Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 1–3
COMPARISON OF NORIKER, SILESIAN NORIKER, AND CZECH–MORAVIAN BELGIAN
HORSE POPULATION IN THE CZECH REPUBLIC
POROVNÁNÍ POPULACE NORIKA, SLEZSKÉHO NORIKA A ČESKOMORAVSKÉHO
BELGICKÉHO KONĚ V ČESKÉ REPUBLICE
Zuzana ČAPKOVÁ1, Luboš VOSTRÝ2, Lea ANDREJSOVÁ1, Renata MASOPUSTOVÁ 1, Olga
KRACÍKOVÁ1
1 Katedra
2
obecné zootechniky a etologie, Česká zemědělská univerzita v Praze
Katedra genetiky a šlechtění, Česká zemědělská univerzita v Praze
The aim of this study was to monitor the amount of inbreeding and generation interval in the Czech draft horse populations. The inbreed
procedure was used for calculations (SAS, 2005). The foals born in the period 1990–2007 and registered as Silesian Noriker (SN–917), Noriker
(N–1986), and Czech–Moravian Belgian horse (CMB–2323) were used as the reference populations. The average value of coefficient
inbreeding (Fx) for the whole population of SN, N, and CMB was 3.39 %, 1.56 %, and 2.88 %, respectively. In the analysed period, the
inbreeding increased in all of breeds. In SN inbreeding increased from 2.01 % to 4.32 %. In CMB, Fx increased from 2.50 % to 4.52 %. The
situation in N was similar; Fx was changed from 1.21 % to 2.41 %. Inbreeding increased in both sexes. Generation interval (L) between parents
and their offsprings was 8.5 yrs in SN, 8.9 yrs in N, and 8.6 years in CMB. Shorter L between the mothers and their offsprings than between
the fathers and their offsprings was found. The results of this study indicate pressing necessity of active management of the rate of inbreeding
in the future.
Key words: inbreeding, generation interval, Silesian Noriker, Noriker, Czech–Moravian Belgian horse
Many horse breeds suffered severe decreases in number in
the last centuries; therefore it is important to evaluate the
amount of genetic variability still present in those populations
in order to develop conservation programmes (Barker, 2001).
Genetic diversity of genetic resources of farm animals (SN,
CMB) is essential to genetic vicissitude preservation, and to
allow rapid adaptation with changing breeding objectives
(Notter, 1999). Inbreeding is an important parameter to monitor
genetic diversity and it was calculated in many species of farm
animals. To reduce the inbreeding rate in populations, many
strategies, such as equalization of family sizes (Wang, 1997),
choice of parents (Caballero and Toro, 2000) and various
systems of group (Nomura and Yonezawa, 1996) have been
proposed. In horse breeding the long generation interval can
be seen as a characteristic feature and is the consequence of
the late onset of breeding utilization following a series of
performance tests and long reproductive lifetime. Lengthening
of generation intervals helps to keep inbreeding low and may
be used to compensate for the number of stallions and
breeding mares used.
Material and methods
Foals born in period 1990–2007 and registered as Silesian
Noriker (SN–917), Noriker (N–1986) and Czech–Moravian
Belgian horse (CMB–2323) were reference populations. The
database was provided by the Horse Breeder’s association of
the Czech Republic (ASCHK, www.aschk.cz). Coefficient of
inbreeding (Fx) was estimated in full pedigree (Wright, 1922),
i.e. all generations through to founders was involved (1907–
2007), with using INBREED procedure of programmed
package SAS (2005). Generation intervals were computed for
the selection pathways sire to sons (Lmm), sire to daughters
(Lmf), dam to sons (Lfm), and dam to daughters (Lff) using the
average age of parents at the birth of their offspring kept for
breeding. Average generation interval L was computed with
using next formula: L=Lmm + Lmf + Lfm +Lff /4 (Sørensen et
al. 2005).
Results and discussion
Mean inbreeding coefficients of Silesian Noriker stallions and
mares born in period 1990–2007 were 3.55% and 3.38%,
respectively. Fx was estimated lower in Czech–Moravian
Belgian horse namely 3.21% and 2.82% in stallions and
1
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
mares. In Noriker stallions was mean inbreeding coefficient
2.20% and 1. 93% in mares. The average value of coefficient
inbreeding for whole population there was 3.39%, 2.88% and
1.56% in Silesian Noriker, Czech–Moravian Belgian horse and
Noriker, respectively. In Silesian Noriker during the whole
period, the inbreeding raised, in animals born in 1990–1992,
there was Fx=2.23%, whereas in animals born in 2005–2007,
there was Fx=4.06%. Inbreeding coefficient was rising in both
sexes. In Czech–Moravian Belgian horse, on the start of this
period there were inbreeding 1.93% and in the end of this
period there were value of 4.16%. Similar situation was in
Noriker, too. On the beginning these period the average value
was 1.21% and in the end 2.41%. Mean value of inbreeding
coefficient in draft horse populations in Czech republic is
shown in Graph 1. In population of Old Kladruby horses there
was Fx= 5.52% (Jakubec et el., 2006). In German draft horse
breeds Aberle (2003) calculated Fx, mean value was in range
1.7–6.5% according to breed competence. The overall Fx
reported in the literature were 8.5% for Andalusian horses
(Valera et al., 2005), 6.6% for Italian Haflingers (Gandini et al.,
1992), 10.8% for Lipizzaner horse (Zechner et al., 2002),
15.6% for Friesian horse (Sevinga et al., 2004) and 5% for
Austrian population of Noriker (Druml et al., 2009).
Overall generation interval L between parents and their
offspring were 8.5 years in Silesian Noriker, 8.6 years in
Czech–Moravian Belgian horse and 8.9 years in Noriker.
Generation interval between foals born in 1990–2007 and
their fathers was calculated 9.5 years, 9.6 years and 9.2 years
in Silesian Noriker, Noriker and Czech–Moravian Belgian
horse, respectively. Between mothers and their offspring
generation interval were estimated 8.4 years, 8.8 years and
8.5 years in Silesian Noriker, Noriker and Czech–Moravian
Belgian horse, respectively. In Andalusian horse L was found
L=10.1 yrs (Valera et al., 2005), in Austrian population of
Noriker horses L was amounted to 7.9 yrs (Druml et al., 2009).
Moureaux et al. (1996) found average generation intervals in 5
horse breeds in France from 9.7 yrs in Arabian horses to 11.8
yr in French trotters and in Irish draught horse there was
L=11.7 years (O’ Toole et al., 2001). In many studies
generation interval was observed in selection pathways too. In
Norwegian trotters L between fathers and son and fathers and
daughter were 11.2 and 10.9 years, respectively. The
corresponding generation intervals between mothers and son
and mothers and daughter were 11.7 and 11.1 years
(Klementsdal, 1993).
0, 07
0, 06
SN stallions
0, 05
N stallions
CMB stallions
Fx
0, 04
SN mares
N mares
0, 03
ČMB mares
0, 02
0, 01
0
1990 91
92
93 94
95
96 97
98 99
2000 01
02
03 04
05 06 2007
Graph 1
Inbreeding coefficient stallions and mares in Silesian Noriker, Noriker and Czech–Moravian Belgian horse
Graf 1
Koeficient inbrídingu ţrebcov a kobýl slezkého norika, norika a česko-moravského belgického koņa
Souhrn
Slezský norik (SN), norik (N) a českomoravský belgický kŧņ
(ČMB) jsou chladnokrevná plemena koní chovaná na území
České republiky. Cílem analýzy byl odhad koeficientu
inbreedingu (Fx) a generačního intervalu slezského norika
(SN) a českomoravského belgického koně (ČMB) narozených
v letech 1990–2007. U celkové populace SN je prŧměrná
hodnota Fx 3,39 %, u N 1,56 % a 2,88 % u ČMB. Během
sledované periody vzrostla prŧměrná hodnota Fx u všech
2
sledovaných plemen koní. Stoupající trend byl pozorován
u obou pohlaví. Generační interval mezi rodiči a jejich potomky
byl 8,5 let u SN, 8,9 let u N a 8,6 let u ČMB. Kratší generační
interval byl pozorován mezi matkami a potomky neţ mezi otci a
potomky. Výsledky studie naznačují nutnost zlepšit
management chovu a připařovacích plánŧ z dŧvodu stoupající
inbreedingu v populaci chladnokrevných koní.
Klíčová slova: inbreeding, generační interval, slezský norik,
norik, českomoravský belgický kŧņ
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Literatura
ABERLE
K.
2003.
Untersuchung
der
Verwandtschaftsverhältnisse, Inzucht und genetischen
Distanzen bei den deutschen Kaltblutpferderassen. Ph. D.
Thesis. Tierärztliche Hochschule Hannover. Germany.
BARKER, J.S.F. 2001. Conservation and management of
genetic diversity: a domestic animal perspective. Canadian
Journal of Forest Research, 31, 588–595.
CABALLERO, A. – TORO, M.A. 2000. Interrelations between
effective population size and other pedigree tools for
management of conserved populations. Genetical Research,
75, 331–343.
DRUML, T. – BAUMUNG, R. – SOLKNER, J. 2009. Pedigree
analysis in the Austrian Noriker draught horse: genetic
diversity and the impact of breeding for coat colour on
population structure. Journal of Animal Breeding and
Genetics, 126(5), 348–356.
GANDINI, G.C. – BAGNATO, A. – MIGLIOR, F. –
PAGNACCO, G. 1992. Inbreeding in the Italian Haflinger
horse. Journal of Animal Breeding and Genetics, 109 (6),
433–443.
JAKUBEC, V. – MAJZLÍK, I. – SCHLOTE, W. – VOSTRÝ, L. –
VOLENEC, J. 2006. Genetická variabilita v populácii
genetickej rezervy starokladrubského koņa: inbríding a
parametre lineárneho popisu exteriéru. Acta fytotechnica et
zootechnica 9 (Mimoriadne – Special), 185–188.
KLEMETSDAL, G. 1993. Demographic parameters and
inbreeding in the Norwegian trotter. Acta Agriculturae
Scandinavica, 43(1), 1 – 8.
MOUREAUX, S. – VERRIER, E. – RICARD, A. – MERIAUX,
J. C. 1996. Genetic variability within French race and riding
horse breeds from genealogical data and blood marker
polymorphism. Genetics Selection and Evolution, 28, 83–
102.
NOMURA, T. – YONEZAWA, K. 1996. A comparison of four
systems of group mating for avoiding inbreeding, Genetics
Selection Evolution, 28, 141–159.
NOTTER, D.R. 1999. The importance of genetic diversity in
livestock populations of the future. Journal of Animal Science,
77, 61–69.
O’TOOLE, H. – BROPHY, P.O. – KELLEHER, D.L. – QUINN,
K. – ALDRIDGE, L.I. 2001. Characterisation of the Irish
draught horse population in Ireland. Irish Draught Horse
Society, Ireland.
SAS, 2005. SAS/STAT® 9.1 User's Guide. Cary, NC: SAS
Institute Inc. 5121 pp.
SEVINGA, M. – VRIJENHOEK, T. – HESSELINK, J.W. –
BARKEMA, H.W. – GROEN, A.F. 2004. Effect of inbreeding
on the incidence of retained placenta in Friesian horses.
Journal of Animal Science, 82 (4), 982–986.
SØRENSEN, A.C. – SØRENSEN, M.K. – BERG, P. – 2005.
Inbreeding in Danish Dairy Cattle Breeds. Journal of Dairy
Science, 88, 1865–1872.
VALERA, M. – MOLINA, A. – GUTIÉRREZ, J.P. – GÓMEZ, J. –
GOYACHE, F. 2005. Pedigree analysis in the Andalusian
horse: Population structure, genetic variability and influence of
the Carthusian strain. Livestock Production Science, 95, 57–
66.
WANG, J. 1997. More efficient breeding systems for
controlling inbreeding and effective size in animal populations.
Heredity, 79, 591–599.
WRIGHT S. 1922. Coefficients of Inbreeding and Relationship.
American Naturalist 56, 330–338.
ZECHNER, P. – SÖLKNER, J. – BODO, I. – DRUML, T. –
BAUMUNG, R. – ACHMANN, R. – MARTI, E. – HABE, F. –
BREM, G. 2002. Analysis of diversity and population structure
in the Lipizzan horse breed based on pedigree information,
Livestock Production Science, 77 (2–3), 137–146.
Kontaktní adresa:
Ing. Čapková Zuzana, Czech University of Life Sciences
Prague, Faculty of Agrobiology, Food and Natural Resources,
Department of Husbandry and Ethology of Animals, Kamýcká
129, 165 21 Prague; [email protected]
This work was supported by the Ministry of Education, Youth
and Sports of the Czech Republic (Project No. MSM
6046070901)
3
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 4–9
SIMULÁCIA VPLYVU NÁHODNÉHO PRIPÁROVANIA A SELEKCIE PODĽA ODHADNUTÝCH
BLUP PLEMENNÝCH HODNÔT NA VÝŠKU PRÍRASTKU INBRÍDINGU V POPULÁCII
PINZGAUSKÉHO PLEMENA NA SLOVENSKU
STOCHASTIC SIMULATION OF RANDOM MATING AND SELECTION ON BLUP BREEDING
VALUES ON INCREASE OF INBREEDING IN POPULATION OF THE SLOVAK PINZGAU
BREED
Radovan KASARDA, Ondrej KADLEČÍK
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
The research evaluated direct effect of population structure in breeding programme and influence of selection intensity on increase of
inbreeding per generation. The impact of strategy change and intensity of selection, or the change of mating strategy with the aim to minimize
increase of inbreeding was analyzed by the Monte Carlo stochastic simulation, according to the existing population structure. Comparison was
made under random mating and phenotypic selection, or selection on BLUP breeding values. The BLUP selection resulted into higher increase
of inbreeding in all designed alternatives. The increase of inbreeding was significantly higher in the alternative with 4 (dif = 1.2696+), or. 5 (dif =
0.8665+) sires of the selected sires. With use of 2 or 3 sires the differences were not significant. The intrapopulation diversity is an important
part of global biodiversity, not only in case of wild–living but also farm animals. A critical value for the measurement of genetic diversity loss in
population is the rate of inbreeding. For saving genetic diversity and prevention of population loss it is important to minimize the increase of
inbreeding in small populations as endangered breeds. The classical approach was based on balancing ratio of sires and dams in the mating
programme. Contrariwise, in most of the commercial populations small number of sires is used with high mating ratio. Keeping high number of
sires is also problematic. According to the long–term genetic contribution theory, it is possible to model multigenerational development of
pedigrees. This approach was validated by stochastic simulation. Future research will be oriented on the simulation of the development under
the BLUP selection with determined mating.
Key words: Pinzgau breed, mating strategy, inbreeding
Moderné šľachtiteľské programy dobytka sa vyznačujú
presnými metódami odhadu plemenných hodnôt a značným
pouţívaním reprodukčných technológií. Hoci tieto programy
vedú k rýchlemu genetickému zisku, vedú takisto k akumulácii
inbrídingu cez zvýšený vplyv malého počtu selektovaných
jedincov resp. rodín. Z tohto dôvodu, inbríding rastie na
akcelerujúcu hodnotu väčšiny druhov a ekonomické straty cez
inbríding sú značné. Inbríding depresia sa vyskytuje u
produkčných znakov, ako rast a produkcia mlieka, a znakov
zdravia, ako plodnosť a hlavne preţiteľnosť.
Kadlečík et al. (1999) a Kasarda et al. (1999) zohľadnili
prírastok inbrídingu ako významný faktor, ktorý zniţuje
genetický zisk v alternatívach šľachtiteľského programu
pinzgauského plemena na Slovensku, resp. spoločnej
stratégie šľachtenia pinzgauského plemena na Slovensku
a v Rakúsku. Ako zistili, prírastok inbrídingu je významne
ovplyvnený počtom zaradených preverených býkov na elitné
pripárovanie. Zaraďovaním vyššieho počtu mladých
nepreverených býkov v pripárovacích plánoch je moţné zníţiť
prírastok inbrídingu, zároveņ však bude dosahovaný niţší
genetický zisk.
Miera vzostupu inbrídingu za generáciu (F) je daná
predovšetkým veľkosťou plemennej skupiny. Pritom sa musí
4
rozlišovať medzi aktuálnou (N) a efektívnou veľkosťou
populácie (Ne). Selekcia ovplyvņuje genetickú variabilitu
priamo a to po prvé zmenou frekvencie génov, a po druhé
nerovnováhou väzieb medzi selektovanými lokusmi a
nepriamo zmenou rodinovej štruktúry a tým spôsobujúc stratu
genetickej variability inbrídingom v populáciách obmedzenej
veľkosti (Verier et al., 1991).
Podľa Meuwissena (1991) inbríding ovplyvņuje
predpovedaný geneticky zisk z krátkodobého hľadiska (t.j. do
10 generácie), len marginálne. Časový horizont v šľachtení
mliekového dobytka je pribliţne 25 rokov, pričom časový
horizont definuje ako periódu počas ktorej šľachtená
populácia bude uzavretá. Ta je obvykle kratšia ako 10
generácii.
Inbríding ma vysoko signifikantný negatívny vzťah
k preţiteľnosti zvýšenie inbrídingu o 1% predstavuje zníţenie
preţiteľnosti v priemere o 40 dní (Caraviello et al., 2000).
Caballero et al. (1996) tieţ uvádzajú, ţe zvýšené hodnoty
inbrídingu v selekčných programoch môţu významne
ovplyvniť strednodobú a dlhodobú odpoveď na selekciu a
reprodukčnú schopnosť redukciou genetickej variability,
inbríding depresiou a redukovanou schopnosťou fixovať
významné gény. Umelá selekcia vedie k zvýšeniu veľkosti
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
skupín a redukcii efektívnej veľkosti populácie. Toto môţe byť
čiastočne dôleţité v malých intenzívne selektovaných
nukleových populáciách kde je selekcia zaloţená na odhade
plemenných hodnôt podľa indexu, resp. BLUP animal modelu.
To síce zvýši presnosť selekcie cez rodinovú informáciu ak je
dedivosť nízka, ale zároveņ zhorší efekt selekcie na inbríding.
Kasarda, Kadlečík (2001, 2004), Kadlečík et al. (2002),
Kasarda et al. (2002a, 2002b, 2002c) hodnotili metódou
dlhodobých genetických príspevkov súčasný šľachtiteľský
program pinzgauského plemena na Slovensku a jeho
alternatívy s ohľadom na genetický zisk, presnosť selekčného
indexu, generačný interval a prírastok inbrídingu. Ako
konštatovali so zvyšujúcim sa počtom zaradených
plemenných býkov v schéme klesal genetický zisk. Pri
rovnakom počte zaradených plemenných býkov, schéma
šľachtenia s vyuţitím MOET viedla k najvyššiemu
genetickému zisku ale aj k najvyššiemu prírastu inbrídingu. Pri
reštrikcii inbrídingu v šľachtiteľskom programe sa ako vhodná
alternatíva javila kombinácia šľachtenia s vyšším podielom
mladých býkov v plemenitbe, MOET a pouţitím preverených
býkov v elitnom párení. Kasarda, Kadlečík (2004), Kasarda,
Kadlečík (2005a, 2005b, 2005c) pouţitím metódy dlhodobých
genetických príspevkov analyzovali moţnosti rozvoja
pinzgauskej populácie na Slovensku. Odporúčajú zvýšenie
počtu ročne selektovaných preverených býkov, vzhľadom na
udrţanie prírastku inbrídingu pod úrovņou 1% za generačný
interval ako vyplýva z globálnej stratégie FAO (1992)
a zároveņ dostatočný genetický zisk.
Sánchez et al. (2003) prezentovali stratégiu, ako
dosiahnuť najniţšiu moţnú úroveņ prírastku inbrídingu (ΔF)
v populácii s rozdielnym počtom samcov a samíc a náhodnom
párení, pretoţe pre zachovanie diverzity v malých
populáciách, ako aj populáciách v zoologických záhradách, je
nevyhnutné minimalizovať ΔF. Klasický prístup, je
charakterizovaný potrebou rovnakého počtu samcov a samíc
a bol dlho povaţovaný za jediný systém s najniţším
prírastkom inbrídingu. Na druhej strane však vedie k redukcii
rodinovej variability. Veľa populácii v skutočnosti skôr
vykazuje háremovú štruktúru veľmi širokým pripárovacím
pomerom, resp. je veľmi obtiaţne manaţovať vysoký počet
dospelých plemenných samcov. Ako konštatujú, princíp
dlhodobých
genetických
príspevkov
v populáciách
s prekrývajúcimi sa generáciami je kľúčom k zniţovaniu ΔF.
Predpokladom redukcie inbrídingu v takýchto malých
populáciách je podľa autorov v zriadení šľachtiteľskej
štruktúry, v ktorej je kontrolovaný zisk samcov v kaţdej
generácii. Takýto predpoklad viedol k vývoju stratégií kde
nahradzovanie jedincov selekciou bolo zaloţené na
rodokmeni (t. j. syn nahradil otca). Rozvojom týchto stratégií
sú multigeneračné selekčné schémy, kde genetické príspevky
predkov a potomkov sú riadené tak aby odstránili všetky
nepresnosti ohľadne úloh v šľachtení, čiţe samčí potomkovia
sú rovnomerne distribuovaní v populácii samíc. Takýmto
postupom je eliminovaná výberová variancia genetických
príspevkov v kaţdej plemennej kategórii a konzekventne sa
minimalizuje ΔF. Takáto schéma umoţņuje zisk najniţšieho
moţného ΔF pouţitím iba rodokmeņa a poukazuje na
moţnosť budúceho zníţenia ΔF na úroveņ niţšiu ako pri
náhodnom párení, tým ţe realizujeme preferenčné párenie a
nie tým ţe mu predchádzame.
Fernández et al. (2003) navrhli alternatívnu metódu,
zaloţenú na minimalizácii globálnej príbuznosti, ktorá
predpokladá determináciu príspevkov tak aby výsledkom
v populácii bola najniţšia úroveņ inbrídingu. Na potvrdenie
rozdielov relatívnej efektívnosti rozličných metód vyuţili
počítačové simulácie. Ako konštatujú v závere vykazuje
metóda zniţovania globálnej príbuznosti dostatočne vyššiu
flexibilitu a robustnosť v reálnych podmienkach.
Ekonomický význam inbrídingu v čistokrvnej populácii
pinzgauského plemena na Slovensku analyzovali Kasarda,
Kadlečík (2007). Ako zistili stúpajúca hodnota inbrídingu
v populácii má negatívny dopad na plemenné hodnoty
produkcie mlieka, tuku, bielkovín v kg aj slovenského
produkčného indexu v Sk. Ekonomický dopad inbrédnej
depresie odhadli na –39,60 Sk pre SPI, –8,95 kg PH mlieka, –
0,37 kg PH tuku a –0,36 kg PH bielkovín.
Cieľom práce bolo vyhodnotiť vplyv pripárovacej stratégie
na výšku inbrídingu v populácii pinzgauského plemena na
Slovensku.
Materiál a metódy
Hodnotili sme priamy efekt štruktúry populácie
v šľachtiteľskom programe a miery intenzity selekcie na
prírastok inbrídingu za generáciu. Vzhľadom na existujúcu
štruktúru populácie sme pomocou stochastickej simulácie
Monte Carlo (Kremer et al., 2002, 2006) analyzovali vplyv
zmeny stratégie a intenzity selekcie, resp. zmeny pripárovacej
stratégie s cieľom minimalizovania prírastku inbrídingu.
Ako základnú selekčnú stratégiu sme pouţili selekciu
podľa fenotypových hodnôt (nameranej úţitkovosti). Pri
hodnotení vplyvu intenzity selekcie sme alternatívne pouţili
selekciu podľa odhadnutých plemenných hodnôt. Pri selekcii
sme v populácii pouţili princíp selekcie podľa jednotnej
výberovej hranice s obmedzením párenia príbuzných (Wray,
Goddard, 1994; Meuwissen, Sonneson 1998). Pri hodnotení
vplyvu pripárovacej stratégie sme porovnávali výsledok pri
náhodnom párení. V oboch pripárovacích stratégiách sme
pouţili rovnaký fixný podiel párení pripadajúci na jedného
rodiča, vyuţívanie plemenníkov v inseminácii rovnakým
podielom a predpokladu, ţe jedince v generácii 0 sú základní
predkovia, bez známej rodokmeņovej štruktúry.
Alternatívy sme zhodnotili podľa aktuálnej výšky koeficientov
a hodnôt príbuznosti resp. trendov prírastku inbrídingu.
Vstupné parametre simulácie:
Počet selektovaných otcov býkov:
2, 3, 4, 5
Počet selektovaných matiek býkov:
40
Koeficient dedivosti selekčného indexu h2:
0,091
Podiel pohlavia potomstva:
50: 50
Počet generácii:
10
Direkcionálna selekcia OB a MB
Selekčný algoritmus: selekcia podľa jednotnej výberovej
hranice s obmedzením párenia príbuzných
5
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
v populácii prezentujú hodnoty Rxy resp. Fx. Hodnoty Rxy resp.
Fx ako aj ΔF sú uvádzané v percentuálnom vyjadrení.
Podľa výsledkov uvedených v tabuľke 1 je moţné
sledovať ako bol simulovaný vývoj výstavby rodokmeņovej
štruktúry v populácii. V alternatíve s 2 selektovanými otcami
býkov bol dosiahnutý najvyšší prírastok inbrídingu za
generáciu, ktorého priemerná hodnota predstavovala 4,25 %
za generáciu. So zaraďovaním vyššieho počtu otcov býkov
mal prírastok inbrídingu klesajúcu tendenciu, keď jeho
hodnota klesala v priemere na 3,14 % pri 3 otcoch býkov,
2,42 % pri 4 otcov býkov, resp. 2,17 % pri zaradení 5 otcov
býkov.
Výsledky a diskusia
Viacerí autori pri hodnotení inbrídingu v pripárovacích plánoch
zohľadņujú v populáciách selekciu na princípe odhadu BLUP
plemenných hodnôt, pričom porovnávacou stratégiou je
náhodné párenie zvierat v populácii (panmixia) – teda rovnaká
šanca všetkých jedincov obidvoch pohlaví produkovať
potomstvo (Falconer, 2004; Sánchez et al., 2003, Silvela, Diez
– Barra, 1985, Bulmer, 1971).
Ako východisko sa
predpokladá neselektovaná populácia s výberom zvierat
podľa fenotypových hodnôt. Odhad vývoja príbuznosti
Tabuľka 1
Výsledky simulácie vplyvu náhodného pripárovania a selekcie podľa fenotypových hodnôt na výšku prírastku
inbrídingu v populácii pri rôznom počte otcov synov
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
2
Fx [%]
0
5,469
11,13
15,84
21,74
24
27,88
31,67
34,5
38,3
Rxy [%]
13,13
22,51
34,04
42,28
49,79
58,06
63,85
70,48
76,68
83,08
ΔF [%]
0
2,879
4,123
4,586
5,086
5,049
5,022
5,015
4,976
4,995
3
Fx [%]
0
4,583
7,917
12,19
15,86
18,87
21,63
23,2
26,6
30,1
Rxy [%]
8,75
16,68
23,39
32,68
38,71
43,84
49,91
54,05
59,69
68,46
ΔF [%]
0
2,418
3,002
3,416
3,647
3,734
3,743
3,629
3,611
3,658
4
Fx [%]
0
2,891
6,23
9,619
11,05
14,94
17,66
19,66
21,91
23,54
Rxy [%]
6,563
13,6
17,45
22,68
29,14
34,64
39,61
43,53
47,76
52,75
ΔF [%]
0
1,532
2,256
2,677
2,649
2,82
2,928
2,963
2,958
2,917
5
Fx [%]
0
2,688
5,13
8,637
10,41
12,03
16,5
17,59
19,31
22,27
Rxy [%]
5,25
10,45
16,02
21,33
26,25
32,17
35,6
40
43,57
48,42
ΔF [%]
0
1,425
2,119
2,433
2,464
2,403
2,599
2,606
2,577
2,612
FX – coefficient of inbreeding; RXY – relationship coefficient; ΔF – trend of inbreeding
Table 1
Simulation results of random mating and phenotypc selection on increase of inbreeding in population
according to number of sires of sires
(1) generation
V populácii pinzgauského dobytka na Slovensku sú
jedince selektované podľa odhadnutých plemenných hodnôt
BLUP a preto bol pre porovnanie simulovaný vývoj v populácii
za podmienok náhodného párenia (tak ako v predchádzajúcej
alternatíve). Všetky sledované parametre mali na začiatku
nulovú hodnotu. Podľa výsledkov uvedených v tabuľke 2 je
moţné sledovať ako bol simulovaný vývoj výstavby
rodokmeņovej štruktúry v populácii. V alternatíve s 2
selektovanými otcami býkov bol dosiahnutý najvyšší prírastok
6
inbrídingu za generáciu, ktorého priemerná hodnota
predstavovala 5,66 % za generáciu. So zaraďovaním
vyššieho počtu otcov býkov mal prírastok inbrídingu klesajúcu
tendenciu, keď jeho hodnota klesala na 3,71 % pri 3 otcoch
býkov, 3,64 % pri 4 otcov býkov resp. 2,99 % pri zaradení 5
otcov býkov.
Selekcia podľa BLUP plemenných hodnôt má za následok
vyšší prírastok inbrídingu vo všetkých sledovaných
alternatívach. Prírastok inbrídingu bol štatisticky preukazne
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
vyšší v alternatíve so zaradením 4 otcov býkov (dif = 1,2696+)
resp. pri zaradení 5 otcov býkov (dif = 0,8665+). Pri zaradení
Tabuľka 2
Generácia
2, resp. 3 otcov býkov rozdiel nebol štatisticky významný.
Výsledky simulácie vplyvu náhodného pripárovania a selekcie podľa odhadnutých BLUP plemenných hodnôt
na výšku prírastku inbrídingu v populácii pri rôznom počte otcov synov
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
2
Fx [%]
0
5,469
15,51
20,53
26,53
32,54
38,02
42,45
46,19
50,78
Rxy [%]
13,13
27,98
42,4
52,29
64,12
73,95
84,53
92,93
99,67
109,7
ΔF [%]
0
2,879
5,525
6,128
6,511
6,827
7,069
7,184
7,204
7,279
3
Fx [%]
0
4,271
7,422
13,07
18,86
21,1
27,46
31,41
35,05
40,58
Rxy [%]
8,75
16,11
28,77
34,98
43,43
51,99
62,94
67,69
79,25
87,18
ΔF [%]
0
2,255
2,849
3,569
4,229
4,315
4,668
4,884
5,024
5,252
4
Fx [%]
0
3,281
9,844
12
18,43
23,82
27,83
30,86
34,38
38,16
Rxy [%]
0,563
16,08
25,4
32,77
45,71
54,28
60,85
68,21
75,27
81,42
ΔF [%]
0
1,744
2,444
3,578
4,151
4,62
4,871
4,947
4,991
5,05
5
Fx [%]
0
2,625
6,938
11,47
15,59
19,71
22,45
24,18
27,93
32,22
Rxy [%]
5,25
12
19,46
29,47
37,39
44,59
49,41
57,26
62,18
68,11
ΔF [%]
0
1,397
2,457
3,155
3,566
3,65
3,935
3,867
3,886
3,99
FX – coefficient of inbreeding; RXY – relationship coefficient; ΔF – trend of inbreeding
Table 2
Simulation results of random mating and selection on BLUP breeding values on increase of inbreeding in
population according to number of sires of sires
Selekciu jedincov podľa BLUP plemenných hodnôt vo svojich
prácach aplikovali Caballero et al. (1996), Meuwissen,
Sonneson (1998), Fernández et al. (2003), WINDIG,
Engelsma (2008), ako uvádzajú je moţné preukazne zníţiť
prírastok inbrídingu v šľachtiteľskom programe. Prírastok
inbrídingu dosiahnutý fenotypovou selekciou a náhodným
párením bol (Falconer, 2004) ako pri selekcii podľa BLUP
plemenných hodnôt. Obdobné závery uvádzajú Falconer
(2004), Sánchez et al. (2003), Silvela, Diez – Barra (1985),
Bulmer (1971) v porovnaní so stratégiou maximálneho
obmedzenia inbrídingu v populácii, resp. Sørensen et al.
(2005), Honda et al. (2004), Nomura (1999), Caballero et al.
(1996) v porovnaní s asortatívnym párením, či Sørensen et
al. (2005), Falconer (2004), Sánchez et al. (2003) pri
faktoriálnom párení, resp. pripárovaním s obmedzením
párenia so starým otcom ako spoločným predkom Wright
(1922), Kimura, Crow (1963).
Záver
Vnútropopulačná diverzita je dôleţitou zloţkou globálnej
biodiverzity nielen voľne ţijúcich ale aj hospodárskych zvierat.
Kritickou hodnotou pre meranie straty genetickej diverzity
v populácii je prírastok inbrídingu. Pre zachovanie genetickej
diverzity a zabránenie straty je nevyhnutné minimalizovať
prírastok inbrídingu v malých populáciách akými sú aj
ohrozené plemená (GRUNDY et al., 1998, 1999). Klasické
riešenie vyţadovalo vyrovnanie počtu otcov a matiek
v pripárovacom pláne (WRIGHT, 1938). Naopak vo väčšine
komerčných populácií sa vyuţíva nízky počet plemenných
zvierat s vysokým pripárovacím podielom. Problémom je tieţ
udrţiavať vysoký počet dospelých plemenných samcov.
SÁNCHEZ et al. (2003) uvádza, ţe na podklade teórie
dlhodobých genetických príspevkov je moţné modelovať
viacgeneračný vývoj v rodokmeņoch. Tento predpoklad sa
potvrdil stochastickou simuláciou. Ďalší výskum bude
zameraný na porovnanie efektu selekcie podľa BLUP
plemenných hodnôt pri pouţití zámerného pripárovania.
Súhrn
Hodnotený bol priamy efekt štruktúry populácie
v šľachtiteľskom programe a vplyv intenzity selekcie na
7
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
zvýšenie inbrídingu za generáciu. Vzhľadom na existujúcu
populačnú štruktúru bol simuláciou Monte Carlo analyzovaný
vplyv zmeny stratégie a intenzity selekcie resp. zmeny
pripárovacej stratégie s cieľom minimalizovať prírastok
inbrídingu. Porovnané boli schémy s náhodným pripárovaním
a selekciou podľa fenotypu resp. selekciou podľa BLUP
plemenných hodnôt. Selekcia podľa BLUP vo všetkých
alternatívach vyšší vzostup inbrídingu. Zvýšenie inbrídingu
bolo signifikantné so 4 (dif = 1.2696+), resp. 5 (dif = 0.8665+)
selektovanými otcami synov. Vnútropopulačná diverzita je
dôleţitou časťou globálnej diverzity nie len voľne ţijúcich ale
aj hospodárskych zvierat. Pre zachovanie genetickej diverzity
a prevenciu jej straty v populácii je dôleţité minimalizovať
vzostup inbrídingu v malých populáciách akými sú aj
ohrozené plemená. Klasický prístup bol zaloţený na
vyrovnávaní podielu selektovaných matiek a otcov
v pripárovacom programe. Naopak v o väčšine komerčných
populácií je vyuţívaný malý počet otcov s vysokým
pripárovacím podielom. Na základe teórie dlhodobých
genetických príspevkov je moţné modelovať viacgeneračnú
výstavbu rodokmeņov. Tento predpoklad bol overený
stochastickou simuláciou. Výskum bude v budúcnosti
orientovaný na simuláciu selekcie podľa odhadnutých BLUP
plemenných hodnôt v zámernom pripárovaní.
Kľúčové slová: pinzgauské plemeno, pripárovacia stratégia,
inbríding
Táto publikácia bola vytvorená realizáciou projektu
„Excelentné centrum ochrany a vyuţívania agrobiodiverzity
kód ITMS projektu: 26220120015“, na základe podpory
operačného programu Výskum a vývoj financovaného
z Európskeho fondu a projektu VEGA 1/0046/10.
Literatúra
BULMER, M.G. 1971. The effect of selection on genetic
variability; The Amer. Natur., Vol. 105, No. 943, may – june, p.
201 – 211.
CALLABERO, A. – SANTIAGO, E. – TORO, M.A. 1996.
Systems of Mating to Reduce Inbreeding in Selected
Populations; Animal Science, Vol. 62, 431 – 442.pp.
CARAVIELLO, Z. – WEIGEL, K.A. – GIANOLA, D. 2000.
Analysis of the relationship between linear type traits,
inbreeding and survival in US Jersey cows; Journal of Animal
Science Vol. 79, Supplement 1, 24 p.
FALCONER, D.S. 2004. Introduction to Quantitative Genetics,
2004, Longman, Essex, UK, 3. vydanie.
FAO. 1992. The Management of Global Animal Genetic
Resources; Proceedings of an FAO Expert Consultation,
Rome, Italy, 309 p.
FERNÁNDEZ, J. – TORO, M.A. – CABALLERO, A. 2003.
Fixed contributions vs. minimization of global coancestry to
control inbreeding in small populations. In: Genetics, Vol. 165,
885 – 894 pp.
HONDA, T. – NOMURA, T. – MUKAI, M. 2004. Reduction of
inbreeding in commercial females by rotation mating with
several sire lines. In: Gener. Sel., Vol. ,36, 509 – 526pp.
8
KADLEČÍK, O. – KASARDA, R. – CANDRÁK, J. 1999.
Moţnosti genetického zlepšenia rizikovej populácie
pinzgauského plemena na Slovensku; In: Genetika a
morfogenetika v chove hospodárskych zvierat (Zborník
referátov z vedeckej konferencie), VÚŢV Nitra, 176 – 181pp.
KASARDA, R. – KADLEČÍK, O. – CANDRÁK, J. 1999.
Alternative of the Pinzgau Cattle Breeding Improvement; Acta
fytot. Zoot., Vol. 2, supplement, 96 p.
MEUWISSEN, T.H.E. 1991. Optimization of Dairy Cattle
Breeding Plans with Increased Female Reproductive Rates
(Dissertation); 104p. Zeist, Netherland
VERIER, E. – COLLEAU, J.J. – FOULLEY, J.L. 1991.
Methods for Predicting Response to Selection in Small
Populations under Additive Genetic Models: a Review;
Livestock Production Science, Vol. 29, 93 – 114 pp.
KADLEČÍK, O. – KASARDA, R. – CANDRÁK, J. 2002 MOET
ako alternatíva rozvoja pinzgauského plemena. In: Sborník
referátŧ z mezinárodní vědecké konferene "XX. Genetické
dny", MZLU v Brně, 128–130pp., ISBN 80–7157–607–7.
KASARDA, R. – KADLEČÍK, O. 2001. Predpoveď zlepšenia
mäsovej úţitkovosti slovenského pinzgauského plemena. In:
Zborník abstraktov z VII. vedeckej konferencie študentov a
doktorandov, SPU Nitra, 26. apríl 2001, 208p., ISBN 80–
7137–851 8.
KASARDA, R. – FELSEN. M. – KADLEČÍK, O. 2000.
Predpoveď ekonomických rizík v stratégii rozvoja slovenského
pinzgauského plemena; In: XIX. Dni Genetiky, Acta fytot.Zoot.
Vol. 3, Supplement, 100 p.
KASARDA, R. – BIJMA, P. – GROEN, A. F. – KADLEČÍK, O.
– CANDRÁK, J. 2002. Genetic Improvement of Pinzgau Cattle
in Slovakia; In: Proceedings of the 7th World Congress on
Genetics Applied to Livestock Production, France, Montpellier,
Communication No. 01–78
KASARDA, R. – BIJMA, P. – GROEN, A. F. – CANDRÁK, J. –
KADLEČÍK, O. 2002. Future development of Pinzgau cattle in
Slovakia. In: Book of Abstracts of the 53 rd Annual Meeting of
the European Association for Animal Production, Egypt, 7p.,
ISBN 9076998124.
KASARDA, R. – KADLEČÍK, O. 2002. Prediction off Expected
Genetic Progress of Growth Intensity and Meat Production of
Pinzgau Bulls; Acta fytot.Zoot. , Vol. 5, 1, 25 – 29 pp.
KASARDA, R. – KADLEČÍK, O. 2004. Genetic gain and
inbreeding of MOET breeding program of Pinzgau cattle:
Slovak example. In: The 33rd International session of
Scientific communications of the Faculty of Animal Science,
Bucuresti, 32–37 pp. ISBN 973–86584–4–6.
KASARDA, R. – KADLEČÍK, O. 2005. Porovnanie alternatív
šľachtiteľského programu pinzgauského plemena na
Slovensku. In: Poľnohospodárstvo, Vol. 51, 1, 1–7 pp., ISSN
0551–3677.
KASARDA, R. – KADLEČÍK, O. 2005. Way out for rescue of
Pinzgau cattle population. In: Book of Abstracts 1st
International Conference and Satellite Workshops „Traditional
Agroecosystems“, Nitra, 17p., ISBN 80–8069–579–2.
KASARDA, R. – KADLEČÍK, O. 2007. An economic impact of
inbreeding in the purebred population of Pinzgau cattle in
Slovakia on milk production traits. In: Czech J. Anim. Sci., vol.
52, 1, 7–11pp. ISSN 1212–18199.
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
KIMURA, M. – CROW, J.F. 1963. On the maximum avoidance
of inbreeding. In: Genetical Research, Vol. 4, 399 – 415 pp.
KREMER, V. D. – MEUWISSEN, T.H.E. – WOOLLIAMS, J.A.
2002. 6S (SixS): Stochastic simulation software for
sustainable selection schemes, In: 7th WCGALP, Montpellier
KREMER, V.D. – MEUWISSEN, T.H.E. – WOOLLIAMS, J.A.
2006. 6S (SixS)V2.0: Stochastic simulation software for
sustainable selection schemes, In: 8th WCGALP, Belo
Horizonte.
MEUWISSEN, T.H.E. – SONNESON, A.K. 1998. Maximizing
the response of selection with a predefined rate of inbreeding:
Overlapping generations. In: J. Anim. Sci, Vol. 76, 2575 –
2583 pp.
NOMURA, T. 1999. A mating system to reduce Inbreeding in
Selection Programmes: Theoretical Basis and Modification of
Compensatory Mating; Journal of Animal Breeding and
Genetics, Vol. 116, 351–361 pp.
SÁNCHEZ, L. – BIJMA, P. – WOOLLIAMS, J.A. 2003.
Minimizing inbreeding by managing genetic contributions
across generations. In: Genetics, Vol. 164, 1589 – 1595 pp.
SILVELA, L. – DIEZ-BARRA, R. (1985). Recurrent selection in
autogamous species under forced random mating. Euphytica,
34: 817–8321.
SØRENSEN, A.C. – SØRENSEN, M.K. – BERG, P. 2005.
Inbreeding in Danish dairy cattle breeds.
WINDIG, J.J. – ENGELSMA, M.Y. 2008. An effective
rotational mating scheme for inbreeding reduction in captive
populations illustrated by the rare sheep breed. In.: Animal,
Vol. 2, p. 1733 – 1741.
WRIGHT, S. 1922. Coefficient of inbreeding and relationship.
In: Am. Natur., Vol. 56, 330 – 338 pp.
WRAY, N.R. – GODDARD, M. E.. 1994. Increasing long term
response to selection. Genet. Sel. Evol. 26:43
Kontaktná adresa: Ing. Radovan Kasarda, PhD., Katedra
genetiky a plemenárskej biológie, FAPZ, SPU Nitra
e–mail: [email protected]
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 9-12
ZBARVENÍ STAROKLADRUBSKÝCH KONÍ A JEHO DIVERZITA
COAT COLOUR OF OLD KLADRUBER HORSES AND ITS DIVERSITY
Barbora HOFMANOVÁ, Ivan MAJZLÍK, Luboš VOSTRÝ, Karel MACH
Česká zemědělská univerzita v Praze
The Old Kladruber horse is an original Czech breed, included among the genetic resources of the Czech Republic. Typical coat colours are
grey and black, but different coloured individuals (bays and chestnuts) may also occur. The coat colour in horses is the result of the action and
interaction of several different genes. This paper briefly describes basic genes for dark coat colours (black, bay and chestnut), special attention
is paid to grey coat colour, which is controlled by a dominant allele at locus GREY. The foals of grey horses are born in one of the basic (dark)
coat colour according to genotype at EXTENSION and AGOUTI loci, and with their age the proportion of white hairs in the coat increases,
while the skin remains dark pigmented. Several growth curves were used to describe greying process at the population. The data were
obtained using Minolta Color Spectrophotometer 2500d by repeated objective measurement of 376 grey horses aged 1 – 28 years. The study
of the greying process can help clarify the considerable variability in the speed, and the completeness of greying in the breed.
Key words: Old Kladruber horse, coat colour, greying process
Starokladrubský kŧņ je pŧvodní, české plemeno, dle
fylogenetického pŧvodu patří do skupiny koní východních
orientálních a vzniklo na podkladě krve starošpanělských
a staroitalských koní.
Plemeno bylo zařazeno mezi genové rezervy a od roku 2002
je populace starokladrubských koní uzavřena přílivu krve
jiných plemen. K 20.1.2010 bylo evidováno 57 plemenných
hřebcŧ (28 běloušŧ, 29 vraníkŧ)
a 479 plemenných klisen
(234 bělek, 245 vranek).
Do genetických zdrojŧ bylo, z celkového stavu 479
plemenných klisen, zařazeno 352 klisen, tj. 73,5 % (Dyková,
2010).
9
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Starokladrubský kŧņ je chován ve dvou barevných
variantách (bělouš v Kladrubech nad Labem, vraník ve
Slatiņanech) od počátku 19. století, do té doby byly v chovu
zastoupeny prakticky všechny ostatní barvy, které se u koní
vyskytují. Zpočátku převládali v kladrubském stádě koně
tmavých barev. Polovina hřebcŧ pouţívaných v Kladrubech
nad Labem do roku 1750 byla hnědého zbarvení (např. linie
Pompejus, Imperatore, Spagniolo). V chovu se vyskytovali
kromě vraníkŧ a běloušŧ i ryzáci, plaváci, albíni a strakoši
(Lerche, 1956). Současní koně mají evidované předky aţ do
poloviny osmnáctého století a tvoří pět čistokrevných
klasických kmenŧ a tři čistokrevné neklasické kmeny, z nichţ
jsou Generale, Favory a Rudolfo bělouši, Solo a Siglavi Pakra
vraníci a Generalissimus, Sacramoso a Romke se vyskytují v
obou barevných variantách (Řád plemenné knihy
starokladrubského koně, 2005).
Pro výsledné zbarvení u starokladrubských koní je, stejně
jako u ostatních plemen, rozhodující obsazení několika
známých lokusŧ a vzájemné interakce mezi nimi. O typu
vznikajícího pigmentu rozhoduje obsazení lokusu
označovaného jako EXTENSION, kde se nachází gen pro
melanocyty stimulující hormon receptor (MC1R). Přítomnost
alespoņ jedné dominantní alely v genotypu (EEEE, EEEe)
umoţņuje tvorbu černého pigmentu (eumelaninu), zatímco
recesivně homozygotní genotyp (EeEe) zodpovídá za tvorbu
červeného pigmentu (phaeomelaninu) a výsledným zbarvením
je v tomto případě ryzák. Distribuci černého pigmentu na těle
koní pak řídí gen pro agouti signaling protein (ASIP) na lokusu
AGOUTI. Přítomnost alespoņ jedné dominantní alely
v genotypu (AAAA, AAAa) omezuje černou pigmentaci pouze
na ţíně hřívy, ocasu a distální části končetin a výsledným
zbarvením je hnědák. Recesivní sestava na lokusu AGOUTI
(AaAa) zakládá u koní zbarvení vraník, u kterého je černý
pigment rovnoměrně rozloţen na celém těle. Dominantní alela
AA neovlivņuje rozloţení červeného pigmentu. Platí vztah
recesivní epistáze lokusu EXTENSION vŧči lokusu AGOUTI
(Sponenberg, 1996).
U starokladrubských běloušŧ se hříbata rodí v některé ze
základních, výše uvedených, barev a bílé zbarvení získávají
aţ v prŧběhu ţivota. Vybělování je řízeno úplně dominantní
alelou na lokusu GREY (genotypy GGGG, GGGg), který stojí
v epistatistatickém postavení vŧči ostatním lokusŧm pro
zbarvení. V prŧběhu vybělování se s kaţdou výměnou srsti
zvyšuje podíl bílých chlupŧ, přičemţ kŧţe zŧstává tmavě
pigmentována. Princip vybělování nebyl dosud objasněn,
mŧţe jít buď pouze o poruchu transportu melaninu nebo o
úplné zastavení jeho syntézy (Rieder et al., 2000). K ukončení
vybělování dochází zpravidla 6 –7 letech věku, přičemţ u
některých jedincŧ nedojde nikdy k úplnému vybělení. Byla
zjištěna vysoká dědivost stupně vybělení (Sölkner et al.,
2004). Pielberg et al. (2008) uvádí rychlejší a úplnější
vybělování u homozygotŧ (GGGG) ve srovnání s heterozygoty
(GGGg). Je moţné, ţe proces vybělování ovlivņují rovněţ
genetické modifikátory, které zpŧsobují i výskyt tzv.
muškovitosti nebo grošování (Swinburne et al., 2002).
Materiál a metodika
10
376 rŧzných koní plemene starokladrubský bělouš bylo ve
čtyřech po sobě následujících letech (2005 – 2008) objektivně
měřeno zbarvení pomocí přístroje Minolta Spectrophotometer
2500d (např. Curik et al., 2004; Tóth et al., 2006).
Měřenými parametry byly hodnoty:
L* – jasnost barvy v ose (0 = černá, 100 = bílá),
a* – barva v ose červená +60; zelená –60,
b* – sytost barvy v ose ţlutá +60; modrá –60.
V případě posuzování bílého zbarvení je dŧleţitý především
první parametr (L). Měření bylo prováděno u kaţdého jedince
na čtyřech místech na těle s charakteristickým zbarvením –
krk, plec, břicho, záď, přičemţ kaţdá zaznamenaná hodnota
představuje ještě prŧměr ze tří bezprostředně po sobě
následujících měření.
Z 376 koní bylo 230, tj. 61% klisen a 146, tj. 39 % hřebcŧ
(valachŧ). Do šetření byli zařazeni koně ve věku 1 – 28 let,
přičemţ v souboru převaţovali mladší jedinci, u kterých ještě
nebyl proces vybělování zcela ukončen. Vzhledem
k omezenému počtu jedincŧ vyššího věku, byla všechna
zvířata starší 21 let sloučena do jedné skupiny. Kromě koní
chovaných v hřebčíně Kladruby nad Labem, byla do studie
zahrnuta i zvířata z menších soukromých chovŧ (Hřebčín
Favory Benice; Barokní a kočároví koně Barták Nahoruby; L.
Dobrovský, Vacenovice; E. Šimáčková, Nebanice; V.
Davídková, Blovice).
Pro popsání prŧběhu vybělování charakterizovaného
změnou hodnoty L s věkem bylo zvoleno několik běţně
pouţívaných rŧstových křivek (tab. 1) (Thornley and France,
2007). K posouzení vhodnosti jednotlivých křivek pro popis
závislosti byl pouţit koeficient determinace R2, který vyjadřuje,
jak přesně zvolená křivka aproximuje naměřené hodnoty
závisle proměnné (zde parametr L).
Tabulka1
Rŧstové křivky pro znázornění prŧběhu
vybělování
Brodyho křivka
Logistická křivka
Gompertzova
křivka
Bertalanffyho
křivka
Richardsova křivka
L  a(1  s  e  k age)
L
a
1  s  e k age
L  a  e e
 k age
 e  k  age 

L  a1 
3 

3
L  a(1  s  e  k age) m
a – asymptota, tj. hodnota L při ukončení vybělování; s –
tvarový koeficient; k – parametr charakterizující rychlost
změny L; m – parametr určující relativní pozici inflexního bodu
křivky
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Výsledky a diskuse
Charakteristika procesu vybělování
Výsledky šetření vybělování starokladrubské populace
pomocí fotometrického měření ve čtyřech po sobě jdoucích
letech prokázaly shodu se známými empirickými i objektivně
měřenými poznatky o ztrátě pigmentace vybělujících běloušŧ
s věkem (Lerche, 1956; Sponenberg, 1996; Rieder et al.,
2000 a další). Zjištěné charakteristiky odpovídají
publikovaným výsledkŧm prací zabývajícími se vybělování u
jiných plemen, např. lipického koně (Curik et al., 2004;
Sölkner et al., 2004). Niţší věkové kategorie, zejména hříbata
po narození, vykazují zbarvení dle genové výbavy lokusŧ
EXTENSION a AGOUTI, čemuţ odpovídají nízké hodnoty L
(< 50), při poměrně vysoké proměnlivosti parametru. Proces
vybělování a jeho progrese je patrná při kaţdé výměně srsti,
existuje však velká proměnlivost ve stupni vybělení ve
stejném věku jak mezi jednotlivci, tak mezi partiemi těla.
Přibliţně v 10 letech věku dosáhnou zvířata konečného
stupně vybělení a hodnoty L uţ se dále nemění.
Vzhledem k charakteristickému postupu vybělování
nárŧstem podílu bílých chlupŧ, které je objektivně vyjádřeno
změřenou hodnotou L a její změnou v čase, k modelování této
změny bylo vyuţito běţně pouţívaných rŧstových funkcí. U
všech funkcí je moţno konstatovat téměř shodné, vysoké
hodnoty koeficientu determinace, které ukazují jejich velmi
dobrou vypovídací schopnost pro popis dynamiky vybělování.
