CC. ČÍSLO 2011
Parlamentný
Kuriér
ČASOPIS
Z NÁRODNEJ
RADY
SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993
CC. ãíslo
OBSAH
PARLAMENTN¯ KURIÉR
ãasopis z Národnej rady
Slovenskej republiky
Mesaãník, roãník XIX
Vydavateº:
Slovenská národná reklamná
a propagaãná agentúra, s.r.o.
v spolupráci s Národnou radou SR,
Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SR
Adresa redakcie:
Bôrik
Buková 5/A, 811 02 Bratislava 1.
Tel./fax: 02/54 414 544
e-mail: [email protected]
[email protected] (‰éfredaktor)
[email protected] (pre foto)
http://www.parlamentnykurier.sk
Registrované MK SR ã. EV4085/10
ISSN 1335–0307
·éfredaktor:
Franti‰ek Nagy
Zástupca ‰éfredaktora:
Ernest Weidler
Redakcia:
Anna Komová
Robert Kotian
Izabela Nagyová
Peter Zemaník
Redakãn˘ kruh:
Tibor Bastrnák
Stanislav Jani‰
Bibiána Obrimãáková
Rafael Rafaj
Mária Sabolová
Jazyková redaktorka: Jitka Madarásová
[email protected]
Generálny riaditeº:
Franti‰ek Nagy
Asistentka riaditeºa:
Magdaléna Horáková
0903 766 995
Inzercia:
0903 715 585
Riaditeº pre obchod a marketing:
Marián Reisel
02/54 414 544, 0905 224 492
Typo & lito:
AppleStudio
Tlaã:
WELTPRINT, Bratislava
Grafická úprava:
J. B. Design
Fotografie:
Rudolf Bihary,
archív redakcie
Karikatúry:
Fedor Vico
Predplatné a objednávky na uverejnenie
reklamy prijíma:
Slovenská národná reklamná a propagaãná
agentúra, s.r.o.
po‰tov˘ prieãinok
814 01 Bratislava 1
Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 3,30 EUR
âíslo úãtu 2629002985/1100
DIâ SK2020399458
Foto na titulnej strane:
2011
MO SR:
Letecké dni 2011
Editoriál
Kultúra, umenie a Bratislava (F. Nagy)
2
Prezident SR
Îivot, to je aj solidarita, ohºaduplnosÈ a zodpovednosÈ
2
(Rozhovor s I. Ga‰paroviãom)
Vláda SR
Je to ÈaÏké lieãenie (Rozhovor s ª. Galkom)
5
Leteck˘ priemysel
Aktívne vyhºadávaÈ obchodné príleÏitosti (Rozhovor s M. Du‰aniãom)
6
Ozbrojené sily SR
Nesmie ch˘baÈ motivácia (Rozhovor s ª. Bulíkom)
8
BojaschopnosÈ a suverenita (I. Plichta)
11
Dôveryhodn˘ partner pre ãlenské ‰táty NATO (S. Kubo)
26
Ministerstvo obrany SR
StabilizovaÈ bezpeãnosÈ vo svete (Rozhovor s R. Ondrejcsákom)
9
Komplexn˘ prístup k obrannému plánovaniu (Rozhovor s I. Máãovsk˘m)
14
Modernizácia v Ozbrojen˘ch silách SR (Rozhovor s J. Îufkom)
15
Niekedy je rozhodujúca práve beÏná kontrola (Rozhovor s M. Majerom)
17
Aj NATO sa vyvíja (Rozhovor s J. Naìom)
18
MoÏnosti, ktoré neraz pote‰ia (Rozhovor s P. Lí‰kom)
20
Vojenská národná autorita (Rozhovor so S. Matunákovou)
23
Zahraniãn˘ obchod
Nemáme auto, máme delo! (Rozhovor s I. Junasom)
12
NATO a EÚ
Euroatlantická bezpeãnosÈ (Rozhovor s P. Gajdo‰om)
21
Ministerstvo hospodárstva SR
Ide aj o ochranu záujmov na‰ej bezpeãnosti (Rozhovor s P. Takáãom)
28
Národná rada SR
Vojenské reformy alebo bezodn˘ me‰ec? (V˘bor NR SR pre obranu a bezpeãnosÈ) 30
Premeny odpadov (V˘bor NR SR pre pôdohospodárstvo a Ïivotné prostredie)
40
ZadrÏme pád stavebníctva (V˘bor NR SR pre hospodárstvo, dopravu a v˘stavbu) 62
Chceme byÈ stranou-nestranou (Rozhovor s I. Matoviãom)
74
Slovensko-ruská spolupráca
BudúcnosÈ rusko-slovensk˘ch vzÈahov vidím veºmi optimisticky
33
(Rozhovor s JE P. M. Kuznecovom)
Plynárenstvo na Slovensku
Zásobníky pre budúcnosÈ (K. Hirman)
35
Druhá etapa v˘stavby zásobníka zemného plynu Gajary-báden ukonãená
36
(M. Holl˘)
Slovenská energetika
Dodávka tepla v Trnave je a bude stabilná (Rozhovor s B. Vosátkom)
38
Îivotné prostredie
âo navrhujú spracovatelia elektroodpadu? (APOH, ASEO, RUREP, EKORAY) 42
Rast mnoÏstva odpadov nie je len problémom Slovenska (·. Iván)
46
Pri tvorbe zákona o odpadoch sme proaktívni (Rozhovor s J. Dvonãom)
48
Dôsledky implementácie Smernice o priemyseln˘ch emisiách na subjekty
54
chemického priemyslu (J. Krajmer)
Ministerstvo Ïivotného prostredia SR
Biologicky rozloÏiteºn˘ odpad – ão s ním (Rozhovor s J. ·ãerbákom)
45
Odpad ako palivo podºa európskej legislatívy (Z. Kocunová)
49
Chemick˘ a farmaceutick˘ priemysel
Tvrd˘ chemick˘ a farmaceutick˘ chlebík (Rozhovor s R. Karlubíkom)
50
Stavba roka 2011
Stavba roka 2011
55
Primátor Bratislavy
Îivot Bratislavy je aj o zmenách (Rozhovor s M. Ftáãnikom)
58
Architektúra na Slovensku
Mojím nástrojom je tímová práca (Rozhovor s I. Konradovou)
60
Ministerstvo dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja SR
ImidÏ slovenského stavebníctva treba posilniÈ (Rozhovor s A. Ohradzanskou) 64
Stavebníctvo na Slovensku
Deformácia stavebnému trhu ‰kodí (Rozhovor s P. Kováãikom)
66
Nastal ãas pre investiãnú intervenciu ‰tátu (Rozhovor s J. Majersk˘m)
68
Kvartálna anal˘za slovenského stavebníctva (F. Hirner)
69
Slovenské baníctvo
Vzniklo Obãianske zdruÏenie ECORACIO
73
Dialógy MM & EW
Samosprávni politici – h˘batelia spoloãnosti (Rozhovor s M. Markoviãom)
76
Glosy – Poznámky – Eseje
Predãasn˘m voºbám sa takmer nedá vyhnúÈ (rk)
80
·plh do mediálneho a politického neba – a pád (E. Weidler)
82
Parlamentn˘ denník
Celonoãné rokovanie s oãakávan˘m v˘sledkom (rk)
84
Supermonitor
Supermonitor a (medzit˘m) minikomentáre
89
(Vyberajú a komentujú A. Weidlerová a E. Weidler)
www.parlamentnykurier.sk
E D I T O R I Á L
Kultúra, umenie
a Bratislava
Editoriál
Uprostred Viedne je malá mestská ãasÈ nazvaná pre na‰e u‰i veºmi nepekne alebo aspoÀ
neºubozvuãne MUMOK. Ale vo svojej podstate je to súbor niωích i viacposchodov˘ch budov a neveºk˘ch plôch, povedzme, Ïe námestíãok, ktoré tvoria pre veºkú skupinu ºudí veºmi príÈaÏliv˘ celok – MUseum MOderner
Kunst, Múzeum moderného umenia – s trval˘mi a aj s krátkodob˘mi v˘stavami európskeho, a najmä svetového v˘znamu. Teraz sa tam
napríklad konãí excentrická, ojedinelá 5-mesaãná v˘stava so ‰irokou ‰kálou umeleck˘ch produktov (lebo vonkoncom to nie sú len obrazy,
ale aj zaujímavo vyformované predmety) excentrika (blázna alebo génia?) Salvadora Dalího. SúbeÏne v in˘ch sálach na ‰irokej ploche
je v˘stava uznávaného ãeského tvorcu „k˘vadiel a in˘ch zvlá‰tností“ Jana ·vankmajera a
„Camera obscura“ talianskeho umeleckého fotografa a tvorcu umeleckého dizajnu Carla
Mollinu.
Poãas komunistického reÏimu sa beÏní Slováci len veºmi zriedkavo dostali do „kapitalistickej“ Viedne, a keì sa tam uÏ na deÀ, na dva
dostali, tak sa vrhli predov‰etk˘m na obchody
s textiln˘m alebo technick˘m tovarom a za
svojich pár ‰ilingov si kúpili nieão z toho, ão
sa na Slovensku takmer vôbec neobjavovalo.
Ale poznáme niekoºk˘ch Slovákov, ktorí aj
vtedy uprednostnili práve necenzurovanú ponuku modern˘ch umeleck˘ch v˘tvorov a namiesto do obchodov sústredili svoju pozornosÈ na galérie s v˘stavami skvel˘ch v˘tvarníkov a nasávali takéto záÏitky. Koºkí dnes, keì
uÏ sa dá ísÈ do Rakúska voºne, bez ÈaÏko dostupnej „vycestovacej doloÏky“, vyuÏijú moÏnosÈ,
Ïe ViedeÀ je len 60 km od Bratislavy a doÏiãia si umeleckú rozko‰, ktorú susedná metropola ponúka. Nie je to síce paríÏsky Mont-
2
martre s jeho bohémskou atmosférou, ale komu
nestaãí len povrchné a v podstate bezv˘znamné obchodovanie, tak si vo Viedni pln˘mi dú‰kami uÏije.
Pre du‰u väã‰iny Slovákov v‰ak e‰te stále,
bohuÏiaº, umelecké záÏitky nie sú nejak˘m
veºmi potrebn˘m zdrojom duchovn˘ch pôÏitkov. Nie sme idealisti, aby sme chceli ponúkaÈ
nejaké ojedinelé fenomenálnosti z umeleckej
tvorby. Obãania Slovenska vo v‰eobecnosti
e‰te nie sú tak˘mi boháãmi (a tak˘mi milovníkmi umenia), aby si mohli dovoliÈ maÈ v
Bratislave celé Múzejné námestie, ktoré je u susedov sídlom MUMOK-u. Ale je predsa len
hanbou doteraj‰ích ponovembrov˘ch primátorov hlavného mesta SR, Ïe sa nezmohli ani len
na zaloÏenie „Kunsthally“, Umeleckej haly,
kde by sa predsa len ako-tak dala v troch-‰tyroch miestnostiach skoncentrovaÈ ‰ir‰ia ponuka umeleckej produkcie hudobnej, v˘tvarnej,
ale aj literárnej a dramatickej – tak, aby ju záujemca na‰iel na jednom mieste, ktoré by umeleckosÈou priam d˘chalo.
A táto hanba padá nielen na t˘ch, ktorí sa
majú z nejakého úradného titulu v‰estranne o
dobrú spoloãenskú atmosféru v Bratislave staraÈ, ale aj na t˘ch obãanov metropoly, ktorí si
v uplynul˘ch rokoch veºmi ‰ikovne zhromaÏdili milióny eur – kedysi slovensk˘ch korún –
a teraz sú, pomenujme ich otvorene, zámoÏn˘mi obãanmi, ba priamo boháãmi. Vynechajme
ich mená, ale uÏ tu je dosÈ t˘ch, ktorí majú finanãné zázemie nielen pre osobné pohodlie a
na investovanie do perspektívnej v˘nosnej v˘roby, ale aj na to, aby sa stali mecená‰mi, ktorí sa zapí‰u do kroniky Bratislavy ako zriaìovatelia rôznorod˘ch umeleck˘ch budov a salónov. Bola by to pre nich, okrem iného, aj dobrá reklama a nadobudla by nov˘ rozmer aj ich
prestíÏ a teda aj ich dobré meno. Má v‰ak Bratislava nielen pár vedúcich úradníkov, ktorí sú
platení za „kultúru“ v hlavnom meste, ale aj
dobr˘ch a vnútorne disponovan˘ch manaÏérov,
ktorí dokáÏu zabezpeãiÈ pestrú, hodnotnú, v‰estrannú a modernú umeleckú ponuku dôstojnú
hlavného mesta mladej republiky? V kaÏdom
prípade je to jednoduch‰ie, neÏ vybudovaÈ cestn˘ tunel alebo efektn˘ most ponad Dunaj.
Má táto moja dne‰ná téma aj nejak˘ súvis so
Ïurnalistami, ako by sa patrilo na editoriál? Myslím, Ïe má. Nemajú práve kultúrni novinári a
ich ‰éfredaktori povinnosÈ venovaÈ sústredenú
a kvalifikovanú pozornosÈ umeleckému zázemiu metropoly Slovenska? Nemajú Ïurnalisti
povinnosÈ hºadaÈ kompetentné odpovede na
otázky, ãi môÏe a má ‰tát i radnica Bratislavy
rozdeºovaÈ príjmy tak, aby sa uspokojili aj nároãné potreby zdravotníctva a ‰kolstva, ale aj
umeleckej bázy hlavného mesta? Respektíve:
odkiaº vziaÈ peniaze na to, aby Bratislava nezostala len nekultúrnym súborom nekvalitne
postaven˘ch domov, ktoré nemajú ani architektonickú úroveÀ?
‰éfredaktor
Îivot, to sú aj neplánované
situácie, to sú aj náhodné
stretnutia a niekedy aj menej
príjemné záÏitky.
No, prezident republiky
Ivan GA·PAROVIâ pozná
jeho úskalia, pretoÏe aj svojou
prítomnosÈou napríklad
v regiónoch Slovenska získava
veºa podnetn˘ch skúseností
pre svoju prácu. Ivan
Ga‰paroviã ako hlavn˘ veliteº
Ozbrojen˘ch síl dobre pozná aj
Ïivot a problémy v OS SR.
Rozpráva sa s redaktorkou
Annou Komovou.
Väã‰iu ãasÈ roka 2011 máme za sebou,
iste priniesla nové skúsenosti i nové a
moÏné rie‰enia problémov. Pri pracovn˘ch cestách ste nezabúdali ani na stretnutia s obyvateºmi Slovenska, viete aké
sú najzávaÏnej‰ie starosti a potreby obãanov jednotliv˘ch regiónov, ão sa dá
urobiÈ na vyrie‰enie nedostatkov niektor˘ch oblastiach Slovenska.
Problémy obãanov Slovenska sú mi veºmi známe. Buì sa o nich dozvedám z listov a e-mailov od obãanov, alebo priamo
od nich poãas svojich pracovn˘ch v˘jazdov po Slovensku. Aj preto sa pri rozhodovaní o zákonoch opieram najmä o ich
pocity, potreby a starosti. Azda najzávaÏnej‰ím problémom súãasnosti je rezonujúca hospodárska kríza. Tá otvára noÏnice v
celom hospodárskom a sociálnom systéme. Najãastej‰ie sa stretávam so sÈaÏnosÈami na vysokú nezamestnanosÈ, ãiÏe na
nedostatok pracovn˘ch príleÏitostí. A aj tí,
ktorí prácu majú sa väã‰inou sÈaÏujú na slabé príjmy a vysoké Ïivotné náklady. To, ão
potrebujeme ako soº, je daÈ ºuìom prácu.
A to najmä tam, kde sa do sociálnej siete
prepadá stále viac a viac obãanov v produktívnom veku. Za ìal‰ie v˘znamné problémy moÏno povaÏovaÈ slabú úroveÀ
zdravotnej starostlivosti, zatváranie nemocníc, zniÏovanie poãtu lôÏok, ale i nedostatok zdrojov na prevádzkovanie zariadení sociálnej starostlivosti, domovov dôchodcov a podobne. Starostovia a primátori neraz nemajú na financovanie ‰kôl, pasujú sa so slabou alebo ch˘bajúcou infra‰truktúrou, alebo ich rozpoãty zaÈaÏili Ïivelné pohromy, ako napríklad prívalové
daÏde a záplavy. Rie‰enie t˘chto starostí
nie je jednoduché a aj preto sa zo svojej pozície snaÏím byÈ ak˘msi prostredníkom
pri komunikácii predstaviteºov ZMOS s
vládou a jednotliv˘mi jej ministerstvami.
Primátori a starostovia totiÏ najlep‰ie poznajú problémy svojich obãanov, ale v
mnoh˘ch veciach sú odkázaní na pomoc
vlády, na legislatívne normy z parlamen-
P R E Z I D E N T
S R
Îivot, to je aj solidarita,
ohºaduplnosÈ a zodpovednosÈ...
je dlhodobo. Prípadná nespokojnosÈ obãanov
nesúvisí s nekvalitn˘m v˘konom príslu‰níkov
Ozbrojen˘ch síl, ale ãinnosÈ niektor˘ch úradníkov v rezorte obrany.
tu. Tu vidím svoju úlohu a preto sa s predstaviteºmi samospráv pravidelne stretávam.
Vyrovnávanie regionálnych rozdielov Slovenska je dlhodob˘ proces, ako v Àom pomáha napríklad rozvoj infra‰truktúry?
Ste spokojn˘ s doteraj‰ími v˘sledkami?
Regionálne rozdiely sú v kaÏdej krajine, a
teda aj na Slovensku. Prirodzene sa politick˘
a ekonomick˘ Ïivot sústreìuje do hlavného
mesta a väã‰ích regionálnych metropol. Rozvoj vidieka a mimobratislavsk˘ch regiónov je
úzko spät˘ s rozvojom dopravnej infra‰truktúry. Cestného, Ïelezniãného a dnes uÏ aj leteckého spojenia. Aj podºa toho vidieÈ, Ïe región v okolí Îiliny a Trenãína po dostavaní
diaºnice ihneì „oÏil“. Preto je nesmierne dôleÏitá otázka dobudovania diaºniãného prepojenia v˘chodu so západom Slovenska. S prílevom investícií a tvorbou pracovn˘ch miest
sa mení aj ráz krajiny. Stále v‰ak máme veºa
okresov, ktoré zápasia s 20- alebo aj 30-percentnou nezamestnanosÈou. Dnes v‰ak vyrovnávanie regionálnych rozdielov uÏ nestojí len na vláde, ale aj na regionálnych a miestnych samosprávach, podnikateºoch a samotn˘ch obyvateºoch t˘chto miest a obcí. Vláda
má za úlohu vytváraÈ vhodné legislatívne
podmienky, no konkrétne dohody s investormi a podnikateºmi robia obce. VÏdy ma pote‰í, ak pri mojich cestách po Slovensku vidím obce a mestá, kde si dokázali poradiÈ aj
bez pomoci in˘ch. Sami vytvorili priemyselné parky, zohnali si investorov a benefity z pôsobenia t˘chto firiem zostávajú v ich regióne.
Ako hlavn˘ veliteº Ozbrojen˘ch síl ste iste
veºmi úzko spät˘ aj so situáciou, ktorá nastala na Slovensku v rámci Ïiveln˘ch katastrof – myslím na rie‰enie a pomoc OS SR
pri záchrann˘ch prácach a pri odstraÀovaní ich následkov. Ako by ste hodnotili pochopenie a pomoc vojakov civilnému obyvateºstvu, urobilo sa ão bolo potrebné?
OceÀujem spoºahlivosÈ Ozbrojen˘ch síl
Slovenskej republiky za pomoc a úsilie, ktor˘ch príslu‰níci vynaloÏili pri ochrane Ïivotov, zdravia a majetku obãanov pri Ïiveln˘ch
pohromách a katastrofách, najmä pri povodniach, ãi naposledy pri zosuvoch pôdy. Ozbrojené sily reagovali okamÏite bez akéhokoºvek
zdrÏania, za ão im patrí vìaka.
Vojaci od minulého leta intenzívne pomáhali na Slovensku zachraÀovaÈ Ïivoty a majetok obãanov na‰ej krajiny. Spomeniem napríklad záplavy na Hornej Nitre, v Prievidzi,
Handlovej, vojaci pomáhali pri zosuvoch
pôdy v Krupine, hasili rozsiahly poÏiar v Star˘ch Horách a iba nedávno pred letom pomáhali pri záplavách v Mal˘ch Karpatoch v
okrese Pezinok, najmä v obci Píla alebo vo Vinohradoch nad Váhom, ãi v mestskej ãasti Îiaru nad Hronom ·á‰ovské Podhradie. Keì
bolo potrebné, v spolupráci s políciou pomáhali hºadaÈ nezvestné osoby.
Toto v‰etko zabezpeãovali Ozbrojené sily
zo svojho rozpoãtu, promptne a bez ohºadu na
ãas. Aj preto Ozbrojené sily Slovenskej republiky majú veºk˘ kredit, vysokú mieru dôveryhodnosti a obãania ich vo v‰eobecnosti povaÏujú za stabilizujúci prvok v spoloãnosti.
Tento stupeÀ vysokej dôvery si armáda udrÏu-
S OS SR sa spájajú aj finanãné zdroje,
ktoré sa v rámci ‰etrenia zníÏili aj na obranu v roku 2011. Pri vstupe do NATO sa
hovorilo o zvy‰ovaní, nemá súãasná situácia vplyv aj na medzinárodné záväzky?
Schválen˘ ‰tátny rozpoãet zníÏil v˘davky
na obranu v roku 2011 o 63 miliónov eur v porovnaní s rokom 2010. âo predstavuje len
1,1 % HDP, hoci pri vstupe do NATO sme sa
zaviazali, Ïe to budú dve percentá. Priãom
bezpeãnostné riziká a zmeny v bezpeãnostnom prostredí vyÏadujú zaistiÈ proti nim dostupné a úãinné prostriedky.
UÏ dlh‰ie poukazujem na vnútropolitick˘
paradox, Ïe ãlenstvo Slovenskej republiky v
NATO síce prinieslo pocit vysokej bezpeãnosti a obrannej istoty, ale zároveÀ spôsobilo
zºahãovanie bezpeãnostn˘ch tém vo vnútropolitickej diskusii krajiny. VerejnosÈ zároveÀ
ãasto poÏaduje obmedzenie v˘davkov na obranu, ão môÏe byÈ zapríãinené absenciou reálneho ohrozenia stredoeurópskeho priestoru.
Politická podpora pre napæÀanie cieºov a
úloh obrannej a bezpeãnostnej politiky SR v
mnohom zostávala len v rovine deklarácií. A
tak sa pred slovenské Ozbrojené sily stavajú
nové úlohy, ciele a záväzky, pribúdajú nové
hrozby a ohrozenia, ale vlády Slovenskej republiky obranné v˘davky neustále zniÏujú.
Ozbrojen˘m silám hrozí, Ïe nebudú schopné plniÈ svoje medzinárodné záväzky, ão môÏe
váÏne podkopaÈ dôveryhodnosÈ Slovenska.
SR sa postupne dostáva skôr do pozície konzumenta neÏ tvorcu bezpeãnosti. To môÏe
spôsobiÈ stratu medzinárodnej kredibility SR,
ale aj zníÏenie úrovne zabezpeãenia na‰ej
bezpeãnosti.
Programy modernizácie armády sa pravdepodobne pod vplyvom ‰etrenia tieÏ museli zredukovaÈ, ão by sa v‰ak nemalo podceÀovaÈ je stabilita bezpeãnosti, môÏeme
byÈ spokojní?
V Ozbrojen˘ch silách od ich vzniku zatiaº,
a ão je na ‰kodu, nebol dokonãen˘ Ïiadny rozsiahlej‰í modernizaãn˘ projekt pre hlavné
druhy pozemnej a leteckej techniky. Modernizácia sa realizovala v obmedzenom rozsahu s orientáciou na potreby jednotiek vysielan˘ch do operácií, podstatná ãasÈ v˘zbroje a
techniky OS SR je technologicky, morálne aj
fyzicky zastaraná.
Základn˘m a rozhodujúcim problémom,
ktor˘ podstatn˘m spôsobom ovplyvÀoval rozsah a kvalitu hlavn˘ch ãinností rezortu obrany, je dlhodobo pretrvávajúci nesúlad medzi
stanoven˘mi úlohami na strane jednej a reálne vyãleÀovan˘mi zdrojmi na ich realizáciu
na strane druhej. Rezort obrany a najmä OS
3
SR stoja na historickej kriÏovatke a je nevyhnutné, aby vláda SR prijala strategické rozhodnutie o ich ìal‰om smerovaní.
Do akej miery je nevyhnutné pôsobenie
mnohonárodnostn˘ch vojensk˘ch síl vo
svete?
Som presvedãen˘, Ïe bezpeãnostné problémy Slovenska sa nedajú rie‰iÈ oddelene od
globálnej bezpeãnosti vo svete, ktorú je SR
schopná ovplyvÀovaÈ predov‰etk˘m prostredníctvom svojho ãlenstva v medzinárodn˘ch
organizáciách, a tak napomáhaÈ zníÏeniu pravdepodobnosti vzniku globálneho vojenského
konfliktu v blízkosti Slovenska. Medzi hlavné súãasti zahraniãnej a bezpeãnostnej politiky SR patrí podpora procesov upevÀovania
stability a bezpeãnosti prostredníctvom aktívnej úãasti Ozbrojen˘ch síl SR v operáciách
medzinárodného krízového manaÏmentu.
Slovenská republika sa svojou aktívnou
participáciou na medzinárodn˘ch aktivitách
podieºa na zlep‰ení bezpeãnostnej situácie
nielen na vlastnom území, ale aj v rámci medzinárodného spoloãenstva. Konflikty vo svete potvrdzujú opodstatnenie vojenskej prítomnosti mnohonárodn˘ch síl v postihnut˘ch
oblastiach, k˘m sa bezpeãnostná situácia nestabilizuje.
Plnenie úloh vypl˘vajúcich z medzinárodn˘ch dohôd a záväzkov, z ãlenstva v medzinárodn˘ch organizáciách, zvy‰uje nároky na
vyÈaÏenosÈ Ozbrojen˘ch síl, ale zároveÀ zvy‰uje prestíÏ Slovenska, vycviãenosÈ vojakov,
prispieva k celosvetovej, ale aj národnej bezpeãnosti v rámci bilaterálnej a multilaterálnej
spolupráce.
âinnosÈ slovensk˘ch vojakov v mierov˘ch
misiách vysoko hodnotia predstavitelia medzinárodn˘ch organizácií a zoskupení, politickí reprezentanti i domáce obyvateºstvo krajín v mieste pôsobenia.
Te‰í ma, keì na svojich zahraniãn˘ch cestách poãúvam od predstaviteºov in˘ch krajín
alebo medzinárodn˘ch organizácií veºmi pozitívne hodnotenie na na‰ich vojakov za prácu vykonávanú v zahraniãn˘ch misiách a pracoviskách.
âo je na získanie dôveryhodnosti OS SR
nevyhnutné?
Zaostávanie v plnení na‰ich dlhodob˘ch
spojeneck˘ch záväzkov v rozvoji Ozbrojen˘ch síl v súãasnosti limituje reálny príspevok
4
SR v prospech obranného potenciálu Aliancie
a ohrozuje dôveryhodnosÈ SR vo vzÈahu k
plneniu prijat˘ch záväzkov v oblasti kolektívnej obrany s potenciálnym negatívnym dôsledkom pre úroveÀ bezpeãnosti SR v súãasnom
a budúcom bezpeãnostnom prostredí.
Nezapojenie sa SR do spoloãného úsilia
spolu so zaostávaním v plnení dlhodob˘ch
spojeneck˘ch záväzkov v rozvoji spôsobilostí môÏe spôsobiÈ, Ïe SR sa stane viac konzumentom neÏ tvorcom bezpeãnosti.
V tomto roku si pripomíname 18. v˘roãie
vzniku OS SR, ako ste spokojn˘, ako hlavn˘ veliteº Ozbrojen˘ch síl, s celkov˘m reformn˘m procesom OS SR v porovnaní s
celosvetov˘m meradlom?
Rok 2011 je osemnástym rokom na‰ej modernej ‰tátnosti, keì sme sa zaradili medzi samostatné a slobodné národy sveta. Medzinárodné postavenie Slovenska je porovnateºné
s in˘mi európskymi demokraciami. Sme rovnoprávnymi a spoºahliv˘mi partnermi nielen
pre na‰ich susedov, ale aj pre Európsku úniu,
NATO a celé svetové spoloãenstvo.
Ale skúsenosti z doteraj‰ích transformácií
Ozbrojen˘ch síl v SR od roku 1993 dokumentujú, Ïe ich transformácia sa doposiaº odohrávala metódou permanentnej zmeny, ktorá e‰te
nebola nikdy dovedená do konca. Preto so súãasnou situáciou v Ozbrojen˘ch silách nemôÏem byÈ spokojn˘, vzhºadom na kritick˘ stav
v rezorte obrany bude potrebné prijaÈ vãasné
opatrenia vo vzÈahu k ìal‰ej transformácii
OS SR.
Rozvoj slovensk˘ch Ozbrojen˘ch síl nemoÏno oddeliÈ od v˘voja medzinárodného
bezpeãnostného prostredia. Ozbrojené sily
Slovenskej republiky budujú spôsobilosti pre
obranu ‰tátu a pre zvládnutie celého spektra
operácií NATO, od kolektívnej obrany cez
operácie na podporu mieru, aÏ po boj proti terorizmu a pomoc obãanom pri Ïiveln˘ch pohromách. Rozsah a zloÏitosÈ úloh pre Ozbrojené sily kontinuálne narastá.
Som si vedom˘, Ïe obrana demokratick˘ch hodnôt, bezpeãnosÈ i na‰e medzinárodné záväzky nieão stoja, a to nielen pokiaº ide
o peniaze, ale i úãasÈ na‰ich vojakov na rozliãn˘ch misiách, kde ãasto ide o Ïivot.
Treba si uvedomiÈ, Ïe transformácia Ozbrojen˘ch síl je cesta, ktorá sa nikdy neskonãí.
Preto Ïe sa priority transformácie neustále
menia. Dokonca aj bohat‰ie krajiny majú finanãné problémy a zredukovali v˘davky na
obranu. Mnohé krajiny si uvedomili, Ïe si
nemôÏu dovoliÈ mnohé z modernizaãn˘ch
programov, a preto hºadajú partnerov, aby tieto problémy rie‰ili spoloãn˘mi projektmi. Tu
by som dal do pozornosti a priam vyzval na
väã‰iu vojenskú spoluprácu v rámci krajín V4
pri realizácii akviziãn˘ch modernizaãn˘ch
projektov, pri vytváraní spoloãn˘ch jednotiek a vzdelávacích v˘cvikov˘ch programov.
Aj NATO a jednotky EÚ sa musia prispôsobovaÈ neustálej zmene bezpeãnostného prostredia a transformovaÈ svoje ozbrojené zloÏky.
Ako prezident a zároveÀ hlavn˘ veliteº
Ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky by som
chcel odkázaÈ v‰etk˘m príslu‰níkom Ozbrojen˘ch síl SR, Ïe si vysoko cením ich nároãnú zodpovednú, ale aj nebezpeãnú prácu.
Oãakávam, Ïe budú pokraãovaÈ v plnení svojich povinností a verím, Ïe v ìal‰om období
svojimi v˘sledkami prispejú k udrÏaniu bezpeãnosti, obrany a mieru v na‰ej republike i
v ìal‰ích krajinách.
V L Á D A
S R
Pred vy‰e rokom sa ministrom obrany stal podpredseda SaS ªubomír GALKO. Ako hodnotí svoje
pôsobenie na tomto poste? Viac v rozhovore, ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová.
Je to ÈaÏké lieãenie
rení povaÏujete za rozhodujúce na na‰tartovanie nov˘ch moÏností?
Racionalizovali sme poãet zamestnancov –
oproti júnu 2010 v rezorte obrany pracuje o
415 ºudí menej. K tomu si e‰te pripoãítajte ìal‰ích najmenej 140 prepusten˘ch zamestnancov v ‰tátnych akciov˘ch spoloãnostiach. Teda
celkovo sme zníÏili stav o 555 ºudí. ëalej sme
zastavili plytvanie. Pri niektor˘ch sluÏbách
sme zistili, Ïe ich realizácia bude lacnej‰ia s
vlastn˘mi silami. Napríklad prevádzka kotolní, letná, ãi zimná údrÏba alebo neslávne upratovanie, pre ktoré odi‰iel exminister Franti‰ek
Ka‰ick˘. U‰etríme, ak tieto ãinnosti robia na‰i
zamestnanci a neplatíme externé firmy. Outsourcing má síce zmysel, ale iba pri sluÏbách,
ktoré vyuÏívame sporadicky. Nie v‰ak na stále sluÏby a v takom rozsahu.
Nedávno ste zhodnotili svoje doteraj‰ie pôsobenie vo funkcii ministra obrany. Aké sú
va‰e pocity a reálne v˘sledky? Naozaj sa cítite ako lekár, ktor˘ lieãi ozbrojené sily
SR?
V prvom rade chcem povedaÈ, Ïe si stojím
za t˘m, ão som pri hodnotení svojho roãného pôsobenia vo funkcii ministra povedal.
Áno, Ozbrojené sily sú choré a treba ich lieãiÈ. Zdedil som rezort, kde sa veºká skupina
ºudí obohacovala na úãelov˘ch zákazkách,
vymyslen˘ch tendroch a neférov˘ch súÈaÏiach. âasto sa absolútne bez koncepcie podpisovali zmluvy, hoci na to neboli vyãlenené
peniaze. V rezorte obrany v minulosti existovali dve veºké a finanãne silné sekcie. Tie
mohli v súlade s vnútorn˘mi predpismi podpisovaÈ zmluvy a nakupovaÈ aj bez súhlasu
ministra, a tak to aj vyzeralo... Preto sme prijali rad systémov˘ch opatrení, ktoré síce nie
sú viditeºné navonok, ale pre rezort a najmä
pre zamedzenie prípadnej korupcie a pochybn˘ch k‰eftov sú mimoriadne dôleÏité. Bez
môjho vedomia sa dnes na rezorte obrany
niã veºké nenakúpi. Jednotlivé sekcie môÏu
poÏiadaÈ o vypísanie tendra iba vtedy, ak na
tovar alebo sluÏby majú pridelené a vyãlenené peniaze. Je to poãítaãov˘ systém, ktor˘ jednoducho poÏiadavku neschváli, ak na Àu nie
sú presne vyãlenené peniaze. Zamedzili sme
tak, aby sa tu vypisovali tendre bez finanãného krytia. OkamÏite, po nástupe sme zaãali rokovaÈ s uÏ zazmluvnen˘mi dodávateºmi o
cene. A zrazu boli dodávatelia ochotní zníÏiÈ
svoje marÏe a celkovo sme tak iba na dodatkoch ku zmluvám u‰etrili 19 miliónov eur...
to hovorí za v‰etko.
Ktoré z va‰ich prijat˘ch systémov˘ch opat-
PovaÏujete v‰etky zásahy na ozdravenie
ministerstva za férové?
Samozrejme. I‰iel by som predsa sám proti sebe, ak by som nebol stotoÏnen˘ s opatreniami, ktoré som so svojim tímom na rezorte zaviedol. Rozhodne sú férové a dnes uÏ
kaÏd˘ na rezort vie, Ïe moja tolerancia voãi
korupcii je nulová.
Ministerstvo obrany SR zverejÀuje zmluvy aj objednávky, robíte aj verejné súÈaÏe
a dokázali ste aj u‰etriÈ, na ão sa u‰etrené
peniaze pouÏijú?
Tu povaÏujem za potrebné pripomenúÈ, Ïe
na ministerstve obrany sme medzi prv˘mi
zaviedli elektronické aukcie. Od zaãiatku
roka sme vyhlásili desaÈ aukcii na nákup tovarov a sluÏieb, kde sme vygenerovali sumu
milión a 46-tisíc eur, ãím sme u‰etrili 120-tisíc eur oproti vyvolávacej cene. ëal‰ie peniaze cez elektronické aukcie ‰etria aj na‰e ‰tátne akciové spoloãnosti. Napríklad Vojenské
zdravotnícke zariadenia Pie‰Èany u‰etrili na
aukciách okolo 100-tisíc eur iba za energie.
Naopak pri predaji majetku sme cez 17 elektronick˘ch aukcií získali pre ‰tátny rozpoãet
o 186-tisíc eur, teda v percentách o 11 viac,
ako sme oãakávali.
Ako ste rie‰ili problémy vo vojensk˘ch
podnikoch?
V prvom rade sme aspoÀ zatiaº zachránili
Vojensk˘ opravárensk˘ podnik Trenãín. Hrozil tam konkurz, ale zabezpeãili sme re‰trukturalizáciu. Teda podnik bude fungovaÈ ìalej.
In˘ prípad je Vojensk˘ opravárensk˘ podnik
Nováky. Chceme aby do tohto podniku vstúpil strategick˘ investor. Letecké opravovne
Trenãín sme prevzali v dezolátnom stave,
bez v˘robného programu. Minulá vláda to
nastavila tak, Ïe LOT boli iba subdodávateºom rôznych spriatelen˘ch firiem, ktoré mali
na ministerstve obrany miliónové zákazky.
Namiesto toho, aby to LOT robili celé, tak za
„pár drobn˘ch“ pomáhali tzv. „v˘hradn˘m
obchodn˘m zástupcom“ Na‰ím cieºom je,
5
V L Á D A
S R
SR. T˘m, Ïe vláda tento dokument vzala na
vedomie, dostali sme mandát tieto zmeny vykonaÈ. Filozofiou vedenia rezortu obrany je
vykonaÈ také systémové zmeny, aby sa u‰etrili finanãné prostriedky a mohli sa tak vybudovaÈ nové a moderné ozbrojené sily. U‰etrené prostriedky potom budeme môcÈ investovaÈ do modernizácie vojenskej techniky,
bez ktorej sa vojaci jednoducho nezaobídu.
Treba si otvorene povedaÈ, Ïe vojaci nemôÏu
neustále jazdiÈ na autách star‰ích ako sú na‰i
generáli, strieºaÈ z nábojov na hrane Ïivotnosti a lietaÈ na strojoch, ktor˘m kaÏdú chvíºu
skonãí technick˘ Ïivot.
aby sa LOT viac podieºali na opravách leteckej techniky vo v˘zbroji ozbrojen˘ch síl.
Máte aj ohlas na obnovenú civilnú prevádzku letiska na Sliaãi?
Civilnú prevádzku na zmodernizovanom
vojenskom letisku Sliaã sme obnovili po dva
a pol roku. Je to vôbec po prv˘ raz, keì vojenskí letovodi navigujú na pristátie a riadia
vzlety civiln˘ch lietadiel. Poãas letnej sezóny pritom zo Sliaãa odlieta alebo pristáva
minimálne jeden charterov˘ let denne, ão mimoriadne pomohlo ºuìom zo stredného Slovenska. ëal‰ím veºk˘m projektom, ktor˘ sa
nám podarilo zrealizovaÈ na Sliaãi je leteck˘
deÀ. Doteraz ministerstvo obrany platilo za
podujatie 100 000 eur priamo „na ruku“ jednej firme. My sme to zmenili tak, Ïe sme vy-
písali súÈaÏ a vybrali najlep‰í projekt. A ão je
najdôleÏitej‰ie, neplatíme niã zo ‰tátneho rozpoãtu. Iba zabezpeãíme úãasÈ na‰u a zahraniãn˘ch leteck˘ch hostí.
Asi medzi dôleÏité patrí aj strategické hodnotenie obrany, preão je dôleÏité, existuje uÏ?
Strategické hodnotenie obrany SR vzala
vláda na vedomie e‰te v auguste. Následne ho
odobril aj branno-bezpeãnostn˘ v˘bor Národnej rady SR. Jeho najdôleÏitej‰ím v˘stupom bude tzv. Biela kniha obrany, ktorá by
mala uzrieÈ svetlo sveta v decembri tohto
roka. V nej bude presne definované, ão, kedy
a ako sa zmení, zru‰í, presunie alebo vytvorí nové... Samotné Strategické hodnotenie
obrany SR je odrazov˘m mostíkom k reálnym
v˘znamn˘m zmenám v Ozbrojen˘ch silách
âo e‰te ch˘ba k tomu, aby dne‰né Ozbrojené sily SR patrili medzi moderné a efektívne?
K tomu, aby sa nám skutoãne podarilo vytvoriÈ fungujúce moderné ozbrojené sily je potrebné urobiÈ e‰te veºmi veºa práce. Doteraz
sa vytvárali urãité modely, ako by mali ozbrojené sily vyzeraÈ, ale nikdy sa ten model do
detailu nevyãíslil aj finanãne. Na papieri síce
bola krásna vízia, ak˘ch vojakov v ak˘ch
tankoch alebo lietadlách chceme maÈ, ale keì
rezort obrany na to nedostal finanãné prostriedky, v‰etko zostalo naozaj iba na tom
papieri. Sme na historickej kriÏovatke. Ak
niã neurobíme, do dvoch rokov bude 90 percent pozemnej techniky za dæÏkou technickej
Ïivotnosti. Na obligatórne v˘davky, ako sú napríklad platy, odvody, poistenie, energie dávajú Ozbrojené sily 86 percent svojho rozpoãtu. ëal‰ích 6 percent ide na misie. Zostáva
teda iba osem percent na v˘cvik a modernizáciu. Osem percent na v˘cvik a obnovu techniky! Práve preto nie je ministerstvo obrany
a ozbrojené sily schopné samo sa ozdraviÈ.
Jednoducho akákoºvek vláda musí prijaÈ rozhodnutie, aké ozbrojené sily chce a koºko je
ochotná na ne daÈ finanãn˘ch prostriedkov.
Aktívne vyhºadávaÈ
obchodné príleÏitosti
„Leteck˘ priemysel, v ktorom Letecké opravovne Trenãín pôsobia,
patrí medzi odvetvia s vy‰‰ou mierou pridanej hodnoty. Toto priemyselné
odvetvie je vo v˘znamnej miere regulované medzinárodne platn˘mi
leteck˘mi zákonmi a predpismi a udrÏaÈ sa v Àom si vyÏaduje nemalé
investície do systému riadenia, udrÏania existenãne potrebn˘ch
certifikátov a v neposlednom rade aj do kvalifikácie odborného personálu,
na ktorom sú postavené kºúãové spôsobilosti na‰ej spoloãnosti“,
povedal pre Parlamentn˘ kuriér generálny riaditeº
Leteck˘ch opravovní Trenãín (LOTN) Martin DU·ANIâ.
LOTN patria k v˘znamn˘m zamestnávateºom v regióne. Ich úspe‰né pôsobenie je preto dôleÏité aj v ‰ir‰om kontexte. Uvedomujete si túto skutoãnosÈ? Ak˘ je cieº, ku ktorému smerujete?
Základn˘m cieºom LOTN pod mojím vede-
6
ním je zabezpeãiÈ dlhodob˘ a udrÏateºn˘ rozvoj
spoloãnosti, a t˘m prispieÈ k zvy‰ovaniu zamestnanosti v regióne. K tomu, aby tak˘to rozvoj
skutoãne nastal, treba aktívne vyhºadávaÈ strategické obchodné príleÏitosti, ktoré nám pomôÏu dlhodobo stabilizovaÈ na‰u zákazkovú náplÀ.
L E T E C K ¯
P R I E M Y S E L
Spoloãne s kolegami z vedenia na tom intenzívne pracujeme.
PresadiÈ sa na trhu v na‰ej brandÏi je ãasovo
mimoriadne nároãn˘ proces a vyÏaduje si budovanie znaãky a dobrého mena. Preto získaÈ
dôveru potenciálnych zákazníkov si Ïiada pomerne sofistikovanú a vytrvalú prácu. Letecké
opravovne Trenãín majú zaujímavú históriu a
v mnoh˘ch teritóriách sa môÏu hrdiÈ kvalitne
odveden˘mi realizáciami. Na tom v‰etkom sa
dá stavaÈ, av‰ak dnes len tradícia zìaleka nepostaãuje.
Spomínali ste potrebné certifikáty. MôÏete
nám bliωie povedaÈ, o aké ide?
Ako som naznaãil, dnes vo vyspelom svete
uÏ nie je moÏné ponúkaÈ a vykonávaÈ údrÏbu,
generálne opravy a modernizáciu leteckej techniky bez splnenia mnoÏstva striktn˘ch medzinárodne platn˘ch legislatívnych poÏiadaviek,
ktoré regulujú odvetvie, kde pôsobíme. LOTN
má tradíciu a know-how, av‰ak dne‰ní zákazníci Ïiadajú preukázaÈ spôsobilosti potvrdené
nezávisl˘mi in‰titúciami, ako aj pôvodn˘mi
v˘robcami leteckej techniky, ktorú chceme
opravovaÈ. ManaÏment spoloãnosti sa pod mojím vedením preto prioritne zameral práve na
získanie certifikátov, ktoré povaÏujeme za kºúãové pre úspe‰né napredovanie spoloãnosti. V
t˘chto mesiacoch sme získali dva certifikáty od
kon‰trukãnej kancelárie a pôvodného v˘robcu
vrtuºníkov typového radu Mi-8/17, MVZ Milja, ktoré nás oprávÀujú vykonávaÈ generálne
opravy a modernizáciu civiln˘ch, ako aj vojensk˘ch vrtuºníkov bez teritoriálneho obmedzenia. Len pred pár dÀami sme ich doplnili o certifikát z ruskej medzinárodnej leteckej agentúry (MAK). T˘mto sa Letecké opravovne Trenãín stali v Európe jedinou plne certifikovanou
spoloãnosÈou na opravu vrtuºníkovej techniky
ruského v˘robcu Mi. Dodám, Ïe tieto vrtuºníky sú vo svete mimoriadne Ïiadané a LOTN sa
aktuálne zúãastÀuje niekoºk˘ch v˘znamn˘ch
v˘berov˘ch konaní na generálne opravy a modernizáciu vrtuºníkov Mi-17 v NATO, Afrike,
Ázii a zaãiatkom budúceho roka plánujeme
úãasÈ v pripravovanom v˘berovom konaní v
USA, ktoré sú najväã‰ím uÏívateºom vrtuºníkov
Mi-17 v rámci NATO. Okrem uveden˘ch certifikátov od MVZ Milja sme v t˘chto dÀoch
úspe‰ne obhájili certifikáty ISO a NATO AQAP.
Sme drÏiteºmi certifikátu EASA Part 145 na
údrÏbu civilnej leteckej techniky podºa európ-
skych civiln˘ch leteck˘ch predpisov a pracujeme na ìal‰ích, ktoré roz‰íria na‰u konkurencieschopnosÈ a potenciál.
Pri pohºade do va‰ich opravárensk˘ch hál
vidno, Ïe aktuálne máte takpovediac roboty
nad hlavu...
Dá sa to tak povedaÈ, ale na druhej strane platí, Ïe práce nikdy nie je dosÈ. V manaÏmente
LOTN nám záleÏí na tom, aby sme jej mali stále viac. Robíme pre to maximum. Okrem uÏ
spomínan˘ch potenciálnych zahraniãn˘ch zákazníkov sa snaÏíme byÈ aktívni aj na domácej
scéne. Permanentne sme v kontakte so zástupcami ná‰ho jediného akcionára, Ministerstvom
obrany SR, kde sa snaÏíme poukazovaÈ na nezastupiteºnú úlohu Leteck˘ch opravovní Trenãín v rezorte obrany pri podpore systému zabezpeãenia vzdu‰nej suverenity a obranyschopnosti ‰tátu. Sãasti sme úspe‰ní a aj preto máme
dnes v halách ru‰no a pracujeme na generálnych
opravách aj leteckej techniky Vzdu‰n˘ch síl
OS SR. Okrem toho sme v ostatnom období veºmi aktívne hovorili nielen na pôde ministerstva
o na‰om novom projekte, ktor˘ ponúkame rezortu obrany a vláde SR v súvislosti so zabezpeãením leteckej prepravy na‰ich vojakov smerujúcich do zahraniãn˘ch misií a tieÏ aj na prepravu na‰ich ústavn˘ch ãiniteºov.
Ide o projekt, ktor˘ ste predstavili poãas Leteck˘ch dní vo Zvolene?
Áno, presne o tomto projekte hovorím. Sledovali sme diskusiu, ktorá sa odohrávala medzi rezortmi obrany a vnútra vo vzÈahu k letec-
kej preprave ãlenov vlády a ústavn˘ch ãiniteºov na zahraniãné pracovné cesty a zareagovali sme. Vo svete je beÏné, Ïe hlavu ‰tátu, vládu
a ústavn˘ch ãiniteºov prepravujú ozbrojené sily.
Model ktor˘ je u nás, dovolím si tvrdiÈ, je preÏitkom a dediãstvom e‰te z predchádzajúcich
ãias, mám na mysli obdobie spred novembra
1989. Nበmodel je v zásade veºmi jednoduch˘
a zároveÀ logick˘. Jedn˘m typom lietadla,
AVRO RJ, by bola zabezpeãovaná preprava
vojakov a vojenského materiálu na misie, ako
aj politick˘ch reprezentantov ‰tátu na zahraniãné cesty. Samozrejme, Ïe tieto lietadlá ponúkame v troch rôznych vyhotoveniach – osobné,
nákladné a VIP.
Povedali ste o projekte v skratke. Mohli by
ste ho na‰im ãitateºom priblíÏiÈ aj trochu
viac?
Ministerstvu obrany a vláde SR sme predstavili nበpodnikateºsk˘ zámer, v rámci ktorého
sme pripravení s vyuÏitím komerãného bankového financovania zakúpiÈ vo vlastnom mene
a na vlastn˘ úãet tri zánovné ‰tvormotorové prúdové lietadlá britskej v˘roby AVRO RJ. Tieto
lietadlá sme ìalej pripravení s vyuÏitím vlastn˘ch v˘robn˘ch kapacít a v spolupráci s pôvodn˘m v˘robcom a drÏiteºom typového certifikátu „zgenerálkovaÈ“ a upraviÈ do troch spomínan˘ch verzií podºa poÏiadaviek rezortu obrany a
vlády SR vrátane integrácie ‰peciálnych vojensk˘ch leteck˘ch prístrojov a ìal‰ieho vybavenia na zabezpeãenie kompatibility s NATO.
Takto upravené lietadlá ponúkame ‰tátu do
dlhodobého prenájmu.
MoÏno si poviete, Ïe je to jednoduch˘ koncept. Nበmodel v‰ak ponúka komplexné rie‰enie, takpovediac rie‰enie na kºúã vrátane pre‰kolenia a v˘cviku personálu pre v‰etky úrovne údrÏby, pozemného podporného personálu
a pilotov. Komplexnú údrÏbu lietadiel zabezpeãia Letecké opravovne Trenãín, priãom posádky poskytnú a lietadlá budú prevádzkovaÈ
Vzdu‰né sily OS SR. ·tát by v prípade realizácie na‰ej ponuky získal neobmedzen˘ a garantovan˘ prístup k v˘znamn˘m spôsobilostiam,
ãím by si dokázal pokryÈ drvivú väã‰inu svojich potrieb na osobnú a nákladnú leteckú prepravu, bez potreby alokovaÈ zdroje na nákup
vlastn˘ch dopravn˘ch lietadiel v ‰tátnom rozpoãte. A v neposlednom rade nበprojekt ponúka mnoÏstvo v˘hod a zaujímav˘ch synergick˘ch efektov v prospech slovensk˘ch daÀov˘ch poplatníkov, ão takisto nie je zanedbateºná skutoãnosÈ. Veríme preto, Ïe na‰a my‰lienka sa zrealizuje.
7
O Z B R O J E N É
S I L Y
S R
Plánovací proces v rámci OS SR sa obmedzil v tomto roku na priority, ktoré majú úlohu
udrÏaÈ kritické spôsobilosti ozbrojen˘ch síl SR. Viac o ich plnení sa dozviete v rozhovore
s náãelníkom Generálneho ‰tábu OS SR generálom ªubomírom BULÍKOM,
ktor˘ pre Parlamentn˘ kuriér priná‰a redaktorka Anna Komová.
Nesmie ch˘baÈ motivácia
jednotliv˘ch spôsobilostí nevynímajúc. OS
SR, ktor˘ch súãasti sú vysielané na plnenie
úloh mimo územia SR a zároveÀ sú pripravené kedykoºvek poskytnúÈ ochranu a pomoc
obyvateºstvu SR, si urãite zaslúÏia náleÏitú pozornosÈ.
Ste spokojn˘ s predbeÏn˘mi v˘sledkami a
úspechmi v zahraniãn˘ch operáciách a misiách?
V zmysle prijat˘ch mandátov Národnej
rady SR Ozbrojené sily SR participovali v
roku 2011 vojensk˘mi jednotkami vo vojenskej operácii ALTHEA v Bosne a Hercegovine, vykonávanej v rámci Spoloãnej bezpeãnostnej a obrannej politiky EÚ, v rámci
NATO v operácii ISAF v Afganistane a pod
vlajkou OSN v misii UNFICYP na Cypre.
Okrem toho pôsobili pozorovatelia v monitorovacej misii EUMM v Gruzínsku a UNTSO
na území S˘rie a Libanonu. Niekoºkí ‰tábni
dôstojníci pôsobili vo veliteºstvách NATO a
EÚ pri operáciách v Líbyi.
Hlavná pozornosÈ v roku 2011 bola poloÏená na zabezpeãenie prevzatia hlavnej úlohy vedúcej krajiny regionálneho veliteºstva
Juh, tzv. Regional Command Centre (RCC)
South, v operácii EUFOR ALTHEA, kde OS
SR na základe rozhodnutia ministra obrany
SR prevzali zodpovednosÈ za plnenie tejto
úlohy v mesiaci január 2011. Profesionálni vojaci pôsobiaci v styãn˘ch a pozorovacích tímoch v obciach Novo Sarajevo, Vy‰ehrad a
Foãa sa v operácii úspe‰ne etablovali a podieºajú sa na stabilizácii napätej situácie v prospech celej operácie formou kaÏdodennej komunikácie s miestnym obyvateºstvom.
Do operácie ISAF vyslali OS SR, na základe prijatého mandátu NR SR ã. 195 z 7. decembra 2010, dve úplne nové spôsobilosti. Ide
o operaãn˘ mentorovací a styãn˘ tím pre oblasÈ bojového zabezpeãenia, tzv. CSS OMLT,
v ktorom príslu‰níci OS SR aktívne spolupracujú s 5 príslu‰níkmi Národnej gardy ‰tátu Indiana (USA) a 2 príslu‰níkmi austrálskych
ozbrojen˘ch síl. Táto jednotka v mesiaci jún
8
2011 v operácii ISAF úspe‰ne prevzala úlohy v mentorovaní jedného z práporov Afgánskej národnej armády (Afganistan National
Army –- ANA) pri zabezpeãení logistick˘ch
potrieb v prospech ANA. Príslu‰níci tejto
jednotky úspe‰ne zvládli stanovenú úlohu a
zaãali odovzdávaÈ svoje poznatky príslu‰níkom ANA v otázkach komplexného vlastného zabezpeãenia logistick˘ch potrieb. Dôkazom môjho tvrdenia sú aj prvé v˘sledky z
hodnotiaceho procesu spoloãného veliteºstva
ISAF, v ktorom bol veliteº tejto jednotky OS
SR poÏiadan˘ o súhlas aplikovania jednotn˘ch postupov v prospech v‰etk˘ch CSS
OMLT rozmiestnen˘ch v rámci celej operácie ISAF.
Druhou, nemenej v˘znamnou jednotkou,
ktorá bola vyslaná do operácie ISAF, bola jednotka ‰peciálnych síl, nasadená v mesiaci
september 2011 na plnenie úloh v prospech
‰peciálnych operácií pri mentorovaní príslu‰níkov ANA.
S v˘sledkami, ktoré dosiahli príslu‰níci
OS SR v operáciách som spokojn˘ a dúfam,
Ïe v nastavenom trende budú pokraãovaÈ a
budú aj naìalej úspe‰ne reprezentovaÈ OS
SR aj mimo územia SR.
Samozrejme, Ïe vidím aj nedostatky, hlavne pri prideºovaní finanãn˘ch prostriedkov pre
potreby OS SR. Tie sú naìalej nedostatoãné
na zabezpeãenie splnenia úloh vypl˘vajúcich
pre OS SR z platnej legislatívy. Stav, v ktorom postupne klesáme pri plnení dvojpercentného záväzku z rozpoãtu na obranu, len
na úroveÀ zhruba 50 percent, sa negatívne odráÏa nielen na zabezpeãení operácií, ale aj v
komplexnom zabezpeãení rozvoja ozbrojen˘ch síl, oblasÈ modernizácie a obmeny zastaraného materiálno-technického vybavenia
Medzi priority patria aj deklarované záväzky – ak˘ je ich stupeÀ dôleÏitosti pre OS
SR a aké sú moÏnosti, ktoré by mali priniesÈ Ïelané v˘sledky?
Záväzky, ktoré vyplynuli zo spojeneck˘ch
a in˘ch medzinárodn˘ch dohôd slúÏia na podporu dlhodob˘ch bezpeãnostn˘ch záujmov
SR, priãom sú zároveÀ vnímané ako hlavná
priorita obrannej politiky SR.
NapæÀanie t˘chto záväzkov je azda najviac
viditeºné v oblasti medzinárodného krízového manaÏmentu, a to prostredníctvom aktívnej úãasti síl a spôsobilostí OS SR v prebiehajúcich operáciách. Prispievanie do operácií MKM je v˘znamn˘m nástrojom bezpeãnostnej a zahraniãnej politiky SR a má pozitívny vplyv na medzinárodné postavenie a
kredibilitu SR. Je to potvrdením odhodlania
SR podieºaÈ sa, i napriek limitovan˘m zdrojom, na solidarite a spravodlivom zdieºaní
nielen v˘hod, ale aj záÈaÏe v spoloãnom
alianãnom úsilí. BohuÏiaº, vplyv úãasti jednotiek OS SR v operáciách na transformáciu
celkov˘ch spôsobilostí ozbrojen˘ch síl je
vzhºadom k vysielaniu neorganick˘ch jednotiek minimálny. Medzinárodn˘ krízov˘
manaÏment v‰ak nie je jedinou oblasÈou realizácie záväzkov SR.
Problémy, zapríãinené dlhodob˘m deficitom financií, pretrvávajú taktieÏ v plnení spojeneck˘ch záväzkov pri dosahovaní plánovan˘ch spôsobilostí ozbrojen˘ch síl prostredníctvom Cieºov síl NATO. Práve tieto ciele by
mali kºúãové pre celkovú transformáciu OS
SR. Rozsah moÏností, ktoré by priniesli pozitívnu zmenu je podmienen˘ dostatoãne jasnou
politikou reformy rezortu obrany, najmä v‰ak
pridelením dostatoãného objemu zdrojov.
NezníÏila sa nároãnosÈ v˘cviku a prípravy
vojenského personálu?
Aj plnenie v˘cvikov˘ch úloh v roku 2011
bolo v˘razne ovplyvnené krátením finanãn˘ch prostriedkov. Opakované ‰krty v rozpoãte rezortu obrany si vynútili zru‰enie viacer˘ch plánovan˘ch v˘cvikov˘ch aktivít. V dôsledku toho samozrejme dochádzalo k zniÏovaniu intenzity v˘cviku, ão sa z dlhodobého
hºadiska odzrkadºuje v odbornej pripravenosti profesionálnych vojakov.
UÏ pri plánovaní v˘cvikového roku 2011
sme si uvedomovali riziká dopadov nedostatku zdrojov. Povedali sme si v‰ak, Ïe práve nároãnosÈ v˘cviku je cesta z ktorej nesmieme ustúpiÈ.
O Z B R O J E N É
S I L Y
Pri realizácii komplexu opatrení v˘cviku
sme uplatÀovali vysokú osobnú zodpovednosÈ
jednotliv˘ch veliteºov a úãelnosÈ pri vynakladaní pridelen˘ch zdrojov. Zlep‰ili sme súlad medzi stanoven˘m poslaním jednotiek, ich
predurãením na plnenie konkrétnych priorít
a zv˘‰en˘m zohºadÀovaním ich uÏ dosiahnutej úrovne pripravenosti. Podrobne sme rozpracovali zoznam rozhodujúcich úloh v˘cviku na jednotliv˘ch stupÀoch velenia, ãím sme
maximálne zefektívnili v˘cvikové postupy
jednotlivcov a jednotiek.
V príprave do operácií MKM nároãnosÈ
v˘cviku vzrástla. Vyvrcholením prípravy premysleného systému etapizácie v˘cviku pred
nasadením do operácie bol sústreden˘ v˘cvik vykonávan˘ formou taktického cviãenia
s bojovou streºbou. Velitelia efektívne vyuÏívali systém Ïivej simulácie a jednotky plnili
‰irok˘ rámec odborn˘ch a operaãn˘ch úloh
pod taktick˘m námetom v maximálnej moÏnej miere pribliÏujúci situáciu a podmienky
v priestore nasadenia.
NároãnosÈ v˘cviku potvrdzuje aj fakt, Ïe
vyvrcholením v˘cviku pripravovan˘ch príspevkov OS SR v zmysle medzinárodn˘ch záväzkov do NRF 2012 bolo certifikaãné cviãenie v mesiaci jún vo VP VO Le‰È. Ku skvalitneniu prípravy do NRF 2012 a 2013 prispela aj úzka spolupráca PS OS SR a USAEUR,
ktorá vyvrcholila úãasÈou roty NRF 2012 na
cviãení s 111 mb. USA ako BLUEFOR (február 2011) a úãasÈou úãelového zoskupenia
na báze 13. mpr na cviãení FSO 173. vb USA
v pozícii OPFOR v JMRC Hohenfels (september – október 2011).
V príprave jednotiek na plnenie úloh NATINADS a LPZS sme udrÏali dosiahnuté spôsobilosti pilotov a ostatného personálu. Na v˘cvik personálu NATINADS sme vyuÏívali
pravidelné cviãenia a cviãné misie. V príprave posádok LPZS sme hlavn˘ dôraz poloÏili
S R
súãinnosÈ na zosúladenie koordinácie postupov medzi jednotliv˘mi zloÏkami integrovaného záchranného systému.
Na záver musím kon‰tatovaÈ, Ïe nároãnosÈ
v˘cviku a prípravy vojenského personálu nie
je za súãasn˘ch zloÏit˘ch podmienok moÏné
zniÏovaÈ, práve naopak, zv˘‰ená nároãnosÈ
v˘cviku nás v tomto zloÏitom období povedie k zabezpeãeniu splnenia priorít, ktoré sme
si stanovili na v˘cvikov˘ rok 2011. Tieto súvisia predov‰etk˘m s na‰imi záväzkami v
operáciách MKM, so zabezpeãením úloh domáceho krízového manaÏmentu a záväzkov
voãi NATO, EU, OSN.
Je e‰te moÏné udrÏaÈ rovnováhu medzi poÏadovan˘mi úlohami na jednej strane a limitovan˘mi financiami?
Prvoradou podmienkou na zabezpeãenie
udrÏateºnosti rovnováhy medzi úlohami a
zdrojmi je záväzok (garantovanie) ich stability vládou SR. Vláda by mala pri stanovovaní úloh pre OS SR zohºadÀovaÈ aj moÏnosti
‰tátu pri ich zdrojovom zabezpeãení. V prípade, ak ‰tát z ak˘chkoºvek príãin (napríklad z
dôvodu ekonomickej krízy) nemôÏe garantovaÈ potrebné zdroje, ìal‰ím prirodzen˘m krokom by mala byÈ dôkladná anal˘za, ãi sa s obmedzen˘mi zdrojmi dajú úlohy OS SR splniÈ
v stanovenom ãase a v poÏadovanej kvalite.
Teda, moja odpoveì na túto otázku je, Ïe ak
nebude garantovaná stabilita zdrojov pre rezort obrany a OS SR, rovnováha prirodzene
nemôÏe byÈ dlhodobo udrÏateºná, ão bude
smerovaÈ buì k postupn˘m stratám spôsobilostí OS SR alebo k trvalému zníÏeniu ich
kvality.
StabilizovaÈ
bezpeãnosÈ vo svete
Medzi ãlenské krajiny NATO patrí dnes uÏ aj Slovensko, a tak rovnako ako v‰etci jeho ãlenovia
rozhoduje o bezpeãnosti a stabilite vo svete. Podrobnej‰ie sa k téme vyjadrí pre Parlamentn˘
kuriér ‰tátny tajomník Ministerstva obrany Slovenskej republiky Róbert ONDREJCSÁK
v rozhovore, ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová.
Ktoré zo spoloãn˘ch cieºov ãlensk˘ch krajín NATO sú pre nás veºmi nároãné ale nevyhnutné?
Vstupom do Severoatlantickej aliancie sme
sa zaviazali prispievaÈ do kolektívnej obrany
tak, aby sme boli relevantn˘m a kredibiln˘m
partnerom európskych a severoamerick˘ch
krajín. Tzv. Ciele síl (NATO Force Goals) sú
veºmi konkrétnym záväzkom, ktor˘ sme uÏ
pred pristúpením do Aliancie dali Spojencom. Okrem iného sme sa teda zaviazali v prípade potreby nasadenia poskytnúÈ jednotku
slovensk˘ch vojakov v rozsahu brigády, zabezpeãiÈ schopnosÈ Slovenska prijaÈ spojenecké vojská na na‰om území a protivzdu‰nú kolektívnu obranu (NATINADS). Politick˘m rozhodnutím sme tieÏ prisºúbili zúãastÀovaÈ sa v operáciách medzinárodného krízového manaÏmentu (so zreteºom na Afganistan)
a usilovaÈ sa dosiahnuÈ podiel v˘davkov na
obranu ‰tátu na úrovni 2 % HDP.
V posledn˘ch rokoch treba, aby sa v rámci sveta vyvíjalo bezpeãnostné prostredie
veºmi aktívne, myslíte si Ïe sa NATO dostatoãne akãne prispôsobuje zmenám a vytvára realitu bezpeãia?
Dynamika a nepredvídateºnosÈ globálneho
bezpeãnostného prostredia sa niekoºkonásobne zv˘‰ili najmä po teroristick˘ch útokoch v
New Yorku, ktor˘ch 10. v˘roãie sme si pripomenuli nedávno pripomenuli. NATO vtedy promptne zareagovalo, iniciovalo ãlánok
5 Washingtonskej zmluvy, hovoriaci o moÏnosti spoloãnej reakcii spojencov na prípadn˘ útok zvonka proti niektorému z jeho ãle-
9
M I N I S T E R S T V O
O B R A N Y
S R
implementáciou opatrení, ktoré majú zabezpeãiÈ pokraãujúcu transformáciu Ozbrojen˘ch síl na modernú armádu. Zavedieme do
praxe integrovan˘ model velenia a riadenia v
rezorte obrany, ktor˘ prinesie zlúãenie Generálneho ‰tábu OS SR a Ministerstva obrany
SR, jasnej‰ie definovanie kompetencií a vzÈahov medzi civiln˘mi a vojensk˘mi zloÏkami,
ako aj redukciu prebytoãn˘ch úrovní velenia
a riadenia. Racionalizáciou (zru‰ením, resp.
zo‰tíhlením) organizácií vo vzÈahu k MO SR
a OS SR sa budeme usilovaÈ získaÈ uvoºnené
zdroje pre potreby ìal‰ieho rozvoja OS SR.
Aj na‰i príslu‰níci OS SR sa podieºajú na
operáciách krízového manaÏmentu NATO
a misiách EÚ a OSN, aké sú moÏnosti ich
v˘cviku a ako sú hodnotení?
Slovenskí vojaci patria k najlep‰ie vycviãen˘m a najschopnej‰ím v rámci Aliancie, napriek skutoãnosti, Ïe finanãné prostriedky a
nesystémové opatrenia v rezorte obrany v
minulosti spôsobili, Ïe ich moÏnosti tréningu
a v˘cviku sa stávajú ãoraz limitovanej‰ími a
niekoºko rokov v˘razne zaostávajú za ·tandardmi NATO. V˘sledky na‰ich príslu‰níkov
ozbrojen˘ch síl, napr. v Afganistane alebo na
Balkáne, sú v‰ak napriek tomu vynikajúce.
EÚ alebo OSN je nedeliteºnou súãasÈou rozvoja na‰ich Ozbrojen˘ch síl, pretoÏe so sebou
priná‰a unikátnu moÏnosÈ, ako transformovaÈ
získané skúsenosti na‰ich vojakov do skvalitnenia ich profesijn˘ch zruãností.
Napokon, vychádzajúc z aktuálneho v˘voja v Aliancii a EÚ, ktor˘ podporuje aj Slovensko, sa dá oãakávaÈ na‰e zapojenie do
mnohonárodn˘ch projektov. Na pôde NATO
sa od minuloroãného summitu v Lisabone
intenzívne diskutuje o spoloãn˘ch projektoch viacer˘ch ãlensk˘ch krajín v rámci tzv.
inteligentnej obrany (smart defence), na pôde
EÚ v rámci tzv. Ghentskej iniciatívy zluãovania a zdieºania spôsobilostí (pooling and
sharing). Spoloãn˘ rozvoj a nákup spôsobilostí v rámci Aliancie môÏe v ãase finanãnej
krízy a klesajúcich obrann˘ch v˘davkov zabezpeãiÈ najmä men‰ím krajinám prístup k
technológiám, ktoré by si samostatne nevedeli zabezpeãiÈ. Spoloãné budovanie spôsobilostí si v‰ak bude vyÏadovaÈ v prv˘ch rokoch ich
realizácie investície, a ich prínos (ktor˘ zah⁄Àa
aj u‰etrenie) sa prejaví aÏ po niekoºk˘ch rokoch.
Aké je ìal‰ie zapojenie Slovenska do úloh
v rámci medzinárodnej spolupráce?
V prvom rade musíme pracovaÈ na tom, aby
bola Slovenská republika schopná plniÈ Ciele síl (NATO Force Goals), ktoré sú substanciou kolektívnej obrany. Pre Slovensko je
kºúãové, aby vedelo prispievaÈ do spoloãnej
obrany Aliancie najmä budovaním a uchovaním spôsobilostí, ktoré sú reálnym pilierom
národnej, ako aj celej euro-atlantickej bezpeãnosti (najmä ochrana vzdu‰ného priestoru v
rámci systému NATINADS, schopnosÈ prijaÈ
spojenecké vojská v prípade konfliktu, kapacita poskytnúÈ pre potreby kolektívnej obrany jednotky o veºkosti minimálne jednej brigády). Veºk˘ v˘znam zároveÀ prisudzujeme
ná‰mu príspevku do Síl r˘chlej reakcie NATO
(NATO Response Force) a Bojov˘ch skupín
EÚ (EU Battle Groups), ktoré budú v prípade krízy schopné promptne reagovaÈ.
ëalej, na‰a úãasÈ v misiách a operáciách
krízového manaÏmentu pod hlaviãkou NATO,
Strategické hodnotenie obrany SR, ktoré sa
uÏ pred ãasom zaãalo, iste priná‰a v rámci hæbkovej anal˘zy, aj stanovenie ìal‰ích
úloh a plánov do budúcnosti, viete uÏ podrobnej‰ie definovaÈ ìal‰ie smerovanie?
Dnes uÏ existuje zhoda medzi civilnou a
vojenskou zloÏkou rezortu obrany, ostatn˘mi
rezortmi a odbornou diplomatickou a bezpeãnostnou komunitou najmä na tom, Ïe
máme záujem zachovaÈ si politicko-vojenskú
ambíciu, ktorú si Slovensko stanovilo (najmä)
vstupom do NATO a EÚ. Na‰ím základn˘m
cieºom je pokraãovanie v transformácii Ozbrojen˘ch síl tak, aby boli primárne pouÏiteºné na
obranu a zaistenie bezpeãnosti Slovenskej
republiky, jej teritória, populácie a záujmov.
Musíme sa usilovaÈ o také ozbrojené sily,
ktoré budú nasaditeºné a udrÏateºné v miestach
bezpeãnostn˘ch kríz a konfliktov a zároveÀ
plne interoperabilné s armádami ostatn˘ch
spojencov.
V blízkej budúcnosti plánujeme zaãaÈ s
nov. Operácia v Afganistane sa tak postupne
stala dlhodob˘m a hodnotn˘m záväzkom,
ktor˘m európske, americké, ale aj partnerské
krajiny prispievajú do misie, ktorá má mandát OSN a vedie ju NATO. Operácia NATO
v Líbyi je nepochybne ìal‰ím konkrétnym príspevkom Aliancie k bezpeãnosti v ‰ir‰om euroatlantickom regióne. NATO vo v˘znamnej
miere prispelo k stabilizácii Balkánu, k bezpeãnosti v na‰om bezprostrednom susedstve.
10
âo znamená pre plnenie cieºov NATO a EÚ
práve finanãné zabezpeãenie?
V˘stupy Strategického hodnotenia obrany,
ktoré sme spustili v septembri 2010, a na ktoré ste sa uÏ p˘tali, poukázalo na najzávaÏnej‰ie v˘zvy rezortu obrany, ktoré boli systémového i ad hoc charakteru a ich príãiny siahali mnohokrát hlboko do minulosti. V kaÏdom
prípade, neustále klesajúce v˘davky na obranu ‰tátu (od v rokoch 2008 – 2010 dokonca
o 40 %), plo‰né, nie selektívne ‰krty, finanãné nenaplnenie naplánovan˘ch modernizaãn˘ch programov a potreba stabilizovania budúceho rozpoãtu obrany boli jedn˘m z najdôleÏitej‰ích oblastí anal˘zy a vízie rozvoja rezortu obrany.
Aké sú závery anal˘zy, ktorá sa vzÈahovala na vybavenie a potreby armády, dajú sa
realizovaÈ modernizaãné programy, sú na
to vyãlenené finanãné prostriedky dostaãujúce?
Rozsiahle plánované modernizaãné programy od roku 1993 bohuÏiaº zostali takmer
v‰etky len na papieri. Hoci ich mnohokrát odsúhlasili, zastavili sa alebo úplne zru‰ili a
plánované investície do nich boli presunuté na
iné poloÏky v rámci i mimo rezortu obrany.
Neustále zmeny plánovacích zámerov, prístupov a modernizaãn˘ch plánov sa dnes premietajú do stavu, v ktorom napríklad máme 70%
pozemnej techniky po svojej Ïivotnosti (predpokladan˘ch 90 % v horizonte 2 – 3 rokov).
PrezbrojiÈ potrebujeme takmer v‰etko, rozsiahla modernizácia by sa mohla uskutoãniÈ
v rokoch 2014 – 2024; je v‰ak potrebné povedaÈ, Ïe na Àu bude potrebné niekoºko miliárd eur, a takúto sumu nie je moÏné poskytnúÈ z roãného rozpoãtu rezortu obrany. Aj
keby malo ísÈ o postupnú modernizáciu poãas
jednej dekády, tá by mala byÈ zabezpeãená
mimo rozpoãtu MO SR, podobne ako sa to
realizovalo v in˘ch krajinách NATO. V˘davky z roãného rozpoãtu na beÏn˘ rozvoj kaÏdoroãne zmen‰ujú, ão je negatívny trend aj v
mnoh˘ch krajinách NATO (predikcia na budúci rok je 90 % na obligatórne v˘davky, 10
% na rozvoj).
Napokon, nesmieme tieÏ zabúdaÈ na to, Ïe
potrebujeme Ozbrojené sily aj na plnenie
úloh domáceho krízového manaÏmentu, na
ochranu obyvateºstva pred povodÀami, poÏiarmi, príp. zosuvmi pôdy. V‰etky tieto krízové situácie kladú nemalé poÏiadavky na
personál a techniku, a teda prirodzene kaÏd˘
rok zvy‰ujú neplánované náklady rezortu obrany.
O Z B R O J E N É
S I L Y
S R
Niekedy v roku 2002, po prv˘ch krokoch pri dodávkach a zavádzaní systému C2SYS, som mal
moÏnosÈ hovoriÈ s vtedaj‰ím veliteºom práporu o spôsobe pouÏívania a hlavne vyuÏívania tohto
moderného systému. Po vcelku úspe‰nej poãítaãovo odbornej debate sme zablúdili aj do
osobného rozhovoru o riadení a manaÏovaní takej veºkej jednotky, ako bol vtedy tento prápor.
BojaschopnosÈ a suverenita
(príspevok do diskusie)
Zaspomínal som si na svoje vojenské skúsenosti z podobnej práce, ktorá bola v osemdesiatych aÏ deväÈdesiatych rokoch minulého
storoãia ovplyvÀovaná nielen odborne, ale aj
politicky, s dôrazom na obranu vlasti, na bojové tradície vtedy ãeskoslovenskej armády.
Zaujímal som sa najmä o to, ako motivuje príslu‰níkov práporu pred cviãeniami a poãas
nich v nov˘ch, porevoluãn˘ch podmienkach.
Odpovedal mi, Ïe hovorí o historick˘ch
tradíciách z minul˘ch storoãí a o krátkej tradícii práporu a jeho úspechoch. V tomto ãase
sme e‰te neboli v NATO ani v Európskej únii
ale postupne sme sa zaãali vymaÀovaÈ z izolácie Slovenska v európskom kontexte. Vtedy bola snaha ão najskôr uplatniÈ skúsenosti
z minulosti a pretransformovaÈ ich do nového prostredia prípravy na úãasÈ v medzinárodn˘ch mierov˘ch a humanitárnych operáciách
ãi bojov˘ch misiách. Zaãala sa intenzívne budovaÈ nová profesionálna armáda, neskôr nové
Ozbrojené sily Slovenskej republiky. Bol to uÏ
koktail pôvodn˘ch skúseností a nov˘ch vedomostí a v˘cvikov˘ch programov, privezen˘ch
zo stáÏí ãi ‰kôl z USA, Veºkej Británie, Francúzska, Nemecka ãi ìal‰ích krajín NATO.
Pri tvorbe metodiky pouÏitia systému sme
spoloãne zápasili s prechodom na plánovanie,
velenie, manaÏovanie a riadenie operácií podºa ‰tandardov NATO, av‰ak s ist˘m nádychom bojov˘ch doktrín ãeskoslovenskej armády, neskôr Armády Slovenskej republiky. Tento proces bol tvoriv˘, pre mnoh˘ch nároãn˘,
ale hlavne komplikovan˘, av‰ak sám som pozoroval, Ïe úspe‰n˘. Prechod na nové, profesionálne ozbrojené sily bol podporovan˘ velením zhora a súãasne aj zdola od vzdelan˘ch
veliteºov práporov.
Hnacím motorom takéhoto diania boli v
prvom rade velitelia a ich snaha úspe‰ne afirmovaÈ a certifikovaÈ jednotky v NATO, ão
bol v tom ãase veºk˘ cieº. V nasledujúcich rokoch sa ho podarilo dosiahnuÈ. Napriek zmenen˘m politick˘m podmienkam to bol veºk˘
odborn˘ krok aÏ skok veliteºov, ktorí získali
skúsenosti, mali nové vedomosti a príleÏitosÈ
ich uplatniÈ.
Takto sa buduje tradícia jednotiek a velenia
Ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky. Prijatie Cieºov síl zaradilo na‰e Ozbrojené sily
medzi sily krajín NATO, z medziobdobia 90.
rokov, kde pozícia na‰ich jednotiek vôbec nebola jasná. V technickom rozvoji to bol prechod na digitalizáciu signálov, moderné zobrazovanie podºa ‰tandardov NATO, dokonca
prebiehali modernizaãné kroky na pôvodnej
technike a dokupovala sa technika nová.
dajú sa noví odborníci, osvojuje sa technika,
cviãia sa jednotlivci a jednotky, hºadajú sa
nové programy, postupy a metódy.
No dnes, i keì mám pohºad len zvonka, vidím celkom in˘ prístup: veºk˘, aÏ masívny odchod odborníkov, likvidáciu starej technicky,
bohuÏiaº bez náhrady, a ão je najväã‰ia chyba, bohuÏiaº sa nehovorí o víziách ãi nov˘ch
cieºoch, hoci postupne sa mení orientácia
Ozbrojen˘ch síl na nieão, ãomu uÏ prestávam rozumieÈ. Keì si prechádzam volebné
programy jednotliv˘ch strán a programové
vyhlásenie vlády, nikde tam nevidím likvidáciu ozbrojen˘ch síl. Nevidím ich deklaratívnu zmenu z organizácie na zabezpeãenie bezpeãnosti a obrany ‰tátu a podpory NATO operácií na nieão, ão sa má pouÏiÈ v˘nimoãne pri
prírodn˘ch katastrofách ãi Ïiveln˘ch pohromách.
Sústavná likvidácia techniky, munície, zbraÀov˘ch systémov a odborného personálu, ako
aj vojensk˘ch odborov, teraz aj v budúcnosti
vyvolá mnohonásobné ‰kody a pravdepodobne stratu zabezpeãenia bezpeãnosti a obrany
‰tátu a moÏno aj straty suverenity ‰tátu. Neviem, ãi v období nejasn˘ch scenárov v eurozóne, víziách o opätovnom spojení Sovietskeho zväzu, radikálnych susedoch, teroristick˘ch hrozbách je takáto tendencia dobrá. Predstava obnovy a nákupu techniky je iste správna, ale na Àu treba finanãné prostriedky, ktoré v rozpoãtoch v budúcom období nevidno,
asi preto, Ïe úplne absentuje silná skupina
najmä bezpeãnostn˘ch a vojensk˘ch odborníkov s jasnou obrannou víziou. Spoliehanie sa
na odborníkov z vonku zaváÀa nieãím, ão by
som nazval byÈ nástrojom cudzích ambícií.
·tát, ktor˘ neinvestuje do vlastnej obrany a
svojej armády musí poãítaÈ s t˘m, Ïe bude nakoniec platiÈ cudzej armáde.
Veºké zmeny v Ozbrojen˘ch silách, na generálnom ‰tábe a ministerstve obrany spravidla prichádzajú po revoluãn˘ch zmenách. Hºa-
Ing. Ivan PLICHTA, CSc.
riaditeº
CSBC, spol. s r. o.
Zmeny v takej dôleÏitej organizácii, ako sú
Ozbrojené sily, by mali byÈ predmetom ‰ir‰ej
a najmä odbornej diskusie. Radi sa obzeráme
po ‰tátoch s minimálnou korupciou. To je teraz moderné. Ale na druhej strane tieto demokracie v zásadn˘ch otázkach organizujú referendá, ktoré sú pre rozhodnutia záväzné. Prijímajú koncepcie rozvoja armád na niekoºko
volebn˘ch období dopredu a nie je moÏné,
aby sa kaÏdé ‰tyri roky podrobovali najmä negatívnym revíziám.
Ak chceme vybudovaÈ skutoãne bojaschopnú armádu, ktorá dokáÏe ochrániÈ na‰u ‰tátnu a územnú suverenitu, musíme daÈ Ozbrojen˘m silám SR ãas, prostriedky, vzdelanie a
dôveru.
11
Z A H R A N I â N ¯
O B C H O D
Kerametal je známy nielen ako najstar‰ia slovenská obchodná spoloãnosÈ,
ale v oblasti slovenského ‰peciálu je známy ako firma, ktorá investovala
veºké prostriedky do v˘voja viacer˘ch originálnych slovensk˘ch v˘robkov.
Od polovice 90. rokov spolu so ‰tátom investoval Kerametal do projektov, ktor˘ch v˘voj bol úspe‰ne ukonãen˘,
v‰etky sa dostali do v˘roby a následne do v˘zbroje Armády slovenskej republiky (ASR). Niektoré,
ako napríklad húfnica Zuzana 45 kal., Tatrapan a Èahaã lietadiel Talet, prerazili i na zahraniãné trhy.
Nemáme auto, máme delo!
Rozhovor s Ing. Igorom JUNASOM, generálnym riaditeºom spoloãnosti Kerametal
piÈ sa s vlastn˘m v˘robkom. Tak sa mali dostaÈ
do v˘zbroje armády zastarané juhoafrické vozidlá RG 32, ktoré nakoniec nepre‰li vojensk˘mi skú‰kami, a neskôr poriadne predraÏené vozidlá IVECO, ktoré na‰e ministerstvo nakúpilo
spolu s ãesk˘m ministerstvom priamym nákupom, a t˘m sa vyhli vyhláseniu tendru, ão umoÏÀujú smernice NATO. Angliãan by na to povedal: „Devilishly clever!“.
A ão vy na to?
Aligátor je ako kaÏdé iné auto. UÏ v roku
2007 potreboval modernizáciu. Ministerstvo ju
prirodzene odmietlo, VOP Trenãín do‰iel o v˘robn˘ program a nám, ktorí sme do projektu vloÏili ako jediní svoje vlastné peniaze, zostali tak
oãi pre plaã, pretoÏe sme do‰li nielen o moÏnosÈ
subdodávok do VOP-ky, ale tieÏ o referencie do
zahraniãia.
Veºmi vydaren˘m v˘robkom bolo i ºahké obrnené vozidlo Aligátor. Aligátor, ktor˘ vyrábali vo VOP Trenãín, v‰ak svoju perspektívnu
púÈ v roku 2007 ukonãil. Preão?
VOP Trenãín dodal 39 kusov do ASR a následne Ministerstvo obrany v roku 2007 celkovú objednávku v mnoÏstve 103 kusov zru‰ilo.
T˘m zru‰ilo i jedin˘ v˘robn˘ program vo svojom vlastnom podniku. Pre nezainteresovaného
je to urãite nepochopiteºn˘ krok. Aby som sa priznal, i pre mÀa. Oficiálne ministerstvo viedli k
tomu dva dôvody.
Ktoré to boli?
Prv˘m dôvodom boli údajne technické problémy. Kuriózne je, Ïe vlastná odborná komisia
ustanovená ministrom pre tento úãel kon‰tatovala, Ïe „Aligátor nevykazuje vy‰‰iu poruchovosÈ ako iné novozavádzané v˘robky do v˘zbroje.“
Druh˘m dôvodom mala byÈ cena. Pokiaº mám
vedomosÈ, podobne vytvorená komisia nikdy neprijala Ïiadny oficiálny záver. Cena v‰ak bola
plne v rukách ministerstva ako stopercentného
vlastníka v˘robcu.
Tak potom preão?
Lebo armáda ako uÏívateº, a nie je to iba slovensk˘ fenomén, má Ïiaº dosÈ ãasto mal˘ vplyv
na nákup niektor˘ch v˘robkov pre svoje potreby. O nákupe rozhodovali takmer v˘luãne ºudia
na ministerstve. Je predsa podstatne jednoduch‰ie nakúpiÈ v˘robky zvonka, byÈ pritom povaÏovan˘ za prvotriedneho zákazníka a nie trá-
12
Aká bola va‰a reakcia?
âo Èa neporazí, to Èa posilní. Po konzultáciách s odborníkmi z armády, technikmi a s
mnoh˘mi ìal‰ími sme sa rozhodli, Ïe Aligátor si zaslúÏi druhú ‰ancu. A tak po dvoch rokoch tvrdej práce sa zrodil Aligator Master
4x4, a to je delo, nie auto! Nové vozidlo prakticky nemá Ïiadne dediãné technické rie‰enia
pôvodného vozidla, zachováva v‰ak jeho pôvodn˘ koncept. Pôvodné drahé hlavné prototypové agregáty sme nahradili beÏn˘mi sériov˘mi. Zásadné zmeny vo vnútri karosérie
nám umoÏnili podstatn˘m spôsobom zväã‰iÈ
uÏitoãn˘ priestor. V˘vojom nov˘ch náprav
sa nosnosÈ vozidla z pôvodn˘ch 0,9 ton zv˘‰ila na neuveriteºn˘ch 2,4 ton, priãom maximálna hmotnosÈ vozidla sa zv˘‰ila iba na 9
ton. T˘mto sme predbehli v‰etku porovnateºnú konkurenciu. Pôvodná prevodovka firmy
RENK obsahovala zostupn˘ prevod od firmy
IVECO. Práve zostupn˘ prevod firmy IVECO spôsoboval takmer v‰etky technické problémy na pôvodnom vozidle, a bol teda jedn˘m z hlavn˘ch dôvodov, preão boli voãi
nemu technické v˘hrady a preão bol zru‰en˘
kontrakt. Tá istá firma nám dodala následne
svoje vlastné v˘robky...
DostaÈ vozidlo tejto veºkosti a váhovej kategórie do tak vysok˘ch dosiahnut˘ch hodnôt
nosnosti muselo súvisieÈ s úplne novou kon‰trukciou podvozkov˘ch súãastí. âo v‰etko
ste zmenili?
Vyvinuli sme vlastné rie‰enie veºmi kvalitn˘ch
náprav, s t˘m súvisela in‰talácia nov˘ch rozvodoviek, zostupn˘ch prevodov, diferenciálov.
ëalej pouÏitie nového motora triedy EURO 3
s podstatne vy‰‰ím v˘konom i‰lo ruka v ruke s
in‰taláciou nového náporového chladiaceho
systému. Tak vznikla úplne nová podvozková
skupina aj s patriãnou kon‰trukãnou rezervou.
To znamená, Ïe dnes môÏeme vyjsÈ v ústrety poÏiadavkám ozbrojen˘ch síl na ºubovoºnú zástavbu, dokonca nielen z hºadiska zv˘‰enej nosnosti, ale aj zväã‰eného vnútorného priestoru.
Preto môÏeme hovoriÈ, Ïe tu dnes mame nové
slovenské obrnené vozidlo – ALIGATOR 4x4
MASTER.
Korba nového vozidla vyzerá zvonka takmer ako na pôvodnom vozidle ALIGATOR
4x4. Ako je teda moÏné, Ïe vnútri je viac
miesta?
Pri zachovanej veºkosti vozidla a veºkej ãasti jeho siluety, ktorá je fyzicky daná a vychádza
z optimálnej uhlovej streleckej ochrany plá‰Èa
vozidla ale aj z dôvodu zv˘‰enia mimoriadnej
mobility a manévrovateºnosti vozidla, sme vyuÏili tak˘ celkov˘ koncept, ktor˘ nám vìaka
efektívnej‰iemu nezávislému zaveseniu kolies
umoÏnil v˘razné zväã‰iÈ vnútorn˘ priestor. Vìaka tomu môÏe dnes vozidlo v transportnej verzii prepravovaÈ aÏ osem vojakov, ão v danej kategórii obrnen˘ch transportérov moÏno bezpochyby povaÏovaÈ za unikátne. V protimínovej
úprave, s in‰taláciou závesn˘ch protimínov˘ch
sedaãiek, uvezie aÏ ‰esÈ vojakov. Vnútorná obstaviteºnosÈ priestoru sa zv˘‰ila rádovo o desiatky percent, ão okrem poãtu prepravovan˘ch
osôb vytvára novú kapacitu na vezenú v˘bavu
a zabudované technické zariadenia. Pokiaº by to
bolo málo, je podvozok pripraven˘ na predæÏenie korby o ìal‰ích 40 cm.
Spomenuli ste kolesá. Zdajú sa byÈ podstatne väã‰ie.
Nie je to iba zdanie. Tieto nové kolesá boli
spolu s nov˘mi nápravami a s ìaleko úãinnej‰ím riadením súãasÈou rie‰enia podvozkovej
skupiny. Ich pouÏitie umoÏnilo zmeniÈ svetlú v˘‰ku vozidla z pôvodn˘ch 350 mm na súãasn˘ch 450 mm. Väã‰ia svetlosÈ podvozku dovoºuje in‰talovaÈ na vozidlo protimínov˘ ochrann˘ spodok vozidla v tvare V (V-shape). Ide o
unikátne rie‰enie protimínového ‰títu, ktor˘ je
v rámci modulárneho systému jednoducho odnímateºnou súãasÈou vozidla. Jeho vnútorná
kon‰trukcia je navrhnutá tak, aby pohlcovala
veºkú ãasÈ tepelnej a kinetickej energie. Aj pneumatiky s dojazdovou protimínovou vloÏkou a
deformovateºné alumíniové kolesá zmierÀujú
úãinok v˘buchu míny a zvy‰ujú moÏnosti preÏitia osádky vozidla na bojisku. Úplnou novinkou je aj koncept v˘roby samonosnej karosérie,
ALIGATOR 4x4 MASTER
kde je dôraz kladen˘ na elimináciu zvarov a maximalizáciu tvarového spracovania panciera
ohybom. Zvy‰uje sa tak balistická úãinnosÈ karosérie a zniÏujú sa jej v˘robné náklady.
A ão riadenie a komfort? Je vo vozidle nieão
nové aj pre „pohodlie“ vodiãa?
Je toho viac. ALIGATOR 4x4 MASTER dnes
pouÏíva najmodernej‰í systém elektronickej in‰talácie agregátov – CAN BUS. Nበsystém
dokáÏe navy‰e integrovaÈ a spracovaÈ aj videoinformácie z kamier, ktoré môÏu byÈ ako doplnková v˘bava montované na vozidlo. Samozrejme, tento systém umoÏÀuje plnú digitálnu
diagnostiku vozidla a jeho momentálneho technického stavu. Systém je navy‰e flexibiln˘ a expandovateºn˘. Okrem toho súãasÈou konceptu je
aj úplne nov˘ elektronicky riaden˘ nezávisl˘
systém centrálneho dofukovania kolies. Vodiã
stlaãí ovládaã a pneumatiky sa prispôsobia konzistencii povrchu, po ktorom sa vozidlo pohybuje ãi uÏ ide o betónov˘ podklad, mokriny
alebo pú‰tny piesok. Vodiã má pred sebou úplne
novú prístrojovú dosku s digitálnou kontrolou
v‰etk˘ch potrebn˘ch prevádzkov˘ch charakteristík vozidla vrátane reálneho obrazu z kamier.
V‰etky ovládacie prvky vozidla sú osadené ergonomicky a úãelne. Vozidlo disponuje nov˘mi osvetºovacími prvkami plne v súlade s poÏiadavkami NATO a je vybavené úãinn˘mi bixenónov˘mi reflektormi.
ALIGATOR 4x4 bol vÏdy obojÏivelník, ako
je to teraz po otvorení ãela vozidla? A ako vozidlo reaguje na extrémne klimatické podmienky?
Motor síce poskytuje podstatne väã‰í v˘kon,
ale predimenzovan˘ chladiã a ventilátor zabezpeãujú úãinné chladenie aj v extrémnych podmienkach, pri teplotách 50 °C a viac. ALIGATOR 4x4 MASTER ostal pritom, ako jeden z
mála na svetovom trhu aj naìalej plávajúcim kolesov˘m transportérom. Maska chladiãa, ktorá
pribudla na ãele kapoty, sa pri plávaní ãi brodení uzavrie. Zmenili sme aj koncepciu nasávania
vzduchu do motora. Zmenilo sa i nasávanie
vzduchu pre systém klimatizácie, ãím sme súãasne uvoºnili pracovn˘ priestor v prednej kabíne a v˘razne sme zväã‰ili ãelné sklá. Rozhºad
vodiãa sa takmer zdvojnásobil. Blok klimatizá-
cie je teraz uloÏen˘ nekonfrontaãne a nezaberá
priestor medzi vodiãom a veliteºom vozidla.
Naopak poskytuje ho na osadenie poÏadovanej
v˘bavy rádiostanice, intercomu atì.). Pripravili sme aj úplne nov˘ koncept in‰talácie nového
filtroventilaãného zariadenia.
âím ìal‰ím nás tento obojÏivelník prekvapí?
Od zaãiatku sme kládli dôraz na zv˘raznenie
modulárnosti celej koncepcie vozidla. Napríklad balistickú odolnosÈ moÏno podºa STANAG
variabilne zvy‰ovaÈ aÏ po úroveÀ 3 a protimínovú ochranu po úroveÀ 2b. V˘bavu vozidla moÏno poskladaÈ podºa potreby aÏ po najvy‰‰iu úroveÀ ochrany a prevádzky. A naopak, ak to nie je
potrebné, dá sa vozidlo ºahko a r˘chlo upraviÈ
tak, aby nevozilo zbytoãnú a práve nepotrebnú
záÈaÏ. Myslím, Ïe tak ako pôvodn˘ ALIGATOR
4x4 v ãase svojho vzniku predbehol konkurenciu, tak ju dnes svojimi parametrami a úÏitkov˘mi vlastnosÈami predbieha aj úplne nov˘ ALIGATOR 4x4 MASTER. Okrem mínovej a balistickej odolnosti disponuje aj ìal‰ími, absolútne v˘nimoãn˘mi parametrami: Osádka 6 – 8
osôb, nosnosÈ poskytujúca obrovskú variabilitu
pre ozbrojené sily (s dostatoãnou rezervou na
protimínovú ochranu, v˘bavu vozidla, na pouÏitie rôznych zbraÀov˘ch systémov a poãetnosÈ
osádky), zväã‰ená svetlá v˘‰ka, v˘konnej‰í motor, samonosná kon‰trukcia a nezávislé zavesenie kolies, a teda aj lep‰ia priechodnosÈ v teréne, neuveriteºná dosiahnutá maximálna r˘chlosÈ – vysoko nad 130 km/h, bezpeãné a úãinné
brzdy so systémom ABS, vysoké hodnoty priechodnosti terénnych prekáÏok, vysoká úroveÀ
stúpavosti a v‰etk˘ch ìal‰ích ukazovateºov mobility vozidla. Navy‰e „monocock“ zabezpeãuje vy‰‰iu moÏnosÈ preÏitia posádky na bojisku
vysokú brodivosÈ a plávateºnosÈ. Jedna z veºmi
zaujímav˘ch vlastností nového vozidla je i moÏnosÈ zavesiÈ na predné ãelo vozidla Anti Riot bariéru o váhe aÏ 500 kg. Zadné dvere sme zachovali aj napriek rozdielnemu prístupu konkurencie. Je to predsa len oproti súãasn˘m, podºa mÀa
absolútne neprakticky rie‰en˘m „limuzínov˘m
‰tvordverovkám“, vojensky odôvodnen˘ a bojovou praxou potvrden˘ koncept. Aktívni vojaci o tom vedia svoje. Ostatné parametre sú v porovnaní s konkurenciou minimálne na rovnakej
alebo vy‰‰ej úrovni, priãom ALIGATOR 4x4
MASTER je nepochybne lacnej‰ím rie‰ením.
Ako sú rie‰ené dodávky hlavn˘ch komponentov vozidla a náhradn˘ch dielcov?
V‰etky prvky pouÏité v novom vozidle pochádzajú od dodávateºov, ktorí ich vyrábajú vo veºk˘ch sériách a nielen pre ‰peciály. Zaruãuje to
vy‰‰iu spoºahlivosÈ a lep‰iu dostupnosÈ jednotliv˘ch celkov a agregátov, lep‰í pomer ceny k
úÏitkov˘m parametrom a minimálne dodacie
lehoty, ktoré v minulosti predstavovali aj niekoºko mesiacov. âasovo aj miestne dostupn˘ kvalitn˘ servis je len ìal‰ím logick˘m bonusom.
âo sa bude diaÈ teraz?
Na nové vozidlo sa uÏ pozrela ‰iroká odborná verejnosÈ v rámci ‰pecializovan˘ch v˘stav
zbrojárskej techniky v ParíÏi aj v Bratislave. Vyskú‰ali si ho i odborníci zo Slovenska. Prvé
dojmy boli pre nás viac ako pote‰ujúce. Som
presvedãen˘, Ïe svojimi vlastnosÈami presvedãí uÏívateºov v na‰ich silov˘ch zloÏkách o tom,
Ïe je správnym v˘robkom pre naplnenie na‰ich
domácich potrieb a medzinárodn˘ch záväzkov
v tejto oblasti.
Aká je teda budúcnosÈ vozidla ALIGATOR 4x4 MASTER?
Po úspe‰nom ukonãení vojensk˘ch skú‰ok pred pár dÀami vo Vy‰kove zintenzívÀujeme na‰e zahraniãné marketingové aktivity.
V niekoºk˘ch teritóriách po úvodn˘ch prezentáciách nás ãakajú uÏ vojenské skú‰ky. Verím tieÏ, Ïe Aligátor dostane druhú ‰ancu i na
Slovensku. Urãite si to zaslúÏi.
Kerametalom sme zaãali a teda aj skonãíme. Aké sú Va‰e súãasné plány?
Ako jediná slovenská obchodná firma
máme vy‰e 40-roãné nepretrÏité skúsenosti v
medzinárodnom obchode . Na‰e meno je známe na v‰etk˘ch kontinentoch. Úspe‰ne otvárame dvere pre slovensk˘ch v˘robcov v logisticky najÈaωích teritóriách Blízkeho, ëalekého v˘chodu, Afriky, Strednej a JuÏnej Ameriky, nie iba v˘robcom v oblasti ‰peciálu, ale
v‰etk˘m v˘robcom, ktorí majú pre tieto trhy
vhodné v˘robky alebo sluÏby. A máme ìal‰iu
v˘hodu. Vy‰e 40 rokov nás zákazníci nájdu
na tej istej adrese.
13
M I N I S T E R S T V O
O B R A N Y
S R
Ivan MÁâOVSK¯, generálny riaditeº Sekcie obranného plánovania vie,
Ïe zabezpeãenie obrany Slovenskej republiky patrí medzi najdôleÏitej‰ie a jej dokonalé
plánovanie je nevyhnutné. Rozhovor priná‰a redaktorka Anna Komová.
Komplexn˘ prístup
k obrannému plánovaniu
v rámci dostupn˘ch zdrojov a primerane ‰pecifické na nasmerovanie alokácie a manaÏmentu zdrojov. Strategické rozhodovanie na
najvy‰‰ej politickej úrovni musí zostaÈ flexibilné. Treba si uvedomiÈ, Ïe náklady sú málokedy známe na zaãiatku prípravy politiky,
jej tvorcovia musia preto byÈ schopní prispôsobovaÈ obranné ciele, myslím t˘m najmä
ich rozsah, aktuálnemu zdrojovému rámcu
len ão sú presnej‰ie informácie známe. Plánovaãi budúcich spôsobilostí musia tieÏ re‰pektovaÈ reálne finanãné zdroje a kapacity. A
my na obrannom plánovaní sa musíme postaraÈ o to, aby viacroãné plány reflektovali
kºúãové politické rozhodnutia a bolo kontinuálne hodnotené ich plnenie.
Ako sa darí v rámci obranného plánovania
prepájaÈ strategické ciele, priority a zdroje?
Va‰a otázka smeruje do centra ná‰ho súãasného úsilia. V ére obmedzen˘ch zdrojov v
rozpoãtoch európskych ‰tátov musíme vyuÏiÈ v‰etky cesty, ako efektívne a úãinne alokovaÈ zdroje na plnenie cieºov obrannej politiky vo fi‰kálnej realite, teda s dostupn˘mi
zdrojmi. Komplexn˘ mechanizmus, ako prepájaÈ politiku a stratégiu so zdrojmi, ktorého
súãasÈou je aj moja sekcia, je manaÏovanie obrann˘ch zdrojov prostredníctvom systému
plánovania, programovania a rozpoãtovania.
Tento systém u nás existuje uÏ 10 rokov a je
overen˘. Na základe Strategického hodnotenia obrany vieme, kde sa nachádzame. Teraz
bude kºúãové daÈ do systému reálne vstupy.
Samozrejme Ïiadne plánovanie nie je dokonalé, istá miera neistoty je súãasÈou hry – napríklad v otázke budúcich nákladov i samotnej realizácie, nehovoriac o nepredvídateºnosti strategického kontextu. Viete, ciele v oblasti obrany sú vyjadrením národnej politiky.
Aby bolo na‰e úsilie efektívne, obranné ciele musia byÈ prepojené s ostatn˘mi politick˘mi cieºmi. ZároveÀ musia byÈ dosiahnuteºné
14
Aké sú ìal‰ie nevyhnutné podmienky pre
zabezpeãenie cieºov bezpeãnostnej a obrannej politiky NATO a EÚ?
Ak mám hovoriÈ o ‰ir‰om európskom ãi euroatlantickom rámci, plnenie cieºov bezpeãnostnej ãi obrannej politiky NATO a EÚ bude
predov‰etk˘m závisieÈ od samotn˘ch ãlenov
oboch bezpeãnostn˘ch spoloãenstiev. V európskej diskusii o obrane momentálne dominuje otázka vyuÏitia priestoru poolingu a sharingu, teda benefitov zdieºania zdrojov a kapacít pri dosahovaní cieºov. VyuÏitie efektívnej‰ieho vynakladania limitovan˘ch zdrojov
v‰ak nemusí k napæÀaniu celkov˘ch ambicióznych cieºov obrann˘ch politík NATO a EÚ
staãiÈ. Vo svetle historicky nízkych v˘davkov
európskych ‰tátov na obranu a dopadov súãasnej finanãnej a hospodárskej krízy by zmenu
nepriaznivej tendencie mohol priniesÈ len
nov˘ spoloãensk˘ konsenzus o potrebe investovaÈ viac do bezpeãnosti a obrany. To sa
v‰ak dá len ÈaÏko oãakávaÈ v situácii, kedy európske vlády budú musieÈ reagovaÈ na také
komplexné a neprehliadnuteºné v˘zvy, ako
udrÏateºnosÈ modelu welfare state, prehlbujúce sa sociálno ekonomické i demografické nerovnováhy a iné.
Podliehajú v˘chodiská obranného plánovania istému ãasovému harmonogramu?
Áno, samozrejme. KaÏdá etapa obranného
plánovania si vyÏaduje ist˘ ãasov˘ rámec, ãi
je to strategické plánovanie, plánovanie spôsobilostí alebo plánovanie zdrojov. Celkovo
predstavuje ideálna sekvencia plánovacieho
procesu pribliÏne 18 mesiacov, ak nechceme
niã ur˘chliÈ. Napríklad jedn˘m z predpokladov pre stanovenie cieºov obrannej politiky je
v˘ber strategick˘ch v˘ziev, ktor˘ je sám o
sebe ãasovo nároãn˘m procesom trvajúcim
minimálne tri aÏ ‰tyri mesiace a vyÏadujúcim
tak víziu, ako aj schopnosÈ kompromisov.
