ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Recenzovaný zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie
GLOBALIZÁCIA A JEJ
SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ
DÔSLEDKY ´12
Vydaný ako mimoriadne číslo elektronického časopisu
Podniková ekonomika a manažment
Rajecké Teplice 10. – 11. október 2012
ISSN 1336-5878
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Zborník zostavili:
Ing. Daniel Buc
Ing. Juraj Cúg, PhD.
Ing. Erika Spuchľáková, PhD.
Ing. Katarína Valášková
Ing. Katarína Zvaríková, PhD.
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
OBSAH
ALPATOV GENNADY E.
GLOBALIZATION AND INTEGRATION OF HIGHER EDUCATION .................................. 11
ANDRZEJEWSKI MARIUSZ
A CORRECTING FUNCTION OF AN AUDIT AND ITS INFLUENCE ON DISCLOSING
THE INFORMATION IN THE ACCOUNTING SYSTEM – INVESTIGATION RESULT........ 16
BAJZÍKOVÁ ĽUBICA - BÚCIOVÁ ZUZANA - LAŠÁKOVÁ ANNA
GLOBÁLNE VEDENIE ĽUDÍ .................................................................................................. 25
BARTOŠOVÁ VIERA - BIELIKOVÁ ALŽBETA
MULTIDIMENZIONÁLNE ASPEKTY KVALITY A CHÁPANIE JEJ OBSAHU ..................... 35
BEŇUCH MARTIN - KUSÁ ALENA
GLOBALIZÁCIA VS. MUNICIPALIZÁCIA ............................................................................. 41
BETLEJ ALINA
SIECIOWOŚĆ ORGANIZACJI PRZEDSIĘBIORSTW W DOBIE GLOBALIZACJI ............... 46
BIELIKOVÁ ALŽBETA - BARTOŠOVÁ VIERA
KVALITA PREPRAVNÝCH SLUŽIEB A PODNIKOVÁ IDENTITA ŽELEZNIČNEJ
SPOLOČNOSTI SLOVENSKO, A.S. ........................................................................................ 60
BINDA JACEK
INTERCHANGE FEE FOR NON-CASH TRANSACTIONS ON POLISH AND EUROPEAN
MARKET .................................................................................................................................. 66
BIRNEROVÁ EVA
IDENTITA DOPRAVNÝCH PODNIKOV NA GLOBÁLNYCH TRHOCH .............................. 76
BLAŠKOVÁ MÁRIA
VPLYV GLOBALIZÁCIE NA HOSPODÁRSKU POLITIKU ................................................... 84
BRIZGALOVÁ LENKA
VYHODNOCENÍ PLNĚNÍ KONVERGENČNÍCH KRITÉRIÍ ČESKOU REPUBLIKOU ....... 91
BUC DANIEL
RISK DESCRIPTION AS A TOOL OF COMPETITIVENESS ............................................... 101
BUDZIEWICZ-GUŹLECKA AGNIESZKA
INFLUENCE OF ORGANIZATIONAL CULTURE ON THE MANAGEMENT IN
ORGANIZATIONS ................................................................................................................. 105
CENIGA PAVEL - ŠUKALOVÁ VIERA
TRENDY LOGISTICKÉHO MANAŽMENTU V PROCESE GLOBALIZÁCIE...................... 112
1
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
CISKO ŠTEFAN - HANČIN RICHARD
REGULÁCIA ZDRAVOTNÉHO POISTENIA A ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI NA
SLOVENSKU, V DÁNSKU A VO FÍNSKU ............................................................................ 120
CIVÍN LUBOMÍR
ZMENY PARADIGMY EKONOMICKEJ VEDY V KONTEXTE GLOBALIZÁCIE A VÝSKUM
SVETOVÉHO HOSPODÁRSTVA .......................................................................................... 129
CÚG JURAJ
OPTIMÁLNA KAPITÁLOVA ŠTRUKTÚRA PODNIKU ....................................................... 141
DENGOV VIKTOR V.
ADVERSE SELECTION ON CREDIT MARKETS ................................................................. 147
DRAB-KUROWSKA ANNA
E-COMMERCE IN MODERN ECONOMY ........................................................................... 154
ĎURKOVÁ KATARÍNA
ANALÝZA VÝSLEDKOV VÝSKUMU VNÚTROPODNIKOVEJ KOMUNIKÁCIE
V INŠTITÚCIÁCH VEREJNEJ SPRÁVY ............................................................................... 164
DVOŘÁKOVÁ LÍŠKOVÁ ZUZANA - DVOŘÁK PETR - ŠIMKOVÁ ANNA MEZEROVÁ ADÉLA
VLIV EKOLOGICKÝCH A SOCIÁLNÍCH PRVKŮ NA REGENERACI BROWNFIELDS ... 170
FAITH PETER
VPLYV AUTOMOBILIZMU NA SPOLOČNOSŤ ................................................................... 179
FARKAŠOVÁ VIERA
RIADENIE KARIÉRY ZAMESTNANCOV V PODNIKU A GLOBALIZÁCIA ....................... 187
FRNKOVÁ VERONIKA
VYUŽITIE REÁLNYCH OPCIÍ PRI OCEŇOVANÍ INVESTÍCIÍ ........................................... 191
GABRYŠOVÁ MARIE
VLIV GLOBALIZACE NA HODNOCENÍ VZDĚLÁNÍ Z POHLEDU STUDENTŮ .............. 200
GAVLÁKOVÁ PETRA
OCEŇOVANIE KAPITÁLOVÝCH AKTÍV ZA ÚČELOM TVORBY PORTFÓLIA ................ 207
GAZDÍKOVÁ JANA - ŠUSTEKOVÁ DANIELA
APLIKÁCIA KORELAČNEJ ANALÝZY V HODNOTENÍ FINANČNEJ SITUÁCIE
PODNIKU .............................................................................................................................. 214
GRAD BOZENA - FERENSZTAJN-GALARDOS EWA - KRAJEWSKA RENATA
ORGANIZATIONAL AND LEGAL FORMS OF THE ENTERPRISES ON THE TSL MARKET
IN POLAND AND CONDITIONS OF THEM........................................................................ 222
GRAD MARCIN
POLISH PARTICIPATION IN THE GLOBALIZATION PROCESS...................................... 234
2
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
GREGOVÁ ELENA
KVALITA SLUŽIEB VO VEREJNEJ OSOBNEJ DOPRAVE – SÚČASŤ STRATÉGIE
DOPRAVNEJ POLITIKY SR .................................................................................................. 241
HES ALEŠ - REGNEROVÁ MARTA
CHOVÁNÍ SPOTŘEBITELE PŘI NÁKUPU POTRAVIN VE SPECIFICKÝCH CÍLOVÝCH
SKUPINÁCH .......................................................................................................................... 248
HOLKOVÁ VIEROSLAVA - DUDOVÁ IVETA
AKTUÁLNE OTÁZKY MILÉNIOVÝCH ROZVOJOVÝCH CIEĽOV ..................................... 254
HONZÁKOVÁ IVETA - MYSLIVCOVÁ SVĚTLANA - UNGERMAN OTAKAR
TRENDY MARKETINGOVÉ KOMUNIKACE USKUTEČŇOVANÉ PROSTŘEDNICTVÍM
FACEBOOKU ........................................................................................................................ 263
HRAŠKOVÁ DAGMAR - CHODASOVÁ ZUZANA
SLOVENSKO V GLOBÁLNOM REBRÍČKU KONKURENCIESCHOPNOSTI .................... 272
CHLEBÍKOVÁ DARINA
HODNOTENIE KVALITY VEREJNEJ OSOBNEJ DOPRAVY ZÁKAZNÍKOM .................... 281
JANOŠKOVÁ KATARÍNA - KRÁĽ PAVOL
VYBRANÉ CHARAKTERISTIKY MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV
CEZHRANIČNÝCH REGIÓNOV (ŽILINSKÝ A MORAVSKO-SLIEZSKY KRAJ) ................ 286
JANOTOVÁ HELENA
VPLYVY GLOBALIZÁCIE NA VÝVOJ DOKTORANDSKÉHO ŠTÚDIA .............................. 292
JAROŠOVÁ JANA
THE IMPORTANCE OF MANAGING EMPLOYEE DEVELOPMENT IN THE
KNOWLEDGE SOCIETY ....................................................................................................... 299
JURIŠOVÁ VLADIMÍRA
KONCEPTY PRÍBUZNÉ CSR ................................................................................................ 305
KAJANOVÁ JANA
TENDENCIE V ROZHODOVANÍ MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV V
AKTUÁLNYCH PODMIENKACH PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA ......................... 311
KICOVÁ EVA
MERANIE KVALITY POSKYTOVANÝCH SLUŽIEB VEREJNEJ OSOBNEJ DOPRAVY
PROSTREDNÍCTVOM VYBRANÝCH METÓD ANALÝZY INTERNÉHO PROSTREDIA
PODNIKU .............................................................................................................................. 319
KLIEŠTIK TOMÁŠ - ŽILOVEC DANIEL
MANAŽMENT RIADENIA RIZÍK KRÁTKODOBÉHO FINANČNÉHO MAJETKU............. 326
KNUTELSKÁ MARTA
INFORMAČNÉ TECHNOLÓGIE V EURÓPSKOM DOPRAVNOM PRIESTORE .............. 334
3
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
KOČIŠOVÁ KATARÍNA
RATING AKO JEDEN Z NÁSTROJOV PREDIKCIE FINANČNÉHO ZDRAVIA
PODNIKU .............................................................................................................................. 340
KOS BARBARA
INFORMATION SYSTEMS IN CREATION OF ADDED VALUE IN THE SECTOR OF TFL
(TRANSPORT – FORWARDING – LOGISTIC) SERVICES ................................................. 346
KOS-LABEDOWICZ JOANNA
UKRAINE AS AN EXAMPLE OF SYSTEM TRANSITIONOF A POST-SOCIALIST
COUNTRY .............................................................................................................................. 354
KOTSOFANA TATYANA
COMPETITION AND MONOPOLIZATION PROBLEMS IN THE GLOBAL ECONOMY .. 362
KOVALANČÍKOVÁ VLASTA
OCHRANA SPOTREBITEĽA V GLOBÁLNOM PROSTREDÍ .............................................. 367
KOŽENÁ MARCELA
KONKURENCESCHOPNOST ZNAČKOVÝCH PRODUKTŮ V PROCESU
GLOBALIZACE ...................................................................................................................... 376
KRÁĽ PAVOL
VÝZNAM A ÚLOHY STRATÉGIE ZNAČKY .......................................................................... 383
KRAMÁROVÁ KATARÍNA - KLIEŠTIK TOMÁŠ
THE POSSIBILITIES OF SIMULATION MODELLING ....................................................... 387
KUBICOVÁ JANA
TAX TREATY POLICY OF SLOVAKIA OVER THE YEARS. EARLY TREATIES AND FIRST
PERIOD (FROM 1867 TO 1969) ........................................................................................... 392
KUBICOVÁ JANA - HOLCZEROVÁ JUDITA
TAX TREATY POLICY OF SLOVAKIA OVER THE YEARS. SECOND PERIOD (FROM 1970
TILL NOW) ............................................................................................................................. 406
KUŠNÍROVÁ JANA
KOMPARÁCIA ODPISOVEJ POLITIKY V SR A VO VEĽKEJ BRITÁNII............................ 420
KUŽELOVÁ ELIŠKA
CORPORATE IDENTITY SLOVENSKEJ AUTOBUSOVEJ DOPRAVY ŽILINA, A.S. ......... 428
LAPIŃSKA JUSTYNA
BARRRIERS TO THE DEVELOPMENT OF EXPORT IN SMALL AND MEDIUM-SIZED
POLISH COMPANIES ........................................................................................................... 434
LINHARTOVÁ VERONIKA
ANALÝZA VÝVOJE KORUPČNÍHO TRENDU V ZEMÍCH VISEGRÁDU........................... 440
LYAKIN ALEXANDER N.
RENAISSANCE OF INDUSTRIAL POLICY IN THE GLOBAL ECONOMY ........................ 448
4
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
LYSÁ ĽUDMILA
STABILITA PRVKU V SEKTORE STRATÉGIE ................................................................... 453
MAJERČÁK PETER - MAJERČÁKOVÁ EVA
OUTSOURSING LOGISTICKÝCH SLUŽIEB A JEHO FORMY .......................................... 462
MAJERČÁK PETER - MAJERČÁKOVÁ EVA
BALANCED SCORECARD – PROSTRIEDOK ZVYŠOVANIA VÝKONNOSTI PODNIKU . 466
MAJEROVÁ JANA
MOŽNOSTI VYUŽITIA JEDNOTLIVÝCH ZMLUVNÝCH TYPOV V OUTSOURCINGU .... 470
MASÁROVÁ GABRIELA
FUNDAMENTÁLNA CHARAKTERISTIKA B2B TRHOV ..................................................... 478
MIHÁLIKOVÁ MONIKA
VYUŽITIE PRIAMEHO MARKETINGU V CRM .................................................................. 483
MIKA JANUSZ
HISTORICKO-FILOZOFICKÁ VÝCHODISKA VZDĚLÁVÁNÍ DOSPĚLÝCH V DOBĚ
GLOBALIZACE ...................................................................................................................... 489
MIKÁČOVÁ LENKA
FINANČNÉ PLÁNOVANIE V PODNIKU ............................................................................. 497
MIKLENČIČOVÁ RENÁTA - KRÁLOVIČOVÁ DENISA
INOVÁCIE V MARKETINGOVEJ KOMUNIKÁCII ŠPECIFIKÁ PRODUCT PLACEMENTU
A GUERILLA KOMUNIKÁCIE ............................................................................................. 504
MIKUŠ PAVEL
KREATIVITA V SPOLOČENSKY ZODPOVEDNOM PODNIKU......................................... 510
MIŠÁNKOVÁ MÁRIA
MERANIE VÝKONNOSTI PODNIKU ................................................................................... 524
MOLODCHENKO TAYISIYA - MELMAN VICKORIYA - MATVIEIEVA NATALIA
PROJECT-BASED APPROACH TO ESTABLISHMENT OF REAL ESTATE TAXATION IN
THE CONTEXT OF TAX REFORM IN UKRAINE ............................................................... 531
MRÁZIKOVÁ JANKA
POKRAČUJÚCI PROCES HARMONIZÁCIE ÚČTOVNÍCTVA A VÝKAZNÍCTVA ............. 536
MROWIEC PAWEL
THE IMPACT OF GLOBALIZATION PROCESS ON THE DEVELOPMENT OF PUBLIC
SERVICES IN POLAND......................................................................................................... 542
MUSA HUSSAM
ISLAMSKÉ FINANCIE V GLOBÁLNOM FINANČNOM SYSTÉME .................................... 550
MUSOVÁ ZDENKA
ENVIRONMENTÁLNY MARKETING V SÚČASNOM GLOBÁLNOM EKONOMICKOM
PROSTREDÍ ........................................................................................................................... 559
5
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
NADÁNYIOVÁ MARGARÉTA
FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE SPRÁVANIE SPOTREBITEĽA NA GLOBÁLNOM TRHU ... 569
NAPOLITANO BARBARA
VPLYV PROCESU GLOBALIZÁCIE NA FINANČNÉ TRHY................................................ 573
NÍZKA HELENA
NÁSTROJE CORPORATE CITIZENSHIP-MIXU ................................................................. 582
NOVÁČKOVÁ DANIELA
SOCIÁLNE PRÁVA UPRAVENÉ V CHARTE ZÁKLADNÝCH PRÁV EURÓPSKEJ ÚNIE . 588
NOVÁK JAROMÍR
KONFLIKTNÍ FAKTORY A PROCESY VE SPOLEČNOSTI ................................................ 596
NOVÁK JAROMÍR
ROZVOJ ĽUDSKÉHO KAPITÁLU V GLOBALIZOVANOM SVETE .................................. 603
NOVIKOV ANDREY
ABOUT A ROLE OF TRADITION IN GLOBALIZED ECONOMY ....................................... 612
OLVECKÁ VIERA
DOPADY PODNIKATEĽSKÉHO RIZIKA NA PODNIK V SÚČASNOSTI .......................... 616
ORBÁNOVÁ DARINA
VZŤAH CHUDOBY A VZDELANIA V GLOBALIZOVANEJ SPOLOČNOSTI ..................... 623
PALÁN JOSEF F.
IMPLEMENTACE „STRATEGIE MEZINÁRODNÍ KONKURENCESCHOPNOSTI ČESKÉ
REPUBLIKY NA ROKY 2012 AŽ 2020“ VIZE VERSUS REALITA ...................................... 629
PARTYCKI SLAWOMIR - SIKORA EWA
PARTNERSKIE WSPÓŁDZIAŁANIE MIAST W DOBIE GLOBALIZACJI ........................... 637
PASHKUS NATALIE A. - PASHKUS VADIM Y.
GLOBALIZATION: NEW ECONOMY AND NEW CHALLENGES....................................... 643
PASIAR LADISLAV
NIEKTORÉ DOPADY NÁSTROJOV POLITIKY ZAMESTNANOSTI NA JEJ UKAZOVATELE
NA SLOVENSKU.................................................................................................................... 648
PECHOVÁ MICHAELA
DÔVODY RASTU VÝDAVKOV NA ZDRAVOTNÍCTVO ...................................................... 659
PIASZCZYK ARTUR
DOES THE INTERNAL AUDIT CAN SUPPORT COMPETITIVENESS? ............................ 665
PIETRAS-MIECZKOWSKA PATRYCJA
POLSKA SPÓŁDZIELCZOŚĆ W ERZE GLOBALIZACJI .................................................... 671
POLIAK LADISLAV
KOMUNÁLNA DAŇOVÁ POLITIKA V ČASE HOSPODÁRSKEJ KRÍZY............................ 677
6
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
PONGRÁCZOVÁ EVA
PRÍSTUP NA TRHY PRÁCE V KRAJINÁCH EURÓPSKEJ ÚNIE ....................................... 686
PREWYSZ-KWINTO PIOTR
PUBLICZNY RYNEK OBROTU DŁUŻNYMI INSTRUMENTAMI FINANSOWYMI W
POLSCE ...........................................................CHYBA! ZÁLOŽKA NIE JE DEFINOVANÁ.
PRZYCHOCKA IWONA
CATALYST AS A NEW ELEMENT OF THE FINANCIAL MARKET AT THE TIME OF
GLOBALISATION .................................................................................................................. 702
RAK-MLYNARSKA ELZBIETA - MROWIEC PAWEL
RYNEK USŁUG W GOSPODARCE GLOBALNEJ ............................................................... 709
REGNEROVÁ MARTA - HES ALEŠ
NABÍDKA PRODUKTŮ PRO CÍLOVOU SKUPINU SPOTŘEBITELŮ S ONEMOCNĚNÍM
DIABETES MELLITUS .......................................................................................................... 718
ROLKOVÁ MONIKA
MANAGING TALENTS IN GLOBAL COMPANIES.............................................................. 725
ROSAK-SZYROCKA JOANNA - BORKOWSKI STANISLAW
E-DOCUMENTATION AS MEDICAL SERVICES QUALITY DETERMIANT ON THE
PRIVATE DENTIST’S SURGERY EXAMPLE ....................................................................... 731
ROVŇANÍK EMIL
ÚLOHA PODNIKOVEJ KULTÚRY V PODNIKOCH .......................................................... 736
RYBAKOV FELIX F.
INDUSTRIAL POLICY IN RUSSIA: NEW APPROACHES................................................... 741
SAXUNOVÁ DARINA
SEKURITIZÁCIA AKO NÁSTROJ RIADENIA VÝSLEDKU HOSPODÁRENIA
PODNIKATEĽSKÉHO SUBJEKTU. ..................................................................................... 743
SIERAK JACEK - CHODKOWSKA HELENA
REGIONAL DEVELOPMENT DISPARITIES EUROPEAN UNION IN CRISIS
CONDITIONS-2008-2010. ..................................................................................................... 755
SCHWEDLER MARKO
ETHICAL AND MORAL AREAS OF CONFLICT BETWEEN A SAP CONSULTATION AND
A CUSTOMER COMPANY WITHIN THE FRAMEWORK OF GLOBALIZATION.............. 764
SOCHUĽÁKOVÁ JANA
PRIAME ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE A EKONOMICKÝ ROZVOJ REGIÓNU .................. 768
SOLÁROVÁ PETRA
THE PERFORMANCE OF MUTUAL FUNDS...................................................................... 776
SOROKOVÁ TATIANA - PETRÍKOVÁ DANIELA - PETRUŠKOVÁ ANNA
PSYCHOLOGICKÁ PROBLEMATIKA EXCEPTIÁLNEHO RIADENIA, PODNIKANIA
A CHUDOBY V GLOBALIZOVANOM SVETE ..................................................................... 782
7
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
SOSEDOVÁ JARMILA - ŠLESINGER JAN
EURÓPSKA NÁMORNÁ DOPRAVA NA GLOBALIZOVANÝCH TRHOCH ...................... 789
SOSZYŃSKA WERONIKA
SOCIAL ASPECTS OF RISK IN THE GLOBALISATION ERA............................................. 797
SPUCHĽÁKOVÁ ERIKA
PRINCÍP FUZZY LOGIKY .................................................................................................... 804
STAZHKOVA POLINA
MONOPOLISTIC POWER AND ITS REGULATION IN THE CONDITIONS OF
GLOBALIZATION .................................................................................................................. 809
STOCH MILAN - VILAMOVÁ ŠÁRKA - KOZEL ROMAN
CORPORATE SOCIAL RESPONSIBILITY AND GLOBALIZATION PROCESSES ............. 814
ŠALAGA VLADIMÍR
ANALÝZA MONITOROVANIA LOGISTICKÝCH NÁKLADOV V PODMIENKACH SR ..... 818
ŠIPIKALOVÁ SILVIA
VYBRANÉ SOCIÁLNOEKONOMICKÉ CHARAKTERISTIKY STARŠÍCH OBČANOV ....... 828
ŠTEFÁNIKOVÁ ĽUBICA
HYPERCOMPETITION AS A RESULT OF GLOBALIZATION ........................................... 835
ŠUKALOVÁ VIERA - CENIGA PAVEL
TEÓRIA OBMEDZENIA – MODERNÝ NÁSTROJ RIADENIA V OBDOBÍ
GLOBALIZÁCIE .................................................................................................................... 841
ŠUSTEKOVÁ DANIELA - GAZDÍKOVÁ JANA
VYUŽÍVANIE NEURÓNOVÝCH SIETÍ V CESTNEJ DOPRAVE ......................................... 847
ŠVAJDOVÁ LENKA - ČERVINKA MICHAL
THE POSITIVE ASPECTS OF THE TOURISM DEVELOPMENT DURING THE GLOBAL
CRISIS .................................................................................................................................... 854
TOKARSKI MACIEJ
JEREMIE – A NEW FINANCIAL INSTRUMENT FOR THE SUPPORT OF MICRO AND
SMALL ENTERPRISES .......................................................................................................... 861
TROJANOWSKI TOMASZ
ASPECTS OF ADVERTISING IN GLOBAL MARKET.......................................................... 868
TROJANOWSKI TOMASZ
THE ESSENCE AND IMPORTANCE OF PERSONAL SELLING IN MARKET
GLOBALISATION .................................................................................................................. 874
TULYAKOVA IRINA
SHIPBUILDING INDUSTRY OF ST. PETERSBURG AS PART OF THE RUSSIAN
DEFENSE-INDUSTRIAL COMPLEX. .................................................................................. 879
8
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
TUŽINSKÝ MARTIN
APLIKAČNÉ PROBLÉMY CCCTB Z POHĽADU ÚČTOVNÍCTVA ..................................... 883
VALÁŠKOVÁ KATARÍNA
GLOBAL ASPECTS OF CONSUMER POLICY .................................................................... 893
VARGOVÁ VIKTÓRIA
POZÍCIA EKONOMIKY SR V RÁMCI MENOVEJ ÚNIE V KONTEXTE DOPADOV
SÚČASNEJ KRÍZY ................................................................................................................. 898
VELICHOVÁ ĽUDMILA
VYBRANÉ PROBLÉMY GLOBALIZÁCIE V EKONOMICKOM VZDELÁVANÍ ................. 909
VIGLAŠOVÁ ZUZANA
ENVIRONMENTÁLNE DANE A ICH KLASIFIKÁCIA ......................................................... 913
VILAMOVÁ ŠÁRKA - STOCH MILAN
MOŽNOSTI VYUŽITÍ PŘÍSTUPŮ A METOD COMPLIANCE VE FIREMNÍM ŘÍZENÍ ..... 919
VODÁK JOSEF - TESAROVIČOVÁ IVANA
PERFORMANCE MANAGEMENT U NÁS A VO SVETE ..................................................... 925
VOLEJNÍKOVÁ JOLANA - KNĚZÁČKOVÁ RADKA
CIZINCI NA TRHU PRÁCE V ČESKÉ REPUBLICE ............................................................ 935
VODZINSKÝ VLADIMÍR
GLOBALIZÁCIA A PRÍČINY KRÍZY ZASTUPITEĽSKEJ FORMY DEMOKRACIE ............ 944
VOSS GRAZYNA
ETHICS OF A CHARTERED AUDITOR AS ONE OF THE AREAS OF
BUSINESS
ETHICS .................................................................................................................................. 955
WIDERA ZBIGNIEW
MARKETING AS A PROCESS LEADING TO THE EMPOWERMENT OF CONSUMERS ON
A GLOBAL SCALE................................................................................................................. 961
ZAKRZEWSKI PAWEL
SPRZEDAĆ MISTRZA – ASPEKTY GLOBALIZACJI WSPÓŁCZESNEGO SPORTU ......... 967
ZASEPA PIOTR
VENTURE CAPITAL CYCLE IN CENTRAL AND EASTERN EUROPEAN COUNTRIES ON
GLOBAL PERSPECTIVE ...................................................................................................... 974
ZAUŠKOVÁ ANNA - MADLEŇÁK ADAM - KUSÁ ALENA
OTVORENÉ INOVÁCIE – NÁSTROJ ZVYŠOVANIA INOVAČNEJ VÝKONNOSTI A
INOVATÍVNOSTI PODNIKATEĽSKÝCH SUBJEKTOV....................................................... 982
ZIOLO MAGDALENA
DEFICT BIAS AND THE POSTULATE OF BALANCED BUDGET –THEORETICAL
APPROACH ........................................................................................................................... 992
9
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
ZUK KATARZYNA
THE INFLUENCE OF HARMONIZATION OF ACCOUNTING RULES IN EUROPEAN
UNION ON THE FINANCIAL STATEMENTS ...................................................................... 997
ZUZČÁK PETER
MONITORING STRATEGICKÉHO SMEROVANIA POMOCOU METÓDY BALANCED
SCORECARD ....................................................................................................................... 1004
ZVARÍKOVÁ KATARÍNA
OPERAČNÉ RIZIKÁ ............................................................................................................ 1010
ZVARÍKOVÁ KATARÍNA - BIRNEROVÁ EVA
VPLYV GLOBALIZÁCIE NA KOMUNIKÁCIU VYSOKÝCH ŠKÔL .................................. 1018
ŽILOVEC DANIEL - KLIEŠTIK TOMÁŠ
CORPORATEMETRICS....................................................................................................... 1024
ŽILOVEC DANIEL - SOLÁROVÁ PETRA
SIEŤOVÁ ANALÝZA S VYUŽITÍM METÓDY GERT .......................................................... 1032
10
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
GLOBALIZATION AND INTEGRATION OF HIGHER
EDUCATION
Gennady Е. Alpatov 1
Key words: integration of higher education, quality of education, university income, per
capita funding.
Abstract: The two conditions reduce the quality of education in Russia: a growing shortage
of applicants and the transition from funding organizations to to per capita funding. The
competition gives rise to adverse selection. Financial interest and the interest of quality
control are conflicting. Expulsion of a student is equivalent to money penalty of university. It
possible to solve the dilemma by replacing exceptions underachieving students from the
university to re-training course, ie benefit from the experience of developed countries. This
innovation leads to a series of measures to restructure the educational process, but there are
opportunities to improve marketing characteristics of the study.
JEL Classification: F01
Sufficient quality of education and the structure of the graduates -professionals, which
corresponds to the structure of their jobs - that is all that is required of higher education in
its objective function of the labor force. Other functions of education we will not touch. In the
Soviet Union was established a consistent system of education that allows to provide the
national economy in accordance with the demand for specialists. The initial link was
almost stable from year to year, state budget financing of higher education institutions (HEIs).
Plan for admission to higher education by the number of students determined the amount
of this funding. Elective courses did not exist, all were required. Students with poor
grades deducted, but it did not reduce the funding from the state budget. The number of
teachers depended on the number taken in the first year students, and if the students were
expelled from the university, it is not reduced. Therefore, there was no incentive to reduce the
quality of training with purpose to maintain a contingent of students and depending on them
the number of teachers. We retain a significant advantage of trained people as yet in
comparison with developing countries. Transition from the cost estimate funding to per capita
funding reduced a quality of teaching and this significant advantage was disappearing. We are
losing the educated population, capable of thinking independently and capable of self-respect
due to their level of professional knowledge.
The initial element of the education system in the context of globalization is not a
funding of universities directly, but funding of students, whether they pay themselves, or the
state budget pay for them. In 2011 the Russian government also took over from the Soviet
1
ALPATOV GENNADY Е., CSC., Professor of Economics, Saint Petersburg State University, Faculty of
Economics, Department of Economics and Economic Policy, Russia, Saint Petersburg, 191194, Tchaikovskogo
str. 62, а. 310; e-mail: [email protected]
11
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
cost estimated funding of the universities to per capita funding. This change has not yet been
realized in the organization of the educational process. Type of funding has changed, but the
organization remains adapted to the centrally planned system.
Table 1. The growing number of universities in Russia
Number of
education of which public
institutions and municipal
- total
Number of
of which
students- total,
non-public
thou. persons
of which in
of which
public and
in non-public
municipal
institutions,
institutions,
thou. persons
thou. persons
Number of
students at
educational
institutions per
10 000
population1),
persons
1914
72
72
87
87
10
1917
150
150
149
149
16
1927
90
90
114
114
0
1940/41
481
481
478
478
43
1950/51
516
516
797
797
77
1960/61
430
430
1497
1497
124
1970/71
457
457
2672
2672
204
1980/81
494
494
3046
3046
219
1990/91
514
514
2825
2825
1993/94
626
548
78
2613
2543
70
171
1995/96
762
569
193
2791
2655
136
179
2000/01
965
607
358
4742
4271
471
294
2005/06
1068
655
413
7064
5985
1079
410
2010/11
1115
653
462
7050
5849
1201
493
190
Source: Federal state statistics service
http://www.gks.ru/free_doc/new_site/population/obraz/vp-obr1.htm
Table 1 show that the number of HEIs has grown substantially. System of higher
education combines 653 public and 462 private universities with an enrollment of 7.05
million. After the recession in the mid-90s the number of students is also growing every year.
Number of professors and teachers at public and municipal HEIs include 324.8 thou. persons.
In non-public HEIs there are employing more than 32.0 thou. persons. The price for such a
rapid growth in student numbers is to reduce the quality of education so we need to take
action to change the educational process and increase students' knowledge control.
When a few vacancies and many applicants, there is no competition between the
universities and there is no development. Soviet brake for growth in demand for service
learning was a contest in HEIs through the entrance exams. West brake is a training cost.
Limiting the supply of services on the Soviet model causes stagnation of universities. They
didn't worry about improving services. Using of training costs as a supply limiting on the
Western model closes the path for the social elevator. But combine these two principles by
maintaining competition in the public universities and free admission to private universities
failed. The reason is that the two principles require two fundamentally different forms of
learning management.
Now we find ourselves in a situation where the number of public HEIs supplemented
by private HEIs has grown so much that anyone can get a higher education if he has
knowledge or means to pay for education. Achieved a balance between demand and supply on
training services led to the exodus of students from private HEIs to public ones, where
education is free for students. Public and private universities found themselves at unequal
12
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
conditions. The Ministry sees the excessive and increasing costs of the state budget, and
decides in 2013 to reduce the number of students in public universities. This action will return
the system to the monopoly of public universities and to the competition for the free servicelearning. At the same time will be the outflow of students to private HEIs in which the
number of teachers from 2007 to 2011 fell from 78.8 to 32 thousand people due to low
demand for paid service training. Without a change in the educational process, this measure
will only increase corruption for access to free education. It is imperative that the financial
interest and the interest of quality control match, rather than contradict each other.
But the per capita funding in public universities means that the expelled student is
equivalent to the money penalty for the institution, as it was and is for private universities.
The main danger lies in the contradiction of interests between the objective assessment of
students' knowledge and loss of income from the dismissal of underachieving students. So
now the state universities have begun to turn into a supplier of low-quality education. Poor
knowledge rated as good, so as not to lose the revenue of the university. The consequence is
the corruption in the public universities. It will grow if we do not change the management and
organization of the educational process.
Now in order to integrate in the global educational process a few steps were taken
without understanding the logic of their internal relationships. A single term of five years of
specialist training was divided into undergraduate and graduate, training courses assessed in
credit hours, they are divided into mandatory and elective. And even the developers
themselves from the ministry did not understand why this is necessary. They simply copied
western forms without understanding the internal logic of the organization, when one decision
creates a forced decision-making chain. This can be called the fragmentary introduction of a
form without content, which is the reconciliation of the financial interest to keep more
students and the interest of quality education, which requires to get rid of underachieving
students.
The principle of effective indirect result is one of the cornerstones of the theory of
economic policy. It is this principle should be used, although many form will have to rebuild,
but just say painlessly and with popular measures, in contrast to the usual unpopular ones that
have become the norm in the mouths of politicians. The proposed indirect effect is a departure
from the usual threat of exclusion of students in general, and a simultaneous ban on re-sit
exams. An exam student or passes from the first time, or does not pass, but he is not excluded.
I think the reader has already guessed how this to combine.
We do not need to reinvent the wheel, as the same conflict of interest existed
originally in the U.S. and Europe, where higher education was originally paid. They long ago
found a way to reconcile these interests to the extent that weak students are financially
profitable. Dismissal for the academic failure became atavism of our education after the
transition to capitation funding of universities. If there is no exclusion of students from the
university there will not be corruption.
Our two objectives are - revenue growth of the university and the quality of vocational
training students. To simultaneously achieve the desired results of two, re-examination must
be replaced by re-learning course in the case of a poor student assessment in the exam.
Studying the course again next semester means an additional charge and one additional
student for a semester. An additional fee receives and students learn once, twice, until they
learn.
13
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
This is the key idea of the western school in the management of the educational
process. It pulls a number of problem, issues and innovations in adjacent structural elements.
We call the three problems. First, the teacher and management of university interested to
flunk the student on the exam. Second, the student loses time and money and he will aim to
prove lack of objectivity estimates. Thirdly, his training period is extended for the time of
repeated leaning, and therefore cannot be one and the same group of students in all courses.
Education can only be an individual and the group - a temporary group for one course. Fourth,
the course cannot be greater than the duration of the semester. We have to divide massive
courses into two independent parts. Among the innovations - first, permanent education
divided the training time by phases lasting two years each. Second, the opportunity for
students to combine work with study, taking the half load semester. Third, the ability to
change the sequence of study courses.
Let's start with the problem. Now teachers are interested to put more poor ratings, but
there is contra motivation. As the number of universities in Russia has grown so that
applicants are not enough, the market power of the student as training service customer has
increased, bringing the situation to the foreign balance between applicants and places in
universities. The emerging competition creates action of applicant and increases the
competitiveness of most of the universities. The desire of teachers to put worse ratings in a
competitive environment stumbles upon entrants choose a more complaisant universities.
About this hidden struggle indicates the bill adopted in U.S. that requires each institution to
disclose information on the percentage of students who studied more than the usual period.
These figures guide the applicant and his parents in the choice of the university, and teachers
are forced to keep a compromise in examination results.
The rule of "do not pass the exam is learning again" causes the resistance of
underachieving students, as they lose time and money. They'll want to catch the teacher in
bias or bribe him. For its part, the conflict of interest for teachers in many HEIs ends with
victory for the financial interest and the total defeat in the control of knowledge. Solution to
this problem lies in the relative independence of the final assessment from the subjective
control of the teacher. For this final evaluation should be the sum of scores from several
components, reflecting the work in the semester. Or the student work should be evaluated by
group of experts. Or estimate should be obtained by "automatic" method of testing on the
computer. Soviet simplified form of control - a conversation with a teacher one-on-one in the
exam, tests, without evaluation, the right to re-take the exam three times without additional
training become an atavism. Estimates made with a high degree of subjectivity with a high
probability will be challenged a student, who losing time and money.
If you abolish the tests without estimates and leave in all subjects only exams, this will
lead to a lengthening the time of examination session and reduce the time of semester. To
avoid this situation the assessment on a number of training courses should be set as the sum of
scores of several types of intermediate control during the semester. Students forced to perform
one task after another and every week to send result to a teacher page on the Internet to
receive the estimate and a new task. Obtaining such a combined assessment is more difficult
than the exam in the session.
The rule of "do not pass the exam studying again," not only creates good prospects for
improving the quality of teaching, but also creates a methodological problem. The third
problem is that when many students are learning again, the concept of the student group as a
planning unit disappears. Instead, there is an individual plan for each student and with it the
14
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
pre-entry students on each course. Each student is recorded in the groups formed on the
training course. Who learns for the first time and repeatedly will be in the same group.
All students choose their own individual way of learning a sequence of courses.
Courses have different degrees of complexity studies, different durations and different
contribution to the generated professional profile. Each course is subject to weighting, by
multiplying it by the number of credit hours. The result of the success of learning is no longer
receiving positive ratings on the same fixed set of courses. The result is the sum of the
positive evaluations of the set of courses selected by student.
For this purpose, each course must obtain the weight complexity of studying it. To
protect the student from the wrong choice, it is necessary first of all, most of the courses
defined as mandatory, and less - elective. Mandatory courses constitute the core generated the
professional profile. Second, you must enter a minimum and maximum limits of the total
labor intensity selected by student in each semester, that the student spent his time evenly by
semester. Therefore, today's division into compulsory subjects and optional subjects makes
sense not because they decided to copy the form of foreign, but because they would not
otherwise succeed in introducing the idea of re-learning of the courses and the resulting
individualization.
Practice shows that 70-80% of the curriculum constitute the compulsory subjects,
while the rest take elective courses. The student first, second, etc. years of training as a
concept is complemented by a set of prescribed number of credit hours. Otherwise the
problem of individual learning paths will not be solved. Individualization produces its effect credits as the number of hours to find a student in the class a week. For students of
universities in the U.S. names: freshman, sophomore, junior, senior mean not only 1,2,3 and 4
years of learning. But it is also the number of earning credits for the successful completion of
each course for each academic term. If you've completed 90 credits then you're done with the
3rd (Junior) year and are a senior. These names indicate that the student has overcome a
number of subjects, but did not indicate directly how many years he has spent.
However with the development of distance learning has become impossible to
estimate the complexity of the time spent in the classroom. Opposition to the credit hour came
heavily from virtual schools with their growing number of online programs that have
difficulty demonstrating clock hours of student engagement.
Individual education plan has a number of hidden advantages to attract students to the
university. There is an opportunity to combine training with work, taking half a load of credit
hours and increased by half the duration of training. Further in parallel, you can select any
items on the study of other departments and even at another university. For those who have
run out of money on training can take a break with the assignment of the intermediate
diploma upon completion of two years of training - associated degree, which creates a
continuity of education in this school.
With the modernization of education in this direction and thus avalanche of graduates
with diplomas but without the knowledge turn into a quality-prepared army of specialists, to
whose professionalism the community of employers can trust.
15
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
A CORRECTING FUNCTION OF AN AUDIT AND ITS
INFLUENCE ON DISCLOSING THE INFORMATION IN THE
ACCOUNTING SYSTEM – INVESTIGATION RESULT
Mariusz Andrzejewski 1
Key words: audit, accounting system
Abstract: In the article the author presented a conception of a correcting function of the audit,
of which distinguishing was connected strictly with the crisis situations in years 2000-2002
and the crisis which began in year 2008 after the fall of the Lehman Brothers’ bank. On the
basis of a principle of functioning of the correcting function the author makes a verification of
the hypothesis stating that a number of errors and misstatements detected by chartered
auditors in the public companies is lower comparing to the non-public companies. Differences
in areas of the error detection while auditing those two types of entities have been indicated in
the article as well.
JEL Classification: M42
1.
Introduction
There are a lot of reasons for occurrence of economic crises in the economy. Among
the reasons for the crises in years 2000-2002 and 2008-2012 there are following ones, among
others, mentioned such as imperfections in functioning of an a process of financial statement
audits, which are performed by the chartered auditors. In the case of the crisis from the
beginning of the XXIst century the chartered auditors were accused outright of its causing by
irresponsible or unlawful activities while auditing the financial statements of the public
companies such as Enron or Worldcom. It turned out that in spite of gross irregularities in the
accounting systems of the audited entities the chartered auditors had given them unqualified
opinions. It should be emphasized that the public companies have been and are still treated as
public trust entities, and the chartered auditors perform a profession, which is included into so
called professions of the public trust. Therefore, it seems that in this segment of companies
and when activities of this professional group are performed, there should not be any events,
which are unlawful and on a large scale. Unfortunately, in years 2000-2002 the cases of the
Enron and Worldcom companies showed that the auditing system functioning then was
imperfect.
The crisis events of 2000-2002 resulted in passing the SOX act in the USA, which
introduced a lot of new solutions in the auditing system. Those solutions include, first of all, a
1
Mariusz Andrzejewski, PhD., Cracow University of Economics, Faculty of Finances, Cracow, Poland, email:
[email protected]
16
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
necessity to appoint audit boards2 in the public interest entities, introducing a concept of “a
network”, in which auditor’s companies operate, introducing public supervision over the
chartered auditors and increasing a pressure on quality management systems. Those principles
were also implemented largely into the provisions of Directive 2006/43/EC of the European
Parliament and the Council of 17th May 2006 regarding financial statements and consolidated
financial statements (the Journal of Law L 157 of 9th June 2006), thus those solutions reached
the countries of the European Union too. In Poland those changes resulted in passing an act of
7th May 2009 about the chartered auditors and their autonomy and entities authorized to audit
financial statements and the public supervision (the Journal of Law no 77, item 649), and
provisions of chapter 7 of the act dated 29th September 1994 about accounting (the Journal of
Law no 121, item. 591)3 were modified too. Those events were to bring about a significant
improvement of a quality of work of the chartered auditors and general functioning of the
audit system. Unfortunately, the financial crisis, which was commenced by the fall of the
Lehman Brothers’ bank in 2008, showed next imperfections in the profession executed by the
chartered auditors. Questions posed in the green book by the European Commission are its
best proof – “ Policy of auditing of financial statements: lessons learnt from the crisis”,
published in October 210. In this document, right in the introduction the European
Commission poses a fundamental question about how it is possible that majority of banks in
the EU, which had a significant problem with financial liquidity in years 2007-2008 4 and
were close to bankruptcy, obtained positive opinions from the chartered auditors.
According to the author the hypothesis about existence of a correcting function of the
financial auditing underlies those misstatements. This hypothesis was proved in the empirical
investigations made by the author 5, and its place and role in the accounting system will be
presented here in a graphic form. On basis of the principle of realization of the correcting
function in the financial auditing you can look for reasons for information gap presence in
disclosing information by the public companies. Requirements to disclose information by the
public companies are much stricter comparing to other entities.
In the work the author postulates that a number of errors and misstatements found by
the chartered auditors examining the financial statements in the public companies is lower
than in the non-public companies. An objective of the work is to verify the postulated thesis
and to examine relationships in a scope of types of the errors and misstatements, which are
found by the chartered auditors in the public and non-public companies.
2.
Essence of the correcting function of audit
In the subject literature majority of authors mention three functions of the audit,
namely:
• control 6,
See.: Dobija D., Komitet audytu a nadzór nad biegłym rewidentem. Praktyka polskich spółek giełdowych,
Zeszyty Teoretyczne Rachunkowości nr 59 (115), Warsaw 2010.
3
See.: M. Andrzejewski, Quo vadis, auditing? Rachunkowość nr 5/2011.
4
See.: P. Mrowiec, O niektórych skutkach kryzysu finansowego dla systemu bankowego; w: Bankowość w dobie
kryzysu finansowego a perspektywy rozwoju regionów, T. 1 Banki wobec kryzysu finansowego, (red. S. Owsiak),
Wydawnictwo Wyższej Szkoły Bankowości i Finansów, Bielsko –Biała 2009.
5
M. Andrzejewski, Korygująca funkcja rewizji finansowej w systemie rachunkowości przedsiębiorstw,
Wydawnictwo Uniwersytetu Ekonomicznego w Krakowie, Kraków 2012, pp. 217-223
6
It should be emphasized that in spite of developed procedures of the management control and the internal audit,
an obligation of the audits was also implemented into local government units see.: M. Andrzejewski, Legal and
Economic Aspects of Auditing the Financial Statements of Local Goverment Units, [in:] Sprawozdawczość i
rewizja finansowa – kierunki zmian, ed. B. Micherda, Wydawnictwo Uniwersytetu Ekonomicznego w
2
17
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
•
•
informative,
certifying (attesting).
According to the author the contemporary audit fulfills one more significant function –
a correcting function. It should be pointed out that correction propositions formulated by the
chartered auditor are taken into account generally by the management of a given unit, and in
such a way the chartered auditor makes de facto a correction of the financial statement 7. It can
be recognized as only a partial fulfillment of the informative function, because only the
management of the entity in question has the information about that type of corrections, but it
is not available to e.g. shareholders or potential investors of the public companies, However,
if a correction proposal is not taken into account by the entity management , then it can
become a subject of an explanation or reservation in the opinion or this fact can be described
in a report. Only the situation in which the correction is disclosed, is an expression of full
performance of the informative function. Although, considering the corrections proposed by
the chartered auditor is not disclosed, it is taken into account in the financial
statementrevision process. It shows that the audit fulfills one more function – the correcting
function, which can be termed as a corrective function.
Nowadays the information about corrections, which are made by an entity, to go from
an original to final version, is confidential, because it is the information stored in binders (or
files), in which the chartered auditors collect audit documentation. The fact that the
information on the corrections is not disclosed to e.g. investors in the case of the public
companies, is contradictory to the informative function performance, both the accounting
system and its sub-system of the financial statement audits. Admitting a necessity of that type
of activities, it should be emphasized that they have a corrective character, they are needed in
the audit process, and in the case of the public companies it is worthwhile considering a
possibility of disclosing the corrections proposed by the chartered auditors. Then, the
informative function of the audit would be realized fully, that is the same information would
have both internal and external recipients. In the case of the public companies it is a desirable
situation8.
Krakowie, Kraków 2011, pp. 315 – 326, P. Mrowiec, E. Rak-Młynarska, Funkcjonowanie kontroli zarządczej w
jednostkach samorządu terytorialnego, Zeszyty Naukowe Wyższej Szkoły Finansów i Prawa w Bielsku – Białej,
Bielsko-Biała 2011, A. Piaszczyk, Audyt wewnętrzny, Wydawnictwo COSZ SKwP, Warszawa 2004, pp. 90-98.
7
It should be emphasized that there is a fundamental difference between the koncept of an terror and a fraud.
The correcting function of the audit is realized only in relation to the errors and misstatements found. See.: J.
Pfaff, Obowiązki biegłego rewidenta w przypadku wykrycia istotnej nieprawidłowości sprawozdania
finansowego spowodowanej oszustwem [in:] Sprawozdawczość i rewizja finansowa w procesie poprawy
bezpieczeństwa obrotu gospodarczego, ed. B. Micherda, Wydawnictwo AE w Krakowie, Kraków 2005, pp.
461–468; a także J. Chluska, Błędy w sprawozdaniu finansowym [in:] Sprawozdawczość i rewizja finansowa
w procesie poprawy bezpieczeństwa obrotu gospodarczego, ed. B. Micherda, Wydawnictwo AE w Krakowie,
Kraków 2005, pp. 93–101.
8
M.. Andrzejewski, Korygująca…, op. cit., s. 116
18
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Cash flow statement
Data
Internal
control
(4)
Statement of changes
in equity
Opinion
Report
(3)
Proposals of
corrections
(5)
(2)
Correcting function
Functions:
– control
– certifying
– informative
AUDIT
Fig. 1. The correcting function in the audit system
19
Opinion
and report
EXTERNALS RECIPIENTS
Additional information
OWNERS
FINANCIAL
REPORTING
ACCOUNTING
(GENERAL MEETING)
Profit and loss account
(1)
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
3.
An influence of the correcting function of the audit on disclosing of the
information by the public and non-public companies – investigation results
It can be stated that the chartered auditors, within the framework of activities
performed while auditing the financial statements, often correct them, what takes place in
agreement with a manger of the audited entity, without informing its owners about it, and
without providing the information to the external recipients. The information about a
quantitative and qualitative character of the corrections made is not disclosed outside, if the
correction proposals are approved by the manager of the audited entity, and a report submitted
for an examination is modified. If a scale of the corrections is big, lack of appropriate
disclosures can be regarded as a serious limitation of the performance of the audit informative
function. Within the framework of currently binding principles of the audit functioning only
the management board of the audited entity knows a scale of the corrections made by the
chartered auditors.
A survey, which was filled in by 274 chartered auditors from all over Poland, was
used within the empirical investigations conducted, The whole population of the chartered
auditors in Poland is 7 500, therefore, a number of the completed surveys can be considered
as sufficient for the results to be recognized as representative for all auditors in Poland. In the
obtained sample of 274 completed surveys, 66 chartered auditors admitted that they
performed the audits in the public companies too while executing their profession.
Among 274 chartered auditors, who completed the survey, 116 (42%) confirmed that
in their professional practice they also corrected balance sheets in the audited entities in about
80% or more cases. Almost 19% of the chartered auditors stated that those types of changes in
the balance sheet amounts, which resulted from a necessity of their correcting because of
errors and misstatements found, happened in their practices in over 50% cases, but not more
than in 80%. Only one percent less of the respondents marked that a range for that type of
case in their practice was from 30% to 50%, and 64 chartered auditors determined that
amount in the range from 0% to 305. Only 6 persons, what is 2% of the group of the auditors
in question, stated that at any time there were no changes in the balance sheet total between
the version presented to the audit by the entity and the version after the audit, that is after
making possible corrections when they audited the balance sheets. The obtained results are
presented as in figure 1
6
64
45
116
49
80% and
more
50% - 80%
Fig. 2. A number of cases of making the change in the balance sheet total resulting from
introducing the corrections in the financial statement of the audited entity proposed by the
chartered auditors
Source: developed by the author
20
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Due to the specific character of the financial statement audit in the public companies
respondents were asked to refer to a frequency of occurrence of that type of the corrections in
the case of the audits performed in that type of entities. In the obtained results 208 charted
auditors stated that they did not audit that type of entities, whereas 39 persons out of 66 (about
60%), who audit that type of entities, stated that such corrections of the balance sheet total
occurred less frequently than in the case of the public companies. About 29% chartered
auditors, auditing the public companies responded that in the same percentage of cases they
corrected the balance sheets of the audited entities of that type. Only 7 respondents said that
that type of the balance sheet total correction in the public companies happened more
frequently, and 1 person – that that kind of the corrections did not occur in those types of
entities at all. A distribution of the results obtained is presented in figure 3.
Fig. 3. Frequency of making changes in the balance sheet total in the audited public
companies in relation to a frequency of that type of changes in other entities.
Source: developed by the author
The answers from fig. 3, concerning a frequency of changes in the balance sheet totals
in the audited pblic companies should be interpeted according to the following legend,
namely:
a)
with the same frequency – 19,
b)
less often – 39,
c)
more often – 7,
d)
they do not occur in the case of the public companies – 1.
From the data it results that the quality of the balance sheets made in the case of the
public companies is better than those made in other entities, and that is why it can be stated
that the hypothesis made in the introduction of this article should recognized as verified
positively. The similar results were obtained while examining the corrections made in the
profit and loss accounts.
In order to conduct the qualitative investigations in the scope of errors and
misstatements found by the chartered auditors, what usually results in making applicable
corrections, data obtained from the respondents to the question, in which the public and nonpublic companies were differentiated, were subjected to an analysis. This question was
formulated in a form of a table, in which 8 probable reasons for making the corrections were
presented. The obtained results with the division into the public and non-public companies,
are presented in table 1 and figure 3.
21
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Table 1. Reasons for the corrections
No.
Subject of a correction or a type of a problem, which
requires to be included in the audited financial
statement
Number of indications
Non-public
companies
(100%=274)
Public companies
(100%=66)
1
Incorrect valuation of elements of fixed assets
96 (35%)
18 (27%)
2
Write-offs to receivables made incorrectly
200 (73%)
31 (47%)
3
Incorrect inventory valuation
83 (30%)
11 (17%)
4
No reserves for retirement benefits
170 (62%)
18 (27%)
5
Problems with treatment of transaction effects with
derivative instruments (on equity capital or in the profit
and loss account?)
76 (28%)
27 (41%)
6
Problems with leasing treatment (operating or financial)
160 (58%)
13 (20%)
7
Problems with determining correctly amounts connected
with deferred tax accounts
155 (57%)
26 (39%)
8
Incorrect treatment of costs and revenues in the profit and
loss account
128 (47%)
18 (27%)
9
Other, what? …………
28 (10%)
11 (17%)
Source: developed by the author
By analysing the data incled in table 1, and presented in fig.3, it should be emphasized
that a great number of indications regarding the proposed correction reasons show their
appropriate selection. For this purpose the author used numerous direct interviewes with the
chartered auditors, and also with representatives of the managements of the audited entities.
The results show that almost 3/4 respondents correct write-offs to receivables in the nonpublic companies (200 persons out of 274 respondents indicated it). In this group of
companies 62% chartered auditors stated that in their professional practice they met with
errors connected with creation of retirement benefit reserves (or they were not created).
200
200
170
160
155
128
150
100
50
96
18
83
31
11
76
27
18
13
26
18
28
11
0
1)
2)
3)
4)
non-public companies
5)
6)
7)
8)
public companies
Fig. 3. Reasons for the corrections in the public and non-public companies
Source: developed by the author
22
9)
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Almost 58% chartered auditors, subjected to the survey, responded that issues
connected with treatment of elements of the property acquired as a result of leasing in
accounting (operating or financial) were the reason for the corrections. More than 50%
answers to the question in the case of the non-public companies indicate also problems with
deferred tax accounts. Almost half of the respondents (47%) indicated also incorrect treatment
of costs and revenues in the profit and loss account.
In the case of the public companies the obtained percentage disributions of the
responses differ from those obtained for the non-public companies. In any case the numbr of
indications did not exceed 50% in this group. Those results confirm a higher quality of the
financial statements in the group of the public companies and they are convergent with trends
found in the quantitative examination of occurrence of errors and misstaements, which result
in making aprropriate corrections of the financial statements. However, as far as the quality of
the indicated problems is concerned, there four areas of the correction occurrence out of five
indicated while discussing the non-public companies and they converge with the most
frequently indicated areas in the case of the public companies. What is charactristic and in
line with expectations there is a big difference in the percentage number of indications to the
reason connected with the derivative instruments. With reference to the non-public companies
this problem was indicated by 28% respondents and it is the lowest number of indications
(excepy the response “Other, what?”, which was indicated by 10%), whereas in the case of
the public companies, this reason was indicated by 41% respondents and it is the second place
regarding the reasons, which were marked by the chartered auditors auditing the public
companies.
In the group of the chartered auditors, both auditing the non-public companies and
public companies a few respondents indicated other reasons ( 10% and 17% respectively), not
giving those reasons. That is why those indications are not discussed in this work.
4.
Summing up
On basis of the obtained results it can be stated that in majority of cases the chartered
auditors find different kinds of errors and misstatements in the audited financial statements ,
which are not disclosed. In the case of the public companies it constitutes a threat to form so
called “an information gap” between the internal and external recipients of the information. A
necessity of informing shareholders objectively, and a necessity of providing equal access to
the information for all interested participants of the capital market include the most neuralgic
areas of the information policy of the public companies. The investigation results confirmed
that today there was no model of disclosing information by the public companies, which
would enable to meet criteria of average or strong information effectiveness.
From the investigations in a scope of detecting different kinds of errors and
misstatements by the chartered auditors it can be stated that those areas are different for the
public and non-public companies. In the case of the non-public companies it was found that
there was much higher percentage of the errors in a scope of making revaluation deductions or
creating employee benefit reserves, and in the case of the public companies, the obtained
results allowed stating that there were greater problems in the area of the derivative
instruments.
23
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
References:
[1.]
[2.]
[3.]
[4.]
[5.]
[6.]
[7.]
[8.]
[9.]
[10.]
[11.]
[12.]
Accounting Act of 29 September 1994 (Journal of Laws of 2002, No 76(694); Journal
of Laws of 2008, No 63(393)).
Andrzejewski M., Quo vadis, Auditing?, ‘Rachunkowość’, No 5/2011.
Andrzejewski M.., Korygująca funkcja rewizji finansowej w systemie rachunkowości
przedsiębiorstw, Wydawnictwo Uniwersytetu Ekonomicznego w Krakowie, Kraków
2012,
Andrzejewski M., Legal and Economic Aspects of Auditing the Financial Statements of
Local Goverment Units, [in:] Sprawozdawczość i rewizja finansowa – kierunki zmian,
ed. B. Micherda, Wydawnictwo Uniwersytetu Ekonomicznego w Krakowie, Kraków
2011,
Chluska J., Błędy w sprawozdaniu finansowym [in:] Sprawozdawczość i rewizja
finansowa w procesie poprawy bezpieczeństwa obrotu gospodarczego, ed. B. Micherda,
Wydawnictwo AE w Krakowie, Kraków 2005,
Directive 2006/43/EC of the European Parliament and of the Council of 17 May 2006
on statutory audits of annual accounts and consolidated accounts, amending Council
Directives 78/660/EEC and 83/349/EEC and repealing Council Directive 84/253/EEC.
Dobija D., Komitet audytu a nadzór nad biegłym rewidentem. Praktyka polskich spółek
giełdowych, Zeszyty Teoretyczne Rachunkowości nr 59 (115), Warsaw 2010.
Green Paper – ‘Audit Policy: Lessons from the Crisis’, opinion of the European
Commission of 13 October 2010, www.kibr.org.pl, access date: January 2011.
Mrowiec P., E. Rak-Młynarska, Funkcjonowanie kontroli zarządczej w jednostkach
samorządu terytorialnego, Zeszyty Naukowe Wyższej Szkoły Finansów i Prawa w
Bielsku – Białej, Bielsko-Biała 2011,
Mrowiec P., O niektórych skutkach kryzysu finansowego dla systemu bankowego; w:
Bankowość w dobie kryzysu finansowego a perspektywy rozwoju regionów, T. 1 Banki
wobec kryzysu finansowego, ed. S. Owsiak, Wyższa Szkoła Bankowości i Finansów,
Bielsko –Biała 2009,
Pfaff J., Obowiązki biegłego rewidenta w przypadku wykrycia istotnej nieprawidłowości
sprawozdania finansowego spowodowanej oszustwem [in:] Sprawozdawczość i rewizja
finansowa w procesie poprawy bezpieczeństwa obrotu gospodarczego, ed. B. Micherda,
Wydawnictwo AE w Krakowie, Kraków 2005,
Piaszczyk A., Audyt wewnętrzny, Wydawnictwo COSZ SKwP, Warszawa 2004.
24
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
GLOBÁLNE VEDENIE ĽUDÍ
GLOBAL LEADERSHIP
Ľubica Bajzíková 1 - Zuzana Búciová 2 - Anna Lašáková 3
Kľúčové slová: globálne vedenie ľudí, globálny líder, globálne nastavenie mysle,
globalizácia, vedecký diskurz.
Key words: global leadership, global leader, global mindset, globalization, scientific
discourse.
Abstrakt: Článok z teoretického uhla pohľadu reflektuje súdobý zahraničný vedecký diskurz
o globálnom vedení ľudí. Jeho cieľom je objasniť podstatu a charakter daného diskurzu a na
príkladoch chápania pojmov globálne vedenie ľudí, globálny líder a globálne nastavenie
mysle dokumentovať nejasnosti, slabé stránky a problémy, ktoré sú s predmetným diskurzom
spojené. Vychádza sa z hĺbkovej textovej analýzy 25 kľúčových vedeckých prác, ktoré vyšli
v priebehu rokov 1998-2012 v renomovaných zahraničných vedeckých časopisoch a
zborníkoch, a ktoré v súčasnosti dominantne formujú vedecký diskurz o globálnom vedení
ľudí.
Abstract: Paper focuses on theoretical reflection of the contemporary foreign scientific
discourse on global leadership. Basic aim is to clarify the essence and character of the
respective discourse and by the means of some examples of understanding of the notions
global leadership, global leader, and global mindset to provide evidence regarding vagueness,
weaknesses, and other problematic issues related to the relevant discourse. Results are drawn
from an in-depth textual analysis of 25 key scientific papers, published during the years 19982012 in prestigious foreign scientific journals, which shape the current scientific discourse on
global leadership dominantly.
JEL Classification: M16
Ľubica Bajzíková, prof., Ing., PhD., Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave, Odbojárov
10, 820 05 Bratislava, tel. č.: 02/50117507, e-mail: [email protected]
2
Zuzana Búciová, Mgr., PhD., Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave, Odbojárov 10, 820
05 Bratislava, tel. č.: 02/50117510, e-mail: [email protected]
3
Anna Lašáková, Mgr., PhD., Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave, Odbojárov 10, 820
05 Bratislava, tel. č.: 02/50117472, e-mail: [email protected]
1
25
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
ÚVOD
Cieľom predloženého článku je teoreticko-prehľadová analýza obsahovej náplne
súčasného zahraničného vedeckého diskurzu, ktorý sa týka problematiky globálneho vedenia
ľudí. Následne sa vymedzuje niekoľko kľúčových pojmov a na ich príklade sa demonštruje
charakter predmetného diskurzu.
Pre účely tohto článku sme sa rozhodli v prvej fáze nášho výskumu využiť službu
abstraktovej, citačnej a referenčnej databázy vedeckej produkcie SCOPUS, v rámci ktorej sme
realizovali rešerš článkov na tému globálneho vedenia ľudí v renomovaných zahraničných
periodikách. Vychádzali sme pritom z predpokladu, že práve vedecké časopisy tvoria
východisko pre realizáciu vedeckého diskurzu v rámci relatívne novej a zatiaľ ešte stále málo
prebádanej problematiky globálneho vedenia ľudí. Výsledkom rešerše bolo 123 vedeckých
prác, ktoré sme následne podrobili dôkladnej textovej analýze s cieľom oddeliť tie články,
ktoré sa týkajú globálneho vedenia ľudí iba okrajovo od tých, ktoré významným spôsobom
formujú vedecký diskrurz v danej oblasti.
Metódou textovej analýzy sme dospeli k celkovo 25 vedeckým prácam, s ktorými sme
ďalej pracovali v druhej fáze výskumu v rámci hĺbkovej analýzy ich obsahu. Z toho 24 prác
bolo publikovaných vo vplyvných zahraničných periodikách, menovite: Academy of
Management Learning & Education, Business Horizons, Canadian Journal of Administrative
Sciences, European Management Journal, Human Resource Management Review,
International Journal of Human Resource Management, Journal of Business Psychology,
Journal of International Business Studies, Journal of Managerial Psychology, Journal of
World Business, Management Decision, Organizational Dynamics, Thunderbird International
Business Review; a jedna štúdia bola publikovaná vo vedeckom zborníku s názvom
Proceedings of the Second International Conference on Engaged Management Scholarship,
Cranfield, UK.
Skúmané články boli publikované v rozmedzí rokov 1998-2012, pričom najviac bol
zastúpený rok 2012 so siedmimi štúdiami. V nasledujúcich kapitolách prezentujeme výsledky
našej analýzy.
1.
CHARAKTER SÚČASNÉHO VEDECKÉHO DISKURZU O GLOBÁLNOM
VEDENÍ ĽUDÍ
Na základe hĺbkovej analýzy vybraných vplyvných štúdií sme dospeli k viacerým
poznatkom o charaktere a zameraní súčasného vedeckého diskurzu o globálnom vedení ľudí.
Ide o relatívne novú problematiku, ktorá je málo prebádaná. Začína sa rozvíjať približne od
druhej polovice 90. rokov 20. storočia. Dosiaľ sa nevyprofiloval nejaký jednotný
systematický prístup k jej skúmaniu. Vedecký diskurz ako taký je do veľkej miery
fragmentovaný. Pôsobí ako pestrá mozaika rôznych výskumných záujmov a rozličných
čiastkových tém. Je v ňom však možné vybadať zreteľné určujúce tendencie v podobe piatich
tematických oblastí, v ktorých sa sústreďuje najviac výskumného úsilia. Jedná sa o:
1. Vymedzenie globálneho vedenia ľudí ako konceptu, ktorý stojí na
rozhraní disciplín interkultúrnej komunikácie, teórie vedenia ľudí
a organizačného správania (napr. Kets de Vries & Florent-Treacy, 2002;
Mendenhall, Reiche, Bird & Osland, 2012);
2. Vymedzenie globálneho nastavenia mysle a špecifikácia prvkov, ktoré ho
tvoria (napr. Paul, 2000; Nummela, Saarenketo & Puumaliainen, 2004; Levy,
Beechler, Taylor & Boyacigiller, 2007);
26
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
3. Určenie kľúčových kompetentností, ktoré zohrávajú úlohu pri úspešnom
globálnom vedení ľudí (napr. Borkowski & Mierzva, 2012; Caligiuri &
Tarique, 2012);
4. Vzdelávanie a rozvoj globálnych lídrov (napr. Mendenhall, 2006;
Caligiuri, 2006);
5. Globálne vedenie ľudí v situácii kultúrnej rozmanitosti, zdôraznenie
interkultúrych aspektov globálneho vedenia ľudí s fókusom na kultúrnu
inteligenciu, interkultúrnu kompetentnosť, kultúrnu gramotnosť a pod. (napr.
Alon & Higgins, 2005; Robinson & Harvey, 2008; Gentry & Sparks, 2012).
Posledná menovaná problematika nadväzuje na dlhoročnú tradíciu interkultúrnych
výskumov a teórie interkultúrnej komunikácie v manažmente. Vedci skúmajúci interkultúrne
aspekty globálneho vedenia ľudí majú teda určitú teoretickú a metodologickú výhodu.
Problematiky globálneho vedenia ľudí v situácii kultúrnej rozmanitosti sa týka aj
medzinárodný komparatívny výskumný projekt GLOBE (Global Leadership and
Organizational Behavior Effectiveness), ktorý systematicky už viac než dve desaťročia
mapuje vo viac než 65 krajinách predpoklady pre efektívne vedenie ľudí v závislosti od
charakteristík národnej kultúry. Výsledky projektu vo veľkej miere obohacujú najmä vednú
disciplínu interkultúrneho manažmentu. 4
Okrem uvedených piatich dominantných okruhov súčasného vedeckého diskurzu
o globálnom vedení ľudí možno špecifikovať ďalšie čiastkové a menej rozvinuté oblasti
záujmu akademikov, napríklad:
-
-
-
Úlohy a činnosti strategického manažmentu ľudských zdrojov
v globálnej organizácii pri nábore, výbere, identifikácii, motivácii, rozvoji
a retencii globálnych lídrov (napr. Stroh & Caligiuri, 1998);
Normatívny prístup ku globálnemu vedeniu ľudí z hľadiska etiky (k
zodpovednému globálnemu vedeniu ľudí viď Pless, Maak & Stahl, 2011;
k tzv. pozitívnemu globálnemu lídrovi viď Youssef & Luthans, 2012);
Rodová problematika a globálne vedenie ľudí, ženy ako globálne líderky
(napr. Adler, 2002);
Vedenie ľudí v globálnych pracovných tímoch (napr. Zander, Mockaitis
& Butler, 2012) a vedenie ľudí vo virtuálnych globálnych pracovných
tímoch (napr. Cordery, Soo, Kirkman, Rosen & Mathieu, 2009).
Na základe vyššie uvedených tematických okruhov súčasného diskurzu o globálnom
vedení ľudí možno usudzovať, že vedecká obec do veľkej miery reaguje na potreby biznisu
zastúpeného najmä veľkými multinacionálnymi organizáciami. Pri systematizácii vnútornej
štruktúry predmetného diskurzu sa ukázalo, že viacero z tém je priamo napojených na potreby
4
K základným výskumným otázkam v projekte GLOBE patria: (House, Javidan & Dorfman, 2001, str. 492-493;
House, Javidan, Hanges & Dorfman, 2002, str. 8-9): Sú niektoré vlastnosti a praktiky lídrov akceptované ako
efektívne vo všetkých kultúrach? Považujú sa niektoré vlastnosti a praktiky lídrov za efektívne len v niektorých
kultúrach? Ako vplýva charakter národnej kultúry na správanie lídrov? Existujú nejaké systematické rozdiely
medzi skúmanými národnými kultúrami? Možnosti využitia výsledkov tohto výskumného projektu sú rozmanité.
Pokrývajú tak oblasť medzikultúrnej komunikácie v medzinárodných hospodárskych vzťahoch, ako aj
politologické analýzy výskumných výstupov. Závery výskumu sú dôležité aj z hľadiska optimálneho
obsadzovania manažérskych pozícií v medzinárodných organizáciách. Na Slovensku sa zatiaľ realizovala jedna
z vetiev projektu GLOBE pod názvom GLOBE Student. Výsledky sú spracované vo viacerých prácach, viď
napr. Remišová & Lašáková (2011).
27
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
globálnych organizácií, ktorých predstavitelia stoja pred nie celkom ľahko riešiteľnými
problémami. Napríklad, na základe čoho možno určiť, kto je potenciálne efektívny globálny
líder? Ktoré z kompetentností možno v tomto smere považovať za kľúčové? Ako
identifikované talenty rozvíjať? Aké organizačné faktory ovplyvňujú úspešnosť globálnych
lídrov? Do akej miery kultúra (v zmysle národná kultúra) ovplyvňuje proces vedenia ľudí
a aké špecifické nároky kladú jednotlivé kultúry na správanie lídrov? Keďže celá oblasť
skúmania je relatívne mladá, vedecký diskurz sa ešte nerozvinul do tematicky, obsahovo,
metodicky aj metodologicky bohatej zásobárne poznatkov, ktoré by mohli praktizujúci
odberatelia výskumných výstupov, teda najmä manažéri, využiť v prospech zefektívnenia
vedenia ľudí.
Intenzifikácia výskumu v oblasti globálneho nastavenia mysle, rozhodujúcich
kompetentností pri efektívnom globálnom vedení ľudí ako aj v oblasti vzdelávania a rozvoja
globálnych lídrov poukazuje na snahu akademikov rozvinúť stav súčasného poznania v rámci
prvotnej, východiskovej otázky: kto je to efektívny globálny líder a akými kompetentnosťami
sa vyznačuje? S potrebou utilitarizácie vedeckého poznania v manažérskej praxi súvisí
následne aj ďalšia otázka, na ktorú vedecký diskurz v súčasnosti reaguje: akým spôsobom
možno lídra rozvíjať s cieľom, aby bol v praxi pri globálnom vedení ľudí efektívny? Zdá sa,
že na prebádanie ďalších aspektov globálneho vedenia ľudí ešte len príde čas. Skôr, ako sa tak
stane však ostáva doriešiť metodologické a konceptuálne problémy, ktorými je súčasný
diskurz o globálnom vedení ľudí poznačený.
Hlavným problémom je podľa nás nejednoznačnosť pri vymedzení základných
pojmov, ktoré vedci používajú a s tým súvisiaca difúzia pojmov. Túto skutočnosť možno
dokumentovať na príklade konceptu, ktorý sa uvádza pod anglickým termínom „global
mindset“; čo do slovenčiny možno voľne preložiť ako „globálne nastavenie mysle“. Veľmi
zjednodušene možno globálne nastavenie mysle chápať ako určitú „globálnu mentalitu“ lídra,
resp. „kognitívne vybavenie“ lídra. Bližšie sa ním budeme zaoberať v druhej kapitole.
Konsenzus nepanuje ani pri definovaní, čo je to globálne vedenie ľudí ani pri názoroch na to,
aké osobnostné charakteristiky, schopnosti či kompetentnosti sú predpokladom pre úspešnosť
globálneho lídra, resp. ktoré kompetentnosti je potrebné rozvíjať.
V odbornej literatúre o globálnom vedení ľudí dochádza aj k vzájomnému zamieňaniu
termínov. Príkladom je považovanie slova „globálny líder“ za synonymum slova „expatriot“,
alebo zamieňanie si pojmu globálne vedenie ľudí s pojmom strategické vedenie ľudí (strategic
leadership). Tieto nejasnosti predstavujú vážnu prekážku rozvoja teórie globálneho vedenia
ľudí a odkazujú odborníkov k sústavnému precizovaniu pojmového aparátu v tejto oblasti. Aj
z týchto dôvodov nasledujúca kapitola špecifikuje základné pojmy, s ktorými vedecký diskurz
o globálnom vedení ľudí narába. Vzhľadom na obmedzený priestor však nepôjde o ich
vyčerpávajúcu analýzu, ale len o rámcové ohraničenie.
2.
K ZÁKLADNÝM POJMOM V DIKURZE O GLOBÁLNOM VEDENÍ ĽUDÍ
I. GLOBÁLNE VEDENIE ĽUDÍ A GLOBÁLNY LÍDER
Odlišuje sa v niečom zásadne efektívny líder, ktorý vedie svojich nasledovníkov
v monokultúrnom prostredí od efektívneho globálneho lídra? Na túto základnú otázku
nejestvuje v súčasnej vedeckej spisbe jednoznačná odpoveď. Steers a jeho autorský kolektív
identifikovali tri prístupy, z pozície ktorých možno zodpovedať danú otázku (Steers, SanchezRunde & Nardon, 2012, str. 2): univerzalistický prístup, normatívny prístup a situačný
prístup. V rámci univerzalistického prístupu sa vedci domnievajú, že efektívne vedenie ľudí je
zovšeobecniteľné bez ohľadu na mieru komplexnosti situácie, v ktorej sa líder nachádza, t. j.
28
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
vlastnosti a správanie efektívneho lídra sú konštantné naprieč kultúrami. Cieľom lídrov je
osvojiť si určitý model vedenia ľudí (napr. transformačný alebo tímový štýl vedenia),
s ktorým uspejú v rôznych organizačných prostrediach.
Normatívny prístup sa sústredí na vymedzenie určitých vlastností alebo vzorov
správania lídra, s ktorými je možné uspieť v globálnej organizácii. Stojí na presvedčení, že na
to, aby bol líder v globálnej organizácii efektívny, potrebuje disponovať a rozvíjať určité
konkrétne povahové črty, schopnosti a zručnosti, ktoré sa odlišujú od súboru vlastností
a zručností tých lídrov, ktorí sa na vedení v globálnom prostredí nepodieľajú.
V rámci posledne menovaného, situačného prístupu, sa rozvíja myšlienka, že
neexistujú žiadne jednotné predpoklady pre efektívnosť pri globálnom vedení ľudí
a nejestvuje ani nijaký prototyp efektívneho globálneho lídra. Práve naopak, všetko závisí od
situačných faktorov, v rámci ktorých sa ako dominantný javí faktor národnej kultúry.
Predpokladá sa napríklad, že pre úspešné vedenie ľudí v Rusku je potrebný iný prístup než
v Japonsku či na Slovensku.
Z našej analýzy vyplynulo, že väčšina autorov nahliada na problém diferencie medzi
tuzemským a globálnym lídrom z normatívneho uhla pohľadu. Ak pristúpime na myšlienku,
že pre efektívne vedenie ľudí v globálnom prostredí, ktoré sa vyznačuje vyššou mierou
komplexnosti, platia iné predpoklady úspešnosti, než v prostredí, v ktorom vedenie ľudí
realizuje líder bez komunikácie s podriadenými z iných kultúr a so skúsenosťami s rozvojom
podnikateľských aktivít len na domácom trhu, potom je nevyhnutné zamýšľať sa nad
špecifickými aspektmi globálneho vedenia ľudí, ktoré ho odlišujú od toho „tuzemského“
vedenia v monokultúrnom prostredí s nízkou mierou komplexnosti.
Autori Kets de Vries a Florent-Treacy (2002, str. 304) sa domnievajú, že základným
predpokladom úspešnosti globálneho lídra, na rozdiel od tuzemského lídra, je predovšetkým
kozmopolitnosť človeka spolu so zručnosťami, ktoré sa týkajú skúseností s prácou naprieč
rôznymi funkčnými oblasťami činnosti organizácie ako aj so zručnosťami, ktoré vyplývajú zo
spolupráce a komunikácie s príslušníkmi rôznych kultúr. Spomínaní autori (Kets de Vries
a Florent-Treacy, 2002, str. 307) sú presvedčení, že pre úspešné globálne vedenie ľudí je
potrebné, aby líder mal zodpovedajúce zázemie a to počnúc rodinným prostredím (kultúrna
diverzita v rodine, ranné medzinárodné skúsenosti, dvojjazyčnosť, resp. viacjazyčnosť),
školskou dochádzkou (cestovanie, medzinárodné sústredenia, letné kempy), vyšším
vzdelávaním (výmenné programy, štúdium cudzích jazykov, štúdium v zahraničí) a končiac
vlastnou rodinou (mobilný, dobrodružný, podporujúci a prispôsobivý životný partner a deti).
Organizácia by mala čo najobjektívnejšie selektovať lídrov, ktorí majú predpoklady pre
globálne vedenie ľudí, a tých by mala cielene rozvíjať prostredníctvom začlenenia do
medzinárodných orgánov, kultúrne rôznorodých tímov, pridelením mentora s globálnym
nastavením mysle, medzinárodných vyslaní, zverenia globálnych zodpovedností a investícií
do interkultúrneho vzdelania.
Autori významnej štúdie o vymedzení pojmu globálne vedenie ľudí, Mendenhall,
Reiche, Bird a Osland (2012), mapujú niekoľko desiatok definícií globálneho vedenia ľudí
a na pozadí tejto analýzy sa snažia o vytvorenie syntetizujúcej definície, ktorá by prekonala
názorovú protikladnosť pri definovaní globálneho vedenia ľudí ako aj nejasnosti okolo
špecifík globálneho vedenia oproti tuzemskému. Na základe naštudovania relevantnej
literatúry vyslovujú názor, že slovo „globálne“ v kontexte vedenia ľudí implikuje, že líder
(Mendenhall, Reiche, Bird & Osland, 2012, str. 2): sa pri výkone svojej práce stretáva
s vyššou mierou a rozsahom diverzity; integruje vo svojej práci viaceré z kľúčových činností
29
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
podniku a zároveň pôsobí ako integrujúci element pre rozličné záujmy, potreby a názory ľudí;
pri rozhodovaní zvažuje záujmy a požiadavky relatívne veľkého počtu záujmových skupín; je
vystavený výraznému konkurenčnému tlaku; pracuje v neustále meniacom sa prostredí
s rastúcimi nárokmi na efektívny manažment zmien; akceptuje vyššiu mieru nejednoznačnosti
pri rozhodovaní a pracuje v komplexnom prostredí, ktoré predpokladá vyššiu mieru
kognitívnej komplexnosti, spoločenskej citlivosti a behaviorálnej flexibilnosti.
Autori postulujú vlastnú definíciu globálneho vedenia ľudí (Mendenhall, Reiche, Bird
& Osland, 2012, str. 8): ide o „proces ovplyvňovania ľudí, aby si osvojili zdieľanú víziu
prostredníctvom takých štruktúr a metód, ktoré napomáhajú pozitívnej zmene, pričom sa
podporuje individuálny a skupinový rozvoj v kontexte, ktorý je charakteristický významnými
úrovňami komplexnosti, prúdenia a prítomnosti. Globálneho lídra následne špecifikujú ako
osobu, ktorá „inšpiruje skupinu ľudí, aby dobrovoľne napĺňali pozitívnu víziu efektívne
organizovaným spôsobom a podporuje individuálny a skupinový rozvoj v kontexte, ktorý je
charakteristický významnými úrovňami komplexnosti, prúdenia a prítomnosti.
Uvedené definície vychádzajú z dôsledného preskúmania významu pojmu globálnosť
v kontexte procesu vedenia ľudí, pričom autori špecifikovali tri dimenzie globálnosti:
kontextovú dimenziu komplexnosti, vzťahovú dimenziu prúdenia a časopriestorovú dimenziu
prítomnosti. Proces vedenia ľudí významovo okresali na ovplyvňovanie, podporu
a integráciu, pričom ostatné aspekty tohto procesu, napríklad stimulovanie, aktivizáciu či
budovanie dôvery, do definície nezahrnuli. Autori sa rigorózne zamerali na dištinkciu medzi
globálnym a tuzemským lídrom prostredníctvom zdôraznenia multidimenzionálnosti pojmu
globálnosť. Bez bližšieho vysvetlenia daných troch dimenzií globálnosti majú však obe
uvedené definície len malú výpovednú hodnotu. 5
Napriek uvedeným drobným nedostatkom možno syntetizujúcu definíciu Mendenhalla
a jeho autorského kolektívu považovať za určité východisko pri prekonávaní
terminologických nejasnosti a difúzie pojmov v predmetnej oblasti. Ďalším, z teoretického
hľadiska závažným problémom je názorová nekonzistentnosť v chápaní jedného z centrálnych
pojmov súdobého diskurzu o globálnom vedení ľudí, globálneho nastavenia mysle.
II. GLOBÁLNE NASTAVENIE MYSLE
Na základe našej analýzy sme dospeli k názoru, že globálne nastavenie mysle sa
v odbornej literatúre vzťahuje k trom rozličným subjektom:
- k jednotlivcovi, ku globálnemu lídrovi (napr. Levy, Beechler, Taylor &
Boyacigiller, 2007),
- k manažmentu vo význame skupiny ľudí alebo systému riadenia (napr.
Nummela, 2004, globálne nastavenie mysle sa prejavuje v tvorbe
Komplexnosť sa v uvedenej koncepcii vyznačuje štyrmi aspektmi: rozmanitosťou (konkurentov,
zamestnancov, zákazníkov, politických systémov, kultúr ako aj rozmanitosťou v hodnotovom reťazci),
vzájomnou previazanosťou (informácií, ľudí a kapitálu), nejednoznačnosťou (prehustením a nejasnosťou
informácií a nemožnosťou jasne odlíšiť medzi príčinou a následkom) a neustálou zmenou. Prúdenie ako
vzťahová dimenzia globálnosti značí prekračovanie hraníc v rámci výkonu práce globálneho manažéra, hraníc
názorových, kľúčových činností podniku, politických, národnostných, ekonomických systémov a pod. Spája sa
s tokom informácií, ktorý vytvára alebo do ktorého vstupuje globálny líder. Je charakterizovaný dvoma
aspektmi: bohatosťou (frekvenciou, reciprocitou a objemom) informácií a kvantitou komunikačných kanálov,
ktoré globálny líder pri prekračovaní hraníc využíva. Prítomnosť ako časopriestorová dimenzia vyjadruje
nutnosť fyzicky cestovať naprieč rôznymi geografickými lokáciami a časovými pásmami, ktorá je neoddeliteľne
spätá s prácou globálneho manažéra. Podľa Mendenhall, Reiche, Bird & Osland (2012, str. 4-7).
5
30
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
-
medzinárodnej vízie, v proaktívnosti a oddanosti manažmentu voči firme)
a
k organizácii v zmysle podniku či firmy ako takej (napr. Paul, 2000,
manifestuje sa v geocentrizme vrcholového manažmentu organizácie
s fókusom na centralizáciu, v divizionálnej organizačnej štruktúre
s dôrazom na budovanie sietí ako aj v rovnováhe medzi kultúrnou
diverzitou a strategickou kohéziou).
V odbornej literatúre sa globálne nastavenie mysle skúma najčastejšie v aplikácii na
jednotlivca. Napríklad Levy a kolektív konštatujú (Levy, Beechler, Taylor & Boyacigiller,
2007, str. 239-241), že globálne nastavenie mysle by sa na úrovni jednotlivca malo
reflektovať paralelne z dvoch pohľadov: strategického a kultúrneho. V rámci strategickej
perspektívy sa zdôrazňuje zložitosť organizačného prostredia, v ktorom sa globálny líder
nachádza a v rámci kultúrnej perspektívy ide predovšetkým o kultúrnu diverzitu, s ktorou sa
líder musí vyrovnať. Vyvodzujú, že globálne nastavenie mysle obsahuje dva hlavné prvky,
ktorými sú kognitívna komplexnosť a kozmopolitnosť. Z kognitívnej komplexnosti (ako
zložitosti myslenia) vyviera schopnosť lídra správne reagovať na zložité, neprehľadné
a komplikované situácie, zatiaľ čo kozmopolitnosť predstavuje odpoveď na výzvy, ktoré so
sebou prináša kultúrne diverzifikované prostredie.
V odbornej literatúre sa dosiaľ prezentovalo viacero modelov globálneho nastavenia
mysle. V roku 2007 autorská dvojica Javidan a Beechler publikovala syntetizujúci model
globálneho nastavenia mysle, ktorý možno podľa nášho názoru považovať za jeden
z najprepracovanejších modelov v tejto oblasti. Model vychádza z tradície kognitívnej
psychológie a teórií povahových čŕt a zahŕňa širokú paletu osobnostných vlastností a daností
myslenia. 6 Globálne nastavenie mysle autori definujú ako „súbor znalostí a kognitívnych
a psychologických vlastností, ktoré umožňujú globálnemu lídrovi ovplyvňovať jednotlivcov,
skupiny a organizácie (tak vo vnútri ako aj mimo hraníc globálnej organizácie), ktoré
reprezentujú rozmanité kultúrne, politické a inštitucionálne systémy, aby tak prispieval
k napĺňaniu cieľov globálnej organizácie“ (Javidan & Beechler, 2008, str. 154). Autori
znalosti, kognitívne vlastnosti a psychologické vlastnosti globálneho lídra diferencujú do
troch skupín: globálny intelektuálny kapitál, globálny psychologický kapitál a globálny
spoločenský kapitál.
Globálny intelektuálny kapitál sa skladá z piatich zložiek: znalosti o globálnom
odvetví, o globálnych hodnotových reťazcoch, o globálnej organizácii, kognitívna
komplexnosť a tzv. kultúrny dôvtip. Globálny intelektuálny kapitál sa viaže tak k znalostiam
odlišných kultúr, ich histórie, pôvodu či znalosti cudzích jazykov, ako aj k znalostiam
a chápaniu väzieb, vzťahov a procesov, ktoré fungujú na úrovni globálnych partnerstiev,
hodnotových a dodávateľských reťazcov. Zároveň ku globálnemu intelektuálnemu kapitálu
patrí aj špecifická psychologická charakteristika, ktorá sa týka miery zložitosti
a prepracovanosti vnímania a perspektív, ktoré môže jedinec zaujať. Javidan a Beechler
naznačujú (2007, str. 155), že čím vyššia je kognitívna komplexnosť, tým je človek
schopnejší interpretovať organizačnú realitu správne, tzn. jeho interpretácia percipovaných
informácií sa viac približuje k organizačnej realite. Dokáže si teda vytvoriť taký obraz reality,
ktorý danej realite skutočne do veľkej miery zodpovedá. Využíva sa pri tom analýza a syntéza
6
Model globálneho nastavenia mysle autorov Javidana a Beechlera (2007) opisuje a kriticky reflektuje práca A.
Lašákovej, bližšie pozri Lašáková, A. (2010). Vedenie ľudí v globálnom prostredí. In: Bajzíková, Ľ., Piškanin,
A., Lašáková, A. Manažment v globálnom prostredí. Bratislava: UK, 2010, str. 194-222.
31
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
informácií a vzťahov medzi, na prvý pohľad nesúrodými, faktami, dátami, konaniami,
znalosťami, vzťahmi a pod.
Globálny psychologický kapitál predstavuje súbor psychologických vlastností lídra,
ktoré ho prirodzene vedú k tomu, aby bol motivovaný nadobúdať nové skúsenosti a mal vôľu
uspieť v medzinárodnom organizačnom prostredí (Javidan & Beechler, 2007, str. 156-157).
Skladá sa zo štyroch psychologických atribútov: sebadôvera, optimizmus, prispôsobivosť
a rýchlo sa zotavujúca a pružná myseľ. Popri týchto štyroch psychologických atribútoch sa
ako kľúčové uvádzajú kozmopolitné postoje a pozitívne postoje ku kultúrnej rozmanitosti.
Konkrétnejšie, ide napríklad o rešpektovanie iných kultúr, vôľa adaptovať sa a učiť sa
komunikovať s príslušníkmi iných kultúr, potlačenie etnocentrického stanoviska v prospech
uznania rovnocennosti iných kultúr vo vzťahu k vlastnej kultúre, rovnako ako aj emočne
pozitívny vzťah k inakosti a schopnosť zdržať sa predsudkov o ľuďoch, ktorí pochádzajú
z odlišných kultúr.
Globálny spoločenský kapitál, ako posledná zložka modelu globálneho nastavenia
mysle autorov Javidana a Beechlera, poukazuje na schopnosť lídra rýchlo nadviazať
dôveryhodné vzťahy s domácim obyvateľstvom, so zamestnancami, obchodnými partnermi
alebo dodávateľmi, nech pochádzajú z akejkoľvek kultúry (Javidan & Beechler, 2007, str.
158-160). Globálny spoločenský kapitál umožňuje jednotlivcovi získať maximum výhod,
ktoré mu členstvo v spoločenských skupinách alebo spoločenských štruktúrach umožňuje.
Globálny líder je dôveryhodný a je schopný vyvolávať pozitívnu energiu v ľuďoch, s ktorými
spolupracuje. Má schopnosť nadchnúť ich pre prácu, ktorú po nich požaduje, a to nie na
základe formálnej autority, ktorá vyplýva z jeho postu v organizačnej hierarchii, ale na
základe priateľských vzťahov a spolupráce.
Čo sa týka konceptuálnych nejasností, v prípade globálneho nastavenia mysle sa vo
všeobecnosti ako jeden z najzávažnejších ukazuje nasledujúci rozpor. V niektorých prácach sa
globálne nastavenie mysle poníma ako jedna z kompetentností, ktoré sú predpokladom
úspešnosti globálneho lídra (viď napr. Kets de Vries, Vrignaud & Florent-Treacy, 2004),
zatiaľ čo v iných prácach sa globálne nastavenie mysle chápe ako základný predpoklad pre
efektívny výkon na pozícii globálneho lídra; ako komplexný koncept pozostávajúci z rôznych
osobnostných vlastností, schopností a znalostí (viď napr. Bird & Osland, 2004 podľa Bücker
& Poutsma, 2010; Levy, Beechler, Taylor & Boyacigiller, 2007; Javidan & Beechler, 2007).
Autorky toho článku sa prikláňajú k druhému z uvedených názorov. Predpokladá sa, že
globálne nastavenie mysle, ako akési globálne nastavenie mentality človeka, nemožno
označiť
zjednodušujúco
za
jednu
z kompetentností
globálneho
lídra.
Ide
o multidimenzionálny konštrukt, ktorý obsahuje rozmanité osobnostné vlastnosti a znalosti.
ZÁVER
V rámci teórie vedenia ľudí sa začína čoraz viac dostávať do popredia záujmu
akademikov problematika globalizácie a s ňou súvisiaceho globálneho vedenia ľudí. Vedná
disciplína manažmentu vždy reagovala na potreby a problémy praxe a ani v tomto prípade
tomu nie je inak. Predstavitelia globálnych organizácií sa dlhodobo potýkajú s problémom
identifikácie, rozvoja a retencie talentovaných globálnych lídrov. Odpovede na otázky
spojené s týmito problémami ponúka vedecký diskurz o globálnom vedení ľudí, ktorý sa
rozvíja od druhej polovice 90. rokov minulého storočia. Necelé dve desaťročia sústredeného
vedeckého úsilia priniesli mnohé riešenia a odpovede na problémy praxe. Na druhej strane
viacero teoretických problémov ostáva nedoriešených. Aj z tohto dôvodu bolo cieľom nášho
článku objasniť podstatu a charakter súčasného zahraničného vedeckého diskurzu
32
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
o globálnom vedení ľudí a na príkladoch chápania kľúčových pojmov globálne vedenie ľudí,
globálny líder a globálne nastavenie mysle dokumentovať nejasnosti a slabé stránky,
s ktorými sa predmetný diskurz v blízkej budúcnosti musí vyrovnať, aby bol schopný vyriešiť
problémy manažérskej praxe.
Literatúra:
[1.] Adler, N. J. (2002). Global Managers. No Longer Men Alone. In: International Journal
of Human Resource Management, vol. 13, no. 5, August 2002, str. 743-760.
[2.] Alon, I. & Higgins, J. M. (2005). Global Leadership Success through Emotional and
Cultural Intelligences. In: Business Horizons, 48, 2005, str. 501-512.
[3.] Borkowski, T. M. & Mierzwa, T. J. (2012). When in Rome do as the Romans do:
Building Consensus toward a Global Management Competency Framework. In:
Proceedings of the Second International Conference on Engaged Management
Scholarship, Cranfield, UK June 21st – 24th 2012. Dostupné na:
http://ssrn.com/abstract=2084773
[4.] Caligiuri, P. (2006). Developing Global Leaders. In: Human Resource Management
Review, 16, 2006, str. 219-228.
[5.] Caligiuri, P. & Tarique, I. (2009). Predicting effectiveness in global leadership
activities. In: Journal of World Business, 44, str. 336-346.
[6.] Bücker, J. & Poutsma, E. (2010). Global Management Competencies: A Theoretical
Foundation. In: Journal of Managerial Psychology, vol. 25, no. 8, 2010, str. 829-844.
[7.] Caligiuri, P. & Tarique, I. (2012). Dynamic cross-cultural competencies and global
leadership
effectiveness.
In:
Journal
of
World
Business
(2012),
doi:10.1016/j.jwb.2012.01.014.
[8.] Cohen, S. L. (2010). Effective Global Leadership Requires a Global Mindset. In:
Industrial and Commercial Training, vol. 42, no. 1, 2010, str. 3-10.
[9.] Cordery, J., Soo, Ch., Kirkman, B., Rosen, B. & Mathieu, J. (2009). Leading Parallel
Global Virtual Teams: Lessons from Alcoa. In: Organizational Dynamics, vol. 38, no.
3, 2009, str. 204-216.
[10.] Furuya, N., Stevens, M. J., Bird, A., Oddou, G. & Mendenhall, M. E. (2009). Managing
the Learning and Transfer of Global Management Competence: Antecedents and
Outcomes of Japanese Repatriation Effectiveness. In: Journal of International Business
Studies, 40, 2009, str. 200-215.
[11.] Gentry, W. A. & Sparks, T. E. (2012). A Convergence/Divergence Perspective of
Leadership Competencies Managers Believe are Most Important for Success in
Organizations: A Cross-Cultural Multilevel Analysis of 40 Countries. In: Journal of
Business Psychology, 27, 2012, str. 15-30.
[12.] House, R., J., Javidan, M., Dorfman, P. (2001). Project GLOBE: An Introduction. In:
Applied Psychology, vol. 50, no. 4, 2001, s. 489-505.
[13.] House, R., J., Javidan, M., Hanges, P., Dorfman, P. (2002). Understanding Cultures and
Implicit Leadership Theories Across the Globe. In: Journal of World Business, no. 37,
2002, s. 3-10.
[14.] Javidan, M., Beechler, S. (2007). Leading With a Global Mindset. In: Javidan, M.,
Steers, R. M., Hitt, M. A. (eds.): The Global Mindset. Advances in International
Management, vol. 19, 2007, s. 131-169.
33
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
[15.] Kets de Vries, M. F. R. & Florent-Treacy, E. (2002). Global Leadership from A to Z:
Creating High Commitment Organizations. In: Organizational Dynamics, vol. 30, no. 4,
2002, str. 295-309.
[16.] Kets de Vries, M. F. R., Vrignaud, P. & Florent-Treacy, E. (2004). The Global
Leadership Life Inventory: development and psychometric properties of a 360-degree
feedback instrument. In: International Journal of Human Resource Management, 15/3,
May 2004. str. 475-492.
[17.] Lašáková, A. (2010). Vedenie ľudí v globálnom prostredí. In: Bajzíková, Ľ., Piškanin,
A., Lašáková, A. Manažment v globálnom prostredí. Bratislava: UK, 2010, str. 194-222.
[18.] Levy, O., Beechler, S., Taylor, S. & Boyacigiller, N. A. (2007). What We Talk about
When We Talk about ‘Global Mindset’: Managerial Cognition in Multinational
Corporations. In: Journal of International Business Studies, 38, 2007, str. 231-258.
[19.] Mendenhall, M. E. (2006). The Elusive, yet Critical Challenge of Developing Global
Leaders. In: European Management Journal, vol. 24, no. 6, 2006, str. 422-429.
[20.] Mendenhall, M. E., Reiche, B. S., Bird, A. & Osland, J. S. (2012). Defining the
‘‘Global’’ in Global Leadership. In: Journal of World Business (2012),
doi:10.1016/j.jwb.2012.01.003.
[21.] Nummela, N., Saarenketo, S. & Puumalainen, K. (2004). A Global Mindset - A
Prerequisite for Successful Internationalization? In: Canadian Journal of Administrative
Sciences, March 2004, vol. 21, no. 1, str. 51-64.
[22.] Paul, H. (2000). Creating a Mindset. In: Thunderbird International Business Review,
March/April 2000, vol. 42, no. 2, str. 187-200.
[23.] Pless, N. M., Maak, T, Stahl, G. K. (2011). Developing Responsible Global Leaders
Through International Service-Learning Programs: The Ulysses Experience. In:
Academy of Management Learning & Education, vol. 10, no. 2, 2011, str. 237–260.
[24.] Poláková, M., Bajzíková, Ľ., Šajgalíková, H., Wojčák, E. (2011). Business Diplomacy
and the Manager´s Profile. In: AGB and IALBSS Proceedings (CD-ROM). Virginia:
AGB, 2011.
[25.] Remišová, A., Lašáková, A. (2011). GLOBE Student Research Project in Slovakia Preliminary findings. In: Čater, T., Lang, R. (eds.): Values and leadership expectations
of future managers from transforming societies. Chemnitz: Chemnitz University of
Technology, 2011, str. 32-49.
[26.] Robinson, D. A. & Harvey, M. (2008). Global Leadership in a Culturally Diverse
World. In: Management Decision, vol. 46, no. 3, 2008, str. 466-480.
[27.] Steers, R. M., Sanchez-Runde, C. & Nardon, L. (2012). Leadership in a Global Context:
New Directions in Research and Theory Development. In: Journal of World Business
(2012), doi:10.1016/j.jwb.2012.01.001.
[28.] Stroh, L. K. & Caligiuri, P. M. (1998). Strategic Human Resources: A New Source for
Competitive Advantage in the Global Arena. In: The International Journal of Human
Resource Management, 9:1, February 1998, str. 1-17.
[29.] Youssef, C. M. & Luthans, F. (2012). Positive Global Leadership. In: Journal of World
Business, 2012, doi:10.1016/ j.jwb.2012.01.007.
[30.] Zander, L., Mockaitis, A. I., Butler, Ch. L. (2012). Leading Global Teams. In: Journal
of World Business, 2012, doi:10.1016/j.jwb.2012.01.012.
34
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
MULTIDIMENZIONÁLNE ASPEKTY KVALITY
A CHÁPANIE JEJ OBSAHU
MULTIDIMENSIONAL ASPECTS OF THE QUALITY AND
ITS MEANING
Viera Bartošová 1 - Alžbeta Bieliková 2
Kľúčové slová: kvalita, kvalita života, hodnotenie kvality, služba, zákazník, verejná osobná
doprava
Key words: quality, quality of life, quality assessment, service, customer, public passenger
transport
Abstrakt: Príspevok je vstupom do problematiky výskumnej úlohy zameranej na ekonomické
hodnotenie kvality služieb vo verejnej osobnej doprave. Vysvetľuje kľúčový pojem projektu,
ktorým je kvalita, a prezentuje rôzne pohľady na kvalitu, jej vymedzenie a atribúty.
Vzhľadom na subjektívne vnímanie kvality zákazníkom je hodnotenie kvality veľmi náročné.
Pojmu kvalita sa prideľujú rôzne obsahy, pričom sa vo väčšine prípadov bližšie nehovorí
o kritériách hodnotenia kvality, jej meraní a kvantifikácii. Pokusy minimalizovať
subjektivizmus a štandardizovať chápanie kvality v praxi, ale aj v teoretickej sfére, vedú
spravidla k jej zúženému chápaniu a k množstvu definícií a konceptov kvality.
Abstract: The contribution is an entry to the problems of research task concerned with
economic evaluation of the servicesʼ quality in the public passenger transport. When it comes
to explaining basic term of the solving problem – quality – we often meet problems. The
article presents different views about quality, its meaning and attributes. Quality assessment is
a very demanding task when it comes to the subjective quality perception by the service
customers. The term “quality” has many different meanings, while in the most cases the
quality evaluation criteria, the possibility of their measurement and quantification, are not
included. Any attempts to minimize subjectivism and to standardize quality perception in
praxis and also in theory usually lead to a narrowed understanding and to many definitions
and concepts of quality.
JEL Classification: M21, M14, R40
1
Viera Bartošová, doc. Ing., PhD., Žilinská univerzita v Žiline, FPEDAS, Katedra ekonomiky, Univerzitná
8215/1, 010 26 Žilina, tel.: +421 41 513 3224, e-mail: [email protected]
2
Alžbeta Bieliková, doc. Ing., PhD., Žilinská univerzita v Žiline, FPEDAS, Katedra ekonomiky, Univerzitná
8215/1, 010 26 Žilina, tel.: +421 41 513 3223, e-mail: [email protected]
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Pojem kvalita je multidimenzionálny a jeho obsahové vymedzenie má
interdisciplinárny charakter. Samotné hodnotenie kvality, event. jej meranie, nech je
akokoľvek metodologicky a koncepčne elegantným riešením, má svoje východisko, prvotný
bod, vo vymedzení pojmu kvalita a v akceptovaní jeho relativity a subjektívnosti zo strany
posudzovateľa. Príspevok je jedným z prvých čiastkových výstupov výskumnej úlohy, ktorej
cieľom je návrh metodiky ekonomického hodnotenia kvality služieb vo verejnej osobnej
doprave vrátane rozsiahlej a dostatočne širokej diskusie k danému problému, tak z hľadiska
dostupných a známych teoretických zdrojov, ako aj praktických skúseností a poznatkov
empirického charakteru.
Východiskovým čiastkovým problémom je vymedziť základné pojmy tejto
problematiky. Kľúčovým z nich je pojem kvalita. V histórii sa stretávame s rôznym
obsahovým vymedzením pojmu kvalita a v jeho spojitosti s viacerými prívlastkami, čo je
v prístupe ku kvalite na úvod podstatné. Na konci minulého storočia (60. a 70. roky) sa na
pôde filozofie, sociológie a politológie začala venovať pozornosť spojeniu kvalita života, čo
vyplynulo z nesúladu medzi disponibilnými zdrojmi a tzv. subjektívnou pohodou
v spoločnosti (well-being), zapríčineného rastom populácie a ekonomickými problémami
v rôznych oblastiach sveta. Výskumy boli venované predovšetkým sociálnym
a ekonomickým indikátorom kvality života, indikátorom blahobytu, ako napr. výška príjmu,
materiálne zabezpečenie, zdravotná starostlivosť, sociálna spravodlivosť, právne istoty,
politická sloboda a pod., ktoré určovali stav spoločnosti (Andrews & Withey, 1976). Neskôr
sa záujem obrátil aj na subjektívne indikátory kvality života, subjektívne vnímanú pohodu
a spokojnosť so životom (Diener, Oishi, Lucas, 2003). Multidimenzionálny koncept kvality
života tak zahrňuje subjektívnu pohodu (well-being), silne závislú od aktuálneho
emocionálneho stavu, a spokojnosť (satisfaction) v rôznych sférach života, fungovanie
v sociálnych rolách a vonkajšie životné podmienky. V posledných desaťročiach sa kvalita
života dáva do úzkej súvislosti s človekom ako indivíduom (Fuhrer, 2000), zdôrazňujú sa
zdravotné aspekty kvality života človeka (HRQOL – Health-Related-Quality of Life),
ekonomické aspekty zdravia sa nevzťahujú k vyčísleniu nákladov na predĺženie života
pomocou medicínskych postupov, ale k maximalizácii kvality života (Chisholm, Healey &
Knapp, 1997; Loomes & McKenzie, 1989).
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá je predstaviteľom multidimenzionálnej koncepcie kvality života, definuje kvalitu života ako individuálne vnímanú životnú
situáciu v kontexte určitej kultúry a určitého hodnotového systému, vo vzťahu
k vlastným cieľom, očakávaniam, hodnotiacim kritériám a záujmom. Takto definovaná
individuálna kvalita života je ovplyvňovaná telesným zdravím, psychickým stavom, stupňom
nezávislosti, sociálnymi vzťahmi a ekologickými vlastnosťami životného prostredia (The
WHOQOL-Group, 1994). WHO zisťuje a posudzuje 6 dimenzií kvality života: 1. fyzická
kvalita života (prežívanie bolesti, subjektívne hodnotenie energie a vytrvalosti, schopnosti
uvoľniť sa, pohyblivosť a pracovná spôsobilosť, závislosť na liekoch), 2. psychická kvalita
života (prežívanie pozitívnych a negatívnych emócií, sebaocenenie, vzťah k vlastnému telu,
schopnosť koncentrácie, schopnosť učiť sa a spirituálne prežívanie), 3. nezávislosť (rôzne
aspekty obmedzenia telesnej nezávislosti, odkázanosť na pomôcky alebo lieky), 4. sociálne
vzťahy (subjektívne hodnotenie osobných vzťahov, sexuálneho života a adekvátnosť sociálnej
opory), 5. prostredie (sociálne a fyzikálne aspekty prostredia – bývanie, okolie, finančná
situácia a dostupnosť zdravotníctva), 6. náboženstvo/spiritualita (náboženské alebo
svetonázorové presvedčenie). Pretože podmienky pre kvalitný život vytvorené spoločnosťou
na jej úrovni (societal level) môžu byť iné ako jej individuálne vnímanie, resp. prežívanie
36
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
(individual level), navrhol Veenhoven (1997) rozlišovať dva druhy kvality života:
predpokladanú (presumed) a „skutočnú“, zjavnú (apparent). Kvalita života tak zahŕňa jednak
existenciu vonkajších podmienok pre kvalitný život, jednak samotné „žitie kvalitného života“.
Viacerí autori následne rozlišujú subjektívnu a objektívnu kvalitu života (Cummins et
al., 2003). Objektívne premenné kvality života sú tie, ktoré môžu byť pozorované súčasne
viacerými ľuďmi a u ktorých sa dá odhadnúť ich frekvencia alebo kvantita, a teda je možné
ich meranie. Subjektívne premenné prežíva každý človek individuálne a nemôžu byť
pozorované priamo, ide o stupeň pocitu šťastia alebo spokojnosti jednotlivca. Jedinou možnou
metódou hodnotenia v tomto prípade je tá, priamo sa opýtať osoby, čo cíti vo vzťahu
k rozličným aspektom jej života. Obsahové vymedzenie kvality života ako jedno z možných
východísk vymedzenia kvality pre jej použitie v inom kontexte, v našom prípade v úzkej
väzbe na fungovanie ekonomického systému a jeho subjektov, odkrýva mnohovrstevnú
štruktúru tohto pojmu a interdisciplinárny charakter poznatkov nevyhnutných na jeho
komplexné a plnohodnotné posúdenie. Prístup k definovaniu pojmu kvalita odráža snahu
o kompromis medzi silným subjektivizmom hodnotenia rôznych atribútov kvality, ak už
boli vytypované, a objektívnou stránkou, ktorú kvalita takisto, napr. na základe zvolených
parametrov výrobku, služby atď., má.
Všeobecná ekonomická teória ako základ všetkých ekonomických disciplín v rámci
makroekonómie definuje pojem „čistý ekonomický blahobyt“ (net economic welfare, NEW),
ktorý koriguje nedostatky makroukazovateľov typu HDP, HNP a zahŕňa do hodnotenia len
také položky spotreby a investícií, ktoré prispievajú k rastu ekonomického blahobytu, pričom
uvažuje napr. s hodnotou voľného času, alebo naopak s negatívnym účinkom znečistenia
životného prostredia a pod. 3
Všetky uvedené súvislosti iba načrtávajú problémy spojené s kvalitou, jej chápaním
a následne meraním a hodnotením z pozície rôznych subjektov, pričom v hodnotení hrá úlohu
nielen samotné chápanie pojmu kvalita, ale aj subjekty, ktoré sú do procesu jej vytvárania
a následne užívania zapojení. Pojem kvalita je natoľko široký a variantne interpretovateľný,
že prístup k nej nie je možný bez konceptualizácie, na ktorej spolupracujú viaceré vedné
disciplíny, resp. v rámci ktorej sa uplatňujú rôzne prístupy separujúce alebo integrujúce rôzne
stránky a aspekty kvality, ktoré sa jej prisudzujú.