Nejvyšší hodnoty koeficientŧ determinace a tím nejlepší popis
prŧběhu vybělování vykázaly shodně hodnotou R2 = 0,968
funkce Brodyho, logistická a Richardsova. Gompertzova (R2 =
0,967) a Bertalanffyho (R2 = 0,967) křivky lehce podhodnocují
hodnoty L v niţším věku (1 – 3 roky), ale zase přesněji
popisují prŧběh vybělování ve věku 5 – 8 let. Přibliţně od 10
let věku (coţ je věk, kdy zvířata dosáhnou konečného
zbarvení) je jiţ prŧběh všech pouţitých křivek prakticky
shodný, coţ je dáno srovnatelnými asymptotickými hodnotami
(graf 1).
Výskyt netradičních forem zbarvení
u starokladrubského koně
Ačkoli jsou pro starokladrubského koně typické dvě barevné
varianty – bělouš a vraník, ojediněle se vyskytují i jinak
zbarvení jedinci (hnědáci, případně ryzáci). Jestliţe jedinec
splņuje všechna ostatní poţadovaná kritéria, není odlišné
zbarvení dŧvodem k vyřazení z chovu. Pokud se narodí hříbě,
které nevyběluje, je to dŧkaz, ţe oba jeho rodiče (bělouši)
mají heterozygotní sestavu alel na lokusu GREY (GGGg). Z
páření dvou heterozygotních běloušŧ (GGGg x GGGg) získáme
u potomstva se 75 % pravděpodobností opět bělouše, s 25 %
pravděpodobností získáme hříbata nevybělující, jejichţ
výsledné zbarvení je dáno sestavou na lokusech EXTENSION
a AGOUTI.
Analýzou záznamŧ v plemenné knize starokladrubského
bělouše bylo zjištěno, ţe více jak 50% v současné době
vyuţívaných plemeníkŧ je heterozygotních na lokusu GREY.
U klisen se, vzhledem k menšímu počtu potomkŧ, dá sestava
na lokusu GREY pouze na základě rodokmenŧ, určit obtíţněji
neţ u hřebcŧ, ale dá se předpokládat, ţe z nich bude rovněţ
velká část heterozygotních. Sestavu na lokusu G je
v současné době jiţ moţno experimentálně stanovit analýzou
DNA (Pielberg et al., 2008). Pielberg et al. (2008) a
Hofmanova (2010) zjistili, ţe heterozygoti vybělují pomaleji a
nemusí vţdy dosáhnout stejné úrovně vybělení jako
homozygotní jedinci. Z tohoto dŧvodu je třeba zvaţovat
připařování běloušŧ s vraníky, které doporučuje Jakubec a
Volenec (2003) pro sníţení nebezpečí nárŧstu FX v bílé
populaci, jelikoţ všichni bělouši z těchto páření budou
heterozygotní a budou tedy hŧře vybělovat.
Analýzou záznamŧ v plemenné knize starokladrubských
vraníkŧ byli vytipováni nositelé recesivní alely Ee pro ryzé
zbarvení. Dá se předpokládat, ţe nositelé této recesivní alely
se vyskytují i mezi starokladrubskými bělouši. Jejich odhalení
je však mnohem obtíţnější neţ u vraníkŧ z dŧvodu
epistatického pŧsobení genu pro vybělování.
Pomocí analýzy DNA je, kromě lokusu pro vybělování
(Pielberg et al., 2008), rovněţ moţné určit genotypy na
lokusech EXTENSION (Marklund et al., 1996) a AGOUTI
(Rieder et al., 2001). Znalosti genotypŧ plemenných zvířat
jsou vyuţitelné při sestavování připařovacích plánŧ k omezení
neţádoucího štěpení nebo naopak k získání jedincŧ
netradičních barevných forem.
Souhrn
Graf 1
Graph 1
Znázornění prŧběhu vybělování pomocí rŧstových
křivek
Display of graying according to growth curves
Starokladrubský kŧņ je pŧvodní české plemeno, zařazené
mezi genové rezervy České republiky. Typická zbarvení jsou
bělouš a vraník, ale vyskytují se i jinak zbarvení jedinci
(hnědáci, ryzáci). Zbarvení u koní je výsledkem pŧsobení a
interakcí několika rŧzných genŧ. V práci jsou stručně popsány
geny pro základní tmavá zbarvení a dále je pozornost
věnována zbarvení bělouš, které je řízeno dominantní alelou
na lokusu GREY. Hříbata běloušŧ se rodí v jednom ze
základních zbarvení dle genotypu na lokusech EXTENSION
a AGOUTI a bílou barvu získávají v prŧběhu ţivota procesem
tzv. vybělování, přičemţ kŧţe zŧstává tmavě pigmentována.
Vzhledem k charakteru vybělování bylo pro popsání jeho
11
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
prŧběhu pouţito několika rŧstových křivek. Data pro
konstrukci křivek byla získána opakovaným objektivním
měřením barvy přístrojem Minolta Spectrophotometer 2500d u
376 koní ve věku 1 – 28 let. Studium procesu vybělování
mŧţe přispět k objasnění značné variability v rychlosti a
úplnosti vybělení v rámci plemene.
Klíčová slova: starokladrubský kŧņ, zbarvení, vybělování
Práce vznikla za finanční podpory výzkumného záměru MSM
604 607 0901.
Literatura
CURIK, I. – SELTENHAMMER, M. – TOTH, S. – NIEBAUER,
G. – SÖLKNER, J. 2004. Quantitative inheritance of the coat
greying process in horse. 52th Annual Meeting of the
European Association for Animal Production (EAAP).
September 5–9, 2004, Bled, Slovenia.
DYKOVÁ, Z. 2010. Chov starokladrubských koní v r. 2009
(vyhodnocení
chovatelské
sezóny).
Dostupné
z:
<http://www.nhkladruby.cz/dokumenty/2010/PCH_09.pdf>
JAKUBEC, V. – VOLENEC, J. 2003. Stav, problémy a výhled
šlechtění genetického zdroje „starokladrubský kŧņ“. Sborník.
Mze ČR, VÚŢV a NH Kladruby nad Labem.
HOFMANOVÁ, B. 2010. Charakteristika zbarvení
u starokladrubských koní a výskyt melanomu. Disertační
práce. Česká zemědělská univerzita v Praze. 105 s.
LERCHE, F. 1956. Starokladrubský kŧņ. Československá
akademie zemědělských věd, Státní zemědělské
nakladatelství Praha. 287 s.
MARKLUND, S. – MILLER, M. J. – SANDBERG, K. –
ANDERSON, L. 1996. A missense mutation in the gene for
melanocyte–stimulating hormone receptor (MC1R) is
associated with the chestnut coat color in horses. Mammalian
Genome, 7, 895–899.
PIELBERG, G.R. – GOLOVKO, A. – SUNDSTRÖM, E. –
CURIK, I. – LENNARTSSON, J. – SELTENHAMMER, M.H. –
DRUML, T. – BINNS, M. – FITZIMMONS, C. – LINDRGEN, G.
– SANDBERG, K. – BAUMUNG, R. – VETTERLEIN, M. –
STRÖMBERG, S. – GRABBHER, M. – WADE, C. –
12
LINDBLAD–TOH, K. – PONTÉN, F. – HELDIN, C.H. –
SÖLKNER, J. – ANDERSSON, L. 2008. A cis–acting
regulatory mutation cause premature hair graying and
susceptibility to melanoma in the horse. Nature Genetics.
Nature
Publishing
Group.
Dostupné
z:
<http://www.nature.com/naturegenetics>
ŘÁD PLEMENNÉ KNIHY STAROKLADRUBSKÉHO KONĚ
2005. Dostupné z: <www.nhkladruby.cz>
RIEDER, S. – STRICKER, CH. – JOERG, H. – DUMMER, R.
– STRANZINGER, G. 2000. A comparative genetic approach
for the investigation of aging grey horse melanoma. J Anim
Breed Genet, 117, 73–82.
RIEDER, S. – TAOURIT, S. – MARIAT, D. – LANGLOIS, B. –
GUÉRIN, G. 2000. Mutation in the agouti (ASIP), the
extension (MC1R), and the brown (TYRP1) loci and thein
association to coat color phenotypes in horses (Equus
caballus). Mammalian Genome, 12, 450–455.
SÖLKNER, J. – SELTENHAMMER, M. – CURIK, I. –
NIEBAUER, G. 2004. Genetic relationship between speed of
greying, melanoma and vitiligo prevalence in grey horses. 52th
Annual Meeting of the European Association for Animal
Production (EAAP). September 5–9, 2004, Bled, Slovenia.
SPONENBERG, P. 1996. Equine Color Genetics. A Blackwell
Publishing Company, Iowa State Press, USA.
SWINBURNE, J.E. – HOPKINS, A. – BINNS, M.M. 2002.
Assignment of the horse grey coat colour gene to ECA25
using whole genome scaning. Anim. Genet., 33, 338–342.
THORNLEY, J.H.M. – FRANCE, J. 2007. Mathematical
models in agriculture. CAB International, France. ISBN 0–
85199–010–X, 906 s.
TÓTH, Z. – KAPS, M. – SÖLKNER, J. – BODÓ, I. – CURIK, I.
2006. Quantitative genetic aspects of coat colour in horses. J
Anim Sci, 84, 10, 2623–2628.
Kontaktní adresa: Ing. Barbora Hofmanová, Katedra obecné
zootechniky a etologie, FAPPZ, Česká zemědělská univerzita
v Praze, Kamýcká 129, 165 21 Praha 6 – Suchdol; tel: +420
22438 2561; e-mail: [email protected]
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 13-15
SLOVENSKÝ PINZGAUSKÝ DOBYTOK –
DLHOVEKOSŤ KRÁV, ŢIVOTNOSŤ PLEMENA
SLOVAK PINZGAU CATTLE – LONGEVITY AND SURVIVAL ANALYSIS
Gábor MÉSZÁROS1, Ondrej KADLEČÍK2, Radovan KASARDA2
1 University
2
of Natural Resources and Applied Life Sciences, Vienna
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
This paper confirms the decreasing trend in the population size of the Slovak Pinzgau cattle. If this tendency continues and the forestallment is
absent, the risk status of the breed in Slovakia can increase. The evaluation of the Pinzgau cows and bulls is currently based only on the milk
production, despite the dual purpose character of the breed. One possibility of more complex evaluation is via total merit indexes, including
genetic predispositions of the animals for the length of their productive life, which is arguably the most important functional trait. In this paper
the feasibility of such evaluation of the Slovak Pizngau cattle is shown using survival analysis. The results were comparable with previous
studies, and the estimated heritability was 0.05.
Key words: cattle, Pinzgau, biodiversity, longevity, survival analysis, heritability
Pinzgauský dobytok je horské plemeno rajonizované
v severnej oblasti Slovenska. Importované bolo z Rakúska
v rokoch 1829 aţ 1830. Pôvodná oblasť chovu sa tiahla od
Kysúc cez Oravu, Liptov, Zamagurie po Bardejov. (Kadlečík et
al., 2004).
Populácia kráv pinzgauského plemena sa od roku 1990
dramaticky menila. Hoci početnosť pinzgauských býkov na
inseminačných staniciach bol v období 1994-1996 relatívne
stáli (Pšenica et al., 1997), veľkosť populácie sa ročne
zmenšovala o 10-12% (Kasarda, 2003). Vývoj početných
stavov od roku 1997 do 2006 bol taktieţ nepriaznivý. Počet
kráv zaradených do kontroly úţitkovosti v období 2005-2006
bol len 29 %, v porovnaní s obdobím 1997-1998. Ešte väčší
bol pokles v čistokrvnej populácii (plemenná skupina P0) keď
početnosť v období 2005-2006 poklesla na 24 % v porovnaní
s kontrolným obdobím 1997-1998 (Mészáros, 2008).
Aj keď je slovenské pinzgauské plemeno je
kombinovaného mäsovomliekového úţitkového typu
v oficiálnom hodnotení sa tento fakt nezohladņuje. Jednou
z moţností komplexného hodnotenia je tzv. index celkovej
hodnoty (total merit index - TMI). Podľa návrhu Kasarda et al.
(2007) TMI pre pizgauský dobytok by mal pozostávať z troch
častí: mlieko, mäso a fitnes.
Význam dlhovekosti medzi funkčnými vlastnosťami je vo
všeobecnosti známy. Vysoke ekonomické váhy pre
dlhovekosť v podmienkach Strednej Európy boli publikované
v prácach Miesenberger et al. (1998), Wolfová et al. (2001),
Krupa et al. (2006). Pre pinzgauské plemeno v Rakúsku
vyjadril Miesenberger (1997) ekonomickú hodnotu pre
dlhovekosť podielom 22,3 % z celkovej plemennej hodnoty
ako druhý najdôleţitejší ukazovateľ po produkcii bielkovín
(27 %). Krupová et al. (2010) uvádzajú zvyšujúci sa význam
plodnosti a dlhovekosti najmä pri kombinovaných plemenách.
Pri súčasných realizačných cenách mlieka ich celková
dôleţitosť vyrovnala ekonomickému významu ukazovateľov
mliekovej úţitkovosti.
Cieľom práce je poukázať na vývoj stavov pinzgauského
dobytka na Slovensku, ako aj uviesť spôsob hodnotenia
dlhovekosti čo by potencionálne mohlo stať súčasťou indexu
celkovej hodnoty.
Materiál a metódy
Analýzou preţitelnosti bola hodnotená funkčná dĺţka
produkčného ţivota 33705 kráv slovenského pinzgauského
plemena. Dĺţka produkčného ţivota bola definovaná ako
počet dní medzi prvým otelením a vyradením. Ţijúce kravy
v čase zberu údajov (Január 2009) a kravy vyradené
z kontroly úţitkovosti boli označené ako cenzurované.
Kritériom zaradenia do genetického hodnotenia bola úplnosť
informácií o laktáciách a otcovi kráv. Taktieţ kravy sa mali
prvý krát oteliť medzi 18. a 51. mesiacom veku, mať aspoņ 14
polosestier (býk mal mať minimálne 15 dcér) a pochádzať
13
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
z väčšieho chovu (celkový počet telení viac ako 300 za dobu
existencie chovu). Pri hodnotení sa pouţil nasledujúci model:
λ( t ) = λ0( t ) exp(r  s + rpm+ p  sl + zps + vpo + o)
kde: λ( t ) = riziko vyradenia kravy v čase t,
λ0( t ) = základná riziková funkcia s predpokladom weibull
rozdelenia, r  s = náhodný časovo závislý efekt interakcie
roku a stáda, rpm = pevný časovo závislý efekt relatívnej
produkcie mlieka, p  sl = pevný časovo závislý efekt
interakcie poradia a štádia laktácie, zps = pevný časovo
závislý efekt zmeny početnosti stáda, vpo = pevný časovo
nezávislý efekt veku pri prvom otelení, o = náhodný časovo
nezávislý efekt otca
Koeficient dedivosti bol vypočítaný podľa Yazdi et al. (2002).
Pre odhad vplyvu fixných efektov a náhodného efektu otca bol
pouţitý programový balík Survival Kit verzia 6 (Ducrocq et al.,
2010).
Výsledky a diskusia
Pri analýze početnosti stavov pinzgauského plemena sa
potvrdili zistenia Kasardu (2003) a Mészárosa (2008)
o dlhodobom trende zmenšujúcej sa populácie pinzgauského
dobytka na Slovensku. Aj keď celkový počet zvierat
v poslednom roku neklesal, situácia plemena je naďalej
váţna.
Pri bliţšej analýze početnosti zvierat podľa plemenných
skupín je zrejmé, ţe najvyššie zastúpenie vrámci plemena
majú kríţenky s podielom 25 aţ 50 percent iného plemena
(väčšinou s červenostrakatým holštajnským). V kontrolnom
roku 2007 – 2008 klesol počet čistokrvných zvierat (dedičné
zaloţenie 100 aţ 93,75% pinzgau) pod 1000 jedincov.
V nasledujúcom kontrolnom roku ako by počet čistokrvných
jedincov vzrástol na pribliţne 1500, ale pri dôkladnejšej
analýze sa zistilo, ţe nárast súvisí so spojením prvých dvoch
skupín, čiţe medzi čistokrvné pinzgauské kravy boli zaradené
aj tie, ktoré majú dedičný podiel iného plemena do 12,5%.
Znepokojujúce sú aj chýbajúce, resp. neúplné informácie
(prístup 07. 07. 2010) v medzinárodných databázach ako sú
DAD-IS (Domestic animal diversity information system)
a EFABIS (European farm animal biodiversity information
system).
Pozitívnym výsledkom je najväčší priemerný počet
ukončených laktácií pinzgauského plemena v porovnaní
s ostatnými plemenami na Slovensku. Kým v priemere bolo
u pinzgauského plemena ukončených 3,65 laktácií,
u slovenského strakatého dobytka to bolo 2,55, holštajnského
2,31 a braunvieh 2,58 (KÚ 2008-2009).
Analýza preţiteľnosti
Štruktúra genetického hodnotenia v tomto článku bola
podobná ako v jednej z predchádzajúcich prác (Mészáros et
al., 2008). Z tabuľky 1 vyplýva, ţe aj keď je pinzgauské
plemeno kombinovaného úţitkového typu na rozhodnutie
chovateľa v značnej miere vplýva produkcia mlieka. Kravy
s produkciou mlieka najniţšou (menej ako 1,5 smerodajnej
14
odchýlky v porovnaní s priemerom stáda) sú vyraďované aţ 5
krát častejšie v porovnaní s priemernými kravami. Naopak
najlepšie kravy sú v stáde ponechané s väčšou
pravdepodobnosťou.
Tabuľka 1
Trieda
Odhad rizika vyradenia pre triedy relatívnej
produkcie mlieka
Dolná hranica Horná hranica
relatívnej produkcie mlieka (s)
1
2
3
4
5
6
7
8
9
Table 1
- 1,5
-1,0
-0,5
-0,2
+0,2
+0,5
+1,0
>1,5
Riziko
vyradenia
< -,5
5,01
< -,0
< -,5
< -,2
<0,2
<0,5
<1,0
+1,5
2,47
1,61
1,19
1,00
0,83
0,72
0,61
0,53
Estimation of risk of culling according to
relative milk production class
V prípade interakcie poradia a štádia laktácie (tabuľka 2) je
zrejmé, ţe najvyššie riziko vyradenia je v prvej polovici prvej
laktácie. Počas ďalších laktácií bolo zaznamenané vyššie
riziko na konci jednotlivých laktácií. Pravdepodobnou príčinou
je tendencia vyradovania kráv aţ pri ukončení jednotlivých
laktácií, aj v prípade ţe neboli opätovne (úspešne) pripustené.
Tabuľka 2
Odhad rizika vyradenia pre triedy interakcie
poradieךtádium laktácie
Poradie
laktácie
1
2
3
4
5
6
a - od 1 do 180 dní
Table 2
Štádium laktácie
1
2
(do 60 dní) (61 do 180
dní
3,87 a
0,35
0,42
0,17
0,20
0,13
0,16
0,13
0,13
0,10
0,12
3
(nad 180
dní)
1,00
0,41
0,26
0,21
0,19
0,17
Odhad rizika vyradenia pre triedy interakcie
poradieךtádium laktácie
Pre vek pri prvom otelení bolo zistené vyššie riziko vyradenia
ak sa kravy po prvý krát otelili vo vyššom veku. Taktieţ kravy
pochádzajúce z chovov so medziročným poklesom početnosti
boli vyraďované častejšie.
Spolu s horeuvedenými zdrojmi premenlivosti do modelu
bol zaradený aj efekt otca dojnice spolu s dostupnými
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
informáciami o rodokmeni. Výsledkom sú odhady pre kaţdého
býka. Tieto odhady sa následne vyuţili pri tvorbe relatívnych
plemenných hodnôt pre funkčnú dĺţku produkčného ţivota
(Mészáros, 2008, Mészáros et al. 2008), ako aj výpočet
koeficienta dedivosti.
Výsledkom analýzy bola variancia odhadov pre náhodný
efekt otca s hodnotou 0,0244, čo predstavuje koeficient
dedivosti 0,054. Tento výsledok je porovnateľný s prvými
odhadmi v Českej republike na úrovni h2 = 0,04 (Páchová et
al., 2005). Vyšší koeficient dedivosti h2 = 0,12 pre rakúsku
populáciu pinzgauského dobytka zistili Egger-Danner et al.
(2005).
Nízky výsledný koeficient dedivosti potvrdzuje všeobene
nízku dedivosť funkčných znakov. Zaradenie tejto vlastnosti
do total merit indexu je ţiaduce napriek nízkej hodnote
koeficienta. Stále v populácii existuje genetická variancia,
ktorá sa môţe vyuţiť k prospechu plemena.
Súhrn
V tejto práci bol potvrdený výrazne negatívny vývoj početnosti
populácie pinzgauského dobytka. V prípade pokračovania
tohto trendu a absencie protiopatrení zvýši sa stupeņ
ohrozenia pinzgauského plemena chovaného na Slovensku.
Genetické hodnotenie kráv a býkov pinzgauskej populácie
sa robí na mliekovú úţitkovosť a pretoţe sa jedná
o kombinované plemeno je nevyhnutné doplniť hodnotenie o
ďalšie vlastnosti. Jednou z moţností pre selekciu zvierat je
tvorba tzv. indexu celkovej hodnoty. Tento index by obsahoval
aj genetické zaloţenie zvierat pre funkčnú dĺţku produkčného
ţivota, jednu z najvýznamnejších funkčných vlastností aj po
ekonomickej stránke. V tejto práci bol ukázaná moţnosť
a priechodnosť takéhoto hodnotenia pre slovenský
pinzgauský
dobytok.
Výsledky
boli
porovnateľné
s predchádzajúcimi prácami, koeficient dedivosti bol 0,05.
Kľúčové slová: dobytok, pinzgauské plemeno, biodiverzita,
dlhovekosť, analýza preţiteľnosi, koeficient dedivosti
Literatúra
DUCROCQ V. – SÖLKNER J. – MÉSZÁROS G. 2010.
Survival Kit v6 - A software package for survival analysis. 9th
World Congress on Genetics Applied to Livestock Production,
August 1-6 2010, Leipzig.
EGGER-DANNER, CH. – KADLEČÍK, O. – FUERST, C. –
KASARDA, R. 2005. Joint genetic evaluation for functional
longevity for pinzgau cattle. 56th Annual Meeting of the
European Association for Animal Production, Uppsala,
Sweden, June 5-8, 2005.
KADLEČÍK, O. – KASARDA, R. – HUBKA, M. 2004.
Slovenské pinzgauské plemeno. In: Ohrozené plemená
zvierat na Slovensku, Slovenská poľnohospodárska univerzita
: Nitra, 2004, s. 7-24.
KASARDA, R. 2003. Zhodnotenie alternatív vyuţívania
plemenných býkov v šľachtiteľskom programe pinzgauského
plemena. Dizertačná práca, Nitra: SPU, 2003.
KASARDA, R. – KADLEČÍK, O. – MÉSZÁROS, G. 2007.
Possibilitites of optimization of Pizgauer cattle breeding
program in Slovakia. In: Archiva Zootechnica, Cartea
Universitara Bucuresti, vol. 10, 2007, p. 140-145.
KRUPA E. – HUBA J. – DAŅO J. – KRUPOVÁ Z. – RYBA Š.
2006. Relative economic importance parameters of beef cattle
in dependence to various economic production parameters of
breeding conditions. In: Acta fytotechnica et zootechnica,
2006, roč.9, s. 131-134.
KRUPOVÁ Z. – HUBA J. – DAŅO J. – KRUPA E. –
PEŠKOVIČOVÁ D. 2010. Ekonomické váhy ukazovateľov
dojného dobytka v SR. In: Výsledky kontroly úţitkovosti 20082009.
MÉSZÁROS, G. 2008. Analýza faktorov ovplyvņujúcich
dlhovekosť kráv slovenského pinzgauského plemena.
Dizertačná práca, Nitra: SPU, 2008.
MÉSZÁROS, G. – FUERST, C. – FUERST-WALTL, B. –
KADLEČÍK, O. – KASARDA, R. – SÖLKNER, J. 2008.
Genetic evaluation for length of productive life in Slovak
Pinzgau cattle. In: Archives of Animal Breeding, vol. 51, 2008,
no. 5, p. 438-448.
MIESENBERGER, J. 1997. Zuchtzieldefinition und
Idexselektion für die österreichische
Rinderzucht. 1997,
Dissertation, Universität für Bodenkultur Wien.
MIESENBERGER, J. – SÖLKNER J. – ESSL, A. 1998.
Economic weights for fertility and reproduction traits relative
to other traits and effects of including functional traits into a
total merit index. In: Proceedings internetional workshop on
geneti inprovement of functional traits in cattle; fertility and
reproduction grub, Germany, November, 1997, Interbull
Bulletin no. 18, s. 78–84.
PÁCHOVÁ E. – ZAVADILOVÁ L. – SÖLKNER J. 2005.
Genetic evaluation of the length of productive life in Holstein
cattle in the Czech. In: Czech Journal of Animal Science,
2005, roč. 50, č. 11, s. 493-499.
PŠENICA, J. – KADLEČÍK, O. – CHRASTINA, J. 1997.
Trendy v charakteristikách plemenných býkov na
inseminačných staniciach v rokoch 1994-1996. In: Slovenský
chov, roč. 2, č. 9, s. 14-15.
Výsledky kontroly úţitkovosti 1997-1998 aţ 2008-2009.
WOLFOVÁ, M. – PŘIBYL, J. – WOLF, J. 2001. Economic
weights for production and functional traits of Czech dairy
cattle breeds. In: Czech Journal of Animal Science, 2001, roč.
46, č. 10, s. 421-432.
YAZDI, M. H. – VISSCHER, P. M. – DUCROCQ, V. THOMPSON, R. 2002. Heritability, Reliability of Genetic
Evaluations and Response to Selection in Proportional Hazard
Models. In: Journal of Dairy Science, 2002, roč.85, č. 6, s.
1563–1577.
Kontaktná adresa: Ing. Gábor Mészáros, PhD, University of
Natural Resources and Applied Life Sciences, Gregor-Mendel
Strasse
33,
A-1180,
Vienna,
Austria,
[email protected]
15
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 16-19
BRAVČOVÉ A HOVÄDZIE MÄSO OBOHATENÉ ORGANICKÝM SELÉNOM A JEHO VPLYV NA
NUTRIČNÉ A TECHNOLOGICKÉ VLASTNOSTI
VO VZŤAHU NA SELÉNOVÝ STATUS ĽUDÍ
PORK AND BEEF MEAT ENRICHED WITH ORGANIC SELENIUM AND ITS EFFECT ON
NUTRITIONAL AND TECHNOLOGICAL INDICES IN RELATION TO THE SELENIUM STATUS
OF PEOPLE
Branislav BOBČEK, Jana MRÁZOVÁ, Ondřej BUČKO, Klára VAVRIŠÍNOVÁ,
Ľudmila GAJDOŠOVÁ
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
The work results clearly confirmed suitability of organic selenium in feed mixture for slaughter pigs and cattle, used to improve production
indicators, slaughter value of animals, as well as nutritional and technological quality characteristics of pork and beef meat. The evaluation of
selenium status of the experimental group showed the increase of the concentration of selenium in average from 83.32 g.1-1 to 86.81 g.1-1.
The difference was clear after two weeks of consumption. On the base of our experiment it can be concluded that pork and beef meat is an
available component of rational food. It is also possible to increase the impact of selenium on the muscles, and consequently to raise selenium
consumption.
Key words: slaughter pig and cattle, nutritional and technological values, pork and beef meat
Pozitívne výsledky vedeckých štúdií v posledných rokoch
poukazujú na vyrábané rôzne doplnkové kŕmne komponenty,
ktoré sa vyznačujú obsahom organického selénu. Vernerová
et al. (2008) uvádzajú, ţe doplnok selénu v kŕmnej dávke
ošípaných prispieva k zvýšeniu prírastkov vo výkrme ako aj ku
zlepšeniu kvality mäsa. Muņoz et al. (1997) zistili, ţe mäso
výkrmových ošípaných sa vyznačuje niţšími stratami
odkvapom a vysušením počas chladiarenského uskladnenia
ak sa im počas výkrmu podával antioxidant obsahujúci
organický selén a vitamín E. K podobným záverom dospel aj
Schrauzer, G.N. (2000), ktorý sledoval vplyv skrmovania
selénových kvasiniek z hľadiska metabolizmu a toxikológie.
Mojto a Zaujec (2003) povaţujú striţnú silu, t. j. krehkosť
hovädzieho mäsa za vlastnosť, ktorá ovplyvņuje
akceptovateľnosť poţívania mäsa a zdôvodņujú tým, ţe
ovplyvņujú najmä konzumnú chuť ako tzv. garantované jemné
mäso. Krehkosť úzko súvisí aj s obsahom väzivových
bielkovín, hrúbkou svalových vlákien a vekom zvierat. (Šubrt,
2002). Šimek et al. (2003) porovnávali priebeh postmortálnych
zmien v mäse býkov a zistili pH1 6,39, pH24 5,43 a pH48 5,6.
Ţgur et al. (2003) zistili v mäse býkov vo veku 498 ± 38 dní
4,13 % intramuskulárneho tuku a hodnoty pH na úrovni 5,67.
Cieľom práce bolo porovnať niektoré nutričné a technologické
vlastnosti bravčového a hovädzieho mäsa pri pouţití prídavku
16
kŕmneho doplnku organického selénu a jeho vplyv na
selénový status u vybranej skupiny ľudí.
Materiál a metódy
V pokuse sme vyhodnotili vzorky bravčového a hovädzieho
mäsa, kde pokusná skupina mala kŕmnu zmes OŠ-3 a OŠ-6
u hybridných ošípaných kombinácie BULx YOPN doplnenú
prídavkom organického selénu SEL-PLEX (Alltech Slovakia)
v mnoţstve 0,3 mg.kg-1, výkrmovému dobytku kombinácie
SSxL v mnoţstve 4,79 g.kg-1. Analýzu základného
chemického zloţenia mäsa sme zisťovali na prístroji
INFRATEC 1265. Okrem fyzikálno-chemických vlastností
pH24, pH48 a pH7dní boli hodnotené aj technologické
ukazovatele a farba mäsa kde po ukončení 7-dņového
procesu zrenia mäsa boli stanovené straty tepelným
opracovaním a striţná sila metódou podľa Warner-Bratzlera.
Hodnotenia selénového statusu sme sledovali u vybranej
skupiny 16 ľudí (9 muţov, 7 ţien) s priemerným vekom 43,4 ,
ktorí konzumovali bravčové a hovädzie mäso obohatené
o selén tri krát v týţdni počas jedného mesiaca. Počas
pokusu bola u sledovanej skupine ľudí odobratá krv v intervale
na začiatku, po dvoch týţdņoch a po ukončení pokusu.
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
niţšie v selénovej skupine 11,89 % oproti 12,66% a hodnoty
striţnej sily boli niţšie 10,33 kg oproti 11,48 kg. U hovädzieho
mäsa boli straty varením preukazne niţšie v selénovej
skupine 26,21 % oproti 37,93 % a hodnoty striţnej sily boli
preukazne niţšie 4,07 kg oproti 5,46 kg. Naše výsledky sú
porovnateľné so zahraničnými autormi ako uvádzajú Šimek et
al. (2003) v priemere pH24 5,7 a hodnoty pH48 na úrovni 5,6.
Filipčík (2007) uvádza u kríţencov mäsových plemien farbu
mäsa 6,00 % R48 hod.. Po spracovaní vzoriek bravčového
a hovädzieho mäsa a tepelnej úprave sme zaradili do
jedálneho lístka porcie kde pred začiatkom konzumácie
bravčového mäsa sme stanovili koncentráciu selénu v krvnom
sére konzumentov v priemere 83,41 ± 14,17µg.l-1
a u konzumentov hovädzieho mäsa v priemere 83,24 ± 9,95
µg.l-1. Po dvoch týţdņoch konzumácie sme zistili preukazné
zvýšenie koncentrácie selénu v krvnom sére u konzumentov
bravčového mäsa v priemere 85,87 ± 8,31 µg.l-1
a u hovädzieho mäsa 87,76 ± 8,52 µg.l-1. Po ukončení
pokusu mierne klesla koncentrácia selénu v krvnom sére
u vybranej skupiny ľudí na 83,18 a 86,74 µg.l-1.
Výsledky a diskusia
Pri hodnotení bravčového mäsa (tab. 1) sme zistili, ţe
selénová skupina pri porovnaní s kontrolnou skupinou mala
v mäse vyšší obsah bielkovín 22,85 g.100g-1 a niţší obsah
intramuskulárneho tuku 1,90 g.100g-1 pri niţšej energetickej
hodnote 428,63 KJ.100g-1. Pri porovnaní koncentrácie selénu
v MLT boli preukazne dvojnásobne vyššie hodnoty 1,360
mg.kg-1 a v MSM 1,290 mg.kg-1 oproti kontrolnej skupine. Pri
hodnotení základného nutričného zloţenia hovädzieho mäsa
(tab.1) mala selénová skupina vyšší obsah bielkovín 21,53
g.100 g-1, obsah intramuskulárneho tuku bol niţší 1,81 g.100
g-1 a niţšiu energetickú hodnotu 424,63 g.100 g-1. Pri
porovnaní koncentrácie selénu v hovädzom mäse selénová
skupina dosiahla štatisticky preukazne vyšších hodnôt v MLT
0,854 mg.kg-1 a v MSM 0,829 mg.kg-1. Pri hodnotení
fyzikálno-chemických ukazovateľov u bravčového mäsa boli
hodnoty pH24 5,62, pH48 5,75 a pH7 dní 5,81; u hovädzieho
mäsa pH24 5,60, pH48 5,66 a pH7 dní 5,76. Z technologických
ukazovateľov bravčového mäsa straty varením boli preukazne
Tabuľka 1
Základné nutričné zloţenie bravčového a hovädzieho mäsa obohateného organickým selénom
Kontrolná skupina
Ukazovateľ
Obsah vody (1)
(g.100g-1)
Obsah bielkovín
(2) (g.100g-1)
Obsah tuku (3)
(g.100g-1)
Energ. hodn. (4)
(KJ.100g-1)
Selén MLT (5)
(mg.kg-1)
Selén MSM (6)
(mg.kg-1)
Table 1
Bravčové mäso
Pokusná skupina SE
Hovädzie mäso
Bravčové mäso
Hovädzie mäso
Rozdiel
Bračové
Hovädzie
mäso
mäso
KS:PS
KS:PS
x
s
x
s
x
s
x
s
74,31
0,45
75,72
0,34
74,59
0,41
75,89
0,22
0,28
0,17
22,6
0,39
19,98
0,18
22,85
0,18
21,53
0,16
0,25+
1,55+
2,06
0,36
2,30
0,27
1,90
0,53
1,81
0,29
0,16
0,49
456,0
12,95
459,13
11,15
428,63
18,10
424,63
13,14
31,37
34,50
0,500
0,04
0,660
0,02
1,360
0,21
0,854
0,13
0,860+++
0,194++
0,510
0,04
0,665
0,02
1,290
0,16
0,829
0,11
0,780+++
0,164++
Basic nutritional copmposition of pork and beef meat enriched with organic selenium
(1) water content (g.100g-1), (2) protein content (g.100g-1), (3) fat content (g.100g-1), (4) energy
advantageous (KJ.100g-1), (5) selenium MLT (mg.kg-1), (6) selenium MSM (mg.kg-1)
17
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Tabuľka 2
Ukazovateľ
Porovnanie technologických vlastností bravčového a hovädzieho mäsa obohateného o organický selén
Kontrolná skupina
Bravčové mäso
Hovädzie mäso
x
pH24 hodín (1)
pH48 hodín (2)
pH7 dní (3)
Farba mäsa
(R %) (4)
Striţná sila WB
(kg) (5)
Strata varením
(%) (6)
x
Pokusná skupina SE
Bravčové mäso
Hovädzie mäso
x
x
Rozdiel
Bračové
Hovädzie
mäso
mäso
KS:PS
KS:PS
0,15
0,05
0,14
0,07
0,07
0,07
5,62
5,75
5,81
s
0,09
0,04
0,07
5,60
5,66
5,76
s
0,04
0,05
0,04
5,77
5,89
5,88
s
0,07
0,03
0,05
5,55
5,59
5,69
s
0,05
0,04
0,06
26,03
2,57
7,68
1,16
28,09
2,65
7,71
1,08
2,06
0,03
11,48
1,53
5,46
2,48
10,33
1,62
4,07++
2,22
1,15+
1,39+
12,66
1,72
37,93
1,87
11,89
1,93
26,21++
1,63
0,77+
11,72+
Table 2
Comparison of the technological properties of pork and beef meat enriched with organic selenium
(1) pH 24 hours, (2) pH 48 hours, (3)pH7 days, (4) meat color, (R%), (5) WB shear force (kg), (6) loss
cooked preparations (%)
Tabuľka 3
Porovnanie selénového statusu na základe krvného séra vybranej skupiny ľudí pri stravovaní bravčového
a hovädzieho mäsa obohateného organickým selénom
1. odber μg.l-1
Konzumenti (1)
konzumujúci bravčové
mäso (2)
konzumujúci
hovädzie mäso (3)
Priemer (4)
Table 3
x
s
min-max
x
s
83,41
14,17
67,76-109,94
85,87
8,31
83,24
9,95
68,64-96,95
87,76
83,32
11,83
67,76-109,94
86,81
3. odber μg.l-1
x
s
min-max
70,54-98,27
83,18
12,75
55,18-95,85
8,52
75,40-100,77
86,74
7,80
77,68-103,20
8,19
70,54-100,77
84,96
10,37
55,18-103,20
min-max
Comparison of selenium status on the basis of blood serum in selected group of people eating pork and beef
meat enriched with organic selenium
(1) consumer, (2) consuming pork meat, (3) consuming beef meat, (4) average
Záver
Pri hodnotení nutričnej hodnoty bravčového a hovädzieho
mäsa v selénovej skupine sme zistili vyšší obsahu bielkovín
pri niţšom obsahu intramuskulárneho tuku a niţšej
energetickej hodnote. Z technologických vlastností pri analýze
obsahu organického selénu v bravčovom a hovädzom mäse
lepších výsledkov dosiahla selénová skupina. Pri hodnotení
selénového statusu u vybranej skupiny ľudí rozdiely v krvnom
sére na začiatku a po 2 týţdņoch konzumácie sme zistili
preukazné zvýšenie koncentrácie selénu v krvnom sére
u konzumentov bravčového mäsa v priemere z 83,41 na
85,87 .1-1 a u hovädzieho mäsa z 83.24 na 87,76.1-1. Po
ukončení pokusu došlo k miernemu zníţeniu koncentrácie
selénu v krvnom sére.
18
2. odber μg.l-1
Súhrn
Výsledky práce jednoznačne potvrdili vhodnosť pouţitia
organického selénu do kŕmnych zmesí pre jatočné ošípané
a dobytok za účelom zlepšenia produkčných ukazovateľov,
jatočnej hodnoty zvierat, ako aj nutričnej a technologickej
akostnej charakteristiky bravčového a hovädzieho mäsa.
Vyhodnotenie selénového statusu v experimentálnej skupine
ľudí poukazuje na zvýšenie koncentrácie selénu v druhom
odbere v priemere od 83,32 .1-1 do 86,81.1-1 a po ukončení
pokusu bolo mierne zníţenie koncentrácie selénu v krvnom
sére v priemere 84,96.1-1. Rozdiely boli po dvoch týţdņoch
konzumácie preukazné. Na základe dosiahnutých výsledkov
moţno konštatovať, ţe bravčové a hovädzie mäso, u ktorého
je moţné zvýšiť podiel selénu vo svalovine ošípaných
a dobytka sa javí ako vhodný komponent racionálnej výţivy
a tým následne zvýšiť selénový status ľudí.
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Kľúčové slová: jatočné ošípané a dobytok, nutričné
a technologické vlastnosti, bravčové a hovädzie mäso
Práca vznikla na základe podpory projektu VEGA 1/0434/10
a výskumnej úlohy APVV 0399-07.
Literatúra
FILIPČÍK, R. 2007. Vyhodnocení pŧsobnosti biologických
faktorŧ na kvalitu jatečně upraveného těla skotu a jakostní
parametry hovězího masa. Dizertační práce. MZLU Brno. 200
s.
MOJTO, J. – ZAUJEC, K. 2003. Analýza krehkosti striţnej sily
hovädzieho mäsa v jatočnej populácii. Maso, 2003, roč. XV, č.
1, s. 25-27.
MUŅOZ, A.M. – GARINDO, D. – GRANADOS, M.V. 1997.
Effect of selenium yeast and vitamins C and E on pork meat
exudation. In: Biotechnology in the Feed industry, 14th Annual
Symposium, 1997, s. 1-29.
SCHRAUZER, G.N. 2000. Anticarcinogenic effects of
selenium. In: CMLS, Cell. Mol. Life Sci., 57, 2000a, s. 18641873.
ŠIMEK, J. – VORLOVÁ, L. – MALOTA, L. –
STEINHAUSEROVÁ, I. – STEINHAUSER, L. 2003. Post-
mortem changes of pH value and lactic acid content on the
muscle of pigs and bulls. Czech J. Anim. Sci., 48 , 7, s. 295299.
ŠUBRT, J. 2002. Kvality masa býkŧ českého strakatého skotu
a jeho kříţencŧ se specializovanými nasnými plemeny. In.
Sborník příspěvkŧ k semináři „Vyuţití diferencí mezi masnými
plemeny k efektivní produkci“. VUSCH Rapotín, ISBN 80903143-0-9, s. 105-123.
VERNEROVÁ, J. – PIPEK, P. – SKLENÁŘOVÁ, M. 2008.
Kvalita vepřového masa obohaceného selénem, In: Maso, č.
1, 2008, s. 86-89.
ŢGUR, S. – ČEPON, M. – ČEPIN, S. 2003. Influence of
growth rate in two growth periods on intramuscular connective
tissue and palatability traits of beef. Czech J. Anim. Sci. 48, 3,
s. 113-119.
Kontaktná adresa:
prof. Ing. Branislav Bobček, CSc., Katedra špeciálnej
zootechniky, FAPZ, SPU Nitra
e-mail: [email protected]
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 19-22
VPLYV BIOCHEMICKÉHO ADITÍVA NA VÝŢIVNÚ HODNOTU SILÁŢÍ MIEŠANKY BÔBU,
LUCERNY A OVSA
INFLUENCE OF BIOCHEMICAL ADDITIVE ON NUTRITIVE VALUE OF FABA BEAN,
ALFALFA,
AND OAT MIXTURE SILAGES
Miroslav JURÁČEK, Daniel BÍRO, Branislav GÁLIK, Milan ŠIMKO
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
The influence of biochemical additive on nutritive value of mixture silages of faba bean, alfalfa, and oat with high dry matter content was
studied. The fresh matter was harvested after considerable wilting, cut on the 20 mm particles, and stuffed into silage bags. We ensiled the
mixture in a control variant without additives and a trial variant with liquid additive containing: Lactobacillus pentosus, Pediococcus
pentosaceus, maltodextrin, sodium aluminosilicate, and sodium thiosulphate in the dose 1.25 liter per ton. The application of biochemical
additive influenced the nutritive value of mixture silage compound of faba bean, alfalfa, and oat by statistically significant higher content of fat.
Higher content of nitrogen free extract and lower content of crude fiber (however, without any statistical significance) in comparison with control
silages was detected in the silage mixture treated with biochemical additive. We did not notice positive influence of biochemical additive
application on energetic and nitrogen value In the silage mixtures.
Key words: mixture silage, biochemical additive, nutritive value
19
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Siláţe z ťaţkosiláţovateľných krmovín predstavujú významný
zdroj dusíkatých látok vo výţive zvierat (Holúbek et al., 2008).
Jednou z moţností ovplyvnenia kvality siláţí je aplikácia
siláţnych aditív (Bíro et al., 2006). Biologické siláţne aditíva
obsahujú najmä baktérie mliečneho kvasenia, pričom hlavným
fermentačným produktom homofermentatívnych kmeņov
baktérií mliečneho kvasenia je kyselina mliečna, ktorá zvyšuje
kyslosť siláţí. Hodnota pH klesá rýchlejšie, mení sa pomer
kyseliny mliečnej a kyseliny octovej v prospech ţiaducej
kyseliny mliečnej (Filya et al., 2007), inhibuje sa proteolýza
(Fraser et al., 2001), čo pozitívne ovplyvņuje výţivnú hodnotu
a hygienickú kvalitu siláţí (Suchý a Straková, 2006).
Zlepšením hygienickej kvality siláţí sa eliminujú rizikové
faktory potravového reťazca (Kačániová, 2003). Biologické
siláţne aditíva, ktoré obsahujú okrem homofermentatívnych aj
heterofermentatívne kmene baktérií mliečneho kvasenia
zlepšujú aeróbnu stabilitu siláţí najmä vyššou koncentráciou
kyseliny octovej (Kung et al., 2003). Niektoré biologické
aditíva obsahujú aj enzymatickú zloţku, najmä fibrolytické
enzýmy, ktoré zvyšujú disponibilné zdroje skvasiteľných
sacharidov v siláţovanej hmote čiastočnou degradáciou
vlákniny (Mikolajczak et al., 1998). Chemické aditíva sú najmä
na báze organických kyselín a ich solí, ktoré inhibujú rozvoj
neţiaducej mikroflóry, čím prispievajú k zlepšeniu nutričnej a
hygienickej kvality siláţí. Chemické prípravky sú zárukou
poţadovaného konzervačného efektu aj za nepriaznivého
počasia, kedy nie je moţné dosiahnuť poţadovaný obsah
sušiny. K výhodám chemických prípravkov patrí aj inhibícia
procesu proteolýzy, eliminácia tvorby siláţnych štiav
v siláţach s nízkym obsahom sušiny a tým celkové zníţenie
strát ţivín a energie (Gallo et al., 2002; Rolinec, 2006).
Biochemické siláţne aditíva obsahujú bakteriálnu zloţku
v kombinácii
s enzýmami
(celuláza,
hemiceluláza)
a s chemickou zloţkou (najmä soli organických kyselín),
pričom niektoré prípravky neobsahujú enzýmy. V biologickochemických prípravkoch sa kombinuje pozitívny vplyv
chemickej inhibície a biologickej stimulácie fermentačného
procesu.
Cieľom práce bolo zistiť vplyv biochemického aditíva na
výţivnú hodnotu siláţí miešanky bôbu, lucerny a ovsa
s vyšším obsahom sušiny.
Materiál a metódy
V prevádzkovom experimente sme siláţovali miešanku, ktorá
bola vysievaná v dvoch stupņoch, a to v prvom stupni ovos
siaty (Avena sativa) odroda Flämingsstern 15 kg/ha a bôb
obyčajný (Faba vulgaris) odroda Inovec 250 kg/ha, v druhom
stupni lucerna siata (Medicago sativa) odroda Palava 20
kg/ha. V siláţovanej hmote bol ovos siaty zastúpený 20 %ným podielom, bôb obyčajný 70 %-ným a lucerna siata 10 %ným podielom. Zber miešanky sa realizoval vo fáze
formovania semien v strukoch bôbu. Čerstvá hmota miešanky
s priemerným obsahom sušiny 156,53 g.kg-1 bola uvädaná 48
hodín na sušinu 528,43 (pred siláţovaním kontrolného
variantu) a na 579,47 g.kg-1 (pred siláţovaním pokusného
variantu). Uvädnutá siláţna hmota bola narezaná
samohybnou rezačkou na dĺţku rezanky 20 mm. Následne sa
20
hmota naskladnila pomocou lisu do siláţnych vakov s dĺţkou
60 metrov a priemerom 2,44 metra. Hmota bola zasiláţovaná
v dvoch variantoch: kontrolný variant C bez prídavku aditív a
pokusný variant A s prídavkom biochemického aditíva
obsahujúceho Lactobacillus pentosus (100.109 CFU.g-1),
Pediococcus pentosaceus (25.109 CFU.g-1), maltodextrín,
kremičitan hlinito-sodný a tiosíran sodný aplikovaný v tekutom
stave v dávke 1,25 ml.kg-1 (po rozpustení 1 g prípravku v 1,25
l vody). Po 3 mesiacoch fermentácie, po otvorení siláţnych
vakov, sme odobrali priemerné vzorky siláţí (z kaţdej tretiny
vaku), v ktorých po úprave bol stanovený obsah ţivín podľa
Výnosu MPSR č. 2145/2004-100. Výţivná hodnota: dusíkatá
(PDIN, PDIE v g.kg-1 sušiny) a energetická hodnota (NEL,
NEV v MJ.kg-1 sušiny) bola stanovená výpočtom (Sommer et
al., 1994).
Výsledky a diskusia
V siláţach miešanky bôbu, lucerny a ovsa sme po ukončení
fermentačného procesu zistili obsah sušiny 500,93 g.kg-1 (C)
a 521,43 g.kg-1 (A). Rozdiely v obsahu sušiny medzi variantmi
boli spôsobené nutným časovým posunom medzi siláţovaním
jednotlivých variantov. Obsah sušiny ovplyvņuje v siláţi najmä
frakciu nebielkovinového N, koncentráciu fermentačných
kyselín a obsah amoniaku (Luchini et al., 1997). V siláţach
s biochemickým aditívom sme zaznamenali nepreukazne niţší
obsah dusíkatých látok, čo potvrdili aj výsledky Krzywieckeho
et al. (2003) po aplikácii biologického aditíva. Aj De Almeida
a Rodrigues (2004) nezaznamenali pozitívny vplyv inokulácie
na obsah dusíkatých látok. Rozdielne Doleţal (2002) potvrdil
pozitívny vplyv biologického aditíva na obsah dusíkatých látok
v siláţach z ťaţkosiláţovateľných krmovín. V siláţach
miešanky kontrolného variantu C sme zistili obsah tuku 14,43
g.kg-1 sušiny a v siláţach variantu A bol obsah tuku štatisticky
preukazne vyšší (17,70 g.kg-1 sušiny). Siláţe miešanky sa
vyznačovali vysokým obsahom vlákniny s hodnotami 356,63
g.kg-1 sušiny (A) a 361,43 g.kg-1 sušiny (C) bez štatistickej
preukaznosti rozdielov. Petrikovič et al. (2000) uvádzajú
priemerný obsah vlákniny v siláţach miešanky bôbu, lucerny a
ovsa 352 g.kg-1 sušiny. V siláţach variantu A sme v porovnaní
s kontrolným variantom zaznamenali štatisticky nepreukazne
vyšší obsah bezdusíkatých látok výťaţkových. Siláţe
miešanky bôbu, lucerny a ovsa bez prídavku aditív mali niţší
obsah popolovín, čo pozitívne ovplyvnilo aj obsah organickej
hmoty. V siláţach miešanky s biochemickým prípravkom sme
zistili nepreukazne niţšiu hodnotu NEL (4,87 MJ.kg-1 sušiny)
aj NEV (4,57 MJ.kg-1 sušiny) ako v siláţach bez ošetrenia.
Rozdielne Lád et al. (2008) zistili nepreukazne vyššiu
energetickú hodnotu v siláţach s prídavkom biologického
siláţneho aditíva. Petrikovič et al. (2000) uvádzajú priemernú
energetickú hodnotu v siláţach miešanky bôbu, lucerna a
ovsa 4,38 MJ NEL and 3,99 MJ NEV v 1kg sušiny. V obsahu
skutočne stráviteľných dusíkatých látok sme zaznamenali vo
variante A niţšiu hodnotu frakcie PDIN, v dôsledku niţšej
koncentrácie dusíkatých látok a rovnako aj niţšiu hodnotu
PDIE v porovnaní s kontrolným variantom. Rozdiely v oboch
frakciách PDI boli však štatisticky nepreukazné.
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Tabuľka 1
Výţivná hodnota siláţí miešanky bôbu, lucerny a ovsa
C-bez aditív (12)
V 1 kg sušiny (1)
500,93
116,60
14,43a
361,43
110,93
396,57
889,07
4,89
4,58
s
35,729
2,787
0,643
5,147
2,397
2,702
2,397
0,015
0,012
A-biochemické aditívum (13)
s
x
521,43
35,134
114,83
1,419
17,70a
1,916
356,63
10,429
113,03
5,437
397,77
3,011
886,97
5,437
4,87
0,031
4,57
0,031
70,93
1,686
69,83
0,862
61,23
0,503
60,33
0,971
x
g
MJ
g
Sušina (2)
Dusíkaté látky (3)
Tuk (4)
Hrubá vláknina (5)
Popoloviny (6)
Bezdusíkaté látky výťaţkové (7)
Organická hmota (8)
Netto energia laktácie (9)
Netto energia výkrmu (10)
Skutočne stráviteľné dusíkaté
látky v tenkom čreve
preţúvavcov PDIN (11)
Skutočne stráviteľné dusíkaté
látky v tenkom čreve
preţúvavcov PDIE (11)
x -priemer, s-smerodajná odchýlka, a - P<0,05
Table 1
Nutritive value of mixture silages of faba bean+alfalfa+oat
(1) in 1 kg of dry matter, (2) dry matter (3), crude protein (4) fat, (5), crude fiber (6), ash (7), nitrogen free
extract (8), organic matter (9), NEL (10), NEG (11), (12) C (without additive), (13) A (biochemical additive)
Záver
Prídavok biochemického aditíva (Lactobacillus pentosus,
Pediococcus pentosaceus, maltodextrín, kremičitan hlinitosodný, tiosíran sodný) v siláţach miešanky bôbu, lucerny
a ovsa sa prejavil preukazne vyšším obsahom tuku
a numericky rozdielne vyšším obsahom bezdusíkatých látok
výťaţkových, niţšou koncentráciou vlákniny, ale bez
štatistickej významnosti rozdielov. Výsledky potvrdili, ţe
aplikácia biochemického aditíva pozitívne neovplyvnila
energetickú a dusíkatú hodnotu siláţí miešanky bôbu, lucerny
a ovsa.
