CLXXXIII. – CLXXXIV. ČÍSLO 2010
Parlamentný
Kuriér
ČASOPIS
Z NÁRODNEJ
RADY
SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993
CLXXXIII. – CLXXXIV. ãíslo
Obsah
PARLAMENTN¯ KURIÉR
ãasopis z Národnej rady
Slovenskej republiky
Mesaãník, roãník XVIII
Vydavateº:
Slovenská národná reklamná
a propagaãná agentúra, s.r.o.
v spolupráci s Národnou radou SR,
Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SR
Adresa redakcie:
Bôrik
Buková 5/A, 811 02 Bratislava 1.
Tel./fax: 02/54 414 546
e-mail: [email protected]
[email protected] (‰éfredaktor)
[email protected] (pre foto)
http://www.parlamentnykurier.sk
Registrované MK SR ã. 428/08
ISSN 1335–0307
·éfredaktor:
Franti‰ek Nagy
Zástupca ‰éfredaktora:
Ernest Weidler
Redakcia:
Anna Komová
Robert Kotian
Izabela Nagyová
Peter Zemaník
Redakãn˘ kruh:
Jazyková redaktorka:
Gyula Bárdos
Stanislav Jani‰
Róbert Madej
ªudmila Mu‰ková
Rafael Rafaj
Mária Sabolová
Jitka Madarásová
[email protected]
Franti‰ek Nagy
Generálny riaditeº:
Asistentka riaditeºa:
Magdaléna Horáková
02/54 414 546, 0903 766 995
Inzercia: 0903 715 585, 0903 233 566
Riaditeº pre obchod a marketing:
Marián Reisel
02/54 414 544, 0905 224 492
Typo & lito:
AppleStudio
Tlaã:
WELTPRINT, Bratislava
Grafická úprava:
J. B. Design
Fotografie:
Rudolf Bihary,
Milan Vanga, archív redakcie
Karikatúry:
Fedor Vico
Predplatné a objednávky na uverejnenie
reklamy prijíma:
Slovenská národná reklamná a propagaãná
agentúra, s.r.o.
po‰tov˘ prieãinok
814 01 Bratislava 1
Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 6,60 EUR
âíslo úãtu 2629002985/1100
DIâ SK2020399458
Foto na titulnej strane:
2010
StraÏan, s. r. o.
·peciálna vojenská technika
Editorial
Ako zosúladiÈ v PK osobn˘ názor s nadpartajnosÈou (F. Nagy)
Prezident SR
Ozbrojené sily SR a ich medzinárodn˘ v˘znam (Rozhovor s I. Ga‰paroviãom)
IDEB
Ocenenie exponátov na IDEB 2010
Vláda SR
·krty neohrozili akcieschopnosÈ a funkãnosÈ armády (J. Ba‰ka)
Program stability a slovenská ekonomika (Rozhovor s J. Poãiatkom)
Od lekárov si p˘tajte lacnej‰ie lieky (R. Ra‰i)
Vlna hromadného prepú‰Èania sa zastavila (Rozhovor s V. Tomanovou)
·peciálne vozidlá
Nákladné vozidlá pre ozbrojené sily
Grand Prix pre bezpeãnosÈ
Ozbrojené sily SR
Ani kríza nesmie zastaviÈ ìal‰ie vyzbrojovanie slovenskej armády
(Rozhovor s ª. Miku‰kom)
Modernizácia leteckej techniky (Rozhovor s M. Babiakom)
·tvrté národné letecké dni (J. Begala)
Pri povodniach bolo nasaden˘ch viac ako 3 200 vojakov (M. Vanga)
Obrana Slovenska
BOÎENA ako ju nepoznáme (Rozhovor s V. Îbodákom)
ZdruÏenie obranného priemyslu SR stojí pred novou etapou
(Rozhovor s ª. âernákom)
Moderné obranné systémy pre bezpeãnej‰í svet (E. Ko‰út)
Centrum v˘nimoãnosti zriadili v Trenãíne (Rozhovor s R. Lackoviãom)
Veda a v˘skum
Nové systémy v Ozbrojen˘ch silách SR (I. Plichta)
NATO
Nová strategická koncepcia NATO (Rozhovor s F. Ka‰ick˘m)
Národná rada SR
âo sa zmenilo? (Rozhovor s M. Fedorom)
V˘znam má aj medzinárodné uznanie (Rozhovor s E. Vestenick˘m)
Ako sa napæÀajú oãakávania (Rozhovor s J. Burianom)
ZadlÏené Grécko rozdeºuje aj verejnosÈ (Rozhovor s I. Miklo‰om)
Situácia sa vyvíja (Rozhovor s M. JureÀom)
Poriadok by mal byÈ (Rozhovor s J. Brockom)
Situácia sa komplikuje (Rozhovor s I. Farkasom)
Problémy sa rie‰ia, ale... (Rozhovor s V. Novotn˘m)
Zlyháva len motivácia? (Rozhovor s B. Sániovou)
Rie‰enie sociálnych problémov nie je jednoduché (Rozhovor s J. Haleck˘m)
Sociálna situácia sa dot˘ka kaÏdého (Rozhovor s M. Gibalovou)
KaÏdého jedného to stihne (Rozhovor s F. Miklo‰kom)
Ministerstvo financií SR
NapæÀajú sa predsavzatia a spolupráca? (Rozhovor s P. KaÏimírom)
MoÏnosti sledujeme (Rozhovor so Z. Krajãírom)
Ministerstvo hospodárstva SR
Investiãné stimuly a ich efektivita (Rozhovor s V. Ferenczom)
Podnikateºská aliancia Slovenska
Pohºad podnikateºov a manaÏérov na prekáÏky podnikania v SR (R. Kiãina)
Slovenské zdravotníctvo
Mení sa situácia na trhu s liekmi? (Rozhovor s P. Trnovcom)
Lekárenstvo na rázcestí (Rozhovor s P. Stankom a O. Sukeºom)
Práca ADL je rokmi overená a potrebná (Rozhovor s I. Novákom)
Ministerstvo zdravotníctva SR
Záujem o preventívne prehliadky narastá (Rozhovor s D. Klaãkom)
Operaãn˘ program Zdravotníctvo a súãasnosÈ (Rozhovor s M. Vankom)
MoÏnosti pre zdrav‰í Ïivot (Rozhovor s A. Hochelom)
Informatizácia a zdravotníctvo (Rozhovor s V. Huãkom)
Sociálny systém SR
Nezaniká podstata sociálneho systému? (Rozhovor s D. Luka‰íkom)
Podpredseda NR SR
Vláda aj parlament si udrÏali stabilitu aÏ do volieb (Rozhovor s M. âíÏom)
Dialógy OA & EW
Cirkev bez morálky je ako Louvre bez obrazov (Rozhovor s O. Andrásym)
Glosy – Poznámky – Eseje
Nekompetentn˘ záujem kompetentn˘ch o zdravie obãanov (E. Weidler)
Priveºa neznámych (R. Kotian)
Parlamentn˘ denník
V tesnom závese za maìarsk˘m parlamentom (rk)
Supermonitor
Supermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler)
www.parlamentnykurier.sk
2
2
5
6
33
49
69
7
9
10
20
23
24
14
16
18
27
19
25
29
30
41
42
43
44
45
46
48
63
64
75
35
37
38
40
51
52
54
56
58
60
61
66
73
77
81
83
85
94
E D I T O R I A L
Ako zosúladiÈ v PK osobn˘
názor s nadpartajnosÈou
Konãí sa nám ìal‰ie parlamentné volebné obdobie a s ním aj ìal‰ie ‰tvorroãie vychádzania ãasopisu Parlamentn˘ kuriér. Napätie medzi politick˘mi subjektmi, ktoré v NR SR fungovali, nepoºavilo a poºud‰tenie najvy‰‰ieho slovenského
zákonodarného orgánu sa tieÏ nepodarilo nejako v˘raznej‰ie presadiÈ. Ide predsa len o veºa a
kaÏdá strana si urputne obhajuje svoju predstavu o riadení ‰tátu a o vytváraní i dodrÏiavaní jeho
legislatívy. Napokon, aj stranícke sekretariáty a
‰irok˘ kruh ãlenov ãi priaznivcov jednotliv˘ch
strán oãakávajú od poslancov, ktorí sa dostali do
parlamentu cez volebné listiny práve ich strany,
istú spätnú reakciu cez podporu konkrétnych
krokov a návrhov vychádzajúcich z ich politick˘ch programov.
KaÏd˘ si môÏe predstaviÈ, aká zloÏitá je úloha ‰éfredaktora ãasopisu, ktor˘ sa usiluje poskytovaÈ dobré a osoÏné sluÏby svojim „zákazníkom“, teda ãitateºom v samotnej národnej rade,
ale aj vo vláde, na desiatkach úradov celo‰tátnej
i okresnej alebo lokálnej úrovne, podnikov˘m
manaÏérom, finanãníkom a ostatn˘m, ktorí sa
profesionálne zaujímajú o dianie v slovenskej
spoloãnosti a v prvom rade v slovenskom hospodárstve a politike. KeìÏe od zaãiatku bolo ambíciou vedenia redakcie získaÈ popredn˘ch Ïurnalistov a politologick˘ch analytikov za svojich
autorov, nemohlo si neuvedomiÈ, Ïe kaÏd˘ vyspel˘ publicista a expert má svoj pomerne vyhranen˘ názor na ‰irokú ‰kálu situácií a postojov, ktoré napæÀajú politickú aktivitu vo verejnom Ïivote ‰tátu. LenÏe tieto vyspelé názory sú ãasto aÏ
diametrálne odli‰né od programového statusu
jednotliv˘ch strán, ale aj jednotlivcov, ktorí v politike pôsobia. Ako v‰ak súãasne naplniÈ pochopiteºnú poÏiadavku, aby obsah i jednotlivé ãlánky v Parlamentnom kuriéri boli nadstranícke ãi
nestranícke, respektíve aby nevyvolávali vo funkcionároch strán pocit, Ïe sa celospoloãensk˘ ãasopis prikláÀa k tej alebo inej vplyvnej strane?
2
Túto pluralitu a pestrosÈ sme sa usilovali dosiahnuÈ uÏ t˘m, Ïe sme nebazírovali na názorovej jednote autorov, ba naopak, Ïe sme vyhºadávali a vytvárali otvoren˘ kruh spolupracovníkov
so ‰irok˘m názorov˘m rozpätím, ão sa nám darilo najmä v rubrike „Glosy – poznámky – eseje“, ktorá sa nesústreìovala len na politickú a
ekonomickú tematiku, ale napríklad aj náboÏenskú s reflexiami skúsen˘ch kÀazov. MôÏem
s pote‰ením kon‰tatovaÈ, Ïe podstatná ãasÈ na‰ich
ãitateºov takto aj vnímala obsahové zameranie
ná‰ho 80 – 120-stranového magazínu. A s rovnak˘m zadosÈuãinením musím uviesÈ aj to, Ïe ani
vedenie parlamentu sa nám nijako nestaralo do
náplne ãasopisu a niã od nás nepoÏadovalo.
Samozrejme, dogmatici ºahko vyná‰ajú rôzne nespochybniteºné postuláty a hºadajú ãi vyÏadujú nejakú absolútnu bezpartajnosÈ od redakcie i od autorov. Podºa mÀa, jej uplatÀovanie
v Ïurnalistickej praxi závisí v najväã‰ej miere od
profesionality a morálneho zázemia samotného
autora. Jeho vyspelosÈ moÏno nájsÈ aj v tom, ako
dokáÏe sám v sebe, ale aj navonok pred verejnosÈou obhájiÈ svoje postupy, svoj v˘ber tém,
svoju selekciu osobností, ktor˘m venuje pozornosÈ, ale aj spôsob, ako svoj materiál spracuje.
Tak sa správajú najlep‰í komentátori v denníkoch
a t˘Ïdenníkoch – ako vyzreté osobnosti, ktoré
sami sebe diktujú svoj poriadok. Je ich v Ïurnalistickom prostredí veºmi málo, ale sú – a sme
hrdí na to, Ïe aj my ich máme vo svojich radoch.
V podstatnej ãasti tohto ‰tvorroãného obdobia
sme obohatili nás magazín viacer˘mi príÈaÏliv˘mi Ïurnalistick˘mi rubrikami a materiálmi. Ale
musím priznaÈ, Ïe aj nám v redakcii kríza, ktorá prepukla najmä v polovici tejto volebnej periódy (2008), skomplikovala tvorbu a obmedzila na‰e snahy, a tak sme museli od niektor˘ch zámerov upustiÈ. Urobíme v‰ak v‰etko pre to, aby
sme – keì sa finanãné napätie trochu zmierni –
opäÈ roz‰írili ‰kálu na‰ej publicistiky a aby sme
na‰im nároãn˘m ãitateºom poskytli ão najviac zaujímav˘ch a potrebn˘ch informácií, ktoré aj z
praktick˘ch dôvodov takmer denne potrebujú.
TotiÏ pre poslanca je mimoriadne cennou súãasÈou jeho pracovného v˘konu získavanie in‰pirácie z rôznych zdrojov – a teda ‰irok˘ rozhºad. Vo
viacer˘ch na‰ich rubrikách – „Európsky parlament“, „Parlamentn˘ denník“, „Super-monitor“
– sa viditeºne práve o takúto sluÏbu cieºavedome usilujeme. A keì zistíme, ako moderná doba
roz‰iruje potreby na‰ich ãitateºov, budeme hºadaÈ moÏnosti, ako ich v Parlamentnom kuriéri
zrealizovaÈ v ìal‰ích pravideln˘ch publicistick˘ch útvaroch.
Azda sa môÏeme spoliehaÈ na to, Ïe poslanci, ktorí skonãili so svojou ãinnosÈou v NR SR,
si odnesú do svojich domovov aj pozitívnu spomienku na tento nበãasopis, ktor˘ ich 4 roky systematicky v parlamentn˘ch laviciach ãakal a
sprevádzal – a Ïe aj tí, ão do veºkej zasadaãky
NR SR práve vstupujú, nájdu v Àom dosÈ zaujímav˘ch podnetov pre svoju ãinnosÈ, ktorú verejnosÈ pozorne sleduje
‰éfredaktor
S prezidentom
Slovenskej republiky
Ivanom GA·PAROVIâOM sa
opäÈ stretávame na stránkach
ná‰ho ãasopisu. Tentoraz ako
s hlavn˘m veliteºom
Ozbrojen˘ch síl Slovenskej
republiky. Rozhovor pre
Parlamentn˘ kuriér pripravila
redaktorka Anna Komová.
Medzi hlavné úlohy zahraniãnej a bezpeãnostnej politiky SR patrí aj aktívna
úãasÈ OS SR v operáciách medzinárodného spoloãenstva. âo to znamená
pre Slovensko a ak˘ je ohlas v zahraniãí?
Vstupom Slovenskej republiky do medzinárodn˘ch zoskupení, ako Severoatlantická aliancia, Európska únia i Organizácia spojen˘ch národov sme okrem
vymoÏeností, ktoré z tohto ãlenstva vypl˘vajú, na seba prevzali i záväzky a zodpovednosÈ spolupodieºaÈ sa aj na presadzovaní bezpeãnostn˘ch záujmov a
ochrane mieru vo svete. Slovensko dnes
uÏ nie je iba pasívnym pozorovateºom, ale
aktívne sa zapája do medzinárodn˘ch aktivít na zlep‰enie bezpeãnostnej situácie
nielen na vlastnom území, ale aj v rámci
medzinárodného spoloãenstva. Konflikty vo svete potvrdzujú opodstatnenie vojenskej prítomnosti mnohonárodn˘ch síl
v postihnut˘ch oblastiach, k˘m sa bezpeãnostná situácia nestabilizuje. Slovenská
republika prispieva k tvorbe a realizácii
európskej bezpeãnostnej a obrannej politiky predov‰etk˘m úãasÈou v operáciách
EÚ, prípravou a vyãlenením príspevkov
do bojov˘ch skupín EÚ, úãasÈou na programoch a projektoch Európskej obrannej
agentúry, ako aj podporou rozvoja civiln˘ch a vojensk˘ch spôsobilostí EÚ.
K prioritn˘m oblastiam v oblasti obrany trvalo patria operácie krízového manaÏmentu mimo územia Slovenskej republiky, kde Slovenská republika udrÏiava
dlhodobo vysokú úãasÈ. Svoje pôsobenie
pritom v súlade s nov˘m prístupom postupne sústreìuje do men‰ieho poãtu operácií, pri súãasnom navr‰ovaní úãasti v súãasnosti najnároãnej‰ej operácii v Afganistane. Príslu‰níci Ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky pôsobia v 7 operáciách a
misiách medzinárodného krízového manaÏmentu v 5 krajinách na 2 kontinentoch.
Z toho v troch operáciách pod velením
NATO (ISAF v Afganistane, KFOR v Kosove, veliteºstvo NATO v Sarajeve v Bosne a Hercegovine), v dvoch operáciách
pod velením EÚ (ALTHEA v Bosne a
Hercegovine, EUMM Gruzínsko) a v
dvoch misiách pod velením OSN (UNFICYP na Cypre, UNTSO v S˘rii / Izraeli /
Libanone).
âinnosÈ slovensk˘ch vojakov v mierov˘ch misiách vysoko hodnotia nielen
predstavitelia medzinárodn˘ch organizá-
P R E Z I D E N T
S R
Ozbrojené sily SR
a ich medzinárodn˘ v˘znam
aké dôleÏité úlohy plnili pri obnove a stabilizácii konfliktmi zniãen˘ch území?
V mierov˘ch misiách a operáciách medzinárodného krízového manaÏmentu pôsobia
príslu‰níci ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky od roku 1993 a vystriedalo sa ich v nich
pribliÏne 12-tisíc vojakov. Príslu‰níci ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky zaãali pôsobiÈ v misiách v roku 1992, keì boli slovenskí vojaci e‰te v rámci federálnej armády vyslaní do pozorovateºskej misie v Somálsku a
taktieÏ do pe‰ieho práporu v mierovej misii
v b˘valej Juhoslávii. Potom pôsobili v nástupnick˘ch krajinách Juhoslávie (Chorvátsko,
Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Kosovo)
a ìal‰ích krajinách, ako Albánsko, Angola, Libéria, Uganda, Rwanda, Sierra Leone, Etiópia, Eritrea, Golanské v˘‰iny, Irak, Moldavsko, Abcházsko, Gruzínsko, Cyprus, V˘chodn˘ Timor, Afganistan.
Plnili úlohy pri obnove a stabilizácii konfliktmi zniãen˘ch oblastí – Ïenijné zabezpeãenie (odmínovanie, likvidácia munície, Ïenijné stavebné práce), stráÏne úlohy, zabezpeãenie implementácie mierov˘ch dohôd (obrana a ochrana síl, objektov a obyvateºstva,
pozorovanie, monitorovanie, hliadkovanie) i
zdravotnícke úlohy.
Ktorá úãasÈ bola z pohºadu medzinárodného v˘znamu pre Slovensko najdôleÏitej‰ia?
Kºúãovou prioritou nielen NATO, ale aj
Slovenska je zaistenie nevyhnutnej miery
stability v Afganistane a predov‰etk˘m dosiahnutie toho, aby sa táto krajina uÏ v budúcnosti nemohla staÈ útoãiskom teroristov. Nová
stratégia EÚ pre Afganistan i Pakistan sa zameriava na také oblasti, ako sú budovanie in‰titucionálnych kapacít, spolupráca v boji
proti terorizmu, integrované riadenie hraníc
a vzdelávanie.
Nová americká stratégia v Afganistane
bude maÈ tri ãasti. Prvá je zv˘‰enie jednotiek,
ktoré by mali zintenzívniÈ bojové úsilie proti Talibanu a bezpeãnosÈ v krajine. Vycviãenie afgansk˘ch síl, ão umoÏní postupné sÈahovanie zahraniãn˘ch vojensk˘ch síl z krajiny. Druhou ãasÈou je lep‰ia podpora civilnej správy krajiny, najmä odstránenie veºkej
korupcie. Tretia je snaha o ekonomick˘ rozvoj krajiny s dôrazom na poºnohospodárstvo
a budovanie infra‰truktúry.
cií a zoskupení, ale aj politickí predstavitelia
i domáce obyvateºstvo krajín v mieste pôsobenia.
ZúãastÀujú sa jednotky Ozbrojen˘ch síl
SR aj na bojov˘ch operáciách? Boli zaznamenané aj straty na Ïivotoch?
BohuÏiaº, aj keì sa slovenskí vojaci sa
priamo do bojov˘ch operácií nezapájali, pri
plnení úloh v zahraniãí zahynulo 54 osôb, z
toho 47 vojakov a zamestnancov v misiách
NATO (z toho 3 Ïeny), 6 vojakov v misiách
OSN a 1 vojak v misii EÚ. Som presvedãen˘, Ïe ich Ïivoty nevyhasli nadarmo. Títo
na‰i spoluobãania pomáhali in˘m, bojovali za
mier, budovali stabiln˘ Ïivot v krajinách, kde
pojem demokracia b˘va ãasto len frázou. Aj
keì na‰i vojaci plnili úlohy v zahraniãí, nebojovali len za obãanov in˘ch krajín, ale aj za
Slovensko, za nበmier, slobodu a hodnoty,
ktoré vyznáva cel˘ demokratick˘ svet. A to
si mnohí u nás ani neuvedomujú.
Kde v‰ade pomáhali príslu‰níci OS SR a
Prejdime ku konkrétnym misiám. Ak˘ bol
v˘znam pôsobenia príslu‰níkov ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky vo v˘cvikovej misii NTM-I v Iraku?
Slovenská republika má záujem, aby sa
vybudoval jednotn˘, demokratick˘, slobodn˘ irack˘ ‰tát, ktor˘ re‰pektuje ºudské práva
a nie je hrozbou pre vlastn˘ch obyvateºov, susediace ‰táty ani pre medzinárodné spoloãenstvo. Slovensko si plnilo svoje spojenecké záväzky k posilÀovaniu mieru a stability.
3
P R E Z I D E N T
S R
kou komunitou. Táto misia je jednou z najstar‰ích mierov˘ch operácií OSN. Na‰i vojaci pravideln˘m hliadkovaním v nárazníkovej
zóne zamedzujú moÏnému naru‰eniu mieru,
násilnostiam a konfliktom.
ZúãastÀovali sa Ozbrojené sily SR na pomoci aj prostredníctvom darovania vojenského materiálu a techniky?
Napríklad darovanie prebytoãného vojenského materiálu, ktor˘ by inak ozbrojené sily
museli zlikvidovaÈ na vlastné náklady, bolo
jedn˘m z príspevkov k stabilizácii bezpeãnostného prostredia v Afganistane. Prepravu
tohto materiálu do Afganistanu na vlastné
náklady zabezpeãili USA. Podobne to bolo aj
v prípade in˘ch krajín.
Nasadenie na‰ich vojakov v rámci mnohonárodn˘ch síl bolo v záujme irackého obyvateºstva, ão potvrdila aj iracká vláda. V˘cviková
misia NATO v Iraku má mandát vychádzajúci z rezolúcie Bezpeãnostnej rady OSN a Ïiadosti doãasnej irackej vlády.
V Iraku je pretrvávajúci nedostatok dostatoãne vycviãen˘ch irack˘ch vládnych bezpeãnostn˘ch síl a na‰i vojaci pomáhali formou
poskytnutia v˘cviku a pomoci s vyzbrojením
jej bezpeãnostn˘ch síl tak, aby Irak mohol ão
najskôr prevziaÈ späÈ plnú zodpovednosÈ za
svoju bezpeãnosÈ.
Z misií pod vedením OSN najviac na‰ich
vojakov pôsobí v jednotkách UNFICYP (United Nations Force in Cyprus) na Cypre, kde
dohliadajú na pokoj medzi tureckou a gréc-
Z ak˘ch zdrojov sú hradené v˘davky na
pôsobenie príslu‰níkov OS SR v misiách?
Staãia rozpoãtové zdroje?
V˘davky na pôsobenie slovensk˘ch vojakov v misiách sú hradené z rozpoãtu rezortu
ministerstva obrany a sú urãené ako prioritné. Na rok 2010 je na operácie a misie medzinárodného krízového manaÏmentu vyãlenen˘ch viac ako 28 miliónov eur.
Ako hodnotíte misie pod vedením OSN?
OSN nemá vlastné ozbrojené sily; je závislá od príspevkov ãlensk˘ch ‰tátov. Do mierov˘ch operácií OSN prispieva vojensk˘m a
policajn˘m personálom 115 krajín. KaÏdá
mierová operácia OSN má svoje ‰pecifiká, ale
v‰etky sledujú spoloãné základné ciele – minimalizovaÈ ºudské utrpenie a vytvoriÈ podmienky pre fungovanie miestnych in‰titúcií.
V súãasnosti je po celom svete aktívnych 16
mierov˘ch misií pod zá‰titou OSN.
Aké ìal‰ie úlohy medzinárodného v˘znamu stoja pred Ozbrojen˘mi silami SR v
najbliωom období?
Sú to tieto úlohy:
– V závislosti od dokonãenia procesu tvorby novej Strategickej koncepcie NATO
analyzovaÈ a pripraviÈ návrh úpravy Obrannej stratégie Slovenskej republiky.
– ZabezpeãiÈ prípravu delegácie Slovenskej
republiky na samit NATO v Portugalsku v
novembri 2010.
– ÚãasÈ na spoloãn˘ch mnohonárodn˘ch cviãeniach v rámci NATO a EÚ.
– Prioritou bude udrÏaÈ a postupne zvy‰ovaÈ
spôsobilosÈ pôsobiÈ v operáciách pod vedením NATO a EÚ a podporovaÈ úãasÈ v
operáciách na podporu mieru, v ktor˘ch v
súãasnosti ozbrojené sily pôsobia.
– K zabezpeãeniu pripravenosti NATO a EÚ
r˘chlo a úãinne reagovaÈ na potenciálny
krízov˘ v˘voj, naìalej sa podieºaÈ na budovaní síl r˘chlej reakcie NATO a bojov˘ch
skupín EÚ.
4
Ocenenie exponátov na IDEB 2010
GRAND PRIX:
exponát
popis
Diaºkovo ovládaná zbraÀová stanica ZSRD 08
ZbraÀová stanica s lafetovan˘m guºometom kalibru 12,7 mm alebo granátometom
AGS-17, senzorick˘m kontajnerom a jej diaºkov˘m ovládaním umoÏÀuje bezpeãné vedenie paºby z krytu alebo zabezpeãeného vozidla. V spojení so zbraÀou a jej integráciou na vozidlo je vhodná na plnenie bojov˘ch úloh, vlastnej ochrany, ako aj vykonávanie optického prieskumu vo dne aj v noci.
Ocenenie bolo udelené za technické a kon‰trukãné vyhotovedenie, bezpeãné a jednoduché ovládanie a variabilnosÈ pouÏitia lafetovan˘ch zbraní.
Ekologick˘ nekovov˘ tréningov˘ ruãn˘ granát
Ekologick˘ nekovov˘ tréningov˘ ruãn˘ granát je vyroben˘ z prírodn˘ch materiálov –
minerálneho prachu a biodegradovateºného plastu. Granát je vhodn˘ na tréning a v˘cvik hádzania granátov. Pri v˘cviku nie je ohrozené zdravie cviãiaceho ani vedúceho
zamestnania a v˘cvik je veºmi realistick˘.
Ocenenie bolo udelené za jeho ‰etrnosÈ ku Ïivotnému prostrediu priãom zvukové a svetelné efekty zostávajú zachované.
Vojenská obuv do zhor‰en˘ch
poveternostn˘ch podmienok
Topánky sú vyrábané lepenou technológiou s polo priepustnou membránovou pod‰ívkou GORE-TEX s termoizolaãnou vloÏkou. Topánka prostredníctvom pod‰ívky poskytuje nohe vysok˘ komfort t˘m, Ïe odvádza vlhkosÈ od pokoÏky a umoÏÀuje nohe d˘chaÈ.
Ocenenie bolo udelené za kon‰trukciu topánky, ktorá chráni nohu pred nízkymi teplotami do –40°C.
Letiskové ‰pec. hasiãské vozidlo
Vozidlo je urãené na hasenie poÏiarov na letiskách a v ich okolí. ObsluÏné panely sú
ergonomicky umiestnené a sú vhodné aj na pouÏívanie v rukaviciach. Pri v˘robe boli
pouÏité najmodernej‰ie technológie a dostupné materiály.
Ocenenie bolo udelené za jeho vysoké v˘stupné parametre pri hasení vodou a penou,
z ktor˘ch spomenieme vysokotlakové ãerpadlo s v˘konom 10 000 litrov za 1 minútu.
BOÎENA RIOT CONTROL
Je primárne nosiãom odmínovacieho zariadenia, ale tieÏ nosiãom doplnkov˘ch zariadení, ako napríklad: kamerov˘m systémom, vysokotlakov˘m rozptyºovaãom plynov,
rampou s reflektormi, megafónom, ru‰iãkou GSM pásma a ‰títom s meniacou sa ‰írkou, ktoré sa dajú pouÏiÈ proti rozvá‰nenému davu a nepokojom na uliciach.
Ocenenie bolo udelené za v‰estranné vyuÏitie nosiãa LOCUST pre odmínovacie zariadenie a pre ìal‰ie rôzne nastavby a aplikácie.
AKTIS 4x4.1R-08 M·P
Vozidlo je z kategórie N2G so skriÀou mobilného ‰tábneho pracoviska pre jednotlivé
stupne velenia v ozbrojen˘ch silách. Vozidlo AKTIS 4x4 M·P vyhovuje preprave po
Ïeleznici a je kompatibilné s technikou armád NATO. Vozidlo taktieÏ spæÀa emisné
limity EURO 4, má nízku hluãnosÈ a v˘bornú ovládateºnosÈ.
Ocenenie bolo udelené za moÏnosÈ variabilného vybavenia komunikaãn˘mi prostriedkami a moÏnosÈ vytvorenia ‰tábneho pracoviska podºa potreby uÏívateºa.
ABRaCA
ABRaCA je prenosn˘, viacbodov˘, automatick˘ biologick˘, radiaãn˘ a chemick˘ v˘straÏn˘ systém. Skladá sa z prijímacieho a riadiaceho pracoviska a monitorovacích
satelitov. Pri prekroãení meran˘ch hodnôt okamÏite vysiela údaje do riadiaceho pracoviska a obsluhu upozorní opticky a aj akusticky.
Ocenenie bolo udelené za jednoduchosÈ rie‰enia, mobilnosÈ a r˘chle rozvinutie systému k meraniu.
V˘suvn˘ kontajner
V˘suvn˘ kontajner ISO 1C, typ VK 2 je ‰peciálny kontajner, ktor˘ umoÏÀuje dvojnásobné roz‰írenie svojej uÏitoãnej plochy. Je urãen˘ predov‰etk˘m na pouÏitie armádou
alebo zloÏkami záchranného systému.
Ocenenie bolo udelené za technické a kon‰trukãné prevedenie a variabilnosÈ pouÏitia
kontajnera so zachovaním prepravn˘ch vlastností kontajnera ISO 1C.
Ocenenie Národného riaditeºa pre vyzbrojovanie:
Útoãná pu‰ka Sa-58
Technické rie‰enie vychádza zo skúseností so zbraÀou Sa-58, najmä v zahraniãn˘ch
misiách a vyuÏíva jednoduchosÈ kon‰trukãného rie‰enia a spoºahlivosÈ pôvodnej zbrane. Modernizáciou sa odstránili nedostatky zbrane a moÏnosÈ upnutia rôzneho príslu‰enstva, ão doteraz nebolo moÏné. Ocenenie bolo udelené za inovatívny a efektívny návrh útoãnej pu‰ky na báze samopalu Sa-58.
LMV IVECO 4x4 M65
Úpravou a doplnením vozidla o rôzne systémy a zariadenia (zbraÀová stanica, ru‰iãky, detektory, vrhaãe dymov˘ch granátov), ktoré zv˘‰ia bojové a úÏitkové vlastnosti vozidla, sa umoÏní jeho nasadenie v mierov˘ch misiách. Ocenenie bolo udelené za integráciu v˘zbroje, komunikaãn˘ch a bezpeãnostn˘ch systémov do vozidla IVECO 4x4
M65 v rámci spoloãného projektu MO SR a MO âR.
5
V L Á D A
S R
„Som veºmi hrd˘ na to, Ïe sa podarilo zracionalizovaÈ a zefektívniÈ niektoré ‰truktúry v rámci
rezortu ministerstva obrany za uplynulé ‰tyri roky. Zru‰ili sa rôzne príspevkové a rozpoãtové
organizácie v rámci rezortu, zredukovalo sa vojenské zdravotníctvo, v ozbrojen˘ch silách sa
zru‰ili niektoré veliace ‰truktúry – spojovacie veliteºstvo, veliteºstvo logistiky, veliteºstvo v˘cviku.
ëalej sa podarilo zmeniÈ legislatívu t˘kajúcu sa podmienok v˘konu sluÏby profesionálneho
vojaka tak, Ïe vojaci k platom dostali aj osobitné príspevky a príplatky, ãi uÏ to bol príspevok
na b˘vanie, alebo preplácanie finanãn˘ch prostriedkov na cestovanie za rodinou.“
Takto sumarizuje minister obrany SR Jaroslav BA·KA svoje pôsobenie na ãele rezortu:
·krty neohrozili akcieschopnosÈ
a funkãnosÈ armády
Pri realizácii úloh programového vyhlásenia vlády SR v období rokov 2006 aÏ 2010
do‰lo v rámci rezortu obrany k v˘znamnému
pokroku vo viacer˘ch oblastiach. V roku
2007 sme prijali nov˘ prístup k úãasti v operáciách a misiách mimo územia SR. Prijalo
sa rozhodnutie, Ïe na‰a krajina sa bude prednostne zapájaÈ do men‰ieho poãtu operácií,
ktoré sú z hºadiska zahraniãnopolitickej orientácie Slovenskej republiky a spojeneck˘ch záväzkov prioritn˘mi.
V súlade s t˘m sme redukovali na‰u úãasÈ
– z jedenástich operácií a misií na konci roka
2006 – do ‰tyroch operácií a troch misií v súãasnosti. Do‰lo tieÏ k v˘znamnej zmene proporcionality zastúpenia Ozbrojen˘ch síl SR
v operáciách pod vedením NATO, konkrétne z 31 na 62 percent. Podstatne sa pritom posilnila úãasÈ v kºúãovej operácii NATO v Afganistane. Pre Slovensko je v súãasnosti operácia ISAF najdôleÏitej‰ou operáciou medzinárodného krízového manaÏmentu a napriek
dopadom krízy na rezort obrany si na‰a krajina naìalej v plnej miere plní svoje medzinárodné záväzky a poãty vojakov v ISAF
e‰te zvy‰uje. Za posledné dva roky sa úãasÈ
slovensk˘ch vojakov v Afganistane viac ako
strojnásobila.
RAST MEDZINÁRODNEJ PRESTÍÎE
Slovenská republika v uplynul˘ch ‰tyroch
rokoch skvalitnila aj tvorbu svojich národn˘ch pozícií vo vzÈahu ku kºúãovej agende
NATO a Európskej únie. Dôraz sme kládli na
protiraketovú obranu, jadrovú politiku NATO,
novú implementáciu konceptu síl reakcie
NATO, nového systému obranného plánovania Severoatlantickej aliancie, ale aj na
tvorbu mnohonárodn˘ch projektov, ãi na hºadanie rovnováhy medzi existujúcimi zdrojmi
a úlohami aliancie. Práve v minulom roku
Slovensko usporiadalo historicky prvé neformálne rokovanie ministrov obrany ãlensk˘ch krajín NATO, ktoré prispelo k posilneniu medzinárodnej prestíÏe.
Medzi v˘znamné kroky, ktoré sa nám podarilo v uplynulom období realizovaÈ, patrí aj
dokonãenie transformácie vojenského ‰kolstva. Vytvorili sme stabilné podmienky na
efektívne vzdelávanie a v˘cvik kadetov a dô-
6
NÁKLADNÉ VOZIDLÁ
PRE OZBROJENÉ SILY
GRAND PRIX IDEB 2010 pre vozidlo AKTIS 4x4.1R-08 M·P mobilné ‰tábne pracovisko
AKTIS 4x4.1R-08 M·P
Vozidlo AKTIS 4x4.1R-08 M·P – mobilné ‰tábne
pracovisko získalo na tohtoroãnom veºtrhu obrannej
techniky IDEB 2010 GRAND PRIX IDEB 2010
v kategórii Velenie a spojenie.
Vozidlo je z kategórie N2G so skriÀou mobilného
‰tábneho pracoviska pre jednotlivé stupne velenia
v ozbrojen˘ch silách. Vyhovuje preprave po Ïeleznici
a je kompatibilné s technikou armád NATO. Vozidlo
taktieÏ spæÀa emisné limity EURO 4, má nízku
hluãnosÈ a v˘bornú ovládateºnosÈ.
Vozidlo AKTIS 4x4.1R-08 M·P je urãené na presun a zabezpeãenie
práce ‰tábu na pohybliv˘ch miestach velenia operaãn˘ch a taktick˘ch
stupÀov. Hermeticky uzatvorená nadstavba vozidla vybavená
filtráciou vzduchu, klimatizáciou a nezávisl˘m kúrením umoÏÀuje
príslu‰níkom ‰tábu plniÈ úlohy aj v prípade, Ïe v priestore ãinnosti ãi
na bojisku by mohli byÈ pouÏité rádioaktívne, chemické alebo
biologické bojové prostriedky. Torzno-v˘kyvné uloÏenie nadstavby
zabezpeãuje celému vozidlu v˘nimoãne dobré jazdné vlastnosti aj
v najÈaωom teréne, ãím je umoÏnen˘ r˘chly a bezpeãn˘ presun posádky a techniky.
Rie‰enie podvozku s dobr˘m perovaním dlh˘mi parabolick˘mi pruÏinami a torzn˘mi stabilizátormi a s pohonom najmodernej‰ím
v˘konn˘m hnacím agregátom umoÏÀujú vozidlu spoºahlivú prevádzku na cestn˘ch komunikáciách i v nároãnom teréne.
Vozidlo poskytuje maximálny komfort a vysokú bezpeãnosÈ trojãlennej posádke.
MAN HX 32.440 8x8 BB (HX 77)
Rad HX je v‰estrann˘ ‰pecialista medzi nákladn˘mi vozidlami s pohonom v‰etk˘ch
kolies, vyvinut˘ pre potreby v tvrdej vojenskej sluÏbe. Spája v sebe znalosti
z úÏitkov˘ch vozidiel MAN a z nákladn˘ch vozidiel s pohonom v‰etk˘ch kolies,
spoºahlivosÈ odskú‰an˘ch hromadne vyrában˘ch komponentov s najmodernej‰ími
pokrokov˘mi technológiami. Toto z MAN vozidiel typu HX robí najhospodárnej‰ie
vojenské vozidlá vo svojej triede.
Sú tieÏ jedn˘mi z najvy‰‰ou ÏivotnosÈou,
pretoÏe sú kon‰truované na
prevádzkovú ÏivotnosÈ 20 rokov.
Vo vyhotoveniach 4x4, 6x6 a 8x8
pokr˘vajú ‰irok˘ rad aplikácií – od
vozidla na prevoz nákladu, resp. osôb
aÏ po vysokov˘konn˘ Èahaã s celkovou
hmotnosÈou súpravy aÏ do 120 ton.
TANAX TRUCKS, a. s.
âerveÀova 28, 811 03 Bratislava, Slovakia
Phone: +421 2 / 593 55 400, Fax: +421 2 / 593 55 740
e-mail: [email protected], www.tanaxtrucks.sk
V L Á D A
S R
stojníkov v jednej vojenskej vysoko‰kolskej
in‰titúcii (Akadémia OS generála M.R. ·tefánika – pozn. redakcie) podºa potrieb ozbrojen˘ch síl, priãom v roku 2009 bola Akadémia OS komplexne akreditovaná.
Podarilo sa nám tieÏ zefektívniÈ riadiace
‰truktúry rezortu obrany. V súlade s reálnymi potrebami rezortu obrany sme uskutoãnili rozsiahle organizaãné zmeny. Po dlh˘ch rokoch sme zaznamenali nielen tabuºkovú redukciu poãtu, ale aj reálne zníÏenie poãtov fyzick˘ch osôb na Ministerstve obrany SR.
Celkovo do‰lo na Ministerstve obrany SR a
jemu podriaden˘ch zloÏkách k redukcii personálu o 26 percent.
Na‰ou zásadnou úlohou v oblasti plánovania bolo vyrie‰iÈ nerovnováhu medzi úlohami a zdrojmi. Programovú ‰truktúru sme prehodnotili tak, aby finanãné zdroje boli adresne alokované na rozvoj kºúãov˘ch spôsobilostí. Nová úprava v oblasti projektového riadenia zabezpeãila prepojenie procesov projektového riadenia a verejného obstarávania.
Prehæbila sa transparentnosÈ procesu tvorby
projektov, ako aj efektívnosÈ vyuÏívania finanãn˘ch prostriedkov.
MODEL 2020 – BUDÚCNOSË
SO ZMENAMI
Od roku 2008 sme zaviedli nov˘ model plánovania v rezorte, ktor˘ sprehºadÀuje procesy plánovania a hodnotenia obrany. Jeho cieºom je dosiahnuÈ vy‰‰í súlad medzi úlohami
a zdrojov˘mi moÏnosÈami pri súãasnej redukcii administratívneho zaÈaÏenia.
V˘raznou zmenou oproti roku 2006 bolo
podºa môjho názoru aj zavedenie nového spôsobu úãtovania a vykazovania na aktuálnom
princípe. Zv˘‰ila sa kvalita prípravy a realizácie rozpoãtu, jeho sledovania a vyhodnocovania, ako aj kontroly platobného behu, skvalitnenia prác evidencie, správy, vymáhania a
úroãenia pohºadávok ‰tátu v správe Ministerstva obrany SR.
Od roku 2006 sa rezortu podarilo splniÈ aj
úlohy pri nakladaní s prebytoãn˘m majetkom ‰tátu v správe Ministerstva obrany SR.
Za odpredaj a odplatn˘ prevod prebytoãného
nehnuteºného a hnuteºného majetku sme zí-
8
skali 4,476 milióna eur. ZníÏila sa tieÏ potreba skladovacích kapacít a do‰lo k skvalitneniu bezpeãnosti skladovania zásob munície v
muniãn˘ch skladoch. Domnievam sa, Ïe za
pozitívum môÏeme nepochybne povaÏovaÈ aj
zaãiatok prípravy materiálu Rozvoj rezortu
Ministerstva obrany SR – Model 2020, ktor˘ akceptuje upravené zdrojové podmienky na
zabezpeãenie úloh obrany ‰tátu a plnenie medzinárodn˘ch záväzkov.
Najv˘znamnej‰í pokrok pri obstarávaní
v˘zbroje, techniky a materiálu sa podºa môjho názoru dosiahol v oblasti v˘stroja a v˘zbroje jednotlivca. Pokrok nastal aj v prepravnej technike, kde boli napríklad zakúpené
malé terénne automobily Nissan, ako náhrada za vozidlá UAZ sovietskej v˘roby. Do‰lo
tieÏ k modernizácii leteckej techniky, realizovaná bola obmena pristávacieho systému leteckej základne Sliaã, obstaral sa taktick˘
mobiln˘ pristávací systém.
Poãas nedávneho medzinárodného veºtrhu
obrannej techniky IDEB mali úãastníci podujatia moÏnosÈ vidieÈ zaujímavú vojenskú techniku a materiál, ktor˘ vlastnia Ozbrojené sily
Slovenskej republiky – rôznu logistickú techniku, ale aj ãasÈ vojenskej poºnej nemocnice.
Hrd˘ som na osobnú v˘stroj a v˘zbroj jednotlivca, ktorú máme naozaj na ‰piãkovej úrovni. Prezentovali sa tu aj ìal‰ie novinky, napríklad kolesová technika – ‰peciálne ºahké obrnené vozidlo pre 5. pluk ‰peciálneho urãenia, ktoré bude nasadené s na‰imi vojakmi v
Afganistane.
OBRANN¯ PRIEMYSEL
A OFSETOVÁ POLITIKA
Na spomínanej v˘stave IDEB podpísalo
Ministerstvo obrany SR dohodu o spolupráci so ZdruÏením obranného priemyslu SR.
T˘mto krokom sa roz‰iruje potenciál slovensk˘ch podnikov obranného priemyslu presadiÈ sa v rámci spolupráce pri realizácii nadnárodn˘ch projektov. Ak by sme to neurobili a ak by sa to nedarilo, bolo by to ohrozenie samotnej existencie obranného priemyslu na Slovensku. Ministerstvo sa svojím dielom bude snaÏiÈ, aby na‰e podniky v medzinárodn˘ch projektoch uspeli. Spolupráca so
zahraniãn˘mi firmami obranného priemyslu
sa musí rozvíjaÈ aj v rámci ofsetovej politiky. Ak si teda ministerstvo obrany objedná
techniku od zahraniãnej firmy, táto spoloãnosÈ
musí ponúknuÈ participáciu na niektorom zo
svojich projektov slovenskej firme.
Podpisom tohto dokumentu sme sa zaviazali k vzájomnej spolupráci pri v˘mene informácií v oblasti v˘skumu, v˘voja, skú‰ok,
v˘roby, nákupu a predaja v˘zbroje, vojenskej
techniky a materiálu, ako aj v oblasti programov vyzbrojovania, obranného v˘skumu,
rozvoja technológií a bezpeãnostn˘ch investícií. Ministerstvo obrany SR a ZdruÏenie
obranného priemyslu SR budú koordinovaÈ
postupy pri rokovaniach v orgánoch NATO
a EÚ v rámci presadzovania politiky vlády SR
najmä v oblastiach podpory obranného priemyslu Slovenskej republiky a jeho zapojenia
sa do programov, projektov a aktivít v oblasti vyzbrojovania, obranného v˘skumu a rozvoja technológií, trhu s obrannou v˘zbrojou
a technikou a obrannej, technologickej a priemyselnej základne v rámci NATO a EÚ.
Obidve strany budú spoloãne pripravovaÈ návrhy systémov˘ch rie‰ení na zabezpeãenie
kvality, stability a bezpeãnosti dodávok hlavnej v˘zbroje, techniky a materiálu pre potreby ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky.
Naìalej pretrváva aj podpora Ozbrojen˘ch
síl SR a ministerstva obrany slovenskému
‰portu prostredníctvom ‰portovej in‰titúcie
Dukla. Jej ‰portovci vlani získali na vrcholn˘ch podujatiach spolu 45 medailí, ão je v
histórii Dukly asi najviac v jednom roku.
Minul˘ rok sme sa rozhodli vykonaÈ audit vo
Vojenskom ‰portovom centre Dukla Banská
Bystrica, s cieºom zefektívniÈ organizaãné
‰truktúry, nastaviÈ niektoré procesy jednoduch‰ie a hlavne zabezpeãiÈ, aby tréneri pracovali na sebe, na spôsobe komunikácie so
‰portovcami, ktorí sú im pridelení. Podobne
na‰ou snahou je, aby sa aj jednotliví ‰portovci zdokonaºovali a zlep‰ovali vo svojich v˘konoch. Oãakávame, Ïe v budúcnosti sa bude
znaãka Dukly viac zviditeºÀovaÈ.
· P E C I Á L N E
V O Z I D L Á
Grand Prix pre bezpeãnosÈ
ZúãastniÈ sa v˘stavy, akou je IDEB, je dôleÏit˘m medzníkom ìal‰ieho rozvoja kaÏdej firmy.
NajdôleÏitej‰ie dôvody sú dva: na jednej strane stretnutie s odbornou verejnosÈou, ktorá hodnotí prácu
vystavujúcej spoloãnosti, na strane druhej nepochybne aj stretnutie s konkurenciou ãi ìal‰ími
spoloãnosÈami, pracujúcimi v danej oblasti, kde sa ukáÏu aj trendy, ktoré dan˘m odborom h˘bu.
typu na podvozku Mercedes Benz Zetros 1833
s pohonom 4x4, ktor˘ pre‰iel ‰peciálnou úpravou podºa poÏiadaviek ministerstva obrany a ministerstva vnútra ako pojazdné komunikaãné
stredisko. Vozidlo vzniklo ako spoloãná objednávka silov˘ch rezortov vnútra a armády s cieºom nahradiÈ zastaranú techniku. Prototyp je
plne funkãn˘ a je schopn˘ vytvoriÈ mobilnú
komunikaãnú stanicu pokr˘vajúcu veºké územie. SpæÀa svetové parametre a dokáÏe vytvoriÈ technologicky najprogresívnej‰ie moÏné prepojenie voda – zem – vzduch na prenos signálu – zvukového aj obrazového, z kritick˘ch
miest.
PRIORITOU JE BEZPEâNOSË
Letiskové ‰peciálne hasiãské vozidlo TLF 16000.
V prípade Medzinárodného veºtrhu obrannej techniky v máji v Bratislave spoloãnosÈ
STRAÎAN, s. r. o., mohla s hrdosÈou kon‰tatovaÈ, Ïe záujem odbornej verejnosti o viaceré z
noviniek, ktoré predstavila, bol veºk˘. A porovnanie s konkurenciou a partnermi ukázalo, Ïe
snahy spoloãnosti STRAÎAN, s. r. o., tvoria neraz technologick˘ predvoj a ãasto urãujú trendy, ktoré t˘mto segmentom h˘bu.
GRAND PRIX PRE HASIâSK¯ ·PECIÁL
SpoloãnosÈ STRAÎAN, s. r. o., sa dlhodobo
venuje produkcii vozidiel, ktoré poskytujú zv˘‰enú ochranu posádke a zároveÀ sú urãené pre
mimoriadne situácie. Na tohtoroãnom veºtrhu
IDEB 2010 odbornú verejnosÈ najviac zaujalo
letiskové ‰peciálne hasiace vozidlo postavené na
podvozku Mercedes – Benz Actros 4160K s
pohonom 8x4. Toto vozidlo je urãené na mimoriadne udalosti a hasenie na letiskách ãi v priemyseln˘ch podnikoch, kde je nevyhnutn˘ veºmi r˘chly zásah a hrozí nebezpeãenstvo v˘buchov a extrémnych poÏiarov. V˘nimoãnosÈou
vozidla sú jeho vysoké v˘stupné parametre pri
hasení vodou a penou, ão priaznivo vpl˘va na
r˘chlosÈ hasenia poÏiarov. Technická jednotka
vozidla je vyrobená z hliníkov˘ch panelov, karosériu dopæÀajú úloÏné priestory pre v˘bavu hasiãského vozidla. NádrÏ na vodu je z vysokopevnostného sklolaminátu, nápravy vozidla sú
chránené samostatn˘mi chladiacimi vodn˘mi
d˘zami. Celé vozidlo je ergonomicky upravené tak, aby sa dalo obsluhovaÈ aj v ochrann˘ch
poÏiarnick˘ch rukaviciach. Toto vozidlo si odnieslo z tohtoroãného veºtrhu IDEB ocenenie
Grand Prix.
NAJMODERNEJ·IE CISTERNY
Veºk˘ medzinárodn˘ záujem vyvolal aj ìal‰í
‰peciál z dielne spoloãnosti STRAÎAN, s. r. o.,
ktor˘ mal v Bratislave svoju svetovú premiéru.
Je to model cisterny urãenej na armádne úãely
na prevoz palivov˘ch hmôt a in˘ch tekutín,
vhodn˘ aj na pouÏitie v nároãn˘ch bojov˘ch a
terénnych podmienkach. Balisticky chránené
cisterny sú postavené na ‰piãkov˘ch podvozkoch Mercedes Benz Zetros 2733 s pohonom
6x6. Svetová premiéra je v tom, Ïe doteraz sa
nikomu nepodarilo vyrobiÈ na tomto podvozku
urãenom na vojenské úãely a pre najnároãnej‰ie podmienky bezpeãnú cisternu. Takéto auto
je v˘nimoãné preto, Ïe umoÏní preváÏaÈ pohonné hmoty alebo leteck˘ petrolej do kritick˘ch miest, do ktor˘ch sa ‰tandardné cisterny
nedostanú, alebo ak aj dostanú, hrozila by im explózia pri útoku protivníka. Vozidlo má nielen
najväã‰iu priechodnosÈ vo svojej triede, ale je
aj mimoriadne bezpeãné, ão je pri prevoze paliva v bojov˘ch podmienkach nevyhnutné. JedineãnosÈ tohto modelu spoãíva aj v tom, Ïe od
projektu a v˘kresovej dokumentácie aÏ po finalizáciu a skú‰ky prebehla celá príprava na Slovensku.
ZÁUJEM O ·PECIÁLNE VOZIDLÁ
V˘stava IDEB 2010 ukázala aj medzi náv‰tevníkmi a odbornou verejnosÈou, Ïe najväã‰í záujem je o vyuÏitie bezpeãnosti v kombinácii s najmodernej‰ími komunikaãn˘mi technológiami. V tomto smere sa spoloãnosÈ STRAÎAN, s. r. o., mohla pochváliÈ pancierov˘mi prevedeniami vozidiel napríklad na podvozkoch
Mercedes-Benz G, ktoré uÏ overila slovenská armáda aj v ÈaÏk˘ch podmienkach ‰peciálnych síl
v Afganistane. Záujem vzbudili aj ºahké malé
‰tvorkolky a ‰esÈkolky pre r˘chle nasadenie v
teréne. Z technologick˘ch noviniek azda najviac
zaujalo komunikaãné vozidlo v podobe proto-
SpoloãnosÈ STRAÎAN, s. r. o., sa v oblasti
úpravy vozidiel a ich servisu pohybuje uÏ druhé desaÈroãie. Od svojich poãiatkov sa ‰pecializuje na prípravu vozidiel, ktoré z rôznych dôvodov potrebujú osobitné úpravy – pre potreby armády, hasiãov, záchrann˘ch a bezpeãnostn˘ch zloÏiek, polície. Dnes je dôleÏit˘m partnerom ‰tátu a silov˘ch zloÏiek pri efektívnej,
kvalitnej a vysoko sofistikovanej príprave vozidiel a techniky ‰peciálneho urãenia.
Lesn˘ ‰peciál Zetros 2733/6x6, ‰peciálne cisternové vozidlo
na prepravu pohonn˘ch hmôt (ADR).
„Vozidlá, ktoré pripravujeme v na‰ej spoloãnosti pre armádu, hasiãov, políciu, horskú
sluÏbu, slúÏia ako nenahraditeºní pomocníci v
extrémnych podmienkach, neraz v situáciách,
keì rozhodujú sekundy o bytí a nebytí,“ hovorí Ivan StraÏan, riaditeº spoloãnosti. „Prioritou
a celosvetov˘m trendom medzi v˘robcami vozidiel aj medzi úpravcami je otázka bezpeãnosti. Videli sme to aj na tohtoroãnej v˘stave
IDEB 2010. BezpeãnosÈ ºudí je t˘m najdôleÏitej‰ím momentom, ktor˘ musí moderná mobilná technika poskytnúÈ. Sme radi, Ïe v˘stava
akou je IDEB, potvrdila na‰e dlhoroãné smerovanie a filozofiu spoloãnosti, kde je na prvom
mieste kvalita ochrany ãloveka v nebezpeãn˘ch situáciách, ãi uÏ ide o vojenské zásahy alebo katastrofy a poÏiare, kde je Ïivot ãloveka v
extrémnom ohrození.“
9
O Z B R O J E N É
S I L Y
S R
„Vo väzbe na disponibilné finanãné prostriedky bolo nevyhnutné v oblasti vyzbrojovania redukovaÈ
pôvodné zámery a ciele. Z uveden˘ch dôvodov boli stanovené priority, v rámci ktor˘ch sú len
v minimálnych rozsahoch a poãtoch zabezpeãované najmä systémy riadenia vzdu‰n˘ch operácií
a zabezpeãenie ochrany vzdu‰ného priestoru v rámci integrovaného systému protivzdu‰nej obrany NATO
(NATINADS), interoperabilita komunikaãn˘ch, navigaãn˘ch a identifikaãn˘ch systémov techniky VzS
so systémami NATO, ‰peciálna chemická technika, rádiolokaãná technika a technika urãená na
prepravu a zabezpeãenie logistickej podpory deklarovan˘ch jednotiek,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér
ªudovít MIKU·KA, národn˘ riaditeº pre vyzbrojovanie a generálny riaditeº Sekcie obranného
plánovania a manaÏmentu zdrojov Ministerstva obrany SR.
Ani kríza nesmie zastaviÈ
ìal‰ie vyzbrojovanie
slovenskej armády
Ako hodnotíte to, ão sa urobilo v rámci vyzbrojovania Ozbrojen˘ch síl Slovenskej
republiky v období 2006 – 2010? Na ão
bol kladen˘ najväã‰í dôraz?
Jedna z najväã‰ích a najzásadnej‰ích pozorností v rokoch 2006 – 2010 bola kladená na
modernizáciu fyzicky a morálne zastaranej
bojovej techniky a materiálu. Celkovo bolo v
uveden˘ch rokoch do Ozbrojen˘ch síl SR
zaveden˘ch 82 druhov techniky a materiálu.
Napríklad: pre prípravu posilnenia kontingentu vojakov v Afganistane (Vojenská polícia a ‰peciálne jednotky OS SR) boli obstarané ºahké pechotné zbrane s príslu‰enstvom
a muníciou a jej doplnenie-ukonãenie bude
realizované v roku 2010. V predchádzajúcich rokoch boli splnené aj mimoriadne poÏiadavky Ozbrojen˘ch síl SR na doplnenie
noãn˘ch pozorovacích prístrojov pre misie a
plnenie cieºov síl. T˘mto sú OS SR uspokojivo vybavené tak˘mto druhom materiálu.
10
V rámci generaãnej obmeny star˘ch typov
dielensk˘ch prostriedkov bola v uplynulom
roku vyrobená overovacia séria nov˘ch typov
dielensk˘ch prostriedkov, v‰etky na báze
kontajneru ISO 1C. V prípade, Ïe skú‰ky
preukáÏu v‰etky poÏadované spôsobilosti,
budú v tomto roku nové dielenské prostriedky v piatich typoch dodávané pre OS SR v
zmysle ich poÏiadaviek. Do v˘zbroje Ozbrojen˘ch síl SR boli v roku 2009 dodané vozidlá Nissan Pathfinder a Nissan Navara v poãte 87 kusov. ëalej boli dodané 4 kusy vozidiel znaãky TATRA novej typovej rady a z
toho 3 kusy s balistickou ochranou. V roku
2010 bolo dodan˘ch do v˘zbroje ozbrojen˘ch síl SR 10 kusov automobilov stredn˘ch
terénnych - ‰peciál s balistickou ochranou
typu IVECO LMV 4x4.
V oblasti rádiolokaãnej techniky bola dokonãená modernizácia rádiolokátorov ST-68,
modernizácia pasívneho sledovacieho systé-
mu KRTP-86E a boli dodané ìal‰ie dva systémy velenia ASTRA-TATRAPAN. V oblasti komplexnej RCHBO ochrany boli dodané
Ozbrojen˘m silám SR diaºkové detektory toxick˘ch látok, dozimetrické prístroje, súpravy na odber kontaminovan˘ch vzoriek, izolaãné odevy. V roku 2010 budú OS SR v
rámci dodávok ‰peciálnej techniky vybavené komplexom pre logistickú podporu, podºa plánu vyzbrojovania budú pokraãovaÈ dodávky obrnen˘ch vozidiel TATRAPAN.
Podarilo sa tieÏ obstaraÈ pre OS SR celkom
19 druhov ‰peciálnych kontajnerov. Prebehla modernizácia raketometu RM 70/85. Medzi podstatné modernizaãné prvky patrí systém riadenia paºby, ktor˘ umoÏÀuje autonómne nasadanie raketometu a moÏnosÈ streºby pôvodn˘ch 122 mm rakiet a nov˘ch rakiet
MLRS, ktoré sú integrované v kontajneroch.
K novému zbraÀovému systému boli dodané
v˘cvikové manipulaãné zariadenia - trenaÏéry a taktieÏ v˘cviková technika k systému riadenia paºby.
Uskutoãnil sa nákup stredného terénneho
automobilu AKTIS v rôznych modifikáciách,
ktor˘ vyrába pre OS SR slovensk˘ v˘robca
TANAX TRUCK, a. s., Bánovce nad Bebravou ako náhradu za vozidlá P V3S, realizovala sa modernizácia a v˘roba samohybného
v˘bu‰ného odmínovaãa (SVO), ktor˘ dodáva pre OS SR slovensk˘ v˘robca Kon‰trukta-Defence, a. s., Trenãín, v predchádzajúcom
období boli vyrobené a dodané nové 81 mm
mínomety vrátane potrebnej munície. Tieto sa
predpokladá dodaÈ aj v nasledujúcom období. Tu je princíp a spôsob obsluhy rovnak˘
ako u uÏ pouÏívan˘ch 98 mm mínometoch.
V rámci zvy‰ovania kvality zdravotníckeho zabezpeãenia v poºn˘ch podmienkach a
zmysle pripravenosti OS SR pre vyslanie
mimo územia SR je realizovan˘ projekt poºnej nemocnice ROLLE-2, ktorá bude vybavená zariadeniami pre zabezpeãenie zdravotníckej pomoci v súlade s poÏiadavkami
NATO.
O Z B R O J E N É
S I L Y
V oblasti munície sa podarilo zabezpeãiÈ
v˘voj a následn˘ nákup munície, ktorá je
vyrábaná v slovenskom priemysle pre potrebu OS SR, kde môÏem spomenúÈ delostreleck˘ náboj MUNZA pre 155 mm ShKH
vz.2000, tankov˘ 125 mm podkalibern˘ náboj TAPNA. V oblasti rádiolokaãnej techniky bola zabezpeãená modernizácia rádiolokátorov typu P-37 a modernizácia mobiln˘ch
3D rádiolokátorov typu ST-68 a technikou
AVS ASTRA PVO je zabezpeãovan˘ prehºad a vyhodnocovanie vzdu‰nej situácie pre
potreby pozemn˘ch jednotiek OS SR.
Aj napriek dopadom finanãnej krízy rezort
Ministerstva obrany pokraãoval v modernizácii v˘zbroje a v˘cviku vybran˘ch jednotiek
OS SR tak, aby obstál svojim záväzkom voãi
NATO a EÚ (ako letecké trenaÏéry pre vrtuºníky Mi-17M, L-39, MiG-29, modernizácia
lietadiel MiG-29 – plnenie úloh NATINADS,
obmena letového parku dopravn˘ch lietadiel
2x L-410 a oprava vzletovej a pristávacej
dráhy na letisku Sliaã aj s modernizáciou potrebnej infra‰truktúry letiska). V oblasti leteckej techniky boli v rokoch 2009 – 2010 realizované uÏ spomenuté projekty modernizácie vrtuºníkov Mi-17M, umoÏÀujúce ãinnosÈ
bezpeãnej komunikácie a bojovej identifikácie, obstaranie systému objektívnej kontroly
TOPAZ pre lietadlá MiG-29 (zabezpeãenie
zv˘‰enia bezpeãnosti ich prevádzky so softvérom umoÏÀujúcim ich prevádzku podºa
technického stavu), ukonãenie modernizácie
vrtuºníkov Mi-17LPZS, modernizácia lietadiel MiG-29 AS/UBS, umoÏÀujúca ãinnosÈ v
reÏimoch bezpeãnej komunikácie a bojovej
identifikácie.
S R
OceÀujem efektívny posun pouÏitia zdrojov od finanãne nároãn˘ch a menej urgentn˘ch projektov k projektom bezprostredne
spojen˘ch s priamou podporou vojakov (ako
napríklad ich priama v˘stroj a v˘zbroj).
Na ãom je postaven˘ súãasná stratégia vyzbrojovania slovenskej armády? Orientujete sa skôr na domácich alebo na zahraniãn˘ch dodávateºov?
Vo v‰eobecnosti platí, Ïe na dodávkach
pre Ozbrojené sily SR sa môÏu podieºaÈ rovnako domáci ale aj zahraniãní dodávatelia.
Domáci dodávatelia sú vyberaní predov‰etk˘m v t˘ch prípadoch, ak dan˘ v˘robok (v˘zbroj, technika alebo materiál) bol vyvíjan˘
pre potrebu OS SR v spolupráci s rezortom
obrany.
Jednou z priorít rezortu, ale aj Slovenskej
republiky vo väzbe na celosvetovú krízu je
udrÏaÈ zamestnanosÈ resp. vytváraÈ nové pracovné miesta. V rámci na‰ich moÏností preto orientujeme zabezpeãenie potrebnej v˘zbroje, techniky a materiálu od vlastn˘ch organizácií rezortu ak˘mi sú Vojenské opravárenské podniky (VOP). Z pridelen˘ch finanãn˘ch zdrojov budeme v roku 2010 i naìalej
zabezpeãovaÈ nevyhnutnú v˘zbroj, techniku
a materiál pre vybavenie jednotiek OS SR na
Slovensku a jednotiek zabezpeãujúcich misie
v zahraniãí.
Pre modernizáciu leteckej techniky vyuÏívame prednostne akciovú spoloãnosÈ Letecké opravovne Trenãín, ktorej ministerstvo
obrany je 100 % akcionárom. Pri realizácii
ìal‰ích projektov v rámci zabezpeãenia riadenia letov˘ch operácií, tvorby a distribúcie
jednotnej informácie o vzdu‰nej situácii, leteck˘ch pozemn˘ch komunikaãn˘ch systémov, simulaãn˘ch technológií, modernizácie rádiolokaãnej techniky vzdu‰n˘ch síl OS
SR sú ako hlavn˘ kontraktor vyuÏívané slovenské spoloãnosti Ales, a. s., ·peciálne systémy a software, a. s., VRM, a. s., VOP Trenãín. Samozrejme, obstarávanie komponentov, ktoré nevyrába domáci priemysel, sa vykonáva nákupom zo zahraniãia.
Tento rok ste na medzinárodnom veºtrhu
obrannej techniky IDEB ocenili v˘robky
Vojenského technického a skú‰obného
ústavu Záhorie a Vojenského opravárenského podniku Trenãín. Preão práve tie?
Ako istotne viete, na Medzinárodnom veºtrhu obrannej techniky IDEB 2010 boli ocenené aj iné organizácie, spoloãnosti a firmy,
nielen VTSÚ Záhorie a VOP Trenãín, a. s.,
Ceny udeºovali usporiadateº veºtrhu spoloãnosÈ INCHEBA a Ministerstvo obrany SR.
Za Ministerstvo obrany udelil generálny
riaditeº sekcie obranného plánovania a manaÏ-
mentu zdrojov MO SR dve ceny národného
riaditeºa pre vyzbrojovanie, prostredníctvom
ktor˘ch boli ocenené rie‰enia zabezpeãujúce
pre MO SR moÏnosÈ veºmi efektívneho koneãného rie‰enia s vyuÏitím a rozvojom domácich v˘robn˘ch spôsobilostí. Jednu dostal
VTSÚ Záhorie za inovatívny a efektívny návrh 7,62 mm útoãnej pu‰ky na báze samopalu Sa vz. 58. Technické rie‰enie hlavného
kon‰truktéra Ing. Miroslava Sima vychádza
zo skúsenosti so zbraÀou Sa-58, najmä v zahraniãn˘ch misiách a vyuÏíva jednoduchosÈ
kon‰trukãného rie‰enia a spoºahlivosÈou pôvodnej zbrane. Modernizáciou sa odstránili
nedostatky zbrane a moÏnosÈ upnutia rôzneho príslu‰enstva, ão doteraz nebolo moÏné.
Druhú cenu dostal VOP Trenãín, a. s., za integráciu v˘zbroje, komunikaãn˘ch a bezpeãnostn˘ch systémov do vozidla IVECO LMV
4x4 v rámci spoloãného projektu MO SR a
MO âR.
Vojensk˘ opravárensk˘ podnik Trenãín,
a. s., dostal aj cenu usporiadateºa veºtrhu za
prenosn˘, viacbodov˘, automatick˘, biologick˘, radiaãn˘ a chemick˘ v˘straÏn˘ systém
ABRaCA, ktor˘ sa skladá z prijímacieho a
riadiaceho pracoviska a monitorovacích satelitov. Pri prekroãení meran˘ch hodnôt okamÏite vysiela údaje do riadiaceho pracoviska a
obsluhu upozorní opticky a aj akusticky. Ocenenie bolo udelené za jednoduchosÈ rie‰enia,
mobilnosÈ a r˘chle rozvinutie systému k meraniu – takto to prezentoval usporiadateº veºtrhu.
Aké sú perspektívy spolupráce MO SR so
ZdruÏením obranného priemyslu SR?
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
a ZdruÏenie obranného priemyslu Slovenskej republiky podpísali 4. mája 2010 „Dohodu o spolupráci medzi Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a ZdruÏením obranného priemyslu Slovenskej republiky“ s
cieºom posilniÈ obranyschopnosÈ ‰tátu, podporiÈ vládnu politiku a zapojiÈ Slovenskú republiku do spoloãn˘ch projektov v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO),
Európskej únie (EÚ) a ich ãlensk˘ch ‰tátov.
Oblasti spolupráce zah⁄Àajú spoluprácu pri
v˘mene informácií v oblasti v˘skumu, v˘voja, skú‰ok, v˘roby, nákupu a predaja v˘zbroje, vojenskej techniky a materiálu, ako aj v oblasti programov vyzbrojovania, obranného
v˘skumu, rozvoja technológií a bezpeãnostn˘ch investícií, ktoré budú obe strany povaÏovaÈ za úãelné, poskytovanie informácií o
prioritách a potrebách rezortu ministerstva obrany v rozvoji obrann˘ch spôsobilostí s dôrazom na materiálovú oblasÈ v jednotliv˘ch
etapách Ïivotného cyklu obrann˘ch systémov a o metodikách, mechanizmoch a postu-
11
O Z B R O J E N É
S I L Y
poch, ktoré sa t˘kajú vyzbrojovania, obranného v˘skumu, ‰tandardizácie a obstarávania
v˘zbroje, techniky a materiálu vrátane akvizície súrnych poÏiadaviek.
Reciproãne predmetom spolupráce zo strany zdruÏenia je informovanie o schopnostiach obranného priemyslu Slovenskej republiky zabezpeãovaÈ v˘zbroj, techniku, materiál,
opravy a sluÏby pre Ozbrojené sily Slovenskej
republiky v mierov˘ch podmienkach a v krízov˘ch situáciách a informovanie o záujmoch
ãlenov zdruÏenia uchádzaÈ sa o ‰tátne zákazky v pôsobnosti ministerstva obrany tak, aby
neboli poru‰ené pravidlá hospodárskej súÈaÏe. ministerstvo obrany a ZOP budú koordinovaÈ postupy pri rokovaniach v orgánoch
NATO a EÚ v rámci presadzovania politiky
vlády Slovenskej republiky najmä v oblastiach
podpory obranného priemyslu Slovenskej republiky a jeho zapojenia sa do programov,
projektov a aktivít v oblasti vyzbrojovania, obranného v˘skumu a rozvoja technológií, trhu
s obrannou v˘zbrojou a technikou a obrannej,
technologickej a priemyselnej základne v
rámci NATO a EÚ. Budú spoloãne pripravovaÈ návrhy systémov˘ch rie‰ení na zabezpeãenie kvality, stability a bezpeãnosti dodávok hlavnej v˘zbroje, techniky a materiálu pre
potreby Ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky. Na úãely vzájomnej informovanosti a vyuÏitia odborného potenciálu zdruÏenia bude
ministerstvo obrany po vzájomnej dohode
presadzovaÈ úãasÈ predstaviteºov ZdruÏenia
obranného priemyslu Slovenskej republiky
na rokovaniach a ãinnosti odborn˘ch komisií,
pracovn˘ch v˘borov a skupín v rámci ‰truktúr NATO a EÚ, ktoré sú urãené pre predstaviteºov obranného priemyslu.
Ciele sú nepochybne vysoké. Aké sú v‰ak
moÏnosti? Ako zasiahla do procesu vyzbrojovania slovenskej armády kríza? Zastavila ãi spomalila niektoré tendre?
Ciele pre oblasÈ vyzbrojovania boli stanovené v období, keì nikto nepredpokladal rozsah a dosah celosvetovej finanãnej a hospodárskej krízy. Vychádzali z potrieb Ozbrojen˘ch síl SR na získanie potrebn˘ch spôsobilostí nevyhnutn˘ch pri plnení úloh na zabezpeãenie obranyschopnosti ‰tátu, ako aj prijat˘ch záväzkov voãi NATO a EÚ.
12
S R
Vzhºadom na obmedzené finanãné moÏnosti vypl˘vajúce z dopadov finanãnej svetovej krízy, v oblasti vyzbrojovania sme sa
prioritne zamerali na zabezpeãenie spôsobilostí Ozbrojen˘ch síl SR súvisiacich so záväzkami voãi EÚ a NATO v takom rozsahu, aby
odloÏenie alebo redukcia poãtov dodávanej
v˘zbroje nezapríãinili ich nesplnenie.
Po zváÏení v‰etk˘ch okolností, ale hlavne
uÏ vy‰‰ie uveden˘ch obmedzení v oblasti finanãn˘ch moÏností na vyzbrojovanie v dobe
krízy, sme boli nútení poãetne zredukovaÈ a
odsunúÈ modernizáciu bojov˘ch obrnen˘ch
vozidiel BVP-2, ktoré sú vo v˘zbroji Pozemn˘ch síl OS SR a t˘m zníÏiÈ plánované
náklady na ich modernizáciu v strednodobom
horizonte. Vzhºadom na to, Ïe tento projekt
úzko súvisí s nákupom bojov˘ch obrnen˘ch
vozidiel novej generácie, posunuli sme aj
tento nákup do neskor‰ích rokov. V krátkodobom horizonte nebudeme môcÈ realizovaÈ
nákup rádiolokaãnej techniky malého a stredného dosahu pre Vzdu‰né sily OS SR, ktoré
budú musieÈ cviãiÈ, zabezpeãovaÈ letovú prevádzku a hlavne vykonávaÈ nepretrÏit˘ prieskum vzdu‰ného priestoru SR rádiolokátormi, ktoré majú v súãasnosti vo svojej v˘zbroji. Odsúvame obmenu automobilov nákladn˘ch terénnych ÈaÏk˘ch a stredn˘ch a
redukujeme nákup mal˘ch terénnych vozidiel.
Najväã‰ím projektom, ktor˘ zasiahla ekonomická kríza je projekt obstarania taktick˘ch
dopravn˘ch lietadiel. MO SR stále vníma
akvizíciu taktick˘ch dopravn˘ch lietadiel ako
jednu z priorít rezortu. AktuálnosÈ potreby nov˘ch dopravn˘ch lietadiel vypl˘va z viacer˘ch dôleÏit˘ch faktorov ak˘mi sú hlavne
plnenie záväzkov SR v rámci aliancie NATO
na prepravu vyãlenen˘ch síl, nákladu, materiálu do miest ozbrojen˘ch konfliktov, nedostatoãné kapacity a zastarávanie súãasn˘ch
dopravn˘ch lietadiel An-26, zabezpeãenie
adekvátnej reakcie na urgentnú potrebu leteckej prepravy v ãase krízov˘ch situácií, ako aj
poskytnutie pomoci pri prírodn˘ch katastrofách a humanitárnych krízach na území i
mimo územia SR. Projekt obstarania taktick˘ch dopravn˘ch lietadiel sa nachádza v koneãnom ‰tádiu prípravy zmluvy s víÈazom verejnej súÈaÏe. K samotnému obstaraniu bude
môcÈ dôjsÈ aÏ po vyãlenení finanãn˘ch prostriedkov.
Ktoré projekty v rámci vyzbrojovania dominujú v roku 2010?
V roku 2010 v oblasti vyzbrojovania pozemnou v˘zbrojou, technikou a materiálom
dominuje najmä obstaranie a zabezpeãenie
materiálu pre jednotku ISAF, ako sú ºahké obrnené vozidlá a ºahké pechotné zbrane a v˘stroj vojakov. ëal‰ími dominujúcimi projektmi sú obstaranie dielensk˘ch prostriedkov
a ãiastoãná obmena stredn˘ch terénnych automobilov, ale to som uÏ uviedol v odpovedi na prvú otázku.
Na zabezpeãenie poÏiadaviek letecva prebieha ìalej modernizácia ãasti lietadiel L410 v˘menn˘m spôsobom. V ‰tádiu prípravy je projekt upgradu vrtuºníkov Mi-17M, odráÏajúci nové poÏiadavky na prevádzku transportn˘ch vrtuºníkov vo vysokohorskom prostredí a prostredí so zv˘‰en˘m rizikom po‰kodenia spôsobeného paºbou zo zeme. ëal‰ím
prioritn˘m projektom ozbrojen˘ch síl v oblasti pozemn˘ch leteck˘ch systémov je dokonãenie modernizácie leteckej základne
Sliaã (podporn˘ch systémov podºa odporúãaní ICAO a ‰tandardov NATO) s cieºom zabezpeãiÈ aj poskytovanie navigaãn˘ch sluÏieb
pre civilné letectvo.
Aké sú ciele Ministerstva obrany SR ão sa
t˘ka vyzbrojovania Ozbrojen˘ch síl SR v
horizonte najbliωích rokov?
Vyt˘ãenie cieºov Ministerstva obrany SR
obsahuje pripravovan˘ „Model 2020“, v ktorom je definovan˘ cieºov˘ stav, ktor˘ by mal
rezort dosiahnuÈ v období do roku 2020. Prijatím tohto dokumentu budú jednoznaãne
stanovené ciele aj pre oblasÈ vyzbrojovania,
ãi uÏ v krátkodobom, strednodobom, ale aj v
dlhodobom horizonte. Anal˘zou dosiahnut˘ch spôsobilostí a súãasného stavu vyzbrojenia Ozbrojen˘ch síl SR, priorít vypl˘vajúcich z doteraj‰ích prijat˘ch záväzkov a oãakávaného trendu moÏností zabezpeãenia finanãn˘ch zdrojov budeme môcÈ stanoviÈ postupnosÈ vyzbrojovania pre najbliωie roky.
Bez ohºadu na takto stanovené priority
bude nevyhnutné postupne zabezpeãiÈ a vyrovnaÈ deficit vo v˘zbroji, ktor˘ bol spôsoben˘ dopadmi finanãnej a hospodárskej krízy.
V oblasti letectva bude potrebné zabezpeãiÈ
plynul˘ upgrade vrtuºníkov Mi-17M pre nasadenie v oblastiach s vy‰‰ím stupÀom ohrozenia, vykonaÈ obstaranie mobilného kompletu kontrolno-meracej techniky na zabezpeãenie vykonávania predpísan˘ch prác a odstraÀovania porúch na lietadlách MiG-29, pokraãovaÈ v modernizácii pozemn˘ch leteck˘ch
komunikaãn˘ch systémov, systémov tvorby
a distribúcie jednotnej informácie o vzdu‰nej
situácii so zameraním na bezpeãnostnú identifikáciu. ZároveÀ bude potrebné dorie‰iÈ spôsob zabezpeãenia dostatoãn˘ch leteck˘ch
prepravn˘ch kapacít tak, aby boli splnené
operaãné poÏiadavky OS SR vypl˘vajúce zo
zákonov SR a medzinárodn˘ch záväzkov SR.
Rozhodnutie o nákupe vlastn˘ch taktick˘ch
dopravn˘ch lietadiel bude potrebné chápaÈ
ako znak politickej zodpovednosti k obãanom
SR a vyslan˘m jednotkám do krízov˘ch oblastí, nemenej aj ako naplnenie atribútov riadneho ãlenského ‰tátu EÚ a NATO.
N Á R O D N Á
R A D A
S R
Vojenský opravárenský podnik Trenčín, a.s.
•
Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Ing. Pavol Blažej preberá
Cenu národného riaditeľa pre vyzbrojovanie za IVECO 4x4 M65.
Zľava: štátny tajomník MO SR Daniel Duchoň, národný riaditeľ
pre vyzbrojovanie Ľudovít Mikuška, predseda predstavenstva
a generálny riaditeľ VOP Trenčín Ing. Pavol Blažej.
V kontexte
programu
podniku treba
uviesť, že
značná časť
pozornosti sa
sústreďuje
nielen na
výskum,
vývoj
a opravy techniky, ale aj
na novorealizované projekty
pomocou využitia moderných
strojno-technologických zariadení
a inovatívnych programových riešení.
Jedným z takýchto projektov je aj
projekt ľahkého stredného obrneného
vozidla IVECO 4x4 M65, ktorému
bola na veľtrhu obrannej techniky
IDEB 2010 udelená Cena národného
riaditeľa pre vyzbrojovanie,
za dôkladné vybavenie na vysokej
profesionálnej úrovni spĺňajúce
náročné požiadavky Ozbrojených síl
Slovenskej republiky, pre ktoré je
určené.
Okrem tohto produktu z dielne
VOP Trenčín, a. s., bola cena
GRAND PRIX udelená
i exponátu ABRaCA –
prenosnému, viacbodovému,
automatickému, biologickému,
radiačnému a chemickému
výstražnému systému,
ktorý je určený
špeciálnemu operačnému
tímu na poskytovanie
komplexných informácií
z rádiologických
a chemických meraní
ovzdušia.
•
Vojenský opravárenský podnik
Trenčín, a. s., neustále vyvíja aktivity
v oblasti technickej inovácie svojich
produktov a vytvára nové projekty,
čím si naďalej udržuje stabilnú
pozíciu na trhu, ale aj kredit
dôveryhodného partnera pre
Ozbrojené sily Slovenskej republiky.
Chladiarenský kontajner
Obchodný riaditeľ Ing. František Vlkovič preberá GRAND PRIX IDEB 2010
za exponát ABRaCa. Zľava: generálny riaditeľ Incheba Alexander Rozin,
obchodný riaditeľ VOP Trenčín Ing. František Vlkovič,
štátny tajomník MO SR Daniel Duchoň.
•
•
Kontakty:
Ing. Pavol Blažej, predseda
predstavenstva a generálny riaditeľ
Tel.: + 421 32 6560201
e-mail: [email protected]
Ing. František Vlkovič,
obchodný riaditeľ
Tel.: + 421 32 6560221
e-mail: [email protected]
Vojenský opravárenský podnik
Trenčín, a. s., má dlhoročnú tradíciu
v oblasti vývoja, výroby a opráv
pásovej a kolesovej techniky a jej
modernizácie. Je držiteľom systému
manažérstva kvality ISO 9001:2008,
AQAP 2130:2007,
AQAP 2110/Z1:2009
a osvedčenia NCAGE.
VOJENSKÝ OPRAVÁRENSKÝ PODNIK TRENČÍN, a. s.,
Kasárenská 8, 911 05 Trenčín, Slovak Republic, Fax: + 421 32 6523176
www.voptrencin.sk
13
O B R A N A
S L O V E N S K A
Na tohtoroãnom veºtrhu obrannej techniky IDEB 2010 v Bratislave získal exponát
BOÎENA RIOT z dielne WAY INDUSTRIES, a. s., Krupina v˘znamné ocenenie: GRAND PRIX
IDEB 2010 v kategórii Obrnené vozidlo. Parlamentn˘ kuriér pri tejto príleÏitosti oslovil
Vladimíra ÎBODÁKA, obchodného manaÏera WAY INDUSTRIES, a. s.
BOÎENA ako ju nepoznáme
Odmínovacie stroje BOÎENA sa v krupinskej fabrike vyrábajú uÏ viac ako 15 rokov a urãite patria medzi najznámej‰ie a
najpopulárnej‰ie v˘robky slovenského
zbrojárskeho priemyslu. Doteraz sme boli
v súvislosti s BOÎENOU zvyknutí na klasickú podobu odmínovacieho stroja, nasadzovaného v zamínovan˘ch oblastiach svetov˘ch konfliktov. Toto je nieão nové. Ako
vznikla my‰lienka vyuÏiÈ BOÎENU pre
potreby policajtov a takpovediac „pustiÈ ju
do ulíc“?
Jedn˘m z najdôleÏitej‰ích atribútov pri práci s BOÎENOU je poÏiadavka na bezpeãnosÈ.
A práve my‰lienka poskytnúÈ vy‰‰iu bezpeãnosÈ policajtom vystaven˘m útokom rozvá‰neného davu bola zárodkom vzniku tohto
policajného variantu BOÎENY.
My‰lienka sa zrodila pred niekoºk˘mi rokmi, keì na juhu Francúzska prepukli nepokoje a denne sme na tevíznych obrazovkách videli horiace autá, rozbité v˘kladné skrine,
zniãen˘ majetok. DlaÏobn˘m kockám a fºa‰iam s horºavinou vrhan˘ch v˘trÏníkmi ãelili policajti chránení prevaÏne len prostriedkami osobnej ochrany, ‰títmi a helmami. Projekt
„policajnej BOÎENY“ v‰ak vtedaj‰ie vedenie spoloãnosti nezaujal. Obrat nastal aÏ vlani, s príchodom spoloãnosti SITNO Holding.
Aj blízky vzÈah majiteºov holdingu k slovenskému futbalu a konkrétne skúsenosti s vandalizmom na ‰tadiónoch urãite zohrali svoju
úlohu pri rozhodovaní, ãi sa pustiÈ do tohto
nového dobrodruÏstva s BOÎENOU.
Ako z hºadiska v˘slednej realizácie hodnotíte spoluprácu s Policajn˘m zborom SR?
Spoluprácu s Policajn˘m zborom SR na
14
tomto projekte sme zaãali koncom leta minulého roku a hodnotíme ju vysoko pozitívne.
Od funkcionárov a pracovníkov na v‰etk˘ch
úrovniach sme získali mnoÏstvo informácií,
bez ktor˘ch by BOÎENA RIOT nebola dokonãená vãas a nedosahovala súãasné parametre. Chceme v tejto spolupráci ìalej pokraãovaÈ a máme záujem, aby si prototyp dôkladne otestovali ‰peciálne zásahové jednotky
PZ, navrhli nám prípadné ìal‰ie úpravy a vylep‰enia, tak aby im BOÎENA RIOT ão najlep‰ie slúÏila v reálnom nasadení.
Ak˘ bol záujem o va‰u novinku na samotnom veºtrhu?
Vystavovan˘ prototyp bol dokonãen˘ len
zopár dní pred zaãatím IDEB a tak sme aj my
s veºk˘m napätím oãakávali, aké prijatie sa
mu dostane. S pote‰ením môÏem kon‰tatovaÈ,
Ïe reakcia médií, odbornej, ale aj laickej verejnosti bola priaznivá a prev˘‰ila na‰e oãakávania. Ceníme si pozitívne hodnotenie,
ktorého sa BOÎENE RIOT dostalo od ministra vnútra SR, ministra obrany SR, náãelníka
Generálneho ‰tábu OS SR, ale aj od predstaviteºov NATO a viacer˘ch náv‰tevníkov zo
zahraniãia. Tohtoroãn˘ veºtrh urãite patril
medzi najúspe‰nej‰ie v histórii BOÎENY.
Na ão by mala BOÎENA RIOT predov‰etk˘m slúÏiÈ a aké sú jej základné technické
parametre?
BOÎENA RIOT je ‰peciálny prostriedok
urãen˘ pre policajné a vojenské jednotky na
udrÏiavanie verejného poriadku pri demon‰tráciách, kultúrnych a ‰portov˘ch podujatiach väã‰ieho rozsahu, ako aj na ochranu
zdravia a majetku obãanov pri prepuknutí
masov˘ch nepokojov. Po ãiastoãn˘ch technick˘ch úpravách zameran˘ch najmä na zv˘‰enie balistickej odolnosti ‰títu môÏe byÈ stroj
efektívne vyuÏit˘ aj v boji proti terorizmu.
Pozostáva z dvoch hlavn˘ch ãastí, primárneho nosiãa, ktor˘ je v podstate zhodn˘ s odmínovacím strojom BOÎENA 4 a ochranného ‰títu. Diaºkovo, rádiov˘m signálom ovládan˘ primárny nosiã je vybaven˘ pohonnou
jednotkou s v˘konom 147 HP. Je spoºahlivo
chránen˘ proti mechanickému po‰kodeniu
krytmi z pancierovej ocele. Na ochranu voãi
ohÀu je motorov˘ priestor vybaven˘ samoãinn˘m hasiacim zariadením.
K primárnemu nosiãu sa pomocou r˘chloupínaãa pripája vlastn˘ rozÈahovací ochrann˘
‰tít vysok˘ 3,25 m. V zloÏenej polohe má ‰írku 4,5 m, boãnice ‰títu na oboch stranách je
moÏné hydraulick˘m pohonom vysunúÈ do
maximálnej ‰írky 7,5 m. Jeho súãasÈou je
zdvíhacia plo‰ina s nosnosÈou 250 kg, ktorej
prídavn˘ ‰tít pri plnom zdvihu dosiahne aÏ
v˘‰ku aÏ 4,4 m.
BOÎENA RIOT je kon‰truovaná tak, aby
poskytovala nové moÏnosti na skvalitnenie
ãinnosti poriadkov˘ch jednotiek, spoãívajúce na nasledujúcich princípoch:
Zv˘‰ená úroveÀ bezpeãnosti. Robustn˘
ochrann˘ ‰tít, pokryt˘ nehorºav˘m kompozitn˘m materiálom s vysokou odolnosÈou
voãi mechanickému po‰kodeniu poskytuje ochranu policajnej jednotke so silou 20
– 30 príslu‰níkov, ktorí na odrazenie priameho útoku môÏu vyuÏiÈ 8 strieºní pre ruãné zbrane, ako aj vysokotlakov˘ rozpra‰ovaã slzotvornej kvapaliny. Na ‰títe je siréna a v˘konn˘ amplión na komunikáciu s
davom a na tento úãel môÏe byÈ na ‰títe
zdvíhacej plo‰iny umiestnen˘ aj chránen˘
sveteln˘ display. BOÎENA je diaºkovo
ovládaná aÏ zo vzdialenosti 1 000 m, ão
umoÏÀuje jej pouÏitie napríklad na zadrÏanie, resp. usmernenie a vytláãanie davu aj
v mimoriadne nebezpeãn˘ch situáciách.
Mobilita a operaãná pruÏnosÈ. Oproti
statick˘m bariéram pouÏívan˘m beÏne na
prehradenie ulíc a zabránenie vstupu davu
do vyãlenen˘ch priestorov, poskytuje BOÎENA RIOT mobilnú bariéru, ktorú moÏno operatívne presunúÈ r˘chlosÈou do 9
km/h na nové miesto, ak si to situácia vyÏiada. Dáva to nové moÏnosti napríklad pri
zhromaÏdeniach, kde z etick˘ch alebo
in˘ch dôvodov nie je Ïiaduca demon‰trácia sily. MôÏe byÈ pripravená v zálohe a pouÏitá len v nevyhnutnom prípade.
Stále monitorovanie bezpeãnostnej situácie. Monitoring situácie pred ‰títom
stroja je moÏné vykonávaÈ priamym pozorovaním cez 12 priezorov bezpeãne zakryt˘ch nerozbitn˘m sklom, ktoré sú umiest-
O B R A N A
S L O V E N S K A
nené vo v˘‰ke oãí. Okrem toho je stroj vybaven˘ sofistikovan˘m videosystémom s
tromi pevn˘mi kamerami, ktoré dávajú prehºad o situácii tesne pred a za ‰títom a jednou panoramatickou kamerou, 36x optick˘
zoom, na sledovanie a pribliÏovanie situácie okolo stroja v rozsahu 360°. Obraz zo
v‰etk˘ch kamier je súãasne moÏné sledovaÈ
na monitore, umiestnenom v zadnej ãasti
primárneho nosiãa, na displeji operátora
BOÎENY a na ìal‰om prenosnom monitore aÏ do vzdialenosti 1 000 metrov od vozidla, v závislosti od prostredia, v ktorom
sa BOÎENA nachádza. Tento monitor vyuÏíva veliteº operácie, resp. operaãné stredisko na získanie prehºadu o situácii v mieste nasadenia, odhaºovanie „vodcov“ a iniciátorov násilností v dave a v prípade potreby na správne, presné a efektívne vyko-
nanie zásahu poriadkovej jednotky voãi naru‰iteºom zákona. Zábery zo v‰etk˘ch kamier sú sústavne nahrávané na pamäÈovú
kartu a môÏu byÈ pouÏité ako dôkazov˘
materiál v prípade súdnych dohier. Na pozorovanie v noci sú na ‰títe umiestnené xenónové reflektory a prehºadová kamera je
prispôsobená na noãné videnie.
Dovoºte laickú otázku: ako je moÏné, Ïe sa
cel˘ stroj neprevrhne? Predná „nátlaãná
stena“ pôsobí oproti samotnej kabíne 3 x
Èaωie…
V skutoãnosti je to naopak, na pohºad subtílna BOÎENA má hmotnosÈ 5 250 kg, zatiaº
ão ‰tít len 1 550 kg. ·tít je vyroben˘ z ºahk˘ch
a pevn˘ch materiálov a primárny nosiã ho bez
problémov preváÏa a zdvihne do v˘‰ky 2,5 m
aj s dvoma plne vyzbrojen˘mi policajtmi na
zdvíhacej plo‰ine. Navy‰e, pohonná jednotka je dostatoãne silná na zadrÏanie náporu päÈdesiatich v˘trÏníkov.
Pôsobíte uÏ roky ako obchodn˘ manaÏér
WAY INDUSTRIES a máte bohaté skúsenosti z predaja BOÎENY na svetov˘ch
trhoch. Myslíte si, Ïe by o BOÎENU RIOT
mohli prejaviÈ záujem aj v zahraniãí? Existuje vo svete nieão podobné?
V˘roba strojov BOÎENA je orientovaná
prevaÏne na zahraniãné trhy, a sme presvedãení, Ïe tak ako odmínovacie stroje, aj BOÎENA RIOT si ãoskoro nájde zákazníkov v
zahraniãí. Budeme sa môcÈ o tom presvedãiÈ
uÏ onedlho na najväã‰ej európskej v˘stave obranného priemyslu EUROSATORY v ParíÏi,
kde nበnajnov‰í produkt predstavíme medzinárodnej odbornej komunite.
15
O B R A N A
S L O V E N S K A
ZdruÏenie obranného priemyslu Slovenskej republiky (ZOP SR) je záujmov˘m zdruÏením právnick˘ch
osôb pôsobiacich v oblasti obranného priemyslu. âlenskú základÀu tvoria v˘vojové, v˘robné a obchodné
spoloãnosti, vojenské technické a skú‰obné ústavy, vojenské opravárenské podniky a vysoké ‰koly.
Parlamentn˘ kuriér oslovil nového prezidenta ZdruÏenia obranného priemyslu SR ªudovíta âERNÁKA.
ZdruÏenie obranného priemyslu SR
stojí pred novou etapou
biehala v˘mena informácií t˘kajúcich sa v˘skumu, v˘roby a skú‰ok vojenskej techniky,
ako aj informácií z oblasti programov vyzbrojovania, obranného v˘skumu a bezpeãnostn˘ch investícií.
Veºa oãakávame od vytvorenia spoloãného
orgánu, tzv. Technickej rady, zloÏenej z odborníkov z podnikateºského prostredia a z rezortu obrany. Technická rada bude pripravovaÈ návrhy systémov˘ch rie‰ení na zabezpeãenie
kvality a bezpeãnosti dodávok pre potreby
ozbrojen˘ch síl, s maximálnou moÏnou mierou zapojenia slovensk˘ch firiem obranného
priemyslu.
Ing. ªudovít âERNÁK, CSc.
sa narodil 12. októbra 1951 v Hliníku nad Hronom.
Po absolvovaní vysoko‰kolského ‰túdia na SV·T
v Bratislave nastúpil 1. augusta 1975 do závodu SNP,
ako v˘skumn˘ pracovník do V˘skumno-v˘vojového
ústavu. V rokoch 1979 – 1982 absolvoval internú
a‰pirantúru na V·T v Ko‰iciach a po návrate do
ZSNP v roku 1982 nastúpil do prevádzky elektrol˘zy,
kde pracoval najskôr v informaãnom systéme VS
elektrol˘zy, potom ako vedúci v˘roby a neskôr ako
vedúci projektu pre modernizáciu v˘roby hliníka.
V septembri 1989 bol zvolen˘ za generálneho riaditeºa
ZSNP. Roku 1990 absolvoval trojmesaãn˘ kurz
v Anglicku (Univerzita v Birminghame). Poãas jeho
pôsobenia sa závod SNP pretransformoval zo ‰tátneho
podniku na akciovú spoloãnosÈ, do ktorej následne
vstúpil ako partner nórsky v˘robca hliníka
Hydroaluminium. V máji roku 1990 inicioval
zaloÏenie Zväzu priemyslu SR. Vo voºbách roku 1992
bol zvolen˘ za poslanca SNR, vzápätí bol vymenovan˘
za ãlena vlády SR a poveren˘ v˘konom funkcie
ministra hospodárstva SR. V rokoch 1993 – 1994
pôsobil ako podpredseda NR SR a v rokoch 1994 – 1998
bol ãlenom NR SR. V rokoch 1998 – 1999 bol znova
ministrom hospodárstva. Od roku 2000 pôsobí ako
predseda predstavenstva spoloãnosti SITNO
HOLDING, a. s. V súãasnosti je aj predsedom
Slovensko-ruskej podnikateºskej rady a honorárnym
konzulom Uzbeckej republiky na Slovensku.
16
S akou víziou, zámermi a cieºmi ste nastúpili na pozíciu prezidenta ZOP SR? Ktoré
sú tie hlavné, základné kon‰tanty, na ktor˘ch chcete postaviÈ svoje pôsobenie?
Jedno funkãné obdobie som uÏ vo funkcii
prezidenta ZOP SR pôsobil, potom som jedno vynechal a teraz som bol do tejto funkcie
zvolen˘ znova. Moja vízia uÏ pred niekoºk˘mi rokmi spoãívala hlavne v tom, aby sme
mali na medzinárodné in‰titúcie, zahraniãné
partnerské organizácie a na slovenskú vládu
vytvorené také komunikaãné mechanizmy,
aby sme vedeli tlmoãiÈ na‰e pragmatické stanoviská k legislatíve a k predpisom, ktoré
priamo ovplyvÀujú zbrojársky priemysel.
V poslednom období sa e‰te zv˘raznila potreba pruÏn˘ch kooperatívnych mechanizmov
s Poradnou skupinou NATO pre priemysel
(NIAG) a s Európskou obrannou agentúrou
(EDA). Moje pôsobenie chcem orientovaÈ
hlavne na to, aby mali na‰i ãlenovia dostatok
informácií a aby vedeli vyuÏívaÈ moÏné ‰ance na priame dodávky, prípadné kooperácie a
z nich vypl˘vajúce offsetové programy.
Na bratislavskom veºtrhu obrannej techniky IDEB 2010 ste podpísali s ministrom
obrany SR Jaroslavom Ba‰kom Dohodu o
spolupráci medzi Ministerstvom obrany
SR a ZdruÏením obranného priemyslu SR.
âo je jej obsahom a cieºom?
Som rád, Ïe sa mojim predchodcom podarilo dotiahnuÈ prípravu zmluvy tak ìaleko, Ïe
sa na IDEBe mohla podpísaÈ. Ide o dohodu,
ktorá definuje mechanizmy spolupráce tak,
aby medzi ministerstvom obrany a ZOP pre-
Podnikateºské prostredie pre pôsobenie slovenského obranného priemyslu v‰ak nie je
uÏ mnoho rokov veºmi priaznivé. âo chce
ZOP SR robiÈ, aby sa to zlep‰ilo?
Áno, v období transformácie na‰ej ekonomiky zaãiatkom 90. rokov minulého storoãia
v˘roba ‰peciálnej techniky na Slovensku
utrpela ÈaÏké rany, pre‰la neúspe‰nou etapou
konverzie a v tomto tlaku preÏilo len málo firiem, ktoré ponúkali nieão predajné. Aj tí,
ktorí preÏili, v‰ak naráÏali skôr na nepochopenie ako na podporu. Preto bude snahou ZOP
SR dosiahnuÈ v rámci slovenskej ekonomiky
a aj v rámci slovenského prostredia také postavenie, aké majú zbrojári v in˘ch krajinách.
Predov‰etk˘m bude potrebné zjednodu‰iÈ niektoré administratívne postupy, pomôcÈ beÏn˘mi metódami pri financovaní veºk˘ch projektov a viac presadzovaÈ offsetové programy.
Ako sa dotkla firiem, zdruÏen˘ch v ZOP SR
kríza?
Zrejme máte na mysli súãasné obdobie svetovej ekonomickej krízy, pretoÏe ako som
uviedol, slovensk˘ zbrojársky priemysel pôsobil v krízovom období uÏ pekn˘ch pár rokov pred Àou. Svetová ekonomická kríza sa
dotkla na‰ich ãlenov rovnako ako ostatn˘ch
podnikateºsk˘ch subjektov. ZníÏenie rozpoãtov a zv˘‰enie konkurenãného tlaku nás prinútilo uskutoãniÈ niektoré radikálne rezy, ale
preÏijeme.
Aké sú podºa vás najväã‰ie prekáÏky, ktoré stoja v ceste e‰te úspe‰nej‰iemu presadeniu sa slovenského ‰peciálu na svetov˘ch
trhoch?
Otázka znie veºmi optimisticky, ako keby
sme boli úspe‰ní a chceli byÈ e‰te úspe‰nej‰í.
Fakt je v‰ak tak˘, Ïe nepatríme medzi lídrov
na trhu a musíme tuho zabojovaÈ, aby sme si
vylep‰ili na‰e postavenie. Momentálne platíme daÀ za to, Ïe obranná technika bola prakticky dve desaÈroãia na periférii záujmu. To,
O B R A N A
S L O V E N S K A
Ïe sa roky neinvestovalo, Ïe sa nepodporoval
aplikovan˘ v˘skum, Ïe absentovala príprava
mlad˘ch kádrov sa prejavilo v tom, Ïe sme
stratili svoje v˘borné postavenie hlavne na
trhoch severnej Afriky a Prednej Ázie. Nemá
v‰ak zmysel plakaÈ nad rozliatym mliekom.
Posledné roky sa koncentrujeme na to, aby
sme vedeli obstáÈ v konkurencii so siln˘mi
hráãmi, alebo aby sme sa s nimi vedeli pri veºk˘ch projektoch spojiÈ.
Do ktor˘ch smerov v rámci v˘roby by bolo
treba investovaÈ a ão podporiÈ vo v˘skume,
aby sme drÏali krok so svetov˘m v˘vojom?
E‰te stále sme si zachovali v˘robnú schopnosÈ v oblasti ÈaÏkej obrnenej techniky, v oblasti v˘roby, delaborácie a likvidácie munície,
v oblasti opráv a upgrade leteckej techniky.
Sme dobrí v oblasti prístrojov a zariadení pre
zdravotnícke potreby, prístrojov pre chemické anal˘zy a v priemyselnej obrannej elektronike. V t˘chto oblastiach by sme mali investovaÈ do technologick˘ch zariadení, aby sme
v˘robky dodávali v poÏadovanej kvalite a v
konkurencieschopnej cene.
Popri t˘chto „klasick˘ch“ odvetviach si
veºmi dobré meno urobili nové, mladé firmy,
pôsobiace v oblasti programového vybavenia, riadiacich a komunikaãn˘ch systémov a
v oblasti simulátorov. V tomto smere by sme
mali podporiÈ ich v˘vojové projekty, pretoÏe
tam je veºká perspektíva.
Ktor˘mi v˘robkami sme doteraz najviac
oslovili in˘ch? Aká je aktuálna pozícia napríklad Zuzany, BoÏeny, Tatrapanu a Aligátora?
Sú to najpopulárnej‰ie v˘robky slovensk˘ch
zbrojárov. V ãase svojho zrodu patrili k svetovej ‰piãke a aj po rokoch majú v˘borné parametre a sú predajné. Pozíciu svetového lídra vo svojej triede si stále udrÏiava odmínovacie zariadenie BoÏena, prebehla modernizácia
Zuzany a Tatrapanu a dúfam, Ïe im to pomôÏe v˘raznej‰ie sa presadiÈ na trhu. Aligátor je
‰ikovn˘ v˘robok, ale doplatil na zloÏité vlastnícke vzÈahy a rôzne zmluvné exkluzivity,
takÏe momentálne sa nevyrába.
Majú vôbec slovenské podniky obranného
priemyslu potenciál presadiÈ sa sami v rámci svetov˘ch trhov? Alebo je cestou iba participácia pri realizácii nadnárodn˘ch projektov v rámci NATO a EÚ?
Potenciál máme, ale trh je prakticky rozdelen˘, a preto by sme mali nadviazaÈ na na‰e tradiãné trhy, ponúkaÈ im modernizáciu na‰ich
pôvodn˘ch v˘robkov a ich generálne opravy,
spájaÈ tieto projekty s ponukou nov˘ch produktov.
Pri presadzovaní t˘chto ponúk by mala byÈ
súhra v‰etk˘ch moÏn˘ch lobingov. Za takéto
Podpis Dohody o spolupráci medzi rezortom obrany a ZOP SR.
projekty by mali lobovaÈ ãlenovia vlády, zdruÏenia v˘robcov a samotné firmy. Participácia
na nadnárodn˘ch projektoch nie je jediná cesta, ale je to vhodn˘ spôsob na predaj toho, ão
od nás vedia a chcú kúpiÈ.
Ako hodnotíte súãasnú slovenskú legislatívu, ktorá sa t˘ka ‰peciálu? Vytvára pre slovenské firmy dostatoãn˘ manévrovací priestor?
Súãasná legislatíva je na ‰tandardnej úrovni, ale pracuje sa na novom zákone, v ktorom
budú zapracované prvky z európskej smernice ãíslo 43/2009. Je to smernica o zjednodu‰ení transferu v˘robkov ‰peciálnej techniky v
rámci EÚ. Táto pripravovaná verzia nového
zákona bude na modernej európskej úrovni.
Nie kaÏd˘ b˘va doma prorokom, ale predsa: aké sú moÏnosti, aby slovenské v˘robky e‰te viac „bodovali“ v rámci dodávok
hlavnej v˘zbroje, techniky a materiálu pre
potreby Ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky?
Spolupráca v˘robcu akejkoºvek obrannej
techniky s vlastnou armádou je v kaÏdej krajine veºmi dôleÏitá. Pri úãasti v tendroch je
podmienka, aby ponúkan˘ produkt bol zaveden˘ v armáde materskej krajiny, t. j. aby pre‰iel vojskov˘mi skú‰kami. Preto schopnosÈ
kaÏdej armády nakupovaÈ a modernizovaÈ
priamo ovplyvÀuje domáci obrann˘ priemysel v‰ade vo svete. Som rád, Ïe Ministerstvo
obrany SR a Armáda SR v tomto smere robia,
ão môÏu a ão im neustále sa zniÏujúci rozpoãet dovolí.
Aké sú ìal‰ie plány v oblasti ‰peciálnej v˘roby, nie v‰ak len plány, ale aj moÏnosti na
ich perspektívnu realizáciu? âo chcete v
tomto zmysle vykonaÈ v najbliωom období?
Chceme spolupracovaÈ pri príprave nového
zákona, chceme napæÀaÈ body Dohody o spolupráci s MO SR, pravidelne sa stretávaÈ s
na‰imi partnermi v zahraniãí a presvedãiÈ novú
vládu o tom, Ïe obrann˘ priemysel je v ‰truktúre slovenskej ekonomiky opodstatnen˘ a ak
mu budú venovaÈ pozornosÈ, vráti sa to obãanom Slovenska stonásobne.
17
O B R A N A
S L O V E N S K A
Moderné obranné systémy
pre bezpeãnej‰í svet
Podiel obrannej ‰tandardizácie, kodifikácie a ‰tátneho overovania kvality
V˘stava obrannej techniky IDEB 2010 bola jednou z v˘znamn˘ch akcií Ministerstva obrany SR, ZdruÏenia
obranného priemyslu SR a bratislavskej INCHEBY, ktorá sa uskutoãnila zaãiatkom mája tohto roku. V priebehu
viac ako troch dní rezorty obrany Slovenskej republiky, âeskej republiky, ale najmä spoloãnosti obranného priemyslu
vystavovali zaujímavé exponáty, ktor˘mi sú vybavené ozbrojené sily, sú pripravené do sériovej v˘roby, alebo
prezentovali svoje odborné ãinnosti. V˘stavu, ktorej sa zúãastnilo 235 vystavovateºov z 24 ‰tátov vzhliadlo 22071
náv‰tevníkov z radov odbornej i laickej verejnosti. V˘stavy sa v rámci expozície Ministerstva obrany SR zúãastnil aj
Úrad pre obrannú ‰tandardizáciu, kodifikáciu a ‰tátne overovanie kvality so sídlom v Trenãíne (ìalej len „Úrad“).
Úrad vyuÏíva kaÏdú vhodnú príleÏitosÈ na
prezentáciu svojich pôsobností a postupov, ktoré mu ukladá zákon o obrannej ‰tandardizácii,
kodifikácii a ‰tátnom overovaní kvality v˘robkov a sluÏieb na úãely obrany. Svojím odborn˘m
pôsobením si vybudoval pevné miesto v systéme v˘voja, v˘roby, prevádzky, údrÏby a opráv
‰peciálnej techniky. Pre v˘voj, v˘robu a cel˘ Ïivotn˘ cyklus ‰peciálnej techniky poskytuje príslu‰né ‰tandardizaãné dokumenty, zabezpeãuje
kodifikáciu a ‰tátne overovanie kvality produktov z domácej i zahraniãnej produkcie. Preto náv‰tevy stánku a Ïiadosti o nové informácie zo
strany odbornej, ale aj laickej verejnosti boli po
dobu v˘stavn˘ch dní poãetné. Stánok neobi‰iel
ani minister obrany SR Jaroslav Ba‰ka, ktorého
zaujímal stav prijímania ‰tandardizaãn˘ch dokumentov NATO a problematika spracovania kodifikaãn˘ch údajov pre slovenské produkty na
základe Ïiadostí zahraniãn˘ch odberateºov. O
ãinnosÈ Úradu sa zaujímali aj ‰tátny tajomník Ministerstva obrany SR Daniel DuchoÀ, náãelník
generálneho ‰tábu ozbrojen˘ch síl SR generál
ªubomír Bulík, ale aj ìal‰í v˘znamní predstavitelia ozbrojen˘ch síl SR a âR. Za obojstranne
uÏitoãné povaÏujeme rozhovory s generálnym
riaditeºom sekcie obranného plánovania a manaÏmentu zdrojov Ministerstva obrany SR –
národn˘m riaditeºom pre vyzbrojovanie ªudovítom Miku‰kom o pôsobení zamestnancov Úradu v projektov˘ch tímoch rezortu obrany. Pozi-
18
tívne hodnotíme aj rozhovory s nov˘m prezidentom ZdruÏenia obranného priemyslu SR ªudovítom âernákom, generálnymi riaditeºmi alebo
riaditeºmi spoloãností obranného priemyslu SR,
najmä o realizácii dohody o spolupráci, uzatvorenej s Úradom na jeseÀ v roku 2008.
V˘znamnou sprievodnou akciou v˘stavy obrannej techniky bola aj medzinárodná vedecká
konferencia ICMT „·peciálna technika 2010,
Vojenské technológie 2010“, ktorú pripravila a
v deÀ po otvorení v˘stavy realizovala Trenãianska univerzita Alexandra Dubãeka Trenãín
– Fakulta ‰peciálnej techniky s Univerzitou obrany Brno (âR) – Fakulta vojensk˘ch technológií a s na‰ím Úradom. Konala sa pod zá‰titou
ministra obrany SR Jaroslava Ba‰ku a ‰tátneho
tajomníka Ministerstva ‰kolstva SR Jozefa Habánika. V piatich sekciách boli rie‰ené teoretické a praktické problémy vojensk˘ch a ‰peciálnych technológií, v˘zbroje a in˘ch vojensk˘ch
zariadení, elektronick˘ch systémov, systémov
pre velenie, riadenie, komunikáciu a informatiku, vrátane aplikácie ‰tandardov NATO, kodifikácie a skú‰ania kvality vojensk˘ch technológií. Konferencia potvrdila bezprostrednú spojitosÈ ‰peciálnej techniky a ‰tandardizaãn˘ch dokumentov NATO, ktor˘ch akceptáciu svojím
vystúpením potvrdila aj zástupkyÀa Slovenského ústavu technickej normalizácie. Na konferencii boli prezentované najnov‰ie trendy v oblasti kodifikácie v˘robkov presadzované centrálnymi orgánmi NATO a najnov‰ie trendy ‰tátneho overovania kvality realizované prostredníctvom legislatívnych opatrení Národnej rady SR.
V poslednom dni v˘stavy sa uskutoãnil aj medzinárodn˘ seminár „História ‰peciálnej techniky 2010“, ktorú organizovala ako doplnkové
podujatie IDEB-u 2010 Trenãianska univerzita Alexandra Dubãeka Trenãín – Fakulta ‰peciálnej techniky v spolupráci s Veliteºstvom síl v˘cviku a podpory ozbrojen˘ch síl SR v Trenãíne. Podujatie ukázalo, Ïe aj pohºad do minulosti môÏe poskytnúÈ niektoré zaujímavé poznatky a pouãenia pre súãasnosÈ. Je na nás, ako ich
vyuÏijeme pri plnení cieºov síl a rozvoja ozbrojen˘ch síl SR.
ÚãasÈ Úradu na spomínan˘ch akciách a rokovaniach s nimi spojen˘ch povaÏujem za
úspe‰né, pretoÏe priniesli pre na‰u ìal‰iu odbornú ãinnosÈ viacero pozitívnych poznatkov a v˘sledkov:
Záber z konferencie ·peciálna technika 2010.
• potvrdili potrebu úzkej spojitosti obrannej
‰tandardizácie, kodifikácie a ‰tátneho overovania kvality so ‰peciálnou technikou a vojensk˘mi technológiami súãasnosti,
• deklarácia vystavovateºov o plnení poÏiadaviek exponátov na interoperabilitu potvrdila
nevyhnutnosÈ ìal‰ieho zvy‰ovania informaãnej podpory obrannému priemyslu SR o tvorbe a novelizácii materiálov˘ch ‰tandardizaãn˘ch dokumentov NATO a o pouÏívaní ‰tandardizaãn˘ch dokumentov na úãely obrany
ãlensk˘mi krajinami Európskej únie,
• v expozícii ozbrojen˘ch síl SR bol vystaven˘ objekt MOBLAB s úplnou kodifikáciou
poloÏiek podºa poÏiadaviek odberateºa s vyuÏitím nadnárodného elektronického slovníka pre kodifikaãné ãinnosti ako jeden z príkladov nov˘ch trendov v kodifikaãnom systéme NATO,
• v rámci realizácie koncepcie ‰tátneho overovania kvality pre produkty so zv˘‰en˘mi poÏiadavkami na bezpeãnosÈ a spoºahlivosÈ bolo
so zahraniãn˘mi dodávateºmi dohodnuté ‰tátne overovanie kvality taktick˘ch balistick˘ch viest s cieºom minimalizácie kvalitatívnych rizík a zv˘‰enia bezpeãnosti príslu‰níkov ozbrojen˘ch síl SR.
Nové poznatky a skúsenosti sú v súãasnosti
predmetom anal˘z odborn˘ch orgánov Úradu
z hºadiska ich ìal‰ieho vyuÏitia v praxi.