V kontexte s formulovaním cieľa výskumnej úlohy uvedieme nasledovné: zvyšovanie
úrovne kvality služieb verejnej osobnej dopravy sa v aktuálnych podmienkach narastajúceho
objemu individuálneho motorizmu považuje za významný nástroj ochrany životného
prostredia a zvyšovania efektívnosti dopravy ako celku. Posilniť konkurencieschopnosť
verejnej osobnej dopravy a jej príťažlivosť pre spotrebiteľa predpokladá priblížiť sa kvalitou
služieb k úrovni individuálnej osobnej dopravy, ktorá má výrazne nepriaznivý vplyv na
životné prostredie a bezpečnosť, požaduje vyššie cestovné náklady a spôsobuje kongescie,
ktoré tiež zvyšujú náklady na dopravu. Kvalita je nevyhnutným atribútom poskytovanej
služby v osobnej doprave a komplexným kritériom jej hodnotenia. S rastom významu kvality
sa zdôrazňuje požiadavka jej objektívneho ekonomického hodnotenia na základe
identifikácie, merania a kvantifikácie kľúčových faktorov a relácií pomocou štandardných, ale
aj nových metód a prístupov.
3
KUCHARČÍKOVÁ, A., TOKARČÍKOVÁ, E.: Základy ekonomickej teórie. Žilinská univerzita v Žiline, vo
vydavateľstve EDIS, Žilina 2010, ISBN 978-80-554-0179-9, s. 127-128
37
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
V zmysle dopravnej politiky SR je jej globálnym cieľom trvalo udržateľný rozvoj
mobility spočívajúci vo vytvorení podmienok na zabezpečenie neustále narastajúcich
prepravných potrieb spoločnosti v požadovanom čase a kvalite pri súčasnom znižovaní
negatívnych účinkov dopravy na životné prostredie. Narastajúci individuálny automobilizmus
je vážnou hrozbou pre dosiahnutie tohto cieľa. Jednou z možností ako tento nárast znížiť je
podpora a rozvoj verejnej (hromadnej) osobnej dopravy (ďalej VOD). VOD predstavuje
dôležitý sociálno-ekonomický prvok prostredia, v ktorom pôsobí. Verejný charakter spočíva
v úlohe uspokojovať každodenné požiadavky na prepravu v požadovanom rozsahu a kvalite
a pretože ide o službu poskytovanú širokej verejnosti, kvalita sa musí odvíjať od uspokojenia
potrieb a záujmov nielen samotných užívateľov služieb (cestujúcich), ale i záujmov
zadávateľov služieb, t.j. tých subjektov, ktoré služby objednajú a platia z verejných zdrojov
(štát, obce). V tomto zmysle nadobúda kvalita VOD a jej hodnotenie ďalší rozmer. Ak sa má
v budúcnosti v SR posilniť podiel verejnej osobnej dopravy na uspokojovaní prepravných
potrieb obyvateľstva, je potrebné vytvoriť z verejnej osobnej dopravy atraktívnu alternatívu
k individuálnej automobilovej doprave (ďalej IAD) a zabezpečiť vonkajšie podmienky na
zvýšenie jej konkurencieschopnosti voči IAD. Nízka kvalita služieb je jedným z hlavných
faktorov poklesu výkonov VOD za posledných 10 rokov. Vzhľadom na subjektívne vnímanie
kvality zákazníkom (spotrebiteľom, resp. užívateľom služby) je hodnotenie kvality veľmi
náročné. Pojmu kvalita sa prideľujú rôzne obsahy, pričom sa vo väčšine prípadov bližšie
nehovorí o kritériách hodnotenia kvality, jej meraní a kvantifikácii. Pokusy minimalizovať
subjektivizmus a štandardizovať chápanie kvality v praxi, ale aj v teoretickej sfére, vedú
spravidla k jej zúženému chápaniu a k množstvu definícií kvality. Podľa normy ISO 9000 je
kvalita definovaná ako „celkový súhrn znakov objektu, ktorými nadobúda schopnosť
uspokojovať určené a predpokladané potreby.“ Podľa STN EN 13 816, slovenskej verzie
európskej normy 13816:2002, sa pod kvalitou rozumie súbor kritérií kvality a ich vhodného
merania, za ktoré je poskytovateľ služby (ten, od ktorého sa požaduje splniť normu)
zodpovedný. Vo verejnej osobnej doprave je zložitosť a mnohotvárnosť ekonomického
hodnotenia kvality umocnená tým, že jej služby majú hromadný charakter, t.j. netýkajú sa iba
úzkeho okruhu spotrebiteľov, ich požiadaviek a predstáv. Na ceste k ekonomickému
hodnoteniu služieb VOD stojí v prvom rade potreba obsahovo vymedziť pojem kvalita
a objektivizovať proces jej hodnotenia, čo v súčasnosti nie je vždy a v plnej miere splnené.
Súčasťou tejto objektivizácie je vymedzenie kritérií hodnotenia vo väzbe na „znaky objektu“.
Pri hodnotení kvality VOD realizovanej v rámci jednotlivých dopravných odborov
(železničná doprava, cestná doprava, letecká doprava...) dôležité miesto patrí štandardizácii
pri súčasnom rešpektovaní špecifík jednotlivých dopráv a nimi poskytovaných služieb.
Zmyslom štandardizácie by mala byť možnosť preukázateľným spôsobom posúdiť kvalitu
poskytovanej služby, z čoho vyplýva požiadavka na všeobecnosť hodnotenia, univerzálnosť
hodnotiacich kritérií – ich použiteľnosť v hodnotení kvality VOD v každom dopravnom
odbore, ich merateľnosť a možnosť kvantifikácie. Zatiaľ čo v IAD si parametre kvality
prepravy vo veľkej miere vytvára sám užívateľ, v hromadnej preprave osôb sú tieto ponúkané
ako súčasť služby v rámci interakcie s dopytom na prepravnom trhu. Ekonomické hodnotenie
kvality vo VOD musí tiež vychádzať zo skutočnosti, že kvalita je na jednej strane predmetom
vysoko subjektívneho hodnotenia cestujúcich (pasažierov) v zmysle ich osobných preferencií,
záujmov, predstáv atď., ale že sa do nej premietajú aj systémové prvky komplexnej povahy,
objektivizované, ako napr. neexistencia dopravnej integrácie, neznalosť prepravných potrieb
verejnej dopravy, neexistencia konkurencie medzi dopravcami, nejednotnosť kompetencií na
úrovni obstarávateľov prepravy a pod. Na druhej strane, skúsenosti z mnohých krajín EÚ
potvrdzujú, že kvalitu a následnú akceptáciu dopravnej obsluhy neurčuje iba ekonomika
38
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
krajiny a s tým súvisiace dotácie, ale aj kvalita systémového konceptu verejnej osobnej
dopravy. Posúdenie ekonomickej efektívnosti (ne)kvality VOD musí zohľadniť nielen
hľadisko zákazníka (očakávaná kvalita služby verzus uznaná kvalita), ale aj hľadisko
poskytovateľa služby (cielená kvalita služby verzus poskytnutá kvalita služby). Dôležitým
aspektom v koncepcii ekonomického hodnotenia kvality vo VOD je snaha eliminovať ľudský
faktor, zadefinovať a zaviesť taký spôsob hodnotenia, ktorý by v čo najväčšej miere dokázal
kvantifikovať kvalitu služby bez možnosti subjektívneho ovplyvňovania. V tomto smere sa
otvára široký priestor pre výskum možností použitia nových metód a hodnotiacich postupov
v ekonomickom hodnotení kvality prepravných služieb vo verejnej osobnej doprave.
Osobitnú úlohu v tomto hodnotení majú nákladové modely.
Predpokladáme, že výstupy projektu (metodika ekonomického hodnotenia kvality
služieb vo verejnej osobnej doprave, a čiastkové výstupy) budú z teoretického hľadiska
príspevkom predovšetkým k teórii odvetvových a prierezových ekonomík (ekonomika
dopravy), ale aj podnikovej ekonomiky a manažmentu s orientáciou na manažment kvality;
z praktického hľadiska – pretože poslaním riešenia výskumnej úlohy je v konečnom dôsledku
prispieť k zvyšovaniu konkurencieschopnosti podnikov verejnej osobnej dopravy zvyšovaním
úrovne kvality ich služieb v porovnaní s individuálnou automobilovou dopravou,
predpokladáme využitie navrhnutej metodiky vo vybraných dopravných podnikoch. Rovnako
očakávame, že poznatky získané výskumom rozšíria teoreticko-metodologický základ pri
výučbe predmetov v rámci študijných odborov dopravného, resp. ekonomicko-dopravného
zamerania, a súčasne umožnia tesnejšie prepojenie medzi teóriou prezentovanou v rámci
výskumnej úlohy a praxou.
Príspevok je čiastkovým výstupom grantovej úlohy MŠ SR a SAV 1/1350/12 Ekonomické
hodnotenie kvality služieb vo verejnej osobnej doprave, zodpovedný riešiteľ: doc. Ing. Viera
Bartošová, PhD., a grantovej úlohy MŠ SR a SAV 1/0231/11 Globálne trendy v Corporate
Identity so zameraním na dopravné podniky, zodpovedný riešiteľ: doc. Ing. Alžbeta
Bieliková, PhD.
Literatúra:
[1.] BARTOŠOVÁ, V.: Ekonomické hodnotenie kvality služieb vo verejnej osobnej
doprave, žiadosť o grant VEGA, 2011
[2.] DIENER, E., SUH, E. 1997. Measuring quality of life: Economic, social, and subjective
indicators. Social Indicators Research, 1997, vol. 40, no.1-2,
[3.] DIENER, E. et al.1997. Recent findings on subjective well-being. Indian Journal of
Clinical Psychology, 1997, vol. 24, no.1.
[4.] DIENER, E., OISHI, S., LUCAS, R. E. 2003. Personality, Culture and Cognitive Wellbeing: Emotional and Cognitive Evaluations of Life. Annu. Rev. Psychol. 2003. First
published online as a Review in Advance on August 6, 2002.
[5.] DŽUKA, J.: Kvalita života a subjektívna pohoda – teórie a modely, podobnosť
a rozdiely. www.pulib.sk/elpub2/FF/Dzuka3/05.pdf (31.08.2012)
[6.] JOYCE, C. R. B. 1994. Requirements for the assessment of individual quality of life. In
McGee, H.M., Bradley, C. (ed). Quality of Life Following Renal Failure: Psychosocial
Challenges Accompanying High Technology Medicine. Chur: Harwood Academic, 1994
39
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
[7.] ROSINSKÁ, M.: Kvalita života. Dostupné na: http://www.i-psychologia.sk/view33.php (02.09.2012)
[8.] ŠTETINOVÁ, A.: Špecifikácia nárokov na kvalitu v doprave definovaná v medzinárodných štandardoch. In: Železničná doprava a logistika. El. odborný časopis
o železničnej doprave a preprave, logistike a manažmente, čís. 1, roč. I., Žilinská
univerzita v Žiline, 2005, ISSN 1336-7943, s. 21-25.
[9.] KUCHARČÍKOVÁ, A., TOKARČÍKOVÁ, E.: Základy ekonomickej teórie. Žilinská
univerzita v Žiline, vo vydavateľstve EDIS, Žilina 2010, ISBN 978-80-554-0179-9
[10.] The WHOQOL-Group. 1994. The development of the World Health Organization
quality of life assessment instrument: The WHOQOL. In Quality of life assessment:
International perspectives. Eds. J. Orley ,W. Kuyen. Berlin: Springer, 1994
40
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
GLOBALIZÁCIA VS. MUNICIPALIZÁCIA
GLOBALIZATION VS. MINICIPALIZATION
Martin Beňuch1 - Alena Kusá 2
Kľúčové slová: globalizácia, samospráva, municipalizácia, štátna správa, decentralizácia
Key words: globalization, self-administration, municipalization, state administration,
decentralization
Abstrakt: Globalizácia býva najčastejšie definovaná ako prepojenie jednotlivých štátov alebo
regiónov sveta prostredníctvom rôznorodých oblastí ich života ako napríklad ekonomika,
kultúra, komunikácia, financie a podobne. Vplyvom globalizácie sa vo svete stierajú mnohé
rozdiely medzi krajinami alebo kultúrami čo mnohokrát prispieva k zániku akéhosi bohatstva
jednotlivých regiónov v podobe straty vlastnej identity pod vplyvom prijatia globalizačných
procesov. Hodnotenie pozitívnych alebo negatívnych dopadov globalizácie na regióny je
predmetom mnohých vedeckých debát a hodnotení. Je ale možné uplatniť pozitívne prvky
globalizácie v podmienkach malých území a vyvarovať sa pri zjednocovaní samospráv
v procese municipalizácie rizikovým oblastiam, ktoré sú odhalené pri sledovaní
globalizačných procesov vo svete?
Abstract: Globalization is most frequently defined as interconnection of particular states or
world regions. This interconnection is done via variable areas of their lives such
as economics, culture, communication, finance, etc. Numerous differences among countries
or cultures are being wiped away by the influence of globalization. This fact often contributes
for the extinction of so called wealth of specific regions in the light of self identity loss under
the impression of acceptance of globalization processes. Valuation of positive or negative
impacts of globalization on regions is the subject of many science discussions and valuations.
Nevertheless, is it possible to apply positive elements of globalization in the conditions of
small territories as well as to avoid risk areas at unification of self-administrations in the
process of municipalization, which are disclosed at monitoring of globalization processes in
the world?
JEL Classification: R11
Martin Beňuch, Ing., Mgr., Fakulta masmediálnej komunikácie, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, tel.:
0908682110, [email protected]
2
Alena Kusá, doc. Ing. PhD., Fakulta masmediálnej komunikácie, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave,
[email protected], [email protected]
1
41
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Vplyv globalizačných procesov na jednotlivé regióny môžeme sledovať v rôznych
oblastiach života ale aj na rôzne veľkých územiach v rámci sveta. Prostredníctvom využívania
moderných technológií v komunikácii – najmä prostredníctvom internetu sa svet akoby
zmenšuje a mnohé informácie o dianí v rôznych častiach sveta sa k nám dostávajú rovnako
rýchlo ako správy zo susednej ulice alebo mesta. Rovnako dostupnosť tovarov a služieb, ktorá
ešte pred pár rokmi bola na našom území na veľmi kritickej úrovni dnes nepredstavuje ani
zďaleka také problémy, aké bolo potrebné zdolávať v minulosti. Mnohé vplyvy globalizácie,
ktoré nám uľahčujú život však prijímame bez vážnejšieho sa zamyslenia nad princípmi, ktoré
sú základom globalizačných procesov.
Globalizácia so sebou neprináša len prvky, ktoré uľahčujú život vďaka zbližovaniu sa
jednotlivých krajín alebo svetadielov. Globalizácia vplýva na obyvateľov rôznych území aj
zmenou životných návykov a často stiera rozdiely v rôznych kultúrach, čo zapríčiňuje zároveň
vzdanie sa časti svojej identity. Kým niektorí s týmto prejavom globalizácie nemajú problém,
mnohí tento fakt ako problém vnímajú a snažia sa na tento fenomén, s ktorým súvisí
globalizácia a jeho vplyv na život poukázať rôznymi spôsobmi, často až nepokojmi
súvisiacimi s ničením symbolov globalizácie, napríklad prevádzok rôznych nadnárodných
spoločností.
Cieľom príspevku je porovnať pozitívne a negatívne dopady globalizácie vo svete
s pozitívnymi a negatívnymi dopadmi municipalizácie na území Slovenskej republiky.
Municipalizácia v podmienkach Slovenskej republiky je ešte pre mnohých neznámy pojem,
ktorý označuje spájanie obcí s cieľom priniesť vyššiu efektivitu spravovania územia najmä v
oblasti ekonomiky a nových prístupov k riadeniu novovzniknutých samosprávnych jednotiek
v súlade s decentralizačnými procesmi štátnej správy. Municipalizácia teda predstavuje
podobný proces ako globalizácia avšak na malom, presne vymedzenom území. Zdanlivo sa
môže zdať, že kým globalizácia je vnímaná celosvetovo ako spájanie veľkých regiónov
a chceme ju porovnávať so spájaním malých obcí a miest v Slovenskej republike, nemôžeme
relevantne porovnávať skúsenosti z týchto dvoch procesov. Municipalizácia však, rovnako
ako globalizácia so sebou prináša z časti stratu vlastných identít obcí alebo aj kompetencií pri
spravovaní územia a hospodárenia s vlastnými obecnými či mestskými rozpočtami. Na druhej
strane prináša výhody v podobe kvalitnejšej spolupráce medzi účastníkmi procesu
municipalizácie a s tým súvisí zvyšovanie efektívnosti spravovania územia s cieľom
zabezpečenia čo najrýchlejšieho rozvoja regiónov.
GLOBALIZÁCIA VS. MUNICIPALIZÁCIA NA POLITICKEJ ÚROVNI
Aj keď viaceré dôkazy naznačujú, že určitá miera zlučovania obcí by mala pozitívny
dopad na ekonomický výkon miestnej samosprávy, stálym problémom ostáva fakt, že na
miestnej úrovni sa tento zisk dostáva do protikladu s vnímaním municipalizácie ako
straty demokracie. Autonómia malých obcí je vnímaná ako veľmi dôležitá hodnota, hoci
v praxi je táto autonómia viac symbolická ako reálna. V minulosti rozdrobené obce v rámci
vlastného spravovania územia mohli veľmi osobne vnímať budovanie demokracie najmä na
úrovni obcí a miest a pri zlučovaní obcí môžu mať oprávnene pocit, že o časť takejto
demokracie prichádzajú, resp. sa musia o ňu deliť s ďalšími obcami, čo znižuje ich priamy
dosah na ovplyvnenie chodu samosprávy v obci, kde ten dosah mali priamejší a do ich
rozhodovania nezasahovali ďalšie obce. Tu vzniká najväčší problém vo veľkosti spájaných
obcí, keď hrozí riziko, že väčšie obce s vyšším počtom volených zástupcov v mestských
zastupiteľstvách budú disponovať vyšším počtom hlasov pri rozhodovaní o spoločných
otázkach zlúčených obcí. Preto je veľmi dôležité nastaviť procesy spravovania územia tak,
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
aby bolo zabezpečené rovnomerné
zastupiteľstiev zlúčených samospráv.
rozdelenie
rozhodovacích
právomocí
v rámci
Takýto problém sa často vyskytuje aj v rámci vzťahov globalizácie na politickej
úrovni, keď malé národy pod vplyvom globalizačných procesov prichádzajú či už reálne
alebo len zdanlivo o časť svojej autonómie a musia sa prispôsobovať väčšine. V rámci
globalizačných procesov, ktoré môžeme pociťovať na našom území je najbadateľnejším
príkladom spolupráca v rámci európskej únie, resp. európskej menovej únie. Výrazné vplyvy
v rámci globalizovaných politík je možné vnímať pri kríze eura ako spoločnej meny viacerých
štátov, alebo v rôznych oblastiach štátnej správy, kde je potrebné aby naše zákony a predpisy
boli v niektorých alebo aj úplných častiach kompatibilné so zákonmi európskej únie. Je
zrejmé, že práve v rámci rozhodovacích procesov v európskej únii dochádza k prevahe
väčších štátov. Samozrejme aj v rámci EÚ existuju mechanizmy, ktoré predpokladajú, že
niektoré rozhoduntia týkajúce sa spoločného územia alebo meny musia byť priajté v každom
štáte, no reálne fungovanie takéhoto systému je veľmi zložité, čo je v dnešnej dobe reálne
citeľné pri prijímaní záchranného balíka pre ochranu Eura – Eurovalu.
ZLUČOVANIE OBCÍ VS. VLASTNÁ IDENTITA
Zlučovanie obcí je možné realizovať formou spojenou so zánikom pôvodných obcí,
resp. bez zániku pôvodných obcí. Vzhľadom na historický vývoj na Slovensku, jeho
charakter, ale aj spätosť občanov so svojimi obcami, sa neodporúča vôbec diskutovať
o alternatíve zlučovania obcí spojenou s ich zánikom. Pokiaľ bude pri procese zlučovania obcí
dochádzať k zániku kompetencií a právomocí určitej obce, nesmie to byť komunikované ako
strata identity obce.
V prípade existencie politickej vôle pristúpiť k municipalizácii, je potrebné:
-
-
-
zabezpečiť ochranu identity spájaných obcí, pretože identifikácia obyvateľov
s menšou územnou jednotkou je hodnota, ktorú je potrebné chrániť. Riešením je
symbolická politická reprezentácia na úrovni dediny,
v spojených obciach decentralizovať zodpovednosť za niektoré funkcie a zveriť
ich jednotlivým dedinám,
zvoliť taký volebný systém (väčšinový systém s jednomandátovými volebnými
obvodmi), aby zabránil dominancii jedného mesta a aby zabezpečil vyrovnanú
reprezentáciu geografických záujmov,
zabezpečiť dostupnosť miestnej administratívy. Riešením je napríklad ponechať
v každej dedine pobočku obecného úradu, ktorá nemusí byť otvorená denne, ale
musí byť dostatočne prístupná, aby slúžila miestnym obyvateľom. Toto riešenie je
vďaka rastúcej dostupnosti internetu a iných počítačových technológií dnes
technicky čoraz dostupnejšie, napriek tomu, že to neplatí plošne.
PRIPRAVOVANÉ RIEŠENIA V SR
Z viacerých alternatív, na ktorých príprave sa podieľal aj ZMOS prichádzajú na území
SR do úvahy najmä riešenia zmeny fungovania samosprávy prostredníctvom plošného
zlučovania obcí alebo vytvorenie združenia alebo zväzu obcí.
Plošné zlučovanie obcí (municipalizácia, amalgamizácia) by znamenalo odobratie
politicko-správnej samostatnosti pôvodným obciam, pričom symbolická politická
samostatnosť (čestný starosta) nie je prekážkou. Vytvorenie veľkých obcí by vychádzalo z
optimálnej dostupnosti občanov do centier osídlenia. Obdobné riešenie, zvolili severské štáty,
Poľsko, ale aj napr. provincie v Kanade a neznamená zánik obcí. Ak by bol pre tento účel
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
rešpektovaný návrh ZMOS na lokalizáciu spoločných obecných úradov znamenalo by to, že
takýchto veľkých obcí by mohlo byť napríklad 239.
Vytvorenie združenia alebo zväzu obcí, by viedlo k zlúčeniu malých obcí do 250
obyvateľov do väčších územných celkov, bez toho, aby im bola odobratá politická
samostatnosť (zväz, združenie obcí) + priľahlé prímestské obce by boli začlenené do miest +
zlúčili by sa obce, ktorých zastavané územie už splynulo, alebo splynie v najbližšom období.
Takéto riešenie bolo aplikované v spolkovej republike Severné Porýnie – Westfálsko (SRN).
Ide vlastne o vytvorenie ďalšej úrovne miestnej samosprávy. Z povinnosti byť súčasťou
zväzu, združenia obcí by boli vyňaté dnešné krajské mestá, prípadne všetky mestá nad 20 000
obyvateľov.
Pri návrhu riešenia je potrebné zásadne rozlíšiť samosprávnu pôsobnosť obcí a
prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy na obce. V prípade prenesenia pôsobnosti štátna
správa naďalej zodpovedá za financovanie, kvalitu a výber obce, ktorá bude prenesenú úlohu
plniť. Tento typ kompetencií nie je primárne rozhodujúcim pri návrhu zmenu počtu správnych
jednotiek. Na druhej strane môže prísť k preneseniu úloh štátnej správy do združených alebo
zlúčených obcí, resp. následne môže prísť k ďalšej decentralizácii a preklasifikovania
kompetencie z prenesenej pôsobnosti štátnej správy na samosprávnu pôsobnosť.
ZÁVER
Pri riešení otázky samosprávnej reformy na Slovensku môžeme sledovať v porovnaní
s globalizáciou dva protichodné smery. Na jednej strane by sa prvky globalizácie objavili pri
zlučovaní obcí, kde by dochádzalo k presunu kompetencií v rámci správy územia, zjednotili
by sa viaceré funkcie obcí a budovala by sa nová spoločná identita zlúčených obcí a na druhej
strane by sme za opak globalizácie mohli považovať pokračovanie procesu decentralizácie
štátnej správy a presun kompetencií na obce a mestá.
Rovnako ako globalizácia a jej sprievodné javy spájajú svet a uľahčujú viaceré vzťahy
v rámci obchodu, služieb a medzinárodnej spolupráce v rôznych oblastiach života, tak sa
môže zlepšovať spolupráca aj malých sídelných jednotiek v rámci krajiny. Pozítivom môže
byť najmä spájanie vlastných zdrojov, či už ekonomického kapitálu alebo ľudského
potenciálu s účelom rozvoja územia a posilnenia ekonomických činností s cieľom zabezpečiť
kvalitný život pre občanov žijúcich v takomto zlúčenom území.
Na druhej strane je potrebné citlivo vnímať hrozby, ktoré sú pri globalizácii často
rovnaké ako pri snahách o municipalizáciu alebo amalgamizáciu. Vzdanie sa vlastnej,
historicky podloženej identity, strata časti vlastných kompetencií a prispôsobovanie sa „novej
väčšine“ pri rozhodovaní o správe územia sú veľkou hrozbou pre realizáciu takejto reformy.
Zdanlivo jednoduché a banálne dôvody v protiklade s mnohými pozitívnymi vplyvmi na
ekonomické dopady a rozvoj územia môžu u obyvateľstva vyvolávať negatívny postoj k
reforme a znižovať aj pre politikov motiváciu pristúpiť k takémuto kroku. Ako sme
v krátkosti v rámci príspevku uviedli, proces municipalizácie alebo amalgamizácie je vhodné
porovnať s procesom globalizácie najmä na politickej úrovni. Rovnako ako politickej
globalizácii často predchádza globalizácia v rámci hospodárskych vzťahov, tak aj snaha
o hospodársky rozvoj predchádza úvahám o spájaní území na úrovni reformy samosprávy.
Z tohto dôvodu je potrebné pripraviť sa na takúto reformu dôkladným štúdiom globalizačných
vzťahov na národnej i nadnárodnej úrovni a pri príprave rešpektovať doterajšie skúsenosti,
ktoré odzrkaďľujú nielen schopnosť existencie v rámci globalizovaných vzťahov ale aj postoj
obyvateľstva k takýmto aktivitám. Ako sme už na začiatku uviedli poznatok, že mnohé snahy
antiglobalistov vedú k rôznym protestom a výtržnostiam, ktorých cieľom je poukázať na
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
negatíva globalizácie, tak aj pri snahách o reformu samosprávy na Slovensku existuje veľká
hrozba neprijatia takejto reformy u verejnosti, ktorá so sebou nesie riziko odporu
obyvateľstva. Aj takýto poznatok upozorňuje na potrebu pri rozhodnutí o municipalizácii
alebo amalgamizácii dbať na kvalitnú komunikáciu s občanmi a reformu nielen pripraviť ale
aj odkomunikovať tak, aby bola prijatá u čo najširšej verejnosti a predchádzala konfliktným
situáciám s odporcami takéhoto kroku.
Literatúra:
[1.] BALÁŽOVÁ, E. – PAPCUNOVÁ, V.: Manažment samospráv. Nitra: MUNICIPALIA,
a.s., 2008, ISBN:978-80-552-0045-3
[2.] NIŽŇANSKÝ, V.: Posilnenie finančnej autonómie miest a obcí : Bratislava,
M.E.S.A.10 – Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy,2009 ISBN: 978-80-8917715-8
[3.] http://www.komunal.eu/subory/komun__lna_reforma.pdf
[4.] http://kreg.vse.cz/wp-content/uploads/2010/04/Prezentacia_PRAHA_2.pdf
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
SIECIOWOŚĆ ORGANIZACJI PRZEDSIĘBIORSTW W
DOBIE GLOBALIZACJI
NETWORK ORGANIZATION OF ENTERPRISES IN
GLOBALIZATION ERA.
Alina Betlej 1
Kľúčové slová: Przedsiębiorstwo sieciowe, sieć, organizacja, globalizacji, transformacje.
Key words: Network enterprise, network, organization, globalization, transformacions.
Abstrakt: Przedsiębiorstwo należy do jednym z najbardziej elementarncyh przedmiotów
badań wielu dyscyplin naukowych. Procesy globalizacji wpłynęly na transformacje
przedsiebiorstw. Dominującym modelem organizacji stają się sieciowe struktury gospodarcze.
Autor podejmie próbę konceptualizacji pojęcia przedsiębiorstwa w kontekście analizy
procesów usieciowienia gospodarek i społeczeństw.
Abstract: Enterprise is one of the most elementary subject of schoolars studies. Processes of
globalization has impacted the transformations of enterprises. Network structures of
organizations have become the domain models of business organizations. Author tryies to
answear the question about conceptualization of enterprise in the context of network
paradigm.
JEL Classification: L22
Wprowadzenie
Pojęcie przedsiębiorstwa od bardzo dawna pojawia się w literaturze ekonomicznej,
socjologicznej czy prawniczej, i choć stanowi przedmiot wielu badań teoretycznych i
empirycznych, ciągle dostarcza wielu nowych problemów analitycznych. Każda z dyscyplin
zwraca uwagę na inne aspekty jego działania i ich konsekwencje rynkowe będące wynikiem
nie tylko przyjętych odmiennych założeń metodologicznych, ale raczej zmian ogólnych
warunków zewnętrznych stale oddziałujących na procesy przekształceń firm połączonych
łańcuchem wzajemnych zależności.
W naukach o organizacji i zarządzaniu przedsiębiorstwo jest traktowane jako
organizacja i szczególny przypadek instytucji 2. W socjologii analiza koncentruje się na
1
Alina Betlej, Dr., Phd., Katolicki Uniwersytet Lubelski Jana Pawla II, Instytut Socjologii, Al. Raclawickie 14,
20-950 Lublin, Phone +48 81 445-33-55, email: [email protected]
46
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
fenomenie zachowań grupowych i ich kontekście kulturowym obejmującym wymiar
instytucjonalny. W cybernetyce punktem wyjścia jest analiza wysoce złożonego układu
przypominającego do pewnego stopnia żywy organizm, natomiast perspektywa prawnicza
definiuje przedsiębiorstwo jako podmiot prawa zdolny do działań określanych jako prawne.
Wszystkie definicje zgadzają się w punkcie określającym przedsiębiorstwo jako
podmiot ekonomiczny. Bezspornym jest fakt o powołaniu go przede wszystkim do
prowadzenia działalności gospodarczej, a nie realizacji jednorazowego przedsięwzięcia, czy
też założenie o nadrzędnym celu zarobkowym. Przedsiębiorstwo jest jednostką
samofinansującą się, posiadającą samodzielność finansową i decyzyjną, służącą otoczeniu
poprzez zdolność do zaspokajania jego określonych potrzeb.
Wszystkie propozycje są zasadne, każdy z wymienionych aspektów jest ciekawym
punktem widzenia, wnoszącym duży wkład w rozwój teorii przedsiębiorstwa.
Interdyscyplinarność tego przedmiotu badań również nie pozostawia cienia
wątpliwości. Badanie każdego z przedsiębiorstw może obejmować oprócz aspektów
ekonomicznych, takich jak czynniki produkcji, wyniki, efektywność czy wartość, także
aspekty organizacyjne, prawne, psychologiczne, społeczne, etyczno-kulturowe czy w końcu
techniczne. Trudnym zadaniem jest stworzenie jednej teorii przedsiębiorstwa. Zbyt wiele
zmiennych oddziałuje na kształt organizacji i sposób funkcjonowania systemów
gospodarczych. Globalne spojrzenie na całokształt procesów stale odtwarzanych przez firmy
na rynku wskazuje jednak na wiele podobnych cech dominujących w gospodarce
przedsiębiorstw, bez pomijania sfery różnic kulturowych, czy przyjętych modeli gospodarek,
jak choćby amerykańskiej czy europejskiej, które bardzo często wymieniane są pośród
najbardziej znaczących czynników determinujących aktywności podmiotów rynkowych 3.
Złożoność problematyki wymaga współpracy przedstawicieli różnych dyscyplin
badawczych, w przeciwnym wypadku wycinkowe badanie tej rzeczywistości nie przyniesie
żadnych przełomowych wyników badań. Nie chodzi jedynie o propozycje rozwiązań
organizacyjnych, które są najczęściej oczekiwanymi przez praktyków zarządzania i
organizacji, ale raczej o stworzenie modelu odzwierciedlającego nową jakość
wykształcających się cech i własności obiektów działających w stale zmieniającym się
otoczeniu. Dorobek socjologii może pomóc w realizacji tego trudnego zadania, w stopniu
większym niż teoria ekonomii. Teza ta z pewnością wzbudzi spore kontrowersje, ale jest
warta rozważenia. Zmiany, o których wspomina autorka, mają przede wszystkim podłoże
społeczne. Teorie i modele ekonomiczne bardzo często nie doceniają znaczenia badań
socjologicznych, wykorzystując je raczej jako materiał służący komentowaniu pewnych
kwestii, rzadziej jako metodologiczny punkt wyjścia.
Budowanie interdyscyplinarnej teorii przedsiębiorstwa powinno obejmować integrację
koncepcji i pojęć charakterystycznych dla dorobku różnych dyscyplin naukowych.
Propozycje nauk społecznych są ciekawe, paradoksalnie ze względu na zdolności do
przewidywania zmian w dłuższych perspektywach czasowych, chociaż rzadko są jako takie
postrzegane. Przegląd teorii przedsiębiorstwa, poczynając od klasycznej, neoklasycznej,
behawioralnej, menadżerskiej, kontraktualnej, nowej ekonomii instytucjonalnej czy
S. Sudoł, Przedsiębiorstwo. Podstawy nauki o przedsiębiorstwie. Teorie i praktyka zarządzania, Dom
Organizatora TNOIK, Toruń 2002, s.40.
3
S. Swadźba, Kontrowersje wokół amerykańskiego i europejskiego modelu gospodarczego w kontekście rozwoju
nowej ekonomii, w: S. Partycki (red.), Nowa ekonomia a społeczeństwo, Wydawnictwo KUL, Lublin 2006, s.7276.
2
47
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
agencyjnej, zwraca uwagę na dużą zależności proponowanych treści od szerszego kontekstu
społeczno-gospodarczego, osadzonego w konkretnym miejscu i czasie. Założenia o
doskonałej informacji, będącej w dyspozycji kierownictwa przedsiębiorstwa, oddzielenie
własności od zarządzania, uznanie znaczenia prestiżu i władzy, bezpieczeństwa jako
głównego celu funkcjonowania, procesu negocjacji i kontraktów, wreszcie znaczenia władzy,
przymusu i konfliktu oraz związku agencyjnego jako relacji zależności, stanowiły odpowiedzi
teoretyków na empiryczne zmiany otoczenia społecznego w łatwych do wskazania
przedziałach czasowych.
Krystalizujący się, trudny do jednoznacznego zdefiniowania, paradygmat nowej
ekonomii jest odpowiedzą na owe metodologiczne zapotrzebowania na inne narzędzia służące
rozwiązywaniu trudnych teoretycznych problemów, jak choćby na nowo odkryta rola
technostruktury w rozwoju gospodarczym. Informatyzacja, globalizacja, sieciowość,
niezależność i wiedza kreują nowe wspólne praktyki gospodarcze dla przedsiębiorstw
działających odtąd zawsze w powiązaniu 4.
Przedsiębiorstwa zaczynają również być poddawane analizie uwzględniającej przede
wszystkim wpływ czynników technologicznych na szeroko pojętą sferę społeczną, a więc
kapitał intelektualny, zarządzanie wiedzą, zaufanie społeczne, wirtualizację przestrzeni
społecznej firm5. Powstaje pytanie o rzeczywistą rolę rozwoju techniki i jej zdolności
stymulujące w procesach transformacji przedsiębiorstw. Może to jednak transformacje
społeczne mają większy wpływ na obserwowalne zmiany dokonujące się w
przedsiębiorstwach, a nie wszystkie z nich, co wymaga podkreślenia, powodowane są przez
technikę 6.
Wreszcie, czy zasadnym nadal jest stosowanie pojęcia „przedsiębiorstwo” i
definiowanie go poprzez prymat różnych podejść teoretycznych, szkół i paradygmatów,
wyszczególniając w konkretnych badaniach rożne aspekty jego działalności, czy bardziej
precyzyjnym określeniem nie byłoby pojęcie „przedsiębiorstwa sieciowego”, łączącego w
sobie wszystkie ważne metodologiczne sfery jego funkcjonowania i, co najważniejsze,
uwzględniającego globalny wymiar szerszych procesów społeczno-gospodarczych. Sieć nie
ogranicza się jedynie do analizy pewnej infrastruktury technologicznej, będąc synonimem
zbioru określonych własności, a większość z nich doskonale wpasowuje się w nurt
współczesnych rozważań teoretycznych oraz, co ciekawe, futurystycznych wizji przyszłości.
Akceptacja tezy o stałej zmienności i pogłębiającym się usieciowieniu gospodarek
światowych, a nawet, w liczbie pojedynczej, gospodarki światowej, wymusza konieczność
zmierzenia się teoretyków nie tylko ze zmianami, ale także z futurystycznymi
przepowiedniami. O ile teza o znaczeniu relacyjności i połączenia została przyjęta przez
środowisko naukowe, o tyle brak pewnej śmiałości w redefinicje podstawowych pojęć
stosowanych od bardzo dawna, a za takie niewątpliwie należy uznać „przedsiębiorstwo”.
Sieciowy model organizacji
Sieciowy model organizacji zajmuje bardzo ważną pozycję we współczesnych
analizach socjologicznych ze względu na swoją funkcję rynkową i wymiar symboliczny.
Pojęcie funkcji nie powinno wzbudzać skojarzeń z teorią funkcjonalną, ponieważ nowa logika
4
R. P. Lynch, Business Alliances Guide. The Hidden Competitive Weapon, John Wiley & Sons, New York 1993.
B. Mikuła, W kierunku organizacji inteligentnych, Antykwa, Kraków 2001.
6
L. Zacher, E-społeczeństwo: powstanie, rozwój i transformacje, [w:] S. Partycki (red.), Nowa ekonomia a
społeczeństwo, t.1, Wydawnictwo Naukowe KUL, Lublin 2007, s.79-80.
5
48
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
gospodarcza zrywa z dotychczasowymi teoriami wielkich systemów o cechach trudno
redukowalnych do niższych poziomów analizy, chociaż operuje pojęciem sieci, która ze swej
definicji jest zdolna do nawiązywania nieskończonej liczby połączeń, niekoniecznie
bezpośrednich, tworzących skomplikowany układ wzajemnych powiązań.
Sieć jest z jednej strony pewnym abstraktem pojęciowym odnoszącym się do opisu
relacji łączących węzły, ale niewątpliwie także jedną z najbardziej złożonych struktur
społeczno-gospodarczych, determinujących rzeczywistość gospodarczą XXI wieku, mających
za zadanie, o ile można definiować ją w kategoriach celowości i zadaniowości, kreację
zwiększonych możliwości rozwojowych poprzez swą elastyczność, innowacyjność i
kooperacyjność 7. Utożsamiana jest przede wszystkim z nowoczesną formą organizacji
zrywającą z tradycyjnymi metodami zarządzania i ewoluującą w kierunku modelu, którego
podstawą staje się wiedza, kapitał intelektualny i nastawienie na ciągłą zmianę i doskonalenie
wewnętrznych procesów.
Sieć zrywa ze starą logiką wyrażającą się w gloryfikacji zasobów materialnych i
budowaniu systemów poddawanych ścisłej kontroli i nadzorowi. Nowe wyzwania globalnej
gospodarki, zwłaszcza wzrost liczby wszelkiego typu transformacji takich jak przejęcia, fuzje,
alianse strategiczne, czy rosnąca popularność koncepcji przedsiębiorstwa rozległego,
wpłynęły na dekompozycję tych tradycyjnych już struktur organizacyjnych 8. Nie sposób
pominąć rolę, jaką odegrał w tym procesie rozwój Internetu, nazywanego często potocznie
siecią, i pochodnych mu kanałów komunikacyjnych, zmieniających w sposób radykalny i
nieodwracalny zarówno wzory porozumiewania się, jak i sposoby prowadzenia działalności
gospodarczej 9.
Konsensus teoretyczny w kwestii uznania dla rozwiązań zrywających ze starym
porządkiem w sposób szczególny uwidocznił się w uznaniu rozwiązań sieciowych w biznesie
jako jednych z najlepszych. Obok charakterystyk, zwracających uwagę przede wszystkim na
dużo większą, w porównaniu do tradycyjnych modeli biznesowych, niezależność podmiotów
wchodzących w skład sieci, wymieniane są także: wirtualizacja przestrzeni organizacyjnej i
funkcji personalnej, wyszczuplanie struktur, outsourcing, zarządzanie wiedzą, dominacja
poziomych kanałów komunikacyjnych oraz tak zwanej pracy zespołowej, przybierającej
wiele różnych postaci 10. Wreszcie, jedną z najważniejszych cech, która określa sieciowe
własności, uznanych powszechnie za najważniejszą jej determinantę, jest wiedza posiadana
przez firmy, wpływająca na formę i treść tworzących się sieci 11.
Przedsiębiorstwo sieciowe jest, w tej perspektywie, szczególnie interesującym
obiektem badań empirycznych i analiz teoretycznych, podejmowanych przez socjologię
gospodarki, ze względu na nowe własności pojawiające się wraz ze zmianą podejść do
sposobu jego analizy. Koncepcja ta nawiązuje również do ogólnych tendencji zmian
społeczeństw światowych, których główną wartością pełniącą rolę nowej zasady
organizującej stała się idea sieci łączona bardzo często z ideą tradycyjnej wspólnotowości.
K. Perechuda, Orientacja sieciowa w transformacji przedsiębiorstwa, [ w:] R. Borowiecki, A. Jahr (red.),
Zarządzanie restrukturyzacją przedsiębiorstwa w procesie globalizacji gospodarki, AE w Krakowie, Kraków
2005, s.179-180.
8
J. Brilman, Nowoczesne koncepcje i metody zarządzania, PWE, Warszawa 2002, s.426.
9
M. Smangs, The Nature of the business group: A Social Network Perspective, Organization, nr 13, 2006, s.891892.
10
Z. Antczak, Organizacja sieciowo-wirtualna a wirtualizacja funkcji personalnej, w: Prace Naukowe Akademii
Ekonomicznej we Wrocławiu, Modele i metody zarządzania informacją i wiedzą, nr 1086, 2005, s.14.
11
A. K. Koźmiński, za: A. Binsztok, Przesłanki decyzyjne kształtowania organizacji sieciowej, Ibidem, s.51.
7
49
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Różnice definicyjne pojawiające się w literaturze przedmiotu wynikają z różnego rozumienia
samego pojęcia sieci w gospodarce i naukach o organizacji.
Desygnaty pojęcia sieci w gospodarce są bardzo różne. Obok nazw przedsiębiorstwo
sieciowe pojawiają się określenia takie jak: organizacja sieciowa, sieci organizacyjne,
struktury bądź układy o cechach sieci, a także organizacje wirtualne12. Pojawiają się również
głosy zaprzeczające istnieniu obiektów określanych mianem „organizacja sieciowa”,
traktujące pojęcie sieci jako wielką mistyfikację, która zawładnęła umysłami wielkiej rzeszy
uczonych.
W literaturze można odnaleźć także wiele propozycji możliwych kontekstów analizy
tego zjawiska. Od badania układów relacji występujących wewnątrz przedsiębiorstwa,
zawiązywanych pomiędzy nim a jego dostawcami i klientami, między prowadzącymi
podobną lub zupełnie inną działalność firmami, które nawiązują bliższą współpracę, aż po
bardziej skomplikowane zależności kooperacyjne o dużym zasięgu i trudno
identyfikowalnych zależnościach ekonomicznych 13.
Przedsiębiorstwo sieciowe jest pewnym charakterystycznym typem organizacji relacji
łączących firmy podejmujące współpracę gospodarczą. Interpretowane może być również w
kategoriach stosunków między jednostkami składowymi danej organizacji, nowego stylu
zarządzania bądź też w kontekście szerszego układu makro-ekonomicznego, jakim
niewątpliwie jest paradygmat gospodarki sieciowej. Literatura przedmiotu dostarcza wielu
propozycji definicyjnych, koncentrujących się wokół różnych aspektów przedsiębiorstwa
sieciowego 14.
Organizacja sieciowa może być utożsamiana z gronem ściśle współpracujących ze
sobą firm koordynowanych przez rynek i jego mechanizmy, opartych na wzajemnym
systemie norm pełniących funkcję specyficznego systemu kontroli. Definiowana jest także
poprzez pryzmat jakości i charakteru powiązań kooperujących firm, jak również w aspekcie
normatywnym uwypuklającym znaczenie systemu wartości w procesie zarządzania układami
sieciowymi 15. Każde przedsiębiorstwo, niezależnie od branży jaką reprezentuje, może być
rozpatrywane w kategoriach układu sieciowego, ponieważ sieć jest przede wszystkim
pewnym symbolem charakteryzowanym poprzez własności jakie posiada. Organizacje
gospodarcze są ogniwami, które dzięki swej zdolności do nawiązywania więzi o charakterze
biznesowym mogą stworzyć model sieciowy, będący odbiciem szerszego układu
makrostrukturalnego. Przedsiębiorstwo sieciowe jest specyficznym fraktalem gospodarki
sieciowej, a jego analiza pozwala na rozwiązanie problemu powiązań mikromakrostrukturalnych (ang. micro-macro linkages) 16.
Przedstawione różnice definicyjne wynikają przede wszystkim z braku porozumienia
co do możliwych desygnatów własności o cechach sieciowych. Pojęcie sieci jest jedną z
najbardziej nadużywaną współcześnie w literaturze metafor. Permanentne zmiany społeczno12
M. Hess, Spatial relationships? Towards a Reconteptualization of embeddedness, Progres in Human
Geography, nr 28, 2004, s.167-169.
13
Por. K. Perechuda, Drgająca dyfuzja wiedzy w przedsiębiorstwach sieciowych, [w:] T. Dudycz (red.),
Efektywność- rozważania nad istotą i pomiarem, PN AE we Wrocławiu, nr 1060, Wrocław 2006, s.343-349.
14
Por. C. Sotello, V. Turner, It takes Two to Transfer: Relational Networks and Educational Outcomes,
Community College Review, nr 19, 1992, s.27-32.
15
Z. Dworeczki, A. Krejner-Nowecka, Sposoby tworzenia organizacji sieciowej, [w:] Przedsiębiorstwo
kooperujące, Re. Z. Dworeczki, Euro Export Grupa Doradcza sp.zo.o, Warszawa 2002, s.103.
16
M. Granovetter, Business Groups and Social Organization, [ w:] N. J. Smelser, R. Swedberg (red.), The
Handbook of Economic Sociology, Princeton University Press, Princeton and Oxford 2005, s.429-432.
50
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
gospodarcze o zasięgu globalnym, powodują nieprzerwany wzrost zainteresowania zasadami
funkcjonowania przedsiębiorstw-sieci gospodarczych. Mnożą się także propozycje
teoretyczne dotyczące nowych sposobów analizy tego zjawiska i nowych rozwiązań
aplikacyjnych. Większość stanowisk charakteryzuje się brakiem ścisłości językowej w opisie
zjawisk, zbytnią dowolnością w doborze podstaw metodologicznych oraz brakiem
empirycznej eksploracji. Sytuacja ta nie pozostaje bez wpływu na trudności w określaniu
kluczowych problemów badawczych przedsiębiorstw sieciowych.
Duże wątpliwości budzi bardzo często, przy nieprecyzyjnym sposobie definiowania
sieci, powód wyszukiwania nowych nazw dla nazwanych już i opisanych problemów.
Organizacje sieciowe są przedmiotem badań już od lat 80-tych XX wieku, kiedy to
szczególnie zwrócono uwagę na problematykę współpracy pomiędzy różnymi firmami i
postępującym procesem zacierania się granic pomiędzy ich dalszym otoczeniem. Analiza
zjawiska outsourcingu, reenginieeringu czy zarządzania wiedzą i informacją wielokrotnie
zostawała poddawana wnikliwym rozważaniom teoretycznych 17. Postulat wyszczuplanie
struktur organizacyjnych, czy położenie nacisku na nowe aspekty zarządzania kapitałem
intelektualnym organizacji, również nie należą do grupy całkiem nowych zagadnień w
literaturze przedmiotu 18. Powstaje więc pytanie o zasadność stosowania nowej nazwy dla
analizy różnej konfiguracji wymienianych przesłanek. Czy sieć rzeczywiście jest emergentną
własnością nowej jakości świata organizacyjnego, skoro przyjęła miano metafory
przyszłości 19? Czy też należy do grupy pojęć, które stają się modne na przestrzeni danego
okresu, nie niosąc za sobą żadnych znaczących desygnatów? Wreszcie pytanie o empiryczne
zastosowania rozważań teoretycznych o tak dużym stopniu abstrakcyjności.
Powstaje więc metodologiczny problem dotyczący sposobu badania rzeczywistości
sieciowej, która nie odnosi się wyłącznie do sfery Internetu. Przyjmując często, nie poddającą
się bezpośredniej analizie, sieć za realny wymiar analizowanego układu społecznego pod
postacią procesów będących jej bezpośrednimi wynikami, dochodzi się do zaskakujących
wniosków, które jednak łatwo poddać jest krytyce. Trend kierunkujący badaczy w stronę
analizy bardziej relacyjnej jest szczególnie widoczny w nowych teoriach zajmujących się
organizacją oraz zarządzaniem.
Idealny model sieci jest strukturą pozbawioną centrum, orbit i stałych relacji
przypominającą raczej pajęczynę niż układy badane w kontekście siły więzi czy stopnia
oddalenia, który urzeczywistnia się w procesie konstytuowania się dynamicznych struktur 20.
Organizacje gospodarcze działające na globalnym rynku nie posiadają w tym sensie
wszystkich własności charakterystycznych dla modelowej sieci, stanowiąc raczej jeden z jej
stadiów rozwoju. Właściwe wydaje się więc równorzędne stosowanie nazw: organizacja
sieciowa, układ o cechach sieci czy przedsiębiorstwo sieciowe, w kontekście rozważań
dotyczących raczej pewnych własności charakterystycznych dla sieci, niż konkretnych
rodzajów działalności prowadzonych przez podmioty gospodarcze. Nie każda organizacja jest
przedsiębiorstwem, co również przysparza nowych problemów w analizie.
17
S. A. Tywoniak, Knowledge In Four Deformation Dimensions, Organization, vol. 14 (1), Sage Publications
2007, s.54-69.
18
B. Grouard, F. Meston, Kierowanie zmianami w przedsiębiorstwie, Poltext, Warszawa 1997, s.85-86.
19
M. Granovetter, The Myth of Social Network Analysis as a special Method in the Social Sciences, SpringSummer 1990, s.13-16.
20
K. Kelly, Nowe reguły nowej gospodarki. Dziesięć przełomowych strategii dla świata połączonego siecią,
WIG Press, Warszawa 2001, s.5.
51
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Działając zgodnie ze swą logiką, sieć powinna nawiązywać połączenia z ciągle
nowymi punktami, co jest teoretycznie możliwe dzięki zmianie podejścia do definiowania
pojęcia przestrzeni dzięki rozwojowi Internetu i pochodnych mu narzędzi komunikacyjnych.
Badania pokazują jednak, że przyjęcie takiego założenia nie do końca odpowiada
rzeczywistości społeczno-gospodarczej większości firm. Rzeczywistość będąca przedmiotem
tej rozprawy charakteryzuje się dużo większym stopniem złożoności, niż opisywane
konstrukty idealne.
Reasumując, sieci w gospodarce, bez względu na sposób operacjonalizacji samego
pojęcia, są poddawane analizie z trzech punktów widzenia. W wielu pracach są traktowane
jako pośrednie bądź hybrydowe formy aktywności gospodarczej, nie wyróżniające się
szczególnymi własnościami dystynkcyjnymi 21. Posiadają zarówno cechy rynków, jak i
działających na nich firm, nasuwając tym samym wielu wątpliwości dotyczących powodu do
wyodrębniania nowej nazwy dla już istniejących własności. Wnikliwa analiza zjawiska z tej
perspektywy teoretycznej jest bardzo ciekawa, pomimo możliwych zarzutów
merytorycznych, na które może zostać narażony jej badacz.
W innym ujęciu, zaakcentowanym bardzo wyraźnie w pracach Powell’a, sieć jest
definiowana jako struktura „trzeciego typu” ( ang. third-type organizational arrangement) o
wyraźnie odróżniających ją jakościowych cechach i własnościach, która wymaga
zastosowania nowego zestawu pojęć 22. Sieć zostaje poddana porównaniu z perspektywą
mikro, makro i mezo jako oddzielna kategoria analityczna o wyraźnie emergentnych
własnościach. Ten kontekst badawczy pozwala na rozwianie wielu wątpliwości dotyczących
błędnego sposobu definiowanie sieci w kategoriach nie odpowiadających złożoności
zjawiska, jak również trudności związanych z samym określeniem przedmiotu badań. Jeśli
układy o cechach sieci, posiadają rzeczywiście nowe własności oddziałujące na wszystkie
aspekty ich funkcjonowania, wówczas zasadnym jest stosowanie tego terminu.
Przegląd definicji funkcjonujących stale w podręcznikach akademickich zwraca
uwagę na częsty brak zrozumienia powodu stosowania pojęcia sieci w odniesieniu do
przedsiębiorstw. Sieci są najczęściej analizowane poprzez prymat mechanizmów
koordynacyjnych, za pomocą których organizują działalność rynkową pomiędzy
przedsiębiorstwami. Rozwiązując w ten sposób problem równowagi pomiędzy procesami
różnicowania się i integracji międzyorganizacyjnej 23.
Analizowane w kategoriach procesu, działając w zgodzie ze swą sieciową logiką,
tworzą z jednej strony trudny do zdefiniowania typ inteligencji strukturalnej, kierującej się
zasadą maksymalizacji, z drugiej zaś wielkie monopolistyczne układy kreujące rynki wedle
własnych potrzeb zasobowych. Definiowane w kategoriach strukturalnych są szczególnym
typem struktury zdolnym do tworzenia znaczących ograniczeń dla rozwoju tych elementów,
które z jakiegoś powodu nie stały się jej ogniwami.
21
A. Grandori, G. Soda, Inter-firm Networks: Antecedents, Mechanisms and Forms, [w:] Organization Studies,
1995; 16; 183, s.184.
22
W. W. Powell, Neither Market nor Hierarchy: Network forms of organization in Research in organizational
behavior, Vol. 12, JAI Press, Greenwich 1990, s. 295-336.
23
Por. A. Grandoli, G. Soda (1995), op.cit., s.184.
A. Binsztok, Koncepcje organizacji wirtualnej oraz organizacji fraktalnej jako odpowiedź na turbulencję
otoczenia gospodarczego, [w:] E. Niedzielska, H. Dudycz, M. Dyczkowski (red.), Prace Naukowe Akademii
Ekonomicznej we Wrocławiu, nr 1044, Wydawnictwo Akademii Ekonomicznej im. Oskara Langego we
Wrocławiu, Wrocław 2004a.
52
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Określenie własności jako sieciowych jest dokonywane bardzo często w kontekście
struktury organizacyjnej firmy, kierującej uwagę badacza ku analizie relacji nawiązywanych
pomiędzy jej częściami składowymi 24. Struktura sieciowa charakteryzuje się w tym ujęciu
przede wszystkim dużą dynamiką procesów wewnętrznych, wyrażającą się głównie dużą
elastycznością ról organizacyjnych, która z kolei wpływa na efektywność całego układu.
Kay używa pojęć architektura wewnętrzna i zewnętrzna jako determinant
określających wyróżniające kompetencje przedsiębiorstwa, przy czym dla opisu sieci
posługuje się głównie drugą nazwą 25. Kontakty sieciowe wytwarzane są pomiędzy firmami
reprezentującymi te same branże, a więc należącymi do architektury sieci i posiadają
charakter relatywny.
Na podobne zjawiska zwraca uwagę także Hatch, dokonując analizy organizacji
sieciowej jako takiej, w której główne procesy organizacyjne są zorientowane na
podtrzymywanie stosunków poziomych w miejsce dawnej koordynacji poprzez hierarchię, a
powiązania pomiędzy zewnętrznymi partnerami organizacyjnymi są zawiązywane w sposób
pozwalający na to, by wytwórcą całości aktywów była sieć w miejsce pojedynczych jej
uczestników26. Definicja ta podkreśla znaczenie wspólnego jednoczesnego działania na rzecz
klienta oraz wspólnej optymalizacji łańcucha wartości. Własności te pojawiają się w wielu
innych próbach operacjonalizacji pojęcia sieci, wskazując na zależności pomiędzy przyjęciem
modelu organizacji sieciowej, a dalszą efektywnością gospodarczą przedsiębiorstwa.
Zimniewicz, pisząc o sieci, koncentruje się na analizie uczestników, którzy traktowani
jako pewna całość, tworzą wirtualne przedsiębiorstwo 27. Treścią połączeń sieciowych są
relacje zawiązywane pomiędzy partnerami gospodarczymi, dysponującymi określonymi
kompetencjami. Podstawą tego modelu jest, co wymaga szczególnego podkreślenia, zaufanie
i etyka, współtworzące podstawowe własności sieci jako struktury emergentnej.
Zdaniem Ebers’a organizacja sieciowa jest przykładem sieci międzyorganizacyjnej,
składającej się z dwóch samodzielnym firm powiązanych między sobą więziami
przechodnimi o podobnym natężeniu, treści i kierunku28. Koordynacja działań jest
dokonywana na podstawie negocjacji i porozumień, wykluczając tradycyjne formy
konkurencji oparte na mechanizmach koordynacji rynkowej. Układ sieciowy ma charakter
otwarty ze względu na częste trudności w określeniu granic z otoczeniem zewnętrznym, tak
trudnym do zdefiniowania w tej perspektywie teoretycznej. Nawiązanie współpracy w tej
konwencji zakłada z jednej strony możliwość podejmowania nie tylko suwerennych decyzji
biznesowych, ale także wspólnych działań opartych na interesie większej całości. Te dwie, z
pozoru sprzeczne perspektywy, zestawiające indywidualizm organizacyjny z myśleniem
kolektywnym, nie wykluczają się wzajemnie. Sieć, co może brzmień paradoksalnie,
funkcjonuje w oparciu o nową, pozornie sprzeczną logikę.
Bartlett i Ghoshal proponują model organizacji transnarodowej tworzącej
zintegrowaną sieć samodzielnych przedsiębiorstw działających na obszarze różnych krajów,
Strategor, Zarządzanie firmą. Strategie, struktury, decyzje, tożsamość. Państwowe Wydawnictwo
Ekonomiczne, Warszawa 1996, s. 373.
25
B. Mikuła, A. Pietruszka-Otryll, A. Potocki, Podstawy zarządzania przedsiębiorstwami w gospodarce opartej
na wiedzy, Difin, Warszawa 2007, s.58.
26
M. J. Hatch, Teoria organizacji, Wydawnictwo PWN, Warszawa 2002, s.195.
27
K. Zimniewicz, Współczesne koncepcje i metody zarządzania, PWE, Warszawa 2003, s.99.
28
K. Łobos, Organizacje sieciowe, [w:] R. Krupski (red.), Zarządzanie przedsiębiorstwem w turbulentnym
otoczeniu. Ku superelastycznej organizacji, PWE, Warszawa 2005.
24
53
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
wspólnie podejmujących decyzję w trakcie złożonego procesu koordynacji swojej
działalności29.
Wyrwicka definiuje pojęcie organizacji sieciowej poprzez pryzmat jej celów
strategicznych, traktując ją jako system wzmacniający pozycję konkurencyjną
przystępujących do niego aktorów biznesowych 30. Sieć warunkuje o przetrwaniu
przedsiębiorstw w podlegającym ciągłym zmianom otoczeniu dzięki zawiązywaniu silnych
relacji współpracy opartych na kompetencjach umożliwiających dzielenie się zarządzaną
wiedzą. W ujęciu tym układ sieciowy jest układem zamkniętym ze względu na konieczność
jego ograniczenia w kontekście sprawnego kierowania siecią.
Układy sieciowe dzielone są także na międzyorganizacyjne i wewnątrzorganizacyjne,
co wskazuje na duże znaczenie struktury sieciowej w tworzeniu innowacyjnych
konkurencyjnych organizacji 31.
Podobnych problemów metodologicznych dostarcza próba stworzenia jasno
sprecyzowanej typologii powiązań sieciowych, o czym świadczy studium nad dostępną
literaturą przedmiotu. Większość klasyfikacji analizując podobne własności sieciowy, stosuje
na ich oznaczenie odmienne nazwy, wprowadzając treściowy zamęt do analizy sieciowej. Dla
porównania, należy przytoczyć najbardziej istotne podziały.
-
-
-
-
-
Wiatrak wyróżnia trzy formy powiązań sieciowych opartych na kooperacji:
wertykalną – obejmującą współpracę w fazie produkcyjnej i sprzedażowej danego
wyrobu,
horyzontalną - obejmującą współprace firm prowadzących ten sam rodzaj działalności
gospodarczej,
okresową - obejmującą terminową współpracę firm opartą na przekazaniu części
zleceń innym producentom wykonującym te same wyroby 32.
Boulanger wydzielił cztery główne typy sieci:
zintegrowane – definiowane jako układy rozproszonych firm uzależnionych prawnie
bądź finansowo od jednej grupy lub podmiotu gospodarczego, czego wyrazem jest
lokalizacja instytucjonalnej władzy w centrali sieci,
sfederowane - łączące różne jednostki organizacyjne i osoby prawne, które dochodzą
do wzajemnego porozumienia w kwestii wspólnoty interesów, np. wspólnoty,
spółdzielnie, stowarzyszenia,
kontraktowe - są oparte na rozwiązaniach prawnych w postaci umów koncesyjnych
lub franchisingowych, zawieranych pomiędzy niezależnymi partnerami wspierającymi
się posiadanymi kompetencjami,
sieci stosunków bezpośrednich – wykorzystujące bezpośrednie kontakty łączące ludzi
oparte na przyjaźni, sąsiedztwie, religii, wspólnocie praktyk 33.
Ernst, wyróżnił pięć głównych typów sieci, wokół których dokonuje się organizacja
działalności gospodarczej:
29
A. Berndt, Managing Across Borders: The Transnational Solution, Harvard Business School Press, BostonMassachusetts 1995.
30
M. K. Wyrwicka, Endogenne przesłanki organizacyjne rozwoju przedsiębiorstwa, Rozprawy nr 374,
Politechnika Poznańska, Poznań 2003, s.67.
31
Cz. Sikorski, Kultura organizacyjna, Wydawnictwo C. H. Beck, Warszawa 1999, s.75.
32
A. P. Wiatrak, Organizacje sieciowe- istota ich działania i zarządzania, Współczesne Zarządzania, 2003 , nr
3, s.10.
33
Za J. Brilman, Nowoczesne koncepcje i metody zarządzania, PWE, Warszawa 2002, s.427.
54
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
-
-
-
sieci dostawców – obejmującej porozumienia podwykonawcze i licencyjne pomiędzy
spółkami centralnymi, nazywanymi klientami i dostawcami pośrednimi,
sieci producentów - obejmującej porozumienia koprodukcyjne pomiędzy
konkurującymi przedsiębiorstwami, pomagające w łączeniu ich kompetencji w
poszerzaniu swoich ofert asortymentowych oraz zasięgu oddziaływania,
sieci klientów – obejmującej terminowe powiązania firm produkcyjnych z
dystrybutorami, kanałami marketingowymi i klientami ostatecznymi,
koalicje standardu – obejmujące porozumienia pomiędzy przedsiębiorstwami
zajmującymi centralne węzły w globalnej sieci biznesu, zdolnymi do narzucania
wypracowanych przez siebie standardów większej ilości działających na rynku firm.
Współpraca pomiędzy nimi jest zawierana w celu połączenia zdolności do wywierania
wpływu na inne przedsiębiorstwa i finalne włączanie ich w zasięg własnych
standardów produktowych,
sieci kooperacji technologicznej – obejmującej współpracę naukową oparta na
wymianie wiedzy i wyników prac badawczo-rozwojowych pomiędzy
przedsiębiorstwami34.
Autor opowiada się za tezą o dużym znaczeniu wielkich międzynarodowych
korporacji, wokół których dokonuje się proces koncentracji większości sieci gospodarczych.
Sieci tworzone pomiędzy małymi i średnimi przedsiębiorstwami odgrywają, jego zdaniem,
mniejszą rolę, jednak Ernst nie zaprzecza ich istnieniu.
Łobos dzieli sieci na symetryczne, pozbawione silnej zewnętrznej kontroli
określonego podmiotu decyzyjnego i niesymetryczne, w których podmiot centralny zarządza
całokształtem procesów przebiegających w organizacji. Każdy z wymienionych typów sieci
może przybierać różne formy, w zależności od przewagi określonych własności tych
układów:
- sieci społecznej - bazującej na relacjach społecznych wspierających procesy transferu
i dyfuzji wiedzy w organizacji,
- sieci biurokratycznej - w momencie zawarcia wiążących obie strony umów
precyzujących sposób współpracy i formy transferu wiedzy,
- sieci oparte na prawach własności – podobnie do ugrupowań gospodarczych
poszukują synergii w kooperacji na rynku, której celem jest uzyskanie przewagi
strategicznej 35.
Połączenia zawiązywane pomiędzy firmami traktowanymi jako węzły struktury
sieciowej mogę przybierać różny kierunek, charakter, treść i natężenie. W literaturze
przedmiotu znajdujemy podział na więzi:
- biurokratyczne - akcentujące sformalizowany charakter zawieranych więzi pod
postacią wszelkiego typu standardów, procedur i poleceń,
- ekonomiczne - jako wszelkiego typu transakcje finansowe funkcjonujące w sieci,
- operacyjne - odnoszące się do wspólnie podejmowanych działań,
- kulturowe - których treścią są wspólnie podzielane systemy wartości i norm
obowiązujących w danej sieci,
- informacyjne - dotyczące wszystkich działań powiązanych z przepływem informacji.
D. Ernst, za : M. Castells, Społeczeństwo sieci, Wydawnictwo Naukowe PWN, Warszawa 2007, s. 195.
K. Łobos, Sieć międzyorganizacyjna jako strukturalne narzędzie implementacji strategii. Zależność: typ
strategii- aranżacja strukturalna sieci [w:] R. Krupiński (red.), Krytyczna analiza szkół i kierunków zarządzania
strategicznego. Nowe koncepcje zarządzania, Wałbrzyska Wyższa Szkoła Zarządzania i Przedsiębiorczości,
Wałbrzych 2004, s. 204-206.
34
35
55
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Ważną propozycją metodologiczną jest podział sieci, zaproponowany przez
Perechudę, na przyjazne i pochłaniające. Pierwsza jest układem fraktalnym, koncentrującym
się na wielu kluczowych kompetencjach krążących w sieci. Brak blokad wejścia i wyjścia
umożliwia spontaniczny przepływ wiedzy, również niejawnej, stwarzający podstawy do
działań o charakterze innowacyjnym i współpracy wielu firm o cechach integratorów.
Sieć pochłaniająca natomiast wprowadza blokady wejść i wyjść hamując spontaniczny
przepływ wiedzy. Poprzez ścisłą strukturalizację procesów kluczowa rola węzła scalającego
układ zostaje przypisana jednemu przedsiębiorstwu narzucającemu procedury działań innym
uczestnikom sieci.
Większość organizacji stanowiących węzły nawiązujące określone połączenia nie jest
w pełni ukształtowana strukturalnie. Sieć jest stale wytwarzana i odtwarzana w procesach
negocjacji, tworząc coraz to nowe znaczenia w układzie nie pozbawionym cech
hierarchicznych, na co wskazuje Perechuda. Wartość dodana może zostać wytworzona jedyne
w wirtualnych układach łączących przedsiębiorstwa. Pojęcie wirtualne w tej koncepcji jest
tożsame z określeniem sieciowy, bądź usieciowiony, jako podkreślenie specyficznych
własności tej przestrzeni gospodarczej. Kooperujące ze sobą przedsiębiorstwa kreują stale
wirtualną rzeczywistość, której centralnym węzłem staje się firma-integrator wyróżniająca się
konkurencyjnymi kompetencjami. Układy sieciowe mogą być zawiązywane pomiędzy bardzo
różnymi pod względem wielkości, struktury, sposobu zarządzania, branży czy zajmowanej
pozycji rynkowej firmami i posiadają dynamiczno-drgający charakter, który warunkuje ciągły
przepływ wiedzy w układzie, powodujący ciągle zmiany w strukturze sieci.
Wnioski
Przedsiębiorstwo sieciowe może zatem zostać zdefiniowane jako zbiór kilku
samodzielnych pod względem prawnym i kapitałowym firm prowadzących działalność
gospodarczą opartą na produkcji wiedzy, powiązanych ze sobą więziami o charakterze
kooperacyjnym. Usieciowienie układu następuje poprzez odpowiednie ukierunkowanie
organizacji procesów na efekty sieciowe i produkcję wiedzy. Koncepcja ta wskazuje na
bardzo wąskie znaczenie pojęcia sieci gospodarczej. Przedsiębiorstwa stanowiące bardzo
rozproszony zbiór węzłów również mogą wytworzyć specyficzny organizm sieciowy. Coraz
częściej mamy do czynienia z bardzo nieprzejrzystymi i trudnymi do weryfikacji
powiązaniami wewnątrzsieciowymi. W tym kontekście każde przedsiębiorstwo może zostać
nazwane sieciowym, ponieważ żadne nie działa w oderwaniu od sieciowego układu, w
którym funkcjonuje.
Przedsiębiorstwo sieciowe jest strukturą opartą na sieci międzyorganizacyjnej,
tworzonej pomiędzy odrębnymi pod względem prawnym podmiotami gospodarczymi, bądź
też wydzielonymi jednostkami organizacyjnymi jednej firmy. Podział pracy jest równoważny
podziałowi wiedzy, na której opiera się cały układ. Istotą sieci jest kreowanie procesów o
charakterze synergicznym. Przedsiębiorstwo sieciowe obejmuje całość kontraktów
zawieranych z innymi przedsiębiorstwami pełniącymi rolę zarówno partnerów, dostawców,
klientów, ale i konkurentów 36. Zdecentralizowanie zarządzania, planowania i kontroli jest
możliwe dzięki przewadze powiązań o charakterze poziomym. Przepływ wiedzy w sieci
implikuje przepływ i kierunek władzy, doprowadzając bardzo często do powstawania
zdominowanych hierarchicznych układów zdolnych do wywierania bardzo silnych nacisków
strukturalnych. System sieciowy, w wyniku ciągłego strukturalizowania się nowych połączeń,
36
B. Wawrzyniak, Odnawianie przedsiębiorstwa. Na spotkanie XXI wieku, Poltex, Warszawa, 1999, s.94.
56
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
zmiany kierunku i natężenia relacji już zawiązanych, staje się układem uzależnionym od
jakości wiedzy dostępnej strukturalnie. Powiązania istotne dla trwania sieci przybierają
bardzo rożne postaci, od luźnych kontaktów handlowych, porozumień, franszyzy, związków
hybrydowych, po skomplikowane trudne do weryfikacji więzi biznesowe, na pozór
pozbawione głębszego sensu strategicznego. Przejawem tego wielowymiarowego procesy są
między innymi fazy trwania przypominające tradycyjne cykle życia produktów.
Perechuda wyróżnia sześć faz strukturalizacji sieci biznesowych. W pierwszej z nich
przedsiębiorstwa przypominają samowystarczalne układy, nie podejmujące współpracy o
charakterze kooperacyjnym z innymi podmiotami działającymi na rynku. Model ten jest
charakterystyczny dla klasycznej gospodarki rynkowej. Nawiązanie relacji z innymi firmami
jest działaniem właściwym dla fazy drugiej procesu formowania się układów sieciowych i
tożsamym z wejściem do sieci. Na tym etapie możliwe już jest wystąpienie tak zwanych
efektów sieciowych opartych na synergii. W fazie trzeciej zachodzi integracja gwiaździsta,
implikująca nie tylko kształt układu, ale także rozkład władzy i wiedzy dzięki wyłonieniu się
firmy-integratora. W kolejnym etapie dochodzi do przejmowania funkcji centralnego, pod
względem kompetencji, węzła przez inne podmioty, które wykreowały w trakcie współpracy
nowe zdolności uznane w danym momencie za najważniejsze pod względem rynkowym. W
modelu tym najbardziej kluczowe dla analizy są kolejne dwie fazy kierujące uwagę ku istocie
układów sieciowych. Sieć po pewnym czasie podlega procesom autodestrukcji bądź
destrukcji spowodowanej działalnością bardziej ekspansywnych sieci zewnętrznych.
Wirtualna sieć kooperantów może zanikać. Cykl zawiązywania relacji powtarza się w
rzeczywistości w nieskończoność i wskazuje na niezwykły dynamizm współczesnych zjawisk
gospodarczych.
Podobny cykl został przedstawiony przez Liebhart’a, który wskazał na cztery stadia
trwania sieci: zaistnienie, formowanie, sukces, rozwiązanie. Model Perechudy jest jednak
bardziej złożony poprzez zwrócenie uwagi na współzależność zjawisk i procesów
występujących w ciągle zmieniającym się świecie. Sieć nie jest tworem niezależnym od
innych struktur stale wytwarzanych w usieciowionej przestrzeni gospodarczej.
Sieć, jak chcą autorzy większości wymienionych definicji, powinna kwestionować
wszelką hierarchię na rzecz większej spontaniczności i symetrycznej autoregulacji.
Przejawem tego mechanizmu jest większa integracja pozioma i zastąpienie komunikacji
pionowej na rzecz poziomej, obejmującej także nieformalny system społeczny organizacji.
Procesy kooperacji są wspierane poprzez szereg rozwiązań strukturalnych obejmujących
zarządzanie zasobami ludzkim, czy raczej siecią stosunków społecznych. Rozproszenie
tradycyjnych struktur władzy instytucjonalnej powinno sprzyjać szybszemu rozwojowi
przedsiębiorstwa cechującego się wyższym poziomem adaptacyjności, co jest bardzo mocno
akcentowane w literaturze przedmiotu37.
Przedsiębiorstwo sieciowe jest synonimem zróżnicowania i wielowymiarowości
pozornie sprzecznych ze sobą procesów. Tradycyjne siatki analityczne wykorzystywane
bardzo często w badaniach jako podstawowy element stosowanego aparatu pojęciowego
wynikają z braku adekwatnych narzędzi badawczych odpowiadających złożoności
problematyki sieciowej. Większość definicji nie zwraca uwagi na kontekst instytucjonalny, w
których działają przedsiębiorstwa, tym bardziej na rolę sieci społecznych, efektów sieciowych
czy wirtualnie zapośredniczonych połączeń pomiędzy uczestnikami rozproszonych
37
M. Goold, A. Campbell, Designing Effective Organisations. How to Create Structured Networks, Jossey-Bass,
A Wiley Co., San Francisko 2002, s.338.
57
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
geograficznie sieci, które współtworzą ten nowy byt wymuszający zmianę tradycyjnego
paradygmatu przedsiębiorstwa, jakim są coraz bardziej znaczące sieci gospodarcze.
References:
[1.]
[2.]
[3.]
[4.]
[5.]
[6.]
[7.]
[8.]
[9.]
[10.]
[11.]
[12.]
[13.]
[14.]
[15.]
[16.]
[17.]
[18.]
[19.]
Antczak Z., Organizacja sieciowo-wirtualna a wirtualizacja funkcji personalnej, w:
Prace
[2] Naukowe Akademii Ekonomicznej we Wrocławiu, Modele i metody
zarządzania informacją i wiedzą, nr 1086, 2005.
Berndt A., Managing Across Borders: The Transnational Solution, Harvard Business
School Press, Boston- Massachusetts 1995.
Binsztok A., Koncepcje organizacji wirtualnej oraz organizacji fraktalnej jako
odpowiedź na turbulencję otoczenia gospodarczego, [w:] E. Niedzielska, H. Dudycz, M.
Dyczkowski (red.), Prace Naukowe Akademii Ekonomicznej we Wrocławiu, nr 1044,
Wydawnictwo Akademii Ekonomicznej im. Oskara Langego we Wrocławiu, Wrocław
2004a.
Brilman J., Nowoczesne koncepcje i metody zarządzania, PWE, Warszawa 2002.
Goold M., A. Campbell, Designing Effective Organisations. How to Create Structured
Networks, Jossey-Bass, A Wiley Co., San Francisko 2002.
M. Granovetter, Business Groups and Social Organization, [ w:] N. J. Smelser, R.
Swedberg (red.), The Handbook of Economic Sociology, Princeton University Press,
Princeton and Oxford 2005.
Granovetter M., The Myth of Social Network Analysis as a special Method in the Social
Sciences, Spring- Summer 1990.
Grandori A., G. Soda, Inter-firm Networks: Antecedents, Mechanisms and Forms, [w:]
Organization Studies, 1995; 16; 183, s.184.
Grouard B., F. Meston, Kierowanie zmianami w przedsiębiorstwie, Poltext, Warszawa
1997, s.85-86.
ahr (red.), Zarządzanie restrukturyzacją przedsiębiorstwa w procesie globalizacji
gospodarki, AE w Krakowie, Kraków 2005, s.179-180.
Kelly K., Nowe reguły nowej gospodarki. Dziesięć przełomowych strategii dla świata
połączonego siecią, WIG Press, Warszawa 2001, s.5.
Lynch R. P., Business Alliances Guide. The Hidden Competitive Weapon, John Wiley &
Sons, New York 1993.
Łobos K., Organizacje sieciowe, [w:] R. Krupski (red.), Zarządzanie przedsiębiorstwem
w turbulentnym otoczeniu. Ku superelastycznej organizacji, PWE, Warszawa 2005.
Mikuła B., W kierunku organizacji inteligentnych, Antykwa, Kraków 2001.
Mikuła B., A. Pietruszka-Otryll, A. Potocki, Podstawy zarządzania przedsiębiorstwami
w gospodarce opartej na wiedzy, Difin, Warszawa 2007, s.58.
Powell W. W., Neither Market nor Hierarchy: Network forms of organization in
Research in organizational behavior, Vol. 12, JAI Press, Greenwich 1990, s. 295-336.
Perechuda K., Drgająca dyfuzja wiedzy w przedsiębiorstwach sieciowych, [w:] T.
Dudycz (red.), Efektywność- rozważania nad istotą i pomiarem, PN AE we Wrocławiu,
nr 1060, Wrocław 2006, s.343-349.
Sikorski Cz., Kultura organizacyjna, Wydawnictwo C. H. Beck, Warszawa 1999, s.75.
Smangs, The Nature of the business group: A Social Network Perspective,
Organization, nr 13, 2006, s.891-892.
58
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
[20.] Sudoł S., Przedsiębiorstwo. Podstawy nauki o przedsiębiorstwie. Teorie i praktyka
zarządzania, Dom Organizatora TNOIK, Toruń 2002, s.40.
[21.] Swadźba S., Kontrowersje wokół amerykańskiego i europejskiego modelu
gospodarczego w kontekście rozwoju nowej ekonomii, w: S. Partycki (red.), Nowa
ekonomia a społeczeństwo, Wydawnictwo KUL, Lublin 2006, s.72-76.
[22.] Tywoniak S. A., Knowledge In Four Deformation Dimensions, Organization, vol. 14
(1), Sage Publications 2007, s.54-69.
[23.] Wiatrak A. P., Organizacje sieciowe- istota ich działania i zarządzania, Współczesne
Zarządzania, 2003 , nr 3, s.10.
[24.] Wyrwicka M. K., Endogenne przesłanki organizacyjne rozwoju przedsiębiorstwa,
Rozprawy nr 374, Politechnika Poznańska, Poznań 2003, s.67.
[25.] Zacher L., E-społeczeństwo: powstanie, rozwój i transformacje, [w:] S. Partycki (red.),
Nowa ekonomia a społeczeństwo, t.1, Wydawnictwo Naukowe KUL, Lublin 2007, s.7980.
[26.] Zimniewicz K., Współczesne koncepcje i metody zarządzania, PWE, Warszawa 2003.
59
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
KVALITA PREPRAVNÝCH SLUŽIEB A PODNIKOVÁ
IDENTITA ŽELEZNIČNEJ SPOLOČNOSTI SLOVENSKO,
A.S.
QUALITY OF TRANSPORT SERVICES AND CORPORATE
IDENTITY OF ŽSS, A. S.
Alžbeta Bieliková 1 - Viera Bartošová 2
Kľúčové slová: doprava, kvalita dopravy, podniková identita, globalizácia.
Key words: transport, quality of transport, corporate identity, globalization.
Abstrakt: Tento príspevok opisuje faktory, ktoré majú vplyv na kvalitu prepravy a tiež vzťah
medzi kvalitou prepravy a podnikovou identitou dopravného podniku. Podniková identita
symbolizuje jednotnú tvár podniku, ktorá odlišuje podnik od jeho konkurencie a stáva sa
základom jeho úspechu a ďalšieho rastu. Toto musí byť potvrdené podnikovým správaním
a jeho vnútornou a vonkajšou komunikáciou.
Abstract: This article describes factors which have an impact on quality of transport and also
relationship between the quality of transport and transport enterprise’s corporate identity.
Corporate identity symbolizes homogeneous face of company, which differentiates company
from its competitors and became foundation for success and further growth. It must be
confirmed by corporate behavior and its internal and external communication.
JEL Classification: R 40, M 14.
ÚVOD
Doprava reprezentujúca mobilitu osôb a premiestnenie tovaru je neoddeliteľnou
súčasťou hospodárstva každej krajiny, je priamym indikátorom jej ekonomickej
a hospodárskej situácie. Uspokojiť všetky požiadavky na kvalitnú dopravu a prepravu, sa
v poslednom období stáva čoraz ťažšou úlohou pre všetky dopravné podniky. Konkurenčné
prostredie v sektore služieb totiž vyžaduje, aby podniky v záujme udržania súčasných
a prilákania nových zákazníkov, zaviedli do systému riadenia svojich procesov systém
1
doc. Ing. Alžbeta Bieliková, PhD. Katedra ekonomiky, FPEDaS ŽU, Univerzitná 1, 010 26 Žilina, tel. +421
41 513 3223, e-mail: [email protected]
2
doc. Ing. Viera Bartošová, PhD. Katedra ekonomiky, FPEDaS ŽU, Univerzitná 1, 010 26 Žilina, tel. +421
41 513 3224, e-mail: [email protected]
60
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
manažérstva kvality. Zavedenie a udržiavanie tohto systému by mal dopravný podnik
realizovať tak, aby prispel k trvalému zlepšovaniu svojej výkonnosti a súčasne sa zaoberal aj
potrebami všetkých zainteresovaných strán. Snahou dopravného podniku by malo byť trvalé
zlepšovanie kvality prepravných služieb, zníženie odchýlok medzi ponúkanou službou
a vyhľadávanou úrovňou kvality.
STRATÉGIA DOPRAVNÉHO PODNIKU
Stratégiu podniku možno vo všeobecnosti chápať ako smerovanie alebo cestu, ktorá
vedie podnik k dosahovaniu cieľov. Podniková stratégia ako kritický činiteľ úspešnosti si
vyžaduje :
•
•
•
predvídať zmeny v prostredí a ich vývoj,
na základe predvídania zmien v prostredí stanovovať strategické ciele a stratégie
ako cesty na ich dosiahnutie,
hodnotiť bežnú situáciu - prijímať taktické rozhodnutia z hľadiska naplňovania
strategických cieľov a vytýčenej stratégie.
Charakteristika dopravného podniku sa odvíja od požiadaviek trhu a rozpracováva sa
na strategické obchodné jednotky (SOJ). Vzhľadom na to, že osobná doprava je mimoriadne
závislá na zmenách dopytu vyvolaných ekonomickými, legislatívnymi, technologickými
a inými faktormi – vypracováva sa stratégia variantne – t.j. reálny variant, optimistický
a pesimistický. Reálny variant vychádza z predpokladaných požiadaviek trhu pri stabilnej
ekonomickej situácii. Optimistický variant vychádza z predpokladu, že požiadavky na
prepravu budú rásť rýchlejšie ako je očakávané. Pesimistický variant vychádza z predpokladu,
že nastala situácia, ktorá brzdí požiadavky na prepravu. Implementácia vhodnej stratégie v
podmienkach osobnej dopravy je mimoriadne náročná a zložitá – vyplýva z celoplošného
pôsobenia dopravy, zo zložitosti technológie a riadenia a z nestabilného trhu.
61
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Obr. č. 1
Model procesu stratégie dopravného podniku aplikovateľný v osobnej železničnej
preprave
ANALÝZA A ZHODNOTENIE
VÝCHODISKOVÉHO POSTAVENIA DOPRAVNÉHO PODNIKU
Rozbor
Analýza
Diagnóza
Vyjasnenie
silných
a
vonkajšieho
konkurenčnej
východisk
slabých stránok
prostredia
pozície
.postavenia dop.
dop.
podniku
dop.
podniku
dop.
podniku
podniku
PRÍPRAVA A TVORBA STRATÉGIE PODNIKU
Stanovenie vízie, poslania a filozofie dop.
podniku, určenie sústavy strategických cieľov
Formulácia, určenie typov a variantov stratégie,
hodnotenie a výber stratégie
IMPLEMENTÁCIA A ADAPTÁCIA
STRATÉ GIE DOPRAVNÉHO PODNIKU
HODNOTENIE A KONTROLOVANIE
STRATÉ GIE DOPRAVNÉHO PODNIKU
Prameň: vlastné spracovanie
Z uvedených dôvodov nie je zabezpečená ani stálosť stratégie a manažment
dopravného podniku musí neustále sledovať externé vplyvy, ktoré môžu ovplyvniť jej
implementáciu. Kontrola v podmienkach dopravného podniku má tiež svoje špecifiká, ktoré
vyplývajú z celoplošného pôsobenia dopravného podniku, z náročnosti na prevádzku
a technológiu a z rozdielnosti požiadaviek zákazníkov. Musí sa uskutočňovať permanentne
podľa vopred stanovených kritérií a prípadné odchýlky od stanoveného plánu sa musia
korigovať počas prevádzky. Hlavné činnosti spojené s tvorbou a prípravou realizácie stratégie
dopravného podnikania je preto treba chápať ako organický celok, teda komplexné
spracovanie, upresňovanie a realizáciu jednotlivých strategických podnikateľských aktivít.
KVALITA A IDENTITA DOPRAVNÉHO PODNIKU
Kvalita je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré značne ovplyvňujú podnikovú
identitu. Problém kvality nadobúda globálny charakter a prioritný význam od druhej polovice
62
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
sedemdesiatych rokov 20. storočia. Vymedzenie kvality služieb najskôr vychádzalo
z porovnaní zákazníkov medzi ponukou služieb a skutočným výkonom dopravných podnikov.
Pri ďalšom rozpracovaní bola kvalita služieb definovaná ako splnenie očakávaní zákazníkov
poskytnutou prepravnou službou alebo nesúlad medzi očakávaným a vnímaným výkonom.
Vysoká kvalita sa stáva kľúčom k jednoznačnej identifikácii podniku.
Pod pojmom podniková identita sa rozumie strategicky naplánované a operatívne
nasadzované sebaprezentovanie a spôsob konania podniku, alebo organizácie. Podniková
identita pôsobí dovnútra dopravného podniku a súčasne na vonkajšie okolie na základe
jednotne definovaného imidžu a pevne stanovenej podnikovej filozofie. Cieľom je umiestniť
všetky aktivity tohto podniku a jeho zamestnancov do jednotného rámca, čo sa napokon
prejaví v jednotnej forme komunikácie, v jednotnom spôsobe správania a v jednotnom
vystupovaní podniku. Predtým než sa vôbec dopravný podnik začne zaoberať tvorbou
podnikovej identity, potrebuje si stanoviť svoju víziu. Vízia býva východiskovým bodom
založenia podniku a tvorí jadro resp. centrum podnikovej identity. Manažment dopravného
podniku by si mal pri budovaní podnikovej identity uvedomovať význam vlastných
zamestnancov, pretože práve tí reprezentujú podnik navonok a tvoria dobré meno podniku.
Kvalita prepravných služieb patrí medzi strategické faktory, ktoré ovplyvňujú
rentabilitu podnikania. Existujú tri základné momenty pri poskytovaní služieb, ktoré výrazne
ovplyvňujú zákazníka a ktorými sa musí marketing snažiť splniť očakávania zákazníka. Je to :
•
•
•
Prvé stretnutie so službou
Prvé skúsenosti so službou majú výrazný vplyv na hodnotenie poskytovanej služby.
Názor, ktorý si zákazník urobil v prvom okamžiku, len veľmi ťažko mení.
Vlastný proces poskytovania služby
Priaznivé skutočnosti a vhodné okolnosti pri poskytovaní služby podporia prvý
dojem. Ak po nedobrom vstupe nasleduje nevýrazná služba s nič nehovoriacim
stupňom kvality a s nie príliš ústretovým personálom, môže sa celkové hodnotenie
služby ocitnúť na veľmi nízkom stupni. Poskytovateľ sa by sa preto nemal spoliehať
len na impozantný vstup, ale aj na podstatu vlastného vykonania služby.
Záverečný dojem z poskytovanej služby
Ukončenie samotnej služby môže rozhodnúť v prípadoch istého váhania alebo
v prípadoch určitých pochybností o celkovom výsledku. Posledný dojem nemôže byť
podkladom pre zákazníkovu lojalitu. Aj keď z marketingového hľadiska sa kvalita v
rámci marketingového mixu zaraďuje do produktového mixu, je potrebné ju vnímať aj
v súvislosti s ostatnými marketingovými nástrojmi. Podniky s relatívne vyššou
kvalitou môžu docieliť relatívne vyššie ceny služieb a aj vyšší podiel na trhu.
Dimenzie kvality služby







spoľahlivosť : schopnosť realizovať, poskytnúť sľúbenú službu spoľahlivo a správne,
vnímavosť : zamestnanci reagujú rýchle a tvorivo na želania a problémy zákazníkov,
kompetencia : disponovanie požadovanými schopnosťami, zručnosťami, znalosťami
v záujme bezchybného poskytnutia služby,
zdvorilosť : kultivovanosť, pozornosť, úctivosť a priateľskosť kontaktného personálu,
dôveryhodnosť : lojalita voči zákazníkovi, hodnovernosť, úprimnosť,
bezpečnosť, istota : služba nie je spojená s nebezpečenstvom, rizikom alebo neistotou,
prístupnosť : ľahká dostupnosť na vhodnom mieste, vo vhodnom čase a s krátkou
lehotou čakania,
63
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky



hmatateľnosť, materiálnosť: existencia a prítomnosť fyzického vybavenia, zariadenia,
pre personál všeobecne a kontaktný zvlášť,
komunikácia : schopnosť presne a zrozumiteľne opísať službu a pohotovo a rýchlo ju
poskytnúť,
pochopenie zákazníka: vynakladanie úsilia s cieľom poznať zákazníkov a ich potreby,
venovať im individuálnu pozornosť.
Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. (ZSSK) predstavuje lídra v oblasti
poskytovania služieb v osobnej železničnej doprave. Jej služby využíva viac ako 45 miliónov
ľudí za rok a denne vypravuje vyše 1300 vlakov. Spoločnosť vznikla v roku 2005 po
rozdelení jednotných železníc. Stopercentným akcionárom tejto spoločnosti je Slovenská
republika, ktorá si objednáva a platí služby osobnej železničnej dopravy vo verejnom záujme.
Kvalitu produktov a služieb sleduje spoločnosť pomocou vybraných ukazovateľov – 26
strategických a ďalších operatívnych, získaných priamo v procese realizácie pravidelným
monitorovaním, meraním charakteristík procesov a kontrolou zhody v riadení kvality. Ročne
pre nich určuje cieľové hodnoty a žiaduce trendy vývoja.
Úroveň kvality práce monitoruje aj audítorskou, kontrolnou a inšpekčnou činnosťou
(integrovaný kontrolný systém s on-line databázou) a anketovým prieskumom medzi
zamestnancami prvého kontaktu. Analýza zistení sa stáva východiskom na implementáciu
opatrení na zlepšenie procesov v jednotlivých oblastiach. V oblasti prepravných služieb je
dôležitý najmä prvý kontakt, ktorý často ovplyvňuje zákazníka pri výbere poskytovateľa
služby, a preto by mala Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. venovať pozornosť výberu
vhodných zamestnancov na uvedené pozície. Predpokladom zabezpečenia adekvátnej kvality
prepravných služieb je aj pravidelná a systematická spätná väzba od zákazníkov.
Medzi najkritickejšie miesta posudzovania kvality v osobnej železničnej doprave
patrí najmä:
• rôzna časová a priestorová možnosť zakúpenia cestovného dokladu,
• vystupovanie a prístup prevádzkových zamestnancov pri zabezpečovaní prepravy
a pri riešení odklonov od kvality,
• korektné a včasné informácie pred začiatkom prepravy, počas prepravy a po ukončení
prepravy,
• osobná skúsenosť – pozitívna alebo negatívna ovplyvňujúca opätovné použitie
dopravného prostriedku,
• osobná skúsenosť s vypravením a s prevádzkovou dobou vo verejnej časti výpravnej
budovy, ktorá ovplyvňuje opätovný výber využitia verejnej hromadnej dopravy
v budúcnosti.
Ako nástroj na zabezpečenie a dosiahnutie prijatých cieľov bol v spoločnosti zavedený
Integrovaný manažérsky systém kvality (IMS), ktorý zahŕňa:.
• Systém manažérstva kvality podľa normy ISO 9001:2008 s certifikovanými produktmi
v základnej službe:
- predaj cestovných dokladov,
- IC (Inter City ) vlaky na trati Bratislava – Žilina, Košice a späť,
- Ex (Expres) vlaky na trati Bratislava – Banská Bystrica a späť,
- prevádzka súprav segmentu „Eurovlaky“,
• systém manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa normy OHSAS
18001:2007 s certifikáciou pre:
- prevádzkovanie osobnej dopravy na železničnej dráhe.
64
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Do IMS sú postupne včleňované prvky normy STN 13 816 a od roku 2010 spoločnosť
začala pri budovaní systému manažérstva a riadenia kvality aplikovať aj prvky modelu
výnimočnosti EFQM v súlade s európskymi štandardmi pre kvalitu. Zámerom Železničnej
spoločnosti Slovensko, a. s. je zahrnúť do integrovaného manažérskeho systému aj ďalšie
subsystémy – systém environmentálneho manažérstva podľa normy ISO 14001 a systém
riadenia informačnej bezpečnosti podľa normy ISO 27001 a ich postupná certifikácia.
Prepracovaná podniková identita pomáha Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s.
zvyšovať jeho konkurencieschopnosť vďaka eliminácii negatívnych faktorov, ktoré sú
ovplyvniteľné podnikom. Prostriedky, ktoré spoločnosť vloží do budovania podnikovej
identity, sa jej vrátia v podobe výhodného postavenia na konkurenčnom trhu. Dosiahnuté
výsledky Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. v roku 2011 ukazujú na zvýšenie podielu
prepravených osôb na verejnej doprave na 6,2%, medziročný nárast počtu cestujúcich o viac
ako 2% a tržieb o vyše 6,5%. Úspešnosť spoločnosti potvrdzujú aj certifikáty v rámci IMS a
zlatá medaila získaná na veľtrhu Žel-Rail za inovatívny prístup k estetizácii a humanizácii
železničnej dopravy s prihliadnutím na korporátnu uniformu. Na stúpajúci trend efektívnosti
má rozhodujúci vplyv revitalizačný proces spojený s redukciou nevýkonných tratí,
optimalizáciou zamestnanosti, s prechodom prevádzkovania IC vlakov na komerčnú bázu,
príchodom konkurencie, s aplikáciou nových trendov pri uspokojovaní požiadaviek
zákazníkov.
ZÁVER
V budúcich rokoch sú možnosti rozvoja Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. vo
zvýšenej ponuke vlakových spojení efektívnejším využitím súčasného parku koľajových
vozidiel, pri zvýšení produktivity práce vlakového personálu. Ponuka nových vlakov by mala
byť smerovaná do oblastí nových príležitostí (veľké zahraničné investície), ako aj do oblastí
vysokej hybnosti obyvateľstva, v ktorých momentálne nemáme vyhovujúcu konkurenčnú
ponuku (prirodzené spádové oblasti, časovo vyhovujúce priame spojenia medzi veľkými
mestami v rámci regiónov a medzi nimi).
Tento príspevok je súčasťou riešenia grantovej úlohy MŠ SR a SAV 1/0231/11 Globálne
trendy v Corporate Identity sa zameraním na dopravné podniky, Katedra ekonomiky, F
PEDaS, Žilinská univerzita v Žiline, 2011-2013, zodpovedný riešiteľ: doc. Ing. Alžbeta
Bieliková, PhD a grantovej úlohy MŠ SR a SAV 1/1350/12 Ekonomické hodnotenie kvality
služieb vo verejnej osobnej doprave, Katedra ekonomiky, F PEDaS, Žilinská univerzita
v Žiline, 2012-2014, zodpovedný riešiteľ: doc. Ing. Viera Bartošová, PhD.
Literatúra:
[1.] BIELIKOVÁ, A.: PODNIKOVÁ IDENTITA DOPRAVNÉHO PODNIKU. EDIS
ŽILINA 2005, ISBN 80-8070-487-2
[2.] ČIHOVSKÁ, V. A KOL.: Firemný imidž. Eurounion, Bratislava 2001, ISBN 808898424-6
[3.] HORÁKOVÁ, I. A KOL.: Strategie firemní komunikace, Management Press, Praha
2000
[4.] LIESKOVSKÁ, V.: Imidž v teórii a praxi. Vydavateľstvo Ekonóm, Bratislava 2000
[5.] ŘEZNÍČEK, B., ŠARADÍN,P.: Marketing v doprave. Praha,Grada Publishing 2001
65
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
INTERCHANGE FEE FOR NON-CASH TRANSACTIONS ON
POLISH AND EUROPEAN MARKET
Jacek Binda 1
Key words: credit card, interchange fee, card payment market, e-banking, electronic money
Abstract: Od blisko 14 lat rynek bezgotówkowych instrumentów płatnicznych pozostaje
w fazie wzrostu. Odzwierciedleniem tego są poprawiające się wskaźniki dot. liczby:
dostępnych instrumentów operacji bezgotówkowych, wyemitowanych kart płatniczych oraz
sprzedawców akceptujących karty płatnicze na rynku krajowym [2, 3]. Bazując na raportach
publikowanych przez Narodowy Bank Polski można stwierdzić, że na polskim rynku jest w
obiegu ponad 32,031 mln kart płatniczych [4]. Wielkości te wskazują na potencjał polskiego
rynku operacji bezgotówkowych, który może być łatwo ograniczony przez niewłaściwe
decyzje regulacyjne. Jedną z takich decyzji jest wysokość prowizji pobieranych przez polskie
banki w formie tzw. opłaty interchange. Celem artykułu jest prezentacja wpływu wysokości
tej prowizji na rozwój rynku operacji bezgotówkowych w Polsce.
Abstract: For nearly 14 years now card payments market has been in the growth phase. This
is reflected in the improving indicators referring to the number of instruments available to
non-cash transactions, payment cards and number of retailers accepting credit cards on the
domestic market [2, 3]. According to the National Bank of Poland’s reports, there are more
than 32 million payment cards on the Polish market [4]. This number shows the potential of
Polish market, which can easily be limited by inappropriate regulatory decisions. One such
decision concerns high commissions charged by Polish banks in the form of interchange fees.
The paper shows the impact of this commissions on the development of non-cash transactions
market in Poland.
JEL Classification: G21
1
Prof. Eng. Jacek Binda, Bielsko-Biala School of Finance and Law (Poland), Faculty of Finance and
Information Technology, Department of Banking, Tańskiego 5, 43-382 Bielsko-Biała, e-mail:
[email protected]
2
Mrowiec P., Systemy bankowości elektronicznej nowym sposobem na komunikowanie się z bankiem; [w:]
Problemy współczesnego zarządzania, (red. A. Matczewski), Wydawnictwo Uniwersytetu Jagiellońskiego,
Kraków 2001, (ISBN 83-233-1459-4),
3
Mrowiec P., Weryfikacja czynników kształtujących rozwój obrotu bezgotówkowego na obszarze gminy miejsko
–wiejskiej w świetle badań własnych; [w:] Ryzyko kryzysu we współczesnej gospodarce –mechanizmy i środki
zaradcze (red. J. Ostoj), Wyższa Szkoła Bankowości i Finansów, Bielsko –Biała 2011, (ISSN 1429-673X)
4
Informacja o kartach płatniczych Q1.2012, Narodowy Bank Polski, Departament Systemu Płatniczego,
Warszawa, June 2012, p. 5.
66
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
INTRODUCTION
The dynamics of the development of non-cash transactions market in Poland has been
shaken by regulators’ inappropriate decisions regarding fees charged by Polish banks in the
form of interchange fees. It is one of the three components the merchant is being charged
(MSC - Merchant Service Charge) by the settlement agent (the others are: the lease and
maintenance of POS terminals). These charges are the reason why more and more traders
suggest their customers to make payments in cash, which results in decreasing the consumer
prices of goods by the amount of MSC fee. These activities are contrary to the general policy
of the Polish National Bank aiming to increase the share of non-cash transactions in the
overall volume.
Credit card charging schemes and, in particular, interchange fees, are the point of
interests of, among others, the National Bank of Poland, the Ministry of Finance and
merchants accepting card payments. In Poland, this discussion is particularly lively because
interchange fee represents more than 80% of the fee paid by the merchant (about 1.6% of the
transaction value) and is more than double compared to the arithmetic average of the
European Union (approximately 0.72% of transactions). This situation has raised the interest
of the institution supervising and regulating the functioning of the financial market in Poland
[ 5]. According to the trade and service network representatives, high fees discourage MSC to
accept non-cash transactions (cards) as interchange fees participation in merchant fees in
2008-2010 increased by nearly 6 percentage points from 79% to 84.9%. From the card
issuers’ point of view, the maintenance fees of around 1.5% would allow them to reach
approximately 14.9 billion PLN revenue in the years 2007 to 2016, of which 2.2 billion PLN
only in 2016 [ 6]. The Polish National Bank claims, in turn, that leaving these fees at the same
level may result in strong pressure on the introduction of additional surcharge fees to offset
the seller cost of card acceptance.
It should also be noted that over the years Q3.2003 - Q1.2012 a clear trend of
increasing number of merchants is being observed (except for the period Q2.2007-Q3.2007)
[ 7]. The dynamics of growth of non-cash transactions is quite similar, although there was
recently a slight decline of about 0.6% in Q1.2012 as compared to Q4.2011 [ 8]. Nevertheless,
a great potential of non-cash transactions market in Poland is being seen. For its use it is
necessary to find a compromise between expectations of credit card issuers, merchants and
consumers, which will reflect the changes in the national payment system.
THE DEVELOPMENT OF THE PAYMENT CARD MARKET IN POLAND
The Polish non-cash payments market (credit cards market) is relatively young, as it
began to grow along with the reforms being implemented since 1989. They have influenced
the shape of the domestic banking sector and the banks’ offer, which included, among others,
modern cashless instruments - credit cards. Since 1989 a continuous growth of interest in noncash instruments in Poland has been observed, in particular in payment cards. The dynamics
of this market can be described by:
− the number and structure of credit cards,
− the number and value of transactions carried out using various types of cards,
Analiza funkcjonowania opłaty interchange w transakcjach bezgotówkowych na rynku polskim, Departament
Systemu Płatniczego NBP, Warszawa, 01.2012.
6
Ibid, p. 97.
7
Informacja o kartach płatniczych Q1.2012, op. cit., p. 22.
8
Ibid, p. 16.
5
67
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
− the number of merchants, retail and services, and devices accepting electronic
payment instruments.
Despite the slightly weakening dynamics of the above mentioned indicators, they are
still on their upward trend. The number of payment cards issued by banks in Poland amounted
to 32mln units in 2012, which is more than an 8-fold increase compared to 1998, Chyba!
Nenašiel sa žiaden zdroj odkazov..
There is a noticeable weakening of both the dynamics of the market and the structure
of credit cards existing on it, Chyba! Nenašiel sa žiaden zdroj odkazov.. The share of credit
cards on the market in relation to the total number of credit cards decreased in Q1.2012 by
2.6% y/y. In the period from 1998 to 2003 the proportion ranged at the level of 2.4% - 7.8%,
in increasing to 33% in 2009 and finally reaching 21% in 2012 (equivalent to 6.7 million
units).
Fig. 1 The number of payment cards by the criterion of settlement of transactions in the
period of 1998-2012
Source: based on „Wartość transakcji dokonanych poszczególnymi typami kart w kolejnych
kwartałach – od 1998 r.”, NBP Departament Systemu Płatniczego, [in:]
http://nbp.pl/home.aspx?f=/systemplatniczy/karty_platnicze.html
In terms of the number of cards per one inhabitant, Poland in 2010 was ranked at the
26th place (out of a group of 27 EU countries) with the rate of merely 0.84 payment cards per
capita, falling behind such countries as Slovakia (0.94 cards per capita), the Czech Republic
(0.9 cards per capita) and Hungary (0.89 cards per capita).
68
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Fig. 2. The dynamics of the payment card market in the period 1998-2012
Source: based on „Wartość transakcji dokonanych poszczególnymi typami kart w kolejnych
kwartałach – od 1998 r.”, NBP Departament Systemu Płatniczego, [in:]
http://nbp.pl/home.aspx?f=/systemplatniczy/karty_platnicze.html
Top positions in the ranking are occupied by the Luxembourg with cards index per
capita at a level of 2.64, the United Kingdom - 2.37 and Sweden around 2.15. Against this
background, it should be noted that the average rate for the EU countries is only 1.45 cards
per capita. The dynamics of growth of non-cash transactions in Poland with the use of credit
cards is quite good. In the period of 1998-2011 there was 27-fold increase in the number of
non-cash transactions and more than 33-fold increase in their value, Fig. 3. Comparing
periods Q4.2011 and Q1.2012 the 2 % decline in the number of card transactions is
noticeable.
Fig. 3. Number and value of non-cash transactions made with credit cards in period of 19982011
Source: based on „Wartość transakcji dokonanych poszczególnymi typami kart w kolejnych
kwartałach – od 1998 r.”, NBP Departament Systemu Płatniczego, [in]
http://nbp.pl/home.aspx?f=/systemplatniczy/karty _platnicze.html
69
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
The index describing the number of operations per single POS terminal is also
relatively low. Its value in 2007 was only 23% y/y, in 2010 reached a level of 10% y/y and in
2012 there was a further reduction of approximately 1.7%. It should be noted that in the EU
these values for the same period of time are around 0.3% and 4.2%9 respectively, Fig. 4.
It is worth noting that the number of non-cash transactions in Poland in 2009,
exceeded the number of cash transactions in Q3.2011 reaching the level of about 58% of card
transactions. This may prove that trust to modern banking instruments in our country is
growing. However, against the background of the EU, where the average level of use of
payment cards in 2010 was about 68 transactions per capita, Poland with an average of about
22 transactions per capita looks very weak [ 10].
Fig. 4. The number of transactions per POS terminal
Source: based on Statistical Data Warehouse, European Central Bank,
http://sdw.ecb.europa.eu, October 2011
We can also observe a comparable growth of values of cashless instruments and
network of payment cards’ merchants, retail points of service with POS terminals and the
number of POS terminals, Fig. 5. Despite this increase it should be noted that the average
value of this ratio for the Polish population is only 5 and is more than 3 times lower than in
the EU - a value of 17.56 [ 11]. In the analyzed period it is also noticeable 3 fold increase in the
number of retail and service POS terminals usage and approximately 2.9 fold increases in the
number of merchants. This situation, however, is a significant barrier to the continued growth
of card payments and indicates a weak saturation of the Polish market network of merchants.
Unfavorable value of reported indicators also stems from the fact that there is a
decrease in the number of entities of which a statistical Pole uses the most frequently i.e.,
stores and petrol stations - from 381,557 in 2009 to 355,661 in 2010 [ 12]. Relying on data
from the National Bank of Poland and information obtained from the acquirers, it can be
9
Statistical Data Warehouse, European Central Bank, http://sdw.ecb.europa.eu, October 2011.
Ibid.
11
Ibid.
12
Rynek wewnętrzny w 2010 r., Główny Urząd Statystyczny, Warszawa 2011.
10
70
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
concluded that the estimated market saturation network of merchants in Poland is about 30%
[ 13].
So we can say that the potential of this market exploitation is dependent on the size of
the cost factors of card operations, which are charged to merchants [ 14].
Fig. 5. The number of merchants, number of points of sale and the number of devices that
accept electronic payment instruments by quarter since 2003
Source: based on „Liczba akceptantów, liczba punktów handlowo-usługowych oraz liczba
urządzeń akceptujących elektroniczne instrumenty płatnicze w kolejnych kwartałach
od 2003”, http://nbp.pl/home.aspx?f=/systemplatniczy/karty_ platnicze.html, 2012
IMPORTANCE OF THE INTERCHANGE FEE
Non-cash transactions market in Poland is still in the development phase. A small
degree of the market saturation, both the number of cards per capita, the number and value of
non-cash transactions per capita and a network of merchants, creates opportunities for its
dynamism. One of the factors that may have a significant impact on this process is
controversial amount of commission paid to the bank card issuer by the acquirer, for each
transaction carried out with the use of a payment card.
This form of settlement is in business models in which the issue of cards and
settlement of carried out transaction is held by different and unrelated entities (consumers,
merchants,
card
issuers
and
acquirers),
Fig. 6. It forms a significant part of the merchant fee for the accepted transaction and is
usually calculated as a percentage commission on the value of transaction – Merchant Service
Charge. Other components of the Merchant Service Charge fees include: lease and
maintenance of POS terminals, telecommunications connections to the server agent,
Assessment Fee and the margin of a settlement agent.
Interchange fee structure can be determined as a percentage of the transaction value, a
constant independent of the transaction value (called flat fee) and mixed being a combination
of two earlier charges. It depends on the organization of the payment, the type of card used
(such as debit, credit) and finally the authorization method (such as using a PIN number).
Informacja o kartach płatniczych Q1.2012, op.cit., p. 22.
M. Polasik, K. Maciejewski, Innowacyjne usługi płatnicze w Polsce i na świecie, Materiały i Studia, No 241,
Narodowy Bank Polski, Warszawa 2009, p. 124-125.
13
14
71
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
The European Commission points to a strong imbalance of weighted average
interchange fee in a Visa and MasterCard systems popular in Europe. This imbalance is an
important direction of consideration about the amount of the fee that may determine the future
income of the banks and their commitment to the card system development.
card issuer
interchange fee
acquirer
System charges
- lease and maintenance
of POS terminals,
- telecommunications connections
to the server agent,
- Assessment Fee
card system
premium
card fee
for the issue
Consumer
surcharge
shop /
merchant
Fig. 6. Charges in the four-sided payment card system
Source: based on Interchange na polu bitwy, [in:] Nowoczesny Bank Spółdzielczy, no. 3,
2012, p. 33
The analysis of Domestic Interchange Reimbursement Fees for Visa debit cards’
operations in the EMV standard, indicates that it is the highest among European countries and
amounts to 1,6% of the transaction value [ 15]. It is also more than 2-fold higher than the rate
applicable in the European Union (0.72% of the transaction) and more than 8-fold higher than
the rates in force in Finland [ 16]. For Master Card interchange fees are determined taking into
account local market conditions, and for Poland amount to 1.64% of the transaction. It is more
than 2-fold higher than the EU average (0.77%) and more than 7-fold higher in comparison to
Finland (0.23%) [ 17]. Interchange fees comparison for Visa and MasterCard systems is shown
in Tab. 1.
Tab. 1. The amount of interchange fee for the debit card of Visa and MasterCard systems
Card System
Visa
MasterCard
Amount of transaction
(PLN)
from
to
0,00
20,00
40,01
-
Interchange fee
(%)
Value
(PLN)
1,6
0,50
0,80
1,45
Depends on the value
+0,09
+0,14
+0,19
20,00
40,00
Source: based on http://www.mastercard.com/us/company/en/whatwedo/interchange
/Country.html and http://www.visaeurope.com/en/about_us/our_business/fees_and_
interchange.aspx, 2012
15
http://www.visaeurope.com/en/about_us/our_business/fees_and_interchange.aspx, 2012
Ibid.
17
Analiza funkcjonowania opłaty interchange ..., op. cit., p. 57.
16
72
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Analysis based on the above models indicates that if the transaction amounts from 1 to
5 PLN and from 40 to 122 PLN, then MasterCard system generates higher burden than Visa.
For amounts in the range of 123 to 132 PLN, the burden generated by the two systems are the
same and amounts to 1.60%. Finally, in the range of 10-40 PLN and more than 132 PLN the
burden generated by the MasterCard system is below the level of 1.6%, Fig. 7.
Fig. 7. Graphical comparison of merchants’ charges for Visa and MasterCard card systems
and the value of the transactions
Source: based on http://www.mastercard.com/us/company/
en/whatwedo/interchange/Country.html and http://www.visaeurope .com/en/about
_us/our_business/ fees_and_interchange.aspx, 2012
THE INTERCHANGE FEES IMPACT ON THE DEVELOPMENT OF THE
PAYMENT CARD MARKET
From the banks’ point of view, high interchange fees guarantee a high income giving
banks the opportunity to develop cashless systems. However, the merchants, who are
excessively loaded with non-cash transactions costs, expect changes both in the structure and
in the amount of those fees. The Polish payments card market is dominated by Visa systems
(64.4% of issued payment cards) and MasterCard (34.2% of issued payment cards), resulting
in inflated rates of interchange fees. Currently, the Polish National Bank and the Ministry of
Finance intend to take action and reduce the burden put on the merchants. A solution here
could be the adoption rate of the interchange fee for such debit and credit cards to the average
European level - 0.7% [ 18, 19], in the period to 2017, Tab. 2.
Based on NBP forecasts for 2016, it can be concluded that the value of credit card
payments will be about 145.6 billion PLN and their revenue, while reducing banks'
interchange fee from 1.5% to 0.7%, decrease in the period 2007-2016 from 14.9 billion PLN
to 11.3 billion PLN [ 20]. It may have a positive influence on the recovery of the Polish market
18
„Bitwa
o
interchange”,
http://finanse.wp.pl/kat,104114,title,Bitwa-o-interchange,wid,14771762,
wiadomosc.html?ticaid=1ed9b&_ticrsn=5, 07.2012
19
Program redukcji opłat kartowych w Polsce, Zespół Roboczy ds. Opłaty Interchange przy Radzie ds. Systemu
Płatniczego, Warszawa, 03.2012
20
Analiza funkcjonowania opłaty interchange, op. cit., p. 98.
73
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
of payment cards, and should result in increasing both the volume and value of card
transactions.
Tab. 2. Interchange fees reduction rates plan
Year/card
2012 or 1.01.2013
1.01.2014 1.01.2015 1.01.2016 1.01.2017
Debit card
1,1% od 1.01.2013
1%
0,9%
0,8%
0,7%
Credit card
1,2% od 1.01.2013
1,11%
1,02%
0,93%
0,84%
Source: based on „Program redukcji opłat kartowych w Polsce, Zespół Roboczy ds. Opłaty
Interchange przy Radzie ds. Systemu Płatniczego”, Warszawa, March 2012
CONCLUSION
Reducing the costs of issuing and handling currency has become one of the most
important activities of the modern economy. Increasing the share of non-cash transactions,
including operations may rely on payment terminal network expansion, building a network of
merchants, transferring the costs from client transactions carried out to the merchants, etc.
However, the key problem is the amount of interchange fees. The study showed that this fee is
an important element influencing the dynamics of the non-cash card operations. Both the high
and low levels are unfavorable. A significant reduction in card fees may originate additional
charges - surcharge – to compensate for the reduced income from card acceptance.
In conclusion, the questions of the structure and amount of fees paid by merchants are
still under discussion. The solution sought by NBP, the Ministry of Finance, banks, merchants
and payment organizations must be a compromise to ensure further dynamic development of
young cashless market in Poland.
References:
[1.] Mrowiec P., Systemy bankowości elektronicznej nowym sposobem na komunikowanie
się z bankiem; [w:] Problemy współczesnego zarządzania, (red. A. Matczewski),
Wydawnictwo Uniwersytetu Jagiellońskiego, Kraków 2001, (ISBN 83-233-1459-4).
[2.] Mrowiec P., Weryfikacja czynników kształtujących rozwój obrotu bezgotówkowego na
obszarze gminy miejsko –wiejskiej w świetle badań własnych; [w:] Ryzyko kryzysu we
współczesnej gospodarce –mechanizmy i środki zaradcze (red. J. Ostoj), Wyższa Szkoła
Bankowości i Finansów, Bielsko –Biała 2011, (ISSN 1429-673X)
[3.] Polasik M., Maciejewski K., Innowacyjne usługi płatnicze w Polsce i na świecie,
Materiały i Studia, Nr 241, Narodowy Bank Polski, Warszawa 2009.
[4.] Analiza funkcjonowania opłaty interchange w transakcjach bezgotówkowych na rynku
polskim, Departament Systemu Płatniczego Narodowego Banku Polskiego, Warszawa,
01.2012.
[5.] Bitwa o interchange, [in:] http://finanse.wp.pl/kat,104114,title,Bitwa-ointerchange,wid,14771762,wiadomosc.html?ticaid=1ed9b&_ticrsn=5, 07.2012
[6.] Informacja o kartach płatniczych Q1.2012 r., Narodowy Bank Polski, Departament
Systemu Płatniczego, Warszawa, 06.2012 r.
[7.] Interchange na polu bitwy, [in:] Nowoczesny Bank Spółdzielczy, no. 3, 2012.
[8.] Liczba akceptantów, liczba punktów handlowo-usługowych oraz liczba urządzeń
akceptujących elektroniczne instrumenty płatnicze w kolejnych kwartałach od 2003 r.,
[w] http://nbp.pl/home.aspx?f=/systemplatniczy/karty_platnicze.html, 2012,
74
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
[9.] Program redukcji opłat kartowych w Polsce, Zespół Roboczy ds. Opłaty Interchange
przy Radzie ds. Systemu Płatniczego, Warszawa, 03. 2012.
[10.] Rynek wewnętrzny w 2010 r., Główny Urząd Statystyczny, Warszawa 2011.
[11.] Statistical Data Warehouse, European Central Bank, [in:] http://sdw.ecb.europa.eu,
10.2011
[12.] Wartość transakcji dokonanych poszczególnymi typami kart w kolejnych kwartałach –
od 1998 r., NBP Departament Systemu Płatniczego, [in:]
http://nbp.pl/home.aspx?f=/systemplatniczy/karty_platnicze.html
[13.] http://www.visaeurope.com/en/about_us/our_business/fees_and_interchange.aspx, 2012
[14.] http://www.mastercard.com/us/company/en/whatwedo/interchange/Country.html
75
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
IDENTITA DOPRAVNÝCH PODNIKOV NA GLOBÁLNYCH
TRHOCH
IDENTITY OF THE TRANSPORT COMPANIES ON THE
GLOBAL MARKETS
Eva Birnerová 1
Kľúčové slová: dopravné podniky, marketingová komunikácia, podniková identita
Key words: transport companies, marketing communication, Corporate Identity
Abstrakt: Dopravné podniky, ktoré vstupujú na globálne trhy, alebo už na nich pôsobia,
musia riešiť množstvo problémov súvisiacich s ich marketingovou komunikáciou. Jedným
z komunikačných nástrojov, pomocou ktorého môžu osloviť celú širokú verejnosť je
podniková identita. Cieľom príspevku je poukázať na význam podnikovej identity
v komunikačnej politike dopravného podniku a možnosti, na ktoré by sa mali dopravné
podniky zamerať pri jej tvorbe a prispôsobení podmienkam na globálnych trhoch.
Abstract: Transport companies, which are entering into global markets or which are
operating on the global markets, have to solve many problems related to their marketing
communication. Corporate identity is one of the communication tools which can be used to
speak to customers. The aim of the papers is to point out the importance of the Corporate
Identity in the communication policy of the transport company and also on the possibilities
which the companies should to focus on in the creating and adjusting to the terms of the
global markets.
JEL Classification: M31
Úvod
V súčasnosti, ktorú môžeme charakterizovať postupujúcou globalizáciou, nadobúda na
význame otázka komunikácie podniku so zákazníkmi na globálnych trhoch. Navyše,
v dnešnom dynamickom a čoraz ostrejšom konkurenčnom prostredí je nevyhnutné, aby
podniky, ktoré chcú na globálnych trhoch pôsobiť, uplatňovali takú marketingovú
komunikáciu so zákazníkmi, ktorá by im priniesla i konkurenčnú výhodu. Je však potrebné si
uvedomiť, že globálna marketingová komunikácia
nepredstavuje len komunikáciu
1
Eva Birnerová, doc., Ing. CSc., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov,
Katedra ekonomiky, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, email: [email protected]
76
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
prostredníctvom nástrojov komunikačného mixu, ale i ostatných marketingových nástrojov,
ako sú samotný produkt, jeho cena a spôsob distribúcie.
Každý podnik či organizácia komunikuje. Nie všetky však využívajú v rámci svojej
komunikačnej politiky rovnakou mierou nástroje umožňujúce komunikáciu. Väčšina
podnikov, či organizácií považuje reklamu za najdôležitejší komunikačný nástroj, pritom
existujú i ďalšie komunikačné možnosti, pomocou ktorých za nižšie náklady dokážu osloviť
nielen zákazníka, ale celú širokú verejnosť. Ide o tzv. koncept osobnosti podniku (v anglickej
literatúre označovaný ako Corporate Identity – CI), v ktorom ide o vytvorenie jednotnej
a pregnantnej osobnosti podniku. Ak je podniková identita starostlivo určená a presvedčivo
komunikovaná, oveľa efektívnejšie pôsobí na verejnosť ako ostatné komunikačné nástroje, čo
zvyšuje jej postavenie a význam v modernej komunikačnej politike podniku. Partneri
a investori budú mať viac dôvery, vzťahy s vládnymi organizáciami sa zlepšia, podnik bude
priťahovať kvalitnejších pracovníkov a verejnosť k nemu získa oveľa priaznivejší postoj.
Charakteristika a význam podnikovej identity v komunikačnej politike podniku
1
Charakteristika podnikovej identity
Podniková identita je doslovne to, čo tieto dve slová hovoria – vizuálny spôsob
identifikácie daného podniku, spoločnosti alebo organizácie. Logá a mená sú len súčasťou
identity podniku, aj keď určite veľmi dôležitou a viditeľnou. Podniková identita je strategické
aktívum, ktorého pomocou je možné dosahovať dlhodobé ciele podniku. Nie je možné
používať ju ako taktický nástroj s krátkodobým účinkom, ako napríklad podporu predaja
alebo vzťahy s verejnosťou, ktoré je možné v prípade potreby meniť a prispôsobovať.
Rovnako ako každý iný komunikačný prostriedok, je potrebné i podnikovú identitu
kontrolovať a udržiavať v takom stave, aby odrážala všetky požadované skutočnosti.
V opačnom prípade sa môže stať základom nevhodného imidžu podniku.
Podniková identita je symbolická uniformita, ktorá pôsobí ako vlajka vyjadrujúca
všetky dôležité informácie o podniku. Je to vizuálny systém, ktorý využíva všetky prostriedky
kontaktu s verejnosťou. Medzi tieto prostriedky patria „permanentné médiá“, budovy
(exteriéry a interiéry), používané znaky, dopravné prostriedky, jednotné uniformy, obchodné
formuláre (faktúry, šeky, hlavičkové papiere atď.), literatúra (informačné letáky o produktoch,
výročné správy), výstavy apod. Jednoducho povedané, vo všetkom, čo podnik robí, vlastní
a produkuje, by mali byť zreteľne prítomné jeho zámery a štandardy. Podniková identita by
mala tiež odrážať osobnosti, základné hodnoty a smerovanie podniku. To je jeden zo
spôsobov prenosu hodnôt, ktorý chce podnik vyjadriť. Philip Kotler hovorí, že „návrhári
identifikujú podstatu spoločnosti a pretvoria ju do konceptu, ktorý je podporený silnými
vizuálnymi symbolmi a logom“. (Smith, 2000, s.391)
Význam podnikovej identity
Význam podnikovej identity pre riadenie podniku, organizácie, inštitúcie a všetkých
ich aktivít je možné vidieť najmä v:
-
-
komplexnosti a systémovosti jej vytvárania, čo znamená, že jej tvorba by mala
vychádzať zo samotnej podnikovej filozofie, zo znalostí vnútornej štruktúry podniku,
jeho vzniku a genézy, jeho hodnôt, vízií, cieľov apod.,
prezentácii podnikovej originality, jedinečnosti a špecifičnosti,
stabilnom dlhodobom pôsobení navonok, čo dodáva podniku dôveryhodnosť,
77
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
-
2
referenčnom rámci všetkých oznámení a aktivít podniku, ktorým práve identita dodáva
jednoznačnú zrozumiteľnosť a interpretovateľnosť pre konečných príjemcov
(verejnosť)
integrite a stotožnení sa zamestnancov a spolupracovníkov s podnikom, rovnako ako
prestíži a atraktívnosti pre nových záujemcov,
jednotnom vizuálnom štýle, ktorý uľahčuje, urýchľuje a zefektívňuje celkovú
komunikáciu a propagáciu podniku. (Foret, 1999, s. 61)
Integrácia podnikovej identity v podniku
Jednou z funkcií, ktoré plní podniková identita, je práve integračná funkcia, ktorá
umožňuje využitie synergického efektu. Tým, že podniková identita predovšetkým zlaďuje
navzájom marketingové ciele a nástroje, stáva sa marketingový rozpočet účinnejší
a optimalizuje sa celkový výkon. Integrácia zameraná na cieľ predpokladá predovšetkým
obsahové a časové zladenie. Integrácia podnikovej identity z hľadiska nástrojov pôsobí proti
rozdrobeniu súboru marketingových nástrojov a rozptýleniu finančných zdrojov tým, že
všetky marketingové opatrenia koordinuje a nasadzuje ich spojite z hľadiska konkrétnych
cieľových skupín. (Meffert, 2003. s.100)
Pre lepšie porozumenie obsahu kľúčového konceptu podnikovej identity, je potrebné
uvedomiť si, že je spojený s radom ďalších koncepcií (Obr. 1 ).
Symbolika
Podniková stratégia
Osobnosť
podniku
Podniková
identita
Komunikácia
Podniková kultúra
Správanie
Obr. 1 Podniková stratégia, kultúra, osobnosť a identita a jej súčasti
Zdroj: PELSMACKER, P., GEUENS, M., VAN DEN BERGH, J.: Marketingová komunikace.
Praha: Grada Publishing a.s. 2003. s. 33
Rovnako ako je každý jednotlivec určitou osobnosťou, je tomu tak i v prípade
podniku, organizácie alebo inštitúcie. Osobnosť podniku je daná na jednej strane jeho
strategickými prioritami a na strane druhej jeho kultúrou.
Podnikovú kultúru je možné definovať ako „hlbšiu úroveň základných predpokladov
a presvedčení, ktoré sú zdieľané zamestnancami podniku; pôsobí podvedome a vytvára
základňu pre reflexiu podniku zvnútra i zvonku“. Je to súbor noriem, ktoré ovplyvňujú
správanie všetkých zamestnancov. Táto kultúra má tri úrovne. Prvou sú tzv. fyzické aspekty
podniku, ako napr. vzhľad budovy a spôsob ako sa správame k návštevníkom. Druhú úroveň
tvoria hodnoty zdieľané zamestnancami, ako je napríklad poctivosť v podnikaní, ochota
predávajúcich slúžiť zákazníkom a zodpovednosť pri vybavovaní ich sťažností. Tretia úroveň
je dosiahnutá vtedy, keď každý v podniku jasne vníma a zdieľa jej hodnoty a bezvýhradne sa
podľa nich správa.
78
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Podniková kultúra je tiež významným faktorom, ktorý rozhoduje o úspešnej
implementácii marketingových stratégií. Medzi podnikovou kultúrou a stratégiou existuje
úzka súvislosť. Podniková kultúra ovplyvňuje správanie zamestnancov a tým priebeh
procesov vo vnútri podniku i prejav podniku smerom k svojmu okoliu. Ak neexistuje súlad
medzi strategickým a kultúrnym zámerom, nebudú strategické marketingové plány
realizované ani vzhľadom na správanie zamestnancov vo vnútri podniku, ani vzhľadom na
odvedené výkony prezentované na verejnosti. (Meffert. 1996. s. 357)
V tejto súvislosti je možné podnikovú stratégiu rámcovo definovať ako zviditeľnenie
podnikovej identity. Osobnosť (osobitosť) podniku je tiež súčasťou jeho stratégie. Dlhodobé
strategické ciele určujú a formujú žiaducu osobnosť; poslanie odráža osobnosť a podnikovú
kultúru; rozhodnutia o positioningu smerujú k žiaducej osobitosti. Osobitosť tiež definuje
strategické varianty. Podniková kultúra a osobnosť sú trvalou súčasťou jeho vnútorného
prostredia a ako také nemôžu byť okamžite zmenené. Stratégia podniku bude teda v rôznej
miere založená na trvalých súčastiach podniku, resp. s týmito súčasťami sa musí
prinajmenšom uvažovať.
Dobre vybudovaná osobnosť podniku je založená na mnohých predpokladoch.
V prvom rade musia všetci zamestnanci podniku pochopiť poslanie, t.j. čo má byť dosiahnuté,
aké miesto v spoločnosti chce podnik zastávať, aké má hodnoty a akým spôsobom zamýšľa
dosiahnuť svoje ciele. Je nevyhnutné, aby poslaniu verili, aby sa s ním stotožnili a správali sa
v súlade s jeho cieľmi a definovanými hodnotami. Výsledkom je potom súbor charakteristík
podniku a jeho správania, ktoré sú zreteľné v správaní jednak manažérov, ale i ostatných
zamestnancov.
Podniková identita je spôsob, akým sa podnik prezentuje cieľovým skupinám, je to
určitá symbolika, spôsob komunikácie a správania. Ide o hmatateľnú prezentáciu, prehlásenie,
zreteľne zdieľané hodnoty alebo podnikovú kultúru. Identita je teda to, čím podnik je, čo robí
a ako to robí. Je spojená s produktmi, značkami, spôsobom distribúcie, komunikácie
a správania vo vzťahu k verejnosti a svojim partnerom. V praxi sa používajú rôzne typy
podnikovej identity, ktoré závisia na strategických variantoch a histórii podniku. Výber
určitého špecifického typu identity závisí na strategických prioritách a má veľký vplyv na
stratégiu značky, marketingovú komunikáciu a komunikáciu podniku.
Podniková komunikácia je odvodená od identity a musí byť konzistentná s jej
významnými prvkami. Napríklad podniky, ktoré sú priekopníkmi na trhoch, budú
komunikovať oveľa agresívnejšie, viac používať priamejšie „partizánske“ typy marketingu
a komunikačné stratégie, podpory predaja a komparatívne propagačné techniky. Tiež aj
princípy marketingu zdôrazňujúceho hodnoty sa budú odrážať vo všetkých komunikačných
aktivitách. Sponzorovanie bude využité k prepojeniu imidžu podniku s ochranou životného
prostredia a komunikácia v obchodoch bude zameraná na také oznámenia, ako je zníženie
odpadov vďaka recyklácii, jednoduché nenákladné balenie apod.
Avšak tvorba a udržiavanie identity je niečo viac, než konzistentné používanie
tradičných nástrojov pre komunikovanie ich kľúčových prvkov. Všetko, čo podnik robí,
každý materiál, ktorý používa, by mali byť súčasťou jeho úsilia prezentovať svoju identitu
v homogénnej a konzistentnej podobe.
Symbolika podniku, resp. celkový dizajn, logo, jednotný štýl vizitiek, hlavičkového
papiera, dopravných prostriedkov, darčekov, oblečenia, zariadenia, balenia apod., sú
integrálnymi časťami identity alebo prinajmenšom spôsobom, akým sa zviditeľňuje.
79
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Ďalším dôležitým faktorom zviditeľňovania identity je okrem už uvedeného
i správanie podniku. Heslo „činy sú dôležitejšie než slová“ je v tejto súvislosti veľmi
príznačné. Spôsob, akým sa správajú zamestnanci, by mal byť integrálnou súčasťou
podnikovej identity.
Interný marketing je tiež súčasťou podnikovej identity a je mimoriadne dôležité
presvedčiť a vyškoliť zamestnancov, aby dodržiavali jej princípy. (Pelsmacker, 2003, s. 32 –
36)
3
Podniková identita dopravných podnikov v procese globalizácie
V prípade podnikov, firiem, spoločností, ktoré poskytujú prepravné služby či už
v osobnej alebo nákladnej doprave, je potrebné si uvedomiť, že všetky tieto podniky
poskytujú vlastne rovnaký druh služby. Ak sa chcú odlíšiť od konkurenčných podnikov,
musia v rámci marketingovej komunikácie využívať práve tie prvky, ktoré im umožnia ich
zviditeľnenie a jedinečnosť.
Pokiaľ ide o nástroje komunikačného mixu, je možné konštatovať, že rôzne dopravné
podniky ich využívajú s rôznou mieroch nasadenia, čo závisí na ich tradícii, veľkosti
a finančných prostriedkoch.
V rámci komunikačnej politiky sa javí v súčasnej dobe ako veľmi vhodná
komunikácia prostredníctvom podnikovej identity, pomocou ktorej môžu podniky účinnejšie
pôsobiť na celú verejnosť nielen na domácich, ale práve na globálnych trhoch.
Existuje viacero dôvodov, pre ktoré by podniky mali venovať svojej podnikovej
identite stále väčšiu pozornosť. (Pelsmacker, 2003, s. 35)
Jedným z dôvodov je samotné podnikateľské prostredie, ktoré sa rýchlo mení
a ovplyvňuje štruktúru a strategické zámery podnikov. Ide o fúzie, spojenia, zmeny
charakteru trhu apod. Je teda nevyhnutné permanentne sledovať a hodnotiť identitu spolu
s rýchlymi zmenami stratégie.
Tým, že dopravné podniky ponúkajú rovnaký druh služieb, diferencovať sa od
ostatných je stále náročnejšie. Unikátna identita môže byť rozhodujúca pre dosiahnutie
výlučnej trhovej pozície.
I dopravné podniky sa stávajú stále viac globálnymi, čím sa zvyšuje riziko
nekonzistencie komunikácie, realizovanej jednotlivými zložkami podniku. Posilňovanie
spoločnej podnikovej identity môže byť základom pre konzistentnú komunikačnú stratégiu.
Aby dopravné podniky získali výhody z rozsahu poskytovaných služieb, musia
zabezpečiť, aby všetky formy komunikácie boli konzistentné. Vhodnou „štartovacou čiarou“
je tvorba spoločného základu, t. j. spoločnej podnikovej identity, ktorá vychádza zo správne
definovaných strategických variantov.
Dobre navrhnutá a správne do života uvedená podniková identita môže zvyšovať
motiváciu zamestnancov. Ak sa cítia byť „členmi rodiny“, stimuluje to ich pracovný výkon.
Určenie podnikovej identity je v bezprostrednom vzťahu k podnikovej filozofii a jej
konkretizácii. Pri vytváraní jednotnej podnikovej identity musia mať dopravné podniky na
zreteli nielen skutočnosť, že táto je výrazom podnikovej kultúry v krajine odkiaľ pochádzajú,
ale že tiež komunikuje prostredníctvom dizajnu svojich výrobkov, kvality služieb, loga
a propagačných materiálov s existujúcimi či potenciálnymi zákazníkmi v iných krajinách
80
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
s rôznou kultúrou. A to nielen vizuálnou, ale i verbálnou a behaviorálnou zložkou. (Světlík.
2003.s.183)
Pri stanovení podnikovej identity sa musia dopravné podniky predovšetkým snažiť
o to, aby boli starostlivo analyzované rozpory medzi podnikovou skutočnosťou a víziou
podniku, ktorá má byť dosiahnutá v rôznych smeroch voči verejnosti, aby dôvera celej
verejnosti (zamestnanci, odbory, akcionári, vlastníci kapitálu, spoločenské skupiny atď.) voči
podniku vzrástla. Aby bola táto dôvera dosiahnutá, potom musí byť podniková identita ako
základ podnikových predstáv o hodnotách stanovená tak, aby bola schopná plniť svoje
funkcie.(Meffert, 1996, s. 99)
V súvislosti s tvorbou podnikovej identity je možné odporučiť dopravným podnikom
zamerať sa na nasledujúce kľúčové skutočnosti.
V prvom rade je potrebné, aby podniková kultúra predstavovala skutočne to, ako sa
podnik správa, ako vystupujú jeho zamestnanci. Z toho dôvodu by mali dopravné podniky,
prehodnotiť hodnoty a normy, ktoré sa v podniku prijali a rozvinuli a majú veľký vplyv na
konanie a uvažovanie i vystupovanie zamestnancov tak, aby boli zdieľané všetkými
zamestnancami a správali sa podľa nich. Zároveň je potrebné venovať významnú pozornosť i
fyzickým aspektom podniku, ako je napríklad vzhľad budovy, priestory, kam majú prístup
zákazníci, dopravné prostriedky, parkovacie miesta, pretože toto všetko viac, či menej odráža
preferované hodnoty v podniku.
Nositeľmi podnikovej kultúry sú ľudia. To, prečo sa stali zamestnancami podniku,
aké sú medzi nimi vzťahy, aké normy a životné princípy oni určujú a vyznávajú, čo je podľa
nich dobré a čo zlé, nielen odlišuje jeden podnik od druhého, ale určuje aj funkčnosť
a životaschopnosť podniku z hľadiska dlhodobej perspektívy. (Kachaňáková, 2001, s.187)
Ľudia v podnikoch služieb sú základným prvkom pri ich produkcii, ovplyvňujú jej
kvalitu, umožňujú diferenciáciu podniku, sú súčasťou kreativity, pridanej hodnoty, pomáhajú
zvyšovať dopyt po prepravných službách a môžu byť i zdrojom konkurenčnej výhody.
(Birnerová, 2009, s. 102).
V dopravných podnikoch majú ľudia nezastupiteľné miesto pri poskytovaní
prepravných služieb. Ide najmä o zamestnancov, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu so
zákazníkom pri poskytovaní informácií, objednávaní prepravy a realizácii prepravy (vodiči),
ktorí pre zákazníka predstavujú vo väčšine prípadov prvý kontakt s dopravným podnikom.
Podľa prvého dojmu, ktorý získali, si urobia celkový dojem o dopravnom podniku. Zo strany
dopravného podniku je preto žiaduce, aby venoval mimoriadnu pozornosť najmä týmto
kategóriám zamestnancov. Môže to realizovať prostredníctvom aktivít prislúchajúcich
personálnemu manažmentu, ale i aktivít v rámci interného marketingu. V moderných
podnikoch musí interný marketing predchádzať externému marketingu, pretože nie je možné
ponúkať kvalitné výkony skôr, než je personál podniku schopný ich poskytnúť.
Už zo samotnej definície podnikovej identity vyplýva, že každý podnik, teda
i dopravný podnik by sa mal prezentovať ako jednotná a pregnantná osobnosť, čo v praxi
predstavuje, že správanie, obraz a komunikácia podniku sa musia predstaviť v jednotnom
rámci navonok i dovnútra. Aby to tak i v skutočnosti bolo, je v prvom rade potrebné, aby
vedenie podniku komunikovalo so svojimi zamestnancami, aby všetci zamestnanci boli
oboznámení s poslaním podniku, aby každý z nich vedel, ako sa podieľa na jeho
uskutočňovaní. Všetci zamestnanci musia marketingovo konať ale i myslieť. Dopravný
81
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
podnik by sa mal snažiť vytvoriť takú osobnosť, ktorá by prezentovala kvalitu služieb,
bezpečnosť, spoľahlivosť, kladný vzťah k životnému prostrediu.
Komunikácia dopravných podnikov vychádza z ich identity a musí byť konzistentná
s jej významnými prvkami. Dopravné podniky by mali v rámci svojej komunikačnej politiky
budovať a rozvíjať najmä vzťahy s verejnosťou (PR), pomocou ktorých si môžu vytvoriť
dobré vzťahy k celej širokej verejnosti, zdôrazňovať pozitívny imidž podniku, odvracať
nepríjemné a inak škodiace príhody, udalosti správy apod. Je samozrejmé, že dopravné
podniky komunikujú so svojimi cieľovými trhmi aj svojou ponukou prepravných služieb,
cenami, ich sprístupnením. Je preto potrebné, aby v komunikácii zdôrazňovali i to, čo
predstavuje ich osobnosť, teda kvalitu prepravných služieb, spoľahlivosť a bezpečnosť pri
preprave, aby sa zákazník rozhodol využiť práve služby konkrétneho podniku.
Pokiaľ ide o symboliku dopravných podnikov, pri návrhoch loga a vizuálnych
nástrojov, zvlášť na globálnych trhoch, kde môžu mať symboly, farby a slová úplne iné
významy, je potrebné postupovať veľmi uvážlivo.
Ďalším dôležitým faktorom, ktorý významne zviditeľňuje podnikovú identitu, je
i správanie sa dopravných podnikov. Podnik môže mať dobre vybudovanú identitu, správne
vytvorené logo, zamestnanci môžu mať pekné uniformy, ale pre podnik to nebude nič platné,
ak budú k zákazníkom drzí a arogantní. Zamestnanci si musia uvedomiť, že podľa toho, ako
sa správajú, zákazník posudzuje celý podnik. Navyše, vedenie podniku i všetci jeho
zamestnanci by sa mali správať eticky nielen k svojim zákazníkom, ale ku všetkým svojim
partnerom.
Záver
Z uvedeného je zrejmé, že dopravné podniky, ktoré sa rozhodujú o vstupe na nové,
nepoznané globálne trhy, ale i tie, ktoré na nich už pôsobia, stoja pred množstvom problémov,
ktoré sťažujú ich marketingovú komunikáciu. Okrem toho, že musia byť oboznámené
s problémami, ktoré prinášajú globálne trhy, musia sa pripraviť na ich riešenie.
Rozhodnutie vstúpiť na globálne trhy je rozhodnutím strategickým, a preto by z tohto
aspektu mali pristupovať i k marketingovej komunikácii.
V súčasnosti sa javí veľmi významným komunikačným nástrojom podniková identita,
pomocou ktorej môžu dopravné podniky s oveľa nižšími nákladmi, ako napríklad pri reklame,
pôsobiť na celú širokú verejnosť. Všetky aktivity v rámci podnikovej identity sú strategického
charakteru, preto nie je možné ich meniť zo dňa na deň. Z toho dôvodu by mali dopravné
podniky pristupovať k jednotlivým prvkom podnikovej identity zodpovedne a po starostlivom
uvážení.
Príspevok je výstupom projektu VEGA1/023/11 Globálne trendy v Corporate Identity so
zameraním na dopravné podniky
Literatúra:
[1.] BIRNEROVÁ, E.: Marketing služieb. 1. vydanie. EDIS- vydavateľstvo ŽU v Žiline.
2008. 140 s. ISBN 978-80-554-0064-8
82
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
[2.] FORET, M., PROCHÁZKA, P., ŠAŠINKA, O.: Evropské marketingové prostředí..
Praha:Computer Press, 1999, 100 s. ISBN 80-7226-203-3
[3.] KRIŽANOVÁ, A. – BIRNEROVÁ, E.: Marketingový mix v cestnej doprave, Žilina:
EDIS - vydavateľstvo ŽU, 2002, 157 s. ISBN 80-7100-949-0
[4.] KACHAŇÁKOVÁ, A.: Riadenie ľudských zdrojov, Bratislava: SPRINT, 2001, 215 s.
ISBN 80-88848-72-5
[5.] MEFFERT, H.: Marketing & management, 1. vyd., Praha: Grada Publishing, spol. s r.o.,
1996, 551 s. ISBN 80-7169-329-4
[6.] PELSMACKER, P., GEUENS, M., VAN DEN BERGH, J.: Marketingová komunikace.
1. vydanie, Praha, Grada Publishing a.s. 2003. 581 s. ISBN 80-247-0254-1.
[7.] SMITH, P.: Moderní marketing, 1. vyd., Praha: Computer Press, 2000, 518 s. ISBN 807226-252-1
[8.] SVĚTLÍK, J.: Marketing pro evropský trh, 1. vyd., Praha, Grada publishing, a.s., 2003,
272 s. ISBN 80-247-0422-6
83
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
VPLYV GLOBALIZÁCIE NA HOSPODÁRSKU POLITIKU
IMPACT OF GLOBALIZATION ON THE ECONOMIC
POLICY
Mária Blašková 1
Kľúčové slová: globalizácia, hospodárska politika, ciele, nástroje, stabilizácia ekonomiky
Key words: Globalization, economic policy, goals, tools, stabilization of economy
Abstrakt: Príspevok obsahuje teoretické vymedzenie vybraných problémov globalizačného
procesu a nové impulzy pre formovanie a realizáciu účinnej hospodárskej politiky. Stručne
opisuje problém definovania globalizácie, poukazuje na pozitívne a negatívne aspekty
a následky globalizácie. Posledná časť sa snaží nájsť odpovede na otázky spojené
s implementáciou hospodárskej politiky – aké nástroje a metódy použiť pri realizácií
hospodárskej politiky štátu tak, aby účinne reagovala na výzvy globalizácie, eliminovala
negatívne dôsledky a využívala príležitosti spojené s globalizáciou.
Abstract: Impacts of globalization on economic policy. The includes theoretical specification
of selected issues of globalization process and new impulses for forming and realization of
effective economic policy. It briefly describes globalization defining problem, points out
positive and negative aspects and effects of globalization. The last section is trying to look for
answers to questions related to implementation of economic policy – what tools and methods
to use for realization of economic policy of state in a manner that would efficiently reflect the
challenges of globalization, eliminate the negative impacts and take advantage of the
opportunities connected with globalization.
JEL Classification: E60
1
VYMEDZENIE GLOBALIZÁCIE, JEJ POZITÍVA A NEGATÍVA
Globalizácia je frekventovaný pojem modernej doby, je realitou prirodzenej existencie
spoločnosti. Neexistuje jedna platná všeobecná definícia globalizácie. Definovať pojem
globalizácia úzko súvisí s uhlom pohľadu na problematiku, keďže sa týmto pojmom
zaoberajú ekonómovia, politológovia, sociológovia a historici. Odborné zameranie autorov sa
1
Mária Blašková, doc. Ing. PhD., Katedra hospodárskej politiky, Národohospodárska fakulta, Ekonomická
univerzita v Bratislave, Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava, tel. 02/6729 1412, e-mail: [email protected]
84
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
odzrkadľuje v definovaní globalizácie. Globalizácia predstavuje
transformácie spoločnosti a celosvetového ekonomického systému.
prirodzený
proces
Bolo by iste zaujímavé uviesť popis vývoja globalizácie, jeho korene, etapy a ďalšie
teoretické a praktické problémy. Vzhľadom na limitovaný rozsah, cieľom príspevku je
poukázať na niektoré vybrané otázky či aspekty globalizácie, ktoré významne ovplyvňujú
našu realitu.
Vytvorením systematického prehľadu rôznych ponímaní globalizácie, ich zasadením
do už existujúceho teoretického rámca je práca kolektívu autorov Baylis, John – Smith, Steve
et al: The Globalization of World Politics, Oxford University Press, 2005. Autori skúmali ako
interpretujú a reagujú na proces globalizácie jednotlivé teórie medzinárodnej politiky.
Vyčlenili štyri dominantné teórie medzinárodnej politiky: realizmus, liberalizmus,
marxistické teórie, sociálny konštruktivizmus, kde každý jeden z týchto prístupov poníma
globalizáciu inak a spolu vytvárajú rôznorodú mozaiku.
Sprehľadnenie stavu súčasnej diskusie o globalizácii prostredníctvom roztriedenia
rôznych prístupov na základe určitých kritérií v ucelenom prehľade podáva Scholte, Jan Aart
v práci Globalization: A Critical Introduction. London: MacMillan, 2000. Pozornosť venuje
predovšetkým tomu ako jednotliví autori globalizáciu definujú. Napr.:
globalizácia ako skutočnosť alebo len fikcia,
kde kladú začiatok formovania procesu globalizácie,
globalizácia je ponímaná ako pokračovanie predošlých procesov alebo jav nový, ktorý
spôsobuje zásadnú zmenu spoločenskej štruktúry,
– ako hodnotia dôsledky globalizácie,
– aké sú ich postoje k politickým opatreniam v postupujúcom globalizačnom procese.
–
–
–
Chápanie globalizácie v určitých súvislostiach je dôležité pri konštrukcii jej
všeobecnej definície. Ako autori chápu globalizáciu, je možné ešte vnútorne deliť na tvrdenia,
či globalizácia vystupuje ako:
– cyklický trend, ako historický proces v minulosti pravidelne sa opakujúci,
– lineárny proces, globalizácia chápaná ako jav, ktorý sa objavuje v súčasnosti,
– úplne nový proces.
Rozdielnosť pohľadov nenachádzame len v datovaní ale aj v samotných aspektoch
globalizácie. Nemožno ju pokladať len za jav ekonomický ale taktiež politický, technologický
a kultúrny súbor procesov.
Dvojica autorov Held, David – McGrew, Anthony et al. 1999 v knihe Global
Transformations, Politics, Economics and Culture, Cambridge: Polity Press 1999 sa venovala
utriedeniu rozmanitých názorov na globalizáciu a predstavila v nej tri myšlienkové prúdy, na
základe ktorých rozdeľujú autorov na hyperglobalistov, skeptikov a transformacionalistov. Aj
tu dochádza k tomu, že tieto myšlienkové prúdy sú vnútorne dosť diferencované
a nekorešpondujú s tradičným delením ideologických nazeraní na svet. Napr. v prúde
hyperglobalistov sa stretávajú ortodoxné neoliberálne ponímania globalizácie
s marxistickými, medzi skeptikov sa radia niektorí konzervatívci i radikáli.
Na základe uvedenia aspoň niektorých prístupov je vidieť rôznorodosť obsahov
a rozsahov pojmu globalizácia, kde jednotlivé vysvetlenia sa v niektorých aspektoch tak
odlišujú, že sú až vzájomne protichodné.
85
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Globalizácia sa prejavuje rozvojom a prehlbovaním medzinárodných ekonomických
vzťahov v celosvetovom meradle. Je to mnohovrstvový proces, ktorý sa dotýka bezprostredne
každého z nás. Na jednej strane ponúka veľký produktívny potenciál pre rozvoj jednotlivca,
regiónu, či civilizácie, no zároveň so sebou prináša riziká ba aj hrozby pre existenciu
a humánny rozvoj spoločnosti.
S globalizáciou sa v súčasnosti spájajú napr. aj také pozitívne skutočnosti ako sú: rast
obchodu, expanzia výdobytkov vedy a techniky, lepšie know-how, technológie vedúce
k zlepšeniu úžitkových vlastností, parametrov výrobkov a služieb, rast výkonnosti
a konkurencieschopnosti ekonomík, životnej úrovne regiónov a tiež znižovanie chudoby
(Čína, India, ...).
Uvedené skutočnosti zároveň poukazujú na to, že globalizácia má aj kritické štádiá
plné rozporov. Napr.: využívanie vedy a techniky vedie k odľudšťovaniu ekonomiky,
k rastúcemu odcudzeniu človeka k človeku ako aj k prírode. Rast bohatstva prehlbuje
nerovnosť v jeho distribúcii, čiže aj polarizáciu spoločnosti. Rast konkurencie vedie
k likvidácii menej efektívnej výroby, čo je spojené s rastom nezamestnanosti, sociálnych
rozdielov a externalitám. Pnutie v spoločnosti vedie k rastu kriminality, nepokojom, terorizmu
atď.
Deformácie sa prejavujú aj tak, že veľká časť ľudstva závisí na rozhodnutiach malého
počtu nadnárodných spoločností, finančných skupín, aj špekulantov či lobisticky ovládaných
inštitúcií. Často dochádza k predlžovaniu doby strávenej v práci – výsledkom čoho je
vyčerpanie, čo je následne drahé pre spoločnosť, lebo tým prichádza o ľudský kapitál.
Moderní kozmokrati odovzdávajú rodinu – výchovu detí iným, aby mali čas na prácu a tak
dochádza aj k deformáciám a negatívnym dopadom na inštitúciu rodiny.
Globalizácia vzhľadom k pozitívam i negatívam má svojich vyznavačov aj odporcov.
Realitou je, že rastie vplyv vonkajšieho prostredia na jednotlivé ekonomiky. Teda aj poruchy
v ekonomickom vývoji sa rýchlejšie a intenzívnejšie šíria, čo ovplyvňuje vývoj
medzinárodných ekonomických vzťahov a tie opäť pôsobia na jednotlivé národné ekonomiky.
Ak to stručne zhrnieme, svet prechádza trojakou konvergenciou. Prvú skupinu tvoria
technológie, ktorých nástup znamená vznik spoločného globálneho ihriska. Druhú skupinu
predstavujú nástroje riadenia, ktoré menia spôsob ako spoločnosti podnikajú. Tretia vrstva
tvorí najväčšiu výzvu ale tiež môže byť aj hrozbou pre budúcnosť. Otvára dvere do celkom
nového sveta, kde globalizácia vytvára priestor hlavne pre horizontálne väzby a rastúcu úlohu
spolupráce a dôvery.
2
HOSPODÁRSKA POLITIKA V GLOBALIZAČNOM PROCESE
Skúmanie súvislostí globalizácie a jej vplyvu na hospodársku politiku je veľmi
zložitým nielen teoretickým ale aj praktickým problémom. Vzhľadom k možnému rozsahu
príspevku orientujeme sa len na uvedenie pár vybraných otázok, ktorých riešenie je možné,
viac menej nutné z hľadiska odpovedí na veľké výzvy, ktoré globalizácia prináša.
Považujeme za vhodné stručne uviesť aspoň základné charakteristiky hospodárskej politiky.
V literatúre sa stretávame s rôznymi definíciami hospodárskej politiky. Hospodárska
politika sa chápe ako sústava zámerov opatrení a konania, ktorých cieľom je nepriame
ovplyvňovanie, regulácia, či bezprostredné zásahy do priebehu hospodárskych procesov
v určitom štátnom či územnom celku.
86
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Hospodárska politika sa zaoberá vládnou reguláciou hospodárskych procesov
v záujme dosiahnutie dopredu stanovených cieľov.
Hospodárska politika štátu má svoje ciele, nástroje a nositeľov. Na formovaní zásad,
princípov, nástrojov, právneho zabezpečenia a realizácie hospodárskej politiky sa zúčastňujú
všetky ekonomické subjekty. Nositeľmi hospodárskej politiky sú predovšetkým štátne
inštitúcie, ktoré podľa právnych noriem rozhodujú, spolurozhodujú, alebo sa zúčastňujú
rokovaní, zaoberajú sa formovaním riadenia a hodnotením hospodárskej politiky.
Dôležité je poznať postavenie a úlohu riadiaceho centra a systém legislatívnej,
výkonnej a právnej moci.
Toto poznanie musí byť rozšírené o úlohy, význam nadnárodných inštitúcií a ich vplyv
na hospodársku politiku členského štátu.
Poruchy rovnováhy v ekonomike sú častým javom, pretože každé národné
hospodárstvo pozostáva z veľkého počtu ekonomických subjektov a z množstva väzieb,
vzťahov medzi nimi. Takisto sa vyskytujú aj deformácie v procesoch centrálneho riadenia, čo
umožňuje, že sa môže v menšej či väčšej intenzite prejaviť aj protichodnosť presadzovania
svojich záujmov. Každý subjekt disponuje individuálnou slobodou pri voľbe spotreby,
produkcie, investícií, úspor, atď., čo spôsobuje, že v každom čase na hospodárske dianie
pôsobí nespočetne veľa impulzov, ktoré rôznou mierou ovplyvňujú stranu dopytu a ponuky
a tak aj rozhodnutia aktérov rozhodovacích procesov na úrovni štátu.
Prioritou hospodárskej politiky je dosiahnutie a udržanie stabilného vývoja. Existuje
v ekonomickej literatúre veľké množstvo rozdielnych názorov a predstáv o tom, ako má štát
reagovať na ekonomický cyklus, čo je odrazom skutočnosti, že vznikli v určitom období, za
určitých podmienok, ktoré vtedy vládli. Je vhodné stručne uviesť dva základné prístupy
k riešeniu tlmenia cyklických výkyvov.
Keynesovská koncepcia – teória strany dopytu – zdôrazňuje skutočnosť, že štát musí
priebežne intervenovať. Ťažisko stabilizačnej politiky je položené na fiškálnu politiku, kde
cez štátne výdavky dochádza k stimulácii dopytu. V neskoršej etape sa koncept anticyklickej
fiškálnej politiky rozšíril o peňažnú politiku, ktorá mala doplniť opatrenia fiškálnej politiky
pomocou nástrojov politiky monetárnej, úrokovej, operácií na voľnom trhu a politiky
povinných minimálnych rezerv.
Teória strany ponuky – koncepcia monetaristov – považovala za ústredný problém
infláciu na rozdiel od keynesovcov, ktorých koncepcia sa venuje nezamestnanosti.
Monetaristi odmietajú anticyklickú stabilizačnú politiku usmerňovanú štátom a navrhujú, že
centrálna banka sa musí postarať o to, aby bola opäť nastolená rovnováha medzi vývojom
produkčného potenciálu a masou peňazí.
Prax hospodárskej politiky potvrdzuje, že presadzovanie jedného alebo druhého
prístupu sa neosvedčilo. Zameranie hospodárskej politiky sa má orientovať podľa toho, či
rušivé vplyvy sú podmienené ponukovo alebo dopytovo. Hospodárska politika by mala
obsahovať komponenty ponukovo aj dopytovo orientovanej politiky a jej tvorcovia môžu
použiť ako nástroje monetárnej, tak aj fiškálnej politiky. Monetárna politika stimuluje tie
zložky, ktoré sú citlivé na pohyb úroku – teda investičné výdavky.
Naproti tomu účinky fiškálnej politiky sú závislé od toho, aké statky vláda nakupuje
alebo aké dane a transfery mení. Deformácie v uplatňovaní často ovplyvňujú záujmy
87
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
lobistických skupín. Tieto politiky sa majú racionálne dopĺňať a ich tvorcovia sa vzájomne
rešpektovať.
Prekážkou úspešnosti hospodárskej politiky môže byť aj načasovanie zásahov do
ekonomiky, aby nepôsobili procyklicky a destabilizujúco.
Súčasnosť charakterizuje celosvetová finančná a hospodárska kríza, ktorá sa rozšírila
z ekonomiky USA na všetky ekonomiky rôznou mierou. Pre teóriu a prax hospodárskej
politiky sú tu na programe dňa viaceré nové otázky ako môže múdra a zodpovedná
hospodárska politika zabrániť, ešte lepšie predchádzať až takým veľkým otrasom, v ktorých
sa zmietajú viaceré štáty. Hoci dochádzalo k cyklickému vývoju, dlhé obdobia prosperity
viedli k tomu, že začal prevládať optimizmus až do takej miery, že recesie vo vývoji
ekonomiky nie sú nevyhnutné. Napr. ropné šoky, ktoré viedli do recesií a následne boomov,
sú dôkazom, že nebezpečenstvo nepominulo. Možno uviesť ďalšie príklady, ktoré sa spájali
s negatívnym vývojom ekonomík v rôznych častiach sveta. Významný ekonóm Samuelson
tiež uviedol, že za posledné polstoročie sa zmenilo to, ako ekonómia ukázala, že monetárna
a fiškálna politika môžu zabrániť, aby sa občasná recesia nezmenila na trvalý a hlboký pokles.
Vznikajú a stále sú aktuálne otázky, akými nástrojmi a postupmi uskutočňovať
hospodársku politiku štátu tak, aby tieto kombinácie opatrení boli tak z krátkodobého ale aj
dlhodobého hľadiska účinné. Predstavitelia vyspelých štátov ako aj Európskej únie hľadajú
spolu riešenia. Pomáhajú najmä expanzívnou politikou, výdavkami povzbudzovať, pozitívne
aktivizovať produkciu a oživovať ekonomiku, ale tiež vyzývajú k redukcii výdavkov
a sporeniu, aby nedochádzalo ku krachom. Je potrebné mať na zreteli všetky súvislosti
globalizačného procesu, ktorý ponúka nové príležitosti ale aj ohrozenia perspektívy
dlhodobého ekonomického rastu najmä tak malej a otvorenej ekonomiky Slovenska.
3
ZMENA PRIORÍT HOSPODÁRSKEJ POLITIKY
Definície hospodárskej politiky, ktorých je veľa, spravidla uvádzajú tri dôležité prvky
– nositele, ciele a nástroje. Samotný pojem hospodárska politika zahŕňa dve samostatné
oblasti hospodárstvo a politiku, medzi ktorými je úzka vzájomná súvislosť.
Praktická hospodárska politika sa vždy uskutočňuje v určitom sociálnom prostredí, čo
obmedzuje jej manévrovací priestor. Každé hospodársko-politické rozhodnutie sa uskutočňuje
v reálnom čase a prechádza niekoľkými fázami, a preto často dochádza k časovému
oneskoreniu pri príprave a prijímaní rozhodnutí. Ďalší problém, najmä praktickej
hospodárskej politiky, je konkrétne ovplyvňovanie ekonomiky politikou v dôsledku snahy
presadzovania skupinových záujmov, ktoré nemusia byť vždy v plnom súlade s jej cieľmi.
Odpovede a riešenia je potrebné hľadať v oblastiach globalizačných a integračných
procesov, v hospodárskom a sociálnom rozvoji, v inštitucionálnom rámci, v rozvoji regiónov,
no najmä v systéme vzdelávania, vedy, výskumu a inováciách, a celkovej starostlivosti
o človeka.
Bez podpory takých kľúčových oblastí ako je školstvo, vzdelávanie, veda a výskum,
moderné IKT, inovácie, kreativita a vytvorenie tvorivého prostredia bez brzdiacich deformácií
Slovensko nebude schopné zabezpečiť obyvateľstvu vysokú životnú úroveň. Pre riešenie
problémov v pokrízovom období sa znalostná ekonomika musí dostať do centra pozornosti
tvorcov hospodárskej politiky.
Sformovanie znalostnej ekonomiky bude úspešné len vtedy, ak hospodárska politika
bude reagovať účinnými nástrojmi na prebiehajúce zmeny, ktoré so sebou prináša
88
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
globalizácia a integrácia. Ďalej je dôležité prispôsobiť hospodársku politiku špecifikám
Slovenska, ktoré vyjadrujú jej silné a slabé stránky a zároveň poukazujú na možné príležitosti
a hrozby. (SWOT analýza ekonomiky SR a implementácia hospodárskej politiky na podporu
znalostnej ekonomiky by mohla byť samostatnou témou na príspevok.)
Zmena priorít hospodárskej politiky sa musí prejaviť v oblasti nositeľov, cieľov
a nástrojov hospodárskej politiky.
Oblasť nositeľov hospodárskej politiky:
Vytvoriť funkčný inštitucionálny rámec.
Uplatňovať systémovosť a transparentnosť tvorby vládnej hospodárskej politiky
(redukcia vplyvu politických rozhodnutí, ktoré sa často presadzujú na úkor
ekonomických).
Znížiť korupciu, skvalitniť tvorbu legislatívy a zlepšiť vymáhateľnosť práva.



Oblasť cieľov:
 vypracovať víziu a stratégiu rozvoja Slovenska pre obdobie krízy a po kríze ako
základ pre hospodársko-politické rozhodnutia
 určiť prioritné smery, napr.:
– stabilizácia ekonomiky a podpora rastu
– podpora vzdelávania a jeho kvality
– podpora vedy a výskumu
– podpora informatizácie spoločnosti
– zvýšenie záujmu o mladú generáciu a tak zníženie úniku mozgov
– budovanie infraštruktúry dopravnej aj informačnej
– znižovať regionálne rozdiely
– podpora MSP, PZI a proexportná orientácia
– podpora inováciám zameraným na sofistikovanú výrobu a služby s vyššou
pridanou hodnotou.
Oblasť nástrojov:
uplatňovať stimulačné a spravodlivé kritériá v rozdeľovacích procesoch,
zvýšiť ocenenie práce a jej kvality,
zvýšiť výdavky na vedu a výskum podľa EÚ 3 % z HDP
zlepšiť financovanie školstva a vzdelávania
zamerať sa v prerozdeľovacích procesoch na človeka, jeho zdravie, vzdelanie,
kultúru, istoty (severské ekonomiky nám môžu byť príkladom),
 zlepšiť využívanie zdrojov z EÚ na elimináciu slabých stránok a hrozieb pre
ekonomiku SR.