Súhrn
Cieľom práce bolo zistiť vplyv aplikácie biochemického aditíva
(variant A) na výţivnú hodnotu siláţí miešanky bôbu, lucerny
a ovsa s vyšším obsahom sušiny. V kontrolnom variante K
sme zakonzervovali miešanku bez prídavku aditív. Miešanku
v zloţení: ovos siaty (Avena sativa) odroda Flämingsstern,
bôb obyčajný (Faba vulgaris) odroda Inovec, lucerna siata
(Medicago sativa) odroda Palava sme zasiláţovali
v prevádzkových podmienkach po značnom uvädnutí do
siláţnych vakov. Vo vzorkách siláţí s prídavkom
biochemického aditíva sme zistili štatisticky preukazne vyšší
obsah tuku a numericky rozdielne vyšší obsah bezdusíkatých
látok výťaţkových, niţšiu koncentráciu vlákniny, ale bez
štatistickej významnosti rozdielov. Aplikácia biochemického
aditíva pri siláţovaní miešanky bôbu, lucerny a ovsa s vyšším
obsahom sušiny pozitívne neovplyvnila energetickú a dusíkatú
hodnotu siláţí.
Kľúčové slová: siláţe miešanky, biochemické aditívum,
výţivná hodnota
Práca vznikla s podporou projektu VEGA 1/0610/08.
Literatúra
BÍRO, D. – JURÁČEK, M. – GÁLIK, B. – ŠIMKO, M. –
KAČÁNIOVÁ, M. 2006. Influence of chemical inhibitors on
fermentation process and hygienic quality of high moisture
corn. In: Slovak Journal of Animal Science. vol. 39, 2006, p.
108-112.
DE ALMEIDA M.V.J. – RODRIGUEZ, P.H.M. 2004. Evaluation
of microbial inoculant on chemical composition, fermentation
characteristic and aerobic stability of alfalfa haylage. In:
Brazilian Journal of Animal Science, vol. 33, 2004, no. 1, p.
51-59.
DOLEŢAL, P. 2002. Vliv přídavku Lactobacillus plantarum
DSM 12771 na kvalitu siláţí ze silņe zavadlé vojtěšky a trávy.
In: Acta Universitatis Agriculturae et Silviculturae Mendelianae
Brunensis. roč. 50, 2002, s. 37-44.
FILYA, I. – MUCK, R.E. – CONTRERAS-GOVEA, F.B. 2007.
Inoculant effects on alfalfa silage: fermentation products and
nutritive value. In: Journal of Dairy Science. vol. 90, 2007, p.
5108-5114.
21
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
FRASER, M.D. – FYCHAN, R. – JONES, R. 2001. The effect
of harvest date and inoculation on the yield, fermentation
characteristics and feeding value of forage pea and field bean
silages. In: Grass and Forage Science. vol. 56, 2001, p. 218230.
GALLO, M. – MLYNÁR, R. – RAJČÁKOVÁ, Ľ. 2002. Effect of
biological and chemical additives on fermentation process in
lucerne silage. In: Journal of Farm Animal Sciences, 2002, no.
35, p. 167-173.
HOLÚBEK, I. – HOLÚBEK, R. – KVETAN, Ľ. 2008. Economic
analysis of protein silages production. In: 13th International
Conference Forage Conservation. Nitra: VÚŢV, 2008. p. 5657. ISBN 978-80-888 72-78-8
KAČÁNIOVÁ, M. 2003. Feeding soybean colonization by
microscopic fungi. In: Trakya Univiversity Journal of Science,
vol. 4, 2003, p. 165-168.
KRZYWIECKI, S. – PASTERNAK, A. – SZYRNER, A. 2003.
Nitrogenous fractions and amino acids profiles in alfalfa green
crop and alfalfa silages made with different additives. In: 11th
International Scientific Symposium Forage Conservation.
Nitra: VÚŢV, p. 158-159.
KUNG, Jr. L. – TAYLOR, C.C. – LYNCH, M.P. – NEYLON,
J.M. 2003. The Effect of treating alfalfa with Lactobacillus
buchneri 40788 on silage fermentation, aerobic stability, and
nutritive value for lactating dairy cows. In: Journal of Dairy
Science. vol. 86, 2003, p. 336-343.
LÁD, F. – ČERMÁK, B. – VONDRÁŠKOVÁ, B. – KADLEC, J.
2008. Effect of additive substances in the grass silages. In:
13th International Conference Forage Conservation. Nitra:
VÚŢV, 2008, p. 128-129. ISBN 978-80-888 72-78-8.
LUCHINI, N. D. – BRODERICK, G. A. – MUCK, R. E. –
22
MAKONI, N. F. – VETTER, R. L. 1997. Effect of storage
system and dry matter content on the composition of alfalfa
silage. In: Journal of Dairy Science, vol. 80, 1997. p. 1827–
1832.
MIKOLAJCZAK, J. – SZEJNIUK, W. – GRABOWICZ, M. –
PILAT, J. 1998. Chemical composition and quality of silages
prepared with different additives on the farm. In: Zeszyty
Problemowe Postepow Nauk Rolniczych, 1998, 462, p. 363368.
PETRIKOVIČ, P. – SOMMER, A. – ČEREŠNÁKOVÁ, Z. –
2000. Výţivná hodnota krmív. I. časť. 1. vyd. Nitra : VÚŢV,
2000.
ROLINEC, M. 2006. Konzervovanie vlhkého miaganého
kukuričného zrna organickými kyselinami: diplomová práca.
Nitra: SPU, 2006. 47 s.
SOMMER, A. – ČEREŠŅÁKOVÁ, Z. – FRYDRYCH, Z. –
SVETLANSKÁ, M. – CHRENKOVÁ, M. – CHRASTINOVÁ, Ľ.
– POLÁČIKOVÁ, M. – BENCOVÁ, E. – DOLEŠOVÁ, P. 1994.
Potreba ţivín a výţivná hodnota krmív pre hovädzí dobytok. 1.
vyd. Nitra: VÚŢV, 1994, 113 s.
SUCHÝ, P. – STRAKOVÁ, E. 2006. Antinutriční látky. In:
Zeman et al., 2006. Výţiva a krmení hospodářských zvířat. 1.
vyd. Praha: Profi Press, 2006. s. 33-50.
Kontaktná adresa:
Ing. Miroslav Juráček, PhD., Katedra výţivy zvierat, FAPZ,
SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel.: 037-6414 332,
e-mail: [email protected]
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 23-27
SYSTÉM MONITOROVANIA PLEMENNEJ A DRUHOVEJ ROZMANITOSTI HOSPODÁRSKYCH
ZVIERAT V SR
MONITORING SYSTEM OF BREED AND SPECIES DIVERSITY OF FARM ANIMALS
IN THE SLOVAK REPUBLIC
Marta ORAVCOVÁ, Ján HUBA, Dana PEŠKOVIČOVÁ, Emil KRUPA, Jozef DAŅO,
Ladislav HETÉNYI
Centrum výskumu ţivočíšnej výroby Nitra
The aim of the study was to monitor the variety of farm animals through diversity of species and breeds in Slovakia. Mainly the cattle, sheep,
goat, pig, and horse breeds, as well as national poultry and rabbit breeds (identified by the SK Country Report 2003) were analyzed. The
questionnaire was used to gather the information. The size of breeding females and males registered in the herd books was analyzed. The
results of the year 2004 vs. the year 2009, as well as the associated trends were discussed. According to the Strategic priority 1 –
characterization, inventory and monitoring of trends and associated risks, and establishing country-based early-warning and response system
of the Global plan of action for AnGR (FAO, 2007), the data are included to the Slovakia’s farm animal biodiversity information system
(http://efabis-sk.cvzv.sk).
Key words: animal genetic resources, diversity, female and male breeding populations, herd book
Organizácia spojených národov (OSN) vyhlásila rok 2010 za
medzinárodný
rok
biodiverzity
(http://www.cbd.int/2010/welcome/). Dohovor o biologickej
diverzite (1992) je multinárodný proces zameraný na zníţenie
poklesu biodiverzity rastlinných a ţivočíšnych druhov a
ekologických systémov. Podľa oznámenia MZV SR (34/1996
Z. z.) bol dohovor schválený NR SR a ratifikovaný
prezidentom SR. Biologické zdroje definuje ako genetické
zdroje, organizmy a ich časti, populácie alebo iné biotické
zloţky ekosystémov so súčasným alebo s potenciálnym
vyuţitím/hodnotou pre ľudstvo. Hospodárske zvieratá a ich
genetický materiál sú ţivočíšne genetické zdroje (ŢGZ); sú
zloţkou biodiverzity a agrobiodiverzity. Sú výsledkom činnosti
človeka a vo svojej rozmanitosti predstavujú zdroj pre
adaptáciu a rozvoj produkčných systémov.
Úsilie o udrţanie ŢGZ (podobne ako rastlinných
genetických zdrojov) je agendou Organizácie pre výţivu
a poľnohospodárstvo (FAO), ktorá ho koordinuje v spolupráci
s ďalšími organizáciami a národnými i medzinárodnými
iniciatívami. V roku 2007 (Interlaken, Švajčiarsko) zástupcovia
109 štátov odhlasovali Globálny akčný plán (GPA) pre ŢGZ
(FAO, 2007). GPA nadväzuje na proces, v rámci ktorého bola
zostavená Svetová správa o ŢGZ (FAO, 2007). GPA definuje
23 strategických priorít v 4 oblastiach ŢGZ: 1. popis a
inventarizácia, sledovanie trendov a rizík (a stanovenie
národných a nadnárodných systémov včasného varovania
a odozvy a vývoj medzinárodných štandardov), 2. udrţateľné
vyuţívanie a rozvoj (národné opatrenia, stratégie a programy
rozvoja chovu, agroekosystémové prístupy, podpora
pôvodných miestnych chovných systémov), 3. zachovanie
(národné programy in situ, ex situ, regionálne a globálne
stratégie) a 4. politiky a inštitucionálne zabezpečenie
(zriadenie a posilnenie národných a nadnárodných inštitúcií,
posilnenie personálnych kapacít a štruktúr medzinárodnej
výmeny informácií, výskum a vzdelávanie).
Cieľom práce je poskytnúť informácie o početných
stavoch samičích a samčích populácií hospodárskych zvierat
na Slovensku a zistiť trendy vývoja (2004-2009) cez
monitorovanie plemennej a druhovej skladby. V kontexte
medzinárodných záväzkov SR ide o plnenie Dohovoru
o biologickej diverzite (1992) a GPA pre ŢGZ (FAO, 2007),
Strategická priorita 1.
Materiál a metódy
Metódou zisťovania boli dotazníky určené pre uznané
chovateľské organizácie. Analyzovali sme údaje o ţijúcich
samičích a samčích populáciách v plemenitbe. Pri plemenách
dobytka, oviec, kôz, ošípaných a koní sme sledovali počet
čistokrvných samíc a kríţeniek (ak boli), resp. samcov
evidovaných v plemenných knihách a plemenných registroch.
Pri národných plemenách hydiny a králikov sme sledovali
počet samíc a samcov v chovoch kontrolovaných Slovenským
zväzom chovateľov. Rámcovo rozsah zisťovania vyplynul z
Národnej správy (Hetényi et al., 2003), vypracovanej na
podnet FAO. Údaje zozbierané za roky 2004 aţ 2009 (pri
23
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
hydine a králikoch 2007 aţ 2009) sme pouţili na naznačenie
a analýzu trendov vývoja.
Výsledky a diskusia
Údaje o veľkosti ţijúcej samičej a samčej populácie plemien
dobytka, oviec, kôz, ošípaných, koní v plemenných knihách
(PK) a plemenných registroch(PR) v rokoch 2004 a 2009,
uvádzame v tabuľkách 1 aţ 4. V tabuľke 5 uvádzame údaje
o veľkosti samičej a samčej populácie plemien hydiny
a králikov (2007 a 2009).
Tabuľka 1
Vývoj počtu kráv a býkov zapísaných v plemenných knihách
2009
kravy (2)
spolu (4)
čistokrvné (5)
holštajnské (6)
68 241
37 360
slov. strakaté (7)
39 649
20 610
pinzgauské (8)
4 000**
1 600**
braunvieh (9)
480
480
aberdeen angus (10)
268
62
mäsový simentál (11)
945
88
blonde d’ Aquitaine (12)
436
34
charolais (13)
5 406
558
piemontese (14)
734
7
hereford (15)
370
63
limousine (16)
4 428
256
Zdroj: chovateľské zväzy dobytka, * rok 2005, ** rok 2008
Plemená dobytka (1)
Table 1
2009
býky (3)
301
128
21*
2
17
38
16
199
9
4
69
2004
kravy (2)
spolu (4)
čistokrvné (5)
67 117*
24 400*
44 242
20 209
4 082
2 258
281
491
300
1 826
530
410
2 782
95
83
19
363
0
108
105
2004
býky (3)
466
303
51
17
30
13
96
7
14
50
Trends in number of cows and bulls registered in herd books
(1)breeds of cattle, (2) breeding females, (3) breeding males, (4) purebred + crossbreds, (5) only purebred,
(6) Holstein, (7) Slovak Spotted, (8) Slovak Pinzgau, (9) Swiss Brown, (10) Aberdeen Angus, (11) Beef
Simmental, (12) Blond d’ Aquitaine, (13) Charolais, (14) Piedmont, (15) Hereford, (16) Limousin
Source: Cattle Breeders Associations, * 2005, ** 2008
Od roku 2000 sa situácia v chove oviec po zníţení
stavov v 90 rokoch vyvíjala priaznivo a počet bahníc sa na
populačnej úrovni zvyšoval (Borecká, 2005b a 2010b,
Oravcová et al., 2004). S výnimkou plemena cigája,
ktorého veľkosť sa takmer nemenila (pokles 8 %), na
úrovni PK (tab. 2) sa stavy samičích populácií pôvodných
plemien zníţili (23 aţ 70 %) a nedávno importovaných
plemien (11 aţ 75 %) zvýšili. Z kôz, početnosť ktorých sa
odhaduje okolo 30 tis. ks, je v PK evidovaná malá časť.
Chovajú sa 2 pôvodné plemená, z ktorých menšia je
populácia hnedej krátkosrstej kozy. S výnimkou roku 2009
počet samíc v PK nepresiahol 10 ks (tab. 2). Pri plemene
biela krátkosrstá koza bola početnosť samičej populácie
v roku 2004 a 2009 rovnaká, aj napriek medziročným
zmenám s poklesom v rozsahu 50 %.
V roku 2009 sa stabilizovali medziročné zmeny v počte
prasníc (pokles o 1,4 % oproti roku 2008). Stabilizovanému
vývoju, ktorý sa ukazuje, predchádzal nepriaznivý vývoj
s 2 etapami: 1. 1989-2003, v nej sa počet prasníc zníţil
24
Napriek poklesu stavov dojníc z 206 tis. (Masár, 2005) na
166 tis. ks (Šajbidorová, 2010) a premenlivému vývoju na
úrovni PK a PR (Oravcová et al., 2010), sa počty kráv
holštajnského, slovenského strakatého a pinzgauského
dobytka (tab.1) v rokoch 2004 a 2009 líšili minimálne
(5-10 %). Na úrovni čistokrvných kráv pinzgauského plemena
stavy poklesli o 30 %; pravdepodobne z dôvodu
pokračujúceho kríţenia (Oravcová et al., 2004 a 2005).
V súlade s rastúcim počtom dojčiacich kráv z 30 tis. na 41 tis.
ks (Borecká, 2005a a 2010a) sa stavy samičích populácií
v PK a PR zvyšovali (31 aţ 71 %). Populácie plemien
aberdeen angus a hereford boli stabilizované (pokles 5-10 %).
o 37 % (169 tis. vs. 105 tis. ks) a 2. 2004-2008, v nej sa
počet prasníc zníţil o 45 % (82 tis. vs. 44 tis. ks). Na úrovni
PK (tab. 3) sa pokles pozorovaný v rokoch 2004-2008
v roku 2009 nezastavil. Pri plemenách landras a slovenská
mäsová ošípaná bol medziročný pokles 16 a 25 %. Zvyšné
populácie mali stabilizovaný (hampshire, pietrain) a menej
nepriaznivý vývoj (yorkshire a biela ušľachtilá ošípaná
s medziročným poklesom 8 a 10 %).
Počet kobýl v PK s výnimkou populácie anglického
plnokrvníka zaznamenal rast (tab. 4). Priaznivý vývoj
zvýraznila v roku 2009 plošná podpora poskytovaná cez
VDJ aj na kone. Pri plemenách, PK ktorých vedie Zväz
chovateľov koní na Slovensku, došlo k aktualizácii
chovateľov a dodatočnému zápisu zvierat (pre porovnanie
s rokom 2008 pozri Oravcová a kol., 2010). Počet
pripustených kobýl v kompetencii ZCHKS zostal v roku
2009 nezmenený a predstavoval zapojenie 27 % populácie
(osobná komunikácia s Ing. Gráczom).
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Tabuľka 2
Vývoj počtu oviec a kôz zapísaných v plemenných knihách
Plemená oviec (1)
zošľach. valaška (6)
cigája (7)
lacaune (8)
východofrízske (9)
merino (10)
charollais (11)
oxford down (12)
suffolk (13)
romanovská (14)
berrichon du Cher (15)
bergschaf (16)
ile-de-France (17)
pôvodná valaška (18)
plemená kôz (19)
biela krátkosrstá (20)
hnedá krátkosrstá (21)
Zdroj: ZCHOK, PS SR, š. p.
2009
samice (2)
spolu (4)
čistokrvné (5)
20 322
18 157
12 349
11 457
1 535
1 384
182
174
2 325
528
295
295
310
310
325
325
51
51
163
163
29
29
586
586
30
30
2009 samice (2) čistokrvné (5)
744
29
2009
samce (3)
1 044
561
166
24
48
15
25
48
4
4
3
63
4
samce (3)
82
1
2004
samice (2)
spolu (4)
čistokrvné (5)
26 256
21 623
13 410
10 687
370
370
155
155
8 877
5 842
150
150
275
275
300
300
100
100
100
100
28
28
185
185
40
40
2004 samice (2) čistokrvné (5)
769
<10
2004
samce (3)
3 942
2 173
21
11
1 192
8
18
25
11
5
10
5
1
samce (3)
156
0
Table 2
Trends in population numbers of sheep and goats registered in herd books
(1 )breeds of sheep, (2) breeding females, (3) breeding males, (4) purebred + crossbreds, (5) only purebred,
(6) Improved Valachian, (7) Tsigai, (8) Lacaune, (9) East Friesian, (10) Merino, (11) Charollais, (12) Oxford
Down, (13) Suffolk, (14) Romanov, (15) Berrichon du Cher, (16) Bergshaf, (17) Ile de France, (18) Former
Valachian, (19) breeds of goats, (20) White Shorthaired, (21) Brown Shorthaired
Source: Sheep and Goats Breeders Association, Breeding Service of SR, s.e.
Tabuľka 3
Vývoj počtu prasníc a kancov zapísaných v plemenných knihách
Plemená ošípaných (1)
2009
2009
2004*
prasnice (2)
kance (3)
prasnice (2)
biela ušľachtilá (4)
2 416
104
11 150
biela mäsová (5)
**
**
2 060
landras (6)
840
76
2 010
slovenská mäsová (7)
10
3
156
hampshire (8)
31
4
29
yorkshire (9)
102
19
198
pietrain (10)
30
11
44
Zdroj: ZCHOš (prasnice pri bonitáciách), * pred poklesom stavov zaznamenaným v roku 2004
** v roku 2007 sa pristúpilo k prevodnému kríţeniu s plemenom landras
Table 3
2004*
kance (3)
415
89
282
26
2
320
102
Trends in number of sows and boars in herd books
(1) breeds of pigs, (2) breeding females, (3) breeding males, (4) Large White, (5) White Meaty, (6) Landrace,
(7) Slovak Meaty, (8) Hampshire, (9) Yorkshire, (10) Pietrain
Source: Pig Breeders Association, *before decline in 2004
** upgrading with Landrace since 2007
25
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Tabuľka 4
Vývoj počtu kobýl a ţrebcov zapísaných v plemenných knihách
2009
2009
Plemená koní (1)
kobyly (2)
spolu (4)
čistokrvné (5)
anglický plnokrvník (6)
147
147
arabský plnokrvník (7)
55
55
shagya-arab (8)
156
156
furioso (9)
267
267
hafling (10)
137
130
hucul (11)
119
119
lipicanský kôņ (12)
140
140
nonius (13)
65
58
norik muránsky (14)
239
239
slov. šport. pony (15)
177
177
slov. teplokrvník (16)
1 857
1857
Zdroj: Závodisko, š. p., NŢ, š. p., ZCHKS
Table 4
ţrebce (3)
11
10
19
28
7
16
21
11
14
7
18
spolu (4)
263
30
80
67
68
60
70
39
54
35
570
kobyly (2)
čistokrvné (5)
263
30
80
67
43
60
70
19
54
35
280
2004
ţrebce (3)
16
13
21
15
7
12
12
8
10
5
57
Trends in number of mares and stallions registered in herd books
(1) breeds of horses, (2) breeding females, (3) breeding males, (4) purebred + crossbreds, (5) only purebred,
(6) Thoroughbred, (7) Arab, (8) Shagya-Arab, (9) Furioso, (10) Haflinger, (11) Hutsul, (12) Lipitsa, (13)
Nonius, (14) Noric of Murany, (15) Slovak Sport Pony, (16) Slovak Warmblood
Source: Horse State Enterprises and Horse Breeders Association
Početnosť samičích populácií národných plemien hydiny
a králikov v kontrolovaných chovoch (tab. 5) sa vyvíjala
relatívne stabilne. Pri plemenách slovenská biela a suchovská
hus, slovenský sivomodrý rex bola zmena v rokoch 2007-2009
cca 15 %. Vo väčšom rozsahu sa zníţila početnosť plemena
oravka (22 %) a nitriansky králik (40 %), zvýšila sa početnosť
plemena zemplínsky králik. Napriek uvedenému je vývoj
stavov plemena oravka v roku 2009 priaznivejší ako v roku
2008 (Oravcová et al., 2010). Za obdobie rokov 2003-2007
analyzovali vývoj početných stavov plemena oravka (osobitne
aj zdrobnená oravka) Hrnčár a Weis (2007).
Trendy v počtoch plemenných samcov boli v rokoch 20042009 premenlivé, v závislosti od druhu a plemena počty rástli
i klesali.
Tabuľka 5
2004
Monitorovanie plemennej a druhovej rozmanitosti je
predpokladom poznania a analýz vývoja populácií, ako aj
udrţania chovu hospodárskych zvierat. FAO, EAAP, EÚ
stanovili kritériá, podľa ktorých sa plemená kategorizujú na
zánikom ohrozené a neohrozené. Uplatņujú sa aj rôzne
národné prístupy. Všetky sa viac-menej vyvíjajú. Politika
udrţania ohrozených a pre územie členských štátov
pôvodných plemien sa v EÚ robí cez podporu na genofond.
Cieľom je vyrovnať ekonomické straty z niţšej úţitkovosti.
Aby k podpore v súlade s európskou legislatívou mali prístup
slovenskí chovatelia, sú ohrozené plemená určené
Programom rozvoja vidieka SR 2007-2013 v samostatnej
kapitole (Opatrenie 5: Agroenvironment a ţivotné podmienky
zvierat).
Vývoj početných stavov hydiny a králikov v chovoch kontrolovaných SZCH
Plemená hydiny (1)
oravka (aj zdrobnená) (4)
slovenská biela hus (5)
suchovská hus (6)
plemená králikov (7)
2009
2009
2007
2007
samice (2)
485
56
85
2009
samice (2)
138
159
148
samce (3)
55
24
34
2009
samce (3)
145
28
28
samice (2)
623
46
96
2007*
samice (2)
120
50
250
samce (3)
76
19
42
2007*
samce (3)
30
10
150
slov. sivomodrý rex (8)
zemplínsky (9)
nitriansky (10)
* kvalifikovaný odhad (CVŢV Nitra)
Table 5
Trends in population numbers of poultry and rabbit breeds in flocks under the umbrella of the Slovak Breeders
Association
(1) breeds of poultry, (2) breeding females, (3) breeding males, (4) Oravka and Bantam Oravka hen, (5) Slovak
White goose, (6) Suchovy goose, (7) breeds of rabbits, (8) Slovak Greyblue Rex, (9) Zemplin, (10) Nitra
26
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Súhrn
Cieľom práce bolo poskytnúť informácie o rozmanitosti
hospodárskych zvierat cez monitorovanie plemennej
a druhovej skladby. V rozsahu definovanom
Národnou
správou (2003) sme analyzovali plemená dobytka, oviec, kôz,
ošípaných a koní, ako aj národné plemená hydiny (kury
a husi) a králikov. Údaje sme zozbierali formou dotazníkov
určených chovateľským organizáciám. Zisťovali sme počet
ţijúcich plemenných samíc a samcov v plemenných knihách
a plemenných registroch. Na základe zistení (2004-2009) sme
naznačili trendy vývoja. Údaje v súlade so Strategickou
prioritou 1 - Popis a inventarizácia ţivočíšnych genetických
zdrojov (ŢGZ), sledovanie trendov a rizík, stanovenie
národných a nadnárodných systémov včasného varovania
a odozvy Globálneho akčného plánu pre ŢGZ (FAO, 2007)
vyuţívame pri napĺņaní databázy „Slovenský informačný
systém biodiverzity ŢGZ“ (http://efabis-sk.cvzv.sk).
Kľúčové slová: ţivočíšne genetické zdroje, diverzita,
plemennice, plemenníky, plemenná kniha
Výskum sa realizoval s finančnou podporou Ministerstva
pôdohospodárstva SR „Úloha odbornej pomoci: Ochrana
a rozvoj ţivočíšnych genetických zdrojov v SR“ a EK „Akcia
020 EFABISnet v zmysle nariadenia ES č. 870/2004 AGRI
GEN RES 2006“. Práca bola vytvorená aj realizáciou projektu
"LAGEZ č. 26220120051", na základe podpory operačného
programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu
regionálneho rozvoja. Za spoluprácu ďakujeme uznaným
chovateľským organizáciám a ďalším organizáciám, ktoré
nám údaje poskytli.
Literatúra
BORECKÁ, S. 2010a. Jatočný hovädzí dobytok a jatočné
teľatá. Situačná a výhľadová správa k 31.12.2009. VÚEPP
Bratislava, 34 s.
BORECKÁ, S. 2005a. Jatočný hovädzí dobytok a jatočné
teľatá. Doplņujúca situačná a výhľadová správa k 31.3.2005.
VÚEPP Bratislava, 18 s.
BORECKÁ, S. 2010b. Ovce. Situačná a výhľadová správa
k 31.12.2009. VÚEPP Bratislava, 39 s.
BORECKÁ, S. 2005b. Ovce. Situačná a výhľadová správa
k 31.12.2004. VÚEPP Bratislava, 43 s.
Dohovor 34/1996 Z. z. Dohovor o biodiverzite. Rio de Janeiro,
1992. Dostupné na internete: http://jaspi.justice.gov.sk.
FAO. 2007. Global Plan of Action for Animal Genetic
Resources. Rome, 37 s.
FAO. 2007. The State of the World’s Animal Genetic
Resources for Food and Agriculture. Eds.: D. Pilling, B.
Ritchovsky. Rome, 511 s.
Hetényi, L. et al. 2003. Stav ţivočíšnych genetických zdrojov
hosp. zvierat v SR. VÚŢV Nitra, 41 s.
HRNČÁR, C. – WEIS, J. 2007. Biodiverzita plemien oravka
a zdrobnená oravka v chovoch na území Slovenska. In: Acta
fytotechnica et zootechnica, 10 (1), s.26-29.
MASÁR, I. 2005. Mlieko. Doplņujúca situačná a výhľadová
správa k 31.3.2005. VÚEPP Bratislava, 25 s.
ORAVCOVÁ, M. – HUBA, J. – HETÉNYI, L. – BULLA, J. –
MÁTLOVÁ, V. – KADLEČÍK, O. 2004. Farm animal genetic
resources in the Slovak Republic. In: Czech J. Anim. Sci, 49
(10), p. 431-435.
ORAVCOVÁ, M. – HUBA, J. –
HETÉNYI, L. –
PEŠKOVIČOVÁ, D. –, BULLA, J. – KADLEČÍK, O. 2006.
Analýza plemien hospodárskych zvierat z hľadiska efektívnej
veľkosti ich populácií. In: Acta fytotechnica et zootechnica, 9
(mim. č.), s. 156-159.
ORAVCOVÁ, M. – HUBA, J. – PEŠKOVIČOVÁ, D. – KRUPA,
E. – HETÉNYI, L. 2010. Pohľad na plemennú a druhovú
rozmanitosť hospodárskych zvierat na Slovensku. In:
Slovenský CHOV, roč. XV, (4), s. 50-51.
Oznámenie 34/1996 Z. z. Dostupné na internete:
http://jaspi.justice.gov.sk.
ŠAJBIDOROVÁ, V. 2010. Mlieko. Situačná a výhľadová
správa k 31.12.2009. VÚEPP Bratislava, 33 s.
Kontaktná adresa:
Ing. Marta Oravcová, PhD., Centrum výskumu ţivočíšnej
výroby Nitra, Hlohovecká 2, 951 41 Luţianky, e-mail:
[email protected]
27
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 28-30
ANALÝZA POČETNOSTI NÁRODNÝCH PLEMIEN HUSÍ
V PODMIENKACH SLOVENSKEJ REPUBLIKY
FREQUENCY ANALYSIS OF NATIONAL GOOSE BREEDS UNDER THE CONDITIONS OF THE
SLOVAK REPUBLIC
Ján WEIS1, Ivana GARDIÁNOVÁ2, Cyril HRNČÁR1, Slavomír MINDEK1,
Lukáš JEBAVÝ2, Jozef BUJKO1
1
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
2 Česká zemědělská univerzita v Prahe
On the base of the certificates about the registered flocks of the Slovak Goose and the Suchovska Goose there were analyzed: the number of
flocks, the number of males, the number of females, and the total number of birds. The values of these parameters were used on calculation of
an effective population size by Wright (1931), and the populations of observed breeds were categorised by Oravcova et al. (2006). The
average effective population size of the Slovak Goose in the period of 2001 - 2010 was 59 pc, in the interval from 28 pc (the year 2001) to 77
pc (the year 2008). This year the Slovak Goose was categorized as an endangered breed of goose. In case of the breed Suchovska Goose,
there was observed an average effective population size 95 pc in the period 2001 to 2010. The values of this parameter range from 58 pc (the
year 2001) to 125 pc (the year 2006). We categorized the Suchovska Goose as an endangered breed under the conditions of the Slovak
Republic.
Key words: Slovak goose, Suchovska goose, male, female, effective population size
Gandini a Oldenbroek (2002) uvádzajú, ţe šľachtiteľské ciele,
ktorým dominuje ekonomická efektívnosť produkcie
niekoľkých úzko špecializovaných ekonomicky významných
ukazovateľov pri širokom uplatnená najnovších poznatkov
z oblasti biotechnológii, nedovoľujú vyuţitie plemien, ktoré sú
menej ekonomicky efektívne. Tým sa dramaticky zniţuje
počet populácií hospodárskych zvierat, ktoré nachádzajú
uplatnenie v intenzívnych produkčných podmienkach. Vedie to
k tomu, ţe autochtónne plemená strácajú význam, ich
populácia sa zmenšuje a stávajú sa ohrozenými.
Podľa Weisa a Hrnčára (2007) je slovenská hus plemeno
vhodné na produkciu mäsa, pečene a peria. Ţivá hmotnosť
gunára sa pohybuje v rozmedzí od 6,8 do 8,0 kg a husi od 5,8
do 7,0 kg. Plemeno sa vyznačuje kompaktným, mierne
zošikmeným drţaním tela, ušľachtilým vzhľadom a pevnou
konštitúciou. Slovenská hus je charakteristická svojou
otuţilosťou s dobrým zuţitkovaním pastvy so zachovaným
pudom kvokavosti. Plemeno dokáţe v prvom cykle zniesť 12
aţ 14 vajec s hmotnosťou 140 g a s porcelánovobielou farbou
škrupiny. Ak husi zamedzíme kvokaniu, je schopná zniesť
v nasledujúcom cykle ešte ďalších 8 aţ 10 vajec. Pri
slovenskej husi sa kladne hodnotí nenáročnosť jej chovu.
Suchovská hus je plemeno väčšieho telesného rámca,
tvrdej konštitúcie, kompaktného a pevne stavaného, skoro
vodorovne
drţaného
tela,
pastevného
typu.
Ţivá hmotnosť gunára je 6,5 aţ 7,5 kg a husi 5,5 aţ 6,5 kg. Je
28
to nenáročné plemeno, vhodné pre drobnochovateľské
podmienky so znáškou 14 aţ 16 vajec s hmotnosťou 140 g.
Husi si zachovali pud kvokavosti a sú schopné vyviesť húsatá
samostatne. Zachovala sa aj väzba farby na pohlavie - gunáre
sú podstatne svetlejšie ako husi, čo sa dá rozoznať na prvý
pohľad (Weis a Hrnčár, 2007).
Cieľom tejto štúdie je zhodnotiť stupeņ ohrozenosti
národných plemien husí, kde sme brali do úvahy počet
plemenníkov a plemenníc aktívne vyuţívaných v plemenitbe
a efektívnu veľkosť populácie. Na základe dosiahnutej veľkosti
efektívnej veľkosti populácie slovenskej a suchovskej husi
budeme kvalifikovať uvedené plemená do jednotlivých
kategórií podľa stupņa ohrozenia.
Materiál a metódy
Podkladovým materiálom na pravidelné monitorovanie
početnosti slovenskej a suchovskej husi boli pouţité
uznávacie protokoly Slovenského zväzu chovateľov (SZCH)
z rokov 2001 aţ 2010. Na základe údajov z týchto protokolov
sme zisťovali počet registrovaných chovov, počet
plemenníkov, počet plemenníc a celkový počet jedincov
zapojených do plemenitby, na základe ktorých sme vypočítali
efektívnu veľkosť populácie (Ne) podľa Wrighta (1931):
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
4Nf Nm
Ne = ––––––––––
Nf + Nm
Výsledky a diskusia
kde : Nf --počet plemenníc zaradených do plemenitby,
Nm - počet plemenníkov zaradených do plemenitby.
Podľa veľkosti efektívnej veľkosti populácie sme
slovenskú a suchovskú hus v jednotlivých rokoch kvalifikovali
podľa Oravcovej et al. (2006) nasledovne: kriticky ohrozené
(Ne<=50),
ohrozené
(50>Ne<200),
monitorované
(200>Ne<1000) a neohrozené (Ne>1000).
Tabuľka 1
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemer (7)
Table 1
Z tabuľky 1 je zrejmé, ţe početnosť populácie slovenskej husi
mala premenlivý charakter. V rozmedzí rokov 2002 aţ 2010
sa početný stav registrovaných chovov plemena pohyboval od
18 do 20 chovov, pričom najvyšší počet chovov slovenskej
husi sme zaznamenali v roku 2009.
V rokoch 2001 aţ 2010 sa hodnoty efektívnej veľkosti
populácie slovenskej husi pohybovali v intervale od 28 ks (rok
2001) do 77 ks (rok 2008) s priemernou hodnotou tohto
parametra ukazovateľa na úrovni 59 ks. Hodnoty efektívnej
veľkosti populácie sledovaného plemena sa nachádzali
zväčša na hranici medzi kriticky ohrozeným a ohrozeným
plemenom. Výnimku tvorí rok 2008, v ktorom dosiahla
slovenská hus najvyššiu početnosť počas sledovaného
obdobia. Toto zvýšenie početného stavu plemena však bolo
spôsobené krátkodobým zvýšením počtu plemenníkov
zapojených do plemenitby, čo dokumentuje aj tabuľka 1.
Vývoj početnosti plemena slovenská hus v rokoch 2001-2010
Počet
chovov
(2)
10
18
16
17
19
18
16
19
20
18
17
Počet
plemenníkov (3)
Počet
plemenníc (4)
10
22
20
22
24
18
19
33
24
25
22
24
46
32
53
59
48
45
46
55
57
43
Celkový
počet
(5)
34
68
52
75
83
66
64
79
79
82
68
Ne
(6)
28
60
49
62
68
52
53
77
67
70
59
Trend of breed Slovak Goose frequency in years 2001-2010
(1) year, (2) number of flocks, (3) number of males, (4) number of females, (5) total number, (6) effective
population size, (7) average
V tabuľke 2 je znázornený vývoj početnosti suchovskej
husi v rokoch 2001 aţ 2010, pričom sú badateľné dva vrcholy
početnosti. Prvý vrchol bol v rolu 2004 (29 chovov) a v roku
2006 (35 chovov). Od roku 2007 sme zaznamenali pokles
počtu registrovaných chovov suchovskej husi a s tým spojený
pokles početnosti plemenníkov a plemenníc zapojených
do plemenitby. V roku 2010 bolo zaregistrovaných len 19
chovov, v ktorých bolo umiestnených 82 ks hydiny.
Pri sledovaní efektívnej veľkosti populácie suchovskej
husi husí bola priemerná hodnota tohto ukazovateľa 95 ks
s maximom v roku 2006 (125 ks) a s minimom v roku 2001
(58 ks). Dosahované hodnoty efektívnej veľkosti populácie
zaraďujú suchovskú hus medzi ohrozené populácie.
Gardiánová (2008) zistila pri hodnotení početnosti českej
husi v génovej rezerve v rokoch 2000-2007 priemernú
efektívnu veľkosť populácie na úrovni 118 ks, pričom interval
hodnôt sa pohyboval od 101 ks (rok 2005) do 169 ks (rok
2000). Oveľa niţšiu početnosť autorka zistila pri českej
chocholatej husi, kde priemerná efektívna veľkosť populácie
bola 30 ks s minimom v roku 2005 (23 ks) a s maximom
v roku 2004 (35 ks). V podmienkach maďarských chovov zistili
Szalay et al. (2009) v roku 2008 pri maďarskej kučeravej husi
efektívnu veľkosť populácie 221 ks.
29
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Tabuľka 2
Rok
(1)
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemer (7)
Table 2
Vývoj početnosti plemena suchovská hus v rokoch 2001-2010
Počet
chovov
(2)
18
24
23
29
28
35
27
21
21
19
25
Počet
plemenníkov
(3)
20
29
26
34
43
47
44
40
41
25
35
52
53
41
88
100
94
96
96
73
57
75
Celkový
počet
(5)
72
82
67
122
143
141
140
136
114
82
110
Ne
(6)
58
75
64
98
120
125
121
113
105
70
95
Trend of breed Suchovska Goose frequency in years 2001-2010
(1) year, (2) number of flocks, (3) number of males, (4) number of females, (5) total number, (6) effective
population size, (7) average
Záver
Na základe dosahovaného početného stavu slovenskej
a suchovskej husi môţeme konštatovať, ţe obidve národné
plemená husí zaraďujeme medzi ohrozené plemená. Tento
fakt okrem iného kladie zvýšený tlak na chovateľov a najmä
posudzovateľov pri oceņovaní zvierat na výstavách
a hodnotiteľov pri uznávaní chovov. Okrem chýb v utváraní
tesných partií tela treba pri plemennom výbere venovať
pozornosť aj hodnoteniu kondície zvieraťa. O rozšírenie
oboch národných plemien husí sa v súčasnosti starajú
chovateľské kluby Slovenského zväzu chovateľov a z dotácií
MP ŢP a RR SR sú kaţdoročne podporovaní drţitelia
registrovaných chovov slovenských a suchovských husí, ktorí
kaţdoročne vystavujú zvieratá na celoštátnej výstave a aj
týmto spôsobom prispievajú k rozširovaniu národných plemien
husí na území Slovenska.
Súhrn
Na základe uznávacích protokolov registrovaných chovov
slovenskej a suchovskej husi sme analyzovali počet chovov,
plemenníkov a plemenníc a celkový počet hydiny. Hodnoty
týchto ukazovateľov sme pouţili na výpočet efektívnej veľkosti
populácie podľa Wrighta (1931) a zaradili sme populácie
sledovaných plemien do kategórií podľa Oravcovej (2006).
Priemerná veľkosť populácie slovenskej husi v období rokov
2001 - 2010 bola 59 ks v intervale od 28 ks (rok 2001) do 77
ks (rok 2008). V tomto roku je slovenská hus zaradená ako
ohrozené plemeno husí. Pri plemene suchovská hus sme
zaznamenali v rokoch 2001 aţ 2010 priemernú efektívnu
veľkosť populácie 95 ks. Hodnoty tohto parametra sa
pohybovali v rozmedzí od 58 ks (rok 2001) do 125 ks (rok
2006). V podmienkach Slovenskej republiky je suchovská hus
zaradená do kategórie ohrozených plemien.
30
Počet
plemenníc (4)
Kľúčové slová: slovenská hus, suchovská hus plemenník,
plemennica, efektívna veľkosť populácie
Táto práca bola financovaná z projektu VEGA 1/0509/08.
Literatúra
GANDINI, G. C. – OLDENBROEK, J. K. 2002. Choosing the
conservation strategy. In: Oldenbroek J. K. (efd): Genebanks
and the Conservation of Farm Animal Genetic Resources. IDLelystad, p. 11- 32.
GARDIÁNOVÁ, I. 2008. The Effective Population Size of
Genetic Resources in Czech Republic – Poultry - Czech
goose and Czech goose with topknot. In: Journal of
Agrobiology, vol. 25, 2008, no. 1-4, p. 21-22.
ORAVCOVÁ, M. – HETÉNI, L. – HUBA, J. –PEŠKOVIČOVÁ,
D. – BULLA, J. – KADLEČÍK, O. 2006. Analýza plemien
hospodárskych zvierat z hľadiska efektívnej veľkosti ich
populácií. In: Acta fytotechnica et zootechnica, roč. 9,
mimoriadne číslo, 2006, s. 156-159.
WEIS, J. – HRNČÁR, C. 2007. Biodiverzita národných
plemien husí chovaných na území Slovenska. In: Acta
fytotechnica et zootechnica, roč. 10, 2007, č. 4, s. 85-87.
SZALAY, I.T. – KISNÉ, D.X. – VIRÁG, G. – SZENTES, K.Á.
– BÓDI, L. 2009. Prospects for conserving traditional poultry
breeds of the Carpathian basin. In: Animal Welfare, Ethology
and Housing Systems, vol. 2, 2009, no 5, p. 119-148.
WRIGHT, S. 1931. Evolution in Mendelian populations. In:
Genetics, vol 16, 1931, no 2, p. 97-159.
Kontaktná adresa:
doc. Ing. Ján Weis, CSc., Katedra hydinárstva a malých
hospodárskych zvierat, FAPZ SPU, Tr. A. Hlinku 2, 949 76
Nitra, +421 37 641 4438, e-mail: [email protected]
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 31-33
ANALÝZA POČETNOSTI AUTOCHTÓNNYCH PLEMIEN KÚR
NA ÚZEMÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY
FREQUENCY ANALYSIS OF AUTOCHTONOUS HEN BREEDS
IN THE SLOVAK REPUBLIC
Ján WEIS1, Ivana GARDIÁNOVÁ2 ,Cyril HRNČÁR1, Slavomír MINDEK1,
Ivona Svobodová2, Jozef BUJKO1
1
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
2 Česká zemědělská univerzita v Prahe
On the base of the certificates about the registered flocks of Oravka and Bantam Oravka there were analyzed: the number of flocks, the
number of males, the number of females, and the total number of birds. The values of these parameters were used on calculation of an
effective population size by Wright (1931), and the populations of observed breeds were categorised by Oravcova et al. (2006). The average
effective population size of Oravka in the period of 2003 - 2010 was 183 pc in the interval from 119 pc (the year 2010) to 266 pc (the year
2005). This year Oravka was categorized as an endangered breed of hens. In case of the breed Bantam Oravka, there was observed an
average effective population size 44 pc in the period 2003 to 2010. The values of this parameter range from 30 pc (the year 2009) to 62 pc (the
year 2005). We categorized Bantam Oravka as a critical endangered breed under the conditions of the Slovak Republic.
Key words: oravka, bantam oravka, male, female, effective population size
Hrnčár a Weis (2007) uvádzajú, ţe cieľom šľachtenia plemena
oravka bolo vytvoriť plemeno kúr, prispôsobivé drsnejším
chovným podmienkam horských a podhorských oblastí
Slovenska, ktoré by dokázalo vyuţiť moţnosť výdatnejšieho
pohybu a pastevných schopností v týchto oblastiach.
Hrnčár (2008) charakterizuje plemeno oravka ako stredne
ťaţké plemeno kúr s typickou kombinovanou úţitkovosť so
ţivou hmotnosťou kohúta v rozmedzí od 2,8 do 3,3 kg a
sliepky od 2,2 do 2,7 kg. Znáška predstavuje 180 aţ 200 vajec
s hnedastou farbou škrupiny s hmotnosťou vajca 55 g.
Zdrobnená oravka sleduje utváraním zovņajšku tvar
veľkej oravky vo všetkých znakoch vrátane farby operenia,
ktoré je o niečo sýtejšie a v lesku intenzívnejšie.
Ţivá hmotnosť kohútika je 1,0 aţ 1,2 kg a sliepočky 0,8 aţ
1,0 kg. Znáška je na úrovni 140 vajec s hnedastou farbou
škrupiny s hmotnosťou 40 g (Hrnčár a Weis, 2007).
Cieľom tejto štúdie je zhodnotiť stupeņ ohrozenosti
autochtónnych plemien kúr, kde sme brali do úvahy počet
plemenníkov a plemenníc aktívne vyuţívaných v plemenitbe
a efektívnu veľkosť populácie. Na základe dosiahnutej veľkosti
efektívnej veľkosti populácie oravky a zdrobnenej oravky
budeme kvalifikovať uvedené plemená do jednotlivých
kategórií podľa stupņa ohrozenia.
Materiál a metódy
Na pravidelné monitorovanie početnosti čistokrvných jedincov
plemien oravka a zdrobnená oravka sme pouţili uznávacie
protokoly Slovenského zväzu chovateľov (SZCH) z rokov
2003 aţ 2010. Na základe údajov z týchto protokolov sme
zisťovali sme počet registrovaných chovov, počet
plemenníkov, počet plemenníc a celkový počet jedincov
zapojených do plemenitby. Hodnoty počtu plemenníkov
a plemenníc zapojených do plemenitby sme pouţili na
výpočet efektívnej veľkosti populácie (Ne) podľa Wrighta
(1931):
4Nf Nm
Ne = ––––––––––
Nf + Nm
kde : Nf – počet plemenníc zaradených do plemenitby,
Nm – počet plemenníkov zaradených do plemenitby.
Podľa veľkosti efektívnej veľkosti populácie sme oravku
a zdrobnenú oravku v jednotlivých rokoch kvalifikovali podľa
Oravcovej et al. (2006) nasledovne: kriticky ohrozené
(Ne <= 50), ohrozené (50 > Ne < 200), monitorované
(200 > Ne < 1000) a neohrozené (Ne > 1000).
V roku 2008 bol uznaný biely farebný ráz oravky.
Vzhľadom na jeho súčasné nízke zastúpenie v slovenských
31
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
chovoch, je v tejto štúdii zahrnutý iba pôvodný ţltohnedý
farebný ráz oravky.
Výsledky a diskusia
Ako vyplýva z tabuľky 1, najvyšší počet registrovaných chovov
oravky sme zaznamenali v rokoch 2005 (50 chovov) a 2006
Tabuľka 1
Rok
(1)
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemer (7)
Table 1
Vývoj početnosti plemena oravka v rokoch 2003-2010
Počet
chovov
(2)
28
32
50
48
39
31
32
26
36
Počet plemenníkov
(3)
Počet plemenníc
(4)
40
43
74
74
56
44
43
33
51
358
384
660
640
502
382
370
311
451
Celkový
počet
(5)
398
427
734
714
558
426
413
344
502
Ne
(6)
144
155
266
265
202
158
154
119
183
Trend of breed Oravka frequency in years 2003-2010
(1) year, (2) number of flocks, (3) number of males, (4) number of females, (5) total number, (6) effective
population size, (7) average
Hodnoty efektívnej veľkosti populácie sa v období rokov
2003 aţ 2010 pohybovali v rozmedzí od 119 ks (rok 2010) do
266 ks (rok 2005) s priemernou hodnotou tohto ukazovateľa
na úrovni 183 ks. Hodnoty efektívnej veľkosti populácie oravky
sa s výnimkou rokov 2005 aţ 2007 pohybovali v intervale pre
ohrozené plemeno. Vyššie počty oravky v registrovaných
chovoch v rokoch 2005 aţ 2007 sa podpísali aj na dosiahnutí
najvyšších hodnôt efektívnej veľkosti populácie v týchto
rokoch (266, 265 resp. 202 ks). V tomto časovom úseku
môţeme populáciu oravky hodnotiť ako monitorovanú.
Následný pokles počtu chovov a s tým súvisiaci pokles
početnosti plemenníkov a plemenníc v rokoch 2007 aţ 2010
sa negatívne premietol aj do číselných hodnôt efektívnej
veľkosti populácie oravky a zaradenie tohto plemena medzi
ohrozené.
Pri hodnotení početnosti českého autochtónneho plemena
česká zlatá kropienka v génovej rezerve v rokoch 2000-2007
zistila Gardiánová (2008) priemernú efektívnu veľkosť
populácie za daný časový úsek na úrovni 78 ks, pričom
interval hodnôt sa pohyboval od 63 ks (rok 2001) do 103 ks
(rok 2002). Szalay et al. (2009) zistili vysokú početnosť ţltej
maďarskej kury, keď efektívna veľkosť populácie tohto
plemena dosiahla v roku 2008 úroveņ 1057 ks. Pribliţne na
úrovni efektívnej veľkosti populácie oravky v roku 2008 bola
hodnota tohto ukazovateľa pri bielej maďarskej kure (177 ks),
bielej transylvánskej holokrčke (171 ks) a čiernej
transylvánskej holokrčke (178 ks).
32
(48 chovov), čo sa prejavilo aj v najväčšej početnosti oravky
v tomto období. Od roku 2007 sme zaznamenali kaţdoročný
pokles početnosti registrovaných chovov plemena a s tým
súvisiaci pokles plemenníkov a plemenníc v nich chovaných.
Môţeme konštatovať, ţe početný stav plemenníkov
a plemenníc v roku 2010 sa pohyboval hlboko pod priemerom
početnosti hydiny za sledované obdobie.
Vývoj efektívnej veľkosti populácie zdrobnenej oravky
v sledovanom časovom úseku dokumentuje tabuľka 2.
Maximálny registrovaných počet chovov plemena bol
zaznamenaný v roku 2005 (15 chovov). V rokoch 2006 aţ
2009 sme zaznamenali postupný pokles početného stavu
chovov zdrobnenej oravky, pričom početnosť registrovaných
chovov zdrobnenej oravky dosiahla v roku 2009 svoje
minimum (8 chovov). V roku 2010 sa zvýšil počet
registrovaných chovov na 9 chovov.
Hodnoty efektívnej veľkosti populácie sa pohybovali
v rozmedzí od 30 ks (rok 2009) do 62 ks (rok 2005)
s priemernou efektívnou veľkosťou populácie 44 ks. Najvyššia
hodnota efektívnej veľkosti populácie zdrobnenej oravky bola
v roku 2005 a to na úrovni 62 ks. Aj v roku 2006 prekročila
hodnota efektívnej veľkosti populácie plemena hranicu medzi
kriticky ohrozeným a ohrozeným plemenom (51 ks). Pokles
počtu chovov, resp. početnosti plemenníkov a plemenníc
v rokoch 2006 aţ 2009 mal nepriaznivý dopad aj na zníţenie
číselných hodnôt efektívnej veľkosti populácie zdrobnenej
oravky v týchto rokoch a zaradenie zdrobnenej oravky do
kategórie kriticky ohrozeného plemena. Táto skutočnosť
pretrvala aj po nepatrnom zvýšení efektívnej veľkosti
populácie zdrobnenej oravky v roku 2010.
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Tabuľka 2
Rok
(1)
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemer (7)
Table 2
Vývoj početnosti plemena zdrobnená oravka v rokoch 2003-2010
Počet
chovov (2)
12
13
15
13
11
10
8
9
11
Počet plemenníkov
(3)
13
14
18
15
13
11
9
10
13
Počet
plemenníc (4)
80
93
115
86
78
61
45
54
77
Celkový
počet (5)
93
107
133
101
91
72
54
64
89
Ne (6)
45
49
62
51
45
37
30
34
44
Trend of breed Bantam Oravka frequency in years 2003-2010
(1) year, (2) number of flocks, (3) number of males, (4) number of females, (5) total number, (6) effective
population size, (7) average
Záver
Na základe výsledkov našej práce môţeme konštatovať, ţe
po vrchole početnosti oravky a zdrobnenej oravky v rokoch
2005 aţ 2006, nastal v ďalšom období pri týchto plemenách
citeľný pokles. Početnosť populácie oboch sledovaných
plemien v posledných rokoch spôsobila, ţe oravka je
kvalifikovaná ako plemeno ohrozené a zdrobnená oravka je
označovaná ako plemeno kriticky ohrozené. Nízka početnosť
populácie zdrobnenej oravky kladie zvýšený dôraz chovateľov
na zabezpečenie nepríbuzenskej plemenitby v chovoch.
