ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
ZBORNÍK
z medzinárodnej vedeckej konferencie
GLOBALIZÁCIA A JEJ
SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ
DÔSLEDKY ´11
Vydaný ako mimoriadne číslo elektronického časopisu
Podniková ekonomika a manažment
Rajecké Teplice 4. – 5. október 2011
ISSN 1336-5878
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
OBSAH
ADAMKO PETER
MERANIE TRHOVÉHO RIZIKA POMOCOU METODOLÓGIE CORPORATE METRICS . 10
BACULÍKOVÁ ĽUDMILA
RIZIKOVÁ PRÉMIA TRHU A KOEFICIENT BETA ............................................................... 14
BIELIKOVÁ ALŽBETA , PALIDEROVÁ MARTINA
ETIKA, PODNIKOVÁ IDENTITA A GLOBALIZÁCIA............................................................ 19
BIRTUS MILOŠ_Toc304468921
RIZIKÁ MERANIA EFEKTÍVNOSTI V ČASE ......................................................................... 25
BITNER EWA
OWNERSHIP TRANSFORMATIONS IN POLAND AND THE PROCESS OF
GLOBALIZATION .................................................................................................................... 29
BUC DANIEL
METODOLÓGIA CORPORATEMETRICS AKO NÁSTROJ PRE MERANIE
A DIVERZIFIKÁCIA TRHOVÉHO RIZIKA PODNIKOV ....................................................... 35
BUDZIEWICZ-GUZLECKA AGNIESZKA
GLOBALIZATION AND THE DIGITAL EXCLUSION ........................................................... 41
CENIGA PAVEL
MEDZINÁRODNÉ ASPEKTY LOGISTICKÉHO MANAŽMENTU V OBDOBÍ
GLOBALIZÁCIE ...................................................................................................................... 46
CIBOVÁ JANA
PODNIKOVÁ KULTÚRA A JEJ KONKURENČNÁ VÝHODA ............................................... 51
CUPAL MARTIN
THE TESTING OF NESTED INSURABLE RISK PRESENCE IN MARKET PRICE OF REAL
ESTATE .................................................................................................................................... 56
CZECH ANNA
THE CHALLENGES FOR EUROPEAN UNION’S ENERGY SECURITY IN THE
GLOBALIZED WORLD ........................................................................................................... 61
CZECH SLAWOMIR
THE CONCEPT OF WELFARE STATE IN THE (POST)MODERN WORLD ........................ 67
ČERVINKA MICHAL, LENKA ŠVAJDOVÁ
GLOBALIZATION AND POST-GLOBALIZATION TRENDS IN TOURISM AND AVIATION
TRANSPORT ............................................................................................................................ 73
ČOREJOVÁ TATIANA, ĽUBOMÍR BOMBALA
MOTIVAČNÉ NÁSTROJE V PROCESOCH MANAŽMENTU ĽUDSKÉHO POTENCIÁLU . 78
2
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
DÁVID ANDREJ
PREKLÁDKOVÁ ČINNOSŤ VNÚTROZEMSKÝCH PRÍSTAVOV A JEJ UKAZOVATELE ... 84
DENGOV VIKTOR
ГЛОБАЛИЗАЦИЯ И ПРОБЛЕМЫ НЕЖЕЛАТЕЛЬНОГО ОТБОРА НА МИРОВЫХ
РЫНКАХ КРЕДИТНЫХ РЕСУРСОВ (GLOBALIZATION AND THE ADVERSE
SELECTION PROBLEMS IN THE WORLD MARKETS CREDIT RESOURCES) ................. 89
DOLINAYOVÁ ANNA
GLOBALIZÁCIA A ROZHODOVACIE PROCESY V OSOBNEJ ŽELEZNIČNEJ DOPRAVE V
SR ............................................................................................................................................. 94
DUDOVÁ IVETA
VPLYV GLOBALIZÁCIE NA BUDÚCNOSŤ VZDELÁVACÍCH SYSTÉMOV V EURÓPSKEJ
ÚNII ........................................................................................................................................ 100
DVOŘÁKOVÁ-LÍŠKOVÁ ZUZANA, DVOŘÁK PETR, JERŠOVOVÁ LENKA
REGENERACE BROWNFIELDS V JIHOČESKÉM KRAJI .................................................. 105
ELIAŠ LADISLAV
VPLYV DANÍ NA PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE V SR ................................................. 111
ELIAŠ LADISLAV, HORVÁTOVÁ LUCIA
PODNIKOVÁ IDENTITA V DOPRAVNÝCH PODNIKOCH ................................................ 115
FAITH PETER
AUTOMOBILIZMUS A GLOBALIZÁCIA ............................................................................. 119
FARKAŠOVÁ VIERA – ROLKOVÁ MONIKA
GLOBALIZÁCIA A MEDZIKULTÚRNE SÚVISLOSTI V KOMUNIKAČNOM PROCESE .. 125
FRNKOVÁ VERONIKA
HARMONIZÁCIA ZDAŇOVANIA V RÁMCI EÚ .................................................................. 130
GREGOVÁ ELENA
INOVÁCIE – KĽÚČOVÝ FAKTOR RASTU A KONKURENCIESCHOPNOSTI
EKONOMIKY ......................................................................................................................... 135
HAKALOVÁ JANA, RANDOVÁ KATEŘINA, BARTKOVÁ HANA, PŠENKOVÁ
YVETTA
INOVACE PŘEDMĚTU FUNDAMENTALS OF ACCOUNTING......................................... 140
HANČIN RICHARD
UPLATNENIE DAŇOVÝCH VÝDAVKOV V SR PRI KOORDINÁCII SOCIÁLNEHO
POISTENIA V EÚ .................................................................................................................. 146
HEJHALOVÁ BOŽENA, SOSEDOVÁ JARMILA
CESTOVNÝ RUCH AKO NÁSTROJ REGIONÁLNEHO ROZVOJA ..................................... 151
HES ALEŠ, ŠÁLKOVÁ DANIELA
PODPORA MALOOBCHODNÍHO PRODEJE REGIONÁLNÍCH PRODUKTŮ................. 156
3
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
HOLÚBKOVÁ TERÉZIA
LEGISLATÍVNA ÚPRAVA SPRÁVY NADÁCIÍ NA SLOVENSKU ........................................ 163
HORVÁTOVÁ LUCIA
PODPORA MALÉHO A STREDNÉHO PODNIKANIA AKO VÝZNAMNÝ FAKTOR
BUDOVANIA CORPORATE IDENTITY V DOPRAVNOM PODNIKU................................ 168
HRÁŠKOVÁ DAGMAR, CHLEBÍKOVÁ DARINA
TELEWORKING - FLEXIBILNÁ FORMA ZAMESTNANIA ................................................. 172
HREUSÍK STANISLAV
GLOBÁLNE TRENDY EURÓPSKEJ DOPRAVNEJ POLITIKY ........................................... 177
HÝBLOVÁ EVA
HARMONIZACE ÚČETNÍHO VÝKAZNICTVÍ A JEJÍ DŮSLEDKY PRO PODNIKOVOU
PRAXI ..................................................................................................................................... 184
CHLEBÍKOVÁ DARINA
ĽUDSKÉ ZDROJE V GLOBALIZAČNOM PROCESE .......................................................... 190
CHRZAN MARCIN, CISKO ŠTEFAN, KLIEŠTIK TOMÁŠ
ANALYSIS OF THE TRANSPORT OF DANGEROUS GOODS BY RAIL IN POLAND ....... 195
JANOŠKOVÁ KATARÍNA, KRÁĽ PAVOL
INOVÁCIE – CESTA K ZVYŠOVANIU KONKURENČNEJ SCHOPNOSTI A ROZVOJU
REGIÓNOV ............................................................................................................................ 202
JAROŠOVÁ JANA
NOVÉ TRENDY VZDELÁNIA ZAMESTNANCOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY ................................ 206
KARAFOVÁ PETRA
VIACKRITERIÁLNY PRIESTOROVÝ BENCHMARKING PODNIKOV S VYUŽITÍM
METÓDY ELECTRE I ............................................................................................................ 211
KICOVÁ EVA, BARTOŠOVÁ VIERA
VPLYV KRÍZY NA HODNOTU PODNIKU ........................................................................... 219
KLIEŠTIK TOMÁŠ
MOŽNOSTI VYUŽITIA FUZZY LOGIKY V EKONÓMII ...................................................... 225
KORMANCOVÁ GABRIELA, KOVAĽOVÁ MARCELA
FINANCOVANIE PROJEKTOV V SR ................................................................................... 229
KOS JOANNA
INFLUENCE OF EUROPEAN INTEGRATION ON TRANSFORMATION OF COUNTRIES
OF CENTRAL AND EASTERN EUROPE ............................................................................. 234
KOTSOFANA TATYANA
ИНТЕРНЕТ КАК ОСНОВА ГЛОБАЛИЗАЦИИ (THE INTERNET AS THE
GLOBALIZATION BASIS) ..................................................................................................... 239
4
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
KOVÁČIKOVÁ KATARÍNA
VPLYV PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA SR NA ROZVOJ ŠTÁTU ............................. 243
KOŽENÁ MARCELA
BENCHMARKING –METODA POROVNÁVÁNÍ FIREM V PROCESU GLOBALIZACE ... 248
KRÁĽ PAVOL
UPLATNENIE PRÍSTUPOV ZNIŽOVANIA PROJEKTOVÝCH RIZÍK ................................ 253
KUBICOVÁ JANA
INDIKÁCIA PRESÚVANIA ZISKOV MEDZI JURISDIKCIAMI METÓDOU DISTRIBUČNEJ
ANALÝZY ............................................................................................................................... 259
KUSÁ ALENA, OLŠIAKOVÁ MIRIAM
AUDIT NÁSTROJOV MARKETINGOVÉHO MIXU VO VYBRANÝCH SLOVENSKÝCH
PODNIKOCH......................................................................................................................... 266
KUŠNÍROVÁ JANA
GLOBALIZÁCIA Z ASPEKTU ZDANENIA OSOBNÝCH PRÍJMOV V EÚ .......................... 275
KUŽELOVÁ ELIŠKA
DAŇ Z PRIDANEJ HODNOTY NA SLOVENSKU ................................................................ 281
JUSTYNA ŁAPIŃSKA
ZMĚNY PODÍLU POLSKA A ČESKÉ REPUBLIKY NA SVĚTOVÉM OBCHODU SE
ZBOŽÍM V LÉTECH 1993-2009 ............................................................................................ 285
LEHUTOVÁ KATARÍNA
SPRÁVNE OZNAČOVANIE POTRAVÍN – NEVYHNUTNÁ SÚČASŤ ZABEZPEČENIA
OCHRANY SPOTREBITEĽA ................................................................................................. 289
MAJEROVÁ JANA, JAROŠ JAROSLAV
METÓDA EKONOMICKÉHO ÚŽITKU A JEJ PRAKTICKÉ VYUŽITIE PRI OCEŇOVANÍ
ZNAČKY ................................................................................................................................. 295
MIHÁLIKOVÁ MONIKA, KRIŽANOVÁ ANNA
PRIAMY MARKETING BEZ HRANÍC? ................................................................................. 299
MIKUŠ PAVEL
ZÁKAZNÍK V KONTEXTE POSKYTOVANÝCH SLUŽIEB................................................... 303
MOLODCHENKO TAYISIYA, MELMAN VICKORIYA, MATVIEIEVA NATALIA
ESTABLISHMENT OF REAL ESTATE TAXATION IN THE CONTEXT OF TAX REFORM IN
UKRAINE ............................................................................................................................... 320
MULTANOVÁ LINDA, TYKVA TOMÁŠ
INDEX MIZERIE JAKO NÁSTROJ HODNOCENÍ ÚČINNOSTI HOSPODÁŘSKÉ
POLITIKY............................................................................................................................... 325
5
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
NADÁNYIOVÁ MARGARÉTA, LIŽBETINOVÁ LENKA
VYUŽITIE NOVÝCH INFORMAČNO-KOMUNIKAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ
V MARKETINGOVEJ KOMUNIKÁCII A ICH VPLYV NA ZVYŠOVANIE
KONKURENCIESCHOPNOSTI PODNIKU ......................................................................... 332
NÍZKA HELENA
„CHALLENGES OF EUROPE“ AKO FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE NÁKUPNÉ
SPRÁVANIE OBČANOV SR .................................................................................................. 336
NOVÁK JAROMÍR
AKTUÁLNÍ PROBLÉMY BEZPEČNOSTI ............................................................................. 341
NOVIKOV ANDREY V.
ON THE WORLD OF GLOBALIZATION ............................................................................. 347
OBDRŽÁLEK LADISLAV, HLAVÁČKOVÁ VLADIMÍRA
GLOBALIZACE Z POHLEDU PŘÍLEŽITOSTÍ A HROZEB ................................................. 350
OŠKOVÁ SILVIA
MATERIÁLNA DEPIRVÁCIA V ČLENSKÝCH KRAJINÁCH EÚ ........................................ 354
PALÁN JOZEF F.
GLOBALIZACE A JEJÍ EKONOMICKÉ IMPLIKACE VČETNĚ DOPORUČENÍ
K DOPLNĚNÍ STRATEGIE EVROPA 2020 .......................................................................... 360
PASHKUS VADIM, PASHKUS NATALIE
GLOBALIZATION AND BREAKTHROUGH POSITIONING IN NEW ECONOMIC .......... 365
PAULÍK TIBOR
RACIONÁLNÍ OČEKÁVÁNÍ V HOSPODÁŘSKÉ POLITICE ............................................... 372
PECHOVÁ MICHAELA
SOCIÁLNO EKONOMICKÉ SÚVISLOSTI ZDRAVIA A KVALITY ŽIVOTA ........................ 378
PELLEŠOVÁ PAVLÍNA
VÝZKUM VYBRANÝCH FAKTORŮ NA CHOVÁNÍ FIREM V MORAVSKOSLEZSKÉM
KRAJI ..................................................................................................................................... 386
PIOTROWSKA MARTA
GLOBALIZACJA, A KULTURA - KONTEKSTY ................................................................... 399
PITEKOVÁ ERIKA
PRÍSPEVKY DO RECYKLAČNÉHO FONDU SR – DRUH DAŇOVÝCH VÝDAVKOV FO A
PO........................................................................................................................................... 403
POLIAKOVÁ SVETLANA
OHODNOCOVANIE DUŠEVNÉHO VLASTNÍCTVA VZHĽADOM NA RIZIKO ................. 408
POLUCHOVÁ IVANA, KLIMKO ROMAN
DAŇOVO-ODVODOVÁ REFORMA SR OD ROKU 2012 .................................................... 412
6
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
PONGRÁCZOVÁ EVA
SOCIÁLNA EKONOMIKA V EURÓPSKOM KONTEXTE ................................................... 416
PRACHAŘ JAN
GLOBÁLNÍ LOGISTIKA ........................................................................................................ 422
REGNEROVÁ MARTA, HES ALEŠ
DOPADY GLOBALIZAČNÍCH PROCESŮ NA SPECIFICKOU SKUPINU SPOTŘEBITELŮ
NA TRHU V ČR ...................................................................................................................... 428
RIEVAJOVÁ EVA, PŘIVARA ANDREJ
MEDZINÁRODNÝ POHYB KAPITÁLU V KONTEXTE GLOBALIZAČNÝCH PROCESOV434
ROLKOVÁ MONIKA
ŠPECIFIKÁ VIRTUÁLNYCH TÍMOV ................................................................................... 439
ROSTÁŠOVÁ MÁRIA, CHRENKOVÁ ALENA
HODNOTENIE ZMENY VLASTNÍCKYCH VZŤAHOV ZAMESTNANCAMI SPOLOČNOSTI
V PROCESE GLOBALIZÁCIE............................................................................................... 443
ROVŇANÍK EMIL
SPOLOČENSKÁ ZODPOVEDNOSŤ V STRATÉGIÍ DOPRAVNÉHO PODNIKU JE
POSILNENÍM JEHO IMIDŽU............................................................................................... 450
RYBAKOV FELIX F.
ЭКОНОМИЧЕСКАЯ ПОЛИТИКА И СТРАТЕГИЧЕСКОЕ ПЛАНИРОВАНИЕ .......... 454
SAXUNOVÁ DARINA
TIMING OF SALES REVENUES REGONITION .................................................................. 457
SCHELLE KAREL, SCHELLEOVÁ ILONA
EKONOMICKÉ DŮSLEDKY INSOLVENČNÍHO A EXEKUČNÍHO ŘÍZENÍ V ČR A SR
V DOBĚ GLOBALIZACE....................................................................................................... 466
SOCHUĽÁKOVÁ JANA
PRIAME ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE A NEZAMESTNANOSŤ V REGIÓNOCH SR .......... 475
SOLČIANSKA MIROSLAVA
CIELE MANAŽMENTU PODĽA ROI.................................................................................... 481
SOROKOVÁ TATIANA, BITTNER MARTIN
PSYCHOLOGICKÉ ATRIBÚTY POHĽADU NA CHUDOBU A KVALITU POSKYTOVANIA
SOCIÁLNYCH SLUŽIEB V KONTEXTE GLOBALIZÁCIE .................................................. 483
SOSEDOVÁ JARMILA , ŠLESINGER JAN, JURKOVIČ MARTIN
K MOŽNOSTIAM PODPORY VNÚTROZEMSKEJ PLAVBY V PROCESE
GLOBALIZÁCIE .................................................................................................................... 489
SPUCHĽÁKOVÁ ERIKA
OSOBNÝ PREDAJ AKO NÁSTROJ MARKETINGOVEJ KOMUNIKÁCIE A JEHO
UPLATNENIE V MEDZINÁRODNOM PROSTREDÍ ........................................................... 495
7
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
STANEK VOJTECH
SOCIÁLNY ŠTÁT V 21. STOROČÍ ......................................................................................... 499
STAZHKOVA POLINA
RUSSIAN ANTIMONOPOLY POLICY IN THE ENVIRONMENT OF GLOBALIZATION:
PROBLEMS AND SOLUTIONS FOR IMPROVEMENT ....................................................... 504
STRIŠŠ JOZEF
STRATEGICKÝ LEADERSHIP ............................................................................................. 509
SVATOŠOVÁ VERONIKA
CONTEMPORARY GLOBAL ASPECTS OF E-BUSINESS................................................... 513
ŠALAGA VLADIMÍR
NÁKLADOVÝ BENCHMARKING ......................................................................................... 519
ŠUKALOVÁ VIERA
ROZVOJ KOMPETENCIÍ AKO NÁSTROJ PODPORY ZAMESTNANOSTI V EURÓPE .... 523
ŠUSTEK MILAN
KOEFICIENT BETA AKO INDIKÁTOR RIZIKA .................................................................. 528
TOKARČÍKOVÁ LUCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ DÔSLEDKY..................................................................................... 533
TOKARSKI MACIEJ
HARMONIZATION AND STANDARDIZATION OF ACCOUNTANCY AS SYMPTOMS OF
GLOBALIZATION PROCESS ................................................................................................ 537
TOMOVÁ ANNA, MANDÁKOVÁ SIMONA
EURÓPSKE LETISKÁ A GLOBALIZÁCIA TRHOV POZEMNEJ OBSLUHY...................... 543
TROJANOWSKI TOMASZ
STANDARDISATION AND DIFFERETIATION IN GLOBAL MARKETING ....................... 548
TULYAKOVA IRINA
РОССИЙСКО-ИНДИЙСКОЕ ВОЕННО-ТЕХНИЧЕСКОЕ СОТРУДНИЧЕСТВО НА
СОВРЕМЕННОМ ЭТАПЕ (RUSSIAN-INDIAN MILITARY-TECHNICAL COOPERATION
AT THE PRESENT STAGE) ................................................................................................... 553
TUNDYS BLANKA
LOCAL AND GLOBAL PROBLEMS OF IMPLEMENTATION OF CITY LOGISTICS - AN
ATTEMPT TO IDENTIFY ...................................................................................................... 557
VALKOVCOVÁ KAMILA
MARKETINGOVÉ PLÁNOVANIE V PODMIENKACH GLOBALIZÁCIE ........................... 563
VAŠANIČ MILAN
VPLYV GLOBALIZÁCIE NA POISŤOVNÍCTVO...................................................................567
VAŠTÍKOVÁ MIROSLAVA
REAKCE SLUŽEB V DOPRAVĚ NA GLOBÁLNÍ EKONOMICKOU KRIZI ........................ 572
8
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
VICIANOVÁ JANA
IMPLEMENTÁCIA KONCEPTU SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉHO PODNIKANIA
V CHEMICKOM PRIEMYSLE .............................................................................................. 577
VIGLAŠOVÁ ZUZANA
IDEA ZJEDNOTENIA ŠTÁTOV EURÓPY A DAŇOVÁ HARMONIZÁCIA .......................... 582
VODZINSKY VLADIMÍR
GLOBALIZÁCIA, JEJ VPLYV NA VÝSKUM, VÝVOJ, INVESTÍCIE A VÝCHOVNOVZDELÁVACIU SÚSTAVU (GLOBALIZATION, ITS EFFECT ON RESEARCH,
DEVELOMENT, INVESTMENTS AND EDUCATIONAL SYSTÉM)..................................... 587
VOLEJNÍKOVÁ JOLANA
ZADLUŽENOST DOMÁCNOSTÍ V ČESKÉ REPUBLICE ................................................... 600
VRBA STANISLAV
ZEMĚ EVROPSKÉ MĚNOVÉ UNIE V DLUHOVÉ PASTI? ................................................. 605
VYKOPALOVÁ HANA
GLOBALIZACE A JEJÍ POJETÍ Z POHLEDU SOCIO EKONOMICKÉHO VÝVOJE
SPOLEČNOSTI ...................................................................................................................... 609
WIDERA ZBIGNIEW
GLOBALIZACJA A TOŻSAMOŚĆ EUROPEJSKA ............................................................... 613
ZAJKOVÁ DANIELA
IDENTIFIKÁCIA DOMÁCICH PRODUKTOV V GLOBÁLNOM PROSTREDÍ .................. 617
ZASEPA PIOTR
INFLUENCE OF FINANCIAL CRISIS ON GLOBALIZATION OF PRIVATE EQUITY
FUNDS INVESTMENTS FROM PERSPECTIVE OF CENTRAL AND EASTERN EUROPEAN
COUNTRIES .......................................................................................................................... 622
ZAUŠKOVÁ ANNA, MIKLENČIČOVÁ RENÁTA
AUDIT INOVAČNÝCH PROCESOV VO VYBRANÝCH SLOVENSKÝCH PODNIKOCH ... 627
ZAUŠKOVÁ ANNA, SPIROVÁ MARÍNA
HOSPODÁRSKA KRÍZA A JEJ VPLYV NA VZÁJOMNÚ KOMUNIKÁCIU REGIONÁLNEJ
SAMOSPRÁVY S PODNIKATEĽSKOU SFÉROU ................................................................ 635
ZIOLO MAGDALÉNA
MODELS FOR PUBLIC DEBT MANAGEMENT IN THE EUROPEAN COUNTRIES........ 640
ZVARÍKOVÁ KATARÍNA
MODERNÝ RÁMEC ANALÝZY RIZIKA ................................................................................ 643
ŽILOVEC DANIEL, KLIEŠTIK TOMÁŠ
RIADENIE SENZITIVITY RIZIKA ......................................................................................... 647
9
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
MERANIE TRHOVÉHO RIZIKA POMOCOU
METODOLÓGIE CORPORATE METRICS
Peter Adamko 1
Kľúčové slová (Key words): meranie trhového rizika, CorporateMetrics, simulácia Monte
Carlo.
Abstract: The paper deals with the measurement of market risk using the methodology of
CorporateMetrics. CorporateMetrics is a conceptual framework for measuring market risk in a
business environment.
ÚVOD
Trhové riziko patrí do skupiny finančných rizík, ktoré sú všeobecne definované ako
volatilita potenciálnej finančnej straty. Medzi finančné rizika okrem trhového rizika patrí
úverové, likvidné, operačné a obchodné riziko. Trhové riziko je riziko straty v dôsledku
zmeny trhových cien, ktoré sú zapríčinené zmenou trhových podmienok.
Trhové riziko verzus obchodné riziko: Riadenie rizík v podnikovom prostredí je zo
svojej podstaty zložitejšie ako v čisto finančnom prostredí. Úroveň trhových rizík je navyše
funkciou podnikateľských rizík, ktoré môžu urobiť implementáciu systému riadenia rizík
pomerne zložitou zaležitosťou. Corporate Metrics navrhuje analytický rámec pre určenie
trhového rizika vlastnej podnikateľskej činnosti tým, že integruje meranie rizika do
rozpočtovacieho a plánovacieho procesu.
Finančné výsledky a hodnota firmy: Finančný manažéri majú tendenciu riadiť
hodnotu ich aktív a pasív, firemný manažéri sa skôr zameriavajú na úroveň, rast, a čoraz viac
aj na volatilitu takých podnikových finančných výsledkov, ako sú zisk a cash flow. Corporate
Metrics recharakterizuje Value-at-Risk z čisto finančného prostredia na zisk a cash flow.
Doba: V porovnaní s finančnými inštitúciami, ktoré môžu byť ovplyvnené
krátkodobými výkyvmi, sú podniky všeobecne menej citlivé na takéto výkyvy na trhu a pri
riadení rizika sa zameriavajú na stredne a dlhodobé obdobie. Dochádza preto k posunu od
riadenia dennej volatility trhu na dlhší cyklus riadenia.
MERANIE TRHOVÉHO RIZIKA
Meranie trhového rizika pomocou metodiky Corporate Metrics možno popísať
nasledujúco:
Peter Adamko, Mgr. Bc., PhD., katedra KMaHI, fakulta PEDaS, Žilinská univerzita v Žiline, tel. č:
0415133265, [email protected],
1
10
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
1. Výber rizikového ukazovateľa
Najskôr sa určí finančný ukazovateľ, pre ktorý sa bude merať riziko. Zároveň sa určí
časový horizont a úroveň spoľahlivosti.
Metóda Corporate Metrics používa zisk a cash flow. Tieto patria medzi kľúčové
ukazovatele v podnikovom a investičnom prostredí. Miera rizika je v CorporateMetrics
definovaná ako pomer maximálneho možného poklesu finančných tokov k vopred
stanovenému cieľu. K meraniu rizika používa metodológia CorporateMetrics nasledujúce
ukazovatele:
•
•
•
Earnings at Risk (EaR) – vyjadruje maximálny možný pokles zisku vzhľadom k
zmene trhových faktorov na danej hladine spoľahlivosti v danom časovom
období,
Earnings per Share at Risk (EPSaR) – je formou EaR založenou na akciovom
podklade,
Cash Flow at Risk (CFaR) – vyjadruje maximálny možný pokles čistých
peňažných tokov vzhľadom k zmene trhových faktorov na danej hladine
spoľahlivosti v danom časovom období.
Hladina spoľahlivosti býva najčastejšie stanovená na úrovniach 90, 95 a 99 %.
2. Stanovenie závislosti
Po stanovení ukazovateľa (EaR, EPSaR alebo CFaR) sa musí určiť v akom vzťahu je
tento vzhľadom k trhovým sadzbám, teda ako ho kolísanie trhových sadzieb ovplyvňuje. Ide
o stanovenie závislosti.
V tomto bode sa musí spoločnosť rozhodnúť v dvoch kľúčových aspektoch.
• rozsah analýzy a
• typy funkcií.
CorporateMetrics poskytuje viacero možností ako môže byť riziko spoločnosti
stanovené - formou rovníc, modelov alebo očakávaných finančných výkazov.
3. Generovanie scenárov
Hlavnou výzvou pre korporácie je predpovedanie trhových sadzieb v dlhšom horizonte.
Meranie trhového rizika za takéto určité obdobie si ale vyžaduje scenáre pre trhové sadzby,
ktoré pokrývajú toto obdobie
Existuje mnoho techník určenia scenárov pre dlhodobé prognózy, ktoré sú predmetom
veľkého množstva akademických výskumov. Možno ich rozdeliť do troch skupín:
1. prístupy zahŕňajúce použitie aktuálnych informácií o historické modely,
2. ekonometrické modely a
3. špecifické scenáre.
4. Ohodnotenie
Ocenenie získame dosadením hodnôt z jednotlivých scenárov do funkcií (závislostí),
ktoré sme určili v druhom kroku. Je to výpočet potenciálnych finančných výsledkov, pričom
opakovaním tohto procesu dostaneme funkciu hustoty rozdelenia pravdepodobnosti.
11
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
V jednoduchších prípadoch sa rozdelenie pravdepodobnosti dá spraviť aj analyticky, ale
vzhľadom k zložitosti vzťahov, rozsiahlosti a druhom rozdelenia pravdepodobnosti je nutné
využiť niektorú zo simulačných metód. Najčastejšie sa používa metóda Monte Carlo.
Metóda Monte Carlo je trieda algoritmov pre simuláciu systémov. Ide o stochastické
metódy používajúce náhodne alebo pseudonáhodné čísla. Typicky sú využívané pre výpočet
integrálov, najmä viacrozmerných, kde bežné metódy nie sú efektívne.
Metóda Monte Carlo má široké využitie od simulácie experimentov, cez počítanie
určitých integrálov, až po riešenie diferenciálnych rovníc. Základná myšlienka metódy je
veľmi jednoduchá: chceme určiť strednú hodnotu veličiny, ktorá je výsledkom náhodného
deja. Vytvorí sa počítačový model tohto deja a po prebehnutí dostatočného množstva
simulácií sa môžu dáta spracovať klasickými štatistickými metódami, napríklad určiť priemer
a smerodajnú odchýlku.
Metóda je nazvaná podľa Monte Carla známeho svojimi kasínami a najmä ruletou.
Termín prvýkrát použili fyzici v roku 1940 pracujúci na zostrojení americkej atómovej
bomby.
5. Výpočet miery rizika
Z výsledného súboru hodnôt získaného v predchádzajúcom kroku môžeme vypočítať
štatistické ukazovatele, ktoré popisujú tento súbor a charakterizujú tak rizikovosť
dosiahnutých výsledkov.
Najčastejšie sa používajú nasledujúce štatistické ukazovatele:
•
•
•
•
smerodajná odchýlka (Standard deviation) – miera symetrického rozptýlenia od
očakávanej alebo strednej hodnoty odhadovaného finančného ukazovateľa,
interval
spoľahlivosti
(Confidence
level)
–
špecifikuje
s akou
pravdepodobnosťou neprevýši skutočná strata hodnotu v riziku, tzn. s akou
pravdepodobnosťou nebude finančný výsledok nižší ako tento stanovený
interval spoľahlivosti,
maximálna strata (Maximum shortfall) – ukazovateľ, popisujúci maximálnu
hodnotu, o ktorú môže finančný výsledok klesnúť v porovnaní so stanoveným
podnikovým cieľom na danej hladine spoľahlivosti,
priemerná strata (Average shortfall) – očakávaná hodnota, o ktorú môže
finančný ukazovateľ klesnúť.
ZÁVER
Metodológia CorporateMetrics ponúka celý rad možností uplatnenia v praxi. Medzi
najdôležitejšie možnosti uplatnenia patria:
• rozhodnutie o hedgingovej stratégií,
• určenie limitov trhového rizika,
• regulácia daného trhového rizika.
Analýza očakávaných výnosov pre rôzne úrovne rizika a používanie rizikových
limitov napomáha spoločnostiam účinne využiť ich rizikové možnosti.
12
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tento príspevok je súčasťou riešenia grantovej úlohy:
KLIEŠTIK, T.: Projekt VEGA 1/0357/11 - Výskum možnosti aplikácie fuzzy-stochastického
prístupu a CorporateMetrics ako nástrojov kvantifikácie a diverzifikácie podnikových rizík.
Literatúra (References):
[1.] CIPRA, Tomáš. Finanční ekonometrie. 1.vyd. Praha: Ekopress, 2008. ISBN 978-8086929-43-9.
[2.] JÍLEK, Josef. Finanční rizika. 1.vyd. Praha: Grada Publishing, 2000. ISBN 80-7169579-3.
[3.] LEE, A.Y. CorporateMetrics Technical Document [online]. New York: RiskMetrics
Group, 1999 [cit. 2011-06-10].
http://www.riskmetrics.com/system/files/private/CorporateMetricsTechDoc.pdf
13
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
RIZIKOVÁ PRÉMIA TRHU A KOEFICIENT BETA
Ľudmila Baculíková 1
Kľúčové slová (Key words): kapitálový trh, náklady vlastného kapitálu, riziková prémia
trhu, bezriziková úroková miera, koeficient beta.
Abstract: The risk premium and factor beta are the basis of well-known equation of Capital
Asset Pricing Model (CAPM). Risk premium makes upgrade of risk-free securities and beta
reflects undiversifiable risk in the individual securities. The relationship between expected
returns and specific risk is plotted on Security Market Line (SML). We can evaluate risk
premium and beta factor by various methods, some of them are mentioned in this article.
1
ÚVOD
V súčasnej dobe globalizácie a vzájomného prepojenia národných ekonomík je viac ako
inokedy potrebné strážiť si v podnikateľských subjektoch výdavky, náklady a predovšetkým
zabezpečiť si stálu pozíciu na trhu a konkurencieschopnosť. Kapitálové trhy všetkých krajín
kolíšu a momentálne sú všetci v očakávaní druhej vlny hospodárskej krízy od roku 2008. Po
historickom znížení ratingu USA v tomto mesiaci (august 2011) a otrasoch na finančných
trhoch v celom svete, je zvláštne spomínať pri pojmoch riziková prémia trhu a koeficient beta
historickú stálosť a dôveryhodnosť amerických štátnych poukážok (Treasury Bills) a
dlhopisov (Treasury Bonds). Všetky základné výpočty a odhady sa odvíjajú z údajov
americkej ekonomiky, kde jej dlhopisy teraz zaznamenávajú najnižšie výnosy za posledných
60 rokov. Napriek tomu v tomto článku budeme prihliadať na doterajší vývoj a predpokladať,
že v budúcnosti bude podobný.
2
CAPITAL ASSET PRICING MODEL A SECURITY MARKET LINE
Ekonomické pojmy riziková prémia trhu a koeficient beta sa najviac využívajú v modeli
oceňovania kapitálových aktív (Capital Asset Pricing Model – CAPM), pomocou ktorého
odhadujeme náklady vlastného kapitálu. Základná rovnica modelu je vyjadrená
ri = r f + β i (rm − r f
kde:
ri
rf
βi
rm
rm – rf
)
očakávaná výnosnosť (diskontná sadzba) cenného papiera v %,
bezriziková úroková miera v %,
koeficient beta,
priemerná očakávaná výnosnosť trhového portfólia v %,
očakávaná riziková prémia trhu v %.
Ing. Ľudmila Baculíková, Continental Matador Truck Tires s.r.o, T. Vansovej 1054/45, 020 01 Púchov;
Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilinská univerzita v Žiline, 0907 723 578,
[email protected]
1
14
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Uvedený model je založený na informáciách z kapitálového trhu, či už svetového alebo
národného. Záleží na nás, či základ pre výpočet budú tvoriť informácie globálneho (alebo
amerického, ktoré sa používajú najčastejšie) kapitálového trhu a tieto budú upravené na
konkrétnu krajinu alebo použijeme informácie priamo z konkrétnej národnej ekonomiky.
V tomto prípade nesmieme zabudnúť, že základnou podmienkou pre fungovanie modelu
oceňovania kapitálových aktív je existencia dokonale efektívneho kapitálového trhu. Z tohto
dôvodu sa v Slovenskej republike považujú za spoľahlivejšie a dôveryhodnejšie náklady
vlastného kapitálu odhadované pomocou stavebnicových alebo alternatívnych metód. Aj keď
aj tu dochádza k postupnému zlepšeniu, keď po zmenách v legislatíve slovenský kapitálový
trh postupne ožíva a mení sa z neefektívneho na slabo efektívny. 2
Graficky znázorňuje výsledky modelu oceňovania kapitálových aktív priamka trhu
cenných papierov (Security Market Line – SML). Vyjadruje vzťah medzi
nediverzifikovateľným rizikom vyjadreným koeficientom betaβ a očakávanou výnosnosťou
cenného papiera, kde sklon priamky určuje riziková prémia trhu. Logické vysvetlenie SML
rovnice je, aby požadovaná výnosnosť akejkoľvek investície do cenného papiera bola
minimálne taká ako je výnosnosť bezrizikového cenného papiera plus odmena za riziko.
Odmena za riziko je tvorená rizikovou prémiou trhu násobenou koeficientom beta, ktorá
vyjadruje špecifické riziko pre konkrétnu investíciu.
Obrázok 1 Priamka trhu cenných papierov
Zdroj: vlastný
Sériu korelačných a runs testov zameraných na efektivitu slovenského kapitálového trhu, ktoré vyvrátili
tvrdenia o jeho neefektívnosti a naznačili jeho slabú efektivitu, vykonal profesor Čámsky.
2
ČÁMSKÝ, F.: Testování efektivnosti slovenského kapitálového trhu. Finančné trhy: Odborný mesačník pre teóriu a prax
finančných trhov, marec 2005. ISSN 1336-5711
Dostupné na internete: http://www.derivat.sk/index.php?PageID=107 (14. 7. 2011, 13.15 h).
15
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
3
RIZIKOVÁ PRÉMIA TRHU A KOEFICIENT BETA
Obe premenné by sa mali predikovať pre budúce obdobie, avšak v praxi sa používajú
pre ich odhad hodnoty dosiahnuté v minulosti.
Riziková prémia trhu (rm – rf)
Očakávaná riziková prémia trhu vyjadruje rozdiel medzi výnosnosťou cenných papierov
s určitým stupňom rizika a výnosnosťou bezrizikových cenných papierov. Priemernú
výnosnosť trhového portfolia (rm) môžeme počítať aritmetickým alebo geometrickým
priemerom, ale musíme rátať s dosť podstatnou rozdielnosťou výsledkov a ich dopadom na
ďalšie výpočty. Pri výpočtoch rizikovej prémie môžeme využiť dáta zahraničné (väčšinou
z amerického kapitálového trhu), ktoré ale musíme upraviť na podmienky konkrétnej krajiny.
Pri stanovení rizikovej prémie trhu z amerického kapitálového trhu sa v praxi používajú
väčšinou dáta akciového indexu Standard&Poor´s 500 (S&P 500), ktorý zahŕňa 500
amerických firiem. Bezrizikovú sadzbu predstavujú krátkodobo americké štátne pokladničné
poukážky (T-Bills) alebo americké štátne dlhopisy (T-Bonds). Najvhodnejšie je zvoliť dlhšie
časové obdobie. Aj keď sa v ňom premietajú hospodárské výkyvy, poskytuje spoľahlivejšie
údaje ako obdobie krátke. Pokiaľ by sme chceli pretransformovať rizikovú prémiu trhu
počítanú z amerických dát na slovenský kapitálový trh, upravíme ju o rizikovú prirážku zeme.
Túto môžme zistiť na stránke profesora A. Damodarana3 alebo spoločností, ktoré sa zaoberajú
špecifickými výpočtami alebo použiť niektorú z metód na stanovenie tejto prirážky.
Pri výpočte priemernej výnosnosti trhového portfólia v Slovenskej republike vezmeme dáta
z hlavného akciového indexu Burzy cenných papierov v Bratislave, SAX, bezrizikovú sadzbu
vypočítame ako strednú hodnotu štátnych dlhopisov (najlepšie skupiny viacerých).
Aritmetický
priemer
S&P 500
Výnosnosť akcií
T-Stocks (%)
Výnosnosť
dlhopisov
(rm – rf)
T-Bonds (%)
(rm – rf)
USA (%)
Riziková prirážka zeme
SR (%)
SR (%)
1928-2010
11,31
5,28
6,03
1,28
7,72
1961-2010
11,10
6,96
4,14
1,28
5,29
2001-2010
3,54
5,80
-2,26
1,28
-2,89
Tabuľka 1 Riziková prémia kapitálového trhu SR odhadovaná z údajov USA – aritmetický priemer
Geometrický
priemer
S&P 500
Výnosnosť akcií
T-Stocks (%)
Výnosnosť
dlhopisov
(rm – rf)
T-Bonds (%)
(rm – rf)
USA (%)
Riziková prirážka zeme
SR (%)
SR (%)
1928-2010
9,32
5,01
4,31
1,28
5,52
1961-2010
9,67
6,58
3,09
1,28
3,96
2001-2010
1,38
5,49
-4,11
1,28
-5,3
Tabuľka 2 Riziková prémia kapitálového trhu SR odhadovaná z údajov USA – geometrický priemer
Zdroje amerických údajov a rizikovej prirážky zeme SR sme zistili zo stránok
www.damodaran.com. Vidíme, že v tomto prípade sa výsledky zistené oboma priemermi líšia
3
http://pages.stern.nyu.edu/~adamodar/, sekcia Updated Data
16
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
zhruba o 2 %. Ak by sme počítali s tým, že v priemere sa riziková prémia vyspelého
kapitálového trhu pohybuje okolo 5%, tak hrubý a veľmi zjednodušený odhad rizikovej
prémie trhu pre Slovenskú republiku by bol 6,28 %. Tomuto sa v uvedených tabuľkách
najviac približujú výsledky počítané za najdlhšie časové obdobie.
Niektorí teoretici tvrdia, že CAPM je univerzálny model použiteľný pre celý globálny
trh a do rizikovej prémie sa nemusí premietať riziková prirážka zeme. Tým pádom celé riziko
vzťahujúce sa na konkrétnu krajinu by bolo obsiahnuté v koeficiente beta.
Koeficient beta β
Beta je vo výpočtoch odrazom systematického trhového rizika, vyjadruje citlivosť
cenného papiera na zmeny na kapitálovom trhu. Čím je tento koeficient vyšší, tým je aj cenný
papier citlivejší na trhové zmeny. Pokiaľ je koeficient beta cenného papiera rovný jednej,
znamená to, že cenný papier sa správa pri volatilite trhu rovnako ako celý trh. Pokiaľ je vyšší
ako 1, výnosnosť cenného papiera sa mení rýchlejšie a naopak. Beta môže v určitých
prípadoch dosahovať aj negatívne hodnoty, keď sa cenný papier správa opačne ako trh.
Môžeme ju odhadovať viacerými spôsobmi, najjednoduchšia a v praxi asi
najpoužívanejšia sa javí metóda analógie, kde porovnávame hodnotený podnik s podobným
podnikom alebo odvetvím. Výsledok nebude nikdy úplne presný, protože ho ovplyvňujú
viaceré faktory obsiahnuté vo finančnom a obchodnom riziku. Informácie o vypočítaných
koeficientoch beta môžeme zistiť napríklad z už spomínaných stránok prof. Damodarana
alebo zo zdroja Merril Lynch, Morningstar Associates a pod.
Odvetvie hospodárstva
β
Odvetvie hospodárstva
β
Bankovníctvo
1,15
Sporiteľne
1,73
Lieky
3,24
Internet
3,80
Software
2,57
Producenti ropy
2,56
Zdravotnícke potreby
2,51
Elektronika
3,09
Finančné služby
1,67
Zdravotnícke služby
2,06
Tabuľka 3 Beta koeficienty pre odvetvia s najväčším počtom firiem – americké hospodárstvo
Zdroj: http://pages.stern.nyu.edu/~adamodar/, sekcia Updated Data
Beta by sa mala odhadovať do budúcnosti, avšak na jej výpočet využívame historické
dáta. Aj z tohto vyplýva, že postupy využívajúce tento koeficient nie sú úplne presné a
konzervujú históriu do budúcnosti. Je dokázané, že pri kolísavosti trhu nie sú výsledky bety
spoľahlivé, niekedy neodráža skutočné riziko odvetvia alebo konkrétneho podniku.4
Základný vzťah pre výpočet koeficientu beta regresnou metódou je
βi =
kde:
cov(rirm)
(σm)2
kim
cov(ri rm )
(σ m )
2
= k im
σ i *σ m
σ
= k im i
2
σm
(σ m )
kovariancia medzi výnosom cenného papiera i a výnosom trhového portfólia m,
rozptyl výnosnosti trhového portfolia m,
koeficient korelácie medzi výnosom cenného papiera i a trhovým portfóliom m,
BRABENEC, T.: Je beta spolehlivým měřítkem rizika v obdobích hospodářských poklesu? Časopis
Oceňováni, ročník 2, číslo 3, 2009. ISSN 1803-0785.
4
17
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
σi
σm
smerodajná odchýlka výnosnosti cenného papiera i
smerodajná odchýlka výnosnosti trhového porftólia m.
Do popredia sa čoraz viac dostáva aj metóda odhadu koeficientu beta na základe
analýzy faktorov, ktorá prognózuje betu bez použitia jej historických údajov. Bolo by
zaujímavé využiť túto metódu aj v prostredí Slovenskej republiky, kde údaje o historickej
bete nemôžeme považovať za veľmi spoľahlivé.
4
ZÁVER
V ekonomických postupoch, ktoré sú založené na informáciách z kapitálového trhu
hrajú dôležitú úlohu veličiny riziková prémia kapitálového trhu a koeficient beta. Pri
stanovení oboch sa stretávame s následnými otázkami, ako je napríklad spôsob
priemerovania, zdroje údajov a podobne, pri ktorých sa aj vo vedeckej obci vedú diskusie.
Musíme mať tiež na pamäti, že využitie týchto veličín a následne aj postupov, v ktorých sú
použité si vyžaduje dokonale efektívny kapitálový trh, inak nemôžeme výsledky považovať
za veľmi spoľahlivé. Slovenský kapitálový trh sa zatiaľ uberá správnym smerom, preto
môžeme očakávať, že v budúcnosti sa budú aj tu oveľa častejšie využívať metódy
využívajúce informácie z kapitálového trhu a nahradia doteraz u nás najspoľahlivejšie
stavebnicové metódy.
Literatúra (References):
[1.] BRABENEC, T.: Je beta spolehlivým měřítkem rizika v obdobích hospodářských poklesu?
[2.]
[3.]
Časopis Oceňováni, ročník 2, číslo 3, 2009. ISSN 1803-0785.
ČÁMSKÝ, F.: Testování efektivnosti slovenského kapitálového trhu. Finančné trhy: Odborný
mesačník pre teóriu a prax finančných trhov, marec 2005. ISSN 1336-5711 Dostupné na
internete: http://www.derivat.sk/index.php?PageID=107 (14. 7. 2011, 13.15 h).
DAMODARAN, A.:http://pages.stern.nyu.edu/~adamodar/, sekcia Updated Data
18
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
ETIKA, PODNIKOVÁ IDENTITA A GLOBALIZÁCIA
Alžbeta Bieliková 1, Martina Paliderová 2
Kľúčové slová (key words): etika, morálka, podnikateľská etika, podniková stratégia,
podniková identita, globalizácia.
Abstract: The article describes the impact of ethical behavior of business entity on its
identity. The company cultivates its business environment with practical implementation of
these principles. In the long term it reflects to increase its economic efficiency.
ÚVOD
Stále viac podnikov si uvedomuje, že realizácia ich podnikateľských zámerov je
podstatnou mierou limitovaná nielen ekonomickými možnosťami, ale aj limitami morálneho
charakteru. Preto sa vo svojej podnikateľskej praxi usilujú o dôslednejšie uplatňovanie
mravných princípov, čo sa v konečnom dôsledku stáva pre podnik jeho konkurenčnou
výhodou a zároveň prináša
prospech aj pre celú spoločnosť. Na význam etiky
v každodennom živote spoločnosti už pred mnohými rokmi poukázal aj významný podnikateľ
Tomáš Baťa vo svojom stále aktuálnom citáte, ktorý uvádzame:
„Neverím v žiadne prelomy samé od seba. To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska
kríza, je iné meno pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčinou, hospodársky úpadok je
následkom. V našej krajine je mnoho ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok je
možné sanovať peniazmi. Hrozím sa dôsledku tohto omylu. V postavení, v ktorom sa
nachádzame, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme mravné
stanoviská k ľuďom, k práci a k verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nerobiť
dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič a nevydierať pracujúcich.“
ETICKÉ HĽADISKO V PRAXI AKO PROBLÉM A DILEMA
Tomáš Baťa, 1932
Základným východiskom každej spoločnosti je jej hodnotová orientácia, ktorá sa
vytvárala v priebehu dejín a ktorá výrazne ovplyvňuje myslenie a konanie všetkých jej členov
Normatívna etika stanovuje normy, ako by sa mal človek správať a ako by mal žiť. Bez
ohľadu na naše presvedčenie je potrebné konštatovať, že hodnotovou tradíciou Európy je
kresťanstvo, ktoré viac ako dvetisíc rokov formuje európske myslenie. Jeho morálne zásady
boli východiskom jurisdikcie všetkých európskych národov. Preto je aj dnes, či chceme alebo
1
doc. Ing. Alžbeta Bieliková, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta PEDaS, Katedra ekonomiky,
Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, tel.: 041/513 32 23, e-mail:: [email protected]
2
Ing. Martina Paliderová, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta PEDaS, Katedra ekonomiky, Univerzitná
8215/1, 010 26 Žilina, tel.: 041/513 32 39, e-mail: [email protected]
19
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
nechceme, kresťanská morálka východiskovým fundamentom európskej etiky, hoci sa
európska spoločnosť v súčasnosti stáva stále viac konzumnou a na prvý pohľad nie je
viditeľný priamy vplyv náboženského myslenia. Morálka ako nevyhnutná súčasťou
ekonomiky ovplyvňuje správanie ekonomických subjektov a následne aj hospodársku
výkonnosť systému.
Etické myslenie má všeobecne normatívny charakter, to znamená, že keď sme
postavení pred mravnú voľbu, nemôžeme mať na zreteli iba svoju vlastnú pozíciu v danej
situácii, ale vždy sa musíme snažiť zachytiť aj všeobecné hľadisko problému. Hľadáme
riešenie, ktoré by bolo eticky správne pre každého, kto by sa v danej situácii ocitol. Dôležité
je si uvedomiť, že proces našej etickej argumentácie nemôže byť univerzálne jednoznačný.
Etické hľadisko samo o sebe ešte neklasifikuje spôsob konania ako dobrý alebo zlý, iba
objasňuje problém a vytvára podmienky na kvalifikovanejšie a spravodlivejšie rozhodnutie.
Etické hľadisko sa vyznačuje troma základnými znakmi:

Analýzou dôsledku konania, ktorá znamená, že pri zvažovaní konkrétnych dopadov
našich rozhodnutí, musíme brať do úvahy aj dopady na všetkých ľudí, ktorých sa bude
týkať a čo to v ich živote spôsobí. Všeobecne je nutné preferovať časovo dlhodobý
záujem.

Nestrannosťou. Táto požiadavka vychádza z ľudských práv a slobôd, v rámci ktorých
sú si všetci ľudia rovní, a preto je neprípustné uprednostňovať nejaké hľadisko na úkor
iného.

Empatiou v pozícii obete, čo znamená, že sa vcítime do pozície toho, kto je
postihnutý, aby sme mohli lepšie pochopiť závažnosť situácie.
Etická rovina konfliktov, ktoré musíme v každodennej praxi riešiť, má dvojaký
charakter.
1. Riešime konflikt, ktorý dokážeme jednoznačne pomenovať a ktorý sa týka iba jedného
účastníka, o ktorom sa predpokladá, že má možnosť slobodného rozhodovania a konflikt
je jeho etickým problémom. Výsledné rozhodnutie má jednoznačnú podobu – „áno –
nie“, pričom konflikt dokáže vyriešiť s konečnou platnosťou. Etickým problémom môžu
byť napr. otázky typu: Môže zamestnanec prijať úplatok? Môže zamestnávateľ požadovať
od zamestnanca prácu naviac bez jej ohodnotenia?
2. Druhý typ konfliktu v etickej rovine vychádza zo situácie, ktorého účastníkmi je väčší
počet subjektov, a tak riešenie bude mať dopad na viacero ľudí. Subjekt, ktorý tento
konflikt rieši, vykonáva konečnú voľbu rozhodnutia, ktorá nezávisí od jeho schopností
rozhodnutie realizovať, ale aj od ochoty prijať ho s vedomím všetkých možných dopadov
na ostatných účastníkov konfliktu. Nejedná sa tu teda o rozhodnutie „áno – nie“, ale
o podobu voľby „buď – alebo“. Takýto konflikt sa označuje ako etická dilema.
Príkladom môže byť zvažovanie záujmov pri uvedení výrobku na trh, keď marketingový
prieskum avizuje enormný záujem spotrebiteľov o daný výrobok, ale dodatočné
laboratórne skúšky potvrdzujú vedľajšie negatívne účinky výrobku na životné prostredie.
Etickú dilemu predstavuje rozhodovanie, či uprednostniť okamžitý ziskový záujem
podniku a uviesť výrobok na trh aj napriek jeho dopadom na životné prostredie, alebo
jeho expedíciu na trh zastaviť s ohľadom na širšie záujmy spoločnosti vo vzťahu
20
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
k prírode. Pre lepšie rozlíšenie etického problému a etickej dilemy uvádzame Tofferovu
komparatívnu tabuľku so šiestimi charakteristikami:
Tabuľka č. 1 – Šesť charakteristík etického problému a dilemy
Konflikt ako etický problém
1. Je ľahké ho pomenovať.
2. Stojí mimo špecifickej situácie.
3. Existuje názorová zhoda, že konflikt je
etický
4. Vyjadruje nárok jednotlivého účastníka.
5. Týka sa jednej správnej a jednej
nesprávnej hodnoty.
6. Predpokladá, že jednotlivci môžu konať
správne, keď chcú.
Konflikt ako etická dilema
1. Je ťažké ho pomenovať.
2. Je umiestnený do špecifickej situácie.
3. Nie je názorová zhoda, že daný konflikt
je jednoznačne etického charakteru.
4. Vyjadruje nároky viacerých často si
konkurujúcich účastníkov.
5. Týka sa viacerých často si konkurujúcich
hodnôt.
6. Predpokladá, že jednotlivci chcú konať
správne, ale nevedia ako.
Zdroj: Rolný, I.: Etika v podnikové strategii. Metodologické postupy integrace etiky do podnikové strategie. KEY
Publishing, s.r.o. Ostrava-Přívoz.
Pokiaľ sme v praxi kvalifikovali etické hľadisko ako etický problém alebo dilemu, je vo
všeobecnej rovine zároveň nutné kvalifikovať aj samotnú prax. Samotnú prax môžeme
posúdiť z rôznych hľadísk, ale vždy medzi nimi tiež existuje aj systémová súvislosť, ktorá je
znázornená v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2 – Systémová súvislosť
Rovina
Morálka
Mravnosť
Právo
Viera
Alternatíva
dobrý – zlý
mravný – nemravný
legálny – nelegálny
láska - hriech
Meradlo
osobné svedomie
normy étosu
právne normy
svedomie
Zdroj: Rolný, I.: Etika v podnikové strategii. Metodologické postupy integrace etiky do podnikové
strategie. KEY Publishing, s.r.o. Ostrava-Přívoz.
Rovina morálky je základná, pretože vypovedá o základnom vymedzení človeka ako
morálneho subjektu. Morálne dobro je vymedzené tým, čo neodporuje svedomiu. Morálna
kvalita je daná zmýšľaním subjektu.
Rovina mravnosti tkvie vo fungovaní sociálne platného étosu s jeho normami, teda
v tom, čo označujeme ako mravy spoločnosti.
V právnej rovine sa odráža právne stanovený étos, to znamená základné spoločensky
prijímané normy, ktoré platia aj mravne. Právne normy (zákony), ale nie sú s mravnými
normami absolútne totožné. Vyjadrujú mravné minimum, ktoré garantuje štátna moc, a preto
je možné posúdiť, či je to legálne alebo nelegálne podľa vnútornej zhody so zákonom.
Rovina viery je spoločná všetkých ľuďom, ktorí vyznávajú akúkoľvek formu
náboženstva. Meradlom pre rozlíšenie charakteru je svedomie subjektu, ale aj aspekt
cirkevného étosu a práva.
21
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Sociolog Niklas Luhmann vo svojej teórii spoločnosti poukazuje na zásadný vplyv
spoločensky uznávaných hodnôt, ktoré konštituujú podobu spoločenskej praxe. Schéma č. 1
znázorňuje konkrétne výstupy hodnôt v praxi:
INŠTITÚCIA
HODNOTA
DIMENZIA
PRÁVO
zákon
legálny - nelegálny
VEDA
pravda
pravdivé - nepravdivé
POLITIKA
moc
vláda - opozícia
EKONÓMIA
peniaze
ziskové - neziskové
ETIKA
mravnosť
morálny - nemorálny
Schéma č. 1 – Hodnotové výstupy v praxi
Základným pravidlom na aplikáciu etiky v ekonomike je zlaté pravidlo morálky,
ktoré slúži od dávnych čias ako kritérium pre posudzovanie správneho konania. Zlaté pravidlo
sa v dejinách etiky objavuje v pozitívnom aj negatívnom zmysle.
V pozitívnom vyjadrení: „Všetko, čo chceš, aby iní robili tebe, rob aj ty im.“
V negatívnom vyjadrení: „Čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ani ty im.“
Podnikateľská etika rieši vecný konflikt medzi vlastným egoizmom a záujmami
ostatných ľudí, konflikt oddávna spojovaný s obchodnou činnosťou. Na strane druhej je to
nová disciplína, ktorá hľadá teoretické koncepty a modely správania podnikov a ich
zodpovedných zástupcov v globalizovanom a hodnotovo nerovnorodom svete podnikania.
Znamená naplňovanie každodenných záväzkov a povinností v obchodnej a podnikateľskej
činnosti, alebo novú teoretickú disciplínu, ktorá chce riešiť prienik medzi etikou
a ekonomikou. Vychádza zo všeobecných morálnych noriem spoločnosti a reaguje na
spoločenské premeny a kultúrne zázemie spoločnosti.
EKONOMICKÉ
DÔVODY
V TRHOVEJ EKONOMIKE
NAPLŇOVANIA
PODNIKATEĽSKEJ
ETIKY
Časté pochybnosti ekonómov a manažérov v súvislosti s podnikateľskou etikou
môžeme zhrnúť do jednoduchých otázok: Oplatí sa podniku správať eticky? Neznamená to
pre podnik dobrovoľné obmedzenie, a tým stratu konkurencieschopnosti na trhu? Čo nám
prinesú investície do vzdelávania ľudí a kultivácie podnikového prostredia? Aké sú motívy
pre to, aby sa podnik správal eticky?
Ekonomické zdôvodnenie predstavuje:
1. Zníženie transakčných nákladov. Medzi transakčné náklady môžeme zaradiť
náklady spojené s prevádzkou ekonomického systému. Sú to náklady na spojené
s činnosťou súdov pri vymáhaní plnenia zmlúv a dohôd, náklady na kontroly, na
22
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
ochranu osôb a majetku. Extrémne vysoké transakčné náklady sú spojené s ochranou
majetku a osôb v krajinách s nízkou úrovňou podnikateľskej etiky a vysokou mierou
korupcie.
2. Posilnenie lojality zamestnancov. V slobodnom trhovom prostredí hľadajú
najproduktívnejší zamestnanci, najlacnejšie a najflexibilnejšie zdroje a najlepší
dodávatelia viac „dobrý biznis“ ako podvody či nečestné konanie. Naopak nepriaznivá
klíma – časté konflikty, netransparentnosť rozhodovania, asymetrické informácie vedú
k zníženiu kvality a efektivity. Dobrá sociálna klíma posilňuje dobré a dlhodobé väzby
medzi zamestnancami a zamestnávateľom a prispieva k dôvere zamestnancov voči
podniku.
3. Posilňovanie image podniku a budovanie podnikovej identity. Lojalita
zamestnancov priaznivo ovplyvňuje reputáciu medzi ostatnými stakeholders. Je
dôležitá pre pozitívne vnímanie podniku a budovanie jeho identity. Transparentnosť
a dostatočná informovať znižuje priestor pre neetické správanie. Niektorí autori
charakterizujú transparentnosť ako súčasť spravodlivosti. Nové technológie,
predovšetkým pac internet, umožňujú zverejňovanie dostatočného množstva
informácií o podniku.
4. Posilňovanie spokojnosti zákazníka. Výsledkom úspešnej podnikateľskej stratégie je
spokojný zákazník, ktorý sa znova vracia do podniku. Zákazníci uprednostňujú
podniky, ktoré dodržiavajú deklarované etické pravidlá.
5. Prispievanie k lojalite investorov. Predvídateľné prostredie a dobré referencie sú
dôležitým predpokladom na získanie nových investorov. Spokojní zákazníci
a motivovaní zamestnanci sú silnou stránkou spoločnosti, ktorá usiluje o dlhodobé
investície.
6. Príspevok k zisku. Podnikanie, ktoré ignoruje požiadavky podnikateľskej etiky,
nemôže z dlhodobého pohľadu maximalizovať hodnotu majiteľa. Ekonomika môže
byť produktívnejšia, len ak bude rešpektovať etické normy.
7. Kultivácia podnikateľského prostredia. Ekonomika krajiny je hodnotená pomocou
makroekonomických ukazovateľov, ktoré ovplyvňuje množstvo faktorov, akými sú
napríklad podnikateľské prostredie krajiny, bežné praktiky v obchodnom styku,
praktiky manažmentu, obchodné právo a jeho vymáhateľnosť a mnohé ďalšie.
Podnikatelia si stále viac uvedomujú, že ich strategická orientácia musí neustále
smerovať priamo k zákazníkovi, ktorý sa dostáva do epicentra pozornosti manažmentu a
všetkých zamestnancov podniku. Dlhodobo úspešné podniky vždy všetko vsadia na to, aby
svojim zákazníkom ponúkali optimálny úžitok. Stavajú teda maximalizáciu úžitku nad
maximalizáciu zisku. Zisky sú potom nevyhnutným dôsledkom maximalizácie úžitku a nie
hlavným cieľom podniku. V stredobode pozornosti už nestojí produkt, ale zákazník ako
človek - vedomá orientácia všetkých zložiek podniku na zákazníka, čo sa následne prejaví aj
na podnikovej kultúre.
Vytvorenie správnej podnikovej kultúry má za následok:


lepšiu vnútornú (ale i vonkajšiu) komunikáciu,
zavedenie základných princípov, ktoré sú spoločným kritériom pre rozhodovanie na
všetkých hierarchických úrovniach riadenia,
23
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky



nárast pocitu vnútornej identifikácie zamestnancov nielen s čiastkovými úlohami a
činnosťami, ale aj s podnikom ako celkom,
vyššiu motiváciu zamestnancov,
predpoklad implementácie nových metód, foriem a nástrojov do podniku.
ZÁVER
Globalizáciu je možné chápať ako proces „prepájania“ rôznorodých druhov ľudskej
činnosti. Jej doterajší priebeh potvrdzuje, že v rámci tohto procesu majú primárny vplyv
ekonomické aspekty, ktoré výrazne určujú a ovplyvňujú ostatné stránky globalizácie.
Globalizácia podniku sa prejavuje v tom, že podnik získava reálne možnosti expanzie na nové
trhy, no súčasne ho núti, aby svoju podnikateľskú stratégiu orientoval „celosvetovo“ v oblasti
zásobovacieho, dodávateľského i odbytového priestoru. Súčasné ekonomické prostredie je
však poznačené finančnou a hospodárskou krízou, čo následne vyžaduje aj zmenu správania
podnikateľských subjektov na globálnom trhu. Dnešné podniky preto musia byť flexibilnejšie
pri učení sa, získavaní a implementovaní poznatkov a zároveň musia hľadať vlastné rezervy
nielen v ekonomickej oblasti ale aj v etickej oblasti riadenia, musia vychádzať z nových
pohľadov na podnikanie. Budúcnosť totiž budú mať len tie podniky, ktoré rýchlo reagujú na
nové výzvy a v dostatočnej miere vedia vytvárať a využívať príležitosti.
Tento príspevok je súčasťou riešenia grantovej úlohy MŠ SR a SAV 1/0231/11 Globálne
trendy v Corporate Identity sa zameraním na dopravné podniky, Katedra ekonomiky,
F PEDaS, Žilinská univerzita v Žiline, 2011-2013, zodpovedný riešiteľ: doc. Ing. Alžbeta
Bieliková, PhD.
Literatúra (References):
[1.] LaCROIX, W.L.: Principles for Ethics in Business. University Press of America, Inc.,
Washington 1989.
[2.] LUHMANN, N.: The Differentiation of Society. Columbia University Press, New York
1982.
[3.] PUTNOVÁ, A., SEKNIČKA, P.: Etické řízení ve firmě. Nástroje a metody. Grada
Publishing, a.s. Praha 2007. ISBN 978-80-247-1621-3.
[4.] ROLNÝ, I.: ETIKA V PODNIKOVÉ STRATEGII. Metodologické postupy integrace
etiky do podnikové strategie. KEY Publishing, s.r.o. 2007 Ostrava. ISBN 978-8087071-45-8.
[5.] ROLNÝ, I., LACINA, L.: Globalizace, etika, ekonomika. Jan Pizukiewicz Věrovany
2004. ISBN 80-86768-04-X.
[6.] TOFFER, B.L.: Tough Choices: Managers Talks Ethics. John & Wiley, New York
1986.
24
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
RIZIKÁ MERANIA EFEKTÍVNOSTI V ČASE
Miloš Birtus, 1 Vladimír Šagát 2
Kľúčové slová (Key words): Malmquistov index, efektívnosť, riziko, vstupy, výstupy,
statické metódy, dynamické metódy.
Abstract: Presented contribution is concerning with quantification of effectiveness of road
transportation companies by means of DEA and monitoring of effectiveness of companies in
time by means of Malmqist index. Malmquist index is one of the quantitative implements of
evaluating of effectiveness, which attempts at model description of influence of technology
modifications and their separation from other sources of increasing eventually decreasing of
effectiveness of companies. It enables its separation into two components during evaluation of
amendments in time – amendment of relative effectiveness against set of other units (road
transportation companies) and amendments of borders of production possibilities evoked by
new technologies.
Kvantifikácia efektívnosti podnikov a identifikácia príčin resp. zdrojov ich
neefektívnosti je dôležitým predpokladom, ktorý determinuje ich postavenie v konkurenčnom
prostredí. V praxi sa najčastejšie na analýzu efektívnosti využívajú rôzne pomerové
ukazovatele 3, ktoré vychádzajú zo štandardných výkazov účtovnej závierky 4. Výpočet
pomerových ukazovateľov je jednoduchý, avšak pomocou týchto ukazovateľov môžeme
zachytiť iba niekoľko faktorov, ktoré majú vplyv na celkovú efektívnosť „práce“
diagnostikovaného podniku.
V poslednom čase sa začali na meranie relatívnej efektívnosti produkčných
jednotiek používať nové postupy. Súbor týchto postupov, metód a algoritmov sa vo
všeobecnosti nazýva analýza obalu dát (Data Envelpoment Analysis DEA). Ide o metódy,
ktoré predstavujú osobitnú oblasť aplikácie lineárneho programovania. DEA je metóda
lineárneho programovania, ktorá bola pôvodne vyvinutá na posudzovanie efektívnosti
riadenia a plánovania neziskových inštitúcií (napr. škôl, nemocníc atď.). Neskôr sa jej
použitie rozšírilo aj na ekonomické oblasti, kde sa prostredníctvom DEA meria efektívnosť
rôznych podnikov alebo organizačných jednotiek.
Tieto metódy sú založené na riešení sústavy úloh lineárneho programovania, ktoré
určujú pomernú efektívnosť množiny produkčných jednotiek, napr. dopravných podnikov (v
angličtine sa používa výraz „Decision Making Units – DMUs“). Základné myšlienky
pochádzajú od M. J. Farela ktoré neskôr preformulovali A. Charnes, W. W. Cooper, E.
Rhodes (model DEA CCR) resp. R. D. Banker, A. Charnes, W. W. Cooper (model DEA
BCC).
1
Ing. Miloš Birtus, PhD, Katedra ekonomiky, FPEDAS, ŽU v Žiline
Ing. Vladimír Šagát, PhD. Katedra financií a účtovníctva, BIVŠ Banská bystrica
3
napr. ukazovatele likvidity, aktivity, rentability, zadĺženosti a iné.
4
súvaha, účet ziskov a strát, výkaz cash flow
2
25
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Vo svojej pôvodnej práci Charnes, Cooper a Rhodes, charakterizovali DEA metódu
ako ”model matematického programovania aplikovaný na pozorované dáta, ktorý poskytuje
nový prístup pri získavaní empirických odhadov extremálnych vzťahov ako sú produkčné
funkcie a krivky vyjadrujúce efektívne produkčné možnosti, ktoré sú základnými prvkami
modernej ekonómie.”
Cieľom týchto metód je eliminovať resp. vylúčiť subjektivitu pomocou merania
výstupov vo vzťahu k vloženým vstupom. Proces výberu vstupov a výstupov určených pre
porovnávanie mení proces analýzy na objektívny a obmedzuje subjektivitu. Pomocou
lineárneho matematického modelu sa vstupom a výstupom jednotlivých produkčných
jednotiek priraďujú váhy, ktoré vyjadrujú efektívnosť príslušnej jednotky. Modely oceňujúce
príslušné jednotky, majú rovnaký tvar, ale pri rozdielnej efektívnosti budú mať odlišné
hodnoty váh. Podľa týchto váh sa budú podniky porovnávať a zoraďovať. Vzhľadom na to, že
váhy sú pomerové čísla, nezáleží na tom, v akých jednotkách sú vyjadrené.
Neefektívne pracujúci podnik resp. podniky sa môžu časom implementáciou
rôznych racionalizačných opatrení stať efektívnymi. Naopak podniky, ktoré podcenia situáciu
sa z kategórie efektívnych podnikov môžu ocitnúť medzi neefektívnymi podnikmi. Túto
významnú skutočnosť však základnými DEA modelmi nevieme kvantifikovať. Základné
DEA modely môžeme považovať za statické t. j. neberú do úvahy vývoj alebo zmeny
efektívnosti činnosti podnikov v čase. Tento nedostatok odstránime pomocou tzv.
Malmquistovho indexu. Index nesie svoje meno podľa švédskeho ekonóma a štatistika Stena
Malmquista, ktorý ho však pôvodne formuloval pre iné účely, ako pre hodnotenie efektívnosti
činnosti podnikov. Na účely merania zmien efektívnosti podnikov v čase ho ako prví upravili
Färe, Grosskopf, Lindgren a Roos (1994). Malmqistov inex môžeme formulovať v rôznych
variantoch: orientovaný na vstupy alebo výstupy, s konštantnými, variabilnými, nerastúcimi
alebo neklesajúcimi výnosmi z rozsahu. Popíšeme Malmquistov index orientovaný na vstupy
a budeme predpokladať konštantné výnosy z rozsahu. Analogicky ako pri základných DEA
modeloch, aj v prípade Malmquistovho indexu môžeme ostatné typy dostať pomerne
jednoduchou transformáciou.
Malmquistov index orientovaný na vstupy kvantifikuje zmenu efektívnosti
produkčnej jednotky q medzi po sebe nasledujúcimi obdobiami t a t+1 a má nasledujúci tvar:
Mq ( xt +1 , y t +1 , xt , y t ) = EqPq
(1)
Výraz Mq(xt+1, yt+1, xt, yt) sa niekedy nazýva aj “Total Faktor Productivity Index
TFP“. Eq je zmena relatívnej efektívnosti jednotky q oproti ostatným podnikom medzi
obdobiami t a t+1, Pq kvantifikuje zmenu hranice produkčných možností spôsobenú vývojom
technológie medzi obdobiami t a t+1. Tieto zložky sú definované nasledovne:
Eq =
Dq t +1 ( xt +1 , y t +1 )
Dq t ( x t , y t )
(2)
 Dq t ( x t +1 , y t +1 ) Dq t ( x t , y t ) 

Pq =  t +1 t +1 t +1
t +1
t
t
 Dq ( x , y ) Dq ( x , y ) 
12
Potom:
26
(3)
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Dq t +1 ( x t +1 , y t +1 )  Dq t ( x t +1 , y t +1 ) Dq t ( x t , y t ) 