Hospodárska politika vlády SR musí citlivo a vyvážene prispôsobiť ciele a nástroje
integračným a globalizačným procesom tak, aby bol optimálne využitý zdrojový – najmä
ľudský potenciál pre vlastnú kultiváciu a rast výkonnosti ekonomiky a kvality života
obyvateľov.
4
ZÁVER
Predstavitelia vyspelých ekonomík a štátov Európskej únie hľadajú riešenia, pomáhajú
najmä expanzívnou politikou zabraňovať krachom bánk a firiem a tiež oživiť ekonomickú
aktivitu. Nikto nemá účinný recept ani liek na zaručený úspech opatrení a poskytnutých
zdrojov. Tiež nie je známy čas trvania a riešenia prejavov súčasnej celosvetovej depresie –
89
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
krízy. Už dnes je isté, že je potrebné prehodnotiť úlohu štátu v ekonomike, mieru regulácie
a kontroly, lebo zlyhali najmä jeho regulačné a kontrolné mechanizmy.
Súčasná situácia, jej riešenia a výsledky ponúknu nové impulzy na sformovanie
účinnejšej ekonomickej teórie a praxe hospodárskej politiky. Získané skúsenosti môžu byť
prostriedkom na elimináciu veľkých rozdielov a negatívnych trendov vo vývoji ekonomík tak
z hľadiska lokálneho ako aj globálneho.
Príspevok bol spracovaný v rámci riešenia projektu VEGA, reg. č. 1/0103/12 „Trh práce vo
väzbe na ekonomický rast v kontexte spoločensko-ekonomických zmien“ a projektu VEGA,
reg. č. 1/0570/11 „Spotreba a kvalita života domácností SR vo väzbe na ich spotrebiteľské
rozhodnutia v európskom kontexte“.
Literatúra:
[1.] BAUMAN, Z. 2000. Globalizácia – Dôsledky pre ľudstvo. Bratislava: Kaligram, 2000.
ISBN 80-7149-335-X
[2.] BAYLIS, J., SMITH, S. et al. 2005. The Globalization of World Politics. Oxford
University Press, 2005
[3.] HELD, D., McGREW, A. et al. 1999. Global Transformations Politics, Economics and
Culture. Cambridge : Policy Press, 1999
[4.] KLIKOVÁ, CH., KOTLÁN, J. a kol.. 2006. Hospodářská politika: teorie a praxe. 2
vyd. Ostrava : Sokrates, 2006. ISBN 80-86572-37-4
[5.] SCHOLTE, J. A. 2000. Globalization: A Critical Introduction. London : McMillan,
2000
[6.] SLANÝ, A., ŽÁK, M.. 1999. Hospodářská politika. I. vyd. Praha : C. H. Beck, 1999
[7.] STANĚK, P.: Fakty a mýty globalizácie (vybrané aspekty). Bratislava : Vydavateľstvo
EKONÓM. ISBN 80-225-201-60
[8.] STIGLITZ, J. E.: Making globalization work. New York: W. W. Norton & Company
Inc. 358 s. ISBN 0-393-06122-1
[9.] ŠIKULA, M. 1999. Globalizácia – rázcestie civilizácie. Bratislava: Sprint, 1999. ISBN
80-88848-46-6
[10.] VINCÚR, P. a kol. 2007. Teória a prax hospodárskej politiky. Bratislava: SPRINT vfra
2007. ISBN 978-80-89085-80-4
90
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
VYHODNOCENÍ PLNĚNÍ KONVERGENČNÍCH KRITÉRIÍ
ČESKOU REPUBLIKOU
ASSESSMENT OF THE FULFILLMENT OF THE
MAASTRICHT CONVERGENCE KRITERIA BY THE CZECH
REPUBLIC
Lenka Brizgalová 1
Klíčová slova: konvergenční kritéria, Česká republika, euro
Key words: convergence criteria, , the Czech Republic, the euro
Abstrakt: Článek se zabývá vyhodnocením plnění maastrichtských konvergenčních kritérií
v České republice v letech 2001 – 2008. Jedná se o plnění nominálních konvergenčních
kritérií, která lze rozdělit na měnová a rozpočtová. Dne 16. dubna 2003 podepsala Česká
republika smlouvu o přistoupení k Evropské unii. ČR se stala po vstupu do Evropské unie
členem Hospodářské a měnové unie, s předpokladem že hned po vstupu u nás euro ještě
nebude v oběhu. Kdy bude euro zavedeno, lze pouze odhadovat. Přípravy na zavedení eura
byly zahájeny vypracováním společného dokumentu vlády a České národní banky ze dne 13.
října 2003. Jako možný termín přistoupení k eurozóně v září 2003 byl uváděn horizont let
2009 – 2010. Nyní, konkrétní termín přijetí jednotné měny není stanoven, jelikož kritéria
plněna nejsou.
Abstract: The paper deals with the fulfillment evaluation of the Maastricht convergence
criteria in the Czech Republic during the years 2001 - 2008. The fulfillment of the nominal
convergence criteria is specifically considered. These nominal criteria can be divided into
monetary and budget criteria. On 16 April 2003 the Czech Republic signed the Treaty of
Accession to the European Union. The Czech Republic became, after joining the European
Union, a member of the Economic and Monetary Union. There is the assumption that after the
accession the euro will not be available in money flow immediately. The term of the euro
introduction is uncertain, can only be estimated. Preparations for the implementation of the
euro was launched by the formation of a joint document that was made by the Czech
government and the Czech National Bank on 13 October 2003. The period of years 2009 –
2010 was estimated as a possible date of accession to the euro area. This estimation was
established in September 2003. The term for implementation of the single currency is not
accepted so far, because the criteria are not fulfilled yet.
JEL Classification: E63
1
Lenka Brizgalová, Ing., Ph.D., Katedra ekonomie, Fakulta ekonomiky a managementu, Univerzita obrany,
Brno, tf. číslo 973442416, [email protected]
91
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
ÚVOD
Konvergenční kritéria jsou kritéria, která mají měřit míru sjednocení základních
parametrů ekonomik členských států Evropské unie. Jejich plnění je podmínkou pro vstup
členské země do třetí etapy hospodářské a měnové unie a zároveň podmínkou pro zavedení
jednotné měny euro příslušnou členskou zemí. Jde o kritéria makroekonomického charakteru,
která byla zformulována po pádu měnového systému používajícího Evropskou měnovou
jednotku, v roce 1992, při podpisu Smlouvy o Evropské unii v Maastrichtu s platností od 1.
11. 1993.
Maastrichtská konvergenční kritéria lze rozdělit na měnová a rozpočtová. Měnová
kritéria stanovují míru inflace, stabilitu měnového kurzu a úrokových sazeb. Rozpočtová
kritéria stanovují deficit veřejných rozpočtů a míru veřejného dluhu v poměru k HDP.
Nezbytnou podmínkou pro plnění konvergenčních kritérií je jejich udržitelnost, nikoli pouze
jednorázové plnění. „O integračním uskupení Evropské unie lze v současnosti bezesporu
tvrdit, že se jedná o nepropracovanější a nejrozvinutější pokus o ekonomické i společenské
sblížení, který kdy byl dosud v celosvětovém měřítku vykonán.“ 2
Česká republika vstoupila do Evropské unie v květnu 2004. Tím na sebe převzala
závazek účastnit se třetí fáze Hospodářské a měnové unie. ČR patří mezi země, na které se
vztahuje přechodná výjimka pro zavedení eura ve smyslu čl. 122 Smlouvy o založení
Evropského společenství. Z tohoto důvodu nezavedla euro, jelikož nesplnila podmínky, které
jsou nutné pro zavedení jednotné měny. Země s přechodnou výjimkou je povinna usilovat o
zavedení eura v nejbližším možném termínu. Co ale znamená pojem „v nejbližším možném
termínu“ není nikde specifikováno.
V materiálu „Česká republika a euro – návrh strategie přistoupení“ z prosince 2002
bylo řečeno, že „z procedurálního hlediska je za předpokladu vstupu ČR do EU v roce 2004 a
při splnění maastrichtských konvergenčních kritérií prvním možným rokem přistoupení
k eurozóně rok 2007“ 3. Ve „Strategii přistoupení České republiky k eurozóně“ 4 ze 30. 9. 2003
se uvádí, že výhled plnění maastrichtských kritérií nevede k předpokladu plnění kritéria
deficitu veřejných rozpočtů a z toho plyne, že ČR nebude schopna přistoupit k eurozóně na
přelomu let 2006 a 2007. Jako možný termín přistoupení k eurozóně v září 2003 byl uváděn
horizont let 2009-2010. Dokument z prosince 2007 „Vyhodnocení plnění maastrichtských
konvergenčních kritérií a stupně ekonomické sladěnosti ČR s eurozónou“5 uvádí, že nebylo
dosaženo dostatečného pokroku při vytváření podmínek pro přijetí eura. Doporučení znělo tak
jako v roce 2006, nestanovovat cílové datum pro vstup do eurozóny a zároveň ČR neměla
opět v průběhu roku 2008 usilovat o vstup do ERM II. Ze závěrů a doporučení „Vyhodnocení
ZAHRADNÍK, P. Vstup do Evropské unie – přínosy a náklady konvergence. 1. vyd. Praha: Nakladatelství
C. H. Beck, 2003. s. 21. ISBN 80-7179-472-4.
3
Česká republika a euro – návrh strategie přistoupení. Česká národní banka. [cit. 2010-05-06]. Dostupné na:
<http://www.cnb.cz/miranda2/export/sites/www.cnb.cz/cs/menova_politika/strategicke_dokumenty/downloa
d/cr_euro_navrh.pdf>.
4
Česká národní banka, Strategie přistoupení České republiky k eurozóně. (Společný dokument vlády ČR
a ČNB). [cit. 2010-05-06]. Dostupné na:
<http://www.cnb.cz/miranda2/export/sites/www.cnb.cz/cs/menova_politika/strategicke_dokumenty/downloa
d/strategie_pristupu_cr_k_eu.pdf>.
5
Vyhodnocení plnění maastrichtských konvergenčních kritérií a stupně ekonomické sladěnosti
ČR s eurozónou. (Společný dokument Ministerstva financí ČR a České národní banky schválený vládou
České republiky na jejím zasedání dne 19. prosince 2007). [cit. 2010-05-06]. Dostupné na:
<http://www.cnb.cz/miranda2/export/sites/www.cnb.cz/cs/menova_politika/strategicke_dokumenty/downloa
d/maastricht_vyhodnoceni_2007.pdf>.
2
92
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
plnění maastrichtských konvergenčních kritérií a stupně ekonomické sladěnosti ČR
s eurozónou“ 6 ze 16. prosince 2008 vyplynulo, že stav veřejných financí přestal být hlavní
bariérou v plnění konvergenčních kritérií. S Českou republikou byla ukončena procedura při
nadměrném schodku. Nadále se nedoporučovalo stanovit datum přijetí eura a ani nebylo
doporučeno vstupovat v roce 2009 do mechanismu ERM II.
1. Vyhodnocení plnění konvergenčních kritérií Českou republikou
Následující Tabulka 1 podává přehled jak Česká republika plnila ve zkoumaných
letech 2001 – 2008 jednotlivá konvergenční kritéria.
Tab. 1 Plnění konvergenčních kritérií Českou republikou
Harmonizovaný
index
spotřebitelských
cen (v %)
Průměr 3 zemí s nejnižší
inflací
Hodnota kritéria
ČR
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
1,6
1,1
1,2
0,7
1,0
1,4
1,3
2,6
3,1
4,5
2,6
1,4
2,7
–0,1
2,2
2,6
2,5
1,6
2,9
2,1
2,8
3
4,1
6,3
Saldo vládních
institucí
(v % HDP)
Hodnota kritéria
-3,0
-3,0
-3,0
-3,0
-3,0
-3,0
-3,0
-3,0
ČR
-5,6
-6,8
-6,6
-2,9
-3,6
-2,6
-0,7
-2,0
Vládní dluh
(v % HDP)
Hodnota kritéria
ČR
Průměr 3 zemí s nejnižší
inflací
Hodnota kritéria
ČR
60,0
24,9
60,0
28,2
60,0
29,8
60,0
30,1
60,0
29,7
60,0
29,4
60,0
29,0
60,0
29,9
4,9
4,9
4,1
4,3
3,4
4,2
4,4
4,6
6,9
6,3
6,9
4,9
6,1
4,1
6,3
4,8
5,4
3,5
6,2
3,8
6,4
4,3
6,6
4,6
100,0
106,1
108,4
122,8
Dlouhodobá
úroková sazba
(v %)
Měnová stabilita ČR
84,9
96,3
92,4
92,0
Zdroj: Eurostat 7 Pozn.: HICP (2005=100), 12 month rate of change,
Net lending (+) /net borrowing (-), General government,
General government consolidated gross debt - Percentage of GDP,
Long term intereast rate: EMU convergence criterion bond yields,
Real effective exchange rate 2005=100.
Vyhodnocení plnění maastrichtských konvergenčních kritérií a stupně ekonomické sladěnosti ČR s eurozónou.
(Společný dokument Ministerstva financí ČR a České národní banky schválený vládou České republiky na
jejím zasedání dne 16. prosince 2008). [cit. 2010-05-06]. Dostupné na:
<http://www.cnb.cz/miranda2/export/sites/www.cnb.cz/cs/menova_politika/strategicke_dokumenty/downloa
d/maastricht_vyhodnoceni_2008.pdf>.
7
European Comission, Eurostat. [cit. 2010-03-14]. Dostupné na:
<http: epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database>.
6
93
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
7
6
HICP (v %)
5
4
3
2
1
0
2001
2002
2003
2004
2005
Rok
průměr 3 zemí s nejnižší inflací
2006
hodnota kritéria
2007
2008
ČR
Graf 1: Plnění konvergenčních kritérií Českou republikou – HICP
Zdroj: Vlastní zpracování dle European Comission, Eurostat. [cit. 2010-03-14]. Dostupné na:
<http: epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database>.
Z Tabulky 1 a Grafu 1 je patrné, že Česká republika neplnila inflační kritérium
v letech 2001, 2004, 2007 a 2008. Inflace v roce 2007 rostla v důsledku reforem a v roce 2008
vykazovala inflace číslo o 2,23 větší proti referenčnímu kritériu. Příčinou inflace v roce 2008
byl vysoký růst energetických surovin, vysoký růst regulovaných cen, zavedení poplatků ve
zdravotnictví, zvýšení sazby DPH z 5 % na 9 % a zvýšení spotřebních daní z cigaret.
Příznivým poznatkem je, že i když v uvedených letech neplnila ČR inflační kritérium, tak
v dobách vysokého ekonomického růstu nevykazovala nadměrnou míru inflace. Tento jev je
vysvětlován pozitivním vlivem volně plovoucího kurzu české koruny. V letech 2004 – 2007
česká koruna posílila cca 22,5 % a zlevnila české dovozy.
94
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
0
Saldo vládních institucí (v % HDP)
-1
-2
-3
-4
-5
-6
-7
-8
2001
2002
2003
2004
2005
Rok
hodnota kritéria
2006
2007
2008
ČR
Graf 2: Plnění konvergenčních kritérií Českou republikou - saldo vládních institucí
Zdroj: Vlastní zpracování dle European Comission, Eurostat. [cit. 2010-03-14]. Dostupné na:
<http: epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database>.
Z Tabulky 1 a Grafu 2 je patrné, že Česká republika měla největší problém s plněním
jednoho z fiskálních konvergenčních kritérií a to ze saldem vládních institucí. V roce 2004
byla s ČR zahájena procedura při nadměrném deficitu, ve kterém se Česká republika zavázala
snížit deficit státního rozpočtu na požadované 3 % do roku 2008. Tento závazek byl splněn.
Česká republika snížila svůj deficit již v roce 2006. „Důvod k velké radosti to však není,
protože dosažení požadovaných hodnot nebylo způsobeno systematickým řešením a nebylo
podloženo prokazatelným trendem snižování deficitu. Toto plnění bylo skokově zapříčiněno
především vyššími než očekávanými příjmy státního rozpočtu v důsledku příznivého
hospodářského vývoje, které ve finále deficit snížily.“ 8 Hlavním důvodem v současné době
není pouze znepokojivý stav veřejných financí, ale také probíhající světová finanční krize,
jejíž dopad může v příštích letech přinést hlubší deficity veřejných financí.
8
JELÍNEK, T. Česká republika pět let v Evropské unii: aktuální problémy přijetí eura. [on-line]. Současná
Evropa 02/2009. [cit. 2010-05-13]. Dostupné na: <http://ces.vse.cz/wp-content/jelinek.pdf>.
95
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
70
60
Vládní dluh (v % HDP)
50
40
30
20
10
0
2001
2002
2003
2004
2005
Rok
hodnota kritéria
2006
2007
2008
ČR
Graf 3: Plnění konvergenčních kritérií Českou republikou - vládní dluh
Zdroj: Vlastní zpracování dle European Comission, Eurostat. [cit. 2010-03-14]. Dostupné na:
<http: epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database>.
Z Tabulky 1 a Grafu 3 je patrné, že Česká republika kritérium vládního dluhu během
zkoumaného období let 2001 - 2008 dodržovala. Hodnota vládního dluhu se ustálila kolem 30
% HDP. S plněním tohoto kritéria neměla ČR problémy z důvodu nízké výchozí úrovně
vládního dluhu. „Budoucí dluh bude pravděpodobně navyšován již jen o salda státních
rozpočtů, která se budou odvíjet od rozpočtové disciplíny nadcházejících vlád.“ 9
9
JELÍNEK, T. Česká republika pět let v Evropské unii: aktuální problémy přijetí eura. [on-line]. Současná
Evropa 02/2009. [cit. 2010-05-13]. Dostupné na: <http://ces.vse.cz/wp-content/jelinek.pdf>.
96
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Dlouhodobá úroková sazba (v %)
8
7
6
5
4
3
2
2001
2002
2003
2004
2005
Rok
průměr 3 zemí s nejnižší inflací
2006
hodnota kritéria
2007
2008
ČR
Graf 4: Plnění konvergenčních kritérií Českou republikou - dlouhodobá úroková sazba
Zdroj: Vlastní zpracování dle European Comission, Eurostat. [cit. 2010-03-14]. Dostupné na:
<http: epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database>.
Z Tabulky 1 a Grafu 4 je možno vyhodnotit, že Česká republika kritérium dlouhodobé
úrokové sazby ve zkoumaném období bez problémů plnila a je možno stejný závěr udělat i
pro další období. Předpokladem pro tento závěr je pokračování důvěry finančních trhů
v udržitelnost českých veřejných financí.
97
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
130
120
Měnová stabilita
110
100
90
80
70
60
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
Rok
Graf 5: Plnění konvergenčních kritérií Českou republikou - měnová stabilita
Zdroj: Vlastní zpracování dle European Comission, Eurostat. [cit. 2010-03-14]. Dostupné na:
<http: epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database>.
Z Tabulky 1 a Grafu 5 by pomocí hypotetické centrální parity CZK/EUR, jež se
stanovuje na základě průměrné denní hodnoty kurzu pro dané období, mohlo být
vysledováno, že by ČR kritérium stability měnového kurzu v daném časovém období
splňovala. Kurz koruny vůči euru má dlouhodobě tendenci k apreciaci. Česká republika se
neúčastní systému směnných kurzů ERM II a nemá stanoven oficiální termín přijetí eura.
Vstup do systému směnných kurzů ERM II bude určen až v okamžiku, kdy bude oznámeno
předběžné datum pro přijetí eura. Pokud Česká republika přijme toto předběžné datum za
závazné, bude muset vstoupit do systému ERM II nejméně tři roky před tímto datem. Půl roku
bude trvat příprava na vstup, poté v systému musí Česká republika 2 roky úspěšně setrval a
poslední půl rok je určen na vyhodnocení kritérií. 10
Neutěšivý stav veřejných financí je jedním ze zásadních problémů české ekonomiky.
Kromě nebezpečí spojeného se špatným stavem veřejných financí hrozí České republice
v souvislosti s evropskou integrací nesplnění maastrichtských fiskálních kritérií a oddalování
přijetí společné měny. Je důležité si uvědomit, že ztracená měnová politika po přijetí eura
bude muset být zastoupena právě zdravými veřejnými financemi.11
JELÍNEK, T. Česká republika pět let v Evropské unii: aktuální problémy přijetí eura. [on-line]. Současná
Evropa 02/2009. [cit. 2010-05-13]. Dostupné na: <http://ces.vse.cz/wp-content/jelinek.pdf>.
11
JELÍNEK, T. Česká republika pět let v Evropské unii: aktuální problémy přijetí eura. [on-line]. Současná
Evropa 02/2009. [cit. 2010-05-13]. Dostupné na: <http://ces.vse.cz/wp-content/jelinek.pdf>.
10
98
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
ZÁVĚR
Maastrichtská kritéria představují vstupní síto pro vstup do Hospodářské a měnové
unie a pro vytvoření společné měnové jednotky. Diskutabilní je jejich použitelnost v dnešní
době v Evropské unii a také jejich důsledky. Kritéria byla nastavena v době neexistence
Evropské unie a o masivním rozšiřování Evropské unie se neuvažovalo. Jak uvádí Šikulová 12
mnozí ekonomové se zabývají aktuálností maastrichtských kritérií, jelikož v nich objevují
slabé stránky. Jednou z nich je, že kritéria stanovují několik nominálních konvergenčních
kritérií, které společně nechtěným způsobem ovlivňují vývoj reálných veličin. Od
kandidátských zemí je vyžadováno souběžné plnění třech nominálních cílů, což se jeví
problémem i pro erudované centrální banky. V současné době je také mnohem větší mobilita
kapitálu, což vytváří prostor ke spekulativním útokům na měny malých ekonomik.
Zkušenost ukázala, že do měnové unie se nakonec dostaly i země, které kritéria plnila
nedůsledně či docházelo k jejich záměrnému zkreslování. Takovýmto příkladem by mohlo být
Řecko. Je potřebné také podotknout, že aplikace maastrichtských kritérií má i svá pozitiva,
např. klesající úroveň míry inflace a snižování dlouhodobých úrokových sazeb.
Česká republika předpokládala přijetí eura v roce 2010, avšak už v roce 2006 musela
tento termín opustit vzhledem k příliš vysokému deficitu veřejných rozpočtů. Národní plán
zavedení eura v ČR z března 2007 směřoval k roku 2012, ovšem ani nově aktualizovaná verze
Konvergenčního programu datum přijetí společné evropské měny neobsahuje. Důvody, proč
dosud euro nebylo zavedeno, spočívají v nutnosti provedení ekonomických reforem, ve
stabilizaci veřejných financí a v růstu zadluženosti ČR v souvislosti s finanční krizí.
V prosinci 2009 vůči ČR byla opět zahájena Procedura při nadměrném schodku a nadále
pokračuje vzhledem k překročení referenční hranice pro vládní deficity v letech 2010 a 2011.
Rada ministrů financí a hospodářství doporučila ČR snížit vládní schodek pod 3 % do roku
2013.
Česká republika má největší problém s plněním jednoho z fiskálních konvergenčních
kritérií a to s kritériem udržitelnosti veřejných financí. Deficit veřejných rozpočtů je pro rok
2011 notifikován ve výši 3,7 % HDP. Naopak v současnosti plní kritérium cenové hladiny,
avšak kvůli dopadu zvýšení snížené sazby DPH pravděpodobně nebude toto kritérium plnit
v roce 2012. ČR hladce plní kritérium dlouhodobých úrokových sazeb i přes obtížně
předvídatelný vývoj na finančních trzích.
Literatura:
[1.] JELÍNEK, T. Česká republika pět let v Evropské unii: aktuální problémy přijetí eura.
[on-line]. Současná Evropa 02/2009. [cit. 2010-05-13]. Dostupné na:
<http://ces.vse.cz/wp-content/jelinek.pdf>.
[2.] ŠIKULOVÁ, I. Konvergencia v procese Európskej menovej integrácie. 1. vyd.
Bratislava: Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied, 2006. s. 81. ISBN 80-7144155-4.
[3.] ZAHRADNÍK, P. Vstup do Evropské unie – přínosy a náklady konvergence. 1. vyd.
Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2003. s. 21. ISBN 80-7179-472-4.
12
ŠIKULOVÁ, I. Konvergencia v procese Európskej menovej integrácie. 1. vyd. Bratislava: Ekonomický ústav
Slovenskej akadémie vied, 2006. s. 81. ISBN 80-7144-155-4.
99
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
[4.] European
Comission,
Eurostat.
[cit.
2010-03-14].
Dostupné
na:
<http: epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database>.
[5.] Vyhodnocení plnění maastrichtských konvergenčních kritérií a stupně ekonomické
sladěnosti ČR s eurozónou. [on-line]. 2009-01-03 [cit. 2009-02-13]. Dostupné na:
<http://www.mfcr.cz/cps/rde/xbcr/mfcr/Vyhodnoceni_Maastricht_2007_akt21032008_p
df.pdf>.
[6.] Vyhodnocení plnění maastrichtských konvergenčních kritérií a stupně ekonomické
sladěnosti ČR s eurozónou. (Společný dokument Ministerstva financí ČR a České
národní banky schválený vládou České republiky na jejím zasedání dne 21. prosince
2009). [cit. 2010-05-06]. Dostupné na:
<http://www.cnb.cz/miranda2/export/sites/www.cnb.cz/cs/menova_politika/strategicke_
dokumenty/download/maastricht_vyhodnoceni_2009.pdf>.
[7.] Vyhodnocení plnění maastrichtských konvergenčních kritérií a stupně ekonomické
sladěnosti ČR s eurozónou. (Společný dokument Ministerstva financí ČR a České
národní banky schválený vládou České republiky na jejím zasedání dne 22. prosince
2010). [cit. 2010-10-06]. Dostupné na:
<http://www.cnb.cz/miranda2/export/sites/www.cnb.cz/cs/menova_politika/strategicke_
dokumenty/download/maastricht_vyhodnoceni_2010.pdf>.
[8.] Česká republika a euro – návrh strategie přistoupení. Česká národní banka. [cit. 201005-06]. Dostupné na:
<http://www.cnb.cz/miranda2/export/sites/www.cnb.cz/cs/menova_politika/strategicke_
dokumenty/download/cr_euro_navrh.pdf>.
[9.] Česká národní banka, Strategie přistoupení České republiky k eurozóně. (Společný
dokument
vlády
ČR
a ČNB).
[cit.
2010-05-06].
Dostupné
na:
<http://www.cnb.cz/miranda2/export/sites/www.cnb.cz/cs/menova_politika/strategicke_
dokumenty/download/strategie_pristupu_cr_k_eu.pdf>.
[10.] Vyhodnocení plnění maastrichtských konvergenčních kritérií a stupně ekonomické
sladěnosti ČR s eurozónou. (Společný dokument Ministerstva financí ČR a České
národní banky schválený vládou České republiky na jejím zasedání dne 19. prosince
2007). [cit. 2010-05-06]. Dostupné na:
<http://www.cnb.cz/miranda2/export/sites/www.cnb.cz/cs/menova_politika/strategicke_
dokumenty/download/maastricht_vyhodnoceni_2007.pdf>.
[11.] Vyhodnocení plnění maastrichtských konvergenčních kritérií a stupně ekonomické
sladěnosti ČR s eurozónou. (Společný dokument Ministerstva financí ČR a České
národní banky schválený vládou České republiky na jejím zasedání dne 16. prosince
2008). [cit. 2010-05-06]. Dostupné na:
<http://www.cnb.cz/miranda2/export/sites/www.cnb.cz/cs/menova_politika/strategicke_
dokumenty/download/maastricht_vyhodnoceni_2008.pdf>.
[12.] European Comission, Eurostat. [cit. 2010-03-14]. Dostupné na:
<http: epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database>.
100
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
RISK DESCRIPTION AS A TOOL OF COMPETITIVENESS
Daniel Buc 1
Key words: risk, company, market, probability, management.
Abstract: In terms of business risk management we start from the understanding of risk as a
possibility that an event occurs with some likelihood that is different from the expected state
or trend. Risk should not be reduced and understood only as a probability, because of the fact
that it includes also the quantitative range of a particular phenomenon. The term "risk"
continues the philosophical categories, which are the necessity and randomness. It is subject
to randomness as a form of expression of necessity, which means that the source is an object the ontological aspect of risk. In the case of epistemological aspect, is the risk subject to
incomplete view of real process in the human consciousness - in this case, a subject represents
the source.
JEL Classification: D80
Risk is often seen as a danger of particular losses that can occur. Financial theory
typically defines risk as a volatility of financial value (the value of the portfolio, profits...)
around the expected value due to changes in a number of parameters. But there is no exact or
universal definition of risk. Most often characteristics are follows:
•
The variability of possible outcomes or an uncertainty of achieving them.
•
Likelihood of any result different from the expected one.
•
A situation in which the quantitative range of a phenomenon subject to certain
likelihood.
•
Danger of negative deviations from the intended target.
The attitude of individuals and companies to the risk
Individuals and businesses have only three choices when it comes to dealing with risk.
The first choice is denial: we do not acknowledge that risk exists, and we hope it goes
away. In this idealized world, actions and consequences are logical, and there are no
unpleasant surprises. The second is fear: we take the opposite tack and allow the existence of
risk to determine every aspect of behaviour. Covering behind the protection of insurance and
derivatives, we hope to be spared of its worst manifestations. Neither of these approaches puts
us in a position to take advantage of risk. But there is a third choice: accept the existence of
1
Daniel Buc, Ing., Department of economics, University of Žilina in Žilina, 041/5133249,
[email protected]
101
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
risk, be realistic about its odds and consequences, and map out the best way to deal with it.
This, in our view, is the pathway to making risk an ally rather than an adversary.
RISK
individual /
company
pasive risk
approach
fear of the risk
risk utilization
Nature of the risk is constantly changing over time, i.e., it is necessary to modify the
traditional methods and approaches of risk management to achieve the most positive effect
and their use. Over the last twenty years is given to three major trends in risk management:
• The risk is global - it occurs in economies, companies and markets that are now
global, interconnected in some way.
• Risk affects business – compared to the past when the risk had sectoral character, at
present the risk in one area affects the other areas.
• The risk comes increasingly from financial markets – As companies have flocked to
financial markets to raise debt and equity and become increasingly sophisticated in
their use of the derivatives markets, they have also made themselves more vulnerable
to these markets. A company with healthy operations can be put on the defensive
because of unanticipated turbulence in financial markets. Across the worlds,
companies, are finding that risk can and often does come from financial rather than
product markets.
On the basis of risk in all areas and especially in the last ten years, we can say that the
previous balance of power between companies and consumers is distorted to the benefit of
consumer. He has currently a higher quality of information and plenty of options to meet their
needs, i.e. better conditions that results in a reduction in profit and growing business risk. The
main risks come from the places and in the form that we would expect them at least. The
essence of risk management is to be able to deal with these unpredictable situations safely.
Risk – the opportunity and threat
The trouble with risk management is that people see one side or the other of risk and
respond accordingly. Those who see the bad side of risk - that is, the danger side-either argue
that it should be avoided or push for protection (through hedging and insurance) against it. On
the other side are those who see risk as upside and argue for more risk taking, not less.
Risk is a combination of potential upside with significant downside and requires
a more nuanced approach. If we accept the proposition that we cannot have one (upside)
without the other (downside), we can become more realistic about how we approach and deal
with risk. We can also move toward a consensus on which risks we should seek out, because
102
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
the upside exceeds the downside, and which risks are imprudent, not because we do not like
to take risk but because the downside exceeds the upside.
In keeping with risk being a combination of danger and opportunity, we, as human
beings, have decidedly mixed feelings about its existence. On the one hand, we fear it and its
consequences, whereas on the other we seek it out, hoping to share in the profits. We see this
in the behaviour of both investors and businesses, as they seesaw wildly from taking too much
risk in one period to too little in the next.
Risk comes from different sources, takes different forms, and has different
consequences, but not all risk is created equal when it comes to the way it affects value and
how it should be managed. To provide one concrete example, most conventional risk and
return models draw a line between risks that affect one or a few companies and are thus
diversifiable and risks that affect many or all companies and are not diversifiable.
In fact, we can categorize risk with implications for risk management on a number of
other dimensions:
•
Small versus large risks - Risks can be small or large, depending on the potential
impact that they can have on a company’s value. A small risk can be ignored or passed
to investors with little or no worry, but a large risk may need to be assessed and
managed carefully because of its potential to cause the company’s demise. Given that
size is relative, it is entirely possible that the same risk can be small to one company
and be large to another.
•
Symmetric versus asymmetric risks - Although we described risk as a combination
of danger and opportunity, the upside and the downside are not necessarily symmetric.
Some risks offer a small chance of a “very large” upside with a high probability of a
“limited downside,” whereas other risks offer the opposite combination.
•
Short term versus long term - Some risks manifest themselves in the near term,
whereas others take longer to affect the value of a company. Depending on what they
see as their competitive advantages, companies may try to exploit long-term risks and
protect themselves against short-term risks.
•
Continuous versus discontinuous - There is some risk that companies are exposed to
continuously and that have consequences over even small periods - exchange rates can
change and interests rates can move up or down over the next minute. Other risks,
such as damage from a terrorist incident or a hurricane, occur infrequently but can
create significant damage. Although different risk-hedging tools exist for each, it can
be argued that discontinuous risk is both more damaging and more difficult to manage.
There are two keys to good risk assessment. The first is better quality and more timely
information about the risks as they evolve, so that the element of surprise is reduced. The
second is tools such as risk-adjusted discount rates, simulations, scenario analysis, and VaR to
convert the raw data into risk measures. On both, it can be argued that we are better off than
we were in earlier generations. There is more information available to decision makers, with a
larger portion of it being provided in real time. The tools available have also become more
accessible and sophisticated, with technology lending a helping hand.
The advances in risk assessment should not lead to false complacency or to the
conclusion that risk management has become easier as a consequence for three reasons. First,
as we noted earlier in this chapter, the risks being assessed are also becoming more global and
103
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
complex, and it is an interesting question as to whether the improvements in information and
assessment are keeping up with the evolution of risk. Second, risk management is still a
relative game. In other words, it is not just how well a business or investor assesses risk that
matters, but how well it does that it relative to the competition. The democratization of
information and tools has leveled the playing field and enabled small company to take on
much larger and more resource-rich competitors. Third, as both the data and the tools have
become more plentiful, picking the right tool to assess a risk (and it can be different for
different risks) has become a more critical component of success at risk management.
The article is an output of scientific project VEGA 1/0357/11 Klieštik, T. and col.: Research
on the possibility of applying fuzzy-stochastic approach and CorporateMetrics as tools of
quantification and diversification of business risk.
References:
[1.] BALÁŽ, V.: RIZIKO A NEISTOTA, BRATISLAVA, VEDA, 2009, ISBN 978-80-2241082-3.
[2.] BOĎA, Martin, KANDEROVÁ, Mária 2010. Cash-flow at risk & earnings at risk. In:
ZIMKA, Rudolf et al. (eds.) Proceedings of the International Scientific Conference
AMSE 2010 Demänovská Dolina, Slovakia, August 26–29, 2010. [CD-ROM] Banská
Bystrica: Občianske združenie Financ, 2010. ISBN 978-80-89438-02-0. S. 45-51.
[3.] BOĎA, Martin, KANDEROVÁ, Mária 2009. Testing the validity of the Black version
of the capital asset pricing model. In: FISHER, Jakub (ed.): Applications of
mathematics and statistics in economy: AMSE 2009. 12th international conference on
mathematics and statistics in economy. Uherské Hradiště, Czech Republic, August 2728, 2009. Proceedings. Vysoká škola ekonomická v Praze, Oeconomica : Praha 2009.
ISBN 978-80-245-1600-4. S. 41-54.
[4.] CROUHY, M. - MARK, R. - GALAI, D. (2000): Risk Management, McGraw-Hill
Publisher 2000, ISBN: 0-071357-31-9.
[5.] DAMODARAN, A.: Strategic risk taking: a framework for risk management, Wharton
School Publishing, 2007, ISBN-10: 0-13-199048-9.
[6.] JORION, Philippe. (2001) Value at Risk: The new benchmark for managing risk. 2nd
ed. New York: McGraw Hill, 2001. ISBN 0-07135502-2.
[7.] VARCHOLOVÁ, T., DUBOVICKÁ, L.: Nový manažment rizika, Bratislava, IURA
Edition, 2008, ISBN 978-80-8078-0.
[8.] VOSE, D.: Risk analysis: a quantitative guide / David Vose. - 3rd ed., John Wiley &
Sons, Ltd, The Atrium, Southern Gate, 2008, ISBN 978-0-470-51284-5.
104
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
INFLUENCE OF ORGANIZATIONAL CULTURE ON THE
MANAGEMENT IN ORGANIZATIONS
Agnieszka Budziewicz-Guźlecka 1
Key words: organizational culture, management, knowledge management
Abstract: The article presents that knowledge management is a necessary element of building
competitive advantage of companies. However, whether employees are inclined to this type of
management depends on the existing organizational culture in companies. It has significant
influence and motivates employees to obtain information and then to use the useful
knowledge in the organization.
JEL Classification:
1.
Introduction
The traditional approach to management needs to be replaced by a pro-development
one, based on the concept of a learning organization, knowledge organization. Data,
information, knowledge, ability to collect the data, to process them and to create a new value
became crucial to the efficiency of their operation. Information (and knowledge connected
with it) becomes, next to land, labor and capital, the fourth very important factor of
production. Possession of knowledge opens the access to other resources and allows actions
that bring wealth. “Only people are able to create added value hidden in resources.” 2 The
pace of economic changes that take place and the processes and phenomena occurring in a
changing environment imply, or even necessitate the need to understand the nature and the
great importance of the application of knowledge. For today's organizations that want to
survive and have a chance for further development, the knowledge should be a key strategic
resource. This implies the need to develop and implement a knowledge management system
in every area of the organization as an integrating process, which determines the realization of
agreed strategic goals. 3 In order to manage the knowledge skillfully, we should have a
developed system of information management.
According to Ch. Evans, the most common cause of a failure to move the organization
to a path of knowledge management is the excessive concentration of managers' attention to
the construction of formal solutions that facilitate the exchange of information while
simultaneous underestimation of informal interpersonal relationships that form the
organizational culture of companies. Large expenditures invested in systems of acquisition,
1
Agnieszka Budziewicz-Guźlecka Ph.D., University of Szczecin, Faculty of Management and Economics of
Services, Department of Economics and Telecommunications Organization, [email protected]
2
T. Rojek: Zarządzanie wiedzą a procesy restrukturyzacji i rozwoju przedsiębiorstw. Przegląd Organizacji 2001, nr 1, s.14.
3 Zarządzanie wiedzą w przedsiębiorstwie, Praca zb. pod red. B. Wawrzyniaka, Wydawnictwo WSPIZ im. Leona
Koźmińskiego, Warszawa 2003, s.72.
105
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
processing, storing and sharing vast amounts of information, do not often bring the desired
effects.4
2.
Organizational culture
For the main precursor and organizational culture theorist E.H. Schein, this culture is a
group of norms, values, procedures and behavior of the organization. It is the cumulative
result of experience in solving problems with internal integration and external adaptation.
New employees acquire the culture as a result of socialization, which can vary substantially. 5
In a similar vein Ch. Evans defines the core values and standards for the process of
building knowledge culture: openness, sincerity, trust, honesty, acceptance of defeat, respect
for the contribution of individual employees, generosity and mutual support and cooperation.
A learning organization concept proposed by P.M. Senge plays an important role in
understanding the process of creating intellectual capital in the organization. Learning
organization is seen as: 6
• place where employees constantly expand their abilities in order to achieve the desired
results, where they continuously learn how to be together and discover that they create
reality;
• organization that collects and processes information into the knowledge that the
company propagates in all its units, modifying the actions in accordance with the
results of this knowledge;
• learning organization knowingly uses a process of learning at individual, group and
system levels for the company's permanent education in the direction tending to
increase the satisfaction of beneficiaries;
• organization able to learn and adjust to the environment and surroundings, to find the
right type of adaptation to the anticipated results or their absence.
It is impossible to know everything. But it must be known where to look for information
on an interesting topic. This task is greatly complicated by the rapid development of science
and a growing degree of specialization. Sometimes, managers are often not aware of the
intellectual assets of their own company. The result is that one of the main tasks of
knowledge management is to reveal and localize these assets. 7 Management of intercultural
companies, as well as functioning in various cultural groups motivates people to seek new
forms of communication, to seek common areas of activity, which facilitates the synergy of
individuals' knowledge into public organizational knowledge. In the future, as well as at
present cooperation between the countries, nations and communities without the desire to
understand widely understood diversity of ethical, cultural, literary, philosophical, social,
political attitudes as well as linguistic and methodological ones is impossible. 8
Exchange of thoughts and experiences is a guarantee of creating new social and
cultural values that allow expansion of knowledge potential in companies. A company's
employee living in a specific community identifies himself/herself with a labor group while
simultaneously being in opposition to groups that are, in his or her opinion, strange. The main
function of group membership is on the one hand to build interpersonal relationships, to use
Ch. Evans: Zarządzanie wiedzą¸ PWE, Warszawa, 2005, s. 14.
E.H. Schein: Corporate Culture. Survival Guide, Jossey-Bass, San Francisco 2004, s. 26.
6
W.M. Grudzewski, I.K. Hejduk, A. Sankowska, M. Wańtuchowicz: Systainability w biznesie, czyli przedsiębiorstwo
przyszłości. Zmiany paradygmatów i koncepcji zarządzania, Wydawnictwo Poltext, Warszawa 2010, s. 136.
7
G. Probst, S. Raub, K. Romhardt: Zarządzanie wiedzą w organizacji, Oficyna Ekonomiczna, Kraków 2002, s. 81.
8
B. Borkowska, M. Łyda (red.): Kultura dialogu. Tożsamość europejska a edukacja, Katowice 2004, s. 5.
4
5
106
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
the same resources of knowledge and to develop them, on the other hand the mechanism of
formation of aversion and prejudice towards strangers. 9
3.
Knowledge management in an organization
Knowledge management is defined as all activities aimed at identifying, collecting,
processing and sharing explicit and implicit knowledge of staff in order to improve efficiency
and effectiveness of the company's functioning. 10
The concept of knowledge is an ambiguous concept, which mainly results from the
research interdisciplinary nature. The concept of knowledge can be found on the basis of
many disciplines: philosophy, psychology, computer science or management sciences.
Knowledge is not only difficult to define, but it is also difficult to measure and use in practice
by means of concepts, terminology, but most of all structures that are derived from the
industrial era.11
In the organization that is based on knowledge value added is created through the
effective use of knowledge. Knowledge-based company can have the following attributes:
• system thinking that requires knowledge creation and exploitation by all employees
regardless of the position they occupy in the structure of the company;
• pro-innovative operation and exploitation of the projects in implementing the changes;
• efficient communication and information systems for the creation, capitalization and
dissemination of new knowledge and skills;
• flexibility in redefining our own business bases;
• ability to create value greater than the one created by other market participants.12
4.
Organizational culture and knowledge management
Organizations that intend to keep their knowledge so that it can be used in the future
must run three basic processes. First of all – the choice of knowledge (people, events,
processes), which is worth preserving. Secondly – giving the selected knowledge a right form
in which it is to be retained, and thirdly – updating the memory of the organization. In the
face of information noise and a significant number of information, it is a problem to select
relevant knowledge, which consists of processes, events and people.13
Knowledge transfer involves two types of actions: transmission and absorption. The
transmission of knowledge consists in taking knowledge from the knowledge base or other
source and transferring it to the recipient. Then comes acceptance, assimilation and use of the
knowledge received. For the proper absorption of knowledge a reliable source and a suitable
character is necessary. E.K. Sveiby believes that the ability to transfer knowledge concerns
9 V. Peltokorpi: Intercultural Communications in foreign subsidiaries: The influence of expatriates’ language
and cultural competencies, „Scandinavian Journal of Management” 2010, s. 176–188.
10
D. Jemielniak, A. Koźmiński: Zarządzanie wiedzą, Wydawnictwo Akademickie i Profesjonalne, Warszawa
2008, s. 32.
11
G. Kobyłko, M. Morawski: Przedsiębiorstwo zorientowane na wiedzę, Difin, Warszawa,2006, s. 11.
12 Z. Malara: Umiejętność zarządzania wiedzą i kapitałem intelektualnym jako czynnik sukcesu współczesnego
przedsiębiorstwa, w: Społeczne uwarunkowania sukcesu organizacji, Prace i Materiały Wydziału Zarządzania
Uniwersytetu Gdańskiego, Sopot 2009, nr 2/3, s. 813.
13 W. Kowalczewski, W. Matwiejczuk (red.): Kierunki i metody zarządzania przedsiębiorstwem, Centrum
Doradztwa i Informacji Difin, Warszawa 2007, s. 179.
107
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
widely understood aspects of the organization's communication with the environment and
internal communication.14
Awareness of the importance of knowledge for the development of the organization in
Polish companies is constantly growing. That is clear, among other, from the results of
research conducted by W. Grudzewski, I. Hejduk, A. Sankowska and M. Wańtuchowicz, as
presented in Table 1. The research shows that among 70 companies surveyed 64% believe
that knowledge is very important in building a sustainable competitive advantage. Only one
company said that the importance of knowledge was completely irrelevant.
Table 1. Evaluation of factors' importance in building a sustainable competitive advantage
Factor
Irrelevan Not very Rather Importa Very
I do not Average
t (%)
importa importa nt
importa know
nt(%)
nt (%)
(%)
nt (%)
(%)
Knowledge
1,43
1,43
4,29
27,15
64,29
1,43
4,54
Innovation
1,43
2,86
10,0
27,15
54,29
4,29
4,36
Entrepreneur 1,43
2,86
15,7
22,86
55,72
1,43
4,31
ship
Trust
1,43
2,86
10,0
40,0
44,29
1,43
4,25
Organization 1,43
2,86
20,0
52,86
22,86
0,0
3,93
al culture
Leadership
2,86
7,15
21,4
38,58
30,0
0,0
3,86
Company's
2,86
7,15
20,0
51,43
18,58
0,0
3,76
value
Networking
5,72
10,0
31,4
27,15
14,29
4,29
3,49
Virtualizatio 4,29
10,0
40,0
27,15
14,29
4,29
3,39
n
Ecology
5,72
24,29
45,7
18,58
5,72
0,0
2,95
Source: W.M. Grudzewski, I. Hejduk, A. Sankowska, M. Wańtuchowicz: Towards
management of the second generation – the model of four paradigms' diamond of a modern
enterprise, „E-mentor” 2010, no. 1.
The research shows that among 70 companies surveyed 64% believe that knowledge is
very important in building a sustainable competitive advantage. Only one company said that
the importance of knowledge was completely irrelevant. In turn, over 52% of companies
believe that organizational culture is important, and that importance affects the construction
of competitive advantage.
Sharing knowledge is a process of knowledge dissemination, which is centrally
managed within a specific group of employees, or it is a transfer of knowledge between
individuals or teams of employees. Among the tasks included in the process of sharing
knowledge and disseminating it, we can distinguish three categories: 15
• duplication of knowledge – it is a form of central control of the process of
disseminating knowledge. The purpose of this action is to quickly provide specific
knowledge resources to many employees. These resources should be disseminated
immediately and permanently, so that users have constant access to them;
14 J.O. Paliszkiewicz: Rozwój organizacji poprzez zarządzanie kapitałem intelektualnym, Wydawnictwo
Profesjonalne ALPHA, Ostrołęka 2005, s.71.
15 G. Probst, S. Raub, K. Romhardt: Zarządzanie wiedzą w organizacji, Oficyna Ekonomiczna, Kraków 2002, s. 185–206.
108
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
•
sharing experiences from past projects and making documentation of these
experiences. Tools that support this process are: computer networks (Internet, Intranet,
Extranet), collaboration software and expert systems;
• exchange of current experiences, leading to the development of knowledge; exchange
of experience is possible through the use of benchmarking teams, (who seek the best
solutions outside the company, their job is also to promote the transfer of best
practices created within the company, especially focusing on improvements that
concern key processes in the organization), teams for the best solutions (they operate
on the basis of an informal exchange of information between employees, an important
role in supporting these informal structures is played by IT and communication
technologies). The process of knowledge transfer involves the transfer of both new
knowledge, as well as the one that already exists in the organization, but at a given
moment is not available for all. Knowledge transfer should be carried out selectively,
as given knowledge at a given time and place is not necessary to all people.
The essence of the stage of knowledge sharing process is presenting, publishing and
transmitting knowledge through various means of its dissemination. In practice, the following
solutions can be used to support and develop knowledge sharing process: 16
• frequent meetings that favor the exchange of tacit knowledge (e.g. friendship
meetings, shared lunches, picnics, seminars, bonfires, joint trips);
• enterprise portal that allows locating the expertise and input on the website of the
organization;
• acquisition of knowledge through expert systems, intelligent agents, video
technologies;
• using intelligent agents to transfer experiences and materials to relevant users;
• the use of mentoring (individual tuition with a teacher, master);
• the use of group work support systems (email, group schedule, document flow
system);
• chat rooms, bulletin board, mailing lists, exchange of experience communities that
operate in the network, groups of common interest in the network;
• codification of knowledge and information to the appropriate repositories, databases:
best practices and exchange of experiences;
• use of data and text recognition techniques to find patterns for creating knowledge;
• participation in trainings, conferences;
• the use of decision support systems.
In the company that is managed by the knowledge we should also pay special attention
to the formation of social capital. Employees should be encouraged to creatively develop the
knowledge resources through: mutual consultations, the use of brainstorming, scientific
creation of the future, thematic seminars, conferences, implementation of innovative
workshops geared to cultural diversity in problem solving, use of managerial games and the
transformation of tacit knowledge into explicit one.17
Knowledge management refers not only to teams of employees, but individual
employees who operate in a specific cultural context. Both the cultural context of the
organization and the level of intercultural competence influence all areas of management,
16 J.O. Paliszkiewicz: Rozwój organizacji, s. 74.
17 A. Paliwoda-Matiolańska: Odpowiedzialność społeczna w procesie zarządzania przedsiębiorstwem, Wydawnictwo C.H.
Beck, Warszawa 2009.
109
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
including personnel issues, development of the company or its computerization. Complete
knowledge management is therefore the strengthening of relations between employees,
groups and the company's structure which takes account of its intercultural character. 18
5.
Conclusion
Globalisation causes that firms, if want to develop on the national market they must
be strong also on European and world market. 19 Companies that take knowledge management
as key management in the organization should consider several factors: the intercultural effect
of synergy; creating conditions to accelerate the development; the use of technology
achievements for creating new products and services; higher rate of searching and
implementing innovation; shortening life cycles of products and services; employees'
participation in trainings, courses and studies that improve their skills and knowledge;
branding the company and its products; development and promotion of goodwill. 20
Knowledge management is the solution that allows to achieve competitive advantage.
However, companies need to anticipate a relatively large expenditure on the creation of
appropriate ICT infrastructure (through appropriate techniques and technology) and on
activities connected with workers' training so that they know how to use the knowledge
resources as well as on employees' further education. Competitive advantage in the company,
where knowledge management is used, will be achieved through proper selection of
employees and creating the conditions for development of these employees and access to the
best knowledge-transfer techniques.
References:
[1.] Borkowska B., Łyda M.(red.): Kultura dialogu. Tożsamość europejska a edukacja,
Katowice 2004.
[2.] Drab-Kurowska A.: The Polish Postal Market in the light of liberalisation. Scientific
journal nr 499, Service Manegement vol. 3, Szczecin University Press, Szczecin 2008.
[3.] Evans Ch.: Zarządzanie wiedzą¸ PWE, Warszawa, 2005.
[4.] Grudzewski W. M., Hejduk I. K., Sankowska A., Wańtuchowicz M.: Systainability w
biznesie, czyli przedsiębiorstwo przyszłości. Zmiany paradygmatów i koncepcji
zarządzania, Wydawnictwo Poltext, Warszawa 2010.
[5.] Grudzewski W. M., I. Hejduk, A. Sankowska, M. Wańtuchowicz: W kierunku
zarządzania drugiej generacji – model diamentu czterech paradygmatów współczesnego
przedsiębiorstwa, „E-mentor” 2010, nr 1.
[6.] Grudzewski W. M., I.K. Hejduk I. K.: Zarządzanie wiedzą w przedsiębiorstwie, „Ementor”, czasopismo internetowe Szkoły Głównej Handlowej 2005, nr 1, Warszawa
2005
[7.] Jemielniak D., Koźmiński A.: Zarządzanie wiedzą, Wydawnictwo Akademickie i
Profesjonalne, Warszawa 2008.
18 W.M. Grudzewski, I.K. Hejduk: Zarządzanie wiedzą w przedsiębiorstwie, „E-mentor”, czasopismo internetowe Szkoły
Głównej Handlowej 2005, nr 1, Warszawa 2005.
19
A. Drab-Kurowska: The Polish Postal Market in the light of liberalisation. Scientific journal nr 499, Service Manegement
vol. 3, Szczecin University Press, Szczecin 2008, s. 12.
20 W.M. Grudzewski, I.K. Hejduk: Zarządzanie …, op. cit.
110
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
[8.] Kobyłko G., Morawski M.: Przedsiębiorstwo zorientowane na wiedzę, Difin, Warszawa
2006.
[9.] Kowalczewski W., Matwiejczuk W. (red.): Kierunki i metody zarządzania
przedsiębiorstwem, Centrum Doradztwa i Informacji Difin, Warszawa 2007.
[10.] Malara Z.: Umiejętność zarządzania wiedzą i kapitałem intelektualnym jako czynnik
sukcesu współczesnego przedsiębiorstwa, w: Społeczne uwarunkowania sukcesu
organizacji, Prace i Materiały Wydziału Zarządzania Uniwersytetu Gdańskiego, Sopot
2009, nr 2/3.
[11.] Paliszkiewicz J. O.: Rozwój organizacji poprzez zarządzanie kapitałem intelektualnym,
Wydawnictwo Profesjonalne ALPHA, Ostrołęka 2005.
[12.] Peltokorpi V.: Intercultular Communications in foreing subsidiaries: The influence of
expatriates’ language and cultural competencies, „Scandinavian Journal of
Management” 2010.
[13.] Probst G., S. Raub, K. Romhardt: Zarządzanie wiedzą Zarządzanie wiedzą w
organizacji, Oficyna Ekonomiczna, Kraków 2002.
[14.] Paliwoda-Matiolańska A.: Odpowiedzialność społeczna w procesie zarządzania
przedsiębiorstwem, Wydawnictwo C.H. Beck, Warszawa 2009.
[15.] Rojek T.: Zarządzanie wiedzą a procesy restrukturyzacji i rozwoju przedsiębiorstw.
Przegląd Organizacji 2001, nr 1.
[16.] Schein E. H.: Corporate Culture. Survival Guide, Jossey-Bass, San Francisco 2004.
[17.] Zarządzanie wiedzą w przedsiębiorstwie, Praca zb. pod red. B. Wawrzyniaka,
Wydawnictwo WSPIZ im. Leona Koźmińskiego, Warszawa 2003.
111
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
TRENDY LOGISTICKÉHO MANAŽMENTU V PROCESE
GLOBALIZÁCIE
LOGISTICS MANAGEMENT TRENDS IN THE PROCESS OF
GLOBALIZATION
Pavel Ceniga1 - Viera Šukalová 2
Kľúčové slová: globalizácia, logistika, logistický manažment, logistický reťazec, megatrendy
Key words: globalization, logistics, logistics management, supply chain, megatrends
Abstrakt: Globalizácia znamená predovšetkým rozvíjanie ekonomických vzťahov v
celosvetovom globálnom meradle a prejavuje sa rýchlym rastom svetového obchodu,
zvýšením tokov tovarov i priamych investícií, rastom objemu medzinárodnej produkcie,
rastom počtu nadnárodných spoločností, rastúcou integráciou finančných trhov a podobne.
V uvedenom procese má nezastupiteľne miesto logistika a logistický manažment. Preto je
dôležite zaoberať sa ich budúcim vývojom a špecifikovať rozhodujúce megatrendy
logistického manažmentu prosstredníctvom kľúčových oblasti zamerania na: stratégie,
náklady, kooperáciu podnikov, globalizáciu, ľudské zdroje, technológie a životné prostredie.
Abstract: Globalization means mainly the development of global economic relations
globally and it is manifested by the rapid growth of world trade, increasing the flow of goods
as well as direct investment, increase the volume of international production, the growth of
multinational companies, growing integration of financial markets and so on. In this process
has a unique place logistics and logistics management. Therefore, it is important to deal with
the future development of a specified critical megatrends logistics management and to give
the key focus on these areas: strategy, costs, business cooperation, globalization, human
resources, technology and the environment
JEL Classification: R 40
ÚVOD
Problematika logistiky, jej implementácia a využitie v podniku je v súčasnej dobe
predmetom rastúceho záujmu. Medzi faktory, ktoré prispievajú k zvýšenému úsiliu o logistiku
1
Pavel Ceniga, doc.,Ing., PhD. ŽU v Žiline, F PEDAS, Katedra ekonomiky, Univerzitná 1 , 01026 Žilina,
+4214151333218, [email protected]
2
Viera Šukalová, Ing., EUR ING, PhD. ŽU v Žiline, F PEDAS, Katedra ekonomiky, Univerzitná 1 , 01026
Žilina, +4214151333214, [email protected]
112
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
patrí globalizácia svetového obchodu, explózia informačných a komunikačných technológií,
narastajúci význam systémového prístupu, koncepcia celkových nákladov a orientácia
podniku na špičkovú kvalitu a vysokú úroveň poskytovaného zákazníckeho servisu.
Implementácia nadčasového logistického riadenia spoločností umožňuje zníženie zásob,
vysokú pohotovosť na dodávky tovaru, zníženie dodacích lehôt, zvýšenie kvality, zvýšenie
výrobnej pružnosti, zníženie nákladov na výrobu a zrýchlený obrat kapitálu.
Aby sa mohli globálne firmy vyrovnať s rýchlo sa meniacimi trendmi v globálnej
ekonomike, musia prijať a aplikovať flexibilné výrobné praktiky - znamená to, že musia byť
viac zladené s rozličnými a neustále sa meniacimi potrebami svojich zákazníkov; musia byť
schopné urýchlene reorganizovať systémy dodávok, distribúcie, využitia pracovnej sily
a manažmentu; využiť vysokorýchlostné telekomunikačné a dopravné siete na získanie
informácii a na získanie inputov a distribúciu produktov.
PROCES GLOBALIZÁCIE
Globalizácia, proces v ktorom človek, obchod, investície, informácie a trh stále
častejšie prekračujú štátne hranice, nám odstraňuje obmedzenia. Obmedzenia, ktoré nám boli
kladené hranicami zakreslenými na mapách. Proces globalizácie zmenšuje význam toho, kde
sa dané teritórium nachádza, a to v rôznych prípadoch či už ide o obchodovanie, investovanie
alebo cestovanie. Naše možnosti sa rapídne zvyšujú s klesajúcimi transakčnými nákladmi,
účinnejšími komunikačnými technológiami a uvoľnením pohybu kapitálu. Môžeme predávať
ako aj nakupovať výrobky a služby u zahraničných výrobcov. Taktiež môžeme pracovať
u iného zamestnávateľa ako je miestny, využívať kultúru širšieho sveta. Toto všetko
oslobodzuje naše myslenie, chceme byť slobodnejší, aktívnejší.
Jedna z možných definícií charakterizuje globalizáciu ako proces, v ktorom dochádza
k zosilňovaniu sociálnych interakcií, ktorými sa prepojujú rôzne lokality spôsobom, že
udalosti prebiehajúce v geograficky vzdialených oblastiach ovplyvňujú udalosti prebiehajúce
doma. Iná možnosť ako vymedziť globalizáciu je vnímať ju ako proces integrácie spoločnosti
na vyššiu geografickú úroveň. Je to proces očakávateľný, nevyhnutný a aj prirodzený, ku
ktorému dochádzalo aj v minulosti – z lokálnej na regionálnu, z regionálnej na národnú
úroveň.
Globalizácia charakteristická mohutným rozvojom svetového hospodárstva posúva trh,
právo a politiku do úrovne, ktoré značne problematizuje a podmieňuje autonómiu
jednotlivých štátov. Je to komplexný proces prinášajúci výhody, ale tiež zakladajúci potrebu
premeny niektorých štruktúr. Globalizácia je vnímaná rôznymi skupinami ľudí rôzne, vyplýva
to z ich súčasného stavu, ktorý môže byť v súvislosti s procesom globalizácie výhodný.
Existujú však aj skupiny, ktorým by proces značne poškodil a tým, sa ho pochopiteľne
obávajú. Avšak aj v tomto prípade treba brať na zreteľ komplexné a globálne výsledky, ktoré
nám globalizácia prináša.
Globálne problémy
Vývoj v posledných dvoch storočiach spôsobil premeny na báze trhových vzťahov
a tým vytváral potrebné usporiadanie a inštitúcie, ktoré sú dnes prítomné v štátoch.
Dominantné postavenie zohrávala ekonomika, ku ktorej sa prispôsobovali ďalšie súčasti
spoločenského usporiadania. Súčasná spoločnosť sa rozvíja natoľko dynamickým a často
nepredvídateľným spôsobom, že kategorizovať globálne problémy spôsobuje nemalé
ťažkosti.
113
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Veľká časť problémov sa nedá presne určiť a zaradiť. Takisto je veľmi komplikované
ich definovať a vymedziť ich hranice. Môžeme však povedať, že väčšina problémov
bezprostredne vplýva na svetové hospodárstvo a má ekonomický charakter. Existujú
problémy biedy a chudoby, a to pri trvajúcom ekonomickom raste. Rovnako existuje rada
problémov spojených so životným prostredím. Globálne problémy sú neoddeliteľnou
súčasťou ekonomického vývoja a vývoja samotnej spoločnosti. Prvoradou úlohou spoločnosti
by preto malo byť vytvárať také usporiadanie, ktoré by bolo s procesom globalizácie
v harmónii. Preto je nutné prijímať opatrenia v súlade s procesom, ktorý je nevyhnutný a
z ktorého môže spoločnosť ako celok získavať.
Každý problém, ktorý môžeme nazvať globálnym má dve roviny - ekonomickú
a mimoekonomickú. U väčšej časti týchto problémov ekonomická rovina prevláda nad
rovinou mimoekonomickou, kde ide najmä o aspekty vojenské, správne, ideologické,
ekologické a zdravotné. V súvislosti s uvedeným si však treba jasne a presne vymedziť čo
skutočne medzi globálne problémy patrí a čo nie. Existuje množstvo problémov, ktoré môžu
mať globálny charakter, avšak kvôli ich pôvodu ich nemôžeme zaradiť medzi globálne. Ide
o javy, ktorých pôvod nemôžeme spájať s procesom globalizácie. Často ide o etické, kultúrne
alebo sociálne problémy. Dôkazom uvedených faktov je existencia týchto problémov aj
v obdobiach výrazne neglobalizovaného sveta.
TRENDY LOGISTICKÉHO MANAŽMENTU
Súčasnosť logistiky a logistických reťazcov
Od roku 1990 orientácia na vnútornu efektívnosť v logistike sa postupne posunula na
externé vzťahy medzi učastníkmi dodavateľskývh reťazcov. Najväčší potencial zlepšenia
výkonnosti sa už nenachádzal v internom prostredí podniku, ale na úrovni vzťahov právne
nezávislých účastnikov logistického reťazca. Najdôležitejšia predikcia sa vzťahovala na úlohu
rozvoja informačných technológií v logistike a na konsolidáciu trhových síl. Prepojenosť
menších systémov do jedného celku predstavuje realitu súčasnej doby. Komplexné podnikové
systemy sa musia podrobiť štandardizácií, aby mohli jednotlivé podniky participovať
v reťazcoch.
Globálna konkurencia otvára boj o znižovanie nákladov a o zvyšovanie zákazníckej
spokojnosti. Rastúce ceny pohonných hmôt, zvýšeného mýtneho a rastúcich mzdových
nákladov zvyšujú celkové náklady firmy. Všetky firmy sa snažia centralizáciou aktivít
využívať úspory z rozsahu. Aplikácia najnovších technologických riešení umožňuje firmám
poskytovať kvalitné služby pri nízkych nákladoch. Štíhla logistika a čo najnižšie skladové
zásoby umožňujú poskytovateľom zachovať konkurencieschopnosť. Niektorí poskytovatelia
rozširujú zámer podnikania o ďaľšie oblasti ako sú dokončovanie výroby prípadne finančné
služby.
Logistika a preprava sú predmetom odvodeného dopytu čo znamená ich závislosť od
dopytu po iných produktoch. Z toho vyplýva, že v prípade poklesu dopytu po produkoch
automaticky klesne aj dopyt po logistických službách. Finančná kríza prudko zabrzdila rast
svetového hospodárstva poklesom spotreby a zdražením úverov. Posúvanie úrokových mier
na historické minimá a vládne injekcie finančných prostriedkov do obehu na záchranu bánk
prinášajú riziko vysokej inflácie. Rovnako aj rastúce ceny základnývh surovín sťažujú
situáciu.
Diverzifikácia činností je popri konsolidačných tlakoch alternatívou na rozloženie
rizík. Tak ako zvýšenie kvality zákazníckeho servisu aj nákladové dôvody nútia firmy
spolupracovať, hľadať príležitosti koordinovanej spolupráce, prepojenia informačných
114
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
systémov. Integrácia právne nezávislych subjektov do logistického reťazca prináša tak
okamžité, ako aj dlhodobé priaznivé následky. Popri výhodách však nesmieme zabúdať ani na
riziká z komplexných systémov a rastúcej interpendencie členov.
Budúcnosť logistiky a logistického manažmentu - megatrendy
Literatúra zaoberajúca sa budúcnosťou logistiky je bohatá pričom niektoré publikácie
zatiaľ nedocenili dopad krízy na svetové hospodárstvo, preto je pomerne náročne z nich
sformulovať realistické závery zo súčasného pohľadu. Po analýze expertných odhadov,
prieskumov a iných zdrojov môžeme zoradiť základne megatrendy vývoja logistického
manažmentu v budúcnosti do siedmich oblasti.
Trendy v stratégiách
Už aj v súčasnosti možno zaregistrovať zmenu poradia dôležitosti podnikových
cieľov. V minulom období hrali hlavnú rolu náklady (len málo firiem má komplexný prehľad
o vlastných logistických nákladoch), pričom v budúcnosti dostane vyššiu prioritu
spoľahlivosť dodávky na základe čoho sa viac než polovica podnikov usiluje o jej zvýšenie.
Do pozornosti manažmentu podnikov sa má dostať očakávana flexibilita a systém rýchlej
odozvy. Okrem zmien prioritných cieľov očakávame aj zmenu postavenia logistiky
v štruktúre podniku. Podľa Lamberta len menej ako jedna pätina respondentov v nemeckých
podnikoch mala samostatný logistický útvar. Dôležitosť logistiky sa neodzrkadlí len v
samostatnom organizačnom útvare logistiky v podniku, ale aj v jej rastúcom podieli na tvorbe
stratégie a v plánovaní.
Rastový potenciál outsourcingu zostáva v doprave, manipulácii a skladovaní, pričom
perspektívu ďalšieho využitia outsourcingu možno vidieť v službách s vysokou pridanou
hodnotou. Budúcnosť podnikov spočíva v identifikácii príležitostí pre logistické riešenia a ich
využitie ako konkurenčnej výhody pre podporu marketingu. Pre zvýšenie spokojnosti so
zákazníckym servisom je potrebné orientovať sa na kvalitu procesov. Total Quality
Management (TQM) je filozofia orientovaná na kontinuálne zlepšovanie kvality výkonov
cieľavedomým plánovaním, implementáciou, monitorovaním a kontrolou. Táto filozofia sa
používa už dlhšiu dobu, no jej výhoda spočívajúca v uskutočňovaní menších a priebežných
zlepšení oproti veľkým a podstatným zmenám ešte sľubuje dlhodobú perspektívu.
Trendy v nákladoch
Ako vyplýva z rôznych prieskumov náklady sú najcitlivejšou položkou v stratégiach
podnikov. Pri znižovaní nákladov za každú cenu firmy často uvažujú o centralizácii výroby a
distribúcie. To následne vyvoláva vysokú integráciu procesov medzi účastníkmi
dodavateľského reťazca. Tieto rozhodnutia na druhej strane znižujú flexibilitu reakcie na
trhové podmienky a zvyšujú zraniteľnosť účastníkov zásobovacích reťazcov.
Rastúce ceny energií sťažia život najmä dopravcom, ale aj ostatní účastníci budú
musieť uvažovať o premietnutí týchto navýšení do konečných cien alebo, čo je
pravdepodobnejšie, vyhľadať miesta v procesoch, kde sa dá ušetriť.
V budúcom období sa tiež očakáva ďalší rozvoj štíhlej logistiky a systému just-in-time
spojený s outsourcingom služieb. Pre lepšie pochopenie logistických nákladov a ich riadenie
sa odporúča prechod na uplatnenie metódy Activity-Based Costing (ABC), ktorá slúži na
zachytenie nákladov podľa logistických aktivít a ich využitie pri ich riadení v rámci konceptu
Activity-Based Management (ABM). Vývoj informačných technológií postupne umožňuje
sledovať náklady podľa rôznych aspektov na základe čoho sa v rámci logistických rozhodnutí
môže uplatniť koncept celkových nákladov.
115
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Trendy v kooperácii firiem
V oblasti spolupráce podnikov s externými firmami sa očakáva ďalší rozvoj
outsourcingu vedľajších aktivít. Síce sa objavujú aj tendencie backsourcingu, ale vzdávanie sa
kontroly nad niektorými činnosťami ešte je vždy zaujímave pre väčšinu podnikov Ďalší
megatrend je konsolidácia trhov v odvetviach s veľkou kapitálovou náročnosťou. Sem patrí aj
logistika a skladovanie.
Očakáva sa, že vlna fúzií a akvizícií silnejúca od začiatku nového tisícročia bude
pokračovať aj v budúcnosti. Takýmto spôsobom dosiahnutá koncetrácia trhovej moci síce
predstavuje nákladové úspory, ale súčasne prináša riziko oligopolistického trhu. Veľké firmy
sa stanú ešte väčšími a malé podniky väčšinou neprežijú v konkurenčnom boji. Stredne veľké
firmy sa musia špecializovať a hľadať nové trhové medzery. V budúcnosti môžu byť takýmito
segmentami napríklad oblasti reverzná logistika, logistika náhradných dielcov, skladovanie a
balenie, prípadne finančné služby v logistike.
Rozvoj spolupráce v rámci logistických reťazcov vyvoláva potrebu jednotných
systémov pre komunikáciu medzi jednotlivými účastníkmi. Potreba štandardizácie na
národnej, európskej a svetovej úrovni je dôležitou otázkou a výzvou blízkej budúcnosti. Ako
príklad môžeme uviesť technológiu rádiofrekvenčnej identifikácie (RFID), kde sa zatiaľ
nedarí dohodnúť na jednotnom štandarde informácií v USA, Európe a Japonsku.
Globalizačné trendy
Logistika prepája celý svet, zabezpečuje vzájomne tovarové toky. Práve z tohto
dôvodu je uvedená oblasť vystavená silným vplyvom globalizácie. Podľa vykonaného
prieskumu nemeckých univerzít 60% podnikov v Nemecku si myslí, že ich v budúcnosti ešte
viac ovplyvní globalizácia ako tomu bolo v minulosti.
Medzi najdôležitejšie globálne trendy podľa dostupných zdrajov patria: rast a rozvoj
IT, riadenie dodavateľských reťazcov a globalizácia. Rast a rozvoj IT sa neustále zrýchľuje
vďaka skracovaniu cyklu uvádzania nových technológií do priemyselnej praxe. Rozvoj
riadenia dodavateľských vzťahov je čiastočne podmienený rozvojom IT, keďže všetky
komunikačné a informačné systémy narážajú po určitom čase na hranice aplikovateľnosti
i rentability.
Významnou sa javí snaha o štandardizáciu v rôznych oblastiach logistiky, ktorá v
prípade prepravy na príklade kontajnerov dokumentuje že štandardizácia je záujmom
všetkých účastníkov tohto odvetvia. Aj keď popri zaužívaných kontajneroch existujú
špecifické kontajnery, vo všeobecnosti môžeme povedať, že táto oblasť je celosvetovo
štandardizovaná. Výhodou kontajnerovej prepravy je, že manipulácia je jednoduchá a rýchla
a je využiteľná v rámci všetkých druhov dopravy.
Trendy v ľudských zdrojoch
V tejto oblasti sa zhodujú viaceré zdroje, že existuje veľký dopyt po profesionálnych
odborníkoch-logistikoch. Vzdelanie logistikov musí byť už v súčasnej dobe
multidisciplinárne, zahrňujúce široké vedomosti najmä z logistiky, dopravy, informačných
technológií a manažérskych oblastí. Mnohé univerzity si uvedomili túto potrebu a tak
ponúkajú rôzne špecializované programy z oblasti logistiky. Profesionáli však chýbajú najmä
v oblastí stratégie, plánovania i logistického manažmentu..
Trendy v technológiách
Technológie umožňujú odvetviu logistiky vytvoriť významnu pridanú hodnotu.
Pokrokom informačných technológií a rozšírením internetu sa otvorili možnosti na prepojenie
116
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
individuálnych informačných sietí. Dátové centrá vo svete sú schopné zaznamenať,
spracovať, ukladať a na požiadanie oprávnenej osoby zobraziť informácie na ľubovoľnom
mieste. Elektronickým spracovaním objednávok sa zabezpečí rýchlejšia, kvalitnejšia a
nákladovo úspornejšia služba.
Hlavným cieľom technológie Just-in-time je redukovať skladové zásoby na najnižšiu
možnú úroveň presným plánovaním výroby a využitím dodávok. Nakoľko faktorom
zraniteľnosti je tu čas na spoľahlivý výkon dodávok je vhodná predovšetkým cestná a letecká
doprava. Tento limitujúci faktor treba brať do úvahy pri hodnotení budúcej perspektívy.
Systém rýchlej odozvy (Quick Response) v súčasnosti sa aplikuje vo viacerých
odvetviach každodenne, ktoré to využívajú na zdokonalenie riadenia zásob a urýchlenie toku
zásob medzi výrobcom a predajcom cez zásobovací reťazec.
Obdobou rýchlej odozvy je systém ECR (Efficient Customer Response), ktorého
základným cieľom bolo zlepšiť konkurencieschopnosť potravinárskeho odvetvia elimináciou
strát. Veľké obchodné reťazce takto zabezpečujú dostupnosť potravín v predajniach, pričom
držia len toľko zásob, ktoré predajú pred dátumom použiteľnosti.
Predchádzajúce dve riešenia sú názorným príkladom mnohostannej využiteľnosti
systému EDI (Electronic Data Interchange), ktorý sa v týchto prípadoch využíva na
sledovanie reálnych nákupov výrobcom. Systém umožňuje elektronickú výmenu
štandardizovaných dokumentov a informácií medzi podnikmi, a to prostredníctvom jednotnej
štruktúry dát. Systém EDI pokrýva obvykle komunikáciu medzi štyrmi subjektmi:
dodávatelia, zákazníci, zasielatelia a banky. V súčasnosti sa uvažuje o nástupcovi vo forme
XML (eXtensible Markup Language), ktorý je voľne rozšíriteľný programovací jazyk a
pokrýva všetky procesy logistického reťazca od jednoduchých objednávok, avíz a faktúr až po
špeciálne finančné a logistické správy. Pre pomoc malým a stredným firmám sa ponúka
systém WebEDI, ktorý nevyžaduje žiadne dodatočné investície do hardvéru a softvéru a
ponúka všetky výhody EDI cez webové rozhranie Jednoduchosť a praktickosť štandardu
XML, pridaním bezpečnostných prvkov na ochranu dát, v blízkej budúcnosti určite získa
priazeň obchodníkov.
Z budúcnosti maloobchodnej distribúcie určite musíme spomenúť Cross-docking (CD)
a Floor-ready Merchandise (FRM).
Cross-docking je metóda distribúcie pri modeli hub-and-spoke, pri ktorom dochádza
ku kombinácii tovaru z rôznych zdrojov do rôznych destinácií. Pri dodržaní časového
harmonogramu dodávok a zásielok prináša výhodu nižších nákladov na manipuláciu,
skladovanie, rýchlejšiu a flexibilnejšiu odozvu na zákaznícke potreby a zároveň pomáha
lepšie využiť predajnú plochu v maloobchode.
Koncept Floor-ready Merchandise (tovar pripravený na okamžitý predaj) umožňuje
bezprostredne po vybalení vystaviť tovar na predaj. Etikety, ceny a čiarové kódy sú
umiestnené na tovar už v distribučných centrách, čo umožňuje dosiahnuť zvýšenu efektivitu,
presnosť a produktivitu v maloobchodných jednotkach.
Ďalším trendom je outsourcing, ktorý sa uplatňuje v obchodných vzťahoch už od
konca 70-tych rokov 20. Storočia. Outsourcing je rozhodnutie firmy prenechať sériu procesov
alebo oblastí tretej strane, ktorá ich ďalej vykonáva a riadi pre firmu. Klasické príklady
takýchto procesov sú skladovanie, distribúcia, správa zariadení, či vedenie účtovníctva. V
súčasnosti pribudli ďalšie príklady ako call centrá, výroba, správa webových stránok alebo
dizajn. Podstatou celého vzťahu je zbaviť sa aktivít, ktoré nepatria k jadru podnikania, a
117
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
presunúť obchodné riziko a kapitálovú náročnosť na tretiu stranu za pravidelnú odplatu. Často
sa toto riešenie nazýva variabilizácia fixných nákladov. Medzi najčastejšie dôvody pre
outsourcing patria: nedostatok manažérskych skúseností, snaha preskočiť štádia vývoja,
predražené aktivity, neochota investovať do oblasti a pod.
Z hľadiska budúceho vývoja outsourcingu by sme mohli načrtnúť jeho uplatnenie v
štyroch oblastiach: financie, technológie, riadenie zdrojov a manažment. Už aj v súčasnosti je
mimoriadne dôležitá flexibilita použitia finančných zdrojov. Investovanie do určitej aktivity
pripraví firmu o príležitosť investovanú sumu použiť iným efektívnejším spôsobom. To
znamená, že firma by mala outsourcovať aktivity, ktoré sama nevie vykonávať efektívnejšie, s
vyššou pridanou hodnotou, ako tretie strany. Cyklus uvádzania technologických noviniek sa
neustále skracuje a bude to tak aj v budúcnosti. Firmy, ktoré chcú mať vždy špičkovú
technológiu budú musieť pouvažovať o spolupráci s tretou stranou, ak sa chcú úspešne
zvládnuť svoje jadro podnikania. Outsourcing je typický globalizačný trend a preto bude v
novších formách ďalej pokračovať a ponúkať možnosti nového využitia služieb.
Nakoniec nesmieme zabudnúť na technológiu RFID (Radio-frequency Identification),
ktorá ponúka možnosť automatickej identifikácie objektov pomocou prenosu informácií
prostredníctvom elektrického alebo magnetického pola. Využiteľnosť RFID technológie nemá
hranice len v obchodnom svete. Uložením všetkých dokladov v elektronickej podobe sa
zjednodušia aj logistické a prepravné procesy. Od kúpnych zmlúv po colné doklady sa môžu
uložiť dokumenty, ktoré sú dostupné pri každom načítaní RFID signálu. RFID technológia je
len základ pre budúce aplikácie, ktoré napojením na iné systémy ako sú databázy, GPS alebo
mobilný signál, vytvoria virtuálny priestor, v ktorom bude možné sledovať tok tovarov v
reálnom čase. Budúcnosť RFID technológií je veľmi sľubná.
Trendy v ochrane životného prostredia
Prudký vývoj vedy v 20. storočí zabezpečil zmenu životnej úrovne väčšiny
spoločnosti. Motorom rastu predaja je spotreba. Nadmernou spotrebou sa postupne narušuje
rovnováha medzi prírodou a človekom. Na jednej strane ľudstvo intenzívne posúva hranice
zákonností prírody a na strane druhej sa prirodzene objavujú reakcie aj zo strany prírody.
Ochrana životného prostredia je preto jedna z hlavných tém budúcnosti, a to blízkej,
ktorá vyvolá dlhodobé zmeny v tvorbe logistickej hodnoty. Globálne otepľovanie, či rôzne
zmeny v ročných obdobiach priamo či nepriamo ovplyvnia život každého z nás. Všetky
odvetvia by mali optimalizovať svoje procesy s ohľadom na šetrenie vzácnymi
a vyčerpateľnými zdrojmi. Zelená logistika je cestou do budúcnosti, musí však najprv
dokázať efektívnosť. V hľadaní motivácie prečo prejsť na zelenú logistiku môžeme nájsť
odpoveď v jednom zo zaujímavých výskumov, v ktorom takmer dve tretiny manažérov
označili ochranu životného prostredia za zdroj konkurenčnej výhody. Tento marketingový
nástroj môže motivovať firmy aj za cenu vyšších nákladov.
Logistika by sa mala tak z uvedeného aspektu zamerať na tieto oblasti:
•
•
•
Green logistics – optimalizácia procesov s ohľadom na ich environmentálnu stopu,
analýza životného cyklu produktov, podpora znovupoužiteľných prostriedkov
(plastové palety, prepravky namiesto kartónu),
Externality spôsobené dopravou – znečisťovanie ovzdušia, emisia skleníkových
plynov, zápchy, ničenie existujúcej infraštruktúry, výstavba ciest uberá
poľnohospodársku pôdu,
Likvidácia nebezpečných materiálov a separácia recyklovateľného odpadu,
118
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
•
•
•
•
•
Pri výrobe podporovať energeticky najmenej náročné produkty vyrobené recykláciu
materiálov .
Analýza životného cyklu produktov a procesov s cieľom redukovať dopad na životné
prostredie,
Dokumentovanie environmentálneho dopadu materiálových zdrojov a procesov (málo
firiem zatiaľ žiada certifikát od svojich dodávateľov),
Oblasť obalových materiálov a technológií musí čeliť prísnejším požiadavkám na
viacnásobnú použiteľnosť a recyklovateľnosť,
Podpora multimodálnych riešení, podpora foriem dopravy s nižšími externými
nákladmi (železničná, riečna doprava) – preťaženosť hlavných ťahov a zápchy v
mestách.
V rámci zelenej logistiky má perspektívnu budúcnosť reverzná logistika. Využíva sa v
procesoch recyklácie, opätovného použitia či redukcie a likvidácie materiálov použitých vo
výrobe. Zelená logistika začína vo vývojovej fáze produktu pri rozhodovaní o použitých
materiáloch pri výrobe s cieľom minimalizovať materiálovú spotrebu a následné náklady
separácie a recyklácie komponentov.
ZÁVER
Globálne konkurenčné podniky nemôžu efektívne riadiť len vlastné interné operácie,
ale musia koordinovať celý hodnotový reťazec dodávateľov a distribútorov, od ktorých sú
závislí. Virtuálne organizácie nie sú obmedzované požiadavkami geografického priestoru
alebo lokality tak ako firmy, ktoré sa angažujú v masovej výrobe. Musia byť schopné vytvoriť
určitú globálnu prítomnosť s cieľom dosiahnuť úspory z príležitosti (economies of scope),
spájať produkčné a distribučné systémy v mnohých geografických lokalitách, ktoré majú
najvhodnejšie podmienky pre najefektívnejší výkon aktivít. Uvedené závery korešpondujú
s naznačenými rozhodujúcimi megatrendami vývoja logistického manažmentu a ich
rešpektovanie môže byť pre podniky prínosom.
Literatúra:
[1.] Ceniga, P. et al.: Model uplatnenia metódy Activity – Based Costing (ABC)
v logistickom systéme podniku, Projekt VEGA č. 1/0995/11
[2.] Cisko, Š., Ceniga, P., Klieštik, T.: Náklady v logistickom reťazci, EDIS, Žilina 2006.
[3.] Gourdin, Kent N.: Global logistics management, Blackwell Publishing, Oxford UK,
2006.
[4.] Heiko, A. von der Gracht: The Future of Logistics, Gabler Edition Wissentschaft,
Wiesbaden, 2008.
[5.] Lambert, D., Stock, J. R., Ellram, L.: Logistika. CP Press, Praha 2000
[6.] Pernica, P.: Logistika (Supply Chain Management) pro 21. století, 1. - 3. díl. Radix,
Praha, 2004.
[7.] Šukalová, V.:Kritické faktory úspechu podniku . In: Finančný manažment a controlling
v praxi. - ISSN 1337-7574. - Č. 6 (2009), s. 333-339.
119
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
REGULÁCIA ZDRAVOTNÉHO POISTENIA A ZDRAVOTNEJ
STAROSTLIVOSTI NA SLOVENSKU, V DÁNSKU A VO
FÍNSKU
REGULATION OF THE HEALTH INSURACE AND HEALTH
CARE IN SLOVAKIA, DENMARK AND FINLAND
Štefan Cisko 1 - Richard Hančin 2
Kľúčové slová: zdravotné poistenie, zdravotná starostlivosť, odvody, hospitalizácia, lieky
Key words: health insurance, health care, contribution, hospitalization, medication
Abstrakt: V zdravotnej starostlivosti a jej financovaní sú potrebné štátne zásahy. Každá
krajina má iný rozsah regulácie zdravotného poistenia a zdravotnej starostlivosti. V príspevku
porovnávame škandinávske krajiny Dánsko a Fínsko, ktoré majú približne rovnaký počet
obyvateľov ako na Slovensku. V Dánsku a vo Fínsku je rozdielny systém zdravotného
poistenia ako v SR. Na Slovensku sú vysoké odvody, ale bezplatná zdravotná starostlivosť.
Vo Fínsku sa platia na zdravotné poistenie nižšie odvody, pretože zdravotná starostlivosť je
financovaná aj z poplatkov od pacientov. V Dánsku sa neplatí za návštevu lekára, ak si sám
pacient nevyberie iného lekára.
Abstract: In health care and its financing needed state intervention. Each country has a
different scope of regulation of health insurance and health care. In this paper we compare the
Scandinavian countries Denmark and Finland, which have about the same population as in
Slovakia. In Denmark and Finland, the different health insurance system in the Slovak
Republic. In Slovakia is the high contributions, but free health care. In Finland, pay for health
insurance payments lower because health care is funded with fees from patients. In Denmark,
for not seeing a doctor if the patient does not keep yourself another doctor.
JEL Classification: I18
ÚVOD
Základ každého štátu tvorí územie a obyvateľstvo s určitou kultúrou. Zdravotná
starostlivosť, verejný poriadok (justícia, polícia, armáda), vzdelávanie a sociálna ochrana sú
1
Štefan Cisko, prof. PhD. Ing., Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 1, 010 26 Žilina, Fakulta prevádzky
a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra ekonomiky, tel.: + 42415133200, mail: [email protected]
2
Richard Hančin, PhD. Ing. Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 1, 010 26 Žilina, Fakulta prevádzky
a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra ekonomiky, tel.: + 421948250006, mail: [email protected]
120
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
štyrmi základnými piliermi štátu. Rozvojom ľudskej spoločnosti a spoločenskej deľby práce
sa zvyšujú nároky na kvalitu výrobkov a poskytovaných služieb, čo sa prejavilo aj v potrebe
zvýšenia nárokov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a jej financovanie. V konečnom
dôsledku to spôsobilo nárast úloh štátu, ktorý má tendenciu delegovať (presúvať) svoje práva
a povinnosti na iné samostatne rozhodujúce a hospodáriace organizácie (súkromné
nemocnice, zdravotné poisťovne). Zdravotné poistenie je pre prípad potreby zdravotnej
starostlivosti, teda potreby starostlivosti od zdravotníkov, potreby úhrady za lieky alebo
v prípade potreby pobytu v nemocnici (hospitalizácie). V oblasti zdravotníctva sa kľúčovou
otázkou stáva do akej miery má byť zdravotníctvo v štátnych alebo súkromných rukách. Na
základe analýzy Ministerstva zdravotníctva SR sa pre oblasť zdravotného poistenia v
jednotlivých štátoch Európskej únie nachádzajú zastrešujúce organizácie rôzneho charakteru.
Podľa početnosti týchto organizácií a ich kompetencií môžeme určiť tri systémy zdravotného
poistenia:
1. unitárny - štát má len jedinú zdravotnú poisťovňu, ktorá je nezisková, teda všetky
zdroje okrem nákladov na prevádzku sú použité na zdravotnú starostlivosť (Švédsko,
Dánsko, Veľká Británia, Luxembursko, Írsko, Španielsko, Malta, Cyprus, Estónsko,
Lotyšsko, Portugalsko, Slovinsko, Maďarsko, Taliansko, Bulharsko),
2. pluralitný neziskový - poisťovní je síce viac, ale nesmú tvoriť zisk - pluralitu určuje
teritoriálne rozdelenie (Fínsko, Poľsko, Litva, Rumunsko) alebo je poistný kmeň
rozdelený podľa profesií poistencov (Francúzsko, Rakúsko, Grécko) alebo si pacient
môže poisťovňu zvoliť ľubovoľne (Nemecko, Belgicko, Česká republika),
3. pluralitný umožňujúci zisk - majú ho len tri európske krajiny (Holandsko,
Švajčiarsko, Slovensko)
V jednotlivých krajinách sa môžu finančné prostriedky na vecné dávky a peňažné
dávky vyberať do jedného fondu všeobecného nemocenského poistenia (Belgicko,
Fínsko, Rakúsko, Nemecko) alebo osobitne do fondu na zdravotné a do fondu na
nemocenské poistenie (Dánsko, Španielsko, Taliansko, Írsko) [1.].
Slovenská republika má v súčasnosti tri zdravotné poisťovne (v roku 2006 ich bolo
sedem) fungujúce ako akciové spoločnosti: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Dôvera
zdravotná poisťovňa, a.s., Union zdravotná poisťovňa, a.s. Švajčiarsko má približne 90
zdravotných poisťovni.
Hranice delegovaných práv a povinností štátu v zdravotnej starostlivosti a zdravotnom
poistení stanovuje štát prostredníctvom zákonov. Štát môže zdravotné poistenie (príjmy)
a zdravotnú starostlivosť (výdavky) regulovať pomocou:
-
poistencov (obmedzovanie poštu poistencov podľa počtu obyvateľov v regióne, alebo
podľa profesie, určenie povinnej účasti na poistení detí, matiek, dôchodcov,
nezamestnaných a pod.) a poistného (určenie výšky sadzieb alebo určenie rozsahu a
stropu vymeriavacieho základu),
-
lekárov (určenie maximálneho alebo minimálneho počtu lekárov, ovplyvňovanie
množstva a kvality lekárskych úkonov, určovanie ceny za návštevu lekára a
hospitalizáciu) a liekov (určovanie množstva a sumy preplácaných liekov, určovanie
maximálnych ročných výdavkov na lieky).
Pre porovnanie jednotlivých systémom sme si vybrali štáty s rôznym systémom
zdravotného poistenia, pričom tieto štáty majú približne rovnaký počet obyvateľov ako má
121
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Slovenská republika. Slovenská republika (ziskovo pluralitný) má v roku 2012 približne 5,4
mil. obyvateľov, Dánsko (unitárny neziskový) 5,5 mil. obyvateľov a Fínsko (pluralitný
neziskový) 5,4 mil. obyvateľov.
ZRAVOTNÉ POISTENIE A ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ V SR
Zdravotná starostlivosť (vecné dávky) a nemocenské dávky (peňažné dávky) pre
prípad choroby a materstva sú v Slovenskej republike financované z poistného na zdravotné a
nemocenské poistenie. V určitých prípadoch je zdravotné poistenie platené štátom (zdravotná
starostlivosť je financovaná štátom). Samotné poistné na zdravotné však nestačí pokryť
celkové náklady na zdravotnú starostlivosť, preto ďalšie finančné prostriedky tu poskytuje
štát 3.
1.
Verejné zdravotné poistenie je v Slovenskej republike povinné pre každú osobu od jej
narodenia až po smrť. Poistné na zdravotné poistenie platí zamestnanec, zamestnávateľ,
samostatne zárobkovo činná osoba štát a dobrovoľne nezamestnaná osoba. Zamestnávateľ
každý mesiac zráža poistné svojmu zamestnancovi vo výške 4% z vymeriavacieho základu
(hrubej mzdy zamestnanca). Zamestnávateľ z tejto hrubej mzdy zaplatí 10%. Zdravotne ťažko
postihnutí platí 2% a jeho zamestnávateľ 5% [4.]. Zamestnávateľ odvedie celkové poistné
(14%) do príslušnej zdravotnej poisťovne, v ktorej je poistenec prihlásený. Pri výpočte
mesačného poistného na zdravotné poistenie sa uvažuje s maximálnym vymeriavacím
základom (3-násobok priemernej mzdy v SR). Ak má zamestnanec vyšší príjem ako
maximálny vymeriavací základ, tak zo sumy vyššej ako je maximálny vymeriavací základ
zamestnanec ani zamestnávateľ už poistné neplatia. Na konci roka robí zamestnávateľ ročné
zúčtovanie, kde sa neuvažuje s mesačnými, ale s jedným ročným maximálnym vymeriavacím
základom (36-násobok priemernej mzdy v SR). Samostatne zárobkovo činná osoba platí
mesačné poistné (14%, so zdravotným postihnutím 7%) paušálne podľa výšky jeho
zdaniteľného príjmu za predchádzajúci rok vydeleného koeficientom 2,14. Ak samostatne
zárobkovo činná osoba mala za predchádzajúci rok nízky zdaniteľný príjem alebo mala stratu,
platí mesačne z minimálneho vymeriavacieho základu (44,2% z priemernej mzdy v SR).
Dobrovoľne nezamestnaní platia poistné (14%) z vymeriavacieho základu, ktorý si sám určí,
nesmie byť však nižší ako je minimálny vymeriavací základ (44,2% z priemernej mzdy
v SR). V prípade SZČO a dobrovoľne nezamestnanej osoby sa odvody platia najviac z
maximálne vymeriavacieho základu (3-násobok priemernej mzdy v SR). Za niektoré osoby
platí poistné štát (4% z priemernej mzdy v SR) napríklad za:
-
nezaopatrené deti vrátane študentov do 30 rokov,
poberateľov starobného a invalidného dôchodku,
poberateľov rodičovského príspevku alebo poberateľov dávky nemocenské, materské
a ošetrovné,
osoby starajúce sa o dieťa do šesť rokov alebo o chorú osobu,
za nezamestnaných evidovaných na úrade práce, poberateľov dávok v hmotnej núdzi
a pod.
Pre komplexné porovnanie uvádzame, že na Slovensku nemocenské poistenie platí
zamestnanec (1,4% z hrubej mzdy), zamestnávateľ (1,4% z hrubej mzdy zamestnanca) a
3
Fond nemocenského poistenia je v prebytku, ale tento prebytok sa každoročne presúva do iného fondu
spravovaného Sociálnou poisťovňou, ktorý má nedostatok finančných prostriedkov. V konečnom dôsledku však
štát dotuje aj Sociálnu poisťovňu v dôsledku veľkého deficitu vo fonde dôchodkového poistenia, zapríčineným
presunom finančných prostriedkov do súkromných dôchodkových správcovských spoločností.
122
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
SZČO (4,4% z ½ jeho zdanite
ľného príjmu). Nemocenské poistenie ďal ej môže platiť
dobrovoľne poistená osoba platí 4,4% z vymeriavacieho základu, ktorý si sám určí, pričom
tento vymeriavací základ byť nesmie nižší ako je minimálny vymeriavací základ (44,2% z
priemernej mzdy v SR). Pri výpočte poistného sa používa maximálny vymeriavací základ vo
výške 1,5-násoboku priemernej mzdy v SR. Pri nemocenskom poistení sa na konci roka
nerobí ročné zúčtovanie [7.].
V súčasnej dobe sa v Národnej rade SR rokuje o rovnakom maximálnom
vymeriavacom základe pre všetky druhy poistného (okrem úrazového poistenia) vo výške 5násobku priemernej mzdy v SR.
Každý poistenec okrem policajtov a vojakov si má právo vybrať zdravotnú poisťovňu,
do ktorej bude platiť poistné [2.]. Poistenci sú začlenení podľa bydliska do administratívne
určených zdravotných obvodov a majú prideleného obvodného lekára, s ktorým podpisujú
Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Zriadenie obvodov neznamená obmedzenie
slobodnej voľby lekára, má však garantovať, že pacient má právo uzatvoriť dohodu s lekárom
v jeho územnom obvode. Lekár v zásade môže uzavretie takejto dohody odmietnuť, len
v prípade, keby mal podľa jeho úsudku priveľký počet pacientov. Zdravotné poisťovne
dojednávajú zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, teda so súkromnými lekármi
alebo s nemocnicami. Zdravotná poisťovňa je povinná uzatvoriť zmluvu s každým
poskytovateľom, ktorý má uzatvorenú Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti čo len
jedným poistencom [3.]. V prípade lekárov zamestnancov zdravotná poisťovňa nepodpisuje
zmluvy s jednotlivými lekármi nemocnice, ale s nemocnicou ako celkom. Súkromný lekári a
nemocnice môžu zamestnávať ďalších zdravotníkov (napríklad lekárov, sestry), ktorí majú
právo poskytovať zdravotnú starostlivosť. Nemocnice sú v prevažnej väčšine štátne
zariadenia (existujú odštátnené nemocnice), v ktorých pracujú lekári a sestry ako zamestnanci
nemocnice. V nemocniciach však často nájdeme pracovať aj súkromných všeobecných
a špecializovaných alebo lekárov, ktorí platia nájom majú svoje ambulancie. V Slovenskej
republike je určený minimálny počet lekárenských pracovných miest zdravotnej starostlivosti
podľa počtu obyvateľov jednotlivých okresoch (špecializovanej stomatologickej a
gynekologickej) alebo krajoch (všeobecnej a inej špecializovanej starostlivosti). Pri ústavnej
starostlivosti sa podľa počtu obyvateľov v krajoch určujú minimálne počty lôžok na
jednotlivých oddeleniach [6]. Zdravotné poisťovne vyplácajú súkromným lekárom pravidelné
odmeny podľa dosiahnutého počtu bodov za ich rôzne zdravotnícke úkony
Za návštevu u lekára ani za ústavnú starostlivosť sa neplatí 4. Nadštandardné služby
v štátnych nemocniciach a poplatky za tieto služby nie sú ustanovené zákonom a každá štátna
nemocnica si ich určuje sama (pre niektoré nadštandardné služby sa dá poistiť individuálnym
zdravotným poistením). Finančná spoluúčasť pacientov je:
-
za návštevu pohotovostnej služby 1,99 EUR,
za predpis každého lieku 0,17 EUR a
za dopravu 0,07 EUR/km.
Ceny schválených liekov sú úradne určené. V zozname približne 8 200 liekov sa
stanovuje maximálna suma z ceny lieku, ktorú zaplatí zdravotná poisťovňa a maximálna suma
z ceny lieku, ktorú zaplatí pacient. Za niektoré lieky sa nedopláca a za niektoré lieky musí
4
Za ústavnú starostlivosť (za stravovanie a pobyt na lôžku), ktorá nie je neodkladná, sa platí najviac 1,5% zo
sumy životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu za každý deň ústavnej starostlivosti, najviac však za 21
dní tej istej ústavnej starostlivosti u jedného poskytovateľa (bezplatne deti do troch rokov, poistencov v hmotnej
núdzi). Súkromné nemocnice si stanovujú vlastné poplatky za hospitalizáciu.
123
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
pacient zaplatiť takmer celú sumu z ceny lieku. Za štandardné lieky sa priemerne dopláca 10
až 14% z ich ceny. Štát preplatí celú cenu lieku v takom prípade, ak napríklad ide o
poberateľa invalidného dôchodku z nízkym príjmom, ktorý v kalendárnom štvrťroku dopláca
za lieky viac ako 30 EUR [5.]. Farmaceutické spoločnosti vyrábajú pre tú istú diagnózu
účinnejšie a drahšie lieky, ale aj lacnejšie a substitučné lieky.
V Slovenskej republike je možné individuálne zdravotné poistenie, ktoré zabezpečujú
zdravotné poisťovne. Individuálne zdravotné poistenie je nadstavbou základného zdravotného
poistenia. Účelom tohto poistenia je napríklad zabezpečenie konkrétneho termínu (deň,
hodina) poskytnutia ambulantnej zdravotnej starostlivosti, alebo umiestnenie poisteného
počas jeho hospitalizácie v nadštandardnej nemocničnej izbe.
KOMPETENCIE ZDRAVOTNÝCH POISŤOVNÍ
Na Slovensku sa poisťovne snažia získavať čo najväčší počet poistencov, aby mali
vyšší príjem a po odpočítaní nákladov na svoju správu v konečnom dôsledku aj vyšší zisk.
Zdravotné poisťovne majú snahu vytvárať zisk (voľné finančné prostriedky), s ktorým
môžu ľubovoľne nakladať. Môžu ho minúť na odmeny alebo investovať do inej spoločnosti
či do iného štátu a v lepšom prípade ho môžu znovu investovať do zdravotníctva, čo nie je
povinnosťou. Nie je správne od štátu (politikov štátu), aby dovolil vytvárať také
podnikateľské subjekty, ktoré majú na základe zákona zaručený príjem od každého občana a
voľne nakladali so ziskom (nemá to s podnikaním nič spoločné). Na Slovensku si štát
zachováva svoj vplyv nad finančnými tokmi v zdravotníctve aj tým, že je v akciových
spoločnostiach väčšinovým akcionárom. Je to kvôli tomu, že poradie hodnôt štátu je rozdielne
ako poradie hodnôt pri súkromných poisťovní: kvalitné služby pacientom (lieky,
starostlivosť), mzdy zdravotníkov a investície do zariadení, vytvoriť zisk. Na Slovensku je z
pohľadu štátu boj o poistencov nepodstatný (poistení musia byť všetci), pokiaľ neexistuje
konkurenčný boj aj v kvalite poskytovaných služieb.
1.1.
Pri hypotetickom systéme, kde štát súkromné zdravotné poisťovne žiadnym spôsobom
nereguluje ani v nich nemá akcie, môže dôjsť k predražovaniu zdravotníckych zariadení,
liekov, zdravotníckych služieb a tým aj k predražovaniu zdravotného poistenia. Zdražovanie
je zapríčinené tým, že zdravie je najvyššou ľudskou hodnotou, za ktorú sme niekedy
ochotní zaplatiť všetko. Ak k tomu hypotetickému systému pripojíme aj to, že štát nebude
mať povinné zdravotné poistenie, v konečnom dôsledku sú služby poskytované niekomu v
maximálnej miere (po ďalšom priplatení) a niekomu nebudú poskytované vôbec 5.
ZRAVOTNÉ POISTENIE A ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ V DÁNSKU
V Dánsku, ako je tomu aj v iných krajinách, existujú pre prípad choroby a materstva
vecné (zdravotná starostlivosť) aj peňažné dávky (nemocenské poistenie). Finančné
prostriedky na verejnú zdravotnú starostlivosť zabezpečuje štát prostredníctvom daní. Tieto
finančné prostriedky spravujú štátom zriadené miestne alebo regionálne samosprávy (miestne
alebo regionálne zdravotné úrady). Poistená osoba a SZČO teda platia na zdravotnú
starostlivosť daň. Zamestnávateľ zo mzdy zamestnanca odvádza daň do fondu trhu práce
„Labour Market Fund“ vo výške 8 % (financuje sa z neho aj zdravotná starostlivosť 6). SZČO
2.
5
V USA si zdravotné poisťovne dokonca môžu stanovovať aj vlastné sadzby poistného. Nepoisteným občanom
sa v USA zdravotná starostlivosť poskytuje len v núdzových prípadoch v nemocniciach pre chudobných, tzv.
„free clinics“. V USA v roku 2006 existovalo až 47 mil. nepoistených ľudí (USA má zhruba 300 mil. ľudí), preto
v USA v polovici roku 2012 schválili reformu, kde sa zaviedlo povinné zdravotné poistenie.
6
Zamestnanec za rok 2010 navyše platil štátnu daň v progresívnej sadzbe 3,67 % z ročného príjmu od 42 000
DKK (5 650 EUR) do 389 900 DKK (52 440 EUR) a sadzbe 15 % z príjmu nad 389 900 DKK. Ak bol
124
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
platí daň do fondu trhu práce taktiež vo výške 8%. Peňažné dávky sú financované z daní,
pričom sa štátne výdavky čiastočne preplácajú z fondu trhu práce (platia zamestnanci a
SZČO) [8.].
Obyvatelia s bydliskom v Dánsku si môžu vybrať či budú mať poskytovanú verejnú
alebo súkromnú zdravotnú starostlivosť. Verejná zdravotná starostlivosť sa poskytuje sa
všetkým obyvateľom, ktorí majú bydlisko v Dánsku. Verejná zdravotná starostlivosť je u
obvodných aj špecializovaných lekárov bezplatná pokiaľ si sám pacient nevyberie iného
lekára. Prisťahovaní cudzinci v Dánska platia poplatky prvé dva roky. Obyvatelia s bydliskom
v Dánku si môžu jeden krát za rok vybrať medzi dvomi kategóriami verejnej zdravotnej
starostlivosti (dvomi skupinami poistencov). Poistenci prvej skupiny sú pridelení
konkrétnemu všeobecnému lekárovi. Poistenci druhej skupiny si môžu od 16 rokov ich veku
slobodne vybrať svojho všeobecného lekára a špecialistov. Poistencom druhej skupiny sa
prepláca príspevok rovnajúci sa sume, ktorú by obec zaplatila za rovnakú liečbu pacienta z
prvej skupiny. Prvá skupina potrebuje ku špecialistovi doporučenie od všeobecného lekára.
Deti do 16 rokov majú rovnakého lekára a patria do rovnakej skupiny poistencov ako ich
rodičia alebo ich poručník.
Všetci lekári sú zapísaní v národnej inštitúcii „National Health Board“. Podľa počtu
obyvateľov v danom okrese sa určuje maximálny počet lekárov. Lekári pre prvú aj druhú
skupinu majú uzatvorenú kolektívnu zmluvu s verejným zdravotným úradom. Odmeny
všeobecných lekárov sa vypočítavajú podľa počtu registrovaných pacientov a poskytovaných
lekárskych úkonov. Špecialistom sa vyplácajú paušálne sumy za každý lekársky zásah.
Lekárom, ktorí sú zamestnancami nemocnice sa platí na základe mesačného platu a
niektorých doplatkov. Súkromný lekár si sám určuje svoje poplatky.
Verejné nemocnice sú financované z daní prostredníctvom zdravotných úradov.
Súkromné nemocnice sú financované daňami len vtedy, ak poskytujú služby namiesto
verejných nemocníc (napríklad kratšie čakacie doby u lekára a pod.). Regionálne zdravotné
úrady uzavierajú s týmito súkromnými nemocnicami zmluvu. V tých súkromných
nemocniciach, ktoré nemajú zmluvu s regionálnym zdravotným úradom, platia pacienti
všetky náklady. Výnimkou sú prípady, ak verejné nemocnice do týchto súkromných
nemocníc pacientov doporučia (pacienti v tomto prípade nehradia žiadne náklady).
Hospitalizácia je vo verejnej nemocnici bezplatná. Pacient má navyše nárok na výber
ľubovoľnej verejnej nemocnice. Pacient si môže vybrať aj súkromnú nemocnicu, pokiaľ je po
doporučení lekára čakacia doba na hospitalizáciu vo verejnej nemocnici dlhšia ako jeden
mesiac.
Poskytnutie zdravotnej starostlivosti nie je obmedzené (ohraničené) vekom. Doba
trvania zdravotnej starostlivosti nie je v súvislosti s preplatením obmedzená, pokiaľ nejde o
dlhodobé liečenie psychológom, fyzioterapeutom alebo chiropraktikom (neoperatívne
naprávanie stavcov). Závislé osoby (deti, študenti, matky starajúce sa o dieťa, osoby starajúce
sa o rodičov, nezamestnaní hľadajúci si prácu, zdravotne postihnutí) majú rovnaké podmienky
na poskytnutie zdravotnej starostlivosti ako poistené osoby.
Lieky sa v Dánsku preplácajú v závislosti od ich ročných výdavkov. Preplatenie pri
výdavkoch do 890 DKK (120 EUR) dosahuje 100 % (40% pre osoby do 18 rokov), pri
výdavkoch od 890 DKK do 1 450 DKK (195 EUR) dosahuje 50% (40% pre osoby do 18
zamestnanec členom cirkvi, zamestnávateľ platil cirkevnú daň priemerne 0,74 %. Zamestnávateľ navyše platil zo
mzdy mestskú daň priemerne 24,9 %.
125
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
rokov), pri výdavkoch pohybujúcich sa od 1 450 DKK (195 EUR) do 3 130 DKK (421 EUR)
dosahuje 25 % a pri výdavkoch prekračujúcich 3 130 DKK (421 EUR) dosahuje 15 %.
Verejný zdravotný úrad môže celoplošne prispievať na nutné a drahé lieky alebo môže
rozhodnúť, že v prípade osôb s rozsiahlymi a nepretržitými chorobami budú lieky nad sumu
3,655 DKK (492 EUR) ročne preplácané v plnej výške. Dôchodcovia z prvej skupiny
poistencov majú nárok na čiastočné preplatenie dopravy.
ZRAVOTNÉ POISTENIE A ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ VO FÍNSKU
Verejná zdravotná starostlivosť sa poskytuje všetkým obyvateľom, ktorí majú
bydlisko vo Fínsku. Vo Fínsku existuje všeobecné poistenie pre prípad choroby a materstva
(všeobecné nemocenské poistenie), ktoré
zahŕňa vecné dávky (verejná zdravotná
starostlivosť a zdravotné výhody - refundácie) a peňažné dávky (náhrada príjmu v prípade
choroby alebo materstva). Odvody na všeobecné nemocenské poistenie vyberá Inštitúcia
sociálneho poistenia, ktorej štát poskytuje dotáciu 50%. Na poskytovanie zdravotných výhod
platia odvody len poistené osoby. Poistená osoba - zamestnanec platí 1,22% z hrubej mzdy.
Dôchodcovia a osoby, ktoré poberajú sociálne dávky platia 1,39% [8.].
3.
Pre komplexné porovnávanie uvádzame, že peňažné dávky sa financujú z odvodov zo
všeobecného nemocenského poistenia. Štát financuje garantovanú minimálnu dennú dávku a
vykrýva prípadný ročný deficit. Na poskytovanie peňažných dávok platia odvody:
zamestnanec 0,82% zo svojho zdaniteľného príjmu, zamestnávateľ 2,12% zo mzdy
zamestnanca a SZČO 0,97% zo svojho zdaniteľného príjmu7.
V prípade výpočtu odvodov na zdravotné poistenie (taktiež odvodov na nemocenské
poistenie) neexistuje žiadny strop (maximálny vymeriavací základ).
Verejná zdravotná starostlivosť je financovaná miestnymi úradmi z daní a poplatkami
od pacientov. Štát poskytuje obciam dotácie, ktoré sa určujú na základe počtu, vekovej
štruktúry, úmrtnosti a miery nezamestnanosti obyvateľstva s bydliskom v danej obci (štát
pokrýva približne 32% z celkových nákladov na sociálnu a zdravotnú starostlivosť obce).
Zdravotné výhody sú financované z daní a odvodov zo všeobecného nemocenského poistenia
v pomere 50:50%.
Vo Fínsko existuje aj súkromná zdravotná starostlivosť. Súkromná zdravotná
starostlivosť dopĺňa verejnú a je financovaná z poplatkov pacientov a čiastočne zo
všeobecného nemocenského poistenia (poplatky sa pacientom čiastočne preplácajú zo
všeobecného nemocenského poistenia). Poistenci (zamestnanci a SZČO), ktorí majú
súkromného lekára platia odvody do všeobecného nemocenského poistenia. Zamestnávatelia
týchto zamestnancov platia odvody taktiež do všeobecného nemocenského poistenia.
Vo Fínsku je zdravotná starostlivosť na vysokej úrovni tak vo verejnom ako aj v
súkromnom sektore. Prvotná verejné zdravotná starostlivosť sa poskytuje prevažne v
miestnych zdravotných centrách. Špeciálne vyšetrenia sa vykonávajú vo verejných
nemocniciach. Vo Fínsku existuje aj malé množstvo súkromných nemocníc.
Pacient môže zmeniť verejnú nemocnicu alebo zdravotnícke stredisko obce, len ak sa
dlhodobejšie zdržuje v inej obci. Vyšetrenie u špecialistu pôsobiacom vo verejnom sektore je
len na doporučenie iného verejného alebo súkromného lekára. Súkromných lekárov si pacienti
7
Vo Fínsku existuje progresívna sadzba dane z príjmu, pre rok 2012 je to 6,5% (16 000 – 23 900 EUR), 17,5%
(22 901 – 39 100 EUR), 21,5% (39 101 – 70 300 EUR), 30% (od 70 301 EUR). Zo mzdy sa platí aj miestna daň
v priemere 19% a cirkevná daň od 1 do 2% [10.].
126
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
môžu vybrať ľubovoľne a kvôli vyšetreniu u súkromného špecialistu nie je potrebné žiadne
doporučenie.
Lekári zamestnaní vo verejných nemocniciach alebo v zdravotníckych strediskách sú
platení obcou. Pri návšteve lekára v zdravotnom centre sa platí poplatok maximálne 13,70
EUR za prvé tri návštevy v kalendárnom roku, prípadne ročný poplatok maximálne 27,50
EUR. Poplatky sú v závislosti od obce, pričom niektoré obce neúčtujú žiadne poplatky za
návštevu lekára. Väčšina ďalších služieb je bez poplatkov, aj keď za vyšetrenie v nočných
hodinách, sobotu, nedeľu, prípadne za telefonickú konzultáciu (konzultuje lekár s domácim
kvalifikovaným zdravotníkom), môže byť vyrubený poplatok až 18,80 EUR. Maximálny
ročný poplatok za verejnú zdravotnú starostlivosť je v sume 636 EUR (zahrnuje aj
stomatologickú starostlivosť). Pacienti do 18 rokov sú v zdravotníckych centrách oslobodení
od poplatkov.
Za vyšetrenie u súkromného lekára pacient zaplatí poplatok (určí súkromný lekár)
hneď a v plnej výške. Ak tento poplatok neprevyšuje štátom určený tarifný poplatok, potom
sa pacientovi prepláca 60% nákladov zo všeobecného poistenia pre prípad choroby a
materstva.
Hospitalizovaní pacienti platia vo verejných nemocniciach za ústavnú starostlivosť
32,60 EUR za deň (za jednodňový chirurgický zákrok sa platí 90,30 EUR). V prípade
dlhodobých chorôb sú poplatky stanovené na základe čistého príjmu. Poplatky sú účtované do
výšky maximálne 85% čistého príjmu pacienta. Ak má pacient manžela (manželku) s nízkym
príjmom, tak sú poplatky účtované do výšky maximálne 42,5% čistého spoločného príjmu
oboch manželov. Bez ohľadu na to musí byť pacientovi ponechaných minimálne 99 EUR
mesačne pre osobné potreby. Pre pacientov vo verejných nemocniciach existuje maximálny
strop ročných výdavkov v sume 636 EUR. Po dosiahnutí tejto sumy pacient platí za
hospitalizáciu 15,10 EUR za deň. Hospitalizovaní pacienti do 18 rokov sú spoplatnení len
prvých sedem dní v kalendárnom roku.
Poplatky účtované
v súkromných nemocniciach sú čiastočne preplácané zo
všeobecného poistenia pre prípad choroby a materstva.
Všeobecné poistenie v prípade choroby a materstva prepláca 42 % z ceny
preplácaných liekov vydaných na lekársky predpis. V prípade niektorých vážnych a
dlhodobých chorôb sa farmaceutické náklady preplácajú do výšky 72% až 100 % po
odpočítaní časti platenej pacientom, ktorá predstavuje 3 EUR. Maximálna výška úhrady
pacienta za farmaceutické výrobky sa stanovuje každoročne (v roku 2012 je to 700,92 EUR).
Po prekročení tejto maximálnej výšky je poplatok pacienta 1,50 EUR za každý farmaceutický
výrobok.
K ďalším zvýhodneniach patrí napríklad preplatenie poplatku za dopravu vo výške
100% nad sumu 9,25 EUR (preplatenie je zo všeobecného poistenia v prípade choroby a
materstva). Ak sú pacientove ročné výdavky na dopravu vyššie ako 157,25 EUR (súm pod
9,25 EUR), potom je každá ďalšia doprava preplácaná v plnej výške.
Závislé osoby (deti, študenti, matky starajúce sa o dieťa, osoby starajúce sa o rodičov,
nezamestnaní hľadajúci si prácu, zdravotne postihnutí) majú rovnaké podmienky na
poskytnutie zdravotnej starostlivosti ako poistené osoby.
4.
ZÁVER
Financovanie zdravotného poistenie v Dánsku a vo Fínku sa uskutočňuje prevažne z
daní, na Slovensku z poistného. Zodpovednosť za hospodárenie a za zdravotnú starostlivosť
127
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
majú v Dánsku a vo Fínsku miestne úrady, na Slovensku zdravotné poisťovne. V Dánsku sú
dokonca stanovené maximálne počty lekárov. Inštitúcie, ktoré v Dánsku a vo Fínsku vyberajú
odvody, presúvajú všetky finančné prostriedky, ktoré od poistencov vybrali do zdravotníctva.
Porovnávaním odvodov na zdravotné poistenie sme zistili, že na Slovensku sa platia vysoké
odvody (14%), v Dánsku priemerné odvody (8%) a vo Fínsku nízke odvody (1,22%), čo je
spôsobené tým, že vo Fínsku je zdravotná starostlivosť financovaná z poplatkov od pacientov.
Zaujímavosťou je aj to, že zamestnávatelia v Dánsku a vo Fínsku neplatia odvody na
zdravotné poistenie a vo Fínsku okrem zamestnancov a SZČO platia aj dôchodcovia a iné
osoby poberajúce dávky. Za pozornosť stojí aj to, že v Dánsku a vo Fínsku neexistuje
maximálny vymeriavací základ. Pri vysokej sadzbe poistného má maximálny vymeriavací
základ na Slovensku nepriaznivý vplyv nielen na príjem štátu ale aj na redistribučnú funkciu
odvodov, teda na vyrovnávanie príjmov obyvateľstva. Na Slovensku sa nemusí platiť za
návštevu u lekára a ani za hospitalizáciu. V Dánsku sa za návštevu lekára neplatí, pokiaľ si
pacient nevyberie iného než prideleného lekára. Vo Fínsku existujú maximálne ročné
výdavky na lieky, po ktorých prekročení zaplatí lieky štát. Zvláštnosťou je, že v Dánsku
existujú maximálne ročné výdavky na lieky, po ktorých prekročení zaplatí lieky pacient
(zohľadňuje sa však pri zdravotný stav pacienta alebo životné minimum). Záverom môžeme
tvrdiť, že štát si zachováva možnosť určitej kontroly a regulácie tak v zdravotnom poistení
ako aj v zdravotnej starostlivosti vo všetkých troch krajinách, ale najviac v Dánsku, potom vo
Fínsku a najmenej na Slovensku. Inšpiráciou pre Slovensko môže byť Dánsko, pretože tu
existuje jednoduchý výber finančných prostriedkov a taktiež skupina pacientov, ktorá platí za
návštevu lekára a vyššiu kvalitu zdravotnej starostlivosti.
Príspevok je výstupom vedeckého projektu VEGA 1/0357/11 KLIEŠTIK, T. a kol: Výskum
možnosti aplikácie fuzzy-stochastického prístupu a CorporateMatrics ako nástrojov
kvantifikácie a diverzifikácie podnikových rizík.
Literatúra:
[1.] RIEVAJOVÁ, E. a kolektív: Sociálne zabezpečenie, SPRINT Bratislava, 2006, ISBN:
80-89085-62-8.
[2.] Zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
[3.] Zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[4.] Zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002
Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
[5.] Zákon č. 363/2011 Z.z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych
pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[6.] Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 640/2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
[7.] Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
[8.] www.ssa.gov
[9.] www.ec.europa.eu
[10.] www.worldwide-tax.com
128
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
ZMENY PARADIGMY EKONOMICKEJ VEDY V KONTEXTE
GLOBALIZÁCIE A VÝSKUM SVETOVÉHO
HOSPODÁRSTVA
CHANGES OF ECONOMIC SCIENCES PARADIGM IN THE
CONTEXT OF GLOBALIZATION AND RESEARCH OF THE
INTERNATIONAL ECONOMICS
Lubomír Civín 1
Kľúčové slová: globalizácia, paradigma ekonomikých veed , svetová ekonomika , metodika
Key words: globalization , economic sciences paradigm , international economics,
methodology
Abstrakt: Príspevok analyzuje nutnosť zmeny paradigmy ekonomickej vedy v rámci teórie
svetovej ekonomiky , ale i hospodársko-politickej praxe vlád a medzinárodných inštitúcií.
Táto nutnosť vyplýva nielen z dosiahnutého stupňa globalizácie a jej negatívnych
konzekvencií v oblasti ekonomickej, sociálnej, enviromentálnej a ďalších. Rovnako súčasná
svetová ekonomická a finančná kríza naznačujú, že ďalší vývoj svetovej ekonomiky nemusí
nevyhnutne prinášať dominanciu ekonomického rastu ako jednej z hlavných paradigiem
doterajšej ekonomickej teórie a jeho sledovania prostredníctvom tradičného ukazovateľa
hrubého domáceho produktu. Zmeny metodiky analýzy vývoja svetového hospodárstva
smerom k interdisciplinarite a holistickému prístupu, ktoré sú stále aktuálnejšie a viacej
využívané pri skúmaní svetového hiospodárstva, prezentovanú hypotézu zmeny paradigmy
potvrdzujú.
Abstract: The paper analyzes the need for a paradigm shift in the economics theory of the
world economy , but also in economic and political practices of governments and
international institutions . This need arises not only from the achieved level of globalization
and its negative economic, social , environmental and others consequences. Current global
economic and financial crisis also suggests that further development of the world economy
does not necessarily bring the dominance of economic growth and its monitoring via a
traditional indicator of gross domestic product as one of the main paradigms of present
economic theory. Change in methodology analyzing development of the world economy,
towards an interdisciplinarity and holistic approach , which is used more and more widely and
recently, confirmes presented hypothesis of paradigm shift too.
JEL Classification: F02
1
Lubomír Civín, doc., Ing., CSc., MBA, Bankovní institut, vysoká škola, a. s., Nárožní, Praha, tel. 00420
602 279 768, e-mail: [email protected]
129
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Proces globalizácie vytvára pre sektor reálnej a finančnej (virtuálnej) ekonomiky nové
výzvy, a to ako na makro a tak aj na mikroúrovni. Finančná kríza hlboko ovplynila vačšinu
krajín sveta a ukázala propojenie celej finančnej ekonomiky (včítane verejných financí) a
reálnej ekonomiky a značnú mieru interakcie na makro a mikroekonomickej úrovni. Mnohí
odborníci a experti z oblasti ekonomickej teórie a praxe boli s týmto vývojom a hĺbkou a
šírkou jeho dosahu zaskočení a neboli pripravení a schopní hľadať a nachádzať
zodpovedajúce komplexné teoretické a praktické riešenia, a to nielen na národnej, ale i na
medzinárodnej úrovni. Absencia teoretických východísk sa prenáša do bezradnosti politikov
pri hľadaní adekvátnych hospodársko-politických modelov riešenia, na čo finančné trhy
reflektujú formou vysokej volatility, zvýšenou citlivosťou na potenciálne riziká , ktorá má
zásadné dopady na ďalšie prehlbovanie krízy a zacyklovania ciest predstavujúce možné
východiská z krízy
Hĺbka problému a neschopnosť nachádzať nové východiská z tohoto stavu prinášajú
so sebou stále intenzivnejšiu potrebu hľadania zásadnej zmeny v prístupoch k ekonomickej
teórie, jej analýze problémov, interpretácii jej výsledkov a ich využita pre potreby
hospodárskopolitickej praxe riadiacich štruktúr dnešného sveta (svetového hospodárstva).
Každý zo zmienených komponentov ekonomickej teórie a praxe si zasluhuje podrobnejší
rozbor, ktorý bohužiaľ vo formáte tohoto príspevku nebude možné riešiť a preto sa pokúsim
načrtnúť len niektoré hlavné smery. Jedným z kľúčových pojmov v tejto súvislosti sa stává
otázka novej paradigmy ekonomickej vedy.
Obecný pojem zmeny paradigmy v teórii vedy sa objavil pomerne nadávno, priniesla
ho koncepcia T.S. Kuhna (1997) popisujúca postup zmien vo vedeckých disciplínach.
Paradigmu chápe Kuhn ako súhrn základných hypotéz, predpokladov a predstáv určitej
skupiny vedcov, ktoré je úzko spojené s metodickými pravidlami riešenia, intuitívnych
postojov a hodnotením skúmaných problémov. Kuhnov model chápe zmenu paradigmy vedy
ako ústredný motor vedeckej revolúcie, ktorú chápe ako problém zmeny prístupu, ktorý je
postavený na anomáliách, ktoré odporují existujúcemu a ustálenému sposobu chápania javov
a ich vysvetlenia.
To znamená, že nové otázky z teórie a praxe si v určitom momente medznej
kumulácie vyžadujú nové spôsoby kladenia otázok zo strany danej vedenej disciplíny a tiež
nové odpovede na tieto otázky. Premena vedeckej paradigmy sa koná formou tzv. vedeckých
revolúcií v období až vtedy , keď sa doterajšie paradigma vyčerpá a prestáva vyhovovať pri
hľadaní odpovedí na tieto anomálie riešení niektorých otázok vo vede ale i v praxi. Pokiaľ sa
uvedených anomálií nazhromaždí príliš mnoho, dochádza ku hľadaniu novej paradigmy a po
dokončení tohoto procesu znovu nastáva obdobie tzv. normálnej vedy. V Kuhnovej teórii
nová paradigma víťazí v konkurenci s ďalšími, ktoré však sú vzájomne neporovnateľné
Podávajú totiž tak rozdielny pohľad na svet, že nie je možné hodnotiť jedno na základe
druhého.. Prijatie novej paradigmy znamená revolúciu vo videní sveta, čo je dané tým, že
paradigma tvorí predpoklad samotného vnímania a je akousi platformou na základe ktorej
vnímáme svet istým odlišným sposobom.
Myslím, že obecný koncept zmeny paradigmy vedy je veľmi príhodný pre
charakteristiku súčasnej situácie tápania v ekonomickej teórii skúmajúcej globálny
ekonomický vývoj, ale aj hospodárskopolitickej praxi s obrovským negatívnym dosahom na
vývoj celého svetového hospodárstva. Je možné sa domnievať, že hľadanie najdenie
dlhodobých a zásadných východísk z dnešnej svetovej ekonomickej krízy bude vyžadovať
určitú formu Kuhnovej vedeckej revolúcie formou zásadnej zmeny vedeckej paradigmy v
130
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
teórii skúmajúcu svetové hospodárstvo (budeme ju pragmaticky označovať v tomto texte ako
teóriu svetovej ekonomiky), ale možná aj celej ekonomickej teórie na úrovni makro i
mikroekonómie.
Zmeny paradigmy pri skúmani svetového hospodárstva (teórie svetovej ekonomiky)
predstavujú hlavne:
1.
2.
3.
4.
zmenu v prístupe k chápaniu cieľov, zmyslu a smerovania ekonomických aktivít
ľudskej spoločnosti v globálnom merítku
zmenu úrovne abstrakcie využívanej pri analýze včítane nastavenia vonkajších a
vnútorných hraníc objektu skúmania, jeho rozhraní s inými objektami a vednými
disciplínami ktoré ich skúmajú, integrácie a interdisciplinarity jednotlivých vedných
disciplín a ich metód zahrnutých do procesu skúmania
zmenu kategoriálneho aparátu a metodologického inštrumentária využitého pri analýze
skúmaného objektu
zmenu v prístupe k interpretácii výsledkov výskumu a ich aplikácii v
hospodárskopolitickej praxi ako na makro, tak aj na mikroekonomckej úrovni.
Ad 1.
Paradigma klasickej, neoklasickej, ale aj (neo-) keynesiánskej ekonomickej vedy sa
snažilo o tzv. vedeckú analýzu ekonomických procesov prebiehajúcich vo svete na základe
určitých fikcí vychádzajúcich z určitých predpokladov, konkrétne z toho, že konanie ľudí
vychádza z tzv. ľudskej prirodzenosti a preferencii sebeckých záujmov jednotlivca, ktoré
vedie k celkovému prospechu celej spoločnosti. Tento model vôbec neberie do úvahy
napríklad štrukturálne faktory, altruizmus, či iné činiteľe a dosť ambiciózne vychádza z
predpokladu, že ľudské rozhodnutia sú vedené dokonalou racionalitou, ktorú udržuje
chovanie trhov s dokonalou konkurenciou. Spoľahlivosť tohto, ale aj ostatných ekonomických
modelov by bola pre širšiu verejnosť irelevantná, ak by recepty týchto teórií zostali iba
predmetom akademických diskusií. Napr. neoklasická škola a jej doporučenia však mali
obrovský vplyv na vlády a pomáhala utvárať charakter éry vyznačujúcej sa horúčkovitým
voľným podnikaním, liberalizáciou voľného trhu a privatizáciou, ktorá po odskúšaní v Chile v
sedemdesiatych sa potom v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch 20. storočia sa vydala na
víťazné ťaženie zemeguľou. Boli to ich idey, ktoré formovali klasickú podobu
Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, a ktorých výsledkom však bolo len
prehĺbenie priepasti medzi bohatými a chudobnými krajinami. Okrem iného, dnes práve toľko
kritizované sebectvo špekulatívneho bankového sektora je typickým ideový produkt tejto
školy.
Zdiskreditované ekonomické teorie sa nás však stále vracajú strašiť, podobne ako
zoombies z béčkových hollywodskych hororov. Australský ekonom John Quiggin tvrdí, že
niektoré z týchto myšlienok - ako velké zmiernenie ekonomických cyklov (B. Bernakeho),
totálna privatizácia (M.Friedmena) , dokonale racionálne trhy, modely “dynamickej
stochastickej všeobecnej rovnováhy” a dotačné politiky podnikania poskytujúce obrovské
štátne dotácie bohatým vrstvám v súlade s pravidlom “privatizácie ziskov a socializácie ztrát”
( či hesla “too big to fail” ) - ktoré takmer zničily svetové hospodárstvo , sa snažia urobiť v
dobe krízy ešte jeden comeback. V snahe dosiahnúť finálne víťazstvo požieraním mozgov
normálnych ľudí , mrtvé duše "zombie ekonomiky," ďalej likvidujú svet šírením uvedených
piatich nejnebezpečnějších princípov "tržního liberalismu." (John Quiggin 2010).
Klasická paradigma ekonomickej teórie vychádza z určitých základnych kameňov,
ktoré tvoria svojim spôsobom jej axiomatické predpoklady t.j. východiská o ktorých sa
131
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
nediskutuje. Jednou z kľúčových súčastí paradigmy tradičnej ekonomickej vedy je
sústredenie pozornosti na ekonomický rast. Preferencia a absolútne sústredenie
ekonomickej teórie na priorizáciu ekonomického rastu predstavuje súčasť ideológie, ktorá se
dočkala v duhej polovici 20 storočia enormného rozkvetu, jej heslo „Bez rastu nie je nič,“
veľmi iustratívne prezentuje tento prístup.
Axióm ekonomického rastu je v doterajšej ekonomickej vede taký silný, že
skresľuje všetky okolné a súvisiace javy. Ako hovorí Derrick Jensen (označovaný v r. 2008
časopisom Utne Reader ako jeden z 50 najvýznamnejších vizionárov sveta) : ”Aby sme si
udržali svoju životnú úroveň, musíme klamať jeden druhému a najmä sebe samým. Tie lži sú
potrebné, pretože bez nich mnohé odsúdeniahodné činy by neboli možné”. Ekonomický rast
je jednou týchto deformácií, pretože domyslenie o súvislostiach ekonomického rastu v
najširšom kontexte by zmenilo nazeranie na svet a jeho ekonomiku. Stačí si predstaviť, že
celé generácie ekonómov a politikov vychovaných v presvedčení o potrebe neobmedzeného
ekonomického rastu, a v tom, že všetky problémy sveta vyrieši technológia stimulovaná
trhom sa stretnú s iným prístupom a zásadne inou situáciou, ktorá nastáva práve v súčasnosti.
Nie je divu , že nebudú schopní hľadať východiská mimo tohoto axiomu a mimo tento
priestor. Je zrejmé, že budú uprednostňovať dôkazy a modely riešenia postavené na
argumente nutnosti návratu k rastu, a odmietať dôkazy a modely , ktoré tejto paradigme
nezodpovedajú. A takto lož modly ekonomického rastu žije i ďalej. (E.Daly, H.E. 1996)
Pristupovať k riešeniu problémov s predstavou, že všetky aktuálne i budúce problémy
globalizovaného svetového hospodárstva budeme schopní prekonať len vačším ekonomickým
rastom je naivné. Existujúci systém svetovej ekonomiky je postavený na stálom raste
produkcie a spotreby. Momentálne dokonca produkujeme viacej než kdykoľvek predtým ,
otázkou je však nakoľko tento rast prospieva k reálnemu blahobytu a sociálnemu rozvoju.
Stále rastúca výroba si vyžaduje stále menej ľudí, ľudia s nízkou ale i s vysokou kvalifikáciou
nenachádzajú na pracovnom trhu nielenže adekvátne, ale dokonca žiadne miesto.
Nezamestnanost rastie a bude rásť i naďalej, alebo sa zastaví na príliš vysokej úrovni. Rast je
modlou, ktorá odpisuje ľudí, ničí životné prostredie, likviduje spoločenské a etnické štruktúry,
ničí pôvodnú faunu a flóru ... a to všetko jej prinášame ako obeť. Rast je hnaný kupredu
rastúcou výrobou, ktorá v podmienkach marketingovej tržnej filozofie povzbudzuje rast
spotreby. Produkujeme a konzumujeme ale ďalej aj keď vieme, že sme zajatci špirály
rozširujúcej sa ako rakovinové bunky do všetkých oblastí života
Ďalšia tradičná súčasť ekonomickej ortodoxie a jej paradigmy je zameraná na
ignorovanie prírody a životného prostredia. Keďže pre ekonómov vyznávajúcich tradičnú
paradigmu ekonomickej teórie sú pôda a prírodné zdroje iba jednou z mnohých foriem
kapitálu ( či výrobných faktorov), ktoré sú v kontexte tejto paradigmy ľahko nahraditeľné, a
nie sú nepostrádateľné. V dobách keď bolo pôdy a ďalších prírodných zdrojov dostatok,
environmentálne dopady tohto konceptu neboli okamžite evidentné a očividné zrejmé. Avšak
v globálnej ekonomike, ktorá je nepomerne väčšia s exponenciálne vyšším objemom
interdependencie jej subjektov, než bola za Smithových čias, má ignorovanie dopadu
ekonomickej aktivity na prírodné zdroje a životné prostredie ako ich nedeliteľnů sůčasť
doslova devastujúce účinky.
Významná časť klasických ekonómov verejne prejavuje svoju ľahostajnosť voči
prírode výrokmi typu nositeľa Nobelovej ceny Roberta Solowa, ktorý tvrdil: “ak je veľmi
ľahké nahradiť prírodné zdroje inými faktormi, potom principiálne neexistuje nijaký problém.
132
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Svet sa môže spokojne zaobísť bez prírodných zdrojov, takže ich vyčerpanie bude síce
udalosťou, ale nie katastrofou”.
Táto priorizácia analýzy v podstate finančných tokov je typickou súčasťou klasickej
paradigmy ekonomickej vedy. Praktické dôsledky sú opať velice tristné. Sústredenie sa na
dominanciu finančnej sféry nad reálnou ekonomikou je jedým z faktorov deformovaného
prístupu ku skúmaniu svetového hospodárstva. Veď reprodukčný proces v globálnom merítku
nie je primárne tokom peňazí, ale výroby , spotreby a výmeny reálnych výsledkov ľudskej
práce, ktorý financie síce sprostredkujú, ale by si ho nemali podriaďovať (ako sa to v podstate
dnes deje). Rozsah finančných a kapitálových transferov dnes v dôsledku tohoto spôsobu
myslenia determinuje vývoj všetkých subjektov svetového hospodárstva, vyvoláva krízové
stavy, ktoré už nie sú klasickými nástrojmi riešiteľné. Aj to je jeden z výsledkov tradičnej
paradigmy ekonomicekj vedy. Solowov názor markantne symbolizuje neoklasické myslenie
starého štýlu, a nie je sám.
Nepripomína to v kontexte dnešnej situácie v globalizovanom
svetovom
hospodárstve, ktoré nie je schopné nájsť alternatívy svojeho rozvoja mimo rámec určený
obnovou rastu, riešenia zadĺženosti poskytovaním nových úverov, alarmujúcich
demografických faktorov, hroziaceho ropného zlomu, rastúcej sociálnej nerovnosti, atd.
presne situáciu času pre vedeckú revolúciu podľa T.S.Kuhna ?
Nová paradigma čaká na svoju šancu, paradigma, ktorá okrem peňažných tokov berie
do úvahy aj toky prírodné a hmotné, paradigma, ktorá sleduje environmentálne a spoločenské
dopady súčasného modelu rozvoja svetoveho hospodárstva. Paradigma, ktorá požaduje limity
rastu a komplexnejšie spôsoby merania pokroku. Je možné, že na to, aby došlo k presadeniu
tejto paradigmy, bude musieť dôjsť ku globálnemu ekonomickému kolapsu, zdá sa, že
predzvesť tohoto kolapsu už klope na dvere formou všetkých tých krízových stavov , s
ktorými sa v posledných rokoch stretávame stále častejšie. Zdá sa že, čas (minimálne
vedeckej revolúcie už klepe, možná priamo tlče) na dvere.
Ad2.
Zmena paradigmy ekonomickej teórie v kontexte procesov globalizácie dnešného
svetového hospodárstva súvisí s jedným z kľúčových metodických postupov každej vedenej
disciplíny a síce so zmenu úrovne abstrakcie využívanej pri jeho analýze. Prístup k úrovni
a hĺbke abstrakcie ako k metodologickému nástroju je to, čo odlišuje klasickú (ale i
keynesiánskú) ekonomickú teóriu od novotvoriacej sa (presnejšie novo sa presadzujúcej
teórie). Klasická ekonomická teória využíva abstrakciu ako nástroj procesu poznávania, je to
tiež metóda využívaná teóriou svetovej ekonomiky.
Proces abstrakcie spočíva vo všeobecnosti v tom, že existuje rada analytických aktov
myslenia, ktoré spracúvajú konkrétny zmyslový materiál a pri ktorých sa neberú v úvahu
niektoré znaky , vlastnosti a vzťahy daného predmetu chápané v kontexte predmetného
skúmania ako nepodstatné, to je tie, ktoré sa považujú pri danom skúmaní za nemenné . Iné
znaky, vlastnosti a vzťahy sú zase naopak identifikované ako podstatné, majúce vo vzťahu k
nepodstatným znakom premenlivý charakter. Abstrakcia je vlastne logická metóda, ktorá
spočíva v podstate v tom že sa odhliada od určitých znakov daného predmetu a chápe ich ako
statické nevyžujúce zohľadňovať ich interakciu s objemom skúmania a sú preto postavené
mimo objekt skúmania.
Celé kúzlo využitia abstrakcie v ekonomických disciplínach teda leží v stanovení toho,
čo je podstatným a čo je nepodstatný znakom, tj. od čoho odhliadame a čo považujeme za
relevantné vlastnosti analýzy objektu.
133
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Stará paradigma ekonomickej teórie identifikovala pre skúmanie svetového
hospodárstva ako nepodstatné celú radu prvkov, ktoré v nových súvislostiach nadobúdajú
obrovskú aktuálnosť. Boli to už spomínané prírodné zdroje, životné prostredie, sociálna a
politická štruktúra, geografia a priestorový rámec ekonomickej činnosti, atď. Tieto prvky boli
pri analýze svetového hospodárstva považované za nemenné a tým pádom za nedôležité. V
kontexte nových súvislostí zvýraznených globalizáciou a jej reálnych prejavov a dôsledkov
sa však priority menia a práve ony nadobúdajú vysoký stupeň relevantnosti a musia byť do
modologického rámca teórie svetovej ekonomiky zakomponované.
S úrovňou abstrakcie ako základnou metodologickou kategóriou súvisí otázka
vnímania vonkajších a vnútorných hraníc skúmania predmetu. V podstate vymedzenie týchto
hraníc stanoví, ktoré prvky z okolia svetového hospodárstva zahrnieme no analýzy ako
podstatné a budeme tým pádom skúmať ich vazby na jednotlivé prvky štruktúry svetového
hospodárstva a jej dynamiky ako premenlivé, tj, vyvíjajúce sa v interakci a predmetom
skúmania. Tie, ktoré zostanú mimo hraníc skúmania sa potom ocitajú ako nepodstatné a
nemenné.
Špecifikom objektu našeho skúmania tj. svetového hospodárstva je, že má významne
globálny charakter a tým pádom vzájmné interakcie okolia a systému sú veľmi aktívne (napr
vzťah politiky a ekonomiky, geografický a prestorový rozmer, prírodné vedy - hlavne však
klimatológia, ekológia v širokom zmysle apod.) K novým smerom pri skúmaní svetového
hospodárstva patrí jeho postupná integrácia a rastúca interdisciplinarita výskumu.
Metodickým problémom teórie svetovej ekonomiky sa tak momentálne stává vzťah úrovne
zvolenej abstrakcie a princípu celistvosti skúmania. Tento princíp zdorazňuje vzájomnú
prepojenosť a závislosť medzi ekonomickým vývojom a ostatnými vednými disciplínami
“Súčasná veda vyžaduje k riešeniu svojich úloh doslednú súčinnosť a vzájomné porozumenie
roznych špecialistov, čo kladie nové nároky na komunikačné procesy, ktoré sú nielen
koumnikáciou medzi rôzne orientovanými špecialistami, ale tiež medzi špecialistami na
strane jednej a občanmi na strane druhej“ (Tondl 2010).
Celostný prístup, doposiaľ u nás najviac rozvinutý v medicíne je známy tiež pod
pojmom holizmus. Jeho obsahom je skúmanie javov v kontexte celého organizmu, čo je v
protiklade s parciálnym prístupom jednotlivých špecialistov. Holizmus sa objavuje ako nový
princíp v sociálnych vedách od druhej polovice 20. storočia a stále viac sa presadzuje jeho
nutnosť, ako kľúčový metodický princíp práve pri skúmaní globálnych javov vo svetovom
hospodárstve. Často sa spomína v tejto súvislosti príklad efektu pohybu krídel kolibríka v
Amazónii, ktorý môže vyvolať hurikán nad Atlantickým oceánom. Vzájomá prepojenosť
ekonomických javov na celom svete je tiež zrejmá hlavne v obdobiach kataklyzmatického
vývoja s globálnymi dopadmi na sociálny vývoj po celej planéte. Holizmus a abstrakcia
pritom nie sú v prípade skúmania svetového hospodárstva v protiklade (ako by sa mohlo na
prvý pohľad zdať. Ide skôr o najdenie takej úrovne abstrakcie, pri ktorej budeme eště schopní
dodržať princíp celostnostného pohľadu na globálne javy na celosvetovej úrovni.
Holizmus viedol k rozvoju systémového prístupu a jeho odvodených odnoží ako je
teória chaosu a zložitosti, pretože zložité systémy sa chovajú tak, že toto chovanie nemože
byť odvodené od vlastností ich prvkov samotných a javí sa ako celostné novo “vznikajúce”.
Zdá sa, že holistický princíp skúmania že zodpovedá realite súčasného globlaizovaného a
interdependentného svetového hospodárstva veľmi presne a to tak z pohľadu prepojenosti
jednotlivých javov v rámci celej planéty, tak aj z hľadiska hľadania spôsobov a ciest riešenia.
Ad 3.
134
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Pokiaľ uvažujeme o zmene paradigmy ekonomickej teórie v súvislosti so skúmaním
globalizujúceho sa svetového hospodárstva a v tejto súvislosti , korigujeme úroveň abstrakcie
používanú pri jeho analýze, musíme nutne akceptovať aj zmenu kategoriálneho aparátu a
metodologického inštrumentária využitého pri analýze skúmaného objektu. Aj tento
problém je opať velice rozsiahly a nebude možné ho vyriešiť v rámci tohoto príspevku. Chcel
by som aspoň ukázať na to, že aj v tejto oblasti už existujú pokusy o aplikáciu nových
nástrojov omnoho lepšie reflektujúce potreby nového prístupu spojeného so zmenou
paradigmy.
Zjednodušene sa daná problematika odráža v kategórii základných ukazateľov
ekonomického a sociálneho rozvoja. Ako som už uviedol predtým sústredenie na
ekonomický rast je prežitkom, podobne ztotožňovanie ekonomického rastu a rozvoja,
pokroku, prosperity, blahobytu, či dokonca ľudského šťastia. Stále viacej teoretikov,
politikov, ale aj ľudí z praxe sa zhodlo, že kľúčový ukazaovataľ ekonomického rastu - HDP a
jeho tempo rastu nie sú adekvátne súčasným potrebám analýz.
Hrubý domácí produkt (HDP) vyjaduje ekonomickú hodnotu vytvorenú v národnom
hospodárstve za uplynulé obdobie (obvykle rok). Je možné ho interpretovať ako hodnotu
tovaru a služieb domáceho pôvodu určených ku konečnému užitiu, preto býva (predovšetkým
v prepočte na jedného obyvateľa) považovaný za ukazateľ materiálnej životnej úrovne
obyvateľstva. Hrubý domáci produkt je oficiálny index na zistenie prosperity. HDP však
meria iba aktivitu a v skutočnosti na rozdiel od vžitých predstáv verejnosti a rady politikov
nemeria ani prosperitu, ani blahobyt.
HDP nie je kvalitatívny ukazovateľ, ale iba ukazovateľ aktivity bez ohľadu na to, či je
dobrá alebo škodlivá. Ignoruje sa skutočnosť, že rast je dosahovaný často za cenu podrývania
spoločenskej a ekologickej stability. Takéto analýzy pomáhajú potvrdzovať podozrenie, že
ekonomický pokrok, tak ako je vykazovaný a meraný ukazovateľom HDP, je sám pohlcovaný
požiadavkami, ktoré vytvára. Aké sú teda nové nástroje, ktorými možno dokumentovať tieto
odlišné atribúty dynamiky svetového hospodárstva, ktoré by lepšie vyhovovali novej
paradigme rozvoja ? Na úvod je nutné konštatovať, že snahy o alternatívne meranie blahobytu
a jeho rastu nie sú až tak nové.
Už koncom šedesiatych rokov mnohí ekonómovia začali zpochybňovat príliš veľký
dôraz, ktorý venovali vlády a rôzne výskumné agentury na úzky prístup k meraniu
ekonomického blahobytu na úzkom základe HDP. To bolo v dobe, keď sa poprvý krát
objavili nepriaznivé účinky nekontrolovaného hospodárskeho rastu na životné prostredie a
začalo hľadanie širšieho meradla blahobytu, ktorý by nebol výhradne postavený na údajoch o
HDP. Už vtedy W. Nordhaus a J. Tobin (1972) z Yalskej univerzity navrhli vypracovali
širší ukazovateľ pokroku než HDP, ktorý nazvali "Miera ekonomického blahobytu" (M.E.W.
- Measure of Economic Welfare). Ukazateľ síce z koncepcie HDP vychádza bol však
doplnený o niektoré ďalšie aspekty (voľný čas, neplatená práca). Zistili pritom, že nikým
nespochybňované sledovanie rastu HDP začínalo prinášať čoraz menše a menšie prínosy. V
skutočnosti životná úroveň v najvyspelejších krajínách klesala.
Postupne bol tento koncept doplnený aj o škody na životnom prostredí spôsobené
priemyslovou výrobou a spotrebou, které redukovali hodnotu blahobytu odvodenú z HDP .
Vznikol tak index uržateľného ekonomického blahobytu ( Index of Sustainable Economic
Welfare - ISEW) , ktorý je považovaný za predchodcu pozdejších pokusov vytvoriť ukazateľ
udržateľnoho rozvoja.
135
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
V poslednej dobe sa objavila celá rada nových návrhov ukazovateľov komplexného
sledovania a porovnávania sociálne ekonomického rozvoja svetového hospodárstva, ale i
hospodársta národných ekonomík. Patria medzi ne napr. Index ľudského rozvoja (HDI) ,
Ukazateľ skutočného pokroku - Genuine Progress Indicator (GPI) , Hrubé domáce šťastie
(GDH) atď.
Index ľudského rozvoja (Human Development Index- HDI) meria kvalitu ľudského
života. HDI je počítaný na základe troch kategórií faktorov: ľudského zdravia, úroveň
vzdelanosti a hmotnej životnej úrovne. Vlastná konštrukcia HDI prešla v minulých desiatich
rokoch určitým vývojom, jeho tri základné zložky však zostali nezmenené. Je zverejňovaný
každoročne v Správe o ľudskom rozvoji, ktorú vydává od roku 1991 UNDP - United Nations
Development Programme.
Index šťastné planety (Happy planet index - HPI). Zaujímavým a novým
indikátorom, který se pokúša merať kvalitu života vo vztahu k životnému prostrediu je Index
šťastné planety Happy Planet Index - HPI). Jedná se o prvý index, ktorý kombinuje kvalitu
lidského života a environmentální efektivitu. Neodhaluje "najšťastnejšiu krajinu", ale štáty
umiestené na špičke zoznamu sú státy, ktoré pre zaistenie spokojného života svojich
obyvateľov nejménej poškodzují prírodu. Index ukazuje, že vysoká spotreba prírodních
zdrojov neznamená automaticky šťastie obyvateľov a naopak. (Abdallah, S., Michaelson J.,
Shah S., Stoll L. , Marks N. (2012)
Ukazatel Hrubého národného šťastia (Gross Domestic Happiness) je založený na
podpore udržateľného rozvoja, zachovávaní a podpore kultúrnych hodnôt, prirodzeného
životného prostredia a na dobrej vláde. Tieto štyri piliere sa delí na ďalšie kategórie a na
celkom 72 ukazatelov. V júli 2011 prijalo všetkých 193 členských štátov OSN jednomyselne
rezolúciu na téma, „Šťastie: celostný prístup k rozvoju“ ,ktorá sa potom diskutovala v sídle
OSN v newyorském sídle OSN v apríli 2012.
V rámci prípravy této schôdzky preedseda vlády Bhútánu (ktorý prichádza s touto
iniciatívou na oficiálnej štátnej úrovni) zverejnil prehlásenie o tom, ako jeho krajina chápe
svoj „národný kapitál“ a vedie jeho účtovníctvo. Zaujímavým v kontexte meniacej sa
paradigmy ekonomickej vedy je citát z jeho prehlásenia: „Svet zúfale potrebuje v epoche
globálnej devastácie životného prostredia a globálnej kulturnej deštrukcie v určitom okamžiku
pokračujúceho úpadku a zrútenia našej svetovej ekonomiky alternatívu k materialistickej
posadlosti a konzumerizmu, ktoré vyprovokovaly toto spustošenie. Ak bude možné poukázat
na praktickou priechodnosť účetovníctva , ktoré funguje vo vzťahu k hrubému národnému
štastiu a nie k hrubému domácemu produktu a týmto bude možné určit budúci smer a vývoj
zdravým a vyváženým spôsobom, bol by to jeden z najvačších príspevkov našej malej
krajiny svetu.” Veda totiž zatiaľ skutočně nedisponuje merítkom šťastia. Asi to svedčí tiež o
tom, že tradičná ekonomická veda s týmto pojmom nemá nič spoločného.
V minulom desaťročí sa proces hľadania alternatívnych ukazateľov začína
zrýchľovať , čo koniec koncov nepriamo potvrdzuje úvodnú tézu a narastaní podmienok pre
zmenu paradigmy ekonomickej vedy v dobe globalizácie. Problematika komplexného
prístupu k otázkam rastu a trvalého rozvoja hodnotená na bázi mimoekonomických
ukazateľov sa intenzívne diskutovala už na známom Summite OSN v Rio de Janeiro v roku
1992 , čo malo pozitívny vplyv ma podporu koncepcie udržateľného rozvoja a zavedenie
sledovania jeho ukazateľov.
Tento vývoj bol potom nasledovaný celou radou inciatív, ako na globálnej, tak na
regionálnej i národnej úrovni, čo sa prejavilo rastom zavádzaných systetických ukazovateľov
136
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
sociálneho rozvoja , ktorých bolo ešte v 90.tych rokoch používaných 2 a začiatkom tretieho
tisícročia už asi 30. Tento rastúci záujem odráža kombináciu objektívnych i spoločenských
príčin. Medzi objektívne sa asi radia rastúce negatívne dopady ekonomického rastu na životné
prostredie v rade krajín svetového hospodárstva v týchto rokoch. Spoločenská objednávka sa
objavuje ako druhý faktor v období, ktoré vystriedalo povojnový dynamický a v podstate
bezproblémový ekonomický rozvoj vyspelých západných krajín. Toto obdobie (v podstate
trvá od 90.rokov 20.storočia ) je charakteristické nerovnomernosťou vývoja, častými krízami
a nestabilnosťou ekonomík a trhov.
V roku 2005 napr. zverejnila dokonca aj Svetová banka správu, "Kde je bohatstvo
národov? “Meranie kapitálu pre 21. storočie", která predkladá údaje pre Skutočné úspory
(Genuine Savings - GS) pre niektoré zo 140 zemí. Cieľom je merať úspory v ekonomike po
zohladnení investícií do ľudského kapitálu, včerpávania prírodných zdrojov a škôd
spôsobených znečisťovaním. Jedná sa o peňažný ukazateľ, podľa ktorého zhruba 30
prevážne rozvojových krajín zemí vykazuje negativne skutočné úspory a čím sa znižuje
rozsah ich zdrojov ako základu pre budoucnosť.
Významným indexom nového typu je ekologická stopa ( Ecological Footprint)
navrhnutých Wackernagelom a Reesom (1995) a sponzorovaný asociáciou Redefining
Progress (Predefinujme pokrok, ktorá je spojená s ekologickými iniciatívami ako GPI a
WWF.
Tento index v této kategorii patrí do rozšířených účet přístupů navzdory faktu, že jeho
výsledky nie sú vyjadrené v menových jednotkách ( čo tiež ukazuje na už zmienené
smerovanie zmeny paradigmy ekonomickej teórie). Ekologická stopa definovanej populácie
(jednotlivec, mesto, štát, svet ...) je celková plocha ekologicky produktívnej zeme a vodnej
plochy, využívaná výhradne k zajisteniu zdrojov a asimilácii odpadov produkovaných danou
populáciou, pri používání běžných technológií. Je vyjadrovaná v jednotkách plochy v
hektároch, či presnejšie v globálnych hektároch.
Ďalšiu skupinu predstavujú ukazatele typu “ palubnej dosky” tj. súbor viacerých
ukazateľov ktoré majú ako finančný charakter, tak aj doplňujúce
ukazovatele
sociálnoekonomického rozvoja. Ukazovateľov tohoto typu je celá rada vypracované pre rozne
inštitúcie (OECD, EK,.....) , ktoré využívajú multikriteriálny prístup hodnotenia spojený s
využitím sady ukazovateľov v súlade s cieľlmi analýz prípadne prehladov, pre ktoré sú
určené.
Asi najvýznamnejšiu prácu obore hľadania a doporučovania ukazateľov rozvoja
odviedla v rokoch 2008-9 Komisia pre meranie ekonomického výkonu a sociálneho prokoku,
vedená J.E.Stiglitzom z Columbijskej univerzity (nositeľom Nobelovej ceny za ekonómiu),
A.Senom z Harvardskej univerzity a J.P. Fitoussim z Institut d'Etudes Politiques de Paris z
poverenia bývalým francúzskym prezidentom Sarkózym (Stiglitz, Sen, Fitoussi 2009).
Záverečná správa komisie konštatovala, že HDP je ako indikátor hodnotenia
úspešnosti krajín v medzinárodnej súťaži nevhodný. Za jednu z príčin dnešnej krízy správa
označila práve orientáciu politikov a ekonómov na nesprávnu množinu ukazovateľov a
tvrdila, že je preto nutné prejsť k iným komplexnejším ukazateľom. Malo by sa pritom
jednať o presun od merania produkcie k meraniu kvality života súčasnej a budúcich generácií,
zohľadniť súčasnú kvalitu života a udržateľnosť života budúcich generácií, zamerať sa na
meranie príjmu , spotreby a dostupných zdrojov, rozbor ďalších zdrojov dobrého života
hlavne tie ktoré zaisťuje verejný sektor.
137
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Správa rozlišuje mezi pojmom současného blahobytu a hodnotením udržateľnosti, tj,
tým či tento stav može trvat aj v budúcnosti. Súčasný blahobyt má čo dočinenia tak s
ekonomickými zdrojmi (napr. príjmy a spotreba) , ako aj s neekonomickými, ako sú
mimoekonomické aspekty života občanov (čo robia a čo môžu robiť, ako sa cítia a aké je
prírodné prosteedie, v ktorom žijú). Sleduje sa či je možné udržať túto úroveň blahobytu aj s
postupom času závisí na tom, či sa zachovajú zásoby kapitálu (prírodného, fyzikálneho,
ľudského, sociálneho), ktoré životy súčasných generácií prenášajú na budúce. MEN
Ad 4)
Zmena paradigmy ekonomickej teórie nutne ako následný krok prinesie zmenu
paradigmy v reálnom živote. Nielenže sa bude musieť zmeniť spôsob podnikania, ale zmenit
bude nutno všetko, doterajší spôsob života , kultúry, komunikácie a spoločenského života atď.
Nádej, že dosihnutie týchto zmien je možné bezbolestne v blízkej budúcnosti je asi dosť malá.
Možno budeme musieť akceptovať, že život na Zemi bude dosť dlhú dobu horší, než to začne
byť lepšie.
Zmena v prístupe k interpretácii výsledkov výskumu a ich aplikácii v
hospodárskopolitickej praxi ako na makro, tak aj na mikroekonomckej úrovni by mala
vytvoriť efektívne nástroje prenosu výsledkov novej ekonomickej teórie do praxe
národohodpodárskej i medzinárodne hospodárskej politiky formovanej na princípe regulácie a
dokoncia i (v prípade krízovej intervencie, či iných neštandardných situácií) priamej
ingerencie riadiacich štruktúr do fungovania svetového hospodárstva. Medzi hlavné zmeny,
ktoré zmena paradigmy vyžaduje pri interpretácii výsledkov skúmania a ich využití patria
(zďaleka sa nejedná o komplexný prístup, len vypichnutie niektorých podľa názoru autora
kľúčových vzťahov):
a) zásadnejšie zmeny vzťahu politiky, ekonomiky, ekológie a ďalších disciplín
b) riešenie rozporu medzi potrebou špecializovaného riadenia a regulovania globálnej
ekonomiky a existujúcimi hospodársko-politickými nástrojmi ktoré sú k dispozícii
c) riešenie problému krízy aktuálneho politického (demokratického ) systému a hľadanie
mechanizmov eliminácie jeho negatívnych prejavov
d) zmena vzťahu medzi reálnou ekonomikou a virtuálnou (finančnou ekonomikou) tak ako
funguje v súčasnosti
e) súlad medzi cieľmi a nástrojmi makroekonomiky a mikroekonomiky
ad a)
Od vydania Limitov rastu, ktoré medzi prvými upozornili na nutnosť zmeny prístupu k
svetoveému hospodárstvu uplynulo už viac ako 40 rokov a svetová politika sa desaťročia
zaoberá rôznymi programami udržateľného rastu a niektoré jeho komponenty vyjadrujúce
smerovanie k dosiahnutiu rovnováhy ekonomického a ekologického rozvoja sú postupne
zavádzané do praxe . Značná časť potrebných opatrení vša stále zostáva na papieri a hlavne
má často deklaratívny charakter, nedodržanie cieľov a dokonca ani ich akceptovanie nie je
vynútiteľné. Je možné konštatovať, že pokiaľ nevzniknú ekonomické stimulačné opatrenia pre
ich implementáciu nebudú schopné zaistiť požadovanú kvalitu potrebnej zmeny orientácie
svetovej ekonomiky. Niektoré už učinené kroky sa dokonca ukazujú ako nesprávne (biopalivá
vs. problematika cien a dostupnosti potravín) a reálna politika nie je schopná zvrátiť
nesprávne, chybné alebo neželané smery.
Nástroje, které sú pre implementáciu politických zámerov k dispozícii, nie sú vždy v
súlade s možnosťami a potrebami všetkých krajín sveta (bez čoho sa problém globálnej
rovnováhy ekonomického a ekologického vývoja nedá dosiahnúť). Zásadným opatrením k
138
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
zabráneniu toho, aby ekonomický rast definitívne a nezvratne nepoškodil životné prostredie a
prírodný kapitál planéty Zem a nevyvolal katastrofické škody , bude musieť byť vývoj a
zavedenie nového modelu globálneho politického riadenia a regulácie svetoveho
hospodárstva. Tento model ktorý bude zaisťovať ako tvorbu primeraných podmienok pre
dosianutie žiadúcich sociálnych efektov ľudskej hospodárskej činnosti a ich rovnomernú a
spravodlivú distribúciu medzi všetky subjekty svetového hospodárstva a na druhej strane
zabrání ďalšiemu zhoršovaniu životného prostredia a všetkých jeho kompotnentov. Zdá sa, že
problém Nového svetového poriadku je otázkou , ktorá je na programe dňa (akokoľvek sa
proti tejto koncepcii ozývajú kritické hlasy sprava i zľava politického spektra). Samozrejme
kĺúčovým problémom je sociálne ekonomický aspekt jeho formovania a implementácie. Asi
hlavnou otázkou by pritom mala byť stará latinská zásada: “Cui bono”.
ad b)
Jedným z
kľúčových problémov pri tvorbe nového svetového politického
usporiadania, které bude garantovať elimináciu konfliktov záujmov úzkych skupín a garanciu
skutočných záujmov globálnej spoločnosti je vzťah odbornosti, političnosti a demokratičnosti,
ako aj efektívnosti zvolených nástrojov, vyváženosti protikladných cieľov a mocenských
záujmov národného, medzinárodného a nadnárodného charakteru, vytvorenia nového
menzinárodného menového afinančného systému eliminujúceho možnosti zneužívania
národných (medzinárodných) mien na dosahovanie dominancie a deformácie v systéme
medzinárodných vzťahov. Otázkou je tiež hľadania východiska pri riešenie deficitu
demokratických riadiacich a kontrolných mechanizmov v nadnárodných a medzinárodných
inštitúciách podieľajúcich sa na systéme politicko-ekononmického riadenia svetového
hospodárstva
ad c)
Súčasťou riešenia otázky nového globálneho
ekonomického a politického
usporiadania je tiež prekonanie súčasného krízového stavu demokracie, ktorú plne odhalila
súčasná finančná kríza a jej súčasť kríza zadlženosti vyspelých krajín a cesty jej riešenia.
Systémy politického usporiadania, kde víťaz volieb má možnosť nekontrolovane manipulovať
s finančnou stabilitou štátu , politicky korumpovať elektorát, odčerpávať verejné zdroje v
prospech vládnucich elít (včetne toleranie odkláňania zdrojov týchto príjmov do zahraničia a
daňových rajov) a pod. budú tiež musieť v rámci zmien prejsť významnými zmenami.
ad d)
S tým súvisí narovnanie vzťahu medzi virtuálnou a reálnou ekonomikou v globálnom
merítku, limitovanie dominantného postavenia svetových financií a finančných trhov nad
reálnou ekonomikou, návrat i ich regulácii a demonopolizácii. Nadvláda finančných trhov v
globalizujúcej sa svetovej ekonomike, ich vysoká volatilita a mobilita síce pomáha udržovať
ziskovosť finančného sektoru ( a aj niektorých celých krajín napr. V.Británie) na úkor jeho
produktívnej časti, jej pokrivenosť však vyvolává závažné deformácie reálnej ekonomiky, jej
disproporcionálny rozvoj.
ad e)
Jedným z rozporov dnešnej svetovej ekonomiky, ktorý sa významnou mierou podieľa
na súčasnej hĺbke a dĺžke krízy štruktúry svetového hospodárstva je rozpor medzi cieľmi a
záujmami makrekonomickej politiky (obvykle optimalizácia vztahu medzi zamestnanosťou,
ekonomickým rozvojom, rovnováhou a infláciou) a mikroekonomickej politiky
podnikateľských subjektov. Tieto sú motivované v rámci konkurencie domácích a svetových
trhov ku krátkodobej maximalizácii zisku formou znižovania nákladov (hlavne mzdových s
139
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
negatívnym dopadom na zamestnanosť), povzbudzujúce nerovnomernosť a nerovnovážnosť
celého globálneho ekonomického systému. Vytvorenie systému, kde bude dochádzať k
dynamickej transformácii ekonomických a spoločenských štruktúr na mikro i makroúrovni a
súčasne minimalizácii rozporov a nerovnováh je asi jednou z najvýznamnejších výziev pre
novú ekonomickú vedu postavenú na nových paragimách reflektujúcich podmienky
súčasného svetového hospodárstva jeho globalizáciu.
Literatúra:
[1.]
[2.]
[3.]
[4.]
[5.]
[6.]
[7.]
[8.]
[9.]
[10.]
[11.]
[12.]
[13.]
[14.]
Kuhn, T. S. (1997): Struktura vědeckých revolucí. Oikoymenh. Praha, ISBN 8086005-54-2
Trade and Geography – Economies of Scale, Differentiated Products and Transport
Costs (2008), Scientific background on the Sveriges Riksbank Prize in Economic
Sciences in Memory of Alfred Nobel 2008, Royal Swedish Academy , Stockholm
Jackson, T. (2009) : Prosperity Without Growth: Economics for a Finite Planet,
Earthscan, London, ISBN : 978-1-84407-894-3
John Quiggin (2010) : Zombie Economics, How Dead Ideas Still Walk Among Us,
Princeton University Press, Princeton, N.J. ISBN: 978-0- 6911- 4582-2
Potůček , M. (2012) K metodologii sociálního prognózování. Ergo. 2012, roč. 7, č. 1,
s. 18-23. ISSN 1802-2006.
Nordhaus, W.D. and Tobin, J. (1972): Is Growth Obsolete? Economic Growth,
National Bureau of Economic Research, no. 96, New York ,
Living Planet Report 2012. WWF International, Gland, Switzerland. May 2012
Wackernagel, M., Rees, W. (1998):Our Ecological footprint: Reducing Human Impact
on the Earth. New Society Publishers, Gabriola Island , BC. Canada ISBN: 1-55092250-5
Global Footprint Network, 2012. The National Footprint Accounts, 2011 edition.
Global Footprint Network, Oakland, CA, USA
Abdallah, S., Michaelson J., Shah S., Stoll L. , Marks N. (2012) : The Happy Planet
Index: 2012 report. A global index of sustainable well-being, The new economic
foundation, London, UK. ISBN : 9778-1-908506 -17-7
Big foot - The ecological footprint of nations, The Economist , May 16th 2012,
Where is the Wealth of Nations? Measuring Capital for the XXI Century. (2006) ,
International Bank for Reconstruction and Development /The World Bank . ISBN:
978-0-8213-6354-6
Daly H.E. (1996): Beyond Growth : The Economics of Sustainable Development,
Beacon Press, Boston. ISBN: 978-0-8070-4709-5
Stieglitz, J., Sen A. and Fitoussi J.P. (2010), Mismeasuring our lives: why GDP
doesn't add up / the report by the Commission on the Measurement of Economic
Performance and Social Progress, New Press, New York, N.Y. ISBN 978-1-59558519-6
140
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
OPTIMÁLNA KAPITÁLOVA ŠTRUKTÚRA PODNIKU
OPTIMAL COMPANY CAPITAL STRUCTURE
Juraj Cúg 1
Kľúčové slová: kapitálová štruktúra podniku, EBIT, aktíva, úroky.
Key words: company capital structure, EBIT, assets, interest.
Abstrakt: Teória kapitálovej štruktúry podniku sa snaží vysvetliť príčiny voľby rôznych
kombinácií finančných zdrojov, ktoré používajú podnikateľské subjekty na financovanie
reálnych investícií. Väčšina výskumov kapitálovej štruktúry je zameraných na proporciu
cudzieho kapitálu (dlhov) a vlastného kapitálu (vlastného imania). Príspevok poukazuje na
podstatu kapitálovej štruktúry podniku a bližšie sa zaoberá teóriou optimálnej kapitálovej
štruktúry, ktorú predstavili manželia Neumaierovci.
Abstract: The theory of company capital structure is trying to explain the reason for choice
of different combinations of financial resources used by businesses to finance real investment.
Most capital structure research is focused on the proportion of foreign capital (debts) and
equity. This contribution shows the nature of the company capital structure a further deals
with the theory of optimal capital structure, which was presented by Spouses Neumaiers.
JEL Classification: G31
Úvod
Myslíme si, že dnešná neustále sa globalizujúca doba, je jednoznačne determinovaná
obrovskými zmenami v oblasti rozvoja moderných informačných technológií, vedy a pokroku
a s tým súvisiaceho rozvoja služieb založených na predmetných technológiách. Dynamika
tempa rastu týchto zmien má jednoznačne progresívny charakter, čo logicky kladie obrovské
nároky na subjekty pohybujúce sa v tomto prostredí. Je značné, že subjekty z tranzitívnych
ekonomík, ako je aj naša ekonomika, sú vystavené ešte vyššiemu tempu. Na jednej strane
vyššia dynamika tranzitívnych ekonomík zvyšuje mieru entropie, avšak na strane druhej
subjekty z tranzitívnych ekonomík sa môžu poučiť z chýb, ktorých sa dopustili subjekty
z ekonomík rozvinutých a tým postupne znižovať svoj počiatočný handicap. Slovenské
podniky sa tak dostávajú do situácie, keď čelia mnohým problémom a tak neustále hľadajú
odpovede na širokú škálu otázok. Na niektoré otázky je možné nájsť odpoveď u konkurencie,
resp. u zahraničných subjektov, ktoré už daný problém viac či menej úspešne riešili, alebo
1
Ing. Juraj Cúg, PhD., Fakulta PEDaS, Katedra ekonomiky, Žilina, [email protected] .
141
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
v odbornej literatúre, kde bol daný problém už popísaný. Avšak stále existuje pomerne veľa
problémov a otázok, na ktoré nebola doposiaľ nájdená uspokojivá odpoveď. Myslíme si, že
jedným z týchto problémov je aj problém determinácie kapitálovej štruktúry podnikov.
Kapitálová štruktúra podniku
„Kapitálovou (finančnou) štruktúrou podniku rozumieme štruktúru zdrojov (pôvod,
prameň), z ktorých majetok podniku vznikol. Ak vloží do podniku kapitál sám podnikateľ,
hovoríme o vlastnom kapitále. Ak vloží kapitál do podniku veriteľ (napr. banka) hovoríme
o cudzom (úverovom, dlhovom) kapitále, respektíve o dlhu. Toto členenie kapitálových
zdrojov platí ako pri založení podniku, tak aj pri zväčšovaní majetku podniku i pre
financovanie jeho bežných potrieb.“2
Kapitálová štruktúra má zásadný význam pre úspešný rozvoj podniku, pretože
podmieňuje jeho zdravý finančný vývoj a celkovú prosperitu podniku a rozhoduje o jeho bytí
či nebytí. Inak povedané, význam kapitálovej štruktúry je daný jej vplyvom na finančné riziko
podnikania, na rentabilitu podniku a na finančnú dispozíciu podniku v budúcnosti. Navyše
správne nastavenie kapitálovej štruktúry je cestou ku maximalizácii trhovej hodnoty podniku.
Z tohto výpočtu je zrejmé, že každý podnik by mal otázke kapitálovej štruktúry venovať
dostatočnú pozornosť.
Teória kapitálovej štruktúry podniku sa snaží vysvetliť príčiny voľby rôznych
kombinácií finančných zdrojov, ktoré používajú podnikateľské subjekty na financovanie
reálnych investícií. Väčšina výskumov kapitálovej štruktúry je zameraných na proporciu
cudzieho kapitálu (dlhov) a vlastného kapitálu (vlastného imania), čo je možné sledovať na
pravej strane podnikových súvah, t.j. na strane pasív.
V literatúre sa môžeme stretnúť s veľkým množstvom teórií kapitálovej štruktúry,
menovite: Klasická teória optimálnej kapitálovej štruktúry, Teória Modigliani & Miller
(teória M&M), Kompromisná teória (Trade-off theory), Signalizačná teória, Teória
hierarchického poriadku (Pecking order theory), Úloha nákladov zastúpenia (Agency
costs), a v neposlednom rade Teória Neumaierová, Neumaier, ktorú si bližšie rozoberieme.
Teória Neumaierová, Neumaier
Vo svojom modeli manželia Neumaierovci 3 vychádzajú zo záverov F Modiglianiho
a K. H. Millera, ktorí vo svojom II tvrdení dospievajú k záveru, že výnosová miera akcie je
priamo úmerná pomeru dlhu (D) k vlastnému kapitálu €, teda závisí od finančnej páky. Toto
tvrdenie možno vyjadriť nasledujúcou rovnicou:
kde:
 =  +