Z tohto dôvodu vypracoval Klub chovateľov oravky program,
ktorého podstatou je jednorazové pripárenie zdrobnenej
oravky s plemenom zdrobnená hempšírka, ktorý sa začal
realizovať v roku 2009.
Pre udrţanie chovov oravky
a zdrobnenej oravky je veľmi významná dostupnosť
finančných podpôr pre chovateľov, ktorí za zaoberajú chovom
národných plemien. Drţitelia registrovaných chovov oravky
a zdrobnenej oravky, ktorí splnia predpísané kritéria pre
získanie nároku na dotáciu, sú podporovaní Ministerstvom
pôdohospodárstva SR v rámci dotácií na zachovanie
genofondu čistokrvných plemien hydiny.
Súhrn
Na základe uznávacích protokolov registrovaných chovov
oravky a zdrobnenej oravky sme analyzovali počet chovov,
plemenníkov a plemenníc a celkový počet hydiny. Hodnoty
týchto ukazovateľov sme pouţili na výpočet efektívnej veľkosti
populácie podľa Wrighta (1931) a populácie sledovaných
plemien sme zaradili do kategórií podľa Oravcovej et al.
(2006). Priemerná veľkosť populácie oravky v období rokov
2003 - 2010 bola 183 ks v intervale od 119 ks (rok 2010) do
266 ks (rok 2005). V tomto roku je oravka zaradená ako
ohrozené plemeno kúr. Pri plemene zdrobnená oravka sme
zaznamenali v rokoch 2003 aţ 2010 priemernú efektívnu
veľkosť populácie 44 ks. Hodnoty tohto parametra sa
pohybovali v rozmedzí od 30 ks (rok 2009) do 62 ks (rok
2005). V podmienkach Slovenskej republiky je zdrobnená
oravka zaradená do kategórie kriticky ohrozených plemien.
Kľúčové slová: oravka, zdrobnená oravka, plemenník,
plemennica, efektívna veľkosť populácie
Táto práca bola financovaná z projektu VEGA 1/0509/08.
Literatúra
GARDIÁNOVÁ, I. 2008. The Effective Population Size of
Genetic Resources in Czech Republic - poultry - Czech gold
brindled hen. In: Journal of Agrobiology, vol. 25, 2008,
no. 1-4, p. 19-20.
HRNČÁR, C. 2008. Orawki. In: Woliera, roč. 52, 2008, č. 2, s.
16-20.
HRNČÁR, C. – WEIS, J. 2007. Biodiverzita plemien oravka
a zdrobnená oravka v chovoch na území Slovenska. In: Acta
fytotechnica et zootechnica, roč. 10, 2007, č. 1, s. 26-28.
ORAVCOVÁ, M. – HETÉNI, L. – HUBA, J. – PEŠKOVIČOVÁ,
D. – BULLA, J. – KADLEČÍK, O. 2006. Analýza plemien
hospodárskych zvierat z hľadiska efektívnej veľkosti ich
populácií. In: Acta fytotechnica et zootechnica, roč. 9,
mimoriadne číslo, 2006, s. 156-159.
SZALAY, I.T. – KISNÉ, D.X. – VIRÁG, G. – SZENTES, K.Á.
– BÓDI, L. 2009. Prospects for conserving traditional poultry
breeds of the Carpathian basin. In: Animal Welfare, Ethology
and Housing Systems, vol. 2, 2009, no 5, p. 119-148.
WRIGHT, S. 1931. Evolution in Mendelian populations. In:
Genetics, vol 16, 1931, no 2, p. 97-159.
Kontaktná adresa:
doc. Ing. Ján Weis, CSc., Katedra hydinárstva a malých
hospodárskych zvierat, FAPZ SPU, Tr. A. Hlinku 2, 949 76
Nitra, +421 37 641 4438, e-mail: [email protected]
33
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 34-36
GENETICKÉ ZDROJE KRÁLÍKŦ V ČR
GENETIC RESOURCES OF RABBITS IN THE CZECH REPUBLIC
Lukáš ZITA, Eva TŦMOVÁ, Zuzana BÍZKOVÁ
Česká zemědělská univerzita v Prahe
The aim of the paper is to evaluate the populations and some indicators of fertility in rabbit breeds included in the National Programme for the
Protection of Genetic Resources (Moravian Blue Rabbit, Czech White, Czech Spot, Czech Solver, Moravian White Rabbit of Brown Eyes,
Black Guards Hair Rabbit, and Czech Gold). In the long run, the most populated rabbit breeds in the genetic resources are Czech Spot and
Moravian Blue Rabbit. On the contrary, the most infrequent is Black guards hair Rabbit. The breeds which are more focused on meat
performance, i.e., Moravian Blue Rabbit (6.34 liveborn rabbits), or Czech White (6.81 liveborn rabbits) have the highest fertility.
Key words: rabbit, genetic resources, numbers, fertility
Biodiverzita je jedním z významných faktorŧ udrţitelného
zemědělství. Genetické zdroje zvířat jsou pak jednou z jejich
součástí. Weigend a Romanov (2002) uvádějí, ţe do
genetických zdrojŧ hospodářských zvířat ve světě je zařazeno
16 druhŧ savcŧ a 14 druhŧ ptákŧ, celkem 938 plemen.
Většina pŧvodních plemen je zdrojem široké škály genŧ, které
mohou být vyuţity ve šlechtění hospodářských zvířat, zatímco
komerční genotypy jsou zaloţeny na úzké bázi. Národní
plemena bývají také velmi dobře adaptována na podmínky
prostředí, coţ mŧţe přispět k lepší vyuţitelnosti při šlechtění
komerčních genotypŧ (Spalona et al., 2007). Vzhledem ke
stabilizované produkci mohou být genetické zdroje zvířat
vhodné do alternativních i ekologických chovŧ, a mohou
přispět k rozšíření rozmanitosti produktŧ pro lidskou výţivu,
ale mohou přispět i ke zlepšení kvality produktu.
U genetických zdrojŧ králíkŧ v Evropské unii je řešen
program RESGEN, ve kterém je zařazeno 11 zemí a v rámci
tohoto programu u středomořských genetických zdrojŧ králíkŧ
probíhá hodnocení uţitkovosti a kvalitativních ukazatelŧ masa
s moţností vyuţití ve šlechtění komerčních genotypŧ (Bolet et
al., 2000). V ČR bylo do programu ochrany ţivočišných
genetických zdrojŧ v roce 1996 navrţeno 7 plemen králíkŧ:
moravský modrý, český strakáč, český albín, český luštič,
český červený, moravský bílý hnědooký a český
černopesíkatý. Tato plemena se liší velikostí, kvalitou srsti a
dalšími vlastnostmi. Většinu údajŧ o nich máme ze standardŧ
jednotlivých plemen. Například Šmehýl a Ondruška (2006)
uvádějí, ţe moravský modrý má pozitivní vliv na rŧst
hybridních králíkŧ díky velkému tělesnému rámci. O ostatních
plemenech je méně informací.
Cílem práce bylo zhodnotit vývoj stavu genetických zdrojŧ
králíkŧ od roku 2000 do 2009 a vybrané ukazatele plodnosti.
34
Materiál a metody
Králíci zařazeni do genetických zdrojŧ jsou označeni podle
registračního řádu ČSCH, evidováni v plemenné knize
a v databázi, která obsahuje pŧvod do 3. generace předkŧ. Při
šlechtění se vyuţívá čistokrevná plemenitba, jejímţ základem
je plemenitba liniová. U všech zařazených jedincŧ se sleduje
počet vrhŧ, počet narozených a odstavených mláďat, ţivá
hmotnost ve 3 týdnech a ve 3 měsících. V kontrolovaných
chovech se posuzují výsledky chovu – počet vrhŧ, počet
narozených, odchovaných a registrovaných mláďat, prŧměr
na samce a samici, výsledky hmotnosti a výsledky na
výstavách.
Výsledky a diskuse
Přehled vývoje početního stavu plemen zařazených do
genetických zdrojŧ králíkŧ je uveden v tabulce 1. Z tabulky je
patrné, ţe dlouhodobě nejvíce králíkŧ zařazených do
genetických zdrojŧ je u plemene český strakáč, moravský
modrý a naopak nejméně u plemene český černopesíkatý.
Nejmarkantnější nárŧst během krátké doby je zřejmý
u plemene český červený, který byl dosaţen zásluhou
několika chovatelŧ. Naopak plemeno český černopesíkatý je
stále nejvíce ohroţeným plemenem u genetických zdrojŧ.
U králíkŧ zařazených do plemenné knihy je sledována
reprodukce. Výsledky reprodukce je moţné vyhodnotit vţdy
v první polovině roku, protoţe chovatelský rok začíná 1.
března a končí 28. února následujícího roku. Tabulka 2 uvádí
počet narozených a odstavených králíčat u plemen
zařazených do genetických zdrojŧ. Při hodnocení je nutné brát
v úvahu rozdíly v potenciální plodnosti mezi jednotlivými
plemeny. Nejvyšší plodnost mají plemena, která jsou spíše
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
orientována na masnou uţitkovost, tj. moravský modrý (6,34
narozených králíčat), český albín (6,81 narozených králíčat).
Vyšší počet narozených mláďat měl i český strakáč (6,73).
U českého albína byl dosaţen i nejvyšší počet odstavených
Tabulka 1
králíčat (6,44). Naopak nejniţší počet odstavených králíčat byl
zaznamenán u českého červeného (4,95) a českého
černopesíkatého (4,95).
Vývoj početního stavu plemen zařazených do genetických zdrojŧ
Plemeno (1)
2000
164
104
426
53
2001
186
121
433
38
2002
189
133
459
30
Moravský modrý (3)
Český albín (4)
Český strakáč (5)
Český luštič (6)
Moravský bílý
36
34
37
hnědooký (7)
Český
9
6
5
černopesíkatý(8)
Český červený (9)
1
4
30
Pramen: Centrální plemenná kniha králíkŧ, ČSCH (10)
2003
180
143
402
46
Rok (2)
2004
2005
174
173
136
135
349
316
44
59
2006
163
152
342
64
2007
156
150
337
59
2008
161
133
329
65
2009
145
145
298
65
54
72
86
90
87
84
87
17
18
25
45
55
48
53
76
84
98
103
124
153
163
Table 1
Development of numbers in genetic resources breeds
(1) breed, (2) year, (3) Moravian Blue Rabbit, (4) Czech White, (5) Czech Spot, (6) Czech Solver, (7)
Moravian White rabbit of Brown Eyes, (8) Black guards hair Rabbit, (9) Czech Gold,
(10) Source: Central studbook of rabbits, Czech Breeders Association
Tabulka 2
Počet ţivě narozených a odstavených králíčat u plemen zařazených do genetických zdrojŧ
(Martinec a Tŧmová, 2009)
Plemeno (1)
Počet králíčat (10)
Moravský modrý (3)
Český albín (4)
Český luštič (5)
Český strakáč (6)
Moravský bílý
hnědooký (7)
Český červený (8)
Český černopesíkatý
(9)
Table 2
ţivě narozených (11)
odstavených (12)
ţivě narozených
odstavených
ţivě narozených
odstavených
ţivě narozených
odstavených
ţivě narozených
odstavených
ţivě narozených
odstavených
ţivě narozených
odstavených
2003
6,49
5,62
7,31
6,90
5,98
5,21
6,65
5,04
5,52
5,26
5,46
4,98
6,11
6,05
2004
6,37
5,57
6,99
6,62
6,34
5,80
6,78
5,24
5,83
5,51
5,48
5,23
4,95
4,74
Rok (2)
2005
2006
6,32
6,29
5,47
5,61
6,80
6,71
6,23
6,34
6,21
5,81
5,58
5,35
6,85
6,77
5,37
5,29
5,73
5,88
5,30
5,31
5,35
5,10
4,96
4,65
6,10
5,78
5,97
5,51
2007
6,26
5,58
6,74
6,40
5,36
5,36
6,68
5,24
5,78
5,23
5,57
5,16
5,63
5,47
2008
6,30
5,51
6,41
6,04
5,56
5,01
6,71
5,25
5,48
4,76
5,27
4,81
5,25
4,80
2003 2008
6,34
5,56
6,81
6,44
5,91
5,37
6,73
5,20
5,71
5,21
5,37
4,95
5,59
4,95
Number of liveborn and weaned rabbits in genetic resources breeds
(1) breed, (2) year, (3) Moravian Blue Rabbit, (4) Czech White, (5) Czech Spot, (6) Czech Solver, (7)
Moravian White rabbit of Brown Eyes, (8) Black guards hair Rabbit, (9) Czech Gold, (10) number of rabbits,
(11) liveborn, (12) weaned
Závěr
V současné době je k dispozici velmi málo prací, které se
zabývají hodnocením uţitkovosti plemen zařazených do
genetických zdrojŧ králíkŧ v České republice. Nedávno bylo
realizováno několik sledování týkajících se této problematiky
(Katedra speciální zootechniky ČZU v Praze ve spolupráci
s VÚŢV, v.v.i. Praha-Uhříněves), na která navazuje řešení
projektu MZe ČR „Kvalita a bezpečnost produktŧ genetických
zdrojŧ prasat, drŧbeţe, králíkŧ a nutrií v konvenčním
a ekologickém chovu“.
35
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Souhrn
Cílem práce bylo zhodnotit početní stavy a vybrané ukazatele
plodnosti u plemen králíkŧ zahrnutých do Národního
programu ochrany genetických zdrojŧ (moravský modrý,
český strakáč, český albín, český luštič, český červený,
moravský bílý hnědooký a český černopesíkatý). Dlouhodobě
nejvíce králíkŧ zařazených do genetických zdrojŧ je
u plemene český strakáč, moravský modrý a naopak nejméně
u plemene český černopesíkatý. Nejvyšší plodnost mají
plemena, která jsou spíše orientována na masnou uţitkovost,
tj. moravský modrý (6,34 ţivě narozených králíčat), český
albín (6,81 ţivě narozených králíčat).
Klíčová slova: králík, genetické zdroje, plodnost
Příspěvek byl zpracován v rámci řešení projektu MZe České
republiky (QI101A164) a výzkumného záměru MŠMT České
republiky (MSM 6046070901).
Literatura
BOLET, G. – BRUN, J.M. – MONNEROT, M. – ABENI, F. –
ARNA, C. – ARNOLD, J. – BELL, D. – BERGOGLIO, G. –
BOSZE, S. – BOUCHER, S. – FERRAND, N. – HAAS, C. –
HEWITT, G. – JEHL, N. – JOLY, T. – LAUBE, T. – POLEZ, M.
– MASOERO G. – PICCININ R. – VICENTE J.S. – VIRAG
J.S. – ZIMMERMANN, J.M. 2000. Evaluation and
conservation of European rabbit (Oryctolagus Cuniculus)
genetic resources. First results and Inferences. In: 7th Word
Rabbit Congress, Valencia, July 4-7, 2000, Vol 2, 1-32.
MARTINEC, M. – TŦMOVÁ, E. 2009. Plodnost králíkŧ
národních plemen. Chovatel, 12, 2009, 10-11.
ŠMEHÝL, P. – ONDRUŠKA, L. 2006. Moţnosti vyuţití
plemene moravský modrý v procesu hybridizace brojlerových
králíkŧ. In: 23. konference Aktuální směry v chovu
brojlerových králíkŧ, Nitra, 2006, s. 39-43.
SPALONA, A. – RANVIG, H. – CYWA–BENKO, K. – ZANON,
A. – SABBIONI, A. – SZALAY, I. – BENKOVA, J. –
BAUMGARTNER, J. – SZWACZKOWSKI, T. 2007.
Population size in conservation of local chicken breeds in
chosen European countries. Archiv für Geflügelkunde, 71,
2007, s. 49-55.
WEIGEND, S. – ROMANOV, M.N. 2002. The world watch list
for domestic animal diversity in the context of conservation
and utilisation of poultry diversity. World`s Poultry Science
Journal, 58, 2002, p. 411-430.
Kontaktní adresa:
Ing. Lukáš Zita, Ph.D., KSZ; FAPPZ; ČZU v Praze, 165 21
Praha 6 – Suchdol, Česká republika, Tel.: +420 224 383 053,
Fax: +420 224 383 065c
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 36-39
VÝZNAM PŘECHODNÝCH KRMNÝCH SMĚSÍ VYUŢÍVANÝCH VE VÝKRMU KRÁLÍKŦ
THE COMPARISON OF TWO COMPLETE GRANULATED FATTENING MIXTURES
FOR RABBITS
Karel JANDA, Lea ANDREJSOVÁ, Renata MASOPUSTOVÁ, Adéla DOKOUPILOVÁ, Karel MACH
Česká zemědělská univerzita v Prahe
The aim of this paper is to compare two forms of diet - two complete granulated fattening mixtures for rabbits. 290 broiler-rabbits HYLA aged
42-84 days were divided into 2 groups: the first group of 140 rabbits, and the second group of 150 rabbits. One group was fed by a complete
granulated fattening mixture containing 16 % crude protein and 16 % fibre up to the age of 54 days, and then it was fed by a complete
granulated fattening mixture containing 17 % crude protein and 14 % fibre. The second group was fed by a complete granulated fattening
mixture containing 17 % crude protein and 14 % fibre for all the time of the experiment. There were found highly significant differences in
mortality and diarrhoea frequency according to the type of the diet.
Key word: rabbit, nutrition, health
36
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Chov králíkŧ v ČR je v současné době orientován na produkci
masa. Současná situace na českém a slovenském trhu je
charakterizována nízkou výkupní cenou králičího masa,
vysokou cenou krmných směsí a nulovou podporou chovatelŧ
(Jandejsek, 2009). Roubalová et al. (2007) uvádí, ţe
v současné době se na území ČR vyprodukuje cca 45 000 tun
ţivé hmotnosti jatečných králíkŧ.
Správná úroveņ výţivy je jedním z hlavních kriterií, které
ovlivní celkové výsledky v chovu králíkŧ. Rees Davies a Rees
Davies (2003) uvádí, ţe nejdŧleţitějšími částmi trávicí
soustavy králíkŧ je ţaludek (trávení proteinu), tenké střevo
(vysoká aktivita amylázy, maltázy, proteázy), slepé a tlusté
střevo (mikrobiální fermentace celulózy). Mach a Majzlík
(2000) upozorņují na to, ţe nedílnou součástí trávení u králíkŧ
je cékotrofie – tvorba a poţíraní vlastních měkkých výkalŧ
bohatých na ţiviny a vitamíny skupiny B, které jsou produktem
slepého střeva. Hlavní příčiny zvýšené mortality v chovu
králíkŧ jsou spojeny s poruchami trávení. Guerder (2001)
uvádí, ţe ztráty zpŧsobené poruchami trávení při výkrmu
brojlerových králíkŧ ve Francii dosahují aţ 30 %. Proto je
pozornost upřena na stravitelnost diet a potlačení patogenních
organismŧ. Uvedené skutečnosti se týkají správné hladiny
vlákniny v krmné směsi, nutné pro plnohodnotný rozvoj
slepého střeva (Volek, 2005). Samotnému vlivu výţivy
(sloţení krmných směsí, restrikce krmné dávky versus krmení
ad libitum, dodatečné obohacení krmení minerálními látkami,
vitaminy atd.) se věnuje celá řada autorŧ; na konferenci: „9th
World Rabbit Congress“ konané ve Veroně (Itálie) v r. 2008,
bylo problematice výţivy a krmení věnováno 68 příspěvkŧ
(Mach et al., 2009). Tématem výţivy v době odstavu se
zabýval Gidenne a Fortun-Lamothe (2002). Přehledem účinkŧ
rŧzných diet na zdravotní stav odstavených králíkŧ ve výkrmu
se zabýval Gidenne et al. (2009).
Cílem naší práce bylo porovnat dvě kompletní krmné
směsi pro výkrm králíkŧ s rozdílnými nutričními hodnotami,
vzhledem k prŧjmovým onemocněním a úhynŧm. Tento pokus
byl pilotní studií ke stanovení optimální metodiky hodnocení
účinkŧ kokcidiostatik.
Material a metody
Do pokusu bylo zařazeno celkem 290 zvířat brojlerového
králíka HYLA. Pokus proběhl ve 2 turnusech. Králíci,
pocházející z komerčního chovu, byli naskladněni ve věku
cca 35 dnŧ, do individuálních klecí po 3 jedincích v pokusné a
demonstrační stáji FAPPZ ČZU v Praze. První pokusná
skupina, čítající 140 kusŧ králíkŧ, byla v době od naskladnění
do 54. dne věku krmena kompletní granulovanou krmnou
směsí, určenou pro odstav králíkŧ (tzv. přechodná směs).
Tato krmná směs měla následující sloţení: dusíkatých látek
16 %, vlákniny 16%, vlhkost 14 %, tuk 3,5 %, popel 9 %. Od
55 dne stáří byla zvířata postupně převáděna na kompletní
granulovanou krmnou směs pro výkrm králíkŧ, kterou byla
zvířata krmena aţ do konce pokusu, tedy do poráţkové
hmotnosti 2600 g (t. j. 63 - 84 dní stáří). Tato směs měla
následující sloţení: dusíkatých látek 17%, vlákniny 14 %,
vlhkost 14%, tuk 2% a 8% popelovin. Králíci druhé skupiny
o 150 kusech, byli v období od naskladnění aţ do konce
pokusu, tedy do poráţkové hmotnosti 2600 g (tj. 63-84 dní
stáří) krmeni kompletní granulovanou krmnou směsí pro
výkrm králíkŧ shodnou se směsí podávanou první skupině od
55. dne, tj. se sloţením: dusíkatých látek 17%, vlákniny 14%,
vlhkost 14%, tuk 2% a 8% popelovin. U této směsi výrobce
deklaruje pouţití pro výkrm králíkŧ od odstavu (tj. 30. - 35. den
věku) aţ do konce výkrmu. Oběma skupinám bylo krmivo a
voda podávány ad libitum.
Během pokusu bylo v týdenních intervalech prováděno
sledování základních ukazatelŧ uţitkovosti - ţivá hmotnost,
spotřeba krmiva, zdravotní stav a úhyny. V prŧběhu pokusu
byly u kaţdé skupiny provedeny 2 odběry vzorkŧ trusu
v desetidenních intervalech a to ve stáří 50-55 dnŧ a 70-75
dnŧ. Pro parazitologické vyšetření. Zdravotní stav zvířat
v jednotlivých skupinách byl sledován při kaţdodenním
ošetřování, případné úhyny byly evidovány a uhynulá zvířata
patologicky vyšetřena Státním veterinárním ústavem v Praze
se zaměřením na parazitologický a mikrobiální nález.
Výsledky jednotlivých ukazatelŧ byly vyhodnoceny
běţnými statistickými postupy, ke statistickému zpracování byl
pouţit program SAS.
Výsledky a diskuse
Celkové výsledky pokusu obou skupin jsou uvedeny v tabulce
1. Z těchto výsledkŧ je na první pohled patrné, ţe první
skupina dosáhla vynikajících produkčních ukazatelŧ a velmi
nízké mortality – pouze 2,14%. Naproti tomu výsledky druhé
pokusné skupiny s mortalitou 42% jsou alarmující. Výskyt
prŧjmŧ u první pokusné skupiny byl velmi nízký, pouze u 3
jedincŧ ve věku 70 dní, z toho dva králíci uhynuli. Následné
patologické vyšetření neprokázalo parazitární ani
bakteriologickou infekci. Podrobnější výsledky týkající se
výskytu prŧjmŧ u druhé skupiny jsou uvedeny v tabulce 2.
U druhé skupiny se prokázal vysoce významný vliv hmotnosti
na počátku pokusu (tj. ve 42 dnech), na výskyt prŧjmŧ a
úhynŧ. To je patrné i z grafu 1 a grafu 2. Hmotnost ve věku
42 dní byla rozdělena do dvou kategorií; 1090 g a 1450g.
Králíci s niţší hmotností na počátku pokusu reagovali na
výkrmovou směs okamţitě, prŧjmy a následné úhyny se
projevily zejména do 52. dne stáří. Králíci s vyšší počáteční
hmotností vypadali, ţe se dokáţou s výkrmovou směsí
vyrovnat. Na nevhodnou krmnou dávku zareagovali později,
hlavní výskyt prŧjmŧ a následných úhynŧ byl zaznamenán po
56. dni stáří. Zajímavé jsou i výsledky parazitologického
rozboru, který byl zpočátku bez nálezu. Druhý odběr prokázal
slabou přítomnost Eimeria sp. Tomu odpovídají i výsledky
patologicko-anatomického vyšetření kadáverŧ 2. skupiny,
které potvrdilo dietetickou závadu s následnou enterotoxémií.
U některých vzorkŧ byla potvrzena i mírná kokcidióza.
37
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Tabulka 1
Celkové výsledky pokusu
První pokusná skupina (2)
3
4
133
140
Úhyn (4)
Nedorostlo 2600 g (do 84 dnŧ) (5)
Poraţeno (6)
Celkem (7)
Druhá pokusná skupina (3)
63
23
64
150
Table 1
Overall results of study
(1) indicator, (2) group 1, (3) group 2, (4) mortality, (5) not reached 2600 g (until 84 days), (6) slaughter,
(7) overall
Tabulka 2
Četnost výskytu prŧjmu u 2. skupiny
Stáří (dny) (1)
42-55
56-70
Table 2
Četnost prŧjmŧ – kat. 1090 g (2)
37
1
Četnost prŧjmŧ – kat. 1450 g (3)
4
22
Group 2 - frequency of diarrhoea
(1) age (days), (2) frequency of diarrhoea- category 1090 g, (3) frequency of diarrhoea- category 1450 g
Četnost úhynů králíků s vyšší počáteční hmotností (1450 g)
10
úhyn (ks)
8
6
4
2
0
48
50
52
53
54
55
56
57
58
stáří (dny)
Graf 1
Graph 1
38
Výskyt úhynŧ králíkŧ 2. skupiny s vyšší počáteční hmotností
Group 2 - rabbit mortality from with higher live weight
59
61
63
65
68
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Četnost úhynů králíků s nižší počáteční hmotností (1090 g)
7
6
5
4
úhyn (ks)
3
2
1
0
44
45
46
48
49
50
51
52
53
55
56
58
62
63
66
76
stáří (dny)
Graf 2
Graph 2
Výskyt úhynŧ králíkŧ 2. skupiny s niţší počáteční hmotností
Group 2 - rabbit mortality from lower live weight
Souhrn
Cílem práce bylo srovnání dvou krmných směsí vyuţívaných
ve výkrmu králíkŧ. Do pokusu bylo zahrnuto 290 brojlerových
králíkŧ HYLA, ve stáří 42 aţ 84 dní. Králíci byli rozdělení do
dvou skupin. První skupina o počtu 140 králíkŧ byla krmena
ve věku 35 aţ 54 dní kompletní granulovanou krmnou směsí
pro odstav králíkŧ s následujícím sloţením: 16% dusíkatých
látek, 16% vlákniny, 14 % vlhkost, 3,5% tuk, popel 9%. Od 54.
dne stáří byla tato skupina aţ do dosaţení poráţkové
hmotnosti krmena kompletní krmnou směsí pro výkrm králíkŧ
se sloţením 17% dusíkatých látek, 14% vlákniny, vlhkost
14%, tuk 2% a 8% popelovin. Druhá skupina o počtu 150
králíkŧ byla krmena od 35. dne věku aţ do dosaţení
poráţkové hmotnosti kompletní granulovanou krmnou směsí
pro výkrm králíkŧ s následujícím sloţením: 17% dusíkatých
látek, 14% vlákniny, 14%vlhkost, 2% tuk a 8% popelovin po
celou dobu pokusu. Byl prokázán vliv sloţení diety na
zdravotní stav králíkŧ.
Klíčová slova: králík, výţiva, zdraví
Literatura
BENNEGADI, N. – GIDENNE, T. – LICOIS, L. 2001. Impact
of fibre deficiency and sanitary status on non–specific
enteropathy of the growing rabbits. Animal Research 50, s.
401-413.
GIDENNE, T. – FORTUN-LAMOTHE, L. 2002. Feeding
strategy for young rabbits around weaning: a rewiew of
digestive capacity and nutritional needs. Animal Science 75
2002. s. 169-184.
GIDENNE, T. – MURR, S. – TRAVEL, A. – CORRENT, E. –
FOUBERT, C. – BEBON, K. – MEVEL, L. – REBOURS, G. –
RENOUF, B. 2009. Effets du niveau de rationnement et du
mode de distribution de l'aliment sur les performances et les
troubles digestifs post–sevrage du lapereau - premiers
résultats d'une étude concertée du résau GEC. Cuniculture
36, 2009. s. 65-72.
GUERDER, J. 2001. Resultas de GTE Renelap. Cuniculture
28 (2001): s. 171-175.
JANDEJSEK, Z. 2009. Současné problémy odbytu králičího
masa v Evropě. X. celostátní seminář: „Nové směry
v intenzivních a zájmových chovech králíkŧ“ 11. 11. 2009,
Praha, s. 5.
MACH, K. – MAJZLÍK, I. 2000. Základy chovu králíkŧ k masné
produkci. Institut výchovy a vzdělávání Mze ČR v Praze, s. 20.
MACH, K. – ONDRÁČEK, J. – DOKOUPILOVÁ, A. –
VOSTRÝ, L. – JANDA, K. – MAJZLÍK, I. 2009. Uţitkovost
finálních hybridŧ brojlerového králíka HYLA v závislosti na
genotypu a krmné dávce. X. celostátní seminář: „Nové směry
v intenzivních a zájmových chovech králíkŧ“ 11. 11. 2009,
Praha, s. 25.
MARTINEC, M. 2009. Aktuální zdravotní situace v tradičních
drobných chovech králíkŧ. X. celostátní seminář: „Nové směry
v intenzivních a zájmových chovech králíkŧ“ 11. 11. 2009,
Praha, s. 58.
REES DAVIES, R.R. – REES DAVIES, J.A.E. 2003. Rabbit
gastrointestinal physiology. The Veterinary Clinics – Exotic
animal Practise 6: s. 139-153.
ROUBALOVÁ, M. et al. 2007. Situační a výhledová zpráva
králíci. Mze ČR, Praha.
VOLEK, Z. 2005. Optimální sloţení krmných směsí pro
rostoucí králíky. Sborník referátŧ VI. celostátního semináře:
„Nové směry v chovu brojlerových králíkŧ“. Praha, ČR, s. 54.
Kontaktní adresa: Ing. Karel Janda, ČZU v Praze – FAPPZ,
Katedra obecné zootechniky a etologie, Kamýcká 129, 165 21
Praha; [email protected]
39
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 40-43
ZHODNOTENIE HEMATOLOGICKÝCH UKAZOVATEĽOV PRASIAT
V SKOROM POSTNATÁLNOM OBDOBÍ
ANALYZIS OF HAEMATOLOGICAL PROFILE OF PIGLETS
IN EARLY POSTNATAL PERIOD
Michal ROLINEC, Daniel BÍRO, Pavel ŠŤASTNÝ, Tomáš KANKA
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
The aim of this study was to monitor the haematological status in piglet blood of the Large White Sow in the early postnatal period. Blood
samples were collected from randomly selected piglets from 8 litters. The blood samples were taken directly after the birth (hour 0) and on the
3rd, the 6th and the 12th hour after the birth. The content of HGB was in the hour 0 - 95.63 g.l-1 with decline in the 12th hour to 79.50 g.l-1
(P>0.05). The amount of HCT in the hour 0 was 0.36 with decline in the 12 th hour to 0.31 (P<0.05). The amount of RBC in the hour 0 was 5.03
T.l-1 with decline in the hour 12th to 4.32 T.l-1 (P<0.05). The amount of MCHC in the hour 0 was 260 g.l-1 with decline in the 3th hour to 248.63
g.l-1 (P<0.05). The difference between the indices MCV and MCH was not statistically significant (P>0.05). In the first hours after the birth there
was detected decline of haematological indices, whose sustainment in physiological interface is important in prevention of anemia.
Key words: piglets, haematology, HGB, RBC, hematocrit
Anémia prasiatok je v chove ošípaných závaţným činiteľom
ovplyvņujúcim úţitkovosť (Csapó, 1996). Tento problém je
zapríčinený vysokými nárokmi cicajúcich prasiatok na ţelezo
a súčasne jeho výrazným nedostatkom v kolostre a mlieku
prasnice (Rolinec, 2009). Denná potreba ţeleza cicajúceho
prasiatka sa pohybuje na hranici 7 - 10 mg (Venn et al., 1947).
Prostredníctvom mlieka je cicajúce prasiatko schopné denne
prijať iba 1 mg Fe (Kleinbeck a McGlone, 1999). Tento deficit
ţeleza sa začína prejavovať uţ na tretí deņ po narodení (Bíro
et al., 2009). Obsah hemoglobínu klesne počas prvých troch
dní od narodenia o 30 %. Nardone et al. (1990) hovoria
o zodpovednosti hemodilatácie, pretoţe sa v tejto fáze
erytrocytový objem mení málo, zatiaľ čo objem plazmy sa
výrazne zvyšuje. Za začiatok prejavu klinických symptómov
anémie povaţuje väčšina autorov koncentráciu hemoglobínu
niţšiu ako 80 g.l-1 (Furugouri, 1975), k tomuto tvrdeniu sa
prikláņajú aj Svoboda a Drábek (2003). Bez suplementácie
ţelezom sa pri cicajúcich prasiatkach plne prejaví anémia po
10 - 14 dņoch od pôrodu (Zimmernann, 1995; Svoboda et al.,
2005). V prevencii anémie pri cicajúcich prasiatkach boli
pouţité rôzne formy ţeleza ako aj rôzne spôsoby aplikácie
antianemických prípravkov (Kotrbáček, 2001; Petrovič et al.,
2009; Svoboda et al., 2005; Yu et al., 2002; Davidson et al.,
2000; Jörgensen a Brun, 2000). Uvedení autori sa zaoberali
hematologickými ukazovateľmi pri prasiatkach od prvého dņa
a v neskoršom období po narodení, absentujú však údaje o
vývoji jednotlivých zloţiek krvi v prvých hodinách po narodení.
40
Materiál a metódy
Experiment sa uskutočnil na farme ošípaných na potomstve
od 8 prasníc plemena biela ušľachtilá. Prasiatka boli po
pôrode ošetrené, označené a bola im odobratá prvá vzorka
krvi, ďalšie vzorky krvi sme odoberali prasiatkam 3, 6 a 12
hodín po prvom odbere. Vzorky krvi boli odobraté injekčne z
vena cava cranialis do skúmaviek. Ako antikoagulačná látka
bol pouţitý heparín. V deņ odberu vzoriek sme stanovili
nasledujúce hematologické ukazovatele: koncentráciu
hemoglobínu (HGB), hematokrit (HCT), počet erytrocytov
(RBC), stredná korpuskulárna hemoglobínová koncentrácia
(MCHC), veľkosť erytrocytov (MCV) a priemerný obsah
hemoglobínu v erytrocytoch (MCH). Tieto ukazovatele boli
stanovené na hematologickom analyzátore Abacus Junior Vet
(DIATRON MI Ltd, Vienna, Austria). Získané hodnoty boli
štatisticky spracované v programe Statgraphics centurion XV.I
jednofaktorovou analýzou rozptylu (ANOVA). Pre zistenie
štatistickej preukaznosti medzi jednotlivými vzorkami sme
pouţili Fischerov LSD test.
Výsledky a diskusia
Koncentrácia hemoglobínu (HGB) (graf 1)
Krv prasiatok obsahovala hneď po narodení dostatočnú
hladinu hemoglobínu 95,6 ± 18,72 g.l-1. O anémii sa hovorí
vtedy, ak koncentrácia hemoglobínu klesne pod hladinu
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
80 g.l-1 (Furugouri 1975; Svoboda a Drábek 2003).
S postupujúcim časom od narodenia klesá hladina
hemoglobínu v krvi prasiatok (Svoboda et al., 2004), to je
z časti spôsobené aj mohutnou hemodilatáciou (Nardone et
al., 1990). Vzorky krvi odobrané 3 hodiny po narodení
prasiatok ešte nevykazovali anemickú koncentráciu
hemoglobínu. Ale 6 hodín po narodení sa dá uţ hovoriť
o začínajúcej anémii, koncentrácia hemoglobínu v tento
moment bola v krvi prasiatok 79,20 ± 34,17 g.l-1. Podobná
situácia je aj na 12 hodinu, tu je koncentrácia hemoglobínu na
úrovni 79,50 ± 10,82 g.l-1. Štatisticky preukazné rozdiely
medzi jednotlivými intervalmi odberu vzoriek neboli zistené.
Stanovené hodnoty erytrocytov v krvi prasiatok mali klesajúcu
tendenciu. Prasiatka sa rodili s obsahom 5,03 ± 0,81 T.l-1. Na
12 hodinu sme v krvi prasiatok stanovili uţ iba 4,32 ± 0,47
T.l-1 erytrocytov, tento rozdiel bol štatisticky preukazný
(P<0,05). Tieto nízke hodnoty sú zapríčinené nastupujúcou
anémiou. Ako však uvádzajú autori zaoberajúci sa anémiou
prasiatok (Petrovič et al., 2009; Egeli et al., 1998; Jörgensen a
Brun, 2000), po intramuskulárnej aplikácii antianemického
prípravku sa počet erytrocytov začne zvyšovať a v období
okolo 1 mesiaca môţe dosiahnuť hodnotu viac ako 6,0 T.l-1.
RBC
HGB
100.0
95.6
82.8
79.2
79.5
g.l-1
80.0
60.0
T.l-1
120.0
40.0
5.50
5.00
4.50
4.00
3.50
20.0
5.03
0.hodina
3.hodina
6.hodina
4.86
4.32
0.hodina
0.0
4.77
3.hodina
6.hodina 12.hodina
čas odberu krvi od narodenia
12.hodina
čas odberu krvi od narodenia
Graf 1
Graph1
Graf 3
Graph 3
Koncentrácia hemoglobínu
Concentration of haemoglobin
Počet erytrocytov
Red blood cell count
Stredná korpuskulárna hemoglobínová koncentrácia
(MCHC) (graf 4)
Hematokrit (HCT) (graf 2)
Tesne po narodení bola hodnota hematokritu 36,67 ± 6,43 %.
Hodnota hematokritu má v prvých 12 hodinách od narodenia
klesajúcu tendenciu, na 3 hodinu je to 33,29 ± 2,11 % a na 6
hodinu je to 34,69 ± 5,77 %. Štatisticky preukazný rozdiel
(P<0,05) sme zaznamenali medzi 0 hodinou a 12 hodinou,
kedy bola hodnota hematokritu 31,53 ± 3,90 %. Pre absenciu
literárnych zdrojov uvádzajúcich hodnotu HCT v prvom dni
ţivota prasiatok uvádzame hodnoty HCT v krvi prasiatok aţ
od 6 dņa ţivota. Svoboda a Drábek (2002), Svoboda et al.
(2005) uvádzajú hodnoty hematokritu od 6 dņa ţivota
prasiatok v rozhraní 22 aţ 35 %.
Vyhodnotením vzoriek sme stanovili koncentráciu MCHC
v krvi prasiatok hneď po narodení na úrovni 260,0 ± 8,37 g.l-1.
Podobne ako ostatné hodnotené ukazovatele, aj koncentrácia
MCHC mala v prvých 12 hodinách ţivota prasiatok klesajúcu
tendenciu. Štatisticky preukazne niţšiu (P<0,05) koncentráciu
MCHC sme zaznamenali uţ na 3 hodinu po pôrode 248,6 ±
10,21 g.l-1. Pri zdravých prasiatkach sa koncentrácia MCHC
pohybuje na úrovni 300 aţ 340 g.l-1 (Lehmann, 2001).
Zvýšenie koncentrácie MCHC nastane po intramuskulárnom
podaní antianemického prípravku (Svoboda a Drábek, 2002;
Svoboda et al., 2005).
MCHC
HCT
265,0
36.67
260,0
%
36.00
260,0
34.69
33.29
34.00
31.53
32.00
g.l-1
38.00
251,4
248,6
250,0
245,0
30.00
240,0
28.00
0.hodina
3.hodina
6.hodina
0.hodina
12.hodina
Hodnota hematokritu
Amount of hematocrit
Počet erytrocytov (RBC) (graf 3)
3.hodina
6.hodina
12.hodina
čas odberu krv i od narodenia
čas odberu krvi od narodenia
Graf 2
Graph 2
255,3
255,0
Graf 4
Graph 4
Stredná
korpuskulárna
hemoglobínová
koncentrácia
Mean corpuscular haemoglobin concentration
Veľkosť erytrocytov (MCV) (graf 5)
41
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Ihneď po narodení sa MCV pohybovala na úrovni
72,50 ± 4,41 fl, táto hodnota zostala prakticky nezmenená
počas prvých 12 hodín ţivota prasiatok. Štatisticky preukazné
rozdiely medzi jednotlivými intervalmi odberu vzoriek sme
nezaznamenali. Priemerné veľkosti erytrocytov uvádzané
autormi sú rôzne. Svoboda a Drábek (2002) uvádzajú hodnotu
MCV pri 6 dņových prasiatkach na úrovni 59,0 fl s postupným
poklesom tejto hodnoty do 28 dņa na 51,7 fl. Fyziologické
optimum pre MCV pri ošípaných je 50 aţ 68 fl. Hodnoty MCV
stanovené v krvi prasiatok v prvých hodinách sú veľké, avšak
s postupujúcim vekom sa MCV zmenšuje.
Stanovením hematologických ukazovateľov v krvi prasiatok
v prvých 12 hodinách ţivota sme dospeli k záveru, ţe
hematologické indexy klesajú ihneď po narodení prasiatka.
Obsah hemoglobínu poklesol od narodenia do 12 hodiny
ţivota o 16,86 % (P>0,05). Hodnota hematokritu sa zníţila od
narodenia do 12 hodiny ţivota o 14,03 % (P<0,05). Obsah
červených krviniek sa zníţil od narodenia po 12 hodinu
o 14,21 % (P<0,05). MCHC poklesol uţ na tretiu hodinu ţivota
o 4,38 % (P<0,05). 3 hodinový pokles MCV (3,28 %) a MCH
(7,64 %) nebol štatisticky preukazný (P>0,05). Ak sa
prikloníme k tvrdeniu, ţe anémia začína pri obsahu
hemoglobínu v krvi pod 80 g.l-1 (Furugouri 1975; Svoboda
a Drábek 2003), tak v sledovanej skupine prasiatok nastala
anémia okolo 6 hodiny po narodení. Toto zistenie iba
potvrdzuje nutnosť aplikácie antianemických prípravkov
s uprednostnením správnej intramuskulárnej aplikácie.
Súhrn
Graf 5
Graph 5
Veľkosť erytrocytov
Mean corpuscular volume
Priemerný obsah hemoglobínu v erytrocytoch (MCH)
(graf 6)
MCH vo vzorkách odobratých prasiatkam hneď po narodení
bola 18,95 ± 1,62 pg. Táto hodnota sa s miernym poklesom
na 3 hodinu 17,50 ± 1,37 pg udrţala aţ do 12 hodiny od
narodenia 18,23 ± 1,32 pg. Štatistická preukaznosť medzi
vzorkami odobratými v jednotlivých intervaloch nebola
zaznamenaná. Hodnotu MCH pri starších prasatách uvádzajú
autori (Svoboda et al., 2004; Lehmann, 2001; Petrovič et al.,
2009) v rozhraní od 17,8 do 20,8 pg, čo korešponduje aj
s fyziologickým optimom, ktoré je v rozhraní od 17 do 21 pg.
Cieľom experimentu bolo sledovať hematologické ukazovatele
v krvi prasiatok bielej ušľachtilej ošípanej v prvých hodinách
ţivota. Vzorky krvi boli odobraté náhodne vybraným
prasiatkam. Časové intervaly odberu vzoriek krvi prasiatok
boli nasledovné: ihneď po narodení a ďalej 3, 6 a 12 hodín po
narodení. Hodnota HGB bola na 0. hodinu 95,63 g.l-1
s poklesom na 12. hodinu na 79,50 g.l-1 (P>0,05). Hodnota
HCT bola na 0. hodinu 0,36, do 12. hodiny klesla táto hodnota
na 0,31 (P<0,05). RBC mali na 0. hodinu hodnotu 5,03 T.l-1 s
postupným poklesom na 12. hodinu na 4,32 T.l-1
(P<0,05).Hodnota MCHC na 0. hodinu bola 260 g.l-1 na 3.
hodinu klesla na hodnotu 248,63 g.l-1 (P<0,05). Pri
ukazovateľoch MCV a MCH sme medzi jednotlivými odbermi
nezaznamenali štatisticky preukazné rozdiely (P>0,05). Uţ v
prvých hodinách po narodení sme zaznamenali pokles
hematologických
ukazovateľov,
ktorých
udrţanie
vo fyziologickom rozhraní je dôleţité v prevencii anémie.
Kľúčové slová: prasiatka, hematológia, HGB, RBC,
hematokrit
MCH
19,50
19,00
18,95
18,23
pg
18,50
18,24
17,50
18,00
Táto publikácia bola vytvorená realizáciou projektu
„Excelentné centrum ochrany a vyuţívania agrobiodiverzity“,
na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj
financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
17,50
Literatúra
17,00
16,50
0.hodina
3.hodina
6.hodina
12.hodina
čas odberu krv i od narodenia
Graf 6
Graph 6
Priemerný obsah hemoglobínu v erytrocytoch
Mean corpuscular haemoglobin
Záver
42
BÍRO, D. – PAJTÁŠ, M. – HORNIAKOVÁ, E. – ŠIMKO, M. –
JURÁČEK, M. – GÁLIK, B. – GARLÍK, J. 2009. Výţiva zvierat.
druhé prepracované vydanie, Nitra : SPU, 2009, 178 p.
CSAPÓ, J. – MARTIN, T.G. – CSAPÓ-KISS, Z.S. – HÁZAS,
Z. 1996. Protein, fats, vitamins and mineral concentration in
porcine colostrum and milk from parturion to 60 days. In:
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Interantional Dairy Journal. volume 6, 1996, issues 8-9, p.
881-902.
DAVIDSSON, L. – KASTENMAYER, P. – SZAJEWSKA, H. et
al. 2000. Iron bioavailability in infant cereal fortified ferric
pyrophosphate or ferrous fumarate. In: American Journal of
Clinical Nutrition. volume 71, 2000, p. 1597-1602.
EGELI, A.K. – FRAMSTAD, T. – MORBERG, H. 1998. Clinical
biocheistry, haematology and body weight in piglets. In: Acta
Veterinaria Scandinavica. vol. 39, 1998, p. 381-393.
FURUGOURI, K. 1975. Characteristic aspect of iron
metabolism in piglets. In: Japan Agricultural Research
Quarterly. volume 9, 1975, p. 171.
JÖRGENSEN, A. – BRUN, E. 2000. Haematological status in
3 week piglets in herds with different strategies for iron supply.
In: 16th IPVSC, Melbourne, 2000, p. 192.
KLEINBECK, S.N. – McGLONE J.J. 1999. Intensive indoor
versus outdoor produstion systems: Genotyp and
supplemental iron effect on blood haemoglobin and selected
emmune measures in young pigs. In Journal of Animal
Science. volume 77, 1999, p. 2384-2390.
KOTRBÁČEK, V. 2001. Effect of different formulae for oral
and parenteral administration of iron on somatic growth and
selected haematological index in piglets. In Czech Journal of
Animal Science. volume 46, 2001, p. 49-54.
LEHMANN, P. 2001. Anaemia: A major medical problem in
the world. In: European Clinical Laboratory. volume 20, 2001,
page 26-30.
NARDONE, D.A. – ROTH, K.M. – MAZUR, D.J. – McAFEE,
J.H. 1990. Usefulness of physical examination in detecting the
presence or absence of anemia. In: Archives of Internal
Medicine. 1990, p. 150-201.
PETROVIČ, V. – NOVOTNÝ, J. – HISIRA, V. et al. 2009. The
Impact of Sucking and Post-weaning Period on Blood
Chemistry of Piglets. In: Acta Veterinaria Brno. volume 78,
2009, issue 3, p. 365- 371.
ROLINEC, M. 2009. Postnatálna tvorba imunoglobulínov
prasiat. dizertačná práca, Nitra: SPU, 2009. 93 page
SVOBODA, M. – DRÁBEK, J. 2002. Effect of Oral
Administration of Fe2+-Fumarate on Erythrocyte Profile and
Grow Rate of Suckling Piglets. In: Acta Veterinaria Brno.
volume 71, 2002, issue 2, p. 217-222.
SVOBODA, M. – DRÁBEK, J. 2003. Efficiency of Voluntary
Consumption of Amino Acid-chelated Iron in Preventing
Anaemia of Sucking Piglets. In: Acta Veterinaria Brno. volume
72, 2003, issue 4, p. 499-507.
SVOBODA, M. – BOUDA, J. – DRÁBEK, J. et al. 2004. Effect
of Per Os Iron Lactate Supplement on Development of
Haematological Profile of Piglets in the Early Postnatal Period.
In: Acta Veterinaria Brno. volume 73, 2004, issue 4, p. 431436.
SVOBODA, M. – BOUDA, J. – KRAJÍČEK, M. et al. 2005.
Effect of Voluntary Consumption of Fe Lactate Supplements
on Development of Haematological Indices of Sucking Piglets.
In: Acta Veterinaria Brno. volume 74, 2005, issue 2, p. 199204.
YU, I. – LIN, J. – WU J.F. et al. 2002. Reevaluation of the
necessity of iron injection to newborn piglets. In: AsianAustralasian Journal of Animal Sciences. vol. 15, 2002, p. 7983.
VENN, J. – McCANCE, R.A. – WIDDOWSON E.M. 1947. Iron
metabolism in piglet anemia. In: Journal of Comparative
Pathology. volume 57, 1947, p. 314-325.
ZIMMERMANN, W. 1995. Auswirkungen diverser
Anämieprofylaxeformen auf die Blutparameter der Saugferkel.
In: Deutsche tierärztliche Wochenschrift. volume 102, 1995, p.
32-38.
Kontaktná adresa:
Ing. Michal Rolinec, PhD., Katedra výţivy zvierat, FAPZ, SPU
v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel.: 037-6414 326,
e-mail: [email protected]
43
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 44-48
VPLYV KŔMNEHO BIOADITÍVA S OBSAHOM KYSELINY CITRÓNOVEJ A RASTLINNÝCH
VÝŤAŢKOV NA UKLADANIE MINERÁLNYCH LÁTOK DO KOSTÍ BROJLEROVÝCH KURČIAT
EFFECT OF FEED BIOADDITIVES CONTAINING CITRIC ACID AND PHYTO EXTRACTS ON
STORAGE OF MINERALS IN BONES OF BROILER CHICKENS
Edina RUZSÍKOVÁ, Erika HORNIAKOVÁ, Michal CABAJ, Jaroslava MICHÁLKOVÁ
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
The effect of feed additives (citric acid and phyto extract supplements) on minerals in broiler bones was investigated on ROSS Hybrid 308. The
chickens (1 212) were divided into three groups with four replications. The feedmixture of the trial group 1 (PS 1, without citric acid) contained
also the extract from echinacea, origanum, salvia, and chamomilla. The trial group 2 (PS 2) was fed by the feedmixture containing citric acid,
and from the phyto extracts only origanum was added. The feed experiment was conducted with 6 animals for each group (3 males and 3
females) for a determination of the mineral content in the chicken shin. All samples were evaluated seperatly for males and females due to their
difference of hormonal profiles. The tested additives had a positive effect on Ca storage in the bones in both sexes with statistically significant
effect (P<0.05) in the PS 2 group (12.32 and 19.28 g.kg-1). The negative effect of tested additives was observed in the P content. Significant
difference (6.36-12.51 g.kg-1) was observed (P<0.05) in each group without males in PS 2. Negative effect could be induced by interaction of
active compounds, which are presented in the tested plants. We found also statistically negative effect (P<0.05) on the Zn concentration in the
females of PS 1 (10.32 mg.kg-1) and PS 2 (13.92 mg.kg-1). The same tendency (negative effect, P<0.05) was determined in the Fe content
(females) between the trial groups (mutually) and the control group (K: 230.9 mg.kg-1, PS1: 213.9 mg.kg-1, PS2: 205.9 mg.kg-1). The opposite
tendency in the amount of Fe was observed in the bones of the experimental male groups (PS 1: 254.1 mg. kg-1, 290.8 mg. kg-1) in comparison
with the control group (K: 198 mg. kg-1).