Rovnako to platí pri v˘bere „t˘ch správnych“
spôsobilostí na naplnenie obrann˘ch cieºov ãi
pri alokácii zdrojov. Kvalita si Ïiada ãas a kvalita jedného procesu ovplyvÀuje ìal‰í. Rozhodovací proces v kaÏdej z fáz, ktoré som spomenul, si vyÏaduje vypracovanie realistick˘ch alternatív. Implementácia cieºov by mala
byÈ sledovaná kontinuálne, no zároveÀ sa musíme adaptovaÈ na neistotu a byÈ schopní reagovaÈ flexibilne podºa potrieb.
Pravdepodobne aj historick˘m v˘vojom
je spôsobená odli‰nosÈ v rámci obranného
plánovania jednotliv˘ch ãlensk˘ch krajín
EÚ, v ãom musí byÈ jednoznaãne zhoda?
Urãite existujú odli‰nosti v systéme obranného plánovania jednotliv˘ch krajín, podobne ako sú rozdiely v in˘ch oblastiach politiky. Cieºom obranného plánovania v‰ak
musí zostaÈ efektívna alokácia zdrojov na
plnenie obrann˘ch cieºov. ZároveÀ platí, Ïe
pre efektívnosÈ celého procesu je nevyhnutn˘ súlad národn˘ch aktivít s aktivitami NATO
a EÚ. Nie je moÏné plánovaÈ osobitne pre
Alianciu a EÚ a osobitne pre národné potreby. SR ako ãlenská krajina NATO a EÚ primerane prispieva k aktivitám oboch zoskupení. V rámci harmonizácie obranného plánovania sa snaÏíme zladiÈ strategické ciele, priority i ãasové horizonty dosahovania obrann˘ch spôsobilostí potrebn˘ch na plnenie celého rozsahu poslaní a úloh na národnej úrovni a v rámci medzinárodného krízového manaÏmentu. Národné procesy obranného plánovania podobne ako iné aktivity Slovenskej
republiky v kontexte medzinárodn˘ch záväzkov reflektujú procesy NATO a EÚ, vychádzajú v‰ak z jasne ‰pecifikovan˘ch národn˘ch
záujmov.
V ãom je v˘nimoãnosÈ a dôleÏitosÈ komplexného plánovania obranného systému
SR?
Obranné plánovanie musí re‰pektovaÈ princíp komplexného prístupu na základe jasného prepojenia medzi strategick˘mi cieºmi,
prioritami a zdrojmi. ZodpovednosÈou vrcholov˘ch manaÏérov a plánovaãov ministerstiev obrany v‰ade vo svete je navrhnúÈ a implementovaÈ také sily a spôsobilosti, ktoré
umoÏnia ich krajinám odpovedaÈ r˘chlo a
úãinne na cel˘ rad moÏn˘ch situácií. To znamená rozhodnúÈ o troch základn˘ch otázkach: (1) Na aké druhy strategick˘ch v˘ziev
sa pripraviÈ?; (2) Aké spôsobilosti budú na to
potrebné?; (3) Akú by ozbrojené sily mali
maÈ ‰truktúru, v˘cvik, v˘zbroj a ako by mali
byÈ pouÏité, v prípade, Ïe sa takéto v˘zvy
stanú reálnou hrozbou? Tieto rozhodnutia sú
M I N I S T E R S T V O
v‰ak osobitne zloÏité a riskantné kvôli dlhodobému charakteru obranného sektora a neistej podobe budúceho bezpeãnostného prostredia, ão sa prejavuje napríklad pri rozvoji
a implementácii obrann˘ch konceptov a doktrín odpovedajúcich na tretiu otázku. Obranné plánovanie je v tomto kontexte skutoãne
komplexn˘m úsilím, ktoré má viacero plánovacích domén, vrátane plánovania síl, vyzbrojovania, logistiky a zdrojov. KaÏdá z uveden˘ch domén je manaÏovaná rozdielnymi organizaãn˘mi zloÏkami, ktoré aplikujú vlastné procesy a prispievajú do celkového cieºa
osobitne. V tejto súvislosti je rozhodujúcou
poÏiadavkou zabezpeãenie koordinácie a harmonizácie aktivít medzi jednotliv˘mi súãasÈami, ktoré zodpovedajú za jednotlivé disciplíny, alebo ak chcete, domény obranného
plánovania. Bez naplnenia tejto poÏiadavky
nie je moÏné zabezpeãiÈ jednotn˘, efektívny
a hospodárny postup v procesoch dosahovania stanoven˘ch cieºov. Okrem toho, a to by
som chcel podãiarknuÈ, dôleÏitosÈ t˘chto procesov vidím aj v tom, Ïe zatiaº ão pri zlyhaní plánovacích procesov subjekt trhu môÏe zaniknúÈ a jeho miesto nahradí konkurencia,
ão môÏe spotrebiteºovi dokonca priniesÈ v˘hody, obranné plánovanie ‰tátu nenahradí nik
bez toho, aby to nemalo vplyv na Ïivoty a prosperitu ºudí.
Ako sa vyvíja vzájomná spolupráca krajín
O B R A N Y
S R
európskeho spoloãenstva v rámci spoloãn˘ch obrann˘ch aktivít?
Spoloãné obranné aktivity európskeho spoloãenstva majú pomerne ‰irok˘ záber. Ale
ako som uviedol uÏ predt˘m, s nepriazniv˘m
v˘hºadom na relatívny pokles zdrojov na obranu sa európski partneri v súãasnosti snaÏia
aspoÀ zv˘‰iÈ efektívnosÈ zdrojov, ktoré majú
k dispozícii, alebo posilniÈ úãinnosÈ svojich
aktivít. Jednou z moÏností ako to dosiahnuÈ,
je lep‰ie vyuÏitie benefitov, ktoré ponúka
zdieºanie limitovan˘ch zdrojov a kapacít. Treba si v‰ak uvedomiÈ, Ïe obranné ciele a ich
zdrojov˘ rámec je súãasÈou ‰ir‰ieho rámca, a
musí preto byÈ v súlade aj s potrebami ìal‰ích
politík.
Ak˘ v˘znam má pre va‰u prácu, z hºadiska technologick˘ch a hospodársko-politick˘ch aspektov, práve obrann˘ priemysel?
Pri obrannom plánovaní sú osobitne dôleÏité moÏnosti a smerovanie rozvoja Európskej
obrannej technologickej a priemyselnej základe (EDTIB) v kontexte vybavenia ozbrojen˘ch síl modernou v˘zbrojou, technikou a
materiálom. Anal˘zy obrann˘ch schopností a
priemyseln˘ch kapacít ãlensk˘ch krajín Aliancie a EÚ, so zvlá‰tnou pozornosÈou venovanou domácemu obrannému priemyslu, sú základom pre identifikovanie alternatív zabezpeãenia poÏiadaviek ozbrojen˘ch síl. V tomto zmysle je potrebné podporovaÈ angaÏova-
nie obranného priemyslu Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí, predov‰etk˘m v rámci modernizaãn˘ch a bezpeãnostn˘ch projektov NATO a EDA.
Do akej miery, práve v rámci obranného
plánovania vyuÏívate poznatky bezpeãnostného v˘skumu?
Obrann˘ v˘skum a v˘voj vnímame ako
nenahraditeºn˘ zdroj rozvoja spôsobilostí, vojensk˘ch i nevojensk˘ch. ·piãkové poznatky
tohto druhu vyuÏívame aj pri obrannom plánovaní. Tento mesiac sme napríklad diskutovali o v˘sledkoch zahraniãného v˘skumu venovaného overen˘m praktikám pri manaÏovaní obrann˘ch zdrojov na základe skúseností z viac neÏ 30 krajín za posledn˘ch 20 rokov. Sledujeme aj ‰túdie venované implikáciám éry limitovan˘ch zdrojov pre bezpeãnostné stratégie a strategické myslenie ako
také. Okrem toho sa snaÏíme priniesÈ z ná‰ho
pôsobenia na pôde v˘skumu a technológií v
Európskej obrannej agentúre a NATO okrem
podpory angaÏovania slovensk˘ch subjektov
aj know-how ohºadom „najlep‰ích praktík“
podpory v˘skumného procesu v európskych
krajinách. Tie bez ohºadu na vyspelosÈ a kapacity zápasia s podobn˘mi problémami, ako
sú napríklad pretavenie v˘sledkov v˘skumu
do praxe ãi zefektívnenie existujúcej formy
‰tátnej podpory.
Modernizácia
v Ozbrojen˘ch silách SR
Jednou z priorít vyzbrojovania je vybaviÈ Ozbrojené sily SR (OS SR) novou a modernou
v˘zbrojou, ktorá by spæÀala v‰etky poÏiadavky na zabezpeãenie obrany SR. Plnením priority sa
zaoberá generálny riaditeº Sekcie vyzbrojovania a národn˘ riaditeº pre vyzbrojovanie MO SR
Ing. Jozef ÎUFKA. Rozhovor pre Parlamentn˘ kuriér poskytol redaktorke Anne Komovej.
Ako je to s novou a modernou v˘zbrojou, do
roku 2010 mali prejsÈ Ozbrojené sily dôslednou modernizáciou, aká je realita?
V úvode by som chcel zdôrazniÈ, Ïe modernizácia Ozbrojen˘ch síl je jav trval˘ a musí reagovaÈ na v˘voj bezpeãnostného prostredia a
tieÏ úlohy, ktoré z toho pre zabezpeãenie obrany vypl˘vajú. Rozvoj Ozbrojen˘ch síl a t˘m
aj ich modernizácia vychádzala v uplynulom
období z dlhodobého plánu rozvoja rezortu
ministerstva obrany s v˘hºadom do roku 2015.
V rámci rezortu sa pripravovala jeho nová aktualizácia v roku 2008 s v˘hºadom do roku
2020, ale do prípravy predmetného dokumentu zasiahla finanãná a následne ekonomická
kríza, ktorá sa v˘razne premietla do zniÏovania rozpoãtu rezortu a následne aj do plánov
urãen˘ch na v˘raznú modernizáciu hlavnej
v˘zbroje.
Dlhoroãné poddimenzovanie zdrojov˘ch
prostriedkov na modernizáciu neumoÏÀovalo
rozbehnúÈ mimoriadne finanãne nároãnú, rozsiahlej‰iu systémovú obmenu hlavn˘ch druhov
v˘zbroje a techniky, resp. modernizáciu. V limitovan˘ch zdrojov˘ch podmienkach sa zabezpeãovali prevaÏne akútne potreby súvisiace s plnením medzinárodn˘ch záväzkov a na
zabezpeãenie jednotiek pripravovan˘ch do
operácií medzinárodného krízového manaÏmentu (MKM). âiastoãne sa modernizovala
delostrelecká technika a letecká technika, primeran˘ posun nastal tieÏ v rozvoji komunikaãn˘ch a informaãn˘ch systémov.
V súãasnosti, vzhºadom na finanãnú situáciu v rezorte ministerstva obrany je nutné
uviesÈ, Ïe realizácia v˘znamn˘ch projektov
vyzbrojovania, ako boli kolesové bojové vozidlá 8x8, modernizácia súãasn˘ch bojov˘ch
vozidiel pechoty, obmena rádiolokaãnej v˘zbroje ãi nákup taktick˘ch dopravn˘ch lietadiel sa odsunuli do ìal‰ieho obdobia (strednodob˘ horizont).
Ktoré modernizaãné projekty sa zrealizovali?
Pod pojmom modernizácia rozumieme do-
15
kované len na pokrytie projektov nachádzajúcich sa vo vysokom ‰tádiu rozpracovanosti, na
najprioritnej‰ie potreby Ozbrojen˘ch síl na
zabezpeãenie operácií mimo územia SR a ãiastoãne pre zabezpeãenie techniky a materiálu
pre krízové situácie nevojenského charakteru
napr. povodne.
plnenie aj obmenu súãasnej v˘zbroje a techniky, ktorá je technicky dokonalej‰ia. Do roku
2010 sa zrealizovala ãasÈ modernizaãn˘ch projektov a nákupov vojenskej v˘zbroje, techniky a materiálu poÏadovan˘ch Ozbrojen˘mi
silami SR a ostatn˘mi zloÏkami rezortu obrany v závislosti od v˘‰ky pridelen˘ch finanãn˘ch zdrojov.
Prehºad o realizovan˘ch modernizáciách a
nákupoch vojenskej v˘zbroje, techniky a materiálu v rezorte obrany bol podrobne spracovan˘ v dokumente „V˘chodiská strategického
hodnotenia obrany Slovenskej republiky“, ktor˘ 24. augusta prerokovala vláda SR a následne bude slúÏiÈ ako podklad pri vypracúvaní
„Bielej knihy“. V dokumente sú podrobne definované v‰etky modernizácie, nákupy v˘zbroje, techniky a materiálu, ako aj komunikaãn˘ch a informaãn˘ch systémov od roku
2003.
V pozemnej v˘zbroji bol zaveden˘ poºn˘
v˘stroj pre pú‰tny a lesnat˘ terén s modernou
digitálnou kamufláÏou povrchu odevov. Obstarali sme malé terénne automobily bez balistickej ochrany, obrnené vozidla Aligátor, Tatrapan, Iveco, raketomety RM 70/85 MODULAR a muniãné vozidlá MV MODULAR a
ìal‰ie rôzne typy terénnych automobilov. Do
v˘zbroje Ozbrojen˘ch síl SR sa zaviedli aj
rôzne druhy ‰peciálneho Ïenijného a RCHBO
materiálu, v˘zbroje pre jednotky EOD a Centrum v˘nimoãnosti EOD. V zozname nového
vojenského materiálu, okrem in˘ch, nech˘ba
ani kontajnerová technika v prospech národného podporného elementu – kontajnerov rôzneho pouÏitia, kontajnerové dielenské prostriedky, dekontaminaãné vozidlá DEKVOZ a
odmínovacie komplety BOÎENA.
Vo v˘zbroji vzdu‰n˘ch síl sa, okrem iného,
podarilo zmodernizovaÈ napríklad lietadlá
MiG-29, vrtuºníky Mi-17, ktoré svoje schopnosti vyuÏili v operácii KFOR v Kosove a
modernizáciu vyãlenen˘ch vrtuºníkov Mi-17
pre potreby leteckej pátracej a záchrannej sluÏby. Sú vybavené najmodernej‰ími technológiami na plnenie záchranárskych a pátracích úloh
vo dne a v noci. Uskutoãnila sa obmena dvoch
lietadiel L-410 UVP-T za nové lietadlá L410UVP-E20. Do prevádzky sa uviedol trenaÏér pre vrtuºníky Mi-17. Rozsiahlou modernizáciou pre‰iel svetlo technick˘ systém rolovacích dráh, stojánky, „PribliÏovací systém dráhy RWY 18“ a navigaãn˘ systém ILS/DME a
16
METEO na leteckej základni Sliaã. Modernizovali sa tri rádiolokátory ST-68 MSK.
V oblasti komunikaãn˘ch informaãn˘ch
systémov do‰lo k implementácii automatizovaného systému velenia a riadenia C2 do jednotliv˘ch práporov mechanizovanej brigádnej skupiny OS SR. Zaviedli sa prvky mobilného komunikaãného systému (MOKYS). Doplnila sa infra‰truktúra rezortnej dátovej siete
o potrebné aktívne prvky schopné zabezpeãiÈ
centrálny manaÏment a centrálne riadenie bezpeãnosti (CRBS). Uviedla sa do prevádzky
Akreditovaná certifikaãná autorita MO SR
(ACA) a bola vybudovaná potrebná infra‰truktúra verejn˘ch kºúãov (PKI).
Zabezpeãila sa v˘zbroj, technika a materiál
pre OS SR na ‰piãkovej úrovni, porovnateºná so svetom?
Vyzbrojovanie je dlhodob˘ proces, ktor˘
závisí od vopred stanoven˘ch zámerov a cieºov, ale jeho realizácia v ãase závisí hlavne od
disponibiln˘ch finanãn˘ch zdrojov, dostupnosti v˘zbroje, techniky a materiálu na trhu za
priaznivé a akceptovateºné ceny a od stanoven˘ch priorít pre plnenie obranyschopnosti ‰tátu, ako aj prijat˘ch záväzkov voãi Aliancii a
EÚ. Pri obstarávaní vojenskej v˘zbroje, techniky a materiálu je vÏdy nevyhnutné dosiahnuÈ akceptovateºn˘ konsenzus medzi t˘m, ão
je dostupné a t˘m, ão si môÏeme dovoliÈ. SnaÏíme sa na‰im vojakom dodaÈ to ão skutoãne
pre plnenie svojich úloh potrebujú a to nielen
z pohºadu súãasnosti, ale aj budúcnosti. Technickú úroveÀ a efektívnosÈ je moÏné overiÈ len
v skutoãnom nasadení.
IsteÏe, prebiehajúca finanãná kríza nepomohla pri modernizácii, ako ste zvládli situáciu s finanãn˘mi zdrojmi?
Nielen kríza v˘znamne ovplyvnila financovanie modernizácie a obmenu v˘zbroje, techniky a materiálu. Dlhodob˘ deficit finanãn˘ch
zdrojov z predchádzajúcich období spôsobil,
Ïe v˘zbroj a technika zastarala a väã‰ine konãí, resp. skonãila technická ÏivotnosÈ. Finanãná kríza a krátenie rozpoãtu rezortu obrany len
prehæbila tento stav, pretoÏe pozastavila, alebo zru‰ila znaãnú ãasÈ modernizaãn˘ch projektov a nákupov v˘zbroje, techniky a materiálu
pre potreby OS SR a ostatn˘ch súãastí rezortu MO SR.
Za súãasného stavu sú finanãné zdroje alo-
Sú e‰te modernizaãné projekty, ktoré ãakajú na realizáciu?
V súãasnosti je základn˘m prístupom k modernizácií v limitovan˘ch zdrojov˘ch podmienkach realizovaÈ poÏiadavky prevaÏne
orientované na akútne potreby súvisiace s plnením vybran˘ch medzinárodn˘ch záväzkov a na
zabezpeãenie jednotiek pripravovan˘ch do operácií medzinárodného krízového manaÏmentu.
Aj keì poÏiadavky OS SR boli kaÏdoroãne
definované v súlade so ‰tandardn˘mi plánovacími postupmi, v˘‰ka reálnych finanãn˘ch
prostriedkov rozpoãtu kapitoly MO SR nedovoºovala niektoré poÏiadavky realizovaÈ v
plnom rozsahu a niektoré vôbec.
Najcitlivej‰ia je absencia modernizovan˘ch
alebo nov˘ch bojov˘ch obrnen˘ch vozidiel a
kolesov˘ch obrnen˘ch vozidiel, prepravnej a
‰peciálnej techniky, bojovej a dopravnej leteckej techniky (vrtuºníky, dopravné lietadlá),
ako aj mobiln˘ch komunikaãn˘ch systémov.
DôleÏité komunikaãné a informaãné systémy
(napr. bojov˘ komunikaãn˘ rádiov˘ systém)
alebo plánované prvky (záloÏné dátové centrum) neboli doposiaº plne zrealizované. V˘sledkom nedostatku zdrojov v oblasti rozvoja
komunikaãn˘ch a informaãn˘ch systémov je
kritická nedostatoãnosÈ rádiov˘ch prostriedkov
na v‰etk˘ch úrovniach velenia a riadenia a ‰iroká rozpracovanosÈ informaãn˘ch systémov.
Sú vyrie‰ené náleÏitosti okolo prideºovania
objednávok a procesu obstarávania?
Sekcia vyzbrojovania, ktorej som generálnym riaditeºom, nezabezpeãuje obstarávanie
tovaru pre OS SR. Proces obstarávania z pohºadu vyzbrojovania zabezpeãuje centrálny
obstarávateº rezortu obrany, Úrad pre investície a akvizície, ktor˘ je viazan˘ príslu‰n˘mi zákonmi a pravidlami. Na‰ou úlohou je vy‰pecifikovaÈ v˘sledné produkty a pripraviÈ v rámci projektu technické zadania pre v˘berové
konania. Táto aktivita sa vykonáva na základe poÏiadaviek OS SR, ktoré sú posudzované
na‰imi odborníkmi, s cieºom nájsÈ rovnováhu
medzi poÏiadavkami a zdrojov˘mi moÏnosÈami rezortu. Chcel by som zdôrazniÈ, Ïe proces
obstarávania je efektívny a transparentn˘, realizovan˘ v nadväznosti na európsku legislatívu.
Na aké ãasové obdobie je proces modernizácie ukonãen˘, ak prihliadame na to, Ïe
technologick˘ v˘voj a elektrotechnika denne priná‰a nové moÏnosti?
Ako som uÏ povedal, modernizácia je permanentn˘ a kontinuálny proces. Implementácia nov˘ch technológií a procesov je dennodennou prácou v‰etk˘ch zamestnancov rezortu obrany, ktor˘ch sa vyzbrojovanie dot˘ka.
Mimoriadne dôleÏitá v‰ak bude implementácia záverov strategického hodnotenia obrany
a to najmä z pohºadu zabezpeãenia stability
zdrojov a poÏiadaviek OS SR pre ìal‰ie obdobie. Tento krok otvorí pre rezort ministerstva
obrany novú kapitolu vyzbrojovania.
M I N I S T E R S T V O
O B R A N Y
S R
Pri v˘raze „kontrola“ obyãajne ãlovek spozornie, pretoÏe takmer kaÏdá kontrola sa vykonáva na základe nejakého
udania, priestupku... no sú aj tie plánované, teda tie, ktoré na chyby len upozornia a mnohí ich vítajú
s porozumením. Teda kontrolovaÈ treba. Aj generálny riaditeº Sekcie kontroly in‰pekcie Ministerstva obrany SR
Marián MAJER pozná v˘znam kontroly v praxi. Rozpráva sa s redaktorkou Parlamentného kuriéra Annou Komovou.
Niekedy je rozhodujúca
práve beÏná kontrola
a zaujímaÈ sa o procesy a aktuálny stav v rezorte. Dôkazom toho nie je len úãasÈ na‰ich pracovníkov na odborn˘ch zhromaÏdeniach alebo v
pracovn˘ch skupinách, ale najmä ãasté v˘jazdy do terénu, teda do útvarov a ìal‰ích zariadení rezortu. Aby sme boli ão najmenej odkázaní
na sprostredkované informácie, a mali sme ich
takpovediac z prvej ruky.
Nevytvárajú sa niekedy zámerne bariéry v
komunikácii, aby sa odsunula kontrola?
Plánovanie kontrolnej ãinnosti je v˘luãne v
mojej kompetencii. Preto o Ïiadnom zámernom
posúvaní alebo inom vstupovaní do kontrol nemôÏe byÈ ani reãi. MnoÏstvo a rozsah kontrol limitujú v˘hradne kapacitné moÏnosi sekcie kontroly.
Dá sa povedaÈ, Ïe dnes je uÏ systém kontrol
sofistikovan˘? Ak˘ je najãastej‰í postup pri
vykonávanej kontrole, ão v‰etko spadá do
va‰ich kompetencií?
Rozsah kontrolnej ãinnosti a právomoci pri jej
vykonávaní sú pomerne ‰iroké. Z organizaãného hºadiska vykonávame vnútorné a vonkaj‰ie
(mimorezortné) kontroly. VÏdy ale musia byÈ v
súlade s legislatívou, v tomto prípade so zákonmi ã. 10/2006 Z. z. o kontrole v ‰tátnej správe
a ã. 502/2001 Z. z. o finanãnej kontrole a vnútornom audite. Súãasne vykonávame aj kontrolu správy majetku a dodrÏiavanie zákona ã.
278/1993 Z. z. o správe majetku ‰tátu. Tieto normy presne urãujú aj postup kontroly, podmienky jej zaãiatku i ukonãenia.
Ako ãasto sa kontroly vykonávajú, na ãí podnet?
Základné rozdelenie kontrol je na plánované
a neplánované (tie ktoré vznikajú na základe nejakého bezprostredného podnetu). Kontroly sa
pritom vykonávajú priebeÏne, ão znamená, Ïe
máme otvoren˘ch v priemere 5 – 8 kontrol súãasne. Podnety sa k nám dostávajú z rôznych
strán. âasto prostredníctvom komunikácie ministra obrany s verejnosÈou, priamymi podnetmi na na‰u sekciu ãi uÏ zvnútra rezortu alebo
zvonku. Samozrejme kontroly vykonávame aj
z na‰ej vlastnej iniciatívy, ak dospejeme k názoru, Ïe je to potrebné. Musím povedaÈ, Ïe núdzu o podnety nemáme.
Aké sú moÏnosti odstránenia nedostatkov, v
ãom a aké sankcie sa udeºujú najãastej‰ie?
Nedostatky moÏno deliÈ na viacero skupín.
Napr. nedostatky formálneho charakteru, závaÏné nedostatky súvisiace s poru‰ením predpisov a zákonov ãi systémové nedostatky. V závislosti od toho sa odvíjajú aj moÏnosti a ãasové rámce ich odstránenia. Samozrejme, najÈaωie sa odstraÀujú nedostatky systémové. Lebo
k˘m oprava zl˘ch dokumentov alebo zru‰enie
verejnej súÈaÏe je moÏné prakticky ihneì, zmeny v nastavenom systéme sa dosahujú podstatne pomal‰ie. Takisto rozsah sankcií je ‰irok˘,
ãasto prichádza do úvahy vyvodenie právnej
zodpovednosti a v˘nimkou nie je ani oznámenie orgánom ãinn˘m v trestnom konaní.
Aká je kompetencia ministra, vie o kaÏdej
kontrole, alebo staãí napríklad zistené nedostatky rie‰iÈ v kompetencii vedúcich pracovníkov?
Minister je osobne informovan˘ o v˘sledku
kaÏdej jednej kontroly. Na dôkladnej‰ie oboznámenie sa so zisteniami zaviedol predkladanie
v˘pisov zo správ a protokolov ukonãen˘ch kontrol, ktoré vo voºnom ãase ‰tuduje. Z hºadiska
závaÏnosti zistení ich potom ìalej rie‰i. Pri väã‰ích kontrolách, resp. pri kontrolách so závaÏnej‰ími zisteniami osobne dohliada na ich nápravu. V tejto súvislosti majú veºk˘ v˘znam aj
tzv. následné kontroly, ktor˘mi kontrolujeme nápravu v minulosti zisten˘ch nedostatkov.
Máte ako sekcia kontroly prehºad o v‰etkom
aktuálnom na ministerstve?
PôsobnosÈ SEKO-IMO je veºmi ‰iroká, preto musí byÈ v na‰om vlastnom záujme sledovaÈ
Do akej miery sa dokáÏu pravdivo identifikovaÈ problémy a ako to pomáha pri práci va‰ej sekcie?
Mojou osobnou ambíciou je poukazovaÈ na
problémy také, ako sú. âo najobjektívnej‰ie, bez
akéhokoºvek skresºovania ãi subjektívnych vplyvov. K tomu sa snaÏím viesÈ celú sekciu a dovolím si tvrdiÈ, Ïe sa nám to z veºkej ãasti aj darí.
Akási vnútorná nezávislosÈ sekcie je hlavn˘m
predpokladom jej správnej ãinnosti a primeran˘ch v˘sledkov. Na jednej strane to vedie k istej, snáì aj prirodzenej neobºúbenosti v rámci rezortu, na strane druhej to priná‰a re‰pekt k na‰ej práci. Mojím cieºom je dosiahnuÈ maximálnu úroveÀ profesionality kvality a objektívnosti produkovan˘ch v˘sledkov kontrol.
Aké najproblematickej‰ie kontroly sa vykonali v poslednom období a s ak˘m v˘sledkom?
ZloÏit˘mi sú hlavne tzv. systémové kontroly,
ktor˘ch cieºom je opísaÈ, ako funguje rezortn˘
systém v nejakej konkrétnej oblasti. VyÏadujú
si zapojenie pomerne veºkého poãtu kontrolórov, dlh‰iu prípravu, veºa ãasu stráveného na cestách a následne aj relatívne zdæhavú anal˘zu
zistení a v˘sledkov. Takáto bola napríklad kontrola systému personálneho manaÏmentu, alebo
aj stále prebiehajúca kontrola systému logistického zabezpeãenia rezortu. Neºahké sú v‰ak aj
kontroly, ktoré sa zameriavajú na procesy obstarania a pouÏívania rôznych druhov techniky.
Najmä vtedy, ak sa tieto procesy zaãínajú vo
vzdialenej‰ej minulosti. VyÏadujú si precízne posúdenie mnoh˘ch aspektov vrátane legislatívy
a vnútorn˘ch noriem. V˘sledky t˘chto kontrol
boli niekoºkokrát medializované a viedli aj k oznámeniam o podozreniach zo spáchania trestnej
ãinnosti príslu‰n˘m orgánom. Za v‰etky moÏno spomenúÈ kontrolu projektu Pokroãil˘ individuálny bojov˘ systém (tzv. Vojak 21. storoãia).
17
M I N I S T E R S T V O
Koºko oznámení podalo MO SR od nástupu
nového vedenia a s ak˘m v˘sledkom?
Zatiaº bolo podan˘ch 10 oznámení orgánom
ãinn˘m v trestnom konaní. Vo väã‰ine z nich zatiaº prebieha vy‰etrovanie a nie je moÏné predpovedaÈ ich závery.
Ste spokojn˘ so súãasn˘m v˘sledkom kontrol
Sekcie kontroly – in‰pekcie ministra obrany,
alebo máte e‰te nevyjasnené záleÏitosti, je ão
kontrolovaÈ?
Odpoveì na túto otázku má dve roviny. Jedna sa t˘ka v˘sledkov kontrol z hºadiska ich kvality, ão samozrejme musí mÀa ako riaditeºa
SEKO-IMO zaujímaÈ v prvom rade. Mne úplne
O B R A N Y
S R
neprináleÏí hodnotiÈ na‰u vlastnú prácu, treba
v‰ak priznaÈ, Ïe absolútna spokojnosÈ neexistuje nikdy, vÏdy je ão zlep‰ovaÈ. Rozhodujúcim
pre mÀa je, Ïe kontrolóri pristupujú k svojej práci so v‰etkou váÏnosÈou, aby sa nikto z nás nemusel za na‰e v˘sledky hanbiÈ. Druhá rovina
otázky sa zameriava na v˘sledky kontrol z hºadiska rezortu, teda, ak˘ obraz o rezorte na‰e kontroly poskytujú. V tomto, myslím si, e‰te dlho
bude ão kontrolovaÈ, keìÏe zbaviÈ sa zlyhaní a
ch˘b, najmä osobn˘ch, nie je jednoduché. DôleÏité pre budúcnosÈ rezortu obrany je, aby sa
zniÏoval najmä poãet systémov˘ch zlyhaní. V
tomto sme na dobrej ceste, av‰ak e‰te stále len
niekde na jej zaãiatku.
Ako ste spokojn˘ s personálnym obsadením
a kvalitou odborníkov?
Personálne je v súãasnosti sekcia stabilizovaná, s dobr˘m odborn˘m obsadením. Napriek
tomu systematicky pracujeme na zvy‰ovaní individuálnych kvalít príslu‰níkov sekcie v oblasti odbornej, ale aj morálnej. V súlade s celkov˘m trendom v rezorte optimalizovaÈ zdroje
sme pre‰li za posledného vy‰e roka redukciou
poãtov zo 65 na 50 pracovníkov. Napriek tomu
sa ukazuje, Ïe pri adekvátnom nasadení sme
schopní zachovaÈ rozsah aj kvalitu kontrolnej
ãinnosti.
Aj NATO sa vyvíja
Severoatlantická aliancia (NATO) na svojich posledn˘ch vrcholov˘ch stretnutiach viackrát deklarovala,
Ïe zostáva otvorenou organizáciou a je pripravená roz‰íriÈ svoje rady o ìal‰ie krajiny, ktoré budú spæÀaÈ
podmienky ãlenstva. Roz‰irovanie Aliancie v‰ak nie je samoúãelné. Jeho cieºom je zväã‰ovaÈ zónu
stability v euroatlantickom priestore a formou spolupráce vnútri Aliancie, ako aj s partnersk˘mi
krajinami prispieÈ k celkovej stabilite a mieru vo svete. âlenskému ‰tátu zabezpeãuje Aliancia obranu
proti akémukoºvek nevyprovokovanému útoku formou kolektívneho úsilia, av‰ak na druhej strane
vyÏaduje, aby sa proporcionálne podieºal na alianãnom úsilí o zachovanie mieru vo svete; teda, aby nebol
len konzumentom bezpeãnosti, ale na jej tvorbe sa aj aktívne podºa svojich moÏností zúãastÀoval.
Na aktuálne problémy, ktor˘mi momentálne Ïije Severoatlantická aliancia,
sa Parlamentn˘ kuriér op˘tal generálneho riaditeºa sekcie obrannej politiky, medzinárodn˘ch vzÈahov
a legislatívy MO SR Jaroslava NAëA, ktor˘ odpovedá na otázky redaktorky Anny Komovej.
Do akej miery je adaptácia NATO na súãasn˘ svet rozhodujúca a napæÀa poÏiadavky demokracie a ºudsk˘ch práv s v˘hºadom na lep‰í Ïivot budúcich generácií?
Svet sa dnes vyvíja veºmi dynamicky, v‰etky
procesy, najmä proces globalizácie, sa zr˘chºujú. Vlády ‰tátov, ale aj medzinárodné organizácie musia pruÏne a r˘chlo reagovaÈ na prebiehajúce zmeny vo v‰etk˘ch oblastiach, a teda aj v
‰pecifickej oblasti obrany, ktorej v˘znam na-
18
priek celkovému pozitívnemu v˘vinu vo vzÈahoch medzi národmi a ‰tátmi neklesá. Sme svedkami toho, Ïe momentálne nie sú – aspoÀ v euroatlantickom priestore – hlavn˘mi „ru‰iteºmi“
mieru napäté vzÈahy medi ‰tátmi, a preto ani bezprostredne nehrozí nejak˘ konflikt väã‰ieho, tobôÏ nie globálneho rozmeru. Severoatlantická
aliancia, ktorá má hlavnú zásluhu na takomto v˘vine v Európe, nielen odstra‰ujúcou silou svojej vojenskej moci, ale predov‰etk˘m vytvore-
ním celého systému partnerstiev – ãi uÏ Partnerstva za mier, Stredomorského dialógu, Rady
NATO – Rusko, Rady NATO – Ukrajina, Istanbulskej iniciatívy pre spoluprácu atì., vytvorila
dobré ovzdu‰ie na spoluprácu v oblasti obrany
a bezpeãnosti. Metódy konzultácií a spoloãnej
tvorby bezpeãnostného prostredia, spoloãné operácie s cieºom udrÏaÈ, zabezpeãiÈ a v niektor˘ch
prípadoch aj vynútiÈ mier sú veºmi dobr˘m nástrojom na prehæbenie ovzdu‰ia dôvery a spolupráce medzi národmi, a t˘m prispievajú k tvorbe stabilnej‰ieho a mierového prostredia medzi
‰tátmi euroatlantického priestoru i mimo neho.
NemôÏeme v‰ak povedaÈ, Ïe nበsvet, na‰e
hodnoty, ktoré vyznávame, na‰e ekonomické i
sociálne v˘dobytky sú úplne bezpeãné a Ïe ich
niã neohrozuje. NemôÏeme preto ani kapitulovaÈ na budovanie efektívnej obrany. Ako som uÏ
povedal, nebezpeãenstvo vojenského konfliktu
medzi ‰tátmi v na‰om priestore je veºmi nízke.
Nedá sa v‰ak tvrdiÈ, Ïe tu nie sú ohrozenia, ktoré môÏu destabilizovaÈ nበspoloãensk˘ poriadok,
demokratické zriadenie, ºudské práva, najmä
právo na Ïivot v bezpeãnom prostredí. Práve
prednedávnom sme si pripomenuli desiate v˘roãie teroristického útoku na budovy Svetového
obchodného centra v New Yorku. A podobn˘ch
teroristick˘ch krvav˘ch útokov sa odvtedy vo
svete uskutoãnilo uÏ dostatoãné mnoÏstvo, aby
sme mohli medzinárodn˘ terorizmus oznaãiÈ za
jedno z najväã‰ích ohrození mieru, demokracie
a stability vo svete. Av‰ak nielen terorizmus
ohrozuje bezpeãnosÈ a stabilitu v euroatlantickom
M I N I S T E R S T V O
O B R A N Y
S R
priestore. Existuje celá ‰kála ohrození poãnúc
zlyhávajúcimi ‰tátmi, následnou masovou emigráciou, ìalej ‰írenie drog, zbraní hromadného
niãenia, medzinárodného zloãinu, ba dokonca sa
masovo rozmohlo pirátstvo, o ktorom si mnohí
mysleli, Ïe v súãasnosti patrí uÏ len do dobrodruÏn˘ch románov.
Niekto môÏe povedaÈ, Ïe tieto ohrozenia nepôsobia, resp. len v malej miere sa nachádzajú
v na‰om bezprostrednom okolí. Z toho sa potom
vyvodzuje, Ïe sa nás net˘kajú, Ïe by sme sa o ne
nemali staraÈ. Ale to nie je tak. Slovenská republika je súãasÈou globálneho sveta, takÏe napr.
zlyhávajúci ‰tát niekde v Afrike môÏe maÈ zásadn˘ vplyv na bezpeãnosÈ a stabilitu u nás, resp. v
na‰om blízkom okolí. Preto sme uÏ r. 2005 pri
vypracovávaní aktuálnej bezpeãnostnej a obrannej stratégie dávali dôraz na tieto nové fenomény v bezpeãnostnom prostredí a napr. v koncepcii obrany sme pre‰li od teritoriálnej obrany
k obrane záujmov. Tieto nové prístupy sa objavili taktieÏ v dokumentoch NATO, ãi uÏ v Komplexnej politickej smernici, ktorá dopæÀala strategickú koncepciu aliancie z r. 1999, alebo v poslednej strategickej koncepcii z r. 2010.
covali sa projekty, ako tieto ciele splniÈ v priebehu tohto a budúceho roku. NATO tieÏ odporuãilo svojim ãlenom, aby sa snaÏili dosiahnuÈ
hranicu 2 % finanãn˘ch prostriedkov z HDP na
obranu, a ak to nie je moÏné, aspoÀ ìalej nezniÏovaÈ tieto prostriedky. Rovnako odporuãilo,
aby ãlenské ‰táty nepoºavovali v svojom úsilí pri
modernizácii ozbrojen˘ch síl a vynakladali aspoÀ 20 % z rozpoãtu obrany na modernizáciu.
Pre mnoh˘ch, vrátane Slovenska, bude dosiahnutie t˘chto limitov v blízkom horizonte ÈaÏké,
nepravdepodobné, ale nemalo by to byÈ demotivujúce.
Generálny tajomník NATO A. F. Rassmusen
na samite v Lisabone naznaãil, Ïe v súãasnej situácii nedostatku finanãn˘ch zdrojov by NATO
malo budovaÈ inteligentnú obranu, tzv. „smart defence“, ão sa medziãasom stalo urãit˘m zaklínadlom. V skutoãnosti v‰ak ide o budovanie modernej obrannej ‰truktúry vychádzajúcej z dan˘ch
moÏností ‰tátov i celej Aliancie. Veºk˘ dôraz sa
pri tom kladie na medzinárodnú spoluprácu, na
zdieºanie spôsobilostí s cieºom zachovaÈ úroveÀ
ambícií Aliancie aj v zmenen˘ch zdrojov˘ch
pomeroch.
Teda, garantuje Aliancia v súãasnosti a aj do
budúcnosti demokratick˘ v˘vin a ºudské práva, resp. lep‰í Ïivot budúcich generácií?
Na Severoatlantickú alianciu sa nemoÏno pozeraÈ ako na svetového policajta, ktor˘ rie‰i,
resp. vyrie‰i v‰etky bezpeãnostné problémy sveta. Aliancia je predov‰etk˘m obrann˘m paktom
ãlensk˘ch ‰tátov a jej základnú bázu tvorí ãlánok 5 Washingtonskej zmluvy o kolektívnej obrane. Samozrejme, existujú aj operácie mimo
ãlánku 5, av‰ak v tomto prípade ide o operácie
urãené na zamedzenie rozsiahlych globálnych
konfliktov, ktoré by mohli ohroziÈ, alebo priamo
ohrozujú, mier a stabilitu v euroatlantickom
priestore. V priestore svojej zodpovednosti v
súãasnosti Aliancia plne garantuje to, na ão sa p˘tate. Aby bola tak˘mto garantom aj v budúcnosti, musí byÈ flexibilná a neustále sa prispôsobovaÈ meniacemu sa bezpeãnostnému a vojenskému prostrediu.
Po Lisabonskom samite a po prijatí novej
strategickej koncepcie NATO viaceré ãlenské ‰táty vrátane Slovenska pristúpili k strategickému hodnoteniu obrany a k vypracovaniu nov˘ch modelov pre svoje ozbrojené sily.
âo je príãinou a ão oãakávajú vlády od tohto procesu?
Základnou príãinou prehodnocovania obrany
a obrann˘ch spôsobilostí vidím v adaptaãnom
procese na aktuálny stav bezpeãnostného prostredia. Klamali by sme v‰ak sami seba, keby
sme nevideli, Ïe hnacím momentom sú aj ch˘bajúce zdroje pri ãasto veºmi v˘raznom zniÏovaní rozpoãtov˘ch zdrojov na obranu. Preto sa
musí pristupovaÈ k zniÏovaniu poãtov ozbrojen˘ch síl i civilného personálu v rezortoch obrany. ·táty sa v‰ak len sporadicky odvracajú od
svojich pôvodn˘ch ambícií. To znamená, Ïe aj
v t˘chto pomeroch chcú prispievaÈ do svojej, ale
v koneãnom dôsledku kolektívnej obrany príspevkom nezmenenej hodnoty. To znamená, Ïe
men‰ie poãty ozbrojen˘ch síl vyÏadujú ich väã‰iu kvalitu, resp. omnoho väã‰iu medzinárodnú
spoluprácu medzi jednotliv˘mi ãlenmi aliancie. Prejavuje sa to najmä v snahe o budovanie
spoloãn˘ch spôsobilostí, vzájomnom vyuÏívaní síl a prostriedkov (tzv. pooling and sharing),
ale aj odbúravaním nepotrebn˘ch spôsobilostí
a jednotiek. Ak by sme chceli uviesÈ nejak˘
klasick˘ prípad prebiehajúcej reformy, tak by
som uviedol koncepciu nemeckej reformy. Nemci definitívne odstúpili od prezenãnej sluÏby a
zniÏujú poãet ozbrojen˘ch síl z cca 250 000 na
170 000 príslu‰níkov. Z ozbrojen˘ch síl odstraÀujú v‰etky komponenty, ktoré nesúvisia so silami deklarovan˘mi v prospech kolektívnej obrany v rámci NATO. V tejto koncepcii v‰ak poãítajú aj s t˘m, Ïe v rámci Bundeswehru vytvoria urãité spôsobilosti, na ktoré budú môcÈ byÈ
naviazané spôsobilosti ìal‰ích spojeneck˘ch armád a vznikne tak spoloãn˘, medzinárodn˘ nástroj kolektívnej obrany. Samozrejme, tak˘to
prístup bude vyÏadovaÈ vysokú zodpovednosÈ
v‰etk˘ch kooperujúcich. Na‰ím spoloãn˘m cieºom musí byÈ, aby aj v zmenen˘ch finanãn˘ch
rámcoch sa udrÏali v‰etky nevyhnutné spôsobilosti Aliancie.
Mohli by ste na‰im ãitateºom priblíÏiÈ, v ãom
spoãíva adaptaãn˘ proces v NATO, resp. aké
transformaãné programy dnes NATO prijíma, aby – tak ºudovo povedané – d˘chalo s dobou?
Dnes NATO ãelí najmä problémom, ktoré súvisia s rozsiahlou finanãnou a aj ekonomickou
krízou, akú e‰te v svojej viac ako ‰esÈdesiatroãnej existencii nezaÏilo. Mnohé ãlenské ‰táty sa
dostali do váÏnych finanãn˘ch problémov a musia pristúpiÈ k radikálnym programom ‰etrenia finanãn˘ch prostriedkov. Je prirodzené, Ïe tieto
opatrenia sa dot˘kajú aj rezortov obrany. V celej Európe – aj v dôsledku neexistencie reálneho vojenského ohrozenia – uÏ v ãase pred krízou
do‰lo k v˘raznému zníÏeniu rozpoãtov˘ch prostriedkov na obranu. Príchod krízy tieto ‰krty e‰te
prehæbil, a tak veºa ‰tátov dáva na obranu namiesto odporúãan˘ch 2 % z HDP len okolo jedného
percenta a niektoré klesli aj pod túto úroveÀ.
Predstaviteºov NATO mrzí najmä to, Ïe k t˘mto ‰krtom ãasto do‰lo neãakane a nekoordinovane.
Mnohí sa p˘tajú ako ìalej. Urãitú odpoveì dal
uÏ samit NATO v Lisabone minul˘ rok. NATO
pristúpilo k radikálnym reformám veliteºsk˘ch
‰truktúr, aparátu centrály i jeho agentúr. Vypra-
Aká je v tomto procese pozícia Slovenskej
republiky?
Ako ãitatelia urãite vedia, Slovenská republika tieÏ pristúpila v lete minulého roku na základe vládneho vyhlásenia súãasnej vlády k strategickému hodnoteniu obrany. V auguste t. r. boli
vládou vzaté na vedomie predbeÏné zistenia, v
akom stave sa nachádzajú na‰e ozbrojené sily.
Jedn˘m z v˘sledkov je, Ïe Slovenská republika
neodstúpi od úrovne svojich ambícií v oblasti obrany a Ïe sa stanovil predbeÏne stabiln˘ finanãn˘ rámec na strednodobé plánovanie. Na základe toho sa pristúpilo k zostavovaniu Bielej knihy o obrane, ktorá naãrtne základn˘ rámec budúcich slovensk˘ch Ozbrojen˘ch síl. Predpokladan˘ termín jej zostavenia je december 2011.
VerejnosÈ v nej môÏe oãakávaÈ návrh konkrétnych opatrení aj s termínov˘m zadefinovaním,
ktoré budú smerovaÈ k vy‰‰ej kvalite OS SR.
Doteraz sme hovorili len o ozbrojen˘ch silách
ako o nástroji na odvrátenie vojensk˘ch ohrození. Pripravuje sa Aliancia ako organizácia
kolektívnej obrany aj na odvrátenie nevojensk˘ch ohrození?
Ozbrojené sily majú vÏdy viacero urãení, v neposlednom rade sa pouÏívajú i na rie‰enie nevojensk˘ch ohrození, ak˘mi sú napr. Ïivelné alebo priemyselné katastrofy veºk˘ch rozmerov a
pod. Treba v‰ak vidieÈ, Ïe úloha ozbrojen˘ch síl
v tomto prípade je len asistenãná, nie sú základn˘m a nevyhnutn˘m nástrojom na rie‰enie t˘chto
situácií. Napriek tomu NATO nezanedbáva ani
túto stránku ochrany obyvateºstva. V doteraj‰ej
histórii boli uÏ napr. dvakrát pouÏité sily r˘chlej
reakcie NATO (NRF) na odstraÀovanie Ïiveln˘ch katastrof. Raz v Pakistane pri zemetrasení
a raz v USA pri odstraÀovaní následkov hurikánu Katrina. Áno, aliancia sa pripravuje aj na takéto operácie, ale nepatrí to do jej hlavnej náplne.
Myslíte si, Ïe Aliancia je dostatoãne pripravená na odvrátenie v‰etk˘ch hrozieb a rizík,
ktoré môÏu naru‰iÈ pokojn˘ Ïivot obyvateºov,
ekonomickú a politickú stabilitu a v koneãnom dôsledku demokraciu v euroatlantickom priestore?
Na takúto otázku sa ÈaÏko dáva jednoznaãná
odpoveì. Ak by som zohºadÀoval známe, teda
predvídateºné bezpeãnostné riziká a v˘zvy súãasnosti, tak by som pokojne mohol povedaÈ, Ïe áno.
LenÏe súãasná situácia vo svete je poznamenaná znaãnou dávkou nepredvídateºnosti. Kto by
napr. pred tak˘m rokom predpovedal zrútenie sa
dlhoroãn˘ch reÏimov v arabsk˘ch krajinách severnej Afriky? NemôÏeme povedaÈ, Ïe situácia
tam nevpl˘va na celkovú bezpeãnostnú situáciu
aj v Európe. Boli sme na to pripravení? Reagovali sme vãas a správne? Preto je pre nás veºmi
dôleÏité sústavné monitorovanie a vyhodnocovanie bezpeãnostného prostredia, aby sme dokázali
vznikajúce ohniská napätia likvidovaÈ v zárodku
a nenechaÈ ich prerásÈ do situácie, ktorá narú‰a
mier, pokoj a stabilitu. V takom prípade som si
ist˘, Ïe aliancia bude pripravená a schopná odvrátiÈ akékoºvek v˘zvy a ohrozenia. Nikto sa
v‰ak nesmie spoliehaÈ na to, Ïe niekto, napr.
USA to za nás vyrie‰ia. Musíme pochopiÈ, Ïe na‰i
americkí spojenci nemôÏu a ani nebudú donekoneãna financovaÈ bezpeãnosÈ v Európe. V‰etci
musíme svojím dielom prispieÈ do kolektívneho
úsilia NATO o zachovanie bezpeãnosti a stability
v euroatlantickom priestore. Keì hovorím v‰etci,
tak myslím, samozrejme, aj Slovenskú republiku.
19
M I N I S T E R S T V O
O B R A N Y
S R
Úrad pre investície a akvizície MO SR a jeho riaditeº Pavol LÍ·KA sa zaoberá nehnuteºn˘m a hnuteºn˘m
majetkom, a aj tak˘m, ktor˘ uÏ ministerstvo nepotrebuje a môÏe e‰te slúÏiÈ na úãely, ão sa vykonávajú
rovnako v in˘ch rezortoch. No, na v‰etko treba istú metodiku a postupnosÈ podºa zákona. V rozhovore sa
dozviete aj podrobnosti o moÏnostiach, ktoré nie sú zbytoãné. Pripravila redaktorka Anna Komová.
MoÏnosti, ktoré neraz pote‰ia
Zmenil sa systém riadenia na Úrade pre investície a akvizície MO SR po nastúpení
nového vedenia, alebo sa pokraãovalo v
overen˘ch praktikách?
Po nástupe nového vedenia sa cel˘ systém
riadenia na ministerstve obrany a Úrade pre
investície a akvizície podrobil dôkladnej anal˘ze, ktorej v˘sledky sa pouÏili pri zásadn˘ch zmenách tohto systému v súlade s programov˘m vyhlásením vlády SR. Tieto zmeny sa t˘kali najmä prepracovania vnútornej
smernice pre verejné obstarávanie, ale aj ìal‰ích vnútorn˘ch metodík a usmernení, ktoré
upravili uplatÀovanie elektronick˘ch aukcií
pri obstarávaní a odpredaji, zverejÀovanie
zmlúv a faktúr, zefektívnenie a sprehºadnenie
celého procesu.
Zaoberáte sa aj odpredajom prebytoãného
majetku MO SR, ako a kto sa môÏe o odkúpenie uchádzaÈ?
Ministerstvo obrany SR odpredáva prebytoãn˘ hnuteºn˘ majetok ‰tátu, ktor˘ má v
správe v súlade s ustanoveniami zákona
278/1193 o správe majetku ‰tátu, a to ponukami zverejnen˘mi na internetovej stránke
www.mosr.sk. Predmetom ponúk je odpredaj
prebytoãného majetku ‰tátu v správe MO SR
a rozpoãtov˘ch organizácií v zriaìovateºskej
pôsobnosti MO SR.
Ponukov˘ch konaní na nevojensk˘ majetok sa môÏu zúãastniÈ fyzické osoby a právnické osoby a podnikatelia. Na vojensk˘ majetok sa môÏu zúãastniÈ právnické osoby, ktoré vlastnia povolenie na obchodovanie s vojensk˘m majetkom v súlade so zákonom ã.
179/1998 o obchodovaní s vojensk˘m materiálom.
Je e‰te veºa majetku, ktor˘ MO SR môÏe
podºa Zákona o správe majetku ‰tátu, odpredaÈ?
Objem predávaného majetku je premenliv˘. Je závisl˘ jednak od starnutia a stavu materiálu v správe a pouÏívaní ministerstva ale
aj od reorganizaãn˘ch zmien. Zru‰ením urãitej zloÏky ministerstva sa majetok, ktor˘ slúÏil k jej ãinnosti stáva prebytoãn˘m ak ho nie
je moÏné pouÏiÈ pri obnove materiálu in˘ch
zloÏiek.
Kto rozhoduje o tom, ktor˘ majetok je
vhodn˘ na odpredaj?
Majetok sa do kategórie prebytoãného majetku , ktor˘ je potom ìalej urãen˘ na odpredaj, zaraìuje priebeÏne na základe zmeny tabuºkov˘ch poãtov podºa potrieb Ozbrojen˘ch
síl SR. Rozhodnutia o prebytoãnosti podpisuje generálny riaditeº Sekcie majetku a infra‰truktúry MO SR na základe poverenia ministra obrany SR.
20
âo ak do 30 dní o rozhodnutí o prebytoãnosti neprejaví záujem o odkúpenie Ïiadna ‰tátna rozpoãtová organizácia, alebo
‰tátna príspevková organizácia?
·tátna rozpoãtová organizácia, alebo ‰tátna príspevková organizácia má v zmysle zákona 278/1993 prednostné právo na bezplatn˘ prevod prebytoãného hnuteºného majetku
‰tátu v správe MO SR. MO SR vykonáva takúto ponuku e‰te pred ponukov˘m konaním
na odpredaj takéhoto majetku. Ak sa tak stane, materiál sa ponúka na odpredaj uÏ opísan˘m spôsobom.
Sú v oznámení o predaji majetku zverejÀované aj podmienky odpredaja, môÏete ich
konkretizovaÈ?
V‰etky podmienky konkrétneho odpredaja sú zverejnené na adrese www.mosr.sk pri
kaÏdej ponuke.
Ako ãasto sa zoznamy prebytoãného majetku aktualizujú?
Zoznamy – ponukové konania sa aktualizujú ihneì na stránke www.mosr.sk v závislosti od vydania rozhodnutia o prebytoãnosti hnuteºného majetku.
Existujú konkrétne kategórie, napríklad
vojensk˘ alebo nevojensk˘ majetok..., ako
a podºa ãoho sa stanovujú ceny prebytoãného majetku?
Prebytoãn˘ majetok sa delí na vojensk˘ a
nevojensk˘, na základe v˘nosu ministerstva
hospodárstva, ktor˘m sa dopæÀa zákon
179/1998 o obchodovaní s vojensk˘m materiálom. Cena prebytoãného majetku sa stanovuje komisionálne alebo znalecky na základe internej metodiky MO SR.
Je v‰etok vojensk˘ materiál voºne obchodovateºn˘?
S vojensk˘m majetkom je moÏné obchodovaÈ v˘luãne v súlade so zákonom 179/1998 Z.
z. o obchodovaní s vojensk˘m materiálom v
znení neskor‰ích predpisov. V‰etok prebytoãn˘ majetok sa ponúka na stránke
www.mosr.sk. Po prípadnej neúspe‰nej ponuke, ãi ponukách sa preradí do kategórie neupotrebiteºn˘.
Majetok, ktor˘ je nepotrebn˘ pre MO SR
sa pravdepodobne môÏe aj darovaÈ, ak˘ je
moÏn˘ spôsob darovania, kto sa môÏe te‰iÈ z moÏnosti byÈ obdarovan˘?
Prebytoãn˘ hnuteºn˘ majetok môÏe správca, v tomto prípade MO SR, darovaÈ obci, vy‰‰iemu územnému celku alebo obãianskemu
zdruÏeniu, pri dodrÏaní podmienok urãen˘ch
zákonom 278/1993 o správe majetku ‰tátu.
N A T O
A
E Ú
NATO a euroatlantická bezpeãnostná ‰truktúra má byÈ zárukou bezpeãnosti pre novú Európu.
Európa disponuje nielen nov˘mi modelmi spolupráce, ale aj aktivitami, ktoré pomôÏu
pri vznikajúcich problémoch. ëalej uÏ v rozhovore s vojensk˘m predstaviteºom SR
pri Vojenskom v˘bore NATO a EÚ Petrom GAJDO·OM a redaktorkou Annou Komovou.
Euroatlantická bezpeãnosÈ
vodov, preão Slovenská republika presadzuje
v rámci svojich záväzkov koncepciu tzv. identick˘ch jednotiek (Single Set of Forces), zaloÏenú na princípe deklarovania identick˘ch jednotiek ãlenskej krajiny pre plnenie úloh v rámci operácií NATO aj EÚ, samozrejme v rozdielnych ãasov˘ch horizontoch. ëal‰ím príkladom
úspe‰nej spolupráce na strategickej úrovni je
vyuÏívanie plánovacích kapacít NATO pre
operácie EÚ. Ide o tzv. mechanizmus „BERLIN PLUS“, ktor˘ je v súãasnosti vyuÏívan˘
v rámci operácie ALTHEA v Bosne a Hercegovine.
Aké sú strategické záujmy NATO a EÚ a vyuÏívajú sa aj moÏnosti vzájomnej spolupráce?
Súãasné bezpeãnostné prostredie je ovplyvnené ‰irok˘m a stále sa rozvíjajúcim spektrom
bezpeãnostn˘ch v˘ziev, tak pre územie, ako aj
populáciu ãlensk˘ch krajín Aliancie. Z dôvodu zaistenia ich bezpeãnosti NATO musí, v
súlade s novou Strategickou koncepciou, zabezpeãiÈ efektívne plnenie troch základn˘ch strategick˘ch úloh: kolektívnu ochranu, krízov˘
manaÏment a bezpeãnostnú spoluprácu. A práve posledne menovaná úloha je jedn˘m z predmetov strategickej spolupráce s partnersk˘mi
krajinami a taktieÏ organizáciami, akou je aj
EÚ.
NATO a EÚ nezdieºajú len prevaÏnú väã‰inu svojich ãlensk˘ch krajín, ale taktieÏ spoloãné hodnoty a strategické záujmy, ão bolo potvrdené aj na summite v Lisabone v novembri 2010, kde Aliancia zdôraznila potrebu zlep‰enia strategickej spolupráce s EÚ. Tento prístup potvrdila aj nová Strategická koncepcia,
v ktorej je jasne uvedené, Ïe aktívna a efektívna Európska únia prispieva k zabezpeãeniu
celkovej bezpeãnosti v euroatlantickom priestore. Preto je EÚ jedineãn˘m a dôleÏit˘m
strategick˘m partnerom NATO.
Slovenská republika, spolu s ìal‰ími krajinami, ktoré sú ãlenmi zároveÀ Severoatlantickej Aliancie, ako aj Európskej únie, presadzuje ão najväã‰iu koordináciu aktivít a prehæbenie spolupráce t˘chto organizácií. Z vojenského hºadiska je to úplne pochopiteºné, keìÏe
krajiny majú na úlohy súvisiace s obranou len
obmedzené rozpoãty. Tento fakt je jeden z dô-
Hºadá Aliancia spoloãné v˘chodiská v rámci strategickej spolupráce s EÚ, v ak˘ch oblastiach sú ciele najdôleÏitej‰ie?
Tesná spolupráca medzi NATO a EÚ je dôleÏit˘m elementom v budovaní medzinárodného, tzv. komplexného prístupu (Comprehensive Approach) k rie‰eniu otázok aktuálnych
hrozieb, budovania spôsobilostí, krízového
manaÏmentu a operácií, ktoré si vyÏadujú efektívnu aplikáciu, tak vojensk˘ch, ako aj „civiln˘ch“ opatrení. NATO a EÚ môÏu, a mali by
hraÈ zodpovedajúcu, vzájomne sa doplÀujúcu
úlohu pri zaisÈovaní medzinárodnej bezpeãnosti a stability, k ãomu prispieva aj posilnenie ich strategického partnerstva v duchu obojstrannej otvorenosti, komplementarity a re‰pektu autonómie a in‰tituãnej integrity oboch organizácií. Vy‰‰ie spomenut˘ komplexn˘ prístup
je v súãasnosti aplikovan˘ napríklad v oblasti
rozvoja spôsobilostí, kde má spolupráca znaãn˘ v˘znam hlavne vzhºadom na potrebu minimalizácie duplicity a maximalizácie efektivity vynakladania zdrojov zaloÏen˘ch na princípe ich zdieºania a zdruÏovania (pooling and sharing). ëal‰ou oblasÈou, kde sa uplatÀujú podobné princípy je praktická spolupráca v operáciách krízového manaÏmentu, poãnúc koordináciou plánovacích procesov a konãiac obojstrannou podporou v priestoroch nasadenia.
Ako príklad moÏno uviesÈ operácie s názvom
OCEAN SHIELD a EUNAVFOR ATALANTA, zamerané na boj proti pirátom v oblasti Somálskeho polostrova a Adenského zálivu, a
taktieÏ misií KFOR a EULEX v regióne Balkánu. Veºk˘ potenciál skr˘vajú aj ‰iroké politické a vojenské konzultácie rie‰iace otázky
spoloãného záujmu s cieºom vyhodnocovania
skúseností a hºadania nov˘ch perspektív. Sú
uskutoãÀované na rôznych úrovniach, ãi uÏ
ide o spoloãné rokovania Severoatlantickej
rady a Politicko-bezpeãnostného v˘boru EÚ,
Vojensk˘ch v˘borov NATO a EÚ, alebo o pravidelné stretnutia Spoloãnej EÚ-NATO skupiny pre spôsobilosti, Medzinárodného vojenského ‰tábu NATO (IMS) a Vojenského ‰tábu EÚ
(EUMS), Riaditeºstva krízového manaÏmentu
a plánovania EÚ (CMPD) a Medzinárodného
‰tábu NATO (IS), prípadne rokovania Európ-
skej obrannej agentúry (EDA) a Spojeneckého veliteºstva NATO pre transformáciu (ACT).
Ako bola prehodnotená úloha vo vzÈahu k ‰irokému Strednému v˘chodu, Stredomoriu
a Afrike?
NATO chápe, Ïe z dlhodobého hºadiska
Ïiadna spoloãnosÈ nemôÏe prehliadaÈ vôºu obyvateºstva. Demokracia znamená viac, ako len
presadzovanie názoru väã‰iny. TaktieÏ znamená re‰pektovanie osobnej slobody a ºudsk˘ch
práv a zákonn˘ch pravidiel pre men‰iny. Toto
sú hodnoty, na ktor˘ch je Aliancia postavená,
a ktoré snaÏí uplatÀovaÈ aj vo vzÈahu ku krajinám severnej Afriky a Stredného v˘chodu.
Arabská jar a kríza v Líbyi in‰pirovala viacer˘ch, a ukázala na ohromn˘ potenciál regiónu, ktor˘ ãaká na odomknutie. NATO je pripravené a ochotné pomôcÈ. MôÏeme podaÈ pomocnú ruku krajinám v regióne pri budovaní budúcnosti akú si urãia, napríklad ako je to v prípade ochrany civilného obyvateºstva v Líbyi, vykonávanej v súlade s rezolúciami OSN ã. 1970
1973, alebo asistencie misie Africkej únie v Somálsku (AMISOM). Av‰ak bezpeãnosÈ a prosperita nemôÏe byÈ importovaná zvonka. Tú
môÏe zaistiÈ len splnenie legitímnych poÏiadaviek ºudí Ïijúcich v krajinách tohto regiónu, a
to len vtedy, ak v‰etci tamoj‰í obyvatelia budú
maÈ prístup k hodnotám, ak˘mi sú sloboda,
demokracia a ºudské práva. Demokratické zmeny, ktoré prebiehajú v regióne severnej Afriky,
by mohli napomôcÈ úsiliu NATO pri presadzovaní základn˘ch premís spolupráce, tak s
krajinami Stredomorského dialógu, Ligy arabsk˘ch ‰tátov, ako aj krajinami Africkej únie ako
takej, zabezpeãiÈ lep‰ie vzájomné porozumenie
a zamedziÈ zbytoãn˘m predsudkom a nedorozumenia voãi politike NATO zo strany t˘chto
krajín. Cieºom je pretransformovaÈ dialóg v
skutoãné partnerstvo s nasledujúcimi aktuálnymi cieºmi: roz‰íriÈ existujúci politick˘ dialóg,
dosiahnuÈ vzájomnú interoperabilitu, realizovaÈ obranné reformy, prispievaÈ k boju s terorizmom a to aj v rámci operácií NATO.
V strategickom záujme Aliancie je aj hºadanie spôsobov na spoluprácu s krajinami ako
napr. Austrália, Nov˘ Zéland, Japonsko,
JuÏná Kórea, ako sa darí napæÀaÈ tieto ciele partnerskej spolupatriãnosti?
Aliancia spolupracuje, na ãisto individuálnej
báze, s mnoh˘mi partnermi, ktorí nie sú súãasÈou Ïiadneho NATO partnerského formátu
(Partnership for Peace, Istanbul Cooperation
Initiative, ...). Formálne sú tieto partnerské
krajiny oznaãované ako „partners across the
globe“ a patrí sem aj Austrália, Nov˘ Zéland,
Japonsko, JuÏná Kórea, ale taktieÏ Pakistan,
Irak a Afganistan. Strategická spolupráca s
„globálnymi“ partnermi sa nebuduje len v oblastiach spoloãného záujmu, ktoré zah⁄Àajú aj
21
N A T O
A
E Ú
aktuálne a novovznikajúce hrozby, ale niektoré z t˘chto partnersk˘ch krajín sa aktívne zúãastÀujú aj na operáciách NATO, ãi uÏ vojensky, alebo in˘mi spôsobmi. Táto skutoãnosÈ
sa odzrkadlila aj na summite v Lisabone, kde
bol potvrden˘ zámer Aliancie na reformu partnerskej stratégie NATO aj s cieºom lep‰ej spolupráce s „globálnymi“ partnermi.
V ãom bolo, podºa vás, NATO najúspe‰nej‰ie na Balkáne?
NATO riadi operácie na Balkáne od roku
1992 v legislatívnom rámci, ktor˘ je vymedzen˘ rezolúciami Bezpeãnostnej rady OSN. Hlavnou úlohou medzinárodného spoloãenstva bolo
ochrániÈ civilné obyvateºstvo rôzneho etnického zloÏenia a podporiÈ jeho vôºu na sebaurãenie v suverénom ‰táte. Cieºom NATO bolo a je
politicko-vojenské rie‰enie krízy v regióne s
v˘raznou úãasÈou partnersk˘ch krajín a medzinárodn˘ch organizácií. To sa realizovalo od vytvorenia bezletovej zóny, cez nasadenie potrebn˘ch spôsobilostí na rie‰enie vzniknutej
krízy aÏ po aplikáciu mierov˘ch a integraãn˘ch
plánov.
Úspechom NATO na Balkáne je hlavne zabezpeãenie a udrÏiavanie stabilného a bezpeãného prostredia pre dlhodob˘ sociálno-ekonomick˘ rozvoj a euroatlantickú integráciu. Viditeºn˘m príkladom sú krajiny, ako Slovinsko,
Chorvátsko a Albánsko, ktoré sú korektn˘m
partnerom v euroatlantick˘ch organizáciách.
Nemal˘m úspechom je aj roz‰irujúca sa spolupráca medzi NATO (operácia KFOR) a EÚ
(operácia EULEX), kde tieto dve medzinárodné organizácie spoloãne rie‰ia otázky bezpeãnostnej situácie na dennej báze. SúãasÈou t˘chto
úspechov aj Slovensko, cestou vysielania príslu‰níkov Ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky na plnenie úloh medzinárodného krízového
manaÏmentu v rôznych krajinách Balkánu.
Len v operácii KFOR v Kosove sa vystriedalo viac ako 2 000 slovensk˘ch vojakov, ktorí
následne odovzdali svoje skúsenosti na domácej pôde.
Vnímame trendy vyvíjajúceho sa prostredia
ako nové v˘zvy ohrozenia, aké sú negatívne
následky globalizácie?
Aliancia na základe anal˘zy strategick˘ch
trendov vyvíjajúceho sa prostredia operatívne
vyhodnocuje potenciálne tvarovanie budúcnosti a jej implikácie. Nové trendy zákonite
ovplyvÀujú strategick˘ rozhodovací proces
Aliancie v oblasti zabezpeãenia bezpeãnosti budúceho prostredia v horizonte do roku 2030 s
potenciálnymi bezpeãnostn˘mi dopadmi.
Schválením novej Strategickej koncepcie
NATO na Lisabonskom summite bolo vecne
pomenované bezpeãnostné prostredie so ‰irokou ‰kálou reálnych aj potenciálnych hrozieb,
ktoré zah⁄Àajú medzinárodn˘ terorizmus, ‰írenie balistick˘ch rakiet, jadrov˘ch zbraní a ìal‰ích zbraní hromadného niãenia, ìalej nestabilitu za hranicami euroatlantického priestoru a
z nej vypl˘vajúce riziká, kybernetické útoky,
ohrozenie energetickej bezpeãnosti, vrátane
bezpeãnosti energetick˘ch dodávok a energetick˘ch trás, ako aj v˘voj technológií zbraní s
kozmick˘m dosahom. T˘mto novodob˘m hrozbám je venovaná váÏna pozornosÈ a súãasne
prebieha aktívny proces projektovan˘ch opatrení ãi uÏ na národn˘ch alebo medzinárodn˘ch bezpeãnostn˘ch fórach.
22
Naìalej v‰ak pretrvávajú aj uÏ skôr definované hrozby ako medzinárodn˘ terorizmus, ‰írenie zbraní hromadného niãenia a obchod s
ruãn˘mi zbraÀami a zbraÀov˘mi systémami,
poru‰ujúc pritom rezolúcie a embargo uloÏené voãi krajinám. Tieto hrozby sú o to intenzívnej‰ie, Ïe z dôvodu globalizácie sa roz‰irujú moÏnosti a spôsoby získavania prepravy
tohto artiklu. Na druhej strane sa vo svete rozmohlo pirátstvo, najmä v oblastiach Somálskeho polostrova, Guinejského zálivu a Adenského zálivu, v rámci ktor˘ch boli v poslednom období zaznamenané okrem samotného únosu
lodí aj prípady usmrtenia rukojemníkov. Ziskom z nelegálnej ãinnosti si skupiny jednak
zlep‰ujú svoju sociálnu situáciu (ão opätovne
vedie k nerovnomernému prerozdeºovaniu
zdrojov), ale zároveÀ ho pouÏívajú na nákup
zbraní a prostriedkov, prípadne pre vybudovanie ìal‰ích podporn˘ch základní pre vykonanie e‰te sofistikovanej‰ích útokov, vyuÏívajúc
pritom buì nedostatoãnú legislatívnu bázu alebo jej vymoÏiteºnosÈ. Úlohou medzinárodného
spoloãenstva je preto úãinne narú‰aÈ jednotlivé prvky tohto kruhu.
Aká je situácia pri dôleÏitej úlohe sledovania bezpeãnostného horizontu, analyzujú sa
aj moÏné hrozby?
Analyzované trendy zmien bezpeãnostného prostredia s ohºadom aj na moÏné hrozby
boli a sú Alianciou detailne rozpracovávané a
postupne zakomponovávané do patriãn˘ch
alianãn˘ch dokumentov (ãi uÏ strategického
charakteru – ak˘mi sú Nová strategická koncepcia NATO (NSC)) a Politická smernica,
ktorá rozpracúva NSC, poskytuje rámec a politické zadanie pre pokraãovanie transformácie,
a taktieÏ do realizaãn˘ch dokumentov – ak˘mi sú napríklad typové plány pre Situaãné plánovanie.
ËaÏisko sledovania a v˘skumu v˘razn˘ch
zmien, intern˘ch a extern˘ch faktorov v bezpeãnostnom prostredí, získané skúsenosti z
priebehu a nasadenia v krízov˘ch situáciách
priná‰ajú nové otázky a samozrejme aj nové
v˘zvy. Aktuálne praktické úlohy ako aj nové
potreby vyÏadujú teoretické zov‰eobecnenie,
formuláciu zákonitostí, princípov a odporúãaní pre efektívne rie‰enie kríz odli‰ného charakteru a v rôznych oblastiach.
Pre potreby anal˘zy ako aj samotného rie‰enia procesu zabezpeãenia bezpeãnosti prostredia upriamim pozornosÈ v hrub˘ch rysoch najmä na problematiku ‰trukturálnych a dlhodob˘ch zmien. V hierarchii ‰trukturálnych zmien
prostredia figurujú také domény ako napríklad:
Odpor (Friction) – variácie úrovne úsilia potrebnej pre prijatie rozhodnutí o distribúcii
moci v medzinárodnom systéme, Zjednotenie
(Integration) – ekonomická integrácia, globalizácia a jej efekty, NesúmernosÈ (Asymetry) –
ako forma reakcie na relatívny vzÈah medzi dopadmi a oãakávaniami v súvislosti s nerovnomern˘m rozdelením moci a bohatstva. Naopak, v hierarchii dlhodob˘ch zmien prostredia dominujú komponenty ako napríklad: Zlyhávajúce ‰táty (Changing State Capacity) –
schopnosÈ ‰tátu adekvátne vykonávaÈ svoje in‰titucionálne povinnosti a to interne a externe,
Zdroje/DostupnosÈ (Resources/Allocation) –
úroveÀ dostupnosti zdrojov a úroveÀ boja o
zdroje, Hodnoty a geopohºady (Values and
Worldviews) – súperenie a konfrontácia rôz-
nych hodnôt, náboÏenstiev, z historického a
geopolitického pohºadu, Klimatické zmeny
(Climate Change) – klimatické zmeny a ich
bezpeãnostné implikácie na medzinárodné
vzÈahy, PouÏitie technológií/Inovácie (Use of
Technology/Innovation)- technologické megazmeny do roku 2030 a ich neoãakávané efekty, napríklad informaãné technológie, zdokonalenie nanotechnológie, umelá inteligencia,
roz‰íren˘ prístup k zbraniam hromadného niãenia a zbraniam hromadného efektu, Populácia/Urbanizácia (Demographics/Urbanization)
– otázky trendu v˘voja populácie v rôznych
geografick˘ch dislokáciách, migrácia a urbanizácia.
Dajú sa navrhovaÈ opatrenia na elimináciu
budúcich hrozieb?
V˘razné bezpeãnostné v˘zvy pre regionálnu
a ºudskú/osobnú bezpeãnosÈ predpokladajú, Ïe
ãlenské krajiny NATO budú zaangaÏované v
poskytovaní podpory pri posilÀovaní úlohy
‰tátu, strategickej pomoci a/alebo vo vojenskej
intervencii. Evidentne takáto situácia podmieÀuje nevyhnutnosÈ navrhovaÈ adekvátne opatrenia na elimináciu budúcich hrozieb. Na základe v˘sledkov expertn˘ch ‰túdií sa v súãasnosti rie‰ia opatrenia úãinnej prevencie pre
tzv. sféry budúcnosti: „tmavá strana exkluzivity“ (pod ktorou si predstavujeme spektrum klimatick˘ch zmien, nedostatku zdrojov), ìalej
prenesenie ÈaÏiska pozornosti na domáce problémy, ‰iroká dostupnosÈ informaãn˘ch technológií, rast napätia ako dôsledok boja o zdroje a v neposlednom rade zmeny v spojeneck˘ch
vzÈahoch (ktoré môÏu ovplyvniÈ oslabenie ustanoven˘ch bezpeãnostn˘ch ‰truktúr).
Bezpeãnostné implikácie poskytujú uÏitoãné v˘chodisko pre strategick˘, politicko-vojensk˘ rozhodovací proces prijatia potrebn˘ch
krokov v Aliancii. Napríklad, ochrana proti
hybridn˘m hrozbám podmieÀuje, Ïe Aliancia
prispôsobuje t˘mto skutoãnostiam nielen svoje spôsobilosti, ale aj doktríny, v˘cvikov˘ a
vzdelávací systém.
V˘znamná je kooperácia s ostatn˘mi aktérmi na reforme bezpeãnostného sektora. Práve
tu vzniká moÏnosÈ na uplatnenie prvkov mnohonárodného prístupu a inovatívnych rie‰ení.
âlenské krajiny NATO roz‰irujú svoju spoluprácu v oblasti komplexného prístupu aj s ostatn˘mi národn˘mi agentúrami a medzinárodn˘mi organizáciami. Implementácia komplexného prístupu si bude vyÏadovaÈ adaptáciu organizaãn˘ch ‰truktúr, a rozhodovacích procesov
v civilnej, ako aj vo vojenskej oblasti. Ozbrojené sily musia byÈ pripravené aj na poskytnutie podpory národn˘m civiln˘m autoritám prostredníctvom harmonizovania vzájomn˘ch systémov velenia a riadenia. KomplexnosÈ poÏiadaviek bude klásÈ nároky na vytvorenie adekvátneho prostredia na prepojenie obranného
plánovania s operaãn˘m plánovaním, najmä v
oblasti politicko-vojensk˘ch poÏiadaviek.
TaktieÏ bude pokraãovaÈ rie‰enie moÏností
ìal‰ieho rozvoja mobility, vypracovania efektívneho rámca pre strategickú komunikáciu a
v neposlednom rade Aliancia v súãasnosti veºmi aktívne prehodnocuje svoju veliteºskú ‰truktúru s cieºom jej prispôsobenia sa nov˘m poÏiadavkám – najmä flexibilnosti ãeliÈ hybridn˘m v˘zvam a podobne.
Aliancia sa aktívne snaÏí zv˘‰iÈ mieru v˘meny spravodajsk˘ch informácií, ako predpokla-
N A T O
A
E Ú
du úspe‰nej spolupráce v boji proti terorizmu,
pirátstvu, nelegálnym obchodom, fal‰ovaniu tovarov a podobne vrátane úãinnej a r˘chlej v˘meny tak˘chto informácií s medzinárodn˘mi
organizáciami (OSN, EÚ, OECD, WTO, AÚ
atì.) Tak˘mto spôsobom bude umoÏnen˘ systematickej‰í a koordinovateºnej‰í prístup k eliminácii moÏn˘ch hrozieb, bude zabezpeãené
prijatie kvalitn˘ch opatrení v oblasti vãasného
varovania a celkovo bude poskytnut˘ úãinn˘
nástroj v boji proti novodob˘m fenoménom.
Adaptovala sa uÏ Aliancia na novovzniknuté podmienky pri zachovaní jej základn˘ch
princípov?
Aliancia v oblasti zabezpeãenia bezpeãnosti v budúcnosti rie‰i úlohy v obidvoch dominantn˘ch dimenziách – obrannej a bezpeãnostnej. Dôraz bol poloÏen˘ na dosiahnutie spoloãného chápania ohrození, ão by malo napomôcÈ
zv˘‰eniu solidarity medzi spojencami, najmä
pri dosahovaní konsenzu o citliv˘ch otázkach
v strategickom rozhodovacom procese.
Základn˘ princíp poslania Aliancie (v zmysle ãlánku 5 Washingtonskej zmluvy) zostáva
nezmenen˘. UdrÏanie solidarity a strategickej
súdrÏnosti v zdieºan˘ch hodnotách bude preto
jedna z najvy‰‰ích priorít Aliancie.
V otázke prístupu Aliancie k budúcim bezpeãnostn˘m hrozbám rezonuje najmä v otázke komplexného prístupu. Veºmi v˘znamn˘m
faktorom je skutoãné zapojenie sa politick˘ch
‰piãiek a ‰irokej bezpeãnostnej komunity v
ãlensk˘ch krajinách do anal˘zy a rie‰enia budúcich ohrození. TaktieÏ pokraãuje rie‰enie
procesu zlep‰enia strategickej komunikácie s
verejnosÈou s cieºom ozrejmiÈ moÏnosti Aliancie so v‰eobecn˘mi oãakávaniami verejnosti.
Na nov˘ rozsah novodob˘ch a netradiãn˘ch
hrozieb Aliancia zareagovala vytvorením novej divízie, zaoberajúcej sa anal˘zou následkov
vypl˘vajúcich z terorizmu, proliferácie zbraní
hromadného niãenia, kybernetickej obrany a
energetickej bezpeãnosti.
Medzi ìal‰ie vysoko vyzdvihované uplatÀované prvky strategickej koncepcie patrí aj politika otvoren˘ch dverí Aliancie (osobitne v
tejto súvislosti boli pomenované krajiny západného Balkánu, ale aj Gruzínsko a Ukrajina), pripravenosÈ rozvíjaÈ partnerské vzÈahy s ìal‰ími
krajinami bez ohºadu na ich geografickú polohu (âína, India, Brazília) ale aj s Ruskom, ako
aj s ìal‰ími medzinárodn˘mi organizáciami
(OSN, EÚ), ale aj nájdenie v‰eobecne akceptovateºnej rovnováhy medzi rozhodnutím vybudovaÈ systém protiraketovej obrany Európy,
odzbrojenia a ne‰írenia zbraní.
Osobitná pozornosÈ je venovaná rozvoju
spoloãn˘ch spôsobilostí a potrebe spolupráce
v mnohonárodn˘ch projektoch.
âo je dôleÏité na správne chápanie projek-
tov˘ch zmien v bezpeãnostnom systéme?
Z pohºadu správneho pochopenia spektra
projektovan˘ch zmien je dôleÏité uvedomiÈ si
a hlavne stotoÏniÈ sa s potrebami posilnenia
bezpeãnosti ãi uÏ na národnej alebo medzinárodnej úrovni. Schopnosti Aliancie jednoznaãne závisia na podpore ãlensk˘ch krajín s adekvátnymi silami a spôsobilosÈami.
V nasledujúcom období je dôleÏité, vzhºadom na doteraj‰iu prax a medzinárodné skúsenosti, teoreticky zvládnuÈ problematiku manaÏmentu bezpeãnosti a problematiku krízového manaÏmentu. T˘m budú zabezpeãené fundované predpoklady pre úspe‰né zvládnutie
postupov v praxi. Nesmieme pritom zabúdaÈ,
Ïe aktuálnosÈ a ‰pecifickosÈ danej problematiky s ohºadom na nové moÏné hrozby, evokuje
potrebu ‰peciálneho pohºadu na problematiku
ako aj na aplikáciu ‰peciálnych metód a postupov. Chápanie krízy ako takej je vÏdy spojené
s naru‰ením podstatnej miery bezpeãnosti systému a ohrozuje jeho funkcie, ciele a v koneãnom dôsledku aj samotnú jeho existenciu. Súãasne v‰ak vyvoláva potrebu identifikovaÈ dôsledky t˘chto zmien s nutnosÈou vãas a vhodn˘mi opatreniami na ne reagovaÈ.
Potreba stabilizácie bezpeãnosti, redukcia a
prípadné vylúãenie uveden˘ch bezpeãnostn˘ch
hrozieb je zloÏit˘m procesom, v ktorom je nevyhnutná kooperácia zodpovedn˘ch aktérov
v príslu‰nom priestore.
Vojenská národná autorita
Úrad vojenského letectva MO SR ako vojenská národná autorita zastre‰uje aj problematiku
posudzovania letovej spôsobilosti. Nie je to v‰ak jeho jediná úloha. K systému posudzovania a ìal‰ím
poÏiadavkám v oblasti vojenskej letovej prevádzky sa s riaditeºkou Úradu vojenského letectva MO SR,
plukovníãkou Ing. SoÀou MATUNÁKOVOU, rozpráva redaktorka Anna Komová.
V ãom je nároãná koordinácia vojenskej letovej prevádzky s civilnou, aké sú konkrétne kroky a postupy ich harmonizácie?
Ministerstvo obrany SR je podºa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona ã. 575/2001 Z. z. o organizácii ãinnosti vlády a organizácii ústrednej ‰tátnej správy ústredn˘m orgánom ‰tátnej
správy pre koordináciu vojenskej letovej prevádzky s civilnou letovou prevádzkou. Úlohy koordinácie na jednotliv˘ch úsekoch letovej prevádzky boli zapracované aj do zákona ã. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (leteck˘ zákon) a o zmene a doplnení niektor˘ch
zákonov v znení neskor‰ích predpisov. Uveden˘ zákon rovnako vymedzuje aj pôsobnosÈ
ministerstva obrany na úseku vykonávania
‰tátnej správy vo vojenskom letectve. Kontinuita v koordinácii procesov súvisiacich s leteckou prevádzkou v celoeurópskom meradle sa postupne realizuje v súlade s príslu‰n˘mi nariadeniami Európskeho parlamentu a
Rady (ES), ktoré majú pre nás charakter záväznosti. Koordinácia vojenskej letovej prevádzky s civilnou letovou prevádzkou sa vykonáva v súlade s medzinárodnou a vnútro‰tátnou legislatívou.
Postupy vykonávania vojenskej letovej prevádzky, ktorá sa definuje ako ‰peciálna leto-
23
M I N I S T E R S T V O
vá prevádzka, sa v niektor˘ch ‰pecifick˘ch
oblastiach vykonávajú odli‰n˘m spôsobom od
postupov platn˘ch pre civilnú letovú prevádzku. Na bezpeãné vykonávanie civilnej a
‰peciálnej letovej prevádzky vo vzdu‰nom
priestore sa ustanovujú koordinaãné postupy.
Koordinácia môÏe maÈ rôzne spôsoby realizácie. Jedn˘m rie‰ením je vyhradenie urãitého vzdu‰ného priestoru len pre potreby vojenského letectva. Vlietnutie civiln˘ch lietadiel
do tak˘chto priestorov je moÏné len po splnení stanoven˘ch podmienok. Do niektor˘ch
vzdu‰n˘ch priestorov je z dôvodu bezpeãnosti vlietnutie civiln˘ch lietadiel zakázané.
Takéto zabezpeãenie vyuÏívania spoloãného
vzdu‰ného priestoru v‰ak veºkou mierou obmedzuje efektívne vykonávanie civilnej letovej prevádzky. V tomto prípade musíme braÈ
do úvahy aj Nariadenie komisie (ES) ã.
2150/2005 o spoloãn˘ch pravidlách pruÏného vyuÏívania vzdu‰ného priestoru, ktoré
nám priamo deklaruje, Ïe vzdu‰n˘ priestor sa
nemá deliÈ na v˘hradne civiln˘ alebo vojensk˘, ale sa má povaÏovaÈ za jeden celok, v ktorom musia byÈ poÏiadavky v‰etk˘ch pouÏívateºov uspokojované v maximálnom moÏnom
rozsahu.
Z uvedeného dôvodu sa preto pristupuje ku
koordinácii vojenskej a civilnej letovej prevádzky takto: v urãitom vzdu‰nom priestore,
ktor˘ budú vyuÏívaÈ vojenské aj civilné lietadlá sa vykonáva koordinácia tratí letov lietadiel v reálnom ãase za úãasti pozemného
personálu. Na podporu tejto ãinnosti sa vyuÏívajú sofistikované pracovné nástroje, ale tie
nedokáÏu v plnej miere zabezpeãiÈ plne automatizovan˘ spôsob koordinácie. ªudsk˘ faktor zohráva nenahraditeºnú funkciu v celom
procese v˘meny informácií medzi subjektmi,
ktoré zabezpeãujú riadenia vojenskej a civilnej letovej prevádzky. Z pohºadu zabezpeãenia vojenského riadenia letovej prevádzky je
to zloÏitej‰ie o nutnosÈ vojenského personálu poznaÈ niektoré pracovné postupy vykonávania letovej prevádzky platné pre civilné letectvo.
Praktické vykonávanie koordinácie letovej
prevádzky medzi ak˘mikoºvek poskytovateºmi tejto sluÏby je nároãné na personál a
technické zabezpeãenie. V rámci zjednodu‰enia a zabezpeãenia bezpeãného poskytovania
letov˘ch prevádzkov˘ch sluÏieb medzinárodná legislatíva, a samozrejme aj na‰a, odporúãa poskytovanie letov˘ch prevádzkov˘ch sluÏieb pre vojenské aj civilné lietadla
z jedného stanovi‰Èa. Tento krok potom eliminuje rozsah potrebnej koordinácie na vykonávanie letov. Tieto odporúãania boli zakotvené v programe harmonizácie a integrácie systémov riadenia letovej prevádzky v Slovenskej republike a schválené ministerstvom obrany. Musím podotknúÈ, Ïe v‰etky postupy riadenia letovej prevádzky a spôsoby koordinácie sú v prvom rade zamerané na bezpeãnosÈ. BezpeãnosÈ v tomto prípade má absolútnu prioritu. V na‰om vzdu‰nom priestore sa
nám tento rok v júni podarilo splniÈ odporúãanie zakotvené v schválenom programe, a to
vojensk˘m stanovi‰Èom zabezpeãiÈ poskytovanie sluÏby riadenia letovej prevádzky civiln˘m aj vojensk˘m lietadlám na letisku Sliaã,
ktoré je definované ako letisko so zmie‰anou
prevádzkou. Predt˘m sa na tomto letisku sluÏby poskytovali oddelene, ãiÏe civiln˘ perso-
24
O B R A N Y
S R
nál civilnej letovej prevádzke, vojensk˘ personál vojenskej letovej prevádzke, a to podot˘kam, v jednom spoloãnom vzdu‰nom priestore. Ozbrojené sily v súãinnosti s pracovníkmi Úradu v tomto prípade urobili obrovsk˘
krok dopredu a prispelo sa tak k jednoduch‰iemu, ale hlavne bezpeãnej‰iemu zaisteniu letov. âo sa t˘ka európskeho vzdu‰ného priestoru, tam sa pripravuje harmonizované poskytovanie oblastnej sluÏby riadenia letovej
prevádzky v projekte FAB CE (Projekt funkãn˘ch blokov vzdu‰ného priestoru v priestore
strednej Európy), do ktorého je zahrnutá aj vojenská zloÏka.
Úrad zastupuje Ministerstvo obrany SR v
medzinárodn˘ch organizáciách civilného
letectva a NATO, aká je spolupráca?
Príslu‰níci úradu sú priamo zapojení v niekoºk˘ch oblastiach spolupráce s medzinárodn˘mi organizáciami civilného letectva ako
EUROCONTROL, EÚ a samozrejme NATO.
Rozsah a spôsob participácie v t˘chto oblastiach je limitovan˘ zameraním spolupráce s
uveden˘mi organizáciami, ºudsk˘mi zdrojmi
a v poslednom období hlavne finanãn˘mi
prostriedkami. Úrad zabezpeãuje spoluprácu
s t˘mito organizáciami prostredníctvom pracovn˘ch stretnutí, konferencií, rokovaní alebo prostredníctvom in˘ch komunikaãn˘ch
prostriedkov. âasové rozdelenie spolupráce
zaãína v krátkodobom horizonte aÏ po spoluprácu, ktorá trvá niekoºko rokov. Na ilustráciu by som uviedla aspoÀ niektoré oblasti
spolupráce.
V rámci Európskej únie máme zastúpenie
vo V˘bore pre jednotné európske nebo. V˘bor
zabezpeãuje primerané zohºadnenie záujmov
rezortu obrany pri vytváraní „Jednotného európskeho neba (Single European Sky)“ prostredníctvom nariadení Európskej komisie.
Úrad plní aj úlohy spojené s posudzovaním
letovej spôsobilosti vojensk˘ch lietadiel. Tieto úlohy plní koordinovane s ostatn˘mi európskymi vojensk˘mi organizáciami zodpovedn˘mi za letovú spôsobilosÈ prostredníctvom
úãasti v európskom fóre pre vojenskú letovou
spôsobilosÈ. Toto fórum bolo vytvorené v
rámci Európskej obrannej agentúry Európskej
únii ako EDA MAWA Forum (European Defence Agency, Military Airworthiness Forum). EDA MAWA fórum vytvára harmonizované európske vojenské poÏiadavky na letovú spôsobilosÈ EMARs (European Military Airworthiness Requirements), ktoré sú odvodené od existujúcich nariadení Európskej
agentúry pre bezpeãnosÈ letectva EASA (European Aviation Safety Agency). Schválené
EMARs zohºadÀujú ‰pecifiká prevádzky vojensk˘ch lietadiel. Úrad sa aktívne podieºa na
tvorbe a implementácii EMARs vo vzÈahu k
organizáciám vykonávajúcim v˘voj a produkciu vojenskej leteckej techniky, na jej
údrÏbe, prevádzke, ako aj na tvorbe a implementácii pravidiel pre organizácie vykonávajúce v˘cvik údrÏby a na vydávanie preukazov
odbornej spôsobilosti technikov údrÏby.
V oblasti riadenia letovej prevádzky a systémov riadenia letovej prevádzky sa príslu‰níci Úradu zúãastÀujú niekoºk˘ch zasadaní.
Spomeniem aspoÀ pracovnú skupinu na manaÏment letovej prevádzky, komunikáciu, navigáciu a sledovanie, zaoberajúcu sa problematikou koordinácie medzi civilnou a vo-
jenskou letovou prevádzkou, aj implementáciou ‰tandardizaãn˘ch dokumentov STANAG
v tejto oblasti a v˘bor zastre‰ujúci v rámci
NATO celkovú problematiku manaÏmentu
letovej prevádzky, ãiÏe aj civilno-vojenskú
spoluprácu, ktorej sa venuje na tejto úrovni
veºká pozornosÈ. ëal‰ou oblasÈou zapojenia sa
Úradu je participovanie v pracovn˘ch skupinách na vytvorenie funkãného bloku vzdu‰ného priestoru v strednej Európe (FAB CE)
a to v civilno-vojensk˘ch koordinaãn˘ch skupinách, v ktor˘ch sú poÏiadavky vojenskej
zloÏky priamo rie‰ené.
Keì som spomínala, Ïe v˘bor NATO venuje veºkú pozornosÈ vojensko-civilnej spolupráce v oblasti manaÏmentu letovej prevádzky,
je potrebné povedaÈ Ïe aj na strane civiln˘ch
organizácii sa venuje naopak pozornosÈ vojakom a ich poÏiadavkám. Ako príklad môÏem
uviesÈ Vojenskú radu manaÏmentu letovej
prevádzky v rámci civilnej agentúry EUROCONTROL. Predmetom ãinnosti tejto rady je
rie‰enie otázok súvisiacich s vypracovaním,
koordináciou a zverejÀovaním vojensk˘ch
poÏiadaviek t˘kajúcich sa záleÏitostí vojenského manaÏmentu letovej prevádzky.
ëalej má Úrad zastúpenie vo V˘bore pre
bezpeãnosÈ letov vojensk˘ch letectiev európskych ‰tátov (Air Force Flight Safety Committee-Europe). V˘bor má za cieº vzájomné
informovanie krajín o príãinách leteck˘ch
nehôd a incidentoch vojensk˘ch lietadiel a v˘menu skúseností v oblasti bezpeãnosti letov.
Podot˘kam, Ïe tento rok sa konferencia v˘boru konala prv˘ raz na Slovensku za úãasti
26 krajín.
Treba povedaÈ, Ïe spolupráca medzi jednotliv˘mi ãlensk˘mi a partnersk˘mi krajinami
prebieha jednak na formálnej, ale aj neformálnej úrovni, ãi uÏ v˘menou skúseností alebo
hºadaním vhodn˘ch rie‰ení konkrétnej problematiky.
Na základe toho, Ïe Úrad overuje aj typovú spôsobilosÈ vojensk˘ch lietadiel, máte
asi aj najlep‰ie informácie o ich celkovom
stave, dá sa porovnaÈ s lietadlami „medzinárodného neba“?
Ako uÏ bolo povedané, Úrad okrem letovej spôsobilosti vojensk˘ch lietadiel posudzuje aj posudzuje typovú spôsobilosÈ vojensk˘ch lietadiel. Lietadlá Ozbrojen˘ch síl sú
svojím vybavením porovnateºné s vybavením civiln˘ch lietadiel a sú spôsobilé plniÈ úlohy v súlade s pravidlami pre civilné letectvo.
Lietadlá Ozbrojen˘ch síl bola vykonaná modernizácia komunikaãn˘ch a navigaãn˘ch
systémov. Nové rádiostanice zabezpeãujú
bezpeãnú ãinnosÈ v I. a II. leteckom pásme s
kanálov˘m odstupom 8,33 kHz. Na identifikáciu sú lietadlá vybavené módom S. Kódy
módu S boli pridelené pre Ministerstvo obrany SR Leteck˘m úradom SR. Nበúrad prideºuje tieto kódy jednotliv˘m vojensk˘m lietadlám. Na zv˘‰enie bezpeãnosti sú lietadlá vybavené zariadením TCAS (Traffic Allert and
Collision avoidance system) protizráÏkov˘
systém s in˘mi lietadlami a EGPWS (Enhanced Ground Proximity Warning System) systém, ktor˘ upozorÀuje posádku lietadla na
nebezpeãnú blízkosÈ terénu..
V‰etky zmeny vykonané v kon‰trukcii lietadla podliehajú na schválenie Úradu. V‰etky
vojenské lietadlá sú vedené vo Vojenskom le-
M I N I S T E R S T V O
teckom registri. Pre v‰etky vojenské lietadlá
sú vydané osvedãenia podobne ako je to u civiln˘ch lietadiel. Lietadlá musia byÈ udrÏiavané v súlade s prevádzkovou a opravárenskou dokumentáciou pre zachovanie letovej
spôsobilosti. Letovú spôsobilosÈ overuje Úrad
u uÏívateºa leteckej techniky. Pre zabezpeãenie zachovania letovej spôsobilosti vojensk˘ch lietadiel je nutné overovaÈ odbornú
spôsobilosÈ personálu, ktor˘ sa podieºa na
obsluhe a údrÏbe leteckej techniky. Podmienkou pre priznanie odbornej spôsobilosti je
získanie kvalifikácií, ktoré sa zapisujú do
preukazu spôsobilosti technika údrÏby. Celá
agenda o vojenskom leteckom personáli je
evidovaná vo Vojenskom leteckom registri.
Ako je to s riadením letovej prevádzky,
ide o vysoko odbornú ãinnosÈ, nezaostávame v rámci medzinárodného spoloãenstva?
Riadenie letovej prevádzky je jedn˘m z
dôleÏit˘ch ãlánkov zabezpeãenia poskytovania leteck˘ch navigaãn˘ch sluÏieb ako komplexu rôznych ãinností a úloh potrebn˘ch k
vykonávaniu lietania. Úrad od svojho vzniku
zaãal implementovaÈ odporúãania Európskej
organizácie pre bezpeãnosÈ letovej prevádzky
v oblasti riadenia letovej prevádzky (ESARR
5) do prostredia vojenského riadenia letovej
prevádzky. To znamená, Ïe vojenskí riadiaci
letovej prevádzky absolvujú takmer identick˘ v˘cvik ako civilní. Pre to aby získali oprávnenie spôsobilosti musia absolvovaÈ teoretickú prípravu z civiln˘ch predpisov tzv. základn˘ teoretick˘ kurz riadiacich po ktorom
nasleduje preskú‰anie. Po jeho úspe‰nom absolvovaní musí kaÏd˘ získaÈ aj preukaz rádiotelefonistu to je oprávnenie vydané telekomunikaãn˘m úradom a oprávÀuje jeho drÏiteºa
pre komunikáciu na rádiostaniciach, následne musí získaÈ aj lekárske osvedãenie o zdravotnom stave, ktoré vydáva oddelenie leteckého lekárstva Leteckej nemocnice v Ko‰iciach. Po získaní t˘chto osvedãení môÏe nov˘
riadiaci pristúpiÈ k praktickému v˘cviku na simulátore, kde si osvojuje postupy a spôsoby
riadenia letovej prevádzky. Po úspe‰nom absolvovaní a preskú‰aní na simulátore môÏe zaãaÈ praktickú prípravu na pracovisku pod dohºadom in‰truktora a aÏ po úspe‰nom absolvovaní v˘cviku pod dohºadom in‰truktora je
preskú‰an˘ z praktického v˘konu komisiou.
V prípade úspe‰ného zvládnutia preskú‰ania
je mu vydan˘ preukaz spôsobilosti, ktor˘ ho
oprávÀuje riadiÈ vojenskú letovú prevádzku.
Musím podotknúÈ, Ïe t˘mto v‰ak nekonãíme.
KaÏdé stanovi‰te riadenia letovej prevádzky
musí maÈ vypracovan˘ v˘cvikov˘ plán podºa ktorého postupuje aj ìal‰í v˘cvik ãiÏe v˘cvik na udrÏanie získanej spôsobilosti, ktoré
je pravidelne overované na‰ou komisiou. TakÏe môÏem povedaÈ, Ïe pri v˘cviku vojensk˘ch riadiacich letovej prevádzky robíme
v‰etky kroky tak, aby sme sa v maximálnej
miere pribliÏovali k príprave personálu zrovnateºnej kvalifikácie ako majú civilné organizácie i napriek nutn˘m zvlá‰tnostiam vojenskej a civilnej prípravy. Ako som uÏ spomínala v roku 2011 bolo zahájené poskytovanie
sluÏby riadenia letovej prevádzky (profesionálnymi vojakmi) na letisku Sliaã pre v‰etky
lietadla. Príprava profesionálnych vojakov
trvala niekoºko mesiacov a bola ukonãená
preskú‰aním pred komisiou Leteckého úradu
O B R A N Y
S R
SR. Toto v‰etko bolo súãasÈou certifikaãného
procesu v ktorom sa overovala spôsobilosÈ
Ministerstva obrany SR zabezpeãiÈ poskytovanie leteck˘ch navigaãn˘ch sluÏieb na letisku Sliaã pre v‰etk˘ch uÏívateºov vzdu‰ného
priestoru poãas príletov a odletov na letisku.
Tento proces bol ãasovo nároãn˘, vyÏiadal
si obrovské úsilie personálu a nemalé finanãné prostriedky. Zvolená cesta je ale perspektívna a na niekoºko rokov zabezpeãuje poskytovanie bezpeãnej sluÏby riadenia letovej prevádzky vo vzdu‰nom priestore letiska Sliaã.
Je potrebné podotknúÈ, Ïe poskytovanie
sluÏieb na letisku Sliaã sa vykonáva podºa nariadenia komisie (ES) ã. 2096/2005, ktor˘m
sa ustanovujú spoloãné poÏiadavky na poskytovanie leteck˘ch navigaãn˘ch sluÏieb a sme
jednou z mála krajín, ktorá bola certifikovaná civiln˘m leteck˘m úradom podºa tohto
nariadenia. T˘mto poskytovaním sluÏieb na
letisku Sliaã vojensk˘m letectvom sme vytvorili nielen podmienky na pruÏnej‰ie vyuÏívanie vzdu‰ného priestoru, eliminovanie konfliktn˘ch situácii pri riadení letovej prevádzky
dvoma subjektmi, ale hlavne sme zv˘‰ili odbornú spôsobilosÈ riadiacich letovej prevádzky a technického personálu, ktorí sú pripravení pre operácie medzinárodného krízového
manaÏmentu (NATO/EÚ).
Podobn˘ proces je pripraven˘ aj pre poskytovanie oblastnej sluÏby riadenia letovej prevádzky. Oblastná sluÏba riadenia letovej prevádzky je zabezpeãovaná prenájmom kvalitn˘ch technologick˘ch zariadení od Letov˘ch
prevádzkov˘ch sluÏieb SR, ‰.p. Vzhºadom k
zmen‰ujúcemu sa rozsahu dostupn˘ch finanãn˘ch prostriedkov sa v súãasnej dobe hºadajú spôsoby zabezpeãenia tejto sluÏby v nasledujúcom období.
Máte aj informácie o tom, ãi sú v‰etky vojenské letiská na Slovensku v prevádzke
alebo majú obmedzenie? Je to dôleÏitá informácia pre Úrad?
Leteck˘m zákonom je vymedzen˘ rozsah
pôsobnosti ministerstva obrany ako orgánu
‰tátnej správy aj vo vzÈahu k prevádzke ‰tátnych (vojensk˘ch) lietadiel. Jednou zo základn˘ch pôsobností ministerstva obrany vypl˘vajúcej z toho zákona sú aj úlohy v oblasti povoºovania prevádzkovania letísk a leteck˘ch pozemn˘ch zariadení, vedenie ich evidencie ako aj rozhodovanie o doãasnom preru‰ení alebo obmedzení vojensk˘ch letísk
alebo leteck˘ch pozemn˘ch zariadení. Pri
tomto nemoÏno zabúdaÈ na vydávanie súhlasu na zriadenie vojensk˘ch leteck˘ch pozemn˘ch zariadení, na pouÏitie vo vojenskom letectve, ako aj na súhlas s ich podstatnou zmenou alebo ich zru‰enie.
Povolenia na prevádzkovanie leteck˘ch
pozemn˘ch zariadení súãasne s ich obmedzeniami a spôsobilosÈ technického personálu systémov riadenia letovej prevádzky sú
vedené vo Vojenskom leteckom registri.
Z toho vypl˘va, Ïe v‰etk˘mi informáciami
ohºadom prevádzky vojensk˘ch letísk a leteck˘ch pozemn˘ch zariadení musí Úrad zo zákona disponovaÈ a zároveÀ povoºovaÈ ich obmedzenia. Tieto informácie sú teda pre Úrad
kºúãové. âo sa t˘ka vojensk˘ch letísk je potrebné dodaÈ, Ïe ani jedno vojenské letisko nie
je kompletne oplotené, ão v súãasnosti nezodpovedá poÏadovan˘m bezpeãnostn˘m ‰tan-
dardn˘m kritériám vybavenia vojensk˘ch a civiln˘ch letísk.
V ak˘ch súvislostiach , na ãom, spolupracujete s in˘mi orgánmi ministerstva, generálneho ‰tábu a veliteºstvom vzdu‰n˘ch
síl?
Spolupráca Úradu s t˘mito orgánmi spoãíva v dvoch rovinách. V prvom rade plní Úrad
funkciu odborného dozoru vypl˘vajúcu z leteckého zákona a z jeho pôsobnosti v rámci
ministerstva obrany ako to bolo napríklad
uvedené v otázke ã. 5 a zároveÀ funkciu koordinátora medzi civilnou a vojenskou letovou prevádzkou.