Ing. Emil KO·ÚT
riaditeº Úradu pre obrannú ‰tandardizáciu,
kodifikáciu a ‰tátne overovanie kvality
V E D A
A
V ¯ S K U M
V uplynul˘ch rokoch sa spoloãnosÈ CSBC, spol. s r. o., orientovala na v˘voj a dodávky
automatizovan˘ch systémov velenia a riadenia a v˘cvikov˘ch systémov. Obidve oblasti na seba
veºmi úzko nadväzujú v efektívnom zbere informácií o vlastn˘ch a nepriateºov˘ch jednotkách,
kvalifikovanom a r˘chlom rozhodovaní a zlep‰ovaní operaãného umenia veliteºov a ‰tábov.
Nové systémy
v Ozbrojen˘ch silách SR
SpoloãnosÈ CSBC, spol. s r. o.,
má sídlo v Bratislave a v˘vojovov˘robnú prevádzku v Liptovskom
Mikulá‰i. PrevaÏná ãasÈ
pracovníkov firmy pochádza
z vojenského v˘skumu.
SpoloãnosÈ sa od svojho poãiatku
orientuje na v˘voj, realizáciu
a integráciu systémov velenia
a v˘cviku pre pozemné sily.
SpoloãnosÈ zrealizovala niekoºko
úspe‰n˘ch projektov, ktoré sú
zavedené do pouÏitia alebo sú
po vojskov˘ch skú‰kach.
Niektoré z projektov sa rie‰ili
samostatne, viaceré v‰ak boli
integrované do funkãného celku
v spolupráci v˘robn˘ch
a v˘vojov˘ch firiem.
SpoloãnosÈ CSBC, spol. s r. o.,
pri svojej práci vyuÏíva od roku
2003 systém riadenia kvality
ISO 9001:2000. Poãas rie‰enia
zahraniãn˘ch dodávok boli
systém riadenia kvality
a jeho aplikácia pri v˘robe
overované zahraniãn˘mi
odberateºsk˘mi auditmi.
CSBC, spol. s r. o.
Roºnícka 10, 831 07 Bratislava
Tel.: +421 44 5570 141, 5570 142
Fax: +421 44 5570 143
e-mail: [email protected]
Základom spracovania a vyhodnocovania situácie, prípravy formalizovan˘ch dokumentov,
v˘strah, hlásení a grafick˘ch podkladov je programov˘ balík pod názvom C2SYS-TS. Jeho
dve hlavné vetvy – ‰tábna (STAF) a vozidlová
(MIS) sú vzájomne prepojené a ponúkajú automatizáciu a metodické vedenie dôstojníkom na
v‰etk˘ch stupÀoch velenia jednotiek.
Systém C2SYS-TS bol postupne nasaden˘ na
úroveÀ velenia brigády a práporov, kde zahrÀuje stupeÀ velenia rota, ãata a druÏstvo. Systém
C2SYS-TS bol zaveden˘ do v˘zbroje OS SR v
roku 2004.
Poãas rie‰enia ‰pecializovaného automatizovaného systému RCHB-IS boli vyrie‰ené
podporné programové moduly, ktoré umoÏÀujú zobrazovanie RCHB udalostí v spoloãnom
obraze situácie a uºahãujú vybrané prepoãty
pre dekontamináciu jednotiek. Kºúãovou vlastnosÈou je ‰írenie informácií o udalostiach automaticky v celom systéme a vo formáte NATO.
Nákup nov˘ch rádiov˘ch prostriedkov v pásme VKV a KV priniesol potrebu zásadnej modernizácie vnútorného komunikaãného systému
obrnen˘ch vozidiel. Do vozidiel sme integrovali (zabudovali) rádiové prostriedky, interkomunikaãné zariadenia, prilby a hovorové zariadenia, ako aj celú kabeláÏ. Komunikácia medzi vozidlami priniesla aj redizajn ‰irokopásmového
komunikaãného systému s ad-hoc metódou vzájomnej komunikácie a nadväzovania spoja. Tak˘to komunikaãn˘ systém umoÏÀuje v˘meny
veºk˘ch dátov˘ch objemov medzi miestami velenia za stoja a pohybu a v˘menu men‰ích dátov˘ch blokov v pásme VKV a KV. Aby bola
takáto komunikácia efektívna, vyrie‰ili sme
systém velenia pre vozidlá (MIS) tak, aby ão
najviac zohºadÀoval ‰tandardy NATO a vytvoril nov˘ „natívny“ interfejs medzi systémom a
obsluhou.
Od roku 2006 sme zaãali v˘voj taktického simulaãného systému pre pozemné jednotky. Postupne sme vyvinuli podporu väã‰iny ruãn˘ch
zbraní a zbraní na vozidlách. Nev˘hodu rôznych
komunikaãn˘ch prostredí pre taktické a balistické simulácie sme vyrie‰ili zjednotením obidvoch systémov, ãím sme získali unikátny v˘cvikov˘ systém.
Investície vloÏené do rozvoja simulaãn˘ch
systémov postupne presadzujme do predaja pre
zahraniãn˘ch partnerov a odberateºov. Osvedãila sa nám spolupráca s viacer˘mi kvalifikovan˘mi partnermi, ktorí pokr˘vajú svetov˘ trh
v rôznych oblastiach. Tento systém sa javí efektívnym najmä z pohºadu finanãnej a personálnej nároãnosti pre firmu ná‰ho rozsahu.
Vyslovenie záveru o moÏnom vyuÏívaní na‰ich simulaãn˘ch systémov aj v na‰ich OS SR
je cieºom pre nasledujúce roky, najmä vzhºadom
na nadväznosÈ s dodan˘mi systémami velenia.
Ing. Ivan PLICHTA, CSc.
riaditeº CSBC, spol. s r. o.
19
O Z B R O J E N É
S I L Y
S R
V rámci modernizácie leteckej techniky bol zvolen˘ jednotn˘ systém vybavenia leteckej techniky.
Aj o tom, ak˘ je jeho v˘znam sa doãítate v rozhovore s nov˘m veliteºom Vzdu‰n˘ch síl OS SR
Martinom BABIAKOM. Pripravila Anna Komová.
Modernizácia leteckej techniky
V rozvojov˘ch programoch vzdu‰n˘ch síl
je mojím dlhodob˘m cieºom opätovné re‰tartovanie modernizaãn˘ch projektov. NahradiÈ techniku, ktorá je morálne zastaraná,
fyzicky opotrebovaná, ktorá je na pokraji
svojej Ïivotnosti. V prvom rade je to pokraãovanie v uÏ známom projekte obstarania
nov˘ch taktick˘ch dopravn˘ch lietadiel ako
náhrady za AN-24,26. ëalej dokonãenie modernizácie vrtuºníkov Mi-17 na získanie ich
úplnej schopnosti nasadenia do bojov˘ch misií a z dlhodobého hºadiska sa treba zaãaÈ pripravovaÈ na nahradenie lietadiel Mig-29 in˘m
typom, pretoÏe proces obstarania je záleÏitosÈou 5 aÏ 10 rokov prípravy. Aj protiraketové
komplety musia prejsÈ modernizaãn˘m procesom z hºadiska ich kompatibility.
Po pôsobení v ‰truktúrach NATO a generálneho ‰tábu ozbrojen˘ch síl nastupujete na pozíciu veliteºa Vzdu‰n˘ch síl OS SR.
S ak˘mi predsavzatiami?
Som nesmierne hrd˘ a rád, Ïe s odstupom
krátkeho obdobia sa opäÈ vraciam k letectvu
a to na jeho najvy‰‰iu pozíciu. Je to pre mÀa
nová v˘zva zúroãiÈ doteraj‰ie dlhodobé skúsenosti a zároveÀ záväzok plniÈ úlohy na najvy‰‰ej odbornej úrovni. Preto som pln˘ oãakávaní a osobne to pociÈujem ako poslanie a
vyjadrenie dôvery mojich nadriaden˘ch za
svoju doteraj‰iu kariéru profesionálneho vojaka – pilota.
Som presvedãen˘, Ïe tak ako ja, aj v‰etci
ostatní príslu‰níci vzdu‰n˘ch síl, velitelia,
náãelníci, piloti, technici, ‰pecialisti budú
pristupovaÈ k svojim povinnostiam s rovnak˘m entuziazmom a zanietením, s cieºom
pracovaÈ vysoko odborne, zodpovedne, preferovaÈ tímov˘ prístup, pozitívne myslenie a
prejavovaÈ profesionálnu ãesÈ k letectvu a
raketovému vojsku. Iba tak˘mto prístupom
môÏeme spoloãne napæÀaÈ na‰e poslanie, ktor˘m naìalej zostáva ochrana a nedotknuteºnosÈ vzdu‰ného priestoru Slovenskej republiky. V súãasnej spoloãnej Európe musíme túto
na‰u zodpovednosÈ vnímaÈ z komplexnej‰ieho pohºadu a chrániÈ jej cel˘ vzdu‰n˘ priestor
v rámci integrovaného systému protivzdu‰nej obrany NATO známeho pod názvom NATINADS, ktorého sme plnohodnotnou súãasÈou. TaktieÏ plníme ìal‰ie záväzky v medzinárodnom krízovom manaÏmente, do ktorého vzdu‰né sily prispievajú vyãleÀovaním
síl a prostriedkov do misií pod zá‰titou NATO
a Európskej únie. V neposlednom rade na‰ou
prioritou zostáva aj pomoc obyvateºstvu pri
rie‰ení mimoriadnych situácií, ako sú povodne, poÏiare a iné Ïivelné pohromy.
20
Akú úroveÀ spæÀa modernizácia prostriedkov leteckej techniky v súãasnosti?
Modernizácia leteckej techniky, prieskumn˘ch rádiolokaãn˘ch a rádiotechnick˘ch prostriedkov PVO vychádzala z dokumentov,
ktoré sa Slovenská republika zaviazala plniÈ
v priebehu prístupov˘ch procesov a taktieÏ po
vstupe do NATO. PoÏiadavky na vybavenie
vychádzali z noriem ICAO a partnersk˘ch
cieºov, ktoré sa po vstupe SR do NATO transformovali na ciele síl z oblasti navigácie, komunikácie, vlastnej ochrany leteckej techniky a identifikácie vlastn˘/cudzí.
Zástavba rádionavigaãného, rádiokomunikaãného vybavenia, ukazovateºov a indikaãn˘ch systémov pracujúcich v anglosaskej
mernej sústave do leteckej techniky (MiG-29,
L-39, L-410, An-26) a systémov identifikácie vlastn˘/cudzí do leteckej a rádiolokaãnej
techniky protivzdu‰nej obrany zabezpeãila
interoperabilitu s ostatn˘mi ãlensk˘mi krajinami NATO. V obmedzenej miere sú vybavené vrtuºníky Mi-24, Mi-2 a Mi-8 z dôvodu postupného vyraìovania z prevádzky po
vyãerpaní technického Ïivota, lietadlo An-24
z dôvodu ukonãenia prevádzky po leteckej
katastrofe tohto typu v roku 2006.
Nezanedbateºn˘m faktorom, ktor˘ má pozitívny vplyv na zv˘‰enú bezpeãnosÈ leteckej
prevádzky, bolo aj zníÏenie rôznorodosti technického vybavenia leteckej techniky, jej unifikácie, ãím sa zároveÀ zníÏili aj finanãné náklady na zabezpeãovanie prevádzky t˘chto
systémov.
Z protilietadlov˘ch raketov˘ch prostriedkov bol zmodernizovan˘ rádiolokátor ST68MSK a nahraden˘ star˘ systém velenia
protilietadlového raketového kompletu 2K12
KUB nov˘m automatizovan˘m systémom
velenia ASV TATRAPAN PVO, ãím sa zabezpeãilo prehºadnej‰ie a efektívnej‰ie odovzdávanie informácií o cieºoch s následn˘m
ur˘chlením ich prideºovania a praktického
velenia. Pre komplexnú modernizáciu tohto
systému je potrebné zrealizovaÈ nákup nové-
O Z B R O J E N É
S I L Y
S R
ho 3D rádiolokátora stredného dosahu, ktor˘ by zabezpeãoval autonómnu rádiolokaãnú
informáciu pri jeho bojovom pouÏití a hlavne, ak chceme zachovaÈ jeho operaãnú pouÏiteºnosÈ do budúcnosti, je bezpodmieneãne
potrebná modernizácia hlavn˘ch ãastí celého
kompletu, ãím sa umoÏní jeho prevádzkovanie na ìal‰ích 10 aÏ 15 rokov.
Protilietadlov˘ komplet S-300PMU má v
tomto roku plánovanú strednú opravu, ktorá
má zabezpeãiÈ zv˘‰enie spoºahlivosti systému. Modernizácia tohto kompletu zatiaº nie
je plánovaná.
V rádiolokaãn˘ch a rádiotechnick˘ch prostriedkoch prieskumn˘ch systémov protivzdu‰nej obrany boli realizované modernizácie
3D rádiolokátorov P-37MSK, ST-68MSK,
KRTP-81E a KRTP-86E.
Prispôsobovanie komunikaãn˘ch, navigaãn˘ch a identifikaãn˘ch systémov normám NATO a ICAO by malo patriÈ medzi
hlavné zámery modernizácie. Ak˘ je stav
v jednotliv˘ch systémoch?
Vykonávanie samotnej modernizácie leteckej techniky bolo plánované a realizované v rámci rozsiahlych modernizaãn˘ch projektov tak, aby boli splnené poÏiadavky noriem ICAO a ‰tandardov NATO. Vo väã‰ine
prípadov sa modernizácia vykonávala priebeÏne s vykonávaním generálnych opráv leteckej techniky. MôÏem kon‰tatovaÈ, Ïe v
roku 2009 bol ukonãen˘ proces nevyhnutnej
modernizácie kºúãov˘ch typov leteckej techniky, ktor˘ zaãal v roku 2002. Hlavn˘mi modernizaãn˘mi prvkami palubného vybavenia
boli navigaãné systémy presného priblíÏenia na pristátie, autonómne a globálne poziãné navigaãné systémy, diaºkomerné, identifikaãné, núdzové systémy a rádiostanice pre
komunikáciu v leteck˘ch pásmach. Je zrejmé,
Ïe tieto systémy musia maÈ aj zodpovedajúce pozemné zariadenia, ktoré umoÏÀujú letiskovej sluÏbe riadenia letovej prevádzky tieto sluÏby plnohodnotne poskytovaÈ. V‰etky
tieto stacionárne systémy spæÀajú poÏadované kritériá.
V protilietadlov˘ch raketov˘ch systémoch
je súãasné vybavenie na niωej úrovni. Majú
star‰ie komunikaãné prostriedky a identifikaãné systémy obsahujú len prostriedky krátkeho dosahu typu IGLA. Ich modernizácia je
programovo plánovaná.
Bola ukonãená v˘stavba systému riadenia letovej prevádzky pre Vzdu‰né sily OS
SR. S ak˘m v˘sledkom?
V˘stavba a ãiastoãná modernizácia pre zabezpeãenie systému riadenia letovej prevádzky vo VzS OS SR, konkrétne na letisku
Sliaã, bola spätá s rekon‰trukciou tohto letiska. Po dokonãení kolaudácie letiska Sliaã, in‰talácii a letovom overení leteck˘ch pozemn˘ch zariadení letiska bude v druhej polovici tohto roka na letisku Sliaã spustená vojenská letecká ãinnosÈ. Rekon‰trukcia bola vykonaná za pomoci investiãn˘ch programov
NATO.
Hlavn˘m systémom zabezpeãenia riadenia
letovej prevádzky VzS OS SR je národn˘
systém velenia a riadenia LETVIS, ktor˘ od
januára 2009 plne nahradil systém NATO –
ASOC. UmoÏÀuje vytvorenie a distribúciu
multiradarovej informácie, tvorbu a v˘menu
plánov letovej prevádzky a zabezpeãenie meteorologickej informácie. Systém LETVIS
umoÏÀuje bezpeãnostnú akreditáciu a priame
pripojenie do integrovaného systému protivzdu‰nej obrany NATO – NATINADS.
Sú rádiokomunikaãné systémy letovej prevádzky spoºahlivé a bezpeãné? Aké sú ich
nové moÏnosti?
Rádiokomunikaãn˘ systém VzS OS SR v
súãasnej konfigurácii predstavujú 3 rádiokomunikaãné body pre letiskové riadenie letovej prevádzky letísk KuchyÀa, Sliaã a Pre‰ov
a 3 rádiokomunikaãné body pre zabezpeãenie centrálneho miesta navedenia brigády velenia, riadenia a prieskumu. Miesta riadenia
letovej prevádzky jednotliv˘ch letísk sú
okrem tohto vybavené lokálnymi rádiov˘mi
stanicami Rohde&Schwarz rady 200. SpoºahlivosÈ rádiovej komunikácie zem – vzduch je
zabezpeãená zálohovaním rádiov˘ch staníc a
ich pomocn˘ch systémov, pravideln˘m letov˘m overovaním Leteck˘m úradom SR, ako
i dodrÏiavaním profylaktick˘ch o‰etrení dan˘ch v˘robcom. UHF/VHF rádiové stanice
zem – vzduch majú frekvenãné pásmo a frekvenãn˘ odstup kompatibilné s NATO, s moÏnosÈou roz‰írenia o bezpeãnú hlasovú komunikáciu odolnú voãi ru‰eniu a sú kompatibilné s civiln˘m riadením letovej prevádzky v
súlade s normami ICAO.
Ako sa zdokonalila pozemná a záchranná
sluÏba leteck˘ch základní?
Pre potreby leteckej pátracej a záchrannej
sluÏby boli zmodernizované 4 vrtuºníky Mi17, ktoré sú oznaãované ako Mi-17 LPZS.
Táto modernizácia vychádzala z modernizácie vrtuºníkov Mi-17 MODER, ktorá bola
zameraná hlavne na zdokonalenie navigaãn˘ch a rádiokomunikaãn˘ch zariadení na palube vrtuºníka.
Na zv˘‰enie operaãn˘ch spôsobilostí boli
tieto vrtuºníky vybavené televíznou a infraãervenou kamerou, digitálnou mapou, systémom noãného videnia, meteorologick˘m radarom, premietaním letov˘ch údajov na displej pilota, spojovacími prostriedkami, pátracím svetlometom, nov˘m Ïeriavom na
zdvíhanie osôb na palubu vrtuºníka, svetl˘m
náterom pre r˘chlu lokalizáciu vrtuºníka a
ìal‰ími zdokonaleniami v oblasti bezpeãnosti letov.
V oblasti záchrany bola modernizácia zameraná na zdokonalenie zdravotníckej v˘bavy na palube vrtuºníka. Záchranár a zdravotník-záchranár leteckej pátracej a záchrannej
sluÏby tieÏ dostali nové záchranné prostriedky ako sú hydraulické noÏnice, rozbrusovaãka, motorová píla a moderná záchranárska
prilba.
V oblasti pozemnej pátracej a záchrannej
sluÏby sa podarilo zaãiatkom roka 2010 zaviesÈ do v˘zbroje taktick˘ mobiln˘ rádiokomunikaãn˘ systém na podvozku terénneho
vozidla Mercedes-Benz G -TMRS-05, urãeného pre vybudovanie komplexného komunikaãného centra pri leteckej nehode alebo Ïivelnej pohrome.
Aké sú hlavné rozdiely medzi prv˘m realizovan˘m koncepãn˘m dokumentom –
Model 2010 a ìal‰ím – Model 2015? âo priná‰a Model 2015 vzdu‰n˘m silám OS SR?
Vstupom Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie a prijatím do EÚ sa zmenil spôsob zabezpeãenia obrany Slovenskej
republiky. Centrálnou my‰lienkou aktualizácie Dlhodobého plánu – Model 2010 bol preto prechod ozbrojen˘ch síl z modelu urãeného na zabezpeãenie teritoriálnej obrany Slovenskej republiky na model kolektívnej obrany v rámci bezpeãnostnej a obrannej politiky NATO a EÚ. Na základe uznesenia Vlády SR bol definovan˘ základn˘ príspevok
Slovenskej republiky do zabezpeãenia spoloãnej obrany v rámci NATO – Ciele síl, z ãoho
vyplynula úloha vybudovaÈ Ozbrojené sily
Slovenskej republiky s dôrazom na nasaditeºnosÈ, rozmiestniteºnosÈ, udrÏanie, mobilitu a
interoperabilitu s ozbrojen˘mi silami ãlensk˘ch ‰tátov NATO.
Realizáciou Modelu 2010 na Model 2015,
ktor˘ predstavuje súãasn˘ stav, do‰lo k úspore v oblasti personálu zníÏením poãtu profesionálnych vojakov a zamestnancov. V súlade s poÏiadavkami NATO do‰lo vo Vzdu‰n˘ch silách OS SR k zníÏeniu poãtu samostat-
21
O Z B R O J E N É
S I L Y
S R
ão spôsobuje predæÏenie v˘cviku na získanie
vy‰‰ej triednosti, stagnáciu aÏ stratu získan˘ch návykov a zruãností u pilotov a riadiacich letovej prevádzky. Nedostatok finanãn˘ch prostriedkov má za následok nemoÏnosÈ
precviãovania lietania vo väã‰ích skupinách
a v˘cvik v taktickom lietaní podºa uveden˘ch ‰tandardov a vytvára váÏne riziká v príprave pilotov na zabezpeãenie dlhodobej
udrÏateºnosti operaãn˘ch spôsobilostí. Príprava nov˘ch pilotov, ale aj obnovovací v˘cvik, sa rie‰i v limitovanej forme v rámci tzv.
zmluvného v˘cviku civilnou organizáciou.
V˘cvikové problémy sa sãasti nahrádzajú
zv˘‰en˘m vyuÏívaním dostupn˘ch leteck˘ch
trenaÏérov MiG-29, L-39 a od mája 2010 aj
novovybudovan˘m trenaÏérom Mi-17.
n˘ch útvarov a k zmene organizaãn˘ch ‰truktúr leteck˘ch základní na krídla, priãom bol
hlavn˘ dôraz poloÏen˘ na funkãnosÈ jednotiek urãen˘ch na plnenie úloh Cieºov síl. V
rámci vykonan˘ch zmien boli zníÏené poãty
hlavn˘ch druhov bojovej techniky a novovytvorená Brigáda velenia, riadenia a prieskumu
Zvolen zastre‰ila rádiolokaãné a spojovacie
jednotky rozmiestnené po celom teritóriu SR.
du nezabezpeãenia dostatoãného mnoÏstva a
sortimentu náhradn˘ch dielcov, opráv a revízií, ale aj z dôvodu málo pruÏného a efektívneho systému verejného obstarávania. Toto
spôsobuje postupné vyãerpávanie skladov˘ch zásob a predlÏuje obdobie uschopÀovania techniky. TaktieÏ stagnuje nákup poÏadovanej munície, hlavne leteck˘ch riaden˘ch rakiet.
Finanãná kríza zasiahla aj armádu. Do
akej miery sa dotkli úsporné opatrenia
Vzdu‰n˘ch síl OS SR?
Dopady finanãnej krízy sa prejavili uÏ v
roku 2009, keì bol rozpoãet vzdu‰n˘ch síl postupne skráten˘ o 16,9 %. Pre rok 2010 je rozpoãet vzdu‰n˘ch síl celkové zníÏen˘ oproti
naprogramovan˘m zdrojom na rok 2009 o
22,45% .
Pôvodn˘ zámer zvy‰ovaÈ operaãné spôsobilosti, hlavne úroveÀ vycviãenosti, musel
byÈ zmenen˘ na udrÏanie minimalizovan˘ch
spôsobilostí letectva a protivzdu‰nej obrany.
Z dôvodu v˘razného krátenia rozpoãtov˘ch
prostriedkov môÏu vzdu‰né sily udrÏiavaÈ
len minimalizované operaãné spôsobilosti
zamerané hlavne na plnenie prioritn˘ch úloh
medzinárodného, národného krízového manaÏmentu a limitovan˘ch asistenãn˘ch úloh.
Aby som uvedené skutoãnosti hlb‰ie konkretizoval, v praxi malo uvedené krátenie finanãn˘ch zdrojov negatívny vplyv predov‰etk˘m na úroveÀ vycviãenosti pilotov, leteckého a technického personálu. Museli sme
prehodnotiÈ poãty deklarovan˘ch cviãiacich
pilotov, posádok a ich nálety sa naplánovali
na minimálnu poÏadovanú úroveÀ. Zru‰iÈ
sme museli ostré bojové streºby lietadlami
MiG-29 a taktieÏ streºby protilietadlov˘ch
kompletov 2K12 KUB. V‰etky ciele síl sú
plnené s obmedzeniami a ãasÈ cieºov si vyÏiada prehodnotenie národného stanoviska SR,
t. z. zmenu rozsahu plnenia, odsunutie termínu dosiahnutia pripravenosti alebo odstúpenie od plnenia. V neposlednom rade dôsledky sa prejavili v niωej dostupnosti techniky
zhor‰ením jej prevádzkyschopnosti z dôvo-
Nenastala v dôsledku finanãnej krízy aj
stagnácia v oblasti v˘cviku nov˘ch príslu‰níkov vojenského letectva?
Ako som uviedol, zniÏovanie poãtu letov˘ch hodín pre pilotov a posádky spôsobuje
zaostávanie vzdu‰n˘ch síl OS SR za ostatn˘mi krajinami NATO v plnení ‰tandardov. Sekundárny dopad sa prejavuje aj na obmedzovaní úãasti príslu‰níkov vzdu‰n˘ch síl na zahraniãn˘ch cviãeniach, odborn˘ch kurzoch,
22
Aké sú najbliωie úlohy, ktoré stoja pred
Vzdu‰n˘mi silami OS SR?
Z uvedeného krátkeho v˘poãtu je moÏné vidieÈ ak˘mi zásadn˘mi problémami sa vzdu‰né sily v súãasnosti zaoberajú. Zdrojová otázka je síce limitujúca, ale prvoradou úlohou je
udrÏanie si vysokej bezpeãnosti letového v˘cviku a prevádzky, nedopustiÈ zníÏenie úrovne súãasn˘ch spôsobilostí a schopností jednotlivcov a zároveÀ cel˘ch vzdu‰n˘ch síl ako
systému. Prioritn˘m naìalej zostáva integrovan˘ systém NATINADS, ktor˘ je operáciou
vzdu‰n˘ch síl v mieri 24 hodín denne po cel˘
rok a kaÏdodenne sa doÀ vyãleÀuje 240 profesionálnych vojakov i zodpovedajúca technika. ëal‰ou takpovediac nonstop sluÏbou je
letecká pátracia a záchranná sluÏba drÏaná z
letiska Pre‰ov. VyãleÀovan˘mi vojakmi musíme zabezpeãiÈ aj prebiehajúce misie, ktor˘ch
sa OS SR zúãastÀujú v rámci medzinárodného krízového manaÏmentu. Nesmieme poºaviÈ ani v odbornom a v‰evojskovom v˘cviku,
úlohy zabezpeãujeme aj pre civilné obyvateºstvo v zmysle krízového pouÏitia. Modernizaãné projekty zväã‰a majú dlhodob˘ charakter a ako som uÏ naãrtol, predbeÏne sú programované a budú sa realizovaÈ podºa priorít a
rozpoãtového krytia.
O Z B R O J E N É
S I L Y
S R
Pie‰Èanské letisko bolo 29. a 30. mája 2010 uÏ po ‰tvrt˘ raz dejiskom najväã‰ej
leteckej udalosti roka na Slovensku. V poradí uÏ ‰tvrté Národné letecké dni sa
slávnostne zaãali za úãasti prezidenta SR a hlavného veliteºa ozbrojen˘ch síl
Ivana GA·PAROVIâA, ministra obrany SR Jaroslava BA·KU
a predsedu Trnavského samosprávneho kraja Tibora MIKU·A.
·tvrté národné letecké dni
Na otváracom ceremoniáli, pred nastúpenou
ãestnou jednotkou a príslu‰níkmi OS SR odchádzajúcimi plniÈ úlohy do operácie ISAF v Afganistane, boli ìalej prítomní: ‰tátny tajomník
MO SR Daniel DuchoÀ, náãelník Generálneho
‰tábu OS SR generál ªubomír Bulík, jeho zástupca generálporuãík Peter Gajdo‰, veliteº pozemn˘ch síl generálmajor Jaroslav V˘vlek, veliteº síl v˘cviku a podpory generálmajor Miroslav Kováã, veliteº vzdu‰n˘ch síl generálmajor
Martin Babiak a ìal‰í. Medzi hosÈami zo zahraniãia bol aj náãelník Generálneho ‰tábu rakúskeho Bundesheeru generál Edmund Entacher
a zástupca náãelníka Generálneho ‰tábu Armády âeskej republiky generálmajor âestmír Tesafiík.
Hlavn˘m programov˘m partnerom Národn˘ch leteck˘ch dní, ktoré sa uskutoãnili na poãesÈ najúspe‰nej‰ieho slovenského stíhaãa v
sluÏbách RAF Otta Smika, 65. v˘roãia ukonãenia 2. svetovej vojny a 130. v˘roãia narodenia
gen. M. R. ·tefánika, bolo Ministerstvo obrany SR. PríÈaÏliv˘ program a zaujímavé sprievodné podujatia prilákali na Letisko Pie‰Èany
vy‰e 35 000 náv‰tevníkov za obidva dni. Leto-
vé aj statické ukáÏky pre nich pripravili slovenskí vojenskí profesionáli, policajné a záchranárske zloÏky Ministerstva vnútra SR, ako aj zahraniãní úãastníci z âeska, Francúzska, Holandska, Talianska, Maìarska, Nemecka, Rakúska, Ukrajiny a USA.
Tohtoroãné Národné letecké dni predstavili
‰iroké spektrum vojenskej i civilnej leteckej a
pozemnej techniky, priãom vedºa tej súãasnej
náv‰tevníci videli aj cenné historické lietadlá
pripomínajúce roky druhej svetovej vojny. Nech˘bal ani zrekon‰truovan˘ pancierov˘ vlak z
obdobia SNP – „IVP ·tefánik“. A Vojenské historické múzeum malo svoje v˘stavné priestory
na pie‰Èanskom letisku otvorené pre verejnosÈ
po oba dni.
Slovenské vzdu‰né sily v letov˘ch ukáÏkach
predstavili lietadlá MiG-29, L-39, An-26 ãi
vrtuºníky Mi-17 LPZS a Mi-24. Svojimi v˘kon-
mi na oblohe zaujali aj zahraniãní úãastníci. Diváci mohli obdivovaÈ takmer akrobatické lietanie talianskeho taktického transportného lietadla C-27J Spartan, Eurofighter Typhoon priletel nad pie‰Èanské letisko z Rakúska a vy‰‰iu
pilotáÏ predvádzal v letov˘ch ukáÏkach pilot
ìal‰ieho „Typhoona“ z Talianska. Aj typ JAS39 Gripen tohto roku prezentovali vojenské letectvá dvoch krajín, a to âeska a Maìarska. Do
rozsiahleho programu ãeského vojenského letectva patrilo taktieÏ pôsobivé predstavenie lietadla L-159 Alca a vrtuºníka W3A Sokol s
„bambi vakom“ na hasenie poÏiarov. Potlesk si
za svoje vystúpenie odniesol i vojensk˘ pilot holandskej stíhaãky F-16.
Medzi lahôdky z oblasti ‰portového lietania
patrilo vystúpenie svetoznámeho maìarského
akrobata Zoltána Veresa s lietadlom Extra 300
i precízne lietanie ãeskej akrobatickej skupiny
Fyling Bulls Aerobatic Team na lietadlách Z50LX. V˘roãie ukonãenia druhej svetovej vojny pripomenuli lietadlá Jakovlev Jak-3U (registrovan˘ v Nemecku), Polikarpov Po-2 a Lisunov Li-2 (registrované v Maìarsku), ale napríklad aj ko‰ick˘ Retro Sky Team s lietadlami
Jak-52, Z-226 a Z-526 vo farbách nemeck˘ch
a sovietskych lietadiel z ãias vojny. Na zemi náv‰tevníci zasa obdivovali americk˘ C-130J Super Hercules ãi francúzsky bojov˘ stroj Mirage 2000D... A tak by sme mohli pokraãovaÈ, napríklad od defilé záchranárskej techniky cez
ukáÏky ìal‰ích lietadiel po prezentáciu nitrianskej protilietadlovej brigády, Ïilinského pluku
‰peciálneho urãenia a vojenskej polície alebo
hoci aj po rôzne atrakcie pripravené usporiadateºmi pre t˘ch najmlad‰ích náv‰tevníkov leteck˘ch dní. No e‰te stále by to nebolo v‰etko. A
tak moÏno staãí len struãne zhrnúÈ, Ïe 4. národné letecké dni sa vydarili a zostali verné svojej
tradícii.
Ján Begala
23
O Z B R O J E N É
S I L Y
S R
Prudké a dlhotrvajúce daÏde, ktoré spôsobili záplavy vo viacer˘ch regiónoch Slovenska, si do 10. júna
vyÏiadali nasadenie 3 225 vojakov s 298 kusmi techniky. V období od 14. do 23. mája bolo nasaden˘ch
v Leviciach, Pie‰Èanoch, Dolnom Kubíne, âadci, Bytãi, Kysuckom Novom Meste, Stropkove a Trebi‰ove
914 vojakov so 49 kusmi techniky. Poãas zásahu bolo vykonan˘ch aj osem letov vrtuºníkmi v trvaní päÈ hodín.
Hlavnou úlohou príslu‰níkov ozbrojen˘ch síl SR bolo plnenie, nosenie a ukladanie vriec s pieskom pozdæÏ
vodn˘ch tokov a hrádzí, aby sa zabránilo vyliatiu tokov z ich kor˘t.
Pri povodniach bolo nasaden˘ch
viac ako 3 200 vojakov
Generál Bulík na hrádzi pri Trebi‰ove
Neprestávajúce daÏde spôsobili záplavy, a
teda aj nasadenie ozbrojen˘ch síl v období od
1. júna. Vodné toky spôsobili problémy obyvateºom Slovenska pri Leviciach, Bardejove, Nov˘ch Zámkoch, Nitre, Revúcej, Pre‰ove, Trebi‰ove a Luãenci. ëal‰í deÀ uÏ vojaci zasahovali aj v okolí Ko‰íc a v Trenãíne. Ozbrojené sily
boli uvedené do 2. stupÀa pohotovosti, ktor˘ sa
vyhlasuje v prípade, ak v stave bezpeãnosti do‰lo k ohrozeniu Ïivota alebo zdravia osôb, Ïivotného prostredia alebo majetku, alebo na území Slovenskej republiky alebo jej ãasti bol
(bude) vyhlásen˘ núdzov˘ stav alebo mimoriadna situácia.
Slovensko rozdelili ozbrojené sily SR na ãasÈ
V˘chod a Západ, kde boli vytvorené aj veliteºstvá pre spádové ãasti. Generálny ‰táb nazval
operáciu Neverending Rain – Nekoneãn˘ dáÏì
2010. Boli vytvorené aj pohotovostné rekognoskaãné skupiny pripravené okamÏite preveriÈ
stav v krízov˘ch oblastiach. Nasadenie vojakov
sa rie‰ilo podºa ‰tandardn˘ch operaãn˘ch postupov ako pri ktoromkoºvek inom nasadení. Od 3.
júna pokraãovali vojaci na rovnak˘ch lokalitách,
pribudli ohrozené Michalovce a situácia v t˘chto
lokalitách bola rovnaká aj 4. júna. V sobotu
vojaci zasahujú aj v Starej ªubovni, Trebi‰ove,
Leviciach a v Banskej Bystrici.
Po plnení a ukladaní vriec s pieskom vojaci
plnili úlohy aj pri evakuácii osôb zo zaplaven˘ch
obcí, kde bola nasadená prepravná technika a
obojÏivelné transportéry. Vrtuºníky Vzdu‰n˘ch
24
síl OS SR monitorovali situáciu zo vzduchu a
pri obci Nitriansky Hrádok preváÏali vrecia s
pieskom do vzdialenej‰ích lokalít. Ozbrojené
sily SR uÏ v piatok 4. júna uvoºnili zo svojich
zásob 600 pohotovostn˘ch dávok potravín (PODAP), ktoré boli prostredníctvom ·tátnych
hmotn˘ch rezerv distribuované evakuovan˘m
obyvateºom Slovenska. Spolu bolo pri povodniach k 10. júnu vydan˘ch 4 400 potravinov˘ch
balíãkov. KaÏd˘ z nich zabezpeãí stravu jednej
osobe na tri dni.
Obciam, ktor˘m boli po‰kodené mosty alebo prístupové cesty, ozbrojené sily postavili
doãasné premostenia pomocou Ïenijnej techniky – mostn˘ch automobilov AM 50 a mostn˘ch
tankov MT 55, ão si vyÏadovalo upraviÈ podloÏie a prístupové cesty. Spolu 7 mostov postavili Ïenisti v obciach Bukovce, Trebi‰ov, Nová ªubovÀa, Spi‰ská Nová Ves, Jakubany, Jurské –
Ihºany a ªubica. 11. júna je plánovaná stavba
ìal‰ieho mosta v obci Sulín.
K˘m na zaãiatku povodní bolo hlavnou úlohou plnenie, nosenie, vozenie a ukladanie vriec
s pieskom pozdæÏ tokov a hrádzí. Úlohy postupne pribúdali, vojaci upravovali cestné komunikácie, pomáhali pri evakuácii 444 osôb poskytovali lekársku pomoc. Pomocou vojenskej techniky bolo rozvezen˘ch takmer 14 000 litrov
pitnej vody a desaÈ ton rôzneho materiálu, ako
spacie vaky, karimatky a prikr˘vky. Do postihnut˘ch oblastí ozbrojené sily rozviezli aj 5 000
dávok varenej stravy.
Poãas leteckej prepravy vriec s pieskom v
podvese a monitorovania povodÀovej situácie
uskutoãnili Vzdu‰né sily OS SR 139 letov v
trvaní 61,35 hodiny vrtuºníkmi a lietadlami.
Na zásah a pomoc civiln˘m zloÏkám je pripraven˘ch viac ako 3 000 vojakov so stovkami
kusov Ïenijnej, protichemickej, spojovacej, prepravnej a uvoºÀovacej techniky, vrátane leteck˘ch prostriedkov vzdu‰n˘ch síl. O pomoc
ozbrojen˘ch síl môÏu poÏiadaÈ jednotlivé krízové ‰táby a povodÀové komisie. Ozbrojené sily
SR nepretrÏite monitorujú v˘voj stavu vodn˘ch hladín a prijímajú opatrenia na zabezpeãenie moÏného zásahu na celom území Slovenska.
V minulosti uÏ vojaci viackrát zasahovali
pri ochrane Ïivotov, zdravia a majetku obãanov
spevÀovaním brehov a hrádzí vrecami s pieskom, aby zabránili ìal‰iemu vylievaniu riek z
ich kor˘t. Pomoc civiln˘m zloÏkám pri zmierÀovaní alebo likvidácii následkov Ïiveln˘ch
pohrôm a katastrof vypl˘va ozbrojen˘m silám
SR z ústavy a príslu‰n˘ch zákonov. Spolupráca so zloÏkami Ministerstva vnútra SR, hlavne
s Hasiãsk˘m a záchrann˘m zborom bola poãas
povodní bezproblémová, s jedin˘m cieºom pomôcÈ v ão najväã‰om rozsahu. Vojaci, ktorí boli
nasadení, vnímajú svoju úlohu nielen ako poslanie, ktoré im vypl˘va z Ústavy Slovenskej republiky a príslu‰n˘ch zákonov, ale sú hrdí na to,
Ïe môÏu obãanom pomôcÈ pri záchrane ich Ïivotov, zdravia a majetku. Ich prístup k t˘mto
úlohám povaÏujem za naozaj príkladn˘.
kpt. Mgr. Milan Vanga
hovorca Ozbrojen˘ch síl SR
N A T O
Úlohou Severoatlantickej aliancie je obrana územia a obyvateºov v‰etk˘ch ãlensk˘ch ‰tátov.
K jej napæÀaniu nepochybne prispeje aj pripravovaná nová koncepcia. K jej prípravnej fáze sa
v rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér vyjadruje vedúci stálej delegácie SR pri NATO
Franti‰ek KA·ICK¯. Oslovila ho redaktorka Anna Komová.
Nová strategická
koncepcia NATO
Nová strategická koncepcia NATO by mala
reagovaÈ na nové skutoãnosti v rámci medzinárodnej bezpeãnosti. Mohli by ste ich
‰pecifikovaÈ?
Od prijatia poslednej Strategickej koncepcie NATO uplynulo vy‰e desaÈ rokov. Za toto
obdobie do‰lo k viacer˘m zmenám bezpeãnostného prostredia, na ktoré by Aliancia
mala reagovaÈ. Zmenilo sa medzinárodné
geopolitické rozloÏenie síl. Severoatlantická
aliancia sa roz‰írila z devätnásÈãlennej na
dvadsaÈosemãlennú organizáciu, priãom väã‰ina krajín, ktoré do NATO v tomto období
vstúpili, patrila kedysi do sféry vplyvu v˘chodného bloku. Vstupom do NATO sa tieto krajiny postavili na stranu niekdaj‰ieho
protivníka. Aj keì po páde Ïeleznej opony odmietame blokové vnímanie sveta, treba uznaÈ,
Ïe do‰lo k preskupeniu síl. Niektoré javy existujúce aj v minulosti, ako terorizmus a pirátstvo získali nov˘ rozmer a prekvapivú intenzitu a silu, ão moÏno vnímaÈ ako nov˘ prvok.
Medzi oblasti, ktoré si zasluhujú pozornosÈ
NATO, je ‰írenie zbraní hromadného niãenia.
Osobitne nebezpeãne sa javí rastúca hrozba
‰írenia jadrov˘ch zbraní vlastnen˘ch ãi vyvíjan˘ch nedemokratick˘mi krajinami s totalitárnym reÏimom a extrémistick˘mi vládami.
Problematika kontroly zbraní, odzbrojenia a
ne‰írenia zbraní hromadného niãenia má v˘-
znamné miesto v oblasti prevencie zvy‰ovania medzinárodného napätia, preto si zasluhuje trvalú pozornosÈ aj Severoatlantickej
aliancie. Nov˘mi skutoãnosÈami sú aj prebiehajúce klimatické zmeny s dôsledkami, ktoré môÏu maÈ bezpeãnostné implikácie. Úbytok pitnej vody, zmen‰ovanie v˘mery ornej
pôdy alebo súperenie o limitované zdroje nerastn˘ch surovín patrí k rizikov˘m faktorom
aj z bezpeãnostného hºadiska. Destabilizaãn˘m faktorom môÏu byÈ aj dlhodobej‰ie v˘padky v dodávkach energetick˘ch zdrojov.
ëalekosiahle následky na chod spoloãnosti
môÏu maÈ kybernetické útoky vzhºadom na
roz‰írenie v˘poãtovej techniky do v‰etk˘ch
oblastí hospodárstva. Aj to sú javy, ktoré so
sebou priná‰a globalizácia, sú súãasÈou meniaceho sa sveta a Severoatlantická aliancia
by ich pri koncipovaní svojich budúcich úloh
mala braÈ do úvahy. Za uplynulé desaÈroãie sa
prenieslo ÈaÏisko pozornosti NATO z Európy
do Ázie. Najv˘znamnej‰ia operácia, na ktorej sa NATO zúãastÀuje, prebieha v Afganistane. Operácia ISAF má mnohé ‰pecifiká,
ktoré si vyÏadujú mobilizáciu ºudsk˘ch aj
hmotn˘ch zdrojov, ão vytvára priestor pre
‰ir‰iu medzinárodnú spoluprácu. Aj tento faktor moÏno chápaÈ ako nov˘ prvok, na ktor˘
by mala obsiahnuÈ nová Strategická koncepcia NATO. Mení sa aj optika na‰ej bezpeãnosti, ktorú uÏ viac neposudzujeme len z úzkeho hºadiska bezprostrednej obrany vlastného
teritória. Na‰a bezpeãnosÈ je ovplyvÀovaná
bezpeãnostn˘mi faktormi v krajinách, ktoré
sú ãasto vzdialené tisícky kilometrov. Z tohto pohºadu pramení aj nevyhnutnosÈ angaÏovanosti spojencov ìaleko za svojimi hranicami.
Ak˘ podiel na vzniku novej koncepcie
majú teroristické útoky?
Terorizmus predstavuje problematiku, ktorá prispela k rozhodnutiu Aliancie o vytvorení novej Strategickej koncepcie NATO. Teroristick˘ útok z 11. septembra 2001 bol jedn˘m
zo siln˘ch argumentov v prospech prípravy
novej Strategickej koncepcie NATO. Nebol
v‰ak jedin˘. K teroristick˘m útokom dochádzalo aj predt˘m. Citlivou stránkou terorizmu je skutoãnosÈ, Ïe si páchatelia teroristick˘ch ãinov vyberajú civilné obete, priãom sa
zväã‰a usilujú, aby obetí bolo ão najviac. âo
sa zmenilo, je povaha útokov, ich intenzita a
rozsah, na ão by mala Aliancia reagovaÈ.
Nová Strategická koncepcia NATO by mala
byÈ struãn˘m a verejnosti zrozumiteºn˘m dokumentom, v ktorom by malo byÈ zakotvené
základné smerovanie Aliancie pre nadchádzajúce obdobie. Terorizmus je jedn˘m z
bezpeãnostn˘ch rizík, preto je veºmi pravdepodobné, Ïe odkaz na boj proti terorizmu v tej
ãi onej forme nájde svoje miesto aj v novej
Strategickej koncepcii NATO.
Ako by sa mal zmeniÈ základn˘ smer a
cieº pôsobenia novelizovanej koncepcie?
Samit NATO v ·trasburgu/Kehli poveril
generálneho tajomníka NATO, aby do nasledujúceho samitu NATO pripravil novú Strategickú koncepciu Aliancie. âlenské krajiny
Aliancie uvaÏovali, ak˘m spôsobom budú
reagovaÈ na zmeny bezpeãnostného prostredia. Na zasadnutiach Severoatlantickej rady
sa viedli diskusie na tému, ãi je potrebné pripraviÈ celkom nov˘ dokument, novú Strategickú koncepciu NATO, alebo ãi postaãí aktualizácia Strategickej koncepcie z roku 1999.
Diskusie na túto tému sa viedli aj na podujatiach v rámci reflexnej fázy prípravy novej
Strategickej koncepcie, na seminároch, konferenciách a ìal‰ích podujatiach, na ktor˘ch
sa do diskusie zapájali okrem ãlensk˘ch krajín Aliancie aj ìal‰ie medzinárodné organizácie, mimovládne organizácie a odborná verejnosÈ. âlenské krajiny sa rozhodli, Ïe sa pripraví nov˘ dokument, nepôjde teda len o
úpravu doteraz platnej Strategickej koncepcie.
Cieº novej Strategickej koncepcie zostáva
rovnak˘ – urãiÈ smerovanie Aliancie a definovaÈ hlavné úlohy, ktor˘mi by sa Aliancia
mala zaoberaÈ v˘hºadovo na obdobie desiatich rokov a ktoré by mali reagovaÈ na zmeny bezpeãnostného prostredia. Nová Strategická koncepcia NATO bude pravdepodobne
obsahovaÈ niektoré princípy, ktoré naìalej
zostávajú pre Alianciu v platnosti a uÏ boli obsiahnuté v predchádzajúcich strategick˘ch
koncepciách, ako je hlavná úloha Severoatlantickej aliancie, ktorou je ochrana ãlensk˘ch
krajín NATO. Aj nová Strategická koncepcia
NATO bude naìalej vychádzaÈ z transatlantického spojenectva, z princípu nedeliteºnosti bezpeãnosti, zo záruk politickej nezávislosti a ochrany územnej integrity svojich
ãlenov. âlenské krajiny by nemali byÈ len
príjemcom bezpeãnostn˘ch záruk, ale naìalej by sa mali podieºaÈ o zodpovednosÈ za
kolektívnu bezpeãnosÈ. Aliancia bude aj naìalej stavaÈ na princípe transparentnosti a
predvídateºnosti a bude sa usilovaÈ predov‰etk˘m o mierové rie‰enia prípadn˘ch sporov. Nová Strategická koncepcia pôjde v‰ak
za rámec doteraz platn˘ch princípov a vyjad-
25
N A T O
rí sa aj k problematikám, ktoré v predchádzajúcich dokumentoch neboli zohºadnené.
Aké by mali byÈ ìal‰ie odli‰nosti od poslednej strategickej koncepcie, ktorá bola prijatá na summite v roku 1999?
Po prv˘ raz v histórii Aliancie sa príprava
dokumentu, ak˘m je nová Strategická koncepcia, stala vecou verejnou. Je to zásluha generálneho tajomníka NATO A. F. Rasmussena, ktor˘ dostal poverenie od hláv ‰tátov a
vlád na samite NATO v ·trasburgu/Kehli v
apríli minulého roku pripraviÈ návrh novej
Strategickej koncepcie NATO. Generálny tajomník sa rozhodol pre netradiãn˘ spôsob
prípravy Strategickej koncepcie so ‰irokou
úãasÈou odbornej verejnosti, nie ako tomu
bolo doteraz, keì sa Strategická koncepcia
pripravovala ako intern˘ dokument Aliancie
za zatvoren˘mi dverami. Prípravu novej Strategickej koncepcie NATO generálny tajomník NATO rozvrhol do reflexnej, konzultaãnej, draftovacej a závereãnej negociaãnej
fázy, ktorá vyvrcholí prijatím dokumentu na
samite NATO v novembri tohto roku v Lisabone. Zámerom generálneho tajomníka
NATO bolo vytvorenie dostatoãne veºkého
priestoru na plnú informovanosÈ verejnosti a
zapojenie odborníkov do diskusií o tom, ako
by nová Strategická koncepcia NATO mala
vyzeraÈ. Generálny tajomník v septembri minulého roku vymenoval dvanásÈãlennú skupinu expertov na prípravu novej Strategickej
koncepcie na ãele s b˘valou ministerkou zahraniãn˘ch vecí USA Madeleine Albrightovou, ktorú poveril vypracovaním správy s
anal˘zou a odporúãaniami pre generálneho tajomníka NATO. Správa expertov, ktorá bola
zverejnená 17. mája 2010, odráÏa odbornú diskusiu, ktorá sa realizovala poãas reflexnej
fázy prípravy novej Strategickej koncepcie.
V záujme ‰irokej úãasti odbornej verejnosti
na príprave novej Strategickej koncepcie
NATO sa uskutoãnili ‰tyri hlavné semináre s
úãasÈou expertov na prípravu novej Strategickej koncepcie, v Luxembursku, Slovinsku,
Nórsku a v USA, okrem toho cel˘ rad ìal‰ích
podujatí a medzinárodn˘ch konferencií, ktoré sa venovali vybran˘m bezpeãnostn˘m
otázkam. Experti na prípravu novej Strategickej koncepcie sa na podujatiach aktívne zúãastÀovali a pozorne sledovali odbornú diskusiu. Pri príprave svojej správy vychádzali zo
záverov jednotliv˘ch seminárov a konferencií, zároveÀ v‰ak pristupovali k vypracovaniu
svojej správy ako nezávislí odborníci. Zverejnením správy expertov sa ich úloha oficiálne skonãila, v tejto fáze sa ÈaÏisko zodpovednosti presúva na ãlenské krajiny v zastúpení
stálych predstaviteºov pri NATO, ktorí s generálnym tajomníkom NATO diskutujú o obsahu správy expertov. Interaktívna diskusia
ãlensk˘ch krajín prispieva k cizelovaniu národn˘ch pozícií a bude slúÏiÈ ako základ pre
generálneho tajomníka NATO, ktor˘ by mal
prv˘ návrh novej Strategickej koncepcie
NATO predloÏiÈ ãlensk˘ch krajinám koncom
septembra tohto roku. Bude nasledovaÈ závereãná intenzívna negociaãná fáza, v ktorej
budú ãlenské krajiny rokovaÈ s generálnym tajomníkom NATO uÏ o konkrétnom znení novej Strategickej koncepcie. K návrhu novej
Strategickej koncepcie sa budú maÈ moÏnosÈ
vyjadriÈ aj ministri zahraniãn˘ch vecí a obra-
26
ny ãlensk˘ch krajín NATO na spoloãnom zasadnutí v októbri tohto roku, ktoré bude predchádzaÈ samitu NATO v Lisabone, kde sa rokovania prenesú na najvy‰‰iu úroveÀ a zav⁄‰ia
sa prijatím novej Strategickej koncepcie hlavami ‰tátov a vlád ãlensk˘ch krajín Aliancie.
Nové prvky novej Strategickej koncepcie
vypl˘vajú z potreby reagovaÈ na nové bezpeãnostné v˘zvy. Potrebné je tieÏ vychádzaÈ zo
skúseností získan˘ch v operácii ISAF. Nov˘m
momentom je aj poÏiadavka na dosiahnutie
rovnováhy medzi aktivitami spojencov v rámci ãl. 5 a mimo ãl. 5 Washingtonskej zmluvy.
Nesmieme vynechaÈ reformn˘ proces, ktor˘
prebieha v Aliancii a rozhodovací proces,
ktor˘ má pre nás osobitn˘ v˘znam. Na mnohé otázky máme medzi spojencami rozliãné
názory, ale vÏdy sme boli schopní dosiahnuÈ
dohodu. Preto je potrebné uchovanie konsenzu ako základného princípu, na ktorom je
budovaná Aliancia. Nanovo sa treba pozrieÈ
na partnerstvá a zaãaÈ ich vnímaÈ aj cez prizmu rie‰enia bezpeãnostn˘ch hrozieb, priãom je potrebné citlivo reagovaÈ aj na potreby partnerov.
USA a EÚ majú na niektoré problémové
otázky niekedy odli‰né názory. Vytvorí sa
v novej koncepcii dostatoãn˘ priestor aj na
dosahovanie konsenzu pri odli‰n˘ch postojoch? Bude nová koncepcia dostatoãne
pruÏná a flexibilná?
Nová Strategická koncepcia NATO by
mala urãiÈ hlavné smerovanie Aliancie, vyt˘ãiÈ jej základné úlohy. Bude predstavovaÈ záväzok a program potvrden˘ transatlantick˘m
konsenzom v‰etk˘ch ãlenov Severoatlantickej aliancie. Z povedaného vypl˘va, Ïe sa nebude zaoberaÈ podrobnosÈami, ão zabezpeãí
jej dostatoãnú pruÏnosÈ. NemoÏno zabrániÈ,
aby sa v nazeraní na niektoré bezpeãnostné
otázky objavili rozdielne prístupy USA a
ãlensk˘ch krajín Európskej únie. Práve na
pôde Severoatlantickej aliancie vidím vhodn˘ priestor na diskusiu aj o otázkach, ktoré by
mohli spojencov rozdeºovaÈ. Väã‰ina ãlensk˘ch krajín NATO je zároveÀ aj ãlensk˘mi
krajinami Európskej únie. Samotné krajiny by
mali maÈ záujem na hospodárnom vyuÏívaní
svojich finanãn˘ch, ale aj ºudsk˘ch zdrojov,
zvlá‰È v období prekonávania svetovej hospodárskej krízy, preto je v ich záujme vyhnúÈ sa
zbytoãnej duplicite. Rie‰ením je in‰titucionálna spolupráca medzi NATO a EÚ v bezpeãnostnej oblasti, v operáciách krízového manaÏmentu, ale aj pri v˘mene rôznych druhov
informácií.
Ako by sa mal konkrétne rie‰iÈ rozpor medzi Národnou bezpeãnostnou stratégiou
USA a Európskou bezpeãnostnou stratégiou, ktoré sa zhodujú v definovaní hrozieb,
ale rozchádzajú sa v reakciách na ne?
Je legitímnym právom USA urãiÈ si takú
bezpeãnostnú stratégiu, ktorá zodpovedá ich
záujmom. DôleÏité v‰ak je formovanie bezpeãnostnej stratégie Severoatlantickej aliancie, ktorej súãasÈou sú USA. NATO sa dlhodobo usiluje o zintenzívnenie spolupráce medzi NATO a EÚ. Nové impulzy a podnety na
aktívnej‰iu spoluprácu priniesla v˘mena ãeln˘ch predstaviteºov oboch medzinárodn˘ch
organizácií. Od nástupu nového generálneho
tajomníka NATO Andersa Fogha Rasmusse-
na v septembri minulého roku moÏno badaÈ
zv˘‰enú aktivitu Aliancie smerom k Európskej únii. Záujem o spoluprácu moÏno vidieÈ
aj na strane Európskej únie, najmä Vysoká
predstaviteºka EÚ pre zahraniãnú a bezpeãnostnú politiku Catherine Ashtonová podporuje vzájomné kontakty a spoluprácu oboch
medzinárodn˘ch in‰titúcií. Generálny tajomník NATO sa zúãastnil na rokovaniach ministrov zahraniãn˘ch vecí ãlensk˘ch krajín Európskej únie, alebo na zasadnutí Politického
a bezpeãnostného v˘boru EÚ, ão predstavuje ìal‰í krok k zv˘‰eniu vzájomnej informovanosti oboch organizácií a uºahãuje spoluprácu. Treba si v‰ak uvedomiÈ, Ïe ide o dlhodob˘ a zloÏit˘ proces. Zintenzívnenie spolupráce by pomohlo prijatie niektor˘ch politick˘ch rozhodnutí, na ktoré si v‰ak musíme
poãkaÈ. Urãit˘ potenciál vidím v pozitívnom
pôsobení krajín, ktoré sú ãlensk˘mi krajinami NATO aj EÚ, ktoré svoje názory na rie‰enie rôznych otázok môÏu prezentovaÈ na
pôde oboch medzinárodn˘ch organizácií a
prispievaÈ tak k obrusovaniu hrán a vzájomnému zbliÏovaniu. Napriek v‰etk˘m existujúcim problémom je potrebné maximálne sa
snaÏiÈ otváraÈ v‰etky komunikaãné kanály,
uÏitoãná je v˘mena názorov, je potrebné diskutovaÈ o v‰etk˘ch témach. ëal‰ie posilÀovanie konzultácií oboch organizácií bude i naìalej predstavovaÈ vhodn˘ mechanizmus na
v˘menu názorov s cieºom konvergovaÈ názory o v‰etk˘ch spoloãn˘ch bezpeãnostn˘ch
otázkach, vrátane otvoren˘ch citliv˘ch tém.
Bude nová koncepcia aj dokumentom, ktor˘ bude umoÏÀovaÈ v˘raznej‰ie angaÏovanie sa spojencov napríklad v krízov˘ch
situáciách?
Severoatlantická aliancia je postavená na
základoch transatlantického spojenectva. Ako
v kaÏdom vzÈahu, ktor˘ má maÈ perspektívu,
je potrebné aj dávaÈ, nie iba prijímaÈ. Nie je tajomstvom, Ïe vo v˘dajoch na obranu medzi
európskymi a transatlantick˘mi spojencami
nie je rovnováha. Tak˘to stav je z dlhodobého hºadiska neudrÏateºn˘. Princíp solidarity a
spoloãné zdieºanie nákladov je kºúãové. To by
sa malo odraziÈ aj pri príprave novej Strategickej koncepcie NATO, ale aj pri zostavovaní
svojich rozpoãtov na obranu. Preto je mimoriadne dôleÏité informovaÈ verejnosÈ o bezpeãnostn˘ch otázkach a vysvetºovaÈ vzájomné
súvislosti a záväzky, ktoré vypl˘vajú z ãlenstva v Severoatlantickej aliancii. âlenské krajiny by sa mali usilovaÈ o posilÀovanie NATO,
a t˘m aj o zvy‰ovanie vlastnej bezpeãnosti, to
v‰ak nedá bez podpory verejnej mienky. Skúsenosti z Afganistanu bezpochyby umoÏnia
posunúÈ kvalitu angaÏovanosti ãlensk˘ch krajín Aliancie na vy‰‰iu úroveÀ. Preto si myslíme, Ïe NSK by mala prijaÈ usmernenia angaÏovanosti spojencov v operáciách krízového
manaÏmentu, ktoré by umoÏnili lep‰iu prípravu a úspe‰nej‰iu realizáciu budúcich spoloãn˘ch operácií Aliancie.
Ak˘ v˘znam sa v novej koncepcii bude
prikladaÈ moÏnostiam ‰irokej medzinárodnej spolupráce?
BezpeãnosÈ treba chápaÈ v ‰ir‰ích súvislostiach. Skúsenosti z Afganistanu naznaãujú, Ïe
pre úspe‰nosÈ operácie nepostaãujú iba vojenské hºadiská. NATO je odkázané na spo-
N A T O
luprácu s in˘mi subjektmi. Potrebn˘ je komplexn˘ prístup, ktor˘ si vyÏaduje medzinárodnú spoluprácu v ‰ir‰om v˘zname slova, spoluprácu krajín aj medzinárodn˘ch organizácií. Potrebné je zohºadnenie aj civiln˘ch aspektov a spolupráca medzi civiln˘mi a vojensk˘mi zloÏkami. ·iroká medzinárodná spolupráca sa v súãasnosti stáva nevyhnutnosÈou,
ão sa nepochybne odrazí aj v novej Strategickej koncepcii NATO a je jedn˘m z rie‰ení existujúcich problémov. DôleÏité je viac ako v
minulosti sa zam˘‰ºaÈ nad otázkami deºby
práce a kompetencií. Samotná Severoatlantická aliancia predstavuje spoloãenstvo krajín,
ktoré viaÏe vzájomná spolupráca. NATO ako
organizácia si tieÏ hºadá partnerov, spomedzi
ktor˘ch je Európska únia prirodzen˘m partnerom uÏ z dôvodu svojho zloÏenia. Druh˘m
podstatn˘m argumentom sú spoloãné hodnoty, ktoré obe medzinárodné organizácie
zdieºajú, ak˘mi je demokracia, sloboda a
ºudské práva, z ãoho vypl˘vajú mnohé spoloãné ciele. Medzi prvorad˘ch partnerov na
spoluprácu patrí Organizácia spojen˘ch národov, ktorá prostredníctvom Bezpeãnostnej
rady rie‰i otázky bezpeãnosti na celom svete. Dozrel ãas, aby tam, kde je to moÏné, medzinárodné organizácie navzájom spolupracovali a koordinovali svoje aktivity v záujme dosiahnutia vy‰‰ej efektívnosti svojich operácií
a zvy‰ovania bezpeãnosti vo svete. NATO má
záujem naìalej rozvíjaÈ spoluprácu aj s ìal‰ími medzinárodn˘mi organizáciami, ako je
napr. OBSE, Rada Európy, Africká únia, Liga
arabsk˘ch ‰tátov, MAAE a cel˘ rad ìal‰ích organizácií.
Ako a ãím prispieva Slovenská republika
k formulovaniu v˘sledného dokumentu?
Slovenská republika sa na procese prípravy novej Strategickej koncepcie NATO zúãastÀuje od samého zaãiatku. Zástupcovia
SR sa poãas reflexnej fázy prípravy novej
Strategickej koncepcie zúãastÀovali na seminároch a konferenciách, ktoré organizovalo NATO v spolupráci s jednotliv˘mi krajinami alebo mimovládnymi subjektmi. Tam sa
z rôznych hºadísk hodnotili témy, ktor˘m by
sa mala venovaÈ aj nová Strategická koncepcia NATO. Poãas konzultaãnej fázy prípravy
novej Strategickej koncepcie sa realizovala
náv‰teva ãlenky skupiny expertov na prípravu novej Strategickej koncepcie NATO, Marie Gervais Vindricaire, ktorá je zároveÀ veºvyslankyÀou Kanady v Rakúsku. Poãas jej náv‰tevy SR sa na prijatiach v NR SR, na MZV
SR a na MO SR hovorilo o predstave Slovenskej republiky, ako by mala nová Strategická koncepcia vyzeraÈ. Slovenská republika v
období, ktoré predchádzalo náv‰teve, pripravila svoj poziãn˘ dokument k novej Strategickej koncepcii, ktor˘ adresovala generálnemu tajomníkovu NATO, predsedovi vojenského v˘boru, stálym predstaviteºom ãlensk˘ch
krajín Aliancie, ako aj skupine expertov na
prípravu novej Strategickej koncepcie. V poziãnom dokumente sme sa zamerali na oblasti prioritného záujmu Slovenska, medzi ktoré patrí uchovanie princípu konsenzu v rozhodovacom procese, dôleÏitosÈ ãlánku 5 a 4
Washingtonskej zmluvy, ktor˘ predstavuje
princíp kolektívnej obrany a konzultácie spojencov o bezpeãnostn˘ch otázkach, ìalej rovnováha medzi ãlánkom 5, a operáciami, ktoré nespadajú pod ãlánok 5. Pre Slovensko je
dôleÏitá aj politika otvoren˘ch dverí Aliancie,
ale aj otázky energetickej bezpeãnosti. S
uspokojením môÏem kon‰tatovaÈ, Ïe nedáv-
no zverejnená správa expertov s anal˘zou a
odporúãaniami pre generálneho tajomníka
NATO, obsahuje v‰etky témy, ktor˘m sme sa
venovali v na‰om poziãnom dokumente.
Pravdou tieÏ je, Ïe hodnotenie niektor˘ch aspektov sa od ná‰ho videnia odli‰uje, preto je
potrebné v rokovaniach venovaÈ t˘mto témam zv˘‰enú pozornosÈ. Pre Slovenskú
republiku má osobitn˘ v˘znam aj spôsob prípravy novej Strategickej koncepcie NATO. Z
ná‰ho pohºadu by to mali byÈ práve ãlenské
krajiny, ktoré by mali rozhodnúÈ o koneãnej
verzii novej Strategickej koncepcie NATO.
Hlavn˘m fórom, na ktorom môÏe Slovensko
tlmoãiÈ svoje názory na novú Strategickú
koncepciu generálnemu tajomníkovi NATO,
alebo ãlensk˘m krajinám Aliancie, je Severoatlantická rada, na ktorej sa ako stály predstaviteº Slovenskej republiky pravidelne zúãastÀujem. Osobitne intenzívne obdobie rokovaní o novej Strategickej koncepcii nás
ãaká na jeseÀ. Koncom septembra by mal
generálny tajomník NATO predloÏiÈ ãlensk˘m krajinám prv˘ návrh novej Strategickej
koncepcie NATO. K návrhu generálneho tajomníka sa budú maÈ príleÏitosÈ vyjadriÈ aj ministri zahraniãn˘ch vecí a ministri obrany na
ich spoloãnom októbrovom zasadnutí a na novembrovom samite NATO v Lisabone sa k
nemu budú vyjadrovaÈ a budú ho schvaºovaÈ
najvy‰‰í predstavitelia ãlensk˘ch krajín Aliancie. Do samitu NATO v Lisabone nás ãaká
e‰te veºa intenzívnej práce. Verím v‰ak, Ïe jej
prijatie pomôÏe Alianciu upevniÈ a posilniÈ
princíp transatlantickej jednoty. Nová Strategická koncepcia NATO by mala pomôcÈ
Aliancii e‰te lep‰ie a efektívnej‰ie plniÈ nároãné úlohy pri ‰írení a upevÀovaní bezpeãnosti v Európe a vo svete.
Centrum v˘nimoãnosti
zriadili v Trenãíne
Zasadanie vojenského v˘boru NATO, ktoré bolo na úrovni náãelníkov generálnych ‰tábov v Bruseli, prinieslo aj
poÏiadavku zriadenia Centra v˘nimoãnosti. Aby bolo Centrum v˘nimoãnosti akceptované v NATO a komunite
EOD, treba vyrie‰iÈ e‰te veºa úloh. Zatiaº sa k nevyhnutnosti existencie Centra v˘nimoãnosti a jeho dobudovania
vyjadruje plukovník Ing. Roman LACKOVIâ v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.
Aké sú ciele a úlohy pôsobenia Centra v˘nimoãnosti?
Cieºom Centra v˘nimoãnosti pre oblasÈ
EOD (likvidácie v˘bu‰n˘ch systémov) ako
alianãnej medzinárodnej vojenskej in‰titúcie
je pôsobiÈ v rámci NATO ako odborn˘ a poradn˘ orgán v tejto oblasti. Hlavn˘mi oblasÈami práce Centra sú v˘mena informácií, rozvoj technológií, získavanie skúseností z operácií, ich anal˘za a vyuÏitie vo v˘cviku a
úprave ‰tandardov a doktrín. Na to, aby COE
EOD toto bolo schopné splniÈ, je nevyhnutné byÈ v neustálom styku s alianãn˘mi ‰truktúrami, odborn˘mi orgánmi, pracovn˘mi skupinami, operaãn˘mi veliteºstvami, ale aj operáciami a jednotliv˘mi krajinami NATO. Toto
sa e‰te nie dostatoãne chápe na úrovni MO
SR.
Ako by ste hodnotili podmienky, ktoré boli
vytvorené pre spoluprácu s ostatn˘mi krajinami Aliancie? Sú dostatoãné a vhodné
pre existenciu Centra v˘nimoãnosti?
Minul˘ rok som predstavil tzv. „EOD Community of Interest“ orgány NATO, in‰titúcie,
veliteºstvá, operácie a iné organizácie s ktor˘mi musím neustále spolupracovaÈ, aby som
vôbec naplnil samotn˘ koncept Centier v˘nimoãnosti Aliancie. S t˘mito som zaãal intenzívnu spoluprácu a do konca roka 2010 a aj
v roku 2011 budem v tomto pokraãovaÈ. Zatiaº v‰etky podmienky, ktoré sú ãiastoãne na-
27
O B R A N A
S L O V E N S K A
formulované aj v 64 akreditaãn˘ch kritériách
nesplÀujeme. Priorizujem podstatne podmienky a tie sa snaÏím realizovaÈ v prvom poradí. Od 1. mája 2009 – kedy sme prakticky
úplne nespæÀali Ïiadne z kritérií – do dne‰ného dÀa máme dokonãen˘ch pribliÏne 45 kritérií. Niektoré sú priamo spojené s podpisom
Memoránd o porozumení pre COE EOD. Ide
o dokumenty na ktor˘ch sa nepodarilo dohodnúÈ od roku 2007. Tieto sa podpísali v Bruseli náãelníkmi generálnych ‰tábov. Podpísané MOU rozbehlo prípravu ìal‰ích nesplnen˘ch kritérií. Potom pozvem akreditaãnú komisiu z NATO, aby pri‰li posúdiÈ, ãi COE
EOD môÏe byÈ akreditované ako medzinárodnú vojenskú in‰titúciu NATO.
generálny ‰táb, velenie a jednotky OS SR?
Prínos COE EOD pre OS SR resp. SR je
tak˘ ist˘ ako pre v‰etky ìal‰ie ãlenské krajiny NATO. Z hºadiska toho Ïe COE EOD je
financované krajinami, ktoré prispievajú personálom je logické, Ïe tieto krajiny dostanú
trochu viac. OS SR bude stále platiÈ do rozpoãtu najväã‰iu ãasÈ a preto mojou snahou
bude vÏdy podºa moÏnosti vrátiÈ späÈ ão najviac napríklad v podobe kurzov, poradenstva
pri aktivitách a pri budovaní národn˘ch EOD
kapacít. Aj poãas spomínanej v˘stavy dávam
prakticky zadarmo priestor ozbrojen˘m silám
a slovenskému zbrojnému priemyslu, aby sa
zoznámili s nov˘mi trendmi a poÏiadavkami
v oblasti EOD, IEDD a ãiastoãne C-IED.
âo je hlavn˘m zámerom COE EOD, aké
povinnosti vypl˘vajú z jeho pôsobenia?
Centrum ako odborn˘ a poradn˘ orgán
NATO pre v˘bu‰né a nástraÏné v˘bu‰né systémy musí byÈ neustále informovan˘ o najnov‰ích trendoch, novinkách a hrozbách.
Spracováva získané informácie a odporúãa
rie‰enia. V prvom poradí sú to odporúãania
pre nové v˘cvikové normy, pracovné procedúry, bezpeãnostné postupy. TieÏ navrhuje
nové ‰tandardy, ktoré zároveÀ presadzuje vo
v‰etk˘ch Armádach NATO, ãím zabezpeãuje jej interoperabilitu. V apríli tohto roka sme
prevzali starostlivosÈ o Terminológiu EOD za
celé NATO. Toto znamená obrovskú zodpovednosÈ aj za oblasti IED (nástraÏné systémy),
C-IED (boj proti nim), Ïenijnej podpory a
in˘ch a navy‰e koordinácia terminológie medzi nimi. ëalej má Centrum získavaÈ skúsenosti praktickej ãinnosti z operácií, analyzovaÈ ich a skúsenosti zov‰eobecÀovaÈ, alebo
navrhovaÈ systémové rie‰enia. Po urãitej personálnej a materiálnej príprave bude Centrum sledovaÈ aj oblasÈ technológií spojen˘ch s EOD, IED. Na základe skúseností
bude tieÏ navrhovaÈ rie‰enia. Prv˘mi úlohami Centra v oblasti technológií sú – hºadanie
nového moderného systému na v˘menu citliv˘ch informácií v rámci Aliancie, diaºkovo
ovládané roboty a potreba nov˘ch technológií pri likvidácií v˘bu‰n˘ch systémov s chemick˘mi náplÀami. Toto sa Centrum pokúsi
rie‰iÈ poãas v˘stavy „EOD Demonstrations
and Trials“, ktorú organizuje 6. – 10. septembra 2010 na v˘stavisku EXPO v Trenãína.
Zriadením centra v˘nimoãnosti sa mala
zlep‰iÈ aj informovanosÈ, stalo sa tak?
Nerozumiem otázke. Pravdepodobne myslíte „Information Management System“, kde
budeme ako NATO in‰titúcia zohrávaÈ dôleÏitú úlohu pri v˘voji nového produktu zodpovedajúcemu poÏiadavkám 21. storoãia. Momentálne v NATO na národn˘ch úrovniach
existuje niekoºko podobn˘ch produktov, ktoré sú uÏ v‰ak zastarané. Napr. Britské technické informaãné centrum – EOD TIC, americk˘ NEPS, alebo ‰védsky informaãn˘ systém – EOD IS. Centrum sa stalo ãlenom
„EOD TIC Transformation Teamu“, úzko
spolupracuje s USA aj so ‰védskou spoloãnosÈou, ktorá vyvinula EOD IS. Budeme úãinne
spolupracovaÈ v záujme priniesÈ Aliancii v‰etk˘mi akceptovateºn˘ systém na v˘menu informácií.
Dá sa povedaÈ, Ïe sa zlep‰ujú vzÈahy medzi partnermi v oblasti likvidácie v˘bu‰nín
a nevybuchnutej munície (EOD – Explosive Ordnance Disposal), uÏ ste to pocítili, kedy konkrétne?
Áno. VzÈahy sa lep‰ia. Je to t˘m, Ïe sme aktívni, rie‰ime podstatnú agendu, ktorá trápi
väã‰inu krajín. SnaÏíme sa produkovaÈ kvalitnú prácu a za t˘m si stojíme. VÏdy chceme
maÈ istotu, Ïe to do ãoho investujeme má
zmysel pre NATO ako celok a preto na‰e odporúãania sú dobre akceptované. Je e‰te veºa
dôleÏit˘ch partnerov, s ktor˘mi sme e‰te nezaãali uωie spolupracovaÈ. Je to len otázka
ãasu a pochopenia, Ïe finanãné zdroje, ktoré
máme sºúbené aj dostaneme. âasto sa na personál COE EOD pozerá z dávkou závisti, Ïe
„len cestujú“. Nechápu súvislosti a úlohy,
ktoré máme.
Ako by ste vyjadrili prínos COE EOD pre
28
Skúsme hovoriÈ aj o praktickom v˘cviku
napríklad ‰tábnych dôstojníkov. Aké sú
v˘sledky?
Kurz riadenia a velenia pre ‰tábnych dôstojníkov je poÏiadavka z operácií. âasto poãas
nasadenia dochádza k mnoh˘m nedorozumeniam na úrovni ‰tábov, ão môÏe ohroziÈ
úspe‰nosÈ operácií a aj Ïivoty EOD operátorov. Súvisí to s t˘m, Ïe tento v˘cvik rie‰i
kaÏdá krajina inak a niektoré vôbec. Pri tvorbe tohto ‰peciálneho v˘cviku sme si dali záleÏaÈ a v spolupráci s expertmi z Francúzska
a USA sme pripravili veºmi praktick˘ a kvalitn˘ kurz. Tento sme si veºmi úspe‰ne otestovali v októbri 2010. PredbeÏne budeme robiÈ dva takéto kurzy kaÏd˘ rok, ale prispôsobíme sa poÏiadavkám Aliancie. Pre SR prednostne vyãleníme miesta v kurze, aby nedochádzalo k duplicite s Národn˘m centrom
EOD v Novákach. Robíme aj ìal‰í kurz a sme
schopní podºa poÏiadaviek NATO pripraviÈ
akékoºvek iné. Vzhºadom na citlivosÈ ich zatiaº nebudem menovaÈ.
Na ão bude zameran˘ v˘cvik v najbliωom
období, ak˘ je postup?
âiastoãne som uÏ odpovedal. Postup je
jednoduch˘. Buì je to poÏiadavka NATO,
poÏiadavka konkrétnej ãlenskej alebo partnerskej krajiny na konkrétny v˘cvik, alebo návrh COE EOD na základe svojich vlastn˘ch
anal˘z. PretoÏe sme Centrum pre oblasÈ EOD,
vÏdy to bude súvisieÈ s touto prácou.
Ako by ste hodnotili doteraj‰iu prácu Centra v˘nimoãnosti s prihliadnutím na operaãné poÏiadavky na COE EOD?
Doplním e‰te, Ïe skutoãná, reálna práca
Centra sa zaãala v lete 2010, keì sme prenikli do ‰truktúr NATO a naladili sa na rovnakú
vlnovú dæÏku. Po mojom nástupe do funkcie
som musel zásadne zmeniÈ princíp práce
Centra. Od roku 2007 sme budovali COE
EOD a ãakali sme, Ïe po vybudovaní prídu
automaticky experti EOD a zaãnú robiÈ. To
bola chyba. Aj keì s nedobudovanou infra‰truktúrou, nevhodne vybrat˘m personálom
Centrum muselo preniknúÈ do Aliancie. Muselo zaãaÈ pracovaÈ na konkrétnej agende a
predkladaÈ aj malé príspevky a návrhy. Takto sme sa postupne zviditeºÀovali a získavame autoritu. Na základe na‰ej konkrétnej práce oslovujeme lídrov a krajiny a takto sme získali prv˘ch. Len konkrétna a uÏitoãná práca priláka aj ìal‰ích. Samozrejme paralelne
sme museli rie‰iÈ aj nepríjemné otázky na
domácej pôde. V˘mena personálu, ch˘bajúca technika a infra‰truktúra, neustále boje o
zdroje aj keì uÏ boli schválené a podobne.
Nebudem sa sÈaÏovaÈ. Naopak sa chcem poìakovaÈ v‰etk˘m lídrom rezortu obrany, ktorí pochopili, Ïe sºub sa musí splniÈ do bodky.
ëakujem za ich trpezlivosÈ o mnou a toleranciu pri niekedy z ich pohºadu nad‰tandardn˘ch
poÏiadavkách. Pre COE EOD nie sú nad‰tandardné. Som si plne vedom˘, Ïe toto v‰etko je investícia rezortu obrany SR a preto budem inou formou tieto investície vracaÈ.
Aké sú najbliωie oãakávané úlohy v jednotliv˘ch oblastiach pôsobenia Centra v˘nimoãnosti v Trenãíne?
V júni máme sériu predná‰ok v Akadémii
ozbrojen˘ch síl, tieÏ spoloãné rokovanie k rie‰eniu bezpeãnostn˘ch hrozieb zo Ïilinskou
univerzitou. DôleÏitá aktivita v pracovnej
skupine NATO – MILENG, kde dvakrát v
roku dokladáme stav v oblasti EOD je ohrozená práve z dôvodu odobratia skôr schválen˘ch zdrojov. Z toho istého dôvodu sa pravdepodobne neuskutoãnia moje dve predná‰ky
v Lond˘ne na prelome júna a júla, ktoré si vyÏiadali v oblasti boja proti v˘bu‰n˘m systémom a Ïenijnej podpory boja. V septembri organizujeme uÏ spomínanú v˘stavu. V októbri kurz ‰tábnych dôstojníkov a mnoÏstvo ìal‰ích aktivít. Medzit˘m najdôleÏitej‰ie bude
dokonãiÈ doteraz nesplnené akreditaãné kritériá – dokonãiÈ rekon‰trukciu budovy, dobudovaÈ priestory na prácu s utajovan˘mi dokumentmi, dorobiÈ posledné personálne a tabuºkové zmeny, doÏiadaÈ ch˘bajúcu techniku
a materiál, a tieÏ pracovaÈ dlhodobo na t˘ch
odborn˘ch úlohách, ktoré e‰te nie sme dnes
schopní splniÈ...
A v lete chcem aj dovolenku.
N Á R O D N Á
R A D A
S R
B˘val˘ minister obrany a poslanec za SDKÚ-DS Martin FEDOR dnes pracuje vo V˘bore NR SR
pre obranu a bezpeãnosÈ. Po roku sme ho poÏiadali o jeho pohºad na v˘voj v armáde. Zmenilo sa
nieão? To si uÏ preãítate v rozhovore, ktor˘ poskytol redaktorke Anne Komovej.
âo sa zmenilo?
kov a zdrojov je najãastej‰ie „plo‰né“ zniÏovanie poãetn˘ch stavov, bez akejkoºvek koncepcie a priorít. Nedostatok finanãn˘ch prostriedkov sa prehlbuje praxou dotácií a formou zvy‰ovania základného imania pre ‰tátne podniky, rozpoãtové a príspevkové organizácie v správe rezortu. Roz‰írené je zneuÏívanie utajovan˘ch skutoãností na obstarávanie priamym zadaním ako najnetransparentnej‰ej metódy obstarávania. Rezort sa
uzatvára do seba, zniÏuje sa úroveÀ verejnej
diplomacie.
Keì sme pred rokom spolu robili rozhovor,
hodnotili ste hrdosÈ na sluÏby v ozbrojen˘ch silách i hrdosÈ verejnosti na príslu‰níkov ozbrojen˘ch síl ako nie veºmi dostatoãnú. Ako to vidíte s odstupom ãasu, zmenilo sa nieão?
Spomínal som predov‰etk˘m, Ïe nie je
dobré, keì jeden predseda vlády zniÏuje kredit ozbrojen˘ch síl a ich príslu‰níkov nevhodn˘mi poznámkami a komentármi. Nie je
ani dobré, keì rozpoãet ministerstva obrany
slúÏi ako akási rezerva predsedu vlády, ktorou kaÏdoroãne vykr˘va najväã‰ie diery v
hospodárení ‰tátu, keì to práve uzná za vhodné. ËaÏko sa pracuje v takej neÏiãlivej atmosfére, ÈaÏko sa potom napæÀajú dlhodobej‰ie
plány rozvoja a modernizácie ozbrojen˘ch síl.
Súãasn˘ premiér sa ãasto negativisticky stavia k ministerstvu a jeho zamestnancom, ão
sa odráÏa aj v kvalite vzÈahu verejnosti k armáde. ÚroveÀ regrutácie ako nevyhnutného
predpokladu dopæÀania kvalitn˘ch ozbrojen˘ch síl stagnuje, nenaplnenosÈ útvarov sa
prehlbuje. V˘cvik sa aÏ na niekoºko vybran˘ch útvarov obmedzuje na minimum. Z
toho vypl˘va i vysoká miera skepsy profesionálnych vojakov v zmysel svojho povolania.
Pritom hrdosÈ t˘ch, ão si vybrali toto povolanie na to ão robia a hrdosÈ nás ostatn˘ch na
kvalitnú armádu je nesmierne dôleÏitá. Vojaci musia cítiÈ, Ïe majú spoloãenskú podporu,
Ïe pôsobia v záujme krajiny.
Neexistuje koncepãné plánovanie, rozhoduje sa ad hoc na základe politick˘ch objednávok, prípadne lobistick˘ch tlakov. ëal‰ím
dôleÏit˘m faktorom je aj trend neustáleho
zniÏovania podielu v˘davkov na obranu v
pomere k HDP. Tento pomer dokonca v roku
2010 dosahuje historické minimum. Navy‰e
reakciou na zniÏovanie finanãn˘ch prostried-
Finanãná kríza v‰ak neobi‰la ani armádu,
v ozbrojen˘ch silách sa uskutoãnili viaceré zmeny, bolo to iste aj za úãelom ‰etrenia. Na druhej strane, neovplyvnilo to podºa vás pripravenosÈ a bojaschopnosÈ ozbrojen˘ch síl ako celku?
Základnou pracovnou metódou ministerstva obrany sa stala improvizácia. Akoby neexistovalo koncepãné plánovanie. Je v‰ak aj
pravdou, Ïe rezort obrany má naozaj ÈaÏkú
úlohu. NevypoãítateºnosÈ rozhodnutí o v˘‰ke
alokovan˘ch finanãn˘ch zdrojov pre potreby
obrany znemoÏÀuje realizáciu dlhodob˘ch
plánov. Zmeny sa dejú Ïivelne pod tlakom nedostatku finanãn˘ch prostriedkov, alebo na
základe politickej „objednávky“ od predsedu
vlády. TakÏe nie rozhodnutia na základe reálnych poÏiadaviek a úloh, ale na základe politickej objednávky. Takéto rozhodnutia nevylep‰ujú kvalitu riadenia ãi velenia ozbrojen˘ch síl.
Ako sa pozeráte na oblasÈ riadiacich procesov v rámci OS SR?
Pretrváva stále veºa neduhov z minulosti.
Jednotlivé zmeny musia kore‰pondovaÈ s úlohami, ktor˘mi sú ozbrojené sily poverené.
Nie je dobré, ak dochádza napríklad k plo‰nému zniÏovaniu stavov bez anal˘zy dopadov
a úpravy riadiacich a veliacich ‰truktúr. V
tejto oblasti vidím stále veºk˘ priestor na zlep‰enie fungovania t˘chto ‰truktúr. DôleÏitá je
v‰ak aj istá stabilita personálu aj na strategick˘ch úrovniach. So súãasn˘m vedením ministerstva sa napríklad zhodujeme v názore, Ïe
zlúãenie troch veliteºstiev a vytvorenie spoloãného veliteºstva stojí za reálnu úvahu. Zv˘‰i
sa efektívnosÈ a koordinácia strategickej veliacej ‰truktúry a u‰etrí sa niekoºko desiatok,
moÏno stoviek miest v ‰táboch s moÏnosÈou
ich presunu v prospech bojov˘ch útvarov.
Viete, aké bolo plánovanie na modernizáciu armády za vá‰ho pôsobenia a ak˘ stupeÀ dosiahla modernizácia ozbrojen˘ch
síl dnes. Je to dostatoãné z hºadiska NATO?
Ozbrojené sily v uplynulom desaÈroãí prechádzali radikálnymi zmenami. Zásadná otázka znela: ako prispôsobiÈ ‰truktúry OS tak,
aby lep‰ie mohli vykonávaÈ úlohy, ktor˘mi je
29
N Á R O D N Á
R A D A
armáda poverená. Po dokonãení plnej profesionalizácie mala nastaÈ nemenej dôleÏitá
fáza masívnej modernizácie – prispôsobovanie techniky cieºom, ktoré v oblasti obrany a
bezpeãnosti chceme plniÈ. Îiaº, táto etapa
takmer vôbec nenastala. V súãasnosti je väã‰ina techniky na hranici alebo uÏ za hranicou
technickej Ïivotnosti. A t˘ka sa to aj pozemnej, aj leteckej techniky. Zdá sa, Ïe je to predov‰etk˘m vplyvom v˘kyvov v alokovaní
finanãn˘ch prostriedkov, v zle nastaven˘ch
prioritách, ale aj nákupoch prevádzan˘ch ad
hoc, neprid⁄Ïajúcich sa koncepãn˘ch dokumentov. Nezdá sa mi napríklad, aby vysokou
prioritou rezortu boli dotácie ‰tátnym podnikom formou zvy‰ovania základného imania,
kde sa utopili obrovské peniaze v neprospech modernizácie a akviziãn˘ch programov.
Niektoré tendre boli aj ukonãené, ale nerealizované kvôli nedostatku finanãn˘ch prostriedkov. Aj v tejto oblasti treba urobiÈ zásadn˘ poriadok.
Myslíte si, Ïe by si dokázala armáda pomôcÈ pri financovaní aj z in˘ch príjmov?
Ako je to v rámci in˘ch armád NATO?
PredvídateºnosÈ finanãného rámca je veºmi
dôleÏitá pre kvalitné fungovanie OS SR. Sú
niektoré moÏnosti ako vyuÏiÈ aj mimorozpoãtové zdroje, ale nevnímam ich ako rozhodujúce. Rezort obrany prechádza naozaj zl˘m
obdobím i ão sa t˘ka finanãného rámca. Som
presvedãen˘, Ïe aj prostriedky, ktoré sú k
dispozícii, sa dajú vyuÏívaÈ efektívnej‰ie.
S R
Ako by ste hodnotili koncepciu predaja
armádnych nehnuteºností, ão by tieÏ mohlo pomôcÈ aj vzhºadom na súãasnú finanãnú krízu a celkové podkapitalizovanie armády?
Zákon o predaji prebytoãn˘ch nehnuteºností nie je dobre postaven˘. Príjem z predaja nie je príjmom rozpoãtovej kapitoly rezortu obrany, ale ‰tátneho rozpoãtu. UpozorÀovali sme, Ïe schválen˘ zákon sa stane nástrojom na lacn˘ v˘predaj ‰tátneho majetku.
Pôvodne nadbytoãn˘ armádny majetok smeroval bezodplatne na mestá a obce. Som presvedãen˘, Ïe samospráva vie s majetkom
nakladaÈ lep‰ie a efektívnej‰ie v prospech obãanov. Odbúrava sa t˘m navy‰e byrokracia
na ministerstve a minimalizuje sa priestor na
moÏné ãachre so ‰tátnym majetkom. Samospráva kasárne a ìal‰ie, pre ministerstvo obrany prebytoãné, objekty buì predala a peniaze vyuÏila v prospech v‰etk˘ch, alebo
nehnuteºnosti prerobila na ‰koly ãi sociálne
zariadenia. Ak sa uÏ vláda rozhodla predávaÈ tento majetok, mala by to robiÈ ão najtransparentnej‰ie a súÈaÏou. Najefektívnej‰ie
by ho bolo predávaÈ draÏbou, najmä elektronickou draÏbou. Ukazuje sa tieÏ, Ïe sumy,
ktoré vláda oãakávala ako príjem z predaja
t˘chto nehnuteºností boli v˘razne nadhodnotené. Skutoãné príjmy z predaja nehnuteºností sú stále mizivé oproti predpokladan˘m ãíslam.
Predsa len, nie sú aj isté pozitíva? âo po-
vaÏujete za najväã‰í úspech z medzinárodného hºadiska v poslednom období?
Za najväã‰ie pozitívum poãas uplynulého
‰tvorroãného obdobia z pohºadu slovenského
povaÏujem udrÏanie angaÏovanosti Slovenska
v zahraniãn˘ch operáciách, predov‰etk˘m
pod hlaviãkou Severoatlantickej aliancie.
V ãom vidíte perspektívu a ìal‰ie moÏnosti na zvy‰ovanie úrovne Ozbrojen˘ch síl
Slovenskej republiky?
Pri budovaní modern˘ch ozbrojen˘ch síl
preferujeme dlhodobé a koncepãné plánovanie namiesto ad hoc rie‰ení, ktoré sú drah‰ie
a menej efektívne. Ukazuje sa, Ïe neustále
„plátanie“ opravy techniky vychádzajú ãasto z celkového pohºadu drah‰ie ako prípadné
nové akvizície. Treba podporiÈ spoloãné vyuÏívanie (zdieºanie) kapacít v rámci vnútro‰tátneho i medzinárodného bezpeãnostného
sektora. Treba sa snaÏiÈ o realizovanie spoloãn˘ch obstarávaní, ãím v˘razne u‰etríme prostriedky slovensk˘ch daÀov˘ch poplatníkov
a získame kvalitné vybavenie pre na‰ich príslu‰níkov ozbrojen˘ch síl. Minimalizácia rozpoãtov˘ch a príspevkov˘ch organizácií a ich
prehºadné financovanie je tieÏ cestou k efektivite a sprehºadneniu finanãného manaÏmentu. V posledn˘ch rokoch sa plnohodnotn˘
v˘cvik stal beÏnou vecou len pre niekoºko vybran˘ch útvarov. To sa musí zmeniÈ, pretoÏe
bez kvalitného personálu, motivovan˘ch a
dobre pripraven˘ch profesionálov bude aj tá
najmodernej‰ia technika bezzubá.
V˘znam má aj
medzinárodné uznanie
Obrana a bezpeãnosÈ je nielen národná, ale celosvetová úloha. Slovensko má zv˘‰ené nároky na jej
plnenie uÏ aj preto, Ïe sa stalo ãlenom medzinárodn˘ch organizácií. O dosiahnut˘ch v˘sledkoch
a ìal‰om v˘voji v oblasti bezpeãnosti a obrany sa porozprávala redaktorka Anna Komová s poslancom
NR SR za SNS a ãlenom V˘boru pre obranu a bezpeãnosÈ Emilom VESTENICK¯M.
Pracujete vo V˘bore NR SR pre obranu a
bezpeãnosÈ, ão znamená aj istú spoluprácu a úlohy smerom k Ministerstvu obrany
SR. Ako by ste zhodnotili va‰u doteraj‰iu
spoluprácu?
Aby nevzniklo zbytoãné nedorozumenie v
oblasti obsahu pojmov, rad‰ej hneì v úvode
rozhovoru poznamenávam, Ïe podºa môjho
názoru uÏ aj obranu SR treba chápaÈ v ‰ir‰ích
súvislostiach neÏ sú oblasti vykr˘vané rozpoãtom finanãn˘ch prostriedkov ministerstva obrany. A keì uÏ hovorím o pojmoch, tak
vopred varujem. Z urãit˘ch dôvodov budem
miestami pouÏívaÈ v˘razy, ktoré nebudú vÏdy
v súlade s momentálne platnou terminológiou. Za to sa ospravedlÀujem. Som si v‰ak ist˘,
Ïe to nebude na úkor zrozumiteºnosti.
A teraz, aby sme nezabudli na podmienky
existujúcich vzÈahov, ktoré chceme hodnotiÈ.
KaÏdopádne je uÏitoãné pripomenúÈ, Ïe existujúca vláda nie je, na‰Èastie pre obãanov,
vládou jednej politickej strany, ale je koaliã-
30
N Á R O D N Á
R A D A
ná, zloÏená z troch, principiálne rozdielne
orientovan˘ch politick˘ch strán, majúcich vo
vzÈahu k budovaniu obranyschopnosti SR,
prvkom, ktoré ju tvoria, celkov˘m i parciálnym cieºom, ktoré v˘konné orgány sledujú v
danom ãase, predsa len odli‰n˘ vzÈah. ëalej
je moÏno bez váhania kon‰tatovaÈ, Ïe aj keì
bola ochota k spolupráci vysoko nad‰tandardná, podmienky na to boli plné principiálnych
rozdielností, keìÏe volebné programy strán a
názory z nich plynúce neboli totoÏné.
Bolo v záujme v‰etk˘ch troch koaliãn˘ch
partnerov podstúpiÈ proces zjednocovania a
stanoviÈ kºúãové normy vzájomn˘ch vzÈahov. Jeho podstata prebehla e‰te v lete roku
2006, poãas tvorby programového vyhlásenia
vlády a priebeÏne, chodom ãasu pokraãovala, vo vzÈahu k zachovaniu koaliãnej jednoty, úspe‰ne. V procese zjednocovania sa podºa môjho vnímania v zásade vÏdy uprednostÀovala ako dominantná tá názorová línia,
ktorú prezentoval koaliãn˘ partner, nesúci
politickú zodpovednosÈ za dan˘ rezort a tieÏ
v˘sledn˘ stav, dá sa povedaÈ, vektorového
súãtu t˘ch síl, ktoré v danom ãase tá ktorá
zloÏka koalície, aj pod nie bezv˘znamn˘m tlakom rôznych zahraniãn˘ch ‰truktúr, práve
predstavovala, alebo podmienene re‰pektovala. V hrub˘ch rysoch povedané, viacej, aj
keì nie v‰etko Ïiadané, sa podarilo urobiÈ v
oblasti zabezpeãenia vojensk˘ch profesionálov, policajtov, colníkov, príslu‰níkov hasiãského záchranného zboru, väzenskej a justiãnej stráÏe, obãianskych zamestnancov, ãasti
ich dôchodcov a b˘val˘ch aktívnych protifa‰istick˘ch bojovníkov.
Men‰ia úspe‰nosÈ sa dosiahla v oblasti formovania celkovej obranyschopnosti ‰tátu.
Ak nemáte napríklad pod dostatoãnou kontrolou brániaceho sa ‰tátu aspoÀ energetiku, palivá, pohonné hmoty, elektrickú energiu, komunikaãné prostriedky, distribúciu a úschovu informácií, presne ‰pecifikovateºné materiálne zdroje, ÈaÏko, veºmi ÈaÏko sa budete brániÈ proti tomu, ktorého partneri nimi môÏu
manipulovaÈ proti va‰ej vôli. NemôÏeme sa
tieÏ pochváliÈ napríklad ani nárastom toho, ão
môÏu aj laici nazvaÈ bojovou v˘konnosÈou armády a ão tvorievalo spoloãnú v˘slednicu
technick˘ch moÏností bojového stroja, vycviãenosti obsluhy, súãinnosti palebn˘ch systémov, ich zabezpeãenia, schopnosti taktick˘ch a umenia operaãn˘ch veliteºov.
Funkãná rovnováha a optimálne zladenie
t˘chto faktorov b˘val vÏdy môj sen. Ak mám
byÈ ako b˘val˘ vojak e‰te otvorenej‰í, tak
podºa môjho názoru hazardne, bez zvaÏovania existujúcich zahraniãno-politick˘ch podmienok a v˘voja medzi‰tátnych vzÈahov klesajú poãty profesionálnych príslu‰níkov v
ozbrojen˘ch silách pod prípustné, obranne
nutné minimum. Úmerná alternatíva takto
vznikajúcemu poklesu palebnej sily sa v‰ak
ani v kvalitatívnom rozmere nevytvorila. Vojakom-bojovníkom, teda nie v‰etk˘m ão nosia uniformu, sa venuje menej pozornosti neÏ
je uÏitoãné. Hlavná armádna v˘zbroj i munícia v nej, oproti v‰etk˘m na‰im susedom,
vytrvalo ostarieva a nie vÏdy by bola voãi
tro‰ku modernej‰ím prostriedkom úãinná. To
nie je zanedbateºn˘ stav a je nesprávne tento
proces obchádzaÈ bez, teraz uÏ stále naliehavej‰ieho, plánovania v˘znamnej zmeny, pretoÏe v prípade vzniku situácie na ktorú sa ar-
S R
máda chystá roky, teda vojny ohrozujúcej
SR, by nás to stálo prinajmen‰om zbytoãne
mnoho materiálnych strát, ale aj Ïivotov na‰ich vojakov. Je v‰eobecne známe, Ïe za chyby politikov platia vojaci krvou. Pri rozmere
ná‰ho ‰tátu a poãte jeho obyvateºov by sme
mali byÈ v t˘chto záleÏitostiach mimoriadne
opatrní a hádam e‰te viac dôslední. Nemali by
sme byÈ ani vojensky ºahostajní k potenciálom hrozieb v na‰om geopolitickom priestore len preto, Ïe ich mnohí ºahkováÏni domáci, ale i zahraniãní analytici aÏ sugestívne
bagatelizujú, alebo tí opatrnej‰í vo formuláciách ich prepuknutie pokladajú za nepravdepodobné. Som presvedãen˘, Ïe pokiaº nebude potenciál hrozby odstránen˘ a ten je nateraz v na‰om priestore zakotven˘ hlavne v
iredente, pokiaº nebudú dokázateºne znemoÏnené jeho prejavy, nedostatoãná v‰ímavosÈ na‰ich ‰tátnikov k potrebám obrany bude rovná hazardu, kde v stávke bude zachovanie národa i existencia celého ‰tátu. A je jedno ãi sa
prejaví nesprávnym smerovaním vyãlenen˘ch prostriedkov, alebo ich neefektívnym
vyuÏitím, nekoncepãn˘m krátením, chybnou
personálnou ãi informaãnou politikou, alebo
v‰eobecnou bezstarostnosÈou.
Prirodzene si uvedomujem, Ïe toto sú len
moje názory a ºahko sa dá namietaÈ biblick˘m
„NeÏízni volovi hubu jeho“ s dodatkom „lebo
jeho káru neÈahቓ. Taká je dávna pravda.
Kto nesie plnú zodpovednosÈ, nemôÏe disponovaÈ len ãasÈou právomocí a byÈ nepretrÏite
podrobovan˘ revíziám svojich rozhodnutí
tlakom partnera. Ale myseº nezastaví‰. A tak
aÏ história ukáÏe, ãi finanãné a intelektuálne
prostriedky vynaloÏené na obranu a budovanie armády boli v hodnotenom ãase smerované do najvhodnej‰ích oblastí a zúÏitkované s
primeranou efektívnosÈou.
V celkovom pohºade môÏem v‰ak spoluprácu s ministerstvom obrany hodnotiÈ pozitívne. VÏdy sa niesla v duchu nutnosti zachovaÈ jednotu koalície, so snahou rad‰ej tolerantnosÈou podporiÈ v˘znamovo men‰ie zlo, neÏ
spormi spôsobiÈ opak a teda aj napriek principiálnej rozdielnosti názorov na v˘znamnosÈ
jednotliv˘ch sledovan˘ch cieºov a postupov
k nim, dovoliÈ sporn˘m rozhodnutiam, aby
boli podrobené skú‰ke ãasom. KaÏd˘ má v
pamäti, Ïe ani personálne obsadenie vrcholn˘ch postov nebolo v˘nimkou.
Asi si celkom Ïivo spomínate aj na to, Ïe v
Bratislave bolo neformálne rokovanie ministrov obrany, ak˘ to malo v˘znam pre
Slovenskú republiku?
To je veselá otázka a myslím, Ïe odpoveì
na Àu bude platná iba po na‰u rozhovorovú
prítomnosÈ, lebo je veºmi pravdepodobné, Ïe
s kaÏdou novou situáciou vo svete prinesie v
oblasti prevencie e‰te viac pozitívneho, ão v
ãase konania rokovaní nemohlo byÈ oãakávateºné ani len vo sne. Nebudem sa preto toãiÈ
okolo hodnôt, ktoré boli mnohostranne pertraktované v priebehu akcie samotnej a spadajú do kompetencie funkcionárov v˘konnej
moci ‰tátu a slovníka mediálnych analytikov, ãi politológov. Pripomeniem len, Ïe kaÏdá z tak˘chto akcií je pre Slovenskú republiku v t˘chto dobách nesmierne v˘znamná,
pretoÏe v‰etci zúãastnení vysokopostavení
zahraniãní funkcionári a vplyvní ‰tátni úradníci z ich sprievodu majú moÏnosÈ a mimo-
riadnu, nami vítanú príleÏitosÈ, spoznaÈ z na‰ej republiky oveºa viacej, neÏ by sa za nami
na akciu vynaloÏené prostriedky dalo urobiÈ
inou cestou. V dne‰n˘ch podmienkach, keì
SR prehráva na plnej ãiare propagandistické
zráÏky v zahraniãí, keì je na‰a diplomacia v
nev˘hode spoãívajúcej v nevyhnutnosti ãeliÈ
kooperovan˘m informaãn˘m operáciám maìarsk˘ch, ‰ovinizmu podliehajúcich politikov spojen˘ch s denn˘m mediálnym tlakom
sympatizujúcich redaktorov, zneuÏívajúcich
moÏnosÈ úãelovo opisovaÈ a nepravdivo komentovaÈ odznievajúce udalosti, denné podmienky a pomery Ïivota na‰ich obãanov, musela maÈ z takéhoto stretnutia oveºa väã‰í úÏitok oblasÈ reprezentovaná na‰ím ministrom
zahraniãn˘ch vecí neÏ napríklad sám minister obrany. Akcie tohto typu vÏdy predstavujú príleÏitosÈ na prechod od pasívneho zná‰ania a odreagúvania tlaku z postupov nepríjemného protivníka, k aktívnosti, ão i len doãasnej. Bola to, aj pre tieto mimochodné vplyvy, akcia mimoriadne prospe‰ná pre SR a
nehodnotil by som ju len s ohºadom na na‰e
ministerstvo obrany a priame v˘stupy z nej
v podobe oficiálne neoficiálnych dokumentov.
Ako ste spokojn˘ s úrovÀou obrany a bezpeãnosti na Slovensku, máme sformovan˘
národn˘ bezpeãnostn˘ program?
Nerád odpovedám v tak˘chto rozhovoroch
na otázky smerujúce k právnick˘m formuláciám, ãi v‰eobecne zverejÀovan˘m doktrínam, alebo ÈaÏko meniteºn˘m dogmám. Preto mi dovoºte vyjadriÈ sa tro‰ku voºnej‰ie,
tak ako b˘va zvykom v období tvorby filozofie daného postupu. Nateraz nie som si vedom˘, Ïe by vo svete existoval nejak˘ zmluvn˘ záväzok, ãi in˘ právnick˘ dokument, ktor˘ by znemoÏÀoval Slovenskej republike brániÈ svoju vlastnú slobodu, nezávislosÈ, územnú celistvosÈ, suverenitu, zvrchovanosÈ alebo
nedotknuteºnosÈ ‰tátnych hraníc. SR je plnohodnotn˘m ãlenom NATO, EÚ, ale i OSN,
OBSE, OECD. To je pevn˘ základ národného bezpeãnostného programu SR.
Od takéhoto stavu sa odvíja Bezpeãnostná
stratégia SR a následne z nej tieÏ Obranná
stratégia SR i ìal‰ie oficiálne dokumenty,
ale ani o nich hovoriÈ v právnickej podobe nie
je mojou snahou. Áno, dá sa voãi nim namietaÈ mnohé. Napríklad, Ïe v ostatn˘ch rokoch
sa mení bezpeãnostné prostredie a to aj v
strednej Európe. A t˘m sa menia bezpeãnostné hrozby, na ktoré musí SR reagovaÈ. Aj
preto sú uvedené dokumenty zrelé na inová-
31
N Á R O D N Á
R A D A
ciu, Ïe by sa v nich podºa môjho názoru Ïiadalo v˘raznej‰ie posilniÈ národn˘ a zrejme i
obãiansky prvok, keìÏe sa v nich viacej spoliehame, a to ku svojej ‰kode, na plnenie cudzích, neÏ svojich vlastn˘ch bezpeãnostn˘ch
poÏiadaviek. Pozitívom v‰ak je, Ïe existujú
a dávajú zákonn˘ priestor, pri dostatoãnej
vôli vládnucich politick˘ch síl na skôr viac,
neÏ menej úãinnú a úspe‰nú obrannú aktivitu.
Keì stvoríte niektoré programy a plány
príli‰ podrobne a stanú sa rigidn˘mi, keì budete o nich hovoriÈ nadmieru v neodborn˘ch
a neangaÏovan˘ch kruhoch, spravíte ich síce
pre redaktorov masmédií zaujímav˘mi, teda
aspoÀ na ãas, ale funkãne sa prepadnú do neúãinna. Dovolil by som si tvrdiÈ, Ïe prvoradou úlohou pre zaruãenie bezpeãnosti ná‰ho
národa je postaviÈ na potrebné miesta správnych ºudí. A my nateraz nie sme na tom najhor‰ie. Navy‰e, práve teraz má sám národ a
v‰etci lojálni obãania tie najvhodnej‰ie podmienky na presadenie svojej vôle. V deÀ volieb rozhodujeme o budúcej vládnucej koalícii na celé ‰tyri roky. Bude na vôli kaÏdého
jedného z nás a národa ako celku, akú si vyberie vládu. Na základe tejto vôle sformovaná vláda bude maÈ rozhodujúci vplyv na
schopnosÈ SR ubrániÈ to, ão Ústava SR brániÈ ukladá aj obãanovi. V rukách vlády sa sústredia rozhodujúce sily na formovanie podmienok k obrane i nástrojov na jej úspe‰nú
realizáciu, ak bude potreba v tom najostrej‰om slova zmysle aktuálna. Ale viac neÏ
otvoreného stretu sa obávam vplyvu tendenãn˘ch, pomaly pôsobiacich zákulisn˘ch informaãn˘ch operácií, ktoré môÏu dostaÈ SR
pomocou prelínania virtuálnej a objektívnej
reality do ÈaÏko prekonateºn˘ch nepríjemností, obzvlá‰È ak zostaneme tradiãne pasívni a nesystematickí. Preto tvrdím, Ïe voºby do
NR SR vo vzÈahu k obrane a bezpeãnosti SR
dnes uÏ nie sú vyjadrením sympatií ãi antipatií voãi urãitej osobnosti ãi súhlasu alebo
odporu voãi programu danej politickej strany. Je to aj prejav súhlasu s nosn˘mi hodnotami potenciálnych, zdôrazÀujem, potenciálnych koaliãn˘ch partnerov ním volenej strany a ich vzÈahu k obrane SR. Tu, v naznaãen˘ch následkoch vykonanej voºby, sa dokazuje prezieravosÈ a miera zodpovednosti obãana za obranu svojej vlasti. Voliãi, a v tej
chvíli nik in˘, daním svojich hlasov rozhodujú ãi republiku budú maÈ, alebo ju dovolia rozparcelovaÈ. A je jedno, ãi si to uvedomujú, alebo budú poslu‰ne nasledovaÈ tlak médií ovládan˘ch cudzármi ako sa svojsky hovorí v
Mníchovej Lehote na Trenãiansku. Verte mi,
po nev‰ímavom postupe voliãov budú to politici s im danou mocou, kto môÏu svojimi
rozhodnutiami vytvoriÈ pre armádu také podmienky a stavy, Ïe nebude môcÈ nielen víÈaziÈ, ale ani bojovaÈ. A ão myslíte, kto bude
masmédiami obvinení z neúspechu? Ubezpeãujem vás, budú to tí, ão odmietnu nehovoriÈ pravdu.
âo môÏe byÈ, podºa vá‰ho názoru, najsilnej‰í destabilizujúci faktor obrany a bezpeãnosti na Slovensku, v Európe a vo svete v najbliωom období?
Budem sa zaoberaÈ len veºmi malou ãasÈou
va‰ej otázky. Tou, ktorá sa t˘ka nás. Dovolím
si byÈ aj mierne neurãit˘ a prejdem z dôvo-
32
S R
du nedostatku miesta od dôkazov k tvrdeniam. Najsilnej‰ími destabilizujúcimi faktormi v stredoeurópskom geopolitickom priestore a teda aj príãinou nov˘ch konfliktov (vôbec nepochybujem, Ïe vzniknú), bude chorobná túÏba po moci a vplyve, územné nároky,
dezinformaãn˘m tlakom mediálnych prostriedkov vyvolaná neschopnosÈ obyvateºstva poznaÈ pravdu. Ich nositeºmi budú tie formácie, v ktor˘ch sa z uveden˘ch veliãín vytvorí nezvládnuteºná koncentrácia. Nacionalizmus, ‰ovinizmus, rasistické predsudky, ortodoxnosÈ náboÏenstiev, vytváranie ilúzií, vyvolávanie problémov, monopolizácia a s Àou
spojené odvolávanie sa na hospodárnosÈ, budú
ich zámienkami a nástrojmi. Na vznik a stupÀovanie ohrozenia na jednej strane i zachovanie bezpeãnosti na strane druhej, vÏdy potrebujete vhodné podmienky. Tie nevznikajú
sami od seba, ale sú následkom pôsobenia
faktorov, ktoré sú buì v˘sledkom ãinnosti
ãloveka alebo prírody. To ão je mimo ãloveka môÏeme ovplyvniÈ menej a závisí to od dosiahnutej úrovne rozvoja. âo sa t˘ka ºudí,
t˘ch vÏdy zvládala v˘chova a propaganda.
Rola médií v tejto veci vÏdy bola a tobôÏ dnes
je nezastupiteºná. Aj preto, len tak na okraj,
odporúãam kaÏdému vnímavému ãloveku u
nás doma i kdekoºvek za hranicami, aby si
v‰imol líniu, ktorú na území SR práve masmédiá sledujú napríklad voãi postupom maìarsk˘ch poslancom v EUP, zámerom ich
domácej vládnej koalície, cieºom SMK v NR
SR a nech sa pokúsi pravdivo, aspoÀ pre seba
zadefinovaÈ, kto je, aspoÀ podºa masmediálnych redaktorov, extrémista a ão to extrémizmus vôbec je. Kto koho a kde chce utláãaÈ a roz‰irovaÈ svoj vplyv a moc nad rámec
platn˘ch ‰tátnych hraníc. Kto organizuje akcie nepokojov, alebo hrozí ich vyvolaním a
kto na ne iba s ome‰kaním reaguje. A bude
hneì maÈ pravdivú, ale háklivú odpoveì na
otázku o bezprostredn˘ch bezpeãnostn˘ch
hrozbách, ich iniciátoroch a nositeºoch v
strednej Európe, ktorej sa väã‰ina tvorcov
verejnej mienky manipulaãne vyh˘ba.
Nie sme v‰ak vydaní napospas nemeniteºn˘m stavom. ªudí a ich nemiestne chcenie,
alebo zlovôºu môÏeme, ak sa na to pripravíme, úspe‰ne paralyzovaÈ. Na‰a rozhodnosÈ a
r˘chlosÈ odpovede na ºubovoºné politické extravagancie, ako aj ich slabiny sú na‰ou silou.
Preto treba konaÈ, konaÈ v predstihu a u‰etríme prostriedky, o ktor˘ch sme si zvykli tvrdiÈ,
Ïe ich je nedostatok. A ako konaÈ? Tak, aby
nevraÏivec vedel jednoznaãne, Ïe u nás ho
úspech neãaká. Hovorí sa, Ïe kaÏdé dielo sa
zav⁄‰i aÏ vtedy, keì ãlovek dosiahne svoj
cieº a ani sa nezaãne, ak ãlovek príde o svoju vôºu . T˘ka sa to v‰etk˘ch, i t˘ch najväã‰ích organizaãn˘ch ‰truktúr, lebo aj za nimi
je, síce na rozdielnych úrovniach hierarchie,
ale predsa len, vÏdy ãlovek. PretoÏe strach z
neúspechu ochromuje vôºu, odrádza od aktivity a môÏe znemoÏniÈ útoãníkovi dosiahnuÈ
svoj cieº. ªudia, ktorí sú odhodlaní ísÈ cestou
násilia nere‰pektujú niã, okrem svojej vlastnej ‰kody, aj to iba vtedy, ak z nej plynie celkov˘ neúspech. SpôsobiÈ ãosi také môÏe
zvládnuÈ iba v˘znamná sila. Takouto silou, ale
aj vôºou ju pouÏiÈ, musí SR disponovaÈ, ak
chceme ubrániÈ svoje právo na existenciu a
udrÏaÈ geopolitick˘ priestor ktorého sme súãasÈou, aj bezpeãn˘m. Neznie to príjemne,
viem, ale majme sa na pozore pred politikmi,
ktorí radi a ochotne vytvárajú pekné ilúzie a
neradi ich ºuìom berú, lebo tak strácajú popularitu a moc.