Key words: broiler chicken, shin, citric acid, phyto extracts, mineral utilization
Minerálne látky zabezpečujú v organizme pre ţivot
nevyhnutné úlohy. Rýchly rast kurčiat si vyţaduje optimálny
obsah a vyváţený pomer najdôleţitejších makroprvkov
v krmivách pre kurčatá (Moghadam et al., 2006). Cereálie
vyuţívané na výţivu nepreţúvavcov obsahujú dostatočné
mnoţstvo vápnika a fosforu, ktoré predstavujú pre
hydinu nevyuţiteľnú formu. Na zvyšovanie vyuţiteľnosti
makroprvkov zo zŕn obilnín sa osvedčilo pouţitie
enzymatických doplnkov, ktoré štiepia väzby kyseliny fytovej,
čím sa uvoľní značné mnoţstvo pre telo vyuţiteľného fosforu,
vápnika, prípadne i iných minerálnych látok (Bedford, 1993;
Lázaro et al., 2003). Nemenej dôleţité sú enzymatické
prípravky štiepiace neškrobnaté polysacharidy. Ich pozitívny
účinok na minerálny metabolizmus spočíva v zniţovaní
viskozity čriev, ktorá môţe byť spôsobená prítomnosťou
veľkého mnoţstva uţ spomínaných polysacharidov v krmive
(Mathlouthi et al., 2003; Yaghobfar et al., 2007). Docic a Bilkei
(2003) uvádzajú, ţe aj rastlinné extrakty majú pozitívny vplyv
na utilizáciu ţivín a na mikrobiálnu fermentáciu v čreve. Byliny
obsahujú bioaktívne látky, ktoré sa vyznačujú rozmanitými
účinkami. Tieto komponenty rastlín sú prevaţne
sekundárnymi produktmi ich metabolizmu, ako sú terpenoidy,
glykozidy a alkaloidy. Je nevyhnutné identifikovať
44
a kvantifikovať ich biologický účinok najmä v snahe zlepšenia
utilizácie ţivín a zdravotného stavu zvierat (Bobko et al.,
2009). V posledných rokoch vzniklo veľa štúdií o pouţívaní
organických kyselín vo výţive hydiny, ktoré potvrdzujú ich
pozitívne účinky aj vo výţive brojlerov (Fasshauer a Kienzle,
1995). Účinky organických kyselín spočívajú v zniţovaní pH
hodnoty v ileu. Pridávanie 0,5 % kyseliny citrónovej do
kompletnej kŕmnej zmesi u kurčiat signifikantne pozitívne
ovplyvņuje rast, príjem krmiva, konverziu krmiva a obsah
minerálnych látok v kostiach (Chowdhury et al., 2009). Kostra
je hlavnou zásobárņou niektorých kľúčových minerálnych
látok u ţivočíchov a okrem iných funkcií zabezpečí minerálnu
homeostázu organizmu (Sheng a Lau, 2009). Kyselina
citrónová zvyšuje rozpustnosť Ca, P, Mg a Fe a
preukazne pozitívne ovplyvņuje ukladanie Zn do kostí (Hohler
a Pallauf, 1993). Podľa iných zdrojov dokáţe pozitívne
ovplyvniť aj zabudovávanie P do kostí (Liem et al., 2008).
Cieľom pokusu bolo testovať vplyv dvoch premixov
prírodných doplnkových látok spracovaných špecifickým
fyzikálnym procesom výroby na ukladanie minerálnych látok
do kostry brojlerových kurčiat.
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Materiál a metódy
Pokus bol realizovaný ako trojskupinový kŕmny pokus
v štyroch opakovaniach na Biologicko-testačnej stanici
ÚKSÚP vo Vígľaši. Testovaný výrobok pozostával
z klinoptilolitu sedimentárneho pôvodu, pričom v premixe
A (pokusná skupina 1, ďalej len PS 1) sa nachádzali rastlinné
produkty z echinacei, šalvie, harmančeka a oregána, s malým
mnoţstvom mikroprvkov a kyseliny citrónovej (E330). Do
premixu B (pokusná skupina 2, ďalej len PS 2 ) bolo
zapracované oregáno, malé mnoţstvo mikroprvkov a kyseliny
citrónovej (E330). Premixy boli pridávané do kŕmnych zmesí
pre kurčatá v dávke 0,2 %. Kontrolu predstavovala skupina
kurčiat kŕmených komerčnou kompletnou kŕmnou zmesou bez
aditív.
Do pokusu boli zaradené jednodņové, nesexované
kurčatá ROSS 308, v počte 1212 kusov. Pokusné zvieratá boli
rozdelené náhodným výberom do troch skupín po 101 kusov.
Kurčatá boli v priebehu pokusu ustajnené na hlbokej
podstielke za rovnakých podmienok. Mikroklimatické
ukazovatele (teplota a vlhkosť vzduchu chovného prostredia)
Tabuľka 1a
boli regulované tak, aby zodpovedali kritériám pre daný druh a
kategóriu zvierat.
Kŕmne zmesi boli skrmované sypké, ad libitum. Čerstvá
zdravotne nezávadná pitná voda bola stále k dispozícii
z automatických napájačiek. Kŕmne zmesi skrmované
pokusným zvieratám neobsahovali iné kŕmne aditíva. Výţivná
hodnota kŕmnych zmesí je uvedená v tabuľke 1.
Na konci výkrmu vo veku 5 týţdņov bolo usmrtených
z kaţdej skupiny po 6 kurčiat (3 sliepočky a 3 kohútiky). Po
jatočnej rozrábke získané vzorky z holennej kosti pokusných
zvierat boli upravené podľa platnej metodiky (Výnos MP SR č.
2145/2004-100). Koncentráciu Ca, Cu, Zn, Fe a Mg sme
zisťovali atómovým absorbčným spektrofotometrom GBC
Avanta podľa ISO 6868:2000. Obsah fosforu sme stanovili
spektrofotometricky podľa ISO 699:1998. Draslík a sodík bol
meraný s pouţitím plameņového fotometra PFP7 (ISO
7485:2000). Získané výsledky boli matematicko-štatisticky
vyhodnotené štatistickým programom STATGRAPHICS verzia
5,0. Obsah minerálnych látok bol testovaný jednofaktorovou
analýzou rozptylu (ANOVA), priemerné hodnoty boli
porovnané LSD testom na hladine významnosti P < 0,05.
Obsah sušiny, energie a ţivín v zmesiach
Na (12)
g.kg-1
g.kg-1
g.kg-1
g.kg-1
g.kg-1
g.kg-1
g.kg-1
g.kg-1
g.kg-1
g.kg-1
HYD-01
K
882,0
72,0
25
69
482,6
39
380
13,7
7,8
1,5
Dusíkaté látky (13)
g.kg-1
233,4
217,9
206,2
207
192
186,9
MJ.kg-1
12,9
12,9
12,8
12,8
13
13
Ţivina (1)
Sušina (3)
Tuk (4)
Vláknina(5)
Popol (6)
BNLV(7)
Cukor* (8)
Škrob (9)
Ca (10)
P (11)
MEn (14)
Jednotka (2)
HYD-01 A
HYD-01 B
HYD-02 K
HYD-02 A
HYD-02 B
881
62
25
54
522,1
38
413
10,2
5,2
1,6
879
58
24
53
537
38
427
10
5,2
1,5
886
83
36
62
498
39
372
9,8
7,6
1,6
884
71
33
52
535,4
38
427
8,4
5,3
1,6
883
68
31
51
546,1
36
435
7,7
5,2
1,5
45
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Tabuľka 1b
Obsah sušiny, energie a ţivín v zmesiach
Ţivina (1)
Jednotka (2)
HYD-03 K
HYD-03 A
HYD-03 B
Sušina (3)
g.kg-1
888
882
884
Tuk (4)
g.kg-1
86
83
76
Vláknina(5)
g.kg-1
33
32
32
Popol (6)
g.kg-1
59
52
52
BNLV(7)
g.kg-1
518,7
527,1
545,7
Cukor* (8)
g.kg-1
38
38
36
Škrob (9)
g.kg-1
402
402
435
Ca (10)
g.kg-1
10,2
7,5
7,7
P (11)
g.kg-1
7,1
5,1
6,4
Na (12)
g.kg-1
1,6
1,5
1,5
Dusíkaté látky (13)
g.kg-1
191,3
187,9
178,3
MEn (14)
MJ.kg-1
13,1
13
13,1
*
BNLV-Bezdusíkaté látky výťaţkové, Cukor -ako sacharóza, MEn- metabolizovateľná energia pre nepreţúvavcov, K- kontrolná
skupina, A - pokusná skupina 1, B – pokusná skupina 2
Table 1a, 1b
Content of dry mater, energy and other nutrients in feedmixtures
(1) nutrients, (2) unit, (3) dry mater, (4) fat, (5) crude fibre, (6) ash, (7) nitrogen-free extract, (8) sugar, (9)
starch, (10) calcium, (11) phosphorus, (12) sodium, (13) crude protein, (14) metabolizable energy for nonruminante,
K-control group, A- trial group 1, B-trial group 2
Výsledky a diskusia
Cieľom pokusu bolo overiť vplyv pouţitých bioaditív na
ukladanie minerálnych látok do kostí brojlerových kurčiat. Po
analýze vzoriek a štatistickom vyhodnotení rozdielov
priemerného obsahu jednotlivých minerálnych látok v holennej
kosti sme zistili, ţe testované prípravky majú výrazný vplyv na
ukladanie Ca, P a Fe u oboch pohlaví. U kohútikov bolo
prídavkom doplnku pozitívne ovplyvnené aj zabudovávanie
Cu a u sliepočiek ukladanie Zn do kostí. Obsah jednotlivých
minerálnych látok stanovených v holennej kosti kohútikov je
uvedený v tabuľke 2. Tabuľka 3 znázorņuje obsah tých istých
prvkov v holennej kosti sliepočiek.
Testovaný prípravok A (PS 1) zvýšil obsah Ca a Fe
v kostnom tkanive kohútikov. Rozdiely v obsahu Fe
(u kohútikov) medzi všetkými skupinami boli štatisticky
preukazné (P < 0,05). Hladina Fe bola (u kohútikov) v PS 1
vyššia o 56,1 mg.kg-1 v porovnaní s kontrolou. V obsahu Fe
sme zaznamenali u sliepočiek štatisticky preukazný pokles o
17 mg.kg-1 oproti kontrole. Výsledky dosiahnuté v pokuse
korešpondujú s výsledkami Hohlera a Pallaufa (1993), ktorí vo
svojich pokusoch na brojleroch zistili pozitívny vplyv kyseliny
citrónovej na ukladanie Ca a Fe do kostného tkaniva. V
obsahu P sme zistili štatisticky preukazný pokles (P < 0,05)
u oboch pohlaví v porovnaní s kontrolou. Koncentrácia P
u kohútikov sa zníţila o 6,36 g.kg-1 a u sliepočiek
o 10,33 g.kg-1. Naše výsledky nekorešpondujú s výsledkami
iných autorov (Moghadam et al., 2006), ktorí po zaradení
kyseliny citrónovej do zmesi brojlerov dosiahli štatisticky
preukazný nárast v obsahu P v porovnaní s kontrolou. Náš
46
skúšaný biodoplnok A obsahoval okrem kyseliny citrónovej aj
rastlinné zloţky ako oregáno, echinacea, harmanček a šalvia.
Mohlo dôjsť k interakciám medzi biologickými účinnými
látkami týchto zloţiek, čím si môţeme vysvetliť rozdielny vplyv
prípravkov na ukladanie niektorých minerálnych látok
v porovnaní s výsledkami iných štúdií.
Testovaný prípravok B obsahoval okrem kyseliny
citrónovej a malého mnoţstva mikroprvkov z rastlinných
zloţiek len oregáno. U kurčiat v PS 2 sme zaznamenali
podobné účinky doplnku na obsah minerálnych látok
v kostnom tkanive ako pri PS 1. Obsah Ca bol u kohútikov
v PS 2 štatisticky preukazne vyšší (P < 0,05) o 12,32 g.kg-1
v porovnaní s kontrolou. Naše výsledky korešpondujú s
výsledkami Brenesa et al. (2003), ktorí vo svojich pokusoch
na brojleroch po aplikácii kyseliny citrónovej dosiahli
zvyšovanie obsahu Ca v holennej kosti kurčiat o 12 g.kg-1.
U sliepočiek sme zaznamenali signifikantný nárast
koncentrácie Ca o 19,28 g.kg-1 oproti kontrole (P < 0,05).
Hladina P bola negatívne ovplyvnená prídavkom biodoplnku B
v porovnaní s kontrolou u oboch pohlaví. Obsah P klesol
u sliepočiek o 12,51 g.kg-1. Tento pokles bol štatisticky
preukazný (P < 0,05). U kohútikov bolo zniţovanie
koncentrácie P miernejšie v porovnaní s pokusnou skupinou
A o 2,18 g.kg-1. Tento rozdiel bol štatisticky preukazný
(P < 0,05). Naše výsledky korešpondujú s výsledkami
Brenesa et al. (2003), ktorí zisťovali mierny pokles
koncentrácie P v skupine zvierat kŕmenej zmesou obohatenou
o kyselinu citrónovú. Podľa iných autorov (Liem et al., 2008)
kombinovaným podávaním kyseliny citrónovej a fytázy je
moţné dosiahnuť zvyšovanie obsahu P. Pri porovnaní
skupiny v ktorej bola aplikovaná len fytáza so skupinou
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
s kombinovanou (fytáza a kyselina citrónová) zistili štatisticky
preukazný pozitívny vplyv aplikácie kyseliny citrónovej na
obsah fosforu. Tieto fakty potvrdzujú citlivosť kyseliny
Ca (g.kg-1)
P (g.kg-1)
Mg (g.kg-1)
Na (g.kg-1)
K (g.kg-1)
Zn (mg.kg-1)
Cu (mg.kg-1)
Fe (mg.kg-1)
P
B
AB
Variant (2)
A
K
BK
Ţiviny (1)
Obsah minerálnych látok v holennej kosti kohútikov
AK
Tabuľka 2
citrónovej na jej pouţívanie v kombinácii s inými doplnkami,
ktoré ovplyvņujú retenciu fosforu.
x±s
v
x±s
v
x±s
v
181,13±6,78
3,74%
185,36±4,69
2,53%
193,45±4,87
2,51%
+
+
111,56±3,89
3,49%
105,20±3,99
3,79%
110,56±2,76
2,50%
+
+
3,96±0,08
2,03%
3,92±0,13
3,29%
3,89±0,10
2,67%
4,46±0,15
3,49%
4,21±0,08,
2,03%
4,94±0,20
4,08%
+
+
1,15±0,04
3,35%
0,99±0,02
2,03%
1,35±0,02
1,79%
156,4±5,51
3,52%
149,4±3,53
2,36%
150,3±5,93
3,95%
4,57±0,15
3,40%
4,72±0,12
2,69%
6,11±0,15
2,54%
+
+
198±6,92
3,49%
254,1±6,08
2,39%
290,8±7,35
2,52%
+
+
+
x - priemer, s - smerodajná odchýlka, v - variačný koeficient; Pozn. Obsah minerálnych látok je vyjadrený
v 100% sušine; K - kontrolná skupina, A - pokusná skupina 1, B – pokusná skupina 2, P- štatistická
preukaznosť na hladine významnosti P<0,05
Table 2
Containing of minerals in tibia bone of male broilers
(1) nutrients, (2) diet, x-average, s-standard deviation, v-coefficient of variance, P-different between variants
significant at the level P<0.05, Amount of mineral elements was calculated on 100% dry mater, K- control
group, A- trial group 1, B-trial group 2
Tabuľka 3
Obsah minerálnych látok v holennej kosti sliepočiek
Ca
P (g.kg-1)
Mg (g.kg-1)
Na (g.kg-1)
K (g.kg-1)
Zn (mg.kg-1)
Cu (mg.kg-1)
Fe (mg.kg-1)
Table 3
Containing of minerals in tibia bone of female broilers
Na základe nových zistených poznatkov o účinkoch pouţitia
kombinovaných prírodných aditív by sme odporúčali stanoviť
obsah jednotlivých biologicky účinných látok v rastlinných
zloţkách aditíva a podrobne preskúmať ich vplyv na ukladanie
minerálnych látok do kostí.
v
3,08%
2,53%
3,84%
2,45%
2,08%
2,04%
3,40%
3,07%
x±s
209,57±7,85
102,41±2,09
3,92±0,10
4,44±0,17
0,84±0,02
143,7±3,06
4,73±0,09
205,9±4,80
v
3,74%
2,03%
2,54%
3,84%
2,16%
2,13%
2,09%
2,33%
AB
P
B
x±s
190,29±4,82
114,92±3,45
3,85±0,12
4,48±0,11
1,32±0,02
157,62±5,34
4,64±0,12
230,9±6,22
(g.kg-1)
v
2,53%
2,99%
3,08%
2,50%
1,24%
3,39%
2,74%
2,69%
Variant (2)
A
x±s
195,83±6,04
104,59±2,65
3,87±0,15
4,71±0,12
0,94±0,02
147,5±3,01
4,98±0,16
213,9±6,57
BK
K
AK
Ţiviny (1)
+
+
+
+
+
+
+
+
-
Súhrn
V pokuse sme overili vplyv kŕmneho bioaditíva na ukladanie
minerálnych látok do kostí brojlerových kurčiat. Pokus bol
realizovaný ako trojskupinový kŕmny pokus v štyroch
opakovaniach. Kurčatá v počte 1212 kusov boli rozdelené do
dvoch pokusných (PS 1, PS 2) a jednej kontrolnej skupiny (K).
V pokusných skupinách boli zvieratá kŕmené zmesou
s prídavkom prírodného aditíva s malým mnoţstvom
mikroprvkov a kyseliny citrónovej (E330). V PS 1 aditívum
obsahoval aj rastlinné produkty z echinacei, harmančeka,
47
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
šalvie a oregána. V prípravku aplikovanom v PS 2 bolo
prítomné z rastlinných zloţiek len oregáno. Po ukončení
pokusu sa vybralo z kaţdej skupiny po 6 kusov zvierat (3
kohútikov a 3 sliepočiek) na zisťovanie obsahu minerálnych
látok v holennej kosti kurčiat. Zvlášť sme vyhodnotili vzorky od
oboch pohlaví, za predpokladu vplyvu pohlavia resp.
hormonálneho profilu kurčiat na výsledky pokusu. Potvrdil sa
pozitívny vplyv prípravkov na ukladanie Ca do kostí u oboch
pohlaví. Zvyšovanie koncentrácie vápnika (12,32
a 19,28 g.kg-1) bolo preukazné (P < 0,05) v PS 2. V obsahu P
sa potvrdil negatívny vplyv prídavk u skúšaných aditív. Pokles
koncentrácie fosforu (6,36 aţ 12,51 g.kg-1 ) bol štatisticky
preukazný (P < 0,05) v kaţdej skupine s výnimkou kohútikov v
PS 2 (1 g.kg-1). Tento pokles mohol byť spôsobený
interakciami účinných látok prítomných v rastlinných zloţkách
skúšaných biodoplnkov. V PS 1 aj PS 2 u sliepočiek sme
zaznamenali štatisticky preukazné (P < 0,05) zníţenie obsahu
Zn (PS 1: 10,32, PS 2: 13,92 mg.kg-1). Koncentrácia Fe bola
negatívne ovplyvnená u sliepočiek v obidvoch pokusných
skupinách v porovnaní s kontrolou a aj medzi sebou (K: 230,9
mg.kg-1, PS1: 213,9 mg.kg-1, PS2: 205,9 mg.kg-1). Rozdiely
boli štatisticky preukazné na hladine významnosti P < 0,05.
Aplikácia prípravkov preukazne pozitívne (P < 0,05) ovplyvnila
obsah Fe v kostiach kohútikov v obidvoch pokusných
skupinách (PS 1: 254,1 mg. kg-1, 290,8 mg. kg-1) v porovnaní
so skupinou, ktorá bola kŕmená s neobohatenou kŕmnou
zmesou (K: 198 mg.kg-1).
Kľúčové slová: rastlinné výťaţky, kyselina citrónová, holenná
kosť, ukladanie, minerálne látky
Práca sa realizovala v rámci projektu VEGA č. 1/0610/08.
Literatúra
BEDFORD, M.R. 1993. Mode of Action of Feed Enzymes. In
Journal of Applied Animal Research. ISSN 0974-1844, 1993,
vol. 2, p. 85-92.
BOBKO, M. 2009. Analýza vplyvu rozdielneho prídavku
škoricovej silice na kvalitu mäsa kurčiat. In Acta fytotechnica
et zootechnica. ISSN 1335-258X, 2009, mimoriadne číslo, s.
47-51.
BRENES, A. et al. 2003. The effect of citric acid and microbial
phytase on mineral utilization in broiler chicks. In Animal Feed
Science and Technology. ISSN 0377-8401, 2003, vol. 110, p.
201-219.
DOCIC, M. – BILKEI, G. 2003. Differences in antibiotic in
Escherichia coli, isolated from East-Europen swine herds with
or without prophylactic use of antibiotics. In J. Vet Med B
Infect Dis Vet Public Health. ISSN 0931-1793, 2003, vol. 50,
p. 27-30.
48
FASSHAUER, U. – KIENZLE, E. 1995. Effect of citric acid,
olaquindox, zinc-bacitracin and zinc oxide on precaecal
digestion of crude nutrients and ileocaecal flow of minerals in
minipigs In Journal of Animal Physiology and Animal Nutrition.
ISSN 0931-2439, 1995, vol. 74, no. 4-5, p. 219-226.
HOHLER, D. – PALLAUF, J. 1993. Effect of citric-acid added
to a mayze-soya-diet with or without Zn- supplementation on
the availability of minerals. In Journal of Animal Physiology
and Animal Nutrition, ISSN: 0931-2439, 1993, vol. 69, no. 2-3,
p. 133-142.
CHOWDHURY, R. et al. 2009. Effect of citric acid, avilamycin,
and their combination on the performance, tibia ash, and
immune status of broilers In Poultry Science. ISSN 00325791, 2009, vol. 88, no. 8, p. 1616-1622.
LÁZARO, R. et al. 2003. Effect of enzyme addition to wheat-,
barley- and rye-based diets on nutrient digestibility and
performance of laying hens In British Poultry Science.
ISSN 0007-1668, 2003, vol. 44, no. 2, p. 256-265.
LIEM, A. – PESTI, G.M. – EDWARDS, H.M. 2008. The effect
of several organic acids on phytate phosphorus hydrolysis in
broiler chicks In Poultry Science. ISSN 0032-5791, 2008, vol.
87, no. 4, p. 689-693.
MALTHLOUTHI, N. – MOHAMED, M.A. – LARBIER, M.
2003. Effect of enzyme preparation containing xylanase and
-glucanase on performance of laying hens fed wheat/barleyor maize/soybean meal-based diets. In British Poultry
Science. ISSN 0007-1668, 2003, vol. 44, p. 60-66.
MOGHADAM, A.N. – POURREZA, J. – SAMIE, A.H. 2006.
Effect of different levels of citric acid on calcium and
phosphorus efficiencies in broiler chicks In Pakistan Journal of
Biological Sciences. ISSN 1028-8880, 2006, vol. 9, no. 7, p.
1250-1256.
Výnos MP SR č. 2145/2004-100, ktorým sa mení a dopĺņa
výnos MP SR č.1497/4/1997-100 o úradnom odbere vzoriek
a o laboratórnom skúšaní a hodnotení krmív v znení výnosu
MP SR č. 149/2/2003-100.
SHENG, M.C. – LAU, K.H.W. 2009. Role of protein-tyrosine
phosphatase in regulation of osteoclastic activity In Cell Mol
Life Sci. 2009, vol. 66, no. 11-12, p. 1946-1961.
YAGHOBFAR, A. – BOLDAJI, F. – SHRIFI, S.D. 2007. Effects
of enzyme supplement on nutrient digestibility, metabolizable
energy, egg production, egg quality and intestinal morphology
of the broiler chicks and layer hens fed hull-less barley based
diets In Pakistan Journal of Biological Sciences. ISSN 10288880, 2007, vol. 10, no. 14, p. 2257-2266.
Kontaktná adresa:
Ing. Edina Ruzsíková, Slovenská poľnohospodárska
univerzita v Nitre, Fakulta agrobiológie a potravinových
zdrojov, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 00421 37 641 45 02,
e-mail: [email protected]
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 49-52
DVA SPÔSOBY OŠETRENIA OVARIÁLNYCH CÝST KRÁV
TWO METHODS OF TREATMENT OF COWS WITH OVARIAL CYSTS
Danka ŠŤASTNÁ, Pavel ŠŤASTNÝ
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Goal of work was to compare two methods of treatment of cows ovarian cysts. In experiment have been assigned 275 cows of Holstein bred,
they were 2-6 years old. Cows milk production was 8350 kg per year. Cow with ovarian cysts were randomly ranking into two groups in
corformity with diagrams of the treatment. Diagnostics of the ovarian cyst was realised by transrectal ultrasonografic examination by 5 MHz
linear probe. Into group1 were assigned cows (152), that were treated by GnRH on 0th and 7th day (50 µg, im; Supergestran), PGF2α on 14th
day (25 mg, im; Oestrophan), GnRH on 16th day (50 µg, im). On 17th day cows were inseminated (about 20 ± 4 hours after final treatment ).
Into group 2 were assigned cows (123) treated 0th day by GnRH (50 µg), on 7th day by PGF2 α (25mg) and 9th day by GnRH (50 µg). Cows
were inseminated on10th day (about 20 ± 4 hours after final treatment). Assigned cow 0th day and 7th day were examinated by
ultrasonografy. On 7th day after primary treatment by GnRH, there were found significantly better results into group 2 (P < 0.05 ). Cows 70
days pp, they had about 6.27% CL presented more. In cows which were 101 - 150 days pp, it was difference 22.15 %. Between groups, was
found this difference 32.66 %. Cow of both groups treated between 71t - 100 days of puerperium, they had identical occurrence of the
preovulatory follicles. Signifikantly better effectivity after treatment (P < 0.05 ) was detected into group 2 (29.82 % preovulatory follicles). More
preovulatory follicles was found in cows which were 70th day of pp - 6.93 % (P < 0,05 ) and also on 101 -150 day pp -21.38 %. From treated
animals after insemination were gravid in 30th day of pregnancy 24.34 % cows, resp. 26.01 % cows. Most cows were gravid from group
animals treated 71 - 100 days of the puerperium (13.82 %, resp. 10.57 %). Both diagrams of the treatment are as an effective way of therapy
for cows ovarian cystic disease.
Key words: cows, ovarian cysts, ovsynch
Puerpérium je obdobie involučných procesov pohlavných
orgánoch samice po pôrode. Podľa Hajurku (2005) involúcia
maternice kráv pozostáva z troch procesov. Z kontrakcie
myometria, straty tkaniva vrátane zvlečenia povrchu karunkúl
a obnovu epitelu endometria. Za fyziologický priebeh involúcie
maternice sa povaţuje doba 20-30 dní po pôrod (Doleţal,
1989). Ako uvádza Bouška et al. (2006) k základným
ukazovateľom úspešne prebiehajúceho puerpéria kráv patria
nezapáchajúce lochie, ukončenie ich výtoku do 14 dní po
pôrode, prvá popôrodná ruja v priebehu štvrtého týţdņa od
pôrodu s následnou rujou za 3 týţdne, normálny rujový hlien.
Práve efektívna popôrodná ruja, v čase od 40. do 100. dņa po
pôrode, je v stádach s vysokou produkciou mlieka často
problémom, ktorý sa spája so značnou frekvenciou výskytu
ovariálnych cýst folikulárneho typu 6 – 30 %, pričom pri 80 %
kráv ruja absentuje a 20 % kráv naopak môţe mať ruju veľmi
intenzívnu (Šťastný a Lacková 2004) .
Ovariálne cysty kráv sú zväčšené folikuly, ktoré neovulujú
v čase ruje (Garverick, 1999). Pretoţe tieto kravy zostávajú
prechodne jalové predstavujú pre chovateľa ekonomickú
stratu, ktorá závisí od frekvencie výskytu cýst. Presná príčina
ovariálnych cysta nie je známa, ale v patogenéze tejto hrá
dôleţitú úlohu nedostatok hypothalamického gonadotropinuvoľņujúceho hormónu (GnRH) v čase estru (Gumen et al.,
2003), ktorý môţe byť spôsobený rôznymi príčinami od
genetických cez alimentárne a stres vyvolávajúce. Môţu to
byť peripartálne poruchy, mliečna horúčka, retencia placenty,
endometritídy, vysoký obsah estrogénov v krmive a pod. Ţe
ide o nedostatok endogénneho GnRH svedčí aj aplikácia
exogénneho GnRH pri kravách s folikulárnou cystou, ktorý
následne vyvolá ovuláciu folikulu, alebo luteinizáciu ovariálnej
cysty (Garverick, 1999) a stimuluje novú folikulárnu vlnu. Jeho
aplikácia pri kravách bez ovariálnej cysty môţe cestou novej
folikulárnej vlny vyvolať zvýšený výskyt atrézie folikulov
(MacMillan and Thatcher, 1991). Pri kravách bez ovariálnej
cysty sa v špecifickom štádiu estrálneho cyklu pouţíva
schéma pre synchronizáciu ovulácie a časovanie inseminácie
(Ovsynch), čo môţe ovplyvniť % gravidity ak sa načasuje do
skorej luteálnej fáze. ( Moreira et al., 2000). Podľa Jeţkovej
(2006) je moţné predísť týmto problémom kontrolou
zdravotného stavu v puerpériu a hodnotením kvality kŕmnej
dávky.
Pravidelná popôrodná kontrola reprodukčných orgánov
a dôsledné sledovanie prejavov estru, ako aj vyuţitie
prístrojovej techniky v klinickej gynekologickej praxi môţu
tento problém dostať pod efektívnu kontrolu. Pre klinickú prax
pri diagnostike ovariálnych cýst je pravidelná gynekologická
ultrasonografia s dokumentačnými moţnosťami, čím sa
moţnosti skorej eliminácie cýst zvyšujú.
49
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
(1) Group 1, (2) day of the treatment
Materiál a metódy
Skupina 2 (3)
Do experimentu bolo zaradených 275 kráv holštajnského
plemena vo veku 2 - 6 rokov s priemernou úţitkovosťou 8350
kg mlieka v období apríl - august. Kravy boli ustajnené voľne
s podstielkou v kategóriách podľa úţitkovosti. Gynekologické
vyšetrenie kráv sa robilo v stáde v 14 dņových intervaloch
60 ± 7 dní. Kravy s cystami vaječníkov boli postupne
zaraďované podľa spôsobu ošetrenia do dvoch skupín.
Diagnostika ovariálnych cýst sa robila transrektálnym
ultrasonografickým vyšetrením (DP-3300 Vet Digital
Ultrasonic Imaging Systém) s 5 MHz lineárnou sondou. Ako
kritérium pre cysty bola veľkosť folikulu (> 25mm ), hrúbka
steny folikulu a absencia corpus luteum (CL) na vaječníkoch.
Diagnostika gravidity sa vykonala 30 ± 3 dni po inseminácii
ultrasonografickým vyšetrením a 60 ± 5 dni manuálne
rektálnym vyšetrením. Štatisticky bol hodnotený výskyt
ovariálnych cýst v rôznej dobe po pôrode (< 70, 71 - 100, 101
- 150, > 150 dní ), prítomnosť CL 7 dní po ošetrení GnRH
a prítomnosť pre ovulačných folikulov v deņ inseminácie.
Do skupiny 1 boli zaradené kravy (152), ktoré boli
ošetrené s GnRH ( 50µg, im; Supergestran ) na 0. a 7. deņ,
PGF2α ( 25 mg,im; Oestrophan) na 14. deņ, GnRH (50µg, im)
na 16.deņ. Na 17. deņ (o 20 ± 4 hodiny) sa vykonala
inseminácia. Do skupiny 2 boli zaradené kravy (123) ošetrené
0. deņ GnRH (50 µg), na 7. deņ PGF2α (25 mg) a 9. deņ
GnRH (50 µg). Inseminácia sa robila 10. deņ (o 20 ± 4
hodiny). Zaradené kravy boli 0. deņ a 7. deņ ultrasonograficky
vyšetrené.
Schéma ošetrenia
Skupina1 (1)
Gn
RH
Gn
RH
PG
F2
Gn
RH
Inse
m.
16.deň
17.deň
α
0.deň(2)
7.deň
14.deň
Diagram of the treatment
Tabuľka 1
7.deň
GnRH
Insem.
9.deň
10.deň
(3) Group 2
Výsledky a diskusia
Pri 275 kravách bol diagnostikovaný syndróm vaječníkových
cýst. Tieto boli ošetrené dvoma spôsobmi. V oboch skupinách
začínalo ošetrenie (0. deņ ) aplikáciou GnRH. V prvej skupine
trvala doba ošetrenia po insemináciu 17 dní v druhej skupine
10 dní. Pre obidve skupiny boli zvieratá rozdelené do
podskupín podľa dĺţky popôrodnej doby v ktorej bola zistená
ovariálna cysta.
V tabuľke 1 sú uvedené výsledky z prítomnosti CL na 7.
deņ po prvotnom ošetrení GnRH. Ako vidieť z údajov
preukazne (P < 0,05) lepšie výsledky boli zistené v druhej
skupine hoci bolo urobené identické ošetrenie. V podskupine
do 70 dní pp je to o 6,27 % viac prítomných CL
a v podskupine 101-150 dní je rozdiel 22,15 %. Medzi
skupinami tento rozdiel tvorí 32,66 %. Podobné zistenie
uvádza aj Hendricks (2004) pri pouţití rovnakých schém
ošetrenia, čo zdôvodņuje rozdielnou úrovņou koncentrácie
progesterónu pri ich zaradení do sledovania. Tieto rozdiely
súvisia pravdepodobne s náhodným zaradením zvierat do
skupín, čím sa mohlo stať, ţe kravy v druhej skupine mali
vyrovnanejšiu a niţšiu koncentráciu progesterónu alebo niţšiu
citlivosť ovárií na GnRh. Tendencia prítomnosti CL je
pribliţne rovnaká keď najviac CL bolo zistených
v podskupinách medzi 71. a150. dņom, hoci v druhej skupine
s prevahou po 100. dni puerpéria.
Skupina 1 (2)
n-152
9
33
17
10
69/152
Skupina 2
%
5,92
21,71
11,18
6,58
45,39
n 123
15
29
41
11
96/123
%
12,19 a
23,58
33,33 a
8,94
78,05a
Presence of CL on 7th day after cows treatment by GnRH in different time of puerperium
(1) CL/7 day, (2) group 1, (3) days pp, (4) total
Kravy ošetrené medzi 71. - 100.dņom puerpéria oboch skupín
mali prakticky identický výskyt preovulačných folikulov.
V tabuľke 2 vidieť rozdielnu efektivitu ošetrení prezentovanú
50
0.deň
PGF2α
Prítomnosť CL 7. deņ po ošetrení kráv GnRH v rôznom čase po pôrode
CL/7deň (1)
Dni pp (3)
< 70
71-100
101-150
> 150
Spolu (4)
pp - post partum; a - P<0,05
Table 1
GnRH
prítomnosťou preovulačných folikulov, ktorá vyplýva
z diferencovaného postupu pri ošetrení od 7. dņa po zaradení
kráv do experimentu. Signifikantne lepšia efektívnosť
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
(P < 0,05) bola dosiahnutá v druhej skupine (29,27 %).
Podobne ako v prípade prítomnosti CL sa viac preovulačných
folikulov zistilo v podskupinách do 70 dní puerpéria o 6,93 %
(P < 0,05 ) a 101 - 150 dní o 21,38 %. Je pravdepodobné, ţe
kombinácia aplikácie PGF2 α 7. deņ schémy a GnRH 9. deņ
bola efektívnejšia aj z hľadiska uţ spomínanej individuálnej
citlivosti. Podľa Moreira et al. ( 2000) kravy ošetrené schémou
Ovsynch (skupina 2) v skorom diestre reagujú lepšie na
ošetrenie. Je zaujímavé, ţe kravy podporiť domnienku
o citlivosti ovárií, keďţe v tom čase kulminovala mlieková
produkcia, ktorá bola pravdepodobne dominantným faktorom
(Lopez-Gatius et al., 2002).
Tabuľka 2
Dni pp (1)
< 70
71-100
101-150
> 150
Spolu
Table 2
Prítomnosť preovulačných folikulov v deņ
inseminácie
Skupina 1
n = 152
8
29
12
7
56/152
%
5,26
19,08
7,89
4,61
36,84
Skupina 2
n =123
15
24
36
7
82/123
%
12,19a
19,51
29,27a
5,69
66,66a
Presence of preovulatory follicles at AI day
(1) days post partum
V oboch skupinách aj napriek uvedeným signifikantným
rozdielom v reakcii ovárií sa nezistili z aspektu schémy
ošetrenia podstatné rozdiely v gravidite zvierat na 30. deņ pri
ultrasonografickom vyšetrení (tab. 3). Z pôvodného počtu
zaradených zvierat do ošetrenia ostalo po inseminácii do 30.
gravidity gravidných 24,34 % a 26,01 % kráv. Najviac kráv
koncipovalo v podskupine 71 - 100 dní puerpéria (13,82 %
resp. 10,57 %). Obidve schémy ošetrenia sa ukázali ako
efektívny spôsob terapie cystóznej degenerácie ovárií. Väčšia
efektívnosť sa javí z hľadiska trvania ošetrenia pri skrátenej
schéme pouţitej v druhej skupine (17, resp.10 dní),
a z hľadiska manipulácie so zvieratami pri ich vyšetrení
a ošetrení ako aj z hľadiska nákladov na liečivá, keď sa
v prvej skupine opakovane aplikoval GnRH na 7. deņ.
Zistené skutočnosti poukazujú na dôleţitosť sledovania
a včasného ošetrenia cystóznej poruchy ovárií, pretoţe ich
ošetrenie aj po kulminácii laktačnej krivky neprináša
významný efekt pri ich liečení, ale iba zniţuje straty, ktoré
ovariálne cysty spôsobujú na reprodukčnom procese (Gossen
and Hoedemaker, 2006).
Tabuľka 3
Dni pp
< 70
71-100
101-150
> 150
Spolu/total
Table 3
Gravidita 30. deņ po inseminácii
Skupina 12
n-152
%
5
3,29
21
13,82
10
6,58
1
0,66
37/152
24,34
Skupina 23
n-123
%
9
7,32
13
10,57
6
4,88
4
3,25
32/123
26,01
Gravidity 30th day after AI
Súhrn
Cieľom práce bolo porovnať dve schémy ošetrenia kráv
s ovariálnymi cystami. Do experimentu bolo zaradených 275
kráv holštajnského plemena vo veku 2-6 rokov s priemernou
úţitkovosťou 8350 kg mlieka. Kravy s cystami vaječníkov boli
náhodne zaraďované podľa spôsobu ošetrenia do dvoch
skupín. Diagnostika ovariálnych cýst sa robila transrektálnym
ultrasonografickým vyšetrením s 5 MHz lineárnou sondou. Do
skupiny 1 boli zaradené kravy (152), ktoré boli ošetrené
s GnRH (50µg, im; Supergestran ) na 0. a 7. deņ, PGF2α
(25mg,im; Oestrophan) na 14. deņ, GnRH (50 µg, im) na
16.deņ. Na 17. deņ (o 20 ± 4 hodiny) sa vykonala
inseminácia. Do skupiny 2 boli zaradené kravy (123) ošetrené
0. deņ GnRH (50 µg), na 7. deņ PGF2α (25 mg) a 9. deņ
GnRH (50 µg). Inseminácia sa robila 10. deņ (o 20 ± 4
hodiny). Zaradené kravy boli 0. deņ a 7. deņ ultrasonograficky
vyšetrené. Na 7. deņ po prvom ošetrení GnRH preukazne
lepšie výsledky (P< 0,05) boli zistené v druhej skupine hoci
bolo urobené identické ošetrenie. V podskupine do 70 dní pp
je o 6,27 % viac prítomných CL a v podskupine 101 – 150 dní
je rozdiel 22,15 %. Medzi skupinami tento rozdiel tvorí 32,66
%. Kravy ošetrené medzi 71. - 100. dņom pp oboch skupín
mali prakticky identický výskyt preovulačných folikulov
Signifikantne lepšie efektívnosť (P < 0,05) bola dosiahnutá
v druhej skupine (29,82 %). Viac preovulačných folikulov
zistilo v podskupinách do 70 dní pp o 6,93 % (P < 0,05 )
a 101 -150 dní o 21,38 %. Z pôvodného počtu zaradených
zvierat do ošetrenia ostalo po inseminácii do 30. gravidity
gravidných 24,34 % a 26,01 % kráv. Najviac kráv koncipovalo
v podskupine 71 - 100 dní puerpéria (13,82 %, resp. 10,57 %).
Obidve schémy ošetrenia sa ukázali ako efektívny spôsob
terapie cystóznej degenerácie ovárií.
Kľúčové slová: kravy, ovariálne cysty, ovsynch
Literatúra
BOUŠKA, J. 2006. Chov dojneného skotu. Praha: Vydalo
nakladatelství odborného tisku Profi Press, 2006. s. 96-162,
ISBN 80-86726-16-9.
51
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
DOLEŢAL, R. 1989. Dynamika změn vybratých ukazovatelŧ
fyziologie puerperia na pohlavním ústrojí a v periferii krvi
u krav. Brno: Vysoká škola veterinární, 1989. s 3-8.
GARVERICK, H.A. 1997. Ovarian follicular cysts in dairy
cows,J.Dairy Sc.1997, 80, 995-1004.
GARVERICK, H.A. 1999. Ovarian follicular dynamics and
endocrine profiles in cows with ovarian follicular cysts. In:
HOWARD, J.L. – SMITH, R.A. editors. Current Veterinary
Therapy, Food Animal Practice. WB Saunders Company,
1999; 577-58.
GOSSEN, N. – HOEDEMAKER, M. 2006. Reproductive
performance of dairy cows with relation to time of ovarian cyst
formation, Bull Vet Inst Pulawy, 50, 2006,159-161.
GÜMEN, A. – GUENTHER, J.N. – WILTBANK, M.C. 2003.
Follicular size and response to Ovsynch versus detection of
estrus in anovular and ovular lactating dairy cows. J Dairy Sci
2003, 86, 3184-3194.
HAJURKA, J. 2005. Moţnosti ovplyvņovania involúcie
maternice. In INFOVET, roč. 12, č. 4, s. 181-184, ISSN 13351907.
HENDRICKS, K.E.M. 2004. Reproductive strategies in the
pospartum dairy cow with referenceto anovulation and
pospartum uterine health. A thesis presented to the graduate
schol, University of Florida, 2004.
MOREIRA, F. – DE LA SOTA, R.L. – DIAZ-THATCHER,
W.W. 2000. Effect of day of the estrous cycle at the initiation
of a timed artificial insemination protocol on reproductive
responses in dairy heifers. J Anim Sci, 2000,78,1568-1576.
LOPEZ-GATIUS, F. – SANTOLARIA, P. – ZANIS J. –
FENECH, M. – LOPEZ-BEJAR, M. 2002. Risk factors for
postpartum ovarian cyst and their spontaneous recovery or
persistence in lacting dairy cows. Teriogenology, 2002, 58,
1623-1632.
ŠŤASTNÝ, P. – LACKOVÁ, D. 2004. Praktická reprodukcia
zvierat - hovädzí dobytok. Nitra. 2004. s. 66-88, ISBN 80969232-4-2.
Kontaktná adresa:
MVDr. Danka Šťastná, CSc., Katedra veterinárskych disciplín,
FAPZ, SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 52-54
POROVNÁNÍ SENZORICKÝCH VLASTNOSTÍ MASA GENETICKÝCH ZDROJŦ KRÁLÍKŦ V ČR
COMPARISON OF SENSORY CHARACTERISTICS OF MEAT IN CZECH RABBIT GENETIC
RESOURCES
Zuzana BÍZKOVÁ, Eva TŦMOVÁ, Lukáš ZITA
Česká zemědělská univerzita v Praze
The aim of this study was to evaluate the effect of a genotype on sensory characteristics of rabbit meat. In the experiment, 5 genotypes of the
Czech rabbit genetic resources were used (Moravian Blue Rabbit, Czech Spotted, Czech Solver, Czech White, and Czech Gold). Rabbits were
slaughtered at 91 days of age. In the sensory analysis taste, aroma, juiciness, and texture were assessed. Significant differences between the
genotypes were found only in flavour characteristics. The most intensive meat aroma showed the Moravian Blue; in the assessment of
pleasurable aroma got the best rating the Czech White. The best taste of meat was found in the Czech Solver. This breed also gained top
score in assessing the tenderness and juiciness of the meat. The Czech White acquired the best overall sensory evaluation of meat
characteristics.
Key words: rabbit, sensory characteristics, meat tenderness
52
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Králičí maso je všeobecně charakterizováno jako maso
křehké, šťavnaté, s typickou vŧní (Combes et al., 2008).
Senzorické vlastnosti, především chuť a textura masa, bývají
nejdŧleţitějšími charakteristikami pro samotného konzumenta
(Dalle Zotte, 2002). Mezi nejvýznamnější faktory ovlivņující
tyto dvě charakteristiky patří především genotyp a selekce
(Arino et al., 2007). Malá a střední plemena králíkŧ mají maso
křehčí s jemnějšími svalovými vlákny, oproti tomu velká
plemena mají maso tuţší a dlouhovláknité (Zadina et al.,
2004). Se zvyšující se intenzitou rŧstu, stoupá šťavnatost
masa. Mach et al. (2000) uvádějí, ţe kvalitnější maso po
senzorické stránce mají hybridní králíci z intenzivních chovŧ
oproti barevným plemenŧm pocházejících z tradičních chovŧ.
Cílem této práce bylo zjistit vliv genotypu na senzorické
ukazatele u plemen králíkŧ zařazených do českých
genetických zdrojŧ.
Materiál a metody
odděleny kostky o velikosti ca 1,5 cm. Byla sestavena
šestibodová hodnotící stupnice, přičemţ 1 bod představoval
nejlepší výsledek v dané charakteristice. Bylo sledováno šest
vlastností masa, intenzita vŧně, libost vŧně, intenzita chuti,
libost chuti, šťavnatost a textura, někdy označovaná jako
křehkost masa.
Výsledky jednotlivých ukazatelŧ byly zpracovány metodou
ANOVA, rozdíly mezi jednotlivými plemeny byly testovány
testem podle Duncana. Ke statistickému zpracování byl pouţit
program SAS (SAS Institute Inc., 2003).
Výsledky a diskuse
V tabulce 1 je uvedeno bodové hodnocení senzorické
analýzy. Z výsledkŧ je zřejmé, ţe vliv genotypu byl prŧkazný
pouze u dvou charakteristik vŧně masa. U intenzity vŧně
získal nejniţší, tedy nejlepší hodnocení, český albín, oproti
tomu nejhorší hodnocení bylo přisouzeno moravskému
modrému. V charakteristice libost vŧně také dopadl nejlépe
český albín, nejhŧře moravský modrý. Nejlepší hodnocení
v charakteristice šťavnatost dosáhl český luštič, jako nejméně
vyhovující byl ohodnocen moravský modrý. Arino et al. (2007)
a Pascual a Pla (2008) také zjistili, ţe u středně velkých,
rychle rostoucích genotypŧ je šťavnatost masa vyšší. Mach et
al. (2004) uvádějí, ţe maso rychle rostoucích brojlerových
králíkŧ je po senzorické stránce vhodnější. U textury masa
nebyly zjištěny statisticky významné rozdíly mezi jednotlivými
plemeny, nejlepší hodnocení však získal český luštič. Oproti
tomu nejtuţší maso měl moravský modrý, tedy zástupce
velkých plemen. Tento trend potvrdili i Zadina et al. (2004). Při
posuzování prŧměrného bodového hodnocení nejlépe dopadl
český albín (2,9), nejhorší bodové ohodnocení získal
moravský modrý (4,2). Jako nejkvalitnější maso po senzorické
stránce dle posuzovatelŧ bylo zvoleno maso českého
strakáče (2,7).
Senzorické vlastnosti se posuzovaly u 5 plemen králíkŧ
genetických zdrojŧ [moravský modrý (Mm), český strakáč
(ČS), český luštič (ČL), český albín (ČA), český červený (Čč)],
která byla vykrmena za stejných podmínek do 91 dní věku.
Králíci byli krmeni ad libitum kompletní směsí pro výkrm
králíkŧ s obsahem 184,3 g/kg NL, 167,03 g/kg vlákniny a 9,5
MJ ME. Od kaţdého plemene bylo odebráno 6 vzorkŧ svalu
musculus longissimus dorsi (MLD). Celý sval MLD byl vyjmut
z trupu 45 min po zabití, byl očištěn od podílŧ jiných svalŧ a
od tukového krytí a povrchových blan. Vzorky za skupinu byly
uloţeny odděleně podle skupin v PE obalu v lednici. Byla
sestavena
odborná
komise
deseti
posuzovatelŧ
k senzorickému hodnocení. Pro standardní přípravu pro
senzorické hodnocení se pouţily vzorky svalu MLD po
vychlazení a vyzrání masa 8 dní po poráţce při teplotě +4 oC.
Vzorky byly vloţeny do nepředehřáté sušárny, nastavené na
+85 oC. Po docílení teploty 80 oC se maso temperovalo dobu
30 minut. Z tepelně zpracovaného vzorku hřbetu byly
Tabulka 1 Senzorická analýza masa u vybraných plemen králíkŧ zařazených do genetických zdrojŧ (1 – nejlepší, 6 – nejhorší)
Genotyp1
ČA6
2,3b
2,2b
3,5
3,3
2,9
3,3
2,9
3,3
Vlastnost2
Mm3
ČS4
ČL5
Čč7
Prŧk.8
vŧně-intenzita9
4,9a
3,4ab
3,9a
3,7ab
0,024
10
a
ab
a
ab
vŧně-libost
4,2
3,2
4,0
3,5
0,028
11
chuť-intenzita
3,5
3,5
2,5
4
0,164
chuť-libost12
4
3
2,9
4,5
0,228
13
šťavnatost
4,1
3,2
2,6
3,2
0,459
14
textura
4,2
3,5
2,6
4,1
0,160
prŧměr bodového hodnocení15
4,2
3,3
3,1
3,8
pořadí dle posuzovatelŧ16
4,2
2,7
3,1
3,8
a, b P≤0,05
Table 1
Sensorical analysis of meat of czech rabbit genetic resources (1 – best, 6 – worst)
(1) Genotype, (2) characteristic, (3) Moravian Blue Rabbit, (4) Czech Spotted, (5) Czech Solver, (6) Czech
White, (7) Czech Gold, (8) significance, (9) aroma – intensity, (10) aroma- pleasure, (11) taste – intensity,
(12) taste – pleasure, (13) juiciness, (14) tenderness, (15) average score, (16) order according to the
panelists
53
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Souhrn
Cílem práce bylo stanovit vliv genotypu na senzorické
vlastnosti masa králíkŧ zařazených do genových zdrojŧ. Do
pokusu bylo zařazeno 5 plemen (moravský modrý, český
strakáč, český luštič, český albín, český červený). Králíci byli
poraţeni v 91 dnech věku. Při senzorické analýze byla
posuzována chuť, vŧně, šťavnatost a textura. Prŧkazné
rozdíly mezi plemeny byly zjištěny pouze u charakteristik
vŧně. Nejintenzivnější vŧni masa vykazoval moravský modrý,
při posouzení libosti vŧně získal nejlepší hodnocení český
albín. Chuť masa byla nejlépe hodnocena u českého luštiče.
Toto plemeno také získalo nejlepší hodnocení při posuzování
křehkosti a šťavnatosti masa. Nejlepší celkové prŧměrné
hodnocení senzorických ukazatelŧ masa získal český albín.
COMBES, S. – GONZÁLEZ, I. – DÉJEAN, S. – BACCINI, A. –
JEHL, N. – JUIN, H. – CAUQUIL, L. – GABINAUD, B. –
LEBAS, F. – LARZUL, C. 2008. Relationship between sensory
and physicochemical measurements in meat of rabbit from
three different breeding systems using canonical correlation
analysis. Meat Science, 80, 2008, p. 835-841.
DALLE ZOTTE, A. 2002. Perception of rabbit meat quality and
major factors influencing the rabbit carcass and meat quality.
Livestock Production Science, 2, 2002, p. 93-99.
MACH, K. – ŠKARKOVÁ, L. – BURIANOVÁ, L. 2000.
Senzorické hodnocení kvality králičího masa. Zpravodaj, 6,
Unie chovatelŧ brojlerových králíkŧ ČR, 2000, s. 25-29.
PASCUAL, M. – PLA, M. 2008. Changes in collagen, texture
and sensory properties of meat when selecting rabbits for
growth rate. Meat Science, 78, 2008, p. 375-380.
ZADINA, J. – HEJLÍČEK, K. – MACH, K. – MAJZLÍK, I. –
SKŘIVANOVÁ V. 2004. Chov králíkŧ. Brázda, 2004, ISBN 80209-0325-9, 207 s.
Klíčová slova: králík, senzorická analýza, textura
Příspěvek byl zpracován v rámci řešení projektu Ministerstva
zemědělství České republiky (QI101A164) a výzkumného
záměru Ministerstva školství, mládeţe a tělovýchovy České
republiky (MSM 6046070901).
Literatura
ARINO, B. – HERNANDEZ, P. – PLA, M. – BLASCO, A. 2007.
Comparison between rabbit lines for sensory meat quality.
Meat Science, 75, 2007, p. 494-498.
54
Kontaktní adresa:
Ing. Zuzana Bízková, Česká zemědělská univerzita v Praze,
Fakulta agrobiologie, potravinových a přírodních zdrojŧ,
katedra speciální zootechniky, Kamýcká 129, 165 21 Praha 6
– Suchdol, Česká republika, tel: +420 224 383 060, e-mail:
[email protected]
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 55-58
ANALÝZA MIKROSATELITOV V POPULÁCII OVIEC PLEMENA VALAŠKA NA SLOVENSKU
POMOCOU 16-PLEX PCR
MICROSATELLITE ANALYSIS OF VALACHIAN SHEEP POPULATION
IN SLOVAKIA USING 16-PLEX PCR
Miroslav BAUER 1, 2 , Milan MARGETÍN 1, 3 , Mária BAUEROVÁ 2 , Marta ORAVCOVÁ 1 ,
Dana PEŠKOVIČOVÁ 1
Animal Production Research Centre Nitra
Constantine the Philosopher University, Nitra
3 Slovak University of Agriculture in Nitra
1
2
The genetic variability of Valachian sheep population in Slovakia was tested using 16 microsatellite markers in a single multiplex PCR. Fourtyseven animals from three different regions of Slovakia were genotyped. All loci were highly polymorphic, showing between 7 (MAF65, SPS113)
and 15 alleles (TCRGC4), PICs between 0.666 (SPS113), and 0.894 (TCRGC4). Estimates of expected heterozygosity (HE) ranged between
0.581 for SPS113 to 0.871 for TCRGC4. The average HE over all loci was 0.779, and the average observed heterozygosity (HO) over all loci
was lower, i.e. 0.719. There was not observed any difference in genetic variability among sub-populations from different regions. Estimates of
HE over all loci were 0.753, 0.744, and 0.798; whereas HO values were 0.700, 0.677, and 0.778 in sub-population from Spiš, Kysuce, and
Liptov.