Mq ( x=
,y ,x ,y )
⋅
Dq t ( x t , y t )  Dq t +1 ( x t +1 , y t +1 ) Dq t +1 ( x t , y t ) 
12
t +1
t +1
t
t
(4)
Výraz pred zátvorkou sa volá zmena relatívnej efektívnosti E a meria vzdialenosti od
hranice medzi obdobiami t a t+1. Časť v hranatej zátvorke je technická zmena T alebo aj
technologický pokrok. Je to geometrický priemer zmeny technológie produkcie medzi dvoma
obdobiami t a t+1. Färe vo svojej práci ukázal, ako môžeme pohodlne pomocou DEA počítať
funkcie vzdialenosti a Malmquistov index. Vedie to znovu k úlohe lineárneho programovania,
kde pre každú rozhodovaciu jednotku musíme počítať štyri funkcie vzdialenosti v časových
obdobiach t a t+1. To si vyžaduje riešiť štyri úlohy lineárneho programovania.
Pre produkčnú jednotku q a funkciu Dqt(xt, yt) riešime úlohu lineárneho
programovania:
Dq t (x t , y t ) = θ q ,
Minimalizovať
n
za podmienok
∑λ x
t
j ij
j =1
n
≤ θ qxiqt ,
∑ λ jyijt ≥ yiqt ,
1, 2,3....., m,
i=
(5)
1, 2,3....., r ,
i=
j =1
λ j ≥ 0,
1, 2,3....., n.
j=
Kde q označuje hodnotenú produkčnú jednotku, m je počet vstupov, r je počet
výstupov a n je počet produkčných jednotiek (dopravných podnikov). Formulovaná úloha
predpokladá konštantné výnosy z rozsahu t. j. premenné λ sú nezáporné.
Pre produkčnú jednotku q a funkciu Dqt(xt+1,
programovania analogicky predchádzajúcej úlohe:
Minimalizovať
) riešime úlohu lineárneho
Dq t (x t +1 , y t +1 ) = θ q ,
n
za podmienok
yt+1
∑λ x
j =1
n
t
j ij
≤ θ qxiqt +1 ,
∑ λ jyijt ≥ yiqt +1 ,
i=
1, 2,3....., m,
(6)
i=
1, 2,3....., r ,
j =1
λ j ≥ 0,
j=
1, 2,3....., n.
Interpretácia premenných a parametrov je rovnaká ako v predchádzajúcej úlohe.
Rozdiel je iba v tom, že pozorovanú produkčnú jednotku hodnotíme vzhľadom k produkčnej
hranici v období t. Analogicky minimalizujeme aj ďalšie funkcie Dq t+1(x t+1, y t+1 ) a Dq t+1(xt,
yt).
Minimalizovať
Dq t +1 (x t +1 , y t +1 ) = θ q ,
za podmienok
∑λ x
n
j =1
n
t +1
j ij
≤ θ qxiqt +1 ,
∑ λ jyijt +1 ≥ yiqt +1 ,
1, 2,3....., m,
i=
(7)
1, 2,3....., r ,
i=
j =1
λ j ≥ 0,
1, 2,3....., n.
j=
27
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Minimalizovať
Dq t +1 (x t , y t ) = θ q ,
n
za podmienok
∑λ x
j =1
n
t +1
j ij
≤ θ qxiqt ,
∑ λ jyijt +1 ≥ yiqt ,
1, 2,3....., m,
i=
(8)
1, 2,3....., r ,
i=
j =1
1, 2,3....., n.
λ j ≥ 0,
j=
Optimálne hodnoty účelových funkcií vypočítané podľa vzťahov (5) až (6) dosadíme
do (2) a (3) a vypočítame zložky efektivity Eq a Pq. Na záver tieto hodnoty dosadíme do
vzťahu (1) a zistíme hodnotu Malmquistovho indexu resp. môžeme optimálne hodnoty
účelových funkcií dosadiť priamo do (4), čím však stratíme informácie o zmene relatívnej
efektívnosti Eq a o vplyve zmien racionalizačných opatrení Pq. Podľa hodnôt Eq , Pq a najmä
podľa hodnoty Malmquistovho indexu M môžeme dosiahnuté výsledky interpretovať
nasledovne: pre všetky indexy (technologického pokroku, zmeny ekonomickej efektívnosti
a M index) platí, že ak sú menšie ako jedna, tak nastalo zhoršenie pozície podniku v danej
oblasti (zlé rozhodnutia), rovné jednej (rozhodnutia boli neutrálne), väčšie ako jedna, podnik
robil správne rozhodnutia, ktoré viedli k zlepšeniu postavenia pre daný podnik. Pri modeloch
orientovaných na výstupy to bude platiť naopak.
Tento príspevok je súčasťou riešenia grantovej úlohy:
KLIEŠTIK, T.: Projekt VEGA 1/0357/11 - Výskum možnosti aplikácie fuzzy-stochastického
prístupu a CorporateMetrics ako nástrojov kvantifikácie a diverzifikácie podnikových rizík.
Literatúra
[1] ZHU, J. Quantitative models for performance evaluation and benchmarking: : Data
Envelopment Analysis with Spreadsheets and DEA Excel Solver (International Series in
Operations Research and Management Science) Boston: Kluwer Publ., 2002. 328 p.
ISBN 1-402070-82-9
[2] JABLONSKÝ, J. – DLOUHÝ, M. Modely hodnocení efektivnosti produkčních jednotek.
Praha: Professional Publshing, 2004. 183 s. ISBN 80-86419-49-5
28
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
OWNERSHIP TRANSFORMATIONS IN POLAND
AND THE PROCESS OF GLOBALIZATION
Ewa Bitner1
Kľúčové slová (Keywords): globalization, ownership transformations, privatization, foreign
direct investments, gross domestic product, unemployment rate, global economic crisis.
Abstract: This paper characterizes the globalization and the challenges posed by this process.
The attempt was made to demonstrate that ownership transformations that have occurred in
Poland since 1990 allowed for faster adaptation to new challenges of the global economy.
They resulted in increased flow of foreign direct investments. Therefore, the authors assessed
the effect of the volume of foreign direct investments on economic growth, rate of changes in
gross domestic product and unemployment rate during the period of economic
transformations and during the period of global economic slowdown. The author also
analysed the effect of economic crisis on the rate of ownership changes.
INTRODUCTION
Processes of globalization cause that the enterprises face new requirements and new
challenges but they also open up the opportunities for development. Fast development of
information technology has caused that the processes of internationalization of business
activity are deepening. Increase in these processes has caused higher sensitivity of economies
in individual countries to any changes in world capital, financial or resource market and world
crisis. The speed of technological and economic advances is typically stimulated by such
factors as: abolition of customs barriers, intensification of trade, flow of capital and increase
in foreign investments.
1
CHARACTERISTICS OF THE GLOBALIZATION PROCESS
Globalization is a multi-factor process, which has developed intensively in recent
twenty years. Among a number of factors, those frequently listed include e.g.:
 development of the economy on global scale, constant increase in the export of goods and
services and flow of capital, liberalization of world financial market, deregulation of antitrust law and development of mergers and acquisitions, emerging global consumer
markets and global branded products
 emerging new global business entities (multinational corporations), which have integrated
their production and marketing and dominated world production
 establishment of: international organizations, such as World Trade Organization (WTO),
which is the first international organization which influences governments in individual
countries in terms of adoption of particular principles of cooperation; non-governmental
organizations; regional integration blocs and groups which coordinate economic and
foreign policies (e.g. G-7)
1
29
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
 changes in the principles and standards: market-oriented economic policies and
democratic governments in higher number of countries, more widespread respect for
human rights, trade-off in goals and activities towards development, growing awareness of
ecological threats, respect for intellectual ownership rights etc.
 new means of international communication (the Internet, electronic communication and
widespread use of computers, faxes, mobile phones, faster and cheaper means of transport
etc.) [1].
Completely new situation is concurrent existence of all the factors listed above, which
was possible through development of information technologies. It is adopted in the theory of
economy that the model of perfect competition allows for optimal use of available resources.
The main instrument is provided by the Internet, which, while opening up opportunities for
access to information, has significantly affected the increase in competitiveness and has
become an important tool for globalization [2].
2
GLOBALIZATION CHALLENGES
The 21st century has become the field of dynamic and turbulent changes, which has
resulted in new challenges for present-day economies.
Technical Forces
-
industrialization
transport revolution
information and communication revolution
Economic Forces
-
Social Forces
increasing individual incomes
world trading
world financial markets
market forces
world competition
Globalization
of sectors and markets
sektorów i rynków
-
Political Forces
-
reduction in trade barriers
intellectual ownership rights
privatization
establishment of trade groups
technical standards
Fig. 1. Forces which lead to globalization
Source: author’s elaboration based on [4]
30
consumption
unification of consumers’
taster
education and skills
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Nowadays it is essential to analyse the processes in the economy with consideration of
regional limits marked out by the scope, size and intensity of capital relationships and areas of
operation of transnational corporations [3]. The process of globalization is stimulated by the
factors with different degree of effect and different degree of relationships, which is presented
in Fig. 1.
In new global economy, the enterprises, in order to survive and develop, have had to
adapt to dynamically changing economic reality, which has led to systematic reconstruction.
This is confirmed by the experience of a number of countries, including Poland, where the
system and ownership transformations in business entities have been observed for 20 years.
3
LEGAL STANDARDS FOR PRIVATIZATION IN POLAND
According to the Act of Commercialization and Privatization of State-Owned
Enterprises of 30 August 1996 [5], privatization in Poland has taken a variety of forms. Fig. 2
presents the mechanism of the Act, showing a variety of forms of transformations envisaged
by Polish legislation [6].
Commercialization
(Chapter I1)
Commercialization
with the goal other
than privatization
(Art. 3 Section 2)
Commercialization
with the goal of
privatization
(Art. 1 Section 1)
Commercialization with
debt conversion
(Chapter III)
Limited company with
shares owned by
creditors
(Art. 21 Section 1)
Direct
privatization
(Chapter V,
Art. 39, Section 1)
Indirect
privatization
(Chapter IV)
Legal and economic
analysis of the
property in the
enterprise
Sales of the
enterprise
(item 1)
Entering the
enterprise into a
corporation
(item 2)
Remunerated
use of a public
company
(item 3)
Sale of
enterprise‘s
shares
Remunerated
(Art. 33)
Non-remunerated
acquisition of
shares
(Art. 36 and 37)
Financing social
needs
(Art. 56)
Fig. 2. The mechanisms in the Act of Commercialization and Privatization of State-Owned
Enterprises
Source: author’s own elaboration based on [6]
31
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Private ownership, as a basic characteristic of market economy, is deemed to be more
effective than public ownership. Market mechanisms inherent in this type of the economy are
regarded to be the best driver of business processes [7].
4
WORLD CRISIS AND OWNERSHIP TRANSFORMATIONS
Given the number of privatized enterprises which has been increasing since 1991, the
speed of ownership transformations indicates a slowdown in this process during crisis.
Table 1 compares the number data which confirm this tendency.
Table 1. Number of privatized companies in Poland from 1991 to 2010
Year
1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010
Number
of
1210 2029 2566 3078 3619 4044 4358 4655 4958 5216 5350 5450 5533 5631 5715 5747 5809 5909 5960 5975
privatized
enterprises
Source: author’s own elaboration based on the data from the Ministry of Treasury
The year 1997 was critical, with the number of privatized enterprises higher than other
state-owned enterprises.
5
EFFECT OF FOREIGN DIRECT INVESTMENTS ON GDP AND
UNEMPLOYMENT RATE
Investigations of the process of ownership transformations as a factor which stimulates
the inflow of foreign capital generate some methodological problems since this process
depends on a number of factors. Poland, through its increase in foreign direct investments and
trading, has been included in globalization processes which have been observed in the world.
The main reasons for this situation include:
 Poland’s accession to EU structures
 high dynamics of GDP, twice as high as in EU countries
 localization; the biggest eastern country in the EU
 receptive and large consumer and innovative markets
 well-educated workforce [8].
Table 2 compares the inflow of foreign investments to Poland in 1994-2008 in billion
euro, rate of increase in gross domestic product in 1992-2010 and the unemployment rate in
1989-2008 [9].
Table 2. Inflow of foreign investments to Poland, rate of increase in gross domestic product
and unemployment rate
Year
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
Investments
[billion EUR]
no data
no data
no data
no data
no data
1.1
2.1
3.6
4.3
5.7
6.8
Increase in Unemployment
GDP [%]
rate [%]
Year
no data
no data
-7
2.6
3.8
5.2
7.0
6.2
7.1
5.0
4.5
0.3
6.5
12.2
14.3
16.4
16.0
14.9
13.2
10.1
11.0
15.1
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Source: authors own elaboration based on [9]
32
Investments
[billion EUR]
10.3
6.4
4.4
4.1
10.3
8.3
15.6
17.2
9.9
no data
no data
Increase
in GDP
[%]
4.3
1.2
1.4
3.9
5.3
3.6
6.2
6.8
5.0
1.7
3.3
Unemployment
rate [%]
16.8
19.2
20.2
19.7
18.2
16.5
11.9
8.3
7.1
9.0
9.5
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
The analysis of the compared data allows for drawing the following conclusions:
 inflow of foreign capital reflects the positive perception of the condition of Polish
economy and the perspectives of development,
 during the period of high inflow of foreign direct investments, the rate of increase in gross
domestic product was also high (4.3-5.0) until the year 2000,
 a considerable increase in foreign investments was observed in 2007, accompanied by an
increase in GDP,
 the unemployment rate has been decreasing since 2001, with an increase in foreign
investments,
 a slowdown in privatization in 1997 caused the reduced growth in the unemployment rate,
but it reached the highest level in 2001-2003.
SUMMARY
Analysis and comparison of the four economic categories connected with development
of Polish economy, i.e. rate of ownership transformations, inflow of foreign direct
investments, rate of increase in gross domestic product and unemployment rate reveals some
regularities. An effective arrangement of ownership production potential was established; it
responds to market demand thanks to the support from foreign investments. The flexible
relationships in the unemployment rate (which reduces with a rise in GDP) are observed, and
the inflow of foreign direct investment is on the increase.
Furthermore, it seems obvious that the rate of ownership changes was the basis for
inflow of foreign direct investments, and, consequently, for the increase in GDP, which
contributed to a decline in unemployment rate.
Dynamic changes in new global economy necessitate the effective management of
contemporary enterprises.
Literatúra (References):
[1.]
[2.]
[3.]
[4.]
[5.]
[6.]
[7.]
R. Piasecki, Nowe paradygmaty rozwoju w kontekście globalizacji, „Sprawy
Międzynarodowe” 2000, No. 1.
J. Adamczyk, Szanse i zagrożenia rozwoju przedsiębiorstw w warunkach globalizacji,
[in:] Determinanty rozwoju małych i średnich przedsiębiorstw, J. Adamczyk. P.
Bartkowiak (ed.), Wyd. WNT, Warszawa 2004, s. 224.
R. Borowiecki, Zachowania przedsiębiorstw w warunkach globalizacji i nowej
gospodarki, [in:] Zarządzanie restrukturyzacją w procesach integracji i rozwoju nowej
gospodarki, R. Borowiecki, A. Jaki (ed.), Wyd. Uniwersytet Ekonomiczny w Krakowie,
Kraków 2008, p. 18.
G. Stonehouse, J. Hamill, D. Campbell, T. Purdie, Globalizacja. Strategia i zarządzanie,
Felberg, Warsaw 2001, p. 25.
The Act of 30 August 1996 on Commercialization and Privatization of State-Owned
Enterprises, Journal of Laws No. 118 pos. 561 with further amendments.
E. Bitner, Społeczno-gospodarcze skutki prywatyzacji bezpośredniej w sektorze
górnictwa odkrywkowego, [in:] Pragmata tes Oikonomias, „Zeszyty Naukowe Instytutu
Zarządzania i Marketingu AJD w Częstochowie“ 2007, No. II, p. 62.
M. Gorynia, Studia nad transformacją i internacjonalizacją gospodarki polskiej, Difin,
Warsaw 2007, p. 50.
33
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
[8.] H. Sobolewski, Globalny kryzys a inwestycje zagraniczne w Polsce, [in:] Wyzwania
restrukturyzacyjne w obliczu globalnego kryzysu gospodarczego, R. Borowiecki, A. Jaki
(ed.), Wyd. Uniwersytet Ekonomiczny w Krakowie, Kraków 2009, p. 66.
[9.] Materiały NBP, GUS, www.nbp.pl/publikacje/zib.pdf
34
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
METODOLÓGIA CORPORATEMETRICS AKO NÁSTROJ
PRE MERANIE A DIVERZIFIKÁCIA TRHOVÉHO RIZIKA
PODNIKOV
Daniel Buc 1
Kľúčové slová (Key words): riziko, neistota, simulácia, scénar, zisk, výnos.
Abstract: CorporateMetrics is a tool for measuring market risk in the corporate enviroment.
In broadterms, CorporateMetrics focuses on two corporate financial results that affect, and
that are commonly used to gauge company´s value – earnings and cashflow. Specifically,
CorporateMetrics enables companies to forecast earnings and cashflow for a range of
different projected market rates – foreign exchange rates, interest rates, commodity prices,
and output prices. CorporateMetrics offers a VaR-type of methology, the principles of which
have been long widely used in porfolio risk analysis, where the exposure of financial
instruments to market risk is routinely measured. Since VaR measures the maximum likely
loss, it can be easily applied to corporate risk measurement.
Metodológia CorporateMetrics predstavuje koncepčný rámec a kompletný systém, t.j.
ucelený súbor axióm, metodík, postupov, dát a softvéru, ktorý je určený na meranie
a diverzifikáciu trhového rizika v podnikovom prostredí. V širšom zmysle sa táto metodológia
zameriava na dva kľúčové podnikové finančné ukazovatele, ktoré sú obvykle používané na
stanovenie hodnoty podniku a to zisk a cash flow.
CorporateMetrics poskytuje možnosť prognózovať výnosy a finančné toky pre súbor
rôznych trhových údajov. Medzi ne môžeme zahrnúť úrokovú mieru, cenu vlastného kapitálu,
kurzy zahraničných mien, ceny komodít a podobne. Zo získaných výsledkov týchto prognóz
je určená miera trhového rizika. Systém je navrhnutý tak, aby dlhodobé prognózy boli
identické s dlhodobým manažérskym cyklom typickým pre podnikové plánovanie a obchodný
manažment.
CorporateMetrics používa základné princípy manažérskych techník ako RiskMetrics
a ponúka možnosť aplikácie metódy Value at Risk (VaR). Tá sa vo všeobecnosti používa pri
analýze rizika portfólia finančných nástrojov, ktoré sú prispôsobované podnikovému
prostrediu, v ktorom je neurčitosť budúcich ziskov a cash flow v neposlednom rade
spôsobená aj trhovým rizikom. Vo väčšine spoločností sú realizované klasické podnikové
postupy, t.j. zamerané na prognózu dopadu trhových pohybov na finančné výsledky
spoločnosti. Môže sa napríklad jednať o analýzu senzitivity. Metodológia CorporateMetrics je
platformou pre detailnejšiu a kompletnejšiu analýzu trhového rizika. Tak ako
CorporateMetrics aj metóda RiskMetrics slúži k meraniu potenciálneho dopadu trhových
zmien na finančné výsledky, avšak nejedná sa o identické metódy.
1
Ing. Daniel Buc, Katedra ekonomiky FPEDAS, Žilinská univerzita, Univerzitná 1, 010 26, Žilina
35
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
KOMPARÁCIA RISKMETRICS A CORPORATEMETRICS
Metóda RiskMetrics je používaná pre prognózu potenciálnej zmeny trhovej hodnoty
portfólia finančných inštrumentov, ako sú napríklad cenné papiere s pevným výnosom,
menové kurzy, devízy, komodity, akcie a ich deriváty. Časové obdobie je relatívne krátke a to
od jedného dňa do jedného mesiaca.
Na druhej strane, metodológia CorporateMetrics je viac vhodná pre podnikové
prostredie a to z dôvodu jej zamerania na podnikové finančné výsledky, ktoré sú následne
porovnávané s plánom na konkrétne obdobie. Analyzovaný horizont, v ktorom sú finančné
výsledky efektívne, je v porovnaní s RiskMetrics dlhší a pohybuje sa v rozpätí od dvoch
mesiacov do jedného roka alebo dlhšie.
Aj napriek tomu, že sa RiskMetrics a CorporateMetrics zameriavajú na rozdielne
meranie hodnôt, obe tieto metódy vyžadujú rozdelenie pravdepodobnosti trhových sadzieb
pre stanovenie hodnôt finančných ukazovateľov v analyzovanom časovom horizonte.
Obvyklým časovým obdobím pre prognózu je doba dlhšia ako jeden rok.
Tabuľka 1 (Tab. 1) zobrazuje komparáciu rozdielnych prístupov k riadeniu rizík vo
finančnom a podnikovom prostredí. Porovnáva rozdiely v meranej a účtovnej hodnote,
horizonte a používanom meradle.
Tab. 1 Komparácia parametrov riadenia rizík vo finančnom a podnikovom prostredí
Rizikové parametre
Metodológia
Meraná hodnota
Finančné prostredie
RiskMetrics
hodnota portfólia
Účtovná hodnota
reálna hodnota
Horizont
deň, mesiac
Meradlo
index
Podnikové prostredie
CorporateMetrics
zisk, cash flow
prírastok, reálna hodnota,
zaisťovanie
štvrťrok, rok
stanovený cieľ (rozpočtový
plán)
Zdroj: LEE, A. Y. CorporateMetrics Technical Document
TM
MERANIE TRHOVÉHO RIZIKA
Postup merania trhového rizika je možné zhrnúť do piatich základných krokov:
1.
2.
3.
4.
5.
Špecifikácia rizikového parametra
Zobrazenie rizika spoločnosti
Generovanie náhodných scenárov
Ohodnotenie
Výpočet miery rizika
Týchto päť krokov tvorí platformu metodológie CorporateMetrics, známu ako prístup
založený na simulácii. Rozsiahly súbor trhových mier sa používa k určeniu rozloženia
budúcich finančných výsledkov. Výhodou tohto prístupu je schopnosť popísať rozloženie
budúcich finančných výsledkov.
Špecifikácia rizikového parametra
V tomto bode spoločnosť špecifikuje konkrétny finančný výsledok, vykoná analýzu a
následne odhadne výšku rizika. Existuje celá škála finančných ukazovateľov, ktorých hodnota
36
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
môže byť ovplyvnená zmenami trhových sadzieb, napríklad hodnota portfólia, návratnosť
vlastného kapitálu, rast ziskov, trhová kapitalizácia a podobne. Meranie (stanovenie miery)
rizika prostredníctvom metodológie CorporateMetrics sa zakladá na dvoch finančných
ukazovateľoch, zisku a cash flow. Dôvod, prečo sa jedná práve o tieto dva ukazovatele je ten,
že v podnikovom a investičnom prostredí je o nich najväčší záujem.
Zisku je venovaná pozornosť najmä z dôvodu všeobecnej použiteľnosti v metódach
určovania výkonnosti a rentability podniku. Ovplyvňuje predovšetkým trhovú hodnotu
podniku. Pri metodológii CorporateMetrics sa môže jednať o dve formy zisku a to:
 EaR (Earnings at Risk) – vyjadruje maximálny možný pokles zisku vzhľadom
k zmene trhových faktorov v konkrétnom časovom období na danej hladine
významnosti.
 EPSaR (Earnings-per-Share-at-Risk) – je veľmi podobný ukazovateľu EaR, ale je
založený len na akciovej báze.
Ďalším kľúčovým ukazovateľom, ktorý sa v CorporateMetrics využíva je cash flow.
Finančné toky sa určujú z prevádzkových, finančných a investičných činností spoločnosti. Na
základe tejto metodológie sa analyzuje, či podnik disponuje dostatočným objemom
likvidných peňažných prostriedkov určených ku každodennému plynulému financovaniu
aktivít. CFaR (Cash-Flow-at-Risk) predstavuje ukazovateľ, pomocou ktorého je v tejto
metodológii vyjadrený cash flow. Jedná sa o maximálny potenciálny pokles čistých
peňažných tokov v dôsledku zmeny faktorov trhu v určitom časovom horizonte pri konkrétnej
hladine významnosti.
Zobrazenie rizika spoločnosti
Druhým krokom v procese merania trhových rizík je zobrazovanie rizika, t.j.
odhadovanie rizika spoločnosti. Tu sa už predpokladá, že podnik má určený finančný
ukazovateľ, pre ktorý bude odhadovať výšku rizika a to pomocou EaR, EPSaR alebo CFaR.
Odhadovanie rizika predstavuje proces založený na identifikácii spôsobu akým výkyvy
trhových sadzieb ovplyvňujú zvolený finančný ukazovateľ. Znázornenie rizika býva
vyjadrené prostredníctvom rovníc, plánovaných finančných výkazov alebo modelov.
Vo všeobecnosti platí, že zobrazenie rizika v konkrétnom podniku a konkrétnej situácii
je unikátne. Rôzne podoby môžu nadobúdať aj kvantitatívne vzťahy medzi finančnými
ukazovateľmi a trhovými premennými, kde sa väčšinou jedná o lineárnu závislosť. Ďalším
odlišujúcim znakom je spôsob výpočtu výsledku hospodárenia, ktorý závisí od zvyklostí
a noriem v danom podniku.
Tak ako finančné výsledky aj zisk môže byť považovaný za funkciu, ktorej hodnoty sa
menia v súčinnosti so zmenou trhových sadzieb. V tabuľke 2 (Tab. 2) sú uvedené príklady
tohto portfólia a typy trhového rizika, ktoré portfólio ovplyvňujú.
37
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tabuľka 2 Citlivosť zložiek zisku na trhové riziká
Zložky zisku
Tržby medzi podnikmi a štátmi
Náklady vynaložené na predaný tovar medzi
podnikmi a štátmi
Prevádzkové náklady medzi podnikmi
a štátmi
Úrokové náklady (výdavky)
Zisk a strata z finančných kontraktov
Trhové riziko
Menové riziko, komoditné riziko
Menové riziko, komoditné riziko
Menové riziko, komoditné riziko
Úroková sadzba (úrokové riziko)
Devízové riziko, úrokové riziko, komoditné
riziko, riziko vlastného kapitálu
Zdroj: LEE, A. Y. CorporateMetrics Technical Document
TM
Rovnako aj cash flow možno vyjadriť ako funkciu určitých trhových sadzieb.
Monitorovanie vplyvov, ktoré pôsobia na cash flow je pre podnik dôležité za účelom určenia
potenciálneho dopadu zmien trhových sadzieb na podnikové aktivity, aj keď prognóza
uskutočnenia finančných tokov je neistá. V tabuľke 3 (Tab. 3) sú uvedené príklady zložiek
cash flow a typy trhového rizika, ktoré ho ovplyvňujú.
Tabuľka 3 Citlivosť zložiek cash flow na trhové riziká
Zložka cash flow
Tržby
Ceny predávaného tovaru
Investičné aktivity
Finančné aktivity
Trhové riziko
Menové kurzy, ceny komodít
Menové kurzy, ceny komodít
Menové kurzy, ceny komodít, cena vlastného
kapitálu
Menové kurzy, úrokové sadzby, cena
vlastného kapitálu
Zdroj: LEE, A. Y. CorporateMetrics Technical Document
TM
Generovanie scenárov
Predpovedanie trhových sadzieb, ktoré sú vo väčšine prípadov spojené s podnikovým
plánovaním, v dlhom časovom horizonte je nesmierne dôležité pre podnikové prostredie.
Vytváranie veľkého počtu scenárov, t.j. generovanie scenárov mapujúce trhového hodnoty sú
stanovené ako skupina trhových sadzieb v čase. Rozdelenie pravdepodobností trhových
sadzieb v rôznych časových horizontoch určuje generovanie scenárov trhových sadzieb.
Existuje veľa techník určenia dlhodobých prognóz. Medzi tie najznámejšie patrí
použitie ekonometrických modelov, historických modelov špecifických scenárov, pričom
najpoužívanejšia je simulácia Monte Carlo.
Pre efektívne generovanie potrebných scenárov je nevyhnutné určenie rozdelenia
pravdepodobnosti trhových sadzieb (premenných). Vyselektujú sa vzorky z rozdelenia
pravdepodobnosti, následne sa zvolí matematický model, ktorý dokáže najvhodnejšie
prognózovať rozdelenia trhových sadzieb a simulovať dlhodobé scenáre. Scenár trhových
sadzieb predstavuje trajektóriu jednej alebo viacerých trhových premenných v dopredu
známom časovom období.
38
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Každý scenár určuje unikátnu dráhu trhovej sadzby v špecifickom období. Skupina
scenárov určuje rad rôznych trajektórií, ktoré môžu trhové sadzby nadobúdať počas
konkrétneho časového obdobia.
Ohodnotenie (Ocenenie)
Vyčíslenie budúcich finančných výsledkov pre jednotlivé scenáre trhových sadzieb
predstavuje ohodnotenie. Pre dosiahnutie ohodnotenia je nevyhnutné použitie rovnice pre
výpočet zisku alebo cash flow, ktorá predstavuje funkciu pre prognózu vývoja trhových
sadzieb. Vyčíslenie budúceho finančného výsledku dosiahneme dosadením získaných
výsledkov z generovania scenárov do vzťahov z mapovania rizika spoločnosti. Takýmto
spôsobom môže spoločnosť vytvoriť scenáre pre všetky rozdelenia potenciálnych budúcich
finančných výsledkov.
Na základe konečného rozdelenia finančných výsledkov zo štvrtého kroku
(Ohodnotenie) je podnik schopný vypočítať parametre popisujúce toto rozdelenie
a charakterizujúce rizikovosť dosiahnutých výsledkov. Spoločnosť určí nasledovné
ukazovatele pre vyjadrenie finančných výsledkov:
 Smerodajná odchýlka (Standard Deviation) – miera symetrického rozptýlenia od
plánovanej alebo strednej hodnoty odhadovaného finančného výsledku.
 Interval spoľahlivosti (Confidence Level) – pravdepodobnosť situácie, že finančný
výsledok neklesne pod stanovený interval spoľahlivosti. Taktiež sa používa
v metodológií Value at Risk.
 Maximálna strata vzhľadom na stanovený cieľ (Maximum Shortfall) – hodnota
merajúca maximálny objem finančných prostriedkov, o ktoré môže klesnúť finančný
výsledok v porovnaní s plánom spoločnosti pri stanovenej úrovni významnosti.
 Priemerná strata (Average Shortfall) – očakávaná hodnota, o ktorú môže finančný
ukazovateľ klesnúť pod priemernú stratu pri stanovenej úrovni spoľahlivosti.
Možnosti aplikácie metodológie CorporateMetrics
Existuje široké spektrum možností implementácie CorporateMetrics v praxi. Medzi
najvýznamnejšie patria:
 Rozhodnutie o hedgigenovej stratégii
 Určenie limitov trhového rizika
 Regulácia daného trhového rizika
Spoločnosti dokážu efektívne využívať svoje rizikové možnosti na základe analýzy
očakávaných výnosov pre jednotlivé úrovne rizika a používania rizikových limitov.
Aplikovaná metodológia CorporateMetrics sa používa na meranie a diverzifikáciu rizík
podnikov. Je založená na princípe Value at Risk, ktorý umožňuje predpovedať najhoršiu
potenciálnu stratu, ktorá by mohla nastať pri určitej hladine pravdepodobnosti. Napriek tomu,
že tvorí významnú súčasť riadenia a rozhodovania v podnikoch, jej využívanie je veľmi
okrajové, tak ako aj známosť tejto metodológie v podnikových prostrediach.
Príspevok je výstupom vedeckého projektu VEGA 1/0357/11, Klieštik T. a kol. Výskum
možnosti aplikácie fuzzy-stochastického prístupu a CorporateMatrics ako nástrojov
kvantifikácie a diverzifikácie podnikových rizík.
39
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Literatúra (References):
[1]
[2]
[3]
[4]
ALEXANDER, C. Value at Risk Models, Chichester: Wiley. 2008. ISBN 978-0-47099788-8
CIPRA, T. Finanční ekonometrie, Ekopress: Praha. 2008. ISBN 978-80-86929-43-9- 80
JORION, P. Value at risk: The New Benchmark for Managing Financial Risk.New
York: McGraw-Hill, 1997. ISBN 0-07-135502-2
KNIGHT, F. H. Risk, Uncertainity and Profit. Boston: Houghton Mifflin Publishing,
1921. ISBN 1-58798-126-2
40
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
GLOBALIZATION AND THE DIGITAL EXCLUSION
Agnieszka Budziewicz-Guźlecka 1
Kľúčové slová (Key words): Information society, social exclusion, digital exclusion.
Abstract: The article presents that in the era of a developing information society there is a
danger of social exclusion, more specifically digital exclusion. Digital exclusion is lack of or
limitation of opportunities for participation, or lack of willingness to use modern techniques
of information transmission, i.e. the benefits of information society. It is important to prevent
this phenomenon.
INTRODUCTION
The phenomenon of social exclusion is difficult to define. This is because of the
different dimensions of marginalization overlaping this phenomenon. Social exclusion
consists in deviation from the normal way of life or falling out of it.
In a situation where globalization processes now play a major role, the state lost very
much of its traditional role. Many decisions are made at the level of supranational
organizations. Important state decisions are taken into account, particularly in terms of:
ensuring macroeconomic stability, low inflation, balance of payments, appropriate budget
deficit and interest rates and exchange rates policies. The contemporary nature of
interdependence of relationships between markets and firms leads to the permeating of
phenomena from one region to another or from one country to another. Events in one region
can have a huge impact on the situation in another region.
GLOBALIZATION
Attempts have been made to explain escalating economic difficulties as originating
from the ongoing process of globalization. This is a misunderstanding. Globalization is not
only inevitable but necessary. It brings with it far more good than harm, especially by opening
the other parts of the world market for domestic products, giving access to others' savings in
the form of foreign investment flowing into the country, transferring modern technologies
from the economically more advanced countries. Therefore, it is important to exercise a state
policy, which relies on an appropriate development strategy, appropriate growth policies and
its adequate co-ordination with market economy and globalization processes. Risks that arise
as a result of globalization are mainly due to ineffective policies, and because the occasions to
accelerate growth have not been exploited optimally.
Under conditions of globalization, it is not only possible, but even necessary to
constantly care for a country's own national interests. No matter how far a country opens to
economic relations with the rest of the world, it still can and must take care of its own
1
Agnieszka Budziewicz-Guźlecka Ph.D., University of Szczecin, Faculty of Management and Economics of Services,
Department of Economics and Telecommunications Organization
41
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
"backyard". 2 Despite the desire to conform to global politics, it must be remembered that
there is also a place for socio-economic policy subordinated to national priorities.
One of the threats of globalization is that globalization excludes from participation in
the global marketplace people and companies that are not competitive enough to undertake
the global struggle. Struggle for survival on the market takes place all the time, except that
now it is a struggle on a global scale.
Changes in the functioning of the global economy take place. Often this is due to farreaching technical and technological progress in telecommunications and ICT. This progress
has manifested in the recent years in the implementation of the, already widely adopted, term
"information society", which already functions as an economic and social category, in the
development of low-cost technology of fast access to the end user, and in the demonopolisation of telecommunications services.
When considering the globalization process, it should be observed that the problems
which may arise from this phenomenon:
1. are the objective consequence of economic development or a result of the existing
disparities in economic development,
2. can lead to changes in living conditions,
3. relate to the whole world,
4. occur simultaneously, are interrelated and depend on a large number of factors,
5. require appropriate action in many areas of social life if they are to be solved,
6. necessitate undertaking of worldwide projects, which is impossible without the
cooperation of all countries. 3
Proponents argue that globalization not only increases the areas of wealth, but also is
the only way to eliminate poverty. Opponents see it as the manifestation of neo-colonialism
and a way to increase the exploitation of the third world by the richest. Globalization trends
are regarded as the main driving force leading to the state ceasing to control the economy. The
market acquires control and imposes rules on the society. 4
SOCIAL EXCLUSION
Social exclusion is the lack or limitation of opportunities to participate, influence and
use basic public institutions and markets, which should be available to all, especially for the
poor, which also includes the benefits of the information society.
Social exclusion refers to people who:
•
•
•
•
•
live in adverse economic conditions — material poverty,
were not equipped with adequate life capital to enable them to: have a normal social
position, reach an appropriate level of qualifications, enter the labor market,
have features which deter them from enjoying the universal social resources due to the
existence of: disability, addiction, long-term illness or other individual characteristics,
are subject to the destructive actions of others, e.g., violence, blackmail,
indoctrination.
Social groups most vulnerable to social exclusion are:
persons with disabilities,
2 G. Kołodko: Antiquity, but not quite. New Economic Life 2001, Vol. 7.
3 See W. Grzywacz: Endism, globalism and the new economy. Economics in Szczecin. Edited by J. Hozer and S.
Flejterski. Published by Wydawnictwo Konferencyjno-Szkoleniowe, Szczecin 2001, pp. 300-301.
4 More on this topic: H.P. Martin, H. Schumann: The trap of globalization. The attack on democracy and
prosperity. Published by Wydawnictwo Dolnośląskie, Wrocław, 1999.
42
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
•
•
•
•
•
long-term unemployed persons,
older single persons,
homeless persons,
persons with low qualifications,
persons leaving the prison.
In literature, there are three approaches to explaining social exclusion.These include:
•
•
•
the British approach,
the American approach,
the French approach.
According to the British approach, social exclusion is discrimination and lack of basic
rights caused by underdeveloped public institutions that limit the capacity of individuals,
which means that the exclusion may be the result of improper functioning of the system.The
consequence is to deprivation of the excluded persons of the possibility to change their
situation. The American approach focuses on interpreting social exclusion as individual
behavior and on its moral evaluation. In line with this approach, under a welfare system,
individuals have weaker ability to act on their own initiative and take responsibility for their
own lives.
The third is the French approach, which emphasizes the role of the institutions of the
system, which protects the public in the process of evolution from the welfare state to the
post-industrial era and globalization. In line with this approach, development of society is
based on the idea of an open society. 5 Social exclusion is not only a lack of access to
electronic communication services, but also lack of the ability to use high-quality services.
DIGITAL EXCLUSION
An ageing population and low level of professional activity of elderly people is
important for the future development of a country and should become one of the major issues
in socio-economic policy of Poland. In this context we should also consider the social aspects
of the development of knowledge-based economy and building the information society. In the
current conditions, the level of professional competence required for the use of information
technology (IT) becomes crucial for professional development and improving the quality of
life. For this reason, the problem of participation of elderly people in the information society
requires special attention of the state and regional authorities. Especially that insufficient
skills in the use of information technology and computer and e-administration and e-business
cannot only lead to the exclusion of large part of society from the labor market, but also to the
digital exclusion of elderly people.
Elderly people should be included into processes of active creation and development
of the information society, organization and support of trainings that improve professional
and non-professional computer skills of the elderly should be focused on.
Analyzing the number of people who use the computer an upward trend can be
noticed. A large number of people who use the computer and the dynamic development of the
infrastructure that facilitates the use of the Internet have caused a significant percentage
growth of households with the Internet access in the period examined. In 2006 the Internet
access was in fewer than 36% of households with at least one person aged 16-74 years old in
Poland, while in 2010 the figure was over 63%.
5 S. Golinowska, E. Tarkowska, I. Kopińska, Poverty and social exclusion. Institute of Labour and Social
Affairs. Warsaw 2005, pp. 32-33.
43
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
The situation of Polish households in the use of ICT has an upward trend. In recent
years there has been a significant increase in the proportion of families who have a computer
– from 45% in 2006 to 69% in 2010.
The largest increase in households with access to broadband in 2010 compared to
2006 took place in rural areas – by 378.57% and the smallest in large cities – by 102.22%.
However, it does not change the fact that the link is still the most available in big cities.
An intense growth was observed in both urban and rural areas. The largest percentage
of households with the Internet access characterized large cities (31.5% in 2006 and 63.7% in
2010). In rural areas, household access to the Internet is still at a much lower level. But in
2010 there were twice as many households with access to the Internet than in 2006. Such high
growth rates may soon lead to an equalization of the percentage of households with the
Internet access in cities and villages.
The distance between households from large cities and rural areas is smaller too.
While in 2006 16.5% fewer rural households had a computer than in cities, in 2010 this
percentage had fallen to 9.2%. These observations allow to conclude that the threat of digital
exclusion of rural areas is declining. However, a low percentage of retired and professionally
inactive people regularly using a computer is worrying. In this group in 2010, only 21.2%
were regular computer users – to compare: 57.7% of the population regularly used a computer
in 2010. The same ratio in the group of students was 98.7% 6.
The fewest Internet users are in the group of people aged 55+ 7. Among those who do
not use the Internet, 73% are over 45 years old, as presented in Table 1.
Table 1. Use of new technologies in different age groups (%)
Group
Computer
Internet
Men
57.1
52.8
Women
53.3
49.2
Age 16-24 years old 90.2
86.8
Age 25-34 years old 79.8
73.7
Age 35-44 years old 67.7
62.1
Age 45-59 years old 43.5
39.5
Age 60-64 years old 23,6
20,6
Age 64 and more
7,5
5,8
years old
Pensioners
22,5
20,3
Living on social
15,9
13,3
benefit
Source: J. Czapiński, T. Panek (ed.): Diagnosis, p. 291.
Non-users
16,8
21,3
1
1,8
5,3
19,1
35.1
66.2
42.9
52.5
Intergenerational digital divide is very strong, which can lead to many negative social
phenomena, because with increasing importance of information technologies in various areas
of life people who do not use them will be excluded to a greater extent. 8 A socio-professional
status, especially education, is very important for social activity in the use of the Internet, as
shown in Table 2.
6 Information society in Poland. Results of statistical research from 2006–2010, GUS, Warsaw 2010, p. 15.
7 Polish Internet 2008/2009, Gemius S.A., Warsaw 2009.
8 J. Czapiński, T. Panek (ed.): Social diagnosis 2009…, op. cit.
44
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Table 2. Structure of socio-professional status of internauts and non-users (%)
Socio-professional status
Non-users
Workers of public sector
6,5
Workers of private sector
16.0
Private entrepreneurs
1,7
farmers
6,5
pensioners
12,6
Living on social benefit
36.3
students
1,4
unemployed
7,2
Other professionally inactive 11,9
Source: J. Czapiński, T. Panek (ed.): Diagnosis, p. 292.
internauts
20,2
30,2
6,6
2,1
3,1
5,4
19,7
4,8
7,9
People with primary education and vocational education have a low level of use of the
computer and the Internet. This phenomenon is clearly evident among farmes, unemployed
people living on social benefit and pensioners.
Keeping in mind the growing importance of knowledge and information technologies
in economy, there is a small chance of returning to professional activity for people who do not
use the computer. In a situation of weak public finances and crisis of social security system,
the phenomenon is undoubtedly a big social problem.
It should also be noted that Poland is a country with a relatively low ratio of
professional activity which in 2009 amounted to 70.6%, while the EU average was 75.6% 9.
CONCLUSION
The last decades of the twentieth century were a lively debate over how far successive
generations of ICT influence the societies of most economically and technologically advanced
regions of the world. Questions have been raised about the nature of the information in the
process of social development, trying to create a theory of information society. This is often
due to far-reaching technical and technological progress in telecommunications and
teleinformatics. This progress is manifested in recent years by implementation of the, already
widely adopted, term "information society", which already operates as economic and social
category, by development of cheap technologies of fast access to the end user and by demonopolisation of telecommunications services. However, with this concept, as well as a
phenomenon related to the information society the digital exclusion is connected, which part
of the society may be subject to. It should be noted that limited access to information in the
era of information society brings about many risks. One of the primary risks is a deterioration
in competitiveness of Polish economy in comparison with other countries, and in an extreme
situation – the danger of exclusion of individuals or social groups from participation in this
society.
9 Poland in the European Union 2010, GUS, Warsaw 2010, p. 3.
45
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
MEDZINÁRODNÉ ASPEKTY LOGISTICKÉHO
MANAŽMENTU V OBDOBÍ GLOBALIZÁCIE
Pavel Ceniga1
Kľúčové slová (Key words): logistický manažment, globalizácia, medzinárodný trh,
logistický reťazec, globálny marketing
Abstract: Logistics represent an important component of GDP is therefore considered an
important industry of the world economy. Her role at the firm level is also significant because
it provides optimum flow of goods, services and information. In recent decades, the advent of
information technology, while growth in world trade logistics and received an unprecedented
scale. Globalization and the growing need for environmental protection and material
resources requires significant improvements in the coordination of various forms of
transportation and the emergence of new Internet market becomes even more complex
logistics.
ÚVOD
Vývoj smerujúci ku globalizácii prináša podnikom významné príležitosti, ale zároveň
na ne kladie aj vysoké nároky. To, čo potrebujú riešiť, možno zjednodušene vyjadriť takto:
mať najlepší výrobok na svete, mať najefektívnejší výrobný proces na svete a praktizovať
globálny marketing.
Kľúčom ku globalizačnej zásade je robiť veci tam, kde ich možno robiť najlepšie. To
však neznamená, že ich stačí robiť len s najlacnejšou pracovnou silou - ako by mohlo
vyplynúť z povrchnej interpretácie slov o najlacnejšom výrobcovi. Naopak, očakáva sa, že
zdrojom konkurenčnej výhody v 21. storočí bude vzdelanosť a kvalifikácia pracovníkov.
Iná výzva stojí pred logistickou stratégiou a dodávateľskými schopnosťami podnikov. Do hry
vstupujú také faktory, ktoré spôsobili rast záujmu podnikového manažmentu o logistiku:
rastúce náklady na logistiku, možnosť využiť logistiku ako nástroj konkurenčného boja,
rastúca náročnosť zákazníkov a konečné účinky logistiky na prevádzkové náklady, na maržu i
na návratnosť aktív (teda na kľúčové prvky zvyšovania produktivity kapitálu).
VSTUP PODNIKU NA MEDZINÁRODNÉ TRHY
Medzi systematizované všeobecne faktory, ktoré ovplyvňujú vstup podniku na
medzinárodné globálne trhy, možno zaradiť tieto:
• Trhový potenciál.
• Geografická diverzifikácia.
1
Pavel Ceniga, doc.,Ing., PhD. ŽU v Žiline, F PEDAS, Katedra ekonomiky, Univerzitná 1 , 01026 Žilina,
+4214151333218, [email protected]
46
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
•
•
•
•
Nadmerná kapacita produkcie a výhoda nízkych nákladov v dôsledku dosahovania
úspor z rozsahu a efektov zo skúsenostnej krivky.
Generovanie rastu na zahraničných trhoch prostredníctvom výrobkov, ktoré sa na
domácom trhu blížia ku koncu svojho životného cyklu.
Zdroje nových výrobkov a myšlienok.
Zahraniční konkurenti na domácom trhu.
Zdá sa, že pri vstupe západných firiem na trhy v regióne strednej a východnej Európy
boli v hre prakticky všetky uvedené faktory, pričom za dominantný možno považovať
príležitosť expandovať na nové, rozvíjajúce sa trhy. V prípade alokácie výroby išlo o
dosiahnutie úspory nákladov vďaka lacnej pracovnej sile, a to spravidla v oblasti menej
náročných technológií. Pri tejto realite a rozporných skúsenostiach s ňou sa ponúka otázka,
aký by mal byť postup manažmentu podniku pri hodnotení príležitosti preniesť výrobu do
krajiny s nízkymi nákladmi. Ide o taký postup , pri ktorom by neboli zanedbané logistické
súvislosti.
Ako rámcové odporúčania pri odpovedi na danú otázku možno uviesť tieto:
•
•
•
•
•
•
Vychádzať z čo najširšieho pohľadu.
Zvoliť správny výrobok.
Vybrať vhodné zdroje.
Navrhnúť logistický reťazec.
Uskutočniť modelové hodnotenie výsledkov.
Prijať konečné rozhodnutie.
V praxi však väčšina manažmentov hodnotí danú príležitosť len z hľadiska výnosov,
resp. zníženia jednotlivých nákladov, a z technického hľadiska, t. j. premiestniteľnosti
podnikania. Pritom sa prehliada závažný problém, ktorým je vznik omnoho rozsiahlejšieho
logistického reťazca. Jeho charakteristiky po začlenení lacných zdrojov môžu spôsobiť
nepredvídateľné a dramatické efekty vo výkonnosti podniku. Atraktívnosť lacných zdrojov je
preto potrebné konfrontovať s dosiahnuteľnou úrovňou služieb zákazníkom, s dodacími
lehotami a so zásobami v logistickom reťazci.
Doterajšie skúsenosti z celosvetovej praxe rozmiestňovania výrobných kapacít,
prezentované poradenskými kanceláriami z tejto oblasti, možno rozčleniť do šiestich krokov a
v rámci nich špecifikovať odporúčania pre rozhodovací proces.
1. krok: Celkový pohľad na problém vo všetkých súvislostiach
Odporúčania:
-
Zvážiť, či náklady nového logistického reťazca neprevýšia zníženie nákladov na
výrobu a neznehodnotí sa úroveň služieb zákazníkom na domácom trhu.
-
Definovať strategické ciele a rozhodnúť, či nízko nákladová výroba je skutočne
kľúčovým cieľom alebo len krátkodobým prostriedkom. –
-
Vymedziť riziká vyplývajúce z toho, že podnik bude outsourcovať činnosť, ktorú
doteraz pokladal za hlavnú.
-
Vyhodnotiť dopady na súčasných a potenciálnych zákazníkov.
47
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
-
Zaoberať sa zárukou dosiahnutia prvotriednej kvality v priestorovo vzdialenom
podniku.
2. krok: Voľba správneho výrobku
Z hľadiska dopytu po výrobku:
-
Do úvahy prichádzajú výrobky, v ktorých je kľúčovým faktorom cena.
-
Pri výrobkoch s veľmi premenlivým dopytom je potrebné počítať s vysokou hladinou
zásob; náklady na zásoby, vrátane nákladov na ich skladovanie, môžu ľahko prevýšiť
úspory jednotlivých nákladov vo výrobe.
Z hľadiska životného cyklu výrobku:
-
Vhodné výrobky vo fáze zrelosti, t. j. s ľahko predvídateľným dopytom, pri ktorých je
dôležité znižovanie nákladov.
Z hľadiska pomeru nákladov na prácu a na materiál dať prednosť výrobkom s vysokým
podielom na prácu.
-
Ak je podiel nákladov na prácu menší ako 20 % hodnoty výrobku, potom zvýšenie
náklady na logistický reťazec pohltia dosiahnutú úsporu.
Z hľadiska pevných bodov ponuky a dopytu:
-
Do úvahy treba vziať napríklad to, či existujú unikátne zdroje alebo dominancia
dopytu zákazníkov.
-
Finálnu montáž a individualizáciu výrobku je účelne vykonávať čo najbližšie k
zákazníkom.
Z hľadiska variability produkcie:
-
Vhodné sú výrobky zložené z malého počtu rôznych komponentov s jednoduchou a
rýchlou montážou a s veľkou pridanou hodnotou.
Z hľadiska rozdelenia výrobných kapacít:
-
Najlepším riešením býva presunutie len tej časti objemu výroby daných druhov
výrobkov a ponechanie určitej kapacity na pôvodnom mieste pre pokrytie
naliehavých požiadaviek špecifických zákazníkov.
3. krok: Výber vhodného zdroja
- Dôležitým hľadiskom pri výbere krajiny nie je len výška mzdových sadzieb, ale tiež
úroveň logistickej infraštruktúry. Posudzovať ju je potrebné v dlhodobom a nielen v
strednodobom horizonte.
- Musí sa vykonať analýza výhodnosti prevádzkovania vlastných kapacít alebo
outsourcingu kapacít prevádzkovania vlastných kapacít. Prevádzkovanie vlastných
kapacít predstavuje dlhodobé záväzky a značné investície, ale je pravdepodobné, že
prinesie nižšie jednotkové náklady a dobrú ochranu technológie - ale len za
predpokladu, sa nájde efektívny miestny manažérsky tím.
- Treba nájsť takých dodávateľov, na dodávky ktorých sa bude dať spoľahnúť a to čo do
kvality, včasnosti a plynulosti, pretože nie je jednoduché operatívne riešiť vznikajúce
problémy na veľkú vzdialenosť.
48
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
4. krok: Návrh logistického reťazca
Z hľadiska vybavenia:
- Dôležité je vopred rozvrhnúť správne vybavenie článkov logistického reťazca, vrátane
výrobného závodu, a vyhnúť sa problému nedostatočnosti a dodatočným nákladom na
racionalizáciu.
Z hľadiska zriadenia a komunikácie treba zodpovedať otázky:
- Ako bude rozšírený logistický reťazec riadený.
- Ako sa informačný systém podniku vysporiada s rozšíreným reťazcom a ako zvládne
prepojenie s dodávateľmi, ako bude zabezpečený prehľad o procesoch v reťazci,
pokiaľ nie je možná priama fyzická kontrola každého pracoviska.
- Ako sa dodávatelia vyrovnajú s pull princípom.
Z hľadiska plánovania a rozvrhovania:
- Je potrebné vyjsť z požadovanej úrovne služieb zákazníkom a uvážiť, že plánovanie
dodávok so 100-percentnou spoľahlivosťou by vyžadovalo obrovské zásoby.
- Je potrebné počítať s premenlivosťou dopytu, s možnými dodacími lehotami a s
objednávacím množstvom.
Z hľadiska logistiky:
- Zásadný význam má zvládnutie miestnej prepravy, skladovania, importu a exportu, a
to buď vlastnými silami alebo prostredníctvom konkurencieschopného poskytovateľa
logistických služieb.
5. krok: Modelové hodnotenie výsledkov
Model logistického reťazca by mal obsahovať:
- Model úrovne zásob, zodpovedajúci dodacím lehotám a parametrom úrovne služieb
zákazníkom.
- Model finančných implikácií rozšíreného reťazca, ktorý by zahŕňal projektovanie
úspor jednotkových nákladov.
- Záver nákladov vo výrobe, dodatočných nákladov na operácie, kľúčových
ukazovateľov, času, za ktorý kumulatívne výnosy prevýšia kumulatívne náklady, a
ktorý by okrem iného umožnil testovať citlivosť projektovaných výkonov na zmeny
vstupov.
- Logistický reťazec musí byť chápaný a skúmaný ako celok od "dodávateľov našich
dodávateľov" po "zákazníkov našich zákazníkov".
6. krok: Konečné rozhodnutie
Malo by byť výberom medzi možnosťami:
a) Prijať návrh doložený jeho pravdepodobným finančným efektom.
b) Prijať návrh ako cestu k zníženiu nákladov a zvýšeniu obratu, ale s podmienenou
zmenou prístupu s prípadným presunutím iných skupín výrobkov, resp. operácií, než
ako bolo pôvodne identifikované.
49
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
c) Zamietnutie vzhľadom na dodatočné náklady a riziko pri službách zákazníkom, ktoré
by prevážili nad nákladovými efektmi - čo znamená zamerať sa na zdokonaľovanie
existujúceho systému.
Mnohé spoločnosti presunuli časť svojich výrobných kapacít na východ pre nižšie
výrobné náklady, pri ponechaní vývoja na západe. Tieto spoločnosti sa však vystavili dileme
voľby medzi výhodou nízko nákladovej výroby a nevýhodami nižšej kvality a vyšších
nákladov na zásobovanie surovinami. V záujme zníženia výrobných nákladov logistika
navrhuje minimalizovať strojné zariadenia . Komplexná logistická racionalizácia najviac
pokročila pri zdrojovo orientovaných výrobách, kde sa najvýraznejšie prejavuje nevýhodnosť
distribúcie výrobkov z centralizovanej výroby pri nevyhnutnosti diferencovať produkciu
podľa miestnych trhových segmentov.
Ukazuje sa, že nemá zmysel stanoviť si za cieľ dosiahnutie najnižších nákladov v
Európe, ak zákazníci majú obavy o svoje dodávky. Znovu sa potvrdilo, že zákazníci si najviac
cenia spoľahlivosť a flexibilitu distribúcie. Pre tieto dôvody je potrebné, aby manažmenty
podnikov pri hodnotení príležitostí preniesť výrobu do krajiny s nízkymi nákladmi zvolili
komplexný postup, v rámci ktorého budú zohľadnené všetky logistické súvislosti a
prezentované vhodné odporúčania.
ZÁVER
Logistiku charakterizuje sekundárny dopyt, čo znamená, že zákazník musí byť
spokojný jednak s predmetom primárneho dopytu, a čo sa stáva základom
konkurencieschopnosti 21. storočia, zároveň aj kvalitatívnymi charakteristikami logistických
výkonov.
Moderné procesné zmýšľanie indukovalo potrebu riadenia celého procesu výroby až
po dodávku. Takto vznikli zásobovacie reťazce, ktorých ultimátnym cieľom je optimalizovať
procesy formou integrácie vlastných individuálnych systémov do jedného celku, aby sa
dosiahol vzájomne výhodný synergický efekt, ktorý môže mať formu zníženia nákladov,
zníženia rizika, skrátenia časov alebo eliminácie určitých postupov.
Súčasné globalizačné trendy spolu s revolúciou technologických riešení otvárajú
nevídané možnosti spolupráce. Vzájomná prepojenosť pritom prináša aj riziko neúspešnosti
spolupráce, preto treba nájsť v konkurenčnom prostredí zdravú rovnováhu medzi nákladovou
optimalizáciou a kvalitou produkcie.
Tento príspevok je výstupom projektu : Model uplatnenia metódy Activity – Based Costing
(ABC) v logistickom systéme podniku , Projekt VEGA 1/0995/11.
Literatúra (References):
[1.] Cisko, Š., Ceniga, P., Klieštik, T.: Náklady v logistickom reťazci, EDIS, Žilina 2006.
[2.] Gourdin, K.N.: Global logistics management, Blackwell Publishing, Oxford UK, 2006.
[3.] Lambert, D., Stock, J. R., Ellram, L.: Logistika. CP Press, Praha 2000
[4.] Pernica, P.: Logistika (Supply Chain Management) pro 21. století, 1. - 3. díl. Radix,
Praha 2004.
[5.] Šukalová, V.:Kritické faktory úspechu podniku . In: Finančný manažment a controlling
v praxi. - ISSN 1337-7574. - Č. 6 (2009), s. 333-339.
50
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
PODNIKOVÁ KULTÚRA A JEJ KONKURENČNÁ VÝHODA
Jana Cibová 1
Kľúčové slová (Key words): podniková kultúra, zamestnávateľ, zamestnanec, podnik
Abstrakt: The article deals with the corporate identity and its attractiveness. A presentation
of the company as an attractive employer starts inside the company. Nowadays, there prevails
the opinion that the employees which are skillful, creative and motivated to satisfy the
customers are a necessary factor that marks the company off the other companies. That is why
the companies try to sustain the attractiveness through the corporate identity not only towards
customers but also towards its employees.
ÚVOD
Prezentácia podniku ako atraktívneho zamestnávateľa začína vo vnútri spoločnosti.
Podľa toho ako zamestnanci vnímajú svojho zamestnávateľa sa vytvára vnútorný obraz
spoločnosti. Ten súvisí s hodnotami a kultúrou spoločnosti, so štýlom riadenia. Aby bol
podnik atraktívnym zamestnávateľom snaží sa upozorňovať na silné stránky, ktoré ako
zamestnávateľ má a berie ich ako konkurenčnú výhodu pri výbere svojich zamestnancov.
V dnešnej dobe prevláda názor, že zamestnanci, ktorí sú schopní, kreatívni a motivovaní
uspokojiť zákazníkov, sú dôležitým faktorom odlišujúcim podnik od konkurencie. Schopnosť
získať, motivovať a udržať si talentovaných zamestnancov sa stáva dôležitou cestou
k úspechu. Táto cesta vedie cez uvedomenie si významu ľudského faktora v podnikaní
a znamená dodržiavanie určitých pravidiel smerom k vnútornému prostrediu. Riadi sa
spoločensky zodpovednou politikou. Dobrovoľne sa sústreďuje nielen na vlastné záujmy, ale
aj záujmy svojich zamestnancov. Rozvíja podnikovú kultúru. Podniková kultúra je niečím, čo
zjednocuje a zároveň by sa na jej tvorbe mal podieľať každý, kto v podniku pracuje. Ide
o udržiavanie dobrých vzťahov v spojení zamestnávateľ - zamestnanec, záujem o zachovanie
zdravia a bezpečnosti zamestnancov na pracovisku, vyzdvihovanie a oceňovanie ich práce
a dobrý sociálny program. Vzhľadom na vyššie uvedené podnik chápeme ako „sociálny“
útvar.
PODNIK AKO SOCIÁLNY ÚTVAR
Je tvorený zo vzťahu zamestnávateľ – zamestnanec a je vnímaný z hľadiska jeho
sociálnej štruktúry a sociálnych procesov. Jedným zo sociálnych procesov, teda činností
a funkcií podniku, je jeho sociálne riadenie. Je to riadenie podniku zamerané na nehmotné
aktíva podniku, teda na zamestnanca (ľudský kapitál).
1
Bc. Jana Cibová, Katedra ekonomiky, Fakulta PEDAS, Žu v Žiline, Univerzitná 1, 010 26 Žilina, e-mail:
[email protected]
51
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
SOCIÁLNY PROGRAM
SOCIÁLNE RIADENIE
PODNIKOVÁ KULTÚRA
METÓDY A NÁSTROJE
Human relations (interpersonálne vzťahy)
• komunikácia medzi jednotlivými úrovňami organizácie
• participácia zamestnancov na rozhodovaní
• demokratické riadenie
• zlepšovanie pracovných podmienok
• investovanie do zdravia zamestnancov
Motivácia
• finančné odmeňovanie
• morálna odmena
• ocenenie výkonu pracovníka
• povýšenie
• získanie lepšieho miesta
Vzdelávanie
•
•
•
semináre
kurzy
školenia
Program podnikovej kultúry sa stal nevyhnutnou súčasťou podnikov a zvyšuje aj ich
konkurencieschopnosť. S podnikovou kultúrou je úzko spojená podniková filozofia. Tá
predstavuje najvyššiu vodcovskú filozofiu podniku. V tomto prípade to znamená, že
k zamestnancovi by sa malo pristupovať rovnako ako k zákazníkovi čo by sa malo odraziť aj
v podnikovom riadení. Human relations, motivácia a vzdelávanie predstavujú metódy a
nástroje riadenia podniku orientované smerom k jeho vnútornému prostrediu. Ide o vzájomné
vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancami. Prepojenie podniku s vnútorným
prostredím vyplýva z ľudskej činnosti; každá ľudská činnosť si vyžaduje určitú mieru
morálneho správania, teda uplatňovanie etických zásad a princípov.
Vlna záujmu o podnikovú kultúru sa objavila aj v súvislosti s hľadaním modelov
dokonalosti riadenia firiem
Podniková kultúra v rámci podnikovej teórie
Koncept podnikovej kultúry je vytvorený za účelom pochopenia podniku.
52
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Interpretatívny prístup. Chápe kultúru ako niečo, "čím podnik je". Kľúčový je
interpretovaný význam, nie realita. V tomto zmysle je podnik súhrnom ideí, vízií, názorov,
hodnôt, postojov a noriem.
Objektivistický prístup. Chápe kultúru ako niečo, "čo podnik má". Podniková kultúra je
jedným z prvkov podniku, ktorý ovplyvňuje jeho správanie a výkonnosť.
Prvky podnikovej kultúry
kultúrne prvky sú najjednoduchšie prvky, ktoré predstavujú základné stavebné komponenty
kultúrneho systému.
Za prvky podnikovej kultúry sa obyčajne považujú:
•
•
•
•
•
základné predpoklady
hodnoty
normy
postoje
vonkajšie prejavy kultúry (artefakty materiálnej a nemateriálnej povahy).
Artefakty materiálnej povahy - napr. architektúra budov, materiálne vybavenie firiem,
hmotné produkty organizácií, propagačné brožúry...
Artefakty nemateriálnej povahy - jazyk, historky a mýty, firemní hrdinovia, zvyky, rituály,
ceremoniály.
Základné predpoklady, hodnoty, postoje
Základné predpoklady - zafixované predstavy o fungovaní reality, ktoré ľudia považujú za
samozrejmé.
Hodnoty - to, čo je dôležité. To, čomu skupina alebo jednotlivec prikladá význam.
Preferencie sa premietajú do rozhodovania jednotlivcov a organizácie. Hodnoty sú
považované za dôležitý nástroj utvárania podnikovej kultúry.
Postoj - produkt hodnotenia, posúdenie objektu v zmysle dobrý - zlý. Na základe tohto
vzťahu v daných situačných podmienkach vzniká akčná pohotovosť.
Normy správania - zásady správania sa v skupine, ktoré skupina ako celok akceptuje.
Napríklad spôsob jednania so zákazníkmi.
Jazyk - odráža predpoklady a hodnoty zastávané v organizácii, formálnosť či neformálnosť
vzťahov
Historky a mýty. Historky sú často "prifarbené" príbehy, ktoré sa v minulosti odohrali a
ktoré rozprávajú ľudia v rámci podniku. Sú dôležitým indikátorom noriem v podniku a často
prinášajú informácie o rozdelení moci v podniku.
53
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Mýty sú určité spôsoby uvažovania alebo výkladu, ktoré objasňujú žiadúce alebo nežiadúce
správanie sa v podniku. Nemajú racionálny základ, ale ľudia potrebujú niečomu veriť. Mýtom
môže byť napríklad, že nejaká manažérska metóda "funguje".
Zvyky, rituály, ceremoniály. Zvyky sú v podniku zažité, napríklad oslavy narodenín alebo
vianočné večierky. Významne prispievajú k integrácii a vytváraniu tímu v rámci podniku.
Rituály sú spôsoby správania, ktoré sú pre podnik typické. Sú očakávané v danom čase a
mieste. Niektoré sú formalizované, iné nie.
Ceremoniály sú slávnostné udalosti konané pri špeciálnych príležitostiach firmy. Pripomínajú
a posilňujú podnikové hodnoty, oslavujú kultúru podniku.
Hrdinovia. Pre pracovníkov sú zosobnením základných hodnôt podniku. Ich hlavnými
funkciami sú poskytovanie modelového správania sa, nastolenie štandardov výkonu či
motivácia zamestnancov.
Štruktúra podnikovej kultúry
Scheinov model organizačnej kultúry (1992) je najznámejší, najcitovanejší a najvyužívanejší.
Podnikovú kultúru štruktúroval do troch rovín:
•
•
•
artefakty - pre pozorovateľa najviditeľnejšia rovina, pomerne ľahko ovplyvniteľná,
zastávané hodnoty, pravidlá a normy správania sa - pre vonkajšieho pozorovateľa
čiastočne viditeľná rovina, čiastočne ovplyvniteľná,
základné predpoklady - najhlbšia rovina, pre príslušníkov kultúry samozrejmé
názory a myšlienky.
Zdroje podnikovej kultúry
Zdroje podnikovej kultúry ovplyvňujú obsah a silu podnikovej štruktúry. Silou
podnikovej kultúry sa rozumie, nakoľko sú dané predpoklady, hodnoty, normy v podniku
zdieľané.
Najvýznamnejšie vplyvy pôsobiace na obsah a silu podnikovej štruktúry:
•
•
•
•
vplyv prostredia (vplyv národnej kultúry, podnikateľského prostredia, konkurenčného
prostredia, ...)
vplyv zakladateľa či dominantného vodcu, vlastníkov, manažérov,
vplyv veľkosti a dĺžky existencie podniku,
vplyv využívaných technológií.
ZÁVER
V praxi sa podniková kultúra nezačína a nekončí napísaním vízie. Nevyčerpáva sa ani
štandardmi správania, etickými kódexmi, pracovným poriadkom. Je o každodennom živote
podniku a najmä o správaní jej manažérov. Teda ako rozhodujú, riešia konflikty, komunikujú,
54
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
odmeňujú, motivujú. Akceptovanie a porozumenie zamestnancov posúva firemnú kultúru do
reálnej úrovne. Ak jej prvky definuje len skupina manažérov, radoví zamestnanci sa – ako
proti každej direktíve zhora – zvyčajne postavia proti. Treba ich preto zapojiť. Napríklad
spoločným hľadaním odpovedí, ako organizovať prácu, riešiť problémy, komunikovať.
Príspevok je súčasťou riešenia grantovej úlohy MŠ SR a SAV 1/0231/11 Globálne trendy
v Corporate Identity sa zameraním na dopravné podniky, Katedra ekonomiky,
FPEDaS, Žilinská univerzita v Žiline, 2011-2013, zodpovedný riešiteľ: doc. Ing. Alžbeta
Bieliková, PhD.
Literatúra (References):
[1.] Vysekalová, J- Mikeš, J.: Image a firemní identita. Grada Publishing, a.s.,2009
[2.] Čihovská, V.- Hanuláková, E.- Lipianska, J.: Firemný imidž. Eurounion, spol. s.r.o.
[3.] www. riadenie.sk
[4.] www.podnikanie.etrend.sk
55
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
THE TESTING OF NESTED INSURABLE RISK PRESENCE
IN MARKET PRICE OF REAL ESTATE
Martin Cupal 1
Kľúčové slová (Key words): Market value, real estate, linear regression model, key factors
Abstract: The paper generally deals with influences on market prices of realties. The factors,
that cause it, should be identified and can be used to explain the market price of real estate.
These factors are usually location, specific creation of realty as a whole and the other. After
founding their statistical significance, market price can be estimated by multiple linear
regression. Next task, which examines to prove the presence of nested insurable risk in market
price of real estate, is based on one regression coefficient of the estimated multiple linear
regression model. Its statistical significance indicates, if insurable risk is presented or not.
1
THE INSIGHTS TO THE TOPIC
Market prices of real estate are influenced by offer and demand of population except
from market deformations, especially deformation of price information. People should be able
to decide, which price of realty they seem to be adequate. Their decisions are based on their
preferences and information. Almost general factors with influences are key factors, such as
global location, local position, size of seat, size of real estate, surroundings, realty originality,
legal relationships, potencial risks.
To be able to use key factors to predict market price of real estate, it is necessary to
quantify them. For example size of seat can be measured number of population, flood risk
with categorization to degrees of danger as ordinal scale.
After that it is possible to estimate a model for market price prediction, to verify it and
to make some statistical testings.
2
THE MARKET PRICE MODELLING
2.1
THE MODELLING PREPARATIONS, ASSUMPTIONS
Model is composed as cross-sectional data model with 30 observations. Data source is
database of real estates (residential houses) in Czech republic and due to selected factors
could be used relatively small part of the whole database. Another factors were computed and
added, they are insured value and floodplain zone (it present just insurable risk, mainly in
recent times).
All the selected factors are size of seat, size of real estate and floodplain zone. More
accurate to that, size of seat is given by number of population (variable: PO), size of real
Martin, Cupal, Ing. et Ing., Ph.D., Vysoké učení technické, Ústav soudního inženýrství, Údolní 244/53, 602 00,
Brno, [email protected]
1
56
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
estate is given by sum of built-up area of each single storey in house (variable: BA) and
specific area factor floodplain zone, which indicates flood area for each realty, it has 4
degrees of danger, degree one without risk till degree four with maximum risk (variable: FZ).
These factors should be able to decide the dependent variable (MP), market price of
real estate. Econometric model would be given by:
TC = β0 + β1 PO + β2 BA + β3 FZ + ε
Thus assembled model should be applicable for computing. Due to correctness of
received results it is necessary to verify Gauss-Markov assumptions. First one means
E(εi) = 0. This model includes intercept, so this assumption must be satisfied. Second one
says, that var(εi) = σ2, it means error terms are constant. It is suitable to use White test,
Breusch-Pagan test, this strong assumption about homoskedasticity of error terms was slightly
violated in this case. Third assumption means cov(εi, εj) = 0, for i ≠ j, thus error terms are not
mutually correlated. This model works with cross-sectional data and so this assumption nearly
always holds. Last Gauss-Markov assumption claims εi has normal distribution. For normality
indication are often used grafical instruments (normal probability plot, kvantil-kvantil plot,
box plot, histogram) or numerical tests (Jarque-Bera test, Shapiro-Wilk test, KolmogorovSmirnoff test and so on). These tests showed nonrejecting of hypotesis about normality.
Moreover it is necessary to consider independent variables are deterministic. If they
are not, it would be needed to use instrumental variable estimator instead of ordinary least
squares estimator. This assumption is satisfied.
2.2
COMPUTING AND RESULTS OF MODEL (OLS ESTIMATOR)
According to the Gauss-Markov theorem if the classical assumptions are satisfied,
OLS (Ordinary least squares) estimator is the best linear and unbiased, thus BLUE (Best
Linear Unbiased Estimator).
57
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
The results of supposed model:
OLS results with observations: 1-30
Dependent variable: MP
coefficient
st. error
t-ratio
p-value
----------------------------------------------------------------------------------------------------const
-484688
886443
-0,5468
0,5892
PO
3,36588
0,919609
3,660
0,0011 ***
BA
11519,6
2138,73
5,386
1,22e-05 ***
FZ
-230305
334014
-0,6895
0,4966
Mean of dependent variable
St. error of dependent variable
Sum of squared residuals
St. error of regression
Coefficient of determinace
Adjusted coefficient of determinace
F(3, 26)
P-value (F)
Likelihood logarithm
Akaikovo criterion
Schwarzovo criterion
Hannan-Quinn criterion
3347981
2548695
5,16e+13
1408491
0,726191
0,694598
22,98556
1,76e-07
-465,1625
938,3250
943,9298
940,1181
If the constant is passed, p-value was the highest for variable (FZ).
2.3
INTERPRETATION OF THE RESULTS
Ordinary least squares (OLS) estimator enables to determine regression coefficents of
the model. Interpretation of results starts with statistical significance of single coefficinet.
According to the t-tests and their p–values (last column of results), all coefficients are
statistical significant at 0,05 significance level except from FZ. Final form of the model is:
MP = - 484 688 + 3,36588 PO + 11 519,6 ZP – 230 305 FZ + e
At this moment is sufficient to compare expected results of single variables with
detected results. First variable (PO) was expected positive correlated on market price, thus
with increasing number of population in seat market price of realty should increase. As the
results show, this positive dependance on market price was confirmed at the 5% level. Next
variable (BA) was also expected positive correlated on market price, because simply bigger
house should implies generally higher price. It was also confirmed at the 5% level. The last
one (FZ) was expected with possible controversial results, but pure logic implies negative
dependance. There is a different result against others, although negative dependance was
shown, but it was not confirmed at the 5% level. It means, that this variable is not statistical
significant at 0,05 significance level.
For solid results is needed to test the multicolinearity of single independent variables.
Test with VIF factors showed no variable with multicolinearity problem.
58
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Evaluation goodness of fitting is shown by R2 with result 0,726. It means the model
explains almost 73 % variance of dependent variable (MP). According to the number of
independent variables it is better to use adjusted R2 = 0,695. It can be considered as good
result.
Statistical significance of whole model is tested with F-test (all regression
coefficients). Test statistic is so called F- statistic equals 22,99 with p-value 0,000000176. It
means null hypothesis (claims nonsignificance of whole model) must be rejected at the 5%
level, thus model is statistical significant.
Particular interpretation of the estimated model expresses (under ceteris paribus
condition) in case of unit change of PO the estimated market price increase from one
additional number of population unit, other variables keeping fixed, is 3,37 CZK. More
practically, market price of the same realty in Brno is expected higher about 2 640 000 CZK
in Prag. In case of unit change of BA the estimated market price increase from one additional
built-up area squared meter, other variables keeping fixed, is 11 520 CZK and in case of unit
change of FZ the estimated market price decrease from one additional degree of flood danger,
other variables keeping fixed, is 230 305 CZK.
3
INDICATION OF NESTED INSURABLE RISK IN MARKET PRICE
Nested insurable risk in this research represents flood danger, that is measured with 4
degrees of flood danger. In recent years can be considered this type of insurable danger for the
most frequent and most expensive insurance events. Thus it is interesting and relevant to test
presence this factor in market price of real estate. Key reflection should be the perception of
demand subject the flood threats and experience. And so this factor should decrese market
price. Can be the reality different? Statistical hypothesis testing that estimated linear
regression model can answer this question.
The estimated model was tested succesfully under Gauss-Markov assumptions. With
this result can be developed tests for hypotheses regarding the unknown population
parameters β. To test one regression coefficient of the model suffices a simple t-test. It is
needed to know test statistic and null hypothesis version.
Specifically, it is spoken about parametr β3, because the flood danger belongs to the
variable FZ. Thus the test has null hypothesis H0: β3 = β30 , where β30 is a specific value, in
this case it must be equaled to 0. Statistic is t3 = (b3 - β30)/se(b3) and it has a t-distribution with
N-K degrees of freedom. Test statistic can be computed from the estimate b3 and its standard
error se(b3). Moreover statistic has been computed within the model computing, so it lefts to
take the t-ratio for FZ; it equals -0,6895. To decide if the null hypothesis will be reject or nonreject that is dependent on p-value. In this case it equals 0,4966. This value suggests the null
hypothesis can not be rejected, because required significance level is 5 % and 0,4966 is higher
than 0,05.
The value of parametr β3 equals -230 305. It means negative dependence is really
confirmed, but it is not statistically significant. The interpretation could be the influence of
flood danger on market price exists, but not so dominant among more dependent variables.
Demand subjects meantime do not take note real threat of potential floods.
4
CONCLUSION
The estimated linear regression model confirms the assumptions about selected
variables, which showed good ability to explain market price of real estate, in this case
59
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
residential houses. Moreover all variables are statistical significant except from flood danger
and the model as a whole as well. The influence of flood danger on market price exists (under
assumption about negative dependence), but not so dominant among stronger dependent
variables. Apparently demand subjects do not fully realize the flood risk and so it is still not
so nested in market price of real estate. Probably this factor could be weakened with factor of
location attractiveness, because that is the strongest factor in market price of real estate.
Literatúra (References):
[1.] Němec, D., Základy ekonometrie. [online]. [3.1.2011]. s. 342. Available on website:
https://is.muni.cz/auth/el/1456/podzim2010/BPE_ZAEK/um/16809783/ZakladyEkonom
etrie.pdf?fakulta=1456;obdobi=4984;studium=552122;kod=BPE_ZAEK
[2.] Verbeek, M., A guide to modern econometrics, RSM Erasmus University, Wiley, 3rd
edition. Rotterdam, 2008, ISBN 978-0-470-51769-7.
[3.] Values computed for realties, date 20.12.2010., available on website: České asociace
pojišťoven www.cap.cz:
http://www.cap.cz/Item.aspx?item=Povod%c5%88ov%c3%a9+mapy&typ=HTML
http://www.cap.cz/kalkulacky/cenanemovitosti2/HodnotaNemovitosti.aspx
[4.] Values computed for realties, date 20.12.2010., available on website:
www.mestaobce.cz
60
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
THE CHALLENGES FOR EUROPEAN UNION’S ENERGY
SECURITY IN THE GLOBALIZED WORLD
Anna Czech1
Kľúčové slová (Key words): energy security, European Union, liberalization of the energy
market, common energy policy.
Abstract: Contemporary questions of energy security and international disputes concerning
division of energy resources drew EU’s attention to the necessity of development of common
European energy policy. Main issues consist of: lack of common energy market, unclear
mechanisms of importing energy materials, disruptive energy supply lines, and political
threats. However, inner divisions inside the EU cast a shadow on the possibility of reaching
common agreement, mostly due to diverse relations towards Russian Federation among EU
members.
INTRODUCTION
The issue of energy security is usually considered as a component of broad economic
security of a state [1., p. 153-155]. Raw materials and energy itself are strategic products that
have an impact on industry, business and welfare of citizens of each state. They affect not
only the economic field, but political, ecological and social arena as well. For this reason,
energy security is a fundamental matter for each state. It derives from a desire to survive and
preserve their own identity, yet also serves as an important tool in shaping relations with other
countries.
The increased interest in energy security issues in recent years in the European Union
came as a result of two crises concerning energy supplies [2., p. 162]. These events occurred
against the background of larger processes in the energy sphere, such as the growing
importance of energy policy in the Russian Federation's foreign policy and the increasing
demand for oil and natural gas in Asia. As a result of these events, the issue of energy security
has become one of the main priorities of the European Union, mainly because of increased
political instability of energy producers and energy resources suppliers as well as increased
demand for these commodities on world markets.
The article aims to present the problems and challenges of energy security in the
European Union in the early twenty-first century, both in the legislative and in practical
dimension. Because of the broadness of the issue, under examination came such problems as
lack of consolidated internal energy market in the EU, non-transparent mechanisms for import
of raw materials, rising prices and the disruption of supplies of imported energy resources, the
uncertainty of access to the new sources of energy materials, and political risks.
1
Anna Czech, MSc., University of Economics in Katowice, Department of International Economic Relations, ul.
Pułaskiego 25, 40-276 Katowice, tel. +48 32 257 7843, [email protected]
61
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
THE SINGLE ENERGY MARKET OF THE EUROPEAN UNION - THE PROBLEM
OF DESIGNING ENERGY SECURITY POLICY AT EU LEVEL
Energy security of European Union is one of the cornerstones of European security
system in general [3., p. 121]. It is at the same time probably the most important challenge
that all member countries currently need to face.
The first regulations in the field of energy were issued in the founding treaties. Since
1952 the coal sector, which then satisfied 80% of primary energy consumption, has been a
subject to the control of the European Coal and Steel Community. The development of
nuclear energy industry has been coordinated by the European Atomic Energy Community
since 1958 [4., p. 282], which was expected to contribute to the growing importance of
nuclear energy in the functioning of the then European Communities. [5., 6. & 7.]. Already in
1968, the Commission of the European Communities has attempted to create a single market
for energy resources, but these actions were not successful. [8., p. 32; 9., p. 22-23]. It was not
until the oil crisis [9.] from the years 1973-1974 that European countries realized the degree
of their dependence on external energy supplies and led to taking up in the next few years a
number of initiatives, which mainly concerned dealing with interruptions in the supply of
energy resources, as well as the coordination of investment and import and export of oil and
natural gas. However, steps taken by the Community under this legislation did not bring the
expected results in the creation of a common energy policy. Member States were reluctant to
give up their influence on national energy sectors and to the delegation of powers at the
Community level.
The next step was to formulate in 1992 in the Maastricht Treaty [9.] objectives of
energy policy, which concerned creation of a common energy market within the single
market. However, only in 1996 and 1998 [9., p. 41-45] European Commission issued the first
directives on the single market for electricity and gas. The expected result of these actions
was a gradual opening of the European energy market and its liberalization. Another
important issue was publication in 2000 the Green Paper entitled "Towards a European
Strategy for Security of Energy Supply" [10.], which was to become a contribution to a
Europe-wide debate on energy security, seen as one of the key determinants of political and
economic independence of the EU. In early 2006 the conflict between Ukraine and Russia
concerning gas supplies proved to have had a significant impact on Europe's energy policy.
The dispute between Russia and Ukraine highlighted the disadvantages of carrying out
various national policies towards external suppliers. From this point of view, lack of
mechanisms of solidarity between Member States became a serious problem for energy
security. An assistance to the state that has been cut off from supplies of oil or gas proved
virtually impossible due to the absence of proper procedures and mechanisms, as well as
shortages in infrastructure that could be used to transfer raw materials [8., p. 59].
In 2006 another Green Paper was published: "A European Strategy for Sustainable,
Competitive and Secure Energy" [4., p. 284-285; 11.]. As the title indicated, it has set three
main objectives for EU energy policy: sustainability, competitiveness, and security of energy
supply. At the European Council meeting on 24th of March 2006 heads of member states and
government members accepted the proposal of the tasks presented by the European
Commission related to the objectives of this Green Paper. However, the opinion that EU's
actions in the area of energy policy should not interfere with the sovereign decisions
regarding the sources and forms of energy supply has remained dominant.
62
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
On 12th of January 2007 the European Commission asked the European Council and
European Parliament to adopt a new energy policy for Europe. The main emphasis was put on
ensuring the long-term, competitive and secure energy supply [4.]. On 8-9th of March 2007
during the European Council meeting in Brussels, the leaders of 27 EU member states
adopted a strategy for 2007-2009 - "Energy Policy for Europe" which was considered a
chance for combining actions taken at EU level with those taken by individual member states.
In September 2007 the Commission proposed the so-called third package of liberalization in
the energy sphere, which defined the rules for accession to gas transmission network for nonmember countries. On 13th of November 2008 the European Commission presented proposals
for energy security, solidarity and efficiency and together with the so-called second strategic
energy review. On 11-12th of December 2008 the European Council agreed on the final
version of energy priorities and tools for climate protection. The year 2009 brought further
decisions in the field of EU’s energy security. On 28th of January 2009 the Commission
announced a package of investments in the energy sector of EUR 3.5 billion. Then on 22nd of
April 2009 the European Parliament approved a third package of liberalization. Apart from
other arrangements, it assumed adoption of such goals as reduction of greenhouse gas
emissions by 2020 by 20% compared to 1990, increase of the share of renewable energy in
overall energy consumption to 20% and rise of the usage of biofuels in transportation by 10%
[12.]. In recent years the EU's approach to energy security has showed a significant change,
but this issue still remains controversial, especially when it comes to the inclusion of energy
security to the framework of the Common Foreign and Security Policy. As we may therefore
see, the EU institutions have consistently strived to create a common energy policy, which
would offer more opportunities for fulfilling the vision of energy security, but final decisions
are still far away.
The European Union is a crucial participant in the global energy market as one of the
most important importers of natural gas, oil and coal. However, low level ability of running a
coherent energy policy is reflected in the weakening of overall effectiveness of EU’s actions
taken on an international level, which in turn enhances Union's growing dependence on
external energy supplies. Full integration and opening to competition of electricity and gas
markets of 27 member countries is undoubtedly a difficult goal to achieve, but in the long run
it is probably feasible. It has to be noted, however, that the harmonization of laws only
through directives in the context of the creation of the internal energy market is a complicated
task. The development of EU legislation on energy, as well as the process of adapting national
legislation to the common standards involves a great deal of institutional effort. It is a
question of changing the structures and methods of functioning of the institutions involved in
the application of EU law.
DEALING WITH CONTEMPORARY CHALLENGES OF ENERGY SECURITY
One of the most serious problems of energy security, alongside the lack of a single
energy market and absence of solidarity mechanisms, are non-transparent mechanisms for
import of raw materials, both oil and natural gas. This phenomenon may be especially seen in
purchases of energy resources from Russia, where many intermediaries between Gazprom and
various European customers tend to dominate [13. & 14.]. The structure of these companies
and their role is not absolutely clear and it may be presumed that they serve to hide the
income from gas trade. Since 2001 the Russian Federation created many new companies
mediating the trade of raw materials, for example Itera [15., p. 241], EuralTransGaz [16., p. 5]
or RosUkrEnergo [15.]. Corruption, usually born between politics and business, has openly
become another important issue in the trade of energy resources, yet extremely difficult to
63
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
detect. The import of raw materials through Belarus and Ukraine is considered particularly
opaque. Another example of this kind is the Northern Pipeline case in which the former
German Chancellor Gerhard Schroeder was hired as president of the company. Before the
appointment he had made the final decision of execution the whole project. His deputy at the
Northern Pipeline is Mattias Warning, former head of Dresdner Bank in Russia [8., p. 59]. It
is a matter or great concern that the company's operations may be undertaken in the interests
of certain countries and not the Union as a whole.
A further problem for the EU's energy security is the increase in energy prices, which
in turn reduces the competitiveness of European economies. A possible conflict lies in
artificially low energy prices that energy-producing countries offer their own industries European Union accuses Russia of such practices that make Russian industry run on much
cheaper energy than EU’s companies which does not reflect justified difference in production
or transmission costs. The increase in energy prices may also occur as a result of globalization
processes or manufacturer’s pricing policy [8., p. 61]. All these factors are however beyond
the control of EU institutions, but more importantly may be aggravated by individualistic
approach to energy issues by particular member states.
Threat to Union's energy security may also be caused by a disruption of supplies of
imported energy resources. In the case of oil, it may result from risk associated with their
transport by sea or by the functioning of oil pipelines [8.]. The latter can possibly be
influenced by international events, such as armed conflict or terrorist attacks [8.]. The risk for
transportation by tankers is much smaller, because the possibility of interruption of supplies
concerning one region may be replaced by supplies from another region, although the risk of
interruption of supply still exists. The threat to the transportation of natural gas may emerge
either due to cutting off gas supplies by a manufacturer or due to problems encountered on the
route of transmission. The question of Russia's inclination of cutting off gas supplies has been
a subject of debate on EU’s forum for many years now, both in political and economic terms.
So far EU countries have experienced serious disruption twice in the transit of Russian gas
through Ukraine. Russian-Ukrainian dispute is not just about economic issues, but it concerns
above all Gazprom's control over Ukraine's energy sector, which expands the field of conflict
to the area of politics and the very issue of sovereignty [13.]. Another important issue
concerning Russian Federation deals with the efforts to circumvent the gas transmission
countries thanks to the implementation of the Nord Stream [13. & 17.] and South Stream
projects [13. & 18.]. Financial and political instability of Belarus or Ukraine threatens the
continuity of gas transmission and in fact in the past five years the transfer has been
suspended twice. Although the construction of these pipelines seems beneficial to the EU as a
whole, it rises also doubts whether in the financial and political dimensions Central and
Eastern European countries will do not lose their significance and influences as these still
benefit from being transit countries. This situation could lead to worsening of political
relations between the eastern EU countries and the rest of the Union and moreover would
possibly undermine the principle of solidarity thus putting the project of common energy
security policy at high risk.
Finally, one more issue for European security is the possibility of gaining access to
new sources of energy. Western energy companies have very limited access to the resources
located outside the Union. Russian companies dominate many regions of oil and natural gas
extraction, i.e. the Middle East, Latin America, Africa, Central Asia, Russian Siberia, while at
the same time Western companies are being deprived of shares in these enterprises [8.].
Moreover, not only European investors are not allowed at the Russian oil and gas fields, but
64
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
also a lot of contracts for the supply of raw materials has been renegotiated under pressure
from Russia since 1990s., which demonstrates potential instability of agreements with this
partner from East [8.].
CONCLUSIONS
EU’s energy security depends above all on its relationship with the Russian
Federation. In order to increase the control over energy supplies in European countries,
Russia is seeking to expand and diversify the transmission infrastructure – after all EU is the
largest and most profitable market for Russian gas. On the other hand this situation raises
many threats within the EU that antagonize individual member states. The degree of energy
supply risk of individual EU countries is probably the most important factor of pressure in the
progress on the development of common energy policy. It seems therefore that the only
possibility is to find a common denominator for energy issues that might lead all countries to
create a common position on energy policies. A serious obstacle to such a scenario may come
from very diverse relations with Russia of individual member states, among which one can
find both friendly and partnership positions, as well as distrustful and suspicious stance. The
future dialogue with the Eastern partner of the EU will therefore have to reconcile many
different political positions or shall become a bone of contention capable of dangerously
undermining the internal structure of the Communities.
Literatúra (References):
[1.] M. Kamola-Cieślik, The Economic Security of Poland in 2001-2005 (in Polish), [In:]
Bezpiecznie czy niebezpiecznie? Wybrane aspekty globalnej i polskiej polityki
bezpieczeństwa na przełomie XX i XXI wieku, red. J. Piątek, R. Podgórzańska,
Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Szczecińskiego, Szczecin 2007.
[2.] J.M. Godzimirski, Pipelines and Identities: Current European Debate on Energy
Security Shtokman and NEGP Case, [In:] G. Austin, M. Schellekens-Gaiffe, Energy and
Conflict Prevention, Gidlunds förlag, Hedemora 2007.
[3.] P. Czerpak, Energy Security (in Polish), [In:] Bezpieczeństwo międzynarodowe. Teoria
i praktyka, red. K. Żukrowska, M. Gręcik, SGH, Warszawa 2006.
[4.] A. Paterek, The Role of EU Institutions in Shaping the Policy of Energy Security (in
Polish), [In:] Międzynarodowe bezpieczeństwo energetyczne w XXI wieku, red. E.
Cziomera, Oficyna Wydawnicza AFM, Kraków 2008.
[5.] M. Cini (ed.), European Union – Organization and Functioning (in Polish), PWE,
Warszawa 2007.
[6.] E. Cała-Wacinkiewicz, The Legal Dimension of International Security – Selected
Aspects (in Polish), [In:] Bezpiecznie czy niebezpiecznie? Wybrane aspekty globalnej i
polskiej polityki bezpieczeństwa na przełomie XX i XXI wieku, red. J. Piątka, R.
Podgórzańskiej, Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Szczecińskiego, Szczecin 2007.
[7.] D. Wacinkiewicz, State’s Energy Security – Selected Legal and Political Issues (in
Polish), [In:] Bezpiecznie czy niebezpiecznie? Wybrane aspekty globalnej i polskiej
polityki bezpieczeństwa na przełomie XX i XXI wieku, red. J. Piątka, R.
Podgórzańskiej, Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Szczecińskiego, Szczecin 2007.
[8.] M. Kaczmarski, The Energy Security of the European Union (in Polish), Wydawnictwo
Akademickie i Profesjonalne, Warszawa 2010.
[9.] B. Nowak, EU’s Internal Energy Market (in Polish), C. H. BECK, Warszawa 2009.
65
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
[10.] Green Paper – Towards a European Strategy for the Security of Energy Supply.
European Commission, 2000. http://www.cire.pl/UE/dokumenty/Green_paper.pdf
(accessed 13.04.2010).
[11.] Green Paper – A European Strategy for Sustainable, Competitive and Secure Energy,
Brussels, 08.03.2006, COM (2006) 105 final,
http://europa.eu/documents/comm/green_papers/pdf/com2006_105_en.pdf
(accessed
12.04.2010).
[12.] The EU’s Climate and Energy Package – the Case of Poland (in Polish), Instytut na
Rzecz Ekorozwoju, Biuletyn Klimatyczny nr 13,
http://www.ine-isd.org.pl/index_bklimatyczny.php?dzial=14&kat=17&art=8&limit=0
(accessed 13.04.2010).
[13.] B. Molo, The Energy Security Policy of the Russian Federation (in Polish), [In:]
Międzynarodowe bezpieczeństwo energetyczne w XXI wieku, red. E. Cziomera,
Oficyna Wydawnicza AFM, Kraków 2008.
[14.] Gazprom, http://www.gazprom.com/about/ (accessed 14.04.2010)
[15.] E. Lucas, The New Cold War. How the Kremlin threatens Russia and West (in Polish),
Dom Wydawniczy REBIS, Poznań 2008.
[16.] Baron Z., Central and Eastern Europe: Assessing the Democratic Transition. Committee
on Foreign Affairs, July 2007. http://foreignaffairs.house.gov/110/bar072507.pdf.
[17.] Nord Stream, http://www.nord-stream.com/en/ (accessed 14.04.2010).
[18.] South Stream, http://south-stream.info/?L=1 (accessed 14.10.2010).
66
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
THE CONCEPT OF WELFARE STATE IN THE
(POST)MODERN WORLD
Sławomir Czech1
Kľúčové slová (Key words): welfare state, legitimacy, grand narratives, welfare politics.
Abstract: The paper deals with the question of legitimacy of contemporary welfare states as
seen through the prism of postmodern thought. As the era of ideologies and grand narratives
has reached its end in mid-20th century it seems plausible to claim that the politics of welfare
had to experience a significant blow in the field of legitimacy. Thus we argue that welfare
states are forced today to tackle with the troubles of vanishing social cohesion, destruction of
political trust and indifference of masses which is both an effect and fuel for further
emancipation confirming the supremacy of micronarratives over totalizing ideas of grand
narratives.
Contemporary world is a world of diversity and affirmation of the individual.
However, it is also a descendant of the past and receives its inheritance. Welfare state is often
seen as an example of this indispensable legacy, yet built on a fundament which does not
reflect the condition of modern world. Financial austerity of states and heterogeneity of social
expectations make it extremely difficult to run successful welfare policies which in turn often
leads to disappointment of voters and problems of debt accumulation. Would it therefore be
possible to defend a thesis that we are witnessing a gradual, but unavoidable demise of
extensive social policies of states or that the very idea of welfare state has definitely lost its
political legitimacy? In order to explore this questions we intend to draw on the concept of
‘the end of grand narratives’ and present preliminary conclusions on the existence of the
legitimacy of welfare states in contemporary societies.
THE GRAND NARRATIVES AND MODERNITY
The concept of grand narratives (also known as metanarratives) is the central idea in
postmodern thought on social issues [1. & 2.]. These grand narratives are to be understood as
comprehensive explanations justifying the overall progress of mankind, knowledge, societies
and the history itself in a universal manner. They were the totalizing stories which gave
legitimization to the general evolution of human experience and actions. The metanarratives
were therefore not instruments of epistemology, but they offered an explanation of why things
evolved as they did and why we should have followed them in a particular way. In fact, they
were the underlying ideas of modernity. We may identify several encompassing narratives
that marked the history of mankind as we know it, yet most importantly it was the story of
Enlightenment that enthroned the power of reason and dethroned dogmatism and intolerance
Sławomir Czech, MSc., University of Economics in Katowice, 1 Maja 50, 40-276 Katowice, Poland,
[email protected]
1
67
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
thus determining the evolution of mankind as immanently rational; as a search for equality
and freedom. Subsequently Enlightenment gave birth to other powerful ideas.
The modernity itself was a story of enlightened emancipation – the emancipation of
reason and freedom supported by various narratives like the end of exploitation of masses and
labor alienation, rise of general wealth or merciful salvation of human soul. These stories
legitimized sociopolitical institutions and human actions, as well as patterns of thought,
ethical systems, the meaning of life and work. Here we may spot the difference between
founding myths and metanarratives. A myth bases on a certain tradition that cements society
and seeks for legitimacy in the past while modern narratives searched for the legitimacy in the
new future order, in the ‘Idea’ of progress benefitting all the mankind. As the Idea was
universal, it entailed everybody, not just entities.
This project of rational modernity was however destroyed in the course of history. The
progress of humanity evaporated in the atrocities of two totalitarian political systems and
world wars, in colonization and the new experience of homicide. Moreover the advancements
of science have only become a pure technological gain of power [3.]. Knowledge has turned
into excess of information and certainty of facts leaving understanding aside [4.]. The
socioeconomic progress ended in new inequalities and new kinds of poverty. Ultimately, the
modern world has presumably lost the criteria for evaluation of social progress. All this
intensified the process of delegitimization of social institutions and political representation.
Thus Lyotard defines postmodernity, which apparently constitutes our reality, as a
‘incredulity toward metanarratives’ [1., p. 7]. They have utterly lost their power of explaining
the course of human history and, more importantly, they are not a source of legitimacy for
further progress and socioeconomic development any more. This obviously does not mean
that no narrative is credible. It is just that they have lost the feature of universality and ability
to unify. They have failed in offering humanity a transcendent and universal truth. While the
grand narratives are long gone, the small, minor and individual narratives seem to have won
the day. Yet they clearly do not have the potential of becoming leading forces of change and
are impotent at offering trustworthy prophetic ideas of better future.
IS THERE A GRAND NARRATIVE OF WELFARE STATE?
There is little doubt that the concept of welfare state used to be a derivative of
reasoning that underlied the grand narratives. It was a project of creating the world a better
place for everyone, the society of egalitarianism and just distribution. Even though this
concept was not universal in the sense of being supranational, it clearly served as a tool of
unifying nation states or societies split by inequalities and class quarrels. It was however
universal from another standpoint: the triumph of working classes achieved in the democratic
power struggle. Welfare states were based on the promises of social security and full
employment. This vision of fair society was therefore the Idea that searched for its legitimacy
in the future which in turn justified such profound reforms as reconstruction of fiscal systems,
reorientation of states’ policy goals or introduction of economic interventionism. The society
was to be planned and organized in a rational, scientific and possibly more humane manner.
The shape of particular welfare states was however determined by nation states in
which they existed. The Prussian welfare policies introduced by Otto von Bismarck in 1880s.
were based on the authoritarian tradition of militarism, but were also influenced by current
political struggle against socialdemocrats. Subsequent policies were also motivated by the
need of social unification in the spirit of nationalism of the young (and later: humiliated)
German state. The Swedish concept of welfare based on the idea of ‘the people’s home’
68
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
(folkhemmet) which promised an egalitarian, classless society with equal possibilities of
consumption and personal development. In 1911 the British welfare policies were introduced
by The National Insurance Act, but it was not until thirty years later that the Beveridge Report
pledged to defeat the five giants of ‘want, disease, ignorance, squalor and idleness’ and
offered demobilized soldiers a chance for better future. The first federal welfare programs in
the US were introduced as a part of the New Deal rescue after the Great Depression and later
on were extended during the Great Society era of 1960s. Similar stories were a reality in
many other countries.
All in all, the various welfare policies, whatever their national or ideological origin,
had but one goal: to struggle against poverty, ignorance and illnesses. As a part of general
Western project of promoting dignity of men, egalitarianism and security of human existence,
these narratives concentrated on pursuing the well-being of people in general, with extensive
help of society or state. After the definite failure of rational social engineering during the
world wars and colonization period, the welfare state has remained the last carrier of past
honorable values. In the post-war period it experienced an amazing growth and sociopolitical
support. One may say, however, that this was a swan song of the grand narratives.
The end of the Keynesian era was in fact the beginning of the delegitimisation process.
The new conditions of financial austerity and changing political attitude forced introduction
of the new policies of the welfare state [5.]. The rise of old-new ideas brought about the
restitution of liberal capitalism [6.], which as a matter of fact proved indispensable, but
deprived of teleological meaning. The new postindustrial order changed Western societies
triggering rise of the heterogeneity of social expectations while at the same time eroding
social cohesion and solidarity. The new social risks have become an updated perspective on
welfare states’ role, but were accepted with high negligence, if at all [7.]. And finally, the
welfare fundament of full employment has ceased to exist yielding to the new paradigm of
inflation fighting and facilitation of the functioning of financial markets [8.].
CONFRONTING THE CONDITION OF NONLEGITIMACY
Contrary to expectations of many social researchers, welfare state did not disappear
from the landscape of Western societies. The thesis of ‘the race to the bottom’ basing on
rising legislative competition between states, the possibility of capital flight and tax rivalry
has indeed proved unsustainable. Actually, the level of state’s social expenses, starting from
late 1980s., has hardly fallen. The welfare state has successfully challenged the neoliberal
prophecies of death penalty in the globalized world. As a matter of fact recent research show
that welfare state is highly resistant to the process of deconstruction. Preferences of voters, the
politics of blame avoidance or simply internal political games are much more important for
the shape and size of welfare policies than global or purely economic factors [see for example
9., 10. & 11.].
Would it therefore mean that even though the conditions for achieving welfare had
changed, the politics remained largely the same? If it were true, then the changes that took
place in the recent decades would hold barely any significance for welfare states. Yet
contemporary welfare states are much different than they were just twenty or thirty years ago.
Although financial support of the state has risen or remained the same in absolute terms, it is
the needs and expectations that have virtually multiplied: unemployment is much higher than
in the full employment era, societies are aging and confronting new risks, new inequalities
emerge, people are forced to take (partly or entirely) financial responsibility for their social
insurance programmes. These problems have been received with vast grief, yet
69
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
notwithstanding the lack of eagerness for necessary action. In fact societies in general are no
longer willing and/or able to finance extensive welfare policies. The Idea of unconditional
social solidarity and equality has reached its end. The grand narrative of common and public
welfare has lost its universal seductive attribute.
As we have noticed, the world has changed. To be precise, it were the conditions of
designing and executing state’s policies that have evolved. Today political trends depend on
the choice of legitimization as there is no single central Idea that would underlie the general
direction of progress. The variety of small, local narratives may be hold responsible for the
emergence of conflict of interests and social perception, which permanently divide societies.
Paradoxically, this is a long term effect of emancipation: micronarratives have become
superior to the universal all-embracing grand narratives. In truth, this should be the keynote of
famous Fukuyama’s ‘end of history’. The system of liberal democracy did not triumph in
many countries, but the idea of individual spirit and micronarratives is found tremendously
seductive in many societies (not among their leaders though). Not great politics therefore, but
individual freedom should be considered the real end of history and the end of ideologies.
The social sphere has also changed dramatically. The postindustrial society driven by
mass consumption has become a source of suffering and uncertainty instead of pure material
abundance [12.], which would logically spur higher demand for social services. Yet on the
other hand the shift from the society of producers to the society of consumers, which
happened in mid-20th century, has implied that the security of human existence has been given
up in order to enjoy increased freedom and pursuit for individual goals. In other words, an
individual was encouraged (or forced) to deal with his problems entirely on his own. Even the
(post)modern culture promotes this kind of extremely individualistic behavior: to stand alone
surrounded by anonymous crowd [13.]. The endorsement of individualism and distrust
towards the state not only has influenced social alienation and decrease in welfare, but most
significantly it has destroyed social cohesion. According to Bauman, in the progress of
criminalization of poverty, welfare state has indeed become a system of supervision instead of
help and support. It has become a dismal reality of Benthamic panopticon [14.]. Thus welfare
state is today considered a burden for society with no universal legitimacy. It still exists, but
not as a tool of helping the unfortunate yet rather as a possibility of keeping them in check
and preventing from rebellion and rotting down the society from inside.
Other observers would argue that we have entered the age of masses. Incidentally, the
emancipation has not brought about the rise of conscious citizenship, but transformed
societies into silent masses interested in pursuing their own goals, bored of political actions
and defying any endeavors of resurrecting the idea of social solidarity [15.]. Even though this
opinion may seem exaggerated, one could easily spot such attitudes in middle and high class
of many societies. The end of politics has caused high distrust for social actions and made
realization of long term projects virtually impossible. It is no wonder though, as political
actors are today quite often linked with rent-seeking instead of social commitment [16.].
The reflections presented above indicate that the legitimacy of welfare state has indeed
vanished. With social cohesion in ruins and with the domination of the logic of capital the
horizon for costly social actions has been drastically shortened. As nowadays success and
efficiency has become the criteria of judging sociopolitical actions, one gets discouraged from
taking up any political projects that may prove extremely long term, with uncertain result and
hard to estimate (or any at all) financial payoff. Societies do not need fit and well-nourished
reserve of workforce or military conscripts as in the industrial era, but are rather interested in
70
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
producing maximum consumer demand which is done much more efficiently in the private
sector than in the public one.
It has to be stressed however that all this does not mean that welfare states will shortly
cease to exist. This would be a very premature and misguided conclusion. They are embedded
too firmly in Western societies for such oversimplified and robust solution. It is much more
likely that welfare state, which has already become a subject of political and language games,
shall become a stake of the game itself. To put it differently, quarrels concerning the finetuning of existing welfare states may become irrelevant when political actors will widely
insist on reducing welfare policies to minimum or on marketisation and privatization of social
programmes. Of course the starting point for this retrenchment policies is very diverse for
various countries. There are many crucial variables that may affect the will for deconstruction
as well as resistance of many groups of interest: heritage and historical experience of welfare
policies, social cohesion, political trust, financial possibilities, etc. Leaving more detailed
elaboration aside, it will suffice to say that it would be much harder to believe in quick
dissolution of Nordic welfare states than of the US welfare policies. It is true however that it
is much easier to deconstruct an existing welfare state than to build it anew. Therefore
countries that possess efficient welfare policies with keen support of public opinion have a
great chance of retaining their status quo, but it will be extremely hard to build capable
welfare states in societies that do not have such favorable conditions (i.e. in liberal
Anglosaxon countries or in postcommunist states). Here we can clearly observe the meaning
of metanarratives: while in power, societies were able to comply with the construction of
welfare states. It was the Idea that mattered and dismissed potential opposition. Today with
basically infinite kaleidoscope of micronarratives such a policy is by and large impossible.
There are too many particular interests and not enough will for cooperation. The Idea is gone,
at least for now.
This is the prism that we shall utilize in interpreting contemporary reforms of welfare
states. The very existence of welfare states depends today much more on decomposition of
political forces than on ideology or narratives. Using Baudrillard’s language we could say that
today authorities strive to determine the meaning of life and human condition in order to
simulate political reality, to reproduce the legitimacy for power and politics. Nowadays
people have lost their interest in politics and masses need to be surveyed in the intention of
finding out what they really desire so that politicians may prepare an offer for them as voters.
A man overwhelmed by his privacy does not wish to devote his time to take part in the great
Ideas. Politicians desperately seek the legitimization for power and welfare policies in
simulating democratic rule. Here we may ask if there still is a legitimacy in the future to be
found? Probably not, the legitimacy tends to exist in current, unstable political events. Thus
welfare policies are not dependent on final aspirations anymore, but are adjustable to present
political games and limitations. Here lies the ultimate threat for welfare states: there will be
no objection to getting rid of welfare policies when they become redundant or harmful in any
sense (like the logic of capital, effectiveness of service or rise of antipublic ethics). It is all in
the politics today, not in the Idea.
Literatúra (References):
[1.]
J.F. Lyotard: The Postmodern Condition: A Report on Knowledge. University of
Minnesota Press, Minneapolis 1984.
71
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
[2.] J.F. Lyotard: The Postmodern Explained: Correspondence 1982-1985. University of
Minnesota Press, Minneapolis 1993.
[3.] P. Virilio: The Information Bomb. Verso, London 2000.
[4.] T.H. Eriksen: Tyranny of the Moment: Fast and Slow Time in the Information Age.
Pluto Press, London 2001.
[5.] P. Pierson: The New Politics of the Welfare State. „World Politics”, vol. 48/2, 1996.
[6.] M. Blyth: Great Transformations. Economic Ideas and Institutional Change in the
Twentieth Century. Cambridge University Press, New York 2002.
[7.] G. Bonoli: The Politics of the New Social Policies: Providing Coverage Against New
Social Risks in Mature Welfare States. „Policy & Politics”, vol. 33/3, 2005.
[8.] W. Korpi: Welfare-State Regress in Western Europe: Politics, Institutions, Globalization
and Europeanization. „Annual Review of Sociology”, vol. 29, 2003.
[9.] D. Gatti, A. Glyn: Welfare States in Hard Times. „Oxford Review of Economic Policy”,
vol. 22/3, 2006.
[10.] D. Rodrik: Why Do More Open Economies Have Bigger Governments? „Journal of
Political Economy”, vol. 106/5, 1998.
[11.] V. Navarro, J. Schmitt, J. Astudillo: Is Globalization Undermining the Welfare State?
„Cambridge Journal of Economics”, vol. 28/1, 2004.
[12.] Z. Bauman: Postmodernity and Its Discontents. New York University Press, New York
1997.
[13.] Z. Bauman: Culture in Liquid Modernity (in Polish). Agora, Warszawa 2011.
[14.] Z. Bauman: Living on Borrowed Time: Conversations with Citlali Rovirosa-Madrazo.
Polity Press, Cambridge 2009.
[15.] J. Baudrillard: In the Shadow of Silent Majorities. Semiotexte, Los Angeles 2007.
[16.] P. Oborne: The Triumph of the Political Class. Pocket Books, London 2008.
72
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
GLOBALIZATION AND POST-GLOBALIZATION TRENDS IN
TOURISM AND AVIATION TRANSPORT
Michal Červinka 1, Lenka Švajdová 2
Kľúčové slová (Key words): Globalization trends, post-globalization, tourism, aviation
transport, low cost carrier
Abstract: Globalization is the new economic and social reality within which tourism has to
operate. The tourism industry by its very nature is both vulnerable to the changing market
realities that globalization brings, but it can also be a major beneficiary of globalization
provided it is given the right adaptation strategies. In parallel to these global trends, tourism
markets have also been changing and will continue to change and it will bring the changing
patterns of travel flows and demand. These will require new marketing and servicing skills
and appropriate product development. Low cost airlines represent one of the global trends in
aviation.
POTTENTIAL NEW TRENDS IN TOURISM
Over the past twenty years, tourism has been playing its part in economic globalization
on the basis of three main factors. The first is the dynamism of the world economy, which has
seen new economic powers emerge while industrial countries have continued to exhibit
appreciable growths and with it, rising incomes. The second is the development of new and
cheaper means of transport and last but not least the intense use of informatics and
communication technologies (ICT) in tourism and their impact on value creation chaos. As a
consequence of the impact of globalization also the image of tourism has been transformed in
at least three aspects, without doubt on the supply side where competition between
destinations has become sharper. The change appeared also on the demand side where new
international customers have emerged and where people are making more trips but for shorter
periods.
The advantage of globalization impact on tourism development can be described as a
fast distribution of information all over the world, communication all over the world in real
time, the shortening of distance, the increase in the standard of living, the approximation of
cultures, the possibility of travelling and getting to know them. [1]
Every once in a while, we like to whip out the proverbial crystal ball and forecast what
the future holds for the tourism industry. Most potential new trends in the travel sector today
seem to hinge on concepts like sustainability, ecotourism, carbon-neutrality and carbon
offsets, green(er) transportation and the emergence of a powerful travel-hungry, middle-class
Michal Červinka, Ing. , Ph.D., Vysoká škola podnikání, a.s., Michálkovická 188, Ostrava,
[email protected]
2
Lenka Švajdová, Ing. Bc., Ph.D., Vysoká škola podnikání, a.s., Michálkovická 188, Ostrava,
[email protected]
1
73
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
in places. Our vacation plans can also express fundamental ideological and ethical views. To
mangle a popular proverb, you are where you travel and how you travel. Show me your
holiday itinerary and I can write a book about you, in other words. [2]
NOT WHERE BUT WHY
This is a new question in the travel industry. Sure, an inherent comfort, fine weather
and a lavish amenity package still form a powerful, seductive triumvirate for most. The
accumulated stress of the 9-to-5 does not always afford the requisite time and energy to think
seriously about our vacation plans, when all of us want to hit up a tropical beach.
For many however, why we travel to a particular place is of equal concern. This
“Knowledge is Power” approach illustrates a powerful new movement in what we can only
describe as the “travel with a heart, a soul and a sense of integrity” game.
WILD NEW FRONTIERS
Now the world is flat and hyper-connected it means we can go anywhere we want to,
including the places we have dreamed about before. As global tourism develops and becomes
more sophisticated and more and more new nations come into the mainstream travel fold,
expect a growth of slice-and-dice niche sectors to bubble to the surface.
GO LOCAL
The rise in “staycations” throughout the global financial crisis was more than just a
symptom of tough economic times. In spite of the meltdown, there is a definite, quantifiable
push to go local, especially in Europe and North America, where travel between proximate
destinations is not only facile but relatively affordable.
Again however, this trend is beyond mere household income concerns. Akin to the
local food revolution, many see the local travel movement as a harbinger of a wider
awareness that perhaps the “grass is greener on my side of the fence”.
Of course, nobody wants simply to ignore influential factors such as the global rise in
fuel and air travel costs and in tandem, the potential decline of low cost carriers. The airline
industry had enough problems before the calamitous eruption of Eyjafjallajokull in Iceland.
Consumers will no doubt pay a high price for the massive disruption in service this past April
in the months and even years to come. Many will simply stick close to home. [3]