∗ ( −  )

(1.1)
 - výnosová miera kapitálu, [%]
 - výnosnosť aktív, teda výnosnosť celého podniku, [%]
 - sadzba dlhu (úroková miera dlhu), [%]
D - dlh [EUR]
E – vlastný kapitál [EUR]
2
SYNEK, M. a kol.: Podniková ekonomika. 3. Prepracované a doplnené vydanie, Praha: Beck, 2002, s.122.
NEUMAIEROVÁ, I. – NEUMAIER,I.: Úvaha o optimální zadluženosti, Finance a úver, 1996, roč. 46, č.1, s.
51-60.
3
142
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Z rovnice je viditeľné, že voľbou kapitálovej štruktúry možno ovplyvniť iba druhý
sčítanec, prvý je daný výnosnosťou aktív, pretože nezávisí na kapitálovej štruktúre podniku.
Vlastníci podniku chcú maximalizovať výnosnosť vlastného kapitálu. Pre kapitálovú
štruktúru podniku to znamená maximalizovať druhý sčítanec vyššie uvedenej rovnice. Pre
maximalizáciu druhého sčítanca má zásadný význam hodnota rozdielu ( −  ).
Ak je tento výraz záporný, tak sadzba dlhu je vyššia ako výnosnosť aktív, a preto pre podnik
nie je výhodné využívať dlh a je lepšie financovať podnikové aktivity výhradne vlastným
kapitálom. V opačnom prípade, keď je sadzba dlhu nižšia ako výnosnosť podnikových aktív,
je výhodné v čo najväčšej miere využívať dlhové financovanie. Tieto závery by však viedli ku
krajným riešeniam – výhradnému financovaniu buď vlastným kapitálom alebo dlhom.
V skutočnosti však dochádza s rastom zadlženosti k rastu požadovaného výnosu dlhu
a požadovaného výnosu vlastného kapitálu. Potom možno pri hľadaní „optimálnej
zadlženosti“ opustiť myšlienku krajných (extrémnych) riešení a hľadať optimum
v kombinácii dlhu a vlastného kapitálu. Túto skutočnosť vniesli do svojho modelu aj F.
Modigliani a K. H. Miller pomocou daní (a to ako právnických aj fyzických osôb). Zavedenie
daní spôsobuje tvorbu daňového štítu, teda zníženie platby daní v dôsledku vyšších nákladov
v podobe úrokových platieb.
Vnášanie rôznych daňových sadzieb dáva možnosť vzniku kompromisnej teórie.
Podľa kompromisnej teórie nie je daňový štít nezávislý na výške zadlženosti. So zvyšujúcou
sa zadlženosťou rastú tzv. náklady finančnej tiesne, v dôsledku ktorých so zvyšujúcou sa
zadlženosťou rastie tiež pravdepodobnosť nevyužitia výhody daňového štítu. Hodnotu
podniku možno potom vyjadriť nasledujúcim spôsobom:
Hodnota podniku
=
hodnota podniku pri výhradnom financovaní vlastným kapitálom
+
súčasná hodnota daňového štítu
-
súčasná hodnota nákladov finančnej tiesne.
S rastúcou zadlženosťou rasti hodnota daňového štítu ale tiež hodnota nákladov
finančnej tiesne. Optimálnu zadlženosť potom podnik dosiahne v bode, keď sa prírastok
hodnoty nákladov finančnej tiesne vyrovná prírastku hodnoty daňového štítu podniku. To
možno vyjadriť takto:
kde:
 (Š)
()
=


(1.2)
DŠ - súčasná hodnota daňového štítu [EUR]
NFT - súčasná hodnota nákladov finančnej tiesne [EUR].
Pri aplikácii tohto záveru na konkrétny podnik sa otvára niekoľko problémov. Medzi
najvýznamnejšie patrí zistenie nákladov finančnej tiesne. Ďalším problémom je aplikácia
trhových hodnôt. Pre model sú iste lepšie trhové hodnoty dosadzovaných veličín. Mnohokrát
však podnik nedisponuje týmito hodnotami a je preto treba použiť účtovné hodnoty.
Optimálnu zadlženosť konkrétneho podniku sa pokúsime ukázať na jednoduchom
modeli, ktorý zatiaľ neberie do úvahy daňové štíty.
143
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
EBIT/Aktíva
Úroky/Aktíva
+
ZISK/Aktíva
Čistý zisk/Vlastný kapitál
Úroky/Úvery
×
Vlastný kapitál/Aktíva
×
Čistý zisk/Zisk
÷
Úvery/(Úvery + záväzky)
×
(Úvery + záväzky)/Aktíva
Obr. 1.1: Pyramidálny rozklad pre účely skúmania optimálnej zadlženosti podniku
Zdroj: NEUMAIEROVÁ, I. – NEUMAIER,I.: Úvaha o optimální zadluženosti, Finance a úver, 1996, roč. 46, č.1,
s. 51-60.
Autori modelu rozdeľujú všetky toky vyprodukované podnikom do troch prúdov. Prvý
prúd „tečie“ k vlastníkom podniku, druhý k veriteľom podniku a tretí prostredníctvom daní
štátu.
Vrcholový ukazovateľ EBIT/Aktíva vyššie uvedeného rozkladu nie je závislý na
kapitálovej štruktúre podniku, lebo EBIT závisí od toho, ako je podnik schopný zhodnotiť
majetok, ktorým disponuje, a nie od zdrojov, z ktorých sa majetok získal. To isté platí pre
aktíva – tiež nie sú závislé na kapitálovej štruktúre podniku (nie je dôležité z akých zdrojov je
daný majetok získaný). Podnik teda vyrába výrobky, ktorých realizáciou získava výnosy,
ktoré znížené o náklady (bez nákladových úrokov) dávajú EBIT, ktorý je následne delený do
troch vyššie uvedených tokov. Veritelia dostanú nákladové úroky, štát dostane dane
a majiteľom zostane zostatok, teda čistý zisk. Pomer EBIT/Aktíva možno považovať za
konštantu.
V druhom poschodí pyramídy (viď. Obr. 1.1) je vidieť, že pri konštantnom súčte
znamená zvýšenie jedného sčítanca automaticky pokles sčítanca druhého. Ak sa teda zvýši
podiel nákladových úrokov na aktívach, nevyhnutne dôjde k poklesu podielu podnikového
zisku (hrubého, teda vrátane daní) na aktívach.
Ak vychádzame z predpokladu, že vlastníci podniku sa snažia maximalizovať
rentabilitu vlastného kapitálu, potom optimálna zadlženosť je taká zadlženosť, pri ktorej
podnik maximalizuje túto rentabilitu vlastného kapitálu a túto závislú premennú nachádzame
v treťom poschodí vyššie uvedeného pyramidálneho rozkladu.
Vedľa podielu čistého zisku na vlastnom imaní tvorí vrcholový ukazovateľ aj podiel
vlastného kapitálu na celkových aktívach podniku, čo možno chápať ako vyjadrenie
zadlženosti podniku, pretože tento ukazovateľ spolu s ukazovateľom zadlženosti, vyjadreným
pomerom cudzích zdrojov na celkových aktívach, dáva jednotku. Pre vyjadrenie kapitálovej
štruktúry používajú autori tento ukazovateľ (Vlastný kapitál/Aktíva) zámerne, pretože má
rovnakú vypovedaciu schopnosť a na rozdiel od ukazovateľa zadlženosti lineárny priebeh.
Ďalšie ukazovatele tvoriace základňu sú zrejmé z uvedeného rozkladu.
Pomer čistého zisku k vlastnému kapitálu možno potom vyjadriť funkciou:

=
× [ −  × (1 −  − )]

144
(1.3)
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
kde:
=
=
čý 
ý á
=
ý á
í
=
=
čý 

=

í
ú
ú
áä
í
V rovnici vyjadrujúcej vzťah rentability vlastného kapitálu, ako závisle premennej y,
a zadlženosti vyjadrenej pomerom vlastného kapitálu k aktívam ako nezávisle premennej,
možno čistý zisk (zisk, EBIT), aktíva a úroky (úvery) považovať za konštanty. Rovnako tak
podiel záväzkov na aktívach, kedy väčšinu záväzkov tvoria záväzky z obchodného styku,
ktoré sú od štruktúry kapitálu nezávislé.
Optimálnej zadlženosti, teda maximálnej rentability vlastného kapitálu dosiahne
podnik v bode, keď prvá derivácia funkcie (1.3) bude rovná nule. Ak je prvá derivácia menšia
ako nula, potom sa podniku oplatí zadlžovať sa. Ak je prvá derivácia väčšia ako nula, potom
je pre podnik výhodnejšie zvoliť vlastný kapitál.

´ = 2 × [ × (1 −  ) − ] = 0
(1.4)