Key words: Valachian sheep, genetic variability, microsatellites
Farm animal genetic diversity is required to meet current
production needs in various environments, to allow sustained
genetic improvement, and to facilitate rapid adaptation to
changing breeding objective (Kumar et al., 2006). In order to
preserve as much of the genetic diversity as possible we must
have a reliable method of measuring this diversity. Molecular
methods and molecular markers, such as microsatellites, are
useful tools to study the genetic variations since microsatellite
markers are co-dominant, stable, highly polymorphic, easy to
analyze and occur regularly throughout an animal genome.
The availability of microsatellites markers has facilitated
genetic linkage studies, including mapping and searching for
genes affecting productive traits as well as estimating genetic
diversity in farm animals (Buchanan et al., 1994; Crawford
and Littlejohn, 1998; Kumar et al., 2006). Several studies has
investigated the genetic diversity in sheep using
microsatellites (Diez-Tascon et al., 2000; Jandurová et al.,
2005; Peter et al., 2007) or the potential of microsatellite
markers for sheep breed assignment as well as for the
paternity testing (Arantz et al., 2001; Glowatzki-Mullis et al.,
2006).
The major goal of the present study was to analyze
genetic variability in the population of indigenous Valachian
sheep in Slovakia based on 16 microsatellite markers. The
Valachian breed has moved to the teritory of Slovakia with
Valachian colonization in 13th and 14th centuries and has been
kept mainly in the area of Liptov, Kysuce, Orava and Spiš.
The sheep has medium body size and lower performance
parameters. Generally, the rams and most of ewes have
horns of a helical form. The wool color is mainly white, mixed
with long coarse hairs and short kemps (Gajdošík and Polách,
1988). Due to its low performance, the breed underwent
systematic cross-breeding, and the number of animals with
original phenotype is fairly low in Slovakia (Oravcová et al.,
2006).
Material and methods
Animals
Fourty seven Valachian sheeps from three different regions of
Slovakia were analyzed. Ten animals were from location in
Spiš, 15 animals from location in Kysuce and 22 animals from
location in Liptov. The animals were sampled randomly and
because of the extremely small population size some of them
were related.
DNA isolation
Genomic DNA was isolated from fresh blood containing K2
EDTA as an anticoagulant using GenElute TM Blood Genomic
DNA kit (Sigma-Aldrich, USA) according the manufacturer´s
instructions. The concentration and purity of DNA was
55
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
measured by UV spectrophotometry at 260 nm / 280 nm
(GeneQuantII, Pharmacia, Sweden).
Multiplex PCR
Sixteen microsatellite markers and corresponding primers
were chosen according recent publication of Glowatzki-Mullis
et al. (2007). PCR reaction was performed in a total volume of
16 μl containing 10–40 ng template DNA, 8 μl of Qiagen
Multiplex PCR Master Mix (Qiagen, Germany), 6 μl mixture of
forward and reverse primers for 16 microsatellite markers (the
final concentration of each primer in reaction mixture was 0,2
μM) and ultra-pure water to total volume of 16 μl. The cycling
conditions were as follows: initial activation step at 95°C for
15 min; 30 cycles of 94°C for 30 s, 58°C for 90 s and 72°C for
60 s; and final extension at 60°C for 30 min. After
amplification 3 μl of PCR products were diluted with 10-15 μl
of distilled water and then 1.2 μl of diluted PCR was mixed
with 0.3μl of Genescan-500 LIZ Size Standard (Applied
Biosystems, USA) and 10.5 μl of Hi-Di formamide (Applied
Biosystems, USA). Following denaturation the samples were
run on an ABI Prism 310 Genetic Analyzer. Data collection
and analysis of genotypes were performed using the 310 Data
Collection Software and GeneMapper v. 4.0 (Applied
Biosystems, USA).
MICROSATELLITE
TOOLKIT
software
(http://www.animalgenomics.ucd.ie/sdepark/ms-toolkit/) was
used to calculate allelic frequencies, expected heterozygosity
(HE), observed heterozygosity (HO) and polymorphic
information content (PIC, Botstein et al., 1980).
Results and discussion
The genetic variability of Valachian sheep population in
Slovakia was tested using a single 16-plex PCR for
microsatellite loci amplification. Fourty seven animals from
three different regions of Slovakia were sampled for this
analysis. The set of microsatellites used in the study consists
of 8 markers recommended by FAO for animal genetic
resources studies (OarFCB128, INRA063, MAF65,
OarFCB20, McM527, ILSTS005, MAF209, OarFCB304), 5
markers recommended by ISAG for comparison tests (HSC,
OarCP49, INRA132, SPS113, CSRD24) and 3 additional
markers SPS115, TCRVB6, TCRGC4 (Glowatzki-Mullis et al.,
2007). The list of markers, chromosomal location in sheep,
number of detected alleles, size range in base pairs, expected
heterozygosity (HE), observed heterozygosity (HO) and PIC
per locus are given in Table 1.
Statistical methods
Table 1
Characterization of sixteen microsatellite markers in population of Valachian sheep
Marker
OAR (1)
OarFCB128
2
INRA063
14
HSC
20
OarCP49
17
MAF65
15
INRA132
20
SPS115
15
OarFCB20
2
SPS113
7
McM527
5
ILSTS005
7
TCRVB6
4
TCRGC4
4
MAF209
17
OarFCB304
19
CSRD247
14
OAR - chromosomal location
heterozygosity;
Tabuľka 1
56
No. of alleles
Size range (3) (bp)
PIC (4)
(2)
9
96-126
0.796
13
168-202
0.836
13
262-298
0.849
14
79-107
0.865
7
122-136
0.693
11
144-174
0.836
9
232-248
0.762
10
89-115
0.851
7
134-146
0.666
10
164-184
0.810
8
187-213
0.750
12
226-268
0.761
15
272-304
0.894
9
106-130
0.777
10
166-190
0.781
10
217-259
0.819
in sheep; PIC - polymorphic information content; HE - expected
HE (5)
HO (6)
0.776
0.416
0.810
0.805
0.843
0.883
0.823
0.611
0.699
0.588
0.801
0.752
0.761
0.588
0.854
0.887
0.581
0.665
0.797
0.869
0.734
0.725
0.760
0.803
0.871
0.767
0.789
0.765
0.747
0.652
0.824
0.729
heterozygosity; HO - observed
Charakteristika mikrosatelitových markerov v populácii oviec plemena valaška
(1) lokalizácia na chromozóme, (2) počet alel, (3) veľkosť alel, (4) hodnota PIC, (5) očakávaná
heterozygozita,
(6) zistená heterozygozita
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
The presence of the Hardy–Weinberg equilibrium could not be
established in the studied populations because of a small
number of individuals and the relatively high polymorphism at
the loci investigated. All loci were highly polymorphic, showing
between 7 (MAF65, SPS113) and 15 alleles (TCRGC4), PICs
between 0.666 (SPS113, less informative marker) and 0.894
(TCRGC4, the most informative marker). These data indicate
that all markers are highly informative and follow the criteria
proposed by joint ISAG/FAO Standing Committee (Hoffmann
et al., 2004) regarding a number of alleles (a minimum of 5)
and PIC value (greater than 0.6). Estimates of HE ranged
between 0.581 for SPS113 to 0.871 for TCRGC4. The
average HE over all loci was 0.779 and the average direct
count of HO over all loci was lower, 0.719. This finding may
indicate the presence of overall loss in heterozygosity within
the breed (de Araujo et al., 2006). Heterozygosis deficiency
may result from one or more of the following reasons: i) the
presence of a null allele; ii) small sample size, where rare
genotypes are likely to be included in the samples; iii) the
Wahlund effect; iv) increased inbreeding (Kumar, 2006).
Slightly lower values of HE (0.736), HO (0.629) as well as the
less number of MAF65 (6) and MAF209 (6) alleles were
detected in the Valachian population in Czech Republic
(Jandurová et al., 2005). We did not observe much difference
in genetic variability among sub-populations from different
regions. Estimates of HE over all loci were 0.753, 0.744 and
0.798 whereas HO values were 0.700, 0.677, 0.778 in the
sub-population from Spiš, Kysuce and Liptov, respectively.
We can conclude that the set of microsatellite markers might
be useful for fast, reliable and cost-effective analysis of
genetic variability, parentity testing or breed assignment of
endangered Valachian sheep using a single 16-plex PCR.
This article was written during realization of the projects
"LAGEZ No. 26220120051" and „MARKERY No.
26220220033“ supported by the Operational Programme
Research and Development funded from the European
Regional Development Fund. The study was part of the
project (Preservation and development od animal genetic
resoures in Slovakia) supported by the Ministry of Agriculture
of the Slovak Republic.
Súhrn
Na základe testovania 16 mikrosatelitových markerov v jednej
multiplexnej PCR sme hodnotili genetickú variabilitu populácie
oviec plemena valaška na Slovensku. Genotypovali sme 47
oviec z troch regiónov Slovenska. Všetky testované markery
boli vysoko polymorfné, s počtom alel od 7 (MAF65, SPS113)
do 15 (TCRGC4). Zistené hodnoty PIC boli v rozsahu od
0,666 (SPS113) do 0,894 (TCRGC4) a očakávaná
heterozygozita (HE) pre jednotlivé mikrosatelitové markery
bola od 0,581 pre SPS113 do 0,871 pre TCRGC4. Priemerná
hodnota HE opre všetky lokusy bola 0,779 a priemerná
hodnota zistenej heterozygozity HO bola 0,719. Nezistili sme
významné rozdiely v genetickej variabilite medzi testovanými
subpopuláciami z rôznych regiónov. Priemerné hodnoty HE
pre testované lokusy v subpopulácii oviec zo Spiša, Kysúc
a Liptova boli 0,753; 0,744; 0,798 a hodnoty H O boli pre
všetky subpopulácie niţšie, iba 0,700; 0,677 a 0,778.
Klúčové slová: ovca, valaška, genetická variabilita,
mikrosatelity
References
ARRANZ, J.J. – BAYÓN, Y. – SAN PRIMITIVO, F. 2001.
Differentiation among Spanish sheep breeds using
microsatellites. In: Genetics Selection Evolution, vol. 33, 2001,
p. 529-542.
BOTSTEIN, D. – WHITE, R.L. – SKALNICK, M.H. – DAVIES,
R.W.1980. Construction of a genetic linkage map in man
using restriction fragment length polymorphism. In: American
Journal of Human Genetics, vol. 32, 1980, p. 314-331.
BUCHANAN, F.C. – ADAMS, F.C. – LITTLEJOHN, R.P. –
MADDOX, J.F. – CRAWFORD, A.M. 1994. Determination of
evolutionary relationships among sheep breeds using
microsatellites. In: Genomics, vol. 22, 1994, p. 397-403.
CRAWFORD, A.M. – LITTLEJOHN, R.P. 1998. The use of
DNA markers in deciding conservation priorities in sheep and
other livestock. In: Animal Genetic Resources Information, vol.
23, 1998, p. 21-26.
De ARAUJO, A.M. – GUIMARAES, S.E.F. – MACHADO,
T.M.M. et al. 2006. Genetic diversity between herds of Alpine
and Saanen dairy goats and the naturalized Brazilian Moxoto
breed. In: Genetics and Molecular Biology, vol. 29, 2006, p.
67-74.
DIEZ-TASCÓN, C. – LITTLEJOHN, R.P. – ALMEIDA, P.A.R.
– CRAWFORD, A.M. 2000. Genetic variation within the
Merino sheep breed: analysis of closely related populations
using microsatellites. In: Animal Genetics, vol. 31, 2000, p.
243-251.
GAJDOŠÍK, M. – POLÁCH, A. 1988. Chov oviec.
Vydavateľstvo Príroda, 2. vydanie, Bratislava, 336 s.
GLOWATZKI-MULLIS, M.L. – MUNTWYLER, J. – GAILLARD,
C. 2006. Cost-effective parentage verification with 17–plex
PCR for goats and 19-plex PCR for sheep. In: Animal
Genetics, vol. 38, 2006, p. 86-88.
HOFFMANN, I. – AJMONE-MARSAN, P. – BARKER, J.S.F. –
COTHRAN, E.G. – HANOTTE, O. – LENSTRA, J.A. – MILAN,
D. – WEIGEND, S. – SIMIANER, H. 2004. New MoDAD
marker sets to be used in diversity studies for the major farm
animal species. In: Proc. 29th Int. Conf. on Animal Genetics,
2004, Tokyo, Japan, p. 123.
JANDUROVÁ, O.M. – KOTT, T. – KOTTOVÁ, B. –
CZERNEKOVÁ,V. – MILERSKI, M. 2005. Genetic
relationships among Šumava, Valachian and Improved
Valachian sheep. In: Small Ruminant Research, vol. 57, 2005,
p. 157-165.
KUMAR, S. – GUPTA, T. – KUMAR, N. – DIKSHIT, K. –
NAVANI, N. – JAIN, P. – NAGARAJAN, M. 2006. Genetic
variation and relationships among eight Indian riverine buffalo
breeds. In: Molecular Ecology, vol. 15, 2006, p. 593-600.
ORAVCOVÁ, M. – HETÉNYI, L. – HUBA, J. –
PEŠKOVIČOVÁ, D. – BULLA, J. – KADLEČÍK, O. 2006.
Analýza plemien hospodárskych zvierat z hľadiska efektívnej
57
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
veľkosti ich populácií. In: Acta fytotechnica et zootechnica,
vol.9, 2006, no.Mimoriadne-Special, p. 156-159.
PETER, C. – BRUFORD, M. – PEREZ, T. – DALAMITRA, S.
– HEWITT, G. – ERHARDT, G. 2007. Genetic diversity and
subdivision of 57 European and Middle-Eastern sheep breeds.
In: Animal Genetics, vol. 38, 2007, p. 37-44.
Contact address:
doc. RNDr. Miroslav Bauer, CSc., Animal Production
Research Centre Nitra, Department of Genetics and Animal
Reproduction, Hlohovecka 2, 951 41 Luţianky, Slovak
Republic, tel.: + 421 37 6546 234, e–mail: [email protected]
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 58-61
VPLYV VYBRANÝCH FAKTOROV NA DĜŢKU MEDZIOBDOBIA V ŠĽACHTITEĽSKÝCH
CHOVOCH SLOVENSKÉHO STRAKATÉHO PLEMENA
FACTORS AFFECTING CALVING INTERVAL IN BREEDING HERDS OF THE SLOVAK
SPOTTED BREED
Jozef BUJKO, Július ŢITNÝ, Peter STRAPÁK, Jozef PJONTEK, Cyril HRNČÁR
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
The aim of this work was to analyse the factors affecting the calving interval in selected breeding herds of the Slovak spotted breed. The data
were analysed by the SAS version 9.3.1, and the linear model with fixed effects of herd-year-season of calving, breeding group, father, number
of lactation, and code of milk production by average milk production. The average calving interval was 408.52 days. The linear model
representing the coefficient determination with all fixed effects was R2 = 15.14%. The factor herd-year-season of calving (7.06 %) was higher
than the factor of father (5.82 %). The correlations between milk, fat, protein in kg and calving interval (r = 0.07729, r = 0.06788, r = 0.06276)
were statistically highly significant.
Key words: Slovak spotted breed, breeding herds, dairy cows, calving interval, milk production
Cieľom chovateľov hovädzieho dobytka je zvyšovanie
produkčnej a reprodukčnej výkonnosti zvierat. Reprodukcia
má kľúčové postavenie pre rentabilitu chovu plemien
so zameraním na kombinovanú úţitkovosť. Len zdravé a
kondične výborne pripravené zvieratá disponujú dobrou a
pravidelnou plodnosťou. Analýza ukazovateľov reprodukcie je
pomerne zloţitá lebo ich fenotypová premenlivosť je
vzhľadom na veľké mnoţstvo faktorov ovplyvņujúcich
plodnosť veľmi veľká. Dedivosť plodnosti je všeobecne na
nízkej úrovni. Pohybuje sa okolo 0,2 - 0,3. Medzi
najdôleţitejšie
ukazovatele
plodnosti
kráv
patria:
medziobdobie, servis perióda, vek pri prvom otelení,
inseminačný index, inseminačný interval. Pri vyhodnocovaní
dĺţky medziobdobia Bellér (1972) vo svojej práci uvádza, ţe
dojnice s vysokou dojivosťou vyţadujú i dlhšie medziobdobie
v porovnaní s priemerom plemena, t. j. 410 aţ 430 dní.
Skrátením dĺţky medziobdobia sa pri vysokoúţitkových
kravách nadmerne zaťaţuje organizmus, zniţuje dojivosť a pri
58
aplikácii skráteného medziobdobia 3 - 4 krát za sebou nastáva
sterilita aţ úplná neplodnosť.
Podľa Pryce et al. (2000) je medziobdobie uvedené len
u zvierat s dvomi alebo viacerými oteleniami. Toto spôsobuje
jeho obmedzené pouţitie ako selekčného ukazovateľa. Olori
et al. (2002) tvrdia, ţe oneskorenie oplodnenia kvôli zlej
plodnosti predlţuje medziobdobie a spôsobuje posun
v cykloch telenia, čo môţe viesť k vyradeniu zvieraťa. Wall et
al. (2003) zistili negatívnu genetickú koreláciu medzi mliekom
v kg a medziobdobím, resp. inseminačným intervalom. Bujko,
Rybanská (2004) uvádzajú, ţe pri hodnotení produkčných
a reprodukčných ukazovateľov v populácií kráv slovenského
strakatého plemena má významný vplyv stádo, otec rok
a mesiac otelenia.
Bujko et al. (2006) zistili na základe analýzy vplyvu
pevných efektov na ukazovatele reprodukcie následovne, ţe
vplyv na dĺţku servis periódy predstavoval premenlivosť
R2 = 20,13 %, na dĺţku gravidity R2 = 36,77 % a na dĺţku
medziobdobia R2 = 20,36 %. Z jednotlivých faktorov najvyšší
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
vplyv mal otec, rok a mesiac otelenia, tieto faktory neboli
štatisticky preukazne. Následne pri hodnotení vplyvu
vybraných faktorov na dĺţku medziobdobia Bujko et al. (2010)
uvádzajú v populácii slovenského strakatého plemena
koeficient determinácie 0,0871 (P < 0,001), pričom najvyšší
vplyv predstavovali efekty stádo-rok-sezóna otelenia
R2 = 0,0529 (P < 0,001) a efekt otca R2 = 0,0226 (P < 0,001).
Riecka et al. (2010) pri hodnotení vplyvu faktorov na dĺţku
medziobdobia v populácii holštajnského plemena chovaného
na Slovensku zistili, ţe najvýznamnejší bol vplyv efekt stádo rok otelenia a efekt otec, kde koeficienty determinácie boli
0,1164 (P < 0,001) a 0,1145 (P < 0,001) po 1. laktácii a 2.
laktácii.
Cieľom tejto práce bolo vyhodnotiť vplyv vybraných
faktorov na dĺţku medziobdobia vysokoúţitkových plemenníc
slovenského strakatého plemena.
yijklm = μ + ai + bj + ck + dl + dm + eijklm
kde: μ - priemer základného súboru, ai - efekt stádo, rok
a mesiac otelenia, (stádo-rok-obdobie) i = 1,2,3 ...n (437
úrovní), bj - genotypová skupina j = 1,2,3,4 (S0, S1, S2, S3),
ck - kód poradia laktácie k = 1,2 (A, B), dl – kód_M (l= 1,2,3),
dm - vplyv otca (m = 1,2,3 ...n) (382 úrovní), eijklmn - reziduálny
efekt. Na výpočet sme pouţili program SAS 9.3.1 a testovanie
významnosti rozdielu výberových priemerov sme urobili
pomocou Studentovho t-testu pri hodnotách: P > 0,05 (-)
nepreukazné rozdiely, P ≤ 0,05 (+) preukazné rozdiely,
P ≤ 0,01 (++) vysoko preukazné rozdiely, P ≤ 0,001 (+++)
veľmi vysoko preukazné rozdiely.
Výsledky a diskusia
Základné variačno-štatistické charakteristiky sledovaných
ukazovateľov reprodukcie kráv vybraných chovov
slovenského strakatého plemena priemernú dĺţku
medziobdobia 408,52 ± 86,71 dní a podľa jednotlivých
chovov, kde najoptimálnejšie medziobdobie bolo v chove 3
(396,04 dní) ako je uvedené v tabuľke 1.
Materiál a metódy
Podkladové
materiály
o ukazovateľoch
reprodukcie
a mliekovej úţitkovosti sme získali z evidencie plemenárskych
sluţieb (PS SR, BA, š.p.) z vybraných šľachtiteľských chovov
1, 2, 3, 4 za obdobie rokov 1990 - 2009. Najprv sme zo
súboru hodnotených plemenníc vybrali dojnice s dedičným
podielom slovenského strakatého plemena S0, S1, S2, S3.
Zo základných ukazovateľov mliekovej úţitkovosti sme
sledovali produkciu mlieka v kg, tuku v kg, bielkovín v kg,
% tuku a % bielkovín. Z reprodukčných ukazovateľov sme
hodnotili dĺţku medziobdobia. Ďalej sme sledovali korelačné
závislosti medzi ukazovateľmi mliekovej úţitkovosti
a priemernej dĺţky medziobdobia.
Stádo rozdelili na tri skupiny podľa priemernej produkcie
mlieka v kg /M1, M2, M3/, priemernej produkcie tuku v kg /T1,
T2, T3/ a priemernej produkcie bielkovín /B1, B2, B3/, pričom
skupiny sú rozdelené takto: M1, T1, B1 - kravy s produkciou – l
s a niţšou t.j. kravy s najniţšou produkciou, M2, T2, B2 - kravy
s produkciou od – l s do + l s, t.j. kravy s priemernou
produkciou, M3, T3, B3 - kravy s produkciou + l s a viac, t.j.
kravy s najvyššou produkciou. Pri odhad vplyvu pevných
efektov na celkové hodnotenie boli zohľadnené nasledujúce
pevné efekty:
Tabuľka 1
Chov (1)
1
2
3
4
Table 1
Variačno-štatistické charakteristiky dĺţky
medziobdobia
vo
vybraných
chovov
slovenského strakatého plemena
n (2)
3 004
3 094
2 444
3 687
x (3)
419,96
411,27
396,04
405,72
s (4)
98,10
83,62
71,75
75,44
v (5)
23,36
20,33
18,12
18,59
Statistical characteristic of calving interval in
select herds of Slovak spotted breed
(1) herd, (2) number of observation, (3)
average, (4) standard deviation, (5) coefficient
of variation
460
440
vek v dňoch (1)
420
1
400
2
3
380
4
360
340
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
rok (2)
Graf 1
Graph 1
Priemerná dĺţka medziobdobia jednotlivých chovov podľa roku otelenia
The average of calving interval in select herds by years of calving
(1) age in days, (2) year
59
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
V grafe 1 uvádzame priemernú dĺţku medziobdobia
v jednotlivých hodnotených chovoch podľa roku otelenia. Na
základe toho môţeme konštatovať, ţe priemerné hodnoty sa
pohybovali v rozmedzí 350 - 454 dní, čo v porovnaní
s výsledkami, ktoré uvádzajú Ryba, Dianová (2009)
a plemenným štandardom slovenského strakatého plemena
prevyšovali v chovoch 1, 2, 4 priemerné hodnoty, ale
korešpondujú s výsledkami, ktoré uvádzajú Bellér (1972),
Pšenica et al. (1987) v chovoch s vyššou produkciou mlieka.
Tabuľka 2
Variačno-štatistické charakteristiky dĺţky
medziobdobia podľa priemernej produkcie
mlieka
Kód (1)
M1
M2
M3
Table 2
n (2)
x (3)
s (4)
v (5)
1 526
398,49
78,26
19,64
8 578
406,95
82,38
20,24
2 125
423,03
88,77
20,98
Statistical characteristic of calving interval by
average of milk production
(1) cod of milk production, (2) number of
observation, (3) average, (4) standard
deviation, (5) coefficient of variation
Vzájomné vzťahy medzi ukazovateľmi mliekovej produkcie
a dĺţkou medziobdobia boli nízke kladné mlieko, tuk,
bielkoviny v kg k dĺţke medziobdobia (r =0,07729, r =
0,06788, r = 0,06276) alebo nízke záporné tuk, bielkoviny v %
k dĺţke medziobdobia (r = - 0,00360, r = -0,07571. Tieto
výsledky sú porovnateľné s výsledkami, ktoré uvádzajú Wall
et al. (2003).
V tabuľke 2 uvádzame priemernú dĺţku medziobdobia
podľa priemernej produkcie mlieka, kde bolo zistené najdlhšie
medziobdobie u kráv s najvyššou produkciou mlieka M3
(423,03 dní). Tieto výsledky korešpondujú zo závermi Bellér
(1972), Pšenica et al. (1987).
Tabuľka 3
Zdroje
premenlivosti
(1)
Faktory vplývajúce na dĺţku medziobdobia
Stup.
Koef.
F- hodvoľPriemer
Pr> F deternota
nosti štvorcov (3)
(5) minácie
(4)
(2)
(R2) (6)
Stádo-rok436 13756,585 2,17 <.0001 7,0637
obdobie (7)
Plemenný
2
37063,605 5,86 0.0029 0,0849
typ (8)
Poradie
16 20321,555 3,21 <.0001 0,4177
laktácie (9)
Otec (10)
381 15053,292 2,38 <.0001 5,8197
Kód_M (11)
2 359823,285 56,88 <.0001 0,7326
Table3
The factors effecting on the calving interval
(1) sources of variability, (2) grades of
freedom, (3) mean of square, (4) F-value, (5)
statistically of significant, (6) coefficient of
determination, (7) herd-years-season, (8)
breeding type, (9) number of lactation, (10)
father, (11) cod of milk production
60
Vplyv pevných efektov v lineárnom modeli predstavoval
premenlivosť (R2 = 15,14 % pre dĺţku medziobdobia). Pri
analýze jednotlivých efektov bol najvyšší vplyv efektu stádorok-obdobie (sro), kde pri hodnotenej priemernej dĺţke
medziobdobia hodnota koeficienta determinácie bola
v rozmedzí R2 = 7,06 % a potom vplyv efektu otca, kde
hodnota koeficienta determinácie R2 = 5,82 %, čo
korešponduje s výsledkami Bujko et al. (2006), Riecka et al.
(2010). Tieto rozdiely boli štatisticky preukazné (tab. 3).
Záver
Na základe analýzy vplyvu efektov na ukazovatele sme zistili,
ţe vplyv pevných faktorov na dĺţku medziobdobia
R2 = 15,14 %. Z jednotlivých faktorov najvyšší vplyv mal vplyv
stádo-rok-obdobie, otca, kód_M a tieto faktory boli aj
štatisticky preukazné.
Súhrn
Cieľom práce bolo hodnotenie vplyvu faktorov na dĺţku
medziobdobia vo vybraných chovoch slovenského strakatého
plemena. Na spracovanie dát bol poţitý program SAS verzia
9.3.1 a v lineárnom modely boli vybrané tieto pevné efekty
stádo-rok-obdobie otelenia, plemenný typ, otec, poradie
laktácie a kód podľa priemernej produkcie mlieka. Priemerná
dĺţka medziobdobia bola 408,52 dní. V lineárnom modely
prezentovanom koeficientom determinácie predstavovalo pre
všetky pevné efekty 15,14 %. Z hodnoteným efektov bol
najvyšší stádo-rok-sezóna otelenia (7,06 %), potom pre efekt
vplyvu otca (5,82 %). Korelačné závislosti medzi mliekom,
tukom, bielkovinami v kg s dĺţkou medziobdobia (r = 0,07729,
r = 0,06788, r = 0,06276) boli štatisticky vysoko preukazné.
Kľúčové slová: slovenské strakaté plemeno, šľachtiteľské
chovy, dojnice, medziobdobie, produkcia mlieka
Táto práca vznikla za podpory projektov Ministerstva školstva
SR VEGA 1/0769/09 a 1/0061/10.
Literatúra
BELLÉR, I. 1972. Vplyv dĺţky medziobdobia na dojivosť kráv
In Poľnohospodárstvo roč. 18, 1972, č. 9 s. 805-811.
BUJKO, J. – RYBANSKÁ, M. 2004. Factors effecting the milk
production in population of Slovak spotted breed. In: Book of
XXI. Genetic days 2004, Wroclav, Poland, 1.-3. Sept. 2004.
BUJKO, J. – CANDRÁK, J. – STRAPÁK, P. – RYBANSKÁ, M.
2006. Faktory vplývajúce na reprodukčné ukazovatele vo
vybraných chovoch slovenského strakatého plemena. In: Acta
fytotechnica et zootechnica, SPU v Nitre, roč. 9, 2006, č.
Mimoriadne číslo, s. 145–147, ISSN 1335-258X.
BUJKO, J. – ŢITNÝ J. – HRNČÁR, C. 2010. Factors effecting
on the calving interval in population of Slovak Spotted Breed.
In: Sborník referátŧ z mezinárodní vědecké konferene "XX.
Genetické dny", MZLU v Brně, 2010 (in press).
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
OLORI, V.E. et al. 2002. Calving interval and survival
breeding values as measure of cow fertility in a pasturebased
production system with seasonal calving. Journal of Dairy
Science, Vol. 85, 2002, p. 689-696.
PlemenárskE SLUŢBY SR (PS SR, BA, š.p.) 2010. Výsledky
kontroly úţitkovosti hovädzieho dobytka v SR v kontrolnom
roku 2008/2009.
PRYCE, J.E. et al. 2000. The genetic relationship between
calving interval, body conditon score and linear type and
management traits in registred holsteins. In: Journal of Dairy
Science, Vol. 83, 2000, pp. 2664-2671.
PŠENICA, J. – RYBANSKÁ, M. – UHLÁR, J. 1987. Mlieková
úţitkovosť a dĺţka medziobdobia vysokoúţitkových kráv
slovenského strakatého plemena. In: Poľnohospodárstvo,
roč. 33, 1987, č. 7, s. 668-679.
RIECKÁ, Z. – CANDRÁK, J. – STRAPÁKOVÁ, E. 2010.
Factors Affecting Holstein Cattle Fertility Traits in the Slovak
Republic. Lucrari stiintifice Zootehnie si Biotehnologii,
[elektronický zdroj], Scientifical papers Faculty of Animal
Sciences and Biotechnologies, Timisoara, roč. 43, 2010, č. 2,
s. 263-267, ISSN 1221-5287.
RYBA, Š. – DIANOVÁ, M. 2009. Aktuálne výsledky kontroly
mliekovej úţitkovosti za plemenársky rok 2008/2009. In
Slovenský chov, 2009, č. 12, s. 26-27.
SAS User’s Guide 2002-2003. Version 9.1(TS1M3), SAS
Institute, Inc., Carry, NC, USA.
WALL, E. et al. 2003. Genetic evaluation of fertility using
direct and correlated traits. In: Journal of Dairy Science, Vol.
86, 2003, No. 12, p. 4093-4102.
Kontaktná adresa:
Ing. Jozef Bujko, PhD., Katedra genetiky a plemenárskej
biológie, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov,
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tel.: +421
37 641 4294,e-mail: [email protected]
61
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 62-64
RODOKMEŇOVÁ ANALÝZA BÝKOV SLOVENSKÉHO PINZGAUSKÉHO PLEMENA
PEDIGREE ANALYSIS OF THE SLOVAK PINZGAU BULLS
Eva HAZUCHOVÁ, Ondrej KADLEČÍK, Radovan KASARDA, Jozef PJONTEK
Slovak University of Agriculture in Nitra
The aim of this study was to determine the pedigree information, the inbreeding levels, and the characteristics based on probabilities of gene
origin. There were evaluated 26 bulls in the reference population born from 1993 to 2008. The pedigree file consisted of 266 individuals. The
assessment of the diversity was based on the pedigree information provided from the database of the Breeding Services of the Slovak
Republic. The maximum number of traced generations was in average 4.39 ± 0.94, the average number of full generations traced was 2.077 ±
0.744, and the equivalent complete generation was 3.011 ± 0.547. The average inbreeding coefficient of bulls in the reference population was
F = 0.32 %, and the average individual increase of inbreeding between reference was ∆F = 0.12 ± 0.37 %. The average individual relatedness
coefficient in the reference population was AR = 0.98 ± 0. 53 %. The effective number of founders for the reference population was 99; the
effective number of ancestors for the reference population was 23. The number of ancestors explaining 50 % diversity was 10. The sire
LOH001 was with 93 offsprings the most frequently used bull in the artificial insemination. The results will be used in genetic management of
breeding work in the Pinzgau population, as well as in monitoring of parameters characterizing genetic diversity and its development.
Key words: Pinzgau cattle, diversity, inbreeding, pedigree completeness, effective number of founders
Genetic diversity has been defined as the variety of alleles
and genotypes present in a population and this is reflected in
morphological, physiological and behavioral differences
between individuals and populations (Frankham et al., 2002).
One way to describe genetic variability and its evolution
across generations is through the analysis of pedigree
information. The trend of inbreeding is undoubtedly the tool
most frequently used to quantify the rate of genetic drift. The
method relies on the relationship between the increase of
inbreeding and decrease in heterozygosity for a given locus in
a closed, unselected and panmictic population of finite size
(Boichard et al., 1997).
In recent years, selection intensity, a contributing factor to
level of inbreeding (Weigel, 2001), has intensified in line with
the progress in reproductive technologies, such as embryo
transfer and in vitro fertilization, both of which result in the use
of fewer parents to provide the next generation of breeding
animals (Mc Parland, et al., 2007).
Inbreeding is defined as probability that an individual has
two identical alleles (Gutiérez et al., 2009). As for the other
effect of inbreeding fixation of characters and increased
prepotency, these are of course in direct proportion to the
percentage of homozygosis. (Wright, 1921). The practice of
inbreeding result in inbreeding depression, which is described
as decline in performance of inbred animals, particularly in the
areas of reproduction and health. Inbreeding also impairs
performance in growth, lactation, and survival, thus reducing
farm profitability (Mc Parland et al., 2007). Experimental
genetics has shown that inbreeding depression can have
multiple bases, including expression of deleterious recessive
62
alleles, loss of heterozygote advantage or flexibility, and
disruption of the coevolved genetic system (Lacy, 1997).
The parameters derived from the probabilities of gene
origin are useful tools in measuring genetic variability within
breeds after a small number of generations, compared with
inbreeding coefficients and effective population size, which
are useful to monitoring genetic variability over a longer time
period. The probability of gene origin statistics is less sensitive
to missing pedigree than estimated inbreeding coefficient.
Therefore, whereas estimates of the effective population size
are useful in predicting future changes in genetic variability,
probability of gene origins are useful in identifying changes in
the breeding program (Mc Parland, et al., 2007). A founder is
defined as an animal with unknown genetic relationship to any
other animal in the pedigree except for its own descendants,
wild-caught animals, animals introduced to the pedigrees
population from other captive sources for which no information
on percentage is available, and other animals with unknown
parents (Lacy, 1989). Minimum number of ancestors, not
necessarily founders, explaining a complete genetic diversity
of a population. This parameter complements the information
offered by the effective number of founders (Boichard et al.,
1997).
The aim of the paper was to determine the completeness
on pedigree information the inbreeding levels, and
characteristics based on probabilities of gene origin.
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Material and methods
Assessment of the diversity of the cattle population was made
on the basis of pedigree information from the database of the
Breeding Services of Slovak Republic. The pedigree file
consisted of 266 individuals. The reference population
composed of 26 bulls born from 1993 to 2008 year.
Genetic diversity was evaluated by the following
characteristics.
Pedigree completeness - the number of fully traced
generations (GenCom) - the maximum number of generations
traced (GenMax) - and equivalent complete generations
(GenEqu)- for each animal in the pedigree data.
Inbreeding coefficient (F) - is defined as the probability
that an individual has two identical alleles by descent
(Gutiérrez, 2009). F is result from mating between related
parents (Cassell, 2007).
The relative increase of inbreeding by generation (ΔF), i.e,
the relative decrease of heterozygosity between two
generations can by calculated as follows:
F 
( Fn  Fn  1)
(1  Fn  1)
Fn-Fn-1 - the increase in inbreeding between two generations
1-Fn-1 - the increase in inbreeding between two generations
(Gutiérrez, et al., 2003).
Average relatedness coefficient (AR) of each individual is
defined as the probability that an allele randomly chosen from
the whole population in the pedigree belongs to a given
animal. AR can than be interpreted as the representation of
the animal in the whole pedigree regardless of the knowledge
of its own pedigree.
Characteristic based on gene origin:
The effective number of founders (fe)
The effective number of ancestors (fa)
For the evaluation of genetic diversity was used software
Endog 4.6. (Gutiérrez et al., 2009)
Results and discussion
Genetic drift is mainly causing a loss of genetic diversity in the
small size populations. The size of population is single
parameter that has an influence on effect of genetic drift in
ideal population. The population size decreasing is assumed
for increasing of inbreeding levels and other drop effects.
Evaluated population was created by 26 Pinzgau bulls, from
that 25 purebred. Bulls were born from 1993 to 2008 year.
The 16 bulls were born after 2000 year. The bulls originated
from 4 countries. Dominant status of Austrian population can
be seen from bull pedigrees.
Table 1 provides information about the pedigree data of
the Pinzgau breed available for the study. The maximum
number of generations traced was in average 4.39 ± 0.94, the
average number of full generations traced was 2.077 ± 0.744
and the equivalent complete generations was in average
3.011 ± 0.547. Baumung and Sölkner (2002) found the
maximum number of generations traced 13 for the Original
Pinzgau, 6 for the Tux-Zillertal and 9 for the Carinthian Blond
and the equivalent complete generations 5.33 for the Pinzgau
cattle, 2.52 for the Tux-Zillertal and 1.73 for the Carinthian
Blond. Our results of pedigree completeness analysis are in
agreement with result presented by Kadlečík, et al. (2007),
where they found the equivalent number of known generations
3.19 ± 1.21.
We found, that the average inbreeding coefficient (F) of
bulls was 0.32 ± 0.93 % and average individual increase of
inbreeding was ∆F = 0.12 ± 0.37 %. Baumung and Sölkner
(2002) evaluated of pedigrees of Tix – Zillertal, Carithian
Blond and Original Pinzgau cattle population in Austria. The
average inbreeding coefficient of the reference population was
roughly 2 % for the original Pinzgau and nearly 3 % for the
Tux- Zillertal. Sölkner et al. (1998) calculated average
inbreeding coefficients for the main Austrian cattle breeds at
lower than 2 %. Evaluation of the complexity of pedigrees of
the purebred Slovak Pinzgau population and estimation of
intensity of inbreeding was made by Kadlečík et al. (2007).
Evaluated was population of 5896 animals of which 3.6 %
were product of inbreeding. The average value of the
coefficient of inbreeding was 3.077 %. The average individual
relatedness coefficient was AR= 0.98 ± 0. 53 %.
Table 1
Pedigree data of Slovak Pinzgau bulls
Variable (1)
x
S
xmin
xmax
The maximum
number of
generations traced (2)
4.384
0.941
3.00
6.00
The average number
of full generations
traced (3)
2.076
0.744
1.00
4.00
The equivalent
complete generations
(4)
3.011
0.547
1.750
4.375
F (5)
0.003
0.009
0
0.031
∆F(6)
0.001
0.003
0
0.015
AR (7)
0.009
0.005
Offspring (8)
20.846 26.789
0.00045 0.017
0
93.00
F- average coefficient of inbreeding, ∆F- average individual
increase of inbreeding, AR- average individual relatedness
coefficient
Tabuľka 1
Rodokmeņové údaje Pinzgauských býkov
(1) ukazovateľ, (2) maximálny počet zistených
generácií, (3) počet kompletných generácií, (4)
ekvivalentný počet generácií, (5) koeficient
inbrídingu,
(6)
individuálny
prírastok
inbrídingu, (7) koeficient príbuznosti, (8)
potomkovia
63
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Evaluating probabilities of gene origin was found the effective
number of founders fe for reference population 99. The
effective number of ancestors fa for reference population was
23. In the study of Kadlečík et al. (2007) was determined the
average numbers of ancestors 20.4. The number of ancestors
explaining 50 % of diversity was 10. These results are
comparable to numbers for the Original Pinzgau in Austria,
where they found the number of ancestor contributing 50 % of
the gene pool was 13 (Baumung, Sölkner, 2002). Because the
effective number of ancestors account not only for selection
rate and variation of family size, but also for bottleneck in the
pedigree, fa is always less than or equal to fe. The effective
number of ancestors was 32.1, 14.2 and 29.0 and the effective
number of founders was 65.4, 21.0, 29.9 for Original Pinzgau,
Tux-Zillertal and Carithian Blond, respectively (Baumung,
Sölkner, 2002).
In comparison with other studies was found a lower
characteristic of pedigree completeness and coefficient of
inbreeding. Estimated was the effective number of founders
99 and the effective number of ancestor 23. In the case of
Pinzgau population unequal founder contributions could be
explained by heavier utilization of several bulls, and the
selection of few bull sires. The calculations used in this study
can by applied for evaluation of diversity and system for
monitoring of animal genetic resources diversity.
Súhrn
Cieľom našej práce bolo odhadnúť kompletnosť
rodokmeņových informácií, úroveņ inbrídingu a hodnoty
ukazovateľov odvodených na základe pravdepodobnosti
pôvodu génu. Hodnotili sme 26 býkov referenčnej populácie
narodených v rokoch 1993-2008. Celý rodokmeņový súbor
pozostával z 266 jedincov. Hodnotenie diverzity bolo zaloţené
na rodokmeņových informáciách, ktoré pochádzali z databázy
Plemenárskych sluţieb Slovenskej republiky. Maximálny
počet zistených generácií bol v priemere 4.39 ± 0.94,
priemerný počet kompletných generácií 2.077 ± 0.744
a ekvivalentný počet generácií 3.011 ± 0.547. Priemerný
koeficient inbrídingu býkov v referenčnej populácii bol
F = 0.32 % a priemerný individuálny prírastok inbrídingu
jedincov v referenčnej populácii bol ∆F = 0.12 ± 0.37 %.
Priemerný koeficient príbuznosti bol AR = 0.98 ± 0. 53 %.
Efektívny počet základných predkov bolo 99 a efektívny počet
predkov 23, 10 predkov vysvetlilo 50% diverzity. V inseminácii
bol najčastejšie vyuţívaný býk LOH001, ktorý mal 93
potomkov. Výsledky budú pouţité pri riadení chovu
Pinzgauského dobytka a monitorovanie ukazovateľov
charakterizujúce genetickú diverzitu.
Kľúčové slová: pinzgauský dobytok, diverzita, inbríding,
kompletnosť rodokmeņov, efektívny počet základných
predkov
This work is presented under financial support of project
VEGA 1/0046/10 and Centre of excellence for preservation
and utilisation of genetic resources ECOVA and ECOVAplus.
64
References
BAUMUNG, R. – SÖLKNER, J. Analysis of pedigrees of TuxZillertal, Carithian Blond and Original Pinzgau cattle
population in Austria. In J. Anim. Breed. Genet., No.119, p.
175-181.
BOICHARD, D. – MAIGNEL, L. – VERRIER, É. 1997. The
value of using probabilities of gene origin to measure genetic
variability in a population. In Genet. Sel. Evol., 1997, No. 29,
p. 5-23.
FERNÁNDEZ, A. – RODRIGĀÑEZ, J. – TORO, M.A. et al.
2002. Inbreeding effects on the parameters of the growth
function in three strains of Iberian pigs. In J Anim Sci. Vol. 80,
2002, p. 2267-2275.
FRANKHAM, R. – BALLOU, J.D. – BRISCOE, D.A. 2002.
Introduction to conversation genetics. Cambrige University
Press, 2002, 617 p., ISBN 978-0-0-521-63985-9.
GUTIERREZ J.P. – GOYARCHE, F. 2005. A note on ENDOG:
a computer program for Analysis pedigree information. In J.
Anim. Breed. Genet., Vol. 122., 2005, p. 172-176.
GUTIERREZ J.P. – DIAZ, A.C – QUINTAILLA, R. et al. 2003.
Pedigree analysis of eight Spanish beef cattle breeds. In
Genet. Sel. Evol., No. 35., 2003, p. 43-63.
GUTTIÉRREZ, J.P. – GOYARCHE, F. – CERVANTES, I.
2009. User´s Guide-ENDOG v 4.6 a Computer Program for
Monitoring Genetic Variability of Populations Using Pedigree
Information.http://ww.ucm.es/info/programin/html//JP_web.htm
KADLEČÍK, O. – KASARDA, R. – MÉSZÁROS, G. et al. 2007.
Analýza rodokmeņov čistokrvnej populácie Pinzgauského
plemena. In Acta fytotechnica et zootechnica. No. 2, 2007, p.
29-32.
LACY, R.C. 1997. Importance of genetic variation to the
viability of mammalian populations. In Yournal of Mammalogy.
Vol. 78, 1997, p. 320-335.
LACY, R.C. 1989. Analysis of Founder Representation in
Pedigrees: Founder Equivalents. In Zoo Biology, No. 8, 1989,
p.111-123.
MC PARLAND, S. – KEARNEY, J.F. – RATH, M. et al. 2007.
Inbreeding trends and pedigree analysis of Irish dairy and
beef cattle population. In J. Anim Sci., Vol. 85, 2007, p. 322331.
MC PARLAND, S. – KEARNEY, J.F. – RATH, M. – BERRY,
D.P. 2007. Inbreeding trends and pedigree analysis of Irish
dairy and beef cattle populations. In J. Anim. Sci., Vol. 85,
2007, p. 322-331.
SÖLKNER, J. – FILIPCIC, L. – HAMPSHIRE, N. 1998.
Genetic variability of populations and similarly of
subpopulations in Austrian cattle breeds determined by
analysis of pedigree. In Anim. Sci., Vol. 67, 1998, p. 249-256.
WEIGEL, K.A. 2001. Controlling inbreeding in modern
breeding programs. In Journal of Dairy Science, Vol. 84, 2001,
p. 177-184.
WRIGHT S. 1922. Coefficients of inbreeding and relationship.
In American Naturalist, Vol. 56, 1922, p. 330-338.
Kontaktná adresa:
Ing. Eva Hazuchová, Katedra genetiky a plemenárskej
biológie, FAPZ, SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 65-68
SONOGRAFICKÉ MERANIE PLOCHY MLTL A HRÚBKY PODKOŢNÉHO TUKU AKO METÓDA
IN VIVO HODNOTENIA DIVERSITY MÄSOVEJ ÚŢITKOVOSTI HOVÄDZIEHO DOBYTKA
ULTRASOUND MEASUREMENT OF MLTL AREA AND BACKFAT THICKNESS AS METHOD
OF IN VIVO ASSESSMENT OF CATTLE BEEF PRODUCTION DIVERSITY
Peter POLÁK1, Ján TOMKA1, Luděk BARTOŅ2, Daniel BUREŠ2, Emil KRUPA1,
Marta ORAVCOVA1, Ján HUBA1
1 Centrum
2 Výskumný
výskumu ţivočíšnej výroby, Nitra
ústav ţivičišné výroby, Praha Uhříněves
The aim of the researcyh was to analyze the possibility of in vivo measurement of muscle area and fat thickness by ultrasound to assesse the
diversity of cattle beef production. The back of 54 young bulls (the purebred Czech Fleckvieh, Polled Simmental, and crosses of the Czech
Fleckvieh, Charolais, and Piedmont) was sonographically scanned. Musculus longissimus thoracis et lumborum (MLTL) area and fat layer were
measured on 8th (AREA8, FAT8) and 12th (AREA12, FAT12) thoracic vertebra. The correlation coefficients between selected carcass quality
variables (weight of hot carcass – WHC, weight of meat in carcass – WMC, and weight of valuable cuts in carcass - WVCC) and muscle areas
were higher for the AREA8 than the AREA12 vertebra (0.56 – 0.63 against 0.55 – 0.58). FAT8 and FAT12 showed low negative correlations
with selected carcass quality characteristics (from -0.18 to -0.04 for FAT8 against -0.20 to -0.09 for FAT12). The muscle areas showed
significant correlation also with the quality grades acoording the carcass conformation 0.33 for AREA8 and 0.30 for AREA12. Sonographically
obtained measurements (AREA8 and FAT8) showed tendency to become characteristic for in vivo assessment of cattle beef production
phenotypic diversity. Further research is needed to proof this tendency in traditionally produced local breeds.
Key words: cattle, beef producrion, ultrasound
Mäsová úţitkovosť hovädzieho dobytka kombinovaných
plemien, ktoré sú v strednej Európe najčastejšími tradičnými
plemenami, bola často v šľachtiteľských programoch v úzadí.
Pritom sa orientácia na produkciu mäsa v súčasnosti javí ako
cesta ktorou moţno uchovať gény málopočetných plemien
v aktívnej forme. Je vidieť tendenciu uchovať lokálne plemená
vo forme stád dojčiacich kráv, niekedy nazývaných aj ţivé
kosačky. Tieto sú potom vyuţívané na spásanie ťaţko
prístupných, často chránených a nie veľmi úţivných trvalých
trávnych porastov. Zmena orientácie si vyţiada aj mierne iný
prístup k šľachtiteľským postupom v smere udrţania dobrej
mäsovej úţitkovosti. Dobrou informáciou na hodnotenie
osvalenia mladých zvierat (ako býčkov idúcich do prirodzenej
plemenitby, tak i jalovičiek na obnovu základného stáda) ktoré
je jedným z hlavných ukazovateľov mäsovej produkcie môţe
byť sonografické meranie. Ako prvý popisuje vyuţitie
sonografie na meranie jatočných ukazovateľov ţivých zvierat
Temple et al. (1956), cit. in Simm (1983). Turner et al. (1990)
vyuţili sonograficky zistenú hrúbku tuku a plochu MLTL pri 12mesačných býčkoch herefordského plemena spolu s ich
hmotnosťou a obvodom semenníkov na objektívne posúdenie
jatočnej hodnoty. Waldner et al. (1992) pomocou
sonografickej techniky merali hrúbku tuku a plochy MLTL na
12. hrudnom stavci pri branguských býkoch. Zistili vysokú
koreláciu medzi ţivou hmotnosťou býkov, hmotnosťou
jatočného tela v teplom a čistou jatočnou hmotnosťou.
Hmotnosť zvieraťa pred zabitím sama dostatočne
korešpondovala s čistou jatočnou hmotnosťou v lineárnom
modele. Pridaním ostatných sledovaných ukazovateľov sa
zvýšila spoľahlivosť modelu o 1%. Hamlin et al. (1995) zistili
koreláciu medzi hmotnosťou jatočného tela v teplom stave
a plochou MLTL na 12 - 13 rebre (r = 0,51) a hrúbkou tuku
(r = 0,33). V podmienkach Slovenska sa vyuţitím ultrazvuku
pre odhad jatočných parametrov začali zaoberať Demo et al.
(1995) pri ošípaných.
Pri hovädzom dobytku sa experimentálne začala sonografia
overovať na Ústave šľachtenia zvierat pri VÚŢV v Nitre (Kmeť
et al. 1995). Prvé výsledky získané na veľmi malom počte
meraní naznačili praktickú pouţiteľnosť metódy v našich
podmienkach. Dominujúci vplyv na všetky ukazovatele
jatočnej hodnoty mala v ich práci hmotnosť zvieraťa pred
zabitím. Zo sonografických rozmerov bola zistená najvyššia
korelácia s ukazovateľmi jatočnej hodnoty pri hrúbke svalu za
lopatkou a na sedacej kosti. Sonografické rozmery a rozmery
tela spolu s hmotnosťou pred zabitím pouţili v modeloch pre
odhad jatočných parametrov býkov a odhadli koeficienty
determinácie v rozpätí 0,75 aţ 0,97. Dobré výsledky
sonograficky meranej hrúbky svalu na rôznych miestach tela
sme potvrdili vo viacerých článkoch (Polák et al. 2001; Blanco
et al. 2003; Polák 2006; Polák et al. 2007/a; Polák et al
65
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
2007/b; Polák et al. 2008) rozmerov významných svalov.
Cieľom práce bolo analyzovať moţnosť pouţitia
ultrazvukového merania plochy MLTL a hrúbky chrbtového
tuku na hodnotenie diverzity mäsovej úţitkovosti hovädzieho
dobytka.
Materiál a metódy
Experiment bol vykonaný v spolupráci s VÚŢV Praha –
Uhŕíněves kde boli býky výkŕmené, sonograficky merané i
zabité a podrobené detailnej disekcii. V práci bolo pouţitých
celkovo 54 mladých býkov plemien české strakaté, mäsový
simentál a trojplemenných kríţencov medzi českým
strakatým, mäsovým simentálom a piemontom. Zvieratá boli
zabité v priemernom veku 497 dní s priemernou hmotnosťou
601 kg a priemerným celoţivotným denným prírastkom 1127g.