THE IMPACT OF AIR TRANSPORT FOR TOURISM
Air transport services in selected sectors have an important role in the development of
tourism. Competition between air transport and other modes of transport takes place primarily
at shorter distances and geographical conditions favorable for other modes of transport.
Individual road or bus services compete with air transport especially for short or medium
distances. Air transport prevails with increasing distances. Natural barriers like mountains and
the sea enhance the benefits of air travel. The high cost of construction of motorways and
high-speed rail connection limit options for more distant regions. In many cases, air transport
is essential for the development of tourism in the destination. Here are some of the
Mediterranean islands (Crete) or distant destinations from Europe such as Thailand, the
Caribbean, South America. Very important is the air transport for incoming tourism. Without
air transport it would be impossible to implement projects such as paths of tourists from Japan
to Europe or to prepare projects of mass travel of Chinese tourists to Europe. This area is very
promising, along with the increasing wealth of China's contribution to the new momentum of
74
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
European tourism hit by global crisis. It may also help solve the imbalance in payment
between China and the EU.
LOW COST CARRIER PHENOMENON
The advent of low cost carriers shows a significant phenomenon since 2000. Low cost
carriers are opening the door for tourists as well as in previously neglected regions. For
instance, if an airline provides a one-daily flight with a Boeing 737 (capacity 180 passengers)
it will generate approximately 100,000 passengers per year. More flight connections to the
region help to reduces regions’ seasonal dependences. Local services such as hotels,
restaurants, car hires, entertainment, and other secondary services can benefit from air
travelers. According to the Ryanair source, an average passenger spends €300 in Western
Europe destinations. It means that every 1000 passengers bring €300,000 to the local
economy. Although the first successful model of the functioning of low-cost carriers emerged
in Europe, this model has expanded to other continents in the last ten years. One of the
examples is the Jetstar Group. This is a provider of the network of value based carriers
providing low fares service across Australia, New Zealand and the Asia Pacific region with its
fleet of approximately 50 planes. Another example is AirAsia established in 2001, with a
route network that spans through more than 20 countries. Together with associate companies,
AirAsia X, Thai AirAsia and Indonesia AirAsia, AirAsia it is set to acquire low-cost flying.
This model was developed and the low-cost, long-haul segment provider - AirAsia X was
established in 2007 to provide high-frequency and point-to-point networks to the long-haul
business. This is unlike Europe, where low-cost airlines operate on short and medium-haul
flights.
LONG-TERM PREDICTION OF AIR TRAFFIC DEMAND AND GDP GROWTH
As a result of the amount invested in the reconstruction of aviation technology and
infrastructure with the aim of obtaining the global contracts of hundreds of millions to billions
of dollars annually, various organizations and companies work on one’s own forecasts and
scenarios, which would allow process strategy plans longer periods of time. When dealing
with infrastructure such as airports, it is a long-term investment with a significant impact on
their economy. The aircraft manufacturers have to set a strategy and product range with
regard to the fact that construction of new aircraft to its entry into production would take
several years, and the aircraft production program can continue in the successful design of
several decades. For example, a Boeing 737, whose latest version is currently being produced,
first flew in the 1960s. It is evident that the predictions made in error could have had a huge
impact on all sectors of the aviation industry which employs tens of thousands of people
around the world and in many countries, creating a significant contribution to GDP (for
example, Airbus Industry in the EU). What is interesting to compare is the forecast growth in
air travel for the period 2008 - 2028 in various regions of the world of aircraft manufacturers
Boeing and Airbus and the International Civil Aviation Organization ICAO shown in Table 1.
The table also lists the actual value of the growth of aviation over the period 1990-2007,
which enables the comparison of the development of aviation over the past year and predicted
data. The predicted data show that the interested organizations expect the positive
development of air transport in the next twenty years. In this context, nothing changes the fact
of the economic problems of the airlines in 2009.The increased performance of airlines in the
first half of 2010 despite the continuing difficulties of some airline companies allows to
continue the optimistic expectations of the industry. A comparison of growth in each region
follows the expected rapid development of countries like China, India, and Brazil.
75
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Table 1.: Forecast growth of air transport for the years 2008 to 2028 prepared by different
organizations [4]
ORGANIZATION
EU-NORTH
ASIA PACIFICASIA PACIFICAMERICA
EVROPA
NORTH
AMERICA
4,7
5,7
5,6
BOEING
4,8
5,9
5,8
AIRBUS
4,5
5,8
6,0
ICAO
3,6
6,2
3,4
AVERAGE 1990 - 2007
The expected GDP growth forecast by Boeing is shown in Table 2. Figures in the table
show that it is clear that even GDP growth assumptions processed by Boeing confirm
optimistic expectations, which reflect developments in those regions.
Table 2: Expected GDP growth for processed Boeing forecast growth in air traffic [4]
REGION
GDP GROWTH [%]
4,4
ASIA-PACIFIC
2,4
NORTH AMERICA
1,9
EVROPE
3,8
MIDDLE EAST
LATIN AMERICA
3,8
3,7
RUSSIA AND MIDDLE ASIA
4,9
AFRICA
3,1
WORLD
Still, it would be possible to derive the relationship between the GDP growth and
demand for air transport, we should consider other factors such as prices of aviation fuel, the
planned introduction of compulsory purchase of emission allowances airlines or similar
unforeseeable events such as the Icelandic volcano eruption. The development of air transport
can also help technological progress when the new aircraft and engines record significant fuel
savings and consequently decrease harmful emissions with a positive impact on reducing the
cost of airlines.
THE CURRENT AND FUTURE TRENDS IN AIR TRANSPORT
Air transport still remains a dynamically changing industry. Even in recent times when
the mobility of people has been hindered by many obstacles (poverty, the Cold War, the Iron
Curtain) the air service had to respond to global and regional political developments and
economic situation. The dynamic regions such as China, India, etc are leaders in the
development of air transportation. With the economic changes taking place along with the
increasing wealth of countries and their populations, the mobility of many millions of people
is on the rise. Ecological pressures on the one hand, increasing costs of air transport (the sale
of emission allowances) on the other hand, leads to technological advances and the
subsequent cost reduction. Liberalization leads to a reinforced competition and the subsequent
decline in air fares. In the last decade a new phenomenon has been developed by low-cost
carriers, who maintain an aggressive pricing battle with the traditional air carriers, especially
for shorter distances (up to two hours of flight time).
76
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
The world recession has accelerated the bankruptcy of some carriers, possibly
worsened the problems of other major carriers, including world renowned players (British
Airways). On the other hand, it has freed up space for others, and these carriers have used the
development as a chance for their business success. Ryanair announced in the last fiscal year
ending March 31, 2011 profit after tax of 400,7 million EUR, which is 23% on-year chase [5].
Although low-cost carriers were able to attract many new passengers, still the growing
number of passengers demands higher quality of services. Aviation is no exception regarding
the trends that reject the uniformity of globalization and will have to adapt their strategy to the
future period, which is sometimes called a post-globalization era.
CONCLUSION
Air transport remains a dynamically changing industry. Even in recent times when the
mobility of people has been hindered by many obstacles, the air service had to respond to
global and regional political developments and economic situation. Among the key factors
influencing the industry are changes in the GDP growth. With the economic changes taking
place along with the increasing wealth of countries and their populations, the mobility of
many millions of people is on the rise. Ecological pressures on the one hand, as well as the
increasing costs of air transport on the other hand, lead to technological advances and the
subsequent cost reduction. Liberalization leads to the reinforced competition and the
subsequent decline in air fares. In the last decade a new phenomenon has appeared with lowcost carriers. On the other hand the number of passengers who demand higher quality of
services is growing. Aviation will have to adapt their future strategy to the post-globalization
era.
Literatúra (References):
[1.] KNOWLES T. - DIAMANTIS D. - EL MOURHABI D.E. The Globalization of
Tourism & Hospitality. USA: Thomson, 2004. ISBN 978-1-84480-046-9.
[2.] HARRISSON, I. Potential New Tourism Trends. RatesToGo [online]. July 2010,
[cit.10.8.2011]. <http://blog.ratestogo.com/potential-new-tourism-trends/>.
[3.] OECD Tourism Trends and Policies 2010. Paris: OECD, 2010. ISBN 978-92-64-077416.
[4.] ČERVINKA, M. – TYKVA. T. Marketing approach of fair operators reflecting the
turbulent changes in the global economy. In Conditions of the foreign tourism
development in Central and Eastern Europe. Wroclaw: University of Wroclaw, 2010.
ISBN 978-83-928193-9-4.
[5.] The World’s Favorite Airlines. Annual Report and Financial Statements Ryanair
Holdings plc. [online]. July 2011, [cit.11.8.2011]
<http://www.ryanair.com/doc/investor/2011/Annual_Report_2011_Final.pdf>.
77
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
MOTIVAČNÉ NÁSTROJE V PROCESOCH MANAŽMENTU
ĽUDSKÉHO POTENCIÁLU
Tatiana Čorejová, 1 Ľubomír Bombala 2
Kľúčové slová (Key words): motivácia, vnútorné motívy, zamestnanec, IKT organizácia
Abstract: The paper deals with the main motivation aspects in managerial activities in
information and communication (ICT) organisations or enterprises and communication
problems as well as development in this field. It is based on qualitative research and the data
has collected from different ICT companies.
ÚVOD
Motivácia zamestnancov predstavuje kritickú oblasť z hľadiska úspechu organizácie
a je spojená s motivačným pôsobením manažérov v organizácii. Kvalita ich motivačného
pôsobenia predurčuje kvalitu odovzdávaných výkonov a výkonnosť zamestnancov.
Organizácie pôsobiace na info-komunikačnom trhu (ďalej len IKT organizácie) sú si vedomé
dôležitosti motivačného pôsobenia osobitne pri vysokokvalifikovaných zamestnancoch, kde
nemožno zostať iba pri programoch benefitov a platových podmienkach, treba viac pracovať
s vnútornými motívmi zamestnancov a dôsledne uplatňovať motivačný akcent vo všetkých
manažérskych činnostiach [1,2,5]. Vnútorné motívy zamestnanca sú predpokladom pre
úspešné vykonávanie vybranej pracovnej pozície a predurčujú aj jeho reakcie na motivačné
nástroje. Za dôležitý cieľ manažérskeho úsilia pokladáme hľadanie a identifikovanie týchto
vnútorných motívov zamestnanca. Tento proces sa začína výberom nového zamestnanca do
organizácie a priebežne pokračuje sledovaním zamestnanca nielen priamo, ale aj
sprostredkovane, sledovaním jeho pracovných výstupov a postojov [2,6,7,8].
Na skúmanie motivačných aspektov v práci manažérov v IKT organizáciách bola
zameraná pozornosť v rámci projektov APVV-0230-07 Regionálne dimenzie poznatkovej
ekonomiky a VEGA 1/0149/10 Difúzne procesy nových mobilných služieb (m-commerce) a
ich hodnotový reťazec. Vlastný výskum bol založený na kombinácii metód. Vychádzal
z komplexnej charakteristiky IKT organizácií [5]. Zámerom dotazníkového prieskumu bolo
získať informácie o vplyvoch, jednotlivých komponentoch a metódach, ktoré napomáhajú
spoluutvárať systém motivácie zamestnancov v IKT sektore, ako aj rozšíriť znalostí o prístupe
manažérov a organizácií k otázkam motivácie a stav jej implementácie do procesov
manažmentu ľudského potenciálu v IKT organizáciách [3,4].
Tatiana Čorejová, prof. Ing, PhD., Fakulta PEDAS, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 01026
Žilina, tel. *421 41 5135101, e-mail: [email protected]
2
Ľubomír Bombala, Ing., externý doktorand, Fakulta PEDAS, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1,
01026 Žilina, tel. *421 41 5133101, e-mail: [email protected]
1
78
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
CHARAKTERISTIKA VÝSKUMNEJ VZORKY
Dotazníkový prieskum bol realizovaný v 5 IKT organizáciách, pričom bolo
distribuovaných celkovo 124 dotazníkov a ich návratnosť bola 44% (55 dotazníkov).
Prieskum mal atribúty kvalitatívneho výskumu. Z hľadiska gendrového sme získali 38
dotazníkov od mužských respondentov a 17 dotazníkov od žien. Pre získanie názorov
respondentov sme použili formu dotazníka s otvorenými, polo-uzatvorenými i uzatvorenými
otázkami. Dotazníkový prieskum sme uskutočnili v období od októbra 2009 do júna 2010.
Formulácia jednotlivých otázok vychádza z výsledkov dosiahnutých v rámci ostatných etáp
výskumu a nadviazala na zisťovanie z predchádzajúcich výskumov (Blašková, 2006).
VÝSLEDKY DOTAZNÍKOVÉHO PRIESKUMU
Respondenti v prevažnej miere súhlasili s pozitívnym vplyvom implementácie
motivačného akcentu do manažérskych činností v IKT organizácii (obr. 1).
Obr. č. 1 Vplyv motivačného akcentu na produktivitu organizácie
Významným vstupom do motivačného systému je vnútorná motivácia zamestnancov.
Na základe výsledkov získaných v dotazníkovom prieskume možno porovnať vnútornú
motiváciu v štyroch oblastiach, na ktoré bol výskum zameraný. Výsledky prieskumu v obr. 2
nám umožňujú porovnať mieru motivácie k jednotlivému aspektu a aj vzájomné porovnanie
aspektov. Jednoznačne najvyššie úrovne dosahuje u zamestnancov motivácia ku kvalitnej
práci, nasledovaná motiváciou k neustálemu zvyšovaniu úrovne odborných vedomostí
a zručností. Nižšie úrovne dosahuje motivácia zamestnancov k spolupráci s manažérom
a inými zložkami organizácie a k podávaniu nových námetov a zvyšovaniu efektívnosti
uskutočňovaných procesov. Aj napriek týmto nižším úrovniam preukazujú viac ako dve
tretiny respondentov aspoň priemernú úroveň vo všetkých skúmaných oblastiach vnútornej
motivácie. Nižšia úroveň motivácie k podávaniu nových námetov a zvyšovaniu efektívnosti
uskutočňovaných procesov môže súvisieť aj s pracovným zaradením zamestnanca
v organizácii.
79
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Obr. č. 2 Porovnanie vnútornej motivácie zamestnancov v rôznych oblastiach
Celkové hodnotenie efektivity jednotlivých motivačných nástrojov zo strany
zamestnancov (obr. 3) preukázalo veľmi malú efektivitu hrozieb a postihov, ktoré skôr vedú
k fluktuácii zamestnancov. Hoci zamestnanci pripisujú pomerne vysokú efektivitu príplatkom
a odmenám, treba vnímať tento výsledok v kontexte s ďalšími faktormi, ktoré boli hodnotené
ako efektívnejšie. Týmito faktormi sú dobré vzťahy, poskytovanie informácií, priestor pre
samostatnosť, účasť na vzdelávaní a kariérny rast. Tieto výsledky poukazujú na skutočnosť,
že vysokokvalifikovaní zamestnanci popri platovom ohodnotení očakávajú aj vytvorenie
podmienok pre dosahovanie dobrých výsledkov, za ktoré potom očakávajú primerané
ohodnotenie.
Obr. č. 3 Hodnotenie efektivity jednotlivých motivačných nástrojov zo strany zamestnancov
Porovnanie efektivity motivačných nástrojov z hľadiska pohlavia nepoukázalo na
podstatné rozdiely (obr. 4). Zaujímavá je skutočnosť, že zamestnanci ženského pohlavia
pripísali väčšine motivačných nástrojov lepšie hodnotenie efektivity ako respondenti
mužského pohlavia. Markantné je predovšetkým pomerne vysoké hodnotenie, ktoré
respondenti ženského pohlavia pripisujú motivačným nástrojom príplatky a odmeny
a kariérny rast.
Pri porovnaní efektivity motivačných nástrojov z hľadiska veku respondentov (obr. 5)
sa javí ako evidentná skutočnosť, že starší respondenti hodnotia efektivitu motivačných
nástrojov vo všeobecnosti o niečo horšie ako mladší respondenti. Výrazne horšie hodnotia
starší respondenti efektivitu motivačných nástrojov, akými sú pochvala, záujem o názory
a kariérny rast.
80
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Nástroje využívané manažérom na formovanie pracovného správania a postojov
zamestnancov predstavujú jednu z najdôležitejších súčastí nami realizovaného výskumu. Ich
percentuálne zastúpenie je znázornené na obr. 6 a preukazuje pomerne malé zastúpenie
využitia týchto nástrojov v práci manažéra. Pritom práve tieto nástroje v spolupráci s jeho
vlastnosťami, ktorými sa zaoberáme v nasledujúcom bode, sú základným predpokladom
implementovania motivačného akcentu. Najmenšie zastúpenie v práci manažéra majú podľa
názoru respondentov nástroje, ktoré si vyžadujú výraznú zaangažovanosť a úsilie z jeho
strany. Za problematickú oblasť pokladáme aj oblasť participácie zamestnancov na tvorbe
rozhodnutí.
Obr. č. 4 Hodnotenie efektivity jednotlivých motivačných nástrojov zo strany zamestnancov podľa pohlavia
respondentov
Obr. č. 5 Hodnotenie efektivity jednotlivých motivačných nástrojov zo strany zamestnancov podľa veku
respondentov
Obr. č. 6 Využívanie nástrojov na formovanie pracovného správania a postojov zamestnancov zo strany
manažéra
81
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Prítomnosť motivačných aspektov v práci manažéra úzko súvisí s využívaním
nástrojov na formovanie pracovného správania a postojov. Môžeme vysloviť presvedčenie, že
motivačné aspekty v práci manažéra priamo predurčujú výber nástrojov na formovanie
pracovného správania. Bez prítomnosti vybraných motivačných aspektov u manažéra by bola
celá jeho snaha využívať nástroje na formovanie pracovného správania a postojov veľmi málo
efektívna.
Obr. č. 7 Motivačné aspekty v práci manažéra
ZÁVERY
Obsah dotazníkového prieskumu bol zameraný na zistenie stavu implementovania
motivačného akcentu do jednotlivých procesov manažmentu a rozvoja zamestnancov.
Výsledky môžeme zhrnúť nasledovne podľa jednotlivých oblastí:
•
Oblasť hodnotenia komplexného pracovného výkonu zamestnancov - Možnosť
zamestnancov podieľať sa na tvorbe kritérií hodnotenia komplexného pracovného výkonu
je nepostačujúca. Využívanie prístupov, ktoré by zvýšili motiváciu zamestnancov je
nedostatočné. Pre zamestnancov je najdôležitejšia ekonomická dimenzia tohto procesu.
•
Oblasť motivovania zamestnancov - Presun zodpovednosti na zamestnancov je správnym
krokom v procese motivácie, manažéri a organizácie však neprenášajú súčasne s
prenosom zodpovednosti dostatočné množstvo kompetencií. Objektivita poskytovanej
spätnej väzby nie je dostatočná. Zamestnanci očakávajú lepšie oceňovanie nadštandardnej
výkonnosti zo strany manažmentu.
•
Oblasť strategického riadenia a rozvoja zamestnancov - Mnohé organizácie venujú tomuto
procesu malú pozornosť, tomu zodpovedá aj nízka miera implementácie motivačného
akcentu do tohto procesu.
•
Oblasť získavania a výberu zamestnancov - Zamestnanci preferujú dôkladný výberový
proces, ktorý je realizovaný s motivačným akcentom so zameraním na zistenie kariérnych
ašpirácií a čo najlepšieho uplatnenia uchádzača v organizácii.
•
Oblasť orientácie a rozmiestňovania zamestnancov - Motivačný akcent v tejto oblasti je
do určitej miery prítomný. Bližšie skúmanie používania niektorých nástrojov
implementácie motivačného akcentu však preukázalo ich nedostatočné využívanie.
Manažéri sa vo všeobecnosti snažia k novým zamestnancom pristupovať citlivo
a deklarujú ochotu pomôcť.
82
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
•
Oblasť vzdelávania a rozvoja zamestnancov - IKT organizácie ponúkajú možnosť
ďalšieho vzdelávania. Zamestnanci očakávajú vyššiu angažovanosť ich manažéra pri
podpore ďalšieho vzdelávania.
•
Oblasť plánovania zamestnancov - Uplatnenie motivačného akcentu v oblasti plánovania
nie je dostatočné. Manažéri majú nedostatočné kompetencie týkajúce sa štruktúry a počtu
zamestnancov v ich oddelení či tíme. Zamestnanci nepovažujú vo väčšine prípadov
štruktúru ich tímu za optimálnu.
•
Oblasť tvorivého vedenia zamestnancov - Manažéri využívajú pomerne úzku škálu
nástrojov, ktoré umožňujú kreatívny štýl manažmentu.
Literatúra (References):
[4.] 12manage. The executive fast track. Organization Chart. [online]. [cit. 2010-01-11].
Dostupné na internete: <http://www.12manage.com/methods_organization_chart.html>.
[5.] BLAŠKOVÁ, M. a kol. Riadenie a rozvoj vysokokvalifikovaného ľudského potenciálu.
Zvolen: TU vo Zvolene, 2006. 120 s. ISBN 80-228-1701-5.
[6.] BOMBALA, Ľ. Návrh systému motivácie zamestnancov v organizáciách pôsobiacich na
info-komunikačnom trhu. Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta prevádzky a ekonomiky
dopravy a spojov; Katedra spojov. Vedúci dizertačnej práce: prof. Ing. Tatiana
Čorejová, PhD.; Žilina: FPEDAS ŽU, 2011. 140 strán.
[7.] BOMBALA, Ľ. – ČOREJOVÁ, T. – FARKAŠOVÁ, V. On the motivation aspects in
condition of ICT organisations. In The Book of academic papers presented at the 2nd
International Conference of New Media and Interactivity. Istanbul: Marmara University
Faculty of Communications, 2010. ISBN 978-975-400-330-7
[8.] Materiály zo skúmaných organizácií podnikajúcich v IKT sektore.
[9.] MORELLO, D. - CALDWELL, F. What Are Knowledge Workers? What Makes Them
Tick?. Stamford : Gartner, Research, 2001. SPA-12-7780.
[10.] PLAMÍNEK, J. Vedení lidí, týmů a firem. Praha: Grada, 2002. ISBN 80-247-0403-X.
[11.] STRENITZEROVÁ, M. – PONIŠČIAKOVÁ, O. Diagnostika a manažment procesov
v riadení ľudských zdrojov. Žilina: EDIS, 2006. ISBN 80-8070-579-8.
83
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
PREKLÁDKOVÁ ČINNOSŤ VNÚTROZEMSKÝCH
PRÍSTAVOV A JEJ UKAZOVATELE
Andrej Dávid1
Kľúčové slová (Key words): vnútrozemský prístav, prekládka nákladu, prekládkové
zariadenia
Abstract: Inland ports are the places on the waterways where water transport meets with
other mode of transport (rail and road transport). They offer a wide range of logistics services
to their customers such as transhipment of cargo by various handling devices of inland ports,
storage of cargo on the open areas or in warehouses, transport of cargo by other means of
transport (trucks and wagons). Transhipment of cargo is one of the basic functions of inland
ports. The output of ports depends on kind of cargo which is transferred, the way of handling
of cargo, the output of handling devices.
ÚVOD
Vnútrozemské prístavy sú miesta na vodnej ceste s jednotlivými prekládkovými
polohami, s priľahlým územím a vodnou plochou, kde sa realizujú prekládkové operácie
nákladu, chráni sa náklad v krytých skladoch alebo na otvorených skládkach pred
nepriaznivými hydrologickými a meteorologickými účinkami, pred jeho poškodením,
stratením alebo odcudzením a vykonáva sa preprava nákladu z / do prístavu pozemnými
dopravnými prostrediami železničnej alebo cestnej dopravy. Okrem týchto činností prístavy
plnia aj ďalšie funkcie.
Prekládka nákladu je jedna zo základných funkcií vnútrozemského prístavu. Pod
prekládkovou kapacitou vnútrozemského prístavu sa rozumie maximálne množstvo nákladu
v tonách, ktoré je možné v prístave preložiť prekládkovými zariadeniami prístavu za
sledované (navigačné) obdobie. Na základe druhu prekladaného nákladu a variantu práce sa
na prekládku nákladu nasadzujú rôzne prekládkové stroje a zariadenia prístavu.
VARIANTY PREKLÁDKOVÝCH PRÁC
Priama prekládka je najefektívnejší spôsob prekládky, v ktorej sa prekladá náklad
prekládkovými zariadeniami prístavu medzi dopravnými prostriedkami vodnej dopravy (člny,
motorové nákladné lode) a pozemných druhov dopravy (železničné vozne, automobily) bez
medziskladovania. Varianty práce, ktoré môžu nastať v priamej prekládke, sú: čln –
automobil alebo čln – skládka a v opačnom smere.
Nakoľko je ťažké zosúladiť prísun / odsun nákladu do / z prístavu časť privezeného
nákladu sa dočasne skladuje v krytých skladoch alebo na otvorených skládkach. V nepriamej
prekládke sa prekladá náklad medzi dopravnými prostriedkami vodnej dopravy a ostatných
1
Ing. Andrej Dávid, PhD., Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, tel.. 041 513 3565, email: [email protected]
84
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
pozemných druhov dopravy so skladovaním. Počas prekládkového procesu prístav urobí viac
operácii (tonooperácií) s nákladom ako pri priamej prekládke. Pod tonooperáciami (too) sa
rozumie množstvo operácií potrebných na preloženie nákladu z člna alebo motorovej
nákladnej lode na dopravné prostriedky pozemných druhov dopravy vrátane skladovania
(a v opačnom smere). Pri nepriamej prekládke môžu nastať tieto varianty práce: čln – skládka,
skládka – automobil, resp. čln – skládka, skládka – železničný vozeň a v opačnom smere [1].
Koeficient spracovania (ks) vyjadruje pomer vyprodukovaných tonooperácií (too)
k množstvu privezeného nákladu do územia prístavu (t):
ks =
t oo
t
(1)
POLOHY VNÚTROZEMSKÝCH PRÍSTAVOV A ICH VYBAVENIE
Poloha je základnou výrobnou jednotkou vnútrozemského prístavu. Podľa charakteru
prístavu sa polohy delia na:
• prekládkové polohy, na ktorých sa prekladá náklad medzi dopravnými
prostriedkami vodnej dopravy a ďalších pozemných druhov dopravy,
• pasažierske polohy slúžiace cestujúcim osobnej dopravy na nastupovanie, resp.
vystupovanie,
• a pomocné polohy, ktoré poskytujú služby lodnému parku ako je dopĺňanie
pohonných látok, pitnej vody, potravín a iné [1].
Vybavenosť polôh a ich rozdelenie závisí od štruktúry, objemu prekladaného nákladu,
od charakteru a technológie prekládkových prác a ďalších faktorov.
Obr. 1 Ro–Ro poloha a poloha na ťažké a nadrozmerné zásielky v bratislavskom prístave
Podľa štruktúry prekladaného nákladu a jeho smerovania majú polohy univerzálny
alebo špecializovaný charakter. Na univerzálnej polohe sa prekladajú rôzne druhy
hromadného a kusového nákladu, špecializovaná poloha sa zameriava na prekládku
85
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
konkrétneho druhu nákladu, napr. Ro-Ro poloha určená na horizontálnu prekládku kolesovej
techniky, poloha na prekládku ťažkého a nadrozmerného nákladu (obr. 1). Podľa smerovania
nákladu sa polohy rozdeľujú na vývozné alebo dovozné [1].
VYBAVENIE
PREKLÁDKOVÝCH
CHARAKTERISTIKY
POLÔH
A ICH
TECHNICKÉ
Vybavenie prekládkových polôh
V prístavoch sa na prekládku nákladu používajú rôzne druhy prekládkových strojov
a zariadení, ktoré sa podľa činnosti rozdeľujú na stroje s prerušovanou (cyklickou) činnosťou
a plynulou (kontinuálnou) činnosťou.
Cyklicky pracujúce zariadenia sa vyznačujú cykličnosťou práce, ktorá spočíva
z uchopenia nákladu, z jeho zdvihu, premiestňovania a uvoľnenia a spätného pohybu
prázdneho záchytného orgánu (hák, drapák) k miestu príjmu ďalšieho nákladu. Z týchto
zariadení sa v prístavoch najviac rozšírili nábrežné žeriavy a prekladače, plávajúce žeriavy,
vysokozdvižné a obkročné vozíky.
Na prekládku hromadného a kusového nákladu sa v prístavoch najčastejšie používajú
nábrežné portálové žeriavy pohybujúce sa po žeriavovej dráhe umiestnenej pozdĺž
nábrežného múra (obr. 2).
Málo rozšírené poloportálové žeriavy sa odlišujú od portálových žeriavom tým, že
jedna časť žeriavovej dráhy, po ktorej sa pohybuje žeriav v horizontálnom smere, je
umiestnená na nábrežnom múre a druhá časť na konštrukcii budovy skladu.
Obr. 2 Portálový žeriav prekladajúci hromadný náklad v bratislavskom prístave
Kontinuálne pracujúce zariadenia premiestňujú náklad bez zastavenia po stanovenej
dráhe neprerušovaným tokom. Medzi tieto zariadenia patria rôzne dopravníky ako pásové,
článkové, závitovkové, korčekové a iné.
TECHNICKÉ CHARAKTERISTIKY PREKLÁDKOVÝCH POLÔH
Počet prekládkových polôh (n) potrebných na spracovanie očakávaného množstva
nákladu sa vypočíta ako podiel:
Q
n= d
P
86 pp
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
(2)
kde:
Qd – množstvo nákladu určené na prekládku za deň [t.deň-1],
Ppp – denná priepustnosť polohy [t.deň-1].
Množstvo nákladu určené na prekládku za deň (Qd) sa vypočíta:
Qd =
Qn ⋅ k n
tn
(3)
kde:
Qn – množstvo nákladu určené na prekládku za navigačné obdobie [t],
kn – koeficient nerovnomernosti prísunu nákladu [ - ],
tn – doba navigačného obdobia [deň].
Denná priepustnosť prekládkovej polohy (Ppp) v tonách za deň vypočíta:
Ppp = Pp ⋅ n s ⋅ t ps ⋅ k r ⋅ k vp
(4)
kde:
Pp – priemerný prevádzkový výkon prekládkového zariadenia [t.hod-1],
ns – počet prekládkových zariadení rovnakého typu na polohe [ - ],
tps – čas práce prekládkových zariadení za deň [h.deň-1],
kr – koeficient redukcie výkonu prekládkových zariadení pri vzájomnom prekážaní
[ - ],
kvp – koeficient časového využitia polohy pri opracovaní plavidiel [ - ].
Koeficient časového využitia polohy pri opracúvaní plavidiel zohľadňuje rôzne
prestoje spojené s plavidlom ako jeho priviazanie, vyviazanie, uvoľnenie, prehliadka,
spracovanie dokladov a ďalšie operácie pred a po prekládke nákladu na polohe [1].
Nakoľko poloha býva väčšinou vybavená jedným prekládkovým zariadením (ns = 1
a zároveň kr =1), potom denná priepustnosť prekládkovej polohy sa vypočíta:
Ppp = Pp ⋅ t ps ⋅ k vp
PREKLÁDKOVÁ ČINNOSŤ V SLOVENSKÝCH PRÍSTAVOCH
(5)
Na území Slovenska ležia dva vnútrozemské prístavy medzinárodného významu –
prístav Bratislava a prístav Komárno.
Prístav Bratislava ležiaci na ľavom brehu Dunaja medzi riečnymi kilometrami (rkm)
1 867 až 1 865 pozostáva z dvoch častí: zimný prístav (stará časť bratislavského prístavu)
a bazén Pálenisko (nová časť). V starej časti prístavu sa prevažne prekladá hromadný
a kusový náklad portálovými žeriavmi (obr. 2), ktoré pracujú v hákovom a drapákovom
režime práce. Nová časť prístavu slúži najmä na prekládku kontajnerov (obr. 3), kolesovej
techniky vrátane ťažkého a nadrozmerného nákladu (obr. 1). Napriek hospodárskej kríze sa
v roku 2009 v prístave preložilo 1,9 mil. ton nákladu, z toho hromadný a kusový náklad
predstavoval 59 % (železná ruda, uhlie, koks, troska, poľnohospodárske produkty, stroje a
87
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
zariadenia) a tekutý náklad 41 % (nafta a benzín). V porovnaní s rokom 2008 bol
zaznamenaný nárast v objeme preloženého nákladu cca o 12 %. Súčasťou novej časti
bratislavského prístavu je aj kontajnerový terminál, z ktorého pravidelne odchádzajú ucelené
kontajnerové vlaky do Mělníka, resp. Bremenhaven a späť. V roku 2009 sa v termináli
preložilo 46 tis. TEU, čo predstavuje porovnateľný objem ako v roku 2008 [3].
Obr. 3 Kontajnerový terminál v bratislavskom prístave
Prístav Komárno ležiaci približne 100 km po prúde od bratislavského prístavu (rkm
1 769 – 1 766) sa špecializuje najmä na prekládku hromadného a kusového nákladu. Väčšina
preloženého nákladu za rok 2009 sa preložila v exportnom režime (podobne ako
v bratislavskom prístave). V prístave sa preložilo cca 0,3 mil. ton nákladu. Hlavnými
preloženými komoditami boli poľnohospodárske produkty, koks, uhlie, mangánová ruda,
olovený a zinkový koncentrát. V porovnaní s rokom 2008 bol zaznamenaný pokles prekládke
cca o 34 043 ton nákladu [3].
Literatúra (References):
[1.]
ZÁLEŽÁK, M.: Technológia v prístavoch a prekladiskách 1 – Prístavy. EDIS –
vydavateľstvo Žilinskej univerzity v Žiline, Žilina 2000, 45 s., ISBN 80-7100-761-7.
[2.] DÁVID, A.: Príklady k predmetu Technológia v prístavoch. Žilina EDIS –
vydavateľstvo Žilinskej univerzity v Žiline, Žilina 2007, 63 s., ISBN 978-80-8070-7507.
[3.] Ročná správa Slovenská plavba a prístavy a. s. 2009
[4.] VEGA MŠ SR 1/0614/10 „Model vnútrozemského prístavu ako dopravného uzla na
vodnej ceste a jeho transformácia na multimodálne dopravno-logistické centrum“,
hlavný riešiteľ: Ing. A. Dávid, PhD.
88
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
ГЛОБАЛИЗАЦИЯ И ПРОБЛЕМЫ НЕЖЕЛАТЕЛЬНОГО
ОТБОРА НА МИРОВЫХ РЫНКАХ КРЕДИТНЫХ
РЕСУРСОВ (GLOBALIZATION AND THE ADVERSE
SELECTION PROBLEMS IN THE WORLD MARKETS
CREDIT RESOURCES)
Victor Dengov 1
Kľúčové slová (Key words): diversification of credit risks, the euro, the national debt, debt
restructuring, adverse selection, credit rationing, moral hazzard.
Abstract: One of the most important consequences of economic globalization is increasing
the diversification of credit risks. Growth in public external debt in some countries
threatening the stability of the European currency. On world markets credit you have the
problem of adverse selection. It has similarities and differences from similar problems in the
market to private borrowers
Одним из самых важных проявлений глобализации мировой экономики является
усиление диверсификации кредитных рисков. Не случайно мировой экономический
кризис, начавшийся в 2008 г. и продолжающийся до сих пор, проявился вначале в
сфере национальных и мировых финансов. В наиболее уязвимом положении оказались
наиболее слабые и по стечению обстоятельств географически периферийные
экономики еврозоны – Греции, Португалии, Испании, Ирландии, Исландии.
Общеизвестно, что, чем масштабнее, крупнее становится любая экономическая
система, тем сложнее становится проблема управления ею. А если система начинает
включать в себя неоднородные по уровню экономического развития элементы, то
опасность системных кризисов возрастает многократно. Проблемы последних двухтрех лет «еврозоны» служат наглядной иллюстрацией данного положения.
Европейский Центробанк оказался не в состоянии своевременно собирать достоверную
информацию о бюджетных дефицитах ряда стран еврозоны и, тем более, потребовать
от них придерживаться установленных рамок этого дефицита (не более 3% по
Маастрихтскому соглашению). В результате размеры государственного долга
некоторых стран (прежде всего, перечисленных выше) стали сопоставимы или даже
превышать величину их годового ВВП (см. табл.1).
ДЕНЬГОВ ВИКТОР, доцент кафедры экономической теории и экономической политики СанктПетербургского государственного университета, кандидат экономических наук; Санкт-Петербург,
191194, ул. Чайковского 62, а. 310; e-mail: [email protected]
1
89
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Табл.1 Основные макроэкономические показатели ряда стран Еврозоны в 2010 г.
Греция
Ирланд
ия
Португ
алия
Общи
й
долг
(млн.е
вро)
До
лг
(%
ВВ
П)
Номиналь
ный
ВВП(млн.
евро)
Бюд
жет
(%
ВВП
)
Уровень
безрабо
тицы
(%)
Доходн
ость
10летних
ГКО
(%)
Доходн
ость
2летних
ГКО
(%)
32858
8
14
2,8
230173
10,5
14,1
14,70
23,50
14807
4
96,
2
153939
32,4
14,7
9,95
11,19
16047
0
93,
0
172546
-9,1
11,1
8,52
9,93
Источник: Bloomberg
В центре финансовых катаклизмов еврозоны в 2010 г. оказалась Греция. Ее
ситуация оказалась наиболее критической. Страны-доноры еврозоны, прежде всего,
Германия и Франция через ЕЦБ выделили ей кредитов на десятки миллиардов евро для
поддержания финансовой стабильности не только самой Греции, но и всей еврозоны.
Взамен от греческого правительства потребовали введения целого комплекса мер
самой жесткой экономии – сокращения госрасходов, повышения пенсионного возраста,
приватизации части госсобственности. Ряд стран еврозоны и, в частности, Словакия
воспротивились идее солидарной ответственности за греческий финансовый кризис. Со
стороны Германии поступило вообще экзотическое предложение – продать или
представить в залог выделяемых кредитов ряд греческих островов.
Политика сокращения госрасходов везде, где это возможно, вызвала бурную
реакцию в греческом обществе. Население, привыкшее долгие годы жить не по
средствам, оказалось неготовым к мерам жесткой экономии. В тоже время и покинуть
зону евро и возвращаться к национальной валюте – драхме (которую греки могли бы
эмитировать в любых размерах) оно не захотело. Несмотря на почти перманентные
протесты населения, греческое правительство свою программу стало претворять в
жизнь. В частности, средний пенсионный возраст увеличен с 61,4 до 63,5 лет, зарплаты
в госсекторе и пенсии заморожены на три года, НДС вырастет с 19% до 23%, а
зарплаты госслужащих будут сокращены на 15-20%[1].
Казалось, что острая фаза кризиса осталась позади. Однако весной текущего
года бюджетный кризис в Греции разразился с новой силой. Страна вновь оказалась не
в состоянии
отвечать по своим
внешним долгам. Ведущими рейтинговыми
агентствами её кредитный рейтинг был понижен сразу на несколько пунктов, что
означает, что риски предоставления кредитов Греции возросли существенно.
Заговорили о реструктуризации греческих долгов, что означает, говоря проще,
списание значительной части задолженности этой страны. Так, рейтинговое агентство
S&P считает, что вероятность реструктуризации госдолга Греции составляет порядка
30%, а размер так называемых «haircuts» может составить от 50% до 70%. До сих пор
такая практика применялась в отношении только самых бедных стран мира (прежде
всего, африканских). Стремясь не допустить банкротства Греции, что повлекло бы
очень серьезные последствия для всей финансовой системы зоны евро, Германия и
Франция готовы организовать предоставление новых кредитов Греции на сумму до 120
млрд. евро (по некоторым вариантам).
90
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Но даже эта сумма не гарантирует решение финансовых проблем Греции. С
точки зрения внутренних условий, опасность заключается в возможности
дестабилизации обстановки в стране вследствие новых массовых протестов населения
против мер по ужесточению бюджетной политики. С точки зрения внешних условий
трудность заключается прежде всего в сложности для стран еврозоны собрать такую
большую сумму только за счёт государственных средств. А.Меркель надеется привлечь
к решению этой задачи частных инвесторов, включая крупнейшие частные банки,
инвестиционные фонды и страховые компании. Рассчитывают, что они предоставят до
трети необходимых средств.
Но с таким уровнем кредитных рисков вряд ли какие-либо частные инвесторы
добровольно согласятся вкладывать свои средства. Для них очевиден неблагоприятный
отбор в отношении греческих заемщиков.
Неблагоприятный отбор среди государств-заёмщиков на финансовых рынках в
принципе имеет те же причины, что и это явление на рынках частных заёмщиков.
Другое дело, что там, где частные кредиторы, возможно, отказали бы ненадёжным
заёмщикам, либо оговорили бы предоставление кредитов особо жесткими условиями
(залогами, процентными ставками, дополнительными гарантиями и т.п.) государствакредиторы идут на предоставление займов таким странам по политическим
соображениям, а также – по соображениям обеспечения стабильности всей зоны евро.
Но частные инвесторы – другое дело. Для них главная цель кредитования –
гарантия возврата кредитов и получение прибыли. Поэтому их поведение в отношении
неблагонадёжных клиентов будет отличаться от поведения государств-кредиторов. В
традиционном неоклассическом представлении о «мире» с полной, симметрично
распределённой и бесплатной информацией нежелательный отбор заёмщиков просто не
мог бы возникнуть. Любое несоответствие между объёмом спроса на займы и
предложением денежных фондов легко преодолевается с помощью ценового
(рыночного) механизма. Например, в случае превышения спроса над предложением
неудовлетворённые заёмщики будут предлагать заплатить более высокий процент за
выдачу кредита. Рыночный уровень процентной ставки будет подниматься до полного
уравновешивания спроса и предложения заёмных средств («до полной расчистки
рынка»). Несоответствие ряда реальных рынков неоклассической картине «мира» например, наблюдаемый стабильный избыток спроса на заёмные средства над их
предложением или столь же постоянный избыток предложения рабочей силы на рынке
труда – заставило экономистов искать причины этого несоответствия.
Одно из возможных объяснений – фактор времени. В коротком периоде
указанные несоответствия объяснялись внешними по отношению к экономике шоками,
приводящими эти рынки к временному неравновесному состоянию. Известная
жёсткость номинальных цен на капитал и труд, т.е. процентных ставок и зарплат (так
называемый эффект «храповика»), обуславливает наличие некоторого промежуточного
периода (короткого), в течение которого происходит процесс приспособления спроса и
предложения друг к другу. Именно в этот период может протекать нежелательный
отбор.
Сохранение в долгосрочном периоде избыточной (по сравнению с
естественным уровнем) безработицы, как и сохраняющийся нежелательный отбор
клиентов в сфере кредитования, объяснялись правительственными ограничениями,
такими как, например, законы о минимальном уровне заработной платы или о
максимально допустимой ставке процента по кредитам [2].
91
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
В идеальном неоклассическом мире нет места неизвестности, неопределённости
и риску. В реальном экономическом мире они наблюдаются практически на всех
рынках и во всех ситуациях. При моделировании экономических процессов наряду с
переменными, строго детерминирующими результат, стараются учитывать случайный
компонент, интегрирующий в себе влияние всех неучтённых в явном виде факторов.
Включение этого компонента в модель превращает даже строго детерминированные
связи между значимыми независимыми переменными и результатом в стохастические.
На рынке кредитных ресурсов таким фактором неопределённости становится
успех или неуспех инвестиционных проектов, под которые берутся займы. Собрав все
заявки, банки пытаются оценить потенциальных заёмщиков с точки зрения надёжности
(или, наоборот, рискованности) их проектов. При достаточно низком уровне рыночной
процентной ставки вполне естественной будет ситуация с превышением спроса на
кредитные ресурсы над их предложением. Однако предложение не получивших
кредиты клиентов заплатить более высокий, чем сложившийся рыночный, процент
может не найти отклика у заимодавцев. Банки опасаются иметь дело с клиентами, у
которых риск невозврата займов достаточно высок. Общеизвестно, что на более
высокий процент обычно соглашаются те заёмщики, чьи проекты могут принести
больший размер прибыли в случае успешной реализации. Однако такие проекты, как
правило, являются и более рискованными в плане погашения кредитов. В рейтингах
заёмщиков, составляемых банками, такие заёмщики имеет обычно наихудшую оценку.
Разделение заёмщиков на группы по степени рискованности их инвестиционных
проектов – с целью назначения им разных процентных ставок по кредитам – не
представляло бы труда, обладай банки той же информацией, которая доступна
потенциальным заёмщикам. В условиях неразличимости заёмщиков по степени
рискованности их проектов для дифференциации процентных ставок по кредитам нет
никаких объективных оснований. Конечно, банки стараются получить как можно
больше информации и о самих заёмщиках и о степени рискованности проектов. Но тем
не менее существенная информационная асимметрия в отношении перспектив
реализации проектов сохраняется. Общее же повышение уровня процентной ставки по
кредитам даже при избытке спроса на кредиты над их предложением порождает
нежелательный отбор клиентов. Более надёжные, но и менее доходные проекты не
будут реализовываться, поскольку заёмщики под эти проекты не смогут заплатить
высокий процент. Когда цены (в данном случае - процентная ставка) влияют на
качественную структуру рынка, ценовой механизм оказывается неспособным
«расчистить» рынки.
Очевидно, что ожидаемый доход банка зависит от вероятности погашения
займов. В неоклассическом «мире» с совершенной и общедоступной (бесплатной)
информацией при составлении контракта о займе можно попытаться оговорить все
разрешаемые и не разрешаемые действия клиентов с целью повысить вероятность
возвратов займов. Но и в этом случае проконтролировать все возможные действия
заёмщиков в период реализации проектов невозможно (т.е. возможен
постконтрактный оппортунизм заёмщиков). Следовательно, контракт о займе должен
быть составлен так, чтобы, во-первых, побуждать заёмщиков предпринимать действия,
которые устраивали бы и заимодавца, а, во-вторых, не отпугивать клиентов с
низкодоходными, но надёжными проектами.
92
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Действия, которые менее информированная сторона предпринимает с целью
недопущения
неблагоприятного
отбора,
называют
рационированием
(или
нормированием). Вот и банки с целью оградить себя от слишком склонных к риску
клиентов тем или иным способом рационируют выдачу кредитов. Чтобы отличать
«хороших» (надёжных) заёмщиков от «плохих» (авантюристов) банку очевидно нужны
«просвечивающие»
(«фильтрующие»,
«сканирующие»)
механизмы.
Обычно
конструирование просвечивающих механизмов состоит в предъявлении клиенту
дополнительных требований, непосредственно не связанных с прибылью заказчика
(«Принципала»). Это может быть, например, связано с готовностью работника
выполнять дополнительные обязанности (на рынке труда)[3]. Банк же может поставить
условием предоставления кредита допуск к интересующей его конфиденциальной
информации, например, о положении дел клиента, о его дебиторской задолженности по
другим займам, о ситуациях со сбытом продукции клиента и т.д. Таким
просвечивающим инструментом
может быть и процентная ставка, которая
рассматривается в данном случае не как источник дохода банка, а как средство
сепарирования клиентов.
С учётом вышеизложенного представляет интерес вопрос, какие возможности
будут предоставлены частным инвесторам в отношении греческих долгов. И какие
дополнительные гарантии или преференции готовы будут им предоставить
собственные правительства.
Literatúra (References):
Греция: будет ли реструктуризация? URL:
http://www.bankir.ru/publikacii/s/gretsiya-budet-li-restrukturizatsiya--9859064/ (дата
обращения 23.06.11)
[2.] STIGLITZ J.E., WE ISS A. Credit Rationing in Markets with Imperfect Information
// American Economic Review, 1981, 71(June).
[3.] ДЕНЬГОВ В.В. Теория контрактов: достижения и проблемы на пути к новой
экономической парадигме. – СПб.: ОЦЭиМ, 2006. ISBN 5-356-00128-2. С. 98-112.
[1.]
93
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
GLOBALIZÁCIA A ROZHODOVACIE PROCESY V OSOBNEJ
ŽELEZNIČNEJ DOPRAVE V SR
Anna Dolinayová 1
Kľúčové slová (Key words): globalization, rail passenger transport, prognosis, transport
policy, decision-making processes, sustainable mobility
Abstract: Passenger rail transport plays an important role in the transport market in the
national and international scale. The success of railway undertakings shall be subject to the
knowledge of the future development of transport requirements and adapting their traffic and
transport processes in an environment that demands global social and economic change and
competition, especially road transport. The paper deals with issues of globalization of
knowledge utilization in decision-making in rail passenger transport.
ÚVOD
Globalizácia ekonomiky a s tým spojené neustále sa meniace podmienky podnikania
kladú vysoké nároky na procesy plánovania a rozhodovania. V doprave, ktorá je významným
odvetvím národného hospodárstva a jedným z najdôležitejších segmentov terciárneho sektora,
sa spracúva množstvo prognóz od medzinárodnej cez národnú až po regionálnu úroveň.
Väčšina týchto prognóz je spracúvaná globálne (napr. prognózy vývoja jednotlivých druhov
dopravy v EÚ a jednotlivých štátoch) alebo v menších územných celkoch pre všetky druhy
dopravy. Takéto globálne prognózy nie sú na tvorbu plánov a rozhodnutí v jednotlivých
železničných podnikoch postačujúce a manažéri musia predvídať budúci vývoj na základe
vlastných znalostí.
GLOBALIZÁCIA A DOPRAVNÁ POLITIKA SR
Dopravná politika EÚ je zakotvená v dokumente Biela kniha: Európska dopravná
politika do roku 2010: Čas rozhodnutia. Keďže táto dopravná politika bola vypracovaná do
roku 2010, v druhom polroku 2010 sa pripravuje nová Biela kniha o európskej dopravnej
politike do roku 2020. V júli 2010 bolo publikované Uznesenie európskeho parlamentu
o udržateľnej budúcnosti dopravy, ktoré sa zaoberá spoločenskými, hospodárskymi a
environmentálnymi výzvami a ich vplyvom na dopravu, bezpečnosťou,
efektívnou
komodalitou, výskumom a technológiami v doprave a financovaním dopravy.
Z dopravnej politiky EÚ vychádza aj dopravná politika SR. V Stratégii rozvoja
dopravy SR do roku 2020 sú definované štyri hlavné oblasti, ktoré by mali podporiť zvýšenie
konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, zabezpečiť sociálny rozvoj spoločnosti
a pomôcť znížiť regionálne rozdiely. Sú to nasledovné oblasti:
• kvalitná, dostupná a integrovaná dopravná infraštruktúra,
Anna Dolinayová, doc., Ing., PhD., Žilinská univerzita v Žiline, fakulta PEDAS, Katedra železničnej dopravy,
Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, tel.: +421 41 513 3424, e-mail: [email protected]
1
94
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
• konkurencieschopné dopravné služby,
• užívateľsky prijateľná doprava,
• ekologická a energeticky efektívna doprava. (Stratégia rozvoja dopravy SR do roku
2020)
V každej oblasti sú určené ciele, priority a merateľné ukazovatele, pomocou ktorých sa
má dosiahnuť udržateľný rozvoj osobnej dopravy (viď tabuľka 1).
Tabuľka 1
4. Ekologická
a energeticky
efektívna doprava
3. Užívateľsky
prijateľná doprava
2. Konkurencieschopné dopravné
služby
1. Kvalitná,
dostupná
a integrovaná
dopravná
infraštruktúra
Oblasť
Ciele a priority rozvoja osobnej dopravy SR do roku 2020
Cieľ
Merateľné ukazovatele
Modernizácia železničnej
infraštruktúry a jej napojenie na
sieť TEN-T
Počet km zmodernizovaných železničných tratí
zaradených do TEN-T
% ukončenia projektov európskeho záujmu
Budovanie a modernizácia cestnej
infraštruktúry a napojenie regiónov
na nadradenú infraštruktúru
Hustota nadradenej infraštruktúry na 1000 km2
rozlohy územia SR a % územia a obyvateľstva
s prístupom na diaľnicu alebo rýchlostnú cestu
v čase kratšom ako 45 minút
Počet vybavených cestujúcich / % využívania
kapacity letísk
Zachovanie podielu železničnej dopravy na
celkovom množstve prepravovaného tovaru a na
preprave osôb
% dosiahnutia predpísaných počet kontrol
dopravcov v zmysle pravidiel EÚ
% zníženia priestupkov voči legislatíve platnej
v doprave
% nárastu počtu prepravených osôb a % využitia
kapacity letísk
Budovanie a modernizácia
infraštruktúry leteckej dopravy
Zvýšenie konkurencieschopnosti
železničnej dopravy
Zlepšenie kvality cestnej dopravy a
podpora hospodárskej súťaže
Podpora rozvoja leteckej dopravy
Zvýšenie konkurencieschopnosti
dopravných podnikov
Zabezpečenie práv a povinností
užívateľov dopravy
Zvýšenie podielu verejnej osobnej
dopravy na celkovom počte
prepravených osôb
Zvýšenie bezpečnosti a
bezpečnostnej ochrany dopravy
Znižovanie vplyvu dopravy na
životné prostredie
Znižovanie energetickej náročnosti
dopravy
Začleňovanie externých nákladov
do spoplatnenia dopravnej
infraštruktúry
Zavádzanie inteligentných
dopravných systémov
Počet zamestnancov, rast produktivity práce v
doprave
Podiel dopravných služieb na tvorbe HDP
% železničných staníc na trase koridoru V.a
umožňujúcich bezbariérový prístup
Podiel verejnej osobnej dopravy voči individuálnej
doprave (základ rok 2008), počet prepravených
osôb
Počet obetí dopravných nehôd
Produkcia emisií skleníkových plynov (mil. t)
Energetická náročnosť dopravy ku HDP
Zníženie rozdielov výšky poplatkov na prepravené
množstvo tovaru (t) a prejdenú vzdialenosť medzi
železničnou a cestnou dopravou
Pokrytie územia SR službami IDS
Zdroj: Spracované z: Stratégia rozvoja dopravy SR do roku 2020
Financovanie navrhovaných priorít by malo byť zabezpečené z prostriedkov
Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, využívaním pomoci z Kohézneho fondu
95
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
a Európskeho fondu regionálneho rozvoja, z príjmov zo spoplatnenia dopravnej infraštruktúry
a súkromných zdrojov.
VPLYV GLOBALIZÁCIE
ŽELEZNIČNEJ DOPRAVE
NA
ROZHODOVACIE
PROCESY
V OSOBNEJ
Rozhodovacie procesy v podnikoch železničnej dopravy prebiehajú rovnako ako
v akomkoľvek inom podniku. Možno ho rozdeliť do troch základných fáz:
• vypracovanie alternatív – rozhodovanie len na základe jednej alternatívy najmä
v prípade strategických rozhodnutí nie je správne. Takmer vždy existuje niekoľko
možností vzhľadom na interné a externé faktory, ktoré ovplyvňujú objekt
rozhodovania;
• hodnotenie alternatív – hodnotenie sa môže uskutočniť pomocou kvantitatívnych
a kvalitatívnych faktorov. Kvantitatívne hodnotenie je objektívne, ale každý objekt
rozhodovania môže byť v budúcnosti ovplyvnený v súčasnosti nemerateľnými
faktormi. Po kvantitatívnom, príp. aj kvalitatívnom hodnotení musí nasledovať
analýza úžitkov a nákladov všetkých alternatív;
• výber optimálnej alternatívy – ide o najťažšiu fázu rozhodovania, pretože príp.
bremeno nesprávnej voľby spočíva na jedincovi (manažérovi), príp. malej skupine
manažérov. Riziko zvolenia nesprávnej alternatívy možno znížiť využitím
experimentálnych techník alebo metód operačného výskumu.
Na rozhodovací proces v železničnej doprave má významný vplyv globalizácia, ktorá
sa prejavuje vo forme štátnych intervencií prostredníctvom štátnych správnych orgánov
predovšetkým v oblasti:
•
•
•
•
•
infraštruktúrnych investícií,
regulácie dopravy,
tvorby a napĺňania dopravnej politiky,
zabezpečenia dopravnej obslužnosti územia vhodnou deľbou prepravnej práce,
riešenia environmentálnych aspektov dopravy a pod.
Rozhodovacie procesy v Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s.
Železničná spoločnosť Slovensko, a.
s. zabezpečuje diaľkovú, regionálnu
a prímestskú železničnú osobnú dopravu. Z hľadiska strategického rozhodovania je dôležité
určiť význam jednotlivých segmentov osobnej Príklad segmentácie osobnej ŽD dokumentuje
obrázok 1.
96
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Práca,
škola
Služobné
a obchod.
cesty
Cestovanie
vo voľnom
čase
Cestovanie
do úradov
a zdrav.
zariadení
Diaľková preprava
Významný segment
Regionálna preprava
Dôležitý segment
Prímestská preprava
Nevýznamný segment
Miestna preprava
Obrázok 1 Segmentácia železničnej osobnej dopravy
Zdroj: Stratégia rozvoja železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., 2008
Predpokladaný vývoj v jednotlivých segmentoch má dopad na rozhodovanie o nákupe
resp. modernizácii príslušných železničných koľajových vozidiel, zavádzaní nových
technológií na predaj cestovných dokladov, rozširovanie internet - shoppingu-u a pod. t.j. ide
o investičné strategické rozhodovanie.
VYUŽITIE PROGNOSTIKY PRI ROZHODOVACÍCH PROCESOCH V OSOBNEJ
ŽELEZNIČNEJ DOPRAVE
Pri tvorbe strategických plánov sa manažéri železničných podnikov snažia odhadnúť
budúci vývoj interného a externého prostredia podniku. Táto úloha je náročná a vyžaduje
vedomosti nielen z oblasti ekonomiky podniku, ale aspoň základné vedomosti
z prognózovania. Každú prognózu, ktorú má manažér k dispozícii, či už na základe
spracovanej prognózy nejakou prognostickou inštitúciou podľa zadaných podmienok alebo
z bežne dostupných prognóz (napr. globálne prognózy, prognózy makroekonomického
vývoja a pod.) musí vedieť správne použiť. Až potom táto prognóza umožní lepšie sa
rozhodovať v podmienkach neistoty.
Prognostika sa využíva v informačnej fáze rozhodovacieho procesu (pri hľadaní
alternatív). Využitie prognostiky a výsledku jej činnosti, t. j. prognózy je závislé od mnohých
faktorov. Najdôležitejším je spracovanie kvalitnej prognózy, ktorá reflektuje požiadavky
zadávateľa. Pri jej tvorbe musia prognostici postupovať pomocou nasledujúcich troch krokov:
• vytvárať predstavy o reálne možnej budúcnosti a v jej rámci popisovať niektoré cesty
ako možné – kvalitatívna analýza budúcich skutočností,
• skúmať pravdepodobné alternatívy – kvantitatívna analýza možných skutočností,
• na základe voľby vyvolať určitý prioritný trend – analýza vývojových podmienok
v konfrontácii s možnými alternatívami jednania človeka. (Orava, 2000)
97
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Analýza prognóz
systémov ovplyvňujúcich
železničnú dopravu
reálna možnosť
abstraktná možnosť
Časový horizont
prognózy
Futurologické
predpovede vývoja
železničnej dopravy
do 5 rokov
nad 5 rokov
Modifikácia
modelu
Využitie
expertných metód
Zmena parametrov
modelu
Tvorba dlhodobej
prognózy
Tvorba dlhodobej
prognózy
Tvorba prognózy pre
konkrétny
rozhodovací proces
v železničnej doprave
Obrázok 2 Úlohy prognostikov pri vytváraní prognózy v železničnej doprave
Zdroj: Autor
Úlohou spracovateľov prognózy pre oblasť osobnej železničnej dopravy je na základe
analýzy prognóz systémov ovplyvňujúcich železničnú dopravu vylúčiť abstraktné možnosti
a prioritne sa venovať reálnym možnostiam. Na obrázku 2 sú uvedené úlohy prognostikov pri
vytváraní prognózy pre potreby manažérov železničných podnikov.
Riadiace a rozhodovacie procesy sa v železničných podnikoch zabezpečujúcich
prepravu osôb uskutočňujú na všetkých stupňoch riadenia a vo všetkých oblastiach
(marketing, riadenie ľudských zdrojov, finančné riadenie a pod.).
ZÁVER
Základným determinantom úspechu železničných podnikov je snaha o udržanie
a prípadné zvyšovanie podielu na dopravnom trhu. Výsledkom tejto snahy by malo byť
zvyšovanie objemu prepravy, resp. prepravných výkonov, ktoré predstavujú prepravné
požiadavky cestujúcich. Predikcia prepravných požiadaviek, ktorá berie do úvahy globálne
podmienky, sa stáva základom pre tvorbu stratégie v oblasti obchodu a všetkých nadväzných
stratégií (stratégia v oblasti prevádzky, železničných koľajových vozidiel, rozvoja ľudských
zdrojov, finančná stratégia, investičná stratégia a pod.) jednotlivých operátorov železničnej
dopravy.
Príspevok je čiastkovým výstupom grantovej úlohy VEGA MŠ SR č. 1/0264/10
Základný výskum faktorov a determinantov ovplyvňujúcich deľbu prepravnej práce v osobnej
doprave z teoretických aspektov trvalo udržateľnej mobility riešeného na Katedre železničnej
dopravy.
98
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Literatúra (References):
[1.] ARMSTRONG, J.S.: Long-Range Forecasting. New York. Wiley New York, 1985,
ISBN 0792374010
[2.] Dolinayová A.: Prístupy k prognózovaniu prepravných požiadaviek v železničnej
doprave, habilitačná práca, 28330020105/004, 2010
[3.] ORAVA, F.: Prognostické inženýrství v dopravě, Univerzita Pardubice, Pardubice 2000,
ISBN 80-7194-245-6
[4.] POJKAROVÁ, K.: Ekonometrie a prognostika v dopravě, Dopravní fakulta Jana
Pernera, Univerzita Pardubice, 2006, ISBN 80-7194-868-3
[5.] Stratégia rozvoja dopravy Slovenskej republiky do roku 2020, Ministerstvo dopravy,
pôšt a telekomunikácií Slovenskej Republiky, Č. 03740/2010-SSZMV/z. 02536/M,
Bratislava, 2010. [cit.2010-07-19] Dostupné na internete: http://www.telecom.gov.sk/
index index.php?ids=75862
[6.] Stratégia rozvoja Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. na obdobie rokov 2008 – 2015,
Interné materiály ZSSK, 2008
99
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
VPLYV GLOBALIZÁCIE NA BUDÚCNOSŤ VZDELÁVACÍCH
SYSTÉMOV V EURÓPSKEJ ÚNII
Iveta Dudová 1
Kľúčové slová (Key words): vzdelávací systém, ľudský kapitál, globalizácia, kvalifikácia,
sociálna inklúzia
Abstract: Global competition significantly affect the future development of education
systems. International trade and advancing globalization, but also new technologies and new
forms of work organization affect the growth of demand for skilled labor in Europe. Global
competition is putting pressure to maintain social cohesion. High levels of human capital is
needed for a sophisticated manufacturing process of products and services, as well as
innovation. Innovation requires research and development, but also skills. For an innovative
economy in a globalized world, it is necessary to improve the quality of higher education. The
challenge for successful learning is transforming research and development into real
innovation.
V priebehu posledných približne dvoch desaťročí sa prejavili nové spoločenské vplyvy,
ktoré vedú vlády k radikálnemu modifikovaniu stratégií v celej sociálnej a vzdelávacej
oblasti. Globalizácia umožnila slobodu pohybu pracovníkov, kapitálu a služieb. Ovplyvňuje
tvorbu nových pracovných miest, ruší hranice medzi trhmi práce a vytvára celosvetový trh
práce. Úroveň kvalifikácie pracovníkov tu má stále významnejšiu úlohu. V Európskej únii sa
rozvoj konkurencieschopnosti a zamestnanosti v podmienkach globalizácie spája s ochranou
európskeho sociálneho modelu.
Významným dôsledkom uplatňovania informačných a komunikačných technológií je
transformácia podstaty práce a organizácie výroby. Kladie sa dôraz na flexibilitu, rozvoj
spolupráce v rámci vzdelávacej siete, využívanie čiastkových zmlúv a rozvoj tímovej práce.
Výroba tovarov alebo služieb sa musí zacieľovať na klienta. Dopyt ovplyvňuje proces výroby.
Zmeny vyžadujú rozvoj nielen kognitívnych, ale aj sociálnych kompetencií.
Okrem všeobecného trendu v pokračovaní globalizácie v nadchádzajúcich
desaťročiach bude možné pozorovať aj výrazný posun v ekonomickej moci vo svete. Zatiaľ
čo počas posledných desaťročí 20. storočia boli Európa, Severná Amerika a Japonsko
najdôležitejšími hráčmi vo svetovej ekonomike, niektoré rozvíjajúce sa regióny a krajiny by
mali v budúcich desaťročiach prevziať úlohu hlavných síl. Najmä hospodársky rozvoj krajín,
akými sú Brazília, Rusko, India a Čína sa stáva hnacou silou tejto zmeny v globálnej
ekonomike. Tieto krajiny patria medzi najdôležitejších obchodných a investičných partnerov
EÚ. Návratnosť investícií do týchto krajín je najvýnosnejšia zo všetkých investícií
smerujúcich von z EÚ. Tieto ekonomiky majú komparatívne výhody najmä v oblasti
1
Iveta Dudová, doc. Ing. PhD., Ekonomická univerzita v Bratislave, Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava,
02/67291513, [email protected]
100
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
intenzívnej práce. Predpokladá sa, že to vyvolá tlak na oslabenie dopytu po nízko
kvalifikovanej práci v EÚ. V budúcnosti by preto európske vzdelávacie politiky mali posilniť
európske výhody v ponuke vysoko-kvalifikovanej pracovnej sily a zvýšiť úsilie pri
rozširovaní kvality vzdelávania a odbornej prípravy počas celého životného cyklu. Vo
všeobecnosti novo sa rozvíjajúce ekonomiky majú komparatívnu výhodu pri výrobe tovaru
náročného na intenzívnu prácu, zatiaľ čo rozvinuté európske krajiny majú komparatívne
výhody v oblasti dodávok tovaru, ktoré vyžadujú viac vysoko-kvalifikovanej pracovnej sily.
Ale tieto krajiny sa už stávajú konkurenciou aj pri poskytovaní vysokokvalifikovaných
pracovníkov. Preto európska stratégia vzdelávania a odbornej prípravy by sa mala sústrediť na
udržanie a posilnenie pozície znalostnej ekonomiky s cieľom čeliť konkurencii.
Najvýznamnejšími dôsledkami novej globálnej konkurencie pre vzdelávací systém sú
nevyhnutnosť posilnenia významu vysokokvalifikovanej práce, zvýšenia kvality učiteľov a
vzdelávanie v prospech inovácií.
Kľúčovým aspektom pri zachovaní konkurencieschopnosti v oblasti vzdelávania a
odbornej prípravy v Európe je kvalita výučby. Základom pre vysokokvalifikovanú pracovnú
silu je vysokokvalitné vzdelávacie prostredie v ranom detstve a zahŕňa aj spresnené stratégie
celoživotného vzdelávania. Osobitne sú potrebné udržateľné mechanizmy financovania pre
všetky tieto kroky. Dôležité jazykové znalosti, ako vedľajší produkt vnútornej mobility, by
mohli zlepšiť pozíciu európskych pracovníkov a študentov. Kľúčovým krokom v
reštrukturalizácii vysokoškolského vzdelávania je Bolonský proces.
Vysokokvalitná učiteľská pracovná sila je dôležitá pre výkonnosť vzdelávacieho
systému a predstavuje základ budúcej globálnej konkurencieschopnosti. V strednodobom
horizonte je dôležité, aby vysokokvalitní učitelia neopustili vzdelávací systém. Najmä
s ohľadom na starnutie učiteľskej pracovnej sily má v strednodobom aj dlhodobom horizonte
ešte väčší význam nábor talentovaných študentov na vzdelávanie učiteľov a poskytnúť im
príslušné vzdelávanie. Povolanie učiteľa sa však musí považovať za atraktívnu profesiu. V
rámci procesu globalizácie sa pracovné podmienky a možnosti kariéry zmenili pre väčšinu
pracovníkov. Podobné zmeny by sa mali dotknúť aj učiteľov. Pracovné podmienky pre
učiteľov sa dnes značne líšia od iných profesií s rovnakým rozsahom získaného vzdelania. To
potenciálni budúci študenti nepovažujú za výhodu. Tvorba pracovných miest učiteľov si
podobne ako pri iných pracovných miestach bude vyžadovať pružnejšie pracovné zaťaženie a
mzdy. Vzdelávanie učiteľov je potrebné zreformovať. To si vyžaduje nové inštitucionálne
usporiadanie a motivačné programy v oblasti riadenia škôl a všeobecne aj celého
vzdelávacieho systému.
Vzdelanie je poskytované verejne vo väčšine krajín EÚ. Keď teda nepôsobia trhové
sily, na podporovanie výkonnosti a vysokú študijnú úspešnosť sú potrebné ďalšie stimuly. Pre
dobrú vzdelávaciu politiku je dôležité mať vhodnú stratégiu evalvácie. Hodnotenie programov
a ich výsledkov na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy môže širokej
verejnosti poskytnúť prístup k spoľahlivým komparatívnym informáciám.
Ľudský kapitál zohráva kľúčovú úlohu v hospodárskom raste. Vysoká úroveň
ľudského kapitálu je potrebná pre sofistikovaný výrobný proces výrobkov a služieb, ako aj na
inováciu nových produktov a nových výrobných procesov. Tento posledný aspekt je
mimoriadne významný, pretože podľa nových teórií rastu je dlhodobý rast poháňaný
inováciami. Inovácia si však vyžaduje výskum a vývoj, ako aj zručnosti. Pre inovatívne
ekonomiky v globalizovanom svete je nevyhnutné zvýšiť snahu o zlepšenie kvality výučby na
vrchole vzdelávacej distribúcie vo vysokoškolskom vzdelávaní. Posilnenie politík a inštitúcií
101
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
podporujúcich ekonomický rast výrazne závisí od technologického rozvoja, pretože „motory“
rastu sa odlišujú podľa jednotlivých vývojových fáz. Kým rast ekonomík, ktoré sa nachádzajú
v blízkosti technologickej hranice, môže byť poháňaný inováciami, ekonomika vzdialená od
tejto hranice môže mať podobný rast založený na napodobňovaní.
V dôsledku toho EÚ stojí pred výzvou, aby upravila svoje systémy vysokoškolského
vzdelávania s cieľom zvýšiť hospodársky rast. To si vyžaduje vyššie výdavky na výskum a
vývoj a univerzitné vzdelávanie, ako aj reformovanie štruktúry vysokoškolského
vzdelávacieho systému. Výzva na udržanie rastu v blízkosti technologickej hranice vyžaduje
tiež zásadné zmeny v riadení európskych inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, ktoré
potrebujú väčšiu autonómiu, menej štátnych intervencií a väčšiu konkurenciu. Výzva na
úspešné transformovanie výskumu a vývoja do reálnych inovácií je dôležitou úlohou na
vzdelávanie.
Globálna konkurencia pôsobí väčším tlakom na udržanie sociálnej súdržnosti
v Európe. Vzhľadom na to, že rozširovanie vzdelávania je veľmi dôležitá na redukovanie
sociálnych nerovností, je vzdelávací systém kľúčovou inštitúciou ovplyvňujúcou sociálnu
súdržnosť. Európa preto z hľadiska dlhodobej perspektívy čelí ďalšej výzve, ktorou je zlepšiť
sociálnu súdržnosť prostredníctvom zodpovedajúceho vývoja vzdelávacích systémov.
Očakávaný budúci pokles dopytu po nekvalifikovanej pracovnej sile bude naďalej zvyšovať
význam vzdelania na riešenie spoločenských nerovností. Vzdelávanie môže byť základom
sociálnej integrácie.
Rozdiely v rodinnom zázemí sú kľúčovým faktorom pre rozdiely v počiatočných
vedomostiach pri vstupe do školy a pre rozdiely v procese učenia počas raných fáz
vzdelávania jednotlivca. Návratnosť investície do vzdelania je najvyššia v raných fázach
osobitne u detí zo sociálne znevýhodnených rodín. Raná starostlivosť vo vzdelávacom
systéme sa tak stáva otázkou zabezpečenia rovnakých príležitostí pre všetky deti a tiež
oblasťou zvýšenia efektívnosti vzdelávania. Preto je dôležité všeobecne zaviesť a
inštitucionalizovať vzdelávanie v ranom detstve, najmä pre tých, ktorí sú znevýhodnení a
nemajú doma podnetné výchovné prostredie. Takáto politika musí byť spojená s
mechanizmami kontroly kvality v predškolskom vzdelávaní a v poskytovaní dennej
starostlivosti. Okrem zabezpečenia rovnosti príležitostí v ranom veku by mali jednotlivci
zotrvať vo vzdelávaní primeraný čas. Pretože vzdelanie je determinantom sociálneho a
ekonomického blahobytu jednotlivca v budúcnosti, je dôležité riešiť problém predčasného
ukončenia školskej dochádzky. Vzhľadom na vplyv technologickej zmeny podmienenej
kvalifikáciou (Skill-Biased-Technological Change, SBTC) na dopyt po práci, nevzdelaní
čoraz viac zápasia s nebezpečenstvom nezamestnanosti. Vzdelávacia politika musí
presadzovať pomoc tým, ktorí potenciálne môžu predčasne opustiť školu, a to až do
dosiahnutia zodpovedajúcej úrovne vzdelania.
Zabezpečenie primeraného vzdelávania v ranom detstve a poskytovanie podnetov na
účasť vo vzdelávaní sú veľmi dôležité najmä pre sociálne znevýhodnené skupiny. Platí to aj
pre jednotlivcov z prostredia migrantov. Vzhľadom na očakávaný prílev imigrantov v EÚ sa
v budúcnosti integrácia tejto skupiny obyvateľov stane ešte väčšou výzvou. Vzdelanie môže
slúžiť ako základ sociálnej integrácie a ako najlepšia záruka proti možnej exklúzii,
nezamestnanosti a diskriminácii. Je dôležité, aby koncepcia vzdelávacej stratégie lepšie
podporovala deti imigrantov v školách.
Najvýznamnejšie dôsledky potreby dlhodobého udržania sociálnej inklúzie pre
vzdelávací systém predstavujú posilnenie vzdelávania v ranom detstve, znižovanie miery
102
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
predčasného ukončenia školskej dochádzky, integráciu imigrantov prostredníctvom
vzdelávania a motiváciu na vzdelávanie.
Návratnosť zo vzdelávania je najvyššia v začiatočných fázach vzdelávacieho procesu,
a inštitucionalizované zo sociálne znevýhodnených skupín obyvateľstva. Posilnenie
vzdelávania v ranom detstve je otázkou tak efektívnosti, ako aj spravodlivosti. Z hľadiska
účinnosti musí byť cieľ predškolského vzdelávania vymedzený tak, aby sa deti učili hravým
spôsobom. Vytváranie vysokokvalitného vzdelávania na predškolskej úrovni môže pôsobiť
ako multiplikátor pre budúcu návratnosť zo vzdelávania a potenciálne zvýšiť celkový úspech
v neskorších fázach.
V súčasnom období žije v EÚ približne 18,5 mil. ľudí z prostredia migrantov. V
budúcnosti sa v Európe predpokladá ich nárast, čo súvisí aj s využívaním imigrácie ako
nástroja pôsobiaceho proti poklesu pracovnej sily. Integrácia imigrantov do európskej
spoločnosti má kľúčový význam a je jedným z hlavných problémov 21. storočia. Integrácia je
ekonomickou nutnosťou, pretože imigranti musia byť dostatočne integrovaní na pracovnom
trhu s cieľom zabezpečiť ich pozitívny vplyv na ekonomický rast. Okrem toho je sociálnou a
etickou nevyhnutnosťou poskytnúť imigrantom príležitosti, aby sa plne integrovali do
spoločnosti. Koncepcia vzdelávacej politiky by mala zaručovať takúto optimálnu integráciu.
Zlepšovanie kvality vzdelávania v EÚ viedlo k nárastu podielu vysoko
kvalifikovaných ľudí. Tým sa zvýšili mzdové nerovnosti medzi staršou a mladšou generáciou.
V budúcnosti bude zásadnou otázkou, aby sa vzhľadom na súčasné technologické zmeny
mohli starší ľudia prispôsobiť budúcim požadovaným zručnostiam a boli schopní na trhu
práce doplniť chýbajúcich mladších pracovníkov. Počas posledných desaťročí sa tento
fenomén tzv. aktualizácie vzdelávania prejavil takmer vo všetkých priemyselne vyspelých
krajinách. Znamená to, že pracovná sila je v súčasnosti vzdelanejšia, pokiaľ ide o formálne
vzdelanie a kvalifikácie. Takmer vo všetkých krajinách OECD je podiel obyvateľstva
s vysokoškolským vzdelaním oveľa vyšší medzi mladšími než staršími vekovými skupinami.
Zmeny v profesijnej distribúcii v priebehu posledných desaťročí, keď najrýchlejšie
rastú pracovné miesta pre úradníkov, znamenajú, že na trhoch práce rastie dopyt po
vysokokvalifikovaných pracovníkoch. Empirické štúdie dokazujú, že počas posledných
štyroch desaťročí sa zvyšovala mzdová prémia pre vysokokvalifikovaných jednotlivcov.
Rastúci podiel vysokokvalifikovaných ľudí zodpovedá rastu dopytu po ich kvalifikácii na trhu
práce, a v dôsledku toho sa rozdiely v mzdách medzi vysoko a nízko vzdelanými pracovníkmi
zvýšili. Ide o všeobecný trend v OECD. Ľudia s nižším stredoškolským vzdelaním zarábajú
väčšinou menej, ako je medián rozdelenia miezd, a terciárne vzdelávanie s vysokou
pravdepodobnosťou prináša príjem nad mediánom. To naznačuje, že úroveň zárobkov je silne
závislá od dosiahnutého vzdelania.
Výrazný posun v dopyte po vysokokvalifikovanej pracovnej sile má viacero príčin.
Tento vývoj je významne ovplyvňovaný technologickými a organizačnými zmenami alebo
novými modelmi medzinárodného obchodu.
Vývoj medzinárodného obchodu a pokračujúca globalizácia tiež ovplyvňujú rast
relatívneho dopytu po kvalifikovanej pracovnej sile v Európe. Počas posledných rokov
výrazne vzrástol obchod medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami, Od konca 70. rokov 20.
stor. rast obchodu súvisí so znížením relatívneho dopytu po nekvalifikovanej pracovnej sile v
rozvinutých krajinách. Na to poukazuje aj relatívny pokles cien výrobkov, ktoré sú veľmi
náročné na nízko kvalifikovanú pracovnú silu. Empirické výsledky možno vysvetliť tzv.
Stolperovou-Samuelsonovou teorémou, ktorá hovorí, že rozvoj krajín disponujúcich relatívne
103
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
viac nekvalifikovanou pracovnou silou potom podporuje rozvinuté krajiny. Liberalizácia
obchodu znamená, že reálna cena vzácneho faktora klesá a že cena prebytočného faktora
rastie. V dôsledku toho rozvinuté krajiny zaznamenávajú relatívny pokles dopytu po práci
nekvalifikovaných pracovníkov, pretože budú importovať lacnejšie tovary náročné na
intenzívnu nízko kvalifikovanú prácu z rozvojových krajín a sústreďovať sa na výrobu
tovarov náročných na vysokokvalifikovanú prácu. To vysvetľuje vplyv obchodu a
globalizácie na posun v relatívnom dopyte po kvalifikovanej práci a jej cene. Okrem toho,
modernizácia kvalifikácií a zručností prebieha tak v rozvinutých, ako aj v rozvojových
krajinách. Modernizácia kvalifikácií a zručností prebieha aj neobchodných odvetviach a je
prítomná aj v takých nevýrobných odvetviach, ako je maloobchod.
Prispôsobovanie sa novým podmienkam v štátoch EÚ musí cestou budovania
znalostnej ekonomiky a učiacej sa spoločnosti, ako spoločnosti investujúcej do vedomostí,
v ktorej si každý jednotlivec postupne počas svojho života buduje svoju kvalifikáciu
a kompetencie.
Literatúra (References):
[4.]
[5.]
[6.]
[7.]
[8.]
[9.]
SCHLOTTER, M.: Origins and Consequences of Changes in Labour Market Skill Needs:
Considerations from a European Perspective. Analytická správa pre Európsku komisiu
pripravená európskou sieťou EENEE, 2009. Dostupné na internete:
http://www.education-economics.org.
SCHLOTTER, M., SCHWERDT, G., WÖßMAN, L.: The Future of European Education and
Training Systems: Key Challenges and Their Implications. Analytická správa pre
Európsku komisiu pripravená európskou sieťou EENEE, 2008. Dostupné na internete:
http://www.education-economics.org.
WÖßMANN, L., SCHÜTZ, G.: Efficiency and Equity in v European Education and
Training Systems. Analytická správa pre Európsku komisiu pripravené Európskou sieť
odborníkov na ekonómiu vzdelávania (EENEE), 2006. Dostupné na internete:
http://www.education-economics.org.
ORGANISATION FOR ECONOMIC CO-OPERATION AND DEVELOPMENT (OECD): Live
Longer, Work Longer. Paris: OECD. 2006.
ORGANISATION FOR ECONOMIC CO-OPERATION AND DEVELOPMENT (OECD): OECD
Employment Outlook. Paris: OECD, 2007.
DUDOVÁ, I.: Ekonómia vzdelávania. Bratislava: Ekonóm, 2010. ISBN 978-80-2253117-7.
104
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
REGENERACE BROWNFIELDS V JIHOČESKÉM KRAJI
Zuzana Dvořáková – Líšková, 1 Petr Dvořák, 2 Lenka Jeršovová 3
Kľúčové slová (Key words): brownfield sides, the South of Bohemia, clasification, use of
brownfields
Abstract: Brownfields in the South Bohemian Region are mostly connected with previous
agricultural activities, timber and mining industry, and military premises. The regeneration of rural
brownfields is often complicated by pending cases relating to the rights of property caused by
problems with restitution. Rural areas are not able to manage the brownfield regeneration issues
without assistance from regional or government authorities or, as the case may be, without financial
support provided by the EU. The aim of this study was classify brownfields from the point of view
of their regeneration in South Bohemia. The classification will help in determination of which areas
the regeneration should be focused and from which sources regeneration should be made.
V posledních letech dochází k masivnímu záboru půdy, často té nejkvalitnější,
v rovinatých územích, ve prospěch průmyslových a jiných staveb na tzv. „zelené louce“
(greenfields). Výstavba na zelené louce vede k poklesu celkové rozlohy přirozených
ekosystémů, biocenter a biokoridorů i půd vhodných pro zachování udržitelného stupně
zemědělského, lesnického a rekreačního využívání krajiny a snižuje schopnost přírodního
prostředí poskytovat tzv. komplexní ekologický servis. Brownfields představují někdy
zásadní problém a překážku pro další rozvoj obcí a měst směrem k udržitelnosti. Vyznačují se
nejasnými a složitými majetkoprávními vztahy, zdevastovanými výrobními či jinými
budovami a nezřídka i přítomností ekologické zátěže. Regenerace těchto lokalit je velice
finančně nákladná, proto potenciální investoři upřednostňují pro svoje projekty výstavbu na
greenfields.
Klasifikace brownfields by měla sloužit jako základní stavební kámen pro
rozhodování o tom, které lokality regenerovat přednostně, a u kterých s regenerací prozatím
počkat. Velký význam klasifikace spočívá v určení těch lokalit, které budou regenerovány
soukromými zdroji, a kterým naopak musí pomoci veřejný rozpočet.
Ackerman, Soler (2000) se domnívají, že klasifikace vychází ze dvou hlavních
finančních rizik: rizika z odpovědnosti k životnímu prostředí a předpokládané výše
návratnosti investic do území. CLARINET (2002) tvrdí, že klasifikace vznikla, protože se
ukázalo, že informace získané z analýzy nákladů a užitků regenerace, dříve prováděné pro
plochy brownfields, jsou nedostačující. Vstupní hodnoty pro analýzu nákladů a užitků bylo
RNDr. Zuzana Dvořáková – Líšková, Ph.D., Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, EF, Studentská 13,
37005 České Budějovice, [email protected]
2
Ing. Petr Dvořák, Ph.D., Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, FROV, Husova třída 458, 370 05 České
Budějovice, [email protected]
3
Ing. Lenka Jeršovová, Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, ZF, Studentská 13, 37005 České
Budějovice
1
105
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
totiž nutné získat především od developerů. Developeři, ale často nepodávají pravdivé
a dostačující informace o cenách. Klasifikace je proto nezávislá na informacích developerů
(Jankových – Kirschner, 2005).
Jednotlivé objekty brownfields lze zařadit do několika kategorií, rozdělených podle
různě zvolených hodnotících kritérií. Hodnotícím kritériem může být například možnost
budoucího využití lokality, míra ekologické zátěže nebo původ vzniku brownfields.
Nový (2004) ve své publikaci použil dělení brownfields dle rozvojového potenciálu.
Stanovil 3 základní kategorie:
•
•
•
Brownfields s vysokým rozvojovým potenciálem – lokality mimořádného lokálního a
regionálního významu o vysoké tržní hodnotě; nízké náklady na přestavby. Disponují
svým vlastním rozvojovým potenciálem; bez využití veřejných prostředků.
Brownfields se skrytým rozvojovým potenciálem – místní i regionální význam se
specifickým rozvojovým potenciálem; doprovodná rizika, která vyžadují podporu
z veřejných fondů.
Brownfields bez rozvojového potenciálu – neatraktivní území, vyskytují
se
v monofunkčních průmyslových regionech, kde je vysoká hustota brownfields v dané
oblasti. Nízká tržní hodnota pozemků, vysoké náklady na dekontaminaci. V těchto
případech se využívá strategie dočasného ozelenění dané lokality a ponechání jako
rezerva využití do budoucnosti.
Klasifikace podle (CLARINET, 2002) v Německu s následující terminologií:
• Samostatně rozvojové – jedná se o lokality s vysokou hodnotou pozemku; nízké
náklady na přípravu pro nové funkční využití; nejsou potřebné veřejné investice.
• Pasivně rozvojové – lokality se specifickým rozvojovým potenciálem. Investice
představují pro soukromý kapitál riziko, proto je důležité zapojení veřejných
prostředků; kombinace veřejných a soukromých prostředků.
• Nerozvojové – v dohledné době nemají žádný rozvojový potenciál.
Hanyš (2004), Kadeřábková, Piecha (2009), Jackson (2004) uvádějí klasifikaci
z hlediska ekonomické proveditelnosti regenerace pocházející z USA. Zde byly
identifikovány tři základní třídy brownfields:
•
•
Ekonomicky životaschopné - plochy jsou neformálně známé jako „low hanging
fruits“, volně přeloženo jako nízko visící ovoce. Tyto plochy mají buď malá
enviromentální rizika, nebo ekonomická návratnost regenerace a nového využití
výrazně převáží náklady na dekontaminaci plochy. Tyto plochy z perspektivy
investora představují vynikající příležitost k zisku, a proto přitahují investice
privátního sektoru (Jackson, 2004).
Částečné návratné – Ackerman, Soler (2000) a Kadeřábková, Piecha (2009)
se shodují na tom, že za stávajících ekonomických podmínek nebudou tyto druhy
brownfields vyhledávány soukromými investory, neboť návratnost investic nepokryje
vynaložené náklady. Jankových - Kirschner (2005) doplňuje, že analýza ekonomické
proveditelnosti investic do těchto ploch ukazuje, že plochy nemohou být regenerovány
s ziskem – alespoň ne celé – bez státních nebo jiných veřejných stimulů. Rozdíl mezi
náklady na odstranění ekologických zátěží či zmírnění environmentálních rizik a
finanční návratností regenerace je nepříznivý, a činí tak tyto plochy pro soukromý
sektor investičně nezajímavými. Zájmy na těchto plochách by mohly mít příležitostné
organizace podnikající s rizikovým kapitálem, a místní kapitálové zdroje.
106
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
•
Nenávratné – Jedná se o plochy a areály, které mají nadměrné množství
enviromentálních zátěží a velmi nízké vyhlídky na přirozenou (tržně zajištěnou)
regeneraci. Pro soukromý i veřejný sektor představuje jejich dekontaminace
a revitalizace poměrně vysoké náklady (Kadeřábková, Piecha, 2009).
Nenávratné neboli nerentabilní jsou lokality s nadměrnou zátěží způsobenou
předchozím využitím, vyžaduje finančně velmi náročnou sanaci. Privátní a veřejný sektor se u
těchto lokalit neangažuje, vzhledem k velkým zátěžím a značné potřebě finančních prostředků
pro znovuvyužití. V tomto případě musí sehrát největší roli stát, bez něhož by nové využití
daného území nebylo možné (Jackson, 2004).
Jankových – Kirschner (2005) ve své práci upřesnila klasifikaci využitelnou pro
Českou republiku. Evropskou formu klasifikace používanou například v Německu nebo ve
Francii pozměnila v termínu „žádný rozvojový potenciál“ , který nahradila termínem
„minimální rozvojový potenciál“.
Tabulka č.1 Návrh klasifikace brownfields v ČR dle Jankových – Kirschner (2005)
ROZVOJOVÝ POTENCIÁL
INVESTICE
TŘÍDA BROWNFIELDS
VYSOKÝ
SOUKROMÉ
SAMOROZVOJOVÉ
SPECIFICKÝ
SOUKROMÉ/VEŘEJNÉ
PASIVNĚ ROZVOJOVÉ
MINIMÁLNÍ
VEŘEJNÉ
NEROZVOJOVÉ
METODIKA
V rámci realizovaného výzkumu byl proveden návrh klasifikace brownfileds dle
rozvojového potenciálu, investice a tříd v rámci Jihočeského kraje. Klasifikována byla
samostatně každá lokalita. Charakteristika tříd brownfields je následující:
-
samorozvojové – vysoká hodnota pozemku, nízké náklady na jeho regeneraci,
pro opětovné využití nepotřebují vežejné investice
-
pasivně rozvojové – investice do těchto brownfields představují riziko, je nutná
kombinace veřejných a soukromých investic
-
nerozvojové – do budoucna se s regenerací nepočítá.
K dalšímu zpracování údajů o lokalitách brownfields bylo nutné získat povolení
majitele případně všech spoluvlastníků. Z celkového počtu existujících 212ti lokalit
brownfields byl vydán souhlas pouze u 32 brownfields s kterými se dál pracovalo.
VÝSLEDKY
Jihočeského kraj tvoří, jak již bylo zmíněno, celkem 7 okresů – České Budějovice,
Český Krumlov, Jindřichův Hradec, Písek, Prachatice, Strakonice, a Tábor.
107
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Graf č. 1 informuje o klasifikaci brownfields z hlediska rozvojového potenciálu.
Z jihočeských brownfields bylo do kategorie brownfields s vysokým rozvojovým potenciálem
zařazeno 11 objektů, v kategorii specifický rozvojový potenciál 12 objektů a pouze 9 lokalit
spadá do kategorie s minimálním rozvojovým potenciálem.
Graf č. 1 Klasifikace brownfields z hlediska rozvojového potenciálu v Jihočeském kraji
ROZVOJOVÝ POTENCIÁL
POČET OBJEKTŮ
12
10
8
12
11
6
9
4
2
0
VYSOKÝ
SPECIFICKÝ
MINIMÁLNÍ
Vlastní zpracování
O využití investic pojednává graf č. 2. Bez zapojení veřejných i soukromých investic
by nemohla být provedena regenerace u mnoha námi klasifikovaných objektů. 14 objektů
vyžaduje pro úspěšnou regeneraci zkombinování soukromých a veřejných investic, 10 budov
lze financovat pouze ze soukromých zdrojů.
Rozsáhlé objekty ve špatném technickém stavu, které jsou převážně pozůstatkem po
průmyslové činnosti, jsou pro investora nezajímavé. Výdaje spojené s regenerací těchto
objektů jsou tak vysoké, že soukromý investor dá přednost výstavbě na greenfields.
V takových případech je řešením plné zainvestování z veřejných zdrojů.
Graf č. 2 Klasifikace brownfields z hlediska investic v Jihočeském kraji
INVESTICE
POČET OBJEKTŮ
14
12
10
8
14
6
10
8
4
2
0
SOUKROMÉ
SOUKR./VEŘ.
Vlastní zpracování
108
VEŘEJNÉ
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Graf č. 3 hodnotí klasifikaci brownfields z hlediska třídy. Do třídy samorozvojové
bylo navrženo 7 lokalit. Největší zastoupení má třída pasivně rozvojových brownfields,
kterou prezentuje 18 lokalit. Mezi nerozvojové lokality je zatříděno 7 objektů.
Graf č. 3 Klasifikace brownfields z hlediska třídy v Jihočeském kraji
POČET OBJEKTŮ
TŘÍDA BROWNFIELDS
18
16
14
12
10
8
6
4
2
0
18
7
SAMOROZVOJ.
7
PASIVNĚ
ROZVOJ.
NEROZVOJ.
Vlastní zpracování
ZÁVĚR
Z výsledků subjektivní klasifikace brownfields lze odvodit, že brownfields
v Jihočeském kraji mají velkou šanci k provedení úspěšné regenerace. Nemovitosti nejsou
v tak kritickém stavu, který by značně stěžoval šanci na znovuvyužití. K uskutečnění
regenerace 14ti lokalit bude nutné zkombinování veřejných a soukromých financí, 10
brownfields je možné financovat pouze ze soukromým investic. Kombinace veřejných a
soukromých financí není klíčová pouze u brownfields v Jihočeském kraji, ale v celé České
republice. K regeneraci byly na základě klasifikace přednostně doporučeny tyto lokality areál společnosti Jitona v obci Český Krumlov, areál požární zbrojnice v Jindřichově Hradci a
zámecký pivovar v Jindřichově Hradci. Tyto lokality mají vysoký potenciál především pro
svoji příhodnou lokaci. Nelze opomenout ani lokality v obci Horosedly a základní školu v
Záblatí, které byly klasifikovány jako lokality samorozvojové s vysokým rozvojovým
potenciálem, k úspěšné regeneraci nebudou nutná investice z veřejných zdrojů. Bývalý
průmyslový areál Tesla v obci Mirovice má rovněž vysoký rozvojový potenciál a lze ho
doporučit přednostně ke znovuvyužití. Dalšími vhodnými lokalitami jsou - areál ke
komerčnímu využití ve Volarech, bývalá kasárna u Sloupu, obě lokality v obci Štěkeň a areál
Jitexu Písek v Bechyni.
Výsledky jsou součástí projektu GAČR: Economic aspects of regeneration of brownfields
in South-Bohemian region- P402/10/P344 a projektu CZ 1.05/2.1.00/01.0024
109
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Literatúra (References):
[1.]
[2.]
[3.]
[4.]
[5.]
[6.]
[7.]
Ackerman J., Soler S. (2000): Upsizing Brownfields Sites: Creating Value beyond the
Surface.
Clarinet (2002): Brownfields and Redevelopment of Urban Areas. Vídeň: Federal
Environmental Agency Ltd: Umweltbundesamt GmbH. 117 pp.
Hanyš P. (2004): Členění brownfields – Ekonomické hledisko. - In Juniorstav, (sborník
z konference), Brno, 4 pp.
Jackson J.B., et al., (2004): Brownfields snadno a rychle – Příručka zejména pro
pracovníky a zastupitele obcí.. - IURS, Praha. 39 pp.
Jankových – Kirschner V. (2005): Klasifikace brownfields – Studie k disertační práci
regenerace brownfields. 45 pp.
Kadeřábková B., Piecha M. (2009): Brownfields – Jak vznikají a co s nimi. –
C.H.BECK, Praha. 138pp (ISBN 978-80-7400-123-9)
Nový A. (2004): Brownfields – šance pro budoucnost. – FA VUT, Brno. 18 pp.
(ISBN 80-214-2697-7)
110
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
VPLYV DANÍ NA PODNIKATEĽSKÉ
PROSTREDIE V SR
Ladislav Eliaš 1
Kľúčové slová (Key words): podnikateľské prostredie, daň, daňová politika, daňové
zaťaženie
Abstract: In view of the the efficient functioning of market economy in developed and less
developed countries, subserves an important role in the level of the business environment.
Creating an appropriate business environment is one of the main tasks of the state, and the
government respectively. Public authorities should approval of appropriate rules to create an
environment in which business is managed and stable legislative environment also contribute
to improving economic performance and competitiveness.
INDEX PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA
Kvalita podnikateľského prostredia Slovenskej republiky je monitorovaná
v štvrťročných intervaloch Podnikateľskou alianciou Slovenska prostredníctvom Indexu
podnikateľského prostredia (IPP). IPP pomáha sledovať celkový vývoj podnikateľského
prostredia na Slovensku a tiež čiastkové pohyby v kvalite jednotlivých zložiek
podnikateľského prostredia, napríklad zmeny v hospodárskej politike vlády, v legislatíve
či v úrovni infraštruktúry. IPP sa vytvára na základe výsledkov pravidelných pocitových
prieskumov medzi manažérmi. Tí na základe vlastných skúseností hodnotia aktuálny vývoj v
sledovaných oblastiach podnikateľského prostredia. Hlavnou úlohou indexu IPP
je regulovanie podnikateľského prostredia a zároveň inšpirácia na prijímanie správnych
podnikateľských rozhodnutí. [2.]
Úroveň indexu podnikateľského prostredia na základe legislatívy upravujúcej dane
znázorňuje tabuľka č. 1 a obr. č. 1
Tab. 1: Index IPP - Legislatíva upravujúca dane, poplatky, investície
Dátum
01.07. 31.12. 31.12. 31.12. 31.12. 31.12. 31.12. 31.12. 31.12. 31.12. 31.12.
2001 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010
Hodnota
100,0
103,3
108,0
120,4
144,2
162,6
159,0
143,7
132,2
116,3
Zdroj: http://www.alianciapas.sk/menu_pravidelne_indexipp.htm, citované 13. 08. 2011
1
Ladislav Eliaš, Ing., Katedra ekonomiky, FPEDaS, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 1, 010 26 Žilina,
0903021223, [email protected]
111
104,8
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Index IPP - Legislatíva upravujúca dane, poplatky,
investície
Koeficient
180
170
160
150
140
130
120
110
100
90
80
70
60
50
40
30
20
10
0
Hodnota
2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010
Rok
Obr. 1: Index IPP - Legislatíva upravujúca dane, poplatky, investície
Zdroj: vlastné spracovanie
Ako vidieť, index podnikateľského prostredia v SR dosahoval najvyššie hodnoty
v roku 2005. Od tohto roku sme opäť zaznamenali zhoršenie stavu podnikateľského
prostredia.
Celkový index podnikateľského prostredia za obdobie rokov 2001-2010 na Slovensku
znázorňuje tabuľka č. 2 a obr. č. 2
Tab. 2: Celkový index podnikateľského prostredia
Dátum
01.07.
2001
31.12.
2001
31.12.
2002
31.12.
2003
31.12.
2004
31.12.
2005
31.12.
2006
31.12.
2007
31.12.
2008
31.12.
2009
31.12.
2010
Hodnota
100,0
102,7
106,0
109,5
116,0
123,7
125,5
120,9
113,3
97,4
91,5
Zdroj: http://www.alianciapas.sk/menu_pravidelne_indexipp.htm, citované 13. 08. 2011
112
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Koeficient
Celkový index IPP
140
130
120
110
100
90
80
70
60
50
40
30
20
10
0
Hodnota
2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010
Rok
Obr. 2: Celkový index podnikateľského prostredia
Zdroj: vlastné spracovanie
Ako vidieť, celkový index podnikateľského prostredia v SR dosahoval najvyššie
hodnoty v roku 2006. Od tohto roku sme zaznamenali zhoršenie stavu podnikateľského
prostredia až do úrovne hodnoty 97,4 (rok 2001), ktorá klesla pod úroveň stanoveného
koeficientu z roku 2001.
ÚSPORY
Daňové zaťaženie má vplyv aj na kategóriu veľmi dôležitú či už pre domácnosti,
ale aj podnikateľské subjekty. Sú ňou úspory. Úspory umožňujú z dlhodobého hľadiska
ekonomický rast hospodárstva a navyše sú nevyhnutné na zabezpečenie ekonomickej aktivity
najmä subjektov podnikateľského sektora. Ich miera je kľúčovým faktorom dlhodobej
hospodárskej prosperity.
Daňová politika môže ovplyvniť úspory podnikateľských subjektov pozitívne,
ale i negatívne prostredníctvom rôznych podôb.
Podoby úspor podnikateľských subjektov:
a) odpisy,
b) nerozdelený zisk.
Rozlišujeme účtovné a daňové odpisy, pričom daňové odpisovanie sa zakladá na
vzťahu – v minulosti vzniknuté výdavky a súčasné príjmy. Účtovné odpisy ovplyvňujú základ
dane len do výšky rovnajúcej sa daňovým odpisom.
Celkový zisk podniku možno rozdeliť na zisk, ktorý podlieha deleniu a tzv. zadržaný
zisk, ktorý si podnik ponechá ako vlastný zdroj investícií a rozvoja. V prípade zdaňovania
dividend dochádza k ich dvojitému zdaneniu, pretože zo znovu zdaňujú aj vyplácané
dividendy.
Pri vysokých sadzbách dane to akcionárov podnecuje k iným formám využitia
113
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
zisku, napr. si zisk ponechajú v podobe nerozdeleného zisku. Na prvý pohľad by sa mohlo
zdať, že táto situácia pozitívne ovplyvňuje úspory podnikateľských subjektov. Uvedená
skutočnosť však naznačuje deformujúce sa podnikateľské prostredie, ktoré sa v konečnom
dôsledku prejaví aj na tvorbe vytvoreného zisku. Uvedené sa však netýka Slovenskej
republiky, pretože od 1. 1. 2004 došlo k zníženiu daňového zaťaženia pri dani z príjmov
právnických osôb (na 19 %) a k zrušeniu zdaňovania dividend. Aj toto je jednou z možností
ako podporiť podnikateľské prostredie prostredníctvom daňových opatrení. [1.]
Článok je súčasťou Inštitucionálneho projektu Daňové a nedaňové výdavky
(4/KE/2011).
Literatúra (References):
[1.] ZUBAĽOVÁ, A: Daňové teórie a ich využitie v praxi. Bratislava. Iura Edition 2008.
ISBN 978-80-8078-228-3
[2.] http://www.alianciapas.sk/menu_pravidelne_indexipp.htm, 13. 08. 2011
114
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
PODNIKOVÁ IDENTITA V DOPRAVNÝCH PODNIKOCH
Ladislav Eliaš 1, Lucia Horvátová 2
Kľúčové slová (Key words): Corporate identity, konkurencieschopnosť, cestná doprava,
nákladná doprava, kvalita služieb
Abstract: The contribution deals with the relevance of corporate identity for transport
enterprises. As the main critical factors in road transport sector there have been defined:
dependence of Slovak production on foreign demand, uncompleted road infrastructure,
deficiencies in toll system, unsatisfactory quality of transport services, unreliability of the
carriers, transport prices are on the borderline of profitability, violations of laws and
standards, deterioration of working conditions and wages of drivers, and lack of awareness of
environmental and social responsibility of transport enterprises. It is very necessary to
implement quality management system, focus on customer satisfaction, obtain stable and
satisfied customers through good company image, social care for staff and especially for the
drivers, observe legal regulations and use vehicles that meet the strictest emission standards.
Podľa A. Bielikovej je podniková identita „cieľavedome utváraný koncept vnútornej
štruktúry, fungovania a prezentácie konkrétneho podniku v trhovom prostredí“.[1]
Každý podnik, ktorý chce byť úspešný v konkurenčnom prostredí, by si mal určiť ciele svojej
podnikovej identity:
-
formovanie podnikovej kultúry,
-
budovanie imidžu,
-
pocit dôvery a istoty voči podniku,
-
zladenie vonkajšieho a vnútorného obrazu podniku.
Pri budovaní podnikovej identity sa najčastejšie vyskytujú nasledujúce chyby:
-
podnikoví manažéri sú nejednotní,
-
nie sú stanovené podnikové priority,
-
nevhodné správanie zamestnancov,
-
podnikoví manažéri nie sú schopní presadiť programy identity v podniku,
-
chybne vypracované dokumenty.
1
Ladislav Eliaš, Ing., Katedra ekonomiky, FPEDaS, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 1, 010 26 Žilina,
+421415133227, [email protected]
2
,Lucia Horvátová, Ing., Katedra ekonomiky, FPEDaS, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 1, 010 26
Žilina, +421415133227, [email protected]
115
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Pokiaľ sa podnik zaoberá cestnou nákladnou dopravou a jeho konkurenti existujú na
trhu úspešne niekoľko rokov, nebude schopný vyrovnať sa ich imidžu spoľahlivých a
stabilných firiem, môže to však skúsiť cez imidž firmy, ktorá zamestnáva bystrých a
dôveryhodných ľudí. Firmy by mali ísť smerom trendov vývoja spoločnosti, aby vedeli
uspokojiť svojich zákazníkov a tak zvládali boj s konkurenciou. Zvyšovanie kvality
dopravných služieb má v boji o zákazníka kľúčový význam. Objem výroby sa s končiacou
hospodárskou krízou zvyšuje a výrobcovia či predajcovia sú nútení hľadať nové odberateľské
možnosti na nových, často vzdialených trhoch.
Základné podmienky pre podnikanie v cestnej doprave a pôsobnosť štátnych orgánov
v oblasti cestnej dopravy upravuje zákon č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení
neskorších predpisov. Pre podnikanie v cestnej doprave je potrebné získať povolenie
správneho orgánu, na ktoré musí podnikateľ spĺňať okrem všeobecných podmienok
podnikania (vek 18 rokov, právna spôsobilosť, bezúhonnosť) aj podmienku odbornej
spôsobilosti a finančnej spoľahlivosti. Na preukázanie odbornej spôsobilosti, osobitne pre
vnútroštátnu cestnú dopravu a osobitne pre medzinárodnú cestnú dopravu, je potrebné
úspešne absolvovať písomnú skúšku pred aspoň dvojčlennou skúšobnou komisiou. V prípade
potreby môže odborná komisia rozhodnúť o doplnení písomnej skúšky ústnou skúškou.
Finančnú spoľahlivosť preukazuje účtovná jednotka dostatočným vlastným imaním, a to
aspoň 9 000 eur na prvé motorové vozidlo a na každé ďalšie motorové vozidlo aspoň 5 000
eur.
Konkurencieschopnosť v cestnej nákladnej doprave ovplyvňujú kritické faktory,
akými sú napr. závislosť slovenskej produkcie na zahraničnom dopyte, čo priamo ovplyvňuje
dopyt po preprave týchto produktov. Ďalším faktorom je nedobudovaná cestná infraštruktúra,
predovšetkým diaľnice a rýchlostné cesty, ale aj nedostatočne pripravený systém zavedenia
mýtnych poplatkov s množstvom technických nedostatkov, ktorý bol sprevádzaný vlnou
protestov dopravcov. Problémom slovenského podnikateľského sektoru je ešte stále
nedostatočná pozornosť venovaná maximalizácii uspokojenia zákazníkov a z toho
vyplývajúca neuspokojivá kvalita poskytovaných služieb. Medzi najčastejšie nedostatky
služieb poskytovaných slovenskými dopravcami patria: oneskorenie dodávky, nespoľahlivosť
dopravcu, nedostatočné technické vybavenie, nedostupnosť dopravcu, chybné vypracovanie
dokumentov, nevhodné správanie zamestnancov. Spoľahlivosť dopravcu, kvalita
poskytovaných služieb a rastúca cena pohonných hmôt sa premietajú do cien za prepravné
služby, na druhej strane však konkurencia tlačí na udržiavanie nízkych cien, ktoré sa
v niektorých prípadoch pohybujú na hranici ziskovosti. Neskúsení podnikatelia nezohľadňujú
vo svojich cenách všetky náklady, čo môže viesť k nesprávnej kalkulácii cien za prepravu.
Neprehľadné, málo zrozumiteľné a vzájomne si odporujúce zákony komplikujú podnikateľské
prostredie. Príkladom je rozpor medzi zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v
znení neskorších predpisov a zákonom č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších
predpisov. Živnostenský zákon nevyžaduje osvedčenie o odbornej spôsobilosti, ak dopravca
má najviac päť vozidiel, z ktorých každé má užitočnú hmotnosť najviac 3,5 t alebo celkovú
hmotnosť najviac 6 ton, kým zákon o cestnej doprave ustanovuje nový hmotnostný limit 3,5 t
celkovej hmotnosti, vrátane prípojného vozidla pre povinnosť mať osvedčenie o odbornej
spôsobilosti. Mnohí dopravcovia v snahe o dodržanie termínov, či ušetrenie nákladov
porušujú legislatívne predpisy, preťažujú vozidlá, vodiči nedodržujú pravidelné prestávky
a doby odpočinku, upravujú analógové a digitálne tachografy. V neposlednom rade treba brať
ohľad aj na uvedomovanie si environmentálnej a spoločenskej zodpovednosti firiem. Práve
116
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
cestná nákladná doprava na cestách nižšej patrí medzi najvýznamnejšie faktory
poškodzovania cestných komunikácií a majetku osôb.
Jednou z ciest, ako zvíťaziť nad veľkou konkurenciou na trhu cestnej dopravy, je
dokázať, že poskytovaná služba má vyšší štandard kvality ako ponuky konkurentov.
Dopravcovia to môžu dokázať vybudovaním podnikovej identity na všetkých úrovniach
organizačnej štruktúry. Podniková identita vyvoláva pozitívny dojem v zákazníkoch,
obchodných partneroch, ale aj vo vlastných zamestnancoch podniku. Veľa podnikov prešlo v
ostatných rokoch veľkými zmenami. V súčasnej dobe je potrebné, aby sa podniky
intenzívnejšie zaoberali svojím vystupovaním, správaním a prezentáciou na verejnosti. Aj
v týchto sférach sa môžu odlíšiť od konkurencie a získať tak konkurenčnú výhodu a nových
zákazníkov. Budovanie podnikovej identity patrí medzi dôležitú súčasť strategického
myslenia a plánovania. Prostriedky, ktoré podniky „obetujú“ do budovania podnikovej
identity, sa im vrátia v podobe výhodného postavenia na konkurenčnom trhu. Manažment
podnikov by si mal pri budovaní podnikovej identity uvedomovať význam vlastných
zamestnancov, pretože práve tí reprezentujú podnik navonok a tvoria dobré meno podniku.
Svoj význam zohráva i budovanie dobrého mena podnikateľského subjektu prostredníctvom
filantropie a spoločenskej zodpovednosti.
Prepracovaná podniková identita pomáha zvyšovať konkurencieschopnosť podnikov
vďaka eliminácii negatívnych faktorov, ktoré sú ovplyvniteľné podnikom. Ide predovšetkým
o zvyšovanie kvality poskytovaných služieb zavedením systému manažérstva kvality podľa
normy STN EN 12507 s názvom Prepravné služby, ktorá v zásade kopíruje základnú normu
EN ISO 9001:2000. Hoci ide o nemalú investíciu, predovšetkým pre malého dopravcu, v
súčasnosti je to už skôr nevyhnutnosť pre lepšie zabezpečenie dlhodobej
konkurencieschopnosti. Práve certifikovaný systém manažérstva kvality môže pomôcť malým
podnikom vyrovnať sa veľkým spoločnostiam, resp. ich kvalitou poskytovaných služieb
predbehnúť. Dobrý imidž podniku vedie k vybudovaniu stabilnej a spokojnej klientely, ktorá
je ochotná akceptovať i vyššiu cenu v porovnaní s konkurenciou, pretože zákazník pripisuje v
súčasnosti čoraz väčšiu váhu spoľahlivosti dopravcu. Tá sa vďaka orientácii na maximálne
uspokojenie zákazníka prejavuje včasnou dodávkou, bezproblémovou komunikáciou so
zákazníkom, dostupnosťou dopravcu, bezchybnými dokumentmi a prívetivým personálom s
profesionálnym správaním. Ak dopravca buduje svoj úspech na jasnej podnikovej identite,
umožňuje mu to byť konkurencieschopným aj napriek cenám vyšším ako ponúka
konkurencia. Akceptovateľný rozdiel v cenách umožňuje dopravcovi dosahovať zisk, z
ktorého dokáže pokryť všetky náklady a zároveň spravodlivo ohodnotiť prácu vodičov. Dobrá
podniková identita vedie k sociálnej zodpovednosti firmy, čo sa prejavuje aj v jej sociálnom
programe a úcte ku každému svojmu zamestnancovi. Spokojní zamestnanci sú zároveň
ochotní robiť dobré meno svojmu podniku a starať sa o spokojnosť zákazníkov.
Podnikateľ uvedomujúci si svoju spoločenskú zodpovednosť má prirodzený sklon
k dodržiavaniu legislatívnych predpisov a noriem, spĺňaniu hmotnostných limitov vozidiel,
starostlivosti o odpočinok a pracovné podmienky svojich vodičov. Využívanie vozidiel, ktoré
spĺňajú najprísnejšie emisné limity, znižuje sadzby mýtnych poplatkov, čo na jednej strane
chráni životné prostredie a zároveň znižuje náklady podniku na strane druhej. Cestní nákladní
dopravcovia sa s väčšími či menšími problémami snažia udržať na rozšírenom trhu. Ponuka
v tejto oblasti výrazne prevažuje nad dopytom po prepravných službách. Dôraz kladený na
kvalitu poskytovaných služieb, podnikový imidž a firemnú kultúru vedie k vybudovaniu
dôvery zákazníkov voči podniku a k rastu jeho konkurencieschopnosti. Príspevok poukázal na
to, že podniková identita je zrkadlom úspechu podnikov, ktoré sa snažia o „víťazstvo“ na
117
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
konkurenčnom trhu a práve v odvetví cestnej nákladnej doprave je kľúčom k získaniu stálych
a spokojných zákazníkov. Cieľ príspevku vymedzený v jeho úvode sa podarilo splniť
a vzhľadom na jeho orientáciu na sektor cestnej nákladnej dopravy je inovatívnym pohľadom
na problematiku uplatňovania podnikovej identity.
Tento článok bol spracovaný s podporou výskumného projektu: VEGA MŠ a SAV č.
1/0231/11 „Globálne trendy v Corporate Identity so zameraním na dopravné podniky“.
Literatúra (References):
[1] BIELIKOVÁ, A.: Podniková identita dopravného podniku. Žilinská univerzita v Žiline,
EDIS Žilina 2005, ISBN 80-8070-487-2.
[2] http://www.logistickymonitor.sk/en/images/prispevky/urcenie-kritickych-miest.doc,
cit. 27.08.2011
[3] Zákon č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov
[4] NEMEC, P.: Public relations. Praxe komunikace s verejností. Managment Press, Praha
1996, ISBN 80-85943-20-4.
118
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
AUTOMOBILIZMUS A GLOBALIZÁCIA
Peter Faith 1
Kľúčové slová (Key words): globalizácia, automobilizmus, trendy vývoja automobilizácie,
využívanie osobných automobilov, deľba prepravnej práce v osobnej doprave, mobilita
obyvateľov.
Abstract: Present trends in the development of motoring are substantially different in
countries, which accessed the European Union after 2003 in comparison with the “traditional”
European countries. It was caused by different economic and social conditions. One of the
principal differences is the fact that increase of number of passenger cars in the newly
accessed countries differs. Such increase brings not only gradual equalisation of the difference
in ownership of passenger cars affecting increase of the population mobility, but also higher
demands on residential areas, in particular on the road infrastructure. High increase of
passenger cars ownership and performances of individual car traffic bring both negative and
positive impacts which should be seen in the state budget income from motoring and which is
the main factor of increasing mobility of inhabitants.
ÚVOD
Globalizácia sa prejavuje doslova vo všetkých oblastiach okolo nás. Intenzívne
procesy v ekonomickej sfére v EÚ sú spôsobované vnútornými procesmi v európskych
krajinách, ktoré často nezodpovedajú pravidlám dohodnutým v rámci EÚ. Pozícia nových
krajín EÚ je odlišná vo viacerých parametrov, či už v ekonomických, sociálnych alebo
environmentálnych. Snaha týchto krajín je aby sa postupne vyrovnali v základných
parametrov vyspelejším európskym krajinám pri zachovaní určitej miery samostatnosti
v rozhodovaní o vnútorných ekonomických pravidlách.
Ekonomika krajiny je výrazne naviazaná na úroveň rozvoja odvetvia dopravy. Ťažko
možno predpokladať silný ekonomický rast, ktorý môže vytvoriť nové pracovné miesta a
blahobyt, bez výkonného dopravného systému, ktorý umožní realizovať úplne a efektívne
prepravné požiadavky obyvateľov.
Nové spôsoby dopravy zrýchlili premiestňovanie ľudí. Kým hrdina románu Julesa
Vernea pred sto rokmi potreboval na cestu okolo sveta 80 dní, dnes súčasnými lietadlami
možno svet obletieť za 24 hodín. Doprava veľmi intenzívne pôsobí na rozhodovanie ľudí
prekonávať veľké vzdialenosti a kontaktovať sa s ľuďmi na celom svete. Doprava napomáha
rozvoju spoločnosti a zásadným spôsobom ovplyvňuje udržateľný rozvoj. V súvislosti
s globalizáciou sa doprava prispôsobuje kritériám kladeným na ekológiu, ekonomiku a
celkový rozvoj spoločnosti, a teda aj národných dopravných systémov.
1
Peter Faith, Ing, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy
a spojov, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 01 Žilina, Slovenská
republika, tel.: +421-41-513 3538, e-mail.: [email protected]
119
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Najrozšírenejším druhom osobnej dopravy je individuálna automobilová doprava,
ktorá sa podieľa na celkových prepravných výkonov vyše 70%.
SÚČASNÉ TRENDY AUTOMOBILIZMU V EÚ
Zaoberať sa problematikou rozvoja automobilizmu v krajinách EÚ je potrebné z
viacerých hľadísk. Súčasný rast počtu automobilov a výkonov individuálneho automobilovej
doprave prináša na strane jednej negatíva, v podobe negatívneho vplyvu na životné prostredie
a na strane druhej je zdrojom príjmu štátneho rozpočtu z predaja pohonných látok,
automobilov a ostatných služieb súvisiacich s automobilizmom.
Len málo vynálezov malo taký obrovský vplyv na náš život ako automobil. Kým na
jednej strane nám poskytuje slobodu, možnosť cestovať ľubovoľne v priestore a čase, na
druhej strane spôsobuje automobilizmus vážne celosvetové problémy.
Ekonomická kríza spôsobila postupný pokles výroba automobilov v Európskej únii. V
prvom štvrťroku 2010 sa v krajinách EÚ 27 podľa údajov asociácie európskych výrobcov
automobilov (ACEA) vyrobilo spolu 4,37 milióna vozidiel. Z toho bolo 3,96 milióna
osobných automobilov, čo je medziročne viac o 33,7%.
Aj napriek zlepšeniu bola produkcia osobných automobilov za prvé tri mesiace
približne o 13 percent nižšia ako v prvom štvrťroku 2008 ale v súčasnom období postupne
dobieha úroveň pred krízou. Najväčším producentom osobných automobilov za prvé tri
mesiace bolo Nemecko s viac ako 1,3 miliónmi vyrobených vozidiel. Nemecké automobilky
zvýšili svoju produkciu medziročne o tretinu. Silné dvojciferné prírastky hlásili všetky hlavné
značky - Volkswagen, BMW i Daimler. Druhú priečku si obhájilo Francúzsko pred
Španielskom. V oboch krajinách produkcia vyskočila medziročne o viac ako dve pätiny.
Výroba naopak klesla v Belgicku, Holandsku, Fínsku a stagnovala v Taliansku.
Produkcia osobných automobilov v krajinách EÚ
Tabuľka 1
Najväčší producenti osobných automobilov v krajinách EÚ
I. kvartál roku 2010
Krajina EÚ
Medziročná zmena (%)
(tis. ks)
Nemecko
1 387
32,9
Francúzsko
548
45,4
Španielsko
546
44,5
Veľké Británia
316
72,7
Česká republika
265
29,6
Poľsko
226
13,4
Taliansko
145
-0,1
Slovensko
136
39,7
Belgicko
111
-10,5
Rumunsko
80
63
3 955
33,7
Spolu
Zdroj: ACEA
120
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Z nových členov únie bol najrýchlejší, 63-percentný rast produkcie osobných
automobilov v Rumunsku, kde výroba presiahla 80-tisíc vozidiel. Nestratilo sa ani Slovensko.
Spoločná výroba trojice automobiliek VW, PSA Peugeot Citroën a Kia Motors v prvom
štvrťroku dosiahla 136-tisíc vozidiel a medziročne sa zvýšila o 40%. Na dvojicu PSA a Kia
Motors podľa odhadov TREND Analyses pripadla produkcia približne 100-tisíc áut, čo
tvorilo 73 percent z celkovej výroby automobilov na Slovensku.
Slovensko sa výrobou osobných automobilov v I. kvartáli 2010 zaradilo na ôsme
miesto tesne za Taliansko, kde sa vyrobilo len o deväťtisíc osobných automobilov viac
(Tabuľka 1). Oproti minulému roku si Slovensko polepšilo o jeden stupienok, keď predbehlo
Belgicko. Česká republika je piaty najväčší výrobca automobilov s 265-tisíc kusmi.
ACEA zverejnila aj údaj o priemernom veku európskych automobilov. V 27 krajinách
EÚ dosiahol v roku 2008 úroveň 8,2 roka. Viac ako 35 percent automobilov bolo starších ako
desať rokov. Na Slovensku dosahoval priemerný vek automobilov 11,6 roka. Najnižší vek 6,9 roka mali autá vo Veľkej Británii.
Podľa informácie ZAP sa v roku 2009 vyrobilo na Slovensku 463 tis. osobných
automobilov. Tým automobilový priemysel z celkovej priemyselnej výroby dosiahol podiel
37%. Predpoklady výroby osobných automobilov na Slovensku sú na nasledujúce roky
optimistické a postupne na Slovensku by sa mohlo vyrábať až cca 900 tis. osobných
automobilov ročne, čo je 165 osobných automobilov na 1000 obyvateľov, to predstavuje
hodnotu vybavenia osobnými automobilmi na Slovensku v roku 1990.
Z pohľadu globálnych vplyvov na automobilizmus, ku ktorým možno počítať
energetickú krízu na začiatku 70-tých rokov, zdražovanie pohonných látok alebo samotných
automobilov nespôsobili výraznejšie spomalenie rozvoja tohto druhu osobnej dopravy. Ani v
súčasnosti „končiaca“ ekonomická kríza nespôsobila dlhotrvajúci pokles výroby osobných
automobilov, to nasvedčuje tomu, že odvetvie automobilového priemyslu vie pomerne rýchlo
zvládnuť takéto situácie.
Otázky vývoja a dosiahnutia primeranej saturácie individuálnych dopravných potrieb
obyvateľov patria k veľmi aktuálnym otázkam, najmä vo vzťahu k životnej úrovni, spôsobu
života a životnému prostrediu.
Rozvoj automobilizmu je treba vidieť z dvoch pohľadov, vonkajšieho - spoločenského
a vnútorného - jednotlivca (domácnosti). Existujú úzke prepojenia medzi exogénnymi a
endogénnymi faktormi ekonomického rozvoja.
Vlastníctvo automobilu znamená pre občana slobodu pri rozhodovaní o premiestnení
a možnosť ho využívať v čase a priestore bez výrazných obmedzení, čo má väzby na ostatné
druhy osobnej dopravy.
Systémová analýza umožňuje poznať súvislosti vývoja automobilizmu, a tak je možne
presnejšie určiť vplyvy na rozvoj automobilizmu v jednotlivých krajinách, ktorý je z hľadiska
doterajšieho vývoja možné rozdeliť do vývojových fáz:
 v prvej považovali poprední ekonómovia rozvoj automobilizmu spolu s vybudovaním
vlastnej výrobnej základne za jeden z významných faktorov majúcich urýchliť
hospodársky rozvoj v krajine, toto obdobie spadá do povojnovej obnovy hospodárstva.
Prvá fáza zahŕňa aj súčasné obdobie, kedy po ekonomickom osamostatnení Slovenska,
nadobudol rozvoj výroby osobných automobilov nový rozmer, keď vtedy k existujúcej
automobilke pribudli ďalšie dve svetové automobilky.
121
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
 v druhej sa chápe osobný automobil ako dopravný prostriedok, ktorý je hodnotený podľa
kritérií bežne používaných pri ostatných systémoch osobnej dopravy t.j. meradla
ekonomickej efektívnosti základného prostriedku z hľadiska odvetvia dopravy,
 v tretej sa prenáša meradlo ekonomického hodnotenia do sféry osobnej spotreby
obyvateľstva, kedy sa osobný automobil chápe ako predmet dlhodobej spotreby, vhodný
pre realizovanie peňažných príjmov obyvateľstva, jeho dopravná funkcia je v rade
prípadoch druhoradá,
 konečne v súčasnom období dochádza k zblíženiu hľadísk všetkých predchádzajúcich
vývojových fáz a na osobný automobil sa čoraz viac začína hľadieť na jednej strane ako
na výrobný prostriedok, prevažne pre skupinu ľudí vo všetkých sférach podnikania a na
strane druhej, ako na potrebný dopravný prostriedok najlepšie uspokojujúci kritéria na
prepravu osôb.
ROZVOJ AUTOMOBILIZMU V SR
Súčasná úroveň rozvoja automobilizmu na Slovensku je výsledkom intenzifikácie
rozvoja automobilového priemyslu tj. vo zvyšovaní výroby automobilov, v ponuke na trhu
a predaji osobných automobilov, čo úzko súvisí so životnou úrovňou obyvateľov.
V porovnaní s krajinami EÚ, úroveň vybavenia obyvateľov osobnými automobilmi je
v SR na veľmi nízkej úrovni a zaostáva za európskym priemerom. To sa dá odôvodniť nízkou
úrovňou výšky HDP na obyvateľa a ďalšími sprievodnými znakmi ekonomiky, ako je napr.
vysoká nezamestnanosť a nízke príjmy obyvateľov.
Vývoj počtu osobných automobilov a stupňa automobilizácie na Slovensku
Tabuľka 2
1970
Osobné
automobily
158690
Stupeň
automobilizácie
28,61
Vybavenosť
OA/1000 obyv.
34,95
1980
535952
9,32
107,27
1990
875550
6,07
165,95
2000
1274244
4,24
235,88
2010
1669065
3,26
307,08
06/2011
1709840
3,18
314,45
ROK
Zdroj: ŠÚ SR, MV SR, Prezídium dopravnej polície SR
Napriek tomu je možné vývoj automobilizmu na Slovensku charakterizovať ako
rýchlo sa rozvíjajúci (Tabuľka 2), kedy v porovnaní medzi rokmi 1970-2010 počet osobných
automobilov narástol 10,52 krát, a v polovici roku 2011 dosiahol počet osobných automobilov
1,7 mil. ks. Z doterajšieho vývoja automobilizmu na Slovensku je možné v ďalšom období
očakávať pokračovanie zvyšovania počtu osobných automobilov v súkromnom vlastníctve
a podľa spracovaných prognóz sa dá predpokladať, že okolo roku 2045 dosiahne hodnotu 500
osobných automobilov na 1000 obyvateľov, čo je súčasná hodnota vo vyspelých európskych
krajinách.
Takýto vývoj bude prehlbovať konflikt medzi individuálnou automobilovou a
hromadnou dopravou osôb čo bude mať dopad na výslednú deľbu prepravnej práce.
122
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Pri hodnotení vývoja hybnosti obyvateľstva je z hľadiska individuálnej automobilovej
dopravy zaujímavá jej dynamická zložka, vyjadrená v počte osobových kilometrov,
pripadajúcich na 1 obyvateľa za rok. (Tabuľka 2).
Pomer deľba prepravnej práce závisí okrem základných dopravných charakteristík
(kvalita, cena apod.) aj od účelu cesty.
Podľa výsledkov dopravných prieskumov je osobný automobil veľmi často využívaný
na cesty do zamestnanie, čo nie je zo spoločenského hľadiska celkom vyhovujúce.
Vývoj deľby prepravnej práce a hybnosti obyvateľov
Tabuľka 2
Podiel v %
Ukazovateľ
Celková hybnosť
Rok
1970
1975
1980
1985
1990
1995
2000
2005
2009
Zdroj: MDVRR SR
oskm/obyv.
3 767,49
4 915,38
6 072,66
6 029,39
8 240,63
7 378,93
6 923,18
7 355,15
7 707,91
Verejná
hromadná doprava
%
77,03
66,28
57,71
57,50
62,26
48,60
34,00
34,00
30,01
Individuálna
automobilová doprava
%
22,97
33,72
42,29
42,50
37,74
51,40
66,00
66,00
69,90
Zhodnotenie týchto údajov umožňuje niekoľko záverov:
 verejná hromadná osobná doprava môže zastúpiť individuálnu iba v malej miere,
 pri úvahách o deľbe prepravnej práce medzi individuálnou automobilovou a hromadnou
dopravou nemožno vychádzať zo stanovenia celkového prepravného výkonu a jeho
následného rozdelenia medzi verejnú a individuálnu dopravu, ale z reálnych potrieb a
možností rozvoja každého druhu dopravy,
 napriek cenovým opatreniam zostáva individuálna doprava aj naďalej nositeľkou
dynamiky mobility obyvateľov,
 individuálna automobilová doprava zatiaľ plne uspokojuje nároky na prepravu zo strany
užívateľa.
ZÁVER
Rozvoj automobilizmu výrazne ovplyvňuje dynamiku nie len rastu ekonomiky krajiny
ale aj mobility obyvateľov. Táto skutočnosť vedie k zásadným riešeniam ako udržať súčasnú
úroveň verejnej hromadnej dopravy a ako efektívne ovplyvňovať rozvoj automobilizmu.
Existuje rad možností ako tento ambiciózny cieľ dosiahnuť, avšak nie všetky riešenia
je možné bez ťažkostí a v dohľadnej dobe realizovať tak, aby nevznikali dopravné zdržania
a preťaženia niektorých úsekov ciest.
Do budúcna sa predpokladá, že regulovanie využívania osobných automobilov, hlavne
pre každodenných cestách do práce sa bude musieť redukovať a to aj za cenu výrazného
123
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
spoplatnenia využívania automobilov, hlavne v mestách. Tým sa aspoň čiastočne dosiahne
presunu cestujúcich na iné druhy osobnej dopravy a hlavne hromadnú dopravu, ktorá však
musí ponúknuť vyššiu kvalitu cestovania.
Literatúra (References):
[1] Faith, P.: Vývoj individuálneho motorizmu v SR do roku 2020, VÚD Žilina, 1997
[2] Faith, P.: Deľba prepravnej práce v cestnej osobnej doprave ako faktor trvalo
udržateľného rozvoja, Dizertačná práce, 2011
[3] http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=49961
[4] MV SR, Evidencia motorových vozidiel, Prezídium Policajného zboru SR
124
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
GLOBALIZÁCIA A MEDZIKULTÚRNE SÚVISLOSTI
V KOMUNIKAČNOM PROCESE
Viera Farkašová 1, Monika Rolková 2
Kľúčové slová (Key words): multikulturalita, komunikácia, etnocentrizmus, správanie,
podnikanie
Abstract: Overcoming of cultural differences is an important part of today business
communication process.. Even in the current conditions of globalization, there are still people
with prejudice and ethnocentrism approach. International cooperation, trade expansion and
the labor market require preparation of the employees not only in technical and linguistic
aspects, but also in the terms of cultural heritage and the specifics of individuals and
countries. Tolerance, mutual understanding and knowledge can make a positive contribution
to the development of the necessary intercultural communication and mutual cooperation.
Obchod a podnikanie sa stáva v súčasnosti pod vplyvom globalizácie multikultúrnym
priestorom, v ktorom pôsobia medzinárodné firmy, pracovné tímy, uskutočňujú sa rôzne
projekty. Neustále sa rozvíja medzinárodná spolupráca, obchod, cestovný ruch, dochádza
k pohybu tovaru, ľudí a kapitálu, vznikajú nové pracovné príležitosti.
Pre vzájomnú spoluprácu a komunikáciu pri nadväzovaní kontaktov, poznávaní iných
krajín a to nielen v rámci podnikania, je nevyhnutné poznať špecifiká kultúr iných krajín, ich
význam pre život ľudí, t.j. osvojiť si prvky medzikultúrnej komunikácie, prostredníctvom
ktorej môžeme predísť nedorozumeniam a tým uľahčiť celý proces komunikácie.
Príkladom nedorozumenia a odlišnosti medzi kultúrami a zároveň varovaním môže
byť pre nás celosvetová reakcia Moslimov, ktorú vyvolalo zverejnenie karikatúry proroka
Mohameda v dánskom denníku Jyllands-Posten v roku 2005. Uverejnenie tejto karikatúry
bolo v arabských krajinách vnímané ako urážka islamu. Karikaturista porušil moslimské tabu,
pretože znevážil jeden z ich posvätných symbolov, ktorými sú Alah, Korán a všetci proroci.
V Dánsku je napr. karikatúra vnímaná ako bežný spôsob akceptovanej komunikácie, zatiaľ čo
v moslimskom svete niektoré veci nemôžu byť predmetom vtipov. O nasledujúcej reakcii
informovala svetová tlač. Moslimovia začali bojkotovať dánske produkty, páliť ich vlajky,
niekoľko mesiacov dochádzalo k násilným protestom pred veľvyslanectvami a k silnej
konfrontácii oboch kultúr.
Keď chceme pochopiť správanie sa jednotlivých ľudí v iných krajinách je potrebné
poznať a špecifikovať prvky kultúry, ktorá v značnej miere ovplyvňuje celkovú úroveň
komunikácie. Kultúru môžeme charakterizovať ako všeobecne uznávané spoločenské
1
doc. PhDr. Viera Farkašová, CSc.; Žilinská univerzita, Fakulta PEDaS, Katedra ekonomiky, tel. 041/ 513 3219,
[email protected],
2
Mgr.Monika Rolková., Žilinská univerzita, Fakulta PEDaS, Katedra ekonomiky,
[email protected]
125
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
hodnoty, zvyky a s tým súvisiacu morálku, ktoré sú vyjadrené v rôznych symboloch
a odovzdávajú sa z generácie na generáciu. Ovplyvňuje ju tiež výchova človeka, ktorá má
svoje štandardy podmienené kultúrou národa a spoločnosti. Tieto štandardy mu poskytujú
modely správania, myslenia a postoje, ktoré sa potom prejavujú v medziľudských vzťahoch
ako aj v práci.
Práve v dôsledku kultúry a s ňou súvisiaceho spôsobu života môže dôjsť u viacerých
ľudí k prejavom tzv. etnocentrizmu, ktorý potom uplatňujú v komunikácii s inými ľuďmi.
Charakteristickou črtou etnocentrizmu sú predsudky, na základe ktorých sa považuje tzv.
„naša“ kultúra za najlepšiu a predpokladá sa, že ju poznajú aj iní. V tejto súvislosti je
potrebné uvedomiť si, že nemôžeme interpretovať odlišné kultúry jedným, teda svojím
európskym prístupom. Nevyhnutné je to pochopiť, hlavne pri nadväzovaní spolupráce,
obchodných kontaktov aj pri osobnej komunikácii v rámci rôznych príležitostí, že odlišné
kultúry našu vlastnú kultúru nevnímajú ako my. Niektoré prvky kultúry môžu byť pre
druhých nepochopiteľné, smiešne alebo i urážlivé. Uvedené odlišnosti si treba uvedomiť ako
rizikovú prekážku v medzikultúrnej komunikácii a vylúčiť ich zo svojho správania.
KULTÚRA MEDZINÁRODNEJ FIRMY
Na základe uvedených poznatkov, medzinárodné firmy by mali rešpektovať
národnostné a kultúrne špecifiká a byť citlivé k otázkam náboženskej orientácie, politických
postojov, kultúrnych zvykov a tradícií a to nielen medzi predajcami a zákazníkmi, ale tiež vo
vzťahu zamestnanec – zamestnávateľ.
Riadenie a rozvoj ľudí vo firmách operujúcich v medzinárodnom prostredí sa líši ani
nie tak vo vlastnom výkone, respektíve štruktúre personálnej práce, ale skôr v dôraze na určité
špecifiká zamestnávania medzinárodnej pracovnej sily a v premenných, ktoré výkon
personálnej práce ovplyvňujú.
V tejto svislosti rozlišujeme dva základné typy firemnej kultúry, respektíve prístupy
k riadeniu firemnej kultúry v medzinárodných spoločnostiach:

polycentrická firemná kultúra – necháva otvorený priestor pre pôsobenie lokálnych
(národných) kultúr. Tak sa postupne vytvárajú špecifické, na národnom základe
založené subkultúry jednotlivých pobočiek medzinárodnej firmy, so všetkými
výhodami i nevýhodami pre riadenie ľudí v pobočkách i pre celkovú a personálnu
stratégiu celej firmy.

globálna firemná kultúra – v praxi ide o rozšírenie základných prvkov firemnej
kultúry z „matky“ do všetkých pobočiek v rôznych krajinách. Predpokladom pre
vytvorenie a rozširovanie globálnej firemnej kultúry je nielen globálna stratégia, ktorá
využíva „univerzálne“ nástroje a postupy, ale tiež sila materskej firemnej kultúry,
ktorá nesmie byť v rozpore so základnými predstavami (kultúrnymi štandardmi)
v mieste lokalizácie pobočiek.
Výhody jedného prístupu sa môžu stať nevýhodami druhého a vice versa. Väčšina
odborníkov, ktorí sa fenoménu firemnej kultúry venujú, sa zhoduje v tom, že medzi firemnou
a národnou kultúrou existujú vzťahy vzájomného ovplyvňovania (obohacovania a podpory,
ale tiež konkurencie). Oba vplyvy sú významné a i bežný človek dokáže rozlíšiť „typické
prejavy správania určitých národov. Tak sú v našich představách napr. Nemci precízni,
Japonci zdvorilí a Američania výkonní a neformálni. Nemusí to byť vždy pravda, pretož je to
ovplyvnené množstvom súvislostí. Pri riadení medzinárodných firiem netreba podliehať príliš
týmto stereotypom a generalizácii a dokázať nahradiť subjektívne úsudky systematickým
126
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
spoznávaním (analýzou a správnou interpretáciou) prejavov správania ľudí, ktoré vyplývajú
z ich kultúry a vedieť tieto prejavy odlíšiť od ostatných vplyvov. Pracovné správanie ľudí je
podmienené predstavami a hodnotami, ktoré vychádzajú z tradícií národnej kultúry, a ďalej
pochopiteľne firemnou kultúrou – jej typom, respektíve uplatňovanými prostriedkami
firemnej kultúry a nástrojmi riadenia a rozvoja ľudí vo firmách (Tureckiová, 2004, s.148152).
MEDZIKULTÚRNA KOMUNIKÁCIA V PODNIKANÍ
V medzinárodných podnikoch sú zamestnaní ľudia z rôzneho sociálneho, národného,
etnického prostredia, ktorí si do komunikačného procesu prinášajú celú škálu špecifických
komunikačných prvkov a odtieňov vyjadrovania, ktoré môžu na určitom stupni vystupovať
ako zdroj komunikačných šumov a komunikačných bariér. Od manažérov v týchto podnikoch
sa očakáva zručnosť vytvoriť taký univerzálny komunikačný vzorec, aby špecifické
komunikačné prvky neprekážali efektívnej komunikácii v rámci podniku. Tento komunikačný
proces musí selektovať a zosúladiť národné špecifiká s univerzálnymi tak, aby sa
v komunikačnom procese zachovala presná informácia, tak u odosielateľa, ako aj u príjemcu.
Výsledkom je kvalitatívne nový typ komunikácie - medzikultúrna komunikácia. Podstatou
tejto komunikácie je uvedomenie si skutočnosti, že dorozumievací kód nespočíva len
v poznaní a ovládaní jazyka. Napríklad ovládanie anglického jazyka nepostačuje vždy na
správne pochopenie dvoch manažérov z rozdielneho kultúrneho prostredia,alebo jednotlivých
regionov. K tomu, aby došlo k skutočnému odovzdaniu a prijatiu správnej informácie medzi
dvoma komunikátormi z rozdielneho kultúrneho prostredia, je potrebné poznať celý rad
významových prvkov aj z oblasti neverbálnej komunikácie. Skúsenosti z praxe manažérov
poukazujú na stále väčší význam práve tejto formy komunikácie.
KULTÚRA OBCHODU VERSUS KULTÚRA VZŤAHOV
Richard R.Gesteland, odborník na interkulturnu komunikáciu, rozdelil krajiny sveta na
dve hlavné skupiny kultúr. Na „kultúry sústreďujúce sa na obchod“ (deal-focused cultures,
ďalej iba DF) a „kultúry sústreďujúce sa na vzťahy“ (relationship-focused cultures, ďalej iba
RF).
Rozsiahla väčšina svetových trhov sú vzťahovo orientované kultúry: arabský svet,
väčšina Afriky, Latinská Amerika, Ázia - oblasť Pacifiku. Toto sú trhy, kde sa ľudia vyhýbajú
obchodovaniu s cudzincami. Svoje obchodné zámery uskutočňujú prostredníctvom zložitých
sietí osobných kontaktov. Vzťahovo zameraní ľudia jednajú s rodinou, priateľmi, čiže
osobami alebo skupinami, ktorým môžu dôverovať. Neradi rokujú s ľuďmi, ktorých
nepoznajú, no obzvlášť s cudzincami. Práve kvôli týmto kľúčovým hodnotám firmy zamerané
na vzájomné vzťahy chcú bezpodmienečne dobre poznať ich eventuálnych partnerov,
predtým ako začnú s nimi komunikovať ohľadne obchodných záležitostí.
Naopak obchodne zameraný prístup je bežný iba v malej časti sveta. Veľká časť
obchodne zameraných kultúr je najmä v severnej Európe, Severnej Amerike, Austrálii a na
Novom Zélande, kde sú ľudia relatívne otvorení, aby uskutočnili obchod s tými, ktorých
nepoznajú.
Tento veľký rozdiel medzi svetovými kultúrami ovplyvňuje spôsob, ako je riadený
obchod od začiatku až do konca ktoréhokoľvek komerčného vzájomného vzťahu.
Pre začiatok si treba uvedomiť, že spôsob akým vykročíme k potenciálnym
obchodným partnerom alebo zákazníkom závisí od toho, či sme v DF alebo RF kultúre.
Prvým veľkým rozdielom spomedzi niekoľkých dôležitých odlišností medzi DF a RF
127
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
obchodným správaním je vytváranie prvého kontaktu. Dohadovanie obchodných schôdzok
v DF krajinách je relatívne jednoduché, ak ponúkame správny produkt alebo službu. V DF
krajinách je možné uzavrieť zmluvu s potenciálnym obchodným partnerom hneď pri prvom
stretnutí bez toho, aby sme ho predtým poznali. Predstavenie alebo referencie sú užitočné, no
nie nevyhnutné.
Najlepší spôsob ako kontaktovať RF obchodných partnerov je upozorniť na seba na
medzinárodných trhoch. To je miesto, kde nakupujúci hľadá dodávateľov, exportérov,
importérov a investori hľadajú partnerov. Ako budúci distribútori na RF trhoch musíte byť
predstavení a dôverne sprostredkovaní. Vhodným spôsobom ako sa priblížiť k niekomu, koho
ešte nepoznáme, je dohodnúť zoznamovacie stretnutie. Jednoducho povedané, ľudia v RF
svete neuzatvárajú kontrakty s cudzincami, resp. s ľuďmi, ktorých nepoznajú.
Poznať správnych ľudí a mať správne kontakty pomáha k uskutočňovaniu obchodov
rovnako aj v DF kultúrach. Zo skúseností mnohých účastníkov na medzinárodných trhoch, či
u exportérov, nákupcov a dodávateľov vyplýva, že rýchly systém, typický pre DF krajiny
nemusí byť vždy efektívny. Čas, ktorý RF krajiny investujú do spoznávania a myslenia
budúcich obchodných partnerov, prejavenia záujmu, dôvery a získania spoľahlivých
informácií, sa neskôr vráti v podobe vyšších výnosov.
Na DF trhoch sa môže zvyčajne uzavrieť obchod v priebehu pár minút neviazanej
spoločenskej konverzácie („small talk“). Je zrejmé, že DF exportéri či importéri chcú získať
informácie o sebe navzájom, no to sa môže uskutočniť aj neskôr. Podstatnou časťou je
diskutovanie o cene, určenie termínov splatnosti, kvality, kvantity tovaru, dátumu doručenia a
ďalších skutočností súvisiacich s medzinárodnou distribučnou dohodou. Je prirodzené začať
konverzáciu o obchode a až potom pokračovať v diskusii, ktorá vedie k vzájomnému
spoznaniu sa.
Naopak na RF trhoch si vytvorenie vzťahu vyžaduje viac času, trpezlivosti a často i
pevné nervy. Je nevyhnutné zdôrazniť, že budovanie dôvery so zákazníkom je dôležité všade
na svete a nielen na RF trhoch.
RF a DF obchodné kultúry sa tiež odlišujú v spôsobe komunikácie. Obchodné
rokovania majú tendenciu byť priame, otvorené, úprimné, podané jasným zrozumiteľným
jazykom. Zo skúsenosti vyplýva, že práve táto diferenciácia je najväčšou príčinou
nedorozumení medzi RF a DF obchodnými partnermi. Zmätok narastá tým, že tieto dve
kultúry očakávajú celkom odlišné skutočnosti od komunikačného procesu. Všetko závisí od
priorít. Prioritou pre DF ľudí počas komunikácie je byť jasne pochopený. Obyčajne hovoria
to, čo si myslia. Pri RF rokovaniach sa pokladá za najväčšiu prioritu zdôraznenie harmónie a
uprednostenie bezproblémových medziľudských vzťahov.
Mnoho perspektívnych medzinárodných obchodov zaniká v dôsledku toho, že
zmluvná strana z neformálnej kultúry sa dostane do konfrontácie s kultúrou, ktorá je formálne
orientovaná. Kontrastné hodnoty môžu zapríčiniť konflikt pri rokovaní. Obchodníci
z formálnych hierarchických kultúr sa môžu napríklad cítiť dotknutí familiárnosťou od
partnerov z neformálnej kultúry. Na druhej strane, partneri z neformálnej spoločnosti môžu
vnímať správanie protistrany ako arogantné, chladné alebo snobské. Takýmto
nedorozumeniam môžeme predchádzať na obidvoch stranách, keď si uvedomíme rozdiely
v jednotlivých správaniach, ktoré sú výsledkom odlišných kultúrnych hodnôt.
128
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
ZÁVER
Prekonávanie kultúrnych rozdielov je znakom poznania, vzájomného porozumenia a
tolerancie. Je potrebné hlavne v súčasných podmienkach globalizácie, kedy sa ešte stále
stretávame u ľudí s predsudkami a etnocentrizmom. Každá kultúra má svoj vlastný hodnotový
rámec, ktorý ma určitý historický pôvod. Globálny pohyb ľudí však vedie k tomu, že
jednotlivé štáty sa stávajú multikultúrnymi spoločenstvami, ktoré tvoria príslušníci rôznych
kultúr a vyžadujú si rovnakú úctu a rešpekt. Medzinárodná spolupráca, obchodovanie a
rozširovanie trhu práce si vyžaduje dôslednú prípravu pracovných síl nielen po stránke
odbornej a jazykovej, ale aj z hľadiska kultúrneho dedičstva a špecifík jednotlivých národov a
krajín. Tolerancia, vzájomné pochopenie a poznanie uvedených súvislostí môžu byť
pozitívnym prínosom k rozvoju nevyhnutnej medzikultúrnej komunikácie a vzájomnej
spolupráci.
Literatúra (References):
[1.] HRAŠKOVÁ, D.: Ľudský faktor –tvorca firemných hodnot. In: Práce a mzdy
1/2011,Poradca Žilina,s.72-76,ISSN 1337-060X
[2.] MIKULÁŠTIK, M.: Komunikační dovednosti v praxi. Praha: Grada Publishing, 2003,
ISBN 80-247-0650-4
[3.] MISTRÍK, E.: Kultúrny šok v rozvojovej pomoci. In: Globálne rozvojové vzdelávanie.
J. Lysý (ed.) Bratislava: Album, 2007, s.64-80, ISBN 97880- 968667-7-9
[4.] TUČKOVÁ, T.: Kulturní šok – krize, nebo běžná reakce? In: Psychologie Dnes 1/2006,
Portál Praha, s.16-18. ISSN 1212-9607
[5.] TURECKIOVÁ, M.: Řízení a rozvoj lidí ve firmách. Praha: Grada Publishing, 2004,
ISBN 80-247-0405-6
129
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
HARMONIZÁCIA ZDAŇOVANIA V RÁMCI EÚ
Veronika Frnková 1
Kľúčové slová (Key words): globalizácia, daňový systém, harmonizácia daňových
systémov, harmonizovaný daňový základ, priame dane, nepriame dane, daň z pridanej
hodnoty, medzinárodné účtovné štandardy
Abstract: Globalization is associated with questions of taxation becouse the multinational
companies practise their flotations and investment activities in a lot of countries at the same
time. The interaction of national tax systems often loads to over-taxation and double taxation.
Tax policy EU ensures that competition between Member States on the internal market is not
distorted by differences in indirect taxation rates and systems and the initiatives EU aim to
promote grater co-ordination of the Member States direct tax systems in order to remore fiscal
barriers and to eliminate discrimination and double taxation at a EU level.
ÚVOD
Globalizácia ekonomického, podnikateľského a finančného prostredia si doteraz
vyžiadala mnoho zmien a zásahov do daňových sústav jednotlivých krajín, ktoré musia
neustále prispôsobovať svoju národnú legislatívu a systémy zdaňovania podmienkam, ktoré
umožňujú národným koncernom a podnikateľským subjektom vykonávať ich zdaniteľné
aktivity v rôznych hospodárskych prostrediach a v krajinách s rozdielnymi pravidlami
zdaňovania súčasne. Nárast podielu spoločností, ktoré v dôsledku rýchlo napredujúcej
globalizácie expandujú na globálnom trhu, stavia do popredia dôležitosť problematiky
zdaňovania v oblasti medzinárodných daňových vzťahov. V rámci voľného trhu EU je
dôležitosť riešenia tejto otázky ešte naliehavejšia predovšetkým v súvislosti s odstránením
bariér voľného obchodu a voľného pohybu tovarov a služieb.
Možnosť zasahovať, meniť, prispôsobovať daňovú sústavu aktuálnemu
ekonomickému prostrediu (prípadne ekonomickému cyklu a pod.) je jedným z prejavom
suverenity každého štátu a tiež dôležitým nástrojom fiškálnej politiky, ktorým možno podľa
ekonomických teórií účinne ovplyvňovať spotrebiteľský dopyt. V ekonomickom prostredí
Európskej únie existuje opodstatnená snaha harmonizovať zdaňovanie v rámci všetkých
členských štátov európskeho hospodárskeho priestoru za účelom obmedzenia negatívnych
vplyvov konkurencie vyplývajúcej z rôznych daňových systémov, rôznych pravidiel
zdaňovania, zamedzenia prelievania ziskov nadnárodných spoločností do krajín s nízkym
daňovým zaťažením, ale taktiež za účelom zamedzenia vplyvov dvojitého zdanenia
niektorých zdrojov v rámci hospodárskeho priestoru. Dlhoročným cieľom EÚ je vytvoriť
spoločný systém zdaňovania v rámci spoločenstva a zatiaľ najviac skloňovanou alternatívou
1
Veronika Frnková, Ing., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta PEDAS, Katedra ekonomiky, Univerzitná 26,
010 26 Žilina, e-mail: [email protected]
130
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
je vytvorenie tvz. harmonizovaného daňového základu, pričom samotné stanovenie daňových
sadzieb by ostalo v kompetencií jednotlivých štátov.
Daňová politika EU zahŕňa oblasť priamych (daň z príjmov) a oblasť nepriamych daní
(DPH, spotrebné dane). V oblasti priamych daní sa harmonizácia z vyššie uvedených
(prevažne fiškálech) dôvodov presadzuje len veľmi ťažko, avšak dôvody prečo zosúladiť
daňové systémy sú stále naliehavejšie a prevyšujú fiškálne potreby jednotlivých štátov.
HARMONIZÁCIA V OBLASTI PRIAMYCH DANÍ
Snahou zástupcov jednotlivých štátov v procese napredujúcej globalizácie je prioritne
vymedziť a špecifikovať príjmy, resp. zdroje, z ktorých plynú, prislúchajúce tomuto štátu
a zaťažiť ich daňou, a to s cieľom zabezpečiť všetky funkcie štátu a zamedziť tzv. „daňovej
turistike“. Základnou právnou normou v oblasti priamych daní upravujúcou zdanenie
fyzických a právnických osôb v Slovenskej republike je zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z
príjmov v znení neskorších predpisov. Jeho 41. novela (548/2010 Z.z.) nadobudla účinnosť
1.1.2011. Cieľom zákona je správne vyčíslenie základu dane a následne vyčíslenie samotnej
dane. Na tomto princípe sa prejavuje harmonizácia v oblasti priamych daní, kde prioritou je
sprehľadniť a vymedziť spôsob výpočtu základu dane a príjmy, ktoré sú jeho súčasťou na
danom území, pričom výška konkrétnych daňových sadzieb ostáva aj naďalej v kompetencií
štátu. Prejavom globalizácie zakotveným priamo zákone o dani z príjmov je fakt, že v súlade
s § 1 ods. 2 citovaného zákona medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná
a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (medzinárodná zmluva), má prednosť pred
týmto zákonom. Uvedené ustanovenie zákona je nevyhnutným následkom prepájania
národných ekonomík a tiež snáh jednotlivých štátov o presnú špecifikáciu príjmov, ktoré
budú zdanené v ich prospech ako aj ochrana ich obyvateľov pred nadmerným daňovým
zaťažením v prípade, že ich príjem by bol zdanený vo viacerých štátoch súčasne.
V hospodárskom priestore európskeho spoločenstva to bol jeden z predpokladov vytvorenia
voľného trhu práce. Výsledkom bilaterálnych (v niektorých prípadoch multilaterálnych)
rokovaní sú medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré sú pre dotknuté
krajiny záväzné a majú prednosť pred národnou úpravou. Tu je nutné upozorniť na
skutočnosť, že bilaterálne rokovania prebiehali už pred vznikom EÚ, takže snaha
o harmonizáciu v oblasti priamych daní tu bola už oveľa skôr a kopíruje pohyb pracovnej sily,
čo znamená, že jednotlivé štáty v snahe ochrániť svojich obyvateľov pred účinkami dvojitého
zdanenia vyvíjajú aktivity, aby mu zabránili (resp. zmenšili jeho rozsah) a zároveň aby mohli
zdaniť príjem dosiahnutý na svojom území. V bilaterálnych zmluvách sa teda prioritne
špecifikujú príjmy, resp. zdroje, na ktorých zdanenie majú zúčastnené strany nárok a následne
spôsob zdanenia na jednej strane a uznanie zaplatenej dane (jej časti) na strane druhej. Podľa
slovenského zákona o dani z príjmov musí daňový rezident SR (osoba s trvalým pobytom na
území SR, alebo osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území SR, ale sa v SR zdržuje viac ako
183 dní v roku) priznať v daňovom priznaní svoje celosvetové príjmy. Na výpočet daňovej
povinnosti môže pre príjmy dosiahnuté v zahraničí použiť podľa príslušnej medzinárodnej
zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia buď metódu započítania dane zaplatenej v zahraničí,
alebo metódu vyňatia príjmov dosiahnutých v zahraničí. Metóda je stanovená v konkrétnej
zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia. Postup pre zamedzenie dvojitého zdanenia upravuje
priamo zákon o dani z príjmov (v § 45). Na záver je potrebné dodať, že SR za účelom
zamedzenia dvojitého zdanenia umožňuje daňovým rezidentom SR použiť metódu vyňatia
príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu ak
tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené, a tiež príjmov plynúcich zo zdrojov
131
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
v zahraničí, zo štátu, s ktorým SR má uzavretú zmluvu a tieto príjmy boli v zahraničí
preukázateľne zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší.
Slovenskej republike ako členovi EÚ okrem medzinárodných zmlúv vyplýva
povinnosť implementovať do národnej legislatívy smernice EÚ, pričom môže požiadať
o prechodné obdobie, aby nová úprava nemala nárazový a neúnosný dopad na ekonomiku,
resp. obyvateľov. Okrem Smerníc vydáva Európska únia nariadenia, ktoré sú pre všetky
členské štáty záväzné a priamo vykonateľné. To znamená, že nepodliehajú legislatívnemu
procesu v SR ale majú účinok akoby boli registrované v Zbierke zákonov SR.
ÚČTOVNÍCTVO - MEDZINÁRODNÉ ÚČTOVNÉ ŠTANDARDY (IAS/IFRS)
Cez Smernice, Nariadenia a ostatné dostupné nástroje Európska únia zjednocuje
legislatívu jej členských štátov aj v oblasti účtovníctva. Za touto snahou treba vidieť okrem
iného aj účel tohto zjednocovania súvisiaci s globalizáciou a pôsobením nadnárodných
spoločností na viacerých národných trhoch súčasne, ktorým je transparentné a porovnateľné
vykázanie činností a výsledkov spoločností vo finančnom vyjadrení. Keďže účtovné závierky
zostavené v jednotlivých členských štátoch podľa rôznych účtovných predpisov boli
neporovnateľné a nezlúčiteľné, bolo nevyhnutné pristúpiť k zjednoteniu pravidiel
vykazovania výsledkov spoločností a stanoviť pravidlá, ako „vykazovať“ majetok, záväzky,
náklady a výnosy. Porovnateľnosť účtovných závierok bola dosiahnutá implementovaním
Medzinárodných účtovných štandardov IAS/IFRS, podľa ktorých sú povinné nadnárodné
spoločnosti a zákonom vymedzené spoločnosti postupovať pri zostavovaní účtovnej závierky.
Uvedené dokumentuje znenie Štvrtej smernice rady z 25.7.1978 o ročnej účtovnej závierke
niektorých typov spoločností, ktorá bola prijatá z nasledujúcich dôvodov:
-
-
-
Z dôvodu, že koordinácia vnútroštátnych právnych predpisov o štruktúre a obsahu
ročnej účtovnej závierky a výročných správ, o metódach oceňovania a zverejňovaní
týchto dokumentov, najmä akciovými spoločnosťami a spoločnosťami s ručením
obmedzeným, je vzhľadom na ochranu spoločníkov a tretích strán veľmi dôležitá
Z dôvodu že v týchto oblastiach je nutná súbežná koordinácia pre spoločnosti tohto
druhu, lebo na jednej strane mnohé z týchto spoločností prekračujú často hranice
svojich štátov a na druhej strane tieto spoločnosti poskytujú tretím stranám záruky len
do výšky svojho majetku
Z dôvodu, že v spoločenstve je ďalej potrebné stanoviť minimálne rovnocenné právne
podmienky týkajúce sa rozsahu finančných informácií zverejňovaných konkurenčnými
spoločnosťami
Z dôvodu, že ročná účtovná závierka musí poskytovať pravdivý a verný obraz o stave
aktív a pasív, finančnej situácií, ako i zisku a strate spoločnosti
Z dôvodu, že sa musia zjednotiť rozdielne metódy oceňovania aktív a pasív, aby sa
zabezpečila porovnateľnosť a rovnocennosť údajov v ročnej účtovnej závierke.
Z dôvodu, že ročná účtovná závierka musí byť overená oprávnenými osobami, ktorých
minimálna kvalifikácia bude predmetom následnej koordinácie, pričom iba malé
spoločnosti môžu byť oslobodené od povinnosti auditu;
Z dôvodu keď je spoločnosť súčasťou skupiny, mala by byť zverejnená ročná účtovná
závierka skupiny, ktorá poskytne verný a pravdivý obraz o činnosti celej skupiny;
V slovenskej legislatíve upravujúcej oblasť účtovníctva sú zapracované úpravy, ktoré
sú zhodné s úpravou podľa Medzinárodných účtovných štandardov IAS/IFRS a ktoré sú
v súlade so Smernicami Rady EU. Prínosom je tiež zavádzanie Medzinárodných účtovných
štandardov pre verejný sektor (IPSAS - International Public Sectors Accounting Standards),
132
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
ktoré zosúladilo účtovníctvo verejného sektora s medzinárodnými účtovnými štandardami pre
verejný sektor a prinieslo tak prehľadnejšie a efektívnejšie riadenie verejných financií.
Oblasť účtovníctva je často skloňovaná aj v súvislosti s harmonizáciou daňového
systému, pretože cez účtovníctvo možno dosiahnuť zjednotenie výpočtu daňového základu,
resp. základ pre výpočet dane môže byť odvodený z účtovníctva, čo by mohla byť
prijatelnejšia cesta pre jednotlivé štáty, pretože daňová politika by ostala ako nástroj fiškálnej
politiky v rukách ich vlád.
HARMONIZÁCIA V OBLASTI NEPRIAMYCH DANÍ - DPH
V oblasti nepriamych daní má z hľadiska príjmov štátneho rozpočtu dominantné
postavenie daň z pridanej hodnoty, v rámci ktorej sú snahy o harmonizáciu najrozsiahlejšie.
Túto nepriamu daň používajú všetky členské štáty EÚ. Vzhľadom na základný princíp DPH,
ktorým je zdanenie samotnej spotreby tovaru, resp. služby v okamihu a v mieste „dodania“
a v „mieste vzniku daňovej povinnosti“ bolo naliehavým problémom zabezpečiť rovnaké
princípy a pravidlá zdaňovania daňou z pridanej hodnoty vo všetkých členských štátoch.
Dôležitou skutočnosťou je, že jednotný systém uplatňovania dane z pridanej hodnoty v rámci
EÚ mal taktiež nahradiť systém zdanenia dovozu colnými orgánmi, pretože zrušením hraníc
medzi členskými štátmi v rámci colného územia EU už nešlo o dovoz tovaru, ale zaviedol sa
nový pojem „nadobudnutie tovaru z iného členského štátu“. Nadobudnutie tovaru v praxi
predstavuje samozdanenie nadobudnutia tovaru z iného členského štátu v štáte konečnej
spotreby tovaru, resp. služby, a to samotným dodávateľom (dovozcom), pretože DPH
nevyberie colný orgán, ale nadobúdateľ si musí dodaný tovar zdaniť sám. Keďže takáto
úprava poskytuje priestor pre daňové podvody, jednotná legislatíva v oblasti DPH má
zabezpečiť kontrolné mechanizmy zakotvené priamo v zákone, ako týmto podvodom
zabrániť, resp. ako ich odhaliť.
Členské štáty zapojené do colného územia EU, v snahe zabezpečiť voľný obeh
tovarov a služieb v rámci tohto colného územia, sa zaviazali harmonizovať svoje legislatívy
o DPH v súlade so Šiestou smernicou Rady 77/388/EHS v znení jej zmien a doplnkov,
z ktorej vychádzal aj slovenský zákon č. 222/2004 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov pri vstupe SR do EÚ. Nesprávna aplikácia do národnej legislatívy môže
spôsobiť situácie, že dôjde k dvojitému zdaneniu tovarov a služieb, alebo ich nezdaneniu.
Preto na dôslednú aplikáciu ustanovení smerníc dohliada Komisia EÚ, ktorá má právo po
predchádzajúcom upozornení podať na daný členský štát žalobu na Európsky súdny dvor za
porušenie Zmluvy o EÚ.
V súčasnosti Šiestu smernicu Rady nahradila nová smernica Rady 2006/112/ES z 28.
Novembra 2006 o spoločnom systéme DPH, ktorá nadobudla účinnosť od 1.1.2007 a na pôde
EÚ vznikajú nové smernice, ktoré reagujú na vzniknuté problémy a riešia nedokonalosti
spoločného systému DPH, predovšetkým v podobe dvojitého zdanenia, resp. nezdanenia
vôbec a daňových únikov. Tieto smernice sa novelami premietajú aj do slovenského zákona
o DPH. Pre SR bolo nevyhnutným krokom zapojiť sa do boja proti podvodom súvisiacim
s DPH na medzinárodnej úrovni a získavať informácie z členských krajín s cieľom
minimalizovať ekonomickú kriminalitu. V rámci spoločného systému DPH prebieha medzi
členskými štátmi výmena informácií, ktoré členské štáty získavajú od svojich daňových
subjektov prostredníctvom povinných výkazov (daňové priznanie k DPH, súhrnný výkaz). Za
účelom zrýchlenia toku informácií, ktoré možno z iných členských štátov získať a tiež, ktoré
sa SR zaviazala postúpiť iným členským štátom, pristúpila SR k rozsiahlej elektronizácií
v oblasti DPH. Niektoré výkazy možno podať len v elektronickej podobe, čo umožňuje
133
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
rýchlejšie spracovanie informácií a ich následné preverenie v inom členskom štáte. Novela
zákona o DPH účinná od 1.1.2011 aplikovala do slovenskej úpravy DPH smernicu Rady
2008/8/ES upravujúcu miesto poskytovania služieb a smernicu Rady 2009/69/ES, ktorá
upravuje zabránenie daňovým únikom pri dovoze tovaru.
ZÁVER
V súčasnom období dochádza k celosvetovej kríze finančného a ekonomického
systému a mnohí ekonómovia varujú dokonca pred jeho zrútením v terajšej podobe. I
Európska únia stojí pred dôležitými rozhodnutiami, ktoré rozhodnú o jej ďalšej podobe,
o ďalšom fungovaní alebo v poslednom čase o čoraz viac spomínanom rozpade menovej únie.
Aj keď momentálne sú podľa vyjadrení vrcholných predstaviteľov v popredí otázky, ako
zachrániť EURO pred zánikom a krajiny zúčastnené v menovej únií pred bankrotom
a platobnou neschopnosťou, už teraz by sme sa mali zamyslieť, čo bolo príčinou dnešných
problémov a ako im v budúcnosti zabrániť. Môžeme len dúfať, že riešenia dnešných
problémov nás o niekoľko rokov nepostavia pred ešte zložitejšie otázky. Možno práve
harmonizácia právnych noriem v oblasti účtovníctva a daní bude viesť k transparentnosti,
porovnateľnosti a efektívnosti nielen v súkromnom sektore, ale aj v sektore verejnom, čo
následne umožní skoršie odhalenie problémov na národnej úrovni a taktiež zefektívni
kontrolu prostriedkov vynakladaných Európskou úniou.
Literatúra (References):
[1.]
[2.]
[3.]
[4.]
[5.]
[6.]
[7.]
NERUDOVÁ, D. 2008. Harmonizace Daňových systému zemí Evropské unie. 2.vyd.
Praha: ASPI,2008.s.260ISBN 978-80-7357-386-7
Štvrtá Pernica Rady z 25. Júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov
společnosti, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm.g) zmluvy
Zákon číslo 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, zákon číslo 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty, zákon číslo 431/2002 Z.z. o účtovníctve
MEČÁR, M., Harmonizácia daní v EÚ, Daňová politika a EÚ, článok dostupný na
stránke http://www.poradca.sk/SubPages/OtvorDokument/Clanok.aspx?idclanok=82815
www.finance.gov.sk
www.euractiv.sk
http://europa.eu/legislation_summaries/taxation
134
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
INOVÁCIE – KĽÚČOVÝ FAKTOR RASTU A
KONKURENCIESCHOPNOSTI EKONOMIKY
Elena Gregová 1
Kľúčové slová (Key words): globalization, innovations, economy, competitiveness, science,
research
Abstract: At the actual stage of globalization innovations are considered as a key factor of
acceleration of economy conversion from post-crisis state to more competitive and
permanently growth-keeping one. Changes in innovations processes supported by their
extension, genesis of new global subjects and technological convergence, affect realization of
national governmental policies on maintenance, science, researches, technologies and
innovations
Posledné desaťročia si čoraz viac krajín uvedomuje dôležitosť podporných programov
a nástrojov určených v oblasti vedy, technológií a inovácií. Rozsah a obsah národných
vládnych politík je determinovaný zmenami vonkajších faktorov, ako sú globalizácia,
technický pokrok, hospodársky a inštitucionálny rozvoj. Na súčasnej etape globalizácie sa
inovácie považujú za kľúčový faktor zrýchlenia prechodu zo stavu pokrízovej ekonomiky na
ekonomiku silnejšiu, konkurencieschopnejšiu a trvalo rastovo udržateľnú. Svedčí o tom aj
Stratégia Európa 2020, ktorá určuje pre európske sociálne trhové hospodárstvo víziu pre 21.
stor. Vo svojej podstate predstavuje stratégiu poznatkovo založenej spoločnosti so všetkými
atribútmi trvalo udržateľného rozvoja. Dokument nadväzuje na lisabonské ciele, stanovuje
rozhodujúce priority na zvyšovanie konkurenčnej schopnosti a výkonnosti ekonomiky.
Strategický rámec dokumentu je vymedzený troma vzájomne sa podmieňujúcimi
prioritnými kľúčovými faktormi rastu formulovanými ako:
 inteligentný rast – vytvorenie hospodárstva založeného na znalostiach
a inováciách.
 udržateľný
rast
–
efektívnejšie
využívanie
zdrojov,
zvyšovanie
konkurencieschopnosti
 inkluzívny rast – zvyšovanie zamestnanosti, sociálna a územná súdržnosť.
Opatrenia v oblasti zabezpečovania inteligentného rastu smerujú k posilneniu
inovatívneho potenciálu Európy, k zlepšeniu výsledkov v oblasti vzdelávania. Úroveň
investícií do výskumu a vývoja by mala dosiahnuť 3% HDP EÚ, čo bolo stanovené ešte
Lisabonskou stratégiou. Nová stratégia zdôrazňuje potrebu vzájomnej spolupráce, efektívne
využívanie finančných prostriedkov na výdavky podporujúce inovačné aktivity
podnikateľského sektora a zvyšovanie produktivity. Ak by vlády v Európe a inštitúcie
Európskej únie dali 3% svojho HDP na výskum a vývoj do roku 2020, znamenalo by to 3,7
1
Doc. Mgr. Elena Gregová, PhD. Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra
ekonomiky, Univerzitná 1, 010 26 Žilina. Tel.: 421/41 5133 211, e-mail: [email protected]
135
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
milióna nových pracovných miest. 2 Posilnenie výdavkov v daných oblastiach by
v budúcnosti mohlo zabezpečiť dostatok pracovných miest predovšetkým v nových
inovatívnych podnikoch, čo si vyžaduje správnu kombináciu financovania z verejných
a súkromných zdrojov vytvárajúcich predpoklady pre vznik a rast takýchto podnikov.
Schopnosť určiť rozsah inovačných aktivít, charakteristiky inovačných firiem a
vnútorné a systémové faktory, ktoré môžu ovplyvniť inovácie je základným predpokladom
pre výkon a analýzu politík zameraných na podporu inovácií. Inovácie bývajú definované
rôzne:
„Môžeme ju definovať ako množinu vedných, technologických, organizačných,
finančných a komerčných postupov, ktoré majú alebo by mali vyústiť do realizácie nových
alebo zlepšených technologických produktov alebo prostriedkov.“ 3
„Inovácia môže byť chápaná ako synonymum úspešnej produkcie, asimilácie a
používania novosti v ekonomickej a sociálnej sfére. Inovácie ponúkajú nové riešenia
problémov a týmto umožňujú uspokojiť potreby jednotlivca i spoločnosti.“ 4
Na Slovensku je inovácia definovaná v zmysle zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii
štátnej podpory výskumu a vývoja ako:
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
nový alebo zdokonalený výrobok alebo služba, ktoré sú uplatniteľné na trhu
a založené na výsledkoch výskumu a vývoja alebo podnikateľskej činnosti
nový alebo zdokonalený výrobný postup alebo distribučná metóda vrátane
podstatných zmien techniky, zariadenia alebo softvéru
nový spôsob organizácie v podnikateľskej praxi podniku
prenos poznatkov vedy a techniky do praxe
nákup súhrnu výrobno-technických a obchodných skúseností (know-how),
získavanie a prenájom práv z licenčných zmlúv
zavedenie moderných metód v predvýrobných etapách a v organizácii práce
zlepšenie kontrolných a skúšobných metód v procese výroby a v službách
zvýšenie kvality a bezpečnosti práce
zníženie negatívneho vplyvu na životné prostredie
účinnejšie využívanie prírodných zdrojov a energie.
Verejná podpora výskumu a inovácií na strane agregátnej ponuky je kľúčovým
aspektom v oblasti vedy, technológií a inovácií. Čoraz väčšia pozornosť je však venovaná aj
strane agregátneho dopytu vo forme verejného obstarávania, noriem a zainteresovanosti
používateľov v inováciách. Zmeny v procesoch inovácií podporované ich rozširovaním,
vznikom nových globálnych subjektov a technologickým zbližovaním ovplyvňujú realizáciu
národných vládnych politík na podporu, vedy, výskumu, technológií a inovácií.
Zo strednodobého hľadiska môže potreba širšej fiškálnej konsolidácie po kríze
predstavovať tlak na schopnosť udržať a zvýšiť investície do vedy, techniky a inovácií nielen
2
http://www.innovmat.eu/2011
Oslo manuál - popredný medzinárodný zdroj usmernenia pre zber a využívanie údajov o inovačných aktivtách v
priemysle. Tretie vydanie publikované v októbri 2005, bolo aktualizované, aby zohľadnilo pokrok v chápaní
inovačného procesu a jeho ekonomický vplyv, a skúsenosti z nedávnych kôl zisťovania o inováciách v členských
OECD a non-členských krajinách. Prvýkrát, manuálne vyšetruje oblasti non-technologických inovácií a väzby
medzi rôznymi typmi inovácií. Obsahuje tiež prílohu o vykonávaní zisťovaní o inováciách v rozvojových
krajinách. Dostupné: http://translate.googleusercontent.com/translate 15 marec 2007 ISBN: 9785760201737
Kód OECD: 922005118E1 elektronický formát: Acrobat PDF
4
europa.eu/documents/comm/green_papers/pdf/com95_688_en.pdf
3
136
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
na Slovensku, ale aj v mnohých krajinách OECD. Krajiny OECD vrátane SR postupne budujú
„národné inovačné systémy“ – NIS, definované ako:




sieť inštitúcií verejného a súkromného sektora, ktorých aktivity iniciujú,
modifikujú a šíria nové technológie;
sústava inštitúcií, ktoré vzájomným spolupôsobením určujú inovatívnu výkonnosť
firiem;
národné inštitúcie určujúce mieru a orientáciu technologického vzdelávania
v krajine;
sústava rozdielnych inštitúcií prispievajúcich k rozvoju a šíreniu nových
technológií a vytvárajúcich priestor, v rámci ktorého vláda môže formovať
a implementovať politiku ovplyvňujúcu inovačný proces.
Vláda SR považuje za najdôležitejší cieľ svojej hospodárskej politiky vytváranie
predpokladov pre zvyšovanie životnej úrovne v krajine a rast konkurencieschopnosti
pomocou zvýšenia práve inovačnej výkonnosti ekonomiky. Cieľom vybudovania
regionálnych štruktúr je priblížiť podporné aktivity čo najviac k podnikateľom, najmä malým
a stredným podnikom. Do roku 2020 má vláda SR za cieľ zvýšiť inovačný potenciál
hospodárstva tak, aby sa zvýšil podiel high-tech exportu na 14 % do roku 2020.5
Celková inovačná výkonnosť členských štátov EU27 (SII 2010)
Slovensko
Priemer EU 27
Celkový inovačný index (SII) je zložený z 29 indikátorov. Hodnotenie ide od najnižšej možnej úrovne
0 k maximálne možnej úrovne inovačnej výkonnosti 1. SII 2010 vychádza z dostupných dát a nadväzuje
na výkonnosti v rokoch 2008/2009.
Obr. 1 Inovačná výkonnosť v roku 2010
Zdroj: Európske inovačné hodnotenie EIS 20106
Slovensko zaostáva vo vedomostnej ekonomike nielen za krajinami Európskej
únie, ale aj za krajinami Vyšehradskej štvorky. 7 Financovanie inovácii je v súčasnosti na
5
Národný program reforiem SR 2011 – 2014. Štrukturálne priority NPR SR. Str. 24 Dostupné na:
http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nrp/nrp_slovakia_sk.pdf
6
http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=19611
7
V práve zverejnenom „Innovation Union Scoreboard 2010“ Európskej komisie sa radí Rakúsko na 7. miesto a
Slovensko na 23. miesto. Prieskum rozdeľuje európske krajiny do štyroch kategórií: „Inovační vodcovia“ (SE,
DK, FI, DE), „Inovační stúpenci“ (AT, …), „Rozvážni inovátori“ (SK, …) a „Zdržanliví inovátori“. Z dôvodu
137
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
úrovni 0,48 % HDP, v krajine je zatiaľ slabo rozvinutá inovatívna kultúra. Na konferencii
zorganizovanej v apríli Slovenskou organizáciou pre výskumné a vývojové aktivity sa
konštatovalo, že na pozadí stratégie Európa 2020 si Slovensko v Národnom programe
reforiem stanovilo za cieľ zvýšiť výdavky na vedu a výskum aspoň na úroveň 1 % HDP, čo
predstavuje zas len tretí najnižší cieľ spomedzi členských krajín EÚ. Objem výdavkov do
vzdelávania patrí tiež k najnižším.
Len málo firiem na Slovensku si uvedomuje význam inovácií ako zdroja
konkurencieschopnosti v globálnom hospodárstve. Ako vyplýva zo štatistík Národnej
agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, len 25,1 % z celkového počtu podnikov
je aktívnych v oblasti inovácií, z malých a stredných podnikov sa na rozvoj inovácií
zameriava iba 19,2 %. Agentúra realizuje projekt s názvom "Podpora inovácií v slovenských
malých a stredných podnikoch", ktorý bude prebiehať až do mája 2012 v rámci programu
Európskej komisie "Konkurencieschopnosť a inovácie". Cieľom projektu je pomôcť
slovenským malým a stredným podnikom v prístupe k finančným zdrojom využiteľným pri
ich inovačných aktivitách. Súčasťou programu je zmapovanie podporných programov a
iniciatív v oblasti možností financovania inovácií, na ktoré bude nadväzovať podrobná
analýza potrieb, názorov a skúseností malých a stredných podnikateľov v tejto oblasti.
Európska Komisia rozlišuje medzi inovačnou politikou prvej, druhej a tretej generácie.
Inovačná politika prvej generácie bola zameraná na právny, regulačný a finančný rámec
inovačných aktivít. Druhú generáciu predstavuje inovačná politika zdôrazňujúca systémový
prístup a význam infraštruktúry podporujúcej inovácie. Za účelom naplnenia cieľov
Národného strategického referenčného rámca SR na roky 2007 -2013 je nevyhnutný prechod
na inovačnú politiku tretej generácie, kedy sa inovácie stávajú integrálnou súčasťou všetkých
politík.
Podporiť hospodársky rast, vytvoriť moderné investičné prostredie a dostať sa do
popredia európskych inovatívnych ekonomík by mal dopomôcť aj program Minerva 2.0 ako
dlhodobá stratégia od roku 2012. Program má nadviazať na obdobný predchádzajúci projekt z
roku 2005, zameraný na štyri kľúčové oblasti - informačnú spoločnosť, investície do
ľudských zdrojov a vzdelávania, vedu, výskum a inovácie a podnikateľské prostredie. Nové
opatrenia sa majú zamerať na tri hlavné oblasti - vzdelávanie, inovatívne podnikanie a veda a
výskum. Pripravované reformy umožnia príchod priamych zahraničných investícií z high-tech
odvetví a vytvoria priestor pre domáce technologické firmy. Jedným z dôležitých bodov
stratégie bude budovanie univerzitných vedeckých parkov. Netreba pritom zabúdať, že rozvoj
vedy a výskumu však nezávisí len od štátnej podpory, ktorá je nevyhnutná. Rozhodujúcu
úlohu v danej oblasti by však mali zohrať súkromné investície.
Z Národného programu reforiem Slovenskej republiky 2011 – 2014 vyplýva, že vláda
SR sa zaväzuje v najbližšom období prijať v oblasti inovácií nasledujúce opatrenia - vytvoriť
podmienky pre podporu inovačných aktivít v súkromnom a verejnom sektore, vrátane
podpory inovácií v oblasti kultúry a tvorivého hospodárstva. Nakoľko sú existujúce podporné
nástroje pre inovácie nedostatočné, s malým objemom zdrojov, a ich efektívnosť i účinnosť je
nejasná, pripravuje sa trvalo udržateľný projekt určený na zlepšenie prístupu menších
inovatívnych firiem k financiám. Kapitálové trhy v SR sú ešte stále slabo rozvinuté, čo sa
prejavuje nedostatkom kapitálu, predovšetkým rizikového. Na Slovensku rizikový kapitál nie
zmien v použitých ukazovateľoch (25 namiesto 29 ukazovateľov) nie je možné porovnávať výsledok prieskumu
s bývalými výsledkami. http://www.innovmat.eu/2011
138
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
je rozvinutou formou podpory podnikania, hoci peňažné zdroje sú jednou zo základných
prekážok rozbiehania biznisu, predovšetkým inovatívneho, nakoľko sa úver z bánk v tomto
získava ťažko. Príčinou môže byť aj mentalita – slovenskí podnikatelia sa často obávajú
vstupu cudzieho subjektu do ich podnikania, aj napriek tomu, že by boli z jeho strany
finančne podporení pri vzniku a rozvoji firmy. Rizikové financovanie nie je však založené
len na vklade kapitálu, ale aj na skúsenostiach a know-how, čo pomáha prekonať riziko
spojené s inovatívnou ideou.
Univerzitné spin-offy nie sú taktiež viditeľné, nevzniká priestor pre rizikové
financovanie najskorších štádií tzv. seed a early stage, keď prostriedky smerujú na podporu
výskumu a vývoja ešte pred vznikom podniku a reálneho produktu. Štát sa v danej oblasti
neangažuje, biznis anjeli sú zriedkaví a neorganizovaní. Zahraničné fondy sa nemajú na čo
napojiť, dôsledkom čoho je, že inovácie vznikajú náhodne. Príčinou sú tiež podmienky
podnikania a podnikateľské prostredie, ktoré má dlhotrvajúce nedostatky. Medzi najväčšie
z nich patrí nízka vymožiteľnosť práva, nedostatočná efektívnosť a transparentnosť verejného
obstarávania (vrátane štrukturálnych fondov), nadmerná byrokracia. Absentuje stabilita
právneho prostredia, keď sa napríklad zákon o dani z príjmu menil v priebehu dvoch rokov
16-krát, zákon o dani z pridanej hodnoty 44-krát." 8 Malé podniky nestíhajú tieto zmeny
vnímať, čo ma za následok ich pasívne prijímanie. Vláda plánuje zlepšiť podnikateľské
prostredie tak, aby sa Slovensko do roku 2020 umiestnilo v prvej pätnástke rebríčka Svetovej
banky Doing Business a zlepšilo v Indexe regulácie trhu produktov OECD na 1,2 bodu. 9
V spolupráci s Európskym investičným fondom vláda zabezpečí iniciatívu JEREMIE,
ktorá je primárne zameraná na podporu malých a stredných podnikov (MSP). Hlavným
cieľom je poskytnutie rizikového kapitálu inovatívnym MSP s dobrým podnikateľským
plánom a inovačnou myšlienkou s komerčným potenciálom. Implementácia JEREMIE v SR
zahŕňa dlhové nástroje (bankové záruky a úvery) a kapitálové nástroje (rizikový kapitál),
ktoré sa poskytujú MSP nepriamo, prostredníctvom vybraných finančných
sprostredkovateľov (komerčné banky, manažéri fondov rizikového kapitálu). Nástroje
rizikového kapitálu sa primárne zameriavajú na podporu aplikovaného výskumu a vývoja a
prenosu technologických poznatkov do praxe.
Technológie, veda, výskum, inovácie majú obrovský potenciál a otvárajú široké
možnosti na uplatnenie pracovnej sily. Je dôležité pochopiť, že slovenská ekonomika nemôže
byť dlhodobo závislá len na priemysle. Veda, výskum a inovácie sú kľúčové pre ďalší rozvoj
a hospodársky rast, pre zvyšovanie blahobytu krajiny.
8
http://www.zbierka.sk/news/default.aspx?itemid=1106280399
Národný program reforiem SR 2011 – 2014. Štrukturálne priority NPR SR. Str. 27. Dostupné na:
http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nrp/nrp_slovakia_sk.pdf
9
139
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
INOVACE PŘEDMĚTU FUNDAMENTALS
OF ACCOUNTING
Jana Hakalová 1, Kateřina Randová 2, Hana Bartková 3, Yvetta Pšenková 4
Kľúčové slová (Key words): globalizace, inovace předmětu Fundamentals of Accounting,
účetnictví a daně, studenti, studijní program, výuka v anglickém jazyce.
Abstract: As a consequence of globalization is the introduction of vocational subjects in
English language the current trend in the most of the Czech universities. In the beginning the
subject "Fundamentals of Accounting" was intended only for foreign students, study
participants in the frame of the program Erasmus at the Faculty of Economics, VSB –
Technical University Ostrava. But the ever-increasing requirements of employers to graduates
of the branches of study Accounting and Finance made us to innovate this subject and include
it as a compulsory optional subject into the study programme Economics and Management
and Economic Policy and Administration. The aim of this paper is to provide information
about the content of the project "Innovation of the subject Fundamentals of Accounting".
When processing this paper the methods of analysis, comparison and deduction have been
used.
1
ÚVOD
Předmět „Fundamentals of Accounting“ byl na Ekonomické fakultě VŠB – TU v
Ostravě zpočátku určen pouze zahraničním studentům v rámci studijního programu (pobytu)
Erasmus. V roce 2010 poprvé v rámci tohoto předmětu absolvovala skupina zahraničních
studentů individuální výuku problematiky účetnictví podnikatelských subjektů podle platné
české legislativy v České republice v anglickém jazyce. Jednalo se o skupinu zahraničních
studentů z různých zemí, jako např. z Bulharska, Koreje, Litvy a Turecka. Vzhledem
k požadavkům samotné praxe, jednotlivých zaměstnavatelů i samotných studentů a také
k výborným zkušenostem s výukou tohoto předmětu jsme se rozhodli předmět inovovat a
zařadit ho také jako povinně volitelný předmět pro studenty studijního oboru Účetnictví a
daně a studijního oboru Finance v rámci bakalářského studijního programu Ekonomika a
management a Hospodářská politika správa, kde je očekáván největší zájem. Řada studentů
tohoto oboru se účastní odborných stáží a praxí v nadnárodních společnostech, kde je
v důsledku globalizace znalost anglické terminologie nezbytností. Dále v následujících letech
1
Jana Hakalová, Ing., PhD., VSB – Technical University Ostrava, Faculty of Economics, Sokolská 33, 701 21
Ostrava, Czech Republic, tel. 597322325, [email protected]
2
Katerina Randová, Ing., VSB – Technical University Ostrava, Faculty of Economics, Sokolská 33, 701 21
Ostrava, Czech Republic, tel. 59732222, [email protected]
3
Hana Bartková, VSB – Technical University Ostrava, Faculty of Economics, Sokolská 33, 701 21 Ostrava,
Czech Republic, tel. 597322244, [email protected]
4
Yvetta Pšenková, VSB – Technical University Ostrava, Faculty of Economics, Sokolská 33, 701 21 Ostrava,
Czech Republic, tel. 597322304, [email protected]
140
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
zvažujeme tento předmět nabízet i ostatním oborům na Ekonomické fakultě VŠB-TU v
Ostravě popř. na jiných partnerských vysokých školách v České republice nebo na Slovensku.
2
OBSAH PŘEDMĚTU PŘED INOVACÍ A PRAKTICKÉ ZKUŠENOSTI S
VÝUKOU
Výuky v rámci tohoto předmětu, vzhledem k individuálnímu přístupu k jednotlivým
studentům, se zúčastnila skupina zahraničních studentů, kteří přijeli z různých zemí a měli
rozdílnou znalost účetnictví. Všichni studenti měli určitou základní znalost účetnictví
vyplývající z absolvování problematiky základů účetnictví v rámci odborných předmětů na
svých mateřských univerzitách. Individuální přístup k dané výuce a odborná úroveň pedagogů
přispěla k úspěšnému absolvování daného předmětu a ke spokojenosti jak studentů, tak
pedagogů.
Obsah předmětu byl zaměřen na tuto problematiku:
•
•
•
•
•
•
•
platná legislativa upravující účetnictví podnikatelských subjektů v České
republice (zákon o účetnictví č. 563/1991 Sb., Vyhláška č. 500/2002 Sb.,
České účetní standardy atd.),
základní účetní terminologie,
význam účetní závěrky (účetních výkazů a přílohy),
rozvaha,
výkaz zisku a ztráty,
příloha,
vysvětlení dané problematiky v příkladech, případových studiích a testech.
Jak již bylo uvedeno, v rámci výuky předmětu pro zahraniční studenty v rámci
studijního programu Erasmus bylo zjištěno, že výuka problematiky základů účetnictví
podnikatelských subjektů v angličtině je vhodná pro doplnění znalostí nejen pro tyto
zahraniční studenty, ale i pro oborové studenty studující v České republice na Ekonomické
fakultě na VŠB – TU v Ostravě.
3
PRŮBĚH INOVACE
V rámci uvedeného projektu jsme si kladli za cíl inovovat předmět Fundamentals of
Accounting, který je vyučován v angličtině (výuku zajištují pedagogové Katedry účetnictví na
Ekonomické fakultě VŠB -TU Ostrava) a v rámci kterého byly nově zpracovány přednášky a
cvičení rovněž v angličtině. Inovovaný předmět plně akceptuje profil absolventa bakalářského
studia a bude vyučován ve druhém nebo ve třetím ročníku. Největší zájem o tento povinně
volitelný předmět se předpokládá ze strany studentů studijního oboru Účetnictví a daně
(studijní program Ekonomika a management) - v každém ročníku je cca 130 studentů
(studentům uvedeného oboru předmět podobného charakteru v minulosti nebyl nabízen).
Připravovaný předmět si budou moci zvolit i studenti jiných oborů na Ekonomické fakultě
VŠB-TU v Ostravě, popř. může být nabídnut i studentům jiných vysokých škol
ekonomického zaměření. Absolvováním předmětu student získá znalosti v anglickém jazyce z
odborné účetní problematiky a bude schopen používat a aplikovat danou odbornou
terminologii v angličtině. Na cvičeních bude veden k samostatnému kreativnímu přístupu,
kdy své dovednosti bude prokazovat zpracováním případových studií, kombinovaných testů a
formou individuálních konzultací s vyučujícím.
Na řešení projektu a výuce se podílí řešitelský kolektiv, který tvoří 4 zkušení
pedagogové Katedry účetnictví na Ekonomické fakultě VŠB-TU v Ostravě. Tito pedagogové
141
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
jsou odborníky v problematice účetnictví a daní (přednášejí i cvičí v předmětech Účetnictví A
a B a v dalších odborných předmětech zaměřených na problematiku účetnictví a daní
podnikatelských subjektů v ČR) a 3 z nich jsou také držiteli Mezinárodních jazykových
certifikátů, jako např.: Certificate in International ESOL City and Guilds of London Institute
(jazyk anglický, úroveň A1, A2) a First Certificate in English B2, státní jazykové zkoušky a
absolventi jazykových kurzů úrovně B1, B2 a C1 apod.
4
OBSAH PŘEDMĚTU PO INOVACI
V souladu s vymezenými cíli řešeného projektu obsah inovovaného předmětu je
zaměřen na tuto problematiku:
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
platná legislativa upravující účetnictví podnikatelských subjektů v České
republice (zákon o účetnictví č. 563/1991 Sb., Vyhláška č. 500/2002 sb., České
účetní standardy),
základní účetní terminologie,
význam účetních výkazů a přílohy,
rozvaha,
výkaz zisku a ztráty,
příloha,
Účtová třída 0 – Dlouhodobý majetek
Účtová třída 1 – Zásoby
Účtová třída 2 – Krátkodobý finanční majetek a krátkodobé bankovní úvěry
Účtová třída 3 – Zúčtovací vztahy
Účtová třída 4 – Kapitálové účty a dlouhodobé závazky
Účtová třída 5 – Náklady
Účtová třída 6 – Výnosy
Účtová třída 7 – Závěrkové a podrozvahové účty
vysvětlení dané problematiky v příkladech, případových studiích a testech.
Inovovaná osnova předmětu v angličtině je uvedena v tabulce č.4.1.
142
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
p.č.
1.
2.
Tab. č. 4.1. Inovovaná osnova předmětu Fundamentals of Accounting
Téma přednášky
(Content of the Lectures)
• Organizational Matters
• Accounting Legislation of Czech Republic
• Basic Accounting Terminology
4.
•
•
•
•
Elements of Financial Statements
Balance Sheet
Profit and Loss Account
Notes (Footnotes)
5.
•
Balance Sheet (Examples)
6.
•
Balance Sheet (Examples)
7.
•
•
•
•
•
•
•
•
Balance Sheet (Examples)
Profit and Loss Account (Examples)
Chart of Accounts For Entrepreneurs (Examples)
Account Class 0 – Fixed Assets
Examples and Tests
Account Class 1 – Inventory
Examples and Tests
Account Class 2 – Short-Term Financial Assets and Short-Term Bank
Credit/Loans
Examples and Tests
Account Class 3 – Receivables and Payables
Examples and Tests
Account Class 4 – Capital Accounts and Long-Term Liabilities/Payables
Examples and Tests
Account Class 5 – Expenses
Account Class 6 – Revenues
Examples and Tests
Account Class 7 – Closing Balance Sheet Accounts and Off-Balance Sheet
Accounts
Examples and Tests
Form of Exam (Written Test)
3.
8.
9.
10.
14.
•
•
•
•
•
•
•
•
•
15.
•
•
11.
12.
13.
Jak již bylo uvedeno, na řešení projektu se podílel řešitelský kolektiv s odpovídajícími
odbornými, pedagogickými i jazykovými znalostmi. Řešitelský kolektiv se podílel na řešení
projektu ve stejném rozsahu (nejen na přípravě přednášek a studijních opor, ale také na
realizaci e-learningových materiálů v systému MOODLE). Úkoly vyplývající z řešení tohoto
projektu byly konzultovány na pravidelných poradách řešitelského týmu, kde byla také
provedena analýza získaných poznatků a informací. Z aktualizovaných poznatků byly
vytvořeny studijní texty a opory členěné do jednotlivých témat odpovídajících cílům a obsahu
předmětu Fundamentals of Accounting. Studijní opory byly doplněny o testové otázky a
úkoly aj., seznamy odborné literatury a elektronické odkazy apod.
143
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Mezi konkrétní výstupy projektu patří:
•
•
•
•
•
•
inovace předmětu Fundamentals of Accounting,
vytvoření nového obsahu předmětu, osnov a náplně jednotlivých přednášek a
cvičení,
vytvoření studijních opor včetně e-learningových materiálů v systému Moodle,
příprava přednášek a cvičení v programu PowerPoint,
příprava zkušebních písemných testů a případových studií včetně malého
slovníku účetních pojmů v angličtině,
příspěvek a aktivní vystoupení řešitelů projektu na konferenci s tématem
odpovídajícím náplni podávaného projektu.
Inovované studijní opory jsou využitelné nejen pro studenty studijního oboru
Účetnictví a daně v bakalářském studijním programu Ekonomika a management, ale i pro
studenty jiných bakalářských oborů na Ekonomické fakultě VŠB-TU v Ostravě, popř. pro
zahraniční studenty studující na Ekonomické fakultě VŠB-TU v Ostravě nebo i studenty
jiných vysokých škol v případě zájmu, v různých formách studia (prezenční, kombinované, elearningové apod.)
Řešitelský kolektiv zajistí od studentů, kteří budou absolvovat tento inovovaný
předmět, zpětnou vazbu formou vyplnění dotazníků, hodnocení a doporučení, která povedou
ke zkvalitnění výuky. K řešení bude použit interdisciplinární přístup a vědecké metody práce.
5
ZÁVĚR
Zavedení nového volitelného předmětu Fundamentals of Accounting, vyučovaného v
angličtině pro studenty v rámci bakalářského studijního programu Ekonomika a management
a Hospodářská politika a správa pro studijní obory Účetnictví a daně a Finance v
akademickém roce 2011/2012 a následujících na Ekonomické fakultě fakulty VŠB-TU v
Ostravě se vzhledem ke vzrůstajícím požadavkům trhu práce v důsledku globalizace ukázalo
naprosto nezbytným. Ve srovnání s předmětem nabízeným pouze pro zahraniční studenty
v rámci programu Erasmus je nejvíce patrný rozdíl jednak v rozsahu přednášek a cvičení, a
tímto následně v rozsahu probírané látky. Studenti, kteří budou absolvovat inovovaný
předmět Fundamentals of Accounting získají odborné znalosti anglické terminologie
v rozsahu srovnatelném s obsahem předmětů Účetnictví A a Účetnictví B vyučovanými
v českém jazyce pro uvedené studijní obory na Ekonomické fakultě VŠB-TU v Ostravě.
Znalost dané problematiky v angličtině jistě přispěje k rozšíření jejich odbornosti a také lepší
schopnosti aplikovat nabyté znalosti ať již v rámci jejich zahraničních studijních pobytů nebo
ve vlastním profesním uplatnění. V rámci projektu byl inovován odborně pojatý předmět
vycházející vstříc požadavkům současného ekonomického prostředí, potřebám praxe a
požadavkům zaměstnavatelů na absolventy Ekonomické fakulty VŠB -TU v Ostravě.
Inovovaný předmět:
•
•
vybaví studenty schopností využívat a aplikovat odbornou anglickou
terminologii z oblasti účetnictví, jež doplní znalosti a dovednosti získané z
jiných předmětů z problematiky účetnictví a také daní a zvýší tak jejich
uplatnitelnost na trhu práce,
rozšíří nabídku volitelných předmětů vyučovaných v angličtině na EkF VŠBTU v Ostravě nejen v akademickém roce 2010/2011, ale i v následujících
akademických letech 2011/2012 a 2012/2013,
144
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
•
•
•
•
•
zajistí a ověří dovednosti studentů praktickou aplikací nabytých vědomostí v
angličtině,
předmět bude rovněž nabízen pro studenty ze zahraničí, kteří se seznámí se
základy českého účetnictví v angličtině při studiu na EkF VŠB-TU v Ostravě,
studijní texty, včetně případových studií a malého slovníku účetních pojmů v
angličtině, budou převedeny do programu podporující e-learningové
vzdělávání (Moodle),
nabídne studentům i možnost využití e-learningu, přispěje ke zkvalitnění
profilu absolventa bakalářského studia a k rozšíření povědomí o fakultě a
jejich dalších aktivitách,
zabezpečí pro všechny formy výuky odpovídajícími studijními materiály pro
tento odborný předmět.
Tento příspěvek je zpracován za podpory projektu FRVŠ „Inovace předmětu Fundamentals of
Accounting“ č. 48/F5a, 2011.
Literatúra (References):
[1.] Projekt FRVŠ „Inovace předmětu Fundamentals of Accounting“ č. 48/F5a, 2011
[2.] Zákon č. 563/1191 Sb., o účetnictví, v platném znění
[3.] Vyhláška č. 500/2002 Sb., kterou se provádějí některá ustanovení zákona č. 563/1991
Sb., o účetnictví, v platném znění
[4.] České účetní standardy
145
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
UPLATNENIE DAŇOVÝCH VÝDAVKOV V SR PRI
KOORDINÁCII SOCIÁLNEHO POISTENIA V EÚ
Richard Hančin 1
Kľúčové slová (Key words): daňový výdavok, poistné na sociálne poistenie, nariadenie EÚ,
súbeh poistenia, bydlisko, prihláška, odhláška
Abstract: Globalization and free movement of labor between the states of the EU called for
coordination of social security. The basic rule of coordination rules is that insured persons
within the EU are subject to the legislation of only one member country. If a person does
business in the territory of two Member States and the competent authority shall determine
the membership of legislation outside the SR can not be that person at that time required to
(possibly not voluntary insurance) insurance SR. This individual must re-opt out of insurance
and insurance can not be applied as a tax expenditure in Slovakia.
ÚVOD
Za daňový výdavok je podľa § 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o daniach z príjmov v znení
neskorších predpisov považovaný výdavok (náklad), ktorý je preukázateľne vynaložený
daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov zaúčtovaný v účtovníctve alebo
zaevidovaný v evidencii daňovníka (za určitých podmienok si môžu fyzické osoby s príjmami
z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a aj z prenájmu uplatniť paušálne
výdavky vo výške 40% z úhrnu príjmov).
Do preukázateľných daňových výdavkov podľa § 19 ods.3 písm. i) zákona č.
595/2003 Z.z (ďalej len „ustanovenie o výdavkoch na poistné“) patrí poistné a príspevky,
ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, poistné a príspevky hradené
daňovníkom s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu,
poprípade poistné a príspevky hradené daňovníkom, ktorý je verejnou obchodnou
spoločnosťou za spoločníkov tejto spoločnosti, či komanditnou spoločnosťou za
komplementárov [4.].
V tejto súvislosti spomeniem, že s účinnosťou od 1.1.2011 sa v zákone č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamestnanec rozšíril pojem
zamestnanec na všetky fyzické osoby, ktoré majú príjmy zo závislej činnosti, teda aj o
zamestnancov, ktorí môžu mať pravidelný mesačný alebo nepravidelný príjem (spoločníkov
a konateľov s.r.o., členov predstavenstva alebo dozorných rád a pod.).
Ustanovenie o výdavkoch na poistnom je všeobecného charakteru a zahŕňa:
a) poistné na verejné zdravotné poistenie,
Richard Hančin, Ing. Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 1, 010 26 Žilina, Fakulta prevádzky a ekonomiky
dopravy a spojov , Katedra ekonomiky, tel.: + 421-41-513 3232, mail: [email protected]
1
146
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
b) poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie (tzv.
II. dôchodkový pilier),
c) povinné zmluvné poistenia:
- poistenie motorových vozidiel,
- poistenie podnikateľských činností (poistenie zodpovednosti pri prevádzkovaní
leteckej dopravy, pri výkone poľovníctva a pod.),
- poistenie podnikateľských rizík (autorizovaný architekt, daňový poradca
a pod.).
d) dobrovoľné poistenie za predpokladu splnenia podmienky všeobecnej definície
daňového výdavku.
S dobrovoľným poistením sa možno stretnúť najmä pri poistení majetku, osôb alebo
zodpovednosti za škodu. Do daňových výdavkov nemožno zahrnúť poistenia, ktoré nesúvisia
s podnikateľskou činnosťou podnikateľa, alebo slúžia na osobnú spotrebu. Ak sa poistenie
týka rodinného domu, ktorý sa len z časti využíva na podnikanie, poistné na takéto poistenie
možno do nákladov zahrnúť len v pomernej výške [2.].
Výdavky na poistné a príspevky (okrem preukázateľných alebo paušálnych výdavkov)
si môže uplatniť aj ten daňovník, ktorý sa dobrovoľne prihlásil k plateniu poistného na
dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné
poistenie v nezamestnanosti (po prihlásení je tento daňovník zo zákona povinný platiť poistné
na dobrovoľné poistenie). Pri uznaní tohto poistného sa sleduje, či podnikateľ v období
dobrovoľného poistenia nemal pozastavenú podnikateľskú činnosť.
1
PODMIENKY ÚČASTI NA DOBROVOĽNOM SOCIÁLNOM POISTENÍ
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a
dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov
veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt
alebo povolenie na trvalý pobyt. Výnimky sú uvedené v tabuľke 1.
Tabuľka 1 Možnosti účasti na dobrovoľnom sociálnom poistení
Invalidný dôchodca v dôchodkovom veku
Invalidný dôchodca (nad 70%**)
Predčasný starobný dôchodca
Starobný dôchodca
Dobrovoľné
nemocenské
poistenie
je možné
nie je možné*
nie je možné*
nie je možné*
Dobrovoľné
dôchodkové
poistenie
je možné
je možné
nie je možné*
je možné
Dobrovoľné
poistenie v
nezamestnanosti
nie je možné*
nie je možné
nie je možné
nie je možné
* platné s účinnosťou od 1.1.2011
** pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%
Zdroj: www.socpoist.sk
Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe a
dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti vzniká nemocenské poistenie, dôchodkové
poistenie a poistenie v nezamestnanosti odo dňa prihlásenia sa na tieto poistenia, najskôr
odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z týchto poistení, najskôr odo dňa
podania odhlášky. Dobrovoľne poistenej osobe, ktorej bol pred 1. januárom 2011 priznaný
147
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (taktiež invalidný dôchodok a pred
1. januárom 2011 dovŕšila dôchodkový vek) zaniká dobrovoľné poistenie tejto osoby dňom
31. decembra 2010 automaticky zo zákona, pričom nemusí podávať odhlášku z dobrovoľného
poistenia.
2
PLATENIE DOBROVOĽNÉHO SOCILNEHO POISTENIA
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba platí 4,4 % ako poistné na nemocenské
poistenie. Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti platí 2 % ako poistné na poistenie v
nezamestnanosti. Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba platí:
- 18 % ako poistné na starobné poistenie (ak je sporiteľom starobného dôchodkového
sporenia, 9 % z toho Sociálna poisťovňa odvedie na osobný účet sporiteľa v
príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti),
- 6 % ako poistné na invalidné poistenie,
- 4,75 % do rezervného fondu solidarity.
Zaujímavosťou je rozdiel medzi percentuálnou sadzbou poistného na nemocenské
poistenie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby (poprípade povinne nemocensky poistenej
samostatne zárobkovo činnej osoby, 4,4%) a percentuálnou sadzbou zamestnanca (1,4%)
či zamestnávateľa (1,4%). Tento rozdiel je spôsobený tým, že zamestnanec má nárok na dávku
nemocenského poistenia až od 11. dňa po uznaní dočasnej pracovnej neschopnosti a
dobrovoľne nemocensky poistená osoba (poprípade povinne nemocensky poistená samostatne
zárobkovo činná osoba) hneď od 1. dňa po uznaní dočasnej pracovnej neschopnosti.
Dobrovoľne poistená osoba platí poistné z vymeriavacieho základu, ktorý si sama určí
v hraniciach minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu pre jednotlivé druhy
poistenia. Zákon ustanovuje, že zmenu výšky vymeriavacích základov je možné dobrovoľne
poistenej osobe akceptovať po uplynutí šiestich mesiacov určitého druhu dobrovoľného
poistenia. Avšak poistenci toto ustanovenie zákona obchádzajú tým, že sa ako dobrovoľne
poistené osoby odhlásia a na druhý deň sa môžu prihlásiť ako dobrovoľne poistená osoba už
s iným vymeriavacím základom.
Dobrovoľne poistenej osobe sa jednotlivé druhy dobrovoľného sociálneho
poistenia neprerušujú, na rozdiel od povinného poistenie, kde je možné poistenie prerušiť
z dôvodu rodičovskej dovolenky, neplateným voľnom, absenciou v práci a pod. Dobrovoľne
poistená osoba nie je povinná platiť poistné v období, počas ktorého sa jej poskytuje
materské, nemocenské alebo od 1. dňa potreby ošetrovania fyzickej blízkej osoby poprípade
starostlivosti o dieťa najdlhšie do 10. dňa, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti trvá v
tomto období.
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a
dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, ktorá je povinná platiť poistné, je povinná
poistné odvádzať. Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za
kalendárny mesiac pozadu. Ak dobrovoľne poistenej osobe trvalo poistenie len časť
kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len za túto časť. Poistné je splatné do ôsmeho dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.
Sociálna poisťovňa predpíše poistné dobrovoľne poistenej osobe povinnej odvádzať
poistné, ak neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Sociálna
poisťovňa taktiež predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania
odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola
148
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti
alebo do dňa začatia kontroly.
3
KOORDINÁCIA SOCIÁLNEHO POISTENIA V EÚROPSKEJ ÚNII
V tejto časti príspevku sa zaoberám súbehom dobrovoľného nemocenského poistenia
alebo dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti v Slovenskej republike s povinným
nemocenským poistením alebo povinným poistením v nezamestnanosti fyzickej osoby
získanom v členskom štáte Európskej únie, v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP) a v Švajčiarskej konfederácii.
Ak na základe právnych predpisov členského štátu Európskej únie, štátu EHP (Nórske
kráľovstvo, Islandská republika, Lichtenštajnské kniežatstvo) a Švajčiarskej konfederácie
(ďalej len „členský štát“) fyzická osoba podlieha povinnému nemocenskému poisteniu alebo
povinnému poisteniu v nezamestnanosti v tomto členskom štáte, táto osoba nemôže podliehať
systému dobrovoľného poistenia alebo systému voliteľného nepretržitého poistenia v inom
členskom štáte, t. j. nemôže byť dobrovoľne nemocensky poistená alebo dobrovoľne poistená
v nezamestnanosti v systéme sociálneho poistenia aj v Slovenskej republiky [3.].
Pri žiadosti na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom u fyzických
osôb, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov
sa posudzujú údaje ako napríklad:
-
miesto výkonu činnosti (adresa a názov štátu, vrátane Slovenska),
predmet, resp. druh samostatnej zárobkovej činnosti
trvanie samostatnej zárobkovej činnosti (napr. stále, dočasné, príležitostné atď.)
spôsob výkonu činnosti (napr. súbežne, striedavo, atď.),
časové rozpätie (napr. dni, týždne, mesiace)
počet poskytovaných služieb a dosiahnutý príjem v EUR.
Ďalej vo všetkých žiadostiach osôb vykonávajúcich zárobkovú činnosť na území
dvoch a viacerých členských štátov EÚ sa uvádza bydlisko. Za bydlisko sa považuje
centrum životných záujmov danej osoby. Kritériami na základe ktorých sa určuje bydlisko
žiadateľa sú najmä štát, v ktorom:
-
žijú rodinní príslušníci žiadateľa,
sa nachádza nehnuteľnosť slúžiaca žiadateľovi a jeho rodine na bývanie,
navštevujú deti žiadateľa predškolské zariadenie, resp. školu,
platí daná osoba dane, atď.
Často sa stáva, že si fyzické osoby postupovali nesprávne podľa predpisov iného
členského štátu, čím môžu spätne vznikať neželané retroaktívne účinky nariadení EÚ, ktorým
sa musia podriadiť dotknuté osoby, teda aj príslušné úrady zodpovedné za koordináciu
sociálneho zabezpečenia v jednotlivých členských štátoch EÚ.
Z dôvodu možných súbehov, fyzická osoba, ktorá aktuálne podáva prihlášku na
nemocenské poistenie a na poistenie v nezamestnanosti za účelom vzniku nemocenského
poistenia dobrovoľne nemocensky poistenej osoby alebo vzniku poistenia v nezamestnanosti
dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, pri podaní tejto prihlášky vyhlási na tlačive
„Vyhlásenie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v
nezamestnanosti“ (zverejnené na internetovej stránke Sociálnej poisťovne), že v čase podania
prihlášky na dobrovoľné nemocenské poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti
v Slovenskej republike, nie je povinne nemocensky poistená alebo povinne poistená v
149
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
nezamestnanosti v inom členskom štáte. Súčasne vyhlási, že ak jej vznikne povinné
nemocenské poistenie alebo povinné poistenie v nezamestnanosti v inom členskom štáte
počas trvania dobrovoľného nemocenského poistenia alebo dobrovoľného poistenia v
nezamestnanosti v Slovenskej republike, podá odhlášku z týchto poistení v Slovenskej
republike.
V prípade, ak Sociálna poisťovňa predpísala rozhodnutie na dlžné poistné na
dobrovoľné nemocenské poistenie alebo na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti z dôvodu
nezaplatenia poistného a dodatočným šetrením sa zistí, že dobrovoľne poistená osoba bola
povinne poistená i inom členskom štáte, Sociálne poisťovňa so spätnou platnosťou zruší
takto vydané rozhodnutie, pretože sa uplatnili nariadenia európskej únie, ktoré sú v oblasti
sociálneho poistenia nadradené predpisom Slovenskej republiky. V súčasnosti zákon č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nerieši možnosť uloženia
pokuty za odhlásenie po lehote alebo za neodhlásenia vôbec z dobrovoľného nemocenského
poistenia alebo poistenia v nezamestnanosti, čo považujem za určitú legislatívnu medzeru
z dôvodu zvyšovania administratívnych povinností a nepresností v štatistikách zo Sociálnej
poisťovne. V takýchto prípadoch by Sociálna poisťovňa mala ukladať pokuty podľa
sadzobníka pokút zverejneného na internetovej stránke Sociálnej poisťovne, ako je tomu
pričom napríklad pri samostatne zárobkovo činnej osoby za oznámenie zmeny štátu po lehote
za každý deň omeškania 0,03 – 3,32 eur alebo za neoznámenie zmeny štátu vôbec za každý
deň omeškania do dňa vykonania kontroly 0,03 – 6,60 eur (najviac však spolu 16 596,96 eur).
4
ZÁVER
Názory na uznanie či neuznanie konkrétneho nákladu do daňových výdavkov sa menia
v závislosti od legislatívnych zmien, od hospodárskej situácie, životnej úrovne, obchodných
zvyklostí a porovnaním s daňovou praxou v okolitých krajinách. Každý výdavok treba
posudzovať individuálne podľa konkrétnych podmienok, za ktorých sa realizuje [1.]. O tom,
či poistné na dobrovoľné sociálne poistenie bude uznaný za daňový výdavok niet pochýb,
avšak pri koordinácií sociálneho poistenia je pre podnikateľa rozhodujúce predvídať, akým
právnym predpisom bude podliehať a či dobrovoľné poistenie na území SR vôbec vznikne.
Literatúra (References):
[1.] BURÁK, E. Daňové plánovanie a daňové výdavky, Bratislava : Epos, 2004. 267 s. ISBN
80-8057-612-2.
[2.] Daňové výdavky 2011, zod. red. Stanislava Kresáňová, Žilina: Poradca, s.r.o., 2011, 368
s. ISSN 1335-1583.
[3.] Sociálna poisťovňa. Výkon práce v EÚ. [online]. Bratislava: Sociálna poisťovňa,
ústredie, 2011. [cit. 2011.08.30.]. Dostupné na internete:
<http://www.socpoist.sk/vykon-prace-v-eu/1561s>.
[4.] Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
150
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
CESTOVNÝ RUCH AKO NÁSTROJ REGIONÁLNEHO
ROZVOJA
Božena Hejhalová 1, Jarmila Sosedová 2
Kľúčové slová (Key words): cestovný ruch, regionálny rozvoj, regionálna politika, fondy
EÚ.
Abstract: Tourism is an important factor of regional development. Its importance lies
primarily in creating new jobs, but not just in tourist facilities, but also in related sectors.
Tourism development can also help with structural problems in the region. The EU funds are
the most important tools for structural and regional policy in the European Union.
ÚVOD
Cestovný ruch má z hľadiska regionálneho rozvoja, ako aj z hľadiska odstraňovania
regionálnych disparít veľký význam, nakoľko sa jedna o oblasť ekonomiky, ktorá je
významne fixovaná na miesto (región) svojho vzniku (destinácia cestovného ruchu), čím
podporuje stabilitu regionálnych politík a miestnych ekonomík.
Územie Slovenska je síce rozlohou neveľké, avšak bohato obdarené atraktivitami
cestovného ruchu. Potenciál cestovného ruchu Slovenska je pomerne rozsiahly, pokrývajúci
takmer všetky rozhodujúce druhy a formy cestovného ruchu. Slovensko má množstvo
kultúrnych, historických i prírodných atraktivít s možnosťou ich celoročného využívania.
Možno teda konštatovať, že na Slovensku sa snáď nenájde región, ktorý by nemal čo turistom
ponúknuť.
Cestovný ruch má prierezový charakter a na jeho realizácii sa priamo podieľa celý rad
ďalších odvetví národného hospodárstva (doprava, kultúra, stavebníctvo, priemyselné
odvetvia, poľnohospodárstvo, zdravotníctvo,...). Je to odvetvie sektoru služieb, ktoré už v
ekonomikách vyspelých krajinách predstavuje výrazne nadpolovičný až dvojtretinový podiel.
Význam cestovného ruchu pre región spočíva predovšetkým v tvorbe nových
pracovných príležitostí, je tiež jedným z najväčších exportných „odvetví“ národného
hospodárstva a je významným stimulátorom investičných aktivít v regióne. Toto všetko
prispieva k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov vo vidieckych oblastiach, kde je už len
veľmi málo iných príležitostí pre hospodárske oživenie a zvýšenie životnej úrovne miestneho
obyvateľstva.
1
Božena, Hejhalová, Ing. PhD., Žilinská univerzita v Žiline, fakulta PEDAS, tel : 00421/41/5133553., e-mail:
Bozena, [email protected]
2
Jarmila, Sosedová, doc. Ing. PhD. , Žilinská univerzita v Žiline, fakulta PEDAS, tel : 00421/41/5133552.,
e-mail: Jarmila. [email protected]
151
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
REGIONÁLNA POLITIKA A NÁSTROJE REGIONÁLNEJ POLITIKY EÚ
V ostatných rokoch sa zvýrazňuje význam cestovného ruchu v regionálnej politike.
Vysoká dynamika rastu cestovného ruchu v regiónoch môže jednotlivým regiónom efektívne
napomáhať so štrukturálnymi problémami, pretože predstavuje oblasť ekonomiky, kde možno
predpokladať stabilný ekonomický vývoj bez významných cyklických problémov. Tým
cestovný ruch vytvára ekonomické prostredie, ktoré je odolnejšie voči štrukturálnym
problémom. Pre ekonomicky slabé regióny je obzvlášť významný multiplikačný efekt
cestovného ruchu, nakoľko znásobuje kvantitatívny rast daného regiónu. Cestovný ruch
dokáže pri relatívne nízkych investičných nákladoch generovať pracovné miesta a môže byť
preto využívaný pre riešenie problémov regiónov, ktoré sú charakteristické dlhodobou
vysokou nezamestnanosťou. Okrem pracovných miest v zariadeniach cestovného ruchu,
jednotlivé produkty cestovného ruchu vyvolávajú tvorbu pracovných miest aj v
dodávateľských odvetviach.
Podiel odvetvia cestovného ruchu EÚ na HDP Európskej únie dosahuje viac než 4 %,
pričom asi dva milióny podnikov zamestnávajú okolo 4 % celkovej pracovnej sily (približne
osem miliónov pracovných miest). Ak sa však zohľadnia aj príbuzné odvetvia, odhadovaný
podiel cestovného ruchu na HDP je ešte oveľa vyšší - cestovný ruch nepriamo vytvára 11 %
HDP Európskej únie a zamestnáva asi 12 % pracovnej sily [6].
Regionálna politika EÚ prešla od vzniku EHS až po súčasnosť určitým vývojom
poznamenaným hľadaním optimálnej podoby celého tohto systému a snahou o čo najväčšiu
koncentráciu pomoci. V súčasnosti sa opiera o definíciu uvedenú v článku 130A Jednotného
európskeho aktu z roku 1986 : „Spoločenstvo rozvíja a uskutočňuje aktivity vedúce k podpore
celkového harmonického vývoja a k posilňovaniu svojej hospodárskej a sociálnej súdržnosti.
Spoločenstvo sa zameriava zvlášť na znižovanie nerovnomerností medzi rôznymi regiónmi
a sústreďuje sa na zaostalé regióny, ktorým sa dostáva najmenšej podpory“. V tomto zmysle
sa regionálnou a štrukturálnou politikou zaoberá tiež Zmluva o Európskej únii z roku 1992
a nadväzujúce právne akty [1].
Hlavným nástrojom štrukturálnej a regionálnej politiky sa stali štrukturálne fondy EÚ.
Okrem štrukturálnych fondov existuje tiež Kohézny fond (Fond súdržnosti), ktorý
poskytuje prostriedky hospodársky najslabším krajinám EÚ.
Štrukturálne fondy EÚ sú nástroje štrukturálnej politiky EÚ zameranej na
zmenšovanie rozdielov medzi regiónmi v úrovni rozvoja a členskými krajinami EÚ, s cieľom
posilniť hospodársku a sociálnu súdržnosť. Štrukturálna politika je prioritou Európskej únie, o
čom svedčí aj skutočnosť, že na podporu štrukturálnej politiky je určená viac ako tretina z
celkového rozpočtu EÚ. Finančná pomoc z fondov EÚ sa programuje na sedemročné
obdobia, súčasnou programovacou periódou je obdobie 2007-2013, ktoré sa začalo 1. januára
2007.
Pre toto programovacie obdobie 2007 - 2013 boli stanovené tri základné ciele:
• Cieľ Konvergencia – tento cieľ zahŕňa členské štáty a regióny, ktorých rozvoj
zaostáva – tí môžu čerpať podporu z fondov EÚ, aby dokončili konvergenčný proces.
Tento cieľ je financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF),
Európskeho sociálneho fondu (ESF) a finančné prostriedky z týchto fondov môžu
využívať regióny EÚ na úrovni NUTS II, ktorých HDP na obyvateľa meraný paritou
kúpnej sily je menej ako 75% priemeru v EÚ. V prípade SR túto podmienku spĺňajú tri
regióny – Západne Slovensko, Stredné Slovensko a Východné Slovensko. Členské
152
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
štáty, na ktoré je zameraný cieľ „Konvergencia“ a ktorých HDP na obyvateľa je nižší
ako 90% priemeru EÚ môžu využívať finančnú podporu z Kohézneho fondu (KF).
• Cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť – tento cieľ je
financovaný z ERDF, pričom finančnú pomoc v rámci tohto cieľa môžu čerpať
regióny, ktoré nie sú oprávnené čerpať podporu z cieľa Konvergencia. V prípade SR je
to Bratislavský kraj.
• Cieľ Európska územná spolupráca – je financovaný z ERDF a finančná podpora je
určená na podporu cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce.
Súčasné programovacie obdobie 2007 - 2013 je pre SR prvým programovacím
obdobím, v ktorom bude mať možnosť využívať zdroje z fondov EÚ v priebehu celého jeho
trvania, a to na základe dokumentu Národný strategický referenčný rámec SR na roky 2007 2013 (NSRR), ktorý bol vypracovaný v súlade s novými nariadeniami Európskej únie k
štrukturálnym fondom a Kohéznemu fondu a následne bol schválený vládou SR dňa 6.
decembra 2006 a Európskou komisiou dňa 17. augusta 2007.
Stratégia, priority a ciele NSRR budú implementované prostredníctvom 11 operačných
programov s celkovou alokáciou viac ako 11 mld. €.
FINANČNÉ NÁSTROJE ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU
Vzhľadom na prínos cestovného ruchu k rozvoju regiónov a zamestnanosti dostali
projekty napomáhajúce rozvoj cestovného ruchu a vidieka zvýšenú podporu v rámci
štrukturálnych fondov už v rokoch 2000 až 2006. Dôležitú úlohu zohrali najmä programy
LEADER, INTERREG, ako aj Európsky sociálny fond. Mnohé ďalšie programy
Spoločenstva vrátane programov EÚ pre malé a stredné podnikanie podporili rozvoj
cestovného ruchu a spoločností pôsobiacich v tomto odvetví v rámci EÚ.
Najvýznamnejšou formou podpory rozvoja cestovného ruchu sú štrukturálne fondy
EÚ.
Na rozvoj cestovného ruchu možno čerpať finančnú pomoc z fondov EÚ
predovšetkým prostredníctvom :
•
Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (OP KaHR),
•
Program Rozvoj vidieka.
OP KaHR rozpracováva špecifickú prioritu NSRR „Podpora konkurencieschopnosti
podnikov a služieb najmä prostredníctvom inovácií“ prostredníctvom prioritných osí,
z ktorých na rozvoj cestovného ruchu je zameraná prioritná os 3 „Cestovný ruch“. Cieľom
tejto prioritnej osi je „Rast konkurencieschopnosti a výkonnosti cestovného ruchu”.
Opatrenia prioritnej osi 3:
-
Opatrenie 3.1 – Podpora podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu
Toto opatrenie má napomôcť súkromnému sektoru dosiahnuť synergetický efekt a to
investíciami do infraštruktúry cestovného ruchu s významnými dopadmi na rast
výkonnosti sektora cestovného ruchu v súkromnej sfére a na rast zamestnanosti.
Jedným z hlavných kritérií na podporu aktivít spadajúcich pod toto opatrenie je, aby sa
v rámci „komplexných turistických programov s celoročným využitím“ organizovali
fakultatívne výlety v SR a aby sa zabezpečili aktivity počas celého ročného obdobia
(leto/zima) a vyhlo sa tak sezónnosti.
153
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
-
Opatrenie 3.2 – Rozvoj informačných služieb cestovného ruchu, prezentácie
regiónov a Slovenska
Účelom tohto opatrenia je podpora propagácie slovenského cestovného ruchu doma
i v zahraničí. Má prispieť k vytvoreniu priaznivého obrazu o Slovensku ako krajine
cestovného ruchu s bohatým kultúrnym a historickým dedičstvom s množstvom
prírodných krás.
Ide o priamu formu podpory formou nenávratného finančného príspevku. Prijímateľom
pomoci je Slovenská agentúra pre cestovný ruch
Slovensko je vidiecka krajina s vysokým podielom chránených území. Zahraničné
skúsenosti poukazujú na skutočnosť, že vidiecke oblasti sa stávajú príťažlivými destináciami
a v posledných desaťročiach prispeli k tomu, že sa cestovný ruch stal dôležitým zdrojom
diverzifikácie vidieckeho hospodárstva a vhodným doplnkom poľnohospodárskych činností.
Tento potenciál vytvára predpoklady na rozvoj takých foriem trvalo udržateľného cestovného
ruchu, ktoré zachovajú a zhodnotia existujúce hodnoty a zároveň vytvoria zo Slovenska
príťažlivú a atraktívnu destináciu.
Rozvoj vidieka podporujú krajiny Európskej únie v rokoch 2007 – 2013 z Európskeho
poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV). Programovým dokumentom v SR na
čerpanie finančných prostriedkov z EPFRV je Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013.
Na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu je možné čerpať finančné prostriedky
prostredníctvom :
•
-
prioritnej osi 3 : Kvalita života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho
hospodárstva prostredníctvom opatrení :
Opatrenie 3.1 Diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam
Opatrenie 3.2A Podpora činností v oblasti vidieckeho cestovného ruchu - Časť A
Opatrenie 3.2B Podpora činností v oblasti vidieckeho cestovného ruchu - Časť B .
Náplň tejto prioritnej osi je zameraná na zvýšenie kvality života vo vidieckych
oblastiach a diverzifikáciu vidieckeho hospodárstva s cieľom podporiť obnovu a rozvoj obcí
mimo inovačných a kohéznych pólov rastu, skvalitniť aktivity v oblasti cestovného ruchu a
podporiť vzdelávanie a informovanosť vidieckeho obyvateľstva.
Ďalšími nástrojmi podpory rozvoja cestovného ruchu môžu byť rôzne druhy štátnej
podpory. V Štátnej politike cestovného ruchu SR vláda navrhuje zaviesť rekreačné šeky, ktoré
majú byť systémovým nástrojom podpory domáceho cestovného ruchu. Domáci cestovný
ruch prispieva k rovnomernejšiemu obsadzovaniu hotelovej kapacity, k zmierneniu
sezónnosti, k rovnomernejšiemu vyťažovaniu pracovnej sily, zvyšuje príjmy z cestovného
ruchu, skvalitňuje životnú úroveň.
Za podporu domáceho sociálneho cestovného ruchu je možné pokladať štátnu účelovú
dotáciu na rekreačné pobyty pre nepracujúcich dôchodcov. Rekreáciu nepracujúcich
dôchodcov zabezpečuje spoločnosť SOREA predovšetkým v mimosezónnom období. Pobytu
so štátnou účelovou dotáciou sa môže zúčastniť každý občan SR nad 18 rokov, poberajúci
plný starobný resp. plný výsluhový dôchodok, alebo invalidný dôchodok s percentuálnym
zdravotným postihnutím v rozpätí 71-100%, ak nie je zamestnancom, fyzickou osobou, ktorá
podniká a nie je samostatne zárobkovo činná osoba. Dotácia je určená pre občanov SR s
154
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
trvalým pobytom v Slovenskej republike a účastník rekreácie môže prostriedky štátnej
účelovej dotácie využiť len raz v roku. O rekreáciu je veľký záujem.
Podľa zákona č. 152/1994 Z. z v znení neskorších predpisov o sociálnom fonde môže
zamestnávateľ zo sociálneho fondu, ktorý sa vytvára z hrubých miezd všetkých zamestnancov
vo výške 0,6 až 1 %, poskytovať príspevok zamestnancovi aj na rekreáciu. Aj tu je priestor na
podporu domáceho cestovného ruchu.
ZÁVER
Cestovný ruch, je perspektívnou oblasťou slovenského sektora služieb. Vo
všeobecnosti považovaný za odvetvie budúcnosti s ohľadom na multiplikačné efekty
(ekonomický rast, zamestnanosť, trvaloudržateľný rozvoj a sociálna kohézia) sprevádzajúce
jeho rozvoj. Cestovný ruch predstavuje odvetvie, ktoré má prierezový charakter a na jeho
realizácii sa priamo podieľa celý rad ďalších odvetví (doprava, kultúra, stavebníctvo,
zdravotníctvo, priemyselné odvetvia, poľnohospodárstvo atď.).
Dopravné služby a dopravná infraštruktúra predstavuje vo vzťahu k cestovnému ruchu
rozsiahly komplex služieb. Ide o služby, s ktorými sa účastníci cestovného ruchu (turisti)
stretnú hneď na začiatku svojej cesty za oddychom a rekreáciou. Kvalita týchto služieb môže
ovplyvniť celkový dojem z rekreácie na Slovensku a tiež veľkou mierou prispeje k
rozhodnutiu turistov, či sa na Slovensko vrátia, a aké dojmy si zo Slovenska odnesú. Preto
otázka dopravy vo vzťahu k cestovnému ruchu by nemala ostať nepovšimnutá.
Ak chce mať Slovensko z cestovného ruchu prínos adekvátny jeho značnému
prírodnému a kultúrnemu potenciálu, je nutné zo strany vlády a jednotlivých regiónov jasnú
víziu jeho rozvoja s perspektívou na najbližšie roky.
Literatúra (References):
[1.] Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky, dostupné na :
http://www.economy.gov.sk/nova-strategia-rozvoja-cestovneho-ruchu-sr-do-roku2013/130538s, 25.8.2011
[2.] Operačný program Konkurencieschopnost a hospodársky rast, dostupné na …
http://www.sacr.sk/strukturalne-fondy/programove-obdobie-2007-2013/op-kahr/,
25.8.2011
[3.] Program rozvoja vidieka 2007 – 2013, dostupné na :
http://euprojekt.eu/index.php?option=com_content&task=view&id=27&Itemid=24,
25.8.2011
[4.] Štátna politika cestovného ruchu SR
[5.] Podpora európskeho cestovného ruchu, dostupné na :
http://ec.europa.eu/enterprise/sectors/tourism/index_sk.htm, 25.8.2011
[6.] VEGA MŠ SR 1//0909/10 „Sociálno–ekonomické a environmentálne súvislosti dopravy
ako podmieňujúceho faktora a nástroja rozvoja regionálneho turizmu“,
[7.] KEGA MŠ SR 313-014ŽU-4/2010 „Inovácia študijného programu „Vodná doprava“
implementáciou telematických technológií do profilových predmetov“
[8.] OPV–-2009/1.2/01–SORO Podpora inovatívnych foriem vzdelávania na vysokých
školách a rozvoj ľudských zdrojov vo výskume a vývoji „Flexibilné a atraktívne
štúdium na Žilinskej univerzite pre potreby trhu práce a vedomostnej spoločnosti“
155
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
PODPORA MALOOBCHODNÍHO PRODEJE
REGIONÁLNÍCH PRODUKTŮ
Hes Aleš1, Šálková Daniela 2
Kľúčové slová (Key words): Maloobchod, trh, region, marketing, spotřebitel, nákup zboží,
značka
Abstract: The current retail sales / including food / can be characterized as a result of a
paranoid world economy and globalization. In the course of 15 years the capital
interconnectedness of transnational corporations managed to almost destroy small and
medium retailers, who were more closely connected to national and regional producers and
processors. Integration of large corporations with financial institutions significantly affected
competitiveness in which marketing tools associated with their increasing cost still play an
important role. These circumstances completely changed the behavior of consumers who put
the local quality producers out of operation by ill-considered and seemingly cheap purchases,
got into debts via consumer loans and contributed to destruction of regional producers.
Regional production must be revitalized and it could be done by means of changing the
consumers’ approach to purchasing more regional products. The situation can be solved by
correct and objective introduction of relevant regional brands that would help the consumers
to better identify the locally produced products. The paper will cover the design of a model
for the regions showing how to encourage and support regional retail producers. The paper
has resulted from the institutional research intention MSM 6046070906 “The Economics of
Resources from Czech Agriculture and their Efficient Use in the Framework of
Multifunctional Agri-food Systems“, Faculty of Economics and Management, Czech
University of Life Sciences in Prague.
ÚVOD
Český maloobchodní trh prošel na přelomu tisíciletí neuvěřitelně dynamickým
vývojem. Dlouhodobá izolace přispěla k tomu, že změny se odehrávaly daleko vyšším
tempem, oproti formování maloobchodních trhů v zemích západní Evropy. Významným
impulsem pro změnu maloobchodního trhu byl vstup nadnárodních integračních společností
/korporací/ a rozmach velkoplošných obchodních formátů v 2. polovině 90. let, které silně
ovlivnily poptávku nejen novou formou nabídky výrobků, tvorbou a vývojem
spotřebitelských cen produktů, např. potravin, ale také globálním určováním původu surovin a
polotovarů. Aproximace původů zboží a její marketingová podpora ze strany korporací
způsobily jasnou nedoložitelnost originality výrobců a zpracovatelů potravin. Globalizace a
otevření české ekonomiky, které s sebou nejvíce přinesly výstavbu velkoplošných
1
Aleš Hes, doc.ing.,CSc., Katedra obchodu a financí, e mail: [email protected], tel. +420224382359
Česká zemědělská univerzita v Praze, Kamýcká 129, Praha 6 Suchdol, 165 21, Czech Republic
2
Daniela Šálková, ing.,PhD., Katedra obchodu a financí, e mail: [email protected], tel. +420224382385
Česká zemědělská univerzita v Praze, Kamýcká 129, Praha 6 Suchdol, 165 21, Czech Republic
156
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
supermarketů, hypermarketů a diskontů, vedly ke snížení loajality zákazníků ke stávajícím
regionálním maloobchodním provozovnám a k začátku velkého boje, o co největší ovlivnění
jejich nákupního rozhodování. V současné době může nákupní rozhodování velmi silně
změnit jasná a doložitelná záruka původu zboží pocházející z regionálních produkčních
zdrojů. K tomu, aby spotřebitelé dokázali identifikovat potraviny vznikající na daném území,
mohou přispět mimo jiné i tzv. regionální značky. (PAVÉZOVÁ, 2010) Stále větší integrace
národních a regionálních ekonomik do ekonomiky globální totiž zdůrazňuje význam
lokálního kontextu pro konkurenceschopnost, inovace a růst. (WOKOUN, 2006)
V podmínkách České republiky se tento směr lokální konkurenceschopnosti začíná budovat
prostřednictvím sdružení či klastrů, které v propojenosti regionální výroby potravin
s regionálními maloobchodními provozovnami mohou silně změnit spotřebitelské chování při
nákupu potravin, kde spotřebitelům půjde především o jasnou deklaraci původu kvalitních
potravin a podporu regionálních výrobců a zpracovatelů.
CÍL
Hlavním cílem příspěvku je strukturovaně a objektivně vyhodnotit podmínky pro
podporu lokálních výrobců a zpracovatelů potravin v prostředí vybraného regionu České
republiky tím, že se prozkoumají možnosti udělování regionálních značek jako výraz jasné
deklarace kvalitních a původních potravin. Označování věcí začalo před mnoha staletími.
Řekové, Římané a další národy před nimi měli různé způsoby propagace svých výrobků nebo
zboží, ať už to byla vína nebo nádoby, kov nebo masti. Zprávy sloužily k informování
veřejnosti o tom, že tento muž na této adrese umí dělat boty a jiný, na jiné adrese, je písař.
(ROOM, 1998) Jako prostředí pro zkoumání byl vybrán region Jihočeského kraje, ve kterém
působí klastr na podporu prodeje regionálních výrobců v maloobchodních provozovnách
Jednoty s.d. se sídlem v Českých Budějovicích.
MATERIÁL A METODY
V období let 2008 – 2010 byl proveden pilotní průzkum klastru a jeho významu pro
podporu regionální značky „Chutná česky, jihočesky“ v regionu Jihočeského kraje.
Propojenost výrobců a zpracovatelů s maloobchodníky v klastru předpokládá vyřešení otázky,
zda spotřebitelé kladně nebo bez zájmu přijímají tuto nabídku čerstvých regionálních potravin
označené uvedenou značkou. Byl uskutečněn jak kvalitativní průzkum pomocí
nestandardizovaných rozhovorů s představiteli klastru v počtu 10 jeho členů, tak kvantitativní
průzkum pomocí dotazníku pro zákazníky Jednoty s.d. Přestože jsou získané výsledky
statisticky nevýznamné vzhledem k nízkému počtu respondentů /110 dotázaných/, prokázaly
dostatečnou informativní váhu ke zkoumanému problému. Hlavní metody zpracování byly:
deskriptivní analýza, analýza a strukturovaná syntéza výsledků, dedukční logika, komparace,
analogická úvaha.
VÝSLEDKY A DISKUSE
Přijít na trh s určitou kvalitní a konkurenceschopnou nabídkou potravin odlišenou od
ostatních je čím tím složitější. Tyto problémy se týkají i obchodních řetězců. Situace malých
obchodníků může být na tom malinko lépe, protože ty mohou konkurovat právě regionálními
čerstvými potravinami s deklarací původu surovin. Přestože budou cenově dražší, váha ve
spotřebitelském rozhodování při nákupu potravin bude postavena na kvalitě a tuzemské
šikovnosti a tradici výroby.
Z grafu 1 je patrný trend nákupních míst potravin za celou Českou republiku. Ten
potvrzuje nárůst v počtu hypermarketů, naopak pokles se projevuje v obchodech probíhajících
157
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
se samoobslužným formátem prodeje. Vyrovnanou tendenci má v posledních letech pultový
prodej a také využívání diskontní formy prodeje.
Graf č. 1 Hlavní nákupní místa potravin v ČR
100%
80%
5
22
60%
18
40%
21
5
30
5
18
20
17
19
22
24
19
20%
3
37
20
15
35
36
5
3
13
14
24
25
15
16
39
38
putová prodejna
samoobsluha
diskont
supermarket
hypermarket
0%
Zdroj: INCOMA Research [dostupné na http://www.incoma.cz/, 4/2011]
Pro klastr v Jihočeském kraji vyznívá jako nejvýhodnější maloobchodní formát
s podporou regionálních potravin diskontní nebo supermarketní samoobslužný formát
s prodejní plochou do 1500 m2 nebo síť maloplošných maloobchodních provozoven
umístěných ve střediskových obcích a v menších městech. Vyslovilo se pro tento formát 88 %
respondentů. Avšak označování zboží regionální značkou musí být vhodně včleněno do
označování potravin dle jednotných pravidel obchodní politiky Evropské unie.
Dle HESKOVÉ (2006) lze sledovat základní skupiny takových značek:
•
státní značky – certifikační systém řízený třetí stranou, a to např. v oblasti ekologie,
zdravé výživy, podpory spotřeby místních produktů, apod.
•
značky profesních svazů a sdružení – společným znakem je orientace na spojení značky
s určitým stupněm kvality. Mohou to být značky ekologické iniciované ze strany
ekologicky hospodařících zemědělců, případně značky nejrůznějších druhů obchodních
služeb. Mezi tyto značky autorka řadí i programy na úrovni regionálního managementu
(Tyrolská značka kvality propůjčovaná Tyrolským svazem agrárního marketingu, apod.)
•
značky EU – jsou to značky spojené s jednotným evropským trhem a to v podobných
oblastech jako státní značky. V devadesátých letech minulého století byl vytvořen „systém
ochrany a promotion potravin a zemědělských výrobků, kde jejich výjimečné vlastnosti
jsou dány jejich zeměpisným původem nebo zvláštním způsobem produkce“. Program je
známý jako „politika kvality“. Produkty byly označeny speciálními logy „Chráněné
označení původu“ a „Chráněné zeměpisné značení“. Tato značka byla udělována
na základě nařízení Rady EU č. 2081/92. V současné době je toto nařízení zrušeno a
nahrazeno nařízením Rady ES č. 510/2006, avšak ochrana je těmto produktům nadále
poskytována.
158
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
•
značky firemní – program značek s nejdelší tradicí. Zde řadíme značky výrobců (např.
Madeta, Olma), dále vlastní značky obchodníků (např. Tesco Finest) a názvy obchodních
řetězců či jednotek (např. Kaufland, U Nováků).
Jak ovšem vyplývá z provedených průzkumů v jihočeském regionu v letech 2008 _
2010 téměř 50 % českých spotřebitelů věnuje velmi malou pozornost informacím, které jsou
spojeny s nakupovaným výrobkem a udělovanou značkou. Spotřebitelům tak uniká řada často
velmi závažných a podstatných údajů. Prostudovat informace a další doplňující
charakteristiky daného produktu spojené se značkou u potravin je velmi důležitou součástí
moderního nákupního procesu, aby spotřebitelé věděli, od koho a s jakou zárukou kvality
potraviny nakupují. HERMAN (2003) uvádí, že řízení značky /branding/ je vytváření
systému, který vzbuzuje emocionální očekávání a zároveň umožňuje jejich uspokojení. V této
souvislosti autor definuje tzv. emocionální značky (emotional brands), které vzbuzují ve
spotřebitelích pocity, jelikož jsou založeny na psychologické nebo sociální aktivaci. To
vyplynulo i z kvalitativního průzkumu při nestandardizovaných rozhovorech s vedením
výrobců i maloobchodníků Jihočeského kraje, že tato teorie může u regionálních značek
velmi pomoci zejména při aktivaci podpory prodeje tradičních regionálních potravin a
receptur. HEALEY (2008) zase tvrdí, že branding je vždy dvousměrný proces, dialog mezi
výrobci a zákazníky, aby byl příslib značky formulován přesvědčivým způsobem. Každá
strana hraje jinou, ale velmi podstatnou roli. Dále uvádí, že velké organizace mají tendenci
lpět na svých zaběhlých postupech, přestože tvrdí, že se soustředí na zákazníka a kladou jeho
zájmy na první místo. Lze konstatovat, že touto teorií mohou regionální potraviny s regionální
značkou uspět jako přesvědčivý způsob deklarace kvality a originality receptur při výrobě
potravin. Regionální značka se může přiblížit i ke značce obchodní. CHALUPNÍČEK (2007)
význam obchodních značek vidí hlavně v informování. Jejich cílem je odlišit produkty
jednotlivých výrobců a umožnit spotřebiteli snazší orientaci v záplavě tržních produktů.
Konkrétní značka je tedy spojována s určitou úrovní kvality produktu, služeb spojených
s prodejem výrobku i s jeho užíváním a v neposlední řadě i symbolem statutu pro kupujícího.
Tato teorie je zcela v souladu s významem regionálních značek, které odlišují produkty
/potraviny/ od ostatní nabídky s akcelerací na regionální původ. Značky jsou tedy silná aktiva,
která musí vznikat a být řízena s rozvahou. Vytváření a vybudování silné regionální značky
zahrnuje zajištění tržního postavení značky (brand positioning), výběr názvu (brand name
selection), sponzorství značky (brand sponsorship) a rozvoj značky (brand development).
(KOTLER, ARMSTRONG, 2010). Tyto kroky znamenají, že nemůže být vybudován
význam, dokud nebyla vytvořena identita, reakce na značku se neobjeví, dokud se nevyvine
povědomí o významu značky a nakonec zákazník nemůže získat vztah ke značce, dokud
nejsou vyvolány správné reakce. (PAVÉZOVÁ, 2010)
HESKOVÁ (2006) uvádí následující rozdělení jako strategie šíření značek:
•
•
•
•
•
všeobecná značka – vhodná pro produkty z nevyhraněné produktové skupiny. Tato značka
je spojována spíše s kategorií výrobku, vlastník takové značky je postupně postižen její
ztrátou (např. Xerox, Celofán),
individuální značka (multiznačková strategie) – pro každý výrobek vlastní značka,
rodinná značka – všechny produkty jsou označeny stejnou značkou, jsou zde zahrnuty
příbuzné produkty,
liniová rodinná značka – je využívána vždy pro určitou produktovou řadu,
zastřešovací značka – všechny produkty jsou uváděné pod jednou zastřešovací značkou.
159
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Dle provedeného průzkumu lze všechny strategie budování značky produktu aplikovat
na regionální úroveň budování značek u potravin. Jedná se pouze o to, že do značky je nutné
začlenit všechny faktory potraviny, které jsou lokálního /regionálního/ charakteru a z tohoto
důvodu jedinečné /např. používání jedinečné mouky a ostatních surovin od mlýnů Bratři
Zátkové s.r.o. z Boršova nad Vltavou v regionu Jihočeského kraje/.
PŘIBOVÁ (2000) uvádí jiné dělení strategií šíření značky:
•
•
•
•
značka firemní (korporátní) – označuje firmu a její produkty,
deštníková značka – produkty různých kategorií jsou označovány stejnou značkou,
individuální značka – značka pro jeden produkt v rámci jedné produktové kategorie,
značka modelu – je vázána na specifikaci produktu (např. Bio produkty).
I toto dělení je možné využít při vybudování regionální značky.
Tabulka 1 Přehled možných strategií na vybudování značky s analogií na regionální úroveň
Produktová kategorie
Jedna /existující
Více než jedna / nová
Liniové rozšíření
Multiprodukt
Rozšíření značky
Zastřešující značka
Zdrojová a podporující
značka
Více než jedna/nová
Značka
Jedna /existující
Individuální značka
Obranná/útočná
strategie
Nové značky
Zdroj: upraveno dle PAVÉZOVÉ, 2010
Mezi obecnou podporu budování značky tedy i regionální patří základní nástroje
marketingové komunikace: reklama, podpora prodeje, osobní prodej, event marketing, přímý
marketing a public relations. Při budování regionální značky je nutné však zvážit, který
nástroj je pro prodej regionálních potravin nejefektivnější pro spotřebitele. Zcela jasně
z průzkumu vyplynuly jako první nástroje: osobní prodej či vhodná podpora prodeje. Při
deklaraci významu regionální značky je nutné zejména spotřebitele informovat nejen osobně
v maloobchodních provozovnách, ale i různými komunikačním nástroji, např. pomocí
internetu. Spotřebitel musí vědět u výrobku, co značka znamená a koho představuje. Reklama
jako nástroj pasivní komunikace může být sestrojena nevhodně a může působit
kontraproduktivně. To znamená, že spotřebitelé neuvěří značce propagované reklamou tak,
jako nevěří reklamám na různé produkty, se kterými měli špatnou zkušenost.
160
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Je zde ještě jedna zásadní otázka: Kdo by měl regionální značku budovat? V případě
obecných značek /firemních, prostorových, služeb, apod./ se většinou budování značek
zahrnuje do celé strategie firem prostřednictvím zkušených manažerů, sdělovacích prostředků,
reklamních agentur. Pro budování regionální značky je nutné postupovat ve dvou krocích:
1. regionální potravina si musí získat vlastní prestiž svojí jedinečností, stabilitou v kvalitě a
vhodnou prezentací – neformální stránka budování regionální značky.
2. Značku detailně popsat v pravidlech, oficiálně vyhlásit v souladu s právní úpravou a
přihlásit na příslušném úřadě a deklarovat osobu /organizaci, klastr/, která přebírá
zodpovědnost za její dodržování a kontrolu – formální stránka budování regionální značky
Regionální značky přispívají jednoznačně k místnímu ekonomickému rozvoji. Ten lze
chápat podle Macháčka (2004) jako formování fyzických, lidských, sociálních a
institucionálních zdrojů a využívání z něho plynoucích komparativních výhod k vytváření
ekonomické základny fungující trvale s přiměřenou mírou nezávislosti. Přes složitost uvedené
citace je naprosto jasné, že regionální značky znamenají podporu a rozvoj místní ekonomiky a
pokud se dostanou mimo regionální úroveň, lze hovořit o významném marketingovém
úspěchu v multiregionálním prostředí.
ZÁVĚR
Regionální značky představují nový dosud nevyužívaný zdroj k rozvoji lokálních
producentů. Podpora regionálních místních výrobců a zpracovatelů potravin prostřednictvím
propojení výroby s maloobchodem je cestou, jak zvýšit konkurenceschopnost regionálních
producentů v rámci vnitřního obchodu s nadnárodními korporacemi a jak dokázat
spotřebitelům, že regionální produkty jsou pro ně kvalitní s deklarací jejich původu. Ze
sociálního hlediska region nemůže bez místního kapitálu vzkvétat. Regionální značky
ponechávají peněžní toky v lokálním měřítku a tím udržují regionální ekonomiku
životaschopnou. Hlavním cílem regionálního značení výrobků je tedy zviditelnění tradičních
regionů a využití jejich socioekonomických výhod ve prospěch jejich obyvatel.
(PAVÉZOVÁ, 2010) U místních obyvatel zvyšují regionální značky sounáležitost s regionem
a iniciuje různé formy spolupráce v regionu mezi podnikateli, veřejnou správou, neziskovým
sektorem i ochranou přírody, např. s vybudováním klastru. Z hlediska životního prostředí má
význam podpora lokální výroby a spotřeby z hlediska snižování dopravní zátěže, podpory
šetrnější produkce i rozšíření možností udržitelného cestovního ruchu.
Literatúra (References):
[1.] HEALEY, M. 2008: Co je branding?. 1.vyd. Praha, Slovart, ISBN 978-80-7391-167-6
[2.] HERMAN, D. 2003: The Making or Faking of Emotionally Significant Brands :
Creating a genuine feel-appeal for your brand. Social Science Research Network.
[online]. [cit. 2011-07-19]. Dostupný z WWW: <http://SSRN-id430900-1.pdf>
[3.] HESKOVÁ, M. 2006: Category management. 1.vyd. Praha, Profess Consulting, ISBN
80-7259-049-9.
[4.] CHALUPNÍČEK, P. 2007: Obchodní značky a trh. Liberální institut: Vlastnictví, právo,
trh. [online]. [cit. 2011-07-22].
[5.] KOTLER, P., ARMSTRONG, G. 2010: Principles of Marketing. 13.vyd. New Jersey,
Pearson Education, ISBN 978-0-13-700669-4
[6.] MACHÁČEK, J. 2004: Ekonomické souvislosti využívání kulturně historických lokalit.
1.vyd. Praha: Oeconomica, ISBN 80-245-0756-0.
161
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
[7.] PAVÉZOVÁ I., 2010: Model zavádění a šíření regionální značky, doktorská práce,
Jihočeská univerzita v Č. Budějovicích
[8.] PŘIBOVÁ, M., et al. 2000: Strategické řízení značky: brand management. Praha,
Eklopress, ISBN 80-86119-27-0
[9.] ROOM, A., 1998: The History of Branding, in HART, S., MURPHY, J. Brands : The
new wealth creators. Hampshire : Macmillan Press Ltd., ISBN 0-333-65908-2
[10.] WOKOUN, R. et al. 2006: Metody regionálního rozvoje pro potřeby strategického
rozvoje regionů, Praha, Ostrava, 320 s., návrh výstupní publikace, VŠB-Technická
universita Ostrava; VŠE, Praha
162
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
LEGISLATÍVNA ÚPRAVA SPRÁVY NADÁCIÍ NA
SLOVENSKU
Terézia Holúbková 1
Kľúčové slová (Key words): správa, nadácie, správne orgány, mimovládne neziskové
organizácie
Abstract: The article deals with the legal framework of foundation governance. The first part
explains the characteristics of non-profit non-governmental organizations, with a special
focus on foundations. Afterwards, the author clarifies the notion of governance. Finally, the
article presents the legal framework dedicated to the governance of foundation, arguing that
empirical research has to be done in order to understand how the legal framework corresponds
with decision making and operations in foundations.
1
ÚVOD
Význam mimovládneho neziskového sektora (ďalej len MNS) v našej krajine rastie a
s rozvojom trhovej ekonomiky sa stáva čoraz dôležitejšou súčasťou národného hospodárstva.
Správa a fungovanie správnych orgánov v mimovládnych neziskových organizáciách (ďalej
len MNO) by sa mali stať prioritou v rámci vytvárania stabilných MNO na Slovensku.
„Dobrá správa je rozhodujúcim prvkom pre rast a udržateľnosť MNO.“ 2 „Efektivita celej
organizácie závisí na efektivite jej riadenia. Vedenie organizácie si stále viac vyžaduje nielen
schopných manažérov, ale aj silné správne rady.“ 3 Nadácie majú v MNS dôležitú úlohu,
pretože sú významným zdrojom finančnej podpory verejne prospešných činností. Stabilný
a transparentný nadačný sektor je jedným z piliérov rozvoja občianskej spoločnosti a plní
dôležitú úlohu pre udržateľní rozvoj MNS. Dôležitou charakteristikou nadácií je ich
samostatnosť a nezávislosť od štátu. To však neznamená, že nadácie nie sú štátom
podporované. Nadácie sú mnohokrát priamo či nepriamo podporované z verejných financií,
preto by mali poskytovať verejný prospech a mali by vykazovať vysoký stupeň
zodpovednosti. Vo všeobecnosti sa dá na základe správy o stave slovenských nadácií 4
konštatovať, že v porovnaní so zahraničím majú slovenské nadácie malý majetok, z ktorého
výnosy sú pre zaistenie nadačnej činnosti a pokrytie nákladov réžie nedostatočné. Nadácie
prevažnú časť svojich príjmov získavajú z darov, dotácií, grantov a asignácie 2-percentného
podielu zaplatenej dane. Darcovia a sponzori sa zaujímajú o dosiahnuté výsledky organizácie
a o efektívnosť využitia poskytnutých financií. Veľkosť finančných prostriedkov vyčlenených
darcami na verejnoprospešné aktivity je obmedzená. Pre transparentnosť nadácií je
1
Terézia, Holúbková, Ing., Fakulta PEDAS, Katedra Ekonomiky, Žilinská Univerzita v Žiline, Univerzitná 1,
01026, Žilina, e-mail: [email protected]
2Dostupné na: http://multimedia.peacecorps.gov/multimedia/pdf/library/M0070_mod5.pdf
3
ŠEDIVÝ, M. - TURNEROVÁ, J.: Role správní rady v řízení neziskové organizace. Praha: ICN, 2003, s 7
4Dostupné na: http://www.donorsforum.sk/dokumenty/2010/Sprava%20o%20stave%
20slovenskych%20nadacii%202008.pdf
163
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
nevyhnutné zabezpečiť zodpovedné spravovanie a prerozdeľovanie zdrojov. Koncepcia
správy podporuje myšlienku transparentného a spoločensky zodpovedného chovania
organizácií. Správne orgány predstavujú mechanizmy spoločnosti pre dohľad nad fungovaním
nadácií. Fungujúce správne orgány môžu pomôcť nadáciám pracovať efektívnejšie,
zabezpečiť transparentnosť, dôveryhodnosť organizácie a prevenciu pred zneužitím moci
a verejnými škandálmi.
2
VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA MIMOVLÁDNYCH NEZISKOVÝCH
ORGANIZÁCIÍ
Hlavnou charakteristikou a silnou stránkou neziskového sektora je jeho rôznorodosť.
Táto organizačná a ideová rôznorodosť spôsobuje problémy s vymedzením pojmu MNO.
Komplexnú a medzinárodne uznávanú definíciu MNO sformulovali profesori Salamon a
Anheier 5. Títo autori považujú za určujúce päť základných vlastností 6, podľa ktorých sú
MNO: inštitucionalizované, súkromné, neziskové, samosprávne a nezávislé, dobrovoľné.
K týmto všeobecným charakteristikám podľa Ondrušeka 7 možno pridať ešte dve kritériá:
MNO nie sú náboženské a nie sú politické. Napriek tomu, že existujú všeobecné kritéria
MNO, neznamená to, že v Európe existuje jednoznačná zhoda, ktoré typy organizácií do
MNS patria, a ktoré nie. Právne systémy jednotlivých krajín sú odlišné a rovnako tak ich
politické a spoločenské tradície, z ktorých MNS vychádza. Pojem MNO nemá na Slovensku
presný legislatívny podklad. Neexistuje zákon, ktorý by vymedzoval základný rámec ich
aktivít a vzťahov k iným subjektom práva. Názory pre zaradenie organizácií do MNS sa
rôznia podľa kritéria ich členenia. Neziskové organizácie bližšie špecifikuje iba zákon č.
595/2003 Z.z., o dani z príjmov, ktorý stanovuje zvláštny režim zdaňovania pre „daňovníkov,
ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie.“ 8 Je evidentné, že nie všetky subjekty,
ktoré sú vymenované v tomto zákone sa dajú označiť pojmom MNO. V nádväznosti na vyššie
uvedené charakteristiky MNO je možné vymedziť štyri základné typy MNO na Slovensku:
občianske združenia, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby,
nadácie, neinvestičné fondy.
2.1
NADÁCIE
Postavenie a právne pomery nadácií sú upravené zákonom č.34/2002 Z.z o nadáciách
a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť
1.maca 2002. Nadácia je súkromnou právnickou osobou. Nadácie predstavujú v našom
právnom poriadku účelové združenie majetku, ktorý slúži na podporu verejnoprospešného
účelu. Hlavnou úlohou nadácie je teda zhromažďovanie, spravovanie a rozdeľovanie
peňažných a nepeňažných prostriedkov z majetku nadácie tretím osobám. Obrazne povedané
nadácie možno prirovnať k bankám neziskového sektora, teda ich hlavnou úlohou je
zhromažďovanie majetku a jeho následné prerozdelenie na verejnoprospešné účely. Na
Slovensku sa môžeme stretnúť s týmito typmi nadácií: firemné, komunitné, ostatné
(školské, zdravotné, cirkevné, vládne, nezávislé, iné nadácie). Nadácie môžu svoje
verejoprospešné poslanie napĺňať odlišným spôsobom, a preto ich rozdeľujeme na: grantové
nadácie (rozdeľovanie finančných prostriedkov tretím osobám) a operačné nadácie
(implementácia vlastných programov a projektov).
5
SALAMON, L.M., ANHEIER, H.K.: Defining the nonprofit sector: A Cross-National Analysis. Manchester:
University Press, 1997
6
HYANÉK, V.:Ekonomika neziskových organizací. Brno: MU Brno, 2004, str. 14-15
7
ONDRUŠEK, D.: Čítanka pre neziskové organizácie. Bratislava: PDCS, 1998. s. 12
8Zákon č. 595/2003 Zb., o dani z príjmov § 12 odst. 2
164
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
3
SPRÁVA
Správa spoločností je relatívne mladý vedný odbor (80. roky minulého storočia), preto
ešte nie sú presne vymedzené oblasti, ktoré sa do tohto odboru zaraďujú. Správa MNO má
multidisciplinárny charakter, ktorý je tvorený prienikom radu činností a iných vyhranených
odborov, na ktorých hraniciach sa nová disciplína tvorí a kryštalizuje. Hlavnými odbormi,
ktorých poznatky sú využité v správe MNO sú: ekonómia, financie, manažment, právo,
psychológia, sociológia a etika.
Správa MNO je pomerne nová, v zahraničí prudko sa rozvíjajúca oblasť 9. Anglické
slovo „governance“ pochádza z latinského výrazu „gubernare“ a znamená smerovať. Význam
tohto slova sa v slovenskej terminológii rozlišuje od významu anglického, kde má svoju
dlhodobú tradíciu, a preto je ťažké nájsť pre pojem “governance” v slovenčine jeho
ekvivalent. Doslovný preklad tohto termínu je vládnutie. Vymětal10 vymedzuje vládnutie ako
štúdium a porozumenie moci, vzťahov a zodpovednosti. V literatúre sa často môžeme stretnúť
so slovným spojením „corporate governance“, ktoré sa prekladá ako správa spoločností.
Koncept „corporate governance“ pochádza z anglo-amerických krajín a bol vytvorený
predovšetkým pre akciové spoločnosti. V týchto akciových spoločnostiach bolo nutné vyriešiť
rozpor záujmov medzi riadiacimi štruktúrami a akcionármi. Tento termín vo všeobecnosti
vyjadruje spôsob rozdeľovania a uplatňovania moci v organizácii. Princíp spočíva
v rozložení kompetencií tak, aby moc a zdroje neboli zhromaždené v rukách jednej osoby
alebo skupiny. Na Slovensku sa môžeme stretnúť s viacerými pomenovaniami a v praxi nie je
výnimkou ani používanie anglického originálu „governance“. Niektoré krajiny (napr.
Nemecko) používajú iba anglický výraz, bez toho aby ho prekladali. My budeme v tomto
príspevku k anglickému výrazu „corporate governance“ používať slovenský ekvivalent
pojem správa organizácie.
Existujú rôzne definície pojmu správa, ktoré zachytávajú rôzne aspekty a niekedy sa
od seba významne odlišujú. Medzi najjednoduchšie patrí príklad z anglického kódexu správy
spoločností od Adriana Cadburyho, ktorý definuje „governance“ ako „systém, ktorými sú
spoločnosti riadené a kontrolované.“ 11 Organizácia spojených národov definuje pojem
„governance“ ako proces rozhodovania a následného implementovania týchto rozhodnutí.
Autori Malý, Theodor a Peklo 12 zahrňujú do správy spoločnosti procesy, štruktúry a vzťahy,
s ktorých pomocou správne orgány dohliadajú na činnosť svojich exekutívnych pracovníkov.
4
SPRÁVA A SPRÁVNE ORGÁNY NADÁCIE
Legislatívny rámec správy nadácií predstavujú právne normy upravujúce práva
a povinnosti subjektov správy organizácií. Za základné právne predpisy z hľadiska správy
nadácií možno považovať: zákon č.34/2002 Z.z o nadáciách a o zmene občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov. V tomto zákone je zakotvená povinnosť vytvoriť a
určiť role a právomoci správnych orgánov a definovať ich v základných organizačných
dokumentoch, teda v nadačnej listine. Štvrtá časť tohto zákona špecifikuje orgány nadácie a
ich právomoci. Zákon definuje v ustanovení § 19 odsek 1 tieto orgány nadácie: správna rada,
správca nadácie, dozorná rada (v prípade, že majetok nadácie je vyšší ako 16 5970 Euro alebo
9CORNFORTH, C.:The Governance of Public and Non-profit Organisations: What Do Boards Do? New York:
Routledge, 2005
10
VYMĚTAL, P.: Proměny teoretických koncepcí governance. Príspevok na III. Kongres politológov, 2006
11
CADBURY, A. (1992), prevzaté z: Kavalíř, P.: Hodnocení corporate governance v České republice. Working
paper CES VŠEM.[cit. 25.marca 2011]. Dostupné na: http://www.vsem.cz/data/docs/gf_WPNo14.pdf, s.2
12
MALÝ, M. a kol. : Řízení a správa společností. Praha: Vysoká škola ekonomická, 2002, str. 9
165
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
ak tak ustanoví nadačná listina), revízor (v prípade, že nie je ustanovená dozorná rada), iný
orgán. Na Slovensku možno rozoznať dva rozličné prístupy v oblasti regulovania interných
vzťahov správnych orgánov v legislatíve. Na jednej strane je to špecifikovaná legislatívna
úprava pre nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné
služby. Na druhej strane je to voľná legislatíva pre občianske združenia, ktorá im ponecháva
veľký manévrovací priestor pri tvorbe správnych orgánov.
Správna rada je najvyšším ogánom nadácie. Správna rada:rozhoduje o zrušení
nadácie, ak to nevylučuje nadačná listina; volí a odvoláva predsedu a členov správnej rady,
volí a odvoláva správcu nadácie a revízora, ak nadačná listina neustanovuje inak; rozhoduje
o zmenách v nadačnej listine, ak to nezakazuje nadačná listina; vymenúva likvidátora;
každoročne schvaľuje rozpočet nadácie, ktorý jej predkladá správca nadácie; rozhoduje
o použití majetku nadácie v súlade s verejnoprospešným účelom nadácie; rozhoduje o zvýšení
nadačného imania, o zmenách v predmete nadačného imania; rozhoduje o vytvorení
nadačného fondu, schvaľuje záverečnú správu o použití prostriedkov nadačného fondu; určuje
odmenu za výkon funkcie správcu nadácie. Zákon uvádza, že správna rada má najmenej troch
členov, pričom členom správnej rady môže byť len fyzická osoba, ktorá je v plnom rozsahu
spôsobilá na právne úkony. Členstvo v správnej rade nie je zlučiteľné s funkciou správcu
alebo člena iného orgánu tej istej nadácie. Členom správnej rady nemôže byť osoba, ktorej sú
poskytované peňažné prostriedky z majetku nadácie. Členstvo v správnej rade je neplatená
funkcia. Členovia správnej rady majú nárok na náhradu výdavkov, ktoré im vznikli pri
výkone ich funkcie. Ak nadačná listina neustanovuje inak, správna rada je schopná uznášať
sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. Spôsob voľby členov správnej rady
a dĺžka ich funkčného obdobia upravuje nadačná listina. Prvých členov správnej rady určí
zakladateľ v nadačnej listine pri založení nadácie. Nadačná listina môže upraviť aj
predpoklady na výkon členstva v správnej rade. Pri uvoľnení miesta v správnej rade musí
správna rada do 60 dní od uvoľnenia miesta zvoliť nového člena správnej rady. Návrh na
voľbu a odvolanie členov správnej rady môže podať každý člen správnej rady, ak nadačná
listina neurčuje inak. Členstvo v správnej rade môže zaniknúť viacerými spôsobmi: uplynutím
funkčného obdobia, písomným odstúpením doručeným správcovi nadácie alebo správnej
rade, odvolaním správnou radou alebo smrťou. Predseda správnej rady, ktorý je volený
z členov správnej rady, zvoláva správnu radu a vedie zasadania správnej rady. Na jeho voľbu
a odvolanie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov správnej rady.
Štatutárnym orgánom nadácie je správca nadácie, ktorý riadi činnosť nadácie a koná
v jej mene. Rozhoduje o všetkých záležitostiach nadácie, ak nie sú týmto zákonom alebo
nadačnou listinou vyhradené do pôsobnosti iných orgánov. Správca nadácie je volený
a odvolávaný správnou radou a nesmie byť členom správnej rady alebo iného orgánu nadácie.
Je však oprávnený zúčastňovať sa na zasadaniach správnej rady s poradným hlasom.
Kontrolným orgánom nadácie je dozorná rada (revízor), ktorého volí a odvoláva
správna rada. Funkčné obdobie revízora sú 3 roky. Členovia dozornej rady (revízor) majú
oprávnenie nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti nadácie a
kontrolovať, či je účtovníctvo vedené v súlade s osobitným predpisom, či nadácia uskutočňuje
svoju činnosť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nadačnou listinou.
Úlohou dozornej rady (revizóra) je najmä kontrola vedenia účtovníctva, schvaľovanie
účtovnej závierky a výročnej správy nadácie, upozorňovať na nedostatky a podávať návrhy na
ich odstránenie.
166
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
5
ZÁVER
Správa organizácie má rovnako ako v ziskovej sfére veľký vplyv na výkonnosť a
transparentnosť organizácie. Funkčné a efektívne správne orgány sú nevyhnutné pre otázky
vytvárania vízie, poslania a celkovej stratégie nadácie. Správa nadácií, úloha a postavenie
správnych a kontrolných orgánov je témou, ktorá na Slovensku nemá dlhú tradíciu, ale
postupne sa jej význam zvyšuje. Pre pojem správa neexistuje všeobecne akceptovaná
základná definícia. Veľkou výzvou do budúcnosti je snaha zjednotiť odbornú verejnosť
v názore, aká problematika do správy organizácií patrí, a čo tvorí obsah tohto pojmu. Na
Slovensku zatiaľ nebol realizovaný výskum, ktorý by bol zameraný na zmapovanie
fungovania správnych orgánov nadácií v praxi. Nie je teda zrejmé do akej miery sa zhoduje
realita fungovania správnych orgánov s ich legislatívnou úpravou, a preto by objasnenie ich
fungovania prinieslo dôležité poznatky pre teóriu a prax neziskového sektora. Právne predpisy
formálne nariaďujú nadáciám zakotvenie štruktúry v organizačných dokumentoch. V zákonne
však nie sú zrozumiteľne vysvetlené vzťahy medzi správnymi a výkonnými orgánmi nadácie.
Rozhodnutia správnych orgánov by mal vykonávať manažment organizácie, ktorý volí
a odvoláva správna rada, a ktorý je zodpovedný za každodennú činnosť organizácie. Je však
veľmi otázne, kto v skutočnosti v praxi organizáciu vedie? Profesionálny riaditeľ, ktorý za
svoju prácu dostáva plat a dennodenne sa zaoberá chodom organizácie alebo je to správny
orgán, ktorý je založený na dobrovoľnej práci svojich členov a schádza sa len niekoľkokrát do
roka? V podnikateľskom sektore je členstvo v správnych radách honorované. Je diskutabilné,
prečo je v slovenskej legislatíve upravujúcej činnosť správnej rady MNO ustanovené, že
členovia MNO musia vykonávať túto funkciu dobrovoľne. Nebolo by lepšie, aby v správnych
radách nadácií boli profesionáli, ktorí by za svoje služby dostali zaplatené? Dúfame, že si
časom nadácie uvedomia dôležitosť správnych orgánov a začnú sa aktívne zaoberať
problematikou správy.
Literatúra (References):
[1.]
CORNFORTH, C. The Governance of Public and Non-profit Organisations: What Do
Boards Do?. New York: Routledge, 2005. ISBN 0-415-25818-9.
[2.] HYÁNEK, V. Ekonomika neziskových organizací. Brno: MU Brno, 2004. ISBN 80210-3501-3.
[3.] MALÝ, M. Řízení a správa společností. Praha: Vysoká škola ekonomická, 2002. ISBN
80-24504-29-4.
[4.] ONDRUŠEK, D. Čítanka pre neziskové organizácie. Bratislava: PDCS, 1998. ISBN 80967890-5-8.
[5.] SALAMON, L.M., ANHEIER, H.K. In search of the nonprofit sector I: The question of
definitions. Voluntas, 1992, roč. 3, č. 3, ISSN 0957-8765.
[6.] ŠEDIVÝ, M., TURNEROVÁ, J. Role správní rady v řízení neziskové organizace (se
zaměřením na obecně prospešné společnosti). Praha: ICN, 2003. ISBN 80-86423-08-5.
[7.] Training Guide for Peace Corp Volunteers, Module 5: Effective NGO Governance [online]. [cit. 2011-03-30]. Dostupný z WWW:
http://multimedia.peacecorps.gov/multimedia/pdf/library/M0070_mod5.pdf.
[8.] VYMĚTAL, P. Proměny teoretických koncepcí governance. Príspevok na III Kongres
politológov, 2006, ISBN 978-80-902176-0-7.
Použité pramene práva
Zákon č. 34/2002 Z.z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov
167
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
PODPORA MALÉHO A STREDNÉHO PODNIKANIA AKO
VÝZNAMNÝ FAKTOR BUDOVANIA CORPORATE IDENTITY
V DOPRAVNOM PODNIKU
Lucia Horvátová 1
Kľúčové slová (Key words): Podniková identita. Dopravný podnik. Podnikanie. Podpora
podnikania. Formy podpory.
Abstract: The contribution deals with the relevance of corporate identity for transport
enterprises and with possibilities of using support mechanisms for entrepreneurship for
creating corporate identity. Financial aid in form of microcredit, contribution to the selfemployed, or grant is very helpful for overcome the financial deficit in first years of business.
Business incubators offer significant support for creation corporate identity with their services
and free consultancy.
Úspešnosť podnikania v doprave na Slovensku je determinovaná viacerými faktormi.
Na budovaní podnikateľského prostredia sa podieľajú samotní podnikatelia na jednej strane
a štát so svojimi zásahmi, zákonmi, reguláciou a politikou na druhej strane. Hoci
v podnikateľskom prostredí v podmienkach Slovenskej republiky existuje veľké množstvo
prekážok, ktoré bránia rozvoju konkurencieschopného podnikateľského sektora, významným
činiteľom budúceho úspechu podnikateľského subjektu, ktorý je ním priamo ovplyvniteľný, je
kvalita jeho podnikovej identity.
A. Bieliková definuje podnikovú identitu ako „cieľavedome utváraný koncept
vnútornej štruktúry, fungovania a prezentácie konkrétneho podniku v trhovom prostredí“.[1]
Podniková identita je tvorená zo štyroch základných zložiek, ktorými sú: podniková kultúra,
podniková komunikácia, podnikové správanie a podnikový dizajn.
V podmienkach slovenského podnikateľského prostredia je na budovanie podnikovej
identity kladený slabý dôraz, predovšetkým v dôsledku upínania sa na krátkodobé ciele
(maximalizácia zisku) bez zamerania sa na dlhodobú perspektívu úspešného a rastúceho
podniku. Nedostatočná pozornosť venovaná komunikácii so zákazníkom, komunikácii vo
vnútri podniku a následná neinformovanosť zamestnancov o zámeroch podniku a ich
nestotožnenie sa s podnikovou identitou, neupriamenie sa na potreby zákazníkov, či chýbajúci
profesionálny prístup patria medzi najčastejšie nedostatky slovenských podnikateľských
subjektov. Na druhej strane však táto situácia vytvára priestor pre úspešné etablovanie sa
nových, perspektívnych podnikateľov, ktorí svoj úspech budujú na novom prístupe
k zákazníkovi, a teda silnej podnikovej identite. Nedostatočná úroveň podnikovej identity
slovenských podnikateľských subjektov však zjednodušuje vstup zahraničnej konkurencie
úspešnej na svojom domácom trhu, ktorá často krát ponúka zákazníkom kvalitnejšie služby.
1
Lucia Horvátová, Ing., Katedra ekonomiky, Fakulta PEDAS, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 1, 01026
Žilina, tel.: +421 41 5133227, e-mail: [email protected]
168
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
V odvetví dopravy je na Slovensku najväčší priestor pre založenie nového podniku v
cestnej doprave. Malé a stredné podniky vznikajú v cestnej nákladnej doprave, autobusovej
doprave a taxislužbe. Podnikateľ musí splniť legislatívne požiadavky, osobitne požiadavky
kladené na prax, odbornú spôsobilosť a skúsenosti. Za úspešným založením podniku po
splnení všetkých zákonom stanovených podmienok by malo nasledovať úspešné vybudovanie
podnikovej identity, ktorá je prvým krokom k získaniu spokojnej, stálej a rastúcej klientely.
Pre podporu začínajúcich malých a stredných podnikov má Slovenská republika vybudovaný
systém podporných mechanizmov, ktorý ale nie je optimálny.
Podporu podnikania na Slovensku zabezpečujú viaceré inštitúcie. Medzi ne patria
ministerstvá, Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, finančné inštitúcie
a ostatné podporné, záujmové a poradenské organizácie. Najčastejšie vyhľadávaná je finančná
podpora, ale veľký význam je potrebné pripísať aj nefinančnej podpore vo forme
poskytovania prehľadných informácií a bezplatného poradenstva (Obr. 1).
Podpora podnikania
Nefinančná podpora
Finančná podpora
Súkromná
Štátna
poradenstvo
Návratná
bankový úver
business angels
odklad platenia
dane alebo
povolenie
zaplatenia dane
v splátkach
mikropôžičky,
mikroúvery
Nenávratná
dotácia, príspevok, grant
poskytovanie
informácií
úhrada úrokov alebo
časti úrokov z úveru
úhrada časti úveru
poskytnutie štátnej
alebo bankovej záruky
poskytnutie úľavy na
dani alebo penále,
pokute, úroku alebo na
iných sankciách
predaj nehnuteľného
majetku štátu alebo
obce za cenu nižšiu,
ako je trhová cena
Obr. 1: Formy podpory podnikania (Zdroj: vlastné spracovanie)
169
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Štátnu finančnú podporu možno rozdeliť do dvoch hlavných skupín: na návratnú
a nenávratnú. Najčastejšou formou návratnej finančnej pomoci sú zvýhodnené úvery
a pôžičky, tzv. mikroúvery a mikropôžičky, ktoré majú osobitný význam pre začínajúcich
malých a stredných podnikateľov. Pre nich sú totiž tieto finančné nástroje od súkromného
sektora (bánk) v prvých rokoch podnikania takmer nedosiahnuteľné. V súčasnosti je však
tento podporný nástroj obmedzený len na úvery od Slovenskej záručnej a rozvojovej banky
a podporu v rámci iniciatívy JEREMIE, pretože Mikropôžičkový program Národnej agentúry
pre rozvoj malého a stredného podnikania je od 17. februára 2010 pre problémy
s klientelizmom v agentúre pozastavený.
V rámci nenávratnej finančnej podpory sú najvýznamnejším nástrojom dotácie,
príspevky a granty. Túto podporu možno zadefinovať ako najširší nástroj, ktorý využíva
väčšina štátnych podporných inštitúcií. Problémom v Slovenskej republike je ale korupcia
a klientelizmus, ktoré spôsobujú, že v niektorých prípadoch vedie táto pomoc k podpore
nekonkurencieschopných podnikateľských subjektov a ich umelému udržiavaniu na trhu,
čo bráni prirodzenému rozvoju perspektívnych a konkurencieschopných podnikov.
Ostatné formy štátnej finančnej pomoci sú využívané menej často, ale rovnako majú
svoj význam a pozitívny dopad na podnikateľa.
Pre budovanie podnikovej identity v dopravnom podniku je dôležité venovať
pozornosť kvalite poskytovaných služieb a s ňou spojenej podnikovej kultúre a komunikácii.
V začiatkoch podnikania môže podpora zo strany štátu významne pomôcť k jej vytvoreniu.
Zjednodušenie administratívy, prehľadné informácie o právach a všetkých povinnostiach
dopravného podniku a bezplatné poradenstvo významne napomôžu k bezproblémovému
začleneniu sa na trh v danom odvetví. Na prekonanie počiatočného deficitu finančných
prostriedkov je účinná finančná pomoc vo forme mikroúveru, príspevku na samostatnú
zárobkovú činnosť, či dotácie, ktorá je spravidla viazaná na výzvu na podávanie projektov,
pričom v súčasnosti nie je prioritou SR dotačný program pre malé a stredné dopravné
podniky. Veľkú výhodu môžu získať podniky, ktoré v začiatkoch svojej existencie využijú
služby podnikateľských inkubátorov. Spolu s technologickými inkubátormi, ktoré sa
zameriavajú skôr na inovatívne podniky, ich je aktuálne na Slovensku 17. V nich môžu získať
prenájom priestorov za nižšie nájomné, technickú infraštruktúru a najmä odborné poradenské
služby. O podnikovej kultúre veľa hovorí aj skutočnosť, ako sa podnik stará o svojich
zamestnancov. Podnikateľ môže aj v tomto prípade využiť štátnu podporu pri zamestnávaní
zdravotne postihnutých občanov (napr. ako operátora taxi služby), dlhodobo nezamestnaných,
tiež môže využiť príspevky na dochádzku za prácou, či dopravu do zamestnania.
Za efektívne využitie získanej štátnej finančnej podpory, či už finančnej alebo
nefinančnej, možno v prípade dopravného podniku považovať investovanie do certifikácie
svojho systému manažérstva kvality podľa normy ISO 9001:2000, čím získajú konkurenčnú
výhodu a zvýšia kvalitu svojej podnikovej identity.
Podniková identita dopravného podniku má veľký význam tak pre podnik ako aj pre
zákazníka, ale rovnako aj pre konkurenciu. Silná podniková identita totiž vytvára odolnosť
podniku voči krátkodobým výkyvom na trhu a zabezpečuje rastúcu a stálu zákaznícku
klientelu. Pozornosť a investície do nej sú významným krokom k dlhodobému prežitiu
a predbehnutiu konkurencie.
170
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tento článok bol spracovaný s podporou výskumného projektu: VEGA MŠ a SAV č.
1/0231/11 „Globálne trendy v Corporate Identity so zameraním na dopravné podniky“.
Literatúra (References):
[1.] BIELIKOVÁ, A.: Podniková identita dopravného podniku. Žilinská univerzita v Žiline,
EDIS Žilina 2005, ISBN 80-8070-487-2.
[2.] KUBRICKÁ, M.: Podpora malého a stredného podnikania v Slovenskej republike,
sprievodca iniciatívami. Bratislava, 2011. Národná agentúra pre rozvoj malého
a stredného podnikania.
[3.] Zákon č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov
[4.] Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov
171
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
TELEWORKING - FLEXIBILNÁ FORMA ZAMESTNANIA
Dagmar Hrašková, 1 Darina Chlebíková 2
Kľúčové slová (Key words): information and communication technologies, inovation in the
labor market, teleworking, teleworker.
Abstract: In the current period of globalization, which is mainly characterized by the
development of information society, new technologies are coming into the labor market, as
did the new job opportunities and possibilities. One of the innovative methods of employment
and working at home, teleworking and telecommuting.
V súčasnom globalizačnom období, ktoré je charakterizované predovšetkým rozvojom
informatizácie spoločnosti, prichádzajú nové technológie na trh práce a s nimi aj nové
pracovné možnosti a príležitosti. Z tohto dôvodu sa v Európe čoraz viac rozrastajú nové
formy zamestnávania a organizácie pracovného času, ktoré charakterizuje flexibilita smerom
k potrebám a záujmom všetkých zúčastnených strán, t.j. zamestnávateľov, zamestnancov i
nezamestnaných osôb. Jednou z inovatívnych metód zamestnanosti je aj domácka prácateleworking a telecommuting.
Teleworking a telecommuting predstavujú budúcnosť aj u nás na Slovensku. Pre nový
spôsob práce – prácu na diaľku (teleworking), či “virtuálne dochádzanie” (telecommuting) –
zatiaľ náš jazyk nenašiel jednoduchší a jednoznačný termín. Princípom je obmedzenie
nevyhnutnosti dochádzať na pracovisko firmy a vykonávať práce v pevne daných hodinách a
dňoch v týždni. Namiesto pevného časového a miestneho režimu umožňuje práca na diaľku
optimalizovať individuálne vykonávanie práce podľa vlastných potrieb z hľadiska času a
miesta (pracovným miestom sa najčastejšie stáva domov). Obmedzenie fyzickej prítomnosti
na pracovisku môže byť čiastočné alebo takmer stopercentné, podľa typu zamestnávateľa a
vykonávanej práce. Do práce na diaľku sa zaraďujú aj spôsoby práce napr.: práca
mobilných pracovníkov – obchodníkov, technikov, konzultantov, práca distribuovaných
virtuálnych tímov s členmi vo viacerých lokalitách (napr. virtuálne call centers, keď
operátori pracujú z domu bez toho, aby to zákazníci akokoľvek spoznali, pomocou
automatického rozdeľovania volaní, ACD – Automatic Call Distribution),práca v telecentre
v blízkosti domova, združujúca viac pracovníkov rôznych profesií, a pod.
Výkon závislej práce zamestnanca,ktorý sa realizuje na inom mieste ako je sídlo jeho
zamestnávateľa, vykazuje určité špecifiká, ktoré si vyžadujú odchýlnu právnu úpravu ako
pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu na pracovisku zamestnávateľa. Po
dohode so zamestnávateľom môže byť miesto výkonu práce iné ako je pracovisko
zamestnávateľa, týmto miestom môže byť domáce prostredie alebo aj iné miesto výkonu
1
Ing. Dagmar Hrašková, PhD, FPEDaS, Katedra ekonomiky, Univerzitná l, ,010 26 Žilina, e-mail:
[email protected]
2
doc.Ing. Darina Chlebíková,PhD, FPEDaS, Katedra ekonomiky, Univerzitná l, ,010 26 Žilina, e-mail:
[email protected]
172
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
práce. Na Slovensku pre zamestnanca, ktorý vykonáva domácku prácu, platia povinnosti
zamestnávateľa, zakotvené v § 52 Zákona NR SR č. 311/2001 Z.z.- Zákonník práce, ktorý
nešpecifikuje druhy prác, ktoré môžu byť vykonávané v domácom prostredí, je to na dohode
zmluvných strán. Sú pracovné pozície, ktoré sú špeciálne viazané na miesto práce na
pracovisku zamestnávateľa, napr. administratíva v štátnej správe -viazanosť na úradné hodiny
alebo hodiny pre verejnosť, recepčná a iné.
Pri domáckej práci - teleworkingu podstata spočíva v tom, že sa síce jej výkon
realizuje v pracovnom čase, ktorý nerozvrhuje zamestnávateľ, ale spôsob rozvrhnutia
pracovného času si stanovuje sám zamestnanec. V dôsledku toho sú pre tieto formy
zamestnania stanovené odchýlky od právnej úpravy pracovného pomeru s miestom výkonu
práce na pracovisku zamestnávateľa, ktorými sú:
•
ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času a o prestojoch sa
nevzťahujú na výkon domáckej práce a telepráce,
•
pri dôležitých osobných prekážkach v práci nepatrí zamestnancom náhrada mzdy
s výnimkou úmrtia rodinného príslušníka,
•
zamestnancom nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo
sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený
výkon práce.
TELEWORKING –POZITÍVA I NEGATÍVA
Teleworking je inovačná organizácia práce, ktorá umožňuje zamestnancom
produktívne pracovať aj mimo tradičnej kancelárie, či pracovného miesta. Z tohto dôvodu sa
považuje za súčasť všeobecného trendu smerom k progresívnemu vývoju pracoviska, nakoľko
sa zaraďuje medzi javy informačného veku, vyrastajúce z práce založenej na informáciách,
ako aj z rýchleho napredovania technológií.
K hybným silám rozvoja tejto formy zamestnania patrí technologické napredovanie.
Dnešná pracovná sila, vybavená mobilnými telefónmi, notebookmi a ďalšou technikou je
pripravená vykonávať prácu kdekoľvek. Technológia nie je jediným dôvodom, či stimulom
popularity domáckej práce a telepráce, ale aj rovnováha pracovného a rodinného života.
V súčasnosti mnohí zamestnanci hodnotia svoje priority, venujú väčšiu pozornosť voľbe
medzi prácou a súkromným životom a stále viac ich hľadá také príležitosti zamestnania, ktoré
umožňujú flexibilný pracovný čas, zdravotný, či finančný prospech
Teleworking je forma zamestnania, ktorá poskytuje nasledovné výhody pre
zamestnanca, zamestnávateľa,spoločnosť:
 PRE ZAMESTNANCA:
•
•
•
•
•
•
•
predstavuje zníženie času na dochádzku do práce
znižuje stresové situácie (cestovanie v dopravnej špičke, v kolektíve)
znižuje náklady súvisiace so zamestnaním
poskytuje lepšie a produktívnejšie pracovné prostredie
zvyšuje možnosť lepšej organizácie pracovných a súkromných povinností
zlepšuje kvalitu života, zdravie zamestnanca
poskytuje možnosť zamestnania aj pre znevýhodnené osoby (zdravotne postihnutí).
Väčšina zamestnancov, ktorí majú skúsenosti s teleworkingom, vníma zlepšenie kvality
vlastného života. V pozadí tohto názoru stojí viacero faktorov, napríklad vyššia spokojnosť so
173
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
zamestnaním, menej stresu, vyššia flexibilita pri organizovaní pracovného a súkromného
času, či možnosť stráviť viac času v blízkosti rodiny.
 PRE ZAMESTNÁVATEĽA
•
•
•
•
•
ponúka možnosť získať a udržať si kvalifikovaných pracovníkov
redukuje absentérstvo, práceneschopnosť
redukuje režijné náklady vo firme (za energiu, vybavenie,...)
sporí kancelárske priestory
zvyšuje spokojnosť a produktivitu zamestnanca, lojalitu k organizácii.
Teleworking je výhodný napr. pre zahraničné spoločnosti, ktoré začínajú na Slovensku
svoju činnosť, je pre ne výhodnejšie vytvoriť svojmu zástupcovi dobre vybavený homeoffice,
ako prenajímať celú budovu spolu s kompletným štábom obslužných zamestnancov, alebo pre
distribučné firmy. Aj keď teleworking nie je vhodný pre všetky kategórie zamestnancov,
mnohí zamestnávatelia by mohli umožniť pracovať svojim zamestnancom na diaľku aspoň
časť pracovného času. V Rakúsku môžu túto formu práce využívať aj niektorí úradníci
v miestnej, či štátnej správe – časť agendy spracúvajú doma a v kancelárii úradu sedia iba v
stránkové dni.
 PRE SPOLOČNOSŤ AKO CELOK
•
•
•
•
•
•
znižuje dopravné preťaženie a obmedzuje dopravné zápchy počas hodín zvýšenej
premávky, môže tiež prispieť k redukcii nákladov na cesty a ich údržbu
prispieva ku zníženiu znečistenia ovzdušia
zvyšuje zamestnanosť, pružnosť pracovnej sily
prispieva ku zníženiu sociálneho vylúčenia
zlepšuje prispôsobenie a pracovné angažovanie zdravotne postihnutých
prispieva k rozvoju marginalizovaných regiónov.
Prečo sa aj napriek týmto pozitívam niekedy teleworking odmieta?
Nakoľko tento spôsob práce nesie zo sebou pre určité typy ľudí aj nevýhody, nie všetci
Európania sú domáckej práci a telepráci rovnako naklonení, túto formu zamestnania
odmietajú najmä pre:
•
obmedzenie možnosti priamej komunikácie s kolegami v práci – izolácia
zamestnanca síce vytvára predpoklady na lepšiu koncentráciu a tým aj vyššiu
produktivitu, ale niektorým ľuďom chýba interakcia s kolegami v kancelárii,
•
práca nad stanovený limit môže spôsobovať stres -prechodom na telework sa
otvára prístup k práci po celých 24 hodín,teleworkerov to môže lákať pracovať
viac hodín, ako je stanovená pracovná doba,
•
teleworker si musí určiť pravidlá vo vzťahu k práci -teleworkovanie
poskytuje viac flexibility do osobného programu dňa, práca z domu sa dá
vykonávať len pod podmienkou, že zamestnanec nebude vyrušovaní pri práci
zo strany rodinných príslušníkov,
•
nedôvera nadriadených – manažment verí, že telework je dobrá myšlienka,
ale stále pochybuje o tom, či
práca z domu je pre ich firmu to
najlepšie,mnohokrát sú nedôverčiví voči zamestnancom k ich schopnosti si
zorganozovať pracovnú dobu mimo klasického pracoviska.
174
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Obhajcovia domáckej práce však vyzdvihujú viaceré prínosy práce z domu –
environmentálne, sociálne aj ekonomické. Tvrdia, že životnému prostrediu a v
neposlednom rade aj dopravnej situácii najmä vo veľkých mestách by pomohlo, ak by všetci
ľudia nechodili každý deň do práce. Aj napriek tomu, že je práca z domova pre stáleho
zamestnávateľa hodnotená všeobecne pozitívne, výsledky výskumov ukazujú, že funguje ku
vzájomnej spokojnosti vtedy, pokiaľ zamestnanec trávi aspoň niektorý deň z týždňa vo firme,
aby mal pocit, že zostáva v centre diania, necíti sa tak pri práci osamelo, nemá pocit
vylúčenia z kolektívu. To je tiež dôvod, prečo sa pre prácu z domova rozhodujú menej často
muži, prípadne až vo vyššom veku. Ženy väčšinou využívajú k prechodu na prácu z domova
materskú dovolenku, po materskej dovolenke majú často problém zaradiť sa opätovne do
pracovného procesu a teleworking im môže pomôcť skrátiť dobu, strávenú mimo
práce,prípadne im umožní pracovať aspoň na čiastočný úväzok a nestratiť pracovné
tempo.Práca z domu môže výrazne pomôcť hendikepovaným občanom alebo rodičom,
ktorí sa starajú o malé deti. Teleworking je ideálny pre také profesie, ktoré pracujú na
úlohách samostatne, ako sú napr. programátori, prekladatelia, účtovníci alebo podnikatelia,
zaoberajúci sa výtvarným umením. Psychológovia však upozorňujú, že domáca práca je
psychicky náročná, vyžaduje si veľkú disciplínu a nesie zo sebou aj značné riziká, chýbajúca
hranica medzi prácou a súkromným životom, mnohokrát môže viesť u niektorých
povahových typov ku stresom a k prepracovaniu. Hlavnou prekážkou rozvoja teleworkingu je
zatiaľ jeho image. Tieto pozície by mali prechádzať rovnakým výberovým konaním ako iné
miesta, aby u zamestnancov, ktorí zostávajú vo firme, nevznikali pocity závisti voči tým, ktorí
môžu pracovať z domova. "Firemní" zamestnanci sa tiež musia naučiť, že tí, ktorí pracujú
doma, nie sú jednoducho vždy k zastihnutiu a k dispozícii.
Práca na diaľku nie je riešenie pre každého zamestnávateľa, pozitívom tejto formy
zamestnávania pre organizáciu je rast jej výkonnosti vďaka vyššej produktivite práce, pretože
je jednoznačne preukázaná vyššia produktivita práce z domu, spôsobená dlhšou dobou práce a
minimalizáciou absencie v čase choroby. Určite nezanedbateľná je aj možnosť geografického
rozvoja organizácie, využitie vzdialených pracovníkov prakticky z celého sveta, čo súvisí s
väčšou ponukou pri výbere zamestnancov.
Zamestnávanie osôb zdravotne znevýhodnených formou práce na diaľku je novým
trendom v oblasti zamestnanosti. Spojenie výhod práce na diaľku a výhod zamestnávania
sociálne ohrozených skupín, prináša nemalý úžitok obom stranám zamestnaneckého pomeru.
Hlavným zámerom u týchto skupín je prostredníctvom teleworkingu predovšetkým prispieť k
znižovaniu nezamestnanosti zdravotne postihnutých obyvateľov , pre ktorých je často jedinou
alternatívou zamestnania.
ZÁVER
V západnej Európe a USA sa tento spôsob zamestnania začal objavovať už začiatkom
80. rokov minulého storočia. Najobľúbenejší je v USA, kde takouto formou pracuje
viac ako
20 miliónov ľudí. Už pred desiatimi rokmi sa počet Američanov pracujúcich z domu
(aj keď len čiastočne) odhadoval na 11,1 milióna, čo je viac ako v celej Európe. Umožnili to
podmienky, predovšetkým budovanie informačnej spoločnosti v USA. Pod tento trend sa
podpísala celková miera využitia informačných a komunikačných technológií, internetu,
rozšírenie počítačov do domácností. Podľa prieskumu trhu, by celých 57 % pracovníkov v
USA radšej pracovalo doma a len 36 % dáva prednosť práci v kancelárii. V Európe je to
presne opačne. Napr. vo Švédsku 49 % zamestnancov preferuje kancelárske prostredie a len
175
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
34 % domácu kanceláriu. Iná situácia je v Japonsku, kde sa v súčasnosti podiel pracovníkov
na diaľku pohybuje len okolo 1 %. Ďalší vývoj sa dá ťažko predpovedať kvôli tradíciám a
konzervativizmu v spôsobe práce. V Európskej únii patria medzi krajiny s najvyšším
podielom pracovníkov na diaľku, v porovnaní s celkovou produktívnou populáciou, Dánsko
(takmer 10 %), Holandsko (9 %), Fínsko (vyše 8 %), Švédsko (8 %) a Veľká Británia (7 %).
Naopak, Francúzsko alebo Taliansko patria medzi krajiny s minimálnou pracovnou silou na
diaľku.
Literatúra (References):
[1.] Hrašková, D. : Modernizácia služieb zamestnanosti na Slovensku, In: Verejná správa
2/2010,Poradca Žilina,s.32-35,ISSN 1337-0448
[2.] Masárová, J. – Koišová,E. – Význam vzdelania na trhu práce, In: Sociálno –ekonomická
revue,2010,roč.8,č.1,s.45-53, ISSN 1338-2195
[3.] Poniščiaková ,O. Rozvoj manažmentu v podmienkach globalizácie In: Globalizácia a jej
sociálno-ekonomické dôsledky '10 [elektronický zdroj] : zborník príspevkov z
medzinárodnej vedeckej konferencie : Rajecké Teplice 4.-6. október 2010. - ISSN 13365878. - [Žilina : Žilinská univerzita, 2010]. -s. 429-435.
176
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
GLOBÁLNE TRENDY EURÓPSKEJ DOPRAVNEJ POLITIKY
Stanislav Hreusík1
Kľúčové slová: konkurencieschopnosť, udržateľnosť, efektívnosť,ekológia, multimodalita,
infraštruktúra, technológia
Abstract: Brief description of the development of European transport policy till the recent
White Paper: Roadmap to a Single European Transport Area - Towards a competitive and
resource efficient transport system. Priorities of European transport policy today in relation to
the development of European transport. Specification of tasks for meeting set objectives with
focus on efficiency, sustainability and competitiveness of the European transport system.
BIELE KNIHY EURÓPSKEJ DOPRAVNEJ POLITIKY
Spoločná európska dopravná politika (EDP) začala legislatívne akcelerovať v 90-tych
rokoch minulého storočia, kedy v r. 1991 bola predložená prvá Biela kniha EDP k trvaloudržateľnému rozvoju. Požadovala okrem iného oddelenie tempa rastu ekonomiky od tempa
rastu dopravy, teda nižší rast najmä cestnej dopravy. Zdôrazňovala sa potreba rýchlejšieho
rozvoja dopravnej infraštruktúry i formou netradičného financovania (účasť súkromného
kapitálu ...). Napĺňanie cieľov Bielej knihy malo však medzery zdôvodnené najmä nízkym
stupňom rozpracovanosti cieľov do konkrétnych úloh. Nasledujúca Biela kniha EDP 2001 –
2010 s dodatkom „čas na rozhodnutie“ už bola dotiahnutá do cca 60 čiastkových úloh. Až
úprava tejto druhej Bielej knihy v r. 2006 vypustila oddelenie tempa rastu dopravy a rastu
ekonomiky. Presadzuje sa však stále preferencia druhov dopravy s menšími kapacitnými
problémami, resp. s potrebou nižších investícii na nárast kapacít. Výnimku tvoria železničné
vysokorýchlostné trate.
V súčasnosti už existuje tretia Biela kniha EDP (28. 03. 2011) „Plán jednotného
európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému
efektívne využívajúceho zdroje“. Deklaruje sa v nej okrem iného, že premena európskeho
dopravného systému bude možná iba vďaka kombinácii mnohých iniciatív na všetkých
úrovniach. Rôzne kroky a opatrenia v nej uvedené sa budú ďalej rozvíjať. V tomto desaťročí
Komisia pripraví vhodné legislatívne návrhy s kľúčovými iniciatívami, ktoré by sa mali
presadzovať počas súčasného mandátu. Každému návrhu bude predchádzať dôkladné
posúdenie vplyvu, v ktorom sa zváži pridaná hodnota EÚ a aspekty subsidiarity. Komisia
zabezpečí, aby sa vďaka jej krokom zvýšila konkurencieschopnosť dopravy a zároveň sa do r.
2050 znížili emisie skleníkových plynov z dopravy aspoň o 60 %. Pritom sa bude riadiť
v závere tohto príspevku uvedenými desiatimi cieľmi, ktoré by sa mali považovať za
referenčné kritériá.
1
Stanislav Hreusík, doc. Ing. PhD. Výskumný ústav dopravný, a.s. Žilina, 041/5686 332, [email protected]
177
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Ad/ JEDNOTNÝ EURÓPSKY DOPRAVNÝ PRIESTOR
♦ Budúca prosperita európskeho kontinentu bude závisieť od schopnosti všetkých jeho
regiónov udržať si úplnú a konkurencieschopnú integrovanosť do svetového hospodárstva.
Efektívna doprava je pri plnení tohto cieľa veľmi dôležitá.
♦ Európska doprava sa nachádza na križovatke. Staré výzvy ostávajú, no pribudli k nim aj
nové.
♦ Ropa bude v najbližších desaťročiach čoraz vzácnejšia a jej zdroje budú stále neistejšie.
Ako nedávno podotkla Medzinárodná energetická agentúra (IEA), čím menej sa svetu bude
dariť znižovať emisie uhlíka, tým viac bude stúpať cena ropy. V roku 2010 predstavovali
náklady EÚ na dovoz ropy približne 210 miliárd EUR. Ak sa nevyrieši táto závislosť od
ropy, mohlo by to vážne ohroziť mobilitu ľudí a tiež európsku hospodársku bezpečnosť –
s katastrofálnymi následkami na infláciu, obchodnú bilanciu a celkovú
konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ.
♦ EÚ zároveň vyzvala, a medzinárodné spoločenstvo ju v tom podporilo, na výrazné zníženie
emisií skleníkových plynov (GHG) vo svete, s cieľom udržať nárast teploty spôsobený
zmenou klímy pod hranicou 2°C. Na dosiahnutie tohto cieľa musí EÚ v kontexte
potrebných znížení vo vyspelých krajinách do roku 2050 vo všeobecnosti znížiť emisie
na 80 - 95 % pod úroveň roku 1990. Z analýzy Komisie 2 vyplýva, že zatiaľ čo v iných
odvetviach hospodárstva možno dosiahnuť výraznejšie zníženia, v odvetví dopravy, ktoré
je dôležitým a stále rastúcim zdrojom skleníkových plynov, sa vyžaduje znížiť do roku
2050 emisie skleníkových plynov najmenej o 60 % v porovnaní s rokom 1990 3. Do roku
2030 bude cieľom odvetvia dopravy znížiť emisie skleníkových plynov približne o 20 %
pod úroveň roku 2008.
♦ Aj napriek značnému technickému pokroku, nákladovo efektívnym zlepšeniam v oblasti
energetickej efektívnosti a politickému úsiliu sa dopravný systém od prvej veľkej ropnej
krízy pred 40 rokmi v podstate nezmenil. Doprava sa stala energeticky efektívnejšou,
avšak 96 % energetických potrieb dopravy v EÚ naďalej závisí od ropy a ropných
produktov. Doprava sa stala ekologickejšou, avšak kvôli zvýšenému objemu je aj naďalej
hlavným zdrojom hluku a miestneho znečisťovania ovzdušia.
♦ Nové technológie pre vozidlá a riadenie dopravy budú v EÚ aj inde na svete kľúčové na
dosiahnutie zníženia emisií z dopravy. Udržateľná mobilita je celosvetovým cieľom.
Oneskorené alebo pomalé zavádzanie nových technológií by mohlo odsúdiť odvetvie
dopravy na nezvratný úpadok. Odvetvie dopravy EÚ čelí rastúcej konkurencii na rýchlo sa
rozvíjajúcich svetových dopravných trhoch.
♦ Mnohé európske spoločnosti majú vedúce svetové postavenie v infraštruktúre, logistike,
systémoch riadenia dopravy a vo výrobe dopravných zariadení, avšak vzhľadom na
skutočnosť, že ostatné svetové regióny zavádzajú rozsiahle ambiciózne programy
modernizácie dopravy a investícií do infraštruktúry, je nevyhnutné, aby sa európska
doprava aj naďalej vyvíjala a investovala do udržania svojho konkurencieschopného
postavenia.
2
Pozri oznámenie Komisie „Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050“,
KOM (2011)112.
3
To by zodpovedalo zníženiu emisií vo výške približne 70 % pod úroveň roku 2008.
178
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
♦ Infraštruktúra utvára mobilitu. Bez podpory adekvátnej siete a väčšej inteligencie pri jej
využívaní nebude možné dosiahnuť veľké zmeny v doprave. Celkovo majú investície do
dopravnej infraštruktúry pozitívny vplyv na hospodársky rast, vytvárajú blahobyt a
pracovné miesta a posilňujú obchod, priestorovú prístupnosť a mobilitu ľudí. Treba ich
plánovať tak, aby sa maximalizoval ich pozitívny vplyv na hospodársky rast a aby sa
minimalizoval ich negatívny vplyv na životné prostredie.
♦ Preťaženia sú veľkým problémom, najmä v cestnej a leteckej doprave, a ohrozujú
prístupnosť. Okrem toho je dopravná infraštruktúra vo východnej a západnej časti EÚ
nerovnomerne rozvinutá a treba ju zjednotiť. Na verejné zdroje financovania infraštruktúry
sa vyvíja zvýšený tlak a je potrebný nový prístup k financovaniu a stanovovaniu cien.
♦ Od vydania Bielej knihy o doprave v roku 2001 sa dosiahol značný pokrok. V leteckej,
cestnej a čiastočne aj železničnej doprave došlo k ďalšiemu otváraniu trhov. Úspešne sa
zaviedla iniciatíva Jednotné európske nebo. Zvýšila sa bezpečnosť a ochrana pri všetkých
druhoch dopravy. Prijali sa nové pravidlá o pracovných podmienkach a právach
cestujúcich. Transeurópske dopravné siete (financované prostredníctvom siete TEN-T,
štrukturálnych fondov a kohézneho fondu) prispeli k územnej súdržnosti a výstavbe
vysokorýchlostných železničných tratí. Medzinárodné väzby a spolupráca sa posilnili.
Takisto sa podnikli mnohé kroky na zlepšenie dosahu dopravy na životné prostredie.
♦ Dopravný systém však stále nie je udržateľný. Z pohľadu ďalších 40 rokov je zrejmé, že
doprava sa nemôže vyvíjať rovnakým spôsobom ako doteraz. Pokiaľ sa bude uplatňovať
doterajší prístup, závislosť dopravy od ropy by dosahovala stále takmer 90 %4 hranicu a
zdroje obnoviteľnej energie by iba minimálne presahovali 10 % cieľ stanovený do roku
2020. Emisie CO2 z dopravy by v roku 2050 zostávali o tretinu vyššie ako v roku 1990.
Náklady spôsobené preťažením dopravy sa do roku 2050 zvýšia približne o 50 %. Rozdiel
v prístupnosti medzi centrálnymi a okrajovými oblasťami sa zvýši. Sociálne náklady nehôd
a hluku by aj naďalej rástli5.
Ad/ KONKURENCIESCHOPNÝ A UDRŽATEĽNÝ DOPRAVNÝ SYSTÉM
♦ Cieľom je odstrániť závislosť dopravného systému od ropy bez toho, aby sa obetovala jeho
efektívnosť a ohrozila mobilita. V súlade s hlavnou iniciatívou „Európa efektívne
využívajúca zdroje“ zavedenou v rámci stratégie Európa 20206 a v súlade s novým plánom
energetickej účinnosti na rok 20117 je zásadným cieľom európskej dopravnej politiky
pomôcť vytvoriť systém, ktorý podporuje európsky hospodársky pokrok, posilňuje
konkurencieschopnosť a ponúka vysoko kvalitné služby mobility, pričom efektívnejšie
využíva zdroje. V praxi je potrebné, aby doprava využívala menej energie a navyše ju
získavala z ekologickejších zdrojov, aby lepšie využívala modernú infraštruktúru a
znižovala svoj negatívny vplyv na životné prostredie a zásadné prírodné zdroje, akými sú
voda, pôda a ekosystémy.
♦ Obmedzenie mobility nie je riešením.
Aj tento scenár by v porovnaní s dneškom zaznamenal určitý nárast v používaní biopalív a elektrickej energie.
Opis možného vývoja dopravy do roku 2050, ktorý by nastal v prípade, že by sa neuplatnili nové politiky, ktoré
by zmenili tendencie (referenčný scenár), je k dispozícii v prílohe 3 Bielej knihy: „Referenčný scenár (2010–
2050)“ vychádzajúci z posúdenia vplyvu v rámci Bielej knihy o doprave.
6
KOM(2010)2020.
7
KOM(2011)109.
4
5
179
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
♦ Treba vytvoriť nové dopravné modely, ktoré by zároveň umožňovali prepravu vyššieho
objemu nákladu aj vyššieho počtu cestujúcich do ich miesta určenia čo najefektívnejšími
druhmi dopravy (prípadne ich kombinovaním). Na záverečný úsek cesty sa uprednostňuje
individuálna doprava s použitím ekologických vozidiel. Informačné technológie
zabezpečujú jednoduchšiu a spoľahlivejšiu prepravu. Používatelia dopravy platia plné
prepravné náklady výmenou za menšiu preťaženosť, viac informácií, lepšie služby a väčšiu
bezpečnosť. Ďalší vývoj sa musí opierať o mnoho prvkov:
▪ zlepšenie energetickej efektívnosti vozidiel vo všetkých druhoch dopravy. Vývoj a
zavádzanie udržateľných palív a pohonných systémov;
▪ optimalizácia výkonu multimodálnych logistických reťazcov vrátane väčšieho
využívania už svojou podstatou energeticky efektívnejších druhov dopravy v
prípadoch, keď iné technologické inovácie môžu byť nedostačujúce (napr. preprava
nákladu na dlhé vzdialenosti);
▪efektívnejšie využívanie dopravy a infraštruktúry prostredníctvom zdokonalených
systémov riadenia dopravy a informačných systémov (napr. IDS, SESAR, ERTMS,
SafeSeaNet, RIS), pokročilých logistických a trhových opatrení ako napr. celkového
rozvoja integrovaného európskeho železničného trhu, zrušenia obmedzení kabotáže,
odstránenia prekážok v námornej doprave na krátke vzdialenosti, nedeformovania
cien atď.
Efektívna základná sieť pre multimodálnu medzimestskú prepravu a dopravu
● Pri doprave na stredné vzdialenosti sú nové technológie menej vyspelé a voľba druhov
dopravy je obmedzenejšia ako v meste. Práve tu však môžu mať opatrenia EÚ okamžitý
dosah (menej obmedzení vyplývajúcich zo subsidiarity alebo medzinárodných dohôd).
Vozidlá, ktoré efektívnejšie využívajú zdroje, a ekologickejšie palivá by samy o sebe
pravdepodobne nedosiahli potrebné zníženie emisií a nevyriešili by problém preťaženosti. Je
potrebné, aby ich sprevádzala konsolidácia veľkých objemov prepravovaných na dlhé
vzdialenosti. To znamená väčšie využívanie autobusov a autokarov, železničnej a leteckej
dopravy pre cestujúcich a v prípade prepravy nákladu multimodálne riešenia využívajúce
vodnú a železničnú dopravu na dlhé vzdialenosti.
● Lepší výber druhov dopravy bude dôsledkom vyššej integrácie modálnych sietí: letiská,
prístavy, železničné a autobusové stanice a stanice metra by mali byť čoraz viac prepojené a
premenené na multimodálne dopravné platformy pre cestujúcich. Informačné online systémy
a elektronické rezervačné a platobné systémy zahŕňajúce všetky dopravné prostriedky by mali
uľahčiť multimodálne cestovanie. Širšie využívanie hromadnej dopravy musí byť
sprevádzané príslušnými právami cestujúcich.
● Preprava nákladu na krátke a stredné vzdialenosti (pod 300 km) 8 sa bude aj naďalej do
značnej miery vykonávať nákladnými vozidlami. Popri propagovaní alternatívnych
dopravných riešení (železničná a vodná doprava) je preto dôležité zlepšiť efektivitu nákladnej
dopravy prostredníctvom rozvoja a používania nových motorov a ekologickejších palív,
využívania inteligentných dopravných systémov a ďalších opatrení na posilnenie trhových
mechanizmov.
Podľa výpočtov vychádzajúcich z údajov Eurostatu viac ako polovica všetkého tovaru (z hľadiska hmotnosti)
v cestnej doprave sa prepravuje na vzdialenosti nižšie ako 50 km a viac ako tri štvrtiny na vzdialenosti nižšie ako
150 km.
8
180
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
● Na dlhšie vzdialenosti sú možnosti eliminácie emisií uhlíka v cestnej doprave
obmedzenejšie a multimodalita prepravy nákladu musí byť pre odosielateľov ekonomicky
príťažlivá. Je potrebná efektívna kombinácia viacerých druhov dopravy. EÚ potrebuje
špeciálne vyvinuté koridory nákladnej dopravy, optimalizované z hľadiska využívania energie
a z hľadiska emisií, ktoré by minimalizovali dosah na životné prostredie, zároveň by však boli
atraktívne vďaka svojej spoľahlivosti, obmedzenej preťaženosti a nízkym nákladom na
prevádzku a správu.
● Železnice, najmä pokiaľ ide o nákladnú dopravu, sa niekedy považujú za zákaznícky
nepríťažlivý spôsob dopravy. Avšak príklady z niektorých členských štátov dokazujú, že
železnice môžu ponúknuť kvalitné služby. Cieľom je zabezpečiť štrukturálne zmeny, ktoré by
železniciam umožnili účinne konkurovať a prebrať omnoho vyšší podiel prepravy nákladu (aj
cestujúcich) na stredné a dlhé vzdialenosti. Na rozšírenie alebo modernizáciu kapacity
železničnej siete budú potrebné značné investície. Postupne by sa mali zavádzať nové
železničné koľajové vozidlá s tichými brzdami a samočinným spojovacím zariadením.
Ekologická mestská doprava a dochádzanie
● V mestách je prechod na ekologickejšiu dopravu zjednodušený nižšími požiadavkami na
rozsah vozidiel a vyššou hustotou obyvateľstva. Možnosti výberu vo verejnej doprave sú
širšie, zároveň sa k nim pripája pešia a cyklistická doprava. Mestá najviac trpia preťaženosťou
dopravy, zlou kvalitou ovzdušia a vystavením hluku. Mestská doprava je zodpovedná
približne za jednu štvrtinu emisií CO2 z dopravy a 69 % dopravných nehôd sa stáva
v mestách. Postupné vyraďovanie „konvenčne poháňaných“ 9 vozidiel z mestského prostredia
najviac prispieva k významnému zníženiu závislosti od ropy, emisií skleníkových plynov a
znečistenia miestneho ovzdušia a hluku. Tento postup sa bude musieť doplniť o vývoj
vhodných palivových/nabíjacích infraštruktúr pre nové vozidlá.
●Vyšší podiel cestovania hromadnými dopravnými prostriedkami spolu s minimálnymi
záväzkami služby umožní zvýšiť hustotu a početnosť dopravných služieb a vytvorí tak
pozitívnu reťazovú reakciu v rôznych druhoch verejnej dopravy. Riadenie dopytu a územné
plánovanie môžu znížiť objem dopravy. Podpora pešej dopravy a cyklistickej dopravy by sa
mala stať neoddeliteľnou súčasťou mestskej mobility a plánovania infraštruktúry.
●Je potrebné podporovať používanie menších, ľahších a špecializovanejších cestných
osobných vozidiel. Rozsiahle vozové parky mestských autobusov, taxíkov a dodávok sú
obzvlášť vhodné na zavedenie alternatívnych pohonných systémov a palív. Tým by sa mohlo
výrazne prispieť k zníženiu intenzity oxidov uhlíka v mestskej doprave a zároveň pripraviť
podmienky na testovanie nových technológií a príležitosť na ich včasné zavedenie na trh.
Spoplatnenie používania komunikácií a odstraňovanie nezrovnalostí v zdaňovaní takisto môže
prispieť k podpore používania verejnej dopravy a k postupnému zavedeniu alternatívneho
pohonu.
● Prepojenie medzi prepravou nákladu na dlhé vzdialenosti a prepravou na poslednom úseku
by sa malo organizovať efektívnejšie. Cieľom je obmedziť individuálne dodávky, ktoré
predstavujú „najneefektívnejšiu“ časť prepravy, na najkratšiu možnú trasu. Využívanie
inteligentných dopravných systémov prispieva k riadeniu dopravy v aktuálnom čase,
skráteniu dodacích lehôt a znižovaniu preťaženia dopravy na poslednom úseku distribúcie. Tá
by sa mohla prevádzkovať mestskými nákladnými vozidlami s nízkymi emisiami. Využívanie
elektrických, vodíkových a hybridných technológií by znížilo nielen emisie do ovzdušia, ale
9
Pojem „konvenčne poháňaný“ sa vzťahuje na vozidlá používajúce nehybridné spaľovacie motory .
181
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
aj hluk a vďaka týmto technológiám by sa mohli prepravovať značné množstvá nákladu v
mestských oblastiach v noci. To by zmiernilo problém preťaženia cestnej dopravy počas
ranných a popoludňajších dopravných špičiek.
Desať cieľov pre konkurencieschopný dopravný systém efektívne využívajúci zdroje:
kritéria na dosiahnutie cieľa znížiť emisie GHG o 60%
Vývoj a zavádzanie nových a udržateľných palív a pohonných systémov
1.
Znížiť používanie „konvenčne poháňaných“ automobilov v mestskej doprave do roku
2030 na polovicu; postupne ich vyradiť z premávky v mestách do roku 2050;
dosiahnuť v centrách veľkých miest zavedenie mestskej logistiky v podstate bez emisií
CO2 do roku 2030 10.
2.
Používanie nízkouhlíkových udržateľných palív v leteckej doprave by do roku 2050
malo dosiahnuť 40 %; do roku 2050 by sa zároveň mali znížiť emisie CO2 z
námorných lodných palív o 40% (o 50 % 11, ak to bude uskutočniteľné).
Optimalizácia výkonu multimodálnych logistických reťazcov vrátane väčšieho
využívania energeticky efektívnejších druhov dopravy
3.
30 % cestnej nákladnej dopravy nad 300 km by sa malo do roku 2030 previesť na iné
druhy dopravy, ako napr. na železničnú či vodnú dopravu, a do roku 2050 by to malo
byť viac ako 50 %. Napomôcť by tomu mali efektívne zelené koridory nákladnej
dopravy. Na dosiahnutie tohto cieľa je takisto potrebné vyvinúť vhodnú infraštruktúru.
4.
Dokončiť do roku 2050 európsku vysokorýchlostnú železničnú sieť. Strojnásobiť do
roku 2030 dĺžku existujúcich vysokorýchlostných železničných sietí a udržať hustú
železničnú sieť vo všetkých členských štátoch. Do roku 2050 by sa mala väčšina
cestujúcich na strednú vzdialenosť prepravovať po železnici.
5.
Sprevádzkovať do roku 2030 v celej EÚ plne funkčnú multimodálnu „základnú sieť“
TEN-T s vysokokvalitnou a vysokokapacitnou sieťou do roku 2050 a so
zodpovedajúcim súborom informačných služieb.
6.
Prepojiť do roku 2050 všetky letiská základnej siete so železničnou sieťou, pokiaľ
možno vysokorýchlostnou; zabezpečiť, aby všetky hlavné námorné prístavy boli
v dostatočnej miere prepojené s nákladnou železničnou dopravou a prípadne s
vnútrozemskými vodnými cestami.
Zvyšovanie efektívnosti dopravy a využívania infraštruktúry prostredníctvom
informačných systémov a trhovo orientovaných stimulov
7.
Zavedenie modernizovanej infraštruktúry riadenia letovej prevádzky (SESAR 12) v
Európe do roku 2020 a dokončenie spoločného európskeho leteckého priestoru.
Zavedenie príslušných systémov riadenia pozemnej a vodnej dopravy (ERTMS 13,
10
To by výrazne znížilo ostatné škodlivé emisie.
Pozri oznámenie Komisie „Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050“,
KOM (2011)112.
12
V súlade s európskym hlavným plánom ATM.
http://ec.europa.eu/transport/air/sesar/deployment_en.htm
13
V súlade s európskym plánom rozvoja ERTMS. pozri rozhodnutie Komisie K(2009)561.
11
182
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
ITS 14, SSN a LRIT 15, RIS 16). Zavedenie európskeho globálneho navigačného
satelitného systému (Galileo).
8.
Do roku 2020 vytvoriť rámec pre informačné, riadiace a platobné systémy európskej
multimodálnej dopravy.
9.
Znížiť do roku 2050 počet smrteľných nehôd v cestnej doprave takmer na nulu. V
súlade s týmto cieľom sa EÚ usiluje o zníženie dopravných nehôd do roku 2020 na
polovicu. Zabezpečiť vedúce postavenie EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany dopravy
vo všetkých jej druhoch.
10.
Uplatňovať v plnej miere zásady „používateľ platí“ a „znečisťovateľ platí“ a viac
zapájať súkromný sektor do odstraňovania nezrovnalostí vrátane škodlivých dotácií,
vytvárania ziskov a zabezpečovania financovania budúcich dopravných investícií.
V prílohe I Bielej knihy je uvedený zoznam 40-tich iniciatív členených do problémovo
identických okruhov, majúcich úzku spojitosť k stanoveným cieľom. Schematicky ide o Efektívny a integrovaný systém mobility, Inovácia v budúcnosti: technológia a prístup,
Moderná infraštruktúra a inteligentné financovanie, Vonkajší rozmer. Jednotlivé okruhy sú
podrobnejšie špecifikované do konkrétnych úloh.
Literatúra (References):
[1.]
Biela kniha KOM(2011) 144 Plán jednotného európskeho dopravného priestoru Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje
[2.] Peltrám, A. Zmeny v európskom prostredí dopravy a európskej dopravnej politike, in
Zborník „Verejná osobná doprava 2010“ Bratislava
14
V súlade s plánom implementácie EasyWay 2: pozri rozhodnutie Komisie K(2010)9675.
Smernica 2002/59/ES, ktorou sa zriaďuje monitorovací a informačný systém Spoločenstva pre lodnú dopravu
(Ú. v. ES L 208, 5.8.2002), zmenená a doplnená smernicou 2009/17/ES (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009).
16
Pozri smernicu 2005/44/ES.
15
183
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
HARMONIZACE ÚČETNÍHO VÝKAZNICTVÍ A JEJÍ
DŮSLEDKY PRO PODNIKOVOU PRAXI
Eva Hýblová 1
Kľúčové slová (Key words): Účetnictví, harmonizace účetnictví, finanční výkaznictví,
finanční pozice a výkonnost; Accounting, harmonization of accounting, reporting, financial
position and performance.
Abstract: Globalization of the world economics, formation of multinational enterprises and
need of foreign capital, needs changes in accounting and financial reporting. The changes are
heading to comparability of financial statements of enterprises in particular states.
Comparability of statements should ensure harmonization of accounting. It’s when companies
start applying International Financial reporting Standards in practice. The article is about
characteristic of financial accounting and it’s results on financial position and performance of
a companies.
ÚVOD
Informace získané z účetnictví mají velký význam při řízení podniků. Se vznikem
nadnárodních společností, které mají pobočky v různých zemích, je obtížné sestavovat účetní
výkazy podle národních předpisů několika zemí a pro uživatele je složité jim porozumět.
Národní úpravy finančního výkaznictví a účetnictví, které jsou rozdílné z důvodů odlišnosti
ekonomických, politických, právních a společenských systémů je třeba zharmonizovat
natolik, aby vypovídací schopnost účetních výkazů byla stejná.
Vedení účetnictví je na národní úrovni regulováno zákony, vyhláškami nebo
národními standardy, ale jednotlivé národní úpravy se vyznačují řadou odlišností, které
způsobují, že stejné položky mohou být různě vykazovány. Rozdílné účetní informace jsou
při postupující globalizaci výraznou překážkou v mezinárodní spolupráci.
Harmonizace účetních závěrek lze dosáhnout aplikací Mezinárodních standardů
účetního výkaznictví (International Financial Reporting Standards, dále IFRS), které
v současné době existují ve dvou podobách. Jednak jsou to „plné“ IFRS, podle kterých
sestavují účetní závěrky obchodní společnosti, které jsou emitentem cenných papírů
registrovaným na regulovaném trhu cenných papírů v členských státech Evropské unie. 2 Pro
harmonizaci malých a středních podniků 3 byl vytvořen Mezinárodní standard účetního
1
Ing. Eva Hýblová, Ph.D. Ekonomicko – správní fakulta Masarykovy univerzity, katedra financí, Lipová 41,
Brno, email: [email protected]
2
Nařízení Evropského parlamentu a Rady 1725/2003 o přijetí určitých Mezinárodních účetních standardů
v souladu s nařízením EU 1606/2002 rady Evropského parlamentu a Rady ze dne 29.9.2003.
3
Vymezení malých a středních podniků v je v této souvislosti kvalitativní. Malé a střední podniky jsou ty, které
„nejsou zodpovědné vůči veřejnosti“, což jsou ty, které nepřekládají svoji účetní závěrku komisi pro cenné
184
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
výkaznictví pro malé a střední podniky (International Financial Reporting Standard for Small
and Medium-sized Entities, dále IFRS for SMEs). IFRS for SMEs byl zveřejněn v v červenci
2009. Standard má okamžitou účinnost, i když jeho zavedení závisí na národních regulátorech
a v současné době je na úrovni jednání.
DŮSLEDKY PŘECHODU
Důsledky přechodu na IFRS pro podniky, které jsou emitentem cenných papírů
registrovaným na regulovaném trhu cenných papírů v členských státech Evropské unie, které
měly povinnost začít s aplikací standardů pro sestavení účetních závěrek poprvé
k 31.12.2005, byly v různých souvislostech publikovány. Důsledky aplikace IFRS for SMEs
existují zatím v teoretické rovině, protože standard není zatím používán. IFRS for SMEs
vznikl zjednodušením „plných“ IFRS, proto důsledky budou obdobné, samozřejmě
s přihlédnutím ke specifikům malých a středních podniků. Pokud pomineme neustále
zdůrazňovanou srovnatelnost účetních závěrek a kvalitativní posun ve vykazování, je možno
se zaměřit na změny v hodnotách prvků účetní závěrky, jako jsou aktiva, závazky, vlastní
kapitál, náklady, výnosy a výsledek hospodaření, v důsledku kterých následně dochází ke
změně ve finanční pozici a výkonnosti podniků. Zároveň mohou výrazně ovlivnit finanční
řízení podniků.
Tyto výsledky plynou ze skutečnost, že existuje celá řada rozdílů mezinárodními
legislativami a IFRS, jejichž výčet a podrobný rozbor by byl nad rámec tohoto článku. Stačí
se zaměřit pouze na některé a naznačit mechanismus změn, které podniky mohou očekávat a
na které nemusí být v některém případě úplně připraveny.
ZMĚNY VE FINANČNÍ POZICI A VÝKONNOSTI
Standardy definují finanční pozici jako vztah aktiv, závazků a vlastního kapitálu účetní
jednotky v daném časovém okamžiku způsobem, jakým jsou prezentovány ve výkazu o
finanční situaci (v rozvaze). Výkonnost je vztahem mezi výnosy a náklady účetní jednotky
v průběhu účetního období, je zobrazena buď ve výkazu o úplném výsledku nebo ve
výsledovce a výkazu o úplném výsledku.
Srovnání je zaměřeno na:
•
změny v dlouhodobých aktivech v důsledků rozdílného pohledu na uznání
položky aktiv;
•
změny v ocenění majetku.
Údaje jsou vyhodnoceny na ukazatelích:
•
agregované položky rozvahy – dlouhodobá a krátkodobá aktiva, vlastní kapitál,
dluhy a výsledek hospodaření;
•
ukazatele rentability – rentabilita celkového kapitálu (Return on Assets, ROA) 4,
rentabilita vlastního kapitálu (Return on Equity, ROE) 5, rentabilita celkového
investovaného kapitálu (Return on Investment, ROI) 6.
papíry nebo jinému regulačnímu orgánu a nehodlají tak učinit; nespravují externím uživatelům aktiva široké
skupiny klientů (jako např. banka nebo pojišťovna); zveřejňují svoji účetní závěrku pro externí uživatele.
4
ROA = Zisk/Celková aktiva, vyjadřuje celkovou efektivnost společnosti.
5
ROE = Zisk/Vlastní kapitál, zobrazuje, jak firma zhodnotila vlastní prostředky.
6
ROI = Zisk/Vlastní kapitál+Dlouhodobé cizí zdroje, poskytuje informace o výnosnosti dlouhodobého kapitálu.
185
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Autorka primárně vychází z rozdílů mezi českou účetní legislativou a standardy,ale
závěry je možné zobecnit. Z toho důvodu nejsou v příkladech použity číselné údaje pro
vyjádření jednotlivých položek účetních výkazů, změny jsou vyjádřeny pouze matematickými
znaménky (+/-).
ZMĚNY V DLOUHODOBÝCH AKTIVECH
Situaci, kdy účetní jednotka vykáže aktiva či závazky, jejichž vykázání je v souladu
s IFRS požadováno rozdílně od národní úpravy, můžeme aplikovat na případě uznání leasingu
u nájemce, (lze použít i na všechny ostatní obdobné položky).
IFRS uvádí, že při zahájení leasingu musí nájemce vykázat práva a povinnosti
z finančního leasingu jako aktiva a závazky ve svém výkazu o finanční situaci, v částkách
rovnajících se reálné hodnotě najatého majetku, nebo pokud je nižší, v současné hodnotě
minimálních leasingových plateb stanovené na počátku leasingu. Nájemce rozdělí minimální
leasingové platby mezi finanční náklady a snížení nesplaceného závazku metodou efektivní
úrokové míry.
Pokud národní legislativa nepovoluje uznání finančního leasingu u nájemce jako
aktivum a závazek, ale pouze uznává leasingové splátky jako náklad, dochází k rozdílům
uvedeným v tabulce 1.
Tabulka 1 Uznání leasingů u nájemce
Úprava
Zdůvodnění
+ aktiva
Zobrazení dlouhodobého majetku v rozvaze
+ náklady Odpis majetku
+ náklady Úrok z finančního leasingu
- náklady Vyloučení leasingové splátky z nákladů
+ závazky Zobrazení závazku z finančního leasingu
Zdroj: vlastní zpracování
V souladu se standardem je majetek pořízený formou leasingu uznán v rozvaze
nájemce jako aktivum a závazek. Rozdíl oproti národní legislativě se zobrazí jako zvýšení
hodnoty aktiv a závazků. Rozdíl v nákladech je dán částkou odpisů, úroků z leasingu a
zrušením leasingové splátky. Případ leasingu je specifický tím, že pro splácení závazku se
používá metoda efektivní úrokové míry, kdy je snížení závazku rozděleno na splátku závazku
a úrok. V případě aktiva, oceněného pořizovací cenou s jednorázovou platbou závazku se
úrok nevyskytuje.
Změna ukazatelů rentability není jednoznačná. Budou měnit v důsledku změny
hodnoty aktiv, výsledku hospodaření, dlouhodobých cizích zdrojů. Hodnota aktiv a závazků
se zvýší, vliv na výsledek hospodaření je závislý na délce leasingu, výši splátek i úrokové
míře. Pokud změny v nákladech vyvolají zvýšení zisku, hodnota ukazatelů rentability vzroste.
Situaci, kdy účetní jednotka nevykáže aktiva či závazky, které standardy nepovolí
vykazovat je možno demonstrovat na případě zřizovacích výdajů (lze aplikovat i na všechny
ostatní obdobné položky).
Standardy uvádí, že jako nehmotné aktivum nelze uznat výdaje na zřizovací aktivity
(tj. zřizovací výdaje), které se skládají z nákladů na založení, jako jsou právní a
administrativní náklady vzniklé při založení právnické osoby, výdajů na otevření nového
186
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
závodu nebo podniku a výdajů na zahájení nové činnosti, nebo zavádění nových výrobků
nebo procesů. Tyto položky se uznávají jako náklad v době vzniku.
V případě, že národní legislativa aktivaci zřizovacích výdajů, které jsou odepisovány
povolí, dojde ve výkazu sestaveném v souladu se standardem k rozdílu v hodnotě
dlouhodobého majetku a nákladů. Rozdíly vycházejí z úpravy uvedené v tabulce 2.
Tabulka 2 Vyloučení zřizovacích výdajů
Úprava
Zdůvodnění
- aktiva
Vyloučení zřizovacích výdajů z aktiv
+ náklady Převedení zřizovacích výdajů do nákladů
- náklady Vyloučení odpisů zřizovacích výdajů
Zdroj: vlastní zpracování
Při použití metod uznávání a oceňování jednotlivých položek účetní závěrky v souladu
se standardy nelze uznat zřizovací výdaje jako aktivum, jsou nákladem. V rozvaze sestavené
podle standardů se rozdíl projeví snížením hodnoty aktiv a zvýšením nákladů v roce vzniku
zřizovacích výdajů. Vliv na ukazatele rentability ukazuje tabulka 3.
Tabulka 3 Vliv na ukazatele rentability
Položka Změna
ROA
ROE
ROI
Zdroj: vlastní zpracování
Ukazatele rentability vypočítané z výkazů v souladu se standardy oproti z výkazů
v souladu s národní legislativou se v roce vzniku zřizovacích výdajů snížily, pokles je
způsoben snížením hodnoty aktiv, výsledku hospodaření a tím i vlastního kapitálu.
OCEŇOVÁNÍ MAJETKU A ZÁVAZKŮ SOUČASNOU HODNOTOU
Standard používá v některých případech oceňování současnou hodnotou 7 (majetek
pořízený formou leasingu, majetek pořízený formou splátek, dlouhodobé závazky apod.)
V případě použití současné hodnoty při prvotním uznání dlouhodobého majetku dojde
k rozdílu v hodnotách dlouhodobého majetku, odpisů a závazků. Hodnota dlouhodobého
majetku, odpisů a dluhu je nižší, v důsledku nižších odpisů se zvýší výsledek hospodaření a
ukazatele rentability.
ZÁVĚR
Aktivity firmy jsou zachyceny v účetnictví, které spolu s dalšími informačními zdroji
slouží finančním analytikům k posuzování zdraví firmy a přípravě podkladů pro potřebná
řídící rozhodnutí. Proto na účetní zpracování musí navazovat analýza jeho výsledků.
Úlohu finančního managementu lze souhrnně vyjádřit čtyřmi hlavními úkoly:
Současná hodnota je diskontovaná hodnota budoucích čistých přítoků nebo odtoků peněz, které se očekávají,
že je položka bude vytvářet v podnikání nebo že budou nutné k vypořádání závazků.
7
187
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
•
Získávání kapitálu pro běžné i budoucí potřeby podniku a rozhodování o jejich
struktuře;
•
Rozhodování o alokaci finančních zdrojů běžné činnosti firmy, výzkumu a vývoje
nových výrobků a technologií, investice do pozemků, budov, strojů, zásob a
finančních aktiv;
•
Rozhodování o rozdělování zisku (k posílení vlastního kapitálu nebo výplatě
dividend);
•
Řízení, evidence, analýza a kontrola hospodářské stránky činnosti firmy. K tomu
slouží účetnictví a kalkulace, finanční analýza, rozpočetnictví a finanční
prognózování. [6]
Přechod z národní úpravy účetnictví na vykazování v souladu s IFRS může ovlivnit
hodnotu všech položek, které jsou zdrojem informací pro finanční řízení a finanční manažeři
by se na tuto skutečnost měli připravit. Zároveň ale používání IFRS při sestavení účetních
závěrek může firmám pomoci k zlepšení postavení na mezinárodních trzích, lepšímu přístupu
k finančním prostředkům u zahraničních bank, případně jako kvalitní zdroj informací pro
ratingové agentury.
Tento příspěvek byl zpracován jako jeden z výstupů projektu GAČR č. j. 402/09/0225. „Užití
IAS/IFRS v malých a středních podnicích a vliv na měření jejich výkonnosti“
Literatúra (References):
[1.]
[2.]
[3.]
[4.]
[5.]
[6.]
[7.]
International Accounting Standards Board (2009). International Financial Reporting
Standard, IFRS for Small and Medium – sized Entities. London. ISBN 978-1-90702616-4
International Accounting Standards Board (2009). International Financial Reporting
Standard, IFRS for Small and Medium – sized Entities. Basic for Conclusions. London.
ISBN 978-1-907026-18-8
International Accounting Standards Board (2009). International Financial Reporting
Standard, IFRS for Small and Medium – sized Entities. Ilustrative Financial Statements.
London. ISBN 978-1-907026-19-5
Nařízení Evropského parlamentu a Rady 1725/2003 o přijetí určitých Mezinárodních
účetních standardů v souladu s nařízením EU 1606/2002 rady Evropského parlamentu a
Rady ze dne 29.9.2003, zveřejněno v Úředním věstníku 13.10.2003
Sedláček, J., Křížová, Z., Hýblová, E. Vliv účetních metod na vykazování výkonnosti
podniku. 2005. Brno. Masarykova univerzita v Brně, 2005. 97 s. První vydání.
ISBN 80-210-3893-4.
SEDLÁČEK, J. Účetní data v rukou manažera – finanční analýza v řízení firmy. 2.
doplnění vydání. Computer Press Praha. 2001 ISBN 80-7226-562-8
Směrnice 2003/51/EC Evropského parlamentu a rady z 18. června 2003, kterou se
upravují směrnice 78/660EEC, 83/349/EEC, 86/635/EEC a 91/674/EEC o ročních a
konsolidovaných účetních závěrkách určitých forem společností, bank a ostatních
finančních institucí, zveřejněno v Úředním věstníku 17.7.2003.
188
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
[8.] Vyhláška 500/2002 Sb., kterou se provádějí některá ustanovení zákona č. 563/1991 Sb.,
o účetnictví, ve znění pozdějších předpisů pro účetní jednotky, které jsou podnikateli
účtujícími v soustavě podvojného účetnictví
[9.] Zákon č. 353/2001 Sb. O účetnictví, v aktuálním znění
189
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
ĽUDSKÉ ZDROJE V GLOBALIZAČNOM PROCESE
Darina Chlebíková 1
Kľúčové slová (Key words): globalizácia, ľudské zdroje, adaptácia, celoživotné vzdelávanie,
konkurenčná výhoda, ekonomické záujmy, stratégia celoživotného vzdelávania, národný
program pre učiace sa regióny, kvalita ľudských zdrojov, intelekt, tvorivé myslenie
Abstrakt: Globalization affects not only economic development in individual countries, but
also affects the lives of people. People working who are must adapting to new labor market
conditions Labor market is requires flexible and adaptable people who are able to develop
their intellect and creative work. The role of each company should be creating conditions for
continuous development of education. Lifelong learning is an investment that brings benefit
for the people and companies.
Veľmi zjednodušeným spôsobom by sme mohli charakterizovať dopad globalizácie na
všetky oblasti života ľudí ako určité „zovšeobecnenie“ podmienok života. Všetka činnosť
akoby sa zrazu podriaďovala a prispôsobovala podmienkam svetového voľného trhu
a prebiehala ako určitý model, ktorý implementujú jednotlivé krajiny bez ohľadu na to, či je
vhodný skutočne pre všetkých. Ide vo všeobecnosti o určitú snahu integrovať sa.
Vo všetkých krajinách ovplyvnených globalizáciou totiž vystupujú rovnaké
spoločenské trendy a postupne zanikajú odlišnosti, ktoré sú týmto krajinám vlastné. Vytvára
sa tak akási "globálna kultúra", ktorá sa prejavuje ako kultúra konzumnej spoločnosti. Vo
väčšine štátov potom na jej úkor zanikajú tradičné hodnoty. Vzniká akýsi nový "univerzálny
medzinárodný životný štýl", zasahujúci módu, ľudské správanie, jazyk (hovorí sa
o globálštine ako o jazyku spoločnom pre globálny svet – zjednodušená univerzálna forma
angličtiny), atď.
Tak ako prijali podmienky globalizácie hospodárstva jednotlivých krajín v rámci nich
firmy, tak sa súčasťou globalizácie stávajú i ľudia a to či u ž z hľadiska kultúrnospoločenského začlenenia či integrácie ako pracovnej sily.
Proces globalizácie otvoril pracovný trh. Tak ako firmy sa etablujú v iných krajinách
a využívajú pracovný potenciál danej krajiny, tak aj ľudia hľadajúci si prácu sa musia
prispôsobiť novým požiadavkám, ktoré priniesol globalizačný proces. Veľmi zjednodušene
môžeme povedať, že za všetkým treba hľadať ekonomické záujmy. Na jednej strane firmy
vedie tlak konkurenčného prostredia na zvyšovanie efektívnosti produktivity práce a výroby,
čo vedie k sústavným technickým a technologickým inováciám a rozvoju informačných a
komunikačných technológií. Na druhej strane sú tu ekonomické záujmy pracovnej sily po
uspokojovaní jej rastúcich potrieb, ale aj investícií do vzdelania, pretože dochádza k
1
Ing. Darina Chlebíková,PhD, Žilinská univerzita, Fakulta PEDaS, Katedra ekonomiky, Ulica Univerzitná
8215/1, 01026 Žilina, tel.: 041/5133222, e-mail: [email protected]
190
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
doceňovaniu významu kvalifikovanej pracovnej sily. Kvalifikovaná a flexibilná pracovná sila
je nielen konkurenčnou výhodou firiem, ale je schopná zvyšovať svoju životnú úroveň
uspokojovaním svojich potrieb.
Globalizačný proces však spôsobil, že došlo k vzniku určitých (globálnych) profesií,
kde stačí vysloviť názov profesie a každý si vie predstaviť akými činnosťami je táto profesia
charakteristická. Ide v podstate o profesie typu manažér danej oblasti činnosti, IT pracovník,
žurnalista, lekár s danou špecializáciou, učiteľ ap. V postate ľudia týchto povolaní nemajú
problém zamestnať sa v daných oblastiach na celom svete, pokiaľ samozrejmé sú flexibilní
jazykovo zdatní, ochotní neustále sa vzdelávať a zdokonaľovať v danej oblasti a nie sú citovo
viazaní na rodnú krajinu. Väčší problém však majú ľudia, ktorí mali povolanie, ktoré bolo
viazané na určitú špecifickú činnosť, ktorá zostala ako dôsledok špecializácie krajiny na
nejakú činnosť, výrobu, po ktorej už nie je dopyt a v podstate zanikla či zaniká. Títo sa musia
rekvalifikovať, prípadne prejsť na nekvalifikovanú prácu, ktorá samozrejmé má i horšie
ekonomické ohodnotenie. Ďalšou možnosťou je neochota ďalšieho hľadania, prijatia zmeny
a človek sa stáva nezamestnaným, ale tomuto problému sa nebudeme venovať.
Hľadanie práce v prostredí, v ktorom prebieha globalizačný proces je založené na
predpokladoch, že človek sa chce svojou činnosťou zapojiť do spoločenskej deľby práce, má
určitý konkrétny cieľ, ktorý prinesie úžitok jemu i spoločnosti. Treba si však uvedomiť, že
globalizačný proces mení materiálne prostriedky i spoločenské prostredie, v ktorom sa daná
práca bude vykonávať. Tieto zmeny sú „importované“ do jednotlivých krajín zahraničnými
firmami, ktoré priviezli kapitál, v hmotnej forme – nové stroje a zariadenia, s ktorými sa treba
naučiť pracovať, určitú kultúru práce, organizačnú štruktúru a organizačné vzťahy a morálku,
ktoré je potrebné do určitej miery akceptovať. V prípade záujmu človeka pracovať v takejto
firme, ktorá už nejaký čas pôsobí v danej krajine, je možnosť zistiť si tieto podmienky a dobre
zvážiť rozhodnutie pracovať v takejto firme. Zložitejšie je vycestovať za prácou „do
cudziny“, pretože spoznávanie, prispôsobovanie a akceptácia vyššie uvedených podmienok
prebieha pod tlakom „prežitia“.
A tak ďalšou zmenou, ktorú priniesla globalizácia je neustály pohyb a zmena.
V našom kontexte pohyb za prácou. Pre krajiny s centrálnym riadením spoločenskoekonomických procesov je to zmena, ktorá ovplyvnila strednú a mladšiu generáciu. Pričom tá
mladšia generácia to vníma ako nové príležitosti, naopak stredná a staršia generácia sa s touto
skutočnosťou vyrovnáva ťažšie. Ťažšia je predovšetkým adaptácia na nové pracovisko hlavne
v inej krajine, nové prostredie i samotnú prácu a asi najväčším problémom je jazyková
bariéra. Najrýchlejšie sa adaptujú na novú prácu tí ľudia, ktorých pracovné zaradenie je
rovnaké ako bolo doteraz, ak prostredie, do ktorého sú zaradení má stabilizované výrobné
a sociálne podmienky, ak skutočne majú záujem pracovať, majú adekvátne vzdelanie, fyzické
a psychické schopnosti a sú schopní sa začleniť do nového pracovného kolektívu a tento je
ochotný ich prijať. Ak ide o úplnú zmenu pracovného zaradenie, teda o výber nového druhu
práce najlepšie je takéhoto pracovníka nechať prejsť od základu všetkými činnosťami a ak sa
preukážu v niektorej oblasti činnosti jeho adekvátne (dokonca mimoriadne) schopnosti pre
určitý druh práce, treba ho zaradiť na túto pracovnú pozíciu.
Vývoj modernej spoločnosti je založený na všestrannom rozvoji vedy a techniky a na
potrebe celoživotného vzdelávania človeka. Len vzdelaný človek sa bude vedieť vyrovnávať
s novými situáciami, vyžadujúcimi nové poznatky a schopnosti. Vzdelanie tak musí
poskytovať široký vedomostný základ a vytvárať východiská pre adaptáciu ľudí
191
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
v spoločnosti. Treba však doplniť, že vzdelanie musí byť podporené zmysluplným uplatnením
v tvorivej činnosti a práci, len tak prinesie ľuďom uspokojenie.
Potreba riešenia celoživotného vzdelávania je zakotvená v mnohých dokumentoch
jednotlivých spoločenstiev ako i národných programoch jednotlivých krajín. Je jedným
z hlavných bodov Národnej Lisabonskej stratégie:
1. Informačná spoločnosť,
2. Vede, výskum a inovácie,
3. Podnikateľské prostredie,
4. Vzdelávanie a zamestnanosť.
Systému celoživotného vzdelávania je v európskych krajinách venovaná veľká
pozornosť pretože, rozvoj a uznávanie vedomostí, zručností a kompetencií občanov sú
kľúčové pre individuálny rast, konkurencieschopnosť, zamestnanosť a sociálnu súdržnosť v
Spoločenstve. Takýto rozvoj a uznávanie by mali pracujúcim a študujúcim uľahčiť
nadnárodnú mobilitu a mali by prispieť k splneniu požiadaviek dopytu a ponuky na
európskom trhu práce. Prístup k celoživotnému vzdelávaniu a účasť na ňom pre všetkých
vrátane znevýhodnených osôb a využívanie kvalifikácií by sa preto na národnej úrovni a na
úrovni Spoločenstva mali podporovať a zlepšovať.
Jednou z hlavných zložiek potrebných na to, aby sa systémy vzdelávania a odbornej
prípravy v Spoločenstve prispôsobili požiadavkám spoločnosti založenej na vedomostiach je
aj zvýšená transparentnosť kvalifikácií. Ide o vytvorenie spoločného referenčného rámca,
ktorý by mal slúžiť ako výkladový prostriedok medzi rôznymi kvalifikačnými systémami a
ich úrovňami, či už pre všeobecné a vysokoškolské vzdelávanie alebo pre odborné
vzdelávanie a prípravu. Týmto sa zvýši transparentnosť, porovnateľnosť a prenosnosť
kvalifikácií občanov vydaných v súlade s praxou v rôznych členských štátoch. Každá
kvalifikačná úroveň by mala byť v zásade dosiahnuteľná prostredníctvom rôznych
vzdelávacích ciest a kariérneho rastu. Európsky kvalifikačný rámec by mal navyše umožniť
medzinárodným sektorovým organizáciám, aby svoje kvalifikačné systémy uviedli do
súvislosti so spoločným európskym referenčným bodom, a ukázať tým vzájomné postavenie
medzinárodných sektorových kvalifikácií a národných kvalifikačných systémov. Týmto sa má
podporiť celoživotné vzdelávanie, zvýšenie schopnosti zamestnať sa, mobilita a sociálna
integrácia pracujúcich a študujúcich. Transparentné zásady zabezpečia kvalitu a výmenu
informácií, podporia jeho vykonávanie tým, že prispejú k budovaniu vzájomnej dôvery.
Jedným z kľúčových faktorov rozvoja SR je kontinuálna podpora vzdelávania v a to
najmä v oblasti zvyšovania kvality obsahu, zlepšovania prístupu k vzdelávaniu pre všetky
osoby a posilnenia prepojenia vzdelávania s potrebami trhu práce. Medzi významné
dokumenty, ktoré majú legislatívne podporiť vzdelávanie v SR patria:
1. Národný program pre učiace sa regióny
Učiaci sa región predstavuje regionálnu sieť zainteresovaných inštitúcií v oblasti
vzdelávania a zamestnanosti, vytvárajúcu na mieru šité služby a projekty poskytovania
celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva. Zámerom návrhu národného
programu je realizácia princípu učiacich sa regiónov a podpora vytvárania sietí
zainteresovaných aktérov pre rozvoj celoživotného vzdelávania. Tento zámer sa bude
napĺňať prostredníctvom spoločne vypracovanej a prijatej regionálnej stratégie
celoživotného vzdelávania, vytváraním partnerstiev pre realizáciu projektov v oblasti
192
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
celoživotného vzdelávania ako aj prostredníctvom prípravy regiónov na čerpanie
prostriedkov eurofondov počas programového obdobia 2007-2013."
2. Stratégia celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva
Stratégiu celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva schválila vláda
Slovenskej republiky uznesením č. 382/2007 z 25. apríla 2007. Obsahuje návrh
systému, ciele, analýzu a financovanie celoživotného vzdelávania a celoživotného
poradenstva, návrh systému riadenia kvality vzdelávania a systému uznávania
výsledkov neformálneho vzdelávania a informačného učenia sa. Hlavným cieľom
stratégie je dobudovať systém celoživotného vzdelávania a systém celoživotného
poradenstva tak, aby uľahčil občanom prístup k opakovanému a pružnému
nadobúdaniu nových kvalifikácií prostredníctvom kvalitného vzdelávania získaného
okrem formálneho vzdelávania aj v neformálnom systéme vzdelávania a v systéme
informačného učenia sa za pomoci komplexných služieb poradenstva počas celého
života človeka pri dodržiavaní rovnosti príležitostí.
3. Koncepcia celoživotného vzdelávania v Slovenskej republike
Koncepcia celoživotného vzdelávania vychádza z materiálu Európskej komisie
Memorandum celoživotného vzdelávania a je v súlade so strategickými dokumentmi
Slovenskej republiky zameranými na oblasť vzdelávania a zamestnanosti. Jednotlivé
ciele koncepcie sú v súlade so základnými princípmi trvalo udržateľného rozvoja
v oblasti celoživotného vzdelávania
4. Národná správa o realizácií konzultačného procesu k memorandu o celoživotnom
vzdelávaní
Konzultačný proces k memorandu na národnej úrovni zabezpečovalo Ministerstvo
školstva SR, ktoré spolupracovalo s inými ústrednými orgánmi štátnej správy,
mimovládnymi organizáciami a sociálnymi partnermi a uskutočnil sa prostredníctvom
celonárodnej diskusie so zameraním na jednotlivé kľúčové posolstvá v priebehu
prvého polroka 2001.
5. Memorandum o celoživotnom vzdelávaní
Memorandum o celoživotnom vzdelávaní vypracovala Európska komisia v roku 2000
s cieľom vytvoriť ucelenú stratégiu celoživotného vzdelávania v Európe. Vychádza z
myšlienky nevyhnutnej potreby celoživotného vzdelávania, cieľom ktorého je podpora
aktívneho občianstva a zamestnanosti.
V súčasnosti sa v súvislosti so vzdelávaním do popredia dostávajú myšlienky
o adekvátnosti vzdelávacieho systému v spoločnosti, je však potrebné podotknúť, že len
teoretické rozpracovanie problematiky vzdelávania a celoživotného vzdelávania nestačí, je
potrebné ho i fakticky uvádzať do praxe, aby sa zabezpečila kontinuita vzdelávacieho procesu
tak, aby sa stal efektívnym pre danú spoločnosť.
Vplyv globalizácie na ľudské zdroje sa prejavil predovšetkým v požiadavke na kvalitu
ľudských zdrojov, ktorá je tvorená predovšetkým rozvojom intelektu a tvorivého myslenia
ľudí, ako aj na ich adaptabilitu. Celoživotné vzdelávanie sa stáva jednou z nevyhnutných
podmienok úspešností ľudí na trhu práce. Ďalšími sú flexibilita na zmeny pracovných pozícií,
na rozširovanie spôsobilostí pracovníkov, na sofistikovanejšie činnosti, na jazykové znalosti
ap. Každá spoločnosť sa preto musí sústrediť na prípravu všetkých typov a kategórii
pracovníkov, na ich intelektuálnu úroveň, všeobecnú vzdelanosť a schopnosť tvorivej práce.
193
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Literatúra (References):
[1.] Polonský D. a kol.: Vybrané kapitoly ekonomickej sociológie, EDIS-vydavateľstvo
Žilinskej univerzity, Žilina 2010 , ISBN 978-80-554-0314-4,
[2.] Európska komisia: Európsky kvalifikačný rámec pre celoživotné vzdelávania,
Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácii Európskych spoločenstiev, 2009,
ISBN 978-92-79-08489-8,
[3.] http://www.minedu.sk/,
[4.] http://www.euroekonom.sk/manazment/riadenie-ludskych-zdrojov/
194
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
ANALYSIS OF THE TRANSPORT OF DANGEROUS GOODS
BY RAIL IN POLAND
Marcin Chrzan1, Štefan Cisko 2, Tomáš Klieštik 3
Kľúčové slová (Key words): transport, hazard materials.
Abstract: Currently, in general, the legal framework for the transport of dangerous goods are
based on the recommendations of the UN Committee of Experts on the Transport of
Dangerous Goods (UN Model Regulations), which are constantly upgraded to take account of
new facts, and which, though in themselves are not binding, provides general considered
direction. Member States include international agreements on the control of transport of
dangerous goods across international frontiers. Each mode of transport - Inland, sea, air, road
and rail - has different safety requirements for its exercise and its own international
convention or code based on the UN Model Regulations. The paper will be presented risks
that accompany the carriage of dangerous goods by rail on Polish territory.
1
ENSURING THE SAFETY OF RAILWAY TRANSPORT OF DANGEROUS
MATERIALS
European railways carry about 100 million tons of hazardous goods, and Polish,
followed by rail operators in the forefront of these cargo carriers. In 2009 Poland was
transported approximately 20.5 million tons of dangerous goods. In recent years there has
been a constant in our country, increase rail transport of dangerous goods, which range
includes the ever new forms. Most dangerous goods are transported around the Łódź, Tri –
City (Gdańsk, Gdynia, Sopot), Tarnów, Bydgoszcz, Kielce i Czechowice-Dziedzice.
1
Ing. Marcin Chrzan, Ph.D., Technical University of Radom, Department of Transport and Electrical
Engineering , Malczewskiego 29, 26 – 600 Radom, Poland, e-mail: [email protected]
2
prof. Ing. Štefan Cisko CSc., University of Žilina, F-PEDaS, head of department of Economics, Slovak
Republic, e-mail: [email protected]
3
doc. Ing.Tomáš Klieštik Ph.D., University of Žilina, F-PEDaS, head of department of Economics, Slovak
Republic, e-mail: [email protected]
195
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Table 1 Carriage of dangerous materials in Poland in 2005-2009
class of
goods
1
2
3
4.1
4.2
4.3
5.1
5.2
6.1
7
8
9
Total
2005r
27 071
2 094 309
13 055 974
744 922
129 846
16 950
237 313
67
312 627
314
2 450 484
243 731
19 314 238
transport of dangerous goods (in tonnes)
2006r
2007r
2008r
14 310
23 432
17 955
3 016 677
3 216 003
2 574 736
12 953 276
14 778 456
13 511 647
590 335
900 366
527 986
125 882
109 896
120 973
13 240
12 479
8 636
332 181
261 586
190 857
979
307
143
261 135
349 431
243 548
268
3 267
323
2 086 885
2 831 650
1 784 374
279 804
87 732
443 913
19 674 972
22 574 605
19 425 091
2009r
10 148
2 672 184
14 435 546
504 806
148 965
7 141
141 637
121
245 000
505
1 973550
376 868
20 516 474
The dominant role of dangerous goods transport are as follows:
− Flammable liquids, Class 3, the mass of about 14.4 million tonnes, representing
approximately 70.4% of the total
− Strip, Class 2, the weight of about 2.7 million tonnes, representing ok.13% of the total
− Corrosive, Class 8, the mass of about 1.9 million tonnes, which represents
approximately 9.6% of the total.
THREATS
By concept, the threat means the risk arising in connection with the Carriage of
dangerous goods. An example of such a threat can be transported in liquid spills, gas leaks,
release of goods with packaging, packaging damage threatening the health of people and
animals, the environment (river, reservoir water galleries , atmospheric air) or communication
facilities (bridge). depending on the type, nature and quantity of dangerous goods carried, the
degree of this risk may be different and to varying degrees.
1.1
Because of the hazard dangerous goods transported is divided into four groups:
•
Group I
Explosives able to produce quickly a large amount of heat and gases that can cause detonation
of a strong gust of air, destroying in its path all the way (knocking down trees, damaging
buildings, tunnels).
•
Group II
Materials posing a fire hazard, the material is flammable, prone to inflammation or supports
combustion.
•
Group III
Hazardous Materials toxic (poisonous), infectious or corrosive. Many of them have the
properties of oxidizing, reducing or explosive. A large part of them is flammable. Often a
toxic effect on both the environment and on humans, plants and animals.
196
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
•
Group IV
Radioactive hazardous materials. Transported material would cause the external radiation,
even from a distance.
The carriage of such a large mass of dangerous goods of different, often very
unpleasant to human health and the environment properties, primarily characterized by
creating high-explosive fire-hazard, fortunately not translated into a number of events.
Practice shows that the carriage of dangerous goods by rail is the safest. This confirms the
number of environmental emergencies caused by rail to the carriage of such goods. This
number is much lower compared with road transport and from the beginning of the twentyfirst century, steadily decreasing.
In addition, rail transport generates much lower external costs associated with damage
to the environment and the consequences of accidents - they account for only 12.5% of such
costs generated by transport vehicles.
Due to the nature of cargo consignments of dangerous goods by rail, however, is
accompanied by an inherent risk. Failures during transport can cause life-threatening damage
to the environment or natural resources. Just mention that escape into the atmosphere 10 tons
of ammonia causes the deadly threat of poisoning within a radius of 300m, and the unsealing
of the tanks the same amount of chlorine - a threat in a radius of 2 km.
In the atmosphere, where phenomena such as evaporation and diffusion determine the
range of threats, the greatest impact at the time of the disaster and beyond are primarily air
temperature, humidity, barometric pressure, wind direction and strength and condition of
vertical equilibrium of the atmosphere.
Impurities present in the atmosphere can be easily moved. Air movement makes the
contamination get into further areas, polluting the atmosphere in areas distant from their place
of origin. As a result of this process, air polluting substances are dispersed, but the point
wypuszczający toxin affects the composition of the atmosphere on a big field. Pollution of the
air penetrate into other parts of the environment through dry or wet deposition.
Contamination of soil by hazardous substances in terms of changing the chemical,
physical and biological. Harmful substances significantly alter soil pH.
Increased soil acidification or alkalinization affects the state of soil microflora and
microfauna. As a result of the reduced rate of decomposition of organic plant and animal
remains. Amended soil pH becomes less fertile, which manifests itself in reduced quantity
and quality of crops. Water contamination is the introduction into the waters of toxic
substances, foreign to the environment in quantities that could cause poisoning plants and
animals. Pollution of surface waters occur in various forms, may be solutions or suspensions,
carried by water over long distances. Contaminated surface water contaminate groundwater as
a consequence.
Especially dangerous is the flow of pesticides in their composition of heavy metals
and chlorinated hydrocarbons. The danger from pesticides depends on their accumulation in
organisms and the fact that for a long time remain in the water in the form of toxic and cause
the extinction of many organisms.
Therefore, the rail transport of dangerous goods by road as well as restrictions that
limit the release to the carriage, the choice of packaging, labeling and requirements for
qualification of personnel, vehicles and transportation procedures.
197
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
However, despite rigorous monitoring of compliance with the conditions which should
be rolling, and strict adherence to the scope of testing of tank wagons, which also includes
facilities for loading and unloading, there are still cases of leakage of hazardous substances
outside of cars, posing a serious threat to humans and the environment.
It was at broadcasters, with the loading of goods have been cases of misuse of securing
shipments, resulting in transit there have to leaks, evaporation, or evaporation of hazardous
substances.
Table 2 Accidents and breakdowns for the transportation of hazardous materials in the years
2001-2009 r.XXI century
Lp.
Year
The volume transport
(in thous. tonnes)
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
15 400
14 700
17 430
20 010
19 310
19 670
22 570
19 425
20 516
Number of
accidents
and failure
63
47
46
42
37
33
35
29
21
Factor failure
(number of accidents,
Failures / million tonnes)
4,09
3,20
2,64
2,10
1,92
1,68
1,55
1,50
1,02
In cases relating to the carriage of dangerous goods for several years mainly involved
with the shipment of hazardous materials classes: 2 (gases), 3 (flammable liquid) and 8
(corrosive), which reflects the structure of the hazardous materials carried on the network of
PKP SA In 2009 there were 21 events in the carriage of dangerous goods by rail, of which
only two cases can be classified as serious, with the unsealing of tank-wagons and a small
loss of cargo:
•
5 March 2009 at the station when the train Trzebinia relationship Prokocim PRC
Krakow - Wroclaw Brochów loaded tanker derailment occurred ethylbenzene. The
cargo of the derailed tank pumped up to 2 replacement tank-wagons, which came from
Punjab Dwory Chemical Plant. No loss of cargo, and therefore there was no pollution
• 30 October 2009 at the station there was a derailment Radzionków two uncleaned
empty tank wagons on gasoline. There was no pollution.
In addition, has been reported 19 minor accidents, incidents and accidents, involving
mainly the leakage of small amounts of gas leaks or drips of hazardous substances, with the
root causes of these events include:
198
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Table 3 The root causes of incidents with hazardous materials in the years 2005 - 2009
Lp
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
Cause
Number of events in the years
2005 2006 2007 2008 2009
None / damaged seals on the valves pour -drain
5
4
12
3
tank
Not tightened / damaged screws on the valves 17
12
4
5
6
pour-drain valve or a liquid phase or gas tanks
Corrosion drain valve
1
Do not tighten drain valves
4
1
Loose / no screws on the main valve-bottom
1
1
2
2
tanks
Damaged main valve cistern
1
1
1
3
Gaping (opening) the tank safety valve under
3
7
5
3
high temperature
The increase in pressure in the tank and
1
automatic activation of the safety valve resulting
from cross-acceptable level of performance
Unsealing the reservoir filling level indicator on
1
the top of the tank
Damage to the bottom of the tank
1
1
1
Vent valve block a piece of wood
1
Do not vent valve closed
2
Leakage caused by opening the system for
2
2
1
3
heating the tank due to corrosion
Tank valve leak
1
1
Reform tank valve leak was caused by a wagon
1
5
derailment
Tank car derailment
4
2
Mechanical damage to the tank / tank-container /
3
1
2
DPPL
Theft
3
Total
33
31
30
29
21
199
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Table 4 Causes of accidents and failures in the carriage of dangerous goods by rail
Number of events
2005 2006 2007 2008 2009
1
Valve failures and faults
12
11
2
4
3
2
Failures and malfunctions caused by atmospheric
2
2
2
3
conditions such as high ambient temperature
3
Errors and irregularities in the handling
9
11
16
9
8
apparatus
4
The increase in pressure in the tank and
2
automatic activation of the safety valve of an
overrun on-tolerable level of performance or
time to maintain integrity
5
Unsealing the reservoir filling level indicator on
1
the top of the tank
6
Leakage due to theft
1
3
7
Unsealing / no closure / manholes and covers
2
1
4
1
8
Unsealing the outer mantle tankers
1
1
9
Defects heating
2
1
1
3
10 Mechanical failure of tank-wagons, containers
2
1
2
1
and packaging
11 Derailment of wagons
2
2
4
2
12 Safety valve
1
2
3
13 The clash, was hit
1
Total
33
31
30
29
21
Lp.
2
Cause of the accident / crash /
Conclusion
From the analysis of events shows that the most common cause of accidents and
failures is still incorrect operation and failure of procedures expeditionary, but definitely
decreased the amount of accidents caused by poor technical condition of fixtures and fittings,
tank
wagons.
Responsibility for failure are mainly to sender mail, also foreign, and the place of formation
of negligence are sidings and points of transfer and sender-receiver at the time of the
clearance for the carriage as it was in broadcasting, with the loading of goods have been cases
of inadequate security items, which resulted in during transport, often there have to leaks,
evaporation, or evaporation of hazardous substances.In the case of wagons coming from
abroad bear the responsibility for accidents is also the person receiving the wagons on the
railway border crossings - in previous years have seen several cases of acceptance of
defective items at border stations; Węgliniec, Chałupki, Małaszewicze and Kuźnica
Bialystocka.
However, careful analysis of events that related mainly to escape the dangerous goods
on the outside of tank-wagons shows that the transport of the goods made in our country may
be classified as safe. This confirms the lack of serious consequences of events of consequence
to people and the environment.
200
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Literatúra (References):
RID – Regulamin dla międzynarodowego przewozu kolejami towarów niebezpiecznych
– załącznik C do konwencji COTIF 1999
[7.] Załącznik 2 Przepisy o przewozie towarów niebezpiecznych do Umowy o
Międzynarodowej Komunikacji Towarowej (SMGS)
[8.] Ir-16 Instrukcja o postępowaniu przy przewozie koleją towarów niebezpiecznych – PKP
Polskie Linie Kolejowe S.A.
[9.] Cpn-1 Wytyczne postępowania przy przewozie koleją towarów niebezpiecznych – PKP
CARGO
[6.]
201
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
INOVÁCIE – CESTA K ZVYŠOVANIU KONKURENČNEJ
SCHOPNOSTI A ROZVOJU REGIÓNOV
Katarína Janošková 1 – Pavol Kráľ 2
Kľúčové slová (Key words): inovácie, ciele projektu, malé a stredné podniky (innovations,
objectives of the project, small and medium enterprises).
Abstract: The article is focused on the publicity of the project „Innovations – the way to
increase competitiveness and regional development“ in the Border Cooperation Program
Slovak republic – Czech republic 2007 – 2013. It describes the main objective of the project,
its specific objectives, target groups and key activities. The contribution is devoted to the
concept of innovation – the key attribute of the project.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O PROJEKTE
Projekt č. 22410420011 „Inovácie – cesta k zvyšovaniu konkurenčnej schopnosti
a rozvoju regiónov“ je realizovaný v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská
republika – Česká republika 2007 – 2013 (Prioritná os 1 - Podpora sociokultúrneho
a hospodárskeho rozvoja cezhraničného regiónu a spolupráce, Oblasť podpory 1.4 - Rozvoj
podnikateľského a inovačného prostredia).
Operačný program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika je
zameraný na posilnenie spolupráce prihraničných regiónov a odstránenie negatívnych
dopadov národných hraníc na rozvoj prihraničného územia. Globálny cieľ programu
predstavuje pokračovanie trendu približovania sa oboch častí cezhraničného regiónu
k spoločnej kohézii, ale aj k potvrdeniu jedinečnosti a konkurencieschopnosti regiónu
v medzinárodných súvislostiach tak, ako to bolo začaté v predchádzajúcom programovom
období.
Na spolufinancovanie projektov rozvíjajúcich česko-slovenské prihraničie bolo na
obdobie 2007 – 2013 vyčlenených z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) celkovo
92,7 mil. EUR.
Projekt „Inovácie – cesta k zvyšovaniu konkurenčnej schopnosti a rozvoju regiónov“
je z ERDF financovaný vo výške 85 % z uznateľných výdavkov, 10 % predstavuje príspevok
zo štátneho rozpočtu SR (5 % pre hlavného cezhraničného partnera zo štátneho rozpočtu ČR)
a vedúci partner sa podieľa na financovaní vo výške 5 % (hlavný cezhraničný partner sa
podieľa na spolufinancovaní vo výške 10 % uznateľných výdavkov).
1
Ing. Katarína Janošková, Katedra ekonomiky, Fakulta PEDAS, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 1,
010 26 Žilina, e-mail: [email protected]
2
Ing. Pavol Kráľ, PhD., Katedra ekonomiky, Fakulta PEDAS, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 1, 010 26
Žilina, e-mail: [email protected]
202
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Riadiacim orgánom programu je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
(Agentúra na podporu regionálneho rozvoja). Ako vedúci partner projektu vystupuje verejná
vysoká škola: Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov.
Hlavným cezhraničným partnerom je Obchodně podnikatelská fakulta v Karviné, Slezská
univerzita v Opavě.
Hlavným cieľom uvedeného projektu je prispieť k zvýšeniu konkurenčnej schopnosti
a výkonnosti spoločného slovensko-českého regiónu (Žilinský kraj, Moravsko-sliezsky kraj)
pomocou poradenskej činnosti, vzdelávania a výmeny skúsenosti medzi partnermi projektu,
podnikateľskými združeniami a podnikateľmi v oblasti podpory a implementácie nových
manažérskych prístupov a inovatívnych procesov do praxe malých a stredných podnikov.
Prostredníctvom projektových aktivít sa partneri projektu usilujú sprostredkovať
malým a stredným podnikom, podnikateľom, ženám podnikateľkám ako aj študentom
informácie a znalosti, ktoré im pomôžu v rozpoznávaní nových príležitostí, rozvoji
inovačného potenciálu v zmysle neustáleho zlepšovania všetkých aktivít a tým zvýšiť
konkurenčný potenciál týchto cieľových skupín.
Špecifické ciele projektu sú formulované nasledovne:
•
•
•
•
•
•
zvyšovanie zamestnanosti,
stabilizácia a sebarealizácia mladých ľudí,
zamedzenie „úniku mozgov“ z regiónu,
prepojenie požiadaviek z praxe a vzdelávacieho procesu na všetkých stupňoch
lepšie uplatnenie špecifických skupín (študenti, ženy podnikateľky),
podpora spolupráce medzi malými a strednými podnikateľmi (cezhraničná
spolupráca).
K cieľovým skupinám projektu patria:
•
•
•
•
•
partneri projektu,
malí a strední podnikatelia,
študenti (absolventi),
ženy podnikateľky,
nezamestnaní.
Predpokladom opodstatnenej realizácie projektu je skutočnosť, že na ekonomických
výkonoch obidvoch zúčastnených krajov (Žilinský kraj, Moravsko-sliezsky kraj) sa
významnou mierou podieľajú malé a stredné podniky do 250 zamestnancov a ich potenciál
flexibilnej reakcie na aktuálne trendy je do istej miery oslabený nižšou úrovňou kompetencií
a znalostí zamestnancov. Táto skutočnosť je spôsobená obmedzenými finančnými
prostriedkami na ich rozvoj, sťaženým prístupom k podporným finančným prostriedkom
Európskej únie a nedostatočnými znalosťami o možnostiach čerpať a využívať tieto zdroje.
V projekte sa obidve zúčastnené univerzity usilujú o maximálne efektívne využitie
prostriedkov pre vzdelávanie podnikateľov, zamestnancov malých a stredných podnikov ako
aj študentov v oblastiach, ktoré si sami určia ako kľúčové pre ich ďalší rozvoj. S pomocou
plánovaných školení, sprievodných pracovných workshopov a poskytovania expertných
poradenských služieb v spolupráci s univerzitou si kladie projekt za cieľ zvýšiť inovačný
potenciál a konkurenčnú schopnosť malých a stredných podnikov a študentov tak, aby neboli
nútení odchádzať zo Žilinského a Moravsko-sliezskeho kraja a ľahšie sa uplatňovali na
miestnych, národných či medzinárodných trhoch práce.
203
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
INOVÁCIE – KĽÚČOVÝ ATRIBÚT PROJEKTU
Inovácie a inovačná schopnosť podniku je nevyhnutnou podmienkou jeho
konkurencieschopnosti na globálnych trhoch. Pojem inovácia sa v ekonomickej literatúre
definuje rôzne. Veľká ekonomická encyklopédia definuje pojem inovácia ako „kreatívny
proces, v ktorom sa kombinujú existujúce dve alebo viac vecí novým spôsobom so zámerom
vyrobiť jedinečnú novú vec“. 3 Podniky často vnímajú inovačné aktivity veľmi rôznorodo, viac
s dôrazom na inovácie produktov a menej na inovácie v riadení. Je však nevyhnutné si
uvedomiť, že inovácie zahŕňajú oveľa širší rozsah zmien. Podnikateľská prax pozná tieto
najčastejšie typy inovácií: 4
•
•
•
•
•
•
•
•
primárne a sekundárne inovácie – odlišujú sa svojím pôvodom (pôvodné
a odvodené inovácie),
individuálne a komplexné inovácie – líšia sa mierou inovačnej zmeny
v rámci podnikateľskej jednotky,
absolútne a relatívne inovácie – sú novinkami úplnými alebo len vo vzťahu
k danej podnikateľskej jednotke,
inovácie s investíciami a bez investícií – odlišujú sa investičnou
podmienenosťou.
inovácie ľudského činiteľa a inovácie riadiacej práce – sú zmenou na úrovni
zamestnancov alebo na úrovni formálnej a obsahovej stránky riadenia,
procesné (technologické) inovácie – využívajú sa pri eliminácii
nadbytočnosti, koncentrácii výrobných operácií, skupinovej technológii,
počítačovej podpore,
produktové inovácie – vytvorenie úplne nových produktov, prípadne zvýšenie
úrovne technických a ekonomických parametrov súčasných produktov,
manažérske inovácie – sú zamerané na zvýšenie efektívnosti všetkých
činností manažéra.
Medzi najzávažnejšie bariéry rozvoja malých a stredných podnikov patria
predovšetkým dopravná dostupnosť, podpora malého a stredného podnikania, nedostatočná
kultúra spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom a samotnými podnikmi,
domácimi a zahraničnými vzdelávacími inštitúciami, nedostatočné využitie moderných
inovačných prístupov a metód pri riadení podnikov a pri efektívnom využití existujúcej
pracovnej sily. Tieto faktory spôsobujú nízku konkurenčnú schopnosť podnikov a následne
celého regiónu, v ktorom pôsobia.
Vlastníci podnikov často argumentujú, že hlavným dôvodom je nedostatok
zamestnancov, ktorí sú dostatočne pripravení na zvládnutie inovačného prístupu. A práve toto
je priestor, ktorý chce náš projekt zaplniť. Je zameraný na rozvoj a manažment ľudského
kapitálu s orientáciou na výkonnosť podniku, schopnosť využívať inovácie v najširšom slova
zmysle, schopnosť reagovať na zmeny, aplikáciu nových manažérskych metód a prístupov
a zvyšovanie konkurenčnej schopnosti malých a stredných podnikov.
Noví zamestnanci, ktorí nastupujú do zamestnania po ukončení štúdia často
nevyhovujú nárokom na zvládnutie a využívanie moderných technológií a metód. Z toho
vyplýva nedostatočné prepojenie požiadaviek na kvalitu a obsah vzdelávania pre súčasný trh
práce a samotných vzdelávacích inštitúcií. Organizácie rôznych stupňov vzdelávania pociťujú
3
4
ŠÍBL, D. a kol. Veľká ekonomická encyklopédia. Bratislava: Sprint, 2002, str. 351.
KUBIČKOVÁ, V. – BENEŠOVÁ, D. Inovácie v službách. Bratislava: Ekonóm, 2007, str. 33.
204
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
zas nedostatočný záujem podnikateľskej sféry a verejnosti o obsah vzdelávania a jeho formu.
Z tohto dôvodu sme v rámci projektu pred samotnou realizáciou vzdelávania cieľových
skupín realizovali primárny prieskum, ktorého cieľom bolo zistiť, v akých oblastiach majú
malé a stredné podniky potrebu vzdelávať sa. Projekt je zameraný na poskytnutie bezplatných
školení a sprievodných pracovných workshopov pre vlastníkov, manažérov, zamestnancov
malých a stredných podnikov, ako aj pre širokú verejnosť, ktorá má záujem sa vzdelávať vo
vybraných oblastiach. Respondenti, ktorí sa aktívne zúčastnili primárneho prieskumu si tak
mohli sami určiť oblasti vzdelávania, o ktoré majú záujem, čo nám umožnilo navrhnúť
školiace moduly tak, aby čo v najväčšej miere uspokojili potreby respondentov. Takmer 59 %
z respondentov vyjadrilo záujem zapojiť seba a svojich zamestnancov do vzdelávania, ktoré je
jednou z aktivít projeku. Na základe získaných požiadaviek sme vyprofilovali 6 základných
školiacich modulov, tak aby sme v čo najväčšej miere uspokojili potreby cieľových skupín
projektu:
1. Marketingové riadenie podniku – obchodné a predajné zručnosti, efektívna
komunikácia so zákazníkom, inovačné stratégie
2. Inovatívny manažment ľudských zdrojov – tvorba tímu, vedenie a motivácia ľudí,
komunikácia a riešenie úloh
3. Počítačové zručnosti – užívateľská úroveň
4. Strategické riadenie a plánovanie, ekonomické a marketingové schopnosti manažérov,
inovačné schopnosti firmy
5. Komunikácia v cudzom svetovom jazyku
6. Projektový manažment, príprava a realizácie projektov financovaných z fondov EÚ
ZÁVER
Partneri projektu očakávajú, že jeho realizáciou prispejú k naplneniu základných
priorít programu a „položia základy“ podnetov k intenzívnejšej spolupráci medzi
podnikateľskými subjektmi a akademickou obcou dotknutých regiónov. Je potrebné ale
zdôrazniť, že predpokladané benefity projektu sa v prostredí prejavia s odstupom času a ich
rozsah bude rovnako závisieť od schopností a záujmov cieľových skupín projektu využiť
získané poznatky a informácie v praxi.
Literatúra (References):
[10.] KUBIČKOVÁ, V. – BENEŠOVÁ, D. Inovácie v službách. Bratislava : Ekonóm, 2007.
276 s. ISBN 978-80-225-2365-3.
[11.] ŠÍBL, D. a kol. Veľká ekonomická encyklopédia. Bratislava: Sprint, 2002. 967 s.
ISBN80-89085-04-0.
[12.] www.sk-cz.eu
[13.] www.inovacie.eu
[14.] http://inovace-eu.rs.opf.slu.cz/
205
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
NOVÉ TRENDY VZDELÁNIA ZAMESTNANCOV ŠTÁTNEJ
SPRÁVY
Jana Jarošová 1
Kľúčové slová (Kľúčové slová): e-learning, program UNITAS, rozvoj ľudských zdrojov,
štátna správa, vzdelávanie zamestnancov.
Abstract: Changes in the global economic environment affect also the trends in employee
education. With this issue deals not only the private sector, but also the public bodies which
need to ensure that their employees learn new legislative changes, guidelines and new work
procedures. This article concerns the changes and new trends in education of employees of tax
and customs administration in relation to the UNITAS programme managed by the Ministry
of Finance of the Slovak Republic. The aim of this article is to highlight the importance of the
changes in the education system of civil servants and to focus on new forms of education in
government.
ÚVOD
Globálne ekonomické problémy a rýchlo meniace sa potreby trhu sú faktory, ktoré
ovplyvňujú aj aktuálne trendy vo vzdelávaní zamestnancov. Do popredia sa dostávajú
tréningy s využitím multimediálnej a internetovej komunikácie. Dôvodom je transformácia
našej spoločnosti na informačnú spoločnosť, kde sa rozhodujúcou stáva práca s informáciami.
Uvedené zmeny majú dopad rovnako na súkromný sektor, ako aj štátnu správu. Rozvoj
informačných a komunikačných technológií a ich uplatňovanie prakticky vo všetkých sférach
života spoločnosti vedie organizácie k potrebe zabezpečenia možnosti pre celoživotné
vzdelávanie zamestnancov. Pri systematickom zavádzaní vzdelávacích programov sa musí
klásť dôraz v prvom rade na kvalitu vzdelávania a jeho uplatnenie pri profesijnom raste
zamestnancov.
Zavedenie nového systému vzdelávania v oblasti daňovej a colnej správy je dôležitým
systémovým krokom, ktorý povedie k dosiahnutiu vyššej stabilizácie pilierových
zamestnancov, a súčasne podporí zvýšenie motivácie, kvalifikácie a špecializácie
zamestnancov.
Potreba nového systému vzdelávania súvisí so zmenami riadenia a organizovania
výberu štátnych príjmov prostredníctvom novovzniknutej Finančnej správy Slovenskej
republiky. Reforma, ktorú riadi Ministerstvo financií Slovenskej republiky, má byť
realizovaná prostredníctvom programu UNITAS. Jeho konečným zámerom je v priebehu
niekoľkých rokov zlúčiť daňové orgány a colnú správu do jednej inštitúcie, ktorá na seba
neskôr prevezme (okrem výberu daní a cla) aj výber poistných odvodov.
1
Jana, Jarošová, Ing., Katedra ekonomiky, Fakulta PEDAS, ŽU v Žiline, Univerzitná 1, 010 26 Žilina, tel.: 041/
5133227, e-mail: [email protected]
206
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Moderná štátna správa kladie vysoké nároky na svojich zamestnancov. Jej dôležitou
úlohou je poskytovať občanom a podnikateľom dostatočné informácie a vysvetlenia
v zrozumiteľnej forme (predovšetkým v oblasti legislatívy, ktorá je komplikovaná
a rozsiahla).Vytvára sa tak potreba permanentného vzdelávania štátnych zamestnancov
a osvojovania si nových informácií (zákonov, noriem, predpisov, ...).
UČENIE A VZDELÁVANIE
1
Častokrát dochádza k zámene pojmov „učenie“ a „vzdelávanie“. Z teoretického
hľadiska je potrebné uvedené pojmy rozlišovať.
Aktívny prístup jedinca a moderné pojatie vzdelávacej politiky je zdôraznené pojmom
„učenie“ (learning), ktoré umožňuje rozmanité prechody medzi vzdelávaním a zamestnaním,
umožňuje získavať kvalifikácie a kompetencie rôznymi spôsobmi v priebehu života (Palán,
2002).
Vzdelávanie (education) možno všeobecne definovať ako proces, v ktorom si
prostredníctvom vyučovania jedinec osvojuje súhrn poznatkov a činností a ich
spracovávaním – t. j. učením, ich pretvára na vedomosti, znalosti a návyky.
Hroník charakterizuje vzdelávanie ako jeden zo spôsobov učenia sa – ide o
organizovaný a inštitucionalizovaný spôsob učenia. Učenie je pojem, ktorý zahŕňa viac než
rozvoj a vzdelávanie. Preto napr. hovoríme o „učiacej sa organizácii“, a nie o vzdelávacej
organizácii.
ROZVOJ ĽUDSKÝCH ZDROJOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY
2
Zákon o štátnej službe č. 312/2001 Z. z. v § 77 ustanovuje, že služobný úrad
zabezpečuje štátnemu zamestnancovi pravidelné prehlbovanie kvalifikácie. Tento proces je v
zákone definovaný ako systematické odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov s cieľom
priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí a schopností
potrebných na vykonávanie štátnej služby v príslušnom odbore štátnej služby.
Aby sa budúca Finančná správa SR mohla stať modernou a zákaznícky orientovanou
inštitúciou s kompetentným a profesionálnym prístupom, je nevyhnutné venovať dostatočnú
pozornosť rozvoju ľudských zdrojov. Preto je nevyhnutné, aby všetci jej zamestnanci boli
náležite vyškolení a odmeňovaní podľa výkonu.
Rozvoj ľudských zdrojov v oblasti daňovej a colnej správy bude zameraný na
nasledujúce oblasti:
-
odborné vzdelávanie smerujúce k vyššej profesionalite pri vykonávaní štátnej služby
(s dôrazom napríklad na oblasť účtovníctva, exekúcií a pod.),
-
vzdelávanie v oblasti počítačových zručností zamestnancov finančnej správy,
-
odborné vzdelávanie zamestnancov vo finančnej správe orientované na cielene vybrané
skupiny zamestnancov (kontrolórov, exekútorov, správcov, atď.),
-
vzdelávanie novoprijatých zamestnancov.
Daňové orgány, ako aj colná správa, majú dlhoročné skúsenosti so vzdelávaním
svojich zamestnancov – štátnych zamestnancov, colníkov, ako aj zamestnancov vo výkone
práce vo verejnom záujme. V obidvoch organizáciách existujú vzdelávacie inštitúcie - Daňová
škola a Colný inštitút. V obidvoch organizáciách sa tiež realizuje vzdelávanie na základe
207
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
schváleného plánu vzdelávania na príslušný rok, ktorým sa reaguje na aktuálne potreby
zamestnancov.
V colnej správe existuje otvorený systém vzdelávania, ktorý colná správa koncepčne,
organizačne i metodicky zabezpečuje prostredníctvom Colného inštitútu. K výrazným
obsahovým zmenám v systéme vzdelávania colnej správy došlo v roku 2004, kedy bol
zavedený jednotný systém vzdelávania colníkov, ktorý tvoria štyri stupne, pričom tento
systém vzdelávania je, na rozdiel od daňovej správy, čiastočne naviazaný na kariérny rast
spojený s lepším finančným ohodnotením a motivovaním zamestnancov vzdelávať sa.
V predchádzajúcom období boli definované návrhy na realizáciu podobného systému
vzdelávania aj v daňovej správe, avšak nikdy neboli zrealizované. Zmenu by v tomto smere
mal priniesť program UNITAS.
3
E-LEARNING V ŠTÁTNEJ SPRÁVE
Využívanie multimediálnych technológií a on-line tréningov sa postupne stáva
neoddeliteľnou súčasťou vzdelávacieho procesu zamestnancov daňovej a colnej správy.
Významným dôvodom je skutočnosť, že tieto technológie umožňujú efektívnejšie
organizovať vzdelávacie procesy, a to pri znížených nákladoch.
Táto metóda vzdelávania sa spája s mnohými výhodami tak pre zamestnanca, ako aj
pre organizáciu. Výhodou pre zamestnanca je najmä možnosť voľby času vzdelávania a
študijného tempa, možnosť prispôsobenia hĺbky štúdia svojim súčasným znalostiam, ako aj
možnosť využitia autotestov na overenie naučenej látky.
Čo sa týka výhod pre štátnu správu, je nimi skrátenie neprítomnosti zamestnancov na
pracovisku, zjednodušenie a zefektívnenie riadenia vzdelávania, a tiež komplexné využitie elearningového vzdelávacieho systému pre monitoring školiacich aktivít a získanie vstupov
a výstupov do personálnej agendy. Z dlhodobého hľadiska navyše dochádza k zníženiu
nákladov na vzdelávanie pri dosiahnutí jeho maximálnej plošnosti a zníženiu nepriamych
nákladov (doprava, organizácia, stravné, stratený čas spojený s realizáciou školenia mimo
pracoviska).
Vzdelávanie cez internet využíva jednak výcvik i testovanie zručností a znalostí,
jednak poskytuje zamestnancovi spätnú väzbu o správnosti odpovedí, nakoľko ich
absolvovanie je zaznamenávané a vyhodnocované. Výhody využitia elektronických médií sú
veľké. Prekážkou sú predovšetkým náklady, ktoré súvisia so zavedením vzdelávania
s využitím elektronických médií, teda zodpovedajúce technické a programové vybavenie,
vyškolenie zamestnancov pre prácu na počítači a pod.
Typickým
príkladom
využitia
e-learningu
je
kurz
ECDL/ICDL
(European/International Computer Driving License - Európsky/Medzinárodný preukaz
počítačovej gramotnosti), ktorý praktickými testami deklaruje, že držiteľ príslušného
certifikátu zvláda aktívne v určitom stupni používanie výpočtovej techniky.
4
EFEKTIVITA VZDELÁVANIA
Odborná literatúra uvádza, že americké firmy v 90. rokoch investovali približne 100
milárd amerických dolárov ročne do vzdelávania svojich zamestnancov. Pritom len 10 %
z týchto nákladov bolo následne využitých vo výrobnom procese.
Často sa stretávame s realitou, že zamestnanci síce absolvovali množstvo školení a
tréningov, v praxi však využijú nakoniec iba minimum z týchto poznatkov. V záujme
zvýšenia efektívnosti celého rozvojového procesu je dôležité, aby zamestnanci robili presne
208
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
to, v čom sa vzdelávajú a získavajú poznatky. Podľa toho je potrebné vypracovať akčné plány
a tie následne konzultovať s nadriadenými.
5
KOMBINOVANÉ VZDELÁVANIE
Nové trendy vo vzdelávaní sú založené nielen na vhodnom využívaní multimédií, ale
aj na ich vhodnej kombinácii so „živými tréningami“.
Jedným z vhodných, u nás doteraz skromne využívaných nástrojov, je kombinované
vzdelávanie (angl. „blended learning“). To je tvorené kombináciou klasickej seminárovej
formy vzdelávania a e-learningu. Jeho výhodou je najmä mobilnosť a možnosť prispôsobenia
sa individuálnym potrebám vzdelávaného.
Hromadné zavádzanie e-learningu ako populárnej metódy vzdelávania začalo vytvárať
predpoklady pre vylúčenie všetkých klasických foriem zo vzdelávacích programov
organizácií. Neskôr sa však ukázalo, že niektorí zamestnanci dávajú stále viac prednosť
klasickému vyučovaniu a že úloha učiteľa vo vyučovacom procese je nenahraditeľná.
Hašková (2004) píše: „Bolo by chybou domnievať sa, že využitie počítačov vo vyučovaní so
sebou prináša len pozitíva a že tu neexistujú žiadne negatíva. Tak, ako v prípade akýchkoľvek
iných médií, aj v tomto prípade si učiteľ musí byť vedomý obmedzení počítača.“ Preto je
prirodzené, že dochádza k prechodu od „čistého e-learningu“ k „blended learningu“, ktorý
správnou kombináciou jeho jednotlivých súčastí (blendov) vedie k optimálnemu využitiu ich
pozitívnych vlastností.
„Blended learning“ je pojem, ktorý doposiaľ nemá široké teoretické zázemie a nie je
ani jednotne prekladaný. Preto býva nahrádzaný pôvodným anglickým termínom kombinované vzdelávanie. Možno sa s ním stretnúť predovšetkým, ak ide o vzdelávanie,
ktoré kombinuje dištančnú formu s prezenčnou.
ZÁVER
V súkromnom sektore sa čoraz viac osvedčuje kombinácia samoštúdia a
interaktívneho tréningu a konzultácií, nakoľko zamestnanci za užitočnejšie považujú
interaktívne tréningy s lektormi. Skupinové tréningy majú výhodu v možnosti interakcie
nielen s lektorom, ale aj s ostatnými účastníkmi kurzu. Každý môže priniesť svoje osobné
skúsenosti a otázky, ktoré by jednotlivcom samotným nemuseli napadnúť.
I napriek narastajúcej popularite e-learningu vo vzdelávacích procesoch
zamestnancov štátnej správy je potrebné brať do úvahy skúsenosti zo súkromného sektora.
Úplné vytesnenie klasických foriem vzdelávania by nemuselo viesť k dosiahnutiu
požadovanej úrovne vzdelania u štátnych zamestnancov. Dôležitú úlohu tu zohráva fakt, že
v prípade e-learningu dochádza k preneseniu istej časti zodpovednosti za vzdelávanie zo
zamestnávateľa na zamestnanca, pričom takáto forma štúdia si vyžaduje určitý stupeň
vnútornej motivácie u zamestnanca.
Literatúra (References):
VETEŠKA, J., TURECKIOVÁ, M.: Kompetence ve vzdělávání. Grada Publishing, a.
s., Praha 2008. ISBN 978-80-247-1770-8
[2.] TRUNEČEK, J.: Management znalostí. 1. vydanie. C. H. Beck, Praha 2004. ISBN 807179-884-3
[1.]
209
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
[3.] HRONÍK, F.: Rozvoj a vzdělávání pracovníků, Grada Publishing, a. s., Praha 2007.
ISBN 978-80-247-1457-8
[4.] VESELÁ, K.: Kombinované vzdelávanie – cesta alebo cieľ. In: Média a vzdělávání
2007, Vydavateľstvo Vysokej školy hotelovej, Praha. ISBN 978-80-86578-73-6
[5.] MINISTERSTVO FINANCIÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY: Koncepcia reformy
daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov –
dostupné na: http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7270
[6.] Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe
210
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
VIACKRITERIÁLNY PRIESTOROVÝ BENCHMARKING
PODNIKOV S VYUŽITÍM METÓDY ELECTRE I
Petra Karafová 1
Kľúčové slová (Key words): Finančná analýza, benchmarking, matica, kritérium, alternatíva,
váhy.
Abstract: Presented post will to address the issue of deal with multicriterial benchmarking
companies based quantitative analysis of financial ratios. The contribution is divided into two
separate parts, each of which logically follow. The first section will discuss selected multi criterion methods in decision theory. Application of these methods is illustrated in the second
part of the model example.
ÚVOD
Na získanie lepšej predstavy o finančnom stave podniku, je potrebné vybrané
parametre jeho „práce“ porovnať s adekvátnymi ukazovateľmi podobných firiem, resp. firiem
podnikajúcich v rovnakom odvetví. Jedným z hlavných cieľov medzipodnikového porovnania
je detekcia a pokiaľ je možné aj kvantifikácia slabých stránok v hospodárení sledovanej
spoločnosti. Slabé miesta môžeme chápať ako nevyužité príležitosti rozvoja podniku, na ktoré
by sa mal manažment spoločnosti v zvýšenej miere sústrediť. Z metód medzipodnikového
porovnávania vychádza tzv. benchmarking. Poradenská firma Coopers & Lybrand definuje
benchmarking nasledovne „ide o proces porovnávania procesov a výkonnostnej úrovne medzi
spoločnosťami za účelom získania nového pohľadu a zabezpečenia príležitostí na ich
zlepšenie“ Na rozdiel od klasického medzipodnikového porovnania sa benchmarking
neobmedzuje iba na „číselnú“ analýzu porovnávaných firiem, ale zaoberá sa aj skúmaním
procesov a javov determinujúcich rozdiely v efektivite porovnávaných firiem.
Najjednoduchším nástrojom medzipodnikového porovnania sú jednorozmerné metódy,
pri ktorých sa na základe jedného ukazovateľa určí poradie podnikov. Daným kritériom môže
byť napr. bilančná suma, tržby, pomerové ukazovatele finančnej analýzy, EVA, MVA atď.
Avšak výsledky porovnávania, ktoré sú prezentované na základe jednotlivých kritérií
(jednokriteriálneho porovnávania) majú často nízku validitu a preto ich implementácia do
riadiacej praxe môže byť otázna.. Preto je pri komparácii podnikov výhodnejšie používať
viackriteriálne modely rozhodovania, ktoré agregujú všetky kritériá do jednej rozhodovacej
úlohy a komplexnejšie riešia problém porovnávania. Určitý problém môže nastať pri voľbe
kritérií, podľa ktorých budeme podniky posudzovať. Súbor kritérií musí spĺňať určité
požiadavky, medzi ktoré patrí najmä: úplnosť, operacionalita, neredundancia2 a minimálny
rozsah.
1
Ing. Petra Karafová, Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov,
Univerzitná 1, 010 26 Žilina, [email protected]
2
nadbytočnosť
211
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
VIACKRITERIÁLNE ROZHODOVACIE METÓDY
Pri pokročilých viackriteriálnych metódach sa postupuje v nasledujúcich krokoch:
1.
modelovanie preferencií medzi kritériami t. j. určí sa akú majú jednotlivé
kritéria dôležitosť (váhu),
2.
modelovanie preferencií medzi jednotlivými alternatívami z hľadiska kritérií
a ich agregácia pre vyjadrenie konečného poradia.
Viackriteriálne hodnotenie alternatív popisujeme tzv. kriteriálnou maticou. Kriteriálna
matica vyjadruje formalizovaný matematický model multikriteriálnej rozhodovacej situácie.
Matica je zadaná jednotlivými kritériami F = {f1, f2, ..., fk} - zodpovedajú stĺpcom (v našom
prípade ukazovatele finančnej analýzy) a riadky sú vyjadrené posudzovanými alternatívami,
ktorými sú v našom prípade jednotlivé podniky A = {a1, a2, ..., ap}.
f1
f2 ⋅ ⋅
fk
 y11 y12 ⋅ ⋅ y1k 
 y 21 y 22 ⋅ ⋅ y 2 k 