Ako príklad koordinácie by sa dal uviesÈ
postup prevzatia leteck˘ch navigaãn˘ch sluÏieb na Letisku Sliaã, ktor˘ bol vykonávan˘
v súãinnosti so ‰tátnym podnikom Letové
prevádzkové sluÏby SR a pod dohºadom Leteckého úradu SR a Stálej medzirezortnej komisie ministerstva dopravy a ministerstva obrany. K tomu boli vytvorené odborné komisie za jednotlivé oblasti, ktoré okrem iného
rie‰ili aj problematické oblasti medzi ‰peciálnou letovou prevádzkou a v‰eobecnou letovou prevádzkou.
V otázke ãíslo 1 som sa zmieÀovala o pruÏnom vyuÏívaní vzdu‰ného priestoru a o tom,
Ïe vzdu‰n˘ priestor nemá byÈ v˘hradne v pouÏívaní jednej zloÏky, ãi uÏ to je civilná alebo vojenská, ale kaÏd˘ musí byÈ uspokojen˘
v maximálnom moÏnom rozsahu. Aj za t˘mto úãelom boli ãlensk˘mi ‰tátmi EÚ prijaté
spoloãné vyhlásenia o roz‰irovaní civilnovojenskej spolupráce v oblastiach manaÏmentu letovej prevádzky. Ako príklad môÏem
uviesÈ spravovanie vzdu‰ného priestoru, ktoré sa vykonáva na strategickej, predtaktickej
a taktickej úrovni a ãi sa nám to páãi alebo nie
sme nútení v‰etci dokopy spolupracovaÈ tak
aby na‰ou prioritou v tejto oblasti bola bezpeãnosÈ a aÏ na druhom mieste presadzovanie si záujmov jednotliv˘ch rezortov.
ëalej Úrad sa zúãastÀuje na rokovaniach,
poradách, na spracovaní v˘cvikov˘ch a organizaãn˘ch dokumentov, návrhov vojensk˘ch
predpisov a nariadení, v˘skumov t˘kajúcich
sa letovej ãinnosti v rozsahu svojej pôsobnosti na v‰etk˘ch úrovniach velenia Ozbrojen˘ch síl. V oblasti bezpeãnosti Úrad spolupracuje s orgánmi bezpeãnosti letov leteck˘ch
útvarov v oblasti prevencie leteck˘ch nehôd
a incidentov, vykonáva odborné zhromaÏdenia k bezpeãnosti letov a raz roãne vykonáva ‰kolenie ãlenov stálej komisie pre vy‰etrovanie leteck˘ch nehôd ‰tátnych lietadiel. Treba e‰te doplniÈ, Ïe v rámci ministerstva obrany je najväã‰ia oblasÈ spolupráce na projektoch modernizácií a akvizícií v oblasti letectva, a to najmä pri modernizáciách leteckej
techniky, pri nákupoch pozemnej techniky a
pod.
Aká je spolupráca s orgánmi civilného letectva?
Zo strany medzinárodn˘ch organizácií zaoberajúcich sa letectvom sa v súãasnosti civilno-vojenskej spolupráci a koordinácii v
oblasti letectva venuje veºká pozornosÈ. âi sa
to t˘ka v oblasti vyuÏívania vzdu‰ného priestoru, poskytovania sluÏieb riadenia, v˘cviku personálu vrátane technického alebo zabezpeãenia letovej spôsobilosti, kaÏd˘ ‰tát
25
M I N I S T E R S T V O
sa snaÏí vytváraÈ také podmienky, aby civilno-vojenská spolupráca bola na ão najvy‰‰ej
úrovni, pretoÏe iba dobrou spoluprácou na
v‰etk˘ch úrovniach moÏno dosiahnuÈ stanoven˘ cieº, v na‰om prípade to znamená ão najkvalitnej‰ie zabezpeãenie letov˘ch prevádzkov˘ch sluÏieb a zabezpeãenie potrieb obrany ‰tátu.
Spolupráca civiln˘ch a vojensk˘ch zloÏiek
pri spoloãnom vyuÏívaní vzdu‰ného priestoru, organizovaní a zabezpeãovaní letov˘ch
prevádzkov˘ch sluÏieb, ako aj ich súlad s
medzinárodn˘mi zmluvami podºa ustanovenia § 4 ods. 1 leteckého zákona je v pôsobnosti stálej medzirezortnej komisie. âlenmi
tejto komisie sú okrem ná‰ho Úradu aj príslu‰níci veliteºstva vzdu‰n˘ch síl. Za civilnú zloÏku sú to príslu‰níci ministerstva dopravy, leteckého úradu, ako aj letov˘ch prevádzkov˘ch sluÏieb. Úrad okrem toho úzko spolupracuje s civiln˘mi zloÏkami aj pri zabezpeãovaní nedotknuteºnosti vzdu‰ného priestoru,
pri koordinácii vojenskej letovej prevádzky s
civilnou letovou prevádzkou a v oblasti vzájomného informovania o v˘sledkoch odborného vy‰etrovania leteck˘ch nehôd a incidentov.
Spolupráca je zameraná aj na iné organizácie pôsobiace v oblasti civilného letectva,
napr. so záujmov˘mi organizáciami v‰eobecného letectva – Slovensk˘m národn˘m aeroklubom, Asociáciou leteck˘ch prevádzkovateºov a in˘mi. Okrem toho sa zúãastÀujeme na
rôznych konferenciách t˘kajúcich sa zvy‰ovania bezpeãnosti vo vojenskom a civilnom letectve, ktoré organizujú civilné letecké univer-
O B R A N Y
S R
zity pôsobiace v rámci Slovenska. NemoÏno
pri tejto príleÏitosti zabúdaÈ ani na vedomostn˘ potenciál t˘chto ‰kôl, ktor˘ sa v rámci rôznych konzultácií, ‰kolení a pri vzdelávaní na‰ich odborníkov snaÏíme v ão najväã‰ej miere vyuÏívaÈ. Z pohºadu leteckého zákona máme
veºmi podobnú sféru záujmov s Leteck˘m
úradom SR. Spolupráca s pracovníkmi Úradu
je veºmi ãastá a na veºmi dobrej úrovni.
Venujete sa aj metodickej orientácii vojakov profesionálov?
Úrad okrem úloh vypl˘vajúcich z jednotliv˘ch zákonov plní aj úlohy jemu stanovené
v organizaãnom poriadku Ministerstva obrany SR. V dokumente je pre Úrad stanovená
povinnosÈ vydávaÈ pokyny na zabezpeãenie
jednotného v˘kladu a postupov pri riadení, organizovaní, zabezpeãovaní a vykonávaní leteckej ãinnosti Ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky platné v rezorte ministerstva obrany.
Z toho jasne vypl˘va, Ïe Úrad kladie veºk˘ dôraz na usmernenie ãinností súvisiacich
s vojensk˘m letectvom. Vydávame niekoºko
pokynov, v ktor˘ch presne urãujeme pravidlá a zásady vzdelávania, v˘cviku a spôsobilosti vojenského leteckého personálu tvoreného v˘konn˘mi letcami, príslu‰níkmi inÏinierskej leteckej sluÏby, vojenskej sluÏby riadenia letovej prevádzky, letiskového zabezpeãenia, leteck˘ch pozemn˘ch informaãn˘ch
systémov a leteckej prevádzkovej sluÏby. Dokumenty slúÏia profesionálnym vojakom pri
príprave a v˘kone funkcií, stanovujú postupy a spôsoby udrÏania ich spôsobilosti, príklady rie‰enia zvlá‰tnych situácii a zároveÀ
stanovujú práva a povinnosti leteckého personálu.
Dá sa povedaÈ, Ïe vojenské letectvo MO SR
je na dobrej úrovni?
Vojenské letectvo plní úlohy leteckého v˘cviku naìalej v zloÏit˘ch podmienkach. Pretrvávajú problémy s leteckou a zabezpeãovacou technikou. Nálet letov˘ch hodín na pilota naìalej nedosiahol poÏadovanú hodnotu
na operaãného pilota 180 aÏ 240 letov˘ch
hodín podºa kategórie. Celkov˘ nálet v roku
2010 bol 4 895 letov˘ch hodín a plán na rok
2011 je len 4 500 letov˘ch hodín. BezpeãnosÈ
letovej prevádzky bola ovplyvnená najmä
nárastom poãtu leteck˘ch udalostí zapríãinen˘ch prevádzkov˘m opotrebením. Nárast
poãtu zaevidovan˘ch leteck˘ch udalostí z 30
v roku 2009 na 49 v roku 2010 a opätovn˘ pokles roãného náletu, spôsobil pokles náletu na
jednu leteckú udalosÈ na 100 letov˘ch hodín
v roku 2010. Pozitívne je, Ïe sme nezaznamenali Ïiadnu leteckú nehodu a nezamlãali sa
Ïiadne letecké udalosti. Aj napriek t˘mto problémom vojenské letectvo zaznamenalo poslednú leteckú nehodu v roku 2008 a leteckú
katastrofu v roku 2006.
Na záver by bolo moÏné povedaÈ, Ïe v‰etci, ãi sú to pracovníci Úradu, in˘ch zloÏiek
ministerstva obrany, generálneho ‰tábu a
vzdu‰n˘ch síl sa snaÏia vykonávaÈ svoju prácu tak, aby prioritou pri zabezpeãovaní, vykonávaní a riadení leteckej ãinnosti bolo pre
kaÏdého zaistenie bezpeãnosti leteckej prevádzky, ktorá má v rámci letectva absolútnu
prioritu.
Dôveryhodn˘ partner
pre ãlenské ‰táty NATO
Nevyhnutnou podmienkou, aby na‰e Ozbrojené sily mohli pôsobiÈ v spoloãn˘ch misiách a synergicky
operovaÈ s ozbrojen˘mi silami ãlensk˘ch ‰tátov NATO, je dosiahnutie predpísan˘ch ‰tandardov
v operaãnej, materiálovej, technickej a administratívnej oblasti. Túto oblasÈ v rámci ‰tandardizácie,
kodifikácie a ‰tátneho overovania kvality zabezpeãuje aj Úrad pre obrannú ‰tandardizáciu,
kodifikáciu a ‰tátne overovanie kvality (ÚO·K·OK).
Stratégia ãinnosti Úradu pre obrannú ‰tandardizáciu, kodifikáciu a ‰tátne overovanie
kvality je zaloÏená na súãasn˘ch a budúcich
potrebách Ministerstva obrany SR a Ozbrojen˘ch síl SR v súlade s definíciou potrieb konferencie národn˘ch riaditeºov CNAD ako i
ìal‰ích poÏiadaviek súvisiacich s na‰ím ãlenstvom v NATO. Hlavn˘m cieºom predov‰etk˘m medzinárodn˘ch aktivít realizovan˘ch
Úradom je trvalé udrÏiavanie a zlep‰ovanie interoperability a spôsobilosti Ozbrojen˘ch síl
Slovenskej republiky. Aj preto je z hºadiska
hierarchie spolupráca v pracovn˘ch skupinách
a v˘boroch CNAD/ NATO a EDA/EU prioritnou aktivitou Úradu. Systematické anal˘zy v˘sledkov zasadnutí a skupín sú základom
pre harmonizáciu postupov s procesmi a ‰truktúrami NATO. Nominovaní delegáti zo za-
26
mestnancov úradu zastupujúci Slovenskú republiku v pracovn˘ch skupinách a v˘boroch
NATO/EDA cielene budujú korektné vzÈahy s
vedením v˘borov a zabezpeãujú zároveÀ primeranú propagáciu na‰ich aktivít.
Úrad zabezpeãuje v oblasti ‰tandardizácie
prijatie a implementáciu ‰tandardizaãn˘ch dokumentov NATO. V tejto oblasti zástupcovia
úradu sa podieºajú na práci v príslu‰n˘ch ‰tandardizaãn˘ch orgánoch NATO, t. j. vo v˘bore pre ‰tandardizáciu (CS), v pracovnej skupine pre manaÏment ‰tandardizácie (SMWG) a
v pracovnej skupine pre terminológiu (MCTC).
Úrad má taktieÏ zastúpenie v pracovnej skupine na harmonizáciu materiálovej ‰tandardizácie Európskej obrannej agentúry
EDA/MSHT/MSG, ktorej v˘sledky a rozhodnutia v oblasti obstarávania sprostredkováva
O Z B R O J E N É
S I L Y
S R
Zástupcovia DCMA USA pri rokovaní.
cez ZdruÏenie bezpeãnostného a obranného
priemyslu SR do v˘robn˘ch podnikov. Z posledného obdobia treba zdôrazniÈ vydanie Slovenského obranného ‰tandardu SO· AAP 3,
ktor˘ usmerÀuje riadenie a spravovanie ‰tandardizaãn˘ch dokumentov vzhºadom na schválené zmeny v oblasti hierarchie ‰tandardizaãn˘ch dokumentov NATO a postupy ich schvaºovania v krajinách NATO. V súãasnosti sa
Úrad iniciatívne zapojil za oblasÈ ‰tandardizaãn˘ch dokumentov i do prípravy medzinárodného cviãenia CAPABLE LOGISTICIAN
2013, ktoré sa uskutoãní v júni 2013 vo Vojenskom v˘cvikovom priestore Le‰È pod vedením
Multilogistického a koordinaãného centra
NATO, za úãasti 25 ‰tátov NATO a EÚ. Cieºom cviãenia je praktické overovanie implementácie ‰tandardizaãn˘ch dohôd NATO a
dosiahnutie interoperability v 15 oblastiach
logistiky. âlenom medzinárodnej analytickej
a hodnotiacej skupiny bude i zástupca úradu,
ktor˘ sa podieºa aj na príprave formalizovanej
dokumentácie pre toto cviãenie. Získané poznatky budú maÈ veºk˘ v˘znam na ìal‰ie dotváranie stratégie a politiky obrannej ‰tandardizácie v Slovenskej republike vo väzbe na
podporu prípravy na‰ich ozbrojen˘ch síl pre
medzinárodné misie.
Odbor kodifikácie Úradu zabezpeãuje pozíciu národnej autority, obdobne ako centrálne
orgány kaÏdého ‰tátu NATO, a je zodpovedn˘ za zavedenie a údrÏbu kodifikaãného systému NATO. Tvorí povinn˘ ãlánok medzi
ozbrojen˘mi silami jednotliv˘ch ‰tátov, ‰tátmi
NATO a Agentúrou NATO pre technické zabezpeãenie a zásobovanie na v˘menu kodifikaãn˘ch údajov (NAMSA). Základnou v˘konnou ãinnosÈou odboru kodifikácie je proces získavania, spracovania a aktualizácie kodifikaãn˘ch údajov o poloÏkách (v˘robkoch)
a ich v˘robcoch. Poslaním Úradu v ‰truktúre
orgánov podieºajúcich sa na kodifikácii je zabezpeãovaÈ proces kodifikácie na celoslovenskej úrovni , a v intenciách politiky kodifikácie v˘boru NATO AC/135 MG dotváraÈ spôsob spravovania kodifikácie na úrovni SR.
ZároveÀ sa zúãastÀujeme odbornej práce v
skupinách pre kodifikáciu NATO AC/135,MG,
Panel A, NMBS, TriCOD a MC CATALO-
GUE User Group. Na základe schválen˘ch
dokumentov udrÏiavame národn˘ kodifikaãn˘
systém Slovenskej republiky v kompatibilite
s poÏiadavkami NATO.
Úrad vykonáva aj komplexnú externú komunikáciu s NAMSA, DLIS a zahraniãn˘mi
partnermi na báze slovenského obranného
‰tandardu SO· ACodP-1 cestou priameho
chráneného internetového pripojenia do alianãnej medzinárodnej siete NMBS a taktieÏ vykonáva kodifikáciu pre zahraniãného partnera v súvislosti s ratifikáciou ‰tandardizaãn˘ch
dohovorov v kodifikaãnej oblasti na základe
Ïiadostí.
Podobne spolupracujeme s Ruskou federáciou (RF) uÏ od roku 2009, najmä v problematike spracovania kodifikaãn˘ch údajov, na základe dvojstrannej dohody vychádzajúcej z
SO· ACodP-1. RF zakúpila a spú‰Èa do rutinnej prevádzky kodifikaãn˘ informaãn˘ systém MCCATALOGUE, ktor˘ okrem SR pouÏíva aj âR, Fínsko a Nórsko. Na jar tohto
roku RF poÏiadala NATO o vykonanie odborn˘ch prevádzkov˘ch testov v Kodifikaãnom
systéme NATO. V komisii NATO pre testovanie spôsobilosti RF spracovávaÈ kodifikaãné
údaje podºa poÏiadaviek NATO sme boli aj my.
Aj na základe na‰ich odborn˘ch skúseností, RF
odborne splnila ãasÈ testovania patriaca do pôsobnosti SR. Za prístup SR k odbornej spolupráci v rámci testovania zaslala Ruská federácia ìakovn˘ list. Ak aj ostatné ãiastkové testy Ruská federácia splní pozitívne, s najväã‰ou
pravdepodobnosÈou na 100. rokovaní v˘boru
AC/135 národn˘ch riaditeºov pre kodifikáciu
bude aj Ruská federácia schválená za ãlena
skupiny TIER 2 – skupina ‰tátov, ktorá splnila poÏiadavky kodifikaãného systému NATO
a môÏe plnohodnotne spracovávaÈ kodifikaãné údaje, prideºovaÈ NSN a národné NCAGE.
V odbore ‰tátneho overovania kvality z pohºadu spolupráce s obdobn˘mi autoritami v ‰tátoch NATO Úrad implementuje, metodicky
riadi, koordinuje a realizuje vzájomné ‰tátne
overovanie kvality v rámci ‰tátov NATO, v súlade s príslu‰n˘mi ‰tandardizaãn˘mi dohodami na oblasÈ vzájomného ‰tátneho overovania
kvality. ZároveÀ sa Úrad podieºa na práci v pracovnej skupine NATO AC-327/SGA/WG 2
pre kvalitu a pre manaÏment Ïivotného cyklu.
Úrad na základe Ïiadosti partnersk˘ch krajín
NATO vykonáva ‰tátne overovanie kvality
v˘robkov nakupovan˘ch v Slovenskej republike, vydáva certifikát o zhode v súlade so ‰tandardizaãnou dohodou NATO STANAG-4107
a spojeneckou publikáciou AQAP 2070.
Len podot˘kam, Ïe certifikát systému manaÏérstva kvality podºa AQAP vydávan˘ na‰ím úradom alebo obdobnou národnou autoritou v ‰tátoch NATO b˘va beÏnou poÏiadavkou
v˘berového konania pri medzinárodn˘ch tendroch realizovan˘ch NAMSA. TaktieÏ je v
kompetencii Úradu ÏiadaÈ príslu‰n˘ orgán
ãlenského ‰tátu NATO alebo iného ‰tátu o
‰tátne overovanie kvality vtedy, ak sa produkt
vyrába alebo poskytuje na jeho území. Len pre
ilustráciu v tomto roku Úrad realizoval ‰tátne
overovanie kvality v prospech ‰tátov NATO v
deviatich obchodn˘ch prípadoch a ‰táty NATO
sme Ïiadali v jedenástich obchodn˘ch prípadoch. Aj touto cestou pomáhame formovaÈ
zahraniãn˘ goodwill v˘robn˘ch spoloãností a
presadzovaÈ sa v medzinárodn˘ch tendroch.
V súvislosti s ìal‰ími zahraniãn˘mi aktivitami Úrad cez odbor ‰tátneho overovania kvality sa podieºa i na práci skupiny Vi‰egrádskej
‰tvorky QUALITY GROUP 4. V oblasti spolupráce s DCMA USA (centrálna obstarávacia
agentúra USA) sme v súãasnosti ponúkli moÏnosÈ organizovania 14. roãníka medzinárodnej
DCMA HOST NATION konferencie z oblasti ‰tátneho overovania kvality v Slovenskej
republike v roku 2012. V súlade s ìal‰ími koncepãn˘mi zámermi Úrad v auguste tohto roka
inicioval úvodné rokovanie so zástupcami úradu DCMA USA a bol podpísan˘ termínov˘
plán ãinností, ktoré je potrebné zrealizovaÈ v
procese uzatvorenia reciproãne bezodplatného poskytovania a uznávania sluÏieb ‰tátneho
overovania kvality, ktoré bude ukonãené podpísaním memoranda o porozumení s USA na
úrovni ‰tátnych tajomníkov.
V auguste 2011 sme splnili základné body
plánu realizácie procesov memoranda zaslaním
vyplnenej referenãnej matrice medzi procesmi ‰tátneho overovania kvality , legislatívou
Slovenskej republiky a intern˘mi normatívnymi aktmi úradu. V mesiaci október zrealizujeme zaslanie rozsiahleho súboru prekladov procesov ‰tátneho overovania kvality. Po jej verifikácii a odstránení prípadn˘ch nezhôd s poÏiadavkami DCMA USA bude nasledovaÈ svedecká validácia procesov v na‰ich v˘robn˘ch
podnikoch. V˘sledkom nároãn˘ch verifikaãn˘ch a validaãn˘ch procesov bude v koneãnom
dôsledku memorandum, ktoré jednak umoÏní
Slovenskej republike bezodplatne poÏadovaÈ
‰tátne overovanie kvality u v˘robcov a dodávateºov z USA ale i pozitívne ovplyvní dôveryhodnosÈ na‰ich v˘robcov z medzinárodného
hºadiska.
Aj z uvedeného prehºadu a rozvinutej spolupráce je zrejmé, Ïe Úrad pre obrannú ‰tandardizáciu, kodifikáciu a ‰tátne overovanie
kvality v uveden˘ch oblastiach ãinnosti v˘znamnou mierou prispieva na medzinárodnom poli k pozitívnemu imidÏu Slovenskej republiky a je pre ãlenské ‰táty NATO dôveryhodn˘m partnerom.
RNDr. Slavomír KUBO
riaditeº, Úrad pre obrannú ‰tandardizáciu,
kodifikáciu a ‰tátne overovanie kvality
27
M I N I S T E R S T V O
H O S P O D Á R S T V A
S R
Zákon ã. 403/2010 Z. z., na základe ktorého pre‰li kompetencie v oblasti obchodovania
s vojensk˘m materiálom z Ministerstva obrany SR na Ministerstvo hospodárstva SR je
v platnosti od 1. 11. 2010. Vedúci oddelenia dohºadu nad obchodovaním s vojensk˘m materiálom
MH SR Pavol TAKÁâ poskytol rozhovor pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.
Ide aj o ochranu záujmov
na‰ej bezpeãnosti
ponuje spomínaná smernica by mal byÈ schválen˘ parlamentom k 1.12. 2011.
âo je rozhodujúce pre dovoz a v˘voz vojenského materiálu, ide obyãajne viac o obchod s medzinárodn˘m v˘znamom?
Pri obchodovaní s vojensk˘m materiálom
musia byÈ prvom rade pri zohºadnené zahraniãnopolitické záujmy SR a aÏ na druhom
mieste je samotn˘ obchod s vojensk˘m materiálom. Slovenská republika je ãlenom EÚ
a aktívne sa podieºa na spoloãnej bezpeãnostnej a obrannej politike EÚ. Jej prostredníctvom má EÚ ambíciu posilÀovaÈ svoju
schopnosÈ reagovaÈ na krízy vo svete prakticky bez geografického obmedzenia, a t˘m naplniÈ kºúãovú poÏiadavku definovanú v rámci Európskej bezpeãnostnej stratégie.
Podmienky obchodovania s vojensk˘m materiálom sú spoloãné pre celú EÚ?
Podmienky na obchodovania s vojensk˘m
materiálom upravuje v SR zákon ã. 179/1998
Z. z. o obchodovaní s vojensk˘m materiálom
v znení neskor‰ích predpisov. Tento zákon bol
deväÈkrát novelizovan˘, hlavne z dôvodov
postupného pribliÏovania sa k legislatíve EÚ.
Podmienky na obchodovanie s v˘robkami
obranného priemyslu legislatívne zastre‰uje
Smernica Európskeho parlamentu a Rady
2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodu‰ení
podmienok pre transfery v˘robkov obranného priemyslu v rámci Spoloãenstva v platnom
znení. Smernicu musia ãlenské ‰táty EÚ transponovaÈ do národnej legislatívy a kaÏdá ãlenská krajina ju zaãne v praxi aplikovaÈ od
1.7.2012. Návrh zákona, do ktorého sa trans-
28
Sleduje sa pri predaji do zahraniãia aj
umiestnenie vojenského materiálu?
Slovensko je ãlenská krajina EÚ a NATO,
takÏe musí dodrÏiavaÈ v‰etky re‰triktívne
opatrenia. Zbrojné embargá sa môÏu uplatÀovaÈ s cieºom zastaviÈ prísun zbraní a vojenského materiálu do oblastí konfliktov alebo v prospech reÏimov, ktoré by ich pravdepodobne
pouÏili na vnútornú represiu alebo agresiu
voãi inej krajine. V tomto ohºade právne nástroje slovenskej zahraniãnej a bezpeãnostnej
politiky ukladajúce zbrojné embargo zvyãajne zah⁄Àajú zákaz predaja, dodávky, prevodu
alebo v˘vozu zbraní a súvisiaceho materiálu
v‰etk˘ch typov vrátane zbraní a streliva, vojensk˘ch vozidiel a vybavenia polovojenského vybavenia a náhradn˘ch dielov. Zakázané
je aj financovanie a poskytovanie finanãnej a
technickej pomoci, sprostredkovateºsk˘ch
sluÏieb a in˘ch sluÏieb spojen˘ch s vojensk˘mi ãinnosÈami a zabezpeãovanie v˘roby,
údrÏby a pouÏívania zbraní a súvisiaceho materiálu v‰etk˘ch typov.
Slovenská republika je úãastníckou krajinou Wassenaarskeho usporiadania, Austrálskej skupiny, Skupiny jadrov˘ch dodávateºov
a dobrovoºne dodrÏiava princípy Kontrolného reÏimu pre raketové technológie, ktoré
plnia úlohu multilaterálnych reÏimov pre kontrolu exportu vojenského materiálu, resp. tovarov a technológií vyuÏiteºn˘ch na v˘robu
zbraní.
âo treba zabezpeãiÈ pri spomínanom obchode, pravdepodobne treba vykonaÈ aj
dôkladnej‰iu kontrolu a zabezpeãiÈ sprievodné doklady, sú dôleÏité?
Pre zahraniãnoobchodnú ãinnosÈ s vojensk˘m materiálom musí byÈ oprávnená osoba
drÏiteºom platného povolenia na obchodovanie v zmysle § 10 zákona ã. 179/1998 Z. z. a
drÏiteºom platnej licencie, na kaÏd˘ prípad zahraniãnoobchodnej ãinnosti – konkrétny v˘voz ãi dovoz vojenského materiálu. ÎiadosÈ
o udelenie licencie treba doloÏiÈ dokladmi v
zmysle § 15 zákona ã. 179/1998 Z. z. Uvediem niektoré nevyhnutné doklady, ktoré treba k podanej Ïiadosti o udelenie licencie priloÏiÈ. Je to napr. platn˘ kontrakt uzatvoren˘
so zahraniãn˘m partnerom na konkrétnu kategóriu a mnoÏstvo vojenského materiálu. Pri
v˘voze je to doklad o koneãnom uÏívateºovi
tzv., „EUC“ End User Certificate potvrden˘
príslu‰n˘m orgánom ‰tátu koneãného uÏíva-
M I N I S T E R S T V O
teºa, ktorého platnosÈ nesmie presiahnuÈ 6
mesiacov od dátumu vydania ako aj platná
zmluva uzatvorená medzi Ïiadateºom a tuzemsk˘m v˘robcom, ak Ïiadateº nie je sám v˘robca.
Kontrola subjektu, oprávnenej osoby, sa
vykonáva pri udeºovaní povolenia na obchodovanie s vojensk˘m materiálom. Jednou z
podmienok je platná priemyselná bezpeãnosÈ.
Takisto bezpeãnostné zloÏky SR a ministerstvo zahraniãn˘ch vecí preverujú kaÏd˘ prípad zahraniãnoobchodnej ãinnosti z hºadiska
bezpeãnostno-politick˘ch a obrann˘ch záujmov SR.
Kto môÏe nadobudnúÈ vojensk˘ materiál
a kto môÏe byÈ sprostredkovateº?
Vojensk˘ materiál môÏe na území SR nadobudnúÈ len drÏiteº povolenia na obchodovanie s vojensk˘m materiálom, v˘robca vojenského materiálu a zberateº na základe povolenia na nákup alebo predaj vojenského
materiálu na území SR.
Zahraniãnoobchodnú ãinnosÈ s vojensk˘m
materiálom môÏe vykonaÈ len drÏiteº povolenia na obchodovanie s vojensk˘m materiálom,
a to len na základe vydanej platnej licencie na
konkrétnu formu zahraniãnoobchodnej ãinnosti. Sprostredkovateºom pri obchode s vojensk˘m materiálom môÏe byÈ len drÏiteº povolenia na sprostredkovateºskú ãinnosÈ s vojensk˘m materiálom.
O povolenie na nákup vojenského materiálu môÏe ÏiadaÈ aj zberateº, nie je tam nejaké obmedzenie?
Zberateº vojenského materiálu obchoduje
s vojensk˘m materiálom v˘luãne v súvislosti s v˘konom svojej zberateºskej ãinnosti a nevykonáva sprostredkovateºskú ãinnosÈ ani zahraniãnoobchodnú ãinnosÈ s vojensk˘m materiálom. Zberateº vojenského materiálu je
oprávnen˘ nakupovaÈ a predávaÈ vojensk˘
materiál na území Slovenskej republiky len na
základe povolenia na nákup alebo predaj vojenského materiálu. Zberateº vojenského materiálu je povinn˘ bezodkladne zabezpeãiÈ, ak
vojensk˘ materiál v jeho vlastníctve obsahuje funkãn˘ zbraÀov˘ systém, jeho znehodnotenie a o vykonanom znehodnotení písomne
informovaÈ Ministerstvo hospodárstva SR.
âo v‰etko je zaradené medzi zberateºsk˘
materiál a kto o tom rozhoduje ão môÏe byÈ
atraktívne pre zberateºa?
Vojensk˘ materiál, ktor˘ môÏe byÈ predmetom zberateºskej ãinnosti urãuje Ministerstvo
hospodárstva SR v˘nosom. V súãasnosti je to
v˘nos MH SR ã. 4/2010 z 3. novembra 2010
o zberateºstve vojenského materiálu. V zozname je zahrnutá ‰iroká ‰kála materiálov.
Napr. strelné zbrane rôzneho kalibru – pu‰ky,
karabíny, revolvery, pi‰tole, samopaly a guºomety, ìalej munícia, príslu‰enstvo zbraÀov˘ch systémov, zameriavaãe, terénne pozemné vozidlá ako napr. tanky alebo pancierové
vozidlá, plavidlá a lietadlá vrátane rôznych
doplnkov a dielov t˘chto dopravn˘ch prostriedkov, ale aj ìal‰ie technické ãi ochranné
prostriedky spojené s vojenskou ãinnosÈou.
Vedie sa aj nejak˘ register a evidencia zberateºov vojenského materiálu?
Ministerstvo hospodárstva SR vedie regis-
H O S P O D Á R S T V A
ter zberateºov vojenského materiálu a vydáva povolenia na nákup alebo predaj vojenského materiálu, ktor˘ je predmetom zberateºskej ãinnosti.
Ktoré orgány v rámci ‰tátnej správy sú
spôsobilé v oblasti obchodovania s vojensk˘m materiálom?
O vydaní povolenia na obchodovanie s vojensk˘m materiálom rozhodne Ministerstvo
hospodárstva SR po vyjadrení Ministerstva
zahraniãn˘ch vecí SR, Ministerstva vnútra
SR, Národného bezpeãnostného úradu a Slovenskej informaãnej sluÏby. Minister hospodárstva zriadil stálu expertnú skupinu na posudzovanie Ïiadostí oprávnen˘ch osôb, t. j.
drÏiteºov povolenia na obchodovanie s vojensk˘m materiálom na vydanie licencie na konkrétnu formu zahraniãnoobchodnej ãinnosti s
vojensk˘m materiálom. âlenmi stálej expertnej skupiny sú zástupcovia ministerstva zahraniãn˘ch vecí, ministerstva vnútra, ministerstva
obrany, ministerstva financií – Colného riaditeºstva SR, Národného bezpeãnostného úradu a Slovenskej informaãnej sluÏby.
Príslu‰n˘ zákon Ministerstvo hospodárstva
SR zaväzuje vydaÈ povolenie na obchodovanie s vojensk˘m materiálom iba vtedy, ak sú
vyjadrenia t˘chto spomínan˘ch ústredn˘ch orgánov ‰tátnej správy a SIS kladné a ak ÏiadosÈ
o udelenie povolenia spæÀa podmienky ustanovené t˘mto zákonom.
Návrh zákona, ktor˘ je práve v tomto ãase
predloÏen˘ v parlamente reaguje aj na schválenú novelu zákona ã. 403/2010 Z. z., ktor˘m
sa mení a dopæÀa zákon ã. 575/2001 Z. z. o organizácii ãinnosti vlády a organizácii ústrednej ‰tátnej správy v znení neskor‰ích predpisov, v zmysle ktorého v súlade s § 40m pre‰li kompetencie v oblasti obchodovania s vojensk˘m materiálom z Ministerstva obrany
SR na Ministerstvo hospodárstva SR. Na základe tejto zmeny sa Ministerstvo obrany SR
nemalo moÏnosÈ vyjadrovaÈ k Ïiadostiam o
vydanie povolenia na obchodovanie s vojensk˘m materiálom a k Ïiadostiam o vydanie licencií na zahraniãnoobchodnú ãinnosÈ. Ministerstvo hospodárstva samozrejme aj doteraz
umoÏnilo ministerstvu obrany vyjadrovaÈ sa
k Ïiadostiam, av‰ak toto stanovisko nemalo
oporu v zákone 179/1998 Z. z.
Kto kontroluje dodrÏiavanie zákonov v
rámci obchodovania so spomínan˘m vojensk˘m materiálom, robia sa aj medzinárodné kontroly?
Kontrolu nad dodrÏiavaním zákona ã.
179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojensk˘m
materiálom oprávnen˘mi osobami vykonáva
ministerstvo hospodárstva. Je oprávnené vykonaÈ kontrolu aj u právnick˘ch osôb a fyzick˘ch osôb, o ktor˘ch sa dôvodne predpokladá, Ïe obchodujú s vojensk˘m materiálom. Ministerstvo hospodárstva postupuje pri v˘kone
kontroly podºa osobitného predpisu, a to zákona ã. 10/1996 Z. z. o kontrole v ‰tátnej
správe v znení neskor‰ích predpisov. Kontrolu v rámci svojich kompetencií vykonávajú aj
prezídium policajného zboru a colná správa.
V prípade poÏiadavky zo zahraniãia sa vykonávajú aj medzinárodné kontroly , a to na
základe medzinárodn˘ch zmlúv, ktor˘mi je SR
viazaná a podºa postupov urãen˘ch zákonom
o obchodovaní s vojensk˘m materiálom.
S R
Sleduje sa aj záujem o obchod s vojensk˘m materiálom, viete zhodnotiÈ uplynul˘ rok a súãasn˘, boli rozdiely?
Ministerstvo hospodárstva SR má zákonnú povinnosÈ kaÏdoroãne vypracovaÈ v˘roãnú správu o obchode s vojensk˘m materiálom,
ktorú zverejÀuje na svojej internetovej stránke do 30. apríla nasledujúceho roka. Nakoºko rok 2011 e‰te nie je ukonãen˘, údaje za súãasn˘ rok nie sú spracované.
Na porovnanie vyberáme minul˘ rok 2010
a rok 2009. V roku 2010 dovoz vojenského
materiálu poklesol o 49 % oproti roku 2009,
keì objem uskutoãnen˘ch dovozov do SR
poklesol z 40 379 767 eur na 20 438 538 eur.
âeská republika, Nórsko a Rusko boli krajiny, z ktor˘ch sme najviac dováÏali v roku
2009. Poradie top dovozcov sa zmenilo len na
2. mieste, keì Nórsko vystriedal v roku 2010
Izrael.
Zaznamenali sme hlbok˘ prepad exportu o
65 %, keì realizácia v˘vozov zo SR v roku
2010 rapídne poklesla z hodnoty 43 822 941
eur na 15 348 170 eur. Cieºové krajiny, ktoré
boli pre na‰ich v˘vozcov zaujímavé v roku
2009: 1. Egypt, 2. AlÏírsko, 3. Turecko. Situácia sa v roku 2010 zmenila, âeská republika
na 1. mieste nahradila Egypt, ten sa posunul
na 2. miesto a za ním nasleduje Turecko, ako
posledné z Top 3 exportn˘ch destinácií.
Ak sa pozrieme na kategórie vojenského
materiálu, ktoré sa vyváÏajú zo SR, na 1.
mieste sa udrÏuje kategória VM ã. 6 – terénne pozemné vozidlá a ich súãasti, priãom
sem zaraìujeme aj náhradné diely pre túto kategóriu. Na druhej prieãke je kategória VM ã.
4, o. i.v rámci nej odmínovacie zariadenia, ako
v roku 2009, tak aj v roku 2010. Zmena je na
treÈom mieste pri pouÏití kritéria exporty kategórií vojenského materiálu zo SR: v roku
2009 to bola kategória VM ã. 22 technológia
a v roku 2010 kategória VM ã. 10 – v rámci
nej náhradné diely pre leteckú techniku a letecké motory.
Je to dobre, Ïe pre‰li kompetencie v rámci obchodu s vojensk˘m materiálom z rezortu obrany na rezort hospodárstva?
Kompetencie v oblasti obchodovania s v˘robkami obranného priemyslu boli na MH SR
od roku 1998, t. j. od prijatia zákona 179/1998
Z. z. Od 1. 11. 2009 pre‰li kompetencie z MH
SR na MO SR a rok na od 1. 11. 2010 sa kompetencie vrátili späÈ na MH SR.
V ãase od 1. 11. 2009 do 31.10.2010 vyzeralo tak, Ïe MO SR rozhodovalo o vlastn˘ch
Ïiadostiach o vydanie licencie na dovoz, v˘voz alebo interkomunitárnu prepravu vojenského materiálu a rovnako v zmysle § 23 zákona MO SR pôsobilo ako orgán kontroly dodrÏiavania zákonnosti pri vykonávaní zahraniãnoobchodnej ãinnosti s vojensk˘m materiálom podºa zákona ã. 179/1998 Z. z. v platnom znení, ktorú bolo samo MO SR oprávnené vykonávaÈ v súlade s existujúcim povolením a na základe licencií vydan˘ch MO
SR pre MO SR. To znamená, Ïe úãastník konania, správny orgán a orgán kontroly bola v
tom ãase jedna a tá istá právnická osoba. Urãite to bol hlavn˘ dôvod preão sa kompetencie v oblasti obchodovania s vojensk˘m materiálom vrátili späÈ na MH SR.
29
N Á R O D N Á
R A D A
S R
V˘bor NR SR pre obranu a bezpeãnosÈ má gestorskú a kontrolnú funkciu v zákonodarnej rovine nad vojskom
a jeho úlohami vo zvrchovanom ‰táte. V tomto roku neraz uÏ vojaci pomohli obyvateºom pri povodniach, vystavali
provizórne zariadenia a premostili rozdelené ãasti území, zachraÀovali hodnoty, majetok aj Ïivoty ºudí.
Najãastej‰ie skloÀovan˘m a spomínan˘m faktom v‰ak je, Ïe aj tento rezort trpí finanãnou podv˘Ïivou.
Ako vnímajú situáciu predseda, podpredsedovia a ãlenovia V˘boru, sa p˘tala Marta Toma‰oviãová.
Vojenské reformy
alebo bezodn˘ me‰ec?
Ako hodnotíte po roku ãinnosti plnenie úloh
v rezorte obrany a bezpeãnosti ‰tátu, najmä
pod tlakom vplyvov z prebiehajúcej finanãnej krízy?
Martin Fedor – predseda v˘boru: Máte pravdu, ekonomická kríza predstavuje podstatn˘ faktor. Nedostatok zdrojov vytvára tlak na efektivitu. Pokiaº ide o vojenské spôsobilosti, generálny tajomník NATO za svoju prioritu oznaãil princípy „pooling and sharing“. Som presvedãen˘,
Ïe toto je budúcnosÈ – od zdieºania spôsobilostí
cez spoloãné obstarávanie a servis techniky aÏ
po spoloãn˘ v˘cvik. V‰ade hºadajú nové stratégie, nové a odváÏne rie‰enia. Pool it or lose it,
varujú experti európske krajiny. ëal‰ia dôleÏitá
úloha v sektore obrany a bezpeãnosti je prekonávaÈ rezortizmus. Napríklad uÏ len také spoloãné obstarávanie v rezortoch vnútra a bezpeãnosti, kde to ide, by nám urãite u‰etrilo zdroje.
Myslím, Ïe snaha ‰etriÈ, ru‰iÈ predraÏené nákupy, zniÏovaÈ náklady a podobne – toto úsilie
bolo za rok v oboch rezortoch oãividné. Do budúcnosti si iba s t˘m v‰ak nevystaãíme.
Pavol Hladk˘ – podpredseda v˘boru: Jednoznaãná odpoveì na va‰u otázku sa formuluje
veºmi ÈaÏko. Na jednej strane si myslím, Ïe rezort robí to najlep‰ie, ão je v jeho silách a schopnostiach. Na druhej strane, najmä pod tlakom
prebiehajúcej krízy, pod tlakom neefektívne vynakladan˘ch zdrojov v predchádzajúcich obdobiach, pod vplyvom úsporn˘ch opatrení súãasnej vlády je rezort obrany v zmysle úloh a záväzkov, pod ktoré sa podpísala na‰a krajina, finanãne poddimenzovan˘. To kon‰tatuje strategické hodnotenie obrany, vedia to v‰etci zainteresovaní, nespochybÀuje to ani samotná vláda, av‰ak súãasné priority sú v in˘ch rezortoch
a hºadanie potrebn˘ch zdrojov je veºmi, veºmi
ÈaÏké.
30
Ján Richter – podpredseda v˘boru: Plnenie
úloh v rezorte obrany bolo poznamenané ani nie
tak vplyvmi krízy, aj keì jej dopady cíti celá spoloãnosÈ, ale skôr nesystémov˘m prístupom vedenia ministerstva obrany k úlohám v˘cvikového roku. Toto sa prejavilo hlavne pri schvaºovaní rozpoãtu, keì minister nevenoval tejto otázke dostatoãnú pozornosÈ, z ãoho zaãali prameniÈ problémy hlavne v oblasti v˘cviku príslu‰níkov ozbrojen˘ch síl SR (OS) a ich prípravy na
obranu a ochranu územia SR a jej obãanov. Ministerstvo obrany (MO) nepokraãovalo v schválen˘ch plánov modernizácie ozbrojen˘ch síl v
súlade s prijat˘mi záväzkami SR v rámci NATO
a EÚ. Naopak de‰trukãn˘mi aktivitami v˘razne MO ochromilo akcieschopnosÈ OS pri obrane územia SR. Neustále hºadanie nepriateºa zo
strany ministra obrany najviac po‰kodilo OS.
Jednotlivé rozhodnutia vedenia MO zastavili,
respektíve spomalili proces regrutácie, ão sa
negatívne prejaví v krátkej budúcnosti. TaktieÏ
prístup k otázkam zmeny zákona o sociálnom
zabezpeãení vojensk˘ch profesionálov potvrdil,
Ïe MO nemá reálnu víziu ako postupovaÈ v tejto oblasti tak, aby boli zachované minimálne
‰tandardy, platné vo väã‰ine krajín NATO. Kríza urãite zanechala stopu v ãinnosti OS, ale
podstatn˘m momentom je slabá schopnosÈ(neschopnosÈ) vedenia MO rie‰iÈ prioritné otázky
potrebné pre jeho budúcnosÈ.
Milan Laurenãík – ãlen v˘boru: Plnenie úloh
v rezorte obrany a bezpeãnosti ‰tátu po roku ãinnosti hodnotím pozitívne. Plnia sa úlohy, ktoré
pre vládu a ministerstvá (obrany a vnútra) vypl˘vajú z programového vyhlásenia vlády
(PVV). Strategické hodnotenie obrany (SHO),
ako jednu z úloh v oblasti obrany a bezpeãnosti, ktorá vypl˘vala z PVV, ministerstvo obrany
vykonalo. Vykonalo jeho analytickú ãasÈ a teraz
je na vláde, aby rozhodla, ktor˘ variant, vypl˘vajúci z SHO, uvedie do praxe. Tlak vplyvov z
prebiehajúcej hospodárskej krízy sa urãite podpísal aj v rezorte obrany a bezpeãnosti ‰tátu, a
to zniÏovaním potrebn˘ch zdrojov. Ale aj tu je
plnená úloha z PVV, kde rezort obrany robí
systémové opatrenia na racionalizáciu a zv˘‰enie efektivity v oblasti manaÏmentu zdrojov,
zvy‰uje sa transparentnosÈ a hospodárnosÈ vyuÏívania finanãn˘ch prostriedkov vyãleÀovan˘ch na obranu.
Martin Fronc: V situácii, v ktorej sa nachádza
celá Európa asi ÈaÏko moÏno maÈ veºké oãakávania. Pozitívne hodnotím snahu urobiÈ v rezorte obrany poriadok.
Podºa programového vyhlásenia – Vláda SR
zabezpeãí pokraãovanie transformácie
Ozbrojen˘ch síl SR v súlade so závermi strategického hodnotenia obrany, na ão vytvorí
dlhodobo stabilné, zodpovedajúce zdrojové
podmienky. Sú dostatoãné zdroje na plnenie
úloh v súlade s povinnosÈami, ktoré sú základn˘mi kameÀmi spolupráce s NATO a ìal‰ími úlohami v rámci pôsobenia v medzinárodn˘ch misiách?
Martin Fedor: V ãase, keì sa zhovárame, e‰te
nie sme tak ìaleko ako povedzme v âechách.
Tam Bielu knihu schválila vláda uÏ v máji. U nás
sa vyústenie strategického hodnotenia obrany –
Biela kniha – zatiaº stále iba pripravuje. Preto
máme stále priestor, aby sme zváÏili, ão oãakávane od ozbrojen˘ch síl, ão v˘hºadovo potrebujú – a ão sme schopní reálne finanãne zvládnuÈ.
Hovoríme o horizonte 10 – 15 rokov. Nie som
za to, aby sme sa uspokojili s t˘m, Ïe finanãne
najnároãnej‰ie modernizaãné projekty bude realizovaÈ druhá, tretia alebo ‰tvrtá vláda po nás, a
papier znesie v‰etko. Alebo, Ïe budeme o 10 ro-
N Á R O D N Á
R A D A
kov znovu kon‰tatovaÈ, Ïe na‰e záväzky voãi
NATO plníme v priemere spolovice, ão pre ich
reálne vyuÏitie ãasto znamená nula. âasy tolerovan˘ch deficitov ‰tátnych rozpoãtov sa skonãili. Ani zázraky na ich príjmovej strane neãakajme. Obrana a bezpeãnosÈ sú v‰ak prvou základnou úlohou ‰tátu – a patria k finanãne veºmi nároãn˘m. Okrem toho, ão som uÏ naznaãil
v odpovedi na prvú otázku, budeme musieÈ
opustiÈ aj predstavu, Ïe nevyhnutná modernizácia armádnej v˘zbroje je nieão podobné, ako keì
si z katalógu vyberáme zariadenie do kuchyne.
Musíme hºadaÈ nové, odváÏne a kreatívne rie‰enia.
Pavol Hladk˘: V prvom rade musím povedaÈ,
Ïe OS SR si priebeÏne plnia záväzky voãi NATO
v súvislosti s úãasÈou v medzinárodn˘ch misiách. Navy‰e, nበpodiel sa skvalitnil vyslaním
bojovej prieskumnej jednotky z 5. pluku ‰peciálneho urãenia do operácie ISAF v Afganistane.
Nesporne sú s ním spojené urãité riziká, na strane druhej je zrejm˘ prínos z medzinárodného,
ako aj vnútro‰tátneho hºadiska.
Ale poìme k podstate va‰ej otázky. Ak za
transformáciu budeme povaÏovaÈ napríklad hºadanie vnútorn˘ch rezerv rezortu a snahu o ão
moÏno najhospodárnej‰ie vyuÏitie obmedzen˘ch zdrojov, dá sa súhlasiÈ s tvrdením, Ïe transformácia OS pokraãuje. Ba dokonca v mnoh˘ch aspektoch sa posunula v˘razne vpred. Av‰ak na to, aby rezort ako celok pocítil pozitívny dosah transformácie, bude potrebné v˘razné nav˘‰enie prostriedkov na prezbrojenie OS,
na obnovu a modernizáciu techniky, ktorá je v
mnoh˘ch prípadoch v kritickom stave. A to nehovorím iba o bojovej, ale aj o zabezpeãovacej
ãi zdravotnej technike.
Ján Richter: PotrebnosÈ finanãn˘ch prostriedkov pre OS je neoddiskutovateºnou otázkou na
fungovanie rezortu obrany, ale nie je to len o peniazoch, ide tu o reálne plánovanie pôsobnosti
OS SR a to nie len podºa toho ão chcem, ale podºa toho na ão mám. To znamená, Ïe nemôÏu byÈ
100 % zamerané iba na plnenie expediãn˘ch
úloh, ale musí byÈ vytvoren˘ balans práve medzi misiami a plnením úloh smerujúcich k obrane SR a ochrane jej obãanov v súlade so Zákonom OS SR.
A práve tu sa MO správa tak, akoby SR neexistovala, ale iba na‰e záväzky v aliancii (nerie‰enie systému aktívnych záloh, vytváranie
jednotiek 1. a 2. triedy). Spolupráca s NATO
predpokladá práve aktívnu a reálnu partnerskú
schopnosÈ pomôcÈ a nie iba virtuálne deklarovanie pripadne poÏadovan˘ch schopností, ãoho
S R
sme svedkom zo strany ministra GALKA. Je
chybou rezortu obrany, Ïe sa sústreìuje iba na
osobn˘ úspech ministra, a nie na OS ako celok
– minister raz skonãí, ale OS zostanú. SHO nie
je novou my‰lienkou, ale mám dojem, Ïe je
skôr politicky zneuÏívané ministrom, neÏ aby
skutoãne analyzovalo to ão minister deklaruje.
Milan Laurenãík: Tak, ako som mal moÏnosÈ
zoznámiÈ sa so závermi SHO, zdroje, ktoré sú
v súãasnosti poskytované pre rezort obrany na
plnenie úloh nie sú dostatoãné. Nበzáväzok pri
vstupe do NATO bol, Ïe vytvoríme zdroje vo v˘‰ke 2 % HDP pre obranu, aby sme boli schopní zabezpeãovaÈ úlohy vypl˘vajúce zo spolupráce. V súãasnosti sa tieto zdroje priblíÏili k 1 %
HDP, ão je pre ìal‰í rozvoj armády nedostatoãné, nehovoriac, Ïe ani v oãiach ostatn˘ch spojencov nevyzeráme dôveryhodne, aj keì pod
vplyvom svetovej krízy ‰krtali v˘davky na obranu aj iné ãlenské ‰táty. Som presvedãen˘, Ïe
rozpoãet na rok 2012 bude aj pre obranu „lep‰í“, aby sme mohli plniÈ aj ìal‰iu úlohu, o ktorej hovorí PVV, a to konkrétne udrÏanie vysokej angaÏovanosti ozbrojen˘ch síl v operáciách
medzinárodného krízového manaÏmentu pod
vedením medzinárodn˘ch organizácií a pri tvorbe síl vysokej pripravenosti NATO a EÚ.
Martin Fronc: Nemyslím si, Ïe zdroje sú dostatoãné na splnenie záväzkov v rámci NATO.
Ale to nevnímam v˘luãne ako problém tejto
vlády. Rezort obrany v minulom volebnom období bol z tohto pohºadu nedostatoãne financovan˘. Za jedno obdobie a v kríze to nemoÏno vyrie‰iÈ.
Ako hodnotíte v tomto kontexte ãinnosÈ V˘boru NR SR pre obranu a bezpeãnosÈ?
Martin Fedor: Nበv˘bor je kontroln˘ orgán,
nemôÏe nahrádzaÈ úlohy exekutívy. Pokiaº ide
o Strategické hodnotenie obrany a Bielu knihu,
dokumenty tohto typu parlament ani neschvaºuje. Ale uÏ keì som pôsobil v exekutíve, tvrdil
som, Ïe v‰etky strategické dokumenty v rezorte obrany by mali maÈ podporu naprieã politick˘m spektrom, a nበv˘bor je t˘m miestom, kde
sa treba snaÏiÈ aj o Àu. Preto bolo mojím záujmom ako predsedu v˘boru, aby sme proces sledovali pozorne, nechávame sa od pána ministra informovaÈ a do konca roka e‰te predpokladám diskusie nad koneãnou podobou Bielej
knihy. Urãite viaceré otázky povaÏujem za otvorené aj ja sám. PravdaÏe, ako v˘bor sa priebeÏne venujeme aj mnoh˘m jednotlivostiam a dávame odporúãania. Za v‰etky spomeniem napríklad v˘cvikov˘ priestor Le‰È. Po poslaneckom prieskume sme kon‰tatovali, Ïe jeho potenciál je oveºa väã‰í, aj v medzinárodnom kontexte, a nároky zo ‰tátneho rozpoãtu na prevádzku
môÏu byÈ perspektívne men‰ie, neÏ je tomu
dnes. Pokiaº viem, pán minister obrany si na‰e
odporúãania osvojil.
Pavol Hladk˘: Na ãinnosÈ v˘boru sa dá nazeraÈ z viacer˘ch pohºadov. Myslím si, Ïe samotné zloÏenie ãlenov v˘boru zabezpeãuje, Ïe pohºad na ãinnosÈ MO aj samotn˘ch OS SR je a
bude vyváÏen˘ a problémy sa budú prediskutovávaÈ zo v‰etk˘ch uhlov pohºadu. A tieÏ je zrejmé, Ïe pohºady ãlenov sú niekedy viac, inokedy menej ovplyvnené ich politickou pozíciou.
Napriek uvedenému som presvedãen˘, Ïe v zásadn˘ch otázkach sa tak ako doteraz väã‰ina v˘boru zhodne na svojom postoji a podpore cieºov vypl˘vajúcich zo strategického hodnotenia
obrany.
Ján Richter: V˘bor plní smerom k MO a OS
úlohy v zmysle zákona. Je v‰ak paradoxom, Ïe
práve minister má ãas od ãasu problém toto
chápaÈ: koºk˘ch zasadaní sa zúãastnil minister
obrany, jeho slabá komunikácia s poslancami
v˘boru, absentovanie pozvania ãlenov v˘boru
napr. na cesty na zahraniãné misie, na oslavy
DÀa OS SR, ão by malo byÈ záujmom vedenia
MO.
MO nie je prezent pre politickú stranu, ale
práve naopak je to in‰titúcia, ktorá tu je pre
ºudí a títo by mali byÈ prostredníctvom poslancov informovaní o tom, aká je v OS situácia –
tu vidím problém. Bude potrebné uskutoãniÈ
viacero poslaneck˘ch prieskumov ohºadom
efektívneho vynakladania finanãn˘ch prostriedkov v rezorte obrany.
Milan Laurenãík: V˘bor NR SR pre obranu a
bezpeãnosÈ okrem toho, Ïe prerokováva v‰etky
právne normy, ktoré patria do jeho pôsobnosti a
ktoré sú prerokovávané v parlamente, má aj
kontrolnú funkciu. V rámci nej má moÏnosÈ vykonávaÈ priamo kontrolu na ministerstvách a organizáciách patriacich do rezortu. Na v˘bor sú
poz˘vaní ministri (obrany a vnútra), keì niektorí z ãlenov v˘boru dá návrh, aby pri‰li bliωie vysvetliÈ urãitú tému. Aj V˘bor NR SR pre obranu
a bezpeãnosÈ si uvedomuje, Ïe Ozbrojené sily SR
majú nedostatok zdrojov. Musím kon‰tatovaÈ, Ïe
v tomto sa zhodnú poslanci koalície aj opozície,
ktorí sú ãlenmi v˘boru. Bol som ãlenom delegácie ná‰ho v˘boru v âeskej republike, ktorá nav‰tívila âesk˘ parlament a v partnerskom ãeskom v˘bore rokovala aj o otázkach zdrojov
pre armádu a aj o prípadnej spolupráci, ktorá by
mohla priniesÈ úsporu finanãn˘ch prostriedkov
obidvom stranám. To je len jeden príklad toho,
Ïe V˘bor NR SR pre obranu a bezpeãnosÈ si
uvedomuje zloÏitosÈ situácie pri zabezpeãovaní
zdrojov a dovolím si vysloviÈ tvrdenie, Ïe je pripraven˘ v rámci svojich moÏnosti a kompetencií urobiÈ v‰etko preto, aby zdroje pre obranu v
budúcnosti minimálne neklesali.
Martin Fronc: V˘bor má kompetencie len v legislatívnej oblasti. Osobne by som v‰ak uvítal
väã‰iu súãinnosÈ v˘boru pre obranu a bezpeãnosÈ a ministra.
DôleÏitou a ãasto nezastupiteºnou ãinnosÈou
vojakov je pomoc civilnému obyvateºstvu v
krízov˘ch situáciách. Aj v tomto roku sme zaÏili niekoºko situácií, keì i‰lo o majetok, ale
aj Ïivoty. Zúãastnili ste sa ako ãlen v˘boru na
niektorom zásahu, pomoci alebo ako spolupracujete s rezortom?
31
N Á R O D N Á
R A D A
Martin Fedor: Budem úprimn˘ – tento rok
som pri Ïiadnom takom zásahu osobne nebol. Situáciu ale poznám dôverne priamo z terénu. Za
môjho pôsobenia na ministerstve obrany v pozícii ‰tátneho tajomníka sme s armádou tieÏ pomáhali pri podobn˘ch udalostiach. Ako poslanec robiÈ prieskum, alebo sa ukazovaÈ pred kamerami, priamo poãas takejto situácie, ktorá je
ãasto drámou – nepovaÏujem zakaÏd˘m za úãelné. Tí, ktor˘ch treba zachraÀovaÈ, a tí, ão im pomáhajú, majú dosÈ starostí. Ako poslanci sme samozrejme informovaní, pomoc armády pri tak˘chto „civiln˘ch“ krízov˘ch situáciách je nezastupiteºná. A bude. Dokonca sa domnievam,
Ïe by sme mali roz‰íriÈ na‰u predstavu, Ïe ide
len o Ïivelné katastrofy, kedy ide zo strany armády o pomoc techniky plus, poviem to tak priamo – chlapsk˘ch rúk. Máme aj iné mimoriadne udalosti, ako napríklad tohtoroãná streºba v
Devínskej Novej Vsi alebo Majstrovstvá sveta
v hokeji. VyÏadujú zásah veºkého mnoÏstva policajtov, hovoríme nárazovo aj o stovkách. PovaÏujem za aktuálne znovu otvoriÈ otázku, ãi na
báze uÏ existujúcich armádnych kapacít, napríklad Vojenskej polície, nevytvoriÈ zloÏku,
ktorá bude môcÈ pomáhaÈ polícii a civilnému
obyvateºstvu aj v tak˘chto situáciách. Nehovoriac o tom, Ïe ide o spôsobilosÈ, ktorá je ãoraz
Ïiadanej‰ia aj v medzinárodn˘ch operáciách.
Pavol Hladk˘: V tomto ohºade má práca v˘boru a spolupráca s rezortom obrany urãité rezervy. Treba ale jedn˘m dychom dodaÈ, Ïe spolupráca v zmysle participácie ãlenov v˘boru na zásahoch je technicky ÈaÏko dosiahnuteºná. Krízové situácie a reakcia na ne je poväã‰ine rie‰ená
vo veºmi krátkom ãasovom horizonte, priãom
väã‰ina ãlenov v˘boru sa mimo zasadnutí parlamentu zdrÏiava znaãnú ãasÈ svojho ãasu v
mieste bydliska, ktoré je mimo Bratislavy. SkoordinovaÈ preto v˘jazdy b˘va v krízovom stave pod znaãn˘m ãasov˘m stresom veºmi nároãné. Ja osobne som sa nezúãastnil na Ïiadnom zásahu a nemám ani informáciu o tom, Ïe by niektor˘ z ãlenov v˘boru bol na niektorom aktívne
zapojen˘.
Ján Richter: V prvom rade by som chcel poìakovaÈ príslu‰níkom OS SR za pomoc pri v‰etk˘ch Ïiveln˘ch pohromách, ktoré zasiahli obãanov SR. Ich ãinnosÈ len potvrdzuje, Ïe OS sú potrebné. V mojom prípade – osobne mám záujem,
aby pri Ïiveln˘ch pohromách príslu‰níci OS
boli vyuÏívaní zákonne tak, aby to obãania SR
pozitívne pocítili. Je nevyhnutné vytvoriÈ zmyslupln˘ systém pomoci OS civilnému obyvateºstvu.
Milan Laurenãík: Nie, nezúãastnil som sa priamo ani na jednom zásahu, hoci ich bolo v roku
2011 niekoºko. Následne som sa bol v obci Píla
pozrieÈ na situáciu, ktorá nastala po povodni. O
zásahoch armády mám v‰ak veºmi podrobné
informáciae, pretoÏe s ministrom, ªubomírom
Galkom sa stretávam aj v rámci programového
tímu, ktor˘ funguje v na‰ej strane. V poslednom
ãase sa stalo pravidlom, Ïe predstavitelia samospráv Ïiadajú v krízovej situácii o pomoc práve ozbrojené sily. Je to najlep‰í dôkaz toho, Ïe
Slovensko funkãnú armádu naozaj potrebuje.
Jednou z jej úloh je práve pomoc obyvateºom v
krízov˘ch situáciách, hoci to nie prioritn˘m poslaním vojakov. Armáda je aÏ jednou z posledn˘ch zloÏiek, ktoré by mali v tak˘chto prípadoch
zasahovaÈ. Pri povodniach v lete sa celkové náklady na nasadenie vojakov a techniky vy‰plhali na takmer 7 000 eur. Treba si uvedomiÈ, Ïe ide
32
S R
o peniaze, ktoré sú urãené na v˘cvik ozbrojen˘ch síl a pri rozpoãte na obranu by sa malo poãítaÈ aj s touto ãinnosÈou armády.
S rezortom spolupracujem jednak v rámci
ná‰ho v˘boru, kde sa zúãastÀujem na akciách,
ktoré pre v˘bor organizovalo Ministerstvo obrany. V apríli tohto roku som sa zúãastnil Poslaneckého prieskumu v Ústave ‰peciálneho zdravotníctva a v˘cviku MO SR na Le‰ti, kde sme
sa zoznámili s ãinnosÈou tohto útvaru a s ukáÏkami cviãení rôznych bojov˘ch situácii jednotiek, ktoré tam práve vykonávali v˘cvik. Bol
som taktieÏ spolu s kolegami z v˘boru na ministerstve obrany na poslaneckom prieskume,
kde sme preverovali stav a prvé ãiastkové v˘sledky SHO. Okrem toho sa pravidelne zúãastÀujem akcií, ktoré ministerstvo obrany organizuje pre verejnosÈ. Spomeniem DeÀ deti s ozbrojen˘mi silami v âadci, DeÀ otvoren˘ch dverí na
MO, Medzinárodné letecké dni SIAF 2011 na
Sliaãi a iné, kde sa tieÏ dajú ãerpaÈ skúsenosti
pre prácu vo v˘bore. Ako nov˘ poslanec a nováãik aj vo V˘bore NR SR pre obranu a bezpeãnosÈ by som uvítal uωiu spoluprácu s rezortom,
aby som sa bliωie zoznámil s danou problematikou. V minulosti sa poslanci v˘boru zúãastÀovali aj náv‰tev v misiách Ozbrojen˘ch síl SR
Skúsenosti, ktoré tam získali sú nevyhnutné pre
schopnosÈ zaujímaÈ stanoviská k tak˘m váÏnym otázkam, ak˘mi bezpochyby sú otázky obrany a bezpeãnosti. Osobne mi takáto skúsenosÈ
ch˘ba.
Martin Fronc: Cením si ãinnosÈ vojakov v krízov˘ch situáciách. Krízová situácia v‰ak potrebuje profesionálov. Moja pomoc je finanãná.
Modernizácia armády je nielen prioritou,
ale aj sizyfovskou úlohou, keìÏe ch˘bajú
zdroje. Ak˘ v˘voj predpokladáte v tomto
smere?
Martin Fedor: Sizyfovskou úlohou zostane, ak
nedáme do súladu ciele reformy, ktorú armáda
potrebuje a ktorú nevidím len ako technickú
modernizáciu v˘zbroje – a reálne zdrojové moÏnosti. Nielen na jeden – dva roky, ale v˘hºadovo. Ak ich nedáme do súladu s na‰imi medzinárodn˘mi záväzkami a perspektívnou „objednávkou“. Ak nebudeme konaÈ aktuálne kreatívne – ale strategicky zároveÀ. Nesúhlasím napríklad s tézou, Ïe s nami do nov˘ch projektov nadnárodnej spolupráce nikto nepôjde, lebo nemáme ão ponúknuÈ, keìÏe 80 % na‰ej armádnej v˘zbroje je na pokraji Ïivotnosti. Spolupracujme
teda pri jej obstarávaní a perspektívne pri jej servise. Asi tak˘to v˘voj aj predpokladám. A potom môÏeme modernizáciu zvládnuÈ.
Pavol Hladk˘: Modernizácia je nevyhnutnosÈ
a skôr ãi neskôr sa jej nevyhneme ani my. Otázkou zostáva, ãi impulzom na jej spustenie bude
aÏ prípadné zv˘‰enie bezpeãnostného rizika ‰tátu v zmysle vonkaj‰ieho ohrozenia, alebo to
budú hrozby vnútorné, súvisiace s bezpeãnosÈou vojakov a zabezpeãením ochrany majetku a
zdravia obyvateºov.
Osobne som presvedãen˘, Ïe rezort môÏe
nájsÈ zdroje na modernizáciu v men‰om rozsahu priebeÏne od budúceho roka, zásadnej‰ia
modernizácia v‰ak prichádza do úvahy najskôr
aÏ v rokoch 2013 – 2014. V‰etko bude záleÏaÈ
na stave verejn˘ch financií a ako som uÏ spomenul, na miere bezpeãnostného rizika, ktoré
bude ovplyvÀovaÈ postoj a stanovovanie priorít vlády a parlamentu.
Ján Richter: Úloha modernizovaÈ OS je úlohou
ako generálneho ‰tábu tak ministerstva obrany
a to tak, aby modernizácia odráÏala to ão OS
majú plniÈ podºa zákona a svojho miesta v medzinárodnom prostredí. Osobne si myslím, Ïe je
potrebné si stanoviÈ nielen dlhodobé ciele modernizácie, ale aj krátkodobé tak, aby OS nestratili svoje schopnosti, do ktor˘ch bolo uÏ investované mnoÏstvo finanãn˘ch prostriedkov. A tu
sme späÈ pri reálnom plánovaní modernizácie –
udrÏaÈ to dobré ão máme a rozvíjaÈ to, ão chceme dosiahnuÈ. A práve toto musí byÈ pod prísnou
kontrolou nás poslancov slovenského parlamentu.
Milan Laurenãík: Modernizácia na‰ej armády
je nutnosÈou. Musíme akceptovaÈ fakt, Ïe bez
adekvátnej v˘zbroje a techniky sa spôsobilosti
armády a jej interoperabilita so spojencami nezv˘‰ia. Naopak, ak nebudeme modernizovaÈ,
ãaká nás postupná, ale neodvratná strata aj súãasn˘ch obmedzen˘ch spôsobilostí. ModernizovaÈ musíme nielen na zv˘‰enie bojového potenciálu jednotiek, ale aj pre adekvátnu osobnú
ochranu na‰ich vojakov pri riskovaní ich Ïivotov. Ak vysielame na‰ich obãanov so zbraÀou v
ruke obhajovaÈ bezpeãnostné záujmy Slovenskej
republiky do zahraniãn˘ch operácií, musíme sa
postaraÈ o to, aby boli vybavení t˘m najlep‰ím,
ão im ‰tát môÏe poskytnúÈ. Tu je apel aj na nás,
politikov, aby sme rozdelili zdroje ‰tátneho rozpoãtu tak, aby sa v armáde modernizovaÈ dalo.
Verím, Ïe sa v nasledujúcich rokoch podarí urobiÈ rozpoãet tak, aby sa zv˘‰ilo percento HDP,
ktoré do rezortu obrany pôjde, aj keì som presvedãen˘ o tom, Ïe nedosiahneme 2 % HDP, ão
je nበzáväzok voãi NATO. Armáda sa v‰ak nemôÏe spoliehaÈ iba na zvy‰ovanie pridelen˘ch
prostriedkov, ale musí robiÈ opatrenia zamerané na racionalizáciu a zefektívnenie ãinnosti
v‰etk˘ch zloÏiek rezortu obrany s cieºom dosiahnuÈ vysokú hospodárnosÈ pri nakladaní s pridelen˘mi zdrojmi. Jedn˘m z nich by mohlo byÈ napríklad vytvorenie integrovaného ministerstva
obrany, ktoré bude predstavovaÈ funkãné prepojenie ãinnosti súãasného MO SR a G· OS SR.
Namiesto súãasn˘ch troch operaãn˘ch veliteºstiev sa plánuje vytvoriÈ jedno spoloãné veliteºstvo, ako vypl˘va zo záverov SHO. Predpokladám, Ïe ministerstvo obrany a Vláda SR vyberú na základe SHO tak˘ variant, Ïe finanãné prostriedky, ktoré do armády prídu, budú dostatoãné na jej modernizáciu. Okrem toho je potrebné hºadaÈ aj iné rie‰enia. Jeden príklad bol predstaven˘ aj na Medzinárodn˘ch leteck˘ch dÀoch
SIAF 2011 na Sliaãi. Letecké opravovne Trenãín (LOTN) pri‰li so zaujímavou iniciatívou. Priviezli a predstavili nám prúdové dopravné lietadlo AVRO RJ a predstavili projekt, realizáciou ktorého by sa dali v˘razne u‰etriÈ financie zo
‰tátneho rozpoãtu. Namiesto úvahy nákupu nov˘ch dopravn˘ch lietadiel pre armádu, ktoré uÏ
oznámilo Ministerstvo obrany v cene 100 mil.
eur by LOTN nakúpili lietadlá z vlastn˘ch zdrojov, ktoré by aj udrÏiaval, a na zmluvnom základe by ich vyuÏívali ozbrojené sily a vláda SR.
Takto by sa získali potrebné sluÏby za podstatne niωie zdroje neÏ v prípade nákupu lietadiel.
LOTN (100 % spoloãnosÈ MO SR) by zas získala nové spôsobilosti a dlhodobo udrÏateºn˘ rozvoj. Aj toto je jeden smer, ak˘m by sa v˘voj modernizácie ozbrojen˘ch síl mohol uberaÈ.
Martin Fronc: Som optimista. MoÏno to bude
nejak˘ ãas trvaÈ, ale kríza pominie a aj situácia
v rezorte sa zlep‰í.
S L O V E N S K O - R U S K Á
S P O L U P R Á C A
„Na‰a spolupráca sa opiera o bohaté skúsenosti a tradície, má partnersk˘ charakter a buduje sa na základe
zohºadÀovania vzájomn˘ch záujmov,“ povedal mimoriadny a splnomocnen˘ veºvyslanec Ruskej federácie v Slovenskej
republike Jeho Excelencia Pavel Maratoviã KUZNECOV v exkluzívnom rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér.
BudúcnosÈ
rusko-slovensk˘ch vzÈahov
vidím veºmi optimisticky
Pavel Maratoviã KUZNECOV
Narodil sa 10. augusta 1958.
Má vysoko‰kolské vzdelanie, v roku 1980 ukonãil ‰túdium na Moskovskom ‰tátnom in‰titúte medzinárodn˘ch vzÈahov.
Ovláda angliãtinu a fínãinu. V diplomatick˘ch sluÏbách je od roku 1980.
Pôsobil na Veºvyslanectve ZSSR resp., Ruska vo Fínsku (v rokoch 1980 – 1985 a 1991 – 1996),
v rokoch 1997 – 1999 bol námestníkom riaditeºa Druhého európskeho odboru Ministerstva zahraniãn˘ch vecí Ruska,
kde do jeho pracovnej náplne patrili vzÈahy so seversk˘mi ‰tátmi,
v obodobí 1999 – 2004 pracoval ako radca-vyslanec na Veºvyslanectve Ruska v Estónsku,
v rokoch 2004 – 2006 ako námestník riaditeºa Odboru zahraniãnopolitického plánovania (venoval sa pôsobeniu Ruska v G8)
a v rokoch 2006 – 2010 zastával funkciu riaditeºa Druhého európskeho odboru.
Od mája 2010 je veºvyslancom Ruskej federácie v Slovenskej republike.
Má diplomatickú hodnosÈ mimoriadneho a splnomocneného vyslanca 1. triedy.
Je nositeºom ocenenia Rad cti. Je Ïenat˘. Má dospelého syna.
Ako hodnotíte, pán veºvyslanec, teraj‰í stav
a perspektívy rusko-slovensk˘ch vzÈahov?
Keì chcem odpovedaÈ struãne, budúcnosÈ
rusko-slovensk˘ch vzÈahov vidím veºmi optimisticky. Na‰a spolupráca sa opiera o bohaté
skúsenosti a tradície, má partnersk˘ charakter
a buduje sa na základe zohºadÀovania vzájomn˘ch záujmov.
Po urãitej pauze v rusko-slovensk˘ch vzÈahoch, ktorá vznikla po vlaÀaj‰ích parlamentn˘ch
voºbách na Slovensku, znovu silnie politick˘
dialóg a rozmanité kontakty medzi rusk˘mi a
slovensk˘mi ministerstvami a rezortmi. V máji
v Bratislave prebehli kon‰truktívne rozhovory
predsedu ruskej vlády V. Putina so slovensk˘m
vedením.
Badateºne sa aktivizovali kontakty na úrovni parlamentov. Bratislavu nav‰tívila skupina
priateºstva ruskej ·tátnej dumy pre styky so slovensk˘m parlamentom. Do Moskvy zase zavítala delegácia v˘boru Národnej Rady SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Logick˘m
pokraãovaním tejto spolupráce sa stala náv‰teva delegácie Rady federácie Federálneho zhromaÏdenia Ruska v SR, v máji tohto roku.
Aktívne sa rozvíjajú medziregionálne vzÈahy, spolupráca v oblasti vedy, kultúry a ‰kolstva.
Zárukou ich ìal‰ieho prehlbovania sú tradiãné
vzÈahy priateºstva a vzájomného porozumenia
medzi bratsk˘mi slovansk˘mi národmi na‰ich
krajín.
Nepochybne ústredné miesto patrí v ruskoslovenskej spolupráci vzÈahom v oblasti obchodu a hospodárstva, ktoré sa vyvíjajú veºmi
dynamicky, napriek v˘razne negatívnym vplyvom globálnej finanãnej a ekonomickej krízy.
Dúfame, v‰ak, Ïe najÈaωie obdobie máme za sebou. Obchodn˘ obrat vo v˘‰ke 7 miliárd USD,
dosiahnut˘ vlani, nie je zl˘ v˘sledok. Postupne sa dostávame na predkrízovú úroveÀ rozvoja objemu obchodného obratu, ktor˘ za 8 mesiacov tohto roku vzrástol oproti roku 2010 takmer o 47% a tvoril 6,3 miliárd USD.
Veºmi vecné a konkrétne bolo zasadanie rusko-slovenskej Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu, ktoré sa konalo v marci tohto roku. V dôsledku jej
ãinnosti sa podarilo dohodnúÈ na príprave a
realizácii vy‰e 30 spoloãn˘ch projektov, na
ktor˘ch sa dnes intenzívne pracuje.
Keì sme pri dvojstrann˘ch ekonomick˘ch
projektoch, ktoré z nich pokladáte v súãasnosti za najperspektívnej‰ie?
Dôraz sa, bezpochyby, má klásÈ na vysoko-
33
S L O V E N S K O - R U S K Á
S P O L U P R Á C A
cieschopnou a z ekologického hºadiska lukratívnou dopravnou tepnou na území eurázijského kontinentu, ktorá vytvorí nové pracovné
príleÏitosti a prinesie pozoruhodné ekonomické dividendy zúãastnen˘m krajinám.
Máme záujem aj na ìal‰om rozvoji vojensko-technickej, investiãnej spolupráce, spolupráce v oblasti vedy, ‰kolstva a kultúry.
Veºvyslanec a ruské deti, ktoré utrpeli v dôsledku poÏiarov
v lete minulého roku, na ambasáde v Bratislave.
technologické a moderné oblasti spolupráce. O
to viac, Ïe v tejto oblasti sa uÏ urãité úspechy
dosiahli: v Bratislave pôsobí Laserové centrum
a v RuÏomberku sa pripravuje na spustenie
Centrum protónovej terapie, vybudované za
ruskej úãasti. Verím, Ïe ãoskoro sa nájdu aj
cesty rie‰enia zastaraného problému dostavby
Cyklotrónového centra v Bratislave. Domnievame sa, Ïe zásada modernizácie sa má staÈ v
na‰ich bilaterálnych vzÈahoch hlavnou. Na základe podpísaného v rámci zasadania marcovej
medzivládnej komisie Vyhlásenia o modernizácii sa v súãasnosti pripravuje príslu‰n˘ Program konkrétnych krokov, kam budú patriÈ najperspektívnej‰ie a vysokotechnologické projekty, ktoré majú zabezpeãiÈ maximálny a dlhodob˘ pokrok bilaterálnej spolupráce.
Prioritné miesto stále patrí energetike. MôÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe na‰a spolupráca v tejto oblasti má celoeurópsky záber a zodpovedá záujmom zaruãenia energetickej bezpeãnosti celého kontinentu.
Veºk˘ v˘znam prikladáme spolupráci v jadrovej energetike, kde máme dlhoroãné skúsenosti z technickej kooperácie. Na dlhodobom základe sa uskutoãÀujú dodávky ruského jadrového
paliva pre slovenské JE, ruské podniky spolu so
slovensk˘mi firmami realizujú projekty v˘stavby, modernizácie a zabezpeãenia prevádzky
slovensk˘ch JE a majú záujem na úãasti v budúcom v˘berovom konaní o v˘stavbu nov˘ch
energetick˘ch blokov JE Jaslovské Bohunice.
V oblasti rozvoja infra‰truktúry a dopravy
za najperspektívnej‰í projekt pokladáme predlÏenie ‰irokorozchodnej Ïeleznice z Ko‰íc do
Bratislavy s pokraãovaním do Viedne. Realizácia tohto projektu umoÏní Slovensku zaujaÈ
vlastné miesto na perspektívnom trhu Ïelezniãnej dopravy, zv˘‰iÈ svoj v˘znam tranzitéra a veºkého logistického centra, dostaÈ sa do systému
transkontinentálnej nákladnej prepravy. Plánovaná Ïeleznica je zásadne novou, konkuren-
34
V poslednom ãase v slovensk˘ch médiách sa
veºa pí‰e o plynovej problematike, o.i. o raste cien plynu. Mohli by ste komentovaÈ túto
situáciu? Mohlo by zv˘‰enie cien plynu negatívne ovplyvniÈ jeho dodávky?
Predov‰etk˘m, by som chcel zdôrazniÈ, Ïe
spolupráci so Slovenskom v plynovej sfére prikladáme veºk˘ v˘znam. Rusko vÏdy bolo a zostáva spoºahliv˘m dodávateºom plynu do Va‰ej
krajiny. Pre nás je Slovensko jedn˘m z najdôleÏitej‰ích partnerov ako tranzitér ruského plynu do Európy (vy‰e 60 miliárd m3 roãne). Máme
dobré perspektívy pre spoloãné spracovanie
infra‰truktúrnych projektov v tejto oblasti, konkrétne, pri v˘stavbe nov˘ch podzemn˘ch plynov˘ch zásobníkov.
Pokiaº ide o ceny plynu, v súlade s dlhodob˘mi zmluvami, podpísan˘mi medzi na‰imi
krajinami na obdobie do roku 2029, sa cena urãuje podnikateºsk˘mi subjektmi na základe
v‰eobecne uznávanej rovnice a úzko súvisí s cenami ropn˘ch produktov. Po zv˘‰ení ceny ropy
sa po istom ãase zvy‰uje aj cena plynu. Bezpochyby ceny plynu na spotov˘ch trhoch môÏu byÈ
o nieão niωie neÏ zmluvné. Av‰ak som hlboko
presvedãen˘, Ïe stabilná perspektívna energetická politika sa dá budovaÈ len na základe dlhodob˘ch zmlúv. Opakujem, Ïe ruská strana bude
uskutoãÀovaÈ dodávky plynu na Slovensko vãas
a v plnom rozsahu. Pripomeniem, Ïe dnes tvoria tieto dodávky viac ako 5 miliárd m3.
Existujú styãné body v aktuálnych medzinárodn˘ch otázkach medzi Ruskom a Slovenskom?
Samozrejme, a nie je ich málo. Na‰e krajiny
kon‰truktívne spolupracujú v mnoh˘ch medzinárodn˘ch oblastiach. Je to pochopiteºné. Veì
postoje Ruska a Slovenska k väã‰ine najdôleÏitej‰ích medzinárodn˘ch otázok sú si blízke
alebo sa zhodujú. Mám na zreteli, predov‰etk˘m, cieº vytvorenia spravodlivého systému
medzinárodn˘ch vzÈahov s ústrednou úlohou
OSN, opierajúcou sa o základné demokratické
princípy, bezpodmieneãné dodrÏiavanie medzinárodného práva a efektívnu multipolaritu.
Slovensko úplne podporuje upevnenie strategického partnerstva medzi Ruskom a EÚ a
NATO na základe rovnoprávnej spolupráce a
vzájomného zohºadÀovania záujmov. Rátame so
zv˘‰ením vzájomného porozumenia so slovensk˘mi partnermi aj v tak˘ch zloÏitej‰ích, ale pre
na‰e vzÈahy s EÚ a NATO kºúãov˘ch otázkach, ako je bezvízov˘ reÏim a nová architektúra európskej bezpeãnosti vrátane vytvorenia
európskej protiraketovej obrany.
Na záver e‰te doplÀujúca otázka: ão podºa
vás bráni e‰te väã‰iemu prílevu turistov z
Ruska na Slovensko?
Poãet rusk˘ch turistov, prichádzajúcich na
Slovensko, by skutoãne mohol byÈ oveºa väã‰í. Podºa názoru odborníkov jednou z príãin je
nedostatoãne aktívna reklama slovensk˘ch produktov na ruskom turistickom trhu a pomerne
skromná (oproti in˘m západn˘m krajinám) úroveÀ sluÏieb na Slovensku. Otázky aktivizácie
spolupráce v oblasti turistiky sa Ïivo posudzovali na poslednom zasadaní Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú
spoluprácu. Boli dosiahnuté konkrétne dohody.
Na Slovensku sa, napríklad, plánuje konferencia a seminár o slovenskom kúpeºníctve pre
predstaviteºov ruského cestovného ruchu, zdravotníctva a poisÈovníctva. Plánujú sa aj ozdravovacie a rekreaãné pobyty rusk˘ch obãanov v
slovensk˘ch kúpeºoch, hradené subjektmi Ruskej federácie a zamestnávateºmi, a tieÏ podujatia zamerané na vzájomnú propagáciu turistick˘ch produktov. Za aktívnej úãasti ruskej
strany sa má pripraviÈ ruská verzia národného
turistického portálu Slovenska. Verím, Ïe tieto
opatrenia prinesú pozitívne v˘sledky. Mali by
sme taktieÏ ão najaktívnej‰ie presadzovaÈ bezvízov˘ reÏim medzi Ruskom a Európskou úniou a k˘m k tomu nedo‰lo – maximálne zjednodu‰iÈ procedúru v˘daja víz na dvojstrannom
základe v rámci platnej legislatívy obidvoch
krajín.
Kladenie vencov na Dukle 2011.
P L Y N Á R E N S T V O
N A
S L O V E N S K U
Ukonãenie druhej, najdôleÏitej‰ej etapy v˘stavby nového podzemného zásobníka zemného plynu
v Gajaroch a jeho postupné uvádzanie do prevádzky znamená nesporne veºmi dôleÏit˘ moment
v upevÀovaní celkovej energetickej bezpeãnosti Slovenska.
Zásobníky pre budúcnosÈ
ujímavú úlohu v stredoeurópskom obchode s
plynom. Liberalizácia trhu spolu so spomínan˘mi potrubn˘mi prepojeniami dávajú veºmi
dobré predpoklady, aby sa ich postavenie ìalej upevÀovalo.
A uÏ v blízkej budúcnosti môÏu zohraÈ pre
slovenské plynárenstvo kºúãovú úlohu v súvislosti s reálnou hrozbou v˘razného zníÏenia tranzitu plynu cez územie Slovenska. Ich
kapacita a v súãasnosti uÏ aj denná a doslova hodinová flexibilita vytvárajú prirodzenú
podporu pri budúcich úvahách prepravcov a
obchodníkov s plynom, preão by mali zachovaÈ vernosÈ slovenskému tranzitnému systému a sú aj dôleÏit˘m argumentom v diskusiách napríklad v rámci trasovania prepojení
v koridore Sever – Juh.
ZÁSOBNÍKY A „NOV¯ PLYN“
To, aké sú dostatoãné kapacity skladovania
plynu dôleÏité, ukázala plynová kríza v januári 2009. Bez nich by Slovensko mrzlo podobne, ako sa to stalo Bulharom ãi obyvateºom
b˘valej Juhoslávie, kde zastavenie dodávok
ruského plynu nemali ako nahradiÈ. Je v‰ak
dôleÏité podotknúÈ, Ïe primárnou úlohou veºkokapacitn˘ch podzemn˘ch zásobníkov plynu, ktoré sa budujú v na‰ich podmienkach na
mieste star‰ích, uÏ vyÈaÏen˘ch loÏísk, nie je
nahradzovaÈ v˘padky v dodávkach, ktoré prúdia k nám sieÈou tranzitn˘ch plynovodov.
POUâENIE Z KRÍZY
Ak chceme predchádzaÈ opakovaniu krízov˘ch javov, keì uprostred treskúcich mrazov
odrazu vypadnú z ak˘chkoºvek dôvodov dodávky od strategického dodávateºa, musíme
budovaÈ potrubné prepojenia na tranzitné a
distribuãné sústavy na‰ich susedov, ktor˘mi
prúdia v dostatoãnom disponibilnom mnoÏstve dodávky od in˘ch producentov a obchodníkov s plynom. A maÈ takéto alternatívne dodávky zmluvne podchytené. Práve toto
je t˘m správnym pouãením z januára 2009, ão
sa prejavilo v zabezpeãení reverzného chodu
plynovodn˘ch prepojení s âeskom a Rakúskom, ãi v dohodách o dodávkach plynu podpísan˘ch SPP so svojimi akcionármi a nemeckou VNG. Sformovanie skupiny krajín V4 a
susedov na úrovni Európskej komisie a definovanie tak˘chto najdôleÏitej‰ích prepojení v
rámci energetického koridoru Sever – Juh
(od Baltického mora k Jadranskému a âiernemu moru) je ìal‰ím systémov˘m politick˘m krokom, ktor˘ roz‰iruje bezpeãnosÈ dodávok nielen v plyne ale aj v rope a elektrickej energii. Je to prirodzená a nevyhnutná
reakcia ani nie tak na plynovú krízu, ako predov‰etk˘m na zmeny tokov energetick˘ch
surovín (ropy a plynu) a elektrickej energie v
dôsledku novej exportnej stratégie Ruska a
dôrazu Nemecka a seversk˘ch krajín EÚ na
budovanie nov˘ch v˘robn˘ch zdrojov elektrickej energie zaloÏen˘ch prevaÏne na vetern˘ch elektrárÀach v Severnom mori.
ZÁSOBNÍKY A TRANZIT
Hlavná úloha podzemn˘ch zásobníkov plynu v na‰ich podmienkach, rovnako ako v
in˘ch európskych plynárensk˘ch sústavách,
tak spoãíva na vykr˘vaní v˘razn˘ch rozdielov medzi tradiãne minimálnym odberom
plynu v letn˘ch mesiacoch a jeho ‰piãkov˘mi odbermi v ãase zimy. U nás je tento rozdiel markantn˘ aj v dôsledku toho, Ïe v˘roba elektriny z plynu je pomerne malá a aj vyuÏitie plynu ako technologickej suroviny v
priemysle nedosahuje také objemy, aké predstavujú odbery na úãely vykurovania v zime.
Bolo by v‰ak veºmi nesprávne, keby sme
na plynové zásobníky na Záhorí vrátane toho
nového v Gajaroch, hºadeli len v zúÏen˘ch
slovensk˘ch súvislostiach. Je príznaãné, Ïe
práve pri budovaní jedného z nich, zásobníku spoloãnosti Pozagas, do‰lo vlastne k prvému veºkému investiãnému vstupu zahraniãného investora, spoloãnosti Gaz de France, do
slovenskej energetiky hlboko v 90. rokoch,
keì e‰te o privatizácii nikto nechyroval.
Vìaka skladbe zákazníkov a svojej polohe
na stále hlavnej tranzitnej trase pre rusk˘
plyn do EÚ, a vìaka bezprostrednej blízkosti k najväã‰iemu plynárenskému HUB v regióne v rakúskom Baumgartene, zásobníky
Nafty Gbely uÏ dnes zohrávajú pomerne za-
Je zaujímavé, ako niektorí na‰i partneri pri
svojich úvahách o v˘stavbe nov˘ch plynovodn˘ch prepojení práve zvaÏujú túto nadväznosÈ
na zásobníky na Záhorí. Dnes síce e‰te nevieme, ako dopadnú presne v‰etky plány na ich
realizáciu. Alebo, ão je z pohºadu slovenského plynárenstva nemenej dôleÏité, ako dopadnú rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou o
plynárensk˘ch otázkach a v tejto súvislosti aj
definitívny osud nového gazpromovského
plynovodu South Stream ãi iného plynovodného projektu Nabucco a ìal‰ích projektov
na privedenie kaspického plynu do ná‰ho regiónu. Av‰ak uÏ dnes je isté, Ïe aj keì pri t˘chto diskusiách je postavenie Slovenska dosÈ
oslabené vzhºadom na jeho geografickú polohu, práve existencia zásobníkov – a medzi
nimi zásobníka Gajary-báden – a ich flexibilné prepojenie s vysokokapacitn˘m osvedãen˘m prepravn˘m systémom dáva urãité nádeje.
A tie sa v poslednom období ãrtajú aj v súvislosti s úplne nov˘mi projektmi v oblasti
ÈaÏby zemného plynu. Aj keì dnes je budúcnosÈ realizácie ÈaÏby bridlicového plynu v
Poºsku, ãi podobn˘ch projektov na Ukrajine
stále veºmi hmlistá, faktom je, Ïe prvé rozhodné konkrétne kroky uÏ boli urobené. T˘ka sa
to hlavne ná‰ho severného suseda. A opäÈ v
nadväznosti na plány na plynovodné prepojenia v rámci koridoru Sever – Juh a charakter ÈaÏby tak˘chto nekonvenãn˘ch loÏísk plynu sa existencia zásobníkov na Záhorí stáva
v˘znamn˘m faktorom hrajúcim v prospech
slovenského plynárenstva. Aj vìaka nim má
stále ão ponúknuÈ a byÈ tak zaujímav˘m potenciálnym partnerom a hráãom aj v budúcnosti.
Karel HIRMAN
riaditeº Sekcie energetick˘ch ãinností
Slovenská inovaãná a energetická agentúra
35
P L Y N Á R E N S T V O
N A
S L O V E N S K U
Slovenské plynárenstvo oslávilo tento rok 15 rokov od svojho vzniku. SpoloãnosÈ NAFTA a. s.,
v roku tohto krásneho jubilea obohatila slovenskú plynárenskú infra‰truktúru o nov˘ zásobník
zemného plynu Gajary-báden. Práce na najdôleÏitej‰ej ãasti tohto nového zásobníka –
Centrálneho Areálu Gajary, boli dokonãené.
Zásobník Gajary-báden prinesie v koneãnej podobe plynárenskému trhu 500 mil. m3
skladovacej kapacity, ãím v˘razne prispeje k zv˘‰eniu bezpeãnosti dodávok zemného plynu
na Slovensku a v okolit˘ch krajinách Európskej únie.
Druhá etapa v˘stavby
zásobníka zemného plynu
Gajary-báden ukonãená
MODERN¯ ZÁSOBNÍK S DÔRAZOM
NA PREVÁDZKOVÚ BEZPEâNOSË
A ·ETRN¯ K ÎIVOTNÉMU PROSTREDIU
GAJARY BÁDEN – NAJVHODNEJ·IE
LOÎISKO PRE KONVERZIU
NA ZÁSOBNÍK
NAFTA a. s., od roku 2003, keì nastúpila
cestu re‰trukturalizácie, kontinuálne rozvíjala skladovaciu kapacitu ako reakciu na zv˘‰en˘ dopyt plynárenského trhu. V roku 2007
sme rozhodovali, ak˘ ìal‰í rozvoj skladovacích kapacít uskutoãniÈ. Potenciál existujúcich
skladovacích objektov v Lábe 1 – 3 bol vìaka zrealizovanej optimalizácii v predchádzajúcich rokoch uÏ vyuÏit˘. Posúdili sme preto
ìal‰ie geologické ‰truktúry na Slovensku z
geologickej, technickej a ekonomickej stránky. Vykonané anal˘zy potvrdili, Ïe najvhodnej‰ím loÏiskom pre konverziu na zásobník je
loÏisko Gajary-báden. Rozhodnutie v prospech Gajary-báden bolo pozitívne ovplyvnené aj dobrou znalosÈou loÏiska a skúsenosÈami, ktoré sme získali z vykonávania druhotn˘ch ÈaÏobn˘ch metód v tejto lokalite.
36
V˘stavba zásobníka Gajary-báden bola rozdelená do troch etáp s celkovou investíciou 166
miliónov eur. Prvá etapa bola sprevádzkovaná v roku 2008, keì sme na poskytovanie sluÏieb skladovania vyuÏili existujúce technológie urãené na druhotné ÈaÏobné metódy.
NajdôleÏitej‰ia a zároveÀ najviac investiãne nároãná bola druhá etapa, ktorá okrem odv⁄tania nov˘ch sond zah⁄Àala aj vybudovanie
Centrálneho Areálu Gajary, tzv. riadiaceho
centra zásobníka s kompletnou povrchovou
technológiu (napr. velín, turbokompresorové
jednotky, technológia su‰enia a pod.), prepojovacie plynovody so zásobníkmi v Lábe a meraciu stanicu nadväzujúcu na tranzitnú sieÈ
spoloãnosti Eustream. PouÏité sú najmodernej‰ie technológie, ktoré spæÀajú najprísnej‰ie
kritériá a ‰tandardy na prevádzkovanie podzemn˘ch zásobníkov zemného plynu. Dobudovaná bola technológia vtláãania, ão zároveÀ
predstavuje aj ukonãenie druhej etapy.
Dobudovaním tretej etapy v roku 2014 sa
nám optimalizáciou parametrov, zapojením a
dov⁄taním ìal‰ích vrtov, ako aj roz‰írením povrchovej technológie podarí ukonãiÈ realizáciu
projektu Gajary-báden. V˘razn˘m spôsobom
tak projekt Gajary-báden prispeje aÏ k 50 %
nárastu skladovacej kapacity podzemn˘ch zásobníkov zemného plynu NAFTY a. s., v priebehu jednej dekády, t. j. od roku 2003.
V¯VOJ SKLADOVACEJ KAPACITY
ZÁSOBNÍKA V SPOLOâNOSTI
NAFTA A. S.
Od samotného zaãiatku prípravy projektu
sme kládli dôraz na bezpeãnosÈ a spoºahlivosÈ,
ktorú sme zv˘‰ili aplikovaním najmodernej‰ích technológií, ãím sme zároveÀ zníÏili aj
dopady na Ïivotné prostredie. Samozrejmou
súãasÈou vybavenia technológie zásobníka sú
preto aj tieto bezpeãnostné prvky:
– povrchová technológia rozdelená na samostatné celky oddelené bezpeãnostn˘mi
P L Y N Á R E N S T V O
uzávermi a bariérami a s bezpeãnou vzdialenosÈou medzi sebou
– moderné turbokompresorové jednotky s
nízkou energetickou spotrebou a emisiami
dusíka
– odfukov˘ systém strediska
– povrchové a podpovrchové bezpeãnostné
ventily na sondách.
Gajary-báden
Nárast sklad. kap. od roku 2003 okrem Gajary-báden
Pôvodná skladovacia kapacita
3000
S L O V E N S K U
‰i bezpeãnosÈ dodávok zemného plynu na
Slovensku a v okolit˘ch krajinách EÚ.
ZároveÀ vìaka prepojeniu Gajary-báden s
existujúcimi zásobníkmi v Lábe a roz‰íreniu
vstupno-v˘stupn˘ch bodov komplexu zásobníkov NAFTA a. s., o ìal‰ie prepojenia na
tranzitnú sústavu sa zv˘‰i flexibilita skladovacích sluÏieb NAFTA a. s., (napr. moÏnosÈ
zákazníka vtláãaÈ a ÈaÏiÈ plyn kedykoºvek poãas roka, meniÈ vstupno / v˘stupné body atì.).
Projekt tak prispeje k zv˘‰eniu likvidity a
ìal‰iemu rozvoju trhu s plynom. Som presvedãen˘, Ïe zákazníci sluÏby ná‰ho „skladovacieho hubu“ skutoãne ocenia.
Ing. Martin HOLL¯
generálny riaditeº NAFTA a. s.
2000
1000
0
N A
ZHRNUTIE PRÍNOSOV PROJEKTU
GAJARY-BÁDEN
2003 2006
2007
2008
2011
2014
PRÍNOS NIELEN V OBLASTI
ZV¯·ENIA BEZPEâNOSTI DODÁVOK
ZEMNÉHO PLYNU
Projekt Gajary-báden je svojím rozsahom
a prínosom strategick˘ nielen pre NAFTU a.s.,
ale aj celospoloãensky. Nav˘‰ením skladovacej kapacity zásobníkov zemného plynu o
500 miliónov m3 sa v˘razn˘m spôsobom zv˘-
Celospoloãenské
Zv˘‰enie bezpeãnosti
a spoºahlivosti dodávok
zemného plynu na Slovensku
a okolit˘ch krajinách EÚ
Rozvoj plynárenského trhu
NAFTA a. s.
Zv˘‰enie objemu skladovacej
kapacity a upevnenie pozície
NAFTA a. s., na európskom
trhu skladovacích sluÏieb
Diverzifikáciou a roz‰írením
vstupno-v˘stupn˘ch bodov
komplexu zásobníkov
NAFTA a. s., posilnenie spoºahlivosti a flexibility
poskytovan˘ch sluÏieb
37
S L O V E N S K Á
E N E R G E T I K A
Vláda SR rozhodla o predaji 95-percentného balíka akcií ‰iestich najväã‰ích
teplárensk˘ch spoloãností, medzi nimi aj Trnavskej teplárenskej, a.s.
ZároveÀ schválila podmienky privatizácie teplárensk˘ch spoloãností – bezodplatn˘
prevod 5 % akcií na mesto, v ktorom sídli teplárenská spoloãnosÈ, garanciu úãasti
zástupcov miest v dozorn˘ch radách a moÏnosÈ zvolávania valn˘ch zhromaÏdení.
Parlamentn˘ kuriér oslovil predsedu predstavenstva a generálneho riaditeºa
Trnavskej teplárenskej, a.s., Mgr. Bronislava VOSÁTKU.
Dodávka tepla v Trnave
je a bude stabilná
Zaãnime najskôr tro‰ku s ponorom do minulosti. Aká je základná história Trnavskej
teplárenskej, a.s.?
Trnavská teplárenská, a.s., vznikla v roku
2001 ako jeden z troch podnikov pri delimitácii ‰tátneho podniku Západoslovenské energetické závody, ‰.p. V na‰om meste má v˘roba tepla aj elektrickej energie dlhoroãnú tradíciu a zaãiatky v˘roby elektrickej energie sa
datujú od 20-tych rokov a tepla od 60-tych rokov minulého storoãia. Vtedy bol vybudovan˘ prv˘ parovod na dodávku tepla do niektor˘ch priemyseln˘ch podnikov a bytov˘ch domov v Trnave. S nárastom bytovej, verejnej
i priemyselnej v˘stavby sa roz‰irovala aj sieÈ
parovodov, ku ktor˘m koncom osemdesiatych
rokov pribudlo zásobovanie ìal‰ích ãastí mesta horúcovodmi.
Mgr. Bronislav VOSÁTKO
generálny riaditeº a predseda predstavenstva
Trnavská teplárenská, a.s.
Narodil sa 30. 6. 1970 v Bratislave
Vzdelanie:
1976 – 1984 Základná ‰kola Malacky
1984 – 1988 Gymnázium A. Marku‰a, ul. âA Bratislava –
zameranie matematika
1988 – 1993 MFF UK odbor numerická matematika,
zameranie numerické spracovanie
technicko-ekonomick˘ch informácií
Predchádzajúce zamestnania:
1994 Po‰tová banka a.s., – odborn˘ referent
1994 – 1996 Dexia banka a.s. – vedúci komerãného odboru
1997 – 2000 Dexia banka a.s. – riaditeº oblastnej
poboãky Malacky
2000 – 2005 Dexia banka a.s., – riaditeº krajskej
poboãky Bratislava
2005 – 2008 Termming a.s., – obchodn˘ riaditeº,
ãlen predstavenstva
2008 BKS Leasing, a.s. – riaditeº poboãky Bratislava
Jazykové znalosti:
Anglick˘ jazyk
Rusk˘ jazyk
38
Dodávka tepla pre v˘robnú i nev˘robnú
sféru odberateºov v meste Trnava má v‰ak
jedno ‰pecifikum, ktoré u in˘ch teplárensk˘ch spoloãností neexistuje: je zabezpeãovaná aj odberom tepla z jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice...
Horúca voda bola a v súãasnosti je dopravovaná do mesta tepeln˘m napájaãom z Jaslovsk˘ch Bohuníc, kde sa v závode EBO J.
Bohunice Slovensk˘ch elektrární, a.s., vyuÏíva jadrové palivo a v kombinovanej v˘robe sa z neho získava súãasne elektrická energia aj teplo.
V súãasnosti je trnavská sústava CZT na
Slovensku ‰pecifikom z viacer˘ch dôvodov.
Je to z hºadiska dominantne pouÏívaného paliva (teplo z jadra), aj historicky danou kon‰trukciou tepelnej siete (hlavn˘ zdroj tepla je
vzdialen˘ 16 kilometrov od okraja mesta) a
tieÏ rozdielnym vlastníctvom ãastí sústavy
CZT (hlavn˘ zdroj tepla – Slovenské elektrárne, a.s., doplnkov˘ zdroj tepla, rozvodné siete – Trnavská teplárenská, a.s.).
Aké je hlavné portfólio ãinností a sluÏieb,
ktoré ponúka Trnavská teplárenská, a.s.
svojim zákazníkom?
Hlavn˘m predmetom ãinnosti je v˘roba a
rozvod tepla, ktoré distribuujeme do vlastn˘ch
i cudzích odovzdávacích staníc tepla primárnymi horúcovodn˘mi rozvodmi. Vlastníme a
prevádzkujeme aj niekoºko odovzdávacích
staníc tepla a k nim prislúchajúcich sekundárnych rozvodov.
Trnavská teplárenská v‰ak ponúka aj
mnoÏstvo ìal‰ích – hoci vedºaj‰ích – sluÏieb...
Na‰i zamestnanci sú aj odborníci na jednotlivé vysoko‰pecializované ãinnosti súvisiace
s tepelnou energetikou. Ich sluÏby, na ktoré
sa ãasto vzÈahujú osobitné zákonné oprávnenia, vyuÏívajú aj iné právnické subjekty. Ide
napríklad o prevádzkovanie odovzdávacích
staníc tepla, inÏiniersku ãinnosÈ, odborné prehliadky a skú‰ky, opravy a údrÏbu vyhraden˘ch tlakov˘ch, plynov˘ch a elektrick˘ch
zariadení a ìal‰ie.
Aké boli hospodárske v˘sledky Trnavskej
teplárenskej v ostatn˘ch rokoch a ak˘ bol
prv˘ polrok ão sa t˘ka v˘sledkov Trnavskej
teplárenskej, a.s.?
KaÏd˘ rok od svojho vzniku dosahuje
Trnavská teplárenská, a.s., kladn˘ v˘sledok
hospodárenia. Pokiaº sa do konca roka 2011
nevyskytne Ïiadna mimoriadna situácia, v˘sledky za prv˘ polrok naznaãujú priaznivú
hospodársku bilanciu.
Trnavská teplárenská v rokoch 2004 – 2009
investovala do svojej základnej ãinnosti
viac ako 25 mil. eur, vìaka ãomu má v súãasnosti jednu z najmodernej‰ích sietí centrálneho zásobovania teplom na Slovensku.
Na ak˘ch princípoch táto sieÈ funguje?
Hlavn˘m zdrojom tepla pre zásobovanie
Trnavy je jadrová elektráreÀ EBO Jaslovské
Bohunice, ktorá je od mesta vzdialená 16 kilometrov. Teplo do mesta je privádzané tepeln˘m napájaãom EBO-Trnava a distribúcia
S L O V E N S K Á
E N E R G E T I K A
tepla do odovzdávacích staníc, kde je teplo
upravované na parametre vyÏadované koneãn˘mi spotrebiteºmi, sa realizuje primárnou
horúcovodnou sieÈou.