Jatočná hodnota bola vyjadrená vybranými jatočnými
ukazovateľmi hmotnosť jatočne upraveného tela – WHC,
hmotnosť mäsa v jatočne upravenom tele – WMC a hmotnosť
mäsa 1. triedy v jatočne uprevenom tele – WVCC.
Bezprostredne po jatočnej úprave boli jatočné telá zatriedené
do akostných tried podľa utvárania a pretučnenia podľa
systému EUROP. Pre číselné vyjadrenie sme pre triedu E
stanovili číslo 5 a niţšie triedy zostupne aţ po triedu P – 1.
Sonografické merania boli robené pribliţne 14 dní pred
plánovaným zabitím. Na sonografické merania bola pouţitá
echokamera Sonovet 2000 (Madison, Korejská republika)
s lineárnou sondou s dĺţkou 172 mm. Na prispôsobenie sa
lineárnej sondy konkávnym tvarom chrbta vykŕmených zvierat
bol pouţitý echocoupler ECM – 9. Býky boli sonografom
skenované na dvoch miestach na chrbte. Plocha najdlhšieho
chrbtového svalu (MLTL) a hrúbka podkoţného tuku bola
meraná na 8. hrudnom stavci (AREA8, FAT8) a 12. hrudnom
stavci (AREA12, FAT12). Získané údaje boli pouţité
v štatistickej analýze. Vybraným jatočným ukazovateľom boli
najskôr vypočítané základné variačno-štatistické ukazovatele.
Následne boli vypočítané korelačné koeficienty medzi
sonografickými
rozmermi
a vybranými
jatočnými
ukazovateľmi. Na základe korelačných koeficientov sme
posúdili ktoré miesto sonografického merania je vhodnejšie na
hodnotenie mäsovej úţitkovosti hovädzieho dobytka in vivo.
Štatistické analýzy boli robené v štatistickom balíku
programov SAS 9.2 vyuţitím procedúr STAT a COR (SAS
2009).
Výsledky a diskusia
Základné variačno štatistické ukazovatele jatočných
ukazovateľov sú v tabuľke 1 a sonografických rozmerov
v tabuľke 2. Plocha svalu na 8. hrudnom stavci bola pri našej
66
skupine býkov 70,76 cm2 a na 12. hrudnom stavci 74,34 cm
pri hmotnosti pred zabitím 601 kg. Naše výsledky sa vo
vzťahu k výsledkom Turner a kol. (1990), ktorí pouţili
echokameru Aloka 210 pri 385 ročných herefordských býkov
s hmotnosťou pred zabitím 438 kg a plochou MLTL 87,5 cm2 a
hrúbka loja 0,63 cm, sa zdajú nízke. Hrúbka podkoţného tuku
v spomenutej práci bola 0,63 cm. Naše výsledky boli vyššie,
FAT8 bol 0,79 cm a FAT12 aţ 0,91 cm. Treba však
pripomenúť, ţe plemeno hereford, aj keď patrí medzi plemená
s menším telesným rámcom, je dlhodobo šľachtené ako
mäsové plemeno, a to mäsové plemeno annglo – americké,
teda s prihliadnutím na produkciu veľkých, pretučnených
steakov. V našej skupine boli aj zvieratá kombinovaného
českého strakatého dobytka s prevládajúcim úţitkovým
zameraním na produkciu mlieka. A aj plemeno mäsový
simentál je v Čechách postavený na importe zvierat z Dánska
a Nemecka, ktoré svoj pôvod odvodzujú od zvierat
kombinovaného úţitkového typu s domovinou v strednej
Európe. Je moţné, ţe rozdiely v utváraní tela sú spôsobené
charakteristikou plemena a jeho osvalenia. Nemoţno tieţ
prehliadnuť záujem našich konzumentov o chudšie
mäso.Korelačné koeficienty medzi vybranými jatočnými
ukazovateľmi a sonografickými rozmermi sú v tabuľke 3. Naša
práca tieţ potvrdila závery prác Henningsson a kol., 1986;
Jansen a kol., 1985 o dominujúcom vplyve hmotnosti zvieraťa
pred zabitím na všetky ukazovatele kvality jatočného tela.
Naše výsledky nepotvrdzujú výsledky práce Hamlin a kol.
(1995), ktorí uvádzajú korelačný koeficient medzi hmotnosťou
jatočného tela v teplom stave a plochou MLTL sa v závislosti
od veku pohyboval v intervale hodnôt 0,38 aţ 0,47, niţší bol
v mladšom veku. Nami zistené korelačné koeficienty boli na
úrovni 0,63 a 0,58, teda pribliţne o 0,25 vyššie.Úplne opačnú
tendenciu ukázali korelačné koeficienty medzi hmotnosťou
jatočného tela v teplom stave a sonograficky zistenou hrúbkou
loja, ktoré sa v práci Hamlina pohybovali v rozmedzí 0,24 aţ
0,44, a u nás -0,18 a -0,20. Stupne akosti podľa utvárania
jatočného tela mali stredne silné, štatisticky preukazné
korelačné koeficienty s AREA8 (0,33) a AREA12 (0,30).
Záver
Záverom sa dá povedať, ţe ultrazvukom meraná plocha MLTL
môţe byť pouţitá ako ukazovateľ na hodnotenie osvalenia
hovädzieho dobytka in vivo. Sonograficky rozmery (AREA8
a FAT8) ukázali trend úzkeho vzťahu s ukazovateľmi jatočnej
hodnoty hovädzieho dobytka. Ztohto dôvodu a tieţ z dôvodu
pomerne jednoduchého merania a jednoznačnej identifikácie
sa môţu stať ukazovateľmi pre in vivo hodnotenie fenotypovej
diverzity mäsovej úţitkovosti dobytka. Pre potvrdenie tohto
trendu je potrebné do výskumu zaradiť lokálne plemená
chované tradičným spôsobom.
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Aritmetick
ý
Priemer
(11)
Maximum
(12)
Minimum
(13)
Smerodaj
ná
odchýlka
(14)
Koeficient
Variancie
(15)
Základné variačno – štatistické ukazovatele vybraných jatočných ukazovateľov
Jednotka
(10)
Tabuľka 1
Vek pri zabití (2)
dni
497,26
607,00
426,00
40,74
8,19
Ţivá hmotnosť pred zabitím (3)
kg
601,63
700,00
494,00
51,06
8,49
Utváranie JUT (EUROP) (4)
3,15
4,00
2,00
0,45
14,35
Pretučnenie JUT (EUROP) (5)
2,19
3,00
2,00
0,39
17,94
340,20
387,40
270,00
35,80
21,04
Ukazovateľ (1)
Hmotnosť JUT (6)
kg
Jatočná výťaţnosť (7)
%
57,44
64,74
51,27
2,86
4,98
Hmotnosť mäsa (8)
kg
267,23
319,14
209,46
32,64
24,42
Hmotnosť mäsa 1. triedy (9)
kg
130,70
161,80
99,20
16,74
15,62
Tabuľka 2
Základné variačno – štatistické ukazovatele zistených sonografických rozmerov
Plocha svalu na 8. hrudnom stavci (2)
cm2
70,76
95,11
52,51
10,34
14,61
Plocha svalu na 12. hrudnom stavci (3)
cm2
74,34
104,40
54,08
11,10
14,94
Hrúbka podkoţného tuku na 8. hrudnom stavci (4)
mm
7,94
10,30
3,50
1,56
19,72
Hrúbka podkoţného tuku na 12. hrudnom stavci (5)
mm
9,10
23,00
4,20
3,00
32,97
Jednotka
(6)
Aritmetic
ký
priemer
(7)
Minimum
(9)
Smerodaj
ná
odchýlka
(10)
Koeficien
t
variancie
(11)
Basic statistics of selected slaughter and carcass characteristics
(1) variable, (2) age at slaughtering, (3) weight before slaughter, (4) EUROP carcass conformation, (5)
EUROP fatness, (6) weight of carcass, (7) dressing percentage, (8) weght of meat in carcass, (9) weight of
valuable cuts in carcass, (10) unit, (11) average, (12) maximum, (13) minimum, (14) standard deviation, (15)
coefficient of variation
Maximum
(8)
Table 1
Ukazovateľ (1)
Table 2
Basic statistics of obtained ultrasound measurements
(1) variable, (2) muscle area at 8th lumbal vertebra, (3) muscle area at 12th lumbal vertebra, (4) backfat
thicknes at 8th lumbal vertebra, (5) backfat thicknes at 12th lumbal vertebra, (6) unit, (7) average, (8)
maximum, (9) minimum, (10) standard deviation, (11) coefficient of variation
Tabuľka 3
Korelačné koeficienty medzi vybranými jatočnými ukazovateľmi a ultrazvukovými ukazovateľmi
Hmotnosť pred
zabitím (6)
Plocha svalu
Plocha svalu
na 8. hrudnom na 8. hrudnom
stavci (7)
stavci (8)
Plocha svalu
na 8. hrudnom
stavci (9)
Plocha svalu
na 8. hrudnom
stavci (10)
Hmotnosť JUT (1)
0,88
0,63
0,58
-0,18
-0,20
Hmotnosť mäsa v JUT (2)
0,76
0,60
0,56
-0,08
-0,13
Hmotnosť mäsa 1. triedy v JUT(3)
0,68
0,56
0,55
-0,04
-0,09
Utváranie JUT (EUROP) (4)
0,16
0,33
0,30
-0,01
0,07
Pretučnenie JUT (EUROP) (5)
0,19
-0,10
-0,16
0,17
-0,02
Table 3
Coefficients of correlatin among selected salugter and carcass characteristics and ultrasound measurementts
(1) weight of carcass, (2) weight of meat in carcass, (3) weight of valuable cuts in carcass, (4) EUROP carcass
conformation, (5) EUROP carcass fatness, (6) muscle area at 8th lumbal vertebra, (7) live weight before
slaughter, (8) muscle area at 12th lumbal vertebra, (9) backfat thicknes at 8th lumbal vertebra, (10) backfat
thicknes at 12th lumbal vertebra
67
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Súhrn
Cieľom práce bolo analyzovať moţnosť pouţitia
ultrazvukového merania plochy MLTL a hrúbky chrbtového
tuku na hodnotenie diverzity mäsovej úţitkovosti hovädzieho
dobytka. Celkovo 54 mladých býkov plemien české strakaté,
mäsový simentál a trojplemenných kríţencov medzi českým
strakatým, mäsovým simentálom a piemontom boli skenované
na dvoch miestach na chrbte. Plocha najdlhšieho chrbtového
svalu (MLTL) a hrúbka podkoţného tuku bola meraná na 8.
hrudnom stavci (AREA8, FAT8) a 12. hrudnom stavci
(AREA12,
FAT12).
Korelačné
koeficienty
medzi
sonografickými rozmermi a vybranými jatočnými ukazovateľmi
(hmotnosť jatočne upraveného tela – WHC, hmotnosť mäsa
v jatočne upravenom tele – WMC a hmotnosť mäsa 1. Triedy
v jatočne uprevenom tele – WVCC) boli vyššie pre AREA8
ako pre AREA12 (0,56 – 0,63 oproti 0,55 – 0,58) . FAT8
a FAT12 mali negatívne korelačné koeficienty s vybranými
jatočnými ukazovateľmi (-0,18 aţ -0,04 oproti -0,20 aţ -0,09) .
Stupne akosti podľa utvárania jatočného tela mali stredne
silné, štatisticky preukazné korelačné koeficienty s AREA8
(0,33) a AREA12 (0,30). Sonograficky rozmery (AREA8
a FAT8) ukázali trend stať sa ukazovateľmi pre in vivo
hodnotenie fnotypovej diverzity mäsovej úţitkovosti dobytka.
Pre potvrdenie tohto trendu je potrebné do výskumu zaradiť
lokálne plemená chované tradičným spôsobom
Kľúčové slová: dobytok, mäsová úţitkovosť, sonografia
Literatúra
BLANCO ROA, N.E. – HUBA, J. – POLÁK, P. – L. HETÉNYI,
L. – PEŠKOVIČOVÁ, D. – BAHELKA, I. 2003. Comparison of
differences in muscle depth and possibilities to predict some
parameters of carcass value in bulls by ultrasonographic
method. Czech J. Anim. Sci. 48, 2003 (8), s. 338-343.
DEMO, P. – KRŠKA, P. – POLTÁRSKY, J. – BORECKÝ, J.
1993. Pouţitie echokamery na odhad niektorých jatočných
vlastností na ţivých ošípaných. In : Ţivoč. Výr., roč. 38, 1993,
č. 11, s. 645-654.
HAMLIN, K.E. – GREEN, R.D. – PERKINS, T.L. – CUNDIFF,
L.V. – MILLER, M.F. 1995. Real–time ultrasonic measurement
of fat thickness and longissimus muscle area. Description of
age and weight effects. In : J. Anim. Sci., roč. 73, 1995, č. 7,
s. 1713-1724.
KMEŤ, J. – CHRENEK, J. – PEŠKOVIČOVÁ, D. – HUBA, J.
1985. Vyuţitie echokamery pre hodnotenie mäsovej
68
úţitkovosti HD s aplikáciou v šľachtení : priebeţná výskumná
správa. Nitra : VÚŢV, 1995, 62 s.
POLÁK, P. – SLONIEWSKI, K. – SAKOWSKI, T. – BLANCO
ROA, E.N. – HUBA, J. – KRUPA, E. 2001. In Vivo Estimates
of Slaughter Value of Bulls Using Ultrasound and Body
Dimensions. Czech J. Anim. Sci., 46, 2001, č. 4, s. 159-164.
POLÁK, P. 2006. Hodnotenie mäsovej úţitkovosti hovädzieho
dobytka sonografickou a fotometrickou metódou (Dizertačná
práca), 2006, SPU, 170 s.
POLÁK, P. – SAKOWSKI, T. – BLANCO ROA, E.N. – HUBA,
J. – KRUPA, E. – TOMKA, J. – PEŠKOVIČOVÁ, D. –
ORAVCOVÁ, M. – STRAPÁK, P. 2007a. Use of computer
image analysis in in-vivo estimates of the carcass quality of
bulls. In: Cz. J. Anim. Sci., 52, 2007, č. 12, s. 430-436. ISSN
1212-1819.
POLÁK, P. – DAŅO, J. – ORAVCOVÁ, M. – KRUPA, E.
2007b. The use of ultrasound measurements in estimation of
valuable cut kontent in fattend bulls. In: Lazzaroni, C. – Gigli,
S. - Gabiña, D., Evaluation of carcass and meat quality in
cattle and sheep, Wageningen Academic Publisher, The
nederlands, 2007, ISBN 978-90-8686-022-7, ISSN 00712477, p. 179-183.
POLÁK, P. – MENDIZABAL, J.A. – BLANCO ROA, N.E. –
KRUPA, E. – HUBA, J. – PEŠKOVIČOVÁ, D. – ORAVCOVÁ,
M. 2008. Prediction of intramuscular fat in live bulls using
real–time ultrasound and image analysis. In: J. Anim. Feed.
Sci., 17. 2008 (1), p. 32-34.
SIMM, G. 1983. The use of ultrasound to predict the carcass
composition of live cattle– review. In: Animal Breeding
Abstracts, roč. 21, 1983, č. 3, s. 853-875.
TURNER, J.W. – PELTON, L.S. – CROSS H.R. 1990. Using
live animal ultrasound measures of ribeye area and fat
thickness in yearling Hereford bulls. In: J. Anim Sci. Roč. 68,
1990, č. 11, s. 3502-3506.
WALDNER, D.N. – DIKEMAN, M.E. – SCHALLES, R.R. –
OLSON W.G. – HOUGHTON, P.L. – UNRUH, J.A. – CORAH,
L.R. 1992. Validation of Real–Time Ultrasound Technology for
Prediction Fat thickness, Lentissimo Muscle Area, and
Composition of Brangus Bulls from 4 Month to 2 Years of Age.
In: J. Anim. Sci., roč. 70, 1992, č. 12, s. 3044-3054.
Kontaktná adresa:
Ing. Peter Polák, PhD., Centrum výskumu ţivočíšnej výroby
Nitra, Hlohovecká 2, 951 41 Luţianky, Slovenská republika,
e-mail: [email protected]
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 69-73
ODHAD GENETICKÝCH PARAMETROV DĜŢKY FUNKČNÉHO PRODUKČNÉHO ŢIVOTA
HOLŠTAJNSKÉHO PLEMENA VO VYBRANÝCH STÁDACH V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
ESTIMATION OF GENETIC PARAMETERS FOR LENGTH OF FUNCTIONAL PRODUCTIVE
LIFE IN SELECTED POPULATION HOLSTEIN HERDS IN THE SLOVAK REPUBLIC
Eva STRAPÁKOVÁ, Anna TRAKOVICKÁ, Juraj CANDRÁK, Peter STRAPÁK, Zuzana RIECKA
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
The length of functional productive life of 8 714 Holstein cows in Slovakia (first calving from 1993 to 2008) was analysed using the Weibull
proportional hazard model. The percentage of right-censored data was 24.85 % for the analysed data set. Fixed effects: age at first calving,
herd, lactation number, class of milk production, and change in herd size, as well as two random effects: sire and herd-year-season were
included in the model. The relative risk of culling increased for low-production cows on first lactation, and for herds with decreasing size. The
animals aged at first calving over 850 days showed the highest relative risk, however this effect was negligible. The variance of sires was 0.02,
and herd-year-season 0.138. The heritability of the length of functional productive life was 0.053.
Key words: functional productive life, Holstein cows, survival analysis
Najfrekventovanejšie metódy rozpracované pre odhad
genetických parametrov a plemenných hodnôt dĺţky
funkčného produkčného veku sú proporcionálne hazardné
modely. Podľa Vukasinovicovej (1997) v analýze preţiteľnosti
nepoznáme všetky riziká, pri ktorých dochádza k zmenám
v stáde, preto sú postavené na hazardnej funkcii, ktorá meria
riziko vyradenia jedinca v čase t. Hazardná funkcia ja
popísaná ako produkt východiskovej hazardnej funkcie, ktorá
je závislá len od času t a exponenciálnej funkcie náhodných
vplyvov, ktoré pôsobia na dĺţku ţivota.
Dĺţku funkčného produkčného ţivota kráv normandského
plemena analyzoval Ducrocq (1994) pomocou 7 Weibull
hazardných modelov, do ktorých postupne zaraďoval faktory
na spresnenie štatistického modelu. Do modelov zahrnul aj 2
náhodné efekty stádo-rok a otec a odhadol ich varianciu.
Genetickým hodnotením dĺţky funkčného produkčného veku
v španielskej holštajnsko-frízskej populácii sa zaoberali aj
Chirinos et al. (2007). Efekty poradie x štádium laktácie,
zmena veľkosti stáda, mlieko, tuk a bielkoviny boli preukazné
a mali vplyv na riziko vyradenia kráv. Pri veku pri prvom
otelení zistili relatívne nízky vplyv na dĺţku funkčného
produkčného ţivota.
Mészáros (2008) hodnotil vplyv poradia a štádia laktácie,
relatívnej produkcie mlieka, veku pri prvom otelení, zmeny
veľkosti stáda a genetický efekt otca a otca matky
pinzgauských kráv na Slovensku. Najvyššie riziko vyradenia
vykazovali kravy s nízkou produkciou mlieka, vysokým vekom
pri prvom otelení a kravy zaradené do stád s vysokým
medziročným poklesom počtu plemenníc.
Podľa Roxström et al. (2003) štádium laktácie je efekt,
ktorý vystihuje riziko vyraďovania kráv v rámci laktácie.
Vyraďovanie je intenzívnejšie počas laktácie z dôvodu nízkej
produkcie za podmienky, ţe plemennica nie je gravidná.
Všeobecne platí, ţe intenzívnejšia selekcia kráv zameraná na
mliekovú úţitkovosť sa vykonáva pri niţších laktáciách. Riziko
vyradenia narastá so stúpajúcim vekom kráv.
Analýza preţiteľnosti umoţņuje vyjadrenie miery
genetického vplyvu otca rôznymi spôsobmi, napríklad
relatívne riziko vyradenia, očakávané % dcér ţijúcich po
danom počte laktácií alebo očakávaná dĺţka produkčného
ţivota (Caraviello et al., 2004). Koeficient heritability vyjadruje
podiel odhadnutej genetickej variancie otcov na celkovej
variancii náhodných vplyvov prodstredia (Back a Lidauer,
2007).
Cieľom práce bolo odhadnúť genetické parametre dĺţky
funkčného produkčného veku kráv holštajnského plemena
a stanoviť riziká vyradenia kráv v závislosti od úrovní
jednotlivých faktorov zaradených do modelu.
Materiál a metódy
Materiál tvorila databáza 8714 kráv holštajnského plemena
z náhodne vybraných 3 podnikov v Slovenskej republike
(tab. 1).
Záznamy spĺņali nasledovné podmienky:
- kravy prvý krát otelené v rokoch 1993 – 2008
- známy otec a otec matky
- vek pri prvom otelení 670 – 1200 dní
69
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Počet kráv a býkov v hodnotených stádach
Počet kráv (1)
Počet záznamov (2)
Sprava cenzurované záznamy (3)
Počet býkov-otcov (4)
Celkový počet býkov v rodokmeņoch (5)
Table 1
8714
10544
2165 (24,85 %)
290
860
Number of cows and sires in evaluated herds
(1) number of cows, (2) number of records, (3)
right censored records, (4) number of sires, (5)
total number of sires in pedigree
Dĺţka funkčného produkčného ţivota bola definovaná ako
počet dní od prvého otelenia do vyradenia. Záznamy
o kravách, ktoré na konci analyzovaného obdobia
(31.12.2008) neboli vyradené, boli povaţované za
cenzurované (24,85 %) (tab. 2).
Tabuľka 2
Dĺţka funkčného produkčného veku pre
cenzurované a necenzurované záznamy
Dĺţka funkčného
produkčného veku
(1)
Minimum (dni) (2)
Maximum (dni) (3)
Priemer (dni) (4)
Table 2
Cenzurované
záznamy (5)
n = 2165
(24,85 %)
178
5801
817
Necenzurované
záznamy (6)
n = 6549
(75,15 %)
97
4622
955
Length of functional productive life for
censored and uncensored records
(1) length of functional productive life, (2)
minimum (days), (3) maximum (days), (4)
average, (5) censored records, (6) uncensored
records
Vplyv faktorov na dĺţku funkčného produkčného veku sme
odhadli Weibull modelom:
Pre výpočet koeficienta heritability sme pouţili vzťah podľa
Yazdiho et al. (2002):
h2 = 4*σ2s / (σ2s + σ2sro + 1/p)
kde:
σ2s – variancia otcov
σ2sro – variancia efektu stádo-rok-sezóna
p – podiel necenzurovaných kráv
Výsledky a diskusia
Základná funkcia preţiteľnosti všetkých kráv analyzovaná Cox
modelom predstavovala odhadnutú preţiteľnosť kráv, ktoré by
dosiahli určitý vek po prvom otelení a ich vyradenie by nebolo
ovplyvnené faktormi zvaţovanými v modeli (graf 1). Priemerná
dĺţka funkčného produkčného veku všetkých kráv dosiahla
885 dní.
1
0,8
S0(t)
Tabuľka 1
sron – náhodný, kombinovaný, časovo závislý efekt stádo-roksezóna s 2 sezónami telenia apríl – september a október –
marec (n = 88)
oteco – náhodný efekt otca
0,6
0,4
0,2
0
1
301
601
901
1201 1501 1801
Dni po prvom otelení(1)
Graf 1
Funkcia preţiteľnosti S0(t) kráv holštajnského
plemena
Estimated baseline survivor function S0(t) for
holstein cows
(1) days after first calving
Graph 1
10
8
λ0(t)
- 5 dcér na býka
- minimálne 10 otelených kráv v stáde za rok.
Z databázy boli vyradené chybné záznamy dátumov
narodenia, vyradenia, prípadne dátumov pri prvom otelení. V
takto upravenej databáze sme analyzovali súbor vyradených
a ţijúcich kráv na prvej a druhej laktácii.
Dáta boli spracované softvérom Survival Kit V3.12
(Ducrocq a Sölkner, 2000).
6
4
2
λ(t) = λ0(t) * exp{veki + stj + plk + uztrl + zmm + sron + oteco}
0
kde:
λ0(t) – Weibull východisková hazardná funkcia s odhadnutým
parametrom ρ = 2,03
veki – fixný efekt veku pri prvom otelení (i = 5)
stj – fixný efekt stáda (j = 3)
plk – fixný, časovo závislý efekt poradia laktácie (k = 2)
uztrl – časovo závislý efekt triedy mliekovej úţitkovosti (l = 5)
zmm – časovo závislý efekt zmeny veľkosti stáda (m = 3)
70
1
301
601
901
1201 1501 1801
Dni po prvom otelení(1)
Graf 2
Graph 2
Východisková hazardná funkcia
λ0(t) kráv
holštajnského plemena
Baseline hazard function λ 0(t) for holstein cows
Tabuľka 3
Odhad genetických parametrov
Variancia otcov (1)
Gamma pre stádo-rok-sezóna (2)
Variancia efektu stádo-rok-sezóna (3)
Heritabilita (4)
Table 3
0,02
7,717
0,138
0,053
Genetic parameters estimation
(1) sire variance, (2) gamma for herd-yearseason, (3) herd-year-season variance, (4)
heritability
Relatívne riziko vyradenia predstavuje podiel medzi
odhadnutým rizikom vyradenia určitej skupiny zvierat (určitej
triedy efektu) a referenčnej skupiny, ktorá má riziko vyradenia
1. V našom prípade je to skupina s najvyšším počtom
necenzurovaných záznamov.
Hoci mal vek pri prvom otelení len nepatrný podiel na
celkovej variancii, zistili sme, ţe s narastajúcim vekom pri
prvom otelení stúpa aj riziko vyradenia kráv. Najvyššie bolo
pri kravách, ktoré sa prvýkrát otelili v intervale od 1031 do
1200 dní, čo predstavovalo 1,175 krát vyššie riziko vyradenia
oproti referenčnej skupine (graf 3). Chirinos et al. (2007) zistili,
ţe vek pri prvom otelení nemal zásadný vplyv na vyraďovanie
kráv, ale pri kravách otelených vo veku nad 31 mesiacov (930
dní) malo riziko vyradenia prudšie stúpajúcu tendenciu. Podľa
Mészárosa (2008) kravy otelené po 1283 dni mali 19,5 %
vyššie riziko vyradenia oproti referenčnej skupine.
Pravdepodobným dôvodom podľa autora boli problémy so
zabrezávaním, prípadne iné reprodukčné poruchy a následne
ťaţké pôrody a rôzne popôrodné ťaţkosti.
1,2
1,15
1,1
1,05
1
0,95
670-760
761-850
851-940 941-1030
10311200
Vek pri prvom otelení (dni)(1)
Graf 3
Relatívne riziko vyradenia podľa veku pri prvom
otelení
Relative culling risk by age at first calving
(1) age at first calving (days)
Graph 3
Pri hodnotení dvoch laktácií z výsledkov logicky vyplýva,
ţe riziko vyradenia kráv na prvej laktácii je vyššie 1,55 krát
oproti druhej laktácii (graf 4). Mészáros (2008) zistil najvyššie
riziko vyraďovania na 1. laktácii, aţ 4 x vyššie oproti
referenčnej skupine základni. Pri selekcii zvierat na lepšie
produkčné a reprodukčné vlastnosti po prvej laktácii ide o tzv.
dobrovoľné vyraďovanie chovateľom, ktorý si ponechá kravy
schopné vyššej produkcie, venuje im vyššiu pozornosť
a vytvára tak pre ne lepšie chovateľské podmienky.
1,1
Relatívne
riziko vyradenia(2)
Odhadnuté riziko vyradenia kráv bolo vyjadrené
východiskovou hazardnou funkciou, v ktorej vyradenie
záviselo len od veku kráv. Riziko vyradenia kráv vo veku po
prvom otelení do 1800 dní (60 mesiacov) malo mierne
stúpajúcu tendenciu, pre staršie kravy toto riziko prudko
narástlo (graf 2).
Genetické parametre sme odhadli Weibull modelom, kde
variancia
otcov
predstavovala
0,02
a variancia
kombinovaného efektu stádo-rok-sezóna 0,138 (tab. 3).
Dosiahnutá heritabilita bola na relatívne nízkej úrovni 0,053,
čo bola porovnateľná hodnota s výsledkami Chirinos et al.
(2006), ktorí vypočítali heritabilitu dĺţky produkčného ţivota
pre holštajnsko-frízsku populáciu v troch regiónoch
Španielska (0,048 aţ 0,074), resp. Backa a Lidauera (2007),
ktorí v hodnotení dlhovekosti ayrshirskych kráv vo Fínsku
zistili koeficient heritability 0,05 a van der Linde et al. (2007)
v Holandsku 0,096. Vyššiu hodnotu heritability (0,13)
publikovali Caraviello et al. (2004) pri holštajnskom plemene
v severo-západnom regióne USA, resp. Roxström et al.
(2003) 0,135 pri mliekových plemenách vo Švédsku.
Relatívne riziko vyradenia
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
1
0,9
0,8
0,7
0,6
1
2
Poradie laktácie(1)
Graf 4
Graph 4
Relatívne riziko vyradenia podľa poradia laktácie
Relative culling risk by lactation numbers
(1) parity, (2) relative culling risk
Kravy s nízkou produkciou sú vo vyššom riziku vyradenia
ako vysokoprodukčné kravy. Dojnice, ktoré dosiahli mliekovú
úţitkovosť -2 štandardné odchýlky oproti priemeru stáda, boli
v 2,213 krát vyššom riziku vyradenia ako kravy, ktoré dosiahli
mliekovú úţitkovosť v intervale priemer stáda – 1*štandardná
odchýlka. Najniţšiu mieru rizika vykazovali kravy zaradené do
skupiny priemer stáda + 2*štandardná odchýlka, 1,41 krát
niţšiu oproti referenčnej skupine kráv (graf 5). Podľa
Ducrocqa (1994), kravy s najniţšou mliekovou úţitkovosťou
boli 3 – 4 krát vo vyššom riziku vyradenia, ako kravy
71
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
s najvyššou produkciou. K podobným záverom dospel aj
Mészáros (2008) pri pinzgauskom plemene na Slovensku
a Chirinos et al. (2007) pri holštajnsko-frízskej populácii
v Španielsku.
Relatívne
riziko vyradenia
2,5
2
1,5
1
0,5
1
2
3
4
5
Triedy mliekovej úžitkovosti(1)
Graf 5
Graph 5
Relatívne riziko vyradenia podľa zaradenia
do tried mliekovej úţitkovosti
Relative culling risk by milk classes
(1) milk classes
Pri zmene veľkosti stáda referenčnú skupinu tvorila
skupina 2 (medziročný nárast od 0 do +50 %). V prvej skupine
zvierat s medziročným poklesom v stádach aţ do 70 % sme
zaznamenali najvyššiu mieru rizika vyradenia a to aţ 1,1 krát
vyššiu ako pri referenčnej skupine (graf 6). Mészáros (2008)
pri pinzgauskom plemene na Slovensku vypočítal, ţe
v stádach, kde nastal medziročný pokles 20 – 50 % bolo riziko
vyradenia kráv 2 krát vyššie oproti stabilným stádam, čo
potvrdzujú aj výsledky Chirinosa et al. (2007), ktorí zistili, ţe
riziko vyradenia kráv bolo vyššie v stádach s medziročným
poklesom počtu zvierat viac ako 20 %.
1,15
Relatívne
riziko vyradenia
1,1
1,05
1
0,95
0,9
0,85
<-70 - 0 %)
<0 - +50 %)
50 % a viac
Zmena veľkosti stáda(1)
Graf 6
Graph 6
72
Relatívne riziko vyradenia podľa zmeny
veľkosti stáda
Relative culling risk by change in herd size
(1) change in herd size
Súhrn
Pomocou Weibull proporcionálneho hazardného modelu sme
analyzovali dĺţku funkčného produkčného veku 8714 kráv
holštajnského plemena na Slovensku, ktoré sa prvý krát otelili
v rokoch 1993 aţ 2008. Sprava cenzurované záznamy tvorili
24,85 % kráv. Do modelu boli zaradené fixné efekty – vek pri
prvom otelení, počet laktácií, triedy pre mliekovú
produkciu, zmena veľkosti stáda a dva náhodné efekty otec
a stádo-rok-sezóna. Relatívne riziko vyradenia sa zvyšovalo
pre kravy s nízkou produkciou na prvej laktácii a pre stáda
s medziročným poklesom počtu kráv. Zvieratá s vekom pri
prvom otelení nad 850 dní boli vo vysokom riziku vyradenia,
hoci tento efekt bol zanedbateľný. Variancie otcov a efektu
stádo-rok-sezóna boli na úrovni 0,02 a 0,138. Koeficient
heritability dĺţky funkčného produkčného veku kráv dosiahol
hodnotu 0,053.
Kľúčové slová: funkčný produkčný vek, holštajnské plemeno,
analýza preţiteľnosti
Tato publikácia bola vytvorená realizáciou projektu
„Excelentné centrum ochrany a vyuţívania agrobiodiverzity“,
na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj
financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja“
a projektov VEGA 1/0061/10 Genetické hodnotenie produkcie
a kvality mäsa v špeciálnych odvetviach ţivočíšnej výroby
a VEGA 1/0769/09 Genetické hodnotenie plodnosti
hovädzieho dobytka.
Literatúra
BACK, P. – LIDAUER, M. 2007. Longevity evaluation in
Finland: Stability of evaluations and estimation of genetic
parameters. In Bulletin no. 37, Proceedings of the Interbull
Meeting, Dublin, 2007, p. 208–211.
CARAVIELLO, D.Z. – WEIGEL, K.A. – GIANOLA, D. 2004.
Prediction of longevity breeding values for US Holstein sires
using survival analysis methodology. In J. Dairy Sci., 87,
2004, p. 3518-3525.
CHIRINOS, Z. – CARABANO, M.J. – HERNÁNDEZ, D. 2007.
Genetic evaluation of length of productive life in the Spanish
Holstein-Friesian population : Model validation and genetic
estimation. In Livestock Science, 106, 2007, p. 120-131.
DUCROCQ, V. 1994. Statistical Analysis of Length of
Productive Life for Dairy Cows of the Normande Breed. In J.
Dairy Sci., 77, 1994, p. 855-866
DUCROCQ, V. – SÖLKNER, J. 2000. The Survival Kit V3.12 :
User´s manual. 2000, 79 p.
MÉSZÁROS, G. 2008. Analýza faktorov ovplyvņujúcich
dlhovekosť kráv slovenského pinzgauského plemena.
Dizertačná práca. 2008, 122 s.
ROXSTRÖM, A. – DUCROCQ, V. – STRANDBERG, E. 2003.
Survival analysis of longevity in dairy cattle on lactation basis.
In Genet. Sel. Evol., 35, 2003, p. 305-318.
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
VAN DER LINDE, C. – HARBERS, A.G.F. – DE JONG, G.
2007. From functional to productive longevity in the
Netherlands. In Bulletin no. 37, Proceedings of the Interbull
meeting, Dublin, 2007, p. 203–207.
VUKASINOVIC, N. – MOLL, J. – KÜNZI, N. 1997. Analysis of
Productive Life in Swiss Brown Cattle. In J. Dairy Sci., 80,
1997, p. 2372-2579.
YAZDI, M.H. – VISSCHER, P.M. – DUCROCQ, V. et al. 2002.
Heritability, reliability of genetic evaluations and response to
selection in proportional hazard models. In J. Dairy Sci., 85,
2002, p. 1563-1577.
Kontaktná adresa:
Ing. Eva Strapáková, Katedra genetiky a plemenárskej
biológie Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, Tr.
A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, e-mail:[email protected]
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 73-76
DISTRIBÚCIA GENETICKÝCH VZDIALENOSTÍ V SKUPINÁCH ZVIERAT S ROZDIELNYM
KOEFICIENTOM PRÍBUZNOSTI
DISTRIBUTION OF GENETIC DISTANCE WITHIN GROUPS WITH DIFFERENT RELATIONSHIP
COEFFICIENT
Radoslav ŢIDEK, Radovan KASARDA
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
DNA-based molecular markers have a very high polymorphism level, and they have been successfully used for evaluation of genetic diversity
and variation in breeding programmes with an impact on the level of genetic conservation schemes. The aim of the presented study was to
provide information on the genetic structure in the Pinzgau cattle in Slovakia, based on polymorphism of 61 monovalent sera. The genetic
distance was computed for all possible combinations between 777 animals. The obtained genetic distances were pooled according to the
relationship coefficient. The average genetic distance decreased from 0.225 (in the group with RXY between 0 and 0.125) to 0.147 (the group
with RXY between 0.375 and 0.5). The distribution of the genetic distance formed specific distribution curve. The average value of the genetic
distance could be used to analyse small population with no pedigree information.
Key words: genetic distance, genetic marker, relationship coefficient
Evaluations of traditional breeding traits such as yield, type
and morphology have little power to detect small changes in
the genetic variation of populations. Blood group genetics and
DNA-based molecular markers have a very high
polymorphism level and have been successfully used for
evaluation of genetic diversity and variation in breeding
programs and to access the level of genetic conservation
schemes (Almeida et al., 2000).
At the beginning of this century, animal geneticists have
studied the importance of blood group genetics in livestock
species for parentage verification purpose. The antigenic
moiety/determinant detected by a mono-specific reagent is
termed as a blood group factor or the specificity and is
encoded by a single gene. A group of factors coded by linked
genes occurs as a unit and is termed as a blood group system
those on an individual chromosome are referred to as a
phenogroup. Phenogroups can vary occasionally through
recombination (Usha et al., 1996).
Pinzgau cattle belong to endangered breeds entering in
1994 watch list of FAO (DAD-IS, 2009). Pinzgau cattle are
mountain, traditionally dual-purpose breed (Kadlecik et al.,
2004). Increase of inbreeding in small, endangered population
is one of the important criterions in evaluation risk state of
given breed. Population is endangered if increase of
inbreeding in population is more than 1 % per generation
(Bodó, 1992). From different sources is known negative
impact of inbreeding on production and reproduction traits
trough increased risk of inbreeding depression. Software
specifically developed for the analysis of large pedigrees to
estimate inbreeding coefficients was presented by Boichard et
al. (1997). This software, specifically developed for the
analysis of large pedigrees (tens of thousands of subjects), is
73
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
a set of independent programs written in F77, to calculate
probabilities of gene origin, relationship and inbreeding
coefficient, and to characterize the quality of pedigree
information and also pedigree manipulation (Aulchenko et al.,
2004). Gutierréz et al. (2009) issued last version of ENDOG
software. Primary functions carried out by ENDOG are the
computation of the individual inbreeding (F) (Wright, 1931)
and additional parameters useful for complex pedigree
analysis. SAS software offer tools for calculation of
coefficients of co-ancestry, coefficient of relationship
(covariance) and coefficient of inbreeding (SAS, 2002).
Aim of the present study was to provide information on the
genetic structure in Pinzgau cattle in Slovakia based on
polymorphism of 61 monovalent sera (A2, Z´, B, G1, G2, K, I1,
I2 , O1, O2, P2, Q2, T1, Y1, Y2, A´1, A´2, B´, D´, E´1, E´2, E´3, G´,
I´, J´1, J´2, K´, O´, P´, Q´, Y´, B´´, G´´, I´´, J´´, C1, C2, E, R1, R2,
W, X1, X2, C´, L´, C´´, F, V, J1, L, M, S1, S2, U, H´´, U´, U´´, Z,
R´, S´, T´) used for identification of polymorphism in blood
group systems. Blood groups sera and microsatellite markers
used for parentage testing are internationally organized and
there are many international genetic markers suitable for
global low cost population analysis.
Aim of this study was to show how to use present
database of genetic markers for population analysis as
perspective outline for genetic evaluation in commercial herds
and estimation of genetic relationship in populations when
pedigree information is missing.
Material and methods
Purebred cows of Pinzgau cattle originated from Slovakia
were analyzed. The blood samples of 777 cows were
analyzed for the polymorphism 61 monovalent sera (A2, Z´, B,
G1, G2, K, I1, I2 , O1, O2, P2, Q2, T1, Y1, Y2, A´1, A´2, B´, D´, E´1,
E´2, E´3, G´, I´, J´1, J´2, K´, O´, P´, Q´, Y´, B´´, G´´, I´´, J´´, C1,
C2, E, R1, R2, W, X1, X2, C´, L´, C´´, F, V, J1, L, M, S1, S2, U,
H´´, U´, U´´, Z, R´, S´, T´). Genotypes of selected animals
were provided by Breeding services of Slovak Republic and
published by Zidek et al. (2008). Matrix of genetic distances
between all individuals was computed according to Nei (1972)
using POWERMARKER 3.23 (Liu and Muse, 2003). Genetic
distance and relationship coefficient was computed for all
combinations of 777 selected animals. Pedigree data were
provided by Breeding services of Slovak Republic.
Coefficients of relationship (RXY - covariance coefficient
between parents) has been calculated using proc inbreed
under SAS (2002) V 9.1.3 software. The inbreeding coefficient
of an individual (FX) is the probability that the pair of alleles
carried by the gametes that produced it is identical by
descent. The inbreeding coefficient of an individual is equal to
the co-ancestry between its parents resp. half of parents
relationship coefficient to calculate the inbreeding coefficient
and the relationship coefficients the degree of relationship by
descent between the two parents are used (Falconer and
Mackay, 1996). Data has been pooled to four categories
according to inbreeding coefficient and described statistically.
74
Results and discussion
Selected population of 777 purebred cows of Slovak Pinzgau
breed was analyzed using genetic markers and traditional
pedigree analysis. For each two individual genetic distance
based on blood groups polymorphism and relationship
coefficient based on pedigree analysis were computed.
Pedigree file of Pinzgau first generation cows consisted
parental information maximum to fourth generation.
Completeness of pedigrees in first generation was 96 % or 93
% on sire resp. dam site of pedigree. Completeness of
pedigrees in second generation decreased to 38 % resp. 37 %
from which 67 % of animals had known parents. Animal of
fourth generation without pedigree information available were
assigned as base animals. Kadlecik et al. (2007) analysed
complexity of pedigrees in parental generations of purebred
Pinzgau cattle population by proportion of known parents.
Table 1
Structure of Slovak Pinzgau breed based on
genetic distances
Relationship
<=0.125
coefficient
Mean of
genetic
0.225651
distance (1)
Standard
0.062575
Dev. (2)
Sample
0.003916
Variance (3)
Kurtosis (4) -0.06813
Skewness
0.115196
(5)
293870
Count (6)
P-value (7)
0.00016
>0.125
<=0.25
>0.25
<=0.375
>0.375
<=0.5
0.189561
0.169636
0.147388
0.062773
0.064953
0.060601
0.00394
0.004219
0.003673
-0.24649
-0.41675
0.217872
0.097841
0.165458
0.373899
6557
621
428
0.001074
0.003616
0.004065
Tabuľka 1 Štruktúra populácie slovenského pinzgauského
plemena podľa genetických vzdialeností
(1) priemerná genetická vzdialenosť, (2)
smerodajná odchýlka, (3) rozptyl, (4) šikmosť, (5)
špicatosť, (6) počet, (7) hodnota P
They observed comparable average completeness of
pedigrees by dams from 44.86 % to 86.95 % by generations.
Paternal generations presented high complexity of pedigree
information (over 98 %). As we can see in table 1 all
computed genetic distances were pooled according to
relationship coefficient to four clusters.
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
range between 0.08 and 0.28. This fact causes the shift of
average genetic distance to value 0.169.
Picture 1
Obrázok 1
Distribution of genetic distance in first group
(relationship coefficient up to 0.125)
Distribúcia genetických vzdialeností v prvej
skupine (RXY ≤ 0,125)
The first group represented couples with no relationship to
0.125 of relationship coefficient. Distribution of genetic
distance in this group is showed on picture 1. Even when
relationship coefficient of analyzed individuals is low, average
genetic distance is 0.225. More than 5% of individuals were in
range between 0.16 and 0.3. These results points to fact that
in outbreed population are many genetically similar individual
with similar markers and genes. Second group contains
couples with relationship coefficient in range between 0.125
and 0.25. In this group is marked decrease of couples with
genetic distance around 0.28 and increase of individuals with
genetic distance around 0.1 and 0.2. Range for individuals
with more than 5 % representation was spread to 0.1 to 0.3.
Average genetic distance was also shift to lower value
(0.189), which represents increase of global gene similarities
in this group. Third group represent couples with relationship
coefficient between 0.25 and 0.375.
Picture 3
Obrázok 3
Picture 4 represents the fourth group with relationship
coefficient between 0.375 and 0.5. There were no individuals
with higher RXY coefficient than 0.5. Distribution of genetic
distance between highly related animals shows two similar
peaks. These peaks bounds individuals with genetic distance
between 0.1 and 0.2. Average genetic distance in fourth group
was 0.147, which represents the smallest value of genetic
distance in all groups.
Picture 4
Obrázok 4
Picture 2
Obrázok 2
Distribution of genetic distance in second
group (relationship coefficient 0.125 - 0.25)
Distribúcia genetických vzdialeností v druhej
skupine (0,125> RXY ≤ 0,25)
Distribution of genetic distance in third group
(relationship coefficient 0.25 - 0.375)
Distribúcia genetických vzdialeností v tretej
skupine (0,25> RXY ≤ 0,375)
Distribution of genetic distance in fourth group
(relationship coefficient 0.375 - 0.5)
Distribúcia genetických vzdialeností v štvrtej
skupine (0,375> RXY ≤ 0,5)
As shown on graphs, there is an option how to analyse
population graphically according to genetic distance with
aspect to relationship coefficient. Distribution of genetic
distance could be a tool suitable for population analysis and
for breeding value evaluation.
Distribution of genetic distance in this group is presented
on picture 3. Increase of individuals with genetic distance
around 0,1 (13 %) and decrease of genetic distance around
0.2 (16 %) is marked. More than 5 % of individuals were in
75
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Conclusion
Selected population of 777 purebred cows of Slovak Pinzgau
breed was analyzed using genetic markers and traditional
pedigree analysis. For each two individual genetic distance
based on blood groups polymorphism and relationship
coefficient based on pedigree analysis were computed.
Average genetic distance decreased from 0.225 in (group with
Rxy between 0 and 0.125) to 0.147 (group with Rxy between
0.375 and 0.5). Distribution of genetic distance was presented
with specific distribution curve. According to statistical analysis
we conclude no correlation between separately calculated
genetic distance and relationship coefficient based on
pedigree analysis. This fact is based on different philosophy
between genetic testing and relationship coefficient
calculation. Certain trend is marked only between separated
subpopulations selected according relationship coefficient.
Results also shows that closely related individuals could be
genetically different and unrelated individuals could be
genetically close. Genetic markers could be powerful tool in
breeding value estimation because of their ability to highlight
parts of chromosomes, and trace them across population.
Average value of genetic distance could be the way, how to
analyse small population with no pedigree information.
Súhrn
DNA markéry majú pomerne vysoký polymorfizmus sú
úspešne vyuţívané pre hodnotenie genetickej diverzity a
variability v šľachtiteľských programoch s dosahom na úroveņ
genetických schéme konzervovania. Cieľom prezentovanej
štúdie bolo prezentovať informácie o genetickej štruktúre
pinzgauského plemena na Slovensku na podklade
polymorfizmu 61 monovalentých sér. Genetická vzdialenosť
bola odhadnutá pre všetky kombinácie 777 zvierat. Zistené
genetické vzdialenosti boli zdruţené do skupín podľa
koeficienta príbuznosti zvierat. Priemerná geneticko
vzdialenosť sa zniţovala z 0,225 (skupina s RXY od 0 do
0,125) aţ na 0,147 (skupina s RXY od 0,375 do 0,5).
Genetické vzdialenosti prezentovali špecifickou distribučnú
krivku. Priemerná genetická vzdialenosť môţe byť nástrojom
pre analýzu malých populácii bez známych rodokmeņových
informácií.
Kľúčové slová: genetická vzdialenosť, genetický markér,
koeficient príbuznosti
This work is presented under financial support of project
VEGA 1/0046/10 and Centre of excellence for preservation
and utilisation of genetic resources ECOVA and ECOVAplus.
76
References
FALCONER, D.S. – MACKAY, T.F.C. 1996. Introduction to
Quantitative Genetics, Fourth Edition, London: Longman.
SAS 9.1, 2002, SAS Institute Inc., Cary, NC, USA.
KADLEČÍK, O. – KASARDA, R. – MÉSZÁROS, G. – ŢITNÝ,
J. – VAVRÍŠINOVÁ, K. 2007. Pedigree analysis of purebreed
Pinzgau population. Acta fytotechnica et zootechnica (online),
10, 2, 29-32pp.
WRIGHT S. 1931. Evolution in mendelian populations.
Genetics, 16, 97-59 pp.
GUTIERRÉZ, J. P. – GOYACHE, F. – CERVANTES, I. 2009.
ENDOG 4.6 A Computer Program for Monitoring Genetic
Variability of Populations Using Pedigree Information (User’s
Guide), 39 pp.
AULCHENKO, Y. et al. 2004. RN List, version 2.0, 54 pp.
BODÓ, I. 1992. Monitoring Animal Genetic Resources and
criteria for priority order of endangered breeds. In: The
management of global animal genetic resources, Prceedings
of an FAO expert consultation, Rome, Italy, 91-107 pp.
BOICHARD, D. – MAIGNEL, L. – VERRIER, E. 1997. The
value of using probabilities of gene origin to measure genetic
variability in a population. Genet. Sel. Evol 29, 5-23 pp.
DAD-IS 2009. Domestic Animal Diversity Information System
by FAO. on–line: http://dad.fao.org/
KADLEČÍK, O. – SWALVE, H. – LEDERER, J. – GROSU, H.
2004. Development of dual – purpose Pinzgau cattle.128 pp.
ISBN 80-8069-439-7.
LIU K. – MUSE S. V. 2005. PowerMarker: Integrated analysis
environment for genetic marker data. Bioinformatics. 21:21282129.
ŢIDEK, R. – JAKABOVÁ, D. – TRANDŢÍK, J. – BULECA, J. jr.
– JAKAB, F. – MASSÁNYI, P. – ZÖLDÁG, L.2008.
Comparison of microsatellite and blood group diversity among
different genotypes of cattle. In Acta Veterinaria Hungarica. Buadapest : Akadémiai Kiadó, 2008. ISSN 0236-6290, 2008,
vol. 56, no. 3, s. 323-333.
Kontaktná adresa:
Ing. Radoslav Ţidek, PhD., Slovenská poľnohospodárska
univerzita v Nitre, Katedra hygieny a bezpečnosti potravín, Tr.
A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, Slovenská republika
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 77-79
HODNOTENIE FREKVENCIE HAPLOTYPOV OVČIEHO PRNP GÉNU V SUBPOPULÁCII OVIEC
PLEMENA VALAŠKA NA SLOVENSKU
EVALUATION OF HAPLOTYPE FREQUENCIES OF OVINE PRNP GENE IN SUBPOPULATION
OF VALACHIAN BREED IN SLOVAKIA
Dušan VAŠÍČEK, Miroslav BAUER, Marta ORAVCOVÁ, Katarína VAŠÍČKOVÁ
Animal Production Research Centre Nitra, Slovak Republic
Amino acid polymorphisms in the ovine prion protein gene at codons 136, 154, and 171 affect the susceptibility of sheep to scrapie, a naturally
occuring form of transmissible spongioform encephalopathy (TSE). The aim of this work was to evaluate the frequencies of PrP polymorphisms
at codons 136 (A/V), 154 (R/H), and 171 (Q/R/H) in the subpopulation of autochthonous sheep of Valachian breed, which belongs to
endagered sheep breeds in Slovakia. Genotyping was performed by the PCR-PIRA method. The most frequent haplotype was ARR (65.7 %),
the frequency of other haplotypes was much lower; ARQ (22.9 %), AHQ (0 %), ARH (10 %), VRQ (1.4 %). Accordingly, also the genotype
ARR/ARR (51.7 %) was the most frequent, while the genotypes ARR/ARQ (25.7 %), ARQ/ARQ (8.57 %), ARH/ARH (8.57 %), ARQ/ARH (2.86
%), and ARR/VRQ (2.86 %) showed lower frequency. All genotyped rams were the ARR/ARR genotype. No other possible haplotypes and
genotypes were detected in the analysed animals.
Key words: genotyping; haplotype, ovine; PCR; scrapie
The resistance or susceptibility of sheep to scrapie, a natural
occuring form of transmissible spongioform encephalopathy
(TSE) seems to be influenced by polymorphism in the prion
protein (PrP) gene (PRNP) linked to the variations at codons
136, 154 and 171 (Hunter, 1997). Polymorhism at these
codons is the basis for the marker-assisted breeding of sheep
for decreased scrapie susceptibility in many countries.
Consequently PrP genotypes had been divided into risk
groups used in breeding programmes. Prion protein
polymorphisms in some autochthonous European sheep
breeds was evaluated by Lühken et al. (2008). Margetin et al.
(2006) reported the allele frequencies of PrP gene in the
purebreeds of sheeps kept in Slovakia. The aim of this work
was to evaluate frequencies of PrP polymorphisms at codons
136 (A/V), 154 (R/H) and 171 (Q/R/H) in subpopulation of
autochthonous sheep of Valachian breed which is endangered
sheep breed in Slovakia (Rural Development Programme of
the Slovak Republic 2007-2013).