Budem obrazn˘. Ak je ohrozená mnoÏina
zdruÏujúca konkrétne podmnoÏiny urãit˘ch
prvkov, je ohrozen˘ kaÏd˘ konsolidujúci prvok v nej. Je prirodzené, ak napadnutá ãasÈ
vyvíja úmerné obranné úsilie a e‰te pochopiteºnej‰ie je, ak sa s predstihom snaÏí voãi
hrozbe sformovaÈ úãinnú prevenciu. Subjekt,
ktor˘ prevenciu nepodporuje, alebo nejak˘m
spôsobom de‰truuje, napomáha rastu ohrozenia. Nemusí síce hneì byÈ va‰ím nepriateºom,
ale má k nemu bliωie neÏ k vám samotn˘m.
VnímaÈ takéto pochody je vecou prirodzenej
opatrnosti realistického politika.
Mali by sme si zvyknúÈ pomenúvaÈ veci
prav˘mi pojmami a nedovoliÈ nikomu naz˘vaÈ pravdu vulgárnosÈou. Tak postupujú tí, ão
v snahe zneváÏiÈ to, ão je podstatné, teda obsah, odpútavajú pozornosÈ od neho poukazovaním na formu a spôsob jeho podania. KaÏd˘ neãakan˘ úder i podraz, obzvlá‰È od spojenca, je zrada. A kulantnosÈ voãi zradcovi sa
nevypláca. Tak uãia dejiny.
V L Á D A
S R
Stav slovenskej ekonomiky je stále v pozornosti nielen odborníkov-ekonómov a analytikov, ale venuje jej
pozornosÈ aj ‰ir‰ia verejnosÈ. O raste ekonomiky a moÏnostiach, ktoré stoja pred Slovenskom, hovorí v
rozhovore s redaktorkou Annou Komovou minister financií SR Ján POâIATEK.
Program stability
a slovenská ekonomika
veºmi pravdepodobné, Ïe dôjde k postupnému
oÏiveniu ekonomiky aj poãas ìal‰ích kvartálov.
Vzhºadom na tak˘to vysok˘ rast HDP dôjde aj k
zlep‰ovaniu ìal‰ích makroekonomick˘ch ukazovateºov, ako napríklad k stabilizácii a postupnému
zniÏovaniu miery nezamestnanosti a rastu investícií. Za oÏivením na Slovensku stojí oÏivenie u na‰ich najv˘znamnej‰ích obchodn˘ch partnerov,
ktoré prispieva k rastu slovenského exportu a podnecuje nové investície. V˘znamn˘m podielom prispeje k rastu HDP v tomto roku aj v˘stavba diaºnic pomocou PPP-projektov. V nasledujúcich rokoch by sa mal rast HDP zr˘chliÈ spolu s rastom
spotreby domácností.
Aké moÏnosti zahraniãnej spolupráce nám pomôÏu k r˘chlej‰iemu napredovaniu?
V˘znamn˘m krokom k r˘chlej‰iemu hospodárskemu rastu bola integrácia do európskych ‰truktúr, predov‰etk˘m prijatie spoloãnej meny – eura.
Aj keì na podrobné vyhodnotenie vplyvu zavedenia eura na ekonomiku uplynulo krátke ãasové obdobie, dôsledky pre Slovensko sú prevaÏne pozitívne.
V súãasnosti, aj v súvislosti so situáciou v Grécku, je potrebná medzinárodná koordinácia na celoeurópskej úrovni, aby sa dalo podobn˘m situáciám úãinne predchádzaÈ a zmierÀovaÈ ich najhor‰ie dopady.
Ako zhodnotila program stability Európska
komisia, ão kritizuje a naopak ão vyzdvihuje?
EK povaÏuje politiku slovenskej vlády poãas
krízy v roku 2009 ako správnu, primeranú stavu
ekonomiky a verejn˘ch financií. Makroekonomické predpovede na ìal‰ie roky hodnotila ako
optimistické, ale podobné hodnotenie dostali programy väã‰iny ãlensk˘ch krajín EÚ. Vzhºadom na
neistotu ohºadom budúceho ekonomického v˘voja, istú dávku opatrnosti povaÏujeme za adekvátnu. Aj pri na‰ich predpovediach sme tento fakt brali do úvahy. EK tieÏ vyzvala na podrobnej‰ie rozpracovanie opatrení, ktoré zabezpeãia splnenie fi‰kálnych cieºov v roku 2011 a 2012. Tieto opatrenia budú ‰pecifikované v rozpoãte na ìal‰ie roky.
Aké miesto zastáva na‰a ekonomika medzi vyspel˘mi krajinami EÚ?
Slovensko v súãasnosti patrí medzi najr˘chlej‰ie rastúce ekonomiky. Sme malá otvorená ekonomika, preto je hospodársky rast na Slovensku v˘razne závisl˘ od v˘voja vo vyspel˘ch krajinách
EÚ. Pokiaº ide o Ïivotnú úroveÀ, odhliadnuc od krízy, dosiahlo Slovensko najväã‰í pokrok z okolit˘ch
krajín pri dobiehaní západn˘ch krajín, keì sa do-
stalo z 53 % priemeru HDP na obyvateºa krajín
EÚ-15 v roku 2005 na 65 % v roku 2008, priãom
predbehlo Maìarsko.
Aké sú aktuálne vyhliadky rastu slovenskej
ekonomiky a ão sa podieºa na jej oÏivovaní?
Podºa reálneho v˘voja HDP I. kvartál 2010 skoãil na úrovni 4,8 %. Na základe prognóz renomovan˘ch zahraniãn˘ch in‰titúcií, ako je OECD, je
âomu pomôÏu opatrenia, ktoré sú prezentované v programe stability?
Tieto opatrenia pomôÏu stabilizovaÈ verejné financie s miernou konsolidáciou v tomto roku tak,
aby sa nepo‰kodili zárodky obnovujúceho sa rastu.
Od ãoho je priamo závisl˘ priazniv˘ v˘voj ekonomiky v rámci krajín Európskej únie?
Je závisl˘ predov‰etk˘m od v˘voja dopytu u
na‰ich hlavn˘ch obchodn˘ch partnerov. V poslednom ãase sa objavujú opakované v˘zvy na stimulovanie dopytu v prípade krajín s vonkaj‰ím pre-
33
V L Á D A
S R
rozvinula spolupráca EBOR s podnikateºsk˘mi
subjektmi na Slovensku?
Spolupráca s EBOR s podnikateºsk˘mi subjektmi na Slovensku sa postupne rozvíja. Ministerstvo
financií SR aktívne komunikuje s t˘mi subjektmi,
ktoré prejavili záujem, ako napr. SARIO, NADSME, SOPK, AZZZ, RÚZ, PAS, a usiluje sa o ich
zapojenie do procesu obstarávania pre projekty
EBOR.
Okrem toho MF SR v spolupráci s EBOR zorganizovalo pre slovensk˘ch podnikateºov tri semináre/workshopy, na ktor˘ch boli oboznámení s
moÏnosÈami finanãnej podpory EBOR, zapojenia
slovensk˘ch konzultantov a dodávateºov do projektov EBOR a o postupoch obstarávania EBOR.
bytkom, aby pomohli rastu v krajinách s deficitn˘m hospodárením a slab‰ou exportnou v˘konnosÈou. Predpokladáme, Ïe umelé stimulovanie môÏe
byÈ len doãasn˘m liekom. Rie‰enie skôr vidíme v
‰trukturálnych reformách, ktoré by mali zdynamizovaÈ cel˘ európsky priestor vrátane na‰ej ekonomiky.
MoÏno hovoriÈ o relatívne stabilnom prostredí
na Slovensku aj z pohºadu dopadov nízkeho
prílevu kapitálu?
V˘padok prílevu priamych zahraniãn˘ch investícií v roku 2009 v dôsledku svetovej hospodárskej
krízy nebol tak˘ v˘razn˘ ako sa pôvodne predpokladalo. V nasledujúcich rokoch sa oãakáva opätovn˘ nárast prílevu zahraniãného kapitálu a budovanie nov˘ch prevádzok firiem, ako napríklad
AU Optronics (v˘roba LCD obrazoviek v Trenãíne), ktorá vytvorí v roku 2011 aÏ 1 300 nov˘ch pracovn˘ch miest. Roz‰írenie v˘roby oznámil aj Samsung a nové modely áut sa zaãnú vyrábaÈ v bratislavskom Volkswagene.
Aké sú predpoklady pre moÏnosti r˘chlej‰ieho
spamätania sa z nepriazniv˘ch podmienok, ktoré ovplyvÀovali a e‰te aj ovplyvÀujú ekonomiku Slovenska?
DôleÏit˘m predpokladom na zabezpeãenie trvalého hospodárskeho rastu je priaznivé podnikateºské prostredie, podpora inovácií a znalostnej ekonomiky. Tieto faktory umoÏnia Slovensku pritiahnuÈ investície s vysokou pridanou hodnotou, kto-
ré zabezpeãia rast produktivity, zamestnanosti a
celkovej Ïivotnej úrovne.
Dohoda platná s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj a Slovenskom si vyÏiadala príspevok do fondu. V akej v˘‰ke a na ão je fond urãen˘?
Dohoda medzi Európskou bankou pre obnovu
a rozvoj (EBOR) a Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom financií SR bola uzavretá
3. júla 2009. V zmysle tejto bilaterálnej dohody bol
vytvoren˘ Fond technickej spolupráce medzi SR
a EBOR, do ktorého bol v júli 2009 poskytnut˘ príspevok vo v˘‰ke 1 mil. eur.
Fond je urãen˘ na financovanie poradensk˘ch
sluÏieb, technickej pomoci, ‰túdií realizovateºnosti atì. pre projekty, ktoré EBOR v rámci svojho
mandátu financuje, resp. má financovaÈ v prijímateºsk˘ch krajinách na základne úspe‰ného v˘berového konania. Ide o men‰ie projekty, ktoré môÏu
slúÏiÈ ako prv˘ krok k väã‰ím investiãn˘m projektom, k získaniu skúseností v danej oblasti, získaniu obchodného partnera atì.
Ide o viazan˘ fond, ktor˘ je urãen˘ v˘hradne na
podporu aktivít slovensk˘ch subjektov (konzultantov, poradenské spoloãnosti so sídlom v SR) s
cieºom pomoci transformujúcim sa krajinám v˘chodnej Európy a strednej Ázie (prijímateºské krajiny EBOR) pri ich prechode na trhové hospodárstvo s dôrazom na podporu súkromného sektora.
Viete povedaÈ, do akej miery sa k dne‰nému dÀu
Ktoré krajiny sú zainteresované na donorsk˘ch
aktivitách EBOR?
Prostriedky fondu sú urãené na projekty v krajinách, v ktor˘ch EBOR vykonáva svoju ãinnosÈ
a zároveÀ sú príjemcami oficiálnej rozvojovej pomoci podºa aktuálneho zoznamu OECD.
Teritoriálne fond pokr˘va 19 krajín v˘chodnej
Európy a strednej Ázie: Albánsko, Arménsko,
AzerbajdÏan, Bielorusko, Bosna a Hercegovina,
Chorvátsko, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizská
republika, b˘valá juhoslovanská republika Macedónsko, Moldavsko, Mongolsko, âierna Hora,
Srbsko, TadÏikistan, Turecko, Turkmenistan, Ukrajina a Uzbekistan.
Ako sa darí v spolupráci s EBOR pokraãovaÈ
v reformách, ktoré slúÏia na získanie a udrÏanie ekonomickej sily Slovenska?
V roku 2009 bol schválen˘ objem investícií
EBOR v SR vo v˘‰ke 240 mil. eur, z toho 150 mil.
eur pre PPP-projekty – R 1. EBOR poskytla 90 mil.
eur pre Úverovú linku na podporu energetickej
efektívnosti – SLOVSEFF s cieºom povzbudiÈ
miestne banky, aby naìalej poskytovali úvery mal˘m a stredn˘m podnikom a bytov˘m spoloãenstvám a aby úzko spolupracovali s komerãn˘mi
bankami a in˘mi medzinárodn˘mi finanãn˘mi in‰titúciami za úãelom mobilizovania financovania
poãiatoãn˘ch PPP projektov na v˘stavbu ciest.
V roku 2008 bol objem investícií vo v˘‰ke 2,6
mil. eur pre projekt Arka Property Fund II. Celkov˘ objem investícií EBOR za obdobie 1991 –
2009 bol vo v˘‰ke 1,471 mld. eur.
M I N I S T E R S T V O
F I N A N C I Í
S R
·tátny tajomník Ministerstva financií Slovenskej republiky Peter KAÎIMÍR
sa v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou vyjadruje k súãasnej ekonomickej
situácii Slovenska, ale aj k európskej spolupráci.
NapæÀajú sa predsavzatia
a spolupráca?
Skúsme si pohºadom do minulosti priblíÏiÈ
budúcnosÈ. E‰te v roku 2009 bolo obnovenie normálneho fungovania kreditn˘ch
trhov najdôleÏitej‰ou úlohou na prekonanie globálnej krízy. Ako sa splnili oãakávania v tomto smere a ako ìalej?
K˘m na zaãiatku globálnej finanãnej krízy sme hovorili iba o ãiastoãnom dopade na
domáci finanãn˘ trh najmä na sektor kolektívneho investovania a dôchodkového sporenia, koncom roka 2008 a v roku 2009 zmenou jej charakteru na hospodársku krízu a jej
postupn˘m prenesením do reálnej ekonomiky sa kríza v˘raznej‰ie prejavila aj v bankovom sektore. Banky sa zaãali správaÈ podstatne konzervatívnej‰ie a opatrnej‰ie, priãom
osobitne to pocítili najmä podniky, ktoré
vzhºadom na vysok˘ podiel odvetví citliv˘ch
na ekonomick˘ pokles zaznamenali zhor‰enie ekonomick˘ch ukazovateºov. Kombinácia
poklesu dopytu podnikov po úveroch a podstatné sprísnenie úverov˘ch ‰tandardov zo
strany bánk spôsobili zníÏenie objemu financovania podnikového sektora bankami, ão
ale predstavuje trend v celej EÚ. Práve úverov˘ kanál je vo väã‰ine európskych krajín,
vrátane Slovenska, podstatn˘ pre financovanie ekonomiky, preto je obnovenie dôvery
kreditn˘ch trhov rozhodujúce.
E‰te zaãiatkom roka 2009 bolo podpísané
Memorandum medzi Slovenskou záruãnou a
rozvojovou bankou, a. s., Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky, Slovenskou
bankovou asociáciou a Ministerstvom financií Slovenskej republiky o spolupráci a v˘mene informácií v oblasti spolufinancovania
mal˘ch a stredn˘ch podnikateºov a následne
vo februári Memorandum o spolupráci pri rie‰ení dopadov finanãnej a hospodárskej krízy
na slovenskú spoloãnosÈ medzi vládou Slovenskej republiky a Slovenskou bankovou
asociáciou. Aj vìaka t˘mto spoloãn˘m snahám sme zaznamenali len mierny pokles v poskytovaní úverov podnikom, ktor˘ v roku
2009 predstavoval 3,3 %. Pozitívnej‰ia situácia je vo financovaní domácností, kde môÏeme hovoriÈ o relatívne dobrom raste úverov.
K˘m v prípade úverov na b˘vanie je oÏivenie opatrnej‰ie, v segmente spotrebiteºsk˘ch
úverov bol dokonca v prvom ‰tvrÈroku 2010
vykázan˘ absolútny vy‰‰í objem novoposkytnut˘ch úverov v porovnaní s rovnak˘m
obdobím minulého roka.
V záujme dosiahnutia pozitívnych v˘sledkov aj v oblasti úverovania podnikového sektora bude Ministerstvo financií SR pokraãovaÈ v podpore ãinností Eximbanky SR a Slovenskej záruãnej a rozvojovej banky, a.s. a
prostredníctvom ich osobitn˘ch produktov,
najmä rôznych záruãn˘ch schém motivovaÈ
vyuÏitie finanãn˘ch zdrojov komerãného bankového sektora.
Prinavracia sa dôvera na finanãné trhy?
Zásahy vlád a centrálnych bánk uskutoãnené v reakcii na globálnu krízu zaãali obnovovaÈ dôveru na finanãn˘ch trhoch. Nekontrolovaná stimulácia ekonomík prostredníctvom
vládnych v˘davkov sa v‰ak môÏe negatívne
prejaviÈ v rastúcom zadlÏovaní ‰tátov, ktoré
predstavuje relatívne nov˘ druh rizika na finanãn˘ch trhoch. Trvalej‰ie obnovenie dôvery navy‰e skomplikovala osobitná situácia v
Grécku.
Prijímané opatrenia na úrovni EÚ a odsúhlasenie Európskeho finanãného stabilizaãného fondu by mohli napomôcÈ k upokojeniu finanãn˘ch trhov. Mnohé návrhy zv˘‰enej regulácie finanãného trhu sa dnes konzultujú na
európskej úrovni a budú premietnuté do legislatívnych rámcov, ako napr. tzv. nová architektúra dohºadu a opatrenia tzv. krízového
manaÏmentu. V‰etky pripravované opatrenia majú za cieº posilniÈ koordináciu dohºadu nad finanãn˘mi in‰titúciami v rámci EÚ
a zabezpeãiÈ rie‰enie krízovej situácie e‰te
predt˘m, ako nastanú s finanãnou in‰titúciou
problémy, ako aj poãas obdobia, kedy je táto
in‰titúcia v problémoch s následn˘m riadením
jej prípadnej likvidácie.
V nadväznosti na pomoc poskytnutú niektor˘m finanãn˘m in‰titúciám v krajinách EÚ
sa táto pomoc bude prehodnocovaÈ, priãom
Európska komisia aj v tejto oblasti pripravuje nové pravidlá. Stále viac sa presadzuje názor, Ïe náklady by uÏ ìalej nemali zná‰aÈ
rozpoãty ‰tátov, a teda daÀoví poplatníci, ale
trh – ide o tzv. pravidlo „polluter pays“.
âo drÏalo a posúvalo dynamiku ekonomiky na Slovensku? Ako to vidíte v tomto
roku?
Ekonomick˘ rast na Slovensku bol v predkrízovom období Èahan˘ domácim dopytom
podporovan˘m silnou spotrebou domácností v dôsledku pozitívneho v˘voja na trhu práce a zahraniãn˘m dopytom podporovan˘m
v˘robou v automobilovom a elektrotechnickom priemysle. V poslednom kvartáli 2008
a v roku 2009 bolo Slovensko zasiahnuté
globálnou ekonomickou krízou cez kanál zahraniãného obchodu. Slovensko je malá otvorená ekonomika, ktorá je senzitívna na zmeny vo v˘voji vonkaj‰ieho prostredia. Pokles
zahraniãného dopytu na‰ich najv˘znamnej‰ích obchodn˘ch partnerov sa prejavil na po-
35
M I N I S T E R S T V O
klese exportov a v˘raznom poklese investícií. S miernym oneskorením sa kríza prejavila aj na v˘voji na trhu práce, keì do‰lo k poklesu zamestnanosti a pomal‰iemu rastu
miezd, ão sa prejavilo v zníÏení spotreby domácností. V roku 2009 pri‰lo k poklesu HDP
o 4,7 %.
V roku 2010 sa oãakáva rast ekonomiky o
2,8 %, ktor˘ bude podporen˘ najmä oÏivením
vonkaj‰ieho prostredia. Existujú aj odhady relevantn˘ch medzinárodn˘ch in‰titúcií, ktoré
hovoria o rádovo vy‰‰ích ãíslach rastu! Pozitívny v˘voj v zahraniãí potvrdzujú najnov‰ie
predbeÏné odhady HDP krajín EÚ za prv˘
kvartál 2010 a taktieÏ prognóza EK. Na rast
budú pozitívne vpl˘vaÈ aj veºké investiãné
projekty (PPP-projekty, AU Optronics, VW).
·tátny rozpoãet sa podºa údajov akosi prepadáva, v ãom sú príãiny? Naznaãuje to, Ïe
nás ãaká opäÈ zl˘ rok?
V˘davky ‰tátneho rozpoãtu sa vyvíjajú v
súlade so schválen˘m zákonom o ‰tátnom
rozpoãte na tento rok. Porovnaním rovnak˘ch období tohto a minul˘ch rokoch moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe tempo ãerpania v˘davkov
k rozpoãtu sa nijako nevymyká trendu predo‰l˘ch rokov. Podiel ãerpania v˘davkov ‰tátneho rozpoãtu oproti schválenému rozpoãtu
je v porovnaní s rovnak˘m obdobím predchádzajúcich dvoch rozpoãtov˘ch rokov na porovnateºnej úrovni (% ãerpania schváleného
rozpoãtu k 30. 4. 2010 je 28,9 %; k 30. 4. 2009
je to 26,0 % a k 30. 4. 2008 na úrovni 27,8 %).
Dôvody vy‰‰ieho ãerpania schváleného
rozpoãtu k 30. 4. 2010 (na úrovni 28,9 %)
oproti rovnomernému ãerpaniu v˘davkov:
– nelineárnosÈ ãerpania v˘davkov ‰tátneho
rozpoãtu na úroky a ostatné platby súvisiace
s úrokmi, ktoré je typické pre ‰tátny dlh, priãom prevaÏná ãasÈ sa ãerpá v prvej polovici
rozpoãtového roka, a to v nadväznosti na
splátkové kalendáre jednotliv˘ch dlhopisov a
vládnych úverov (ãerpanie t˘chto v˘davkov
dosahuje k 30. 4. 2010 úroveÀ takmer 50 %
schváleného rozpoãtu),
– skutoãnosÈ, Ïe v roku 2010 sú súãasÈou
v˘davkov ‰tátneho rozpoãtu aj v˘davky na
transfery do Sociálnej poisÈovne na krytie
deficitov vzniknut˘ch v dôsledku zavedenia
II. piliera do základného fondu starobného poistenia, ktoré v minulosti boli hradené zo ‰tátnych finanãn˘ch aktív, a nie z v˘davkov ‰tátneho rozpoãtu (ãerpanie t˘chto v˘davkov dosiahlo k 30. 4. 2010 úroveÀ 430 mil. eur).
Dohoda platná s Európskou bankou pre
obnovu a rozvoj a Slovenskom si vyÏiadala príspevok do fondu. V akej v˘‰ke a na
ão je fond urãen˘?
V zmysle tejto bilaterálnej dohody uzavretej medzi Európskou bankou pre obnovu
a rozvoj (EBOR) a Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom financií SR bol vytvoren˘ Fond technickej pomoci medzi SR a
EBOR, do ktorého bol v júli 2009 poskytnut˘ príspevok vo v˘‰ke 1 mil. eur.
Fond je urãen˘ na financovanie poradensk˘ch sluÏieb, technickej pomoci, ‰túdií realizovateºnosti a atì. pre projekty, ktoré EBOR
v rámci svojho mandátu financuje, resp. má
financovaÈ v prijímateºsk˘ch krajinách na základne úspe‰ného v˘berového konania. Ide o
men‰ie projekty, ktoré môÏu slúÏiÈ ako prv˘
36
F I N A N C I Í
S R
krok k väã‰ím investiãn˘m projektom, k získaniu skúseností v danej oblasti, k získaniu
obchodného partnera a iné.
Ide o viazan˘ fond, ktor˘ je urãen˘ v˘hradne na podporu aktivít slovensk˘ch subjektov (konzultantov, poradenské spoloãnosti so sídlom v SR) s cieºom pomoci transformujúcim sa krajinám v˘chodnej Európy a
strednej Ázie (prijímateºské krajiny EBOR)
pri ich prechode na trhové hospodárstvo s dôrazom na podporu súkromného sektora.
Prostriedky fondu sú urãené na projekty v
krajinách, v ktor˘ch EBOR vykonáva svoju
ãinnosÈ a zároveÀ sú príjemcami oficiálnej
rozvojovej pomoci v zmysle aktuálneho zoznamu OECD.
Teritoriálne fond pokr˘va 19 krajín v˘chodnej Európy a strednej Ázie, ktoré sú príjemcami oficiálnej rozvojovej pomoci v
zmysle aktuálneho zoznamu OECD: Albánsko, Arménsko, AzerbajdÏan, Bielorusko,
Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizská republika, b˘valá
juhoslovanská republika Macedónsko, Moldavsko, Mongolsko, âierna Hora, Srbsko,
TadÏikistan, Turecko, Turkménsko, Ukrajina
a Uzbekistan.
riÈ priestor pre v˘menu skúseností medzi krajinami s podobn˘m v˘vojom, ako aj poskytnutie skúseností Slovenska ‰ir‰iemu spektru
partnersk˘ch krajín.
âo oãakávate v súvislosti s nárastom exportu, bude maÈ z ãoho rásÈ hrub˘ domáci
produkt?
Na základe nedávno zverejnen˘ch predbeÏn˘ch dát o HDP, vzrástla slovenská ekonomika oproti prvému kvartálu 2009 o 4,6 %.
KeìÏe podrobná ‰truktúra e‰te nie je známa,
predpokladáme, Ïe rast HDP bol Èahan˘ najmä priemyslom a zahraniãn˘m obchodom, ão
naznaãovali aj mesaãné dáta za prvé tri mesiace 2010. Export tovarov za prv˘ kvartál
2010 vzrástol o16,9 %. Na‰i najväã‰í obchodní partneri (Nemecko a âesko) na základe predbeÏn˘ch odhadov zverejnen˘ch Eurostatom rástli medziroãne aj medzikvartálne,
ão potvrdzuje oÏivenie vonkaj‰ieho prostredia.
Prognóza EK z mája 2010 predpokladá
rast HDP krajín EÚ o 1 % v roku 2010 a o
1,7 % v roku 2011, ão sa prejaví na raste produkcie a exportu. MF SR predpokladá rast
HDP v roku 2010 o 2,8 % a v roku 2011 o
3,3 %.
Ako sa MF SR zapája do oficiálnej rozvojovej pomoci, môÏete byÈ konkrétny?
Ministerstvo financií spravovalo v roku
2009 71% z celkovej sumy poskytnutej na oficiálnu rozvojovú pomoc. Ide predov‰etk˘m
o odvody do rozpoãtu Európskej únie, príspevky do medzinárodn˘ch finanãn˘ch in‰titúcií, ako aj vlastné aktivity. Medzi najv˘znamnej‰ie vlastné aktivity patrí vytvorenie
Fondu technickej pomoci medzi SR a EBOR
(spomenut˘ vy‰‰ie), príspevok do Spoloãného európskeho fondu pre krajiny západného
Balkánu manaÏovaného EBOR a Európskou
investiãnou bankou v celkovej v˘‰ke 700 tis.
eur a program „Verejné financie pre rozvoj“.
Pri tvorbe tohto programu bolo kºúãov˘m
faktorom presvedãenie, Ïe správne postupy v
riadení verejn˘ch financií sú kºúãové pre boj
s korupciou, zniÏovanie chudoby a zabezpeãenie efektívneho vyuÏívania verejn˘ch zdrojov. MF SR poskytlo finanãn˘ príspevok
1,050,000 USD na realizácie programu a zároveÀ sa rozhodlo ponúknuÈ expertízu svojich
pracovníkov a ìal‰ích odborníkov na verejné financie zo Slovenska ‰tátom z t˘chto regiónov. Program realizuje Regionálne centrum UNDP v Bratislave. Programová rada
vybrala pre realizáciu aktivít programu v prvej fáze Srbsko, Moldavsko a âiernu Horu.
MF SR sa tieÏ zapojilo do aktivít zameran˘ch na zmiernenie dôsledkov dopadu zmeny klímy v rozvojov˘ch krajinách, na ktoré v
roku 2010 finanãne prispeje sumou 125 000
eur.
Aké sú teda prognózy?
Slovenská ekonomika od prudkého prepadu zaãiatkom roka 2009 zaÏíva jeden z najr˘chlej‰ích medzikvartálnych rastov HDP.
Tento rast bol ovplyvnen˘ predov‰etk˘m oÏivením u na‰ich obchodn˘ch partnerov v Európe, a z neho vypl˘vajúcim vy‰‰ím domácim
dopytom. V súãasnosti je otázne, do akej
miery je tento domáci dopyt podporovan˘
fi‰kálnymi stimulmi a nakoºko je oÏivenie
udrÏateºné. DôleÏité v‰ak je, Ïe v˘znamné
zahraniãné in‰titúcie (EK, MMF) predpovedajú Slovensku v tomto aj v budúcom roku na
európske pomery pomerne siln˘ rast, preto
moÏno povedaÈ, Ïe vyhliadky do budúcnosti
sú pozitívne.
Na aké oblasti sa zameriavajú regionálne
projekty a programy?
V rámci programu „Verejné financie pre
rozvoj – PosilÀovanie kapacít v oblasti verejn˘ch financií v krajinách západného Balkánu a Spoloãenstva nezávisl˘ch ‰tátov“ plánujeme realizovaÈ aj regionálne aktivity. Ich zameranie je rovnaké ako zameranie národn˘ch aktivít, av‰ak moÏnosÈ zapojiÈ sa budú
maÈ aj krajiny susediace s krajinami vybran˘mi pre realizáciu programu. Cieºom je vytvo-
M I N I S T E R S T V O
F I N A N C I Í
S R
Riaditeº in‰titútu finanãnej politiky MF SR Zdenko KRAJâÍR sa vyjadruje k ekonomickej situácii na Slovensku,
v období keì sa oãakáva rast ekonomiky a nárast zahraniãného dopytu. Pripravila redaktorka Anna Komová.
MoÏnosti sledujeme
Ako by ste hodnotili dôsledky moÏného
prílevu priamych investícií pre Slovensko?
Hospodársky rast na Slovensku bol predov‰etk˘m v období rokov 2004 – 2008 Èahan˘
prílevom priamych zahraniãn˘ch investícií.
Tieto v˘razn˘m spôsobom prispievali k rastu produktivity cez transfer know-how, ako aj
k rastu zamestnanosti. Práve rast produktivity v˘robn˘ch faktorov stál za v˘razn˘m rastom potenciálu slovenskej ekonomiky. ZároveÀ vìaka rastu reálnej produktivity mohlo
Slovensko zaznamenaÈ pomerne vysok˘ rast
reálnych miezd bez vyvolávania inflaãn˘ch
tlakov.
tu zaãína v˘razne rásÈ, tak trh práce naìalej
vykazuje nepriazniv˘ v˘voj, keì zamestnanosÈ podºa r˘chleho odhadu ·tatistického úradu poklesla v prvom kvartáli 2010 medziroãne o 3 %.
Potrvá urãit˘ ãas, k˘m sa oÏivenie z reálnej ekonomiky prenesie na trh práce. Miera
nezamestnanosti by mala dosiahnuÈ vrchol v
tomto roku a zaãne sa zniÏovaÈ len pozvoºne,
keìÏe sa ekonomika stále nachádza pod svojím potenciálom. Údaje z Ústredia práce za
apríl 2010 uÏ naznaãili mierne zlep‰enie, keì
sa nezamestnanosÈ po niekoºkomesaãnom
raste zníÏila o 0,36 percentuálneho bodu na
úroveÀ 12,5%.
Oãakával sa väã‰í odlev investorov v krízovom období? Aká je dnes situácia?
Finanãná kríza, ktorá sa naplno zaãala prejavovaÈ od polovice roka 2008, v˘razne zatriasla dôverou vo finanãné in‰titúcie a prehæbila neistotu ohºadom solventnosti viacer˘ch v˘znamn˘ch in‰titúcii, ão vyústilo do série bankrotov a núten˘ch predajov. Priame zahraniãné investície sú menej senzitívne na cyklick˘ v˘voj v porovnaní s in˘mi formami kapitálov˘ch tokov, keìÏe sú väã‰inou spojené
s reálnymi investíciami. Napriek tomu sa prílev priamych investícii v roku 2009 oslabil z
dôvodu poklesu globálnej ekonomickej aktivity. V roku 2009 bol na Slovensku ãist˘ prílev investícii reprezentovan˘ reinvestovan˘m ziskom a majetkovou úãasÈou vo v˘‰ke
1,308 mld. eur ( v roku 2008 1,549 mld. eur).
Po relatívne nízkom príleve priamych zahraniãn˘ch investícii v roku 2009, oãakávame, Ïe od roku 2010 by sa prílev priamych zahraniãn˘ch investícii mal postupne zvy‰ovaÈ. Slovensko stále predstavuje atraktívny
cieº pre investorov – relatívne nízke náklady
práce, nízke daÀové zaÈaÏenie, priaznivé podnikateºské prostredie, ãlenstvo v eurozóne.
KeìÏe Slovensko sa stále nachádza v procese konvergencie voãi západn˘m ekonomikám, investície by mali pokraãovaÈ v prispievaní k rastu produktivity a t˘m potenciálu celej ekonomiky.
S oÏivovaním externého prostredia sa zaoberala aj Európska komisia. Aká je podºa vás situácia dnes a aké sú oãakávania
smerom do budúcnosti?
Nedávno zverejnené r˘chle odhady HDP
(flash odhad HDP) krajín EÚ a eurozóny za
prv˘ kvartál 2010 zaznamenali medziroãné aj
medzikvartálne rasty. To potvrdzuje oÏivenie
vonkaj‰ieho prostredia, ktoré naznaãovali uÏ
aj údaje za zahraniãn˘ obchod, keì export tovarov na Slovensku vzrástol o 16,9%. TaktieÏ
oãakávania vyjadrené indikátormi sentimentu v zahraniãní neustále rastú (indikátor sentimentu, IFO, PMI, ZEW).
PredbeÏné v˘sledky za prv˘ kvartál naznaãujú, Ïe oÏivenie v zahraniãní môÏe byÈ r˘chlej‰ie, ako pôvodne predpokladala vo svojej májovej prognóze Európska komisia. Tá
predpokladala pomal‰ie rasty v prvom kvartáli v porovnaní so skutoãnosÈou. Na najbliωie roky predpokladá EK rast HDP krajín EÚ
na úrovni 1,0 % v roku 2010 a 1,7 % v roku
2011. To sa u nás prejaví na náraste exportu,
investícií a s oneskorením aj na raste zamestnanosti a mzdách, ão posilní dopyt domácností. Podºa poslednej prognózy MF SR sa
rast HDP v roku 2010 oãakáva na úrovni
2,8% a v roku 2011 na úrovni 3,3 %.
Ako poznaãilo oslabenie prílevu investícií
na Slovensko rast zamestnanosti, kedy a
kde to bolo najhor‰ie, aká je prognóza?
Oslabenie prílevu investícii je len jednou
z príãin poklesu zamestnanosti, oveºa dôleÏitej‰ím je samotn˘ vplyv poklesu zahraniãného a domáceho dopytu spôsoben˘ globálnou
hospodárskou krízou. Trh práce reagoval na
jej dopady s oneskorením niekoºk˘ch kvartálov. K˘m reálna ekonomika zaãala pociÈovaÈ
vplyvy krízy od zaãiatku roka 2009, vplyv na
zamestnanosÈ bol poãas prvého polroka minimálny. ZamestnanosÈ sa zaãala v˘razne
prepadávaÈ aÏ v druhom polroku. K˘m v posledn˘ch mesiacoch sme svedkami postupného oÏivenia slovenskej ekonomiky – priemyselná produkcia sa zvy‰uje, objem expor-
âo je z vá‰ho pohºadu najdôleÏitej‰ie pre
r˘chly rast ekonomiky v tomto roku? Ak˘
v˘voj predpokladáte?
Dynamika rastu HDP v roku 2010 sa bude
odvíjaÈ od situácie vo vonkaj‰om prostredí a
konkurencieschopnosti na‰ich v˘robkov v
zahraniãí. V˘sledky predbeÏn˘ch odhadov
rastov na‰ich obchodn˘ch partnerov naznaãujú r˘chlej‰ie oÏivenie ako sa predpokladalo. Rizikom môÏe byÈ koniec roka, ktor˘ by
mal byÈ poznaãen˘ sprísnením fi‰kálnych politík v eurozóne, ão môÏe ãiastoãne spomaliÈ
rast t˘chto ekonomík. Na strane druhej oãakávame v˘razne zr˘chlenie v˘roby podporené spustením veºk˘ch investiãn˘ch projektov
(PPP projekty, AU Optronics, VW). ëal‰ími
pozitívnymi signálmi sú r˘chly rast nov˘ch
objednávok v Nemecku ako aj jeho v˘razné
zlep‰enie indikátorov ekonomického sentimentu v nemeckej ekonomike (IFO a ZEW).
37
M I N I S T E R S T V O
V akom stave sa nachádzajú zisky západoeurópskych firiem, majú priamy vplyv aj
na na‰u ekonomiku?
Firemné zisky v roku 2009 zasiahla globálna hospodárska kríza. Od roku 2010 zaÏíva
globálna ekonomika postupné oÏivenie, ão by
malo maÈ vplyv aj na v˘voj ziskov zahraniãn˘ch firiem. Ekonomika Európskej únie od recesie zaãiatkom roka 2009 na medzi kvartálnej báze postupne rastie, za prv˘ kvartál 2010
dosiahla rast HDP na úrovni 0,3 %.
Rastúca ziskovosÈ zahraniãn˘ch firiem
umoÏÀuje t˘mto firmám uskutoãÀovaÈ priame zahraniãné investície. Zo ‰ir‰ieho pohºadu rastúca ziskovosÈ indikuje rastúcu produkciu a trÏby, ão zasa môÏe znamenaÈ z ná‰ho pohºadu zv˘‰enie vonkaj‰ieho dopytu.
MôÏu si banky efektívne riadiÈ svoju likviditu, ak˘ to má vplyv na reálnu ekonomiku?
Stabilita bankového sektora v oblasti likvidity nebola naru‰ená ani hospodárskou krízou v roku 2009. Z dlhodobého pohºadu je dôleÏité, Ïe väã‰ina bánk stále pokr˘va úverové aktivity stabiln˘mi vkladmi klientov.
SchopnosÈ bankového sektora pokryÈ nelikvidné aktíva (úvery klientom) relatívne stabiln˘mi zdrojmi (vklady klientov a hypotekárne záloÏné listy) je i naìalej vysoká. Vy‰‰í podiel volatiln˘ch zdrojov pri financovaní úve-
F I N A N C I Í
S R
rov vykazovali prevaÏne poboãky zahraniãn˘ch bánk. Situácia v oblasti krátkodobej likvidity je taktieÏ stabilná. Takmer v‰etky banky plnili v poslednej dobe predpísan˘ ukazovateº krátkodobej likvidity. Banky teda dokáÏu refinancovaÈ svoje aktivity z vlastn˘ch
zdrojov a z vkladov klientov a nie sú odkázané na pôÏiãky na medzibankovom trhu.
Slovenské banky nemajú problém s likviditou, preto je dosah riadenia likvidity na
reálnu ekonomiku minimálny. Negatívne
môÏu vpl˘vaÈ skôr sprísnené úverové podmienky, ktoré zostávajú i naìalej úãinné vo
väã‰ine slovensk˘ch bánk a pretrvávajúca
opatrnosÈ bánk pri financovaní nov˘ch projektov.
Ako by ste zhodnotili úverovú aktivitu
bánk za posledné obdobie, obnovuje sa dôvera?
Úverová aktivita bánk sa za posledné mesiace roka 2010 ochladzuje. Pretrváva v˘voj
z roku 2009 a dochádza k stagnácii celkového mnoÏstva úverov. Na medzimesaãnej báze
sa hodnota nov˘ch úverov rovná hodnote
splátok úverov, ão znamená, Ïe stav úverov
v ekonomike nerastie. MnoÏstvo nov˘ch úverov je veºmi nízke. V ‰truktúre úverov podnikom dominujú prevaÏne prevádzkové úvery. Podniky prestali ãerpaÈ investiãné úvery.
Pri pohºade na ‰truktúru úverov, dochádza od
októbra na medziroãnej báze k poklesu mnoÏstva úverov podnikom, priãom mnoÏstvo úverov domácnostiam i naìalej rastie, ale s niωím tempom ako v minulosti.
Ako sa správajú podniky, ktoré sú závislé
od pravideln˘ch úverov˘ch zdrojov, vidíte zlep‰enie? Aká je prognóza?
Banky sú i naìalej opatrné pri poskytovaní nov˘ch úverov a uplatÀujú sprísnené podmienky. V oblasti úverovania sa banky sústredili najmä na úvery s vy‰‰ou pravdepodobnosÈou návratnosti, priãom v porovnaní s predkrízov˘m v˘vojom sa zmenil pohºad bánk
na samotnú návratnosÈ úveru. Pri financovaní podnikov sa tak banky zamerali na menej
rizikové odvetvia a subjekty. V oblasti úverovania banky pokraãujú v uprednostÀovaní
financovania domácností, ktoré sú vnímané
ako menej rizikové v porovnaní s podnikmi.
Mnohé podniky zápasiace so zníÏen˘m dopytom zo zahraniãia boli nútené obmedziÈ svoju v˘robu. V roku 2010 sa oãakáva oÏivenie
zahraniãného obchodu a rast priemyselnej
produkcie. So zvy‰ujúcim sa poãtom zákaziek
a zv˘‰ením exportu podnikov do zahraniãia
budú banky ochotné poskytovaÈ väã‰ie mnoÏstvo prostriedkov, ktoré zaãnú vykazovaÈ lep‰ie hospodárske v˘sledky.
Investiãné stimuly a ich efektivita
Novelizáciou zákona o investiãnej pomoci sa podporujú aj menej sofistikované projekty, kde je dôleÏitá
predov‰etk˘m ºudská práca. Na Slovensku je moÏn˘ priestor pre nové investície. Máme dosÈ investorov?
Rozhovor o investiãnej pomoci priná‰ame s generálnym riaditeºom Sekcie stratégie Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky Vojtechom FERENCZOM, ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová.
né poskytnutie investiãn˘ch stimulov – investiãnej pomoci – patria spoloãnosti, ako PCA
Slovakia, s. r. o., KIA Motors, s. r. o., SONY
SLOVAKIA, spol. s r. o., Samsung Electronics Slovakia, s. r. o., VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a. s., a iní, ktorí podºa rôznych ‰tatistick˘ch meraní predstavujú lídrov slovenskej ekonomiky pri tvorbe HDP. Títo, ako aj
mnohí iní investori, patria k najväã‰ím producentom, alebo zamestnávateºom v lokalitách – regiónoch, v ktor˘ch sa rozhodli realizovaÈ svoje investície.
Investiãnú pomoc od ‰tátu dostalo niekoºko podnikov na Slovensku, aká je ich miera pomoci oÏivenia ekonomiky na Slovensku?
Medzi spoloãnosti, ktor˘m bolo schvále-
38
Máte informácie, ãi napæÀajú to ão deklarovali v investiãn˘ch zmluvách? âo v prípade ak nedokáÏu napríklad zabezpeãiÈ a
udrÏaÈ ist˘ poãet pracovn˘ch miest?
Vo v‰eobecnosti moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe investori vyvíjajú maximálne úsilie pri dodrÏiavaní podmienok, ktoré im vypl˘vajú z vydan˘ch rozhodnutí, príp. investiãn˘ch zmlúv. V
prípade, Ïe investor nenapæÀa niektoré podmienky Ministerstvo hospodárstva SR s cieºom udrÏaÈ v˘znamn˘ objem investícií a plánovan˘ch novovytvoren˘ch pracovn˘ch
miest, po dôkladnej anal˘ze investiãného projektu zváÏi predæÏenie obdobia na zrealizovanie investiãného projektu o jeden kalendárny rok oproti pôvodnému termínu.
M I N I S T E R S T V O
Ak investor neplnil zásadné podmienky, na
základe ktor˘ch bola investiãná pomoc schválená, Ministerstvo hospodárstva SR pozastavilo, resp. zru‰ilo poskytovanie investiãnej
pomoci.
Myslíte si, Ïe je to v˘hodná pomoc pre investorov? Aké sú pravidlá pri udeºovaní investiãn˘ch stimulov?
Od 1. januára 2008 vstúpil do platnosti zákon ã. 561/2007 Z. z. o investiãnej pomoci a
o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov v
znení neskor‰ích predpisov, podºa ktorého je
moÏné podporiÈ investiãnou pomocou projekty v oblasti priemyselnej v˘roby so zameraním na vybudovanie nového podniku, roz‰írenie existujúceho podniku, diverzifikáciu
v˘roby, alebo zásadnú zmena v˘robného programu. ëalej to môÏu byÈ technologické centrá, napr. centrum priná‰ajúce vylep‰enie,
zmenu v˘robkov, v˘robn˘ch procesov, technológií a pod. PodporiÈ moÏno aj centrá strategick˘ch sluÏieb. Napr. centrá pre v˘voj poãítaãov˘ch programov, centrá zákazníckej
podpory – úãtovnícke, finanãné, ústredia nadnárodn˘ch firiem. A tieÏ cestovn˘ ruch - vybudovanie nov˘ch komplexov v turistick˘ch
centrách, alebo roz‰írenie existujúcich komplexov o nové sluÏby.
Investiãná pomoc sa môÏe poskytnúÈ formou dotácie na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku, úºavy na dani z príjmu, príspevku na
vytvorené nové pracovné miesta alebo formou prevodu nehnuteºného majetku alebo
zámeny nehnuteºného majetku za cenu niωiu, ako je v‰eobecná hodnota majetku.
Legislatívny rámec pre poskytovanie investiãnej pomoci vymedzuje aj povinnosti pre
prijímateºov. Tí sú povinní zachovaÈ dlhodob˘ hmotn˘ majetok a dlhodob˘ nehmotn˘
majetok, na ktor˘ bola poskytnutá investiãná pomoc v rozsahu zodpovedajúcom skutoãnej v˘‰ke ãerpanej investiãnej pomoci, najmenej v‰ak poãas 5-tich zdaÀovacích období, nasledujúcich po období, v ktorom prijímateº skonãil investiãn˘ zámer. Za poru‰enie
tejto podmienky sa nepovaÏuje v˘mena zariadenia alebo vybavenia, ktoré zastaralo. ëalej musia zachovaÈ poãet nov˘ch vytvoren˘ch pracovn˘ch miest najmenej 5 rokov od
ich prvého obsadenia. Podmienky pre poskytnutie investiãnej pomoci musia splniÈ
najneskôr do troch kalendárnych rokov od vydania rozhodnutia o schválení investiãnej pomoci. Príslu‰né predpisy prijímateºov investiãnej pomoci tieÏ zaväzujú realizovaÈ investiãn˘ zámer tak, Ïe najmenej 25 % hodnoty
oprávnen˘ch investiãn˘ch nákladov musí byÈ
financovan˘ch z vlastn˘ch zdrojov alebo prostredníctvom externého financovania, ktoré
nezah⁄Àa ‰tátnu pomoc.
Je dostatoãne zatraktívnené aj investiãné
prostredie pre zahraniãn˘ch podnikateºov,
neukazujú sa potreby zlep‰enia?
S cieºom zaviesÈ jednotn˘ systém riadenia
v‰etk˘ch ‰tátnych in‰titúcií a im podriaden˘ch organizácií, zameran˘ch na podporu
zahraniãn˘ch investorov schválila vláda SR
v júni minulého roku materiál „Koncepcia
riadenia prílevu zahraniãn˘ch investícií v
kontexte globálnej finanãnej a hospodárskej
krízy“. T˘ka sa hlavne ãinnosti Ministerstva
H O S P O D Á R S T V A
hospodárstva SR, Ministerstva zahraniãn˘ch
vecí SR, agentúry SARIO a zastupiteºsk˘ch
úradov SR v zahraniãí. Koncepcia obsahuje
základné ciele a zásady riadenia prílevu zahraniãn˘ch investícií, ako aj úlohy pre jednotlivé in‰titúcie vypl˘vajúce z navrhovan˘ch opatrení. Urãuje ich vzájomnú previazanosÈ v jednotliv˘ch ãinnostiach. Nekoordinovan˘ obsahov˘ a teritoriálny prístup in‰titúcií, ktoré sú aktívne v oblasti podpory
prílevu zahraniãn˘ch investícií na Slovensko, zabraÀuje potenciálnemu vyuÏitiu synergie, resp. komplementárnosti jednotliv˘ch
aktivít.
ZniÏuje, podºa vás pán riaditeº, politika investiãn˘ch stimulov aj regionálne rozdiely?
Samotná politika investiãn˘ch stimulov
nerie‰i a ani nemôÏe rie‰iÈ problematiku vyrovnávania regionálnych rozdielov. Av‰ak je
to nástroj, ktor˘ môÏe najmä v kombinácii s
makroekonomick˘mi opatreniami slúÏiÈ na
zatraktívnenie ekonomicky poddimenzovan˘ch lokalít, ktoré nie sú, ãasto z objektívnych
dôvodov, samostatne schopné „predaÈ“ svoje investiãné v˘hody a príleÏitosti.
Aké sú v˘sledky vyhodnotenia efektivity uÏ
poskytnut˘ch investiãn˘ch stimulov?
V období od 1. 1. 2001 do 31. 12. 2009 vláda Slovenskej republiky schválila poskytnutie investiãn˘ch stimulov alebo investiãnej
pomoci pre 97 Ïiadateºov v celkovej v˘‰ke 1
146,82 mil. eur (34,549 mld. Sk).
Najviac vyuÏívanou formou pomoci v rámci celého obdobia poskytovania investiãn˘ch
stimulov bola finanãná dotácia na obstaranie
investiãného majetku (48,79 %). Druhou najvyuÏívanej‰ou formou pomoci bola nepriama
pomoc vo forme daÀov˘ch úºav (38,98 %).
Príspevky na rekvalifikáciu ako aj tvorbu nov˘ch pracovn˘ch miest, ktoré boli implementované v spolupráci s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny SR, tvorili 7,7 %.
Najmenej vyuÏívanou formou pomoci bol
prevod nehnuteºného majetku za cenu niωiu
ako je v‰eobecná hodnota majetku v objeme
0,20 % z celkového objemu schválenej ‰tátnej pomoci.
Do akej miery sa podporujú investori formou daÀov˘ch úºav?
Investiãné stimuly resp. investiãná pomoc
formou daÀov˘ch úºav boli schválené v objeme 446,997 mil. Eur, ão predstavuje 38,98
% z celkovej schválenej pomoci. V období od
1. 1. 2001 do 30. 6. 2006 boli daÀové úºavy
schválené v objeme 113,907 mil. eur, ão tvorilo 20,38 % z objemu v tom období schválenej pomoci. V období od 1. 7. 2006 do 31.
12. 2009 boli daÀové úºavy schválené vo v˘‰ke 333,090 mil. eur, t.j. 56,64 % z objemu v
tom období schválenej pomoci.
DokáÏete porovnaÈ rozdeºovanie investiãn˘ch stimulov dnes a za predchádzajúcej
vlády, v ãom vidíte najväã‰ie rozdiely?
V období od 1. 1. 2001 do 30. 6. 2006 vláda Slovenskej republiky schválila ‰tátnu pomoc formou investiãn˘ch stimulov pre 21
Ïiadostí o poskytnutie investiãn˘ch stimulov
v celkovom objeme 16,833 mld. Sk (558,75
mil. eur). Takmer 68,9 % pomoci bolo schvá-
S R
lenej vo forme priamej finanãnej dotácie a daÀové úºavy tvorili 20,38 % schválenej pomoci. Z hºadiska vplyvu na vyrovnávanie regionálnych disparít moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe pomoc vo forme investiãn˘ch stimulov a inej regionálnej pomoci sa koncentrovala predov‰etk˘m do najviac ekonomicky rozvinut˘ch
regiónov.
V období od 1. 7. 2006 do 31. 12. 2009 vláda Slovenskej republiky schválila poskytnutie investiãn˘ch stimulov pre 76 projektov v
celkovom objeme 17,716 mld. Sk. (588,07
mil. Eur). Z hºadiska dosahu na vyrovnávanie regionálnych disparít moÏno kon‰tatovaÈ,
Ïe pomoc vo forme investiãn˘ch stimulov sa
zefektívnila, priãom v˘znamná zmena nastala aj v ‰truktúre schválen˘ch investiãn˘ch
stimulov. Z celkov˘ch investiãn˘ch stimulov
tvoria daÀové úºavy, ktoré najmenej priamo
zaÈaÏuje verejné zdroje, 56,64 % pomoci.
Priama finanãná dotácia sa na celkovom objeme schválenej pomoci podieºa 29,66 %.
Ak˘ záujem je investovaÈ práve na Slovensku, aká je v˘‰ka investícií a ão to znamená pre Slovensko, ak máme na mysli
pracovné pozície?
Investiãná aktivita domácich, ako aj zahraniãn˘ch podnikateºov prebieha na Slovensku aj v období pretrvávajúcej negatívnej
situácii na svetov˘ch trhoch. V pokroãilom
‰tádiu prípravy investiãn˘ch projektov eviduje MH SR záujem investorov, ktorí plánujú
realizácie svojich investícií v objeme viac
ako 420 mil. eur, priãom sa predpokladá s vytvorením viac ako 3 200 nov˘ch pracovn˘ch
miest.
Objavili sa aj investori, ktorí by chceli podporovaÈ vedu a v˘skum?
MH SR eviduje v súãasnosti záujem niektor˘ch domácich ako aj zahraniãn˘ch investorov, ktorí zvaÏujú realizovaÈ investiãné projekty v oblasti vedy a v˘skumu na Slovensku. PretoÏe ide o projekty v prípravnej fáze
vstupu investorov na nበtrh, nerád by som
bliωie konkretizoval jednotlivé investiãné
aktivity.
Myslíte si, Ïe existuje reálny prehºad o tom,
kto a za ak˘ch podmienok môÏe dostaÈ investiãnú pomoc, netreba sa obávaÈ klientelizmu?
Podmienky za ak˘ch môÏe byÈ investiãná
pomoc schválená urãuje zákon ã. 561/2007
Z. z. o investiãnej pomoci a o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov v znení neskor‰ích
predpisov. Obsahuje konkrétne podmienky,
nutné pre zákonné kvalifikovanie sa Ïiadateºov o investiãnú pomoc. K samotnému návrhu
o poskytnutie investiãnej pomoci sa musia vyjadriÈ jednotliví poskytovatelia pomoci. Následne je návrh predmetom medzirezortného
pripomienkového konania. Závereãné rozhodnutie o schválení poskytnutia investiãnej
pomoci je na rozhodnutí vlády SR, príp. Európskej komisie, ãím je podºa môjho názoru
dostatoãne zabezpeãená transparentnosÈ
schvaºovania investiãnej pomoci.
39
P O D N I K A T E ª S K Á
A L I A N C I A
S L O V E N S K A
Pohºad podnikateºov a manaÏérov
na prekáÏky podnikania v SR
Najväã‰ím problémom je korupcia
·tvorica naj‰ir‰ie pociÈovan˘ch problémov
v podnikateºskom prostredí na Slovensku je
rovnaká ako pred ‰tyrmi rokmi: zlá vymoÏiteºnosÈ práva, nestabilita a nejednoznaãnosÈ zákonov, odvodové zaÈaÏenie a korupcia. Podstatn˘ rozdiel je v tom, Ïe problém korupcie
poskoãil zo ‰tvrtej na prvú prieãku. Nie preto, Ïe by váÏnosÈ problémov v ostatn˘ch troch
zmienen˘ch oblastiach klesla. Naopak, vo
v‰etk˘ch ìalej vzrástla. Vypl˘va to z prieskumu Podnikateºskej aliancie Slovenska (PAS),
ktor˘ pre PAS realizovala analytická jednotka TREND Analyses v rámci prípravy Správy o stave podnikateºského prostredia v SR.
KeìÏe podobn˘ prieskum sa realizoval aj v
roku 2006, je moÏné porovnávaÈ v˘sledky a
identifikovaÈ trendy v˘voja podnikateºského
prostredia poãas uplynul˘ch ‰tyroch rokov.
Korupciu ako rozhodujúci problém oznaãilo
aÏ 52 % respondentov (v roku 2006 necelá
‰tvrtina). Za rozhodujúcu alebo váÏnu prekáÏku pre fungovanie svojho podnikania korupciu oznaãilo aÏ vy‰e 85 % – pred ‰tyrmi
rokmi 65 % – z podnikateºov a manaÏérov,
ktorí sa do prieskumu zapojili. Takmer rovnako respondenti ohodnotili stav vymoÏiteºnosti práva cez súdy. Ten uÏ v prieskume pred
‰tyrmi rokmi oznaãili za rozhodujúcu alebo
váÏnu prekáÏku podnikania vy‰e tri ‰tvrtiny
podnikateºov a manaÏérov. Aktuálne sa na
tom zhodlo aÏ 85 % z nich. Na tretej a ‰tvrtej
prieãke figurujú nestabilita a nejednoznaã-
nosÈ zákonov a odvodové zaÈaÏenie. Pre troch
z desiatich podnikateºov sú rozhodujúcou a pre
ìal‰ích piatich váÏnou prekáÏkou v ich podnikaní. Medzi najväã‰ie problémy z pohºadu
majiteºov a top manaÏérov firiem patrí aj fungovanie verejného obstarávania. Za rozhodujúcu alebo váÏnu prekáÏku povaÏujú súãasnú
prax v tejto oblasti tri ‰tvrtiny respondentov.
Podnikatelia v prieskume tieÏ hodnotili,
ako verejné in‰titúcie svojou ãinnosÈou prispievajú k vytváraniu priazniv˘ch podmienok na
podnikanie. Z desiatky sledovan˘ch in‰titúcií
boli súdy najhor‰ie hodnotené uÏ v roku 2006.
Dokázali si v‰ak pohor‰iÈ e‰te viac. Îe pre
podnikanie vytvárajú priaznivé podmienky si
myslí uÏ iba 7 percent respondentov, pred
‰tyrmi rokmi e‰te 12 percent. Naopak z dvoch
moÏn˘ch negatívnych hodnotení sa ku kategorickému ,,urãite nie“ tentoraz priklonilo uÏ
60 % podnikateºov, teda o polovicu viac ako
pred ‰tyrmi rokmi (vtedy 39 %). V˘razn˘ prepad v hodnotení in‰titúcií zaznamenal parlament. V predchádzajúcom prieskume bol tretí, tentoraz je aÏ predposledn˘. Îe vytvára
priaznivé podmienky na podnikanie si myslí
uÏ len jeden z desiatich podnikateºov. E‰te
hlb‰í pád podºa podnikateºov predviedla vláda. V roku 2006 bola najvy‰‰ie hodnotenou in‰titúciou so 65-percentn˘m podielom pozitívnych odpovedí. Z aktuálneho prieskumu vy‰la vláda ako tretia najhor‰ia, iba s 12 percen-
tami pozitívnych odpovedí. Odpovede na
otázku „aké opatrenia by podnikatelia presadzovali, ak by boli na poste premiéra“, len
podãiarkujú priority identifikované uÏ vy‰‰ie.
Úplne jasn˘mi prioritami, na ktor˘ch sa zhodujú prakticky v‰etci podnikatelia, sú: 1) ráznej‰ie potláãanie korupcie na úradoch, 2) zlep‰enie vymáhateºnosti práva a 3) zabezpeãenie
férovosti vo verejnom obstarávaní. Takmer
rovnako jednotn˘ hlas volá aj po stabilizácii
(men‰om poãte zmien) zákonov ovplyvÀujúcich podnikanie, a tieÏ po zníÏení administratívnej nároãnosti podnikania. Uveden˘ch päÈ
problémov by ako stimuly pre rozvoj podnikania a tvorbu pracovn˘ch miest presadzovalo vy‰e 94 percent majiteºov a manaÏérov firiem. PAS zdruÏuje predstaviteºov podnikateºskej sféry na Slovensku, ktorí uprednostÀujú celoplo‰né skvalitÀovanie podnikateºského
prostredia pred napæÀaním subjektívnych individuálnych a rezortn˘ch záujmov. Podnikateºské subjekty zdruÏené v PAS sa snaÏia presadzovaÈ princípy zákonnosti, etickosti, solidárnosti a transparentnosti v podnikaní. Podniky zdruÏené v PAS dosahujú roãné trÏby na
úrovni 16,93 mld. eur (510 mld. Sk) a zamestnávajú pribliÏne 64-tisíc pracovníkov.
Róbert Kiãina,
v˘konn˘ riaditeº PAS
Prekážky pre fungovanie a rast podnikania (%)
rozhodujúca prekážka
vážna prekážka
mierna prekážka
žiadna prekážka
bez odpovede
Korupcia
Vymožiteľnosť práva cez súdy
Nestabilita a nejednoznačnosť zákonov
Odvodové zaťaženie
Fungovanie verejného obstarávania
Politická nestabilita/neistota
Poplatkové zaťaženie
Financovanie
Obmedz. vstupu na trh, iné protikonk. praktiky
Daňové zaťaženie
Pracovná sila a jej kvalita
Infraštruktúra
Organizovaný zločin, vydieranie
Pôda - rozdrobené a nevysporiadané vlastníctvo
0
40
10
20
30
40
50
60
70
80
90
100
N Á R O D N Á
R A D A
S R
Ako sa napæÀajú oãakávania
Tak ako sa v ekonomike Slovenska negatívne prejavil pokles hospodárskych aktivít okolit˘ch krajín,
malo by sa aj ich oÏivenie prejavovaÈ na raste ekonomiky Slovenska. Viac v rozhovore s predsedom
V˘boru NR SR pre financie, rozpoãet a menu Jozefom BURIANOM a redaktorkou Annou Komovou.
Na rok 2010 sa predpokladal rast DPH na
úrovni 1,9 percent, inflácia (CPI) mala dosiahnuÈ 3,2 percent. Aké vplyvy, o ktor˘ch
sa vie, môÏu zmeniÈ uÏ existujúce prognózy?
Prognóza MF SR z februára 2010 oãakáva na tento rok reálny hospodársky rast na
úrovni 2,8 %. Neskor‰ie prognózy zahraniãn˘ch in‰titúcií tento odhad potvrdzujú, alebo
dokonca prekonávajú.
Za rastom HDP v roku 2010 by mala stáÈ
predov‰etk˘m tvorba investícií, ku ktor˘m
podstatn˘m spôsobom prispeje aj v˘stavba
diaºnic. DôleÏit˘m faktorom je aj otoãenie
cyklu zásob, t.j. opätovné naplnenie zásob firiem po v˘raznom minuloroãnom vyprázdnení. Export tovarov a sluÏieb zaãne rásÈ, no v
dôsledku rastu investícií a tvorby zásob porastie import e‰te r˘chlej‰ie. V dôsledku toho
bude celkov˘ príspevok zahraniãného obchodu negatívny. Pokles zamestnanosti a pomal˘ rast miezd spôsobí, Ïe aj domáca spotreba bude v roku 2010 prispievaÈ k hospodárskemu rastu záporne.
Inflácia (CPI) by mala podºa tejto prognózy dosiahnuÈ 2,1 %, ão odráÏa predov‰etk˘m
nízke dopytové inflaãné tlaky, keìÏe sa ekonomika v súãasnosti nachádza hlboko pod
svojím potenciálom.
Predpokladalo sa aj to, Ïe miera nezamestnanosti aj deficit platobnej bilancie dosiahnu maximum, aká je súãasná realita,
ak˘ v˘voj bude nasledovaÈ?
Trh práce reagoval na dopady hospodárskej
krízy s oneskorením niekoºk˘ch kvartálov.
K˘m reálna ekonomika zaãala pociÈovaÈ dopady krízy od zaãiatku roka 2009, vplyv na
zamestnanosÈ bol poãas prvého polroka minimálny. ZamestnanosÈ sa zaãala v˘razne
prepadávaÈ aÏ v druhom polroku. K˘m v posledn˘ch mesiacoch sme svedkami postupného oÏivenia slovenskej ekonomiky – prie-
myselná produkcia sa zvy‰uje, objem exportu zaãína v˘razne rásÈ, tak trh práce naìalej
vykazuje nepriazniv˘ v˘voj, keì zamestnanosÈ podºa r˘chleho odhadu ·tatistického úradu poklesla v prvom kvartáli 2010 medziroãne o 3 %. Potrvá urãit˘ ãas, k˘m sa oÏivenie
z reálnej ekonomiky prenesie na trh práce.
Miera nezamestnanosti by mala dosiahnuÈ
vrchol v tomto roku a zaãne sa zniÏovaÈ len
pozvoºne, keìÏe sa ekonomika stále nachádza
pod svojím potenciálom.
Svetová ekonomická kríza zasiahla predov‰etk˘m svetov˘ obchod. Slovensko je malá
a otvorená ekonomika a preto bol pokles svetového obchodu u nás tak˘ v˘razn˘. KeìÏe
dovozná nároãnosÈ exportu je relatívne vysoká, pokles exportu sprevádzal pokles importu, navy‰e nepriazniv˘ v˘voj domáceho dopytu spôsobil, Ïe pokles importu bol vy‰‰í v
porovnaní s exportom. Slovensko tak v roku
2009 zaznamenalo prebytok obchodnej bilancie. Deficit beÏného úãtu tak bol na oveºa niωej úrovni ako v roku 2008. Oãakávame, Ïe
v roku 2010 príde opäÈ k miernemu nárastu
deficitu beÏného úãtu platobnej bilancie.
Ak˘ je stav v oblasti fi‰kálnej politiky?
Verejné financie stále podliehajú vplyvom
súãasnej ekonomickej situácie nielen v SR,
ale aj v Európe, ãi vo svete. Po zhor‰enom
hospodárení v roku 2009 vyvolanom stimulmi do ekonomiky bude treba vyvinúÈ ìal‰ie
úsilie smerujúce ku konsolidácii verejn˘ch financií a dodrÏaní schváleného rozpoãtu na
tento rok. Treba si v‰ak uvedomiÈ, Ïe ‰tátny
rozpoãet je len jednou zloÏkou verejn˘ch financií a preto bude potrebné sústrediÈ sa aj na
ìal‰ie subjekty rozpoãtu verejnej správy, vrátane samosprávy.
Vláda prijala na rok 2010 kombináciu zv˘‰enia deficitu verejnej správy a radikálneho zníÏenia v˘davkov v ‰tátnej správe. Aké
je predbeÏné ‰etrenie vplyvom prijat˘ch
opatrení? Je dostatoãné?
V schválenom ‰tátnom rozpoãte na rok
2010 do‰lo k medziroãnému ‰etreniu v˘davkov na prevádzku na jednotliv˘ch ministerstiev – pokles v˘davkov ·R aÏ o 787 mil. eur.
Vláda sa tak zamerala aj na efektivitu vynakladania verejn˘ch prostriedkov na samotné
prevádzkové v˘davky jednotliv˘ch kapitol a
teda na v˘davky súvisiace s verejn˘m obstarávaním. V˘voj v˘davkov ‰tátneho rozpoãtu
je v súlade s schválen˘m rozpoãtom, úroveÀ
ãerpania v˘davkov oproti schválenému rozpoãtu kopíruje trend minul˘ch rokov a to aj
napriek skutoãnosti, Ïe v tomto roku sa prv˘
raz vykr˘va transfer pre Sociálnu poisÈovÀu
v celej v˘‰ke z v˘davkov ‰tátneho rozpoãtu,
a nie z prostriedkov ‰tátnych finanãn˘ch aktív.
Ako vpl˘va pokles dopytu najväã‰ích obchodn˘ch partnerov SR na v˘voj ekonomiky SR?
Slovenská ekonomika patrí medzi otvorené ekonomiky, kde import spolu s exportom
v˘razne prevy‰ujú HDP (vy‰e 140% z HDP).
Z tohto pohºadu je ekonomika krajiny veºmi
senzitívna na zmeny vo v˘voji vonkaj‰ieho
prostredia. Pokles dopytu najväã‰ích obchodn˘ch partnerov SR spôsobil v˘razn˘ v˘padok
exportu. Exportne orientované podniky zníÏili produkciu a investície. Pokles exportu
sa následne prejavil na v˘voji celej ekonomiky, keì do‰lo k rastu nezamestnanosti, pomal‰iemu rastu miezd a k zníÏeniu spotreby domácností. Práve zahraniãn˘ obchod bol v prípade Slovenska hlavn˘m transmisn˘m kanálom globálnej ekonomickej krízy, ão sa
odrazilo na poklese HDP v roku 2009 o
4,7 %.
âo sa oãakáva od ekonomického v˘voja
EÚ, ak˘ vplyv má a bude maÈ na ekonomiku Slovenska?
Slovensk˘ export je teritoriálne nasmerovan˘ na krajiny západnej Európy. Rast zahraniãného dopytu krajín EÚ meraného rastom
HDP by sa mal podºa Európskej komisie zv˘‰iÈ o 1 % v roku 2010 a o 1,7 % v roku 2011.
Rast dopytu na‰ich najväã‰ích partnerov sa
prejaví na raste ná‰ho v˘vozu do t˘chto krajín a investícií, ão zmierni pokles zamestnanosti, a t˘m aj spotreby domácností. Posledná prognóza MF SR predpokladá rast HDP v
roku 2010 o 2,8 % a v roku 2011 o 3,3 %.
V roku 2010 sa uÏ oãakával aj zv˘‰en˘ zahraniãn˘ dopyt, ão malo podporiÈ rast slovenského exportu. Ako sa napæÀajú spomínané oãakávania?
·Ú SR zverejnil 12. 5. 2010 flash odhad
HDP, podºa ktorého vzrástla slovenská ekonomika oproti prvému kvartálu 2009 o 4,6 %
(medzikvartálne o 0,8 %). Predpokladáme, Ïe
za rastom HDP stál najmä priemysel a zahraniãn˘ obchod, ão naznaãovali aj mesaãné indikátory. Zahraniãn˘ obchod skonãil za prvé
tri mesiace vo vysokom prebytku 301,6 mil.
eur, k ãomu prispel rast exportu tovarov o 16,9
%. Pre nás dôleÏité európske ekonomiky (Nemecko a âesko) pokraãovali v raste. Nemecká ekonomika stúpla oproti medziroãne o 1,5
% rovnako ako ãeská ekonomika, ktorá si tieÏ
pripísala rast 1,2 %.
V˘sledky flash odhadov HDP pre SR a
ostatné krajiny eurozóny a EÚ na prv˘ kvartál 2010 potvrdzujú oÏivenie, ktoré môÏe byÈ
r˘chlej‰ie ako sa pôvodne oãakávalo napr. v
poslednej prognóze EK z mája 2010, ktorá
predpokladala pomal‰ie rasty na prv˘ kvartál 2010 v prípade SR, Nemecka a âeska.
Finanãné trhy by mali vo v‰eobecnosti
41
N Á R O D N Á
R A D A
predbiehaÈ v˘voj v reálnej ekonomike, aká
je situácia?
Finanãné trhy po prepade v dôsledku krízy zaÏívajú od marca 2009 postupn˘ rast na
vlne hospodárskeho oÏivenia, index DowJones dokonca v apríli 2010 prekonal hranicu 11 000 bodov. V posledn˘ch t˘ÏdÀoch sú
akciové indexy, ako aj v˘menn˘ kurz eura
ovplyvnené situáciou v Grécku.
Ak˘ bude maÈ podºa vás rozsah vplyvu na
S R
slovenskú ekonomiku práve tak ãasto skloÀované Grécko?
Vplyv Grécka nateraz nemal vplyv na zv˘‰enie úrokov˘ch nákladov slovenského dlhu.
Samotn˘ vplyv na ekonomiku v‰ak bude závisieÈ od ìal‰ieho v˘voja. Hlavné riziko spoãíva v stabilite finanãného systému eurozóny. Prípadn˘ default Grécka môÏe nepriaznivo vpl˘vaÈ na finanãn˘ systém eurozóny cez
zv˘‰enie rizikov˘ch priráÏok v krajinách s vysok˘m verejn˘m dlhom a celkové oslabenie
dôvery zo strany investorov. Oslaben˘ finanãn˘ systém pôsobí nepriaznivo na reálnu
ekonomiku krajín eurozóny, ktoré patria medzi na‰ich najv˘znamnej‰ích obchodn˘ch
partnerov. Napriek tomu sa v súãasnosti nepredpokladá, Ïe by prípad Grécka v˘razne
ovplyvnil v˘voj ekonomiky na‰ich najv˘znamnej‰ích obchodn˘ch partnerov, v‰etko
v‰ak bude závisieÈ od v˘voja v nasledujúcich
mesiacoch.
ZadlÏené Grécko
rozdeºuje aj verejnosÈ
Reakcie na informácie o bruselskom samite, ktoré ãlenom V˘boru pre európske záleÏitosti predniesli
minister financií Ján Poãiatek a minister Miroslav Lajãák, boli a sú rôzne. Situácia sa komplikuje.
Ako ìalej? Podrobnej‰ie o tom v rozhovore s ãlenom V˘boru NR SR pre financie rozpoãet a menu
Ivanom MIKLO·OM a redaktorkou Annou Komovou.
Ako je moÏné, Ïe banky poÏiãiavali Grécku, keì pri pôÏiãke beÏnému klientovi si
overujú v‰etky moÏnosti splácania aj majetkové pomery? Na základe ãoho poÏiãiavali?
PoÏiãiavanie vládam je pre banky menej rizikové ako beÏn˘m klientom. Ak je to navy‰e krajina eurozóny, malo by to byÈ e‰te menej rizikové. Veì finanãnú situáciu krajiny neskúma len sama banka, sú tu ratingové agentúry, Eurostat, Európska centrálna banka, Európska komisia. V‰etci pravidelne skúmajú finanãné „zdravie” kaÏdej ãlenskej krajiny a
svoje závery zverejÀujú. Svoju rolu iste zohralo fal‰ovanie ekonomick˘ch ukazovateºov
Gréckom, ale hlavne predpoklad, Ïe grécke
dlhy nakoniec niekto zaplatí. Tento predpoklad, ako sme dnes svedkami, sa ukazuje byÈ
správnym.
Nezdalo sa, Ïe by vláda chcela obísÈ parlament pri rozhodovaní o Grécku, preão
také reakcie?
Dlhodobo je známy poh⁄dav˘ postoj Roberta Fica k parlamentu a in˘m in‰titúciám a
k pravidlám demokratického ‰tátu. Myslím si,
Ïe hlavn˘m dôvodom je obava vlády, Ïe pri
rozprave v parlamente by vy‰lo najavo, Ïe
vláda robí takú istú politiku, ktorá priviedla
Grécko do dne‰ného takmer zúfalého stavu.
Urãite sme v neºahkej situácii, na jednej
strane solidarita európskych krajín, na
druhej zadæÏenosÈ Slovenska. âo e‰te hrozí? MôÏe sa to vyostriÈ aÏ do rozpadu eurozóny?
Najprv by sme si mali povedaÈ, ão máme
tou solidaritou na mysli. Azda len nie to, Ïe
chudobnej‰í, zodpovednej‰í zaplatia vy‰‰í
Ïivotn˘ ‰tandard nezodpovedn˘m a stále e‰te
bohat‰ím. ZadæÏené krajiny si poÏiãajú, aby
poÏiãali e‰te zadæÏenej‰ej. Slovensko má dnes
dlh v porovnaní s in˘mi krajinami e‰te stále
prijateºn˘. Ale treba povedaÈ, Ïe dlhy rastú rekordn˘m tempom.
42
Pomoc Grécku je podmienená súhlasom
národn˘ch legislatív a prijatím úsporn˘ch
opatrení priamo v Grécku. Nie je to dostatoãná záruka?
Nie, pretoÏe opatrenia Grécka nie sú dostatoãné na to, aby sa zaplatili vytvorené dlhy.
Navy‰e je otázne, ãi bude grécka vláda schopná nielen opatrenia presadiÈ v parlamente,
ale aj ich vynútiÈ v praxi. âi budúce grécke
vlády a parlamenty budú maÈ dostatoãnú vôºu
splácaÈ svoje záväzky. Súhlas národn˘ch legislatív nie je Ïiadnou zárukou návratnosti pôÏiãiek. UÏ slovo pomoc, ktoré ste pouÏila v
otázke evokuje, Ïe ide o nenávratné pôÏiãky.
Bude pre prípadnú pomoc Grécku potrebné zmeniÈ zákon o ‰tátnom rozpoãte aj zákon o rozpoãtov˘ch pravidlách?
Áno, ale nielen kvôli pôÏiãke Grécku. Vláda Roberta Fica súhlasila s dohodou na vytvorenie záchranného mechanizmu v hodnote okolo 750 miliárd eur, ktor˘ zah⁄Àa garancie proti kolapsu ãlensk˘ch ‰tátov eurozóny.
Bude musieÈ Národná rada prerokovaÈ aj
medzinárodné zmluvy, ktoré zabezpeãia
aj zmluvn˘ základ bilaterálnej pomoci?
Národná rada by mala rokovaÈ o v‰etk˘ch
zásadn˘ch otázkach, ako aj záväzkoch, ktoré na seba Slovenská republika prevezme.
âi bude musieÈ je otázka na odborníkov v oblasti práva.
Preão sa najväã‰ia vlna odporu proti Grécku zdvihla práve v Nemecku?
Asi to bude t˘m, Ïe Nemecko je jedn˘m z
t˘ch zodpovedn˘ch, ktor˘ zaplatí za nezodpovednosÈ druh˘ch najvy‰‰ím dielom, pretoÏe ich váha v eurozóne je najvy‰‰ia.
Vie niekto garantovaÈ, Ïe tento spôsob podpory v rámci solidarity eurozóny bude
úãinn˘? âo bude po troch rokoch, aké sú
prognózy?
ÚãinnosÈ prijíman˘ch opatrení je diskutabilná, o ãom svedãí fakt, Ïe poãiatoãné nad‰enie finanãn˘ch trhov z t˘chto opatrení sa
r˘chlo rozplynulo.
âoraz ãastej‰ie sa hovorí aj o in˘ch krajinách, ktor˘ch ãaká podobn˘ osud ako
napr. Taliansko, ·panielsko, Portugalsko...
aké rie‰enia existujú?
Vo v‰etk˘ch spomínan˘ch krajinách ide v
podstate o to isté – dlhodobo spotrebovávajú viac ako sú schopné vytvoriÈ. Bez hlbok˘ch
reforiem, ktoré by tento stav zvrátili ich neodvratne ãaká podobn˘ osud. Naveky sa na
dlh ÏiÈ nedá. I keì sa e‰te stále nájdu banky
alebo vlády, ktoré sú ochotné na tento Ïivot
nad pomery poÏiãaÈ, raz to niekto zaplatiÈ
bude musieÈ. Teraz ide o to, aby to neboli aj
slovenskí obãania platiaci dane.
Nebolo by lep‰ie pre Grécko ísÈ do ‰tátneho bankrotu?
Pre banky, ktoré nezodpovedne poÏiãiavali a pre európske in‰titúcie, ktoré sa tomu
neãinne prizerali, urãite nie. Pre ostatn˘ch
áno.
N Á R O D N Á
R A D A
S R
Situácia sa vyvíja
Podºa informácií, ktoré zverejnil Európsky ‰tatistick˘ úrad, hospodárenie Slovenska nie je práve
najlep‰ie. Podrobnej‰ie v rozhovore s podpredsedom V˘boru NR SR pre financie rozpoãet
a menu, poslancom za SNS Miroslavom JURE≈OM. Pripravila redaktorka Anna Komová.
spotreby potravín. Na druhej strane má siln˘ export vypl˘vajúci z rozvoja automobilového priemyslu. Preto povaÏujem za dôleÏité prijatie opatrení na posilnenie spotreby domácich slovensk˘ch potravín.
DôleÏitá je obnova cesty trvaloudrÏateºného
rozvoja, nebude veºmi dlhá, ako to vidíte vy?
Za absolútne najdôleÏitej‰ie povaÏujem rozvoj infra‰truktúry, dobudovanie diaºnic. ZároveÀ
je tu viacero moÏností, ktoré nevyuÏívame. Ako
príklad uvediem, Ïe Nemecko má dnes okolo 6
000 bioplynov˘ch staníc, Rakúsko cca 600. Slovensko má 6 bioplynov˘ch staníc, napriek tomu,
Ïe sme sa zaviazali plniÈ podiel alternatívnych
zdrojov na spotrebe energií. Zákon o obnoviteºn˘ch zdrojoch bol prijat˘ v júli 2009. Verím, Ïe
tieto moÏnosti v najbliωích rokoch vyuÏijeme.
Podºa informácií domáci sektor vyprodukoval
niωí zisk ako sa predpokladalo. âo to spôsobilo v rámci ekonomiky Slovenska?
V prvom rade to spôsobilo niωí v˘ber dane z
príjmu, ktorá je na Slovensku jedna z najniωích
v rámci Európskej únie. Bude to maÈ dopady v
prvom rade v rámci obchodn˘ch spoloãností na
ich rozvoj, na ich sociálne zabezpeãenie. V druhom rade to ovplyvní verejné financie hlavne
obcí a miest, ale tieÏ naplnenie celkového ‰tátneho rozpoãtu a v koneãnom dôsledku percentuálne vyjadren˘ deficit.
Viete, ako sa vyvíjal v˘ber daní?
Nerád by som sa pú‰Èal do presn˘ch ãísiel. Na
to tu máme najmä ‰tatistick˘ úrad, a tieÏ analytické útvary finanãn˘ch in‰titúcií. V˘razn˘ v˘ber
daní ovplyvnila daÀ z pridanej hodnoty, ktorá je
rozhodujúca. Obãania SR sa v ãase krízy zaãali
správaÈ prirodzene a riadili svoju spotrebu, správali sa hospodárne, ão v koneãnom dôsledku sa
prejavilo aj na v˘bere daní v SR. Dá sa povedaÈ,
Ïe je to uzatvoren˘ kruh. Spotreba v˘razne
ovplyvÀuje produkciu, pokles produkcie ovplyvÀuje zamestnanosÈ a pochopiteºne nálady a správanie sa obãanov. Verím, Ïe je to jav prechodn˘
a na základe hodnotení prvého ‰tvrÈroka 2010 sa
ukazuje rast HDP.
Sú na príãine v‰etkého len dane?
Urãite nie. Vláda Róberta Fica poãas tohto volebného obdobia viackrát vykonala, tzv. viazanie
beÏn˘ch a kapitálov˘ch v˘davkov jednotliv˘ch
rezortov, a tieÏ boli prijímané jednotlivé krízové opatrenia. Spotreba verejn˘ch financií patrí
k jednej z najniωích, ak by sme urobili percentuálne vyjadrenia napr. k HDP. Napriek tomu si
v‰ak myslím, existuje viacero moÏností ako pozitívne ovplyvniÈ deficit ‰tátneho rozpoãtu v SR.
Pomerne málo sa vykonalo v oblasti zamestnanosti rómskych spoluobãanov a vôbec rie‰enia
rómskej otázky. Málo sme boli dôslední v oblas-
ti malého a stredného podnikania a v oblasti
‰tátnej pomoci v prospech „slovensk˘ch podnikateºsk˘ch subjektov“.
Aké sú najãastej‰ie aktuálne riziká plnenia daÀov˘ch a odvodov˘ch príjmov?
Je základnou otázkou ãi máme dobre vyváÏené daÀové a odvodové príjmy. Na jednej strane
v oblasti daní patríme k ‰tátom s najniωím daÀov˘m zaÈaÏením. Na strane druhej patríme k ‰tátom s najvy‰‰ím odvodov˘m zaÈaÏením. V záujme podpory zamestnanosti a vôbec rozvoja
podnikateºsk˘ch subjektov povaÏujem za dôleÏité, aby vláda, ktorá vzíde z júnov˘ch volieb sa
zaoberala prehodnotením uvádzan˘ch príjmov. V
oblasti odvodov˘ch príjmov veºmi veºa Ïivnostníkov a mal˘ch a stredn˘ch podnikateºov vytvára ãiernu ekonomiku t˘m, Ïe dávajú svojim zamestnancom minimálnu mzdu a ãasÈ príjmu im
dávajú formou nezdanen˘ch peÀazí. Tento stav
pretrváva na Slovensku dlhodobej‰ie a doposiaº
ho Ïiadna vláda ho nerie‰ila.
Aké opatrenia by sa podºa vás mali prijaÈ na
posilnenie ekonomiky nielen na Slovensku,
ale v celej Európe?
Z pohºadu poºnohospodára v prvom rade môÏem povedaÈ, Ïe spoloãná poºnohospodárska politika je diskriminaãná. Je funkãná na základe tzv.
historického princípu, ãím vytvára nerovné podnikateºské prostredie.
Príklady, ako Grécko, ale i Maìarsko a ìal‰ie
krajiny jednoznaãne poukazujú na váÏne makroekonomické disproporcie vo vnútri t˘chto
‰tátov. NemôÏeme ísÈ cestou v˘vozov prebytkov
z tzv. star˘ch ãlensk˘ch ‰tátov do nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátov a ukazuje sa, Ïe ponechanie rie‰enia len na globálny trh je nedostaãujúce. Veºmi
dôleÏitá je práca a zamestnanosÈ a je potrebné,
aby Európa hºadala ekonomické nástroje na reguláciu zamestnanosti v jednotliv˘ch ‰tátoch
EÚ. Slovenská republika dnes importuje 50 %
Dá sa v súãasnosti dosiahnuÈ konsolidáciou verejn˘ch financií cieº vyrovnaného rozpoãtu na
nasledujúce roky?
Slovensko patrí k ‰tátom s najniωou zadlÏenosÈou. Rast HDP, ktor˘ pred krízou bol najvy‰‰í v Európe a v súãasnosti sa znovu ukazuje, Ïe
patríme k popredn˘ch krajinám, kde sa oãakáva
rast HDP. Dá sa oãakávaÈ, Ïe to môÏe v˘razne prispieÈ ku konsolidácií verejn˘ch financií. V rámci prerozdelenia ‰tátneho rozpoãtu by som dával
dôraz na financie v prospech vytvárania pracovn˘ch miest a rozvoja podnikateºského prostredia,
ão by urãite pozitívne ovplyvnilo konsolidáciu
verejn˘ch financií.
Ak˘ v˘znam má podpora mal˘ch a stredn˘ch
podnikov na Slovensku pre ekonomiku Slovenska?
Na Slovensku je aktívnych asi 200- tisíc Ïivnostníkov a mal˘ch podnikateºov. Ak by napr.
kaÏd˘ z nich zamestnal troch aÏ piatich zamestnancov, je to veºmi siln˘ ekonomick˘ potenciál.
Podpora mal˘ch a stredn˘ch podnikov má viacero podôb a netreba ju vidieÈ iba v priamej finanãnej podpore. DôleÏitá je vymoÏiteºnosÈ práva, dôleÏitá je legislatíva pre stabilné ekonomické prostredie.
Diferenciácia v podpore mal˘ch a stredn˘ch
podnikov a nadnárodn˘ch spoloãností sa zaãala
v ãase vlády Mikulá‰a Dzurindu. Îiaº, za vlády
Róberta Fica nebola odstránená. Nadnárodné
spoloãnosti ako napríklad KIA, Samsung a iné
poberali v prepoãte na jedného zamestnanca ìaleko vy‰‰iu podporu ako domáci malí a strední
podnikatelia a rozdiel bol e‰te i v tom, Ïe tieto
nadnárodné spoloãnosti ju mali vyplatenú ihneì a domáci malí a strední podnikatelia sa jej
niekedy vôbec nedoãkali.
Dá sa nejak˘m spôsobom mal˘m a stredn˘m
podnikateºom uºahãiÈ existenciu na trhu?
Dôsledn˘m dodrÏiavaním platnej legislatívy,
prípadn˘m vylep‰ením platnej legislatívy, odbúravaním administratívnej nároãnosti a zefektívnením úradníckej sluÏby.
43
N Á R O D N Á
R A D A
S R
Slovensko je veºmi malá krajina na to, aby robila poriadok a rie‰ila situáciu Ameriky,
ale doma by si poriadok mala udrÏaÈ. Diskutuje poslanec NR SR a ãlen V˘boru pre financie
rozpoãet a menu Július BROCKA a redaktorka Anna Komová.
Poriadok by mal byÈ
‰ir‰ia menová oblasÈ. Profil Slovenska pritom
ani ekonomick˘m v˘konom, ani nezamestnanosÈou, ani mnoh˘mi ìal‰ími kºúãov˘mi ukazovateºmi nezodpovedá priemeru Európskej
únie. DôleÏité je tieÏ podotknúÈ, Ïe eurozóna
nespæÀa základné poÏiadavky na optimálnu
menovú oblasÈ. Zaostáva najmä v pruÏnosti
pohybu pracovnej sily.
Najväã‰ím rizikom v‰ak je lieãenie straty
dôvery v ekonomike nov˘mi peniazmi. Nízke úrokové sadzby nedokáÏu nahradiÈ stratenú dôveru. Dôvera sa dlho buduje, ale ºahko
stráca. Obnova dôvery môÏe byÈ zaloÏená len
na zodpovednosti a spoºahlivosti. Pokiaº to tak
nebude, tak je stimulácia menovou politikou
skôr kontraproduktívna a môÏe smerovaÈ k
ìal‰ím krízam. KDH na to upozorÀuje uÏ teraz, keì je e‰te ãas na odvrátenie nechceného.
Vstup Slovenska do eurozóny sa na jednej
strane chápe ako veºmi dobr˘ a dôleÏit˘
krok, na druhej strane z toho vypl˘vajú
pre nás aj isté povinnosti. Tá najdiskutovanej‰ia je v poslednom období Grécko. Skúste vysvetliÈ jeho dosah na na‰u ekonomiku?
PovinnosÈou Slovenska ako ãlena Eurozóny je dodrÏiavanie Paktu stability a rastu. Cieºom paktu je podporovaÈ úspech Hospodárskej
a menovej únie a chrániÈ fi‰kálne zodpovedné krajiny eurozóny pred nezodpovedn˘mi.
KDH si vÏdy ctilo tento dokument, ktor˘ je zárukou ochrany Slovenska ako ãlena eurozóny.
Za na‰ej vlády sa nám aj napriek bolestn˘m
krokom podarilo ozdraviÈ verejné financie a
splniÈ nároãné maschtrichtské kritériá. Európske in‰titúcie v‰ak v súãasnosti upozorÀujú, Ïe
nebol kaÏd˘ tak˘ zodpovedn˘ a úprimn˘ ako
my. Fi‰kálna nezodpovednosÈ sa dokonca zaãala ‰íriÈ eurozónou ako mor. Zakr˘vanie si oãí
pred neschopnosÈou ‰etriÈ a flagrantn˘m rozhadzovaním nás priviedlo k súãasnej kríze
menovej únie.
Îiaº problémom nie je iba Grécko. Situácia
je zloÏitá. KaÏdé z ponúkan˘ch rie‰ení môÏe
ohroziÈ na‰ich obyvateºov. Preto KDH nevolí
cestu populizmu, ale snaÏí sa navrhovaÈ zodpovedné rie‰enie. Navrhujeme podanie pomocnej ruky, ale aÏ po odhodení bremena rozpoãtovej nezodpovednosti. Inak bude z pôÏiãky dar. Vlády zaãnú preteky v rozhadzovaní v
domnienke, Ïe ich následne niekto zachráni. To
by v‰ak znamenalo bolestn˘ koniec menovej
únie.
Prijatím eura nemáme moÏnosÈ ovplyvÀovaÈ v˘voj kurzu cez NBS, takÏe sme závislí od jeho v˘voja voãi ostatn˘m menám.
Ako sa t˘m ovplyvÀuje trh?
KDH uÏ pred prijatím eura upozorÀovalo na
44
riziká a nev˘hody s t˘m spojené. Boli sme v‰ak
akoby utláãaní masou eurooptimistov, ktorí nechceli vidieÈ cel˘ rozmer pravdy. Predpoklady fi‰kálnej zodpovednosti a reálnej konvergencie upokojovali väã‰inu odborníkov. V súãasnosti v‰ak vidíme, Ïe v˘voj sa zásadne lí‰i
od oãakávaní. Logika spoloãného prospechu
z jednotnej meny zniÏujúcej transakãné náklady a dávajúcej punc dôveryhodnosti je na‰trbená. Do popredia vychádzajú politické
ambície, ktoré ohrozujú súdrÏnosÈ menovej
únie.
SchopnosÈ NBS ovplyvÀovaÈ v˘voj menového kurzu bola uÏ pred prijatím eura v˘razne obmedzená. Dôvodom nebolo len naviazanie slovenskej koruny na euro, ale aj nበsystém menového kurzu, ktor˘ je prioritne riaden˘ trhom. Aj cez menov˘ kurz nám trh ãasto
dával signály o tom, ako je vnímaná slovenská hospodárska politika. Tieto signály sa stratili a vidíme, ako to ovplyvÀuje sebareflexiu
vlády.
Sú tu v‰ak aj pozitívne stránky. Obchodné
vzÈahy vo vnútri menovej únie sa uskutoãÀujú v bezpeãnej‰om prostredí. Podniky tak pri
väã‰ine transakcií nemusia rátaÈ s kurzov˘m rizikom. Slovensko taktieÏ nie je ohrozované
‰pekulatívnymi útokmi na menu. Národná
banka Slovenska nemusí hasiÈ v˘znamné krátkodobé v˘kyvy kurzu od oãakávanej hodnoty.
Menovú politiku ovplyvÀuje Centrálna európska banka, kto môÏe byÈ najspokojnej‰í?
Vstupom do menovej únie Slovensko stratilo vlastnú menovú politiku. Menová politika Európskej centrálnej banky síce sleduje
rovnaké ciele ako sledovala NBS, av‰ak na
inom území. V popredí uÏ nie je Slovensko, ale
Ako vnímate postupné oÏivovanie ekonomiky Slovenska? A ão zadlÏovanie?
V‰etky chvály na základe nov˘ch ãísiel sú
zatiaº len populizmom. KonkurencieschopnosÈ slovenskej ekonomiky sa v porovnaní s
okolit˘mi ‰tátmi v minulom roku v˘razne
oslabila. Podºa globálneho prieskumu ‰vajãiarskeho In‰titútu pre rozvoj manaÏmentu sa
Slovensko v 58-ãlennom rebríãku prepadlo
oproti minulému roku aÏ o 16. prieãok na 49.
miesto. UÏ niekoºko rokov po sebe vykazujeme zhor‰ovanie podnikateºského prostredia.
Podºa merania Podnikateºskej aliancie Slovenska sa dokonca dostalo pod úroveÀ roku
2001.
Postupné oÏivovanie ekonomiky Slovenska je zaloÏené na 2 faktoroch. Prv˘m sú stimuly, ãi uÏ fi‰kálne alebo monetárne. S kºúãov˘mi úrokov˘mi sadzbami ECB sa v‰ak uÏ
nedá ísÈ veºmi niωie a fi‰kálne stimuly ãoskoro pominú. Druh˘m faktorom je postupná obnova dôvery medzi podnikateºmi a upokojovanie rozbúren˘ch trhov˘ch vôd. PovodeÀ
síce na ãas ustúpila, zabúda sa v‰ak na budovanie hrádze. In‰titucionálne prostredie sa nezlep‰uje, práve naopak zhor‰uje sa. KDH uÏ
teraz upozorÀuje na to, Ïe sa musíme pripraviÈ. Musíme dokázaÈ lep‰ie odolaÈ nasledujúcej povodni, ktorej pravdepodobnosÈ nie je
nízka.
Konãí sa Konvergenãn˘ program na roky
2007 – 2010. Ako by ste ho zhodnotili?
Skúste sa sp˘taÈ ºudí, ako sa im Ïije, ãi dobiehame vyspelé krajiny európskej únie. Azda
jedine v prípade, Ïe oni cúvajú, resp. cúvajú
r˘chlej‰ie ako my. Roky 2007 – 2008 pokladám za roky premárnenej ‰ance, ‰ance profitovaÈ z vysokého rastu a pripraviÈ sa na zlé
ãasy. V rokoch 2009 – 2010 pyká cel˘ národ
za nezodpovednosÈ vládnych predstaviteºov.
Odborníci nech sa pozrú na plánované a reálne konsolidaãné úsilie vlády. To je jeden zo
zdrojov skazy.
N Á R O D N Á
R A D A
Myslím, Ïe veºa problémov narobila, a e‰te
sme sa s nimi úplne nevyrovnali, aj finanãná kríza. Ako by ste hodnotili moÏnosti,
ktoré by napomohli zlep‰eniu situácie?
V prvom rade nemôÏeme predpokladaÈ, Ïe
kríza je za nami. Boli tu ÈaÏké straty a dlhy súkromného sektora. Ten ich väã‰inou vyprodukoval kvôli zle nastaven˘m pravidlám na trhu
a kvôli priamym intervenciám verejného sektora. Malo prísÈ k odstráneniu porúch v nastavení motivácií ekonomick˘ch subjektov na
trhu. Namiesto toho pri‰lo k záchrane podnikov, ktoré predt˘m ÈaÏko zarábali na umelo vyvolanom hospodárskom raste. To vedie len k
ìal‰ej neopatrnosti a spoliehaniu sa na záchranu z verejn˘ch zdrojov.
Dlhy a straty v‰ak nezmizli. Len sa premiestnili zo súkromného sektora na ‰táty. Tie
dlhy v‰ak bude nutné raz zaplatiÈ. A kto ich zaplatí? Banky ãi veºké podniky? Vlády? Alebo
sa zaplatia z daní ãi zv˘‰ením inflácie? Toto
sú otázky, ktoré si kladú zodpovední politici.
âo treba podporiÈ na Slovensku, aby sa ná‰mu hospodárstvu zaãalo v˘raznej‰ie dariÈ?
Súãasn˘ komplikovan˘ hospodársky v˘voj
si vyÏaduje premyslenú stratégiu podpory domáceho hospodárstva. Sme poznaãení neistotou viac ako kedykoºvek predt˘m. UÏ tu nie je
S R
iba neistota v podnikaní, ale pribúda neistota
v schopnosti ‰tátov splácaÈ svoje záväzky a neistota v menov˘ systém, ktorého sme ãlenmi.
Kºúãom k udrÏateºnému rozvoju je obnova
dôvery a vytvorenie vysoko flexibilného podnikateºského prostredia. Ako som uÏ povedal,
jedin˘m spôsobom ako sa dá dôvera obnoviÈ
je dôkazmi zodpovednosti a spoºahlivosti. Musíme teda vytvoriÈ podnikateºské prostredie, v
ktorom je ãestné konanie odmeÀované a neãestné trestané. NaráÏam teraz na funkãnosÈ,
resp. nefunkãnosÈ obchodn˘ch súdov, schopnosÈ dovolaÈ sa spravodlivosti, dôveru v ochranu súkromného vlastníctva a plodov jeho vyuÏívania, správanie sa úradov voãi súkromníkom a mnoho in˘ch rezerv, ktoré máme. Na
potrebu t˘chto opatrení KDH upozorÀuje takmer na dennej báze.
V strednodobom horizonte sa musíme snaÏiÈ o zv˘‰enie flexibility ná‰ho podnikateºského prostredia. Slovensko je totiÏ malou otvorenou ekonomikou, ktorá je závislá od v˘voja
externého prostredia. Bolo by ekonomickou samovraÏdou spoliehaÈ sa na to, Ïe je uÏ po kríze a ìal‰ie externé ‰oky neprídu. Oni prídu. Preto musíme maÈ jednoduch˘ ‰tart, prevádzku aj
ukonãenie podnikania, flexibilné pracovnoprávne prostredie, vysokú vymoÏiteºnosÈ práva, konkurenãné daÀovo-odvodové prostredie,
s hospodárskou praxou kompatibiln˘ systém
vzdelávania a podporovaÈ transformáciu Slovenska na vedomostnú spoloãnosÈ.
ZadæÏenie vlastne existuje v rámci celej eurozóny, ako sa s t˘m dá vôbec vyrovnaÈ v nasledujúcom období?
Hovorí sa o troch základn˘ch alternatívnych scenároch. Prv˘m je fi‰kálna konsolidácia. Teda ozdravenie verejn˘ch financií a postupné oddlÏenie ‰tátov na akceptovateºnú úroveÀ. To je v‰ak zásadn˘ problém. Pri nízkom
ekonomickom raste, ktor˘ je realitou v eurozóne, by bolo potrebné ‰krtaÈ sociálne v˘hody. A to je vraj politicky nepriechodné. Zostávajúce dve alternatívy sú hor‰ie, ba ich dopad
by bol aÏ katastrofálny. Prvou je rozpad eurozóny a druhou vysoká inflácia.
MôÏeme si teda vybraÈ medzi nemoÏn˘m a
neÏelan˘m. KDH presadzuje zodpovedné rie‰enia. Zasadzujeme sa za fi‰kálne ozdravenie
Slovenska, eurozóny i celej Európskej únie.
Cestou KDH je zodpovedné vynakladanie verejn˘ch zdrojov, ekonomická sloboda spojená
so zodpovednosÈou a dobré podnikateºské prostredie, ktoré generuje vysokú zamestnanosÈ.
Touto cestou by malo ísÈ Slovensko v ìal‰ích
rokoch i v dlhom období.
Situácia sa komplikuje
Napriek tomu, Ïe na Slovensku neboli zaznamenané tie najhor‰ie dopady finanãnej krízy,
hospodárstvo to rozhodne ovplyvnilo. Ako ìalej? Poslanec Iván FARKAS (SMK-MKP),
ãlen V˘boru NR SR pre financie rozpoãet a menu sa rozpráva s redaktorkou Annou Komovou.
Ako nám pomohlo dodrÏiavanie Maastrichtsk˘ch kritérií pri zniÏovaní schodku
verejn˘ch financií?
Veºmi, lebo to nebolo len vodidlo pri zavedení eura, ale najmä na konsolidáciu verejn˘ch financií na Slovensku. Skrátka, v niektor˘ch oblastiach to bolo bolestivé, ale stálo
to za to. Hospodárstvo sa dalo do poriadku,
verejné financie sa ozdravili. T˘m sa zamedzilo roz‰íreniu finanãnej krízy na Slovensko. Neskôr doºahli na tunaj‰iu ekonomiku
len dopady hospodárskej krízy.
Oprime sa o Národn˘ strategick˘ referenãn˘ rámec na roky 2007 – 2013. âo
priná‰a v súãasnosti?
Katastrofálne ãerpanie fondov EÚ. V júni
budeme v polovici programového obdobia
2007 aÏ 2013, napriek tomu máme vyãerpan˘ch len nieão vy‰e 7 % rozpoãtového rámca. Vlani sme ako opatrenie na zmiernenie dopadov hospodárskej krízy viackrát navrhli
otvorenie národného strategického referenãného rámca a to z viacer˘ch dôvodov. Rámec
bol schválen˘ v absolútne in˘ch podmienkach, v podmienkach vysokého hospodárskeho rastu. Teraz sme v období hlbokej hospodárskej krízy, moÏno ãochvíºu budeme v
postkrízovom období. Toto obdobie vyÏaduje rie‰enie in˘ch priorít. Navrhli sme posilniÈ v˘znamom aj finanãne tie operaãné programy, ktoré sú momentálne podºa mÀa podhodnotené. Chceli sme hlavné finanãné toky
nasmerovaÈ tam, kde sa dosiahne zmiernenie
regionálnych disparít, kde sa posilnia zaostalé regióny. Prioritne myslíme na posilnenie
v˘stavby dopravnej infra‰truktúry, na v˘stavbu ‰tartovacích bytov, nájomn˘ch bytov
a na zatepºovanie bytov. Ako multiplikaãn˘
efekt sa dosiahne vy‰‰ia zamestnanosÈ, ‰etrenie energiami, ochrana Ïivotného prostredia.
Odzrkadlí sa súãasná situácia v Grécku na
príjmoch ‰tátneho rozpoãtu?
Na v˘davkoch urãite, a to uÏ v blízkej budúcnosti. âi sa odzrkadlí na príjmoch, to závisí od toho, ako sa vládam ãlensk˘ch krajín
45
N Á R O D N Á
R A D A
eurozóny podarí konsolidovaÈ postavenie spoloãného platidla – eura. Ak kurz eura bude
permanentne padaÈ, euro sa váÏne oslabí a to
môÏe maÈ dôsledky na odbytov˘ch trhoch.
Doºahne to potom aj na tunaj‰ích v˘robcov a
môÏe to maÈ váÏne dôsledky pre ekonomiku.
Nie je isté, ãi sa vyhneme ìal‰ej vlne hospodárskej krízy. Následne sa to môÏe odzrkadliÈ, podobne ako vlani, na stave hospodárstva
a v druhom slede na daÀov˘ch príjmoch.
Ak padá príjmová stránka ‰tátneho rozpoãtu, nemalo by sa siahnuÈ k alternatívnym zdrojom? Kde ich vidíte?
Vláda zarátala do príjmovej stránky ‰tátneho rozpoãtu na rok 2010 príjmy z ãerpania
fondov EÚ v takej v˘‰ke, Ïe ani sama to nemohla myslieÈ váÏne, najmä po katastrofálnom doteraj‰om ãerpaní. Ako som uviedol,
máme zatiaº vyãerpan˘ch len nieão cez 7 %
dispoziãného rámca pre Slovensko vo v˘‰ke
11,4 mld. eur. Oveºa efektívnej‰ie ãerpanie
fondov EÚ by mohlo ãiastoãne nahradiÈ daÀové v˘padky. Ak nemáme zdroje doma, treba ich efektívnej‰ie hºadaÈ v spoloãnom rozpoãte EÚ.
Dá sa predpokladaÈ, kedy nastane obdobie
revitalizácie? âím je to podmienené?
Prvé náznaky oÏivenia sa objavili, je otázne, ãi to bude jav trvácny. Som optimistom v
tom, Ïe sa podarí euro skonsolidovaÈ. V opaãnom prípade môÏe dôjsÈ k nedoziernym tendenciám v hospodárstve. MôÏe to maÈ veºmi
hlbok˘ negatívny vplyv na ekonomiku.
Aká je situácia na finanãn˘ch trhoch Eurozóny?
S R
Vzhºadom na v˘voj verejn˘ch financií v
niektor˘ch ãlensk˘ch krajinách eurozóny sa
nedá povedaÈ, Ïe by bola nálada finanãn˘ch
trhov optimisticky naladená. Finanãn˘ sektor
je síce momentálne stabiln˘, otázne je, ãi
tak˘ bude aj v budúcnosti. Neplatí to v‰ak len
pre ãlenské krajiny eurozóny, platí to aj pre
v‰etky krajiny, ktoré hospodársky závisia od
trhov krajín, ktoré sú v eurozóne.
Väã‰ina slovensk˘ch fabrík je závislá aj
od zahraniãného trhu, ak˘ je stav v tejto
oblasti?
Stav na zahraniãn˘ch trhoch sa zlep‰uje,
odbyt narastá.
âo povaÏujete za mimoriadne dôleÏité pre
rast domácej spotreby?
Za podstatné povaÏujem najmä to, aby sa
stav eura stabilizoval, aby sa finanãné trhy
upokojili a aby sa informácie a predpovede o
najv˘raznej‰om hospodárskom raste v EÚ práve na Slovensku potvrdili, aby sa hospodárstvo
dostalo do fázy nového rastu. A aby sa verejné financie stabilizovali, aby do‰lo k vyrovnanému hospodáreniu vo verejnom sektore.
Ako sa pozeráte na nezamestnanosÈ a moÏnosti rastu zamestnanosti v porovnaní s
celoeurópskym priemerom?
To závisí od toho, ãi sa predpovede o budúcom najvy‰‰om hospodárskom raste spomedzi ãlensk˘ch krajín EÚ na Slovensku potvrdia, ãi sa ekonomika dostane na cestu stabilného rastu. Samozrejme aj v tomto prípade to nebude maÈ okamÏitú odozvu v náraste zamestnanosti. K tomu dochádza po krízovom období s fázov˘m oneskorením 1 – 1,5
roka.
Na záver skúste zhodnotiÈ politickú kultúru na Slovensku. Ako by sa dal zv˘‰iÈ jej
kredit?
SMK sa o to permanentne pokú‰a, no v
tomto volebnom období to ne‰lo. V podmienkach hospodárskej krízy sme neustále navrhovali rokovania, odborné konzultácie naprieã politick˘m spektrom, podávali sme rad
návrhov zákonov, ktoré mohli efektívnej‰ie
zmierniÈ dopady hospodárskej klímy. Asi len
vládne strany majú patent na rozum, nereagovali na volania z radov opozície. Ako posledn˘ príklad uvediem, Ïe som na poslednom
riadnom zasadnutí NR SR navrhol, aby minister financií informoval poslancov o skutoãnom stave verejn˘ch financií na Slovensku,
keìÏe od zaãiatku tohto roka Ïiadne informácie o skutoãnom stave verejn˘ch financií z
útrob MF von neprenikajú. Koaliãní poslanci ma nepodporili, asi nie sú zvedaví na mieru rozkolísania verejn˘ch financií. Je to suterén politickej kultúry.
Alebo neustála snaha prekr˘vaÈ nepríjemné udalosti, ako napríklad participáciu Slovenska na pomoci Grécku in˘mi agendami, z
ktor˘ch sa dá vytæcÈ politick˘ kapitál. Takouto agendou sa stal zákon na roz‰írenie dvojitého obãianstva v Maìarsku, priãom takáto
benevolentná legislatíva na Slovensku existuje od roka 2005. Za tú novelu zákona o ‰tátnom obãianste z roka 2005 zahlasovalo 134
poslancov NR SR, medzi in˘mi aj poslanci
SMK-MKP, ale aj vtedaj‰í opoziãn˘ poslaneck˘ klub Smer na ãele s Robertom Ficom.
Tomu sa hovorí politická kultúra! Dokedy
sa takto bude zneuÏívaÈ politick˘ systém a dôvera obãanov?
Problémy sa rie‰ia, ale…
NemoÏno povedaÈ, Ïe by sa situácia v zdravotníctve nemenila, isté kroky smerujúce k lep‰iemu sa urobili,
ale stále je ão rie‰iÈ tak, aby prínos v rezorte bol smerom k pacientom aj lekárom a zdravotníckemu
personálu v˘raznej‰í a zodpovedal dobe, ktorú Ïijeme. Ako vníma súãasn˘ stav poslanec NR SR a predseda
V˘boru pre zdravotníctvo Viliam NOVOTN¯, o tom uÏ v rozhovore redaktorky Anny Komovej.
V‰etci Ïijeme v predvolebnom období, ão
znamená aj nové sºuby a predsavzatia zo
strany politikov. Súãasná vláda má za sebou isté úspechy, ale aj pády. âo je podºa
vás dominantnej‰ie v zdravotníctve: ozdravenie alebo zhor‰enie stavu?
V porovnaní zdravotn˘ch systémov, ktor˘
prednedávnom zverejnil ‰védsky spotrebiteºsk˘ in‰titút Health Consumer Powerhouse, sme skonãili na ‰iestom mieste od konca
z 33 krajín. To je v˘sledok tejto vlády, to ani
nemusím viac komentovaÈ.
Väã‰inu sºubov vláda nesplnila. Z t˘ch,
ktoré splnila, nie v‰etky boli pre zdravotníctvo prospe‰né. Ako prospelo slovenskému
zdravotníctvu zastavenie transformácie nemocníc na ‰tátne akciové spoloãnosti? 130
miliónov eur musela vláda vyãleniÈ na ich oddlÏenie. Naão bol dobr˘ zákaz zisku? Ambulantní lekári dostávajú z poisÈovní menej peÀazí ako pred ‰tyrmi rokmi. A naviac hrozí,
Ïe Slovensko prehrá arbitráÏe, a to bude dra-
46
N Á R O D N Á
R A D A
h˘ úãet za túto vládu. Ako sa zlep‰ila kvalita a dostupnosÈ po nahradení poplatkov v˘menn˘mi lístkami? A to pritom do zdravotníctva prúdi o 50 % viac peÀazí ako pred
‰tyrmi rokmi.
Zo splnen˘ch zámerov oceÀujem nedávne
zásahy do liekovej politiky. Nesúhlasím v‰ak
s tvrdením ministra Ra‰iho, Ïe lieky zlacneli. Nie, lieky sú drah‰ie, pacienti v lekárÀach
doplácajú viac neÏ pred ‰tyrmi rokmi.
Vláda nesplnila záväzky v oblasti budovania kvality – nezaviedli sa diagnostické a lieãebné ‰tandardy, nezaviedla sa platba nemocniciam podºa diagnóz, tzv. DRG-systém. Vláda absolútne zlyhala v informatizácii zdravotníctva, eHealth je tam, kde pred ‰tyrmi rokmi. Platba ‰tátu za poistencov ‰tátu nie je
sºúben˘ch 5 % z priemernej mzdy. Za ‰tyri
roky tak Ficova vláda dala zdravotníctvu o
330 mil. eur (10 miliárd korún) menej, ako
sºúbila.
Vy ste neraz kritizovali zru‰enie 20-korunov˘ch poplatkov u lekárov, ale ºudia to
privítali, tak ako to vidíte s odstupom ãasu?
Zru‰enie poplatkov a ich nahradenie odporúãacími lístkami povaÏujem za nesprávne
rozhodnutie. Môj názor sa nezmenil, skôr
som sa utvrdil v postoji, ktor˘ so mnou zdieºa aj veºa lekárov, s ktor˘mi sa stretávam.
Poplatky mali zmysel a opodstatnenie pri zapojení pacientov do zodpovednosti za hospodárne fungovanie zdravotného systému. Podstatné je, Ïe nezniÏovali dostupnosÈ zdravotnej starostlivosti, ako namietali kritici, a boli
v súlade s Ústavou SR, ão potvrdil nakoniec
aj Ústavn˘ súd. Zru‰ením poplatkov sa opäÈ
preplnili ãakárne ambulancií, lekári sa sÈaÏujú na opätovn˘ rast zneuÏívania bezplatného
zdravotníctva. Navy‰e, napriek prísºubu z
programového vyhlásenia, zru‰ené poplatky
vláda lekárom nekompenzovala.
Ak mala byÈ cieºom zru‰enia poplatkov
sociálna dostupnosÈ zdravotníctva, tak sa vláde podaril prav˘ opak. Namiesto zru‰en˘ch
dvadsaÈkorunáãok sa rozmohli alternatívne
netransparentné poplatky: za objednanie na
konkrétny ãas, za telefonické objednanie na
vy‰etrenie, za vedenie dokumentácie a podobne, ãasto vo v˘‰ke okolo 10 eur. Pacienti tak
platia oveºa viac ako pred ‰tyrmi rokmi. Podºa ãísel ·tatistického úradu SR sa priemerná
spoluúãasÈ pacienta zv˘‰ila z 3 800 korún v
roku 2005 na 6 500 korún v roku 2009. Zru‰enie poplatkov teda nebolo sociálnym opatrením. Domnievam sa, Ïe sociálne najslab‰ích
dokonca po‰kodilo.
Samozrejme, nespokojnosÈ so stavom zdravotnej starostlivosti u nás stále existuje,
ale treba vidieÈ aj záujem vlády o rie‰enie
tohoto stavu. MôÏete byÈ samozrejme kritick˘, ale skúsme vidieÈ aj to pozitívne…
âo hodnotím pozitívne – a zhodujú sa na
tom i analytici – sú dva zásahy do liekovej politiky. Prv˘m bolo zavedenie degresívnej marÏe na lieky, druh˘m referencovanie cien liekov. Degresívna marÏa umoÏnila zlacnieÈ
drah‰ím liekom, Ïiaº, vlani ju minister Ra‰i
zru‰il pre nemocnice. Referencovanie cien
zasa umoÏnilo zníÏiÈ ceny liekov na úroveÀ
najlacnej‰ích krajín v Európskej únii. Zásluhu má na tom najmä ministerstvo financií. VyuÏila sa na to „na‰a“ legislatíva z roku 2004,
S R
ktorá referencovanie predpokladala. V˘sledkom je de facto stagnácia nákladov na lieky
v roku 2009. Treba povedaÈ, Ïe len vìaka
tomu nedopadla kríza na poskytovateºov a pacientov príli‰ tvrdo.