AÏ do roku 2006 bolo teplo odberateºom
dodávané aj parnou sieÈou, ale pri rozsiahlej
modernizácii v rokoch 2004 aÏ 2006 sme nahradili v‰etky parné rozvody, ktoré tvorili
tretinu v‰etk˘ch rozvodov, horúcovodmi. T˘m
sme získali veºmi priazniv˘ vek v‰etk˘ch ãastí siete, priãom najstar‰ie úseky majú len nieão vy‰e 20 rokov. Zamenili sme aj dodávku
tepla v pare, ktorá je Èaωie regulovateºná a
merateºná, za teplo v komfortnej‰ej podobe v horúcej vode.
Trnavská teplárenská, a.s., je pripravená aj
na najtuh‰ie zimy a prípadn˘ v˘padok alebo
odstávku hlavného zdroja tepla. Celá sústava
CZT bola v ãase projektovania navrhnutá ako
vzájomne prepojen˘ systém niekoºk˘ch ãastí. Jednou z nevyhnutn˘ch ãastí sústavy CZT
je doplnkov˘ zdroj tepla, nezávisl˘ od hlavného zdroja, v areáli Trnavskej teplárenskej,
a.s. Ako ‰piãkov˘ zdroj sústavy je schopn˘ zabezpeãiÈ teplo aj v najväã‰ích zimách. V roku
2010 bola ukonãená modernizácia odovzdávacej stanice tepla, ìal‰ej podstatnej súãasti sústavy CZT. V prípade v˘padku hlavného zdroja tepla je doplnkov˘ zdroj schopn˘ zabezpeãiÈ jeho ãiastoãné nahradenie v takom rozsahu, ktor˘ i v najnepriaznivej‰om poãasí ochráni horúcovodné, tepelné rozvody i prináleÏiace tepelnotechnické zariadenia pred ich
de‰trukciou a znehodnotením vplyvom mrazov. V doplnkovom zdroji je spaºovan˘ zem-
su. To má obrovsk˘ vplyv na prevádzkové náklady aj na Ïivotné prostredie. Neustála obnova vekovo najstar‰ích rozvodov, realizácia
on-line prenosu dát z jednotliv˘ch odbern˘ch
miest a technologické inovácie vo v‰etk˘ch
v˘robn˘ch aj distribuãn˘ch oblastiach tvoria
neodmysliteºnú súãasÈ kaÏdoroãne plánovanej
modernizácie sústavy CZT.
V ãom vidíte najväã‰ie v˘hody CZT – Centrálneho zásobovania teplom?
Mnohí vnímajú sústavy CZT ako synonymum minulého reÏimu, megalomansk˘ch,
väã‰inou nepruÏn˘ch a neefektívnych projektov. Myslím si, Ïe efektívne fungujúca sústava CZT je veºk˘m prínosom nielen pre
spotrebiteºov tepla, ale pre celú spoloãnosÈ pri
zvy‰ovaní bezpeãnosti zásobovania teplom,
diverzifikácii primárnych energetick˘ch zdrojov a zniÏovaní emisného zaÈaÏenia Ïivotného prostredia. Najv˘znamnej‰ie prínosy sún˘ plyn. Vzhºadom na v˘razne vy‰‰iu cenu pa- stav CZT sú vo v‰eobecnosti tieto:
liva, ako je cena nakupovaného tepla z EBO – teplo získané zo sústav CZT je ãasto proJaslovské Bohunice, sa prevádzka doplnkovéduktom tzv. kombinovanej v˘roby elektriho zdroja realizuje len v minimalizovanom reny a tepla (KVET), ktorá je ‰etrnej‰ia k ÏiÏime, nevyhnutnom na udrÏanie jeho úplnej
votnému prostrediu ako oddelená v˘roba
flexibility a prevádzkyschopnosti.
t˘chto produktov;
V˘znamn˘m investiãn˘m projektom, ktor˘ – vysoká a stála spotreba paliva zniÏuje jeho
prispel k stabilite horúcovodnej siete a zv˘‰il
jednotkovú nákupnú cenu;
komfort na‰ich odberateºov, bolo vybudova- – veºké zdroje na v˘robu tepla sú prísnej‰ie
nie prepojení horúcovodu. Prepojenia dovoºukontrolované orgánmi ‰tátnej správy, ãím
jú krátke plánované odstávky tepelnej energie,
sa zniÏuje nepriazniv˘ vplyv na Ïivotné
skrátenie dæÏky jednotliv˘ch odstaven˘ch poprostredie;
ruchov˘ch okruhov a súãasne presmerovanie – veºké sústavy CZT obvykle disponujú viadodávky tepla pri haváriách na sieti na inú tracer˘mi druhmi paliva;
Porovnanie emisn˘ch limitov pre palivo zemn˘ plyn
v súãasnosti platné emisné limity (mg/m )
priemerne dosahované hodnoty emisií 2005 – 2011
v spoloãnosti Trnavská teplárenská, a.s.(mg/m3)
emisné limity pre jestvujúce zdroje podºa Smernice (mg/m3)
3
– dodávka tepla zo sústav CZT je bezpeãná
a komfortná, pretoÏe odberateº ãi koneãn˘
spotrebiteº dostanú hotov˘ produkt, starostlivosÈ o ktor˘ môÏe byÈ v závislosti od
ich rozhodnutia o veºkosti a druhu investície do tepelnej energetiky minimálna.
S úãinnosÈou od 7. januára 2011 bola na
úrovni Európskeho parlamentu prijatá
Smernica 2010/75/EÚ o priemyseln˘ch
emisiách, ktorá bude do konca roka implementovaná do legislatívneho prostredia
SR. Doteraz vyuÏívané technológie uÏ nebudú postaãovaÈ na plnenie emisn˘ch limitov bez pouÏitia koncov˘ch technológií zniÏovania emisií (odsírenie atd.). Ako Trnavská teplárenská, a.s., reaguje na tieto témy?
Z implementácie uvedenej smernice pre
spoloãnosÈ Trnavská teplárenská, a.s., vypl˘va zabezpeãenie rekon‰trukcie horákov kotlov
tak, aby spæÀali emisn˘ limit NOX. Investície
pre splnenie t˘chto podmienok plánujeme
zrealizovaÈ v rokoch 2014 a 2015.
Aké sú va‰e ìal‰ie inovatívne aktivity a
plány? Trúfate si udrÏaÈ v regióne doteraj‰iu pozíciu na trhu s teplom?
Na‰ou dlhodobou snahou je udrÏaÈ si pozíciu majoritného distribútora tepelnej energie
v meste a zlep‰ujúcimi sa sluÏbami roz‰irovaÈ poãty odberov a odberateºov. Veríme, Ïe
k tomu prispejú modernizácia sietí a zlep‰ovanie poskytovan˘ch sluÏieb, komplexné zvy‰ovanie kvality, spoºahlivosti a bezpeãnosti
na‰ich dodávok.
NOX
CO
SO2
TZL
200
136
100
17
100
100
35
preukazovanie limitu sa
nevyÏaduje *
35
5
preukazovanie limitu sa
nevyÏaduje *
5
* preukazovanie dodrÏiavania emisn˘ch limitov SO2 a tuh˘ch zneãisÈujúcich látok sa pre spaºovanie paliva zemn˘ plyn nevyÏaduje.
39
N Á R O D N Á
R A D A
S R
Ústavou SR máme zaruãené právo na priaznivé Ïivotné prostredie, súãasne v‰ak máme povinnosÈ
a zodpovednosÈ staraÈ sa o Ïivotné prostredie. Premenené na drobné, kaÏd˘ z nás môÏe a mal by
prispieÈ kvapkou k úsiliu o ochranu svojho bezprostredného okolia. Jedn˘m z kºúãov je aj
nakladanie a zhodnocovanie odpadov. Ako vidia túto oblasÈ ãlenovia V˘boru NR SR
pre pôdohospodárstvo a Ïivotné prostredie sa p˘tala Marta Toma‰oviãová.
Premeny odpadov
republiky pre pôdohospodárstvo, Ïivotné prostredie a ochranu schválil informáciu o v˘sledku prerokovania Správy o moÏn˘ch dopadoch
ekologickej katastrofy v Maìarskej republike
(havária odkaliska) na Ïivotné prostredie v Slovenskej republike a o krokoch, ktoré vláda Slovenskej republiky vykonala, vrátane uznesenia
Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe. Prerokoval vládny návrh zákona o
obchodovaní s emisn˘mi kvótami, Národná
rada SR pridelila v˘boru na prerokovanie takisto zákon o trvalom ukladaní oxidu uhliãitého do
geologického prostredia, o nakladaní s odpadom
z ÈaÏobného priemyslu alebo poslaneck˘ návrh
na vydanie zákona, ktor˘m sa mení zákon o posudzovaní vplyvov na Ïivotné prostredie.
Ako hodnotíte po roku ãinnosti v˘boru napæÀanie úloh v rezorte Ïivotného prostredia
a ktoré úlohy najviac zaujali pozornosÈ parlamentu?
Mária Sabolová – predsedníãka v˘boru: V˘bor inicioval stretnutie odborníkov v dvoch ÈaÏiskov˘ch oblastiach t˘kajúcich sa Ïivotného
prostredia, a to chránen˘ch území a nakladania
s odpadmi. Nakoºko v mnoh˘ch ãiastkov˘ch témach existujú v praxi veºmi rozdielne pohºady,
bolo nevyhnutné aby sa otvorila vzájomná odborná diskusia, ktorá by mohla byÈ vkladom pre
budúce rie‰enia. Po takejto diskusii je na ministerstve, aby vypracovalo legislatívu, a aby sa v˘bor mohol zaoberaÈ uÏ konkrétnymi návrhmi v
paragrafovom znení a ich vplyvom na realitu
dan˘ch oblastí. Po roku od volieb oãakávam, Ïe
rezort predloÏí do parlamentu konkrétnu a ucelenú podobu legislatívnej úpravy, ãi v oblasti
chránen˘ch území alebo v odpadovom hospodárstve e‰te pred pripomienkov˘m konaním.
Martin Fecko – ãlen v˘boru: Myslím si, Ïe pri
tomto hodnotení treba zohºadÀovaÈ a vychádzaÈ zo skutoãnosti, Ïe v rámci rezortu i‰lo o
kreovanie „nového“ ministerstva. V rámci tvorby organizaãného poriadku sa analyzovali ãinnosti „novovytvoren˘ch“ organizaãn˘ch útvarov, ako aj odborn˘ch organizácií ministerstva.
Rezort pritom vykonával v rámci svojich kompetencií ãinnosti, nevyhnutné na zabezpeãenie
úloh a cieºov. Konkrétne i‰lo o zdroje pitnej
vody a ich ochrana, VD Gabãíkovo, zonácia
chránen˘ch území, protipovodÀová aktivita,
zhodnocovanie a likvidácia odpadov, recyklaãn˘ fond, obaly, NATURA 2000, environmentálne záÈaÏe, úãasÈ verejnosti na rozhodovacom
procese, ãi pouÏívanie fondov EÚ. Na pôde
parlamentu sa napríklad aj z iniciatívy ministerstva konala odborná konferencia k problematike zonácie TANAP-u za úãasti ministra Ïivotného prostredia, ‰irokej odbornej verejnosti,
poslancov. V˘bor Národnej rady Slovenskej
40
V auguste schvbálila Vláda SR návrh nového zákona dot˘kajúceho sa odpadov. Ako
vnímate v˘voj pripravenosti a postupnosÈ
krokov v tejto oblasti?
Mária Sabolová: Pokiaº som správne informovaná na rokovaní vlády boli v auguste t. r. prijaté návrhy t˘kajúce sa komunálneho odpadu a
návrh ktor˘ upravuje spôsob nakladania s vyhoret˘m rádioaktívnym odpadom. Nov˘ zákon
o odpadoch sa na ministerstve len rozpracováva. V júli bola prijatá len nepriama novela zákona o odpadoch, ktorá sa dot˘kala elektroodpadov a v˘robcov a dovozcov vozidiel.
Po mnohoroãn˘ch skúsenostiach v odpadovom hospodárstve je potrebné urãiÈ priority
zhodnocovania, resp. zne‰kodÀovania odpadov, objektívne prehodnotiÈ rozsah a mieru poplatkov pre zneãisÈovateºov, postaraÈ sa o 100 %
odpadu, nie len stanoviÈ legislatívne isté limity EÚ, ako aj objektívne prehodnotiÈ úlohu recyklaãného fondu v súãasnosti.
Ak hovoríme o prioritách, je potrebné urãiÈ
ich pre jednotlivé komodity, nielen vo v‰eobecnosti. Je potrebné tieÏ objektívne prehodnotiÈ
vzájomn˘ vzÈah materiálneho a energetického
zhodnocovania jednotliv˘ch komodít. Zásadnou
otázkou je objektívne rozhodnúÈ ão je v˘hodnej‰ie, ãi vyrábaÈ v˘robky z recyklovaného materiálu alebo pouÏiÈ odpad na v˘robu energie.
ZároveÀ si treba uvedomiÈ aj ekonomick˘ aspekt odpadového hospodárstva, ktoré nie je samonosné, ale potrebuje vonkaj‰iu pomoc. Teda
rozloÏiÈ Èarchu zodpovednosti za odpady nielen
na obãana, ale aj na producenta odpadov (v˘robcovia, dovozcovia) vo v‰etk˘ch komoditách.
Martin Fecko: Ministerstvo Ïivotného prostredia pracuje na zákone o odpadoch uÏ niekoºko mesiacov. Veºk˘m pozitívom je prítomnosÈ
‰irokého spektra verejnosti, ktorá participuje na
jeho príprave, z radov odborníkov, podnikateºov, územnej samosprávy a ‰irokej verejnosti.
O snahe zapojiÈ do rozhodovacích procesov aj
odbornú verejnosÈ svedãí vytvorenie pracovn˘ch skupín, ktoré sa pravidelne stretávajú na
spoloãn˘ch rokovaniach a zaoberajú sa jednotliv˘mi súãasÈami odpadového hospodárstva.
Rezort má ambíciu pripraviÈ nov˘ zákon, prijateºn˘ pre v‰etk˘ch, ktor˘ch sa bude t˘kaÈ.
Ide o cieºavedomú prípravu dôleÏitého zákona
s cieºom zjednotiÈ a optimálne nastaviÈ systém
zberu, separácie a recyklácie odpadu na Slovensku. Pozitívne je, Ïe minister Ïivotného prostredia vytvoril priestor na spoluprácu pre v‰etk˘ch zainteresovan˘ch, ktor˘ch sa zákon t˘ka.
Kºúãom k separovaniu, nakladaniu, zhodnocovaniu a vyuÏitiu odpadov sú finanãné zdroje. V tejto súvislosti otázky vyvoláva aj existencia Recyklaãného fondu. Ak˘ je vበpohºad na funkãnosÈ takto nastaveného systému?
Mária Sabolová: V programovom vyhlásení
vlády sme sa zaviazali robiÈ proaktívnu environmentálnu politiku, ktorá bude v záujme obãanov a ich Ïivotného prostredia a nie jeho zneãisÈovateºov, a to najmä v oblasti nakladania s
odpadmi. ZároveÀ sme deklarovali prehodnotenie rozsahu a miery poplatkov a odvodov a
tieÏ po dôslednej anal˘ze ãinnosti Recyklaãného fondu prehodnotiÈ jeho existenciu a fungovanie. Stále som zástancom zachovania recyklaãného fondu, pretoÏe som bola vo v˘bore pre
Ïivotné prostredie v ãase, keì vznikal a bol
správne nastaven˘ a platili doÀ v‰etky skupiny
dovozcov a v˘robcov komodít, ãím bola zachovávaná objektívnosÈ prerozdeºovania zdrojov.
Od svojho vzniku ãelil rôznym útokom, lebo
bolo za vznikajúci odpad z v˘robkov potrebné
platiÈ, a to sa nepáãilo v˘robcom a dovozcom,
potenciálnym producentom odpadu. A tak sa pomaly zaãali z fondu vyberaÈ „hrozienka (napríklad elektroodpad)“, ktoré naru‰ili celkov˘ ãinnosÈ a úãel fondu. Kritika fondu v˘robcami a
dovozcami je neustále tá, Ïe do fondu sú povin-
N Á R O D N Á
R A D A
n˘ platiÈ za 100 % odpadu, nielen limity, ktoré
stanovila EÚ. Kto teda zaplatí cel˘ odpad? Obãan? Treba povedaÈ, Ïe limity EÚ sú len politick˘m kompromisom, ktor˘ hovorí o minime,
za ktor˘ zodpovedá ãlenská krajina priamo, ale
nie o tom, koºko odpadu sa má zne‰kodniÈ. A
ão ten zvy‰ok? Kto ho zaplatí?
Ak nastane situácia, Ïe v˘robcovia a dovozcovia budú schopní postaraÈ sa o v‰etok odpad
preukázateºne sami alebo cez iné in‰titúcie,
fond nebude potrebn˘, lebo nikto nebude musieÈ platiÈ. Ale tak˘to stav dnes reálne nie je, a
to ani pri t˘ch komoditách, ktoré boli vyÀaté z
poplatkov do fondu.
Ministerstvo a zástupcovia recyklaãného fondu by si mali sadnúÈ k serióznej anal˘ze a upraviÈ zákon tak, aby bol v záujme ochrany Ïivotného prostredia pred odpadmi, a nie politick˘m
zápasom záujmov˘ch skupín.
Martin Fecko: Recyklaãn˘ fond bol zriaden˘
ako ne‰tátny fond v roku 2001 s cieºom podpory vybudovania recyklaãn˘ch kapacít na Slovensku. Zriadenie RF súviselo s obdobím, keì
Slovensko nebolo ãlenom EÚ, a teda neaplikoval sa princíp priamej zodpovednosti v˘robcov
a dovozcov zhodnotenia a recyklácie odpadov
zo skupín v˘robkov pochádzajúcich z ich v˘roby resp. dovozu. Od vstupu SR do EÚ po súãasnosÈ boli viacer˘mi novelizáciami zákona o
odpadoch zavedené na viaceré komodity z reÏimu RF povinné ciele, resp. limity zberu a
zhodnotenia pre v˘robcov a dovozcov. Existencia RF tak v tomto kontexte môÏe strácaÈ opodstatnenosÈ. Tento rok sa rozhoduje o osude Recyklaãného fondu. Existencia RF by sa mala
prehodnotiÈ. Vo verejnosti vyvolávajú otázky
predov‰etk˘m:
• Deformácia trhového prostredia – dôsledkom ãinnosti RF a selektívnej podpory vybran˘ch projektov dochádza k deformácii
trhového prostredia v oblasti recyklácie odpadov. V SR boli vybudované recyklaãné
kapacity, ktoré sú predimenzované, ão potvrdzujú aj samotné anal˘zy RF. V˘sledkom
sú niekoºkonásobne vy‰‰ie ceny spracovania
v SR v porovnaní s okolit˘mi krajinami. Navy‰e, odpad je v súãasnosti komodita s trhovou hodnotou, kde samotn˘ trh dokáÏe napomáhaÈ a zároveÀ regulovaÈ mnoÏstvo a kvalitu recyklaãn˘ch kapacít.
• Neexistencia podobného modelu inde v Európe – zriadenie RF je len slovensk˘m ‰pecifikom, nevypl˘va zo Ïiadnych predpisov
EÚ, neopodstatnenosÈ takejto in‰titúcia potvrdzuje aj fakt, Ïe Ïiadna iná krajina EÚ takúto in‰titúciu nemá a odpadové hospodárstvo je v mnoh˘ch t˘chto krajinách na oveºa vy‰‰ej úrovni ako v SR.
• ReÏim duálneho spoplatnenia väã‰iny komodít – zavedením povinn˘ch limitov na
zber a zhodnotenie odpadov a súbeÏn˘mi
platbami do RF sú v˘robcovia a dovozcovia
nútení duálne platiÈ za odpad – reálne náklady za zber a zhodnotenie a zároveÀ príspevok do RF. To znamená, Ïe pre obãanov má
Slovensko oveºa drah‰í systém, ako v in˘ch
krajinách EÚ. Ako príklad moÏno uviesÈ automobily, kde Recyklaãn˘ poplatok v Holandsku je 15 eur, v Maìarsku do 10 eur. Na
Slovensku 60 eur!
• Neopodstatnene vysoké sadzby príspevkov
do RF – sadzby do RF by mali podºa zákona o odpadoch vychádzaÈ z nákladov na zber
a zhodnotenie odpadov. SkutoãnosÈ je taká,
S R
•
•
•
•
•
Ïe príspevky do RF sú niekoºkonásobne vy‰‰ie ako reálne náklady na zber a zhodnotenie
odpadov
Napriek vyberaniu príspevkov neexistuje
Ïiadna zodpovednosÈ RF za plnenie limitov
zberu a zhodnotenia odpadov. Priama zodpovednosÈ leÏí na pleciach v˘robcov a dovozcov, teda povinn˘ch osôb, ktorí sa prostredníctvom plnenia limitov zberu a zhodnotenia,
starajú o odpad pochádzajúci z ich v˘roby,
resp. dovozu.
Rie‰enie najpálãivej‰ích problémov odpadového hospodárstva – jedn˘m z najpálãivej‰ích problémov odpadového hospodárstva
je komunálny odpad v obciach. RF napriek
mnoh˘m deklaráciám RF do roku 2010 podporoval obce sumou niωou ako 9 % celkov˘ch prostriedkov.
Efektivita prerozdeºovanie finanãn˘ch prostriedkov
ÚãelnosÈ vyuÏitia finanãn˘ch prostriedkov
ne‰tátneho fondu nepodlieha Ïiadnej kontrole
TransparentnosÈ pri nomináciách do Recyklaãného fondu
Od 1. januára 2010 bola zákonom urãená povinnosÈ separovaného zberu odpadov. Nie
v‰etky obce a mestá to re‰pektujú. Ako vy
hodnotíte úroveÀ environmentálneho povedomia na Slovensku a ako ho zv˘‰iÈ, aj v kontexte programového vyhlásenia Vlády SR, Ïe
najmä v oblasti nakladania s odpadmi treba
konaÈ tak, aby sme menej skladovali a viac
zhodnocovali?
Mária Sabolová: Mnohé obce realizujú dôsledne program separovaného zberu. Najväã‰ím
problémom sú v‰ak financie na túto ãinnosÈ.
Îiada sa dodaÈ, Ïe váÏnou mierou práve na
podpore separovaného zberu sa podieºa recyklaãn˘ fond, ktor˘ je uÏ dnes v mnoh˘ch komoditách okypten˘, ãím sa zníÏili aj moÏné zdroje na podporu separácie. Nezastupiteºnú úlohu
zohráva v tejto oblasti samospráva. A to nielen
poplatkami za skládkovanie odpadu, ãím motivuje obãanov priamo, ale aj pri vzdelávaní a
in‰pirovaní v ochrane Ïivotného prostredia, a
skultúrnení svojho okolia v obciach.
Oproti niektor˘m krajinám EÚ je povedomie
spoluzodpovednosti v‰etk˘ch obãanov za ãisté a zdravé Ïivotné prostredie nedostatoãné.
E‰te stále je akoby zakorenené v povedomí ob-
ãanov: „môj dom, môj hrad a okolie ma nebolí, to nie je predsa moja vec“. Skúsme si v‰etci uvedomiÈ väã‰iu spolupatriãnosÈ za prostredie, v ktorom Ïijeme a nebáÈ sa byÈ aj aktívnej‰í v oslovovaní ºudí okolo nás.
Martin Fecko: Na Slovensku e‰te stále environmentálne povedomie nedosahuje poÏadovanú úroveÀ a u pracovníkov v oblasti nakladania s odpadom absentuje aj trvalé vzdelávanie, orientované najmä na skvalitÀovanie ºudsk˘ch zdrojov aj v smere zvy‰ovania kvality poskytovan˘ch sluÏieb. Ch˘ba najmä koncepãnosÈ, plo‰ná realizácia a aktuálnosÈ na nové
podmienky determinované v˘vojom v oblasti
legislatívy, zmeny v ‰truktúre odpadov, spracovaní a zhodnocovaní odpadov a in˘ch.
Vzdelanostná úroveÀ pracovníkov v sluÏbách pre nakladanie s odpadom patrí k najniωím v rámci celého národného hospodárstva
SR. OvplyvÀuje to samotné prostredie v˘konu
ãinnosti (práca s odpadom, pra‰nosÈ, zápach),
neobvykl˘ pracovn˘ ãas (v skor˘ch rann˘ch hodinách), pomerne vysoká fyzická záÈaÏ a pre
nízku kvalifikovanosÈ pracovníkov aj nízke
mzdy. ·kolsk˘ systém neposkytuje vzdelanie
pre väã‰inu t˘chto profesií a aj väã‰ina uãÀovsk˘ch ‰kôl s blízkym zameraním pre neatraktívnosÈ tieto vyuãovacie odbory ukonãili. Trvalé nedoceÀovanie v˘znamu vzdelanosti v sluÏbách pri nakladaní s odpadom, rast potrieb kvalifikovan˘ch pracovníkov do in˘ch odvetví národného hospodárstva SR (automobilov˘ a elektronick˘ priemysel), spôsobuje ìal‰í odliv kvalifikovan˘ch pracovníkov z oblasti odpadového hospodárstva, ão okrem ich deficitu e‰te
viac prehlbuje aj ich vzdelanostnú úroveÀ.
Národná stratégia trvalo udrÏateºného rozvoja SR sa realizuje na základe 16 princípov, priãom najmä prv˘ch 6 z nich sa priamo dot˘ka
aj oblasti nakladania s odpadom (zabezpeãenie
optimálneho rozvoja ºudsk˘ch zdrojov, minimalizácia negatívnych vplyvov na Ïivotné prostredie, minimalizácia vyuÏívania neobnoviteºn˘ch zdrojov, podpora uzavret˘ch cyklov
v˘roby a spotreby, minimalizácia surovinov˘ch a energetick˘ch vstupov, zavádzanie a
podpora nástrojov environmentálnej ekonomiky), priãom okrem nástrojov politick˘ch, právnych, ekonomick˘ch a organizaãn˘ch jedn˘m
z v˘znamn˘ch nástrojov pri ich uplatÀovaní
má sa staÈ aj v˘chova a vzdelávanie.
41
Î I V O T N É
P R O S T R E D I E
âo navrhujú spracovatelia
elektroodpadu?
(reakcia na ãlánok âo navrhujú v˘robcovia elektrozariadení na zlep‰enie systému
zberu a recyklácie elektroodpadu? Parlamentn˘ kuriér ã. CXCVIII. – CXCIX.)
spätn˘ odber vyraden˘ch elektrozariadení v
predajniach ponúkajúcich nové v˘robky. Pravidlá vychádzajúce z Európskeho parlamentu t˘kajúce sa pokynov na demontáÏ urãit˘ch nebezpeãn˘ch ãastí jednoznaãne hovoria o tom, Ïe s tak˘mto odpadom, poãnúc
jeho zberom, môÏe nakladaÈ len spôsobilá a
technicky vhodne vybavená osoba.
RECYKLAâN¯ POPLATOK,
KTOR¯ ZAPLATÍ OBâAN, MÁ SLÚÎIË
PREDOV·ETK¯M NA ZBER, PREPRAVU
A SPRACOVANIE ELEKTROODPADU.
Zber elektroodpadu od obãanov.
NA ÚVOD TROCHA HISTÓRIE
Na Slovensku sa elektroodpad recykluje
(spracováva) uÏ takmer 20 rokov. V˘razn˘ impulz dostala recyklácia elektroodpadu po prijatí zákona ã. 223/2001 Z. z. o odpadoch,
ktor˘ zaviedol zodpovednosÈ v˘robcov a dovozcov elektrozariadení za cel˘ Ïivotn˘ cyklus v˘robku vrátane zhodnotenia resp. zne‰kodnenia odpadu z neho v súlade s princípom
„zneãisÈovateº platí“. V dôsledku toho sa uÏ
v tom ãase zorganizoval cel˘ systém zberu,
prepravy a spracovania elektroodpadu. Aj s
podporou Recyklaãného fondu sa vybudovali recyklaãné kapacity, ktoré sú schopné
spracovaÈ roãne minimálne 30 000 ton elektroodpadu, t. j. ìaleko viac, ako sú stanovené minimálne 4 kg elektroodpadu na obyvateºa za rok, ão urãuje smernica EÚ.
ëal‰ím medzníkom bol zákon ã. 733/2004
Z. z., na základe ktorého vznikli k 13. 8. 2005
aj kolektívne organizácie (KO) v˘robcov a dovozcov elektrozariadení za úãelom, aby zabezpeãovali zákonné povinnosti v˘robcov a
dovozcov postaraÈ sa o elektroodpad po skonãení Ïivotnosti elektrozariadení. „PostaraÈ sa
o elektroodpad“ znamená elektroodpad zozbieraÈ, prepraviÈ k spracovateºovi a spracovaÈ
ho recykláciou, ktorej v˘stupom sú druhotné
suroviny (Ïelezné a neÏelezné kovy, plasty,
sklo, a pod.), ktoré sa opätovne vyuÏijú na v˘robu nov˘ch v˘robkov, ãím sa ‰etria primárne surovinové zdroje. Na financovanie tohto
procesu bol zaveden˘ viditeºn˘ recyklaãn˘ poplatok, ktor˘ je súãasÈou ceny a platia ho
v‰etci kupujúci, obãania i Ïivnostníci a právnické spoloãnosti!
42
Od 13.8.2005 funguje systém, na ktorom
participujú obce a mestá, zberové firmy, prepravcovia, spracovatelia a odberatelia materiálov˘ch v˘stupov z recyklácie, priãom KO
tento systém „zastre‰ujú“. KO si spoãiatku
zber, prepravu a spracovanie elektroodpadu
nerobili samotné, ale tieto ãinnosti pre svojich
ãlenov zabezpeãovali zmluvn˘mi vzÈahmi s
pôvodcami elektroodpadu, zberov˘mi, prepravn˘mi a spracovateºsk˘mi firmami.
Je realitou, Ïe systém, hoci s men‰ími ãi
väã‰ími problémami, funguje.
V legislatíve v‰ak nie je dostatoãne jasne
vymedzen˘ spôsob, ak˘m majú KO svoje
povinnosti plniÈ a preto dochádza k rôznym
v˘kladom zákona. V dôsledku toho si ãasÈ KO
zaãala sama realizovaÈ zber elektroodpadov.
Kolektívne organizácie majú snahu v pripravovanej legislatíve legalizovaÈ, aby sami mohli nakladaÈ s elektroodpadom. Nejasné pravidlá umoÏÀujúce rôzny v˘klad legislatívy sú príãinou neskor‰ích nedorozumení a poklesu
dôvery v systém navzájom, keì sú finanãné
prostriedky sústredené v rukách KO a zvy‰né ãlánky systému sú doslova odkázané na
vôºu alebo nevôºu KO.
Zákon o odpadoch platí pre v‰etk˘ch – tak,
ako pre drÏiteºa, tak aj pre cel˘ cyklus poãínajúci jeho zberom a konãiaci jeho spracovaním. Elektroodpady svojim obsahom a charakterom patria medzi najkomplikovanej‰ie
odpady zo ‰kály v‰etk˘ch trieden˘ch komunálnych odpadov a preto nie je prípustné aby
nov˘ zákon v budúcnosti umoÏÀoval v˘robcom manipulovaÈ s ním formou rôznych navrhovan˘ch v˘nimiek. Jediná v˘nimka ktorú
akceptuje aj nበv súãasnosti platn˘ zákon, je
V cene nového elektrozariadenia (elektrospotrebiãu) obãan zaplatí aj recyklaãn˘ poplatok, ktor˘ je príjmom kolektívnych organizácií. Recyklaãn˘ poplatok je úãelovo urãen˘ predov‰etk˘m na zber, prepravu a spracovanie elektroodpadu. Len malá ãasÈ by
mala kryÈ iné v˘daje spojené s recykláciou
elektroodpadu, hlavne réÏiu KO.
Tu je hlavn˘ kameÀ úrazu v tom, Ïe niektoré kolektívne organizácie zdruÏujúce v˘robcov elektrozariadení sa vehementne bránia
tomu, aby sa verejne voãi tomu, kto platí cel˘
ekologick˘ proces – to je obãan pri kúpe nového v˘robku, prezentovalo, aké náklady dané
zoskupenie v˘robcov (KO) vynakladá na samotn˘ zber, prepravu a spracovanie vyraden˘ch elektrozariadení. Boja sa, Ïe by obãan
mohol viditeºne pozorovaÈ neúmerné marÏe,
ktoré sú alebo môÏu byÈ ,vo väã‰ej miere pouÏívané na iné úãely ako prináleÏí samotnému
procesu materiálového zhodnocovania elektroodpadov. My spracovatelia tvrdíme, Ïe kaÏd˘
má prevádzkovú réÏiu a prináleÏí aj kolektívnej organizácii. Ale ak vysoká réÏia je na úkor
podpory recyklácie, znamená to, Ïe zbern˘ a
spracovateºsk˘ systém bude v koneãnom dôsledku finanãne poddimenzovan˘. Nikto z v˘robcov nemyslí na to, Ïe do spracovateºského
priemyslu prichádzajú nové a nové vyradené
elektrozariadenia s komplikovanou a málo
hodnotnou materiálovou skladbou a len samotná demontáÏ a odborné vytriedenie materiálu
predstavuje urãité náklady. Nikto si neuvedomuje, Ïe v krátkom ãase zaãnú spracovatelia
prijímaÈ napríklad zobrazovacie LCD zariadenia, na ktoré sa treba technicky a technologicky pripraviÈ. Málo kto si z v˘robcov uvedomuje, Ïe nov‰ie odpady obsahujú viac a viac plastov, ktoré treba taktieÏ materiálovo zhodnotiÈ.
Bez finanãn˘ch zdrojov na nové technológie
to nepôjde. A tie sa dajú vygenerovaÈ len dostatkom zákaziek! Alebo sa máme pripraviÈ na
„lodnú recykláciu“?
Vyzbieran˘ elektroodpad dokáÏu spracovatelia recyklovaÈ v konkurencieschopn˘ch prevádzkach. V procese nakladania s elektrood-
Î I V O T N É
P R O S T R E D I E
padom vzniklo v zbern˘ch, prepravn˘ch a
spracovateºsk˘ch firmách mnoÏstvo nov˘ch
pracovn˘ch miest. Tento stav je v˘znamn˘m
pozitívom, ktorého sa doteraz dosiahlo v oblasti nakladania s elektroodpadom. Preto je zaráÏajúce, Ïe celá diskusia o recyklácii elektroodpadu sa väã‰inou orientuje na KO a úloha
zberov˘ch spoloãností a spracovateºov sa nespomína, prípadne sa spomínajú negatívne v
súvislosti s cenami, in˘mi cieºmi ako majú
KO a pod. Opak je v‰ak pravdou. NebyÈ vybudovanej infra‰truktúry v oblasti zberu, prepravy a spracovania elektroodpadov uÏ v ãase
prevzatia Smernice EÚ ã. 2001/96/ES o odpadoch z elektrick˘ch a a elektronick˘ch zariadení k 13. 8. 2005, Slovenská republika by
nesplnila ani priebeÏné limity a ani cieº v
roku 2008 dosiahnuÈ zber a spracovanie 4 kg
elektroodpadu na obyvateºa. Inak povedané,
k splneniu limitov zberu elektroodpadu rozhodujúcou mierou prispela existujúca infra‰truktúra v zbere, preprave a spracovaní elektroodpadov.
ZABRÁNIË MONOPOLIZÁCII
NAKLADANIA S ELEKTROODPADOM
V ãlánku „âo navrhujú v˘robcovia elektrozariadení na zlep‰enie systému zberu a recyklácie elektroodpadu?“ v poslednom ãísle
Parlamentného kuriéra sa pí‰e ... záujem v˘robcov zbieraÈ a recyklovaÈ ão najefektívnej‰ie je v priamom rozpore so záujmom spracovateºov ãi zberov˘ch spoloãností, ktorí v
odpadovom hospodárstve podnikajú ...
Odpovedáme, Ïe spracovateºov ãi zberové firmy núti do efektivity samotn˘ trh!
Záujmom v˘robcov je predov‰etk˘m vyrábaÈ a predávaÈ, vznikajúci elektroodpad je
pre nich záÈaÏ, ktorú v minulosti nepoznali.
Otázka je, ão je záujmom kolektívnych organizácii v˘robcov a dovozcov elektrozariadení?
Kde je rie‰enie?
Zber, preprava a recyklácia elektroodpadu
sa tieÏ riadia trhov˘mi silami. Trh dokáÏe
nastoliÈ rovnováhu medzi záujmom KO, dokonca i medzi nimi samotn˘mi, na jednej
strane a záujmami zberov˘ch spoloãností,
prepravcov a spracovateºov na strane druhej.
V rámci beÏného obchodného rokovania dohodne kolektívny systém s danou zberovou
spoloãnosÈou, prepravcom a spracovateºom
vplyvom „neviditeºnej ruky trhu“ obojstranne prijateºné ceny. Jedine trhové správanie
v‰etk˘ch úãastníkov nakladania s elektroodpadom zabezpeãí efektivitu celého systému.
âoho sme v‰ak svedkami? Z dne‰ného pohºadu s odstupom takmer 7 rokov od zaãatia
platnosti citovanej legislatívy musíme skon‰tatovaÈ, Ïe smerovanie dominantn˘ch kolektívnych organizácií viedlo ku komercionalizácii základn˘ch environmentálnych my‰lienok v oblasti spracovania elektroodpadov. Nik nás zatiaº nepresvedãil o tom, Ïe zniÏovanie poplatkov za spracovanie elektroodpadu malo za následok aj reálne zníÏenie cien
elektrozariadení. Recyklaãn˘ poplatok hlavne u elektrick˘ch v˘robkov, a to si musí kaÏd˘ uvedomiÈ, je len zlomkom ceny za ão ich
obãan kupuje. Ide tu o nieão iné. O vytváranie veºk˘ch finanãn˘ch rezerv ,o ktor˘ch
môÏu rozhodovaÈ úzke skupiny ºudí. Veì preão sa do dne‰ného dÀa nevyviezlo ani 1 kg vyraden˘ch elektrozariadení kategórie „O“ (nie
nebezpeãné), na ktoré neexistuje Ïiadny priamy legislatívny zákaz?
S KO sa zhodneme v názore, Ïe zber elektroodpadu môÏu vykonávaÈ len subjekty, ktoré majú uzavretú zmluvu s niektorou KO,
alebo so spracovateºom elektroodpadu zmluvne pracujúceho pre KO.Vyzbieran˘ elektroodpad zostáva v systéme a prispieva k plneniu limitov zberu a vyuÏívaniu spracovateºsk˘ch kapacít v SR. Rozdielne názory máme
na vykonávanie zberu elektroodpadu KO.
Navrhujeme, aby si ,tak ako doteraz, mohla KO zabezpeãovaÈ zber, prepravu a spracovanie elektroodpadu len zmluvne prostredníctvom zberov˘ch spoloãností , prepravcov a
spracovateºov elektroodpadu!
âasÈ KO sa v‰ak od zaãiatku ãinnosti KO
snaÏí pod zámienkou zodpovednosti za plnenie limitov zberu získaÈ väã‰ie právomoci
smerujúce k monopolizácii na trhu. UÏ dnes
má kolektívna organizácia urãité privilégia v
tom, Ïe môÏe v zazmluvnen˘ch predajniach
realizovaÈ spätn˘ odber vyraden˘ch elektrozariadení nie ako odpad. Je v‰ak zaráÏajúce, Ïe
tento spätn˘ odber je naìalej percentuálne veº-
V˘stup vyãisteného skla z linky na spracovanie Ïiariviek.
mi nízky voãi skutoãnému reálnemu zberu od
obãana , ktor˘ ho rad‰ej dá na zbern˘ dvor.
Zásadn˘m v celom systéme je zber elektroodpadu. To si uvedomujú aj v‰etci úãastníci
trhu vrátane KO. Zber elektroodpadu sa nesmie monopolizovaÈ a musí byÈ aj v tejto oblasti zachovaná voºná súÈaÏ na trhu nakladania s elektroodpadom..
Ak by vznikol monopol, dôsledky môÏeme
vidieÈ na príklade âeskej republiky (pozri
ãlánok Miliardy z odpadkÛ, Euro ã. 37, 12. 09.
2011). V˘razne monopolistické postavenie
niektor˘ch KO v âR viedlo k stavu, Ïe KO
okrem v˘beru recyklaãného poplatku od obãana si e‰te nechajú zaplatiÈ od obce ìal‰í
poplatok za zber neúplného elektroodpadu a
od spracovateºa ìal‰í poplatok na burze, kde
licitujú o to, za koºko spracovateº kúpi elektroodpad a spracuje ho pre nich, pre konkrétnu kolektívnu organizáciu! Toto je naozaj
scestné. Obce a mestá takto prichádzajú o
svoje prostriedky a spracovateºovi sú diktované podmienky, ktoré je núten˘ prijaÈ, aby
mal ão spracovávaÈ a teda udrÏal svoju firmu.
Recyklaãn˘ poplatok sa tak stal nástrojom na
k‰eftovanie a pôvodn˘ úmysel sa minul cieºu. Tu je podstata snáh, aby KO získali monopol na zber elektroodpadu. Firmy na spracovanie elektroodpadu v âR v dôsledku toho
Ïivoria, nemajú zdroje na ìal‰í rozvoj, mnohé prevádzky sa zatvárajú, ru‰ia sa pracovné
miesta, nadobudnuté stroje a zariadenia chátrajú!
Je preto mimoriadne dôleÏité aby sa v legislatíve zjednotili pravidlá a aby si kaÏd˘
plnil povinnosti podºa svojho urãenia a ‰tatútu. KO organizácie nech koordinujú zber,
prepravu a spracovanie elektroodpadov prostredníctvom zmluvn˘ch partnerov a nech
t˘chto aj kontrolujú. Zberové spoloãnosti,
prepravcovia a spracovatelia elektroodpadu
nech sa venujú svojmu hlavnému predmetu
podnikania, t. j. nech zbierajú, prepravujú a
spracovávajú elektroodpad.
RECYKLOVAË, NIE PREPRAVOVAË
ELEKTROODPAD
Linka na spracovanie chladiacich zariadení.
V pripravovanom zákone o odpadoch sa
predpokladá uvoºnenie v˘vozu aj elektrood-
43
Î I V O T N É
P R O S T R E D I E
Skladovanie elektroodpadu pred jeho spracovaním.
padu do zahraniãia na spracovanie. Treba podotknúÈ, Ïe sa to t˘ka elektrozariadení tzv. kategórie „N“ teda zariadení, ktoré obsahujú
nebezpeãné látky.
V˘voz sa v‰ak KO v˘znamne uºahãí ak sa
im podarí získaÈ monopol na zber elektroodpadu. V takom prípade budú môcÈ s elektroodpadom obchodovaÈ, predávaÈ ho spracovateºom na burze alebo vyváÏaÈ do zahraniãia prakticky bez kontroly. V‰etko legálne a
s hlasit˘m krikom o zniÏovaní nákladov na recykláciu. V skutoãnosti sa v‰ak príjmy KO
znásobia o príjmy z predaja elektroodpadu do
zahraniãia alebo osobám prepojen˘m na zahraniãné spoloãnosti, ktoré elektroodpad nakoniec aj tak vyvezú do tretích krajín. Tak ako
sa to deje aj u na‰ich susedov. Mnohí spracovatelia v SR prídu o prácu, budú musieÈ prepustiÈ zamestnancov, investované prostriedky
do strojov a zariadení sa ukáÏu ako zbytoãné. Priemysel Slovenskej republiky príde o
druhotné suroviny (Ïelezné kovy, farebné
kovy, sklo, plasty) a to v‰etko e‰te zaplatia obãania Slovenskej republiky v recyklaãn˘ch
poplatkov pri kúpe nového elektrozariadenia. Podstatné bude, Ïe budeme maÈ “voºn˘
trh“
ëal‰ím nie zanedbateºn˘m dôvodom preão nedopustiÈ monopol na zber elektroodpadu KO je preukazovanie miery zhodnotenia
pre povinné osoby zo Slovenskej republiky.
V spomínanom ãlánku Parlamentného kuriéra zástupcovia KO kritizujú systém v SR
ako ÈaÏko kontrolovateºn˘. Ako v‰ak chcú
kontrolovaÈ spracovateºov v zahraniãí? Veì
samotné hlásenie podºa európskeho nariadenia o pohybe odpadu sa podávajú len 1?roãne a absolútne nikto nebude maÈ záujem sledovaÈ pohyb tohto tovaru. P˘tame sa, preão
sme sa zaviazali k plneniu Bazilejsk˘ch dohovorov?
Skvel˘m príkladom, ako môÏe unikaÈ povinnosÈ v˘robcov podieºaÈ sa na financovaní
recyklácie je fakt, Ïe na Slovensku sa uÏ dlh‰í
ãas vo väã‰ej miere dováÏa prostredníctvom
internetov˘ch predajcov a nikto z v˘robcov
nebol schopn˘ reagovaÈ náleÏite na to, Ïe títo
tzv. dovozcovia – elektronickí predajcovia si
absolútne neplnia povinnosti zo zákona o odpadoch. Veì internetoví predajcovia kupujú
44
u t˘ch ist˘ch zahraniãn˘ch v˘robcov, u ktor˘ch kupujú aj zdruÏení v˘robcovia v KO.
Staãilo len v priebehu posledn˘ch 2 rokov
urobiÈ paragrafové dodatky do zákona ale aj
s dostatoãn˘m vysvetlením a ‰tatistikou, aby
sme poznali dopady aj na poddimenzované
súãasné financovanie recyklácie.
VyváÏaÈ elektroodpad s obsahom nebezpeãn˘ch látok na spracovanie je nezodpovedné,
pokiaº by sme ho nedokázali priebeÏne monitorovaÈ a nie len roãn˘mi hláseniami ! Pokiaº sme pripravovali prevádzky na spracovanie elektroodpadov s obsahom nebezpeãn˘ch
látok, bolo potrebné vykonaÈ nespoãetné
mnoÏstvo opatrení. Tieto vypl˘vali ãi uÏ zo
zákona o posudzovaní vplyvov na Ïivotné
prostredie alebo zo schvaºovania stavebn˘ch
povolení a vyjadrení orgánov ‰tátnej správy
v oblasti o zneãisÈovania ovzdu‰ia, vôd a
pôdy. Nehovoriac v poslednom rade o dodrÏiavaní predpisov IP a BOZP. A ak tak˘to
tovar – elektroodpad pôjde na v˘voz, nalodí
sa v Rumunsku alebo v Holandsku a pôjde do
Ázie na „spracovanie“ musí byÈ v zákone vydan˘ predpis na monitoring aÏ do prijatia koneãn˘m spracovateºom. Tento koneãn˘ spracovateº napr. v Ázii , musí spæÀaÈ presne tie isté
predpisy, ktoré platia v krajinách EÚ. A tu je
hlavn˘ kameÀ úrazu v tom, Ïe mnohí v˘robcovia o to nestoja. A nerobia legislatívne návrhy do novely zákona v tomto smere, lebo
pre nich je koneãnou stanicou obchodník na
na‰ej hranici.
ZÁVER
Pri príprave nového zákona o elektroodpade sa musíme jednoznaãne vyhnúÈ monopolizácii ãi uÏ na strane kolektívnych organizácií, spracovateºov ãi ìal‰ích úãastníkov trhu
v nakladaní s elektroodpadom. Nie monopol
ale vzájomná závislosÈ v‰etk˘ch úãastníkov
a voºná súÈaÏ na trhu nakladania s elektroodpadom zabezpeãí efektivitu celého systému.
Podporujeme systém, pri ktorom nie je obmedzené zakladanie KO umel˘mi parametrami ako v˘‰ka základného imania, podiel na
trhu a podobne. Väã‰í poãet KO je zárukou Ïe
KO budú súperiÈ medzi sebou a len hospodárska súÈaÏ dokáÏe vyselektovaÈ seriózne
spoloãnosti. Takéto si nájdu svojich partnerov
medzi zberov˘m a prepravn˘mi spoloãnosÈami i spracovateºmi. Samozrejme tieto kolektívne systémy musia maÈ svoje koordinaãné
centrum ako povinné, kde sa bude zdruÏovaÈ
a kontrolovaÈ ‰tatistika údajov.
Navrhujeme vytvoriÈ ‰tátne clearingové
centrum pod MÎ SR, ktoré by koordinovalo
nakladanie s elektroodpadom, resp. aj s ostatn˘mi vybran˘mi komoditami komunálnych
odpadov, kde platí uÏ dnes povinnosÈ ich separovania, priãom jeho ãinnosÈ by bola kontrolovaná v‰etk˘mi úãastníkmi trhu nakladania s vybran˘mi druhmi odpadov – ZMOS,
kolektívne organizácie, zberové a spracovateºské spoloãnosti. Vytvoril by sa fond kumulujúci recyklaãné poplatky „vybraté“ od obãanov – zákazníkov a clearingové centrum by
tento fond spravovalo a uvoºÀovalo financie
potrebné predov‰etk˘m na zber, prepravu a
spracovanie elektroodpadu, t.j. na úãel na
ktorí boli primárne urãené.
Ak sa niekto tomuto bráni, nemôÏe maÈ ãisté úmysly t˘kajúce sa ochrany Ïivotného prostredia !
V záujme spracovateºov elektroodpadu je,
aby nov˘ zákon o odpadoch v systéme zber
– preprava – spracovanie zachoval v‰etko
dobré a fungujúce, ktoré tu vzniklo od prijatia zákona ã. 223/2001 Z. z. a pouãil sa z negatívnych monopolistick˘ch skúseností z âR
ale i v SR . V zásade odmietame monopol jedného alebo niekoºk˘ch KO, takéto rie‰enie by
znamenalo monopolizáciu so v‰etk˘m ão k
tomu patrí. O niekoºko rokov by uÏ nebolo
sily takúto situáciu zvrátiÈ.
Na záver si neodpustíme e‰te jednu poznámku smerom k predstaviteºom KO, ktorí
svoje názory predstavili v spomínanom ãlánku. Citujeme z ãlánku: „Na Slovensku je tieÏ
úplne beÏné, Ïe kontrolu nad materiálov˘m tokom elektroodpadu (v rámci celého reÈazca)
vykonáva jeden subjekt, ktor˘ elektroodpad
vyzbiera, prepraví, spracuje a chce, aby to
v‰etko v˘robca zaplatil. Pritom je pre v˘robcu takmer nemoÏné, aby mohol skontrolovaÈ,
ak˘ odpad ( z akej komodity ) sa v skutoãnosti vyzbieral a spracoval.“
Je beÏnou praxou Ïe KO si v zmluvách so
zberov˘mi spoloãnosÈami a spracovateºmi
elektroodpadu poistia právo vykonávaÈ kontrolu za úãelom preverovania vykazovan˘ch
v˘konov. Túto právomoc má z legislatívy aj
Slovenská in‰pekcia Ïivotného prostredia a
príslu‰n˘ Obvodn˘ úrad Ïivotného prostredia.
Vykazované v˘kony sa evidujú zákonom stanoven˘m spôsobom. Z uvedeného dôvodu
nevidíme problém v kontrole vykazovan˘ch
v˘konov kolektívnymi .organizáciami alebo
orgánmi ‰tátnej správy v odpadovom hospodárstve.
Otázka znie, kto kontroluje kolektívne organizácie?
Spracovatelia elektroodpadu
zdruÏení v Asociácii podnikateºov
v odpadovom hospodárstve (APOH)
v Asociáciii spracovateºov elektroodpadu
(ASEO)
v Republikovej únii recyklaãného priemyslu
(RUREP)
a Peter Bolek – EKORAY
M I N I S T E R S T V O
Î I V O T N É H O
P R O S T R E D I A
S R
Biologicky rozloÏiteºn˘ odpad
– ão s ním
Nov˘ zákon o odpadoch by mal dorie‰iÈ aj spracovanie biologicky rozloÏiteºného odpadu, ktor˘ je podºa ‰tatistík
kvantitatívne najv˘znamnej‰ou zloÏkou komunálneho odpadu. V súãasnosti biologicky rozloÏiteºn˘ odpad
väã‰inou konãí na skládkach odpadov bez akéhokoºvek ìal‰ieho vyuÏitia. Je preto potrebné zníÏiÈ jeho
skládkovanie a naopak posilniÈ jeho recykláciu a kompostovanie s cieºom vyuÏiÈ ho na produkciu bioplynu
a prípadne aj ako zdroj druhotn˘ch surovín a energie. Nevyhnutné je aj dorie‰iÈ finanãnú stránku a nastaviÈ
reálny finanãn˘ systém na podporu a zhodnocovanie tohto druhu odpadu, aby celá Èarcha neleÏala len na
pleciach obcí a miest. Stratégia biologicky rozloÏiteºného odpadu je zároveÀ stratégiou Ïivotného prostredia a je
blízka aj riaditeºovi Odboru odpadového hospodárstva Ministerstva Ïivotného prostredia SR
Jánovi ·âERBÁKOVI, ktor˘ odpovedá na otázky redaktorke Anne Komovej.
Z ãoho ste vychádzali na ministerstve pri
vypracúvaní stratégie biologicky rozloÏiteºného odpadu?
V záujme vysokej ochrany Ïivotného prostredia a vzhºadom na potrebu prijaÈ opatrenia na zníÏenie produkcie skládkového plynu zo skládok odpadov, v záujme zníÏenia
globálneho otepºovania prostredníctvom redukcie skládkovania biologicky rozloÏiteºného odpadu, ako aj poÏiadavky na zavedenie kontroly skládkov˘ch plynov, stanovila
Európska únia smernicou o skládkach odpadu radikálne ciele zníÏenia skládkovania biologicky rozloÏiteºného odpadu.
Vypracovanie stratégie obmedzovania ukladania biologicky rozloÏiteºn˘ch odpadov na
skládky vyplynulo zo snahy naplniÈ povinnosti a záväzky Slovenska voãi EÚ v zmysle
smernice o skládkach odpadov. Schválenie
stratégie bolo a je pre Slovensko dôleÏit˘m
krokom vpred. Hlavn˘m cieºom stratégie je
zabezpeãiÈ zniÏovanie mnoÏstva bioodpadu
ukladaného na skládky odpadov, a to najmä
prostredníctvom recyklácie, kompostovania,
produkcie bioplynu alebo vyuÏitia odpadu
ako zdroja druhotn˘ch surovín a energie.
Tento dokument nie je urãen˘ iba pre odborníkov z oblasti odpadového hospodárstva
ale aj pre pracovníkov ‰tátnej správy, miestnych samospráv a ‰irokú verejnosÈ. Stratégia
poskytuje prehºad súãasného stavu v oblasti
biologicky rozloÏiteºn˘ch komunálnych odpadov a objasÀuje legislatívu na národnej a európskej úrovni.
Ministerstvo Ïivotného prostredia v snahe
zabezpeãiÈ plnenie základného cieºa stratégie,
vypracovalo nevyhnutné opatrenia, vypl˘vajúce z európskej smernice o skládkach odpadu. Ide najmä o zapojenie 40 % obcí a domácností do komunálneho kompostovania od
roku 2013, zv˘‰enie separovaného zberu papiera a lepenky na minimálne 12 kg/obyvateºa a povinnosÈ zaviesÈ separovan˘ zber bioodpadu do roku 2013 s minimálne 20 %
úãinnosÈou.
âo v‰etko treba braÈ do úvahy pri nakladaní s biologick˘mi odpadmi?
Biologick˘ odpad sa definuje ako biologicky rozloÏiteºn˘ odpad zo záhrad a parkov,
potravinov˘ a kuchynsk˘ odpad z domácností, re‰taurácií, stravovacích a maloobchod-
n˘ch zariadení a porovnateºn˘ odpad z potravinárskych závodov. Nezah⁄Àa zvy‰ky z lesníctva alebo poºnohospodárstva, hnoj, spla‰kové kaly alebo in˘ biologicky rozloÏiteºn˘
odpad ako sú prírodné textílie, papier alebo
spracované drevo. Pri nakladaní s biologick˘mi odpadmi je treba braÈ do úvahy ekologick˘, ekonomick˘, a spoloãensk˘ dopad.
Nakladanie s odpadom sú ãinnosti zberu,
prepravy, zhodnocovania a zne‰kodÀovania
odpadov vrátane starostlivosti o miesto zne‰kodÀovania, to znamená v‰etky ãinnosti od
vzniku odpadu aÏ po jeho spracovanie. Za najdôleÏitej‰iu ãasÈ nakladania s odpadmi povaÏujem zhodnocovanie odpadov, pretoÏe pri
tejto ãinnosti je potrebné dodrÏiavaÈ prísne
pravidlá a po prechode odpadu procesom
zhodnocovania prestáva byÈ odpadom ãím aj
konãia povinnosti jeho evidovania.
Pri zhodnocovaní biologicky rozloÏiteºn˘ch odpadov je potrebné braÈ do úvahy, o ak˘
druh odpadu ide, ãi je vhodn˘ na kompostovanie – napríklad zelen˘ odpad alebo na in˘
spôsob zhodnocovania – napríklad briketovanie alebo ‰tiepkovanie, na ão sa pouÏíva odpadová kôra a drevo alebo ãi je vhodn˘ na v˘robu bioplynu. Na v˘robu bioplynu sa väã‰inou pouÏíva priemyseln˘ biologicky rozloÏiteºn˘ odpad, ktor˘ nie je vhodn˘ na v˘robu
brikiet, ‰tiepky alebo kompostu.
Dá sa povedaÈ Ïe biologick˘ odpad je kvantitatívne najv˘znamnej‰ou zloÏkou v komunálnom odpade, preão mu treba venovaÈ zv˘‰enú pozornosÈ?
Áno, biologick˘ odpad je v˘znamnou zloÏkou komunálneho odpadu a po vytriedení
obalov˘ch zloÏiek ako sú papier, plast, sklo
a kov je kvantitatívne najv˘znamnej‰ou zloÏkou komunálneho odpadu. Podºa ‰tatistík je
v komunálnom odpade zastúpen˘, v závislosti od miestnych podmienok a roãného
obdobia, 30 % aÏ 70 % váhov˘m podielom.
Zv˘‰enú pozornosÈ mu treba venovaÈ kvôli jeho mnoÏstvu v komunálnom odpade a záväzn˘m limitom odklonenia skládkovania
tejto zloÏky komunálneho odpadu stanoven˘m v smernici o skládkach odpadu, ktoré
musí Slovenská republika plniÈ z dôvodu
ãlenstva v Európskej únii.
45
Î I V O T N É
P R O S T R E D I E
Má samostatn˘ biologicky rozloÏiteºn˘ odpad nejaké konkrétne vyuÏitie?
Biologicky rozloÏiteºn˘ odpad má ‰iroké
vyuÏitie v priemysle ako zdroj energie, náhrada in˘ch surovín a keì prejde procesom kompostovania tak ako kompost, ktor˘ sa vyuÏíva v poºnohospodárstve, sadovníctve a v domácnostiach.
Aké riziká vznikajú pri nesprávne zvolen˘ch spôsoboch nakladania s t˘mto odpadom, preão je zrazu ‰kodliv˘, je to vplyvom
neÏiaducich reakcií, nedá sa separovaÈ tak
aby tie reakcie nevznikali?
Tento odpad nie je ‰kodliv˘ alebo nebezpeãn˘ z pohºadu odpadového hospodárstva,
ale jeho mnoÏstvo v komunálnom odpade a
jeho nevyuÏívanie ako zdroja druhotnej suroviny na v˘robu energie alebo spoloãensky
poÏadovaného v˘robku v porovnaní s in˘mi
zloÏkami komunálneho odpadu je zaráÏajúci. Je pravdou, Ïe pri skládkovaní biologick˘ rozloÏiteºn˘ch odpadov dochádza k rozkladu tejto zloÏky nielen komunálneho odpadu na skládke odpadov tak, Ïe pri vhodn˘ch anaeróbnych podmienkach, vzniká
skládkov˘ plyn, ktor˘ je ‰kodliv˘ pre Ïivotné prostredie. V súãasnosti sú skládky odpadov uÏ povinne vybavené technológiou na
zachytávanie skládkového plynu a niektorí
prevádzkovatelia skládok odpadov tento
skládkov˘ plyn vyuÏívajú na v˘robu elektrickej energie v kogeneraãn˘ch jednotkách,
ãím zniÏujú zaÈaÏenie Ïivotného prostredia.
Aké je optimálne rie‰enie pre likvidáciu rizikov˘ch biologicky rozloÏiteºn˘ch odpadov?
V‰eobecne verejnosÈou zauÏívan˘ pojem
„likvidácia“ legislatíva Slovenskej republiky
nepozná. Namiesto „likvidácie“ pouÏívame
správny a v˘stiÏnej‰í pojem „zne‰kodÀovanie
odpadov“. Podºa zákona o odpadoch zne‰kodÀovanie odpadov je také nakladanie s nimi,
ktoré nespôsobuje po‰kodzovanie Ïivotného
prostredia alebo ohrozovanie zdravia ºudí.
Optimálnym rie‰ením likvidácie nie rizikov˘ch, ale skôr by som ich nazval problémov˘ch biologicky rozloÏiteºn˘ch odpadov –
ako sú odpady zo stravovacích zariadení
(napr. re‰tauraãn˘ odpad) a kuchynsk˘ odpad,
je ich splyÀovanie anaeróbnou digesciou a následné vyuÏitie bioplynu v kogeneraãn˘ch
jednotkách na v˘robu energie. Digestát, ktor˘ je zvy‰ok z procesu moÏno kompostovaÈ a
pouÏiÈ na podobn˘ úãel ako kompost, a t˘m
zlep‰iÈ celkové zhodnotenie zdrojov z odpadov.
MôÏe spomínan˘ odpad po správnom spracovaní byÈ aj v prospech klímy?
Je zrejmé, Ïe po správnom spracovaní alebo zhodnotení nie len biologicky rozloÏiteºného odpadu je tak˘to odpad prospe‰n˘ hospodárstvu v podobe suroviny, ktorá sa dá vyuÏiÈ na v˘robu spoloãensky poÏadovan˘ch
v˘robkov alebo na v˘robu energie. Samozrejme, urãité procesy spracovania alebo
zhodnocovania odpadov môÏu byÈ a aj sú
prospe‰né pre klímu.
Bioplyn je produkt zhodnocovania biologicky rozloÏiteºného odpadu a môÏe v˘razne
zníÏiÈ emisie skleníkov˘ch plynov, ak sa pouÏíva ako biopalivo v doprave alebo sa priamo zavedie do distribuãnej siete plynov. Jeho
pouÏitie ako biopalivo by mohlo viesÈ k v˘razn˘m zníÏeniam emisií skleníkov˘ch plynov a v porovnaní s in˘mi dopravn˘mi palivami by mohlo priniesÈ jednoznaãn˘ prínos.
Sú biologicky rozloÏiteºné odpady zdrojom skleníkov˘ch plynov so ‰kodliv˘m
vplyvom pre celú Európu, ako sa k problematike stavia Európska únia?
Áno, tak ako som uÏ uviedol sú biologicky rozloÏiteºné odpady zdrojom skleníkového plynu pri vhodn˘ch aeróbnych podmienkach, prevaÏne pri ich skládkovaní.
Európska únia prostredníctvom smernice o
skládkach odpadov stanovila záväzné limity
zníÏenia mnoÏstva biodegradovateºného komunálneho odpadu idúceho na skládky odpadov, stanovila kontrolu skládkov˘ch plynov
na skládkach odpadov a taktieÏ povinnosÈ
ãlensk˘m krajinám vypracovaÈ národné stratégie na realizáciu redukcie mnoÏstva biologicky rozloÏiteºného odpadu smerujúceho na
skládky odpadov a túto stratégiu oznámiÈ Európskej komisii.
Rast mnoÏstva odpadov
nie je len problémom
Slovenska
Nárast produkcie odpadov je v celej Európskej únii. Za posledn˘ch 25 rokov sa zv˘‰il objem
vyprodukovan˘ch odpadov o viac ako 50 %. âo je e‰te alarmujúcej‰ie, na skládkach konãí aÏ
70 – 90 % t˘chto odpadov. Na‰a krajina z tohto pohºadu patrí medzi tie hor‰ie. Negatívny v˘voj
nárastu produkcie odpadu v celej Európe viedol Európsky parlament a Radu k prehodnoteniu
doteraz platn˘ch pravidiel nakladania s odpadmi.
V novembri 2008 bola prijatá nová smernica Parlamentu a Rady EÚ ã. 2008/98/ES.
Táto smernica zaviazala aj Slovensko k prijatiu nového zákona o odpadoch. Dôraz v
smernici je poloÏen˘ na zavedenie systému
opätovného vyuÏitia a na recykláciu odpadov.
Ukladá ãlensk˘m ‰tátom povinnosÈ vypracovaÈ konkrétne adresné a záväzné plány odpadového hospodárstva, ktoré budú plne re‰pektovaÈ novú hierarchiu nakladania s odpadmi.
Zavádza do novej hierarchie nakladania s odpadmi spaºovanie ako vyuÏitie odpadov hneì
po recyklácii.
Základn˘mi spôsobmi nakladania s odpadmi zostávajú predchádzanie vzniku, opätovné
pouÏitie a recyklácia. Cieºom smernice je pri-
46
blíÏiÈ sa európskej recyklaãnej spoloãnosti.
Základn˘ princíp „zneãisÈovateº platí“ zostáva zachovan˘. âlenské ‰táty môÏu prijaÈ legislatívne opatrenia, ktoré zaviaÏu v˘robcov,
dovozcov a distribútorov podieºaÈ sa na odbere odpadov vzniknut˘ch s nimi na trhu realizovan˘ch tovarov. Vzhºadom na to, Ïe v˘robcovia si v cene tovarov zapoãítajú aj poplatok za recykláciu, majú povinnosÈ aj prefinancovaÈ cel˘ cyklus nakladania s odpadom,
vzniknut˘m z ich tovarov.
Je nesprávne, Ïe na Slovensku sa minimálne limity urãené pre krajiny povaÏujú dovozcami alebo subjektmi, ktoré ich zastupujú, za
tie mnoÏstvá odpadov, ktor˘ch zber a zhodnotenie sú povinní prefinancovaÈ. Toto ponímanie je protichodné zásadám ochrany Ïivotného prostredia. V˘robca alebo oprávnená
organizácia od pôvodcu odpadu vyberie za
kaÏd˘ kus tovaru na trh umiestnen˘ poplatok
na zber a zhodnotenie, ale chce prefinancovaÈ zber a zhodnotenie len do v˘‰ky 20 –
30% vzniknut˘ch odpadov. T˘m v‰ak vzniká
neoprávnen˘ zisk vo v˘‰ke 70 – 80 % a obãanom zneãistené Ïivotné prostredie. Túto
prax by mal zákon zmeniÈ. V‰etky finanãné
prostriedky vybrané ako recyklaãn˘ poplatok
musia byÈ pouÏité len na zber a zhodnotenie.
Smernica si stanovila medzi hlavné ciele aj
Î I V O T N É
P R O S T R E D I E
‰etrenie prírodn˘ch zdrojov, ale doteraj‰í prístup chápan˘ tak, Ïe staãí zabezpeãiÈ minimálny limit zberu a o ostatn˘ odpad nie je potrebné sa staraÈ, tento cieº nenapæÀa. Kolektívne
systémy nemajú záujem platiÈ príspevok za
odpad vznikajúci z ich tovarov v plnej v˘‰ke.
T˘m prichádza do systémov zberu a zhodnotenia – recyklácie logicky menej finanãn˘ch
prostriedkov a nie sú pokryté náklady na nakladanie s odpadom a ani v budúcnosti nebudú prostriedky na zdokonalenie zberu, ale
ani na nové ekologicky vyspelej‰ie technológie zhodnocovania a nebudú prostriedky na
roz‰írenie zberu, separácie a recyklácie v budúcom období.
Zákonom navrhovan˘ systém zriaìovania
a ãinnosti kolektívnych systémov s vylúãením
zo systému t˘ch subjektov, ktoré konkrétnu
prácu nakladania s odpadmi vykonávajú a
t˘ch, ktorí de facto platia za túto prácu pôvodcov odpadu je nesprávny a je v rozpore aj so
smernicou EÚ. Dovozcovia – obchodníci z jediného dôvodu sa bránia úãastí in˘ch subjektov v riadiacich orgánoch kolektívnych systémov a to, aby sa nevidelo, ako sa nakladá s
financiami na zhodnotenie. Je t˘m nastaven˘
systém nehospodárneho nakladania s finanãn˘mi prostriedkami s cieºom prefinancovaÈ
zber a zhodnotenie len za minimálne mnoÏstvo odpadov a ostatné finanãné prostriedky
zachovaÈ pre v˘robcov alebo organizácie ich
zostupujúce, teda kolektívne systémy, bez
akejkoºvek kontroly. Je to v rozpore aj so
smernicou 2006/66/ES aj so smernicou 2002/
96/ES, v ktor˘ch sa odporúãa, Ïe do Ïivotného cyklu batérií a akumulátorov musia byÈ zapojené hlavne subjekty, ktoré sa priamo podieºajú na spracovaní a recyklácii odpadov.
Smernica neodporúãa vytváraÈ kolektívne
systémy navrhované zákonom, ale opaãne, ak
sú uÏ zavedené funkãné systémy zberu a
zhodnotenia tak ich zachovaÈ. Na Slovensku
tak˘to systém pre v‰etky druhy batérií a akumulátorov máme zaveden˘ a úspe‰ne funkãn˘, ktor˘ zabezpeãuje stopercentn˘ zber a
zhodnotenie automobilov˘ch a priemyseln˘ch oloven˘ch batérií a akumulátorov a je
vytvoren˘ch viac ako 15 000 zbern˘ch miest
zberu prenosn˘ch batérií a zhodnotenie v‰etk˘ch zozbieran˘ch.
sadami ochrany Ïivotného prostredia. Rozumnej‰ie je venovaÈ sa komoditám, ktoré
nám plnia skládky a ohrozujú Ïivotné prostredie. Podpora uÏ fungujúcich systémov a hºadanie rie‰ení pre komodity, ktoré ohrozujú Ïivotné prostredie by malo byÈ základnou metodikou pre tvorbu nového zákona.
Okrem priameho po‰kodzovania Ïivotného prostredia odpadom ãasto dochádza k sekundárnemu zneãisÈovaniu. V‰eobecne je známe, Ïe doprava je dnes najväã‰ím zneãisÈovateºom ovzdu‰ia. âasté praktiky sú, Ïe niektoré subjekty preváÏajú odpady nie stovky, ale
aj tisíce kilometrov. Pritom aj smernica EÚ ã.
2006/66/ES ako hlavn˘ cieº upozorÀuje na negatívny vplyv dopravy na Ïivotné prostredie.
Pod rú‰kom voºného pohybu tovarov sa neuváÏenou prepravou odpadov zneãisÈuje Ïivotné prostredie viac ako samotn˘m odpadom, ktor˘ sa prepravuje. UÏ Bazilejsk˘ dohovor upozorÀuje, Ïe odpady by sa mali spracovávaÈ ão najbliωie od miesta ich vzniku,
aby sa preprava odpadov zmen‰ila na najmen‰iu moÏnú mieru s vyuÏitím najbliωích jestvujúcich recyklaãn˘ch kapacít. Odpadovú
turistiku by mali obmedziÈ pripravené plány
odpadového hospodárstva, ktoré v prípade
poru‰ovania § 48 c odsek 1,2,4 – 6 zadefinujú prúdy odpadov od pôvodcu aÏ po koneãné zhodnotenie alebo zne‰kodnenie, s uvedením zariadení na zhodnocovanie.
Smernica upozorÀuje na nakladanie s nebezpeãn˘mi odpadmi. Odporúãa, Ïe nebezpeãn˘ odpad by mal byÈ regulovan˘ podºa
prísnych ‰pecifikácií s cieºom zabrániÈ moÏn˘m negatívnym vplyvom na Ïivotné prostredie a zdravie ºudí.
Oãakávame, Ïe nov˘ zákon o odpadoch
vylep‰í nakladanie s odpadmi v Slovenskej republike. Jednoznaãne by sa mali sprísniÈ postihy za po‰kodzovanie Ïivotného prostredia
a zv˘‰iÈ by sa mala vymoÏiteºnosÈ práva pri
uplatÀovaní sankcií a právne o‰etriÈ zneuÏívanie finanãn˘ch prostriedkov, platen˘ch obãanmi v cene tovarov, na iné úãely neÏ je zber,
zhodnotenie alebo zne‰kodnenie odpadov.
Ing. ·tefan IVÁN
ãlen predstavenstva REBAT
neziskového zdruÏenia podnikateºov
zabezpeãujúcich zber, dopravu a recykláciu
opotrebovan˘ch batérií a akumulátorov
a dovozcov batérií a akumulátorov
Sú tlaky niektor˘ch kolektívnych systémov priÏivovaÈ sa aj na batériách a akumulátoroch. Nere‰pektujú ani to, Ïe batérie a akumulátory nie sú elektronick˘ odpad a aj podºa Smerníc EÚ o elektroodpade aj o batériách je zapísan˘ in˘ prúd zberu a zhodnotenia ako pri elektroodpade. Nere‰pektujú ani
zásadu, Ïe batérie sa majú vybraÈ z elektrozariadení ak sa v nich nachádzajú a ìalej sa má
postupovaÈ v súlade so smernicou o batériách
a akumulátoroch.
Zákon by mal jednoznaãne definovaÈ tieto
zásady a nepodporovaÈ nesystémové spôsoby
nakladania s batériami a akumulátormi. Kolektívne systémy za 5 rokov ich existencie
nedokázali zabezpeãiÈ zber a zhodnotenie v komoditách, v ktor˘ch zber a zhodnotenie zabezpeãujú, na úroveÀ aká sa zabezpeãuje v komoditách kde nevstupujú kolektívne systémy.
Nemá logiku hºadaÈ nové spôsoby riadenia
zberu a zhodnotenia v komoditách, ktoré bezproblémovo sú zabezpeãované v súlade so zá-
47
Î I V O T N É
P R O S T R E D I E
ZdruÏenie miest a obcí Slovenska sa intenzívne venuje aj environmentálnym problémom
a je v˘znamn˘m partnerom pri návrhoch, ktoré sa t˘kajú ochrany a tvorby Ïivotného prostredia.
Participuje na koncepãn˘ch dokumentoch, ktoré regulujú environmentálne aspekty rozvoja spoloãnosti.
Viac nám v rozhovore priblíÏil predseda ZdruÏenia miest a obcí Slovenska doc. Ing. Jozef DVONâ, CSc.
Pri tvorbe zákona o odpadoch
sme proaktívni
vlastn˘ch prostriedkov. V tomto prípade poÏadujeme preniesÈ zodpovednosÈ a povinnosÈ
odstránenia takého odpadu z obce na toho, kto
má vlastnícke právo k pozemku, alebo je jeho
nájomcom ãi uÏívateºom, na ktorom sa tak˘to opusten˘ odpad nachádza. Zostáva nám
preto veriÈ, Ïe skúsenosti z miest a obcí, ktoré na rokovaniach tlmoãíme budú akceptované a získajú podobu konkrétnych paragrafov.
Ako vnímate pripravovan˘ nov˘ zákon o
odpadoch z pohºadu ZMOS?
Slovenská republika bytostne potrebuje
nov˘ zákon o odpadoch. Vo vzÈahu k v‰etkej
environmentálnej legislatíve musíme byÈ veºmi pozorní, pretoÏe nበzodpovedn˘ vzÈah k
prírode je odkazom budúcim generáciám.
Prírodu sme získali od na‰ich predkov a tak
ako slúÏi nám, mala by v budúcnosti slúÏiÈ na‰im potomkom. Práve preto presadzujeme
kompromis medzi ochranou prírody a moÏnosÈami obãanov. Zákon o odpadoch sa musí
te‰iÈ v‰eobecnej zhode v‰etk˘ch zúãastnen˘ch, poãnúc producentmi tovarov, tvorcami
odpadu, ako aj ich spracovateºmi. Ekonomické záujmy nesmú maÈ navrch nad verejn˘m
záujmom o ochrane a tvorbe Ïivotného prostredia.
Zákon sa podºa ná‰ho názoru tvorí ‰irok˘m
dialógom v‰etk˘ch zainteresovan˘ch subjektov. Pre samosprávy je neprijateºné, aby za
predpokladu, ak sa nezistí osoba zodpovedná za umiestnenie odpadu na nehnuteºnosti,
jeho zne‰kodnenie hradili mestá a obce z
48
ZdruÏenie miest a obcí Slovenska v rámci
odpadového hospodárstva dlhodobo poukazuje na problémy s biologicky rozloÏiteºn˘mi odpadmi. V ãom vidíte najväã‰ie
nedostatky?
ZdruÏenie miest a obcí Slovenska sa vo februári tohto roku listom obrátilo na pani premiérku. Upozornili sme ju na absenciu dvoch
strategick˘ch dokumentov a to programu odpadového hospodárstva a absenciu stratégie
nakladania s biologicky rozloÏiteºn˘m odpadom. Mimochodom, tá mala byÈ schválená uÏ
v roku 2004. V minulom roku síce bola spracovaná, ale i‰lo o nedostatoãn˘ dokument
bez akejkoºvek anal˘zy. Najväã‰í problém
vidíme v tom, Ïe nie je zmapovaná súãasná
situácia nakladania s biologicky rozloÏiteºn˘mi odpadmi. Nie je vypracovan˘ ani metodick˘ pokyn pre mestá a obce, alebo návod na
to, ako vyrie‰iÈ separáciu a zhodnocovanie kuchynského a re‰tauraãného odpadu. Na Slovensku ch˘ba finanãn˘ systém na podporu a
zhodnocovanie tohto druhu odpadu a ch˘ba
dostatoãná stratégia nakladania s ním. Podºa
ná‰ho názoru spracovanie biologicky rozloÏiteºného odpadu nie je moÏné finanãne zvládnuÈ z prostriedkov samospráv.
Obrovsk˘m problémom Slovenskej republiky je nedostatoãná separácia odpadov a
financovanie jeho zberu. V ãom vidíte v˘chodisko?
Komplexnému odpadovému hospodárstvu
a problematike zhodnocovania odpadov sa venujeme intenzívne. Hlavné problémy vidíme
v nedostatku peÀazí, ako aj v technick˘ch
kritériách. Poukazujeme preto na zatiaº nedorie‰enú zodpovednosÈ v˘robcov za textiln˘
odpad, stavebn˘ odpad a star˘ nábytok. Pripomíname, Ïe separovane sa musia zbieraÈ aj
pouÏité prenosné batérie a akumulátory. V tejto komodite treba dorie‰iÈ jednoznaãnú finanãnú a organizaãnú zodpovednosÈ v˘robcov
za zber odpadu tak, ako je to v prípade elektroodpadu. Musíme kon‰tatovaÈ, Ïe ekonomika separovaného zberu miest a obcí nie je vyrovnaná. Náklady sa nerovnajú príjmom, ão
má za následok niekoºko negatívnych dopa-
dov. Separovan˘ zber momentálne predstavuje pre samosprávy ekonomickú záÈaÏ. Podºa
‰tatistík sa na Slovensku separuje iba 20 % z
celkovej produkcie odpadov. V˘razná väã‰ina komunálneho odpadu tak konãí na skládkach. V˘sledkom na‰ich kalkulácií je preto aj
záver, Ïe separovan˘ zber je niekoºkonásobne drah‰í ako nakladanie so zmesov˘m komunálnym odpadom.
V˘chodiská na rie‰enie sú vo v˘raznom
zv˘‰ení nárokovateºného príspevku pre mestá a obce, prípadne v autorizácii oprávnen˘ch organizácií, ão by znamenalo zriadenie
optimálneho poãtu tak˘chto subjektov. Tie
by podporovali separovan˘ zber v mestách a
obciach. Autorizácia pritom musí definovaÈ
jasné kritériá oprávnen˘ch organizácií, ktoré
plnia povinnosti povinn˘ch osôb. Uvedomujeme si, Ïe separácia odpadov je potrebná a
nevyhnutná. Jedn˘m dychom pritom musíme
kon‰tatovaÈ, Ïe v súãasnosti aj neúmerne pridrahá. Preto je potrebné ur˘chlene hºadaÈ v˘chodiska a efektívne rie‰enia, ako aj dohody
zabezpeãujúce zodpovedajúce materiálové a
finanãné toky.
Aká by mala byÈ podºa ZMOS budúcnosÈ
Recyklaãného fondu?
Rada ZMOS na svojom aprílovom rokovaní schválila návrhy rie‰enia problematiky odpadového hospodárstva, navrhla presadzovaÈ zachovanie Recyklaãného fondu a zameraÈ jeho ãinnosÈ na separáciu, budovanie zbern˘ch dvorov, technického vybavenia a finanãnú podporu separácie. Podºa ná‰ho názoru má Recyklaãn˘ fond jasné postavenie a samosprávam pomáha v konkrétnych projektoch. My preto ani neuvaÏujeme v intenciách
jeho zru‰enia a prípadného nahradenia, ale
skôr v jeho ìal‰om skvalitÀovaní a ão najtransparentnej‰om pôsobení.
Zaãiatkom septembra malo ZMOS dvojdÀové rokovanie v Trenãíne. Hlavnou témou boli financie a miestne dane, ale venovali ste sa aj Ïivotnému prostrediu a skládkovaniu odpadov...
DvojdÀové rokovanie Rady ZMOS v Trenãíne sa t˘kalo hlavne financií. Rada ZMOS
zobrala na vedomie informáciu o stave prípravy zákona o ochrane prírody na Ministerstve
Ïivotného prostredia SR a vyjadrila nesúhlas
so zvy‰ovaním poplatkov za uloÏenie komunálneho odpadu na skládkach, Ïiada presadzovaÈ v ‰tátnom rozpoãte na rok 2012 finanãné
prostriedky na uhradenie DPH na rozvoj vidieka a dostatoãn˘ objem finanãn˘ch prostriedkov pre Environmentálny fond.
M I N I S T E R S T V O
Î I V O T N É H O
P R O S T R E D I A
S R
V súãasnosti badaÈ vo svete tendencie vyuÏívaÈ odpady alebo palivá z nich vyrobené v ão raz väã‰ej miere ako
náhradu za klasické palivá. V˘hody palív vyroben˘ch z odpadov sa prejavujú najmä v ich cene, ale tieÏ
v predstave jednoduchého (bezproblémového) zne‰kodnenia odpadov s vyuÏitím ich energetického potenciálu.
Energetické zhodnocovanie odpadov má svoje pozitíva z hºadiska odpadového hospodárstva aj ‰etrenia
prírodn˘ch zdrojov, av‰ak treba zohºadniÈ pritom aj ìal‰ie environmentálne aspekty.
Odpad ako palivo
podºa európskej legislatívy
Jedn˘m zo základn˘ch princípov pri tvorbe
environmentálneho práva je neprená‰aÈ zneãistenie z jednej zloÏky Ïivotného prostredia do
inej. Toto si treba uvedomiÈ aj pri rie‰ení problémov odpadového hospodárstva.
V praxi sa ãasto stretávame so snahou spaºovaÈ odpady za podmienok platn˘ch pre spaºovanie ‰tandardn˘ch „klasick˘ch“ palív v
energetick˘ch zariadeniach, ktoré sú z hºadiska ochrany ovzdu‰ia neporovnateºne miernej‰ie ako podmienky pre spaºovanie odpadov. Takéto spaºovanie palív z odpadov môÏe znamenaÈ v˘znamné riziko pre zhor‰enie kvality
ovzdu‰ia a t˘m ohrozenie zdravia ºudí a ekosystémov.
Palivá musia re‰pektovaÈ ustanovenú právnu úpravu a z nej vypl˘vajúce relevantné poÏiadavky vzhºadom k tomu, ãi ide o spaºovanie odpadu alebo nie.
Palivá vyrobené z odpadov
Na palivá vyrobené z odpadov sa v súãasnosti vzÈahujú poÏiadavky smernice 2000/76/ES o
spaºovaní odpadov, ãi sa spaºujú v spaºovni
odpadov alebo v zariadení na spoluspaºovanie
odpadov, v ktorom sa odpady pouÏívajú ako
riadne palivo alebo prídavné palivo (napr. cementáreÀ, tepláreÀ....) Tieto poÏiadavky boli
prebraté aj do smernice 2010/75/EÚ o priemyseln˘ch emisiách.
PoÏiadavky na spaºovanie odpadov, prípadne spoluspaºovanie odpadov sa neaplikujú pre
spaºovacie zariadenie, pokiaº sa v Àom spaºujú nasledovné odpady v˘luãne s charakterom
biomasy:
1. rastlinn˘ odpad z poºnohospodárstva a lesného hospodárstva,
2. rastlinn˘ odpad z potravinárskeho priemyslu, ak sa teplo zo spaºovania vyuÏíva na v˘robu energie,
3. vláknit˘ drevn˘ odpad z prvotnej v˘roby
celulózy a v˘roby papiera z celulózy, ak je
spoluspaºovan˘ v mieste vzniku a teplo zo
spaºovania sa vyuÏíva na v˘robu energie,
4. drevn˘ odpad okrem drevného odpadu, ktor˘ by v dôsledku o‰etrenia konzervaãn˘mi
látkami alebo ochrann˘mi nátermi mohol
obsahovaÈ halogénované organické zlúãeniny alebo ÈaÏké kovy a takto o‰etreného
drevného odpadu pochádzajúceho zo stavebn˘ch a búracích prác,
5. korkov˘ odpad.
V takom prípade sa uplatÀujú poÏiadavky na
spaºovanie biomasy (energetika).
·tandardizácia palív vyroben˘ch z odpadov
Z komerãn˘ch dôvodov bola zavedená ‰tandardizácia palív vyroben˘ch z odpadov, pretoÏe trh medzi spracovateºmi odpadov a prevádzkovateºmi spaºovacích zariadení vyÏaduje
stabilné dodávky predspracovan˘ch homogenizovan˘ch palív – odpadov s garantovan˘mi
vlastnosÈami.
Na základe mandátu EK boli vypracované
technické ‰pecifikácie a normy pre palivá vyrobené z odpadov:
• SOLID BIOFUELS (Tuhé biopalivá) - normy vypracované technickou komisiou CEN
TC 335 – rie‰ia poÏiadavky na tuhé palivá
vyrobené v˘luãne z odpadovej biomasy, na
ktorú sa nevzÈahujú poÏiadavky smernice
na spaºovanie odpadov. Patria sem normy:
napr. EN 14588, EN 14774, ...
• SOLID RECOVERED FUELS (Tuhé alternatívne palivá) – technické ‰pecifikácie vypracované technickou komisiou CEN TC
434 - rie‰ia poÏiadavky pre tuhé palivá vyrobené z odpadov, ktoré nepatria medzi nebezpeãné odpady za úãelom zhodnocovania
v spaºovniach odpadov a v zariadeniach na
spoluspaºovanie odpadov (napr. cementárne...) Patria sem: napr. CEN/TS 15357: 2006,
CEN/TS 15358:2006, CEN/TS 15359: 2006
Vydanie noriem nevyluãuje pre spaºovne
odpadov a zariadenia na spoluspaºovanie odpadov moÏnosÈ spaºovania aj ne‰tandardizovan˘ch odpadov, pokiaº dodrÏiavajú emisné limity, technické poÏiadavky a v‰eobecné podmienky prevádzkovania v súlade so smernicou
o spaºovaní odpadov.
Správna aplikácia právnych predpisov
Jednotlivé oblasti environmentálneho práva
rie‰ia rôzne aspekty spaºovacích procesov, a pojmy v nich pouÏívané nie vÏdy sú konzistentné. Z tohto dôvodu je potrebné vyvarovaÈ sa zámene vymedzenia urãit˘ch pojmov.
Z hºadiska ochrany ovzdu‰ia pre spaºovanie
odpadov a spoluspaºovanie odpadov sú relevantné poÏiadavky ustanovené smernicou
EPaR 2000/76/ES o spaºovaní odpadov. Tieto
poÏiadavky sú transponované do slovenskej
ovzdu‰iarskej právnej úpravy:
• zákon ã. 137/2010 Z. z. o ovzdu‰í
• vyhlá‰ka MPÎPRR SR ã. 356/ 2010 Z.z.
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákona o ovzdu‰í
• vyhlá‰ka MPÎPRR SR ã. 363/2010 Z. z. o
monitorovaní emisií, technick˘ch poÏiada-
viek a v‰eobecn˘ch podmienok prevádzkovania stacionárnych zdrojov zneãisÈovania
ovzdu‰ia a kvality ovzdu‰ia v ich okolí.
Pri rozhodovaní z hºadiska ochrany ovzdu‰ia vôbec nie je podstatné, ãi ide o:
• zne‰kodÀovanie odpadu alebo zhodnocovanie odpadu podºa smernice EPaR 2008/98 o
odpade sa zru‰ení urãit˘ch smerníc alebo
• odpad, ktor˘ sa povaÏuje za biomasu podºa
smernice 2001/77/ES o podpore obnoviteºn˘ch zdrojov energie, transponovanej do zákona 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteºn˘ch zdrojov energie a vysokoúãinnej kombinovanej v˘roby a o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov, ktorá zah⁄Àa aj biologicky
rozloÏiteºné frakcie priemyselného a komunálneho odpadu.
Perspektívy
Nepochybne existuje viacero druhov odpadov, z ktor˘ch by sa dali vyrobiÈ palivá, ktoré
by mohli byÈ spaºované za podmienok urãen˘ch
pre spaºovanie palív teda tak, ako ‰tandardné
klasické palivá. Zatiaº v‰ak tieto odpady neboli jednoznaãne vy‰pecifikované. Ist˘m krokom k tejto ‰pecifikácii je smernica EPaR
2008/98/ES o odpade sa zru‰ení urãit˘ch smerníc, ktorá upravuje nové vymedzenie pojmu odpad a zavádza v‰eobecné kritériá pre:
• vedºaj‰í produkt, ktor˘ sa nepovaÏuje za odpad,
• stav konca odpadu, keì odpad prestane byÈ
odpadom.
Oãakáva sa, Ïe EK bude rie‰iÈ aj ìal‰ie potrebné kritériá na to, aby sa nedochádzalo k
zneuÏívaniu tejto novej právnej úpravy a aby
sa hocijak˘ odpad nedal klasifikovaÈ ako palivo. V oboch prípadoch pouÏitie danej látky
musí byÈ zákonné a musí spæÀaÈ poÏiadavky pre
konkrétne pouÏitie. KeìÏe ide o novú právnu
úpravu, zatiaº nie sú skúsenosti so stanovením
‰pecifick˘ch kritérií pre konkrétne látky, kedy
sa nebudú povaÏovaÈ za odpad alebo prestanú
byÈ odpadom. Aby nedochádzalo k zneuÏívaniu tejto právnej úpravy (hocijak˘ odpad by sa
dal klasifikovaÈ ako palivo), ako aj pre jednotn˘ prístup v spoloãnom hospodárskom priestore EÚ, oãakáva sa, Ïe potrebné kritériá bude rie‰iÈ EK.
Ing. Zuzana KOCUNOVÁ
Odbor ochrany ovzdu‰ia
Ministerstvo Ïivotného prostredia SR
49
C H E M I C K ¯
A
F A R M A C E U T I C K ¯
P R I E M Y S E L
Dnes si uÏ ani nevieme predstaviÈ Ïivot bez rôznych v˘robkov chemického a farmaceutického
priemyslu. Ak by sme v‰ak hºadali odpoveì na otázku, koºko z nich má provenienciu
na Slovensku, boli by sme prekvapení, ak˘ nízky je tento podiel. Prezident Zväzu chemického
a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR Ing. Roman Karlubík, MBA, nám poskytol
v rozhovore pohºad do zákulisia tohto odvetvia. Rozhovor pripravila Marta Toma‰oviãová.
Tvrd˘ chemick˘
a farmaceutick˘ chlebík
Chemick˘ priemysel kedysi predstavoval
na Slovensku progresívne a Ïivotaschopné
odvetvie, ktoré rástlo a prosperovalo. Aká
je v tomto odvetví situácia dnes, ako sa
zmenili podmienky, v ãom priniesli zmeny
klady a v ãom mínusy?
Za uplynulé dve dekády pre‰lo Slovensko
v r˘chlom slede mnoh˘mi v˘razn˘mi zmenami, ktoré máme v‰etci e‰te v ãerstvej pamäti. Zmena spoloãenského zriadenia, rozdelenie republiky a vznik nového ‰tátu, zloÏitá a
nároãná transformácia vlastníckych vzÈahov,
vstup Slovenska do Európskej únie a následne do eurozóny, to sú iba tie najdôleÏitej‰ie
míºniky dvadsaÈroãnej cesty, ktorá sa nemohla neodraziÈ aj na dne‰nom charaktere sloven-
ského priemyslu a v Àom i slovenskej chémie
a farmácie.
Slovenská chémia a farmácia sú dnes neoddeliteºnou súãasÈou európskeho chemického priemyslu. MôÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe európsky chemick˘ priemysel je stále siln˘ a schopn˘ ìal‰ieho rozvoja, keìÏe má stále podiel
24 % na trÏbách v celosvetovom meradle.
Svetová konkurencia v‰ak neustále rastie,
najmä zásluhou v˘razného vzostupu âíny,
Indie a ìal‰ích ázijsk˘ch ‰tátov, ale i krajín
JuÏnej Ameriky, hlavne Brazílie. Trend v˘voja teda nabáda k neustálemu úsiliu o inovatívnosÈ a vysokú pridanú hodnotu európskych
chemick˘ch v˘robkov. Pokiaº ide o trÏby za
predaj chemick˘ch v˘robkov v rámci EÚ27,
vedúce postavenie si dlhodobo udrÏuje Nemecko s podielom 25,5 %, nasleduje Taliansko a Veºká Británia. Tieto krajiny spolu tvoria 60 % predaja v rámci EÚ. Najväã‰í podiel
z nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátov má Poºsko, 2,1 %.
Podiel Slovenska na trÏbách v rámci EÚ sa
pohybuje okolo 0,3 %.
Na odvetví sa odrazila nedávna svetová
hospodárska kríza. V roku 2009, keì kríza
kulminovala, do‰lo k poklesu predaja chemick˘ch v˘robkov vo svete o 8,4 % v porovnaní s rokom 2008. Chemická v˘roba EÚ27
poklesla v roku 2009 medziroãne o 11,4 %.
Na samotn˘ slovensk˘ chemick˘ priemysel
dopadla kríza e‰te v˘raznej‰ie, keì pokles
trÏieb v roku 2009 bol o 22 %. Bolo to spôsobené mimoriadnou otvorenosÈou slovenskej ekonomiky, v ktorej aÏ 80 % HDP sa tvorí exportom v˘robkov. Viaceré podniky odvetvia na Slovensku dokonca nepreÏili najÈaωí
krízov˘ rok 2009.
V˘voj v oblasti chemickej v˘roby, vzhºadom na krehké hospodárske oÏivenie, nie je
ºahké predvídaÈ, CEFIC predpokladá medzi-
Veºkostná ‰truktúra podnikov podºa poãtu zamestnancov
Podniky slovenského chemického priemyslu podºa veºkostn˘ch kategórií
(poãet zamestnancov) v roku 2010
Sektor
(0-9)
V˘roba rafinovan˘ch ropn˘ch produktov
V˘roba chemikálií a chem. produktov
V˘roba farm. v˘robkov a prípravkov
V˘roba v˘robkov z gumy a plastov
Spolu:
Mikro
Malé
Stredné
(10 – 49) (50 – 249) (250 +)
5
1
2
154
48
21
11
10
3
995
166
132
1 165
225
158
Zdroj: ·Ú SR, údaje sú za v‰etky spoloãnosti podnikajúce v odvetví
50
Veºké
Spolu
1
6
3
38
48
9
229
27
1 331
1 596
C H E M I C K ¯
A
F A R M A C E U T I C K ¯
roãn˘ rast chemickej v˘roby v EÚ27 v roku
2010 o 9,5 %, v roku 2011 o 2 %. Poãty podnikov v jednotliv˘ch sektoroch odráÏajú charakter a technologickú nároãnosÈ v˘roby. Najmenej podnikov (iba 0,6 % z celkového poãtu), av‰ak s vysokou koncentráciou v˘roby, je
v sektore spracovania ropy.
Najväã‰í poãet firiem (aÏ 83,4 %) je v
sektore v˘roby v˘robkov z gumy a plastov.
Malé a stredné podniky (MSP) tvoria
97,0 % v‰etk˘ch firiem, veºké podniky tvoria iba 3,0 % z celkového poãtu podnikateºsk˘ch subjektov.
Ako hodnotíte situáciu vo farmaceutickom
odvetví, najmä v kontexte s v˘vojom liekovej politiky a dopadov ich spotreby na obyvateºstvo, dovoz liekov a ãinnosÈ zahraniãn˘ch farmaceutick˘ch firiem na na‰om
malom trhu?
Globalizácia sa dotkla v‰etk˘ch oblastí
hospodárskeho Ïivota a nemohla obísÈ ani
farmáciu. Pri tak malom trhu, ako je slovensk˘, museli zákonite nastaÈ trenice a ne‰tandardné modely správania aj s ich dôsledkami.
Tu je e‰te veºk˘ priestor na legislatívu i ãinnosÈ ministerstva zdravotníctva, aby sme sa
stali rovnako vyváÏen˘m trhom, ako v star˘ch
ãlensk˘ch krajinách EÚ. Je nevyhnutné v prvom rade ,,upchaÈ diery“, kadiaº odtekajú financie a potom dofinancovaÈ zdravotníctvo.
Nie v‰ak zvy‰ovaním odvodového zaÈaÏenia,
ale prerozdelením zdrojov verejn˘ch rozpoãtov.
Ako by ste charakterizovali postavenie a v
ãom sú najväã‰ie prínosy ãinnosti ZCHFP
SR?
ZCHFP SR bol zaloÏen˘ 30. novembra
1991, teda zakrátko po prevratn˘ch udalostiach roka 1989 a e‰te v ãase spoloãného ãeskoslovenského ‰tátu.
ZCHFP SR je dnes v˘znamn˘m a re‰pektovan˘m ãlenom Asociácie zamestnávateºsk˘ch zväzov a zdruÏení Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej je úãastníkom tripartity. ZCHFP SR je pevne zakotven˘ aj v
medzinárodn˘ch ‰truktúrach, a to najmä prostredníctvom svojho ãlenstva v Európskej
rade chemického priemyslu – CEFIC, Európskom zdruÏení zamestnávateºov v chemickom priemysle – ECEG. Okrem toho,
Zväz úzko spolupracuje s Európskym zdruÏením v˘robcov a spracovateºov plastov –
PlasticsEurope. ZCHFP SR je ãlenom voºného zoskupenia národn˘ch chemick˘ch zväzov
‰tátov V4 a Slovinska, v rámci ktorého si vymieÀame informácie, skúsenosti a hºadáme
cestu k jednotn˘m stanoviskám v oblastiach
spoloãného záujmu.
Jedn˘m z hlavn˘ch poslaní a ÈaÏiskom práce ZCHFP SR je aktívna participácia na príprave a tvorbe slovenskej legislatívy, ktorá má
dopad na podnikanie chemick˘ch a farmaceutick˘ch podnikov. Aktivity v tejto oblasti vyvíja úãasÈou svojich ‰pecialistov v odborn˘ch
pracovn˘ch skupinách relevantn˘ch ministerstiev pre prípravu zákonov a vykonávacích
vyhlá‰ok, prostredníctvom medzirezortného
pripomienkového konania, pripomienkovaním materiálov a úãasÈou na zasadnutiach tripartity (HSR SR) prostredníctvom svojho
ãlenstva v AZZZ SR, pracovn˘mi stretnutiami s predstaviteºmi vlády a parlamentu s cie-
ºom detailne vysvetºovaÈ potreby a postoje odvetvia k danej problematike.
Na druhej strane sa veºmi aktívne zúãastÀujeme aj na príprave príslu‰nej legislatívy uÏ
na Európskej úrovni prostredníctvom CEFICu takÏe keì na slovenské in‰titúcie príde návrh implementácie legislatívy z EÚ máme
ho uÏ dobre zmapovan˘ a vieme aké dopady
má na slovensk˘ chemick˘ a farmaceutick˘
priemysel – následne sme dobr˘m partnerom
aj pre na‰e legislatívne orgány a spoloãne
pomáhame dotvoriÈ zákony tak aby podporovali rast Ïivotnej úrovne obãanov SR.
ZCHFP SR reprezentuje 57 ãlensk˘ch subjektov, v ktor˘ch pracuje viac ako 12 000
pracovníkov. Treba v‰ak zdôrazniÈ, Ïe ZCHFP
SR pracuje tak, Ïe úÏitok z jeho ãinnosti majú
aj chemické firmy, ktoré nie sú jeho ãlenmi.
V chemickom odvetví na Slovensku k 30.
septembru 2010 pracovalo 34 771 ºudí.
Chémia a farmácia a ich produkty sú neoddeliteºnou súãasÈou ná‰ho kaÏdodenného Ïivota – ãistiace prostriedky, mydlá, vitamínové preparáty, lieky, ale aj kolesá
na‰ich táto‰ov, ãi um˘vanie riadu, atì. –
akou ãasÈou sa podieºajú slovenské v˘robky na na‰om trhu, ale najdôleÏitej‰ou
otázkou je konkurencieschopnosÈ slovensk˘ch v˘robcov v kontexte globálnych tokov?
V˘roba chemikálií a chemick˘ch v˘robkov patrí v rámci spracovateºského priemyslu medzi strategické odvetvia v priemysle
SR. V˘robn˘ program tvorí ‰iroké spektrum
produktov od organick˘ch a anorganick˘ch
chemikálií, cez priemyselné hnojivá, pneumatiky, v˘robky z gumy, farby, laky, lieãivá, aÏ
po sofistikované ‰peciálne v˘robky a chemické vlákna. Zabezpeãuje aj medziprodukty pre ìal‰ie spracovanie v rámci samotného
odvetvia, ìalej v˘robky pre potreby mnoh˘ch in˘ch odvetví hospodárstva vrátane finálnych v˘robkov pre obyvateºstvo.
Podniky slovenského chemického priemyslu majú rôznu technologickú úroveÀ, v˘robné programy i podiely na trhu. Preto aj ich
v˘voj je a bude nerovnomern˘. Väã‰ina na‰ich
firiem krízu prekonala s maximálnym úsilím, ãasto aj za cenu prepú‰Èania, ãi drastick˘ch úsporn˘ch opatrení.
Rok 2010 sa niesol v znamení zvy‰ujúceho sa podnikateºského optimizmu, ktor˘ pramení z postupného narastania dopytu po
priemyseln˘ch v˘robkoch na svetovom trhu.
Zlep‰ujú sa odbytové moÏnosti aj slovensk˘ch chemick˘ch spoloãností. O svoj podiel
na trhu sa v‰ak musia intenzívne popasovaÈ.
Slovenské chemické podniky sa môÏu v súãasn˘ch tvrd˘ch podmienkach rozvíjaÈ iba
úãeln˘m spájaním svojich síl v rámci
ZCHFP SR, partnersk˘ch podnikateºsk˘ch
zdruÏení v okruhu krajín V4 a hºadaÈ efektívne spôsoby na presadzovanie svojich
opodstatnen˘ch záujmov prostredníctvom
svojho ãlenstva v Európskej chemickej asociácii (Cefic).
Dopady svetovej finanãnej a hospodárskej
krízy zasiahli tvrdo toto odvetvie aj na Slovensku, aké opatrenia odporúãa svojim
ãlenom ZCHFP SR v tomto kontexte?
Svetová hospodárska kríza dopadla na slovensk˘ chemick˘ priemysel e‰te v˘raznej‰ie
P R I E M Y S E L
ako na iné krajiny, keì pokles trÏieb v roku
2009 bol o 22 %. Bolo to spôsobené mimoriadnou otvorenosÈou slovenskej ekonomiky,
v ktorej aÏ 80 % HDP sa tvorí exportom v˘robkov. Viaceré podniky odvetvia na Slovensku dokonca nepreÏili najÈaωí krízov˘
rok 2009. K˘m ku koncu roka 2008 vykazoval Slovensk˘ ‰tatistick˘ úrad 225 spoloãností s poãtom nad 20 zamestnancov podnikajúcich v odvetví, v 4. kvartáli 2009 to bolo len
207 firiem. Z trhu teda odi‰lo 8 % podnikov.
Podniky slovenského chemického priemyslu
sa s nástrahami enormného trhového prepadu vyrovnávali s nerovnakou úspe‰nosÈou.
Veºká väã‰ina na‰ich ãlensk˘ch organizácií
najÈaωie krízové mesiace prekonala s maximálnym vyuÏitím vnútorn˘ch rezerv a úsporn˘mi opatreniami, niektoré spoloãnosti v‰ak
boli nútené ukonãiÈ svoju ãinnosÈ. Ale kríza
spôsobila aj ukonãenie ãinnosti niektor˘ch
veºk˘ch podnikov u nás najviac bolo postihnuté kedysi veºmi silné odvetvie v˘roby umel˘ch vlákien – ukonãila sa ãinnosÈ Chemlonu
i Slovkordu a v podstate i v˘roba vlákien v Istrocheme. Rovnako kríza znaãne ovplyvnila
i fungovanie Petrochemy a NCHZ .
âo sa t˘ka odporúãaní – treba si uvedomiÈ
Ïe svet sa v posledn˘ch desaÈroãiach zásadne zmenil a z toho vypl˘va niekoºko faktov:
– existuje iba globálna ekonomika ovplyvÀovaná globálnymi médiami a ºudstvo jej riadenie zatiaº nedokáÏe zvládaÈ
– dynamika rastu vedomostí ºudstva v posledn˘ch rokoch neustále sprísÀuje legislatívu
v rozvinut˘ch krajinách
– rovnako v tejto súvislosti sa zvy‰ujú nároky ºudí na zvy‰ovanie Ïivotnej úrovne a
teda tlak na v˘robné náklady
Ak zohºadníme tieto fakty nie je iná cesta
pre akéhokoºvek v˘robcu vrátane chémie a
farmácie, iba neustále inovovaÈ a priná‰aÈ na
trh nové v˘robky s neustále vy‰‰ou pridanou
hodnotou a samozrejme spæÀajúce v‰etky nároãné legislatívne poÏiadavky .
