Interpretacia a teoria umeleckeho diela
Zuzana Majkutova
2 . Roc . VVJ
Zoltan ENZOE
Nagy (fotograf , maliar a reformovani farar) Predmet: Dejiny vytvarneho umenia
UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI F~KULTA
HUMANITNYCH VIED KATEDRA
YTVARNEJ TVORBY Veduc i semestrovej prace : PhDr . Doc. Zdenek Janci csc. Banska Bystrica 2004 Nasa doba je vysadkom prerodu, nielen politiekeho,
hospodarskeho, dusevneho, ale aj umeleekeho. Tvori sa
no v y pohlad na svet a nove stanovisko k veeiam~ Ponuka
kazdemu volnu ruku, moznost: sarnostatneho vyberu. Preto
v
dnesnej modernej dobe, dobe r6znorodosti urnenia
a urne l cov , je ve.Imi t:.azke jednoznacne urcit kto je,
a kto niej e umelee, a 1 ebo kto robi urnenie a kto nie .
Je to kazdeho subj ektivny nazor , preto aj j a v tej to
praei
opisujem a hodnotim
tohto umelea
z cisto
subjektivneho pohladu. Kdeze som nernala z i adne kritiky
o jeh o tvorbe,
nebola som ovplyvnena inyro nazorom
a mala
som moznost:
ohodnoti t:
si
j eho
tvorbu
samostatne.
Zo l tan Nagy umeleckym menom ENZOE, sa narodil 1 6.
j 6 1 a 19 7 0
Od ranneho detstva zije v Medzibodrozia,
sucasnost i v Malyeh Traka n oeh . Cheel byt:. f otografom
a stal sa
z neho farar . V sucasnost i
p6sobi a ko
reformovani farar v Malyeh Trakanoch, kde aj z i je
a tvori.
Patri
medz i
vyznamne
umelecke
postavy
Medz i bodrozia. Je c l enom z druzeni a
tvorivych urnel cov
TI CCE
a patr i
medzi
kazdorocnych
vystav ovatelov
toho t o zdruzenia a organizatorov letnych urneleckyeh
taborov.
Zakladnu skolu absolvoval v Kralovskom Chlmei.
Po zakladnej skole ho prijali na Ume l ecko-priemyselnu
sko l u do Kosie, odbor res t aurator. Po istom case vsak
prestup i l
na
Mad'arske
Gymnazium,
tak
isto
v Kosiciach , ktoru uspesne ukoncil . Uz pocas s tr edne j
sko l y sa pripravoval na vysoku sko l u, presneJ Sle na
FAMU
do
Prahy,
chcel
studovat:.
fotog r a fi u.
Po
neuspechu si ako druhu sko l u vybra l
teo16g i u na
Karlove j univerzite, na ktorej a j zacal s t udovat:.
Popr i vysokoskolskych st6diach
sa
sucasne venoval
aj f o t ogra f ii.
Od roku 1995 praeuje ako reformovany farar. Ako farar
2
patril medzi zakladatelov prveho ekumenickeho kostola
v strednej Europe.
Sice uz nema tolko casu ako predtYm, ale daju sa aj
taketo dost: rozdielne profesie zosu l adi t:. Ak' by si
vsak mal vybrat: a byt bud' fararom , alebo ma l iar om,
nevedel by Sl vybrat:. On to prirovnal k tomu, ako
keby si clovek mal vybrat medzi dnom a nocou , neda sa
to odde it .
Zaujimave je , ze nespomina ani jedneho uciteIa, ktory
usmernoval cele tie roky jeho tvorbu. Az potom som sa
dozvedela, ze jeho otec je
Tiszai Nagy Menyhert
(1 944), maliar, grafik , spisovate l
a refo r movan i
farar . Studoval na VSVO v Bratislave. Bra l hodiny od
P.Reicherta ,
M.Radu,
a J.Zrzaveho
v Prahe.
Patri
medzi zakiadatelom zdruzenia tvor ivYch ume l cov TICCE .
Nieje pre t o tazke uhadnut: ,
kto usrnernoval jeho vyvin
v tvorbe.