Výraz pred zátvorkou nebude mať na výsledné znamienko derivácie vplyv, pretože x 2
je vždy kladné a a je konštantné. Na výsledne znamienko derivácie bude mať teda vplyv
výsledok výrazu v zátvorke.
Pre b = c × (1 − d), je rentabilita vlastného kapitálu nezávislá od zadlženosti
podniku.
V prípade b <  × (1 − d) sa podniku neoplatí zadlžovať. Optimálne pre podnik je
nemať žiadne dlhy.
Ak platí, že b >  × (1 − d), je pre podnik výhodné sa zadlžovať. Maximálna
rentabilita vlastného kapitálu sa dosiahne pri nekonečne malom podiely vlastného kapitálu na
celkovom kapitále podniku.
Aby sa popísaný model, ktorého snahou je jeho využitie reálnymi podnikmi ešte viac
priblížil realite, je treba si uvedomiť, že úroková miera nie je konštantná. Je totiž závislá od
rizika podniku, od jeho bonity. S rastom zadlženosti podniku rastie aj riziko a tým pádom
a výška úrokovej miery. Podiel úroku na úvere je teda v skutočnosti funkciou podielu
vlastného kapitálu na aktívach podniku. S klesajúcim podielom vlastného kapitálu rastie
zadlženosť podniku a tým pádom rastie cena cudzieho kapitálu, teda požadovaná úroková
miera.
Záver
Manželia Neumaierovci vo svojej teórii potvrdzujú kompromisnú teóriu. K tomuto
záveru dospeli inou cestou než autori kompromisnej teórie, a síce na základe pyramidálneho
rozkladu vrcholového ukazovateľa hodnotiaceho podnikateľskú činnosť (EBIT/Aktíva).
Autori vychádzajú z rovnakého predpokladu ako Modigliani s Millerom. Z predpokladu, že
pomer EBIT/Aktíva nie je závislý na kapitálovej štruktúre podniku, kedy EBIT závisí od
145
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
schopnosti zhodnotiť podnikový majetok a nie na zdrojoch, z ktorých bol majetok
nadobudnutý. Domnievame sa, že EBIT je do istej miery závislý na kapitálovej štruktúre
podniku. Kapitálová štruktúra podniku totiž determinuje do istej miery majetkovú štruktúru
podniku (napr. z krátkodobého úveru podnik nebude robiť investičné celky s dlhou dobou
návratnosti) a tým aj EBIT podniku, pretože dlhodobé aktíva zarábajú viac ako krátkodobé
aktíva. Domnievame sa, že korelácia výšky EBITu na kapitálovej štruktúre podniku však
bude blízka nule a preto možno považovať predpoklad o nezávislosti EBITu na kapitálovej
štruktúre podniku v podstate za správny.
Príspevok je výstupom vedeckého projektu VEGA 1/0357/11 KLIEŠTIK, T. a kol: Výskum
možnosti aplikácie fuzzy-stochastického prístupu a CorporateMatrics ako nástrojov
kvantifikácie a diverzifikácie podnikových rizík
Literatúra:
[1.] BAKER, H.K. – MARTIN, G. S.: Capital Structure and Corporate financing decisions.
Hamilton, 2011. ISBN 976-0-470-56952-8.
[2.] CISKO, Š.: Finančná analýha podniku, EDIS, Žilina, 2006, ISBN 80-8070-635-2.
[3.] DEMONG, R. F. – KOLB, B. A.: Principles of Financial Management. Homewood,
Illinois, 1988, BPI IRWN, ISBN 62-9262-123-1.
[4.] FRANK, M. Z. – GOYAL, V. K.: Capital Structure Decisions. Working Paper,
presented at 64th Annual Meeting of American Finance Association, San Diego, 2004
ISSN: 0021-9463.
[5.] NEUMAIEROVÁ, I. – NEUMAIER,I.: Úvaha o optimální zadluženosti, Finance a úver,
1996, roč. 46, č.1, s. 51-60. ISSN 0015-1920.
[6.] NEUMAIEROVÁ, I. – NEUMAIER,I.: Výkonnost a tržní hodnota firmy. Praha:
GRADA Publishing, 2002, ISBN 80-247-0125-1.
[7.] SYNEK, M. a kol.: Podniková ekonomika. 3. Prepracované a doplnené vydanie, Praha:
Beck, 2002, s.122. ISBN 80-717-9736-7.
146
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
ADVERSE SELECTION ON CREDIT MARKETS
Victor V. Dengov 1
Key words: adverse selection, global financial crisis, debt restructuring, credit rationing,
moral hazzard.
Abstract: An intensive development of world economics over the past few decades has led to
the creation of a plenty of models describing such phenomenon as adverse selection. One of
the most important consequences of economic globalization is increasing the diversification
of credit risks. Growth in public external debt in some countries threatening the stability of
the European currency. On world markets credit you have the problem of adverse selection. It
has similarities and differences from similar problems in the market to private borrowers
JEL Classification: D82, G21, C91
«Credit: You take other people's money at the time, and you give your and for all»
(folk wisdom)
INTRODUCTION
One of the most important consequences of economic globalization is increasing the
diversification of credit risks. Unfortunately, or maybe on the contrary - fortunately, a modern
economy can not be imagined without a developed credit system. "The merits" of the credit
are indisputable and do not require a specific explanation. But as it is with any positive
phenomenon, there is a downside, and quite often a destructive one, to the credit as well.
Suffice it to observe the still ongoing global economic crisis that has started back in 2008 as
the financial crisis in the US mortgage sphere. Meanwhile it manifested itself most acutely in
Europe in the sphere of the inter-governmental credit relationships. The growth of the
diversification of the credit risks is one of the most important displays of the world economic
globalization. The weakest (with the exception of Italy) and/or by the unhappy chance those
geographically peripheral economies of the Euro zone – Greece, Portugal, Spain, Ireland and
Iceland, found themselves in the most susceptible position.
It is well-known that the larger and the more wide-spread any economic system grows,
the more complicated becomes the problem of its successful management. And if the system
begins to encompass the element that differ in their economic development, the danger of the
systemic crises increases manyfold. The information asymmetry, which is one of the main
reasons for such crises, reaches the formerly unseen heights. The situation within the euro1
Dengov Victor V., PhD., Ass. Professor of Economics, Saint Petersburg State University, Faculty of
Economics, Department of Economics and Economic Policy, Russia Saint Petersburg, 191194, Tchaikovskogo
str. 62, а. 310; e-mail: [email protected]
147
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
zone during the last years corresponds the clear evidence. The European Central Bank proved
to be unable to gather the reliable information about the budgetary deficits of a number of the
euro-zone countries in a timely manner. Moreover, it was unable to demand them to adhere to
the prescribed limits of this deficit (not more than 3% according to the Maastricht Treaty). As
a result the extent of the national debt of the several countries (uppermost the ones listed
above) has equaled or even exceeded the amount of their yearly GDP.
Everybody is aware of the multievent tragedy that is called “Saving Greece from
bankruptcy”. Despite the agreement of the group of three main international lenders (the
ECB, the EC and the IMF) to provide this country with the second package of the financial
aid totaling 130 billion Euro, and despite the “voluntary” agreement of the private creditors to
write the Greek debts off their balances, there is absolutely no guarantee that the financial
problems of Greece are finally solved. The quickening fall of the Greek GDP under the
circumstances of the strict budgetary economy does not encourage the country's ability to
serve the restructured debts. In regards to the internal conditions the difficulty lies uppermost
in the possibility of the destabilization of the internal situation because of the population's
new mass protests against the tightening of the fiscal policy. In regards to the external
conditions the difficulty consists primarily of the difficulty that the euro-zone countries face
when accumulating such a huge amount solely out of the government funds. The Federal
Chancellor of Germany A. Merkel hopes to attract the private investors, including the major
private banks, investment funds and insurance companies, to the accomplishment of this task.
It is surmised that they provide up to one third of the necessary funds. But with this level of
the credit risks it is unlikely that any private investors voluntarily agree to invest their capital.
For them the adverse selection in towards the Greek debtors is clear.
The adverse selection of the sovereign borrowers in the international financial markets
has basically the same causes as it does in the market of the private borrowers. There is one
pair of shoes in the case where the private creditors would have perhaps declined the lowquality borrowers, or would have specified the especially strict lending conditions (collateral,
interest rates, supplementary guarantees etc.), the creditor governments allow themselves to
lend such credits because of the political motivations, as well as of the necessity to ensure the
overall Euro-zone stability.
But in the case with the private investors there is another pair of shoes. For them the
main reason of lending is the guarantee of the loan repayment and making profits. Therefore
their behavior towards the unreliable borrowers would differ from that of the creditor
governments.
Given the special importance of the impact of adverse selection on the world economy
in general and the market of credit resources, in particular, the author has set itself the
following objectives: 1) analyze the characteristics of adverse selection in credit markets and
assess existing mechanisms to overcome it, and 2) to structure the events adverse selection in
credit relations.
1
FEATURES OF ADVERSE SELECTION IN CREDIT MARKETS AND THE
EXISTING MECHANISMS TO OVERCOME IT.
In the traditional neoclassical view of the "world" with a full, symmetrically
distributed, and free information, adverse selection of borrowers simply could not arise. Any
discrepancy between the volume of demand for loans and supply of funds is easily overcome
by using the price (market) mechanism. For example, in case of excess demand over supply
unsatisfied borrowers would offer to pay a higher rate for loans. The market interest rate will
148
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
rise to the full balance of demand and supply of loanable funds ("to complete the clearing of
the market"). Inconsistency some real markets neoclassical painting "the world" - for
example, observed a steady surplus of demand for borrowed money on their proposal prompted economists to look for reasons of this discrepancy.
One possible explanation - the time factor. In the short run these discrepancies were
due to external shocks to the economy, the markets leading to a temporary non-equilibrium
state. The well-known rigidity of nominal prices of capital and labor, ie interest rates and
wages (the so-called effect of "ratchet"), determines the existence of some intermediate period
(short), during which the process of adjustment of supply and demand together. It was during
this period may occur undesired selection. Preserving the long-term excess (compared to
natural levels), unemployment, as well as continuing an unwanted selection of clients in the
credit attributable to government restrictions, such as, for example, laws on minimum wages
or maximum rate of interest on loans [1].
In an ideal neoclassical world has no place of uncertainty and risk. In the real
economic world, they are observed in almost all markets and in all situations. In the modeling
of economic processes, along with variables that are strictly the result of the determining,
trying to take into account the random component that integrates the effects of all
unaccounted for in an explicit form factors. The inclusion of this component in the model
makes even a strictly deterministic relationship between significant independent variables and
result in the stochastic.
In the market of credit resources in such a factor of uncertainty is the success or failure
of investment projects for which loans are taken. After collecting all bids, the banks are trying
to assess potential borrowers in terms of reliability (or, conversely, risk) of their projects. At a
sufficiently low level of market interest rate is quite natural to the situation with excess
demand for credit on their sentence. However, the proposal did not receive credit customers to
pay higher than prevailing market, the percentage can not find a response from the lenders.
Banks are afraid to deal with clients who have a risk of default of loans is quite high. It is
known that a higher percentage of normally agree to those borrowers whose projects can
bring larger profit in the event of a successful implementation. However, such projects tend to
be more risky in terms of loan repayment. The ratings of borrowers, banks compiled by such
borrowers is usually the worst score.
The separation of borrowers into groups according to the degree of riskiness of
investment projects - in order to use them to different interest rates - would have no work, had
the banks of the same information that is available to potential borrowers. In terms of
indistinguishability of the borrowers on the degree of riskiness of their projects for the
differentiation of interest rates on loans are no objective grounds. Of course, banks are trying
to get as much information about themselves and the borrowers and the extent of the riskiness
of projects. Nevertheless, a substantial information asymmetry about the prospects for
implementation of the projects is stored. The total increase in interest rates on loans, even
with an excess demand for loans on their proposal creates an undesirable selection of clients.
More reliable, but also less profitable projects will not be implemented because the borrowers
for these projects will not be able to pay high interest rates. When the price (in this case - the
interest rate) affect the qualitative structure of the market, the price mechanism is unable to
"clear" markets.
Obviously, the bank's expected profit depends on the probability of repayment of
loans. In neo-classical "world" with a perfect and free information in the preparation of a
149
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
contract for a loan you can try to define all permitted and not permitted for the purpose of the
customer to increase the probability of repayment of the loan. But in this case, check all the
possible actions of the borrowers in the period of project implementation is not possible (ie
can postcontract opportunism borrowers). Consequently, the contract for a loan shall be made
so that, firstly, to encourage borrowers to take actions that would be arranged, and the lender,
and, secondly, not to scare away customers with low-yielding but secure projects.
Actions that are less-informed party is taking in order to prevent adverse selection,
called rationing (or valuation). So banks are trying to protect themselves from too risk-averse
clients by credit rationing. To separate "good" (reliable) borrowers from "bad" (risk-preferred)
to the bank obviously needs "filter" ("scanning") mechanisms. Usually scanning mechanism
design is a client presentation of additional requirements not directly related to the profit of
the customer ("Principal").
It may be, for example, due to the employee's willingness to undertake additional
duties (in the labor market) [2]. The bank may also subject the granting of access to credit
interest to him confidential information, such as the status of the client, its accounts receivable
for other loans, the situation with sales and client, etc. Thus scanning tool may be the interest
rate, which is considered in this case not as a source of income of the bank, but as a means of
separation of clients.
Considering all the above said there is an interesting question, which opportunities are
provided to the private investors in regards to the Greek debts and which guarantees or
preferences their own governments will be ready to grant.
2
STRUCTURING THE IMPLEMENTATIONS OF THE ADVERSE
SELECTION IN THE SPHERE OF THE CREDIT AND FINANCIAL
RELATIONSHIPS
The phenomenon of the adverse selection runs through the whole pyramid of credit
relationships in the modern economy – from its lowest levels to its highest ones. Multiple
articles devoted to this problem analyze its most various manifestations. But what this
analysis lacks is the system and the structuredness. In other words by Stiglitz (1985), «There
seems to be a myriad of special cases and few general principles» [3].
First of all it is certainly noteworthy that all the manifestations of the adverse selection
on every level of the credit and financial relationships have both their common reasons and
traits and also significant special features, differences. The uncovering of these differences
allows to specify the countermeasures for the phenomenon of the adverse selection. There is
no doubt that its common fundamental reason is the information asymmetry among all the
parties involved in the credit relationships. But its negative impact varies, it influences the
different aspects of these relationships and it leads to the specific manifestations of the
adverse selection.
In the case of the credits it is possible to separate the lowest level, the “nano level”, so
to say. On this level the adverse selection happens in the process of lending the microloans for
the sole proprietorship enterprises as well as the small consumer loan, including the "instant
loans". The so-called payday loans, offered for the periods between 0,5-1 month, can also be
ascribed to this level. In the latter case the banks are well-aware of the inevitability of the
adverse selection among the clients and therefore compensate their risks of repayment failure
with totally extortionate interest rates. In the Short-Term Lending Final Report (1999) it was
noted that, for instance, in the state of Illinois the typical payday borrower is a 37 year old
150
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
woman with low income, who borrows from $100 to $200 and pays for these loans the
average annual interest of 486% [4]. The situation with the payday loans is even worse in
Russian conditions. The average annual interest rate varies from 500 to 700%, and in the
unique cases, as noted by Belyakov (2012), it may reach 2800%. Besides, as admitted one of
the former employees of the «Mini Express Loan» company, the significant part of the
“borrowers” of such companies consists of alcoholics and drug addicts [5].
The next level can be defined as “micro level”. From our point of view we can
probably ascribe to it the adverse selection that manifests itself in the relationships between
the banks and the private borrowers that represent the small, medium and possibly big
businesses. This can be said to be the traditional level of the adverse selection analysis and
therefore it is already pretty well-studied.
It is necessary to remember that the banks are not only the lending institutions, but
also the accumulating ones. Consequently, on the first stage they act as the borrowers of funds
(primarily from the individual clients). The policy of higher deposit rates is characteristic
exactly for the most financially unstable credit institutions as well as those that have a
propensity to invest primarily into the risky projects, for instance into the ventures. As a
result, the adverse selection enters into the banking sphere from the other side. The majority
of depositors has little understanding of the risks borne by this or the other bank. And these
risks will be borne by them once they invest their money into the high interest deposits. The
government guarantees of the preservation of the personal deposits would encourage the
adventurism of the individual depositors. Their money may go towards the credit companies
that are not the best ones. This level of the adverse selection, which originates from the
situation when the banks themselves act as the borrowers from the individual clients, can be
called “mezzo level”. There are practically no studies dedicated to this side of the adverse
selection.
It can be assumed that the adverse selection may also occur on the “macrolevel”, in the
relationships between the banks in case of reciprocal lending and the relationships of the
commercial banks and the Central Bank, even though the level of the information asymmetry
in this kind of relationships will probably be considerably lower.
The adverse selection on the international level, as noted above, can happen and is
happening, as practice confirms, in the relationships between the sovereign-borrowers and
their creditors, whether in the form of other states or private companies..
The vast majority of works, starting with the articles by Jaffee and Russell (1976) [6],
Stiglitz and Weiss (1981) etc., associates the adverse selection between the whole number of
borrowers with the different levels of risks of the investment projects that individual
borrowers need their credits for. In which case some of the borrowers are risk preferred
persons to begin with, or actually do not intend to repay the loan at all. The other part of the
investors can turn into the risk-takers “against their will”. Faced by the high balancing (in
Walras's understanding of it) interest rates they have to go for the more cost-efficient, but also
more risky projects. A finally there is a part of the borrowers that simply withdraws from the
market. The actual information about risks for this or that project, in this case, remains
confidential for the borrowers, a major part of which are far from interested in divulging it
honestly to their creditors. In an attempt to counteract the lowering of the client selection, the
banks resort to various “non-market measures”. Faced with excessive demand for credit
resources they prefer to keep the interest rates at a lower level, acquiring therefore the
opportunity to pursue the rationing policy in their credit granting.
151
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
The problem of the adverse selection in case of the individuals, applying for consumer
loans or even general “unconnected” cash loans is much less studied in the economic
literature. With this kind of lending the creditors cannot easily secure them against any
material collateral. The notable exception thereof is the mortgage credit in which case the real
estate itself can serve as a good collateral. Besides the residential property can be seen as a
source of stable income from rent, sufficient to cover the credit payments.
In the case of lending a consumer loan a certain guarantee of its repayment can be
found in the high and stable income of the borrower, for example, a good salary in the state or
commercial company. However, the creditor is considerably less aware than the borrower
him- or herself in regards of his perspectives to sustain this source of income for the whole
term of credit repayment. The banks continuously offer their credit products to those who has
never asked them for a loan, and therefore may not need a loan at all. On the other side they
are highly suspicious toward almost anyone who approaches them for a loan of his or her own
volition. The pursuing of such policy is substantially influenced by their desire to lessen the
adverse selection.
An additional factor, contributing to the growth of the adverse selection in the field of
credit lending, can be seen in the transition to the massive issue of credit cards by the banks,
where a demand for any kind of collateral before granting the credit becomes impossible by
definition. The demand for overdraft crediting in Russia in 2011, according to the estimates of
RosBusinessConsulting specialists, showed the growth of 60% in comparison to the previous
year, but at the same time two thirds of all bank offers for credit card issue were rejected [7].
Pindike and Rabinfeld (2001) think that having no ability to differentiate the “model”
borrowers from the low-quality ones the banks are forced to provide equal interest rates for
any borrower [8]. Which attracts new low-quality borrowers, which in turn leads to the raise
in the interest rates, and so on and so forth in a spiral. The Russian practice demonstrates that
our banks make attempts to pursue the differentiation policy in regards of the interest rates for
overdraft credits. But their main profits consist not of the announced interest rate (which
fluctuates among the major banks between 19 to 29% per year), but of the hidden
commissions and hidden payments. As a result the effective interest rate for the credit cards
sent out through post can reach as high as 70% per year, where the bank in its offices can
simultaneously lend cash loans with interest rates that would be 4-6 times lower. At the same
time the collection agencies admit that the repayment failures are much more frequent for
such overdraft credits.
Thus, it can be stated that the credit companies in Russia by distribution of the credit
cards through post are consciously accepting the possibility of adverse selection among their
borrowers. And it means that they find it profitable to compensate the risk of repayment
failure of some debts with the extremely high interest rates that they acquire from those, from
whom they manage to elicit the repayment.
CONCLUSIONS AND POLICY IMPLICATIONS
The completed study allowed us to come to the following conclusions:
• The manifestations of the adverse selection on all levels of the markets of credit
resources are so varied, that there exists an urgent need for the systematization and structured
approach to of this phenomenon. There are both common causes for its existence and the
specific forms of its manifestations. The author offers his own view on the structure of the
adverse selection observed in the credit markets.
152
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
• The theoretical research on the topic of the problem of adverse selection for the
cases of credit lending, is, in our opinion, obviously insufficient. The Russian practice
demonstrates that the credit companies in some situations voluntary agree to the adverse
selection, by over-increasing their credit interest rates and in reality not even rationing the
credits (as in the cases of the payday credits, instant credits, credit cards sent through post
etc.).
References:
[1.] STIGLITZ, J., WEISS, A. (1981). CREDIT RATIONING IN MARKETS WITH
IMPERFECT INFORMATION. AMERICAN ECONOMIC REVIEW, 71(3), PP. 393410.
[2.] ДЕНЬГОВ В.В. Теория контрактов: достижения и проблемы на пути к новой
экономической парадигме. – СПб.: ОЦЭиМ, 2006. ISBN 5-356-00128-2. С. 98-112.
[3.] STIGLITZ, J. (1985). Information and Economic Analysis: A Perspective. Economic
Journal, 95(380a), pp. 21-41.
[4.] Illinois Department of Financial Institutions. (1999). Short-Term Lending Final Report,
www.idfpr.com/dfi/ccd/pdfs/Shorterm.pdf., [accessed 17.06.2012].
[5.] БЕЛЯКОВ, Е. (2012). Кредиты до зарплаты: В долг вам обещают бабки? Разденут
не
ходите
к
бабке.
Комсомольская
правда.
02/21/2012,
http://kp.ru/daily/25838/2810955/. [accessed 17.06.2012].
[6.] JAFFEE, D. M., RUSSELL, T. (1976). Imperfect Information, Uncertainty, and Credit
Rationing. Quarterly Journal of Economics, 90(4), pp. 651-66.
[7.] RBC-TV. (2012). Кредитные карты. Архив программы "Сфера интересов".
04/02/2012,http://rbctv.rbc.ru/archive/sphere/562949983428815.shtml.[accessed
08.06.2012].
[8.] PINDYCK, R. S., RUBINFELD, D. L. (2001) Microeconomics /5th Edition. Publisher:
Prentice Hall.
153
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
E-COMMERCE IN MODERN ECONOMY
Anna Drab-Kurowska 1
Key words: new technologies, Internet, e-business, e-commerce, information systems
Abstract: The Internet affects all areas of the economy. The Internet, on the one hand,
increases the level of competition, by globalizing it, affects the attitudes of consumers, to
whom it gives access to vast amounts of information so they can easily compare the goods or
services offered. On the other hand, it provides organizations with new and previously
unknown opportunities for expansion, methods of operation and competition, provides access
to new distribution channels, gives easy access to the market, makes it possible to gain a
competitive advantage. The rapid development of the Internet has led to the emergence of
new sectors of the economy, either directly or indirectly related to the functioning of the
network (e.g., Internet service providers, e-commerce).
JEL Classification: O33
The essence of modern technology
The development of computers and information systems has had an unquestionable
impact on the functioning of organizations and of the economy as a whole. The booming
development of the Internet and the spectacular success of companies that quickly became
market leaders resulted in increased interest in the strategic importance of information
technology. 2
It should be emphasized that the scope of applications of information technology has
expanded significantly in relation to previous years, as shown in the following table.
1
Anna Drab-Kurowska, dr., University of Szczecin, Faculty of Management and Economics of Services, Street
Papieza Jana Pawla II 22a, Szczecin, Poland, phone +48509395599, emai: [email protected]
2
A. Budziewicz-Guźlecka, Information management in public administration, Scientific Journal No. 574,
Service management vol. 5, Szczecin 2010, s.171.
154
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Table 1. The main uses of information technology.
The 1980s
 development of transaction
processing systems (TPS) and
management information
systems (MIS)
 transaction management
 automation of routine tasks
The 1990s
 further development of TPS
and MIS systems
2000 and beyond
 external relationship
management (CRM, SCM)
 data management
 knowledge management
 user-friendly processing
 change management
 training systems
 environmental monitoring
 multi-module systems
 network management
 enterprise architecture
 e-commerce and online
commerce
 decision support systems
(DSS)
 expert systems (ES)
 MRP and MRP II planning
systems
 business Integration
 advanced decision support
systems and business analysis
 value network management,
development of network
structures and global structures
 risk management
Source: Strategies and models of electronic commerce. Editors: C. Olszak , E. Ziemba, PWN, Warsaw, 2007, p.
32.
With current IT technologies, it is possible to:
 create new ways to design organizations and new organizational structures,
especially network structures;
 create new relations between a company and its customers and suppliers, who
communicate with each other with the help of computer networks;
 facilitate development of electronic commerce, which reduces the cost and time of
delivery and facilitates contacts between suppliers and customers;
 improve efficiency in production and services;
 effect changes in the competition and the structure of the industry;
 provide mechanisms for the coordination of work and creation of knowledge for
intelligent organizations;
 contribute to the development of productive knowledge workers;
 enable free communication between managers via computer networks;
 gain opportunities to coexist and share in the global economy.
It is also worth pointing out the multidimensionality of information technology, which
is presented in the following matrix.
155
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tab. 2 Dimensions of information technology.
IT as a tool for developing the company's strategy
 supports the business strategy
 drives the development of business strategy
 virtualization medium
IT as a tool for gaining competitive advantage
 creation of virtual value
 device for customer relations
 customization of products and services
 creation of new organizational roles and market
structures
 device for intellectual resources
IT as a tool for shaping the work environment and
IT as a tool for transformation
the organization of IS
 redesigning processes
 new IS opportunities
 improving coordination
 organization of processes in IS
 improving cooperation
 IS architecture
 use of information
 IS flexibility
 improving learning
 ergonomic and intuitive interface
Source: Strategies and models of electronic commerce. Editors: C. Olszak, E. Ziemba, Oxford University Press,
p. 33.
The impact of information technology on the economy and society is undeniable, and
this is due to IT's distinctive features:
 connectivity,
 convergence,
 ubiquity,
 development of appropriate software.
The Internet affects all areas of the economy. It changes the financial markets (on-line
banking), contributes to the emergence of new forms of business (virtual organizations), and
forces traditional media to redefine their business. Wholesale and retail trade must compete
with on-line rivals. The Internet, on the one hand, increases the level of competition, by
globalizing it, affects the attitudes of consumers, to whom it gives access to vast amounts of
information so they can easily compare the goods or services offered. On the other hand, it
provides organizations with new and previously unknown opportunities for expansion,
methods of operation and competition, provides access to new distribution channels, gives
easy access to the market, makes it possible to gain a competitive advantage. The rapid
development of the Internet has led to the emergence of new sectors of the economy, either
directly or indirectly related to the functioning of the network (e.g., Internet service providers,
e-commerce).
As a result of the development of the Internet, the conditions of competition on the
market are changing, which is the result of:
• a change in the presentation of products – on the Internet, they are presented
not physically, but using pictures, audio, text;
• disappearance of all boundaries – the traditional borders between countries,
economic sectors and between enterprises and buyers are getting blurred.
Buyers have a greater influence on the development of new products;
• an increase in the competitive power of consumers – they can quickly, by
clicking the computer mouse, move to another manufacturer.
The essence of e-business
The advancement of computer network technology has caused a rapid development of
e-economy, the components of which are e-business and e-commerce. Electronic business is a
156
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
rather complicated, unclear term, causing a lot of confusion and contradiction. In the
literature, it is interpreted in different ways.
A general approach to e-business is presented by A. Fisher, to whom the central idea is
that of reconstructing the entire enterprise in the context of the best possible use of modern
information and communication technologies. 3 This topic is presented in a different way by
A. Szewczyk in the book “Fundamentals of e-business”, which puts emphasis on the role of
the Internet in the shaping of e-business. E-business is the use of modern software, hardware,
and communication technologies to conduct business on a global scale. An incredible role
here is played by the Internet, which is a global network of computers. 4
W. Cellary, in turn, highlights exchange, treating e-business as a generalization of ecommerce. He concludes that it is hard not to see that electronic means may be used not only
in the business processes related to trade, but also in many others. The core of e-business is
defined by the drive to:
- Replace paper documents with electronic documents, and organize electronic workflow,
- Replace human interaction through direct contacts during face-to-face meetings with
interactions through electronic media.5
A more detailed approach to e-business is presented by R. Wigand and A. Picot. The
authors draw attention to the aspect of electronic exchanges. According to them, e-business is
any form of resource sharing among participants of an undertaking, carried out through
electronic links and exchange of information using electronic media, while the exchange is
regulated by special arrangements agreed within each organization and between the
organizations, as well as by general agreements adopted on a national or international basis.
E-business is conducting business online with the use of information systems, that is, Internetbased technologies. According to these authors, e-business consists of such elements as:
• e-commerce,
• business intelligence
• technological capabilities to self-service most of the organization business
processes.
It should be stressed that the application of e-business requires, in practice, such
components as: commitment, trade and analysis. The concept of commitment refers to the
need for the creation of cost-effective commercial websites and applications, targeted at
marketing, web advertising, and specialized promotional tools. Trading online means doing
business with measurable and secure processing of orders. Analysis consists in understanding
attitudes of the customers and purchasing motives and using this knowledge to improve the
quality of the services provided. 6
A. Hartman, J. and J. Kador Sifonis provide the following definition of e-commerce:
“E-commerce is a special type of undertaking in the field of e-business, focused around single
transactions using the network as a medium of exchange, encompassing the relationships
between businesses (B2B) as well as between the company and the consumer (B2C)”. 7
B. Gregor, M. Stawiszyński, e-Commerce, Oficyna Wydawnicza Branta, Bydgoszcz-Łódź 2002, p. 78
A. Szewczyk, Fundamentals of e-business, Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Szczecińskiego, Szczecin
2006, p. 34
5
D. Nojszewski, Electronic business – what business?, E-mentor, no 1/2004, p.31.
6
B. Gregor, M. Stawiszyński, op. cit., p. 78.
7
A. Hartman, J. Sifonis, J. Kador, op. cit. , p. 19.
3
4
157
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
According to the definition proposed by the World Trade Organization (WTO), ecommerce means the production, advertising, selling and distribution of products via
telecommunication networks.
B. Gregor and M. Stawiszyński propose the following interpretation of the concept of
e-commerce. According to these authors, “... e-commerce is the process of selling and buying
products and services, that is concluding business transactions using electronic means, via the
Internet ...” 8
Describing e-business models, we cannot forget about the most important types of
business entities, such as companies and organizations, individual customers (consumers) and
the state government.
We also cannot forget about the economic environment in which businesses operate.
To describe e-business models, there are three main actors of e-economy, specifically: the
business (enterprises), the consumers and the government. The relationships that exist
between these entities (groups) on the market are shown in Table 3. They are the most
important elements of the economic environment in which any enterprise operates on the web.
Tab. 3 Relationships between the main actors of the electronic market.
Government (G)
Business (B)
Consumer (C)
Government
(G)
(G2G)
(G2B)
(G2C)
Business (B)
(B2G)
(B2B)
(B2C)
public procurement
“classic” e-business
“classic” e-commerce
(C2G)
(C2B)
(C2C)
taxes
comparing prices
Internet auctions
Consumer (C)
coordination
processes,
workflow
of flow of
economic administrative
internal information
information flow
Source: Own work based on: C. Combe, Introduction to e-business, management and strategy, Amsterdam Boston - Heidelberg - London - New York - Oxford - Paris, 2006, p.67
There are two basic models of B2B e-commerce:
- the first type is focused on the market and is the result of the use of EDI in large enterprises,
the use of the Internet has increased the availability of markets previously closed and has
reduced costs of communication between firms;
- the second type is focused on the supply chain and includes the following services:
- E-procurement (receiving and processing orders over the Internet),
- E-fulfillment (electronic order fulfillment),
- E-payment (electronic payment). 9
8
9
B. Gregor, M. Stawiszynski: E-commerce, op. cit., p. 77.
T. Ordysiński, Modelling …, op. cit., p. 25
158
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
From the point of view of the considerations in the area of e-business, the B2C sector
deserves particular attention. Specific areas of application of B2C are shown in Figure 1.
Portals and
user
communties
Combining
products
(services) and
reselling
Websites
supporting
traditional
sales channels
B2C
Selling
products
Traditional and
Internet
companies
Services
Purely Internet
companies
‘Non-Internet’
services offered
over the Internet
Internetrelated
services
Figure 1. Areas of application of the B2C model.
Source: B. Gregor, M. Stawiszynski: E-commerce, op. cit., pps. 70-80.
From the point of view of e-business, C2C transactions include all kinds of business
(and not only) interactions between consumers using electronic means of communication.C2C
transactions take place in virtual trading markets - auction houses or advertising portals. Some
advocate the viewpoint that Internet auctions are e-business in the C2C category. Apart from
the auctions as such, there are also advertising portals and their surrounding communities
among the interaction tools in this branch of e-business.
The second pillar of C2C commerce consists of the rapidly expanding portals that
enable users to create and view ads. Such portals in their presentation layer may be similar to
auction websites, but they do not allow transactions to be concluded - these are completed
outside the system. Advertising portals do not carry any information about the agreements
concluded between users. They are so developed as to make it possible not only to describe
the items, but also to add pictures and contact details of the seller. Nothing restricts users from
including pricing conditions or delivery details in the descriptions of the goods. C2C
commerce gave online purchasing a new, wider perspective. A great advantage of this type of
trade is a significant reduction in transaction costs – this advantage was spotted by small and
medium-sized enterprises, which are increasingly using electronic auctions as a channel for
the sale of goods.
Many e-business solutions are based on database applications, streamlining
information management systems in organizations. Selection of the areas and activities where
the use of e-business can bring potential benefits should be a sensible and independent
decision of any organization. E-business systems are usually found in these areas:
• Finance and banking (banks, insurance, and financial institutions).
• Communications and telecommunications.
• Customer relationship management.
159
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
•
Distribution and logistics. 10
Analysis of the e-commerce market in Poland
According to reports, analyses and forecasts of various companies and institutions, the
Polish e-commerce market is considered one of the fastest growing markets in Europe. Both
theorists and practitioners agree that the potential of e-commerce in Poland has not yet been
fully discovered and exploited, and the best times are yet to come. Already, 70 per cent of
Internet users declare that they shop on-line, spending more and more each year.
Recent studies from multiple independent sources, point out the very dynamic growth
of e-commerce in Poland. eCommerce Index – a study conducted by CubeRoot among several
hundred online stores showed that in 2011 the Polish e-commerce market grew by over 32%
and amounted to almost 18 billion PLN. 11 Similar numbers were quoted in a study conducted
by Forrester Research “Centre for Retail Research”, in which Poland took the first place in
Europe in terms of the growth rate of the e-commerce market. In 2010 alone, the increase was
33.5%, while in 2011 the growth reached 24%.It should be underlined that the market is
continuously expanding, and new analyses and opinions of the vendors themselves show that
the profitability of doing business on the web is much higher than in the traditional model. A
study of the UK-based company Kelkoo confirms the predictions of Forrester and a 24%
growth in the e-commerce market. It also indicates that Polish e-commerce is the fastest
growing market of its kind in Europe, and in 2012, Poles will spend 5.6 billion EUR on online
shopping.
It also indicates that the main factor responsible for such a large growth rate is the fact
that for many years, as a country, we were outside the main stream, in which the model of
trading via the Internet was shaped. This also results from the availability and quality of
Internet access, which in Poland has only recently risen to a European level. It should also be
noted that Polish e-businesses do not fully utilize all available tools that build long-term
relationships with customers and increase sales volume.
According to a study conducted by Forrester analysts, in the coming year about 44%
of medium-sized companies engaged in trading and distribution are planning to implement ecommerce tools with greatest emphasis on solutions for managing customer loyalty, price and
promotions. It is no longer enough just to open a web shop. According to 62% of respondents,
there is a need for effective promotion, increased loyalty (44%), planning offers (50%) and
more effective management of demand (48%).
There is also a very clear trend on the market, indicating that the Internet users are
slowly moving away from the formerly popular auction sites to Internet shops. These, in turn,
introduce new functionalities, 70% of them use electronic forms of payment, alternative forms
of delivery and enhanced customer loyalty programs.
E-businesses are increasingly using solutions dedicated for their service profiles, but
also benefit from offers addressed to the entire sector, which in time become standards.
According to a Gemius report 12 nearly 75% of the stores questioned provide payment options
via systems with which the transaction is much faster and more convenient. Even banks now
offer special cards for making purchases on the Internet. Stores have also conquered social
10
http://www.ptzp.org.pl/files/konferencje/kzz/artyk_pdf_2009/114_Soltysik-Piorunkiewicz.pdf 06.06.2012
http://www.ecommerce.edu.pl/inne/wywiady/raport-e-commerce-index-jaki-jest-polski-e-handel.html
01.06.2012
12
http://www.gemius.pl/pl/raporty/2012-02/01 12.02.2012
11
160
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
networking sites, giving away fuel vouchers, discounts on services, rewarding for almost
every activity carried out within the store or site, and the ideas are still coming.
The Polish e-commerce market in 2012 will be the fastest growing market in Europe,
where growth is expected to average 16.1%, compared to 24% in Poland. Last year, the share
of e-commerce in the entire retail sales in Poland was 3.1%, and it will rise to 3.8% this year.
Despite the high growth rate, however, Poland is still far from the financial performance of ecommerce in other European countries.
According to the Forrester Research report, “European Online Retail Forecast: 2011 to
2016”, it is estimated that sales in e-shops in 17 major markets in Europe will increase from
96.706 million in 2011 to 171 million EUR in 2016. Poland, although it has the highest
growth rate, still lags far behind in comparison with other countries.
SWOT analysis of e-commerce market in Poland
The SWOT analysis rests on the assumption that the strengths and weaknesses are
characteristics of e-commerce and e-services in Poland, while the opportunities and threats
describe external factors that impact on these areas of electronic trading.
161
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tab. 2 SWOT Analysis of e-commerce market in Poland
Strengths:
Weaknesses
•
satisfactory number of adequate
computer hardware in enterprises
•
steadily improving access to
•
broadband Internet connections in
enterprises
•
High level of computerization
•
of banking and widespread electronic
banking in enterprises
•
Wide range of software dedicated for
small and medium enterprises
•
The dissemination of the Internet as
an electronic medium among Poles
•
Improving range of goods in online
shops
•
Enterprises not making use of ecommerce on a large enough scale
•
Lack of integration between internal
information processes within companies with
electronic data exchange between partners on
the market
•
Lack of IT tools customized to suit
the business needs of enterprises
•
Lack of transparency and clear rules
for application of legal regulations in the
field of electronic trading
•
Lack of confidence in the Internet as
a place to conclude commercial transactions
•
Insufficient
awareness
of
the
existence of solutions which provide high
level of safety to IT systems
Opportunities
Threats
•
Intensive
growth
of
Internet
penetration
•
High dynamics of the B2B and B2C
e-commerce markets
•
Increasing availability of online
services to citizens and entrepreneurs and
growing interest in those services
•
Interoperability standards laid down
in the act on computerization
•
Global and open standards created by
international standardization institutions
which deal with electronic trading
•
Lower prices of ICT services
•
Significant
impact
of
newly
established
•
enterprises on increase of innovation
in the area of IT
•
Treating IT technology, as a new way
to win customers
•
Good prospects for development of
mobile services
•
Underdevelopment of eGovernment
services
•
Little impact of strategic documents
in the area of interoperability on business
activity
•
No tradition of use in business and
delay in dissemination of functional and costeffective technological solutions dedicated
for small and medium enterprises
•
Possible breach of privacy and
personal data protection related to the use of
positioning services and RFID
Source: Own work.
162
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Summary
The use of e-business systems in organizations impacts on lowering costs and saving
time, provides a convenient form of communication inside and outside the organization and
reduces or eliminates the flow of paper documents. E-business systems may be open or
closed, depending on the strategy and implementation objectives. Open system means that the
desired information can be available to all users, and a closed system – i.e. extranet, is one in
which information may be available only to a select group of users having a mandate in the
form of password. 13
References:
[1.]
[2.]
[3.]
[4.]
[5.]
[6.]
[7.]
[8.]
[9.]
[10.]
Budziewicz-Guźlecka A., Information management in public administration, Scientific
Journal No. 574, Service management vol. 5, Szczecin 2010.
Combe C., Introduction to e-business, management and strategy, Amsterdam - Boston Heidelberg - London - New York - Oxford - Paris, 2006
Gregor B., Stawiszyński M., e-Commerce, Oficyna Wydawnicza Branta, BydgoszczŁódź 2002.
http://www.ecommerce.edu.pl/inne/wywiady/raport-e-commerce-index-jaki-jest-polskie-handel.html 01.06.2012
http://www.ptzp.org.pl/files/konferencje/kzz/artyk_pdf_2009/114_SoltysikPiorunkiewicz.pdf 06.06.2012
http://www.gemius.pl/pl/raporty/2012-02/01 12.02.2012
Nojszewski D., Electronic business – what business?, E-mentor, no 1/2004.
Sroka H., Strategies and methodology of building e-business systems, Wydawnictwo
Akademii Ekonomicznej, Katowice, 2005.
Strategies and models of electronic commerce. Editors: C. Olszak , E. Ziemba, PWN,
Warsaw, 2007.
Szewczyk A., Fundamentals of e-business, Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu
Szczecińskiego, Szczecin 2006.
13
H. Sroka, Strategies and methodology of building e-business systems, Wydawnictwo
Akademii Ekonomicznej, Katowice, 2005. p. 193.
163
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
ANALÝZA VÝSLEDKOV VÝSKUMU VNÚTROPODNIKOVEJ
KOMUNIKÁCIE V INŠTITÚCIÁCH VEREJNEJ SPRÁVY
RESULTS AND ANALYSIS OF RESEARCH INTERNAL
COMMUNICATION IN PUBLIC INSTITUTION
Katarína Ďurková 1
Kľúčové slová: vnútropodniková komunikácia, obsah komunikácie, strategické informácie,
taktické informácie, operatívne informácie, formálna a neformálna komunikácia
Key words: in-house communication, contents of communication, strategic information,
tactical information, operative information, formal and non formal communication
Abstrakt: Verejná správa, jej funkčnosť a efektívnosť je dôležitým prvkom prosperity
konkrétneho územia. I v tomto sektore sa hľadajú nové smery a postupy na jej zefektívnenie.
Komunikácia v tomto procese zohráva dôležitú úlohu nielen ako sprostredkovateľ informácií,
ale i ako jeden z nástrojov budovania vzťahov vo vnútri organizácie.
Abstract: Public administration, its functionality and efficiency are important factors of
prosperity in a concrete territory. Also in this sector, new ways and procedures are looked for
to enable its streamlining. Communication plays a key role in this process with not only
information transfer and increase of general awareness, but also with the function of
realtionships building.
JEL Classification: M54, M59
1
Komunikácia vo vnútornom prostredí orgánov verejnej správy
Verejná správa, jej funkčnosť a efektívnosť je dôležitým prvkom prosperity
konkrétneho územia. I v tomto sektore sa hľadajú nové smery a postupy na jej zefektívnenie.
Komunikácia pri tom zohráva dôležitú úlohu. Ideálnym stavom je dosiahnuť vo vnútri
organizácie otvorené, interaktívne prostredie bez komunikačných bariér, s uvedomujúcou
zodpovednosťou na všetkých stranách komunikačného procesu.
Kvalita vnútropodnikovej komunikácie je podmienená správnym výberom, spôsobom
kombinácie a používaním dostupných vnútropodnikových komunikačných nástrojov na
Katarína Ďurková, PhDr., PhD., FKM UCM v Trnave, Námestie J. Herdu 2, 917 01 Trnava, tel.: 0908
185 652, email: [email protected]
1
164
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
prenášanie rôznorodých posolstiev. Organizácia, ktorá k tomuto výberu pristupuje povrchne,
negatívne ovplyvňuje nielen svoje vnútorné prostredie, ale i externé prostredie, v ktorom na
trhu pôsobí. Kvalita vnútropodnikovej komunikácie sa prejavuje v kvalite vnútropodnikového
prostredia, ktoré zamestnancov i manažérov motivuje k vyšším výkonom. Takisto sa kvalita
vnútropodnikovej komunikácie odráža vo vnímaní organizácie jej externou verejnosťou.
Pribúdajúce množstvo rôznych noriem a pravidiel, ktoré musia v súvislosti so začlenením
Slovenska do Európskej únie rešpektovať aj úrady verejnej správy, zvyšuje množstvo
a rôznorodosť informácií, prítomných a pohybujúcich sa vo vnútornom prostredí týchto
organizácií. Ich vyhľadávanie, spracúvanie, distribúciu a uchovávanie zvyšuje i nároky na
vnútropodnikový komunikačný systém.
Podľa názorov rôznych autorov, venujúcich sa tejto problematike, by vnútropodniková
komunikácia mala podporovať vzájomné porozumenie a spoluprácu, nielen formálne plnenie
povinností zamestnancov. Oveľa rozhodujúcejšie, ako množstvo, je pritom hodnota
a relevantnosť šírených informácií a zvolená forma ich komunikácie. Spracujúc viaceré
názory k uvedenej problematike môžeme tieto informácie rozdeliť do štyroch kategórií:
2
-
Strategické informácie o víziách a stratégiách organizácie: komunikácia vízie, cieľov
a stratégie aj smerom do vnútorného prostredia organizácie, komunikácia
organizačných hodnôt a významných čŕt podnikovej kultúry. Organizácie verejnej
správy majú tieto informácie zadefinované povinne zo zákona, ich komunikácia
smerom do vnútorného prostredia organizácie je minimálna.
-
Taktické informácie o postupoch na dosiahnutie cieľov organizácie: do tejto kategórie
informácií môžeme zaradiť tzv. znalostné balíky a balíky skúseností. Organizácie
verejnej správy existujú a vyvíjajú svoju činnosť zo zákona. Jednotlivé procesy
a postupy sa však viackrát za volebné obdobie menia a tieto zmeny treba
implementovať.
-
Operatívne informácie potrebné na výkon pracovných úloh: aktuálne otázky v
súvislosti s riešením rôznych úloh, v minulosti vypracované dokumenty pre iné
potreby, ktoré obsahujú informácie na splnenie aktuálnej úlohy, rozhodnutia
uskutočnené na inom odbore organizácie. Zo strany organizácie je dôležité zabezpečiť
presný, zrozumiteľný a neskreslený prenos informácií medzi členmi organizácie.
Primárne by sa na transfer týchto informácií mali používať formálne komunikačné toky
a nástroje.
-
Všeobecné informácie o fungovaní organizácie: informácie o personálnych otázkach,
organizačnej štruktúre, úlohách a kompetenciách jednotlivých členov organizácie,
jasné pravidlá odmeňovania a programy starostlivosti o zamestnancov. Pravidelná
otvorená komunikácia informácií týkajúcich sa vnútorného prostredia organizácie, jej
personálnych otázok a plánovania zmien patrí k dôležitým obsahov vnútropodnikovej
komunikácie a zohráva úlohy pri podpore stability organizácie a formovaní jej
organizačnej kultúry.
Metodika a ciele
Predložená analýza vychádza z výsledkov výskumu vnútropodnikovej komunikácie na
dvoch úradoch samosprávnych krajov, ktoré po dohode s predstaviteľmi krajov nebudem
konkrétne pomenúvať. Spomeniem len to, že úrad A má sídlo na západnom Slovensku a úrad
B je situovaný do východnejšej časti Slovenska. Pri analýze vnútropodnikovej komunikácie
som vychádzala z kombinácie metodík hodnotenia vnútropodnikovej komunikácie podľa
165
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Szarkovej, Holej a z postupu komunikačného auditu. Na hodnotenie som použila sekundárne
i primárne zdroje údajov. Sekundárne údaje vychádzajú z analýzy dokumentov používaných
vo vnútornom prostredí skúmaných organizácií (analýza listov, správ, manuálov a poriadkov,
zápisníc, e-mailovej komunikácie, interných a externých časopisov). Z primárnych metód
som použila metódu písomného dopytovania zamestnancov a štandardizovaný rozhovor.
Celkovo bolo dopytovaných 34,31% z celkového počtu zamestnancov týchto dvoch úradov.
3
Výskum bol zameraný na:
Analýzu komunikačných tokov a nástrojov uvedených úradov.
Analýzu komunikačných obsahov.
Analýzu spokojnosti zamestnancov s vnútornou komunikáciou, ktorého súčasťou bol
i výskum vnímania bariér komunikácie.
Analýza výsledkov výskumu
Aktuálny vnútropodnikový komunikačný systém skúmaných úradov vyšších
územných celkov nespĺňa zásady optimálneho fungovania, hoci komunikácia prebieha
všetkými smermi a kombinuje viaceré nástroje. Problémom zostáva otvorenosť všetkých,
okrem pracovných obsahov. Pomocou formálnych komunikačných kanálov priamo od svojich
nadriadených, či prostredníctvom intranetovej siete sú šírené len pracovné komunikačné
obsahy. Informácie o ostatných obsahoch, ktoré majú význam pri vytváraní organizačnej
kultúry, pri motivácii, posilňovaní spokojnosti a lojality zamestnancov, získavajú zamestnanci
z materiálov určených na komunikáciu s externým prostredím. Týmito materiálmi sú
zasiahnutí ako obyvatelia príslušného kraja.
Správne nastavená a fungujúca vnútropodniková komunikácia je jednou z podmienok
dobrých vzťahov v práci. Po vykonaní analýzy informačných tokov, nástrojov a
komunikačných obsahov na dvoch úradoch vyšších územných celkov, môžeme sformulovať
nasledujúce závery:
-
Prevládajúcim typom komunikačného modelu je na oboch skúmaných úradoch
sieťový komunikačný model s obmedzenou spätnou väzbou. Podľa 56% respondentov
majú manažéri záujem získavať spätnú väzbu, ale chýbajúce mechanizmy a veľké
vnímanie hierarchických rozdielov na vertikálnej úrovni organizácie, tento
komunikačný tok znefunkčňuje. V súvislosti s vnímaním otvorenosti komunikácie na
vertikálnej úrovni zdola nahor boli v odpovediach respondentov veľké rozdiely. Kým
na úrade B až 91% respondentov odpovedalo, že môžu bez obáv nahlas vyjadriť aj
opačný názor než majú nadriadení, na úrade A to bolo len 24%.
-
Vnútropodniková komunikácia na oboch úradoch je neplánovaná, nekoordinovaná
a nekontrolovaná. Hoci sú na oboch úradoch prijaté niektoré štandardy v oblasti
vnútropodnikovej komunikácie, zamestnanci označili neformálne komunikačné toky
ako zdroj väčšiny komunikačných obsahov. Fakt, že by tieto odpovede naznačovali
nadštandardné vzťahy medzi členmi organizácie, som vylúčila na základe
vyhodnotenia otázok, týkajúcich sa hierarchických vzťahov medzi členmi organizácie.
-
Vnútropodniková komunikácia je na skúmaných úradoch chápaná len ako nástroj
sprostredkúvajúci informácie na zabezpečenie výkonu pracovnej činnosti
zamestnancov. Otvorene sa komunikujú len vybrané komunikačné obsahy.
Zamestnanci potvrdili dobrý prístup k informáciám bezprostredne súvisiacich
s vykonávaním pracovných úloh. Tieto informácie však nepodporujú lojalitu
166
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
zamestnanca, nie sú motivujúce. Vzhľadom na to, že zamestnanci trávia tretinu dňa
v pracovnom procese, je dobré, ak poznajú svoju organizáciu a jej ciele, poznajú jej
aktivity, možnosti kariérneho rastu, zmeny, ktoré ich v blízkej budúcnosti čakajú. Viac
ako 60% zamestnancov sa vyjadrilo negatívne v súvislosti s komunikáciou zmien v
personálnych otázkach. Do tejto skupiny patrilo i mnoho členov niektorej z úrovní
riadenia (až 43%). Hodnota vyjadrení v tomto prípade nekorešpondovala s oficiálne
deklarovaným prístupom ani na jednom z úradov.
-
Prijatie záväzných dokumentov, ktoré upravujú vnútorné prostredie a pracovné
postupy úradov, vytvára síce podmienky na obojsmerný tok dôležitých informácií, ale
neznamená to zároveň vyššiu informovanosť zamestnancov. Úrad A sa zapojil do
programu zvyšovania kvality prostredníctvom modelu CAF, má implementovaných
viacero dokumentov upravujúcich vnútorné prostredie (Štatút, Etický kódex
zamestnanca, Organizačný poriadok), ale ako uvádzam i v nasledujúcom hodnotení,
jeho zamestnanci v súhrnom vyhodnotení prejavili vyššiu mieru neinformovanosti.
-
Využívanie väčšieho počtu vnútorných komunikačných nástrojov neznamená zároveň
vyššiu mieru otvorenosti komunikačných tokov. Na úrade A sa v rámci vnútorných
komunikačných tokov využíva viac nástrojov, ale zamestnanci tohto úradu v otázkach,
týkajúcich sa informovanosti o základných komunikačných obsahov, odpovedali
zápornejšie, než zamestnanci druhého úradu. Zamestnanci si dopĺňajú chýbajúce
informácie ich získavaním z komunikácie smerovanej do externého prostredia
a neformálnou komunikáciou.
-
Na oboch úradoch absentuje najmä komunikácia vo vertikálnom smere podriadený –
nadriadený. Len 57% zamestnancov vyjadrilo súhlas s tvrdením, že vedúci
zamestnanci podporujú získavanie spätnej väzby od svojich podriadených. Tento
názor ovplyvňujú chýbajúce mechanizmy na získavanie spätnej väzby i veľké rozdiely
vo vnímaní hierarchických úrovní v organizácií, a s tým súvisiace obavy
zamestnancov otvorene vyjadriť iný názor, než majú jeho nadriadení.
-
Vnímanie spokojnosti zamestnancov v oblastiach, ktoré vychádzajú z kritérií kvality,
je negatívne. Iba spolupráca na horizontálne úrovni bola hodnotená pozitívne. V
ostatných sledovaných oblastiach – spolupráca na vertikálnej úrovni, spokojnosť s
transparentnosťou prideľovania úloh, spokojnosť s transparentnosťou pri odmeňovaní,
prevládal negatívny názor.
Na základe hodnotení jednotlivých oblastí som určila silné a slabé stránky oboch
úradov.
167
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
silné stránky ÚRAD A
silné stránky ÚRAD B
•nastavenie vnútorného prostredia podľa
kritérií kvality
•existencia štandardov čiastočne
upravujúcich i oblasť komunikácie
•využívanie formálnych komunikačných
kanálov na informovanie zamestnancov
•vysoká znalosť cieľov
•znalosť informácií o vnútornom
prostredí úradu
•vysoká znalosť informácií potrebných
na výkon pracovnej činnosti
•vysoká znalosť cieľov
•vysoká znalosť informácií o vnútornom
prostredí úradu
•vysoká znalosť informácií na výkon
pracovnej činnosti
•nízka úroveň vnímaného rizika v prípade
opačného názoru, než majú nadriadení
•záujem získavať spätnú väzbu
•informačné prepojenie prostredníctvom
neformálnych tokov
•pozitívne vzťahy na horizontálnej úrovni
•pozitívne vzťahy na vertikálnej úrovni s
priamym nadriadným
slabé stránky ÚRAD A
slabé stránky ÚRAD B
•nízka otvorenosť v personálnych otázkach
•vysoká úroveň vnímaného rizika v prípade
opačného názoru, než majú nadriadení
•chýbajúce mechanizmy na získavanie
spätnej väzby
•nízky záujem získavať spätnú väzbu
•celková nízka otvorenosť formálnych
komunikačných kanálov
•vnímanie veľkých rozdielov na vertikálnej
úrovni
•netransparentnosť pri prideľovaní úloh
•netransparentnosť pri odmeňovaní
•nízka úroveň využívania potenciálu
zamestnancov
• chýba zadefinovanie základných
štandardov
•nízka frekvencia formálnej komunikácie
•nízka otvorenosť v personálnych
otázkach
•chýbajúce mechanizmy na získavanie
spätnej väzby
•celková nízka otvorenosť formálnych
komunikačných kanálov
•netransparentnosť pri prideľovaní úloh
• vysoká netransparentnosť pri
odmeňovaní
•nízka úroveň využívania potenciálu
zamestnancov
Obrázok 1 Silné a slabé stránky vnútropodnikovej komunikácie skúmaných úradov
Zdroj: [2]
Komunikácia je jedným z kľúčových faktorov, podľa ktorého verejnosť posudzuje
kvalitu fungovania verejnej správy. Očakávania občanov sú ovplyvnené ich skúsenosťami
s komerčnými organizáciami. Preto by pri komunikácii verejnej správy mali platiť podobné
princípy ako v súkromnom sektore. Aktuálne rozdiely v prístupe ku komunikácii u týchto
dvoch sektorov vyplývajú najmä z ich základného poslania a s tým súvisiacou verejnou
kontrolou.
V súčasnosti je komunikácia predstaviteľov verejnej správy prioritne orientovaná na
občanov. S pribúdaním prenesených kompetencií na samosprávy však narastajú i nároky na
kvalitu jej vnútropodnikových komunikačných systémov. Tento komunikačný systém by mal
poskytovať informačné prepojenie všetkých častí organizácie a obsahovať adekvátne
168
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
množstvo a druhy informácií potrebných na zabezpečenie činností jej úradov. Na druhej
strane znížená participácia zamestnancov na spoločnom výsledku, absentujúci motív zisku pri
definovaní cieľov, politické nominácie pri stúpaní na hierarchickom rebríčku týchto
organizácií, stavajú u zamestnancov komunikačné bariéry.
V celkovom zhrnutí môžeme konštatovať, že v súčasnosti je komunikácia na úradoch
VÚC chápaná len ako nástroj sprostredkúvajúci presun informácií na zabezpečenie
pracovných úloh. Zamestnanci potom zvyšujú informačnú saturáciu využívaním
neformálnych kanálov. Neformálne kanály nemusia byť chápané len negatívne, v tomto
prípade sa ale nedostatok formálne šírených informácií odrazil v negatívnom hodnotení
spokojnosti zamestnancov. Uvedené výsledky nie sú kritikou daných inštitúcií a ich vedenia.
Sú odrazom pretrvávajúcich modelov riadenia úradov verejnej správy.
Príspevok je súčasťou riešenia projektu FPPV-24-2012.
Literatúra:
[1.]
[2.]
[3.]
[4.]
[5.]
BORSÍKOVÁ, B.: Od vzdelávania zamestnancov k riadeniu znalostí. Bratislava: Dr.
Josef Raabe, 2006. ISBN 80-89182-09-7
ĎURKOVÁ, K. A KOL.: Vyššie územné celky a ich interná komunikácia. Trnava: FMK
UCM v Trnave, 2011. ISBN 978-80-8105-239-0.
HOLÁ, J.: Interní komunikace ve firmě. Brno: Computer Press 2006. ISBN 80-2511250-0.
SZARKOVÁ, M.: Komunikačné nástroje v systéme riadenia podniku. Bratislava:
Ekonóm 2008. ISBN 978-80-225-2525-1
ŠINDLERYOVÁ-BUTORACOVÁ, I. – MOROVSKÁ, I.: Marketing – vybrané
prípadové štúdie. Prešov, PU, 2010. ISBN 80-555-0124-6
169
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
VLIV EKOLOGICKÝCH A SOCIÁLNÍCH PRVKŮ NA
REGENERACI BROWNFIELDS
ENVIRONMENTAL AND SOCIAL IMPACTS OF
BROWNFIELDS RGENERATION
Zuzana Dvořáková Líšková 1- Petr Dvořák 2 - Anna Šimková 3- Adéla Mezerová4
Klíčová slova: brownfields, regenerace, region, ekologické důsledky, sociální důsledky
Key words: brownfields, regeneration, region, ecological impact, social impact
Abstrakt: Brownfields se hodnotí z mnoha aspektů (prostorové, stavebně-technické,
ekologické, ekonomické atd.). Zároveň v sobě mají určitou hodnotu, která reprezentuje
sociální prostředí. Tato charakteristika sociálního prostředí kvalitativního obsahu hodnotí
sociální strukturu brownfields samotného, případně regionu, v jehož území se dané
brownfields nachází. Příspěvek přináší základní pohled na možnosti ekologických a
sociálních důsledků brownfields a způsoby regenerace brownfields v EU a ČR.
Abstract: Brownfields are evaluated from many aspects (spatial, technical, environmental,
economic, etc.). At the same time they have a certain value which represents the social
environment. This characteristic of the social environment of quality content assesses the
social structure of the brownfield or region, in which the brownfield is located. The paper
presents a basic look at probable ecological and social consequences of brownfields and at
regeneration methods of brownfields in the EU and the Czech Republic.
JEL Classification: R58, Z19
1
Úvod
Brownfields způsobují negativní sociální a ekologické důsledky. Místa zasažená
ekologickými důsledky brownfields bývají velmi často opuštěnými provozy průmyslových či
zemědělských podniků, případně byla využívána pro vojenské nebo jiné účely. Existence
ekologické zátěže, může výrazně ovlivnit rozhodnutí investorů, zda se chopit příležitosti
RNDr. Zuzana Dvořáková – Líšková, Ph.D., Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, EF, Studentská 13,
37005 České Budějovice, [email protected]
2
Ing. Petr Dvořák, Ph.D., Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, FROV/CENAKVA, Husova třída 458,
370 05 České Budějovice, [email protected]
3
Ing. Šimková Anna, ZF, Studentská 13, 370 05 České Budějovice
4
Mgr.Adéla Mezerová, EF, Studentská 13, 370 05 České Budějovice, [email protected]
1
170
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
zregenerovat lokalitu. Neboť je možné, že náklady spojené se sanací areálu budou příliš
vysoké na to, aby se investorovi vyplatilo budovat svůj podnikatelský záměr právě na
lokalitách brownfields.
Sociální důsledky brownfields vznikají tehdy, když se přítomnost brownfields odráží
na lidech žijících v jejich okolí. Uzavření podniku, ze kterého se stalo brownfields a
propuštění jeho zaměstnanců vyvolá nárůst míry nezaměstnanosti. Lidé z těchto lokalit
následně odcházejí do míst, kde snadněji seženou nové pracovní místo, což je typické
v zemích s rozvinutou tržní ekonomikou. U jedinců, kteří v lokalitě zůstanou narůstá sociální
izolace, trpí poklesem sebedůvěry, trápí je špatný zdravotní stav. V brownfields lokalitách
narůstá kriminalita, zvyšuje se míra násilí a v extrémních případech i pokusy o sebevraždu.
2
Ekologické prvky brownfields
Ekologické poškození je velmi závažnou bariérou bránící znovuvyužití brownfields.
Řešení a odstraňování ekologických zátěží představuje nejistoty a rizika týkající se jak jejich
nákladové tak časové stránky.
Klasifikace ekologického poškození je velmi podstatná kategorizace. Ovšem pro
většinu našich brownfields nejsou v současné době dostupné informace. Pro jejich získání je
potřeba poměrně detailního odborného auditu. V rámci přípravy nových směrnic o vodě a
půdě začíná EU již takovou evidenci po členských státech požadovat (JACKSON, 2003).
Na základě projektů Ministerstva životní prostředí byla vyvinuta geoinformační
databáze pro evidenci starých ekologických zátěží. Databázový systém evidence má označení
SESEZ (Systém evidence starých ekologických zátěží). Systém umožňuje systematicky
evidovat údaje k místům na zemském povrchu, které nějakým způsobem působí negativně na
životní prostředí. Vytváří jednotnou bázi pro posuzování rizikovosti lokalit a určení priorit při
jejich sanaci bez ohledu na typ a původ zátěže. Systém je průběžně doplňován daty z celé ČR.
Výsledky jsou následně předávány přímo v digitální podobě do databáze (KADEŘÁBKOVÁ,
2009).
Podstatným problémem při procesu záboru ploch novou výstavbou je, že nedochází
jen k bezprostřednímu zničení půdy, na níž stavba stojí. Závažnější jsou také následné
dopady, které takovéto umístění stavby vytváří. Například snížení retenčních schopností
krajiny, úbytek biotopů pro volně žijící živočichy (REGENERACE BROWNFIELDS, 2007),
nedostatek otevřených prostorů, nedostatek zelených prostor, znečištění ovzduší, znečištění
vody, kontaminace nebezpečným odpadem, hladina hluku a celkové snížení biodiverzity
(FERBER, 2006).
Sanace starých ekologických zátěží představuje složitý technický, ekonomický i
environmentální problém s vysokými nároky na finanční i lidské zdroje. Je doprovázena
snahou o co nejkomplexnější posouzení podmínek konkrétního sanačního zásahu a výběr
optimální varianty s ohledem na ekonomické zdroje a minimalizaci negativních vlivů na
životní prostředí, život obyvatel, případně flóru a faunu (KADEŘÁBKOVÁ, 2009).
V rámci tzv. rekultivačních programů států Evropské unie jsou tyto lokality
inventarizovány, stanovuje se jejich priorita sanace a nakonec i vlastní provádění prací
(BLAŽKOVÁ, 1998).
Obecně lze technologie rozdělit na technologie prováděné v místě- in situ a
technologie dekontaminace prováděné po vytěžení kontaminovaného materiálu- ex situ
(KADEŘÁBKOVÁ, 2009).
171
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Kde bude dekontaminace probíhat závisí na typu a rozšíření kontaminace, vlastníkovi
pozemku, ceně dekontaminace i na vnějších faktorech, jako je funkční využití okolní plochy
(JANKOVÝCH-KIRSCHNER, 2005).
Z důvodu diverzity jednotlivých lokalit je velmi obtížné odhadnout celkové náklady
sanace území. Neboť sanace jednoho území nemusí odpovídat nákladům na jiném území.
Účinnost technologie i náklady jsou velmi citlivé na specifické podmínky jednotlivých lokalit.
Odvíjí se od geologických, hydrogeologických a geochemických podmínek. Významnou roli
hraje druh polutantu, stanovené sanační limity a koncentrace polutantu na počátku a na
ukončení sanace (KADEŘÁBKOVÁ, 2009).
Vzhledem k nákladnosti těchto sanačních prací není možné sanovat vše a v krátké
době. Mnohdy se proto stává, že sanační práce jsou směřovány převážně na havarijní případy
(BLAŽKOVÁ, 1998).
Podle ICSS- International Centre for Soil and Contaminated Sites (2004) rozdělujeme
dekontaminační metody na: fyzické (vymývání půdy, pumpování půdy,…); chemické
(oxidace, redukce,…); mikrobiologické (biodegradace,…); termální (spalování, desorpce,…);
pasivní (přírodní útlum,…) a odvoz a bezpečné uskladnění kontaminované zeminy.
V případě čištění podzemních vod je nejrozšířenějším postupem metoda prováděná
v místě (in situ) založená na chemických, biologických a fyzikálních principech, popřípadě
kombinaci jednotlivých principů. V České republice převládá využívání air spargingu, kdy je
kyslík (často přidáván i methan) tlakově vháněn do saturační zóny, přes kterou je
„probubláván“. Jinou technologií čištění podzemních a průsakových vod představuje výstavba
podzemních stěn, kdy je kontaminace tímto způsobem uzavřena, popřípadě kontinuální
odčerpávání a čištění vody.
Pro eliminaci kontaminace v plynném stavu je využíváno několik druhů biologických
technologií. Princip je ve většině případů obdobný, liší se však technickým provedením
dekontaminace. Nejznámější a v dnešní době nejvíce používaný princip představuje čištění
vzduchu v biofiltrech s pevným ložem (KADEŘÁBKOVÁ, 2009).
Jedním z možných řešení environmentálních problémů znečištěných oblastí, kde je
opětovné využití původní průmyslové zóny pro zástavbu průmyslovou, komerční či
občanskou nereálné (RICHTER, 1998), je příklad přirozené atenuace. Jedná se o soubor
mnoha pochodů fyzikální, chemické a biologické povahy, které probíhají zcela samovolně
bez lidského zásahu. V důsledku přirozené atenuace dochází v kontaminovaném prostředí ke
změnám nebo k rozkladu polutantů, ke snižování koncentrace v prostředí a zamezení šíření
kontaminace. Přirozená atenuace může vést až k úplnému vymizení polutantů z prostředí,
proces je však velmi pomalý a může trvat i desítky či stovky let (KADEŘÁBKOVÁ, 2009).
Dalším řešením je úplná revitalizace území. Respektive jeho začlenění do okolní
přírody. Důvodem je například dotěžení ložisek surovin nebo vysoké náklady těžby i
zpracování surovin, což vedlo k produkci konkurence neschopných výrobků (RICHTER,
1998).
3
Sociální prvky brownfields
Brownfields jsou problémem samo o sobě. Ze své podstaty stojí obvykle uprostřed
existujících komunit, často v oblastech, které prošly rozsáhlými strukturálními změnami
s tradičním průmyslovým odvětvím a zanechaly své stopy.
172
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Sociální status je jedním z faktorů, který může ovlivnit budoucí využití brownfields
(JANKOVÝCH-KIRSCHNER, 2005). Podle MAREŠE (1994) ztráta zaměstnání neznamená
jen ztráta statusu spojeného s faktem „mít zaměstnání“. Znamená také přijmout nový status,
status nezaměstnaného, spojený i s určitými nepříjemnými povinnostmi.
Tyto komunity bývají často stigmatizovány vysokou a dlouhodobou nezaměstnaností,
odchodem z postižené oblasti, špatným zdravotním stavem (CABERNET, 2006), což
dokazují výsledky ze zemí s rozvinutou tržní ekonomikou. Opakovaně bylo prokázáno, že
ztráta práce nebo jen obavy a strach z této ztráty jsou zdrojem frustrací s negativním dopadem
na duševní zdraví člověka.
V závislosti na vzestupu hromadné nezaměstnanosti byly zjištěny v rámci České
republiky tyto důsledky: zvýšená kriminalita, zvláště u mladistvých, kdy zvýšením
nezaměstnanosti o 1% se podle výzkumů zvyšuje kriminalita o 5,7%. Narůstají drogové
závislosti, depresivní symptomy a pokusy o sebevraždu. U nezaměstnaných to bývá až 57,4%.
Což při zvýšení nezaměstnanosti o 1% znamená zvýšení sebevražedných pokusů o 4,1%.
Zaznamenáno bylo i zvýšení počtu pacientů přijatých do psychiatrických klinik, nárůst
psychosomatických onemocnění, jimiž jsou například srdeční choroby, žaludeční vředy,
kloubní revmatismus. Zhoršení se dotklo také nezaměstnaných osob trpících psychickými
poruchami. U jedinců narůstají sociální izolace (BUCHTOVÁ, 2002), kdy jednak samo
zaměstnání je důležitým zdrojem ztracených sociálních kontaktů, jednak jeho ztráta vede
k přerušení řady dalších sociálních kontaktů, které nelze jednoduše nahradit (MAREŠ, 1994).
BUCHTOVÁ (2002) dále uvádí, že nezaměstnaní jedinci trpí poklesem sebedůvěry, sníženým
pocitem vlastní hodnoty, depresí, zvýšenou mírou násilí, rasovými a meziskupinovými
konflikty, krizí v rodině atd. Brownfields v regionu ovlivňuje i migraci obyvatelstva, kde
podle HRUBÉHO (1996) rozlišujeme migraci, mechanický pohyb obyvatelstva spojený se
změnou trvalého bydliště nebo jen na přechodnou dobu, na několik typů migračních pohybů.
Jedná se o migraci stálou, která souvisí se změnou trvalého bydliště. Sezónní migrace, kdy
trvalé bydliště zůstává nezměněno. Kyvadlová migrace, což je denní nebo týdenní dojížďka
do zaměstnání či školy. A nakonec zahraniční migrace, která znamená odchod obyvatel přes
státní hranice do cizí země.
V České republice vykazuje obyvatelstvo nižší úroveň migrace. Příčinou je
nedostatečný trh s byty, který omezuje vnitřní stěhování. Podobně jako je tomu v Rakousku,
tak i v České republice je trendem stěhovat s z oblastí s nižším počtem volných pracovních
míst do oblastí s více volnými pracovními místy. Existují sice regionální rozdíly v počtu
volných pracovních míst i v míře nezaměstnanosti, ale nejsou až tak velké, aby způsobily
přesun obyvatelstva do více prosperujících krajů (KOBZÍKOVÁ, 2001). Oblasti, kde je
jednou z priorit regenerace, je zásadní otázkou jak snížit procento vysoké a dlouhodobé
nezaměstnanosti a kriminalitu v oblasti, sociální problémovost území: úbytek obyvatelstvamigrační úbytek, přirozený úbytek, nízká kvalifikace obyvatel a další (JANKOVÝCHKIRSCHNER, 2005). Vyšší nezaměstnanost, sociální degradace, potřeba sociálních dávek či
zvýšení kriminality jsou sociálními prvky, které mohou ovlivňovat brownfields. O této
problematice se dočteme i v článku CONZENS et al (1999), který píše o kriminalitě a
přestavbě brownfields pro bydlení ve Velké Británii. Vyšší kriminalita kolem lokalit
brownfields v urbanizovaných oblastech způsobuje odchod investorů z těchto míst.
Nejen kriminalita způsobuje značné potíže. Brownfields způsobují vážné problémy i
tím, že brzdí rozvoj území, zejména zastavěného. Brání hospodářskému rozvoji, mají
negativní socioekonomické dopady a celkově přispívají ke špatnému obrazu celého územního
173
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
celku. Vhodná regenerace nabízí nové příležitosti pro podnikatelské subjekty, a tím i nárůst
ekonomické aktivity v regenerované oblasti spojené s tvorbou nových pracovních míst
(NÁRODNÍ STRATEGIE REGENERACE BROWNFIELDŮ, 2008).
I oblasti, které jsou velmi řídce osídlené vykazují značnou sociální problematiku,
zejména nezaměstnanost. Proto je důležité udržovat v těchto oblastech určitou formu
zemědělského managementu, v závislosti na objemu výroby, situaci zaměstnanosti,
charakteru krajiny a celkové kvalitě abiotických a biotických zdrojů. Studie totiž vykazuje, že
současné rozmístění obyvatelstva v oblastech s řídkým osídlením je v rozporu s výsledky
tržních podmínek. Příkladem může být CTE ve Francii, jejímž cílem je udržovat na základě
integrovaného přístupu zemědělství jako důležitý faktor nejen pro zaměstnanost v řídce
osídlených regionech (HEISSENHUBER, 2001). Regenerovaná území jsou zajímavá
z mnoha důvodů. Revitalizovaná brownfields se sebou přináší nabídku nových pracovních
příležitostí a představují budoucí zdroje příjmů pro obce a města. Jsou potenciálně
atraktivními lokalitami pro rozvoj, protože leží často v blízkosti městských center a páteřních
komunikací, kde již jinak nebývá volných pozemků nazbyt. Revitalizace lokalit brownfields
povyšuje výrazně celkovou kvalitu a estetické hodnoty městských center. Revitalizace
brownfields obecně slouží jako katalyzátor investorských aktivit a mívá přímý dopad na růst
cen pozemků v jejich okolí. A také mohou být ekonomicky zajímavou nabídkou atraktivních
lokalit pro investory namísto výstavby na greenfields při okrajích měst (JAROLÍMOVÁ,
2004).
Příkladem regenerace území může být je federace Anglie, Walesu a Severního Irska.
Jedná se o agenturu Groundwork, která se zabývá regenerací životního a urbárního prostředí.
Groundwork je partnerstvím mezi veřejným, soukromým a neziskovým sektorem. Cílem je
přeměna opuštěných a problémových pozemků v realitní hodnoty, vyřešit ekologická rizika a
jejich dlouhodobý management, udržitelný rozvoj území a další. Projekty Groundworku
existují nejen v Evropě, ale i v USA a Japonsku. Výsledkem je vytvoření 2 500 pracovních
míst a 730 hektarů zregenerovaného území (BACON, 2006).
4
Výsledky
Analýza možností ekologických a sociálních důsledků brownfields Tabulka
174
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tab.1 Způsoby regenerace v EU
Způsoby regenerace v EU
Země
Problematika
Cíl
Vybudování 60% bytové
Anglie
Německo
Rozrůstající se
bytová výstavba
výstavby na dříve
využívaných lokalitách
obytné, komerční, dopravní
greenfields
účely
Zábor ploch
greenfields
environmentálním hlediskem
Strategie udržitelného
rozvoje
Integrované politiky a
programy městské
obnovy
Omezení rozvoje obci
Pozemkové banky EPF-
v okruhu aglomerací-15km
Establissement public
(Limitace peri-urbanizace)
foncier
Ochrana volných ploch
Rámcový územní plán
Zhodnocení urbanizovaného
Belgie
Brownfield Strategy
Strategy
zábor na
opuštěných ploch
National
okolní krajinu
Snížení záboru krajiny pro
využívání
a
National Brownfield
Obnova s výrazným
Francie
Towards
Snížení tlaku vyvíjeného na
Rozrůstající se
Nedostatečné
Možnosti regenerace
Nedostatečné
území
využívání
Vybudování 60% bytové
brownfields
výstavby na dříve
využívaných lokalitách
Půdní certifikát
Odpadová agentura
Flander OVAM
Vysoká
Nizozemí
zalidněnost a
Rychlé obnovení
zastavěnost
brownfields k novému
Málo stavebních
využití
pozemků
zdroj:(vlastní zpracování,Šimková Anna)
175
Politika Compact City
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tab.2 Způsoby regenerace v České republice
Způsoby regenerace v České republice
Země
Problematika
Nedostatek
zpracovaných
potřebných dat
Česká republika
Nedostatečné
Cíl
Možnost regenerace
Zvýšení využívání
Úprava legislativní
brownfields
předpisy
Ochrana greenfields
Nepřímá intervence
na trhu
využívání
Zlepšení životního
Státní politiky
opuštěných ploch
prostředí a krajinného
Národní strategie
rázu
Dotační tituly
zdroj:(vlastní zpracování, Šimková Anna)
Možnosti regenerace brownfields se v každé zemi určitým způsobem od sebe liší.
Avšak problematika, která je s brownfields spojená a cíle, kterých by každý stát chtěl
dosáhnout bývají značně podobné.
Mezi nejčastější problémy, které kromě České republiky řeší také některé státy EU
z tabulky č. 1 jsou například nedostatečné využití opuštěných ploch. Tímto problémem se
potýká Belgie, Francie a Česká republika. Větší zábor ploch greenfields před brownfields je
problematické v Německu a Belgii. V Anglii je řešena problematika rozrůstající se bytové
výstavby s dosavadními pozitivními výsledky. Nizozemí se naopak potýká s problémem
vysokého zalidnění a vysokého zastavění pozemků. Stavební parcely jsou zde v nedostatku,
proto je jejich cena značně vyšší, než je tomu v jiných státech EU.
Pro úspěšnou regeneraci je velmi důležité stanovit specifické cíle, kterých chceme
dosáhnout. Česká republika si stanovila podle tabulky č. 2 za svou prioritu zvýšení celkového
využívání brownfields, protože jejich počet má tendenci spíše růst, než klesat. Dalším
vytyčeným bodem je ochrana greenfields před potenciálními investory a snaha nastavit takové
podmínky, které brownfields zvýhodní před greenfields. Tato priorita se shoduje s myšlenkou
Belgie chránit volné plochy. Posledním prioritním bodem je zlepšení životního prostředí a
krajinného rázu.
V ostatních státech Evropy je tomu obdobně. V Nizozemí je cílem rychlé obnovení
brownfields k novému využití. Důvodem je rostoucí zalidněnost a nedostatek volné plochy.
Regenerace je v tomto případě nevyhnutelná. Ve Francii je cílem obnova s výrazným
environmentálním hlediskem. Dalším krokem, který by měl pomoci regenerovat brownfields,
je omezení rozvoje obcí v okruhu aglomerací. V praxi toto opatření vzbuzuje ve Francii velké
diskuse a rozhořčení. Belgickou prioritou je ochrana volných ploch, shodující se s cílem
České republiky. Zhodnotit již dříve urbanizované území a vybudovat 60% bytové výstavby
na již dříve využívaných lokalitách. Tento cíl si vytyčila i Anglie. Druhou prioritou Anglie je
snížit tlak, který je vyvíjen na okolní krajinu. V Německu snižují zábor krajiny pro účely
176
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
komerce, dopravy a bydlení. Po výčtu cílů České republiky a některých států Evropské unie je
zřejmé, že mnoho priorit je obdobných nebo se shodují.
Možnosti regenerace brownfields zajišťují pro Českou republiku: státní politiky,
národní strategie, upravené legislativní předpisy. V ostatních zemích jsou to politiky a
strategie specifické pro daný stát.
V Anglii je využívána National Brownfield Strategy, která vznikla na základě
dokumentu Towards a National Brownfield Strategy.
V Německu je pro úspěšnější regeneraci opuštěných a chátrajících lokalit využíváno
Strategie udržitelného rozvoje. Strategie snižuje zabírání doposud volných ploch na 30
hektarů za den. Strategický plán udržitelného rozvoje je prozatím plánovaný do roku 2020.
Francie využívá integrované politiky a operace, programy městské obnovy a v
některých regionech pozemkové banky. Předmětem diskusí a kritiky se stala limitace periurbanizace, která spočívá v omezení rozvoje obcí v okruhu 15 kilometrů od aglomerací.
Limitace způsobila nárůst cen pozemků.
V Belgii vznikl rámcový územní plán, chránící volné plochy a zhodnocující zastavěná
území. Ve Flandrech je používán Soil Certifikate neboli Půdní certifikát podporující investory
k podnikání na brownfields, která mohou být riziková. Z odborného hlediska dohlíží na
certifikaci OVAM- Odpadová agentura.
V Nizozemí funguje již od 80. let politika Compact City, která řeší využívání a
regeneraci urbanizovaného území. Výsledkem politiky je i přes možnou kontaminaci lokality
rychlé nastartování obnovy a využívání brownfields.
5
Závěr
Pro systémové řešení regenerace brownfields je důležité mít komplexní informace o
jednotlivých lokalitách. Podpora regenerace brownfields je nevyhnutelná. V Evropě ji
zajišťuje Evropská unie. V jednotlivých státech Evropské unie je podpora dále zajišťována
konkrétními politikami, strategiemi a podpůrnými programy typickými pro daný stát.
V České republice se podporou zabývají sektorové politiky a strategie rozvoje územních
celků krajů a měst. Konkrétně jsou jimi: Státní politika životního prostředí, Strategie
udržitelného rozvoje ČR, Národní strategie regenerace brownfields, Strategie regionálního
rozvoje, Politika územního rozvoje, Program Phare 2003 a různé podpůrné programy
ministerstev průmyslu a obchodu, vnitra, životního prostředí, kultury a ministerstva pro místní
rozvoj. V ostatních státech EU jsou to různé strategie, politiky, územní plány, podpůrné
programy apod. To vše se mění v závislosti na konkrétním státu.
Výsledky jsou součástí projektu GAČR: Economic aspects of regeneration of brownfields in
South-Bohemian region- P402/10/P344 a projektu CZ 1.05/2.1.00/01.0024
Literatúra:
[1.] BLAŽKOVÁ, Mirka. Zdravé životní prostředí, podmínka vstupu ČR a ostatních
kandidátských států do EU. In Revitalizace problémových regionů : Ekonomická,
environmentální a sociální hlediska při jejich včleňování do evropkého prostoru. Ústí
177
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
[2.]
[3.]
[4.]
[5.]
[6.]
[7.]
[8.]
[9.]
[10.]
[11.]
[12.]
[13.]
nad Labem : Fakulta sociálně ekonomická Univerzity J.E.Purkyně v Ústí nad Labem,
1998. s. 59-62.
BUCHTOVÁ, B., et al. Nezaměstnanost- psychologický, ekonomický a sociální
problém. Praha: Grada Publishing a.s., 2002
CABERNET. Sustainable Brownfield Regeneration: CABERNET Network Report.
Nottingham: University of Nottingham, 2006
COZENS P., et al. (1999): The sustainable and the criminogenic: the case of new-build
housing projects in Britain. – Property management 17/3, 252-261
HEISSENHUBER, A., et al. Die Bedeutung der Landwirtschaft für dünnbesiedelte
Region. In Ekonomické souvislosti demografického vývoje. České Budějovice:
Zemědělská fakulta Jihočeské univerzity v Českých Budějovicích, 2001. s. 8-18.
HRUBÝ, J.Základy demografie pre manažéra na vidieku. Nitra: Vysoká škola
polnohospodárska, 1996
JACKSON, J. Přístup k brownfields na národní úrovni. Brownfields.cz [online]. 2003,
[cit.15.8.2011]. Dostupné z: http://www.brownfields.cz/wpcontent/uploads/2008/04/pristup-na-narodni-urovni-2003.pdf
JANKOVÝCH-KIRSCHNER, V. Klasifikace brownfields- studie k disertační práci
regenerace brownfields, 2005
KADEŘÁBKOVÁ, B., et al. Brownfields: jak vznikají a co s nimi. Praha: C.H. Beck,
2009
KOBZÍKOVÁ, L. Analýza migrace v regionech České republiky a Rakouska. In
Ekonomické souvislosti demografického vývoje. České Budějovice: Zemědělská
fakulta Jihočeské univerzity v Českých Budějovicích, 2001. s. 96-100.
MAREŠ, P. Nezaměstnanost jako sociální problém. Praha: Sociologické nakladatelství,
1994.
REGENERACE BROWNFIELDS. PLANETA. MŽP. 2007, 15, 3, s. 3. ISSN 18016898.
RICHTER, M. Průmyslové zóny- jejich sanace a nové využití. In Revitalizace
problémových regionů : Ekonomická, environmentální a sociální hlediska při jejich
včleňování do evropského prostoru. Ústí nad Labem : Fakulta sociálně ekonomická
Univerzity J.E.Purkyně v Ústí nad Labem, 1998. s. 83-88.
178
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
VPLYV AUTOMOBILIZMU NA SPOLOČNOSŤ
IMPACT OF MOTORING ON SOCIETY
Peter Faith 1
Kľúčové slová: automobilizmus, vplyvy na spoločnosť, kladné a záporne vplyvy
automobilizmu, automobilový priemysel a produkcia osobných automobilov, stupeň
automobilizácie,
Key words: motoring, impact on society, motoring positive and negative impacts, automobile
industry, passenger car production, degree of motoring
Abstrakt: Príspevok je zameraný na problematiku vplyvu automobilizmu na spoločnosť
v pozitívnych a negatívnych prejavoch. Charakterizované sú vplyvy na spoločnosť v kladnom
i zápornom význame a ich zhodnotenie. Používanie osobných automobilov za rôznymi účelmi
ciest predstavuje rozhodujúci faktor ovplyvňujúci stále sa zvyšujúcu mobilitu obyvateľov
a konkurenciu medzi druhmi osobnej dopravy.
Abstract: This article aims at motoring impact on society and evaluation of its positive and
negative impacts. Use of passenger cars for different purposes constitutes a decissive factor
affecting increase of population mobility and competition between passenger transport modes.
JEL Classification: R40
ÚVOD
Len málo vynálezov malo taký obrovský vplyv na náš život ako automobil. Kým na
jednej strane nám poskytuje slobodu, možnosť cestovať ľubovoľne v priestore a čase, na
druhej strane spôsobuje automobilizmus vážne spoločenské problémy.
Vynález automobilu priniesol nové vedné odbory, ktoré sa postupne podľa
spoločenských podmienok vyvíjajú a zdokonaľujú.
Automobilizmus má v zásade vplyv na spoločnosť v kladnom a zápornom zmysle.
Z tohto pohľadu je potrebné sa zaoberať hodnotením kladov a záporov automobilizmu
na ľudí a spoločnosť a hľadať spôsoby na efektívne ovplyvňovanie rozvoja automobilizmu.
Kladné stránky automobilizmu:
1
Peter Faith, Ing, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra
cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 01 Žilina, Slovenská republika, tel.: +421-41-513 3538, email.: [email protected]
179
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
•
•
•
•
•
•
•
•
•
lepšia časová dostupnosť (človek nie je závislý na cestovných poriadkov),
pohodlnosť (človek nemusí cestovať s inými ľuďmi),
ľahšia preprava väčšieho počtu batožín (v prípade prepravy autobusom sa za
batožinu musí doplácať)
vysoká úroveň priestorovej dostupnosti,
rozvoj mobility obyvateľov,
príjmy z automobilizmu do štátneho rozpočtu (dane, poplatky, pokuty a pod.)
v prípade problému sa dá v automobile aj stráviť noc,
automobilový priemysel poskytuje ľuďom zamestnanie napr.:
o
pohonné hmoty (ťažba, doprava, výroba, distribúcia),
o
automobilový priemysel (výroba súčastí automobilov),
o
stavebné firmy (stavby ciest a diaľnic, mostov, tunelov)
o
a ďalšie,
poskytuje ľuďom určitú anonimitu (vytvára „bariéru“ medzi ľuďmi a okolitým
svetom).
Záporné stránky automobilizmu:
• spotreba surovín pri výrobe a prevádzke automobilu,
• spotreba materiálov pri výstavbe a opravách pozemných komunikácií,
• zaberanie pôdy pri výstavbe ciest (najmä diaľnic) a následný úbytok zelene v blízkosti
komunikácií, vysoká náročnosť na parkovanie a odstavovanie automobilov, ďalej
výfukové splodiny, ako znečisťovanie ovzdušia (oxid uhoľnatý) a podiel na
globálnom otepľovaní (oxid uhličitý),
• časté dopravné zdržania na komunikáciách,
• ekologické katastrofy pri ťažbe a preprave surovín,
• usmrtené a zranené osoby pri dopravných nehodách,
• blokácia verejných služieb dopravnými kolapsami, najmä pre políciu, záchrannú
službu a hasičov, ktorí vychádzajú ku kritickým udalostiam,
• hluk a vibrácie od prechádzajúcich vozidiel,
• finančná a časová záťaž na starostlivosť o vozidlo.
Zoznam záporov je približne rovnaký ako kladov. Avšak tieto zápory výrazne
narastajú a ničia životné prostredie na Zemi a znepríjemňujú používanie osobného
automobilu. Nárast výroby automobilov a prírastky počtu obyvateľov tieto zápory prehlbujú
a v budúcnosti môže nastať stav neudržateľnosti.
ZAMESTNANOSŤ A PRODUKCIA
Ekonomika krajiny je výrazne naviazaná na úroveň rozvoja odvetvia dopravy. K
ekonomickému rastu krajiny prispieva úroveň rozvoja výroby automobilov, ktorý vytvára
nové pracovné miesta nie len v sekundárnej ale aj v terciálnej sfére.
V sekundárnom sektore sa automobil vyrába, v tejto sfére sa zamestnáva najviac ľudí.
Prebieha kooperácia podnikov, ktoré vyrába rôzne konštrukčné diely pre automobily. Potom
sa dodajú do automobiliek na konečné zostavenie kompletného automobilu. Pri takto veľkej
kooperácii podnikov je ťažko spočítať koľko je zamestnaných v podnikoch automobilového
priemyslu.
Celosvetovo automobilový priemysel priamo zamestnáva minimálne 8,2 mil. ľudí. Na
výrobu dopravných prostriedkov sú ale nadviazané ďalšie odvetvia priemyslu, ktoré sú na
automobilovom priemysle viac či menej závislé. Najviac zamestnaných v automobilovom
180
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
priemysle je v Číne, viac ako 1,6 mil. ľudí, z európskych krajín je najviac zamestnaných
v Nemecku, približne 740 tis. ľudí. Automobilizmus teda prispieva na rozvoj zamestnanosti
v krajine a tak udržiava a rozvíja štruktúru pracovných síl v automobilovom priemysle
a odvetviach súvisiacich automobilizmom.
Produkcia osobných automobilov predstavuje pre mnohé krajiny jeden
z rozhodujúcich prínosov pre spoločnosť vo viacerých oblastiach. Podstatným je podiel na
tvorbe HDP krajiny prostredníctvom daňového systému, odvodových povinností a ostaných
správnych poplatkov, výberu pokút a poistenia.
Obr. 1. Poradie krajín podľa počtu vyrobených osobných automobilov v roku 2011
Z uvedených krajín na obr. 1. najvyšší medziročný nárast zaznamenalo Rusko, kde
medzi rokmi 2010 a 2011 vrástla výroba osobných automobilov o 45,84%.
Najväčším svetovým producentom osobných automobilov je Čína z európskych krajín
si drží prvenstvo Nemecko kde sa v roku 2011 vyrobilo viac ako 5,8 mil. osobných vozidiel.
Nemecké automobilky zvýšili svoju produkciu medziročne o viac ako 5%. Druhú priečku si
obhájilo Francúzsko pred Španielskom, kde výroba v medziročnom porovnaní stagnovala.
V Českej republike a na Slovensku výroba medziročne stúpla o 11.45% v ČR
a o 13,85% na Slovensku. Z ostatných krajín treba spomenúť Rakúsko, kde sa výroba v roku
2010 v počte 86 183 osobných automobilov dostala v roku 2011 na hodnotu 130 343 ks, čo je
nárast o 51,24%.
181
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Obr. 2. Vývoj počtu vyrobených osobných automobilov v SR
Tak na Slovensko zo všetkých svetových krajín dostalo v počte vyrobených osobných
automobilov za rok na 17. miesto.
AUTOMOBILIZMUS A SPOLOČNOSŤ
Z hľadiska spoločnosti automobil sprostredkováva pohotový a rýchli spôsob
premiestnenie, čo sa odráža vo vyššej úrovni mobility ľudí. Vlastníctvo osobného automobilu
predstavuje pre ľudí slobodu pri rozhodovaní o premiestnení a možnosť ho využívať v čase
a priestore bez výrazných obmedzení, prestavuje dopravný prostriedok poskytujúci anonimitu
pri premiestňovaní.
V súčasnosti je osobný automobil zo strany používateľov považovaný za dopravný
prostriedok, ktorý predstavuje predmet dlhodobej spotreby, vhodný pre realizovanie
peňažných príjmov a predovšetkým ako atraktívny dopravný prostriedok každodenne
využívaný pre rôzne účely ciest.
Zaoberať sa problematikou rozvoja automobilizmu je potrebné z viacerých hľadísk.
Súčasný rast počtu automobilov a výkonov individuálneho automobilovej doprave prináša na
strane jednej negatíva, v podobe negatívneho vplyvu na životné prostredie a na strane druhej
je zdrojom príjmu štátneho rozpočtu z predaja pohonných látok, automobilov a ostatných
služieb súvisiacich s automobilizmom.
Pracovníci výskumu a vývoja automobilov sa v súčasnosti venujú vývoju
a zdokonaľovaniu alternatívnych pohonov, ktoré nie sú závisle na rope, ale sú poháňané
elektrickou energiou a inými kvapalnými palivami. Úrovne umiestňujú na popredných
miestach značky používané hybridné pohony. Tieto automobily sa dostávajú postupne
k spotrebiteľom a dá sa predpokladať, že sa stanú bežnými medzi ostanými pohonmi.
Ak vychádzame z doposiaľ vykonaných analýz vývoja automobilizácie v krajine
potvrdzuje sa skutočnosť, že výška od ekonomickej úrovne krajiny čo sa premieta v životnej
úrovni obyvateľstva, ktorú možno vyjadriť výškou HDP pripadajúceho na obyvateľa. Od tejto
úrovne hrubého domáceho závisí úroveň vybavenia obyvateľov osobnými automobilmi. Teda
zvyšovaním úrovne hrubého domáceho produktu na obyvateľa v krajine sa zvyšuje úroveň
182
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
vybavenia obyvateľov osobnými automobilmi. Zahraničné skúsenosti preukázali, že
automobilizmus rastie rýchlejšie ako ekonomická sila štátu.
Ako je to pri porovnaní úrovne HDP na obyvateľa podľa krajov SR. Nižšia úroveň
HDP predstavuje aj nižšiu úroveň vybavenie osobnými automobilmi v počte osobných
automobilov na 1000 obyvateľov. Porovnanie medzi krajmi SR jednoznačne potvrdzuje túto
skutočnosť, čo jej je znázornené na obrázku 3.
Otázky vývoja a dosiahnutia primeranej saturácie individuálnych dopravných potrieb
obyvateľov patria k veľmi aktuálnym otázkam, najmä vo vzťahu k životnej úrovni, spôsobu
života a životnému prostrediu. Významným faktorom v tejto oblasti je vzťah k osobnému
automobilu a rozvoju automobilizmu v spoločnosti vôbec. Názory na osobný automobil boli a
sú rôzne a odrážajú politickú a hospodársku situáciu v spoločnosti, čo sa odráža vo vybavení
obyvateľov osobnými automobilmi.
500,00
Vzťah medzi HDP/obyvateľa a vybavenosťou OA
v SR
BA
(rok 2011)
počet OA/1000 obyvateľov
450,00
400,00
350,00
TN
BB
300,00
250,00
TT
NR
PO
SK
KE ZA
200,00
150,00
4 000 6 000 8 000 10 000 12 000 14 000 16 000 18 000 20 000 22 000 24 000 26 000 28 000
HDP v EURO/obyvateľa
BA
TT
TN
NR
ZA
BB
PO
KE
SK
Obr. 3. Vzťah medzi úrovňou HDP/obyvateľa a počte OA na 1000 obyvateľov medzi krajmi SR
Zo šetrení exogénnych faktorov ekonomiky je možné odvodiť aj vplyv endogénnych
faktorov na vývoj automobilizmu. K endogénnym faktorom patria príjmy rodiny, cena času a
životný štýl. Životná úroveň, ktorú možno považovať za súhrnné vyjadrenie endogénnych
faktorov je značne diferencovaná. Principiálnym nedostatkom je, že diferenciácia zďaleka nie
vždy prebieha v súlade s mierou pracovných a podnikateľských výsledkov. Zvýšila sa životná
úroveň len niektorých preferovaných profesií. Životná úroveň väčšiny ostatných obyvateľov
výrazne klesla. Tieto skutočnosti majú vplyv na úroveň vybavenosti osobnými automobilmi a
ovplyvňujú proces rozhodovania o výdavkových preferenciách obyvateľov, kedy sa
uprednostňujú základné životné potreby, bývanie, obživa, vzdelanie a zdravie.
Aj pri súčasnej úrovni využívania informačných technológií v rôznych činnostiach
a službách obyvateľom, ostáva stále osobný kontakt medzi ľuďmi príťažlivý a potrebný.
Rozvoj automobilizmu je treba vidieť z dvoch pohľadov, vonkajšieho - spoločenského
a vnútorného - jednotlivca (domácnosti). Tieto pohľadu sú často protichodné a hľadanie
183
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
kompromisných riešení je každodennou úlohou na úrovni štátu, samosprávy a miestnej
správy.
Jednotlivec uprednostňuje predovšetkým kladné stránky automobilu, ktoré sa
prejavujú v kvalite premiestnenia osobným automobilom.
Podľa názorov dopravných odborníkov pre výber spôsobu premiestnenia medzi
verejnou cestnou a individuálnou automobilovou dopravou je najdôležitejším rozhodujúcim
kritériom „čas prepravy“, „dostupnosť“ a na treťom mieste je to „pohotovosť“, až na štvrtom
mieste je to „cena za prepravu“. Z tohto hodnotenia vyplýva, že z pohľadu užívateľov je
kladený dôraz na kritéria kvality premiestnenia, až následne sa kladie dôraz na ekonomiku
premiestnenia a environmentálne hľadisko.
V súčasnosti osobný automobil predstavuje v uspokojovaní prepravných potrieb
obyvateľov rozhodujúci druh dopravy pri rôznych cieľoch ciest, čo má za následok rozvoj
osobných a sociálno-ekonomických kontaktov v rôzne veľkých územiach.
ROZVOJA AUTOMOBILIZMU V SR
Súčasná úroveň rozvoja automobilizmu na Slovensku je výsledkom intenzifikácie
rozvoja automobilového priemyslu tj. vo zvyšovaní výroby automobilov, v ponuke na trhu
a predaji osobných automobilov a zvýšenom používaní pri premiestňovaní.
V porovnaní s krajinami EÚ, úroveň vybavenia obyvateľov osobnými automobilmi je
v SR na nízkej úrovni a zaostáva za európskym priemerom. To sa dá odôvodniť nízkou
výškou HDP na obyvateľa a ďalšími sprievodnými znakmi ekonomiky, ako je napr. vysoká
nezamestnanosť a nízke príjmy obyvateľov a vysokými cenami pohonných látok.
Napriek tomu je možné vývoj automobilizmu na Slovensku charakterizovať ako
rýchlo sa rozvíjajúci, kedy v porovnaní medzi rokmi 1970-2010 počet osobných automobilov
narástol 10,52 krát, a medzi rokmi 2010 a 2011 pribudlo viac ako 63 tis. osobných
automobilov a celkový počet ku koncu roka 2011 dosiahol 1 749 tis, ks.
Dá sa predpokladať, že tento vývoj na Slovensku bude pokračovať a obdobie saturácie
vo vybavenosti osobnými automobilmi sa dá predpokladať okolo roku 2045.
Z podobných šetrení, ako v prípade exogénnych faktorov ekonomiky je možné
odvodiť aj vplyv endogénnych faktorov na vývoj automobilizmu. K endogénnym faktorom
patria príjmy
rodiny, cena času a životný štýl. Životná úroveň, ktorú možno považovať za súhrnné
vyjadrenie endogénnych faktorov je značne diferencovaná. Principiálnym nedostatkom je, že
diferenciácia zďaleka nie vždy prebieha v súlade s mierou pracovných a podnikateľských
výsledkov. Zvýšila sa životná úroveň len niektorých preferovaných profesií. Životná úroveň
väčšiny obyvateľov výrazne klesla. Tieto skutočnosti majú vplyv na úroveň vybavenosti
osobnými automobilmi.
184
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tabuľka 1:Vývoj počtu osobných automobilov a stupňa automobilizácie na Slovensku
1965
Osobné
automobily
53870
Stupeň
automobilizácie
81,53
Vybavenosť
OA/1000 obyv.
12,27
1970
158690
28,61
34,95
1975
339427
14,03
71,25
1980
535952
9,32
107,27
1985
687067
7,54
135,81
1990
875550
6,07
165,95
1995
1015794
5,28
189,24
2000
1274244
4,24
235,88
2005
1303704
4,13
241,92
2010
1669065
3,26
307,08
2011
1749271
3,09
323,99
ROK
Zdroj: ŠÚ SR, MV SR, Prezídium dopravnej polície SR
ZÁVER
Vplyvy rozvoja automobilizmu na spoločnosť zostávajú hlavným kritériom
posudzovania a hodnotenia kladov a záporov na život ľudí a prostredia v ktorom žijú.
Rozvoj automobilizmu výrazne ovplyvňuje dynamiku nie len rastu ekonomiky krajiny
ale aj mobility obyvateľov. Táto skutočnosť vedie k zásadným riešeniam ako udržať súčasnú
úroveň verejnej hromadnej dopravy a ako efektívne ovplyvňovať rozvoj automobilizmu.
Existuje rad možností ako regulovať rozvoj automobilizmu, avšak nie všetky riešenia
je možné bez ťažkostí a v dohľadnej dobe realizovať tak, aby neprevládli záporné stránky
automobilizmu nad kladnými, ktoré automobilizmus prináša pre ľudí a spoločnosť.
Do budúcna sa predpokladá, že regulovanie nežiaducich prejavov automobilizmu bude
využívať nástroje legislatívy, ktoré budú nasmerované na radikálne usmerňovanie využívania
osobných automobilov predovšetkým v našich mestách.
Tato štúdia/publikácia vznikla vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a
vývoj pre projekt:
Centrum excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy II., ITMS 26220120050
spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
"Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov
EÚ"
185
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Literatúra:
[1.] FAITH, P.: Vývoj individuálneho motorizmu v SR do roku 2020, VÚD Žilina, 1997
[2.] FAITH,P.: Deľba prepravnej práce v cestnej osobnej doprave ako faktor trvalo
udržateľného rozvoja, Dizertačná práca,2011
[3.] http://epp.eurost.ec.europa.eu
[4.] Evidencia motorových vozidiel, Prezídium Policajného zboru S
186
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
RIADENIE KARIÉRY ZAMESTNANCOV V PODNIKU
A GLOBALIZÁCIA
EMPLOYEE CAREER MANAGEMENT IN THE COMPANY
AND GLOBALIZATION
Viera Farkašová 1
Kľúčové slová: kariéra, pohyb, rozvoj, plánovanie podnik, zamestnanec
Key words: career, movement, development, planning, company, employee
Abstrakt: Článok pojednáva o niektorých otázkach, týkajúcich sa oblasti kariéry, jej
plánovania a rozvoja talentu. Hlavným cieľom pri plánovaní kariéry zamestnancov je
prosperujúci podnik a udržanie si vysokej kvality ľudského potenciálu.
Abstract: The article deals with some questions related to career topic, career planing and
talent development. Main goals of the company employees in career planing, so that the
company on flourish, prosper and keeps high quality people potential.
JEL Classification: M51
Globalizácia zasiahla všetky sféry života spoločnosti, podnikov aj jednotlivcov. Nové
dimenzie nastali aj v oblasti základnej a pokročilej personálnej práce podnikov. Manažéri pri
všetkých svojich povinnostiach musia neustále sledovať vývoj podnikateľského prostredia a
adekvátne reagovať na zmeny aj v personálnej oblasti, aby včas a správne reagovali na nové
podnety a situácie.
Možno oveľa viac ako predtým sa venuje pozornosť ľudskému faktoru, pretože patrí
ku kľúčovým aspektom prosperity a rastu podnikov. Neustále rastie dopyt po vzdelaných,
kvalifikovaných, skúsených a talentovaných ľuďoch.
Postoj podnikov k vlastnej
zodpovednosti za kvalitu, kariérny a osobnostný rast pracovníkov a manažérov sa tak musí
vyvíjať pozitívnym smerom, aby si podnik zabezpečil ten najlepší ľudský potenciál, ktorý je
v danom regióne k dispozícii. Z výskumov z oblasti riadenia personálnych činností vyplýva,
že ešte stále existujú veľké rezervy a súčasne aj nedostatky v tejto činnosti.
V príspevku sa zameriavame na oblasť kariéry zamestnancov a manažérov, pretože je
kreovaná na základe osobností jednotlivcov a významnou mierou na nej participuje konkrétny
podnik, ktorý pritom zásadne ovplyvňuje jej ďalšie dimenzie a smerovanie. Príspevok
1
Viera Farkašová, doc. PhDr., CSc., Žilinská univerzita v Žiline, F PEDAS, Katedra ekonomiky, Univerzitná 1,
010 26 Žilina, email: [email protected]
187
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
upozorňuje na význam a úlohu plánovania kariéry v podniku, vyhľadávanie, podporovanie a
rozvoj talentov, program plánovania kariéry zamestnancov tak, aby podnik podporoval a
udržal si čo najkvalitnejší ľudský potenciál.
Problematika kariérového rozvoja zamestnancov patrí k hlavným personálním
činnostiam v podniku. Úlohou riadenia kariéry nie je len čo najlepšie využitie ľudského
potenciálu pre zájmy podniku, ale je zároveň aj nástrojom ako si udržať kľúčových a
kvalitných zamestnancov.
Aj v súčasných podmienkach sú prístupy podnikov ku kariérnemu rozvoju
zamestnacov napriek jeho dôležitosti veľmi rôzne. Niektoré programom kariéry venujú
neustálu pozornosť - inovujú a prehodnocujú systém kariéry, iní nemajú poznatky o
možnostiach kariérneho postupu, túto stránku podceňujú a zanedbávajú. Zaujímajú ich len
výkony a nie ľudia. Tým sa stáva, že podnik stráca talentovaných zamestnancov, ktorí
z podniku odchádzajú a spravidla ku konkurencii. Manažéri a majitelia týchto podnikov si
neuvedomujú skutočnosť, že ľudské zdroje stále patria k najvýznamnejším hodnotám podniku
a sú zdrojom mimoriadnej konkurenčnej výhody. Získať a udržať si kvalifikovaných a
skúsených odborníkov by malo patriť k prioritám personálnej práce podniku.
To aký bude mať vývoj kariéry zamestnanca – vzostup, zotrvanie, či zostup závisí od
pôsobenia podniku na konkrétneho zamestnanca ako aj tohoto konkrétneho zamestnanca. To
znamená, že nie vždy o vývoji kariéry rozhoduje iba samotný zamestnanec ale aj podnik tým,
aké podmienky bude vytvárať pre kariérny rozvoj svojich zamestnancov.
-
-
Rozvoj kariéry zamestnancov sa môže uskutočňovať viacerými smermi:
na úrovni vertikálnej, čo znamená postup v hierarchii podniku, pričom to nemusí byť
vždy iba postup smerom nahor, pozornosť manažérov by tu mali zaujímať skutočné
výkony, prínosy a schopnosti konkrétneho zamestnanca a nie predstierané
na úrovni horizontálnej kde je zamestnanec zameraný na získavanie vyššej odbornosti,
prehlbovanie znalosti a skúseností a pod.
na úrovni kombinovanej, kde súčasne s prehlbovaním vzdelania, odborností, znalostí a
skúseností dochádza aj k vetikálnemu postupu zamestnanca v hierarchii podnikov
tomto prípade obvykle smerom nahor
Akým smerom sa bude riadiť kariéra zamestnanca závisí od viacerých faktorov ako
sú: motivačné preferencie a očakávania zamestnanca od podniku, od jeho osobnostných
schopností, od jeho spôsobu plnenia uložených úloh, jeho zodpovednosti, spoľahlivosti,
ochoty pracovať a plniť aj úlohy nad rámec jeho základných povinností , aktivity a iniciatívy
a pod.
O možnosti kariéry sa často uchádzači o zamestnanie zaujímajú pred vstupom do
zamestnania, počas výberu, či nástupu na novú pracovnú pozíciu. V určitou veku a při
plánovaní ďalšieho života zamestnanca tieto otázky zaujímají každého uchádzača. Preto je
potrebné aby personálne oddelenia neustále plánovali a riadili rozvoj kariéry svojich
zamestnancov. Je to dôležité nielen pri vyhľadávaní nových zamestnancov ale aj pri
stávajúcich zamestnancoch, pri ich výbere na nové pozície pri zaisťovaní stability podniku,
pri znižovaní fluktuácie, pri ich podporovaní, motivovaní a uspokojovaní potrieb.
Proces kariéry nie je nikdy jednoduchý a priamočiary – pokiaľ nie ste synom majiteľa
podniku. Na začiatku často môže nastať sklamanie nového zamestnanca, pretože nie vždy
všetko prebieha podľa predstav a plánov jednotlivca a nie vždy v súlade s požiadavkami a
potrebami podniku. Niekedy to môže byť nesprávna voľba pracovnej pozície zo strany
188
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
uchádzača, príliš vysoké ambície, nekritičnost, neschopnosť adaptácie, vysoké požadavky na
plat a pod. Na druhej strane proces kariéry môže ovplyňovať slabý záujem zo strany
zamestnávateľa o kariérny rozvoj zamestnanca, nech sú na to dôvody akékoľvek od
neschopnosti manažérov zvládnuť túto oblasť starostlivosti o zamestnancov až po
ekonomické problémy podniku.
Za kariérny rozvoj zamestnanca zodpovedá podnik. V závislosti od veľkosti podniku
ho môže zabezpečovať personálne oddelenie alebo priamo manažér alebo majiteľ. Jeho
účelom je zabezpečiť čo najkvalitnejší ľudský potenciál pre podnik aký je len dostupný a
udržaťho počas existencie podniku na čo najvyššej úrovni. Toto sa môže uskutočňovať
prostredníctvom systematického plánovania ľudských zdrojov, ich výberu a rozmiestňovania,
vzdelávania, tvorby systému hodnotenia a odmeňovania, pracovnými podmienkami,
vytváraním dobrých pracovných vzťahov a pod. Tým, že v priebehu pracovného pôsobenia sa
menia požadavky na zamestnanca, môže zamestnanec prechádzať vo vývoji kariéry rôznymi
etapami:
1. prípravná etapa v rámci ktorej získava skúsenosti v práci a osvojuje si potrebné
poznatky
2. rozvoj kariéry – identita s prácou, ktorú vykonáva a zároveň sa rozhoduje akým
smerom chce v podniku ďalej postupovať
3. vrchol kariéry – získa pozíciu do ktorej sa postupne prepracoval, je rešpektovaný a
uznávaný odborník
4. mentorstvo – udržuje si neustálu výkonnosť, poskytuje rady a skúsenosti iným
5. útlmová fáza – práca ho už nenaplňuje, nenachádza ďalšie možnosti rozvoja, preto
môže odísť z podniku alebo pôsobiť ako konzultant
Dĺžka jednotlivých etáp môže byť časovo rôzna pre rôznych zamestnancov vzhľadom
na ich vzdelanie, skúsenosti, znalosti, adaptabilitu, príchod nových technológií a pod.
Kariérny pohyb
V súčasnosti dochádza hlavne u mladšej generácie zamestnancov častejšie k zmene
pracovného miesta a zamestnávateľa. Je niekoľko možností pre zmenu nielen pracovnej
pozície, ale aj prechodu z jednej činnosti do druhej, z nižšej do vyššej ale aj naopak.
Dochádza ku kariérnemu pohybu, ktorý E. H. Shejn rozčlenil na tri dimenzie:
- rozmer hierarhický, v rámci ktorého ľudia postupujú z nižšej pozície na vyššiu
- rozmer technický, v rámci ktorého sa ľudia pohybujú medzi rôznymi odbornými
oblasťami
- rozmer radiálny, ide o centrálny pohyb z určitého špecializovaného riadenia na
všeobecné riadenie
K podporným faktorom v rozvoji kariéry i samotnom pohybe patrí súlad tj. realizácia
vlastnej predstavy a požiadaviek s požiadavkami zamestnávateľa. Robiť prácu, ktorú máme
radi, v ktorej uplatňujeme svoje schopnosti, prinášame úžitok sebe aj podniku. Prístupy ľudí
sú v tomto smere rôzne. Niektorí sa chcú rozvíjať po osobnostnej aj materiálnej stránke, iní
chcú dosiahnúť určitú pozíciu, hodnosť, mať možnosť rozhodovať, riadiť podnik apod. U
iných cieľom kariéry je dosiahnúť autonómnosť a nezávislosť. To všetko ovplyvňujú
kariérove typy osobností a ich výber zamestnania. Úlohou manažmentu podniku je dokázať
včas identifikovať kariérový typ zamestnanca, zistiť aké má predpoklady pre prácu,
rozpoznať, ktoré možnosti postupu dokáže zvládnuť, obsadzovať riadiace pozície
kompetentnými ľudmi. K úlohám manažérov patrí:
- vyhľadávať najschopnejších, talenty
189
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
-
umožniť im využívať ich potenciál
podporovať talenty
zaradiť ich do projektov
poskytnúť participáciu na dôležitých úlohách
vytvoriť výhodné pracovné podmienky, motiváciu a benefity ako možnosti udržania
kvalitných a kvalifikovaných ľudí
V rámci kariérneho postupu by mal manažér vytvoriť plány nástupníctva, ktoré musia
vychádzať z výsledkov hodnotenia skutočných pracovných výkonov, organizačnej štruktúry
podniku a plánovania zmien, z údajov o pohybe manažérov. Plánovanie sa pritom musí
realizovať v krátkodobom horizonte ale aj dlhodobo. Takýmto spôsobom podnik môže
podporiť nielen kariérny postup zamestnancov, ale aj zabezpečiť plynulosť nástupníctva a
pokrytie prípadných uvoľňovaných pracovných pozícií (a to aj v neočakávaných situáciach).
Tento spôsob prípravy umožňuje nástupcovi prevziať pozíciu v najkratšom časovom
horizonte so znalosťou problematiky a základnými skúsenosťami z novej pozície. Príprava
vhodnej politiky v oblasti rozvoja kariéry zamestnancov, riadenie talentov a plánovanie
nástupníctva mimoriadne prispieva k stabilizácii podniku a aj ľuďom ktorí v ňom pracujú,
pretože majú jasnú predstavu o svojich možnostiach postupu.
Každá úspešná kariéra však vyžaduje veľa úsilia, vytrvalosti, vedomostí, zručností,
sebadisciplíny a cieľavedomosti a to hlavne od samotného zamestnanca. To ako ju zvládne
závisí nielen od plánovania kariéry v podniku ale hlavne od konkrétneho človeka a jeho
osobnosti.
Literatúra:
[1.]
Belohlávek F.: Osobní kariéra,Praha Grada, 1998,112 str.,ISBN 80-7169-083-X 2.
Hroník F.: Rozvoj a vzdelávaní pracovníku, Praha,Grada 2007,240 str.ISBN 978-80247-1457-8
190
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
VYUŽITIE REÁLNYCH OPCIÍ PRI OCEŇOVANÍ
INVESTÍCIÍ
THE USE OF REAL OPTIONS IN EVALUATION OF
EFFECTIVENESS OF INVESTMENT.
Veronika Frnková 1
Kľúčové slová: reálna opcia, neistota, flexibilita, investície
Key words: Real Option, Uncertainty, Flexibility, Investments
Abstrakt: Tradičné metódy hodnotenia efektívnosti investičných projektov založené na
diskontovaní peňažných tokov nemôžu byť v dnešnom globalizovanom ekonomickom
prostredí používané univerzálne na všetky typy projektov. Dôvodom je skutočnosť, že
neumožňujú zohľadniť flexibilitu firiem a hodnotu možných budúcich strategických
rozhodnutí manažmentu. Hlavným prínosom reálnych opcií je pozitívne vnímanie rizika ako
neistoty dosiahnutia predikovaných výsledkov. Podľa metodológie reálnych opcií má právo
manažmentu realizovať v budúcnosti strategické rozhodnutia významnú hodnotu a môže
ovplyvniť hodnotu projektu. Preto reálne opčné metódy rozširujú tradičné metódy o hodnotu
strategickej flexibility.
Abstract: In a globalized economic environment, the traditional methods for evaluation of
investment projects based on discounted cash flow can not be used universally because they
can not take into account the value of flexibility, respectively the adaptability of firms and the
variability of their decisions in time. In modern theories of economic evaluation of
investments, which are real options methods, risk is conceived (perceived) in a new way – as
a uncertainty of achieving the reguired and intended results. The major benefits of real
options is a positive perception of risk. Significant value give these methods the right to the
future decisions and the right to change in future management strategies that significantly
affect the cost of an investment. Real options extends the dynamic evaluation method based
on cash flow with value of future decisions.
JEL Classification: G32
1
Veronika Frnková, Ing., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta PEDAS, Katedra ekonomiky, Univerzitná 1,
010 26 Žilina, [email protected]
191
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
ÚVOD
Prístupy tradičných metód založených na diskontovaní peňažných tokov nie je možné
v dnešnom globalizovanom svete a v prostredí dynamického výskumu a vývoja používať
univerzálne na všetky druhy investičných projektov, pretože ak je s projektom spojený
aktívny prístup manažmentu, nemôžu tradičné metódy poskytnúť dostatočne presnú
informáciu o hodnote projektu. Dôvodom je flexibilita, ktorou dnes disponuje široká škála
projektov v rôznych odvetviach. Akonáhle je v projekte zabudovaný prvok budúcej flexibility
a neistoty, možno ho vnímať ako pridanú hodnotu projektu, pretože umožňuje manažmentu
pružne reagovať na aktuálne zmeny a vývoj trhu a znižovať tak budúce hroziace riziká
a straty. Jednoduchým príkladom je zavedenie nového výrobku na trh. V prípade úspešného
uvedenia na trh môže firma rozhodnúť o rozšírení produkcie a zvýšiť tak budúce cash flow
a naopak, v prípade neúspechu výrobku na trhu môže ukončiť výrobu produktu, prípadne
začať vyrábať iný produkt a minimalizovať tak hroziace straty. Tieto strategické rozhodnutia
nazývame reálnymi opciami. Metódy reálnych opcií tak umožnili v rámci hodnotenia
efektívnosti projektov spojiť kvantitatívnu analýzu hodnotenia projektov s kvalitatívnou –
strategickou analýzou projektov.
REÁLNE OPCIE
Skúsenosti s využívaním reálnych opcií pri hodnotení efektívnosti investícií sú známe
hlavne zo zahraničnej odbornej literatúry. Analýzou reálnych opcií ako nástrojov na
hodnotenie efektívnosti investičných projektov sa zaoberajú mnohí ekonómovia.
Najznámejšie diela pochádzajú od zahraničných autorov ako napríklad Brach,, Copeland –
Antikarov, Mun či Trigeorgis.
Reálne opcie nie sú len nástrojom hodnotenia investícií. Brach sa o reálnych opciách
vyjadril, že „nie sú len o hodnotení, ale aj o dôkladnej strategickej analýze. Sú o definovaní
finančných hraníc pre rozhodnutia ale tiež aj o objavovaní nových reálnych možností keď
ustanovujú rámec možnej voľby“. 2 Na význam reálych opcií pri hodnotení efektívnosti
investícií poukazuje aj Mun, keď o reálnych opciách hovorí ako o „strategickom nástroji
manažmentu v rozhodovaní o investičných výdavkoch a investíciách “. 3 Podľa Scholleovej
„reálnou opciou rozumieme každú situáciu v podniku, kedy sú na začiatku realizácie
investície vynakladané nevratné náklady na to, aby sa v budúcnosti, v nejaký konkrétny čas
alebo do určitej doby mohla na základe nových informácií urobiť za dodatočné náklady
zmena v prospech lepšieho výsledku z investície.“ 4 Valach charakterizuje reálne opcie ako
„právo (možnosť) realizovať v budúcnosti určité rozhodnutia súvisiace s investičným
projektom za vopred stanovené náklady.“ 5 Viktořík so Stehlíkom poukazujú dokonca na
možnosť zvýšenia trhovej hodnoty podniku prostredníctvom realizácie reálnych opcií, keď o
reálnej opcií hovoria ako o potenciálnej možnosti správania sa spoločnosti alebo
managementu v oblasti investičného a strategického rozhodovania. Reálna opcia poskytuje
príležitosť vytvoriť a oceniť budúce hodnoty. Spoločnosti majú veľa reálnych opcií
(potenciálnych možností) týkajúcich sa majetku, projektov, investícií. Ak je management
2
3
4
5
BRACH, M. A. 2003. Real options in practice. p. 1
MUN, J. 2002. Real options analysis. Tools and Techniques for Valuing Strategic and Decisions. p. 57
SCHOLLEOVÁ, H. 2009. Investiční kontroling. s.106
VALACH, J. 2006. Investiční rozhodování a dlouhodobé financování.s.207
192
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
spôsobilý rozpoznať tieto reálne opcie, môže v budúcnosti zvýšiť hodnotu podniku
realizovaním týchto reálnych opcií“ 6
Význam reálnych opcií teda nespočíva len v samotnom hodnotení efektívnosti
investičného projektu, ale aj v jeho strategickej analýze prostredníctvom budúcich
strategických príležitostí a možností manažmentu prispôsobiť svoje rozhodnutia aktuálnej
situácií na trhu a aktuálnemu vývoju projektu. Treba ale zdôrazniť, že reálne opcie nie sú
novou revolučnou metódou, ktorá by poprela všetky predchádzajúce princípy a metódy
hodnotenia investícií. Práve naopak, reálne opcie rozširujú tradičné metódy hodnotenia
investícií o hodnotu pozitívneho rizika – hodnotu strategickej flexibility. Reálne opcie
umožnili nový pohľad na svet investícií a investovania. Umožňujú vnímať investície ako
súbor budúcich strategických rozhodnutí, ktoré môžu byť v budúcnosti realizované v
súvislosti s podkladovými aktívami (investíciou). Podnik môže začať s realizáciou investície
okamžite, môže ju odmietnuť, resp. odložiť na obdobie, kedy bude mať k dispozícií viac
informácií. Taktiež môže o investícií rozhodovať aj v priebehu celej jej životnosti. Reálne
opcie tak predstavujú príležitosť nielen vytvoriť, ale aj oceniť budúce hodnoty vytvárané
strategickými rozhodnutiami manažmentu.
Hodnota projektu je podľa reálnych opčných metód čistá súčasná hodnota (vypočítaná
prostredníctvom tradičných metód) zvýšená o prémiu, ktorá je ohodnotením flexibility
budúcich rozhodnutí manažmentu v súvislosti s realizovaným projektom:
Hodnota projektu = tradičná NPV + hodnota reálnej opcie
Obrázok 1: Hodnota projektu podľa reálnych opčných metód
Ani reálne opcie však nie je možné používať univerzálne na všetky projekty. Možno
ich uplatniť len v prípade, že s investíciou sú spojené nasledujúce atribúty 7:
•
•
•
flexibilita ako právo avšak nie povinnosť vykonávať v budúcnosti rozhodnutia
súvisiace s investíciou
neistota ako východiskový predpoklad neskorších zmien v súvislosti s investíciou
nevratnosť – po uskutočnení opčného práva časová hodnota celej opcie zaniká
FLEXIBILITA – NEVYHNUTNÝ PRVOK REÁLNEJ OPCIE
Predpokladom využitia reálnych opcií je existencia flexibility. Flexibilitu možno
prirovnať k vzácnemu statku, ktorým manažment firmy disponuje a ktorý má svoju hodnotu.
Scholleová definuje flexibilitu v súvislosti so strategickým investovaním ako schopnosť
zmeniť svoje rozhodnutia a v reálnom čase investíciu rozšíriť, ukončiť, zmeniť vstupy či
výstupy, premiestniť a pod. a to s cieľom maximalizácie úžitku z investície 8. Flexibilitu
rozhodnutí možno podľa Kislingerovej chápať ako právo na budúce prispôsobenie sa
aktuálnej situácií a ako právo na inkasovanie budúcich peňažných tokov plynúcich
6
7
8
VIKTOŘÍK, T. – STEHLÍK, A. Reálné opce jako podpora investičního manažerského rozhodování. In E+M,
2008, č. 1. str. 90
TRIGEORGIS, L. Real Options – Managerial Flexibility and Strategy in Ressource Allocation.
SCHOLLEOVÁ, H. 2007, Hodnota flexibility. Reálne opce. s. 51
193
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
z realizovaného projektu 9. Hodnota reálnej opcie je potom silne závislá na stupni flexibility
investičného projektu a na stupni rizika budúcich príjmov z projektu 10. Scholleová 11 však
poukazuje v súvislosti s flexibilitou na dôležitú skutočnosť, a to na jej využiteľnosť.
V prípadoch nízkej miery neistoty je flexibilita zbytočná a nákladná. Hodnotu má flexibilita
len v prípade, ak ňou manažment disponuje v prostredí vysokej neistoty. Neistotu môžeme
v súvislosti s investičným rozhodovaním chápať ako nemožnosť spoľahlivého stanovenia
budúcich hodnôt rizikových faktorov ovplyvňujúcich dopady a účinky zvolenej varianty.
Následne z tejto neistoty vyplýva i nemožnosť spoľahlivého stanovenia dopadov a účinkov
realizovaných rozhodnutí 12. Skutočné parametre projektu a reálne dosiahnuté výsledky
v podobe celkových investičných nákladov, ekonomických efektov (zisk, rentabilita)
a ostatných hodnotených kritérií (vstup na nové trhy, zvýšenie podielu na trhu) sa môžu
v skutočnosti odlišovať od predpokladaných výsledkov.
Hodnotu reálnych opcií teda nevytvára flexibilita a neistota sama o sebe, ale hodnotu
reálnych opcií vytvárajú až možné flexibilné rozhodnutia manažmentu ako reakcie na budúce
neistoty.
TYPY REÁLNYCH OPCIÍ
Možnosti použitia reálnej opcie na hodnotenie investičného projektu demonštrujú
profesori Michael Brennan a Eduardo Schwartz na príklade ocenenia práv k zlatej bani 13.
Banská spoločnosť vlastí práva na ťažbu v miestnej zlatej bani. Tieto práva poskytujú
spoločnosti výhradné právo, ale nie povinnosť, ťažiť zlato v tejto údajne bohatej bani.
V prípade, ak ceny zlata budú na trhu vysoké, spoločnosť môže začať s ťažbou zlata.
V opačnom prípade, ak ceny zlata na trhu budú príliš nízke, môže spoločnosť zastaviť ťažbu
a počkať určitý čas, kým sa ceny zvýšia. Ak si označíme náklady ťažby ako X a výnos
z ťažby zlata ako S (so zohľadnením časovej hodnoty peňazí v prípade X aj S) bude výsledný
výnos, resp. odmena v nasledujúcej výške:
ak a jedine ak
S>X
S–X
0
ak a jedine ak
S=< X
Táto odmena je identická s cenou kúpnej opcie (Call) na podkladové aktívum, ktorým
je hodnota vyťaženého zlata. V prípade, že náklady prevýšia hodnotu podkladového aktíva,
spoločnosť právo nevyužije a neuplatní opciu (nechá opciu vypršať). Ak náklady budú nižšie,
ako hodnota podkladového aktíva, spoločnosť svoje právo uplatní a využije opciu. Z príkladu
vyplýva, že spoločnosť uplatní svoje právo na ťažbu zlata a začne s ťažbou len v prípade ak
budú ceny zlata dostatočne vysoké a cena vyťaženého zlata prevýši náklady na ťažbu.
9
KISLINGEROVÁ E. a kol. 2007. Manažerské finance.
10 VALACH, J. 2006. Investiční rozhodování a dlouhodobé financování
11
SCHOLLEOVÁ, H. 2007, Hodnota flexibility. Reálne opce.
12 FOTR, J. a kol. 2006. Manažerské rozhodování.
13
MUN, J. 2002. Real options analysis. Tools and Techniques for Valuing Strategic and Decisions.
194
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
V rámci strategického rozhodovania môže manažment využiť najčastejšie tieto typy
reálnych opcií:
 Opcie na odloženie investície (vyčkávania) – Option to Wait
Držiteľ opcie môže odložiť rozhodnutie o realizácií investícií na čas, kedy bude mať
k dispozícií dostatočné množstvo informácií a zníži tak neistotu, prípadne bude môcť
v budúcnosti vykonať investíciu efektívnejšie. Väčšinou sú tieto rozhodnutia spojené
s držbou licencií a patentov a súvisia s predinvestičnou fázou projektu.
Uplatňujú sa prevažne v ťažobnom priemysle, pri stavebných a developerských
projektoch.
 Opcie rozfázovania – Option to Stage
Rozdeľujú projekt na niekoľko na seba nadväzujúcich fáz a umožňujú tak postupné
vynakladanie investičných výdavkov, čo je z hľadiska časovej hodnoty peňazí
výhodnejšie, ako jednorázové investičné výdavky. Každá fáza projektu je
podkladovým aktívom pre predchádzajúcu fázu. V prípade nepriaznivého vývoja
môže manažment projekt v ktorejkoľvek fáze opustiť (predajná opcia v prípade
ukončenia projektu) a naopak v prípade priaznivého vývoja pokračovať v projekte
(uplatnenie kúpnej opcie) a investovať ďalšie investičné výdavky (podkladovú cenu).
Významné sú hlavne pre farmaceutický a iný priemysel náročný na výskumné
a vývojové aktivity a počiatočné rozvojové investície.
 Opcie rozšírenia a zúženia – Option to expand or contract
Umožňujú rozhodnúť o rozšírení projektu v prípade priaznivej situácií a úspešnosti
projektu alebo o jeho obmedzení ak dosahované výsledky sú horšie ako očakávané.
Vhodné sú pre ťažobný priemysel, cyklické priemyselné odvetvia a pre módny
a spotrebiteľský tovar.
 Opcie zámeny – Option to Switch
Umožňujú flexibilné rozhodnutia medzi rôznymi alternatívnymi vstupmi a výstupmi
podľa ich aktuálnej cenovej výhodnosti a dostupnosti. Preto sa používajú
v odvetviach, ktoré môžu pružne meniť a kombinovať rôzne vstupy a výstupy. Môže
ísť o projekty v energetickom a chemickom priemysle, prípadne v podnikoch
malosériovej výroby.
 Opcie ukončenia a opätovného spustenia (prerušenia) – Option to Shut Down and
Restart
Umožňuje zastavenie projektu v prípade nepriaznivého cash flow a následné opätovné
spustenie projektu, ak sa zlepšia podmienky.
 Opcie ukončenia
Manažment má právo predčasne a definitívne ukončiť projekt v prípade ak nie je
rentabilný, čím môže dosiahnuť úsporu ďalších neefektívne vynaložených nákladov
a zisk z predaja aktív.
Vzťahujú sa prevažne na kapitálovo náročné odvetvia, počiatočné rozvojové projekty,
prípadne na uvedenie nových produktov na nových trhoch.
PARAMETRE URČUJÚCE HODNOTU REÁLNEJ OPCIE
Základné parametre určujúce hodnotu reálnej opcie sú analogické s premennými
určujúcimi hodnotu finančných opcií (obr. 3):
195
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Obrázok 2: Parametre určujúce hodnotu reálnej opcie
Zdroj: SCHOLLEOVÁ, H. 2007, Hodnota flexibility. Reálne opce.
Podkladové aktívum
Cena podkladového aktíva v prípade reálnych opcií je určená na základe súčasnej
hodnoty budúcich cash flow projektu v čase t. Na rozdiel od finančných opcií možno
v prípade reálnych opcií aktuálnu cenu podkladového aktíva ovplyvniť, a to napríklad
uplatnením rôznych opcií, napr. rozšírenia projektu, pozastavenia alebo ukončenia projektu
a pod. Hodnotu budúcich cash flow taktiež ovplyvňujú aktuálne podmienky na trhu (dopyt,
konkurencia) a reakcie manažmentu na tieto zmeny. V prípade, ak sa s podobným aktívom –
významne korelovaným (tzv. párové aktívum) obchoduje na trhu, odporúča sa cenu
podkladového aktíva odvodiť od tohto aktíva. Väčšinou ide o suroviny, ktoré sú
obchodované na komoditných trhoch.
Realizačná cena
Realizačná cena v prípade call opcie je stanovená na základe kapitálových výdavkov,
ktoré je potrebné vynaložiť na zahájenie projektu, jeho rozšírenie alebo na realizáciu jeho
ďalšej fázy. Kapitálové výdavky nemusia byť vždy vynaložené jednorázovo, ale možno ich
vynakladať postupne v rôznych fázach projektu, preto je potrebné tieto výdavky ohodnotiť ku
dňu splatnosti opcie. V prípade put opcie je realizačná cena stanovená na úrovni úspory
investičných výdavkov, alebo pri ukončení projektu zostatkovou cenou.
Medzi realizačnou cenou a hodnotou call opcie je inverzný vzťah. To znamená, že
s rastom realizačnej ceny opcie sa hodnota call opcie znižuje. V prípade put opcie je tento
vzťah opačný, to znamená, že s rastom realizačnej ceny rastie aj hodnota put opcie.
Doba do vypršania opcie - exspirácia opcie
Doba do exspirácie opcie predstavuje v prípade amerických opcií časové obdobie,
v ktorom je možné opciu uplatniť. V prípade európskych opcií je možné opciu uplatniť len
v deň exspirácie. Na rozdiel od finančných opcií sa doba do exspirácie v prípade reálnych
opcií pohybuje v niekoľkých rokoch až desaťročiach, kým v prípade finančných opcií ide
spravidla o krátkodobú dobu exspirácie.
Pre hodnotu opcie platí, že čím je doba do exspirácie opcie dlhšia, tým je hodnota
opcie (call aj put) vyššia. Dôvodom je vyššia neistota v dlhodobom horizonte, pretože
z dlhodobého hľadiska môže dôjsť k rôznym zmenám (konkurencie, dopytu, technologickému
vývoju), ktoré pozitívne ovplyvnia hodnotu projektu a opcie. Americký typ opcie poskytuje
viac priestoru na špekulácie, čo by malo byť kompenzované vyššou cenou.
196
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Doba do exspirácie opcie je jedným z parametrov, ktorý uprednostňuje reálne opčné
metódy pred klasickými NPV – metódami. Kým dlhšia doba do splatnosti zvyšuje možnosti
pozitívnych zmien a zvyšuje hodnotu projektu, klasická NPV hodnotu projektu znižuje,
pretože súčasná hodnota časovo vzdialenejších peňažných tokov klesá14.
Volatilita aktíva
V prípade finančných opcií je volatilita definovaná ako riziko zmeny ceny
podkladového aktíva a vyjadrená je štatistickými metódami rozptylom alebo smerodajnou
odchýlkou. Keďže podkladovým aktívom sú finančné nástroje obchodovateľné na finančných
trhoch, pri výpočte volatility v prípade finančných opcií možno vychádzať z historických cien
tejto komodity alebo z historických hodnôt upravených o expertný odhad. V prípade reálnych
opcií možno tento postup použiť len v prípade, ak sú finančné toky hodnoteného projektu
závislé na cene obchodovateľnej komodity. Ak tento postup nie je možný, stanoví sa volatilita
ako riziko zmeny cash flow spojených s investíciou na základe volatility očakávaných cash
flow projektu a to pomocou rozptylu alebo smerodajnej odchýlky. Ďalším špecifikom
reálnych opcií je, že cash flow je zároveň podkladovým aktívom a jeho hodnoty môže
manažment svojimi rozhodnutiami ovplyvňovať. So zvyšujúcou volatilitou potom dochádza
k rastu hodnoty opcie, pretože riziko je v súvislosti s reálnymi opciami vnímané ako možnosť,
že môžu byť dosiahnuté lepšie výsledky ako boli predikované.
Bezriziková úroková miera
Pre reálne aj finančné opcie je bezriziková úroková miera totožná. Ak spojíme
bezrizikovú úrokovú mieru s teóriou časovej hodnoty peňazí, môžeme konštatovať, že kúpna
opcia predstavuje právo kúpiť v budúcnosti určité aktívum. Odložením nákupu aktíva na
neskôr získa investor možnosť investovať voľné prostriedky do iného aktíva a získať tak vyšší
výnos. Čím bude tento výnos vyšší, tým väčšia je hodnota práva na odloženie nákupu. Takže
môžeme zhrnúť, že čím sú alternatívne náklady kapitálu vyššie, tým vyššia je hodnota opcie,
ktorá umožňuje odložiť nákup aktíva na neskôr 15. Naopak v prípade predajnej opcie bude
zvýšená bezriziková úroková miera znižovať súčasnú hodnotu peňažných tokov
z podkladového aktíva a tým aj hodnotu put opcie. Dopad pohybu bezrizikovej úrokovej
miery na hodnotu opcie nie je teda jednoznačný a záleží na konkrétnom type opcie.
Vplyv jednotlivých faktorov na hodnotu call a put opcie je uvedený v tabuľke 1:
Tabuľka 1: Vplyv zvýšenia jednotlivých premenných na hodnotu opcie
Podkladové aktívum - St
Realizačná cena - X
Bezriziková úr. miera, časová
hodnota peňazí - r
Volatilita
Doba do vypršania opcie - T
Vplyv na hodnotu kúpnej opcie –
call
Priama závislosť
Nepriama závislosť
Priama závislosť
Vplyv na hodnotu predajnej opcie put
Nepriama závislosť
Priama závislosť
Nepriama závislosť
Priama závislosť
Priama závislosť
Priama závislosť
Priama závislosť
Zdroj: FABOZZI, J.F. - PETERSON, P. 2003. Financial mamagement and analysis. p. 248
14
15
STARÝ, O. 2003. Reálné opce.
FABOZZI, J.F. - PETERSON, P. 2003. Financial mamagement and analysis. p. 246
197
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tabuľka 2: Prehľad typov reálnej opcie a spôsoby stanovenia vstupných veličín
Typ reálnej
opcie
Druh opcie
Podkladové
aktívum (S)
Realizačná cena (X)
Volatilita
Opcie
vyčkávania
Call opcia
Kapitálové
výdavky
Súčasná hodnota
(SH) budúcich CF z
investície
Smerodajná
odchýlka hodnoty
budúcich CF
Opcie
rozfázovania
Súbor call opcií (call
na call) – zložená
rastová opcia
SH cash flow z
rozšírenia
Kapitálové výdavky
Opcie
prerušenia
Call opcie
amerického typu
SH budúcich
cash flow
Variabilné náklady
výroby
Smerodajná
odchýlka hodnoty
cash flow z
rozšírenia
Smerodajná
odchýlka hodnoty
CF z prerušenia
Opcie
ukončenia
Put opcie
amerického typu
Zostatková cena aktív
Smerodajná
odchýlka hodnoty
budúcich CF
Opcie
rozšírenia
Kapitálový výdavok
na rozšírenie projektu
Smerodajná
odchýlka hodnoty
CF z rozšírenia
Opcie
zúženia
Call opcie
amerického
a európskeho
typu
Put opcie
amerického typu
SH cash flow,
ktorú by projekt
mohol
vygenerovať
SH cash flow
z rozšírenia
Úspora nákladov
Smerodajná
odchýlka hodnoty
budúcich CF
Opcie
zámeny
Americká put opcia
na aktívum A
SH cash flow
s aktívom A
Variabilné náklady
s aktívom A
Americká call opcia
na aktívum B
SH cash flow
s aktívom B
Variabilné náklady
s aktívom B
projektu
SH cash flow
likvidovanej
časti projektu
Zdroj: vlastné spracovanie podľa [3], [10] ,[12]
Doba do
vypršania opcie
(T)
Doba, do kedy
môže byť
projekt
odložený
Doba, počas
ktorej môže byť
projekt
rozšírený
Doba, počas
ktorej môže byť
projekt
prerušený
Obdobie,
dokedy môže
byť projekt
ukončený
Obdobie, počas
ktorého môže
byť projekt
rozšírený
Obdobie, počas
ktorého môže
byť projekt
zúžený
Doba životnosti
základného
projektu
Smerodajná
odchýlka hodnoty
budúcich CF
ZÁVER
Investičný projekt je optikou reálnych opčných metód súborom opčných práv, ktoré
môže manažment v priebehu životnosti projektu uplatniť. Tieto opčné práva manažment
realizuje cez svoje budúce strategické rozhodnutia súvisiace s investíciou – podkladovým
aktívom. V prípade negatívneho vývoja na trhu môže manažment investíciu napríklad
ukončiť, rozpredať majetok a minimalizovať tak hroziace straty z negatívneho vývoja.
Taktiež môže investíciu prerušiť a v prípade zlepšenia podmienok opätovne obnoviť.
V prípade nedostatku informácií môže podnik realizáciu investície odložiť a počkať
s rozhodnutím do doby, kedy bude mať k dispozícií potrebné informácie. Všetky tieto
strategické rozhodnutia podnik realizuje za účelom maximalizácie svojej trhovej hodnoty,
prípadne minimalizácie strát hroziacich z neúspechu investície, a preto majú významnú
hodntou. Metodológia reálnych opcií umožňuje identifikovať, analyzovať a ohodnotiť budúce
strategické príležitosti podniku súvisiace s podkladovým aktívom – investíciou a ich hodnotu
zahrúť do hodnoty investície. Predpokladom kvalitného ohodnotenia projektu je správna
identifikácia týchto strategických opcií, pretože niektoré reálne opcie sa v praxi prekrývajú
a ich viacnásobné započítanie do hodnoty projektu vedie k nadhodnoteniu projektu. A
198
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
naopak, ak by neboli identifikované všetky strategické práva (opcie), projekt by bol
podhodnotený. Hodnota projektu je podľa reálnych opčných metód čistá súčasná hodnota
(vypočítaná prostredníctvom tradičných metód) zvýšená o prémiu, ktorá je ohodnotením
flexibility budúcich rozhodnutí manažmentu v súvislosti s realizovaným projektom.
Príspevok je výstupom vedeckého projektu VEGA 1/0357/11 KLIEŠTIK, T. a kol:Výskum
možnosti aplikácie fuzzy-stochastického prístupu a CorporateMatrics ako nástrojov
kvantifikácie a diverzifikácie podnikových rizík
Literatúra:
[1.] BRACH, M. A. 2003. Real options in practice. New Jersey: Wiley, 2003, 384 pp.
ISBN 0-471-26308-7
[2.] DAMODARAN, A. 2008. Strategic Risk Taking. A Framework for Risk Management.
New Jersey: Wharton School Publishing, Upper Saddle River, 2008, 408 pp. ISBN 9780-13-199048-7.
[3.] FABOZZI, J.F. - Peterson, P. 2003. Financial mamagement and analysis, New Jersey:
Wiley, 2003. 1024 pp. ISBN: 978-0471234845
[4.] FOTR, J. a kol. 2006. Manažerské rozhodování, Praha: Ekopress, 2006. 474 s.
ISBN 80-86929-15-9
[5.] KISLINGEROVÁ, E. a kol. 2007. Manažerské finance. 2.přepracované a rozšířené
vydání. Praha: C.H.Beck, 2007, 714 s. ISBN 978-80-7179-903-0
[6.] MUN, J. 2002. Real options analysis. Tools and Techniques for Valuing Strategic
Investments and Decisions, New Jersey:
Wiley, 2002, 416 pp.
ISBN 0-471-25696-X
[7.] SCHOLLEOVÁ ,H. 2009, Investiční controlling. Jak hodnotit investiční záměry a řídit
podnikové investice, Praha: Grada Publishing. 288 s. ISBN 978-80-247-2952-7
[8.] SCHOLLEOVÁ, H. 2007.
Hodnota flexibility. Reálne opce. 1.vydáni. Praha:
C.H.Beck, 2007. 192 s. ISBN 978-80-7179-735-7
[9.] STARÝ, O. 2003. Reálné opce. Praha: A plus, 2003. ISBN 80-902514-6-3
[10.] TRIGEORGIS, L. 1996. Real Options – Managerial Flexibility and Strategy in
Ressource Allocation. Cambridge, Massachusetts, London: MIT Press, 1996,
ISBN: 0-262-20102-X.
[11.] VALACH, J. 2006. Investiční rozhodování a dlouhodobé financování. 2. přepracované
vydání. Praha: Ekopress, 2006. 465 s. ISBN 80-86929-01-9.
[12.] VIKTOŘÍK, T. - STEHLIK, A. 2008. Reálné opce jako podpora investičního
manažerského rozhodování. In E+M. ISSN 1212-3609, 2008, č. 1. str. 90
[13.] STN ISO 690:1998 : Dokumentácia – Bibliografické odkazy – Obsah, forma a štruktúra.
199
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
VLIV GLOBALIZACE NA HODNOCENÍ VZDĚLÁNÍ
Z POHLEDU STUDENTŮ
IMPACT OF GLOBALIZATION ON THE ASSESSMENT OF
THE EDUCATION FROM STUDENTS´ POINT OF VIEW
Marie Gabryšová 1
Klíčová slová: globalizace, globální výchova, krize, šance na trhu práce
Key words: globalization, global education, crisis, chance on the labor market
Abstrakt: Článek upozorňuje na změny, které vyvolává globalizace. Mezi nově
diskutovanými problémy je potřeba změn ve výchově a vzdělání. Někteři autoři hovoří o tzv.
globální výchově, která zdůrazňuje respekt a pochopení jiných lidí, reflektují ekonomické,
kulturní a jiné odlišnosti a to vše v duchu odpovědnosti vůči sobě i okolí. Druhá část článku
se věnuje výsledkům výzkumu, jehož cílem bylo podívat se na výuku očima studentů
a zhodnotit, zda poskytovaná výuka odpovídá požadavkům studentů, ale i praxe.
Abstract: Article highlights the changes that globalization raises. Among the new problems
need to be discussed changes in education and training. Some authors speak of the global
education that emphasizes respect and understanding of other people, reflecting economic,
cultural and other differences, all in the spirit of responsibility towards oneself and the
surroundings. The second part of the article is devoted to the research results, the aim was to
look through the eyes of students to teach and assess whether training provided meets the
requirements of students, but also in practice.
JEL Classification: M12
ÚVOD
Globalizaci lze chápat jako nerovný proces, v jehož důsledku se některé části světa
relativně přibližují, zatímco jiné relativně oddalují, to vše bez ohledu na geografickou
vzdálenost. Tyto nově vytvořené vzdálenosti jsou určeny rychlostí přenosu informací a jsou
přímým důsledkem úrovně zapojení míst do systému globální ekonomiky. Tyto rozdíly také
způsobují, že podobné procesy ale probíhající v různých částech světa, mohou mít velmi
rozdílné důsledky, které se mohou promítnout do nejrůznějších oblasti hospodářského i
Marie Gabryšová, Dr.Ing., Slezská univerzita, Obchodně podnikatelská fakulta v Karviné, Univerzitní nám.
1934/3, 733 40 Karviná, ČR, Tel. +420 596398301, [email protected]
1
200
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
společenského života. Proto globalizace jako aktuální fenomén současné doby je stále více
analyzována v širších kontextech filozofických, společenských, ekonomických, politických,
sociologických, psychologických i pedagogických.
Prof. Rýdl upozorňuje, že v současné době řada hlubokých společenských změn
probíhá ve stejné době a na různých úrovních, ale vždy vzájemně propojených a ovlivňujících
se. Přitom tempo již probíhajících a začínajících změn se zvyšuje. Od jednotlivců, ale i
institucí je vyžadována přizpůsobující se tvořivost, schopnost dynamického rozvoje a aktivní
spoluúčasti na utváření budoucnosti. Výchova a vzdělávání mají pro tyto procesy rozhodující
kvalitativní význam. Vzdělávání se nemůže vyvázat z obtížného úkolu stát se v současnosti
prostředníkem mezi minulostí a budoucností. Výchovné a vzdělávací instituce musejí mít
podmínky k tomu, aby se naučily včas a dynamicky reagovat na měnící se rámcové podmínky
a zejména na nové, často ještě nejasné a jen tušené požadavky doby. 2 Mnoho odborníků hledá
nové formy výchovy a vzdělání, do kterého by promítli výsledky i požadavky měnících se
podmínek globálního světa.
GLOBÁLNÍ VÝCHOVA
Globální výchova je poměrně novým pedagogickým směrem, který vznikl v
osmdesátých letech 20. století při univerzitě v Yorku. 3 Od té doby se rozšířil po celém světě,
avšak největší vliv si uchovává v anglofonních zemích. Globální výchova je pedagogickým
projektem, který usiluje o přizpůsobení cílů a metod vzdělávání potřebám současného a
budoucího světa. Přední představitelé tohoto směru – Graham Pike a David Selby 4 chápou
globální výchovu jako směr, který propojuje reflexi globálních problémů Země,
pedocentrismus5 a systémovou teorii 6.
Cílem globální výchovy je podle zmiňovaných autorů utvářet osobnost člověka, který:
•
Respektuje a přijímá lidi s odlišnými názory, pohledy na svět a rozdílným kulturním
zázemím, neboť cítí, že mají podobná přání a potřeby jako on, že je s nimi v tomto
smyslu spojen.
•
Reflektuje ekonomickou, politickou, technickou, kulturní a ekologickou provázanost
současného světa, problémy lidstva na globální i lokální úrovni, jejich vzájemnou
souvislost, je si vědom trendů v jejich vývoji a také toho, jak je s nimi spojen jeho
osobní život.
•
Cítí zodpovědnost za svou aktivitu a osobní růst vůči sobě i svému okolí (světu).
V rámci globální výchovy rozlišují autoři čtyři vzájemně propojené dimenze, které
dále rozpracovávají tak, že vymezují hlavní znalosti, dovednosti a postoje, jež si žáci
(studenti) mají v průběhu vzdělávacího procesu osvojovat. Jedná se o tyto dimenze:
•
Prostorová dimenze. Rozvíjí porozumění světu v jeho provázanosti a pochopení
vzájemné závislosti (v kontrastu k atomistickému vnímání světa a lineárnímu
RÝDL, K. Vliv socioekonomického vývoje společnosti na pojetí kvality školy v ČR, Praha: Národní ústav pro
vzdělávání, školské poradenské zařízení a zařízení pro další vzdělávání pedagogických pracovníků, 2012, s 42,
ISBN 978-80-87063-76-7
3
York je město na severu Anglie, a metropole tradičního hrabství Yorkshire,
4
PIKE, G., SELBY, D.; Globální výchova. Grada, Praha 1994, 1. vydání, ISBN 80-85623-98-6
5
Pedocentrismus klade důraz na centrální postavení dítěte ve vzdělávacím procesu.
6
Systémová teorie klade důraz na vztahy mezi prvky.
2
201
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
myšlení). Provázanosti v rovině lokální a globální, mezilidských vztahů, různých
vědních oborů atd. S tím úzce souvisí prožívání pocitu solidarity.
•
Dimenze problémů. Zahrnuje porozumění globálním, lokálním i osobním problémům
žáků, jejich vývoji a vzájemné spojitosti. Učí reflexi různých úhlů pohledu na dané
problémy, včetně svého vlastního, a jejich respektování.
•
Časová dimenze. Pomáhá uvědomění si spojitosti minulosti, přítomnosti a
budoucnosti - ve světovém dění i vlastním životě. Zaměřuje se na předvídání a tvořivé
plánování budoucnosti.
•
Vnitřní dimenze. Jedná se o znalosti, dovednosti a postoje potřebné k tomu, aby se
žáci vydali na cestu celoživotního osobnostního růstu a naplňovali tak odpovědnost
vůči sobě a svému okolí (světu). Je přitom důležité rozvíjení jejich sebedůvěry,
sebepoznání a vlastní identity, opravdovosti, cílevědomosti a uvědomění si důležitosti
všestranného rozvoje osobnosti. 7
Z jiného hlediska můžeme v rámci globální výchovy zmíněných autorů rozlišit dvě
základní dimenze.
•
Dimenzi světa, tzv. „cesta vnější“ zahrnující globální problémy, souvislosti apod.
•
Dimenzi já, tzv. „cesta vnitřní“ zdůrazňující osobnostní rozvoj, vlastní život.
Spojením obou dimenzi vzniká ucelený obraz, který má podobu „já ve světě“.
Konkrétními tématy, kterými se globální výchova zajímá, jsou například problematika
politického a ekonomického vývoje, životního prostředí, rovnosti ras a pohlaví, celostně
chápaného zdraví, míru, řešení konfliktů, práv a odpovědnosti apod.
Pike a Selby rozlišují také metodu infuze, kdy jsou hlavní principy a témata globální
výchovy začleňovány do jednotlivých předmětů školní výuky, a metodu integrace – pro
uplatnění podstaty globální výchovy výhodnější, podle které je výuka organizována podle
jednotlivých témat, které jsou zkoumány z pohledu různých vyučovacích předmětů. Je velmi
důležité, aby proces globální výchovy byl v souladu s jejími principy a tématy. Proto je
spojen s metodou transformace, vnitřně motivovaného učení, kde se učitel může stát
studentem a student učitelem, neboť zde jde především o vzájemnou diskusi o problému, jeho
nahlížení z více stran a konfrontaci různých názorů. Pro globální výchovu je typický také
důraz na atmosféru, sdílené a žité hodnoty. Společenství žáků (studentů) a učební proces by
měly být založeny na demokratických a participativních principech, vzájemné úctě a důvěře,
empatii a spolupráci. I když globální výchova v pojetí Grahama Pike a Davida Selby je určená
hlavně mládeži do 18 let, mnohé prvky této výchovy jsou používány v různých školicích
aktivitách zaměřených na jiné cílové skupiny, včetně manažerského vzdělávání.
„Školu čekají velké institucionální změny, sebekritické hodnotící procesy a
optimismus víry v budoucí skutečnou školu života. To bude zároveň vytvářet meze a hranice
působení školy v budoucnosti. Současný a budoucí vývoj je charakterizován řadou znaků,
které tvoří podstatu společenských proměn majících zásadní vliv na změnu pojetí vzdělávání
a výchovy. V zásadě jde o přechod od uzavřené k otevřené společnosti s využitím zkušeností
z oblasti mnohočetnosti druhů a forem, respektu k jinakosti a odlišnostem vůbec,
z environmentální citlivosti umožňující zvyšování ekologické gramotnosti apod. Společenské
proměny mají vliv na nové pojetí vzdělání a vzdělanosti ve smyslu přechodu od pojetí
7
PIKE, G., SELBY,D.; Cvičení a hry pro globální výchovu 1. Portál, Praha 2000, 1. vydání, ISBN 80-7178-369-
2
202
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
vycházejícího ze sumy poznatků a informací k pojetí, v němž jsou cílem dovednosti a
schopnosti (kompetence)“. 8
HODNOCENÍ KVALITY VÝUKY STUDENTY VŠ
V lednu a únoru tohoto roku byl na Obchodně podnikatelské fakultě SU v Karviné
realizován výzkum, jehož účelem bylo mj. podívat se na výuku a vzdělávání očima studentů a
najít nápady a postřehy pro změny ve studiu. Výzkumu se zúčastnilo 300 studentů
bakalářského a magisterského studia a jejich odpovědi odhalily slabá místa, kde výuka a
vzdělání poskytované fakultou zcela neodpovídá požadavkům praxe i požadavkům studentů. 9
Z celkového počtu otázek jsou vybrány pouze ty, které se vztahují ke kvalitě výuky
nebo budoucímu uplatnění současných studentů.
Na otázku, zda v průběhu studia získané vědomosti a znalosti považují studenti za
uplatnitelné v praxi, pouze 54 studentů vyjádřilo plnou spokojenost. Za částečně a jen málo
uplatnitelné v praxi získané znalosti považovalo 237 studentů. I když názor studentů nelze
hodnotit stejně, jako názor fundovaných odborníků, přece je to námět k zamýšlení a důvod
k hledání hlubšího propojení teorie a praxe.
Do jaké míry považujete vědomosti a znalosti , které jste doposud
získal/a v průběhu studia na OPF za uplatnitelé v praxi?
185
200
150
100
50
0
52
52
9
2
Výborně
uplatnitelné
Dobře
uplatnitelné
Částečně
uplatnitelné
Jen málo, spíše
náhodně
uplatnitelné
Téměř
neuplatnitelné
Obr. 1 Graf:Míra uplatnitelnosti vědomosti a znalosti v praxi
Zdroj: Vlastní výzkum
Graf 2 podává výsledky celkové spokojenosti s dosavadním vzděláním poskytnutým
Obchodně podnikatelskou fakultou v Karviné. Při posuzování odpovědi je třeba brát v úvahu
fakt, že studenti bývají hodně kritičtí ke všemu a ke všem a nemohou hodnotu vzdělání
posoudit z pohledu budoucích potřeb. Z druhé strany mladí lidé bývají ambiciózní a mnohé
věci posuzují z pohledu své budoucí kariéry.
Necelá polovina dotazovaných (130 studentů) je úplně nebo spíše spokojená se
získaným vzděláním. 104 studentů mělo neutrální postoj a 61 dotazovaných bylo spíše
nespokojených.
RÝDL,K. Vliv socioekonomického vývoje společnosti na pojetí kvality školy v ČR, Praha: Národní ústav pro
vzdělávání, školské poradenské zařízení a zařízení pro další vzdělávání pedagogických pracovníků, 2012, s 5152, .ISBN 978-80-87063-76-7
9
GABRYŠOVÁ,M.,VODÁK,J. The Influence of the Crisis on the Innovations and CHanges of the
Requirements to Succes on the Market, In Kryzys finansowy- przebieg i skutki społeczno-gospodarcze w
Europie Środkowej i Wschodniej, Tom 1, KUL Lublin, 2012, s.467-483, ISBN 978-83-7702-416-4
8
203
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Bereme-li v úvahu, že vysoké školy musí do určité míry zohledňovat tržní
mechanismy, je na místě postavit si otázku, zda dosavadní způsob poskytovaní výchovy a
vzdělání odráží změny a potřeby vyvolané globalizačními procesy.
Obr. 2 Graf:Celková spokojenost s poskytnutým vzděláním
Zdroj: Vlastní výzkum
Často se setkáváme s názorem, že studenti nemají jasnou představu o tom, čím se
chtějí zabývat v budoucnu, že studují jen pro samotné získání vysokoškolského vzdělání.
Proto součásti výzkumu bylo i mapování jejich plánů týkajících se budoucího zaměstnání.
Naprostá většina dotazovaných (239 studentů) chce po ukončení studia pracovat
v oboru, který je předmětem jejich studia. Vzniká tedy otázka, zda odborné a zvláště
profilující předměty poskytují posluchačům ty nejnovější poznatky, a to nejen z evropského i
světového pohledu.
Máte zájem se po ukončení studia uplatnit ve stejné oblasti
(oboru), která je předmětem Vašeho studia?
161
180
150
120
90
78
37
60
17
30
7
0
Rozhodně ano
Spíše ano
Raději v jiné
oblasti
Určité v jiné
oblasti
Zatím nevím
Obr. 3 Graf: Zájem o uplatnění ve studovaném oboru
Zdroj: Vlastní výzkum
Poslední hodnocená otázka připouštěla více odpovědi a cílem bylo zjištění, kolik
studentů chce samostatně podnikat, kolik z nich svou budoucnost svazují se soukromým
204
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
sektorem nebo státní správou. Více jak co desátý dotazovaný student nemá zatím žádné plány,
na svou budoucnost není připravený a zřejmě si ani neuvědomuje sílu konkurence, se kterou
se po ukončení studia bude muset nějak vyrovnat.
Značná část respondentů (47 studentů) má konkrétní zkušenosti s působením
v zahraničí a jsou přesvědčení, že si se zahraničím spojí také svou budoucnost.
Po ukončení studia plánujete zaměstnání :
140
128
120
100
64
80
47
60
32
40
35
23
20
0
V soukromém
sektoru
Ve státní
správě
Chci pracovat
v zahraničí
Chci podnikat Zatím nemám
žádné plány
Mám
zaměstnání,
chci v něm
pokračovat
Obr. 4 Graf: Plánované zaměstnání
Zdroj: Vlastní výzkum
ZÁVĚR
Výsledky výzkumu ukazují, že obě strany mají své rezervy. Studenti často nevědí čeho
vlastně v životě chtějí dosáhnout, kterým hodnotám dát přednost, jak se postavit k některým
povinnostem, jak efektivně využít možnosti, které jim doba přináší. Vysoké školy, které
většinou mají výborné, ne li špičkové technické zázemí, tápou v zajetých kolejích a málo
pružně reagují na rychle se měnící podmínky okolí. Ze strany studentů vzniká poptávka po
flexibilnějších způsobech vzdělávání. Studium už nechápou jako privilegium a spíše jako své
právo. Stále více se vciťují do role zákazníků, i když jsou studenty státních a ne soukromých
VŠ.
Na 34. sympoziu Mezinárodní společnosti pro inženýrskou pedagogiku A. Dicle z
Yeditepe University v Istanbulu ve svém referátu upozornil, že kultura akademické profese
vcelku zaostává za změnami struktury a organizace vysokoškolského vzdělávání. Většina
učitelů vysokých škol si uvědomuje jen klesající úroveň srovnatelných platů, zvětšující se
poměr studentů na učitele a tlak na čas pro poskytování vysoké kvality ve výuce a výzkumu.
Špičkoví učitelé se často považují za nezávislé konzultanty nebo tvůrce. 10 Je mnoho otázek,
které v blízké budoucnosti musí být řešeny. Odborná literatura, výsledky výzkumu i řada
podnětných setkání dávají impulzy k hledání nových a lepších řešení a to nejen pro oblast
globalizace v kontextu vysokých škol. Jsou inspiraci k rozpracovávání problémových okruhů
s myšlenkou o kvalitní výchově a vzdělávání, o postavení a úloze globálních instituci, včetně
VŠ.
10
DICLE, A.: Globalization of Knowledge and Implications for Higher Education in the Twenty-First Century,sbornik 34.
Mezinarodniho sympozia IGIP, dil 2, str. 99–108.
205
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Článek je součásti realizace projektu „Inovácie - cesta k zvyšovaniu konkurenčnej
schopnosti a rozvoja regionov“ v rámci Operačního programu přeshraniční spolupráce SR,
ČR v.r. 2007-2013.
Literatura:
[1.] DICLE, A.: Globalization of Knowledge and Implications for Higher Education in the
Twenty-First Century,sbornik 34. Mezinarodniho sympozia IGIP, dil 2.
[2.] GABRYŠOVÁ,M.,VODÁK,J. The Influence of the Crisis on the Innovations and
CHanges of the Requirements to Succes on the Market, In Kryzys finansowy- przebieg i
skutki społeczno-gospodarcze w Europie Środkowej i Wschodniej, Tom 1, KUL
Lublin, 2012, ISBN 978-83-7702-416-4
[3.] PIKE, G., SELBY, D. Cvičení a hry pro globální výchovu 1. Portál, Praha 2000, 1.
Vydání, ISBN 80-7178-369-2
[4.] PIKE, G., SELBY, D. Globální výchova. Grade, Praha 1994, 1. Vydání, ISBN 8085623-98-6
[5.] RÝDL, K., Vliv socioekonomického vývoje společnosti na pojetí kvality školy v ČR,
Praha: Národní ústav pro vzdělávání, školské poradenské zařízení a zařízení pro další
vzdělávání pedagogických pracovníků, 2012, ISBN 978-80-87063-76-7
206
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
OCEŇOVANIE KAPITÁLOVÝCH AKTÍV ZA ÚČELOM
TVORBY PORTFÓLIA
THE CAPITAL ASSET PRICING IN ORDER TO CREATE AN
OPTIMAL INVESTMENT PORTFOLIO"
Petra Gavlaková 1
Kľúčové slová: oceňovanie aktív, portfólio, Markowitzov model, CAPM, priamka cenných
papierov
Key words: Asset pricing, portfolio, The Markowitz model, CAPM, The security market line
Abstrakt: Príspevok je venovaný problematike oceňovania kapitálových aktív za účelom
tvorby optimálneho portfólia investora. Investovanie do cenných papierov sa stalo jedným zo
spôsobov ako investori zhodnocujú svoj majetok. Aby sa však vyhli možnej strate,
samotnému investovaniu by mal predchádzať určitý proces prípravy, ktorý vyústi do
zostavenia optimálneho portfólia. Cieľom totiž je vybrať si takú investičnú stratégiu, ktorá
eliminuje riziko znehodnotenia vložených finančných prostriedkov. Príspevok je vypracovaný
na teoretickej úrovni a obsahuje stručný popis najpoužívanejších modelov oceňovania aktív Markowitzov model a CAPM.
Abstract: This report deals with the capital asset pricing that is used in order to create an
optimal investment portfolio. Investing in securities has become one of the ways how
investors evaluate their assets. To avoid possible loss, some process of preparation should be
done before the real investment. And this process results in the creation of optimal portfolio.
Aim of all investors is to choose such an investment strategy that minimize the risk. This
report shows theoretical background and brief discription of the most used capital asset
pricing models – Markowitz model and CAPM.
JEL Classification: G12
Investovanie na kapitálových trhoch predstavuje možnosť zhodnotenia finančných
prostriedkov. Keď chcú investori eliminovať riziko straty, resp. znehodnotenia, investujú
súčasne do viacerých cenných papierov, a teda vytvárajú si portfólio. Aby sa vedeli
rozhodnúť, do ktorých aktív investujú, potrebujú poznať ich hodnotu. Pri určovaní hodnoty
aktív sa využívajú viaceré postupy, najčastejšie model CAPM (model oceňovania
kapitálových aktív).
1
Ing. Petra Gavlaková, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 1, 010 01 Žilina, [email protected]
207
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Markowitzova teória
Základy teórii oceňovania kapitálových aktív položili Markowitz [4] a Tobin [9]. Prvé
názory boli, že riziko individuálneho cenného papiera je zhodné so štandardnou odchýlkou
jeho výnosov – meradlom volatility výnosov. Preto čím väčšia je štandardná odchýlka
konkrétneho cenného papiera, tým je rizikovejší. To, o čo sa však investor najviac zaujíma, je
riziko jeho majetku tvoreného kombináciou cenných papierov, čiže riziko jeho portfólia.
Markowitz spozoroval nasledovné: keď sa skombinujú dva rizikové cenné papiere, ktorých
štandardné odchýlky nie sú vzájomne doplňujúce, a za predpokladu, že ich výnosy nie sú
dokonalo pozitívne korelované, štandardná odchýlka takéhoto portfólia je menšia ako súčet
štandardných odchýlok jednotlivých jeho zložiek.
Markowitz bol prvý, kto vytvoril meradlo pre riziko portfólia a odvodil očakávaný
výnos a riziko portfólia. Jeho model generuje efektívnu hranicu portfólia, pričom od
investorov sa očakáva, že každý z nich si vyberie z množiny efektívnych portfólií také, ktoré
bude pre neho najvhodnejšie.
Opiera sa o tieto základné kroky:
1. Analýza cenných papierov (subjektívny odhad investora ohľadom výnosnosti a rizika
jednotlivých cenných papierov)
2. Analýza portfólia (podiel zastúpenia jednotlivých cenných papierov v portfóliu
investor volí na základe očakávanej výnosnosti a rizika zmeny portfólia)
3. Výber optimálneho portfólia (na základe vlastných preferencií investora)
Markowitz predpokladal, že investor si v čase t-1 zvolí portfólio, ktoré vyprodukuje
stochastický výnos v čase t, pričom investori majú vždy odpor k riziku. Pri výbere portfólia
berú do úvahy iba priemer a rozptyl návratnosti ich investície. Zvolia si teda také portfólio,
ktoré minimalizuje rozptyl výnosu (pri danom výnose) a maximalizuje očakávaný výnos (keď
je daný rozptyl). Tento model poskytuje algebraickú podmienku pre váhy jednotlivých aktív
v optimálnom portfóliu.
Postup eliminácie rizika podľa Markowitza je pomerne zdĺhavý. Sharpe [8] vyvinul
výpočtovo efektívnu metódu, jednotný indexový model, v ktorom sa výnos individuálneho
cenného papiera vzťahuje k výnosu spoločného indexu. Tento model môže byť rozšírený aj na
portfóliá, pričom očakávaný výnos portfólia je váženým priemerom očakávaných výnosov
jednotlivých individuálnych cenných papierov.
Keď analyzujeme riziko konkrétneho aktíva, musí byť toto posudzované vo vzťahu
k ostatným cenným papierom v danom portfóliu. Presnejšie, musí byť merané vzhľadom na
rozsah, ktorým sa podieľa na riziku portfólia. Preto príspevok cenného papiera k riziku
portfólia je odlišný od rizika samotného cenného papiera.
Investori čelia dvom druhom rizika – diverzifikovateľnému (nesystematickému)
a nediverzifikovateľnému (systematickému). Nesystematické riziko môže byť eliminované
napr. efektívnym rozšírením portfólia. Systematické riziko však obmedziť nemôžeme,
nakoľko súvisí so všeobecnými pohybmi na trhu. Preto sa často nazýva i trhovým rizikom.
Model CAPM dáva do vzťahu očakávaný výnos cenného papiera k rozsahu jeho
systematického rizika.
208
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Model CAPM
Ide o matematický model, ktorý sa snaží o vysvetlenie vzťahu medzi rizikom
a návratnosťou cenných papierov. Bol vytvorený autormi W. Sharpe a J. Lintner, pričom
Sharpe zaň získal v roku 1990 Nobelovu cenu za ekonómiu. CAPM sa stal, vďaka jeho
zrozumiteľnosti a pomerne jednoduchému použitiu, základnou a bežnou praktikou
používanou pri investovaní.
Je založený na nasledovných predpokladoch 2:
-
investori majú averziu k riziku a maximalizujú očakávaný úžitok z výnosu
-
všetky kapitálové aktíva sú nekonečne deliteľné,
-
investori akceptujú cenu a nemajú možnosť ju ovplyvňovať,
-
neexistujú transakčné náklady a dane,
-
existuje bezriziková úroková miera, ktorá je rovnaká pre všetkých investorov,
-
všetky aktíva sú obchodovateľné a majú danú cenu,
-
kapitálové trhy sú dokonalé
o investori majú voľný prístup k úplným informáciám,
o investori môžu využívať short pozície a požičiavať si neobmedzene za
bezrizikovú mieru,
-
všetci investori chcú dosiahnuť rovnaké očakávané výnosy,
-
investori ohodnocujú svoje portfóliá podľa ich očakávanej výnosnosti a smerodajnej
odchýlky,
-
všetci investori fungujú na trhu v rámci jedného obdobia s rovnakým časovým
horizontom,
-
trh je hladký,
-
rozhodnutia individuálneho investora neovplyvňujú trhové ceny,
-
investori oceňujú dostupné informácie podobným spôsobom,
-
investori sa zaujímajú len o tie charakteristiky cenných papierov, ktoré sa týkajú rizika
a očakávaného výnosu.
Z uvedených predpokladov je zrejmé, že investori vďaka homogénnemu očakávaniu pri
analýze cenných papierov získavajú rovnaké tangenciálne (dotyčnicové) portfólio. Efektívna
množina je tiež pre všetkých rovnaká. Tvorí ju investícia do tangenciálneho portfólia spolu
s určitým množstvom bezrizikového požičania. Rozdielna voľba portfólia vyplýva len
z rôznych indiferenčných kriviek a napriek tomu, že sa jednotlivé portfóliá budú odlišovať,
vždy bude zachovaná rovnaká kombinácia rizikových cenných papierov 3.
Portfóliá rovnovážnych investorov by mali ležať na priamke kapitálového trhu CML (Capital Market Line) znázornenej na obrázku 1. Táto priamka smeruje z bodu rf, čiže
bezrizikovej sadzby do bodu M, kde sa CML dotýka efektívnej hranice. V každom bode
2
3
Vypracované podľa zdrojov [3] a [7].
Sharpe, William F., Alexander, Gordon J. Investice, str. 167, Praha : Victoria Publishing, 1994.
209
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
nachádzajúcom sa na priamke je očakávaný výnos nejakou kombináciou bezrizikového
a rizikových cenných papierov.
Obrázok 3 Priamka kapitálového trhu CML
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe prednášok z predmetu Investičný manažment (Žilinská univerzita, fakulta
PEDaS, katedra ekonomiky, rok 2011, prednášajúci doc. Ing. Tomáš Klieštik, PhD.)
Dôležitým prvkom modelu je priamka cenných papierov (SML), ktorá odvodzuje
strednú očakávanú výnosnosť cenných papierov od očakávanej bezrizikovej výnosnosti
a priemernej prémie za riziko na kapitálovom trhu. Očakávanú výnosnosť napr. cenného
papiera A môžeme vyjadriť vzťahom:
re = rf + βA x [E (rm) - rf]
kde:
re = náklady vlastného kapitálu,
rf = výnosnosť bezrizikových aktív,
βA = koeficient beta cenného papiera A,
E(Rm) = očakávaná výnosnosť kapitálového trhu.
Vyššie uvedený vzťah môžeme graficky znázorniť:
210
(1)
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Obrázok 4 Priamka cenných papierov SML
Zdroj: MAŘÍK, M., MAŘÍKOVÁ P.: Diskontní míra pro výnosové oceňování podniku, 2007, str. 116
Očakávaná výnosnosť cenného papiera A závisí na bezrizikovej úrokovej miere, prémii
za trhové riziko a faktore βA.
Koeficient Beta vyjadruje riziko jednotlivých cenných papierov relatívne k riziku
kapitálového trhu ako celku. Je odrazom systematického trhového rizika. Riziko pritom
chápeme ako smerodajnú odchýlku výnosnosti cenného papiera od jeho priemernej
výnosnosti. Čím je tento koeficient vyšší, tým je aj aktívum citlivejšie na trhové zmeny.
-
Ak je βA > 1, cenné papiere sa považujú za agresívne, výnosová miera aktíva rastie
rýchlejšie ako výnosová miera trhového portfólia (reagujú na 1 percentný nárast
očakávanej výnosovej miery trhového portfólia zvýšením svojho dodatočného výnosu
o viac ako 1%)
-
Ak je βA < 1, cenné papiere sú klasifikované ako defenzívne, ich výnosy kolíšu
v menšej miere ako trh.
-
Ak je βA = 1, cenné papiere sú neutrálne, výnosová miera aktíva sa správa rovnako
ako výnosová miera trhového portfólia.
Beta môže za určitých okolností dosahovať aj záporné hodnoty, vtedy sa cenný papier
správa opačne ako trh.
Pre parameter β, čiže sklon priamky cenných papierov, platí nasledovný vzorec vyjadruj úci
vzťah medzi rizikom a výnosnosťou:
β A = K Am x
kde:
SA
Sm
βA =
alebo
cov(R A Rm )
(S m )2
(2)
KAm – koeficient korelácie medzi vývojom výnosnosti cenného papieru A a trhového
portfólia m,
SA – riziko cenného papieru A vyjadrené smerodajnou odchýlkou,
Sm – riziko trhového portfólia m vyjadrené smerodajnou odchýlkou,
211
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
(Sm)2 – rozptyl výnosnosti trhového portfólia,
cov (RA, Rm) – kovariancia medzi výnosom papieru A a výnosom trhového portfólia.
Údaje, ktoré potrebujeme dosadiť do uvedených vzťahov, získavame na kapitálovom
trhu ako dáta podobných podnikov alebo priemerné dáta jednotlivých odvetví. Keďže na
Slovensku kapitálový trh nie je dostatočne rozvinutý, používa sa metóda odhadu.
Pre použitie modelu CAPM musíme teda vyjadriť očakávanú bezrizikovú úrokovú
mieru, veľkosť očakávanej rizikovej prémie kapitálového trhu a očakávanú výšku β 4.
Bezriziková úroková miera – vo všeobecnosti môžeme tvrdiť, že neexistuje taká
aktivita, ktorá by bola úplne bezriziková. V USA sa za málo rizikové považujú štátne
pokladničné poukážky, ktorých výnos používame pri oceňovaní individuálnych akcií. Pre
určenie hodnoty podniku by sme mali použiť aktíva s podobnou dĺžkou životnosti ako majú
podnikové aktíva. V našich podmienkach sa odporúča zistiť výnosnosť štátnych dlhopisov
s dobou splatnosti aspoň 10 rokov.
Riziková prémia trhu – jej výška vyjadruje výnosové ocenenie rizikovosti trhového
portfólia. Smerodajná odchýlka Sm je meradlom rizikovosti trhového portfólia a vyjadruje
volatilitu jeho výnosnosti. Pri koncepte CAPM je dôležité, aby rozdiel (Rm – rf) bol vyjadrený
na úrovni očakávaných hodnôt. Nie je možné určiť priamy odhad budúcej prémie, preto
použijeme metódu využívanú v týchto prípadoch. Odhad budúcej prémie odvodíme
z minulých hodnôt dosiahnutých na kapitálovom trhu. Predpokladáme, že primeraným
odhadom pre budúcnosť bude minulosť.
Odhad koeficientu beta – počítame ho buď z historických údajov (tzv. ex post beta),
alebo odhadom do budúcnosti (ex ante). Pre investora je vlastne beta ukazovateľom rizika
investície.
Predpoklady modelu CAPM naznačujú, že ide o teoretický model, ktorý má pomerne
veľa slabých stránok a obmedzení. Takmer od začiatku, ako ho v W. Sharpe publikoval, bol
vystavovaný kritike a mnohým empirickým testom. Napriek tomu je i dnes najpoužívanejším
a najrozšírenejším nástrojom používaným na oceňovanie kapitálových aktív, a teda i pri
tvorbe optimálneho portfólia investora. Postupne vzniklo viacero jeho variant a modifikácií,
pričom každá sa sústreďuje na vysvetlenie iného konkrétneho problému.
Príspevok je výstupom vedeckého projektu VEGA 1/0357/11 KLIEŠTIK, T. a kol: Výskum
možnosti aplikácie fuzzy-stochastického prístupu a CorporateMatrics ako nástrojov
kvantifikácie a diverzifikácie podnikových rizík.
Literatúra:
[1.] DON U.A.GALAGEDERA. A Review of Capital Asset Pricing Models.[online]. 2004.
[cit. 2012-09-08]. Dostupné na internete:
<<http://papers.ssrn.com/sol3/DisplayAbstractSearch.cfm>>
[2.] FAMA, E. F., FRENCH, K. R. The Capital Asset Pricing Model: Theory and
Evidence.[online]. Journal of Economic Perspectives. Ročník 18, číslo. 2004. Str. 25–46.
Dostupné na internete:
4
Mařík, M. a kol.: Metody oceňováni podniku. 3. vydanie. Praha: Ekopress. 2011. 494 s.
212
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
[3.]
[4.]
[5.]
[6.]
[7.]
[8.]
[9.]
<http://www.aeaweb.org/articles.php?doi=10.1257/0895330042162430>
KISLINGEROVÁ, E. Oceňování podniku. 2. přepracované a doplněné vydání. Praha : C. H.
Beck, 2001. ISBN 80-7179-529-1.
MARKOWITZ, H. Portfolio selection. In: The Journal of Finance. 1952. Str. 77-91.
ISSN: 0022-1082.
MAŘÍK, M. a kol. Metody oceňování podniku. 3. vydanie. Praha: Ekopress, 2011. 494s.
ISBN 978-80-86929-67-5.
MAŘÍK, M, MAŘÍKOVÁ, P. Diskontní míra pro výnosové oceňování podniku. Praha:
Oeconomica, 2007. ISBN 80-2451-242-4.
MELICHERČÍK, I., OLŠÁROVÁ, L., ÚRADNÍČEK, V. Kapitoly z finančnej
matematiky. Bratislava: EPOS, 2005. ISBN 80-8057-651-3.
SHARPE, W.F. Capital asset prices: a theory of market equilibrium under conditions
of risk. In: Journal of Finance, 1964, 425-442. ISSN: 0022-1082.
TOBIN, J. Liquidity Preference as Behavior Towards Risk. In: Review of Economic
Studies,1958, str. 65- 86. ISSN: 0034-6527.
213
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
APLIKÁCIA KORELAČNEJ ANALÝZY V HODNOTENÍ
FINANČNEJ SITUÁCIE PODNIKU
APLICATION OF THE CORRELATION ANALYSIS IN THE
EVALUATION OF THE FINANCIAL SITUATION OF THE
COMPANY
Jana Gazdíková 1 - Daniela Šusteková 2
Kľúčové slová: korelácia, koeficient korelácie, korelačná matica, finančná analýza podniku,
pomerové ukazovatele
Key words: correlation, correlation coefficient, correlation matrix, financial analysis of the
company, ratio indicators
Abstrakt: Článok sa zaoberá problematikou použitia korelačnej analýzy pri analýze a
hodnotení finančnej situácie podniku pomocou pomerových ukazovateľov. V úvode je
vysvetlený význam finančnej analýzy a použitie pomerových ukazovateľov. V ďalšej časti sú
vysvetlené základné pojmy korelačnej analýzy. Potom nasleduje aplikácia korelačnej analýzy
v prostredí spoločnosti SPP, a. s.
Abstract: The article deals with the use of correlation analysis in the analysis and evaluation
of the financial situation of the company through ratios. In the first part we explain the
importance of financial analysis and the use of ratios. The next section explains the basic
concepts of correlation analysis. This is followed by application of correlation analysis in the
company SPP, a. s.
JEL Classification: C19
Úvod
Súčasné obdobie sa v našej spoločnosti vyznačuje výraznými zmenami. Pre efektívny
rozvoj ekonomiky sa stávajú finančné prostriedky základným kritériom ekonomických
rozhodnutí. Dobrá znalosť finančnej situácie podniku je predpokladom dobrého finančného
riadenia. A práve finančná analýza je nástrojom, ktorý umožňuje odhaľovať pôsobenie
1
Jana Gazdíková, Mgr., PhD., katedra kvantitatívnych metód a hospodárskej informatiky, Žilinská univerzita,
041/5133271, [email protected] ,
2
Daniela Šusteková, RNDr., PhD., katedra kvantitatívnych metód a hospodárskej informatiky, Žilinská
univerzita, 041/5133267, [email protected]
214
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
ekonomických a neekonomických faktorov a odhadovať aj ich budúci vývoj. Samotná
finančná analýza má bohatú štruktúru a obsah. Pomerové ukazovatele sú najobľúbenejšou
a najrozšírenejšou metódou finančnej analýzy, lebo umožňujú získať rýchly a nenákladný
obraz o základných finančných charakteristikách podniku. Analýza pomerových
ukazovateľov by mala byť iba „sitom“, ktoré zachytí oblasti vhodné na hlbšiu analýzu, ktorú
uskutočňujeme pomocou vyšších metód finančnej analýzy. Podstatnú časť metód tejto
skupiny tvoria práve štatistické metódy, ktoré výrazne obohacujú a prehlbujú finančnú
analýzu.
Korelácia a kovariancia
Dôležitou úlohou štatistiky je hľadanie, skúmanie a hodnotenie závislostí medzi
dvoma a viacerými štatistickými znakmi. Týka sa to napríklad prierezovej analýzy
ukazovateľov skupiny porovnateľných podnikov. Pre i-ty podnik z tejto skupiny sú dané
hodnoty finančných ukazovateľov ui, vi.
Koeficient kovariancie týchto dvoch súborov ukazovateľov je číslo
cov (u, v ) = E ((u − E (u )) ⋅ (v − E (v ))) ,
kde E (u ), E (v ) sú stredné hodnoty ukazovateľov u, v. V praxi sa často odhadujú z dát ako
aritmetické priemery hodnôt finančných ukazovateľov ui, vi. Potom
cov (u, v ) =
1 n
∑ (ui − u ) ⋅ (vi − v ) .
n i =1
Keď nadobudnutie veľkej hodnoty finančného ukazovateľa u má za následok, že aj
hodnota v je s veľkou pravdepodobnosťou veľká, a malá hodnota u ma za následok, že aj
hodnota v je s veľkou pravdepodobnosťou malá, je kovariancia ukazovateľov u a v kladná. Ak
je vzťah medzi ukazovateľmi u a v taký, že veľká hodnota jedného má za následok, že druhý
ukazovateľ bude s veľkou pravdepodobnosťou malý, je kovariancia záporná.
Koeficient korelácie je daný vzťahom
cov (u, v )
ρ (u, v ) =
1
n
2
n
∑ (u
i =1
i
−u) ⋅
2
n
∑ (v
i =1
i
,
− v)
ktorý nadobúda hodnoty medzi –1 a 1 a charakterizuje stupeň závislosti medzi ukazovateľmi
u a v.
Ak je korelačný koeficient rovný +1, je medzi premennými úplná priama lineárna
závislosť, podobne je to aj pri –1, v tomto prípade ide však o úplnú nepriamu lineárnu
závislosť medzi premennými. Ak sa hodnoty korelačného koeficientu blížia k –1 alebo
k +1, hovoríme o silnej lineárnej (priamej alebo nepriamej) závislosti. Ak je hodnota
koeficientu korelácie 0, medzi danými premennými nie je lineárna závislosť, premenné sú
buď nezávislé alebo je medzi nimi iný druh závislosti, ako je lineárna. Ak chápeme koeficient
korelácie ako štatistický objekt, môžeme ho podrobiť testovaniu hypotéz, pričom zistíme, či je
jeho vypočítaná hodnota iba dôsledkom náhodných vplyvov alebo je dokladom skutočnej
závislosti.
215
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Objasnime si ešte vzťah medzi kovarianciou a koeficientom korelácie. Koeficient
korelácie môžeme považovať za kovarianciu medzi dvoma normovanými premennými, takže
x −x
y −y
ak označíme xi′ = i
a y i′ = i
, potom cov x ′y ′ = rxy .
sx
sy
Druhou mocninou koeficienta korelácie je koeficient determinácie ρ xy2 , ktorý sa
používa na posúdenie kvality regresného modelu. Bodovým odhadom koeficienta
determinácie základného modelu je výberový koeficient determinácie rxy2 . Vypočíta sa ako
podiel variability premennej Y vysvetlenej regresným modelom a celkovej variability závislej
premennej. Nadobúda hodnoty v intervale 0,1 . Výraz 1 − rxy2 sa nazýva koeficient
neurčitosti. Ide o podiel variability závislej premennej, ktorý sa nedá vysvetliť regresným
modelom a prisudzuje sa pôsobeniu náhodných činiteľov neuvažovaných v regresnom
modeli.
Korelačná matica
V prípade, že máme hodnoty za viac kvantitatívnych znakov X,Y,Z,..., vypočítame
koeficienty korelácie pre všetky možné dvojice a usporiadame ich do korelačnej matice.
Nech máme M premenných, ktoré označíme X 1 , X 2 ,..., X M .
 1