V tejto súvislosti mi je trochu ºúto Ïe tradiãn˘ slovenskí v˘robcovia ale aj ‰tátne autority nedostatoãne podporujú aplikovan˘ v˘skum, ktor˘ je najr˘chlej‰ím tvorcom pridanej hodnoty.
ZCHFP SR sa aktívne podieºa aj na medzinárodnom programe Responsible Care,
ktor˘ je v˘razom vzÈahu a zodpovednosti
k zdravému Ïivotnému prostrediu. Do
ak˘ch aktivít na Slovensku sa premieta
táto iniciatíva?
RESPONSIBLE CARE® (RC) je dobrovoºná iniciatíva chemického priemyslu zameraná na zv˘‰enie v˘konnosti v oblasti
ochrany zdravia, Ïivotného prostredia a bezpeãnosti. Program RC koordinuje ICCA a
Cefic. V súãasnosti program RC implementuje 53 národn˘ch chemick˘ch zväzov. Podpis Globálnej charty RC predstavuje kºúãovú
zloÏku programov nadnárodn˘ch korporácií
a chemick˘ch federácií. Hlavn˘mi témami
pre SR v súãasnosti sú procesné indikátory,
globálna produktová stratégia a v˘sledky sumarizácie indikátorov.
Hlavn˘mi aktivitami bola vlani organizácia seminárov, ako napríklad Product Stewardship v Be‰eÀovej, kde sa prerokovali
tieto hlavné témy: Globálna produktová stratégia, notifikácia CLP, karty bezpeãnostn˘ch
51
C H E M I C K ¯
A
F A R M A C E U T I C K ¯
údajov – zmeny, nástroj na prípravu CSR:
CHESAR. Nasledovala tradiãná Konferencia
Chémia 2010 v Liptovskom Jáne (pripravujeme ju aj na tento rok) s témami: Environmentálna legislatíva - Odpadové vody a Bezpeãn˘ manaÏment chemick˘ch látok. V tomto roku sú na programe témy ako: GPS, aktuálne poÏiadavky legislatívy na chemické
produkty, zavedenie procesn˘ch indikátorov
RC, úãasÈ na konferencii Responsible Care,
implementácia globálnej produktovej stratégie.
Práve v súvislosti s ochranou Ïivotného
prostredia je spojená aj agenda EÚ
REACH. Environmentálne záÈaÏe, emisie
a ich kvóty – politika nákupu a predaja,
podnikateºské prostredie – to sú ìal‰ie rozmery, ktoré ovplyvÀujú konkurencieschopnosÈ na‰ich v˘robcov. Aké aktivity má
ZCHFP SR v t˘chto otázkach a ako hodnotíte ich reálny dopad?
Nepredvídateºné politické rozhodnutia a
prijímanie legislatívy bez dopadov˘ch ‰túdií
ãoraz viac ovplyvÀujú chod a budúcnosÈ odvetvia chémie v EÚ.
Legislatíva EÚ má v˘razn˘ vplyv na podnikateºské prostredie slovensk˘ch chemick˘ch a farmaceutick˘ch podnikov. NajzávaÏnej‰í priamy dopad na slovenské chemické
spoloãnosti má najmä Nariadenie REACH.
UÏ samotn˘ ãasov˘ rozsah plnenia v‰etk˘ch
jeho ustanovení, ktor˘ je rozvrhnut˘ na roky
2007 aÏ 2018, napovedá veºa o jeho nároãnosti; chemické spoloãnosti, ktoré sa problematike seriózne venovali, v podstate úspe‰ne
zvládli termín registrácie 30. 11. 2010; okrem
toho, do stanoveného termínu 3. 1. 2011 boli
predloÏené 3 milióny notifikácií na 107 000
látok na klasifikáciu a oznaãovanie. Nasledujúci termín registrácie pre chemické látky s
produkciou nad 100 t/rok, je 1. jún 2013. V
hre bude viac látok, ku ktor˘m bude pravdepodobne potrebné zabezpeãiÈ viac nov˘ch
údajov, priãom registrácia sa bude vo väã‰ej
miere t˘kaÈ mal˘ch a stredn˘ch podnikov s
men‰ími skúsenosÈami a obmedzen˘mi finanãn˘mi moÏnosÈami.
Smernica EÚ o priemyseln˘ch emisiách,
ktorá nadobudla úãinnosÈ 7. januára 2011,
ãlenské ‰táty majú 2 roky na jej transpozíciu
do národn˘ch legislatív a podniky majú potom 1 rok na splnenie poÏiadaviek vypl˘vajúcich zo smernice pre jestvujúce prevádzky
IPKZ. Podºa dopadovej ‰túdie ASPEK, bude
od slovensk˘ch priemyseln˘ch v˘robcov vyÏadovaÈ investície okolo 1 miliardy EUR pre
splnenie prísnych emisn˘ch podmienok. Bude
sa treba prispôsobiÈ tzv. najlep‰ím dostupn˘m technikám (BAT – Best Available Techniques). Problémom pre slovenské podniky je
skutoãnosÈ, Ïe BAT boli stanovené podºa vyspelej západoeurópskej praxe a závaÏné pripomienky najmä nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátov,
vrátane Slovenska, neboli zohºadnené. ëal‰ími problémami sú krátkosÈ termínov na splnenie podmienok vzhºadom na ãas prípravy,
povolenia a realizácie priemernej investiãnej
akcie a finanãná nároãnosÈ technick˘ch opatrení. Negatívny dopad na cenovú konkurencieschopnosÈ slovensk˘ch chemick˘ch podnikov môÏe byÈ vo viacer˘ch prípadoch aÏ likvidaãn˘.
Parciálnou, ale nie menej v˘znamnou sú-
52
ãasÈou problematiky priemyseln˘ch emisií, sú
emisie skleníkov˘ch plynov do ovzdu‰ia a
Systém obchodovania s emisn˘mi kvótami.
V˘bor pre klimatické zmeny Európskeho parlamentu v decembri 2010 schválil systém obchodovania, pravidlá prideºovania emisn˘ch
limitov a benãmarky. PredbeÏná anal˘za, na
základe prijat˘ch objemov benãmarkov, ukazuje na podhodnotenie alokácií o viac ako 50
miliónov t CO2, ktoré sa t˘ka 12 z celkového poãtu 15 chemick˘ch látok spadajúcich
pod benãmarky. Ak sa zoberú do úvahy priame náklady na nákup oprávnení na emisie
plus nepriame zv˘‰enie nákladov cez nákup
drah‰ej elektriny, nárast nákladov za uveden˘ch 12 sektorov dosiahne aÏ 5 miliárd eur
roãne do roku 2020 v rámci EÚ. Takéto
enormné zv˘‰enie nákladov môÏe viesÈ k
dvom v˘sledkom: po prvé, k v˘vozu energeticky nároãnej v˘roby mimo EÚ (tzv. únik
uhlíka) a po druhé, k strate cenovej konkurencieschopnosti a krachu podnikov. Dopad
oboch scenárov môÏe v‰ak byÈ iba jeden: negatívny vplyv na v˘ber daní a tvorbu HDP a
strata pracovn˘ch miest.
Podºa ‰túdie, napríklad iba REACH berie
cca 70 % hrubého konsolidovaného zisku
sektoru chémie v rámci SR. Tieto peniaze by
inak podniky reinvestovali a mohli ponúknuÈ
lep‰ie pracovné podmienky. V súãasnosti, aj
zásluhou tejto legislatívy, bol import chemick˘ch surovín z mimoeurópskych krajín minimalizovan˘. Následkom toho do‰lo k enormnému nárastu cien v desiatkach aÏ stovkách
percent, ão opäÈ zaplatí spotrebiteº.
Slovenskú chémiu trápil aj dlho pripravovan˘ zákon o tzv. star˘ch environmentálnych
záÈaÏiach. Jeho súãasná podoba je, zdá sa, koneãne prijateºn˘m kompromisom a len dúfame, Ïe v˘sledná podoba, schválená parlamentom, bude vyhovujúca a nebude maÈ váÏne negatívne dopady na konkurencieschopnosÈ priemyslu SR. Chápeme snahu EÚ o
rie‰enie globálnych environmentálnych hrozieb, na druhej strane v‰ak nemôÏeme pripustiÈ, aby bremeno nákladov na plnenie prísnych
kritérií si odniesli najmä malé a stredné podniky nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátov, pretoÏe pravidlá hry boli a sú na mieru veºk˘ch nadnárodn˘ch korporácií so siln˘m finanãn˘m zázemím a veºk˘m odborn˘m potenciálom.
Na tomto zákone sme spolupracovali s
MÎP SR takmer 7 rokov, intenzívne posledného tri‰tvrte roka. Zákon priná‰a mnoho povinností, jeho presadenie v rámci praxe nebude jednoduché, podniky budú do urãitej miery zaÈaÏené jednak administratívne, jednak
P R I E M Y S E L
finanãne. Na druhej strane znenie zákona tak
ako je predloÏené, je zdrav˘m kompromisom, ktor˘ by mal vytvoriÈ nejak˘ priestor na
to, aby kaÏd˘ z podnikov, ktoré budú dotknuté, si mal moÏnosÈ v ãase pribliÏne 15 aÏ 17
rokov vytvoriÈ urãit˘ priestor na to, aby si vyãistil svoje priestory tak, aby sa nezaÈaÏovalo Ïivotné prostredie.
NajdôleÏitej‰ie pre podniky v‰ak bude, ãi
ministerstvo a ‰tát dokáÏe koneãne vytvoriÈ finanãné moÏnosti z fondov EÚ a ich moÏnosÈ
ãerpania. Práve tento prísºub od pána ministra ÎP znamenal aktívny záujem podnikov o
spolu prípravu znenia tohto zákona. V prípade Ïe sa tak nestane mohol by nastaÈ závaÏn˘ problém pretoÏe podniky sú podfinancované a v prvom rade musia rie‰iÈ svoju súãasnú a budúcu konkurencieschopnosÈ.
ZCHFP SR je pre svojich ãlenov zdrojom
a sprostredkovateºom informácií dôleÏit˘ch pre rozvoj odvetvia. V ãlenskej databáze máte odborníkov, s ktor˘mi je moÏné nastaviÈ víziu rozvoja celého odvetvia,
dôleÏitá je v‰ak aj príprava a v˘chova pokraãovateºov – budúcich chemikov, farmaceutov a v˘skumn˘ch pracovníkov.
Máte spracovanú víziu rozvoja a aká je
perspektíva tohto odvetvia na Slovensku?
Vo svojej súãasnej kaÏdodennej práci sa
musíme zameraÈ najmä na rie‰enie dne‰n˘ch
problémov a pripravovaÈ sa na nové v˘zvy v
horizonte nasledujúcich desiatich aÏ dvadsiatich rokov. Vedie nás k tomu jednak neustála nutnosÈ dokazovaÈ opodstatnenosÈ svojho postavenia na trhu voãi konkurencii, ìalej
vlastná snaha o trvalo udrÏateºn˘ rozvoj, ale
do znaãnej miery aj veºmi striktná európska
legislatíva.
Neoddeliteºnou súãasÈou prípravy na budúcnosÈ je aj veda, v˘skum a vzdelávanie. Vo
v‰etk˘ch t˘chto oblastiach máme znaãné
mnoÏstvá odborníkov, ktorí dokáÏu drÏaÈ krok
so svetom. âo v‰ak nedokáÏu, je drÏaÈ krok
s vedeck˘m vybavením a financovaním v‰etk˘ch t˘chto oblastí. Tu je veºké riziko pre budúcnosÈ slovenskej chémie. Finanãná podv˘Ïiva vedy, v˘skumu a ‰kolstva sa nám
môÏe vypomstiÈ. Slovensko je niekde na
chvoste EÚ vo financovaní vedy, v˘skumu a
‰kolstva a akákoºvek vízia ostane bez dostatoãn˘ch zdrojov len víziou. Tento vnútorn˘
dlh narastal za kaÏdej doteraj‰ej vlády a obávam sa, Ïe pokiaº Slovensko nepokroãí vo vyuÏívaní eurofondov, na‰e zaostávanie sa len
prehæbi.
Preto sme pristúpili k spracovaniu vízie a
Tabuºka ã. 1
Základné ukazovatele chemického a farmaceutického priemyslu SR v r. 2010
Ukazovateº
mer. jedn.
rok 2009
2010
TrÏby v beÏn˘ch cenách
TrÏby v stálych cenách
Poãet zamestnancov
V˘voz
Dovoz
Pridaná hodnota
mil. EUR
mil. EUR
fyz. osoby
mil. EUR
mil. EUR
mil. EUR
6 825
8 195
36 432
6 417
6 397
964
8495
8963
34727
6081
6757
1257
Zdroj: ·Ú SR
index 2010/2009 v %
chemick˘ spracovateºsk˘
priemysel
priemysel
celkom
124,5
109,4
95,3
94,8
105,6
130,4
116,6
130,4
95,4
107,1
124,7
107,3
C H E M I C K ¯
A
F A R M A C E U T I C K ¯
P R I E M Y S E L
Tabuºka ã. 2
Podiely jednotliv˘ch pododvetví chemického priemyslu na vybran˘ch základn˘ch ukazovateºov odvetvia v SR v r. 2009 a 2010 v %
Pododvetvie CHaFP
Ropné produkty
Chemikálie a chem. v˘robky
Farmaceut. v˘r. a prípravky
Spolu CHaFP (NACE 20a21)
V˘robky z gumy
V˘robky z plastov
V˘robky z gumy a plastov
Spolu NACE 192+ 20+21+22
TrÏby v b. c.
Zamestnanci
Prid. hodnota
V˘voz
2009
2010
2009
2010
2009
2010
2009
2010
44,7
22,8
3,8
26,7
10,4
18,2
28,6
100,0
44,45
22,9
3,7
26,6
12,1
16,9
29,0
100,0
7,1
25,2
6,3
31,5
17,5
43,9
61,4
100,0
7,2
23,8
6,3
30,2
17,3
45,3
62,6
100,0
14,2
23,7
10,0
33,7
19,8
32,3
52,1
100,0
19,6
21,0
11,8
32,8
19,5
28,1
47,6
100,0
74,9
20,9
0,4
21,4
1,8
2,0
3,7
100,0
39,2
7,4
11,7
19,1
22,0
19,7
41,7
100,0
Zdroj: ·Ú SR
Tabuºka ã. 3
V˘voj trÏieb chemického a farmaceutického priemyslu SR v roku 2010
Odvetvie/pododvetvie
Ropné produkty
Chemikálie a chem. v˘robky
z toho:
Plasty v primárnej forme
Náterové látky
Mydlá, prac., ãist. prostr.
Umelé vlákna
Farmaceut. v˘r. a prípravky
V˘robky z gumy a plastov
z toho:
V˘robky z gumy
V˘robky z plastov
Chem. priemysel spolu
Priemyselná v˘roba spolu
TrÏby v b.c. v mil. EUR
TrÏby v s.c. v mil. EUR
2009
2010
Index v %
2009
2010
Index v %
Index v b.c./
index v s.c.
3 055
1 557
3 776
1 947
123,6
125,0
4 249
1 584
4 031
2 018
94,9
127,4
130,3
98,2
723
44
97
84
261
1 949
945
50
117
92
311
2 461
130,7
113,6
120,6
109,5
119,2
126,3
736
45
99
86
275
2 086
1 034
52
121
95
327
2 587
140,5
115,6
122,2
110,5
118,9
124,0
93,0
98,3
98,7
99,1
100,2
101,8
706
1 243
6 824
45 308
1 026
1 434
8 495
61 226
145,3
115,4
124,5
135,1
756
1 330
8 195
44 057
1 079
1 508
8 963
63 240
142,7
113,4
109,4
143,5
101,8
101,7
113,8
94,1
Zdroj: ·Ú SR
stratégie odvetvia ktorá má vytvoriÈ rámec pre
definíciu prostredia v ktorom by mohol chemick˘ a farmaceutick˘ priemysel SR rásÈ tak
aby bol atraktívny pre ºudí najmä mlad˘ch
ºudí , ‰tát , bol ekologicky orientovan˘ , bezpeãn˘ a vysoko konkurencieschopn˘ v európskom meradle.
Dnes uÏ nie je moÏnosÈ byÈ osamel˘m lovcom, najmä v prípade Slovenska, keìÏe
nemá dostatok vlastn˘ch vstupn˘ch zdrojov a ako otvorená ekonomika aj v tomto
odvetví sme závislí na dovoze a v˘voze produktov. Aké aktivity vyvíja ZCHFP SR v
medzinárodn˘ch vzÈahoch a ako sa vám v
nich darí?
ZCHFP SR v plnej miere vyuÏíva svoje
moÏnosti vypl˘vajúce z riadneho ãlenstva v
Európskej rade chemického priemyslu (CEFIC) a od septembra 2010 i skutoãnosÈ Ïe ná‰
zástupca bol dokonca zvolen˘ za ãlena Prezídia Cefic.
V hodnotenom období boli rozhodujúcimi
témami Cefic:
• Stratégia trvalo udrÏateºného rozvoja
• KonkurencieschopnosÈ európskeho chemického priemyslu
• V˘skum, v˘voj, inovácie
• REACH – zhodnotenie prvej etapy registrácie, príprava na nasledujúcu registráciu
• EU ETS, energetická stratégia v súvislosti s transportom v˘robkov a i.
ZCHFP SR, prostredníctvom ãlenstva v
CEFIC, ale i priamo, prezentuje svoje poÏiadavky, pripomienky a stanoviská voãi Európskej komisii a Európskemu parlamentu.
Fórom pre bezprostredné osobné uplatÀovanie poÏiadaviek a návrhov ZCHFP SR na
pôde Cefic sú najmä: zasadnutia Prezídia Cefic, pracovné stretnutia AFEM (Assembly of
Federation Members), osobné náv‰tevy zástupcov ZCHFP SR v sídle Cefic a náv‰tevy
zástupcov Cefic na Slovensku.
zne‰kodÀovanie pouÏit˘ch plastov, ãím sa
v˘znamne darí zlep‰ovaÈ imidÏ odvetvia u
spotrebiteºskej verejnosti.
ZCHFP SR je aj riadnym ãlenom Európskeho zdruÏenia zamestnávateºov chemického
priemyslu – European Chemical Employers
Group (ECEG). ECEG má 24 ãlensk˘ch chemick˘ch federácií, vznikla v roku 2002 a je
to nezávislá federácia pre sociálne otázky a
sociálny dialóg, ale úzko prepojená na Cefic,
reprezentujúci európsky chemick˘ priemysel, zah⁄Àajúci 12-tisíc spoloãností v 24 ‰tátoch, s viac ako 1 mil. zamestnancov.
ZCHFP SR spolupracuje na zmluvnom základe aj s Európskym zdruÏením v˘robcov a
spracovateºov plastov. Zástupca ZCHFP SR
sa zúãastÀuje na pracovn˘ch stretnutiach Centrálneho regiónu PlasticsEurope, v ktorom
sú zástupcovia Nemecka, Poºska, âR, SR,
Maìarska, Rakúska, ·vajãiarska a Slovinska.
Pracovné stretnutia sa uskutoãÀujú raz
‰tvrÈroãne. Cieºom stretnutí je najmä koordinácia stanovísk a v˘mena skúseností pri pripomienkovaní tzv. chemickej legislatívy, presadzovanie spoloãn˘ch stanovísk v ‰truktúrach EÚ. DôleÏitou oblasÈou pôsobenia je recyklácia plastov˘ch odpadov, ich vyuÏitie na
energetické úãely a iné ekologicky vhodné
53
Î I V O T N É
P R O S T R E D I E
Implementáciou nov˘ch právnych predpisov, ktoré prijala EÚ, sa oãakáva v˘razné zníÏenie
priemyseln˘ch emisií, ão má byÈ prínosom pre Ïivotné prostredie a zdravie európskych obãanov.
IPKZ a súbor právnych predpisov o priemyseln˘ch emisiách plní v˘znamnú úlohu pri ochrane a
zlep‰ovaní Ïivotného prostredia. Priemyselné aktivity zohrávajú dôleÏitú úlohu v hospodárskej
prosperite Európy t˘m, Ïe prispievajú k udrÏateºnému rastu konkurencie a poskytujú kvalitné
pracovné miesta. Priemyselné ãinnosti v‰ak majú v˘znamn˘ vplyv aj na Ïivotné prostredie.
Dôsledky implementácie
Smernice o priemyseln˘ch
emisiách na subjekty
chemického priemyslu
Na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany
ºudského zdravia a Ïivotného prostredia zostáva celkov˘m cieºom prevencia a zníÏenie
zneãistenia a jeho vplyvov, ktoré vznikajú
pri priemyseln˘ch ãinnostiach. Tento cieº sa
má dosiahnuÈ nákladovo najúãinnej‰ím a efektívnym spôsobom.
LEGISLATÍVA OCHRANY OVZDU·IA
V súãasnosti sa danej problematiky dot˘ka zákon ã. 137/2010 Z. z. o ovzdu‰í, ktor˘
nadobudol úãinnosÈ od 1. 6. 2010 a jeho vykonávacia vyhlá‰ka ã. 356/2010 Z. z., ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o
ovzdu‰í úãinnosÈ od 15. 9. 2010. Vyhlá‰ka urãuje okrem iného emisné limity pre jestvujúce a nové zdroje zneãisÈovania ovzdu‰ia a
termín zosúladenia jestvujúcich zdrojov s nov˘mi zdrojmi k 1. 1. 2016.
Cieºom implementácie európskych smerníc
je dosiahnutie vysokej úrovne ochrany Ïivotného prostredia a zdravia obyvateºstva a zniÏovanie zneãisÈovania, ktoré vzniká pri priemyseln˘ch ãinnostiach. Dan˘ cieº sa má dosiahnuÈ do roku 2020. Ako úãinné nástroje v
oblasti ochrany ovzdu‰ia pred zneãisÈovaním
sa majú uplatniÈ:
– Integrované povoºovanie priemyseln˘ch
ãinností
– Stanovenie prísnej‰ích národn˘ch stropov
pre vybrané zneãisÈujúce látky SO2, NOX,
NH3, VOC a PM2,5.
– Obchodovanie s emisn˘mi kvótami.
Dvadsiatym dÀom po jej uverejnení v Official journal (17. 12. 2010) nadobudla od 7. 1.
2011 úãinnosÈ smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyseln˘ch
emisiách. Smernica o priemyseln˘ch emisiách zahrnuje poÏiadavky t˘chto smerníc:
– Smernice 2008/1/ES o integrovanej prevencii a kontrole zneãisÈovania Ïivotného prostredia
– Smernice 1999/13/ES o obmedzovaní emisií prchav˘ch organick˘ch zlúãenín unikajúcich pri pouÏívaní organick˘ch rozpú‰Èadiel pri urãit˘ch ãinnostiach a v urãit˘ch zariadeniach
– Smernice 2000/76/ES o spaºovaní odpadu
– Smernice 2001/80/ES o obmedzovaní emisií urãit˘ch zneãisÈujúcich látok do ovzdu‰ia z veºk˘ch spaºovacích zariadení
– Smernice 78/176/EHS, 82/883/EHS a
92/112/EHS z priemyselnej v˘roby oxidu
titaniãitého
DôleÏité termíny vypl˘vajúce zo smernice 2010/75/EÚ
Termínované ustanovenie
Termín od nadobudnutia
úãinnosti smernice
Uverejnenie v Úradnom vestníku EÚ
Dátum
17. 12. 2010
Nadobudnutie úãinnosti
Dvadsiatym dÀom
po jej uverejnení
7. 1. 2011
Transpozícia do legislatívy
ãlensk˘ch ‰tátov
do 2 rokov od nadobudnutia
úãinnosti smernice
do 7. 1. 2013
PlatnosÈ nov˘ch poÏiadaviek
pre jestvujúce prevádzky IPKZ,
okrem veºk˘ch spaºovacích zariadení
3 roky od nadobudnutia
úãinnosti smernice
do 7. 1. 2014
PlatnosÈ nov˘ch poÏiadaviek
pre jestvujúce veºké spaºovacie zariadenia
5 rokov od nadobudnutia
úãinnosti smernice
do 7. 1. 2016
54
Za hlavn˘ princíp sa stanovuje integrovan˘ prístup pri povoºovaní na základe najlep‰ej dostupnej techniky (BAT), kde bude dôleÏité zohºadnenie geografick˘ch , technick˘ch a environmentálnych hºadísk. KaÏd˘
odklon od BAT musí byÈ povoºujúcim orgánom zdokumentovan˘. Niektoré základné
princípy uplatÀovania smernice o priemyseln˘ch emisiách:
– Kºúãovou otázkou bude právna záväznosÈ
uplatÀovania emisn˘ch limitov uveden˘ch
v referenãn˘ch dokumentoch BREF, pretoÏe v súãasnosti ich hodnoty nie sú stanovené právnym predpisom. Je predpoklad, Ïe
v krátkom ãase budú závery BREF vydané nariadením Európskej Komisie.
– Emisie z veºk˘ch spaºovacích zariadení s
celkov˘m menovit˘m tepeln˘m príkonom
≥ 50 MW predstavujú 80 % z celkov˘ch
emisií SO2 a 30 % z celkov˘ch emisií NOX
z tohto dôvodu sa smernicou sprísÀujú
emisné limity pre uvedené zneãisÈujúce
látky.
– Smernica deleguje v˘znaãné právomoci
pre Európsku komisiu. UmoÏÀuje stanoviÈ
v˘nimky, ale aj sprísÀovanie emisn˘ch limitov a úpravu poÏiadaviek na monitoring.
– Zavádza sa povinnosÈ orgánom IPKZ, raz
roãne vykonaÈ in‰pekciu v príslu‰n˘ch prevádzkach
– Ak dôjde k revidovaniu referenãn˘ch dokumentov o najlep‰ích dostupn˘ch technikách BREF, bude potrebné preskúmavaÈ
vydané integrované povolenia do 4 rokov
od publikovania nového referenãného dokumentu.
Ing. Jozef KRAJMER
Duslo, a.s.
S T A V B A
R O K A
2 0 1 1
Stavba roka 2011
Prihlásené stavby
Polyfunkãn˘ apartmánov˘ dom ENZO
novostavba, Pie‰Èany, Nálepkova ul.
Autor architektonického rie‰enia:
Ing. arch. Marcel Zachar
Projektant architektonickej ãasti:
Ing. arch. Marcel Zachar
Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – statika stavby:
Ing. Rudolf Babulík
Hlavn˘ zhotoviteº: INGSTEEL, spol. s r. o.
Stavebník: ENZO – Apartmány Pie‰Èany, s. r. o.
Zimn˘ ‰tadión Ondreja Nepelu
novostavba, Bratislava, Odbojárov 9
Autori architektonického rie‰enia:
Ing. arch. Du‰an Fischer, Ing. arch. Ján Jacko,
Ing. arch. Richard Koseãek, Ing. arch. Zoran Samoº,
Ing. Mojmír Vychodil
Autori interiérového rie‰enia:
Ing. arch. Katarína Fischerová,
Ing. arch. Du‰an Kolenká‰,
Ing. arch. Tamara Závodná, Ing. arch. Juraj Závodn˘
Projektant architektonickej ãasti: FISCHER, s. r. o.
Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – protipoÏiarna ochrana: Ing. Ladislav Vámo‰
Hlavn˘ zhotoviteº: INGSTEEL, spol. s r. o.
Stavebník: Hlavné mesto SR Bratislava v zastúpení
Generálny investor Bratislavy
Rekon‰trukcia areálu laboratórií BVS
Bratislava, Bojnická ul. ã. 1
Autori architektonického rie‰enia:
Ing. arch. Michal Bogár,
Ing. arch. ªubomír Králik,
Ing. arch. ªudovít Urban
Projektant architektonickej ãasti: BOGÁR KRÁLIK
URBAN, Ateliér architektúry a designu
Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – stavebná ãasÈ:
Ing. Ivan Buãko – ORPIS
Hlavn˘ zhotoviteº: MILANKO, spol. s r. o.
Stavebník: Bratislavská vodárenská spoloãnosÈ, a. s.
Obytn˘ súbor SENEC GARDENS
novostavba, Senec juh
Autori architektonického rie‰enia:
Ing. arch. Peter BeÀu‰ka,
Ing. arch. Pavel Adamík,
Ing. arch. Martina Matu‰ová,
Ing. arch. Peter Topinka,
Ing. arch. Miroslava KemeÀová
Projektant architektonickej ãasti: beÀu‰ka topinka
architekti s. r. o.
Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – stavebná ãasÈ:
Ing. Du‰an Vavro
Hlavn˘ zhotoviteº: KONTI s. r. o.
Stavebník: NEP Senec Gardens s. r. o.
Rekon‰trukcia komplexu budov Starej radnice
a Apponyiho paláca
národná kultúrna pamiatka, Bratislava – Staré Mesto,
Radniãná ul. 1 a Hlavné nám. 1
Autori architektonického rie‰enia:
Ing. arch. Juraj Almássy,
Ing. arch. Peter Bouda,
Ing. arch. Richard âeãetka,
Ing. arch. Ivan Masár,
Ing. arch. Ondrej Str˘ãek
Projektant architektonickej ãasti:
BOUDA a MASÁR architektonická kancelária, s.r.o.
Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti - sanácia proti
vlhkosti: Ing. Jozef Bako, CSc.
Hlavn˘ zhotoviteº: HÍLEK a spol., a. s.
Stavebník: PAMING – Mestsk˘ investor pamiatkovej
obnovy
Projektant architektonickej ãasti:
TERRAPROJEKT, a. s.
Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti –
vodohospodárske a geotechnické rie‰enie:
Ing. Miloslav Frankovsk˘
Hlavn˘ zhotoviteº: VÁHOSTAV - SK, a. s.
Stavebník: Slovensk˘ vodohospodársky podnik, ‰. p.
CHEMKOSTAV ARÉNA
novostavba, Michalovce, K. Kuzmányho 24
Autori architektonického rie‰enia:
Ing. arch. Ján Jakubãík,
Ing. Radoslav Harbuºák
Projektant architektonickej ãasti: Ing. arch. Ján Jakubãík
Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – stavebnotechnické rie‰enie: Ing. Radoslav Harbuºák
Hlavn˘ zhotoviteº: CHEMKOSTAV, a. s.
Stavebník: CHEMKOSTAV, a. s.
V˘uãbové pavilónové priestory Îilinskej univerzity
v Îiline
novostavba, Îilina, Veºk˘ diel-Vlãince
Autori architektonického rie‰enia:
Ing. arch. Ján Luãan,
Ing. arch. ªubomír Noris (†)
Projektant architektonickej ãasti:
VPÚ DECO Bratislava, a. s.
Projektanti rozhodujúcej odbornej ãasti – stavebná ãasÈ:
Franti‰ek Bojanovsk˘, Rudolf Bor‰,
Ferdinand Ralbovsk˘
Hlavn˘ zhotoviteº: VÁHOSTAV - SK, a. s.
Stavebník: Îilinská univerzita v Îiline
Multifunkãn˘ komplex RIVER PARK
novostavba, Bratislava, Dvofiákovo nábr.
Autor celkového urbanisticko-architektonického konceptu: IR Erick van Egeraat
Autori architektonického rie‰enia:
Blok C: Ing. arch. Martin Bajtek,
Ing. arch. Matú‰ Konãek,
Ing. arch. Martin Matunák,
Ing. arch. ªubo‰ Poláãek
Blok D – J & T River House:
fáza 1: IR Erick van Egeraat
fáza 2: Ing. arch. Juraj Almássy,
Ing. arch. Peter Bouda,
Ing. arch. Richard âeãetka,
Ing. arch. Ivan Masár
Blok E – Kempinski Hotel River Park:
Mgr. art. Naìa Doletinová, Ing. arch.
Rastislav KÀava, Mgr. Igor Palão
Blok F: Ing. arch. Juraj Almássy,
Ing. arch. Peter Bouda,
Ing. arch. Richard âeãetka,
Ing. arch. Ivan Masár
Projektanti architektonickej ãasti:
Blok B (ãasÈ pod blokom C), C: A.PRO, s. r. o.
Blok B (ãasÈ pod blokom D a F), D, F:
BOUDA MASÁR architekti, s. r. o.
Blok B (ãasÈ pod blokom E), E: Igor Palão, s. r. o.
Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – statika stavby:
PRODIS plus, s. r. o.
Hlavn˘ zhotoviteº: Metrostav SK a. s.
Stavebník: J & T REAL ESTATE, a. s.
Dom, ktor˘ dáva energiu pre Ïivot, energeticky sebestaãn˘, trvalo udrÏateºn˘, murovan˘ rodinn˘
dom, postaven˘ zo stavebného systému MGU
novostavba, Pie‰Èany
Autor architektonického rie‰enia: Igor Niko
Projektant architektonickej ãasti: Igor Niko
Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – stavebná ãasÈ:
Igor Niko
Hlavn˘ zhotoviteº: NIKO invest s. r. o.
Stavebník: neuvádza sa
BRATISLAVA – protipovodÀová ochrana
novostavba, Hl. mesto SR Bratislava, mestské ãasti
Devín, Devínska Nová Ves, územie medzi obcami
Gabãíkovo a Sap
UNIVERZITNÁ KNIÎNICA UNIVERZITY
KON·TANTÍNA FILOZOFA V NITRE, II. etapa
novostavba, Nitra, areál UKF Pod Zoborom
Autori architektonického rie‰enia:
Ing. ªubomír Holej‰ovsk˘,
Ing. arch. Vladimír Jarabica
Projektant architektonickej ãasti: SAN-HUMA ’90 s. r. o.
Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – statika stavby:
Ing. Milan VaÀu‰
Hlavn˘ zhotoviteº: ZIPP BRATISLAVA spol. s r. o.
Stavebník: Univerzita Kon‰tantína Filozofa v Nitre
TERMINÁL – Letisko M. R. ·tefánika Bratislava Airport Bratislava, a. s. (BTS)
novostavba, Bratislava, Letisko Bratislava
Autori architektonického rie‰enia:
Ing. Petr âivi‰,
Ing. Roman Franûk,
Ing. arch. ªubomír Kosák,
Ing. arch. Jifií Novák,
Ing. TomበPelant, Ing. Ján Socha,
Spolupráca: Ing. arch. Oleg Haman
Autori interiérového rie‰enia:
Ing. arch. Richard BaláÏi,
Ing. arch. Boris Schultz
Projektant architektonickej ãasti:
AGA – Leti‰tû, s. r. o. (CZ)
Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – stavebné,
prevádzkovo-dispoziãné rie‰enie a koordinácia profesií:
AGA – Leti‰tû, s. r. o. (CZ)
Hlavn˘ zhotoviteº: ZIPP BRATISLAVA spol. s r. o.
Stavebník: Letisko M. R. ·tefánika – Airport
Bratislava, a. s.
Bazén K1 – MUDr. Antonína âapka
rekon‰trukcia a dostavba národnej kultúrnej pamiatky
Trenãianske Teplice
Autori architektonického rie‰enia:
Ing. arch. Rastislav Lesay,
Mgr. arch. Jaroslav Pavle (interiér)
Projektant architektonickej ãasti:
Lesay Rastislav, Ing. arch. s. r. o.
Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – hospodárstvo
termálnej vody: Ing. Miroslav Hronãek
55
S T A V B A
R O K A
Hlavn˘ zhotoviteº: ZIPP BRATISLAVA spol. s r. o.
Stavebník: Kúpele Trenãianske Teplice, a. s.
R˘chlostná komunikácia R1 Îarnovica – ·á‰ovské
Podhradie, II. etapa
novostavba, Îiar nad Hronom, Banskobystrick˘ kraj
Projektant architektonickej ãasti:
DOPRAVOPROJEKT, a. s.
Projektanti odborn˘ch ãastí: DOPRAVOPROJEKT, a. s.
líniová ãasÈ cesta R1: Ing. Miroslav Novodomec
dominantná stavba most nad potokom Lutila
a riekou Hron: Ing. Jaroslav Guoth
Hlavn˘ zhotoviteº: ZdruÏenie Îarnovica II
âlenovia: Doprastav, a. s. – líder zdruÏenia
InÏinierske stavby, a. s., Strabag s. r. o.,
Eurovia CS a. s.
Stavebník: Národná diaºniãná spoloãnosÈ, a. s.
PlaváreÀ ·TIAVNIâKY – krytá plaváreÀ
Banská Bystrica
rekon‰trukcia, Banská Bystrica
Autor architektonického rie‰enia: Ing. arch. Ján Bariã
Projektant architektonickej ãasti: Ing. arch. Ján Bariã
Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – statika stavby:
Ing. Vladimír Mlynek
Hlavn˘ zhotoviteº: RANDA + R s. r. o.
Stavebník: BPM s. r. o.
VIKTÓRIA, polyfunkãn˘ dom
novostavba, Bratislava, Ko‰ická 49
Autori architektonického rie‰enia:
Ing. arch. Peter Sticzay-Gromski,
Ing. arch. Marek Kolãák,
Ing. arch. Petra Rajchlová
Projektant architektonickej ãasti: GRIDO SK, s. r. o.
Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – statika stavby:
Ing. Miloslav Smutek
Hlavn˘ zhotoviteº: DOPRASTAV, a. s.
Stavebník: DOAS, a. s.
Osem rodinn˘ch domov v radovej zástavbe
novostavba, Dunajská Streda
Autori architektonického rie‰enia:
Ing. arch. Marián Ravasz
Projektant architektonickej ãasti:
Ing. arch. Marián Ravasz
Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – statika stavby:
Ing. Oto Csiba
Hlavn˘ zhotoviteº: STAVOINVESTA DS spol. s r. o.
Stavebník: neuvádza sa
SIGNUM M & S
dostavba areálu spoloãnosti Víno Mrva & Stanko a. s.,
III. etapa
novostavba, Trnava, Ore‰ianska cesta 7/A
Autori architektonického rie‰enia:
Mgr. art. ·tefan Kollár,
Ing. Radovan Rusnák
Projektant architektonickej ãasti: Ing. Radovan Rusnák
Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – statika stavby:
Ing. Jozef Augustín
Hlavn˘ zhotoviteº: ViOn, a. s.
Stavebník: Víno Mrva & Stanko a. s.
Hotel ZOCHOVA CHATA****
rekon‰trukcia, prestavba, dostavba, Piesok 87, Modra
Autor architektonického rie‰enia:
Ing. arch. Albert Mikovíny
Projektant architektonickej ãasti:
Ing. arch. Albert Mikovíny
Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – stavebnotechnické rie‰enie: Ing. Eugen KmeÈ
Hlavn˘ zhotoviteº: Steelmont Construction a. s.
Stavebník: Grapent a. s.
56
2 0 1 1
Bytov˘ komplex HLBOKÁ
rekon‰trukcia a nadstavba národnej kultúrnej pamiatky, novostavba podzemn˘ch garáÏí a administratívnej
budovy, Bratislava, Hlboká ul. 7
Autori architektonického rie‰enia:
Ing. arch. ªubo‰ ëurãek,
Ing. arch. Michaela Hantabalová
Projektanti architektonickej ãasti:
Ing. arch. ªubo‰ ëurãek,
Ing. arch. Michaela Hantabalová
Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – statika stavby:
Ing. Ján Adamus
Hlavn˘ zhotoviteº: HORNEX, a. s.
Stavebník: Hlboká 7, s. r. o.
RODINN¯ DOM
novostavba, Záhorská Bystrica
Autor architektonického rie‰enia:
Ing. arch. ªubomír Závodn˘
Projektant architektonickej ãasti:
Ing. arch. ªubomír Závodn˘
Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – stavebnotechnické rie‰enie: Ing. ªubomír Îemºa
Hlavní zhotovitelia: BAUPAK, s.r.o.,
JOBOSTAV, s.r.o.
Stavebník: Ing. Marián Planãák
PHOENIX ZEPPELIN Banská Bystrica
novostavba, Banská Bystrica
Autori architektonického rie‰enia:
Ing. arch. Branislav Hovorka,
Ing. arch. ·tefan Moravãík,
Ing. arch. Martin Paulíny
Projektanti architektonickej ãasti:
Ing. arch. Branislav Hovorka,
Ing. arch. ·tefan Moravãík,
Ing. arch. Martin Paulíny
Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – statika stavby:
Ing. Pavol Hubinsk˘
Hlavn˘ zhotoviteº: DOPRASTAV, a. s.
Stavebník: PHOENIX ZEPPELIN spol. s r. o.
AUPARK PIE·ËANY
novostavba, Pie‰Èany, Nitrianska 18
Autori architektonického rie‰enia:
Ing. arch. Juraj Janãina,
Ing. arch. Igor Mazúch
Projektanti architektonickej ãasti: CEPM – Central
European Project Management, spol. s r. o.,
Ing. arch. Juraj Janãina, AK Janãina – fasáda
Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – statika stavby:
VHS – SK – PROJEKT, s.r.o.
Hlavn˘ zhotoviteº: HB Reavis Management, spol. s r. o.
Stavebník: HB Reavis Slovakia, a. s.
Hotel MERCURE
rekon‰trukcia, Bratislava, Îabotova ul.
Autori architektonického rie‰enia:
Ing. arch. Juraj Janãina,
Ing. arch. Igor Mazúch
Projektant architektonickej ãasti: AKJ s. r. o.
Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – statika stavby:
Ing Oldfiich Skyba
Hlavn˘ zhotoviteº: EXPRO INVEST, s. r. o.
Stavebník: EXPRO INVEST, s. r. o.
Polyfunkãn˘ objekt CENTROOM
novostavba, Pie‰Èany, Nitrianska ul.
Autori architektonického rie‰enia:
Ing. arch. Juraj Janãina,
Ing. arch. Igor Mazúch
Projektant architektonickej ãasti: AKJ s. r. o.
Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – statika stavby:
Ing. Ján Tomãáni
Hlavn˘ zhotoviteº: BK Construction s. r. o.
Stavebník: Centroom spol. s r. o.
Nízkoenergetick˘ bytov˘ komplex KOLIBA
MINERGO
novostavba, Bratislava, Koliba, ulica Na varte 2
Autori architektonického rie‰enia:
Ing. arch. Juraj Hantabal,
Ing. arch. Michaela Hantabalová
Projektant architektonickej ãasti:
Hantabal architekti, s. r. o.
Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – kúrenie a
chladenie: Ing. MikulበPa‰ko
Hlavn˘ zhotoviteº: HANT BA, a. s.
Stavebník: ICT ISTROCONTI, a. s.
Bytov˘ dom DÚBRAVIA
novostavba. Bratislava, mestská ãasÈ Dúbravka,
Trhová ulica ã. 54
Autori architektonického rie‰enia:
Ing. arch. Jozef Ondria‰,
Ing. arch. Ondrej Ondria‰,
Ing. arch. ªubomír Novák
Projektant architektonickej ãasti:
Ing. arch. Jozef Ondria‰, A3A architekti
Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – stavebná ãasÈ:
ALBACO s. r. o.
Hlavní zhotovitelia: SIBAMAC, a. s. (do 04/2010)
Bytov˘ dom Dúbravka s. r. o. (od 04/2010)
Stavebník: Bytov˘ dom Dúbravka s. r. o.
Gynekologicko-pôrodnícka nemocnica KOCH
rekon‰trukcia a obnova národnej kultúrnej pamiatky
Bratislava, Staré Mesto, Partizánska 27
Autori architektonického rie‰enia:
Ing. arch. Viktor ·i‰olák,
Ing. arch. Du‰an Dinaj
Projektanti architektonickej ãasti:
Ing. arch. Viktor ·i‰olák,
Ing. arch. Du‰an Dinaj,
Ing. arch. Barbora BojÀanská
Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – stavebné
kon‰trukcie, koordinácia profesií: Ing. Vojtech Bagi
Hlavn˘ zhotoviteº: ULYSSES, a. s.
Stavebník: R2, s. r. o.
Polyfunkãn˘ objekt RETRO
novostavba, Bratislava, M. ã. RuÏinov, Nevädzova ul. 6
Autor architektonického rie‰enia:
Ing. arch. René Baranyai,
Spolupráca: Ing. arch. Peter Novotn˘,
Ing. arch. Miroslav Prokopiã
Projektant architektonickej ãasti:
Ing. arch. René Baranyai
Projektanti rozhodujúcej odbornej ãasti – stavebná ãasÈ:
Ing. Ivan Buãko – ORPIS,
Ing. Marián Krajãi
Hlavn˘ zhotoviteº: Matep, spol. s r. o.
Stavebník: Centaurea, a. s.
Rezidencia CASSOVAR
novostavba, Ko‰ice, Staré Mesto, Îriedlová ul.
Autori architektonického rie‰enia:
Ing. arch. Miroslav Marynãák,
Ing. arch. Michal Îoffãák,
Ing. arch. Marián Kuruc
Projektant architektonickej ãasti: PeeMDe Global a. s.
Projektanti rozhodujúcej odbornej ãasti – stavebná ãasÈ:
Ing. Katarína Tkáãová,
Ing. Ladislav Balla
Hlavn˘ zhotoviteº: CHEMKOSTAV, a. s.
Stavebník: Rezidencia Cassovar a. s.
57
P R I M Á T O R
B R A T I S L A V Y
Dobre, ak sú to zmeny k lep‰iemu. Primátor Bratislavy Milan FTÁâNIK
je v kresle primátora necel˘ rok. Ako sa napæÀajú jeho ciele, s ktor˘mi vstupoval do nie práve
jednoduchej funkcie, aj o tom v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.
Îivot Bratislavy
je aj o zmenách
s verejn˘mi diskusiami k váÏnym témam, asi
najväã‰ia bola o budúcnosti PKO, ale mali sme
zatiaº dve stretnutia k nosnému dopravnému
systému, diskusiu k návrhu na ru‰enie liniek
MHD a takto chceme pokraãovaÈ. Zmenila sa
komunikácia mesta s obãianskymi aktivistami
a s aktívnymi obãanmi, pretoÏe máme záujem
o ich názory a snaÏíme sa ich vtiahnuÈ do spolurozhodovania. Asi najlep‰ím príkladom je
participatívny rozpoãet, ktorého pilotn˘ projekt sme spustili v auguste a uzavrieme ho v novembri. Bohatstvom mesta sú jeho obãania,
chceme vyuÏiÈ ich potenciál.
Pán primátor, poìme k plánom a moÏnostiam, myslíte si, Ïe ste nemali prehnané nároky v cieºoch pred nástupom do primátorského kresla, zdajú sa vám stále reálne moÏnosti na ich naplnenie, alebo sa musíte neraz
potrápiÈ s ich realizáciou?
Myslím, Ïe nemá zmysel ísÈ do funkcie primátora hlavného mesta a nedávaÈ si ambiciózne ciele. Inak povedané problémy ná‰ho mesta
ani iné ako ambiciózne ciele neznesú. Pri ich
koncipovaní vo volebnom programe som vychádzal z Programu hospodárskeho a sociálneho
rozvoja Bratislavy do roku 2020, ktor˘ bol prijat˘ po ‰irokej diskusii na záver minulého volebného obdobia. A vychádzal som aj z vlastn˘ch skúseností starostu mestskej ãasti, v ktorej som v praktickej rovine videl, ão na úrovni
mesta nefunguje. Som rád, Ïe sa mi väã‰inu cieºov podarilo pretaviÈ do dokumentu Programové priority Bratislavy na roky 2011-2014, ktor˘ schválilo na môj návrh mestské zastupiteºstvo.
To, nakoºko stanovené ciele dokáÏeme naplniÈ, budú urãovaÈ v prvom rade na‰e finanãné moÏnosti a tie sú veºmi nepriaznivé. Faktom
je, Ïe volebné obdobie sme zaãínali s dlhom takmer 227 mil. eur, z ãoho 128 mil. eur sú dlhodobé pôÏiãky mesta, 49 mil. eur je 8-roãná pôÏiãka na nákup autobusov, ktoré uÏ jazdia a
zhruba 50 mil. eur sú nezaplatené faktúry za rekon‰trukciu zimného ‰tadióna, Starej radnice
apod., ktoré nám nechalo predchádzajúce vedenie. NesÈaÏujem sa, len kon‰tatujem, Ïe k t˘m
cieºom pribudol cieº konsolidovaÈ mestské financie, zbaviÈ mesto nezaplaten˘ch faktúr a nájsÈ
zdroje na rozvojové programy. Hneì od zaãiat-
58
ku sme zaãali v˘razne ‰etriÈ, sme asi jediné
mesto na Slovensku, ktoré má prebytkov˘ beÏn˘ rozpoãet a ão sme u‰etrili na prevádzke, to
dávame na splatenie star˘ch dlhov. Na to sme
chceli pouÏiÈ aj peniaze z predaja majetku, ale
keìÏe na‰i poslanci nám viaceré návrhy na predaje neodsúhlasili, museli sme schváliÈ ìal‰ie
‰etrenie, ktoré uÏ znamená obmedzovanie sluÏieb pre obyvateºov. Situáciu nám komplikuje
návrh ministerstva financií na zmenu systému
financovania samospráv cez tzv. daÀov˘ mix,
ktor˘ nám berie ìal‰ie peniaze z rozpoãtu budúceho aj ìal‰ích rokov. Ale svojich cieºov vrátane finanãného ozdravenia mesta sa nevzdávame,
len to pôjde moÏno pomal‰ie a Èaωie ako sme
si mysleli.
Zmenil sa uÏ vzÈah samosprávy k obãanovi,
o ktorom ste hovorili ako o nevyhnutnej zmene?
Som rád, Ïe ste poloÏili túto otázku, pretoÏe
s prioritou, ktorú naz˘vame otvorená samospráva, sme zaãali ako s prvou. Je to zmena filozofie riadenia mesta, ktoré bolo riadené 20 rokov
za zatvoren˘mi dverami, bez toho, aby sa predstavitelia mesta zaujímali o názor obãanov. Zaãali sme so zverejÀovaním informácií nad rámec
zákona, aby obyvatelia mesta vedeli, ão robíme.
ZverejÀujeme byty, ktoré sme prenajali, zverejÀujeme stanoviská mesta k investiãnej ãinnosti a mnohé ìal‰ie informácie. Zaviedli sme raz
mesaãne deÀ otvoren˘ch dverí, aby obãania
mohli prísÈ za svojim primátorom bez ohlásenia.
Roky sa to nerobilo, takÏe ãakáreÀ je preplnená, pretoÏe ºudia potrebujú hovoriÈ. Zaãali sme
Ste spokojn˘ s prvkami participatívnej demokracie v rámci zmien?
Na úrovni samosprávy máme zákonom danú
zastupiteºskú demokraciu, v ktorej volení zástupcovia vykonávajú samosprávu mesta v mene
jeho obyvateºov. Ako som uviedol, snaÏíme sa
do Ïivota mesta vniesÈ aj prvky participatívnej
demokracie, teda spoluúãasti obãanov na rozhodovaní. Pri zavedení participatívneho rozpoãtu
o pouÏití ãasti financií mesta budú rozhodovaÈ
samotní obãania, ktorí budú rie‰iÈ podobnú úlohu akú rie‰ia komunálni politici: chcú financovaÈ veºa cieºov, majú obmedzené zdroje a musia sa dohodnúÈ na tom, ão je to najdôleÏitej‰ie
a navrhnúÈ na to peniaze a iné ciele odloÏiÈ na
neskôr. Je to novinka, ktorá úspe‰ne funguje v
Latinskej Amerike a vo viacer˘ch európskych
mestách a my si myslíme, Ïe bude veºk˘m prínosom aj v Bratislave. Hºadáme aj ìal‰ie spôsoby ako daÈ ºuìom priestor na ovplyvÀovanie
rozhodnutí samosprávy.
Darí sa odstraÀovaÈ a potláãaÈ korupciu ako
problém mesta?
Podozrenia z korupcie alebo klientelizmu,
ale aj netransparentnsoÈ a pochybnosti ohºadne
hospodárneho riadenia mesta boli jedn˘m z
t˘ch motívov, preão som sa rozhodol kandidovaÈ na funkciu primátora a ponúkol som Bratislavãanom zmenu aj v tejto oblasti. E‰te pred
voºbami som pripravil návrh Protikorupãného
minima pre Bratislavu, ktor˘ vychádzal z odporúãaní Transparency International a z mojich
skúseností. V októbri predkladáme do mestského zastupiteºstva tento materiál, ktor˘ obsahuje 80 protikorupãn˘ch opatrení na úrovni mesta. Jedn˘m z nich je aj zavedenie adresy [email protected], kam môÏu obãania bez obáv
o prezradenie anonymity posielaÈ svoje podnety. Som presvedãen˘, Ïe takto pod kontrolou verejnosti, spolu s transparentnosÈou, ktorú sme zaviedli v rámci otvorenej samosprávy, sa nám podarí korupãné správanie zásadne obmedziÈ.
Ako ste spokojn˘ s kvalitou Ïivota v Bratisla-
P R I M Á T O R
B R A T I S L A V Y
ve, je priaznivá atmosféra na rie‰enie jednotliv˘ch problémov napríklad v mestskej doprave a inde?
Zlep‰enie dopravy a zv˘‰enie kvality Ïivota
sú ìal‰ie dve veºké priority, v ktor˘ch chceme
dosiahnuÈ zmenu v tomto volebnom období.
Doprava je podºa obyvateºov najväã‰í problém
mesta a my naÀ ponúkame konkrétne rie‰enia.
V prvom rade zmenu centra pozornosti. Na prvé
miesto uÏ nekladieme autá, ale posilnenie verejnej dopravy, zv˘‰enie podielu cyklistickej dopravy a podporu pe‰ích. Za reálne povaÏujeme
získanie európskych fondov na tri dôleÏité projekty v oblasti verejnej dopravy, a to zahustenie
zastávok na Ïelezniãnej trati Devínska Nová
Ves – Podunajské Biskupice, aby bolo moÏné
vyuÏiÈ vlaky aj na vnútromestskú prepravu, ìalej predæÏenie Ïelezniãnej trate z Predmestia na
Filiálku v podzemnom variante a koºajovú traÈ
do PetrÏalky vrátane opravy Starého mosta. Pokraãujeme v projektoch preferencie elektriãkovej dopravy na Raãianskej a Vajnorskej radiále, ktoré tieÏ spolufinancuje EÚ. Podobne chceme zaviesÈ ìal‰ie vyhradené autobusové pruhy,
aby sa cestujúci v MHD dostal do cieºa r˘chlej‰ie ako autom. Pokraãujeme v modernizácii trolejbusov a zvaÏujeme nákup nov˘ch nízkopodlaÏn˘ch elektriãiek, ão by urãite pomohlo. V budúcom roku chceme spustiÈ integrovanú dopravu, to je zladenie vlakovej, autobusovej prímestskej a mestskej hromadnej dopravy do jedného celku s ºahk˘m prestupom na jeden cestovn˘ lístok. To je jedna z odpovedí na to, ako rie‰iÈ dopravu ºudí, ktorí denne dochádzajú do
Bratislavy za prácou. Zriadili sme komisiu pre
cyklistickú dopravu, v ktorej spolu s cyklistami
hºadáme rie‰enie pre budovanie mestsk˘ch cyklotrás, ktor˘mi sa ºudia dostanú aj do práce.
Prvá z nich vznikla vyznaãením cyklotrasy na
Ko‰ickej, aj s chybami, ak˘m sa pri nov˘ch veciach nevyhnete. Spolu s bratislavsk˘m krajom
budujeme nov˘ cyklomost do Rakúska a nadväzne budeme rie‰iÈ cyklotrasu z Devína do
Karlovej Vsi, lebo je to medzinárodná cyklistická cesta. Musíme rie‰iÈ aj parkovanie, ktoré je
v meste kritické. Net˘ka sa to len Starého Mesta, ale chce to celomestsk˘ prístup, v ktorom sa
nevyhneme ekonomickej regulácii, teda spoplatneniu parkovania, ktoré bude odstupÀované
podºa toho ãi ide o obyvateºa s trval˘m pobytom,
ãi ide o prvé alebo druhé auto apod. Chceme vytvoriÈ podmienky pre v˘stavbu parkovacích domov súkromn˘mi investormi, lebo priestor nevieme nafúknuÈ a chceme ho efektívne vyuÏiÈ.
Podobne máme sformulované ciele vo zvy‰ovaní kvality Ïivota v meste.
V súãasnosti v rámci rozvoja Bratislavy ste
odovzdali do uÏívania zrekon‰truovan˘ zimn˘ ‰tadión, teda po MS v hokeji má Bratislava nov˘ priestor, ako je pripravená na jeho
vyuÏívanie a nápor v oblasti dopravy, sluÏieb
ãi bezpeãnosti?
Myslím, Ïe hokejov˘ ‰ampionát bol veºmi
dobrou skú‰kou na v‰etky tie oblasti, ktoré ste
pomenovali, a bez preháÀania poviem, Ïe túto
skú‰ku sme zvládli a dôstojne sme prezentovali na‰e mesto ale aj Slovensko, Ïe sme schopní
takéto svetové podujatie zorganizovaÈ na vysokej úrovni. KeìÏe ‰tadión bol zrekon‰truovan˘
ako multifunkãn˘, uÏ sa na Àom konali aj koncerty, dokonca podujatie s motorkami, ale aj hokejbalové majstrovstvá sveta, krasokorãuliarsky
memoriál O. Nepelu a samozrejme uÏ sa zaãali aj majstrovské zápasy hokejového klubu Slovan Bratislava. O ‰ir‰om vyuÏití tohto priestoru diskutujeme s poslancami, pretoÏe chceme,
aby si ‰tadión zarobil na svoju prevádzku.
Aké sú va‰e najbliωie plány a reálne ciele na
zveºadenie hlavného mesta a zlep‰enie kvality Ïivota v Àom?
UÏ by som sa opakoval, preto sa vrátim k
tomu, Ïe najbliωou veºkou v˘zvou je urãite
ozdravenie financií mesta a zostavenie rozpoãtu na roky 2012 – 2014, v ktorom chceme schváliÈ aj konkrétne rozvojové projekty. Bude ich toºko, koºko si na ne dokáÏeme vytvoriÈ zdrojov.
Sledujeme aj to, Ïe v Európe a vo svete pokraãujú prejavy finanãnej a hospodárskej krízy,
takÏe musíme byÈ pripravení aj na turbulentné
ãasy, aj na to, Ïe nepôjde v‰etko tak ako by sme
chceli. Preto budeme intenzívnej‰ie ako doteraz
vyuÏívaÈ fondy Európskej únie, ktoré sú dostupné pre Bratislavu a hºadaÈ moÏnosti pre vyuÏitie in‰titútu verejno-súkromného partnerstva. Súãasne s t˘m musíme na‰tartovaÈ systémové zmeny v doprave, v prístupe k verejn˘m
priestorom, k zeleni, k ãistote mesta a to v‰etko pri zachovaní filozofie otvorenosti a transparentnosti a zapájania ºudí do Ïivota samosprávy. Z tohto prístupu, s ktor˘m som nastupoval do funkcie sa niã nemení, lebo ho povaÏujem za jedin˘, ktor˘m môÏeme mesto pohnúÈ
dopredu.
59
A R C H I T E K T Ú R A
N A
S L O V E N S K U
Ing. arch. Ingrid KONRAD vy‰tudovala architektúru v Bratislave a vo Viedni,
kde Ïije od roku 1986. V rokoch 1990 – 2005 predná‰ala na Fakulte architektúry Technickej
univerzity vo Viedni na tému „Architektúry a voºné priestranstvo“. Od roku 1995 je ãlenkou
Komory architektov pre ViedeÀ, Dolné Rakúsko a Burgenland. Popri desiatkach projektov
a ich realizáciach v oblasti bytovej, obchodnej a priemyselnej architektúry sa venuje urbanizmu,
rozvoju mesta a krajinnej architektúre. Je autorkou radu odborn˘ch publikácií, dokumentárneho
filmu „Brány do mesta / Tore in die Stadt“ o okrajov˘ch ãastiach Viedne a Bratislavy
a o urbánnom priestore medzi nimi. 14. júna sa ujala funkcie hlavnej architektky Bratislavy...
Mojím nástrojom je tímová práca
ného architekta mesta a keì som si na‰tudovala jeho budúce právomoci, povedala som si,
Ïe je tu ‰anca nieão zmeniÈ...
S ak˘mi ambíciami ste sa uchádzali o post
hlavného architekta „malého veºkého“
mesta Bratislavy a ão bolo hlavn˘m motívom vá‰ho rozhodnutia pokraãovaÈ v profesionálnej kariére 60 km na v˘chod od
Viedne, kde b˘vate a kde sídli vበarchitektonick˘ ateliér?
Na Slovensku som po roku 1989 participovala na rôznych projektoch, ale tak˘ intenzívny návrat som skutoãne neplánovala v ãase,
keì som bola plne vyÈaÏená vo Viedni, pôsobila na Fakulte architektúry a viedla vlastnú
architektonickú kanceláriu. Postupne som
v‰ak spoznávala v praxi prácu architekta na
Slovensku a najmä v Bratislave, a keì mi
ponúkli pracovaÈ v komisii územneho plánu
v mestskej ãasti Vajnory, v˘zvu som prijala.
·tyri roky som sa tu s kolegami snaÏila o aktívnu spoluprácu so stavebníkmi a s pamiatkov˘m úradom. âakali sme podporu od mesta, ale tá neprichádzala. Îiadali sme totiÏ z pohºadu mestskej ãasti logické a r˘chle zmeny
a doplnky koneãne schváleného územného
plánu. Mie‰ala sa do toho v‰ak politika a odborné argumenty zostali stranou. Veci sa akoby nemohli pohnúÈ... To mi prekáÏalo najviac
– netransparentná územno-plánovacia politika magistrátu, a hoci bol nov˘ územn˘ plán
komplikovan˘ aÏ preregulovan˘, nezaviedol
základné pravidlá zástavby. V‰etci okolo mÀa
uÏ akoby zmierení s „osudom“ rezignovali.
Keì nov˘ primátor urobil, podºa mÀa, správny krok a vypísal verejnú súÈaÏ na post hlav-
60
Hlavn˘ architekt je odborn˘m garantom
pre oblasÈ urbanizmu a architektúry, zúãastÀuje sa na tvorbe územnoplánovacích
dokumentov, vstupuje do prípravy územného plánu rozvoja mesta, zabezpeãuje vypracovanie záväzn˘ch stanovísk k pripravovanej investiãnej ãinnosti atì. Znamená
to, Ïe má v podstate veºké pole pôsobnosti
pre uskutoãÀovanie svojich zámerov, vízií...
âo budete k tomu okrem svojej odbornosti, profesionality a skúsenosti potrebovaÈ,
aké nástroje...?
Áno, vidím to ako veºkú ‰ancu. Ale bez
podpory primátora a poslancov, a bez tímu
spolupracovníkov by bola aj tá najlep‰ia snaha len vo verbálnej rovine a toho si myslím
Bratislava uÏila dosÈ. Mojím nástrojom je tímová práca. Budujem si vlastn˘ tím a zintenzívÀujem spoluprácu s ìal‰ími oddeleniami
magistrátu. Úspe‰n˘ územn˘ plán musí odzrkadlovaÈ aj záujmy verejnosti a dobre hospodáriÈ s pozemkami mesta. Správne a koncepãné hospodárenie s mestsk˘mi pozemkami je kºúãov˘m prvkom v˘voja mesta. Len
tak budú prosperovaÈ z aktivít v meste aj developeri, aj verejnosÈ.
V Bratislave máme v ostatnom ãase vybudované dve nové, moÏno to nazvaÈ „mestské ‰tvrte“ v jej najlukratívnej‰ej ãasti na
ºavom brehu Dunaja, kde svoje investiãné
zámery realizovali súkromní stavebníci,
developeri. Je to Eurovea a River Park 1 s
realizovan˘m architektonick˘m a urbanistick˘m konceptom známeho holandského architekta E. van Egeraata, dotvoren˘m slovensk˘mi architektmi. Ktorá z
nich, z vá‰ho hºadiska, vo väã‰ej miere napæÀa kvality urbanistického, architektonického, v˘tvarného a funkãného rie‰enia
a jeho prínosu pre mesto aj z hºadiska jeho
trvalo udrÏateºného rozvoja a turistického
ruchu?
Obidva projekty sú to len ãasÈami mestsk˘ch ‰tvrtí v etablovan˘ch bratislavsk˘ch
polohách. Ja som presvedãená, Ïe River Park
1 to, jednoducho, „pre‰vihol“ vo svojej v˘‰ke
a hmote, i keì to vraj z hºadiska minulého
územného plánu bolo moÏné. Z architektúry
nav˘‰enia je cítiÈ r˘chlosÈ a nedozretie kon-
ceptu najmä zo strany NábreÏia arm. gen.
Ludvíka Svobodu a z pohºadu od mostu Lafranconi. To je na ‰kodu pôvodnému návrhu architekta E. van Egeraata. ëalej bol predan˘
cel˘ pozemok nábreÏia aÏ na úzky pás od línie prvej pôvodnej aleje po breh Dunaja.
Hoci investor odstúpil s hranou budovy ìalej
od rieky, tento nezastavan˘ priestor vyuÏil na
vonkaj‰ie sedenie kaviarní a re‰taurácií a z pôvodne veºkorysého verejného priestoru zostal len ten úzky pás, do ktorého bolo treba
vtesnaÈ pruh pre cyklistov a chodník pre pe‰ích. Mnohí Bratislavãania to vnímaju napriek kvalitnému parteru ako stratu verejného priestoru. To sú veci, ktoré si mali odborníci ustriehnuÈ a ktoré sa mali verejne diskutovaÈ. Aby River park naplno fungoval, treba
citlivo urbanizovaÈ Vydricu a Zuckermandel,
ktoré ho spájajú s centrom a dorie‰iÈ PKO a
vãleniÈ ho do zástavby River parku 2.
NábreÏie od Nového mosta po most Lafranconi vnímam ako pokraãovanie mestského
charakteru zástavby od Starého mosta po
Nov˘ most. V˘‰ku Slovenského národného
múzea, Slovenskej národnej galérie a hotela
Devín chápem ako typickú a z hºadiska mierky nábreÏia optimálnu v˘‰ku budov na nábreÏí. Preto sa shoppingmalle Eurovea javí ako
harmonické pokraãovanie pôvodnej zástavby,
lebo svojou v˘‰kou túto historickú v˘‰kovú
úroveÀ neprekroãil. Ale jeho prínosom je najmä vytvoren˘ verejn˘ priestor s prístupom k
rieke. Jeho veºkorysosÈ sa stráca postupn˘m
dotváraním letn˘ch terás, ktoré sa ãoraz viac
menia na nekoordinované prístavky a negatívne menia charakter celého prostredia – aj
verejného priestoru, aj architektúry budovy.
Veºk˘m nedostatkom je aj bariérovosÈ celého
priestoru, t. j. nie v‰etky plochy sú prístupné
pre v‰etk˘ch. Preto by sa prakticky ani nemal
naz˘vaÈ verejn˘m priestorom, lebo nespæÀa
jeho základnú vlastnosÈ – bezbariérovosÈ...
Dosiahnutie udrÏateºného kvalitného verejného priestoru, ktor˘ je základom úspechu
obidvoch projektov, a v koneãnom dôsledku
aj celého mesta, je podmienené vlastníctvom
verejného priestoru. Jedine komúna môÏe byÈ
garantom, Ïe verejné priestory nebudú zastavané, Ïe ich plochy sa budú vyuÏívaÈ len na
verejné aktivity a v súlade s verejn˘m záujmom. Preto sa v rámci rozvojov˘ch území
musia najprv zadefinovaÈ verejné priestory,
uliãné Èahy, námestia, záhrady a parky a zvy‰ná plocha zostane na zástavbu. Nie naopak.
A R C H I T E K T Ú R A
Teraz citlivá téma. Ak˘ je vበnázor na
Park kultúry a oddychu (PKO)? Treba ho
rekon‰truovan˘ a obnoven˘ ponechaÈ, alebo zbúraÈ a pokraãovaÈ v novej modernej
v˘stavbe dunajského nábreÏia?
So vznikom PKO sa zrodil na dosypanom
bratislavskom nábreÏí nov˘ verejn˘ priestor
a zároveÀ aj prepojenie centra mesta s ãasÈou
Karlova Ves. Îiaº, uÏ od poãiatku sa víÈazn˘
projekt architekta Grossa nedotiahol a realizovalo sa len jeho torzo. Jeho najobºúbenej‰ou a najdlh‰ie slúÏiacou ãasÈou je prv˘ komplex budov od mesta s historicky hodnotn˘m
vestibulom a dvomi krídlami – estrádnou a
spoloãenskou sálou. Novovzniknut˘ veºkorys˘ verejn˘ priestor si okamÏite získal Bratislavãanov, ktorí sa po hrôzach posledn˘ch
vojen potrebovali baviÈ, stretávaÈ, jednoducho,
uÏívaÈ si Ïivota. Tak to bolo v povojnov˘ch
rokoch nielen v Bratislave.
V letnej záhrade sa tancovalo, po nábreÏí
korzovalo. Tento priestor prilákal obyvateºov
Bratislavy aj vtedy, keì slúÏil svojmu pôvodnému zámeru – bratislavsk˘m veºtrhom a
priestor PKO architekt Miluãk˘ dobudoval o
veºtrÏné pavilóny. Na jeho zaãiatku bol vybudovan˘ aj Útvar hlavného architekta (ÚHA),
budova, ktorá nám dnes ch˘ba. Miluãkého pavilóny, aj ÚHA boli zbúrané – vraj boli postavené nekvalitne... Verejn˘ priestor zostal,
stromoradia zmohutneli a budovy PKO zaãali chátraÈ. Niekoºko preinvestovan˘ch miliónov slovensk˘ch korún zaãiatkom 21. storoãia ich malo zachrániÈ. V novom územnom
pláne v‰ak uÏ pre ne miesto nebolo, a to – bez
verejnej diskusie, bez jasného konceptu verejného priestoru. Toto sa mestu aj investorovi
vrátilo v podobe negatívnej verejnej mienky.
Obyvateº Bratislavy ukázal, Ïe to, ako sa s
mestom posledn˘ch 20 rokov zachádzalo,
mu nie je ºahostajné.
Môj postoj k PKO je podobn˘. Doteraj‰í
prístup mesta k vlastnému rozvoju, nepremyslené búranie hodnotn˘ch priemyseln˘ch
areálov a nekoordinované predaje mestského
majetku povaÏujem za nenapraviteºnú chybu,
ktorá sa nesmie opakovaÈ. Preto som podporila verejnú diskusiu a preto som presvedãená, Ïe genius loci – duch miesta –, ktoré
vzniklo na mieste súãasného PKO, treba zachovaÈ. Mesto má benefity v území, parkova-
N A
S L O V E N S K U
cie domy by vedelo umiestniÈ pod cestu a
zastavaÈ aj protiºahl˘ svah smerom k ÎiÏkovej. Som presvedãená, Ïe s investorom sa
treba rozprávaÈ a Ïe odborná diskusia o budúcnosti tohto priestoru prinesie svoje ovocie.
Bratislavãania, mesto, ale ani investor by nemal niã z toho, keby stavby tesne vedºa River
Parku 1 neplnili svoju funkciu a chátrali.
Po architektovi E. van Egeraatovi sa v Bratislave zaãalo s realizáciou multifunkãného komplexu na âulenovej, ìal‰ieho projektu hviezdneho architekta svetového
mena, a to anglickej architektky irackého
pôvodu Zahi Hadid, ktorej britské Zaha
Hadid Architects vyhralo medzinárodnú
architektonickú súÈaÏ v konkurencii 90
úãastníkov z celého sveta, vypísanú súkromn˘m stavebníkom Penta Investments
(investícia za cca 300 mil. eur). Teda uÏ nielen Praha, ale aj najmlad‰ie hlavné mesto
Európy priÈahuje známych architektov.
Príkladn˘m pozitívom je, Ïe súkromn˘ stavebník na realizáciu svojho investiãného
zámeru na lukratívnych pozemkoch centra mesta vypísal medzinárodnú architektonickú súÈaÏ v súãinnosti so Slovenskou
komorou architektov. Ak˘ je vበnázor na
tento projekt a jeho sedem futuristick˘ch
mrakodrapov poblíÏ historického centra a
vôbec na v˘‰kové budovy v centre Bratislavy ãi v jej ‰ir‰om okolí?
Musím vás trochu poopraviÈ, súÈaÏ podºa
mojich informácií nevznikala v súãinnosti s
Komorou a nebola ani verejná, hoci si myslím, Ïe lokalita a jej nadväznosÈ na vnútorné mesto je taká závaÏná, Ïe mesto malo do
tohto procesu vstúpiÈ a vypísaÈ spoloãne s investorom verejnú súÈaÏ. Takto prebehlo len
verejné vyzvanie na odovzdanie portfólia a investor potom vyzval podºa svojho uváÏenia
viacer˘ch architektov.
Rozvíjajúci sa projekt vnímam ako jeden z
najdôleÏitej‰ích súãasn˘ch projektov na území mesta a myslím si, Ïe by bolo treba o Àom
na úrovni mesta a môjho vznikajúceho poradného orgánu pre tvorbu mesta, kde sa bude diskutovaÈ nielen o vízii a stratégii mesta, ale aj
veºké projekty, ktoré v˘znamne toto mesto
ovplyvnia, hovoriÈ. V odbornej komisii pre
tvorbu mesta budú pracovaÈ zástupcovia od-
bornej verejnosti zvonka – slovenskej i medzinárodnej. Bude zloÏená z odborníkov z
oblasti sociológie, filozofie, histórie, tvorby
Ïivotného prostredia, dopravn˘ch inÏinierov,
architektov a urbanistov, ale aj finanãného manaÏmentu.
Na tomto území sa musí dopracovaÈ územn˘ plán zóny a musí byÈ schválen˘ balík
zmien a doplnkov 02, pretoÏe sa tu menia
priemyselné plochy na plochy s mestsk˘mi
funkciami.
Má Bratislava dostatoãne legislatívne úãinné nástroje, ako prinútiÈ súkromn˘ch stavebníkov ãi developerov re‰pektovaÈ vo
svojich investiãn˘ch zámeroch rozvojové
programy mesta ãi jeho zón?
Nerada by som to naz˘vala „prinútením“.
Veì legislatíva by nemala byÈ a priori proti
niekomu, ale mala by slúÏiÈ v‰etk˘m. Územno-plánovacie procesy by mali Bratislavu nasmerovaÈ k úspe‰nému, bohatému mestu, ão
sa v rebríãkoch priblíÏi k mestám, ktoré ich
obyvatelia povaÏujú príjemné pre Ïivot.
âo sa t˘ka investorov, investori by zásadne nevstupovali do území, na ktor˘ch by nemali zabezpeãen˘ v˘hºad na v˘stavbu, z ktorej zisk si vedia spoãítaÈ. Îiaº, územn˘ plán
mesta do roku 2007 vznikal tak, Ïe investori
ãasto len nadiktovali svoje investiãné zámery na územiach, ktoré predt˘m od mesta kúpili pod trhovú cenu. Hodnota t˘chto ich území sa ãasom zv˘‰ila, ale pretoÏe mesto a jeho
obyvatelia neboli adekvátnym partnerom pri
prehodnotení tak˘chto zámerov, dnes ich
máme buì uÏ zastavané alebo v stave investiãn˘ch zámerov. V mnoh˘ch prípadoch sú
tieto pozemky uÏ doslova vyãistené od pôvodnej zástavby, areály sú oplotené, mesto je neinformované a obãania sa právom p˘tajú, ão
sa bude diaÈ. Teda, na v‰etk˘ch frontoch neuspokojivá situácia. Ja hºadám kontakt s investormi a v tíme so zástupcami mesta a
mestsk˘ch ãastí pokraãujeme, alebo zaãíname otvorene rozprávaÈ o budúcnosti toho ktorého investiãného zámeru. Samozrejme, aj
ako sa veci dajú ur˘chliÈ, aby Bratislava nevyzerala v panoráme ako ‰trbav˘ chrup, ale
aj vo svojom pôdoryse ako obrázok puzzle,
v ktorom ch˘bajú základné dieliky.
61
N Á R O D N Á
R A D A
S R
V stavebníctve sa s ome‰kávajúcim rytmom odráÏajú v‰etky turbulencie,
ktor˘mi prechádza spoloãnosÈ z hospodárskeho hºadiska, ale nielen z neho. Byty, infra‰truktúra,
teda aj diaºnice a cesty sú tepnami, ktor˘mi pulzuje spoloãensk˘ v˘voj a rozvoj.
Niektoré momenty súãasného v˘voja sme mapovali v rozhovore s ãlenmi V˘boru NR SR
pre hospodárstvo, dopravu a v˘stavbu. Pripravila Marta Toma‰oviãová.
ZadrÏme
pád stavebníctva
sankcie, vrátane zodpovedn˘ch pracovníkov.
ZároveÀ s t˘m by mali do rúk dostaÈ väã‰ie
kompetencie. Príkladom sú ãierne stavby. Tu
pripomeniem, Ïe nejde len o to, aby sme stavebníkov trestali za ãierne stavby, ale aby
sme do zákona dostali preventívne opatrenia,
ktoré by stavebníkov od takéto konania odrádzali hneì na zaãiatku. To bolo len niekoºko
príkladov, okruh tém je oveºa ‰ir‰í. DôleÏit˘
bude vládny návrh nového stavebného zákona. Predpokladám, Ïe ministerstvo dopravy
ako predkladateº bude myslieÈ v komplexnej
úprave na v‰etky oblasti.
Podºa záväzku Vláda SR pripraví novelizáciu zákonov a predpisov, ktoré sa dot˘kajú územného plánovania, stavebného poriadku, vrátane posilnenia úãinnosti boja
proti tzv. ãiernym stavbám a vyvlastnenia.
Aká je po roku situácia pri plnení t˘chto
záväzkov z pohºadu v˘boru?
Martin Glváã – ãlen v˘boru: V prvom rade
by som chcel zdôrazniÈ (a to sa t˘ka aj ìal‰ích
otázok), Ïe vytvorenie „superministerstva“ –
t. j. ministerstva dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja, bolo podºa mÀa systémovou
chybou. Jednoducho pri tomto nastavení ustúpila odbornosÈ politike a súãasn˘ minister tak˘to ‰irok˘ záber nezvláda. Preto aj v súvislosti s va‰ou otázkou musím bohuÏiaº kon‰tatovaÈ, Ïe v tejto oblasti sme sa vôbec nepohli vpred.
Jozef Miku‰ – ãlen v˘boru: NajdôleÏitej‰ie
v tejto oblasti je vypracovaÈ a schváliÈ úplne
nov˘ stavebn˘ zákon. Ten súãasn˘ má aÏ 35
rokov a jeho ìal‰ie novelizácie, aj keì dobre
mienené, by ho len ìalej zneprehºadÀovali.
Ministerstvo dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja pracuje na návrhu nového zákona.
Urãite by sa mal zjednodu‰iÈ stavebn˘ povoºovací proces, ktor˘ je dnes mimoriadne komplikovan˘ a strpãuje Ïivot individuálnym stavebníkom i firmám. Viem si predstaviÈ, aby
stavebné úrady v územnom a stavebnom konaní neÏiadali od investorov opakované vyjadrenia rozliãn˘ch in‰titúcií. Dokonca e‰te
lep‰ie, aby boli povinné vydaÈ Ïiadateºovi o
povolenie záväzn˘ zoznam potrebn˘ch dokumentov. Úrady by rovnako mali dodrÏiavaÈ
zákonné lehoty a ak tak nerobia, mali zná‰aÈ
62
Malá novela stavebného zákona a zároveÀ
aj Trestného zákona mali zv˘‰iÈ zodpovednosÈ a disciplínu ako prvú bariéru proti
ãiernym stavbám, k˘m komplexn˘ nov˘
stavebn˘ zákon by mal predloÏiÈ rezort
dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja
s úãinnosÈou v polovici roka 2013. Novela
v‰ak narazila na odpor zamestnávateºsk˘ch
a profesijn˘ch zdruÏení v stavebníctve,
ZMOSu a napokon nepre‰la do druhého ãítania vìaka hlasovaniu poslancov za SaS.
Situácia je neudrÏateºná, keìÏe problém
ãiernych stavieb sa zdá byÈ nerie‰iteºn˘ pri
súãasnej legislatívnej úprave z roku 1976.
Ak˘ bude vበpostoj pri opätovnom predloÏení obdobnej malej novely, ktorú avizuje minister rezortu?
Martin Glváã: Závisí to od konkrétnej podoby novely, ale ako ste aj naznaãili vo svojej
otázke, stavebn˘ zákon potrebuje komplexnej‰iu zmenu, takáto parciálna novela podºa
mÀa celkov˘ problém nerie‰i.
Jozef Miku‰: Áno postihy proti ãiernym
stavbám sa mali pritvrdiÈ. Je to ako v‰ade
inde v spoloãnosti – aj tu treba maÈ jasné pravidlá a vyvodzovaÈ postihy proti t˘m, ktorí ich
nedodrÏiavajú. Proti takémuto prístupu nemôÏe byÈ Ïiadny poctiv˘ podnikateº, ba naopak
víta ho, pretoÏe z trhu sa ním odbúrava nekalá konkurencia. Správe hovoríte, Ïe postihy za
nepovolené stavby sme uÏ mohli maÈ sprísnené, Ïiaº v Národnej rade SR sa nepodarilo presadiÈ vládnu novelu stavebného zákona zameranú proti nim. Nevyluãujem, Ïe po opätovnom predloÏení návrhu, tak ako to umoÏÀuje nበprávny systém, o zákone bude opäÈ hlasovaÈ parlament. Druhou moÏnosÈou je, Ïe
tento problém sa podarí vyrie‰iÈ v rámci úplne
nového stavebného zákona. Programové vyhlásenie vlády nám nás k tomu priamo zaväzuje. Z tohto i ìal‰ích dôvodov by som potom
uvítal, aby bol nov˘ stavebn˘ zákon predloÏen˘ ãím skôr. Súhlasím s názorom ministra
dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja
Jána Figeºa, Ïe nastolenie poriadku v tejto oblasti bude maÈ pozitívny vplyv na stavebníctvo, ale aj na celú spoloãnosÈ. ZákonnosÈ a poriadok sú princípy, za ktoré vÏdy zdvihnem
ruku. âo sa t˘ka postoja stavebn˘ch podnikateºov, oni neprotestovali proti postihom za
nelegálne stavby, ale Ïiadali také úpravy, aby
sa takémuto nekalému konaniu predchádzalo uÏ na zaãiatku – napríklad spruÏnením stavebn˘ch konaní. V tom moÏno s nimi len súhlasiÈ, práve toto je jedna z oblastí, ktorú by
mal pokryÈ nov˘ komplexn˘ stavebn˘ zákon.
Samosprávy zas majú opodstatnené obavy,
ako kapacitne, odborne a personálne, zabezpeãiÈ vynucovanie zákona. Chcú maÈ dostatok kompetencií na konanie proti nekal˘m stavebníkom. Takéto poÏiadavky sú logické, postupne sa dá v‰etko vyrie‰iÈ. Veì najmä samosprávy sa sÈaÏujú, Ïe dne‰n˘ stavebn˘ zákon
im zväzuje ruky. Tu nestojíme proti sebe. âo
sa t˘ka postoja in˘ch politick˘ch strán, k
tomu sa nemôÏem vyjadrovaÈ. Iba zdôrazním, Ïe rozumné veci by mali v parlamente
prechádzaÈ bez nejakého taktizovania.
Anal˘za v stovke stavebn˘ch subjektov
ukázala, Ïe najväã‰ími problémami v padajúcom stavebníctve je nízky dopyt, zv˘‰enie efektivity fungovania, vysoká miera
byrokracie a korupcie. Kºúãové problémy,
ktoré obmedzujú hospodárske v˘sledky,
fungujú ako spojené nádoby. NevyuÏité
kapacity môÏu nepriamo súvisieÈ s vysokou
N Á R O D N Á
R A D A
mierou byrokracie, nedostatoãn˘m dopytom a tvrd˘m, niekedy aÏ nekal˘m bojom
konkurencie o zákazky, ktoré sú v súãasnosti na trhu dostupné. Zdá sa, Ïe slovenské stavebníctvo uviazlo, a stále sa mu nedarí vyviaznuÈ. Ako vy vnímate ìal‰í v˘voj
tohto segmentu hospodárstva?
Martin Glváã: Myslím, Ïe tomto segment
(najmä v ãase krízy) môÏu na‰tartovaÈ len
veºké verejné zákazky. Z tohto hºadiska bolo
podºa mÀa zastavenie PPP-projektov, ktoré by
stavebníctvo urãite potiahli, obrovskou chybou. Uvidíme, ako sa ministrovi dopravy podarí splniÈ jeho sºuby v oblasti ãerpania eurofondov.
Jozef Miku‰: Asi myslíte anal˘zu, o ktorej
hovorili stavební podnikatelia e‰te minul˘
rok. Bol to rok krízy a zároveÀ rok, keì v jeho
prvej polovici riadila tento ‰tát e‰te vláda Roberta Fica. Tie kºúãové problémy, ktoré ste
spomenuli, moÏno vztiahnuÈ pomaly na kaÏdé odvetvie. Základné príãiny, preão sa objavili, sú dve. Kríza na realitnom trhu spôsobila siln˘ prepad v˘stavby na Slovensku podobne ako v in˘ch ‰tátoch. To v‰ak môÏeme povaÏovaÈ za doãasn˘ jav, lebo po pominutí krízy sa v˘stavba obnoví. Oveºa váÏnej‰ou je
druhá príãina – politika, ktorá sa tu uplatÀovala ‰tyri roky. Pretrvávajúca byrokracia a
bujnejúca korupcia spôsobili, Ïe konkurenãn˘ boj sa na Slovensku zdeformoval. Sama
vláda i‰la v mnoh˘ch prípadoch nedobr˘m
príkladom. Najhor‰ie je, Ïe vláda nekonala
proti t˘mto ne‰várom, sama sa od nich nedi‰tancovala a tak nepriamo schvaºovala ich roz‰irovanie v spoloãnosti. Dnes Ïneme plody.
Vláda má vytváraÈ také podmienky, aby sa neoplatilo uplácaÈ, podvádzaÈ, nekalo podnikaÈ.
Stavebníctvo nie je v˘nimkou. Pre toto odvetvie a v‰etky ìal‰ie je preto kºúãové, aby sme
zlep‰ili podnikateºské prostredie a vládu zákona. Toto je dlhodobá úloha a urãite presiahne funkãné obdobie tejto vlády. ËaÏko sa napráva, ºahko sa pokazí. Je to ako s dobr˘m menom ãloveka – dlho si ho budujete, ale v okamihu ho pri váÏnom pre‰ºape strácate.
NetransparentnosÈ ãi nespravodlivé proteÏovanie jedného uchádzaãa na úkor ostatn˘ch. Takto znejú najãastej‰ie v˘hrady
voãi priebehu tendrov na Slovensku. Podºa vyjadrení zástupcov stavebníctva, napriek zlep‰eniu transparentnosti súÈaÏí –
S R
iba 2 aÏ 3 z 10 riaditeºov stavebn˘ch spoloãností uvádzajú, Ïe zákazku financovanú
z verejn˘ch zdrojov moÏno získaÈ bez poskytnutia úplatku. V prípade financovania
zo súkromn˘ch zdrojov to deklarovalo aÏ
7 z 10 spoloãností. Priam alarmujúco znie,
Ïe polovica riaditeºov stavebn˘ch firiem
uviedla, Ïe sa stretla s poÏiadavkou na
úplatok. Podºa nich by sa rozhodne malo
zamedziÈ osobn˘m prepojeniam medzi obstarávateºmi a uchádzaãmi.
Martin Glváã: Myslím, Ïe je nevyhnutné
zlep‰ovaÈ procesy verejného obstarávania.
Len zvy‰ovanie transparentnosti verejného
obstarávania dokáÏe odstrániÈ takéto podozrenia. V tejto súvislosti nechápem, preão sa v
rezorte dopravy viac nevyuÏívajú elektronické aukcie, napríklad aj pri obstarávaní diaºnic, napriek tomu Ïe povinnosÈ obstarávaÈ
cez elektronické aukcie je zakotvená nielen v
Programovom vyhlásení vlády, ale hlavne v
zákone o verejnom obstarávaní.
Jozef Miku‰: Nebudem sa vyjadrovaÈ ku
konkrétnym návrhom, pretoÏe sú v náplni rezortn˘ch ministrov. Podºa doteraj‰ích materiálov, ktoré sme posudzovali v Národnej
rade SR, som presvedãen˘, Ïe vláda na rie‰ení t˘chto problémov intenzívne pracuje. Skôr
sa vyjadrím k inej veci, ktorá ma zaujala na
va‰ej otázke – Ïe miera korupcie vo verejn˘ch
zákazkách je omnoho vy‰‰ia ako v súkromnej sfére. Nehovorím, Ïe sa nedá dosiahnuÈ
ãistota aj vo verejn˘ch zákazkách, ba naopak,
budem sa snaÏiÈ, aby sme sa k tomu prepracovali. Príklady zo ·kandinávie nám ukazujú, Ïe to nie je utópia. No zároveÀ pripomínam, Ïe ‰tát, Ïupa, mesto nie sú dobrí podnikatelia. Ani nemôÏu byÈ, pretoÏe ich záujmom nie je dosahovaÈ zisk, ale uspokojovaÈ
poÏiadavky svojich obãanov. Preto presadzujem, aby sa v‰ade, kde to ide, uprednostÀovalo súkromné podnikanie. Je to najlep‰ia cesta, ako odstraÀovaÈ byrokraciu, klientelizmus
a úplatkárstvo. ·tát a samosprávy by sa mali
sústreìovaÈ na oblasti, kde ich nikto in˘ nemôÏe nahradiÈ. To je hlavne, ako som spomínal, vytváranie ão najvhodnej‰ích podmienok, prostredia, v ktorom Ïijú ºudia, firmy.
·tát by mal disponovaÈ kvalitn˘m súdnym
systémom. Ak niekto vyÏaduje úplatok, mal
by byÈ pristihnut˘, niekto by ho mal obviniÈ,
niekto odsúdiÈ a on by mal pykaÈ. Ak by si len
v tejto jednej oblasti ‰tát riadne plnil svoju
funkciu, problémy, ktoré ste spomínali, by boli
oveºa men‰ie. Ale aj tu sa uÏ robia kroky na
nápravu, ktoré si v‰ak vyÏadujú veºa ãasu.
Veºk˘ otáznik stále visí aj nad budúcnosÈou slovensk˘ch diaºnic. Ako V˘bor máte
kontrolnú kompetenciu nad rezortom, ak˘
je vበpohºad na doteraj‰í v˘voj?
Martin Glváã: Áno, nad budúcnosÈou slovensk˘ch diaºnic visí veºk˘ otáznik. Verím, Ïe sa
v tejto oblasti podarí Ministerstvu dopravy,
v˘stavby a regionálneho rozvoja a jeho podriaden˘m organizáciám znovu na‰tartovaÈ zastavené procesy pri v˘stavbe diaºnic, pretoÏe
za ten rok toho moc veºa nedosiahli, takÏe
majú ão dobiehaÈ.
Jozef Miku‰: âo sa t˘ka ciest, treba sa na problematiku dívaÈ komplexne. Stále sa pozeráme len na diaºnice a nev‰ímame si, ak˘ dôraz
sa za tejto vlády kladie na ostatné cesty niωej kategórie. Minister dopravy si iste uvedomuje, Ïe väã‰iu slávu zoÏne pri poklepkávaní základn˘ch kameÀov nov˘ch úsekov diaºnic ako pri otváraní rekon‰trukcií zanedban˘ch ciest niωích kategórií. Napriek tomu ide
touto cestou. ëalej si v‰ímame, Ïe sa komplikujú súÈaÏe na v˘ber dodávateºov pri v˘stavbe diaºnic, ale slabo registrujeme, Ïe práve
vìaka takémuto prístupu sa nám náklady skracujú o desiatky percent. V ãase napätosti verejn˘ch financií kaÏdé premrhané euro bolí,
preto oceÀujem v‰etky kroky zamedzujúce
plytvaniu s verejn˘mi zdrojmi. Nie je to tak
ako za minulej vlády, keì bol minister financií iba poslu‰n˘m vykonávateºom posväcujúcim roz‰afné zámery svojho ‰éfa. Dnes Ivan
Miklo‰ ºpie na dodrÏiavaní programu na
ozdravenie verejn˘ch financií. A nie len on.
Ak by sa nám hospodárenie vymklo z rúk, ão
naozaj hrozilo, a ak by sme sa ubrali gréckou
cestou, dnes by sme sa tu nerozprávali o tom,
ãi sa bude rie‰iÈ dopravná situácia okolo Bratislavy tak alebo onak, ale by sme zachraÀovali to najnevyhnutnej‰ie. V bytovej politike
je to podobné. TieÏ musíme hºadieÈ na efektívnosÈ. Ak stavebné sporenie nepriná‰a také
v˘sledky, aké by sme oãakávali od objemu
zdrojov vkladan˘ch do neho, potom nechajme viac pracovaÈ nebonifikované firmy, ktoré si s problémom vedia poradiÈ lep‰ie. Myslím t˘m klasické banky a hypotekárne úvery.
63
M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y, V ¯ S T AV B Y A R E G I O N Á L N E H O R O Z V O J A S R
Stavebníctvo stále patrí medzi rozhodujúce rezorty slovenského hospodárstva. Za celosvetov˘m
priemerom v‰ak zaostáva. V˘voj niektor˘ch jeho ekonomick˘ch parametrov ako aj jeho zmeny
priblíÏi v rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér riaditeºka Odboru stavebníctva MDV a RR SR
Alena OHRADZANSKÁ v rozhovore redaktorky Anny Komovej.
ImidÏ slovenského stavebníctva
treba posilniÈ
tvo obdobie znaãného rozmachu investiãn˘ch
aktivít. Od tohto roku uÏ stavebná produkcia
pravidelne rástla, hoci e‰te ani v roku 2001 nebola dosiahnutá jej úroveÀ z roku 1998. Najväã‰í boom predstavovali pre stavebníctvo
roky 2005 – 2006, keì reálne tempá rastu objemu stavebnej produkcie prekroãili dvojmiestnu hranicu (14,6, resp. 14,9 %). Tieto tempá
rastu dosahované na Slovensku v uvedenom
období pritom znaãne predstihovali tempá rastu objemu stavebnej produkcie aj v porovnaní
s ostatn˘mi ãlensk˘mi krajinami EÚ.
Aké zmeny nastali v stavebníctve za posledné obdobie – desaÈroãie, ão je charakteristické pre súãasné stavebníctvo na Slovensku?
V období po roku 1989 pre‰lo slovenské
stavebníctvo rozsiahlou re‰trukturalizáciou.
Popri zlep‰ení architektonickej úrovne a kvality stavieb do‰lo tieÏ k zmene poãtu a veºkosti stavebn˘ch firiem, k zmenám právnej formy
podnikateºsk˘ch subjektov, ale aj k zásadn˘m
zmenám vlastníckej ‰truktúry stavebn˘ch firiem. V priebehu transformácie slovenskej ekonomiky v‰ak slovenské stavebníctvo celkovo
prejavilo schopnosÈ adaptovaÈ sa na moderné
trhové podmienky. Aj keì to nebolo jednoduché.
Objem stavebnej produkcie v poãiatoãn˘ch
fázach transformácie znaãne poklesol, ão bolo
predov‰etk˘m dôsledkom rozpadu systému
centrálne riadeného hospodárstva a následne sa
prejavili i urãité dopady vzniku samostatnej
Slovenskej republiky v roku 1993.
Slovenské stavebníctvo si po transformácii
vytvorilo takú organizaãnú ‰truktúru, ktorá sa
beÏne uplatÀuje v zahraniãí. Vznikla prirodzená hierarchia mal˘ch (do 49 zamestnancov),
stredn˘ch (do 250 zamestnancov) a veºk˘ch
(nad 250 zamestnancov) podnikov. Osobitnú
skupinu tvoria samostatne zárobkovo ãinné
osoby, t. j. Ïivnostníci v stavebníctve. KaÏdá z
t˘chto skupín si na‰la svoje prirodzené miesto na stavebnom trhu.
Rozhodujúce postavenie majú v súãasnosti
súkromné podniky, ktoré nahradili b˘valé ‰tátne organizácie. Slovenské stavebníctvo je teda
charakteristické vysok˘m podielom stavebnej
64
produkcie realizovanej súkromn˘m sektorom.
Dá sa povedaÈ, Ïe od roku 2001 tento podiel sa
pohybuje vo v˘‰ke cez 99 %.
Vstup Slovenska do Európskej únie v máji
2004 predstavoval pre slovenské stavebníctvo
a celú ekonomiku ìal‰í medzník. K v˘hodám
ãlenstva v EÚ patrí väã‰í prílev investícií a
úãasÈ na európskom stavebnom trhu, nev˘hodou je silnej‰ie konkurenãné prostredie. Slovenské stavebníctvo dosahovalo od vstupu SR
do EÚ aÏ do konca roka 2008 veºmi dobré v˘sledky. Dokazuje to predov‰etk˘m v˘znamn˘
rast stavebnej produkcie v rokoch 2005 a 2006.
Globálna finanãná a hospodárska kríza sa najv˘znamnej‰ie prejavila v stavebníctve v roku
2009.
Hospodársky v˘voj v roku 2010 bol celkovo poznaãen˘ e‰te pretrvávajúcimi vplyvmi
krízy, parlamentn˘mi voºbami uskutoãnen˘mi v júni 2010 a tieÏ jarn˘mi a letn˘mi povodÀami takmer na celom území Slovenska.
Ekonomick˘ v˘znam slovenského stavebníctva je stále dôleÏit˘, veì napr. v roku 2010
sa podieºalo 8,2 % na tvorbe HDP a malo
8,3 % podiel na zamestnanosti v hospodárstve
SR. Podiel stavebníctva na tvorbe HDP mal od
roku 2004 do roku 2008 stúpajúcu tendenciu.
ZniÏovanie investícií do stavebníctva má
negatívny efekt na zamestnanosÈ v stavebníctve a vzhºadom na jeho multiplikaãn˘ efekt aj
na zamestnanosÈ v in˘ch odvetviach.
Ako ovplyvnil oblasÈ stavebníctva tzv. investiãn˘ boom?
Poãnúc rokom 2000 sa zaãalo pre stavebníc-
Aká je spoloãenská prestíÏ slovenského stavebníctva a ak˘ má vplyv na kvalifikovanú
pracovnú silu?
V ‰truktúre zamestnancov v stavebníctve
prevaÏujú robotnícke pozície (aÏ 85 %) nad manaÏérskymi. Nie je tajomstvom, Ïe o stavebné
profesie medzi mlad˘mi ºuìmi nie je veºk˘ záujem. Zhor‰uje sa veková ‰truktúra zamestnancov, mnohí kvalitní zamestnanci odchádzajú do
dôchodku, ìal‰í odchádzajú za prácou do zahraniãia. Od roku 2005 sa prejavuje nedostatok kvalifikovan˘ch pracovn˘ch síl, ktor˘ kulminoval v roku 2007 zvlá‰È v robotníckych
profesiách. Kvalifikácia, vzdelanosÈ a odbornosÈ pracovnej sily sú v súãasnosti povaÏované za jeden z rozhodujúcich faktorov ìal‰ieho
rozvoja stavebníctva. Zlep‰ovanie imidÏu stavebníctva a atraktívnosti stavebného povolania
s cieºom získavaÈ nov˘ch zamestnancov je tak
trochu aj v rukách stavebn˘ch spoloãností.
Ak˘ je v˘voj mesaãnej nominálnej mzdy v
stavebníctve?
Priemerná mesaãná nominálna mzda v stavebníctve má rastúcu tendenciu a v roku 2010
vzrástla o 3,6 % na 579 eur. K tomuto údaju
musím uviesÈ, Ïe vzhºadom na spôsob jeho
zisÈovania podºa môjho názoru nezachytáva
skutoãnosÈ. Informácie o podnikateºsk˘ch subjektoch, ktoré pôsobia na stavebnom trhu, sú
k dispozícií s rôznou úrovÀou spoºahlivosti.
Najpresnej‰ie údaje sú o podnikoch s poãtom
viac ako 20 zamestnancov. O mal˘ch podnikoch do 20 zamestnancov sú k dispozícií odhady zaloÏené na v˘berovom zisÈovaní, rovnako o Ïivnostníkoch, ão predstavuje aÏ 74 % z
celkového poãtu zamestnancov.
A ão ceny, zaznamenalo nárast cien aj stavebníctvo? âo moÏno oãakávaÈ?
Ceny stavebn˘ch prác sa v roku 2010 oproti roku 2009 zv˘‰ili o 1,0 %, ão bol ich historicky najniωí medziroãn˘ rast. Ceny materiálov a v˘robkov spotrebovávan˘ch v stavebníctve boli v roku 2010 oproti roku 2009 niωie o
3,3 %. Celkov˘ pokles cien ovplyvnil pokles
cien materiálov pouÏit˘ch pri opravách a
údrÏbe stavebnej povahy a na novej v˘stavbe,
modernizácii a rekon‰trukciách. Ceny stavebn˘ch materiálov spotrebovávan˘ch pri v˘stavbe budov klesli o 3,9 % a pri v˘stavbe inÏinierskych stavieb o 2,8 %.
cesty a tieÏ prepojenie koridorov TEN-T v
Bratislave. Na druhej strane je problém s nedostatkom finanãn˘ch zdrojov na realizáciu
t˘chto investícií (deklarované je zniÏovanie
deficitu verejn˘ch financií) a tieÏ sú pripomienky k vysokej finanãnej nároãnosti na ich
realizáciu (predraÏené náklady)
âo ovplyvnilo nárast reálneho objemu v stavebnej produkcii?
Po v˘kyvoch vo v˘voji stavebnej produkcie
do roku 1999 jej objem od roku 2000 medziroãne pravidelne do roku 2008 rástol, priãom
historick˘ najvy‰‰í rast stavebnej produkcie
bol reálne zaznamenan˘ v rokoch 2005 a 2006.
V roku 2007 nebol dosiahnut˘ tak˘ rast stavebnej produkcie ako v predchádzajúcom období,
ale v roku 2008 do‰lo k ìal‰iemu rastu. Stavebníctvo ako celok v roku 2008 e‰te stále napredovalo. V roku 2009 v‰ak uÏ do‰lo k zmenám
a k v˘raznému poklesu stavebnej produkcie. V
roku 2010 bol realizovan˘ objem stavebnej
produkcie v hodnote 5 534,6 mil. eur v beÏn˘ch
cenách, ão znamená pokles oproti roku 2009 o
3,7 % a v stálych cenách aÏ o 4,6 %.
âo je brzdou pre stavebn˘ rozvoj na Slovensku?
Kvalitatívny rozmer spoloãenskej objednávky a dopytu po stavebnej produkcii ovplyvÀujú globálne faktory ako sú demografick˘ v˘voj,
Ïivotné prostredie a Ïivotn˘ ‰t˘l a faktory ekonomick˘ch zmien. Zv˘‰enie dopytu po stavebnej produkcii závisí hlavne od ekonomick˘ch podmienok a finanãn˘ch zdrojov na investície a to súkromn˘ch a verejn˘ch. Nedostatoãn˘ dopyt po stavebnej produkcii a finanãné obmedzenia vnímajú aj stavebné podniky
ako hlavné faktory obmedzenia rastu. Podºa
môjho názoru brzdí stavebníctvo najmä nedostatok investícií zo súkromného sektora, obavy z budúceho v˘voja cien, obavy z ekonomickej recesie, vysoké nároky finanãn˘ch in‰titúcií na zabezpeãenie investícií. âo by mohlo stavebníctvu pomôcÈ je dodrÏiavanie transparentnosti pri verejn˘ch súÈaÏiach, dostatok disponibiln˘ch finanãn˘ch prostriedkov, potláãanie
nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, zlep‰ovanie podnikateºského prostredia a
zv˘‰enie dostupnosti kvalifikovan˘ch pracovn˘ch síl.
Aká je situácia v nebytovej v˘stavbe?
Hlavná ãasÈ stavebnej produkcie sa realizovala v tuzemsku, 97,4 %. Podºa smerov v˘stavby najväã‰í podiel tvorila v˘stavba nebytov˘ch budov, asi 45 %, men‰ie podiely predstavujú v˘stavba bytov˘ch budov, asi 24 % a realizácia inÏinierskych stavieb, asi 29 %.
V˘stavba nebytov˘ch budov predstavuje
predov‰etk˘m priemyselné objekty a sklady,
administratívne budovy, polyfunkãné komplexy a budovy pre obchod, hotely a ‰portové
stavby, stavby pre dopravu, stavby pre kultúru. Podstatná ãasÈ v˘stavby nebytov˘ch budov je financovaná zo súkromn˘ch zdrojov, a
to buì priamo z vlastn˘ch zdrojov investorov
alebo zo získaného úveru. V˘‰ka t˘chto zdrojov je ovplyvnená celkovou ekonomickou situáciou v ‰táte, priãom globálna finanãná a
hospodárska kríza sa e‰te prejavuje v zníÏení
dopytu po t˘chto stavbách, resp. developeri sa
e‰te nerozhodli stavaÈ. Oãakáva sa v‰ak, Ïe
ekonomická situácia sa bude postupne zlep‰ovaÈ a dopyt zaãne stúpaÈ, pravdepodobne koncom roku 2012 alebo aÏ v roku 2013.
V rámci inÏinierskej v˘stavby sa v roku
2010 oãakávalo v˘raznej‰ie zv˘‰enie, splnilo sa avizované oãakávanie?
Objem inÏinierskych stavieb (inÏinierskej
v˘stavby) vo v˘‰ke 1 584,6 mil. eur (b. c.) v
roku 2010 tvoril 29,4 % zo stavebnej produkcie celkom (resp. 28,6 % z tuzemskej produkcie). V porovnaní s rokom 2009 objem prác na
inÏinierskej v˘stavbe vzrástol o 1,0 % (b. c.).
Objem prác na novej v˘stavbe, modernizáciách a rekon‰trukciách klesol o 0,9 % na 1
348,1 mil. eur a na opravách a údrÏbe vzrástol
o 13,2 % na 236,5 mil. eur.