Uz ako rnladenec chodi l
s otcorn a j eho
kolegami po roznych akciach. Boli to napr. Stefan
Filep , Dusan Balaz f Mikulas Banacky, Ladislav Csoto,
Pavo l
Kovacs . S nirni aj
vystavoval a zapa j a l
sa
nielen do slovenskych, ale aj do svetovych su t:azi.
Tvorba
Parnata si , ze ako diet:a nernal problem najse doma
ceruzku,
alebo stetec,
ale on sa zaujima l
sk6r
o fotografiu.
Z tohto obdobia mu ostala zaluba v portretovej
tvorbe.
Pripravi l
mn02stvo
fotografi i
zo
svojho
okol i a .
Ma
rad Iudi.
Rad sa s nirni porozprava
o kazdodennych problemoch .
Rad ich aj pozoruj e . Ich
spravanie v jednotlivych zivotnych situaciach .
Najvdacnejsim
modelom
bol
vsak ujko
Zsigo ,
o ktorom urobil asi okolo 8000 fotiek. Robi l skratku
cez jeho dvor" dornou. Nema l problem skamarat i t: sa s
ujom.
Ujo vraj nebol nicirn vYnimocn l . Bol veIrni
otvoreny, jednoduchy clovek, ktory velmi rad ci ta l
Bibl i u, ale samozrejrne, ked' dosli kamarati , tak S l
3
veImi rad vypil. Spomina vsak, ze uj 0 bol aj dos-e
prefikany a aj ked' si vypil, tak len tak do nalady.
Zi l
chudak sam.
Zena mu umrela este mlada,
syn
spachal
samovrazdu a vnuk,
ktoreho
v i dno ,aj
na
fotkach, sa nes-eastnou nahodou zabil.
Mozno prave preto, ze ho tak daverne poznal , ho
dokazal tak vyfoti-e .
Ujo sa pri foten i spraval uplne
prirodzene. Dokonca spornina aj na to, ako ujo sam
vymyslal r6zne prace, pri ktorych ho m6ze vyfoti -e.
Ale samozrejme f laska dobreho vina, alebo slivovice
nesme la chyba-e a fotenie sa mohlo zaca-e.
Tie t o fotografie mu sluzili hlavne ako studie, ktore
nesk6r vyuzi l v portretovej maIbe. Uci l sa nielen
hIada-e kompoziciu,
urcova-e format,
zachytava-e til
pravu atmosferu fotografie, ale bol nuten i sam si i ch
vyvolava-e .
Pornocou tychto jeho portretov chcel
uchova-e
buducej generacii obraz skutocneho sveta, v kt ororn
vyrastal,
v ktorom mali Iudia uplne i ne hodno t y
a vedeli sa tesi 1: z obycaj nych veci. Dokazu pozera-e
na tento svet tak, ako sa nam to asi nikdy nepodar i
a aj ke~ maju toho malo, dokazu sa aj 0 to malo
podeli-e.
Vd'aka
tYmto
fotografiam
sa
v roku
1986
na
medzinarodnej
su-eaz i
v Mad'arsku,
umiestni l
rnedz i
p i atych najlepsich vo fotke .
Fotkarni uja Zsiga sa prezentova l na aJ vystave
II Fotografia
Vychodoslovenskeho
kraj a"
na
150.
vyrocie v roku 1989.
Vyber z tychto f otografii mal i
vyda-e aj knizne, avsak kv61i velmi veIkYrn nak l adom sa
vydaj knihy odlozil na dobu neurcitu .
Prechod od fotografie k maIbe
Po t ej to etape s fotografiami uj a Zsiga j eho zauj ern
o fotografiu klesa.
Fotoaparat sice celkom neodklada, ale do ruky
berie stetec. MaIbe sa venoval aj pretirn , ale nie az
tak i ntenzi vne. Po ciernobielych fotogra f iach zacina
odhalovat:
a hladat:
farbu,
jeho
funkciu
a vyraz.
Tvrdi, ze len techniku malby sa maze clovek uci-e, ale
4
rnaIba
sarna
0 sebe
musi
vychadzat
zo
samotneho
ciov ka, z j eho vnutra. Vytvara Sl vlastny humorny,
groteskny stYi .