(1)
 ⋅
⋅ ⋅ ⋅ ⋅ 


⋅
⋅ ⋅ ⋅ ⋅ 
 ⋅
ap  yp1 yp 2 ⋅ ⋅ ypk 
Prvky kriteriálnej matice yij, i = 1, 2, ..., p; j = 1, 2, ..., k, vyjadrujú informácie
o hodnotení alternatív podľa jednotlivých kritérií. Cieľom rozhodovania je nájsť alternatívu
(podnik), ktorá by podľa všetkých kritérií dosiahla čo najlepšie hodnotenie. Nie všetky kritériá
musia nadobúdať rovnaký typ extrému, napr. ukazovateľ ROE chceme aby bol maximálny
a naopak doba inkasa pohľadávok chceme aby bola čo najkratšia. Preto je dôležité všetky
kritériá upraviť na rovnaký typ extrému. Vo všeobecnosti je jedno na aký, avšak úzus je taký,
že kritéria sa prerábajú na maximalizačný charakter.
a1
a2
⋅
MODELOVANIE PREFERENCIÍ MEDZI KRITÉRIAMI (URČENIE
JEDNOTLIVÝCH VÁH KRITÉRIÍ)
Existuje niekoľko prístupov ako modelovať preferencie medzi kritériami. Uvedieme si
štyri najpoužívanejšie:
1)
2)
3)
4)
Metóda poradia
Bodovacia metóda
Metóda párového porovnania kritérií
Metóda kvantitatívneho párového porovnania kritérií
My sa budeme venovať poslednej uvedenej metóde. Daná metóda je na jednej strane
výpočtovo najnáročnejšia, avšak daný algoritmus minimalizuje mieru subjektivity pri
stanovení váh medzi jednotlivými kritériami. V odbornej literatúre sa môžeme stretnúť aj
s názvom Saatyho metóda. Metóda kvantitatívneho párového porovnania kritérií sa používa
veľmi často a pri vytváraní párových porovnaní S = (sij), i, j = 1,2, ..., k, sa najčastejšie
používa stupnica 1, 3, 5, 7, 9. Používajú sa aj medzistupne 2, 4, 6, 8. Prvky matice sij sú
interpretované ako odhady podielov váh i-teho a j-teho kritéria.
sij ≈
vi
vj
i, j =
1, 2,..., k
212
(2)
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
Matica zostrojená z prvkov na základe vzťahu (2) sa nazýva Saatyho matica a pre
prvky tejto matice platí (3):
=
sii 1=
i 1, 2,..., k
(3)
=
sji 1=
i, j 1, 2,..., k
sij
Všetky prvky tejto matice by mali byť rovnakého rádu, čo je aj hlavný dôvod pre
zvolený rozsah stupnice. Spomínaná stupnica má aj verbálne ohodnotenie, ktoré je
charakterizované nasledovne:
1 – rovnocenné kritériá i a j
3 – kritérium i je slabo preferované pred j
5 – kritérium i je silno preferované pred j
7 – kritérium i je veľmi silno preferované pred j
9 – kritérium i je absolútne preferované pred j
Prvky matice S ako odhady podielov váh väčšinou nie sú presne konzistentné, tzn.
Neplatí vzťah shj = shisij pre všetky h, i, j = 1, 2, ..., k.
Keby sme zostavili maticu V = (vij), ktorej prvky by boli skutočné podiely váh
vi
=
i, j 1, 2,..., k
,
vj
Potom by pre prvky matice V platilo vhj = vhi.vij pre všetky h, i, j = 1, 2, ..., k.
=
vij
(4)
Váhy vi môžeme odhadnúť z podmienky, že matica S sa má od matice V „čo najmenej
líšiť“ t. j. pôjde o úlohu minimalizačnú a použijeme metódu geometrického priemeru (metóda
logaritmických najmenších štvorcov)
=
F
∑∑ ln s − ( ln v − ln v )
ij
i
i
j
2
→ min
j >i
k
za podmienky ∑
vi 1, vi ≥ 0
=
(5)
i =1
Saaty navrhol na odhad váh použiť vlastný vektor zodpovedajúci najväčšiemu
vlastnému číslu matice A. Riešením je normalizovaný geometrický priemer matice S.
1
 k  k
∏ sij 
 j =1 
=
vi =
i 1, 2,..., k
1
k
 k  k
∏ sij 
∑
i =1
 j =1 
Kde: vi – váha i-tého kritéria
Ak je splnený nasledujúci test:
σ 2 < 0,1 pre k = 3,
(6)
σ 2 < 0, 2 pre k = 4,5, 6, 7,
σ 2 < 0,3 pre k > 7,
potom je považovaná matica S za uspokojivo konzistentnú, kdeσ 2 je odhad rozptylu,
ako prirodzeného merítka konzistencie matice S.
Hodnota σ2 sa vypočíta ako:
213
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
F
(7)
d
kde F je hodnota kvadratickej formy a d je počet nezávislých porovnaní mínus počet
lineárne nezávislých váhových parametrov a vypočíta sa ako:
σ2 =
d=
(k − 1)(k − 2)
2
(8)
MODELOVANIE PREFERENCIÍ MEDZI JEDNOTLIVÝMI ALTERNATÍVAMI
Z HĽADISKA KRITÉRIÍ
Škála metód na modelovanie preferencií medzi jednotlivými alternatívami je opäť
pomerne široká, od najjednoduchších až po metódy založené na báze umelej inteligencie.
Metódy môžeme rozdeliť na tri hlavné skupiny:
1.
2.
3.
metódy s aspiračnými úrovňami
metódy s ordinálnymi informáciami o kritériách
metódy s kardinálnymi informáciami o kritériách
V rámci každej skupiny existuje niekoľko druhov výpočtových algoritmov. My sa
budeme venovať metóde Elimination and Choice Expressing Reality (ELECTRE), konkrétne
metóde ELECTRE I.
Cieľom tejto metódy je rozdeliť množinu všetkých alternatív na dve indiferenčné
triedy, na tzv. efektívne a neefektívne alternatívy.
Nech yih (i = 1, 2, ..., p; h = 1, 2, ..., k) je ohodnotenie alternatívy ai podľa kritéria fh.
pre každú dvojicu alternatív ai, aj (i, j = 1, 2, ..., p) potom určíme množinu
(9)
C ij = {h; y ih ≥ y jh , h = 1,2,...k }, i, j = 1,2,... p
Množina Cij obsahuje indexy kritérií, z ktorých pohľadu je alternatíva ai hodnotená
aspoň ako alternatíva aj, a množinu
(10)
Dij = {h; y ih  y jh , h = 1,2,...k }, i, j = 1,2,... p ,
Množina Dij obsahuje indexy zostávajúcich kritérií, tj. Kritérií, v ktorých je alternatíva
ai horšia ako alternatíva aj. Teda platí, že
C ij ∩ Dij = φ , i, j = 1,2,... p
(11)
C ij ∪ Dij = {1,2,...k }
Metóda ELECTRE I vyžaduje od riešiteľa, aby zadal váhy jednotlivých kritérií. My
sme na výpočet váh zvolili Saatyho metódu. Na základe normalizovaného vektora váh
v a množiny Cij potom pre každú dvojicu alternatív ai, aj určíme číslo cij predstavujúce súčet
váh tých kritérií, z ktorých je alternatíva ai hodnotená aspoň tak ako alternatíva aj:
cij =
∑v
h∈Cij
h
, i, j = 1,2,... p
(12)
Hodnota cij predstavuje stupeň preferencie alternatívy ai pred alternatívou aj a platí:
cij ∈ 0,1
V ďalšom kroku metódy sa pre každú dvojicu alternatív vypočíta hodnota dij, ktorá sa
označuje ako stupeň dispreferencie medzi alternatívami ai a aj:
214
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
 max y ih − y jh
 h∈D
d ij =  ij
y ih − y jh
 max
 h
i, j = 1,2,... p





,
(13)
d ij ∈ 0,1
Pre určenie celkovej preferencie P medzi dvojicou alternatív musí riešiteľ zadať prah
preferencie c* a prah dispreferencie d*:
(14)
ai Pa j práve.vtedy, ak .cij ≥ c * ∩d ij ≤ d *
Tieto celkové párové preferencie pre všetky dvojice alternatív môžeme zachytiť
v matici P = (pij):
1, ak aiPaj
pi,j =
(15)
0, inak
Pre i, j = 1, 2, ..., p.
Výsledky analýzy závisia na prahu preferencie a prahu dispreferencie. Ich zmenami
dostávame rôzne výsledky. Ich stanovenie nie je jednoduché niekedy sa doporučuje
vychádzať z hodnôt ktoré sú priemernými hodnotami prvkov v matici C a D. Postupnými
zmenami prahov je možné dospieť aj k jednoprvkovej množine efektívnych alternatív a táto
alternatíva je potom považovaná za „najlepšiu“.
MODELOVÝ PRÍKLAD
Na ilustráciu predchádzajúcich teoretických poznatkov vypracujeme prípadovú štúdiu,
kde budeme porovnávať päť podnikov na základe šiestich kritérií.
Kritéria:
max
f1 - Rentabilita vlastného imania (ROE)
f2 – Rentabilita tržieb (ROS)
max
f3 – Celková likvidita
max
f4 – Okamžitá likvidita
max
min
f5 – Doba obratu zásob
f6 – Doba inkasa pohľadávok
min
Prvé štyri kritéria majú charakter maximalizačný, naopak pri piatom a šiestom kritériu
chceme aby hodnoty boli čo najnižšie. Efektívnosť práce resp. finančná stabilita podnikov je
vyjadrená na základe zvolených kritérií v tabuľke 1.
Tab. 1: Hodnoty ukazovateľov
A
f1
3,35
f2
9,5
f3
1
f4
0,5
f5
28
f6
30
B
4,58
9,8
1,3
0,5
30
45
C
5,3
9
1
0,9
35
22
D
5,1
8,1
1,9
1
21
39
E
3
8,6
2
1,3
26
35
215
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
Najskôr si musíme vypočítať váhy, ktoré budú priradené jednotlivým kritériám.
Stanovenie váh predstavuje jediné úzke miesto danej metodiky, pretože vždy bude mať
subjektívny charakter. Každý subjekt, ktorý bude porovnávať podniky má rôzne preferencie, t.
j. kritériám môže priradiť iné váhy, preto je vhodné v rámci tohto kroku postupovať obzvlášť
opatrne a stanoviť preferencie napríklad na základe expertného odhadu, resp. preferencie
niekoľkých hodnotiteľov spriemerovať.
My sme stanovili preferencie nasledovne t. j. zostavili Saatyho maticu:
f1 f 2 f3 f 4 f5 f6

f1 1
1
2
2
3
3 

f2 1
1
2
2
2
3 


1
2
2 
f3 1 2 1 2 1
f4 1 2 1 2 1
1
1
2 


1
1 
f5 13 1 2 1 2 1
f6 13 13 1 2 1 2 1
1 

Na základe vzťahu (6) vypočítame váhy prislúchajúce jednotlivým kritériám. Kvôli
zjednodušeniu výpočtu a prehľadnosti sme vzťah riešili parciálne pomocou premenných si
a Ri.
si
Ri
vi
36
24
1
0,5
0, 08333
0, 02777
1,81712
1, 69838
1
0,89089
0, 66090
0,55032
0, 2745
0, 2566
0,1511
0,1346
0, 0998
0, 0831
6, 61762
1
Najväčšiu váhu a teda aj dôležitosť má prvé kritérium t. j. ROA (27,45%), naopak
najmenšiu posledné kritérium t. j. doba inkasa pohľadávok (8,31%).
Ak už máme stanovené váhy, môžeme prejsť na druhú fázu výpočtu t. j. na samotné
zoradenie podnikov. Najskôr zostavíme kriteriálnu maticu, ktorá bude v podstate kopírovať
tabuľku 1.
A 3,35
B  4,58
C 5,3

D 5,1
E 3
9,5
9,8
1
1,3
0,5
0,5
28
30
9
8,1
8, 6
1
1,9
2
0,9
1
1,3
35
21
26
216
30 
45 
22 

39 
35 
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
A 3,35
B  4,58
C 5,3

D 5,1
E 3
9,5
9,8
1
1,3
0,5
0,5
7
5
9
8,1
1
1,9
0,9
1
0
14
8, 6
2
1,3
9
15 
0 
23 

6 
10 
Keď máme stanovené váhy môžeme pristúpiť k druhému kroku, k modelovaniu
preferencií medzi jednotlivými alternatívami z hľadiska kritérií, teda k samotnej metóde
ELECTRE I.
Najprv je potrebné pre každú dvojicu zistiť množinu C podľa vzťahu (9) a množinu D
podľa vzťahu (10), napríklad pre dvojicu aAB je množina CAB = {4,5,6}, množina DAB =
{1,2,3}. Alternatíva A je lepšia podľa kritérií 4,5,6 a horšia podľa kritérií 1,2,3. Naopak, ak
budeme porovnávať dvojicu aBA je množina CBA = {1,2,3,4}, množina DBA = {5,6}.
Alternatíva B je lepšia podľa kritérií 1,2,3,4 a horšia podľa kritérií 5 a 6.
Následne podľa vzťahov (12) a (13) zostavíme maticu preferencií C a dispreferencií D.
A −
B 0,8168
C = C 0,6433

D 0,6600
E 0,3855
0,3175
−
0,4922
0,7431
0,4686
0,5075
0,5075
−
0,3855
0,3855
0,3397
0,2566
0,6142
−
0,6254
0,6142
0,5311
0,6142

0,3743
− 
Matica je v našom príklade typu 5x5, pretože medzi sebou porovnávame 5 alternatív.
Výsledok porovnania zapisujeme v matici na pozícii: prvá z porovnávaných alternatív je
uvedená v riadku, druhá z dvojice v stĺpci. Predpokladáme poradie variant A, B, C, D, E.
Preto napríklad pre dvojicu A, B píšeme výsledok porovnaní na pozíciu c12 (prvý riadok, 2.
stĺpec). Pre dvojicu A, B je potom cAB = 0,1346 + 0,0998 + 0,0831 = 0,3175 a pre dvojicu B,
A je cBA = 0,2754 + 0,2566 + 0,1511 + 0,1346 = 0,8168.
A −
B 0,1333
D = C 0,8750

D 1,0000
E 1,0000
0,0800 1,0000 0,7778 0,4000
−
1,0000 1,0000 1,0000 
0,2174
0,8235 0,6923
−

0,1889 1,0000
−
0,8000
0,1580 1,0000 1,0000
− 
Pre dvojicu A, B je potom dAB = 1,2/15 = 0,0800. V čitateli je maximálny rozdiel
v kriteriálnych hodnotách alternatív A a B, z ich hľadiska je alternatíva A horšia ako B.
V menovateli je potom maximálny rozdiel v kriteriálnych hodnotách alternatív A a B
z hľadiska všetkých kritérií. Pre dvojicu B, A je dBA = 2/15 = 0,1333.
217
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
Teraz môžeme zadať prahy preferencie a dispreferencie. V našom príklade stanovíme
prah preferencie c* a prah dispreferencie d* ako priemer hodnôt prvkov príslušných matíc C
a D: c* = 0,5141 a d* = 0,7073 a na základe vzťahu (14) môžeme zostaviť maticu preferencií.
A 0
B 1
P = C 0