Hlavnú ãasÈ inÏinierskych stavieb predstavuje budovanie cestnej infra‰truktúry - diaºnice,
r˘chlostné cesty, cesty I. triedy a ostatné a
oprava cestnej siete a tieÏ modernizácia jestvujúcich Ïelezniãn˘ch tratí a v˘stavba nov˘ch. ZloÏitá a problematická je situácia vo v˘stavbe dopravnej infra‰truktúry. Na jednej strane je potreba a snaha budovaÈ cestnú infra‰truktúru (hlavne diaºnice a r˘chlostné cesty)
a modernizovaÈ Ïelezniãné trate a r˘chlostné
Dá sa porovnaÈ situácia v stavebnom priemysle na Slovensku s moÏnosÈami v rámci
krajín EÚ?
Z hºadiska smerov v˘stavby tvorí v krajinách
západnej Európy hlavnú ãasÈ produkcie v˘stavba bytov˘ch budov aÏ 44,6 % a najniωí podiel inÏinierska v˘stavba 23,1 %. V krajinách
stredo-v˘chodnej Európy prevláda v˘stavba
inÏinierskych stavieb 38,2 % nasledovaná v˘stavbou nebytov˘ch budov 36,9 % a stavebná
produkcia na bytov˘ch budovách predstavovala podiel 24,9 %. Táto ‰truktúra stavebnej produkcie v stredo-v˘chodnej Európe vyjadruje
potrebu v˘stavby inÏinierskych stavieb, hlavne dopravnej infra‰truktúry, ktorá sa buduje za
v˘datnej pomoci finanãn˘ch prostriedkov z
fondov EÚ. Na druhej strane krajiny V4 v˘razne zaostávajú za v˘stavbou bytov˘ch budov
oproti západnej Európe, kde sa na bytovej v˘stavbe podieºa veºkou mierou aj rekon‰trukcia
a modernizácia bytového fondu. V˘stavba bytov˘ch budov v roku 2010 presiahla 50 % zo
stavebnej produkcie len v Nemecku. Podiel
bytovej v˘stavby vy‰‰í ako 40 % zo svojej
stavebnej produkcie za rok 2010 vykázalo 8
krajín zo západnej Európy. Najniωí podiel bytovej v˘stavby z t˘chto krajín bol v Nórsku a
·védsku. V roku 2010 predstavoval na Slovensku podiel v˘stavby bytov˘ch budov 24,2 % z
celkovej stavebnej produkcie v tuzemsku. Niωí podiel vykazuje len âesko vo v˘‰ke 18,1 %
a vy‰‰í Poºsko vo v˘‰ke 27,5 % a Maìarsko vo
v˘‰ke 28,1 %. Vo v˘stavbe nebytov˘ch budov
malo Slovensko najvy‰‰í podiel 46,4 %, druh˘ najväã‰í vo v˘‰ke 46,0 % vykázalo Spojené kráºovstvo, ktoré nasledovali Nórsko 44,8
% a Maìarsko 39,0 %. Priemer za ‰táty V4 prekraãuje Slovensko len pri v˘stavbe nebytov˘ch budov a najviac zaostáva pri realizácii inÏinierskych stavieb.
Stavebná spoloãnosÈ HÍLEK a spol., a.s., Senica je jednou
z najstabilnej‰ích stavebn˘ch spoloãností na slovenskom
stavebnom trhu. Práve tento rok sa datuje 20. v˘roãie od
jej vzniku.
V súãasnosti spoloãnosÈ ponúka kompletnú realizáciu
pozemn˘ch, dopravn˘ch, inÏinierskych, priemyseln˘ch,
obãianskych, bytov˘ch stavieb a rekon‰trukcií národn˘ch
kultúrnych pamiatok (NKP).
PrednosÈou spoloãnosti je, Ïe realizuje stavby od inÏinieringu, aÏ po realizáciu stavebnej a technologickej ãasti.
SúãasÈou sluÏieb je i moÏnosÈ konzultácií s odborne ‰kolen˘m tímom odborníkov, ktorí spracujú a navrhnú optimálne rie‰enie pre ak˘koºvek druh stavby.
Stará radnica, rekon‰trukcia NKP, Bratislava
Apponyiho palác, rekon‰trukcia NKP, Bratislava
65
S T A V E B N Í C T V O
N A
S L O V E N S K U
Kritérium okamÏitej najniωej investiãnej ceny pri stavebn˘ch dielach nemusí byÈ ani zìaleka
v záujme spoloãnosti. Obstarávatelia by mali ponuky posudzovaÈ komplexnej‰ie, povedal pre
Parlamentn˘ kuriér v rozhovore viceprezident ZdruÏenia stavebn˘ch podnikateºov Slovenska (ZSPS)
a predseda predstavenstva InÏinierskych stavieb Ko‰ice Pavol KOVÁâIK.
Deformácia
stavebnému trhu ‰kodí
Zru‰ením PPP sme u‰etrili, ale môÏe z toho byÈ aj premárnená ‰anca
Ing. Pavol KOVÁâIK (49) pochádza zo Îiliny.
Je absolventom V·DS Îilina
a Vysokej ‰koly ekonómie a manaÏmentu Praha.
Podstatnú ãasÈ svojej profesionálnej kariéry sa pohybuje na
stavebnom trhu. Na Slovensku i v âesku riadil niekoºko
podnikov a venoval sa poradenstvu najmä v oblasti
stavebn˘ch dozorov dopravn˘ch a inÏinierskych stavieb.
V rokoch 2002 – 2004 pôsobil v InÏinierskych stavbách Ko‰ice
ako v˘robn˘ riaditeº. Do firmy, ktorá je súãasÈou francúzskej
skupiny COLAS, sa vrátil v novembri 2010 ako predseda
predstavenstva. Nedávno bol zvolen˘ za viceprezidenta ZSPS.
Stále viac poãuÈ o príchode ìal‰ej recesie. Pokles ãaká vraj hlavne priemysel a stavebníctvo. Má ale e‰te stavebn˘ sektor na Slovensku vôbec kam klesaÈ?
Prognózy pre druhú polovicu roka 2011 boli
mierne optimistické, ale skutoãnosÈ je iná. Naìalej mierne padáme a e‰te nevieme, kde bude
dno. Teoretick˘ potenciál pre slovensk˘ch stavebníkov je v tom, Ïe Slovensko nemá dobudovanú infra‰truktúru – dopravnú, ekologickú, bytovú, ani servisnú pre obchod a sluÏby.
Ale treba povedaÈ aj B. Stavebníctvo vÏdy veºmi závisí od v˘voja ekonomiky. V recesii sa investície – teda aj stavby – odkladajú. Hrozí to
aj v súvislosti s problémami eura a dlhov krajín EÚ. A na rozdiel od priemyslu trvá v stavebníctve nadobudnutie dôvery ãi príprava projektov dlh‰ie. ëal‰í nበproblém predstavuje ‰truktúra stavebného trhu. U nás mali nadpoloviãn˘
podiel technologicky nároãné stavby – dopravné, priemyselné, energetické. A ich objem klesá podstatne r˘chlej‰ie. Preto kríza zasiahla
veºké a stredne veºké spoloãnosti tvrd‰ie neÏ
drobné firmy ãi remeselníkov.
Bude Slovensko v recesii nútené pribrzdiÈ uÏ
aj tak dosÈ pomalú v˘stavbu infra‰truktúry?
Alebo to zachránia eurofondy?
K pribrzdeniu uÏ reálne do‰lo. Pomaly máme
rok a pol po voºbách a z nového diaºniãného
programu sa reálne zaãal stavaÈ jedin˘ úsek –
D1 Jánovce – Jablonov 1. ãasÈ. Ostatné sú v
niektorom ‰tádiu predv˘robnej prípravy. Pri
úseku Jánovce – Jablonov sa prv˘m nevydaren˘m tendrom stratilo veºa ãasu. Teda Ïalostne
mal˘ pokrok. V súãinnosti s problémami okolit˘ch ‰tátov je dnes tlak na preÏitie stavebn˘ch spoloãností enormn˘. Navy‰e, ako sa najnov‰ie ukazuje, vrásky na ãele pribudnú aj mal˘m a stredn˘m podnikateºom, aktívnym v segmente regionálnej bytovej v˘stavby. Avizované zastavenie ‰tátnej podpory b˘vania, ako to
vypl˘va z návrhu ‰tátneho rozpoãtu pre budúci rok, bude maÈ za nevyhnutn˘ následok prudké spomalenie v˘stavby nájomného b˘vania.
âo sa t˘ka dosahu na hospodársky rast, ako
keby sa zabúdalo na multiplikaãné efekty stavebníctva na ekonomiku ‰tátu, ãi uÏ pri tvorbe
pracovn˘ch miest v priemysle a sluÏbách, alebo spätnom inkase daní do ‰tátneho rozpoãtu.
UÏ dlh‰ie je pri verejnom obstarávaní v˘stavby ciest a diaºnic rozhodujúca najniωia cena.
Nebol to podºa vás aspoÀ v stavebníctve od
zaãiatku chybn˘ postup?
66
Stavebné dielo sa lí‰i od typického tovaru ãi
sluÏby. A ãím je rozsiahlej‰ie, t˘m sa jeho vznik
viac t˘ka partnerstva a spolupráce neÏ nákupu
a predaja. âasto ide o niekoºkoroãné spoloãné
dielo projektanta, investora, zhotoviteºa a dozoru. PostaviÈ kritériá hlavne na jednom faktore
– uprednostnení najniωej ceny – a to dokonca
v jedinom ãasovom okamihu je veºmi riskantné a skresºujúce, minimálne pre obstarávateºa
a zhotoviteºa. Okrem toho, dielo sa spotrebúva
desiatky rokov. DôleÏité sú náklady na prevádzku, opravu a údrÏbu poãas celej jeho Ïivotnosti. Vo svete sa uÏ pomerne dávno pri rozsiahlych dielach posudzuje kritérium ekonomicky
najv˘hodnej‰ej ponuky, ktoré sa zhodnocuje
urãit˘m stanoven˘m kºúãom. Samozrejme, takéto posudzovanie vyÏaduje profesionalitu a
skúsenosti zo strany obstarávateºov. V skutoãnosti totiÏ vôbec nie je jednoduché vyhodnocovaÈ ponuky v tendroch, hoci sú kritériá vopred
jasne definované. Îiaº, niektorí na‰i obstarávatelia majú aÏ naivné predstavy v duchu: „My uÏ
zhotoviteºa odkontrolujeme, aby nám to kvalitne postavil”. Dovolím si povedaÈ, Ïe je to skoro nemoÏné, predov‰etk˘m v reálnej dynamike samotného procesu v˘stavby.
Kedy podºa vás príde znova ãas, Ïe o veºké
stavby budú reálne súÈaÏiÈ len tí, ão to naozaj
vedia a majú technológie?
Ako kaÏdé odvetvie podnikania, aj stavebn˘
trh má svojich mal˘ch, stredn˘ch a veºk˘ch
hráãov. Akákoºvek snaha o „premie‰anie“ tohto stavu nemôÏe dlhodobo priniesÈ niã dobré. Na
kaÏdé dielo musia byÈ vypísané zodpovedajúce súÈaÏné kritériá. Aby bolo jasné, Ïe zhotoviteº rozumie veci, Ïe je schopn˘ materiálne, finanãne, technicky a ºudsk˘mi kapacitami dielo postaviÈ kvalitne a bezpeãne a potvrdiÈ to referenciami. Ak tieto princípy opustíme, vÏdy sa
nájdu ‰ikovní a obratní, ão situáciu zneuÏijú a
pôjdu do súÈaÏí s jedin˘m úmyslom – dielo
zobchodovaÈ a staÈ sa len ist˘m medziãlánkom
v reÈazci.
Ale aj veºké firmy tlaãia ceny v˘razne dolu.
âo ich k tomu vedie ísÈ aÏ „do krvi”?
Momentálne je to boj o holé preÏitie. Zmena pri‰la skokom – boli tu pomerne veºkolepé
plány vlády Roberta Fica, rozbehnuté PPP-projekty. Najväã‰í hráãi vytvorili konzorciá, aby
vôbec boli schopní tieto plány realizovaÈ. Dnes
je situácia opaãná. Firmy poãas 1,5-roãného v˘padku dokonãovali, ão sa dalo. A niektoré majú
teraz katastrofálny nedostatok zásoby práce.
S T A V E B N Í C T V O
Teraz zaãína byÈ záchranná matematika celkom iná: „Urobím tak, aby som mal na v˘platy, základn˘ materiál. A subdodávateºom môÏem vymyslieÈ nejaké chyby, problémy...“ Dovolím si tvrdiÈ, Ïe ide v podstate o riaden˘ podvod. Lebo tí, ão do projektu uÏ vstupujú so
stratou, poãítajú s t˘m, Ïe cena a náklady na
konci budú iné. ·tát by podºa nás nemal vytváraÈ priestor na takéto nekorektné podnikanie.
·tátu, zdá sa, nezostáva veºk˘ manévrovací
priestor. Aj v médiách sa ãasto prízvukuje,
koºko si stavebné firmy p˘tajú.
Dnes je to veºmi zloÏité. VÏdy je v‰ak rie‰enie a tvrdíme to uÏ dávno. Z môjho pohºadu veºmi dobr˘m krokom ‰tátu bolo rozhodnutie postupovaÈ pri veºk˘ch dopravn˘ch zákazkách
podºa zmluvn˘ch podmienok známych ako Ïlt˘
FIDIC. Je tu systém design&build (nakresli a
postav). Ale zostali sme akosi stáÈ na polceste.
Investora má zaujímaÈ, ão zhotoviteº ponúka a
ãi je to za tú cenu reálne. Zatiaº sme sa s tak˘mto posudzovaním ponúk u obstarávateºov nestretli a vraj sa ani neplánuje, ão je, myslíme si,
veºká chyba. Obstarávateº tu má vÏdy právo –
a ja tvrdím, Ïe aj spoloãenskú povinnosÈ – verifikovaÈ cenu, najmä ak sa javí ako neprimerane nízka, keì nad Àou aj nezávislí a uznávaní odborníci krútia hlavami. Pritom by sa staãilo pouãiÈ napríklad od na‰ich susedov v Poºsku, kde obstarávateº rie‰i, ako ìalej s niekoºk˘mi rozostavan˘mi úsekmi diaºnic, kde vybratí zhotovitelia svoje úlohy nezvládli. O tom, Ïe
dané stavby nakoniec budú postavené podstatne drah‰ie, neskôr a v nejasnej kvalite, tam
dnes uÏ nikto nepochybuje.
TakÏe z vá‰ho apolitického postoja by ste
N A
S L O V E N S K U
odporúãali ‰tátu prikloniÈ sa k tejto alternatíve?
Existuje niekoºko moÏností, ZSPS ponúka
odbornú pomoc pri „odfiltrovaní” nerealisticky nízkych cien. TotiÏ v‰etky predpokladané
ceny v súÈaÏiach sú zaloÏené na ‰tátnej expertíze odborníkov v procese verejného obstarávania. P˘tam sa: Je v poriadku, ak vysúÈaÏené ceny
v danom ãase a v danej situácii sú na 45 – 50
% predpokladanej úrovne? A ão je najhor‰ie, obstarávateºovi tak˘to stav v podstate neprekáÏa.
Keby môj rodinn˘ dom mal stáÈ 100 000 eur a
niekto by pri‰iel a tvrdil, Ïe ho postaví za 45
000, bol by som veºmi nervózny z toho, ako to
zvládne a kde „u‰etrí”.
Existuje podºa vás uÏ objektívna odpoveì na
otázku, ãi bolo v druhej polovici roka 2010
správne zru‰iÈ neuzavreté PPP-projekty?
ÍsÈ cez PPP bolo odváÏne rozhodnutie. Toto
rie‰enie musí byÈ drah‰ie ako klasické obstarávanie financované zo zdrojov obstarávateºa,
lebo súãet investiãn˘ch nákladov a ceny za
údrÏbu a dlhodobého investiãného rizika koncesionára je vy‰‰í. Dnes si uÏ málokto pamätá,
ão bolo v roku 1980. A naopak, kto z nás vie povedaÈ, ão bude o 20 – 30 rokov? V˘nos pri PPP
musí byÈ vy‰‰í. Je to cena za riziko, ktoré miesto ‰tátu na seba preberá koncesionár. Ktokoºvek
sa snaÏí porovnaÈ neporovnateºné, dopú‰Èa sa
systémovej chyby. MoÏno PPP mali pokraãovaÈ, okrem R1 e‰te aspoÀ v jednom balíku. Ale
jednoznaãná odpoveì zatiaº neexistuje. Viete,
niekedy nám príli‰ ãiernobiely pohºad – a to sa
t˘ka celej Európy – bráni vidieÈ ‰ir‰ie makroekonomické súvislosti. Zru‰ením PPP-projektov
v roku 2010 sa u‰etrilo na prv˘ pohºad pomerne veºa peÀazí. Ale keì si vezmeme súãasné ná-
znaky, Ïe âína ãi India skupujú európske dlhopisy, môÏe to znamenaÈ, Ïe sa západná a stredná Európa ãasom ocitne v podruãí t˘chto rastúcich ekonomík. A ak Slovensko nebude maÈ rozvinutú infra‰truktúru vãas, mohlo by sa ukázaÈ,
Ïe kºúãov˘ch päÈ rokov sme stratili vinou nezmieriteºn˘ch politikov. Kardinálna otázka totiÏ znie, ako to bude so slovensk˘m stavebníctvom. Nechcem byÈ poslom jóbov˘ch zvestí, ale
celospoloãensky dnes reálne hrozí, Ïe si tie náklady nakoniec aj tak zv˘‰ime. Pokiaº svoje stavebníctvo zdecimujeme, niektorí nepreÏijú a tí,
ão preÏijú, budú chorí, chudobní a slabí.
Kto by potom z toho ÈaÏil?
Ak budeme potom chcieÈ investovaÈ do veºk˘ch projektov, nezostane nám iné, neÏ zamestnávaÈ cudzích zhotoviteºov. V niektor˘ch
okolit˘ch ‰tátoch to uÏ tak je. Dokonca stavajú aj zahraniãní robotníci, lebo domáci stratili
zruãnosÈ. Nakoniec to bude drah‰ie rie‰enie. Pritom slovenskí stavbári majú stále dobr˘ zvuk
aj v cudzine.
Kde teda leÏí potenciál ná‰ho stavebníctva?
Máme e‰te pomerne veºké úlohy – budovaÈ,
ãi uÏ za eurofondy alebo iné zdroje, na‰u infra‰truktúru. Tieto prostriedky nám v‰ak zrejme
nebudú staãiÈ na rovnomern˘ rozvoj Slovenska
– diaºnice, Ïeleznice aj ekologické stavby. Podºa môjho názoru budeme sa zrejme musieÈ vrátiÈ k PPP, prípadne k in˘m zdrojom. Kºúãové
bude objektívne zhodnotiÈ, ak˘ reálny prínos
prinesú na budúci rok realizácie stavieb v nov˘ch cenov˘ch podmienkach.
Pripravil Anton Oberhauser,
Communication House
67
S T A V E B N Í C T V O
N A
S L O V E N S K U
„Ako vidím budúcnosÈ slovenského stavebníctva v horizonte najbliωích rokov? Urãite pozitívne.
Pre tak˘to pocit v‰ak musíme vykonaÈ podstatne viac ako doteraz. Kto to dokáÏe, ten pozitívny pocit nadobudne.
Myslím si, Ïe slovenské stavebníctvo bude v budúcnosti podstatne iné, aké bolo pred tromi alebo piatimi rokmi,“
povedal pre Parlamentn˘ kuriér generálny riaditeº PROMA, s. r. o., a exprezident
Zväzu stavebn˘ch podnikateºov Slovenska Ing. Ján MAJERSK¯, PhD.
Nastal ãas pre investiãnú
intervenciu ‰tátu
stavebníctvo Ïije sa skonãili a osobne nevidím
nádej, aby sa tak˘ stav vrátil. Skutoãnú skú‰ku slovenskí stavební podnikatelia podºa mÀa
zaÏívajú v tomto období.
Kde vidíte príãiny, Ïe slovenské stavebníctvo klesá stále hlb‰ie alebo aspoÀ nebadaÈ
nejaké v˘razné zlep‰enie?
Stavebníctvo je závislé od investícií. My
nevyrábame v˘robky dennej spotreby, ale
realizujeme stavby, ktoré práve vo väã‰ine slúÏia pre realizáciu spotreby. A v tom je princíp,
aj príãina krízy v stavebníctve. Nie je poÏiadavka na realizácia nov˘ch stavieb, lebo je
nízka spotreba a nové investície nie sú momentálne potrebné. Hovorím hlavne o súkromn˘ch investíciach, ktoré sú pre stavbárov rozhodujúce. V súãasnosti nevidím v˘razne zlep‰enie a oãakávam aj budúci rok zníÏenie stavebnej produkcie v porovnaní s rokom
2011.
Slovenské stavebníctvo pred niekoºk˘mi
rokmi naberalo stále vy‰‰ie obrátky, motor
sa v‰ak asi prehrial. Takmer ako blesk z
jasného neba ho zasiahla vlna svetovej finanãnej a hypotekárnej krízy. Bola to podºa vás skú‰ka, ktorá oddelila kvalitu od nekvality, alebo hrozí trval˘ krízov˘ stav?
Treba zvoniÈ na poplach?
Na poplach slovenskí stavbári zvonia uÏ
dva roky, ale nikto to nepoãuje ... Kríza v slovenskom stavebníctve neskonãila a pokraãuje. Roky investiãného prebytku, s ktorého
68
Aké sú moÏnosti sa z problémov dostaÈ?
Má tu nad‰tandardne zasiahnuÈ ‰tát a vláda, alebo je tu precedens nezasahovania do
trhov˘ch mechanizmov s floskulou: preÏijú najsilnej‰í, najzdrav‰í – a najdrav‰í?
KeìÏe podnikateºské prostredie investiãne
stále váha, je jednoznaãne obdobie pre investiãnú intervenciu ‰tátu. Práve v období krízy
musí ‰tát prísÈ s rozumn˘mi projektami domácej spotreby, ktoré ju udrÏia v dostatoãnom
rozsahu. Najlacnej‰ia pracovná sila je zamestnaná a ak to podnikatelia v ãase krízy nedokáÏu zabezpeãiÈ, ‰tát by mal prirodzene
vytvoriÈ pre to podmienky alebo doãasné ná-
stroje. Oãakávam, Ïe takto rozm˘‰ºa aj vedenie tohto ‰tátu t. j. vláda a práve v˘razné ‰tátne investície do dopravnej infra‰truktúry,
energetiky, Ïivotného prostredia sú tie, ktoré
by v danom ãase pomohli slovenskému stavebníctvu a sekundárne aj ìal‰ím nadväzujúcim sektorom v˘roby, ale aj sluÏbám. Ak nastane v˘razná kríza aj v spotrebe, potom uÏ
príde iba sociálna kríza a nechem polemizovaÈ, ão to prinesie.
Ako to rie‰ia podnikatela? Alebo – ako by
to mali rie‰iÈ?
Jednoznaãne regulovaním svojich nákladov, ão je moÏné zrealizovaÈ okamÏite. Aj v
na‰om podniku sme potrebn˘ audit nákladov
realizovali takmer okamÏite a do‰lo k znaãnému zníÏeniu. Je to v‰ak len prv˘ krok, ale
to podstatné je, aby sme sa zamerali aj na druhú stránku a to je ‰truktúra v˘nosov a sluÏieb
v stavebn˘ch podnikoch, ktoré sú ãasto orientované veºmi ‰pecificky. Ak je podnik zameran˘ na veºmi úzky rozsah sluÏieb, ktoré moÏno momentálne absolútne absentujú v dopyte, tak musíme sa orientovaÈ na iné ãinnosti.
Znamená to urãitú revitalizáciu v podnikoch,
ãasto aj zmenu riadenia a personálnej ‰truktúry. Aj t˘mto sme pre‰li za posledné dva
roky v na‰om podniku. To podstatné, na ão sa
musia v‰ak podnikatelia zameraÈ je v˘konnosÈ
a rentabilita. To je fenomén, ktor˘ zabezpeãí
konkurenciu a hlavne cenu, o ktorej dnes tak
ãasto diskutujem ako o nereálne nízkej.
Úprimne musím priznaÈ, Ïe je to najÈaωia
úloha, odkedy sa naplno ukázal tento konkurenãn˘ problém.
S T A V E B N Í C T V O
N A
S L O V E N S K U
Riaditelia stavebn˘ch spoloãností mierne zhor‰ujú svoje oãakávania v˘voja slovenského stavebníctva.
V tomto roku dôjde k ìal‰iemu poklesu sektora, budúci rok by mohol priniesÈ veºmi mierny rast.
Firmy sa spoliehajú predov‰etk˘m na verejné zákazky a na nevyhnutnosÈ vyãerpania eurofondov.
Kvartálna anal˘za
slovenského stavebníctva
Riaditelia stavebn˘ch spoloãností mierne zhor‰ujú svoje predchádzajúce predikcie pre v˘voj
sektora v roku 2011
Najnov‰ie v˘sledky Kvartálnej anal˘zy slovenského stavebníctva 08/2011 ukazujú na urãit˘ nárast obáv ãasti riaditeºov stavebn˘ch spoloãností.
Predchádzajúce nádeje na blíÏiace sa oÏivenie zostávajú nenaplnené. Aktuálne pribliÏne polovica
riaditeºov stavebn˘ch spoloãností (54 %) uvádza,
Ïe oãakáva v roku 2011 pokles slovenského stavebníctva. VáÏen˘ priemer oãakávaní v‰etk˘ch predstaviteºov stavebn˘ch spoloãností ukazuje na rok
2011 na väã‰í pokles sektora, ako spoloãnosti
predikovali v máji, a to o 4,5 percenta (1,8 % percenta v máji). Posledné ãísla publikované slovensk˘m ‰tatistick˘m úradom tento v˘hºad potvrdzujú (v˘sledky január – júl ukázali pokles sektora o
3,5 percenta). Hlavn˘m dôvodom poklesu optimizmu je stále ch˘bajúci návrat v˘raznej‰ieho dopytu, ãi uÏ financovaného zo súkromn˘ch alebo verejn˘ch zdrojov.
Slovenské stavebníctvo aj v druhej polovici roka
2011 pokraãuje v poklese. Hlavn˘mi bariérami
stabilizácie a následného rozvoja je nedostatok zákaziek vypl˘vajúci z ch˘bajúcich zdrojov na financovanie verejn˘ch investícií, ako aj z nízkeho
dopytu zo strany súkromn˘ch investorov.
Dagmar Blahová
riaditeºka Odboru ‰tatistiky stavebníctva,
obchodu a sluÏieb, ·tatistick˘ úrad SR
Na‰e anal˘zy v roku 2010 veºmi jasne hovorili
o problematickom a ÈaÏkom roku 2011, a musím
kon‰tatovaÈ, Ïe sa nem˘lili. Napriek tomu v‰ak
zaznamenávame veºk˘ posun – dnes sme v situácii, keì sa aktívne rozbehli tendre na veºké infra‰truktúrne projekty, ktoré predchádzajú ich následnej 3- aÏ 5-roãnej realizácii.
Tibor Koãvara
generálny riaditeº, Skanska SK, a. s.
Veºké stavebné spoloãnosti oãakávajú pokles
sektora o 5,7 percenta
Pohºad optikou veºk˘ch a stredn˘ch/mal˘ch
spoloãností ukazuje aktuálne na takmer rovnaké
oãakávania v oboch segmentoch. V roku 2011
oãakávajú riaditelia veºk˘ch spoloãností pokles o
5,7 percenta. Do‰lo tak k zastaveniu predchádzajúceho trendu zlep‰ujúcich sa predikcií v tomto
segmente (v novembri minulého roku veºké spoloãnosti na rok 2011 predikovali zníÏenie v˘konu
sektora o 4,4 %, vo februári uÏ len o 2,8 %, v máji
dokonca rast o 0,1 percenta). Riaditelia stredn˘ch/mal˘ch stavebn˘ch firiem pokraãujú v zhor‰ovaní svojho v˘hºadu, a to na pokles sektora o 4,1
percenta (májová predikcia ukazovala na pokles o
2,2 %, februárová predikcia znela: pokles o 1,2 %).
Pôvodné predpoklady a prísºuby kompetentn˘ch (MDV a RR SR) pred viac ako pol rokom nasvedãovali tomu, Ïe k oÏiveniu by mohlo prísÈ uÏ
v roku 2012, a to dokonca k v˘raznému (viac ako
10 % oproti predchádzajúcemu roku). Ohlasovan˘ program v˘stavby diaºnic, ako aj pozornosÈ
cestám I. tried, v‰ak uÏ vtedy skr˘val v sebe viaceré riziká vypl˘vajúce z neskúsenosti tvorcov programu. SkutoãnosÈ je v‰ak e‰te hor‰ia, pretoÏe z
avizovaného zaãatia viacer˘ch diaºniãn˘ch stavieb v tomto roku sa do v˘stavby ku koncu augusta dostala len jediná a to D1 Jánovce – Jablonov,
I. etapa v hodnote 55 mil. ?. ëal‰ie dve stavby (D1
Friãovce – Svinia a Dubná Skala – Turany) sú v
procese verejnej súÈaÏe, priãom vyhodnotenie prebieha veºmi pomaly.
Ján Záhradník
obchodn˘ riaditeº, Doprastav, a. s.
Myslíme si, Ïe oÏivenie stavebníctva nejako radikálne v rokoch 2012 – 2013 nenastane, pretoÏe
celková finanãná situácia krajiny, daÀová reforma
a taktieÏ opatrnosÈ na finanãn˘ch trhoch a samozrejme kúpyschopnosÈ obyvateºstva nebude rásÈ tak˘m spôsobom, aby toto oÏivenie mohlo nastaÈ.
Myslíme si, Ïe práve naopak nastane spomalenie
aj toho oÏivenia, ktoré bolo v roku 2011 zaznamenané.
Miroslav Lapuník
obchodn˘ riaditeº, Metrostav, a. s.
Z hºadiska stavebného zamerania negatívnej‰í
v˘voj stavebníctva predikujú zástupcovia inÏinierskych firiem
Pokiaº sa na túto oblasÈ pozrieme z hºadiska spoloãností zaoberajúcich sa pozemn˘m alebo inÏinierskym staviteºstvom, tu sú rozdiely podstatne viditeºnej‰ie. Riaditelia z pozemného staviteºstva
oãakávajú pokles stavebníctva o 3,8 percenta (t. j.
najmenej zo v‰etk˘ch analyzovan˘ch segmentov,
v máji i‰lo o 0,9 %). Naopak riaditelia firiem z inÏinierskeho staviteºstva predikujú v˘raznej‰í pokles, a to o 7,8 percenta (v máji o 3,4 %) a zostávajú tak najpesimistickej‰ím segmentom (rovnako ako v predchádzajúcom v˘skume).
V roku 2011 doposiaº situácia vyzerá podobne
ako poãas predchádzajúcich rokov postihnut˘ch
krízou. Do konca roka oãakávame v porovnaní s
predo‰l˘m obdobím vzhºadom na zotrvaãnosÈ stavebníctva naìalej stagnáciu aÏ pokles v˘roby v stavebnom priemysle, keìÏe nie je viditeºn˘ Ïiaden prísun nov˘ch dostatoãn˘ch zdrojov kapitálu vo v‰etk˘ch sférach hospodárskeho Ïivota ani zmena vo
verejnom obstarávaní.
Juraj Hirner
generálny riaditeº, ZIPP Bratislava, spol. s r.o.
OÏivení oãekáváme u inÏ. stavitelství z dÛvodu
vypsání velk˘ch projektÛ, kdy hlavní vyhodnocení
oãekáváme v r. 2011, ãást v r. 2012 a realizace 2012
– 2015. Financování oãekáváme 60% zdroje EU
a 40% vefiejné zdroje.
Vlastislav ·lajs
generálny riaditeº, Strabag, a. s.
Rok 2012 by mal priniesÈ aspoÀ veºmi mierny
rast
Na rok 2012 aktuálne v˘sledky rozhovorov s riaditeºmi spoloãností stále ukazujú na potenciálne
zlep‰enie a rast. Ten by mal byÈ miernej‰í, neÏ firmy predpovedali skôr a pokraãuje tak pokles optimizmu z predchádzajúcich dvoch v˘skumov. V súãasnosti sa na predikciách rastu stavebníctva v
budúcom roku zhodujú traja z piatich riaditeºov firiem (t. j. pokles zo ‰tyroch z piatich v máji). VáÏen˘ priemer predikcií v‰etk˘ch op˘tan˘ch ukazuje na predpokladan˘ rast sektora o 1,8 percenta (4,0
% v máji, 5,6 % vo februári).
Predpokladáme, Ïe slovenské stavebníctvo by sa
mohlo mierne oÏiviÈ uÏ budúci rok, a to vìaka r˘chlej‰iemu ãerpaniu eurofondov v dopravnom staviteºstve.
Juraj Danãi‰ín
obchodn˘ riaditeº, Eurovia SK, a. s.
âo sa t˘ka roku 2012, s veºk˘mi verejn˘mi infra‰truktúrnymi súÈaÏami uÏ dnes prichádza do slovenskej stavebnej praxe nov˘ fenomén – Ïlt˘ FIDIC,
ktor˘ môÏe zv˘‰iÈ konkurenãnú v˘hodu jednotliv˘ch
firiem, pretoÏe im umoÏÀuje vypracovaÈ a nastaviÈ
ponuky na vlastné technológie a postupy. Na strane druhej môÏe byÈ nebezpeãn˘ v tom, Ïe ak spoloãnosÈ nemá skúsenosti so Ïlt˘m FIDICom a správne nevyhodnotí, neocení, respektíve podcení riziká
stavby, v‰etky náklady s t˘m súvisiace zostávajú v
tomto prípade u zhotoviteºa, ão môÏe maÈ pre jednotlivé spoloãnosti váÏne dôsledky.
Tibor Koãvara
generálny riaditeº, Skanska SK, a. s.
Rok 2012 predpokladáme podobn˘ roku 2011.
Postupne síce dochádza k oÏiveniu vo väã‰ine odvetví, no v stavebníctve, pokiaº nie je podporované verejn˘mi investíciami, je to vÏdy neskôr. Pevne v‰ak veríme, Ïe rok 2013 koneãne prinesie v˘raznej‰ie prejavy nastupujúceho oÏivenia.
Juraj Hirner
generálny riaditeº, ZIPP Bratislava, spol. s r.o.
V nadväznosti na v˘voj trhu spoloãnosti zhor‰ujú i predikcie v˘voja svojich trÏieb v tomto
roku. Najpesimistickej‰ie sú v predikciách v˘voja svojich trÏieb spoloãnosti zaoberajúce sa inÏinierskym staviteºstvom. K aspoÀ miernemu rastu trÏieb by malo dôjsÈ v budúcom roku.
69
S T A V E B N Í C T V O
TrÏby by v tomto roku mali klesnúÈ v priemere o 3,3 percenta
V aktuálnych predpovediach v˘voja trÏieb na
tento rok riaditelia stavebn˘ch spoloãností pokraãujú v zhor‰ovaní predchádzajúceho v˘hºadu z
mája, februára i novembra minulého roku. Aktuálne pre rok 2011 firmy oãakávajú pokles vlastn˘ch
trÏieb o 3,3 % (v máji oãakávali pokles o 2,3 %,
vo februári aj novembri 2010 oãakávali mierny
rast, a síce o 0,9 %). Pokles svojich trÏieb v roku
2011 oãakáva 52 % spoloãností (aÏ 25% dokonca
uvádza pokles o viac neÏ 20 %), naopak rast 46 %.
Ide teda o potvrdenie preru‰enia trendu pomaly sa
zlep‰ujúcich oãakávaní v oblasti v˘voja trÏieb,
ktoré bolo zaznamenané po prv˘krát v máji (v
máji s rastom svojich trÏieb v tomto roku poãítalo uÏ iba 48 % spoloãností, vo februári pritom e‰te
62 %, 58 % v novembri a 52 % v auguste 2010).
Faktory spôsobujúce tieto obavy sú stále nízky stav
dopytu/zákaziek na trhu, taktieÏ tvrdá konkurencia, ktorá v˘razne tlaãí na zniÏovanie realizaãnej
ceny a t˘m pádom aj men‰ie trÏby (v máji kaÏdá
‰tvrtá spoloãnosÈ uvádzala, Ïe je ochotná vziaÈ zákazku s nulovou alebo dokonca zápornou marÏou,
len aby zákazku získala/udrÏala sa na trhu).
Veºké spoloãnosti oãakávajú pokles trÏieb o 4,9
percenta
Detailnej‰í pohºad na situáciu v jednotliv˘ch
analyzovan˘ch segmentoch ukazuje na mierne
rozdielne oãakávania medzi predstaviteºmi stredn˘ch/mal˘ch stavebn˘ch firiem a veºk˘ch spoloãností. Prv˘ z uveden˘ch segmentov oãakáva pokles svojich trÏieb o 2,9 percenta (t. j. takmer rovnako ako v máji – pokles o 2,1 %), druh˘ predikuje zníÏenie o 4,9 percenta (pokles o 3,3 % v máji).
InÏinierske staviteºstvo oãakáva pokles trÏieb aÏ
o 10,4 percenta
V predpovediach v˘voja trÏieb v roku 2011 z
hºadiska predstaviteºov spoloãností zaoberajúcich
sa inÏinierskym alebo pozemn˘m staviteºstvom
boli uÏ v máji rozdiely o nieão viditeºnej‰ie a tento rozdiel e‰te ìalej narástol. Riaditelia z pozemného staviteºstva ako jedin˘ z analyzovan˘ch segmentov veºmi mierne predikcie v˘voja svojich
trÏieb zlep‰ili (z poklesu o 1,3 percenta na pokles
o 1,2 percenta). Naopak riaditelia spoloãností z inÏinierskeho staviteºstva v˘razne zhor‰ili v˘hºad
svojich trÏieb (oãakávajú pokles aÏ o 10,4 percenta, namiesto predchádzajúcich 4,2 percenta) a zostávajú tak najpesimistickej‰ím segmentom v tejto oblasti.
N A
S L O V E N S K U
Oãakávan˘ v˘voj trÏieb (na dan˘ rok)
Tibor Koãvara
generálny riaditeº, Skanska SK, a. s.
ëalej pokraãuje pozvoºn˘ pokles sebadôvery
stavebn˘ch spoloãností, aktuálne si verí menej ako
polovica firiem. K v˘raznému poklesu do‰lo predov‰etk˘m v inÏinierskom staviteºstve, kde v prekonanie konkurencie v tomto roku verí len jeden
z troch riaditeºov.
Sebadôvera spoloãností naìalej pomaly klesá
Stavebné spoloãnosti opäÈ odpovedali na otázku o oãakávanom v˘voji svojho trhového podielu v roku 2011, in˘mi slovami, ãi oãakávajú, Ïe sa
im bude dariÈ lep‰ie, ako konkurencii. V˘sledky
ukazujú, Ïe tu do‰lo k poru‰eniu predchádzajúcej
stability a ìal‰iemu miernemu poklesu v sebadôvere stavebn˘ch spoloãností. Na rok 2011 si dôveruje len 46 percent stavebn˘ch spoloãností (53 %
v máji, 55 % vo februári a 55 % v novembri 2010).
Z hºadiska veºkosti jednotliv˘ch segmentov do‰lo k poklesu sebadôvery v oboch analyzovan˘ch
segmentoch. V segmente veºk˘ch stavebn˘ch spoloãností si aktuálne dôveruje 38 percent spoloãností, t. j. jedna z najniωích doteraz nameran˘ch hodnôt pre tento segment (47 % v máji). V segmente
stredn˘ch/mal˘ch firiem ide o 48 percent riaditeºov firiem (54 % v máji).
Oãakávan˘ v˘voj trÏieb klesá aj vo v˘hºade na
nasledujúci rok
Na rok 2012 predikuje rast vlastn˘ch trÏieb stále väã‰ina respondentov (65 %, 76 % v máji).
Priemer odpovedí v‰etk˘ch riaditeºov stavebn˘ch
spoloãností ukazuje na oãakávan˘ návrat k rastu
trÏieb a to o 1,8 percenta, t. j. ìal‰ie zhor‰enie z 3,8
percenta v máji (4,4 % vo februári a 5,3 % v novembri minulého roka).
Najväã‰ia nedôvera panuje v segmente inÏinierskeho staviteºstva
Z hºadiska stavebného zamerania sú rozdiely
medzi oboma segmentmi e‰te väã‰ie. V segmente pozemného staviteºstva si dôveruje 49 percent
spoloãností (52 % v máji, 57 % vo februári). V inÏinierskom staviteºstve do‰lo k badateºnému poklesu
od minulého v˘skumu. Aktuálne v prekonanie konkurencie verí len jeden z troch riaditeºov t˘chto spoloãností (33 %, 54 % v máji, 52 % vo februári).
OÏivenie stavebného trhu predpokladáme hlavne v inÏinierskom staviteºstve. Veºká väã‰ina t˘chto
projektov je financovaná alebo kofinacovaná s
fondov EÚ, ktor˘ch ãerpanie má jasné dátumy expirácie. âo sa t˘ka pozemného staviteºstva a developerského segmentu, napriek tomu, Ïe zaznamenali v poslednom období mierny nárast – je to najcitlivej‰ia oblasÈ stavebníctva. Vo väã‰ine prípadov je naviazaná na priame finacovanie bánk a t˘m
pádom je najviac postihnuteºná.
V˘hºad na budúci rok naznaãuje taktieÏ na
mierny pokles sebadôvery
Vo v˘hºade na rok 2012 sebadôvera mierne klesá, v lep‰ie v˘kony oproti konkurencii v budúcom
roku verí 61 % riaditeºov (65 % v máji, 65 % vo
februári). V porovnaní s v˘sledkami z posledného roku pred krízou, t. j. roku 2008 (kedy v prekonanie konkurencie verilo 100 % op˘tan˘ch riaditeºov), to ukazuje, Ïe návrat k predkrízovému stavu je e‰te stále ìaleko.
70
VyÈaÏenie kapacít stavebn˘ch spoloãností v aktuálnej plnej sezóne oproti máju mierne pokleslo. Celkovo sa pohybuje na ne‰tandardne nízkej
úrovni, ão ukazuje na stále existujúci priestor pre
optimalizáciu stavebn˘ch kapacít trhu.
Stavebné spoloãnosti zaznamenali mierny pokles vyÈaÏenosti svojich kapacít od minulého v˘skumu
V˘sledky augustového v˘skumu ukazujú na veºmi mierny pokles (percentuálny) vo vyÈaÏenosti kapacít stavebn˘ch spoloãnosti v porovnaní s v˘sledkami z mája 2011. V porovnaní s rovnak˘m obdobím minulého roka, t. j. augustom 2010, je vyÈaÏenosÈ taktieÏ mierne niωia. Celkovo ide o ne‰tandardne nízku mieru vyÈaÏenia kapacít stavebn˘ch
spoloãností (pozri porovnanie s rokmi 2007 a 2008),
navy‰e s ohºadom na aktuálne prebiehajúcu hlavnú stavebnú sezónu. To ukazuje, Ïe priestor pre optimalizácie a v niektor˘ch prípadoch i odchod ãasti
spoloãností z trhu stále existuje. Z celkového makro pohºadu tak „ãistenie“ trhu e‰te neskonãilo.
Aktuálna vyÈaÏenosÈ kapacít je porovnateºná u
veºk˘ch i stredn˘ch/mal˘ch spoloãností
Z hºadiska veºkosti op˘tan˘ch spoloãností v˘sledky neukazujú v˘raznej‰ie rozdiely. U veºk˘ch
stavebn˘ch spoloãností ide o 64 % (t. j. pokles zo
70 % v máji a 68 % vo februári). U stredn˘ch/mal˘ch spoloãností ide o 68 % (t. j. veºmi mierny pokles zo 70 % v máji, vo februári 56 %). Z hºadiska
stavebného zamerania v súãasnosti taktieÏ nevidno
v˘raznej‰ie rozdiely vo vyÈaÏenosti kapacít – v pozemnom 66 %, v inÏinierskom staviteºstve 70 %.
Priemern˘ poãet mesiacov, na ktoré majú firmy zazmluvnené zákazky, je 5,4 mesiaca
Priemern˘ poãet mesiacov, na ktoré majú stavebné spoloãnosti zazmluvnené zákazky, sa od
v˘skumu z februára nezmenil (teraz 5,4 mesiaca,
5,4 mesiaca v máji, 5,3 mesiaca v februári).
Na najdlh‰ie obdobie majú zákazky zazmluvnené veºké stavebné spoloãnosti
Pokiaº sa zase pozrieme na situáciu optikou
veºk˘ch spoloãností a stredn˘ch/mal˘ch stavebn˘ch firiem, potom priemerná dæÏka zazmluvnen˘ch zákaziek u veºk˘ch stavebn˘ch spoloãností
mierne klesla z 8,7 mesiaca na 8,4 mesiaca. Stredné/ malé spoloãnosti uvádzajú v priemere takmer
S T A V E B N Í C T V O
rovnaké hodnoty ako v máji, t. j. aktuálne 4,9 mesiaca (4,8 mesiaca v máji). Spoloãnosti zaoberajúce sa inÏinierskym staviteºstvom potvrdzujú pokles, aktuálne ide o 6,2 mesiaca (7,8 v máji), firmy zaoberajúce sa pozemn˘m staviteºstvom majú
zmluvy priemerne na 5,2 mesiaca (4,2 v máji).
Vnútorné rozdiely v analyzovan˘ch segmentoch medzi jednotliv˘mi spoloãnosÈami (rozdiely
v dæÏke zákaziek) sú najväã‰ie v segmente veºk˘ch
spoloãností. Naopak najmen‰ie rozdiely medzi
firmami vidno v pozemnom staviteºstve.
48 % spoloãností potvrdzuje men‰í objem zákaziek ako pred rokom
Podiel spoloãností, ktoré uvádzajú, Ïe majú zákaziek menej ako pred rokom, sa mierne zníÏil, aktuálne ide o 48 % respondentov (53 % v máji). Takisto v porovnaní s rovnak˘m obdobím minulého
roku (t. j. august 2010) ide o zlep‰enie (zo 71 %).
Naopak nárast zákaziek zaznamenal mierne väã‰í podiel stavebn˘ch spoloãností (21 %, 17 % v
máji). Rovnak˘ objem zákaziek ako pred rokom
potvrdzuje takmer kaÏdá tretia spoloãnosÈ (31 %,
30 % v máji).
V segmente veºk˘ch spoloãností pociÈuje úbytok
zákaziek 63 % spoloãností
Z hºadiska veºkosti respondentov najväã‰í úbytok zákaziek stále potvrdzujú veºké stavebné spoloãnosti, kde dobiehajú predchádzajúce veºké projekty a nov˘ch je stále málo. Av‰ak aj tu sa situácia mierne zlep‰ila, t. j. do‰lo k poklesu zo 75 na
63 percent.
S v˘razn˘m oÏivením stavebnictví nepoãítáme.
V˘znamnou mûrou by celému stavebnictví pomohly dopravnû-inÏen˘rské projekty ve vefiejném sektoru stejnû jako v˘raznû vy‰‰í objem realizovan˘ch
zakázek z celkového poãtu zrealizovan˘ch soutûÏí
ve vefiejném sektoru.
Miroslav Lapuník
obchodn˘ riaditeº, Metrostav, a. s.
OÏivenie a budúca stabilizácia v˘konov stavebníctva je moÏná len dôslednou prípravou inÏinierskych stavieb, financovan˘ch z fondov EÚ a korektn˘mi kvalifikaãn˘mi kritériami zabraÀujúcimi ‰pekulatívnym úãastiam v súÈaÏiach. S vyuÏívaním fondov EÚ v‰ak súvisí aj odbornosÈ obstarávateºov a
vyuÏívanie legislatívneho rámca pre umoÏnenie
podnikania serióznym a odborne zdatn˘m firmám.
Ján Záhradník
obchodn˘ riaditeº, Doprastav, a. s.
N A
S L O V E N S K U
Kºúãov˘mi problémami stavebn˘ch spoloãností, ktoré obmedzujú ich hospodárske v˘sledky, sú
vysoká miera byrokracie (poÏiadavky úradov),
ktorej vplyv podºa riaditeºov firiem neustále rastie, a tieÏ nedostatoãn˘ dopyt financovan˘ zo súkromn˘ch ãi verejn˘ch zdrojov.
Kºúãov˘mi problémami sú vysoká miera byrokracie úradov a nedostatoãn˘ dopyt
Aké sú v súãasnosti hlavné problémy, ktor˘m
stavebné spoloãnosti ãelia? V‰etci respondenti potvrdzujú, Ïe sú limitovaní vo svojom raste (rovnako ako aj vo v‰etk˘ch na‰ich v˘skumoch realizovan˘ch minul˘ rok). Za kºúãové obmedzenie povaÏujú predov‰etk˘m dva faktory, a to byrokraciu
úradov (poÏiadavky zo strany ‰tátu), ktorá podºa
stavebn˘ch firiem pokraãuje v konzistentnom náraste (6,9 bodu aktuálne, 6,5 bodu v máji, 6,3
bodu vo februári, ‰kála 0 – 10 max) a nedostatoãn˘ dopyt (financovan˘ z verejn˘ch zdrojov – rovnako nárast z 6,1 bodu v máji na súãasn˘ch 6,4
bodu, aj zo súkromn˘ch zdrojov – taktieÏ rast z 5,7
bodu v máji na teraj‰ích 6,0 bodu).
Urãite by stavebníctvu pomohlo, ak by sa zjednodu‰ili procesy súvisiace s projektmi financovan˘mi z eurofondov.
Juraj Danãi‰ín
obchodn˘ riaditeº, Eurovia SK, a. s.
ëal‰ie obmedzenia, s ktor˘mi musia stavebné
spoloãnosti zápasiÈ
Medzi „Iné obmedzenia“, ktoré spoloãnostiam
komplikujú podnikanie, patria tvrdá konkurencia,
nedostatok financií na financovanie svojich aktivít,
zv˘‰ená platobná neschopnosÈ odberateºov, ktorá má
priamy vplyv aj na ich vlastnú platobnú morálku
(vzniká tak druhotná platobná neschopnosÈ), problémy s vymáhaním práva, vysoké odvody, obmedzená transparentnosÈ v˘berov˘ch konaní a korupcia.
Obmedzenia s najmen‰ím negatívnym dopadom na v˘sledky
Ostatné obmedzenia, napr. vysoké náklady na
materiál a prácu, nedostatok skúsenej pracovnej
sily, vplyvy poãasia, atì., sú hodnotené ako faktory s podpriemern˘m vplyvom na hospodárske v˘sledky stavebn˘ch spoloãností. Viac informácií o
frekvencii a dopade jednotliv˘ch faktorov na hospodárske v˘sledky jednotliv˘ch spoloãností priná‰a niωie priloÏen˘ graf.
NajváÏnej‰í problém pre veºké stavebné firmy:
tvrdá konkurencia
Z hºadiska jednotliv˘ch analyzovan˘ch segmentov, pre veºké stavebné spoloãnosti sú kºúãov˘m problémom predov‰etk˘m tri faktory. Za najv˘raznej‰ie obmedzenie v súãasnosti uvádzajú
tvrdú konkurenciu o nové zákazky (jej hodnotenie
narástlo z májov˘ch 6,3 bodu aÏ na 8,1 bodu). Obmedzenie t˘mto faktorom potvrdzujú v‰etci riaditelia op˘tan˘ch veºk˘ch spoloãností. ëalej nasleduje nedostatoãn˘ dopyt (financovan˘ zo súkromn˘ch zdrojov 7,6 bodu, 6,5 bodu v máji z 10 max)
a byrokracia zo strany ‰tátu (7,0 bodov, taktieÏ potvrdzujú v‰etci riaditelia). Naopak ostatné problémy, napr. nedostatok ºudsk˘ch zdrojov (2,0 body),
cena práce atì. sa povaÏujú za obmedzenia s v˘razne podpriemern˘m vplyvom na ich hospodárske v˘sledky.
Kríza zasiahla do chodu kaÏdej spoloãnosti.
Bolo nevyhnutné v˘razne zníÏiÈ stavy zamestnancov, zefektívniÈ ‰truktúru aj riadenie procesov. Na
na‰om trhu je v˘razn˘m dôsledkom krízy cenová
vojna zhotoviteºov. Krízu nebude moÏné prekonaÈ,
ak firmy budú pokraãovaÈ v seba zniãujúcom zniÏovaní cien v súÈaÏiach. Dnes sa to deje uÏ úplne
beÏne, ponuky sú predkladané pravidelne hlboko
pod úrovÀou skutoãn˘ch nákladov.
Ján Záhradník
obchodn˘ riaditeº, Doprastav, a. s.
Stredné/malé spoloãnosti bojujú s byrokraciou
Pre stredné/malé stavebné firmy zostáva kºúãov˘m problémom byrokracia (poÏiadavky ‰tátu),
ktorej vplyv na hospodárske v˘sledky t˘chto firiem
sa ìalej zosilÀuje (nárast z 5,9 bodu v auguste
2010 na 6,0 bodu v novembri, ìalej na 6,5 bodu vo
februári, 6,6 bodu v máji a 6,8 bodu v súãasnosti). ëal‰ími problémami sú nedostatoãn˘ dopyt a
nedostatok financií na financovanie svojich aktivít.
Pozemné staviteºstvo taktieÏ bojuje stále viac s
byrokraciou úradov
Z hºadiska segmentov podºa stavebného zamerania – spoloãnosti z pozemného staviteºstva bojujú najviac s byrokraciou/poÏiadavkami ‰tátu. V
tejto oblasti, rovnako ako v segmente stredn˘ch/
mal˘ch spoloãností, dochádza k ìal‰iemu zhor‰ovaniu, aktuálne túto oblasÈ spoloãnosti hodnotia 7,0
bodmi z 10 max (6,7 bodu v máji, 6,6 bodu vo fe-
Faktory obmedzujúce rast stavebn˘ch spoloãností
Situácia z hºadiska respondentov zaoberajúcich
sa pozemn˘m alebo inÏinierskym staviteºstvom
ukazuje na stále nároãnej‰iu situáciu predov‰etk˘m
v inÏinierskom staviteºstve. Men‰í objem zákaziek
v tomto segmente uvádza rastúci podiel spoloãností, v súãasnosti ide aÏ o 70 % firiem (59 % v máji),
t. j. najvy‰‰í podiel zo v‰etk˘ch segmentov. V pozemnom staviteºstve ide o 42 percent spoloãností.
Ako rozhodujúce vnímame uvoºnenie finanãn˘ch zdrojov do projektov verejného sektora, ãerpanie fondov EÚ formou úspe‰n˘ch ukonãen˘ch
v˘berov˘ch konaní. V súkromnom sektore oãakávame skôr prepad vzhºadom na zniÏujúci sa dopyt
obyvateºstva po sluÏbách, obmedzenie investícií
typu logistick˘ch a nákupn˘ch centier, priemyseln˘ch rezidenãn˘ch stavieb.
Juraj Hirner
generálny riaditeº, ZIPP Bratislava, spol. s r.o.
71
S T A V E B N Í C T V O
bruári, 6,0 bodu v novembri). S ist˘m odstupom
taktieÏ potvrdzujú nedostatoãn˘ dopyt (ãi uÏ financovan˘ z verejn˘ch rozpoãtov alebo súkromn˘ch
zdrojov).
Spoloãnostiam z inÏinierskeho staviteºstva spôsobuje najväã‰ie problémy nedostatoãn˘ dopyt
financovan˘ z verejn˘ch zdrojov
Pre respondentov z inÏinierskeho staviteºstva je
kºúãov˘m problémom nedostatoãn˘ dopyt financovan˘ z verejn˘ch zdrojov, t. j. 6,8 bodu (6,5 bodu
v máji, 6,4 vo februári). Naopak najmen‰ím – zanedbateºn˘m problémom pre spoloãnosti zaoberajúce sa inÏinierskym staviteºstvom je nedostatok
skúsenej pracovnej sily (2,9 bodu).
Aktuálne problémy v na‰om odvetví momentálne predstavuje hneì niekoºko tém – nízka miera
verejn˘ch investícií, neprimerane silné konkurenãné prostredie na takom malom trhu ako je Slovensko, neuhradené pohºadávky od investorov, zru‰ené tendre. Toto v‰etko sú oblasti, kde je ão zlep‰ovaÈ. DôleÏit˘m pohybom vpred budú urãite plánované zmeny v Zákonníku práce. Pomohlo by tieÏ
odstránenie bezdôvodného ru‰enia tendrov. Problémom v oblasti verejnej súÈaÏe i naìalej zostáva jediné rozhodujúce kritérium pre v˘ber víÈazov
– cena. Nehodnotí sa schopnosÈ firmy zákazku
zrealizovaÈ – spoloãnosti môÏe ch˘baÈ dostatoãné
know-how ãi technické vybavenie.
Juraj Hirner
generálny riaditeº,
ZIPP Bratislava, spol. s r.o.
Situácia v ìal‰ích krajinách Vy‰ehradskej ‰tvorky
Hlavn˘m obmedzením, ktoré má najväã‰í vplyv
na hospodárske v˘sledky ãesk˘ch stavebn˘ch spoloãností, je nedostatoãn˘ dopyt, najmä dopyt financovan˘ z verejn˘ch zdrojov. Tento problém uvádzajú predov‰etk˘m veºké stavebné spoloãnosti a
inÏinierski stavitelia. Jednou z v˘znamn˘ch príãin
tohto stavu je predchádzajúce v˘razné obmedzenie ‰tátnych v˘davkov na oblasÈ infra‰truktúry.
Zastavit propad stavební produkce je moÏné za
pfiedpokladu zv˘‰ení vefiejn˘ch investic pfiedev‰ím
do inÏen˘rského stavitelství s dÛsledn˘m vyuÏitím
alokovan˘ch zdrojÛ EU jako zdroje pro financování pfiipravovan˘ch projektÛ.
Pavel Pilát
generální fieditel, Metrostav, a. s.,
âeská republika
Ve stavebním sektoru vládne stále nervozita,
která plyne pfiedev‰ím z toho, Ïe není jasné, zda
bude âeská republika schopna fi nancovat nezbytn˘ rozvoj dopravní infrastruktury. V pfiípadû,
Ïe se negativní prognózy vyplní, pfiinese to sebou
bohuÏel i dramatické propou‰tûní zamûstnancÛ
stavebních firem.
Zdenûk Synáãek
ãlen pfiedstavenstva a obchodní fieditel
EUROVIA CS, a. s.
Vzhºadom na nízku vyÈaÏenosÈ stavebn˘ch kapacít a klesajúci optimizmus ohºadne prílevu nov˘ch zákaziek, kºúãovou prioritou pre ìal‰ích 12
mesiacov zostáva zvy‰ovanie efektivity stavebn˘ch spoloãností a tlak na dodávateºov. Naopak
investície patria k minoritn˘m prioritám.
Kºúãová priorita pre riaditeºov stavebn˘ch spo-
72
N A
S L O V E N S K U
loãností: ìal‰í tlak na zvy‰ovanie efektivity fungovania vlastnej firmy
Na ktoré hlavné oblasti sa budú stavebné spoloãnosti v priebehu ìal‰ích dvanástich mesiacov zameriavaÈ? Najãastej‰ie spomínanou prioritou pre
takmer v‰etky op˘tané stavebné spoloãnosti (90 %)
je zv˘‰enie efektivity vlastného fungovania (100
% vo februári) – na túto prioritu spoloãnosti kladú stále väã‰í dôraz (teraz 6,9 bodu na ‰kále 0 –
10 max, vo februári 6,5 bodu, v novembri 6,4
bodu). Jedn˘m z dôvodov tohto tlaku je aj vy‰‰ie
spomenutá nízka vyÈaÏenosÈ kapacít stavebn˘ch firiem. Rovnako ãasto tieÏ uvádzajú optimalizáciu
nákupn˘ch procesov, tu je v‰ak dôraz o nieão
men‰í (6,0 bodov).
ëal‰ie priority pre slovenské stavebné spoloãnosti
ëal‰ími oblasÈami, ktoré stavebné spoloãnosti
hodnotia najvy‰‰ie, je skvalitnenie v˘beru dodávateºov (6,4 bodu, nárast od februára a novembra) a
získanie strategického partnera (5,8 bodu, uvádza
v‰ak „len“ 59 percent spoloãností). Medzi „Iné priority“ spoloãnosti uvádzajú zlep‰enie svojho projektového manaÏmentu, ako aj plánovanie a tieÏ
optimalizáciu financovania spoloãnosti (re‰trukturalizácia úverov). Naopak, ako svoju najmen‰iu prioritu uvádzajú firmy investície do IT infra‰truktúry, ìalej nasleduje akvizícia inej spoloãnosti a daÀová problematika.
Krizi se musela pfiizpÛsobit i na‰e spoleãnost a
to pfiedev‰ím v personalní politice a ve zpÛsobu
zpracování nabídek tak, aby se max. eliminovalo
riziko pri realizaci s ohledem na vyostfien˘ konkurenãní boj.
Vlastislav ·lajs
generálny riaditeº, Strabag, a. s.
Situácia v segmente veºk˘ch spoloãností
Z pohºadu v˘voja v jednotliv˘ch segmentoch veºké stavebné spoloãnosti budú klásÈ veºk˘ dôraz na
efektivitu a úspory. Ich hlavn˘m cieºom je e‰te
väã‰í dôraz na zv˘‰enie efektivity svojho fungovania, ten stále dosahuje takmer najvy‰‰ie moÏné
hodnoty (8,3 bodu aktuálne, 8,6 bodu vo februári,
‰kála 0 – 10 max), s ist˘m odstupom nasledujú snahy o zlep‰enie projektového manaÏmentu a plánovanie (7,2 bodu), optimalizácia nákupn˘ch procesov (7,0 bodov) a skvalitnenie v˘beru dodávateºov
(6,9 bodu). Naopak úplne miziv˘mi prioritami sú
získanie strategického partnera alebo naopak akvizícia inej spoloãnosti (3,5 bodu resp. 3,6 bodu).
V Skanska sme e‰te pred samotnou krízou zaãali proces re‰trukturalizácie tak v âR ako aj na Slovensku. Pri príchode krízy sme uÏ mali urãenú
jasnú stratégiu na ktorej sme pracovali – optimalizovaÈ vnútorné procesy a zníÏiÈ náklady, posilniÈ
a viac vyuÏívaÈ vnútorné synergie, posilniÈ postavenie Skanska na slovenskom stavebnom trhu, zv˘‰iÈ konkurencie schopnosÈ. V tejto stratégii, súãasÈou ktorej sú i zaujímavé uÏ zrealizované i pripravované akvizície, budeme pokraãovaÈ i v nasledujúcom období.
Tibor Koãvara
Generálny riaditeº, Skanska SK, a. s.
Situácia v segmente stredn˘ch/mal˘ch spoloãností
Stredné/malé stavebné firmy chcú pokraãovaÈ vo
zvy‰ovaní efektivity svojho fungovania (6,7 bodu),
av‰ak s viditeºne men‰ím tlakom, neÏ veºké firmy.
Spoloãnosti sa tieÏ chcú zameraÈ na skvalitnenie
v˘beru dodávateºov a získanie strategického partnera, ktor˘ by pomohol aÏ 61 percentám firiem,
ktoré túto prioritu uvádzajú, preÏiÈ súãasnú krízu.
Situácia v segmente pozemného a inÏinierskeho staviteºstva
Kºúãovou prioritou pre spoloãnosti zaoberajúce sa pozemn˘m staviteºstvom bude taktieÏ zv˘‰enie efektivity vlastného fungovania (6,7 bodu,
potvrdzuje 87 % riaditeºov t˘chto firiem). Väã‰í tlak
ale na túto oblasÈ chcú vyvinúÈ spoloãnosti z inÏinierskeho staviteºstva – prioritu potvrdzuje 100 percent respondentov a hodnotenie dosahuje 7,5 bodu
(t. j. najvy‰‰ie hodnotenie v rámci tohto segmentu).
V t˘chto neºahk˘ch ekonomick˘ch podmienkach, kedy klesá objem investícií do stavebn˘ch
projektov a konkurenãné prostredie narastá, boli
potrebné racionálne a úsporné opatrenia najmä v
oblasti personálnej politiky, ako aj obmedzenie
neefektívnych produkcií a zv˘‰enie profesionálnych nárokov na zamestnancov spoloãnosti.
Franti‰ek Hirner
generálny riaditeº,
ZIPP BRATISLAVA, spol. s r.o.
ZHRNUTIE
• Riaditelia stavebn˘ch spoloãností mierne
zhor‰ujú svoje oãakávania v˘voja slovenského stavebníctva. V tomto roku dôjde k ìal‰iemu poklesu sektora, budúci rok by mohol
priniesÈ veºmi mierny rast. Firmy sa spoliehajú predov‰etk˘m na verejné zákazky a na
nutnosÈ vyãerpania eurofondov.
• V nadväznosti na v˘voj trhu spoloãnosti
zhor‰ujú i predikcie v˘voja svojich trÏieb v
tomto roku. Najpesimistickej‰ie sú v predikciách v˘voja svojich trÏieb spoloãnosti zaoberajúce sa inÏinierskym staviteºstvom. K
aspoÀ miernemu rastu trÏieb by malo dôjsÈ
v budúcom roku.
• ëalej pokraãuje pozvoºn˘ pokles sebadôvery stavebn˘ch spoloãností, aktuálne si verí
menej ako polovica firiem. K v˘raznému
poklesu do‰lo predov‰etk˘m v inÏinierskom
staviteºstve, kde v prekonanie konkurencie v
tomto roku verí len jeden z troch riaditeºov.
• VyÈaÏenie kapacít stavebn˘ch spoloãností v
aktuálnej plnej sezóne oproti máju mierne
pokleslo. Celkovo sa pohybuje na ne‰tandardne nízkej úrovni, ão ukazuje na stále
existujúci priestor pre optimalizáciu stavebn˘ch kapacít trhu.
• Kºúãov˘mi problémami stavebn˘ch spoloãností, ktoré obmedzujú ich hospodárske v˘sledky, sú vysoká miera byrokracie (poÏiadavky úradov), ktorej vplyv podºa riaditeºov
firiem neustále rastie, a tieÏ nedostatoãn˘
dopyt financovan˘ zo súkromn˘ch ãi verejn˘ch zdrojov.
• Vzhºadom na nízku vyÈaÏenosÈ stavebn˘ch
kapacít a klesajúci optimizmus ohºadne prílivu nov˘ch zákaziek, kºúãovou prioritou
pre ìal‰ích 12 mesiacov zostáva zvy‰ovanie
efektivity stavebn˘ch spoloãností a tlak na
dodávateºov. Naopak investície patria k minoritn˘m prioritám.
Túto anal˘zu vypracovala spoloãnosÈ CEEC Research
v spolupráci s KPMG Slovensko na základe údajov získan˘ch
zo 100 uskutoãnen˘ch telefonick˘ch interview s kºúãov˘mi
predstaviteºmi vybran˘ch stavebn˘ch spoloãností.
Rozhovory sa uskutoãnili v priebehu augusta 2011.
S L O V E N S K É
B A N Í C T V O
Vzniklo Obãianske zdruÏenie
ECORACIO
www.ecoracio.eu
ZaloÏili ho rodáci z Banskej ·tiavnice, známeho baníckeho mesta zapísaného na Listine
svetového a kultúrneho dediãstva UNESCO. Mesta a regiónu, ktorému práve baníctvo
prinieslo mnoÏstvo slávy, bohatstva, prosperity i krásy. Kultúrny dopad jeho rozmachu
presiahol ìaleko za jeho hradby i za hranice Slovenska. Pozorujúc v‰ak súãasné tendencie
v krajine, baníctvo, geológia a ostatné prírodovedné odbory sa dostávajú na okraj, ak nie
priamo do priepasti. Odborníci, vo svete uznávaní vo svojom odbore, sú u nás ãasto
outsidermi, ktorí len ÈaÏko publikujú svoje odborné názory v dennej tlaãi, ÈaÏko alebo vôbec
nedostávajú priestor pri vyjadrovaní sa k aktuálnym odborn˘m témam. ·koly dlhodobo
strácajú svoje pôvodné odborné zameranie, napriek tomu, Ïe Slovensko má v súãasnosti opäÈ
moÏnosÈ vyuÏiÈ svoj nerastn˘ potenciál.
ECORACIO bolo zaloÏené ako priama
reakcia na ãinnosÈ tzv. „ekoaktivistov“, ktorí v‰ak svojimi ãasto neodborn˘mi alebo skreslen˘mi vystúpeniami v médiách dezinformujú verejnosÈ o skutoãn˘ch dopadoch priemyselnej ãinnosti na Slovensku alebo na svete.
Nepochybujeme o tom, Ïe moderná priemyselná ãinnosÈ vpl˘va na Ïivotné prostredie a
priná‰a so sebou aj riziká, av‰ak práve moderné metódy, ktoré sa v súãasnosti pouÏívajú v
priemysle, ako aj dôraz na ochranu Ïivotného prostredia, umoÏÀujú krajinám rozvíjaÈ
svoj priemyseln˘ potenciál, ale zároveÀ aj
chrániÈ si svoje Ïivotné prostredie. Hlboko si
váÏime kaÏdého ãloveka, ktor˘ sa aktívne a
úprimne podieºa na ochrane Ïivotného prostredia napr. likvidáciou ãiernych skládok, separáciou odpadu, vyuÏívaním alternatívnych
zdrojov energie a pod. My sami si plne uvedomujeme mimoriadnu dôleÏitosÈ kaÏdoden-
n˘ch ãinností a na‰a krajina má v nich ão doháÀaÈ. ZároveÀ pevne veríme, Ïe Slovensko
má stále veºk˘ potenciál citlivo vyuÏiÈ svoje
nerastné suroviny tak, aby táto ãinnosÈ priniesla prospech regiónom i celej krajine, ale stále sme mohli my i ìal‰ie generácie ÏiÈ v krásnej prírode, ktorá nás obklopuje. Je v‰ak mimoriadne negatívne, Ïe vo svete prudko sa
rozvíjajúcich modern˘ch a k prostrediu ‰etrn˘ch priemyseln˘ch technológií im u nás nedávame priestor uplatniÈ sa iba preto, Ïe „eko“
je tak ºahko zneuÏiteºné. Obãas sme v‰ak
svedkami, Ïe sa ochrana Ïivotného prostredia
zneuÏíva na iné ciele, obãanom sa zámerne
podsúvajú nesprávne informácie a manipuluje sa verejnou mienkou.
Chceme ÏiÈ v ãistom prostredí, chodiÈ na
prechádzky do krásnej prírody a pod., ale
pevne veríme, Ïe rozvoj krajiny i jednotliv˘ch
regiónov je priamo závisl˘ aj od rozvoja priemyselného potenciálu, ktor˘ Slovensko má.
Je povinnosÈou krajiny, kde Ïijeme, aby podporila jeho racionálny rozvoj, ktor˘ môÏe poskytnúÈ dostatok nov˘ch pracovn˘ch príleÏitostí svojim obyvateºom. Sme hlboko presvedãení, Ïe súãasná veda a technika poskytuje mnoho vhodn˘ch metód na uspokojenie
obidvoch Ïelaní.
– Chceme, aby sa na Slovensku uprednostÀovali názory odborníkov aj v oblasti ochrany Ïivotného prostredia
– Chceme byÈ aktívni v oblasti ochrany Ïivotného prostredia, nie iba verbálne, ale ãinmi
– Chceme rozvíjaÈ prírodovedecké vzdelanie a informaãnú ãinnosÈ v tejto oblasti
– Chceme, aby vedomosti na‰ich odborníkov
prispeli k rozvoju baníctva a geológie
– Chceme sa staÈ verejnou platformou pre
v‰etk˘ch odborníkov, vedcov, ale aj laickej
verejnosti, ktorá je presvedãená, Ïe moderné a citlivé metódy prieskumu a ÈaÏby
nerastn˘ch surovín dokáÏu priniesÈ krajine
ekonomick˘ profit a zároveÀ zabezpeãiÈ
ochranu Ïivotného prostredia,
– Chceme chrániÈ nerastné bohatstvo, podporovaÈ zodpovedné, citlivé a racionálne vyuÏívanie surovín a odbornú informovanosÈ
‰irokej verejnosti
– Chceme sa hlásiÈ ku kultúrnym, historick˘m a ekologick˘m hodnotám, k trvalo
udrÏateºnému rozvoju a citlivému vyuÏívaniu prírodného bohatstva a pod.
Obãianske zdruÏenie ECORACIO vzniklo
v Banskej ·tiavnici a bolo zaregistrované na
Ministerstve vnútra SR 17. 8. 2011, ãíslo spisu WS/1-900/90-380 62.
Na na‰ej internetovej stránke prehºadne
zoraìujeme v‰etky relevantné platné právne
predpisy, ktoré sa dot˘kajú priemyselnej, predov‰etk˘m banskej ãinnosti a jej dopadov na
Ïivotné prostredie. Bansk˘ zákon, prehºad
aktuálnej environmentálnej legislatívy, predpisy na ochranu a racionálne vyuÏívanie horninového prostredia, legislatívu na environmentálne posudzovanie a integrované pôsobenie, environmentálne riziká a environmentálnu bezpeãnosÈ, environmentálne záÈaÏe,
ÈaÏobn˘ odpad a priebeÏne ju budeme dopæÀaÈ. Chceme na jednom mieste sprístupniÈ
a sprehºadniÈ dokumenty, ktoré sú pre priemyselnú ãinnosÈ v na‰ej krajine urãujúce a záväzné pre investorov a podnikateºské subjekty.
Sme presvedãení, Ïe jedine dodrÏiavaním
platn˘ch zákonov a predpisov sa dokáÏu eliminovaÈ neÏiaduce dopady priemyselnej ãinnosti na jednotlivca i komunitu. Îivelné a
ãasto populisticky organizované referendá a
podpisové akcie nenapomáhajú odborn˘ dialóg a zbytoãne zdvíhajú adrenalín zainteresovan˘m stranám. S istou dávkou zveliãenia
môÏeme tvrdiÈ, Ïe ak by v minul˘ch stároãiach
existovali ekologickí pseudoaktivisti, tak by
nebola vznikla ani taká nádherná lokalita,
akou je dnes Banská ·tiavnica, Kremnica,
Banská Bystrica, ·pania dolina so v‰etk˘mi
technick˘mi a prírodn˘mi pamiatkami.
ChrániÈ treba – ale racionálne.
73
N Á R O D N Á
R A D A
S R
Pre mnoh˘ch obãanov je v súãasnej NR SR hádam najviac poslancom na svojom mieste v podstate
mlad˘, 38-roãn˘ „novoposlanec“ Igor MATOVIâ, ktor˘ je v parlamente prvú sezónu a uÏ pritiahol
pozornosÈ aj ‰irokej verejnosti, ale aj svojich kolegov a politikov sprava i zºava. Takmer kaÏd˘ jeho návrh
zákona – alebo návrh niekoho zo ‰tvorice Obyãajn˘ch ºudí – je nielen originálny, ale aj inovatívny,
oÏivujúci slovenskú politiku v potrebn˘ch atribútoch. Najnov‰ie napríklad navrhol „zmraziÈ platy
poslancom, ministrom, premiérke a prezidentovi, k˘m sa SR neprestane zadlÏovaÈ“. Chce, ako kedysi
prezident Václav Havel, dosiahnuÈ, aby politika bola nepolitická, aby teda v najlep‰om slova zmysle
politici nekonali podºa straníckych imperatívov a poÏiadaviek, ale aby kaÏd˘ ich ãin a rozhodnutie
priná‰ali nieão pozitívne ‰irokému kruhu obãanov a ‰tátu. Nie je v Ïiadnom poslaneckom klube
(z klubu SaS ho svojím spôsobom takmer vyhodili) a nie je ani funkcionárom Ïiadneho orgánu NR SR.
Je „obyãajn˘m“ ãlenom V˘boru NR SR pre hospodárstvo, v˘stavbu a dopravu.
Pre PK poskytol rozhovor Ernestovi Weidlerovi.
Chceme byÈ
stranou-nestranou
seba vypºuÈ jednu jedinú my‰lienku, o ktorú
by médiá mali záujem, tak sa nemôÏu ãudovaÈ, Ïe médiá o nich nestoja. A ãi je to pocit
dobr˘ alebo zl˘? Priznám sa, Ïe z tohto pohºadu túto situáciu nerie‰im. KaÏdopádne by
malo byÈ prvoradou úlohou samotného politika, aby mali médiá ão najväã‰í záujem o jeho
my‰lienky a o to, ão hovorí, lebo iba tak˘m
spôsobom dokáÏe svoje my‰lienky odovzdaÈ
verejnosti a dokáÏe verejnosÈ o nich moÏno aj
presvedãiÈ.
Pán Matoviã, v slovenskom parlamente
nemôÏem daÈ okrem vás nikomu inému
otázku, ktorú dám vám. TotiÏ, bez akéhokoºvek zveliãovania, vy ste tu hviezdou.
Keì som pri‰iel na chodbu pred rokovacou
sálu, boli ste tak húfne a do istej miery aj
zboÏne obklopen˘ novinármi, ako keby
bol pri‰iel prezident USA. Preto by som bol
rád, keby ste mi – ale úprimne – povedali,
ãi je to dobr˘ pocit byÈ takto zboÏÀovan˘,
alebo ãi vás to z nejak˘ch dôvodov trochu
uÏ aj zaÈaÏuje?
Po prvé si myslím, Ïe dramaticky preháÀate, a po druhé je, povedal by som, príznaãné
od kolegov politikov, ktorí mi moÏno chvíºami aj závidia, odstavovaÈ ma t˘m, Ïe „ááá,
Matoviã? Ten sa potrebuje zviditeºniÈ!“ A aby
to nejako podopreli, potrebujú zo mÀa urobiÈ
ãloveka, ktor˘ sa potrebuje stále vidieÈ v médiách. Problém je v‰ak skorej v t˘ch politikoch, lebo, jednoducho, ak nie sú schopní zo
74
Súhlasím, samozrejme, s vami, Ïe politik
má byÈ viditeºn˘, ão znamená, Ïe má byÈ
osobnosÈou, za ktorou by dokonca prichádzali ºudia do parlamentu. Veì za k˘m
in˘m? Povedal by som dokonca, Ïe v tomto zmysle má moÏno e‰te nároãnej‰ie povinnosti, neÏ nejak˘ kÀaz. TakÏe ja si vysoko
váÏim, Ïe ste dokázali vzbudiÈ tento záujem. Ale myslíte si, Ïe máte nejakú nespochybniteºnú politickú pozíciu, a najmä Ïe
ste muÏom, ktor˘ po istom ãase v˘razne,
e‰te viac neÏ teraz, pohne slovenskou politikou a slovenskou verejnosÈou?
Urãite mojím prvorad˘m cieºom v politike
je znova vzbudiÈ záujem t˘ch normálnych,
beÏn˘ch ºudí, ktorí na politiku rezignovali a
ktorí vlastne vôbec ani voliÈ nejdú, lebo sú doslova z politiky úplne zhnusení, a preto aj rezignujú na Àu. A t˘mto by som chcel daÈ v prvom rade nádej, Ïe politika môÏe byÈ aj iná,
Ïe môÏe byÈ naozaj o sluÏbe verejnosti, a nie
iba o korytách. A v‰etko pre to urobím, aby
sa mi podarilo ºudí o tom presvedãiÈ. Ale ãi
sa mi to podarí, to uÏ asi nezáleÏí aÏ tak odo
mÀa, ale aj od v‰etkého ostatného.
Pred pár dÀami ‰tyria stredoslovenskí primátori vy‰li s iniciatívou, aby sa voºby sústreìovali na nezávisl˘ch ºudí. Proti ich
názoru sa usiloval nejak˘ odborník, zrejme politológ, zasa dokázaÈ, Ïe táto formálna nezávislosÈ je veºk˘ omyl; Ïe to vyzerá
N Á R O D N Á
R A D A
síce pekne a na prv˘ pohºad aj správne, aby
kaÏd˘, kto pôsobí v politike, bol nezávisl˘,
ale Ïe je to takmer nemoÏné, pretoÏe politika si za desaÈroãia a storoãia vypracovala ist˘ systém, ktor˘ má svoj zmysel. Myslíte si, Ïe naozaj sa dá dosiahnuÈ to, o ão
sa aj vy usilujete, teda nezávislosÈ na politick˘ch stranách a ich ‰éfoch?
Je to naozaj tak, Ïe sa politické strany snaÏia ºudí odzbrojiÈ ak˘msi vsugerovaním predstavy, Ïe vlastne Slovensko alebo aj cel˘ svet
nemôÏe existovaÈ bez politick˘ch strán, takÏe vlastne demokratická spoloãnosÈ potrebuje politické strany na to, aby nás zodpovedne viedli. Politické strany, a ja som to poãul
na vlastné u‰i od predsedu jednej politickej
strany v slovenskom parlamente, sú presvedãené o tom, Ïe vlastne tí najlep‰í ºudia zo Slovenska v politike uÏ sú. âo vlastne my chceme, aké nezávislé osobnosti do politiky dostaÈ, komu my chceme vlastne vy‰liapavaÈ
nejakú cestiãku do politiky, keì tí najlep‰í tam
uÏ sú? A ja som hlboko presvedãen˘ o tom,
Ïe pravdou je prav˘ opak, lebo tí najlep‰í
jednoducho v politike vôbec nie sú, veì ktor˘ blázon, keì je naozaj fachmanom, by si dovolil daÈ na seba dobrovoºne nálepku nejakej
skorumpovanej politickej strany, ak nechce za
to nieão zobchodovaÈ. Som urãite presvedãen˘ o tom, Ïe ºudia nie sú hlúpi na to, aby sa
museli nechaÈ viesÈ za ruãiãku politick˘mi
stranami. A som presvedãen˘ o tom, Ïe keby
sme do parlamentu dostali 15, 20, 30 nezávisl˘ch osobností, tak títo ºudia by urobili omnoho viacej roboty, ako ten cel˘ zvy‰ok, ktor˘ by bol alebo uÏ aj je v nejak˘ch straníckych
chlievikoch.
V tom v‰ak má pravdepodobne kritik návrhu t˘ch primátorov – a teda do istej miery aj vá‰ho návrhu – pravdu, ak sa obáva,
Ïe na chrbte nezávisl˘ch sa vy‰kriabu do
politiky a potom aj do parlamentu tí najhor‰í extrémisti. Ja viem, Ïe to nebude
zrejme nadpoloviãná väã‰ina zvolen˘ch
poslancov, ale moÏno to predsa len bude
také mnoÏstvo, ktoré môÏe byÈ pre slovensk˘ parlament nebezpeãné.
Ja sa toho neobávam. Samozrejme, Ïe sa
môÏu vyskytnúÈ ºudia, ktorí budú povaÏovaÈ
za osobnosÈ pani Mojsejovú. O. K., tak niektorí moÏno zvolia pani Mojsejovú, a moÏno
niektorí zvolia Kotlebu a moÏno e‰te niekoho iného. Ale keì to budú z dvadsiatich snáì
dvaja alebo z tridsiatich traja, niã sa nedeje,
podstata je tá, Ïe vlastne tá rozhodujúca ãasÈ
poslancov Národnej rady bude zdravá. Pri
súãasnom parlamente, kedy sa na chrbte politick˘ch strán dostanú do parlamentu ºudia,
ktorí berú úplatky, ktorí podvádzajú, ktorí si
dosadzujú svojich ºudí do úradov a ktorí do
práce nechodia a prídu iba na hlasovanie, to
bude predsa len radikálne ozdravenie. Veì,
jednoducho, v dne‰nom parlamente je, podºa mÀa, chorá viac ako polovica Národnej
rady. A preto, keì pri nezávisl˘ch poslancoch bude chorá zanedbateºná men‰ina, tak
vÏdycky to je lep‰í systém, ako keì pri straníckom systéme bude chorá väã‰ina nie zanedbateºná. Urãite tomu verím, ale viem, a to
aj hovorím, Ïe politické strany sa nás a, samozrejme, aj ºudí okolo nás, budú snaÏiÈ odrádzaÈ od predstavy nezávisl˘ch poslancov a
budú ju spochybÀovaÈ tvrdením, Ïe to nie je
S R
moÏné, Ïe takto by to nefungovalo, lebo tak˘mto spôsobom by bolo v parlamente 150
rozliãn˘ch názorov a tí ºudia by sa na niãom
nezhodli. Ale veì to máte aj teraz, aÏ na to,
Ïe sa musia nasilu, pod straníckym tlakom,
akoby zjednotiÈ. Potom by, proste, boli dve
skupiny, ktoré majú moÏno rozdielny názor,
a e‰te jedna skupina medzi nimi, ktorá by nemala názor ani tak˘, ani tak˘, ale nejak˘ kompromisn˘, a tak˘mto spôsobom by to fungovalo. Ale politické strany sa nám snaÏia nahovoriÈ, Ïe nie, Ïe takáto rozpt˘lenosÈ názorov je ‰kodlivá a iba oni sú tá správna cesta
a iba oni dokáÏu zabezpeãiÈ stabilné a dobré
fungovanie Slovenska. Podºa môjho názoru za
22 rokov, od roku 1989, nám politické strany zabezpeãili iba to, Ïe Slovensko rozkradli a Ïe dnes máme na krku obrovsk˘ dlh, ktor˘ budú splácaÈ na‰e deti a vnúãatá.
Myslíte v‰ak, Ïe pouÏívate dobré spôsoby
na to, aby ste ºudí presvedãili o tom, ão
chcete dosiahnuÈ? Nemali by ste uváÏiÈ, ãi
netreba nájsÈ e‰te nejak˘ in˘ systém presviedãania, ktor˘ by na jednej strane umocnil silu nezávisl˘ch a trochu viac otvoril pre
nich priestor, ale na druhej strane by súãasne dal pragmatickú podobu realizácii
vá‰ho nápadu? Lebo ak sa to, ão ste si
moÏno správne predsavzali, nezrealizuje,
ak len vy osobne budete o tom veºmi zaujímavo hovoriÈ a ak okolo vás budú h⁄by
ºudí, ktorí vás budú so záujmom poãúvaÈ,
to je málo. Uvedomte si, aké mnoÏstvo ºudí
by vám rado dalo svoj hlas, ale práve t˘ch
nezískavate dosÈ transparentne. Pritom
práve oni predstavujú veºmi mnoho voliãsk˘ch hlasov.
PribliÏne v tomto duchu, ako to hovoríte vy,
uvaÏujeme aj my. A v tomto duchu podávame aj návrh zákona, aby nezávislí mohli kandidovaÈ zákonnou cestou. Nie som v‰ak tak˘
naivn˘, aby som si myslel, Ïe by nám to vládne strany schválili. A opoziãné uÏ vôbec nie.
T˘m pádom nám nezostane iné, len to, Ïe si
zaloÏíme vlastnú politickú stranu, ão v‰ak
bude znamenaÈ, Ïe my potom nedokáÏeme daÈ
priestor v‰etk˘m ºuìom, ktorí by chceli kandidovaÈ. TakÏe vlastne budeme musieÈ urobiÈ
nejaké sito a daÈ tomu skutoãne nejak˘ systém. Ale zároveÀ sa budeme veºmi chrániÈ
pred t˘m, aby sme z na‰ej politickej strany
urobili klasickú politickú stranu. Keì sú mi
raz politické strany svojím spôsobom odporné, tak ich nemôÏem napodobÀovaÈ. My ich
budeme napodobÀovaÈ iba preto, lebo budeme musieÈ splniÈ zákonné podmienky, ale za
kaÏdú cenu budeme chcieÈ byÈ skôr takou
stranou-nestranou. âiÏe chceme robiÈ nepolitickú politiku. A keì politické strany hovoria, Ïe môÏeme to robiÈ iba vtedy, keì budeme politická strana, tak dobre, my ju zaloÏíme, ale iba preto, aby sme sa im v podstate
vysmiali do „ksichtu“.
state niã iné, iba to, aby sa moÏno naplnila aj
litera ústavy, ktorá hovorí o tom, Ïe sme si
v‰etci rovní v moÏnosti byÈ volení a keì ºudí
presvedãíme o tom, Ïe takáto voºba by vlastne nespôsobila na Slovensku chaos, tak pevne verím tomu, Ïe naozaj nezávislé osobnosti naberú odvahu, pridajú sa k nám a povedia
si, Ïe do takejto politiky majú záujem vstúpiÈ.
Pravda, zatiaº to veºmi nebadaÈ. Vy podceÀujete to, pred ãím vás varujem, ale ja by
som to na va‰om mieste bral váÏne, pretoÏe situácia Obyãajn˘ch ºudí by mohla maÈ
väã‰í efekt, keby ste moÏno postupovali ão
len trochu inak.
Je pravda, Ïe ja v Národnej rade robím
dosÈ Ïivelne. Niekto by povedal, Ïe je to ak˘si Ïiveln˘ marketing. Neviem si totiÏ predstaviÈ, Ïe by som jednoducho fungoval podºa nejak˘ch presn˘ch príruãiek alebo manuálov
nejak˘ch agentúr a i‰iel na to tak˘m spôsobom, ako ão najviac voliãov prilákaÈ a aby
som sa úzkostlivo prid⁄Ïal príkazov, ão treba
hovoriÈ a ão netreba hovoriÈ. Keby som tak robil, práve vtedy by som sa cítil ako poslanec
neslobodn˘. A keìÏe mi ide v podstate o slobodu v celej ‰írke, teda aj s moÏnosÈou neobmedzeného myslenia a s moÏnosÈou slobodného vyjadrovania sa, tak asi by nebolo úplne
správne, aby som sa sám správal neslobodne.
A ja si tú slobodu omnoho viacej cením, ako
nejaké percentá a uznávam, Ïe potom to môÏe
byÈ niekedy na ‰kodu, ale ak by som pristúpil na túto vykalkulovanú matematiku a v
podstate politickú vypoãítavosÈ, Ïe budem
robiÈ iba to, ão priná‰a body, a nebudem robiÈ to, ão body moÏno uberá, tak by som sa
stal presne tak˘ ist˘, ako sú v‰etci ostatní: klasick˘m politikom klasickej politickej strany
– a po tom netúÏim. Bolo by v‰ak tro‰ku teraz skreslené, keby sme hovorili, Ïe sa nám
niã doteraz nepodarilo, pretoÏe sa nám podarilo presadiÈ v parlamente x-vecí a niektor˘m,
ktoré nás iritovali, zase aj zabrániÈ, ako moÏno, ja neviem, zru‰enie ná‰ho protizákona
pri dvojakom obãianstve. TakÏe z tohto pohºadu neviem, ãi nájdeme ‰tvoricu in˘ch poslancov v NR SR, ktor˘m sa podarilo presadiÈ toºko za ten rok, ako sa podarilo nám. A
hlavne koaliãné strany sú z toho nervózne,
takÏe keì vidia, Ïe prídeme s nejak˘m návrhom, snaÏia sa nám ão najviac hádzaÈ polená pod nohy, len aby nám neumoÏnili nieão presadiÈ a t˘m pádom si urobiÈ nejakú reklamu alebo dobré meno. Je to ÈaÏká pozícia,
ale uvidíme, ako bude ìalej. A moÏno sa necháme aj sam˘ch seba prekvapiÈ, keì zistíme,
Ïe na‰e parlamentné úãinkovanie dobre zvládame, a Ïe na konci volebného obdobia – ãi
uÏ bude riadne, alebo ãi skonãíme predãasne
– budeme spokojní s na‰ím v˘konom.
LenÏe uvedomte si, Ïe okrem vás v tom zoskupení politikov, ktorí sa chcú k vám pridaÈ, alebo sa uÏ pridali, a ktorí by s vami
tú stranu zakladali, nie je ani jedna individualita, ktorá by vás podporila a t˘m aj
znásobila va‰u silu.
Chápem vás, samozrejme. O to sa v‰ak
bojím najmenej. Keì ºudí presvedãíme o tom,
Ïe to myslíme úprimne, a Ïe nechceme v pod-
75
D I A L Ó G Y
M M
&
E W
O ãom?
O rovnostárstve v platoch
O státisícoch, ktoré má ‰tát zaplatiÈ desiatkam sudcov
O biednom stave slovensk˘ch spisovateºov
O v˘letoch miliardárov do vesmíru
O Marike Gombitovej
O paralele duchovní – humoristi
O Breivikovi v Nórsku a o v˘chove modernej mládeÏe
O nehasnúcej hviezde Karla Gotta
Samosprávni politici –
h˘batelia spoloãnosti
hodovania jednotliví ‰éfovia. Veì nemáme preão rovnostársky platiÈ v‰etk˘ch uãiteºov v jednej zborovni i napriek tomu, Ïe sú moÏno rovnako vy‰tudovaní a moÏno vekovo rovnakí,
ão sa t˘ka sluÏobn˘ch rokov. NeÏ im niekoºko
eur pridám, chcem v ich podaní vidieÈ, Ïe priná‰ajú do vyuãovania ãosi nové, Ïe za nimi nie
sú len osnovy a len uãebnice, ale aj ãosi, ão sa
v ich hlavách tvorí a ão posúva dopredu ‰kolstvo alebo ìal‰ie takéto odvetvia, povedzme
zdravotníctvo a súdnictvo...
Keby ste mali moÏnosÈ ovplyvniÈ v˘‰ku platov alebo pravideln˘ch honorárov pre obãanov Slovenska, komu by ste dali najviac a
komu najmenej?
To je, samozrejme, otázka, na ktorú sa nedá
odpovedaÈ, prinajmen‰om vtedy nie, ak chcete vysloviÈ názor s plnou zodpovednosÈou, pretoÏe nikto nemôÏe povedaÈ, ãi je dôleÏitej‰í
policajt, ãi sudca, ãi uãiteº, ãi lekár. Bez toho
uãiteºa by nebolo lekára, pretoÏe keby lekár nevychodil ‰koly, nemohol by lieãiÈ. A bez lekára by nebolo uãiteºa, keìÏe by ho nemal kto lieãiÈ. Ak by teda bolo v spoloãnosti v‰etko tak,
ako má byÈ, tak jeden bez druhého sa nezaobídu. V tomto by mala naozaj platiÈ symbióza, a
ja dúfam, Ïe vo väã‰ine prípadov to tak aj je,
Ïe u nás aj funguje absolútna symbióza, lebo
uprednostniÈ sa nedá nikto. Skôr by sme v‰ak
mali zistiÈ, ãi uãitelia neuãia tak, ako pred 50imi rokmi, ãi lekári naozaj vedia lieãiÈ na úrovni vyspelej svetovej medicíny a ãi k tomu majú
podmienky, a keì majú patriãné podmienky, ãi
ich nezneuÏívajú. To sa t˘ka i policajtov a v‰etk˘ch, ktorí pracujú v justícii a, pochopiteºne, aj
76
ostatn˘ch.. A to uÏ sa dostávame úplne inde, a
nie k platom. Pokiaº ide o odmeÀovanie, tam by
som bol tro‰ku uÏ osobn˘ a vniesol by som do
tejto témy aj primeranú nároãnosÈ: ak by sme
totiÏ mali na úrovni zodpovedné ‰éfstvo, a to
na v‰etk˘ch stupÀoch riadenia, tam by som vedel diferencovaÈ, komu v rámci nejak˘ch platov˘ch tabuliek daÈ viac a komu menej. A pri
udeºovaní odmien by som striktne zohºadÀoval
v‰etky v˘kony, ktoré dotyãn˘ v tom-ktorom období podal. Plat by sa teda musel diferencovaÈ
z mesiaca na mesiac, z roka na rok a rozhodne
nie pau‰álne, ako si niektorí predstavujú, Ïe proste za kaÏd˘ch okolností majú nárok na odmenu povedzme dve tretiny z platu, lebo tak ju dostali aj minule a tak ju budú – ako si predstavujú – pravidelne aj dostávaÈ. Figu borovú! Tá
odmena má byÈ adresná, naozaj za nieão, ão dotyãn˘ pracovník, aj vysok˘ funkcionár, robí
navy‰e, a samotnú mzdu má dostávaÈ za to, ão
musí vykonaÈ podºa svojej zmluvy. Tak by
tomu, myslím si, mali rozumieÈ najmä tí, ktorí
pre to urãujú legislatívne podmienky, teda na‰i
zákonodarcovia, a potom na niωom stupni roz-
Ja som svojou otázkou práve to mal na mysli, ãi treba braÈ do úvahy takúto razantnú diferenciáciu platov a odmien pre v‰etk˘ch
zamestnan˘ch ºudí, a najmä ãi sa pri finanãnom ohodnotení dostatoãne prihliada na to,
ako si kto zaslúÏi zv˘‰ené finanãné príspevky vzhºadom na nároãnosÈ a, pochopiteºne,
kvalitu toho, ão robí. Myslíte, Ïe sa v tom, ão
ºudia dostávajú v zamestnaní, odráÏa to,
akú manuálnu, ale aj – a najmä – duchovnú námahu vynaloÏili pri tom, ão robia? S
akou ‰ikovnosÈou a odvahou prekonali ÈaÏkosti, ktoré sa im postavili do cesty?
Hoci je v mnoh˘ch profesiách fyzické nasadenie, samozrejme, nevyhnutné, ja ho tieÏ neuprednostÀujem, pretoÏe ãlovek je od ostatn˘ch Ïivoãíchov na tejto planéte odli‰n˘ a dominantn˘ t˘m, Ïe je to bytosÈ prem˘‰ºajúca, Ïe
je to homo sapiens, teda ãlovek rozumn˘, ako
nás t˘mto okrídlen˘m v˘razom obohatili prírodovedci a t˘m zdvihli na‰e sebavedomie. Îe
teda ãlovek vie ãosi vymyslieÈ, a to je ãasto
vlastne najdôleÏitej‰ie zo v‰etkého, ão robí.
Preto by som zaplatil toho televízneho autora ãi
dramaturga v˘razne viac ako v‰etk˘ch ostatn˘ch
dramaturgov, scenáristov ãi reÏisérov, ktorí prestali slepo kopírovaÈ v‰elijaké zaÏité a o‰úchané formáty a ãosi vymyslia, ão ãloveka tro‰ku
pozdvihne a upúta, a ak ide o zábavn˘ program, tak skutoãne zabaví. Ale nielen tak, Ïe sa
zasmeje a o 10 minút uÏ nevie, na ãom sa smial,
ale Ïe ho to kamsi posunie a Ïe to v Àom ãosi
zanechá. A tak aj preto nemôÏem povedaÈ – a
to ÈaÏko niekto s pokojn˘m svedomím povie –,
ãi tá alebo oná práca je nároãnej‰ia, ako iná. To,
D I A L Ó G Y
M M
&
ão vzniká ÈaÏko, neraz vo v˘sledku vyzerá veºmi jednoducho a veºmi ºahko, ako keby to vedel vymyslieÈ kaÏd˘. LenÏe to je práve jedna z
najdôleÏitej‰ích zásad, Ïe ºudia by mali byÈ oceÀovaní za to, ão originálne a na vysokej úrovni
vymyslia vìaka svojim skúsenostiam, vìaka
svojmu vzdelaniu, vìaka svojej kultúrnosti a empatii, ale ãasto aj vìaka svojmu uvaÏovaniu,
ktoré navonok vôbec ani nevidieÈ.
A mravnosÈ toho-ktorého ãloveka ovplyvÀuje v˘‰ku platu, ktor˘ mu prisúdi nejak˘
‰éf alebo zamestnávateº?
Samozrejme, aj to, pochopiteºne, celkom urãite patrí do sumára ukazovateºov, ktoré som tu
spomínal.
Máte nejakú predstavu o spoloãenskom alebo skôr ºudskom pozadí aféry, ktorá sa práve teraz objavila u nás a pobúrila v‰etk˘ch
slu‰n˘ch obãanov a ktorá sa, myslím na celom svete nedá s niãím porovnaÈ? Mám na
mysli tie vysoké státisícové pokuty, ktoré má
‰tát zaplatiÈ stovkám sudcov, priãom sudcovia v podstate sami rozhodli, Ïe majú vysúdiÈ takéto horibilné peniaze ako kompenzáciu za niωie platy, ktoré dostávali v nedávnom období pri porovnaní so sudcami na b˘val˘ch ‰pecializovan˘ch súdoch?
NemôÏem sa k tomu vyjadriÈ, lebo to detailne nepoznám, ale ak je to tak, ako hovoríte, nemyslím si, Ïe je to celkom v poriadku. Tento
môj veºmi struãn˘ a iste nie fundamentálne
podloÏen˘ posudok a úsudok je veºmi ovplyvnen˘ t˘m, Ïe o optimálnom stave na‰ej justície
nie som presvedãen˘ globálne. Mám s t˘m
svoje osobné skúsenosti a poznám to tak, ako,
bohuÏiaº, veºká ãasÈ z obãanov.
Ak porovnávame platy a zárobky rôznych
skupín obãanov, pozornosÈ si zaslúÏia aj spisovatelia. V ist˘ch obdobiach slovenského
verejného Ïivota to bola takreãeno elita spoloãnosti. âasto mali e‰te väã‰ie slovo, neÏ
politici alebo povedzme kÀazi, a vy‰‰ie príjmy, neÏ herci. Pravda, hovoriÈ dnes na Slovensku o spisovateºoch je takmer smie‰ne. Nijak˘ch, ktorí by strhli záujem ‰irokej verejnosti, jednoducho nieto. V popredí sú, tak sa
zdá, jedine autorky kníh pre Ïeny. Je to v‰ak
e‰te literatúra? Je lep‰ie, ak panie a sleãny
ãítajú aspoÀ Ïenské romány, aj keì sú ãasto
g˘ãovité, alebo by nemali ãítaÈ vôbec, aby si
románmi, ktoré sa oznaãujú ako „limonády“,
nekazili vkus?
To je naozaj dilema ako vy‰itá. Ja si myslím,
Ïe obãania vôbec a Ïeny zvlá‰È by si mali pozrieÈ trebárs klasickú literatúru, ktorá kedysi priÈahovala tisíce ºudí v celej Európe, a teda aj
Ïeny. Pri odporúãaniach nemusíme zaãaÈ hneì
‰tyrmi ãasÈami Dostojevského „Bratov Karamazovcov“ alebo ‰tvordielnou Tolstého „Vojnou
a mierom“, staãí aj nieão, ão je ºah‰ie – a to nielen na hmotnosÈ, ale aj nenároãnosÈou obsahu,
ak je v t˘chto ºuìoch aspoÀ aká-taká ambícia
vziaÈ si ãosi uÏitoãné, ale aj pekné ãi uÏ do kresla, ãi do postele alebo na gauã, alebo k stolu, alebo na dovolenku ãi, pre mÀa – za mÀa, do lietadla a preãítaÈ si. Urãite by si na‰li nieão, ão
má hodnotu, aby sa tak pokúsili vniknúÈ do
ãohosi, ão je overené ãasom a ão je aj prospe‰né a potrebné. âo uÏ môÏe byÈ v tomto zmysle spoºahlivej‰ie, ako ruská klasika? To, Ïe
dneska nemáme spisovateºov, to môÏe byÈ po-
E W
hºad tro‰ku aj relatívny, neviem, ãi sa to dá absolutizovaÈ, ãi je to naozaj axióma, ktorej musíme veriÈ ako BoÏiemu slovu. Ale je pravda,
Ïe tvorbu literárnu ãasto prehlu‰uje jednak
„tvorba“ vo veºk˘ch úvodzovkách a z rôznych
oblastí, a jednak v‰eobecn˘ nezáujem o akúkoºvek umeleckú kreativitu, ão väã‰inou vypl˘va
z toho, Ïe nás nemá ão, alebo kto na to upozorÀovaÈ, ak nieão pov‰imnutiahodné aj vznikne
a pokú‰a sa preniknúÈ do ‰ir‰ej verejnosti. Ja neviem, ãi ja nie som schopn˘ hºadaÈ alebo ãi som
nepozorn˘ a máloão si v‰ímam, ale ja vám teraz nepoviem mená ani dvoch solídnych recenzentov, ktor˘ch by som uprednostnil a vypichol
vìaka ich veºmi erudovan˘m a zaujímav˘m
recenziám, ãi uÏ o literatúre, ãi o filme, ãi o televízii. Pritom, samozrejme, filmov˘ch recenzentov, prípadne literárnych kritikov potrebujeme, jednak preto, aby nás zorientovali a jednak preto, aby sme si trebárs ão len v duchu vymenili s nimi názory – moÏno súhlasné, a moÏno aj nesúhlasné, veì moÏno práve môj vnútorn˘ nesúhlas ma prinúti preãítaÈ si to ãi ono dielo, aby som aspoÀ v duchu povedal: No, kamarát môj recenzent, mበsamozrejme na to svoj
subjektívny názor, ale celkom ti neverím a práve preto si aj ja chcem preãítaÈ tú knihu, aby
som sa presvedãil, ãi stálo za to ju vydaÈ, alebo ãi je to len nepodarok. UÏ nie sú také nedostatkové kniÏky, po ak˘ch sme za ãias komunizmu pátrali po celej republike, aby sme semtam aspoÀ jednu z nich dostali kdesi spod pultu, ale ako sa objavujú hodnotné knihy, tak sa
zvy‰uje, samozrejme, aj poãet braku. To je
vÏdy tak, a usmerÀovaÈ knihy, filmy alebo aj
hudbu vÏdy bolo ÈaÏké a dnes je to vlastne nezmysel. Neviem, ãi aj v tomto by mal rozhodnúÈ trh, ale braková literatúra, brakové v˘tvarné umenie alebo trebárs nevkusné karikatúry
hravo vyhrajú a v‰elião, ão sa dáva pri svojom
zrode titulovaÈ ako umenie, by sotva mohlo
získaÈ tak˘ úspech, ak˘ potrebuje a ak˘ si aj zaslúÏi. Skrátka, ‰irokej verejnosti ch˘ba asi väã‰ia vzdelanosÈ a moÏno aspoÀ rozhºadenosÈ,
aby vedeli odlí‰iÈ to, ão je kreatívne, od toho,
ão je g˘ã. A práve recenzenti a kritici by nám
v tom mali pomáhaÈ, aby sme sa vedeli orientovaÈ.