V jeho prvYch fazach tvorby badat ove I a .vacsiu
voInost a odvahu
pr i rniesani fa r ieb a ukiadan i ich
vedIa
seba.
Najde
sa
aj
nep r oporcnost
a nevyvazenost
niektorych
kompozicii,
ale
vsetky
nedostatky vynahradzuj e f arebnost. V sucasnos ti vsak
u z rna viastny groteskny styi figuralnej a portre t ove j
maIby.
Portrety
V rnaIbe sa zaeal venovat predovsetkym portretovej
t vorbe ,
ktorej
sa
venoval
aj
vo
fotografii.
V sueasnosti su namety v jeho tvorbe
r6znorode. Pri
portretoch prechadza od realis t i c kych cez vysmesn e
a az rozpravkove , vsadene do roznych obdob i dej i n.
Samozre j rne
su
to
portrety
obycajnych
I udi ,
prostredia
Iudi
ktorych
stretava
z dedinskeho
s tale,
den co den,
a mozno prave preto dokaze
zachyti t tu j edinecnost kazdej tvare . Na j derne vsak
u neho aj napr.
autoportret , trosku vysmesny portret
otca
v dobovorn
obleeeni,
a port ety
karnara t ov,
umeicov.
Jeho zmysel pre detail ,
vypracovanie a dynarnicke
tahy stetcom narn vnucuje mysl i enku pohybu . Cakame na
zdvihnut ie,
alebo sklonenie hlavy, ki ipnu t i e oei ,
alebo az sibaisky usmev. Z jeho portre t ovych obrazov
ci t it
jednoduchost,
prirodzenost,
otvorenost,
a uprirnnost.
Ako ste si sarni rnoh i i vsimnut
nie
s6
to
klas i cke
portrety.
Jeho
prace
s6
vypovedou
sku t oenosti, vlastneho expresivneho pohIadu, pohIadu
ktor i ako keby pripominal pohIad cez farebne
s klo
s IahkYm
grotesknYr'n
podtonorn.
Vyuziva pritom
vlastnu paletu farieb, a ako som
sa dozvede l a, ani
sa ve I mi netrapi s ich
vyrniesavanYr'n, pretoze to
vsetko
prichadza
sarno.
PodIa
neho
je
na j d61ezitej sie
kresba.
Kto
sa dobre
ne nauei i
5
kreslit a zachytavat skutocnost, nemoze ani malovat.
Krajinomalba
KYm portretova tvorba
ustupuje,
do popredia
sa
dos t ava krajinomalba. Najvacsou inspiraciou je prenho
krajina
Medzibodrozia,
najma
Tisa
a La t orica.
Inspiraciu vsak cerpa aj z ulic dedin a mi est na
oko l i. Zachytava ich u urci tyeh na l adaeh, c i uz na
svitanie, alebo podvecer a snazi sa 0 zanechanie aj
u rc i tej dobovej stopy.
V krajinomalbach sa prejavuje silnejsi expresivny
rukopis, aj ked v jeho pripade je dost tazk~ u r covat
nejak~
presn~
pravidla
jeho
v rukopisu .
Plochy
nechava bez pevnych okrajov a kontur . Kyro kra j inky 5U
viae v chladnyeh odtienoeh, dediny a mesta su sko r
v teplych a prijemnych odtienoch. Prejavuje sa t u
6p l ne i ny rukopis ako pri portretoch a figurach.
Vyuziva
nacrtovi,
skycovyty
rukopis
ryehleho
stetea.
Na krajinomalby vyuziva skor akvarelove farby .
Osta t n~ diela robi
olejovYrni farbami na solol it .
Namet so zenskym telom Vd'acnYm nametom poklada aj zenske tela vsadene do u rc i teho kontextu, ako vyj adrenie nie l en materstva , krasy,
ale
aj
zvodno5ti ,
hriesnosti
a naplnenie t6zob.
Do kontrastu dava aj jernne vypracovan~ Iudsk~ telo s vyraznYmtienovanim a jednofarebne nat r e t ~ pozadie tvrdo ohranicene. 56 to postavy vacsino u v pohybe 5 urcityro vYrazom . Vacsina jeho diel je na predaj. Robi vsak aj diela vacsieho formatu, alebo so specialnou poziadavkou . Napr . portrety na objednavku, krajinky, kvietky a podobne.