Ak˘ máte názor na zavedenie a vyuÏívanie
v˘menn˘ch lístkov od v‰eobecného lekára
k ‰pecialistovi, plní to úãel?
Rozhodne to neplní svoj úãel. Je to nezmysel, ‰ikana ºudí a otravná práca pre lekára. Nedo‰lo k poklesu poãtu vy‰etrení, nezamedzilo sa duplicitám ani zneuÏívaniu. Pacienti namiesto dvadsaÈkorunáãok platia svojím ãasom. Najviac na to doplatili zamestnaní ºudia, ktorí si kvôli jednému vy‰etreniu musia zobraÈ neraz i deÀ voºna.
Ak by boli v˘menné lístky ozajstn˘m v˘pisom z dokumentácie, obsahujúcim predchádzajúce vy‰etrenia, mali by zmysel. Ale
preão robiÈ z pacientov po‰tárov? Preão by nemohol vበ‰pecialista pristúpiÈ k va‰ej elektronickej zdravotnej dokumentácii v systéme
eHealth?
Ak˘ je vበnázor na rajonizáciu zdravotnej starostlivosti? Je pacientom na základe rajonizácie zabezpeãovaná lekárska starostlivosÈ aj v prípade, Ïe lekár je nadmieru vyÈaÏen˘?
Rajonizácia – tak ako je napísaná v zákone – doslova niã neznamená. Nikomu niã negarantuje. Ak chce rajónny lekár pacienta
odmietnuÈ, môÏe to urobiÈ v súlade so zákonom. Staãí, aby namiesto nadmernej vyÈaÏenosti argumentoval moÏnou neobjektivitou vo
vzÈahu k pacientovi. Ministerstvo zdravotníctva toto bezzubé ustanovenie o rajonizácii presadilo bez toho, aby dokázalo vyargumentovaÈ rozsah údajného problému, ktor˘
chcelo rie‰iÈ. A ani dnes nemá k dispozícii
údaje, ako rajonizácia zmenila Ïivot na Slovensku. Vieme len, Ïe samosprávnym krajom
narástla agenda. Vivat, byrokracia.
Ako pomáhajú zdravotníctvu eurofondy,
vyuÏívajú sa dôsledne?
O pouÏívaní eurofondov sa po Slovensku
‰íria veºmi znepokojujúce príbehy. I zo strany politikov vládnej koalície padajú obvinenia o v˘palníctve pri ich prideºovaní. Nejasn˘ proces rozhodovania sÈaÏuje konkurenãné
prostredie v zdravotníctve. Poskytovatelia,
ktorí nezískali moÏnosÈ ãerpaÈ eurofondy sa
tak právom cítia diskriminovaní.
Konkrétnym zdravotníckym zariadeniam
eurofondy nepochybne pomohli alebo pomôÏu – vidieÈ opravenú fasádu, zrekon‰truovanú operaãnú sálu alebo prebudovanú kotolÀu. Otázkou je, ãi sa tieto peniaze nedali pouÏiÈ efektívnej‰ie, s väã‰ím prínosom pre kvalitu Ïivota a s men‰ími negatívami pre transparentnú súÈaÏ poskytovateºov. Som presvedãen˘, Ïe áno.
Program informatizácie sa uÏ postupne
zavádza v zdravotníctve, stihne sa to v termíne?
Nie. ·tyri roky sa v tejto oblasti vyslovene prehajdákali. V európskom porovnaní
EHCI 2009 je slovensk˘ stav eHealthu na
úplnom konci rebríãka.
od reformy zdravotníctva v roku 2004, s
drobnou novelizáciou pred troma rokmi. V
ãom vidíte v˘znam tejto novely?
Problém je v tom, Ïe sa tento zákon neuplatÀoval. Ministerstvo zdravotníctva pri
regulácii cien liekov skrátka nepostupovalo
podºa zákona a netlaãilo na zniÏovanie cien
na úroveÀ najlacnej‰ích krajín EÚ. V˘sledkom
bolo, Ïe za lieky museli platiÈ na‰e zdravotné poisÈovne neraz o 50 – 60 % viac ako v Nemecku ãi vo Veºkej Británii. Referencovanie
cien bolo len vecou rozhodnutia ministerstva. Nakoniec sa k tomu odhodlali aÏ minul˘ rok na tlak z ministerstva financií.
ZhrÀte, prosím, va‰e predstavy o fungovaní dobrého zdravotníctva. Kedy asi by sa
mala kvalita poskytovan˘ch sluÏieb zlep‰iÈ a dosiahnuÈ úroveÀ vyspel˘ch európskych ‰tátov?
Na‰e ciele sa zhodujú s cieºmi zdravotnej
politiky podºa WHO: chceme zlep‰iÈ zdravotn˘ stav obyvateºov, zv˘‰iÈ ich spokojnosÈ a zabezpeãiÈ ich finanãnú ochranu pred katastrofick˘mi nákladmi.
Základn˘m predpokladom zlep‰ovania systému je meranie jeho v˘sledkov. Len tak vieme porovnaÈ, ãi sa nejakou zmenou zlep‰ili
alebo zhor‰ili príslu‰né ukazovatele. A len tak
vieme odlí‰iÈ kvalitn˘ch poskytovateºov od
t˘ch menej kvalitn˘ch, a môÏeme ich lep‰ie
odmeÀovaÈ a motivovaÈ. Mojou ambíciou je
zaviesÈ tak˘ spôsob odmeÀovania, ktor˘ bude
lep‰ie oceÀovaÈ kvalitu a nároãnosÈ poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Kvalita zdravotnej starostlivosti závisí aj od
‰tandardizácie diagnostick˘ch a lieãebn˘ch
postupov. Pacient má predsa nárok na urãit˘
‰tandard kvality, bez ohºadu na to, ãi je to v
Bratislave alebo v Kráºovskom Chlmci.
Okrem toho povaÏujem za potrebné zaviesÈ
akreditáciu zdravotníckych zariadení, ktorá by
vymedzovala odborné kompetencie jednotliv˘ch poskytovateºov. Vytvoríme t˘m centrá
excelentnosti, kde sa bude môcÈ rozvíjaÈ aj
veda a v˘skum.
Rozdelením zdravotnej starostlivosti na
‰tandard, hraden˘ z verejného zdravotného
poistenia, a nad‰tandard umoÏníme spustiÈ
individuálne zdravotné poistenie. Nad‰tandard si pacient zaplatí buì sám v hotovosti,
alebo sa naÀ pripoistí. To umoÏní prílev nov˘ch zdrojov do zdravotníctva.
UmoÏnenie legálnej spoluúãasti je podmienené zabezpeãením solidárneho charakteru zdravotníctva. DostupnosÈ zdravotnej
starostlivosti najslab‰ím sociálnym skupinám
chceme zabezpeãiÈ uzákonením stropu maximálnej spoluúãasti pacientov. Ak by mal pacient na doplatkoch za lieky a na poplatkoch
u lekára a v lekárni zaplatiÈ viac ako 120 eur
roãne, zvy‰ok mu preplatí jeho zdravotná poisÈovÀa.
Dobré zdravotníctvo je také, kde sú spokojní v‰etci jeho úãastníci: pacienti, zdravotníci i poisÈovne. Takémuto stavu sa môÏeme priblíÏiÈ len vtedy, keì ich práva a povinnosti
budú v rovnováhe.
Referencovanie cien liekov je v legislatíve
47
N Á R O D N Á
R A D A
S R
PoslankyÀa NR SR za ªS HZDS, ãlenka V˘boru pre zdravotníctvo Beata SÁNIOVÁ sa v rozhovore
s redaktorkou Annou Komovou zam˘‰ºa nad skvalitnením zdravotníctva na Slovensku a nad moÏnosÈami
ako zabezpeãiÈ zv˘‰enú starostlivosÈ o zdravie obyvateºov a nezabúdaÈ pri tom ani na lekárov.
Zlyháva len motivácia?
Aj to je jedna stránka, ak by sa tento systém zaviedol, vyÏaduje to podrobnú anal˘zu
prínosu a následkov.
Dá sa vôbec rie‰iÈ korupcia a klientelizmus
zdravotníctva v období, keì v rezorte nie
je dostatok financií?
Na tento problém mám svoj názor. Korupcia a klientelizmus sa nevyrie‰i len prílevom peÀazí na platy zdravotníkov. Platí to aj
pre iné rezorty. T˘ka sa to charakteru ºudí,
toho, aké majú hodnoty a ako vysoko si postavia svoje nároky v Ïivote. Je veºa lekárov,
ktor˘m sú tieto termíny cudzie a pracujú pre
dobro pacienta. Nie sú to frázy, choìte a urãite ich nájdete!
Ako je to s problematikou v‰eobecn˘ch lekárov a ich starostlivosÈou o pacientov?
Práve HZDS stojí za moÏnosÈou, Ïe by
mala byÈ zv˘‰ená starostlivosÈ zmenou odporúãacích lístkov. Ako by to malo fungovaÈ?
Na túto otázku treba odpovedaÈ rozsiahlej‰ie. Tu nejde len o odporúãacie lístky. Treba
povedaÈ, Ïe v‰eobecn˘ch lekárov v niektor˘ch
regiónoch Slovenska je nedostatok, a z toho
vypl˘va organizácia práce, záujem o pacienta, a teda aj odporúãacie lístky. Ak by v systéme starostlivosti o pacienta zo strany v‰eobecného lekára bola starostlivosÈ 24 hod., tak
by organizácia a vypisovanie lístkov bolo
ãosi iné.
sluÏby PP. Preão sú niektorí kolegovia, ktorí
pracujú niekoºko dní v mesiaci v sluÏbách PP
a nemajú s t˘mto problém? A zase sme pri organizovaní práce, systéme a odmeÀovaní. Sú
to rozliãné zariadenia, organizácie, prevádzkovatelia a pod.
V ãom by sa LSPP mala prehodnotiÈ a ktoré v˘kony by sa mali zjednodu‰iÈ?
Aké zjednodu‰enie? Lekár LSPP má v systéme záchranné sluÏby a takmer na kaÏd˘ch
30 km jednu nemocnicu! To umoÏní konzultácie, prevoz pacienta. A tu konãí jeho práca
s pacientom.
Myslíte si, Ïe by sa nemohlo staÈ, Ïe by
v‰eobecn˘ lekár ãasto robil prácu ‰pecialistu a mohol by nieão aj zanedbaÈ, prípadne nesprávne rozhodnúÈ?
KaÏd˘ lekár robil Hipppokratovu prísahu,
a tak sa musí o pacienta postaraÈ a poskytnúÈ
mu tú najlep‰iu a odbornú starostlivosÈ. Dnes
sa medicína polarizuje tak, Ïe príprava pre
v‰eobecného lekára a ‰pecialistu je rozdielna. Práve preto, v‰eobecn˘ lekár má moÏnosÈ
pacienta konzultovaÈ so ‰pecialistom. A zase
sme pri odporúãacích lístkoch. Keby fungovalo poãitaãové spojenie medzi t˘mito dvoma, tak by si to „vymieÀali“ t˘mto systémom!
Ani dlhé rady pred ambulanciami nie sú
v˘nimoãné, ba niekedy nepomáha ani ãasenka, pretoÏe existujú akútne stavy. Nie je
to t˘m, Ïe existuje málo ambulancií odborn˘ch lekárov a takmer vôbec neexistuje
zastupovanie?
OpäÈ sme pri organizácii práce. Dnes VUC
má zmapované svoje regióny, vie kde je potrebné vydaÈ povolenie na nové ambulancie.
A zastupovanie? Ak je lekár na dovolenke alebo PN, nájde si kolegu na zastupovanie, lebo
nemôÏe nerobiÈ „v˘kony“. MoÏno sú v˘nimky, keì lekár zatvorí ambulanciu, lebo nepotrebuje „bodovaÈ“. Mám niekoºko osobn˘ch
skúseností, keì moju otázku, kde sú pacienti o 13.30 alebo aÏ o 14 hod., vystavili posmechu, Ïe ão by som chcela!
Ako hodnotíte súãasné poskytovanie lekárskej sluÏby prvej pomoci?
O tomto sme v zdravotnom v˘bore ãasto
hovorili a veºakrát analyzovali. Urãite tento
problém treba rie‰iÈ tak, aby tu bola spokojnosÈ predov‰etk˘m pacienta, ale aj lekára
âo by sa rie‰ilo roãn˘m finanãn˘m limitom
doplatkov za lieky, nebolo by veºa po‰koden˘ch pacientov? Veì choroby sa nevyskytujú len nad 70 rokov, veºa váÏne chor˘ch s celoÏivotnou lieãbou sú aj mlad‰ie
roãníky.
48
Dotknime sa aj hodnotení zdravotn˘ch v˘konov lekárov, ão by sa malo zmeniÈ v tejto oblasti?
Oãakávan˘ katalóg v˘konov zmení platby
na pacienta, presne povedané platbu za v˘kon. Poãkajme, ako sa na‰tartuje, a tu bude
povinnosÈ zdravotn˘ch poisÈovní tieto platby
naplniÈ. Ak sa zv˘‰i príjem za v˘kon, tak sa
môÏe upraviÈ aj plat zdravotníka.
Zaoberali ste sa aj situáciou veºmi váÏnych ochorení, ako ste ju zhodnotili, ão sa
dá urobiÈ pre pomoc v t˘chto prípadoch?
A sme na zaãiatku tohto rozhovoru! V‰eobecn˘ lekár a prevencia. Odborn˘ lekár a
prevencia. Preventívne programy, v˘chova
obyvateºstva a záujem o svoje zdravie! Treba sa o seba staraÈ, a na toje systém prevencií rozliãného druhu. To, Ïe dnes vo svete
vedú v úmrtnosti onkologické a kardiovaskulárne ochorenia je známa ‰tatistika, ale
koºko Ïien alebo muÏov v jednom regióne vyuÏije moÏnosÈ preventívnej kontroly za rok?
Teraz nehovorím o peniazoch, ale o organizácii práce lekára a v˘chove obyvateºstva!
V L Á D A
S R
„Zru‰enie poplatkov u lekára, obmedzenie zisku zdravotn˘ch poisÈovní ãi zmeny v liekovej politike patria
medzi najv˘raznej‰ie zásahy súãasnej vlády v oblasti zdravotníctva, ku ktor˘m sa zaviazala aj vo
svojom programovom vyhlásení. Naopak, nepodarilo sa nám zaviesÈ nepovinné zdravotné poistenie,
nezru‰ila sa predchádzajúca podoba roãného zúãtovania poistného a nedosiahla sa ani päÈpercentná
sadzba poistného za poistencov ‰tátu.“ Takto hodnotí minister zdravotníctva SR Richard RA·I zo svojho
pohºadu jednotlivé úspechy a neúspechy za uplynulé ‰tyri roky.
Od lekárov si p˘tajte
lacnej‰ie lieky
presne stanoviÈ, za ktoré sluÏby budú môcÈ lekári od pacientov vyberaÈ poplatky tak, aby
sa net˘kali sluÏieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Lekár by si tak
napríklad nemohol p˘taÈ poplatok za vypísanie receptu.
Pokiaº ide o zdravotné poisÈovne, ak budú
dodrÏiavaÈ legislatívu a dávaÈ v‰etky prostriedky na pacientov, tak sa nov˘ch opatrení zo strany ministerstva uÏ nemusia báÈ.
Inovatívne zavádzanie liekov
Napriek tomu, Ïe poplatky u lekárov sa zru‰ili, kritici ministerstva tvrdia, Ïe pacienti
platia reálne za sluÏby v zdravotníctve viac.
V tejto súvislosti by som rád zdôraznil, Ïe treba porovnávaÈ porovnateºné. Napríklad v
roku 2005 sa oproti vlaÀaj‰ku predpísalo o 12
miliónov balení liekov viac, a treba preto porovnávaÈ platbu za jedno balenie alebo náklady na dennú lieãbu. Za ‰katuºku sa platí menej, priãom sa pí‰u väã‰ie balenia liekov, keì
sa to preráta na dennú lieãbu, tá je pre pacientov niωia. Pripomínam tieÏ, Ïe od tohto júna
bude pre ºudí k dispozícii 55 percent liekov
bez doplatku alebo s doplatkom do jedného
eura. ZároveÀ apelujem na pacientov, aby si
od lekárov Ïiadali lacnej‰ie lieky. Pri ich vyhºadávaní môÏe pacientom pomôcÈ aj lieková kalkulaãka, ktorú má ministerstvo zdravotníctva na svojej webovej stránke.
Zru‰enie poplatkov
Ministerstvo ako jeden z prv˘ch krokov za
uplynulé ‰tyri roky zrealizovalo zru‰enie 20korunov˘ch poplatkov u lekárov. Podºa môjho názoru práve tento poplatok mohol pacientov zo sociálne slab˘ch skupín odradiÈ od
náv‰tevy lekára, ktorého nakoniec vyhºadali
aÏ v prípade zhor‰enia zdravotného stavu.
Zru‰enie poplatkov preto beriem ako zdravotnícky benefit, keìÏe sa ním odstránila „psychická“ bariéra pred náv‰tevou lekára. Myslím si, Ïe ich zavedenie nemalo reálny ekonomick˘ efekt. Do budúcnosti by sa malo e‰te
Opatreniam v liekovej politike dominovalo referencovanie cien liekov, kedy sa porovnáva ‰esÈ najniωích cien v Európskej únii a
na základe tohto priemeru sa stanovia ceny
pre domáci trh. Filozofiou bolo, aby sa neplatilo viac za to, za ão sa v in˘ch krajinách Európskej únie platí menej. Prvá vlna referencovania prinesie úsporu 90 miliónov eur, druhá 60 a tretia 30 miliónov eur. Spomínaná
úspora sa prejaví v systéme, priãom pre pacienta je dôleÏit˘ poãet liekov bez alebo s minimálnym doplatkom. Pripomenul by som
tieÏ, Ïe za ‰tyri roky pri‰lo na slovensk˘ trh
600 nov˘ch druhov liekov, a SR tak patrí
‰iesta prieãka v rámci krajín EÚ z hºadiska
inovatívneho zavádzania liekov.
Za svoju „srdcovú záleÏitosÈ“ povaÏujem
prijatie novely zákona ã. 377/2004 Z. z. o
ochrane nefajãiarov. Vo svete fajãí viac ako
miliarda ºudí, podºa Svetovej zdravotníckej
organizácie na ochorenia súvisiace s fajãením
zomiera 3,5 milióna osôb roãne. Ak sa chce-
49
me úspe‰ne a v plnej miere podieºaÈ na boji
o vlastné zdravie, musíme si ãím skôr uvedomiÈ zhubné pôsobenie ‰kodlivín tabaku na
zdravie a pevne sa rozhodnúÈ, ãi s fajãením
chceme skutoãne a definitívne prestaÈ. Som
presvedãen˘, Ïe aj prijatie legislatívy nám pomohlo na‰tartovaÈ tento boj. Trend obmedzovaÈ fajãenie je zreteºn˘ v celej Európe a
pote‰iteºné je, Ïe mnohé fajãiarske re‰taurácie sa po 1. septembri 2009 stali nefajãiarskymi, obmedzilo sa fajãenie v areáloch zdravotníckych zariadení, ‰kôl a v úradn˘ch budovách.
V˘menné lístky zru‰í aÏ informatizácia
Mzdy zdravotníckych pracovníkov za obdobie od roku 2006 do roku 2010 narástli o
51 percent, priãom inflácia predstavovala 14
percent. Reálna mzda teda stúpla o 37 percent
v zdravotníctve, ão je stále málo. My chceme v tomto trende pokraãovaÈ a myslíme si,
Ïe ak sa platy e‰te raz takto zdvihnú za ‰tyri
roky, tak dosiahnu hladinu, ktorú zdravotné
sestry poÏadujú, a to je jeden a pol násobok
platov priemernej mzdy v národnom hospodárstve, Tu treba upozorniÈ na veºké rozdie-
50
ly medzi platmi zdravotn˘ch sestier vo fakultn˘ch nemocniciach a platmi v ostatn˘ch zdravotníckych zariadeniach. Na porovnanie vo
fakultn˘ch nemocniciach predstavuje priemern˘ plat vy‰e 800 eur, v men‰ích nemocniciach so statusom s. r. o je to necel˘ch 580
eur. Máme nemocnice pod pôsobnosÈou ministerstva zdravotníctva, kde sú také platy, Ïe
sestry neprotestujú. Problém v‰ak je, Ïe nevieme zasiahnuÈ nemocnice na úrovni miest,
obcí a súkromné firmy. Práve preto je dôleÏité vytvoriÈ platovú formu pomocou tabuliek,
kde kaÏdá sestra bude ohodnotená na základe vzdelania a vekovej ‰truktúry. V˘chodiskom je tabuºka, ktorá zohºadní urãit˘ platov˘ priemer, s t˘m, Ïe ten, kto má plat momentálne vy‰‰í, by ne‰iel dolu.
Sektor zdravotníctva tieÏ zaznamenal zmenu v podobe zavedenia rajonizácie, ãím sme
reagovali na prax, keì si pacienti nevedeli
nájsÈ svojho obvodného lekára. I‰lo o to, aby
pacient neostal visieÈ vo vzduchu. Pacient si
tak naìalej môÏe vybraÈ ktoréhokoºvek lekára. Lekár v jeho obvode v‰ak má povinnosÈ
pacienta prijaÈ. DosÈ sa diskutuje o zavedení
v˘menn˘ch lístkov od v‰eobecn˘ch lekárov
k ‰pecialistom. Tie majú zabezpeãiÈ, aby obvodn˘ lekár detailne poznal zdravotn˘ stav
pacienta a vedel o jeho ìal‰ích náv‰tevách napríklad u kardiológa a mal z ich aj spätnú väzbu. Tu by som chcel zdôrazniÈ, Ïe v˘menné
lístky zaniknú po informatizácii zdravotníctva. Projekt e-Health je v súãasnosti v pilotnom skú‰aní, priãom by sa mal financovaÈ
najmä z operaãného programu Zdravotníctvo.
Ten má Slovensko ako prvá krajina v rámci
Únie. Presvedãen˘ som o tom, Ïe ponúknuté finanãné prostriedky sa vyãerpajú, keìÏe
záujem je veºk˘.
Vláda SR v programovom vyhlásení poãítala aj so zavedením nepovinného zdravotného poistenia, o tento krok v‰ak nebol zo strany poisÈovní záujem. Rozsah poskytovanej
zdravotnej starostlivosti je ‰irok˘, preto na to
nie je veºk˘ priestor. Domnievam sa, Ïe nepovinné poistenie by sa mohlo napríklad vyuÏívaÈ pri platení za nad‰tandardné sluÏby ãi
plastické operácie.
Pre dopady hospodárskej a finanãnej krízy sa nám nepodarilo dosiahnuÈ päÈ percent
za poistencov ‰tátu. No, napriek tomu, Ïe sadzba poklesla zo 4,9 percenta na 4,78 percenta, na jedného poistenca ide o 1,8 eura viac.
Predpokladám, Ïe najbliωie by sadzba mohla stúpnuÈ na päÈ percent. Nedo‰lo ani k zru‰eniu roãného zúãtovania poistného. Tento
krok v‰ak bude moÏné realizovaÈ aÏ po zavedení jednotného v˘beru daní a odvodov. Zatiaº sa nám podarilo roãné zúãtovanie zjednodu‰iÈ: moÏno ho podaÈ aj elektronicky a skupiny ako ‰tudenti ãi dôchodcovia boli od povinnosti podávaÈ zúãtovanie oslobodení.
S L O V E N S K É
Z D R A V O T N Í C T V O
„Úlohou SAFS je pokúsiÈ sa ovplyvÀovaÈ vnímanie spoloãnosti a mienkotvorcov tak, aby si
uvedomovali, Ïe inovatívne lieky sú a stále budú potrebné. Systém by mal zas vytváraÈ
prostredie, ktoré zabezpeãí, aby reálna inovácia mala vytvorené podmienky na neobmedzen˘
vstup. Vo v‰eobecnosti urãite platí, Ïe priaznivé ekonomické prostredie priÈahuje investície
a kaÏd˘ ‰tát má v rukách nástroje na to, aby zatraktívÀoval prostredie pre investorov,“ povedal
pre Parlamentn˘ kuriér MUDr. Pavol TRNOVEC, predseda predstavenstva Slovenskej asociácie
farmaceutick˘ch spoloãností orientovan˘ch na v˘skum a v˘voj (SAFS).
Mení sa situácia na trhu s liekmi?
MUDr. Pavol TRNOVEC
je absolventom Jesseniovej lekárskej
fakulty Univerzity Komenského v Martine.
Po ukonãení ‰túdia pracoval ako
sekundárny lekár v NsP Trstená.
Vo farmaceutickom priemysle pôsobí
od júna roku 1994, kedy zaãal pracovaÈ
v spoloãnosti Eli Lilly. Od roku 2005
pôsobí v spoloãnosti GlaxoSmithKline
ako Corporate Affairs Director.
Poãas praxe vo farmaceutickom priemysle
pôsobil v rôznych funkciách v marketingu,
medicínskom oddelení a v predaji
na Slovensku, v USA a v Rakúsku.
âlenom predstavenstva SAFS
bol v rokoch 2004 aÏ 2005,
v rokoch 2007 aÏ 2009 pôsobil ako
podpredseda a v roku 2010 sa stal
predsedom predstavenstva SAFS.
Aké postavenie v rámci Európskej únie má
podºa vás slovensk˘ trh s liekmi? Je konkurencieschopn˘?
Slovensk˘ trh s liekmi tvorí pribliÏne 1 % európskeho trhu, priãom ceny liekov u nás sú v
priemere na úrovni 2. – 3. najniωej ceny v EÚ.
Nበtrh s liekmi patrí v rámci EÚ medzi tie najregulovanej‰ie, a to hlavne na úrovni cenotvorby a systému úhrad. Z uvedeného je teda zrejmé, Ïe tak˘to relatívne mal˘, prísne regulovan˘ trh nevytvára pre farmaceutick˘ priemysel
veºmi optimálne podmienky na budúci rozvoj.
Príli‰ re‰triktívne zdravotnícke rozpoãty a liekové politiky zamerané len na ‰etrenie môÏu spôsobiÈ nedostatoãné v˘nosy, ktoré sú potrebné na
v˘skum a v˘voj liekov aj v blízkej budúcnosti.
Nenastávajú v súãasnej zloÏitej situácii problémy pri zabezpeãovaní plynulej dodávky
liekov pre nemocnice a pacientov?
Viaceré anal˘zy poukázali na to, Ïe slovensk˘ nemocniãn˘ systém je neefektívny, ãi uÏ z
hºadiska optimalizácie lôÏkového fondu, v˘berov˘ch komisií, hospodárenia s liekmi... Iba na
základe dlhodob˘ch vzÈahov nie sú plynulé dodávky do nemocníc naru‰ené, av‰ak to sa deje
na úkor zadlÏenia na strane v˘robcov a distribútorov. Ako asociácia inovatívneho priemyslu sa
prihovárame za projekt zv˘‰enia kvality nemocniãnej starostlivosti, v rámci ktorej majú
dodávky liekov svoje miesto.
Do akej miery zodpovedajú v˘davky na lieky zdravotnému stavu obyvateºov Slovenska?
Ak sa pozrieme na ‰tatistiky OECD a EÚ, môÏeme nájsÈ jasné prepojenie medzi zdravotn˘m
stavom populácií krajín a ich bohatstvom. To
meriame nielen ekonomickou v˘konnosÈou, ale
aj ochotou investovaÈ do zdravia obãanov. Systém na Slovensku zatiaº funguje tak, Ïe na‰i
pacienti sa k najmodernej‰ím originálnym liekom môÏu dostaÈ. Ukazovatele dæÏky preÏívania
a zdravého Ïivota hovoria o tom, Ïe tento stav
treba nielen udrÏaÈ, ale aj ìalej zlep‰ovaÈ – aj
prostredníctvom modernej‰ej lieãby dostupnej
pre slovensk˘ch pacientov.
Investície do najmodernej‰ích liekov treba
vnímaÈ ako prínos pre zdravotn˘ stav obãanov,
a teda aj pre celú spoloãnosÈ. Majú v˘znam nielen z hºadiska zdravotníckeho, ale aj sociálneho a ekonomického. T˘m, Ïe zlep‰ujú zdravotn˘ stav pacientov, predlÏujú a skvalitÀujú ºudsk˘ Ïivot, zároveÀ zvy‰ujú produktivitu a podporujú ekonomick˘ rast. Navy‰e, dobr˘ zdravotn˘ stav obyvateºov Slovenska ãi Európskej únie
je dôleÏit˘ aj v spojitosti s nepriazniv˘m v˘vojom demografick˘ch ukazovateºov. KeìÏe sa
stále rodí menej detí a doÏívame sa stále vy‰‰ieho veku, je dôleÏité, aby sme sa vládali postaraÈ nielen o seba, ale aj o svojich starnúcich
blízkych.
Rast spotreby liekov, a teda aj nákladov na ne
je logicky spojen˘ so starnutím populácie, v˘vojom nov˘ch presnej‰ích diagnostick˘ch metód a nárokmi ºudí na kvalitu Ïivota nielen v chorobe, ale aj v zdraví. Tento fakt je urãovan˘ aj
ekonomick˘m rastom a s t˘m súvisiacim zvy‰ovaním oãakávaní spoloãnosti.
A ako je to so zniÏovaním cien liekov? MoÏno u nás získaÈ aj najnov‰ie lieky r˘chlo a bez
problémov?
Vo v‰eobecnosti áno. Na‰i pacienti majú prístup k najmodernej‰ím dostupn˘m liekom. Niekedy je tento prístup ãiastoãne obmedzen˘ preskripãn˘mi a indikaãn˘mi obmedzeniami, ktoré limitujú, ktor˘ odborník môÏe liek predpísaÈ
a na ak˘ typ ochorenia (zvyãajne sú moÏnosti pouÏitia uωie neÏ moÏnosti stanovené v rámci
schválen˘ch indikácií).
V súvislosti so zníÏením cien liekov v‰ak urãite stojí za zváÏenie diskusia o uvoºnení indikaãn˘ch a preskripãn˘ch obmedzení u niektor˘ch liekov, ão by prispelo k zlep‰eniu zdravot-
51
S L O V E N S K É
Z D R A V O T N Í C T V O
ného stavu pacientov t˘m, Ïe by sa lieky dostali ku v‰etk˘m pacientom, ktorí by mali z ich uÏívania prospech. Ide hlavne o lieky, ktoré z pohºadu svojej ekonomickej záÈaÏe uÏ nie sú problémom, ale naopak ich pouÏívanie môÏe byÈ navy‰e pre spoloãnosÈ ekonomicky v˘hodné. MoÏnosÈ získania aj najnov‰ích liekov by mala byÈ
zachovaná aj v nasledujúcom období.
V tejto súvislosti jedna aktuálna otázka: Grécko plánuje zniÏovaÈ ceny pri viac ako 1 500
liekoch plo‰n˘m ‰krtaním cien aÏ o 27 %.
Ovplyvní to ceny liekov na na‰om trhu, resp.
príchod nov˘ch liekov na Slovensko?
V prvom rade treba povedaÈ, Ïe situáciu na
trhu s liekmi v Grécku zapríãinili extrémne okolnosti, ktoré vznikli ako dôsledok obrovskej zadlÏenosti ‰tátu. Vzhºadom na systém referenãného oceÀovania liekov, kedy sú európske trhy
vzájomne prepojené a navzájom sa ovplyvÀujú,
ide urãite o váÏnu záleÏitosÈ, ktorá si jednoznaãne vyÏaduje rokovania s príslu‰n˘mi slovensk˘mi autoritami, teda s Ministerstvom zdravotníctva SR a Ministerstvom financií SR.
Grécke ministerstvo hospodárstva k zníÏeniu
cien liekov v dôsledku hroziaceho krachu ‰tátnych financií vydalo oznam, v ktorom sa hovorí, Ïe ceny nastavené v tomto krízovom reÏime
by nemali byÈ pouÏité na úãely referencovania
(cenotvorby) v in˘ch krajinách.
âo sa t˘ka prípadného dopadu na portfóliá
jednotliv˘ch spoloãností, to bude moÏné vyhodnotiÈ aÏ na základe hlb‰ích anal˘z.
Aké sú súãasné trendy vo v˘voji liekov a ão
najviac zamestnáva farmaceutov vo v˘skume?
V˘skum a v˘voj sa, prirodzene, zameriava
na ochorenia, ktoré sú v súãasnosti najroz‰írenej‰ie. Okrem nákazliv˘ch chorôb, ak˘mi sú
napríklad malária ãi chrípka, ide hlavne o civilizaãné choroby, ku ktor˘m patria srdcovocievne ochorenia a poruchy metabolizmu tukov a cukrov, rôzne druhy rakoviny, nervové a du‰evné
ochorenia ãi ochorenia d˘chacieho ústrojenstva.
Okrem toho farmaceutické spoloãnosti vyvíjajú lieky aj na zriedkavej‰ie choroby; ide napríklad o rôzne dediãné ochorenia, ako je porucha
tvorby enz˘mov nevyhnutn˘ch pre Ïivot a podobne. Veºkú pozornosÈ farmaceutick˘ priemysel venuje aj v˘voju liekov urãen˘ch pre deti.
A kde moÏno v tejto oblasti oãakávaÈ v˘znamn˘ pokrok ãi objavy? PredpovedaÈ nie je
ºahké. Posledné roky sa nesú predov‰etk˘m v
znamení biotechnológií a lieãiv, ktoré sú v˘sledkom práce na biologickej úrovni – lieãivo je
napríklad produkované tkanivov˘mi kultúrami
‰pecifick˘ch buniek. Samostatnou skupinou sú
vakcíny. Farmaceutick˘ priemysel ponúka rie‰enia na prevenciu infekãn˘ch, ãasto Ïivot ohrozujúcich ochorení a dokonca aj nádorov˘ch
ochorení.
Poznávanie ºudskej genetickej informácie –
genómu – zasa otvorilo cesty k lieãbe cez genetiku. Moderné biotechnologické prípravky dnes
dokáÏu opraviÈ chybnú informáciu uÏ v bunkách.
Veºká pozornosÈ sa venuje aj zdokonaºovaniu liekov˘ch foriem tak, aby sa zv˘‰ila úãinnosÈ a bezpeãnosÈ lieãby a aby bolo ich uÏívanie pre pacientov ão najpohodlnej‰ie.
Originálne farmaceutické spoloãnosti zdruÏené v SAFS sú práve tie spoloãnosti, ktoré podstupujú riziko a investujú obrovské mnoÏstvo
zdrojov – ºudsk˘ch a finanãn˘ch – s cieºom
nájsÈ nové moÏnosti lieãby, ktorá zatiaº nie je dostupná vôbec, prípadne nie je dostupná v Ïiaducej úãinnosti, bezpeãnosti, alebo forme podania.
Dotknime sa e‰te etického kódexu farmaceutického priemyslu. V ãom je jeho dôleÏitosÈ?
V prvom rade, v oblasti etiky ide vÏdy o vec
morálky. Etick˘ kódex je tu na to, aby vytváral
pravidlá, ktor˘mi sa dotknuté subjekty majú vo
svojich aktivitách riadiÈ a ktor˘ nastavuje formálne zrkadlo správaniu sa nielen farmaceutick˘ch
spoloãností a ich zamestnancov, ale v‰etk˘m,
ktorí s liekmi pracujú.
V SAFS za kºúãovú povaÏujeme hlavne potrebu kultivovaÈ prostredie prostredníctvom
vzdelávania subjektov, ktor˘ch sa daná problematika t˘ka, aby sa minimalizoval priestor na
akékoºvek neetické praktiky. Jednou z najdôleÏitej‰ích oblastí, na ktorej v rámci prevencie
spolupracujeme aj s profesijn˘mi a stavovsk˘mi organizáciami lekárov je práve vzájomn˘
vzÈah priemyslu a lekárskej obce. Aj preto sme
v ostatnom období podpísali deklarácie o zásadách spolupráce so Slovenskou lekárskou komorou a Slovenskou lekárskou spoloãnosÈou, vydali sme publikácie o základn˘ch etick˘ch a právnych otázkach, ktoré sa t˘kajú vzájomn˘ch interakcií farmaceutického priemyslu a odbornej
verejnosti, rozbehli sme interaktívne testy z oblasti etiky a práva na www.safs.sk, ktoré pomáhajú v procese vzdelávania v‰etk˘ch zúãastnen˘ch. A v t˘chto aktivitách budeme pokraãovaÈ
i naìalej. Ja osobne som mimoriadne hrd˘ na to,
Ïe za vznikom etického kódexu stál SAFS a
jeho ãlenské spoloãnosti.
Lekárenstvo na rázcestí
Slovenská lekárnická komora (SleK) zastupuje záujmy lekárnikov na Slovensku.
Na otázky Parlamentného kuriéra odpovedajú ãlenovia prezídia SleK
PharmDr. Peter STANKO a Mgr. Ondrej SUKEª.
Lekárenstvo je jeden z mála segmentov zdravotníctva, ktor˘ sa javí byÈ bezproblémov˘.
Je to naozaj tak?
PharmDr. Peter STANKO: Na prv˘ pohºad
moÏno áno. SkutoãnosÈ je v‰ak taká, Ïe lekárenstvo na Slovensku je v súãasnosti vo váÏnej kríze, a t˘m zìaleka nemyslím iba krízu finanãnú.
Stále máme napríklad nedorie‰enú otázku vlastníctva lekární na úrovni poskytovateºov zdravotnej starostlivosti. V tomto smere máme ãerstvé
vyjadrenie Európskeho súdneho dvora, ktor˘
odporúãa vrátiÈ lekárne do rúk lekárnikom. Ale
je toho oveºa viac.
A ão okrem vlastníctva a financií lekárenstvo na Slovensku trápi?
Napríklad odborn˘ rozvoj. Oproti medicíne je
lekárenstvo z hºadiska legislatívneho rámca silno obmedzené. Rozhodujúce úlohy by tu mala
zohrávaÈ Slovenská lekárnická komora v spolupráci s akademickou obcou. Îiaº, odkedy pán minister Zajac de facto odobral komorám odbornú a stavovskú autonómnosÈ, nemáme moÏnosÈ,
ako dostávaÈ lekárenstvo na úroveÀ vyspel˘ch
európskych krajín.
52
To, Ïe komora nemá kompetencie je obãas poãuÈ, ale skôr v súvislosti s t˘m, Ïe nemôÏe postihovaÈ poru‰ovateºov zákona.
To je jedna stránka veci. Komora si nikdy neuzurpovala právo posudzovaÈ právo, nie je v‰ak
dôvod, ak nadradená a nezávislá autorita (MZ
SR, ·ÚKL, ÚDZS) potvrdí poru‰enie zákona,
aby zostalo m⁄tve ticho. VÚC si urobí vlastn˘
v˘klad a komora je iba v pozícii ‰tatistu. V˘sledok? Vinník je nepotrestan˘. Pre kaÏd˘ stav, aj
pre ten lekárnick˘, platí a bude platiÈ, Ïe najprísnej‰í je sám voãi sebe. K˘m to tak platilo, Ïiadny lekárnik ani majiteº si nedovolil poru‰iÈ zákon. To, ão sa tu deje od roku 2005 v‰ak uÏ nie
je liberalizmus, ale anarchia: v‰etci môÏu v‰etko a nikto nikomu niã nemôÏe.
Znamená to, Ïe máme zle nastaven˘ zákon?
Problémy sú dva. Jeden je nepostihovanie poru‰ovateºov zákona, aj keì zákon je dobr˘. Druhá vec je, Ïe právne normy dnes nemusia prechádzaÈ odbornou oponentúrou. Inak by sa nemohli stávaÈ také právne lapsusy ako v poslednom období. Myslím si, Ïe aj poslanec NR SR, ktor˘ navrhuje zákon alebo jeho novelu, by mal byÈ viazan˘ názorom odborníkov. V zdravotníckom v˘-
S L O V E N S K É
Z D R A V O T N Í C T V O
bore, dokonca ani v celom parlamente nesedí
Ïiadny odborník na lieky. Keì si odmyslíme
Slovenskú lekárnickú komoru, tak tu predsa
máme nezávislú akademickú obec. Predsa nie je
moÏné, aby napríklad Farmaceutická fakulta
UK, ão je dlhodobo jedna z najlep‰ích slovensk˘ch fakúlt vôbec, nebola za posledn˘ch 5 rokov poÏiadaná ani o jeden odborn˘ posudok k
problematike liekov, liekovej politiky a lekárenstva.
Tvrdíte teda, Ïe v oblasti lekárenstva sa obchádzajú odborné ‰piãky?
Presne tak. Ale v rámci postkomunistického
v˘voja je to e‰te asi choroba celej spoloãnosti,
z ktorej sme sa nestihli vylieãiÈ. Lekárnici s príchodom kaÏdej novej vládnucej garnitúry veria,
Ïe dôjde k obratu. Nielen na prospech lekárnikov, ale aj na prospech pacientov. Ako príklad
môÏe slúÏiÈ aktuálny problém. Grécka vláda sa
pokúsila extrémne zrezaÈ ceny liekov. Dosiahla to, Ïe jej z krajiny zaãínajú lieky miznúÈ, pretoÏe je pre v˘robcov (predov‰etk˘m originálnych) zrazu neatraktívnym trhom. Pred 2 – 3
rokmi sa rezali ceny liekov aj na Slovensku. Komora vtedy upozorÀovala, Ïe to môÏe viesÈ k obmedzeniu dostupnosti liekov. Nikto neveril. Vytriezvenie nastalo, keì k takému ãomusi do‰lo.
To, Ïe treba hºadaÈ v systéme finanãné rezervy,
vie kaÏd˘ ekonóm. Ale kaÏdá minca má dve strany a lekárnici sú ‰tudovaní v tom smere, Ïe vedia odhadnúÈ a predvídaÈ aj iné dopady tak˘chto
krokov.
TakÏe sme sa predsa dostali aj k t˘m peniazom. Sú lieky naozaj aÏ tak˘ Ïrút peÀazí?
Lieky sú naozaj pre rozpoãet v˘znamná poloÏka. Ak by sme celkovo dotovali zdravotníctvo na úrovni priemeru EÚ, tak zistíme, Ïe na lieky dávame presne toºko ako iné ‰táty. Cenotvorba liekov je zloÏit˘ proces. Slovenská lekárnická komora uÏ dlhodobo navrhuje stabilizovaÈ financovanie lekární cez definované v˘kony, ako
je to v in˘ch zdravotníckych odvetviach. T˘m by
sa stalo to, Ïe ‰tát by vôbec nemusel pri regulácii cien prihliadaÈ na dopady na lekárne. Ak by
sme tento systém nastavili správne, bol by v˘hodn˘ pre v‰etky strany.
Aké je teda struãné posolstvo slovensk˘ch
lekárnikov smerom k politikom?
Zabezpeãme, aby sa práca lekárnika neodvíjala od ceny lieku, vráÈme odborno-profesijnú samosprávu plne do rúk stavovskej organizácie a
pri tvorbe legislatívy sa vÏdy opierajme o fundované anal˘zy farmaceutick˘ch akademick˘ch
autorít.
u in˘ch osôb snaha o dosahovanie zisku. Na takúto osobu sa v‰ak hºadí tak, Ïe ako profesionálny farmaceut nebude lekáreÀ prevádzkovaÈ s
v˘luãn˘m ekonomick˘m cieºom, ale aj so zreteºom na odborné hºadisko. Jeho súkromn˘ záujem na dosahovaní zisku je tak zmierÀovan˘
vplyvom jeho vzdelania, odborn˘ch skúseností a zodpovednosti, ktorú nesie, lebo prípadné poru‰enie zákonn˘ch alebo etick˘ch pravidiel nielenÏe zniÏuje hodnotu jeho investície, ale podr˘va aj jeho vlastnú profesijnú existenciu.“
Je na na‰ich zákonodarcoch, ãi pri svojom
rozhodovaní uprednostnia záujmy lobistov, ktorí v kumulovanom vlastníctve poisÈovní, ambulancií a lekární objavili generátor ºahkého zisku alebo záujmy obãanov, ktorí majú právo na
‰tandardnú a kvalitnú európsku legislatívu.
VráÈme sa teraz k uÏ naznaãenej dôleÏitej
téme: k laicizácii lekárenstva, inak povedané
k otázke, kto môÏe lekáreÀ prevádzkovaÈ.
Ak˘m spôsobom je upravené vlastníctvo lekární v krajinách Európskej únie?
Mgr. Ondrej SUKEª: Pojem „vlastníctvo lekární“ nie je relevantné pomenovanie, zákon to
takto nedefinuje, keìÏe v súvislosti s prevádzkou verejnej lekárne pozná iba pojem „poskytovanie lekárenskej starostlivosti“. Zo 17 „star˘ch“ ãlensk˘ch ‰tátov EÚ legislatíva v desiatich krajinách zveruje poskytovanie lekárenskej
starostlivosti do rúk farmaceutom, laici ju môÏu
poskytovaÈ v siedmich. Z hºadiska veºkosti krajín a poãtu obyvateºov je v‰ak tento pomer oveºa v˘raznej‰í v prospech farmaceutov a predstavuje viac ako dvojtretinovú väã‰inu – inak povedané, 72 percent obyvateºov „star˘ch“ ‰tátov
EÚ môÏe poskytovaÈ lekárenskú starostlivosÈ iba
v prípade, ak má farmaceutické vzdelanie. Myslím, Ïe to je jednoznaãná odpoveì.
Po vstupe postkomunistick˘ch ‰tátov sa tento pomer ãiastoãne posunul v prospech laikov,
keì z 10 postupne pristupujúcich krajín iba jediná (Slovinsko) neumoÏnila laicizáciu lekárenstva. Stále v‰ak väã‰ina obyvateºov EÚ (57%)
na získanie povolenia potrebuje farmaceutické
vzdelanie.
MoÏno teda jednoznaãne kon‰tatovaÈ, Ïe laicizácia lekárenstva (u nás skrytá do slova liberalizácia) nie je európsky trend, ale experiment
nevyspel˘ch postkomunistick˘ch vlád.
PoÏaduje teda Slovenská lekárnická komora
umoÏnenie prevádzky lekární iba farmaceutom?
Áno. Slovenská lekárnická komora poÏaduje to, aby sa Slovenská republika pripojila k
vyspel˘m európskym demokraciám (napr. Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, Luxembursko...)
a upravila svoju legislatívu tak, aby odborné
ãinnosti, na ktoré sa vynakladá 30 percent v‰etk˘ch zdravotníckych v˘davkov neboli predmetom laického ovplyvÀovania. Tento názor je
okrem legislatívy spomínan˘ch ‰tátov podporen˘ aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora,
ktor˘ síce potvrdil, Ïe regulácia tejto oblasti je
v kompetencii ãlensk˘ch ‰tátov, ale zároveÀ vyslovil jednoznaãn˘ názor, citujem: „Pokiaº ide
o prevádzkovateºa, ktor˘ je farmaceutom, nemoÏno poprieÈ, Ïe jeho cieºom je podobne ako
Kde sa teda podºa vás dnes nachádza slovenské lekárenstvo?
Slovenské lekárenstvo je dnes na rázcestí.
Na jednej strane tu máme cca 60 % lekární,
ktoré osobne a na vlastné riziko prevádzkujú farmaceuti – ãasto ako rodinné podniky, kde sa povolanie odovzdáva z generácie na generáciu, a
na druhej strane je tu cca 40 % obchodn˘ch
spoloãností, ktoré vìaka „liberalizovan˘m“ podmienkam získali moÏnosÈ poskytovaÈ lekárenskú
starostlivosÈ. NemoÏno síce pau‰alizovaÈ, lebo
jednoznaãne aj v t˘ch 40 % lekární nájdeme odborne zdatn˘ch a zodpovedn˘ch farmaceutov,
urãite sa aj medzi laick˘mi prevádzkovateºmi
nájdu rozumní ºudia, ktorí nezasahujú do prevádzky lekárne a neovplyvÀujú odborné rozhodnutia, tak ako sa aj medzi lekárnikmi urãite nájdu ãierne ovce, ktoré vo svojich vlastn˘ch lekárÀach robia hanbu povolaniu.
Legislatíva v‰ak musí stanovovaÈ jednoznaãné pravidlá a nesmie vychádzaÈ z hypotézy osobnej statoãnosti. Dnes tu neexistuje vymoÏiteºnosÈ
zodpovednosti farmaceuta za procesy v lekárni,
neexistuje etická samoregulácia, narastá tlak
laick˘ch agresívnych marketingov˘ch praktík
stimulujúcich neodôvodnenú spotrebu liekov,
stráca sa kolegialita, rozmáha sa „spolupráca“ lekární a lekárov, spoãívajúca v odmeÀovaní lekárov za preskripciu – toto v‰etko sú v‰ak iba
dôsledky zásadn˘ch systémov˘ch ch˘b, ktoré sa
spravili v lekárenskej legislatíve.
Aké sú tie chyby?
Praktická likvidácia odbornej samosprávy,
zníÏenie kvalifikaãn˘ch predpokladov, zdobrovoºnenie atestácií, vstup laikov do formovania
lekárenstva, nejasné definície vedúce k beztrestnosti flagrantn˘ch poru‰ení napr. cenovej regulácie. Niekoºko príkladov: zákon síce stanovuje presn˘ pomer úhrady zdravotnej poisÈovne a pacienta (na 4 desatinné miesta) a ukladá
povinnosÈ pri zníÏení doplatku pomerne zníÏiÈ
aj úhradu poisÈovne, ale obchádzanie tohto ustanovenia formou rozliãn˘ch vernostn˘ch bonusov je podºa kompetentn˘ch orgánov v poriadku. Zákon síce garantuje slobodnú voºbu poskytovateºa a zakazuje lekárovi ovplyvÀovaÈ voºbu
lekárne – v medializovanom prípade, keì lekári nedali pacientom recept, ale poslali ich do konkrétnej lekárne samosprávny kraj kon‰tatoval, Ïe
v‰etko je v poriadku, lebo „zákon neprikazuje,
Ïe pacient musí dostaÈ recept do ruky“.
Je zmyslom legislatívy stanovenie zrozumiteºn˘ch a jasn˘ch pravidiel, alebo snaha o hºadanie kºuãiek a medzier, ktor˘mi prejdú kadejakí ‰pekulanti, vìaka ktor˘m tí poctivej‰í Èahajú za krat‰í koniec?
53
S L O V E N S K É
Z D R A V O T N Í C T V O
âlenmi Asociácie dodávateºov liekov a zdravotníckych pomôcok (ADL) sú farmaceutické a distribuãné
spoloãnosti, ako aj majitelia lekární. Jej prezidentom sa stal koncom roka 2009 MUDr. Igor NOVÁK.
Práca ADL je rokmi
overená a potrebná
‰ími ‰tátmi Európskej únie. Problémy s dostupnosÈou môÏu maÈ len tie zdravotnícke
zariadenia, ktoré majú dlhodobo problémy s
platobnou disciplínou.
V akom rozsahu sa dotkla tejto oblasti
podnikania kríza?
Na rozdiel od in˘ch oblastí zdravotníctvo
netrpí krízou dopytu, ãi spotreby. Na druhej
strane je na‰e zdravotníctvo veºmi závislé od
verejn˘ch zdrojov a tie uÏ kríza veºmi ovplyvÀuje. Pokiaº sa nezhor‰í platobná disciplína
zdravotn˘ch poisÈovní, nebudú maÈ problémy
lekárne a ani ich dodávatelia. Urãité problémy dnes majú tie nemocnice, ktoré neboli
úspe‰né pri Ïiadosti o návratnú finanãnú v˘pomoc. Tie potrebujú pomoc od svojich zriaìovateºov a zodpovedné riadenie, aby sa ich
situácia stabilizovala.
V
EªO
LI EKOV A ZDR AV
OT
N
ÍC
K
DO
I ÁC
T
VA
DÁ
H
YC
IA
PO
I ÁC
MÔ
A SO C
CO K
CO K
A SO C
MÔ
EªO
KO V A Z D R
AVO
V LI E
TN
ÍC
K
54
KaÏd˘ ãlovek prijatím novej funkcie berie
na seba aj novú zodpovednosÈ. âo pre vás
osobne znamená pozícia prezidenta ADL?
Viac radostí alebo viac starostí?
ADL predstavuje uÏ rokmi overenú znaãku, ktorú kaÏd˘, kto sa pohybuje v liekovom
reÈazci dobre pozná. V súãasnosti zdruÏuje
142 v˘robcov, majiteºov lekární a distribútorov. âo ma te‰í je, Ïe stále dostávame nové
Ïiadosti o ãlenstvo v na‰ej asociácii, ão vnímam ako pozitívny signál. ·iroká ãlenská
základÀa predstavuje veºk˘ potenciál, ãi uÏ
odborn˘ alebo ekonomick˘. Po prevzatí funkcie som si uvedomil, aká veºká zodpovednosÈ
je s Àou spojená. Na ãele ADL sa poãas jej
existencie vystriedalo niekoºko skvel˘ch ºudí.
Bol by som nerád, ak by sa táto tradícia poru‰ila. Urãite cítim veºkú zodpovednosÈ, ale
nevnímam to ako starosti. Je to skôr príleÏitosÈ podieºaÈ sa na vytváraní takej liekovej politiky, ktorá by bola prijateºná pre v‰etk˘ch jej
aktérov a zároveÀ, ão je asi najdôleÏitej‰ie,
bola prínosom pre pacienta.
PO
IA
T
VA
DÁ
H
YC
DO
MUDr. Igor NOVÁK
promoval na lekárskej fakulte UK v Bratislave
v roku 1990. DesaÈ rokov pracoval ako detsk˘
anesteziológ a intenzivista v Bratislave.
Vo farmaceutick˘ch spoloãnostiach pracuje od
roku 1999. Pracoval na rôznych pozíciách,
kde sa zaoberal odbornou podporou jednotliv˘ch
produktov, liekovou politikou, kategorizaãn˘m
procesom a cenotvorbou. Od roku 2009 pracuje
v spoloãnosti Novartis. Na pozíciu predsedu
sekcie v˘robcov a následne prezidenta ADL
bol zvolen˘ v novembri 2009.
Aká je súãasná situácia v oblasti dodávania liekov a zdravotníckych pomôcok na
Slovensku? Kde vidíte najväã‰ie problémové miesta?
Nielen súãasná, ale dlhodobo je situácia so
zásobovaním ãi liekmi alebo zdravotníckymi
pomôckami veºmi dobrá. Verím, Ïe lekárne a
nemocnice oceÀujú veºkú konkurenciu, ktorá je v tejto oblasti, ão im umoÏÀuje vybraÈ
si tie najlep‰ie sluÏby od t˘ch najlep‰ích dodávateºov. Samozrejme na Slovensku je sortiment dostupn˘ch liekov a zdravotníckych
pomôcok porovnateºn˘ s in˘mi najvyspelej-
Aké najväã‰ie problémy by ste diagnostikovali v aktuálnej liekovej politike ‰tátu?
Myslím si, Ïe z celého zdravotného systému je lieková politika oblasÈou, kde je regulácia zo strany ‰tátu najväã‰ia. Neustále sa
zdôrazÀuje, Ïe spotreba liekov je priveºká, Ïe
na Àu ‰tát spotrebuje jednu tretinu prostriedkov urãen˘ch na zdravotníctvo. No dá sa na
to pozrieÈ aj inak. Celkové v˘davky na zdravotníctvo ako percentá z HDP dosahujú v
‰tátoch OECD priemer 8,6 %, na Slovensku
je to 6,5 %. ëal‰ím faktom je, Ïe ceny liekov
sa v súãasnosti pohybujú na úrovni 2 – 3
najlacnej‰ích v Európe. Náklady na ostatné
súãasti zdravotného systému stále v˘razne zaostávajú za európskym priemerom. Z toho potom vypl˘va aj uvádzaná vysoká spotreba
na lieky.
V ãom vidíte v˘znam referencovania cien
liekov?
Medzinárodné referencovanie cien liekov
vnímame ako nástroj liekovej politiky, ktor˘m
sa dosiahla v˘razná úspora. ADL, ale aj ostatné asociácie (SAFS a GENAS) v˘razne prispeli k transparentnosti tohto procesu. Hlavne priãinením referencovania nárast nákladov
S L O V E N S K É
Z D R A V O T N Í C T V O
na lieky bol v uplynulom roku len 1,1 %, ão
je najmenej v európskom priestore. Ak to
trocha odºahãím, dovolím si tvrdiÈ, Ïe lieky
v súãasnosti pre ministerstvo zdravotníctva
nepredstavujú problémovú oblasÈ, a teda sa
môÏe zameraÈ na tie oblasti zdravotného systému, kde to ‰krípe dlhodobo. V súvislosti s
referencovaním cien liekov sa v médiách objavili informácie o dopade gréckeho zniÏovania cien liekov na nበsystém. Podºa na‰ich
informácií ide len o doãasn˘ stav, ktor˘ má
byÈ nahraden˘ definitívnou právnou úpravou
zaoberajúcou sa cenotvorbou liekov v Grécku. Samotné grécke autority na to upozorÀujú a vyz˘vajú ostatné krajiny, aby prechodne vzniknuté zmeny cien gréckych liekov
neboli predmetom referencovania. Na túto
tému musí v‰ak nepochybne prebehnúÈ diskusia s na‰imi autoritami, ktoré tento proces riadia. Dúfam, Ïe dospejeme v tejto otázke k
obojstranne akceptovateºnému rie‰eniu.
ADL má moÏnosÈ vyjadrovaÈ sa aj k legislatívnym návrhom. Ktoré najdôleÏitej‰ie
legislatívne kroky ADL pripomienkovala v
poslednom období? Dosiahol sa Ïelan˘ v˘sledok?
ADL sa dlhodobo snaÏí o dialóg v tejto oblasti a musím uznaÈ, Ïe v prípade potreby
máme moÏnosÈ dialóg viesÈ na kaÏdú tému,
ktorú povaÏujeme za potrebné prediskutovaÈ. Túto ochotu ministerstva zdravotníctva
si mimoriadne ceníme a dúfame, Ïe spolupráca sa bude naìalej prehlbovaÈ.
Pre v‰etk˘ch ãlenov asociácie je mimoriadne dôleÏité, aby sme vedeli, aké kroky ministerstvo zdravotníctva pripravuje a aké dôsledky pre nás z toho vypl˘vajú. Potrebujeme plánovaÈ, byÈ pripravení na zmeny, a ak
je to potrebné vecne argumentovaÈ, ak máme
pocit, Ïe niektoré opatrenia sú pre systém rizikové. Ako konkrétny príklad uvediem práve spomínané medzinárodné referencovanie
cien liekov. Bez v˘raznej kooperácie s asociáciou by referencovanie urãite nebolo tak˘m transparentn˘m procesom ak˘m je dnes.
TransparentnosÈ a predvídadeºnosÈ je pre nás
kºúãová. Okrem iného ADL zaslala pripomienky na legislatívne zmeny k novému návrhu zákona ã. 140/1998 Z. z. o liekoch a
zdravotníckych pomôckach, materiál obsahoval 40 legislatívnych pripomienok aj s odôvodneniami k novele zákona. TieÏ sme pripomienkovali právne predpisy z oblasti referencovania cien liekov v zmysle zákona ã.
577/2004 Z. z. Spomedzi ìal‰ích by som e‰te
spomenul zásadné pripomienky k návrhu vy-
hlá‰ky, ktorou sa mení a dopæÀa vyhlá‰ka
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky ã. 723/2007 Z. z., ktorou sa upravujú
podrobnosti postupu pri urãení ‰tandardnej
dávky lieãiva a maximálnej v˘‰ky úhrady
poisÈovne za ‰tandardnú dávku lieãiva v znení vyhlá‰ky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky ã. 446/2005 Z. z., ktoré
ADL pripomienkovala s partnersk˘mi asociáciami GENAS a SAFS.
Dá sa podºa vás vytvoriÈ tak˘ legislatívny
rámec liekovej cenotvorby, ktor˘ by bol
efektívny, transparentn˘ a najmä dlhodobej‰ie platn˘? Ako to funguje v in˘ch krajinách Európskej únie?
Dobrá otázka. Nie je jednoduché vytvoriÈ
systém, ktor˘ spæÀa v‰etky spomínané atribúty. OpäÈ by som zdôraznil, Ïe lieková politika je len jedn˘m z pilierov, ktoré podopierajú cel˘ zdravotn˘ systém. Ak ostatné piliere
nefungujú dostatoãne, je veºmi ÈaÏké vytvoriÈ dobre fungujúci systém liekovej politiky.
Ale netreba sa vzdávaÈ. ADL sa podieºala na
príprave materiálu „Stratégia liekovej politiky do roku 2015“. Na tomto materiáli spolupracovali aj ostatné asociácie, takÏe je tu ‰irok˘ konsenzus v nastolen˘ch témach. Teraz
je potrebné materiál vziaÈ a zaãaÈ seriózne diskutovaÈ k jeho jednotliv˘m bodom. ADL je
pripravená. PorovnávaÈ alebo snaÏiÈ sa o preberanie in˘ch systémov liekovej politiky, alebo len niektor˘ch jeho ãastí môÏe byÈ veºmi
nebezpeãné, ak sa nezoberie do úvahy, Ïe
kaÏd˘ systém v inom ‰táte je zasaden˘ do ‰pecifick˘ch ekonomick˘ch, politick˘ch a hospodárskych súvislostí. VyberaÈ si len hrozienka z koláãa môÏe byÈ krátkodobo veºmi
efektné, ale môÏe viesÈ k zrúteniu celého systému.
Jedn˘m z cieºov ADL je staraÈ sa aj o vyhovujúce podmienky pri zvy‰ovaní vzdelanosti a profesionálnej úrovne jej ãlenov.
âo pre to robíte? Aké sú v˘sledky?
V tomto smere sa snaÏíme o maximálnu
efektívnosÈ. Informujeme na‰ich ãlenov o
v‰etk˘ch legislatívnych zmenách, t˘kajúcich
sa liekového reÈazca, zabezpeãujeme monitoring tlaãe na dennej báze, informujeme o
realizovan˘ch krokoch prezídia a predsedníctva sekcie v˘robcov. Najnov‰ie plánujeme
zrealizovaÈ workshop, ktor˘ sa bude zaoberaÈ kategorizaãn˘m procesom a cenotvorbou.
Mnohí, najmä men‰í ãlenovia asociácie nemajú zamestnancov, ktorí sa tomuto procesu
venujú na pln˘ úväzok, ako je to vo väã‰ích
spoloãnostiach. KeìÏe kategorizácie sú 4 x do
roka a podávanie cenov˘ch návrhov taktieÏ,
je dôleÏité, aby ºudia, ktorí cenové návrhy podávajú, poznali proces ão najdokonalej‰ie.
Oslovuje ADL svojimi iniciatívami aj laickú verejnosÈ? Poskytujete informácie, z
ktor˘ch môÏu ãerpaÈ aj pacienti?
Toto je oblasÈ, kde je ão zlep‰ovaÈ. Aj keì
z pohºadu v˘robcov to nie je jednoduché.
Hlavne pri liekoch, ktoré sú viazané na lekársky predpis, oslovenie pacienta podlieha prísnym legislatívnym normám a etickému kódexu. Urãite by v‰ak bolo prínosom, ak by pacienti, respektíve pacientske organizácie mali
moÏnosÈ, ak nie priamo ovplyvÀovaÈ, tak aspoÀ monitorovaÈ napríklad kategorizaãn˘
proces, tak ako je to beÏné v niektor˘ch in˘ch
európskych ‰tátoch. Na druhej strane si uvedomujeme potrebu informovaÈ laickú verejnosÈ o na‰ich niektor˘ch aktivitách, prípadne ju vzdelávaÈ v t˘ch oblastiach, ktoré môÏu
viesÈ k zdrav‰iemu Ïivotnému ‰t˘lu obyvateºstva. Plánujeme uωiu spoluprácu s Bedekrom zdravia, ktor˘ oslovuje práve laickú
verejnosÈ.
Má ADL prehºad, aké boli v˘davky na lieky a zdravotnícke potreby za posledné obdobie? Zvy‰ujú sa v rámci SR?
Tieto údaje samozrejme sledujeme a analyzujeme ich. V súãasnosti v˘davky na lieky
nerastú tempom, na aké sme boli zvyknutí
pred vypuknutím finanãnej krízy. Opatrenia,
ak˘mi boli dve plo‰né zníÏenia cien liekov –
spolu o 14%, zavedenie degresívnej marÏe a
medzinárodné referencovanie cien liekov
spôsobili nivelizáciu v˘davkov na lieky. Za
uplynul˘ rok sme zaznamenali nárast v˘davkov na lieky len o 1,1%. Náklady zdravotn˘ch
poisÈovní na lieky predstavovali v minulom
roku pribliÏne 1 miliardu eur.
Myslím si, Ïe jednocifern˘ percentuálny
rast v˘davkov na lieky je akceptovateºn˘ aj
pre ‰tát. S ohºadom na niektoré ukazovatele
zdravotného stavu obyvateºstva by bolo logické ak by v˘davky boli o nieão vy‰‰ie, teda v
rozmedzí, ktoré som uÏ spomenul. Zdravotnícke pomôcky sú taktieÏ vystavené väã‰ej regulácii neÏ v minulosti.
âo dôleÏité ADL pripravuje v najbliωom
období?
Chceme byÈ ão najviac úãastní na ìal‰om
v˘voji zdravotníctva na Slovensku. Urãite
chceme byÈ pri tom, keì sa bude na túto tému
diskutovaÈ, ãi uÏ na úrovni vlády alebo Národnej rady. Samozrejme, máme aj beÏnú
agendu. ADL uÏ tradiãne organizuje stretnutia s ministrami zdravotníctva a dúfam, Ïe v
tejto tradícii budeme pokraãovaÈ i naìalej.
Chceme uωie spolupracovaÈ s médiami, pretoÏe si uvedomujeme ich v˘znam a vplyv.
TaktieÏ chceme rozvinúÈ na‰u spoluprácu s
ostatn˘mi asociáciami zdruÏujúcimi v˘robcov liekov, ale aj s asociáciami a zdruÏeniami, ktoré sú súãasÈou liekového reÈazca, ako
aj s odbornou verejnosÈou. Na‰ím cieºom je
transparentn˘, predvídateºn˘ a férov˘ zdravotn˘ systém, ktor˘ bude viesÈ k zlep‰ovaniu
zdravotného stavu obyvateºstva, ktorému
bude umoÏnen˘ vãasn˘ prístup k modernej a
kvalitnej lieãbe, a tá by mala byÈ aj cenovo
dostupná.
55
M I N I S T E R S T V O
Z D R A V O T N Í C T V A
S R
Na preventívne prehliadky k lekárovi chodíme viac ako v minulosti. Najãastej‰ie nav‰tevujeme s deÈmi
detského lekára, dospelí zasa zubára. Aj napriek zv˘‰enej prevencii v‰ak nechodíme k lekárovi tak ãasto,
ako by sme mali. A to aj napriek tomu, Ïe prevencia je najúãinnej‰ou zbraÀou v boji proti rakovine ãi
infarktu. Preventívne prehliadky sú stanovené zákonom od roku 2005. V‰etky sú plne hradené, poistenci
si teda na ne nedoplácajú. Preventívna prehliadka sa vykonáva u v‰eobecného lekára pre dospel˘ch
a u v‰eobecného lekára pre deti a dorast, u stomatológa, u gynekológa a u urológa.
V minulom roku pribudla prehliadka u gastroenterológa. Rozhovor so ‰tátnym tajomníkom
Danielom KLAâKOM zaznamenala Izabela Nagyová.
Záujem o preventívne
prehliadky narastá
Ako hodnotíte prevenciu a hlavné opatrenia na ochranu zdravia na Slovensku poãas rokov 2006 – 2010?
Preventívne aktivity, ktoré sa realizovali na
Slovensku v období rokov 2006 – 2010, sa
orientovali predov‰etk˘m na ovplyvÀovanie,
respektíve redukciu rizikov˘ch faktorov zodpovedn˘ch za vznik, rozvoj a pretrvávanie
najv˘znamnej‰ích infekãn˘ch a chronick˘ch
ochorení, ale aj na podporu a zdôrazÀovanie
vplyvu a v˘znamu protektívnych faktorov
udrÏujúcich a rozvíjajúcich zdravie. Aktivity zah⁄Àali nielen ‰iroké spektrum problematík, ale aj ‰iroké spektrum cieºov˘ch skupín – od detí pred‰kolského veku cez ‰kolákov, adolescentov, dospel˘ch aÏ po seniorov.
Jednou z cieºov˘ch skupín v hodnotenom období bola aj marginalizovaná rómska komunita. Vytváraním partnerstiev a neformálnou
spoluprácou so vzdelávacími in‰titúciami,
samosprávou, mimovládnymi, ako aj medzinárodn˘mi organizáciami, napríklad Svetovou zdravotníckou organizáciou, bolo moÏné aktivity zameraÈ nielen na rizikové, respektíve protektívne faktory, ale aj na determinanty zdravia, ktoré ich ovplyvÀujú, napríklad sociálno-ekonomické, environmentálne, poli-
56
tické determinanty zdravia – a sú kºúãové
pri zlep‰ovaní, respektíve zhor‰ovaní zdravotného stavu populácie. V‰etky aktivity sa uskutoãnili v súlade s aktuálnou koncepciou ·tátnej politiky zdravia v SR, Programov˘m vyhlásením vlády SR na úseku verejného zdravotníctva na roky 2006 – 2010 a ìal‰ími súvisiacimi národn˘mi a medzinárodn˘mi rezolúciami, v˘zvami a odporúãaniami.
Ako ste spokojn˘ so záujmom obãanov o
pravidelné preventívne lekárske prehliadky? âo a ak˘m spôsobom by sa dalo e‰te
zlep‰iÈ?
V minulom roku celková náv‰tevnosÈ preventívnych prehliadok poistencov, napríklad
Union zdravotnej poisÈovne, dosiahla 35 percent, ão je v porovnaní s rokom 2008 mierny nárast, keì celková náv‰tevnosÈ preventívnych prehliadok bola na úrovni 34 percent.
Stopercentnú náv‰tevnosÈ evidujeme u detí vo
veku do 18 mesiacov; vysoké percento – 70
percent – dosahujú aj preventívne prehliadky u detí vo veku od 3 do 18 rokov. Preventívne prehliadky u zubára v minulom roku vyuÏilo takmer 39 percent poistencov Union
zdravotnej poisÈovne, ão je mierny nárast
oproti roku 2008, keì zubára v rámci prevencie nav‰tívilo takmer 37 percent. Gynekologické prehliadky v minulom roku dosiahli náv‰tevnosÈ na úrovni takmer 32 percent, ão je
pribliÏne na rovnakej úrovni. Najmenej vyuÏívajú poistenci preventívne prehliadky u
v‰eobecného lekára pre dospel˘ch – vyuÏilo
ju 14 percent poistencov a tradiãne urologické preventívne prehliadky, ktoré vyuÏilo nieão vy‰e jedného percenta poistencov – 1,2
percenta poistencov.
Na zv˘‰enie náv‰tevnosti preventívnych
prehliadok Union zdravotná poisÈovÀa svojim
poistencom ponúka bezplatnú sluÏbu Preventívna pripomienka, ktorú si môÏu aktivovaÈ prostredníctvom webovej stránky alebo na
ktoromkoºvek kontaktnom mieste. Správa
formou SMS alebo e-mailu poistencov upozorní a pripomenie, ktoré preventívne prehliadky by mali v tomto roku absolvovaÈ. S
informáciami o tom, ako jednotlivé prehliadky prebiehajú, ão v‰etko lekár vy‰etrí, sa
môÏu poistenci oboznámiÈ aj na internetovej
stránke Union zdravotnej poisÈovne
http://www.unionzp.sk/preventivne-prehliadky.html, alebo na informaãn˘ch letákoch o
preventívnych prehliadkach, ktoré sú k dispozícii na ktoromkoºvek kontaktnom mieste
Union zdravotnej poisÈovne.
Donedávna prevládal názor, Ïe na Slovensku sa podarilo v˘razne obmedziÈ ‰írenie
nákazliv˘ch chorôb. V niektor˘ch regiónoch sa v‰ak opäÈ objavila infekãná Ïltaãka, a podºa dostupn˘ch informácií tam nestaãia lôÏka infekãn˘ch oddelení. âo s t˘m?
Na základe efektívnej surveillance sa niektoré infekãné ochorenia na Slovensku eliminovali aÏ eradikovali – poliomyelitída, zá‰krt,
novorodeneck˘ tetanus a tetanus detí a mladistv˘ch, os˘pky –, alebo sa ich chorobnosÈ
vìaka oãkovaniu v˘znamne zníÏila – rubeola, mumps, vírusová hepatitída typu B.
Pri ochoreniach na vírusovú hepatitídu
typu A (VHA) sme po roku 2000 zaznamenali v SR klesajúci trend, ktor˘ trval do roku
2007. V roku 2008 do‰lo takmer k dvojnásobnému vzostupu v poãte ochorení. ëal‰í nárast
bol zaznamenan˘ aj v roku 2009, keì bolo v
SR hlásen˘ch 1 449 ochorení na VHA – chorobnosÈ 26,8 na 100 000 obyvateºov –, ão
M I N I S T E R S T V O
predstavuje vzostup oproti roku 2008 o 98,5
percent a oproti 5-roãnému priemeru o 167
percent. Vy‰e 90 percent ochorení bolo hlásen˘ch z v˘chodného Slovenska. Najvy‰‰ia
chorobnosÈ zaznamenali v Pre‰ovskom –
113,1 na 100 000 obyvateºov, a Ko‰ickom
kraji – 55,83 na 100 000 obyvateºov. Najpostihnutej‰ou vekovou skupinou boli deti a
Ïiaci základn˘ch ‰kôl. Úmrtie na VHA zaznamenané nebolo. Poãas roka sa vyskytlo 51
men‰ích i väã‰ích epidémií VHA, v ktor˘ch
ochorelo 989 osôb. Okrem ‰tyroch epidémií,
ktoré sa vyskytli na strednom Slovensku,
v‰etky ostatné sa zaznamenali v okresoch
v˘chodného Slovenska, najmä medzi rómskym obyvateºstvom.
Vzhºadom na vy‰‰ie uvedenú nepriaznivú
epidemiologickú situáciu vo v˘skyte VHA v
oblastiach s prevahou rómskeho obyvateºstva by realizácia odporúãaného oãkovania
proti VHA u dvojroãn˘ch detí s nízkym sociálno-hygienick˘m ‰tandardom zakotvená
v návrhu novely vyhlá‰ky 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a
kontrole prenosn˘ch ochorení znamenala najúãinnej‰iu a najúspornej‰iu primárnu prevenciu rozsiahlych kaÏdoroãn˘ch epidémií VHA.
Uveden˘ návrh je aj v súlade s Národn˘m
programom starostlivosti o deti a dorast na
roky 2008 – 2015. Oãkovanie dvojroãn˘ch
detí Ïijúcich v lokalitách s nízkym sociálnohygienick˘m ‰tandardom by znamenalo nielen zníÏenie celkovej chorobnosti na VHA,
ale najmä zníÏenie chorobnosti u detí pred‰kolského veku. Priemerná dæÏka hospitalizácie chorého na VHA je asi 14 dní, náklady na
jedno ochorenie tvoria asi 2 000 eur, priãom
náklady na zaoãkovanie jedného dieÈaÈa dvoma dávkami sú asi 62 eur.
Znovu sa vynorila aj nákaza tuberkulózou.
Preão sa aj napriek oãkovaniu roz‰iruje?
Podºa Svetovej zdravotníckej organizácie
predstavuje tuberkulóza (TBC) z celosvetového hºadiska jeden z najväã‰ích zdravotn˘ch problémov ºudstva. Kvalifikované odhady hovoria o tom, Ïe roãne vzniká aÏ osem
miliónov nov˘ch prípadov TBC a 2,8 miliónov osôb roãne umierajú na choroby priamo
alebo nepriamo súvisiace s TBC. Hoci sa 90
percent zo v‰etk˘ch prípadov TBC ochorení
a aÏ 98 percent úmrtí na TBC vyskytuje v rozvojov˘ch oblastiach, súãasná globalizácia
sveta napomáha ‰íreniu TBC aj do krajín, v
ktor˘ch bola uÏ pod kontrolou.
V Európe je aÏ 85 percent bakteriologicky
overenej tuberkulózy v krajinách strednej a
v˘chodnej Európy. Väã‰ina západoeurópskych krajín vykazuje incidenciu pod 20 prípadov na 100 000 obyvateºov. Medzi krajiny
s nízkym v˘skytom tuberkulózy – pribliÏne
10 na 100-tisíc obyvateºov) patria z b˘val˘ch
krajín v˘chodného bloku uÏ len Slovensko,
âeská republika a Slovinsko.
Hoci incidencia TBC v európskom regióne rastie, situácia vo v˘skyte TBC na Slovensku v súãasnosti sa stabilizuje a chorobnosÈ má dlhodobo klesajúci trend. Od roku
1960, kedy bolo hlásen˘ch 7 817 prípadov
TBC a chorobnosÈ dosiahla hodnotu 164,1 na
100-tisíc obyvateºov do roku 2008 klesol poãet hlásen˘ch ochorení na 513 (chorobnosÈ
9,5 na 100-tisíc obyvateºov), ão je doteraz najniωí v˘skyt. Vzhºadom na dlhodob˘ pokles
Z D R A V O T N Í C T V A
incidencie a jej nízku celoslovenskú hodnotu, nás experti Svetovej zdravotníckej organizácie zaradili medzi ‰táty s nízkou incidenciou tuberkulózy.
I napriek priaznivej situácii vo v˘skyte
TBC na Slovensku a oãkovaniu proti tomuto ochoreniu, je naìalej potrebné udrÏiavaÈ
dobrú úroveÀ diagnostiky, lieãby a dispenzárneho sledovania chor˘ch, ako aj hlásnej sluÏby.
Zaãiatkom minulého roka sa vo svete objavil nov˘ druh chrípkového ochorenia,
tzv. prasacia chrípka. Vírus sa roz‰íril aj u
nás. Koºko sme doteraz zaevidovali ochorení tohto typu a ão s nakúpen˘mi vakcínami?
Na Slovensku je evidovan˘ch 1 210 prípadov pandemickej chrípky A (H1N1) 2009. Poãet prípadov ochorenia narastá uÏ len pozvoºne. PretoÏe pandémia chrípky A (H1N1)
2009 trvá, oãkovanie proti pandemickej chrípke na Slovensku v súãasnosti stále prebieha.
Od zaãiatku februára je moÏné daÈ sa zaoãkovaÈ kaÏdému, kto má o oãkovanie záujem.
V prípade ukonãenia oãkovania proti pandemickej chrípky na základe odporúãaní svetov˘ch zdravotníckych autorít, budú nevyuÏité vakcíny likvidované ako ostatn˘ nebezpeãn˘ odpad – pouÏité ihly, striekaãky – z prevádzky ambulancií.
Ako ste spokojní s informovanosÈou verejnosti o prevencii smerom k jednotliv˘m
chrípkov˘m ochoreniam?
S R
Od zaãiatku objavenia sa vírusu pandemickej chrípky A (H1N1) 2009 poskytovali
pracovníci Ministerstva zdravotníctva SR,
Úradu verejného zdravotníctva SR, regionálnych úradov verejného zdravotníctva v SR,
virológovia a iní odborní pracovníci priebeÏné informácie o ochorení vyvolanom t˘mto
vírusom. Okrem toho od 30. apríla 2009 bola
priamo na tieto úãely zriadená telefonická
linka Ministerstva zdravotníctva SR – Call
centrum. Na tejto telefonickej linke pracovníci odboru epidemiológie ÚVZ SR poskytovali nepretrÏite verejnosti informácie o pandemickej chrípke A (H1N1) 2009. Dovolím
si preto povedaÈ, Ïe laická verejnosÈ aj médiá
dostali a stále dostávajú dosÈ informácií o
tomto ochorení.
Aké nové právne úpravy pripravujete na
ochranu nefajãiarov?
Prvou právnou úpravou, ktorej prostredníctvom chceme zaviesÈ úpln˘ zákaz fajãenia v
re‰tauráciách a baroch, je novela zákona o
ochrane nefajãiarov. V druhom rade posilniÈ
v˘kon kontroly fajãenia zo strany RÚVZ vytvorením organizaãn˘ch útvarov, ktoré budú
na túto a iné ãinnosti v oblasti prevencie fajãenia pripravené. Na rokovanie vlády SR
plánujeme predloÏiÈ návrh Národného akãného plánu na kontrolu tabaku na roky 2011
– 2014, kde sa bude ochrane nefajãiarov, detí
a mládeÏe, venovaÈ zv˘‰ená pozornosÈ. Intervencie v prevencii fajãenia a ochrane nefajãiarov by mal vo zv˘‰enej miere vykonávaÈ
ÚVZ SR a RÚVZ.
VyuÏitie preventívnych prehliadok v roku 2008 a 2009
Cel˘ rok 2008
gynekológia
urológia
pediatria do 1 roka
pediatria 18-mesaãní
pediatria – 3–18
VLD nad 18
Stomatológ do 18
Stomatológ nad 18
Gastroenterológ
Spolu
Cel˘ rok 2008
mohli vyuÏiÈ
v roku 2008
poãet vyuÏit˘ch
prehliadok
v roku 2008
poãet osôb
s prehliadkou
v roku 2008
% vyuÏívania
preventívnych
prehliadok
126 309
19 683
31 956
40 273
153
31 956
40 114
153
7 474
31,9%
0,8%
100%
51 624
212 515
178 754
241 632
38 561
27 591
154 817
37 842
26 868
136 876
74,7%
13,0%
36,8%
862 473
293 351
mohli vyuÏiÈ
v roku 2008
poãet vyuÏit˘ch
prehliadok
v roku 2008
poãet osôb
s prehliadkou
v roku 2008
% vyuÏívania
preventívnych
prehliadok
34,0%
gynekológia
urológia
pediatria do 1 roka
pediatria 18-mesaãní
pediatria – 3–18
VLD nad 18
Stomatológ do 18
Stomatológ nad 18
Gastroenterológ
141 586
23 242
39 960
45 114
275
39 960
45 065
274
9 949
31,9%
1,2%
100%
58 505
234 924
198 648
269 393
78
40 579
33 560
180 491
39 653
32 527
159 801
69,4%
14,3%
38,6%
78
77
Spolu
966 336
340 057
35,2%
PrameÀ: Union zdravotná poisÈovÀa
57
M I N I S T E R S T V O
Z D R A V O T N Í C T V A
S R
Operaãn˘ program Zdravotníctvo (OPZ) a jeho aktuálne plnenie je predmetom rozhovoru
redaktorky Anny Komovej, ktorej na otázky odpovedá generálny riaditeº sekcie európskych
programov a projektov Ministerstva zdravotníctva SR (MZ SR) Marek VANKO.
Operaãn˘ program
Zdravotníctvo a súãasnosÈ
starostlivosti. O zlep‰enie zdravia na‰ich obãanov nám ide v prvom rade.
Mala podºa vás súãasná finanãná kríza
vplyv na záujem Ïiadateºov o nenávratn˘ finanãn˘ príspevok?
Celosvetová finanãná kríza síce zv˘‰ila záujem Ïiadateºov o získanie NFP z prostriedkov
OPZ, ale urãite nemala rozhodujúci vplyv.
V˘razn˘ záujem o prostriedky OPZ pociÈujeme stále. Dopyt bol od zaãiatku niekoºkonásobne väã‰í ako ponúkané finanãné moÏnosti. Treba zdôrazniÈ, Ïe prostriedky ‰trukturálnych fondov z akéhokoºvek operaãného programu majú v˘znamn˘ potenciál zmierniÈ dopady celosvetovej krízy v ktorejkoºvek oblasti.
Ak˘ je súãasn˘ stav v rámci postupnej realizácie Operaãného programu Zdravotníctvo?
Operaãn˘ program Zdravotníctvo je aktuálne v plnom procese implementácie. K zaãiatku mája 2010 sme zazmluvnili takmer 49 %
prostriedkov OPZ a prijímateºom sme vyplatili prostriedky vo v˘‰ke 30,8 milióna eur, ão
predstavuje 10,5 % alokácie celého OPZ. V
nasledujúcich mesiacoch predpokladáme ìal‰í v˘razn˘ nárast ãerpania. Ministerstvo zdravotníctva SR tak zaãína prostredníctvom zrealizovan˘ch projektov plniÈ ciele definované v
prioritn˘ch osiach a opatreniach OPZ.
Ako sa darí v súãasn˘ch neºahk˘ch podmienkach napæÀaÈ stratégiu Operaãného
programu?
Stratégiou OPZ je samotná realizácia komplexn˘ch projektov modernizácie infra‰truktúry nemocníc a zariadení ambulantn˘ch poskytovateºov zdravotnej starostlivosti typu polikliník a zdravotn˘ch stredísk za úãelom zlep‰enia podmienok ovplyvÀujúcich zdravotn˘
stav obyvateºstva v produktívnom, ako aj v neproduktívnom veku, prostredníctvom zvy‰ovania kvality, efektívnosti a dostupnosti zdravotnej starostlivosti a podpory zdravia, v rámci zdravotníckej infra‰truktúry. O tom, Ïe sa
nám to darí, svedãí aj uveden˘ stav implementácie OPZ. âo ma v‰ak te‰í e‰te viac je skutoãnosÈ, Ïe prostredníctvom kaÏdého zrealizovaného projektu zaãínajú pociÈovaÈ efekty
OPZ samotní pacienti krat‰ími ãakacími lehotami, zv˘‰ením rozsahu zdravotníckych v˘konov a kvalitnej‰ím poskytovaním zdravotnej
58
Do akej miery pomohla ãerpaniu prostriedkov zo ‰trukturálnych fondov iniciatíva
Európskej komisie, ktorá zjednodu‰ila
niektoré procesy?
Iniciatíva Európskej komisie sa v prvom
rade t˘kala prostriedkov implementaãne nároãnej‰ieho európskeho sociálneho fondu. V systéme implementácie OPZ, ktor˘ je financovan˘ z prostriedkov európskeho fondu regionálneho rozvoja sa preto tieto kroky v˘raznej‰ie neprejavili. V tomto kontexte je na druhej
strane potrebné pozitívne vyzdvihnúÈ iniciatívnu MF SR povoliÈ systém predfinancovania aj
organizáciám súkromného sektora.
Ak˘ je súãasn˘ stav v poskytovaní nenávratného finanãného príspevku a projektoch OPZ?
MZ SR zverejnilo od zaãiatku realizácie
OPZ 10 v˘ziev na predkladanie Ïiadostí o
NFP a jedno priame zadanie. Dve v˘zvy, ktoré boli vyhlásené v roku 2010 e‰te nie sú uzavreté, nakoºko termín uzávierky t˘chto v˘ziev je plánovan˘ na jún 2010. V rámci doteraz vyhlásen˘ch v˘ziev sme prijali 151 Ïiadostí o NFP, z ktor˘ch MZ SR schválilo a následne zazmluvnilo 31. Z nich je 11 projektov zameran˘ch na modernizáciu ‰pecializovan˘ch
nemocníc, 6 projektov na modernizáciu v‰eobecn˘ch nemocníc a predmetom 12 projektov
je rekon‰trukcia a modernizácia polikliník a
zdravotn˘ch stredísk. Zvy‰né dva projekty sú
národné projekty. 4 projekty uÏ boli po vecnej aj finanãnej stránke riadne ukonãené.
âo je nové v realizácii národn˘ch projektov? Nastali zmeny?
Oba národné projekty sú zazmluvnené a nachádzajú sa v stave realizácie. Národn˘ projekt
Dobudovanie infra‰truktúry Národnej transfúznej sluÏby SR v hodnote 7 302 243,75 eur
M I N I S T E R S T V O
má plánovan˘ termín ukonãenia aktivít 31.
marec 2011. Cieºom projektu je dosiahnuÈ
prostredníctvom komplexnej modernizácie
pracovísk NTS SR zabezpeãenie najvy‰‰ej
moÏnej kvality, bezpeãnosti a sebestaãnosti v
produkcii krvn˘ch prípravkov, v podmienkach maximálnej efektívnosti, úãinnosti, úãelnosti a hospodárnosti na celom území SR a pre
potreby v‰etk˘ch obãanov.
Druh˘ národn˘ projekt s názvom „Nákup
mobiln˘ch mamografick˘ch jednotiek“, ktorého realizátorom je V˘chodoslovensk˘ onkologick˘ ústav, a. s., je zameran˘ na obstaranie
dvoch mobiln˘ch mamografick˘ch jednotiek
na zabezpeãenie vy‰‰ej kvality vy‰etrení pri
niωej radiaãnej dávke, na skrátenie lehoty
vy‰etrenia a zníÏenia úmrtnosti Ïien na rakovinu prsníka, ako aj na úspory nákladov na
lieãbu vãasnou diagnostikou. SúãasÈou projektu je aj jeho publicita formou mediálnej kampane. MZ SR s V˘chodoslovensk˘m onkologick˘m ústavom, a.s. uzatvoril zmluvu o poskytnutí NFP vo v˘‰ke 4 533 974 eur. V rámci projektu aktuálne prebieha príprava verejného obstarávania. Vlastná realizácia aktivít
projektu je naplánovaná na 1 rok. Samotná
diagnostika a prevádzka mobiln˘ch mamografick˘ch jednotiek bude prebiehaÈ najmä
po ukonãení projektu a bude sa hradiÈ z verejného zdravotného poistenia.
MôÏete v krátkosti predstaviÈ uÏ zrealizované projekty v zdravotníctve s podporou
‰trukturálnych fondov Ktoré majú najväã‰í v˘znam a preão?
V rámci OPZ boli riadne ukonãené ‰tyri projekty, z ktor˘ch kaÏd˘ v˘raznou mierou prispieva k naplneniu celkového cieºa OPZ:
1. Komplexná modernizácia SÚSCCH, a. s.,
s cieºom zvy‰ovaÈ úroveÀ poskytovanej
zdravotnej starostlivosti, ktorého prijímateºom bol Stredoslovensk˘ ústav srdcov˘ch
a cievnych chorôb, a. s., s rozpoãtom projektu 6 970 616,82 eur. Realizáciou projektu sa zabezpeãilo vybavenie novostavby
ústavu najmodernej‰ou zdravotníckou technikou a zariadením nevyhnutn˘m pre komplexné poskytovanie ‰pecializovanej zdravotnej starostlivosti pacientom s ochorením
obehovej sústavy. Komplexné vybavenie
ústavu zabezpeãilo vãasnú a presnú diagnostiku a zlep‰enie efektívnosti lieãby kardiovaskulárnych ochorení ãím prispieva k
zníÏeniu úmrtnosti a zlep‰eniu zdravotného stavu obyvateºov spádov˘ch regiónov.
2. Modernizácia zdravotníckej infra‰truktúry pre zabezpeãenie komplexn˘ch zdravotníckych sluÏieb VÚSCH, a. s. Prijímateºom projektu s rozpoãtom 3 484 417,15
eur bol V˘chodoslovensk˘ ústav srdcov˘ch
a cievnych chorôb, a. s. Predmetom realizácie projektu bolo zabezpeãenie poskytovania komplexn˘ch sluÏieb VÚSCH, a. s.,
prostredníctvom nákupu ‰piãkovej diagnostickej a intervenãnej zdravotníckej techniky, ktorá je potrebná na zabezpeãenie
zv˘‰enia kvality diagnostiky ochorení obehovej sústavy a následne realizácie samotn˘ch intervenãn˘ch v˘konov. Za hlavné
v˘sledky projektu a jeho budúci dopad povaÏujeme zv˘‰enie poãtu lôÏok, zv˘‰enie
poãtu a spektra diagnostick˘ch a operaãn˘ch v˘konov, ako aj zníÏenie priemernej
doby hospitalizácie pacientov v porovnaní
Z D R A V O T N Í C T V A
so stavom pred realizáciou projektu. Realizácia projektu je základom pre ìal‰í rozvoj oddelení VÚSCH, a. s., a na jeho v˘stupoch sú postavené dlhodobé investiãné a
rozvojové plány celého ústavu.
3. Projekt Nákup angiografického prístroja
pre komplexné kardiologické aplikácie realizovalo Kardiocentrum Nitra, s. r. o., s
rozpoãtom 1 749 764,32 eur. Prostredníctvom projektu bol zakúpen˘ nov˘ vysokosofistikovan˘ prístroj na komplexné kardiologické aplikácie – angiograf. Obstaraním
prístroja sa zv˘‰i roãn˘ poãet v˘konov z 1
500 na predpokladan˘ch 2 050 od konca
roku 2010. Zv˘‰enie poãtu v˘konov zabezpeãí kvalitnej‰iu diagnostiku a zlep‰enie prevencie stále narastajúceho poãtu pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami. V dôsledku zv˘‰eného poãtu v˘konov
realizáciou projektu vznikli a budú udrÏané tri nové pracovné miesta.
4. Modernizáciu technológie zariadenia ambulantnej starostlivosti realizoval prijímateº
CT Martin, s. r. o., s celkov˘m rozpoãtom
1 729 403,17 eur. Prostredníctvom projektu sa obstaral prístroj nukleárnej magnetickej rezonancie, ktor˘ ako doplnkov˘ k súãasne prevádzkovanému CT prístroju. V˘sledkom projektu je zv˘‰enie spektra vy‰etrení, vìaka ktor˘m sa v spádovej oblasti v˘razne skrátia ãakacie lehoty. R˘chlej‰ou a
presnej‰ou diagnostikou dôjde k zv˘‰eniu
záchytu jednotliv˘ch ochorení, zv˘‰eniu
efektivity ich lieãby a zníÏeniu úmrtnosti na
ochorenia skupiny 5. Sekundárnym pozitívnym dopadom je moÏnosÈ vyuÏívania prístroja ‰tudentmi pregraduálneho a postgraduálneho ‰túdia lekárskej fakulty za úãelom
praktického oboznámenia sa s vy‰etrovaním
prostredníctvom metódy nukleárnej magnetickej rezonancie.
V septembri 2009 sa zaãali realizovaÈ aj
trojroãné projekty podpory ‰pecializaãného ‰túdia. Koºko zdravotníckych pracovníkov je do nich zapojen˘ch? Stretli sa so záujmom?
V rámci v˘zvy OPV 2008/2.2/03 boli schválené projekty siedmich vy‰‰ích územn˘ch celkov. Cieºom v˘zvy je podporiÈ ‰pecializaãné
‰túdium zdravotníckych pracovníkov za úãelom doplnenia a stabilizácie stavov kvalifikovan˘ch zdravotníckych pracovníkov v samosprávnych krajoch. KeìÏe sa do v˘zvy zapojili v‰etky oprávnené samosprávne kraje svedãí to o ich záujme rie‰iÈ otázku dostatoãného
poãtu kvalifikovan˘ch zdravotníckych pracovníkov vo svojom regióne. Dôvodom nepriaznivého stavu kvalifikovan˘ch zdravotníckych pracovníkov niektor˘ch ‰pecializácií v regiónoch SR je nepriaznivá demografická ‰truktúra zdravotníckych pracovníkov (vysok˘ podiel zdravotníckych pracovníkov v
dôchodkovom alebo preddôchodkovom veku)
a nízky prílev absolventov so záujmom o nedostatkové ‰pecializácie aj z dôvodu ich odlivu do zahraniãia.
V‰etky zapojené samosprávne kraje sa zaviazali poãas trojroãn˘ch projektov finanãne
podporiÈ ‰pecializaãné ‰túdium spolu 995 zdravotníckych pracovníkov vo vybran˘ch ‰pecializáciách, ktoré sú v jednotliv˘ch krajoch
najkritickej‰ie. Najãastej‰ie ide o podporu ‰túdia budúcich v‰eobecn˘ch lekárov, stomatoló-
S R
gov, rádiológov, anesteziológov a vybrané
‰pecializácie zdravotn˘ch sestier.
Do projektov je zapojen˘ch uÏ 507 zdravotníckych pracovníkov. V‰etky projekty by mali
byÈ skonãené do 31. augusta 2012. Na schválené projekty v‰etk˘ch samosprávnych krajov
bol vyãlenen˘ NFP vo v˘‰ke 9 259 325,81 eur.
Ako sa napæÀajú ìal‰ie plány na podporu
vzdelávania zdravotníckych pracovníkov?
âomu prikladáte rozhodujúci v˘znam?
MZ SR vyhlásilo v rámci opatrenia 2.2 celkovo 6 v˘ziev na predkladanie Ïiadostí o NFP.
V‰etky vyhlásené v˘zvy boli zamerané na
predkladanie väã‰ích komplexn˘ch regionálnych alebo nadregionálnych projektov so systémov˘m rie‰ením problémovej situácie, trvalou udrÏateºnosÈou a v˘raznou pridanou hodnotou. Okrem spomínan˘ch pilotn˘ch a následn˘ch veºk˘ch projektov podpory ‰pecializaãného ‰túdia zdravotníckych pracovníkov
jednotliv˘ch samosprávnych krajov sú aktuálne v realizácii ìal‰ie tri veºké projekty.
Slovenská lekárska komora realizuje trojroãn˘ projekt di‰tanãného sústavného vzdelávania lekárov prostredníctvom vytvorenia nového elektronického vzdelávacieho portálu, ktor˘ bude funkãn˘ aj po ukonãení aktivít projektu. Portál bude moÏné priebeÏne dopæÀaÈ o
nové témy, aby sa kontinuálne udrÏiavali a obnovovali vedomostí a zruãnosti zdravotníckych pracovníkov – lekárov.
Slovenská komora sestier a pôrodn˘ch asistentiek realizuje tieÏ trojroãn˘ projekt vybudovania 7 regionálnych centier a elektronického
systému na pravidelné hodnotenie sústavného
vzdelávania registrovan˘ch sestier a pôrodn˘ch asistentiek. Sestry a pôrodné asistentky
sú najpoãetnej‰ou skupinou zdravotníckych
pracovníkov a vybudovaná sieÈ centier a elektronick˘ systém zefektívni v˘kon zákonom
stanoven˘ch ãinností Komory. Registrovan˘m sestrám a pôrodn˘m asistentkám prinesie elektronizácia zv˘‰en˘ komfort pri evidovaní a hodnotení absolvovaného sústavného
vzdelávania aj po ukonãení realizácie projektu.
Posledn˘m veºk˘m realizovan˘m projektom je projekt Úradu verejného zdravotníctva
SR zameran˘ na vytvorenie a realizáciu systému vzdelávania pracovníkov regionálnych
úradov verejného zdravotníctva v SR, ktor˘ v
tomto rozsahu e‰te nebol realizovan˘ a aj po
ukonãení samotnej realizácie vzdelávacích
aktivít projektu bude vyuÏívan˘ na ‰kolenie
nov˘ch a do‰koºovanie existujúcich zamestnancov regionálnych úradov.
ZároveÀ sa novou v˘zvou vyhlásenou 30. 4.
2010 darí realizovaÈ podporu ìal‰ieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v súlade s
plánovan˘m harmonogramom v˘ziev na rok
2010. V˘zva je zameraná na zv˘‰enie ìal‰ích
zruãností pracovníkov v zdravotníctve prostredníctvom podpory realizácie celoslovensk˘ch projektov sústavného vzdelávania. Celoslovensk˘mi projektmi sa chápu projekty
zamerané na cieºovú skupinu vykonávajúcu
zdravotnícke povolanie na území v‰etk˘ch samosprávnych krajov SR okrem bratislavského, ktor˘ nie je oprávnen˘ na ãerpanie pomoci z opatrenia 2.2 Operaãného programu Vzdelávanie. Termín prekladania Ïiadostí o NFP je
30. 6. 2010.
59
M I N I S T E R S T V O
Z D R A V O T N Í C T V A
S R
Stále ãastej‰ie sa otvára otázka bezplatného zdravotníctva. Aké hodnoty sa dostávajú do popredia, ão je
dôleÏité a vhodné urobiÈ pre to, aby zdravie obãanov bolo prvoradé, aj o tom sa s generálnym riaditeºom
Sekcie zdravia ministerstva zdravotníctva Adamom HOCHELOM rozprávala redaktorka Anna Komová.
MoÏnosti pre zdrav‰í Ïivot
Zdravotná starostlivosÈ je na Slovensku
stále „horúco“ diskutovanou témou. âo je
z vá‰ho pohºadu nevyhnutné urobiÈ pre to,
aby sa skvalitÀovala?
Na túto otázku existuje potenciálne veºmi
jednoduchá odpoveì – treba za zdroje, ktoré
sú k dispozícii nakupovaÈ sluÏby, ktoré sú najpotrebnej‰ie a nenakupovaÈ tie, ktoré sú menej potrebné a je úplne jedno, aké je mnoÏstvo
t˘chto zdrojov. T˘mto by sa postupne viac a
viac odstránili individuálne geografické, ãi
sociálne disparity v dostupnosti zdravotnej
starostlivosti. Hor‰ie je to uÏ z implementaãn˘mi stratégiami ako tento stav dosiahnuÈ.
Buì musíme oznaãiÈ tie stavy/ochorenia/diagnózy, ktoré nebudeme platiÈ zo solidárnych verejn˘ch zdrojov ão je mimoriadne ÈaÏké z odborného ako aj spoloãensko-politického pohºadu, alebo musíme zaÈaÏiÈ kaÏdú zdravotnú starostlivosÈ doplatkom, ktor˘ bude na jednej
strane motivaãn˘ pre pacienta, na strane druhej nebude bariérou dostupnosti. Môj názor je
ísÈ skôr tou druhou cestou, s prípadnou moÏnosÈou pripoistenia na spoluúãasÈ, ktoré by
bolo zverené komerãnému poistnému trhu.
Systém solidarity v rámci financovania
zdravotnej starostlivosti je dosÈ zloÏit˘. V
ãom je jeho základ? Je stanovená miera
solidarity správna?
Na Slovensku je celkov˘ podiel verejn˘ch
v˘davkov na zdravotníctvo z celkov˘ch v˘davkov cca 82%. ZároveÀ treba povedaÈ, Ïe solidarita je paradoxne takmer absolútna, nakoºko v‰etky ochorenia sú preplácané z verejn˘ch zdrojov ako aj na lieky zo v‰etk˘ch hlavn˘ch skupín je príplatok buì nulov˘ alebo do
1 €. Podiel „doplatkov“ je tvoren˘ najmä doplatkami na lieky z vlastného rozhodnutia pacienta alebo nákupom voºnopredajn˘ch liekov
alebo zdravotníckych pomôcok. Veºká miera
60
doplatkov z vlastného rozhodnutia figuruje
tieÏ v stomatológii. O správnosti takto nastavenej solidarity ja osobne pochybujem, ão
som sa snaÏil vysvetliÈ v odpovedi na prvú
otázku.
a kto by chcel, mohol by s tak˘mito problémami predstúpiÈ a v reálnom ãase by sa rozhodlo. Odstránila by sa t˘m administratíva a postupne by sa uzrejmila „dobrá prax“ v tejto oblasti.
âo je najpodstatnej‰ie pri rie‰ení prevencií
a predchádzaniu chorobám v súvislosti s investíciami ‰tátu i samotn˘ch obãanov?
V súlade so známymi údajmi je zrejmá dôleÏitosÈ primárnej a sekundárnej prevencie principiálna pre dobr˘ zdravotn˘ stav jednotlivca. Ak sa na vec pozrieme globálne, tak rôzne tlaky na ãistotu Ïivotného prostredia sú
veºmi dôleÏité. Z tohto pohºadu preto také obchodovanie s emisn˘mi kvótami vyznieva
smie‰ne. Na úrovni krajiny, je potrebné aktívne o zdravom Ïivotnom ‰t˘le neustále dookola rozprávaÈ aby boli ºudia vzdelaní. To isté platí o sekundárnej prevencii, teda pri aktívnom
vyhºadávaní poãiatoãn˘ch ‰tádií ochorení, ktor˘ch lieãba je oveºa úspe‰nej‰ia a nepomerne
lacnej‰ia. A znova sme pri kontexte solidarity voãi t˘m, ktorí sa k svojmu telu nesprávajú zodpovedne a od nás ostatn˘ch oãakávajú,
Ïe sa im na lieãbu chorôb poskladáme... Jednoducho musíme nájsÈ také spôsoby, aby sme
motivácie správne nastavili v prospech súladu individuálnych a spoloãn˘ch motivácií.
Ako vnímate dlhé ãakacie doby na jednotlivé vy‰etrenia u lekárov – ‰pecialistov?
Nemám Ïiadnu oficiálnu informáciu o
dlh˘ch ãakacích dobách u ‰pecialistov, viem
v‰ak neformálne, Ïe sa nieão viac ãaká v niektor˘ch regiónoch na niektoré vy‰etrenia typu
mamografia, av‰ak uÏ u poskytovateºa vedºa
sa ãaká poloviãn˘ ãas – t˘m chcem povedaÈ,
Ïe ºudia sú ãasto tieÏ dosÈ málo flexibilní vyhºadávaÈ lep‰ie sluÏby...
Poplatky za pobyt v nemocniciach aj za náv‰tevu u lekára sú zru‰ené. Nenarobilo to
v‰ak v systéme e‰te väã‰ie komplikácie?
Nie tento krok v systéme nenarobil Ïiadne
komplikácie. Objektívne treba povedaÈ, Ïe
sme stratili isté mnoÏstvo zdrojov, av‰ak ich
vyberanie nemalo Ïiaden impakt na fungovanie systému. Rad‰ej korektne povedzme, na ão
sa pripláca, lebo akákoºvek pau‰alizácia zneprehºadÀuje efekty. ªudia si na neveºké poplatky zvykli, av‰ak ich vyberanie neregulovalo
systém...
Ako je to s poskytovaním neodkladnej zdravotnej starostlivosti a jej preplácaním poisÈovÀami?
Dnes zákon predpokladá, Ïe o neodkladnú
zdravotnú starostlivosÈ ide vtedy, keì to potvrdí
zdravotná poisÈovÀa. Na jednej strane je to nekorektné voãi poskytovateºom zdravotnej starostlivosti, ktorí môÏu v dobrej miere pacienta v akútnom stave o‰etriÈ a následne to poisÈovÀa uznaÈ nemusí, lebo zdravotné poisÈovne
nedokáÏu reagovaÈ v reálnom ãase. Na druhej
strane, ak by zdravotné poisÈovne nemali Ïiadnu moÏnosÈ vyjadrovaÈ sa k tejto téme, veºmi
r˘chlo by poskytovatelia zdravotnej starostlivosti mohli moment „neodkladnosti“ zneuÏívaÈ. Predpokladá sa, Ïe spory v tejto oblasti rie‰i Úrad pre dohºad nad zdravotnou starostlivosÈou, málokedy sa v‰ak poskytovatelia naÀ v t˘chto veciach obracajú. Z môjho pohºadu by
bolo dobré, ak by mohla vzniknúÈ nejaká arbitráÏ, ktorá by povedzme zasadala na úrade
A ão hovoríte na situáciu, kedy zdravotná
poisÈovÀa ãasÈ poskytnut˘ch v˘konov lekárom – ‰pecialistom nikdy nezaplatila ? V
ãom je problém?
Je to jedna z moÏností, ako limitovaÈ spotrebu zdrojov v systéme. Je to samozrejme tá
jednoduch‰ia, neadresná forma regulácie, av‰ak je pouÏívaná aj v in˘ch krajinách, keìÏe
ukontrolovaÈ cca 70-tisíc v˘konov u ‰pecialistov fyzick˘m spôsobom nie je prakticky moÏné. Zdravotné poisÈovne v‰ak kombinujú aj iné
formy kontrol, ktoré sú tieÏ efektívne. Problém
je stále ten ist˘ – nedostatok zdrojov a ich
adekvátne vyuÏívanie.
Ako sa v tomto volebnom období zvy‰ovala reálna mzda zdravotníkov? Neboli veºmi
spokojní…
Toto nie je moja parketa, viem daÈ len oficiálne priemerné údaje – v kategórii lekár sa
zv˘‰ila mzda medzi 2006 a 2009 39 % a u sestier 36 %. Ak to porovnáme s rastom miezd
v národnom hospodárstve, ktoré bolo v rovnakom období 19,5 %, tak mi vychádza, Ïe by
mali byÈ zdravotníci relatívne spokojní.
Myslíte si, Ïe sa v praxi dostatoãne uplatÀuje legislatíva, ktorá umoÏÀuje diferencované odmeÀovanie pracovníkov v zdravotníctve?
Osobne nemám dostatok informácií, aby
som to mohol úplne zodpovedne posúdiÈ. Keì
sa v‰ak rozprávam o platoch s kolegami z praxe, vyzerá to tak, Ïe príjmy lekárov sú urãite
diferencované a tí, ktorí veºa a dobre pracujú,
si uÏ aj v slovenskom zdravotníctve vedia veºmi slu‰ne zarobiÈ.
Myslíte si, Ïe Slovensko má na to, aby sa
úroveÀ a kvalita poskytovan˘ch sluÏieb v
zdravotníctve stále zvy‰ovala?
Áno, ak sa dohodneme na ist˘ch redukciách tam, kde nám netreba kapacity, tak v kontexte spolupráce erudovan˘ch zdravotníkov,
ktor˘ch máme v systéme dostatok, urãite vieme dosiahnuÈ zvy‰ovanie kvality.
Z D R A V O T N Í C T V O
N A
S L O V E N S K U
Informatizácia a zdravotníctvo
Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) sa v plnej miere venuje problematike a ‰íreniu eHealth v zdravotníctve.
Jeho riaditeº Vladimír HUâKO poskytol bliωie informácie pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.
PribliÏne pred rokom sme sa rozprávali o presadzovaní informatizácie v rezorte zdravotníctva.
Vtedy ste o tom hovorili ako o veºmi ÈaÏkej úlohe. Ako hodnotíte situáciu dnes? âo v‰etko sa podarilo v rámci postupnej realizácie dosiahnuÈ?
Informatizácia rezortu zdravotníctva je naìalej nároãnou a zloÏitou úlohou, ktorá si vyÏaduje veºmi detailné analytické a plánovacie práce a hlavne entuziazmus zúãastnen˘ch, bez ktorého by to ne‰lo. V
rámci programu eHealth sme sa zamerali na 18 kºúãov˘ch aktivít, ktoré sa nachádzajú v rôznom stave
rozpracovanosti a v rôznych realizaãn˘ch etapách:
• vypracovanie Katalógu potrieb a sluÏieb eHealth,
• návrh Koncepcie rozvoja ISVS“ (KRIS) za rezort
zdravotníctva,
• vypracovanie ‰túdie uskutoãniteºnosti projektov
eHealth,
• vypracovanie ‰túdie uskutoãniteºnosti Architektonick˘ rámec a implementácia programu eHealth
pre v‰etky tri vlny eHealth,
• príprava programovej kancelárie eHealth na
NCZI,
• projekt legislatívnych zmien pre eHealth,
• projekt ochrany osobn˘ch údajov v rámci
eHealth,
• projekt vytvorenia pilotnej infra‰truktúry eHealth
na NCZI,
• konsolidácia údajovej základne,
• celo‰tátna konferencia organizovaná NCZI pod
zá‰titou MZ SR – „eHealth na ‰tartovacej ãiare“,
• vypracovanie „·túdie uskutoãniteºnosti Elektronické sluÏby zdravotníctva – eHealth sluÏby obãanom (Prvá prioritná oblasÈ)“ v rámci OPIS,
• v rámci OPIS vypracovanie Ïiadosti o pridelenie
NFP v rámci OPIS a Národného projektu pre
uvedenú oblasÈ,
• v˘berové konanie pre prvú vlnu eHealth,
• organizaãné zabezpeãenie a rozbeh priorít prvej
vlny eHealth (EZKO, NZP, eMedikácia/ePreskripcia) zo strany NCZI,
• príprava ‰truktúry Elektronickej zdravotnej kniÏky obãana,
• príprava ‰truktúry Národného zdravotného portálu,
• príprava interoperability plánovaného eHealth
systému SR so systémami ìal‰ích krajín EÚ v
rámci projektu epSOS,
• vypracovanie „·túdie uskutoãniteºnosti Elektronické sluÏby zdravotníctva – eHealth sluÏby ob-
ãanom (Druhá prioritná oblasÈ)“ v rámci OPIS.
Na vytvorenie obrazu o nároãnosti riadenia a realizácie programu – aktivity sú zaradené do 15 domén;
v ich rámci bolo k dne‰nému dÀu identifikovan˘ch
79 projektov, z ktor˘ch 23 bolo ukonãen˘ch, 29 aktuálne prebieha, 22 je v prípravnej fáze a 5 projektov ãaká na mandát pre zahájenie prípravn˘ch ãinností.
V˘znamnou aktivitou v rámci elektronizácie zdravotníctva, na ktorej stojí a padá úspech programu
eHealth, je konsolidácia údajovej základne s cieºom
vytvoriÈ jednotnú údajovú základÀu rezortu. Aktivita prebieha v dvoch doménach, v ktor˘ch boli realizované, resp. sú rozpracované tieto projekty:
• doména – Jednotná referenãná údajová základÀa
rezortu,
– v˘voj a nasadenie 1. verzie systému pre správu Registra v˘konov,
– klinická terminológia – zahájenie prípravnej
fázy pre SNOMED CT,
– 1. etapa konsolidácie v oblastiach,
• administratívne registre,
• zoznam kódov poskytovateºov ZS a pracovníkov ZS,
• katalóg liekov, zdravotn˘ch pomôcok, dietetick˘ch potravín,
• databáza evidencie úmrtí, pitiev,
• doména – ManaÏment zdravotníckych informácií,
– zjednotenie systému ‰tatistick˘ch zberov (‰z),
zdravotn˘ch hlásení (zh) a zdravotn˘ch registrov(zr),
– v˘voj elektronickej registratúry pre správu ‰z,
zh, zr,
– prototyp poskytovania inteligentn˘ch v˘stupov
prostredníctvom najnov‰ích databázov˘ch
technológií pre oblasÈ ekonomiky poskytovateºov zdravotníckej starostlivosti,
– anal˘za stavu a návrh rie‰enia kºúãov˘ch v˘konnostn˘ch indikátorov rezortu.
Samozrejme, kaÏdá z vymenovan˘ch 18 aktivít
je pre program veºmi dôleÏitá a kaÏdej z nich venujeme veºkú pozornosÈ. Vnímame pripomienky a komentáre zo strany verejnosti, vìaka ktor˘m môÏeme do na‰ej práce vniesÈ pohºady budúcich pouÏívateºov, k ãomu bola vytvorená aj webová lokalita
www.ezdravotnictvo.sk
Ako si plní NCZI úlohu vytváraÈ podmienky pre
implementáciu ‰tandardov zdravotníckej informatiky na Slovensku?
Plnením tejto úlohy, v rámci ktorej realizujeme
podporu implementácie, prevádzky a v˘voja ‰tandardov zdravotníckej informatiky, chceme zabezpeãiÈ
internú a medzinárodnú interoperabilitu v oblasti
zdravotníckych informaãn˘ch systémov. Realizujeme ju prierezov˘m projektom cez prvú a druhú vlnu
eHealth projektov. V rámci rie‰enia t˘chto projektov sa budeme primárne venovaÈ ‰tandardom pre:
• údajové ‰truktúry a dokumenty,
• terminológiu a sémantiku,
• komunikáciu a prenosu údajov,
• pouÏívateºské rozhrania informaãn˘ch systémov,
• architektúru rie‰ení,
• bezpeãnosÈ údajov.