Zaruãene ste zaznamenali, Ïe v polovici leta
Ameriãania ukonãili 30-roãnú éru svojich
dych vyráÏajúcich letov do vesmíru. Koncom
júla sa vrátil na Zem posledn˘ raketoplán Atlantis. ·okujúci je v‰ak dôvod, preão sa uÏ v
t˘ch letoch nebude pokraãovaÈ. Nemajú vraj
peniaze. ZaráÏa ma nielen to, Ïe nie sú na financovanie vesmírnych letov peniaze, ale –
a e‰te viac – to, Ïe sú to práve Ameriãania,
ktorí peniaze nemajú. V súvislosti s krízou
sa hovorí o Grékoch, Ïe boli príli‰ rozhadzovaãní. Neboli a nie sú v‰ak márnotratné aj
Spojené ‰táty americké, najmä ak ide o ich
prestíÏ – keì si uvedomíme, koºko investovali do dob˘jania vesmíru ºuìmi a raketami?
Keby som chcel tro‰ku, ale naozaj len tro‰ku obsah va‰ej otázky zºahãiÈ, tak by som videl problém asi v tom, Ïe Gréci nepri‰li na to,
na ão pri‰li Ameriãania: Ïe skrátka treba tlaãiÈ
ìal‰ie peniaze a treba, aby potrebné peniaze
boli, i keì v skutoãnosti asi nie sú. Asi aj Ameriãania uÏ pochopili, Ïe trh – ani ten ich – nie
je v‰emocn˘, a Ïe ani ich ekonomika nezvládne v‰etky moÏné úlohy, ktoré sa politikom zdajú byÈ zaujímavé alebo potrebné. Îe sa nedá aj
realizovaÈ vesmírny program, aj viesÈ nákladné vojny na kaÏdom moÏnom konci sveta, pretoÏe to v‰etko stojí milióny a miliardy; a do toho
prídu e‰te hurikány a iné prírodné katastrofy.
Pritom treba peniaze i na vzdelanie, treba peniaze na to, aby ºudia nielen priberali, ale aj dobre a schuti a najmä zdravo jedli, ão tieÏ stojí nejaké peniaze. AspoÀ zatiaº to tak vychodí, Ïe stavili na svoj súkromn˘ sektor. Ja, pravdu povediac, celkom nerozumiem tomu, ão z toho bude
maÈ ich súkromn˘ sektor, ale rozumiem psychológii ich stre‰ten˘ch miliardárov, ktorí si urobia v˘let na Mars za 20 miliónov dolárov, vyletia tam a – ak v‰etko pôjde dobre – dopadnú
naspäÈ na Zem. Ale aby súkromn˘ sektor podporoval, ja neviem, v˘voj programov NASA,
alebo v‰etky tie experimenty, ão tam ich astronauti uskutoãÀujú, bez nejakého svojho osobného zisku, tomu celkom nerozumiem. âi im
za to odpustia nejaké dane, neviem, o tom som
niã neãítal, ale s ist˘m zaãudovaním som sa dozvedel, Ïe k˘m oni poletia tam kamsi na nebesia, majú to vraj suplovaÈ Sovieti, ktorí zrejme,
ako z toho nanajv˘‰ prekvapujúco vypl˘va, sú
bohat‰í. Mne pritom schádza na um len jedno
Ïelanie: aby sa astronauti z Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS e‰te dostali vôbec naspäÈ.
A keby sa vyskytla aj pre Slovákov príleÏitosÈ vyslaÈ koráb i s posádkou do vesmíru, vy
by ste vo funkcii ‰éfa ‰tátu u‰etrili povedzme rad‰ej na stavbe diaºnic, neÏ na v˘lete
do nebesk˘ch v˘‰in?
No tak to by som najprv musel ãosi vedieÈ o
tom, ão to ºudstvu naozaj prinesie. Ja viem, tie
diaºnice sú doslova a do písmena prízemnej‰ie,
ale ak chceme, aby sme sa r˘chlo a bez problémov dostali z Bratislavy do Ko‰íc alebo, ja neviem, kamkoºvek inam, a aby aj tak˘m spôsobom vznikali podmienky pre zamestnanosÈ,
lebo práve to by k nám lákalo zahraniãn˘ch investorov, tak – povedal by som – tie inÏinierske siete, komunikácie, diaºnice a to v‰etko asi
musí byÈ. Mám dojem, Ïe asi treba zaãaÈ prízemne, a aÏ potom, keì uÏ budeme takí stra‰ne bohatí, Ïe nebudeme vieme, ão si s toºk˘m bohatstvom poãaÈ, tak potom poìme trebárs na Saturn. Ale k˘m sa tak nestane, tak ja si stále myslím, Ïe proste treba e‰te poãkaÈ, k˘m prídu sem
dole k nám mimozem‰Èania a ja sa rad‰ej dám
nimi uniesÈ a vám potom dám vedieÈ, o ãom to
tam je.
UÏ uplynulo dobr˘ch pár rokov odvtedy, ão
sa pri autonehode váÏne zranila jedna z najtalentovanej‰ích slovensk˘ch speváãok Marika Gombitová a vtedy vlastne aj preru‰ila svoje verejné vystupovanie. Veºa speváãok,
ktoré by boli aj osobnosÈami, Slovensko veru
nemá. Viete vyjadriÈ, koºko sme stratili t˘m,
Ïe Marika Gombitová sa úplne stiahla?
Treba v‰ak najprv povedaÈ, Ïe jej legenda stále Ïije, i keì je pravda – a nezniÏuje to jej v˘znam a ani jej hodnoty –, Ïe Marikina legenda
vzrástla práve t˘m, ãím je jej menej medzi
nami. Veì vieme dobre, Ïe bodovala vo v‰etk˘ch moÏn˘ch anketách napriek tomu, Ïe sa trebárs takmer alebo vôbec za uplynul˘ rok nezjavila a neozvala, hoci, samozrejme, Ïe skladby
v jej podaní chvalabohu odznievajú aj teraz. Ale
jej nové pesniãky – to je fenomén, ktor˘ tu dnes
veºmi ch˘ba. O ão sme pri‰li? Pri‰li sme práve
o jeden z t˘ch talentov, ktor˘ch najmä na Slovensku nie je veºa. A nie je ani také ÈaÏké zrá-
77
D I A L Ó G Y
M M
&
taÈ, keby sme si to zaumienili, koºko je umelcov v tejto brandÏi alebo v tom, ãi v ktoromkoºvek inom odvetví umenia u nás, povedzme
aj t˘ch spisovateºov, ktor˘ch sme spomínali, alebo trebárs hercov, ktorí sú najviac na oãiach, aby
tak zaÏiarili, ako by na‰a malá krajina naliehavo potrebovala. Alebo koºko chce televízia,
lebo tá zasa potrebuje dostaÈ z umelcov toºko,
koºko do nich investovala. To je jej prvorad˘ záujem, aby sa jej v‰etko prinajmen‰om vrátilo,
takÏe svoju ochranu nejakého herca alebo speváka dotiahne aÏ po jeho prvú autogramiádu a
potom záujem o neho stratia. To sa stáva najmä v‰etk˘m moÏn˘m superstáristom, z ktor˘ch sa uchytia nanajv˘‰ jeden-dvaja. Ale ja
viem s istotou, Ïe uÏ sa tu neobjaví tak˘ zjav,
ak mám ísÈ tro‰ku na západ od Slovenska, ako
bol – a doteraz je – Karel Gott. To bol fenomén
doby, len si treba uvedomiÈ aj to, Ïe veºkú zásluhu na jeho sláve má predov‰etk˘m jeho pracovitosÈ. A Ïe mu, navy‰e, hrali do kariet v‰etky moÏné pozitívne podmienky a jeho primerane rozvinuté okolie. Ale ani tieto okolnosti by
neboli niãím bez toho najdôleÏitej‰ie: nikto mu
totiÏ nevezme jeho talent a náramnú pracovitosÈ. Ak nadanie neudusíte – tak, ako sa to stalo povedzme Marte Kubi‰ovej, ktorá mohla
byÈ jeho ekvivalentom, keby bola smela, teda
keby jej to boli dovolili –, tak v speváckej brandÏi je to dominantn˘ predpoklad. Podobnú pozíciu na Slovensku mala pred svojím zranením
aj Marika Gombitová, veì ani neviem, koho
iného by som e‰te dal vedºa nej. Nie, Ïe by ich
nebolo dosÈ, ale sú väã‰inou zahlu‰ení tak˘mi
t˘mi módnymi spevákmi ãi skôr módnymi tváriãkami, o ktor˘ch uÏ o rok nebudeme poãuÈ.
Marika Gombitová je tou, ktorá tu ch˘ba. Viem,
Ïe to nemá jednoduché, to sú psychické, ale aj
fyzické záleÏitosti, ktoré sú ÈaÏko prekonateºnou prekáÏkou. Ja sám som s Àou udrÏiaval aspoÀ telefonick˘ kontakt, k˘m sa postupne neprestal oz˘vaÈ uÏ aj jej telefón. VÏdy sme mali
pri na‰om rozhovore dojem, Ïe jeden druhého
nejako potrebujeme, a Ïe sa, i keì nepriamo, nejako povzbudzujeme. Ak sa postupne odmlãala, ÈaÏko to posudzovaÈ a samotnú Mariku odsudzovaÈ, pretoÏe nepoznám vnútorn˘ dôvod,
ktor˘ ju odsunul aÏ do takejto krajnej situácie,
ale zaruãene to musel byÈ dôvod naozaj veºmi
váÏny. Iste depresívne stavy, ale zaruãene aj nieão viac. Veì vieme o tom, Ïe jej kolegovia sa
od zaãiatku snaÏili a dodnes sa snaÏia s Àou spolupracovaÈ, ale v tejto situácii neoklasifikujete
niã ako také, ão by sa dalo povaÏovaÈ za jediné správne, ãím by sa malo reagovaÈ na jej izoláciu. Veì t˘m, Ïe sa nezjavuje, ak to nie je neprekonateºné, aj nás, aj sama seba o ãosi dôleÏité ukracuje.
Od duchovn˘ch oãakávame, Ïe prinesú ºuìom a roz‰íria medzi nich ão najviac morálnej obrody a mravn˘ch princípov. Myslíte,
Ïe majú podobné spoloãenské úlohy aj humoristi rôzneho typu? Najmä tí, ktorí sa
usilujú tvoriÈ satiru? Sú doplnkom, alebo
sú skôr spolutvorcami istej spoloãenskej atmosféry spolu s duchovn˘mi – alebo sú duchovní a humoristi na dvoch opaãn˘ch póloch spoloãenského Ïivota?
Pokiaº mi predkladáte dosÈ divnú paralelu duchovn˘ch a humoristov, ja osobne naozaj nechcem a nemôÏem tieto dve skupiny porovnávaÈ. MoÏno aj preto nie, Ïe dodnes – po dlh˘ch
rokoch – je vo mne hlboko zakorenená jedna si-
78
E W
tuácia: Nikdy nezabudnem na to, ako som kedysi e‰te v roku 1949 pri‰iel v ‰kole do prvej
triedy a ako sme sa poãas I. polroku pred vyuãovaním modlili, ale v druhom polroku sme
uÏ namiesto toho spievali PieseÀ práce, hoci e‰te
vÏdy tam bolo aj náboÏenstvo. Ja som vlastne
mal iba dvoch katechétov. Jeden z nich mi dal
veºa svojím ºudsk˘m prístupom ku kaÏdému
Ïiakovi, bez ohºadu na to, akého bol vierovyznania. Na druhého sa vlastne dobre nepamätám,
pretoÏe ten len hre‰il a stále sa oháÀal boÏími
trestami a in˘mi záporn˘mi situáciami, takÏe
jeho vplyv, aspoÀ na mÀa, bol skôr negatívny.
Ale podobn˘ problematick˘ úãinok na nás,
deti, nemal iba jeden kaplán ãi katechéta, tak˘to znaãne rozporupln˘ odkaz v ãloveku, dobr˘
ãi zl˘ – verím, Ïe väã‰inou dobr˘ – zanechá u
Ïiakov ktor˘koºvek pedagóg. A takéto vzÈahy s
veºk˘m napätím som zaÏil nielen vtedy, keì
som e‰te sedel v Ïiackej lavici, ale aj spoza uãiteºskej katedry. ·kolská trieda predstavuje veºmi pestré publikum, najmä keì sa vám v Àom
za dlhé roky vystrieda veºmi rozmanité obecenstvo a aj vy, ãi ako dieÈa, ãi neskôr ako uãiteº,
zanecháte v Àom v‰elijaké odkazy, ão vidíte najlep‰ie po rokoch, keì vás poz˘vajú na stretávku. Ak ste dobr˘ psychológ a viete absorbovaÈ
v‰etko, ão sa v tejto mnohotvárnej ºudskej vzorke nachádza, tak tam vidíte takmer v‰etko, ão
vás v Ïivote v rôznych prostrediach môÏe stretnúÈ. A ten duchovn˘ tieÏ nie je nejak˘ ustálen˘ vzor, nie je to jednofarebná vzorka, ãi uÏ má
tak˘ alebo onak˘ kÀazsk˘ oblek, ãi má kolárik,
ãi má takú alebo onakú ãiapku. Ja mám – ako
má kaÏd˘ z nás – svoju vieru, ale, na rozdiel od
mnoh˘ch in˘ch, ja k tomu nepotrebujem cirkev
a ani Ïiadneho duchovného. Ja viem, kÀaz je pre
mnoh˘ch uÏitoãná barla, ale ak sú stále medzi
nami tí duchovní, ktorí vedia komunikovaÈ s
deÈmi tak, ako kedysi mnohí vedeli, veì na‰i rodiãia sa iste e‰te pamätajú na saleziánov, ktorí
poãas veºkej vody brali deti a chránili ich, a ãasto sa s nimi hrali, ovplyvÀovali ich, hrali s nimi
futbal a ja neviem ão – a verím, Ïe takí sú viacerí dodnes –, tak si môÏem len ÏelaÈ a môÏem
to ÏelaÈ v‰etk˘m rodiãom, nech ich je ãím viac.
Ale uÏ celkom nerozumiem tomu, na ão potrebujeme takú vysokú a hojnú hierarchiu v‰etk˘ch
moÏn˘ch biskupov, kardinálov a tak ìalej. To
uÏ mi pripadá aÏ príli‰ sekulárne a odkukané od
mnoh˘ch samoúãeln˘ch pozemsk˘ch funkcií,
nech mi to Pán Boh prepáãi. Ja si myslím, Ïe
ãi je na druhej strane humorista, alebo ak˘koºvek „svetsk˘ kazateº“, neviem, preão moralizovanie alebo etické prieniky zostávajú väã‰inou
na zabávaãoch. I keì, ão ja viem, jedineãn˘ ãesk˘ humorista Miroslav Horníãek nemal rád pojem „morálka“ a ja mu celkom dávam za pravdu. Bol to môj veºk˘ uãiteº, hoci moÏno sa o tom
nikdy nedozvedel, i keì sme spolu vystupovali hádam v 20-ich predstaveniach. To bol ãlovek, ktor˘ zanechal, myslím, hlbokú stopu na
svojom poslucháãstve bez toho, Ïe by ich poúãal, ale bol príÈaÏliv˘ t˘m, Ïe vedel zaujaÈ
svoj vyhranen˘ pozitívny postoj voãi Ïivotu,
voãi práci, voãi zábave, voãi Ïenám, voãi humoru. A to v‰etko tak˘m spôsobom, Ïe nikto si
nepotreboval otvoriÈ nijakú uãebnicu, aby vedel, ão so Ïivotom. TakÏe uÏ len preto inteligentn˘ humorista nie je kazateºom, ktor˘ by niekomu vstupoval do du‰e, lebo keby bol, tak dlho
vystupovaÈ nebude. A ak má fi‰trón, ako sa
vraví, tak nepoúãa, ale veºmi nepriamym a dokonca vtipn˘m, ãiÏe ºahko absorbovateºn˘m a
stráviteºn˘m prístupom ovplyvÀuje v najlep‰om
slova zmysle svoje obecenstvo, a to je, samozrejme, jeho veºká v˘hoda, takÏe len keby sme
tak˘ch mali ão najviac. Spisovateº to uÏ má Èaωie, on len napí‰e nejak˘ text a teraz musí ãakaÈ, ão sa ozve spoza jeho kniÏky. Takisto filmov˘ scenárista a filmov˘ reÏisér – to je uÏ do
istej miery sprostredkovaná odozva. A e‰te zloÏitej‰ie to má ãlovek na javisku – najmä ten, kto
je reprodukãn˘ umelec, ktor˘ nehlása svoje
osobné my‰lienky. I keì sú aj takí interpreti,
ktorí poskytujú i ponad text nejakého autora veºmi kvalitné osobnostné divadelné inscenácie, a
vedia, Ïe to, ão im odovzdávajú, je, prepytujem,
v najhor‰om prípade aj nejaké posolstvo, a tak
má urãitú v˘hodu i pred v‰etk˘mi kazateºmi.
A keì kÀazi verejne vystupujú, musia len
chrliÈ slová a slová a nemôÏe byÈ to ich vystúpenie dokonca nielen duchovn˘m, ale
priam umeleck˘m záÏitkom, a nemôÏe v
Àom byÈ nieão v‰estranne hodnotné?
Ale ãoby nie. Ja napríklad som svojho ãasu
za t˘ch dosÈ nedobr˘ch ãias vulgárnej demokracie u nás veºmi rád poãúval z dnes uÏ neexistujúceho Rádia Twist Janka SucháÀa. Hovoril
zaujímavo, hovoril dobre, a najmä múdro, len
akurát Ïe aj jeho rétorika bola znaãne poznaãená vtedaj‰ím strnul˘m kazateºstvom. Napriek
v‰etk˘m svojim v˘hradám som v‰ak nevynechal takmer Ïiaden jeho monológ. Ja dúfam, Ïe
nielen boli, ale Ïe e‰te aj teraz sú takí, o ktor˘ch
hovoríte, Ïe sú schopní vyvolaÈ nielen náboÏensk˘, ale v‰estrann˘ humanitn˘ záÏitok, ão je nepochybne ideálny stav, a bolo by ãudné, ba
skoro aÏ nepochopiteºné, keby takí neboli. Je mi
len ºúto, Ïe ja som viac tak˘chto, ako bol Janko SucháÀ, nezaÏil.
Ja som práve zaÏil a myslím, Ïe skutoãne
dobr˘ kazateº sa vyrovná aj dobrému humoristovi, aj dobrému hercovi, aj dobrému inému reãníkovi... A preto som vlastne tú otázku o duchovn˘ch dal práve vám.
Ale samozrejme, urãite to tak musí byÈ. A dokonca, keì pôjdeme do histórie – a nie aÏ ktovieako vzdialenej –, tak v‰etci vieme dobre, Ïe
na vidieku na dedinách i v mal˘ch mesteãkách
boli vÏdy dve osobnosti, ktoré urãovali kultúrne povznesenie a priamo vzdelanosÈ slovenského ºudu: farár a uãiteº. A ak bola e‰te nejaká zemitá múdrosÈ a vtip aj u richtára, tak moÏno e‰te
ten. Neviem, ãi hlúpo neporovnávam, ale moÏno aj preto, Ïe vtedy do toho nevliezla televízia so svojimi neviem preão v‰eobecne mládeÏi prístupn˘mi krvákmi, ktoré si myslím, Ïe viac
ohrozujú mládeÏ, neÏ nejaké filmy s dávkami
sexu, nebolo na dedinách toºko t˘ch vráÏd, ako
dnes o nich poãujeme zo správ takmer denne –
alebo moÏno sme len o nich nevedeli, lebo nebola televízia a teda neboli ani Televízne noviny.
A majú v tejto súvislosti nejakú spoloãenskú povinnosÈ politici? Nemali by ich vystúpenia v parlamente, vo vláde, verejne niekde na nejakom zhromaÏdení, alebo aj v televíznych diskusiách, vlastne priná‰aÈ to, ão
by sme nazvali duchovnou mravnou obrodou?
Myslím si, Ïe predov‰etk˘m oni, a moÏno ani
nie na najvy‰‰om stupni, ale skôr na mestsk˘ch
a obecn˘ch zastupiteºstvách, o ktor˘ch, Ïiaºbohu, neraz vôbec nevieme a nielen preto, Ïe sú
D I A L Ó G Y
M M
&
tam nebodaj neschopní ºudia – dúfam, Ïe nie –,
ale preto, Ïe len ão sme ich ako-tak zvolili, prestali nás v tej chvíli uÏ zaujímaÈ, a to sú, myslím si, tí, ktorí by mali byÈ pri obãanoch najbliωie stojacimi h˘bateºmi na‰ej spoloãnosti.
Tí by mali maÈ povinnosÈ osvetovo pôsobiÈ na
obãanov a ja verím, Ïe si mnohí túto svoju
úlohu aj uvedomujú. To, Ïe nám niekedy aÏ veºmi dotieravo lezú na obrazovky a pred rozhlasové mikrofóny poslanci Národnej rady a zamestnanci ministerstiev od toho najvy‰‰ieho aÏ
po neviem akú sekretárku, to ma tak veºmi nezaujíma, lebo to sú ºudia, ktorí o Ïivote ºudí postupom ãasu v rámci svojho volebného obdobia vedia najmenej.
Dospelí navy‰e, podºa mÀa, ãasto podceÀujú prázdnotu, do ktorej upadá väã‰ina 12- aÏ
16-roãn˘ch, keìÏe opú‰Èajú svoje detstvo
chránené autoritou rodiãov a musia samostatnej‰ie vstúpiÈ do zloÏitého sveta dospel˘ch.
Je to tak, ako vravíte, a neviem vÏdy celkom
pochopiÈ, preão je to tak. SnaÏím sa to vnímaÈ
s porozumením a konfrontovaÈ to predov‰etk˘m
s nami, ktorí sme zrejme mali iné detstvo, neÏ
ho majú dne‰né deti a mladá generácia. Boli iné
ãasy, a najmä bola inak orientovaná spoloãnosÈ:
ãosi v nej bolo dobré, ãosi v nej bolo veºmi zlé,
k˘m teraz je to naozaj tak, Ïe sa mlad˘ ãlovek
musí ão najskôr postaviÈ na vlastné nohy. A tu
by som sa znovu vrátil k ná‰mu ‰kolstvu. To –
a obávam sa, Ïe v tomto sa veºmi nem˘lim –
spôsobom v˘uãby, vzdelávania a v˘chovy mladého ãloveka sa neadaptovalo na dosÈ prudké
zmeny, ktoré sa okolo nás odohrávajú a o ktor˘ch sme uÏ hovorili, ale pokraãuje stále v tom
istom spôsobe vzdelávania, v tej istej v˘chove,
aká prevládala v minul˘ch desaÈroãiach. A práve preto tomu mladému ãloveku ‰kola veºmi nepomôÏe, aby sa vo v‰etkom, ãím ho realita zaskoãí, vedel orientovaÈ. A aj máloktor˘ rodiã vie
a má ãas a má záujem, a má rozhºad, ale aj vzdelanie, aby zvládol v‰etky zloÏky v˘chovy tak,
aby to jeho decko bolo na svoj Ïivot pripravené dôkladne. Mám dojem, Ïe tuto hlavne na‰e
‰kolstvo vrátane v‰etkej mimo‰kolskej ãinnosti, ktorá sa so ‰kolou nejako spája, veºmi zaostáva, a to, ão mlad˘m poskytuje, nijako pre ich
oprávnené potreby nestaãí. Ja zakorãuºujem,
moÏno dosÈ nevhodne, do t˘ch ne‰Èastn˘ch
udalostí, ktoré sa odohrali na zaãiatku leta v
Nórsku. V informáciách, ktoré sa k nám dostali v rámci nich, sme sa dozvedeli, Ïe na tom ostrove, kde sa v najväã‰ej miere odohralo vraÏdenie jedného ‰ialeného fanatika, ktor˘ sa svojou posadnutosÈou dostal do spoloãenskej izolácie, sa konali prázdninové tábory mimo‰kolského vzdelávania, kde sa mladí ºudia na báze
dobrovoºnosti a na báze oddychového pobytu
a vo veºmi vhodnom prostredí pod dohºadom
star‰ích in‰truktorov nielen uãia na príkladoch,
v debatách a v rôznych rozprávaniach o demokracii, ale uãia sa aj tomu, ako demokraciu v
praxi realizovaÈ. Pritom by som tieto pouãovania neoznaãil ako ‰kolenia. Îiaº, takéto neatakujúce podujatia, neotravujúce mlad˘ch siláckou propagandou, ako by u nás vymizli. Viem,
Ïe nejaké detské rekreaãné zariadenia, kedysi
oznaãené ako pionierske tábory, existujú aj
dnes, ale je mizivo málo tak˘ch, ktoré by boli
cieºavedome organizované napríklad na‰imi
politick˘mi stranami, pretoÏe to je najlep‰ia príleÏitosÈ – v atmosfére, ktorá mlad˘m vyhovu-
E W
je – pripravovaÈ deti svojich priaznivcov a ãlenov na zmenené spoloãenské pomery, ktoré
priná‰a súãasnosÈ.
Keì uÏ hovoríme o Nórsku – desaÈroãia sa
o Àom hádam jediné zlé slovo nepovedalo.
Skôr patrí medzi krajiny, ktoré sa hodnotia
v celej Európe pozitívne. Keby sa ukázalo, Ïe
nórsky masov˘ vrah mal trochu pravdu –
pokiaº i‰lo o jeho pohºad na európsku spoloãnosÈ – keby mal napríklad pravdu, Ïe ºudstvo
aj na na‰om kontinente ide nesprávnym
smerom a Ïe teraj‰í spoloãensk˘ systém sa tu
uberá viac k nemravnosti, ako k tzv. slu‰nému Ïivotu a keby tunaj‰ia spoloãnosÈ skutoãne na to ka‰lala a vo svojej pohodlnosti sa venovala svojim zárobkom a napredovaniu
ekonomiky, mal by právo ãlovek s tak˘mto
oprávnen˘m pohºadom na veci a udalosti
zasiahnuÈ tak drasticky, ako nedávno nórsky
masov˘ vrah?
To je, samozrejme, otázka, na ktorú je jediná moÏná odpoveì: takto urãite nie. Napokon,
ja si myslím, Ïe to je asi náhoda, Ïe sa to stalo
v Nórsku,. Tak˘to blázon, ja ani neviem, ako ho
mám oznaãiÈ, aby to ão najpresnej‰ie vystihovalo Breivikovu povahu, je ãlovek ist˘m spôsobom vy‰inut˘ a zajtra sa môÏe vyskytnúÈ v
Malajzii alebo vo Fínsku alebo v juÏnom Luxembursku, to je jedno, proste kdekoºvek. Ale
za pozornosÈ stojí, Ïe sa to stane v spoloãensky
veºmi vyspelej krajine, kde – mám dojem – je
teraz najvy‰‰ia Ïivotná úroveÀ, ak aj nie na
svete, tak v Európe urãite. Vo mne to, ão vykonal, evokovalo my‰lienku, Ïe vo v˘voji ºudstva
sú isté obdobia, ktoré sa vÏdy konãia nejakou
katastrofou, ãi uÏ to bola veºká priemyselná revolúcia, ãi to boli sociálne napätia a obãianske
vojny v starom Ríme: vÏdy, keì uÏ ãlovek, ako
hovorila moja stará mama, od besnoty nevie, ão
by robil, alebo ako my dnes hovoríme, keì uÏ
ãlovek od dobroty nevie, ão by vyvádzal, pretoÏe v‰etci majú v‰etko, tak potom prídu vojny alebo prinajmen‰om takéto excesy, aké vyviedol v Nórsku mlad˘ muÏ Anders Behring
Breivik a ktoré dokonca môÏu maÈ v nieãom logiku. Ale v Ïiadnom prípade my, civilizované
ºudstvo, nemôÏeme pripustiÈ takéto rie‰enie
problematick˘ch situácií a uÏ vôbec ich nemôÏeme prepáãiÈ, a to ani v tom prípade, ak by
sme pripustili, Ïe to, ão spravil, vykonal v afekte. Pritom znovu opakujem, Ïe ak to aj bol individualista bez nejak˘ch spolupracovníkov,
ako sa zatiaº zdá, tak sa to mohlo staÈ hocikde,
a preto tie vraÏdy ÈaÏko môÏeme oznaãiÈ za nieão, ão má prirodzené korene. Rozhodne v‰ak je
zaujímavé, a to sa nám zdá zvlá‰È absurdné a nenormálne, Ïe sa to stalo v krajine spoloãensky
i hospodársky veºmi prosperujúcej, a nie trebárs
v sociálne zaostalom Bangladé‰i, kde asi ºudia
majú iné problémy.
A ão so súãasn˘mi mlad˘mi ºuìmi? Aj my o
nich ãasto hovoríme, ale nezdá sa, Ïe by tieto slová padli na úrodnú pôdu. Sú schopné
hviezdy ‰oubiznisu, mám na mysli hodnotné hviezdy, nie nejak˘ch úpadkov˘ch ‰oumenov, nahradiÈ tie osobnosti, ktoré mlad˘m ºuìom v puberte veºmi ch˘bajú, hoci práve
vtedy ich veºmi potrebujú? Mám na mysli
napríklad pred chvíºou spomínaného Karla
Gotta.
Samozrejme, Ïe Gott bol vÏdy hviezdou, i za
mojej mladosti, hoci treba povedaÈ, Ïe ja som
bol ako mladík k nejak˘m vzorom vÏdy zdrÏanliv˘. Napokon, skoro kaÏd˘ z nás star‰ích sa to
skoro hanbí povedaÈ, ãi mal nejak˘ vzor. Ak˘
vzor, veì ja Ïiaden nepotrebujem. Ale ak uÏ ja
mám povedaÈ úplnú pravdu o sebe, tak ja som
sa upínal skôr k dvojici ·litr – Such˘ z divadla Semafor, lebo tí predstavovali úplne novú
vlnu avantgardn˘ch, nekonformn˘ch pesniãkárov, predt˘m vonkoncom nevídanú. Je pravda,
Ïe keì pri‰iel Karel Gott, nemal to ºahké, pretoÏe sa ocitol uprostred tak˘ch známych a obºúben˘ch spevákov, ako boli Jifií Va‰íãek alebo
Rudolf Cortés s nádhern˘m barytónom – a naraz príde ak˘si blázniv˘ tenor. To uÏ dnes sotvakto vie, ako veºmi dlho si ºudia na neho zvykali. Pri‰iel s nieãím nov˘m a na v‰etko nové
sa ÈaÏko zvyká. To mám aj svoje vlastné celoÏivotné skúsenosti. Ale takí schopní ako Gott
sa nakoniec vÏdy ukotvia. Ak ten ãlovek vie, ão
chce, ak si ide jednoznaãne za svojím cieºom,
a ak vie, Ïe to, ão robí, nie je hlúposÈ, a e‰te navy‰e ak má okolo seba nie síce veºa, ale predsa len dostatok tak˘ch priateºov, ktorí pomôÏu,
nesklamú a nezi‰tne pomáhajú, tak mám dojem,
Ïe dosiahne svoje. A nehovorím uÏ len o jednom spevákovi, ale aj o celom hudobnom ‰t˘le, ak˘m sa stal za na‰ej mladosti rokenrol. Ja
neviem, preão bol tak˘ obºúben˘, u nás v âesko-Slovensku moÏno aj preto, Ïe bol zakázan˘,
ale keì pri‰li Beatles a Elvis Presley – to bola
sila, ktorá prevalcovala a nadchla mladú generáciu najmä v polovici 20. storoãia. Otvorene
v‰ak treba uviesÈ, keì hovoríme o tomto druhu umenia, e‰te jeden faktor, ktor˘ úÏasne
ovplyvnil záujem mlad˘ch ºudí, ale vlastne aj
v‰etk˘ch ostatn˘ch: také krajiny, ako Amerika
alebo Veºká Británia, dokázali v minulom storoãí vlastne celému svetu, Ïe vÏdy majú viac ão
ukázaÈ, ako ostatní. A my sme predsa len malá
krajina kdesi v strede Európy, ktorá e‰te ani svoj
spisovn˘ jazyk nemá napríklad 200 rokov. Tak
si, preboha, nenahovárajme, Ïe nበnárod má
skutoãne tisícroãnú históriu, alebo takéto podobné veci. Skrátka, mám dojem, Ïe ãím skôr
si kto uvedomí slamu vo vlastn˘ch topánkach,
t˘m skôr sa jej zbaví. Chcem t˘mto povedaÈ aj
to, Ïe ani na‰i mladí nemusia dlho pátraÈ po tom,
komu by sa mali vyrovnaÈ. MoÏno to nie je aÏ
také nesplniteºné Ïelanie, aby sme sa skúsili na
úrovni modernej doby vzdelávaÈ a kultúrne vyspievaÈ tak, aby boli práve na‰i dne‰ní mladí ão
najskôr vzorom niekomu inému. Veì napríklad
uÏ teraz máme viacer˘ch modern˘ch fotografov, ktorí sa vyrovnajú svojim kolegom kdekoºvek na svete. A veºmi mnoh˘ch aj predstihnú.
Kto má dnes vôbec, podºa vás, väã‰í vplyv na
obãanov: cirkvi, alebo politické strany?
Tak, ako vÏdy bola, alebo aspoÀ dlhé stároãia, v popredí spoloãenského úãinku na ºudí cirkev, tak sa z toho veºa uchovalo aÏ po dnes, ale
v posledn˘ch rokoch predsa len pri‰lo ãosi
módnej‰ie, teda politika. Pravda, zaãalo sa o nej
rozprávaÈ veºmi intenzívne aÏ po páde totality,
keìÏe v b˘valom reÏime to nebolo veºmi zaujímavé, a to aj preto, Ïe sme politikov vlastne de
facto ani nevolili. Teraz sa uÏ dosÈ hanblivo a
bojazlivo, ale predsa len vy‰e 20 rokov formuje na Slovensku nejaká demokracia. Treba v‰ak
povedaÈ aj to, Ïe svojou nevyspelosÈou a neschopnosÈou chápaÈ celú ‰írku moÏn˘ch vplyvov politiky na obãanov a neschopnosÈou vnikaÈ do podstaty mnoh˘ch situácií a udalostí, politici o tento vplyv dobrovoºne a vlastn˘m pri-
79
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
ãinením pomaly prichádzajú. To nie je len
môj dojem, u nás predsa existujú v˘skumy
verejnej mienky, ktoré sa obãanov priamo
p˘tajú: Kto má na vás vplyv? alebo, ja neviem: Kto je najdôveryhodnej‰ím politikom? A aj z v˘sledkov vidíme, Ïe ºuìom prestalo byÈ politizovanie zvlá‰tne, tak ako prestali byÈ zvlá‰tne kabarety, kde sa kritizovali ãlenovia vlády a ìal‰í politici, lebo sme si
na to uÏ zvykli. A potom narastá sem-tam aj
nejaká anarchia, sem-tam rastie zloãinnosÈ,
ako by úcta k poriadku a k zákonom vyÏadovala, aby sa nad ºuìmi stále objavoval
trestajúci prst boÏí. Ale v zrelej spoloãnosti nemusí byÈ t˘m prstom, ktorého sa máme
báÈ, vÏdy len policajt s obu‰kom. A nemusíme byÈ dobrí len vtedy, keì je ten prst
zdvihnut˘ a keì sa vyhráÏa, a preto aj dodrÏiavame zákony. Na to, aby bol poriadok
a aby dominovala slu‰nosÈ, musí byÈ aj nejaká spoloãenská vyspelosÈ, nejaká vzdelanosÈ a nejaká kultivovanosÈ, ktorú môÏe ãlovek získaÈ aj doma, vo svojej rodine. Nedá
sa v‰ak niã robiÈ, toto v‰etko neprichádza z
noci na ráno, t˘ch 20 rokov od pádu komunizmu je dosÈ málo. Ale napriek tomu, Ïe my
sa toho asi nedoÏijeme, tak ja verím, Ïe to
tieÏ raz príde, keì zistíme, ão je správne a
ako sa dá ão najlep‰ie spolunaÏívaÈ, aby
sme spolu slu‰ne vychádzali. Len dúfam, Ïe
nás to zase nenauãí aÏ nejaká vojna.
Poviem vám pravdu, Ïe uÏ veºmi neverím
nejakému v˘raznej‰iemu vplyvu na ºudí
zo strany politikov alebo duchovn˘ch alebo in˘ch verejne vystupujúcich ºudí. Ale
na druhej strane si zasa neviem predstaviÈ, kto by to teda mal byÈ. Asi jedinou
moÏnosÈou je, Ïe obãania by mali byÈ na
politikov, uãiteºov, sudcov, duchovn˘ch a
ìal‰ích ºudí na podobn˘ch pozíciách nároãnej‰í a Ïe musia od nich ãakaÈ viac. Veì
od koho iného, ak nie od t˘chto ºudí?
Ja si nemyslím, Ïe by to mali byÈ práve takíto tí najvy‰‰í a v‰etk˘m známi ãinovníci.
Skúsme sa v‰ak e‰te viac otvoriÈ svetu a ak
si myslíme, Ïe u nás to nie je v poriadku, tak
hºadajme, ako je to povedzme v Nemecku:
na koho sa upínajú mladí Nemci, na koho
mladí ·kóti alebo, ja neviem, Japonci, v
kom vidia svoju autoritu? âi máte dojem, Ïe
v‰etko tam robí ich viera a ich náboÏenstvo?
Ja si myslím, Ïe nie. To môÏe byÈ rodiã, to
môÏe byÈ aspoÀ jeden z celého uãiteºského
zboru, ktor˘ dá deÈom istotu, to môÏe byÈ star˘ otec alebo vôbec nejak˘ skúsen˘ ãlovek,
ktor˘ nás síce otravuje svojím rozprávaním,
ako bolo zle poãas 1. svetovej vojny na Piave a tak, ale nakoniec si nás získa, pretoÏe
je to ãlovek pripraven˘ na Ïivot a poskytne
nám, ale najmä mlad˘m mnohé zaujímavé
informácie a pouãenia. MôÏe to byÈ star‰í
brat, ale aj sused, u ktorého som moÏno
ãastej‰ie, ako doma, lebo ma ãímsi zaujíma,
a vtedy mi môÏe byÈ úplne ukradnut˘ nejak˘ minister alebo, ja neviem, nejak˘ najvy‰‰í duchovn˘. Jednoducho, môÏe to byÈ hocikto, aj vonkoncom neznámy, kto dokáÏe
pôsobiÈ na svoje okolie moÏno bez toho,
aby o tom nejako cieºavedome prem˘‰ºal.
Vy‰‰ie hodnoty sú ukotvené kdesi s v Àom.
S Milanom Markoviãom
uvaÏoval Ernest Weidler
80
Predãasn˘m voºbám
sa takmer
nedá vyhnúÈ
Súboj argumentov za a proti eurovalu sa z
pohºadu laika fakticky nedá rozhodnúÈ – pretoÏe argumenty ekonomick˘ch kapacít v
oboch táboroch sú porovnateºne pôsobivé a
potenciálny dojem laika, Ïe tomu rozumie
napríklad lep‰ie ako Juraj Karpi‰ z Inessu
alebo Vladimír BaláÏ z Prognostického ústavu SAV, by bol nemiestnou drzosÈou.
Svet podºa Inessu
Napokon, sám by som sa rád doãítal, keby
niekto vierohodne vyvrátil posledné tvrdenia
Inessu, preão „by Slovensko by malo zamietnuÈ nav˘‰enie EFSF (Európsky finanãn˘ stabilizaãn˘ nástroj alebo „euroval“) a roz‰írenie jeho právomocí:
Ako ukazuje jedenapolroãná skúsenosÈ,
rie‰enie spoãívajúce v prerozdelení dlhov
cestou EFSF nefunguje – „nákaza“ sa roz‰írila aj na ìal‰ie krajiny a naplnil sa katastrofick˘ scenár – ECB musí zachraÀovaÈ aj veºké Taliansko. Vzhºadom na to, Ïe nejde o
problém likvidity problematick˘ch krajín,
ale problém ich solventnosti a solventnosti finanãn˘ch in‰titúcií, ktoré sú ich veriteºmi, ìal‰ie premosÈovacie úvery situáciu iba zhor‰ujú zdravie ostatn˘ch ãlenov eurozóny a ohrozujú ich prístup na trhy (pozri Taliansko).
Na fi‰kálnu centralizáciu, ktorú dlhová únia
predstavuje, politici nemajú mandát od voliãa. Navrhované rie‰enie predstavuje neopodstatnené transfery bohatstva od daÀov˘ch poplatníkov jednej krajiny cez zachraÀovanú
krajinu k majiteºom a veriteºom finanãn˘ch in‰titúcií v inej krajine.“
A hoci môÏe maÈ na‰inec zimomriavky z
toho, ão nás ãaká v prípade neschválenia eurovalu, ani argumenty Inessu – „V hypotetickom prípade, ak by do‰lo k vyuÏitiu záruk z
EFSF v navrhovanej podobe (celkov˘ objem
780 mld. eur, záruky Slovenska 7,7 mld. eur)
– by ich financovanie vyÏadovalo zv˘‰enie
daní a odvodov najviac zo v‰etk˘ch krajín eurozóny – aÏ o 35 %. 1000 eur dlhu prerozdelen˘ch v rámci EÚ bude preto vzhºadom na
v˘‰ku ich príjmov bolieÈ Slovákov dva aÏ tri
krát viac ako napríklad Nemcov. Budúce náklady vypl˘vajúce z EFSF budeme musieÈ pokryÈ zv˘‰ením daní dvakrát väã‰ím ako napríklad susedné Rakúsko“ – v opaãnom prípade nesignalizujú prechádzku ruÏov˘m sadom s prstom v nose.
VedieÈ to budeme neskoro
IsteÏe, môÏeme vyuÏiÈ aj jednu marxistickú mantru, podºa ktorej je kritériom pravdy
prax – ale to uÏ bude neskoro. Za rok alebo
dva budeme vedieÈ, ako sa mali krajiny eurozóny rozhodnúÈ (dnes uÏ napríklad mnohí
tu‰ia, Ïe pokus vyhnúÈ sa bankrotu Grécka bol
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
neúspe‰n˘ a získan˘ ãas je nesmierne drahou
investíciou), dokonca budeme vedieÈ aj to, ako
sa mali rozhodnúÈ slovenskí poslanci a politici – táto skúsenosÈ je nám v‰ak teraz platná
ako m⁄tvemu zimn˘ kabát.
Hoci istá odli‰nosÈ tu je – ak nebudú predãasné voºby, budeme v roku 2014 vedieÈ,
komu máme to rozhodnutie spoãítaÈ. Teda
vedeli by sme, keby sa slovenskí voliãi v budúcnosti rozhodovali na základe postoja ku
kºúãovej otázke dne‰ka. Dokonca ani v prípade predãasn˘ch volieb to nie je také isté, Ïe
voliãi spoãítajú politikom ich vajatanie v kauze euroval 1 a 2,alebo nieão iné. Prinajmenej
od voliãov Smeru by som neoãakával, Ïe
budú citlivo zvaÏovaÈ plusy a mínusy postoja, kedy som za euroval, ale nezahlasujem,
lebo ‰pekulujem s t˘m, Ïe sa rozpadne vláda.
Ale aby som nebol nespravodlivo sarkastick˘ – je väã‰ím profitom pád nenávidenej vlády, aj keì vieme, Ïe „na‰i“ podporujú euroval, ktor˘ odmieta väã‰ina obyvateºov Slovenska?
RozhodovaÈ sa na‰incovi nedá ani na základe politick˘ch stanovísk – zavádza Sulík svojou charakteristikou eurovalu ako cestou k socializmu? Zavádza Miklo‰ s Radiãovou, ak v
koncovke odmietajú to, ão pred niekoºk˘mi
dÀami ponúkali sulíkovcom ako nimi samotn˘mi akceptovateºné rie‰enie?
Dve moÏnosti
DeÀ pred hlasovaním o eurovale nebolo
veºa vecí stále jasn˘ch – zdalo sa ako veºmi
pravdepodobné, Ïe ak koaliãné strany ani o
piaì nevyjdú v ústrety sulíkovcom, nebude
môcÈ Sulíkova strana hlasovaÈ za, ak nechce
prísÈ o posledné zvy‰ky tváre. Îe sa absolútnym trvaním na odmietavom postoji a slovníkom nikdy ani cent do tejto pozície dostala aj sama, je cenou za detské choroby mladej strany, ktorá uverila svojej v˘nimoãnosti a neponechala si aké-také ústupové cesty.
A ak nebude môcÈ Sloboda a solidarita hlasovaÈ za, bude maÈ pred sebou koalícia dve cesty – A. buì sa pokúsiÈ sulíkovcov k tomu
hlasovaniu prinútiÈ spojením hlasovania o
eurovale s hlasovaním o dôvere vláde, alebo
B. si hºadaÈ cestu k Smeru. Samozrejme, za
predpokladu, Ïe sa tri koaliãné strany nezmieria s neúspe‰n˘m hlasovaním a Iveta
Radiãová nepríde na summit do Bruselu s
jemn˘m pokrãením pliec – nedalo sa, nepresvedãili sme ho, musíte na ísÈ inak.
Variant A
VráÈme sa teda k variantu A – hlasovanie o
eurovale bolo teda neúspe‰né, zasadla mimoriadna vláda s jedin˘m bodom programu.
Spojenie hlasovania o eurovale s vyslovením dôvery vláde, ako jej to umoÏÀuje text
ústavy. Predpokladajme, Ïe väã‰ina vlády
hlasovala za, proti boli ‰tyria ministri za SaS
(Jozef Mihál, ªubomír Galko, Juraj Mi‰kov
a Daniel Krajcer), jeden minister sa zdrÏal hlasovania (Daniel Lip‰ic z KDH), ostatní hlasovali za. Napokon, väã‰ina hlasovaní o témach spojen˘ch s eurovalom nedopadla inak
– sulíkovci a Lip‰ic boli proti.
Návrh na spojenie hlasovania o eurovale s
dôverou vláde teda putuje uÏ v stredu do Národnej rady SR, kde sa do prekérnej pozície
dostali najmä poslanci za SaS. PretoÏe toto je
uÏ iná káva – ak aj predt˘m uvaÏovali o si-
tuácii, Ïe sa im podarí nakriatnuÈ väã‰inu
koalície na „anicentov˘“ model (ktor˘, povedzme si úprimne, po koaliãnom rokovaní v
Papierniãke vniesla na politické trhovisko
Iveta Radiãová), narazili na múr odmietania
a hra na stole vyzerá úplne inak. Situácia SaS
je teda váÏna, moÏno aÏ zúfalá.
Ak podporia nenáviden˘ euroval, vláda sa
zachráni, ale politická budúcnosÈ SaS bude
veºmi veºmi veºmi neistá. PretoÏe prísÈ po milovníkoch trávy a doteraz neregistrované
homosexuálne páry aj o odporcov eurovalu
je dosÈ strát aj na zavedenú stranu, nieto
e‰te na toto fejsbukové spoloãenstvo. A ak
si e‰te pridáme na misku váh Sulíkov a Mihálov daÀovo-odvodov˘ koncept, ktor˘
úprimne nasiera Ïivnostníkov, umelcov, ºudí
v slobodn˘ch povolaniach a nemalú ãasÈ novinárov, lebo predov‰etk˘m t˘mto profesionálnym skupinám siaha na ich príjmy, bude
pre túto marketingovú stranu mimoriadne
ÈaÏké ponúknuÈ ãosi, ão ju udrÏí nad päÈpercentn˘m kvórom, potrebn˘m na vstup do
NR SR.
Ak za dôveru vláde nezahlasujú, vláda padne a SaS s nimi (pretoÏe je jasné, Ïe za dôveru Radiãovej vláde Smer nezahlasuje). IsteÏe, toto riziko si musí uvedomovaÈ aj väã‰ina koalície, ale trúfam si povedaÈ, Ïe dvom
tretinám (jednej urãite) nehrozí ani po takomto v˘voj odchod do opozície, a preto ich
nemusí ani takáto alternatíva mimoriadne
znepokojovaÈ. SaS si zachová tvár, ale pád
vlády a potenciálny návrat Roberta Fica jej
mnohí pravicoví voliãi nemusia zabudnúÈ.
ëal‰ie moÏnosti sú pri tejto v˘vojovej línii
dve – predãasné voºby alebo rekon‰trukcia
vlády bez SaS, prípadne aj bez SDKÚ-DS, ak
prezident poverí zostavením vlády Roberta
Fica. Smer tak˘to variant bez volieb momentálne odmieta, ale ako si mnohí pamätáme, poku‰eniam vie Ficova strana celkom rada podºahnúÈ. Po línii A sme sa teda dostali k veºmi
pravdepodobnému vyústeniu – predãasn˘m
voºbám.
Variant B
A ão hovorí variant B?
Koalícia zistila, Ïe so sulíkovcami sa dohodnúÈ nedá a obrátila sa s ponukou na rokovania na opoziãn˘ Smer. Smer síce dlhodobo vyhlasoval, Ïe podporuje väã‰inové európske rie‰enie eurovalov 1 a 2, ale nebol ochotn˘ hlasovaÈ za, ak tak neurobia v‰etky koaliãné strany. MoÏno si niektorí e‰te pamätáme,
akú síru a popol pú‰Èal premiér Robert Fico
na opoziãné strany, ktoré odmietali hlasovaÈ
za Lisabonskú zmluvu a vyãítal im nedostatok zodpovednosti za ‰tát, moÏno si niektorí
e‰te pamätajú, ako Robert Fico sºuboval, Ïe
v otázkach národného a ‰tátneho záujmu nebude politikárãiÈ, ale kto nie je v politike dva
dni aj s cestou z Marsu vie, akú dôveryhodnosÈ a ÏivotnosÈ majú takéto vyhlásenia. A Ïe
predstava, ako na kritike eurovalu a potenciálnom zvy‰ovaní daní za jeho prípadn˘ neúspech profituje niekto in˘ ako predseda Smeru, je pre predsedu Smeru nesmierne neprijateºná. (Pre objektívnosÈ dodajme, Ïe znepokojenie nad takouto moÏnosÈou otvorene vyslovil predseda Mostu-Híd Béla Bugár a nad‰enie Àou nemoÏno oãakávaÈ ani u in˘ch koaliãn˘ch politikov.)
Cena za súhlas Smeru nebude malá – je Àou
rekon‰trukcia vlády alebo predãasné voºby.
VládnuÈ men‰inovo s podporou Smeru alebo
Sas nemôÏe byÈ niã menej zloÏité, ako je
vládnutie väã‰inové so SaS. Napokon, viete
si predstaviÈ, ako Smer podporuje súãasné
programové vyhlásenie Radiãovej vlády? A
vládnuÈ men‰inovo s podporou SaS nemôÏe
byÈ v ponuke Smeru.
Zostávajú nám predãasné voºby – ãiÏe podobne ako v prípade variantu A.
Jediná ‰anca, ako predísÈ predãasn˘m voºbám, je teda schválenie eurovalu s hlasmi
poslancov Slobody a solidarity najneskôr v
druhom hlasovaní spojenom s hlasovaním o
dôvere vláde. Ale ãi takáto vláda môÏe vydrÏaÈ aÏ do roku 2014, je mimoriadne nepravdepodobné.
(rk)
81
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
·plh do mediálneho
a politického neba – a pád
Medzi najzaujímavej‰ie postavy slovenského verejného Ïivota uplynulého dvadsaÈroãia
môÏeme zaradiÈ PhDr. Pavla Ruska (*1963).
Je ním vlastne aj v posledn˘ch rokoch, ale
jeho interesantnosÈ je teraz uÏ skôr so záporn˘m znamienkom. Ak v 90. rokoch a na zaãiatku tohto tisícroãia pravidelne spôsoboval rozruch svojimi mediálnymi, politick˘mi, ale aj
ekonomick˘mi ambíciami, teraz sa zrazu z pohºadu obãanov utiahol kamsi do úzadia alebo zákulisia a aÏ na obãasné senzácie v bulvárnom Novom ãase (podsvetie ho chce vraj
zabiÈ) sa nanajv˘‰ sem-tam objaví idylka s
jeho rodinou. Rusko dlh˘ ãas chcel byÈ pánom
televízií, vládnych postov, straníckych pozícií
a popredn˘ch firiem, ale dnes sa ÈaÏko dozvedieÈ, ão vlastne robí a ãím sa Ïiví. Vyzerá to
dokonca tak, ako keby ho ‰ikovnej‰í podnikatelia okrádali.
Pritom Ruskovi nemoÏno uprieÈ, Ïe hneì v
zaãiatkoch postkomunistickej SR sa stal v˘razn˘m tvorcom súkromného televízneho
prostredia. Akokoºvek bol znevaÏovan˘ a vystavovan˘ uráÏkam za nedostatoãnú kultivovanosÈ prvej slovenskej súkromnej televízie
TV Markíza, ktorú zaloÏil 31. augusta 1996,
jeho poãin v˘razne zmenil nielen mediálny
obraz Slovenska, ale aj verejn˘ Ïivot v SR. UÏ
to, Ïe svoj mediálny v˘tvor nenazval ani trochu konvenãne, ale aj v európskom kontexte maximálne originálne – a bez toho, aby verejnosÈ dráÏdil nejak˘m absurdn˘m pomenovaním (ak˘m je skôr JOJ, neÏ Markíza) –,
dokazuje, Ïe Rusko bol svojrázny a súãasne
kriticky prem˘‰ºajúci kreatívny ãlovek.
A hneì na zaãiatku treba uviesÈ, Ïe bol
plnohodnotne ambiciózny. Samozrejme, musel chcieÈ a chcel, aby bol jeho projekt v ‰irok˘ch obãianskych skupinách príÈaÏliv˘ a
teda v dostatoãnej miere komunikovan˘. Nerobil to v‰ak za kaÏdú cenu. Mohol do programovej ‰truktúry nahádzaÈ desiatky relácií,
ktoré by tisíce nenároãn˘ch obãanov zaujali
a zabezpeãili mu vysokú sledovanosÈ. Na to
mohol pouÏiÈ overené príklady zo zahraniãn˘ch súkromn˘ch televízií – a niektoré, ale
naozaj selektívne vybrané, aj pouÏil –, ale
Rusko hºadal a vedel nájsÈ rozumnú mieru i
pre atraktívnosÈ, i pre profesionálnosÈ programov, ktoré by mu aj osobne priniesli pôÏitok,
lebo by vedel, Ïe sú to relácie alebo programové série, ktoré si nájdu uznanie aj medzi
expertmi a vzdelanej‰ími ºuìmi.
Jeho cit pre mediálnu prospe‰nosÈ vysielan˘ch programov potvrdzuje to, akú pozornosÈ
– prekraãujúcu záujem ãisto „zárobkového“
média – vyvolal programov˘ typ, ktor˘ nie je
nevyhnutnou súãasÈou v‰etk˘ch zahraniãn˘ch
súkromn˘ch médií. Mám na mysli spravodajstvo. Rusko ho nezveril do rúk Ïiadneho
osvedãeného tvorcu ‰kandálov a v˘trÏností
„novoãasovského typu“, ktor˘ by mu zaradil
veãerné televízne noviny medzi programy
82
banálne a bulvárne, teda tie, ktoré patria –
podºa Ïurnalistu BraÀa Bieleného – medzi
médiá odráÏajúce „debilitu más“ (alebo jej
podliehajúce). Za ‰éfku spravodajskej redakcie stanovil svoju manÏelku Vieru Ruskovú,
nie v‰ak preto, Ïe by podºahol pre Slovensko
charakteristickému rodinkárstvu, ale preto,
Ïe táto skúsená mediálna pracovníãka sa v
tomto vlastne veºmi nároãnom programovom
type naozaj vyznala. To by v‰ak bolo málo –
Rusková dokázala viac-menej donútiÈ aj tvorcov, aby sa jej a Ruskove predstavy o kvalitnom spravodajskom a publicistickom programe zrealizovali aj v praxi. Mimochodom,
ani Rusko, ani Rusková nepripú‰Èali po‰kvrnenú, a teda nespisovnú slovenãinu a asi
ÈaÏko by vtedy bola mohla robiÈ sprievodkyÀu po sledovanom Teleráne moderátorka,
ktorá by kaÏdú chvíºu namiesto opytovacieho slovíãka „v‰ak?“ pouÏívala u‰i trhajúce nesprávne (a v ‰kolskej kvalifikácii hodnotené
ako „hrúbka“) „Ïe?“ a ktorá by preÏívala
„horké noci“ namiesto horúcich.
Rusko sa banálnemu, podenkovému rozmeru komerãného média nechcel celkom
podriadiÈ, napokon – viacero programov˘ch
zámerov Markízy naznaãuje, Ïe mu slovenskí intelektuáli neboli celkom ºahostajní, záleÏalo mu zrejme na tom, aby ho osobnosti a individuality nevyradili úplne zo skupiny uznávan˘ch tvoriv˘ch fenoménov, a tak sa vcelku umne pohyboval na jednej strane medzi
mediálnymi kupãíkmi a na strane druhej medzi profesionálnymi kapacitami.
Sem by sme azda mohli zaradiÈ publicistickú reláciu, ktorú jej tvorkyÀa Zlatica Pu‰kárová nazvala „Na telo“. V SR sa kaÏd˘ t˘ÏdeÀ vysiela niekoºko relácií, v ktor˘ch Ïurnalista toho ãi onoho média diskutuje s jedn˘m
alebo viacer˘mi politikmi. TV Markíza sa
na rozdiel od mnoh˘ch in˘ch kolegov usiluje – ako svedãí aj názov – otázkami zahnaÈ
prítomného politika do kúta, odkiaº niet v˘hovorkového úniku, pritlaãiÈ ho „na telo“ a
donútiÈ ho tak k tomu, aby ão najotvorenej‰ie hovoril o probléme, ktor˘ je politikovi a
jeho strane nepríjemn˘ a aby sa z niãoho nemohol vyvliecÈ. Samozrejme, Pu‰károvej tlaãenie je veºmi nedokonalé a ãasto aj ne‰ikovné, lebo jej publicistická zdatnosÈ je predsa len
trochu obmedzená, ale Ruskov i publicistkin
zámer bol ocenenia hodn˘, lebo do nevynachádzav˘ch politick˘ch súbojov vná‰a moment pre diváka nadmieru pútav˘ a sugestívny: divák cíti, Ïe politik nemôÏe len tak ujsÈ.
LenÏe zasa, na druhej strane, aj politici sú uÏ
mimoriadne ostrieºaní a vedia, ako sa zo sluãky vykæznuÈ. Ale keìÏe podobne nástojãivú
publicistiku Ïiadna iná televízia nemá, Rusko si za Àu zaslúÏi uznanie – napokon, b˘val˘ riaditeº a majiteº je uÏ z TV Markíza niekoºko rokov preã, ale „Na telo“ sa stále vysiela.
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
Pri trochu inom pohºade na slovenskú realitu sa dá povedaÈ aj to, Ïe sa Rusko zaãlenil
do trochu ne‰Èastnej skupiny poloviãat˘ch
osobností slovenského ponovembrového Ïivota, ktorú evidentne vedie – ako vypl˘va z
mnoh˘ch na‰ich predo‰l˘ch úvah – politik
Vladimír Meãiar, ale do ktorej patrí z trochu
iného aspektu aj politik MikulበDzurinda. Sú
to ºudia, ktorí získali v rôznych obdobiach v˘znamné postavenie v slovenskej pospolitosti, a t˘m dokázali, Ïe majú zreteºné predpoklady staÈ sa – na Slovensku tak ch˘bajúcimi
– osobnosÈami a zapísaÈ sa do histórie modernej SR. Ale aj Meãiar, aj Fico, aj Kaník a s
mnoh˘mi ìal‰ími aj Rusko vÏdy pusto‰ia a
ruinujú svoje postavenie – a teda aj seba sam˘ch – neovládateºn˘mi pokleskami a slabinami, ktoré ich zaraìujú medzi priemern˘ch
malome‰tiakov.
Rusko sa stal od polovice 90. rokov nielen
zakladateºom a riaditeºom TV Markíza, ale zakrátko aj stvoriteºom a predsedom politickej
strany ANO (Aliancia nového obãana, zaloÏená v roku 2001) s dosÈ solídnym personálnym zázemím (podpredsedovia ªubomír
Lintner a Jirko Malchárek sa r˘chlo nauãili
vcelku efektívne sa pohybovaÈ v politike) a po
jej volebnom úspechu bol od septembra 2003
do augusta 2005 ako nominant ANO podpredsedom vlády a ministrom hospodárstva SR.
Azda nie je bez v˘znamu, ak upozorníme, Ïe
z vládneho postu ho po viacer˘ch ‰kandáloch
odvolal samotn˘ vtedaj‰í premiér Dzurinda.
Rusko tak summa summarum zaznamenal
takmer nevídan˘ a veºmi ani neãakan˘ vzostup a v posledn˘ch rokoch takmer nepov‰imnut˘ v‰estrann˘ pád. Dnes uÏ obãania o Àom
takmer niã nevedia.
Mediálny, stranícky a ‰tátnoúradnícky mág
pomerne r˘chlo, ale aj – takpovediac – takmer bez boja svoj súboj s osudom prehral. Ak
sme ho spojili s Meãiarom a ìal‰ími politikmi, nedá sa nevybadaÈ, v ãom môÏe maÈ ich
osobnostn˘ v˘voj spoloãného menovateºa.
Ch˘bal im tak˘ intelektuálno-kultúrny rozmer, obohaten˘ Ïivotnou filozofiou, ktor˘ by
pribrzdil dôsledky duchovnej prázdnoty ich
osobnosti. Niã ºudsky a osvietenecky skutoãne pozoruhodné nemali vo svojom konaní a vo svojich názoroch.
K˘m ·túr, Hurban a HodÏa mali v˘razné
humanistické zázemie a ciele, takmer v‰etci
súãasní slovenskí politici a ìal‰ie verejne ãinné kapacity Ïijú v úzkych dimenziách svojich
pragmatick˘ch, úÏitkov˘ch a zi‰tn˘ch náhºadov na ãloveka, na ºudstvo a asi aj na vesmír,
teda v úzkych priestoroch svojho kuchynského mysliteºstva. Neprekroãia múry a
vstupné dvere svojich bytov –, ale to je vlastne aj odzrkadlením toho v‰etkého, ão tvorí
rozsah a hæbku (ãi skôr plytkosÈ) ‰irokej slovenskej pospolitosti. AmbicióznosÈ, ktorá by
sa skr˘vala v ºuìoch okolo nás a ktorá by nevypl˘vala len z dopytu po ziskoch a po moci,
je úzkym profilom slovenského spoloãenstva (ale dnes uÏ veºmi o nej nepoãuÈ ani z ãeského prostredia, ba ani z poºského).
Nechceme preháÀaÈ nekvalitu európskej
komunity a ani obmedzen˘ dosah inak v˘born˘ch a uÏitoãn˘ch súãastí v‰etkého toho, ão
má modern˘ Európan k dispozícii, povedzme
televízie, internetu, googlovej encyklopédie
a mnoh˘ch in˘ch technick˘ch zázrakov, ale
ÈaÏko nevziaÈ do úvahy, Ïe to, ão súãasnú
ºudskú bytosÈ neobyãajne obohacuje (aj v porovnaní s na‰imi predkami), ju tieÏ – a súãasne – i ºudsky znehodnocuje a pripravuje o v‰elião z toho, k ãomu sa kedysi musel cieºavedom˘ ãlovek krvopotne aj roky predieraÈ.
Dnes uÏ dieÈa, ak sa trochu vyzná vo vyuÏívaní internetu, môÏe vedomosÈami, ktoré má
poruke, predstihnúÈ svojich rodiãov. LenÏe aj
samotné spomínané predieranie sa k vy‰‰ej
vzdelanostno-duchovnej kvalite, ktoré bolo
v˘razn˘m znakom ãlovekovej vzdelanosti,
napæÀalo ºudí kedysi ãímsi nadÏivoãí‰nym, ba
chce sa napísaÈ – boÏsk˘m alebo BoÏím.
Bolo by v‰ak nesprávne a nepresné chápaÈ
ako v˘krik do tmy nepriaznivé posúdenie
Ruskovej duchovnej úzkoprsosti, dosÈ blízkej
aj Meãiarovmu a Dzurindovmu nedostatoãnému pohybu v na‰om duchovnom priestranstve. Za t˘m v‰etk˘m je predov‰etk˘m na‰a
ºútosÈ nad malichernosÈou a obmedzenosÈou,
ktoré pravdepodobne zakrátko uÏ úplne opantajú slovensk˘ch ãiniteºov, najmä t˘ch, ktorí
majú na dosah také potrebné dotvorenie slovenskej elity. V‰imnime si na potvrdenie na‰ich obáv jednu úplnú maliãkosÈ vo verejnom
vystúpení premiérky Ivety Radiãovej. Tá dokáÏe v rôznych bagateºoch doslova zaÏiariÈ a
ºudí strhnúÈ. Pri‰la sa napríklad pozrieÈ na
hojne nav‰tíven˘ letn˘ festival Pohoda a na
rozºahlej ploche trenãianskeho letiska ju zachytila kamera, ako si pochutnávala na cigánskej peãienke a dokonca obdivuhodne ºudsky
a bezprostredne ponúkla zo svojej porcie aj
jednému z tisícov úãastníkov (tu‰ím novinárovi), ktor˘ ju oslovil. Z hºadiska jej imidÏu
toto gesto nemalo chybu. A od iného verejného ãiniteºa by sme ho mohli sotva ãakaÈ. Ale
jeho hodnota by sa stisícnásobila, keby jej
imidÏ skompletizovalo (ch˘bajúce) iné Radiãovej vystúpenie, ktor˘m by predloÏila verejnosti nejakú svoju Ïivotnú filozofiu a keby aspoÀ ist˘ poãet obãanov tak˘mto „masarykovsk˘m“ alebo „havlovsk˘m“ mysliteºsk˘m
ãi humanistick˘m vypätím svojej du‰e bola
nainfikovala a slovensk˘ rozmer verejného ãiniteºa obohatila na rozmer najmenej európsky.
Ruskovi uÏ naãisto takáto dimenzia jeho
komunikácie s obãanmi a verejnosÈou ch˘bala. Jemu pravdepodobne potrebnosÈ takéhoto dialógu ani nezi‰la na um. Príli‰ zrejme veril akémusi úradníkmi zorganizovanému alebo aj sformulovanému dorozumeniu politika
s obãianskymi masami. Nedostatok ãloveãej, v‰eºudskej konverzácie je signifikantn˘
najmä pre pragmatick˘ch ãiniteºov, ktorí sa
spoliehajú na finanãnú silu svojich argumentov a na rôzne mocenské páky. Sú v‰ak tisíce príkladov, Ïe ºudia sa neuspokoja len s
pekn˘mi ãíslami, ukryt˘mi do politikov˘ch
slov. âlovek predsa len potrebuje aspoÀ náznak du‰e, aby sa dal politikom zaujaÈ a
strhnúÈ.
Rusko bol absolútne chladn˘ a aj nev‰ímav˘ – asi tak sa dajú najlep‰ie charakterizovaÈ
jeho verejné vystúpenia. Mnohí politici naozaj
neberú do úvahy, Ïe aj ich „remeslo“ si vyÏaduje profesionálnu prípravu a „prevádzku“,
Ïe nemoÏno len tak hodiÈ pár vyprázdnen˘ch,
vnútorne nespracovan˘ch slov do vetra. Títo
vysoko postavení ãinitelia majú nanajv˘‰ ‰pecialistu, ktor˘ ich pripravuje na nejaké prehovory nácvikmi alebo pouãeniami z hºadiska
v˘beru slov, z hºadiska kompozície celého vystúpenia alebo z hºadiska slovosledu. Nepopierame ani potrebu takéhoto technického
obrusovania slovného vyjadrenia dôleÏit˘ch
my‰lienok. Ale sotvakomu zíde na um, aby sa
obklopil radcami, ktorí sami vedia pekne –
opakujem: pekne – hovoriÈ a touto „krásotou
ducha“ in‰pirujú aj politika, aby sa nauãil
reãníckou obratnosÈou do samej hæbky zaujaÈ
poãúvajúceho obãana.
Samozrejme, len máloktor˘ súãasn˘ slovensk˘ politik sa pripravoval na svoj budúci
post nejak˘m cieºavedom˘m ‰túdiom. V‰etko sa od roku 1989 dialo len a najmä Ïivelne. LenÏe Ruskov príklad potvrdzuje, Ïe ìaleko sa len so samotn˘m zvládnutím najbeÏnej‰ích poznatkov o politike a o moÏnostiach
médií, bez ich hlb‰ieho skúmania a zaãlenenia do kaÏdodennej praxe, nedalo a nedá
dôjsÈ. Ani mnohí novinári sme sa nepripravovali na fakulte Ïurnalistiky, ale veºmi r˘chlo
po prechode z vysokej ‰koly v‰eobecne humanistického smeru do konkrétnej ãinnosti
povedzme rozhlasovej sme pochopili, Ïe si
musíme vytvoriÈ nejak˘ systém ‰túdia, ktoré
nám nahradí univerzitné poznatky. V‰etko
má – okrem iného – aj svoju techniku. Radiãovej zaruãene veºmi pomáha v jej premiérskych postupoch niekoºkoroãné ‰túdium sociológie na bratislavskej univerzite, ale aj
postdoktorské ‰túdium v Oxforde. Rusko,
ako sme ho vtedy poznali, dosÈ podceÀoval
tento prúd informácií a cieºavedom˘ch ponauãení, ktoré by dali pevnú líniu jeho politickej
praxi. Kto si môÏe nieão pamätaÈ z toho, ão
z postu ministra alebo predsedu liberálnej
strany verejne povedal? Pritom ako predseda ANO – strany v slovenskom kontexte svojím zacielením novej a nepoznanej – mal
skvelú príleÏitosÈ blysnúÈ sa mnoh˘mi nev‰edn˘mi, príÈaÏliv˘mi a v prvom rade modern˘mi my‰lienkami. Mal ich prinajmen‰om prekonzultovaÈ s politologick˘mi expertmi a so Ïurnalistami, ktorí sa venovali
anal˘ze súãasnej európskej politiky.
Pavol Rusko zostal – po odchode z postu
ministra i riaditeºa TV Markíza – ako nah˘
v t⁄ní. Nemal ão povedaÈ, nevedel, ão má
urobiÈ, aby si získal naspäÈ re‰pekt ‰irokej
skupiny obyvateºstva. Jeho cesta na spomínané dva vrcholy vládnych i mediálnych
aktivít si zaslúÏi uznanie. Preto je prinajmen‰om divné, Ïe v ãase, keì sa mu v‰etko zaãalo rozpl˘vaÈ a strácaÈ, nena‰iel – a
asi ani nehºadal – spôsob, ako obnoviÈ svoje spoloãenské i profesionálne postavenie.
MoÏno si myslel, Ïe predo‰lé v˘kony a v˘sledky ho oprávÀujú oãakávaÈ, aby mu
celé jeho okolie podrÏalo predo‰lé funkcie
a vrátilo ho na v˘slnie. Ani jedna pracovná a funkcionárska operácia v‰ak nemá
veãnú platnosÈ. Treba ju znovu a znovu
opakovaÈ a zveºaìovaÈ, lebo je ãasto ‰koda
straten˘ch skúseností, ktoré ãlovek získal
v ãase, keì sa mu darilo a keì sa obdivuhodne ‰plhal do neba.
Ernest Weidler,
publicista
83
P A R L A M E N T N ¯
OD
1. DO 30. SEPTEMBRA
5. septembra – Mimoriadnu schôdzu parlamentu, ktorej jedin˘m bodom je návrh na vyslovenie nedôvery premiérke Ivete Radiãovej, iniciovala strana Smer-SD. Ako vysvetlil po rokovaní roz‰íreného Predsedníctva Smeru-SD líder
strany Robert Fico, dôvodom tohto kroku je nielen kauza DaÀového riaditeºstva SR, ale aj „celková neschopnosÈ premiérky riadiÈ vládu a dôsledky, ktoré t˘m Slovensku spôsobila“.
6. septembra – Predseda Národnej rady SR
Richard Sulík otvoril rokovanie 22. schôdze
parlamentu. Poslancov po letnej odmlke ãaká pribliÏne 100-bodov˘ program. RozhodovaÈ by
mali o viacer˘ch ústavn˘ch zákonoch, o liekovej ãi daÀovo-odvodovej reforme, ale aj o novom
‰éfovi Národného bezpeãnostného úradu, ktor˘m
sa má staÈ poslanec za SaS Kamil Krnáã. Definitívne by mali rozhodnúÈ o zru‰ení tzv. Meãiarov˘ch amnestií.
6. septembra – Zverejnenie zoznamu s údajn˘mi politick˘mi nomináciami bolo voãi niektor˘m ºuìom nekorektné. Obsahuje totiÏ mená,
ktoré nie sú straníckymi nomináciami a takéto
„peãiatkovanie“ môÏe t˘mto ºuìom po‰kodiÈ
povesÈ. Na pôde Národnej rady SR to povedal
predseda parlamentu a strany SaS Richard Sulík. Zoznam zverejnil nezávisl˘ poslanec Igor
Matoviã na sociálnej sieti Facebook.
7. septembra – Úhrada za sluÏby verejnosti,
v minulosti známa ako koncesionárske poplatky, by sa mala v roku 2013 zru‰iÈ. Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) tak uÏ nemá byÈ financovaná z dvoch zdrojov, ale len zo ‰tátneho rozpoãtu. Vypl˘va to z novely zákona o RTVS,
ktor˘ poslanci Národnej rady SR posunuli do
druhého ãítania. Ministerstvo kultúry (MK) navrhuje, aby RTVS i‰lo zo ‰tátneho rozpoãtu
0,142 percenta z hrubého domáceho produktu
(HDP) za predchádzajúci kalendárny rok. Teda
v roku 2012 by dostali sumu vypoãítanú z HDP
z roku 2010. I‰lo by o 93,78 milióna eur, garantovan˘ch zákonom v‰ak je najmenej 90 miliónov eur.
7. septembra – Poslanci Národnej rady (NR)
SR dnes prerokovali takmer 20 návrhov zákonov.
PribliÏne o polovici aj hlasovali. Sudcovia by sa
mali znovu hodnotiÈ kaÏd˘ch päÈ rokov. Takéto
periodické hodnotenie bolo zru‰ené v roku 2008.
Novela zákona o sudcoch a prísediacich, ktorú
dnes poslanci Národnej rady SR posunuli do
druhého ãítania, zavádza tieÏ mechanizmus opätovného hodnotenia v prípade predchádzajúceho zistenia nedostatkov v ich práci. Na ich odstránenie majú jeden rok.
8. septembra – ·tát dá na oddlÏovanie ‰tátnych zdravotníckych zariadení pred ich transformáciou na akciové spoloãnosti 350 miliónov
eur zo ‰tátnych aktív. Uvoºnenie t˘chto prostriedkov 77 hlasmi odobrila Národná rada SR.
V rámci finanãnej stabilizácie zdravotnícke zariadenia, ktoré sa oddlÏovali za b˘valej vlády formou návratnej finanãnej v˘poÏiãky, nemusia
tieto prostriedky vrátiÈ ‰tátu. ·tátne aktíva sa
tak zníÏia o ìal‰ích 128,3 milióna eur. Ako vypl˘va z materiálu, na finanãnú stabilizáciu je
podºa odhadov Ústavu súdneho inÏinierstva v Îiline potrebn˘ch 419,8 milióna eur. Táto suma
predstavuje predpoklad záväzkov nemocníc ku
koncu roka.
9. septembra – Strane Most-Híd sa podarilo
vyzbieraÈ dostatok podpisov potrebn˘ch na napadnutie zákona o ‰tátnom obãianstve na Ústav-
84
D E N N Í K
Predsedníãka vlády Iveta RADIâOVÁ preukazuje od svojho vymenovania
oãividnú neschopnosÈ pri riadení vlády a prijímaní dôleÏit˘ch ekonomick˘ch,
sociálnych a finanãn˘ch rozhodnutí. NedodrÏiava vlastné verejné
vyhlásenia a otvorené sºuby, ktoré predloÏila vo váÏnych oblastiach, ak˘mi
sú daÀová politika, privatizácia, ãi potieranie korupcie a klientelizmu.
Nazdávalo sa 47 opoziãn˘ch poslancov a v˘sledkom bola mimoriadna
schôdza NR SR o odvolávaní predsedníãky vlády Ivety Radiãovej.
Celonoãné rokovanie
s oãakávan˘m
v˘sledkom
I. A âO NA TO VLÁDA?
Vláda na svojom rokovaní 13. septembra uznesením ã. 592 vyslovila nesúhlas s návrhom poslancov NR SR z dôvodov, Ïe argumenty uvedené v návrhu zavádzajúco pomenúvajú stav slovenského hospodárstva a nezohºadÀujú základné potreby Slovenskej republiky v súãasnosti politickú stabilitu v záujme konsolidácie verejn˘ch financií, na‰tartovania rastu hospodárstva,
a t˘m aj Ïivotnej úrovne obãanov Slovenskej
republiky. Návrh skupiny poslancov zavádzajúco pomenúva stav slovenského hospodárstva,
keìÏe väã‰ina z ÈaÏkostí t˘kajúcich sa v˘voja slovenskej ekonomiky spomenut˘ch v návrhu sú
buì spôsobené neºahkou hospodárskou situáciou v Európe alebo priamou nezodpovednou hospodárskou politikou predchádzajúcej vlády.
II. AKO TO VIDÍ NAVRHOVATEª
Robert Fico (Smer-SD)
Hlavn˘m dôvodom tejto iniciatívy je nepripravenosÈ predsedníãky vlády Slovenskej republiky zastávaÈ najv˘znamnej‰iu exekutívnu funkciu
s váÏnymi dôsledkami pre Slovensko a jeho obãanov. NeschopnosÈ predsedníãky vlády sa prejavuje najmä v troch oblastiach. Prvou je nespôsobilosÈ riadiÈ ekonomické, finanãné a sociálne
procesy, vyÏadujúce predov‰etk˘m v súãasnej situácii rozhodnosÈ a predvídavosÈ. Predsedníãka
vlády preukázala uÏ v prv˘ch dÀoch po vzniku
novej vlády v júli 2010 a poãas prípravy a predkladania programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, Ïe je iba nem˘m pozorovateºom
ne‰Èastn˘ch kompromisov ‰irokej vládnej koalície, pozostávajúcej fakticky zo 6 rôznorod˘ch a
politicky nezluãiteºn˘ch politick˘ch subjektov.
Prázdne heslá, sºuby a Ïiadna predstava o budúcnosti o Slovensku, toto nemôÏe postaãovaÈ na v˘kon funkcie predsedu vlády Slovenskej republiky. NepripravenosÈ predsedníãky vlády uvedomiÈ
si dôsledky nekoncepãného vládnutia pravicovo
liberálneho kabinetu a neustále vyhováranie sa
na vládu v rokoch 2006 aÏ 2010 v praxi znamenali, Ïe predsedníãka vlády nebola schopná zasiahnuÈ v prípadoch, kedy to bolo Ïivotne nevyhnutné pre Slovensko. Predov‰etk˘m sa tak˘to zásah oãakával na konci roku 2010, kedy sa pripravovali a schvaºovali opäÈ pod v‰eobjímajúcim po-
jmom reformy, opatrenia na tzv. konsolidáciu verejn˘ch financií. Do tejto situácie sa pravicovo
liberálna vládna koalícia dostala vlastnou vinou,
pretoÏe zanedbala v˘znam motivovania hospodárskeho rastu na Slovensku po skonãení váÏnej
vlny svetovej hospodárskej a finanãnej krízy.
·tartovacím momentom podania tohto návrhu
je neschopnosÈ predsedníãky vlády urobiÈ ãokoºvek v oblasti korupcie a klientelizmu, ktorá
sa vyskytuje v jej bezprostrednej blízkosti. Va‰a
najväã‰ia divadelná rola pri‰la veºmi skoro v
kauze prenájmu súkromnej budovy pre daÀové
orgány v Ko‰iciach. Je nepochybné, Ïe táto kauza bola od samotného zaãiatku v centre pozornosti predsedníãky vlády. Najskôr bola spokojná, keì rezort financií obi‰iel zmluvu o budúcej
zmluve podpísanú za predchádzajúcej vlády. A
bola ticho aj vtedy, keì rezort financií a jeho podriadené daÀové riaditeºstvo priamo bez ‰krupuli podpísalo zmluvu o prenájme budovy pre ‰tát
s okresn˘m predsedom SDKÚ v Nitre.
K prv˘m reakciám sme ju prinútili, aÏ keì sme
zverejnili túto ‰kandalóznu zmluvu. Opozícia je
presvedãená, Ïe predsedníãka vlády vedela o
zmluve s okresn˘m predsedom SDKÚ a nikdy
by na Àu nereagovala, pokiaº aby sme na Àu neupozornili. Pri‰iel preto prv˘ povinn˘ divadeln˘
v˘stup predsedníãka vlády, keì odmietla ísÈ na
rokovanie vlády, pretoÏe si preãítala prvé titulky v novinách. Proforma odi‰iel aj generálny riaditeº daÀového riaditeºstva, osobn˘ priateº ministra financií a bola vyhlásená takzvaná verejná
súÈaÏ, ani tá sa nevydarila, lebo okresn˘ predseda SDKÚ z Nitry dal ponuku o 200-tisíc roãne
pre ‰tát nev˘hodnej‰iu ako in˘ záujemca a to bola
ponuka okresného predsedu z Nitry e‰te drzá v
tom, Ïe za prenájom na periférii v Ko‰iciach p˘tam viac ako konkurencia za prenájom budovy
v centre mesta.
Preto verejnú súÈaÏ zru‰ili, lebo nevyhral ten,
kto mal vyhraÈ a vyhlásila sa nová. Zru‰enie súÈaÏe bolo formálne odôvodnené, Ïe sa nedala
vyhodnotiÈ. V novej súÈaÏi pochopiteºne bol iba
okresn˘ predseda SDKÚ z Nitry s tou istou ‰kandalóznou ponukou 11,40 eur za meter ‰tvorcov˘,
hoci v tomto kukuriãnom poli na kraji Ko‰íc sa
platí iba 6,50. Zmluva sa podpísala a najjagavej‰í prípad straníckeho klientelizmu bol dokonan˘.
KeìÏe média písali a mimovládne organizácie ‰omrali, Ïe boli zneuÏité tak predsedníãkou vlády,
P A R L A M E N T N ¯
ako aj ministrom financií, musel prísÈ druh˘ divadeln˘ v˘stup predsedníãky vlády. Najskôr teatrálne ticho, potom ãakanie na príchod ministra
financií, ktor˘ sa asi 48 hodín po podpísaní tejto lukratívnej zmluvy pre okresného predsedu
SDKÚ v Nitre rozhodol ísÈ bicyklovaÈ do Latinskej Ameriky spolu s b˘val˘m riaditeºom daÀového riaditeºstva.
Vyvrcholením divadelného predstavenia pri‰lo v podobe vyhlásenia predsedníãky vlády, Ïe
uÏ nemá k veci ão povedaÈ a Ïe v‰etko bolo v poriadku. Vo veci, kde pred niekoºk˘mi dÀami hrozila teatrálne demisiou, bolo zrazu v‰etko v poriadku.
III. AKO TO VIDIA OSTATNÍ
MikulበDzurinda (SDKÚ-DS)
To, ão predviedol pán Robert Fico, bol podºa
mÀa prejav veºmi krutého cynizmu. Veºmi krutého cynizmu. Áno, je nám ÈaÏko na Slovensku.
Nikto normálny nepochybuje, Ïe nám je ÈaÏko v
Eurozóne, Ïe nám je ÈaÏko v Európskej únii. Ani
Ameriãania dnes nespievajú od radosti. Ak˘ recept Ïe to ponúkol pán Robert Fico? PouÏil klasickú ‰ablónu, ktorú z jeho úst poãúvam uÏ dlhé
roky. Náramne jednoduchú. Zlá, krutá pravica,
láskavá, dobrotivá ºavica. Zlá, bezcitná, krutá pravica, ktorá núti ºudí pracovaÈ a ‰etriÈ, láskyplná,
dobrotivá ºavica, ktorá dá ºuìom aj to, ão nemá.
Pokiaº sa nájde ão len jedna nezodpovedná banka, do poslednej chvíle by ste rozdávali a zadlÏovali. A preto ja to vidím tak, Ïe nie ºavica a pravica, ale ãosi celkom iné gniavilo a gniavi svet.
Populizmus. Prístup k politike a k Ïivotu ktorého je Robert Fico podºa mojich dlhoroãn˘ch
skúseností a presvedãenia skutoãn˘m veºmajstrom. Populizmus, ktor˘ pozná jedin˘ imperatív.
ByÈ znovu zvolen˘. Za akúkoºvek cenu. Akoukoºvek metódou.
Som si absolútne ist˘, Ïe v priebehu rozpravy
kolegovia, vecne príslu‰ní, veºmi zreteºne a jednoznaãne ukáÏu, Ïe Robert Fico je neobyãajne
schopn˘ ãlovek ktor˘ je schopn˘ najmä v tom,
ako dokáÏe pravdu vydávaÈ za loÏ a naopak, loÏ
za pravdu. Alebo stavaÈ veci z nôh na hlavy.
Som si absolútne ist˘, Ïe rozprava to naplno
preukáÏe. Chcem vystúpenie pána Roberta Fica
najmä jeho obsah odmietnuÈ, pretoÏe bol lÏiv˘ a
nepravdiv˘. A aj uráÏliv˘. Som si ist˘, Ïe pani
premiérka vyjde z tejto rozpravy silnej‰ia aj keì
poãúvaÈ niektoré veci sa naozaj asi dá len veºmi
ÈaÏko. NielenÏe pani premiérka a s Àou aj vláda
Slovenskej republiky vyjdú z tejto rozpravy
zomknutej‰í a silnej‰í, ale som si absolútne ist˘,
Ïe táto rozprava prispeje aj k tomu, Ïe obãania
budú lep‰ie chápaÈ preão sme tam, kde sme na
Slovensku ale aj v Európe. A Ïe bude maÈ stále
väã‰iu ‰ancu politika, ktorá je zaloÏená na hºadaní rie‰ení aj keì niekedy bolestiv˘ch ako politika primitívneho populizmu. Alebo populizmu
v takom prevedení ako ju ukázal pán podpredseda Národnej rady Fico.
To kºúãové a podstatné, ão som si uvedomil,
keì som poãúval pána Roberta Fica bolo poznanie, Ïe politická strana SMER a jej líder nie sú
pre Slovensko alternatívou. SMER neponúka
pre Slovensko Ïiadnu alternatívu. Len delenie
spoloãnosti, ‰írenie nenávisti a plno sºubov zaloÏen˘ch na poÏiãiavaní si. Je nesmierne ºahké
v t˘chto ÈaÏk˘ch ãasoch ‰tvaÈ ºudí, posielaÈ lekárov alebo uãiteºov do ulíc. ·tvaÈ lekárov, aby podávali v˘povede. Je to neobyãajne, náramne jednoduché, lacné, ale aj cynické. Najmä od ºudí,
D E N N Í K
ktorí ‰tyri roky predvádzali to, ão ste predvádzali v predchádzajúcom volebnom období vy.
Dámy a páni chcem vyjadriÈ presvedãenie Ïe
táto rozprava z na‰ej strany bude vedená vecne,
bude zaloÏená na faktoch, bude zaloÏená na argumentoch a Ïe vyvráti ten niekoºko rokov omieºan˘ m˘tus.
Marek Maìariã, poslanec (Smer-SD)
Pán minister, ja síce neviem v ãom bolo vystúpenie Roberta Fica kruto cynické, ale va‰e vystúpenie bolo kruto perfídne. Vy ste ãlovek, ktor˘ nepreme‰ká pomaly jedinú príleÏitosÈ, aby
nepodrazil svoju kolegyÀu, podpredsedníãku
strany a premiérku, ale úplne suverénne sa dnes
postavíte na jej obhajobu. To je krutá perfídnosÈ. Je to myslím si celkom vhodné aj na nejakú prípadovú ‰túdiu. Ale naozaj nemyslím si, Ïe
by sa pani premiérka mohla dobre cítiÈ vo chvíli, keì vy ju práve obhajujete.
Robert Fico, poslanec (Smer-SD)
Pán minister, ja nemám problém s t˘mito slovn˘mi súbojmi. Nakoniec poznáme sa uÏ dvadsaÈ
rokov v slovenskej politike. Nedá mi v‰ak na
niektoré ãasti vystúpenia nereagovaÈ. Predov‰etk˘m by som chcel, pán minister, aby si aj vláda
v ktorej sedíte uvedomovala, Ïe aj vláda ktorej
som bol predsedom v rokoch 2006 a 2010 si uÏila mimoriadne váÏnu krízu. Dúfam, Ïe aspoÀ
toto uznáte. A v ãase, keì sme hºadali rie‰enia,
vy ste na beÏiacom páse organizovali tlaãové
konferencie a prichádzali ste s rôznymi zázraãn˘mi rie‰eniami. Napríklad pán minister financií teraj‰í Miklo‰ navrhoval na jar 2010 zníÏiÈ
dane na 16 percent. Priame dane. âo by ste povedali teraz, pán minister, keby sme vystúpili a
povedali by sme, Ïe my navrhujeme v tomto období, keì vy uvaÏujete o ìal‰om zvy‰ovaní daní,
zníÏiÈ priame dane pre fyzické a pre právnické
osoby na 16 percent? Urãite by ste nás vysmiali a hovorili by ste o cynickom populizme. AkoÏe nemáme alternatívy? My vám ponúkame uÏ
sedem alebo osem mesiacov alternatívu nahradiÈ zv˘‰enie DPH bankovou daÀou a dostali by
ste do ‰tátneho rozpoãtu presne tie isté peniaze,
ktoré ste získali z DPH. No len v prípade DPH
to platia obyãajní ºudia, v prípade banky by to
platili predov‰etk˘m banky a ten bankov˘ poplatok nie je argument proti bankovej dani ako takej. Máme alternatívy, veºmi dobre vieme o ãom
kríza je. Veºmi dobre vieme ão sa deje a ão treba robiÈ.
MikulበDzurinda, minister zahraniãn˘ch
vecí (SDKÚ-DS)
Myslím si, Ïe e‰te dnes budete poãuÈ, Ïe téma
straníckeho klientelizmu v súvislosti s daÀov˘m
úradom v Ko‰iciach je totálny nezmysel. Na základe ãísel a konkrétnych argumentov, totálny nezmysel. Ponuka, ktorá sa presadila, bola o desiatky percent, bezmála o päÈdesiat percent lacnej‰ia. To je presne ten dôkaz, ão v‰etko vy si dovolíte urobiÈ. Ako cynicky dokáÏete narábaÈ z ãíslami. Je to odporné. A budete to maÈ dokázané.
No, pán Maìariã, nepodarí sa. Naozaj sa nepodarí. To sú trápne pokusy vráÏaÈ klin medzi
nás.
Richard Sulík, predseda NR SR (SaS)
Do t˘chto volieb sme i‰li skrátka s t˘m, Ïe Iveta Radiãová bude premiérka tejto vlády. Toto
sme na‰im voliãom sºúbili a s t˘mto sa v‰eobecne rátalo. Chcem pripomenúÈ, Ïe boli sme prvou
nom súde (ÚS) SR. Pomohli mu k tomu 12 poslanci SDKÚ-DS, nezávisl˘ Andrej ëurkovsk˘
a takmer v‰etci poslanci SaS.
9. septembra – Tri koaliãné poslanecké kluby SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd sú údajne naklonené tomu, aby sa hlasovanie o eurovale spojilo s hlasovaním o dôvere vlády Ivety Radiãovej (SDKÚ-DS). „Je to jedna z moÏností,“ povedal podpredseda KDH Pavol Abrhan.
11. septembra – Koaliãná strana SaS dôrazne protestuje proti obvineniam niektor˘ch partnerov z údajného poru‰enia záverov Koaliãnej
rady. Podºa nej neexistuje Ïiadna dohoda ani
Ïiadny zápis, ktoré by zakazovali vyjadrovaÈ sa
k téme eurovalu. „Prípravou broÏúry sme chceli ponúknuÈ racionálne argumenty, a tak vyvrátiÈ nepravdivé obvinenia z populizmu. Naìalej
máme záujem o vecnú diskusiu a v˘menu argumentov na túto tému aj s na‰imi koaliãn˘mi
partnermi,“ informoval TASR minister hospodárstva Juraj Mi‰kov (SaS). Po tom, ako SaS vo
‰tvrtok 8. septembra predstavila svoju broÏúrku,
v ktorej vysvetºuje, preão je euroval zl˘m rie‰ením a cestou k socializmu, viacerí z koaliãn˘ch
partnerov hovorili o poru‰ení dohody, Ïe z eurovalu si nebude Ïiadna zo strán robiÈ stranícku
kampaÀ.
12. septembra – Vládna koalícia nedospela
ani po celodennom rokovaní k dohode v otázke
podpory eurovalu. Po rokovaní Koaliãnej rady
to oznámila premiérka Iveta Radiãová (SDKÚDS) s t˘m, Ïe sa bude ìalej rokovaÈ. „Máme v‰ak
zhodu, Ïe pri kaÏdom rozhodovaní budeme postupovaÈ tak, aby obãania SR nepri‰li ani o cent.
Tento záväzok je spoloãn˘ a platí. Platí aj dohoda postupu o ìal‰ích rokovaniach, aj keì sa obávam, Ïe na‰a situácia asi nebude ºahko zmeniteºná, ak vôbec,“ povedala Radiãová. Líder SaS
Richard Sulík, ktorého strana v rámci koalície
vystupuje proti eurovalu ako jediná, uviedol, Ïe
debata je veºmi ÈaÏká. „Neexistuje na tomto zhoda. Cel˘ deÀ sme venovali najmä eurovalu. Veºmi dobre sme spravili, keì sme sa dohodli, Ïe budeme hlasovaÈ ako posledná krajina, ão nám
dáva ãasov˘ priestor na diskusiu,“ vysvetlil.
Ako to celé dopadne, sa podºa neho uvidí neskôr.
13. septembra – Poslanci vládnej koalície
dnes z programu aktuálnej 22. schôdze vyradili
33 bodov, ktoré sa presúvajú na októbrové zasadnutie. Ide najmä o poslanecké návrhy zákonov,
ale aj voºbu riaditeºa Národného bezpeãnostného úradu (NBÚ). ·éf OKS Peter Zajac vníma preloÏenie poslaneck˘ch zákonov ako pokus koalície nepripustiÈ na tomto pléne uÏ Ïiadne body, kde
by mohlo dochádzaÈ k reálnym rozporom.
14. septembra – Predsedníãka vlády SR Iveta Radiãová (SDKÚ-DS) zostáva vo funkcii.
Opoziãn˘m poslancom sa jej dnes na mimoriadnej schôdzi nepodarilo vysloviÈ nedôveru. Za
návrh Smeru-SD a SNS hlasovalo 69 poslancov
zo 147 prítomn˘ch, na vyslovenie nedôvery je
pritom potrebn˘ch aspoÀ 76 hlasov. Po viac ako
12 hodinovom rokovaní za vyslovenie nedôvery Radiãovej hlasovali v‰etci poslanci Smeru-SD
a SNS. Naopak, prítomní poslanci SDKÚ-DS,
SaS, KDH a Mosta-Híd premiérku vo funkcii
podrÏali. ·éfka exekutívy ãelila pokusu o odvolanie od nástupu do funkcie po prv˘krát. Koalícia a opozícia si poãas noãného rokovania navzájom vyãítala aktuálne aj star‰ie kauzy. Radiãová si vypoãula kritiku aj na súãasné kroky vlády, ako je ambícia zaviesÈ supehrubú mzdu ãi
chystané zmeny v druhom pilieri. Líder SmeruSD Robert Fico opätovne ãelil v˘zve, aby vysve-
85
P A R L A M E N T N ¯
tlil pôvod hlasu podobného jemu z nahrávky.
Opozícia zase SDKÚ-DS pripomínala nejasné financovanie z minulosti, nesplnené volebné sºuby, kauzu daniarov aj Osrblie. Podºa lídra Smeru-SD Roberta Fica premiérka o korupãnom
správaní jej poradcu musela vedieÈ a dokonca pripustil, Ïe z toho mohla maÈ aj finanãn˘ profit.
Pod návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze sa
podpísalo celkom 47 opoziãn˘ch poslancov.
Svoje motívy zdôvodnili premiérkinou „oãividnou neschopnosÈou pri riadení vlády a prijímaní dôleÏit˘ch ekonomick˘ch, sociálnych a finanãn˘ch rozhodnutí“. Radiãová podºa nich nedodrÏiava vlastné verejné vyhlásenia a otvorené sºuby.
14. septembra – Petíciou dôchodcov za spravodlivú valorizáciu dôchodkov ukonãili poslanci v poradí 22. schôdzu Národnej rady (NR)
SR. Petíciu, ktorú vzalo plénum na vedomie, zorganizovala Jednota dôchodcov Slovenska (JDS),
podpísalo ju viac ako 92.000 ºudí. Dôchodcovia
chcú Àou presadiÈ, aby sa ich mesaãné dávky valorizovali podºa doteraj‰ieho ‰vajãiarskeho modelu, teda o rast inflácie a priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Rezort práce v‰ak navrhuje valorizáciu iba o dôchodcovskú infláciu.
18. septembra – Poslanci Národnej rady SR
za stranu SaS nepodporia rie‰enie dlhovej krízy
v podobe, akú presadzujú predstavitelia eurozóny. „V Ïiadnom prípade sa nepodpí‰eme pod také
rozhodnutie, ktoré bude ohrozovaÈ stabilitu slovenskej ekonomiky a na ktoré doplatia slovenskí daÀovníci,“ povedal pre TASR predseda SaS
Richard Sulík. Reagoval tak na vyjadrenia predsedu KDH Jána Figeºa, Ïe viacerí poslanci SaS
sú naklonení dohode v otázke eurovalu. Figeºove slová potvrdzuje aj vyjadrenie predsedu poslaneckého klubu KDH Pavla Hru‰ovského. V
relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy povedal, Ïe váÏnosÈ situácie okolo eurovalu si uÏ
uvedomujú aj niektorí poslanci SaS. „Sú náznaky z radov poslancov, Ïe menia svoje názory,
uvedomujú si riziká a rozhodnú sa zodpovedne,“
uviedol.
19. septembra – Pomoc Grécku nikam nevedie. Je to len drahé kupovanie ãasu, ale nepomáha zlep‰ovaÈ situáciu. Nie je to rie‰enie príãin teraj‰ej dlhovej krízy, ktorá trápi eurozónu, povedal v nedeºnej (18.9.) diskusnej relácii Im Zentrum rakúskej televíznej stanice ORF2 predseda slovenského parlamentu a líder koaliãnej
strany SaS Richard Sulík. Zopakoval tak svoj negatívny postoj k pomoci Grécku a eurovalu v‰eobecne. Dlhovú krízu totiÏ nevyrie‰ia nové dlhy.
Jedin˘m rie‰ením problémov Grécka je podºa
neho riaden˘ bankrot.
19. septembra – Opoziãn˘ Smer-SD, ktorého hlasy vládna koalícia potrebuje na zru‰enie
amnestií Vladimíra Meãiara udelen˘ch v roku
1998, dal KDH na stôl vlastné rie‰enie tohto problému. Pre TASR to dnes potvrdili lídri SmeruSD aj KDH Robert Fico a Ján Figeº, ktorí o tejto téme v posledn˘ch dÀoch rokovali. K˘m koalícia na ãele s kresÈansk˘mi demokratmi navrhuje zru‰enie spomínan˘ch amnestií, Smer-SD
vidí cestu len vo schválení ústavného zákona,
ktor˘ by ich odsúdil ako jedno z najváÏnej‰ích
poru‰ení alebo zneuÏití práv, ktoré mal k dispozícii konkrétny politik. Táto právna norma by
v‰ak nemala právne následky.
20. septembra – Ak chcú koaliãní partneri
SaS presadiÈ schválenie zmien v doãasnom eurovale, mali by rokovaÈ s opoziãn˘m SmeromSD, keìÏe spolu majú v parlamente pohodlnú
86
D E N N Í K
stranou, ktorá jasne povedala, Ïe so stranou Smer
urãite do koalície nepôjde, preto lebo nezdieºame va‰e hodnoty, ale aj preto, lebo nezdieºame
vበprístup k morálke. Aj táto koalícia robí pre‰ºapy. Ten daÀov˘ úrad ,aj keì to bude dobre vysvetlené a verím, lebo uÏ boli okolo toho toºké
fukoty, Ïe urãite to uÏ bude dobre vysvetlené. Aj
tak hádÏe to nepekn˘ tieÀ na koalíciu. To treba
otvorene povedaÈ.
Ale uvedomte si nieão iné pán Fico. Kvôli jednej zmluve s daÀov˘m úradom tu ide ‰patnú
vláda. Za va‰ej éry, keby sa také nieão stalo, stali sa veci, ktoré boli stokrát väã‰ie. Emisie, nástenkov˘ tender, to ste akurát zvolali tlaãovú
konferenciu, novinárom ste vynadali do idiotov
a bolo vybavené. Vláda padaÈ ne‰la kvôli tomu.
Nad t˘m sa treba zamyslieÈ áno. Nevyzerá to pekne, potom sa stane jednoducho to, Ïe premiérka,
ktorá korupciu netoleruje vôbec nijak nezakroãí, keì jej poradca pochybí a skonãí vo vy‰etrovacej väzbe ale ten cynizmus, o ktorom pán
Dzurinda hovoril a on veºmi dobre vie, Ïe urãite je veºa vecí, v ktor˘ch sa nezhodujeme, ale v
tomto sa s nim zhodujem. Ten cynizmus povedaÈ, Ïe nikdy nebola korupcia tak blízko k premiérovi a to povie ãlovek, ktor˘ vlastnou hlavou
kadeão pozháÀal, no to je teda umenie.
TransparentnosÈ. Samozrejme, Ïe transparentnosÈ je vec, ktorá nám sÈaÏuje Ïivot, ale my to tak
chceme. ªudia majú právo vedieÈ aj tie veci,
ktoré nie sú úplne ko‰er. Sú tu napríklad médiá,
nech to pekne vyhrabú, nech nás t˘m konfrontujú, ale my na to reagujeme. Toto je to dôleÏité. Doteraz ãasto sa stalo alebo takmer vÏdy sa
stalo, keì vy‰lo nieão, konali sme. Premiérka konala vÏdy. Vydupala si odstup riaditeºa daÀového riaditeºstva, no povedzte mi porovnateºn˘ príklad z minulého volebného obdobia, v dobrom
to hovorím, Ïe jednoducho tá latka je oveºa vy‰‰ie.
âiÏe, aby som to nejako uzavrel Iveta Radiãová vzniesla novú politickú kultúru minimálne
v oblasti transparentnosti a slu‰nosti. Tento primát jej jednoducho nezoberiete. SaS samozrejme stojí za Ivetou Radiãovou. S Ivetou Radiãovou sme i‰li do vlády a budeme vládnuÈ v tomto volebnom období len s Àou.
Ján Mikolaj, poslanec (SNS)
Slovenská národná strana veºmi pozorne a
zodpovedne sledovala ãinnosÈ predsedníãky vlády a vzhºadom na to, Ïe, podºa ná‰ho názoru, v˘sledky za prv˘ rok vládnutia sú Ïalostné, tak poslaneck˘ klub Slovenskej národnej strany jednoznaãne podporuje vyslovenie nedôvery Ivete Radiãovej.
Od novej vlády majú obãania vÏdy i politickí
partneri urãité oãakávania, no predsedníãka vlády ich nenaplnila, naopak, Slovensko upadá takmer vo v‰etk˘ch parametroch. Za rok ãinnosti
Ivety Radiãovej sme v situácii, keì sa nám rozpadáva sociálny systém, sudcovsk˘ stav, policajn˘ zbor Slovenskej republiky, ale aj rezort ‰kolstva, nehovoriac o úpadku slovenskej armády.
Pani premiérka zaãala svoju ãinnosÈ t˘m, Ïe sa
obklopila najmä ºuìmi z jedného politického
spektra, ìalej ºuìmi z tretieho sektora, ãím v
podstate dehonestovala cel˘ tretí sektor, pretoÏe
ten nie je na to, aby vládol, ten má vládu kontrolovaÈ a t˘m, Ïe sa tí ºudia dostanú do v˘konn˘ch
funkcií, tak sam˘ tretí sektor stráca svoje opodstatnenie. No a samozrejme, aj úderkou mladíkov z SDKÚ. Najnov‰ie sa jej rozpadáva aj zbor
poradcov, veì jedného z nich nedávno obvinili
v korupãnej afére a pokiaº viem, aj pani ‰tátnej
tajomníãke na ministerstve práce.
Îiaº, pani premiérka kryje aj korupãnú aféru
vlastnej politickej strany, v˘sledkom ãoho je
akurát to, Ïe sa zosmie‰nila pred cel˘m národom.
Premiérka nepoãúva t˘ch, ktorí ju Ïiadajú o rie‰enie problémov, nepoãúva dôchodcov, sociálne
slab‰ie skupiny, nepoãúva ani zástupcov parlamentn˘ch strán. Predseda Slovenskej národnej
strany pán Slota ju zaãiatkom leta poÏiadal o rie‰enie závaÏn˘ch skutoãností ohºadom osoby súãasného policajného prezidenta pána Spi‰iaka,
predloÏil jej konkrétne listiny, listinné dôkazy i
nahrávku, ale v˘sledok rie‰enia sa rovná nule.
Znamená to, Ïe sa kryjú aj ºudia, u ktor˘ch je podozrenie z poru‰ovania zákonov?