 rX X
Korelačná matica má potom tvar:  2 1
...

 rX X
 M 1
rX 1 X 2
1
...
rX M X 2
... rX 1 X M 

... rX 2 X M 
.
...
... 

...
1 
Korelačná matica je štvorcová symetrická matica. Miera vzájomnej štatistickej
závislosti medzi hodnotami premenných X i a X j je tá istá ako medzi hodnotami X j
a X i : rX i X j = rX j X i .
Vzájomnú závislosť medzi hodnotami tej istej náhodnej premennej X i vyjadruje
priamka a koeficient korelácie je jedna. Pri analýze hodnôt v korelačnej matici stačí
analyzovať len hodnoty horného alebo dolného trojuholníka matice. Snažíme sa zistiť, medzi
ktorými premennými nie je štatistická závislosť, medzi ktorými premennými je kladná, resp.
záporná závislosť a intenzitu tejto závislosti.
V nasledujúcej časti uvedieme praktickú aplikáciu korelačnej analýzy v prostredí
podniku SPP, a. s.
Slovenský plynárenský priemysel, (SPP) je na Slovensku jednotkou v oblasti
plynárenstva už viac ako 150 rokov. Je to nadnárodná energetická spoločnosť, ktorá sa venuje
obchodu so zemným plynom.
V tabuľke č. 1 a č. 2 sú uvedené najpoužívanejšie pomerové ukazovatele rentability,
aktivity, zadlženosti a likvidity. Pri výpočte koeficientov korelácie sme z každej skupiny
ukazovateľov vybrali tri ukazovatele.
216
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tab. 1: Vstupné údaje pre výpočet koeficientov korelácie za obdobie 2000 – 2005
2000 2001 2002 2003 2004
2005
Rentabilita celkového kapitálu (%)
2,83
5,43
9,18
Rentabilita vlastného kapitálu (%)
4,36
8,02
13,21 25,95 26,31 24,80
Rentabilita tržieb (%)
4,15
7,15
12,44 26,66 28,47 23,29
18,67 20,75 21,00
Doba obratu zásob (deň)
43,34 34,53 32,70 31,10 36,60 35,72
Doba obratu pohľadávok (deň)
42,97 34,87 22,94 85,51 66,34 41,49
Doba obratu záväzkov (deň)
67,01 66,69 68,50 88,20 84,35 36,82
Celková zadlženosť (%)
35,02 32,30 30,51 28,03 21,15 15,34
Stupeň finančnej samostatnosti (koef.)
Stupeň samofinancovania (%)
0,54
0,48
0,44
0,39
0,27
0,18
64,98 67,70 69,49 71,97 78,85 84,66
Okamžitá likvidita (koef.)
0,35
0,39
1,21
1,37
1,45
2,48
Bežná likvidita (koef.)
0,99
0,91
1,55
2,33
2,23
3,60
Celková likvidita (koef.)
1,63
1,43
2,03
2,69
2,67
4,57
Zdroj: Vlastné spracovanie
Tab. 2: Vstupné údaje pre výpočet koeficientov korelácie za obdobie 2006 – 2009
2006
2007
2008
Rentabilita celkového kapitálu (%)
Rentabilita vlastného kapitálu (%)
Rentabilita tržieb (%)
Doba obratu zásob (deň)
Doba obratu pohľadávok (deň)
Doba obratu záväzkov (deň)
Celková zadlženosť (%)
Stupeň finančnej samostatnosti (koef.)
Stupeň samofinancovania (%)
Okamžitá likvidita (koef.)
Bežná likvidita (koef.)
Celková likvidita (koef.)
2009
0,58
7,94
8,23
8,35
12,08
9,54
9,67
9,94
34,71
29,47
25,21
28,18
44,16
46,67
31,67
50,46
53,40
102,67
67,73
78,28
67,49
136,95
78,79
103,95
12,44
16,83
14,86
15,98
0,14
0,20
0,17
0,19
87,6
83,17
85,14
84,02
1,71
0,59
0,40
0,09
2,50
1,34
1,26
0,85
3,16
1,68
1,66
1,33
Zdroj: Vlastné spracovanie
Vzniknutá korelačná matica je symetrická podľa diagonály, takže stačí uviesť len jej
hodnoty pod diagonálou. Je zrejmé, že vyjadrenie vzájomnej závislosti je len orientačné, lebo
217
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
ukazovatele nie sú vyjadrené v rovnakých jednotkách. V tabuľke č. 33 sú vypočítané všetky
vzájomné koeficienty korelácie. Žltou farbou sú znázornené hodnoty korelácie blízke
jednotke, to znamená, že príslušné ukazovatele vykazujú veľmi silnú priamu lineárnu
závislosť, zelenou farbou sú vyznačené hodnoty korelačného koeficientu blízke mínus
jednotke, čo nasvedčuje tomu, že medzi príslušnými ukazovateľmi je veľmi silná nepriama
lineárna závislosť, hnedou farbou sú znázornené hodnoty blízke nule, tieto ukazovatele
nevykazujú lineárnu závislosť.
Korelačný koeficient dokáže odhaliť lineárnu závislosť medzi vybranými
ukazovateľmi, avšak v prípade hodnôt, ktoré nie sú v blízkosti jednotky zľava alebo
v blízkosti mínus jednotky sprava, nevieme určiť, o aký druh závislosti ide, podobne je to aj
pri hodnotách korelačného koeficientu v okolí nuly sprava alebo zľava – takisto nevieme
určiť druh závislosti medzi ukazovateľmi.
3
V tabuľke č. 3 a č. 4: DOZ – Doba obratu zásob, DOZA – Doba obratu záväzkov
218
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tab.3 Korelačné koeficienty ukazovateľov 2006 – 2009
1.
13.
R
R
3.
4.
OE
OS
(%)
(%)
(%)
D
5.
OZ
(deň)
6.
OP
(deň)
D7.
OZA
(deň)
8.
FS
(koef )
9.
S
(%)
10.
11.
12.
L
L
L
(koef
)
(koef
)
(koef
)
(%)
Z
1,00
OA
(%)
14.
R
2.
OA
R
OE
(%)
15.
0,97
1,00
0,94
0,98
R
OS
(%)
D
0,14
0,28
OZ
(deň)
17.
D
-0,59
-0,39
OP
(deň)
18.
D
-0,51
-0,30
OZA
(deň)
19.
S
-0,74
-0,58
FS
(koef.)
20.
S
0,76
0,60
S
(%)
21.
S
-0,76
-0,60
Z
(%)
22.
O
0,98
0,95
L
(koef.)
23.
B
0,97
0,93
L
(koef.)
24.
C
0,98
0,93
L
(koef.)
Zdroj: Vlastné spracovanie
1,00
16.
0,46
1,00
-0,35
0,36
1,00
-0,23
0,49
0,99
1,00
-0,51
0,33
0,97
0,95
1,00
0,53
-0,32
-0,97
-0,95
-1,00
1,00
-0,53
0,32
0,97
0,95
1,00
-1,00
1,00
0,88
-0,02
-0,56
-0,51
-0,74
0,76
-0,76
1,00
0,84
-0,09
-0,60
-0,55
-0,77
0,78
-0,78
1,00
1,00
0,86
-0,04
-0,66
-0,60
-0,81
0,83
-0,83
0,99
0,99
1,00
Korelačná analýza sa môže využívať pri výbere ukazovateľov popisujúcich finančnú
analýzu podniku. Znamená to, že na začiatku analýzy si vyberieme tie ukazovatele, ktorých
korelačný koeficient je v blízkosti nuly, a teda ich lineárna závislosť je minimálna, potom
pomocou takto vybraných ukazovateľov zaručíme zobrazenie rôznorodých stránok podniku
pre jeho finančno-ekonomické hodnotenie.
219
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tab.4 Korelačné koeficienty ukazovateľov 2000 – 2009
ROA
(%)
ROE
(%)
ROS
(%)
DOZ DOP DOZA SFS
SS
(deň) (deň) (deň) (koef.) (%)
SZ
(%)
OL
BL
CL
(koef.) (koef.) (koef.)
ROA
(%)
1,00
ROE
(%)
0,99
1,00
0,51
0,44
1,00
-0,37
-0,44
0,25
1,00
0,17
0,16
0,66
0,36
1,00
-0,21
-0,19
0,39
0,48
0,83
1,00
-0,42
-0,29
-0,88
-0,22
-0,42
-0,15
1,00
0,38
0,25
0,87
0,25
0,39
0,12
-1,00
1,00
-0,38
-0,25
-0,87
-0,25
-0,39
-0,12
1,00
-1,00
1,00
0,79
0,76
0,33
-0,33
-0,23
-0,54
-0,35
0,34
-0,34
1,00
0,84
0,79
0,43
-0,29
-0,09
-0,49
-0,44
0,44
-0,44
0,98
1,00
0,78
0,72
0,35
Zdroj: Vlastné spracovanie
-0,25
-0,18
-0,57
-0,41
0,42
-0,42
0,97
0,99
ROS
(%)
DOZ
(deň)
DOP
(deň)
DOZA
(deň)
SFS
(koef.)
SS
(%)
SZ
(%)
OL
(koef.)
BL
(koef.)
CL
(koef.)
1,00
V tabuľke č. 4 sú uvedené koeficienty korelácie spracované z hodnôt za 10 rokov.
Žltou a zelenou farbou sme vyznačila korelačné koeficienty medzi ukazovateľmi s veľmi
tesnou lineárnou závislosťou a hnedou farbou tie koeficienty, ktorých ukazovatele nie sú
lineárne závislé (žltá farba označuje priamu lineárnu závislosť a zelená farba označuje
nepriamu lineárnu závislosť). Označili sme však len tú istú formu závislosti, ako to bolo
v prípade hodnôt počítaných za obdobie štyroch rokov. Teda v prípadoch označených
v tabuľke č. 4 zistená forma lineárnej závislosti, či nezávislosti je dlhodobá a môžeme tvrdiť,
že podporila tvrdenia z tabuľky č. 3.
Poznatky získané pri výpočte korelačných koeficientov korelačnej matice dokážeme
využiť pri popisovaní vzájomných vzťahov medzi jednotlivými skupinami ukazovateľov
220
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
alebo medzi konkrétnou dvojicou ukazovateľov. Korelačná matica tak môže slúžiť ako zdroj
informácií pri tvorbe viacrozmerných regresných modelov.
Literatúra:
[1.] PACÁKOVÁ, V. a kol. (2003): Štatistika pre ekonómov. Bratislava, Edícia Ekonómia,
2003, s. 221 – 222
[2.] CHLEBÍKOVÁ, D. (2005): Ekonomická štatistika pre manažérske rozhodovanie.
Žilina, Edis, 2005, s. 221 – 222
[3.] BÁLINT, V., GREŠÁK, P., NOVOTNÝ, P., STACHO, M.(1999): Krátky kurz teórie
pravdepodobnosti s aplikačnými príkladmi. ŽU Žilina, 1999, s. 68 – 71
[4.] CHAJDIAK, J. (2003): Štatistika jednoducho. Bratislava, Statis 2003, s. 43 – 44.
221
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
ORGANIZATIONAL AND LEGAL FORMS OF THE
ENTERPRISES ON THE TSL MARKET IN POLAND AND
CONDITIONS OF THEM
Bożena Grad 1 - Ewa Ferensztajn-Galardos 2 -Renata Krajewska 3
Kluczowe słowa: globalizacja, sektor TSL, czynniki makroekonomiczne,
gospodarczy, formy organizacyjno – prawne przedsiębiorstw TSL
rozwój
Key words: globalization, TSL sector, macroeconomic factors, economic development,
organizational and legal forms of the TSL enterprises
Abstrakt: Przedmiotem rozważań podjętych w referacie są zagadnienia dotyczące
funkcjonowania przedsiębiorstw sektora TSL w Polsce w warunkach globalizacji, ze
szczególnym uwzględnieniem uwarunkowań ekonomiczno – organizacyjnych. W pierwszej
części opracowania, w ujęciu syntetycznym, omówiono kwestie ekonomiczne kształtujące
globalizację. Zagadnienia te przedstawiono w kontekście oceny kondycji gospodarki Polski w
latach 2009-2011 dokonanej przez Organizację Wspólnoty Gospodarczej i Rozwoju (OECD).
W drugiej części rozważań uwagę skupiono na charakterystyce form organizacyjno-prawnych
przedsiębiorstw sektora TSL w Polsce, działających w warunkach globalizacji.
Abstract: Taken under consideration in this paper are issues concerning the functioning of
the TSL sector enterprises in Poland in the context of globalization, with particular emphasis
on economic and organizational conditions. In the first part of the study, in terms of synthetic
discusses economic issues developing globalization. These issues are presented in the context
of assessing the condition of the Polish economy in 2009-2011 carried out by the
Organization for Economic and Community Development (OECD). In the second part of the
discussion, interests is focused on the characteristics of organizational and legal forms
enterprises of the TSL sector in Poland, operating under conditions of globalization.
JEL Classification: N70
1
Introduction
Globalization and integration processes re taking place thanks to the progress of
transport, which is a determining factor in the economic development of the country.
Bożena Grad,dr, Technical University of Radom, Faculty of Transport and Electrical Engineering, Poland,
26-600 Radom, ul. Malczewskiego 29,+48 48 3617756, [email protected]
2
Ewa Ferensztajn-Galardos, mgr, Technical University of Radom, Faculty of Transport and Electrical
Engineering, Poland, 26-600 Radom, ul. Malczewskiego 29, ,+48 48 3617759, [email protected]
3
Renata Krajewska, mgr, Technical University of Radom, Faculty of Transport and Electrical Engineering,
Poland ,26-600 Radom, ul. Malczewskiego 29, ,+48 48 3617759, [email protected]
1
222
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Globalization and integration triggers the need for a new quality of transport, allows for
increased trade and competition, which finds its reflection in the demand for transport
services.
In the economic globalization is mainly on the unification markets and standardization
rotated in these markets a variety of goods. It causes the elimination of most of the existing
barriers to international trade, which companies from Asia or South America can compete
their goods on the European and the U.S. markets. In center of economic globalization, are
not local companies, but multinational corporations that have their headquarters in the rich
countries in north of the world. In economic terms, these corporations are stronger than most
countries. Moreover, in the field of economic, financial crisis in one part of the world mean
that they felt globally.
An important element which impact on the processes of globalization are economic
conditions which illustrate current state of economic development of the Poland
2
Globalization as the condition of functioning of theTSL market in Poland
The global economic crisis that began in crash in the mortgage market and the collapse
of Lehman Brothers in autumn 2008 in the United States, led to an unprecedented increase in
the collapse of the world economy, the largest since the end of World War II. However, in
Poland has been the largest economic growth among all countries which are the members of
the OECD.
The overall assessment of the current condition of the Polish economy can be based on
a comparative study of selected macroeconomic indicators such as economic growth,
unemployment, inflation.
Basic macroeconomic measure of growth is a Gross Domestic Product (GDP). It
reflects the market value of goods and services produced by the citizens in the country during
the year, calculated in constant prices and current prices.
Gross Domestic Product is a measure of the size of output produced by factors of
production located in the country and an expression of the monetary value of the market
prices of goods and services produced by the economy of a country during one year. This
value includes household expenditures on consumption, public expenditure, investment and
value of net exports (exports-imports) 4.
Since 2007 Poland achieves the best economic performance among all OECD
countries, measured by growth of the real GDP . In terms of economic growth in 2011,
Poland ranked fourth place among the 27 EU countries, behind the Baltic countries.
Growth of the GDP in Poland and OECD countries are presented in Figure 1
Borowiecki R., Siuta-Tokarska B.: Problemy funkcjonowania i rozwoju małych i średnich przedsiębiorstw
w Polsce, Synteza badań i kierunki działań, Wydawnictwo Difin, Warszawa 2008, s.15
4
223
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Fig. 1 Growth of GDP in Poland and selected OECD countries
Source: OECD, Database OECD Economic Outlook 90[view: August 2012]
According to data from the Central Statistical Office, 20 April 2012, the Polish gross
domestic product (GDP) grew in 2011 by 4.3 per cent. Investments at this time increased by
about 8.3 per cent, while domestic demand grew by 3.7 per cent. Figure 2 presentes the
twenty countries in the world with the highest level of GDP in 2010 at current prices, in
billions of dollars.
Fig. 2 Twenty countries in the world with the largest GDP in 2010 (in current prices, billion
USD)
Source: IFM[view: August 2012]
Poland, with a population of over 38 million inhabitants, is the largest country in
Central - Eastern Europe, which belongs to the European Union. In 2010, in terms of GDP
was the seventh economy in the EU and the twentieth of the world economy, in current prices
in dollars.
According to OECD experts, this strong performance can be explained by substantial
inflows of EU financial perspective for 2007-13, which have contributed to modernising
transport infrastructure, stimulus from domestic macroeconomic policies (through 2010),
exchange-rate depreciation and effective prudential regulation of the comparatively solid
financial system. In contrast, despite improved business-sector profitability, private capital
224
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
outlays were weak until 2010 in 2011, real GDP, mainly driven by private consumption and
public investment. 5
Further growth in the Polish economy can be sustained only by carrying out a series of
reforms designed to eliminate interference which threaten this growth, which focuses on
strengthening confidence of financial markets 6.
Against the backdrop of an OECD-wide slowdown and the planned fiscal
retrenchment, real GDP growth is projected to fall to about 2,9 per cent in 2012 and 2,7 per
cent in 20137. These projections are presented in Table 1.
Tab.1 Recent trends and outlook
Source: Report: Economic Survey of Poland 2012[view: August 2012]
Also, the Polish GDP growth during the period should be supported by the European
football championships, Euro 2012 and investments financed by the European Union funds,
which increased sharply to 2.7 per cent [structure] of GDP in 2011, and whose absorption according to forecasts, it should even rise to the level of about 4 per cent GDP
in 2012 and 2013.
In the OECD report, much attention is paid the issues of consolidation of Polish public
finances. The organization assesses the current activities of the Polish government to be
effective. It postulates to continue the reforms, noting that the pace of fiscal consolidation in
2013 is insufficient, taking into account the expected rate of economic growth.
5
Report: Economic Survey of Poland 2012[view: August 2012]
Report: Economic Survey of Poland 2012[view: August 2012]
7
Report: Economic Survey of Poland 2012[view: August 2012]
6
225
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Assumed objective - the reduction budget deficit to 5.6 per cent GDP in 2011 has
been achieved, probably due to: the increase of VAT, central restrictions on public
expenditure, the inflow of dividends from state-owned companies and high income from
corporate income tax due to the strong economic growth. Target for 2012 - a deficit of 2.9 per
cent GDP - can be implemented, provided that all planned activities, including the new
expenditure rule for local governments, will be implemented as planned.
To achieve a general government deficit to about 2 per cent GDP in 2013 in the
medium term to reduce it to 1 percent. GDP, the OECD recommends to Poland: reducting of
tax expenditure and opting for less distortive taxes, tightening eligibility criteria in the
generous disability pension system, increasing the efficiency of public administration,
eliminating pension privileges for professional groups and equalising retirement age for
women and men at 67 years. The organization also recommends strengthening the fiscal
framework, by: "(...)introducing the deficit rule, putting in detailed multi-year budgeting and
spending ceilings, creating an independent fiscal councils at least to monitor fiscal
performance relative to targets, and harmonising the domestic and Maastricht definition of
government debt."8
Another factor illustrating the current state of the Polish economy is the level of
international trade. According to the Central Statistical Office, there was a slightly higher
increase in exports than imports in 2011. Exports - measured in zloty, at current prices - it was
during this period increased by 15.3 per cent compared to 2010 and amounted to 554.8 billion
PLN. While imports increased by 14.6 per cent and reached 614.4 billion PLN. So, exchange
closed with a negative balance, in the amount of 59.6 billion PLN (compared to minus 55.1
billion PLN year earlier). Figure 3 presents foreign trade in Poland in the years 2008-2011 in
millions of Euro.
Fig.3 Foreign trade turnover in Poland in the years 2008-2011 in million Euro.
Source: http://inwestor.msp.gov.pl/ [view: August 2012]
Faster growth in exports than imports can also be seen at the beginning of 2012. The
value of exports, expressed in U.S. dollars and at current prices, in January-February 2012
increased by 14.1 percent, while imports during the same period increased by 12.8 percent.
8
Report: OECD Economic Survey of Poland 2012[view: August 2012]
226
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
The second macroeconomic factors analyzed in this paper is the unemployment rate. It
expresses the ratio of the number of employees to the total number of employed and
unemployed (the labor force). Like the category of "unemployed", the term "unemployment"
can be significantly extended. Unemployment is "... the presence of a group of employees
which are able to work and ready to take it, but do not found preferred opportunities to
employment” 9.
Despite strong economic growth in the years 2010 - 2011, the unemployment rate
continued to rise and reached a level of almost 10%. Small increase in employment was not
able to balance the rapid growth professional activity, which increased in the last three years
by 3%. Despite economic growth in Poland and the crisis in other countries (UK, U.S.,
Ireland), there wasn't also a significant return migration.
The unemployment rate in Poland in March 2012, after taking into account seasonal
factors, was 10.1 per cent, remaining at the same level the third month in a row. The
stabilization of the unemployment rate in the first months of 2012 years, appear after a series
of increases in the rate observed in the last year. Unemployment rate in March was slightly
lower than average for the whole EU (10.2 per cent) and significantly lower than the average
for the euro area (10.9 per cent).
The continuing problem of unemployment contributes to reduce salary pressure in
Poland, and consequently, inflation, which present the percentage change in the price index of
goods and services during the period.
These are the main macroeconomic variables taken into account in assessments of the
current economic situation of individual countries, between which there is interaction. These
factors also determine the Polish preparations for the globalization process or the
competitiveness of our country.
Poland's economy is powered by small and medium-sized business mainly by TSL
sector. It is estimated that about 50 per cent (50.1 per cent), the revenue coming from the
transportation and shipping and logistics.
Value of The TSL market , calculated on the basis of income of 102 companies, rose
by 15.4 per cent in 2010, compared to the previous year. However, if we refer to 2008 (before
the crisis) - the value of this market increased by 4.4 per cent ( the amount of revenue of the
analyzed companies decreased by 11 percent in 2009). Total income of these analyzed
companies in 2010 amounted to nearly 19 billion PLN.
The larger increase in revenues recorded foreign-owned companies and mixed (almost
116 percent) compared to Polish companies (114.5 percent). In the previous year, revenue in
foreign companies dropped more than 13 percent, the reduction in Polish companies was
almost twice lower (6.6 percent). The share of foreign companies and mixed capital in total
revenues, decreased from nearly 70 percent to 52 percent. The number of these companies are
still slightly smaller (48 companies) than the number of Polish companies (54 subjects).
Average revenue generated by a company with foreign capital in 2010 amounted to nearly
203 million PLN, but in Polish company was about 170 million PLN. These differences may
Dowgiałło Z. (red.): Słownik ekonomiczny przedsiębiorcy, Wydanie VI rozszerzone, Wydawnictwo ZNICZ,
Szczecin 1998, s.29
9
227
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
result not only from labor productivity, but also from the adopted organizational and legal
form to run a business 10.
3
Characteristics of organizational and legal forms of enterprises of the TSL sector
in Poland in the context of globalization
The legal system of each country creates different types of business, which enables to
unite the various factors of production and those involved in this activity. These forms are
patterns of activity for all individuals wishing to take up and run a business. Systematics of
companies allows to extract features relevant to each type of business, to choose the right type
and form to run their business, facilitates to recognise of the essence of the company,
functions and operating conditions11.
The knowledge of the organizational and legal forms available for business which the
carrier possesses, allows to correctly run the business in the TSL market. Extremely important
is the knowledge of the starting a business – algorithm of business registration, as well as a
possible ending.
Legislation that regulates access to the occupation of road transport in Poland is the
Road Transport Act, which sets out, inter alia: an entrepreneur who is qualified to provide
services in national and international road transport. The amendment this Act was to adjust
Polish law to the requirements of the European Union, and in particular the introduction of
uniform rules for access to the road transport market for national and international road
transport. Under the Road Transport Act every road transport should have:
- in national transport - a license to undertake national road transport,
- in international transport - Community license.
The transport enterprise is the basic organizational unit of transport activity. Transport
company which is operating in the TSL market can be called every organized form the supply
side of the market movements, having their name and offering a unique product which is
called transport service 12.
Table 2. showes the characteristics of the transport company that is providing services
in the TSL market.
10
Brdulak H., Polski rynek TSL w 2010 roku, Rzeczypospolita, 22.06.2011
Strużycki M. (red.): Zarządzanie przedsiębiorstwem, Wydanie II, Wydawnictwo DIFIN, Warszawa 2004,
s.112
12
Rydzkowski W., Wojewódzka-Król K. (red.): Transport, Wydawnictwo PWN, Warszawa 2005, s.338
11
228
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tab. 2 Features of the transport company
Economic distinct
Legally distinct
Organizational and technical
distinct
- company has a distinct property,
− company reproduces on its own
financial resources consumed by
the sale of their products, while
respecting the principle of
profitability,
− management is associated with
more or less uncertainty, which
carries the risk of economic
− development of the company by
increasing its property is largely
dependent on the possibility to
cover capital expenditures from its
own income.
- the ability of an entity to legal
action, such as contracts, bank
taking credits, to act as a separate
entity in trade,
− is achieved by the company from
the moment of registration of state
enterprises or trade register, as
governed by the provisions.
- means that the entity
creates a whole separate in
terms of technical,
organizational, and has its
own organizational structure,
− expressed by having
separated Board and
submission the company to
one supervisor, who is a
manager only for the
employees of the company.
Source: own study based on: Koźlak A.: Ekonomika transportu.
i praktyka, Wydawnictwo Uniwersytetu Gdańskiego, Gdańsk 2008, s.154-155
Teoria
A transport enterprises which are operating on the TSL market, can run a business in
various organizational and legal forms permitted by the legal system of the state. Existing
forms of organizational - legal are, to some extent, related with form of ownership of the
company, on the basis of which we can distinguish: state-owned enterprises, municipal and
private, such as cooperatives, companies, individuals. Among the organizational and legal
forms of businesses we have:
1.Business entities without legal personality:
a) sole proprietorships,
b) civil partnerships,
c) partnerships:
- general partnerships
- professional partnerships
- limited partnerships
- limited joint-stock
2. Business entities with legal personality:
a) state-owned enterprises,
b) cooperatives,
c) the company's capital:
- company with limited liability
- joint-stock companies
d) other
Self-employment is the oldest form of business in which the sole owner is a single
entrepreneur. Single operator is the giver of capital, manages the company and is responsible
to the creditors of all its assets 13. In Polish conditions, single owner of the company is
appointed to operate on the basis of business law 14 and requires an entry in the register of
Por. szerz. Strużycki M. (red.): Zarządzanie przedsiębiorstwem, Wydanie II, Wydawnictwo Difin, Warszawa
2004, s.115
14
Act of 2 July 2004 on Freedom of Business Activity, Dz. U. No. 173, item 1807
13
229
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
economic activities. In road transport, company of the single owner is the most frequently
occurring form of running business.
The main advantages and disadvantages of sole proprietorship business are presented
in Figure 4.
adventages
disadvantages
- simplicity of start and end of economic activity,
- low cost of running business
- independence
- total availability of the profit
- total responsibility of the owner for any liabilities
- limited ability to raise additional capital
- reduced growth opportunities
- large load time
- necessity of self-struggle with various management problems
Fig.4 Advantages and disadvantages of sole proprietorship business
Source: own study based on: Strużycki M. (red.): Zarządzanie przedsiębiorstwem, Wydanie II,
Wydawnictwo Difin, Warszawa 2004, s.115
Making a review of characteristics of the partnerships as a legal and organizational
form of freight forwarding companies, shows how to set up a business, the liability of
shareholders, the ratio of third parties, the procedure for liquidation. In this part of the study
was left out of a professional partnership company because approval by the legislature this
form of activity only for the free professions, to which the freight forwarding activity does not
classify.
In Table 3 there have been made a comparative overview of the partnerships with
selected criteria - the assessment.
230
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tab.3 Comparative summary of partnerships
Evaluation criteria
Characteristics for
a defined concept
Legal personality
Goal of activity
Company’s
representation
Partners’
responsibility
General partnerships
Limited partnerships
Limited joint-stock
A partnership which runs business under its own name
Imperfect legal entity which may acquire rights, including property of real estate and other
property rights, incur obligations, sue and be sued (judicial ability) in its own name.
Profit
Each partner has the right The right and duty to
Cases of the company lead general
and duty to manage the
manage the affairs of
partners - to some issues require
affairs of the company,
the company belongs to resolution of the general assembly
for which he receives no
the general partner
- the right to vote have a
salary.
shareholders, but general partners
can only participate in it.
The General Assembly controls
the activity of the company,
decides
of significant changes - including
the distribution of profit and
coverage of losses.
There are required the consent of
all general partners or a majority
for some resolutions.
Each partner has the right General partner are
For liability of the company is
to represent the company
responsible for the
responsible at least one partner
in the judicial and
company’s liabilities all unlimited – general partner. A
extrajudicial activities its assets, while limited shareholder is not responsible for
this right can not be
partners - only up to the the obligations of the company.
restricted to any third
amount specified in the
party.
contract limited
partnership company.
Source: own study based on: Code of Polish Commercial Companies
Based on the data contained in the table (Table 3) it can be stated that each the set
partnerships: general partnership, limited partnership and limited joint-stock partnership is
formed to operate under its own separate company. Differences in discussed forms concern
mainly the degree of liability of members, their functions and aspects of the representation of
the company the outside. In a general partnership the partners have equal rights, perform the
equal role, but in a limited partnership, there are two types of partners: general partners responsible for the liabilities of the company without limitations and limited partners responsible for the liabilities of the partnership up to the amount specified in the articles of
association.
In Table 4 there have been made characteristics of companies: companies with limited
liability and joint stock company.
231
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tab.4 Summary of the capital companies
Evaluation criteria
Characteristics for
a defined concept
Legal personality
Goal of activity
Company’s
representation
Partners’
responsibility
Amount of share
capital
Limited liability company
Can be formed by one or more persons
in any legally permissible purpose.
Joint-stock company
The company formed by one or more
persons, in which the shares are securities
that are a kind of participation in the share
capital. It can be established for any purpose
permitted by law, unless the law provides
otherwise.
With the conclusion of the agreement - the company is created in an organization that
can acquire rights and incur obligations (legal ability).
At the moment of registration of the company acquires legal personality and becomes
the subject of rights and obligations of the company in the organization.
Every goal allowed by law
Business activity carried out in large sizes
Management Board consisting of one
The company’s cases are lead by
or more members appointed by the
Management Board (single or multiple),
general meeting of shareholders,
whose members are appointed and dismissed
conducts the company’s cases - each
by the supervisory board - all members are
member has the right to conduct the
required and authorized to manage the affairs
cases and represents the company
of the company, unless the statute provides
outside.
otherwise.
The company is responsible to the
Board members are not responsible for the
amount of share capital - except for tax obligations of the company - with the
liabilities.
exception of tax liabilities - jointly and
severally liable with all its assets, if the
execution against the company proves to be
ineffective.
5000 PLN
100 000 PLN
Source: own study based on: Code of Polish Commercial Companies
Based on the information contained in Table 4 it can be said that many of capital
companies’ characteristics are common - mainly they can be created in any legally
permissible purpose, possession of the legal personality, their cases leads the appointed
Management Board, and the liability of shareholders is limited.
Choice of legal and organizational form by the operator of the TSL market is
conditioned by various factors, but also to a large extent specific activity.
4
Conclusions
Transportation is increasingly important to the competitiveness of the country in
today's economy. An important factor, which we must note, is the quality of transport
processes, as well as broad and strong integration of the components of the transport system,
including the suitable organizational structure of enterprises operating on the TSL market.
Transport companies have the ability to integrate into a complete organizational solutions,
various technologies, products and services, and the ability to engage in them of its partners
and suppliers, with the entry into network structures. These actions allow to loose internal
relationship, horizontally integrated, flexible, structurally and dynamically regulated to
changes in the environment.
232
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
References:
[1.] Borowiecki R., Siuta-Tokarska B.: Problemy funkcjonowania i rozwoju małych i
średnich przedsiębiorstw w Polsce, Synteza badań i kierunki działań, Wydawnictwo
Difin, Warszawa 2008
[2.] Bozarth C., Handfield R. B.: Wprowadzenie do zarządzania operacjami i łańcuchem
dostaw, Wydawnictwo Helion, Gliwice 2007
[3.] Brdulak H., Polski rynek TSL w 2010 roku, Rzeczypospolita, 22.06.2011
[4.] Dowgiałło Z. (red.): Słownik ekonomiczny przedsiębiorcy, Wydanie VI rozszerzone,
Wydawnictwo ZNICZ, Szczecin 1998
[5.] Giddens A.:Socjologia, Polskie Wydawnictwo Naukowe PWN, Warszawa 2004
[6.] Koźlak A.: Ekonomika transportu. Teoria i praktyka, Wydawnictwo Uniwersytetu
Gdańskiego, Gdańsk 2008
[7.] Rydzkowski W., Wojewódzka-Król K. (red.): Transport, Wydawnictwo PWN,
Warszawa 2005
[8.] Strużycki M. (red.): Zarządzanie przedsiębiorstwem, Wydanie II, Wydawnictwo DIFIN,
Warszawa 2004
[9.] Code of Polish Commercial Companies Report: OECD Economic Survey of Poland
2012
[10.] Act of 2 July 2004 on Freedom of Business Activity, Dz. U. No. 173, item 1807
[11.] http://inwestor.msp.gov.pl/
233
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
POLISH PARTICIPATION IN THE GLOBALIZATION
PROCESS
Marcin Grad1
Key words: economic transformation, globalization, economical reforms, the flow of foreign
capital, financial crisis.
Abstract: Socio-economic transformation in Poland started in the late eighties and early
nineties began a process of change in the socio-economic system from a centrally planned
economy to a market economy. These changes were not only economic in nature. Also have a
social dimension, and above all, institutional, as concerned countries to adapt to the
requirements of modern, mature democracy, and improve the competitiveness and
technological development of the economy. In this paper, for the initial period of the
beginning of the discourse adopted socio-economic transformation, it is the turn of the
eighties and nineties of the twentieth century. This historical period is a turning point from
which to begin an analysis of the political and economic situation of Polish in a globalizing
world.
JEL Classification: F60
Economic, technological and social backwardness caused by the internal economic
crisis, hyperinflation, international debt, required effective and rapid reform. The most
important of these were in the early nineties, another, of a more institutional nature, carried
out at the turn of the century. The culmination of years to adapt the Polish economy and the
law was our country's accession to the European Union. However, this fact of recent history
can not influence to stop the continued appropriateness of the Polish system of economic and
political and social participation in the international arena, combining and integrating world.
"Raging inflation in 1989, which this summer was growing by 20-40% per month, was
in the full year 640%. The budget deficit in the third quarter came to 10% of GDP, subsidies
for companies and they take up more than one third. There were widespread shortages of
goods, long queues, gold almost completely lost business opportunities. There was a big
difference between the official and black market exchange rate of the U.S. dollar, which
became a very common means of payment at this time. In late 1989, the official rate ranged
between 5 and 7 thousand zł per 1 USD” 2.
Marcin Grad, Warsaw School of Economics, Niepodległości 162, 02-554 Warsaw, email: [email protected]
P. Mikuła, Bilans przemian społecznych i gospodarczych w latach 1989-2006, p. 76-77, [in]: A. Jurkowska
(ed), Zeszyty naukowe Zakładu Europeistyki Wyższej Szkoły Informatyki i Zarządzania w Rzeszowie. WSIiZ,
Rzeszów 2008.
1
2
234
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
In these economic conditions, there has been here in Poland for political change
and, consequently, to begin the transformation of the economic system. Act prior to the
changes described, which is worth noting was the Act of 23 December 1988 on economic
activity, commonly referred to as "the Act Wilczek." Presented act very liberalized freedom,
form and mode of doing business. The effect of the introduction of such legislation was in the
early nineties, a huge increase in the number of new work places. At this time a number of
small businesses radically increase, which helped in activated people in the moment of huge
uncertainty of state-owned enterprises.
The turning point for the introduction of market-oriented reforms in Poland, was the
fact the rise to power of the democratic camp and the first inauguration since the end of World
War II not fully communist government. At the end of December 1989 was passed by the
Parliament of a set of laws which "Government Economic Stabilization Program." It was a set
of guidelines needed to carry out the changes, the basic objective was quick to ensure
economic sustainability. They began to pursue rigorous fiscal policy, monetary policy was
tightened. The program also introduced trade liberalization, privatization of and supporting
the private sector. There was increased independence of state enterprises. Launched the
process of de-monopolisation of the economy through the creation of the Anti-Monopoly
Office. At this time The Government opened Stock Exchange in Warsaw. In 1992, he
introduced a tax on personal income of the population in 1993 but became operational
VAT "3.
At this point it is worth a closer look at the Polish economy and the reforms proposed
by the Tadeusz Mazowiecki’s first non-communist government. These have government
guidelines on the implementation of reforms in the country, known colloquially as
"Balcerowicz Plan", were the following: “(…)elimination of the system remains the central
direction of the economy, reactivation of local government and ownership, privatization, the
rejection of the automatic financing business ventures, changes in the tax system,
independence of state enterprises, the introduction of convertibility of the currency, foreign
trade liberalization, de-monopolization, the creation of the real estate market, the
commercialization of banking and insurance sectors, the organization of the securities market
and to facilitate the operation of foreign investors and the introduction of social protection of
the unemployed. (…)Introduced a partial (internal) gold convertibility and fixed rigid
exchange rate of 9,500 zł (before denomination) per U.S. dollar. In May 1991, the method of
influencing the exchange rate. Instead of the dollar, now it was compared to the known.
basket of currencies, which by the end of 1998 consisted of 45% U.S. dollars, 35% of DM,
10% of British pounds, 5% of the French franc and 5% of Swiss francs. " 4.
Another of the government, which exercise authority in 1991-93 in Poland, continued
the economic policies outlined in the "Balcerowicz Plan" trying to limit inflation and
stimulate the economy. However, the result of these efforts has become a problem with
rapidly rising unemployment, which resulted in negative social mood. In the years 1990 1993 unemployment rose sharply, the unemployment rate increased by almost 10 percentage
points from 6.5% to 16.4% 5. The reason for this was both the elimination of hidden
unemployment in enterprises, as well as general economic conditions and the decline in
global demand as the internal market and external, especially in the countries of the former
3
Op. Cit. p. 78.
J. Kaliński, Gospodarka Polski w procesie transformacji ustrojowej (1989 – 2002), p. 8 [in]: E. Czarny (ed.),
Gospodarka Polska na przełomie wieków od A do Z. NBP 2005.
5
Dane GUS dostępne pod adresem http://www.stat.gov.pl/gus/5840_677_PLK_HTML.htm (21.01.2012).
4
235
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Eastern Bloc. Gross domestic product in the period 1990 - 1991 was reduced. Limitation of
this phenomenon in the following years was indeed evident, nevertheless it did not translate
into a significant increase in employment in the economy.
The above reforms have been the subject of many studies and comments, both political
and economic. It is at this point to quote opinions prof. dr. hab. Grzegorz Kolodko that by
evaluating the first years of transformation Poland stated that "(…) initial period “shock
without therapy” in 1989-93, when the result of a significant overshoot stabilization policy,
underestimate the importance of building new institutions of a market economy, too violent
and too far-reaching liberalization of trade and neglect pro-development functions of the state
in economic transformation costs were much higher than the unavoidable (and than expected
in official documents), but the effects were much smaller than expected (and achievable). This
was contrary to the principles of operation of the bright praxeology when to achieve smaller
than can be achieved effects incurred costs more than necessary. As a result, the scale of
transformational recession was far greater than would have been the correct policy of the
government” 6.
The transformation of the system resulted in the opening of the Polish economy in the
world. This is mainly manifested in the abolition of the state monopoly on foreign trade and
the adoption of appropriate legislation to enable the supply of foreign capital in our country
and allowed the operation of foreign companies. Statistical data on foreign trade in the period
1990 - 2004 shows that Polish exports in U.S. dollars has increased five-fold, and the same
ratio calculated per capita has quadrupled. A similar situation occurs in the case of exports,
which have increased more than tenfold, and per capita almost sevenfold. Became noticeable
reorientation of the Polish economy to a deeper cooperation with the countries of Western
Europe at the expense of the states bordering the east side of our border. The most important
trading partner became the then EEC countries, among them Germany, whose share in Polish
exports jumped from 25.1% in 1990 to 30% in 2003 (Germany still today constitute the
largest market for Polish exports, the present, the percentage of our exports to that country
relative to other countries of the European Union is 33% 7), in imports of 20.1% and to 24.2%
(now, analogously the presented data on exports, imports from Germany is 36.8% of total
imports from EU countries8). Further down were such countries as France, Germany, Great
Britain and Italy. 9
Since the beginning of reform was realized from the fact that Poland, as a relatively
"big country" 10 Europe is, however, compared to other world economies too weak to be able
to cope alone with the operation in an increasingly global world. The consequence of this kind
of observation was of Polish foreign policy focus on continued integration with the
international organizations of the Western world. This integration would allow for economic
stability, facilitate international trade and reduced the size of the debt. In 1991, there was
G.W. Kołodko, Polska z globalizacją w tle. Instytucjonalne i polityczne aspekty rozwoju gospodarczego.
TNOiK Toruń 2007, p. 160.
7
Dane statystyczne GUS w: Rocznik Statystyczny Handlu Zagranicznego 2011 (wybrane tablice). GUS 2011,
p. 57.
8
Op. Cit. p. 57.
9
P. Mikuła, Bilans przemian społecznych i gospodarczych w latach 1989-2006, p. 90, [in]: A. Jurkowska (ed.),
Zeszyty naukowe Zakładu Europeistyki Wyższej Szkoły Informatyki i Zarządzania w Rzeszowie. WSIiZ,
Rzeszów 2008.
10
The author uses the term "big country" not in the economic context (country, which is able to shape the world
prices), but is guided by the reference authorities and the number of people in relation to other European
countries.
6
236
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
signed the Association Agreement between the Polish and the European Community on the
basis of in the following year entered into force an agreement on the transitional rules of trade
between the two partners, and in 1994 came into force an agreement on the flow of labor and
capital, services and progressive alignment with the EU requirements.
"In December 1989, the Polish government sent to the International Monetary Fund
(IMF)" Letter of Intent "and" Memorandum ", including the economic assumptions and
objectives of economic policy. The documents were the basis for the granting of an IMF loan
of U.S. $ 720 million. At the same time, industrialized countries have set up for the Polish
Stabilization Fund, which consisted of donations, loans and lines of credit with a total value
of approximately $ 1 billion. Help came also from the International Bank for Reconstruction
and Development (World Bank), the European Bank for Reconstruction and Development,
the OECD and the European Community. Its main objectives were economic reforms,
including privatization, changes in the structure of production and improving creditworthiness
Polish"11.
The result was a political action taken institutional adjustment of the Polish economy,
especially industry, to the requirements of operation in an international environment. These
actions had a significant impact on the Polish accession to the European Union. "In 2002,
about 74% of foreign trade has taken place under conditions free of duty (duty-free trade in
the Union participation was 61.7%). The agricultural trade openness market was smaller.
Recent barriers in the sphere of trade between Poland and EU countries disappeared until
May 1, 2004" 12.
In such a set of economic and political situation in Poland was at the time of entry on 1
May 2004 to the European Union. Construction of Polish capitalism, despite the many
institutional reforms, political and economic importantly continues still continues. The
problem with which the transition period from the beginning of our country struggling to
build a new economic order without their own capital. This means that Poland since the end
of the twentieth century to the present day depends on the inflow of foreign direct investment.
Undoubtedly a positive boost to the inflow of foreign capital was the fact that Polish
membership in the European Union. This is confirmed by the statistics of the first years of the
Polish EU. These data are presented in the table "Inflow of foreign capital to Poland".
J. Kaliński, Gospodarka Polski w procesie transformacji ustrojowej (1989 – 2002), p. 18 [in]: E. Czarny (red.),
Gospodarka Polska na przełomie wieków od A do Z. NBP 2005.
12
E. Kawecka-Warzykowska, Skutki przyjęcia przez Polskę wspólnej polityki handlowej Unii Europejskiej,
p. 191, [in]: E. Czarny (ed.), Gospodarka Polska na przełomie wieków od A do Z. NBP 2005.
11
237
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tab. 1 Inflow of foreign capital to Poland
Foreign direct investment
in Poland
Capital income
Foreign portfolio investment
Year
mln Euro
I
II
III
IV
I-IV
III
IV
824
536 1264
I-IV
I
4067
2892
II
III
IV
I-IV
-758 -429
1664
3369
8519
27
3
22
2004
145
145
581
220 1071 3958 2765 1526 1988 10237
3321
1862 1329
2007
2005
445
98
143
254
4783
6123 1143
-238 11811
2006
425
292
556
764 2037 3900 1999 1202 8640 15741
2007
514
612 1009 1745 3880 4212 2781 4361 5320 16674
613
55 1443
II
2003
2008 1597 1811
3
I
940 2131 1119 1831 3249
8330
3146 -1830 -450
-152
569 4590 3443 3410 2671 1446 10970 -1590
-503 -896
1721
477
1343
2102
551
78 -3733 -3524
Source: Polish National Bank.
As the largest data set of foreign capital inflow to the Polish came after the country's
accession to the European Union. This is related to the fact that at the time of accession to the
world was sent a signal that Poland has a corresponding state of its own economy, to become
a member organization of the most important and most powerful economic countries in
Europe.
The inflow of foreign capital, and still, painstakingly carried out resulted in the
ongoing reform of the early nineties restructuring of Polish companies. In addition, the
unmistakable positive impulse for companies was the accession to the European Union.
However, the time displayed is the economic gap between the Polish corporations and their
foreign counterparts. The reasons for this are, unfortunately, the situation independent of the
Poles themselves. Foreign multinational corporations have developed over the years with
favorable conditions for doing so in the form of a market economy. Polish companies that
aspire to become corporations have had only last about twenty years the opportunity to
develop themselves as favorable systemic conditions. Therefore, the capital structure of many
of the "Polish" corporation indicates its mixed nature. As shareholders are present here as well
as representatives of foreign Treasury. Such a situation occurs in the case of Polish PKN
ORLEN and Bank PKO SA. The rest of the "Polish" banks is owned by banks of foreign
capital.
According to the Statistical Yearbook of Polish foreign trade in recent years, that is,
between 2008 and 2010, the main Polish trade partners are Germany, Russia, China, France
and Italy. Only in the last year the country listed in the statistics in third place was the United
Kingdom. The structure of Polish foreign trade in a given period, including the division of
import and export, and the three most important partners in this area are presented in Table
"Foreign trade turnover of Polish and key partners in the years 2008-2010".
238
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tab.2 Foreign trade turnover of Polish and key partners in the years 2008-2010
Year
Specification
First partner
participation
Country
%
Second partner
participation
Country
%
Third partner
participation
Country
%
2008
Import
Export
Germany
Germany
23,0 Russia
25,0 France
9,7 China
6,2 Italy
8,1
6,2
Import
Export
Germany
Germany
22,4 China
26,2 France
9,3 Russia
6,9 Italy
8,5
6,9
2009
2010
Import
Germany
21,9 Russia
10,2 China
9,4
Export
Germany
26,1 France
6,8 Great Britain
6,3
Source: own study based on the "Statistical Yearbook of foreign trade in 2011." Central
Statistical Office, Warsaw and Wroclaw 2011.
In view of the impending financial crisis that is affecting developed countries, were
seen in 2008, the collapse in demand for export to world markets. These negative trends
began to impact on Polish exports, which is dependent of demand in the global market. "Since
September 2008, the reported slowdown in foreign trade, and in November the decline, while
in the period of November-December 2008 decline in exports proved to be deeper than on the
import side. Since the beginning of 2009 saw a reversal of this trend and imports began to fall
by an average of 9 points. percent. faster than exports. Throughout 2009, Polish exports
decreased by 15.5% (to 98.3 million), and imports by 24.5% (to 107.5 billion)" 13.
As indicated by the report on the state of foreign trade in 2009, dominating the Polish
trade in goods were highly developed countries. Their share in exports was 85.6% and
imports 69.1%. Among these countries accounted for the largest percentage of European
Union countries, whose share was recorded at 79.7% of exports and 61.9% of imports. In the
reporting year was also recorded turnover of the CIS countries, whose share of exports
amounted to 38.1% and 37.7% in imports. All the time one of the most important Polish
partners, according to the following table, is Russia. 14
As a result of the global financial crisis, the observed decreased global demand for
exports. Poland also felt the effects of these international issues. However, paradoxically, in
some areas of the economy allowed the crisis to reduce the trade deficit. That happened in the
case of Polish trade with Russia, which was the reason for the reduction in global commodity
prices. Commercial Relationships are the result of our country's Polish membership in the
European Union, and therefore seem to have a stable base.
Presented in this paper, the characteristics of the Polish era of globalization reveals
many positive and negative aspects. On the one hand luggage of experience and laboriously
carried over and give reform a chance in the long years on the development of the economy
and Polish businesses more competitive in the global space of economic and political ties.
The progress made particularly in the first half of the nineties of the twentieth century, the
13
14
Ministerstwo Gospodarki, Polska 2010. Raport o stanie handlu zagranicznego. Warszawa 2010, p. 5.
Ministerstwo Gospodarki, Polska 2010. Raport o stanie handlu zagranicznego. Warszawa 2010, p. 6.
239
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
enormous potential that can be released and utilized for the development of the country.
However, a period of transition and the current economic situation of the country, and Polish
companies is the basis for criticism on the part of environmental economists. They believe the
time indicated is not fully utilized and partly wasted chances. How, then, should look like the
transformation of the system, if you have been chosen another way change the economic
system? How then would the Polish economy and Polish companies on the background of
world economic powers? Unfortunately, these and other questions not already know the
answer.
References:
[1.] Czarny Elżbieta (ed.), Gospodarka polska w przełomie wieków od A do Z. Narodowy
Bank Polski 2005 r.
[2.] Kołodko Grzegorz W., Polska z globalizacją w tle. Instytucjonalne i polityczne aspekty
rozwoju gospodarczego. TNOiK, Toruń 2007 r.
[3.] Mikuła Piotr, Bilans przemian społecznych i gospodarczych w latach
1989-2006, [in]: A. Jurkowska (ed.), Zeszyty naukowe Zakładu Europeistyki Wyższej
Szkoły Informatyki i Zarządzania w Rzeszowie. WSIiZ, Rzeszów 2008.
[4.] Szczapa Jacek, Bezrobocie w Polsce w latach 1990 – 2007. Społeczna Wyższa Szkoła
Przedsiębiorczości i Zarządzania w Łodzi.
[5.] Sala Stanisław, Polskie firmy na tle zagranicznych korporacji w dobie globalizacji.
Prace Komisji Geografii Przemysłu, Warszawa – Kraków 2006 r.
[6.] Kołodko Grzegorz W., Sukces na dwie trzecie. Polska Transformacja ustrojowa i lekcje
na przyszłość. Wyższa Szkoła Przedsiębiorczości i Zarządzania im. Leona
Koźmińskiego w Warszawie.
[7.] Rocznik Statystyczny Handlu Zagranicznego 2011. Główny Urząd Statystyczny,
Warszawa 2011.
240
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
KVALITA SLUŽIEB VO VEREJNEJ OSOBNEJ DOPRAVE –
SÚČASŤ STRATÉGIE DOPRAVNEJ POLITIKY SR
QUALITY OF SERVICES IN THE PUBLIC TRANSPORT –
PART OF THE TRANSPORT POLICY OF THE SLOVAK
REPBLIC
Elena Gregová 1
Kľúčové slová: osobná doprava, služby, kvalita, dopravná politika, stratégia, efektívnosť
Key words: passenger transport, services, quality, transport policy, strategy, efficiency
Abstrakt: Súčasná hospodárska kríza vo významnej miere ovplyvňuje verejný sektor,
nakoľko finančné zdroje štátneho rozpočtu sú obmedzené, a je nevyhnutné zabezpečiť
poskytovanie služieb verejného záujmu na dostatočne vysokej kvalitatívnej úrovni. Kvalita
služieb v oblasti osobnej dopravy bude v nadchádzajúcich rokoch čoraz dôležitejšia
vzhľadom na starnúce obyvateľstvo a potrebu zabezpečiť, aby bola verejná (hromadná)
doprava atraktívnou alternatívou individuálnej dopravy.
Abstract: Contemporary economic crisis influences public sector significantly because
financial sources of state budget are restricted and it is necessary to ensure providing of
services of public interest at a rather qualitative level. In coming years quality of services in a
sphere of passenger transport will become more important because of senescent population
and necessity to ensure that public transport will be an attractive alternative to an individual
traffic.
JEL Classification: R48
V súčasnej hospodárskej situácii je úloha služieb všeobecného záujmu v EÚ
významnejšia ako doteraz. Kvôli rozpočtovým obmedzeniam aktuálnym práve dnes, je
nevyhnutné, aby poskytovanie služieb bolo zabezpečené nákladovo efektívne a a pritom na
dostatočne vysokej kvalitatívnej úrovni.
V stratégii Európa 2020 sa opätovne potvrdila nevyhnutnosť rozširovania nových
kvalitatívnych služieb všeobecného záujmu. 2 V „Oznámení Komisie európskemu parlamentu,
1
Doc. Mgr. Elena Gregová, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy
a spojov, Katedra ekonomiky, Univerzitná 1, 010 26 Žilina. Tel.: 421/41 5133 211, e-mail:
[email protected]
241
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Rade, európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov“ je predstavený
rámec kvality pre služby všeobecného záujmu v Európe pozostávajúci z troch vzájomne sa
doplňujúcich oblastí:3
• zvyšovanie zrozumiteľnosti a právnej istoty v otázke uplatňovania pravidiel EÚ na
služby všeobecného hospodárskeho záujmu a revíziu pravidiel v prípade, že je nutné
zabezpečiť osobitné potreby. Okrem daného oznámenia, Komisia predstavuje reformy
dvoch kľúčových súborov pravidiel – pravidiel štátnej pomoci pre služby všeobecného
hospodárskeho záujmu a pravidiel pre verejné obstarávanie.
• zabezpečenie prístupu k základným službám v konkrétnych sektoroch. Sektorové
právne predpisy prijaté na úrovni EÚ vždy vyvažovali potrebu posilňovať
hospodársku súťaž a využívať trhový mechanizmus s potrebou zaručiť prístup každého
občana k základným službám vysokej kvality za dostupnú cenu. Platí to aj pre sieťové
odvetvia od telekomunikácií a poštových služieb po dopravu a energetiku. Záväzky
verejnej služby v sektore dopravy sú stanovené v osobitných právnych predpisoch
zameraných na letecké služby, vnútroštátnu dopravu a námornú dopravu. Tieto právne
predpisy viažuce sa na osobitný sektor stanovujú zásady, ktorých by sa členské štáty
mali pri vymedzovaní záväzkov verejnej služby v jednotlivých druhoch dopravy držať.
V Bielej knihe o doprave z roku 2011 sa uvádza, že vyšší podiel cestovania
hromadnými dopravnými prostriedkami spolu s minimálnymi záväzkami služby
umožní zvýšiť hustotu a početnosť dopravných služieb a vytvorí tak účinný cyklus
v rôznych druhoch verejnej dopravy.
Kvalita služieb v oblasti osobnej dopravy bude v blízkej budúcnosti čoraz dôležitejšia
vzhľadom na starnúce obyvateľstvo a potrebu zabezpečenia verejnej (hromadnej) dopravy
ako atraktívnej alternatívy individuálnej automobilovej dopravy s cieľom prispievania k
efektívnemu využívaniu zdrojov a palivovej bezpečnosti. Pri vytvorení dynamického,
otvoreného železničného trhu by šlo o obojstrannú výhodu. Cestujúcim by to prinieslo značné
výhody, pokiaľ ide o kvalitu, efektívnosť a množstvo ponúkaných služieb. Výhody pre
verejné orgány a daňových poplatníkov by spočívali predovšetkým v zníženom verejnom
financovaní verejných zákaziek v oblasti služieb.
• podpora kvality predovšetkým v oblasti sociálnych služieb, čo by malo byť
v budúcnosti využité ako vzor pre ostatné služby všeobecného záujmu.
Doprave a dopravným službám, ktoré majú strategický význam pre hospodárstvo,
venuje zvýšenú pozornosť každá krajina. Poskytovanie služieb zo strany štátu prechádza
v poslednom čase určitými zmenami ovplyvnenými najčastejšie dereguláciou v ekonomike
alebo zmenou vládnej politiky. Miestne a regionálne orgány v čoraz väčšej miere zverujú tieto
služby externým subjektom, alebo sú poskytované súkromným sektorom. Snaha o spoločné
riešenie dopravnej politiky a kooperáciu v oblasti dopravy existuje na medzinárodnej úrovni,
v rámci spoločenstva EÚ. Okrem toho sú aj v Slovenskej republike vypracované dokumenty,
ktoré sú určujúce pre rozvoj dopravy a dopravných služieb na národnej úrovni.
Najvýznamnejšie sú Operačný program doprava a Dopravná politika Slovenskej republiky.
Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“, KOM (2010) 2020
Oznámenie Komisie európskemu parlamentu, Rade, európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru
a výboru regiónov: rámec kvality pre služby všeobecného záujmu v Európe. KOM (2011) 900, Brusel z 20.12.
2011 v konečnom znení, str. 3, 9 a 11.
2
3
242
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Dopravná politika Slovenskej republiky do roku 2015 bola prijatá uznesením vlády SR
č. 445/2005. Východiskom pre jej vypracovanie bol strategický dokument EÚ: „Biela kniha –
Dopravná politika EÚ do roku 2010 – Čas rozhodnúť“, kde bolo vytýčené základné
smerovanie dopravnej politiky EÚ: harmonizovaný rozvoj jednotlivých zložiek dopravy,
revitalizácia železníc, zvyšovanie bezpečnosti, odstraňovanie úzkych miest, orientácia na
užívateľa a zvládnutie globalizácie dopravy.
Trvalo udržateľný rozvoj mobility bol definovaný ako globálny cieľ dopravnej
politiky SR, ktorým je vytvorenie podmienok na zabezpečenie neustále narastajúcich
prepravných potrieb spoločnosti (prepravy osôb a nákladov) v požadovanom čase a kvalite,
pri súčasnom znižovaní negatívnych účinkov dopravy na životné prostredie. Globálny cieľ
obsahuje osem špecifických cieľov, z ktorých jedným z nich je zvyšovanie kvality a rozvoja
služieb v doprave – v súlade s hlavnou úlohou dopravy: uspokojovanie prepravných potrieb
hospodárskych subjektov pri minimalizácii ekonomických nákladov a enviromentálnych
dosahov. Špecifické ciele v rámci globálneho cieľa dopravnej politiky:
1. vytvorenie transparentných a harmonizovaných podmienok hospodárskej súťaže na
dopravnom trhu,
2. zabezpečenie rozvoja a modernizácie dopravnej infraštruktúry,
3. zabezpečenie primeraného financovania v sektore dopravy,
4. znižovanie negatívnych vplyvov dopravy na životné prostredie,
5. zvyšovanie kvality a rozvoja služieb v doprave,
6. zvyšovanie bezpečnosti dopravy a bezpečnostnej ochrany,
7. podporovanie výskumu a vývoja v doprave,
8. zvládnutie dopadov globalizácie dopravy.
V poslednom období je verejná osobná doprava v Slovenskej republike
charakterizovaná postupným znižovaním prepravného výkonu napriek tomu, že požiadavky
na mobilitu, súvisiace aj so zmenou životného štýlu obyvateľstva sú čoraz vyššie. Súvisí to
tiež s nárastom individuálneho automobilizmu, ktorý však v porovnaní s verejnou osobnou
dopravou nepomerne viac nepriaznivo ovplyvňuje životné prostredie. Pokles dopytu po
verejnej doprave je ovplyvnený okrem iného aj takými faktormi ako spoľahlivosť, kvalita
a úroveň služieb. Výška cestovného, tak ako každá cena má napríklad vplyv na dopyt po
verejnej doprave a taktiež na ekonomickú situáciu dopravných podnikov, čo zas ovplyvní
výšku potrebných dotácií zo strany štátu (obr. č. 1).
243
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Obr. 1 Dotácie do verejnej prepravy osôb
Zdroj: MDVRR SR, štátny rozpočet, záverečné účty VÚC, záverečné účty miest s DP MHD
http://www.telecom.gov.sk/files/statistika_vud/ekon_ukazovatele.htm#k3
Počas sledovaných sedemnástich rokov bol zaznamenaný v dopravných podnikoch 23
% pokles v počte prepravených osôb. Mierny nárast nastal len v roku 1996, a to o 3,3 %
a v roku 1997 o 0,3 %. Počas sledovaného obdobia si popredné miesto v preprave osôb
zachovávala autobusová doprava, za ňou električková a trolejbusová doprava (obr. č. 2).
Obr. 2 Vývoj v počte prepravovaných osôb v MHD v SR v období 1993 - 2010
Zdroj: www1.enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=99&id_indikator=901
Čo sa týka druhu dopravy, v osobnej cestnej a železničnej doprave pokračuje
dlhodobý trend poklesu prepravených osôb. Počet prepravených osôb verejnou cestnou
244
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
a železničnou dopravou poklesol počas sledovaného obdobia (2000 – 2010) o viac ako
polovicu. V roku 2010 pokračoval pokles počtu prepravovaných osôb leteckou dopravou, čo
bolo spôsobené nielen hospodárskou krízou, ale aj ukončením činnosti dvoch významných
leteckých spoločností na Slovensku (obr. č. 3).
Obr. 3 Vývoj v preprave osôb v osobnej doprave podľa druhu dopravy
Zdroj: ŠÚ SR (SAŽP)
Cieľom dopravnej politiky do roku 2015 v oblasti osobnej verejnej dopravy bolo a je
zabezpečenie optimálneho rozsahu a kvality služieb verejnej dopravy a efektívne využívanie
verejných zdrojov na jej realizáciu. Na zabezpečenie tohto cieľa boli navrhnuté nasledujúce
opatrenia: 4
1. prechod kompetencií v oblasti financovania regionálnej železničnej dopravy na úrovni
VÚC,
2. realizácia plánu dopravnej obslužnosti ako nástroja na harmonizáciu verejnej dopravy
a optimalizáciu výkonov vo verejnom záujme,
3. zavedenie regulovanej súťaže ako nástroja na efektívne využitie verejných zdrojov
a zabezpečenie kvality verejnej dopravy,
4. podpora obnovy vozidlového parku.
Stratégia rozvoja dopravy Slovenska do roku 2020 definuje víziu, ciele, priority
a opatrenia v oblasti rozvoja dopravy, ktoré podporia zvýšenie konkurencieschopnosti
slovenskej ekonomiky. Jej realizácia má zároveň prispieť k zabezpečeniu sociálneho rozvoja
spoločnosti a odstrániť regionálne disparity tak, aby sa ekonomický potenciál Slovenskej
republiky v horizonte do roku 2020 priblížil k priemeru úrovne EÚ v súlade s požiadavkami
trvalo udržateľného rozvoja. Víziou stratégie je do roku 2020 zabezpečiť kvalitnú, dostupnú
a integrovanú dopravnú infraštruktúru, konkurencieschopné dopravné služby a energeticky
efektívnu a bezpečnú dopravu. Ciele stratégie sú definované v štyroch základných oblastiach,
ktoré vychádzajú z vízie a sú zamerané na budovanie a modernizáciu dopravnej
4
Dopravná politika SR do roku 2015, schválená uznesením vlády č. 445 z 8. júna 2005.
245
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
infraštruktúry, zabezpečenie rovnovážneho rozvoja dopravných služieb, práv a povinností
užívateľov dopravy a znižovanie vplyvu dopravy na životné prostredie.
Dlhodobo je aktuálna skutočnosť, že nárast automobilovej dopravy má nepriaznivý
vplyv na životné prostredie, bezpečnosť a tiež kongescie zvyšujúce náklady na dopravu.
Verejná osobná doprava naproti tomu podporuje dosahovanie viacerých sociálnoekonomických cieľov. Prednosti je možné definovať z rôznych hľadísk:
•
ekologického – produkuje výrazne menej emisií,
•
sociálneho – umožňuje občanom dostať sa do konečného cieľa za prijateľnú cenu,
•
regionálneho – zabezpečením dostupnosti prispieva k rovnomernému regionálnemu
rozvoju,
•
priestorového – je menej náročná na priestor (parkoviská), najmä v centrách miest,
•
bezpečnostného
- zaznamenáva menšiu nehodovosť v porovnaní s individuálnou
automobilovou dopravou.
Na zvýšenie podielu verejnej dopravy je potrebné neustále zvyšovať jej kvalitu
a rozsah ponuky poskytovaných produktov a služieb pre spotrebiteľov. Je potrebná neustála
modernizácia, inovácia, integrácia informačných a komunikačných prostriedkov
a technológií. Za všeobecne známe základné parametre ovplyvňujúce výber dopravného
prostriedku a teda aj podiel verejnej dopravy sa považuje predovšetkým cestovná doba
tvorená časom stráveným v dopravnom prostriedku a čas strávený mimo neho – čas na
prestup, dostupnosť zastávok. Podľa dostupných štúdií pri znížení cestovnej doby verejnou
dopravou o 10 %, prechod z individuálnej na verejnú dopravu by bol až o 4,6 % vyšší. Pri
znížení o 50 % by to predstavovalo nárast okolo 25 %. Okrem toho pre cestujúceho je
dôležitá cena, pohodlie, kvalita vozidlového parku a prístupnosť s obmedzenou schopnosťou
pohybu a taktiež informovanosť cestujúcich.
Železničná spoločnosť Slovensko - ZSSK 5, napríklad už od svojho vzniku ako podnik
služieb skvalitňuje svoje produkty a služby. Sleduje ich kvalitu pomocou vybraných
ukazovateľov – 26 strategických a ďalších operatívnych, získaných priamo v procese
realizácie produktov a služieb pravidelným monitorovaním, meraním charakteristík procesov
a kontrolou zhody v riadení kvality. Úroveň kvality vlastnej práce monitoruje audítorskou,
kontrolnou a inšpekčnou činnosťou (integrovaný kontrolný systém s on-line databázou)
a anketovým prieskumom medzi zamestnancami prvého kontaktu. Analýza zistení je
východiskom pre implementáciu opatrení na zlepšenie procesov v jednotlivých oblastiach.
Atraktivita verejnej osobnej dopravy závisí od skvalitňovania produktov a služieb,
využívania inteligentných dopravných systémov, čo býva spojené so zvýšením investičných
a prevádzkových nákladov dopravcu. Finančná aj celková podpora verejnej osobnej dopravy
zo strany štátu na všetkých úrovniach je aktuálna a vyžaduje si komplexný prístup k danej
problematike. V súčasných podmienkach si to vyžaduje vytvoriť účinný mechanizmus
založený na použití rôznych kombinácií trhových prvkov a štátnej regulácie dopravného trhu,
s prihliadnutím na ich spoločenskú hodnotu. Cieľom stratégie uvedenej v Pláne jednotného
európskeho dopravného priestoru „Doprava 2050“ je uskutočniť hĺbkové štrukturálne zmeny
zamerané na transformáciu odvetvia dopravy. Podľa denej stratégie vysoko kvalitné dopravné
5
Správa o činnosti ZSSK z hľadiska kvality služieb v roku 2011, Bratislava 12.04.2012.
www.sadtn.sk/cms_object/file/1327_vyrocna_sprava__rok2011.pdf
246
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
služby vo všetkých odvetviach budú závisieť od skonsolidovania a presadzovania legislatívy
o právach cestujúcich v rámci všetkých druhov dopravy.
Príspevok je výstupom grantovej úlohy MŠ SR a SAV č. VEGA 1/1350/12 Ekonomické
hodnotenie kvality služieb vo verejnej osobnej doprave
Literatúra:
[1.] Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho
rastu“, KOM (2010) 2020
[2.] Oznámenie Komisie európskemu parlamentu, Rade, európskemu hospodárskemu
a sociálnemu výboru a výboru regiónov: rámec kvality pre služby všeobecného záujmu
v Európe. KOM (2011) 900, Brusel z 20.12. 2011 v konečnom znení, str. 3, 9 a 11.
[3.] Dopravná politika SR do roku 2015, schválená uznesením vlády č. 445 z 8. júna 2005.
[4.] Správa o činnosti ZSSK z hľadiska kvality služieb v roku 2011, Bratislava 12.04.2012.
www.sadtn.sk/cms_object/file/1327_vyrocna_sprava__rok2011.pdf
247
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
CHOVÁNÍ SPOTŘEBITELE PŘI NÁKUPU POTRAVIN VE
SPECIFICKÝCH CÍLOVÝCH SKUPINÁCH
CONSUMER BEHAVIOR WHEN PURCHASING FOODS AT
SPECIFIC TARGET GROUPS
Aleš Hes1 – Marta Regnerová 2
Klíčová slova: Diabetes mellitus, prezentace, provozní jednotka, produkt, sortiment zboží,
spotřebitel
Key Works: Diabetes mellitus, presentation, operating unit, product, assortment, customer
Abstrakt: V České republice existuje více než 800 tisíc lidí s vážným onemocněním diabetes
mellitus. Aby tato skupina spotřebitelů nebyla vyloučena z pracovního nebo společenského
života, musí, kromě použití léků, také žít určitým režimem, který znamená nákup potravin
z oblasti dia. Existuje však otázka, jak jsou dostupné tyto potraviny a doplňky pro tuto
specifickou skupinu spotřebitelů v našem vnitřním obchodního systému a jak jsou tyto
potraviny prezentované ve vybraných provozních jednotkách maloobchodu. Těmito otázkami
se částečně zabývá výzkum od r. 2011 prováděný na katedře obchodu a financí České
zemědělské univerzity v Praze, v nichž sleduje zajímavé perspektivy pro producenty v
nabídce speciálních skupin potravin pro zkoumané segmenty trhu při nákupu potravin. Závěry
uvedené v článku vycházejí s podporou projektu IGA PEF ČZU v Praze č. 201111210060 s
názvem" Vývojové trendy spotřebitelského koše potravin pro zákazníky s onemocněním
diabetes mellitus“
Abstract: There are more than 800 thousand people with the serious disease diabetes mellitus
(in short diabetics) registered in the Czech Republic. So that people-consumers with this
illness are not excluded from a working or social life, they must, in addition to using
medication, also follow a certain regime, which entails using and purchasing food and certain
supplements that are suitable for their medically modified eating regime (diet). However there
are questions as to how available are these foods and supplements for this specific group of
consumers in our internal trade system or how are these foods presented in selected operating
units of the retail trade. These two issues are partially dealt with by the research carried out by
the Department of Trade and Accounting at the CULS in which interesting perspectives arose
for both the business sphere and the specific group of consumers concerned. The findings
referred to in the paper are from IGA FEM CULS project No. 201111210060 "Developmental
Trends in the Food Basket for Customers with Diabetes Mellitus".
JEL Classification: M31
doc.Ing. Aleš Hes, CSc., katedra obchodu a financí, provozně ekonomická fakulta, Česká zemědělská
univerzita v Praze, Kamýcká 129, 165 21 Praha 6, tel.: +420224382359, e mail: [email protected]
2
Ing. Marta Regnerová, CSc., katedra obchodu a financí, provozně ekonomická fakulta, Česká zemědělská
univerzita v Praze, Kamýcká 129, 165 21 Praha 6, tel.: +420224382385, e mail: [email protected]
1
248
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
ÚVOD
V současné době se stále více pozornosti soustřeďuje na udržení klíčového zákazníka,
který pro maloobchod znamená v silném konkurenčním prostředí posílení jistoty a stability.
Dosavadní shromažďované informace o něm však samy o sobě nepředstavují takové bohatství
jako znalost jeho potřeb, přání a představ. Chování českých spotřebitelů se vlivem
globalizačních trendů stále rozvíjí. Důkazem toho jsou výsledky průzkumu kritérií, která
zákazníci při rozhodování o nákupu nejvíce preferují. Znalost těchto preferencí vytváří
v produkční sféře a v obchodě konkurenční výhodu a představuje vlivné motivační i
stimulační faktory efektivnosti obchodu. Výsledky poznání různých segmentů zákazníků
potvrzují skutečnost, že v maloobchodních podnicích se prosadí strategie, která umožní
provázat směr technického (technologického) vývoje s maloobchodní formou prodeje
vycházející z kategorizace zákazníků. Vysoký stupeň technické nejistoty často managementy
maloobchodních podniků přivádí k tomu, aby daly přednost tradičním obchodním modelům a
ignorovaly ty atraktivnější. Experimentování s obchodními formami je totiž neméně důležité
jako experimentování s technickou částí realizovaného inovačního procesu. (Burnett, 2004)
Se zvyšujícím se významem obchodních řetězců a sílící konkurencí se prohlubují stále
větší rozdíly mezi jednotlivými zákaznickými skupinami. Na jedné straně jsou skupiny
moderně orientované, se sklonem nakupovat spíše ve velkoplošných prodejnách s kladným
vztahem k reklamě i k ostatním podporám prodeje i značkovému zboží. Patří sem především
zákazníci s vyššími příjmy. Na opačné straně jsou skupiny konzervativnějších nakupujících,
přiklánějících se k menším tradičním prodejnám, s nižší ochotou vydávat peníze a s menší
vnímavostí k marketingovým nástrojům. Mezi jednotlivými moderními i konzervativními
nakupujícími existuje však celá řada rozdílů. Mezi nimi existují ještě další zákaznické
skupiny, které mají nestandardní postavení při nákupu zboží, zejména potravin. Jsou to
zákazníci postižení diabetes mellitus a senioři. (Hes, 2010)
CÍL A METODIKA
Hlavním cílem článku je charakterizovat nabídku potravin pro určité cílové skupiny
zákazníků, které ve své poptávce po potravinách mají nesnadné postavení. Jedná se o skupiny
spotřebitelů s postižením diabetes mellitus a senioři. Každá tato cílová skupina se chová při
výběru potravin odlišným způsobem a to v závislosti na různých kritériích. U spotřebitelů
s diabetes mellitus se jedná o silnou až zakázanou konzumaci cukru v potravinách, u seniorů
je výběr potravin závislý především na jejich dostupnosti a ceně. Tyto faktory hrají velmi
důležitou roli pro obchodníky i výrobce, aby tak mohli tyto početně rostoucí skupiny
spotřebitelů svojí nabídkou dostatečně uspokojit. Článek je určen především pro ty subjekty,
které se prodejem specifických potravin pro tyto segmenty zákazníků zabývají.
Hlavními metodami, které se použily k výzkumu, jsou metody analytické, deskripce
dokumentu, syntéza, logická dedukce.
VÝSLEDKY A DISKUSE
Je nutné si uvědomit, že každé spotřebitelovo jednání se zpravidla liší v závislosti na
povaze kupovaného produktu. Při koupi výrobku každodenní potřeby se bude chovat jinak
nežli při koupi automobilu. Na základě této úvahy se chování spotřebitele podle Koudelky
(1997) člení na čtyři oblasti:
Komplexní chování
Při komplexním chování se jedná o ojedinělý nákup, kdy zákazník prochází
složitějším procesem rozhodování. Protože se jedná o ojedinělou koupi výrobku svým
způsobem neznámého, zákazník sám vyhledává potřebné informace, zajímá se o konkurenční
249
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
výrobky, jejich výhody a nevýhody. Při koupi výrobku takovéhoto charakteru je školený
prodávající personál pro zákazníka mnohem užitečnější než tištěná reklama.
Chování redukující nesoulad
Chování redukující nesoulad představuje stav, kdy na trhu je několik podobných
produktů se srovnatelnými vlastnostmi. Koupě bývá proto uskutečněna relativně rychle a má
na ni vliv např. cenové a jakostní zvýhodnění. Zákazník porovnává skutečné výhody a
nevýhody konkrétních výrobků až s odstupem času na základě zkušenosti. Tím pádem se i
názor na produkt utváří později.
Chování spotřebitele hledajícího rozmanitost
Chování spotřebitele hledajícího rozmanitost představuje situaci spotřebitele, ve které
se rozhoduje mezi odlišnými produkty, ovšem důvod změny kupovaného zboží nesouvisí
s nespokojeností. Koupě je vedena emotivně, neplánovitě.
Stereotypní chování
Při stereotypním chování se ze spotřebitele stává pasivní příjemce informací o
produktu, při koupi se dlouze nerozhoduje – výběr je záležitostí okamžiku nebo náklonnosti
ke konkrétní značce. Reklama na tyto výrobky bývá nesmlouvavá a často se opakuje. Je
zaměřena na vytvoření povědomí o produktu.
Ph. Kotler (2007) uvádí, že spotřebitelská demografie, životní styl a nákupní vzorce
chování se rychle mění, stejně jako maloobchodní technologie. Vše se odráží v nákupním
rozhodování spotřebitelů a již se to zcela zřetelně projevuje při prodeji potravin. Podle Kusé
(2010) na rozdíl od velkých retailingových společností, které ovlivňují poptávku potravin
zejména formou nabídky výrobků (např. privátními značkami) a tím nekorektní tvorbou
spotřebitelských cen potravin vůči dodavatelům, menší a nezávislé maloobchodní formáty
mohou silně konkurovat doložitelnou zárukou původu a specifikace zboží pocházející
z doložitelných produkčních zdrojů. Ke změnám v chování spotřebitelů přispěla koncentrace
ve vnitřním obchodě, která je charakteristická zejména těmito tendencemi:
 globalizací vnitřního obchodu, v jednotlivých zemích se posílilo postavení nadnárodních
společností na trhu,
 internacionalizací vnitřního obchodu,
 větším využíváním moderních informačních a komunikačních technologií v obchodě.
Na druhé straně koncentrace vnitřního obchodu snížila potenciální vliv spotřebitele,
pokud jde například o šíři sortimentu zboží, volbu prodejny (umístění provozních jednotek)
nebo tržní signály, vedla i k dominanci na příslušném území, a v konečném důsledku i ke
ztrátě cenového efektu vyvolaného konkurencí.
K významným změnám v průběhu posledních 15 let došlo v nákupních zvyklostech
spotřebitelů. Tyto změny byly způsobeny vlivem celé řady faktorů - celosvětových i místních.
Největší změny, s ohledem na změny v obchodní struktuře, nastaly v 90. letech. Velký vliv
na zlom v nakupování bylo otevření trhu zahraničním podnikatelským subjektům, které
využily svých zkušeností v oblasti marketingu.
NABÍDKA DIA POTRAVIN PRO ZÁKAZNÍKY S DIABETES MELLITUS
Pro analýzu nabídkového koše dia potravin byly vybrány konkrétní položky (sladidlo,
sušenky (oplatky), čokoláda, džem a nápoj) a místa šetření (20 městských a venkovských
sídel). Zkoumaly se následující kritéria ve třech typech provozních jednotek: superreta,
hypermarket, supermarket:
250
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Šířka a hloubka sortimentu
SUPERRETA: provozovny (disconty) tohoto typu mají omezenou šířku i hloubku
sortimentu, především díky omezené prostorové kapacitě prodejen, cenové náročnosti
prodávaného zboží s ohledem na celkový obrat prodejny a náročnosti nákupu od dodavatelů.
Tyto firmy nemají takové možnosti v rámci obchodních marží jako jejich konkurenti
(hypermarkety a supermarkety) a není výjimkou, že u některých provozoven tento sortiment
zboží zcela chybí.
HYPERMARKET A SUPERMARKET: v hypermarketech a supermarketech ve
většině případů je šířka a hloubka sortimentu uspokojivá, od jednotlivých druhů výrobků je
zastoupeno více značek od různých výrobců. Jednotlivé druhy zboží je možné vybrat i
v rozdílných cenových hladinách přijatelných dle finančních možností zákazníků-spotřebitelů.
V porovnání s ostatním nabízeným „běžným“ sortimentem je ale počet druhů menší a
spíše se jedná o okrajový sortiment, který tvoří malé procento obratu provozoven.
Konkrétně maloobchody Albert, Tesco, Globus a Kaufland mají v podstatě
rovnocenné zastoupení sortimentu zboží. To vyplývá z celkového konceptu a prodejní
politiky firem; zahrnout i tyto produkty do své nabídky umožňují větší prodejní plochy
provozoven, ale i to, že tento sortiment prodávají.
Merchandising
SUPERRETA: ve většině provozních jednotek tohoto typu zcela chybí vyhrazená část
prodejní plochy pro tyto specifické produkty. Produkty jsou umístěny mezi ostatními běžnými
výrobky; pro zákazníka, který je v prodejně poprvé, je obtížné se zorientovat a pohodlně si
vybrat na jednom místě potřebný „dia“ sortiment, jako je tomu v převážném počtu u
hypermarketů či supermarketů. Menší prodejní plocha i menší poptávka vede k tomu, že šířka
a hloubka v některých případech těchto výrobků, byla nulová.
HYPERMARKET A SUPERMARKET: sortiment „dia“ produktů je ve většině
případů přehledně prezentován v regálech, tříděn dle jednotlivých druhů nebo značek
výrobců.
Tyto produkty byly převážně umístěny, až na výjimky (např. hypermarket Kaufland),
na jednom vyhrazeném místě – regálu, avšak v některých případech bylo obtížné v prodejním
prostoru je dohledat díky špatnému nebo nezřetelnému označení prostoru, často chybí
nástěnné nebo stropní displeje, které by nasměrovaly zákazníka k těmto produktům.
Ve 14 případech ze 154 šetření byly „dia“ výrobky zahrnuty do koutku zdravé výživy
nebo bylo prodejní místo s těmito produkty spojeno s prodejním místem například bio
výrobků; třebaže se jedná v podstatě také o specifický druh potravin, není možno tyto
produkty spojovat s výrobky zahrnutými pod značku bio. Jedná se o zcela odlišné produkty
s jiným určením i jinou preferencí. Dia produkty jsou více specifické než produkty zdravé
výživy nebo bio produkty. V 6 případech byly „dia“ výrobky zahrnuty mezi ostatní výrobky,
tzn. „dia“ produkty byly nabízeny s běžnými produkty vybrané skupiny, v těchto případech
chybělo jasné označení, které produkty, např. sušenky jsou vhodné pro zákazníky-spotřebitele
s onemocněním diabetes mellitus.
Značky a výrobci „dia“ produktů
Následuje výčet značek vybraných „dia“ výrobků nabízených ve sledovaných
provozních jednotkách:
Nápoje:
Clara, Coca Cola light, Jinany-sirup, Pfaner-džus, Poděbradka, pivo-Déčko, Cambrinus-Dry.
251
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Sladidla:
Aspartam, Clara sacharin, Fan sacharin, Huxol, Irbis, Tesco.
Sušenky:
Beta celozrnné, Clara, Diabeta, Duo, Ela, Sulá, Uno.
Čokolády:
Alpia, Milka, Orion.
Ovocné směsi (džemy):
Hamé, Hero, Schwartau, Stovit.
Z výčtu značek „dia“ výrobků lze vidět, že ve vybraných typech provozních jednotek
není rozsah nabídky příliš velký. Porovnáme-li nabídku tohoto sortimentu v ČR s nabídkou ve
stejných typech provozních jednotek maloobchodu například v Německu, je u nás mnohem
nižší.
Ceny vybraných „dia“ produktů
Cenová úroveň je podobná cenové úrovni ostatních výrobků dle typu provozní
jednotky, nejnižší v hypermarketech; v supermarketech trend vyšších cen v porovnání
s hypermarkety řádově v korunách, nejvyšší ceny jsou pak u superreta.
Výjimkou v cenách byly v některých případech sladidla či některé nápoje, kdy
v porovnání se supermarketem byla v hypermarketu cena vyšší.
Ceny dia výrobků jsou v provozních jednotkách typu hyper/supermarket dobře
viditelné a přiřazené k jednotlivým výrobkům, ulehčení pro spotřebitele je i vhodně umístěná
informace na štítku o cenách jednotlivých výrobků přepočtených na zvolenou měrnou
jednotku, například na 1 kg.
Ø cena v Kč na 1kg/1litr
- nápoj: Pfaner-džus
- sladidlo: Fan sacharin
- sušenky: Ela
- čokoláda: Milka Diet
- džem: ovocná směs/ jahodový
Hypermarket
38,1800,192,270,108,-/175,-
Supermarket
40,1720,198,290,122,-/184,-
Superreta
43,2340,240,320,128,-/194,-
Na základě zjištěných výsledků obecně lze říci, že „dia“ produkty ve sledovaných
provozních jednotkách maloobchodu patří převážně do jejich stálého nabízeného sortimentu.
Tyto produkty sice nepředstavují významnou část z podílu celkového prodávaného sortimentu
zboží, jehož šířka a hloubka závisí na typu provozní jednotky. Ze zjištěných výsledků je
možné charakterizovat určitou vazbu mezi typem provozní jednotky a sledovanými parametry
u „dia“ produktů: čím větší je provozní jednotka, tím je objem (šířka i hloubka) nabízeného
sortimentu těchto produktů větší.
CHOVÁNÍ SPOTŘEBITELŮ - SENIORŮ
Jako senioři jsou obvykle uváděni občané ve věkové kategorii 60 roků a výše,
nejčastěji označováni jako 60 plus. Skupina seniorů se početně zvětšuje díky prodlužování
věku, největší část tvoří důchodci, kterých je nyní v ČR přes dva milióny. Senioři v ČR
netvoří jednolitou sociální skupinu lidí. Vedle seniorů, kteří musí počítat s každou korunou,
jsou senioři, kteří si mohou dovolit větší výdaje i v důchodu. K nim patří i část z 250 tisíc
pracujících důchodců, kteří k důchodu pobírají ještě plat nebo další příjem. (Vavroň, 2011)
Jako zákaznická skupina senioři v současné době vstupují na trh v ČR se stále vyššími
požadavky, které jsou determinovány životními zkušenostmi, pracovními návyky, finanční
situací, ale také zdravotním stavem či rodinnými dispozicemi apod. V kupním rozhodovacím
252
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
procesu na trh vstupují převážně s větší rozvahou i znalostmi při rozhodování, zda koupit či
nekoupit zboží či službu nebo popřípadě nákup odložit.
Přes 2 milióny seniorů, kteří vstupují na trh, mají nejen stále vyšší požadavky, ale
vstupují na trh i s větším objemem peněz. Každý měsíc na trhu utratí dohromady 20 miliard
korun. Tyto miliardové sumy měsíčně směřují do nákupu potravin (23%), služeb,
zdravotnického a spotřebního zboží (Vavroň, 2011). Proto tato skupina spotřebitelů se stává
pro výrobce a zejména pro obchodníky-prodejce v celém systému vnitřního obchodu silnou
zákaznickou skupinou, ale tím také i pro všechny firmy-zprostředkovatele v distribučním
řetězci.
Senioři chtějí zboží a služby nejen funkční, ale i módní, které by jim automaticky
nevtiskovalo pečeť stáří. Přes svou celkově značnou kupní sílu na trhu však čelí mnoha
předsudkům, např. reklamy pro seniory se omezují na léčiva, lepidla na umělý chrup či
pojištění. Pokud se senior zeptá prodavačů na fungování elektronických přístrojů, dočká se
občas jen útrpně zvednutého obočí. Přitom počítače aktivně využívá přes 50% seniorů.
(Vavroň, 2011)
ZÁVĚR
Český trh pomalu a pozvolna začíná brát na vědomí nové, poměrně silné a