D 0
E 0
0 0 0 1
0 0 0 0
1 0 0 1

1 0 0 0
0 0 0 0
Metoda ELECTRE I. nepodáva informácie o ďalšom usporiadaní alternatív, ale
môžeme sa pokúsiť nahliadnuť hlbšie do metódy a preskúmať uvedenú maticu P. Podnik D je
efektívnou alternatívou, lebo neexistuje žiaden podnik, ktorý by bol pred podnikom D
preferovaný. Naopak podnik D je preferovaný hneď pred troma podnikmi: A, B, E. Navyše
vidíme, že podnik A je preferovaný pred podnikom B.
Príspevok je výstupom vedeckého projektu VEGA 1/0357/11 KLIEŠTIK, T. a kol: Výskum
možnosti aplikácie fuzzy-stochastického prístupu a CorporateMatrics ako nástrojov
kvantifikácie a diverzifikácie podnikových rizík.
Literatúra (References):
[1.]
[2.]
[3.]
[4.]
[5.]
[6.]
[7.]
FIALA P., JABLONSKÝ J., MAŇAS M.: Vícekriteriální rozhodování, VŠE Praha
1994
CISKO, Š. a kol.: Finančná analýza podniku, Žilinská univerzita v Žiline, 2006, 239 s.,
ISBN 80-8070-635-2
KLIEŠTIK, T. – CISKO, Š.: Application of Deterministics Decision Making Model in
Road Transport, In “ECONOMICS & MANAGEMENT” Vilnius, 2006 Nr. 1, str. 7581, ISSN 1822-3133
KLIEŠTIK, T. – KRAJAN, M.: Detekcia efektívnosti dopravných podnikov pomocou
multiktireriálnej optimalizácie In: Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej
konferencie Globalizácia a jej sociálno – ekonomické dôsledky ´ 06, I. časť, Žilina 2006,
str. 120-125, ISBN 80-8070-597-6
MLYNAROVIČ, V.: Modely a metódy viackriteriálneho rozhodovania, EKONÓM,
Bratislava 1998, ISBN – 80-225-0985-X
http://www2.ef.jcu.cz/~jfrieb/tspp/data/teorie/Vicekritko.pdf
http://www2.zf.jcu.cz/~jfrieb/rmp/data/teorie_oa/VICEKRIT_HODNOCENI.pdf
218
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
VPLYV KRÍZY NA HODNOTU PODNIKU
Eva Kicová 1, Viera Bartošová 2
Kľúčové slová (Key words): value of the firm, market value of the firm, crisis, financial
position
Abstract: The aim of this article is to explain the importance and basis of firm’s value
evaluation in crisis situation. Each enterprise meets during its existence the phase of crisis.
This mainly affects the financial position and its value. In this contribution there are defined
basic terms of described problems such as firm value, market value, crisis of the firm and
presented in brief the tools for solving them as well as single software for testing financial
position of the firm and creation its value.
FAKTORY VPLÝVAJÚCE NA HODNOTU PODNIKU
V čase krízy sa zosilňuje vplyv faktorov – determinantov hodnoty podniku. Vo
všeobecnosti na hodnotu podniku vplývajú rôzne faktory, ktoré možno rozčleniť do
4 základných skupín. Prvú skupinu predstavuje suma cien podnikového majetku, ktorá dáva
odpoveď na otázku, koľko kapitálu by bolo potrebné vynaložiť, aby sa vybudoval podnik
s rovnakými možnosťami, aké má ohodnocovaný podnik. Stanovenie cien jednotlivých
zložiek majetku a jeho súhrnu musí brať do úvahy obstarávacie ceny jednotlivých
majetkových súčastí, stupeň opotrebenia dlhodobého majetku, vývoj trhových cien
príslušných majetkových súčastí od doby ich nadobudnutia do momentu ohodnotenia, ale aj
náklady spojené so založením podniku. Druhú skupinu predstavuje finančná štruktúra
podniku, ktorá informuje o podiele vlastného a cudzieho kapitálu na krytí podnikového
majetku. Ak niekto kupuje podnik, kupuje ho spolu s jeho záväzkami, ktoré musí potom on
sám plniť. Preto pri ohodnocovaní musí byť zohľadnená výška záväzkov, ako aj termíny,
v ktorých sa majú tieto záväzky plniť. Ďalším faktorom ovplyvňujúcim hodnotu podniku je
jeho výnosnosť. Pri stanovení hodnoty podniku je dôležité zistiť, aký čistý výnos môže
majetok svojmu vlastníkovi prinášať. Hodnota podniku okrem finančných náležitostí
v neposlednom rade zahŕňa aj pôsobenie rôznych nemateriálnych faktorov, ktoré nie je
možné jednoznačne kvantifikovať. Patrí tu napr. kvalita manažmentu, zaškolení kvalifikovaní
zamestnanci, zabehnutá organizácia výroby, vzťahy k dodávateľom, vybudované odbytové
cesty, povesť podniku na verejnosti, hodnota patentov a licencií, hodnota značky a pod.
Hodnota podniku teda závisí od finančných i nefinančných faktorov, ktoré sú v jednotlivých
fázach životného cyklu podniku rôzne. Platí však, že skôr či neskôr sa každý podnik dostane
do krízovej situácie. Kríza sa v podniku zvyčajne prejavuje predovšetkým zlyhaním v dvoch
rovinách ekonomických ukazovateľov: buď ide o zlyhanie spôsobené nízkou likviditou alebo
1
Eva Kicová, Ing. PhD., Žilinská univerzita v Žiline, F PEDAS, Katedra ekonomiky, Univerzitná 8215/1,
010 26 Žilina, tel.: ++421 41 513 3231, e-mail: [email protected],
2
Viera Bartošová, doc. Ing. PhD., Žilinská univerzita v Žiline, F PEDAS, Katedra ekonomiky, Univerzitná
8215/1, 010 26 Žilina, tel.: ++421 41 513324, e-mail: [email protected]
219
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
o zlyhanie spôsobené nízkou rentabilitou. Kríza likvidity spôsobuje nízku platobnú schopnosť
podniku, v dôsledku čoho má podnik problém splácať včas svoje záväzky, stáva sa
insolventný a nespoľahlivý pre obchodných partnerov i ostatné subjekty. Príčinou platobnej
neschopnosti je zvyčajne nesprávna kapitálová/finančná štruktúra podniku a nepomer v dobe
inkasa najmä krátkodobých záväzkov a pohľadávok. Kríza rentability je zapríčinená
nedostatočným výnosom podnikateľských aktivít podniku a určuje sa pomerom prebytku
vytvoreného podnikom k základni, ktorou môžu byť aktíva, vlastný kapitál, celkový
investovaný kapitál atď. Častým prípadom je synergia oboch kríz v ohrozenom podniku.
Uvedené krízy sa môžu navzájom prelínať a kombinovať. V podniku môže dôjsť k prechodnej
kríze alebo k tzv. stavu ohrozenia. Ak sa jednotlivé stavy v nižších štádiách neriešia,
dochádza obyčajne k prerastaniu do chronického štádia, čím sa výrazne znižuje hodnota
podniku a možnosť udržania jeho existencie je čoraz menšia. Ak sa nerieši ani chronický stav,
ďalší vývoj nadobúda nezvratný charakter a podnik smeruje k svojmu zániku. Z tohto
pohľadu je nevyhnutné, aby sa manažment podniku zaoberal neustálou analýzou finančnej
situácie, ktorá v konečnom dôsledku ovplyvňuje hodnotu podniku a je jej prvým indikátorom.
ZDROJE A PRÍČINY VZNIKU KRÍZY V PODNIKU
Zdroje vzniku krízy v podniku možno jednoducho vysvetliť na základe tzv.
trojuholníka podnikových ťažkostí, ktorého vrcholy predstavujú: technológia, trh a výrobky.
(Majdúchová, Neumannová, 2006, s. 90) Ku kríze trhu zvyčajne dochádza v dôsledku jeho
saturácie alebo v dôsledku recesie výrobku na trhu. Signálom takejto krízy je pre podnik
zníženie, resp. prudký pokles dopytu a s tým spojené odbytové ťažkosti. Kríza výrobkov
vzniká v dôsledku nedostatočného prispôsobenia sa výrobkov podniku požiadavkám trhu.
Príčinou môžu byť napr. technické parametre výrobku, jeho nedostatočná kvalita, neskoré
inovácie výrobného programu, úzky sortiment nových výrobkov a pod. Prioritnou príčinou
technologickej krízy je nedostatočná kvalita a parametre technológie používanej v podniku.
Z hľadiska efektívneho a účinného zvládnutia či predikcie krízy je vhodné krízové
situácie klasifikovať do skupín podľa rôznych charakteristík ich vzniku a pôsobenia faktorov.
Krízové situácie, ktoré do značnej miery ovplyvňujú hodnotu podniku, možno v prvom rade
rozdeliť na vnútorné a vonkajšie. Vnútorné krízové situácie spôsobuje predovšetkým
nedostatok vlastného kapitálu, chyby v obchodnej činnosti, zámerné chyby a obohacovanie sa
vrcholových manažérov, strata kľúčových zamestnancov a pod. Najčastejšie sa vyskytujúcimi
vonkajšími príčinami, ktoré negatívne ovplyvňujú hodnotu podniku, sú nedostatok legislatívy,
rast úrokových sadzieb, nedostatok úverov, platobná neschopnosť zákazníkov, rast cien
energetických a iných vstupov a pod. Podnikateľská aliancia Slovenska vo februári 2009
uskutočnila prieskum zameraný na príčiny vzniku krízovej situácie v podniku.[6] Prieskumu
sa zúčastnilo 142 respondentov. Z jeho výsledkov vyplýva, že vznik krízovej situácie
v podniku je spôsobený subjektívnymi a objektívnymi faktormi v pomere 80 : 20 %. Kríza
podniku je teda zvyčajne dôsledkom nezvládnutia riadenia podniku. Len 20 % krízových
situácií vzniká v dôsledku pôsobenia objektívnych faktorov, ktoré manažment nemôže
ovplyvniť.
V skupine subjektívnych a objektívnych faktorov boli v prieskume podnikateľskej
asociácie bližšie špecifikované 3 základné faktory, a to: chyby manažmentu, štruktúra
podniku a vonkajšie faktory. Z prieskumu vyplynulo, že len 25 % podnikových kríz
spôsobujú vonkajšie faktory. Podstatne väčšiu pozornosť je preto nutné venovať štruktúre
podniku, t. j. stupňu kapitálového vybavenia (podkapitalizovanie vs. prekapitalizovanie),
vysokým nákladom, nevhodnej štruktúre výrobných faktorov, nevhodnej finančnej štruktúre
220
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
a chybám v riadení cash flow. Za najzávažnejší faktor vzniku krízy je však jednoznačne
možné považovať chybné rozhodnutia manažmentu, ale i neprimeraný a nevhodný spôsob
riadenia. Hodnotenie finančnej situácie podniku umožňuje nájsť odpovede na mnohé otázky
týkajúce sa finančného zdravia podniku, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvňujú jeho hodnotu
a sú nevyhnutným predpokladom pre správne rozhodovanie manažmentu podniku.
VPLYV FINANČNEJ SITUÁCIE PODNIKU NA JEHO HODNOTU
Zvýšenú pozornosť finančného manažmentu si vyžaduje predovšetkým kapitálová
štruktúra, ktorá ovplyvňuje nielen ukazovatele zadlženosti, ale aj likviditu, aktivitu
a rentabilitu podniku. Dôležitosť kapitálovej štruktúry potvrdzuje i Binkertova diskriminačná
funkcia vytvorená pre podmienky SR, v ktorej je kapitálová štruktúra a jej zmeny v dvoch po
sebe nasledujúcich obdobiach zohľadnená v troch ukazovateľoch (U313, U329 a U330). Osobitná
pozornosť v čase krízy musí byť venovaná nízkej rentabilite celkového a vlastného kapitálu;
na ich dôležitosť poukazujú aj metódy predvídania finančnej situácie podniku používané
v Českej republike, ale i na Slovensku (indexy IN Inky a Ivana Neumaierovcov). Ukazovatele
rentability sú úzko spojené s ekonomickým ziskom EVA, ktorý predovšetkým v období krízy
zaznamenáva pokles, resp. záporné hodnoty. Tento ukazovateľ poskytuje manažmentu
reálnejšie informácie o výkonnosti podniku ako účtovný výsledok hospodárenia a súčasne
motivuje k rozhodovaniu, ktoré vedie k rastu trhovej hodnoty podniku. Z uvedeného vyplýva,
že výsledky finančnej analýzy je potrebné posudzovať komplexne. Dôležitá je aj ich
komparácia s priemernými hodnotami porovnateľných podnikov v súlade so zásadami
medzipodnikového porovnávania či sektorovej analýzy, ako aj predikcia ich finančného
vývoja. Na základe skúseností však možno konštatovať, že predovšetkým malé a stredné
podniky nevykonávajú komplexnú analýzu svojho finančného zdravia. Veľké podniky sa
takisto obmedzujú na zákonom stanovené skupiny ukazovateľov, ktoré sú často posudzované
izolovane. Jednou z príčin neochoty uskutočňovať pravidelnú a dôslednú finančnú analýzu
podniku (najmä v prípade malých a stredných podnikov s relatívne malým kapitálom) je
strach zo vzniku ďalších nákladov spojených s podnikaním, ale aj neznalosť veci a neochota
zaplatiť kvalifikovanú pracovnú silu, či objednať si tento výkon od externého subjektu. Na
druhej strane, základné programové vybavenie súčasných PC umožňuje realizovať túto úlohu
bez väčších komplikácií s relatívne nízkymi nákladmi a elementárnou programátorskou
zručnosťou.
Na tento účel možno využiť programové vybavenie Microsoft Excel. Takto vytvorený
program je jednoduchý a časovo nenáročný pri vyhodnocovaní výsledkov analýz. Výstupom
programu sú komplexné informácie o finančnom zdraví analyzovaného podniku, ktoré sú
nevyhnutným podkladom pre manažment podniku. Samozrejme, väčšie, ekonomicky vyspelé
podniky by mali investovať do náročnejších programových systémov pracujúcich nielen na
báze pomerovej analýzy, ale aj s hodnotou podniku (napr. český softvérový produkt
EVALENT).
V ďalšom texte si stručne popíšeme jednoduchý program vyhovujúci uvedenému
účelu. Úvodná strana programu obsahuje stručný návod popisujúci prácu v programe.
Prepnutím listu Excelu na vstupné údaje je potrebné vyplniť požadované údaje zo súvahy a
výkazu ziskov a strát. Údaje sú zadávané podľa názvu a čísla položky vo výkazoch.
Následným prepínaním listov Excelu (likvidita, aktivita,... ukazovateľ EVA) je možné zistiť
preddefinované ukazovatele pomerovej analýzy, t.j. ukazovatele likvidity, aktivity,
zadlženosti a rentability, predikovať finančnú situáciu podniku prostredníctvom metód
bodového hodnotenia (rýchly test) a matematicko-štatistických metód – Altmanov model,
221
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
Index bonity, Binkertov model, Indexy IN 95, IN 99, IN 01, IN 05 a v neposlednom rade
ukazovateľ EVA (obr. 1 a 2).
Obr. 1. Úvodný list navrhnutého
programu Model (Zdroj: vlastné spracovanie)
Obr. 2. Spôsob zobrazovania výsledných
hodnôt ukazovateľov (Zdroj: vlastné spracovanie)
Ukazovateľ EVA (Economic Value Added) je už na poli finančnej teórie a praxe
všeobecne známym ukazovateľom hodnotenia podnikovej výkonnosti s väzbou na hodnotu
pre vlastníka. EVA® je v zjednodušenej konštrukcii vyjadrená ako rozdiel prevádzkového
zisku podniku pred odpočítaním debetných úrokov a zdanením a nákladov celkového
kapitálu, ktorý produkuje tento zisk. Ukazovateľ kladie dôraz na prevádzkovú efektívnosť
podniku, podáva informáciu o tom, ako sú prostriedky vložené do podnikania zhodnotené po
zaplatení ich ceny. Ako už bolo spomenuté, EVA nachádza svoje uplatnenie nielen pri
hodnotení výkonnosti podniku a v medzipodnikovej komparácii, ale aj pri oceňovaní podniku
či analýze efektívnosti investičných projektov. Odborná literatúra ponúka rôzne spôsoby
výpočtu ukazovateľa EVA. Diskusia k nim však nie je predmetom tohto príspevku, rovnako
ako ani vyčerpávajúci výklad koncepcie, funkcií, obmedzení a podmienok implementácie
ekonomickej pridanej hodnoty. V spojitosti s popísaným programom sa budeme odvolávať
na konštrukciu EVA equity; alternatívne náklady vlastného kapitálu (re) sú v programe
stanovené pomocou stavebnicovej metódy kalkulácie nákladov vlastného kapitálu (metodický
postup MPO ČR). Odhad týchto nákladov je vyjadrený súčtom priemerných výnosov z
dlhodobých štátnych dlhopisov (rf ), prémie za likvidnosť akcií (rL), zohľadňuje i prémiu za
podnikateľské riziko (rpodnik), prémiu za riziko z finančnej nestability (rfinstab) a prémiu za
riziko z finančnej štruktúry (rfinstr). Hodnotenie je programovo riešené ako uvádza obr. 3.
222
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
Obr. 3. Spôsob hodnotenia v navrhnutom
Obr. 4. Spôsob grafického znázornenia
v navrhnutom programe (Zdroj: vlastné spracovanie)
programe (Zdroj: vlastné spracovanie)
Hodnoty jednotlivých ukazovateľov pomerovej analýzy možno doplniť o priemerné
hodnoty za sledované obdobie, a tak umožniť zaradenie podniku medzi priemerné,
podpriemerné alebo nadpriemerné podniky. Pri predikčných metódach program na základe
vypočítaných hodnôt jednotlivých ukazovateľov priradí podľa bodovej stupnice hodnotenie
podniku v jednotlivých rokoch. Číselné hodnoty a charakteristiky sú v programe doplnené
grafickým znázornením výsledkov jednotlivých analýz.
ZÁVER
Výsledky finančnej analýzy poskytujú aktuálne informácie, ktoré ovplyvňujú
prijímanie rozhodnutí pri riadení hodnoty podniku. Z dlhodobého hľadiska je potrebné,
z dôvodu zmien rozpätia odporúčaných hodnôt sledovaných ukazovateľov ako aj podmienok
na trhu, program aktualizovať. Dôležité je sledovať i hodnotu priemerných výnosov zo
štátnych dlhopisov za sledované obdobie, ktorá je súčasťou ukazovateľa EVA a ovplyvňuje
výšku alternatívnych nákladov na kapitál, ako aj ďalšie externé parametre vo výpočte. Treba
tiež upozorniť na skutočnosť, že hodnotu podniku nie je možné stanoviť iba prostredníctvom
metód finančnej analýzy. Finančná situácia síce ovplyvňuje hodnotu podniku, no jej
stanovenie je v kompetencii znalca, ktorý musí postupovať podľa príslušnej znaleckej
legislatívy alebo fundovaného odborníka z oblasti finančnej ekonómie, ak sa hodnota podniku
stanovuje výlučne na účely finančného riadenia podniku. Pri stanovení hodnoty na znalecké
účely v SR treba vychádzať z vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (492/2007 Z.
z), ktorá upravuje konkrétny spôsob a metódy stanovenia hodnoty majetku. Je dôležité
uvedomiť si, že trhovú hodnotu podniku nemožno určiť len hodnotou jeho hmotného majetku,
ale i jeho schopnosťou strategicky myslieť, riadiť a využívať informácie.
Príspevok je výstupom riešenia grantovej úlohy MŠ SR a SAV 1/0357/11 Výskum možnosti
aplikácie fuzzy-stochastického prístupu a CorporateMatrics ako nástrojov kvantifikácie a
diverzifikácie podnikových rizík.
223
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
Literatúra (References):
[1.] HRAŠKOVÁ, D. 2007. Nové tendencie v riadení podnikov na Slovensku.
In Globalizácia a jej sociálno-ekonomické dôsledky '07 : zborník príspevkov
z medzinárodnej vedeckej konferencie. Žilina : Žilinská univerzita v Žiline, 2007,
s. 186-189.
[2.] HRAŠKOVÁ, D. 2011. Ľudský faktor je tvorcom firemných hodnôt. In Práce a mzdy
bez chýb, pokút a penále. ISSN 1337-060X, 2011, č. 1, s. 72-76.
[3.] JACKOVÁ, A., BARTOŠOVÁ, V. Efektívne riadenie financií a likvidity podniku. In
Ekonomicko-manažérske spektrum. ISSN 1337-0839, 2010, roč. 4, č. 1, s. 27-33.
[4.] KICOVÁ, E. Návrh metodológie komparatívnej analýzy a predikcie finančného vývoja
v podnikoch autobusovej dopravy [dizertačná práca]. Katedra ekonomiky F PEDAS
Žilinskej univerzity v Žiline, 2005.
[5.] MAJDÚCHOVÁ, H., NEUMANNOVÁ, A a kol. 2006. Podnik a podnikanie.
Bratislava : Vydavateľstvo SPRINT, 2006. 232 s.
[6.] www.alianciapas.sk/menu_pravidelne_nazory_16022009.pdf (dostupné 29.04.2011)
224
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
MOŽNOSTI VYUŽITIA FUZZY LOGIKY V EKONÓMII
Tomáš Klieštik1
Kľúčové slová (Key words): rozhodovanie, model, riziko, neurčitosť, fuzzy, množina,
funkcia príslušnosti, atribút, premenná, inferencia.
Abstract: The article discusses the possible applications of fuzzy logic in economics. This
article is purely theoretical and worked very simplified form.
Rozhodovaním rozumieme proces výberu jedného z viacerých variantov. Subjektom,
ktorý sa rozhoduje, je zvyčajne človek alebo jednomyseľne vystupujúci kolektív ľudí, ktorý
ako reprezentant vlastných záujmov alebo záujmov nejakej organizácie vykonáva výber
variantov. Situácie, v ktorých je potrebné vykonať výber jedného z väčšieho počtu variantov,
t. j. rozhodnúť sa, nazývame rozhodovacími situáciami. Výber variantov vedie k určitým
výsledkom rozhodovacej situácie. Tieto výsledky môžu byť z hľadiska záujmov
rozhodujúceho sa subjektu lepšie alebo horšie. Ak rozhodujúci sa subjekt vychádza
z porovnania možných výsledkov a usiluje sa vybrať ten najlepší variant, nazývame ho
racionálnym účastníkom rozhodovacej situácie. Potom výber v „určitom zmysle najlepšieho“
variantu nazývame optimálnym rozhodovaním.
Rozhodovanie a modelovanie v ekonomických vedných disciplínach prebieha pri
rozličnej úrovni neurčitosti vstupných dát a podmienok rozhodovania. 2 Vo všeobecnosti
rozlišujeme tri základné typy rozhodovacích situácií: rozhodovanie pri určitosti, pri riziku
a pri neistotote. Pri rozhodovaní za určitosti je možné hodnoty a parametre vyjadriť reálnymi
(ostrými) číslami. Táto možnosť je však v ekonómii skôr výnimočná, resp. dochádza ku nej
v prípade zavedenia určitých zjednodušení. V prípade rozhodovania za rizika je možné
vstupné hodnoty a parametre popísať pomocou rôznych rozdelení pravdepodobností.
V prípade rozhodovania za neistoty je jednou z možností 3, ako vyjadriť najmä vstupné dáta
rozhodovacích modelov, aplikovať metodológiu fuzzy (neostrých, mlhavých) množín.
Fuzzy logika 4 je jedným z odborov matematiky, ktorý predstavil v roku 1965 Lotfi
Zadeh vo svojom článku „Fuzzy Sets - Information and Control“. Ide o logiku, ktorá sa snaží
priblížiť k ľudskému mysleniu a vnímaniu. Vychádza z predpokladu, že ľudia neuvažujú
v exaktných veličinách (áno/nie), ale rozlišujú celú škálu „neostrých“ veličín (skôr áno, skoro
áno, takmer nie, aj áno aj nie). To znamená, že operuje so zahmlenými pojmami, ktoré majú
1
doc. Ing. Tomáš Klieštik, PhD. Katedra ekonomiky, FPEDAS, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 1, 010
26 Žilina, 004215133221, [email protected]
2
daná skutočnosť samozrejme platí aj pre ostatné spoločenské vedné disciplíny
3
omnoho častejšie sa však používajú pri neurčitosti princípy rozhodovania ako Laplaceov, Hurwitzov,
Savageov apod.
4
pojem fuzzy logika sa do slovenčiny väčšinou neprekladá.
225
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
neostré hranice. Je akýmsi protipólom Booleovej 5 logiky, ktorá je založená na ostrých
hodnotách.
Na základe fuzzy logiky sa určuje potom „ako moc“ prvok do množiny patrí, alebo
nie. Skúmame premennú x a jej príslušnosť ku množine µ(x). Funkcia príslušnosti
(membership degree function) nadobúda hodnoty z intervalu 〈0,1〉 v závislosti od toho, ako
moc patrí konkrétne fuzzy číslo do danej fuzzy množiny. Čím je hodnota funkcie bližšia ku
jednej, tým je väčšia príslušnosť ku množine, vice versa. Nula znamená úplné nečlenstvo
a jednotka úplné členstvo.
ALGORITMUS FUZZY LOGIKY
Proces práce s fuzzy číslami, fuzzy množinami, funkciami príslušnosti a kauzalitami
medzi nimi pozostáva vo všeobecnosti z piatich krokov (obr. 1)
REÁLNY SYSTÉM
Implementácia
Identifikácia a
definícia problému
Fuzifikácia
Fuzzy inferencia
Defuzifikácia
Interpretácia a
verifikácia
Obr. 1: Algoritmus fuzzy rozhodovania
Reálnym systémom môže byť podnik, štát, komerčná banka, trh s realitami, kapitálový
trh apod. V rámci prvého kroku identifikujeme premenné, kritéria a alternatívy – formulujeme
rozhodovaciu úlohu. Pri fuzifikácii prevedieme reálne premenné 6 na jazykové premenné.
Definovanie jazykových premenných vychádza zo základnej lingvistickej premennej, napr.
logika, ktorá pracuje s binárnou sústavou, ide o ostrú logiku, keď hodnoty môžu nadobúdať výlučne hodnotu 0
alebo 1.
6
premennou môže byť riziko, spoľahlivosť, cena, doba trvania určitého procesu, dopyt, ponuka apod.
5
226
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
pri premennej spoľahlivosť môžeme zvoliť nasledujúce atribúty: absolútna, veľmi vysoká,
vysoká, stredná, nízka, veľmi nízka, žiadna, resp. nulová. Čím je atribútov viac, tým je
premenná popísaná detailnejšie, avšak potom bude úloha výpočtovo náročnejšia 7. Stupeň
príslušnosti, resp. Členstva atribútov premennej v množine sa vyjadruje matematickou
funkciou, tzv. funkciou príslušnosti. Najčastejšie a najjednoduchšie sa funkcia príslušnosti
zostrojí na základe experimentálnych odhadov jednej alebo viacerých opytovaných osôb,
pretože ide v podstate o modelovanie sémantiky slov prirodzeného jazyka. Opodstatnenosť
daného postupu je daná ešte aj tým, že chápanie slov je do určitej miery u všetkých ľudí
rovnaké. Existuje mnoho tvarov danej funkcie, najčastejšie používané funkcie príslušnosti,
spolu aj s ich slovným vyjadrením sú znázornené na nasledujúcom obrázku.
„určite x“
µ ( x)
µ ( x)
„vôbec x“
x
x
„takmer x“
µ ( x)
µ ( x)
„takmer isto x“
x
x
„asi x“
µ ( x)
µ ( x)
„zhruba x“
x
x
„minimálne x“
µ ( x)
µ ( x)
„maximálne x“
x
x
Obr. 2: Najčastejšie používané typy funkcie príslušnosti premennej x
7
ako minimum sa odporúča voliť aspoň tri atribúty, taktiež sa odporúča nevoliť viac ako sedem atribútov
227
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
V treťom kroku definujeme správanie systému pomocou pravidiel 〈AK〉 a 〈POTOM〉,
t.j. konštruujeme podmienené vety vyhodnocujúce stav príslušnej premennej8. Okrem ak
a potom používame v podmienených vetách aj operátory áno, nie a alebo. Napríklad: AK je
čistá súčasná hodnota projektu väčšia ako 100 mil. € a miera inflácie nižšia ako 5% alebo
čistá súčasná hodnota projektu je minimálne 120 mil. € a miera inflácie nie je vyššia ako 6%
POTOM áno. V nasledujúcom kroku prevádzame fuzzy hodnotu výstupnej premennej tak,
aby slovne čo najvýstižnejšie reprezentovala výsledok fuzzy výpočtu. Napríklad akceptujeme,
alebo zamietame investičný projekt. Poslednou fázou fuzzy procesu je implementácia
optimálnej alternatívy do praxe. Úspešná implementácia by mala samozrejme prispieť
k zlepšeniu fungovania daného systému z ohľadom na sledovaný a v modeli definovaný cieľ.
Efektom aplikácie metodológie fuzzy množín a fuzzy rozhodovania je najmä
„elegantné“ a komplexné zakomponovanie neurčitosti pri rozhodovaní v ekonomických
systémoch. Zahrnutie neurčitosti do rozhodovania vedie zvyčajne ku zlepšeniu predikčnej
a deskripčnej úrovne prijímaných rozhodnutí.
Na záver je potrebné podotknúť, že fuzzy modelovanie môže byť užitočným nástrojom
pri modelovaní v oblasti ekonomického rozhodovania, avšak nie je všeliekom, pretože
neurčitosť výstupov modelu je závislá od „rozmaznanosti, resp. neostrosti“ vstupných
faktorov modelu. Čím viac sú vstupné dáta rozmazanejšie, tým viac budú výstupy
neurčitejšie. Nemôžeme čakať, že z veľmi mlhavých dát budú získané veľmi presné výsledky.
Tento príspevok je súčasťou riešenia grantovej úlohy:
KLIEŠTIK, T.: Projekt VEGA 1/0357/11 - Výskum možnosti aplikácie fuzzy-stochastického
prístupu a CorporateMetrics ako nástrojov kvantifikácie a diverzifikácie podnikových rizík.
Literatúra (References):
[1]
BUCKLEY, J. - ESLAMI, E.: Fuzzy Mathematics in Economics and Engineering,
PHYSICA-VERLAG PUBLISHING, New York, 2006, ISBN 978-3790-8250-53
[2] DOSTÁL, P. – RAIS, K. – SOJKA, Z.: Pokročilé metody manažerského rozhodování,
GRADA Praha 2005, ISBN 80-247-1338-1
[3] ZMEŠKAL, Z.: Finanční modely, EKOPRESS Praha 2004, ISBN 80-86119-87
[4] WANG, P.: Computational Intelligence in Economics and Finance, Springer
PUBLISHING, New York 2010, ISBN 978-36420-7902-3
[5.] ŠTOFKOVÁ, J.: Financie a finančné riadenie, EDIS Žilina 2009, ISBN 978-80-5540140-9
8
tieto podmienené vety sú charakteristické napríklad pre rôzne programovacie jazyky.
228
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
FINANCOVANIE PROJEKTOV V SR
Gabriela Kormancová 1, Marcela Kovaľová 2
Kľúčové slová (Kľúčové slová): projekt, financovanie projektov.
Abstract: This article deals with the contemporary possibilities of project financing in the
Slovak companies. The article is concerning to different types of financial resources available
to the companies.
ÚVOD
V praxi rozlišujeme rôzne druhy projektov v závislosti od vzťahu k rozvoju podniku,
formy ich realizácie, veľkosti, vecnej náplne a charakteru peňažných tokov.
Financovanie projektov je dôležitou súčasťou projektového riadenia v podnikoch.
Realizáciou projektov podnik maximalizuje svoju pridanú hodnotu a vo výraznej miere si
upevňuje aj svoje postavenie na trhu. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že veľké podniky majú
v určitom smere jednoduchší prístup k niektorým zdrojom financovania a sú častokrát
považované za dôveryhodnejšieho partnera, ako malé a stredné podniky. Ak ide navyše
o podnik, ktorého výrobná a obchodná činnosť sa ešte len rozvíja, po prekonaní obdobia
hospodárskej krízy a jeho ďalšie pôsobenie závisí od realizácie projektu, financovanie je
náročné nielen na čas, ale aj na vhodné riešenie.
1
ZDROJE FINANCOVANIA PROJEKTOV
Každý projekt je jedinečný z pohľadu jeho realizácie, rovnako z pohľadu jeho
financovania. Projektový manažér sa vo väčšine prípadov rozhoduje medzi vlastnými a
cudzími zdrojmi financovania a tuzemskými a zahraničnými zdrojmi financovania projektu. V
prvom rade sa podniky snažia zamerať predovšetkým na vlastné (interné) zdroje financovania
projektov (najmä v prípade projektov menšieho rozsahu), nakoľko prísnou politikou zo strany
bánk sa k cudzím (externým) zdrojom financovania dostávajú ťažšie. Vlastné zdroje
financovania nie sú však často postačujúce najmä pri realizácii projektov veľkého rozsahu.
Podľa Majtána rozlišujeme tri základné zdroje financovania projektov:
1) vlastné (interné) zdroje:
a) zisk po zdanení, voľne použiteľný zisk, ktorý je zostatkom z bilančného zisku po
úhrade povinných a dohodnutých platieb,
b) odpisy z hmotného a nehmotného majetku,
c) predaj nepotrebného majetku zo trhovú (zostatkovú) cenu,
1
Gabriela Kormancová, Ing., PhD., Univerzita Mateja Bela, Ekonomická fakulta, Tajovského 10, Banská
Bystrica, tel.: 048/4462718, e-mail: [email protected]
2
Marcela Kovaľová, Ing., PhD., Inštitút manažérskych systémov so sídlom v Poprade, Univerzita Mateja Bela,
Ekonomická fakulta, Francisciho 910/8, Poprad, tel.: 052/4262326, e-mail: [email protected]
229
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
d) predaj akcií – v akciových spoločnostiach
2) cudzie (externé) zdroje:
a) bankové úvery,
b) fondy Európskej únie,
c) finančný lízing,
d) podnikové dlhopisy, dotácie
3) špecifické formy zdrojov:
a) bankové úvery,
b) fondy rizikového kapitálu,
c) strategickí partneri,
d) ďalšie druhy špecifických foriem [6].
2
CUDZIE (EXTERNÉ) ZDROJE FINANCOVANIA PROJEKTOV
Podniky však najčastejšie v rámci financovania svojich projektov využívajú cudzie
(externé) zdroje financovania projektov. Medzi najznámejšie, najrozšírenejšie
a najdôležitejšie cudzie zdroje patria predovšetkým bankové úvery. V rámci cudzích zdrojov
financovania projektov podniky využívajú najmä:
- bankové úvery,
- fondy Európskej únie,
- finančný lízing,
- podnikové dlhopisy,
- dotácie.
2.1
FINANCOVANIE PROJEKTOV BANKOVÝMI ÚVERMI
Proces získania úveru nie je pre podniky jednoduchý. Vo všeobecnosti banky požadujú
aj zdokladovanie vlastných zdrojov podniku. Požiadavka na vlastné zdroje závisí od výšky
nenávratného finančného príspevku, od projektových nákladov a od výšky financovania zo
strany banky. V týchto prípadoch ide o predfinancovanie alebo spolufinancovanie projektov.
Pokiaľ ide o predfinancovanie projektu z fondov Európskej únie, banky požadujú aj
dodatočné zabezpečenie vo forme vinkulácie dotačného účtu podniku, na ktorý bude
poukázaný nenávratný finančný príspevok a zabezpečenie riadnym zabezpečovacím
prostriedkom, čo môže byť nehnuteľný alebo hnuteľný majetok podniku. Financovanie
projektu sa potom realizuje na základe zmluvy o úvere.
Úver predstavuje dočasné požičanie voľných peňažných prostriedkov veriteľa
dlžníkovi. V prípade projektového financovania projektov najčastejšie dochádza práve
k poskytovaniu úverov zo strany banky priamo spoločnosti, ktorá potrebuje zdroje na
financovanie svojho projektu, čiže hovoríme o bankových úveroch.
Banky poskytujú pre podniky na financovanie projektov úvery spotrebné, ktoré sú
z časového hľadiska krátkodobé a strednodobé a z pohľadu účelovosti vynaložené bezúčelovo
alebo na konkrétny účel financovania projektov. Na financovanie projektov, ktoré sú
z časového hľadiska dlhodobé sa využívajú rôzne investičné úvery. Pri ich poskytovaní sa
230
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
posudzuje predovšetkým kvalita samotného projektu. Z krátkodobého hľadiska ďalej
rozlišujeme formy úverov obchodné, stále a nestále pasíva, komerčné papiere, preddavky a
faktoring. Z dlhodobého hľadiska sú to obligácie, finančné úvery, dodávateľské úvery, lízing
a forfaiting.
2.2
FINANCOVANIE PROJEKTOV Z FONDOV EÚ
Fondy Európskej únie predstavujú pre podnik výhodný zdroj financovania. Malé a
stredné podniky sa zameriavajú na získavanie nenávratného finančného príspevku.
V období 2007 – 2013 má Slovenská republika možnosť čerpať finančné prostriedky z
rôznych operačných programov. Ide o nasledovných 11 operačných programov:
- Konkurencieschopnosť a hospodársky rast,
- Informatizácia spoločnosti,
- Regionálny operačný program,
- Výskum a vývoj,
- Zdravotníctvo,
- Životné prostredie,
- Zamestnanosť a sociálna inklúzia,
- Vzdelávanie,
- Technická pomoc,
- Doprava,
- Bratislavský kraj.
V žiadosti o nenávratný finančný príspevok žiadateľ uvádza názov projektu, žiadateľa,
sektor podnikania, operačný program, prioritnú os, opatrenie, kód výzvy, celkové výdavky
projektu a požadovanú výšku nenávratného finančného príspevku. Zároveň sa pripája celý
opis projektu vrátane definovania cieľov projektu, účelnosti navrhovaného projektu a
prínosov projektu a samotný rozpočet projektu s komentárom k rozpočtu projektu. Súčasťou
predkladaného projektu je aj podnikateľský plán, výpis z obchodného registra, súvaha a
výkazy a ďalšie dokumenty v závislosti od príslušného operačného programu. Prostriedky na
jednotlivé operačné programy poskytuje Európska únia a štátny rozpočet. Podiel zdrojov
Európskej únie, teda štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, aj národného rozpočtu, je
spolu 100 % z celkových oprávnených verejných výdavkov na projekt. Výška finančnej
pomoci sa stanovuje na úrovni operačného programu
2.3
FINANCOVANIE PROJEKTOV FINANČNÝM LÍZINGOM
Lízing ako forma prenájmu hmotného či nehmotného majetku sa člení na finančný a
operatívny. Kým finančný lízing predstavuje dlhodobý prenájom majetku a po skončení
obdobia lízingu si nájomca môže predmet lízingu odkúpiť, pri operatívnom lízingu, ktorý je
krátkodobý tento majetok zostáva vo vlastníctve lízingovej spoločnosti, ktorá ho po skončení
nájmu môže opätovne prenajať.
Finančný lízing sa svojou podstatou podobá bankovému úveru. No lízingová
spoločnosť sa na takúto formu financovania pozerá odlišným pohľadom ako banka, keďže
lízing je vlastne služba, za ktorú platí klient. To umožňuje lízingovej spoločnosti realizovať
231
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
obchod, ktorý by banka z pohľadu rizika odmietla realizovať. Je vhodnou formou
financovania projektov aj pre novovzniknuté spoločnosti. Služby finančného lízingu
v súčasnosti využívajú predovšetkým veľké nadnárodné podniky.
2.4
FINANCOVANIE PROJEKTOV PODNIKOVÝMI DLHOPISMI
Ďalším cudzím (externým) zdrojom financovania sú aj podnikové dlhopisy. Sú to
cenné papiere, s ktorými je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v
menovitej hodnote a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby
oprávnenej vydávať dlhopisy tieto záväzky plniť. Jednoducho povedané sú to dlhové cenné
papiere, ktoré vydávajú podnikateľské subjekty a ktoré potvrdzujú záväzok emitenta uhradiť
majiteľovi výnosy a splatiť istinu v stanovených termínoch. Výhodou takejto formy
financovania projektov je práve množstvo finančných prostriedkov od veľkého počtu
veriteľov, bez rozširovania kontroly nad činnosťou podniku a bez nutnosti záruky. Je to
vhodná forma financovania projektov aj v prípade, ak z hľadiska úverových možností je daný
podnik preúverovaný a práve vysokým počtom veriteľov sa znižujú náklady na takúto formu
financovania. Nevýhodou sú vysoké nároky na úverovú spôsobilosť emitenta či značné
emisné náklady, ktoré tvoria náklady vydania a náklady životnosti dlhopisov [1].
2.5
FINANCOVANIE PROJEKTOV FORMOU DOTÁCIÍ
Poslednou formou cudzích (externých) zdrojov financovania sú rôzne formy dotácii.
Dotácie predstavujú finančnú úhradu alebo príspevok z verejného rozpočtu, pričom môže ísť
o národný rozpočet – štátny rozpočet alebo rozpočty územných samospráv (obcí alebo
krajov) alebo nadnárodný rozpočet, ktorý je tvorený zdrojmi z Európskej únie. Dotácie potom
rozširujú vlastný kapitál [1].
Podľa Majtána sa delia dotácie na priame a nepriame. Priame dotácie zvyšujú
podnikové príjmy, pričom ide o cenové príplatky, investičné dotácie, rozličné neinvestičné
dotácie. Nepriame dotácie znižujú výdavky podnikov alebo zmierňujú finančné riziká
a konkrétne sú to daňové úľavy, úverové a úrokové výhody, bezplatné poradenstvo
a poskytovanie informácií, poskytovanie výhodných štátnych zákaziek. Výhodou tejto
nenávratnej a neúročenej formy financovania projektov sú takmer nulové náklady, ale na
druhej strane je spoločnosť financujúca svoje projekty touto formou viazaná účelovosťou
vynaloženia finančných prostriedkov z dotácie, poprípade aj lehotou čerpania a použitia [6].
ZÁVER
V súčasnosti sú využívané rôzne formy financovania projektov na korporátnej úrovni.
Každý podnik musí zvážiť využitie tej ktorej formy najmä vo vzťahu k jeho špecifikám
a potrebám. Rozhodnutie o spôsobe financovania projektu je jedným z kľúčových
predpokladov potencionálneho úspechu samotného projektu.
Príspevok bol spracovaný v rámci projektu VUGA UMB č. I-11-001-05
financovania projektov v podmienkach slovenských podnikov“.
“Možnosti
Literatúra (References):
[1.] DOLEŽAL, J. a kol.: Projektový management podle IPMA. Praha: Grada Publishing,
2009. ISBN 978-80-247-2848-3.
232
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
[2.] FOTR, J., SOUČEK, I. Investiční rozhodování a řízení projektů. Praha: Grada
Publishing, 2010. ISBN 978-80-247-3293-0.
[3.] HOLLÁ, K., ŠIMONOVÁ, M.: Rozbor metód používaných v manažmente
technologických rizík. In: Ochrana pred požiarmi a záchranné služby: 3. vedeckoodborná konferencia s medzinárodnou účasťou, Žilina: Katedra požiarneho inžinierstva,
FŠI ŽU 2008. S. 186-190. ISBN 978-80-8070-856-6.
[4.] KOKAVCOVÁ, D., THEODOULIDES, L.: The Principles of the Innovative
Management and its Development in the Knowledge Based Economy. In Acta
Oeconomica No 21 : "Ekonomická teória a prax dnes a zajtra II", Banská Bystrica :
Univerzita Mateja Bela, Ekonomická fakulta, 2007. 9 s. ISBN 978-80-8083-203-2.
[5.] LOVEČEK, T.: Využitie rozhodovacích metód v bezpečnostnom manažmente.
In: Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí : 9. medzinárodná vedecká
konferencia, Žilina: Žilinská univerzita, 2004. 373-378 s. ISBN 80-8070-273-X.
[6.] MAJTÁN, M., 2009. Projektový manažment. Bratislava: Sprint dva, 2009, ISBN 97880-89393-05-3.
[7.] WZIĄTEK_STAŚKO, A., LEWICKA, D.: In Direction of Diversity Management.
Proceedings of the 8th International Conference of the Faculty of Management Koper
University of Primorska: “Managing Global Transitions: Globalisation , Localisation,
Regionalisation”, Slowenia 2007. ISBN 978-961-6573-88-7.
233
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
INFLUENCE OF EUROPEAN INTEGRATION ON
TRANSFORMATION OF COUNTRIES OF CENTRAL AND
EASTERN EUROPE
Joanna Kos 1
Kľúčové slová (Key words): integration, transformation, Central and Eastern Europe.
Abstract: Aid, provided by European Union to the transforming countries of Central and
Eastern Europe, came in the form of pre-accession financial instruments, assistance in creation
of necessary institutions or creating regional policies for the countries; no matter in what
form, this aid has proven extremely valuable. Integration with Western Europe was so
significant for the transforming countries, that despite of constant changes on the political
scene during the negotiation process, no administration has ever changed its mind about
accession, as the will to join the European Union was never put in question.
INTRODUCTION
Halfway thorough The Nineties, the transformation that changed countries of Central
and Eastern Europe became partially consolidated: significant progress in creation of new
political and state institutions could be seen, macroeconomic stabilisation has began to bear
fruit, democracy and free market began to take shape. Most countries saw economic growth
and slowly shed the rapid recession, typical for first years of transformation.
PRE-ACCESSION HELP FOR COUNTRIES OF CENTRAL AND EASTERN
EUROPE
European Union played a significant role in transformation process of countries of
Central and Eastern Europe. At the time of fall of socialist regime – first, in 1989, in Poland
and Hungary, eventually in remaining countries of the region, European Union had 12
members and its goal was better integration. Main goal of former socialist states was to start
to cooperate with countries of Western Europe and eventually, achieve integration. The
question that poses here is whether such cooperation was in good interests of European
Union? The reasons to the contrary were significant. Countries of Central and Eastern Europe
recently abandoned a single-party, non-parliament regime, lacked democratic traditions and
human rights were virtually non-existent. Moreover, those countries had a non-market
economy with dominant state ownership and very limited number of private enterprises. Their
foreign debts were significant, infrastructure was outdated and care for natural environment
was in fact absent. Average income in 1995 was only 32% of average income in European
Union. Total economic potential of twelve countries aspiring to integration with European
Union, summed up, was barely equal to economic potential of Netherlands. None of those
countries would be a net contributor; all of them required a significant financial aid.
1
Joanna Kos, MSc, University of Economics in Katowice, Faculty of Economics, Department of International
Economic Relations, +48 601 501 810, [email protected]
234
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
Agriculture was still a very important part of their economy, both in employment and in GDP
participation. [2.]
The decision about expansion of European Union to the East was heavily influenced
by process of globalisation. From global point of view, expansion carried a lot of potential
gain for the Union: over 100 million new consumers, access to rapidly developing markets
hungry for goods, increase in economy of scale and increase in competitiveness of current
members of the Union. Expansion would also be seen as increase of power for European
Union on the world scene, due to greater influence on global market and global organisations.
Issues concerning potential expansion coincided with need to partially reorganise
European economy. In last decades of last century, three global players represented more than
three fourths of global economy. New challenge to Europe, besides strong position of United
States of America, arose in form of dynamic and powerful Asian economy: first, in form of
Japan and „Asian tigers“, second in form of growing power of China and India. The fact that
USA could always count on economic support of countries of Latin America, along with the
fact that \Asian countries were in fact a network of cooperating and mutually supportive
countries, posed a real challenge – Europe was not only fragmented and comprised of small
and medium countries; Europe also lacked the surrounding countries that could provide cheap
workforce and resources. Possibility of cutting on production costs due to cooperation with
post-communism countries became a chance for reorganisation of entire Western Europe
economy. The concept of expanding the European Union was compatible with goals of
countries resisting deeper integration – United Kingdom and Denmark in the first place – as it
would be harder to deeply integrate larger number of countries. [3.]
The Maastricht Treaty, signed in 1992 and made law a year later, included a chapter
allowing a request for membership to every European country fulfilling certain criteria.
Almost simultaneously with Maastricht talks, in December 1991, European Union signed a
new version of Europe Agreement with Czechoslovakia, Poland and Hungary. Main subjects
of the treaty were: political dialogue, liberalisation of trade and travel restrictions; economic,
cultural and financial cooperation were also regarded, along with creation of institutions
meant for common decision-making. The accord assumed an immediate help and support for
partner countries. [5.]
In May 1992 negotiations over a similar treaty were started with Bulgaria and
Romania, soon followed by Slovenia and Baltic countries. All the treaties came in force
between 1994 and 1996. Treaties included declarations of achieving free the trade in next
decade and lowering export barriers – with assumption of certain asymmetry; first, barriers on
side of the European Union were to be reduced, later on the side of Central and Eastern
Europe countries – in next six years. The treaty made an exception in strategic sectors
(including textiles, steel, agricultural products and coal), in which the potential members had a
comparative advantage. Capital flow barriers were reduced and monetary flow eased. Partner
countries declared their will and effort to unify their legal systems and made them similar to
Union legislature, while European Union declared the will to aid in both money and technical
help towards that goal.
Detailed political and economic requirements towards candidate countries were
outlined during Copenhagen Summit in June 1993. The formalised process of expanding the
Union was the following: [10.]
•
Formal request for membership in the European Union presented to European Union
Council,
235
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
•
Preparation and presentation of Council’s opinion,
•
Vote over admitting the candidate to negotiations (result had to be unilateral),
•
Negotiations with goal of outlining Accession Treaty,
•
Acceptance of the Treaty by absolute majority of European Parliament and –
unilaterally – by European Union Council,
•
Signing, ratification and entering in force of the Accession Treaty.
Countries of Central and Eastern Europe have been sending their formal admission
requests since March 1994 – beginning with Hungary, a month later came requests from
Poland. Lithuania, Estonia, Bulgaria applied for membership on fall and winter of 1995, while
Czech Republic and Slovenia did apply in 1996. In 1997, European Commission presented its
opinion on candidate countries and named Poland, Hungary, Czech Republic, Estonia and
Slovenia (and Cyprus) as able to conduct negotiations; the Commission also pointed out that
Slovakia, Bulgaria, Romania, Latvia and Lithuania require further preparation. In March
1998, five more countries that received a positive recommendation were admitted to
negotiations. Five more were admitted in February 2000. [6.]
Beginning in 1998, European Commission began a regular monitoring of candidate
countries’ progress, shown in form of annual reports. The documents contained
recommendations concerning Poland’s steel industry, Lithuanian power industry, Latvia’s and
Estonia’s minority policy towards Russian minorities, Romanian and Bulgarian actions
against corruption and organised crime. Lithuania and Bulgaria were given warnings
regarding international nuclear safety protocols and suggestions of shutting down nuclear
reactors that did not comply with modern safety standards. Slovenia and several other
countries were criticised for legal restrictions that barred foreigners from purchasing property
within country borders, as those laws violated free market rules. Virtually all countries were
forced to make significant amends to their laws in order to comply with European Union law,
in some cases even changing the constitution. [2.]
In March 1999, Agenda 2000 was created. It contained, among other regulations, a
plan to institute reforms to agriculture support system (reforms to Common Agricultural
Policy), reforms to structural and integrity funds. [1.] Budget of the PHARE program for
2000 – 2006 has been increased and pre-accession help in area of agriculture has been offered.
This help was very significant for transforming economies of the candidate countries. It
should be noted that countries joining European Union after 2000 received less pre-accession
assistance in comparison to previous candidates and had to agree to additional restrictions,
like temporary barriers in workforce flow – only few of countries of old European Union
opened their borders on the day the new countries joined.
Significant problem of the transforming countries is posed by regional differences – an
aspect often overlooked. Assistance coming from European Union in the form of Operational
Programs of Regional Development was a significant aid to the regions. There is no doubt that
differences will not vanish in next few years, moreover, they might even grow in the
beginning. Less developed regions are less able to gain Union’s funding than better situated
neighbours and they are less efficient in utilising gained help. Inclusion of less developed
countries of Central and Eastern Europe in the European Union has lowered Union’s average
GDP and shifted help from less developed regions of old members (Greece, Ireland) towards
new members. Old fifteen expressed willingness to help in transformation of candidate
236
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
countries, offering a gradually increasing financial aid (beginning with 3% up to 19% of the
Union’s budget in 2000 – 2006). [4.]
Countries of the old fifteen expected gains in form of increased trade, as well as in
form of outsourcing high employment industries to countries with lower pay grades. Making
trade free caused the export to transforming countries to almost triple during the next decade,
making European Union main trade partner to the transforming countries. [1.]
SIGNIFICANCE OF THE TRANSFORMATION IN BALCAN COUNTRIES
Accession process had influenced entire region. This influence could be seen not only
in countries accepted as candidate countries, but also in those admitted on the later date. After
the first group of the candidate countries from 1998, official negotiations have been started in
2000 with group of five more countries. In spite being far less eligible for being members of
the Union – especially in case of Balkan countries – there is no doubt that the expansion of the
European Union has influenced those countries as well.
This influence can be easily attached to effect of demonstration: Bosnia and
Herzegovina, Serbia-Montenegro, Macedonia and Albania had a chance to witness the
changes in neighbouring countries on their way to accession to European Union. Seen chances
and requirements were not without influence on directions those countries took in their
economic and political changes. Additionally, European Union took peace, stability and
security of areas close to its southwest border as one of its goals. This goal was connected
with both improvement of general economic situation of the region as with progressing
process of political and social transformation.
After Kosovo war in 1999, European Union decided to grant priority to the region of
West Balkans. On 10th June 1999, a stability pact for Southern and Eastern Europe was
signed. The pact included, among others, West Balkan countries, other countries of the region,
the European Union and several other countries, along with international monetary
organisations and regional initiatives. Main input of the EU was the start a process of
stabilisation and partnership for West Balkan countries (SAP). European Union started the
process of creating institutional connections: first step was to stabilise the region and create
connections that could, in case of favourable results, lead to full stabilisation and partnership
treaty. [5.] Actions taken by European Union included initially only five countries:
Macedonia, Croatia, Serbia-Montenegro, Bosnia and Herzegovina and Albany. In February
2003, a treaty of free trade was signed and West Balkans began the slow process of adaptation
to Union’s system of free trade. On European Union Summit in Saloniki, in 2003, assurances
of priority treatment of the stabilisation and partnership process in the region were confirmed.
In 2004 an announcement was made: Balkan countries have a chance of becoming candidates
around 2010, with a chance of being full members around 2020. [7.]
As for this moment, status of a candidate country has been granted to Croatia, Former
Yugoslavian Republic of Macedonia and Montenegro. Potential candidates for membership
are Albany, Bosnia and Herzegovina, Kosovo in shape of United Nations Security Council
resolution no. 1244th and Serbia. [8.]
In case of West Balkan region, several integration-delaying problems specific to this
region can be named. Besides of low average income, virtually all Balkan countries have
recently gained independence and are in the process of constructing independent state
institutions, usually based on ethnic groups. It must be mentioned, that integration forces the
country to abandon several important aspects of sovereignty, which might prove difficult
237
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
among such young countries. Still, all countries of West Balkan region show will towards
integration, as in their opinion, partial abandonment of sovereignty is more than compensated
by cooperation with countries of the European Union and increased economic and political
security due to presence in European structures. [4.]
European Union is aware of the fact that approach that was successful in Central and
Eastern Europe will not be as successful in the Balkans. Construction of state institutions,
adaptation of laws, introduction of free trade are not sufficient to eliminate a significant
economic, social and educational drawback of those countries. Preparations for partnership
with Balkan states will require special revitalisation of economy of the countries, reforms in
still dominant agricultural sector and help in development of infrastructure. All required
projects will require a significant financial aid. In budgetary plans for 2007 – 2013, European
Union created new Instrument for Pre-Accession Assistance (IPA), with main purpose of
serving as financial help in fulfilling pre-accession criteria, directed at West Balkan countries
and Turkey. This instrument replaces CARDS program and previous pre-access funds:
PHARE, ISPA, SAPARD, PHARE Cross-Border Cooperation (CBC). The amount of money,
available for this instrument, will reach almost 11.5 billion euro. [9.]
SUMMARY
Aid, provided by European Union to the transforming countries of Central and Eastern
Europe, came in the form of pre-accession financial instruments, assistance in creation of
necessary institutions or creating regional policies for the countries; no matter in what form,
this aid has proven extremely valuable. Integration with Western Europe was so significant
for the transforming countries, that despite of constant changes on the political scene during
the negotiation process, no administration has ever changed its mind about accession, as the
will to join the European Union was never put in question.
Literatúra (References):
[1.] Agenda
2000
–
Umocnienie
i
rozszerzenie
Unii
Europejskiej,
http://www.ispa.czestochowa.um.gov.pl/agenda2000.pdf
[2.] Berend, I., From the Soviet Bloc to the European Union, The Economic and Social
Transformation of Central and Eastern Europe since 1973, Cambridge University Press,
Cambridge, 2009
[3.] Central and Southeast European Politics since 1898, Ramet, S. (ed.), Cambridge
University Press, Cambridge, 2010
[4.] Developments in Central and East European Politics, White, S., Batt (ed.), J., Lewis, P.,
Palgrave Macmillan, Basingstoke, 2007
[5.] Gros, D., Steinher, A., Economic Transition in Central and Eastern Europe, Planting the
Seeds, Cambridge University Press, Cambridge, 2006
[6.] Historia
Unii
Europejskiej
–
Etapy
rozszerzania,
http://unia.realnet.pl/historia_unia_europejska_etapy_rozszerzenia.php
[7.] http://circa.europa.eu/irc/opoce/fact_sheets/info/data/relations/relations/article_7240_pl.
htm
[8.] http://ec.europa.eu/enlargement/potential-candidates/index_pl.htm
[9.] http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=826&langId=en
[10.] http://polskawue.gov.pl/files/polska_w_ue/czlonkostwo_polski_w_ue/Historia/procedur
a_ procesu_akcesyjnego.pdf
238
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
ИНТЕРНЕТ КАК ОСНОВА ГЛОБАЛИЗАЦИИ (THE
INTERNET AS THE GLOBALIZATION BASIS)
Tatyana Kotsofana 1
Kľúčové slová (Key words): the internet, globalization, infrastructure, telecommunications,
information systems.
Abstract: In the article the importance of the Internet in globalization processes development
is shown. The conclusion is that the influence of the Internet on socioeconomic development
is dualistic. On the one hand, the Internet allows to cooperate and develop more intensively,
on the other hand – it creates a number of new problems. Reasonable usage of the Internet can
promote more dynamic and balanced development of the national economy.
Несмотря на то, что, процессы, которые можно рассматривать как предпосылки
глобализации, происходили в экономике и до широкого распространения Интернета,
именно появление «всемирной паутины» и ее широкое распространение в
экономическом и бытовом применении позволили говорить о появлении мировой
экономики и глобального общества как о реальном явлении, а не чисто теоретическом
построении. Не случайно слова «глобализация» и «информатизация», как правило,
употребляются в связке. Информационная интеграция планеты значительно опережает
экономическую, политическую и культурную интеграцию обитателей Земли, являясь
своеобразным «локомотивом глобализации» [1].
Развитие Интернета и информационно-коммуникационного сектора в целом и по
сей день остается одним из решающих факторов глобализации мировой экономики.
Интернет становится мощным фактором экономического развития, а в перспективе и
основной технологической средой для ведения бизнеса в мировом масштабе.
Инфраструктура современного информационного общества, к которому стремится в
том числе и Россия, сегодня уже немыслима без всемирной сети.
Современная система Интернета, выступая основой глобализации и захватывая
всех операторов мирового хозяйства, стимулирует экономический рост
высокоразвитых государств и дает шанс для роста и интеграции в мировое хозяйство
менее развитым странам, к которым ныне относится и наша страна.
Информационное производство выступает ядром информационной экономики, а
Интернет становится одним из важнейших способов распространения информации –
фактически это «кровеносная система» передачи данных [2]. Именно Интернет
формирует современное рыночное пространство, где действуют иные законы, не
характерные для традиционных рынков обычных физических товаров и привычных
КОЦОФАНА ТАТЬЯНА ВИКТОРОВНА,
кандидат экономических наук, доцент кафедры
экономической теории и экономической политики, СПбГУ. Санкт-Петербург, 191194, ул.
Чайковского 62, а. 310; e-mail: [email protected]
1
239
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
услуг. Технологии же информационного общества создают инфраструктуру Интернетэкономики. И хотя в настоящее время сложно четко сформулировать определение
Интернет-экономики, ее инфраструктура уже существует и активно влияет на
перераспределение форм деловой активности, рыночных ниш и на изменение
традиционных форм государственного устройства.
Компьютеризированная
информационная
система
Интернет
является
важнейшим общесистемным компонентом информационного общества и новой
глобальной экономики. Огромные массивы Интернета, распределенные по регионам,
содержат разнообразную информацию по экономике, политике, правовым,
социальным, культурным и другим проблемам. Беспрецедентные возможности не
только быстрого дистанционного доступа к таким базам данных, но и проведения
телеконференций в реальном времени свидетельствуют об активном влиянии феномена
Интернета на общественную жизнь и позволяют успешно решать многие до сих пор
неразрешимые проблемы.
В широком смысле Интернет можно определить как глобальную
(охватывающую весь мир) и не находящуюся под контролем отдельных корпораций
или государств информационную систему, позволяющую распространять текстовую,
видео-, аудио-, графическую и цифровую информацию на неограниченное количество
терминалов в режиме реального времени [2].
Существует точка зрения (на сегодняшний день подтверждаемая
статистическими данными), что развитие цифровых технологий может привести к
увеличению разрыва между развитыми и развивающимися странами, так как эффекты
от внедрения информационных технологий дают преимущества крупным фирмам
(прежде всего американским), а фирмы развивающихся стран вытесняются с рынков.
Доказательством нарастания разрыва является тот факт, что расхождение в показателях
освоения информационных технологий между развитыми и развивающимися странами
гораздо выше расхождения по критерию ВВП на душу населения: по мобильным
телефонам в среднем 17 раз, по персональным компьютерам – в 22 раза, по доле людей,
использующих Интернет – в 150 раз [3].
С другой стороны, развивающиеся страны могут копировать существующие
технологии, а не создавать свои собственные, обеспечивая тем самым себе более
высокие темпы экономического роста в результате импорта технологий без
дорогостоящих вложений в их разработку. Типичные примеры подобной ситуации –
Израиль и Индия, где бурно развивается программное обеспечение в условиях
невысокой стоимости квалифицированного труда и низких капитальных затрат при
открытии нового бизнеса.
Таким образом, бурное развитие информационных и телекоммуникационных
технологий
становится
хорошо
работающим
инструментом
глобального
взаимодействия и глобальной конкуренции, который США и другие развитые страны
предлагают остальному миру.
Можно отметить и другие аспекты влияния Интернета на человеческое
существование. Так, в Интернет-экономике появилась принципиальная возможность
освобождения человека от многих нетворческих видов труда в производстве основных
материальных благ. Это реальный шаг к превращению потребности в труде в первую и
главную потребность человека. Возрастает роль дистанционного обучения через
Интернет, прежде всего в высшем образовании. Университеты, колледжи и
240
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
технические училища имеют возможность кооперироваться и приглашать наиболее
опытных преподавателей, не отрывая их от основного места работы и независимо от их
места жительства. Расширяются возможности привлечения студентов из других стран,
отдаленных регионов, сельской местности. Сегодня в мире более 100 млн. слушателей
e-Learning программ [4]. Причем этот процесс затрагивает все более или менее
развитые страны. Так, в Турецком Дистанционном Университете обучается более
половины зарегистрированных студентов страны. Бюджет Открытого Университета
Великобритании – 400 млн. фунтов. Национальный Открытый Университет Индиры
Ганди насчитывает более 1 млн. студентов. 81% всех высших заведений США
предлагают как минимум один курс дистанционного обучения. 67% учебных заведений
США считают дистанционное обучение стратегически важным направлением своего
развития [4]. Все эти цифры говорят о все большем значении дистанционного
образования для развития мировой образовательной системы. Разумеется, такое
образование требует особой настойчивости, организованности, умения планировать и
беречь свое время. Однако сравнение эффективности дистанционного и аудиторного
обучения на основе опроса преподавателей США в институтах предлагающих курсы
дистанционного обучения и там, где такого обучения нет, показало: по мнению 57%
преподавателей, результаты дистанционного обучения не уступают или даже
превосходят результаты традиционных занятий. 33,3% опрошенных преподавателей
считает, что в ближайшие годы результаты дистанционного обучения превзойдут
результаты аудиторного [4].
Однако наряду с массой положительных аспектов влияния на человеческую
жизнь, распространение Интернета создает и ряд проблем.
Прежде всего опасен неконтролируемый рост количества информации: горы
посланий, сообщений, деловых предложений, диаграмм, графиков и т.п. захлестывают
штаб-квартиры фирм, затрудняя обработку и анализ информации, необходимой для
принятия решений. Это явление получило название «информационные шумы». В
условиях колоссально возросшего объема информации основной задачей становится
уже не факт получения информации, а возможность ее качественной обработки, а все
более дефицитными ресурсами — время и внимание.
Все более важной проблемой становится защита Интернета от недобросовестной
коммерции, вмешательства в личную жизнь, незаконного копирования компьютерных
программ и других нарушений авторских прав и прав интеллектуальной собственности,
от взломщиков (хакеров), распространителей клеветы и порнографии, наркодельцов и
террористов.
Нельзя не отметить значение Интернета и в военной сфере. Он позволяет
разрушать информационную систему противника, дезорганизовывать связь, управление
войсками, ракетами и другим вооружением, вводить ложную или разрушительную
информацию, дезориентирующую противника, и в то же время прослушивать все его
коммуникации. Концепция войны через Интернет без физического присутствия на
враждебной территории на основе «рекогносцировочного удара» активно
разрабатывается в США [2].
Воздействие глобализации и Интернета как ее основы на социальную сферу
также не всегда положительно. С одной стороны, информационная глобализация
расширяет связи людей разных культур. Но с другой стороны происходит вытеснение
традиционных групповых связей функциональными информационными связями, что
241
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
сопряжено с развитием взаимного отчуждения между людьми. Кроме того, происходит
навязывание средствами распространения информации единой модели восприятия
окружающего мира, без учета индивидуальности (так называемая проблема
«макдональдизации»).
В настоящее время аналитики сбиты с толку лавиной идей и технических
новинок, воплощенных либо воплощаемых в жизнь. Самые фантастические прогнозы
безнадежно запаздывают. И все же технические характеристики Интернета далеко не
исчерпывают его содержания и назначения. Интернет – не нейтральное техническое
средство распределения информационных ресурсов, а система, вырабатывающая
особые правила обмена информацией, глобальный механизм и правовые нормы,
обеспечивающие их выполнение, постепенно складывающиеся новые формы
мышления и поведения людей.
Используя и развивая Интернет, Россия может ускорить создание передовой
инфраструктуры современной рыночной экономики. Однако при этом необходимо
решать множество сложных организационных, правовых, экономических, социальных
и этико-психологических проблем, не копируя механически зарубежный опыт и не
повторяя чужих ошибок. Конкурентная среда, которая так и не была создана в России в
пореформенный период вследствие особого характера российского капитализма,
естественным образом развивается во Всемирной сети и может дать отечественной
экономике шанс завоевать Интернет-нишу на мировом рынке.
Интенсивное использование интеллектуального потенциала общества является
главным возобновляемым ресурсом устойчивого прогрессивного развития новой
экономики, что позволяет резко повысить ее эффективность по сравнению с
производством индустриального общества и оказать значительное влияние на
динамику экономического развития.
Literatúra (References):
[1.] Мельник Л.Г. Предпосылки формирования информационного общества.//
Социально-экономические проблемы информационного общества. Сумы, 2005.
[2.] Курицкий А.Б. Интернет-экономика: закономерности формирования и
функционирования. – СПб.: Издательство Санкт-Петербургского университета,
2000.
[3.] Мельянцев В. Информационная революция – феномен «новой экономики»//
Мировая экономика и международные отношения.2001. № 2
[4.] Достоинства и недостатки дистанционного обучения.// http://www.obrazovanieufa.ru/Vuz/Dostoinstva_i_nedostatki_distantsionnogo_obucheniya.htm. 26 марта 2010
г.
242
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
VPLYV PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA SR NA ROZVOJ
ŠTÁTU
Katarína Kováčiková 1
Kľúčové slová (Key words): podnikateľské prostredie, štruktúra podnikateľského prostredia,
ekonomický vplyv, sociálno-kultúrny vplyv, technologický vplyv.
Abstract: This article focuses on the importance of the business environment for the
development of the state of the Slovak Republic. The business environment is one of the basic
assumptions of long-term competitiveness and growth of the market economy. In the article is
filed the definition of the business environment, the structure of the business environment and
the relationship between state and business environment.
ÚVOD
V dnešnom globalizovanom svete má rozhodujúci význam pre podnikanie,
podnikateľské aktivity, podnikateľov a štát bezpochyby podnikateľské prostredie. Toto slovné
spojenie sa relatívne často objavuje v ekonomickej literatúre, ale aj v masovokomunikačných
prostriedkoch. Vo všeobecnosti sa pod podnikateľským prostredím rozumie všetko, čo
obklopuje podnik a jednotlivé prvky tohto prostredia vplývajú na podnikateľskú aktivitu
podniku v pozitívnom aj v negatívnom smere.
1
PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE
Podnikateľské prostredie je charakterizované ako prostredie, v ktorom podnik pôsobí.
Podnikateľské prostredie je potrebné chápať v širších súvislostiach, nemožno ho ohraničiť len
úrovňou regiónu, či štátu, ale musíme brať do úvahy celosvetové hospodárstvo. Toto
prostredie je tvorené jednotlivými zložkami, ktorými sú ekonomické, ekologické, prírodné,
sociálne, kultúrne, demografické, technické, právne a politické prostredie. Okrem týchto
prvkov je potrebné do prostredia zahrnúť aj vzťahy medzi podnikateľským subjektom
a ostatnými podnikmi pôsobiacimi na trhu, či už ide o dodávateľov, odberateľov, zákazníkov,
sprostredkovateľov, konkurentov a pod. Na kvalitu podnikateľského prostredia má veľký
vplyv i samotný podnik so svojimi zamestnancami, tzn. ich správanie, úroveň komunikácie,
atď. Zovšeobecnene môžeme povedať, že pod podnikateľským prostredím sa dajú chápať
všetky vzťahy a väzby medzi všetkými trhovými subjektmi.
2
INTERAKCIA MEDZI ŠTÁTOM A PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA
Medzi štátom SR a jej podnikateľským prostredím existuje obojstranná závislosť. Štát
(predstavitelia vlády, ministerstiev, inštitúcií a orgánov) sa snaží vytvárať pre podnikateľské
prostredie čo najpriaznivejšie podmienky prijímaním rôznych právnych predpisov, zákonov,
atď. Na druhej strane štát očakáva spätnú väzbu od podnikateľských subjektov. Podniky preto
Katarína Kováčiková, Ing., Žilinská univerzita v Žiline, FPEDaS, Katedra ekonomiky, Univerzitná 1, 010 26
Žilina, 041/5133227, [email protected]
1
243
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
vykonávaním svojej činnosti v podnikateľskom prostredí ovplyvňujú najmä rozvoj
domácností a jednotlivcov, čím sa podieľajú na zvyšovaní prosperity štátu ako celku
(zvyšovanie zamestnanosti, HDP, atď.). Vzhľadom na široké spektrum atribútov
podnikateľského prostredia vychádzame pri definovaní významu podnikateľského prostredia
pre rozvoj štátu z analýzy podnikateľskej aktivity na prosperitu štátu a používame rozdelenie
vplyvov podnikateľského prostredia do štyroch skupín podľa charakteru ich pôsobenia, a to
ekonomický, socio-kultúrny, technologický a iný vplyv.
3
EKONOMICKÝ VPLYV PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA
Pri posudzovaní ekonomického vplyvu podnikateľského prostredia na rozvoj štátu
vychádzame z peňažného vyjadrenia vybraných ukazovateľov tohto vplyvu (zahraničný
obchod, štátny rozpočet, mzda, spotreba a úspory domácností) a percentuálne vyjadrenie
ekonomického
vplyvu
(zamestnanosť/nezamestnanosť
a inflácia).
Ukazovatele
charakterizujúce ekonomický vplyv podnikateľského prostredia veľkou mierou ovplyvňujú
najmä ekonomiku štátu ako celku.
Hlavným cieľom podnikateľskej činnosti subjektov je prostredníctvom produkcie
produktov a služieb uspokojovať potreby a požiadavky zákazníkov. Za týmto účelom sa
zapájajú do cezhraničného obchodu, aby poskytovali, resp. prijímali chýbajúce produkty
a služby. Položka zahraničného obchodu v peňažnom vyjadrení (čistý export) je v rámci
produktovej metódy súčasťou tvorby HDP, ktorý kvantitatívne vyjadruje výkonnosť
ekonomiky.
Dôsledkom podnikateľskej aktivity je aj platenie daní, či už priamych alebo
nepriamych. Vzhľadom k tomu, že dane tvoria väčšinovú časť príjmov nielen štátneho
rozpočtu, ale aj jednotlivých regionálnych rozpočtov, konštatujeme, že by sa ekonomika štátu
bez podnikateľských subjektov ocitla v hospodárskej recesii. Negatívnym znakom činnosti
podnikateľských subjektov v rámci daňovej povinnosti je neplatenie, krátenie alebo
neodvedenie dane. Uvedené činnosti spadajú do tzv. šedej ekonomiky, ktorá sa vyznačuje
mnohými negatívnymi efektmi na fungovanie štátu.
Príchodom investora do krajiny sa zvýši zamestnanosť obyvateľov tohto územia. Za
podmienok ceteris paribus je uvedená myšlienka pravdivá a vychádza z podstaty, že
podnikateľský subjekt potrebuje pre realizáciu svojej aktivity výrobné faktory, ktorých
vlastníkmi sú domácnosti a jednotlivci. Negatívne vnímajúcim prejavom zamestnanosti je tzv.
problém migrácie pracovnej sily, ktorý vychádza najmä z regionálnych disparít
podnikateľského prostredia. Pracovná sila odchádza za prácou do iných regiónov v rámci
územného vymedzenia štátu alebo do zahraničia. V dôsledku migrácie vznikajú regióny
s vysokou mierou zamestnanosti, s vyššou životnou úrovňou a na strane druhej chudobné časti
s vysokou mierou nezamestnanosti a sociálnymi problémami.
Získané finančné prostriedky sú nevyhnutné na uspokojenie najmä základných
fyziologických potrieb občanov, čiže spotrebu. Po uspokojení základných potrieb obyvateľov
štátu dochádza k možnosti premeniť zvyšnú voľnú časť finančných prostriedkov na úspory.
V rámci úspornej činnosti môžu domácnosti a jednotlivci využiť služby finančných inštitúcií.
Získané úspory domácností a jednotlivcov sa opätovne transformujú do spotrebnej činnosti
a dôsledkom spotreby je príjem štátneho rozpočtu. Na strane druhej aj podnikateľské subjekty
sporia. Úspory podnikateľských subjektov sa premieňajú na investície, čím sa rozširuje
podnikateľská aktivita, zvyšuje sa ponuka pracovných príležitostí a finančné prostriedky sa
opätovne vynakladajú na spotrebu a úspory, čo sa v konečnom dôsledku prejaví v bilancii
štátneho rozpočtu a vo výkonnosti ekonomiky.
244
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
Jedným z negatívnych javov, s ktorým sa v súvislosti s podnikateľským prostredím
stretávame, je existencia nezamestnanosti. Nezamestnanosť je prejavom neefektívneho
fungovania vzájomných vzťahov medzi podnikateľským prostredím a štátom. V dôsledku
tohto makroekonomického problému dochádza k nerovnováhe medzi dopytom a ponukou
práce. Určitá časť disponibilného ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ktorá je bez práce, sa
cíti nepotrebná, menejcenná, ale predovšetkým stráca finančný príjem. Vo všeobecnosti
označujeme problém nezamestnanosti za vážny problém, ktorého dopady sa prejavujú nielen
v ekonomickej výkonnosti, ale aj v sociálnej oblasti štátu.
Vychádzajúc z vyššie definovaného ekonomického vplyvu podnikateľského prostredia
na rozvoj štátu sa dostávame k ďalšiemu makroekonomickému problému, ktorým je inflácia.
Infláciu uvádzame z toho dôvodu, že sa odvíja od cien produktov a služieb, ktorých
poskytovateľmi sú podnikateľské subjekty. Inflácia sa stáva nebezpečná vtedy, keď ceny
produktov a služieb rastú pri nezmenenej úrovni miezd. Dôsledkom inflácie môže byť pokles
kúpyschopnosti obyvateľstva, zmena štruktúry spotreby domácností, stagnácia výroby, čím sa
brzdí ekonomický rast štátu.
4
SOCIO-KULTÚRNY VPLYV PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA
V rámci socio-kultúrneho vplyvu pokračujeme na jednej strane v línii zaťaženia
podnikateľských subjektov spolu so sociálnou stránkou zamestnanosti a na strane druhej
pôsobením podnikateľského prostredia najmä na kultúrnu úroveň štátu.
Odvodovému zaťaženiu podnikateľských subjektov pripisujeme vysokú mieru
dôležitosti v súvislosti so sociálno-ekonomickou stránkou života domácností. Výška platenia
odvodov sa odvíja od výšky príjmov domácností, jednotlivcov, podnikateľských subjektov
a od typu uvedených subjektov. Prostredníctvom odvodového zaťaženia sa vynakladajú
finančné prostriedky na jednotlivé druhy poistení, ktorými sú nemocenské, dôchodkové,
úrazové poistenie a pod. Spoločným znakom uvedených druhov poistení je zabezpečenie
poistencov v prípade nepredvídanej udalosti, ktorou môže byť úraz, invalidita, atď.
Ďalším problémom, s ktorým sa v rámci sociálno-ekonomickej stránky života občanov
stretávame, je aj vznik bezdomovectva, zvýšenie kriminality, vznik nepokojov a pod.
Spoločným problémom vzniku uvedených problémov spoločnosti je vo väčšine prípadov
nedostatok finančných prostriedkov. Dôsledkom nepriaznivej životnej situácie môže byť
neusporiadaný život jedinca, život bez rodiny, život na ulici (bezdomovectvo). Ľudia bez
domova sú vo väčšine prípadov nezamestnaní, čím strácajú pracovné návyky a ťažko sa
opätovne začleňujú do spoločenského života. Ľudia - bezdomovci stoja na okraji spoločnosti,
ktorá ich medzi seba neprijíma, pretože má voči týmto osobám strach a negatívne predsudky.
Existencia ľudí bez domova vplýva na sociálnu, ale aj ekonomickú úroveň štátu
v nepriaznivom smere.
Ďalším negatívnym prejavom zníženia ekonomickej stránky života obyvateľov je
sklon k trestnej činnosti. Cieľom realizácie niektorej z uvedených kriminálnych činností je
predovšetkým získanie finančných prostriedkov. Do kategórie trestných činov sa zaraďujú
nielen zločiny jednotlivcov (domácností), ale aj podnikateľských subjektov, ktoré týmto
spôsobom degradujú ekonomický rozvoj štátu a dehonestujú podnikateľské prostredie.
V rámci kultúrneho vplyvu podnikateľského prostredia na rozvoj štátu je potrebné
venovať pozornosť podnikateľským subjektom, ktoré sa v dôsledku formovania spoločensky
zodpovedného podniku zapájajú do podpory rôznych činností, ktorými môžu byť športové
a kultúrne podujatia, rôzne projekty a pod. Samotné podniky môžu podnikať v oblasti centier
245
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
voľného času, záujmových krúžkov, kín, divadiel, vydavateľstiev, hudby, rozhlasu, televízie,
cestovného ruchu a pod. Významným činiteľom ovplyvňujúcim socio-kultúrnu úroveň štátu
sú aj činnosti podnikateľských subjektov ako napríklad darcovstvo, sponzorstvo a dobročinný
marketing. Prostredníctvom uvedených, ale aj ostatných aktivít si podnikateľský subjekt
buduje dobré meno, popritom pozitívne ovplyvňuje ekonomicko-socio-kultúrnu stránku
života obyvateľov a participuje na zvýšení prosperity štátu ako celku.
V súvislosti s kultúrnym vplyvom podnikateľského prostredia na rozvoj štátu je
potrebné uviesť aj zveľaďovanie kultúrneho dedičstva štátu. Významnou silnou stránkou
územia Slovenskej republiky je prírodné bohatstvo, ktoré umožňuje rozvoj cestovného ruchu.
V rámci rozvoja služieb cestovného ruchu dochádza k novým pracovným príležitostiam,
k vyrovnaniu medziregionálnych rozdielov, ale hlavne získanie finančných zdrojov na ďalší
rozvoj jednotlivých regiónov a zvýšenie výkonnosti ekonomiky štátu.
5
TECHNOLOGICKÝ VPLYV PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA
V rámci technologického vplyvu podnikateľského prostredia na rozvoj štátu sa
zaoberáme najmä vplyvom podnikateľského prostredia na podporu vedy a výskumu, inovácií,
technológií, informatizácie, kvalifikácie ľudských zdrojov, atď., čo zahŕňa kvantitatívne
vyjadrenie ukazovateľa pridanej hodnoty.
V súčasnosti je dôležitým aspektom ekonomického rozvoja štátu podpora vedy
a výskumu, ktorej výsledky sa transformujú do rozvoja technológií, zavádzania inovácií
a pod. Podpora vedy a výskumu sa realizuje prostredníctvom vládnej politiky na jednej strane
a investičnými činnosťami podnikateľského sektora na strane druhej. Výsledkom priaznivej
podpornej činnosti vedy a výskumu je napríklad príchod zahraničných investorov,
skvalitnenie výstupov vzdelávacieho systému, zvýšenie konkurenčnej schopnosti podnikov,
posilnenie ekonomického postavenie SR vo svete a pod.
Postupným vývojom ekonomiky, ale aj produktívnej činnosti človeka došlo k posunu
konkurenčnej výhody podnikateľských subjektov od kvantity výrobných faktorov ku kvalite
ľudských zdrojov. Kvalifikovaná ľudská sila je nevyhnutná pre manipuláciu s najnovšími
technológiami, keďže väčšinu fyzickej práce človeka preberajú stroje, prístroje a zariadenia.
Nevyhnutnou súčasťou práce s najnovšími technológiami a zavádzaním inovácií sú tzv.
informačno-komunikačné technológie. Používanie informačno-komunikačných technológií sa
využíva pri spracovaní informácií výroby, distribúcií produktov a služieb, vybavovaní
administratívnych záležitostí a pod. Najvýznamnejšiu funkciu vo vychovávaní kvalifikovanej
pracovnej sily zohrávajú vysoké školy, ktoré pripravujú odborníkov pre prax a vytvárajú
zázemie pre vedu a výskum. V záujme štátu, ale najmä podnikateľského sektora by malo byť
aj zapájanie študentov vysokých škôl do pracovného procesu, čiže dosiahnutie efektívneho
prepojenia teórie s praxou a spätnej väzby.
6
INÝ VPLYV PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA
V rámci iného vplyvu podnikateľského prostredia na rozvoj štátu sa zaoberáme
ostatnými vplyvmi podnikateľského prostredia, ktoré neboli zaradené v ekonomickom, sociokultúrnom a technologickom vplyve. Ide napríklad o vplyv podnikateľského prostredia na
spoluprácu medzi súkromným a verejným sektorom, na spoluprácu medzi podnikmi
navzájom, na životné prostredie a pod.
Významný vplyv podnikateľského prostredia na rozvoj štátu SR predstavuje najvyššia
forma kooperácie podnikateľského a verejného sektora, tzv. verejno-súkromné partnerstvo
(PPP). Cieľom spolupráce je dosiahnuť synergiu, vyššiu kvalitu a trvalo udržateľný rozvoj.
246
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
Medzi pozitíva PPP projektov patrí efektívnejšie využitie zdrojov, rozloženie rizika medzi
sektory a účinnejšia kontrola vynaložených prostriedkov. V konečnom dôsledku výsledkom
PPP projektov je prílev zahraničných investícií, zvýšenie zamestnanosti, dobudovanie
infraštruktúry, zvýšenie občianskej vybavenosti, životnej úrovne obyvateľstva a ekonomiky
SR.
V rámci regiónov dochádza aj ku koncentrácii navzájom prepojených podnikateľských
subjektov a inštitúcií v konkrétnom odbore, ktoré nazývame klastre. Klastre zahŕňajú okrem
dodávateľov a poskytovateľov, aj vládne a iné inštitúcie, ako napríklad univerzity, výskumné
tímy, agentúry a pod. Klastre sú podobne ako PPP projekty predstaviteľmi prepojenia
súkromného a verejného sektora.
Mikroúroveň podnikateľského prostredia vplýva svojou činnosťou nielen na
ekonomicko-sociálnu stránku obyvateľov a štátu, ale aj na kvalitu životného prostredia (ŽP).
Vplyv podnikateľského prostredia na ŽP môže byť priamy alebo nepriamy, pozitívny alebo
negatívny, malý alebo veľký. Pod vplyvom na ŽP sa rozumie vplyv na zdravie, faunu, flóru,
pôdu, vodu, ovzdušie, krajinu, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a pod. Negatívnymi
externalitami podnikateľskej činnosti sú najmä vypúšťanie emisií do ovzdušia, produkcia
odpadov a odpadových vôd, ekologické havárie, atď. Medzi pozitíva vplyvu podnikateľského
prostredia na ŽP sa zaraďuje ochrana prírodných zdrojov, revitalizácia, používanie
alternatívnych zdrojov, atď. Mnohé podnikateľské subjekty realizujú investičné projekty
v rámci ochrany ŽP, čím si budujú dobré meno spoločnosti a podieľajú sa na ochrane
kultúrneho dedičstva štátu SR.
ZÁVER
Na meranie výkonnosti ekonomiky sa v mnohých štátoch používa makroekonomický
ukazovateľ, a to hrubý domáci produkt. Podnikateľské subjekty SR tvoria okolo 90% HDP
SR, čo svedčí o významnosti týchto podnikov a podnikateľov pre ekonomiku Slovenska.
Vzhľadom na dynamickosť a premenlivosť samotného podnikateľského prostredia je
nevyhnutné, aby podnikateľské subjekty monitorovali a neustále sledovali zmeny tohto
prostredia. Na základe vlastných zistení môžu pružne zareagovať na príležitosti a ohrozenia,
ktoré im podnikateľské prostredie prináša. Skoré využitie príležitosti a rýchla reakcia na
ohrozenie prináša podniku možnosť získať konkurenčnú výhodu. Konkurenčná schopnosť
podnikov sa prejavuje v celkovej konkurencieschopnosti odvetvia, regiónov a štátu, čím sa
Slovensko stáva atraktívnou krajinou pre zahraničných investorov a dochádza nielen k
ekonomickému rozvoju krajiny.
Literatúra (References):
[1.]
KOVÁČIKOVÁ, K. Význam podnikateľského prostredia pre rozvoj štátu: dizertačná
práca. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline. 2011. 154 s.
247
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
BENCHMARKING –METODA POROVNÁVÁNÍ FIREM
V PROCESU GLOBALIZACE
Marcela Kožená 1
Kľúčové slová (Key words): benchmarking, konkurenceschopnost, globalizace, majetková
a kapitálová struktura podniku, systémy řízení jakosti, environmentální management.
Abstract: Bechmarking methodology is very important tool of management, which is based
on comparing reciprocial companies not only on national but on world level too. The object of
comparing can be products, processes, methods, quality or effectiveness. Using of
benchmarking activities is many-sided; for example by property and capital structure
evaluation or by quality and environmental management.
ÚVOD
Bechmarkingové prvky řízení byly aplikovány již před 2. světovou válkou
podnikatelem T. Baťou v jeho zlínském obuvnickém podniku, kdy docházelo k porovnání
s nejlepšími podniky ve světě. Kromě toho Baťa také uplatňoval ve svých podnicích dnes
velmi využívaný nástroj řízení, tzv. vnitropodnikatelství, resp. společné podnikání
(konkurenceschopnost začíná uvnitř podniku a pokračuje směrem k zákazníkovi). [5.]
Benchmarking jako nástroj strategického managementu začala využívat firma Xerox
Corporation na počátku 80. let 20. století. Pojem benchmarking je metodou měření
výkonnosti konkurence. Základem je anglické slovo „benchmark“ (nivelační značka, výsledek
měření výškových bodů na zemském povrchu). Cílem této metody je získat informace, které
pomohou odhalit silné a slabé stránky firmy i její konkurence a které jsou inspirací ke
zlepšování. Informace firma získává neustálým pozorováním a vyhodnocováním.
Benchmarkingové porovnávání je v současné době velmi výrazným nástrojem pro hodnocení
konkurenční schopnosti podniku a to nejen v rámci jednotlivých zemí Evropské unie, ale také
mezi těmito zeměmi navzájem. Nejlepší firmy jsou identifikovány a analyzovány kdekoli na
světě, protože v rámci jedné země může být málo firem pro srovnávání tak, aby byly výsledky
tohoto srovnávání věrohodné. Díky globalizaci a využívání informačních technologií se
vytvářejí možnosti pro mezinárodní srovnávání. Přesto existují určitá omezení a nedostatky,
[2.], jako např. napodobování postupů nemusí vždy přinést úspěch, vypovídací hodnota
benchmarkingu může být omezená z důvodu práce porovnávaných firem v jiném kontextu,
v některých případech se nemusí podařit najít inspirativního partnera pro srovnávání.
VYMEZENÍ POJMU A VYUŽITÍ METODY BENCHMARKING
Definic pojmu benchmarking je celá řada, benchmarkingový proces je v literatuře
vymezován např. těmito způsoby:
1
Marcela Kožená, doc., Ing., Ph.D. Fakulta ekonomicko-správní, Univerzita Pardubice, Studentská 95,
Pardubice. tel. 466036170. e-mail: [email protected]
248
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
•
Benchmarking je hledání a implementace nejlepších praktik [3.]
•
Nepřetržitý a systematický proces porovnávání a měření produktů, procesů a metod
vlastní organizace s těmi, kdo byli uznáni jako vhodní pro toto měření za účelem
definovat cíle zlepšování vlastních aktivit .[11.]
•
Manažerský přístup porovnávání výrobků, služeb, postupů apod. s nejvýznamnějšími
konkurenty, kteří jsou vůdčí v dané oblasti. Stanovuje pozice podniku ve vztahu
k pozici nejlepšího konkurenta. [7.]
•
Benchmarking je standard (norma) pro srovnávací měření. [1.]
•
Relativní postavení osob, firem, odvětví, národů vůči ostatním. [4.]
•
Benchmarking je soustavný, systematický proces zaměřující se na porovnání vlastní
efektivnosti z hlediska produktivity, kvality a praxe se špičkovými podniky a
organizacemi. [6.]
•
Benchmarking vychází z myšlenky průběžného porovnávání s výsledky nejlepších
organizací, které jsou hledány v konkurenčních a příbuzných firmách. Cílem je
dosažení benchmarku (krajní hodnoty, nejlepšího výsledku v daném procesu). [12.]
Využití benchmarkingu je mnohostranné; význam má např. při řízení majetkové a
finanční struktury podniku, investiční a cenové politiky, řízení zásob, pohledávek, apod.
K určení těchto faktorů jsou konstruovány různé ukazatelové soustavy a modely.
Benchmarking je možno využít také
v mezipodnikovém
srovnávání. Provádí se
vyhodnocením ukazatelů s využitím aplikace metod vícekriteriálního srovnávání, a to :
•
k hodnocení homogenity souboru podniků daného odvětví,
•
stanovení odvětvových charakteristik (standardů),
•
ke stanovení pořadí podniků s ohledem na dosažené výsledky.
K mezipodnikovému srovnávání lze využít metod stanovení pořadí, jako např. metodu
prostého pořadí, metodu bodovací, metodu normované proměnné, metodu vzdálenosti od
fiktivního podniku nebo metodu srovnání s nejlepším podnikem. K rozčlenění podniků do
skupin lze použít třídění podle kvartilů (dostaneme čtyři skupiny podniků) nebo podle
směrodatných odchylek (dostaneme tři nebo pět skupin podniků). Podrobný popis metod
rozčlenění podniků do skupin je uveden v odborné literatuře. [8.]
Benchmarking je součástí metod využívaných v systémech managementu jakosti.
Systém jakosti lze v této souvislosti chápat jako „ součást managementu organizace, která má
garantovat maximální míru spokojenosti zákazníků při minimálních nákladech.“.[11.] Ve světě
se pro vytváření systémů managementu jakosti vyvinuly nejrůznější koncepce, z nichž dnes
převažují tyto dvě základní, a sice koncepce ISO, která je založena na aplikaci požadavků v
souboru norem ISO 9000 a koncepce TQM (Total Quality Management).
Benchmarking se využívá také v environmentálním managementu, jeho cílem je
zejména porovnat environmentální výkonnost organizace a jejích funkcí a procesů s
analogickými organizacemi, funkcemi a procesy; dále zjistit prvky, které způsobily rozdíl
mezi porovnávanými oblastmi a podle možnosti pak zjednat nápravu čili odstranit příčiny,
které způsobovaly nižší výkonnost.
249
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
VYUŽITÍ BENCHMARKINGU VE FIRMĚ MARHOLD, A.S.
Benchmarkingové srovnávání bylo využito pro hodnocení konkurenceschopnosti
firmy MARHOLD, a.s. Partnerem pro benchmarking byla zvolena firma Chládek a Tintěra,
a.s. Pardubice, která je stejně jako výše uvedená firma, součástí holdingu stavebních firem
Enteria. Na základě interwiev s odborníky ve Firmě MARHOLD, a.s. byly vybrány tyto
oblasti pro porovnávání: [9.] podíl na trhu, průměrný objem zakázek, průměrná mzda,
marketingové výdaje, výdaje na školení zaměstnanců, produktivita práce, efektivita
pracovníků, kvalifikační struktura zaměstnanců a poměr druhů pracovních pozic.
Pro analýzu záznamů byly využity údaje z finančních výkazů, jako je rozvaha a
výkaz zisku a ztráty, interní podnikové dokumenty s údaji o kvalifikaci zaměstnanců, počtech
zakázek aj. Dalším krokem pro benchmarkingové porovnávání výše uvedených firem bylo
vyhodnocení dat a stanovení mezer výkonnosti. Poslední částí benchmarkingového procesu
bylo stanovení hraničních hodnot pro jednotlivé ukazatele, kterých by se měla společnost
snažit dosáhnout. Tyto hodnoty mají pouze doporučující charakter. Oblastmi, kde společnost
MARHOLD, a.s. dosahuje lepších výsledků než společnost Chládek a Tintěra, Pardubice a.s.
jsou průměrný objem zakázek, výdaje na školení a efektivita pracovníků. V rámci svých tří
konkurenčních výhod by měla společnost MARHOLD, a.s. usilovat, aby nedocházelo k
jejich výrazným poklesům, ale naopak, aby se i nadále v těchto oblastech zlepšovala. Pro
zbývající čtyři ukazatele, nepočítaje kvalifikační strukturu a poměr typů pracovních pozic,
jsou doporučeny hodnoty, o jejichž dosažení v následujících 4 letech by se měla společnost
snažit, popřípadě je prodiskutovat na vrcholové úrovni vedení a určit si jiné, lépe dosažitelné
cíle v jednotlivých oblastech. Hodnoty jsou uvedeny v následující tabulce.
Tab. 1 : Doporučené hodnoty zlepšení v benchmarkingu
Měřítko
Podíl na trhu [%]
[Kč]
Průměrná
hodnota
Hodnota v
roce 2009
Doporučená
hodnota
0,060%
0,061%
0,100%
25 220
27 632
37 593
2,33%
4,32%
6,00%
5 673,1
5 424,3
6 500,0
Průměrná mzda
Marketingové
výdaje
[%]
Produktivita
práce
[tis. Kč]
Zdroj: [9.]
Společnost MARHOLD, a.s. by se měla snažit o získání větší tržního podílu alespoň
na úroveň 0,1%. Jelikož se jedná o ukazatel, kde je dosahováno nejhorších výsledků, není
vhodné plánovat předstižení společnosti Chládek a Tintěra, Pardubice a.s. Pozornost by měla
být zaměřena i na zvyšování průměrné mzdy, v tabulce je uvedeno doporučení vypočtené jako
8% růst průměrné mzdy ročně. Marketingové výdaje na úrovni 6% by mohly za 4 roky být
dokonce na vyšší úrovni než u podniku Chládek a Tintěra, Pardubice a.s., kde marketingové
250
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
výdaje již nerostly tak strmě. Produktivita práce je u společnosti MARHOLD, a.s. relativně
vyrovnaná, a proto je zvýšení na hodnotu 6,5 milionu Kč je velmi reálné.
ZÁVĚR
Benchmarking [10.] lze charakterizovat jako univerzální nástroj, který lze využít pro
stanovení indikátorů pro reporting a cílů pro stálé zlepšování. Je technicky dobře
zvládnutelný a může napomoci potřebným organizačním změnám na všech úrovních řízení.
Benchmarking je označován jako reaktivní nástroj (stimuluje reakci na dobrou praxi, která již
existuje), který není schopen indikovat inovační potenciál, který zatím nikdo nevytvořil (což
může představovat bariéru pro inovace).
Přínosem benchmarkingu je poznání (resp. kvantifikace) nejlepší dosažené úrovně, ať
již v oblasti produktové, procesní nebo funkcionální. Již samo definování nejlepších výkonů v
těchto oblastech, může být pro podniky motivací k dosažení nebo alespoň přiblížení se
nejlepšímu podniku v rámci např. daného oboru nebo v rámci určitého geografického území
(stát, Evropa, svět). Pro potřeby realizace operativních opatření ke zdokonalení sledovaných
oblastí je vhodné využít „kratší modifikace“ benchmarkingu - rapidmarkingu, který celý
proces zkracuje na 10 až 20 dnů.
Jistým problémem využití této metody může být „stanovení nejlepšího“. Při jeho
výběru je třeba se zaměřit na vybraná kritéria posuzování, jejichž volba by mohla nést jisté
subjektivní zatížení. K odstranění subjektivních vlivů je třeba při výběru kritérií využít
kvantifikovatelné veličiny, u obtížně kvantifikovatelných hledisek by mohla být jejich
objektivnost podpořena názory renomovaných odborníků z příslušné oblasti.
Příspěvek byl zpracován s podporou grantu MŽP SP/4i2/60/07 Indikátory pro hodnocení a
modelování interakcí mezi životním prostředím, ekonomikou a sociálními souvislostmi
(2007-2011).
Literatúra (References):
[1.] A DICTIONARY OF BUSINESS 2003, c2002. Oxford: Oxford University Press. 545
p. ISBN 0-19-860755-5
[2.] BLAŽKOVÁ, M. Marketingové řízení a plánování pro malé a střední firmy. Praha:
Grada, 2007. ISBN 978-80-247-1535-3.
[3.] CAMP, R. 2006. Benchmarking: The Search for Industry Best Practices that Lead do
Superior Performance. Milwauke: ASQ Quality Press. 299p. ISBN 978-1-56327-352-0.
[4.] DONNELLY et.al. Fundamentals of Management. Homewood: Irwin,1992. 840 p.
ISBN 0-256-09790-9.
[5.] DUCHOŇ, B; ŠAFRÁNKOVÁ, J. Management integrace tvrdých a měkkých prvků
řízení. Praha: C.H. Beck, 2008.
[6.] DVOŘÁČEK, J. Audit podniku a jeho operací. Praha: C.H. Beck, 2005. 165 s. ISBN
80-7179-819-3.
[7.] HINDLS, R. et al. Ekonomický slovník. Praha: C.H. Beck, 2005. 165 s. ISBN 80-7179819-3
[8.] KISLINGEROVÁ, E.; NEUMAIEROVÁ, I. Vybrané příklady firemní výkonnosti
podniku. Praha: VŠE, 1996. ISBN 80-79-641-3.
251
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
KATEDRA EKONOMIKY
[9.] KOSTKA, J. Hodnocení konkurenční schopnosti podniku MARHOLD, a.s. (diplomová
práce). Pardubice: Univerzita Pardubice, 2011.
[10.] KOŽENÁ, M. Environmentální aspekty konkurenceschopnosti podniku.Pardubice,
Univerzita Pardubice, 2007. ISBN 978-80-7395-039-2
[11.] NENADÁL, J. 2004. Měření v systémech managementu jakosti. Praha: Management
Press, 2004. 335 s.ISBN 80-7261-110-0.
[12.] PICHANIČ, M. Mezinárodní management a globalizace. Praha: C.H. Beck, 2004. ISBN
80-7179-886-X
252
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
UPLATNENIE PRÍSTUPOV ZNIŽOVANIA
PROJEKTOVÝCH RIZÍK
Pavol Kráľ 1
Kľúčové slová (Key words): projekt, projektové riziko, pravdepodobnosť nastania rizika,
manažment projektových rizík.
Abstract: Each project is accompanied by the project risks throughout the life cycle. The
success of risk management is based mainly on the identification of specific risk events
individually for each project. All project risks cannot be eliminated to zero, but can be
effectively managed. Choosing the appropriate approach for its reduction related to this. This
paper describes the basic system of reducing project risk approaches and points to their
practical application in the management of project risks.
Aj ten „najmenší“ projekt je charakterizovaný istou mierou rizika, preto je vždy
nevyhnutné odhaliť príčinu tohto stavu, čo je spojené s včasnou identifikáciou kľúčových
faktorov vzniku projektových rizík. Projekty s nulovým rizikom spravidla ani neexistujú.
Projektové rizika sprevádzajú projekt v priebehu celého životného cyklu. Aj keď sa niektoré
projekty môžu javiť ako vzájomne podobné, nemusí to platiť pre ich riziká. Úspešnosť
manažmentu rizík spočíva najmä v identifikácii špecifických rizikových udalostí pre každý
projekt individuálne. Základnými parametrami každého rizika sú:
1. citlivosť na zmeny – možnosť ovplyvnenia priaznivého, resp. nepriaznivého
výsledku,
2. pravdepodobnosť nastania rizika – kvantifikácia rizika číselnou hodnotou,
3. význam následných dopadov na projekt – následné zmeny a straty, ktoré vzniknú
v súvislosti s nastaním rizikovej udalosti,
4. vzájomná previazanosť rizík – poznanie vzájomných vzťahov medzi jednotlivými
projektovými rizikami.
Pod rizikom v projektovom manažmente rozumieme akýkoľvek kvantifikovateľný
negatívny jav, resp. nejednoznačnú a nepriaznivú udalosť očakávanú s istou mierou
pravdepodobnosti a závažnosti, ktorá pôsobí na vznik negatívnych konzekvencií a tým
ovplyvňuje dosahovanie projektových cieľov a celkovú úspešnosť projektu.
Záujmom každého projektového manažéra je zabezpečiť taký priebeh projektu, aby sa
v čom najmenšom rozsahu odchyľoval od schváleného plánu. Všetky projektové riziká nie je
možné eliminovať na nulovú hodnotu, ale môžu byť efektívne manažované s čím súvisí výber
vhodného prístupu pre ich znižovanie.
Ing. Pavol Kráľ, PhD., Katedra ekonomiky, Fakulta PEDAS, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 1, 010 26
Žilina, e-mail: [email protected]
1
253
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Výber prístupu znižovania projektových rizík vo veľkej miere závisí od dvoch
hlavných parametrov:

dopadu rizika,

pravdepodobnosti nastania rizika.
Vzhľadom na uvedené parametre a ich klasifikáciu na vysoké a nízke hodnoty je
možné zostaviť maticu, ktorá je vhodným prostriedkom pre výber prístupu znižovania
projektového rizika a pre zamyslenie sa nad tým, ako z daným rizikom nakladať:
pravdepodobnosť nastania
rizika
vysoká
nízka
vysoký
vyhnutie sa riziku (eliminácia),
redukcia rizika
poistenie, presun (transfer)
rizika
nízky
redukcia, zadržanie (retencia)
rizika
zadržanie (retencia) rizika
hodnota ohrozená
rizikom
(dopad rizika)
Obrázok č. 1 Matica prístupov znižovania projektového rizika
Azda najväčšie komplikácie spôsobujú projektovým manažérom riziká s vysokou
pravdepodobnosťou nastania a vysokým negatívnym dopadom. Po zvážení všetkých
okolností, ktoré takéto riziko vyvolávajú a potenciálnych prínosoch, ktoré sú protiváhou
podstúpeného rizika treba uskutočniť konečné rozhodnutie. Nie vždy je možné sa takému
riziku vyhnúť, najmä ak eliminácia daného rizika by mala podstatný vplyv na zmenu povahy
projektu alebo jeho výnosnosť. V takomto prípade treba pristúpiť k jeho redukcii na
akceptovateľnú úroveň a to tak, že budeme nútení vzdať sa istého objemu pôvodne
plánovaných benefitov projektu, ktoré zmiernia negatívne dopady rizika alebo
pravdepodobnosť jeho nastania, čím sa riziko presunie do iného kvadrantu matice. Na prvý
pohľad by sa mohlo zdať, že výhodným riešením by bol prenos rizika na iný subjekt v podobe
poistenia. Toto riešenie možno ale v tomto prípade považovať za nehospodárne, nakoľko
výška poistného by bola vzhľadom na vysokú hodnotu ohrozovanú rizikom a vysokú
pravdepodobnosť neúnosná.
Vysoké straty a nízka pravdepodobnosť pôsobenia rizika determinuje ich prenos.
Zaužívaným spôsobom prenosu projektových rizík je poistenie sa proti neočakávaným
udalostiam charakterizovaných spomínanými parametrami. Táto forma prenosu rizík ale
kompenzuje len finančné dopady vzniknutej rizikovej udalosti. Nemožno od poisťovní
očakávať, aby na seba preberali zodpovednosť za manažment projektových rizík. Nedochádza
teda k zníženiu rizika, len sa úplne alebo čiastočne presúva na iný subjekt, ktorý v prípade
vzniku nepriaznivej udalosti zabezpečí finančnú kompenzáciu následkov. Naopak môže dôjsť
254
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
k zvýšeniu rizika, ak subjekt na ktorého bolo prenesené riziko si toto riziko nesprávne
vysvetľuje alebo neuvedomuje. O tom, či riziko bude prenesené na iný subjekt alebo výlučne
ostane vo „vlastníctve“ pôvodného majiteľa rozhoduje predovšetkým ekonomické hľadisko.
Často môže byť ponechanie rizika a vyrovnanie sa s ním vo vlastnej réžii nákladovo
efektívnejšie, ako jeho prenos na iný subjekt.
Pri rizikách s vysokou pravdepodobnosťou nastania, ktoré ohrozujú nízke hodnoty je
optimálnym riešením ich zadržanie (retencia) alebo redukcia a to preto, že v súhrnnej hodnote
môžu ich dopady predstavovať vysoké straty a navyše to zvýši efektívnosť celého procesu
manažmentu projektového rizika. Redukcia takýchto rizík zvyčajne nepredstavuje výraznú
odozvu na strane výnosov.
Najjednoduchšia situácia nastáva, ak ide o riziká ohrozujúce nízke hodnoty a nízkou
pravdepodobnosťou ich pôsobenia. V takomto prípade prichádza do úvahy jednoznačne
zadržanie rizík.
Z uvedeného vyplýva, že k základným prístupom znižovania projektových rizík
zaraďujeme:

vyhýbanie sa riziku (eliminácia),

redukciu rizika,

presun rizika (transfer),

zadržanie rizika (retencia)

prenos rizika (poistenie) atď.
ELIMINÁCIA RIZIKA
Eliminácia predstavuje striktnú metódu znižovania projektového rizika, ktorá okrem
pozitívnych účinkov prináša aj negatívne javy, preto ju nie je možné všeobecne odporúčať
a považovať za korektnú, najmä z dlhodobého hľadiska. Ak by projektoví manažéri využívali
vo veľkej miere práve túto metódu, pravdepodobne by väčšina projektov nezabezpečila účel a
prínosy, kvôli ktorým boli pôvodne schválené. Metóda eliminácie rizika je opodstatnená, ak
ide o neúnosné problémy bez akejkoľvek účinnej možnosti prevencie. Sklon k preferencii
tohto prístupu je viditeľný najmä u subjektov, ktorí nedokážu akceptovať vysokú mieru rizika
a sú ochotní vzdať sa vyšších výnosov namiesto výnosov nižších, ale istejších.
REDUKCIA RIZIKA
V súvislosti so znižovaním projektových rizík rozoznávame redukciu:
a) primárnu,
b) sekundárnu.
O primárnej redukcii hovoríme vtedy, ak ide o aktiváciu preventívnych opatrení za
účelom zníženia výskytu rizikových udalostí. To si vyžaduje rozpoznanie vhodných zásahov,
ktoré svojim pôsobením budú prospešne vplývať na znižovanie projektového rizika a času,
v ktorom majú byť tieto zásahy aktivované. Ak na zníženie rizika existuje viacero
preventívnych opatrení, možno odporučiť aktiváciu toho opatrenia, ktoré bude v najväčšom
rozsahu prospešné, než aktiváciu viacerých opatrení s parciálnym účinkom.
Sekundárna redukcia má za úlohu znižovanie nepriaznivých dôsledkov po pôsobení
rizika. Takouto formou redukcie je aj poistenie.
255
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
O tom či je výhodné riziku predchádzať alebo naopak venovať sa následne až
zmierneniu vzniknutých dopadov rozhoduje najmä výška finančných a časových nákladov
spojených s primárnou a sekundárnou redukciou.
PRESUN (TRANSFER) RIZIKA
Ide o defenzívnu metódu pri ktorej je časť alebo celé riziko presunuté na subjekty,
u ktorých je predpoklad, že sa s rizikom vedia lepšie vyrovnať.
Medzi najčastejšie spôsoby transferu podnikateľského rizika patrí 2:

uzatváranie dlhodobých kúpnych zmlúv na dodávky surovín a komponentov za
dopredu stanovené pevné ceny,

uzatváranie komisionárskych zmlúv, zaisťujúcich predaj výrobkov v cudzej
obchodnej sieti,

uzatváranie obchodných zmlúv, podmieňujúcich odber minimálneho množstva
produktov,

uzatváranie obchodných zmlúv, zaisťujúcich odberateľovi dodávku výrobných
komponentov určenej kvality vopred,

presun problému technickej inovácie výroby na spolupracujúce firmy,

terminované obchody,

leasing,

odkúpenie pohľadávok – faktoring, forfaiting,

akreditív, inkaso, banková záruka,

franšíza.
ZADRŽANIE (RETENCIA) RIZIKA
Tento prístup znižovania projektového rizika spočíva v jeho vedomom alebo
nevedomom prehliadaniu. Predstavuje asi najzaužívanejší spôsob znižovania rizika
v situáciách, ak na projekt pôsobí veľký počet projektových rizík ohrozujúcich nízke hodnoty
a časť z nich bude zámerne či neúmyselne zadržaná. O vedomom a dobrovoľnom zadržaní
rizika hovoríme vtedy, ak je riziko identifikované a podrobené analýze, ale nie sú
zrealizované žiadne preventívne opatrenia na jeho zmiernenie alebo odvrátenie, keďže
náklady s tým spojené sú vyššie ako rizikom ohrozovaná hodnota. Nevedomé a nedobrovoľné
zadržanie rizík nastáva v situáciách, ak neboli rozpoznané. Rozhodnutie o tom, či budú alebo
nebudú dané riziká zadržané by malo vychádzať z veľkosti plánovaných rezerv pre prípad
aktívneho pôsobenia rizika.
PRENOS RIZIKA (POISTENIE)
Ide o systematické a kontrolované vytváranie rezerv spravovaných poisťovňou, ktoré
sú k dispozícii pri vzniku škody (poistnej udalosti). Keďže ide o etapové vytváranie rezerv, je
možné efektívnejšie využívať kapitál, ktorý by bol pri jednorazovom nahromadení rezerv
viazaný.
2
SLAMKOVÁ, E. – CHROMJAKOVÁ, F. – Cajchanová, O.: Projektové riadenie. 1. vyd. Žilina: Žilinská
univerzita v Žiline, EDIS, 2004. ISBN 80-8070-340-X
256
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Za nevýhody poistenia možno považovať nízku pružnosť poistných podmienok, ktoré
sú striktne definované poisťovňou a pri ich nedôslednej analýze a nesprávnom vysvetlení
nemusí konkrétna udalosť spadať pod poistné plnenie. Taktiež poisťovne zvyknú obmedzovať
poistné plnenie spoluúčasťou na vzniknutých škodách, čím dôjde len k čiastočnej
kompenzácii škôd. Tieto skutočnosti si musí uvedomiť každý projektový manažér ak chce
riziko znižovať práve prenosom rizika vo forme poistenia.
Poisťovne v súčasnosti ponúkajú množstvo druhov poistení, z ktorých spomeňme
napríklad poistenie škôd vzniknutých živelnými pohromami, poistenie úverových rizík,
poistenie rizík zahraničného obchodu, poistenie zodpovednosti za škodu atď.
TVORBA REZERV
Bolo by veľkým hazardom obísť v procese manažmentu projektového rizika činnosti,
ktoré sa zaoberajú tvorbou a vkladaním rezerv pre rizikové udalosti. Rezervu môžeme
považovať za faktor vyváženia projektového rizika. Ide o aktívum, ktoré budú použité
v prípade vzniku mimoriadnych situácií. Ak realizátorom a zadávateľom projektu nie je ten
istý subjekt, je v záujme oboch, aby boli možné riziká projektu kryté istou rezervou.
V záujme realizátora je zabezpečiť pokiaľ možno najvyššiu plánovanú rezervu, čím
chce dosiahnuť minimalizáciu rizík, ktoré bude znášať. To je ale v rozpore so záujmami
zadávateľa projektu, ktorý vysokú rezervu neakceptuje, nakoľko si je vedomý, že v takomto
prípade bude znášať veľkú časť projektového rizika a navyše tak dochádza k zbytočnému
predražovaniu projektu. Z uvedeného vyplýva, že plánovanie rezerv je dôležité pre obe
zúčastnené strany a veľkosť rezervy závisí od vzájomnej dohody medzi zadávateľom
a realizátorom projektu.
Podstatná časť projektových rizík súvisí s nedodržaním časových plánov alebo
prekročením plánovaných rozpočtov. Z toho dôvodu sú tvorené najmä časové, nákladové,
hmotné (materiálové) a finančné rezervy.
Manažment projektových rizík nedokáže odhaliť a znižovať všetky projektové riziká,
napomáha ale k ich efektívnemu a kontrolovanému zvládnutiu a minimalizácii negatívnych
dopadov. Úspešnosť manažmentu rizík je viazaná na vzájomnú interakciu, kvalitu a rýchlosť
komunikácie medzi jednotlivými úrovňami manažmentu projektu. Efektívna komunikácia
predpokladá informovanosť členov projektového tímu o pridelenej zodpovednosti a spôsobe
podávania správ svojim nadriadeným. Riziká teda vznikajú na všetkých úrovniach
manažmentu projektu. Predovšetkým je potrebné identifikovať, na aké rizika je projekt
najcitlivejší, aby bolo možné implementovať vhodnú stratégiu manažmentu rizika a tým
zabezpečiť úspešnosť projektu.
Príspevok je výstupom vedeckého projektu VEGA 1/0357/11 KLIEŠTIK, T. a kol:
Výskum možnosti aplikácie fuzzy-stochastického prístupu a CorporateMatrics ako nástrojov
kvantifikácie a diverzifikácie podnikových rizík.
Literatúra (References):
[1.] MERNA, T., AL-THANI, F.F.: Risk Management. Řízení rizik ve firmě. Praha: Comuter
Press 2007. ISBN 978-80-251-1547-3
257
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
[2.] SLAMKOVÁ, E. – CHROMJAKOVÁ, F. – Cajchanová, O.: Projektové riadenie. 1.
vyd. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline, EDIS, 2004. ISBN 80-8070-340-X
[3.] KRÁĽ, P.: Etapy manažmentu projektových rizík. In: Medzinárodná vedecká
konferencia „Projektový management – teorie a praxe rok 2008. Univerzita Tomáše Bati
ve Zlíně, Fakulta multimediálních komunikací 2008. ISBN: 978-80-7318-695-1
[4.] KERZNER, H.: Project Management. A systems approach to planning, scheduling and
controlling. Ninth edition. John Wiley 2006. ISBN 0-471-74187-6
[5.] FOTR, J., SOUČEK, I.: Podnikatelský zámer a investiční rozhodování. Praha: Grada
Publishing 2005. ISBN 80-247-0939-2
258
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
INDIKÁCIA PRESÚVANIA ZISKOV MEDZI JURISDIKCIAMI
METÓDOU DISTRIBUČNEJ ANALÝZY
Jana Kubicová 1
Kľúčové slová (Key words): daň z príjmov právnických osôb, prevodné ceny, zisky,
multinacionálne siete predaja, distribučná analýza.
Abstract: There is no doubt that activities of multinational companies (MNCs) have been for
several decades main driver of globalization. The paper first shows link between
globalization, cross-border network built by MNCs and reduction of tax costs by shifting
profits between high and low tax jurisdictions. Even if this may boost cost competitiveness of
MNCs, reduction of MNCs’ tax liabilities jeopardises tax revenues of governments’ budgets
and, consequently, lowers funds to finance social programmes. Second part presents
distribution analysis method to identify cross-border profit shifting. The method is applied on
profit margins of multinational chains selling foods and beverages within the Slovak market.
GLOBALIZÁCIA A MULTINACIONÁLNE SPOLOČNOSTI
Charakteristickým znakom globalizácie je internacionalizácia podnikania a existencia
nadnárodných spoločností. Je to zrejmé z prístupov k meraniu globalizácie. Spomeňme dva.
Ukazovatele globalizácie OECD. Vychádza sa z toho, že v globalizovanej ekonomike
sa význam vzdialeností a hraníc štátov podstatne zmenšil v dôsledku toho, že sa odstránila
väčšina prekážok prístupu na trhy hostiteľských štátov. Na takto vzniknutom globalizovanom
trhu sú základným prostriedkom, prostredníctvom ktorého sa globalizácia uskutočňuje
a rozvíja, multinacionálne spoločnosti (ďalej MNCs). Na pochopenie úlohy MNCs vo
svetovej ekonomike experti OECD zadefinovali dva širšie definované typy údajov 2.
KOF Globalisation Index. Komplexný prístup k meraniu globalizácie urobil Dreher
v súvislosti s empirickým výskumom vplyvu globalizácie na ekonomický rast. Motiváciou mu
bolo to, že jednotlivé ukazovatele, ktoré určitým spôsobom charakterizovali globalizáciu
vykazovali vysokú vzájomnú koreláciu. Preto Dreher na účely ekonometrickej analýzy
vyvinul metodológiu merania globalizácie prostredníctvom jedného jediného indexu – KOF
Globalisation Index (Dreher, 2006) a (Dreher, a iní, 2008). 3
1
Jana Kubicová, doc. Ing. PhD. MBA. Národohospodárska fakulta, Ekonomická univerzita v Bratislave
Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava. E-mail: [email protected]
2
Ide o tieto skupiny údajov. Po prvé, údaje o priamych zahraničných investíciách, ktoré zachytávajú hodnotu
transakcií medzi priamymi investormi a podnikmi resp. pobočkami z priamych investícií, ktoré vlastnia
v hostiteľských štátoch, a stav investícií v týchto pobočkách. Po druhé, sú to údaje o aktivitách MNCs bez
ohľadu na to, či je alebo nie je financovaná priamym investorom. Patria sem údaje o obrate/predajoch,
zamestnanosti, pridanej hodnote zahraničných pobočiek v hostiteľských štátoch (OECD, 2005).
3
KOF Globalisation Index je agregovaný z troch sub-indexov: A. ekonomická globalizácia (váha 37%), B.
sociálna globalizácia (váha 39%) a politická globalizácia (váha 25%), v ktorých je spolu zahrnutých 23
premenných charakterizujúcich určitý aspekt globalizácie. V súčasnosti štatistika OECD charakterizuje
259
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Oba prístupy k meraniu globalizácie zohľadňujú medzinárodný obchod, v tom import,
export a saldo obchodnej bilancie, ďalej prílev, odlev a stav priamych zahraničných investícií,
personálny prvok a aktivity zahraničných pobočiek v hostiteľských štátoch. Môžeme teda
konštatovať, že s procesy globalizácie sú sprevádzané vznikom a pôsobením nadnárodných
spoločností, a významným znakom globalizácie svetovej ekonomiky je popredná úloha MNCs.
Činnosť MNCs sa prejavuje v medzinárodnom obchode, je sprevádzaná medzinárodnými
tokmi a presúvaním kapitálu, zakladaním podnikov a organizačných zložiek v hostiteľských
štátoch.
S rozvojom globalizácie a činnosti MNCs v hostiteľských štátoch ekonomická veda
venuje pozornosť rôznym aspektom dopadu globalizácie, v tom aj sociálnym dopadom
globalizácie, napríklad vplyvu globalizácie na zvyšovanie miery nerovnosti v dôchodkoch
(Bergh, a iní, 2010) alebo dopadu globalizácie na štát blahobytu (Koster, 2009). Ak daňové
príjmy sú hlavným zdrojom príjmov rozpočtu verejnej správy (ďalej RVS), z ktorých sa
financujú výdavky na sociálny štát, potom možno povedať, že k sociálno-ekonomickým
dôsledkom globalizácie patrí aj dopad globalizácie a činnosti MNCs na daňové príjmy RVS.
Cieľom príspevku je poukázať na vplyv globalizácie, ktorá sa uskutočňuje
prostredníctvom činnosti MNCs, na oblasť dane z príjmov, konkrétne na správne určenie
daňového základu dane z príjmov právnických osôb (ďalej DZPPO), ktorý podstatne
ovplyvňuje výšku daňovej povinnosti a daňové výnosy do RVS. Príspevok má túto štruktúru:
v druhej časti charakterizujeme potenciál pre presúvanie ziskov medzi daňovými
jurisdikciami, ktorý je daný pôsobením subjektov MNCs vo viacerých daňových jurisdikciách
súčasne. V tretej časti konkretizujeme naše skúmanie na príklade zastúpenia
multinacionálnych sietí predaja spotrebného tovaru, v tom najmä potravín a nápojov, ktoré
pôsobia v SR. Identifikujeme siete predaja pôsobiace v SR a prostredníctvom metódy
distribučnej analýzy kvantifikujeme interval rozpätia nezávislého vzťahu. Následne
zisťujeme, či je indikované presúvanie ziskov medzi daňovými jurisdikciami. Poslednou
časťou je záver.
MNCs, PREPOJENÉ SPOLOČNOSTI A POTENCIÁL PRE PRESÚVANIE ZISKOV
MEDZI DAŇOVÝMI JURISDIKCIAMI
Vo vedeckej literatúre sa problematike vplyvu globalizácie na dane a daňovú politiku
venuje značná pozornosť. Spomeňme napríklad Drehera, ktorý ním vyvinutý index
globalizácie využil v empirickej analýze dopadu globalizácie na dane a sociálnu politiku
(Dreher, 2006). Činnosť na globálnom trhu umožňuje MNCs rozhodovať o alokácii kapitálu
tak, že pri tom zohľadňujú jej dopad na výšku daňovej povinnosti (Backus, a iní, 2008).
Predmetom skúmania je aj schopnosť štátov/vlád vyberať dane objektom ktorých je práca a
kapitál. Ak sa práca a kapitál môžu presúvať medzi daňovými jurisdikciami, potom pokusy
o zdanenie týchto faktorov vedú iba k syndrómu „miznúceho daňovníka“, pretože faktory sa
môžu presúvať medzi daňovými jurisdikciami s vysokým a nízkym daňovým zaťažením.
Týmto spôsobom globalizácia znižuje schopnosť štátov/vlád vyberať určité druhy daní
(Neumann, a iní, 2009).
Pre MNCs je typické, že vytvárajú medzinárodnú sieť subjektov zloženú z ich
organizačných zložiek a dcérskych spoločností, tak, že sú alokované vo viacerých daňových
globalizáciu prostredníctvom týchto ukazovateľov: 1. medzinárodný obchod s tovarmi, 2. medzinárodný
obchod so službami, 3. obchodné vzorce – odkiaľ prichádzajú importy a kam odchádzajú exporty, 4. platobná
bilancia, v tom saldo obchodnej bilancie, 5. prílev, odlev a stav priamych zahraničných investícií, 6.
zamestnanosť v zahraničných pobočkách (OECD, 2010).
260
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
jurisdikciách. V prípade, že sú splnené kritériá majetkovej alebo personálnej prepojenosti,
hovoríme o prepojených spoločnostiach. Vzájomná prepojenosť medzi subjektmi MNCs
vytvára potenciálny priestor na presúvanie ziskov medzi subjektmi v daňových jurisdikciách
s vysokým a nízkym daňovým zaťažením prostredníctvom vnútropodnikových prevodných
cien. Zvýšenie efektívnej daňovej sadzby DZPPO vedie k rozšíreniu medzery medzi
potenciálnymi a skutočnými daňovými výnosmi pretože sa tým zvyšuje motivácia
k cezhraničným presunom ziskov (Bartelsman, a iní, 2003). Presuny ziskov medzi daňovými
jurisdikciami umožňujú subjektom v MNCs znižovať daňovú povinnosť v daňových
jurisdikciách s vysokým daňovým zaťažením a tiež globálnu daňovú povinnosť MNCs.
Presúvanie ziskov medzi subjektmi v rámci MNCs im umožňuje znižovať daňové náklady
podnikania, zvyšovať svoju nákladovú konkurencieschopnosť a zvyšovať ziskovosť.
Manipulácia s vnútropodnikovými prevodnými cenami vedie k nespravodlivému
rozdeleniu daňového výnosu medzi štátmi, ktoré sa podieľajú na tvorbe pridanej hodnoty
a zisku (Haufler, a iní, 2008). Experti OECD preto vypracovali metodiku určovania zisku a
daňového základu DZPPO prepojených spoločností na základe dodržiavania princípu
nezávislého vzťahu (OECD, 2010). Správcovia daní sprísňujú dohľad nad dodržiavaním
princípu nezávislého vzťahu pri oceňovaní vnútropodnikových transferov, určovaní zisku
prepojených spoločností a daňového základu DZPPO. Presúvanie ziskov medzi prepojenými
spoločnosťami indikujú prostredníctvom porovnania konkrétnej miery ziskovosti a rozpätia
nezávislého vzťahu.
APLIKÁCIA METÓDY
PRESÚVANIA ZISKOV
DISTRIBUČNEJ
ANALÝZY
PRI
INDIKOVANÍ
V tejto časti príspevku skúmame či existuje indikácia o presúvaní ziskov zo SR
v prípade vybraných multinacionálnych spoločností predaja potravín a nápojov pôsobiacich v
SR. Za týmto účelom zisťujeme, či sa konkrétna miera zisku vybraných spoločností
pôsobiacich v SR nachádza v intervale rozpätia nezávislého vzťahu. Tento interval určujeme
metódou distribučnej analýzy.
Maloobchodný predaj je posledným článkom v supply chain – v reťazci od výrobcu ku
konečnému spotrebiteľovi spotrebného tovaru. Predaj spotrebných tovarov konečnému
spotrebiteľovi môže byť organizovaný prostredníctvom malých obchodov, v Slovenskej
republike však v nadobúda stále väčší význam predaj prostredníctvom veľkoa maloobchodných sietí. Ich úlohou je zabezpečiť distribúciu výrobkov od výrobcu ku
konečnému spotrebiteľovi, z pohľadu výrobcov sú distribučnými kanálmi, ktoré ich spájajú
s konečným spotrebiteľom.
V porovnaní so sólovým predajom majú najmä siete maloobchodného predaja
niekoľko výhod: umožňujú aplikovať poznatky logistiky a výrazne znižovať náklady spojené
s distribúciou tovaru. Ide napríklad o optimalizáciu skladových zásob, zníženia nákladov
distribúcie tovaru prostredníctvom optimalizácie spotreby pohonných prostriedkov, voľby
najkratšej cesty v zásobovaní, optimalizáciu objemu a balenia tovaru, dodanie tovaru
spotrebiteľovi v potrebnom objeme a čase. Distribučné siete významným spôsobom
prispievajú k znižovaniu nákladov spojených s predajom spotrebného tovaru konečným
spotrebiteľom, čím prispievajú k zvyšovaniu nákladovej konkurencieschopnosti výrobcov.
Vlastná sieť maloobchodného predaja patrí k nástrojom konkurenčného boja o boja o podiel
na trhu spotrebného tovaru v určitom štáte, boja o maximalizáciu predaja vlastných výrobkov
výrobcu, a boja o konečného spotrebiteľa.
261
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Subjekty tvoriace sieť maloobchodného predaja v súčasnosti nie sú umiestňované iba
na území jedného štátu. Naopak, sieť maloobchodného predaja operuje vo viacerých štátoch
súčasne. Z hľadiska organizačnej štruktúry má sieť maloobchodného predaja svoje vedenie
a sídlo v jednom štáte, a jednotlivé subjekty siete sú umiestnené tak v štáte sídla vedenia a tiež
v iných štátoch, v ktorých sieť operuje a distribuuje svoje výrobky. Možno zovšeobecniť, že
siete predaja majú v súčasnosti multinacionálny charakter. Tabuľka 1 uvádza výber
multinacionálnych sietí predaja pôsobiacich v SR.
262
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tabuľka 4 Vybrané multinacionálne siete predaja pôsobiace v SR
Názov primárneho
vlastníka siete
Carrefour S. A.
Predmet
predaja
potraviny,
nápoje,
ostatné
COOP Italia
potraviny,
nápoje,
ostatné
DM Drogerie Markt drogistický
GmbH
tovar
HORNBACHdomáce
Baumarkt-AG Group náčinie
Sídlo Typ Zastúpenie v SR
vedenia
FRA
HP Retail Value Stores, a.s.
Spoločníci
ITA
SP
COOP Jednota, družstvá
Fyzické osoby – rezidenti SR
SRN
SP
DM Drogérie
DM Drogerie Markt GmbH
SRN
SP
Retail Value SK, a.s.
Koninklijke Ahold N. potraviny, NL
V. Ahold
nápoje
SP
Marionnaud
parfumy
P
HORNBACH - Baumarkt SK HORNBACH International
s. r.o,
GmbH
Hornbach Immobilien SK BW s.r.o.
AHOLD Retail Slovakia, k.s. Koninklijke Ahold N.V.
(komandista),
Ahold Slowakije B.V.
(komplementár)
Marionnaud
Marks and Spencer
Group plc
oblečenie, GB
potraviny
SP
MSF Slovakia s.r.o.
Metro AG
potraviny, SRN
nápoje,
ostatné
VO, METRO Cash & Carry
METRO Cash & Carry
CC Slovakia s. r. o. ,
International Holding B.V.
METRO Group Properties SR (NL), METRO Distributie
s. r. o.
Nederland B.V. (NL)
SP REMA 1000 (Samoška, s. r. o.) spoločníkmi sú slovenské FO
FRA
REMA 1000 Danmark potraviny, DEN
A/S
nápoje
REWE-Zentral AG
potraviny, SRN
nápoje,
ostatné
Schwarz Unternehmes
Treuhand KG
potraviny,
nápoje,
ostatné
SRN
SP
BILLA, s.ro.,
BILLA REALITY
SLOVENSKO, spol. s r.o.
HP, Kaufland Management SK s.r.o. ,
DP, Kaufland Slovenská republika
v.o.s.,
Lidl Holding Slovenská republika,
s.r.o.,
Lidl Slovenská republika, v.o.s.
Marks and Spencer Czech
Republic, a.s.
Euro-Billa HoldingAktiengesellschaft
FMRS Warenhandel GmbH,
FMRS Warenhandel GmbH (pre
Kaufland)
C E - Beteiligungs-GmbH (pre
Lidl)
Tesco PLC
potraviny, GB
HP Tesco Stores SR, a.s.
Cirrus Luxembourg S.a r.l.
nápoje,
(akcionár)
ostatné
The IKEA Group
nábytok, SWE ODS IKEA Bratislava, s.r.o.
Ingka Holding Europe B.V.
textil
Vysvetlivky: DEN je Dánsko, SRN je Nemecko, GB je Veľká Británia, NL je Holandsko, SWE je Švédsko, ITA
je Taliansko, FR je Francúzsko. SP je supermarket, HP je hypermarket, DP je diskontná predajňa, DOD je
diskontný obchodný dom, ODS je obchodný dom so skladom, P je predajňa, VO je veľkoobchod, CC je cash &
carry.
Zdroj: spracovala autorka z rôznych zdrojov
Na posúdenie toho, či dochádza k zníženiu daňového základu a následne daňovej
povinnosti DZPPO presúvaním ziskov medzi daňovými jurisdikciami prostredníctvom
263
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
vnútropodnikových prevodných cien sa používa porovnanie konkrétnej miery ziskovosti
s vypočítaným rozpätím nezávislého vzťahu. Pre výpočet rozpätia nezávislého vzťahu
v prípade multinacionálnych sietí predaja potravín a nápojov v SR sme vybrali tieto
spoločnosti: Metro Cash&Carry Slovakia, s.r.o., Lidl SR, v. o .s., Retail Value Stores, a. s.,
Billa, s. r. o., Kaufland SR, s. r. o., Ahold Retail Slovakia, k. s., Tesco Stores, a. s. Mieru
ziskovosti posudzujeme na základe marže ukazovateľa príjmy pred úrokom a zdanením
(EBIT) v percentách. Nakoľko sme nemali k dispozícii údaje pre posledné dve spoločnosti,
pre výpočet sme vybrali len prvých päť. Medián tohto ukazovateľa je 3,0; štandardná
odchýlka je 0,95; priemer je 3,05. Rozpätie nezávislého vzťahu pre mieru zisku uvedených
spoločnosti sme vypočítali metódou distribučnej analýzy. Výsledné rozdelenie
multinacionálnych spoločností predaja potravín a nápojov podľa dosiahnutej ziskovej marže
znázorňuje obrázok 1.
Obrázok 1 Rozpätie nezávislého vzťahu pre vybrané siete predaja potravín a nápojov v SR
Zdroj: Bureau van Dijk
ZÁVER
Ak vylúčime extrémy, rozpätie nezávislého vzťahu je v intervale <2,38; 3,25>.
V tomto intervale sa nachádza miera ziskovosti dvoch z piatich spoločností. Miera zisku
dvoch ďalších spoločností je v štvrtom kvartile, čo indikuje vyššiu mieru ziskovosti než
vyplýva z požiadavky stanovenia ceny na princípe nezávislého vzťahu, teda nie je tu indikácia
presúvania ziskov zo SR. Miera ziskovosti jednej spoločnosti sa nachádza v extrémnom
prvom kvartile, čo by mohlo indikovať presúvanie ziskov zo SR do zahraničia. Avšak, aby
sme mohli urobiť takýto záver, bola by nutná ďalšia analýza metód oceňovania transferov
v tejto spoločnosti.
264
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Príspevok je publikovaný v rámci riešenia projektu VEGA MŠ SR č. 1/0792/10 „Modelovanie
opatrení proti neprijateľnému vyhýbaniu sa daniam s ohľadom na efektívnosť zdanenia a
konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky s použitím metód operačnej analýzy".
Literatúra (References):
[1] BACKUS, David, HENRIKSEN, Espen a STORESLETTEN, Kjetil. 2008. Taxes and the
global allocation of capital. Journal of Monetary Economics. 2008, Zv. 55, s. 48-61.
[2] BARTELSMAN, Eric J. a BEETSMA, Roel M. W. J. 2003. Why pay more? Corporate
tax avoidance through transfer pricing in OECD countries. Journal of Public Economiccs.
2003, Zv. 87, s. 2225-2252.
[3] BERGH, Andreas a NILSSON, Therese. 2010. Do liberalization and globalization
increase income inequality? . European Journal of Political Economy. December 2010,
Zv. 26, 4, s. 488-505.
[4] DREHER, Axel. 2006. Does Globalization Affect Growth? Empirical Evidence from a
new Index. Applied Economics. 2006, Zv. 38, 10, s. 1091-1110.
[5] —. 2006. The influence of globalization on taxes and social policy: An empirical analysis
for OECD countries. European Journal of Political Economy. 2006, Zv. 22, s. 179-201.
[6] DREHER, Axel, GASTON, Noel a MARTENS, Pim. 2008. Measuring Globalization Gauging its Consequence. New York : Springer, 2008. ISBN 978-0-387-74067-6.
[7] HAUFLER, Andreas, KLEMM, Alexander a SCHEJELDERUP, Guttorm. 2008.
Redistributive taxation, multinational enterprises, and economic integration. European
Journal of Political Economy. 2008, Zv. 24, s. 249-255.
[8] KOSTER, Ferry. 2009. The Welfare State and Globalisation: Down and out or too Tough
to Die? International Journal of Social Welfare. 2009, Zv. 18, 2, s. 153-162.
[9] NEUMANN, Rebeca, HOLMAN, Jill a ALM, James. 2009. Globalization and tax policy.
North American Journal of Economics and Finance. 2009, Zv. 20, s. 193-211.
[10] OECD. 2010. OECD Factbook 2010. Economic, Environmental and Social Statistics.
Paris : OECD, 2010. ISBN 9789264083561.
[11] SERGI, B. S. a Onour, I. A. 2011. Modeling and forecasting volatility in the global food
commodity prices. Agricultural Economics. 2011, Zv. 57, 3, s. 132-139.
265
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
AUDIT NÁSTROJOV MARKETINGOVÉHO MIXU VO
VYBRANÝCH SLOVENSKÝCH PODNIKOCH
Alena Kusá 1, Miriam Olšiaková 2
Kľúčové slová (Key words): marketingový mix, marketingový výskum, nástroje
marketingového mixu, audit.
Abstract: The paper presents partial results of the research that focused on the marketing
audit, as well as the innovation performance of small and medium enterprises, operating in the
Slovak Republic. Presented methodology was used to measure marketing but also the
innovation performance of enterprises, the results of which presents another article entitled
"Audit of innovation processes in selected Slovak enterprises”, so some similar information
and data are presented in both articles.
ÚVOD
Zaostávanie Slovenska za vyspelými krajinami má podľa rezortu hospodárstva
niekoľko hlavných príčin. Okrem iných sú to aj nízke výdavky verejného i súkromného
sektora na výskum a vývoj. Kým priemer výdavkov krajín EÚ je 1,82 % hrubého domáceho
produktu (HDP), na Slovensku je to len 0,48 % HDP, pričom verejné prostriedky predstavujú
55 % z celkových výdavkov na vedu a výskum.
„Za hlavné príčiny tohto stavu považuje vláda slabú výskumnú základňu bez
konkrétnych cieľov, nedostatok veľkých podnikov, ktoré do výskumu investujú, neefektívnu
podporu zo strany verejného sektora, nízku motiváciu výskumných pracovníkov a pod.,"
uvádza Ministerstvo hospodárstva SR v Správe o plnení opatrení Inovačnej stratégie SR a
Inovačnej politiky SR za rok 2010 a prvý štvrťrok 2011 (http://www.rokovania.sk, 2011).
Vzhľadom na dlhodobé nepriaznivé výsledky v inovačnej výkonnosti a nízku
inovačnú schopnosť slovenských podnikov sa riešiteľský kolektív rozhodol svoju výskumnú
činnosť zamerať na audit inovačných a marketingových procesov v slovenských podnikoch.
Čiastkové výsledky z realizovaného výskumu sú predmetom tejto kapitoly.
CIEĽ A METODIKA
Samotný výskum bol realizovaný prostredníctvom dotazníka, ktorý v úvode obsahoval
identifikačné údaje o podnikaní firmy a v ďalších častiach výskumné otázky, usporiadané do
konkrétnych oblastí, mapujúcich marketingové a inovačné aktivity podniku. Prvá etapa
výskumu bola realizovaná v období apríl - máj 2011 návštevami anketárov priamo
v podnikoch SR.
1
doc. Ing. Alena Kusá, PhD., Katedra marketingovej komunikácie, Fakulta masmediálnej komunikácie,
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Nám. J. Herdu 2 917 01 Trnava, [email protected]
2
Ing. Miriam Olšiaková, PhD., Katedra marketingu, obchodu a svetového lesníctva, Drevárska fakulta,
Technická univerzita vo Zvolene, Masarykova 24 960 53 Zvolen, [email protected]
266
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Cieľovou skupinou, teda respondentmi, boli podniky výrobné alebo poskytujúce
služby, ktoré konajú vo vlastnom mene (za seba) a produkujú vlastné produkty (výrobky
alebo služby) a ich zákazníkmi sú obchodní partneri, resp. koneční spotrebitelia. Z hľadiska
veľkosti boli dopytované mikro, malé, stredné aj veľké podniky.
Pri vyhodnocovaní údajov jednorozmernou analýzou údajov boli hlavnými
premennými sídlo firmy, počet zamestnancov ku koncu roku 2010 (pričom nás zaujímal aj
počet vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov a počet zamestnancov v oblasti výskumu
a vývoja), výška obratu dosiahnutá v roku 2010 (nepovinný údaj) a právna forma podnikania.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Vzhľadom na obmedzenosť priestoru budeme prezentovať len čiastkové výsledky
z prvej etapy výskumu, získané vyhodnotením 335 kompletných dotazníkov, bez rozlišovania
veľkosti podnikov.
Výskumné otázky v dotazníku boli členené na tri hlavné oblasti:
•
Marketingová orientácia a zákazníci,
•
Marketingový mix,
•
Inovácie a inovačný proces.
VYHODNOTENIE IDENTIFIKAČNÝCH ÚDAJOV
Čo sa týka štruktúry respondentov – podnikov podľa ich veľkosti, tú zobrazuje
nasledujúci graf 1.
11%
6%
Malý podnik
46%
Mikro podnik
Veľký podnik
Stredný podnik
37%
Graf 1 Štruktúra podnikov podľa veľkosti
Z analyzovaných výsledkov výskumu vyplynulo, že z celkového počtu podnikov –
335, najväčšie zastúpenie mali mikro a malé podniky 82,7 %, stredné podniky boli zastúpené
v 6,3 % a veľké podniky tvorili podiel 11 %.
Tento výsledok zo vzorky zodpovedá štatistickému prehľadu štruktúry podnikov v SR,
kde cca 80 % podnikov sa zaraďuje podľa počtu zamestnancov medzi mikro a malé podniky.
(http://portal.statistics.sk, 2011).
267
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Z pohľadu právnej formy podnikania najviac respondentov predstavuje spoločnosť
s ručením obmedzeným - 266 podnikov (80 %), nasledovaná akciovou spoločnosťou - 52
podnikov (16 %), živnostníkmi - 10 podnikov (3 %) a družstvom 1 % podnikov.
0%
16%
3% 1%
80%
s.r.o.
a.s.
živnosť
družstvo
neuviedol
štátny podnik
nezisk. org.
Graf 2 Právna forma podnikania
Z celkového počtu sledovaných podnikov 48 (14,3 %) nezamestnáva VŠ vzdelaných
zamestnancov. 193 podnikov zamestnáva VŠ vzdelaných zamestnancov v rozmedzí
pohybujúcom sa od 1 do 10 zamestnancov.
VYHODNOTENIE OBLASTI MARKETINGOVÝ MIX
Výsledky výskumu z tejto oblasti sledovali audit využívania nástrojov
marketingového mixu (ďalej MM) a marketingové aktivity, ktoré by mohli smerovať
k hodnoteniu výkonnosti podniku smerom k uspokojovaniu zákazníckych potrieb.
Z odpovedí respondovaných podnikov v dotazníkoch boli zistené nasledujúce
skutočnosti:
•
28 % podnikov využíva všetky nástroje marketingového mixu,
•
54 % podnikov si vytvára len niektoré nástroje, (napr. v rámci komunikácie, príp.
ceny),
•
17 % nevyužíva žiadne nástroje marketingového mixu.
268
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
17%
1%
28%
neodpovedalo
áno, všetky nástroje
len vybrané nástroje
nie
54%
Graf 3 Využívanie nástrojov MM
Z grafu možno vidieť, že viac ako 82 % podnikov využíva nástroje marketingového
mixu, čo je pozitívne.
V ďalšej otázke sme zisťovali, či podniky sledujú náklady na marketingový mix.
•
48,3 % podniky sleduje náklady na vybrané nástroje marketingového mixu, prevažne
na podporu produktov a marketingovú komunikáciu,
•
20 % podnikov sleduje náklady na všetky nástroje marketingového mixu,
•
31 % podnikov vôbec nesleduje náklady na marketingový mix.
neodpovedalo
1%
20%
31%
áno, na každý nástroj
osobitne
len na vybrané nástroje
marketingového mixu
48%
nie
Graf 4 Sledovanie nákladov na MM
•
53,1 % podnikov si myslí, že využívaním nástrojov marketingového mixu zvýši tržby
len čiastočne, lebo ich účinok je neistý,
•
33,4 % podnikov tvrdí, že práve pôsobením nástrojov marketingového mixu môže
zvýšiť svoje tržby.
269
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
12%
1%
neodpovedalo
33%
áno
čiastočne
nie
54%
Graf 5 Názory na zvyšovanie tržieb prostredníctvom nástrojov MM
Z hľadiska jednotlivých nástrojov mixu sa produkt považuje za nadradený nástroj
a ponuka produktov je v súlade s požiadavkami zákazníkov – 71 % podnikov sa riadi
potrebami zákazníkov.
•
46 % podnikov odlišuje svoje produkty od konkurenčných, napr. dodatočnými
službami,
•
36 % podnikov pristupuje diferencovane k odlíšeniu produktov od konkurencie.
V rámci stanovovania ceny – ako nástroja marketingového mixu 59 % podnikov
uviedlo, že cena je kalkulovaná z nákladov a očakávaného zisku a 38,5 % podnikov sa snaží
stanoviť takú cenu, ktorá by bola akceptovaná zákazníkmi.
•
52 % podnikov má vypracovaný systém poskytovania zliav (množstevné, vernostné),
•
28 % podnikov zľavy poskytuje na základe „tlaku“ zákazníkov.
Zaujímavým zistením bolo, že 41 % podnikov si myslí, že cena je najsilnejším
nástrojom pri vyjednávaní so zákazníkom a 42 % podnikov toto tvrdenie popiera. 15,8 %
podnikov sa nevedelo vyjadriť k tomuto problému.
16%
1%
41%
neodpovedalo
áno
nie
neviem
42%
Graf 6 Názory na cenu ako najsilnejší nástroj MM
270
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Z nášho pohľadu práve cenu možno zaradiť medzi ukazovatele meria výkonnosti
marketingových aktivít, nakoľko ide o výnosový nástroj, ktorý prináša tržby za predané
výrobky.
Z hľadiska nástrojov marketingovej komunikácie sú využívané nasledovné nástroje
komunikačného mixu (% podiely od najvyšších dosiahnutých početností):
•
internet (www stránka, internetová reklama) 74,6 %,
•
reklama (letáky, plagáty, časopisy, elektronické médiá, bilbordy) 54,3 %,
•
priamy marketing (adresné ponuky mailom, poštou) 49,2 %,
•
práca s verejnosťou (PR aktivity – sponzoring, veľtrhy, výstavy, eventy) 38,2 %,
•
osobný predaj (prostredníctvom obchodných zástupcov) 35,2 %,
•
podpora predaja (akciové ceny, súťaže) 32,2 %.
32%
7% 3%
75%
35%
38%
54%
49%
propagácia na internete
reklama
priamy marketing
práca s verejnosťou
osobný predaj
podpora predaja
nevyužívaju nástroje marketingovej komunikácie
iné
Graf 7 Prehľad používaných nástrojov marketingovej komunikácie
Aktivity marketingovej komunikácie plánuje na 1 rok dopredu 24,2 % podnikov a 73,7
% podnikov ich realizuje podľa potreby.
V rámci PR aktivít podnikov je možné dosahovať neekonomické ukazovatele
výkonnosti podniku podpisujúce sa pod podnikovú kultúru, corporate identity, dizajn, a imidž
podniku.
Z výsledkov výskumu vyplynulo, že firemné symboly (logo, značku, corporate
identity, dizajn) má až 91 % sledovaných podnikov.
•
72 % podnikov si myslí, že imidž patrí medzi ukazovatele merania výkonnosti firmy
a 70 % podnikov uvádza, že kladný imidž môže priniesť zvýšenie predaja.
•
82 % podnikov pokladá imidž za dôležitý a prispievajúci k lepšiemu postaveniu
podniku u zákazníkov a konkurentov a 10 % podnikov si myslí opak.
Z daného pohľadu pokladá až 81,5 % podnikov svojich zamestnancov za nositeľov
a prispievateľov kladného imidžu voči obchodným partnerom, zákazníkom.
271
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Poslednou skupinou otázok z tejto oblasti bolo zisťovanie ukazovateľov, ktorými
podniky dokážu odmerať svoju výkonnosť, prípadne úspešnosť na trhu.
Tab. 1 Využívané ukazovatele výkonnosti podniku na trhu
Ukazovateľ
Absolútna početnosť
Zisk
Tržby
Spokojnosť zákazníka a lojalita
Hospodársky výsledok
Finančné ukazovatele
Kvalita produktu
Veľkosť odbytu
Trhový podiel
Spokojnosť zamestnancov
Imidž
Celkové náklady na proces
Produktivita práce
Certifikáty (napr. kvality)
Cashflow
Pridaná hodnota
Rýchlosť reakcie na zmeny na trhu
Fluktuácia zamestnancov
Náklady na získanie zákazníka
Plnenie noriem výkonu
Iné
284
267
223
146
138
121
118
117
106
100
86
79
77
77
71
60
49
39
35
2
% odpovedí z celkového
počtu dotazníkov (335)
84.78
79.70
66.57
43.58
41.19
36.12
35.22
34.93
31.64
29.85
25.67
23.58
22.99
22.99
21.19
17.91
14.63
11.64
10.45
0.60
Z výsledkov možno vytvoriť 2 skupiny ukazovateľov merania výkonnosti podniku –
finančné a nefinančné. Medzi finančné ukazovatele sme zaradili nasledovné:
Tabuľka 2 Finančné ukazovatele výkonnosti podniku na trhu
Ukazovateľ
Zisk
Tržby
Hospodársky výsledok
Rentabilita, likvidita, zadlženosť
Veľkosť predaja
Trhový podiel
Celkové náklady
Produktivita práce
Cash flow
Náklady na získanie zákazníka
Plnenie noriem výkonov strojov a zamestnancov
272
% odpovede z celkového počtu
dotazníkov – 335
84,7
79,7
43,6
41,2
35,2
34,9
25,7
23,6
22,9
11,6
10,4
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Medzi nefinančné ukazovatele sme zaradili nasledovné:
Tabuľka 3 Nefinančné ukazovatele merania výkonnosti podniku
Ukazovateľ
% odpovede z celkového počtu
dotazníkov – 335
66,6
36,1
31,6
29,8
23,6
21,2
17,9
Spokojnosť zákazníkov, lojalita
Kvalita produktu
Spokojnosť zamestnancov
Imidž
Certifikáty kvality
Pridaná hodnota
Rýchlosť reakcie na zmeny na trhu
Analýzou finančných ukazovateľov, ktoré podniky považujú za merateľné
ukazovatele, sme dospeli k záveru, že zisk, tržby, rentabilita, trhový podiel a veľkosť predaja
sú dôsledkom marketingových a obchodných aktivít podnikov.
To znamená, že úroveň dosahovania týchto ukazovateľov súvisí priamo úmerne
s intenzitou a aktivitou marketingových činností, čím podopierame aj isté účinky
integrovaného marketingového mixu.
Analýzou nefinančných ukazovateľov sme dospeli k záveru, že najvyšším kreditom
disponuje spokojnosť zákazníka a jeho lojalita (66,6 %) ktorá sa prejavuje v opakovanosti
nákupu. Podniky sústreďujú svoju pozornosť na dosahovanie kvality produktov (36,1 %),
ktorá im zabezpečí konkurenčnú výhodu, vrátane certifikátov kvality (23 %), pridanej
hodnoty (21,2 %).
Výrazným výsledkom vo výskume bolo zistenie, že kladný imidž podniky pokladajú
za devízu v podnikateľskom prostredí (29,8 % odpovedí), k čomu značne prispieva aj
podniková kultúra a spokojnosť zamestnancov 31,6 %. Je možné konštatovať, že sledované
nefinančné ukazovatele merania výkonnosti sú dôsledkom marketingových procesov a môžu
výrazným spôsobom prispievať k úspešnosti podnikov.
ZÁVER
Malé a stredné podniky sú dôležitou súčasťou podnikateľského prostredia,
ovplyvňujúce rozvoj regiónu, v ktorom pôsobia, ako aj samotný štát. Pre zmeranie ich
výkonnosti musia podniky vykonávať audit marketingových procesov, berúc do úvahy
efektívnosť nástrojov marketingového mixu.
Príspevok vznikol ako jeden z čiastkových výsledkov projektu VEGA 1/0496/09
„Integrovaný model auditu inovačného manažmentu zameraný na hodnotenie a meranie
výkonnosti inovačných a marketingových procesov slovenských malých a stredných
podnikov“.
273
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Literatúra (References):
[1.] ČÁBYOVÁ, Ľ. Benchmarkingové porovnávanie v oblasti marketingovej komunikácie.
Monografia. Trnava : FMK UCM v Trnave, 2009. 155 s. ISBN 978-80-8105-135-7.
[2.] KUSÁ, A. Výskum trhu. I. vydanie. Zvolen : LSDV TU, Technická univerzita, 2002. s.
82. ISBN 80-89029-57-04. EAN 9788089029570.
[3.] MIKLENČIČOVÁ, R. Hodnotenie CRM vo vybranom nábytkárskom podniku. In Nové
trendy v marketingovej komunikácii : Zborník z medzinárodnej konferencie. Trnava :
FMK UCM v Trnave, 2010. s. 153-159. ISBN 978-80-8105-210-1. (cd nosič)
[4.] OLŠIAKOVÁ, M., KUSÁ, A. Vyhodnotenie vplyvu vybraných nástrojov
marketingového mixu na správanie sa spotrebiteľov pri kúpe nábytku : Monografia.
Zvolen : Vydavateľstvo TU Zvolen, 2008. 84 s. ISBN 978-80-228-1943-5.
[5.] ZAUŠKOVÁ A. Manažment inovačných aktivít na podporu podnikateľských služieb
pre malé a stredné podniky : Monografia. Zvolen : TU, 2004. 128. s. ISBN 80-2281311-7.
[6.] ZAUŠKOVÁ, A. Benchmarking – nástroj pre zvyšovanie konkurencieschopnosti firiem
a bariéry ovplyvňujúce jeho realizáciu. In Nové trendy v marketingu. Trnava : Fakulta
masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, 2008. s. 467-472. ISBN 978-80-8105-0060.
[7.] Správa o plnení opatrení Inovačnej stratégie SR a Inovačnej politiky SR za rok 2010
a prvý
štvrťrok
2011.
Dostupné
na
internete
http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/NezaradenyMaterialDetail?idMaterial=19850
[8.] http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=27, 2011.
274
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
GLOBALIZÁCIA Z ASPEKTU ZDANENIA OSOBNÝCH
PRÍJMOV V EÚ
Jana Kušnírová 1
Kľúčové slová (Key words): daň z osobných príjmov, daňové teórie, daňová politika.
Abstract: The work focuses on tax policy characterization applying in European Union
countries and consisting of two parts. First part refers to current economist´s view on tax
harmonisation problem versus tax competition. The second part describing current status of
tax policy are also presented actual indicators in the area of personal incomes taxation and the
amount of tax burden in EU countries. The conclusion contains a summary of the theoretical
opinions and outlines common problems in the area of personal incomes taxation.
V Európskej únie je oblasť daní upravená viacerými smernicami. Daňová politika bola
a aj ostáva vždy symbolom národnej suverenity štátu. Avšak v určitých oblastiach je
nevyhnutná spolupráca krajín, či už ide o výmenu informácií a koordináciu daňových
systémov. Súčasný stav daňovej politiky EÚ by sme mohli charakterizovať ako veľmi zložitý
a komplikovaný systém. Je snahou jednotlivých ekonomík zachovať si národné tradície,
daňové špecifiká, ako aj zachovanie konkurenčných daňových výhod členských (hlavne
nových) krajín. Osobné dôchodkové dane aj naďalej ostávajú v kompetencii národných vlád.
V súčasných daňových teóriách sa často vyskytujú názory zamerané na úpravu
daňového systému jednotlivých krajín. Spoločnou ideou teoretikov a ekonómov je vytvorenie
takého daňového systému, ktorý by mal širokú daňovú základňu, minimálny počet daňových
výnimiek a úľav (s čo najnižšou výškou daňovej sadzby), pri zohľadnení demografických
a ekonomických možností daného štátu. 2
DAŇOVÁ POLITIKA Z POHĽADU SÚČASNÝCH DAŇOVÝCH TEÓRIÍ
Smerovanie daňovej politiky krajín EÚ je ovplyvňované zásadami a princípmi
zameranými na harmonizáciu a koordináciu daňových systémov členských krajín. Tento
proces sa zameriava na odstránenie diskriminácie, dvojitého zdanenia, zamedzenie
neúmyselného nezdanenia a zníženie nákladov súvisiacich s podnikateľskou činnosťou
v rámci viacerých daňových systémov a pod.. Vzájomná spolupráca európskych krajín
v oblasti daní predstavuje rôzne formy spolupráce od jednostranných opatrení až po spoločné
kroky a využívané daňové nástroje na úrovni Únie.
Súčasná daňová politika EÚ je charakteristická zmenami, pri ktorých sa jednotlivé,
teritoriálne oddelené, daňové systémy postupne menia na vzájomne sa ovplyvňujúci
a prepojený celok. Spolupráca členských krajín je postavená na princípoch EÚ, ktoré
1
Ing. Jana Kušnírová, Ekonomická univerzita Bratislava, Katedra financií, Dolnozemská cesta 1, 0904 910 401,
[email protected]
2
Podobné názory sú obsiahnuté aj v dielach ekonómov ako G von Schanz, R.M. Haig, M von Rose atď.
275
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
podporujú vzájomný obchod, pohyb pracovných síl a kapitálu. Ich aplikácia však zasahuje do
národných daňových systémov a ovplyvňuje proces tvorby a realizácie daňovej politiky.
Daňová politika na nadnárodnej úrovni sa stáva oblasťou zjednocovania daňových systémov
s výraznými rozdielmi.
Podnet na daňovú harmonizáciu evidujeme na úrovni únie už v Rímskej zmluve. 3
V tomto dokumente sa väčší dôraz kládol na nepriame dane, zatiaľ čo o priamych daniach sa
hovorilo veľmi všeobecne. Prvotné pokusy o daňovú harmonizáciu priamych daní sa skončili
z dôvodu rozdielnych názorov na tvorbu základu dane. Boli vypracované smernice
s problematikou priamych daní, avšak väčšia časť dokumentu bola venovaná zdaňovaniu
spoločností. 4
Rozporuplnosť a rozdielnosť názorov na uplatňované postupy EÚ sú prezentované vo
viacerých ekonomických publikáciách. V období priíjímania nových krajín (k zakladajúcim
členom EÚ) do popredia vystupujú teórie zaoberajúce sa harmonizáciou a konkurenciu daní
na nadnárodnej úrovni. V oblasti dane z príjmov je štruktúra priameho zdanenia takmer
jednotná a členské štáty uplatňujú samostatne daň z príjmov korporácií a daň z osobných
príjmov. Štruktúrna jednotnosť však v sebe skrýva veľké rozdiely vyplývajúce prevažne
z konštrukcie daňových základov či už pre firmy, ako aj pre jednotlivcov. Existujú veľmi
rozdielne názory na to, či prebiehajúci proces predstavuje daňovú harmonizáciu alebo ide
o proces daňovej konkurencie.
H. Hameakers uvádza, že existencia daňovej súťaže sama o sebe musí viesť k tzv.
spontánnemu harmonizačnému efektu – teda k spontánnemu zbližovaniu sadzieb, a preto nie
je potrebné daňové systémy harmonizovať umelo. Umelá harmonizácia by mohla vyvolať
negatívne tlaky na príjmy štátnych rozpočtov.
Daniel J. Mitchell upozorňuje, že bez daňovej súťaže (pri daňovej harmonizácii) sa
vlády môžu chovať podobne ako monopol – uvaľovať nadmerné dane, a preto pravá daňová
harmonizácia prináša vyššie daňové sadzby. Ak vlády môžu používať nadmerné dane, nie sú
nútené k efektívnosti v oblasti verejných výdavkov. Znižovanie daňových sadzieb v rámci
daňovej konkurencie nemusí vždy viesť k poklesu výberu dane. Práve oblasť priameho
zdanenia je charakteristická presne opačným vývojom.
Ekonomický analytik, J. Mitchell, prezentuje svoj názor, že daňovníci by mali mať
možnosť profitovať z nižších daní. Žiadne ekonomické zoskupenie by nemalo obmedzovať
možnosti pohybu kapitálu a práce tvorbou opatrení zameraných na vytvorenie kartelu
v prospech štátov s vysokým daňovým zaťažením. Mitchell tvrdí: “ daňová harmonizácia
existuje tam, kde daňoví platitelia čelia podobným alebo rovnakým daňovým sadzbám,
pričom k nej dochádza buď explicitnou alebo implicitnou harmonizáciou. Obe formy daňovej
harmonizácie majú nepriaznivé ekonomické dôsledky. Je oslabovaná daňová konkurencia a
vývoj smeruje k vysokým daňovým sadzbám. To bráni efektívnemu umiestňovaniu kapitálu a
práce, tým spomaľuje aj celkovú výkonnosť ekonomiky. K explicitnej harmonizácii
3
4
Rímska zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, 1967.
Smernica č. 90/434/EEC – Direktíva o fúziách, Smernica š. 90/435/EEC – Direktíva o materských a dcérskych
spoločnostiach. Smernica 2003/48/EEC – Direktíva o zdanení príjmov z úrokov, Smernica 2003/49/EEC Direktíva o spoločnom systéme zdaňovania úrokov a licenčných poplatkov medzi spriaznenými
spoločnosťami. Smernica č. 77/99/EEC rozšírená v roku 1997 – Direktíva o vzájomnej pomoci medzi
zodpovednými autoritami v oblasti priameho zdanenia.
276
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
dochádza, keď sa krajiny dohodnú, že stanovia minimálne alebo rovnaké daňové sadzby. 5
V prípade, že vlády zdaňujú príjmy, ktoré ich občania zarobili v iných daňových územiach
hovoríme o implicitnej harmonizácii.“6
Ďalšie argumenty za daňovú konkurenciu vychádzajú z prác ekonomickej školy
verejnej voľby. Nositeľ Nobelovej ceny James Buchanan uvádza daňovú konkurenciu ako
cenný kontrolný mechanizmus voči schopnosti záujmových skupín poškodzovať ekonomiku
vytváraním koalícií, ktoré často likvidačným daňovým zaťažením presadzujú svoje záujmy na
úkor trhovej efektívnosti. 7
Prínos daňovej konkurencie je zrejmý už pri pohľade na zmenu daňovej politiky
uplatňovanej vo svete za posledných 25 rokov. Daňová konkurencia nebola a nie je jediný
faktor pozitívnych zmien v oblasti dane z príjmu. Jednoznačne však podporila posun k
daňovej politike orientovanej na ekonomický rast a zamestnanosť.
Na skutočnosť, že daňová konkurencia môže viesť k znižovaniu daňových základov
iných krajín a k deformácii alokácie kapitálu a služieb upozorňujú tiež Christian Prescott
Edwards a V. Rugy. Znižovanie daní má pozitívny efekt v krajine, v ktorej sa uskutočňuje,
dochádza k prílivu kapitálu a rastu daňových základov. U ostatných štátov má však daňová
súťaž negatívny efekt, pretože dochádza k odlivu kapitálu a daňových základov a celkovo tak
k poklesu ekonomického rastu. 8
SKUTOČNÝ STAV UPLATŇOVANEJ DAŇOVEJ POLITIKY
V prebiehajúcom procese daňovej konkurencie alebo harmonizácie vzniká otázka, aký
je skutočný stav v krajinách Európskej únie z pohľadu dane z príjmov? Nepopierateľné
rozdiely medzi krajinami hlavne v oblasti zdaňovania príjmov fyzických osôb sú najväčšou
prekážkou. Novými výzvami daňových systémov krajín EÚ sú najmä globalizácia, rastúca
medzinárodná spolupráca a vznik nadnárodných korporácií a vplyv rozvoja informačných
technológií, ako významného faktora nového organizovania nadnárodných spoločností.
V poslednom období sa do popredia dostáva tiež vplyv rastúcich nárokov na spotrebu
neobnoviteľných zdrojov a znečistenie životného prostredia. V snahe riešenia týchto
problémov sa jednotlivé krajiny snažia presadiť tzv. „ekologické daňové reformy“, ktoré by
v konečnom dôsledku mali predovšetkým kompenzovať zníženie daňového zaťaženia práce.
V rámci zdaňovania osobných príjmov je možné európske krajiny rozdeliť do troch
skupín v závislosti od počtu daňových sadzieb uplatňovaných pri zdaňovaní príjmov.
Najväčšiu skupinu tvoria krajiny s progresívnym zdaňovaním, kde príjmy sú zdaňované
5
6
7
8
EÚ vyžaduje, aby jej členské krajiny uplatňovali minimálnu úroveň základnej sadzby DPH 15 %. EÚ
harmonizovala aj spotrebné dane z palív, liehu a tabaku a pokračujú snahy o harmonizáciu daní z príjmu.
EÚ uplatňuje “smernicu o zdaňovaní úspor”, ktorá od vlád požaduje zber finančných informácií o investoroch
so sídlom mimo krajiny a ich poskytovanie daňovým orgánom cudzích štátov. To vedie do slepej uličky, lebo
pracovné príležitosti a kapitál smerujú obvykle z krajín s vysokým zdanením do krajín s nízkym zdanením.
Ako príklad možno uviesť daň z príjmu právnickej osoby v EÚ. Už v rokoch 1962 a 1970 boli správy
vyzývajúce k harmonizácii sústav zdaňovania príjmov právnických osôb. V roku 1975 sa Európska komisia
snažila o minimálnu daň z príjmu právnických osôb na úrovni 45 %. Zlyhalo to rovnako ako snaha zo začiatku
deväťdesiatych rokov minulého storočia o jej zavedenie na minimálnej úrovni 30 %. Dnes je priemerná sadzba
tejto dane v EÚ nižšia ako 30 %.
Ostatné štáty majú vyššie daňové zaťaženie (v porovnaní so štátom, ktorý znížil daňové zaťaženie), v týchto
štátoch tak dochádza k odlivu kapitálu, poklesu investícií a celkovo k poklesu rastu HDP).
277
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
v daňových pásmach, pričom počet daňových pásiem sa pohybuje v rozpätí od 2 do 17. 9
Hlavne transformujúce sa krajiny strednej a východnej Európy uplatňujú pri zdaňovaní
osobných príjmov jednotnú daň, podobne ako je to v prípade Slovenskej republiky.
Väčšina súčasných daňových systémov európskych krajín prešla, alebo prechádza
reformou priamych daní. Zmeny sú zamerané na znižovanie počtu daňových sadzieb, úpravy
daňových pásiem, na znižovanie daňových výnimiek a na rozšírenie daňového základu. Pri
podpore rôznych typov daňovníkov, presadzovaní individuálneho 10 alebo spoločného
zdanenia 11 je aplikácia princípu subsidiarity v oblasti zdaňovania príjmov fyzických osôb
výrazne obmedzená. Zachovanie vyššie uvedených, zásad v medziach stanovených hraníc, 12
zabezpečuje princíp suverenity každého štátu nad svojím daňovým systémom.
Odlišnosti v zdaňovaní dôchodkových príjmov sa prejavujú najmä v rozdielnej miere
nezamestnanosti a v množstve pracovných príležitostí. Súčasné ekonomiky celej únie
charakterizuje vysoká neefektívnosť trhu práce s dopadom na tempo rast HDP. Ekonomiky
následne riešia problémy s vysokou mierou nezamestnanosti, pričom neefektívnosť systému
je spôsobená ako na strane ponuky tak aj na strane dopytu po pracovnej sile. Dopytová
stránka je ovplyvnená hlavne vysokým daňovým zaťažením miezd, pričom ponuka smerujúca
k zvýšenie vstupu na trh je nedostatočná.
Z pohľadu daní a odvodov v krajinách EÚ je charakteristické vysoké priame zdanenie
v Dánsku a to vo výške 31,2% HDP, zatiaľ čo v Rumunsku výška zdanenia priamymi daňami
dosahuje len 5,3%, na Slovensku 6,1% HDP. 13 Na základe správy Európskej komisie z roku
2010 bola miera celkového daňového zaťaženie vysoká. Daňové zaťaženie štátov EÚ 27 je
o tretinu vyššie ako zaťaženie v USA a v Japonsku. Úroveň daňového zaťaženie nie je vyššia
len v porovnaní s týmito krajinami, ale aj s ostatnými ekonomikami sveta. 14
Medzi krajiny s najvyššou hodnotou zloženej daňovej kvóty patria severské krajiny
ako sú Dánsko (48,2%), Švédsko (47,1%) a Belgicko (44,3%). Naopak daňové zaťaženie
nižšie ako 30% dosahujú krajiny Írsko (29,3%), Slovensko (29,1%), Lotyšsko (28,9%)
a Rumunsko (28,0%). Aj napriek vysokému daňovému zaťaženiu evidujeme výrazný pokles
hlavne u osobných dôchodkových daní. Celkový pokles daní bol zaznamenaný hlavne
v krajinách strednej a východnej Európy. V roku 2008 podľa štatistík OECD práve Slovensku
patrilo 7 najnižšie miesto výšky daňového zaťaženia.
ZÁVER
Ucelený pohľad na daňové systémy krajín EÚ sú dôkazom rozmanitosti daňových a
sociálnych systémov v jednotlivých krajinách. Táto skutočnosť spôsobuje vážne problémy
v rámci koordinácie a harmonizácie daní v Európskej únii. Výrazné rozdiely sú v prioritách
a orientácii daňových systémov jednotlivých krajín, pretože systémy sú zamerané na podporu
rodín, podporu rastu zamestnanosti, alebo podporu vzdelávania. Pri tvorbe daňovej politiky
Údaje sú z roku 2010. Je potrebné zdôrazniť, že v niektorých prípadoch aj systém jednotnej sadzby dane, je
vo svojej podstate systémom progresívnym. Ide o situáciu kedy takýto daňový systém obsahuje daňové úľavy,
NČZD alebo rôzne podoby odpočítateľných položiek.
10
Rodinný stav ekonomického subjektu neovplyvňuje jeho daňové zaťaženie.
11
Daňové zaťaženie je ovplyvnené výškou spoločného príjmu manželov, počtom detí.
12
Osobné dôchodkové dane zostávajú v kompetencii národných vlád.
13
Celkové daňové zaťaženie v EÚ25 sa zvýšilo v roku 2005 na 40,9% HDP. Najnižšie hodnoty v roku 2005
dosiahli nové členské štáty najmä Rumunsko, Litva a Slovensko (všetky do 30% HDP). Najvyššie daňové
zaťaženie (nad 50% HDP) zaznamenali v tomto roku Švédsko a Dánsko.
14
Menej rozvinuté ekonomiky sú charakteristické nízkou hodnotou tohto ukazovateľa.
9
278
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
jednotlivé krajiny vychádzajú z názorov nielen súčasných ekonómov, ekonomických
analytikov a mysliteľov. Výrazné rozdiely v názoroch na prebiehajúci proces „zjednotenia
daňových systémov“ dominujú v dielach súčasných autorov. Prvá skupina autorov sa prikláňa
k harmonizácii daňových systémov – H. Hameakers, D. J. Mitchell – zdôrazňujúc pozitíva
daňovej konkurencie (najmä obmedzenie daňových únikov a podpora voľného pohybu).
Prikláňam sa k autorom, ktorí naopak podporujú proces daňovej konkurencie medzi
jednotlivými daňovými systémami a vyzdvihujú jeho prínosy vo forme úspory verejných
financií a ekonomickom stimule tohto riešenia. Napríklad J. Buchanan uvádza, že daňová
konkurencia predstavuje cenný kontrolný mechanizmus voči schopnosti záujmových skupín
poškodzovať ekonomiku vytváraním koalícií, ktoré často likvidačným daňovým zaťažením
presadzujú svoje záujmy na úkor trhovej efektívnosti.
Vychádzajúc zo súčasného systému zdaňovania príjmov v krajinách EÚ v roku 2010,
daňová prax dokumentuje tri skupiny typov zdaňovania osobných príjmov, podľa počtu
daňových sadzieb, daňových pásiem: progresívne zdaňovanie, kde sa počet daňových pásiem
pohybuje v rozpätí od 2 do 17 daňových pásiem v závislosti od výšky príjmu s použitím
rozdielnej daňovej sadzby, jednotná sadzba dane, je súčasťou daňových systémov šiestich
krajín únie a pohybuje sa v rozpätí 15% až 23%, 15 daňový systém s 2 daňovými sadzbami
v Írsku (20%, 41%) a v Bulharsku (10%, 15%).
Rozdiely v daňovom zaťažení medzi členskými krajinami Európskej únie sú
výsledkom rôznych faktorov. Môžeme medzi ne zaradiť rozdielne definovanie sociálneho
stavu, demografickej charakteristiky, rozdielnych benefitov a bonusov v rámci daňového
systému. Daňové zaťaženie členských krajín nie je preto štatisticky významné - hlavne
z dôvodu vysokej variability dane. Rozdiely medzi starými a novými členmi únie sú v tom, že
pre nové členské krajiny je typická vysoká miera nezamestnanosti, ktorá nie je spôsobená
vysokým daňovým zaťažením, ale inými faktormi charakteristickými pre transformujúce sa
ekonomiky. Aj napriek týmto rozdielom sa členské krajiny EÚ snažia zvýšiť podiel daní na
HDP, prostredníctvom rastu daňového zaťaženia alebo zvýšenia efektívnosti správy daní
a odvodov.
Príspevok je čiastkovým výsledkom prác v rámci riešenia vedeckého projektu VEGA č.
1/0008/11“Efektívnosť využitia daňových príjmov a verejných výdavkov v nadväznosti na
dlhodobú udržateľnosť verejných financií a nové netradičné možnosti rozpočtových príjmov“.
Literatúra (References):
[1.] BUCHANAN, J. M.1998. Veřejné finance v demokratickém systému. Praha : Computer
Press, 1998, s. 324. ISBN 80-7226-116-9.
[2.] MITCHELL, J. 2001. A TAX Competition Primer: Why Tax Harmonization and
Information Exchange Undermine America’s Competitive Advantage in the Global
Economy. Heritage Foundation Backgrounder. No. 1460, 2001.
[3.] HAMEAKERS, H. 1993. Fiscal Sovereignity and Tax Harmonization in the EC. In
European Taxation. ISSN 0014-3138, 1993, Vol. 33, No. 1, p. 25-27.
15
Systém jednotnej sadzby dane, je vo svojej podstate systémom progresívnym v prípade, že takýto daňový
systém obsahuje daňové úľavy, NČZD alebo rôzne podoby odpočítateľných položiek.
279
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
[4.] Identifikácia území EÚ z hľadiska uplatňovania daní zo spotreby v EÚ / Marcela
Rabatinová. In Financie a riziko = Finance and risk : proceedings of the 10th
international scientific conference : zborník príspevkov z X. ročníka medzinárodnej
vedeckej konferencie : Bratislava, 24.-25. november 2008 / recenzenti: Rudolf Sivák,
Pavol Ochotnický. - Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, 2009. - ISBN 978-80-2252745-3. S. 528-533.
[5.] Harmonizácia verzus konkurencia Európskej únie v oblasti daní / Anna Schultzová. ITMS 26240120032. In Nová ekonomika : vedecký časopis Národohospodárskej
fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave = the New economy : Faculty of National
Economy, University of Economics in Bratislava scientific journal. - Bratislava :
EKONÓM, 2010. - ISSN 1336-1732. - Roč. 3, č. 4 (December 2010), s. 15-24.
280
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
DAŇ Z PRIDANEJ HODNOTY NA SLOVENSKU
Eliška Kuželová 1
Kľúčové slová (Key words): daň z pridanej hodnoty, sadzba DPH, platiteľ dane, základ
dane, zdaňovacie obdobie, príjmy štátneho rozpočtu, podnikateľský subjekt.
Abstract: Value added tax is an universal consumption tax on goods and services, which is
implemented in every country of the European Union, so in Slovakia too. VAT is one part of
the price of goods and services. All obligations associated with VAT rates, tax payment and
registration are in accordance with the Value Added Tax Act.
Daň z pridanej hodnoty je univerzálnou spotrebnou daňou z tovarov a služieb, ktorá je
zavedená vo všetkých krajinách Európskej únie. Právnou základňou pre harmonizáciu DPH
v rámci Európskej únie bola Šiesta smernica Rady č. 77/388 EHS, ktorú však nahradila
smernica Rady č. 2006/112/EHS. Na území Slovenskej republiky daň z pridanej hodnoty
upravuje zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH a jeho posledná novela zákon č. 490/2010 Z. z.,
ktorý mení a dopĺňa tento zákon.
Daň z pridanej hodnoty nahradila daň z obratu a dovoznú daň. Daň z pridanej hodnoty
zaťažuje konečného spotrebiteľa, ale odvádzajú ju všetci dodávatelia tovaru a služieb, pretože
by bolo veľmi náročné vyberať túto daň u spotrebiteľov. V dôsledku toho však dodávateľom
vznikajú dodatočné administratívne náklady súvisiace s evidenciou, platením daní, vypĺňaním
daňových priznaní, sledovaním meniacej sa daňovej legislatívy a podobne.
DPH je súčasťou realizačnej ceny tovarov a služieb. Ide o daň, ktorá je z pohľadu
podnikateľských subjektov, ktoré sú jej platiteľmi, ekonomicky neutrálna. Vzniká teda
otázka, ktoré podnikateľské subjekty sú platiteľmi DPH. „Platiteľom dane z pridanej hodnoty
je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je na príslušnom daňovom úrade registrovaná ako
platiteľ dane.“ 2 Každý podnikateľský subjekt sa môže zaregistrovať ako dobrovoľný platiteľ
DPH. Zákon však určuje, že ak obrat z podnikateľskej činnosti za 12 po sebe nasledujúcich
mesiacov prekročí sumu 49 790 €, tak sa takýto podnikateľský subjekt musí zaregistrovať ako
platiteľ DPH. V tabuľke 1 uvádzame vývoj počtu registrovaných platiteľov DPH za roky
2000 až 2010. Počet registrovaných platiteľov DPH z roka na rok narastá. Podnikatelia chcú
využívať výhody dane z pridanej hodnoty.
1
Eliška Kuželová, Ing., Katedra ekonomiky, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilinská
univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina
2
Bieliková, A. – Štofková, K.: Dane v teórii a praxi, Žilina 2010, EDIS, ISBN 978-80-554-0169-0, str. 58
281
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tabuľka 1: Počet registrovaných platiteľov DPH za roky 2000 až 2010
rok
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
registrovaní platitelia DPH
145 094
147 547
128 242
122 738
130 009
147 239
159 106
171 096
182 246
194 142
200 437
Zdroj: Vlastné spracovanie
Platiteľ DPH má právo na odpočítanie dane. Toto právo vzniká v ten istý deň, ako
vzniká daňová povinnosť u dodávateľa tovaru a služieb. Platiteľ dane si môže odpočítať daň,
ak obstarané tovary a služby použije na účely svojho podnikania ako platiteľa dane. Možno
odpočítať len daň uplatnenú iným platiteľom (daň uplatnenú na tovary a služby od osôb
povinných platiť daň správcovi dane), ak si platiteľ pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku
z iného členského štátu uplatnil daň alebo ak platiteľ zaplatil daň v tuzemsku správcovi dane
pri dovoze tovaru. Samozrejme musí mať faktúry za nadobudnuté tovary a služby vyhotovené
podľa zákona.
Základom dane pre výpočet DPH je protihodnota za dodané tovary a služby, vrátane
iných daní, ciel a poplatkov, príspevkov, dotácii a súvisiacich nákladov. V súčasnosti je
základná sadzba dane z pridanej hodnoty vo výške 20 percent a znížená sadzba DPH vo výške
10 percent na knihy, brožúry, lieky, antibiotiká, šošovky, farmaceutické výrobky.
Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac alebo štvrťrok. Ak platiteľ dane dosiahol
v predchádzajúcom kalendárnom roku obrat 331 939,19 € a viac, jeho zdaňovacím obdobím
je kalendárny mesiac. Platiteľ s nižším obratom má zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok.
Platiteľ dane z pridanej hodnoty je povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia
podať daňové priznanie a zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť.
Vláda neustále prijíma nové zákony v oblasti daní, menia sa podmienky, výklady,
sadzby daní. Aj sadzba dane z pridanej hodnoty sa od roku 1993 na Slovensku menila.
Zvyšujúca sadzba DPH vplýva na rast cien, a tým aj na infláciu, čím sa menia ceny a môže
teda ovplyvniť dopyt a ponuku. V tabuľke 2 sú uvedené základné a znížené sadzby dane
z pridanej hodnoty od roku 1993 až po súčasnosť. Najvyššia sadzba DPH je v rokoch 1993 až
1995. Súčasná výška sadzby DPH 20 % bola už aj v roku 2003, ale znížená sadzba DPH
v tomto roku bola vo výške 14 %.
282
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tabuľka 2: Základné a znížené sadzby DPH na Slovensku od roku 1993 po súčasnosť
obdobie
základná sadzba DPH v % znížená sadzba DPH v %
1.1.1993
23
5
1.8.1993
25
6
1.1.1996
23
6
1.7.1999
23
10
1.1.2003
20
14
1.1.2004
19
19
1.1.2007
19
10
1.5.2010
19
10; 6
1.1.2011
20
10
Zdroj: Vlastné spracovanie
Daň z pridanej hodnoty zabezpečuje viac ako polovicu príjmov štátneho rozpočtu. Jej
konkrétne hodnoty a podiel na príjmoch štátneho rozpočtu v rokoch 2000 až 2010 môžeme
vidieť v tabuľke 3. Na obrázku č. 1 vidíme za desať rokov stúpajúci podiel DPH na príjmoch
štátneho rozpočtu.
Tabuľka 3:
Podiel dane z pridanej hodnoty na daňových príjmoch a príjmoch štátneho
rozpočtu
Rok
2000
2001
2002
2003
2004
DPH (tis. Eur)
2 343 073,07
2 441 971,48
2 729 891,30
2 781 627,38
3 305 302,99
Daňové príjmy (tis. Eur)
5 769 824,71
5 477 420,89
6 271 805,78
6 643 655,09
6 954 057,84
Príjmy ŠR (tis. Eur)
5 910 252,04
5 637 404,73
6 434 845,11
6 795 828,76
7 160 586,77
Podiel DPH na DP
40,61%
44,58%
43,53%
41,87%
47,53%
Podiel DPH na príjmoch ŠR
39,64%
43,32%
42,42%
40,93%
46,16%
pokračovanie
2005
2006
2007
2008
2009
2010
4 063 902,82
4 264 185,48
4 513 650,26
4 632 524,39
3 846 396,24
4 431 539,38
7 389 127,00
7 843 256,28
8 573 870,09
9 024 769,87
8 025 249,35
7 962 684,74
7 575 221,37
8 043 551,78
8 815 915,37
9 306 565,39
8 290 660,67
8 216 521,48
55,00%
54,37%
52,64%
51,33%
47,93%
55,65%
53,65%
53,01%
51,20%
49,78%
46,39%
53,93%
Zdroj: Vlastné spracovanie
283
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Obrázok č. 1: Podiel DPH na príjmoch štátneho rozpočtu
60%
50%
40%
30%
20%
10%
0%
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Zdroj: Vlastné spracovanie
Z predchádzajúcej tabuľky a obrázku možno vidieť stúpajúci trend podielu DPH na
príjmoch štátneho rozpočtu. V roku 2010 daň z pridanej hodnoty zabezpečila skoro 54 %
príjmov štátneho rozpočtu. Najväčší pokles podielu je v roku 2009, čo bolo zapríčinené
dopadom finančnej krízy.
Literatúra (References):
[1.]
[2.]
[3.]
[4.]
[5.]
BIELIKOVÁ, A. – ŠTOFKOVÁ, K.: Dane v teórii a praxi. Žilina. EDIS 2010. 180
str. ISBN 978-80-554-0169-0
Daňový a účtovný poradca podnikateľa 9/2011
Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
www.drsr.sk
www.porada.sk
284
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
ZMĚNY PODÍLU POLSKA A ČESKÉ REPUBLIKY NA
SVĚTOVÉM OBCHODU SE ZBOŽÍM V LÉTECH 1993-2009
Justyna Łapińska 1
Kľúčové slová (Kľúčové slová): obchod se zbožím, Polsko, Česká republika.
Abstract: The aim of this paper is to present the changes in the participation of Poland and
Czech Republic in global merchandise trade in the years 1993-2009. The main source of
information on trade flows of countries are data published by World Trade Organization.
ÚVOD
Jedním ze základních problémů evropských ekonomik, které prošly cestou systémové
transformace je jejich neustále nízká mezinárodní konkurenční pozice, která se vztahuje
především k široce pojímané hospodářské výměně, čili mezinárodní výměně zboží, služeb a
výrobních faktorů. Tento problém nabírá na významu v kontextu včlenění těchto ekonomik
do globalizačního procesu a evropské integrace. V důsledku toho tyto země dosahují nižší
úrovně domácího důchodu a těsně s tím spojenou nižší úroveň života svých obyvatel.
Cílem tohoto příspěvku je prezentace změn podílu Polska a České republiky na
světovém obchodu se zbožím v létech 1993-2009. Hlavním informačním zdrojem týkajícím
se obchodních obratů zemí jsou údaje zveřejněné Světovou obchodní organizací.
VEDOUCÍ PŘEDSTAVITELÉ SVĚTOVÉHO OBCHODU SE ZBOŽÍM
V létech 1993-2009 vzrostla hodnota světových obratů se zbožím více než trojnásobně
– z 7651 miliard USD na 25172 miliard USD. V roce 1993 byly na špici největších světových
vývozců a dovozců Spojené státy, Německo a Japonsko. Těmto třem zemím patřilo 30,6 %
světového dovozu a 32 % světového vývozu (viz tabulka 1.). V roce 2009 už ve skupině třech
největších vývozců a dovozců nebylo Japonsko. Jeho místo obsadila Čína, která je v
současnosti největším světovým vývozcem. V roce 2009 tato země prodala za hranice
výrobky v hodnotě 1201,5 miliard USD, což činilo 9,6 % světového vývozu. Čína je také
významným dovozcem. V této oblasti zaujímá, s takřka 8 % podílem, druhé místo. Příčinou
takto významného nárůstu pozice čínské ekonomiky je účast v mezinárodním výrobním
systému, který spočívá v internacionalizaci procesu vytváření zboží a služeb, a specializaci ve
vybraných fázích výroby namísto výroby celého produktu [4, s. 20].
Justyna Łapińska, Dr, Uniwersytet Mikołaja Kopernika w Toruniu, Wydział Nauk Ekonomicznych i
Zarządzania, tel. +48 566114764, e-mail: [email protected]
1
285
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tabulka 1. Dovoz a vývoz třech světově největších dovozců a vývozců v roce 1993 a 2009
1993
Hodnota
v mld.
USD
Pořadí
Země
1
2
3
Spojené státy
Německo
Japonsko
603,4
342,6
241,6
15,6
8,8
6,2
1
2
3
Spojené státy
Německo
Japonsko
464,8
380,1
362,2
12,3
10,1
9,6
Pořadí
Podíl v %
Země
2009
Hodnota
v mld.
USD
Podíl v %
Dovoz
1
2
3
Spojené státy
Čína
Německo
1605,3
1005,7
938,3
12,7
7,9
7,4
1
2
3
Čína
Německo
Spojené státy
1201,5
1126,4
1056,0
9,6
9,0
8,5
Vývoz
Pramen: Vlastní výpočty na základě: International Trade Statistics 2010, World Trade Organization, Geneva
2010, s. 181-188.
Při porovnávání údajů týkajících se obratů se zbožím v létech 1993 a 2009 je možno si
povšimnout, že ve zkoumaném období se malinko snižovala dominance předních vývozců a
dovozců. V roce 2009 totiž na tři největší vývozce a dovozce připadalo 27,1 % světového
dovozu a 28 % vývozu (viz tabulka 1.). Došlo tak ke snížení společného podílu třech
největších dovozců o 3,5 procentního bodu a u třech největších vývozců o 4 procentní body.
PODÍL POLSKA A ČESKÉ REPUBLIKY NA SVĚTOVÉM OBCHODU SE ZBOŽÍM
Polsko a Česká republika nikdy nepatřily ke skupině významných světových dovozců,
tím méně vývozců. Avšak v průběhu několika posledních let obrat polského a českého
zahraničního obchodu významně vzrostl. V roce 1993 činila hodnota polského obchodu se
zbožím 34,3 miliard USD. V roce 2009 šlo už o osminásobek a činila 281,1 miliard USD.
Hodnota českých obratů se zbožím vzrostla v létech 1993-2009 o více než sedminásobek z
29,1 miliard USD na 218,6 miliard USD.
Je třeba poznamenat, že ve třetím čtvrtletí roku 2008 započala globální recese, která
způsobila snížení globální poptávky a s tím související světové hospodářské aktivity. I když
zdrojem krize byla americká ekonomika, rychle se rozšířila i do ostatních zemí, včetně polské
a české ekonomiky. Důsledky světové recese se projevily také ve statistikách zahraničního
obchodu obou zemí. V roce 2009 obchodní obraty Polska a České republiky spadly v
porovnání s rokem 2008 o přibližně 25%. Jejich úroveň byla dokonce nižší než v roce
2007(viz tabulka 2.).
Kvůli skutečnosti, že v létech 1993-2009 obchodní obraty Polska a České republiky
narůstaly rychleji než obraty světového obchodu, vzrostl také významným způsobem podíl
obou zemí ve světových obratech se zbožím. V roce 1993 činil polský dovoz 0,52 %
světového dovozu, kdežto český 0,38 %. V roce 2009 byl již podíl Polska a České republiky v
rámci světového dovozu značně větší a činil 1,16 % a 0,83 %. Podobná tendence byla
zaznamenána na straně vývozu. Podíl na světovém vývozu zboží se zvětšil v případě Polska z
0,37 % v roce 1993 na 1,08 % v roce 2009, oproti tomu v případě České republiky z 0,38 %
na 0,91 %.
Nárůst obchodních obratů způsobil, že obě země postoupily také v žebříčku světových
dovozců a vývozců. V roce 2009 bylo Polsko klasifikováno jako dvacátý první importér a
dvacátý sedmý exportér světa. V porovnání s rokem 1993 došlo v souvislosti s dovozem k
posunu o čtrnáct pozic, a o dvanáct v souvislosti s vývozem.
286
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Česká republika obsadila v rámci dovozu v roce 2009 dvacáté deváté místo (posun o
třináct pozic v porovnání s rokem 1993), a v rámci vývozu třicátou druhou příčku (posun o
sedm míst v porovnání s rokem 1993).
Tabulka 2. Pozice Polska a České republiky ve světovém obchodu se zbožím ve
vybraných létech období 1993-2009
Dovoz v mld. USD
Svět celkem
Polsko
Česká republika
Podíl na světovém
dovozu v %
Polsko
Česká republika
Vývoz v mld. USD
Svět celkem
Polsko
Česká republika
Podíl na světovém
vývozu v %
Polsko
Česká republika
1993
1997
2000
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
3874
20,2
14,6
5725
42,3
27,1
6724
49,0
32,0
7861
68,3
51,7
9567
89,7
70,0
10853
101,6
76,5
12435
127,0
93,2
14297
165,7
118,2
16513
208,8
142,0
12682
146,6
105,2
0,52
0,38
0,74
0,47
0,73
0,48
0,87
0,66
0,94
0,73
0,94
0,70
1,02
0,75
1,16
0,83
1,26
0,86
1,16
0,83
3777
14,1
14,5
5577
25,8
22,4
6456
31,7
29,1
7586
53,8
48,7
9218
75,0
69,0
10489
89,4
78,1
12112
110,8
94,9
14001
140,2
122,5
16117
170,5
146,8
12490
134,5
113,4
0,37
0,38
0,46
0,40
0,49
0,45
0,71
0,64
0,81
0,75
0,85
0,74
0,91
0,78
1,00
0,88
1,06
0,91
1,08
0,91
Pramen: Vlastní výpočty na základě: International Trade Statistics 2004, World Trade Organization, Geneva
2004, s. 173-178, International Trade Statistics 2010, World Trade Organization, Geneva 2010, s. 181-188.
VÝZNAM ZAHRANIČNÍHO OBCHODU V HOSPODÁŘSKÉM ROZVOJI POLSKA
A ČESKÉ REPUBLIKY – VYBRANÉ ASPEKTY
Už na základě analýzy ukazatelů účasti ve světovém dovozu a vývozu je možno
prohlásit, že Česká republika, země s výrazně menším hospodářským potenciálem než Polsko,
měla ve zmiňovaném období výhodnější situaci, co se zahraničního obchodu týká. Potvrzují
to také analýzy dalších ukazatelů, jakými jsou např. obrat na obyvatele nebo podíl vývozu a
dovozu na hrubém domácím produktu (viz tabulka 3.).
V Polsku obraty zahraničního obchodu v přepočtu na jednoho obyvatele činily v roce
2009 pouze 7375 USD (v porovnání s rokem 1993 jde o osminásobný nárůst). V Čechách
byly takřka třikrát větší, dosáhly totiž úrovně 20970 USD (v porovnání s rokem 1993 jde o
téměř sedminásobný nárůst).
Pokud jde o podíl zahraničního obchodu na hrubém domácím produktu, potom na
straně dovozu činil v Polsku v roce 2009 34 % (v porovnání s rokem 1993 jde o nárůst o 11,7
procentního bodu), kdežto na straně vývozu 31,2 % (nárůst v porovnání s rokem 1993 o 15,6
procentního bodu). V České republice se ukazatelé účasti dovozu a vývozu na hrubém
domácím produktu po celou dobu provádění analýzy umisťovaly na o mnoho vyšších
pozicích než týkající se Polska. V roce 2009 činil český dovoz 55,3 % HDP (v porovnání s
rokem 1993 nárůst o 7,2 procentního bodu), kdežto vývoz 59,6 % (nárůst v porovnání s
rokem 1993 o 12 procentních bodů).
287
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tabulka 3. Obchod na obyvatele a podíl zahraničního obchodu na HDP v Polsku a v
České republice ve vybraných létech období 1993-2009
1993
Obchod na obyvatele v USD
dovoz
vývoz
Podíl zahraničního obchodu
na HDP v %
dovoz
vývoz
Obchod na obyvatele v USD
dovoz
vývoz
Podíl zahraničního obchodu
na HDP v %
dovoz
vývoz
1997
2000
2003
Polsko
2005
2006
2007
2008
2009
524
367
1095
666
1275
826
2349
1966
2663
2343
3329
2904
4347
3677
5477
4472
3847
3528
22,3
15,6
26,9
16,4
28,6
31,5
35,5
18,5
24,8
29,7
Česká republika
33,4
29,4
37,2
32,4
39,0
33,0
39,4
32,2
34,0
31,2
1414
1400
2631
2170
3128
2846
5082
4785
6862
6766
7479
7635
9079
9248
11450
11872
13629
14089
10089
10881
47,4
39,1
56,4
51,3
56,6
53,3
63,9
63,0
61,4
62,7
65,3
66,6
67,8
70,3
65,7
68,0
55,3
59,6
48,1
47,6
1787
1407
2004
Pramen: Vlastní výpočty na základě: International Monetary Fund, World Economic Outlook Database,
http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2010/02/weodata/index.aspx.
ZÁVĚR
Jedním z kritérií hodnocení rozvoje zahraničního obchodu země nebo skupiny zemí je
podíl na světovém obchodu. Analýza významu jednotlivých zemí pro světový obchod jasně
ukazuje na dominanci Číny, Německa a Spojených států. Na tyto tři země připadlo v roce
2009 takřka 28 % světového obchodu se zbožím. Podíl Polska a České republiky není velký.
Co se Polska týče, jde o 1,1 %, kdežto v případě Čech, o 0,9 %. Avšak stejně obě země
docílily významného pokroku, jelikož během sedmnácti zkoumaných let podíl jednotlivých
zemí zaznamenal větší než dvojnásobný.
Při hodnocení situace obou zemí v zahraničním obchodu se zbožím je záhodno
poukázat na skutečnost, že Česká republika během celého období podléhajícího analýze
dosahovala v tomto odvětví daleko lepších výsledků. Dokazují to mimo jiné takové ukazatele
jako, obchod na obyvatele, nebo podíl vývozu a dovozu na hrubém domácím produktu.
V roce 2009 byl obchod na obyvatele v České republice takřka třikrát větší než v Polsku, a
podíl vývozu a dovozu na hrubém domácím produktu takřka dvakrát větší.
Literatúra (References):
[1]
[2]
[3]
[4]
International
Monetary
Fund,
World
Economic
Outlook
Database,
http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2010/02/weodata/index.aspx.
International Trade Statistics 2004, World Trade Organization, Geneva 2004, ISBN 92870-1216-4.
International Trade Statistics 2010, World Trade Organization, Geneva 2010, s. 181188, ISBN 978-92-870-3739-8.
M. Mierzwa, Chiny i Indie w procesie globalizacji. Potencjalne konsekwencje dla
Polski, Ministerstwo Gospodarki, Departament Analiz i Prognoz, Warszawa 2007.
288
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´11
SPRÁVNE OZNAČOVANIE POTRAVÍN – NEVYHNUTNÁ
SÚČASŤ ZABEZPEČENIA OCHRANY SPOTREBITEĽA
Katarína Lehutová 1
Kľúčové slová (Key words): spotrebiteľská politika, označovanie potravín, systém RASFF.
Abstract: European Consumers want to be sure that the food they eat is safe. Food and feed
safety is a key public concern. The EU has one of the highest food safety standards in the
world – largely thanks to the solid set of EU legislation in place, which ensures that food and
feed are safe for consumers. One key tool used to react quickly to food and feed incidents is
RASFF – the Rapid Alert System for Food and Feed. RASFF enables information to be
shared rapidly and efficiently between the European Commission, food and feed control
authorities in Member States and organisations whenever a health risk has been identified. In
this way, countries can act quickly and in a coordinated manner, in order to avert food safety
risks before they can harm consumers.
ÚVOD
Spotrebiteľská politika a s ňou súvisiaca ochrana spotrebiteľa je súčasťou
hospodárskej politiky každého štátu, nakoľko dokáže výrazným spôsobom zlepšiť fungovanie
na trhu a to tak, že prostredníctvom informácií o tovaroch a službách pomáha spotrebiteľom
pri racionálnom výbere daného tovaru alebo služby. Hoci sa spotrebiteľskej politike venuje
neustále veľká pozornosť a prijímajú sa nové opatrenia na zabezpečenie čo najlepšej ochrany
spotrebiteľa, nebezpečných výrobkov na trhu stále pribúda. Obsahujú škodlivé látky, nie sú
dostatočne označené či ohrozujú spotrebiteľa úrazom. Pritom každý jeden spotrebiteľ chce
mať pri realizovaní nákupu istotu, že kupovaný tovar je bez vady a je bezpečný.
SYSTÉM RÝCHLEJ VÝMENY INFORMÁCIÍ PRE POTRAVINY A KRMIVÁ
V súčasnej dobe je jednou z najdiskutovanejších problematík spotrebiteľskej politiky
správne označovanie potravín a predaj bezpečných výrobkov na trhu. Riešenie legislatívneho
rámca v oblasti potravinárskych výrobkov vrátane ich bezpečnosti je v kompetencii
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. V jeho pôsobnosti je
tvorba legislatívy, úradná kontrola potravín, veterinárna kontrola a fytosanitárna inšpekcia.
Výkon kontroly na vnútornom trhu je realizovaný prostredníctvom Štátnej veterinárnej a
potravinovej správy Slovenskej republiky.
Na úrovni Európskej únie je v oblasti potravín a krmív vytvorený systém rýchlej
výmeny informácií pre potraviny a krmivá – RASFF (Rapid Alert System for Food and Feed)
ako účinný nástroj pre orgány potravinového dozoru a dozoru nad krmivami a pre vzájomnú
výmenu informácií a prijímanie opatrení, s cieľom dosiahnuť čo najvyššiu úroveň bezpečnosti
potravín a krmív a tým ochranu zdravia spotrebiteľa. Systém RASFF je sieť, ktorú tvorí
1
Katarína Lehutová, Ing. , Žilinská univerzita v Žiline, FPEDAS, Katedra ekonomiky, tel.: 0910 454 102, email: [email protected]
289
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Európska komisia – DG SANCO, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), kontaktné
miesta a kontrolné autority členských štátov, ktoré si navzájom vymieňajú informácie o
bezpečnosti potravín a krmív prostredníctvom emailu alebo faxom na predpísaných tlačivách.
Pokiaľ sa na trhu nachádza výrobok, ktorý môže ohrozovať zdravie spotrebiteľa,
krajina o danej skutočnosti podá správu. V nej informuje o tom, aké riziko je s výrobkom
spojené, špecifikuje výrobok a jeho výskyt a predaj na trhu. Hlásenie je prehodnocované
komisiou, kde sa určí, či ide o varovné hlásenie alebo informačné hlásenie a následne sú
o výsledku informovaní aj ostatní členovia systému. Hlásenie je za varovné považované
vtedy, ak na trhu predstavuje vážne riziko a je nevyhnutné rýchlo konať. Cieľom hlásenia je
upovedomiť krajiny o danom výrobku v čo najkratšom čase, aby mohli prijať potrebné
opatrenia v prípade, že sa t