Odpoãet rie‰en˘ch úloh k dne‰nému dÀu:
• spracovanie Katalógu ‰tandardov, ktor˘ je publikovan˘ na web stránke NCZI a podáva základné
informácie o ‰tandardoch,
• spracovanie návrhu legislatívneho rie‰enia zavedenia ‰tandardov zdravotníckej informatiky do
slovenského zdravotníckeho prostredia,
• vstup NCZI, ako oficiálneho zástupcu SR, do
medzinárodnej organizácie IHT SDO, ktorá je
tvorcom a garantom terminologického systému
SNOMED CT. V rámci integrácie SNOMED CT
v SR pripravujeme projektové rie‰enie pre jeho
preklad a následnú implementáciu,
• spoluúãasÈ na spracovaní referenãnej terminológie EÚ v projekte epSOS a príprava rie‰enia a implementácie jeho slovenskej verzie.
Do akej miery vám pomáha pri presadzovaní
úloh informatizácie zdravotníctva súvisiaca platná
legislatíva? Je vyhovujúca?
V roku 2009 bola v tejto oblasti prijatá novela zákona ã. 275/2006 Z. z. o informaãn˘ch systémoch
verejnej správy z dielne MFSR, a v marci 2010 bol
z iniciatívy MZSR predloÏen˘ na rokovanie Legislatívnej rady vlády SR návrh novely zákona ã.
576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, sluÏbách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení ìal‰ích zákonov, ktorého obsahom sú nevyhnutné zmeny v informaãnej sústave zdravotníctva a zrovnoprávnenie elektronickej
formy poskytovania sluÏieb zdravotníctva. Vzhºadom na skutoãnosÈ, Ïe sa nachádzame vo volebnom
roku prerokovanie tohto návrhu v poradn˘ch orgánoch vlády bolo presunuté na obdobie po voºbách
do NRSR a návrh bude predloÏen˘ na schválenie vláde v druhom polroku 2010.
Je zrejmé, Ïe posledné zmeny legislatívy v oblasti informatizácie zdravotníctva prijaté v roku 2007
nemôÏu reflektovaÈ v˘voj a trendy informatizácie za
posledné tri roky, preto prijatie novej legislatívy sa
javí ako nevyhnutn˘ predpoklad pri presadzovaní
úloh informatizácie zdravotníctva.
Vytvorilo sa uÏ priaznivé prostredie na zverejÀovanie komplexn˘ch informácií, alebo budeme
musieÈ e‰te nejak˘ ãas poãkaÈ?
NCZI je uÏ svojím zameraním predestinované na
rolu poskytovateºa komplexn˘ch zdravotníckych
informácií a ako iniciátor v tejto oblasti sa podieºa
na vytváraní ão najpriaznivej‰ieho prostredia pre ich
zverejÀovanie. Samozrejme, musíme podotknúÈ, Ïe
v koneãnom dôsledku v‰etky informaãné zdroje pochádzajú od poskytovateºov zdravotnej starostlivosti a organizácií, ãi in‰titúcií pôsobiacich v rezorte. Preto sa snaÏíme t˘mto subjektom poskytovaÈ
technickú a metodickú asistenciu a vytvoriÈ kontrolovateºné ale hlavne bezpeãné toky informácií. V
tomto smere sme vyvinuli nové softvérové aplikácie podporené technick˘mi rie‰eniami na zjednodu‰enie prístupu k relevantn˘m zdravotníckym údajom.
Veºkú snahu venujeme objektivizácii dát a v rámci
spolupráce s ostatn˘mi partnermi produkujúcimi
zdravotnícke informácie chceme docieliÈ komplexn˘ informaãn˘ systém, ktor˘ bude vytváraÈ priaznivé prostredie a objektívnu informaãnú bázu nielen
pre tvorcov zdravotnej politiky a odborníkov, ale aj
pre samotného obãana, aby si mohol doplniÈ vedomosti o moÏnostiach, ‰írke a kvalite poskytovanej
zdravotnej starostlivosti. Pripravovan˘ manaÏérsky
systém prezentácie zdravotníckych indikátorov po
spustení do prevádzky bude túto funkciu plne zabezpeãovaÈ a stane sa zrkadlom kvality, efektívnosti a
produktivity sluÏieb v zdravotníctve.
61
Z D R A V O T N Í C T V O
S ak˘mi problémami sa v rámci zavádzania informatizácie zdravotníctva stretávate najãastej‰ie? Vedie sa uÏ elektronická medicínska agenda
o pacientoch aj u ambulantn˘ch lekárov?
Elektronizácia zdravotníctva je na‰a priorita, jednotlivé úlohy vypl˘vajúce z Programu implementácie eHealth sú vymedzené jeho strategick˘mi cieºmi. Úspech celého procesu závisí aj od zv˘‰enia povedomia v‰etk˘ch zúãastnen˘ch subjektov a hlavne obãanov aby prijali pozitíva, ktoré priná‰a elektronizácia rezortu zdravotníctva. âasto sa stretávame aj s nedôverou zo strany zdravotníckych zariadení, ale i obãanov, ktorí sa obávajú zneuÏitia citliv˘ch údajov a nárastu prác súvisiacich so zavedením elektronizácie zdravotnej dokumentácie. Obávajú sa, Ïe nie je dorie‰ená ekonomická otázka a
hlavn˘ dopad budú niesÈ zdravotnícke zariadenia.
Mnohé ambulancie uÏ pouÏívajú vlastné informaãné systémy na vedenie zdravotnej dokumentácie. Lekári upozorÀujú na nejednotnosÈ pouÏívan˘ch informaãn˘ch systémov v ambulanciách, nedorie‰enie objemu vstupn˘ch údajov a na prácnosÈ
pri ich zadávaní. Na‰ou ambíciou je vytvoriÈ také
prostredie, ktoré aj napriek rôznorodosti pouÏívan˘ch IS bude poskytovaÈ jednotné a rovnaké informácie pre v‰etk˘ch poskytovateºov ZS.
Je uÏ do programu eHealth zapojené kompletné
zdravotníctvo?
Do programu eHealth sú od zaãiatku prípravnej
fázy zapojené v‰etky relevantné subjekty v oblasti
zdravotníctva. V Komisii eHealth sú zastúpené jednotlivé profesionálne in‰titúcie reprezentujúce zdravotníckych pracovníkov (Úrad verejného zdravotníctva, Slovenská lekárska komora, ÚDZS, ·ÚKL,
zdravotné poisÈovne a pod.). Nachádzame sa práve
v etape, keì sa po spustení verejnej diskusie k jednotliv˘m prototypom aplikácií oãakáva omnoho intenzívnej‰ia komunikácia s predstaviteºmi z oblasti zdravotníctva, s profesijn˘mi a stavovsk˘mi organizáciami zdravotníckych pracovníkov, ako i so
samotn˘mi poskytovateºmi zdravotnej starostlivosti.
Ako je dobudovan˘ verejne prístupn˘ internetov˘ portál v rámci systému eHealth?
V súãasnosti sa v rámci hlavného projektu prvej
vlny implementácie eHealth eSO1 spustila príprava Národného zdravotného portálu. Obsah Národného zdravotného portálu bol schválen˘ Komisiou
eHealth v októbri 2009 a je základn˘m dokumentom, z ktorého sa pri príprave vychádza. ëal‰ou kºúãovou aktivitou, ktorú v rámci prípravy Národného
zdravotného portálu realizujeme, je návrh procesov
Redakãnej rady. Na národnej konferencii Zdravotnícka informatika 2010 predstavíme verejnosti prv˘
prototyp NZP, ktor˘ bude urãen˘ na verejnú diskusiu. Zámerom verejnej diskusie je daÈ dostatok priestoru laickej i odbornej verejnosti na vyjadrenie sa
k obsahu i funkãnosti NZP (aj keì je potrebné si uvedomiÈ, Ïe ide o prototyp) a získaÈ ìal‰ie relevantné
pripomienky a námety na skvalitnenie v˘sledného
rie‰enia.
V rámci NCZI pracuje aj Centrum poskytovania informácií. Ako sú vyuÏívané jeho sluÏby?
Kto sa na spomínané Centrum najviac obracia?
CPI poskytuje okrem informácií v zmysle zákona ã. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám aj informácie ‰tatistického charakteru. Primárnym odberateºom ‰tatistick˘ch v˘stupov je MZ
SR a hlavní odborníci MZ SR, ·Ú SR, zdravotnícke organizácie, národné a regionálne správy, medzinárodné zdravotnícke organizácie, farmaceutické
firmy a vo v˘znamnej miere ‰tudenti a pracovníci
vysok˘ch ‰kôl, ktorí údaje vyuÏívajú pri tvorbe diplomov˘ch a vedeck˘ch prác. ëal‰iu poãetnú sku-
62
N A
S L O V E N S K U
pinu Ïiadateºov tvoria zástupcovia printov˘ch a
elektronick˘ch médií.
Záujem odbornej i laickej verejnosti sa sústreìuje v prevaÏnej miere na zisÈovanie informácií o zdravotnom stave obyvateºstva SR, údajov o chorobnosti a úmrtnosti populácie na rôzne ochorenia. Îiadané sú ãasto aj prehºady o sieti zdravotníckych zariadení v SR a regiónoch, údaje o posteºovom fonde
zdravotníckych zariadení, o poãte lekárov, sestier a
in˘ch zamestnancoch v zdravotníctve.
Okrem ‰tandardne spracovan˘ch informácií v
zmysle Kontraktu medzi MZ SR a NCZI, ponúka
na‰a organizácia tieÏ ne‰tandardne spracované informácie. Ide o v˘stup údajov spracovan˘ v˘berom z
primárnych ‰tatistick˘ch údajov na základe ‰pecifickej poÏiadavky klienta. Väã‰inou ide o spracovanie
analytick˘ch v˘stupov z rozliãn˘ch ãasov˘ch a vecn˘ch hºadísk, s vyuÏitím viacer˘ch zdrojov informácií.
V poslednom období pribudli i otázky zamerané
na aktivity NCZI v súvislosti s implementáciou
eHealth. Najãastej‰ie smerujú k oãakávan˘m prínosom projektu pre pacienta i lekára. Záujem verejnosti sa tieÏ sústreìuje na plánované bezpeãnostné opatrenia pri manipulácii s údajmi o pacientoch a zdroje financovania. V˘znamnou podporou pre CPI v
tomto smere je portál www.ezdravotnictvo.sk prevádzkovan˘ NCZI, ktor˘ priná‰a obyvateºom SR i
cudzincom ucelen˘ prehºad o aktuálnom dianí v
tejto oblasti.
Len pre predstavu, za prvé ‰tyri mesiace tohto
roka sme spracovali 538 poÏiadaviek.
Je podºa vás dodávanie informácií z Centra
oprávnen˘m subjektom na dobrej úrovni alebo
je e‰te ão zlep‰ovaÈ?
CPI rie‰i poÏiadavky s minimálnymi ãakacími lehotami (priemerne 2 – 4 dni), a to i napriek stúpajúcemu poãtu Ïiadostí vybaven˘ch roãne (viac ako
1000). Volíme maximálne ústretov˘ prístup voãi
Ïiadateºom.
Napriek tomu, je ão zlep‰ovaÈ. Súãasn˘ systém
zberu údajov a ich následného spracovania, neumoÏÀuje dostatoãne r˘chlu tvorbu v˘sledkov sumárnych ‰tatistick˘ch zisÈovaní. Poskytujeme ‰tatistické informácie, ktoré slúÏia ako podklad pre organizácie pôsobiace v zdravotníctve k prijímaniu strategick˘ch rozhodnutí. Îiaº, musíme kon‰tatovaÈ, Ïe
ãasto aÏ s polroãn˘m aÏ roãn˘m oneskorením. Rie‰enie vidíme v dôslednej elektronizácii zberu a spracovania ‰tatistick˘ch zisÈovaní a vo vybudovaní manaÏérskeho informaãného systému, ktor˘ umoÏní
oprávnen˘m subjektom interaktívne pracovaÈ s informáciami a poskytne dynamickú anal˘zu údajov
podºa vopred definovan˘ch kritérií.
Stretávate sa s pochopením pri príprave interaktívneho elektronického vzdelávania eLearning? S k˘m spolupracujete?
Elektronické vzdelávanie – eLearning – predstavuje ‰irokú oblasÈ moÏností na získavanie vedomostí prostredníctvom modern˘ch informaãn˘ch a
telekomunikaãn˘ch technológií. UmoÏÀuje rie‰iÈ
niektoré ‰pecifické problémy, ktoré úzko súvisia so
vzdelávaním, preto sa môÏe uplatniÈ ako veºmi uÏitoãn˘ a v˘konn˘ nástroj na zvy‰ovanie znalostí.
Na‰ou snahou je vytvoriÈ pre obãanov a odbornú
verejnosÈ vhodné inovaãné a efektívnej‰ie spôsoby
vzdelávania ako základn˘ rámec interaktívneho
elektronického vzdelávania v oblasti vyuÏívania
eHealth, starostlivosti o zdravie, ãi poskytovania
prvej pomoci.
Doména je v príprave, preto zatiaº Ïiaden projekt
nebol v tejto oblasti aktivovan˘. V rámci prípravy
identifikujeme niekoºko subjektov rezortu zdravotníctva a ‰kolstva, s ktor˘mi bude uÏitoãné spolupracovaÈ pretoÏe majú skúsenosti buì s témami, ktoré
by sme chceli rozvinúÈ, alebo so systémom eLearningu.
V spolupráci s MZ SR ste uÏ pred rokom zaãali
pripravovaÈ manaÏérsky informaãn˘ systém. Je
uÏ pouÏiteºn˘?
Tak, ako sme pred rokom ãitateºov informovali,
podarilo sa nám za aktívnej podpory MZ SR, hlavne odboru informatiky vytvoriÈ prototyp ManaÏérskeho informaãného systému, ktor˘ je schopn˘ prezentovaÈ zdravotnícke údaje a poskytovaÈ záujemcom v‰etky dostupné informácie v poÏadovanej interaktívnej ‰truktúre podºa Ïelania. Prototyp ManaÏérskeho informaãného systému overil vhodnosÈ
pouÏit˘ch informaãn˘ch technológií, ktoré sú základom na vytvorenie uÏívateºsky flexibilného a komfortného prostredia pre prezentovanie zdravotníckych údajov v reálnom ãase a podºa uÏívateºom zadan˘ch kritérií v˘beru.
V spolupráci s MZ SR, ·ÚKL, ZP a ìal‰ími organizáciami bola zostavená ‰iroká mnoÏina kºúãov˘ch v˘konnostn˘ch indikátorov. V tejto etape sa
ukonãuje ich analytické hodnotenie s urãením v˘znamov˘ch priorít a zabezpeãenie dostupnosti zdrojov
údajov pre obsahové naplnenie MIS. ·iroká vyuÏiteºnosÈ manaÏérskeho prezentaãného systému je
podmienená zabezpeãením validn˘ch a aktuálnych
vstupn˘ch informácií, ktoré sú v˘stupom z vlastného informaãného systému zdravotníckych indikátorov a doplnené údajmi z informaãn˘ch systémov
partnersk˘ch zdravotníckych a ‰tatistick˘ch organizácií. V tomto procese treba dorie‰iÈ v‰etky legislatívne podmienky v˘meny informácií medzi spolupracujúcimi organizáciami vytvorením prísnych
bezpeãnostn˘ch reÏimov, urãiÈ stupne ochrany sprístupÀovan˘ch údajov a pre tieto stupne definovaÈ
skupiny pouÏívateºov, aby sa zamedzilo akémukoºvek úniku dôvern˘ch a individuálnych údajov.
S akou odozvou sa va‰e aktivity stretli vo verejnosti? Víta túto novú moÏnosÈ informácií?
Prvá oficiálna prezentácia pilotnej verzie MIS
bola uskutoãnená v apríli 2010 pre vedúcich pracovníkov MZ SR a ohlasy boli pozitívne. ·iroká odborná a laická verejnosÈ doteraz e‰te nemala moÏnosÈ
oboznámiÈ sa s uveden˘m manaÏérskym prezentaãn˘m systémom. Prezentácia anal˘z zdravotníckych indikátorov v minulom období bola zameraná
len na v˘ber urãit˘ch ãiastkov˘ch ukazovateºov,
resp. porovnania ich v˘voja. MIS umoÏní komplexne vyberaÈ a porovnávaÈ údaje podºa zadan˘ch kritérií a tak ponúknuÈ ‰irok˘ pohºad na kvalitu sluÏieb,
ãinnosÈ, zdravotn˘ stav a ekonomiku zdravotníctva.
Myslíte si, Ïe sú uÏ obãania dostatoãne informovaní o v˘hodách a moÏnostiach programu
eHealth?
Pre verejnosÈ je zriadená webová stránka www.ezdravotnictvo.sk, na ktorej zverejÀujeme najaktuálnej‰ie informácie, t˘kajúce sa elektronizácie zdravotníctva, priãom tieto informácie je moÏné zo strany verejnosti aj komentovaÈ. Táto webová stránka
slúÏi a bude naìalej slúÏiÈ aj ako priestor pre zverejÀovanie ãiastkov˘ch v˘stupov kºúãov˘ch domén
(NZP, eZKO, eMedikácia a ePreskripcia, eAlokácia)
za úãelom vyvolania verejnej diskusie k uveden˘m
témam.
NCZI v súãasnosti usporadúva ìal‰iu z konferencií zameran˘ch pre odbornú verejnosÈ s cieºom poskytnúÈ informácie o aktuálnom stave Programu
implementácie eHealth. ZároveÀ sa zúãastÀujeme s
vlastn˘mi príspevkami na rôznych odborn˘ch konferenciách a seminároch. Pripravujeme komplexn˘
plán informaãn˘ch aktivít pre ‰irokú verejnosÈ, ktor˘ by sa mal spustiÈ uÏ tento rok. Verím, Ïe pri jeho
realizácii nám v˘znamne pomôÏu v‰etky verejné médiá, veì zdravie je jediná hodnota uznaná v‰etk˘mi.
N Á R O D N Á
R A D A
S R
Na Slovensku sa s rastom ekonomiky zniÏoval aj poãet nezamestnan˘ch. Kríza v‰ak urobila svoje
a nezamestnanosÈ opäÈ zaãala stúpaÈ. Aké sú moÏnosti ‰tátu pomáhaÈ? Vyjadruje sa poslanec NR SR,
predseda V˘boru pre sociálne veci a b˘vanie Jozef HALECK¯ v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.
Rie‰enie sociálnych problémov
nie je jednoduché
nanãné in‰titúcie, ktoré sú u nás, sú dcérskymi poboãkami zahraniãn˘ch bánk. V podstate na‰a nezamestnanosÈ sa bude zniÏovaÈ vtedy, keì sa zlep‰í hospodárska a finanãná situácia vo svete, v Európe. PreviazanosÈ na‰ich hospodárskych a finanãn˘ch ‰truktúr so ‰truktúrami v Európskej únii je
taká silná, Ïe je to rozhodujúci faktor zlep‰ovania
na‰ej situácie, aj napriek t˘m najlep‰ím opatreniam
u nás.
Ako by ste hodnotili mieru dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku? MôÏete ju porovnaÈ
s krajinami OECD?
Miera nezamestnanosti na Slovensku síce patrí medzi najvy‰‰ie v rámci krajín OECD, ale na posledn˘ch miestach európskeho rebríãka sme boli
aj na zaãiatku volebného obdobia, keì bola miera nezamestnanosti pod 8 %. Teraz, pri hodnotách
nad 13 %, je poradie podobné. Vypl˘va to z toho,
Ïe príãinou je celosvetová finanãná a hospodárska kríza, ktorá postihuje v‰etky krajiny Európy i
sveta. Dôvodom vysokej nezamestnanosti je aj
na‰a vy‰e 80-percentná v˘razná závislosÈ od exportu krajiny, a takisto v˘razná kríza v susedn˘ch
krajinách Európy, s ktor˘mi hospodársky spolupracujeme.
Aké sú príãiny, ktoré spôsobujú práve dlhodobú nezamestnanosÈ? Nie je moÏné, ich ak nie
úplne, tak aspoÀ v˘raznej‰ie odstrániÈ?
Príãinou dlhodobej nezamestnanosti je v˘razn˘
nedostatok pracovn˘ch príleÏitostí v niektor˘ch regiónoch Slovenska s vysokou nezamestnanosÈou,
nízka vzdelanostná úroveÀ niektor˘ch kategórií
pracovníkov a ãastá, nízka motivácia t˘chto ºudí
hºadaÈ si prácu a ochota pracovaÈ. Bez práce sú ãasto rómski obãania a obãania sociálne a zdravotne
hendikepovaní.
V neposledne miere aj ‰truktúra zamestnanosti nie je dobrá. Prevláda práca v neperspektívnych oblastiach priemyslu a poºnohospodárstva a
mal˘ rozvoj je v sluÏbách a v turizme. Relatívne
mal˘ rozvoj zaznamenávame aj v malom a drobnom podnikaní, kde by sa mohli zamestnaÈ celé rodiny a ich ìal‰ie príbuzenstvo.
Do akej miery je spôsobená miera nezamestnanosti v˘sledkom celosvetovej krízy?
V rozhodujúcej mierne je na‰a nezamestnanosÈ
spôsobená práve celosvetovou hospodárskou a finanãnou krízou. Ako som uÏ spomínal, nበexport
je viazan˘ v prevaÏnej mierne na zahraniãie. A fi-
Dostávajú obyvatelia Slovenska, ktorí sú znev˘hodnení v hºadaní si zamestnania z najrôznej‰ích dôvodov, dostatoãnú pomoc od ‰tátu?
Pomoc vlády a parlamentu bola primeraná a v‰estranná. Bolo prijat˘ch vy‰e 60 legislatívnych ekonomick˘ch, finanãn˘ch a sociálnych opatrení. Tieto opatrenia sme prijímali skôr ako susedné krajiny a boli prijímané v etapách, podºa v˘voja hospodárskej a sociálnej situácie. Niektoré opatrenia
boli viacej a niektoré menej úãinné.
Príslu‰né kroky boli prijímané na pomoc samotn˘m nezamestnan˘m, ale aj pre uºahãenie situácie
na strane zamestnávateºov.
Zamestnávatelia mali moÏnosÈ poãas krízy platiÈ menej do sociálnych a zdravotn˘ch fondov za
svojich zamestnancov a v odôvodnen˘ch prípadoch, pri v˘padku vo v˘robe ponechaÈ svojich zamestnancov na urãitú dobu doma a ‰tát platil za
nich povinné odvody.
Nezamestnaní, ktorí chceli podnikaÈ, pracovaÈ
na ÏivnosÈ, dostávali od ‰tátu úãinnú finanãnú v˘pomoc a boli im takisto preplácané sociálne a
zdravotné odvody.
Táto pomoc ‰tátu sa aj najviac vyuÏívala.
Pomerne veºké finanãné prostriedky sa vynakladali na pilotné sociálne podniky, ktoré mali byÈ
miestom zamestnávania znev˘hodnen˘ch a dlhodobo nezamestnan˘ch v oblastiach s najvy‰‰ou
nezamestnanosÈou. Tento experiment sa ukázal
ako málo úãinn˘ a kontroverzn˘, ale uÏ ìal‰ie
obecné sociálne podniky boli efektívnej‰ie a Ïiadanej‰ie.
Finanãné prostriedky na aktívny trh práce boli
prednostne smerované do regiónov s najvy‰‰ou
mierou nezamestnanosti.
Aké majú moÏnosti pre uplatnenie sa na trhu
práce mlad‰ie roãníky a aké majú moÏnosti pri
návrate do práce matky po skonãení materskej dovolenky?
Je pravda, Ïe mlad‰ie roãníky, absolventi stredn˘ch, ale aj vysok˘ch ‰kôl, mali sÈaÏené podmienky pre uplatnenie sa na trhu práce. Ale bol vytvoren˘ tzv. in‰titút absolventskej praxe, kde zamestnávatelia mohli sa uºahãen˘ch odvodov˘ch povinnosti zamestnávaÈ absolventov ‰kôl a t˘m im daÈ
‰ancu presvedãiÈ, Ïe sú kvalitní a uÏitoãní pre firmu.
Mnohí mladí v‰ak ãasto odchádzali do zahraniãia, kde platové podmienky boli lep‰ie a kde na
druhej strane mohli získavaÈ jazykové a odborné
zahraniãné skúsenosti.
S moÏnosÈami pomoci mlad˘m ºuìom v‰ak
spokojní byÈ nemôÏeme.
Matkám s mal˘mi deÈmi sa v tomto období pomohlo t˘m, Ïe sa im zv˘‰il príspevok na materskej
a rodiãovskej dovolenke. Ale nedostatkom je, Ïe
nie sú lep‰ie podmienky pre kombináciu rodiãovskej dovolenky a práce a hlavne nie sú dostatoãná moÏnosÈ pracovaÈ na skrátené pracovné úväzky.
Je nedostatok miest v pred‰kolsk˘ch zariadeniach, a nevytvorili sa primerané finanãné moÏnosti vyuÏívaÈ na tento úãel rodinn˘ch príslu‰níkov.
Ale aj v˘‰ka materského a rodiãovského príspevku v budúcnosti musí byÈ vy‰‰ia pre zlep‰enie starostlivosti o matku a dieÈa.
Do akej miery sa ‰tát stará o moÏnosti rekvalifikácie nezamestnan˘ch?
Systém rekvalifikaãn˘ch kurzov pre nezamestnan˘ch sa vyuÏíval dostatoãne a na celom Slovensku. Úrady práce mali dostatok prostriedkov aj z
eurofondov, aby rekvalifikaãné ‰kolenia zameriavali na tie skupiny nezamestnan˘ch a tie oblasti,
ktoré to najviac potrebovali. Nezamestnaní získavali potrebné odborné vedomosti a zruãnosti nielen pre aktívne zapojenie sa na trhu práce, ale aj
pre svoje v‰eobecné zv˘‰enie vzdelania a pracovnej inteligencie.
Je tieÏ pravdou, Ïe mnohé rekvalifikácie boli
samoúãelné a nezohºadÀovali potreby firiem a ani
vlastné potreby ‰kolen˘ch.
VyuÏívali sa v naj‰ir‰ej miere aj aktivaãné práce pre nezamestnan˘ch?
Aktivaãné práce pre nezamestnan˘ch boli
osvedãenou, populárnou a úãinnou pomocou na
trhu práce, hlavne na dedinách a v oblastiach s vysokou koncentráciou dlhodobo nezamestnan˘ch,
nezamestnan˘ch s dávkami v hmotnej núdzi a v oblastiach s rómskou populáciou.
Nerie‰ili síce odvodové zdravotné a sociálne náleÏitosti nezamestnan˘ch, ale pomohli t˘m najchudobnej‰ím, ale aj samotn˘m obciam dosiahnuÈ sociálny zmier a uspokojiÈ poÏiadavky obcí a miest.
Potrebné je viac rozvinúÈ verejnoprospe‰né práce, ktoré sú vhodnou formou aktívneho trhu práce pre urãité skupiny nezamestnan˘ch.
Ako by ste hodnotili pomoc eurofondov v rámci zamestnanosti a sociálnej problematiky na
Slovensku?
Eurofondy v sociálnom rezorte sa vyuÏívali
azda najviac a najúãinnej‰ie. VyuÏívali sa nielen v
sociálnych podnikoch, rekvalifikaãn˘ch kurzoch
pre nezamestnan˘ch, ale aj pri zriaìovaní zariadení pre seniorov, zdravotne postihnut˘ch a sociálne znev˘hodnen˘ch osôb.
Aké sú moÏnosti rie‰enia nezávideniahodnej
situácie najchudobnej‰ích rodín a dôchodcov u
nás?
Úlohou do budúcnosti je úãinnej‰ie podporovaÈ
63
N Á R O D N Á
R A D A
chudobné rodiny, hlavne mladé rodiny s deÈmi, osamelé matky s deÈmi nielen zvy‰ovaním finanãnej
v˘pomoci, ale aj vytváraním vhodn˘ch pracovn˘ch
podmienok, budovaním väã‰ieho poãtu sociálnych bytov, kaÏdoroãnej valorizácie sociálnych
dávok a zachovanie v‰etk˘ch opatrení solidarity pre
chudobn˘ch. Musí sa zachovaÈ a postupne zvy‰ovaÈ minimálna mzda, upraviÈ matersk˘ a rodiãovsk˘ príspevok tak, aby zodpovedal potrebám t˘chto
rodín.
Úãinnej‰ia a prehºadnej‰ia pomoc sa musí venovaÈ rómskym rodinám a ich deÈom. U dôchodcov sa musí zachovaÈ doteraj‰ia solidarita pri získavaní a zvy‰ovaní dôchodkov˘ch dávok. V plá-
S R
ne je trinásty dôchodok a prestavba celého dôchodkového systému tak, aby neklesal priemern˘ dôchodok v pomere k priemernému zárobku.
T˘m dôchodcom, ão chcú a môÏu pracovaÈ, sa
má umoÏniÈ za zv˘hodnen˘ch odvodov˘ch a daÀov˘ch podmienok naìalej pracovaÈ.
Vytvára hospodárska politika ‰tátu základné
podmienky pre rast zamestnanosti? Aká je perspektíva zlep‰enia situácie pre v‰etk˘ch obyvateºov Slovenska?
Slovensko svojou polohou a podmienkami vytvára dobré podmienky pre vstup zahraniãného
kapitálu a rozvoj ná‰ho hospodárstva. Vláda posky-
tuje potrebné finanãné a infra‰trukturálne stimuly
pre príchod zahraniãn˘ch firiem. Viac snahy treba venovaÈ v˘robe s vy‰‰ou pridanou hodnotou a
vstup zahraniãn˘ch firiem na v˘chodné a stredné
Slovensko.
V oblasti vzdelávania a ‰kolstva sa musíme
snaÏiÈ, aby sa rozvíjali také ‰tudijné odbory, ktoré na‰e hospodárstvo potrebuje a neÏenie mlad˘ch
ºudí na úrady práce.
Pre malé, stredné podnikanie a Ïivnostníkov je
potrebné vytvoriÈ optimálne podmienky rozvoja.
Slovensko má predpoklady zvládnuÈ krízu
úspe‰ne a zabezpeãiÈ ekonomické a sociálne istoty pre svojich obãanov.
Sociálna situácia sa dot˘ka kaÏdého
Monika GIBALOVÁ, poslankyÀa NR SR za KDH a ãlenka V˘boru NR SR pre sociálne veci a b˘vanie sa
v rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér zaoberá problematikou, ktorú dôverne pozná, veì sama je
iniciátorkou návrhu novela zákona o sociálnych sluÏbách. Rozhovor priná‰a redaktorka Anna Komová.
Z ãoho vychádza va‰a iniciatíva predkladania
novely zákona o sociálnych sluÏbách, v ãom to
doteraj‰ie znenie hodnotíte ako nevyhovujúce?
UÏ na jeseÀ roku 2006 som sa po nástupe do parlamentu pokúsila novelou dnes uÏ neexistujúceho
zákona 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci navrhnúÈ také rie‰enia financovania sociálnych sluÏieb, aby bolo nepochybné, Ïe poskytovateº sociálnych sluÏieb má nárok na finanãn˘ príspevok pri
splnení podmienok stanoven˘ch zákonom. I‰lo
nie len o zdôraznenie právneho nároku poskytovateºa sociálnych sluÏieb na finanãn˘ príspevok,
ale o snahu vytvoriÈ podmienky efektívnej‰ej, odbornej‰ej, úctivej‰ej sluÏby ºuìom v núdzi, s dôrazom na zakotvenie rovnakej príleÏitosti pre uÏívateºa i poskytovateºa sociálnej pomoci.
Dlho oãakávan˘ zákon ã. 448/2008 Z. z. o sociálnych sluÏbách z dielne MPSVaR na jeseÀ roku
2008 nadobudol úãinnosÈ 1. januára 2009. UÏ pri
schvaºovaní zákona na 28. schôdzi NR SR (29. 10.
2008) som spoloãne s poslankyÀou Klárou Sárközy (SMK) predloÏila pozmeÀujúce návrhy, ktoré
mali umoÏniÈ slobodnú voºbu v˘beru poskytovateºa a odstrániÈ diskrimináciu vo financovaní neverejn˘ch poskytovateºov. V tom ãase absenciu
slobodnej voºby poskytovateºa v návrhu zákona
nikto nenamietal, ani nedával návrhy na zmenu
znenia návrhu zákona. KeìÏe pozmeÀujúce návrhy
64
neboli schválené, na 32. schôdzi NR SR som predloÏila návrh novely zákona o sociálnych sluÏbách,
ktor˘ mal odstrániÈ najváÏnej‰ie nedostatky platného zákona, t.j. umoÏniÈ slobodn˘ v˘ber poskytovateºa a zrovnoprávniÈ financovanie. Návrh bol
5. februára 2009 zamietnut˘.
V apríli 2009 som bola iniciátorkou podania na
ústavn˘ súd. 24. apríla 2009 prijal Ústavn˘ súd SR
podanie 45 poslancov NR SR, ktorí namietajú nesúlad niektor˘ch ustanovení zákona o sociálnych
sluÏbách s Ústavou Slovenskej republiky a s Európskou sociálnou chartou. Ústavn˘ súd nevyhovel návrhu, ktor˘ bol zaevidovan˘ pod spisovou
znaãkou PL.ÚS 13/09, aby pozastavil úãinnosÈ
napadnut˘ch ustanovení zákona.
V priebehu rokov 2008 – 2010 som podrobila
ministerku Tomanovú niekoºkokrát verejnej kritike v súvislosti s jej dezinformovaním verejnosti a
s neochotou odstrániÈ nedostatky zákona o sociálnych sluÏbách.
Na 40. schôdzu NR SR som predloÏila v poradí druh˘ návrh novely zákona o sociálnych sluÏbách s rovnak˘mi návrhmi na zmenu, ako po prv˘krát, t.j. umoÏniÈ slobodn˘ v˘ber poskytovateºa sluÏby a odstrániÈ nerovnaké podmienky financovania poskytovateºov, pretoÏe to spôsobuje ich
postupnú likvidáciu. Aj tento návrh bol 10. septembra 2009 zamietnut˘.
V januári 2010 vláda SR predloÏila do parlamentu novelu zákona o sociálnych sluÏbách.
24. februára 2010 poãas rokovania 76. schôdze
V˘boru NR SR pre sociálne veci a b˘vanie som navrhla pozmeÀujúci návrh k vládnemu návrhu novely zákona o sociálnych sluÏbách. Identick˘ pozmeÀujúci návrh podal aj predseda v˘boru Haleck˘. KeìÏe hrozilo, Ïe Haleck˘ a s ním poslanci ªSHZDS umoÏnia schválenie navrhovan˘ch zmien v
zákone, premiér Fico 9. marca 2010 dopoludnia návrh zákona v 2. ãítaní stiahol z rokovania parlamentu;
V ten ist˘ deÀ, 9. marca 2010 popoludní, predloÏila poslankyÀa Klára Sárközy do novely zákona, ktor˘m sa mení zákon ã. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, zúÏen˘ rozsah mojich pozmeÀujúcich návrhov k zákonu o sociálnych
sluÏbách. Takto by sa nepriamou novelou dosiahlo aspoÀ nieão z toho (iba slobodn˘ v˘ber poskytovateºa sociálnej sluÏby), ão premiér Fico na návrh ministerky Tomanovej stiahnutím zákona o sociálnych sluÏbách znemoÏnil zmeniÈ. ªS-HZDS
tento návrh nepodporila. Ak by sa tak bolo stalo,
zmeny v zákone o sociálnych sluÏbách mohli byÈ
úãinné uÏ v marci.
âo by sa v zákone malo zmeniÈ, doplniÈ, aby bol
zákon prijateºn˘ a spæÀal poÏiadavky sociálneho ‰tátu?
Najväã‰ími prívrÏencami sociálneho ‰tátu sú
sociálnodemokratické strany. Prieniky a zráÏky
preukázateºne hºadajú aj kresÈanské prúdy, vychádzajúc zo svojich ideov˘ch v˘chodísk, ktoré sa najmä v ostatnom storoãí formovali na princípoch sociálnej náuky cirkvi, zdôrazÀujúcej zachovanie
ºudskej dôstojnosti, spravodlivosti, solidarity a
subsidiarity. To sú tie atribúty, ktoré oponujú najväã‰ej ambícii sociálneho ‰tátu, alebo ‰tátu blahobytu, ktor˘ ako hovorí blahej pamäti pápeÏ Ján Pavol II. vo svojej encyklike CA (48) „priamo zasahuje do spoloãnosti a oberá ju o zodpovednosÈ,
plytvá ºudskou a sociálnou energiou a spôsobuje
prebujnenie ‰tátneho aparátu, ktor˘ ovláda viac byrokratická logika ako úsilie slúÏiÈ obãanom, ão priná‰a so sebou ohromné narastanie v˘davkov“.
Táto citácia naznaãuje transparentnú aj sofistikovanú podstatu sociálneho ‰tátu budovaného touto
vládou, centralizovaÈ a organizovaÈ obãanom Ïivot
natoºko, Ïe sa prirodzené a slobodne tvorené diela pomoci a svojpomoci oslabujú a strácajú.
Zákon o sociálnych sluÏbách je uãebnicov˘m
príkladom paternalizmu v distribúcii pomoci, ako
prvku tzv. sociálneho ‰tátu. Zákon predpisuje obci,
resp. vy‰‰iemu územnému celku povinnosÈ zabezpeãiÈ sociálnu sluÏbu najskôr právnickou osobou nimi zriadenou ãi zaloÏenou, následne, ak to
nie je moÏné, in˘m verejn˘m poskytovateºom a ak
ani to nie je moÏné, tak neverejn˘m poskytovateºom. In˘mi slovami, v rámci skupiny potenciálnych
poskytovateºov má najskôr prednosÈ poskytovateº,
ktor˘m je obec, resp. vy‰‰í územn˘ celok, po nich
nasledujú iní verejní poskytovatelia a aÏ ak ani jeden z verejn˘ch poskytovateºov nie je spôsobil˘ sociálnu sluÏbu poskytnúÈ, prichádza na rad neverejn˘ poskytovateº.
To, ão je potrebné v zákone predov‰etk˘m zmeniÈ a doplniÈ, je exaktne odôvodnené v podaní
skupiny 45 poslancov ústavnému súdu. Podºa názoru poslancov, keìÏe obec a vy‰‰í územn˘ celok
sú t˘mi orgánmi verejnej moci, ktoré v koneãnom dôsledku „rozhodujú“, a to t˘m, Ïe svojim v˘berom konkrétneho poskytovateºa realizujú právo
prijímateºa na poskytnutie sociálnej sluÏby, je z povahy veci zrejmé, Ïe ich rozhodnutie, spoãívajú-
N Á R O D N Á
R A D A
ce vo v˘bere konkrétneho poskytovateºa, má okrem
prijímateºa sociálnej sluÏby bezprostredn˘ dopad
aj na poskytovateºov tejto sluÏby. In˘mi slovami,
obec a vy‰‰í územn˘ celok sú t˘mi subjektmi,
ktor˘m zákonodarca zveril oprávnenie, ktorého
realizácia má v praxi bezprostredn˘ dopad na moÏnosÈ poskytovateºa sociálnych sluÏieb, vykonávaÈ
svoj predmet ãinnosti.
Z ustanovení § 8 ods. 2 a 3 zákona ã. 448/2008
Z. z. vypl˘va, Ïe obec a vy‰‰í územn˘ celok sú pri
v˘bere konkrétneho poskytovateºa povinní skôr,
neÏ by mohli pristúpiÈ k v˘beru neverejného poskytovateºa, vyãerpaÈ v‰etky moÏnosti zabezpeãiÈ
predmetnú sluÏbu verejn˘m poskytovateºom. Arbitrom, ktor˘ rozhoduje o tom, kedy e‰te môÏe a
kedy uÏ nemôÏe znev˘hodnená skupina poskytovateºov poskytovaÈ svoje sluÏby ich prijímateºom,
je pritom práve a len verejná moc, ktorá pôsobí ako
zakladateº zv˘hodnen˘ch poskytovateºov.
Tieto ustanovenia predstavujú okrem poru‰enia
princípu rovnosti také obmedzenie základného
práva podnikaÈ, ktoré nie je zluãiteºné s poÏiadavkou formulovanou v ãl. 13 ods. 4 ústavy. Podstatou práva na podnikanie je z hºadiska súkromného záujmu moÏnosÈ zabezpeãenia si obÏivy a z hºadiska verejného záujmu v koneãnom dôsledku zabezpeãenie fungovania trhovej ekonomiky. Základn˘m predpokladom, ktor˘ je nevyhnutn˘ na to,
aby právo na podnikanie mohlo byÈ reálne naplnené, je zabezpeãenie rovnak˘ch pravidiel fungovania na trhu v druhovo totoÏn˘ch situáciách.
Zásahom do podstaty práva podnikaÈ je stav, kedy
zákon v t˘chto ustanoveniach vytvára systémové
predpoklady pre to, aby urãitá skupina subjektov
tohto základného práva (zv˘hodnení verejní poskytovatelia sociálnych sluÏieb) mohla poÏívaÈ také
postavenie, v dôsledku ktorého by v tej istej oblasti ãinnosti iná skupina (znev˘hodnení neverejní poskytovatelia) mohla byÈ de facto úplne vylúãená z
poskytovania sluÏieb v tejto oblasti. Takáto zákonná úprava vo svojich dôsledkoch môÏe znamenaÈ
to isté, ako úpln˘ zákaz poskytovania sociálnych
sluÏieb neverejn˘mi poskytovateºmi.
Zákonodarca zaradením tzv. neverejn˘ch poskytovateºov sociálnych sluÏieb, ktorí sa od jednej skupiny tzv. verejn˘ch poskytovateºov nelí‰ia v Ïiadnom relevantnom aspekte, na sam˘ koniec reÈazca prístupu k verejn˘m zdrojom, urãen˘m na financovanie základného práva osôb, odkázan˘ch na sociálne sluÏby, participáciu neverejn˘ch poskytovateºov na poskytovaní sociálnych sluÏieb nie Ïe
podporuje, ale ju bezprostredne ohrozuje.
K tomu sa Ïiada uÏ len dodaÈ: „·tát, ktor˘ chce
v‰etko zabezpeãiÈ, ktor˘ v‰etko vzÈahuje na seba,
sa v koneãnom dôsledku stáva byrokratickou in‰tanciou, ktorá nemôÏe zabezpeãiÈ to najpodstatnej‰ie, ão trpiaci – a kaÏd˘ ãlovek – potrebuje: láskyplnú osobnú starostlivosÈ. Nepotrebujeme ‰tát,
ktor˘ v‰etko riadi, ale ‰tát, ktor˘ v línii princípu
subsidiarity veºkodu‰ne uznáva a napomáha iniciatívy povstávajúce z rôznych sociálnych síl, spojené spontánnosÈou a blízkosÈou ºuìom, ktorí potrebujú pomoc.“ (porov. Benedikt XVI., Encyklika
Deus Caritas est, 2006, s.40).
K tomu treba dodaÈ, Ïe Ústavn˘ súd Slovenskej
republiky 18. mája 2010 rozhodol v pléne o neústavnosti niektor˘ch ustanovení zákona ã.
448/2008 Z. z. o sociálnych sluÏbách. T˘m sa zav⁄‰il takmer dva roky trvajúci zápas o to, aby si obãan mohol slobodne zvoliÈ poskytovateºa sociálnej
sluÏby a aby zákon nevytváral dve kategórie poskytovateºov sluÏieb: privilegovan˘ch a diskriminovan˘ch. Ústavn˘ súd rozhodol, Ïe napadnuté
ustanovenia ãlánku I. § 8 zákona o sociálnych
sluÏbách nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Ústavn˘ súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
S R
kon‰tatoval, Ïe zákonom o sociálnych sluÏbách nie
je moÏné vytvoriÈ kategóriu privilegovan˘ch verejn˘ch poskytovateºov sociálnych sluÏieb, a ostatn˘m subjektom z radov neverejn˘ch poskytovateºov ponechaÈ iba zvy‰kovú klientelu. Tak˘to mechanizmus nie je legitímny, pretoÏe zjavne znev˘hodÀuje neverejn˘ch poskytovateºov sluÏieb a vytvára podmienky, ktoré sú pre nich likvidaãné.
Úãelom zákona je zabezpeãiÈ dostupnosÈ sociálnych sluÏieb pre v‰etk˘ch obãanov v reÏime, pre
ktor˘ nemôÏu byÈ urãujúce fi‰kálne hºadiská.
Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je prísºubom, Ïe uÏ v blízkej budúcnosti bude
zákon ã. 448/2008 Z. z. re‰pektovaÈ slobodnú vôºu
osôb odkázan˘ch na sociálne sluÏby a zabezpeãí,
aby poskytovatelia sociálnych sluÏieb mohli pôsobiÈ v zdravom konkurenãnom prostredí, z ãoho
budú maÈ úÏitok v‰etci obãania.
Ako sa pozeráte na zriaìovanie sociálnych podnikov?
Sociálne podniky tak, ako ich poznáme v na‰ich
podmienkach, teda neslávne známy pilotn˘ projekt
ôsmich sociálnych podnikov pod patronátom
MPSVaR, nie je len ukáÏkou klientelizmu a prideºovania trafík svojim straníckym kolegom, ale aj
neprofesionálneho a neodborného prístupu. Efektivita t˘chto sociálnych podnikov je legálne spochybniteºná, ba ão viac, vo verejnosti vznikli pochybnosti o dôveryhodnosti projektu. Pritom projekty tohto typu, samozrejme v nezdeformovanej
podobe, sú vo svete v˘znamn˘m prvkom sociálneho podnikania.
Ako pomáhajú verejné financie zariadeniam,
ktoré poskytujú sociálne sluÏby?
Sociálne sluÏby ako originálne kompetencie
miestnej a regionálnej samosprávy sú financované z priamych daní v súlade so zákonom o sociálnych sluÏbách. PretoÏe platn˘ zákon v ustanovení paragrafu 8 je diskriminaãn˘, ão napokon kon‰tatoval aj Ústavn˘ súd SR, neverejní poskytovatelia toho ãasu nemajú prístup k verejn˘m financiám napriek tomu, Ïe klienti aj t˘chto zariadení
sú daÀoví poplatníci.
Do pomoci sociálnej problematike sa zapojila aj
Európska únia. Ako pomáhajú eurofondy zlep‰iÈ sociálne sluÏby a prostredie na Slovensku?
Európska únia cez eurofondy v˘znamne pomáha rozvíjaÈ sociálne sluÏby. Îiaº, podmienky v˘zvy
na predkladanie projektov na vybudovanie nov˘ch, alebo rekon‰trukciu existujúcich zariadení
sociálnych sluÏieb sú formulované tak, aby neverejní poskytovatelia mali nemoÏn˘, alebo veºmi obmedzen˘ prístup k t˘mto zdrojom. âo tieÏ povaÏujeme za nerovnak˘ prístup k moÏnosti prístupu
k zdrojom z EÚ.
DokáÏeme vyãerpaÈ zdroje z EÚ do konca roku
2010?
Odpoveì na túto otázku by si Ïiadala dlh‰ie a
samostatné vyjadrenie. âerpanie zdrojov je ohrozené a dnes uÏ vieme, Ïe programové ani ãasové
limity nenaplníme.
Na ão boli prostriedky, ktoré boli urãené pre nezamestnan˘ch, doteraz najviac vyuÏívané?
Îiaº, prostriedky Základného fondu poistenia v
nezamestnanosti Sociálnej poisÈovne sa vyuÏívajú pre nezamestnan˘ch iba vo veºmi obmedzenom rozsahu. Je to paradoxné, pretoÏe prostriedky fondu nepochádzajú zo ‰tátneho rozpoãtu, ale
z odvodov zamestnancov a zamestnávateºov a z
dobrovoºného poistenia osôb. Sú to prostriedky kumulované úãelovo na jedin˘ cieº – pre financovanie nezamestnan˘ch. A napriek tomu sa prelieva-
jú do fondu dôchodkového poistenia a moje pokusy zabrániÈ tomu v tomto volebnom období stroskotali.
VerejnosÈ sa k problému stavia prevaÏne ºahostajne, mnohí ºudia sa domnievajú, Ïe v˘‰ka dávky a kritériá, ktoré treba splniÈ pre získanie, sú v˘luãne vecou ‰tátu a treba mu vyjadrovaÈ vìaku za
to, ak nezamestnan˘m hodí akúkoºvek obhryzenú
kosÈ vo forme almuÏny. Väã‰ina z nich vôbec netu‰í, Ïe pomoc v nezamestnanosti si financujú
sami, Ïe e‰te celkom nedávno príjmy z fondu povinného poistenia boli niekoºkokrát vy‰‰ie ako
v˘davky na nezamestnan˘ch a Ïe väã‰ina financií
urãen˘ch na krytie nezamestnanosti skonãila úplne
inde, s poÏehnaním platnej zákonnej normy.
Vychádzam zo zásady, Ïe nezamestnaní poberajúci príspevok v nezamestnanosti nie sú príÏivníci, vychádzam z toho, Ïe nezamestnanosÈ je potrebné financovaÈ v˘luãne z fondu poistenia v nezamestnanosti, ktor˘ vytvárajú pracovne ãinné
osoby a zamestnávatelia za podmienok urãen˘ch
zákonom. V˘‰ka povinn˘ch a dobrovoºn˘ch odvodov do fondu má byÈ v˘slednicou miery ochoty
pracovne ãinn˘ch osôb a zamestnávateºov prispievaÈ do fondu, ktorá je ovplyvnená aj predstavou o
tom, ak˘ príjem je primeran˘ pre nezamestnaného v období, keì stratil prácu a usiluje sa nájsÈ si
nové pracovné miesto.
Fond poistenia v nezamestnanosti má byÈ úplne
odpojen˘ od ‰tátneho rozpoãtu a v spôsobe jeho
prerozdelenia sa má uplatÀovaÈ princíp zásluhovosti aj solidárnosti. Prostriedky, akumulované vo
fonde poistenia v nezamestnanosti, je prípustné pouÏiÈ v˘luãne na úãel pre ktor˘ sú urãené. Vhodne
zvolená v˘‰ka odvodov do fondu a kritériá jeho
prerozdelenia sú zárukou toho, aby prebytky fondu z obdobia konjunktúry hospodárstva slúÏili na
krytie potrieb zv˘‰eného poãtu nezamestnan˘ch v
období krízy. Teda neprichádza do úvahy aby sa tieto prostriedky prelievali do in˘ch fondov Sociálnej poisÈovne, napríklad do Základného fondu dôchodkového poistenia SP, ako sme toho dnes
svedkami a to podãiarkujem, na základe zákonnej
úpravy. V roku 2008 sa t˘mto spôsobom – a teraz
pouÏijem naozaj veºmi tvrd˘ v˘raz, ktor˘ vystihuje podstatu problému – zdefraudovali 4/5 roãného
príjmu fondu. Mám pochybnosti o tom, Ïe si to
uvedomujú tí, ktorí do tohto fondu prispievajú. O
tom, Ïe nastavenie v˘‰ky odvodov do fondu poistenia v nezamestnanosti bolo urãené primerane
svedãí aj fakt, Ïe fond je mierne prebytkov˘ aj pri
súãasnej vysokej úrovni nezamestnanosti.
Pri dne‰nej v˘‰ke odvodov do fondu bolo teda
moÏné veºkorysej‰ie zmierniÈ podmienky nadobudnutia nároku na dávku, v˘‰ky dávky v nezamestnanosti a dæÏky jej vyplácania tak, aby sa Slovenská republika odpútala z jedného z posledn˘ch
miest medzi krajinami Európskej únie, aby nezamestnaní mali moÏnosÈ preÏiÈ obdobie doãasnej
straty práce v dôstojn˘ch podmienkach z prostriedkov, ktoré si v podstate sami u‰etrili na hor‰ie ãasy.
Myslíte si, Ïe by sa mala zmeniÈ orientácia ‰tátnej sociálnej politiky tak, aby sa vo väã‰ej miere oslovil aj tretí sektor?
V odpovedi na otázky k téme sociálnych sluÏieb
som to naznaãila. Bez tretieho sektora, bez pomoci cirkví a diel pomoci cirkví, bez obãianskej participácie a solidarizácie, v situácii, keì je ãinnosÈ
a angaÏovanosÈ t˘chto in‰titúcií cielene utlmovaná, budeme odkázaní na ‰tátny dirigizmus a vrátime sa späÈ k centralizácii. Akceptácia tretieho sektora, neverejn˘ch a neziskov˘ch organizácií a
zdravé podmienky pre ich rozvoj, sú znaãkou dobre fungujúcej a modernej demokracie.
65
S O C I Á L N Y
S Y S T É M
S R
Du‰an LUKA·ÍK v rokoch 1999 aÏ 2002 pracoval ako vedúci analytick˘ch prác súvisiacich s dôchodkovou
reformou II. piliera a poradca ministra práce sociálnych vecí a rodiny SR. Jeho názor, Ïe zmenené detaily zniãia
dobré systémy sa pokúsime zdôvodniÈ v rozhovore, ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová.
Nezaniká podstata sociálneho systému?
Problematika sociálneho systému SR sa stáva znova aktuálnou témou. Deficit Sociálnej
poisÈovne sa znaãne zv˘‰il a sociálny systém
potrebuje spolu s verejn˘mi peniazmi rie‰enie. Otázkou zostáva, ktoré je to najv˘hodnej‰ie rie‰enie pre SR?
Pri rie‰ení problematiky sociálneho systému
dochádza ãasto k rie‰eniam, ktoré znaãne zjednodu‰ujú problematiku na bielo ãierne videnie
a ãasto rie‰enia podliehajú politick˘m cieºom
vládnucej strany. Objem nezmyseln˘ch sprostredkovateºsk˘ch provízií rádovo miliardy korún v roku 2004 a 2005 dokonca hovorí o zneuÏití politického rozhodnutia v prospech individuálnych záujmov. Poãas ôsmich rokov sa sporadicky oz˘vali dokonca hlasy, Ïe priebeÏn˘
systém je potrebné zru‰iÈ a roz‰íriÈ kapitálovú
zloÏku a naopak, pred tromi rokmi zas zaznievali hlasy, Ïe v˘nos pracovnej sily je vy‰‰í ako
v˘nos kapitálu a preto je potrebné keì nie zru‰iÈ, tak v˘razne obmedziÈ kapitálovú zloÏku.
Ako vÏdy, extrémy sú nevhodné a vystihujú len
obmedzen˘ pohºad na problém, kde v prípade
sociálneho systému akoby zaniklo jeho poslanie
a podstata jeho rie‰enia. Predsa poslaním sociálneho systému je vyrie‰iÈ sociálne riziká obãana
a jeho rodiny, ão sú presne zákonom vymedzené riziká. To, preão je sociálny systém zloÏit˘ vypl˘va z toho, Ïe tu vstupuje zloÏit˘ systém sociálnych vzÈahov do interakcie s primerane zloÏit˘m ekonomick˘m systémom SR nadviazan˘m na vonkaj‰ie ekonomické prostredie sveta.
Tieto systémy sú v dynamickej interakcii a zároveÀ samotn˘ ekonomick˘ systém sa dynamicky vyvíja. PostihnúÈ túto zloÏitosÈ v˘voja si
vyÏaduje nielen vysokú dávku abstraktného myslenia pre zadefinovanie podstatn˘ch parametrov
systému, ale zároveÀ prognostické metódy anal˘z. Ak k tomu pristupujú moderné nástroje kapitálového trhu a riadenia rizík, tak zloÏitosÈ
tejto problematiky vystúpi o to viac.
Predsa v‰ak pomerne dlho existovala v médiách debata o „v˘hodnosti prvého alebo
druhého piliera“. Ak˘ je vበnázor na túto
problematiku?
Táto otázka bola v médiách nezmyselne na-
66
stolená. Pôvodné rie‰enie sociálneho systému
bolo zaloÏené na priebeÏnom financovaní sociálnych rizík, medzi ktor˘mi bol aj starobn˘ dôchodok, ale aj invalidné ãi pozostalostné dôchodky
a samozrejme cel˘ rad rizík sociálneho charakteru spojen˘ch so stratou príjmov. Pôvodn˘ systém mal za cieº ekonomicky financovaÈ tieto riziká tak, aby spoloãnosÈ mala najniωí náklad pri
splnení stanoven˘ch kritérií vo forme primeranej v˘‰ky dávok. To umoÏní ako celok minimalizovaÈ náklady pri zachovaní základnej Ïivotnej úrovne obãana ãeliaceho v˘skytu sociálneho rizika. Umením je vyrie‰iÈ sociálny systém zároveÀ tak, aby vhodn˘m spôsobom stimuloval
jednotlivca - obãana, aby rie‰enie sociálneho
systému zabránilo zneuÏívaniu obãanom a cez
to v‰etko plnilo svoje poslanie. Sociálny systém
nemá vytváraÈ luxus, ale poslaním sociálneho
systému je pre kaÏdého obãana zabezpeãiÈ istotu dôstojného preÏitia poãas konkrétneho rizika
zaradeného do kategórie sociálnych rizík. Tak,
ako bola v debatách interpretovaná otázka v˘hodnosti ãi nev˘hodnosti sociálneho systému a
mali sme tu dva tábory, tak je moÏné povedaÈ,
Ïe argumenty, ktor˘mi bola verejnosÈ zásobovaná, nemali svoju v˘povednú hodnotu a nemali
navy‰e z pohºadu rie‰enia sociálneho systému
vecn˘ zmysel. Ten dôvod je v tom, Ïe ãasto tieto argumenty boli odvodené od úãtovn˘ch princípov, kde na konci rie‰enia sa poãítalo, koºko
voliãsk˘ch hlasov politik dostane, ale nie, ako
je potrebné vyrie‰iÈ trvalo udrÏateºn˘ sociálny
systém v dynamick˘ch zmenách demografie a
v˘voja ekonomiky. PretoÏe rie‰enie sociálneho
systému musí byÈ zaloÏené na stimulovaní vnútorn˘ch síl sociálneho systému tak, aby sociálny systém aktívne formoval trh práce a stimuloval zakladanie a udrÏanie trojgeneraãnej rodiny. DôleÏitosÈ sociálneho systému pre obãana je
v tom, Ïe sa s ním stretáva e‰te pred narodením
sprevádza ho poãas jeho Ïivota a pôsobí pre obãana aj po jeho smrti.
VráÈme sa k rie‰eniu sociálneho systému, ak˘
je základn˘ zmyslel rie‰enia I. a II. piliera?
Základn˘ zmysel rie‰enia I. a II. piliera je
moÏné vidieÈ v niekoºk˘ch podstatn˘ch skutoãnostiach. V prvom rade dobré rie‰enie zahrÀuje jednotu protikladov individuálnej stimulácie
jednotlivca a poÏadovanej úrovne sociálnej solidarity. To v sebe zahrÀuje príslu‰nú zloÏku zásluhovosti a príslu‰nú zloÏku redistribuãného
mechanizmu, ktor˘m je vyjadrená sociálna solidarita medzi jednotliv˘mi príjmov˘mi skupinami. ·tandardn˘ sociálny systém, rokmi overen˘ a fungujúci v mnoh˘ch krajinách, sa zvyãajne pohybuje tak, Ïe na príjmovej strane existujú odvody z najniωej mzdy aÏ po jej trojnásobok. Na strane v˘davkov je ale nutné zabezpeãiÈ, aby obãania s najniωími príjmami dosiahli minimálne 1,2 násobok Ïivotného minima
ako najniωí dôchodok. To odvody z najniωích
miezd bez prerozdelenia zdrojov nezaruãujú.
Sú v zásade len dve moÏnosti rie‰enia. Pokiaº ponecháme na strane v˘plat dôchodkov zásluho-
v˘ princíp a budeme vyplácaÈ dôchodky v podobe 1:3 presne ako v prípade odvodov, potom
je nutné zdroje sociálneho systému doplniÈ o
v‰eobecné dane. V˘sledkom tohto rie‰enia je, Ïe
zdraÏie pracovná sila a stane sa na‰a ekonomiky menej konkurencie schopná. To bolo rie‰enie, ktoré sa zaviedlo za druhej vlády Mikulá‰a
Dzurindu. V zásade vytvorenie II. piliera na princípe individuálneho sporenia znamená zdraÏenie sociálneho systému od svojej ekonomickej
podstaty a zároveÀ posilnenie zásluhovosti v I.
pilieri znamená zv˘‰en˘ tlak na ekonomické
zdroje. V˘sledkom je stav, Ïe sa finanãné zdroje sociálneho systému skryte vyãerpávajú, priãom laik o tom ani nevie. Po niekoºk˘ch rokoch
sa ukáÏe deficit sociálneho systému presne tak,
ako sa to stalo v roku 2009, hoci odborník o tejto skutoãnosti vie uÏ v ãase jej realizácie. Rie‰enie zv˘‰enia odvodov na 4 násobok najniωej
mzdy má dva dôsledky: zdraÏuje ãasÈ pracovnej
sily a v nesprávnej interpretácii toho, Ïe to obãan odvádza peniaze do systému, demotivuje
ãasÈ pracovnej sily s vy‰‰ím príjmom. Navy‰e,
ekonomicky sa vzniknuté problémy t˘mto spôsobom rie‰iÈ nedajú, ão fakty z roku 2009 preukázali dostatoãne.
Ako je moÏné rie‰iÈ problém deficitu sociálneho systému?
V prvom rade treba jasne formulovaÈ, Ïe systém povinn˘ch odvodov do sociálneho systému
vychádza z ústavy a obmedzuje slobodu podnikateºa v nakladaní s jeho majetkom v tom zmysle, Ïe je povinn˘, ak chce zamestnaÈ pracovníka,
popri plate vyãleniÈ prostriedky aj na zaplatenie
odvodov a daní. V zásade je pre podnikateºa jedno, ãi je to úãtovne rie‰ené ako odvod z hrubého platu zamestnanca, alebo ako povinná daÀ,
ktorú odvedie zamestnávateº, tieto peniaze vÏdy
predstavujú náklad podnikateºa. Tieto podmienky predstavujú povinnosÈ podnikateºa pod hrozbou exekúcie majetku podnikateºského subjektu ‰tátom. V takomto ponímaní ‰tátom nariaden˘ch povinn˘ch odvodov tieto peniaze predstavujú vÏdy verejné peniaze. To, ão sa stalo pri realizácii II. piliera je, Ïe verejné peniaze pouÏívané vo verejnom systéme sociálneho poistenia sa
zrazu rozdelili a povedalo sa v rozpore s logikou
veci, Ïe peniaze v II. pilieri sú súkromné peniaze, ktoré budú na súkromn˘ch úãtoch a budú
predmetom dedenia, hoci sú to peniaze odvádzané zo zákona a vynútené ‰tátnymi donucovacími prostriedkami. Tento krok v˘razne zv˘‰il náklady na sociálny systém. Sociálny systém sa
skryte vyãerpáva, priãom rie‰enie v roku 2004
bolo zavedené bez toho, aby bolo povedané, Ïe
sa zv˘‰ia dane alebo odvody, t.j. zabezpeãí sa náhrada za v˘padok príjmov sociálneho systému.
Druh˘ podstatn˘ moment zaveden˘ druhou vládou Mikulá‰a Dzurindu predstavuje zv˘‰enie
dávok z priebeÏného sociálneho systému nad rámec spoloãenskej dohody, ktorá bola platná poãas aktívneho veku príslu‰ného obãana. Populisticky tomu autori hovorili zv˘‰enie zásluhovosti. T˘m sa do sociálny systému zaviedol v˘znam-
S O C I Á L N Y
S Y S T É M
n˘ problém, pretoÏe obãania pracovali povedzme 40 rokov pri spoloãenskej dohode prerozdeºovacích princípov 3:1 na vstupe so solidárnym
prerozdelením 2:1 a zrazu sa sociálny systém
mení na prerozdelenie na strane v˘davkov temer
k pomeru 3:1. Toto právo obãan nadobudne aÏ pri
odchode do dôchodku, ale poãas 40 rokov, keì
sa mal podieºaÈ cez platby zamestnávateºa na
vytváraní zdrojov, tak ich vytváral v reÏime na
strane v˘davkov 2:1. Je to problém zv˘‰en˘ch nákladov a je to problém ústavného princípu o nadobudnutí práv. II. pilier po zavedení bol nespoãetn˘mi novelami v priebehu 2 rokov od zavedenia transformovan˘ z pôvodne sporivého systému starobn˘ch dôchodkov na hybrid sporivého a poistného systému. Ak definujeme, Ïe pre
spoloãnosÈ najv˘hodnej‰í je najlacnej‰í systém,
potom je evidentné, Ïe ekonomicky najv˘hodnej‰ie rie‰enie predstavuje systém II. piliera, ktor˘
bude zaloÏen˘ na poistn˘ch princípoch s rie‰ením podobne ako v systéme priebeÏnom na princípe redistribuãn˘ch mechanizmov zabezpeãujúcich prerozdelenie v pomere 3:1 na 2:1. Toto
je jedna z podstatn˘ch zloÏiek rie‰enia, ktoré
zlacní sociálny systém a zachová jeho poslanie.
Individuálny úãet umoÏÀuje presne vyjadriÈ primeranú zásluhovosÈ jednotlivca vo vyváÏenej
solidarite s jednoduchou kontrolou aj zo strany
jednotlivca. âo je dôleÏité, zachová sa rovnomerné rozloÏenie rizika medzi v˘nos pracovnej sily
a v˘nos kapitálu pri tvorbe starobného dôchodku a poistné princípy pri ostatn˘ch dávkach sociálneho poistenia s primeranou mierou solidarity.
V politick˘ch kruhoch sa diskutuje o ìal‰om
posune veku odchodu do dôchodku na 65 rokov. Bude treba prijaÈ takéto rie‰enie?
Tieto v˘poãty sme robili v roku 1999 a 2000.
Rôzne ekonomické modely sociálneho systému preukázali, Ïe zv˘‰enie priemerného veku
doÏitia slovenskej populácie o cca 8 rokov oproti stavu, kedy bol rie‰en˘ pôvodn˘ sociálny systém vedie k záveru, Ïe je nutné nájsÈ rie‰enie ako
predæÏenie priemerného veku doÏitia finanãne zabezpeãiÈ. Rozbory ukázali, Ïe slovenské Ïeny
Ïijú cca o 8 rokov dlh‰ie ako muÏi a Ïe Ïeny, ktoré majú deti sa doÏívajú ‰tatisticky dlh‰ieho
veku ako Ïeny ão deti nemajú. To sú fakty. Ale
je moÏné a navy‰e je to správne, aby sa administratívnym spôsobom zv˘‰il vek odchodu do
dôchodku bez zohºadnenia aktuálneho zdravotného stavu obãana? Má to opäÈ posudzovaÈ úradník? Koºko skrivodlivosti sa napácha? Je evidentné, Ïe je potrebné posilniÈ systém slobodného rozhodnutia obãana. On je t˘m subjektom,
ktor˘ najlep‰ie pozná svoju ekonomickú situáciu, svoju zdravotnú situáciu a svoje motivácie.
Ukazuje sa, Ïe ìaleko lep‰í spôsob predstavuje
presun tejto kompetencie do rúk obãana a nech
je na jeho slobodnej vôli, ako po splnení kritérií dan˘ch zákonom posúdi svoju situáciu a svoje ciele. V diskusii o v˘hodnosti a nev˘hodnosti II. piliera sa viedli diskusie, ãi má byÈ limit 10
rokov prispievania do II. piliera alebo 15 rokov.
Táto otázka je z pohºadu systémového rie‰enia
nezmyselná. Jedine, ão z pohºadu sociálneho
systému je zaujímavé je, koºko rokov musí obãan povinne prispievaÈ do sociálneho systému a
zúãastÀovaÈ sa budovania zdrojov sociálneho
systému. Je jedno, ãi len v priebeÏnom alebo v
prípade úãasti aj v kapitalizaãnom pilieri. Ukazuje sa, Ïe minimum je 35 rokov, ak sa bude vek
doÏitia znova predlÏovaÈ, musí sa predæÏiÈ prime-
S R
rane aj táto podmienka. Po splnení tejto podmienky je nutné skúmaÈ, ãi stav akumulovan˘ch prostriedkov I a II. piliera spæÀa kritérium
1,2 násobku Ïivotného minima prepoãítaného na
príslu‰nú strednú dobu doÏitia. Po splnení tejto
podmienky by malo byÈ na obãanovi, aby sa rozhodol, ãi ostane pracovaÈ alebo nie, alebo ãi
ostane pracovaÈ a bude naìalej ukladaÈ peniaze
na svoj úãet alebo nie. T˘m je moÏné vytvoriÈ
pribliÏne 10-roãn˘ interval od 55 do 65 rokov,
kedy to bude obãan, ktor˘ sám posúdi svoju aktuálnu zdravotnú a finanãnú situáciu a podºa
svojich osobn˘ch cieºov sa rozhodne o konkrétnom ãase a podmienkach odchodu do dôchodku. Po dov⁄‰ení 65 rokov sa uÏ len posúdi, ãi obãan má dosÈ peÀazí na úãte a bude poberaÈ starobn˘ dôchodok zo sociálneho systému alebo
bude vyplácan˘ zo systému sociálnej pomoci. Je
moÏné plne súhlasiÈ s t˘mi názormi, Ïe administratívny posun veku odchodu do dôchodku na
65 rokov je nutné zamietnuÈ. Vy‰‰ie uvedené rie‰enie predstavuje elegantn˘ spôsob priblíÏenia
sa k obãanovi a zohºadÀuje plne jeho potreby ale
aj jeho mieru zásluh pri budovaní zdrojov v sociálnom systéme a teda aj jeho individuálnych
zdrojov. V‰imnite si, do 35 rokov povinného prispievania do sociálneho systému sa nezaráta to,
Ïe obãan je nezamestnan˘. Musí sa snaÏiÈ a
musí si chrániÈ atraktívnosÈ svojej pracovnej
sily priebeÏn˘m zvy‰ovaním a dopæÀaním kvalifikácie tak, aby bol zaujímav˘ na trhu práce. Individuálny úãet jednoducho Ïiada od obãana
jeho vlastnú a primeranú iniciatívu.
Odznela kritika na zmenu poplatkov pre DSS
a kritériá posudzovania v˘konu fondov. Je
moÏné stotoÏniÈ sa s názorom, Ïe dôvodom
toho, Ïe obãania pri‰li na akciovom trhu o rast
od 20 do 40 % je zmena zákona?
Tieto názory boli publikované na základe
toho, Ïe autori t˘chto tvrdení spätne dozadu
spoãítali príslu‰né hodnoty v˘nosov akcií a bolo
povedané, Ïe keby sme boli investovali do akcií, tak by bolo moÏné zarobiÈ vy‰‰ie uvedené
zhodnotenie. Autori t˘chto anal˘z vychádzajú z
predpokladu, Ïe vedia urãiÈ, Ïe cena akcií na trhu
porastie. Na tieto zvlá‰tne anal˘zy snáì len dve
poznámky. SpomeÀte si, Ïe pri marketingu vstupu do II. piliera zo zákona museli subjekty na
svojich propagaãn˘ch materiáloch informovaÈ,
Ïe minulé v˘nosy nie sú zárukou budúcich ziskov. Kto pozorne ‰tuduje zákonitosti kapitálového trhu vie, Ïe pravdepodobnosÈ toho, Ïe akcie budú rásÈ alebo klesaÈ sa dá predpovedaÈ len
so 4 % úspe‰nosÈou. Existuje aÏ 96 % pravdepodobnosÈ omylu. To sú známe fakty z odbornej literatúry. TakÏe v‰etci títo „ve‰tci“ sú generálmi po prehratej vojne. Podstatou problému,
ktor˘ doniesla zmena zákona, je zmena rizika.
K˘m pred zmenou zákona riziko spojené s investovaním niesol obãan, po zmene zákona ho
v rozhodujúcej ãasti nesie DSS. Ak ale rozhoduje o investíciách DSS, tak preão má niesÈ riziko obãan, ktor˘ ho nevie a nemôÏe ovplyvniÈ?
Navy‰e obãan povinne prispieva kaÏd˘ mesiac
na úãet v II. pilieri, nie je v pozícii dobrovoºného majiteºa úãtu, ktor˘ keì sa rozhodne tak pozastaví platby. ZároveÀ kríza na finanãn˘ch
trhoch v roku 2008 jasne preukázala, Ïe súkromn˘ sektor nevie poistiÈ nielen súkromné financie a tobôÏ nie verejné peniaze. Tak ako v
USA, aj v EÚ sú to ‰táty, ktoré zachraÀujú súkromné banky a finanãné in‰titúcie, ãi sa podieºajú na záchrane ‰tátu. K˘m bankov˘ sektor vy-
kazuje zisky, dovtedy sú zisky rozdelené do súkromnej sféry v podobe astronomick˘ch odmien manaÏérov a dividend pre akcionárov, a
keì sú banky v problémoch sú to dane obãanov,
cez ktoré sa rie‰ia straty. Prakticky tak˘to ist˘
problém existuje aj pri rie‰ení Grécka. Podvod
na strane ‰tátnych úradníkov Grécka, neschopnosÈ euroúradníkov a príslu‰ného komisára, spolu s ratingov˘mi agentúrami a zlé riadenie rizík
súkromn˘ch bánk vedie k tomu, Ïe v‰etci obãania eurozóny sa idú poskladaÈ cez verejné zdroje na rie‰enie problému. OpäÈ verejn˘ sektor celej eurozóny vypláca poistku súkromn˘m bankám cez úãty Grécka. Kritériá eurozóny sa neplnia a aj keì je moÏné veriÈ, Ïe sa hºadajú najlep‰ie rie‰enia, je moÏné vysloviÈ predpoklad, Ïe
tlak verejnosti spôsobí, Ïe nakoniec pravda bude
musieÈ byÈ povedaná a príslu‰ní vinníci budú
braní na zodpovednosÈ. Nielen politicky. Alebo
to skonãí tak, Ïe bankári po prijatí záchrann˘ch
peÀazí budú znova pripíjaÈ na zdravie platiteºom
daní v eurozóne v najdrah‰om hoteli ParíÏ v
Monte Carle pri oslave záchrany banky tak, ako
to bolo v nedávnej minulosti alebo si spravia Ïúr
v Kalifornii? Tu je aj problém II. piliera. V prvom rade II. pilier pretvára skryt˘ dlh na ekonomicky vyjadren˘ a zachyten˘ v úãtovníctve.
KeìÏe mnohé ‰táty eurozóny majú len priebeÏn˘ systém, dlh tohto systému nie je zachyten˘
v úãtovníctve ‰tátu, hoci ãasto dosahuje aÏ 3 %
HDP. ZároveÀ aktíva II. piliera by mali byÈ poistené voãi inflácii. Predsa obãan, v mene ktorého odvádza podnikateº peniaze, má právo dostaÈ po 40 rokoch aspoÀ tú istú hodnotu späÈ pri
v˘plate svojho starobného dôchodku. Túto poistku musí realizovaÈ správca úãtov. Ale reálne
verejné zdroje v rozsahu ak˘ má a bude maÈ II.
pilier, (cca 1 HDP) súkromn˘ sektor poistiÈ nevie. Jednoducho na to nemá nástroje. T˘mi disponuje len ‰tát. Najväã‰í finanãn˘ ústav sveta
AIG zbankrotoval a nebyÈ stovák miliárd dolárov zo ‰tátneho rozpoãtu USA, do‰lo by k ukonãeniu ãinnosti spoloãnosti AIG so v‰etk˘mi katastrofálnymi dôsledkami dominoefektu. Nedivím sa, Ïe DSS sa bránia poistiÈ aktíva voãi inflácii, pretoÏe to predstavuje váÏny systémov˘
problém. Na druhej strane, poistenie nielen o infláciu, ale aj o rast miezd, ako je to v priebeÏnom
systéme sociálnej poisÈovne, predstavuje opäÈ
zbytoãn˘ rast v˘davkov, ktor˘ nemá Ïiadne
opodstatnenie, okrem lobizmu sociálneho partnera. Skúste si v‰ak predstaviÈ, Ïe ako obãan idete do banky. Ak si chcete poÏiãaÈ, musíte preukázaÈ, Ïe pôÏiãku ste schopní splatiÈ a navy‰e, musíte maÈ aj majetok, ktor˘m zaruãíte pôÏiãku.
Musíte navy‰e zaplatiÈ cenu peÀazí v podobe
úroku obsahujúceho poloÏku, ktorou sa zhodnocujú peniaze do v˘‰ky inflácie a poloÏku zisku.
Tak sa správa ‰tandardne banka voãi obãanovi.
V prípade II. piliera ‰tát zriadil banku, do ktorej povinne platia podnikatelia (za zamestnancov – obãanov) z príkazu ‰tátu za to, Ïe môÏu
zamestnávaÈ pracovnú silu. DSS si peniaze z t˘chto úãtov poÏiãiavajú a tvrdia, Ïe ich zhodnotia. A za to si berú poplatky. Ale mali by logicky vrátiÈ peniaze zhodnotené do v˘‰ky inflácie
(vtedy len vrátia to, ão si poÏiãali) a poplatky by
mali byÈ odvodené ako podiel na zisku. Navy‰e aÏ do v˘‰ky inflácie by mali byÈ schopné vystaviÈ majetkovú garanciu. Zhodnotenie o rast
miezd predstavuje neprimeranú poÏiadavku.
Ako vidíte, aj zloÏit˘ problém je jednoduch˘, ak
sa nezahmlieva. âo sa t˘ka va‰ej otázky, niã nebránilo DSS, aby profesionálne investovali,
67
S O C I Á L N Y
S Y S T É M
zvlá‰È keì je trh s akciami dolu ako bol v roku
2008 a zaãiatkom roku 2009. UÏ v druhej polovici roku 2008 ‰piãkoví investori predali dlhopisy a uzatvorili peÀaÏné pozície (okrem peÀazí urãen˘ch na riadenia likvidity) a investovali
do akcií s cieºom v 10 aÏ 15-roãnom horizonte
ochrániÈ investície pred oãakávanou dramatickou infláciou, ktorú oãakávajú tak o rok aÏ dva
a mala by trvaÈ niekoºko rokov. Na‰e DSS urobili v tom ãase presn˘ opak, predali akcie a vytvorili dlhopisové a peÀaÏné pozície. âas ukáÏe, ãi to bola chybná alebo dobrá stratégia, ale
bolo to slobodné rozhodnutie manaÏérov DSS
a za toto rozhodnutie si musia niesÈ svoj diel zodpovednosti v dobrom aj v zlom. Je smie‰ne, ak
sa vytvára atmosféra, Ïe za rozhodnutím predávaÈ akcie je zmena zákona. V‰imnite si ale, ak
v Nemecku a Francúzsku stoja pred dilemou zachrániÈ banky so zl˘m manaÏmentom rizík, alebo zadæÏiÈ systém verejn˘ch financií, volí sa zadæÏenie verejného systému, tentoraz eurozóny.
S t˘m súvisí aj problém novo emitovan˘ch peÀazí. Ich stiahnutie z obehu znamená potenciálne stratu likvidity bankového sektora. Kto si
vezme na zodpovednosÈ moÏn˘ rozvrat bankového systému, ktor˘ bol práve zachránen˘? História hovorí, Ïe táto dilema sa v minulosti vÏdy
rie‰ila infláciou. Rie‰enie Grécka novou vlnou
pôÏiãiek verejného sektora len potvrdzuje tézu
dlhodobého rie‰enia zv˘‰enej menovej bázy
infláciou. Toto riziko mnohí investori ãoraz viac
vidia reálne. Minimálne v USA.
VráÈme sa k reforme sociálneho systému, s
prihliadnutím na demografick˘ v˘voj, ão naznaãujú va‰e skúsenosti z predchádzajúcich
rokov?
Na‰e modely z roku 1999 aÏ 2000 jasne preukázali, Ïe ak nedôjde k rie‰eniu, sociálny systém bude vytváraÈ veºmi vysok˘ deficit verejn˘ch financií rádovo aÏ 2 HDP. To je systémová charakteristika priebeÏného sociálneho systému v kombinácii s demografick˘m v˘vojom.
Ukázalo sa, Ïe rie‰enie na rozdelenie I. a II. piliera s pomerom odvodov do II. piliera 9%
umoÏÀuje vykonaÈ transformáciu sociálneho
systému v horizonte 35 rokov, z ãoho prv˘ch 10
rokov je kritick˘ch na stabilitu sociálneho systému. V zásade je potrebné poìakovaÈ sa pani
ministerke, Ïe sa jej podarilo v˘znamn˘m spôsobom stabilizovaÈ systém II. piliera, aj keì k
ìal‰ím potrebn˘m zmenám zatiaº nedo‰lo. Na
druhej strane na‰e rie‰enia poskytovali argumenty, Ïe je úplne zbytoãné sa snaÏiÈ o to, aby
jedna generácia niesla celú ekonomickú záÈaÏ
transformácie. Navrhovali sme, aby ‰tát na transformáciu sociálneho systému vydal ‰peciálny typ
dlhopisov s lehotou splatnosti v extréme aÏ 75
rokov s úrokom vo v˘‰ke inflácie + 1%. V horizonte 75 rokov je moÏné tento v súãasnosti e‰te
skryt˘ dlh sociálneho systému splatiÈ. Tu je problém asi ten, Ïe ak sme v priebeÏnom sociálnom
systéme, tak dlh nie je vyjadren˘ v úãtovníctve
‰tátu, hoci tu dlh reálne existuje. Mám za to, Ïe
súãasná situácia rie‰enia Grécka koneãne otvorí aj túto otázku a zistí sa, Ïe tento problém je
masívnym problémom krajín EÚ. To, Ïe ho neevidujeme v úãtovníctve e‰te neznamená, Ïe
neexistuje! Preto úvahy o poru‰ení rovnováhy
medzi I a II. pilierom neurobia niã in‰ie, len problém, ktor˘ sa postupne odkr˘va sa znova skryje a presunie sa znova na ìal‰iu generáciu. UÏ
vyrie‰ené problémy sa znova obnovia. Pokiaº nevytvoríme ‰truktúrovan˘ fond medzigeneraã-
68
S R
nej solidarity z aktív ‰tátu a ‰tátnych dlhopisov
urãen˘ch v˘luãne pre dôchodkovú reformu,
bude veºmi ÈaÏké nájsÈ systémové rie‰enie pre sociálny systém. Je to aj otázka toho, ãi verejné peniaze rie‰ené úãelovo pre sociálny systém, sú peniaze, ktoré majú pracovaÈ v reÏime pohybu
voºného kapitálu tak, ako to Ïiada EÚ. Slovensko je v súãasnosti v situácii, keì poskytuje investiãné stimuly z verejn˘ch zdrojov do v˘‰ky
15 % pre zahraniãn˘ kapitál súkromného charakteru a zároveÀ posiela zadarmo vlastn˘ kapitál
verejného charakteru do zahraniãia. Je to ekonomick˘ nezmysel v systéme verejn˘ch financií a
v˘razne po‰kodzuje Slovensko. Momentálne
rie‰enie sociálneho systému je nevyhovujúce
ale to neznamená, Ïe jeho systémov˘mi úpravami sa nevieme prepracovaÈ do polohy, kedy je
moÏné cez individuálny úãet v˘znamn˘m a pozitívnym spôsobom formovaÈ trh práce. Rie‰enia umoÏÀujú podporiÈ aj vznik rodiny a hlavne jej udrÏanie v trojgeneraãnom modele. To samotn˘ priebeÏn˘ sociálny systém neumoÏÀuje a
ak, tak len veºmi obmedzene.
MôÏete bliωie rozviesÈ my‰lienku aktívneho
formovania trhu práce a rodiny?
Tá idea je zaloÏená na skutoãnosti, Ïe ão je
anonymné, bez priamej previazanosti na obãana, to je ãasom systémovo obãanom zneuÏité a
spôsobuje demotiváciu. ·tedré sociálne systémy
spôsobili to, Ïe rodiny prestali vnímaÈ deti v rovine ekonomickej a zostala len rovina emocionálna. Tá sa ãasto naplní uÏ pri jednom dieÈati.
V˘sledkom je demografick˘ problém mnoh˘ch
krajín, ale najmä t˘ch, kde dôchodkov˘ systém
zaruãuje 50 % a vy‰‰iu náhradu v podobe starobného dôchodku. Nie konkrétne dieÈa, ale
anonymn˘ me‰ec peÀazí v ‰táte zabezpeãí starobu ãloveka. Zistilo sa, Ïe toto je kºúãov˘ moment demografického problému. V ‰tedrom priebeÏnom sociálnom systéme uÏ nepotrebujem
vlastné dieÈa, ktoré by v súlade s rozprávkou O
troch gro‰och sa malo postaraÈ o rodiãa, na to sa
poskladáme anonymne v‰etci. Staãí uÏ len pracovaÈ a platiÈ odvody. DieÈa uÏ nie je potrebné
na zabezpeãenie staroby. Podobne je to aj so systémom nezamestnanosti. V‰etci sa skladáme do
jedného fondu a len ãasÈ z neho prijíma peniaze. OpäÈ je tu anonymná väzba medzi platbami
a príjemcom. A tak Ïiaº existuje rad tak˘ch prípadov, kedy rad‰ej ºudia odmietnu prácu a poberajú dávky v nezamestnanosti, ako by, hoci doãasne prijali aj hor‰ie platenú prácu. To nehovorím o motivácii k celoÏivotnému vzdelávaniu
ako prevencii pri zachovaní si atraktivity svojej
pracovnej sily na trhu práce. Akonáhle je v‰ak
k dispozícii individuálny úãet, vieme sociálny
systém vyrie‰iÈ tak, Ïe rozloÏenie rizika spojeného s nezamestnanosÈou je rozloÏené medzi
anonymn˘ spoloãn˘ fond a medzi individuálny
úãet jednotlivca. Pokiaº jednotlivec bude vedieÈ, Ïe ãasÈ dávok v nezamestnanosti sa mu
vypláca z jeho individuálneho úãtu, asi si rozmyslí „prejesÈ“ svoj dôchodok a zároveÀ sa zv˘‰i motivácia k roz‰irovaniu vzdelania a pracovn˘ch návykov. Veºmi podobná situácia je v oblasti vytvorenia ekonomick˘ch väzieb v trojgeneraãnej rodine. Ak ãasÈ z daní z príjmu fyzickej osoby dieÈaÈa po jeho vstupe do pracovného
pomeru presmerujeme na úãty otca a matky, tak
rodiãia budú maÈ ekonomickú motiváciu maÈ
dieÈa skôr a hlavne investujú do jeho vzdelania
s cieºom zv˘‰iÈ jeho hodnotu na trhu práce a t˘m
aj ovplyvniÈ v˘‰ku dane z príjmu, ktorá pôjde na
jeho osobn˘ úãet ako príspevok k dôchodku. Nebude staãiÈ maÈ dieÈa, alebo veºa detí, tie deti
budú musieÈ maÈ v dospelosti prácu a pri vy‰‰om
vzdelaní majú ‰ancu maÈ aj vy‰‰í príjem. To samozrejme usmerní v˘ber vzdelania smerom k
reálnemu uplatneniu na trhu práce – in˘mi slovami zaniknú prirodzen˘m spôsobom uãebné
odbory, ktoré nebudú maÈ uplatnenie na trhu
práce. Rodiãia cez ekonomickú ãasÈ vnímania
dieÈaÈa budú maÈ prirodzenú motiváciu maÈ viac
detí a investovaÈ do ich reálne uplatniteºného
vzdelania na trhu práce. Presne ako v minulosti, vytvorí sa reÏim vzÈahov trojgeneraãnej rodiny s aplikáciou generáciami overenej ekonomiky obsiahnutej v rozprávke O troch gro‰och.
UÏ dlh‰í ãas sa venujete sociálnemu systému,
kedy ste si uvedomili nutnosÈ jeho rie‰enia?
V roku 1994 sme investovali do spoloãnosti
Gescia, ktorej predmetom náplne bolo rie‰enie
doplnkového dôchodkového systému III. piliera. Zaujímali nás investiãné zdroje stredno a
dlhodobého charakteru. K samotnej reforme sociálneho systému som sa dostal aÏ v roku 1999.
Prvé rie‰enia sme predstavovali zaãiatkom roku
2000, ktoré poloÏili základ my‰lienok rie‰enia
sociálneho systému v rozdelení na I. a II. pilier.
Jeho postupné rozpracovanie vytváralo nadstavby a samozrejme boli potrebné dlhodobé testy
tohto rie‰enia. V roku 2001 bolo zrejmé, Ïe
musí dôjsÈ k rozsiahlej verejnej diskusii. Po dohode s vtedaj‰ím ministrom pánom Magva‰im,
sme rozdali materiály v‰etk˘m záujemcom tak,
aby vznikla spoloãenská diskusia. Bolo zaujímavé vidieÈ, ako sa vytvorilo postupne rad rie‰iteºov. Bol prezentovan˘ cel˘ rad rie‰ení sociálneho systému. Pre mÀa to bolo akoby vytvorenie
veºkého laboratória, kde sa testujú idey a princípy a na nich postavené rie‰enia a zodpovedne sa
vyhodnocujú. Je lep‰ie detailne analyzovaÈ prichádzajúce nápady a rie‰enia a pomaly budovaÈ
koncepãne a systémovo konzistentn˘ sociálny
systém. V roku 2000 ma ani vo sne nenapadlo,
Ïe si niekto dovolí tak brutálne zaútoãiÈ na emóciu chamtivosti a nahovoriÈ ºuìom, Ïe je dobre,
ak individuálny úãet bude úãtom sporiv˘m a
opustí sa princíp poistenia s redistribúciou umoÏÀujúcou plne pokryÈ sociálne riziká definované
zákonom. Navy‰e, Ïe bude ºuìom reálne uprené slobodné rozhodnutie v dôsledku ãoho bude
poru‰ená rovnosÈ príleÏitostí s dopadom na ich
práva v podobe v˘‰ky vyplácaného dôchodku.
Ako som spomenul, je to transformácia v dæÏke
trvania 35 rokov a dobré rie‰enie si vyÏaduje rozloÏiÈ ekonomickú záÈaÏ najlep‰ie na tri generácie. Preto aj postup rie‰iteºov musí byÈ trpezliv˘ a hlavne obozretn˘ a dostatoãne vyargumentovan˘. Ináã sa narobia váÏne chyby, ktoré bude
nákladné odstraÀovaÈ v budúcnosti. Len máloktorá ãasÈ verejn˘ch financií je tak nároãná ako
sociálny systém. Sociálny systém predstavuje
polovicu verejn˘ch financií. Aj slon sa dá zjesÈ,
ak sa konzumuje po ãastiach. Preto sociálny
systém by mal prejsÈ skutoãnou verejnou diskusiou, mali by sme sa vrátiÈ k jeho poslaniu a
krok po kroku analyzovaÈ rôzne moÏnosti a rie‰enia. Je to problematika zhruba na 6 rokov systematickej práce s postupn˘m uvádzaním overen˘ch ãiastkov˘ch rie‰ení tak, aby nakoniec
prerástli do uceleného systému, ktor˘ bude slúÏiÈ tak jednotlivcovi, ako jeho rodine tak spoloãnosti. Bez vytvorenia celospoloãenskej dohody
je to prakticky nerie‰iteºn˘ problém, ão aj súãasn˘ stav preukázal.
V L Á D A
S R
„Na‰ou prioritou bolo práve odstránenie krívd b˘valej vlády. Na stretnutiach s obãanmi som sa
stretla s veºkou vìakou a podporou t˘ch, ktor˘m sme pomohli zlep‰iÈ Ïivotné podmienky.
Verte mi, táto forma spätnej väzby je pre mÀa povzbudzujúca a potvrdzuje fakt, Ïe kroky, ktoré
sme podnikli práve na zlep‰enie situácie t˘chto ºudí, neboli márne,“ vraví ministerka práce,
sociálnych vecí a rodiny SR Viera TOMANOVÁ v rozhovore, ktor˘ pripravila Izabela Nagyová.
Vlna hromadného prepú‰Èania
sa zastavila
Ako by ste zhodnotili, pani ministerka, obdobie rokov 2006 – 2010 z pohºadu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR?
Pokojne môÏem kon‰tatovaÈ, Ïe máme za
sebou veºmi úspe‰né ‰tvorroãné obdobie. Musím zdôrazniÈ, Ïe sa nám podarilo postupne odstrániÈ, prípadne v rámci moÏností maximálne zmierniÈ, negatívne dopady sociálnej politiky b˘valej vlády. Ak by som to rozmenila na
drobné, v praxi to znamená najmä zlep‰enie
situácie mlad˘ch rodín, zdravotne postihnut˘ch spoluobãanov a seniorov.
Rodinám sme pri narodení prvého, druhého a tretieho dieÈaÈa pomohli zavedením príplatku k príspevku pri narodení dieÈaÈa, ão
spolu s príspevkom pri narodení dieÈaÈa predstavuje sumu 829,86 eur na jedno dieÈa. Za minulej vlády to bolo len 148 eur. Pozitívnou
zmenou je aj zv˘‰enie rodiãovského príspevku na 256 eur pre t˘ch rodiãov, ktorí stratili
príjem zo zamestnania z dôvodu osobnej starostlivosti o dieÈa. A nesmiem vynechaÈ ani valorizáciu v‰etk˘ch príspevkov na podporu rodín s deÈmi, ãi uÏ prídavkov, príspevkov náhradnej starostlivosti, zv˘‰enie daÀového bonusu na dieÈa, ìalej nové sociálne dávky pre
zárobkovo ãinn˘ch rodiãov detí do troch rokov veku vo forme príspevku na starostlivosÈ
o dieÈa. Jeho v˘‰ka sa odvíja od preukázan˘ch
v˘davkov rodiãa, najviac 164,22 eur mesaãne. Ak sa rodiã rozhodne nastúpiÈ do práce, má
nárok na jednorazov˘ príspevok vo v˘‰ke 25
percent z celkovej sumy nevyãerpaného rodiãovského príspevku. Nesmiem zabudnúÈ na
príplatok k prídavku na dieÈa pre nepracujúcich rodiãov – dôchodcov v sume 10,31 eur
mesaãne.
Musím podãiarknuÈ, Ïe bola to práve táto
vláda, ktorá zrealizovala po prv˘krát od roku
2004 valorizáciu prídavku na dieÈa. Mimochodom, b˘valá vláda, ktorá mohla urobiÈ tento
ústretov˘ krok smerom k obãanovi, tak neurobila. Zákonom sme zaviedli valorizaãn˘ mechanizmus, aby sa táto dávka mohla pravidelne kaÏdoroãne zvy‰ovaÈ k 1.januáru kalendárneho roka v nadväznosti na úpravu súm Ïivotného minima. Mysleli sme aj na ãoraz viac sa
objavujúce prípady osamel˘ch rodiãov s deÈmi, ak si druh˘ rodiã neplní vyÏivovaciu povinnosÈ. V takomto prípade sa v zmysle zákona o náhradnom v˘Ïivnom poskytuje finanãná podpora.
Nezabudli sme ani na kaÏdoroãné zvy‰ovanie sumy dávky v hmotnej núdzi a príspevkov
k dávke v hmotnej núdzi vÏdy k 1. septembru a zároveÀ v spolupráci s orgánmi samosprá-
69
V L Á D A
S R
vy sme vytvorili ‰ir‰í priestor na realizáciu
takzvaného osobitného príjemcu. Zvy‰ovala
sa aj hranica príjmu obãanov na úãel posúdenia hmotnej núdze a poskytnutia pomoci v
hmotnej núdzi. V záujme podpory vzdelávania a zabezpeãenia rovnak˘ch ‰ancí pre deti
z rodín v hmotnej núdzi sme zaviedli kaÏdoroãné poskytovanie dotácie na stravu a dotácie na ‰kolské potreby v matersk˘ch ‰kolách
a základn˘ch ‰kolách.
Nesmierne dôleÏit˘m krokom pre túto vládu, ako aj pre samotné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR bola pomoc obãanom s ÈaÏk˘m zdravotn˘m postihnutím.
UmoÏnili sme kompenzáciu sociálnych dôsledkov ‰ir‰iemu okruhu fyzick˘ch osôb, zv˘‰ili sme maximálnu v˘‰ku niektor˘ch peÀaÏn˘ch príspevkov, napríklad na osobnú asistenciu, na kúpu pomôcky a podobne. Zaviedli
sme nové peÀaÏné príspevky na kúpu zdvíhacieho zariadenia aÏ do v˘‰ky 11 617,88 eur a
v neposlednom rade sme zv˘‰ili ochranu príjmov fyzick˘ch osôb s ÈaÏk˘m zdravotn˘m postihnutím pri peÀaÏn˘ch príspevkoch na kompenzáciu zv˘‰en˘ch v˘davkov a peÀaÏnom
príspevku na opatrovanie. Pri peÀaÏnom príspevku na kompenzáciu zv˘‰en˘ch v˘davkov sa zv˘‰ila hranica ochrany príjmu fyzickej osoby s ÈaÏk˘m zdravotn˘m postihnutím
pre poskytnutie tohto peÀaÏného príspevku z
dvojnásobku na trojnásobok sumy Ïivotného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Zaviedli sa nové podmienky, ktoré umoÏÀujú poskytovaÈ niektoré peÀaÏné príspevky
aj fyzick˘m osobám, ktoré v roku 2006
podºa zákona o sociálnej pomoci tieto podmienky nespæÀali.
I‰lo napríklad o peÀaÏn˘ príspevok na osobnú asistenciu, peÀaÏn˘ príspevok na kúpu
osobného motorového vozidla a peÀaÏn˘ príspevok na opatrovanie. ZároveÀ sme zaviedli kaÏdoroãnú valorizáciu v‰etk˘ch opakovan˘ch peÀaÏn˘ch príspevkov na kompenzáciu
a pri peÀaÏnom príspevku na opatrovanie sa
zv˘‰ila ochrana príjmu fyzickej osoby s ÈaÏk˘m zdravotn˘m postihnutím. Takisto sme
zaviedli nov˘ spôsob posudzovania odkázanosti na pomoc inej osoby, roz‰írili sme okruh
fyzick˘ch osôb, ktor˘m je moÏné poskytovaÈ
peÀaÏn˘ príspevok na opatrovanie, stanovili
sme jednotnú v˘‰ku peÀaÏného príspevku na
opatrovanie v prípade, ak fyzická osoba –
opatrovateº poberá niektorú zo zákonom ustanoven˘ch dôchodkov˘ch dávok. U ostatn˘ch
opatrovateºov sa v˘‰ka peÀaÏného príspevku
na opatrovanie stanovuje v závislosti od príjmu fyzickej osoby s ÈaÏk˘m zdravotn˘m postihnutím, priãom sa zv˘‰ila ochrana aj tohto
príjmu z 1,2-násobku na 1,3-násobok sumy Ïivotného minima pre jednu plnoletú fyzickú
osobu. Podºa nami stanovenej právnej úpravy
je moÏné fyzickej osobe, ktorá vykonáva opatrovanie poskytnúÈ odºahãovaciu sluÏbu. V
takomto prípade môÏe zároveÀ dostaÈ aj peÀaÏn˘ príspevok na opatrovanie. PeÀaÏn˘ príspevok na opatrovanie je tieÏ moÏné poskytnúÈ aj vtedy, ak sa fyzickej osobe s ÈaÏk˘m
zdravotn˘m postihnutím poskytuje opatrovateºská sluÏba najviac osem hodín mesaãne. Pri
peÀaÏnom príspevku na osobnú asistenciu sa
zv˘‰ila sadzba za jednu hodinu osobnej asistencie zo sumy 1,83 eur na 2,49 eur a zru‰ila
sa veková hranica 65 rokov na poskytovanie
70
tohto peÀaÏného príspevku. Zv˘‰ili sme maximálnu v˘‰ku peÀaÏného príspevku na kúpu
pomôcky, ktorou je druh˘ mechanick˘ vozík
zo sumy 531,11 eur na sumu 1 659,70 eur a
na kúpu druhého elektrického vozíka zo sumy
3 651,34 eur na sumu 4 979,09 eur . UmoÏnili sme poskytnúÈ peÀaÏn˘ príspevok na kúpu
pomôcky, ktorou je druh˘ naãúvací aparát, a
to v maximálnej v˘‰ke 331,94 eur a roz‰írili
sme moÏnosÈ kúpiÈ z tohto peÀaÏného príspevku nielen vodiaceho psa, ale aj asistenãného psa a signálneho psa.
Áno, na‰ou prioritou bolo práve odstránenie krívd b˘valej vlády. Na stretnutiach s obãanmi som sa stretla s veºkou vìakou a podporou t˘ch, ktor˘m sme pomohli zlep‰iÈ ich Ïivotné podmienky. Len na ilustráciu, rezort
taktieÏ opätovne priznal a zv˘‰il niektoré invalidné dôchodky a od‰kodnil tak 34 913 ºudí.
Verte mi, táto forma spätnej väzby je pre mÀa
povzbudzujúca a potvrdzujúca fakt, Ïe kroky,
ktoré sme podnikli práve pre zlep‰enie situácie t˘chto ºudí, neboli márne.
âo sa pomoci seniorom t˘ka, pristavím sa
pri roku 2006, keì sme prv˘ raz zaviedli vianoãn˘ príspevok, ktor˘ sa poskytuje kaÏdoroãne v závislosti od v˘‰ky dôchodku. V minulom roku ho dostalo takmer 1,16 milióna ºudí
a poskytli sme ho napriek finanãnej a hospodárskej kríze. ëalej by som rada upriamila pozornosÈ na najv˘znamnej‰ie zmeny v sociálnom poistení. Konkrétne napríklad na predæÏenie obdobia platenia poistného za vybran˘ okruh poistencov ‰tátu, roz‰írenie okruhu
poistencov ‰tátu o asistentov, zmenu termínu
zvy‰ovania dôchodkov˘ch dávok, ãiÏe valorizaãného mechanizmu, zv˘‰enie úrazovej
renty a pozostalostnej úrazovej renty, nové
urãenie sumy starobn˘ch dôchodkov priznan˘ch pred 1. októbrom 1988, dodatoãné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie, nové
podmienky nároku na invalidn˘ dôchodok –
a podot˘kam, to som poukázala len na tie najdôleÏitej‰ie zmeny, ktoré sa bezprostredne t˘kajú zlep‰enia Ïivota obyvateºov tejto krajiny.
KeìÏe priestor mi neumoÏÀuje vymenovaÈ
v‰etky zmeny, ktor˘mi by som sa za cel˘ rezort rada pochválila, nechám hovoriÈ aj ãísla
– celkovo sme doteraz prijali 146 zákonov, nariadení, opatrení a v˘nosov...
Miera nezamestnanosti na Slovensku, ktorá sa uÏ tretí mesiac zniÏuje z takmer 13
percent, sa v súãasnosti pohybuje na hranici 12 percent. Ako vnímate momentálnu
situáciu na trhu práce?
Vcelku uspokojivo. Trh práce sa postupne
stabilizuje, a aj ‰tatistika mi dáva za pravdu,
Ïe je moÏné oãakávaÈ mierne zlep‰ovanie,
ktoré je ale závislé od rôznych faktorov.
Z pohºadu poãtu voºn˘ch pracovn˘ch miest
je situácia stabilizovaná na úrovni pribliÏne 6tisíc aktuálnych voºn˘ch pracovn˘ch miest,
ktoré ku koncu mesiaca zostávajú neobsadené. T˘Ïdenne úrady práce, sociálnych vecí a
rodiny SR získajú a obsadia takmer tisíc pracovn˘ch miest. Nov˘ch zamestnancov si zamestnávatelia hºadajú aj in˘m spôsobom. V
priemere pribliÏne 16-tisíc uchádzaãov o zamestnanie odchádza mesaãne na rôzne voºné
pracovné miesta. Netreba v‰ak zabúdaÈ na
miesta, ktoré existujú a je reálna potreba ich
udrÏania nástrojmi aktívnej politiky trhu práce.
Nedá mi nespomenúÈ, Ïe v súvislosti s rie‰ením dopadov globálnej ekonomickej krízy
na zamestnanosÈ boli novelou zákona o sluÏbách zamestnanosti, úãinnou od marca 2009,
zaveden˘ch päÈ nov˘ch aktívnych opatrení
na trhu práce doãasného charakteru – do konca roku 2010 – aby sme podporili a udrÏali zamestnanosÈ, ako aj vytváranie nov˘ch pracovn˘ch miest, a to Príspevok na podporu
udrÏania zamestnanosti, Príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta, Príspevok ku mzde zamestnanca, Príspevok na
podporu samostatnej zárobkovej ãinnosti, Príspevok na samostatnú zárobkovú ãinnosÈ v oblasti spracovania poºnohospodárskych v˘robkov a obchodovania s nimi.
K spomínan˘m piatim opatreniam pribudlo 1. marca 2010 ìal‰ie nové aktívne opatrenie, rovnako doãasného charakteru do konca
budúceho roka, a síce Príspevok na podporu
regionálnej a miestnej zamestnanosti. Tieto
opatrenia sa v pozitívnom zmysle slova podpísali pod vytvorenie 50 135 pracovn˘ch miest
v celkovej dohodnutej sume finanãn˘ch prostriedkov vo v˘‰ke 30,5 mil. eur.
Aplikaãná prax ukázala, Ïe veºmi ‰Èastnú
ruku sme mali pri stanovení príspevku na podporu udrÏania zamestnanosti, ako protikrízového opatrenia, prostredníctvom ktorého bolo
za sledované obdobie podporené udrÏanie 41
472 pracovn˘ch miest a príspevku na podporu vytvorenia nového pracovného miesta, ktoré nám umoÏnilo podporiÈ vytvorenie 8 457
pracovn˘ch miest pre uchádzaãov o zamestnanie. Úãinn˘m opatrením sa ukazuje byÈ aj
príspevok na podporu regionálnej a miestnej
zamestnanosti, vzhºadom na to, Ïe za krátke
obdobie jeho úãinnosti, ãiÏe od 1. marca 2010
do 21. mája 2010 sa uzatvorilo uÏ 1 133 dohôd s dohodnut˘m poãtom 3 405 pracovn˘ch
miest na zamestnanie znev˘hodnen˘ch uchádzaãov o zamestnanie, priãom sa podarilo
umiestniÈ na trhu práce uÏ 3 239 z nich.
Samozrejme, k priaznivej‰ej situácii na na‰om trhu práce prispelo aj 33 aktívnych opatrení na trhu práce. KeìÏe vo väã‰ine prípadov
sa zaãínala ich úãinnosÈ na jar 2008, dnes môÏeme bilancovaÈ, Ïe v období od 1. marca do
konca roku 2009 opatrenia a programy podporili, udrÏali, ãi vytvorili viac ako 100-tisíc
pracovn˘ch miest.
Kedy oãakávate obrat smerom k lep‰iemu
na pracovnom trhu?
Napriek dobrej odolnosti trhov práce sa
oãakáva, Ïe Európa aÏ do konca roka 2010
stratí e‰te viac ako sedem miliónov pracovn˘ch miest a nezamestnanosÈ by mohla dosiahnuÈ v priemere viac ako 10 percent. Je pote‰iteºné, Ïe napriek spomínanej celosvetovo
nepriaznivej situácii sa na Slovensku vlna
hromadného prepú‰Èania zastavila a môÏeme
hovoriÈ o v˘raznom zníÏení novovyhlásen˘ch
hromadn˘ch prepú‰Èaní. Na ilustráciu – v prvom kvartáli 2010 bolo ohlásen˘ch 27 hromadn˘ch prepú‰Èaní, k˘m v rovnakom období predchádzajúceho roka ich bolo aÏ 179.
K obratu k lep‰iemu urãite prispejú aj uÏ
spomínané aktívne opatrenia trhu práce, aktivizácia poradensk˘ch sluÏieb a rokovaní pri
predchádzaní a utlmovaní dopadov hromadn˘ch prepú‰Èaní a prepú‰Èaní z titulu finanãnej a hospodárskej krízy, ako aj ponuka práce v rámci medzinárodnej siete EURES.
V L Á D A
S R
V tejto súvislosti musím spomenúÈ nedávny veºtrh práce – JobExpo 2010. Podujatie,
ktoré nadviazalo na dlhoroãnú tradíciu trhov
práce s medzinárodnou úãasÈou, sa stretlo s
veºk˘m ohlasom u vy‰e 20-tisíc obãanov hºadajúcich prácu, ako aj u takmer 150 zamestnávateºov z domova i zo zahraniãia, ktorí prácu ponúkali. Uchádzaãi aj záujemcovia o zamestnanie sa mohli oboznámiÈ s ponukou pribliÏne 1 400 pracovn˘ch miest na Slovensku.
PribliÏne 6 000 pracovn˘ch miest ponúkali
úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Ponuku zo zahraniãia roz‰írila o ìal‰ie voºné miesta aj medzinárodná sieÈ EURES o 400 miest
v zahraniãí. O tom, Ïe vyberaÈ naozaj bolo z
ãoho, svedãí 53 200 informaãn˘ch pohovorov
realizovan˘ch u jednotliv˘ch vystavovateºov.
Samotn˘ veºtrh priniesol náv‰tevníkom 1 331
predbeÏn˘ch pracovn˘ch zmlúv. ëal‰í z nich
majú ‰ancu uspieÈ v následn˘ch v˘berov˘ch
konaniach. Veºtrh práce ponúkol náv‰tevníkom aj moÏnosÈ overiÈ si jazykové ãi poãítaãové zruãnosti a súãasne absolvovaÈ test aj s
akreditovan˘m certifikátom potvrdzujúcim
ich kvality.
âoraz viac zaznievajú hlasy najmä z radov
opozície o zniÏovaní odvodovej zaÈaÏenosti ako o zbrani proti vysokej nezamestnanosti. Ak˘ je vበnázor na takéto opatrenie?
Ako som uÏ spomenula, prioritou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v oblasti sociálneho poistenia bolo pod mojím vedením v prvom rade presadenie opatrení zameran˘ch na nápravu krívd b˘valej vlády,
ktorej sa dopustili pri zavádzaní dôchodkovej
reformy a nového systému sociálneho poistenia na prelome rokov 2003 a 2004, t. z. nápravu ãasto nelogického a nespravodlivého právneho stavu, ktor˘ vznikol a pretrvával v dôsledku zavádzania uÏ spomínanej reformy.
Konkrétne mám na mysli najmä benevolentné nastavenie podmienok nároku na predãasn˘ starobn˘ dôchodok, opätovné prehodnocovanie invalidn˘ch dôchodkov – nález Ústavného súdu SR ã. 460/2006 Z. z. zo 7. júna
2006 – a zapojenie väã‰ieho poãtu osôb do 2.
piliera, v porovnaní s pôvodn˘mi predpokladmi b˘valej vlády, priãom pre veºké mnoÏstvo
t˘chto osôb nemalo spomínané zapojenie
zmysel, respektíve bolo aÏ nev˘hodné a v
niektor˘ch prípadoch tak do‰lo v dôsledku
zavádzajúceho konania.
VáÏnou krivdou bolo tieÏ nastavenie tak˘ch podmienok nároku na invalidné dôchodky u ich súãasn˘ch poberateºov, ktoré by spôsobili veºkému mnoÏstvu t˘chto poberateºov
zánik nároku na túto dávku dosiahnutím dôchodkového veku, priãom by im vznikol nárok na starobn˘ dôchodok v omnoho niωej
sume, respektíve by im nárok na starobn˘ dôchodok ani nevznikol a zostali by zo dÀa na
deÀ bez príjmu zo systému sociálneho poistenia. Tieto, ale aj ìal‰ie nenaplnené predpoklady oãakávané pri zavádzaní reformy vytvorili v systéme sociálneho poistenia „sekeru“ v
objeme pribliÏne 2,9 mld. eur v priebehu rokov 2004 aÏ 2011, s ktorou sa musela súãasná vláda, okrem naprávania vy‰‰ie spomenut˘ch váÏnych krívd, vyrovnaÈ. Medzi nevyhnutné opatrenia zlep‰ujúce bilanciu Sociálnej
poisÈovne patrí napríklad zv˘‰enie maximálnych vymeriavacích základov na platenie poistného na dôchodkové poistenie, poistného na
poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity z 3-násobku na 4násobok priemernej mesaãnej mzdy v NH SR
s cieºom posilniÈ solidaritu medzi vysoko a nízkopríjmov˘mi poistencami; sprísnenie podmienok nároku na predãasn˘ starobn˘ dôchodok z dôvodu priblíÏenia sa k pôvodnému
úãelu zavedenia in‰titútu predãasného starobného dôchodku, a to ochrana poistencov, ktorí pred dov⁄‰ením dôchodkového veku majú
problém uplatniÈ sa na trhu práce a predæÏenie
potrebného obdobia dôchodkového poistenia
a starobného dôchodkového sporenia na nárok
na starobn˘ dôchodok a predãasn˘ starobn˘
dôchodok z 10 na 15 rokov s cieºom ochrániÈ
budúcich dôchodcov.
Vo vzÈahu k ìal‰iemu smerovaniu dôchodkového systému, respektíve celého systému
sociálneho poistenia a moÏnosti zniÏovania
odvodov je potrebné si uvedomiÈ, Ïe uvedenú
problematiku musíme vnímaÈ komplexne najmä z pohºadu realizácie projektu UNITAS –
Zjednotenia v˘beru daní, clá a poistn˘ch odvodov, t. z., Ïe otázka moÏného zniÏovania odvodov bude relevantná aÏ v prípade, ak dôjde k zjednoteniu predmetného v˘beru. A ak
bude na to vytvoren˘ finanãn˘ priestor, ktor˘m by bol v˘padok spôsoben˘ zníÏením odvodov kompenzovan˘. V˘zvou do budúcnosti v‰ak nie je len projekt UNITAS, ale aj vytvorenie legislatívnych podmienok na pristúpenie k Európskemu zákonníku sociálneho
zabezpeãenia, ãím sa v‰eobecne zv˘‰i úroveÀ
sociálneho zabezpeãenia a taktieÏ dôjde k posilneniu miery solidarity v sociálnom poistení.
Ministerstvo sa veºmi zasadzovalo za tripartitu odborov, vlády a zamestnávateºsk˘ch
zdruÏení. Ako hodnotíte pozíciu a spoluprácu t˘chto troch skupín, ktor˘ch názory sa
ãasto rozchádzajú?
Treba si uvedomiÈ, Ïe sociálny dialóg je
neopomenuteºn˘m nástrojom participácie zástupcov zamestnancov a zamestnávateºov na
riadení makroekonomick˘ch a makrosociálnych procesov. E‰te nikdy nebol tak˘ dôleÏit˘ ako v tomto neºahkom období, keì na pod-
niky a zamestnancov doliehajú dopady svetovej finanãnej a hospodárskej krízy. Preto rokovania v Hospodárskej a sociálnej rade sú pre
vládu, ako aj sociálnych partnerov veºmi dôleÏité. V sociálnom dialógu ide o záujmy troch
strán, preto je úplne prirodzené a legitímne, Ïe
sa vÏdy na v‰etkom nezhodneme. To v‰ak ani
v koneãnom dôsledku nie je cieºom. Ide nám
o to, aby sme si vyjasnili postoje a – pokiaº je
to moÏné – aby sme nachádzali aj vzájomne
prijateºné rie‰enia. Aj keì sa niekedy na‰e názory vo v‰etkom vÏdy úplne nezhodujú, povaÏujem za nevyhnutné, aby sa vláda poradila so sociálnymi partnermi pri prijímaní opatrení sociálnej a hospodárskej politiky s vplyvom na podnikateºskú sféru a zamestnancov.