V˘sledkom práce Ivety Radiãovej po roku
vládnutia je ãoraz niωia vnútorná spotreba, prepad reálnych miezd, absurdne nízka podpora domácej v˘roby s v˘sledkom obrovského objemu
dovozu zo zahraniãia a vy‰‰ích cien v˘robku. Patríme k ‰tátom Európskej únie s najvy‰‰ím percentom dovozu potravín, hoci by sme v mnoh˘ch
komunitách boli, aj sme sebestaãní. Pani Iveta
Radiãová riadi vládu tak, Ïe nastáva úpadok pôdohospodárstva, ‰kolstva, zdravotníctva, ticho sa
prizerá rozkladaniu a politizácii súdnictva i prokuratúry. Nekoncepãn˘mi opatreniami likviduje Ïivnostensk˘ stav a nerie‰i rómsku otázku, ktorá zaãína spôsobovaÈ najväã‰iu záÈaÏ ná‰ho sociálneho systému. Dehonestuje zahraniãn˘ch
Slovákov t˘m, Ïe úrad pre Slovákov v zahraniãí riadi úradník na Úrade vlády Slovenskej republiky a nie ãlen vlády, ako by si táto oblasÈ záujmov vyÏadovala. Pani Iveta Radiãová nemá politickú silu vo vlastnej strane, ale ani autoritu politick˘ch partnerov, veì nie je schopná dosiahnuÈ konsenzus v takej aktuálnej zodpovednej
téme, akou je podpora eurovalu.
Vzhºadom na to, Ïe v˘sledky tejto vlády sú
také aké sú, poslaneck˘ klub Slovenskej národnej strana z t˘chto dôvodov s plnou váÏnosÈou
podpísal návrh vysloviÈ nedôveru premiérke a vyjadrujeme presvedãenie, Ïe tento návrh aj schválen˘ bude.
Ivan Miklo‰, minister financií (SDKÚ-DS)
Musím povedaÈ, Ïe s údivom takmer s úÏasom
som poãúval o tom, Ïe jedn˘m z dôvodov má byÈ,
Ïe vláda, ktorej predsedom bol pán Fico, odovzdala krajinu tejto vláde v skvelej kondícii. Asi
v‰etci Ïijeme v inej krajine. Pán Fico asi odovzdával niekomu inému nejakú inú krajinu a inú ekonomiku, pretoÏe, my, pán Fico, sme preberali krajinu, ktorá mala jeden z najvy‰‰ích deficitov v celej európskej dvadsaÈ sedmiãke. Vy‰‰í deficit
mali len krajiny PIGS-u a Veºká Británia, ktorá
musela zachraÀovaÈ banky, k˘m Slovenská republiky, pokiaº si dobre pamätám, na záchranu
bánk nemusela vynaloÏiÈ ani jedno jediné euro.
V roku 2010, keì sme po vás preberali vládu,
sme mali druh˘ najväã‰í primárny deficit spomedzi v‰etk˘ch krajín európskej dvadsaÈ sedmiãky.
Vy‰‰í malo len Írsko, ktoré muselo vynakladaÈ
obrovské prostriedky na záchranu skrachovaného bankového sektora. V takej skvelej kondícii
ste nám odovzdávali krajinu.
âo sa t˘ka peÀazí, ktoré ste mali k dispozícii,
pretoÏe dnes je tu diskusia o v‰eliãom. Poãúvame aké to bolo v ‰kolstve, aké to bolo v diaºniciach, aké to bolo inde. Tak vám chcem oznámiÈ,
Ïe va‰a vláda mala k dispozícii také zdroje aké
historicky predt˘m Ïiadna vláda nemala a myslím, Ïe uÏ ani v budúcnosti nikdy maÈ nebude.
P A R L A M E N T N ¯
PretoÏe ak niekto zdedil, naozaj, dobre na‰tartovanú ekonomiku a dobre rastúcu ekonomiku tak
sme to neboli my v roku 2010, ale vy v roku
2006. Îe to bolo vìaka reformám, ktoré urobila
najmä druhá Dzurindova vláda, to dokonca priznávate vy vo svojich vládnych materiáloch.
Vìaka t˘m reformám na bezbrehej a bezhlavej
kritike, ktor˘ch ste si postavili svoju politickú ÏivnosÈ a na bezbrehej a bezhlavej kritike, ktor˘ch
ste sa vyviezli aj k moci. A keì vy hovoríte o
predvolebn˘ch sºuboch, ktoré nie sú napæÀané tak
by som tu mohol dlho hovoriÈ o sºuboch va‰ich,
priãom vy ste svoje sºuby napæÀaÈ mohli, pretoÏe ste, naozaj, zdedili plnú ‰pajzu, prestret˘ stôl,
fungujúcu rekordne rastúcu ekonomiku. Vìaka
tomuto ste mali k dispozícii obrovské mnoÏstvo
zdrojov. Nárast verejn˘ch v˘davkov poãas ‰tyroch rokov vlády Roberta Fica mala táto vláda
navy‰e vo verejn˘ch v˘davkoch o 755 mld. slovensk˘ch korún oproti druhej vláde Mikulá‰a
Dzurindu. Aby som to dal do kontextu medzinárodného porovnania tak nárast verejn˘ch zdrojov poãas Ficovej vlády bol 35 %, k˘m v priemere v Európskej únii vzrástli verejné zdroje o
18 %. Dvojnásobne vy‰‰í nárast objemu zdrojov
ako v priemere Európskej únii. Prvého dva a
pol roka vìaka rekordne rastúcej ekonomike,
ktorá tu bolo najmä vìaka reformám, potom,
keì pri‰la svetová finanãná ekonomická kríza
ekonomika sa prepadla, ale vláda Roberta Fica
míÀala ìalej ako keby sa niã nedialo. Nárast verejn˘ch v˘davkov poãas krízov˘ch rokov bol na
Slovensku jednoznaãne najvy‰‰í spomedzi v‰etk˘ch krajín európskej dvadsaÈ sedmiãky. Jednoznaãne najvy‰‰í, dokonca vy‰‰í ako v krajinách, ktoré museli obrovské prostriedky investovaÈ na záchranu a sanovanie svojho finanãného sektora.
Teraz k tvrdeniam, vraj, o katastrofálnom negatívnom v˘voji ão sa t˘ka ekonomického rastu, ão sa t˘ka inflácie a ão sa t˘ka zamestnanosti. Za prv˘ polrok roku 2011 vzrástol poãet zamestnan˘ch o 26,4 tis. ºudí. ZníÏil sa poãet nezamestnan˘ch o 21 400 ºudí. Áno, je pravda, Ïe
reálne mzdy poklesli o 0,6 %, ale poklesli len preto, Ïe robíme úspory a aj zmrazovanie a zniÏovanie platov vo verejnom sektore. V súkromnom
sektore síce nepatrne, ale vzrástli reálne mzdy za
D E N N Í K
prv˘ polrok o 0,1 %. A keì sa na to pozrieme vo
verejnom sektore poklesli o 3,3 %, ale to je to zniÏovanie, to sú tie úspory, ktoré musíme, ale aj
chceme robiÈ, aby sme ozdravili verejné financie. Keì sa ale pozrieme na celkovú mzdovú bázu
vìaka tomu, Ïe pribúda ºudí, ktorí nachádzajú
prácu tak celková mzdová práca v ekonomike,
mzdová báza v ekonomike ako takej sa za prv˘
polrok zv˘‰ila o 1,9 %. V reálnom vyjadrení, pretoÏe pribúda najmä práca, ktorá je niωie platená. A hrubú disponibiln˘ dôchodok, do ktorého
sa poãítajú aj iné ako pracovné príjmy sa zv˘‰il
za prv˘ polrok o 2,2 % v reálnom vyjadrení
oãistené o infláciu. TakÏe chcem zdôrazniÈ, Ïe situácia vôbec nie je taká negatívna ako sa ju snaÏíte vykresliÈ, aj keì netvrdím, Ïe je dobrá, Ïe by
nemohla a nemala byÈ lep‰ia. Ale na to, aby bola
lep‰ia na to je potrebné pokraãovaÈ v zmenách,
ktoré sme zaãali. PretoÏe jediné na ão sa spoliehate a vy síce uvádzate ãasto ãísla, ktoré sú korektné, ale uvádzate aj také, ktoré nie sú korektné, k tomu sa dostanem o chvíºu, len vytrhávate
veci z kontextu najmä v tom zmysle, Ïe zamlãiavate alebo dokonca sa snaÏíte dezinterpretovaÈ to,
Ïe v ekonomike existuje, vÏdy existovala a vÏdy
bude existovaÈ znaãná zotrvaãnosÈ. Tak ako zotrvaãne, napriek tomu, Ïe ste vládli vy v rokoch
2006 - 2008 ekonomika v˘razne r˘chlo rástla aj
vìaka tomu, Ïe ste väã‰inu reforiem nezru‰ili, aj
keì ste to sºubovali, ale napriek tomu, Ïe ste nerobili niã potrebné ão bolo potrebné robiÈ.
Anton Marcinãin, poslanec (KDH)
Mám pocit, Ïe po uplynul˘ch viac neÏ 10 hodinách sme si veºmi jasne povedali, kto koho má
rád, kto koho nemá rád, a Ïe uÏ si asi niã nové
nedokáÏeme k tejto téme povedaÈ.
Vzhºadom na pokroãil˘ ãas si preto dovoºujem
poÏiadaÈ vás, aby sme, pokiaº moÏno ‰etrili ìal‰ími faktick˘mi a ìal‰ími hlásenia sa do rozpravy a pomaliãky pristúpili k hlasovaniu.
IV. SLOVO MÁ PREMIÉRKA
Iveta Radiãová,
predsedníãka vlády (SDKÚ-DS)
VáÏim si demokraciu a vÏdy budem a ìakujem
v‰etk˘m za ich príspevky, ale najmä chcem sa
väã‰inu. Liberáli totiÏ tento podºa nich vysoko
nezodpovedn˘ krok v Ïiadnom prípade nepodporia, a to ani keby to bolo spojené s hlasovaním o dôvere vláde. Na dne‰nej tlaãovej konferencii za úãasti v‰etk˘ch poslancov SaS s v˘nimkou troch z hnutia Obyãajní ºudia to vyhlásil ‰éf
strany Richard Sulík. ZároveÀ kritizoval my‰lienku niektor˘ch predstaviteºov koaliãn˘ch
strán spájaÈ tieto hlasovania, pretoÏe by to takmer urãite viedlo k návratu vlády lídra SmeruSD Roberta Fica.
20. septembra – Ak sa koalícia nedohodne na
spoloãnom rie‰ení otázky eurovalu, bude to zodpovednosÈ strany SaS. Tá svojimi súãasn˘mi
krokmi len vyhrocuje napätie v koalícii. Namiesto toho by rad‰ej mala hºadaÈ rie‰enie, ktoré by bolo prijateºné aj pre Àu. Pre TASR to
uviedol predseda Mostu-Híd Béla Bugár.
20. septembra – Ak chce strana SaS pád vlády, postupuje správne. Pre TASR to uviedol
podpredseda KDH Pavol Abrhan, ktor˘ reagoval na vyjadrenia liberálov, Ïe euroval v Ïiadnom
prípade nepodporia, a to ani keby to bolo spojené s hlasovaním o dôvere vláde. „V záujme dosiahnutia dohody nie je ‰Èastné, Ïe tak˘mto spôsobom oznamujú svoje stanovisko koaliãn˘m
partnerom prostredníctvom médií, oãakával by
som skôr politické rokovania, kde by sa hºadalo spoloãné rie‰enie, ako sa vyrovnaÈ s eurovalom. Pán predseda Sulík si zvolil ten najhor‰í
spôsob. Ale ak mu ide o pád vlády, tak potom postupuje presne tak, aby tento svoj cieº dosiahol,“
povedal Abrhan.
20. septembra (TASR) – Nie sme v koalícii
s Robertom Ficom (Smer-SD), ale s Richardom
Sulíkom (SaS), a preto budeme o podpore zmien
v doãasnom eurovale presviedãaÈ predov‰etk˘m
jeho. Takto na dne‰né vyhlásenia lídra liberálov
reagoval minister financií a podpredseda najsilnej‰ej koaliãnej strany SDKÚ-DS Ivan Miklo‰.
ZároveÀ zopakoval svoj názor, Ïe ide o tak váÏnu vec pre budúcnosÈ Slovenska a celej eurozóny, Ïe je na mieste spojiÈ to s hlasovaním o dôvere vláde. Pripomenul, Ïe stabilizaãné nástroje ako euroval sa pripravujú preto, aby sa zabránilo nekontrolovateºnému hospodárskemu prepadu. ZároveÀ pripustil, Ïe pri aktuálnom spomaºovaní globálnej ekonomiky je bez ohºadu
na fungovanie tohto mechanizmu hrozba recesie reálna. „Ale je veºk˘ rozdiel, ãi bude ekonomick˘ pokles v rádoch percent alebo desiatok
percent,“ upozornil ‰éf rezortu financií.
21. septembra – Slovensko bude hlasovaÈ o
zmenách v eurovale len vtedy, ak krajiny, ktoré
Ïiadajú pomoc, splnia v‰etky nevyhnutné podmienky pre nápravu svojich rozpoãtov˘ch deficitov. Vyhlásila to v utorok poãas náv‰tevy USA
premiérka Iveta Radiãová. Slovensko bude podºa nej „posledná krajina“, ktorá bude o roz‰írení záchranného fondu eurozóny hlasovaÈ. „Ako
môÏem povedaÈ áno tomuto mechanizmu, kde
tieto podmienky, ktoré máme vo vládnom programe, nie sú splnené?“ reagovala pre tlaãovú
agentúru Reuters.
22. septembra – Ústavn˘ súd (ÚS) SR prijal
návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady SR
(NR SR), zastúpen˘ch Gáborom Gálom (MostHíd), na zaãatie konania o súlade právnych predpisov a pozastavenie úãinnosti zákona o ‰tátnom
obãianstve. Informáciu pre TASR potvrdila hovorkyÀa ÚS Anna Panãurová. Zákon prijala NR
SR 26. mája 2010 v skrátenom legislatívnom konaní a navrhovateºom prekáÏa najmä ustanovenie, ktoré hovorí o tom, Ïe obãan SR stráca ‰tát-
87
P A R L A M E N T N ¯
ne obãianstvo, ak na základe v˘slovného prejavu vôle dobrovoºne nadobudne cudzie ‰tátne
obãianstvo. Táto právna norma reagovala na
schválen˘ maìarsk˘ zákon, ktor˘ zjednodu‰uje
udeºovanie dvojakého obãianstva zahraniãn˘m
Maìarom.
22. septembra – Národnej rade Slovenskej republiky bol 21. septembra 2011 doruãen˘ návrh
na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej
republiky s Dodatkom k Rámcovej zmluve medzi ‰tátmi eurozóny a Európskym finanãn˘m
stabilizaãn˘m nástrojom (tlaã 502).
24. septembra – Pri spájaní otázky zmien v eurovale s hlasovaním o dôvere vláde nejde ostatn˘m koaliãn˘m stranám len o euroval. Myslí si
to predseda koaliãnej SaS a ‰éf parlamentu Richard Sulík, ktorého strana je zásadne proti posilÀovaniu súãasného ochranného mechanizmu v
eurozóne. „Keby im i‰lo naozaj len o ten euroval,
tak by nedo‰li s t˘m, Ïe to musíme spojiÈ s hlasovaním o dôvere vláde, lebo t˘m úplne zabijú,
Ïe by Smer mohol hlasovaÈ za. Potom sa musíme p˘taÈ, ão je ten skutoãn˘ dôvod, lebo euroval
to zjavne nebude,“ vyhlásil Sulík v dne‰n˘ch Sobotn˘ch dialógoch Slovenského rozhlasu.
25. septembra – Koaliãná SaS si vie predstaviÈ vylep‰enia v eurovale, ktoré by z neho spravili funkãn˘ mechanizmus. Akékoºvek zmeny by
si v‰ak vyÏadovali opätovne otvoriÈ medzinárodné dohody a ratifikácie v jednotliv˘ch ãlensk˘ch
krajinách eurozóny, pripustil ‰éf poslaneckého
klubu SaS Jozef Kollár. „Nami navrhovan˘m
kompromisom je, aby sa vytvoril nadnárodn˘
majetkov˘ holding, do ktorého by kaÏdá krajina, ktorá poÏiada o finanãné prostriedky z eurovalu, vloÏila svoje aktíva, podiely v ‰tátnych
podnikoch aj zlaté rezervy, a toto by sa malo t˘kaÈ rovnako aj bánk,“ priblíÏil v dne‰nej diskusnej relácii TA3 V politike. Zvy‰ovanie a posilnenie kompetencií v eurovale, o ktorom sa má
v slovenskom parlamente hlasovaÈ v októbri,
totiÏ podºa liberálov nevedie k pomoci krajinám v problémoch.
25. septembra – âasÈ najsilnej‰ej vládnej
strany SDKÚ-DS chce premiérku Ivetu Radiãovú (SDKÚ-DS) dotlaãiÈ do spojenia hlasovania
o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde, aj keì
sama to nechce. MôÏe za t˘m byÈ aj intriga s cieºom pádu súãasnej vlády, myslí si ‰éf SaS Richard Sulík. „Toto je môj dojem z celej tejto ro‰ády. Povedal som, Ïe urãite uÏ nejde o euroval,
lebo keby do‰lo k spojeniu s hlasovaním o dôvere vláde, Smer-SD uÏ nemôÏe zahlasovaÈ za
euroval, ani keby hneì chcel. TakÏe ºuìom, ktorí na to tlaãia, nejde len alebo primárne o euroval,“ vyhlásil Sulík v dne‰nej diskusnej relácii
televízie Markíza Na telo.
Bratislava 27. septembra – Príprava elektronickej voºby cez internet musí byÈ rovnako dôsledná, ako príprava spoloãnej európskej meny.
Uviedol to dnes predseda Národnej rady SR Richard Sulík (SaS) vo svojom úvodnom príhovore na medzinárodnej konferencii eVoting, venovanej elektronickému hlasovaniu. „Tá príprava
musí byÈ dobrá, musí to byÈ v‰etko premyslené,
treba myslieÈ na plán B, aby sa jednoducho tak˘to veºk˘ projekt podarilo zrealizovaÈ. Systém
bez dôkladnej odbornej starostlivosti a bez dôkladného zváÏenia povedie zákonite k problémom,“ povedal ‰éf liberálov. NajzávaÏnej‰ie
otázky, ktoré v‰ak musí Slovensko pred realizáciu elektronického hlasovania vyrie‰iÈ, je podºa
neho zabezpeãenie anonymity a bezpeãnosti.
„Musí sa podariÈ zabezpeãiÈ stopercentnú bez-
88
D E N N Í K
peãnosÈ, aÏ potom môÏeme rozm˘‰ºaÈ nad t˘m,
Ïe zavedieme elektronické voºby,“ povedal Sulík.
27. septembra – Koaliãná SaS odmieta ponuku kompromisného postupu pri eurovale, ktorú dnes prezentoval líder SDKÚ-DS Mikulá‰
Dzurinda. Liberáli to tvrdia v stanovisku, ktoré
zverejnili na svojej internetovej stránke s t˘m, Ïe
sa nebránia ìal‰ím rokovaniam. „Oficiálna ponuka SDKÚ-DS predstavuje v˘razne uωí priestor pre moÏnú dohodu ako ponuka ministra financií Ivana Miklo‰a (SDKÚ-DS), ktorú prezentoval na koaliãnej rade v âastej–Papierniãke a
ktorú SaS opakovane odmietla,“ tvrdia liberáli.
Bratislava 29. septembra – Ak sa nájde rie‰enie eurovalu, ktoré by spæÀalo obe poÏiadavky SaS, e‰te stále je priestor na to, aby sa strany vládnej koalície dohodli. Uviedol to dnes
pre TASR poslanec Národnej rady SR Martin Poliaãik (SaS). „To znamená, ak by sme boli schopní nezablokovaÈ Európsku úniu v prijímaní eurovalu, ale zároveÀ by to slovensk˘ch daÀovníkov nestálo ani cent, tak si myslím, Ïe tam existuje cesta, aby tie rokovania pokraãovali ìalej,“
povedal. Premiérka Iveta Radiãová (SDKÚ-DS)
v stredu (28. 9.) po rokovaní vlády uviedla, Ïe
SaS dostala nov˘ návrh rie‰enia. Jeho detaily
v‰ak nechcela zverejÀovaÈ prv, neÏ dostane oficiálnu odpoveì od liberálov.
29. septembra – Súãasná úprava autorského
zákona na Slovensku je zaostalá a vyzerá ako
cestn˘ zákon, ktor˘ by upravoval len pohyb
konsk˘ch povozov. Zhodli sa na tom dnes ãlenovia poslaneckého klubu SaS Jozef Viskupiã a
Martin Poliaãik, ktorí spolu s Janou ÎitÀanskou
(KDH) a Miroslavom Beblav˘m (SDKÚ-DS)
pripravili ãiastoãnú novelu predmetnej právnej
úpravy. Zámerom navrhovanej novely zákona je
umoÏniÈ pouÏívanie takzvan˘ch verejn˘ch licencií. Momentálna právna úprava totiÏ podºa ich
slov chráni autorov v niektor˘ch situáciách aÏ
nad ich vlastnú vôºu. Verejné licencie pritom
majú okrem európskych krajín aj ‰táty ako Peru
alebo âile.
29. septembra – Ústavn˘ súd (ÚS) SR na neverejnom zasadnutí pléna v stredu 28. septembra predbeÏn˘m opatrením pozastavil úãinnosÈ novelizovaného zákona o prokuratúre a návrh prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky Ladislava Tichého prijal na
ìal‰ie konanie. Podºa vyjadrenia Tichého, ktoré poskytol TASR e‰te 12. augusta, prokurátorom „prekáÏa úãasÈ ministra spravodlivosti SR
v rôznych komisiách a vôbec v˘konnej moci práve v komisiách. âi uÏ to sú disciplinárne komisie, v˘berové komisie alebo tvorba na‰ich vnútorn˘ch predpisov,“ povedal Tich˘.
29. septembra – Koaliãná SaS dala premiérke Ivete Radiãovej (SDKÚ-DS) sºub, Ïe bude
skúmaÈ jej návrh rie‰enia ohºadom schvaºovania
zmien v eurovale v slovenskom parlamente.
Bliωie bude o tomto návrhu informovaÈ aÏ po
jeho detailnom preskúmaní, dovtedy v‰ak liberáli zotrvávajú na odmietavom stanovisku k eurovalu. „Cieºom SaS nie je zablokovaÈ ostatné
krajiny. Tak ako pre premiérku Ivetu Radiãovú
aj pre SaS je prijateºné len také rie‰enie, ktoré nebude stáÈ obãanov Slovenska ani jeden jedin˘
cent. Z toho vypl˘va, Ïe nav˘‰enie mimoriadnych ‰tátnych záruk zo 4,37 miliardy eur na
7,73 miliardy eur nie je potrebné,“ kon‰tatuje sa
v stanovisku strany, ktoré TASR poskytla jej
hovorkyÀa Tatiana Tóthová.
(rk)
veºmi poìakovaÈ svojim priateºom, kolegom v radoch koaliãnej vlády a koaliãn˘ch poslancov.
Chcem poìakovaÈ v‰etk˘m ãlenom vlády za
dne‰né stanovisko, za ich dne‰né vystúpenie,
ale najmä im chcem poìakovaÈ za odvedenú
prácu.
Preãítala som si veºmi dôkladne návrh na odvolanie premiérky v rozsahu jednej A4 a ‰tvrÈ a
myslím si, Ïe ãlenovia vlády a viacerí poslanci
dali veºmi presné a jasné odpovede na v˘hrady,
ktoré na tej jednej A4 a kúsok sú sformulované.
OceÀujem v‰etky vecné poloÏené otázky a vecné v˘hrady opozície. Má to tak byÈ. Je to va‰a
úloha. Je medzi nami jeden v˘znamn˘ rozdiel,
vy ste sami, a ja nie. Ja mám koalíciu, ktorá mi
síce sem tam robí vrásky, sem tam tie diskusie
tú neºahké, ale aj preto, Ïe problémy, ktoré nás
ÈaÏia, sú váÏne a nájsÈ rie‰enia je zadanie, na ktoré ja si netrúfam povedaÈ, Ïe mám patent. Mám
pokoru a úctu k rie‰eniam, ktoré ponúkajú aj moji
priatelia kolegovia z mojej koalície. Rozumiem,
Ïe argumenty, ktoré tu odzneli, opozícia nemusí prijaÈ. Je to vበpostoj, je vበnázor, je to va‰e
právo. Ale naozaj nebudem opakovaÈ programové vyhlásenie vlády, nebudem opakovaÈ odpoãet vlády za prv˘ rok, nebudem opakovaÈ svoje odpovede tu na tejto pôde na dokola kladené
tie isté vety, pretoÏe to je taká tá klasická stratégia politického marketingu. Vláda dnes jednohlasne, jednomyseºne prijala stanovisko k návrhu
poslancov Smeru, SD a SNS, ja sa stotoÏÀujem
s t˘mto stanoviskom. To stanovisko tu odznelo
a spolu s mojou vládou, s mojimi poslancami sa
u svojich poslancov uchádzam o dôveru. Máme
odhodlanie napæÀaÈ vládny program a to preto,
lebo sme ponúkli rie‰enia, ktoré v dne‰nej veºmi ÈaÏivej situácii vnímame a chápeme ako
ochranu obãanov Slovenskej republiky
Aj keì tu odznelo kade ão a ja ‰tatistiku predná‰am, nieão o nej viem, a napriek tomu nebudem v tomto pingpongu pokraãovaÈ. Viete preão? Lebo sme túto noc nevyrie‰ili vôbec niã. Vôbec niã. Bez ohºadu na to ako dopadne hlasovanie, bez ohºadu na to ako dopadne hlasovanie.
Nevyrie‰ili sme niã, lebo sme neodpovedali na
v˘zvy, ktoré máme pred sebou v tejto sále. Vláda na tieto v˘zvy ponúka odpoveì a preto sa obraciam s dôverou na poslancov Národnej rady
Slovenskej republiky, aby sme rie‰enia, ktoré ponúkame ãím skôr zrealizovali.
V. SLOVO NA ZÁVER
Natália Blahová, poslankyÀa (SaS)
65 tisíc eur, skoro 2 milióny korún na jeden kalendárny deÀ, za poslancov a Kanceláriu Národnej rady, ktorá zabezpeãuje chod tejto schôdze.
Toºko stálo to, aby sme deklarovali to, ão sme
v‰etci dávno predt˘m vedeli, Ïe strana Sloboda
a solidarita rovnako ako i celá koalícia stojí za
vami pani premiérka.
VI. A POTOM SA HLASOVALO
Prítomn˘ch bolo 147 poslancov, hlasovalo 69
za, 78 proti. Národná rada nevyslovila nedôveru predsedníãke vlády Slovenskej republiky Ivete Radiãovej.
(rk)
S U P E R M O N I T O R
SUPERMONITOR
a (medzit˘m) minikomentáre
23. augusta 2011 – 23. septembra 2011
Detské knihy s ilustráciami na‰ich bombov˘ch v˘tvarníkov (Viera Bombová a iní) by sa
dnes nielenÏe nepredali, ale ani by ich nik nevydal.
Básnik Daniel Hevier. HN 23. 8.
(Neviem, ão je dnes pre solídneho obãana
hor‰í pocit: Ïe do kaÏdej akcie, v ktorej má
prsty niekto z vlády ãi parlamentu, sa pripletie korupcia pre‰pikovaná klientelizmom –
alebo to, Ïe do kaÏdej informácie z umeleckej tvorby sa zapletie ignorancia obrovského poãtu Slovákov k tomu, ão má nejakú
hodnotu a kníhkupci musia takmer v‰etky
kvalitnej‰ie produkty vyhodiÈ, lebo sotvakto má o ne záujem.)
***
Celá kauza svedãí o straníckom klientelizme
v SDKÚ(‰éf DaÀového riaditeºstva Krnáã rozhodol, Ïe daÀové úrady v Ko‰iciach sa presÈahujú do budovy okresného funkcionára SDKÚ
·ãurku). Minister financií Miklo‰ jasne preukázal, Ïe stranícke väzby aparátu SDKÚ sú mu
prednej‰ie ako pozitívny imidÏ jeho vlastnej
strany a Ïe je preÀho dôleÏitej‰í názor ‰éfa
okresnej organizácie SDKÚ ako názor mimovládnych organizácií, ktoré v˘ber kritizujú.
Politológ Michal Horsk˘.
Pravda 23. 8.
(Sociológ Martin Slosiarik veºmi presne kon‰tatuje, Ïe „pozícia premiérky je ne‰Èastná:
predt˘m zaujala iné stanovisko, teraz akoby trochu dala hlavu do piesku a nechce
otázku klientelizmu SDKÚ rie‰iÈ“. Premiérka v‰ak nemôÏe na‰ºapovaÈ iba opatrne. Obãas musí razantne potvrdiÈ svoju zásadovosÈ, i keby to vyzeralo ako vzbura proti
Dzurindovi.)
príklad napísala pani, ktorá videla nahrávku
filmu Pásla kone na betóne: „Bylo mi moc
smutno. Po zhlédnutí va‰eho filmu se mi ulevilo. Jako bych nûco najednou pochopila. Moc
vám dûkuji.“
Hereãka a spisovateºka
Milka Zimková. OÎene.sk 24. 8.
(Jedno sa roky udrÏiava: vzÈah kultivovan˘ch âechov k hercom. Je úctyhodn˘.)
***
Vyz˘vame vládu, aby nás viac zdanila a zlep‰ila tak finanãnú situáciu krajiny. Sme si vedomí toho, Ïe sme profitovali z francúzskeho systému a európskeho prostredia, s ktor˘m sme
spojení a ktoré chceme pomôcÈ udrÏaÈ. Keì
deficit verejn˘ch financií a vyhliadky zhor‰ujúceho sa ‰tátneho dlhu ohrozujú budúcnosÈ
Francúzska a Európy a keì vláda Ïiada kaÏdého o solidaritu, zdá sa nám nevyhnutné prispieÈ.
Liliane Bettencourt z kozmetického impéria
L'Oreal. Le Nouvel Observateur 24. 8.
(Slovenskí boháãi so svojou Ïivotnou filozofiou „stále len zh⁄ÀaÈ peniaze“ budú zrejme
povaÏovaÈ 16 francúzskych veºkopodnikateºov a superboháãov, ktorí petíciu podpísali,
za bláznov. Dobrovoºne ponúkajú vláde, aby
im skrátila príjmy „boháãskou daÀou“! LenÏe je to naopak. Ich genialita je nadpriemerná. Vedia, Ïe ‰tát sa môÏe dostaÈ do veºk˘ch ÈaÏkostí s chudobn˘mi, ak nebude maÈ
dosÈ peÀazí na sociálne podpory. A to je potom osvedãená zámienka pre socialistov, aby
búrili ºudí proti kapitalistom.)
***
Kresba: Shooty. Sme 23. 8.
(Ktovie, ãi uÏ utkali tak˘ veºk˘ koberec,
aby sa podeÀ dali napchaÈ v‰etky smeti
SDKÚ.)
Keì ãlovek vie, kam chce v Ïivote ísÈ a ão
chce dosiahnuÈ, tak aj prípadn˘ pád „na nos“ ho
posunie o dæÏku tela bliωie k cieºu. Nebojme
sa pádov, sú prirodzenou súãasÈou v˘voja. Veì
keì nás nieão bolí, vtedy rastieme. A ão rastie,
to sa vyvíja. ªudia urãite nájdu rie‰enia na
dne‰né problémy. Len nás musí zabolieÈ, aby
sme dokázali zmeniÈ Európu k lep‰iemu.
Finanãník Peter Kri‰tofoviã.
HN 24. 8.
(Pravda, ºahko sa mení aj Európa, keì máme
v zálohe dosÈ financií, aby sme vydrÏali jednu-dve men‰ie krízy. Oveºa Èaωie sa preÏívajú pády, keì nás odierajú prázdne vrecká a
my nevieme, ãím zaplatíme zajtra elektrinu.
T˘ch, ktorí majú problémy s ak˘mkoºvek
platením, je príli‰ veºa na to, aby mohli byÈ
len tak spokojní.)
***
***
Útechou v unikajúcom ãase sú pre mÀa listy, ktoré mi stále prichádzajú. Z âeska mi na-
V na‰om dlhodobom projekte predstavíme
v˘tvarn˘ch umelcov so slovensk˘mi koreÀmi,
***
ktorí sa presadili v zahraniãí. A t˘ch nie je
málo...
Riaditeº bratislavskej mestskej galérie
Ivan Janãár. Sme 24. 8.
(Slováci stále nedoceÀujú, akí jedineãní v˘tvarní umelci vyrástli v tejto krajine. Ak sa
v‰ak chceli naplno presadiÈ, museli odísÈ do
zahraniãia a dnes má len málo domorodcov
umelecké hodnoty nimi vytvorené. Na‰e vlastenectvo je úzkoprsé, a kto odi‰iel povedzme
do ParíÏa alebo sa usadil v Budape‰ti, toho
uÏ necítime ako slovenského umelca.)
***
Keì som v júli sledoval posledné pristátie raketoplánu Atlantis, mal som pálãiv˘ pocit. Bol
to koniec cesty zaãatej v roku 1981, keì vesmírna agentúra NASA program raketoplánov˘ch letov spustila. Odvtedy precestovali 867
miliónov km a prepravili do vesmíru 355 ºudí
zo 16 krajín. Do roku 2030 by mala byÈ NASA
pripravená dopraviÈ ºudí na Mars.
Zakladateº Virgin Group
Richard Branson. HN 24. 8.
(E‰te pred 50 rokmi by sa citovan˘ text chápal iba ako v˘plod fantázie. Dnes uÏ ºudia
nielen lietajú do vesmíru, ale ho pomaly aj
ob˘vajú. My sme prvá generácia, ktorá sa
zaãala dot˘kaÈ nebies. Pravda, tieto v˘lety
stoja nesl˘chané sumy. MoÏno teda pochopiÈ otázku, ktorú poloÏila editorka news. at
Bruegglerová, ãi by nebolo lep‰ie venovaÈ peniaze na záchranu tisícov hladujúcich v Afrike. Podnikateº jej oprávnene povedal, Ïe
treba oboje. Prieskum kozmu je totiÏ základom lep‰ej budúcnosti ºudstva.)
***
Opera je nákladn˘ Ïáner, ktor˘ zhltne 60 %
rozpoãtu SND, takÏe by o diváka mala bojovaÈ,
ale in˘mi zbraÀami ako ãinohra. Tá marketing
aÏ tak nepotrebuje, diváci prídu na osobnosti z
obrazovky, Ma‰talíra alebo Pauhofovú. Treba
robiÈ moderné aktualizácie historick˘ch opier.
Samozrejme, nesmú byÈ samoúãelné a násilné.
Kolega, sólista v Berlíne, dal po desaÈroãiach
v˘poveì, pretoÏe reÏisér od neho Ïiadal, aby na
pódiu pred publikom moãil.
Opern˘ spevák Marian Pavloviã.
TV oko 25. 8.
(Ani operu neurazí ‰oumenstvo, ak jasné
svetlo tvorivosti prevy‰uje hrubozrnnosÈ.)
***
Nie kaÏd˘ obstojí v poÏiadavkách jazdeckého ‰portu. Treba maÈ zmysel pre spravodlivosÈ,
cit, odvahu, rozvahu, treba rozumieÈ reãi koÀa
a cez Àu rozpoznaÈ vlastné chyby a pouãiÈ sa z
89
S U P E R M O N I T O R
nich. Na‰e kone nás majú dokonale preãítan˘ch
a poskytujú nám správu o tom, akí sme. Niekedy je tento pohºad do zrkadla zdrvujúci. Kone
nikdy neklamú a niã pred nimi neutajíme.
Chovateºka koní
Dana Strnadová. OÎene.sk 25. 8.
(Kone sú u‰ºachtilej‰ie, neÏ iné zvieratá, a
majú brilantnej‰ie vlastnosti, neÏ ºudia.)
***
Zbierku na národn˘ poklad SR vyhlásila
Matica slovenská ku dÀu vzniku samostatného
‰tátu. Tisíce ºudí naÀ prispeli, v dobrej viere, Ïe
ich peniaze budú pouÏité na v‰etky tie u‰ºachtilé veci, ktoré MS sºubovala. Poklad je v‰ak definitívne fuã. TakÏe darcovia napokon zasa len
prispeli niekomu na auto, na vilku, moÏno aj na
jachtiãku. Polícia raz hádam zistí, komu.
Komentátor Arpád Soltész.
HN 26. 8.
(Slovensk˘ verejn˘ a národn˘ Ïivot je v prvom rade o okrádaní ‰tátu a spoluobãanov.)
vo svete, sa môÏe veºmi zle skonãiÈ, ak si to majetnej‰í ºudia neuvedomia. Som ochotn˘ platiÈ
podstatne vy‰‰ie dane.
Majiteº ÎOS Trnava Vladimír Poór.
Sme 26. 8.
(AspoÀ niektorí b˘valí meãiarovskí milionári si uÏ vidia ìalej od nosa. Vedia, Ïe dobre zdanené milióny sú osoÏné aj pre nich.
Vy‰‰ie dane nechcú platiÈ len vtedy – ako
správne hovorí in˘ milionár, Boris Kollár –,
keì vedia, Ïe ich rozkradnú ‰tátni úradníci
„napríklad cez tendre“. A ìalej: „Pre ·vajãiarsko by som dal aj 50 %. Pre Slovensko
niã, pretoÏe mnohí politici idú do politiky len
preto, aby sa nabalili.“)
***
nutie tovaru mal˘m obchodníkom a surové
ubliÏovanie kaÏdému, kto je slab‰í.)
***
Na‰i milionári by s vy‰‰ími daÀami súhlasili, ak ‰tát zlep‰í svoje fungovanie. Kongres naklonen˘ miliardárom si mÀa a mojich priateºov
rozmaznával dosÈ dlho. Vy‰‰í príjem z daní by
mal pomôcÈ USA zníÏiÈ obrovské zadlÏenie
krajiny, pre ktoré hrozil v polovici leta bankrot.
Ten na‰i politici odvrátili v poslednej chvíli.
Americk˘ miliardár Warren Buffett.
New York Times 27. 8.
(Nielen francúzski, ako sme uÏ citovali, ale
ani americkí miliardári nie sú samovrahovia,
aby nepodporili pár tisíckami dolárov svoj
‰tát, ak vedia, Ïe ten robí aj pozitívne kroky
a Ïe zv˘‰ené dane zachránia ‰tát. Na‰i trochári ºutujú ão aj 1 euro pre ‰tát navy‰e,
pretoÏe ho nechápu ako svoj ochrann˘ ‰tít.)
***
KieÏ ãosi znamená ticho kaviarenského stolíka, pri ktorom sa lúãia smutní milenci. No ão
ak to vôbec nie sú milenci, ão ak je to poisÈovací agent a jeho smutná zákazníãka? A ão ak
niã neumrelo, len to práve sami zabíjajú? Alebo ão ak mlãia nad smrÈou dieÈaÈa?
Poºsk˘ spisovateº Szczepan Twardoch.
Sme 27. 8.
(KaÏdú chvíºu vidíme okolo seba ºudí, ktorí
nieão robia a my si nam˘‰ºame, Ïe vieme, ão
je v ich pohyboch, slovách. Sme veºmi múdri. A nevieme ani to, ão práve robíme my.)
***
Stále poãúvame o potrebe ‰krtov a systémov˘ch rie‰ení, ale keì sa pozriete na v˘voj verejn˘ch financií jednotliv˘ch ‰tátov, zistíte, Ïe
dlhy rastú. Tak aké reformy to prijímajú?
Analytik spoloãnosti TRIM Broker
Valér Demjan. Plus 7 dní 26. 8.
(Konanie a reãnenie európskych politikov je
len nekoneãn˘m radom mamov a klamov,
ktor˘mi politici udrÏiavajú obãanov v poriadnej vzdialenosti od nepríjemnej reality.)
***
***
Chceme podporiÈ ‰túdie, ktoré rozpracujú
nielen technické, ale najmä etické, politické ãi
spoloãenské aspekty veºkolepého v˘letu do
hlbín kozmu. Ja viem, môÏe to znieÈ ako romantick˘ sen, ale uÏ teraz môÏeme maÈ technológie, ktoré dostaãujú na vyslanie robotick˘ch
sond k in˘m hviezdam. Aj keby tam stále leteli desaÈroãia ãi storoãia.
Astronómka Jill Tarterová
z programu SETI. New York Times 26. 8.
(Ak sa hovorí o lete do vesmíru, ktor˘ bude
trvaÈ desaÈroãia ãi storoãia, je to stále len fikcia, pretoÏe ãlovek, hoci uÏ dokáÏe zázraãné
veci, e‰te stále nevie ÏiÈ dlh‰ie, ako 70-80 rokov, takÏe by nedoletel na Ïiadnu vzdialenej‰iu planétu. A veºmi váÏny problém by predstavovala i psychika astronauta – aby dokázal preÏiÈ mesiace v úplnej samote.)
***
âínski cenzori vybrali na svoj zoznam aÏ ‰esÈ
hitov z aktuálneho albumu Lady Gaga, ktoré zakázali interpretovaÈ na internete. Toto nariadenie vy‰lo aj preto, aby sa „zabránilo nevkusu a
vulgárnemu obsahu“. Pesniãky oznaãili za
„hrozbu národnej kultúrnej bezpeãnosti“.
Britsk˘ denník Guardian 26. 8.
(Mnohé zásahy cenzúry sa zdajú byÈ primitívne, ale v podstate sú veºmi premyslené.)
***
Je najvy‰‰í ãas na vy‰‰ie dane. To, ão sa deje
90
Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus august
(Taká neveºká záchranná plachta na Grécko s jeho superzadæÏením?)
V SR sa dá v‰etko vybaviÈ. Tak neoficiálne,
pod stolom. Korupcia je v malom i vo veºkom.
Holandská fotografka
Illah van Oijen. T˘ÏdeÀ 29. 8.
(Slovensko je oveºa men‰í ‰tát svojou morálkou, neÏ svojou rozlohou.)
***
***
Kultúra predstavuje nutn˘ oddych od kaÏdodenného zhonu, od chaotického a ãasto vulgárneho politického prostredia, a ponúka príleÏitosÈ na obnovu na‰ej duchovnej energie. Skvelé diela sú potenciálom k zlep‰eniu samého
seba. Ak sa tento zdroj útoãiska postupne zúÏi,
potom sme odsúdení na to, aby sme sa stali veãn˘mi zajatcami zakrpateného vesmíru „praktickosti“.
Rumunsk˘ americk˘ spisovateº
Norman Manea. Sme 27. 8.
(Koºkí Slováci potrebujú kultúru? A koºkí si
uvedomujú, akí bezv˘znamní sú bez nej?)
***
V hádzaní kameÀmi a zápaln˘mi fºa‰ami v
Lond˘ne nemusí byÈ zakódovaná Ïiadna správa. NákazlivosÈ tohto niãivého happeningu
svedãí o tom, Ïe adrenalínová hra na pána ulice je príÈaÏlivá. Var a chaos v meste sú osobn˘m euforick˘m záÏitkom. A na ostatnom nezáleÏí.
Sociologiãka Zuzana Kusá.
Pravda 27. 8.
(A stále pribúdajú ºudia, ktor˘ch nevie uspokojiÈ niã iné, len rozbíjanie v˘kladov, krad-
Îiadame koniec celibátu a Ïiadame aj moÏnosÈ vysväcovaÈ Ïeny za kÀazov.
B˘val˘ generálny vikár viedenskej diecézy
Helmut Schüller. T˘ÏdeÀ 29. 8.
(Osud Schüllera a 300 rakúskych katolíckych kÀazov, ktorí v˘zvu podpísali, rukolapne potvrdzuje, Ïe Vatikán je nepouãiteºn˘. Za
rebéliu im hrozí trest exkomunikácie. PápeÏ
a jeho blízki nijaké zmeny v cirkvi, ktoré by
priblíÏili Boha ºuìom, nepripú‰Èajú.)
***
Dúfam, Ïe bude prijatá vyhlá‰ka, ktorá obmedzí niektoré prejavy neprispôsobiv˘ch obãanov. Mám na mysli zákaz pitia alkoholu na verejnosti a neoprávnené zaberanie verejného
priestranstva. Zv˘‰ime policajn˘ dohºad.
Starosta Varnsdorfu Martin Louka.
Idnes.cz 29. 8.
(âesi si ÈaÏivú situáciu s Rómami zºahãujú
presne ako Slováci. V‰etko chcú vyrie‰iÈ vyhlá‰kami a policajtmi, hoci uÏ roky sa môÏu
presvedãiÈ, Ïe to nie je úãinn˘ recept.)
***
S U P E R M O N I T O R
·etrenie, ktor˘m sa súãasná vláda stále vychvaºuje, sa sústreìuje najmä v oblastiach, do
ktor˘ch uÏ teraz ide havarijne málo peÀazí.
Zdravotníctvo, protipovodÀová ochrana, v˘stavba diaºnic a mnohé ìal‰ie. Plánujú na ne daÈ
e‰te menej. TakÏe ão nás ãaká?
Poslanec Smeru Ján Poãiatek,
b˘val˘ minister financií. HN 30. 8.
(Pomaly uÏ máme viac exministrov financií,
neÏ financií.)
***
Na‰a Akadémia humoru udelila prestíÏnu
anticenu „Trafená hus“ bratislavskému okresnému súdu za nieão, nad ãím zastane rozum aj
humoristom: „Za objavenie spravodlivosti po
15 rokoch v rozsudku, na základe ktorého sa exprezident Kováã má ospravedlniÈ Ivanovi Lexovi za v˘roky o tom, Ïe stál za únosom jeho
syna do Rakúska“.
„Akademik humoru“ Roman Vykysal˘ n
a Kremnick˘ch gagoch 2011. Sme 30. 8.
(LenÏe bratislavsk˘ okresn˘ súd vyniesol
rozsudok – po 15 rokoch! – nie ako satirické ãíslo, ale „naozaj“, takÏe táto hrubá uráÏka exprezidenta SR – a od Lexu! – ozaj platí.)
Asi 20-roãná bufetárka z bufetu pod lanovkou v Starom Smokovci mi na moju otázku, ãi
je nutné, aby rádio huãalo na dobrú polovicu Tatier, keìÏe niektorí ºudia sa vyberú do hôr aj pre
ich lahodné ticho, mi odpovedala tak, Ïe by ani
Konfucius, Dalajláma a Freud nedokázali zareagovaÈ: „ªudia sem chodia daão zaÏiÈ, a nie
byÈ v tichu.“
Rozhlasov˘ moderátor
Daniel BaláÏ. HN 31. 8.
(KultúrnosÈ mnoh˘ch slovensk˘ch obãanov,
ãinn˘ch vo verejn˘ch zariadeniach, je na
bode mrazu. Nemajú ani ‰tipku citu pre to,
ão kedy ktor˘m ºuìom padne dobre.)
***
Zopnuté ruky sú zvyk, ktor˘ má svoj pôvod
v Indii. O pravej ruke sa hovorí ako o ãistej, znamená posvätnosÈ a pravdu. ªavá ruka je neãistá a vzÈahuje sa na svetské vá‰ne ãloveka. Ale
keì sa dlane pravej a ºavej ruky spoja, znamená to harmóniu a uvedomenie si pravdy.
Japonsk˘ publicista
Masahiko Shiraki. TV oko 31. 8.
(PouÏívania symbolov by sme sa mohli ºahko zbaviÈ. Ale my – a dobre robíme – sa ich
zbaviÈ nechceme. I pouÏívanie symbolov nás
oslobodzuje od zvieracej bázy ãloveka.)
***
***
PovaÏujem za správne, aby sa na prechodn˘
ãas pridalo viac ºuìom s nízkymi dôchodkami.
Predseda sociálneho v˘boru NR SR
Július Brocka (KDH). Sme 31. 8.
(Idea je u‰ºachtilá – zrovnoprávniÈ v˘‰ku
dôchodkov. Len títo skvelí politici ututlávajú, Ïe ich veºkodu‰nosÈ ide na úkor in˘ch dôchodcov, priãom mlãia, Ïe i slovenskí penzisti s vy‰‰ími dôchodkami berú podstatne niωie penzie, neÏ najbiednej‰ie dotovaní rakúski. A tak slovenskí seniori sú na tom v európskom kontexte mizerne. Spravodlivé by
bolo, keby na zv˘‰enie dôchodkov vzali peniaze z miliónov, ktoré zarábajú slovenskí
politici.)
Herecká práca je zákerná, niekedy ani pri najväã‰ej snahe nevyjde. A zvlá‰È ÈaÏko je hercom
v mimobratislavsk˘ch divadlách. Mlad˘ herec
z Bratislavy sa párkrát objaví na obrazovke a
uÏ je z neho celebrita. Herec na vidieku robí
poctivo roky, aj talent má, ale nemá ‰ancu.
Herec Divadla Alexandra Duchnoviãa
v Pre‰ove Jevgenij LibezÀuk.
Tele plus 3. 9.
(UÏ desaÈroãia vládne v SR tento deprimujúci stav, ktor˘ naozaj na mnoh˘ch pôsobí
ako skrivodliv˘. Ale umelo presadzovaÈ spravodlivosÈ by bolo pom˘lené a nemoÏné.)
***
***
Túto knihu si musíte preãítaÈ! Ako ãasto sme
uÏ poãuli túto vetu. Musíme? Ale ãoby! V literatúre nikto niã nemusí, iba môÏe. Nie je to v˘borné?
Básnik Daniel Hevier.
HN 30. 8.
(Je to v˘borné, pravda, pokiaº nevládne komunistick˘ reÏim. Vtedy sa v‰etko muselo.)
***
Klavír je moja najobºúbenej‰ia hraãka a zároveÀ najlep‰í priateº, tak s ním chcem byÈ stále. V zásade sa pri kaÏdom koncerte snaÏím mu
dávaÈ ão najviac lásky, aby ma tieÏ miloval. Klavír je zaujímavej‰í a citlivej‰í, neÏ elektrické nástroje, a ja, keì si k nemu sadám a zaãnem na
Àom hraÈ, vycítim z neho, ako sa k nemu správali muzikanti predo mnou.
Japonská jazzová pianistka a skladateºka Hiromi Uehara. HN 2. 9.
(Vyspelí hudobníci hovoria múdrej‰ie neÏ
filozofovia a kraj‰ie neÏ básnici.)
***
Speváãka Beyoncé, podºa magazínu Forbes
druhá najvplyvnej‰ia celebrita sveta, prekroãila aj do sveta filmu a získala dokonca dvoch
Oscarov.
Publicistka Lucia JavÛrková.
OÎene.sk 2. 9.
(Ako oznaãiÈ Beyoncé? Je to proste ‰ou-masterka, alebo skutoãne vydarená umelkyÀa?)
Ani v tento ‰kolsk˘ rok e‰te nebudú v‰etky
reformné uãebnice k dispozícii v septembri,
ale aÏ postupne. Ch˘bajúce musíme my, pedagógovia, nahrádzaÈ, ako vieme. Buì star˘mi,
alebo materiálmi, ktoré sÈahujeme z internetu a
kopírujeme pre Ïiakov. RobiÈ to musíme vo
svojom voºnom ãase. Materiály si potom sami
tlaãíme, ão nás stojí ìal‰ie peniaze.
Riaditeºka Z· vo Zvolene
Eva BaláÏová. Pravda 5. 9.
(B˘val˘ minister ‰kolstva Mikolaj bol obdivuhodn˘. Presadil to, ão oznaãil za reformu
‰kolstva, a jej zniãujúcim dôsledkom je, Ïe
dodnes stovky Ïiakov nemajú potrebné uãebnice, hoci ho uÏ vtedy mnohí odborníci odhovárali od jeho akcie, ktorá ‰kolám priniesla málo dobrého, ale poslúÏila tomu, aby
sa práve on, politik zo SNS, zapísal do slovenskej politiky ako dynamická a kon‰truktívna osobnosÈ.)
***
Z Divadelnej Nitry 1992 si spomínam na
Zenit z ªubºany. To boli dva Ïelezniãné vagóny, ktoré skutoãne dorazili 400 km po trati na
nitriansku stanicu. Niektorí slovenskí kritici
boli z toho zarazení. Na námestí pred divadlom
v slávnej inscenácii Sny sa pomaºovávali nahí
ºudia. Bolo to magické. Tri sestry divadla Life
z Vilniusu boli úÏasné obrazy a jedna veºká hra
– od slovesa „hraÈ sa“. V umení ide o katarziu,
oãistu. To je to, ão vám najlep‰í kum‰t dá.
Riaditeºka festivalu
Divadelná Nitra Darina Kárová.
T˘ÏdeÀ 5. 9.
(K tomu by sa malo umenie na Slovensku
vrátiÈ ão najskôr: aby bolo aj hrou.)
***
***
***
Córdoba bola v stredoveku centrom moslimského sveta. A napriek tomu niekoºko storoãí tu
spolunaÏívali moslimovia s kresÈanmi a Ïidmi
v mieri. Práve v tejto otvorenej spoloãnosti sa
rozvinula vyspelá európska civilizácia. Vplyv
moslimskej kultúry na Európu bol v˘znamn˘.
Diela arabsk˘ch remeselníkov stároãia ‰perkovali mozaikami kresÈanské katedrály a dómy.
Architekt Ján M. Bahna.
OÎene.sk 31. 8.
(Ak je Boh jeden, ako môÏe byÈ záºaha cirkví? Ako by kaÏd˘ kÀaz potreboval svoju.)
***
SR zaãínajú v Európe ãoraz viac vnímaÈ ako
problémovú krajinu správajúcu sa ako vo‰, ktorú si únia vpustila do koÏucha. Ani nie tak pre
rozkrádanie eurofondov nominantmi vládnych
strán. E‰te väã‰ie ‰kody páchajú na na‰ej na‰trbenej povesti politici, ktorí si myslia, Ïe sú
múdrej‰í neÏ v‰etci ostatní dohromady. A keì
sa zástupcovia drvivej väã‰iny ‰tátov po dlh˘ch
rokovaniach koneãne dohodnú na kompromise, príde na‰inec, ktor˘ si postaví hlavu.
Komentátor Milo‰ Luknár.
Plus 7 dní 2. 9.
(âím menej máme vo verejnom Ïivote politick˘ch osobností, t˘m viac tam máme nespútan˘ch ‰kodcov, ktorí spravia málo pozitívneho, ale vyvolajú veºk˘ odpor k SR.)
Zrejme o nieãom svedãí, ak ministra Uhliarika volajú „Pentliarik“,. V správe americkej
ambasády z 2004 sa otvorene hovorí, Ïe Penta, „spoloãnosÈ s hmlist˘m pozadím“ a „známa
bezohºadn˘mi obchodn˘mi praktikami“, sa pokú‰a ovládnuÈ slovenské zdravotníctvo.
Komentátor Arpád Soltész.
HN 6. 9.
(·koda, Ïe sa niã nehovorí o tom, ãi poskytuje pre pacientov aj nieão uÏitoãné.)
***
Padajúce ceny ropy sú zábleskom svetla medzi tmav˘mi oblakmi trhov. Jeden odhad hovo-
91
S U P E R M O N I T O R
rí o tom, Ïe kaÏd˘ cent dole z ceny benzínu pridá miliardu do americk˘ch vreciek.
Stæpãekári Christopher Swann
a Ian Campbell. Reuters 6. 9.
(E‰te keby sme vedeli, ãi aj do in˘ch vreciek,
neÏ sú vrecká lumpov.)
***
Keì som bol dieÈa, väã‰inu detsk˘ch kníh
som nemal rád, pretoÏe boli robené nudne. Ja
sa snaÏím robiÈ nieão, ão je zábavné a vyzerá
pekne na povrchu, ale pod t˘m musí byÈ nieão
viac, viac otázok a komplexnosÈ. Deti to cítia
a vnímajú, Ïe je tam nieão viac.
Holandsk˘ ilustrátor pre deti Wouter van Reek (Zlaté jablko na BIB).
HN 6. 9.
(Primitívne úsilie mnoh˘ch spisovateºov a
v˘tvarníkov, ktorí pí‰u a kreslia pre deti
ako pre hlupákov, má katastrofálne dôsledky. Ak si myslia, Ïe sú deti hlúpe, nemali by
pre ne robiÈ knihy, lebo svojím postojom k
deÈom dokazujú, Ïe im vôbec nerozumejú.)
dovolenku, kúpeºnú lieãbu ãi prácu doma. Za
tieto bonusy spoloãnosti niã neodvádzajú.
Komentátorka Vanda Vavrová.
Pravda 8. 9.
(Je evidentné, Ïe sudcovia – jedna z najlep‰ie platen˘ch sociálnych skupín u nás – patria medzi ºudí, ktorí najmenej prekonali
charakterovú záÈaÏ z ãias komunizmu.)
***
Urãite nastane ãas, keì sa herectvo zaãne deliÈ. Budú tu „TV herci“, podenkovo slávni a bohatí, a potom „elita“, divadelní herci, urãite
mnohí obsadzovaní do prestíÏnych filmov˘ch
produkcií. A my budeme zase chodiÈ do divadla na veºké herecké v˘kony.
Dramaturgiãka Andrea Dömeová.
TV oko 8. 9.
(Na‰Èastie, Ïe e‰te stále sú tu aj herci ako Viliam Roth alebo Anna Geislerová, ktorí
udrÏiavajú ãesk˘ a slovensk˘ hereck˘ formát
spred pol storoãia.)
***
***
Na v˘stave sú dva protipóly Picassovej tvorby. AÏ v 40 dielach sa venuje nahému Ïenskému telu, ktoré pre neho reprezentuje dokonalú
krásu v jej rozkvete. Îenské telo nepredstavuje u neho zmyselnosÈ, ale triumf ãasu. Navy‰e,
Picasso bol posadnut˘ skúmaním inakosti Ïenskej prirodzenosti. A vystavená je i muÏská
brutalita v postave Minotaura ako typického násilníka.
·panielsky kurátor
Fernando Castro Borrego. HN 7. 9.
(Picasso je maliar svetového formátu nielen
svojimi aktmi, alebo aj svojimi názormi na
nahé Ïenské telo.)
***
Najväã‰í teroristick˘ útok v dejinách USA
11. 9. 2001 zanechal po sebe tri tisícky obetí a
kontroverznú vojnu s terorizmom. Podºa odhadov mohlo byÈ vo veÏiach pri prvom náraze dohromady 14- aÏ 19 000 ºudí. Náraz lietadiel a
potom v˘buch paliva mali zniãujúci úãinok.
Publicista Milo‰ Krekoviã.
TV oko 8. 9.
(Bude vôbec koniec sveta oveºa hor‰í, ako bol
útok na newyorské mrakodrapy?)
***
V stodielnom seriáli ma asi neuvidíte, pretoÏe ãlovek chytí rutinu. A ja sa desím toho, Ïe
by som stratila pocit radosti z práce. Ale na druhej strane som Ïiviteº rodiny...
âeská hereãka Anna Geislerová.
HN 8. 9.
(Väã‰ina hercov sa te‰í na r˘chle záblesky
slávy a s nimi spojen˘ finanãn˘ profit. Ale
najväã‰iu úctu si jednoznaãne zaslúÏia tí,
ktorí si nechajú aj radosÈ z kreatívnej práce.)
***
Príãinou prieÈahov na súdoch sú najmä ºudia
v talároch. Napriek tomu, Ïe im ‰tát zákonne
zabezpeãil doÏivotne slu‰n˘ plat, ‰esÈt˘ÏdÀovú
92
Najväã‰ou Achillovou pätou vznikajúcich
nov˘ch problémov je, Ïe Európe ch˘ba autorita, ktorá by finanãnú alebo bankovú krízu dala
do poriadku.
Investor George Soros.
HN 8. 9.
(Európa je kontinent, ktor˘ má na vysokej
úrovni univerzitné ‰kolstvo a intelektuálne
v˘kony. Ale vyprchávajú jej duchovné ambície, a preto má ãoraz menej individualít.)
***
NáboÏenské dogmy nemajú viac na moju
du‰u ani myseº Ïiadny vplyv. UÏ s nimi nebojujem. Ale pozor, nikdy som pritom neodmietal duchovno. Duchovnom sme Ïiví.
·panielsky reÏisér Pedro Almodóvar.
Sme 8. 9.
(Je to tak: veì du‰a udáva na‰ej ºudskej
existencii smerovanie.
***
Európska komisia sa odjakÏiva snaÏí pretlaãiÈ aspoÀ energetickú alebo environmentálnu
jednotnú európsku daÀ, ale bez v˘sledku. NieÏeby ãlenské ‰táty pochybovali o prospe‰nosti takéhoto kroku, ale nechcú sa vzdaÈ tejto dôleÏitej právomoci. Dane sú posledn˘ nástroj,
ako e‰te vlády môÏu v˘znamnej‰ie ovplyvÀovaÈ hospodárstvo krajiny. Inak uÏ veºa munície
nemajú, pretoÏe väã‰ina politík je regulovaná
z Bruselu.
Popredn˘ rakúsky odborník
na európsku politiku Johannes Pollak.
Plus 7 dní 9. 9.
(Aká zúfalo bezzubá a neefektívna je politika v EÚ! Nie je to ani jednotn˘ ‰tát, ani súbor ‰tátov – a obãania nemajú dôvod, aby ju
povaÏovali i za svoj dôleÏit˘ politick˘ nástoj.
Niã pozitívne v jej prostredí nevzniká, veì
nemá ani dosÈ odborníkov, pretoÏe ‰táty posielajú do „Európy“ ãasto t˘ch, ktor˘ch sa
chcú doma elegantn˘m spôsobom zbaviÈ.)
***
V prvej polovici budúceho desaÈroãia bude
ázijsk˘ spotrebiteºsk˘ trh oproti americkému
dvojnásobn˘. Dnes v‰ak Západ a Ázia zostávajú vo vzájomnej závislosti. Pred 10 rokmi svetovú ekonomiku poháÀal motor USA. Za 10 rokov by túto úlohu mali prevziaÈ krajiny rozvíjajúcich sa trhov, najmä z dôvodu zvy‰ujúcej sa
kúpnej sily tamoj‰ích stredn˘ch tried.
B˘val˘ britsk˘ premiér
Gordon Brown. HN 9. 9.
(Ázia sa v blízkej budúcnosti stane buì vykupiteºom, buì úpln˘m zahubiteºom sveta.)
***
Je pre mÀa povzbudením, Ïe odborníci povaÏujú za korunu mojej tvorby umeleckú fotografiu „so v‰etk˘mi dobr˘mi znakmi postmoderny a nale‰tenej pop-kultúry“. SnaÏím sa
efektne pracovaÈ s ikonami súãasného konzumu, s odkazmi na veºk˘ch majstrov renesancie
i baroka, ale aj g˘ãom i s poãetn˘mi prvkami
surrealizmu.
Fotograf David LaChapelle, oznaãovan˘ za Felliniho fotografie.
Plus 7 dní 9. 9.
(Obdivuhodná je LaChapelleho schopnosÈ
sériami fotografií komplexne zachytiÈ i náplÀ, i du‰u moderného veku. Veì vyspel˘
ãlovek takmer nikdy nie je jednostrann˘.)
***
Na dravce Ïiadna drezúra neplatí. Slona nauãíte tancovaÈ, tigra skákaÈ cez horiaci kruh, ale
dravec sa vám na to vyka‰le. VÏdy robí len to,
ão aj vo voºnej prírode – lieta a loví. MôÏete ho
skrotiÈ, dokonca bude spolupracovaÈ, ale v˘hradne v tom, ão mu je prirodzené. Tvrdohlavo si drÏí svoju majestátnosÈ, nikdy z neho nevychováte domáceho miláãika.
Sokoliar Anton Moravãík.
Sme 9. 9.
(·koda, Ïe z politikov máloktor˘ má to, ão
majú elegantné dravce: odpor k drezúre.)
***
V galaxii Veterník, známej aj ako súãasÈ
Messiere 101, vybuchla silná supernova, ktorú pomocou ìalekohºadu moÏno pozorovaÈ aj zo
Zeme. Je to najbliωí v˘buch supernovy za posledn˘ch 40 rokov. Odhadujeme, Ïe supernova sa e‰te môÏe podstatne rozÏiariÈ. Pre ºudí to
môÏe byÈ Ïivotná ‰anca uvidieÈ podobn˘ úkaz.
Inú nemusíme vidieÈ ìal‰ích sto rokov.
Astrofyzik Mark Sullivan
z Oxfordskej univerzity.
Daily Telegraph 10. 9.
(Dnes uÏ je veºmi aktuálna otázka: âo je
väã‰ím ‰Èastím pre moderného ãloveka – vidieÈ supernovu, vzdialenú od Zeme 21 miliónov sveteln˘ch rokov, alebo súbor obrazov
a surrealistick˘ch predmetov bláznivého génia a excentrika Salvadora Dalího?)
***
E‰te pred pár rokmi bolo obºúben˘m kli‰é pri
sÈaÏnostiach na mládeÏ vyhlásenie, Ïe ju vychováva ulica. I‰lo najãastej‰ie o deti, ktoré blúdili medzi o‰arpan˘mi panelákmi a intenzívne pouÏívali veºmi jadrné v˘razy. Dnes deti uÏ na ulicu takmer nechodia. Musia stráÏiÈ prístroje.
S U P E R M O N I T O R
Vychovávajú ich teda uÏ iba tie. Poãítaãe, prehrávaãe, nosiãe a televízory.
Filozof Oliver Bako‰.
Pravda 10. 9.
(Otázne je len jedno: ãi dne‰ná prudká zmena prinesie ãloveãenstvu aj nieão dobré.)
***
Ïe Obermannová niekoºko stretnutí so mnou vyuÏila k nepriateºskému kroku a zaplietla ich do
svojho bláznivého sveta.
Exprezident Václav Havel. Denník
Blesk 13. 9.
(Nie je síce veºmi vkusné, keì priemerná
autorka napí‰e knihu o v˘znamnej osobnosti aj s niektor˘mi podrobnosÈami z ich
súkromn˘ch stretnutí, ale ak je niekto takou v˘znamnou individualitou, ako Havel,
mal by byÈ rád, Ïe Àou je a mal by nieão
strpieÈ.)
***
Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus september.
(âinorod˘ karikaturista objaví aj to, ão predsa len spája KDH a SaS: Moc a peniaze.)
***
Po roku 1989 sme sa chceli staÈ lep‰ími,
chceli sme ÏiÈ v spoloãnosti, ktorá nebude toxická a nespravodlivá. Namiesto toho Ïijeme v
strachu a v paranoji z toho, ãi sa nám nieão nestane na dovolenke v Egypte alebo ak˘ temn˘
bude tieÀ z minaretu postaveného na Slovensku.
Teológ Michal Havran.
Pravda 12. 9.
(Podstatná ãasÈ obãanov SR sa chcela zbaviÈ
boº‰evickej necivilizovanosti a chcela ÏiÈ kultivovane. Zatiaº v‰ak stále prevláda postkomunistické grobianstvo kaÏdého druhu.)
V mene skupiny obetí pedofiln˘ch kÀazov
Ïiadam, aby Medzinárodn˘ trestn˘ súd v Haagu zaãal koneãne konanie proti pápeÏovi a viacer˘m kardinálom a vyvodil zodpovednosÈ za
zastieranie sexuálneho násilia, ktoré v minulosti páchali duchovní na deÈoch a mladistv˘ch.
V‰etky cesty v tomto prípade vedú do Ríma.
Advokátka Pamela Speesová.
Pravda 13. 9.
(Ak vysoko postavení ãinitelia rímskokatolíckej cirkvi spolu s viacer˘mi talianskymi ãiniteºmi na najvy‰‰ej úrovni zastierali sexuálne zloãiny proti deÈom, majú pred Bohom
takú istú zodpovednosÈ za to, ão sa stalo,
ako priami páchatelia znásilÀovania.)
***
Nájdeme v Àom erotické a pôÏitkárske v˘javy,
ale aj mytologické scény.
Kurátor Fernando Borrego.
Pravda 14. 9.
(VzÈahy medzi muÏom a Ïenou pôsobia sugestívnej‰ie nakreslené, neÏ preÏívané.)
***
Pre najvernej‰ích fanú‰ikov je computer Apple ãosi ako náboÏenstvo a Jobs stvoriteºom revoluãn˘ch vynálezov. Bez neho by svet stále robil na komplikovan˘ch poãítaãoch. âo ak je to
v‰ak inak? âo ak iPhone vznikol len preto, Ïe
skôr ãi neskôr s ním niekto musel prísÈ?
Publicista Miro ·ifra.
Sme 14. 9.
(A nevypl˘va z tohto v‰etkého, Ïe vlastne so
v‰etk˘m raz niekto musí prísÈ? Îe nie je
moÏné nieão neobjaviÈ, ak je nutné to objaviÈ? MoÏno zvlá‰tna filozofia, ale pravdivá.)
***
V‰etky Ïivoãíchy odpovedajú na ‰kodlivé
vplyvy (infekcia, poranenie, emócia) vÏdy rovnakou fyziologickou reakciou – zv˘‰en˘m vyluãovaním stresov˘ch hormónov do krvného
obehu. Tie slúÏia ako obrana tela pred po‰kodením. Väã‰ina stresujúcich záÏitkov je normálna a zdravá. I ‰Èastné udalosti (pov˘‰enie v
práci ãi narodenie dieÈaÈa) sú do istej miery stresujúce a nútia nás, aby sme ãiastoãne zmenili
svoj Ïivot a prispôsobili sa nov˘m podmienkam.
Fyziológ a endokrinológ
Hans Selye. OÏene.sk 14. 9.
(Mohla samotná neuvaÏujúca, teda neutrálna príroda tak zázraãne pospájaÈ rôzne okolnosti, ktoré dávajú zmysel a dôvod rôznych
ºudsk˘ch javov? Nemohol to byÈ Boh?)
***
***
Ak sa bude Európa ìalej vyvíjaÈ tak, Ïe sa oddelí od slab˘ch (Grécko), je to z pohºadu rizika dobré – ak sa oddelia silní (Fínsko a Nemecko), je to extrémna kríza.
Hlavn˘ ekonóm Saxo Bank
Steen Jakobsen. HN 12. 9.
(Ako ºahko sa pí‰u také slová, ako „riziko“
alebo „kríza“. Najmä keì sa net˘kajú nás.)
***
Eurozóna sa rozhodla vo veºkom demolovaÈ
pravidlá, na ktor˘ch mala stáÈ. A kto sa ozve,
Ïe s t˘mto tich˘m prevratom nesúhlasí, ten je
likvidovan˘.
Komentátor Dag Dani‰.
HN 13. 9.
(Európska politika tzv. siln˘ch národov sa
ãoraz viac riadi svojvôºou a ãoraz menej hºadí na to, ãi je ekonomická situácia mal˘ch národov, ako napr. SR, udrÏateºná a ãi zabráni tomu, aby sa slabí neprepadli do podpalubia.)
***
Kresba: Milo‰ Ga‰parec. Pravda 13. 9.
(Skupinov˘ obrázok zúfalstva.)
***
Pri vstupe malého Slovenska do eurozóny
sme si mysleli, Ïe nám toto zoskupenie pomôÏe. Dnes vieme, Ïe mu máme pomáhaÈ my.
Slováci v‰ak nechcú z vlastn˘ch prázdnych
vreciek sanovaÈ nejakú turisticky atraktívnu
destináciu (Grécko, ·panielsko, Taliansko, Portugalsko).
Komentátor Ivan Szabó.
HN 14. 9.
(Keì sme ako relatívne slabá krajina vstupovali do EÚ a eurozóny, spoliehali sme sa
na to, Ïe stabilita oboch európskych zoskupení aj nám poskytne nejak˘ pevn˘ bod pre
na‰u politiku. Od druh˘ch braÈ sme nechceli. Len sme chceli maÈ istotu, Ïe super‰táty
nás nenechajú hniÈ v pochybnostiach o na‰om správnom politickom smerovaní. Nemecko, Francúzsko a ìal‰í nás v‰ak bez mihnutia oka nechali trãaÈ v hlbok˘ch rozpakoch.)
Nestabilita na svetov˘ch akciov˘ch trhoch
odráÏa krehkosÈ ekonomickej obnovy v USA.
Preto potrebuje ekonomika r˘chly impulz. A to
je kºúãov˘ ãas pre podnikateºov. Väã‰í pohyb
v ‰táte si vyÏaduje, aby sa opustilo „skladovanie“ ‰tudentov. Univerzitné ‰túdiá v mnoh˘ch
oblastiach sa môÏu skrátiÈ, aby sa ºudia dostali do pracovného pomeru s men‰ími nákladmi
pre ‰tát a skôr. Vo väã‰ine oblastí, okrem medicíny, by sa malo ‰túdium skrátiÈ na 3-4 roky.
Britsk˘ podnikateº
Richard Branson.
New York Times 14. 9.
(V SR je ‰kolsk˘ systém neobyãajne ÈaÏkopádny a na míle vzdialen˘ od reality. Koneãne by si mal niekto v‰imnúÈ, Ïe v doteraj‰ích
vládach samostatného ‰tátu ministri v tomto rezorte boli najbezradnej‰í a najmä nevedeli, aké impulzy a vedomosti majú mladej
generácii sprostredkovaÈ. Prv neÏ budú uãitelia pokraãovaÈ v ‰trajkoch, mali by sa zamyslieÈ, ak˘ plat si väã‰ina z nich za svoje
ÈaÏkopádne úãinkovanie v ‰kole zaslúÏi.)
***
Knihu „Najväã‰í âech“ som neãítal a ani ãítaÈ nechcem. Z toho, ão som o nej poãul, usudzujem, Ïe je to kniha senzaãná, plná poloprávd, klamstiev a schválností vrátane informácií o na‰ich súkromn˘ch stretnutiach. Mrzí ma,
***
Láska a smrÈ je najv˘znamnej‰ím Picassov˘m grafick˘m cyklom. Dramatick˘m spôsobom stvárÀuje vzÈah medzi muÏom a Ïenou.
K tomu, ão dnes u nás vidím, mám dvojak˘
vzÈah. Po prvé: ako divák ãi poslucháã sa znaãne zabávam na rastúcej miere pochybn˘ch kaÏdot˘Ïdenn˘ch ‰kandálov. Po druhé: ako obãa-
93
S U P E R M O N I T O R
na ma hlboko frustruje a znepokojuje prehlbujúce sa odcudzenie politiky a verejnosti.
B˘val˘ ãesk˘ a ãs. prezident
Václav Havel. MF Dnes 15. 9.
(Zdá sa, Ïe spoloãensk˘ Ïivot v âR a u nás
je takmer rovnak˘. Vidno, Ïe ãesko-slovensk˘ komunizmus nechal v nás nezniãiteºné
stopy. Politici sú v âR i u nás stále feudáli.)
***
Zdá sa, Ïe neexistuje Ïiadna iná alternatíva,
iba umoÏniÈ vznik európskeho ministerstva financií. Av‰ak to by bolo moÏné iba s radikálnou zmenou myslenia, hlavne v Nemecku.
Rozpad eura by mal následky, ktoré si nikto z
nás nevie predstaviÈ. âím dlh‰ie Nemcom trvá,
pokiaº túto skutoãnosÈ pochopia, t˘m vy‰‰iu
cenu musí zvy‰ok sveta platiÈ.
Maìarsko-americk˘ finanãník
George Soros. HN 16. 9.
(KaÏdú chvíºu sa tvárime, Ïe o sebe a svojom
európskom osude rozhodujeme v na‰om parlamente, v NR SR. Hádame sa o takom a
onakom dôleÏitom zákone a zatiaº sa o nás,
ako uÏ toºko ráz v uplynul˘ch desaÈroãiach,
rozhoduje v Nemecku.)
***
âoraz kritickej‰ia sa ukazuje ìal‰ia stránka
vojny proti terorizmu. ·tátny rozpoãet USA
krváca, ‰tátny dlh sa zvy‰uje a obyvatelia USA
nielen chudobnejú, ale aj strácajú perspektívu.
Tisíce miliárd, utopen˘ch USA a spojencami v
tejto vojne, zúfalo ch˘bajú. Aj preto sme napriek vojenskej poráÏke Al Káidy vojnu proti
terorizmu nevyhrali. Doplatili totiÏ na Àu beÏní ºudia, a nie teroristi. Ukázalo sa, Ïe na takto vedenú vojnu nemáme ani finanãne.
Diplomat Ján Kubi‰.
HN 16. 9.
(Moslimskí lídri dokáÏu mnoh˘ch svojich
prívrÏencov nahovoriÈ na to, aby sa opásali
granátmi a vyhodili seba aj nepriateºov do
vzduchu. KresÈanskí lídri vedia nahovoriÈ
svojich prívrÏencov, aby na Ïivot a na smrÈ
bojovali s Al Káidou, aj keì uÏ nebudú maÈ
peniaze ani na chlieb. Lídri stále Ïenú slu‰n˘ch ºudí, aby sa vyka‰lali na solídny Ïivot.)
***
V súvislosti s eurovalom sa zaãína hovoriÈ o
silnej‰ej federalizácii Európskej únie. Vyslovujú sa za Àu predseda EK i ‰éfovia jednotliv˘ch
politick˘ch skupín v Europarlamente. Hovorí
sa o vzniku vlády, ktorá by v‰ak nemala byÈ zloÏená z premiérov 27 krajín.
Europoslanec Boris Zala (Smer).
Sme 16. 9.
(V posledn˘ch mesiacoch sa udialo v Európe veºa vecí, ktoré naznaãujú, Ïe EÚ sa bude
musieÈ ão najskôr zmeniÈ zo svojej ustrnutej podoby na dynamické zoskupenie ‰tátov.)
***
Komu bude vyhovovaÈ viacr˘chlostná Európa? Na‰e miesto v nej nebude na ‰pici, to si nemaºujme ani náhodou. Ako by potom v praxi
vyzerala na‰a „väã‰ia samostatnosÈ“? V ãom
sme boli kedy naozaj ekonomicky samostatní?
TotiÏ vÏdy sme osudovo záviseli od ostatn˘ch.
94
Je v na‰om záujme nedostaÈ sa opäÈ na perifériu, z ktorej sa potom budeme celé dekády
„pribliÏovaÈ Európe“. UÏ sme to zaÏili, a mohli by sme sa pouãiÈ.
Komentátor Peter JavÛrek.
Pravda 17. 9.
(K˘m len tak vykrikujeme cez slovensk˘
plot hoci aj do Európy, vyzeráme, Ïe na na‰ich pleciach spoãíva Èarcha zodpovednosti
za cel˘ svetadiel. Ale nik nás v podstate ani
len nepoãúva, sme izolovaní a musíme byÈ
veºmi poslu‰ní, aby sme vôbec existovali. Od
ktoréhokoºvek slovenského politika sa nejakého v˘znamného ãinu len tak nedoãkáme.)
***
P˘tal som sa svojho najstar‰ieho syna, ktor˘ chodí do 5. triedy, ão sa uãia na hodinách hudobnej v˘chovy. To, ão mi povedal, ma naozaj
nepote‰ilo. Poãúvajú hudbu, ktorú hrajú mainstreamové rádiá alebo sa venujú nejakému muzikálu. To je síce pekné, ale nevedia, ão je barok, romantizmus, klasicizmus. Neuãia sa o
Bachovi, Beethovenovi ãi Mozartovi.
Riaditeº festivalu komornej hudby
Jozef Lupták. Pravda 17. 9.
(Klasická hudba by nemala byÈ povinn˘m poãúvaním mlad˘ch ºudí. Znalci a interpreti Bacha a Mozarta by mali tak strhnúÈ barokom
alebo klasicizmom ‰tudentov, Ïe tí by sa
priam doÏadovali, aby im napríklad namiesto chémie predkladali v ‰kole Beethovena.)
***
Veºa ºudí by chcelo maÈ liberálnu stranu,
ktorej predseda by namiesto poúãania Grékov
plnil svoje predvolebné sºuby. Alebo by chceli ÏiÈ v krajine, kde sa kresÈanskodemokratickí
politici budú viac ako o antikoncepciu zaujímaÈ
o to, ako súvisí kresÈanská viera v ºudskú dôstojnosÈ s päÈstoeurov˘mi platmi uãiteºov. Niã
také tu nie je a napriek tomu bude veºa ºudí aj
v ìal‰ích voºbách voliÈ nie to, ão chce, ale to,
ão nechce. V‰etko dokazuje, Ïe v SR je iba jedna politická strana – strana politikov, ktorá zvíÈazila nad obãanmi vo v‰etk˘ch voºbách.
Teológ Michal Havran.
Pravda 19. 9.
(Aj preto nevidíme na na‰om zajtraj‰ku niã
pekné a s niãím boÏsk˘m nepoãítame.)
***
Je moÏné, Ïe ani rakúsky premiér ãi iní politici nie sú svetového kalibru. Ale nezaÏil som
medzi nimi ha‰terivosÈ a debaty oznaãované
slovom „pod pás“ ãi nedôstojné politikov kultúrneho ‰tátu tak, ako som ich zaÏíval v slovenskej ãi ãeskej televízii.
Teológ Peter Îaloudek
(roky Ïije vo Viedni). T˘ÏdeÀ 19. 9.
(Málokde v Európe, ak vôbec niekde, sa
správajú politici v televíznych diskusiách
tak vulgárne a hanebne, ako v SR. A len primitívni diváci sa môÏu nadch˘naÈ ich spôsobmi, ãasto pripomínajúcimi skôr pastierov
dobytka, neÏ politickú elitu vyspelého ‰tátu.)
***
âelíme arabskému prebúdzaniu, aké sme si
ani nevedeli predstaviÈ a takmer nikto ho ne-
predpovedal. Veci sa síce h˘bu, ale Ameriãania
neriadia vlak. Len naÀ reagujú a nikto nevie,
kam ide.
·éfka americkej diplomacia
Hillary Clintonová.
New York Times 19. 9.
(Roky sme sa nemohli doãkaÈ, kedy sa koneãne rozh˘be moslimská komunita. A keì sme
sa koneãne doãkali, obávame sa e‰te viac,
lebo nevieme, kedy a na ktorú ãasÈ sveta teraj‰í moslimskí rebeli zaútoãia.)
***
Európski politici musia prísÈ so zásadnej‰ími krokmi na vyrie‰enie dlhovej krízy. Zatiaº
len opakovane odvracajú hrozbu okamÏitého
kolapsu, ão sa ãasom môÏe skonãiÈ katastrofou.
Americk˘ ekonóm Lawrence Summers.
Financial Times 19. 9.
(V reálnej európskej politike sú krajiny stále závislej‰ie na rozhodnutiach siln˘ch ‰tátov. Málokto – okrem Nemecka a Francúzska – koná tak, aby jeho iniciatíva priniesla
nové úspechy pre jeho krajinu.)
***
Vláda, ktorá sa nevie dohodnúÈ, nemôÏe vyzeraÈ dôveryhodne. Ako to bude ìalej, to by som
nerád teraz rie‰il. Ale predãasné voºby sú jedn˘m z rie‰ení, ak nebude na Slovensku stabilita.
Predseda KDH Ján Figeº.
HN 19. 9.
(V politike sú rôzne moÏnosti, ako nájsÈ optimálne v˘chodisko. Ale ak predseda koaliãnej strany je bez dlhého váhania náchyln˘
podporiÈ predãasné voºby, znamená to pre
obãanov, Ïe straníckym ‰éfom nijako mimoriadne na stabilnej vláde poskladanej zo
slu‰n˘ch a v˘konn˘ch politikov, nezáleÏí.
Chcú len byÈ „hore“. A zrejme s hocik˘m.)
***
Dokonalá búrka leÏí asi 47 sveteln˘ch rokov
od na‰ej planéty. A nachádza sa v atmosfére
hnedého trpaslíka, skorohviezdy, ktorá sa nedokázala staÈ slnkom. My, astronómovia, sme
tento objekt pozorovali pomocou ìalekohºadu
v âile a v‰imli sme si, Ïe jeho jasnosÈ znaãne
kolí‰e. Myslíme si, Ïe dôvodom môÏe byÈ obrovsk˘ pohyb oblakov – ãosi ako hurikán.
National Geographic 19. 9.
(UÏ nie prv˘ raz pí‰eme, Ïe teológovia v‰etk˘ch náboÏenstiev by sa mali koneãne zbaviÈ mysterióznych záujmov o javy, ktoré sotva majú svoj pôvod v BoÏom stvoriteºstve a
mali by sa seriózne a hlb‰ie sústrediÈ na posolstvá neuveriteºn˘ch zmien vo vesmíre.)
***
My sme túÏili vyrábaÈ filmové komédie. ªudia pri nich v kine vyvádzali, lebo boli ‰Èastní,
Ïe im niekto v normalizácii dáva dôvod na to,
aby sa mohli smiaÈ.
Filmov˘ reÏisér Václav Vorlíãek.
Sme 19. 9.
(Boº‰evick˘ reÏim priná‰al obyvateºstvu jednak ubíjajúce situácie jednu za druhou, ale
rovnako ako reakciu na ne aj situácie du‰u
oslobodzujúce a povzbudzujúce.)
S U P E R M O N I T O R
***
Starí ãlenovia EÚ by sa mali od nov˘ch uãiÈ,
ako sporiÈ. Veì Poliaci a âesi, napriek tomu, Ïe
euro e‰te nezaviedli, vedia najlep‰ie, ako sa sporí. Euro bude v krátkej budúcnosti ich menou.
Preto musia maÈ záujem, aby vedeli, podºa
ak˘ch pravidiel sa bude kontrolovaÈ spoloãná
mena. Bol by to prejav ºahostajnosti, keby sa ich
vlády nechceli mie‰aÈ do t˘chto záleÏitostí.
Komentár nemeckého denníka Die
Welt. 19. 9.
(Pohyby v európskej politike a ekonomike,
ale aj vo finanãníctve neprestávajú. Grécko
vyºakalo aj ‰táty doteraz úspe‰né. My si rad‰ej ani nepredstavujeme, ako sa cítia radoví obãania Grécka, keì sa dosÈ radikálne
menia ich dlhoroãné finanãné návyky, ão ich
núti, aby sa uskromnili. Kam povedie Európu dne‰n˘ trend? K oÏiveniu alebo úpadku?)
***
niekdaj‰ieho systému. Je dosÈ chuti a dôvodov, aby si pomáhali aj ‰táty s úplne odli‰n˘m svetonázorom. Malé Slovensko si zvlá‰È
musí hºadaÈ korektn˘ch a vyspel˘ch spojencov, ktorí nebudú len vykorisÈovateºmi.)
***
Vo vzdialenosti 200 sveteln˘ch rokov od
Zeme sme objavili unikátnu planétu, ktorá obieha okolo dvoch hviezd, takÏe z jej povrchu je
moÏné sledovaÈ dvojit˘ západ sænk. Je to skutoãne úÏasn˘ objav a úchvatná vec, Ïe je vo vesmíre planéta, ktorá obieha takéto dve hviezdy.
Väã‰ina lovcov exoplanét sa totiÏ zameriava na
pátranie po územiach, na ktor˘ch by mohla
existovaÈ voda v kvapalnom stave. Jej prítomnosÈ je totiÏ základn˘m predpokladom vzniku
Ïivota, ak˘ poznáme na Zemi.
Alan Boss z washingtonského
vedeckého in‰titútu Carnegie.
Science 20. 9.
(Na prv˘ pohºad je logické, Ïe astronómovia
uprednostÀujú objavenie planét, ktoré môÏu
byÈ domovinou ºuìom podobn˘ch bytostí.
Ale moÏno je e‰te v˘znamnej‰ie nájsÈ planéty, ktoré prezradia ºudstvu nieão unikátne
priamo z nebeského kráºovstva.)
***
Kresba: Natália LoÏeková. T˘ÏdeÀ 19. 9.
(Asi takto obdarováva dámu kvetmi slovensk˘ sociálny demokrat.)
***
Vo fascinujúcej retrospektíve divák vidí invenciu a vizionárstvo architekta Jana Kaplického. Jeho my‰lienky ovplyvnili nielen dizajn, ale
aj sociálny Ïivot viacer˘ch krajín. Diváka nadchli prepracované ‰túdie a modely, ale nemohol si nev‰imnúÈ, Ïe pri väã‰ine smel˘ch projektov bola poznámka Nerealizované. Áno, Kaplick˘ predbehol svoju dobu a zaskoãil radnice, vlády, verejnosÈ. Niektoré stavby sú také
skvelé, Ïe ich ocení (a zrealizuje) aÏ budúcnosÈ.
Literát Daniel Hevier.
HN 20. 9.
(Na mnoh˘ch miestach práve architektúra
zanechala dne‰ku v˘razné stopy. Osvietení
primátori a mestskí radní sa nesústreìovali len na to, aby vytiahli ão najviac peÀazí z
investorov, ale i na to, aby nechali po sebe pozoruhodné staviteºské dediãstvo. âo v‰ak nechal po sebe niekdaj‰í primátor Bratislavy
ëurkovsk˘?)
***
Ten, kto ºúbi euroval nezi‰tnou láskou a vidí
v Àom „budúcnosÈ Slovenska“, sa dnes nemôÏe zaoberaÈ akousi vládou ãi dôverou k nej, ale
jedine t˘m, aby hlasy, ktoré má val v parlamente, dal dohromady. Ako môÏe v tejto katastrofickej projekcii niekomu vôbec chodiÈ po rozume taká malichernosÈ, ako sú vzÈahy v koalícii?
Komentátor Peter Schutz.
Sme 21. 9.
(Celá Schutzova anal˘za je ironická – a politická situácia v SR si in˘ tón ani nezaslúÏi.
Otázka len je, ãi vzÈahy v koalícii dokáÏu vôbec e‰te pritiahnuÈ hlb‰iu pozornosÈ a ãi súãasné vzÈahy by mohli in‰pirovaÈ obãanov
SR, aby mali hlb‰í záujem o politiku.)
***
Slovensko nemusí zvy‰ovaÈ kapitál v eurovale. A pomáhaÈ bohat‰ím krajinám so splácaním dlhov. Euroval má e‰te stále dostatoãnú kapacitu na ìal‰iu pomoc Grécku. A keì to nebude staãiÈ a dlane otrãia aj Taliani, potom uÏ euroval nebude potrebovaÈ nové miliardy, ale
nové bilióny. V takom prípade budeme maÈ
plné právo vstaÈ od stola a priznaÈ, Ïe na to nemáme. Slováci sú najchudobnej‰í národ eurozóny (menej nezarábajú ani Estónci). Je len
prirodzené, Ïe na‰a ochota „upokojovaÈ trhy“
má svoje hranice. Alebo – mala by maÈ.
Komentátor Dag Dani‰.
HN 21. 9.
(A preto je teraz asi najdôleÏitej‰ie, aby slovenská politická elita – ãi koaliãná alebo
opoziãná – rozváÏne zhodnotila na‰u situáciu doma i v zahraniãí a aby neposkytla na‰e
peniaze in˘m európskym ‰tátom, ak to nebude v súlade s na‰imi moÏnosÈami.)
Európski politici sa e‰te nezhodli na tom, ãi
na rie‰enie dlhovej krízy eurozóny vytvoria
spoloãné dlhopisy. Nám v âíne záleÏí na tom,
aby toto rie‰enie bolo dobré. Máme jasn˘ záujem na tom, aby sa predi‰lo finanãnému krachu v EÚ, ktor˘ by mohol na‰tartovaÈ svetovú
recesiu. Nedá sa zrátaÈ, koºkokrát sme poveda***
li, Ïe âína má vôºu pomôcÈ európskym ‰tátom.
âínsky premiér Ëia-pao Wen. ReuNiektorí ºudia sa ma p˘tajú: „Zaujímal by si
ters 20. 9.
(Svet, ako vidno, nie je rozãlenen˘ podºa sa o tieto obrazy, aj keby ich autorom nebol Bob
Dylan?“ Ja im odpovedám protiotázkou: „A vy
by ste boli na ne takí prísni, keby ich nenamaºoval Dylan?“
Kurátor John Elderfield.
New York Post 21. 9.
(Toto pokrytectvo, ktoré sa viaÏe na poklonkovanie pred slávnymi menami a pritom ignoruje skutoãné hodnoty, je veºmi roz‰írené.
Ak Elderfield vystavil v New Yorku obrazy
jedného z najlep‰ích americk˘ch pesniãkárov Dylana, okamÏite sa objavilo podozrenie,
Ïe kurátor nepodºahol ãaru spevákovho maliarskeho talentu, ale ãaru Dylanovej slávy.
Ako keby umelec nemohol byÈ v‰estrann˘ a
nemohol znásobiÈ svoj talent hudobn˘ talentom v˘tvarn˘m.)
***
Najnov‰ie ekonomické údaje naznaãujú, Ïe
sa do najrozvinutej‰ích ekonomík vracia recesia. Finanãné trhy dosahujú takú mieru stresu,
aká tu nebola od pádu Lehman Brothers v roku
2008. Existuje znaãné riziko e‰te hor‰ej krízy,
neÏ bola tá predchádzajúca. Tentoraz by nezasiahla len súkromn˘ sektor, ale i málo solventné suverénne ‰táty.
Profesor ekonómie na newyorskej
univerzite Nouriel Roubini. Sme 21. 9.
(Analytici musia nemilosrdne kriticky hodnotiÈ problémy ‰tátov na celom svete, lebo nepriaznivá situácia uÏ ohrozuje milióny ºudí,
ktor˘m pred desaÈroãiami zaãala moderná
doba sºubovaÈ príjemn˘ a dôstojn˘ Ïivot.
Takí vyspelí ekonómovia, ako je Roubini,
vedia niekoºko receptov. Ale aby sa dali zrealizovaÈ, to si vyÏaduje, aby politici komplexnej‰ie uvaÏovali a aby menej mysleli na svoje potreby a viac na osoh ostatn˘ch. A tak je
malá nádej, Ïe urobia v‰etko proti tomu,
aby kríza ich ‰tát nezasiahla.)
***
Tzv. dvojtretinová spoloãnosÈ je stav, keì sa
2/3 produktívnej populácie podieºajú na chode
spoloãnosti a tretina stojí mimo. Títo ºudia sa
stávajú druhorad˘mi obãanmi bez práce, bez záujmu o veci verejné a, naopak, zvy‰ujú sa u nich
tendencie k asociálnemu správaniu.
Nemecko-britsk˘ sociológ
Ralph Dahrendorf. Pravda 21. 9.
(V modernom svete sa ãasto s nezamestnan˘mi zaobchádza ako s vyvrheºmi a ich osud
je absolútne nespravodliv˘, lebo zväã‰a nemôÏu za to, Ïe ich z práce vyhodili alebo Ïe
prácu nemôÏu dostaÈ. To je krivda, o ktorej
sa rad‰ej mlãí.)
***
Aj keì sa v EÚ euroval povaÏuje za tému v
prvom rade ekonomickú, v SR umoÏÀuje robiÈ
pozorovania hodné v˘skumov v politológii ãi
psychológii. ·piãky slovensk˘ch strán si e‰te
pred zasadnutím za rokovací stôl zvyãajne odkáÏu v‰etko cez médiá. Pozorovateº potom len
Ïasne nad plytkosÈou argumentov ãi krátkosÈou
ãasu, za ktor˘ dokáÏe ten ãi onen politik zmeniÈ názor ãi protireãiÈ sám sebe.
Absolvent ekonómie a politológie
Pavol Babo‰. HN 21. 9.
(Pritom v‰etko sa deje tak primitívne, Ïe
úbohosÈ slovenskej politiky odhalia nielen
95
S U P E R M O N I T O R
analytickí experti. Ako v‰ak ukazujú voºby,
verejní ãinitelia majú ‰Èastie, Ïe veºká ãasÈ obãanov – voliãov neskúma podstatu udalostí
a prijíma rozhodnutia väã‰inou tak, ako na
prv˘ pohºad vyzerajú, bez ohºadu na to, aké
sú pre SR ‰kodlivé.)
***
Chápem t˘ch, ktorí opustili rímsko-katolícku cirkev z dôvodu ‰kandálov okolo sexuálneho zneuÏívania detí z posledn˘ch rokov. Rozumiem, Ïe vzhºadom na takéto správy si ºudia,
najmä blízki obetiam, povedia „toto uÏ nie je
moja cirkev“. Nemám niã proti demon‰tráciám
poãas mojich náv‰tev v zahraniãí, pokiaº zostanú „civilizované“. V stále sekularizovanej‰ej
spoloãnosti sú totiÏ normálnym javom.
PápeÏ Benedikt XVI.
Pravda 22. 9.
(Je chvályhodné, Ïe pápeÏ uznáva oprávnenosÈ reakcií veriacich na váÏne pochybenia
mnoh˘ch duchovn˘ch, ktorí zviedli dokonca neplnoleté dievãatá, ba aj chlapcov. Ale
e‰te závaÏnej‰ím krokom by bolo, keby pápeÏ urobil zvlá‰È dôleÏit˘ záver: keby uznal,
Ïe cirkev príli‰ preceÀuje svoju úlohu v duchovnom Ïivote ºudí, keby zváÏil, ãi sú podºa BoÏej vôle v‰etky moÏné celibáty a zákazy interrupcií a keby zariadil, aby sa Vatikán
koneãne venoval len a najmä nezi‰tnému,
úprimnému hºadaniu Boha...)
***
za komunizmu Oleg Pastier.
TV oko 22. 8.
(V poslednom ãase sa dosÈ uvaÏuje o tom, ãi
e‰te zachovaÈ verejnoprávnu televíziu v SR.
Treba si v‰ak uvedomiÈ, Ïe manaÏovanie kultúry v SR a jej existencia sú takmer na dne.
Samosprávy nemajú na Àu dosÈ peÀazí, a nie
je ani dostatoãn˘ záujem o Àu. Z divadiel ‰tát
udrÏuje vcelku veºkoryso SND, svoj priestor má filharmónia, ale to je neuveriteºne
málo na to, aby sa uchovali moÏnosti kultúry a jej existencia v ére internetu. Generálna riaditeºka RTVS Zemková má veºkú zodpovednosÈ za udrÏanie kultúry v SR.)
***
Svoju ÏiadosÈ o uvoºnenie z funkcie generálneho riaditeºa SND odôvodÀujem t˘m, Ïe
chcem prispieÈ k upokojeniu situácie, ktorá
vznikla okolo SND a chcem sa plne sústrediÈ na
svoju umeleckú ãinnosÈ.
Odchádzajúci generálny riaditeº SND Ondrej
·oth. Pravda 22. 9.
(SND aj za komunizmu malo takú váÏnosÈ v
slovenskej verejnosti, Ïe sa Ïiaden politik
neodváÏil vymenovaÈ za jeho ‰éfa ãloveka bez
autority a v‰eobecnej úcty vo verejnosti a u
umelcov SND. Vo v˘sostne demokratickej
spoloãnosti sa pokojne hazarduje s menovaním riaditeºa bez ohºadu na jeho predpoklady a re‰pekt u obãanov. ·oth za svojho krátkeho fungovania v dôleÏitej funkcii zdevastoval, ão sa len dalo – a teraz odchádza, aby
bol v SND pokoj. Skvelá filozofia.)
Keì vidím Mira ·majdu ãi Katku Knechtovú (dokonca si pamätám aj Vinca Lukáãa) v súÈaÏiach typu Let´s Dance, mám zimomriavky.
Viem, ide o ‰ou, kde treba ukázaÈ známe tváre.
Len uvaÏujem, ãi to niekedy nie je chybn˘
krok. Aby zo svojho tanca a následného kritizovania porotou ãi kolegami novinármi nemali takú traumu, Ïe by uÏ niã nezloÏili a nezaspievali. Lebo to za t˘ch pár t˘ÏdÀov poskakovania asi nestojí.
Publicista Roman Bombo‰.
HN 22. 9.
(Mnoh˘m, ktor˘m sa v minul˘ch mesiacoch
a rokoch podarilo predraÈ do pozornosti ‰irok˘ch skupín obãanov, v‰ak vôbec nezáleÏí na tom, ãi ich verejnosÈ povaÏuje za príÈaÏlivé osobnosti, alebo len za tváre, ktoré sa
mihnú poãas spievania na javisku, na pódiu
ãi na obrazovke a poãas násilne naaranÏovaného tancovania v sále pri Let´s Dance. A potom uÏ len zhasínajú, aÏ k˘m celkom nezhasnú.)
DaÀové úrady len za 1. polrok 2011 odhalili pokusy o daÀové podvody za viac ako 362 miliónov eur. Ak by sa ‰tátu podarilo tieto peniaze vymôcÈ, mal by Miklo‰ oveºa menej roboty
s plátaním dier v ‰tátnom rozpoãte. V skutoãnosti to v‰ak bude inak. Väã‰inu sa nikdy nepodarí vymôcÈ. Podvody sa totiÏ robia cez biele kone a nastrãené firmy z Cypru. A tu nikdy
nikto Ïiadne peniaze nevymôÏe a ani neuvidí.
Aj preto sa treba sústrediÈ na prevenciu.
Komentátor Peter Podstupka.
HN 23. 9.
(Jedinou moÏnou prevenciou je súd s kaÏd˘m ão len trochu väã‰ím previnilcom a jeho
odsúdenie na niekoºkoroãné väzenie bez moÏnosti podmieneãného prepustenia. Pokuty, aj
miliónové, majú totiÏ z ãoho zaplatiÈ. Ale
roky sedieÈ za mreÏami by sa z nich sotvakomu chcelo.)
***
***
Slovensk˘ ãitateº je v mnohom ‰pecifick˘.
Problém nie je v tom, Ïe by sme vydávali ÈaÏkú literatúru, sú to zrozumiteºné knihy, ale súvisí to v prvom rade s minimálnou propagáciou literatúry. Televízia nerobí niã, noviny málo,
jedine Slovensk˘ rozhlas sa vo svojich programoch pokú‰a sprostredkovaÈ novinky aj z nároãnej‰ej literatúry. Súvisí to aj s pripravenosÈou verejnosti. Napríklad poºsk˘ ‰tátny televízny kanál Kultúra sa venuje pol dÀa len nároãnej kultúre – a hlavne debatám o najnov‰ích
umeleck˘ch aktivitách. To je na Slovensku nepredstaviteºné.
Vydavateº samizdatovej literatúry
Hoci nበprv˘ kazateº William Miller nemal
teologické vzdelanie, patril k t˘m, ktorí v Amerike v 19. storoãí ãakali druh˘ príchod JeÏi‰a
Krista, lebo vypoãítal, Ïe sa udeje medzi 21.
marcom 1843 aÏ 21. marcom 1844. Keì sa niã
neudialo, tak termín posunul na 22. október..
Keì sa opäÈ netrafil, stiahol sa do ústrania. Ale
ãasÈ presvedãen˘ch ani to neodradilo. A z nich
potom vznikla na‰a Cirkev adventistov siedmeho dÀa.
Predseda Cirkvi adventistov
siedmeho dÀa v SR Karol Badinsk˘.
Sme 23. 9.
(Keì si predstavíme, koºk˘mi cirkvami je za-
96
***
plaven˘ svet, musí nám ìal‰ia vyraziÈ dych.
Otázka, ãi je Boh alebo nie je, je legitímna.
Ale trochu vyspel˘ ãlovek musí pochybovaÈ
o tom, Ïe by sa viera v Boha mohla rozpt˘liÈ do desiatok cirkviãiek a super-cirkví, a
ãasto kvôli nepodstatn˘m maliãkostiam, ktoré o Bohu skoro niã nehovoria.)
***
V mojej próze ºudia na cestách nie sú oãarení pútnici, pretoÏe moja kniha nie je správa o
cestách, ale skôr o sebahºadaní. Moji hrdinovia
sú mladí ºudia, pre ktor˘ch je pocit zo slobody,
ale aj prekraãovanie hraníc – t˘ch v priestore,
ale aj vo vzÈahoch – prirodzenou súãasÈou ich
Ïivotov. A pritom ich táto cieºavedomá cesta dovádza k pocitom bezradnosti.
Spisovateºka Zuska Kepplová.
Pravda 23. 9.
(Je to príjemné prekvapenie, keì sa na Slovensku nájde autorka, ktorá odmieta písaÈ
povrchné táraniny a snaÏí sa nevpustiÈ do
svojich textov prázdnotu a frustráciu. Jej
kniha je správou o hºadaní seba samej. âi sa
naozaj i na‰la, to zatiaº e‰te nevieme.)
***
Euro je príli‰ veºké na krach. RozhodovaÈ by
sme sa mali rad‰ej skôr ako neskôr, aby sme sa
nenechali udalosÈami vláãiÈ.
Grécky minister a ekonomick˘ expert Yannos
Papantoniou. HN 23. 9.
(Skoro v celej Európe sa dnes politici nechávajú vláãiÈ pochybnou ekonomickou politikou a obãania zostávajú ãoraz viac v závoze
– mnohí sa vôbec nevedia chrániÈ. Mnohí ani
nevedia pred k˘m a pred ãím a ani ako.)
***
Po Taliansku a Nemecku vy‰la jedineãná luxusná 900-stranová Biblia prikrá‰lená drahokamami a obdivuhodn˘mi ilustráciami svetoznámeho umelca Salvadora Dalího, váÏiaca 12 kilogramov, aj u nás na Slovensku. Keì slovo BoÏie ãítate v knihe za 2 900 eur, zjavne pôsobí
e‰te presvedãivej‰ie.
Generálna riaditeºka vydavateºstva
IKAR Gabriela Belopotocká. Plus 7 dní 23.
9.
(Ani najvzácnej‰ie drahokamy a obdivuhodné obrázky a absurdne vysoká cena za jeden
v˘tlaãok nemôÏu zväã‰iÈ hodnotu Starého a
Nového zákona. Najvy‰‰ou hodnotou Biblie
je predsa len samotné Slovo BoÏie.)
Vyberajú a komentujú
Anna Weidlerová a Ernest Weidler
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par
amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn
ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par
amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn
ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
s 1. lobistickým
časopisom na
Slovensku www.pa
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk
www.parlamentnykurier.sk
www.parlamentnykurier.sk
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par
amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn
ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par
amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn
ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par
amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn
ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
Lobujte
ALIGATOR 4x4 MASTER
155 mm samohybná
kanónová húfnica
ZUZANA 45 cal.
pásová – HIMALAYA
155 mm samohybná
kanónová húfnica
ZUZANA 45 cal.
KERAMETAL, Ja‰íkova 2, 826 05 Bratislava
sekretariát generálneho riaditeºa: tel.: +421 2 48 291 580, fax: +421 2 48 291 581, e-mail: [email protected]
Download

cc. číslo - home.nextra.sk