56 vsak diela, ktore n i esu na predaj. S6 to vacsinou portr~ty rodiny, .kamaratov, ktore maj 6 6
prenho oveIa vacslU hodnotu. Tie mu visia nielen po
aj steny
ce l om dome , ale pomaly sa zaclnaJ u p l ni t
domou priateIov , ktori rovnako ocenuju jeho d i ela.
Po prv~ kr~t, ke~ som zbadala jeho maIby, bola sam si
ista, ze su to prace akademickeho maliara. Bo l a sorn
z nich nadsen~ a tak, ked' sa mi ponukla prilezi tost
dozvediet
sa
0 nom
viac,
nevahala
sorn.
VeIk~
prekvapenie pre mna bolo, ke~ som sa dozvedela, ze to
n ieje ziadni akademicky maliar, ale far~r. Na torn by
n i e zvlastneho nebolo, ale farar, ktor~ malu j e nahe
zeny !
Az
to
mi
utkvelo
v hlave ,
no
az
po
navs t eve j eho atelieru som pochop i la, ze on sa na
vsetko pozera ako farar a nie ako obyea j ny elovek .
Jeho
obrazy
hovoria
sami
za
seba .
Zachytava j u
atmosferu, naladu aj psychiku nielen auto r a, a l e a j
pr ostredia a modelu.
Mne osobne sa jeho prace velmi pae i a. Oslovili rna
h l avne
portrety.
Citim
v nich
nielen
pestros t
poei tov, ale otvorenos t
a j ednoduchost::. Vs i ml a sorn
povahu, rna
s i , ze na to a ku rna kIudnu, vyrovnanu
dost expresivnu malbu . Ako keby vset ku voInos t , ktoru
nern6ze mat:: ako farar,
hlada l a nachadza l v urneni,
v maIbe.
Myslim si, ze 0 tomto maIuj ucom fararovi budeme
este poeut . Mne na zaver moj e j prace ostava uz len
popriat mu vela uspeehov a vytrvalos t i do buduena,
a by nadalej malova l t ak , ako doteraz s laskou.
7
zdruzenie tvorivyeh urnelcov TICCE
v aprili
1979
sa
skupinka
maliarov,
grafikov,
soeharov
a spisovateIov
zijueieh
na
juhovyehode
Slovenska ,
rozhodla zalozit spo l ok amaterskyeh a
poloprofesionalnyeh urneleov .
Medzi zakladateImi boli napr . Tiszai Nagy Menyhert ,
La dislav Csoto, Stefan Bino, Ladis l av Mo l nar , Stefan
Sarogh a iny.
Od r oku 1 981 uz p6sobi tento spolok pod nazvorn
TICCE- prebrate
pornenovanle pre rnrtve rarnena riek
Tisi a Latoriee. reh sidlorn sa stalo mestske kulturne
stred is ko
KraIovskorn Chlmei. V nas l edujueich rokoeh
t ento
spolok
vystavuj e
uz
v rnes t ach
ako
Ve lke
Kapusany,
Cierna
nad
Tisou,
Komarno ,
Kos i ce ,
Br atislava, ale aj v Ma~arsku.
Ve I kYm
uspechom
povazovali ,
ked'
v roku
20 00
min i sterstvom vn6tra spolok TICCE zaevidovalo
ako
Iudove zdruzenie .
V tom obdobi malo zdruzenie okolo 25 sta l ych clenov ,
ktori spo l upraeovali aj s Mad'arskYm i , Romanskyrni a
PodkarpatskYmi umelcami .
Kazdorocne,
ako
vyber
z tvorby,
usporaduvaju
vystavy nielen na Slovensku, ale vd'aka spo l u prac i so
za h ranicnyrni urnelcami maj6 moznost vystavovat a ]
v zahranici.
V sucasnosti rna toto zdruzenie okolo 30 clenov .
8
Download

Zoltan ENZOE Nagy - Nagy ENZOE Zoltán