Inou otázkou je, ak niektor˘ z aktérov sociálneho dialógu nemá v skutoãnosti záujem o
kon‰truktívnu a korektnú spoluprácu. To v‰ak
nepovaÏujem za sociálny dialóg, skôr za praktiky bojkotu ãinnosti vlády.
Ako vnímate narastajúci problém s dlhodobo nezamestnan˘mi?
V súvislosti so zv˘‰en˘m poãtom obãanom, ktorí boli zaradení do evidencie uchádzaãov o zamestnanie sa komplexne zv˘‰il poãet
osôb v kaÏdej zo znev˘hodnen˘ch skupín obãanov vrátane dlhodobo nezamestnan˘ch obãanov. Nedá sa preto povedaÈ, Ïe narastá problém iba s dlhodobo nezamestnan˘mi obãanmi. Samozrejme, Ïe ‰peciálne aj na spomínanú skupinu obãanov je zameraná zv˘‰ená pozornosÈ úradov práce tak, aby títo uchádzaãi
o zamestnanie boli prioritne prostredníctvom
rôznych aktivít a nástrojov aktívnych opatrení trhu práce zaradení ão najskôr na trh práce.
S t˘m nepochybne súvisí aj prijatie opatrení, ktoré sa t˘kajú vzdelávania a rekvalifikácie niektor˘ch skupín obyvateºstva zo
znev˘hodnen˘ch oblastí s vysokou mierou
nezamestnanosti aj prostredníctvom nového programu európskych fondov. Aké konkrétne v˘sledky ste doteraz dosiahli?
V˘znamn˘m ãiniteºom aktívnych opatrení
trhu práce je vzdelávanie a príprava pre trh prá-
71
V L Á D A
S R
ce, ktor˘ napomáha uchádzaãom o zamestnanie, ºudom hºadajúcim si prácu a mamiãkám
po materskej dovolenke k ich zaãleneniu sa na
trh práce.
Úrad práce môÏe uchádzaãovi o zamestnanie zabezpeãiÈ vzdelávanie a prípravu pre trh
práce, ak o to písomne poÏiada, na základe
zhodnotenia jeho schopností, pracovn˘ch skúseností, odborn˘ch zruãností, dosiahnutého
stupÀa vzdelania a zdravotnej spôsobilosti
najmä v prípade nedostatku odborn˘ch vedomostí a odborn˘ch zruãností, potreby zmeny
vedomostí a odborn˘ch zruãností vzhºadom na
dopyt na trhu práce a straty schopností vykonávaÈ pracovnú ãinnosÈ v doteraj‰om zamestnaní.
Uchádzaãovi o zamestnanie môÏe úrad zabezpeãiÈ bezplatne vzdelávanie a prípravu pre
trh práce. Na základe podpísanej dohody Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny preplatí záujemcovi o zamestnanie náklady na kurzovné aÏ do v˘‰ky 100 percent nákladov. TaktieÏ
úrad uhrádza vedºaj‰ie náklady na stravovanie, ubytovanie a v˘davky na cestovné z miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu do miesta konania rekvalifikaãného kurzu
v zmysle zákona o cestovn˘ch náhradách.
Nezamestnan˘m rodiãom starajúcim o dieÈa
pred zaãatím povinnej ‰kolskej dochádzky,
ktorí sa zúãastnia rekvalifikaãného kurzu sa
vypláca príspevok na sluÏbu pre rodinu s deÈmi vo v˘‰ke 43,16 eur mesaãne na jedno dieÈa a na kaÏdé ìal‰ie dieÈa vo v˘‰ke 33,20 eur.
Vzdelávanie a prípravu pre trh práce si
v‰ak môÏe zabezpeãiÈ uchádzaã o zamestnanie z vlastnej iniciatívy na vlastné náklady.
Nezamestnan˘ zúãastÀujúci sa na rekvalifikaãnom kurze, ktor˘ trvá viac ako jeden kalendárny mesiac, má nárok na dávku vo v˘‰ke Ïivotného minima. V˘‰ka Ïivotného minima 178,92 eur platila do 30. júna 2009. Od
1. júla 2009 má uchádzaã o zamestnanie, ktor˘ sa zúãastÀuje na vzdelávaní a príprave pre
trh práce v dæÏke viac ako jeden kalendárny
mesiac nárok na dávku vo v˘‰ke 185,19 eur.
Ako sa tieto opatrenia pretavili do konkrétnych v˘sledkov? Dajme vari opäÈ priestor ãíslam – v roku 2008 úrady práce prijali 19
233 Ïiadostí uchádzaãov o zamestnanie a znev˘hodnen˘ch uchádzaãov o zamestnanie na
zaradenie do vzdelávania a prípravy pre trh
práce. Do vzdelávania a prípravy pre trh práce bolo zaraden˘ch 12 004 uchádzaãov o zamestnanie a 97 znev˘hodnen˘ch uchádzaãov
o zamestnanie, ão predstavuje 62,9 percent z
prijat˘ch Ïiadostí. Vzdelávanie a prípravu pre
trh práce absolvovalo spolu 12 037 osôb.
Do konca septembra 2009 bolo do vzdelávania a prípravy pre trh práce zaraden˘ch 13
340 uchádzaãov o zamestnanie v dohodnutej
sume 4 728 939,00 eur.
Rada by som v tejto súvislosti spomenula
e‰te dva nové národné projekty NP III 2/A
Vzdelávanie a príprava pre trh práce a NP
III2/B Zvy‰ovanie zamestnanosti a zamestnateºnosti znev˘hoden˘ch uchádzaãov o zamestnanie, z ktor˘ch bude financované vzdelávanie a príprava pre trh práce na najbliωie obdobie. Nové národné projekty sú financované 85 percent z Európskeho sociálneho fondu a 15 percent zo ‰tátneho rozpoãtu. Podkladom na urãenie cieºov vzdelávania, respektíve rekvalifikácie sú jednotlivé regionálne plány vzdelávania spomenuté vy‰‰ie. V súãasnos-
72
ti sa spracúvajú podklady k jednotliv˘m verejn˘m obstarávaniam na aktivity uveden˘ch
národn˘ch projektov.
Ministerstvo zaãalo pracovaÈ na novom informaãnom systéme pre sociálne dávky.
Mohli by ste priblíÏiÈ podstatu tohto projektu?
Národn˘ projekt Elektronické sluÏby Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na
úseku v˘konu správy ‰tátne sociálne dávky,
sociálna pomoc a pomoc v hmotnej núdzi je
jedn˘m z v˘znamn˘ch projektov v oblasti
eGovernmentu. Jeho hlavn˘m cieºom je zjednodu‰iÈ prístup verejnosti k sluÏbám Ústredia
a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
v oblasti sociálnych dávok, podporiÈ a zracionalizovaÈ ãinnosÈ oboch in‰titúcií pri rozhodovaní o sociálnych dávkach a pri ich vyplácaní, poskytnúÈ informaãné a analytické prostriedky pre manaÏovanie oblasti sociálnych
dávok . Po ukonãení projektu budú obãanom
k dispozícii moderné elektronické sluÏby pre
styk s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny,
ktoré im umoÏnia prostredníctvom internetu
podávaÈ Ïiadosti o sociálne dávky, získavaÈ informácie o postupe v procese rozhodovania o
Ïiadosti, prezeraÈ si zoznamy vyplaten˘ch dávok a pod. Ide o dôleÏitú súãasÈ sluÏieb eGovernmentu v sociálnej oblasti. V súãasnosti je
plánovan˘ch 40 rôznych typov Ïiadostí, o
ktoré bude moÏné poÏiadaÈ elektronick˘m
spôsobom. Uvediem aj konkrétny príklad:
Keì si obãan SR bude chcieÈ poÏiadaÈ napríklad o rodiãovsk˘ príspevok, uÏ nebude musieÈ
podnikaÈ cestu na Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny alebo aj do Sociálnej poisÈovne. Cez
internet sa prihlási na svoje konto na portáli,
kde vyberie konkrétny typ Ïiadosti, vyplní v
elektronickom formulári základné údaje o
sebe, svojom partnerovi a svojom dieÈati, nahlási ãíslo úãtu, alebo adresu, na ktorú mu má
byÈ dávka doruãená a formulár odo‰le. ÎiadosÈ
sa spracuje v IS RSD – skontroluje sa identita Ïiadateºa, jeho partnera aj dieÈaÈa voãi registru osôb, získa sa informácia zo Sociálnej poisÈovne o poberaní materského a následne sa
prisúdi alebo zamietne nárok na dávku a vypoãíta sa jej v˘‰ka. Îiadateºovi bude odoslané elektronicky podpísané rozhodnutie a v
prípade priznania dávky mu táto bude vyplatená v najbliωom v˘platnom termíne.
Spomínan˘ informaãn˘ systém prispeje k
zr˘chleniu konania o sociálnych dávkach vìaka automatizácii procesu riadenia Ïiadostí o
sociálne dávky od ich podania, cez automatizované získavanie relevantn˘ch vstupn˘ch
údajov z in˘ch informaãn˘ch systémov, posúdenie nároku na dávku, aÏ po v˘poãet jej v˘‰ky a vyplatenie Ïiadateºovi. Pomocou kontroln˘ch mechanizmov sa zamedzí vyskytujúcim
sa prípadom zneuÏívania, napríklad viacnásobného poberania sociálnych dávok. Okrem zníÏenia poãtu neoprávnene vyplaten˘ch dávok
sa u‰etrí aj na ãasovom a finanãne nároãnom
vymáhaní. Vìaka zavedeniu elektronick˘ch
rozhodnutí v konaní o sociálnych dávkach sa
zredukuje mnoÏstvo papierovej komunikácie.
Pri súãasnom poãte vydan˘ch rozhodnutí roãne – okolo 750-tisíc – tak príde k netriviálnym
úsporám okrem iného aj na po‰tov˘ch poplatkoch. Národn˘ projekt sa musí ukonãiÈ
do 24 mesiacov, ão znamená, Ïe najneskôr vo
februári 2012 ho budú môcÈ obãania v plnej
miere vyuÏívaÈ.
Aké rie‰enia ponúka vláde SR nová Stratégia rozvoja slovenskej spoloãnosti do roku
2020, napríklad v oblasti dlhodobo neudrÏateºného prvého priebeÏného piliera?
Stratégia rozvoja slovenskej spoloãnosti,
ktorú vláda SR vzala na vedomie 10. marca
2010 a ku ktorej zároveÀ bola vyhlásená odborná a verejná diskusia, v oblasti dôchodkového systému navrhuje okrem iného reformu
financovania 1. a 2. piliera a zavedenie in‰titútu minimálneho dôchodku. V zásade nemám v˘hrady k návrhom prezentovan˘m v
stratégií pre oblasÈ dôchodkového systému, av‰ak popri zabezpeãení finanãnej udrÏateºnosti systému je potrebné braÈ do úvahy aj zabezpeãenie primeranej ochrany dôchodcov a kaÏdé opatrenie, ktoré sa navrhuje, je potrebné citlivo zváÏiÈ vo väzbe na ìal‰ie opatrenia, vo
väzbe na nastavenie ãasovej realizácie a vo
väzbe na dopady z pohºadu obãanov. V˘zvy,
ktor˘m bude ãeliÈ dôchodkov˘ systém do budúcnosti, som uÏ spomínala. V kaÏdom prípade zmeny, respektíve ìal‰ie smerovanie dôchodkového systému, by mali byÈ prijímané na
základe ão naj‰ir‰ieho odborného, politického a verejného konsenzu a nie unáhlene a nepremyslene. Dôsledky unáhlen˘ch zmien môÏeme vidieÈ v súãasnosti ako v˘sledok reformy dôchodkového systému a systému sociálneho poistenia, keì cel˘ proces reformy od samotnej prípravy, cez schválenie a implementáciu príslu‰n˘ch zákonov trval menej ako jeden rok, nehovoriac o (ne)pripravenosti Sociálnej poisÈovne, najmä jej informaãn˘ch systémov, na také váÏne zmeny.
Ministerstvo v spolupráci s Fondom sociálneho rozvoja nedávno od‰tartovalo Celoroãn˘ projekt Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúãeniu. Koºko toho
vie o chudobe slovenská verejnosÈ?
Poãas mojich pracovn˘ch, ale aj súkromn˘ch náv‰tev v‰etk˘ch kútov Slovenska som
sa veºa zhovárala s ºuìmi, naãúvala ich problémom. Faktom zostáva, Ïe ºudia sa s chudobou
stretávajú, vnímajú ju – intenzívnej‰ie prirodzene tí, ktor˘ch sa bezprostredne t˘ka. Chudoba
je v‰ak ‰irokosiahly problém. MÀa veºmi te‰í,
Ïe sa Slovensko zapojilo do kampane v rámci
Európskeho roka boja proti chudobe a to aj napriek tomu, Ïe miera rizika chudoby na Slovensku patrí k najniωím v rámci Európskej
únie. Sociálne vylúãení potrebujú pocítiÈ podporu zo strany spoloãnosti v podobe solidárnej‰ieho prístupu. ·iroká verejnosÈ naopak
musí prekonaÈ mnoÏstvo stereotypov zviazan˘ch s problematikou chudoby a postojov k
chudobn˘m a sociálne vylúãen˘m. Osvetov˘
charakter kampane ponúka vysvetlenie základn˘ch pojmov a súvislostí v spojení s témami chudoby a sociálneho vylúãenia, ão je základn˘m predpokladom otvorenia kvalitnej
celospoloãenskej diskusie. Chudobu a sociálnu exklúziu ako celospoloãensk˘ problém nie
je moÏné rie‰iÈ izolovane len prostredníctvom
sociálnych opatrení. Preto tieÏ v rámci Európskeho roka boja proti chudobe vyz˘vame k
spolupráci ão naj‰ir‰í okruh mimovládnych
organizácií orientovan˘ch vo svojej ãinnosti na
pomoc najrozliãnej‰ím skupinám ºudí ohrozen˘ch sociálnym vylúãením a chudobou.
P O D P R E D S E D A
N R
S R
Vie, Ïe koalície neb˘vajú uzatvorené iba z lásky, tá súãasná si v‰ak udrÏala akcieschopnosÈ a stabilitu aÏ
do volieb. Takisto oãakáva, Ïe „budúca koalícia bude zásadn˘m spôsobom závislá od v˘sledku volieb
a strategick˘ch potrieb ‰tátu a programov˘ch prienikoch pri tvorbe vládneho programu“. Rovnako vie,
Ïe zostavenie budúcej koalície môÏe „zásadn˘m spôsobom ovplyvniÈ prípadn˘ prepad jednej z niektor˘ch
etablovan˘ch politick˘ch strán“. âi sa splní jeho predstava, Ïe je naãase zaãaÈ pretváraÈ nezdravú
polaritu spoloãnosti, uvidíme uÏ po t˘chto voºbách. Podpredseda NR SR za Smer-SD Miroslav âÍÎ.
Vláda aj parlament si udrÏali
stabilitu aÏ do volieb
kej polarizácie krajiny a reálnych alternatív pri
rie‰ení kolízií. Realizácia tzv. „vodcovského“
princípu pri ãinnosti koalície na základe najväã‰ej zodpovednosti má svoje objektívne hranice.
Ako vnímate ìal‰ie dve strany, ktoré pôsobia
vo „va‰ej polovici“ politického spektra –
KSS a SDª, ktorá sa v poslednom ãase dosÈ
kriticky vyjadruje na va‰u adresu?
Ako vyjadrenia, ktoré ovplyvÀuje predvolebná logika, snaha zviditeºniÈ sa, v prípade SDª
aj ako snaha diskreditovaÈ Smer-SD na základe politickej objednávky opozície. Je faktom, Ïe
z politického vedenia SDª z verejn˘ch vystúpení nepoznám nikoho.
Podºa viacer˘ch vyjadrení sa zdá, Ïe ste s
vládnutím so svojimi partnermi spokojn˘ –
chceli by ste si to zopakovaÈ?
KaÏdé vládnutie, resp. kaÏdá koalícia nie je
uzatvorená z lásky. Úspe‰nosÈ kaÏdej koalície
moÏno hodnotiÈ z hºadiska rozmanit˘ch kritérií,
ako aj z pohºadu, do akej miery splnila stanovené ciele. Pôsobenie tejto koalície zabezpeãilo potrebnú stabilitu ‰tátu na vstup do schengenského priestoru, prijatie eura, Lisabonskej zmluvy, na efektívne rie‰enie otázok spojen˘ch so
svetovou hospodárskou krízou. V zásade sa dodrÏiavali ustanovenia koaliãnej zmluvy, vláda,
ako aj parlament konali v zásade bezproblémovo a udrÏali si akcieschopnosÈ a potrebnú stabilitu do posledn˘ch chvíº pred voºbami. V porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami to nie je
celkom samozrejm˘ jav. Vzhºadom na to, Ïe
obaja partneri patria skôr k stredo-pravej ãasti
politického spektra sa docielila aj relatívne vysoká zhoda v programov˘ch otázkach a dosiahli sme vysok˘ stupeÀ podpory pre realizáciu politiky sociálneho ‰tátu. Problémy smerovali skôr
k netotoÏn˘m pohºadom na niektoré postupy pri
správe ‰tátu a predov‰etk˘m ku viacer˘m etick˘m kritériám pri nakladaní s majetkom ‰tátu,
spôsobe a realizácii ochrany národno‰tátnych
záujmov a prístupe k národnostn˘m men‰inám.
Budúca koalícia bude zásadn˘m spôsobom závislá od v˘sledku volieb, strategick˘ch potrieb
‰tátu a nepochybne tieÏ od ochoty poctivo pra-
covaÈ na programov˘ch prienikoch pri tvorbe
vládneho programu.
AÏ do jari tohto roku sa zdalo, Ïe (spolu)vládnutie Smeru nie je niãím ohrozené a hoci je
zrejme zjavné, Ïe Smer bude maÈ najviac
mandátov, viacero prieskumov ukazuje, Ïe
zostavovanie vlády môÏe byÈ veºk˘m rébusom. âím si vysvetºujete takú zmenu trendu
v preferenciách politick˘ch strán?
To, Ïe hospodárska kríza v tomto smere zásadne zasiahne aktuálnu vládu, bolo politick˘m komentátorom jasné uÏ viac ako pred rokom. Zneistené a ohrozené obyvateºstvo vníma
vo vy‰‰ej miere mediálne, ako aj opoziãné ataky, je prístupnej‰ie nov˘m sºubom, citlivej‰ie
vníma správy, ãi uÏ domnelé alebo skutoãné o
spôsoboch nakladania s verejn˘m majetkom.
Na jednej strane bolo nevyhnutné, aby sa
Smer di‰tancoval od prehre‰kov svojich partnerov, na druhej strane im to zrejme zníÏilo
podporu vo verejnosti – dala sa táto dilema
rie‰iÈ inak? DrÏaÈ partnerov nakrátko od samotného zaãiatku?
Myslím si, Ïe iné viditeºné rie‰enia neboli.
Koalícia je spojenectvo strán s rozdielnou intenzitou autentickej podpory ºudí, s vlastnou zodpovednosÈou kaÏdého subjektu. ZodpovednosÈ
najväã‰ej strany v koalícii za kvalitu správy ‰tátu je zrejmá, av‰ak limitovaná logikou politic-
Vo viacer˘ch posledn˘ch voºbách sa zvyãajne presadila do NR SR nová strana – ãi uÏ to
bola SOP, ANO, Smer a teraz sa zdá, Ïe to
bude SaS. Nie je to aj signál akejsi nespokojnosti s t˘m, kto vládne a kto je v opozícii?
Akoby ºudia stále ãakali nieão nové, iné, ão
prinesie nejakú kvalitatívnu zmenu...
Ale áno, podobn˘ jav sa objavil pri kaÏd˘ch
voºbách doteraz a takéto momenty sme zaznamenali aj pri súãasn˘ch voºbách v âeskej republike. Frustrácia z aktuálnej politiky, ãi politikov je v‰eobecn˘ jav, rovnako ako predstava,
Ïe noví a zatiaº neznámi ºudia môÏu existujúce
problémy rie‰iÈ lep‰ie. Nové strany v‰ak doteraz, okrem Smeru-SD neprekroãili hranicu 10%,
aj keì spravidla mali siln˘ koaliãn˘ potenciál.
Pokladám v‰ak za dôleÏité, aby sa potenciálni
voliãi dobre zoznámili s reálnymi programami
t˘chto strán, a aby venovali veºkú pozornosÈ personálnemu vedeniu a ich osobnostn˘m kvalitám. V dne‰nej politike má mimoriadny v˘znam dôsledná znalosÈ politick˘ch a spoloãensk˘ch reálií, schopnosÈ vnímaÈ problémy v dostatoãnej ‰írke a spektre, moÏnosÈ ponúknuÈ
osobnosti tak pre celo‰tátnu, regionálnu a miestnu úroveÀ. Je veºk˘ rozdiel medzi chcením a vedením ako. Je potrebné vnímaÈ aj skutoãné
predpoklady pre efektívnu politickú ãinnosÈ a
odlí‰iÈ ju od rôznych druhov populizmu.
Aj kvalifikovaní pozorovatelia slovenského
politického Ïivota pripú‰Èajú, Ïe o zostavení
vlády nerozhodne to, kto získa najviac mandátov, ale to, kto z tzv. mal˘ch sa dostane do
NR SR. Vláda bude zrejme vyzeraÈ inak, ãi
sa do NR SR dostanú dve maìarské strany
alebo iba jedna, ãi uspejú obaja va‰i koaliãní partneri, alebo iba jeden...
73
P O D P R E D S E D A
N R
S R
UvaÏujem podobn˘m spôsobom, a preto rôzne zostavovanie koalícii pred voºbami povaÏujem za neefektívne. Pre budúcu koalíciu bude
rozhodujúce kaÏdé percento pre jednotlivé politické strany a zásadn˘m spôsobom ju môÏe
ovplyvniÈ prípadn˘ prepad jednej z niektor˘ch
etablovan˘ch politick˘ch strán.
Aké sú va‰e hlavné priority pri zostavovaní
povolebnej koalície? Sú medze, za ktoré
v Ïiadnom prípade neustúpite?
Zjednodu‰ene má Smer-SD dve základné programové priority. Politiku európskeho sociálneho ‰tátu a ochranu národno‰tátnych záujmov.
K nim patrí ochrana suverenity, integrity, národn˘ch zdrojov, nezávislosti. Logicky je prioritou
moÏn˘ programov˘ prienik, dohoda na aspoÀ základn˘ch prvkoch hierarchizovaného hodnotového systému, primeran˘ stupeÀ ochoty ku kompromisom, osobnostná kultúra predstaviteºov
predpokladaného partnera. Ak pokladáme aktivity ná‰ho juÏného suseda za bezpeãnostné riziko, tak dôleÏitá bude aj schopnosÈ budúcej vlády zabezpeãovaÈ potrebné aktivity aj v prostredí EÚ, ãi v medzinárodnom prostredí. Ak vnímame politiku ako sluÏbu obãanom a ak principiálnou úlohu politiky je zabezpeãovaÈ ºuìom podmienky pre dôstojn˘ a pokojn˘ Ïivot, tak moÏn˘m koaliãn˘m limitom by boli skôr rôzne prvky extrémizmu, zásadné rozdiely v pohºade na
ochranu národno‰tátnych záujmov, ãi nere‰pektovanie dosiahnut˘ch sociálnych ‰tandardov.
âo povaÏujete za kºúãovú tému tejto volebnej kampane? Akoby to neboli základné
problémy slovenskej spoloãnosti – nezamestnanosÈ, v˘voj ‰tátneho rozpoãtu, dopady
svetovej krízy na slovenskú ekonomiku a
ako ich minimalizovaÈ... Preão?
Logicky by sme v‰etci oãakávali, Ïe hlavnou
témou budú programové otázky. Podºa môjho
názoru sa im súãasná opozícia vyh˘ba a diskusiu o nich povaÏuje pre seba za nev˘hodnú. Signifikantn˘m je pokus súãasnej líderky SDKÚ
zmeniÈ rétoriku vo vzÈahu k sociálnemu ‰tátu, k
spravodlivej‰iemu prerozdeºovaniu, väã‰ej citlivosti k sociálnym potrebám ºudí, av‰ak bez
toho, aby uviedla zdroje na ich realizáciu, konkretizovala ich, stanovila jednotlivé postupy.
ZároveÀ prezentuje politiku zastavenia zadlÏovania importovanú z âeskej republiky, máva
gréckou kartou. Tieto protismerne pôsobiace
tendencie uvádza tieÏ KDH, ktoré s nezmenenou
neoliberálnou politikou chce podporovaÈ mladé
rodiny, vzdelanie, dôchodcov, zdravotníctvo.
Takto vymedzené programy skr˘vajú nebezpeãenstvo odhalenia vnútorn˘ch protireãení a tak
s masívnou podporou médií ide skôr o politiku
prezentovania tzv. ‰kandálov, osobn˘ch diskreditácií, diskreditácie ºavice ako my‰lienkového
prúdu. Tzv. maìarskú kartu dotiahol do ná‰ho
prostredia nበjuÏn˘ sused a jej dopady a moÏné dôsledky prijat˘ch opatrení sa stali súãasÈou
predvolebného boja celkom prirodzene.
Premiér viackrát vyhlásil, Ïe volebná kampaÀ by mala byÈ skôr za ako proti. âo znamená za v prípade Smeru-SD?
Ak mám byÈ úprimn˘, súãasn˘ charakter volebnej kampane sme predpokladali, viedli nás
k tomu skúsenosti a poznatky tohto volebného
obdobia. Z doteraz povedaného vypl˘va, Ïe
hodnotové konfrontácie, podrobné hodnotenie
navrhnut˘ch povolebn˘ch krokov povaÏujeme
74
za veºmi dôleÏité a zásadné. Ak veríme hodnote demokracii, tak je úlohou politick˘ch strán,
ale hlavne ich povinnosÈou podrobne informovaÈ verejnosÈ o zásadn˘ch cieºoch a realizovaÈ
politiku poãas ‰tyroch rokov v intenciách navrhnut˘ch krokov a byÈ t˘mito prezentovan˘mi
cieºmi viazan˘. V minulosti sme pozorovali
skôr opaãné tendencie a Ïiadnu pozitívnu zmenu doteraz neregistrujeme.
Nie je zvlá‰tne, Ïe o slovenskej spoloãnosti sa
dlhodobo traduje, Ïe je paternalistická, nastavená skôr ºavicovo, ale prieskumy verejnej
mienky vypovedajú, Ïe podpora neºavicov˘ch
strán (ktor˘mi sú vlastne v‰etky okrem Smeru) prevy‰uje podporu ºavice... ako si to vysvetºujete? Staãí predpoklad, Ïe delenie na ºavicu a pravicu vôbec nie je také dôleÏité?
NuÏ v tomto prípade by som skôr poukázal na
nevyváÏen˘ mediálny priestor, predov‰etk˘m v
printov˘ch médiách. NedokáÏem v sebe potlaãiÈ názor, Ïe ich evidentnou snahou je poukázaÈ
na ‰kodlivosÈ osvedãeného európskeho sociálneho modelu, aká je pre spoloãnosÈ ‰kodlivá politika Smeru-SD atì. Pokiaº by i‰lo o hodnotovú
polemiku a poskytnutie vyváÏeného priestoru pre
celé názorové spektrum, tak by to bolo v poriadku, ale stále si myslím, Ïe sme svedkami silnej
manipulácie v prospech silného neoliberálneho
individualistického politického myslenia. Okrem
toho z médií sa vytratila citlivosÈ a slu‰nosÈ, ão
v˘razne zasahuje verejnú mienku a city ºudí.
Sociologiãka Oºga Gyárfá‰ová vo svojom
ãlánku v knihe Kde sme. Mentálne mapy Slovenska na margo slovenského voliãa napísala, Ïe „napriek stovkám ‰túdií a anal˘z zostáva v mnohom záhadnou ãiernou skrinkou,
klbkom ÈaÏko pochopiteºn˘ch motivácií, neraz skôr prípadom pre psychoanalytika neÏ
sociológa“. TieÏ si to myslíte?
Veºmi zvlá‰tne kon‰tatovanie od sociológa.
·koda, Ïe nenapísala, v ktorej krajine je to inak.
Je nesplniteºnou túÏbou kaÏdého politika dostaÈ
skutoãne exaktné údaje o tom, ão si myslí a hlavne, ako sa bude správaÈ „jeho“ obyvateºstvo. Verejná mienka je vrtkavá, je ovplyvniteºná, podlieha emóciám, manipuláciám, ale zároveÀ je
múdra a schopná urobiÈ správne rozhodnutia.
Obãanov Slovenska povaÏujem za vyspel˘ch,
schopn˘ch reflektovaÈ aktuálny stav.
Ani tejto koalícii sa nepodarilo prekonaÈ
dlhodob˘ zlozvyk slovenského parlamentu
–neakceptovaÈ a nepodporovaÈ racionálne
argumenty a návrhy opoziãn˘ch poslancov
–dala by sa táto situácia zmeniÈ v novom
parlamente?
OznaãiÈ existujúci stav ako zlozvyk je podºa
mÀa nepresné. Poslanci vládnej koalície úplne
prirodzene realizujú vládny program, ktor˘ b˘va
ãasto v rozpore s programami opoziãn˘ch strán.
PozmeÀujúce návrhy opozície ãasto znamenajú pokus o prienik vládnych programov˘ch priorít do právnych predpisov. Je pravda, Ïe ochotu zaoberaÈ sa opoziãn˘mi návrhmi ãasto
ovplyvÀuje charakter politického zápasu, dôvera v dobrú vôºu, negatívne prípady z minulosti. Problémom je aj to, ão je vlastne „dobr˘“ návrh. Väã‰inou sa práve o obsahu návrhu vedie
politick˘ boj. Parlamentná ‰tatistika prijat˘ch
návrhov opozície v‰ak nevyzerá hrozivo.
PovaÏujete za pravdepodobné, aby po voºbách vládla koalícia zloÏená zo súãasnej koaliãnej a opoziãnej strany? Teraj‰ie vyjadrenia lídrov opoziãn˘ch strán to vyluãujú, ale
veºmi dobre vieme, Ïe predvolebné vyhlásenia a povolebné skutky sú neraz zásadne odli‰né. Aké by boli prednosti a slabiny takejto koalície?
Súhlasím s t˘m, Ïe rôzne predvolebné vyhlásenia politick˘ch strán k moÏnosti budúcich
koalícii povolebná realita mení. Nie je to ideálne, pretoÏe to voliãi môÏu vnímaÈ ako manipuláciu, ãi nevierohodnosÈ. Na druhej strane je potrebn˘ dostatoãn˘ priestor pre vykonanie vôle
voliãov, priãom voºby môÏu predvolebn˘ stav
zásadne zmeniÈ. Je faktom, Ïe Slovensku ‰kodí rozdelenie spoloãnosti ako dediãstvo 90-tych
rokov, ako aj osobitné postavenie Bratislavy k
ostatnému Slovensku. Negatívne pôsobia dozvuky rozdelenia âeskoslovenska, vzÈahy k národn˘m otázkam ako hodnote, národnostné
otázky, intenzita ochrany národno‰tátnych záujmov, vzÈah neoliberálnych hodnôt, individualizmu, obãianskosti – k snahe zabezpeãovaÈ
rovnomern˘ rozvoj celej spoloãnosti, solidarite a prerozdeºovaniu. Túto spoloãenskú polarizáciu fakticky kopírujú aj politické strany a vytvárajú príslu‰né tábory. Myslím, Ïe je naãase
zaãaÈ túto polaritu prekonávaÈ.
N Á R O D N Á
R A D A
S R
Vieme, samozrejme, Ïe uÏ v minulom ãísle sme uverejnili sumarizujúci rozhovor ná‰ho publicistu
Roberta Kotiana s Franti‰kom MIKLO·KOM. Ale vzhºadom na to, Ïe aj nበdruh˘ „rozhovorov˘“ Ïurnalista
Ernest Weidler vlastne cel˘ svoj ponovembrov˘ profesionálny Ïivot spojil s popredn˘mi osobnosÈami
dramatického obdobia od novembra 1989 po dne‰ok, a teda vo v˘raznej miere aj s Miklo‰kom, ktor˘ patril
medzi dominantné individuality, má si s ním ão povedaÈ o jeho politickom i straníckom oblúku ohraniãenom
rokmi 1990 – 2010. A tak uzatvárame dosÈ rozsiahlu kapitolu kontaktov doteraj‰ieho Parlamentného
kuriéra s Miklo‰kovou osobnosÈou dne‰n˘m interview. Miklo‰ko bol totiÏ muÏom, ktor˘ bol v slovenskej
vrcholovej politike príÈaÏliv˘ alebo dôleÏit˘ prinajmen‰om dvoma svojimi vlastnosÈami: VÏdy mal svoj
vlastn˘, ãasto aÏ príli‰ originálny názor na pohyby v modernej slovenskej politike, ale aj na historick˘ v˘voj
slovenského národa – a vÏdy si za svojimi názormi dosÈ nekompromisne stál. A druhou, mimoriadne
dôleÏitou ãrtou tohto aktívneho politika bola vlastnosÈ, ktorá takmer v‰etk˘m súãasn˘m politikom
nepríjemne ch˘ba: nebol parlamentn˘m byrokratom a politick˘m úradn˘m ‰imºom, ale bol a je humanistom,
v ãom ho môÏeme chápaÈ ako ist˘ protipól, ale aj slovensk˘ ekvivalent Václava Havla. A aj preto si ho
novinár vÏdy váÏil ako zaujímavého a príÈaÏlivého partnera pre zmyslupln˘ dialóg.
KaÏdého jedného to stihne
zaloÏiÈ stranu. Îe to bolo správne, aby sme raz
mohli povedaÈ, Ïe sme postavili alternatívu k
tomu, ão tu bolo pred pár rokmi príli‰ zafixované. Tá znaãka v‰ak nezabrala. Ja si myslím, Ïe znaãka nezabrala aj preto, lebo jednak sú ºudia konzervatívni a na‰i voliãi si poãas 20 rokov zvykli na znaãku KDH, ktorá
predsa len je zárukou nieãoho, a jednak vlastne ten spor, ktor˘ sa odohral vnútri KDH
medzi nami ‰tyrmi – Palkom, Minárikom,
Bauerom a mnou – a medzi KDH, najmä jej
‰truktúrami, nevy‰iel navonok tak, aby si ho
na‰i voliãi uvedomili a najmä prebrali v sebe,
a takisto aby si ho uvedomil dostatoãn˘ poãet, takÏe z tejto stránky problémové veci
budú ìalej plynúÈ a treba ich nechaÈ ìalej
plynúÈ.
Od va‰ich zaãiatkov, keì ste do politiky
vstúpili, aÏ v podstate doteraz, preÏili sme
svojím spôsobom 20 rokov v zaujímavej
kooperácii. A teraz zrazu sa to má preru‰iÈ. Ako vnímate tento svoj momentálny
údel? Je to bodka za nieãím? Alebo skôr
bodkoãiarka? Alebo je to ‰tart k nieãomu
úplne inému a novému a lep‰iemu?
Prvého marca 2010 to bolo 20 rokov, ão
som vstúpil do parlamentu, a v stredu 3. marca som pozval Jána Budaja na obed, ale s t˘m,
aby – samozrejme – on zaÀ zaplatil, pretoÏe
on bol ten, kto ma dotlaãil do najvy‰‰ej slovenskej politiky, odkiaº som sa uÏ potom
dlhé roky nedostal. To „nedostal“ hovorím v
úvodzovkách, lebo musím úprimne povedaÈ,
Ïe som v nej bol celkom rád bol. Je to 20 rokov, ão som v slovenskom parlamente bez
prestania, a to hovorí dve veci: Hovorí to o
tom, Ïe nejak˘m spôsobom aj svoju osobnú,
aj stranícku, aj – povedal by som – ‰tátnu históriu som preÏil tu, v tomto prostredí, a preto, isteÏe, kaÏd˘ tak˘to odchod môÏe niesÈ v
sebe istú nostalgiu. Ale na druhej strane nemôÏem nebraÈ do úvahy, Ïe kaÏd˘ jeden politik bude raz postaven˘ pred takúto situáciu,
pretoÏe nikto tu nie je naveky. To bolo to zúfalstvo komunistick˘ch mocipánov, ktorí nechceli odísÈ, lebo vedeli, Ïe sa stanú obyãajn˘mi ºuìmi a Ïe budú musieÈ chodiÈ riadne po
ulici ako ostatní, takÏe, myslím si, Ïe v tomto smere sa nemám na ão sÈaÏovaÈ, pretoÏe to
kaÏdého jedného stihne a málokto nakoniec
môÏe byÈ tak˘, aby si mohol povedaÈ: Bol som
tu cel˘ch 20 rokov a bol som pri veºmi zaujímav˘ch udalostiach tejto krajiny. MoÏno to
nie je odchod, ktor˘ by bol sprevádzan˘ veºk˘m gestom a ktor˘ by dal nejakú viditeºnú
bodku za t˘m oblúkom, ão som absolvoval,
ale ja si myslím, Ïe je to dôstojn˘ odchod. NemôÏem sa vrátiÈ totiÏ ani do KDH, v ktorom
som tieÏ preÏil bohaté a hádam aj plodné
roky. Ja som z KDH musel odísÈ a cesta naspäÈ uÏ nie je moÏná, pretoÏe prosto ja som
sa s KDH rozi‰iel vnútorne. Stále si myslím,
hoci nie je v tom jednotn˘ názor, Ïe sme mali
Ale predsa len, keì tak o tom uvaÏujete,
neurobili ste vy ‰tyria, najmä teda Vladimír Palko a vy, ktorí ste predsa boli centrálnymi osobnosÈami va‰ej novej malej
strany, nejakú zásadovú chybu? Nieão, ão
ste nemali premyslené, nieão, ão by povzbudilo ºudí, aby za vami ‰li?
Samozrejme, o tomto môÏeme diskutovaÈ
donekoneãna, ale politik by sa nemal veºmi
obzeraÈ dozadu, lebo potom vlastne môÏe
spochybniÈ v‰etko, ão robil a robí. Proste, tá
situácia sa nikdy nedá modulovaÈ dozadu, tá
situácia, v ktorej sa ãlovek rozhoduje, je
daná. Je daná momentálne aj nejakou vnútornou dispozíciou ãloveka, aj okolnosÈami, aj
nejakou históriou, ktorá ho k tomu doviedla,
to sa nedá zopakovaÈ a povedaÈ, Ïe by som sa
ináã správal v tej alebo onej situácii, to sa v
politike celkom nedá. Ten zápas potom vyvrcholil a tak˘ ten akoby posledn˘ dôvod,
preão sme odi‰li z KDH, bol, Ïe sme sa rozi‰li v kºúãovej otázke: ãi ísÈ so Smerom do
vlády, alebo nie. My sme boli ‰tyria, teda
vlastne piati, lebo sprvu bol s nami aj Lip‰ic,
ale ten zostal v KDH, my sme boli proti
tomu, aby sme i‰li do Smeru alebo so Smerom, lebo sme vedeli, Ïe by sme tam hrali
úplne smie‰nu rolu. A vtedy nastal prosto
75
N Á R O D N Á
R A D A
ak˘si vnútorn˘ zlom. My stále povaÏujeme za
vrchol principiálnosti KDH, Ïe odi‰lo z vlády po tom, ão nám Dzurinda odmietol podporiÈ zmluvu o v˘hrade vo svedomí. KDH to
v‰ak povaÏovalo, povedzme na sneme KDH,
za chybu a v˘reãnou odpoveìou toho snemu
bolo, Ïe Fronc dostal najviac hlasov podpory, ão naznaãilo, Ïe KDH oºutovalo nበodchod z vlády, hoci my sme z nej odi‰li práve, ja by som povedal, vo vrcholnej situácii.
Tá situácia sa bude raz hodnotiÈ ìaleko ‰ir‰ie,
neÏ len ako nejak˘ vnútrostranícky protest ãi
spor. Ja sledujem aj v˘voj kresÈanskej demokracie v Európe, a je zaráÏajúce, Ïe kaÏdá jedna sa zlomila na nejakom malom ústupku a
uÏ sa nezastavila, uÏ zaãala byÈ kompromisná, uÏ kaÏdá zaãala, povedal by som, vyhlasovaÈ nejakú miernosÈ ako svoju cnosÈ a skonãili tak, Ïe v Taliansku vlastne uÏ neexistujú
a Ïe v Rakúsku dávajú spolu zákon, ktor˘m
sa môÏe vetovaÈ zákon o eutanázii a podobne. Prosto, nevedia sa uÏ zastaviÈ a ani sa nezastavia, a nakoniec skonãia veºmi zle. TakÏe aj tam, v na‰om spore s väã‰inou v Hru‰ovského KDH, i‰lo o ãosi viac, neÏ len o odchod z vlády alebo o spoluprácu so Smerom.
I‰lo tam o európsky fenomén kresÈanskej demokracie, jedna strana po druhej stratili svoj
vnútorn˘ náboj, svoju vnútornú silu a dneska sú to pragmatické strany a vlastne je jedno, ãi sú tí alebo tí vo vláde, a je proste jedno, ãi sú tam aj kresÈanskí demokrati, alebo
nie sú tam. âiÏe to je jedna stránka veci.
Druhá stránka veci je, Ïe ten vnútorn˘ zápas
v KDH asi bol vÏdy, odkedy som tam v 1992om vstúpil, a keì namiesto 19 % ich pri voºbách KDH získalo 8, tak od tej chvíle bola
tendencia odstaviÈ Jána âarnogurského. âarnogursk˘ zostávajúcich osem rokov prosto
zápasil, a zaãalo sa to vlastne de‰trukciou spôsobenou SKDH, teda Klepáãom a spol. UÏ tí
chceli odstavovaÈ âarnogurského, a pokraãovali 10 rokov, pretoÏe im nevyhovoval. Nevyhovoval tej sivej mase, ktorá chcela nieão
iné, nieão populárne alebo populistické, aby
sme mali 20 %, ãi dokonca 25. Nakoniec to
zav⁄‰ili vyhlásenia na‰ich starostov a primátorov, ktorí t˘m, Ïe boli v malom meste pánmi, tak si mysleli, Ïe v‰etkému rozumejú.
TakÏe to bol neustály zápas o identitu KDH,
ão nakoniec vyvrcholilo v odchode Mikulá‰a Dzurindu, ktor˘ povedal, Ïe dá hlavu na
klát, ak nedosiahne 25 %, atì., atì. âiÏe
vlastne celá história KDH bola sprevádzaná
snahou odstaviÈ od riadenia hnutia jasnej‰ie
vyprofilované krídlo. A vlastne to, ão sa odohralo potom, po voºbách v 2006-om, bolo len
to, Ïe pri hlasovaní na predsedníctve bol v˘sledok 5 na 5 a rozhodnúÈ musel svojím hlasom predseda KDH Hru‰ovsk˘. A záver bol
absolútne symbolick˘ – Hru‰ovsk˘ urobil
historick˘ krok, Ïe sa pridal k tej väã‰ine, ktorá chcela v KDH odjakÏiva likvidovaÈ tento
– nazvime to – disidentsk˘ alebo jasn˘ rozmer hnutia.. A potom do‰lo k tomu, k ãomu
dôjsÈ muselo – a odvtedy sa to s KDH vezie.
My, ktor˘ch nazvali „Palkovci“, sme vlastne
museli brániÈ vyhranenú pozíciu po cel˘ ãas,
aÏ k˘m sme neodi‰li.
Na chvíºu sa od tejto línie rozhovoru odkloÀme. Dlhé roky bol va‰ím politick˘m
spolupútnikom Ján âarnogursk˘. Za akého politika ho povaÏujete? Bol skôr pozi-
76
S R
tívne úãinkujúcou osobnosÈou, alebo vnímate ho opaãne. Názory naÀho sa totiÏ viditeºne lí‰ia, pritom jeho pozícia bola ãasto dominantná v slovenskom verejnom Ïivote.
Nebol tak˘ úspe‰n˘, ako bol úspe‰n˘ povedzme Vladimír Meãiar, uÏ t˘m, Ïe takmer
15 rokov bol na vrchole. Ale Ïe je to zaujímav˘ ãlovek a politik, svedãí to, Ïe uÏ niekoºko
rokov nie je v politike a stále je o neho záujem, stále o Àom poãuÈ, takÏe jemu nie úrad
– veì bol aj premiérom – dával punc nejakého populizmu, ale samotná jeho osobnosÈ vyvolávala záujem verejnosti. Nesmieme zabudnúÈ, Ïe aj za komunizmu mal unikátne postavenie, veì bol disidentom, poãas komunizmu na Slovensku jeden z nemnoh˘ch. Ale bol
v podstate v˘nimoãn˘ aj potom. TakÏe Ján
âarnogursk˘ bude do smrti zaujímav˘m politikom – a to hovorí za v‰etko.
Ch˘ba dnes v slovenskej politike takáto
osobnosÈ?
Neviem, ãi moÏno aplikovaÈ osobnosÈ Jána
âarnogurského na dne‰ok. âarnogursk˘ sa v
nieãom zmenil: zmenil sa v tom, Ïe dnes sa
venuje uÏ len geopolitike a vnútorná politika
je pre neho absolútne nezaujímavá a tro‰ku
akoby sa k nej staval aÏ tak – nazvime to –
opovrÏlivo. A to je zle. Áno, on vidí veci naprosto jasne na medzinárodnej politickej scéne a predpovedá veci naprosto zreteºne a ostro, ale siln˘ bol tu, keì bojoval s Meãiarom,
keì bojoval s nacionalistami o zvrchovanosÈ
a podobne. Dnes v‰ak stratil tento rozmer
zápasu o vnútornú tvár Slovenska, a preto prosto uÏ dneska nemoÏno o Àom hovoriÈ, Ïe tu
ch˘ba alebo nech˘ba. Tu bude ch˘baÈ, ak tu
nebude ãlovek, ktor˘ sa jasne vyjadrí k vnútorn˘m pomerom. Ja som to videl v marci: po
hlasovaní o zákone o vlastenectve som do‰iel
prv˘krát domov naprosto v depresii, pretoÏe
to, ão sa udialo v parlamente, je fenomén
prekraãujúci beÏn˘ zákon. Celá vládna koalícia zahlasovala zaÀ – okrem predsedu Pa‰ku, nech mu to slúÏi na ãesÈ –, ale nielen to.
V‰etci poslanci v slovenskej opozícii sa alebo zdrÏali, alebo sa urobili neprítomn˘mi.
Tí, ktorí nás tu pouãujú o európskom obãianstve a neviem o ãom v‰etkom, sa zºakli a len
tichuãko sedeli, ani sa neprezentovali, a boli
sme len my traja, ktorí sme sa dokázali postaviÈ proti tomuto hlúpemu zákonu, a to bol
Palko, Minárik a Miklo‰ko. Ja som nehlasoval ani nie tak kvôli Maìarom, hoci ten zákon je zameran˘ vlastne aj proti nim, ale som
hlasoval preto, lebo ten zákon tu zaãne znovu przniÈ posvätné symboly ná‰ho ‰tátu, ktoré by sa mali prirodzen˘m spôsobom pestovaÈ, a nie takto, Ïe deti budú kaÏd˘ pondelok
poãúvaÈ hymnu, aÏ sa im zhnusí (to bolo e‰te
predt˘m, neÏ bola prijatá definitívne verzia
zákona – pozn. EW). A tak to bude stále. A
toto násilie, ktor˘m chcú vnucovaÈ vlastenectvo, pretoÏe niã prirodzené a kon‰truktívne nevedia vymyslieÈ, veì ‰tyri roky ich sprevádzajú najmä korupcie, toto chcú vnútiÈ celej krajine. To v‰ak, Ïe oni sú takí, mi nemusí prekáÏaÈ, ale Ïe na slovenskej pôde nie je
schopn˘ sa im nikto vzoprieÈ, Ïe sa v‰etci za‰ívajú alebo zdrÏujú hlasovania, aby si umyli pilátovsky ruky, to je tragédia, pretoÏe to
znamená, Ïe vlna nacionálneho primitivizmu
zaãne valcovaÈ Slovensko. A preto bude tre-
ba politika, ktor˘ sa vie postaviÈ proti tomu
– a t˘m bol vo svojej dobe na slovenskej politickej scéne Ján âarnogursk˘. âiÏe v tomto zmysle tak˘to politik, bojím sa, tu bude
ch˘baÈ.
Hovorili ste, ako negatívne, aÏ bezúte‰ne
dopadli mnohé kresÈansko-demokratické
strany v Európe. Preão na Slovensku nemohla vzniknúÈ taká kresÈanská demokracia, ktorá by strhla nie len kresÈanov v SR,
ale ktorá by strhla v‰etk˘ch slu‰n˘ch ºudí
v tejto krajine, aby chceli prispieÈ nieãím
plusov˘m ku skvelému Slovensku, teda k
takému, ktoré tu e‰te moÏno ani nebolo?
Priznám sa, Ïe neviem na to odpovedaÈ.
MôÏem len povedaÈ, Ïe proste to, ão sme nosili v sebe, to sme prezentovali. A súhlasím,
Ïe asi sme neboli schopní postaviÈ nejakú
modernú víziu, ktorá – povedzme si úprimne – by bola v prvom rade víziou ekonomickou, teda národohospodárskou. MoÏno tro‰ku ako poºahãujúca okolnosÈ môÏe byÈ, Ïe sme
sa 20 rokov viac-menej len bránili, Ïe sme
ãierna totalita, Ïe sme slobodomurári, Ïe sme
âechoslováci, Ïe nemáme radi Slovensko a
pod. Ale samozrejme, Ïe o tom treba diskutovaÈ a o tom treba veºmi otvorene hovoriÈ, ãi
sme nemohli otvoriÈ nejakú väã‰iu víziu, ktorá by presiahla aj to, ão dneska zaÏíva kresÈanská demokracia v Európe: Ïe by tu bola
kresÈanská demokracia, ktorá by nedegenerovala a zároveÀ by bola prijateºná pre ºudí. Teda
pre ‰irok˘ okruh ºudí. To sú v‰ak komplikované otázky, pretoÏe degenerácia kresÈanskej
demokracie v Európe nastávala paradoxne
t˘m, Ïe sa vo vyspel˘ch krajinách zvy‰oval
blahobyt a práve konzum v nich menil ºudí –
a politickí lídri t˘chto krajín sa zaãali svojim
ºuìom prispôsobovaÈ, aby ich vôbec volili.
TakÏe vznikal zaãarovan˘ kruh: ako keby sa
ºudia ãím ìalej mali lep‰ie, a t˘m kresÈanskí
demokrati museli ustupovaÈ vo svojich zásadách, aby boli vôbec akceptovaní. Ale to uÏ
je otázka, ktorú treba zodpovedaÈ s odstupom
ãasu, lebo – na druhej strane –, keì skú‰am
zvaÏovaÈ, kde sme mohli alebo kde bol ten
okamÏik, keì sme mohli presiahnuÈ slovenskú spoloãnosÈ, tak si naÀ ani veºmi nespomínam. Ale to znamená, Ïe zrejme som v sebe
ani tú víziu nemal, ktorou by som bol mohol
ãosi okolo mÀa presiahnuÈ.
Azda v‰ak treba e‰te povedaÈ – a to je tieÏ
na va‰u obranu –, Ïe zrejme ani samotná
katolícka cirkev, z ktorej aj politicky, aj
ideologicky KDH predsa len v istom zmysle vychádzalo, do 21. storoãia nedorástla.
Ak v Európe naozaj vzrástla Ïivotná úroveÀ a ºudia sa majú podstatne lep‰ie ako
kedysi, cirkev nedostatoãne reflektuje na
moderné impulzy tejto doby.
Máte pravdu, ani cirkev nedorástla na to,
aby reflektovala pokojne toto neãakane zloÏité obdobie, veì – povedzme si úprimne –
Slovensko moÏno prv˘ krát v cel˘ch svojich
dejinách Ïije úplne slobodne, ani 1938-om, to
uÏ boli tridsiate roky, ktoré poznaãila jednak
hospodárska kríza a jednak nastupujúci fa‰izmus, a ani potom, odkedy nastúpil komunizmus – to uÏ vôbec nie –, my sme neboli v
priaznivej situácii. Ani dnes to nie je ºahká situácia a my nemáme s takou, aká je, Ïiadnu
skúsenosÈ.
D I A L Ó G Y
O A
&
E W
O ãom?
O novej reformácii katolíckej cirkvi
O konfrontácii umelcov s t˘m, ão vzniklo pred nimi
O inej histórii kultúry v Poºsku a na Slovensku
O maìarsk˘ch umelcoch v ParíÏi a slovensk˘ch v Halle a Jene
O Amerike ako bohatom Rusku
O verejn˘ch spovediach obetí pedofiln˘ch kÀazov
O budúcom parlamente bez Franti‰ka Miklo‰ka
O kriminalizácii drog
Cirkev bez morálky je ako
Louvre bez obrazov
katolíckej cirkvi odvrátia, ão sa teraz aj v dosÈ
masovom meradle deje. Najmä v Nemecku,
ale a aj v in˘ch kútoch sveta. Je to logické,
lebo katolícka cirkev, ale aj cirkev ako taká,
pokiaº nemá morálnu autoritu, tak stráca zmysel. Keì máme pochybovaÈ o ãestnosti farárov, tak potom takí farári vôbec nemusia existovaÈ. A také názory, aké sformuloval brazílsky arcibiskup, len odìaºujú problém a zväã‰ujú ho. A ak chce katolícka cirkev pretrvaÈ,
bude musieÈ prísÈ niekto, kto bude problémy
rie‰iÈ. âím skôr, t˘m lep‰ie. Najmä pre cirkev.
Brazílsky arcibiskup Grinks v súvislosti so
sériou nepríjemn˘ch káuz vysokopostaven˘ch katolíckych duchovn˘ch síce tvrdí,
Ïe znásilÀovanie malolet˘ch treba povaÏovaÈ za zloãin, ale hneì dodáva, Ïe cirkev
bude maÈ problém rezaÈ do vlastného tela
a oznamovaÈ prípady príslu‰n˘m orgánom. Bolo by podºa neho trochu zvlá‰tne,
keby cirkev obvinila svojich vlastn˘ch synov. Nie je to v‰ak znakom absolútnej deformácie cirkvi, ak si táto organizácia nárokuje pre svojich ãiniteºov iné zaobchádzanie, neÏ s tzv. beÏn˘mi obãanmi?
Tak asi v tomto prípade platí to isté, ão platí aj pre politické ‰piãky, teda najmä v období medzi voºbami. Aj tie majú ãasto pocit, Ïe
vlastne sa v tom ãase nikomu nemusia zodpovedaÈ, a podºa toho sa aj správajú. Ale potom prídu voºby – a zase sa trochu „znormálnia“. Katolícka cirkev má nev˘hodu, Ïe nijaké voºby nemá. Ale to neznamená, Ïe nijaké
dôsledky takéto konanie cirkevn˘ch hodnostárov nemá. Má ich v tom, Ïe sa mnohí od
Bude sa to daÈ vyrie‰iÈ, alebo jednoducho
sa môÏe staÈ, Ïe – ão ja viem – o nejak˘ch
10 alebo 50 rokov by nejaká cirkev zanikla?
Ja si nemyslím, Ïe cirkev zanikne, ale môÏe
sa staÈ, berme to teoreticky, Ïe dôjde k nejakej druhej reformácii alebo k nieãomu takému, prosto k nejakému ozdravnému procesu,
ktor˘ môÏe viesÈ aj k tomu, Ïe ãasÈ veriacich
odíde z lona katolíckej cirkvi a zaloÏia si nejakú inú cirkev, ako vlastne sa to stalo v prípade luteránov. Teoreticky sa nieão také môÏe
staÈ, keì to bahno bude veºmi hlboké.
Ale práve slovenské pomery dosÈ spochybÀujú reálnosÈ takéhoto rie‰enia. Som prekvapen˘ a ako evanjelika ma, samozrejme,
mrzí, Ïe napríklad evanjelická cirkev 200
rokov bola ak˘msi kultúrno-duchovn˘m
základom slovenského národa, ba dalo by
sa uvaÏovaÈ aj v tom zmysle, Ïe práve evanjelická cirkev vo veºkej miere ho zachránila, veì ona v roku 1843 kodifikovala spisovnú slovenãinu. Ale teraz v posledn˘ch
desaÈroãiach evanjelická cirkev je na neodôvodnenom ústupe, nijako sa vo verejnosti neprejavuje, takÏe neviem, nikde
okolo seba nevidím nijak˘ch tak˘ch ºudí,
ktor˘ch by som mohol povaÏovaÈ za nejak˘ch reformátorov. Nepripadá mi to pravdepodobné, Ïe by nejak˘ reformátor rozh˘bal masy a priniesol do náboÏenského Ïivota nieão ozdravujúce.
Ja som to urãite nemyslel tak, Ïe Slovens-
77
D I A L Ó G Y
O A
&
ko teraz zreformuje katolícku cirkev. Keì sa
to udeje, tak moÏno v Taliansku alebo inde vo
svete. PravdepodobnosÈ toho, Ïe ten reformátor bude pochádzaÈ zo Slovenska, je taká
malá, Ïe by som ju aÏ zanedbal, ale napríklad môÏe byÈ z Poºska, ão uÏ je pravdepodobnej‰ie. Z Poºska by mohol byÈ – napokon, odtiaº bol predchádzajúci pápeÏ, ktor˘ naozaj
vniesol do katolíckej cirkvi mnohé v˘razne
pozitívne ãrty, takÏe naÀho bude e‰te asi mnoho generácií spomínaÈ. Ale „nov˘ Luther“
zo Slovenska celkom iste nebude. Navy‰e ja
ani netvrdím, Ïe sa to stane, ja len vychádzam
z historick˘ch paralel, Ïe keì sa do cirkvi dostali také pnutia, aké sú v nej teraz, tak aj keì
sa snaÏili v‰etky problémy zametaÈ pod koberec, ony nakoniec prepukli s e‰te väã‰ou silou a potom uÏ sa nedalo nejakému rie‰eniu
vyhnúÈ – alebo aspoÀ hºadaniu toho rie‰enia.
A história sa zase neuveriteºne opakuje. A preão vravím, Ïe môÏe byÈ z Poºska, ale urãite nie
zo Slovenska? NuÏ, Poºsko má tro‰ku inú
históriu kultúry, myslenia, hudby, literatúry,
v ist˘ch momentoch je na svetovej úrovni, ão
sa o slovenskej kultúre, ani myslení asi povedaÈ nedá: ani jedno slovenské literárne dielo,
a ani hudobné, nedosahuje úroveÀ svetovej
‰piãky. Jediné, ão si myslím, Ïe je na svetovej úrovni – paradoxne – to je humor Lasicu
a Satinského. Keby sa dal nejak˘m spôsobom
preloÏiÈ do akéhokoºvek iného jazyka, tak,
myslím si, by sme sa nemuseli hanbiÈ ani
pred Angliãanmi, ani pred Francúzmi, ani
pred Woody Allenom, ale okrem tohto diela
neviem, Ïe by vzniklo nejaké iné dielo svetovej úrovne. MoÏno v populárnej hudbe
vznikli aj niektoré dobré diela, tam by som
e‰te skôr povedal, Ïe mnohé diela na‰ich
skladateºov sú v˘borné a moÏno aj porovnateºné so zahraniãn˘mi, ale vo váÏnej hudbe
neviem, ão také vzniklo, ão by sa dalo porovnaÈ s Verdim, alebo s âajkovsk˘m. A v literatúre uÏ naozaj veºmi málo takého vzniklo,
ão by bolo na svetovej ‰piãke, o ãom svedãí
aj to, Ïe od nás zo Slovenska nikto nemá Nobelovu cenu a pokiaº viem, ani na Àu nebol
nominovan˘.
Pokiaº ide o dôvody, preão sa slovenská
kultúra nevie presadiÈ v zahraniãí, ste vlastne udreli klinãek po hlaviãke, keì ste spomenuli úspechy poºskej kultúry a ja dodám e‰te aj kultúru. Poliakov je síce o nieão viac, ako nás Slovákov, ale to nehrá príli‰ rozhodujúcu úlohu pri tom, ãi kultúra
nejakého národa prenikne do sveta. Hor‰ie
je, Ïe na Slovensku sa takmer nikto nevenuje tomuto závaÏnému problému, preão
slovenská literatúra alebo váÏna hudba sú
v európskom kontexte v úzadí, a povedzme
v tieni maìarskej alebo poºskej. To nie je vec
poãtu obyvateºstva alebo in˘ch kvantitatívnych ukazovateºov. Zrejme je nieão v nás
je, ão nám bráni, aby sme prekroãili hranice duchovnej a kultúrnej priemernosti.
Mnohí maìarskí básnici a skladatelia veºkú ãasÈ Ïivota strávili v ParíÏi, priãom zostali síce maìarsk˘mi umelcami, ale keìÏe hojne pôsobili v ParíÏi, ktor˘ bol vtedy, dá sa povedaÈ, kultúrnym stredom sveta, boli tam
vlastne konfrontovaní v podstate s t˘m najlep‰ím, ão v európskom umení vznikalo, a tak
aj oni, nazvime to tak, hrali prvú ligu. Na Slovensku sa v‰ak stalo tradíciou, Ïe keì mal
78
E W
niekto úspech v Prahe, tak si myslel, Ïe dobyl cel˘ svet.
Zo Slovenska bol v ParíÏi napríklad Dominik Tatarka, ten tam ‰tudoval na Sorbonne. Dokonca niektoré jeho prózy sa tam aj
odohrávali. Ale – hoci ho zaslúÏene uznávame – ani on celkom neprekroãil prah svetovosti.
Ale rozhodne Tatarka patrí k tomu lep‰iemu, ão tu vzniklo a asi iná moÏnosÈ ani nie je,
ako sa konfrontovaÈ v podstate s vrcholkami
svetovej literatúry, keì chce byÈ ãlovek svetov˘. Ja tomu veºmi neverím, Ïe niekto bude
ÏiÈ na lazoch, v Ïivote nestretne Ïivého básnika a predsa tam bude písaÈ nejakú svetovú
poéziu. Hoci v ãasoch internetu sa stávajú
v‰elijaké zázraky, tak je moÏné, Ïe aj tak˘to
je moÏn˘, ale ja tomu veºmi neverím. Nijak˘
básnik, ani maliar, podºa mÀa, pokiaº nie je
konfrontovan˘ s t˘m, ão vzniklo pred ním, nie
je tak˘ génius, Ïe vytvorí nieão veºké úplne
z niãoho, z nuly. V‰etko, ão v dejinách vzniklo, vÏdy na nieão nadväzovalo a najmä v
tom, Ïe to predchádzajúce popieralo. Aj keì
s t˘m nesúhlasili, alebo to dokonca odsudzovali a na protest proti tomu maºovali inak, aj
tak svojím spôsobom nadväzovali na to, ão
bolo predt˘m. Ale keì niekto nepozná to, ão
bolo predt˘m, tak to nemôÏe ani popieraÈ. Aj
o Piccasovi som ãítal, Ïe on vedel maºovaÈ aj
„normálne“. A Ïe to, ãím sa potom preslávil,
tie abstraktné a hranaté geometrické obrazy,
boli vlastne ako keby protestom proti tomu,
ão ºudia povaÏujú za normálne maºovanie. Ale
keby v Ïivote nebol Ïiaden obraz z predchádzajúceho obdobia videl, a keby nevedel aj
„normálne“ maºovaÈ, tak asi ÈaÏko by bol maºoval tak, ako maºoval.
Je zaujímavé, Ïe vlastne aj slovensk˘ch
spisovateºov podobn˘m spôsobom ovplyvnil ich ‰tudijn˘ pobyt v zahraniãí, v Nemecku. Pritom nikto o tom takmer nehovorí.
Viacerí ‰tudovali v Halle a v Jene – a hoci
o ·túrovcoch radi hovoríme, a oprávnene,
a hoci ich vzdelanie, literárnu tvorbu, ale
aj pohºad na svet pobyt na nemeck˘ch univerzitách v˘znamne ovplyvnil, my to úplne
ignorujeme a takmer vôbec o tom nehovoríme. Sme sami k sebe vlastne veºmi ‰kandalózni, nezdá sa vám?
Tak my to moÏno berieme tak, Ïe ak tam
boli, je to vlastne zlé, pretoÏe mali byÈ tu. Berieme to tak, Ïe na kieho ãerta tam liezli,
lebo my chceme stále akoÏe nieão slovenské.
Napríklad „dobr˘ slovensk˘ obraz“. Hoci
podºa mÀa dobr˘ slovensk˘ obraz je tak˘
ist˘, ako dobr˘ maìarsk˘ obraz, akurát, Ïe ho
vytvoril ãlovek slovenského pôvodu. Prosto
francúzski maliari nie sú preto dobrí, Ïe maºovali v ParíÏi na, ja neviem, Ïe maºovali
Montmartre. Oni keby boli maºovali aj tu –
práve sa pozeráme na Dóm svätého Martina
– tento bratislavsk˘ Dóm, tak by aj ten, keby
to boli dobrí maliari, namaºovali vydarene,
presne tak, ako namaºovali dobre nejaké kostolíky na Montmartri. To nie je v tom, Ïe maºovali Montmartre, a ich maliarstvo nie v tom
je francúzske, Ïe maºovali nejaké prostitútky
okolo Place de Clichy. Lebo prostitútky, keby
sme veºmi chceli, nájdeme aj v Bratislave.
TakÏe v na‰om pohºade je zakliate na‰e zápecníctvo. Ale pripú‰Èam, Ïe za t˘m boli aj pe-
niaze, pretoÏe mnohí na‰i spisovatelia a maliari nemali peniaze na to, aby i‰li b˘vaÈ do
ParíÏa, lebo to iste stálo slu‰né peniaze. To,
Ïe sme e‰te stále v kultúrnej oblasti chudobní, iste súvisí aj s t˘m, Ïe sme v minulosti boli
chudobní materiálne. Ale keì sú niektorí Slováci dnes veºmi bohatí, nie je to záruka, Ïe ãasom sa t˘m na‰a kultúra dostane na vy‰‰iu
úroveÀ. Je to iba taká moÏnosÈ, ktorú môÏeme, ale nemusíme vyuÏiÈ.
Nebola by to pekná téma: vplyv nemeckej
kultúrnej atmosféry na slovensk˘ch ·túrovcov?
Urãite áno. Ale priznám sa, Ïe tomu aÏ tak
nerozumiem, a preto neviem zodpovedne povedaÈ, do akej miery bolo to, ão sa dialo v
Halle, odrazom toho, ão bolo v ParíÏi alebo
v Lond˘ne, a v ìal‰ích podobn˘ch väã‰ích
centrách, alebo do akej miery mali Nemci
takú svojbytnú kultúru, ktorá by nebola aÏ tak
veºmi závislá od ParíÏa. Lebo Nemci mali
skôr siln˘ch filozofov, to bola ich doména...
A pokiaº hovoríme o talentovan˘ch Slovákoch, pripomeÀme si, Ïe sme mali e‰te jednu kategóriu, a to boli ºudia, ktorí – keì dosiahli nejakú slávu – zabudli na to, Ïe sú Slováci... Slávny PetŒfi bol vlastne Petroviã,
takÏe podºa mena on asi nie je vôbec maìarského pôvodu, ale keìÏe dosiahol istú slávu,
alebo keì chcel dosiahnuÈ slávu, tak zabudol
na svoj slovensk˘ pôvod a stal sa Maìarom.
To je dosÈ, myslím si, typická ãrta, a nie veºmi pozitívna: Slovák je len dovtedy Slovákom, k˘m nevyhnutne musí. Len ão dostane
‰ancu byÈ âechom, Maìarom alebo Francúzom, okamÏite sa stane príslu‰níkom toho
iného národa. âasto mám pocit, Ïe Slováci sú
len tí, ktorí nemali moÏnosÈ staÈ sa príslu‰níkmi iného národa. KaÏd˘ Slovák, ktor˘ ide do
Prahy, tak o chvíºu zabudne na to, Ïe je Slovák a zaãne hovoriÈ po ãesky a na slovenské
slová si len ÈaÏko vie spomenúÈ.
A e‰te sa vrátim trochu k Francúzsku, treba si uvedomiÈ, Ïe napríklad hádam najväã‰ia slovenská politicko-kultúrna osobnosÈ Milan Rastislav ·tefánik Ïil v ParíÏi
a tak tam nasával aj paríÏskeho ducha. Syn
evanjelického farára...
...z Ko‰arísk, aby som trochu propagoval
aj rodnú obec svojej manÏelky...
...opustil nielen Ko‰ariská, ale vôbec celé
slovenské zápecníctvo a stal sa z neho v
podstate svetov˘ muÏ. Napríklad jeho
hvezdárske skúmania sú zo slovenského aspektu úÏasné veci. A to v‰etko malo svoju
spätosÈ práve s Francúzskom.
A nemusí to byÈ len s Francúzskom, ale vôbec s cestovaním do rôznych konãín sveta.
Obãas sa ma p˘tate, preão toºko v posledn˘ch
rokoch cestujem. No pre toto cestujem, aby
som sa aspoÀ tro‰ku zbavil ná‰ho zápecníctva. My keì tu sedíme, tak kaÏdú chvíºu nadávame, Ïe je tu zle a inde je to lep‰ie, alebo
aj naopak, keì povieme, Ïe v‰ade je naniã, len
tu je dobre – obidva tieto názory nie sú veºmi ‰Èastné, lebo vkladáme do nich príli‰ veºa
úzkoprsosti a malichernosti. Treba v‰ak vidieÈ
svet, dobre si ho obzrieÈ a vedieÈ nás reálne
zaradiÈ, lebo nie vo v‰etkom sme zlí, ale zìaleka nie sme ani vo v‰etkom dobrí, takÏe treba, aby sme na‰li na‰e reálne miesto v tom-
D I A L Ó G Y
O A
&
to svete. Ak v‰ak svet nepoznáme – a bez toho
to jednoducho nejde – nedokáÏeme sa správne orientovaÈ. Inak si môÏeme len tak vym˘‰ºaÈ a fantazírovaÈ, aké by to bolo, keby sme
boli na Marse, ale keìÏe nikto nebol na Marse, tak vôbec si nevieme niã predstaviÈ. Len
tak trepeme a tárame, a to sa u nás, bohuÏiaº,
ãasto deje. Napríklad za komunizmu skoro
v‰etci sme si vytvárali zdanie alebo fatamorgánu, aké je to úÏasné v Amerike – a potom,
keì sme tam po Novembri ’89 boli, tak mnohí sme, vrátane mÀa, zostali sklamaní, lebo
sme si Ameriku predstavovali oveºa lep‰iu a
dokonalej‰iu, neÏ v skutoãnosti bola, a potvrdilo sa nám, ão JoÏo RáÏ uÏ dávno hovoril, Ïe Amerika je v podstate bohaté Rusko.
AspoÀ vtedy to tak bolo, dnes uÏ je to moÏno inak. Keì som bol v Amerike na Floride,
bol som poriadne zaskoãen˘, keì som videl,
Ïe sú tam v‰etky domy z dreva, a teda Ïe sú
to vlastne len také kulisy. âasto to bolo zlomené a oni to len tak nejako zdrôtovali a celé
natreli na bielo. V Amerike je základ, aby bolo
v‰etko natreté nabielo. Keì je to natreté na
bielo, tak je to akoÏe dobré a v poriadku. âo
je biele, je dobré. Asi nie je náhoda, Ïe aj sídlo prezidenta je v Bielom dome.
Keì sa uvádzajú nepríjemné situácie, ktoré spôsobili niektorí pedofilní kÀazi, obãas
v médiách vystupujú aj obete t˘chto prípadov. âasto sa to odohralo niekedy pred
20–30 rokmi, takÏe tí, ão boli vtedy e‰te len
neplnolet˘mi chlapcami, alebo aj dievãatami, majú dnes povedzme 30 alebo 40 rokov.
Sú to uÏ teda dospelí muÏi, ktorí Ïijú v nejakom svojom spoloãenstve. Vy by ste verejne o takomto svojom priam desivom
záÏitku z detstva hovorili, keby sa vám to
prihodilo? NesnaÏili by ste sa to tak nejako ututlaÈ, necítili by ste sa nepríjemne,
keby ste pred ºuìmi mali hovoriÈ, ako vás
nejak˘ kÀaz obÈaÏoval alebo znásilÀoval?
Myslím si, Ïe keì ãlovek nieão také nosí v
sebe dlhé roky a potom príde taká príleÏitosÈ,
Ïe sa môÏe toho nejako vyrozprávaÈ a oslobodiÈ svoju du‰u, tak to nejeden zrejme urobí.
Viete, preão tí postihnutí teraz o tom rozprávajú? Lebo zistili, Ïe sa to stalo aj in˘m. K˘m
mali pocit, Ïe sa to stalo len im, tak sa moÏno za to aj tro‰ku hanbili, ale zrazu ako keby
im padol zo srdca kameÀ, Ïe uÏ to je problém
viacer˘ch, dokonca celospoloãensk˘, a tak
uÏ o tom nahlas rozprávajú. A ja ich naozaj aj
chápem, lebo to je podstata toho, preão chlapi chodia do krãmy na pivo. Tam sa vlastne
ãlovek vyrozpráva, a keì sa z toho vyrozpráva, uÏ ako keby ten problém mali v‰etci tí, ão
sedia pri stole a ão toho jedného poãúvajú. Keì
sú ‰tyria, tak uÏ ja mám len ‰tvrtinu problému,
lebo tri ‰tvrtiny problému majú tí, ão sú v mojej spoloãnosti a mne sa uºaví. Preto ãlovek porozpráva niekomu nieão, aby sa mu uºavilo,
lebo ono to tak nejako psychologicky je, Ïe
keì niekomu nieão poviem, uÏ to nie je len
môj problém, ale je to nበspoloãn˘ problém.
Z tohto hºadiska sa e‰te vrátim k Amerike: tam
je spoloãnosÈ v tom taká zvlá‰tna, Ïe nepatrí
hovoriÈ o svojich problémoch, lebo tí ostatní
to berú tak, Ïe ich obÈaÏujete. Tam keì prídete a zaãnete odpovedaÈ tú obligátnu formulku
na zaãiatku rozhovoru How do you do? – ão
znamená doslova: Ako sa máte? – Ïe ako sa
máte, tak ste za blázna. A nedajboÏe by ste spo-
E W
menuli, Ïe máte problém, Ïe ste chor˘, alebo
také nieão, tak okamÏite v‰etci uteãú a uÏ v Ïivote vás nikde nezavolajú, lebo tam sa to jednoducho nepatrí. Tam si kaÏd˘ musí vyrie‰iÈ
svoje problémy sám. A keìÏe to väã‰inou nie
sú schopní vyrie‰iÈ, tak z toho potom Ïijú tí poãetní psychoanalytici, ktorí niã nerobia, len to,
ão u nás kamaráti na pive, Ïe vlastne poãúvajú problémy in˘ch. Oni ani niã nepomôÏu, len
si ich vypoãujú, a t˘m pádom sa t˘m ºuìom
uºaví, ale je to za peniaze. U nás máme psychoanalytikov v kaÏdej krãme, koºko chcete
– a zadarmo. Ak sa vrátim k niektor˘m katolíckym duchovn˘m a k t˘m muÏom, ktorí
majú za sebou nepríjemné skúsenosti s nimi
– keìÏe sa to, ão sa prihodilo, stalo akoby verejn˘m tajomstvom, tak zrejme stratili ten
ostych, ktor˘ v nich bol. Preto o tom hovoria
aÏ teraz a nie pred piatimi alebo siedmimi
rokmi.
Ale ten brazílsky arcibiskup Grinks naznaãuje, Ïe cirkev si nemôÏe dovoliÈ nejako vo
veºkom a príli‰ nahlas o tom hovoriÈ a mne
niã tebe niã vykopnúÈ svojich hrie‰nych
synov. Neprisudzuje cirkvi nejaké zvlá‰tne, v˘nimoãné postavenie? Neukazuje to,
Ïe mnohí stále chápu cirkev ako nieão také
zvlá‰tne, hádam doslova posvätné?
Mne to tak pripadá, ako keby sa niektorí na
Titanicu do poslednej chvíle verili, Ïe je nepotopiteºn˘, lebo je veºk˘. Ale napriek tomu
i‰iel ku dnu. Aj cirkev je veºká, ale to neznamená, Ïe sa nemôÏe potopiÈ. Toto, ão hlása ten
biskup, je pre mÀa aÏ nepochopiteºn˘ prejav
p‰trosej politiky. âo bude nasledovaÈ? Strãia
hlavu do piesku a budú tvrdiÈ, Ïe niã také nebolo? To v‰ak nie je moÏné, lebo teraz uÏ k
tomu musia zaujaÈ nejaké stanovisko. A uÏ
keì nie oni, tak ich k tomu nejak˘m spôsobom donúti verejnosÈ a ãím viac budú strkaÈ
hlavu do piesku, t˘m to bude pre nich zloÏitej‰ie. Brazílsky arcibiskup asi e‰te celkom
nepochopil, Ïe loì cirkvi narazila do ºadovca a je po‰kodená. Zrejme e‰te stále tam stojí niekde pri t˘ch, ão hrajú na husliach a spolu s nimi spieva, lebo si myslí, Ïe keì bude
hore na palube spievaÈ, tak vodu, ktorá sa valí
do lode, nejak˘m spôsobom zadrÏí a ona aÏ
na palubu nepríde. Ale ona príde.
A keìÏe tá voda sa valí najmä smerom na
cirkev, tak sa nemôÏem vyhnúÈ zdanlivo
hlúpej otázke, ale podºa mÀa veºmi podstatnej a dôleÏitej: Potrebuje Pán Boh, aby tu
mal nejakú cirkev, ktorá by ho zastupovala, ktorá by tu reprezentovala Jeho záujmy, Jeho predstavy, Jeho poÏiadavky? NemôÏe sa ukázaÈ, Ïe cirkev je organizácia
príli‰ ºudská a nie BoÏia?
Ale to je práve môj názor, Ïe cirkev je
ºudská organizácia. Pán Boh urãite cirkev
nepotrebuje. Naão by mu bola?! ªudia potrebujú cirkev, lebo keby ju nepotrebovali, tak
asi by neexistovala. Cirkev urãite nie je poboãka Pána Boha na Zemi.
Ono zrejme uÏ od nepamäti, teda stároãia,
ºudia potrebovali na to, aby spoloãnosÈ dodrÏiavala mravné princípy, nejakú organizáciu, ktorá by nad t˘m bdela alebo pred
ktorou by ºudia mali re‰pekt, ãi priamo
strach.
Pozrite sa, ja cirkev beriem tak, ako mi na-
povedá otázka: Potrebujú maliari galériu?
No nepotrebujú. Lebo vy si môÏete kaÏd˘ jednotliv˘ obraz pozrieÈ u toho maliara, ão ho namaºoval, alebo tam, kde práve ten obraz je.
Ale je to vcelku nepraktické, behaÈ od jedného maliara k druhému. Pragmatickej‰ie a v˘hodnej‰ie je, Ïe keì chcete vidieÈ nejaké v˘znamné maliarske diela, tak idete povedzme
do Louvru a tam si to kompletne pozriete. Z
tohto hºadiska ja beriem aj cirkev, Ïe ona je
tou galériou BoÏieho diela, kde to dielo môÏete precítiÈ v takej zhutnenej a koncentrovanej podobe. A prípadne aj s odborn˘m v˘kladom, pretoÏe nie je moÏné, aby bol kaÏd˘ ãlovek teológom. Na to je cirkev. Ale cirkev bez
morálky je ako Louvre bez obrazov.
Vyvoláva vo vás nejak˘ ‰tekliv˘, alebo nepríjemn˘ pocit skutoãnosÈ, Ïe politik, ktor˘ v˘razne poznaãil a ovplyvnil slovenskú
politiku od novembra 1989, teda Franti‰ek
Miklo‰ko, a ten je dokonca va‰ím osobn˘m
priateºom, opú‰Èa slovensk˘ parlament?
Vo mne to vyvoláva smútok. To je najpresnej‰ie slovo: smútok. Aj keì sa asi nedá
povedaÈ, Ïe by uÏ úplne z politiky odi‰iel, ja
si myslím, Ïe minimálne parlamentn˘ Ïivot
bude chudobnej‰í a trúfam si povedaÈ, Ïe bez
osobnosti Franti‰ka Miklo‰ka o dosÈ chudobnej‰í. S jeho názormi som naozaj ãasto nesúhlasil, to vôbec nepopieram, ale rozhodne
vÏdy tie názory stáli za to, aby ãlovek nad
nimi rozm˘‰ºal, aj vtedy, keì s nimi polemizoval. Lebo aj to je obohatenie, keì ãlovek s
nieãím nesúhlasí, keì hºadám argumenty proti tomu, ão druh˘ ãlovek hovorí, aj vtedy nad
t˘m rozm˘‰ºam a svojím spôsobom to cibrí
môj rozum, ãiÏe aj to je dobré. A on je naozaj
jedn˘m z t˘ch, ktor˘ dokázal prísÈ s tak˘m nie
kaÏdodenn˘m a nie konvenãn˘m pohºadom,
na ak˘ sme v‰etci zvyknutí. Ale zrazu sa na
tú vec, na ktorú sa v‰etci pozeráme so vÏit˘m
názorom, Miklo‰ko pozrie úplne netradiãne,
a toto ho spája povedzme aj s umením: pozerá sa na ten ist˘ pohár, ako v‰etci, a zrazu on
ho vidí inak. A keì tak˘ ãlovek v parlamente nebude, tak sa to stra‰ne v‰etko splo‰tí a
cel˘ obraz slovenskej politiky bude omnoho
fádnej‰í a nudnej‰í, ako bol. Mne je to ºúto,
pretoÏe slovenskému politickému Ïivotu podºa mÀa veºmi ch˘ba nejak˘ nápad, dokonca
nejaká poézia, nejaká vzne‰enosÈ a nieão také
nadãasové, ão hocikto nedovidí. Mysle slovensk˘ politikov siahajú nanajv˘‰ potiaº, Ïe
dokedy, za ão a kde postavíme diaºnicu, alebo nejakú elektráreÀ. A samozrejme, Ïe ão z
toho budú maÈ oni. Tam sa v‰etko konãí a nikto nerozm˘‰ºa aspoÀ trochu o národe a o na‰om mieste vo svete – preão vlastne sú tu Slováci a kam by mali smerovaÈ. O tom nikto nerozm˘‰ºa – e‰te maximálne o tom, kde a ako
vytunelovaÈ nejak˘ podnik. A Miklo‰ko bol
jeden z mála, alebo je jeden z mála, ktor˘ si
kladie takéto osudové otázky, Ïe odkiaº smerujeme a vlastne na ão sme tu, aké je historické poslanie Slovákov v Európe. A keì on
v parlamente nebude, tak ja neviem, kto si
bude takéto otázky klásÈ. Ján Slota asi ÈaÏko.
âasto o tom rozm˘‰ºam, kde sa to v Àom
nabralo táto schopnosÈ originálne a nadãasovo reagovaÈ na rôzne, aj veºmi beÏné
udalosti?
Povedal by som, Ïe sú to dva rozhodujúce
79
D I A L Ó G Y
O A
&
komponenty: jednak je to istá Ïivotná púÈ,
ktorou pre‰iel, istá Ïivotná skúsenosÈ, poãas
ktorej sa zoznámil s doteraj‰ím chodom sveta, a druh˘ je jeho talent, Ïe to, ão sa nauãil
alebo s ãím sa zoznámil, dokáÏe, ako by som
povedal, posunúÈ tvoriv˘m spôsobom ìalej.
Lebo zase keby niã neãítal a keby niã nevedel, tak darmo by mal talent, tak by niã nemohol rozvíjaÈ, lebo by ani nebolo ão. âiÏe
najprv musí maÈ nejakú hlinu a potom musí
maÈ schopnosÈ z tej hliny vytvoriÈ sochu. Tú
hlinu by mohol maÈ aj in˘, ale to neznamená, Ïe dokáÏe z toho vytvoriÈ nieão originálne. A preto ja sa s ním vÏdy rád stretnem, lebo
vÏdy posunie na‰u debatu aspoÀ tro‰ku do takej roviny, ktorá ma obohatí. Preto sa napríklad rád stretávam aj s Borisom Filanom, lebo
on je tieÏ tak˘ ãlovek, ktor˘ sa vie na beÏné
veci, aj keì nie z politickej oblasti, pozrieÈ
úplne netradiãn˘m spôsobom. A podobne aj
Milan Lasica.
S Miklo‰kom ste ãasto debatovali o rôznych spoloãensk˘ch a politick˘ch situáciách, priãom ste mu hovorili aj svoje názory na ne. Myslíte si, Ïe vás pozorne poãúval, Ïe si va‰e náhºady uchovával v pamäti a Ïe bol schopn˘ aj konaÈ na základe
nejakého vá‰ho podnetu?
Îe si to zapamätal, tomu verím, lebo on má
veºmi dobrú pamäÈ, ale ãi podºa toho aj konal, to nie som si celkom ist˘, lebo on je
zase veºmi tvrdohlav˘. Keì som sa napríklad
motal okolo neho, keì prv˘ krát kandidoval
na prezidenta a bol som dokonca ãlenom nejakého jeho neoficiálneho poradného zboru,
alebo ako by som to nazval, tak my sme mu
v‰etci radili podºa svojho najúprimnej‰ieho
vedomia a svedomia, ale potom to aj tak dopadlo tak, Ïe on si urobil podºa seba. Neviem,
ãi si pamätáte, on mal vtedy tak˘ plagát, na
ktorom boli nejaké klie‰te, nejaké kombinaãky na akomsi stolíku a ani doteraz celkom
nechápem, preão to tam bolo, priãom niektoré na‰e návrhy na plagáty boli, podºa môjho
názoru, a doteraz si to myslím, lep‰ie, neÏ tie
jeho klie‰te, ale on si aj tak urobil po svojom
Ale mÀa to od neho neodradzuje. To je v˘hoda aj nev˘hoda takého poradcu, Ïe ten nemá
zodpovednosÈ, lebo ãlovek radí, ale vlastne
koÏu na trh nesie ten, komu radíme. Aj keì
ja sa doteraz s ním stretnem, tak mu hovorím
úprimne, ão si myslím podºa najlep‰ieho vedomia a svedomia, a ão on si z toho zoberie,
tak si to zoberie, a ão nie, to nie. T˘m sa na‰e
priateºstvo nena‰trbovalo.
Teraz vám poviem jeden konkrétny príklad z politickej praxe, ktor˘ síce nestojí
na ‰pici súãasn˘ch hlavn˘ch problémov, ale
aj tak ukazuje, ako politici môÏu ovplyvniÈ Ïivot beÏného obãana a aká je dôleÏitá
ich citlivosÈ pri kaÏdom rozhodovaní. Pomerne nová strana SaS na ãele s Richardom Sulíkom pri‰la vo svojom programe
s návrhom, Ïe keby mali moÏnosÈ, tak Ïe
by sa postavili proti kriminalizácii drog.
Mali t˘m na mysli to, Ïe keì sa u nejakého, ão ja viem, ‰tudenta alebo ‰tudentky,
nájde tu‰ím ão len jedna cigareta s drogou,
tak ho za to môÏu nejako potrestaÈ, ão má
za následok, Ïe tento mlad˘ ãlovek dostane zápis do svojho registra trestov a tom to
zostane na dlhé roky. SaS navrhuje, aby sa
80
E W
takéto prísne posudzovanie zru‰ilo a aby sa
jedna cigareta alebo nejaké úplne minimálne mnoÏstvo nepoãítalo ani za trestn˘ ãin,
ba ani za priestupok, aby ten mlad˘ ãlovek
mal ‰ancu zostaÈ ãist˘. Najmä niektoré poslankyne sa v‰ak tvrdo postavili proti tomuto návrhu SaS.
Ja som v tomto prípade skôr na ich strane.
Môj postoj voãi drogám je tieÏ na úrovni, ako
by som to povedal, nulovej tolerancie. Ja
viem, Ïe sa povie: âo to je to jedna cigareta?
LenÏe podºa mÀa v praxi to funguje inak:
Dnes jedna, zajtra druhá, pozajtra tretia – a uÏ
je z toho narkománia.
LenÏe ak sa takto privodí narkománia, a
teda závislosÈ od drog, na druhej strane je
dosÈ príkladov, Ïe ide ãasto len o zvedavosÈ
alebo krátkodob˘ pokus – a ak im to nezapí‰u do registra trestov, tak sa z toho dosÈ
r˘chlo vylíÏu. Proti samotnej mánii v‰ak
treba asi bojovaÈ nejak˘mi in˘mi a silnej‰ími zbraÀami, neÏ trestami za náhodné
drogovanie. Sú ‰tudenti, ktorí to skúsili
raz, moÏno dvakrát, ale t˘m to skonãilo.
Pochopili alebo vycítil, Ïe sa hrá o ich Ïivot a prestali.
Ale boli mnohí takí, ão to skúsili a neprestali, a t˘m to zniãilo Ïivot... MoÏno by síce
niektor˘ z nich mal niekde záznam, Ïe prechovával drogy, ale bol by normálny ãlovek, pretoÏe by mu jednoducho zobrali moÏnosÈ maÈ
zajtra druhú a pozajtra tretiu tú cigaretu. Ja nie
som z t˘ch, ktorí si myslia, Ïe kradnúÈ malé
sumy by malo byÈ dovolené a iba veºké sumy
by mali byÈ zakázané. Keì budeme tolerantní k tomu, Ïe niekto ukradne 5 korún, tak zajtra ukradne 10 korún a pozajtra uÏ moÏno milión. V Holandsku sú legálne ºahké drogy. A
o nejak˘ ãas dôjde niekto s t˘m, Ïe keì sú povolené ºahké, tak preão by nemohli byÈ aj
poloÈaÏké a potom dôjdu s t˘m: V‰ak keì sú
aj tieto, tak preão by nemohli byÈ hocijaké...?
Tomu sa hovorí syndróm uvarenej Ïaby. To
znamená, Ïe hodia Ïabu do studenej vody a
postupne ju zohrievajú, aÏ ju celkom uvaria,
lebo Ïaba, ktorá sa varí, nevie, kedy má vyskoãiÈ. Najprv dovolíte jednu cigaretu, potom
dovolíte uÏ dve, v‰ak keì má jednu, preão by
nemohol maÈ aj dve, ão je logická otázka, veì
keì má pri sebe jednu dávku, a to je legálne,
tak preão by nemohol maÈ aj dve, veì dve, to
je tieÏ niã... A nakoniec to skonãí ako s tou Ïabou.
Keby sa to t˘kalo va‰ej dcéry, okamÏite by
ste zaãali uvaÏovaÈ inak.
Nie, práve naopak, ja by som bol prí‰erne
nekompromisn˘ a nemilosrdn˘. Ja som jej
nikdy niã toºko nehuãal do hlavy, ako to, Ïe:
Keby ti kdekoºvek ponúkali cukríky zadarmo,
nezober niã bez platenia, lebo v tom môÏu byÈ
drogy. Ani keby si bola v spoloãnosti a keby
ti povedali, veì to len vyskú‰aj, aké to je, aby
si vedela, ak˘ to je pocit – neexistuje, nevyskú‰aj niã, ani sa k tomu nepriblíÏ, ani náhodou, ani zo Ïartu, ani zo zvedavosti, niã, niã,
niã... Naão má maÈ vôbec niekto doma nejakú cigaretu s drogou?
Ako niekoho donútite, alebo ão s ním urobíte, keì má 16 rokov a keì sa nejako dostane k jednej cigarete s nejak˘m narkotikom...
Treba mu daÈ, obrazne povedané, takú po
hlave, aby si to navÏdy zapamätal... Lebo
keì to dieÈa bude maÈ pocit, Ïe v‰ak niã zlé
nerobím, lebo to nie je ani trestné, tak ja budem maÈ ako otec tieÏ Èaωiu robotu, ak mi ona
povie, v‰ak preão by som to nemohla maÈ, veì
je to dovolené. Ale keì sa môÏem oprieÈ aj o
zákon, tak jej môÏem povedaÈ: Prepáã, ale to,
ão ty robí‰, je trestn˘ ãin, neblázni, v‰ak Èa zavrú! A to uÏ aj to decko ºah‰ie pochopí, Ïe, dokelu, nechcem sa dostaÈ do basy. Uºahãí mi to
moju argumentáciu: Preão to robí‰? Nerob to,
lebo Èa zavrú, ty bláznivá!
Viacer˘ch mlad˘ch ºudí zachránilo to, Ïe sa
nedostali do basy. To vám ja hovorím z mojich poznatkov. Podºa mojich poznatkov
ani obava z basy nie je vÏdy dostatoãn˘m
dôvodom pre niektor˘ch mlad˘ch, aby sa
mali pred nieãím na pozore.
Ale predsa len je to ist˘ v˘kriãník. Ja nemám pochopenie ani pre sprejerov, ani pre ich
umelecké ambície a argumenty, Ïe oni sa
chcú len realizovaÈ, a na to majú právo. Keby
som chytil sprejera, tak by som mu, aj keì uÏ
nie priamo a doslova, odÈal ruku. A moÏno
niekedy aj doslova. Ja nemám veºké pochopenie pre osobné ambície, pokiaº je to spoloãensky nebezpeãné...
Viete, aké ÈaÏké je lieãenie narkománie?
Stra‰ne ÈaÏké, a práve preto treba náchyln˘ch odohnaÈ od prvého momentu a ani ich
nepripustiÈ k tomu, aby k nieãomu s drogami
do‰lo. Prosto, malo by sa to stavaÈ do roviny,
Ïe uÏ najmen‰í kontakt s drogou – teda len sa
priblíÏiÈ k cigarete – je absolútny zloãin. Ja napríklad ani neviem, ako to vyzerá, ani ako taká
droga vonia. Niekto príde na diskotéku a
prvé, ão povie, je: Ja tu cítim marihuanu!
lebo uÏ vie, ako to vonia. Ja som sa nikdy k
tomu ani nepriblíÏil, ani sa k tomu nechcem
priblíÏiÈ, ani nechcem vedieÈ, ako to vonia, ani
vôbec niã. Ja si myslím, Ïe toto, ão presadzuje SaS, je len tak˘ akoby prv˘ krok, to je e ako
s homosexualitou, Ïe preão by sa nemohli zosobá‰iÈ a keì uÏ sa zosobá‰ia, tak preão by nemohli aj deti adoptovaÈ, a potom, Ïe je to
vlastne rodina ako kaÏdá iná. KaÏd˘ vÏdy zaãne pomaliãky, nenápadne, zdanlivo nevinne.
Aj Maìari zaãínajú s poÏiadavkou dvojitého
obãianstva a pritom v‰etci vieme, Ïe im ide
o zru‰enie Trianonskej dohody a vytvorenie
veºkého Uhorska. Len vedia, Ïe doba na to
e‰te nedozrela, a tak zaãínajú s nieãím akoÏe nevinn˘m. Nedávno som ãítal rozhovor s
BraÀom Hochelom, ktorého pred voºbami
vylúãili z kandidátky SaS. Ja som si doteraz
BraÀa Hochela ako literárneho teoretika vcelku váÏil, ale ten rozhovor bol prí‰ern˘, takú
znô‰ku nezmyslov od inak inteligentného
ãloveka som uÏ dávno neãítal. A on v Àom hovorí, Ïe podºa neho 90 % jeho Ïiakov uÏ má
skúsenosti s drogou. To je predsa prí‰erné,
nie? Ja osobne si vykladám iniciatívu SaS tak,
Ïe im podáte malíãek, a ãasom vám zoberú
celú ruku. Aj to je jeden z dôvodov, preão by
som asi ja takúto stranu nikdy nemohol voliÈ, lebo odsúhlasiÈ alebo odobriÈ prv˘ ústretov˘ krok smerom k drogám je pre mÀa úplne
neprijateºné.
S Oliverom Andrásym
uvaÏoval Ernest Weidler
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
Nekompetentn˘ záujem
kompetentn˘ch o zdravie obãanov
Nie v‰etky úvahy a názory Roberta Fica,
ktoré vyvolali negatívnu reakciu niektor˘ch
Ïurnalistov, opoziãn˘ch politick˘ch subjektov
a ãasti verejnosti, sú vo svojej podstate a v koneãnom dôsledku nesprávne ãi dokonca ‰kodlivé alebo skazonosné. Ich prapôvodné v˘chodisko môÏe maÈ oprávnené dôvody, ale ich dôsledok môÏe byÈ neblah˘, a to len preto, lebo
Robert Fico takmer nikdy s t˘mi, ktor˘ch
jeho reflexie a ãasto aj rozhodnutia zasahujú, nekomunikoval vo forme diskusie, v˘meny argumentov a hºadania rozumn˘ch rie‰ení, ale zväã‰a ich len – z postu premiéra –
vnucoval prostredníctvom legislatívneho diktátu. Ideologizovanie, premieÀanie mediálnych vystúpení na prejavy triedneho boja a zavr‰ovanie t˘chto postupov straníckou propagandou ho za uplynulé obdobie pripravovali
o imidÏ modernej európskej individuality.
Príklady s ìalekosiahlymi konzekvenciami
plasticky ukazujú, Ïe jeho metóda riadenia
‰tátu nie je plnohodnotne uváÏená. Zmyslupln˘ dialóg s vyspel˘mi obãanmi úplne vynecháva zo svojej politickej praxe. Odmietnutie Kaníkovho a potom aj Radiãovej revoluãného vstupu do dôchodkového systému (ponuka 2. dôchodkového piliera budúcim penzistom, ktorá je prv˘m a nevyhnutn˘m osobn˘m krokom k zabezpeãeniu vy‰‰ieho dôchodku, nezávislého od svojvôle byrokratov
a poslancov) neprinieslo premiérovi Ficovi
úspech. Pritom tento pilier naozaj nie je stopercentnou spoºahlivou zárukou neskor‰ej
vysokej a bezpeãnej penzie a môÏe ohroziÈ aj
sociálne únosné udrÏiavanie a skvalitÀovanie
poberania dôchodkov dne‰n˘mi a zajtraj‰ími
seniormi. Je to opatrenie, ktoré si zaslúÏi,
aby nebolo len v rukách súkromn˘ch dôchodkov˘ch spoloãností, ale aby sa k nemu
vyjadrilo ão najviac politick˘ch a profesionálnych expertov a aby si obãania mohli vybraÈ
zo ‰irokej ‰kály dôkazov a úvah.
Pre Roberta Fica je v‰ak typické, Ïe sa tejto diskusii vyhol a vybral si direktívny spôsob rie‰enia. Pravda, dilema, ktorú druh˘ pilier vyvoláva, je príli‰ závaÏná na to, aby sa
dala rozÈaÈ jedn˘m sekom, ão potvrdili aj státisíce obãanov, ktorí – napriek svojej viere vo
v‰emohúcnosÈ a blahodarnosÈ Ficovho Smeru-SD – nepodºahli naliehaniu a sladk˘m reãiam premiéra a z 2. piliera, napriek lukratívnym ponukám, nevystúpili. A tak vlastne dodnes nevieme, ãi Kaníkovu reformu treba zaradiÈ medzi pozitívne aktivity Dzurindovej
vlády, alebo len medzi v˘strelky pravicov˘ch
mudrákov.
E‰te problematickej‰í je energick˘ Ficov
vstup do zdravotného poistenia. Premiérova
zdanlivo príÈaÏlivá téza, Ïe jeho vláda nepripustí, aby niekto dosahoval zisk na úkor zdravia obãanov, získala úspech u t˘ch ºudí, ktorí príli‰ neuvaÏujú o v‰etk˘ch súvislostiach
dynamicky vysloveného hesla. A tak mohol
daÈ prijaÈ zákon, ktor˘ nezmyselne obmedzil
v˘nosy majiteºov súkromn˘ch poisÈovní, a
t˘m úplne spochybnil logiku ich existencie v
slovenskom zdravotníctve. Tieto poisÈovne
po svojom vzniku umoÏnili obãanom, ktorí si
priplatili, nové moÏnosti zdravotnej starostlivosti. A tak ten, kto rad‰ej obmedzil svoje v˘davky na fajãenie, alkohol a iné rozko‰e a presunul ich do komerãnej poisÈovne, si
zabezpeãil vy‰‰í rating starostlivosti. Ficov
zásah v‰ak
1. priamo po‰kodil obãanov, keì zredukoval
záujem majiteºov o hºadanie nov˘ch prvkov pozornosti voãi poistencom a
2. ohrozil ‰tát a jeho financie, keì nad SR visí
Ïaloba majiteºov ZP, a nebezpeãenstvo, Ïe
sa z toho vykºuje trest s niekoºkomiliónovou pokutou (hoci, ako naznaãuje komentár Rada BaÈa v SME 19. 4. „prebehol najväã‰í politick˘ obchod v sektore v tomto
volebnom období – Penta uzavrela so Smerom prímerie“. Ak je to pravda, Smer sa –
iste mal na to utilitárne záujmy – spoloãensky nekorektne dohodol s majiteºmi ZP
Dôvera a úplne sa zriekol svojho citu pre
blíÏnych, teda svojej veºkolepej sociálnej
solidarity. Aj v Smere-SD má – ako v in˘ch
stranách – prospechárstvo prednosÈ pred
princípmi.
Zo ‰irok˘ch humanitn˘ch aktivít si SmerSD ponechal milodary, ktoré sa naz˘vajú vianoãné dôchodky, a tie boli len zanedbateºnou
almuÏnou pre ãasÈ penzistov – t˘ch najchudobnej‰ích –, hoci svojou nesystematickou
povahou vyÈahovali tisíce eur od ostatn˘ch
obãanov, ktorí musia platiÈ odvody do Sociálnej poisÈovne. Tieto sociálne motivované dôchodky Smer zaviedol zrejme napríklad preto, aby mal minister Maìariã ãím argumentovaÈ v diskusiách s líderkou SDKÚ-DS Radiãovou, keì jej mal predloÏiÈ príklad sociálnej politiky Smeru (25. 4. v TA3). Pritom tisíce dôchodcov ani tento vianoãn˘ prídavok
– a ani Ïiaden in˘ – nedostane, a ani nijakú
zvlá‰tnu valorizáciu, ktorá by sa zreteºne odli‰ovala od zvy‰ovania penzií v dzurindovskom období (teraz uÏ avizovali trochárske 3
%). Potvrdzuje sa, Ïe „blahobyt budovan˘ na
úkor spravodlivosti a súdrÏnosti vedie len k
blahobytu vyvolen˘ch“ (kÀaz a publicista
Ján Krstiteº Balázs, SME 21. 4.).
O potrebe globálnej a plnohodnotnej sociálnej spolupatriãnosti a o spoloãenskej obmedzenosti sociálne prezentovan˘ch zdrapov
niektor˘ch opatrení, ktoré na prv˘ pohºad vyzerajú ºudomilne, ale sú len lacn˘mi gestami,
vedia predov‰etk˘m vyspelé a k humanite
tendujúce firmy a in‰titúcie v USA a západnej Európe, ale nie – prinajmen‰om nie v
praxi – politické subjekty a miliardárske finanãné skupiny v SR. Smer-SD za celé 4-roãné obdobie svojej vlády nevytváral sociálny
‰tát – ão je podºa Wikipédie „demokratick˘
‰tát, ktor˘ je právnym ‰tátom a zároveÀ sa
snaÏí aktívnymi opatreniami vyrovnávaÈ sociálne protiklady“ –, ale len poskytoval obmedzené v˘hody niektor˘m sociálne slab˘m
81
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
skupinám, ãi dokonca iba jednotlivcom z
nich, vyberan˘m nie len podºa ich ekonomickej a existenãnej situácie, ale najmä podºa toho, ako sa bude môcÈ „sociálny krok a zákrok“ politickej strany propagandisticky vyuÏiÈ.
Keby bol premiér namiesto rázneho útoku
proti súkromn˘m majiteºom ZP uprednostnil
uváÏlivé zhodnotenie ich aktivít a keby bol
inicioval legislatívu, ktorá by znemoÏnila,
aby sa títo majitelia mohli svojvoºn˘mi rozhodnutiami pohrávaÈ s poistencami a s ich
zdravím, aj by ich bol v súlade so zákonom
zmysluplne a „ºavicovo“ obmedzil a aj by
podporil prirodzené práva obãanov, aby vo
vzÈahu k nim nemohli ZP zneuÏívaÈ svoje
postavenie.
Tak ako to teraz predviedla ZP Dôvera:
Pred niekoºk˘mi rokmi vzniklo v Bratislave medicínske centrum, ktoré oznaãím iba iniciálkou M., aby som mu nerobil skrytú reklamu. Jeho majitelia vyvinuli toºko úsilia pri
jeho kon‰tituovaní, Ïe sa z neho zakrátko
stala jedna z najlep‰ích – a nielen zdravotníckych – in‰titúcií medzi mnoÏstvom ustanovizní priemern˘ch. âasÈ úhrady platí samotn˘ záujemca, ãasÈ zaÀho povinne platí ZP Dôvera,
s ktorou M. uzavrela dohodu. Táto spolupráca fungovala v˘borne, ba by sa chcelo napísaÈ, Ïe bezchybne, ão je naozaj zatiaº zriedkavosÈou na Slovensku: centrum postupne
vybavili takmer v‰etk˘mi potrebn˘mi aparatúrami na okamÏité lieãenie, ale aj na vykonávanie dlhodob˘ch kontrol zo v‰etk˘ch
moÏn˘ch medicínskych odborov. AÏ k˘m
jedného dÀa ZP Dôvera oznámila svojim
klientom: „Hodnotením pre‰lo aj zdravotnícke zariadenie M. PoÏiadavky na proklientsky prístup a nad‰tandardné prostredie síce
obe jeho prevádzky spæÀajú, no, Ïiaº, kontroly poukázali na opakované nedodrÏiavanie
osvedãen˘ch medicínskych postupov. Znamená to, Ïe zariadenie poskytovalo v roku
2009 starostlivosÈ, ktorá síce neohrozila zdravie pacientov, no bola medicínsky neefektívna, neopodstatnená a (alebo) neúãinná.“ Preto sa Dôvera rozhodla s M. nepokraãovaÈ v
spolupráci. Desiatky jej poistencov tak zrazu zostali bez kvalitnej lekárskej starostlivosti. KeìÏe odôvodnenie riaditeºa Dôvery bolo
nezmyselné – môÏem prinajmen‰om za seba
vyhlásiÈ, Ïe lieãenie v M. bolo na moju ÈaÏkú obliãkovú chorobu veºmi úãinné –, poÏiadal som vedenie ZP Dôvera o vysvetlenie, ão
pod nedodrÏiavaním osvedãen˘ch postupov
rozumejú.
Zo v‰etk˘ch osloven˘ch napísal späÈ iba
riaditeº ZP Dôvera ·imun, ale aj on sa úplne
vyhol odpovedi na otázku, ão ZP Dôvera
chápe pod „medicínsky neefektívnou starostlivosÈou“. A vôbec sa k problému neunúval
napísaÈ stanovisko Jaroslav Ha‰ãák, ktor˘
má v Pente na starosti projekt ZP Dôvera. Ale
nenapísal názor ani minister Ra‰i a vôbec
neodpísal ani na opakovanú ÏiadosÈ predseda Úradu pre dohºad nad zdravotnou starostlivosÈou Demoviã (hoci tomu to ukladá zákon).
Z toho vypl˘va, Ïe
1. vysokí úradníci a majetní manaÏéri rôznych
firiem ka‰lú na obãanov, ktorí ich Ïivia, a
ignorujú povinnosÈ s ºuìmi komunikovaÈ,
2. sú si bohorovne istí svojím mocensk˘m a
finanãn˘m postavením v ‰táte, ktoré ich
82
zbavuje povinnosti pravdivo ºudí informovaÈ,
3. humanistické poslanie, ktoré vypl˘va najmä zo starostlivosti o zdravie, t˘mto problematick˘m charakterom niã nehovorí a
4. za krokom ZP Dôvera sa skr˘va moÏno utajen˘ úskok na úkor vysoko kvalitného zariadenia M., ale najmä na úkor úspe‰nej
zdravotnej starostlivosti o obãanov.
Ak som hovoril o nehumánnosti, ponúkam e‰te jeden zdrvujúci príklad. Hospice,
ktoré sú urãené pre dlhodobo ÈaÏko chor˘ch
a zomierajúcich ºudí, kryjú náklady na prevádzku z príspevku pacienta a zdravotnej poisÈovne. „Veºmi nízke platby zo zdravotn˘ch poisÈovní v‰ak nepokryjú náklady na paliatívnu
lieãbu a komplexnú starostlivosÈ, ktorá sa v
hospicoch poskytuje,“ upozorÀuje generálny
sekretár Slovenskej katolíckej charity Gumulák. Niektoré zdravotné poisÈovne v‰ak
nechcú platby zv˘‰iÈ a tak viaceré hospice
kvôli neúnosnej situácii uvaÏujú o ukonãení
ãinnosti. Pritom umieranie v bolestiach je
veºmi smutnou kapitolou ºudského Ïivota.
O neºudskom, bezcitnom vzÈahu spoloãnosti k ºuìom, ktorí sa uÏ sami nedokáÏu zbaviÈ
krutej záÈaÏe, svedãí asi aj to, Ïe túto potupnú informáciu sme nena‰li uverejnenú v tlaãi tak, aby bila do oãí a zaujala ão najviac ºudí,
ale len zastrãenú v Teletexte STV 25. 4. A akú
dôveru môÏe maÈ ZP Dôvera, keì nijaké rie‰enie dôstojného záveru Ïivota zomierajúcich ºudí neprezentuje?
Premiér Fico mal iste pravdu prinajmen‰om
v tom, Ïe varoval pred ziskuchtivosÈou „kapitalistov“ a chcel sa blysnúÈ pred obãanmi
ostr˘m zákrokom proti potenciálnym vykorisÈovateºom v takej citlivej oblasti, akou
zdravotníctvo je. Ale keìÏe konal bez dostatoãného rozváÏenia a keìÏe zasiahol bez potrebnej ohºaduplnosti, medzi prstami mu medzit˘m prekæzli najhor‰ie príznaky bezcitnosti. Ak chce v‰ak byÈ Smer-SD sociálne solidárny, nemôÏe len tak pripustiÈ, aby si finanãná skupina Penta a jej ZP Dôvera manipulovali s obãanom podºa svojej ºubovôle.
Navy‰e, ak riaditeº ·imun na internete veºmi
‰armantne pí‰e: „Na‰ou víziou je vytvoriÈ
najkvalitnej‰iu zdravotnú poisÈovÀu, ktorá
bude v˘hodn˘m partnerom pre poistencov,
poskytovateºov aj platiteºov.“ Sú to v‰ak momentálne len frázy, ktoré vyvolávajú roztrpãenie, keìÏe Dôvera si dobre uvedomuje
svoje postavenie takmer monopolu – (popri
nej je uÏ len jedna, a veºmi malá, komerãná
ZP Únia), ão Protimonopoln˘ úrad SR neregistruje a t˘m necháva ‰éfov Dôvery, aby si
bez pov‰imnutia ba‰ovali. Obãania majú jedinú moÏnosÈ – vrátiÈ sa opäÈ do ‰tátnej V‰eobecnej ZP alebo masovo podporiÈ zatiaº utiahnutú ZP Union. Neprívetivá ZP Dôvera si
nezaslúÏi niã iné, len aby ju obãania zaãali v
maximálnej miere ignorovaÈ. Prípadne aby
‰tátna V‰ZP prekvapila v‰etk˘ch obãanov
SR a aby vyvinula masívny útok na komerãného Ïraloka a prebrala mu toºko poistencov, koºko je to len moÏné.
O diktátorstve zdravotn˘ch poisÈovní voãi
zdravotn˘m poskytovateºom hovorí aj Slovenská lekárska komora, ktorá kritizuje, Ïe v
ambulantnom sektore nedo‰lo k Ïiadnemu
zvy‰ovaniu cien, keìÏe monopolné správanie
dáva poisÈovniam do rúk úplne jednoznaãn˘
tromf vo vzÈahu k poskytovateºom zdravotnej
starostlivosti, a tak sa môÏu správaÈ, ako
chcú, ale najmä bez ohºadu na potreby obãanov (HN 27. 4.). Problémy narastajú kvôli vysokému veku lekárov, keìÏe mlad‰í neprichádzajú, a to aj v dôsledku nedostatoãného
finanãného ohodnotenia. Ako teda ‰afária súkromné zdravotné poisÈovne s peniazmi z
odvodov tisícov obãanov – a v tieni problematickej legislatívnej starostlivosti presadenej vládnou koalíciou?
KeìÏe jedn˘m z pilierov vládneho programu Roberta Fica a Smeru bola ústretová zdravotnícka politika k ‰irok˘m obãianskym
vrstvám a keìÏe Úrad pre dohºad... má priamo v názve vymedzenú svoju kºúãovú povinnosÈ dohliadaÈ na zdravotnú starostlivosÈ v ‰táte, je neprípustné, aby sa Ministerstvo zdravotníctva SR, Úrad pre dohºad..., strana SmerSD, ale aj finanãná skupina ako majiteºka
ZP Dôvera nezaujímali o to, ako sa v praxi
realizuje zdravotná starostlivosÈ a keby pripustili, aby sa z nejak˘ch dôvodov, podºa
v‰etkého najmä zi‰tn˘ch, zniãila ustanovizeÀ, ktorá sa v˘nimoãne a plnohodnotne o
zdravie svojich pacientov stará. Ak sa nieão
zásadné nezmení, tak sa dokáÏe, Ïe zdravotnícka politika v konãiacom sa období, deklarovaná od volieb 2006 Smerom, bola neúprimná a pokrytecká.
Podºa Ïurnalistu BaÈa (SME 27. 4.) „sa Ficovej vláde podarilo nev‰edn˘m spôsobom
zadefinovaÈ pojem ´ºavicové zdravotníctvo´.
Je to súbor politick˘ch opatrení, ktoré posilÀujú vplyv podnikateºsk˘ch skupín na dianie
v rezorte.“ Robert Fico teda na konci svojho
vládnutia dosiahol prav˘ opak toho, s ãím
vstupoval do rozkladom ohrozeného slovenského zdravotníctva. A ani opozícia sa nijako v˘razne nepriãinila o to, aby mal slovensk˘ obãan dobr˘ pocit, Ïe niekto kompetentn˘ má záujem o jeho zdravie.
Ernest Weidler,
publicista
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
Priveºa neznámych
Posledné predvolebné prieskumy verejnej
mienky, venované popularite politick˘ch
strán, potvrdili tohtoroãn˘ trend, ktor˘ na
jednej strane otriasol niekoºkoroãnou axiómou, Ïe bez Smeru-SD sa nebude daÈ zostaviÈ vláda a jedinou nezodpovedanou otázkou
je, ãi bude Robert Fico potrebovaÈ aÏ dvoch
koaliãn˘ch partnerov, alebo si vystaãí s jedn˘m (dnes uÏ znie neuveriteºne, Ïe podºa jedného vlaÀaj‰ieho prieskumu by dokonca mohol vládnuÈ aj sám). Na druhej strane prieskumy signalizujú, Ïe pozície koalície a opozície sú mimoriadne vyrovnané a patová situácia, keì by jeden aj druh˘ blok získal po 75
mandátov, sa nedá vylúãiÈ – napokon, tak˘to v˘sledok sa objavil aÏ vo dvoch tohtoroãn˘ch prieskumoch. Dokonca májov˘ prieskum agentúry Polis Slovakia prisúdil opoziãn˘m stranám väã‰inu v NR SR.