s prodlužováním věku početně rostoucí zákaznickou skupinu seniorů a přizpůsobovat se nové
situaci. V tomto směru se mění i nabídka zboží a služeb a obsahově i reklama. Dokladem toho
je velmi seriozní nabídka služeb rekreačních, lázeňských, léčebných a relaxačních pobytů v
tuzemsku i v zahraničí určených specielně pro seniory. Jejich chování při nákupu potravin je
ovlivněno především kvalitou a cenou nabízených potravin, jejich dostupností, přestože se
objevují případy podvodů uskutečněných právě na tomto segmentu zákazníků (klamavá
reklama).
Pro skupinu spotřebitelů dia potravin se zjistilo, že spotřební koš nabídky je stále
nedostatečný v rozmanitosti sortimentu, podpoře prodeje a v ceně. Chování spotřebitelů této
specifické zákaznické skupiny je právě nejvíce determinováno zkoumanými faktory při
nákupním rozhodování a znalost těchto potřeb je solidním signálem pro obchodní sféru, která
tento stav může pozitivně změnit.
Literatúra:
[1.] HES, A. a kol., 2010: Chování spotřebitele při nákupu potravin. 1. vyd., Praha: Alfa
nakladatelství, ss. 156, ISBN 978-80-903962-0-3.
[2.] KOTLER, Ph. (2007), Moderní marketing, Praha: Grada Publishing, 1041 s. ISBN –
978-80-247-1545-2
[3.] KOUDELKA, J. (1997): Spotřební chování a marketing. 1. vydání. Praha: Grada
Publishing. ISBN 80-7169-372-3.
[4.] KUSÁ, A., (2008):Trendy nákupného správania sa eurospotrebiteľa na slovenskom trhu.
In Obchod, jakost a financie v podnicích – determinanty konkurenceshopnosti VI. ČZU:
Praha, s. 106-109, ISBN 978-80-1774-1.
[5.] VAVROŇ, Jiří. Na český trh vstupuje nová silná zákaznická skupina – senioři. Právo,
2011, roč. 21, č. 136, s. 1, 3. ISSN 1211-2119.
253
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
AKTUÁLNE OTÁZKY MILÉNIOVÝCH ROZVOJOVÝCH
CIEĽOV
CURRENT ISSUEAS OF MILLENNIUM DEVELOPMENT
GOALS
Vieroslava Holková 1 – Iveta Dudová 2
Kľúčové slová: extrémna chudoba, Miléniové rozvojové ciele, udržateľný rozvoj, Program
OSN pre rozvoj, oficiálna rozvojová pomoc.
Key words: extreme poverty, Millennium Development Goals, sustanaible development,
United Nations Development programe, Official development assistance.
Abstrakt: Odstránenie extrémnej chudoby je jedným z najväčších problémov súčasnosti a
jedným z najvýznamnejších ohrození medzinárodného spoločenstva. Miléniové rozvojové
ciele sú rozdelené na dosiahnutie presných zámerov, tak, aby bolo možné merať vývoj v boji
proti chudobe, hladu, chorobám, nedostatku primeraného bývania a vylúčenia, a súčasne
podporovať rovnosť žien a mužov, zdravie, vzdelávanie a ohľaduplnosť k životnému
prostrediu. Tieto ambiciózne, ale dosiahnuteľné ciele ukazujú medzinárodnému spoločenstvu
cestu k zníženiu extrémnej chudoby do roku 2015 v rámci globálneho programu OSN pre
rozvoj.
Abstract: Eradicating extreme poverty is one of the main challenges of our time, and is a
major concern of the international community. The Millennium Development Goals set
timebound targets, by which progress in reducing income poverty, hunger, disease, lack of
adequate shelter and exclusion, while promoting gender equality, health, education and
environmental sustainability , can be measured. They also embody basic human rights, the
rights of each person on the planet to health, education, shelter and security. The Goals are
ambitious but feasible and, together with the comprehensive United Nations development
agenda, set the course for the world’s efforts to alleviate extreme poverty by 2015.
JEL Classification: I32, I38, I39
1
Vieroslava Holková, doc. Ing. CSc., Katedra ekonomickej teórie, Ekonomická univerzita v Bratislave,
Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava, 02/6729 1572 , [email protected]
2
Iveta Dudová, doc. Ing. PhD, Katedra malého a stredného podnikania, Vysoká škola ekonómie a manažmentu
verejnej správy v Bratislave, Železničná 14, 821 07 Bratislava, [email protected]
254
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Úvod
V rámci Valného zhromaždenia OSN v New Yorku v septembri 2000 bola prijatá
Deklarácia Milénia – ciele sociálneho a ľudského rozvoja, ktorá spája úsilie krajín
z medzinárodného hľadiska smerujúce k redukcii biedy, zlepšovaniu zdravia a podporovaniu
mieru, ľudských práv a trvalo udržateľného životného prostredia. Rozvojové ciele ľudského
a sociálneho rozvoja, ktoré sú podstatou Deklarácie Milénia, sú špecifikované a merateľné.
Jeden z nich smeruje k redukcii extrémnej biedy do roku 2015, ktorá vo svete ťaží viac ako
miliardu ľudí. Deklarácia zahŕňa najvýznamnejšie nerovnosti vo svete z hľadiska ľudského
rozvoja, pričom sa zdôraznil význam ochrany princípov ľudskej dôstojnosti, rovnosti
a spravodlivosti. Okrem potvrdenia podpory pre hodnoty slobody, demokracie a ľudských
práv najvyšší predstavitelia štátov definovali osem cieľov na urýchlenie rozvoja a odstránenie
chudoby do roku 2015:
1. eliminovať extrémnu biedu a hlad,
2. zaručiť základné vzdelanie pre všetkých,
3. podporovať rovnosť pohlaví a nezávislosť žien,
4. redukovať detskú úmrtnosť,
5. zlepšiť zdravie rodičiek,
6. bojovať proti HIV/AIDS, malárii a iným chorobám,
7. zaručiť trvalosť ekologických zdrojov,
8. zaviesť partnerstvo pre rozvoj.
255
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Redukovať o polovicu po- HDP na obyvapuláciu, ktorej príjem je
teľa v parite
x<3000
nižší ako dolár denne
kúpnej sily
Osoby trpiace
Redukovať o polovicu popodvýživou
x<25
puláciu, ktorá trpí hladom
(%)
Zabezpečiť pre všetky
deti (chlapcov a dievčatá) Čistá miera
vo svete prostriedky na
základnej školx<75
ukončenie celého cyklu
skej dochádzky
základného školského
(%)
vzdelania
% dievčat
vzhľadom na
Eliminovať rodové
chlapcov
x<80
disparity vo vzdelávaní
v primárnom
a sekundárnom
vzdelávaní
Miera úmrtnosRedukovať o dve tretiny
ti detí mladších
mieru úmrtnosti detí
ako 5 rokov (na x=100
mladších ako 5 rokov
1000 živo
narod.)
Populácia,
Redukovať o polovicu
ktorá má
percento populácie, ktorá pravidelný
x<75
nemá dlhodobý prístup k
prístup k zázásobovaniu pitnou vodou sobovaniu pitnou vodou (%)
Populácia,
Redukovať o polovicu
ktorá má
percento populácie, ktorá pravidelný
x<75
nemá prístup
prístup k sak sanitárnym zariadeniam nitárnym zariadeniam (%)
Prameň: Svetová správa o ľudskom rozvoji 2001.
Nízka
Ukazovateľ
Stredná
Úloha
Extrémna
Tab. 1 Definícia úrovne chudoby z pohľadu Rozvojových cieľov Milénia
Úroveň ľudskej chudoby
3000=x<6000 x<6000
Informačný
zdroj
Svetová
banka
10<x=25
x=10
FAO
75=x<90
x=90
UNESCO
80=x<90
x=90
UNESCO
30<x=100
x=30
Svetová
banka
75=x<90
x=90
UNICEF
a WHO
75=x< 0
x=90
UNICEF
a WHO
Program OSN pre rozvoj pri podpore plnenia rozvojových cieľov podporuje o.i
schopnosti národných vlád rozvojových krajín formulovať, plánovať, rozpočet a realizovať
vlastnú politiku ľudského rozvoja, podporuje makroekonomickú a fiškálnu politiku
rozvojových cieľov a zdôrazňuje význam verejných investícií do infraštruktúry a sociálnych
256
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
služieb. Pomáha vládam merať a chápať chudobu, subjekty občianskej spoločnosti, vplyv
obchodu na chudobu a zamestnanosť, a tieto znalosti využiť pri obchodných rokovaniach a pri
formulovaní svojich národných politík.
Rozvojové ciele boli zahrnuté aj do stratégií Výboru pomoci pre rozvoj OECD.
Stratégia tohto výboru s názvom Úloha kooperácie pre rozvoj na začiatku 21. storočia
predstavuje koncepciu kooperácie zameranú na rozvoj a založenú na princípe partnerstva.
Úlohou stratégie na 21. storočie je zníženie rozsahu chudoby v rozvojových krajinách
a dosiahnutie celistvosti cieľov z hľadiska ekonomického a sociálneho rozvoja a trvalosti
životného prostredia. Stratégia je výsledkom konzultácií s medzinárodnými partnermi,
Svetovou bankou, Medzinárodným menovým fondom a Programom OSN pre rozvoj.
Z podnetu stratégie na 21. storočie sa členské štáty Výboru snažia znížiť chudobu solidaritou
s najchudobnejšími a s vôľou rešpektovať univerzálne ľudské práva. Trvalé odstraňovanie
chudoby je ústredným cieľom kooperácie pre rozvoj. Členské štáty Výboru pomoci pre rozvoj
OECD vypracovali direktívne smery na redukciu chudoby, ktoré pokrývajú päť veľkých
okruhov problémov, ktorými sú pojmy a prístupy k chudobe, otázky partnerstva,
programovanie v krajinách, koherencia politík a inštitucionálne zmeny. Hlavným cieľom
rozvojovej politiky EÚ je znížiť a v konečnom dôsledku úplne odstrániť chudobu. To
znamená podporovať udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj,
presadzovať postupné začleňovanie rozvojových krajín do svetového hospodárstva a
odhodlane bojovať proti nerovnosti.
Najvýznamnejšie aspekty súčasného vývoja v oblasti Miléniových rozvojových cieľov
Cieľ znižovať príjmovú chudobu sa vo všeobecnosti vo svete považuje za dosiahnutý.
Predbežné odhady ukazujú, že svetová miera chudoby meraná hranicou 1,25 dolára na deň, sa
v roku 2010 znížila o viac ako polovicu oproti situácii v roku 1990. To znamená, že prvý
rozvojový miléniový cieľ - znížiť výskyt extrémnej chudoby z roku 1990, sa dosiahol pred
rokom 2015.
Súčasne platí, že extrémna chudoba klesá vo všetkých regiónoch. Po prvý krát počas
sledovania trendov vývoja chudoby, absolútny počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe aj
miery chudoby klesli vo všetkých rozvojových regiónoch, vrátane subsaharskej Afriky, kde
sú tieto miery najvyššie. Podiel ľudí žijúcich z menej ako 1,25 dolára na deň sa znížil zo 47%
v roku 1990 na 24% v roku 2008, to znamená z 2 miliárd na menej ako 1,4 miliardy. Aj
napriek tomu sa odhaduje, že v roku 2015 bude viac ako 1 miliarda ľudí žiť z menej ako 1,25
dolára na deň , čo zodpovedá svetovej miere extrémnej chudoby tesne pod 16 %. 4 z 5 ľudí
žijúcich v extrémnej chudobe žijú subsaharskej Afrike a južnej Ázii.
Niektoré regióny dosiahli väčší pokrok v tejto oblasti ako iné. Čína si udržiava
pozoruhodné tempo. Potom, čo sa tu miera extrémnej chudoby znížila zo 60% v roku 1990 na
16% v roku 2005, jej incidencia sa do konca roku 2008 ešte znížila na 13%. V období 1990
až 2008 sa miera chudoby v Indii znížila z 51% na 13% a v južnej Ázii (bez Indie) z 52% na
26%. Na druhej strane je chudoba naďalej rozšírená v subsaharskej Afrike a južnej Ázii, a to
napriek tomu, že tieto regióny dosiahli významný pokrok. Miera chudoby sa v subsaharskej
Afrike sa od r. 2008znížila o takmer 5 percentuálnych bodov na 47%.
Nestála zamestnanosť počas uplynulých dvadsiatich rokov klesla iba marginálne.
Nestála zamestnanosť je v rámci Miléniových cieľov definovaná ako podiel platených
pracovníkov a nezávislých rodinných príslušníkov v pomere k celkovej zamestnanosti. V roku
2011 predstavovala 58% celkovej zamestnanosti v rozvojových regiónoch. Ide len o mierny
257
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
pokles v porovnaní so 67% pred dvadsiatimi rokmi. Ženy a mladí ľudia sú viac ohrození
rizikom neistého a málo plateného zamestnania ako zvyšok zamestnanej populácie.
Hlad je stále globálnym problémom. Podľa posledných odhadov FAO týkajúcich sa
podvýživy, v období rokov 2006/2008 vo svete trpelo hladom 850 miliónov ľudí, čo
predstavuje 15,5% svetovej populácie. Táto nepretržite vysoká úroveň poukazuje na
nedostatočný pokrok v boji proti hladu v mnohých regiónoch, aj napriek poklesu príjmovej
chudoby. Pomalý pokrok sa dosahuje v znižovaní podvýživy deti. Takmer tretina detí v južnej
Ázii trpí podvýživou.
Dosiahol sa cieľ znížiť podiel ľudí bez prístupu k pitnej vode. Cieľ na polovicu znížiť
podiel ľudí bez dlhodobo udržateľného prístupu k pitnej vode sa dosiahol už v roku 2010.
Podiel ľudí, ktorí využívajú lepší zdroj vody sa zvýšil zo 76% v roku 1990 na 89% v roku
2010. V rokoch 1990 a 2010 získali viac ako dve miliardy ľudí prístup k lepším zdrojom
pitnej vody.
Vo svete sa dosiahla parita medzi chlapcami a dievčatami v základnom vzdelávaní.
Výsledkom národného a medzinárodného úsilia značné zvýšenie počtu detí navštevujúcich
základnú školu najmä po roku 2000. Dievčatá mali z toho najväčší prospech. Pomer medzi
mierou zápisu dievčat a chlapcov sa zvýšil z 91 % v roku 1999 na 97 % v roku 2010 vo
všetkých rozvojových regiónoch. Miera 97% rodovej parity je o 3% menšia ako 100%, čo je
miera akceptovaná pre paritu.
Mnohým krajinám čeliacim najväčším ťažkostiam sa podarilo dosiahnuť výrazný
pokrok v oblasti získania všeobecného základného vzdelania. Miera zápisu detí vo veku
primárneho školského vzdelávania sa výrazne zvýšila v subsaharskej Afrike, a to z 58% v r.
1999 na 76% v r. 2010. Mnoho krajín v tomto regióne dokázalo znížiť relatívne vysokú
mieru nezaškolených detí, a to napriek rastu populácie mladšieho školského veku.
Úspešný vývoj na primárnej úrovni zvyšuje dopyt po sekundárnom vzdelávaní. To
predstavuje výzvu pre krajiny s obmedzenými ekonomickými zdrojmi. V r. 2010 približne 71
miliónov mládeže vo veku 12 – 15 rokov nenavštevovalo školu. Z nich 48miliónov žije
v krajinách, v ktorých je sekundárne vzdelávanie oficiálne uznané ako súčasť povinného
vzdelávania.
Negramotnosť zostáva naďalej prekážkou pre viac ako 120 miliónov mladých ľudí.
Najnižšie miery gramotnosti mladých sú v subsaharskej Afrike (72 %) a v Oceánii (76 %).
Rodová rovnosť a nezávislosť žien sú nevyhnutnými predpokladmi rozvoja. Rodová
nerovnosť pretrváva, a ženy aj naďalej čelia diskriminácii v prístupe ku vzdelaniu, práci
a ekonomike a účasti vo vláde. Násilie páchané na ženách naďalej oslabuje úsilie o
dosiahnutie všetkých cieľov.
Ukazovateľ rodovej parity, ktorý vyjadruje pomer mier zápisu dievčat a chlapcov
celkovo vzrástol z 91 v roku 1999 na 97 v roku 2010 v rozvojových regiónoch. Odchyľuje sa
o 3 body od hodnoty 100, ktorá sa považuje za akceptovanú mieru rodovej parity. Vývoj
v jednotlivých rozvojových regiónoch dosiahol minimálnu hodnotu 95 len v západnej Ázii
a subsaharskej Afrike. Súčasne však tieto dva regióny dosiahli najvýraznejší pokrok.
V období od r. 1999 do r. 2010 sa školská dochádzka dievčat v primárnom školstve, meraná
celkovou mierou zápisu, zvýšila zo 72 % na 96 % v subsaharskej Afrike a z 87 % na 97 %
v západnej Ázii.
258
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Dievčatá sa stretávajú s významnejšími bariérami na sekundárnej úrovni vzdelávania.
Ukazovateľ rodovej parity v sekundárnom vzdelávaní v rozvojovom svete mal v roku 2010
hodnotu 96. V subsaharskej Afrike sa zapísalo len 82 dievčat na 100 chlapcov. Ale v latinskej
Amerike a v Karibiku je miera zápisu dievčat vyššia ako u chlapcov (hodnota 108). Rodové
nerovnosti v sekundárnom vzdelávaní vyplývajú z rodovej diskriminácie v rodinách
a v spoločnosti všeobecne.
Vo vysokoškolskom vzdelávaní ukazovateľ rodovej parity v rozvojových krajinách
dosiahol v r. 2010 hodnotu 98., čo poukazuje na to, že celkovo bola parita dosiahnutá. Tento
cieľ sa dosiahol vďaka vysokým hodnotám parity v latinskej Amerike a v Karibiku,
juhovýchodnej Ázii, na Kaukaze, v strednej Ázii, severnej Afrike a východnej Ázii. Ale
paritu vo vysokoškolskom vzdelávaní možno ťažko dosiahnuť v subsaharskej Afrike
(ukazovateľ rodovej parity je 63), v južnej Ázii (76) a západnej Ázii (89).
Vo všeobecnosti platí, že krajiny s nízkou úrovňou národného bohatstva majú
tendenciu mať viac zapísaných mužov na vysokých školách ako žien, v protiklade
s krajinami s vyšším priemerným príjmom.
Vývoj v znižovaní detskej úmrtnosti sa celkovo zrýchľuje. V rozvojových regiónoch
sa znížila o 35%, a to z 97 úmrtí na 1000 narodených živo narodených v roku 1990 na 63 v
roku 2010. Napriek rastu počtu obyvateľov, počet úmrtí detí mladších ako päť rokov vo svete
klesol z viac ako 12 miliónov v roku 1990 na 7,6 milióna v roku 2010. Celkový dosiahnutý
pokrok v rozvojovom svete vzrástol. Subsaharská Afrika s najvyššou úmrtnosťou detí do
piatich rokov zdvojnásobila svoju priemernú ročnú mieru redukcie, keď sa zvýšila sa z 1,2%
v období 1990-2000 na 2,4% v období 2000-2010. Severná Afrika už dosiahla miléniový cieľ,
znížila mieru detskej úmrtnosti o 67%, a východná Ázia ju nasleduje so znížením o 63%.
Riziko úmrtia je najvyššie u detí v poľnohospodárskych regiónoch, v chudobných
domácnostiach a pri chýbajúcom základnom vzdelaní matky.
Zníženie úmrtnosti rodičiek zostáva stále vzdialené od cieľa pre r. 2015. Významne sa
zlepšilo zdravie rodičiek a znížila sa ich úmrtnosť, ale pokrok je stále pomalý. Pokračovalo
znižovanie prípadov tehotenstva adolescentiek a rozširovanie antikoncepcie, ale po r. 2000 už
pomalším tempom v porovnaní s predchádzajúcim desaťročím. Odhadovaný počet úmrtí
rodičiek vo svete v roku 2010 bol 287 tisíc, čo predstavovalo približne 47 % oproti r. 1990.
Úmrtia rodičiek v subsaharskej Afrike (56 %) a v južnej Ázii (29 %) predstavuje 85 % (245
tisíc) ich celkového počtu v roku 2010. Počet úmrtí rodičiek na 100 tisíc živo narodených
(miera úmrtnosti rodičiek) sa v rozvojových regiónoch celkovo znížil na 240 v r. 2010 oproti
440 v r. 1990.
Prístup ľudí s HIV k liečbe sa zvýšil vo všetkých rozvojových regiónoch sveta.
Koncom roku 2010 dostávalo v rozvojových regiónoch 6,5 miliónov ľudí antiretrovírusovú
terapiu proti HIV alebo AIDS. To predstavuje nárast o viac 1,4 milióna ľudí od decembra
2009 a najvyšší medziročný nárast, ktorý bol doposiaľ zaznamenaný. Univerzálny prístup sa
v r. 2010 nedosiahol.
Vývoj smerom k dosiahnutiu cieľa o polovicu znížiť a zvrátiť šírenie tuberkulózy vo
svete je pozitívny. Od r. 2002 vo svete klesla incidencia tuberkulózy a súčasné projekcie
ukazujú, že úroveň úmrtnosti spojenej s maláriou z r. 1990 bude v r. 2015 znížená na
polovicu.
Počet úmrtí spôsobených maláriou celosvetovo poklesol. Odhadovaný výskyt malárie
od roku 2000 celkovo klesol o 17%. Za rovnaké obdobie sa úmrtnosť na maláriu znížila o 25
259
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
%. Hlásené prípady malárie počas r. 2000 a 2010klesli o viac ako 50%. V 43 z 99 krajín
prenos malárie prebieha naďalej. Dosiahnuté výsledky boli medzi regiónmi rozdelené
nerovnomerne, a to ako na medzinárodnej, tak aj vnútroštátnej úrovni.
Znížená miera odlesňovania je dôsledkom zníženého odlesňovania a vytvárania
nových lesov, ale tiež prirodzenej expanzie existujúcich lesov. Čistá strata lesov na
celosvetovej úrovni sa v priebehu posledných dvadsiatich rokov znížila z 8,3 milióna
hektárov ročne v roku 1990 na 5,2 milióna hektárov ročne počas posledného desaťročia.
Najväčšie straty boli v južnej Amerike a južnej Afrike v čisto lesných oblastiach v období r.
2000 – 2010. Oceánia tiež vykázala čistú stratu, ktorá vznikla najmä z dôvodu sucha
a lesných požiarov v Austrálii. V Ázii sa ročný čistý prírastok 2,2 miliónov hektárov počas
posledných desiatich rokov dosiahol z veľkej časti vďaka programom zalesňovania v Číne,
Indii a Vietname.
Hospodárska kríza viedla v krátkodobom horizonte k miernemu zníženiu celosvetovej
emisie skleníkových plynov.
V r. 2010 89 % svetovej populácie využívalo meliorované zdroje pitnej vody, čo je
nárast zo 76 % v r. 1990. To znamená, že tento cieľ sa dosiahol 5 rokov pred plánovaným
termínom.. Ak bude táto tendencia pokračovať, v r. 2015 bude pokrytých 92 % svetovej
populácie. Najmenej je pokrytých v Oceánii (54 %) a v subsaharskej Afrike (61 %) v r. 2010.
Používanie meliorovaných vodných zdrojov je stále menšie vo vidieckych regiónoch.
Zatiaľ čo 19% obyvateľov vidieka v r. 2010 používalo neupravené vodné zdroje, v
mestských oblastiach sú to len 4%. A pretože rozmery bezpečnosti, spoľahlivosti a
udržateľnosť nie sú zahrnuté v pomocnom ukazovateli používanom na monitorovanie
pokroku pri dosahovaní cieľa, je pravdepodobné, že tieto údaje sú pri odhade skutočného
počtu ľudí, ktorí používajú vodné zdroje bez ohrozenia, nadhodnotené. Vážnejším problémom
je, že takmer polovica obyvateľov v rozvojových regiónoch, teda 2,5 miliardy ľudí, doteraz
nemá prístup k lepším hygienickým zariadeniam. V r. 2010 svet dosiahol pokrytie iba 67%,
hlboko pod 75% potrebných na dosiahnutie rozvojového cieľa tisícročia.
Zlepšenie životných podmienok 200 miliónov obyvateľov slumov prekročilo cieľ
určený pre slumy. Podiel mestských obyvateľov žijúcich v slumoch vo rozvojovom svete sa
znížil z 39% v r. 2000 na 33% v r. 2012. Viac než 200 miliónov týchto osôb získalo prístup k
lepšej ochrane vodných zdrojov, či lepšie sanitárne zariadenia alebo udržateľné bývanie a
menej zaplnené. Tento výsledok prekračuje cieľ zlepšiť životné podmienky aspoň 100
miliónom obyvateľom slumov pred r. 2020.
Počet ľudí žijúcich v slumoch však stále rastie. Aj napriek zníženiu počtu ľudí, ktorí
obývajú mestské slumy, ich absolútny počet sa naďalej zvyšuje z hodnoty 650 miliónov v
roku 1990. Niektorí 863 miliónov ľudí žijú v súčasnosti v slumoch.
EÚ je najväčším darcom pomoci na svete a jej podiel na oficiálnej rozvojovej pomoci
rastie. EÚ prijala dlhodobé záväzky v oblasti financovania rozvoja, aby prispela k dosiahnutiu
Rozvojových cieľov Milénia. EÚ sa v roku 2002 zaviazala k cieľu, že do roku 2006 sa na
oficiálnu rozvojovú pomoc (ORP) venuje 0,39 % jej spoločného hrubého národného
dôchodku. V roku 2005 boli stanovené ďalšie ciele, ktoré predstavovali spoločne 0,56 %
ORP/HND do roku 2010, na preklenutie medzery vo financovaní so zámerom nakoniec
dosiahnuť cieľ 0,7 % ORP/HND do roku 2015. Tieto historické záväzky EÚ predstavujú
takmer 80 % zvýšenie pomoci, ktorú prisľúbili Afrike štáty G8.
260
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Posilnenie schopnosti rozvojových krajín odolávať vonkajším hospodárskym otrasom
(cenová zraniteľnosť) a prírodným udalostiam (katastrofám, klimatickej zmene a pandémiám)
je spoločným cieľom politiky EÚ v oblasti rozvoja. Základná rozvojová pomoc sa reálne po
prvý krát znižuje po viac ako desiatich rokoch v dôsledku fiškálnych obmedzení
v donorských krajinách. V roku 2011 čistá vyplácaná rozvojová pomoc predstavovala 133,5
miliárd dolárov, čo bolo 0,31 % kumulovaného národného dôchodku rozvinutých krajín. Hoci
to predstavuje nárast v absolútnom vyjadrení v dolároch, išlo o pokles 2,7% v reálnych
hodnotách porovnaní s rokom 2010, v ktorom ODA dosiahla svoj vrchol. Je zrejmé, že
fiškálne obmedzenia v niekoľkých členských krajinách Výboru pre rozvojovú pomoc OECD
ovplyvnili ich rozpočty. Ak sa vylúči odpustenie dlhov a humanitárna pomoc, reálna hodnota
dvojstrannej pomoci pre programy a projekty sa znížila 4,5%. V roku 2011 Dánsko,
Luxembursko, Nórsko, Holandsko a Švédsko opäť prekročili cieľ OSN pre ODA - fixné 0,7%
hrubého národného dôchodku. Z hľadiska objemu boli najväčšími darcami USA, Nemecko,
Veľká Británia, Francúzsko a Japonsko. Reálne najväčší nárast ODA dosiahli Taliansko,
Nový Zéland, Švédsko a Švajčiarsko.
V období 2009-2010 celková priemerná ročná pomoc 94,7 miliárd dolárov bola určená
pre špecifické sektory a 24,9 miliardy (t.j. 26 %) pre podporu rodovej rovnosti a nezávislosť
žien.
Menej rozvinuté krajiny ťažia z privilegovaného zaobchádzania v obchode
s najbohatšími krajinami. V priebehu posledného desaťročia sa všeobecne dosiahla vysoká
úroveň exportu z rozvojových krajín. Preferenčné dohody povolené rozvinutými krajinami
mali tendenciu zamerať sa viac na menej rozvinuté krajiny a tie, ktoré majú nízky HDP na
obyvateľa. Bezcolný prístup rozvojových krajín zlepšuje pozíciu týchto krajín na trhoch
oproti iným konkurenčným produktom.
Záver
Napĺňanie Miléniových rozvojových cieľov zameraných na odstraňovanie závažného
sociálneho problému, akým je chudoba, je súčasťou procesu udržateľného rozvoja. Miléniové
rozvojové ciele sú súčasťou procesov rozvojového programu OSN spájajúceho otázky
ľudského rozvoja, sociálneho rozvoja, rozvojových cieľov a udržateľného rozvoja, ktoré sa
navzájom prelínajú a ovplyvňujú a vytvárajú pozitívnu synergiu. Z hľadiska prístupov OSN
po miléniových rozvojových cieľoch po r. 2015 svet potrebuje taký rozvoj, ktorý bude
odrážať rovnosť a udržateľnosť.
Literatúra:
[1.] The Millenium Developement Goals Report: Report 2012. [online] Vytlačené pre OSN,
New York, 2012. 12-24532—June 2012—29 000. Sales No. E.12.I.4. ISBN 978-92-1101258-3.
http://www.undp.org/content/dam/undp/library/MDG/english/The_MDG_Report_2012.
pdf.
[2.] Objectifs du Millénaire pour le développement: Rapport de 2011. [online] Vytlačené pre
OSN, New York, 2011. 11-31340—Juin 2011—2 200. Numéro de vente : F.11.I.10.
http://www.un.org/fr/millenniumgoals/pdf/report_2011.pdf.
261
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
[3.] Human Development Report 2011. Sustainability and Equity: A Better Future for All.
[online] Publikované pre Rozvojový program OSN: New York, 2012. ISBN 978-0-23036331-1. http://hdr.undp.org/en/reports/global/hdr2011.
[4.] Dudová, I.: Európske sociálne systémy. Bratislava: Ekonóm, 2011. ISBN 978-80-2253188-7
262
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
TRENDY MARKETINGOVÉ KOMUNIKACE
USKUTEČŇOVANÉ PROSTŘEDNICTVÍM FACEBOOKU
TRENDS OF MARKETING COMMINICATION VIA
FACEBOOK
Iveta Honzáková 1 - Světlana Myslivcová 2 - Otakar Ungerman 3
Kľúčové slová: marketing, sociální média, komunikace, facebook, informace
Key words: Marketing, Social Media, Communication, Facebook, Information
Abstrakt: Článek se zabývá sociálními médii. Popisuje, jak se mění komunikace
prostřednictvím jejich působení. Sociální média jsou relativně novým prostředkem
komunikace. Oproti „tradiční“ komunikaci v masmédiích se předpokládá vyšší zapojení
zákazníků. Vzniká potřeba vytvořit nové způsoby marketingové komunikace a přizpůsobit je
tomuto zcela novému fenoménu. Autoři tohoto článku zkoumali nástroje komunikace, které
jsou využívány nejúspěšnějšími firmami na sociálních sítích.
Abstract: Paper deals with the social media. This describes how to change communication
via their effects. Social media is a relatively new means of communication. Compared to
"traditional" communication in the mass media is expected to increase customer engagement.
There is a need to create a new ways of marketing communication and adapt this is a
completely new phenomenon. The authors of this article studied the communication tools
which are used by the most successful companies on social networks.
JEL Classification: M31
ÚVOD
Sociální média tvoří odvětví, které se v posledních letech značně rozrostlo. Sdílení
informací mezi lidmi zaznamenalo vyspělejší způsob komunikace nejen školou povinných
dětí, ale i firem a ostatní společnosti. Facebook nastartoval „éru“ komunikace na B2B trzích,
1
Iveta Honzáková, Ing., Technická univerzita v Liberci, Ekonomická fakulta, Studentská 2, 46117 Liberec,
tel.:+420485352373, e-mail: [email protected]
2
Světlana Myslivcová, Ing., Technická univerzita v Liberci, Ekonomická fakulta, Studentská 2, 46117 Liberec,
tel.:+420485352373, e-mail: [email protected]
3
Otakar Ungerman, Ing., Technická univerzita v Liberci, Ekonomická fakulta, Studentská 2, 46117 Liberec,
tel.:+420485352373, e-mail: [email protected]
263
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
která převratně zasahuje do života společností. Ty se snaží prostřednictvím sociálních médiích
využít obchodní příležitosti.
Sociální média jsou místem s „kolektivní moudrostí“, kde názor vytvořený na určitý
produkt je pro mnohé uživatele důležitý. Rozsáhlá problematika marketingu na sociálních
mediích může mnoho firem odradit. Ideální je začít s jednou aktivitou, např. blogem a
později, po zjištění dostatečného množství informací, aktivity rozšířit a zesílit. Důvodem
prezentace na sociálních mediích je často rozšíření povědomí o firmě a její nabídce za
minimální náklady.
Weber definuje sociální web jako „online prostor, ve kterém mohou lidé se
společnými zájmy shromažďovat a sdílet myšlenky, komentáře a názory.“ [1]
SOCIÁLNÍ MÉDIA A JEJICH ROZDĚLENÍ
Pojmem sociální média je označován soubor technologií, které zachycují komunikaci
mezi jednotlivci, jejich přáteli a jejich virtuálními vztahy. Uživatelé Internetu mohou díky
těmto technologiím snadno vytvářet vlastní obsah a sdílet jej s ostatními uživateli. Sociální
média jsou tedy online media, kde je obsah vytvářen a sdílen uživateli. Nepřetržitě se mění
tím, jak se mění (přibývá) jejich obsah. Marketéři mohou na sociálních mediích přímo
zjišťovat co zákazníci požadují, jaké zaujímají postoje vůči různým značkám nebo firmám,
popřípadě jak vyjadřují svojí nespokojenost.
Sociální sítě jsou určité skupiny lidí popř. komunity, které mezi sebou sdílejí společné
zájmy. Tyto sítě existují bez ohledu na to, zda jejich členové sdílí informace a své zkušenosti
na sociálních médiích. Pestrou škálu známostí, míst a zájmů představuje společenské
prostředí, které popisuje, jak a proč se lidé mezi sebou spojují. Velká část toho, kým jsou lidé
považování, je definována tím, koho znají, zájmy, které mají a svazky, které v průběhu let
navázali, nebo školami, které navštěvovali. [2]
Je důležité rozlišovat sociální média podle jednotlivých znaků, respektive
prováděných aktivit. Ne všechny z nich jsou vhodné pro mezinárodní trh, některé jsou vhodné
pouze pro určité demografické skupiny. Hlavně se všechny rychle mění podle požadavků
trhu. Blog je z pohledu marketéra něco zcela jiného než diskusní fórum nebo sociální síť.
Sociální média lze rozdělit různým způsobem. Rozdělení, provedeno podle
nejpřehlednějšího znaku, kterým je „marketingová taktika“ (marketingová komunikační
strategie), používaná sociálními sítěmi, je následující:
• Sociální sítě (Facebook, MySpace, LinkedIn, Goodle+)
• Blogy, videoblogy, mikroblogy (Twitter)
• Diskusní fóra, QaA portály (Yahoo!, Answers)
• Wikis (Wikipedia, Google Knol)
• Sociální záložkovací systémy (Digg, Delicious, Jagg)
• Sdílená multimedia (YouTube, flickr, Rajče)
• Virtuální světy (Second Life, The Sims)
Specifickým sociálním médiem, které umožňuje sdílet doslova vše, jsou tzv. sociální
sítě. Uživatelé zde nesdílejí jen své fotky, linky, videa, ale také své osobní informace, nálady
a aktuální pocity. Obecně je možné je definovat jako „skupinu jednotlivců, kteří se znají a
kteří mezi sebou samostatně, nebo ve skupinách s jasným cílem komunikují". [3] Sociální sítě
jsou nejvíce rozšířenou formou sociálních médií.
264
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Tab.1 Přehled sociálních sítí
Sociální síť
Data
Facebook
Celkem 13,8 miliard uživatelských minut
MySpace
Celkem 4,9 miliard uživatelských minut
Twitter
Celkem 299 miliónů uživatelských minut
Linkedln
Celkem 202 miliónů uživatelských minut
Flickr
Celkem 3,5 miliard fotografií
YouTube
Přehráno 5,5 miliard videí
Orkut
65 % uživatelů z Brazílie a Indie
Hi5
V lednu 2009 údajně 60 miliónů uživatelů
Bebo
Integrováno s AIM
Windows Live Spaces Úzce spjato se službou Live Messenger a
jeho 330 milióny uživatelů
Zdroj: comCsore, zprávy jednotlivých společností
Partner
Microsoft
Specific Media
Není k dispozici
Není k dispozici
Yahoo!
Google
Google
Není k dispozici
AOL
Není k dispozici
Facebook
Facebook je rozsáhlý společenský webový systém, sloužící ke komunikaci mezi
uživateli, sdílení multimediálních dat, udržování vztahů a k zábavě. Je přeložen do 35 jazyků
včetně češtiny. Pro používání je nutné se zaregistrovat na www.facebook.com. Server byl
spuštěn v roce 2004 Markem Zuckerbergem, kterého časopis TIME vyhlásil mužem roku
2010. Zajímavostí je, že významnou propagaci Facebooku v USA udělal prezident Barack
Obama, který tuto sociální síť využil ve své kandidatuře na prezidenta a který je doposud
denně on-line na této síti, kde odpovídá na dotazy. [4]
Facebook umožňuje spravovat dva typy vztahů [5]:
• s lidmi, které již známe, například s členy rodiny, příbuznými, spolužáky a přáteli,
• s lidmi, které ještě osobně neznáme, ale rádi bychom se s nimi seznámili.
Když se uživatel rozhodne pro osobní profil (fanouškovská stránka), nebo pro profil
svojí společnosti (firemní stránka), vždy to vede k lepší reprezentaci a ke zvýšení image.
Výhodou je, že lze mít neomezené množství fanoušků, kterým lze předat zprávu najednou.
Existuje mnoho důvodů, proč je dobré pro své podnikatelské aktivity a podporu
kariérního postupu využívat moc tohoto sociálního obra. Nejdůležitější důvody, proč
faceboook využít pro obchodní důvody:
• Velikost a tempo růstu Faceboku.
• Demografický průzkum, možnost segmentovat trh.
• Průzkum trhu, který lze snadno, rychle a levně provádět.
• Pronikání na přední místa ve vyhledávačích.
• Možnost dobrého cílení reklamní kampaně.
V sociálních sítích se nyní celosvětově sdružuje 26 % procent uživatelů internetu [6].
V České republice je Facebook mezi online sociálními sítěmi jednoznačně číslem jedna.
Nárůst uživatelů v období leden – červen 2012 je znázorněn na obrázku č.1.
265
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Obr. 1 Počet uživatelů Facebooku v ČR
Zdroj: http://www.socialbakers.com
Aktuální počet uživatelů sociální sítě Facebook v ČR k 1.7.2012 činí 3 678 300
přihlášených, což je 36% české populace s nárůstem o 175 880 přihlášených za posledních 6
měsíců. Zároveň je to 55,06 % uživatelů internetu. V současnosti se nárůst dostává na svůj
vrchol. Je to dáno omezeným počtem lidí, kteří mají možnost připojeni.
Na obrázku č. 2 jsou uživatelé rozděleni do devíti kategorií podle věku.
Obr. 1 Rozdělení uživatelů Facebooku v ČR
Zdroj: http://www.socialbakers.com
MySpace
Používá rozhraní, které umožňuje uživatelům aktualizovat svůj stav, psát zprávy,
podobně jako Facebook. Jedním z rozdílů je pojetí domovské stránky, kde MySpyce používá
266
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
realitu pro oddíly jako je specifický obsah, videa, hudba a aktuality o celebritách. Do
budoucna se očekává uplatnění MySpyce spíše na poli sociálních her.
Twiter
Jedná se o sociální síť s mnohem omezenějšími možnostmi, jednoduchá struktura
umožňuje uživatelům sdílet s ostatními zprávy o délce 140 znaků. Většinou jde o události ze
života, sdílení fotografií a webových odkazů prostřednictvím zkrácených URL, aktualizace
apod. Twiter „exceluje“ na mediálním poli hlavně díky tomu, že ho používají mnohé známe
osobnosti.
Linkedln
Největší a nejvýznamnější obchodní sociální síť na světě. Stránky se nejvíce používají
pro kvalifikované informace o obchodních kontaktech, nebo za účelem výzkumných aktivit
v obchodním světě.
YouTube
Nejoblíbenější místo sdílení videí na světě. Podobně jako na ostatních sociálních sítích
si uživatelé na YouTube zakládají profily pro nahrávání videí. Profily jsou propojeny
s přihlašovacími údaji Googlu. Společnosti mohou tuto síť využívat pro publikování videí
s návody, reklamami apod.
Flickr
Jedná se o nejlépe fungující specializovanou sociální síť, která se zaměřuje na sdílení
fotografií (podobně jako české Rajče.cz). Přesto spousta lidí sdílí své fotografie raději
prostřednictvím Facebooku nebo MySpyce.
Mezi další sociální sítě, které se v důsledku hromadného přesunu uživatelů
k Facebooku dostaly do pozadí, patří např. Bebo, Orkut, Hi5, Friendster a další. Návštěvnost
těchto stránek buď stagnuje, nebo klesá. Během několika posledních let se také objevila řada
místních sociálních sítí (např. Loopt). Jejich cílem je pomoci lidem najít přátele a osobně se
s nimi setkat. [2]
PRŮZKUM MARKETINGOVÝCH NÁSTROJŮ, KTERÉ SE POUŽÍVAJÍ NA
FACEBOOKU
Následující část zkoumá nástroje komunikace, které jsou využívány nejúspěšnějšími
firmami na sociálních sítích. Úspěšnost marketingové komunikace zmíněných firem spočívá
ve využívání těchto nástrojů a způsobu komunikace. Průzkum provedený výzkumným týmem
si dal za cíl zjistit informace o komunikačních nástrojích, které firmy využívají na facebooku.
Do průzkumu bylo zařazeno 20 firem, které komunikují prostřednictvím sociálních sítí
Facebook, LinkedIn, Goodle+. Metodou sběru dat bylo zvoleno pozorování. Důvodem jejich
výběru byl největší počet uživatelů a česká mutace. Díky podrobné analýze všech dvaceti
firem na již zmíněných třech aplikacích sociálních sítích vyšly následující výsledky.
Reklama je zásadní komunikační nástroj i na sociálních sítích. Výhody využívání
tohoto nástroje spočívají v:
• Je stále velmi levná, i při masivním cílení na všechny uživatele se bude cena pohybovat
v řádu tisíců korun za den.
• Možnost cílení dle demografických kritérií či zájmů.
• Inzerce se zobrazuje ve velmi krátké době velké mase lidí.
• Inzeráty jsou schvalovány v řádu hodin, ihned poté je kampaň aktivní.
• Propagovat je možno nejen webové stránky, ale i jiné aplikace, např. kvíz, hry, soutěže.
267
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Základní druhy reklamy na sociálních sítích:
• malé inzeráty placené pomocí PPC
• velké reklamy placené pomocí PPC
• velké reklamy placené za zobrazení CPM
• Page Post Story je upozornění svých fanoušků na změny v reklamním sdělení
• Like Story je upozornění na změny v reklamním sdělení nejen pro své fanoušky
ale i pro přátele fanoušků
PPC (pay per click) je nejběžnější formou reklamy na sociálních sítích. Výhodou je,
že se platí pouze za zobrazení reklamního sdělení. Mohou to být krátké inzeráty, které se
zobrazují v pravé části stránek. Do inzerátu je možné vložit i obrázek o velikosti 110 x 80
pixelů, kterým lze dokreslit produkt nebo službu. Pomocí PPC lze reklamní sdělení použít i ve
větším formátu opět s možností delšího sdělení a většího obrázku.
CPM (cost per mille) je zkratka výrazu ,,cena za 1000 zobrazení". Inzerenti, kteří
zobrazují reklamy s CPM, si stanoví požadovanou cenu za 1000 zobrazení reklamy. Vyberou
konkrétní umístění reklamy a platí za každé zobrazení reklamy. Výhoda tohoto způsobu
spočívá v platbě za jednotlivá zobrazení a možnost umístění.
Page Post Story umožňuje upozornit na konkrétní post (aktualizaci na zdi), který je
umístěn na fanouškovskou stránku. Lze ho cílit pouze na fanoušky stránky. Výhoda spočívá v
tom, že podstatně zvyšuje šanci, že si nového postu fanoušek všimne. U běžné aktualizace
stránky se velmi často stává, že se uživateli buď nezobrazí vůbec, nebo zanikne mezi
ostatními informacemi.
Like Story stejně jako Page Post Story upozorňuje na změny v nabídce firem, ale cílí
na větší masu lidí. Průměrný počet přátel uživatele Facebooku je 130, bývá to tedy podstatně
větší skupina než u Page Posts Stories, kde je možnost cílit jen na fanoušky stránky.
Uživatelům se pak mezi reklamami po pravé straně zobrazuje i sdělení, že je jejich přítel
fanouškem cílové stránky. Pravdou je, že někteří uživatelé budou fanouškovské stránky
doporučovat nedobrovolně.
Podpora prodeje má na sociální síti mnoho využití. Sociální sítě slouží nejen ke
komunikaci, ale také pro zábavu uživatelů. Stálé častěji se stávají místem, kde se lidé baví.
Nejúčinnější druhy podpory prodeje na sociálních sítích: slevy a slevové kupony (kódy na
slevu), přání a pohlednice s hrou, hry (piškvorky, poker), SMS mánie – zasílání sms zdarma,
kvízy a ankety, soutěže pro spotřebitele, aplikace pro mobilní telefony.
Aplikace pro hry a soutěže firmy využívají jako nosiče reklamního sdělení. Každá
aplikace musí být nápaditá, originální a technicky jedinečná, jedině tak ji uživatelé budou
využívat a rychle šířit mezi své známé. Firmy tyto nástroje využívají k odlišení značky od
konkurence a k šíření znalosti značky. Nejvíce užívaným nástrojem podpory prodeje na
sociálních sítích jsou slevy a slevové kupony, které lze získat dvěma způsoby. Buď se stát
fanouškem firmy nebo se přihlásit k odběru pravidelných infoletáků. Tři nejpoužívanější
taktiky:
„Staňte se dnes naším fanouškem na Facebooku a získejte slevu 20%“.
„Pošlete slevu známému na mail a získejte oba slevu 10%“.
„Uplatněte slevový kód a získejte slevu na nákup v našem e-shopu“.
Public relations je způsob komunikace, kde je důležitým aspektem obousměrná
komunikace. Podstata sociálních sítí je založena na vztazích, což pro firmy, které budují
268
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
„vztahy s veřejností“ podstatou celého působení na sociálních sítích. Nejdůležitější vztahy na
sociálních médiích tvoří obchodní partneři, média, zaměstnanci, zákazníci, zprostředkovatelé,
investoři, finanční trh, státní a politická administrativa.
Public relations na sociální síti může významně ovlivňovat nejen zákazníky, ale
zároveň i vlastní společnost. Právě „šeptanda“, šířená prostřednictvím sociálních sítí, vládne
marketingu. Všechny analyzované firmy se public relations věnují s maximálním úsilím.
Proto se také dostali mezi nejlépe hodnocené firmy.
Pravidlem je, že se úspěšné firmy věnují public relations s maximální péčí právě v
oblasti sociálních sítí. Snaží se zaujmout své potenciální zákazníky tam, kde k nim mají
nejblíže. Mít profil na Facebooku, pokud má firma e-shop, není ničím nadstandardním. V
dnešní době je to již nepsaná povinnost, a každý lepší poskytovatel e-shopů má své řešení
propojeno s Facebookem. Úspěšné firmy využívá Facebook Connect, aby se mohli nakupující
před výběrem produktu poradit se svými přáteli. Nejvíce využívané jsou komentáře, vzkazy
na zdi, PR články a „likování“. Zvýšení aktivity na sociálních sítích přímo vede k lepšímu
umístění ve vyhledávačích.
Přímý marketing se výborně hodí k rychlému sdělení novinek, akcí, slev a veškerých
informací prostřednictvím sociálních sítí. Přímý marketing je přímé oslovení cílových skupin
bez prostředníků. Na sociálních sítích to jsou fanoušci firmy, nebo přátelé fanoušků. Formy
přímé komunikace se zákazníkem uskutečňované sledovanými firmami:
- rozesílání videí o produktech, např. návodů na použití,
- rozesílání fotek s něčím zajímavým neobvyklým,
- newsletter - pravidelné zasílání informací všem fanouškům,
- newsletter - pravidelné zasílání podrobnějších informací zákazníkům,
- on-line chat s odborníkem,
- webové semináře a konference s dodavateli, zprostředkovateli,
- e- learnig ve službách a vzdělávání,
- VoIP telefon přes sociální síť.
Úspěšné firmy by při aplikaci přímého marketingu měli dodržovat určitá pravidla.
Před kontaktem musí znát svoje adresáty. Je lepší zaměřit se na méně kontaktů, které jsou
aktivní a perspektivní, než masově rozesílat informace všem najednou. Dalším pravidlem je
volba odpovídajícího způsobu komunikace (strategie) u jednotlivých osob i z hlediska druhu
produktu. Posledním nejdůležitějším pravidlem je pravidelnost komunikace. Není nic horšího
než navázat prvotní kontakt a dále se opětovně neozvat. To v zákaznících vyvolá nejen
nedůvěru, ale i zklamání a pocit určitého podvodu ze strany firmy.
Virální marketing je marketingová technika, která pro šíření komerčního sdělení
využívá především sociální sítě. Většina zkoumaných firem se snaží o virální marketing z
důvodu nízké ceny a možnosti upoutat statisíce uživatelů. Virální marketing má však i svá
úskalí. Po spuštění se již sdělení nedá ovládat. To znamená ztrátu kontroly a možnost
významového zneužití. Podstatou virálního marketingu je správně laděné sdělení. Nejčastěji
bývá vtipné, parodující, mystifikující nebo erotické. Virální marketing vděčí za úspěch řádově
širším a výkonnějším možnostem šíření, především propojení videowebů se sociálními sítěmi.
Motivování šíření probíhá i různými slevami či dárky, často se objevují i zdarma poskytované
studie a další elektronické publikace.
Nástroje virálního marketingu, využívané analyzovanou skupinou firem:
- textová forma sdělení,
- obrázky, fotky,
269
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
-
flashové prezentace, animace, znělky a efekty,
audio záznamy,
video záznamy,
šíření pouhého odkazu na zdroj užitečných informací.
Guerilla marketing je provokativní, kontroverzní a agresivní reklama, při níž se
nepoužívají klasické reklamní kanály, nebo se použijí nestandardním způsobem. Zkoumané
firmy ji využívají v kombinaci s virovým šířením, kde je šance, že si o guerillové kampani
lidé navzájem řeknou. V několika případech o guerillové kampani začali mluvit i média, což
je pro firmu reklamou zdarma. Nástroje guerilla marketingu u sledovaných firem byly velmi
rozdílné a nejde je jednoznačně definovat. Základ tvoří stejné nástroje, které využívá virální
marketing (jde především o myšlenku či nápad). Úspěšný guerilla marketing znamená
zaútočit a stáhnout se do ústraní. Šíření sdělení firma nechává na ostatních. Guerilla se nemusí
provádět na sociální síti přímo. Takový útok je proveden v exteriéru a následně se informace
o něm šíří prostřednictvím sociální sítě. Tato forma komunikace je využívána především
firmami s malým finančním kapitálem nebo firmami, které mají legislativou zakázáno šířit
reklamu (alkohol, tabák).
Mobilní marketing podle nové studie Flurry překonaly aplikace u majitelů chytrých
telefonů poprvé v historii běžný web z hlediska času. Není překvapením, že nejvíce
pozornosti si uzurpují hry. Všechny sociální sítě mají mobilní aplikaci. Užívání mobilních
aplikací podle výzkumu společnosti Flurry (2011) z 32% tvoří sociální sítě. Pro firmy to
znamená 24 hodinový kontakt se zákazníkem. Ne však všechny zkoumané společnosti mají
tyto verze přímo použitelné pro svoje stránky. Problém nastane, jestliže chce ze sociální sítě
uživatel otevřít odkaz firmy, která nemá stránky upravené pro mobilní verzi.
Buzz marketing je nástroj, do kterého lze zahrnout celý balík marketingových aktivit,
které vytvoří rozruch/bzukot. Někdy je označován jako součást virálního marketingu. Na
sociálních sítích je velice využíván, takže je zařazen jako samostatný nástroj firemní
komunikace. Buzz marketing na sociálních sítích má různorodou podobu. Firmy dávají
tomuto nástroji formu videí, fotek, testových zpráv, komentářů atd. Je-li buzz marketing
úspěšný, musí šokovat nejlépe ve spojení s aktuální problematikou nebo slavnou osobou.
ZÁVĚR
Zásady komunikace prostřednictvím Facebooku vyplývající z provedeného průzkumu:
• Firmy komunikující prostřednictvím sociálních síti mají svoji strategii, která má
návaznost na ostatní komunikační kanály. Nelze spoléhat pouze na sociální sítě.
Aktivity jsou propojené s webovou stránkou na internetu a s ostatními médii.
• Firmy komunikují pravidelně s fanoušky či příznivci. Úspěšné firmy každý den
aktualizují data, odpovídají na dotazy, přidávají příspěvky. Je lepší přidávat
vícekrát méně informací, než v nárazech jednou za čtrnáct dnů zahltit příznivce
informacemi.
• Stručnost sdělení je více než vítaná - nikdo z příznivců nechce číst zdlouhavé
romány.
• Vhodné je vyčlenit specializovaného firemního pracovníka, který se zabývá čtení
profilů a reaguje na obsah v nich.
• Gramaticky správná firemní komunikace v reakcích na dotazy či připomínky.
• Úspěšné firmy spolupracují s jednou nebo více komplementárními firmami,
vzájemně si odkazují na své produkty. Častá je spolupráce výrobce
s poskytovatelem montážních služeb nebo s dopravcem atd.
270
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
• Firmy reagují a odpovídají i na negativní připomínky. Pouze vulgarismy se
mohou ignorovat či dokonce mazat. Nemažou se jakékoli záporné připomínky, či
zkušenosti zákazníků s produktem. Takovéto chování může způsobit daleko více
škody (zákazník si to nemusí nechat líbit a může s daleko větším úsilím šířit
zprávu mnoha alternativními způsoby).
• Důležitou roli hraje způsob sdělení. Přednost před textovou formou mají
informace předávané pomocí fotek a videí.
• Úspěch zaručují slevové akce (soutěže nebo kupóny). V České republice jsou lidé
všeobecně citliví na cenu - to platí i na sociálních sítích.
• Obsah informací musí mít nějakou hodnotu. Pokud firma nechce ztrácet své
příznivce, musí být ve sdělení něco nového. Nemá-li firma delší dobu co sdělovat,
může přistoupit k radikální změně způsobu sdělování informací.
Literatura:
[1.] WEBER, Larry. Marketing to the social web : how digital customer communities build
your business. second edition. Hoboken : John Wiley and Sons, 2009. 246 s. ISBN
0470410973, 9780470410974.
[2.] TREADAWAY,CH., SMITH, M. Marketing na Facebooku.1.vydání. Brno: Compute
Press. 2011. ISBN 978-80-251-3337-8
[3.] MILARDO, R. M. Families and Social Networks. CA: Sage Publications, 1988. p. 237.
ISBN 080392643X.
[4.] ŠTĚDRON, B., BUDIŠ, P., Marketing a nová ekonomika, Praha: C.H.beck, 2009, ISBN
978-80-7400-146-8
[5.] LAKHANI, D., Jak prodávat, když nikdo nekupuje, Praha: Grada, 2010, 155 s. ISBN
978-80-247-3309-8www.
[6.] Emarketer.com 2009
271
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
SLOVENSKO V GLOBÁLNOM REBRÍČKU
KONKURENCIESCHOPNOSTI
SLOVAKIA IN THE GLOBAL COMPETITION
Dagmar Hrašková 1 - Zuzana Chodasová 2
Kľúčové slová: Malé a stredné podniky, podnikateľské prostredie, konkurencieschopnosť,
korupcia
Key words: Small and medium-sized enterprises, business environment, competitiveness,
corruption
Abstrakt: Hlavným cieľom SR je dosiahnuť úroveň rozvinutých krajín Európy v čo
najkratšom časovom období. Samotné podnikanie je hnacím motorom zmien, meradlom
rozvoja ekonomiky, nástrojom prispôsobenia sa a schopnosti udržať krok s hlavnými
svetovými trendmi. Sledovanie kvality podnikateľského prostredia na Slovensku poukazuje aj
na fakt, že k rozhodujúcim oblastiam, determinujúcim podnikateľské zámery a rozhodnutia
v praxi, patria oblasť financovania podnikov, problematika nezamestnanosti, kvalita ľudského
kapitálu, sociálna politika v kontexte s fungovaním trhu práce a jeho legislatívou, celkový
právny rámec podnikania, daňová a odvodová politika v kontexte s politikou v oblasti
verejných financií, miera regulácie trhu, podmienky vstupu na trh a výstupu z trhu,
protimonopolná politika v oblasti dotácií a subvencií, licenčná politika a pod.
Abstract: The main objective of Slovak Republic is to achieve a level of developed European
countries in the shortest period of time. The business itself is the driving force of change, a
criterion of economic development, tool for adaptation and ability to keep up with the major
global trends. Monitoring the quality of business environment in Slovakia points out the fact,
that the critical areas determining the business plans and decisions in practice include the
financing of enterprises, problems of unemployment, the quality of human capital, social
policy in context with the labor market function and its legislation, the overall legal
framework of business, tax and contribution policy in the context of the public finance
politics, the rate of market regulation, the conditions of entry and exit from the market,
antitrust policy in field of grants and subsidies, licensing policy and so on.
JEL Classification: E20 - General
1
Dagmar Hrašková, Ing., PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta PEDAS, Katedra ekonomiky, Univerzitná
1, 010 26 Žilina, [email protected]
2
Zuzana Chodasová, Ing., PhD., Slovenská technická univerzita v Bratislave, Ústav manažmentu, Vazovova 5,
Bratislava, [email protected]
272
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Príspevok je zameraný na hodnotenie kvality podnikateľského prostredia na Slovensku
v súčasnom období. Charakterizuje hlavné prekážky podnikateľských aktivít, ktorým musia
čeliť slovenské podniky v priestore zjednoteného európskeho trhu. Príspevok popisuje vládne
organizácie, ktoré sa zaoberajú danou problematikou a sú založené na podporu rozvoja
malého a stredného podnikania na Slovensku. Obsah príspevku je zameraný predovšetkým na
analýzu súčasnej metodiky merania kvality podnikateľského prostredia prostredníctvom
rôznych indexov, ktoré využívajú rôzne zdroje údajov a rôzne premenné veličiny. Výstupom
príspevku je zhodnotenie kvality podnikateľského prostredia na Slovensku v porovnaní
s inými krajinami prostredníctvom komparácie indexov podnikateľského prostredia,
globálnej konkurencieschopnosti, vnímania korupcie a indexu regionálneho podnikateľského
prostredia.
ÚVOD
Dôležitou súčasťou ekonomiky Slovenska sú malé a stredné podniky, ktoré sa
podieľajú na tvorbe hrubého domáceho produktu a pridanej hodnoty. Po vstupe do EÚ sa na
Slovensku zvýšili exportné možnosti, no súčasne vzrástol konkurenčný tlak na slovenské
podniky v priestore zjednoteného európskeho trhu. V podmienkach SR má podnikanie
nezastupiteľnú úlohu predovšetkým v oblasti pracovných miest a regionálneho rozvoja.
Podnikateľské prostredie odráža kvalitu hospodárskych podmienok a predpokladov pre
ekonomickú činnosť podnikateľských subjektov. Kvalitné podnikateľské prostredie,
vytvárajúce priaznivé podmienky pre dlhodobo udržateľné dosahovanie ekonomického rastu
krajiny, je základným predpokladom rozvoja podnikania a zvyšovania konkurencieschopnosti
SR v medzinárodnom meradle.
Základnou podmienkou slobodne prosperujúcej spoločnosti je zdravé podnikateľské
prostredie a fungujúci trh. Podnikateľské prostredie v spoločnosti zastrešuje hospodárske,
politické, inštitucionálne, právne, technologické a kultúrne podmienky, v ktorých sa realizuje
podnikateľský proces, t.j. proces formovania podnikov, ako aj realizácia ich podnikateľských
aktivít. Podnikateľské prostredie je významným faktorom rozvoja podnikania, rastu
konkurencieschopnosti a ekonomického rastu danej krajiny. Aj napriek tomu, že sa na
Slovensku podnikanie a fungovanie trhu za uplynulý rok zlepšilo, existuje ešte mnoho
problémov, ktoré tieto podmienky obmedzujú a deformujú. V súčasnosti medzi hlavné
prekážky ekonomických a podnikateľských aktivít patria napr. legislatívne, administratívne
a technické bariéry podnikania, výška daňového a odvodového zaťaženia, stabilita prostredia
a v neposlednom rade aj korupcia. Problémom riešenia podnikateľského prostredia sa
v súčasnosti na Slovensku zaoberajú mnohé vládne organizácie, medzi ktoré patrí aj
Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania (NARMSP, ktorá je
založená na podporu rozvoja a rastu malého a stredného podnikania v Slovenskej republike.
Jedným z jej cieľov je zlepšenie podnikateľského prostredia, najmä odstraňovaním
administratívnych a legislatívnych bariér pri slobodnom podnikaní, čo predstavuje celoplošnú
formu podpory, ktorá nediskriminuje, ale ani nezvýhodňuje konkrétne podniky a nedeformuje
hospodársku súťaž. Ďalšou organizáciou, ktorej hlavným cieľom je skvalitňovanie
formálnych a neformálnych pravidiel podnikateľského prostredia v Slovenskej republike v
kontexte celospoločenského rozvoja, je Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS), profesijná
asociácia, združujúca podnikateľov a zamestnávateľov, založená na princípoch etickosti,
otvorenosti, principiálnosti, solidárnosti a zákonnosti. Hlavnou črtou aktivít PAS je, že
nesledujú záujmy jednotlivých podnikov alebo skupín podnikov, ale záujmy podnikateľského
sektora ako celku. V realizovaných aktivitách sa naplno uplatňuje princíp starostlivosti o
verejné statky. Cieľom je, aby sa podmienky na podnikanie zlepšovali pre všetkých, ktorí
273
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
pôsobia na trhu. O podnikateľské prostredie, ako nástroj rozvoja podnikania, sa zaujíma aj EÚ
vo svojich iniciatívach, ktorých aplikácia má zabezpečiť väčšiu konkurencieschopnosť
európskej ekonomiky vo svete. Ide napr. o Small Business Act ( Zákon o malých podnikoch)
či Európsku chartu o malých podnikoch, ktorých hlavným cieľom je vytvoriť optimálne
podmienky na zabezpečenie kvalitnejšieho podnikateľského prostredia.
METODIKA MERANIA KVALITY PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA
Na meranie kvality podnikateľského prostredia sa používajú rôzne indexy. Majú rôznu
konštrukciu, využívajú rôzne zdroje údajov, rôzne premenné veličiny. Indexy možno deliť z
rôznych hľadísk, napr. podľa druhov, podľa objektivity, podľa hodnotiacich subjektov,
prípadne podľa zvolenej hodnotenej veličiny, ap. Zvolený index môže byť unikátny, ak údaje
získavame zvláštnym prieskumom a sledujeme len zvolený účel, alebo môže byť kompozitný,
odvodený od niekoľkých, už existujúcich prieskumov a indikátorov. Druhý druh spravidla
poskytuje viac informácií, ale spravidla sú určité námietky voči nezlučiteľnosti vstupných
indikátorov. Za objektívne indexy považujeme tie, ktoré sú vyčísľované z objektívne
merateľných údajov. Subjektívne sú založené na subjektívnych názoroch respondentov
zvoleného súboru, sú menej vhodné pre medzinárodné porovnávanie. Konštrukcia indexu,
charakter údajov a zdroje údajov sa považujú za tri kritériá rozdielnych prístupov ku meraniu
kvality podnikateľského prostredia. Indexy sa zároveň odlišujú predmetom merania – čo majú
presne merať na základe zvolenej premennej veličiny, ktorá by merala práve spomínanú
kvalitu podnikateľského prostredia. Na meranie kvality podnikateľského prostredia sa
používajú rôzne indexy, ktoré majú rôznu konštrukciu, využívajú rôzne údaje a rôzne zdroje
údajov, rôzne premenné veličiny. Indexy možno deliť z rôznych hľadísk, napríklad podľa
druhov, podľa objektivity, podľa hodnotiacich subjektov a pod. Medzi významné indexy
hodnotenia kvality podnikateľského prostredia patrí napr.(IPP)- Index podnikateľského
prostredia, (CPI) - Index vnímania korupcie, (BCI) - Index globálnej konkurencieschopnosti ,
(IRPP) -Index regionálneho podnikateľského prostredia a pod.
IPP - INDEX PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA
Kvalita podnikateľského prostredia na Slovensku je už niekoľko rokov monitorovaná
prostredníctvom Indexu podnikateľského prostredia (IPP) Podnikateľskej aliancie Slovenska.
Index má 3 kategórie hodnotenia, každá kategória má 10 položiek. Prvá kategória sleduje
vývoj legislatívneho a regulačného prostredia (funkčnosť politického systému, obchodná
legislatíva, daňová a trhová regulácia, zrozumiteľnosť legislatívy, vymáhateľnosť práva,
funkčnosť súdnictva). Druhá kategória obsahuje vplyv vonkajších makroekonomických
faktorov na podnikateľské subjekty (cenová stabilita, menové kurzy, fiškálna politika,
úroveň infraštruktúry, prístup ku finančným zdrojom, korupcia, byrokracia, hospodárenie
štátu). Tretia kategória zahŕňa vplyv samotných podnikov na kvalitu podnikateľského
prostredia, zohľadňuje mikrofaktory, t.j. príspevok podnikov ku vývoju podnikateľského
prostredia (vzťah podniku ku životnému prostrediu, ku obchodnému partnerovi, vývoj
ľudských zdrojov, investičný a technologický rozvoj ap.).Každá z jednotlivých položiek má v
rámci IPP vlastnú váhu, čiže index reprezentuje vážený aritmetický priemer zmien
jednotlivých položiek. Prostredníctvom IPP možno sledovať celkový vývoj podnikateľského
prostredia na Slovensku a tiež čiastkové pohyby v kvalite jednotlivých zložiek
podnikateľského prostredia, napríklad zmeny v hospodárskej politike vlády, v legislatíve či v
úrovni infraštruktúry. Je tvorený na základe výsledkov pravidelných pocitových prieskumov
medzi manažérmi, ktorí na základe vlastných skúseností hodnotia aktuálny vývoj v
sledovaných oblastiach podnikateľského prostredia. Ambíciou PAS je, aby sa index IPP stal
spoľahlivým barometrom, sledujúcim podnikateľské prostredie na Slovensku. Jeho tvorcovia
274
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
dúfajú, že pre regulátorov podnikateľského prostredia bude inšpiráciou na prijímanie
správnych rozhodnutí. V roku 2007 sa stala prvá kategória indexu, hodnotiaca kvalitu
regulačného a legislatívneho prostredia, jedným z merateľných ukazovateľov v Správe o
pokroku v implementácii Národného programu reforiem Slovenskej republiky.
Podnikateľské prostredie na Slovensku je dlhodobo predmetom kritiky. Korupcia,
nekalé správanie sa podnikateľských subjektov, nerešpektovanie záväzkov a porušovanie
zmlúv, daňové úniky, tunelovanie, podvody, to všetko v súhrne negatívne vplýva na vzťahy v
podnikaní. Správa o stave podnikateľského prostredia v SR v návrhu na zlepšovanie
prostredia vymedzuje priority ako je vysoká vymáhateľnosť práva, fungovanie verejných
inštitúcií, efektívny prístup ku kapitálovému trhu pre všetky ekonomické subjekty, kvalitná
fyzická infraštruktúra a služby v sieťových odvetviach a pod. Podnikateľské prostredie sa
na Slovensku v prvom štvrťroku 2012 zhoršilo, aktuálna hodnota Indexu podnikateľského
prostredia (IPP), ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia
Slovenska, je 85,1 bodu, čo v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom predstavuje pokles o
2,24 %. Prevládajúce negatívne pocity podnikateľov sú podmienené najmä výraznou
nestálosťou právnych predpisov, umocnených zmenou vlády a obavou zo selektívneho
zvyšovania daňového a odvodového zaťaženia pre vybrané skupiny. Najvýraznejší pokles
v prvom štvrťroku 2012 pripísali podnikatelia položke vymáhateľnosť práva a funkčnosť
súdnictva. Hodnotenia tejto položky kleslo v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom o 5,44
% na aktuálnu hodnotu 16,8 bodu. Súdnictvo ako celok patrí dlhodobo k najviac kritizovaným
oblastiam a promptné odstránenie nedostatkov v oblasti vymáhateľnosti práva a zrýchlenia
súdnych konaní sú považované za nutné pre boj s nekalými praktikami, ktoré deformujú
obchodné vzťahy, čím zhoršujú pomery medzi podnikateľmi.
Položka funkčnosť politického systému v štáte zaznamenala pokles o 5,15 %
a dosiahla tak aktuálnu hodnotu 32,5 bodu, čo predstavuje druhé najnegatívnejšie hodnotenie.
Záporné hodnotenie tejto položky súvisí s rezignáciou dosluhujúcej vlády na proreformnú
činnosť a sústredenie sa hlavne na predvolebné témy. Podnikatelia odmietli odôvodnenie
zastavenia prijímania zákonov z dôvodu nedostatku času. Obavy tak isto vyvolalo aj
deklarované smerovanie novej vlády v oblasti hospodárskej a finančnej politiky. Tretí
najväčší pokles pripísali podnikatelia položke funkčnosť štátnych inštitúcií. Rating položky
klesol o 5,05 % na aktuálnu úroveň 91,5 bodu. K zaradeniu tejto položky do skupiny
najhoršie hodnotených oblastí prispela hlavne dočasne obmedzená funkčnosť daňových
úradov a neschopnosť kompetentných pohotovo reagovať na vzniknutú situáciu a odstrániť
nedostatky, čo mnohým podnikom spôsobilo značné problémy. Výrazným spôsobom sa tak
zvýšila neistota podnikateľov a premietla sa aj do zhoršenia platobnej disciplíny. Do zoznamu
položiek, ktoré v poslednom štvrťroku zaznamenali najväčší pokles patria aj cenová stabilita,
efektívnosť hospodárenia štátu a prístup k štátnej pomoci, spoľahlivosť a finančná disciplína
obchodných partnerov a byrokracia na úradoch. V sledovanom období zaznamenalo rast
rekordne málo položiek. Najväčší pozitívnu zmenu zaznamenala položka informačná
otvorenosť podnikov, ktorá s rastom 1,34 % dosiahla hodnotu 417,9 bodu. Mierny rast
zaznamenali aj položky systém riadenia a investičný a technologický rozvoj. Nepatrne
vzrástol aj ukazovateľ regulácie cezhraničného obchodu. Základným obdobím na výpočet
indexu IPP bol 1. júl 2001, s referenčnou hodnotou indexu 100 bodov. Respondenti prvý raz
hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS
publikuje v poradí už štyridsiatu tretiu hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v
prvom štvrťroku 2012. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom
275
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na
zlepšenie.
Ukazovateľ ukončenia podnikania vyjadruje čas a výdaje, spojené s riešením
bankrotu a používa indikátory ako je priemerný čas, potrebný na celý priebeh ukončenia
činnosti, náklady bankrotového procesu a mieru odškodnenia. Indikátor miery odškodnenia
meria efektívnosť a rýchlosť bankrotu, čiže vyjadruje pomer centov na jednotku meny, ktoré
vymáhateľ dlhu získa z insolventnej firmy. Slovensko patrí medzi krajiny s najdlhšie
trvajúcim časom ukončenia podnikania a po Thajsku je druhou krajinou s najvyššími
nákladmi na výstup podnikateľského subjektu z trhu, zároveň máme najnižšiu mieru
odškodnenia, teda s najnižším výnosom pre veriteľov.
CPI - INDEX VNÍMANIA KORUPCIE
Index vnímania korupcie vyjadruje kvalitu podnikateľského prostredia cez
problematiku korupcie vo verejnom sektore. Považuje sa za kompozitný index, ktorý býva
zostavený z viacerých prieskumov, ktoré sú však rozdielne, lebo používajú objektívne alebo
subjektívne údaje z rôznych zdrojov. Každý rok sa zoberie do úvahy niekoľko najnovších
medzinárodných prieskumov (v roku 2011 ich bolo 17), v ktorých sa vyskytli otázky o stave
korupcie či úplatkárstva. Vnímanie korupcie vo verejnom sektore sa vyčísluje na stupnici od 0
(najviac vnímaná korupcia) po 10 (najmenej vnímaná korupcia).
Podľa najnovšieho vydania svetového rebríčka vnímania korupcie Transparency
International (CPI 2011) skončilo Slovensko na 66.mieste zo 183 hodnotených krajín. Je to
piate najhoršie umiestnenie z krajín Európskej únie, kde horšie skončili Taliansko,
Rumunsko, Grécko a Bulharsko. V januári 2012 vyšiel zatiaľ posledný národný prieskum TIS
–Percepcia korupcie na Slovensku , kde v porovnaní s minulými obdobiami ostáva problém
korupcie v pätici najzávažnejších problémov na Slovensku hneď po nezamestnanosti, životnej
úrovni, zdravotníctve a hospodárskej situácii štátu. Intenzita vnímania problematiky korupcie
v našom živote oproti ostatnému meraniu v r. 2009 zostáva nemenná a pohybuje sa na úrovni
23%. Prieskum tiež ukázal, že za oblasť s najviac rozšíreným úplatkárstvom na Slovensku
je považované zdravotníctvo. V tejto oblasti rovnako ako na súdoch a prokuratúre a colných
úradoch bolo mierne badať zvýšenie vnímania rozšírenej korupcie.
BCI - INDEX GLOBÁLNEJ KONKURENCIESCHOPNOSTI
Index globálnej konkurencieschopnosti hodnotí schopnosť krajín dosahovať
udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte a tým zabezpečiť vysokú úroveň
prosperity pre svojich občanov. Index analyzuje úroveň verejných inštitúcií, infraštruktúry,
makroekonomickú stabilitu, zdravie obyvateľstva a základné vzdelanie, vyššie vzdelávanie a
tréning, efektívnosť trhu tovarov, efektívnosť pracovného trhu, vyspelosť finančného trhu,
technologickú pripravenosť, veľkosť trhu, vyspelosť podnikových procesov a úroveň inovácií
Slovenská republika sa hodnotení konkurencieschopnosti prepadla oproti
minulému roku o 9 miest a skončila na 69. priečke v rebríčku 142 krajín. Vyplýva to zo
Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2011-2012, ktorá hodnotí schopnosť krajín
zabezpečiť udržateľný hospodársky rast a vysokú úroveň prosperity pre svojich občanov,
sleduje fungovanie verejných inštitúcií, analyzuje hospodárske politiky a faktory
podmieňujúce udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte. Po minuloročnom
výraznom prepade o 13 miest Slovensko v rebríčku konkurencieschopnosti v tomto roku
znovu výrazne kleslo a dosiahlo historicky najhoršie umiestnenie od jeho zaradenia do tohto
prestížneho medzinárodného porovnania. Najkonkurencieschopnejšou krajinou sveta je
Švajčiarsko, ktoré obsadilo prvú priečku v rebríčku aj minulý rok. Nasledujú Singapur,
276
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
Švédsko a Fínsko. USA, ktoré klesajú v rebríčku už tretí rok za sebou, sa prepadli o jednu
priečku a obsadili 5. miesto. V top 10 naďalej prevažujú krajiny severnej a západnej Európy,
keď ďalšie miesta obsadili Nemecko (6.), Holandsko (7.), Dánsko (8.) a Veľká Británia (10.).
Česká republika si pohoršila o 2 miesta a skončila na 38. pozícii. Konkurencieschopnosť
Poľska takisto mierne poklesla, čomu zodpovedá pokles z minuloročnej 39. priečky na
súčasnú 41. Maďarsko sa ako jediná krajina V4 v hodnotení posunulo nahor, obsadilo 48.
miesto a medziročne si polepšilo o 4 priečky. Slovensko v rebríčku susedí s Kolumbiou a
Rwandou a dostalo sa do pozície štvrtej najmenej konkurencieschopnej krajiny EÚ, keď
nižšie v rebríčku sa nachádzajú už len Bulharsko (74.), Rumunsko (77.), a Grécko (90.). Kým
naša ekonomika v rebríčku medziročne opäť výrazne klesla, ďalšie krajiny V4 si po
miernejšom poklese udržiavajú priaznivé pozície alebo v hodnotení stúpajú. Hlavnými
bariérami, ktoré zhoršujú konkurencieschopnosť Slovenska, naďalej zostávajú najmä
neefektívne fungujúce verejné inštitúcie, nízka miera inovácií v ekonomike, podpriemerná
úroveň infraštruktúry, zaostávajúce školstvo, byrokracia a korupcia.
Ako najväčšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenska identifikovalo Svetové ekonomické
fórum nízku vymáhateľnosť práva (139. priečka v 142 miestnom rebríčku), vysokú mieru
klientelizmu v krajine (135.miesto), mimoriadne nízku dôveru verejnosti voči politikom
(132.miesto) a netransparentnosť pri verejnom obstarávaní (113 miesto). Konkurenčnou
nevýhodou Slovenska je aj vysoký deficit verejných financií (130.miesto), neefektívna
poľnohospodárska politika (120.miesto), nízka kvalita vzdelávacieho systému (117.miesto),
vrátane ekonomických škôl (106.miesto). Z ďalších nevýhod možno spomenúť prílišnú
orientáciu zákazníkov na cenu a nie na kvalitu (122.miesto), únik talentovaných ľudí do
zahraničia (111.miesto), nedostatočnú spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami a
podnikmi (104.miesto) či nedostatočnú podporu zavádzania technologických inovácií
prostredníctvom verejného obstarávania (129.miesto).
Medzi najvýraznejšími konkurenčnými výhodami slovenskej ekonomiky sa
nachádzajú otvorenosť Slovenska zahraničnému vlastníctvu podnikov, nízke colné bariéry ,
otvorenosť zahraničným investíciám, prinášajúcim na Slovensko nové technológie, vysoká
korelácia medzi výškou miezd a produktivitou práce, rozšírenosť internetu, nízke riziko
terorizmu. V oblasti infraštruktúry je pozitívne vnímaná železničná doprava a energetická
infraštruktúra .
Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe
dostupných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov.
Prieskum prebiehal od februára do apríla 2011 a zapojilo sa doň 14.000 manažérov z celého
sveta. PAS koordinovala prieskum na Slovensku a s výzvou na zapojenie sa do prieskumu
oslovila 220 veľkých podnikov a 220 malých a stredných podnikov náhodne vybratých podľa
metodiky Svetového ekonomického fóra. Výsledky hodnotenia odrážajú stav ekonomiky a
názory manažérov ku koncu apríla 2011. Takmer všetci respondenti zo Slovenska vyplnili
prieskum elektronicky na internetovej stránke Svetového ekonomického fóra a PAS nemala
prístup k individuálnym odpovediam respondentov.
IRPP – INDEX REGIONÁLNEHO PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA
Index regionálneho podnikateľského prostredia (IRPP) je ústredným nástrojom
hodnotenia regiónov SR, ktoré je dielom Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS). Toto
hodnotenie prebieha na úrovni okresov, ktorých počet sa po reforme verejnej správy v roku
1996 ustálil na čísle 79. Okresy sú druhou najmenšou administratívnou jednotkou Slovenska,
priemerne majú 69–tisíc obyvateľov a rozlohu 620 km
². Spolu 70 okresov je tvorených
277
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
okresným mestom a priľahlými obcami, z ktorých ešte niektoré môžu mať štatút mesta.
Zvyšných 9 okresov sú mestské okresy Bratislavy a Košíc, pozostávajú pritom výlučne z
mestských častí týchto dvoch najväčších slovenských miest. Do roku 2003 bol každý okres
spravovaný okresným úradom, ktorý vykonával správu úradov v pôsobnosti štátnych orgánov.
Tieto úrady však boli zrušené a nahradené obvodnými úradmi, ktorých je na Slovensku 50.
Okresy nemajú samosprávnu funkciu, tú zabezpečujú vyššie územné celky a v nižšej vrstve
jednotlivé mestá a obce. Index regionálneho podnikateľského prostredia vyjadruje celkovú
kvalitu podmienok na podnikanie v okresoch. Jeho vznik bol motivovaný absenciou
nástrojov, ktoré by umožňovali efektívne porovnávanie jednotlivých okresov. Je výstupom
komplexného modelu a je počítaný pre každý okres na základe dostupných štatistických dát a
údajov získaných z pocitového prieskumu medzi manažérmi firiem. Za každý okres dosahuje
hodnoty v intervale [1; 6], kde 1 vyjadruje najhoršie možné podmienky na podnikanie a 6
vyjadruje najlepšie možné podmienky.
IRPP pozostáva zo 106 navzájom nezávislých indikátorov, ktoré hodnotia rôzne
aspekty podmienok na podnikanie. Každý z týchto indikátorov, podobne ako celý IRPP,
dosahuje hodnoty v intervale [1; 6] a umožňuje porovnávanie okresov v príslušnej oblasti.
Všetkých 106 indikátorov je ďalej zatriedených do 8 pilierov, ktoré združujú indikátory do
väčších logických celkov. Piliere reprezentujú 8 hlavných oblastí podnikateľského prostredia,
ktoré identifikovala PAS. Následne po dvojiciach tvoria štyri subindexy regionálneho
podnikateľského prostredia. Výsledkom ich zlúčenia je samotný IRPP.
Štruktúra a váhy subindexov a pilierov v rámci IRPP:
I: Ekonomická aktivita
1. pilier: Ekonomické prostredie
2. pilier: Ekonomické výstupy
31 %
14 %
17 %
II: Verejná správa a legislatíva
3. pilier: Legislatíva
4. pilier: Verejná správa
15 %
7%
8%
III: Technológie a infraštruktúra
5. pilier: Infraštruktúra
6. pilier: Technológie
23 %
12 %
11 %
IV: Vzdelávanie a ľudské zdroje
31 %
7. pilier: Ľudské zdroje
20 %
8. pilier: Vzdelávanie
11 %
Do indikátora Ekonomická aktivita patria položky ako je spokojnosť so súčasnými
podmienkami na podnikanie, spokojnosť so zmenami podmienok na podnikanie za posledné 3
roky, úroveň konkurencie v priemysle, vnímanie nezamestnanosti a pod. V rámci indikátora
Verejnej správy a legislatívy sa hodnotí napr. komunikácia podnikateľa s úradmi, dostupnosť
informácií, byrokracia a korupcia, prieťahy v konaní na úradoch a pod. Indikátor Technológie
a infraštruktúra je zameraný na kontrolu vplyvu polohy regiónu na možnosti podnikania,
vnímanú úroveň nových technológií, potenciál rozvoja cestovného ruchu, kvalitu cestnej
infraštruktúry a pod. Do posledného indikátora Vzdelávanie a ľudské zdroje patria položky
ako je vnímaná úroveň vzdelania, prepojenie školstva s trhom práce, dostupnosť voľnej
pracovnej sily, migrácia kvalifikovanej pracovnej sily a pod. Index regionálneho
podnikateľského prostredia pozostáva z dvoch typov indikátorov. Kým indikátory v
štatistickej zložke vznikajú na základe merateľných štatistických údajov, ktoré evidujú mnohé
278
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
slovenské inštitúcie, indikátory v prieskumovej zložke pochádzajú z rôznych prieskumov
názorov riadiacich pracovníkov, ktoré sú založené výhradne na pocitoch podnikateľov.
OSTATNÉ SVETOVÉ INDEXY
Index zajatia štátu (CI – Capture Index) skonštruoval Inštitút Svetovej banky (WBI)
a údaje sa získavali spolu s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBRD). Index je
jedinečný, založený na prieskumu podnikateľského prostredia a výkonnosti podnikov
(Business Environment and Enterprise Performance Survey – BEEPS) v 22 transformujúcich
sa krajinách v r. 1999. Index zisťuje a meria vplyv firiem (podnikov) na definíciu a
efektívnosť inštitúcií, čo nie je nič iné, ako kvantifikácia odpovede na otázku, do akej miery
je „štát v zajatí“ podnikov. „Zajatosť štátu“ sa definuje ako ovplyvňovanie tvorby základných
pravidiel hry, za premenné veličiny sa zvolili 3 typy korupcie: administratívna korupcia,
zajatosť štátu firmami a vplyv firiem na štát.Štát vystupuje v „zajatí“ vtedy, ak existujú firmy,
ktoré ovplyvňujú tvorbu zákonov a iných pravidiel podnikateľskej činnosti súkromnými
platbami v prospech verejných a vládnych predstaviteľov. Existujú aj firmy, ktoré ovplyvňujú
tvorbu zákonov a pravidiel ekonomickej činnosti bez toho, aby poskytovali toky platieb. Tie
spravidla využívajú svoju veľkosť resp. dlhodobé vzťahy s vládnymi a verejnými inštitúciami.
Administratívna korupcia je vyjadrená ako percentuálny podiel výdavkov na administratívnu
korupciu z ročných príjmov firiem. Druhý index „zajatosť štátu“ je rozdelený do 6 oblastí a
zisťuje rozsah dopadu vybraných aktivít na daný podnikateľský subjekt. Index odpovedá
podielu firiem, ktoré vnímajú štát ako „zajatý“. Počíta sa ako aritmetický priemer za 6
komponentov (parlamentná legislatíva, prezidentské zákony, centrálna banka, trestné súdy,
obchodné súdy, financovanie politických strán). Tretí index zisťuje, ako je v prieskume
dopytovaná firma ovplyvnená tým, že iná konkurenčná firma ovplyvňuje rozhodovanie štátu.
Indexy sa tvoria z odpovedí podnikateľských elít z testovaného súboru, orientovaného na
malé a stredné podniky.
Agegátne indikátory správy (AGI – Aggregate Governance Indicators) vychádzajú z
konceptu, ktorý v r. 1999 predložil Inštitút Svetovej banky (World Bank Institute – WBI).
Indikátor je založený na zdrojoch dát z oblasti správy a korupcie a vyjadruje kvalitu
podnikateľského prostredia ako kvalitu správy. Skladá sa zo šiestich indexov, odvodených z
rôznych subjektívnych ukazovateľov, získavaných z prieskumu verejnej mienky a z
prieskumov medzi odborníkmi.
Indikátor rozlišuje 3 aspekty správy, každý s dvoma oblasťami:
1. proces výberu správy, monitoring a nadradenie ( zahrňuje 2 oblasti: a) politickú
zodpovednosť a b) politickú nestabilitu a násilie)
2. proces formulácie vládnej politiky a implementácie (zahrňuje a) efektívnosť vlády a b)
bremeno regulácie)
3. ako občania a samotný štát rešpektujú vytvorené inštitúcie (zahrňuje a) dodržiavanie
zákonov a b) úplatkárstvo).
AGI sa síce považuje za kompozitný ukazovateľ, je však založený na rôznorodých
zdrojoch a rozdielnych typoch respondentov. Tieto skutočnosti neumožňujú, aby poskytoval
dostatočné informácie pre jednoznačné závery o určitých krajinách. Preto sa navrhuje podeliť
krajiny do skupín s podobnými vlastnosťami a následne porovnávať krajiny v skupine
(vyspelé, zaostalé, resp. tranzitívne).
Index neprehľadnosti (OI – Opacity Index) používa Nadácia Pricewaterhouse
Coopers pre štúdium transparentnosti a udržateľnosti (The PricewaterhouseCoopers
Endowment for the Study of Transparency and Sustainability – PwC). Premennou veličinou
279
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
je neprehľadnosť (opacity) ako nedostatok jasných, presných, formálnych, rozpoznateľných a
široko akceptovaných postupov v oblastiach, kde sa stretávajú podnikateľské, finančné a
vládne kruhy. Index vychádza z piatich rôznych oblastí kapitálového trhu: korupcia vo
vládnej byrokracii, právny systém a vlastnícke práva, hospodárska politika (fiškálna,
monetárna a daňová), účtovné štandardy a režim regulácie. Je to jedinečný index, lebo
jediným zdrojom je telefonický prieskum v 35 krajinách z celého sveta, pričom skupiny
respondentov odpovedajú na mierne odlišné dotazníky vzhľadom na svoju profesijnú
orientáciu. Autori indexu spájajú porovnávanie krajín s otázkou ceny neprehľadnosti, teda aká
je neprehľadnosť drahá. Predpokladajú, že neprehľadnosť je prekážkou ekonomického
pokroku, lebo ekonomika ako celok znáša značné opportunity costs. Opportunity costs
vymedzujú prostredníctvom vyššej dane z príjmov právnických osôb, ktoré prinášajú do
krajiny priame zahraničné investície, prémie za riziko, ktoré ponúkajú vlády pri predaji
štátnych dlhopisov na medzinárodných kapitálových trhoch a merateľných neuskutočnených
priamych zahraničných investícií, ktoré sa neinvestovali v danej krajine alebo sa alokovali v
inej krajine z dôvodov netransparentnosti.
ZÁVER
Súčasné zmeny v globálnom prostredí ekonomicky vyspelých krajín sa odzrkadľujú aj
v ich podnikateľských aktivitách. Malé a stredné podniky, ktoré tvoria v európskom
hospodárskom priestore až 99% všetkých podnikateľských subjektov, sú neoddeliteľnou
súčasťou aj slovenského hospodárstva s približne trojpätinovým podielom na tvorbe hrubého
domáceho produktu. Pripisuje sa im kľúčový význam ako zdroja nápadov, nových produktov
a predovšetkým pracovných príležitostí. Vzhľadom na vysokú konkurenciu na európskom
trhu musia dynamicky uspokojovať stále sa zvyšujúce nároky zákazníkov. K úspechu
každého podniku vo veľkej miere prispieva dobre premyslená a vypracovaná stratégia, ktorá
je spojená s dobrou znalosťou podnikateľského prostredia. Pre podnik je dôležité sledovať
zmeny v podnikateľskom prostredí, pretože tieto zmeny môžu podniku priniesť príležitosti
alebo ho varujú pred možnými rizikami. Ak chce podnik v súčasnosti uspieť na trhu, mal by
svoju pozornosť sústrediť aj na okolie, ktoré podnik obklopuje a pružne reagovať na jeho
zmeny.
Literatúra:
[1.] Korner, P. a kol..: Měření kvality podnikatelského prostředí ve střední Evropě. Finance
a úvěr, 2002
[2.] Materiály Transparency International www.transparency.org
[3.] Materiály Podnikateľskej aliancie Slovenska. www.alianciapas.sk/
280
MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
GLOBALIZÁCIA A JEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DÔSLEDKY ´12
HODNOTENIE KVALITY VEREJNEJ OSOBNEJ DOPRAVY
ZÁKAZNÍKOM
EVALUATION OF PUBLIC PASSENGER TRANSPORT
QUALITY BY CUSTOMER
Darina Chlebíková 1
Kľúčové slová: globalizácia, kvalita, verejná osobná doprava, hodnotenie kvality, metódy
hodnotenia kvality osobnej dopravy, zákazník
Key words: globalization,quality, publick passanger transport quality assessment, quality
assessment methods for passanger transport, customer
Abstrakt: Globalizácia do značnej miery umožnila ľuďom cestovať po celom svete a
porovnávať úroveň služieb, vrátane služieb prepravy osôb, ktoré ovplyvňujú kvalitu života
ľudí. Niektoré metódy a spôsoby porovnávania majú vedecký charakter a slúžia viac menej
poskytovateľom služieb na vypracovanie ponuky kvalitnejších služieb čo je dané existenciou
konkurenčného boja. Iné sú subjektívne a vyplývajú čisto len z hodnotenia zákazníkov. Často
sú ovplyvnené náhodnými udalosťami, okolím, ale aj schopnosťou vnímať rozdiely v
ponúkaných službách. Preto tvorba štandardov prepravných služieb je veľmi ťažká.
Abstract: Globalization largely enabled people to travel around the world and compare the
level of services, including passenger transport, which affect the quality of people's lives.
Some of the methods and ways of comparison are based on science, which are used by
carrying agent to offer better service in the competition fight. Other methods are subjective
and based solely on the opinions of customers. They are often influenced by random events,
surroundings, but also by the ability to perceive differences in the services offered. Therefore,
a process to create standards of tranport services is very difficult.
JEL Classification: R40
Úvodom môžeme konštatovať, že v súčasnosti sa svet nachádza vo víre globalizácie.
Niet asi krajiny, ktorej by sa tento proces netýkal. Ak by sme ho mali charakterizovať ide
o proces integrácie rôznych aktivít do širšieho vnútorne prepojeného celku. Tento proces
formuje celosvetové technické a ekonomické systémy, ktoré súvisia s ďalším zvyšovaním
valorizačných účinkov ekonomických aktivít a dotýkajú sa každého obyvateľa planéty. Na to
1
Darina Chlebíková, doc. Ing. PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Katedra ekonomiky, Univerzitná , Žilina 010
26, 5133222, [email protected]
281
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
aby sa proces globalizácie mohol rozvinúť museli sa krajiny „otvoriť svetu“. To spôsobilo, že
otvorili sa hranice, ľudia môžu cestovať spoznávať celý svet a porovnávať. Porovnávať
kvalitu života spoločnosti, v ktorej žije a ktorú navštívili. Kvalita sa odráža nielen vo
výrobkoch a službách, ale je to fenomén, ktorý sa vyskytuje vo všetkom čoho sa len trochu
dotýka konkurenčný boj. Umožňuje totiž zefektívniť poskytovanie produktov alebo služieb,
ale aj znižovať náklady či optimalizovať procesy a účinnejšie bojovať o zákazníka.
Ekonomické zmýšľanie súčasných dopravcov i podnikateľov by v súčasnosti malo byť
zamerané predovšetkým na zákazníka v duchu hesla: „Kvalita je kľúčom k úspechu
a zákazník je náš pán“. Pojem „kvalita“ je však veľmi individuálny a jeho kvantitatívne
stanovenie je pomerne obtiažne. Kvalitu môžeme definovať ako mieru, s s akou množina
vlastných charakteristík spĺňa dané požiadavky, ktoré predstavujú potreby a očakávania, ktoré
sa určia, resp. sa predpokladajú a sú povinné.
Koncepcie vytvárania systémov kvality sú zamerané na:
1. podnikové štandardy,
2. TQM, je definovaná ako neustále spoznávanie spokojnosti zákazníka
prostredníctvom integrovaného systému nástrojov, techník a tréningu. To znamená
neustále zlepšovanie organizačných procesov, čím sa zvyšuje kvalita.
3. ISO 9000 je to súbor noriem Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO)
ktoré sa nezaoberajú technickými špecifikáciami na výrobky či procesy, ale aj
požiadavkami na systém kvality. Tieto normy majú univerzálny charakter, nie sú
záväzné, iba odporúčacie a predstavujú súbor iba minimálnych požiadaviek na
systém kvality.
V súčasnosti sa stalo trendom, že dostatočným prostriedkom na preukazovanie kvality
sa stalo vlastníctvo certifikátu kvality. Certifikácia kvality sa v mnohých názoroch spája
výhradne so splnením podmienok pre manažérstvo kvality zahrnutých v normách súboru ISO
9000.
Prečo je, ale obtiažne stanoviť kvalitu dopravných služieb a služieb vo všeobecnosti?
Je to dané existenciou špecifických znakov služieb, medzi ktoré patria:
-
špecifické znaky vlastnej služby, (nehmatateľnosť, neskladovateľnosť,
nedeliteľnosť, neopakovateľnosť)
-
špecifické znaky procesov poskytovania a spotreby služieb, (priamy kontakt,
problém štandardizácie, špecifické nároky na pracovnú silu poskytujúcu
služby, prítomnosť iných spotrebiteľov pri hromadnom poskytovaní služieb,
služba sa môže v procese realizácie modifikovať),
-
špecifické znaky trhu služieb (nemožnosť transféru vlastníctva, dopyt po
službách, služby sa kupujú pred procesom ich realizácie a až súčasne
s realizáciou sa preukáže skutočný charakter vlastnosti a kvalita týchto
služieb, veľký vplyv požiadaviek verejnosti na poskytované služby).
Čo je teda dôvodom, že je dôležité zamerať sa na kvalitu poskytovaných služieb, keď
sú tu problémy s jej meraním a hodnotením? Ide predovšetkým o ekonomické prínosy, ktoré
kvalitne poskytovaná služba prináša poskytovateľovi - napr. dopravcovi. Medzi základné
efekty patria:
- zvýšenie množstva tržieb,
- zvýšenie zisku,
- udržanie si zákazníka,
282
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
- získanie nových zákazníkov
- budovanie dobrého imidžu.
Problematika ekonomického hodnotenia dopravných služieb je značne rozsiahla,
vzhľadom na nehmotnosť produktu. Informácie potrebné pre spracovanie ekonomickej
analýzy sú často nedostupné, resp. neúplné, pretože spokojnosť zákazníka je ťažko merateľný
ukazovateľ. Pokiaľ nespokojnosť zákazníka sa prejaví v každom prípade, mieru spokojnosti
zákazníka môžeme často iba odhadovať.
Hodnotenie kvality v doprave
Všeobecne možno tvrdiť, že hodnotenie kvality je „systematické skúmanie rozsahu, v
ktorom je entita schopná plniť špecifikované požiadavky“. Je teda potrebné v prvom rade
zadefinovať požiadavky kladené na kvalitnú dopravu. Medzi základné požiadavky patria:
bezpečnosť, spoľahlivosť, dostupnosť, pružnosť, odborná spôsobilosť vhodné prostredie,
zdvôrilosť, dôveryhodnosť, kompetencia, komunikácia .
Na to, aby sme mohli objektívne hodnotiť kvalitu poskytovaných služieb, mali by sme
vedieť merať kvalitu služieb. Meranie kvality služieb môžeme kvantitatívnymi a
kvalitatívnymi metódami. Kvantitatívne meranie kvality služieb sa priamo robiť nedajú, len
cez meranie výkonnosti poskytovateľa služieb, pretože kvalita je jeden z faktorov
ovplyvňujúcich výkonnosť. Oveľa jednoduchším spôsobom, sa zdá využitie kvalitatívnych
metód založených na porovnávaní skutočnej hodnoty znaku kvality služby s požadovanou
hodnotou, teda meranie spokojnosti zákazníkov.
Pri hodnotení kvality dopravy môžeme uvažovať s porovnávaním hodnôt, ktoré sú
stanovené:
- legislatívou (v doprave napr. zákony č.: 258/1993 o ŠR, 514/2009 zákon o dráhach,
56/2012 o cestnej doprave, 338/2000 o vnútrozemskej plavbe, 143/1998 o civilnom
letectve ai),
- v normách (ak hovoríme o doprave, možno uvažovať s Európskou normou EN
13816),
- zmluvne medzi dopravcom a zákazníkom (v doprave je výrazne zaväzujúce najmä
dodacia lehota, prepravné podmienky či prevzatie zásielky k preprave,
neporušenosť tovaru, zabezpečenie proti odcudzeniu ap.),
- ponukou porovnateľnej služby substitučnou dopravou.
Meranie kvality služieb
Cieľom merania kvality služieb by malo byť poznanie úrovne kvality s cieľom
porovnať ponuku so skutočnosťou, identifikovať možné príčiny a nedostatky a hľadať
riešenia na ich odstránenie a neustále zlepšovanie poskytovaných služieb.
Iný uhol pohľadu na meranie kvality dopravných služieb je z pohľadu:
ponuky služieb dopravcom,
dopytu po dopravných službách.
Ponuka služieb dopravcami by mala akceptovať všetky požiadavky zákazníkov na
ponúkané služby, pričom tieto požiadavky by mali vychádzať z poznania potrieb zákazníkov,
skúseností, ktoré už majú, v súvislosti s poskytovanými dopravnými službami, cenou za
poskytované služby, imidžom dopravcu. Všetky tieto požiadavky sa dajú zisť neustálou
komunikáciou so zákazníkom s využitím rôznych metód dopytovania. Na základe poznania
283
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PREVÁDZKY A EKONOMIKY DOPRAVY A SPOJOV
Katedra ekonomiky
týchto požiadaviek sa vytvorí očakávanie, teda nejaká „predbežná ponuka“, následne
v prípade akceptácie ponuky dôjde k realizácii procesu poskytnutia dopravnej služby, kedy
súčasne dochádza i k vnímaniu služby a teda i kvality dopravnej služby. Následne dochádza
k procesu porovnávania. Výsledkom môže byť nespokojnosť, teda došlo k nenaplneniu
očakávania. Rozdielna úroveň spokojnosti predstavuje splnené očakávania. V prípade
mimoriadnej spokojnosti môžme konštatovať, že došlo k prekročeniu očakávaní. Na základe
takéhoto hodnotenia môžeme potom vytvoriť model spokojnosti, ktorého základnými
atribútmi bude definovanie predpokladov procesu uspokojenia a na záver definovanie
dôsledkov.
Model ponuky dopravných služieb a spokojnosti zákazníka, vzhľadom na kvalitu,
môžeme vytvoriť porovnávaním jednotlivých dimenzií kvality, ktorými sú:
- očakávaná kvalita – je požadovaná zákazníkom,
- vnímaná kvalita – kvalita poskytnutej služby zákazníkovi a jej hodnotenie
zákazníkom,
- cieľová kvalita – ponúkaná kvalita dopravnej služby dopravcom,
- poskytovaná kvalita – kvalita dopravnej služby poskytnutá dopravcom vzhľadom na
jeho možnosti a podmienky zákazníkovi.
Očakávaná a vnímaná kvalita merajú spokojnosť zákazníka a cieľová a poskytovaná
kvalita m