áno, nie.
Slová, ktoré by operovan
pacient nerád poul od chirurga:
1. Ajaj...
2. Nevidel niekto moje
hodinky?
3. Ani sa nepamätám, kedy
som bol naposledy taky opit
ako vera.
4. Do frasa. Práve 45. strana
manuálu chba!
5. Prines naspä! Zl pes!
Otázka: Aká mechanická
hraka najlepie prispieva rchlemu zoznámeniu so enami ?
Odpove: Porsche 911
Cabriolet.
Stretnú sa dve duiky v
nebi:
- Aké posledné slová a sem
vyprevádzali?

OUR NEW ADDRESS : 600 SHERBOURNE ST. TORONTO SUITE 301
TORONTO
ON


M4X 1W4


International Travel provides
travel service to individuals,
groups

and corporation within
Canada, 
USA, Europe and the World
.





Our services include consulting
and booking of flights, cruises,
hotels,



all-inclusive packages, travel insurance,
car rentals and parcels sending

to Slovakia and
Czech Republic.

Follow us and like
us on Facebook: www.facebook.com/intltravel

OUR NEW ADDRESS : 600 SHERBOURNE ST. TORONTO SUITE 301


TORONTO ON
M4X 1W4
Zatelefonujte, alebo polite E- Mail
:[email protected] alebo [email protected]



International Travel 600 Sherburne St. Suite 301 Toronto ON M4X 1W4


Tel.: 416 - 922 7775,
Fax: 416 - 9229043,
Cell: 416 - 939

- 6118 Toll Free: 1- 877 - 922 8775

Prevoz
 na



Slovensko

20 ROKOV













SKÚSENOSTÍ


Objednávka na predplatné/Subscription Form
1 rok $75.00 do Kanady/1 Year $75.00 in Canada
($100.00 do Spojench tátov/United States - $100.00 ~ $140.00 do inch krajín/Other countries - $140.00)
Osobné predplatné na/Personal Subscription
• 1 rok/1 year
• 2 roky/ 2 years
• 3 roky/3 years
Meno/Name ______________________________________________________________





 


 
Adresa/Address ______________________
______________________
________________





 





Mesto/City _____________________ Provincia/Province _______ Potov kód/Postal Code ____________ tát/Country ____________



  

  
 
  

Telefón/Telephone _______________________________ E-mail __________________________________________________________

(Pre vnútornú korepondenciu / For internal correspondence only)
Predplatné ako darna/Gift Subscription
• 1 rok/1 year
• 2 roky/ 2 years
• 3 roky/3 years
Meno/Name ______________________________________________________________









Adresa/Address ____________________________________________________________



Mesto/City _____________________ Provincia/Province
_______ Potov
kód/Postal


Code
____________ tát/Country ____________




 

  

  
 
  


Prikladám sumu/ Enclosed is the sum of $_______________ (Vystavte ek na Kanadsk Slovák)/ (Cheque payable to The Canadian Slovak)

Polite na adresu/Mail to Kanadsk Slovák, 259 Traders Blvd. East, Suite 6, Mississauga ON L4Z 2E5





 


 













 


Kanadsk Slovák —September 6, 2014 — page
16
26 Years of Honesty, Integrity
& Professional Service
Experience, Knowledge, Results you can count on!
E-mail:
[email protected]
Sylvia’s Bakery
Burlington
Find us at local farmer’s market
Dundas - St. Catharines - Welland - Niagara Falls
Port Colborne - Milton - Georgetown
(905) 616 - 0624
Zlat Baant
v predajniach LCBO
Download

Píšu o nás aj v Kanade