âo hovoria prieskumy
Podºa posledného prieskumu Focusu by sa
teda voºby skonãili remízou a súãasné koaliãné a opoziãné strany by mali v parlamente po
75 hlasov. Hoci viacerí politológovia tento variant spochybÀujú, vylúãiÈ sa celkom nedá a
bolo by urãite zaujímavé, ktor˘ blok by do-
kázal získaÈ podporu z druhého brehu. (Tabuºka ã. 1)
V májovom prieskume agentúry Polis Slovakia dokonca nastal zásadn˘ zvrat, keì po
prv˘ raz v tomto volebnom období by strany
SDKÚ-DS, KDH, SMK, SaS a Most-Híd
mali viac ako koaliãná dvojka, teda 82 hlasov.
Smer s SNS by mali len 68 hlasov, HZDS by
sa do parlamentu nedostalo. Hoci sa tento
prieskum dá braÈ s istou rezervou, odzrkadºuje ìal‰í trend –na rozdiel od predchádzajúcich volieb, kedy sa dali v˘sledky viac-menej voºby odhadnúÈ a otázna bola jedna relevantnej‰ia strana, tieto voºby budú do samého konca veºkou neznámou, pretoÏe na hranici zvoliteºnosti sa pohybujú minimálne ‰tyri strany: SNS, ªS-HZDS, Most-Híd aj SMK
a treba dodaÈ, Ïe hoci má SaS uÏ niekoºko mesiacov veºmi slu‰né v˘sledky v prieskumoch
verejnej mienky, fakt, Ïe ide o novú stranu,
prikazuje, aby sa k jej preferenciám pristupovalo s veºkou obozretnosÈou. (Tabuºka ã. 2)
Tieto trendy v podstate potvrdzuje aj porovnanie posledn˘ch prieskumov troch agentúr,
ktoré sa prieskumom venujú dlhodobo a systematicky (Polis – 15. aÏ 25. mája, Focus –
zaãiatok mája, MVK – apríl). (Tabuºka ã. 3)
Tabuºka ã. 1
Strana
máj
apríl
marec
február
január
Smer-SD
SDKÚ-DS
SaS
KDH
SNS
SMK
Most-Híd
ªS-HZDS
35,3
14,0
13,3
8,3
6,1
5,9
5,6
5,1
36,8
13,4
11,5
8,6
8,6
5,1
5,1
5,4
38,4
14,3
8,6
9,7
6,3
5,2
6,9
5,4
38,6
11,3
9,6
9,6
6,2
5,1
5,6
5,8
41,4
15,2
5,1
9,0
6,2
5,6
5,2
6,5
Tabuºka ã. 2
Strana
máj
apríl
marec
február
Smer-SD
SDKÚ-DS
KDH
SaS
Most-Híd
SMK
SNS
ªS-HZDS
34,3
16,0
11,9
9,9
5,3
5,1
5,0
4,0
36,2
13,8
13,2
9,2
6,2
5,8
5,3
4,0
38,0
12,7
13,4
8,0
6,7
5,9
5,2
4,4
40,8
14,4
10,0
8,1
6,0
5,1
5,6
4,1
Tabuºka ã. 3
Strana
Polis
Focus
MVK
Smer-SD
SDKÚ-DS
KDH
SaS
Most-Híd
SMK
SNS
ªS-HZDS
34,3
16,0
11,9
9,9
5,3
5,1
5,0
4,0
35,3
14,0
8,3
13,3
5,6
5,9
6,1
5,1
35,1
11,7
11,4
11,6
5,1
6,0
6,2
5,2
83
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
III. Ak sa do NR SR nedostane niektorá z maìarsk˘ch strán, bude platiÈ jemne pozmenen˘ variant I.
IV. Ak sa do NR SR nedostane SNS alebo
HZDS, bude platiÈ jemne pozmenen˘ variant II.
V. Parlamentn˘ pat, keì majú strany koalície (dve alebo tri) rovnako 75 mandátov
ako strany opozície (tri aÏ päÈ). Vtedy rozhodne, kto skôr podºahne lákadlám druhej strany, ãi Smer získa KDH, SMK
alebo Most, alebo opozícia získa na svoju stranu HZDS. Tieto rokovania bude limitovaÈ, Ïe v jednej koalícii bude len ÈaÏko SNS s ktoroukoºvek maìarskou stranou. Záujem o zmenu postoja Jána Figeºa alebo Vladimíra Meãiara bude teda
eminentn˘.
Axiómy a ‰pekulácie
Zo v‰etk˘ch spomínan˘ch prieskumov vypl˘va niekoºko viac-menej zjavn˘ch a niekoºko viac-menej ‰pekulatívnych kon‰tatovaní.
K t˘m zjavn˘m, o ktor˘ch sa nepochybuje a moÏno ich oznaãiÈ za axiómu, patrí najmä tá, Ïe voºby vyhrá Smer-SD. Nie je to niã
prekvapujúce, dlhodobo ho vedie najpopulárnej‰í slovensk˘ politik, zdedil sºubné ekonomické dediãstvo a nakoniec jeho preferenciám
veºmi neublíÏila ani globálna kríza, na ktorú
sa dá zvaliÈ mnohé. âo uÏ dnes, samozrejme,
neznamená, Ïe aj bude zostavovaÈ vládu. V
slovensk˘ch politick˘ch reáliách by to nebolo niã mimoriadne, napokon, stalo sa tak aj v
roku 1998, aj v roku 2002, keì vládu zostavoval MikulበDzurinda, prv˘krát v drese
SDK (bol druh˘ za ªS-HZDS), druh˘krát v
drese SDKÚ (víÈazom volieb bola takisto
Meãiarova strana a Ficov Smer skonãil aÏ tretí). Aj keì by to v slovensk˘ch dejinách nebolo niã mimoriadne, v prípade Smeru-SD by
to bolo prinajmenej pozoruhodné, lebo pre‰ustrovaÈ tak˘ voliãsk˘ kapitál, ak˘m disponoval po väã‰inu volebného obdobia, by bolo
skutoãne pov‰imnutiahodn˘m kúskom.
A nemoÏno obísÈ ani najãerstvej‰í ãesk˘
príklad, kde síce Paroubkovi socialisti mali
najviac, na zostavenie vlády v‰ak mali málo
poslancov a dva dni po voºbách sa zdala stredo-pravá koalícia (ODS, Top 09 a Veci verejné) ako najpravdepodobnej‰ie rie‰enie.
ëal‰ím trendov˘m javom je, Ïe v pôvodnej alternatívnej trojici voãi Smeru-SD nahradila Csákyho stranu Sulíkova Sloboda a solidarita. Dôvodom je nielen to, Ïe Csákyho
pozícia sa oslabila vznikom Bugárovho Mostu, ale aj to, Ïe SMK sa ãoraz viac podobá na
slovenskú filiálku Orbánovho Fideszu, a to do
veºkej miery limituje nielen jeho elektorát
na Slovensku, ale aj koaliãn˘ potenciál. Dôsledkom je, Ïe sa zniÏuje nielen voãi koalícii,
ale aj voãi opozícii – ão sa len veºmi ÈaÏko racionálne vysvetºuje, pretoÏe ak má SMK obhajovaÈ a presadzovaÈ záujmy maìarskej men‰iny na Slovensku, nemôÏe tak robiÈ s Orbánom za chrbtom. Maìarská men‰ina bude
teda stáÈ pred dilemou – ãi má voliÈ verbálne
agresívnej‰iu SMK, ktorá navonok vyzerá
ako lep‰í obhajca jej záujmov, ale smeruje do
84
opoziãn˘ch lavíc, skadiaº sa presadzujú záujmy takmer bez v˘sledkov, alebo empatickej‰ích bugárovcov, ktor˘ch aÏ tak veºmi nepoãuÈ bubnovaÈ na nacionalistickú nôtu, ale ktorí sa môÏu podieºaÈ na vládnutí oveºa skôr,
pretoÏe budú prijateºnej‰ím partnerom.
Základn˘m zistením doteraj‰ích prieskumov v‰ak je, Ïe sa vyrovnali sily vládnuceho Smeru-SD a trojice opoziãn˘ch strán –
dvoch parlamentn˘ch SDKÚ-DS a KDH
a(zatiaº?) mimoparlamentnej SaS. Ktoré podºa doteraj‰ích vyhlásení nemajú vôbec, ale vôbec záujem o vládnutie spolu so Smerom. IsteÏe, predvolebné vyhlásenia a povolebné
ãiny sú neraz dve odli‰né entity, ão sa ukázalo aj po voºbách v roku 2002, keì o koalíciu
so Smerom mali záujem aj kresÈanskí demokrati aj dzurindovci, to v‰ak bolo e‰te predt˘m, ako KDH a SDKÚ zistili, ão je Smer
vlastne zaã. âiÏe s istou licenciou na omyl –
a pre potreby tohto ãlánku, aj keì nevyluãujem, Ïe ani Radiãová, ani Figeº nebudú takí
odmietaví voãi Smeru po voºbách ako teraz,
hoci u Sulíka by som to neoãakával, lebo v
tom prípade môÏe s politikou skonãiÈ, tak˘to podraz by mu jeho voliãi neodpustili –
môÏeme oãakávaÈ, Ïe pri rovnosti ãi porovnateºnosti ziskov Smeru a trojkoalície SDKÚ
–KDH – SaS budú o zostavení vlády rozhodovaÈ tzv. malé strany HZDS, SNS, SMK a
Most. De facto rozhodne, kto z nich sa do parlamentu dostane a s ak˘m ziskom.
âo nás teda ãaká?
I. Smer spolu s SNS a HZDS získa väã‰inu a ak sa mu nepodarí vymeniÈ SNS za
SMK alebo Most (vtedy by vládu tvorila trojkoalícia Smer – HZDS – SMK/
Most), alebo HZDS za KDH (vtedy by
vládu tvorila trojkoalícia Smer – KDH –
SNS), bude pokraãovaÈ v teraj‰ej zostave.
II. Opozícia získa väã‰inu a ak nikto z nich
nepodºahne lákadlám Smeru, budeme maÈ
po ‰tyroch rokoch opäÈ neºavicov˘ „zlepenec“ aj so v‰etk˘m, ão je s t˘m spojené. Vtedy skúsme dúfaÈ, Ïe táto koalícia
bude pouãenej‰ia a teda menej arogantná a naklonená korupcii, ako tá v rokoch
2002 – 2006.
âo rozhodne?
Volebné programy ãítajú voliãi len v minimálnej miere a zdá sa, Ïe v koneãnom dôsledku rozhodne dôveryhodnosÈ a presvedãivosÈ
lídrov. Volebná kampaÀ prechádza zaujímav˘mi v˘kyvmi a k˘m sa spoãiatku zdalo, Ïe
v˘sledky budú do veºkej miery determinované globálnou krízou, kolapsom gréckeho variantu sociálneho ‰tátu ãi Hanzelove ‰kandálne tvrdenia o pozadí financovania strany
Smer, súãasnej koalícii mimoriadne pomohla maìarská karta, ktorú vytiahol tesne pred
voºbami maìarsk˘ premiér Viktor Orbán – ãi
tak urobil vedome alebo nevedome, o tom
moÏno viesÈ spor, ale je jednoznaãné, Ïe Orbánovmu Maìarsku bude viac vyhovovaÈ
medzinárodne slab‰ia vláda, v ktorej by boli
Slota s Meãiarom, ako vláda s vysok˘m medzinárodn˘m kreditom, kde by sa predsedovia SNS a HZDS nenachádzali. Faktom v‰ak
takisto je, Ïe namiesto toho, aby sa diskutovalo o v˘voji ‰tátneho rozpoãtu a zadlÏovaní krajiny, ako sa to stalo v âesku, kde uspeli strany „rozpoãtovej zodpovednosti“, slovenská volebná kampaÀ je podobn˘ch citliv˘ch tém u‰etrená. Îe sa tak stalo aj zásluhou nedviÏnej opozície, je jej historickou
zodpovednosÈou a zrejme jej to bude spoãítané.
(rk)
P A R L A M E N T N ¯
D E N N Í K
Na poãiatku boli tentoraz Maìari – hoci do strednej Európy pri‰li ako
jedni z posledn˘ch, aÏ po star˘ch Slovanoch. Presnej‰ie, na poãiatku
posledného napätia medzi maìarsk˘mi a slovensk˘mi politikmi bolo
prijatie novely zákona o maìarskom obãianstve, ktorá sa t˘ka
zjednodu‰eného udeºovania dvojakého obãianstva zahraniãn˘m Maìarom.
A potom na striedaãku mimoriadne rokovali slovenská vláda a slovensk˘
parlament a zaãali sa diaÈ veci. Zatiaº iba legislatívneho charakteru.
V tesnom závese
za maìarsk˘m
parlamentom
Pavol Pa‰ka, predseda NR SR (Smer-SD)
Túto schôdzu som zvolal na základe Ïiadosti
skupiny poslancov, ale najmä v súvislosti s v˘vojom situácie ohºadne prijímania zákona o dvojakom obãianstve v Národnom zhromaÏdení Maìarskej republiky. Procedúra 52. schôdze na základe dohody koaliãn˘ch poslaneck˘ch klubov
a aj na základe snahy dosiahnuÈ dohody na úrovni poslaneckého grémia, ktoré Ïiaº neboli dosiahnuté je takáto.
Budeme prerokovávaÈ o chvíºoãku prv˘ bod
programu, je to návrh uznesenia. Toto uznesenie
má byÈ jedn˘m zo ‰tandardn˘ch pokusov Národnej rady SR otvoriÈ dialóg s kolegyÀami a kolegami NZ MR, aby neprijímali unilaterálne rozhodnutia o tak citlivej a závaÏnej problematike,
ako je dvojaké obãianstvo.
My sme avizovali uÏ viackrát, Ïe ìal‰ie body
programu súvisia aj s t˘m, ako sa bude vyvíjaÈ
situácia v NZ MR. Budeme preto po prerokovaní a dúfam aj po prijatí uznesenia, ktorého návrh
máte v‰etci v pozvánke a programe 52. schôdze
pokraãovaÈ preru‰ením schôdze a budeme oãakávaÈ, ako sa zachovajú poslanci a poslankyne
NZ MR.
Ja preto preru‰ím rokovanie 52. schôdze po prijatí uznesenia a budeme rokovaÈ o vládnom návrhu zákona o ‰tátnom obãianstve, ktor˘ budeme
prerokovávaÈ tak, ako Ïiadala skupina poslancov v skrátenom legislatívnom konaní aÏ potom,
ako bude potvrdené hlasovaním v NZ MR prijatie maìarského zákona o dvojakom obãianstve.
Pavol Hru‰ovsk˘ (KDH)
Na rozdiel od vás nemôÏem súhlasiÈ s argumentáciou a s v˘kladom tak, ako ste ho podali
vy. Námietku som uÏ vzniesol na rokovaní poslaneckého grémia.
Táto schôdza nie je zvolaná v súlade s rokovacím poriadkom. Vãera sme dostali pozvánku
na rokovanie dne‰nej schôdze aj s bodmi programu, ktoré navrhla skupina poslancov prerokovaÈ,
hoci vláda Slovenskej republiky rokuje o návrhoch zákonov aÏ dnes. Teda nedá sa navrhnúÈ
na rokovanie schôdze nieão, ão e‰te neexistuje.
Preto namietam spôsob, ak˘m bola táto schôdza
zvolaná.
Pavol Pa‰ka, predseda NR SR (Smer-SD)
Pán poslanec Hru‰ovsk˘, prepáãte, neformulovali ste Ïiadny procedurálny návrh na hlasovanie, takÏe nebudeme hlasovaÈ.
Kolegyne, kolegovia, bolo mi trikrát smutno.
Prv˘krát, keì som si prezeral v˘pisy z rozpravy,
ktorá prebiehala v Národnom zhromaÏdení Maìarskej republiky k zákonu o dvojakom obãianstve a bolo mi smutno preto, lebo som nechcel
veriÈ vlastn˘m oãiam, keìÏe som ãítal len prepisy, Ïe je v 21. storoãí e‰te nieão také moÏné a Ïe
tak˘to obsahovo balastov˘ resentiment má v
dne‰nej Európskej únii e‰te v niektor˘ch politick˘ch spektrách miesto. Druh˘krát mi bolo veºmi smutno, keì som si dnes otvoril na‰e objektívne, takzvané objektívne printové médiá a s hrôzou som si preãítal, ako vraj táto schôdza je
úplne zbytoãná, ako na ão sme sa zvolali a o ãom
to vlastne chceme rozprávaÈ, a ako Ïe to ubliÏujeme v‰etk˘m t˘m, ktor˘ch vraj chceme utláãaÈ
a ktor˘m chceme ublíÏiÈ. A tretíkrát mi bolo veºmi smutno dnes na rokovaní poslaneckého grémia a tu mi dovoºte tro‰ku ‰ir‰í kontext a preto,
Ïe som sa snaÏil veºmi racionálne zdôvodniÈ konanie Národnej rady aj v súlade s vládou Slovenskej republiky a dôvody, preão som povaÏoval za
potrebné, aby Národná rada pre Ïiadny in˘ dôvod, ale len z dôvodu svojej suverenity a obhajoby ‰tátnych a národn˘ch záujmov vytvorila v
európskom priestore ‰tandardnú parlamentnú
paritu k rozprave a k mechanizmom a k procesom, ktoré sa odohrávali niekoºko dní na pôde
maìarského Národného zhromaÏdenia. Îiaº, a
moÏno ktovie, ãi aj na‰Èastie, sme veºmi krátko
pred voºbami na Slovensku. Îiaº preto, lebo
reakcie niektor˘ch opoziãn˘ch predstaviteºov,
opoziãn˘ch poslaneck˘ch klubov som nechápal. Na‰Èastie, moÏno je dobré, Ïe v tak˘chto pre
krajinu a národ vypät˘ch chvíºach si ºudia na Slovensku môÏu overiÈ skutoãné postoje a skutoãn˘ vzÈah k vlasti, k národu, k histórii a k budúcnosti a preto e‰te raz zdôrazním, mi bolo veºmi
smutno a dúfam, Ïe práve prijatie uznesenia,
ktorého návrh vám predloÏím, bude tou najlep‰ou odpoveìou a najlep‰ím dôkazom toho, Ïe Národná rada Slovenskej republiky je suverénna, Ïe
Národná rada Slovenskej republiky je schopná do
posledného okamihu vykonávaÈ v súlade s Ústavou Slovenskej republiky svoj mandát a Ïe Národná rada je tou in‰titúciou a t˘m orgánom,
ktor˘ je schopn˘ obhajovaÈ ‰tátne a národné záujmy Slovenskej republiky a vopred vás chcem
poÏiadaÈ, v‰etk˘ch t˘ch, ktor˘m nechce byÈ smutno po dne‰nom dni a t˘ch, ktor˘m nechce byÈ e‰te
smutnej‰ie zajtra v prípade prijatia zákona o
dvojakom obãianstve v maìarskom Národnom
OD
DO
15. FEBRUÁRA
31. MÁJA 2010
16. februára – Parlamentné voºby by vo februári vyhrala strana Smer-SD, ktorá by získala 38,6 percenta hlasov, ão je pribliÏne o tri percentá menej ako pred mesiacom. Nasledovala by
SDKÚ-DS (11,3 %), KDH (9,6 %), SaS (9,6 %)
a SNS (6,2 %). Do parlamentu by sa dostali aj
ªS-HZDS (5,8 %), Most-Híd (5,6 %) a SMK
(5,1 %). Vypl˘va to z v˘sledkov prieskumu verejnej mienky, ktor˘ v dÀoch 3. aÏ 9. februára
uskutoãnila agentúra Focus na vzorke 1031 respondentov. Pred bránami zákonodarného zboru
by zostali KSS (2,9 %), Slobodné fórum (1,2 %),
HZD (1,0 %) a SZ (1,0 %). Ani jedno percento
voliãov by nezískali napríklad strany SDª, KDS,
OKS, Liga ãi DSZ op˘tan˘ch by ne‰lo voliÈ
15,6 percenta a 19,1 percenta respondentov e‰te
nevedelo alebo nechcelo odpovedaÈ.
17. februára – Mamojkova novela je proti
zmyslu celej reformy, ktorú v rámci vysokého
‰kolstva uskutoãÀujeme, tvrdí minister ‰kolstva
Ján Mikolaj. Ako uviedol na dne‰nom v˘jazdovom rokovaní vlády SR, novelou by sa dehonestovala celá snaha na rozdelenie vysok˘ch ‰kôl
podºa kvality. Návrh novely zákona o vysok˘ch
‰kolách inicioval poslanec Mojmír Mamojka
(Smer-SD). Touto zmenou chce rie‰iÈ nedostatok garantov na vysok˘ch ‰kolách
20. februára – V prípade prijatia vládneho zákona o preukazovaní pôvodu majetku v takej podobe, ako bol predloÏen˘ NR SR, skonãí zákon
podºa prvej podpredsedníãky SNS Anny Belousovovej s veºkou pravdepodobnosÈou na Ústavom súde SR, ktor˘ ho zru‰í alebo pozastaví. „âo
nám vadí, je, Ïe dokazovanie je na strane obvineného,“ kon‰tatovala Belousovová v dne‰nej diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné
dialógy.
20. februára – Ak po tohtoroãn˘ch parlamentn˘ch voºbách nebude moÏné zostaviÈ vládu bez strany Smer-SD, mali by stabilné strany
hºadaÈ moÏnosÈ vytvoriÈ ‰irokú koalíciu ponad
politické spektrum. Na tlaãovej konferencii po
Mimoriadnom sneme KDH pri príleÏitosti 20.
v˘roãia zaloÏenia strany to dnes v Îiline kon‰tatoval jej predseda Ján Figeº. Podºa lídra kresÈansk˘ch demokratov by ‰iroká koalícia musela
byÈ nielen vyváÏená, stabilná, ale aj precízne definovaná z hºadiska politického programu a pravidiel.
22. februára – Predseda poslaneckého klubu
SDKÚ-DS Stanislav Jani‰ sa domnieva, Ïe KDH
hrá v rámci rétoriky o povolebnej spolupráci na
dve strany tak, ako sa správalo aj po voºbách v
roku 2006. „Je mi ºúto, ak KDH uvaÏuje pár mesiacov pred voºbami nad nejakou krízovou alternatívou. Nበpostoj je úplne jasn˘ – so SmeromSD do vlády nepôjdeme. Ten, kto si neverí, pripú‰Èa aj krízové varianty,“ povedal Jani‰.
22. februára – Predseda opoziãného KDH
Ján Figeº je presvedãen˘, Ïe ak pripú‰Èa núdzové rie‰enie, ktor˘m je spoloãná koalícia stredoprav˘ch strán so Smerom-SD, tak je to z dôvodu zodpovednosti za ‰tát. Zdôraznil to na dne‰nej tlaãovej konferencii, priãom reagoval na slová ‰éfa poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanislava Jani‰a.
25. februára – Náklady na prípravu a vykonanie tohtoroãn˘ch volieb do Národnej rady SR
vyjdú na 9.723.447 eur. Z tejto sumy pôjde vy‰e
7,95 milióna eur z rozpoãtu ministerstva vnútra
a viac ako 1,76 milióna eur zo ·tatistického úra-
85
P A R L A M E N T N ¯
du SR. Harmonogram ich organizaãno-technického zabezpeãenia schválila dnes vláda. Voºby
vyhlásil ‰éf parlamentu Pavol Pa‰ka na sobotu
12. júna.
27. februára – Predseda vlády SR Robert
Fico (Smer-SD) je presvedãen˘, Ïe pranie ‰pinav˘ch peÀazí v najsilnej‰ej opoziãnej strane
SDKÚ-DS sa jasne preukázalo. Vyhlásil to v
dne‰nej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné
dialógy s t˘m, Ïe Smer-SD predloÏil v tejto veci
jasné informácie a strana Mikulá‰a Dzurindu sa
po troch tlaãov˘ch konferenciách rozpadla. „My
sme jasne preukázali, Ïe z úãtov vo ‰vajãiarskych
bankách sa posúvali peniaze cez spoloãnosÈ Soul
a 22 miliónov Sk i‰lo smerom do SDKÚ-DS,“
kon‰tatoval. Za dôkaz, Ïe sa preukázalo pranie
‰pinav˘ch peÀazí, povaÏuje premiér aj Dzurindovo odstúpenie z postu lídra kandidátky pre parlamentné voºby.
1. marca – Konzervatívni demokrati Slovenska (KDS) nebudú kandidovaÈ v parlamentn˘ch
voºbách 2010. „Najmä pre finanãnú situáciu
strany sme sa rozhodli, Ïe v júnov˘ch voºbách
sa nebudeme uchádzaÈ o hlasy voliãov „, uviedol dnes predseda KDS Vladimír Palko. Podºa
neho po zloÏení volebnej kaucie vo v˘‰ke 16.600
eur by strane nezostali takmer Ïiadne financie na
samotnú volebnú kampaÀ. „KandidovaÈ bez riadnej volebnej kampane by nebolo seriózne voãi
voliãom,“ dodal Palko. KDS sa v‰ak zúãastní na
komunálnych voºbách v závere roka.
2. marca – Poslednú riadnu schôdzu Národnej rady SR v tomto volebnom období dnes
otvoril predseda parlamentu Pavol Pa‰ka (SmerSD). Poãas prvého hlasovania o 17.00 h si v‰ak
budú musieÈ poslanci splniÈ rest z predchádzajúceho zasadnutia, ktor˘m je hlasovanie o návrhu
zákona na podporu vlastenectva z dielne SNS.
V rámci 66-bodového programu sa bude diskutovaÈ aj o zákone o preukazovaní pôvodu majetku od predsedu vlády SR Roberta Fica (SmerSD), s ktor˘m sa viaÏe aj novelizácia Ústavy SR.
Osud tejto iniciatívy v‰ak nie je jasn˘, keìÏe
napr. Ústavnoprávny v˘bor NR SR neprijal k
zmene najvy‰‰ieho zákona ‰tátu uznesenie.
2. marca – Vlastenectvo a jeho podpora bude
maÈ od apríla 2010 zákonnú podobu. Poslanci
Národnej rady SR dnes aj po viacer˘ch ústupkoch predstaviteºov SNS k ich návrhu zákona na
podporu vlastenectva túto iniciatívu schválili. Zo
122 prítomn˘ch zákonodarcov za právnu normu
zahlasovalo 77 poslancov. Ak právnu normu
podpí‰e aj prezident SR, tak ‰tátna hymna zaznie
nielen pred zasadnutiami vlády, parlamentu a zastupiteºstiev, ale aj na verejn˘ch zhromaÏdeniach obcí ãi zaãiatku kaÏdého ‰kolského vyuãovacieho t˘ÏdÀa. Jej hranie budú musieÈ do vysielania zaradiÈ verejnoprávne médiá a v rámci
svojej programovej ‰truktúry odvysielajú v deÀ
‰tátneho sviatku takto zameran˘ blok
4. marca – Predseda koaliãného subjektu ªSHZDS Vladimír Meãiar sa cíti byÈ návrhom zákona o preukazovaní pôvodu majetku z dielne
premiéra Roberta Fica (Smer-SD) ako právnik
po‰pinen˘. Kon‰tatoval to poãas rozpravy k
zmene Ústavy SR, ktorá návrh tejto právnej normy sprevádza. Meãiar, ktor˘ sa vo svojom vy‰e
polhodinovom prejave pokúsil podaÈ právnu
anal˘zu, aby poukázal na neprijateºnosÈ takéhoto zákona, vyhlásil, Ïe tu vzniká falo‰ná domnienka o tom, Ïe sa ide stíhaÈ majetok získan˘ podvodmi. „Omyl, dámy a páni! Celá kon‰trukcia zákona je úplne opaãná, t˘mto ºuìom sa
nestane niã. Nejde o to, ãi Ïije z nakradnutého,
86
D E N N Í K
zhromaÏdení, aby ste tento návrh uznesenia, ktor˘ ste dostali do lavíc podporili.
Novelizácia zákona o maìarskom ‰tátnom obãianstve je len ìal‰ím míºnikom v politike Fideszu pod heslom zjednotenie národa nad hranicami. Je to presne v duchu v˘roku Zsolta Németha, Ïe Maìarsko susedí samo so sebou. E‰te v
roku 2000 aÏ roku 2002 pán Viktor Orbán odmietal udelenia ‰tátneho obãianstva Maìarom v susedn˘ch krajinách. V roku 2004 uÏ podporoval
referendum o udelení ‰tátneho obãianstva zahraniãn˘m Maìarom, ktoré bolo v réÏii svetového kongresu Maìarov a pobyt Fideszu v opozícii posilnil národniarske extrémistické názory
na túto otázku aj vo vnútri strany, ão bolo pred
desaÈroãím nepredstaviteºné, dnes sa stáva politickou realitou. Legislatívna úprava umoÏÀujúca udelenie ‰tátneho obãianstva bez trvalého pobytu, zákon o Trianone a tak ìalej. Preão to hovorím? NuÏ preto a práve t˘m, ktorí aj dnes ráno
na poslaneckom grémiu spochybÀovali túto schôdzu, Ïe je to provokácia, na ktorú máme právo
odpovedaÈ a budeme odpovedaÈ spôsobom ktor˘ je v demokratickej Európe obvykl˘. Budeme
odpovedaÈ prijatím suverénneho rozhodnutia,
suverénneho parlamentu, suverénneho národného ‰tátu, suverénneho ãlena Európskej únie.
Dovoºte mi teraz dámy a páni, aby som predniesol návrh uznesenia.
Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad iniciatívou
Národného zhromaÏdenia Maìarskej republiky,
ktorej cieºom je novelizácia zákona o ‰tátnom obãianstve, umoÏniÈ udeºovanie dvojakého obãianstva aj obãanom Slovenskej republiky. UpozorÀuje na to, Ïe zo strany Národného zhromaÏdenia Maìarskej republiky ide o jednostrann˘ krok
smerujúci k vytváraniu in‰titucionálnych väzieb
medzi Maìarskom a príslu‰níkmi men‰ín na
území Slovenska formou získania ‰tátneho zväzku, ão vyvoláva váÏne pochybnosti o súlade tohto konania s medzinárodn˘m právom, odporúãaniami medzinárodn˘ch in‰titúcií, ako aj so základn˘mi princípmi a hodnotami Európskej únie;
obzvlá‰È Zmluva o dobrom susedstve a priateºskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a
Maìarskou republikou z roku 1995, Zmluva medzi âeskoslovenskou socialistickou republikou
a Maìarskou ºudovou republikou o úprave niektor˘ch otázok ‰tátneho obãianstva z roku 1961,
Európsky dohovor o obãianstve z roku 1997,
Dohovor o niektor˘ch otázkach vzÈahujúcich sa
na konflikt zákonov o obãianstve z roku 1930,
Bolzanské odporúãania vysokého komisára o
OBSE pre otázky národnostn˘ch men‰ín a národnostn˘ch men‰inách v medzi‰tátnych vzÈahoch,
Správe Benátskej komisie o preferenãnom zaobchádzaní s men‰inami príbuzensk˘ch ‰tátov z
roku 2001 a najmä Trianonská mierová zmluva
z roku 1920 ako aj rozhodnutia medzinárodn˘ch
súdnych orgánov. Národná rada povaÏuje za neakceptovateºné, aby Národné zhromaÏdenie Maìarskej republiky prijalo akúkoºvek exteritoriálnu právnu normu, ktorá sa t˘ka obãanov Slovenskej republiky bez toho, aby túto normu v zmysle Zmluvy o dobrom susedstve a priateºskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maìarskou republikou nekonzultovala s vedúcimi politick˘mi predstaviteºmi Slovenskej republiky.
Národná rada varuje pred opätovn˘m spochybÀovaním Trianonskej mierovej zmluvy z roku
1920 a povojnového územného usporiadania Európy a zároveÀ Národná rada Ïiada predsedu
Národnej rady Slovenskej republiky, aby infor-
moval predsedu Národného zhromaÏdenia Maìarskej republiky o prijatom uznesení Národnej
rady Slovenskej republiky.
VáÏené pani poslankyne, váÏení páni poslanci, verím, Ïe o chvíºoãku po otvorení rozpravy zaznie mnoÏstvo argumentov na podporu tohto
znenia uznesenia Národnej rady. Ak tí, ktorí
majú neustálu potrebu spochybÀovaÈ medzinárodné právo, vyuÏijú moÏnosÈ vystúpiÈ, chcem ich
len poÏiadaÈ o jedinú vec. Majte prosím vás re‰pekt k národn˘m a ‰tátnym záujmom Slovákov.
Robert Fico, predseda vlády SR
VáÏen˘ pán predseda Národnej rady Slovenskej
republiky, váÏené dámy a páni, ìakujem za moÏnosÈ vystúpiÈ v tomto okamihu, pretoÏe zaãíname dnes jadrové fórum na Slovensku a predt˘m
e‰te mám pracovné stretnutie s ãesk˘m premiérom, preto nebudem môcÈ v popoludÀaj‰ích hodinách byÈ prítomn˘ na rokovaní Národnej rady.
VáÏené dámy a páni, je mi naozaj veºmi ºúto,
Ïe sa musí konaÈ táto mimoriadna schôdza Národnej rady Slovenskej republiky a Ïe musíme
siahnuÈ k tak˘m mimoriadnym nástrojom komunikácie so ‰tátom, ‰tátom, ktor˘ je na‰im susedom, ktor˘ je na‰im partnerom v Európskej únii
a spojencom v Severoatlantickej aliancie. Pochybujem, Ïe sa dejinách Európskej únie nájde precedens k takému hrubému ignorovaniu bilatelárnej zmluvy o priateºstve a dobr˘ch susedsk˘ch
vzÈahoch, nehovoriac uÏ o odporúãaniach Benátskej komisie a vysokého komisára OBSE pre národnostné men‰iny, keì ide o prerokovávanie zákona, ktor˘ sa bezprostredne t˘ka pribliÏne 10 %
obãanov susedného ‰tátu. Je mi ºúto, Ïe vedenie
politickej strany FIDES, ktorá má v novom národnom zhromaÏdení dvojtretinovú väã‰inu odmietol na‰e návrhy na zvolanie zmie‰anej komisie pre národnostné men‰iny a Ïe dezignovan˘
predseda vlády doposiaº nereagoval na moje oficiálne pozvanie na stretnutie. Dovolím si dokonca povedaÈ, Ïe tieto odpovede boli aÏ arogantné, pretoÏe v prípade návrhu na zvolanie zmie‰anej komisie nám bolo oznámené, Ïe sa tak stane aÏ vtedy, ak bude vytvorená nová maìarská
vláda. Ale pritom je rovnako oznámené, Ïe o zákone o dvojakom obãianstve sa má hlasovaÈ zajtra ráno o 9.00 hodine. Rovnako je neúnosné, aby
na ÏiadosÈ ohºadne stretnutia dezignovan˘ predseda vlády vôbec nereagoval. Kvôli tomu nám
nezostáva niã iné, váÏené dámy a páni, iba priamo osloviÈ maìarsk˘ parlament Národnou radou
Slovenskej republiky a chcem poìakovaÈ poslancom Národnej rady, ktorí iniciovali túto mimoriadnu schôdzu Národnej rady.
Chcel by som potvrdiÈ, Ïe sme sa naozaj usilovali o nové na‰tartovanie slovensko-maìarsk˘ch vzÈahov. Vyslali sme viacero jasn˘ch podnetov, Ïe chceme tieto vzÈahy orientovaÈ na realizáciu spoloãn˘ch Ïivotn˘ch záujmov, na posilÀovanie regionálnej a cezhraniãnej spolupráce,
na kooperáciu pri rie‰ení dopadov svetovej hospodárskej krízy. Urãite poznáte moje vyjadrenie,
ktoré som opakoval stále, som pripraven˘ kdekoºvek na akomkoºvek mieste, v ktorúkoºvek
hodinu rokovaÈ s maìarsk˘m partnerom, o ktorejkoºvek téme vzájomn˘ch slovensko-maìarsk˘ch vzÈahov. A k tomu aj do‰lo, keì som z
predchádzajúcim premiérom Maìarskej republiky s pánom Bajnaiom rokoval v malom mesteãku SeãéÀ v Maìarsku na témy, ktoré boli pre
Slovensko a Maìarsko veºmi dôleÏité. My sme
nechceli, váÏené dámy a páni, a nikto nás nemôÏe ani z toho obviÀovaÈ, aby sa táto téma stala ob-
P A R L A M E N T N ¯
sahom predvolebnej kampane. Táto téma bola
Slovenskej republike nanútená. V Maìarsku potrebovali vytiahnuÈ veºkomaìarskú kartu na odpútanie pozornosti od bezradnosti pri rie‰ení
ekonomick˘ch a sociálnych problémoch. Chcem
poÏiadaÈ aj opozíciu, aj novinárov, aby uÏ prestali so stereotypom, Ïe vládna koalícia vyÈahuje nejakú maìarskú kartu. Robili sme a do poslednej
chvíle robíme v‰etko, aby sme dotlaãili novú
vládnu stranu v Maìarsku ku konzultáciám a
aby sa problém odsunul po na‰ich parlamentn˘ch
voºbách, ão v‰ak stále maìarská strana odmieta.
Je mi naozaj ºúto na‰ich spoluobãanov maìarskej
národnosti, Ïe sa s nimi z vonku takto manipuluje, Ïe sú vydieraní cez prirodzené city súvisiace s ich jazykovou a kultúrnou identitou, ktoré
udrÏiavanie a pestovanie im zaruãuje slovenská
ústava a na‰e medzinárodné záväzky. Chcem
povedaÈ, Ïe obãania Slovenskej republiky maìarskej národnosti sú súãasÈou úspe‰ného príbehu
na‰ej nezávislej ‰tátnosti. Spolu so Slovákmi a
príslu‰níkmi ìal‰ích národnostn˘ch men‰ín sa te‰ili do vstupu do Európskej únie, do NATO, do
schengenského priestoru, zo zavedenia eura, z vysok˘ch tém rastu do obdobia svetovej hospodárskej krízy a verím, Ïe aj z v˘sledkov, ktoré oznamuje na rok 2010 Európska komisia. Ak sa m˘lim, tak mi prepáãte, ale vari iba s v˘nimkou Rakúska majú práve na‰i Maìari najvy‰‰iu kvalitu
Ïivota a Ïivotnú úroveÀ z pomedzi v‰etk˘ch s
Maìarskom susediacich ‰tátov. Práve to je zrejme t⁄Àom v oku Fideszu a Jobbiku, Ïe na‰i spoluobãania maìarskej národnosti si nachádzajú pozitívne puto so ‰tátom, ktorého sú obãanmi, v ktorom sa narodili a v ktorom Ïijú. Novelizácia zákona o dvojakom obãianstve im neponúka niã.
Iba právnu neistotu. Vná‰a nielen napätie do na‰ich medzi‰tátnych vzÈahov, ale aj zbytoãnú nervozitu na národnostne zmie‰ané územia. Miesto rie‰enia problému prekonávania ekonomickej
zaostalosti na t˘chto územiach, ktoré sa t˘kajú
tak tam Ïijúcich Slovákov, ako aj Maìarov musíme rie‰iÈ takúto neproduktívnu a ‰kodlivú tému.
Fidesu nejde o blaho na‰ich spoluobãanov slovensk˘ch Maìarov, ale o nieão iné. Zákon má byÈ
prijat˘ nielen ako symbolické gesto voãi Maìarom Ïijúcich mimo posttrianonsk˘ch hraníc. Je
súãasÈou star‰ej programovej koncepcie Fideszu
o vytváraní in‰titucionalizovaného 15-miliónového maìarského spoloãenstva v Karpatskej kotline. Fidesz v súvislosti s tzv. maìarsk˘m krajansk˘m zákonom hlásal my‰lienku národnej integrácie, ktorá sa zav⁄‰i, keì kaÏd˘ Maìar, ktor˘
Ïije v Karpatskej kotline dostane maìarské ‰tátne obãianstvo a volebné právo. Programom Fideszu, ktor˘ sa po neúspechu zákona o zahraniãn˘ch Maìarov a medzinárodn˘ch fórach pokú‰a realizovaÈ zákonom o dvojakom obãianstve je
vytvoriÈ in‰titucionalizovan˘ a právny vzÈah zahraniãn˘ch Maìarov s maìarsk˘m ‰tátom. Ide o
cieºavedomú politiku oslabovania väzby na‰ich
obãanov maìarskej národnosti so Slovenskou
republikou. Nie je pravda, Ïe nejde o masové poskytovanie maìarského obãianstva. Potvrdzuje
to vyjadrenie jedného z predkladateºov zákona
pána Németha v maìarskom parlamente. Citujem
„„prostredníctvom dvojakého ‰tátneho obãianstva môÏe vzniknúÈ takto celomaìarsk˘ in‰titút,
Ïe maìarsk˘ ‰tát bude ‰tátom 15-miliónového
Maìarska. Dosiahnutie tohto cieºa sa vo vystúpeniach poslancov za Fidesz aj za Jobbik, ktorí
si navzájom bohuÏiaº tlieskali, spája aj s poÏadovaním in‰titútu autonómie a z hlasovaním o
zmene hraníc. Tu nejde váÏené dámy a páni o
D E N N Í K
zjednocovanie maìarského národa v kultúrnom
rozmere, ale ako politického národa. Nie sme politickí prostáãikovia a jasne vnímame, Ïe zákon
o dvojakom obãianstve sa odôvodÀoval rie‰ením
nespracovanej trianonskej traumy. Z rozpravy k
zákonu a k Trianonu jasne vyplynulo, Ïe ide o
veºmi spojené nádoby. Dvojaké obãianstvo sa má
staÈ nástrojom na realizáciu revizionistického
sna in˘mi nástrojmi ako v tridsiatych rokoch.
Chcú to urobiÈ zneuÏitím a dezintrepretáciou európskych dohovorov o obãianstve a starostlivosti o men‰iny. Jeden z ìal‰ích predkladateºov zákona o dvojakom obãianstve v súvislosti s pamätn˘m dÀom Trianonu povedal: „Je potrebná nová
národná politika, ktorá umoÏní, aby pouÏívanie
slovného spojenia Maìari za hranicami a Maìari na tejto strane bolo bezpredmetné.“ Za potlesku poslancov Fideszu, ktor˘ sa hlási k Európskej
ºudovej strane odzneli aj tieto slová predstaviteºov extrémistického Jobbiku. Tento návrh zákona, citujem „symbolicky v podstate pripojí späÈ
odtrhnuté ãasti národa, stávajú sa súãasÈou národa. Z verejnoprávneho z hºadiska to speãatí novela zákona o ‰tátnom obãianstve“. Potlesk, a toto
nás uÏ musí vyru‰ovaÈ, veºmi si vyslúÏili aj slová chvály na mníchovskú dohodu a viedenskú arbitráÏ. Teda akt agresie voãi b˘valému âeskoslovensku. Citujem: „Medzivojnové Maìarsko si
dokázalo nájsÈ cestu k pozdvihnutiu a vedelo si
vytvoriÈ samostatnú armádu. A vìaka tomu revízia priniesla v˘znamné v˘sledky, keìÏe zhruba
polovicu odtrhnut˘ch území sa podarilo získaÈ
späÈ a to vôbec nie hriechom Horthyho, Ïe sa tieto dosiahnuté v˘sledky nepodarilo udrÏaÈ. Veì
Mníchovská dohoda a rozhodnutia viedensk˘ch
arbitráÏí boli veru v tom ãase právoplatn˘mi
rozhodnutiami podºa medzinárodného práva a
okupácii a niãeniu ãervenej armády môÏeme ìakovaÈ za to, Ïe sa tieto v˘sledky nepodarilo
udrÏaÈ. V˘sledkom tejto revizionistickej politiky
bolo aj to, Ïe revizionistické zákony vrátili maìarské obãianstvo obyvateºom Ïijúcim na tomto území.“ VáÏené dámy a páni, ak niekto v krajine, ktorá je ãlensk˘m ‰tátom Európskej únie a
NATO, v krajine, ktorá je na‰im susedom, hovorí otvorenie o spochybÀovaní Mníchovskej dohody, hovorí o tom, Ïe to je vlastne dohoda, ktorá je perfektná, dobrá, Ïe tak by mala zostaÈ v
platnosti. Myslím si, Ïe je veºmi správne ak dnes
o tejto téme rokuje Národná rada Slovenskej republiky. Nበspor s Maìarskom sa po t˘chto potleskoch v Maìarskom národnom zhromaÏdení
stal sporom vlády, ktorá sa jasne hlási k antifa‰istickej tradícii stelesnenej v Slovenskom národnom povstaní so ‰tátom, do ktorého sa plazivo
vracia revizionizmus a hned˘ mor. Toto je podstata sporu a budem to opakovaÈ na kaÏdom medzinárodnom fóre a poviem to e‰te raz nበspor
sa po t˘chto slovách a potleskoch v národnom
zhromaÏdení Maìarského parlamentu stal sporom vlády, ktorá sa jasne hlási k antifa‰istick˘m
tradíciám predov‰etk˘m v podobe Slovenského
národného postavenia zo ‰tátom, do ktorého sa
plazivo vracia revizionizmus a hned˘ mor. Predstaviteº extrémistického revizionistického hnutia 64 Ïúp si v Maìarskom parlament pochvaºoval, Ïe prostredníctvom oficiálneho pamätného
dÀa Trianonu uÏ dostanú ochranu, keì si budú organizovaÈ podujatia v Karpatskej kotline k Trianonu. Ignorovanie IV. ãlánku ParíÏskej mierovej
zmluvy, ktorá zakazuje v‰etky revizionistické
organizácie, prejavy a symboly sa tak stalo oficiálnom ‰tátnou politikou v ãlenskom ‰táte Európskej únie a NATO. Toto by mali vnímaÈ a v‰í-
ale ãi preukáÏe pred súdom, odkiaº na to získal
peniaze, teda ãi to pokryje alebo nie,“ vyhlásil.
Za právnu normu, ktorú povaÏuje za srandu cez
slzy, preto nezahlasuje, lebo by sa musel hanbiÈ
pred svojimi vnukmi.
4. marca – Koaliãné strany Smer-SD a SNS
a opoziãné kluby SDKÚ-DS, SMK a KDH sa
dnes na pôde Národnej rady SR spojili a schválili zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ako
aj s ním súvisiacu novelu Ústavy SR z dielne
predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD).
Práve na zmenu najvy‰‰ieho zákona ‰tátu bolo
potrebn˘ch aspoÀ 90 hlasov, a tie koalícia nemá.
Zákon po podpise prezidenta SR vstúpi do úãinnosti 1. januára 2011. Za úpravu ústavy napokon
zahlasovalo 112 ãlenov zákonodarného zboru zo
132 prítomn˘ch, samotn˘ zákon si získal podporu 116 hlasov. Ústavnú novelu podporili v‰etci
prítomní poslanci Smeru-SD, SDKÚ-DS, SMK
aj KDH a väã‰ina prítomn˘ch ãlenov SNS, ako
aj nezávislí poslanci. Kladne hlasovala aj prvá
podpredsedníãka národniarov Anna Belousovová, líder strany Ján Slota v sále ch˘bal. Z ªSHZDS bola väã‰ina proti, za zahlasovala len
Zdenka Kramplová a Jozef Tarãák.
8. marca – Poslanec Národnej rady SR za
SDKÚ-DS a predseda bratislavského vy‰‰ieho
územného celku (VÚC) Pavol Fre‰o sa vzdal
kandidatúry do júnov˘ch parlamentn˘ch volieb,
v ktor˘ch mal kandidovaÈ na siedmom mieste.
Vyvodil tak politickú zodpovednosÈ za manipuláciu s hlasmi vo februárov˘ch straníckych primárnych voºbách v miestnom zväze Bratislava
– Staré mesto, kde je predsedom. Jeho krok, o
ktorom informoval líder strany MikulበDzurinda, dnes vzalo na vedomie stranícke Prezídium.
Podºa jeho slov do‰lo v tomto zväze poãas primárok k fal‰ovaniu dvoch podpisov a v˘sledky
volieb tu tak boli anulované, ão spôsobilo drobné úpravy v koneãnej verzii kandidaãnej listiny
SDKÚ-DS. âlenka Prezídia Lucia ÎitÀanská
deklarovala, Ïe tento zväz mal zhruba 50 ãlenov
a anulovanie volebn˘ch v˘sledkov zásadne podobu kandidátky neovplyvní.
9. marca – Vysoko‰kolskí uãitelia budú môcÈ
garantovaÈ ‰tudijn˘ odbor aÏ do 70. roku Ïivota. Posunutie súãasnej hranice o päÈ rokov presadil predseda Ústavnoprávneho v˘boru NR SR
Mojmír Mamojka (Smer-SD) novelou zákona o
vysok˘ch ‰kolách (V·), ktorú dnes schválil parlament s úãinnosÈou od 1. októbra 2010. Koaliãn˘ poslanec chce takto rie‰iÈ nedostatok odborn˘ch garantov, ktorí skonãili svoju funkciu z
dôvodu 65. roku veku. Podºa jeho slov to v˘znamnou mierou ohrozuje ‰túdium nielen budúcich, ale uÏ aj zapísan˘ch ‰tudentov na jednotlivé ‰tudijné programy a odbory.
9. marca – Legislatívne zmeny pri posudzovaní vplyvov na Ïivotné prostredie, ktoré by
mali daÈ verejnosti viac priestoru vyjadriÈ sa, dnes
definitívne schválili poslanci Národnej rady
(NR) SR. Rezort Ïivotného prostredia tak zapracoval v˘hrady Európskej komisie (EK), ktorá zaãala voãi Slovensku práve pre ne konaÈ. Novela zákona o posudzovaní vplyvov na Ïivotné
prostredie (EIA) tak upravuje pojem dotknutá verejnosÈ v procese schvaºovania niektor˘ch verejn˘ch a súkromn˘ch projektov. Právna norma
poãíta s t˘m, Ïe k environmentálnym vplyvom
sa budú môcÈ vyjadrovaÈ aj niektoré fyzické
osoby, obãianske iniciatívy, ako aj obãianske
zdruÏenia a organizácie podporujúce ochranu
Ïivotného prostredia. V aktuálnej legislatíve sú
tieto práva obãanov ãiastoãne obmedzené.
87
P A R L A M E N T N ¯
10. marca – Poslanci Národnej rady SR ukonãili dne‰n˘m dÀom poslednú riadnu 49. schôdzu
parlamentu v tomto volebnom období. V súãasnom zloÏení sa zídu síce e‰te v máji, no iba na
trojdÀovej slávnostnej schôdzi. ZaoberaÈ by sa
na nej napriek tomu mali aj návrhmi zákonov,
ktoré posunuli do druhého ãítania. Závereãnému
rokovaciemu dÀu dominovala najmä rozprava k
návrhu na prijatie uznesenia k v˘rokom maìarského europoslanca za stranu Jobbik Csanáda
Szegediho na adresu Slovenska. Emotívne vyjadrenia predniesli predov‰etk˘m poslanci SNS,
ktorí návrh predloÏili, ale aj niekoºkí iní ãlenovia snemovne. V pléne sa navy‰e objavilo okrem
národniarskeho návrhu aj znenie od poslanca
Smeru-SD Juraja Horvátha. Ani o jednom v‰ak
napokon parlament nehlasoval. Predkladatelia
obidvoch znení svoje návrhy stiahli. Poslanci tak
rozhodli iba o tom, Ïe Slovenská republika zriadi od 1. januára 2011 Slovensk˘ historick˘ ústav
v Ríme (SHÚR).
10. marca – Prezident SR Ivan Ga‰paroviã
odvolá ministra v˘stavby a regionálneho rozvoja Igora ·tefanova (nominant SNS) vo ‰tvrtok 11.
marca o 11.00 h. Vedením Ministerstva v˘stavby a regionálneho rozvoja SR bude poveren˘
podpredseda vlády SR a minister ‰kolstva Ján
Mikolaj (nominant SNS). Médiá o tom dnes informoval prezidentov hovorca Marek Trubaã.
14. marca – Pavol Pa‰ka (Smer-SD) ako
predseda Národnej rady (NR) SR sa neospravedlní nezávislému poslancovi Franti‰kovi Miklo‰kovi za v˘roky, ktoré na jeho adresu tento t˘ÏdeÀ v parlamente pouÏil predseda koaliãnej SNS
Ján Slota. Pripustil v‰ak, Ïe osobne s nimi nesúhlasí. Miklo‰ko sa dostal do ostrej konfrontácie
s poslancami SNS poãas rozpravy k v˘rokom
predsedu maìarskej strany Jobbik Csanáda Szegediho. „Miklo‰ko, ty si jeden diablov syn. My
ti to prepáãime, lebo Èa berieme ako mentálne retardovaného,“ vyhlásil Slota v reakcii na Miklo‰kovu poznámku, Ïe maìarské peniaze v projekte megakasína Metropolis SNS neprekáÏajú.
„Pán Miklo‰ko je matador Národnej rady, ktor˘ svojim mierne provokujúcim spôsobom vie
douráÏaÈ ‰iroké okolie,“ povedal na jeho adresu
Pa‰ka v dne‰nej diskusnej relácii televízie Markíza Na telo. Podºa vlastn˘ch slov by sa mu
ospravedlnil len vtedy, keì by ho urazil sám.
„Reprezentujem v zmysle ústavy Národnú radu
navonok a keì by z mojej pôsobnosti do‰lo k situácii, Ïe by som niekoho urazil, nemám problém
sa ospravedlniÈ nikdy nikomu,“ podãiarkol. ZároveÀ v‰ak vyhlásil, Ïe hranice parlamentarizmu
neexistujú a parlament je t˘m miestom, kde si
kaÏd˘ môÏe povedaÈ ão chce.
14. marca – Nie je rozumné pred voºbami vyluãovaÈ kohokoºvek z budúcej spolupráce, ãoho
dokladom môÏu byÈ predvolebné vyhlásenia
dne‰n˘ch opoziãn˘ch strán z roku 2006, kedy
v‰etky odmietali Smer-SD. Po voºbách v‰ak
zmenili názor. „LeÏali pod stolom a prosili,“
vyhlásil v dne‰nej relácii TA3 V politike predseda vlády Robert Fico bez upresnenia, ktoré
konkrétne strany „prosili“ Smer-SD o miesto
vo vláde. Cieºom Smeru-SD je podºa Fica v prvom rade vyhraÈ voºby. „Budem povaÏovaÈ za
obrovsk˘ úspech strany, ktorú vediem, ão i len
o jediné percento viac, ako v roku 2006,“ uviedol s odôvodnením, Ïe druhú polovicu volebného obdobia vládla koalícia v ãase ekonomickej
krízy.
17. marca – Ani jeden zo súãasn˘ch ‰iestich
parlamentn˘ch subjektov nepripú‰Èa, Ïe by po jú-
88
D E N N Í K
maÈ nielen v‰etky ‰táty b˘valej antifa‰istickej
koalície, ale aj zaslepenci u nás doma, ktorí rozprávajú o tom, Ïe reakcie slovenskej vlády sú vraj
nejakou úãelovou hrou maìarskou kartou. Aká
úãelová hra? To niekto hovorí o zmene hraníc.
Niekto tu jednoducho atakuje slovensk˘ch obãanov maìarskej národnosti, niekto tu robí váÏne
rozhodnutia, niekto chváli a vyná‰a do nebies
Mníchovskú dohodu a nás obviÀujú - slovenskú
vládnu koalíciu, Ïe my vytiahli sme nejakú maìarskú kartu. Odmietam takúto interpretáciu faktov. To ão sa deje v Maìarskej republike je Ïivotne nebezpeãné pre Slovenskú republiku. Vyjadrenia nespokojnosti vládnuceho Fideszu a jeho
ideového spojenca Jobbiku s v˘sledkami prvej a
druhej svetovej vojny, ktoré treba napraviÈ sú teda
vlastne vyjadreniami nespokojnosti so súãasnou
európskou architektúrou. Ak sa k takémuto postoju v minulosti pridajú vplyvné politické sily
aj v ìal‰ích európskych ‰tátoch a zaãnú rozbíjaÈ
tabu historického revizionizmu, na ktorom bola
postavená súãasná Európska únia, máme sa skutoãne na ão v‰etci v Európe te‰iÈ. Na to by mali
myslieÈ v‰etci, ktorí k tomu, ão sa deje v maìarskom parlamente, pristupujú v˘luãne cez okuliare medzinárodno-právnej komparatistiky rie‰enia otázok dvojakého obãianstva. Keby mal Fidesz ãisté úmysly, dámy a páni, tak by v Ïiadnom
prípade sa nevyh˘bal konzultáciám, ale Fidesz
ãisté úmysly ani ãisté záujmy so Slovenskou republikou urãite nemá. V chápaní Fideszu sa udeºovanie ‰tátneho obãianstva stalo nástrojom vnútornej a zahraniãnej politiky, ba aÏ geopolitiky a
prestalo byÈ nástrojom na spájanie a posilÀovanie rodín na rie‰enie humanitárnych a ºudskoprávnych otázok. Veºkomaìarsk˘ nacionalizmus
a revizionizmus sa stali oficiálnou ‰tátnou politikou Maìarskej republiky. To, ão sa pokladalo
za extrémizmus, sa posväcuje dnes parlamentom.
Nechceme, aby na túto nezodpovednú politiku
doplatili príslu‰níci maìarskej men‰iny na Slovensku. Na‰i spoluobãania, ktor˘ch si váÏime,
ktorí sú pevnou súãasÈou Slovenskej republiky,
súãasÈou úspe‰ného príbehu na‰ej ‰tátnosti. Nechceme, aby sa stali rukojemníkmi tejto dobrodruÏnej a nezodpovednej politiky. Preto aj z tohto miesta opäÈ vyz˘vam dezignovaného predsedu maìarskej vlády, aby vyuÏil svoj politick˘
vplyv a pozastavil legislatívny proces v národnom zhromaÏdení a vytvoril podmienky na seriózne konzultácie v súlade s literou a duchom
zmluvy o dobrom susedstve. Chcem v mene vlády Slovenskej republiky vyjadriÈ plnú podporu
k návrhu uznesenia, o ktorom teraz rokuje táto
národná rada. Musíme vyuÏiÈ do poslednej hodiny do hlasovania o zákone v maìarskom parlamente v‰etky ‰tandardné veci a robiÈ to, ão
mala robiÈ maìarská strana, keì chcela prijaÈ
tak˘to zákon. Veºmi oceÀujem, Ïe minister zahraniãn˘ch vecí odchádza o chvíºu na stretnutie s vysok˘m predstaviteºom OBSE pre národnostné
men‰iny. Kontaktujeme Európsku komisiu, kontaktujeme európske parlamenty. Vláda Slovenskej republiky ani Národná rada Slovenskej republiky by nemali urobiÈ Ïiadny in˘ krok do
okamihu prijatia zákona v maìarskom parlamente. Ja sa drÏím tejto politiky a verím, Ïe to,
ão budeme teraz v nasledujúcich hodinách do zajtraj‰ieho rána do 9.00 hodiny robiÈ, prinesie aj
svoj efekt. Ak v‰ak, váÏené dámy a páni, napriek
tomuto v‰etkému, napriek tomu, Ïe tento problém
sme nespôsobili my, napriek tomu, Ïe sa správame ‰tandardne, zvolali sme zmie‰anú komisiu.
Vyz˘vam predsedu dezignovanej vlády maìar-
skej na stretnutie, komunikujeme, konzultujeme.
Ak v‰ak napriek tomuto v‰etkému Národné zhromaÏdenie maìarského parlamentu Maìarskej
republiky zajtra ráno zákon o dvojakom obãianstve schváli je na‰ou svätou povinnosÈou tvrdo
reagovaÈ. Tvrdo a okamÏite reagovaÈ a na toto je
pripravená tak vláda Slovenskej republiky. Verím, Ïe je na to pripravená aj Národná rada Slovenskej republiky. Maìarsko a odkazujem to
maìarsk˘m politikom, ktorí to ãasto hovoria,
nesusedí samo so sebou. Maìarsko susedí so
suverénnym a sebavedomím Slovenskom.
Anna Belousovová, podpredsedníãka NR SR
Pán predseda vlády, oceÀujem va‰e vystúpenie, ale chcela by som len teda diskutovaÈ o jednej veci. Myslím si, Ïe pozícia Slovenskej republiky vo vzÈahu k Maìarsku práve pri tomto zákone by mala byÈ jednoznaãná. NerokovaÈ. Podºa mÀa nie je prístupné rokovanie s Maìarskom
o zákone o dvojitom obãianstve, pretoÏe ak aj vychádzame z práva, medzinárodného práva to rokovanie vÏdy vonia kompromisom. To znamená,
Ïe ak zaãneme rokovaÈ o dvojitom obãianstve v˘sledok bude, ão Ïe príjmu zákon ale ak˘, alebo
proste naznaãujeme nejak˘ kompromis. Myslím
si, Ïe pozícia Slovenska by mala byÈ jednoznaãná. My nemáme o ãom rokovaÈ, pretoÏe tento zákon jednoducho odmietame. Potom Maìari môÏu
argumentovaÈ a tá ich politika je jednoznaãná aj
v medzinárodn˘ch fórach, Ïe veì sa rokovalo,
prebiehali konzultácie atì. OceÀujem, Ïe skutoãne treba viac iniciatívy venovaÈ tomu, aby sa informovali príslu‰né medzinárodné organizácie,
aj orgány Európskej únie.
Robert Fico, predseda vlády SR
ëakujem pekne za pripomienku. Pani podpredsedníãka Národnej rady, v mene vlády Slovenskej republiky chcem skon‰tatovaÈ, Ïe ja na‰ou povinnosÈou rokovaÈ, pretoÏe nás k tomu
zaväzuje aj základná zmluva medzi Slovenskou
republikou a Maìarskou republikou a na viac v
tom je na‰a silná stránka. My musíme ukázaÈ aj
medzinárodnému spoloãenstvu, Ïe po prvé tento spor sme nevyvolali a po druhé, sme pripravení postupovaÈ tak, ako by sme my oãakávali
presne od maìarskej strany. Teda zvolaÈ zmie‰anú komisiu, stretnutie premiérov, moÏnosÈ stretnutie prezidentov, stretnutie predsedov, parlamentov, expertov, rokovaÈ o tejto otázke. Nie je
moÏné takto jednostranne dovoliÈ Maìarskej republike prijímaÈ zákony, preto napriek tomu, Ïe
sme spolu vo vládnej koalícii, pani podpredsedníãka, ak dovolíte, budem presadzovaÈ túto filozofiu vo vláde Slovenskej republiky, do poslednej minúty pred hlasovaním v Národnom zhromaÏdení Maìarskej republiky, vyvíjaÈ v‰etky diplomatické ‰tandardné iniciatívy.
Ak napriek tomuto v‰etkému, bez ak˘chkoºvek konzultácií, maìarsk˘ parlament rozhodne
o prijatí tohto zákona, potom som za absolútne
tvrdú reakciu so v‰etk˘mi dôsledkami a návrh zákona, ktor˘ je pripraven˘ v tomto duchu, má
v‰etky dôsledky, komplet v‰etky dôsledky, ale
potom bude niesÈ zodpovednosÈ za veci, ktoré sa
môÏu udiaÈ, predov‰etk˘m maìarsk˘ parlament
a maìarská strana. My sa do poslednej minúty
musíme správaÈ ‰tandardne.
Pál Csáky (SMK)
Dovoºte mi, aby som svoje vystúpenie zaãal
jednou historkou, zo zaãiatku 50. rokov minulého storoãia.
P A R L A M E N T N ¯
Berija, ktor˘ bol známy t˘m, Ïe nerád otváral
citlivé veci pred diktátorom Stalinom, sa raz
predsa len odhodlal k ãinu a pri‰iel za generalissimom. „Predstavte si, Jozef Vissarionoviã,“ povedal mu pobúrene, „predstavte si, Ïe nበstranícky denník Pravda klame“. Stalin sa pozrel na
neho: „O ãom hovorí‰, súdruh Berija?“ „Súdruh
Stalin, predstavte si, Ïe vãeraj‰ia Pravda písala,
Ïe na námestí, blízko na‰ej daãe, sa odovzdal
prv˘ sovietsky mrakodrap.“ „A ão má byÈ?“ p˘ta
sa Stalin. „No, práve to,“ kriãí Berija skoro nepríãetne. „Súdruh Stalin, moja manÏelka nad‰ene i‰la na to námestie vãera poobede, a predstavte si, niã ani obyãajná búda nie je na tom námestí, nie Ïe mrakodrap. Pravda klame.“ Stalin ìalej babral perom, potom sa pozrel na neho a povedal: „Ale, ale súdruh Berija, ão si ty za chlapa? Ako chce‰ viesÈ nበobrovsk˘ Sovietsky
zväz, keì nevie‰ rozkazovaÈ ani svojej manÏelke? Tá úbohá Ïena nám tu nekontrolovane pobeháva na rôznych námestiach, vym˘‰ºa v‰elijaké
popla‰né správy, namiesto toho, aby sedela pekne doma a ãítala na‰u Pravdu.“
NuÏ dámy a páni, nieão také absurdné sa deje
dnes tu aj s nami, na pôde tohto parlamentu. Nerokujeme a ani sme nerokovali o t˘ch témach,
ktoré by podºa elementárnej logiky si zaslúÏili aspoÀ minimum diskusie na pôde parlamentu, v
kaÏdej slu‰ne fungujúcej demokracii. Takéto
otázky sú napr. tie, ktoré hovoria o tom, ãi skutoãne najefektívnej‰ím spôsobom rie‰enia súãasn˘ch finanãn˘ch problémov, je nevídané zadlÏenie generácie na‰ich detí a vnukov.
ëal‰ia taká téma by mohla byÈ súhrn podmienok rie‰enia dopadov gréckej krízy na peÀaÏenky obãanov Slovenskej republiky. Kolegovia z
SDKÚ nedávno hovorili o tom, Ïe poãas pôsobenia tejto vlády sa rozkradne zo spoloãného
majetku obãanov v‰etko, ão nie je priskrutkované a mysleli predov‰etk˘m na ukradnuté limity
oxidu uhliãitého, priãom pri v‰etkej úcte, nezbadali inováciu, Ïe sa kradnú uÏ aj pásma vo Vysok˘ch Tatrách, ktoré sú predsa len viac-menej
priskrutkované k slovenskej zemi. A mÀa osobne by aj zaujímalo, ãi najsilnej‰ia vládna strana
Smer rozdávala politické posty za peniaze, podºa Ïivej váhy poslanca alebo podºa v˘‰ky budúceho ‰tátneho tajomníka v roku 2002. Ale tieto
reálne problémy, zdá sa, Ïe pre parlamentnú väã‰inu nie sú zaujímavé. Bubliny a fantómy sú zaujímavej‰ie a podºa klasického uãenia starého Jo-
D E N N Í K
sifa Vissarionoviãa, ak nemበproblém, vytvor ho
a najúãinnej‰ie rie‰i‰ tak, Ïe odstráni‰ nositeºa
problému. Demokrat, Ïiadny demokrat sa nemôÏe dívaÈ na ãlenov Ïiadnej národnej men‰iny
ako na rukojemníkov. NuÏ, ão sa stalo? Prv˘m
krokom nového maìarského parlamentu bolo
realizovanie toºkokrát Ïiadaného slovenského
návrhu, na ústavné zakotvenie práva príslu‰níkov
men‰ín v Maìarskej republike, na parlamentné
zastúpenie.
Maìarsk˘ parlament pri urãení nového poãtu
poslancov Národného zhromaÏdenia, zakotví aj
právo príslu‰níkov men‰ín, teda aj slovenskej národnostnej men‰iny, na parlamentné zastúpenie.
Pripomínam, Ïe takáto ústavná garancia v Slovenskej republike pre men‰iny neexistuje. A
moji kolegovia sa ma op˘tali aj dnes ráno, ãi náhodou súãasnou hystériou okolo zákona o ‰tátnom obãianstve, nechce slovenská vláda prekryÈ práve tento fakt. Súãasne chce maìarsk˘ parlament rie‰iÈ jednou jedinou vetou aj moÏnosÈ zakotvenia zr˘chleného procesu udelenia ‰tátneho
obãianstva pre t˘ch, ktorí ovládajú maìarsk˘ jazyk, resp. majú maìarsk˘ch predkov. Navrhovaná úprava je stopercentne identická ako úprava
príslu‰ného rumunského zákona, resp. úplne
zodpovedá úprave, ktorá bola aj v príslu‰nom slovenskom zákone v období medzi 1997 a rokmi
2005.
Podot˘kam, Ïe za tieto znenia slovenského zákona hlasovali vtedy v‰etci poslanci aj súãasn˘ch
vládnych strán aj v roku 2005 aj v roku 2007. Doplním e‰te, Ïe aj slovensk˘ zákon obsahuje zr˘chlenú moÏnosÈ pridelenia ‰tátneho obãianstva,
nielen pre zahraniãn˘ch Slovákov, ale aj pre aktívnych záujemcov o Slovensko alebo slovenskú kultúru a v‰etci poslanci Strany maìarskej
koalície, vÏdy hlasovali za tieto úpravy, a to je
vlastne v‰etko. KrẠje nah˘! Súãasná vlna hystérie odkr˘va len neustále snahy súãasnej vládnej koalície, vidieÈ nepriateºa v tunaj‰ej maìarskej komunite. HovoriÈ kolegovia, v súvislosti s
t˘mto krokom, o bezpeãnostnom riziku a hovoriÈ o Maìarsku ako o potencionálnom nepriateºovi, v súãasnej dobe nespæÀa ani základné kritériá európskeho politického dialógu. Maìarsko
susedí so siedmimi krajinami a ‰esÈ z nich berie
na vedomie tento krok tak, ako berie na vedomie
tento krok aj medzinárodná komunita, ktorá sa
ãuduje, ão sa deje na Slovensku.
Niektorí hovoria, Ïe forma prijatia zákona nie
nov˘ch voºbách nebol znovu súãasÈou zákonodarného zboru. Voºby v roku 2006 vyhral SmerSD, ktor˘ získal 29,14 percenta, nasledovala
SDKÚ-DS s 18,35 percenta a prvú trojicu uzatvárala SNS (11,73 %). Dvojcifern˘ v˘sledok
dosiahla aj SMK (11,68 %). Pod hranicou desiatich percent sa ocitli ªS-HZDS (8,79 %) a KDH
(8,31 %).
·esÈ mimoparlamentn˘ch politick˘ch subjektov má ambíciu získaÈ v júnov˘ch parlamentn˘ch
voºbách aÏ 35 percent voliãsk˘ch hlasov. Vypl˘va to z vyjadrení ich lídrov, priãom kaÏdá zo strán
plánuje prekroãiÈ minimálne päÈ percentnú hranicu potrebnú na vstup do Národnej rady (NR)
SR. Posledn˘ prieskum agentúry MVK dáva
najväã‰iu ‰ancu na naplnenie tohto cieºa strane
Sloboda a solidarita (SaS), ktorá v Àom získala
viac ako deväÈ percent preferenãn˘ch hlasov a
tieÏ strane Bélu Bugára Most-Híd, ktorá so ziskom 5,2 percenta veºmi tesne prekroãila poÏadované kvórum.
18. marca – Ak by sa parlamentné voºby konali v marci, vyhral by ich Smer-SD so ziskom
38,4 percenta hlasov pred SDKÚ-DS so 14,3 percenta. Vypl˘va to z reprezentatívneho prieskumu agentúry Focus, ktor˘ uskutoãnila v dÀoch
2. – 9. marca 2010 na vzorke 1 077 respondentov. Tretie najvy‰‰ie preferencie má KDH, ktoré by volilo 9,7 percenta respondentov, 8,6 percenta získala SaS, 6,9 percenta Most-Híd, SNS
6,3 percenta, ªS-HZDS 5,4 percenta a SMK 5,2
percenta. Pod hranicou zvoliteºnosti ostáva KSS
s 1,4–percentnou podporou a SDª so ziskom 1,1
percenta. Inú stranu by volilo 2,7 percenta voliãov, 15,6 percenta respondentov by ne‰lo voliÈ
a 17,6 percenta odpovedalo „neviem“, resp. „nechcem odpovedaÈ“.
19. marca – Prezident SR Ivan Ga‰paroviã sa
rozhodol vrátiÈ zákon na podporu vlastenectva
z dielne SNS späÈ do parlamentu. „Nepodpí‰em
ho z pragmatického dôvodu. S jeho obsahom súhlasím, nemám k nemu absolútne v˘hrady,“
ozrejmil dnes pred novinármi. Najviac mu prekáÏa dátum úãinnosti od 1. apríla. Podºa neho má
maÈ právna úprava tejto my‰lienky ão najdôstojnej‰iu úroveÀ. O vrátenie vlasteneckého zákona
neformálne poÏiadal hlavu ‰tátu premiér Robert
Fico, odôvodnil to nutnosÈou posunúÈ jeho úãinnosÈ z apríla na september, ãím by ‰koly získali viac ãasu na prípravu. Obsahovo nemá problém
s podporou vlastenectva.
21. marca – Napriek tomu, Ïe predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) e‰te pred viac ako
mesiacom hovoril o potrebe rie‰iÈ financovanie
SDKÚ-DS na pôde Národnej rady SR, kauza sa
na parlamentnú pôdu stále nedostala. Podºa harmonogramu sa poslanci zídu uÏ len na trojdÀovej slávnostnej schôdzi v máji. Na zvolanie mimoriadneho zasadnutia s touto témou by bolo potrebn˘ch 30 ich podpisov.
23. marca – Ústredná volebná komisia
(ÚVK) dnes zaregistrovala kandidaãné listiny
v‰etk˘ch 18 politick˘ch subjektov, ktoré sa budú
uchádzaÈ o priazeÀ voliãov v júnov˘ch parlamentn˘ch voºbách. ZároveÀ vyÏrebovala ãísla,
ktoré budú uvedené na hlasovacích lístkoch.
âíslo jeden získala Európska demokratická strana, dva Únia – Strana pre Slovensko, tri Strana
rómskej koalície, ‰tyri Paliho Kapurková, veselá politická strana. Pod ãíslom päÈ ide do súboja Sloboda a solidarita (SaS), pod ‰estkou SDª,
sedmiãkou SMK, osmiãkou ªS-HZDS. âíslo
deväÈ si vyÏrebovala Komunistická strana Slovenska (KSS), 10 SNS, 11 Nová demokracia, 12
89
P A R L A M E N T N ¯
ZdruÏenie robotníkov Slovenska. âlenovia ÚVK
pridelili ãíslo 13 KDH, 14 ªudovej strane –
Na‰e Slovensko, 15 SDKÚ-DS, 16 subjektu
AZEN – Aliancia za Európu národov. Sedemnástku má Smer-SD a osemnástku Most-Híd.
26. marca – Voºby do Národnej rady (NR) SR
by podºa februárového prieskumu vyhrala strana Smer-SD, na druhom mieste by skonãila
SDKÚ-DS a na treÈom KDH. Prieskum realizovala agentúra Median SK od 1. do 28. februára
na vzorke 1206 respondentov vo veku 18 aÏ 79
rokov. Z respondentov, ktorí v prieskume nevylúãili svoju úãasÈ na voºbách a vedia, koho budú
voliÈ, by 43,9 percenta dalo hlas strane Smer-SD,
druhú SDKÚ-DS by volilo 12,7 percenta op˘tan˘ch a tretiemu KDH by svoj hlas odovzdalo
11,1 percenta voliãov. Do parlamentu by sa dostala aj SNS so ziskom 7,9 percenta, ªS-HZDS
s 6,3 percentami a SMK so 6,2 percentami. Tesne pred bránami NR SR zostala SaS, ktorej by
svoj hlas odovzdalo 4,8 percenta respondentov.
Strany, ktoré by podºa prieskumu nezískali ani
dve percentá hlasov, vedie Most-Híd s 1,6 percentami.
1. apríla – Korupcia a klientelizmus je váÏny problém, ktor˘ má na Slovensku dlhú tradíciu a hlboké korene. „Nebudem sa tváriÈ, Ïe nemáme na Slovensku problém s klientelizmom a
korupciou,“ vyhlásil premiér Robert Fico (SmerSD) na dne‰nom stretnutí s predstaviteºmi Francúzsko–slovenskej obchodnej komory v Bratislave. Najsilnej‰ia vládna strana je podºa svojho predsedu pripravená v budúcnosti prijímaÈ aj
také opatrenia na boj s korupciou, na ktoré moÏno doteraz nebola politická vôºa. „Na‰i koaliãní partneri odmietli centrálne verejné obstarávanie, ktoré sme navrhovali v roku 2006. Toto
bude pre nás pomerne v˘znamná téma pri rokovaniach o zostavení novej vlády a budeme túto
tému klásÈ na stôl,“ zdôraznil.
11. apríla – ªS-HZDS nemala v tomto volebnom období ani jeden jedin˘ reálny ‰kandál. V
relácii televízie Markíza Na telo to dnes vyhlásil líder ªS-HZDS Vladimír Meãiar. „A pozemkov˘ fond bol ãí ‰kandál,“ nepriamo oponoval
lídrovi ªS-HZDS podpredseda SDKÚ-DS Ivan
Miklo‰ s t˘m, Ïe poukázal na medializované informácie v súvislosti s pozemkami v Slavkove
a Veºkej Lomnici. ZároveÀ v‰ak poznamenal, Ïe
oveºa väã‰ia miera zodpovednosti z hºadiska
korupcie, ktorá sa na Slovensku deje za posledné ‰tyri roky, je na Robertovi Ficovi (Smer-SD)
a Jánovi Slotovi (SNS). Podºa Miklo‰a vládna
koalícia Roberta Fica, Jána Slotu a Vladimíra
Meãiara nemá vôºu proti korupcii bojovaÈ.
14. apríla – Predseda vlády SR Robert Fico
(Smer-SD) je presvedãen˘, Ïe ak by na Slovensku po júnov˘ch parlamentn˘ch voºbách vládol „zlepenec“ pravicov˘ch strán SDKÚ-DS,
KDH, SMK, Most-Híd a SaS, atakoval by veºké investície a PPP projekty. „Pamätáme sa, ako
v roku 2002 Dzurindova vláda zastavila v˘stavbu diaºnic. Ak dnes tvrdia, Ïe majú v˘hrady voãi
veºk˘m investíciám a PPP projektom, tak oznamujú, Ïe zastavia v˘stavbu diaºnic touto cestou
a aj veºké investície, na ktor˘ch sme postavili boj
proti kríze,“ povedal premiér.
14. apríla – Najsilnej‰ia opoziãná strana
SDKÚ-DS nie je proti budovaniu diaºnic, chce
ich stavaÈ a dokonca r˘chlej‰ie ako vláda Roberta Fica (Smer-SD). Pred novinármi to dnes vyhlásil podpredseda SDKÚ-DS Ivan Miklo‰ s
t˘m, Ïe jeho strana len kritizuje spôsob, ak˘m sa
cesty stavajú v súãasnosti. Podºa opoziãného
90
D E N N Í K
je dobrá. Chceli by rokovaÈ. NuÏ, poÏiadavka na
rokovania je poÏiadavkou sympatickou. Aj Magyar koalíció partja je toho názoru, Ïe bude potrebné rokovaÈ a keìÏe zákon bude úãinn˘ len od
1. 1. 2011, sme toho názoru, Ïe ostane dostatok
ãasu aj na rokovania. NuÏ, ale kolegovia s k˘m?
S k˘m chcete rokovaÈ? S t˘m prezidentom Solyomom, ktorému nebol umoÏnen˘ vstup na územie Slovenskej republiky, vlani v auguste? Alebo s t˘m predsedom vlády Bajnaim, ktor˘ okamÏite pozval na rokovania predsedu vlády Roberta Fica, vlani v septembri, ale ktor˘ v decembri,
v minulom roku, bol núten˘ vyhlásiÈ, Ïe z dohôd
sa niã neplní.
Alebo skutoãne si myslí ktokoºvek váÏne, Ïe
budú rokovania na parlamentnej úrovni v blízkej
budúcnosti potom, ako ãlenovia slovenskej vládnej koalície sa vyjadrili aj vãera, neprijateºn˘m
spôsobom, na adresu maìarského parlamentu? A
aby sme nezabudli, rokovalo Slovensko napr. o
prijatí zákona o ‰tátnom jazyku? Rokovalo pred
prijatím identického návrhu o slovenskom ‰tátnom obãianstve? Rokovalo pred zavedením hybridn˘ch uãebníc zemepisu pre ‰koly s vyuãovacím jazykom maìarsk˘m? Alebo po neadekvátnom policajnom zásahu v Dunajskej Strede?
Dámy a páni, bolo by potrebné zachovaÈ si aspoÀ ‰tipku zdravého rozumu a po voºbách si
fakt sadnúÈ za rokovací stôl. Teraz vidíme, Ïe je
veºa tak˘ch vládnych politikov, ktorí sa riadia
Murphyho zákonom o úspe‰nom politikovi. Ak
nevie‰, ão mበrobiÈ, hlavne v predvolebnom
období, nájdi dostatok ºudí, ktorí pochodujú nejak˘m smerom, postav sa na ich ãelo a mበgarantovan˘ úspech. V mene Strany maìarskej
koalície, odmietam takúto hystériu, ktorá sa vytvorila nevhodn˘m spôsobom. SMK nabáda kaÏdého k civilizovanému a rozumnému postoju a
je pripravená zohraÈ úlohu katalyzátora na rie‰enie tohto problému po voºbách.
Nakoºko, ale dnes, tu nevidíme vôºu na rozumn˘ dialóg, dovoºte mi, aby som vás oboznámil s
dvoma rozhodnutiami ãlenov poslaneckého klubu Magyar koalíció pártja - Strany maìarskej
koalície. Prv˘m je, Ïe nemienime tu poãúvaÈ
krajne nevhodné v˘kriky niektor˘ch na‰ich kolegov a po mojom vystúpení poslanci za SMK
opustia rokovaciu sálu a t˘mto dne‰n˘ rokovací
deÀ pre nás konãí.
Po druhé, chcem vás informovaÈ o tom, Ïe na
rokovaní poslaneckého klubu Strany maìarskej
koalície, viac poslancov za SMK informovalo kolegov, Ïe v budúcnosti majú záujem poÏiadaÈ aj
o ‰tátne obãianstvo Maìarskej republiky, priãom prehlasujú, Ïe Ïiaden z nich sa nevzdá ani
slovenského ‰tátneho obãianstva. Tento krok poslanci chápu ako prejav svojej dvojitej obãianskej
a národnej väzby. KaÏd˘ z nás si váÏi aj na‰e slovenské ‰tátnej obãianstvo a kaÏd˘ poslanec aj budúceho slovenského parlamentu za SMK, sa
bude riadiÈ naìalej na základe úcty a re‰pektu k
slovenskej ústave a k zákonom slovenskej republiky. Nie sme, ale majetkom Ïiadneho ‰tátu,
sme slobodní ºudia. Chcem, jasne povedaÈ aj to,
Ïe ani mená ani ãas a spôsob získania iného ‰tátneho obãianstva, nikto nikdy nebude zverejÀovaÈ. Je to vec osobná pre kaÏdého ãloveka, obãana, tak ako nikto nemá ão skúmaÈ ani teraj‰í
stav dvojitého ‰tátneho obãianstva a vy‰e 200 tisíc obãanov Slovenskej republiky a samozrejme
ak prijmete akúkoºvek re‰triktívnu formu slovenského zákona o ‰tátnom obãianstve, obrátime
sa na Ústavn˘ súd Slovenskej republiky, ako aj
na Európsky súd pre ºudské práva.
Miroslav Lajãák, minister zahraniãn˘ch vecí
SR
Vzniká otázka politick˘ch motívov takéhoto
aktu. Nie je to len otázka, ktorú si kladieme my,
ale aj ostatní partneri v Európskej únii a priebeh
diskusií v maìarskom parlamente nielen o tomto zákone, ale aj o zákone, ktor˘ má reagovaÈ na
90. v˘roãie Trianonskej dohody, to veºavravne ilustruje. To, Ïe napriek rozbehnutému budape‰tianskemu r˘chliku e‰te stále voláme po rokovaniach,
neprijmeme zmenu ná‰ho zákona okamÏite, nie
je prejavom na‰ej naivity, váhania, ãi nebodaj
obáv, ale prejavom maximálnej ‰tátnickej zodpovednosti a takto to vnímajú aj na‰i partneri v Európskej únii. Najúãinnej‰í zahraniãn˘ tlak na Fidesz, aby pristal na dialóg bude vtedy, keì bude
jednoznaãne zjavné, kto je racionálny a pripraven˘ na diskusiu a kto je arogantn˘ a nekomunikatívny. Od Slovenska sa bez ohºadu na prebiehajúci predvolebn˘ súboj oãakáva racionálny prístup. Máme ‰ancu ukázaÈ na‰u zrelosÈ a európskosÈ a zároveÀ nechaÈ vyznieÈ európsku nezrelosÈ
a zaostalosÈ t˘ch, ktorí naduto odmietajú dialóg.
Pri podobn˘ch problémoch s vládou Fidesz pred
pár rokmi sa ukázalo, Ïe cielen˘m úsilím a bez
zbytoãn˘ch unáhlen˘ch krokov, rozváÏnym postupom, vieme dosiahnuÈ aj usmernenie Fideszu na
koºaj európskosti a slu‰ného susedského spoluÏitia. Pokú‰ame sa aj teraz primäÈ Maìarsko k
tomu, aby si vo svojej zahºadenosti do seba, zaãalo uvedomovaÈ ‰ir‰ie súvislosti. Nová maìarská garnitúra bola 8 rokov v opozícii a ako by zabudla, ão to znamená niesÈ zodpovednosÈ za vedenie ‰tátu. PripomeÀme jej teda pocit zodpovednosti, ktor˘ ponesie za svoje kroky. Pokúsme sa
spoloãne vyuÏiÈ nastávajúci ãas a tak ako bude diplomacia konaÈ v zahraniãí, vy vyuÏite svoje
moÏnosti a autoritu na upokojenie na‰ej spoloãnosti. VyuÏime silu argumentu a presvedãime na‰ich spoluobãanov, Ïe nech uÏ prijmeme akékoºvek koneãné rozhodnutie, Ïe toto rozhodnutie nie
je namierené proti nim, ale Ïe ide o sebaobranu
ná‰ho ‰tátu voãi nevídanej arogancii. Presvedãime ich, Ïe nechceme nikoho trestaÈ, ale máme právo a povinnosÈ sa brániÈ. O chvíºu odlietam do
Haagu rokovaÈ s vysok˘m komisárom OBSE pre
národnostné men‰iny. Som presvedãen˘ a verím,
Ïe Národná rada Slovenskej republiky mi svojou
múdrosÈou a rozváÏnosÈou umoÏní, aby moje rokovanie prinieslo Slovensku prospech.
Július Brocka (KDH)
Pán minister, rád by som vám nieão povedal
predt˘m ako odídete do Haagu. Ja som dnes bol
druh˘krát ‰okovan˘ z va‰ich ani nie z va‰ich vystúpení, ale z va‰ich poznámok by the way. Vy
ste povedali, Ïe tento parlament nadsluhuje. Pán
minister, tento parlament nenadsluhuje, tento
parlament vás bude kontrolovaÈ aÏ do 12. júna.
Aj vás, aj túto vládu. Je to na‰a povinnosÈ voãi
obãanovi. Ja viem, Ïe niekedy by sa vám to menej hodilo, napríklad aj v diskusii o Grécku, lebo
vtedy ste mali druhú poznámku, pri ktorej som
takisto spozornel, keì ste sa vyjadrili a bolo to
v médiách, Ïe ako by sme vyzerali, keby sme v
Bruseli reagovali inak. Pán minister, prosím vás,
to naozaj vy tak zastupujete Slovensko, Ïe sa p˘tate sám seba, ako by ste vyzerali? âo ma po tom,
akoby som vyzeral, keì je mojou povinnosÈou
brániÈ záujmy tejto krajiny! Pán minister, my
vás budeme kontrolovaÈ aj pri k‰eftoch va‰ej
koalície, osobitne va‰ej strany, o tom budeme
tieÏ, radi by sme diskutovali. Do 12. júna na to
mandát mám, pán minister.
P A R L A M E N T N ¯
Miroslav Lajãák, minister zahraniãn˘ch vecí
SR
Pán poslanec, ak sa vás tá poznámka o nadsluhovaní dotkla, tak sa ospravedlÀujem a myslím,
Ïe v‰etci pochopili kontext, v akom som to povedal. Ak, pokiaº ide o Grécko, tak si stojím za
kaÏd˘m svojim slovom a pokiaº ide o k‰efty, tak
to si vyprosím pán poslanec, aby ste v súvislosti s mojou osobou takéto slová pouÏívali.
MikulበDzurinda (SDKÚ-DS)
VáÏená Národná rada Slovenskej republiky,
chcem na úvod povedaÈ, Ïe som si veºmi pozorne vypoãul takmer v‰etk˘ch vystupujúcich a nieão mi tu ale nehrá. Veºmi dramaticky vystúpil
predseda vlády, pán minister zahraniãn˘ch vecí
pouÏil slovo, Ïe situácia je kritická. No, ale ani
úãasÈ v sále medzi poslancami vládnej koalície,
nás je akosi hustej‰ie tu z opozície, ale ani úãasÈ
ãlenov vlády tomu nenasvedãuje. Nieão tu nesedí. Keì je tá situácia kritická, ako predseda vlády môÏe daÈ prednosÈ jadrovému fóru nejakému?
Minister zahraniãn˘ch vecí uteká za vysok˘m komisárom OBSE, no chvalabohu, ale ão robil doteraz? To teraz, keì idú zajtra ráno v Budape‰ti
hlasovaÈ, teraz uteká za Vollebaekom? Preão toºko ãasu sme stratili, preão sme sa nevenovali zahraniãno-politickej aktivite? Ja som mohol stihnúÈ ‰éfa Európskej ºudovej strany uÏ minul˘ t˘ÏdeÀ. A minister zahraniãn˘ch vecí teraz uteká za
vysok˘m komisárom? âo naozaj tu nieão nesedí, ale poìme teda k veci. V prvom rade chcem
povedaÈ veºmi jasne, Ïe krok, pre ktor˘ sa rozhodla nová politická reprezentácia Maìarskej
republiky, ktorá vzi‰la z ostatn˘ch parlamentn˘ch
volieb je zl˘, nesprávny a neperspektívny. To je
úplne jasné. Je to krok nesprávny a zl˘, ale aj neperspektívny, lebo vná‰a do Európy napätie a
vná‰a disharmóniu a nepokoj a z toho niã dobrého vzísÈ nemôÏe. Je to krok zl˘ a nesprávny aj
preto, lebo zhor‰uje uÏ aj dnes zlé susedské vzÈahy medzi obidvoma na‰imi krajinami. Vná‰a do
t˘chto vzÈahov nové napätie, novú nedôveru. Na
jednej strane si uvedomujem, Ïe Slovensko je suverénny zvrchovan˘ ‰tát a aj dostatoãne siln˘,
aby zvládol aj takúto provokáciu, ako je navrhovaná právna norma z dielne budape‰tianskeho
parlamentu. Jasné, Ïe to zvládneme, ale je to
zbytoãné. Je to úplne zbytoãné. Kazí to vzÈahy,
kazí to náladu, ºuìom to priná‰a starosti, ºudí to
znepokojuje a to je naozaj veºmi zbytoãné. Samozrejme ako politik chápem, Ïe takéto témy
krátkodobo, strednodobo môÏu vnútropoliticky
pomáhaÈ, ale aj vnútropoliticky sa ukazuje, Ïe len
krátko alebo strednodobo a spravidla strednodobo.
Preão teda zam˘‰ºan˘ zákon z dielne budape‰tianskeho parlamentu striktne a zásadne odmietame? Máme na to ‰tyri celkom jasné dôvody. Po
prvé, ako som uÏ naznaãil, je to krok veºmi, veºmi antieurópsky. Predstavte si k akému dominu
by to v Európe mohlo viesÈ, keby pre podobn˘
krok sa rozhodlo Francúzsko vo vzÈahu k Belgicku. V‰etci veºmi dobre vieme, koºko Valónov Ïije
v Belgickom kráºovstve. Aké napätie by to vyvolalo v samotnom Belgicku, ale najmä medzi
Francúzskom a Belgickom? O vzÈahu medzi Nemeckom a Rakúskom. Nemecko má ·vajãiarsko a ìal‰ími krajinami, ani nemusíme hovoriÈ.
Dlho by som mohol také paralely hºadaÈ, Taliansko - Slovinsko. Len nech zostanem povedzme v
priestore krajín Európskej únie. Samozrejme
touto cestou sa Európa vydaÈ nemôÏe. To je
úplne jasné a argumentácia, Ïe Rumuni si to ne-
D E N N Í K
chali a argumentácia, Ïe Srbi si to nechali, je
úplne scestná. Boli a sú v inom postavení ako sme
dnes my, Slováci, obãania aj Európskej únie ãlenovia aj Severoatlantickej aliancie. Teda krok
striktne, striktne idúci proti my‰lienke, ale aj
praxi európskeho znovuzjednotenia.
Po druhé, tento krok je veºmi zl˘ aj preto, Ïe
ako som uÏ opäÈ naznaãil, veºmi narú‰a na‰e
vzájomné susedské vzÈahy. Je dobré, Ïe v roku
1995 sa podarilo podpísaÈ základnú medzi‰tátnu
zmluvu medzi Slovenskou republikou a Maìarskou republikou. Je dobré, Ïe máme zmie‰anú komisiu. Je dobré, Ïe máme in‰titúty, ktoré hovoria ako sa máme správaÈ, keì v na‰ich vzÈahoch
dôjde k nedorozumeniu. Nieão o tom viem. Aj
na základe krajanského zákona, ktor˘ nás nemenej vyru‰il a ktor˘ podºa môjho názoru moÏno
e‰te omnoho viacej mal vná‰aÈ zlé prvky do Ïivota obãanov Slovenskej republiky a do spoluÏitia medzi na‰imi dvoma krajinami, ale práve
tieto nástroje je treba vyuÏívaÈ. Naão sme tú základnú zmluvu uzatvárali? Som presvedãen˘,
Ïe treba sa vrátiÈ na jej pôdu, treba vyuÏiÈ nástroje, ktoré základná medzi‰tátna zmluva ponúka a
nedorozumenie odstrániÈ tak ako tomu bolo v
zmienenom krajanskom zákone.
Tretím dôvodom, preão veºmi striktne odmietame zákon, pre ktor˘ sa budape‰tiansky parlament rozhodol alebo rozhoduje, je absencia legitímneho cieºa. Ja nebudem vás zabávaÈ dlh˘mi citáciami, ale zo dvakrát to povaÏujem za povinné urobiÈ. Tak teda legitímny cieº podºa medzinárodného Súdneho dvora v Haagu je a tu zaãína citát „obãianstvo právnym zväzkom, ktorého základom je sociálny akt prepojenia skutoãnej väzby, existencie, záujmov a citov“, koniec
citátu. Je právnym v˘razom skutoãnosti, Ïe jednotlivec, ktorému sa udeºuje buì priamo zákonom, alebo na základe rozhodnutia ‰tátnych orgánov je viac spojen˘ s obyvateºstvom ‰tátu,
ktor˘ mu obãianstvo udeºuje neÏ s ktor˘mkoºvek
in˘m. Samozrejme, Ïe návrh zákona z budape‰tianskeho parlamentu t˘mto podmienkam nezodpovedá, ale nezodpovedá ani základn˘m poÏiadavkám medzinárodného Súdneho dvora, základn˘m podmienkam, ktoré tento dvor vyÏaduje na udelenie obãianstva a ja to opäÈ zacitujem
„zvyãajne je to bydlisko jednotlivca, centrum
jeho záujmov, jeho rodinné väzby, jeho úãasÈ na
verejnom Ïivote, spojenie ním preukázané pre
danú krajinu v‰tepované jeho deÈom“. Je úplne
jasné, Ïe tento zákon takéto atribúty ani zìaleka
nespæÀa. No a napokon je tu ‰tvrt˘ dôvod a to je
zjavná protiprávnosÈ, rozpor s medzinárodn˘m
právom a tu bude druh˘ citát, „prístup Maìarskej
republiky nie je v súlade s odporúãaniami vysokého komisára pre men‰iny t˘kajúcimi sa postavenia národnostn˘ch men‰ín v medzi‰tátnych
vzÈahoch, teda v rozpore s takzvan˘mi bolzansk˘mi odporúãaniami“ a je to veºmi zaujímavé
podºa môjho názoru a jasné v dvoch bodoch. Po
prvé, Ïiaden ‰tát nesmie vykonávaÈ jurisdikciu
nad obyvateºstvom alebo ãasÈou obyvateºstva
iného ‰tátu bez jeho súhlasu a po druhé, ‰táty zabezpeãia, aby takéto udelenie obãianstva re‰pektovalo zásady priateºsk˘ch vrátane dobrosusedsk˘ch vzÈahov a územnú suverenitu a zdrÏia
sa udeºovania obãianstva v masovej mierke, podãiarkujem v masovej mierke. A to aj v prípade,
Ïe ‰tát, v ktorom b˘vajú, povoºuje dvojaké obãianstvo.
Na záver poviem k t˘mto argumentom len to,
Ïe je známa právna zásada, Ïe na bezpráví nie je
moÏné budovaÈ právo a myslím si, Ïe tie argu-
politika kabinet stavia cez predraÏené projekty
a bez anal˘z, ktoré buì vôbec neboli, alebo ak
áno, tak sú odopierané verejnosti, ktorá by mohla ich v˘hodnosÈ posúdiÈ.
20. apríla – Najsilnej‰ia koaliãná strana SmerSD chce zachovaÈ zásadu z roku 2006, aby novú
vládu zostavoval víÈaz júnov˘ch parlamentn˘ch
volieb. Na dne‰nej tlaãovej konferencii to vyhlásil predseda Smeru-SD Robert Fico. Poukázal na
snahu zostaviÈ pravicovú vládu z piatich politick˘ch subjektov (SDKÚ-DS, SMK, KDH, MostHíd a SaS), ão oznaãil za ich legitímnu pozíciu,
priãom, ako zdôraznil, Smer-SD je na to pripraven˘.
20. apríla – Vládu by mal naozaj zostavovaÈ
víÈaz volieb, ak pravda, bude maÈ dostatoãne
siln˘ch partnerov. Uviedla to dnes pred novinármi v Ko‰iciach volebná líderka SDKÚ-DS Iveta Radiãová ako reakciu na dne‰né vyhlásenia
predsedu Smeru-SD Roberta Fica. „Poãas krátkeho obdobia kampane dostávam neustále tú
istú otázku. Naozaj viete pomôcÈ s pracovn˘mi
miestami? Naozaj dokáÏete do priemyseln˘ch
parkov priniesÈ investorov? Toto sú otázky, na
ktoré odpovedám. Útoky pána Fica ma nezaujímajú,“ dodala Radiãová. Radiãová v reakcii poukázala na to, Ïe súãasná koalícia Smer-SD,
ªS-HZDS, SNS predviedla, ako vie vládnuÈ a
preto je na obãanovi, ãi jej e‰te dá ‰ancu a ãi ju
povaÏuje za základ stability tohto ‰tátu. „Zodpovedná vláda rie‰i problémy tejto krajiny. Nezodpovedná vláda sa zaoberá politick˘mi stranami.
Odporúãam zaoberaÈ sa problémami tejto krajiny,“ podãiarkla Radiãová.
27. apríla – Predseda parlamentu Pavol Pa‰ka (Smer-SD) otvoril dnes jubilejnú 50. schôdzu
Národnej rady SR. Poslancov by na nej mali zamestnaÈ tak zákony, ktoré parlamentu vrátil prezident SR Ivan Ga‰paroviã, ako aj návrh novely zákona o ‰tátnych symboloch SR a ich pouÏívaní z dielne predsedu vlády SR Roberta Fica.
27. apríla – Zaãiatok a koniec ‰kolského roka
bude v ‰tátnych, cirkevn˘ch a súkromn˘ch ‰kolách od septembra 2010 spojen˘ aj s poãúvaním
slovenskej hymny. Poslanci NR SR dnes 80
hlasmi schválili vládnu novelu zákona o ‰tátnych
symboloch, ktorá takúto povinnosÈ zavádza. Novelu podporili v˘luãne koaliãné strany a okrem
Smeru-SD a ªS-HZDS aj národniari. Tí v‰ak jej
predloÏenie pôvodne oznaãovali ako podraz,
keìÏe rie‰i podobné ustanovenia ako ich vlasteneck˘ zákon, ktor˘ parlament neschválil.
3. mája – Vláda SR nepodpí‰e Ïiadny bianko ‰ek Grécku. Na dne‰nej mimoriadnej tlaãovej besede to na margo finanãn˘ch problémov a
pripravovanej pomoci Grécku vyhlásil premiér
Robert Fico (Smer-SD). Upozornil, Ïe slovensk˘
kabinet chce chrániÈ vklady Slovákov v bankách, ako aj euro a finanãnú stabilitu v eurozóne, na druhej strane v‰ak chce vidieÈ záruky, Ïe
si Grécko splní domácu úlohu. Akékoºvek rozhodnutie o pôÏiãke musí byÈ podºa neho podmienené reálnym rozhodnutím tejto krajiny o obmedzení sociálnych v˘hod, na ktoré nemá. To, Ïe
o tak˘chto opatreniach rozhodla grécka vláda, sa
mu zdá málo a ich ochote reálne presadiÈ tvrdé
úsporné opatrenia príli‰ neverí.
10. mája – Keì predseda vlády Robert Fico
(Smer-SD) hovorí o „pravicovom zlepenci“, nálepkuje politick˘ch súperov. „Ale to, ão on pozliepal, krajinu dostáva na maìarskú cestu, a dokonca jeho politickoetick˘ relativizmus dovoºuje povedaÈ, Ïe je pripraven˘ aj pokraãovaÈ,“ povedal v rozhovore pre TASR predseda KDH Ján
91
P A R L A M E N T N ¯
Figeº. Osobne berie moÏnosÈ vytvorenia pravicovej alternatívy, podobnej ako v roku 2002,
veºmi váÏne. „VoliÈ Roberta Fica znamená zvy‰ovaÈ pravdepodobnosÈ súãasného veºmi pevného zväzku Vladimíra Meãiara, Jána Slotu a Roberta Fica,“ zdôraznil Figeº.
13. mája – Opozícia napokon neuspela so
svojou snahou o mimoriadne rokovanie Národnej rady (NR) SR, na ktorom sa malo hovoriÈ o
finanãnej pôÏiãke pre Grécko. SnemovÀa totiÏ
nebola ani na ‰tvrt˘ pokus uzná‰aniaschopná a
predseda parlamentu Pavol Pa‰ka (Smer-SD)
tak schôdzu ani neotvoril.
13. mája – Novelu zákona o dvojakom obãianstve v navrhovanej podobe a bez konzultácií bude Slovenská republika povaÏovaÈ za bezpeãnostné riziko. ZároveÀ ho okamÏite predloÏí na posúdenie vysokému komisárovi OBSE pre
men‰iny. Na dne‰nej tlaãovej konferencii to vyhlásil premiér Robert Fico. Ako ìalej pokraãoval, v prípade, Ïe maìarsk˘ parlament novelu
schváli na piatkovej (14.5.) ustanovujúcej schôdzi, tak to bude pre Slovensko jednostrann˘
krok Maìarskej republiky (MR) a konanie v
rozpore s medzinárodn˘m právom.
19. mája – Generálny prokurátor Dobroslav
Trnka vyzval Bohumila Hanzela, aby pri‰iel vo
veci sponzorovania Smeru-SD vypovedaÈ na
‰peciálnu prokuratúru. „Dvere na ‰peciálnej prokuratúre má od rána do veãera otvorené,“ uviedol po dne‰nom rokovaní vlády SR. Dodal, Ïe
trestné oznámenie môÏu podaÈ aj redaktori denníka Sme v prípade, ak disponujú tak˘mi materiálmi, o ktor˘ch sa pí‰e v danom periodiku.
Pokiaº nikto nepodá trestné oznámenie, Trnka to
podobne, ako tomu bolo pri Danielovi Lip‰icovi a Vladimírovi Meãiarovi, zaradí do politického folklóru.
Podnikateº a v minulosti zakladajúci ãlen strany Smer-SD Bohumil Hanzel dnes pre denník
Sme uviedol, Ïe videl kópiu notársky overenej
zmluvy medzi Smerom-SD a piatimi sponzormi,
ktorá sa t˘kala konkrétnych miest na kandidátke strany. Tvrdí, Ïe bol osobne pri viacer˘ch
stretnutiach so sponzormi, v rokoch 2000 – 2002
mali strane poskytnúÈ „pribliÏne 60 miliónov
korún“. Sponzorov mal podºa Hanzela pre stranu získavaÈ aj predseda strany Robert Fico osobne.
25. mája – Predseda Národnej rady SR Pavol
Pa‰ka (Smer-SD) dnes za úãasti v‰etk˘ch poslaneck˘ch klubov otvoril rokovanie mimoriadnej
52. schôdze parlamentu, na ktorej sa budú poslanci zaoberaÈ maìarsk˘m návrhom zákona o
dvojakom obãianstve pre zahraniãn˘ch Maìarov.
Na zvolaní zasadnutia sa zhodli predstavitelia
koaliãn˘ch strán Smer-SD, SNS a ªS-HZDS.
25. mája – Poslanci Národnej rady SR dnes
po takmer ‰tvorhodinovej rozprave 113 hlasmi
schválili uznesenie parlamentu, v ktorom vyjadrujú hlboké znepokojenie nad návrhom maìarského zákona o dvojakom obãianstve. Na tomto kroku sa zhodli predstavitelia v‰etk˘ch politick˘ch strán okrem SMK s t˘m, Ïe o prijatom
uznesení bude maìarskú stranu informovaÈ ‰éf
NR SR Pavol Pa‰ka (Smer-SD). Rokovanie 52.
mimoriadnej schôdze bolo následne preru‰ené
do stredy (26. 5.) do 10.00 h. Parlament bude ãakaÈ na kroky Maìarskej republiky. Ak tá aj napriek uzneseniu kontroverzn˘ zákon prijme
(malo by sa tak staÈ v stredu ráno, pozn. TASR),
slovensk˘ parlament by mal v skrátenom konaní schváliÈ vládnu novelu zákona o ‰tátnom obãianstve.
92
D E N N Í K
menty veºmi jasne poukazujú, Ïe cel˘ ten prístup
novej politickej garnitúry Maìarskej republiky
je zl˘, chybn˘ a protiprávny. Je mi to tro‰ku aj
ºúto, ale musím to povedaÈ. Viktor Orbán Èahá Európu do konfliktov a do napätia a moÏno ani nepreÏeniem, keì poviem, Ïe tento nov˘, o chvíºu
designovan˘ premiér Maìarskej republiky Èahá
Európu do 19. storoãia. ·kodí, ‰kodí to na‰im
obojstrann˘m vzÈahom a myslím si, Ïe to neprospieva ani perspektíve znovuzjednotenej Európy,
ktorá má naozaj plno kºúãov˘ch problémov, ktoré je neodkladné rie‰iÈ.
Toºko dámy a páni k podstate samotného problému. Pochopiteºne, Ïiada sa teraz povedaÈ ão
s t˘m. Vláda ponúka dva kroky. V prvom, návrh
uznesenia Národnej rady, v druhom konkrétny zákon. Chcem povedaÈ za Slovenskú demokratickú a kresÈanskú úniu demokratickú stranu, Ïe to
prvé podporíme, aj keì si slovník vieme predstaviÈ v tom vyhlásení lep‰í, v˘stiÏnej‰í, ale nebudeme sa hraÈ na slovíãka a návrh vyhlásenia Národnej rady podporíme. Problém v‰ak vidíme v
tom druhom. Oboznámili sme sa s predlohou,
ktorú mieni vláda prerokovaÈ, neviem, ãi ju dnes
prerokovala alebo e‰te ju len prerokúvaÈ bude a
v tejto predlohe alebo z tejto predlohy je jasné
jedno. Ja to preãítam, to sú tri riadky. Tú podstatu. ·tátny obãan Slovenskej republiky stráca
‰tátne obãianstvo Slovenskej republiky dÀom,
ktor˘m na základe v˘slovného prejavu vôle, ktor˘m je ÏiadosÈ, vyhlásenie alebo in˘ úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho ‰tátneho obãianstva dobrovoºne nadobudne cudzie ‰tátne
obãianstvo.
Dámy a páni, vidím tu dva problémy. Prv˘ problém v tom, Ïe nemúdry zákon má poslúÏiÈ k
tomu, Ïe so slovensk˘m zákonom sa ideme vyhráÏaÈ obãanom Slovenskej republiky. HroziÈ
im sankciami, trestom, nie veºmi príjemn˘mi
víziami. Ale je tu e‰te druh˘ dôvod, ktor˘ ma vyru‰il e‰te viac. A síce, je to akceptovanie exteritoriálnych úãinkov maìarského zákona. To naozaj ideme sa tváriÈ, Ïe zákon Maìarskej republiky bude na Slovensku vykonávan˘? Ja môÏem
ten odsek preãítaÈ e‰te raz, ale z neho podºa mÀa
úplne jasne vypl˘va, Ïe slovensk˘ zákon bude dokonávaÈ úãinky maìarského zákona. A to povaÏujem za neprijateºné. PovaÏujem za krajne neprijateºné, aby bez ná‰ho súhlasu mal zákon Maìarskej republiky exteritoriálne úãinky, aby my
sme na‰ím slovensk˘m zákonom zobrali palicu
a bili ºudí za to, ão vymyslí budape‰tiansky parlament.
Som si ist˘, Ïe aj ponáhºaÈ sa treba pomaly a
treba hºadaÈ také rie‰enie, aby sme tieto cezhraniãné alebo exteritoriálne úãinky maìarského
zákona eliminovali celkom. Tak ako sme to dokázali v rámci krajanského zákona. Budape‰È
uplatÀuje krajansk˘ zákon opäÈ aj v Bukure‰ti alebo v Rumunsku, to ja dobre viem, uplatÀuje ho
vo Vojvodine alebo v Srbsku, ten dobre viem,
dobre viem, ale sa neuplatÀuje v Slovenskej republike. Zabránili sme politicky a diplomaticky
exteritoriálnym úãinkom cudzieho ‰tátu, pretoÏe to bolo v rozpore s na‰imi národn˘mi a ‰tátnymi záujmami. A preto by som chcel navrhnúÈ
vláde Slovenskej republiky, aby prehodnotila
tento zámer alebo text, aby prijala také rie‰enie,
ktoré nebude robiÈ z obãanov Slovenskej republiky ani rukojemníkov bez ohºadu na to, akej sú
národnosti, ani sa im vyhráÏaÈ, ale hlavne, ktor˘ zabráni exteritoriálnym úãinkom zákona Maìarskej republiky ako celku.
My sme si dovolili tak˘to návrh zákona v
troch paragrafoch napísaÈ. MôÏe ho vláda prevziaÈ, môÏe daÈ skrátené konanie, môÏe ho vylep‰iÈ. Bolo by dobré, keby sme s chladnou hlavou túto situáciu vyhodnotili a dohodli sa na takom znení zákona, ktor˘ naozaj ochráni, ochráni v‰etk˘ch obyvateºov na‰ej vlastni, v‰etk˘ch
obyvateºov ná‰ho ‰tátu bez ohºadu na národnosÈ. Myslím si, Ïe tak˘to zákon a takéto rie‰enie sa prijaÈ dá, tak ako sa to dalo vtedy, keì sme
sa bránili a ako v‰etci veºmi dobre vieme, aj
úspe‰ne ubránili krajanskému zákonu.
Vladimír Meãiar (ªS-HZDS)
Pozeral som to a po dlh‰om ãase a poãúval
pána Dzurindu a videl som dvoch Dzurindov. Videl som Dzurindu, ktor˘ riskuje vládu, riskuje
konflikt, nejde na stretnutie s maìarsk˘m predstaviteºom, stavia sa proti nárokom, ktoré smerujú do vnútra vládnej koalície a riskuje, Ïe padne ako predseda vlády. To bola jedna poloha.
Dnes vidím Dzurindu, ktor˘ je pokakan˘ z
toho, Ïe nepríde do vlády, preto sa chce zapáãiÈ
stranám maìarskej koalície za kaÏdú cenu, získaÈ ich podporu pre tvorbu koalície a získaÈ si ich
podporu pre ciele, ktoré chce, pre ktoré deformuje svoje b˘valé postoje aj svoje b˘valé názory.
A keì hovorí, ak˘ to bol fantastick˘ úspech zabrániÈ krajanskému zákonu. NuÏ ani by som nepovedal, krajansk˘ zákon síce nepre‰iel parlamentom, na to nás bolo dosÈ veºa a dosÈ veºkej
sily, ale príloha k tomuto zákonu vo forme dohody medzi ministrom zahraniãn˘ch vecí a in˘mi, podºa ktor˘ch voºn˘m spôsobom prúdia prostriedky na podporu iredenty na Slovensku, tá
podpísaná a re‰pektovaná bola. TakÏe ãomu sa
to chválite a z ãoho ste to nad‰en˘? DosÈ dobre
tomu nerozumiem.
MikulበDzurinda (SDKÚ-DS)
S dôverou, Ïe aj pán poslanec Meãiar aj pán
poslanec Kovarãík boli v tejto rokovacej sále, by
som chcel len pripomenúÈ. Podporíme vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky a navrhujeme zásadne lep‰ie rie‰enie ako je predloha vlády. Opakujem pán Kovarãík, veì si to pozrite.
Vládna predloha akceptuje platnosÈ zákona Maìarskej republiky na Slovensku. To je neprijateºné. Netreba sa jeÏiÈ, netreba z toho vytækaÈ vnútrostranícky politick˘ kapitál, treba sa dobre zamyslieÈ, ãi neexistuje rie‰enie, ktoré naozaj ukáÏe, Ïe sme suverénna krajina, Ïe sme zvrchovan˘ ‰tát, Ïe vieme ochrániÈ v‰etk˘ch obãanov na‰ej republiky, Ïe neprepadneme panike, Ïe neprepadneme hystérii. O tom bolo moje vystúpenie
pán Kovarãík.
Takéto rie‰enie sme prijali aj v prípade aj krajanského zákona. Nie je pravda, ão hovorí pán poslanec Meãiar. Vtedy bol zámer vyplácaÈ 15-tisíc forintov kaÏdému obãanovi Slovenskej republiky, ktor˘ alebo ktorá dá svoje dieÈa do ‰koly
s vyuãovacím jazykom maìarsk˘m. Tomu sme
zabránili, bez toho, Ïeby sme mali ak˘koºvek problém a získali sme na svoju stranu v‰etky európske in‰titúcie a dokázali sme si vynútiÈ, Ïe tento
zákon sa na Slovensku nevykonáva. Navrhujeme rie‰enie, ktoré by nebolo rozpracovaním exteritoriálnych úãinkov Maìarskej republiky, ale
ktoré by t˘mto úãinkom komplexne zabránilo. V
ãom je problém?
Július Brocka (KDH)
My poslanci za KresÈansko-demokratické hnutie a poãul som, Ïe aj poslanci za SDKÚ budeme hlasovaÈ za návrh uznesenia Národnej rady
P A R L A M E N T N ¯
v tejto veci. Pán Meãiar, vás ako keby to ‰tvalo.
My opoziãné strany vám hovoríme, Ïe budeme
hlasovaÈ za návrh tohto uznesenia. Veì my vieme, ão treba v tejto kauze, Ïe Slovensko treba
brániÈ aj proti vonkaj‰ím útokom, aj proti vnútorn˘m útokom alebo vonkaj‰ím nepriateºom aj
vnútorn˘m nepriateºom, ale my vám chceme povedaÈ, Ïe sú aj iné dôleÏité veci v tejto krajine.
Ja som vlastne chcel zaãaÈ inak. Ja som chcel povedaÈ to, Ïe dnes rokujeme o tejto otázke slovensko-maìarsk˘ch vzÈahoch a o bezprecedentnej
snahe maìarského parlamentu. Dnes, Ïe o tom rokujeme, Ïe to je dobrá správa. Dobrá správa o
tom, Ïe Národná rada je funkãná, Ïe Národná
rada funguje. Lebo uÏ niekoºko t˘ÏdÀov sa tu pokú‰ajú predstavitelia Slovenskej republiky a dokonca z Bruselu vysielaÈ také signály obãanom
Slovenskej republiky, Ïe vy uÏ nefungujete, Ïe
parlament uÏ nepracuje. Dámy a páni, to som
chcel ja zdôrazniÈ aj ministrovi zahraniãn˘ch
vecí, Ïe ak to on tak berie, to je veºk˘ omyl. Veì
my sme tu na kontrolu vlády a rokovaÈ o váÏnych
veciach aÏ do 12. júna. âiÏe nedbám, keì tu budeme rokovaÈ aj kaÏd˘ druh˘ deÀ, aj do volieb.
To je prvá poznámka. A to, Ïe som chcel rokovaÈ o eure a o Grécku. Pán Meãiar, no áno, lebo
to nie je o hru‰kách. Veì 25 miliárd slovensk˘ch
korún, to je uÏ je viacej ako keì sme diskutovali o prínose eura pre slovenskú ekonomiku. Vtedy ste hovorili, Ïe to bude jedno percento HDP.
25 miliárd je uÏ viac, a to je len jeden podpis a
jedna akcia. 150 miliárd ruãiÈ za záväzky in˘ch
nezodpovedn˘ch, to uÏ je 5-krát toºko alebo 6krát toºko, pán Meãiar. To nie sú maliãkosti, keì
poslanci Národnej rady a nielen ja poslanec, aj
obãania Slovenskej republiky chcú poãuÈ vá‰
názor a tu moÏno z tohto miesta. Ale dobre, to
je o inom. O tom moÏno teda na inej schôdzi ak
budete súhlasiÈ z vôle opozície teraz v tomto
prípade opozície, aby sme o tom rokovali. To bola
dobrá správa, Ïe Národná rada a parlament funguje. Teraz tie zlé samozrejme to sú o tom, to je
o vás ako funguje táto vládna koalícia v boji s krízou, s nezamestnanosÈou, ale aj v zahraniãnej politike. Dámy a pán, ja teraz nechcem rozprávaÈ
najprv o Maìaroch, o Orbánovi, ja chcem teraz
hovoriÈ o vás. Zahraniãná politika tejto vládnej
koalície. Pán Meãiar, veì keby nebolo ãeského
premiéra Topolánka zhodou okolností âeská republika predsedala Európskej únii minul˘ rok,
keì bola plynová kríza, tak slovenská vláda nemala ani ministra zahraniãn˘ch vecí. UÏ ste zabudli, ako ste Kubi‰a pustili do OSN? AÏ keì sme
my hovorili, Ïe uÏ dávno mal byÈ predseda vlády v Moskve alebo v Kyjeve, tak aÏ potom na to
pri‰li v slovenskej vláde? Áno, to bolo jedno, to
bolo z minulosti a to teraz pán premiér, ktor˘ tu
nie je aj v súãasnosti. Áno, susedské vzÈahy je vec
dvoch. V zahraniãnej politike aj vo vzÈahoch
slovensko-maìarsk˘ch ste to doteraz, teda veºkú múdrosÈ a schopnosti ste nepreukázali. A to
musím povedaÈ, Ïe donedávna v Maìarsku mali
socialistickú vládu. Takí socialisti, akí ste vy zo
Smeru, a vy ste sa s nimi nedokázali ani stretnúÈ.
Veì tie vzÈahy slovensko-maìarské sú by som
povedal na bode mrazu a pritom ste mali kamarátov ideologick˘ch spojencov a ani s t˘mi ste nevedeli. To znamená, Ïe jednoducho ani v dobr˘ch
ãasoch ste to nevedeli a neviete to ani v t˘ch
zl˘ch. Ale opakujem, KresÈansko-demokratické
hnutie poslanci klubu za KDH podporia návrh
tohto uznesenia o zmene ‰tátneho obãianstva v
Maìarskej republike. My to povaÏujeme za nevyhnutné, my to povaÏujeme za primerané opat-
D E N N Í K
renie ako reaguje Národná rada na tento jednostrann˘ akt maìarskej strany udeºovaÈ obãianstvo
obãanom Slovenskej republiky maìarskej národnosti v rozpore s medzinárodn˘m právom. A
v závere predsa len by som rád aspoÀ dvomi vetami reagoval aj na predsedu Národnej rady Pavla Pa‰ku, ktor˘ predkladal tento návrh. Ako mu
bolo trikrát smutno . Áno aj mne, aj nám bolo minimálne trikrát smutno. Pán predseda, keì ste
pred pár dÀami odmietli hlasmi Smeru rokovaÈ
o tak˘ch váÏnych otázkach, ako je podporovanie
z daní na‰ich obãanov t˘ch, ktorí sú nezodpovední, a ktorí Ïijú nad svoje pomery. Druh˘krát mi
bolo smutno, keì ste zvolali túto schôdzu a predseda klubu poslancov za KDH má pravdu. Ten
asistent si vyzdvihol obálku a návrh programu,
Ïe tam budú tri body, ale Ïiaden materiál nie je
súãasÈou rokovania na tejto schôdzi o zákonoch,
ktoré chcete alebo myslíte prijaÈ. A tretíkrát mi
bolo smutno pán predseda, Ïe aj táto kauza hodí
sa vám, Ïe Àou chcete prekryÈ len ‰kandály, v ktor˘ch sa va‰a strana teraz pred voºbami varí.
Daniel Lip‰ic (KDH)
Nebudem sa zam˘‰ºaÈ, pán predsedajúci, nad
motiváciou Viktora Orbána, ãi cieºom tohto návrhu nie je prekryÈ ekonomické problémy v Maìarsku, je to pomerne tradiãná taktika, prekr˘vaÈ
nacionalizmom ekonomické problémy, a to je
problém mnoh˘ch krajín. Nedá mi moÏno nepovedaÈ, jeden názor. UÏ tuná bolo povedané, Ïe
Viktor Orbán skú‰al urãité hranice aj v minulosti, keì navrhoval prijatie krajanského zákona, a
vtedy b˘valá vláda reagovala. Reagovala aj návrhom zákona o protiopatreniach a Viktor Orbán
prehral. Mal v b˘valej vláde veºmi tvrdého súpera. Myslím si, Ïe Viktorovi Orbánovi by vyhovovalo, keby dne‰ná vláda po voºbách pokraãovala, lebo je na medzinárodnom poli slab‰ím
súperom. Preto si myslím, Ïe Viktor Orbán predniesol tento návrh teraz, pred parlamentn˘mi
voºbami, aby vám pomohol. Ale myslím si, Ïe uÏ
som to povedal viackrát, Ïe v oblasti národno‰tátnych záujmov, je KDH schopné sa spojiÈ aj s jeÏibabou, to platí. To znamená, my podporíme text
vyhlásenia a dokonca zrejme podporíme aj novelizáciu zákona o ‰tátnom obãianstve, aby sme
zaviedli ãeskú právnu úpravu, pretoÏe iné limity, iné limity si neviem predstaviÈ, aké by sme vedeli nastaviÈ.
A potom bolo prijaté uznesenie k návrhu
novelizácie zákona o ‰tátnom obãianstve, o
ktorom rokuje Národné zhromaÏdenie Maìarskej republiky.
A na druh˘ deÀ Národné zhromaÏdenie
Maìarskej republiky prijalo novelu zákona o
maìarskom obãianstve, ktorá sa t˘ka zjednodu‰eného udeºovania dvojakého obãianstva
zahraniãn˘m Maìarom.
A niekoºko hodín po tom prijala Národná
rada Slovenskej republiky novelu zákona o
‰tátnom obãianstve. Diskusia bola mimoriadne podobná tej predchádzajúcej. Tá slovenská zodpovedala tomu, Ïe bolo pred voºbami,
tá maìarská zasa tomu, Ïe Viktor Orbán zistil, v akom stave je jeho krajina a koºko to
bude stáÈ.
(rk)
26. mája – Poslanci Národného zhromaÏdenia Maìarskej republiky schválili dnes novelu
zákona o maìarskom obãianstve, ktorá sa t˘ka
zjednodu‰eného udeºovania dvojakého obãianstva zahraniãn˘m Maìarom. Za návrh hlasovalo 344 poslancov, traja bolo proti, päÈ sa zdrÏalo hlasovania. Návrh novely schválil parlament
aj napriek ostrému protestu Slovenskej republiky. Slovensko má ako protiopatrenie pripravenú novelu zákona o ‰tátnom obãianstve.
26. mája – Vládny návrh novely zákona o
‰tátnom obãianstve, o ktorom aktuálne rokuje
Národná rada SR, vyzerá, akoby sa predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) dohodol s dezignovan˘m premiérom Maìarska Viktorom Orbánom (Fidesz). Pred novinármi to vyhlásil líder
SDKÚ-DS MikulበDzurinda, ktor˘ slovenskú
navrhovanú právnu normu povaÏuje za zlú a
pokúsi sa ju zmeniÈ pozmeÀovacími návrhmi.
„SR by nikdy nemala uznaÈ úãinky takéhoto zákona (o dvojakom obãianstve, pozn. TASR). To
sme takí slabí, Ïe to nevieme jasne povedaÈ alebo to niekomu vyhovuje hraÈ Orbánovou kartou?
Dohodol sa Fico s Orbánom? Z toho, ão predkladá vláda SR, sa mi zdá, Ïe áno. Orbán napísal zákon a Fico k nemu urobil vyhlá‰ku,“ povedal Dzurinda. Slovensk˘ návrh novely podºa
neho umoÏÀuje vznik a etablovanie sa celkom
novej men‰iny obyvateºov SR, ktorí nebudú obãanmi Slovenska, ale Maìarska, no bydlisko
budú maÈ stále v SR.
26. mája – Opoziãná strana SDKÚ-DS je
podºa premiéra Roberta Fica schopná obetovaÈ
ãokoºvek, aj slovensk˘ národ. Vyhlásil to na
margo toho, Ïe poslanci tohto politického subjektu dnes na mimoriadnej schôdzi Národnej
rady (NR) SR nezahlasovali za novelu zákona o
‰tátnom obãianstve. Fico dodal, Ïe to SDKÚ-DS
opakovane ukazuje celé ‰tyri roky. Mrzí ho fakt,
Ïe táto opoziãná strana v prípade obhajovania národno‰tátnych záujmov absolútne zlyhala. Upozornil, Ïe tak spravila preto, aby si udrÏala moÏnosÈ povolebnej spolupráce s SMK. „Niet o tom
Ïiadnych poch˘b,“ podãiarkol na dne‰nej tlaãovej konferencii po schválení predmetnej legislatívnej normy. Tú podporilo 90 poslancov za
Smer-SD, SNS, ªS-HZDS a KDH.
26. mája – Príhovorom predsedu parlamentu Pavla Pa‰ku (Smer-SD) a ‰éfov niektor˘ch
poslaneck˘ch klubov dnes poslanci ukonãili
‰tvrté volebné obdobie Národnej rady (NR) SR.
Na záver zaznela ‰tátna hymna a Pa‰ka pozval
ãlenov zákonodarného zboru na ãa‰u vína a obãerstvenie. Parlament sa za ‰tyri roky stretol dovedna na 52. schôdzach. „Mal som veºké predstavy a plány a musím povedaÈ, Ïe veºa z nich
sa podarilo naplniÈ,“ povedal Pa‰ka. Za najzákladnej‰iu víziu oznaãil to, aby parlament bol
schopn˘ pracovaÈ a napæÀaÈ plán a rie‰iÈ aj veºmi chúlostivé a závaÏné témy dialógom. Za
smutn˘ v‰ak povaÏuje pohºad médií. „Je normálne, Ïe národné parlamenty sú pod ich drobnohºadom. No nie je celkom obvyklé, aby za ‰tyri roky mali informácie tak˘ negatívny obsah a
rozmer,“ upozornil. Dúfa preto, Ïe nová NR
SR nebude len predmetom diskreditácie a atakov, ale objektívnej anal˘zy. Pa‰ka zároveÀ vyslovil Ïelanie, aby nov˘ parlament na‰iel konsenzus a zaãal rie‰iÈ niektoré nedopovedané
alebo Èaωie vysvetliteºné procedúry fungovania
zákonodarného zboru.
(rk)
93
S U P E R M O N I T O R
SUPERMONITOR
a (medzit˘m) minikomentáre
22. februára 2010 – 20. apríla 2010
Keì americk˘ prezident prijal v Bielom
dome populárneho duchovného vodcu TibeÈanov dalajlámu, podporil nielen boj TibeÈanov
za ºudské práva, ale prestal si daÈ od âíny diktovaÈ tempo. A hoci riskuje problémy, nebudú
o niã väã‰ie, neÏ keì to s âínou skú‰al po dobrom.
Komentátorka Miriam Zsilleová.
Sme 22. 2.
(Kto by v‰ak bol e‰te nedávno veril, Ïe v
roku 2010 nebude najväã‰ím problémom
pre prezidenta USA âína, ale nezadrÏateºné vytekanie ropy v Mexickom zálive?)
***
svoje úspory ãiastoãne zhodnotia v kapitálovom pilieri.
Exminister sociálnych vecí
Petr Neãas. Virtually 24. 2.
(V SR obraciame v‰etko naopak. Smer 2. pilier priam de‰truoval.)
***
Na svetovej v˘stave EXPO 2010 v ·anghaji sa potrebujeme zviditeºniÈ, ale nevyuÏívame
ani ten intelektuálny potenciál na‰ich ºudí,
ktor˘ máme k dispozícii. Prezentácie socialistického âeskoslovenska v historickom priereze vychádzajú úspe‰nej‰ie ako samostatnej
SR.
Prezident Spolku architektov Slovenska
Ján M. Bahna. Sme 25. 2.
(StarostlivosÈ na‰ich verejn˘ch ãiniteºov o
razantnej‰ie uvádzanie na‰ich duchovn˘ch
a kultúrnych hodnôt do svetového vedomia je mizerná.)
***
Kresba: Natália LoÏeková. T˘ÏdeÀ 22. 2.
(UÏ môÏe byÈ Sulík popredn˘m politikom –
uÏ si ho v‰imli aj karikaturisti.)
***
Rozhodujúci je patriarchálny systém, ktor˘
Ïenu stále redukuje na súkromnú sféru. Na verejnosti sa u Ïien v prvom rade poãítajú mladosÈ a krása, nie v˘kon. MuÏ vládne a má právo v˘beru. MuÏ je definovan˘ svojimi ãinmi,
Ïena iba existenciou.
Rakúska spisovateºka Elfriede Jelinek.
Sme 23. 2.
(A aj tak Ïenina blízkosÈ vyvoláva v muÏovi také pozitívne reakcie, ako niã iné na
svete.)
***
Ambíciou médií by mala byÈ kultivácia ãitateºa, poslucháãa, diváka.
Mediálna etiãka Eva Poláková.
Slovo 24. 2.
(Pritom táto kultivácia je úplne kdesi na poslednom mieste.)
***
Podºa návrhov âSSD skonãí po roku 2035
väã‰ina dôchodcov v chudobe. My v ODS
chceme daÈ ºuìom na v˘ber, ãi budú ‰etriÈ len
so ‰tátnym dôchodkov˘m systémom, alebo
94
V predo‰lom reÏime kiná hrávali veºa dobr˘ch francúzskych a talianskych filmov.
Filmov˘ producent Rudolf Biermann.
TV oko 26. 2.
(Mlad‰í ºudia si sotva vedia predstaviÈ, aké
stranícke pokyny ovplyvÀovali kultúrnu
ponuku. Globálne sa zakazovala – „neodporúãala“ – americká ponuka, lebo to boli
prejavy „imperializmu“. Väã‰iu ‰ancu mali
diela francúzske a talianske, ak sa podarilo presvedãiÈ ideologick˘ch tajomníkov, Ïe
sú kritické ku kapitalistickému reÏimu.)
(Je aspoÀ malá nádej, Ïe nové zloÏenie NR
SR zefektívni nበparlamentarizmus?)
***
DeÀ rokovania parlamentu nás stojí priemerne 3 milióny Kã. Bez ohºadu na to, Ïe v ‰tátnej kase sa cerí poriadna diera. Na‰i zákonodarcovia v‰ak aj v tejto situácii povaÏujú za Ïivotne dôleÏité zru‰iÈ zníÏenie platieb poãas
materskej dovolenky ãi rie‰iÈ problém zamestnaneck˘ch v˘hod odborárov. A je smutn˘ pohºad na kvalitu argumentov sprevádzajúcich
oba návrhy.
B˘val˘ viceguvernér âNB Ludûk
Niedermayer. Hospodáfiské noviny 26. 2.
(Je patologické, ako málo dokáÏu politici
daÈ do správneho poradia svoje priority.)
***
AÏ keì zákon vstúpil do platnosti, odbory
zistili, Ïe sa im nepáãi.
Komentátor Martin Weiss.
Lidové noviny 27. 2.
(âohokoºvek sa novinári dotknú, natrafia na
silnej‰iu ãi stredne Ïeleznú skupinu politikov a odborárov, ktorá sa usiluje niekoho
viac ãi menej vymedzovaÈ.)
***
***
Uãili nás, Ïe hlavná sila triedneho boja je
triedna nenávisÈ. NenávisÈ v‰ak nedokáÏe budovaÈ, akokoºvek opodstatnené by boli jej dôvody.
KÀaz a publicista Marián Gavenda.
Pravda 26. 2.
(NenávisÈ a nevraÏivosÈ sú základné omyly
a bludy ná‰ho dne‰ka.)
***
âo sa nedá pochopiÈ na poÏiadavke, aby v
parlamente namiesto 150 obãas posedávajúcich poslancov ich bolo len sto? Aj tak ich tam
väã‰inou nájdete na rokovaní e‰te menej. Trochu nadnesene povedané, niã by sa nestalo, ani
keby sme nemali Ïiadneho, pretoÏe aj tak hlasujú podºa toho, ão im prikáÏe stranícka centrála.
Komentátor Milo‰ Luknár.
Plus 7 dní 26. 2.
Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus február
(Pán Figeº by si mohol kúpiÈ tento obrázok
od pána Mi‰aneka a pouÏívaÈ ho ako logo.)
***
BBC sa rozhodla v˘razne zníÏiÈ náklady. V
rámci ‰etrenia plánuje zru‰iÈ pribliÏne polovi-
S U P E R M O N I T O R
cu webov˘ch stránok a aj vysielanie 2 rozhlasov˘ch staníc. Takéto ‰etrenie v‰ak nepovedie
iba k strate stoviek pracovn˘ch miest, ale aj k
poklesu kvality programov pre mlad˘ch ºudí.
·éf Národného zväzu novinárov
Jeremy Dear. The Times 27. 2.
(·éfovia STV a SRo sa neobávajú poklesu
kvality TV a rozhlasov˘ch programov pre
mlad˘ch ºudí, pretoÏe pre mladú generáciu
takmer Ïiadne nevysielajú.)
roky i‰la dole vodou. Problémom pre podniky bol i spôsob prijímania zákonov. Poslanci
neãakane menili normy prílepkami k in˘m
zákonom, ktoré s problematikou nesúviseli,
ãím znemoÏnili aj ‰ir‰iu diskusiu o predlohe.
Predseda Slovenskej obchodnej
a priemyselnej komory Peter Mihók.
HN 3. 3.
(Aj vytváranie a schvaºovanie zákonov je
alebo by mala byÈ kon‰truktívna ãinnosÈ.)
***
***
V rodine, v ktorej som vyrastal, sme beÏne
hovorili, Ïe „my, cigáni", takÏe sa mi ten pojem zdá úplne normálny. Nespomínam si ani,
Ïe by sa v súvislosti s hudbou pouÏíval názov
rómska, v‰etci poznajú len cigánsku. Preto aj
na‰a kapela sa volá Cigánski diabli.
Cimbalista Ernest ·arközi.
Sme 1. 3.
(Oznaãenie veºkej etnickej skupiny Rómovia je typick˘m príkladom boº‰evického pokrytectva. Komunisti sa maximálne p˘‰ili
bojom proti rasizmu – aj preto, Ïe rasizmus
pestovali k svojim ãernochom Ameriãania.
V‰etko, ão zaváÀalo poniÏovaním cigánov,
odvrhovali. Pravda, tak ako ani slovenskí
demokratickí politici nepoznajú nijaké
úãinné opatrenie na rie‰enie „rómskej otázky“, nena‰li ho ani komunisti.)
Podºa predstáv väã‰iny obãanov SR ideálna je societa, ktorá sa viac orientuje na dosiahnutie vysokej technickej vyspelosti ako na duchovn˘ rozvoj. Mala by uprednostÀovaÈ rovnomern˘ rozvoj v‰etk˘ch obãanov pred podporovaním najnadanej‰ích ºudí.
Sociológ Ján Sopóci.
Slovo 3. 3.
(Napoly boº‰evická fantazmagória rovnostárstva má v SR hluboké korene. A práve
ona vyháÀa kvalitn˘ch ºudí do zahraniãia.
Zakrátko tu bude veºmi smutná krajina.)
***
Dnes sa nám túÏba predkov po nesmrtelnosti zdá komická. Ale túÏba po veãnej mladosti
je e‰te smie‰nej‰ia. Pocit nezmyselnosti Ïivota v okamihu, keì nie sme produktivní, zaujímavo je spät˘ s predstavou, Ïe sme tu len a len
preto, aby sme spoloãnosti nieãím prispievali. Aby sme nieão vykonali, ãím by sme si svoje bytie zaslúÏili.
Ekonóm TomበSedláãek.
Hospodáfiské noviny 2. 3.
(Hoci aj v ãeskej tlaãi v˘razne prevaÏujú tzv.
pragmatické témy, predsa len ãitateºovo vedomie obohacujú aj uÏitoãn˘mi témami s
hlb‰ím záberom do du‰e ãloveka.)
***
Nie sme hlúpe stádo oviec! Chceme späÈ peniaze za emisie! Nechceme v NR SR oÏranov!
Obãiansky aktivista Alojz Hlina,
keì priviedol pred NR SR 10 oviec.
Sme 2. 3.
(A predsa sa zdá, Ïe je okolo nás viac poslu‰n˘ch oviec, neÏ kon‰truktívnych obãanov.)
***
Súdnictvo je podºa ústavy samostatnou zloÏkou moci. Jeho nezávislosÈ je v‰ak zamieÀaná ãasto s nekontrolovateºnosÈou. Sudcovia
by v‰ak mali byÈ stopercentne závislí od zákonov.
Komentátor Erik Potock˘.
Pravda 2. 3.
(Tak je to v‰ak len v stopercentne demokratick˘ch ‰tátoch. A t˘ch je málo.)
***
OblasÈ vymáhateºnosti práva za ostatné 4
***
Médiá sú opäÈ plné Kocábov˘ch poÏiadaviek, aby âT okamÏite prestala reprízovaÈ staré spravodajské programy z komunistickej
éry. Aj ja sa obãas na ne pozerám a takmer
vÏdy si pri tom gratulujem, Ïe uÏ neÏijeme v
tom hnuse, v tej komunistickej zoologickej záhrade.
Publicista Josef Havránek.
Virtually.cz 4. 3.
(Boli to âesi, ktorí v povojnovom âesko-Slovensku nechali vyhraÈ komunistov, a nie
Slováci, ktorí vo voºbách 1946 podporili demokratickú stranu. A boli to âesi, ktorí s
veºk˘m hrmotom – poãas Dubãekovej PraÏskej jari a po zamatovej revolúcii – ‰liapali po komunistoch, hoci práve oni dodnes
majú komunistov i v snemovni!)
***
Nepreberné mnoÏstvo informaãn˘ch povinností vypl˘vajúcich z právnych predpisov zaÈaÏuje neúmerne podnikateºsk˘ sektor. Podniky musia venovaÈ vypæÀaniu najrôznej‰ích formulárov a podávaniu správ ãi hlásení ‰tátnym
a in˘m in‰titúciám (odborom, spotrebiteºom a
pod.) zbytoãne veºa ãasu. Tieto náklady predstavujú sumu 91,1 mil. eur!
Generálny sekretár asociácie
zamestnávateºsk˘ch zväzov Oto Nevick˘.
HN 4. 3.
(Napokon, nezniãiteºn˘ slovensk˘ slogan
znie: S byrokraciou na veãné ãasy!)
***
Nízky podiel Ïien na rozhodovaní a moci,
násilie na nich, ich niωí príjem, diskriminácia
pri prijímaní do zamestnania a pri povy‰ovaní sú stále súãasÈou Ïivota ãesk˘ch Ïien i v 21.
stor.
Sociologiãka Alena KfiíÏková.
Britské listy 4. 3.
(Je v ºudsk˘ch silách túto situáciu nielen v
âR, ale i v SR zmeniÈ? A chcú to aj Ïeny?)
***
Staroba je odporná. Vlastimil Brodsk˘, práve preto, Ïe bol hereck˘ velikán, mal hlboké
depresie, aÏ sa napokon pred 8 rokmi zastrelil na svojej chalupe.
Herec Leopold Haverl (74).
Plus 7 dní 5. 3.
(Staroba niektor˘ch ºudí naozaj deprimuje, priná‰a im trpké pocity, ktoré predt˘m
nepoznali a ktoré si asi nevedeli ani predstaviÈ. âi sa dá na ne v mladosti pripraviÈ a ãi
by takáto príprava mala nejak˘ zmysel,
ÈaÏko povedaÈ. Skôr nie.)
***
V stredoeurópskom svete stiesnen˘ch nostalgikov, nacionalistick˘ch paranoikov a úzkoprs˘ch malome‰tiakov patria Slováci k najzakomplexovanej‰ím. Niã to neukazuje jasnej‰ie ako nov˘ vlasteneck˘ zákon. Ako vôbec
môÏe niekto dostaÈ tak˘ nápad?
Komentátor Burkhard Bisschof.
Rakúsky denník Die Presse 5. 3.
(SNS bola od vzniku SR v 1993-om 2x ãlenom vlády a traja jej nominanti boli v tom
ãase ministrami ‰kolstva. Preão sú napriek
tomu mladí Slováci takí slabí vlastenci, Ïe
im treba zákonom vtækaÈ lásku k vlasti?
Ktoré vlastenecké aktivity svojej politiky
povaÏujú elity SNS za siln˘ hybn˘ faktor pozitívneho vzÈahu obãanov ku kultúre svojho národa?)
***
Za zneuÏívanie detí a mlad˘ch ºudí v cirkevn˘ch ‰kolách môÏe aj celibát kÀazov. Katolícka cirkev by ho mala koneãne zru‰iÈ. Je napokon v rozpore aj s Bibliou. Apo‰tol Pavol pí‰e
KorinÈanom: „Vzhºadom na nebezpeãenstvo
smilstva nech má kaÏd˘ svoju Ïenu a kaÏdá
nech má svojho muÏa.“ Cirkev by preto mala
povoliÈ kÀazom sobá‰e. Biskupi by mali nájsÈ
odvahu rozprávaÈ o tom. Potom by sa postavila väã‰ia ãasÈ verejnosti i katolíkov za nich.
Uznávan˘ katolícky teológ Hans Küng.
Süddeutsche Zeitung 5. 3.
(Katolícky kÀaz má vo svojom úde obdobnú energiu a potrebu, ako ich má v Àom ktor˘koºvek in˘ muÏ. Celibát – ale aj mnohé iné
cirkevné predpisy a poÏiadavky – nemôÏe
nijako súvisieÈ s BoÏou vôºou i s BoÏím vzÈahom k 6 miliardám ºudí. ËaÏko prijaÈ predstavu, Ïe Boh je tak˘ malichern˘, ako vie byÈ
len ãlovek pri kontakte s inou ºudskou bytosÈou. Pre Boha aj sexualita je len útrÏkom
z ºudskej bytosti.)
***
Máme smolu, Ïe urãitá kultivovanosÈ majetn˘ch ºudí nejde ruka v ruke s objemom ich majetku. PretoÏe i majetn˘ ãlovek uvaÏovaÈ môÏe
kvalitne, menej kvalitne alebo nekvalitne. LenÏe nekvalitne uvaÏujúci chudobn˘ ãlovek je pre
spoloãnosÈ oveºa menej nebezpeãn˘ ako nekvalitne uvaÏujúci bohat˘ ãlovek. A ak niekto necíti morálny záväzok uÏ t˘m faktom, Ïe je bohat˘, tak potom nastávajú také smutné veci, ako
je naháÀanie s koÀmi na ·trbskom plese.
Herec Martin Huba.
Plus 7 dní 5. 3.
95
S U P E R M O N I T O R
(Jednoducho, v kultivovanosti a mravnosti kaÏd˘ rok klesáme hlb‰ie a hlb‰ie.)
***
Predseda sociálneho v˘boru Jozef
Haleck˘ (ªS-HZDS).
„Sobotné dialógy“ SRo 6. 3.
(Treba prelomiÈ hlúpy v˘mysel ministerstva, ktoré teraj‰ím zákonom deprimuje
star˘ch a chor˘ch ºudí a pripravuje ich aj
o ten zvy‰ok slobody, ktorú vo vysokom
veku majú.)
***
Kresba: Fedor Vico. HN 5. 3.
(Tak vyzerajú najväã‰ie v˘dobytky sociálne solidárnej politiky.)
mi a rozdeº ich peniaze medzi chudobn˘ch. Paroubkov plán je triviálny. V‰etky firmy s miliardov˘mi príjmami budú povinne odvádzaÈ
1 % zo zisku na ‰port a kultúru.
Publicista Jan BartoÀ.
Neviditeln˘ pes 9. 3.
(Len ak sa podarí príjmy rôznych firiem,
podnikov a in‰titúcií rozdeliÈ na percentá,
ktoré nahradia dane, odvody a iné poplatky, a stanú sa viacúãelov˘m finanãn˘m
zdrojom tam, kde sa dnes hrabú nie vÏdy ãist˘mi rukami ‰tátni úradníci, a ten prameÀ bude fungovaÈ bez toho, aby si z neho
oni nieão zhrabli, môÏe vzniknúÈ úplne nov˘
a nádejn˘ dôchodkov˘, zdravotnícky, sociálny a ìal‰í systém, ktor˘ uspokojí kaÏdého,
kto to potrebuje a kto si to nejak˘m spôsobom zaslúÏi.)
***
***
UÏ menej záleÏí na tom, ãi ãlovek patrí k
spoloãenskej smotánke. Oveºa dôleÏitej‰ie je
byÈ inteligentn˘ a pracovit˘. Dnes finanãné firmy zamestnávajú najlep‰ích absolventov elitn˘ch univerzít. Roku 2007 sa 47 % absolventov Harvardu uplatnilo vo finanãníctve alebo
ako konzultanti. No môÏeme tvrdiÈ, Ïe banky
fungujú lep‰ie neÏ pred polstoroãím?
Komentátor David Brooks.
The New York Times 6. 3.
(MôÏete dodrÏiavaÈ stovky múdrych pravidiel, a predsa nemáte istotu, Ïe ste v˘kvetom
nejakého spoloãenstva. Musíte maÈ charizmu, ale niãím si ju v sebe nevypestujete. Ani
drzosÈ nie je zárukou. PomôÏe modlitba?
Nevieme ani to, kde máme hºadaÈ odpoveì.)
***
Jean Jacques Rousseau vyhlásil roku 1755:
„Prv˘ ãlovek, ktor˘ si oplotil kus zeme a zi‰lo mu na um mu povedaÈ: Toto je moje! a na‰iel ºudí, ktorí boli dosÈ naivní na to, aby mu
uverili, je prav˘ zakladateº obãianskej spoloãnosti." Prv˘, kto si vzal, je prv˘ podnikateº a prv˘ zlodej.
Nemeck˘ filozof Peter Sloterdijk.
Sme 6. 3.
(A potom sa e‰te podarila jedineãná kamufláÏ, ktorá miliónom ºudí vsugerovala, ba
priamo vnútila presvedãenie, Ïe toto prvé
zlodejstvo je zaãiatkom skvelej éry nedotknuteºnosti súkromného vlastníctva, nech sa
jeho majiteº k nemu dostal akokoºvek. Ak sa
poãas ponovembrovej privatizácie niekto
zmocnil, väã‰inou cez svoju stranícku príslu‰nosÈ vo VPN alebo vtedaj‰om HZDS,
miliardov˘ch majetkov, k˘m ostatní len
tvrdo pracovali, je dnes elitou a ten zvy‰ok
ho musí re‰pektovaÈ.)
***
Navrhnem zmenu v zákone o sociálnych
sluÏbách. Chcem dosiahnuÈ slobodn˘ v˘ber
poskytovateºa sociálnych sluÏieb a zrovnoprávnenie financovania verejn˘ch aj neverejn˘ch organizácií v tejto oblasti. Teraj‰í zákon
neumoÏÀuje obãanovi vybraÈ si sociálne sluÏby, rozhoduje zaÀho samospráva. Pritom väã‰inou ide o dôchodcov. Je to ne‰Èastn˘ krok
vlády.
96
Kresba: Alan Lesyk. Pravda 6. 3.
(Ale tie cudzie slová sex a eros musí‰ nahradiÈ slovensk˘mi. Len aby neboli vulgárne.)
***
Herectvo je Ïivá filozofia. Je to forma hry,
ktorou my herci oãisÈujeme nielen seba, ale
najmä ºudí od nánosu smútku. Denis Diderot
povedal, Ïe hercove slzy padajú z mozgu.
Dne‰ná doba znehodnocuje kultúru. A nemyslím iba divadelnú, ale kultúru bytia vôbec –
architektúru, v˘tvarné umenie, b˘vanie, správanie najmä politikov. Tí v˘razne ovplyvÀujú na‰e Ïitie. To v‰etko sú vzory, ão sa na ºudí
nalepujú a usádzajú ako ‰kodliv˘ psychick˘
prach. Dúfam, Ïe nás jedného dÀa neprevalcujú roboty. A necitliví ºudia.
Hereãka Zita Furková (70).
OÎene.sk 6. 3.
(NedopusÈme, aby prázdnota v‰edn˘ch dní
rozpt˘lila zvy‰ky príjemného prachu, ktor˘ na nás e‰te stále usadá zo zázraãn˘ch hereck˘ch kreácií. A chráni nás pred ‰kodliv˘m prachom, ktor˘ na nás padá skoro
kaÏdú nedeºu z televíznych diskusií v primitívnych hádkach politikov. BráÀme sa zvy‰kami síl, aby nás neprevalcovali.)
Kresba: Pavel Jakubec. HN 9. 3.
(Máme za ão byÈ hrdí na svoju vlasÈ a jej robotn˘ ºud.)
***
Miklo‰ko, ty si jeden diablov syn, hnusn˘,
odporn˘, my ti to prepáãime, lebo Èa berieme
ako mentálne retardovaného.
Predseda SNS Ján Slota
na rokovaní slovenského parlamentu.
Pravda 10. 3.
(âlovek má veºkú chuÈ nedaÈ sa zatiahnuÈ
do parlamentného verbálneho hnoja. Ako
v‰ak aspoÀ v sebe sa nebúriÈ proti záplave
ºudskej ‰piny?)
***
***
Dvaja benediktíni ma zneuÏívali 6 rokov.
Mal som 11 rokov, keì do‰lo k môjmu zneucteniu prv˘krát. Jeden z mníchov ma vylákal do
kostolnej veÏe. Mal som smrteºn˘ strach, sedel som hore, nemohol som sa pohnúÈ, mohol
som sa len pevne drÏaÈ – a on stál predo mnou.
Musel som sa mu spovedaÈ, Ïe som robil necudné veci s in˘mi. Potom mi dal rozhre‰enie.
A ja som sa mu vlastne vÏdy spovedal z toho,
ão robil so mnou on.
Nemenovan˘ 53-roãn˘ muÏ.
Rakúske rádio Ö 3 – 9. 3.
(Ani pokrytectvo v cirkvi, ani morálne deformácie súvisiace s náboÏenstvom absolútne nespochybÀujú Boha. Ten je – alebo
nie je – mimo ak˘chkoºvek ºudsk˘ch perverzností.)
***
Návod je jednoduch˘: Vezmi 10, 20 ãi koºko chce‰ firiem s najväã‰ími obratmi a ziska-
Po vzniku eura sa svet ovládan˘ dolárom
rozdelil. Keby bol ich vzájomn˘ kurz stabiln˘, nebol by to problém. Ale ak dolár lieta
hore-dolu, vytvára to veºké deformácie vo
svetovom menovom systéme. Bolo by dobré,
keby sa kurz eura a dolára stabilizoval a spolu s japonsk˘m jenom a ãínskym juanom vytvorili základ svetovej meny.
Kanadsk˘ ekonóm Robert A. Mundell. Sme 10. 3.
(Postavenie dolára vo svetovom finanãníctve je exkluzívne. Napriek v‰etk˘m problémom je stále zárukou, Ïe sa ani v depresiách
ºudstvo nemusí obávaÈ peÀaÏn˘ch zemetrasení.)
***
Vzhºadom na problémy penzijného systému
súãasní ‰tyridsiatnici sa uÏ nemôÏu spoliehaÈ
na to, Ïe ich ‰tát uÏiví. Ako by sa mali rozumní z nich zachovaÈ? PripraviÈ sa na starobu
vãas. To znamená v prvom rade maÈ deti. Dob-
S U P E R M O N I T O R
re vychované deti, ktoré nenechajú svojich
rodiãov hniÈ zaÏiva v ústavoch. Schopné zarobiÈ toºko, aby svojich rodiãov uÏivili, ked
‰tátny dôchodok vystaãí len na chlieb a vodu.
Ak z nejakého dôvodu nemôÏete maÈ deti,
neostáva iné rie‰enie, ako sa dostatoãne „zazobaÈ“.VytvoriÈ si vlastn˘ penzijn˘ fond. A maÈ
vlastné b˘vanie.
Ekonóm Pavel Kohout.
Pravda 10. 3.
(Staroba by mala byÈ pozitívnym vyvrcholením ºudského Ïivota. Ale zvlá‰È teraz je len
h⁄bou nerie‰iteºn˘ch starostí. Koºkí starci sa
spoliehajú na svoje deti? Na svoj kapitál?
Na starostlivosÈ vlády? Ktorá od roku 1993
venovala dôchodcom potrebnú pozornosÈ?)
***
So Semaforom sme hrali aÏ na javisku Národného divadla. Sprvu mi to nepripadalo nijako mimoriadne. AÏ keì sa rozsvietili svetlá
a ja som videl plnú sálu aplaudujúcich ºudí, hovoril som si – v tamtej lóÏi sedával Bedfiich
Smetana, v orchestrisku bol Antonín Dvofiák
Vedúca individualita praÏského
Semaforu Jifií Such˘. Pravda 10. 3.
(Dodnes sme e‰te neprecítili jeden z najzaujímavej‰ích kultúrno-spoloãensk˘ch javov
20. storoãia. Na rozdiel od Mozartov a Beethovenov 18. a 19. storoãia v modernom
veku neboli dominantn˘mi osobnosÈami
hudby „váÏni hudobníci“, ale Beatles, ba
dokonca aj pesniãkári zo Semaforu. A zaslúÏene sa uznávali ako tvorcovia „váÏneho“ umenia.)
***
Pre nadmieru vzdelávania nezostáva v ‰kolách ãas na v˘chovu. Prvorad˘mi sú podºa
názoru pedagógov i rodiãov v‰etky predmety,
ktoré prednostne stimulujú len rozumovú ãasÈ
mozgu, teda matematika, fyzika, chémia, jazyky ãi história. Priam trpen˘mi sú v‰etky
ostatné, ktor˘ch úlohou je rozvoj citovosti a
etiky, pohybovej kultúry ãi pozitívneho vzÈahu k prírode.
Uãiteº a ãlen OZ pre posilÀovanie
ºudskosti Milan ·upa. Slovo 10. 3.
(Inteligentné a citlivé deti – ale vlastne takmer v‰etky – sú priam obeÈou zdreveneného, odºud‰teného ‰kolského systému. Vzdelávanie len málo prispieva k tomu, aby zo
‰koly vy‰li moderne erudovaní mladí ºudia. A v˘chova len minimálne kultivuje ich
emocionálnu, ale aj morálnu ºudskú bázu,
robí z nich skôr trosky neÏ individuality.)
***
V‰etci sú na‰tvaní: Fico preto, lebo SNS mu
vypovedá poslu‰nosÈ, SNS preto, lebo Fico si
na jej úkor ãistí svoje predvolebné triãko, a my
ostatní preto, lebo sledujeme ìal‰ie predstavenie politického divadielka, ktoré zahmlieva
skutoãné problémy spoloãnosti.
Komentátor Peter JavÛrek.
HN 11. 3.
(LenÏe mnohí sú uÏ unavení z hlúpych divadiel – a koneãne by chceli slu‰n˘ Ïivot, v
ktorom ich nebude denne niekto okrádaÈ,
klamaÈ a vysmievaÈ.)
***
Niektoré debaty môÏu pôsobiÈ na ãloveka,
ktor˘ neÏije v tejto krajine, banálne. Napríklad tá, ãi môÏu dne‰ní Slováci odvodzovaÈ
svoje korene od Veºkej Moravy, ktorá existovala v 9. storoãí. Premiér Fico hovorí, Ïe áno
a svojich podriaden˘ch vyz˘va, aby národ naz˘vali pojmom Starí Slováci. V‰etk˘mi masÈami mazan˘ Fico je právnik, nie historik. Ale
vyzerá to tak, Ïe sa snaÏí prepísaÈ aj minulosÈ,
aj budúcnosÈ Slovenska.
Britsk˘ t˘Ïdenník The Economist. 11. 3.
(Bolo by zaujímavé vedieÈ, ãi expresívne
oznaãenie slovenského politika za ãloveka
mazaného v‰etk˘mi masÈami je skôr pochvalou a vyzdvihnutím ‰ikovnosti ako v˘raznej ãrty premiéra, alebo ãi ho renomovan˘ t˘Ïdenník myslí ironicky.)
***
K˘m vládnym predstaviteºom finanãné trhy
umoÏnia zadlÏovaÈ sa, Ïiadna úroveÀ dlhu nie
je pre nich dosÈ alarmujúca pre to, aby si povedali: „DosÈ, staãilo!“
Profesor na Harvard University
Kenneth Rogoff. HN 11. 3.
(Ak v‰ak majú e‰te omrvinku v slu‰nosti v
sebe, mali by sa pozrieÈ do stoviek rodín na
ich deti a vnukov a odprosiÈ ich za riziko,
do ktorého ich vháÀajú.)
To, ãi niekto má alebo nemá deti, je kaÏdého osobnou vecou. Ak Ïiadne nemám, som menej kvalitn˘ ãlovek? Nejde predsa o kariéru,
ale o to, Ïe svoju prácu stra‰ne milujem. Nevyrastala som v ideálnom prostredí, tak som
jednoducho nikdy nepocítila túÏbu maÈ dieÈa.
âeská speváãka Jana PetrÛ.
TV oko 12. 3 .
(Najdepresívnej‰ie nemusia byÈ stopy po
nevºúdnom detstve, ale skôr ºudía, ktorí sa
zlomyseºne v⁄tajú v Ïivote ãloveka a znemoÏÀujú mu zabudnúÈ na ÈaÏivé údery. PetrÛ to perfektne charakterizuje: „Som presvedãená, Ïe sa na internete ãasto realizuje
spodina. ªudia, ktorí nie sú spokojní sami
so sebou a tak anonymne ubliÏujú, bodajú,
prskajú.“)
***
Som veriaca. Najskôr nás k tomu viedli rodiãia, ale neskôr som aj sama chodila do kostola, pretoÏe som to tak cítila. Pravda je pre
kaÏdého to, na ão príde on sám.
Nová Miss Universe SR Anna Amenová.
Plus 7 dní 12. 3.
(Je v˘nimoãné, ak tvár nie je len pekná, ale
ak je i schránkou senzibilnej du‰e.)
***
Keì deti z domu odi‰li, bol som smutn˘. Aj
som si vtedy poplakal. Zrazu som cítil, Ïe ma
nepotrebujú. Keì v‰ak po ãase pri‰li a Ïiada***
li ma, aby som im opäÈ zasiahol do Ïivota, neModerná doba v priemyselne vyspel˘ch urobil som to. Vnímal som to tak, Ïe uÏ majú
‰tátoch postavila chudobu mimo spoloãenskú svoj vlastn˘ Ïivot. Syndróm prázdneho hnieznormu. Nastavila urãit˘ ‰tandard, ktor˘ musí da bol doãasn˘ stav. Hoci istá kríza v zaãiatkaÏd˘ „slobodn˘“ jedinec dosiahnuÈ, aby sa koch nastala, dopadla tak dobre, Ïe je to meneocitol v katastrofálnej situácii. Pre moder- dzi mnou a deÈmi teraz e‰te lep‰ie ako predt˘m.
ného ãloveka je chudoba vÏdy smrteºná.
Psychológ Du‰an Fabian.
Ivo ·ebestík, ãesk˘ Ïurnalista ÏijúTV oko 12. 3.
ci v Belgicku. Britské listy 11. 3.
(Sloboda nie je len stav, Ïe ãlovek môÏe (Je veºmi pravdepodobné, Ïe tam, kde vzÈachodiÈ po parku a Ïe nesedí vo väzení. Ak hy medzi rodiãmi a deÈmi desaÈroãia prebieãlovek nemá moÏnosÈ ÏiÈ na ‰tandardnej hali prirodzene, znovu sa spontánne vyviúrovni, ak je zotroãen˘ nedostatkom finan- nie priaznivá príbuzenská spätosÈ.)
cií, nemá oveºa väã‰iu slobodu pre svoje koV pamäti mi utkvel KrẠLear, kde sa alternanie, neÏ má nevoºník.)
novali Gustáv Valach s Karolom Machatom.
Je obdivuhodné, Ïe SND bolo v tom ãase v ta***
kej forme, Ïe malo na troch Learov. Myslím
Clintonová sa stala ‰éfkou americkej diplo- e‰te na Ctibora Filãíka. Máloktoré divadlo na
macie, lebo je to schopná a vplyvná dáma. Plus svete má na to, aby malo tri také osobnosti v
zastupuje najmocnej‰iu akcieschopnú kraji- súbore.
Dramatik Osvald Zahradník
nu na svete, takÏe ju v‰ade re‰pektujú. Ashto(1932; „Sólo pre bicie hodiny“).
novú naopak na jej post vybrali práve preto,
Pravda 13. 3.
lebo je slabá. A tieÏ, aby zostala slabá a neplietla sa do práce politikom, ão ju vybrali. Na roz- (Zásluhou hercov v SND preÏili Slováci fandiel od Clintonovej na jej názor nikto zveda- tastické obdobie. MoÏno si uÏ nikdy Ïiadna
generácia nevychutná také záÏitky. Dne‰ní
v˘ nie je.
Komentátor Peter Morvay. herci? Úbohé bábky v telenovelách.)
Sme 12. 3.
***
(Sotva sa nájde niekto, kto by mal odvahu
alebo chuÈ spoãítaÈ, koºko miliárd dolárov
Aj v âR sa manuálne pracujúcim darí horstoja ºudstvo tisíce zbytoãn˘ch vysok˘ch
úradníkov, ktorí len formálne majú dôleÏi- ‰ie a manaÏérom lep‰ie. MôÏeme si o ich ºudté postavenie, ale ich ãinnosÈ nijak˘ prínos skej hodnote myslieÈ, ão chceme, ale ão s t˘m,
pre EÚ, jej parlament alebo EK nezname- keì sa firmám ich kráºovské gáÏe oplatia?
ná. Finanãne i politicky by sa svet uzdravil, Viac ich zdaniÈ? Firmy im buì pridajú, alebo
zavrú firmu a odídu inam. NechaÈ si diktovaÈ
keby sa zbavil svojich darmojedov.)
odbormi? Triedna nenávisÈ je zl˘ radca. Neexistuje rie‰enie, existujú len imperatívy, ktoré
***
môÏu dôsledky nerovnosti zmierniÈ: podpora
97
S U P E R M O N I T O R
vzdelania alebo dohºad na obãiansku rovnosÈ,
aby bolo vidieÈ, Ïe ani najväã‰í boháã si nekúpi prednosÈ na úrade a imunitu pred zákonom.
Komentátor Martin Weiss.
Lidové noviny 13. 3.
(Pomaly asi mnoh˘m ºuìom dôjde, Ïe v 19.
a 20. storoãí sa spoloãenské pomery a najmä sociálne vzÈahy medzi jednotliv˘mi skupinami veºmi zle, ‰kodlivo, antihumánne
ustálili a teraz je uÏ takmer nemoÏné v‰etky neznesiteºné deformácie radikálne zmeniÈ.)
***
To, Ïe komunistické strany v praxi vytvorili pa‰kvil toho, za ão pôvodne bojovali, nie je
v˘nimka, ale pravidlo. V dejinách nájdete plno
hnutí, ktoré vyrastali z najãistej‰ích ideálov a
zvrhli sa v opak – jedn˘m z prv˘ch je, mimochodom, kresÈanstvo. Keì porovnáte to, ão
hlásal rebel a radikál JeÏi‰, bojovník proti establi‰mentu, s t˘m, ão predstavujú kresÈanské
cirkvi od chvíle, keì sa predrali k moci, ão tam
nájdete spoloãné?
Publicista a filmov˘ kritik
Pavel Branko (88). Pravda 13. 3.
(Keby dnes JeÏi‰ oÏil a keby chcel znovu byÈ
rebelom, ãím by sa stal? PápeÏom sotva.)
***
Je mnoÏstvo prípadov, keì chce nastúpiÈ
do autobusu decko z osady a ostatní ho nepustia, lebo vraj páchne. Síce sa o tom nerozpráva, ale deje sa to. Chápem v‰ak aj obãanov,
ktorí sa boja, lebo Rómovia sú takí, aj takí.
Moja manÏelka je uãiteºka v materskej ‰kole
a keì pomáhala v tábore s rómskymi deÈmi, videla, ako sa te‰ili, Ïe vidia sprchu. V 20. storoãí!
Legendárny huslista, primá‰
Ján Berky Mrenica. Sme 15. 3.
(Ako to, Ïe medzi toºk˘mi múdrymi a ‰ikovn˘mi „bielymi“ sa nenájde ani jeden, ktor˘ by na‰iel úãinn˘, nerasistick˘ a pre jedn˘ch i druh˘ch prijateºn˘ spôsob zaãlenenia
Rómov do európskej civilizácie? V ãom je
ten najväã‰í háãik a najÈaωia prekáÏka?)
***
Korupcia v Rusku uÏ nadobudla také rozmery, Ïe sa niektoré západné národné spoloãnosti chystajú túto krajinu opustiÈ. Je to uÏ nekontrolovateºná epidémia. Podstatne optimistickej‰ia ako v Rusku je situácia napríklad v
Nigérii.
·éfka americkej protikorupãnej
organizácie Alexandra Wrageová.
Pravda 15. 3.
(A jako je to so Slovenskom? Je na tom
lep‰ie, ãi e‰te hor‰ie, ako Nigéria?)
***
MnoÏia sa temné predpovede o budúcnosti EÚ. V âR vyjadril krajn˘ pesimizmus prezident Klaus, keì varoval, Ïe EÚ sa nachádza
v najväã‰ej kríze vo svojej histórii a Ïe je v nej
ohrozená obãianska a ekonomická sloboda. K
ÈaÏkostiam treba zaradiÈ prehodnotenie tzv.
Lisabonskej stratégie, ktorá si dala pred 10 rokmi za úlohu, aby EÚ ekonomicky predbehla
98
USA. Dnes zverejnená ekonomická stratégia
EÚ do roku 2020 je viditeºne skromnej‰ia.
Politológ Jifií Pehe.
Denník Referendum 16. 3.
(USA sú i v 21. storoãí, ako globálna politická a ekonomická dominanta nedostiÏné.)
***
Neverejní poskytovatelia sociálnych sluÏieb, medzi ktor˘ch patrí aj Slovenská katolícka charita, sú voãi ‰tátnym vo veºkej finanãnej nev˘hode. Na‰e charitné in‰titúcie sú vydané na milosÈ rozhodnutiu VÚC alebo obcí,
ãi im pridelia finanãné prostriedky. Tie v‰ak
narábajú so svojimi finanãn˘mi prostriedkami
tak, aby uprednostnili in‰titúcie, ktoré ony
sami zriadili. A tie, ktoré majú iného zriaìovateºa, sú menej financované, ão môÏe viesÈ k
ich zániku.
Predseda konferencie biskupov
Stanislav Zvolensk˘. Pravda 16. 3.
(Úprimná sociálna solidarita chce v prvom
rade pomáhaÈ t˘m, ktorí to potrebujú, bez
ohºadu na to, ãi to zlep‰í imidÏ ‰tátu. To
vládni politici nie vÏdy re‰pektovali.)
neposielali do väzenia, ale aby ich chránili.)
***
V SR je dlhodob˘ problém so zl˘m sociálnym systémom. Pre veºkú ãasÈ osôb v sociálnej sieti je neekonomické zamestnaÈ sa. Pri
práci by sa ich celkov˘ príjem zníÏil. Je potrebné nastaviÈ systém tak, aby sa oplatilo pracovaÈ, a nie sedieÈ doma a poberaÈ dávky.
Analytik In‰titútu zamestnanosti
Michal Páleník. HN 17. 3.
(Sociálny systém sa v SR zatiaº nevydaril ani
jednej vláde – a to aj preto, Ïe pozornosÈ sústreìovali na veci, ktoré neboli najdôleÏitej‰ie. Venovali mnoÏstvo síl na zabránenie
tomu, aby dostávali sociálne dávky tí, ão ich
nie veºmi potrebujú, napríklad invalidi,
ktorí neboli dosÈ invalidní. A doslova vyhodili veºa ‰tátnych peÀazí na dotácie, ktoré
boli len formálnou, málo v˘znamnou pomocou chudobn˘m, ako je vianoãn˘ dôchodok.)
***
***
Keì ‰tudenti vyjdú do ulíc, alebo ak diplomati priamo v súdnej sieni sledujú proces so
sudcom, je to neklamné znamenie, Ïe situácia
je naozaj váÏna, no zároveÀ sú to aj známky
nádeje. V prvom prípade je to odkaz, Ïe mladí ºudia prestávajú byÈ ºahostajní, v tom druhom, Ïe zahraniãie nie je slepé a pozorne sleduje, ão tu stvárajú Harabin a spol.
KÀaz a publicista Ján K. Balázs.
Sme 16. 3.
(Jednou z kºúãov˘ch otázok novej vlády je:
Koºko harabinizmu sa do jej programu a do
pracovného ‰t˘lu jej justície presunie z doteraj‰ích 4 rokov vládnutia?)
***
Na tvorivé ‰tipendijné pobyty povedzme v
USA vás vyberú len na základe predo‰lej práce, eventuálne tvorivého projektu, ktor˘ predloÏíte. Ponúknu vám ‰ancu plného sústredenia
na prácu, ãasto v nádhernom, in‰pirujúcom
prostredí a obãas aj bez kontaktu s okolit˘m
svetom, ako je to vo Fundación Valparaíso, kde
nie je pre úãastníkov dostupn˘ ani len internet.
Spisovatel Gustáv Murín, predseda
Slovenského centra PEN. Slovo 17. 3.
(âo je dnes vlastne Èaωie: nájsÈ si pod oznaãením tiché miesto lokalitu bez rachotu
áut a buldozérov, alebo priestor, kde ‰iroko-ìaleko nie je internet?)
***
V‰etky veºké prípady, v ktor˘ch sa obãan
ozval proti ‰tátu ãi politikovi, sa konãia prehrou t˘ch, ão idú s koÏou na trh. âím menej
ºudí sa v‰ak ozve, t˘m lep‰ie sa bude dariÈ gaunerom.
Komentátor LukበFila.
Sme 17. 3.
(Gauneri sú v‰ak ãoraz sofistikovanej‰í.
Okolo prsta si dokáÏu omotaÈ aj samotnú legislatívu, aj t˘ch, ão vy‰etrujú – aby ich
Kresba: Shooty. Sme17. 3.
„Dobrá karikatúra, a taká urãite ·útovcova
je, je veºmi dobrá publicistika. Predpokladá
prenikavé myslenie, postreh a vtipnú reakciu
na aktuálny podnet. OkamÏit˘m úderom vlastne strãí do vrecka kaÏdú siahodlhú anal˘zu.“
Kritiãka Ada Jung.
(V dne‰nej slovenskej tlaãi sú karikatúry
najsilnej‰ím zdrojom pôsobivej spoloãenskej a politickej kritiky.)
***
Odpudiv˘m fenoménom mal˘ch strán je
vydieraãsk˘ potenciál v súhre s ich koaliãnou
nespoºahlivosÈou. Voliãské preferencie siln˘ch
strán sú zasa nezávislé na ich programe. Veºké strany nosia v sebe síce rad ne‰várov, ale
malé strany rozhodne tieÏ nie sú bez nich.
Komentátor Vít ·lechta.
Big blog lidovky.cz 18. 3.
(My by sme zasa mohli upozorniÈ na
zvlá‰tnu neproporcionálnosÈ veºkej slovenskej strany Smer-SD: Ten má len jednu silnú osobnosÈ, ale zato veºmi silnú, a
potom len kôpku osôbok v tieni tej veºkej.
Staãí to v‰ak na dlhodobé politické preÏitie?)
***
V denníku New York Times sa objavil názor,
aby sa olympiáda v budúcnosti konala na jednom mieste. Coubertin jej cestovanie myslel
dobre, ale teraz je to uÏ jedno, pretoÏe my‰lienka pospolitosti a fair play aj tak dorazí vìaka
televízii v‰ade a my ju rie‰ime skôr na námes-
S U P E R M O N I T O R
tí alebo v ‰portbaroch omotaní vlajkou, neÏ
aby sme sa niekam plahoãili.
Fejtónista Milan Tesafi.
Reflex 19. 3.
(Samozrejme, podstatne by sa zníÏili aj náklady – vÏdy znovu a znovu stavaÈ nové
olympijské ‰tadióny a nacviãovaÈ nanovo
originálne ceremónie –, ale zatiaº stále niekto in˘ chce skúsiÈ rozko‰ z pocitu, Ïe je sídlom unikátneho podujatia a únavné sÈahovanie je prirodzenou súãasÈou hºadania novej koncepcie otváracieho obradu.)
***
Boli sme takí chudobní, Ïe jediné hraãky, ão
sme mali, boli slovné hraãky.
Publicista a spisovateº Miro âársky.
Sme 20. 3.
(Nie v‰etci vedia, ãi Boh je. A predsa kaÏd˘
verí, Ïe slovo je od Boha. Takú silu a nádheru slovo skr˘va.)
***
a odvtedy vÏdy chcela byÈ po jeho boku. Tvrdo
bojovala, aby si uchovala svoje postavenie.
Nevyzerala ako Ïena z nacistickej propagandy – nechcela maÈ deti ani byÈ Ïenou v domácnosti. Aj preto vyhovovala chúÈkam muÏa,
star‰ieho o 23 rokov. Vzali sa 2 dni pred spoloãnou samovraÏdou, keì bola poráÏka Nemecka uÏ nevyhnutná. Aktívne Hitlera v rozhodnutí odísÈ zo sveta vlastnou rukou podporovala.
Historiãka Heike Görtemakerová.
Pravda 20. 3.
(Bol by to siln˘ príbeh, keby nebola Ïenou
azda najväã‰ieho vraha v dejinách ºudstva.)
Spievalo sa cez poludnie. Vtedy v‰etko
stíchlo, chlapi odloÏili kosy, ºahli si, dali na tvár
klobúky a Ïeny im pripravovali jedlo. I‰li ku
studniãke, naberali vodu a spievali. Ale nie pri
práci. Ani pri hrabaní sena nespievali: „Ojoj,
kdeÏe tam spievaÈ!“ povedala mi jedna tetka.
„Spotené, upachtené, to nie!“
Speváãka ºudov˘ch piesní
Darina La‰ãiaková. Pravda 19. 3.
(Zaslepene sme si roky vytvárali falo‰né
predstavy „o Ïivote ná‰ho ºudu“. Ale on bol,
ako vidno, vyspelej‰í a estetickej‰ie zaloÏen˘, neÏ sú na‰e vykon‰truované chiméry.)
Niekedy pred 65 miliónmi rokov sa do oblasti mexického polostrova Yucatán zrútil obrovsk˘ rozÏeraven˘ asteroid a vytvoril rozsiahly kráter. T˘m dopadom sa spustil proces, ktorého následkom bolo masové vymieranie Ïiv˘ch druhov. V priebehu pomerne krátkeho obdobia ich zmizlo asi 75 %. Predstava asteroidu pribliÏujúceho sa ku krajine, kde sa pokojne prechádzajú dinosaury, má v sebe práve toºko hrôzy ako príÈaÏlivosti.
Filozof Miroslav Marcelli.
Pravda 20. 3.
(Je úplnou v˘nimkou, ak sa nájde u nás mysliteº, ktor˘ sa nev⁄ta len v bezv˘znamn˘ch
reflexiách, ale hºadí na ãloveka cez prizmu
vesmírnych dejov a historick˘ch tisícroãí .)
***
***
Moja stará mama bola negramotná. A moja
mama, ktorá má vysoko‰kolské vzdelanie, je
opäÈ negramotná, tentoraz poãítaãovo.
Internetová publicistka Elena Akácsová. TV
oko 19. 3.
(Generaãná priepasÈ bude viesÈ k tak˘m
psychologick˘m odli‰nostiam medzi ºuìmi
rôzneho veku a pouÏívanej techniky, Ïe si
ich e‰te stále nevieme ani predstaviÈ.)
EK sa chce v budúcnosti podieºaÈ na tvorbe rozpoãtov krajín eurozóny, aby mohla dostatoãne vãas rozpoznaÈ nepriazniv˘ v˘voj financií ktorejkoºvek ãlenskej krajiny, ktorá neplní poÏiadavky stability platné pre eurozónu.
Ak sa bude rozpoãet nejakej krajiny vyvíjaÈ nesprávnym smerom , euroskupina bude musieÈ
o tomto probléme váÏne diskutovaÈ.
Komisár Olli Rehn.
Welt am Sonntag 20. 3.
(Medzi slobodou a poriadkom je vÏdy napätie a musí to byÈ veºmi múdry, a najmä
rozváÏny verejn˘ ãiniteº, aby povedal, ão je
v danej chvíli pre ‰irokú verejnosÈ potrebnej‰ie. Disciplína v pouÏívaní ‰tátneho rozpoãtu je existenãne dôleÏitá nielen pre ten
ãi onen ‰tát, ale aj pre krajiny ostatné, ktoré sú v nejakom zväzku so ‰tátom únie.)
Kresba: Peter Gossányi. Tele plus 20. 3.
(Pán Picasso, a sme my dve hor‰ie? Aj my
vám urobíme, keì chcete, tender pri WC!)
***
***
***
***
V eurozóne potrebujeme silné riadenie ekonomiky, aby sa v budúcnosti krajina pouÏívajúca euro nedostala do podobn˘ch problémov,
aké má Grécko.
âlen rady guvernérov ECB Mario Draghi.
Nemeck˘ denník Handelsblatt 19. 3.
(Keì zaãnú tlaãiÈ na politikov, ale aj expertov reálne denné ÈaÏkosti, mnohé teórie –
povedzme o nezávislosti ekonomick˘ch aktivít v ‰táte – sa viditeºne oslabia.)
***
Práca z domova, ãi uÏ na konkrétnom projekte, alebo ako súãasÈ virtuálneho tímu, znamená pre zamestnávateºov úsporu nákladov,
pre zamestnancov úsporu ãasu, prípadne elimináciu nákladov na dopravu. Názory na jej
efektivitu sa v‰ak rôznia. Rodinní príslu‰níci
majú totiÏ prirodzenú tendenciu vyru‰ovaÈ,
vyÏadovaÈ si pozornosÈ a plnenie rôznych domácich úloh.
Informatik Ivan Piln˘. T˘Ïdenník
EURO 10/2010
(Naozaj stojí za pozornosÈ, Ïe zamestnanec
oveºa prirodzenej‰ie cíti povinnosÈ aj doma
sa správaÈ ako „v práci“, k˘m jeho príbuzní sa zasa podriaìujú psychickému tlaku, Ïe
sa môÏu, ba moÏno aj majú správaÈ ako
„doma“. ªudská psychika je veºmi zotrvaãná.)
ªuìom, ktorí nerobia muziku, sa asi nedá
vysvetliÈ, ão je na koncertnom pódiu také lákavé. ËaÏko niekto pochopí, Ïe to je pre mÀa
zmysel Ïivota. Îe je to pre mÀa miesto, kde
mám pokoj. Ktosi mi raz argumentoval: To je
nezmysel, skáãe‰ tam ako div˘, o akom pokoji to rozpráva‰? Nerozumel tomu, lebo to nemohol precítiÈ. Na pódiu sa na niã nehrám, kaÏd˘ ma tam vidí presne takého, ak˘ som. Tam
sa cítim úplne slobodn˘. Hrá sa tam predsa rokenrol.
Spevák I.M.T. Smile Ivan Tásler.
Sme 20. 3.
(Hudba – váÏna i rokenrolová – dáva ãloveku, ktor˘ sa jej podvolí, nov˘ rozmer.
Nie tak˘, ktor˘ by iní nedokázali pochopiÈ,
ale nechcú sa podrobiÈ sile jej zvlá‰tnej
energie.)
***
ZneuÏívanie detí je trestn˘ ãin, a jeden z najodpornej‰ích. Páchateº to má ºahké: ide do kriminálu. Po Àom v‰ak zostáva obeÈ, ktorá pre‰la peklom . Jej utrpenie bolo bez konca. Neviem ako vy, ale ja som si, keì bolo moje dieÈa malé, dokázala v takom prípade skoro predstaviÈ, Ïe by som vzala spravodlivosÈ do svojich rúk. A pritom som mierna osoba.
Publicistka Lída Raku‰anová.
Deník.cz 20. 3.
(Nik nesmie braÈ spravodlivosÈ do svojich
rúk, lebo by to znamenalo rozklad justície.
Ako v‰ak zaãleniÈ do súdneho konania a do
rozsudku emócie postihnut˘ch matiek?)
***
Kresba: Vlado Fedoroviã. Tele plus 20. 3.
(To by uÏ bol veºmi vypoãítav˘, keby si ju
bol zobral iba preto, aby mal niωie dane.)
***
***
Eva Braunová stretla Hitlera ako 17-roãná
Politici nech pokojne cestujú, keì ich to
baví. Ale preão sa tvária, Ïe cestujú za nás? My
99
S U P E R M O N I T O R
tieÏ necestujeme za nich, ale za seba. Rovnako je to s veãerami. Na oficiálnych náv‰tûvách
prominentov prekáÏa, Ïe si ten feudálny preÏitok dávajú platiÈ slobodn˘mi obãanmi.
Komentátor Ivan Hoffman.
Deník.cz 22. 3.
(Je stále ‰ir‰ia ‰kála príleÏitostí na utrácanie – a preÏieranie – ‰tátnych peÀazí.)
***
S ospravedlnením pápeÏa sme spokojní.
Urobil v‰etko, ão bolo potreba. Neexistuje
dôvod, preão by cirkev mala na Slovensku
kvôli tejto kauze strácaÈ veriacich a ich podporu.
Hovorca KBS Jozef Kováãik.
HN 22. 3.
(Katolíctvo na celom svete nie je spokojné
s pápeÏov˘m komentárom k zneuÏívaniu
detí mníchmi a kÀazmi: „ByÈ hlboko otrasen˘ neznamená absolútne niã.“ V Rakúsku milión ºudí uvaÏuje z cirkvi kvôli hlbokému sklamaniu vystúpiÈ. A tak, zdá sa, jediní katolíci, ktorí sú takmer bezv˘hradne
spokojní, sú Slováci. Buì sú hlb‰ie veriaci
na vatikánsky spôsob, alebo sú absolútne
nekritickí ku v‰etkému, ão pápeÏ vykoná a
vysloví.)
***
Hospodársky Ïivel krajiny sa vÏdy oháÀal
dobre a modern˘ ãesk˘ národ dokázal vytváraÈ kultúrne prostredie porovnateºné s európskym ‰tandardom, k˘m ãeská politika bola
vÏdy provinãná a nezná‰anlivá. Teraz preÏívame vrchol úbohosti. Oãarovanie bohatstvom,
luxusom drah˘ch áut, vypoÏiãan˘ch víl, aroganciou a temn˘ch kontaktov.
Komentátor Karel Steigerwald,
MFD 23. 3.
(V tomto ohºade sme s âechmi bratmi –
podobáme sa na seba. MoÏno aÏ na to, Ïe ani
kultúrne zázemie nebolo na Slovensku také,
aby si zaslúÏilo obdiv.)
***
Predpoklad ‰vajãiarskej prokuratúry, Ïe v
súvislosti s predajom slovensk˘ch emisn˘ch
kvót do‰lo k trestnej ãinnosti, je pre Fiocvu vládu zniãujúci, lebo kvóty nepredávala mafiánska firma, ale ministerstvo Ïivotného prostredia a dvakrát sa predajom zaoberala aj vláda
v zbore.
Komentátor Marián Le‰ko.
Sme 24. 3.
(NájsÈ politika, ktor˘ od vzniku SR v 1993
konal s ãist˘mi úmyslami, je skoro nemoÏné.)
***
Kde je krásne a kde je kvalitná architektúra, tam Ïijú bohatí ºudia. A kde Ïijú bohatí ºudia, tam je dobré investovaÈ. Ekonóm Mundell
investoval do zámku v Toskánsku – skvelá my‰lienka. Nádherná krajina s neuveriteºn˘m
mnoÏstvom kultúrnych pamiatok nikdy nestratí príÈaÏlivosÈ. A teda ani ekonomickú hodnotu.
Ekonóm Pavel Kohout.
Pravda 24. 3.
100
(Aká úºava: po tisícoch riadkoch o chrapúnskej korupcii text o elegantnej krajine.)
***
Ak americk˘ filozof Thoreau napí‰e „Plytká voda sa zohrieva prv ako hlboká“, je to v˘straha pred povrchn˘mi láskami. On v‰ak pí‰e
aj o tom, Ïe zamrznut˘ rybník na jar hlasno
praská pod dotykom slneãn˘ch lúãov. KieÏ
by to bola pravda aj o na‰ich zamrznut˘ch
srdciach.
Básnik Ján Buzássy.
Sme 24. 3.
(Ale ani Buzássy nevie vysvetliÈ, preão sa
mnohí cítia najlep‰ie s prituhnut˘mi du‰ami.)
jeho slová prezentované v médiách. A ãasto
úplne inak, neÏ boli myslené,. Navy‰e je zbytoãné snaÏiÈ sa uviesÈ skreslené v˘roky do patriãn˘ch medzí, pretoÏe ony uÏ i tak Ïijú svojím Ïivotom. V súãasnosti nie je príli‰ dôleÏité, ão politici ãinia, ale ak˘m spôsobom dokáÏu zapôsobiÈ na verejnosÈ. Na to, samozrejme,
potrebujú médiá.
Komentátor Petr Hartman.
âesk˘ rozhlas 26. 3.
(Kto vlastne viac skresºuje realitu a jej osobnosti: Tí, ktorí o nieãom informujú, tí, ktorí vyslovujú akoÏe názory, tí, ktorí komentujú udalosti a v˘povede osobností, tí, ktorí formujú obãanov – alebo médiá a Ïurnalisti? Alebo sa klameme navzájom v‰etci?)
***
***
BáseÀ je to, ão v nás znie, keì sme veºmi
‰Èastní, alebo veºmi ne‰Èastní. Poézia b˘va
v‰ak aj meditácia, ãi sebareflexia, keì si ujasÀujeme vlastné postoje, stanoviská, ãiny. A
kladieme si aj priame otázky, aby sme sa nemohli vyhnúÈ sami sebe.
Spisovateºka Mária Bátorová. Slovo 24. 3.
(BáseÀ je to, ão oslovuje alebo zobúdza najpodstatnej‰ie osobné prvky v nás. Na‰e
emócie a na‰e úvahy. A to aj vtedy, keì sa
zdá, Ïe sme uÏ úplne zatvrdnutí.)
***
Mesto Bratislava a firma Juraja ·irokého
stavajú bez povolenia hotel a administratívnu
budovu pri rozostavanom zimnom ‰tadióne.
Investorom je spoloãnosÈ Tehelné pole, v ktorej väã‰inu má firma Juraja ·irokého TP Slovan, 40-percentn˘ podiel má hlavné mesto. Primátorom je Andrej ëurkovsk˘ z KDH.
Îurnalistka Dorota Kráková.
Sme 24. 3.
(Absolútna sociálna de‰trukcia je charakteristická pre celú Európu. V Rakúsku ‰éf
banky, ktor˘ musel odísÈ z úradu po 10 mesiacoch, dostal nehanebné odstupné skoro
2 milióny eur. UÏ neplatia nijaké BoÏie zákony a uÏ vonkoncom nijak˘ cit pre slu‰nosÈ.)
***
Uplynulo uÏ vy‰e 20 rokov, odkedy zaãali
vychádzaÈ najavo dôkazy o rozsiahlom pohlavnom zneuÏívaní detí katolíckymi duchovn˘mi – a odhalenia stále pokraãujú. ZároveÀ
je zrejm˘ aj rozsah tutlania. SnaÏili sa zaprisahaÈ detské obete a ich rodiãov, aby mlãali,
vyuÏívajúc ich lojalitu k cirkvi. MoÏno bol do
toho zapleten˘ i pápeÏ. Veria, Ïe cirkev stojí
nad zákonom.
Anglick˘ publicista Gwynne Dyer.
Sme 25. 3.
(Ak bol do tutlania zapleten˘ moÏno aj pápeÏ, tak je ãas na otázku, ãi netreba ur˘chlene rozpustiÈ celú takúto cirkev. KeìÏe Boh
uÏ pri nej nie je.)
***
Îijeme vo zvlá‰tnej dobe. V nej nie je podstatné, kto ão vraví, ale ak˘m spôsobom sú
Va‰e médiá sú cieºom veºkého poãtu civiln˘ch Ïalôb zo strany politikov, ktoré u Ïurnalistov vyvolávajú obavy, a tí nemôÏu pracovaÈ
bez strachu. Podobné praktiky zasahujú do
práce médií. Sme znepokojení minimálne pre
12 veºk˘ch prípadov podobn˘ch Ïalôb, v ktor˘ch ide o sumu viac ako 700-tisíc eur. My sa
zaujímame o to, ako tieto Ïaloby ovplyvnia slobodu a otvorenosÈ médií, ktorú v USA povaÏujeme za základn˘ kameÀ demokracie.
Chargé d’affairs USA v SR Keith
A. Eddins. Plus 7 dní 26. 3.
(EK vyzvala justíciu v celej únii, aby finanãné pokuty pre médiá boli minimálne.
LenÏe slovenské súdy na ãele s Harabinom
základné kamene demokracie ignorujú.)
***
Pred pár rokmi bol jeden z na‰ich politikov
na náv‰teve Slovákov Ïijúcich v Srbsku. Pochvaºoval si, ako pekne hovoria svojou rodnou
reãou, a hoci uÏ celé generácie Ïijú ìaleko od
svojej vlasti, udrÏujú jej tradície. V ‰kole sa
uãia po slovensky, pouÏívajú slovenské uãebnice a aj keì sa od svojej pôvodnej vlasti nikdy nedoãkali skutoãnej pomoci, na svoj jazyk
nezabudli. Nikomu neprekáÏa, Ïe ich deti sa
rozprávajú medzi sebou po slovensky.
Komentátor Milo‰ Luknár.
Plus 7 dní 26. 3.
(Keby sa stalo to, ão by vyspelí slovenskí a
maìarskí politici mali urobiÈ – bez poniÏovania, ústretov˘mi krokmi znormálniÈ a
spríjemniÈ denn˘ Ïivot men‰ín – nebol by
najmen‰í dôvod, aby Slováci a Maìari Ïili
v dlhodob˘ch k⁄ãoch.)
***
V krátkom ãase zistíme – som presvedãen˘
–, Ïe v kozme máme susedov. Ale nie som si
aÏ tak˘ ist˘, ãi sa s t˘mto faktom budeme vedieÈ správne a zodpovedne vysporiadaÈ. A, samozrejme, to isté platí o nich, keì objavia
na‰u existenciu.
Vedec roka 2009 Jozef Masarik.
Sme 27. 3.
(Sme uÏ dosÈ inteligentní a vzdelaní na to,
aby sme pochopili, Ïe tí „druhí“ nebudú
maÈ moÏno niã z toho, ão máme my? A Ïe to
bude stretnutie úplne mimo na‰ich predstáv?)
***
S U P E R M O N I T O R
Pripojil som sa na inernet a zadal som heslo JeÏi‰: 4 830 000 stránok. Potom som zadal
porno a narazil som na 130 000 000 stránok.
A ão na nich? Okrem iného anal, orgy, lesbian,
potom v‰elijaké formy incestu, otec s dcérou,
ale aj vnuk a stará matka. Tak˘ farár kedysi vídaval iba svoju gazdinú, a dnes sa mu polonahé dievãatá promenádujú priamo pred oãami
kaÏd˘ veãer.
Estetik a románopisec Umberto
Eco (1932). L´Espresso 27. 3.
(Kto sleduje ‰irokú sieÈ médií, nemôÏe nepadaÈ na zadok, ão internet vyvádza s ºuìmi. Mení sa absolútne v‰etko, viera v Boha,
drzosÈ politikov, autorita otcov rodín i kÀazov, nekoneãné horizonty poznatkov. MôÏeme dnes ãokoºvek posudzovaÈ podºa niekdaj‰ích kritérií a morálnych poÏiadaviek? Nie
je smie‰na a farizejská hviezdiãka na obrazovke, ktorá neúãelne oznaãuje programy
nevhodné pre mládeÏ?)
***
Z obsahu politiky sa vytratila úcta k obãanom a k spoloãnosti ako celku.
Poslanec Zdenûk Mar‰íãek (KSâM).
Haló noviny 30. 3.
(Aj v SR úctu nahradilo poniÏovanie druh˘ch, najmä politick˘ch oponentov.)
***
Nedá sa niã robiÈ, len zaplakaÈ nad psychiatrizáciou ‰tátu, ktor˘ je vystaven˘ rozhodnutiam vá‰Àami zmietaného a hlúpeho parlamentu. S krajinou, kde vysielateº má údajne
povinnosÈ preloÏiÈ aj „The end" na konci filmu, nemôÏe byÈ v‰etko v poriadku.
Komentátor Peter Schutz.
Sme 30. 3.
(Je zaráÏajúce, akí ºudia majú právo rozhodovaÈ o zákonoch a vôbec o osude obãanov.)
***
Ani jeden z odborníkov, dokonca ani poradca premiéra Fica Stanek, nespochybnil v˘sledok ankety HN, podºa ktorej najlep‰ím ministrom financií v dejinách SR bol Ivan Miklo‰.
Uznanie si zaslúÏi predov‰etk˘m za daÀovú reformu. Motivoval ekonomickú aktivitu, zlep‰il podnikateºské prostredie na Slovensku a dostal SR na mapy zahraniãn˘ch investorov.
Riaditeº INESS Richard ëurana.
HN 30. 3.
(Je Ïalostné, ak niekto uráÏa vyspelého a
Slovensku osoÏného ekonóma len preto,
lebo je spät˘ s opaãnou politickou stranou.)
chodov˘mi tendrami prízemn˘ch politikov.)
Prechádzala som popri kaluÏiach krvi. Mala
som z toho hrôzu a chcela som byÈ odtiaº ão
najr˘chlej‰ie preã. Trasou metra, kde sa jedna zo samovraÏedn˘ch atentátniãiek odpálila,
cestujem kaÏd˘ deÀ do práce práve v tom
ãase, kedy sa tragédia stala. Na‰Èastie – práve
v pondelok som me‰kala a pri‰la som na zastávku o pol hodiny neskôr.
Slovenka Michala Trpáková;
Ïije teraz v Moskve. HN 31. 3.
(Darmo sa ãlovek bojí, darmo naÀho sadá
hrôza – ÏiÈ sa musí. Ani predtuchy a stra‰né záÏitky nás nemôÏu zastaviÈ, aby sme nevstupovali na nebezpeãné územia.)
Od roku 1992 bolo realizovan˘ch 5 oddlÏení nemocníc. Na prv˘ pohºad tu ‰tát ako "dobrodinec“ oddlÏuje poskytovateºov nemocniãnej starostlivosti. Av‰ak nie je návratná finanãná v˘pomoc aj trestaním riadne hospodáriacich? Tvrdé rozpoãtové pravidlá musia platiÈ pre kaÏdého v systéme. Pokiaº budeme oddlÏovaÈ, zadlÏovanie bude pokraãovaÈ.
Generálny sekretár Asociácie
zamestnávateºskych zväzov Oto Nevick˘.
HN 1. 4.
(Na rozdiel od rie‰enia zadlÏenosti v beÏn˘ch podnikoch a in‰titúciách je situácia v
nemocniciach zásadne odli‰ná. âlovek nutne potrebuje pri mnoh˘ch chorobách o‰etrenie v nemocnici. Ak také zariadenie zbankrotuje, málokto má naporúdzi radu, ão
urobiÈ, aby spravodlivé rie‰enie súãasne nepo‰kodilo zdravie chorého obãana.)
***
***
Prebudila nás hrôzostra‰ná správa. Teroristick˘ útok na moskovské metro, desiatky
m⁄tvych a zranen˘ch, samovraÏedné atentátniãky. Pritom 18-roãné dievãatá majú chodiÈ
do ‰koly, cestovaÈ po svete, preÏívaÈ romantické lásky a snívaÈ o budúcnosti, ktorá urãite nastane.
Sociologiãka Silvia Porubänová.
Pravda 31. 3.
(Je poºutovaniahodné, Ïe ani odborníãka
na vzÈah spoloãnosti a jednotlivcov nevie
nájsÈ dôveryhodné vysvetlenie na to, preão
i dievãatá schádzajú z hôr zabíjaÈ a daÈ sa
zabiÈ.)
Keì neãakane v roku 2004 pri‰lo oznámenie o objave evanjelia – nazvaného podºa Judá‰a – v prastarej koptãine, hneì som sa rozhodol, Ïe ho preloÏím. V Àom je Judበvykreslen˘ ako najchápavej‰í a najdôvernej‰í JeÏi‰ov priateº, ktor˘ svojho majstra nezrádza.
Sám JeÏi‰ mu vraví: „Ty ich prev˘‰i‰ v‰etk˘ch.
Obetuje‰ totiÏ toho ãloveka, ktor˘ sa do mÀa
odieva.“ JudበpomôÏe JeÏi‰ovi a oslobodí
jeho du‰u t˘m, Ïe ju zbaví fyzického tela.
Historik Marek Dospûl z Karlovej
univerzity v Prahe. Plus 7 dní 2. 4.
(HodnovernosÈ textov Biblie je problematická. Jednak nie sú priamym opisom a zápisom konkrétnych udalostí. A jednak nevieme, koºko do pôvodn˘ch zdrojov vloÏili neskor‰í kronikári, teda koºko záverov a pokynov pri‰lo od Boha ãi JeÏi‰a a koºko vloÏili neskor‰í spisovatelia pod menom proroka MojÏi‰a, kráºa ·alamúna alebo apo‰tola Pavla, a ãasto v záujme rôznych pekn˘ch téz a uÏitoãn˘ch prikázaní.)
***
***
Deti, ão ãítajú, majú oproti t˘m, ktoré len
pozerajú televíziu, nepomerne bohat‰í slovník.
Ja som ako dieÈa milovala kniÏku Edmonda de
Amicis Srdce. Patrila e‰te mojej mame – bolo
to staré predvojnové vydanie. Plakávala som
pri nej a vedela som naspamäÈ celé pasáÏe.
Prekladateºka Mária ·tefánková.
OÎene.sk 31. 3.
(Ak by bol minister ‰kolstva dosiahol, aby
uãitelia slovenãiny – ale aj in˘ch predmetov
– zmenili aspoÀ ãasÈ vyuãovania na krásne
chvíle, vzbudil by vlastenectvo v Ïiakoch
oveºa rukolapnej‰ie a hodnotnej‰ie, neÏ poãúvaním hymny.)
***
***
Du‰an Jurkoviã je jedn˘m z najv˘raznej‰ích
predstaviteºov secesie na Slovensku, a hoci
jeho diela tvoria základ modernej slovenskej
architektúry, do povedomia verejnosti sa nedostáva.
Publicistka Eva Andrejãáková. TV
oko 2. 4.
(Slovensk˘mi vlastencami nie sú tí, ktorí národovectvo omieºajú, ale tí, ão vynakladajú
maximálne úsilie na to, aby z ãiernej diery
zabudnutia vytiahli tvorivé osobnosti.)
***
***
V tuneli pod ‰vajãiarsko-francúzskymi hranicami sa podarilo dosiahnuÈ najväã‰iu energiu zráÏok v histórii fyziky. ZráÏka vytvorila
svetov˘ rekord a napodobnila podmienky krátko po veºkom tresku. Teraz sa ãakajú odpovede na otázky, z ãoho pozostáva „neviditeºn˘“
vesmír.
Slovensk˘ vedec Peter Kadleãík,
ktor˘ sa na úspechu podieºal. Sme 31. 3.
(Hadrónov˘ ur˘chºovaã je experiment, ktor˘ nemá v histórii obdobu. Sme veºmi úbohí, keì sa popri tom musíme zaoberaÈ zá-
Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus marec
2010
(Klamete! Na Slovensku ani ãert nenájde renomovan˘ch politológov!)
***
Diskusie o náboÏenstve dávno nemali toºko "‰Èavy", ako na internetov˘ch fórach. Navy‰e web vie poslúÏiÈ aj samotn˘m kÀazom
ako in‰pirácia pred kázÀou. Vzácne diela, ktoré nemáte ‰ancu zohnaÈ v kniÏnici, tam zrazu
objavíte v digitalizovanej forme. âlovek sa tieÏ
dostane k rôznym v˘kladom Biblie. Len si
treba daÈ pozor, nie po v‰etk˘ch sa dá siahnuÈ.
DraÏovsk˘ farár Pavol Linet.
Pravda 3. 4.
(Internetu ch˘ba posvätnosÈ priameho presunu BoÏích prikázaní a posolstiev na ãloveka – v‰etko je sprostredkované cez tech-
101
S U P E R M O N I T O R
nické prostriedky. Proroci, kÀazi, apo‰toli
strácajú svoju bezprostrednosÈ a zrejme i
dôveryhodnosÈ. Alebo naopak: internetov˘
text akoby znemoÏÀoval, aby MojÏi‰ ãi Svät˘ Ján svätokrádeÏne vstupovali medzi
Boha a ºudí.)
***
Odoberanie akademick˘ch titulov ºuìom,
ktorí ich v Plzni získali podvodom, je len prv˘
krok. âo sa stane, ak nejakého tohto plzenského „lÏidoktora“ menovali medzit˘m napríklad
za sudcu? Zostanú jeho rozsudky platné, keì
pre ne de facto nemal kvalifikáciu?
Komentátorka Lída Raku‰anová.
Deník.cz 3. 4.
(V SR by sme túto otázku mohli posunúÈ do
vyhrotenej‰ej, ale úplne reálnej situácie:
Ak niekto sprivatizoval v zlatej zosúkromÀovacej ére po novembri ´89 ‰tátny majetok zásluhou svojej príslu‰nosti k vládnej
strane, nebol sprivatizovan˘ vlastne podvodom? A ak bol sprivatizovan˘ podvodom,
má majetok patriÈ lÏiprivatizérovi a jeho rodine?)
***
Konflikt medzi Googlom a âínou je kºúãov˘m príbehom na‰ich ãias. Mäkká globálna
moc americkej internetovej firmy bojuje s
tvrdou územnou mocou ãínskeho ‰tátu. OdváÏna men‰ina ãínskych pouÏívateºov internetu sa sÈaÏuje, ale ão ak väã‰ine âíÀanov vyhovuje, Ïe dostávajú informácie, ktoré pre‰li
vlasteneck˘m, puritánskym a ideologick˘m
filtrom?
Anglick˘ politológ Timothy Garton Ash. Sme
3. 4.
(Musí nás zdesiÈ, keì si uvedomíme, Ïe donedávna aj tok informácií k nám prechádzal cez idiotsk˘ a otrokársky filter. A my
sme sa len veºmi opatrne bránili, lenÏe veºa
sme neubránili, lebo totalitná moc bola
tvrdá. Odborníãka na ãínsky internet MacKinnonová situáciu kompletizuje: „Tí, ão sa
narodia s klapkami na oãiach, to pokladajú za normálne, k˘m si neuvedomia, Ïe Ïivot bez klapiek je nielen moÏn˘, ale aj oveºa lep‰í.“)
(Najmä ak by to bol kritik pána Najvy‰‰ieho sudcu.)
***
V katolíckej cirkvi sa ãasto nestáva, aby
biskupi odstupovali pod tlakom verejnej mienky. Ten tlak sa v‰ak stupÀuje. Biskupom – aspoÀ niektor˘m – bude postupne dochádzaÈ, Ïe
to, ako konali, nie je zluãiteºné s ìal‰ím zotrvávaním v úrade.
Teológ Miroslav Kocúr. Sme 3. 4.
(Zlyhania duchovn˘ch, keì unikali pred
zodpovednosÈou za svoje sexuálne zvrhlosti, evokuje zaãudovanie, ako sa dokázali
modliÈ pred Bohom, keì ho pokojne zradili.)
***
NበÏivot je ako kniha. A v‰etko, ão v Ïivote urobíme, je v tejto knihe zapísané. Len ão
nበãas na tomto svete uplynie, bude nám táto
kniha nahlas preãítaná a my sa budeme Bohu
zodpovedaÈ zo svojich ãinov. Je to dobrá správa pre v‰etk˘ch, lebo Boh je zvrchovane spravodliv˘. Nahliadne do ná‰ho srdca a spravodlivo rozhodne o tom, ãi máme právo na veãn˘ Ïivot v nebi. Rozhodne úplne objektívne o
tom, ako sme s darom Ïivota naloÏili.
Publicista Jaroslav Kysilko.
Blog.iDnes.cz 5. 4.
(V ãom sa lí‰i táto rozprávka o spravodlivom Bohu od hocktorej inej, napísanej ºuìmi?)
***
Demokracia spoãíva v úãelnom usporiadaní vzÈahov medzi ºuìmi v spoloãenstve. A hlavná je v nej spravodlivosÈ. O tom, ão je spravodlivosÈ, sa nedá hlasovaÈ, hlasovaním sa nestáva zo svinstva niã iné, neÏ opäÈ svinstvo. Demokratick˘ ‰tát nie je ten, kde väã‰ina rozhoduje o tom, ão je spravodlivosÈ, ale kde väã‰ina ºudí je schopná spravodlivosÈ akceptovaÈ.
Politológ Bohumil DoleÏal.
Udalosti 6. 4.
(Îiaº, absolútna väã‰ina slovensk˘ch politikov v parlamente, vo vláde, v televíznych diskusiách a inde priam deklaratívne dokazuje, Ïe demokracia je im na Èarchu.)
***
***
Politici kradnú z toho, ão ‰tátu zaplatili obãania. Väã‰ina ºudí nekradne. Ani v obchode,
ani susedovi jablká. Tak preão môÏu politici?
Zrejme aj preto, Ïe im to verejnosÈ toleruje.
Publicistka Vanda Vavrová.
Pravda 6. 4.
(NajzaráÏajúcej‰ie je, s akou samozrejmosÈou uÏ aj verejnosÈ berie fakt, Ïe vysoká
politika je tu aj na to, aby umoÏnila vo veºkom a ‰vihácky kradnúÈ.)
***
Kresba: ·tefan Maday. Tele plus 3. 4.
102
SpoloãnosÈ je presiaknutá priam nenávisÈou
ku v‰etkému, ão súvisí s cirkvou.
Nitriansky biskup Viliam Judák.
Sme 6. 4.
(Slováci nie sú proti cirkvi, ale uÏ aj oni odmietajú ãasté cirkevné farizejstvo.)
***
âasto sa tvrdí, Ïe politika by mala byÈ súbojom ideí, z ktor˘ch tie, ktoré majú najlep‰iu obhajobu, zvíÈazia a jej zástancovia sa ju
pokúsia uviesÈ do Ïivota. Súãasnú politickú
scénu v‰ak nie je moÏné opísaÈ inak neÏ ako
súboj vzájomn˘ch uráÏok a sprostoty.
Libertarián Lubo‰ Zálom.
Neviditeln˘ pes 6. 4.
(Na idey a nieão kultúrne alebo pekné nezostáva absolútne nijaké miesto.)
***
ZisÈujeme, Ïe vstupom do eurozóny sme
vstúpili do spolku, kde nie je problém podvádzaÈ a klamaÈ. Kedysi, keì chytili zlodeja, tak
ho potrestali. Dnes sa "zlodejãina" stala ‰t˘lom
práce nielen politikov, ale aj cel˘ch ‰tátov.
Niekto spreneverí 300 mld. eur a ostatní mu
e‰te pridajú ìal‰ích 54 mld., aby preÏil, keìÏe ho odhalili. Alebo aby nevykrikoval, Ïe aj
ostatní kradli?
Finanãn˘ analytik Peter Karailiev.
Pravda 7. 4.
(Údesné. Aj na najvy‰‰ích miestach európskych centrál sa kradne vo veºkom ‰t˘le.)
***
Aj v NASA sú profesori publikujúci ãlánky
s hypotézami, Ïe r˘chlosÈ svetla nie je posledná hranica. Îe r˘chlosÈ väã‰ia ako r˘chlosÈ svetla je moÏná. A Ïe mimozem‰Èania cestujú v gigantick˘ch vesmírnych lodiach – generaãn˘ch
koráboch. Tam sa ich generácie rodia a umierajú, aÏ nakoniec dorazia k cieºu svojej cesty.
Sci-fi spisovateº Erich von Däniken.
Sme 7. 4.
(Na‰e predstavy o pohybe vo vesmíre sú
zatiaº veºmi obmedzené. Zemská príÈaÏlivosÈ
nás nepustí ani fyzicky, ale ani psychicky. A
horko-ÈaÏko ani fantáziou.)
***
Îijeme nesmierne zr˘chlenú súãasnosÈ.
Ustaviãne v pohybe, v ãinnosti, v plánoch.
ªudia, kontakty, telefonáty, presuny. Odvykli sme si len tak byÈ, pokojne doma, napríklad..Tam, kde je bod istoty v neistom vesmíre. Ba‰ta bezpeãia hoci aj v prúde neºútostn˘ch
správ, ktoré sa na nás odv‰adiaº bez prestania
valia. Niã nám nesmie ujsÈ, o v‰etkom musíme vedieÈ.
Sociologiãka Silvia Porubänová.
Pravda 7. 4.
(Îijeme tak zr˘chlene, Ïe uÏ ani nevieme, ão
je Ïivot.)
***
Flamenco je hudba silne spojená so samotnou ºudskou podstatou, vychádza zo srdca a
nemá niã spoloãné s biznisom. Teda presn˘
opak toho, ão sa deje so súãasnou modernou
hudbou a jej mediálnym promom. Flamenco
je hudbou skutoãn˘ch ºudí, je to vlastne ich reã.
Flamencov˘ gitarista Paco de Lucia.
Sme 8. 4.
(V prívale úbohostí, ‰pinavostí a primitívností z médií a cez médiá je jedin˘m zdrojom emotívneho pote‰enia pre ãloveka ume-
S U P E R M O N I T O R
nie vôbec a hudba zvlá‰È. Odkiaº padá na
ãloveka táto manna, tento ºuìom na pú‰ti
zázraãne dan˘ sladk˘ pokrm ãi nápoj?)
***
Ja ãítam pre rozko‰. Som veºmi vìaãná za
to, Ïe som si e‰te uchovala radosÈ z ãítania.
Poetka Mila Haugová.
Magazín (Pravda) 8. 4.
(âítanie kníh a poãúvanie hudby je ‰teklenie, ktoré sa dá k máloãomu prirovnaÈ.)
***
Vzostup profesionálnych bádateºov a priemyseln˘ch v˘skumn˘ch laboratórií vytvoril
triedu ºudí, ktor˘ch povolaním nebolo splodiÈ
a aplikovaÈ jedin˘ geniálny vynález, ale vymyslieÈ samotn˘ proces neustálej a trvalej vynaliezavosti a novátorstva.
Uãiteº ekonómie na Kalifornskej
univerzite J. Bradford DeLong. HN 8. 4.
(A práve Slovensko naliehavo potrebuje
profesionálnych vynálezcov.)
Publicista K.H. Bfiezovsk˘.
Vanilka 9. 4.
(Rovnováha medzi pozitívnymi impulzmi a
bolestn˘mi skúsenosÈami je síce ideálnym
fungovaním zdravej ºudskej du‰e, ale ãloveka denne vykoºajujú prekvapujúce úchylky.)
***
kromní, nie cirkvou vyplatené od‰kodné, ale
spravodlivosÈ a trest.
Britsk˘ ateistick˘ aktivista
Christopher Hitchens. Sme 12. 4.
(A preto Hitchens plánuje právne kroky,
ktoré by viedli k zatknutiu pápeÏa Benedikta XVI. poãas jeho septembrovej náv‰tevy
Británie. âi ide len o osobnú exhibíciu, aby
sa o Àom hovorilo po celom svete, alebo o
prejav spravodlivosti, ÈaÏko posúdiÈ. Ale
nie je isté, ãi mlãaním pápeÏa poãas Veºkej
noci postupoval Vatikán rozumne a primerane.)
Kuba nemá skutoãn˘ záujem o zlep‰enie
vzÈahov s nami. Ak by sa totiÏ tak stalo a
Washington by naozaj zru‰il desaÈroãia trvajúce obchodné embargo uvalené na Kubu, tamoj‰í lídri by stratili v˘hovorku, preão je na
tom ich krajina po ekonomickej stránke tak
biedne.
Americká ministerka zahraniãia
Hillary Clintonová. Pravda 10. 4.
(Komunistickí politici bez rozpakov zavaria aj svojim spoluobãanom, ak t˘m vo svojom tradiãnom pokrytectve zakryjú svoje
svinstvá a zdanlivo skrá‰lia svoje domáce
pomery.)
Hrozné je pomyslenie, Ïe v dohºadnom ãase
sa zrejme nezv˘‰i úãasÈ Ïien na správe vecí verejn˘ch a zásadne sa ani ich postavenie v spoloãnosti nezlep‰í...
Komentátor Márius Kopcsay.
Pravda 12. 4.
(Nemali by sa Ïeny razantnej‰ie brániÈ, ak
uÏ muÏi nedokáÏu zmeniÈ svoj Ïivotn˘ ‰t˘l?)
***
***
Kamery na D1 zachytili vodiãa, ktor˘ sa
„pomstil“ pomal‰ej dodávke – poãkal na Àu a
rozbil jej predné sklo fºa‰ou. ªuìom v „pomal‰om“ aute sa niã nestalo. Keby áno, bol by ten
ponáhºajúci sa vodiã vrah. Kde sa berie v nás,
slu‰n˘ch, príjemn˘ch a mil˘ch ºuìoch, ktorí by
normálne kuraÈu neublíÏili, tá bezohºadnosÈ a
túÏba ublíÏiÈ? Slu‰n˘ rovná sa byÈ slab˘?
Glosátorka Vlaìka ·pidlová.
Blog.iDNES.cz 10. 4.
(KeìÏe viera v Boha a iné imperatívy nad
ãlovekom bdejú stále menej a kdesi – bohvie kde – sa v ºudskej du‰i rozplynuli niekdaj‰ie v˘kriãníky, koná ãlovek bez zábran.)
V Nedeºn˘ch otázkach âT obaja predsedovia najsilnej‰ích strán, ODS a âSSD, ukázali
svoju úprimnú tvár – Ïe národu predvádzajú
divadielko. S veºk˘m emocionálnym nasadením obaja vystihli psychológiu postavy, pravda, nie svoju, ale svojho oponenta.
Psychologiãka Hana Formánkova. Blog.iDNES.cz 12. 4.
(Je to v˘stiÏné prezentovanie paradoxu,
ktor˘m politici t˘ÏdeÀ ão t˘ÏdeÀ ob‰ÈastÀujú ohlúpnutú verejnosÈ aj v SR: úprimne
konajú naozaj len vtedy, keì sa pretvárajú.)
***
Nik z rodiny ma nepodporoval. A tak som
si hlboko deprimovan˘ poznaãil do denníka:
„Mama je koza. Otec je ignorant.“ A uvedomil som si, Ïe som sa postavil proti rodiãom.
Brazílsky spisovateº Paul Coelho.
Pravda 10. 4.
(Bol Coelho v tej chvíli rebel a revolucionár,
alebo nezadrÏateºn˘ grobian?)
V roku 2020 bude 75 % svetovej populácie
ÏiÈ v mestách. Pre krátke cesty sa budú najviac
pouÏívaÈ elektromobily. Budeme oveºa viac
chodiÈ pe‰o do ‰koly i zo ‰koly, niekedy aj do
kopca a v snehu, a vyuÏívaÈ bicykle. Zdravé
jedlo budú vyberaÈ inteligentné prístroje.
Editorka Nicole Perlrothová. Forbes.com 13. 4.
(Modern˘ ãlovek osciluje medzi bojom s
chor˘m spôsobom Ïivota a pohodlnosÈou.)
***
***
Moskva naozaj oslobodila veºkú ãasÈ Európy od nacizmu, ale preto, aby nás okamÏite
uväznila v komunizme.
Komentátor ·tefan Hríb.
T˘ÏdeÀ 12. 4.
(Pravda, k˘m nacizmus sám seba hrdo deklaroval ako diktatúru, boº‰evické pokrytectvo zotroãen˘m vnucovalo svoj reÏim ako
naju‰ºachtilej‰í spôsob Ïivota v dejinách
ºudstva.)
V reakcii na mnoÏiace sa odhalenia sexuálneho zneuÏívania mladistv˘ch kÀazmi opustilo freiburskú diecézu 2700 ãlenov a podobn˘ úbytok zaznamenali aj v stuttgartskej. Cirkevníci sledujú odliv veriacich s obavami,
lebo cirkev nielenÏe stratí vplyv, ale aj finanãné príspevky.
Denník Südwest Presse 13. 4.
(Falo‰nosÈ a pokrytectvo, ktoré dostihli v
poslednom ãase aj pápeÏa, nemilosrdne spochybÀujú zmysel cirkvi a vnucujú otázku,
ãi si Boh nevystaãí na komunikáciu s veriacimi aj sám a ãi na to potrebuje hrie‰nych
sprostredkovateºov.)
***
***
Rusk˘ jadrov˘ ‰rot by sa bez dohody USA
a Ruska mohol dostaÈ do skutoãne nebezpeãn˘ch rúk, takÏe Kremeº i Biely dom by mali
o starosÈ viac. Ale zasa nemá zmysel si nahováraÈ, Ïe odzbrojovacia dohoda je zásadná aj
pre niekoho iného neÏ pre Moskvu a Washington.
Komentátor Zbynûk Petráãek.
Lidové noviny 9. 4.
(Do akej miery by mohli âína, India alebo
arabské ‰táty vyhodiÈ svet do vzduchu, na
to si nik netrúfa odpovedaÈ. Ale ani na to,
ãi sa ºudia dosÈ starajú o bezpeãn˘ Ïivot
svojich rodín a ãi by nemali urobiÈ nieão
viac, neÏ iba chodiÈ do zamestnania.)
***
Treba revolúciu! A mali by ju zaãaÈ uãitelia literatúry t˘m, Ïe hneì dnes veãer vyhodia
z okna televízor. Cez deÀ rozprávajú deÈom o
tom, ako by mali ãítaÈ, ale keì sa vrátia z roboty domov, sami si hneì sadnú za poãítaã a
zaãnú tam vypisovaÈ hlúposti, e‰te i s gramatick˘mi chybami. Ja pomáham t˘m, Ïe nakrúcam filmy. Nemusím pritom nevyhnutne ãosi
hºadaÈ, napokon, niet ão nájsÈ. Staãí, keì sa
kaÏd˘ v nieãom nájde a pokúsi sa to robiÈ ão
najlep‰ie.
Francúzsky reÏisér Bruno Dumont.
Debutoval filmom Îivot JeÏi‰a.
Sme 9. 4.
(A ão robia pritom cirkvi, je byrokratická
agenda bez Boha. âo uÏ v nej moÏno nájsÈ?)
***
U vydavateºov by som sa prihováral za to,
ão sa volalo viazan˘ predaj. Ak chce‰ pomaranãe, kúp si k nim zemiaky! A v tlaãi: Ak
chce‰ zlú správu, pozri si aj dobrú! Za motocyklistu, ktor˘ havaroval, preãítaj si o dvoch,
ktorí do‰li bez nehody! Za kaÏdú fotku pornohereãky si pozri obrázok mní‰ky pri modlitbe a k debilnému v˘roku politika nájdi vetu inteligentnú.
***
PápeÏ je muÏ, ktorého prvou reakciou je
ututlaÈ ‰kandál, keì jeho kÀazov prichytia so
spusten˘mi nohavicami, a odsúdiÈ mladé obete na mlãanie. In‰titucionalizované utajovanie
znásilnenia dieÈaÈa je v‰ak zloãinom podºa
kaÏdého zákona a vyÏaduje si nie kajanie v sú-
***
***
S pádom komunizmu nevymizla zrada, sebaklam ãi ubliÏovanie blízkym. MoÏno je to
103
S U P E R M O N I T O R
dnes dokonca hor‰ie ako v minulosti, pretoÏe
na nás nikto priamo nemieri a nikam nás netlaãí. Pozitívom obdobia pred rokom 1989 bola
vzájomná pomoc. ªudia k sebe mali bliωie.
MoÏno ich k sebe lepil strach alebo to, Ïe sme
boli zatvorení a nemali sme príli‰ na v˘ber.
Hereãka Vilma Cibulková,
hrá v Klimáãkovej hre „Komunizmus“.
Pravda 13. 4.
(Niektoré charakteristické znaky komunizmu boli vraÏedné, ale ºudia ich sebazáchovne v sebe potláãali. Ale keì pri‰la sloboda,
mnohí uÏ bez zábran nechali rozkvitnúÈ
v‰etky svinstvá, ktoré kedysi starostlivo
utajovali.)
***
Poplatky na vysok˘ch ‰kolách – mysleli
sme si – budú viesÈ k tomu, Ïe ‰tudenti budú
ako protihodnotu ÏiadaÈ od vysok˘ch ‰kôl
viac, budú nároãnej‰í na uãiteºov a budú aj dychtivej‰í po vedomostiach. Opak je pravdou.
Chcú, aby uãitelia od nich menej poÏadovali.
Dokonca to vyzerá tak, Ïe ãím viac platia za
‰túdium, akoby si t˘m viac nárokovali uºahãenie skú‰ky.
·tefan Samson, Ekonomická fakulta
TU Ko‰ice. HN 14. 4.
(Morálny nihilizmus ‰tudentov ich hlboko
zniÏuje pod ich ºudskú úroveÀ z roku 1989.)
***
Namiesto vízie modernej národnostnej politiky je vo Vízii a stratégii rozvoja slovenskej
spoloãnosti (SAV) stra‰enie maìarskou kartou.
Publicista a kÀaz Ján Krstiteº Balázs.
Sme 14. 4.
(Ak modern˘ ‰t˘l a víziu do národnostnej
politiky nevná‰a povedzme maìarsk˘ prezident, to neznaãí, Ïe by sa nemali slovenskí intelektuáli nepredraÈ cez prízemn˘ nacionalizmus k zrelému vzÈahu, ktor˘ by mohol priniesÈ dôstojné rie‰enia.)
***
KresÈania by sa mali kajaÈ zo svojich hriechov. Oni sa v‰ak aj v t˘chto ãasoch ãasto vyh˘bajú slovu pokánie, ktoré sa im zdá príli‰
tvrdé.
PápeÏ Benedikt XVI.
Pravda 15. 4.
(Pre väã‰inu je najÈaωie vedomie, Ïe záleÏí
len od niekoho iného, buì od kÀaza, alebo
v koneãnom dôsledku priamo od Boha, ãi
mu bude odpustené.)
***
V klasickej hudbe sú veci organizované na
vysokej intelektuálnej úrovni, ktoré sa spájajú s hodnotami v˘razov˘mi a emocionálnymi.
Friedrich Nietzsche povedal, Ïe Ïivot bez hudby by bol omylom. Ja v nej nachádzam satisfakciu aj akési tajomstvo Ïivota.
·éfdirigent Slovenskej filharmónie Emmanuel Villaume. Sme 15. 4.
(Väã‰ina ºudí venuje takmer v‰etky svoje
sily na uchovanie svojej existencie. Ale pritom ignorujú to, ão bytiu ãloveka dáva plnú
hodnotu. A to nie sú fa‰írky, ale naozaj hudba.)
104
***
***
Niekedy, keì sa ºudia dostanú do väzenia,
zvyknú si na tento druh Ïivota. V takejto situácii je moja postava "CigáÀa“, pretoÏe jeho Ïivot vo väzení je organizovan˘ a vonku by bol
straten˘.
Francúzsky filmov˘ i divadeln˘ herec
Reda Kateb. HN 15. 4.
(Najhor‰ie je, keì sa z ãloveka stáva ‰tvanec bez jediného oporného bodu.)
Kto je skutoãn˘ vlastník Corony, ktorá chce
ãerpaÈ eurofondy na rozvoj turizmu a aké má
kontakty na ‰tátnu SACR, nevieme. Mohla by
to vedieÈ Magda Gáliková, Meãiarova dcéra.
Komentátor Dag Dani‰.
Pravda 19. 4.
(Hlavná otázka v‰ak je, aké profesionálne
a osobné kvality sa najviac priãinili o to, Ïe
sa Meãiarove a Slotove deti vy‰vihli na manaÏérske posty, ktoré si vyÏadujú skúsenosÈ.)
***
O 20-30 rokov pravdepodobne budeme vedieÈ vìaka pokusu s podzemn˘m veºk˘m treskom vylieãiÈ rakovinu, nadváhu aj zubn˘ kaz
jedn˘m Èahom. Ak˘ hadrónov˘ ur˘chºovaã
nám ur˘chºuje na‰e Ïivoty, nevieme, ale vieme, Ïe nás ovplyvÀuje nejaká tajomná sila.
Moderátorka Adela Baná‰ová.
HN 16. 4.
(Ako sa zmení du‰a ãloveka, keì ºudstvo odhalí tajomnú silu Ïenúcu na‰e Ïivoty?)
***
Gréci sú veºkí patrioti. Teraz chcú opäÈ pomôcÈ svojej krajine, ale Ïiadajú potrestaÈ politikov zodpovedn˘ch za korupciu. A to nielen
poslaÈ ich za mreÏe, ale aj vrátiÈ to, ão nakradli.
Majiteº CK Aeolus Yannis Iliopoulos.
HN 19. 4.
(Slováci nie sú takí vlastenci, aby Ïiadali potrestaÈ svojich politikov za korupciu.)
***
***
BoÏe, si geniálny umelec. Vymyslel si ºudskú hlavu. A to nie je v‰etko. Mohol si ju prepchaÈ rôznymi taºafatkami, ove‰aÈ ornamentálnymi zbytoãnosÈami, ale ty si majster. Tebe staãili ‰tyri detaily – oãi, ústa, nos a u‰i. A pritom
kaÏdá hlava je unikát, aj moja.
Básnik TomበJanovic.
Pravda 17. 4.
(Je povzbudzujúce, Ïe medzi desiatkami
pragmatick˘ch a vecn˘ch citátov môÏeme
uviesÈ z ãasu na ãas aj také, v ktor˘ch zaiskrí obyãajná, a predsa boÏská fantázia.)
***
Privatizácia po Novembri ’89 mala váÏne
dôsledky. A skôr ãi neskôr môÏe niekto oprá‰iÈ heslo: „âo bolo ukradnuté, sa musí vrátiÈ.“
Za t˘ch 20 rokov nebolo toho málo.
Podpredseda Strany demokratického
socializmu Lubomír Ledl.
Haló noviny 17. 4.
(Len ako ochraÀovaÈ v‰etk˘ch obãanov vyspelého ‰tátu, teda i bohat˘ch, i chudobn˘ch?)
***
Putin je uÏ roky najv˘raznej‰ou postavou
medzi svetov˘mi politick˘mi lídrami. A jeho
prestíÏ stále rastie. Nie je dobr˘m, ale veºk˘m
ãlovekom.
New York Post 17. 4.
(Musíme ÏasnúÈ, ako vysoko oceÀujú ruského premiéra noviny pokladané za bulvárne.)
***
Slovensko bolo zaujímavé v dobách ekonomickej reformy. Mali sme vo vás skvel˘ príklad, ako sa dá ekonomika na‰tartovaÈ, ale
dnes je uÏ ãaro preã.
Spravodajca âRo na Slovensku
ªubomír Smatana. Sme 17. 4.
(Bude maÈ v‰ak e‰te niekto odvahu po trápnom páde Dzurindu robiÈ v SR reformy?)
Vrátil som sa do t˘ch ist˘ch zl˘ch koºají.
Ulica, drogy, stará komunita kamarátov. Pokraãoval som v tom, ale uÏ trochu in˘m spôsobom. âlovek, i keì je narkoman, tak nejak˘m spôsobom vnútri zreje. Îil som slastne.
Ale nechcel som zomrieÈ. To bol tieÏ dôvod,
preão som preÏil.
Hudobník (bicie) Martin Valihora.
T˘ÏdeÀ 19. 4.
(Zvlá‰È veºa zla priná‰ajú do spoloãnosti
dogmatici. Aj tí, ão sa usilujú priamoãiaro
trestaÈ mlad˘ch ºudí, ak sa u nich ão len vyskytnú drogy. Narkomanov treba izolovaÈ
a stíhaÈ, ale radikálne a nepremyslené väzenie môÏe navÏdy ne‰Èastníka zniãiÈ.)
***
Môj priateº novinár b˘val v Dagestane u
miestnej rodiny. Hlboko veriaca 28-roãná Mariam varila veãeru. Ako uãiteºka informatiky
mala aÏ 2 vysoko‰kolské diplomy. A práve ona
o 3 t˘Ïdne v Moskve odpálila v metre bombu
a zabila prinajmen‰om 12 ºudí. „Keì som pochopil, Ïe som sa stretol s teroristkou, nemohol som tomu uveriÈ. Zdala sa mi taká pokojná, normálna.“
Spravodajca talianskeho denníka
Mark Franchetti. Stampa 20. 4.
(Keby Mariam hovorila absolútne úprimne, ako by nám pred svojou zabijackou akciou v moskovskom metre opísala, ão cítila, keì sedela medzi ºuìmi opásaná granátmi?)
Vyberajú a komentujú
Anna Weidlerová a Ernest Weidler
Download

clxxxiii. – clxxxiv. číslo