Material and methods
PrP genotype for all samples used in this work was
determined according Vasickova and Vasicek (2010) with
some modifications. Blood samples (35) were obtained from 4
breeding rams and 31 ewes of Valachian breed subpopulation
from region Severné Podpoľanie. The samples were analyzed
for the amino acids encoded at positions 136 (A/V), 154 (R/H)
and 171 (Q/R/H) of the PrP using PCR – primer introduced
restriction analysis (PCR – PIRA).
Genomic DNA from whole blood samples was isloated using
NucleoSpin Blood kit (Macherey-Nagel, Germany) For PCR,
2µl of DNA was used. The touch-down PCR conditions (PTC200 DNA Engine; MJ Research) were 94°C for 2 min, 4 cycles
of 94°C for 20 s, 64°C for 30 s (-0.5°C per cycle), 72°C for 30
s, 31 cycles of 94°C for 20 s, 62°C for 30 s, 72°C for 30 s with
an final extension at 72°C for 5 min, in 1x Colorless GoTaq
Flexi buffer with final concentration of 1.5 mM MgCl2 0.4 µM
of forward and reverse primer, 250 µM dNTPs, 1U GoTaq
DNA Polymerase (Promega) in total volume of 50µl.
Two different PCR fragments of 530bp were amplified
using the same forward primer PRP_F: 5'-CAC ATA GGC
AGT TGG ATC CTG GTT CTC-3', which is nucleotide 22290
to 22316 of GenBank sequence U67922 and with a modified
reverse primer PRP_QR: 5'-TCA TGC ACA AAG TTG TTC
TGG TTc agA TA-3' corresponding to nucleotides 22819 to
22791 of GenBank sequence U67922 and creating an artificial
restriction site for AlwN I when the codon CAG for glutamine
occurs at position 171. The other modified reverse primer
PRP_RR: 5'-TCA TGC ACA AAG TTG TTC TGG TTA CTA
TAt-3' corresponding to nucleotides 22819 to 22790 of
GenBank sequence U67922 and creating an artificial
restriction site for BspD I in the case of the codon CGA for
arginine at position 171.The mismatching bases are lower
case bold typed.
PCR product (5-10µl) was digested with appropriate
restriction enzyme (New England Biolabs, 5 U per sample) at
least 4 hour at 37°C or overnight. PCR fragment amplified
with PRP_F and PRP_QR primers was digested with
restriction enzyme AlwN I for analyze codon 171 for
77
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
glutamine. PCR product obtained with PRP_F and PRP_RR
primers was double digested with restriction enzymes BspD
I and BspH I simultaneously. In both fragments, the codon for
valine at position 136 and for histidine at position 154 form
restriction sites for BspH I. In the case of the codon CGA for
arginine at position 171, primer introduced restriction site is
created for BspD I restriction enzyme.
The digested DNA was electrophoretically separated on
3.5% agarose gels containing Gel-Red (Biotium) at 15V/cm in
10mM lithium borate buffer, pH 8.0. The products were
visualized under UV light and photographed using a GDS
8000 (UVP) camera.
Results and discussion
The PCR resulted in amplification of 530 bp long fragments of
ovine prion gene covering all analysed codons. Identification
of different alleles was done by restriction digestion and
subsequent agarose gel electrophoresis according Vasickova
and Vasicek (2010).
We have found four different PrP haplotypes in the
investigated subpopulation. The frequencies of PrP
haplotypes and genotypes are summarized in Table 1.
Table 1
Frequencies (%) of PrP haplotypes and genotypes
(codons 136, 154 and 171)
Haplotype (1)
ARR
ARQ
AHQ
ARH
VRQ
Total
Frequency (%) (2)
35
65.7
22.9
––––
10
1.4
100
n
18
9
––––
––––
3
––––
––––
––––
1
3
1
35
Frequency (%)
51.4
25.7
––––
––––
8.57
––––
––––
––––
2.86
8.57
2.86
99.96
35
Genotype (3)
ARR/ARR
ARR/ARQ
ARR/AHQ
ARR/ARH
ARQ/ARQ
AHQ/ARQ
AHQ/AHQ
AHQ/ARH
ARQ/ARH
ARH/ARH
ARR/VRQ
Total
Tabuľka 1
n
Frekvencie (%) PrP haplotypov a genotypov
(kodóny 136, 154 and 171)
(1) haplotyp, (2) frekvencia (%), (3) genotyp
Margetin et al. (2006) reported first results of PrP
haplotype frequencies, ARR 51.7 %, AHQ 8.6 %, ARH 0 %,
ARQ 31 % and VRQ 8.6 % in 29 analysed Valachian sheeps.
In our study we did not detected AHQ haplotype but the
frequency of ARH haplotype was 10 % in analysed
subpopulation. The most frequent haplotype was ARR
(65.7 %), the frequency of other haplotypes was much lower;
ARQ (22.9 %). AHQ (0 %), ARH (10 %), VRQ (1.4 %).
Accordingly, also genotype ARR/ARR (51.7 %) was the most
frequent while genotypes ARR/ARQ (25.7 %), ARQ/ARQ
(8.57 %), ARH/ARH (8.57 %), ARQ/ARH (2.86 %) ARR/VRQ
(2.86 %) showed lower frequency. All genotyped rams
showed ARR/ARR genotype. No other possible haplotype and
genotype were detected in analysed animals. The ARQ/ARQ
genotype is more frequent in scrapie affected sheep breeds
kept in Slovakia. Scrapie affected Valachian sheep has not
been detected in Slovakia since March 2003 (according web
site http://www.svssr.sk/, accessed in July 2010) of State
Veterinary and Food Administration of Slovak Republic.
Therefore Valachian breed seems to be scrapie-free in
Slovakia. The PrP haplotype and genotype frequencies
obtained in this study will change in the future, mainly due to
breeding programms for scrapie resistance, but also due to
further selection activities. It should be taken into account that
due to the limited sample numbers , changes in PrP haplotype
and genotype frequencies might occur if larger number of
animals per breed would be sampled.
It has been observed that the PrP genotype ARR/ARR
does not confer resistance and the PrP haplotype VRQ is not
associated with a high susceptibility to the so-called atypical
strains of scrapie (Moum et al., 2005; Lühken et al., 2007;
Saunders et al., 2006). As a consequence, the lately adoped
regulation No. 727/2007 of the European Community offers
different policies for scrapie-affected sheep flocks on the basis
of the scrapie type. However, breeding for the PrP haplotype
ARR – while avoiding inbreeding – is the best way to omit
culling of sheep in the case of classical ovine scrapie.
Súhrn
Polymorfizmus aminokyselín ovčieho priónového génu
v kodónoch136, 154 a 171 ovplyvņuje citlivosť oviec ku
skrapie, ktorá je prirodzene sa vyskytujúcou prenosnou
špongioformnou encefalopatiou (TSE). Cieľom tejto práce
bolo zhodnotiť frekvencie PrP polymorfizmov v kodónoch 136
(A/V), 154 (R/H) and 171 (Q/R/H) u subpopulácie
autochtónneho plemena valaška, ktorá patrí k ohrozeným
plemenám oviec na Slovesku. Genotypovanie bolo
uskutočnené metódou PCR-PIRA. Halotyp s najvyššou
frekvenciou bol ARR (65.7%), ARQ (22.9%), AHQ (0%), ARH
(10%), VRQ (1.4%). Genotyp ARR/ARR (51.7%) mal
najvyššiu frekvenciu, ARR/ARQ (25.7%), ARQ/ARQ (8.57%),
ARH/ARH (8.57%), ARQ/ARH (2.86%) ARR/VRQ (2.86%).
Všetky genotypované barany mali ARR/ARR genotyp. Ţiadne
iné moţné haplotypy a genotypy neboli u analyzovaných
zvierat detekované.
Klúčové slová: genotypovanie, haplotyp, ovca, PCR, skrapie
78
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
This article was written during realization of the project"
MARKERY no. 26220220033" supported by the Operational
Programme Research and Development funded from the
European Regional Development Fund.
References
HUNTER, N. 1997. PrP genetics in sheep and the
applications for scrapie and BSE. In: Trends Microbiol., 1997,
8, p. 331-334.
LÜHKEN, G. – BUSCHMANN, A. – GROSCHUP, M. H. –
ERHARDT, G. 2004. Prion protein allele A136 H154Q171 is
associated with high susceptibility to scrapie in purebred and
crossbred German Merinoland sheep. In: Arch. Virol., 2004, 8,
p. 1571-1580.
LÜHKEN, G. – BUSCHMANN, A. – BRANDT, H. – EIDEN, M.
– GROSCHUP, M.H. – ERHARDT, G. 2007. Epidemiological
and genetical differences between classical and atypical
scrapie cases. In: Vet. Res. 2007, 38, p. 65–80.
LÜHKEN, G. – LIPSKY, S. – PETER, CH. – ERHARDT, G.
2008. Prion protein polymorphisms in autochthonous
European sheep breeds in respect to scrapie eradication in
affected flocks. In: Small Ruminant Res., 75, 2008, p. 43-47.
MARGETÍN, M. – DÚBRAVSKÁ, J. – SMIRGA, R. – SRPOŅ,
P. – MATTA, M. 2006. Allele frequency of PrP gene in the
purebreeds of sheeps keptin Slovakia. In: Acta fytotechnica et
zootechnica – Special, 2006, p. 45-47.
MOUM, T. - OLSAKER, I. - HOPP, P. - MOLDAL, T. VALHEIM, M. - MOUM, T. - BENESTAD, S.L. 2005.
Polymorphisms at codons 141 and 154 in the ovine prion
protein gene are associated with scrapie Nor98 cases. In: J.
Gen. Virol., 2005, 86, p. 231–235.
SAUNDERS, G.C. - CAWTHRAW, S. - MOUNTJOY, S.J. HOPE, J. - WINDL, O. 2006. PrP genotypes of atypical
scrapie cases in Great Britain. In: J. Gen. Virol., 2006, 87, p.
3141–3149.
VAŠÍČKOVÁ, K.- VAŠÍČEK, D. 2010. Detection of ovine prion
protein polymorphism in codons 136, 154 and 171 by PCRprimer introduced restriction analysis. In: Slovak J. Anim. Sci.,
43, 2010, p. 40 – 44.
Contact addres:
Ing. Dušan Vašíček, PhD., Animal Production Research
Centre Nitra, Department of Genetics and Animal
Reproduction, Hlohovecka 2, 951 41 Luzianky, Slovak
Republic, [email protected]
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
79
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 80-83
PRODUKCIA MÄSA HOLŠTAJNSKÝCH TELIAT
MEAT PRODUCTION IN HOLSTEIN CALVES
Klára VAVRIŠÍNOVÁ, Ondřej BUČKO, Peter HAŠČÍK, Juraj ČUBOŅ, Branislav BOBČEK,
Ondrej DEBRECÉNI, Juraj PETRÁK
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitra
The meat yield of Holstein breed calves (male, 6 heads) was observed. The aim was to reach 150 kg live weight at slaughter. The feeding up
to the weaning: a milk replacer and a concentrated mixture; the feeding after the weaning: a concentrated mixture and hay. The average age at
slaughter in the group of animals was 143 days. The average daily gain from the birth to slaughter was 825.91 g. The weight of carcass from
73.50 to 86.50 kg was recorded. The average carcass yield was 51.43 %. The average rate of kidney fat was 0.82 %. The average quantity of
round meat (boneless) was 8.28 kg. The MLD area was 29.97 cm2. The pH 24 hours post-mortem was 5.86, and the color (Specol 525 nm)
12.68 %, or 43.85 (Conica Minolta). The percentage of the drip loss water was 0.68.
Key words: veal, Holstein breed, growth, carcass value, meat quality
Mäso teliat podľa mnohých autorov (Skřivanová et al., 1999;
Krása et al., 1995; Friedli a Baumann, 2007 a ďalší) má veľmi
dobrú skladbu jatočného tela, hlavne tukovej a bielkovinovej
zloţky.
Obsahuje
najviac
hlavných
esenciálnych
aminokyselín. Moran et al. (1988) sledovali mäsovú úţitkovosť
býčkov holštajnského plemena. Býčky dostávali 8 l
plnotučného mlieka (resp. mliečnu kŕmnu zmes), sójovú
múčku a koncentrované krmivo (od 8. do 16. týţdņa). Vo veku
12 – 16 týţdņov boli teľatá porazené. Mäso teliat kŕmených
sójovou múčkou malo vyššie zastúpenie nenasýtených
mastných kyselín. Teľatá kŕmené plnotučným mliekom mali
viac nasýtených mastných kyselín. Sójová múčka však
redukovala ukazovatele rastu. Mäsovou úţitkovosťou teliat
holštajnských býčkov (12 ks) zaoberali aj Falta a Chládek.
(2008). Teľatá boli ustajnené a vykrmované za rovnakých
podmienok na báze jadrovej štartérovej zmesi a prídavku 1 l
mlieka ráno a 1 l večer. Hmotnosť jatočne upraveného tela
(JUT) v teplom stave bola v priemere 102,5 kg pri veku od 3,8
do 5 mesiacov. Najvyššie (preukazné) korelácie boli zistené
pre vzťahy medzi hmotnosťou JUT a nasledujúcimi časťami
JUT: krk (r = 0,92), plece (r = 0,90) a stehno bez kosti
(r = 0,99), vysoké koeficienty korelácie ďalej pre vysokú
roštenku (r = 0,79), nízku roštenku (r = 0,83) a pre sviečkovú
(r = 0,66). Boli zistené štatisticky preukazné (p<0,01) korelácie
medzi vekom (r = 0,69), ţivou hmotností pred poráţkou (r =
0,97), a hmotnosťou P.P. JUT. Tento fakt poukazuje na
faktory, ktoré ovplyvņujú hmotnosť JUT a tým aj podiel
výsekových častí teliat a sú priamo ovplyvniteľné chovateľom.
So vzrastajúcou hmotnosťou JUT rástla aj hmotnosť
výsekových partií, čo potvrdili aj vysoké hodnoty koeficientov
korelácie. Viacerí autori upozorņujú na fakt, ţe býčky
holštajnského plemena, ktoré nie sú určení na plemenitbu je
moţné najvýhodnejšie vyuţiť na výrobu mäsa, ale nie do
80
vysokých hmotností (Waldman et al., 1971, Kahoun et al.,
1988, Antal, 1990). Upozorņujú na fakt, ţe zvieratá tohto
plemena netučnejú cca do hmotnosti 225 kg a preto je moţné
zabezpečiť produkciu teľacieho mäsa vhodnej kvality aj
prostredníctvom teliat. Skřivanová et al. (1999) uviedla
nasledovnú nutričnú hodnotu mäsa teliat z mliečneho výkrmu:
ţivá hmotnosť vo veku 111,4 dní bola 141,4 kg, jatočná
výťaţnosť 58,6 %, hmotnosť pravej polovice 41,5 kg,
hmotnosť výsekových častí: plece bez kosti 3,3 kg, stehno
bez kosti 10,0 kg, obsah bielkovín v MLD (g.kg-1) 206,3, tuku
(g.kg-1) 7,3, cholesterolu (g.kg-1) 0,52 a energetická hodnota
(MJ.kg-1) 3,73. Technologické vlastnosti uvedenej vzorky boli
nasledovné: farba mäsa v % remisie 31,8, odkvapkaná voda
za 24 hod. 2,6 a 48 hod. 5,4 %, pH za 24 hod. 5,48.
Šubrt et al. (2007) zistili pri rôznych spôsoboch výţivy
u jednotlivých kategórií dobytka nasledovné hodnoty farby
mäsa: býky: L*(%) 34,40-37,20, a* (%) 10,29-12,67, b* (%)
7,83-10,36; jalovice: L*(%) 36,11-38,69, a* (%) 10,95-13,907,
b* (%) 9,00-11,59; volky: L*(%) 35,38-37,15, a* (%) 10,9112,88, b* (%) 8,23-10,00.
Materiál a metódy
Cieľom práce bolo analyzovať ukazovatele
úţitkovosti teliat holštajnského plemena.
mäsovej
Bol uskutočnený prevádzkový pokus, do ktorého bolo
zaradených 6 býčkov holštajnského plemena. Počas obdobia
mliečnej výţivy (60 dní) boli teľatá ustajnené individuálne
a základom kŕmenia bola mliečna kŕmna zmes (zloţenie:
sušená srvátka 37,0 %, sušená srvátka čiastočne odcukrená
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
28,0 %, rastlinný olej palmový, kokosový, repkový 16,7 %,
pšeničný glutén 7,0 %, hroznový cukor 3,0 %, sójový
bielkovinový koncentrát 2,3 %, sušený mliečny albumín 2,0 %,
premix 4,0 %) a jadrová kŕmna zmes – štartér (deklarované
akostné znaky v 1 kg: NL 190,0 g, NEL 7,0 MJ, vláknina 45,7
g, tuk 42,8 g, popol 33 g, minerálne látky a vitamíny).
Ustajnenie po odstave bolo realizované v skupinových
vonkajších búdach a kŕmené boli jadrovým krmivom a senom.
Cieľovým parametrom bolo dosiahnutie 150 kg priemernej
ţivej hmotnosti pri poráţkach.
Boli sledované nasledovné ukazovatele: ţivá hmotnosť
(ŢH) pri narodení (kg), ţivá hmotnosť pri odstave (kg),
priemerné denné prírastky (PDP, g) počas sledovaného
obdobia. Jatočnú rozrábku sme uskutočnili 24 hodín po zabití
zvierat. Kvalitatívne ukazovatele sme zisťovali na vzorke
mäsa odobranej z MLD. Percentuálny podiel voľnej vody sme
zisťovali odkvapkávaním. Hodnoty pH (hodinu a 24 hod. po
zabití) sme zisťovali pomocou vpichovej elektródy a pH metra
Titan χ (Sentron, Holandsko). Farbu mäsa sme sledovali na
čerstvom reze meraním percenta remisie pri 525 nm na
prístroji Spekol 11 s remisným nástavcom R45/0 a tieţ
prístrojom spectrofotometer Conica Minolta CM 2600 D.
Plocha MLD bola stanovená na reze na úrovni 10.
hrudníkového stavca planimetricky.
Výsledky a diskusia
podmienkach dosiahli celoţivotný priemerný denný prírastok
825,91 g. Vyšší prírastok dosiahli zvieratá v období od
odstavu do konca výkrmu, oproti obdobiu od narodenia do
odstavu. Niektorí autori (Krása et al., 1995; Antal, 1990) vo
svojich prácach konštatujú, ţe toto plemeno v raných štádiách
je schopné dosiahnuť prírastky aj cez 1000 g. Priemerný vek
pri odporazení bol u nami sledovanej skupiny zvierat 143 dní.
Skřivanová et al. (1999) uvádza vo výkrme mliečnych teliat, ţe
priemernú poráţkovú hmotnosť 141 kg dosiahli teľatá vo veku
114 dní, avšak pri kŕmení len mliečnymi kŕmnymi zmesami.
V tabuľkách 1 a 2 sú uvedené variačno – štatistické
ukazovatele jatočnej rozrábky. Hmotnosť jatočne upraveného
tela (JUT) bola zistená od 73,50 do 86,50 pri priemernej
jatočnej výťaţnosti 51,43 %. Antal et al. (1982) a Skřivanová
et al. (1999) zistili u mliečnych teliat vyššiu jatočnú výťaţnosť.
Podiel loja sa pohyboval od 0,14 % (črevný) do 0,82 %
(obličkový). Antal et al. (1982) uvádzajú hodnotu obličkového
loja u vykŕmených teliat 1,0-1,3 % Priemerná hmotnosť mäsa
stehna (bez kostí) bola zistená 8,28 kg. Oproti výsledkom
Skřivanovej et al. (1999) bola nami zistená maximálna
hodnota o 0,60 kg niţšia. Naopak zhodná s autormi bola
maximálna hodnota mäsa z pleca bez kostí. Hmotnosť
sviečkovice sa pohybovala od 0,66 do 0,76 kg. Plocha MLD
bola v priemere 29,97 cm2. V zhode s inými autormi (Antal et
al., 1982; Antal, 1990) je moţné konštatovať, ţe vykŕmené
teľatá majú niţšiu jatočnú výťaţnosť a menej vnútorného loja
oproti dospelému hovädziemu dobytku.
V tabuľke 1 sú uvedené variačno – štatistické ukazovatele
býčkov plemena holštajn. V beţných prevádzkových
Tabuľka 1
Ukazovatele výkrmu
Ukazovateľ
ŢH pri narodení
(1)
ŢH pri odstave
(2)
x
s
v
min
max
38,07
3,13
8,21
34,10
42,00
82,65
7,16
8,67
74,30
90,40
PDP od
narodenia do
odstavu (3)
780,18
100,82
12,92
612,70
864,29
ŢH pri
poráţkach (4)
PDP od odstavu
po poráţky (5)
155,00
8,17
5,27
140,50
164,00
860,03
98,07
11,40
757,83
1008,14
PDP
celoţivotný
(6)
825,91
32,72
3,96
783,46
877,70
Table 1
Fattening traits
(1) live weight at birth, (2) live weight at weaning, (3) average daily gain at weaning, (4) live weight at
slaughter, (5) average daily gain at slaughter, (6) average daily gain long life
Tabuľka 2
Jatočné ukazovatele
Ukazovateľ
x
s
v
min
max
Table 2
Hmotnosť JUT (1) Jatočná výťaţnosť Podiel bachorového Podiel črevného
Podiel obličkového
(kg)
(2) (%)
loja (3)
loja (4)
loja (5)
79,67
51,43
0,66
0,14
0,82
5,24
2,72
0,29
0,05
0,31
6,58
5,28
44,61
34,72
37,26
73,50
48,88
0,31
0,06
0,57
86,50
55,81
1,08
0,18
1,37
Carcass traits
(1) carcass weight, (2) carcass yield, (3) rumen fat rate, (4) guts fat rate, (5) kidney fat rate
81
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Tabuľka 3
Ukazovateľ
x
s
v
min
max
Table 3
Hmotnosť vybraných jatočných častí
Stehno bez kosti
(1) (kg)
8,28
0,66
7,98
7,74
9,40
Roštenka (2) (kg)
Sviečkovica (3) (kg)
1,54
0,19
12,30
1,24
1,77
0,71
0,04
5,36
0,66
0,76
pH1
pH24
% odkvapkanej vody (1)
x
s
v
min
max
6,18
0,09
1,40
6,02
6,27
5,86
0,06
0,96
5,77
5,94
0,68
0,18
27,00
0,36
0,86
% remisie (2)
(specol, 525
nm)
12,68
0,73
5,76
11,90
13,80
Farba mäsa (3) (fotospektrometer)
L*(D65)
a*(D65)
b*(D65)
43,85
2,04
4,65
40,96
47,02
5,54
2,61
47,04
2,58
9,00
10,03
1,32
13,17
8,99
11,77
Qualitative Traits
(1) drip water loss, (2) remission, (3) meat color
Súhrn
V práci sme analyzovali mäsovú úţitkovosť teliat
holštajnského plemena (býčky, 6 ks). Kŕmenie bolo
zabezpečené mliečnou kŕmnou zmesou, jadrovým krmivom
a po odstave aj senom. Cieľom bolo dosiahnuť 150 kg ţivú
hmotnosť pri zabití. Priemerný vek pri zabití bol u sledovanej
skupiny zvierat 143 dní. Celoţivotný priemerný denný
prírastok bol zistený 825,91 g. Hmotnosť jatočného tela sa
pohybovala od 73,50 do 86,50 kg. Jatočná výťaţnosť bola
51,43 %. Percento obličkového loja predstavovalo 0,82 %.
Priemerné mnoţstvo mäsa zo stehna bez kosti bolo zistené
8,28 kg. Plocha MLD bola zistená 29,97 cm2. Hodnota pH 24
hodín po zabití bola zistená 5,86 a farba (specol) 12,68 %,
resp. 43,85 (Minolta). Percento odkvapkanej vody bolo 0,68.
Na základe zistených výsledkov je moţné konštatovať, ţe je
to vhodný produkt na zabezpečenie takmer absentujúceho
mnoţstva teľacieho mäsa na našom trhu.
Kľúčové slová: teľatá, plemeno holštajn, výkrm, jatočná
hodnota, kvalita mäsa
82
hodnota farby bola zistená vyššia, ako uvádzajú v práci Šubrt
et al. (2007), hodnota a* (červené spektrum) bola oproti
výsledkom uvedených autorov niţšia a hodnota b* (ţlté
spektrum) bola v podstave zhodná.
Kvalitatívne ukazovatele
Ukazovateľ
Table 4
Plocha MLD (5)
(cm2)
29,97
9,69
32,32
16,00
38,50
Weight of selected carcass sections
(1) ham boneless, (2) entrecote, (3) sirloin, (4) shoulder, (5) MLD area
Z kvalitatívnych ukazovateľov (tab. 4) je moţné
konštatovať, ţe mäso bolo mierne suchšie (napr. aj oproti
výsledkom Skřivanovej et al., 1999). Hodnoty pH a farby
poukazujú na mäso bez kvalitatívnych odchýliek. Celková
Tabuľka 4
Plece bez kosti (4)
(kg)
2,96
0,20
6,70
2,77
3,28
Tento článok, bol vytvorený realizáciou projektu „Excelentné
centrum ochrany a vyuţívania agrobiodiverzity Plus,
Operačný program: 2620002 OP Výskum a vývoj, kód ITMS
projektu: 26220120032“, na základe podpory operačného
programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu
regionálneho rozvoja a za podpory grantu VEGA 1/0575/10.
Literatúra
ANTAL, J. – BULLA, J. – GABRIŠ, J. – JEDLIČKA, J. et al.
1982. Výroba hovädzieho mäsa. Vyd. Príroda Bratislava,
1982, č. publ. 5087, 224 s.
ANTAL, J. 1990. Racionálna výroba teľacieho mäsa. In: Náš
chov, 50, 1990, č. 5, s. 198-199.
FALTA, D. – CHLÁDEK, G. 2008. Vliv hmotnosti JUT na podíl
jednotlivých výsekových částí telat-býčkŧ holštýnského
plemene skotu. In Filipčík, R. - Král, V. Šlechtění na masnou
uţitkovost a aktuální otázky produkce jatečných zvířat. 1. vyd.
Rapotín: MZLU v Brně, Asociace chovatelŧ masných plemen
Rapotín, Agrovýzkum Rapotín s.r.o., 2008, s. 111-114. ISBN
978-80-903143-8-2.
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
FRIEDLI, R. – BAUMANN, W. 2007. Mit Kombimast Qualität
Erreichen. In: UFA – Revue, 6, 2007, s. 44-45.
KAHOUN, J. et al. 1988. Intenzifikace výroby jatečného skotu.
1. vyd. Praha, SZN, 1988, 256 s.
KRÁSA, A. – ZEMAN, L. – LOSSMANN, J. et al. 1995. Výkrm
skotu do niţích poráţkových hmotností. In: Studijní informace,
UZPI Praha, č. 4, 1995, 34 s., ISSN 0862-3562.
MORAN, J.B. – GAUNT, G. – SINCLAIR, A.J. 1988. Growth,
carcass and meat quality in veal calves fed diets based on
wholemilk and milk replacers. In: Aust. Soc. Animal Prod.,
1988, 17, 254-257.
SKŘIVANOVÁ, V. – LAŠTOVKOVÁ, J. – KLEIN, P. – ŠIMÁK,
P. 1999. Systémy mléčného výkrmu telat. In: Metodiky pro
zemědělskou praxi, UZPI MZ ČR Praha, č. 10, 1999, 39 s.
ISBN80-7271-035-4.
ŠUBRT, J. – BJELKA, M. – FILIPČÍK, R. – HOMOLA, M. –
SIMEONOVÁ, J. 2007. Kvalita hovězího masa v rŧzných
systémech výkrmu. In: Výkrm skotu a nové metody hodnocení
konzervovaných krmív. Sb. příspěvkŧ z mezinár. Semináře
Pohořelice, 2007, s.48-60, ISBN 978-80-903142-9-0.
WALDMAN, R.C. – TYLER, W.J. – BRUNGARDT, V.H. 1971.
Changes in the carcass composition of Holstein steers
associated with ration energy. In: J. Anim. Sci. 32, 1971, 4, p.
611-619.
Kontaktná adresa:
Ing. Klára Vavrišínová, PhD., Katedra špeciálnej zootechniky,
FAPZ, SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 83-85
KVALITA VAJEC ČESKÉ SLEPICE
QUALITY OF EGGS OF CZECH HEN
Vladimíra CHARVÁTOVÁ, Eva TŦMOVÁ
Česká zemědělská univerzita v Praze
Genetic resources are an important part of biodiversity which contribute to expand the diversity of products for human
consumption, but may also contribute to improving the quality of the product. The aim of the study was to evaluate quality of
eggs of Czech hen, which since 1992 included in the genetic resources of the Czech Republic. The experiment was evaluated
total of 235 eggs from 66 hens housed in conventional cages and on litter, 20-64 weeks of age. The results showed that the
housing system significantly affected the proportion of yolk, shell thickness and Haughovy units. Eggs laid in cages had a higher
quality of albumen and yolk, respectively Haughovy units and eggs laid on litter had higher egg weight and improved shell
quality.
Key words: egg weight, quality of yolk, quality of albumen, eggshell, Czech hen
Kvalita vajec je proměnlivý ukazatel ovlivněný mnoha faktory,
zejména genotypem. Výrazné rozdíly jsou patrné zejména
mezi hybridními kombinacemi, vyšlechtěnými na maximální
snášku vajec a pŧvodními plemeny slepic. Většina pŧvodních
plemen je zdrojem široké škály genŧ, které mohou být vyuţity
ve šlechtění zvířat, zatímco komerční genotypy jsou zaloţeny
na úzké bázi. Tento příspěvek hodnotil kvalitu vajec nosnic
České slepice, která je od roku 1992 zařazena mezi genové
zdroje. V roce 2009 bylo v České republice v genových
zdrojích evidováno 22 kohoutŧ a 276 slepic se snáškou 160
vajec a prŧměrnou hmotností vajec 57,45 g (Mátlová et al.,
2010). Základními ukazateli kvality vajec je jejich hmotnost
a podíly jednotlivých částí vejce. Vnitřní kvalita je dána
Haughovými jednotkami, které závisí na výšce bílku
a hmotnosti vejce. Kvalita skořápky se hodnotí podle její
pevnosti a tloušťky. Při hodnocení kvality vajec hrají
významnou roli systémy ustájení a také interakce mezi
jednotlivými parametry.
83
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Materiál a metody
Do pokusu bylo zařazeno 66 Českých slepic v období 20 – 64
týdnŧ věku. Porovnávaly se konvenční klece a podestýlka.
V klecích Eurovent bylo celkem 36 slepic. V jedné kleci byly
ustájeny 3 nosnice a kaţdá měla k dispozici plochu 550 cm2.
Na podestýlce bylo celkem 30 slepic, rozdělených na
3 skupiny po 10 nosnicích. Na jeden m2 připadalo 7 slepic.
Slepice v obou systémech ustájení byly krmeny komerčním
typem krmné směsi N1 (176 g hrubé vlákniny, 11,6 MJ ME
a 33 g Ca/kg krmiva) od 20. do 40. týdne věku a krmnou
směsí N2 (154 g hrubé vlákniny, 11,6 MJ ME a 36 g Ca/kg
krmiva) od 41. do 64. týdne věku. Napájení a krmení bylo
zajištěno ad libitum. Po celý pokus se vyuţíval světelný reţim
s 16 hodinami světla, kdy se rozsvěcelo ve 3:00 h ráno.
Analyzována byla všechna vejce snesená od kaţdé
nosnice ve 28-denním intervalu vţdy dva dny za sebou
(celkem 235 vajec). Vejce byla váţena a pevnost skořápky
změřena destruktivní metodou na přístroji QC-SPA (TSS
England). Výška bílku a Haughovy jednotky byly hodnoceny
přístrojem QCH (TSS England). Haughovy jednotky byly
automaticky spočítány systémem zaloţeným na hmotnosti
vejce a výšce hustého bílku (Haugh, 1937). Dále byla
zjišťována hmotnost jednotlivých částí vejce a jejich podíly.
Hmotnost skořápky byla zaznamenána aţ po jejím vysušení.
Tloušťka skořápky byla hodnocena mikrometrem QCT (TSS
England).
Získané hodnoty byly statisticky zpracovány programem
SAS a pro vyhodnocení výsledných hodnot ukazatelŧ kvality
vajec byla pouţita metoda ANOVA. Rozdíly mezi skupinami
byly porovnány t-testem.
Výsledky a diskuse
Z tabulky 1 je patrné, ţe v hmotnosti vajec nebyly rozdíly
v závislosti na ustájení. Zjištěné hmotnosti vajec České
slepice jsou niţší neţ například u hybridních kombinací (ISA
hnědá 62,02 g; Pištěková et al., 2006).
U podílu ţloutku jsme zaznamenali prŧkazný vliv systému
ustájení, vyšších hodnot (27,7 %) bylo dosaţeno v klecích.
Vyšší podíl ţloutku u vajec z klecí uvádí i van den Brand et al.
(2004). Podíl ţloutku vajec České slepice byl vyšší například
v porovnání s podílem ţloutku ISA hnědá, který zjistili Tŧmová
a Ebeid (2005). U procentuálního podílu bílku a skořápky jsme
zaznamenali vyšší hodnoty u vajec snesených na podestýlce
(57,9 % a 11,6 %), coţ koresponduje s údaji van den Branda
et al. (2004), kteří udávají také tyto hodnoty vyšší na
podestýlce. Při porovnání podílu bílku a skořápky České
slepice v práci Tŧmové a Charvátové (2010) jsme zjistili, ţe
vejce v našem sledování měla tyto podíly vyšší. Pevnost
skořápky, jako nejvýznamnější parametr kvality vajec, nebyl
prŧkazně ovlivněn systémem ustájení. Tloušťka skořápky byla
prŧkazně vyšší u vajec snesených na podestýlce. Z výsledkŧ
je patrné, ţe vejce České slepice z podestýlky měla pevnější
a silnější skořápku neţ vejce z klecového chovu. Také
Tŧmová et al. (2009) zjistili vyšší kvalitu skořápky (vyšší
84
pevnost a tloušťka) vajec z podestýlky. Pevnost skořápky
České slepice byla v tomto pokusu niţší neţ v našem
předchozím sledování, ale vyšší neţ u zdrobnělé vyandotky
(Tŧmová a Charvátová, 2010).
Tabulka 1
Vybrané ukazatelé kvality vajec ve vztahu
k systému ustájení nosnic
Ukazatel
Systém ustájení (1)
Konvenční
Podestýlka
klec (2)
(3)
49,0
49,2
Hmotnost
vejce (5) (g)
Podíl
ţloutku (6)
(%)
Podíl bílku
(7) (%)
Podíl
skořápky (8)
(%)
Pevnost
skořápky
(9) (g/cm2)
Tloušťka
skořápky
(10) (mm)
Haughovy
jednotky
(11)
NS nesignifikantní
Table 1
Prŧkaznost
(4)
NS12
27,7a
25,4b
0,032
57,4
57,9
NS
11,3
11,6
NS
4158,0
4186,3
NS
0,31b
0,32a
0,006
78,8a
76,0b
0,016
Selected traits of egg quality according to housing
system of lying hens
(1) housing system, (2) conventional, (3) litter, (4)
significance, (5) egg weight, (6) share of yolk, (7)
share of white, (8) share of shell, (9) shell
strength, (10) shell thickness, (11) Haugh units,
(12) non-significant
Prŧkazný vliv systému ustájení jsme zaznamenali také
u Haughových jednotek, ukazatele kvality bílku. Vyšší hodnoty
(78,8) jsme zjistili u vajec z klecí, coţ poukazuje na vyšší
kvalitu bílku v klecích a souhlasí s výsledky Tŧmové a Ebeida
(2005). Vejce České slepice v našem sledování měla vyšší
hodnoty Haughových jednotek neţ Česká slepice v naší
předchozí práci Tŧmové a Charvátové (2010).
Závěr
Kvalita vajec je ovlivņována vnitřními i vnějšími faktory.
Z výsledkŧ pokusu jsou zřejmé rozdíly v kvalitě vajec
v závislosti na systému ustájení, kdy vyšší hmotnost vejce a
vyšší kvalita skořápky byly u vajec z podestýlky, zatímco
ukazatele kvality bílku a ţloutku byly vyšší u vajec z klecí.
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Souhrn
Genetické zdroje jsou významnou součástí biodiverzity,
mohou přispět k rozšíření rozmanitosti produktŧ pro lidskou
výţivu, ale mohou přispět i ke zlepšení kvality produktu. Cílem
práce bylo zhodnotit kvalitu vajec České slepice zlatě
kropenaté, která je od roku 1992 zařazena do genových
zdrojŧ České republiky. V pokusu bylo hodnoceno celkem 235
vajec od 66 nosnic ustájených v konvenčních klecích a na
podestýlce, ve věku 20 – 64 týdnŧ. Z výsledkŧ vyplývá, ţe
systém ustájení prŧkazně ovlivnil podíl ţloutku, tloušťku
skořápky a Haughovy jednotky. Vejce snesená v klecích měla
vyšší kvalitu ţloutku a bílku, resp. Haughovy jednotky a vejce
snesená na podestýlce měla vyšší hmotnost vajec a lepší
kvalitu skořápky.
Klíčová slova: hmotnost vejce, kvalita ţloutku, kvalita bílku,
skořápka, Česká slepice
Příspěvek byl vypracován v rámci řešení výzkumného záměru
MSM 604 607 0901a projektu NAZV QI 101 A 164.
Literatura
HAUGH, R.R. 1937. The Haugh Unit for measuring egg
quality. US Egg Poult. Mag., 43:552-555, 1937, p. 572-573.
MÁTLOVÁ, V. – STEJSKALOVÁ, E. – MACHANDER, V.
2010. Výroční zpráva Národního programu konzervace a
vyuţívání genetických zdrojŧ hospodářských zvířat a dalších
ţivočichŧ vyuţívaných pro výţivu, zemědělství a lesní
hospodářství. Kapitola Drŧbeţ. VÚŢV Uhříněves, 66 s.
PIŠTĚKOVÁ, V. – HOVORKA, M. – VEČEREK, V. –
STRAKOVÁ, E. – SUCHÝ, P. 2006. The quality comparison of
eggs laid by laying hens kept in battery cages and in a deep
litter system. Czech Journal of Animal Science, 51, 2006, p.
318-325.
TŦMOVÁ, E. – EBEID, T. 2005. Effect of time of oviposition
on egg quality characteristics in cages and in litter housing
systém. Czech Journal of Animal Science, 50, 2005, p. 129134.
TŦMOVÁ, E. – CHARVÁTOVÁ, V. 2010. Kvalita vajec slepic
vybraných plemen. Chovatel, 1, 2010, p. 44-45.
TŦMOVÁ, E. – SKŘIVAN, M. – ENGLMAIEROVÁ, M. – ZITA,
L. 2009. The effect of genotype, housing system and egg
collection time on egg quality in egg type hens. Czech Journal
of Animal Science, 54, 2009, p. 17-23.
VAN DEN BRAND, H. – PARMENTIER, H.K. – KEMP, B.
2004. Effects of housing system (outdoor vs cages) and age
of laying hens on egg characteristics. British Poultry Science,
45, 2004, p. 745-752.
Kontaktní adresa:
Ing. Vladimíra Charvátová, Česká zemědělská univerzita
v Praze, Fakulta agrobiologie, potravinových a přírodních
zdrojŧ, katedra speciální zootechniky, Kamýcká 129, 165 21
Praha 6-Suchdol, Česká republika, tel.: +420 224 383 051, email: [email protected]
85
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 86-89
ZMENY KONDÍCIE KRÁV POČAS PRVÝCH 100 DNÍ LAKTÁCIE
CHANGES IN BODY CONDITION OF COWS DURING THE FIRST 100 DAYS OF LACTATION
Eva HAZUCHOVÁ1, Radovan KASARDA1, Ondrej KADLEČÍK1, Peter BEKE1, Peter CHUDEJ3,
Ondřej BUČKO1, Ján BULECA2
1 Slovenská
2
poľnohospodárska univerzita v Nitre
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach
3 Alltech, s. r. o. Nitra
The aim of the research was to investigate the relationships among the body condition score, live weight, milk production, and the length of
lactation in highly productive Holstein dairy cattle; and the effect of a diet with non-protein nitrogen (NPN) Optigen (Alltech Inc., USA) content.
In total, 210 records of 30 dairy cows were used in the analyses. The experimental cows were fed by the same ration as those in the control
group, with the replacement of 1 kg.day-1 of vegetal protein (soybean meal and potentially other protein sources) by 100 g.day-1 of commercially
produced NPN source for ruminants. As it was expected, in the group of cows fed by NPN there was observed higher milk yield in the first 100
days, and an increase of body condition and BW in later lactation. The differences between both groups were analyzed by estimation of nonlinear fixed regression trend. Parity significantly (P<0.001) influenced the results, where the coefficients of determination varied between
22.45 % in BCS, or 22.67 % in M, and 32.23 % in BW.
Key words: Holstein, body condition, milk production, body weight
Skóre telesnej kondície (BCS) je subjektívna metóda
hodnotenia mnoţstva metabolizovateľnej energie tukových
a svalových zásob ţijúcich zvierat (Edmonson et al., 1989).
Najbeţnejšia metóda hodnotenia kondície je zaloţená na
vizuálnom hodnotení a hmatovom posúdení podkoţného tuku
v kaudálnej a dorzálnej oblasti. Hodnotenie BCS sa robí 5
bodovým systémom, 1 - podvýţiva, 3 - priemerná hodnota
a 5 - obezita (Waltner et al., 1993). Zmena BCS prvých pár
týţdņov laktácie môţe indikovať významnú metabolickú záťaţ
ako deficit energie, ktorá sa dopĺņa mobilizáciou telových
rezerv (Pryce et al., 2001). Ak počas vrcholu produkcie mlieka
sú poţiadavky na energiu vyššie ako jej prívod, krava/dojnica
mobilizuje svoje lipidové rezervy a chudne. Tento proces je
spojený s krivkou dennej produkcie mlieka, ktorá je takmer
presným opakom energetickej rovnováhy a krivky BCS
(Coffey et al., 2002, 2003). K negatívnej energetickej
rovnováhe najčastejšie dochádza počas prvých 2 týţdņov
laktácie a môţe mať vplyv na fyziologické funkcie, ktoré sú v
tomto období dôleţité pre koncepciu (Nebel et al., 1993).
Materiál a metódy
V práci sme hodnotili kondíciu kráv a jej vývoj počas laktácie.
Hodnotené zvieratá pochádzali z univerzitnej farmy
v Oponiciach. Zvieratá boli rozdelené do 2 skupín. V kaţdej
skupine bolo zaradených 15 kráv v rôznom štádiu laktácie.
Štúdia bola realizovaná v priebehu 3 mesiacov, pričom kaţdá
86
skupina mala rozdielne zloţenie kŕmnej dávky. Kravy
v kontrolnej skupine (C) boli kŕmené štandardnou kŕmnou
dávkou, ktorej zloţenie bolo: kukuričná siláţ 18 kg, lucernová
senáţ 10 kg, lúčne seno 1,5 kg, cukrovarské rezky 5 kg, DOP
7,5 kg, pivovarské mláto 5 kg. Kŕmna dávka bola
vybilancovaná na produkciu pribliţne 30-35 kg mlieka za deņ.
Kravy v pokusnej skupine (M) boli kŕmené rovnakým
pomerom ako kravy v kontrolnej skupine, pričom 1 kg. deņ -1
rastlinného proteínu (sójová múka a moţné iné proteínové
zdroje) bol nahradený 100 g. deņ-1 komerčným produktom pre
preţúvavce s obsahom nebielkovinového dusíka (NPN) –
Optigen (Alltech Inc., USA), kŕmna dávka bola dobilancovaná
objemovým krmivom.
Sledované parametre:
 Príjem krmiva dvakrát týţdenne
 Zvyšky krmiva dvakrát týţdenne
Vzorky krmiva boli odoberané dvakrát týţdenne,
zmrazené a pouţité pre analýzu. Hmotnosť a BCS boli
hodnotené pred ranným dojením jedenkrát týţdenne počas
nasledujúcich 3 mesiacov. BCS bolo stanovené palpačnou
metódou jednotlivých oblastí tela a hodnotené bolo
5 bodovým systémom, pričom 1 predstavuje vychudnuté
zviera a 5 obézne zviera. Získané údaje boli vyhodnotené
nelineárnou regresnou analýzou pouţitím softvéru SAS.
V tabuľke 1 a v tabuľke 2 sú uvádzané sledované znaky
zvierat na začiatku a na konci pokusu. V oboch skupinách sa
nachádzali zvieratá s rôznym poradím laktácie.
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Tabuľka 1
Sledované znaky zvierat na začiatku štúdie
Pokusná skupina (1)
Kontrolná skupina (2)
x
x
s
xmin
xmax
M (3) (kg)
17,62
4,77
4
25,6
BW (4) (kg)
596
59,07
465
692
BCS
3,03
0,61
1,75
4
DIM (5) (deņ)
44,73
30,41
16
102
M - produkcia mlieka, BW - telesná hmotnosť, DIM - počet dní laktácie
s
3,62
61,19
0,44
41,42
13,52
582,93
3
37,2
xmin
8,2
465
1,75
6
xmax
19
684
3,75
164
Table 1
The traits of animals at the beginning of study
(1) management group, (2) control group, (3) milk production, (4) body weight, (5) days in milk
Tabuľka 2
Sledované znaky zvierat na konci štúdie
Pokusná skupina (1)
x
M (3)(kg)
BW (4)
BCS
DIM (5)
Table 2
Tabuľka 3
15,87
612
3,38
86,73
s
5,1
50,15
0,37
30,41
Kontrolná skupina (2)
xmin
4
526
2,75
58
x
xmax
26,4
686
3,75
114
s
4,86
62,98
0,3
41,72
16,39
584.93
3,41
79,2
xmin
5
466
3
48
xmax
22,8
690
3,75
206
The traits of animals at the end of study
Percentuálny podiel zvierat v kontrolnej
skupine podľa poradia laktácie
kontrolná skupina (1)
poradie laktácie (2)
n (3)
1
2
2
9
3
2
5
1
6
1
%
13,33
60,00
13,33
6,67
6,67
V tabuľkách 3 a 4 je zobrazený percentuálny podiel zvierat
podľa poradia laktácie.
Výsledky a diskusia
Rozdiely medzi oboma skupinami boli hodnotené nelineárnou
fixnou regresnou analýzou. Vzťahy medzi jednotlivými
hodnotenými znakmi sú zobrazené v grafoch 1 – 3.
19
18
Table 3
Parity of cows in Control group
(1) control group, (2) lactation number, (3)
number of animals
17
16
15
Tabuľka 4
Percentuálny podiel zvierat v pokusnej
skupine podľa poradia laktácie
14
M kg (kontrola)
M kg (pokus)
13
pokusná skupina (1)
poradie laktácie
n (3)
(2)
1
1
2
6
3
5
4
1
7
2
Table 4
12
%
11
dĺžka laktácie/ length of lactation
6,67
40,00
33,33
6,67
13,33
10
0
5
10
15
20
25
30
35
40
45
50
55
60
65
70
75
80
85
90
95
100
♦ - management group, ∆- control group
Graf 1
Graph 1
Závislosť produkcie mlieka od štádia laktácie
Dependency of milk yield on lactation stage
Parity of cows in management group
(1) management group, (2) lactation number,
(3) number of animals
87
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
3,5
3,4
3,3
3,2
3,1
BCS (pokus)
BCS (kontrola)
3
dĺžka laktácie
2,9
0
5
10
Graf 2
Graph 2
15
20
25
30
35
40
45
50
55
60
65
70
75
80
85
90
95
Závislosť telesnej kondície od štádia laktácie
Dependency of body condition on stage of
lactation
700
650
600
550
ŽH kg (kontrola)
ŽH kg (pokus)
500
dĺžka laktácie
450
0
5
10
15
20
25
30
35
40
45
50
55
60
65
70
75
80
85
90
95
Graf 3
Závislosť telesnej hmotnosti od štádia laktácie
Graph 3 Dependency of body weight on stage of lactation
Poradie laktácie štatisticky významne (P < 0,001)
ovplyvnilo dosiahnuté výsledky, keď sa odhadnuté koeficienty
determinácie pohybovali od 22,45 % pre skóre za kondíciu
(BCS), resp. 22,67 % pre produkciu mlieka (M), do 32,23 %
ţivej hmotnosti (BW). Mesiac laktácie determinoval 6,34 (BW),
6,97 (BCS), resp. 12,96 % variability mliekovej úţitkovosti,
štatisticky významne iba pre produkciu mlieka. Zaradenie
zvierat do pokusnej resp. kontrolnej skupiny malo štatisticky
významný vplyv (P<0,001) na variabilitu BW (10,30 %).
Odhadnuté koeficienty determinácie pre BCS a produkciu
mlieka neboli štatisticky významné.
V skupine kráv kŕmených prídavkom NPN bola
pozorovaná vyššia produkcia mlieka prvých 100 dní laktácie.
Najvyšší rozdiel produkcie mlieka bol +2,2 kg.deņ-1, zistený na
konci druhého mesiaca laktácie.
Naše výsledky sú porovnateľné s výsledkami prác iných
autorov, v ktorých bol pozorovaný významný vplyv BCS
a štádia laktácie na produkciu mlieka. Telesná kondícia je
spojená so schopnosťou kráv produkovať mlieko, pri
zachovaní energetickej rovnováhy (Banos et al., 2004). Keďţe
zmeny v dennej produkcii mlieka počas laktácie a iných
fyziologických zmien, vrátane reprodukcie a gravidity
spôsobujú zmeny energetickej rovnováhy, okamţite dochádza
k zmenám BCS. Negatívna energetická bilancia vrcholí
pribliţne 3 mesiace po pôrode, čo zároveņ predstavuje
obdobie vrcholiacej produkcie mlieka (Coffey et al., 2003).
V rannej laktácii nastáva pokles BCS a k jeho obnove
dochádza v strednom aţ po neskorších štádiách laktácie.
Porovnateľné výsledky sme pozorovali v kontrolnej skupine,
88
pričom v pokusnej skupine nenastal pokles BCS. BCS ma
konci laktácie je rovnaké ako na začiatku laktácie (Waltner et
al., 1993).
Pokles BCS od otelenia po bod s najniţším BCS má
významný vplyv na produkciu mlieka, ktorá sa tieţ odráţa
v zmenách telesnej hmotnosti. Roche et al. (2009) poukazuje
na to, ţe zmeny v BCS medzi otelením a bodom s najniţším
BCS sú lineárne spojené so všetkými 3 parametrami
laktačného profilu, takţe pri vyšších stratách BCS po otelení
dochádza k zvýšeniu mnoţstva produkcie mlieka aţ po
dosiahnutie vrcholu laktačnej krivky ale tieţ dochádza
k zníţeniu perzistencie laktácie. Zvýšenie jedného faktora,
ktorý prispieva k celkovej produkcii mlieka (napr. vyššia
laktačná krivka), zatiaľ čo pokles ďalšieho (napr. perzistencia
laktácie) by mohlo potenciálne vyplývať z nelineárneho vzťahu
medzi zmenami v BCS po otelení a produkcie mlieka počas
laktácie. Medzi BCS a produkciou mlieka je negatívna
korelácia, teda všeobecne platí, ţe kravy s vysokou
produkciou mlieka majú niţšie BCS (Pryce et al., 2001).
Perzistencia laktácie sa zhoršuje v závislosti od telesnej
hmotnosti, zatiaľ čo produkcia mlieka na vrchole laktačnej
krivky sa zvyšuje so stúpajúcou telesnou hmotnosťou. Vyšší
rozsah zmien ţivej hmotnosti od otelenia po bod najniţšej
ţivej hmotnosti je spájaný s vysokým laktačným profilom,
vyššou perzistenciou laktácie, vyššou produkciou mlieka na
vrchole laktačnej krivky a kratším intervalom maximálnej
produkcie mlieka; rozsah poklesu ţivej hmotnosti do
dosiahnutia najniţšieho bodu nemalo signifikantný vplyv na
zmenu produkcie mlieka na vrchole laktačnej krivky. Výška
laktačného profilu bola pozitívne ovplyvnená dĺţkou intervalu
do dosiahnutia maximálneho poklesu ţivej hmotnosti. Kravy
s dlhším intervalom po dosiahnutie bodu najniţšej ţivej
hmotnosti mali niţšiu perzistenciu laktácie, ale vyššiu
produkciu mlieka na vrchole laktačnej krivky (Berry et al.,
2007).
Záver
Zistili sme, ţe poradie laktácie štatisticky významne ovplyvnilo
dosiahnuté výsledky, keď sa odhadnuté koeficienty
determinácie pohybovali od 22,45 % pre BCS, resp. 22,67 %
pre M do 32,23 % BW. Mesiac laktácie determinoval 6,34
(BW), 6,97 (BCS), resp. 12,96 % variability mliekovej
úţitkovosti, štatisticky významne iba pre produkciu mlieka.
V skupine kráv kŕmených prídavkom NPN bola pozorovaná
vyššia produkcia mlieka prvých 100 dní laktácie. Najvyšší
rozdiel produkcie mlieka bol +2,2 kg.deņ-1, zistený na konci
druhého mesiaca laktácie. Výsledky našej práce poukazujú na
významne pozitívny účinok suplementácie krmiva NPN na
telesnú hmotnosť, BCS a produkciu mlieka.
Súhrn
Cieľom našej práce bolo zistiť vzťah medzi telesnou
kondíciou, telesnou hmotnosťou, produkciou mlieka a dĺţkou
laktácie u vysoko produkčných holštajnských kráv. Okrem
toho sme hodnotili vplyv krmiva s prídavkom komerčného
produktu s obsahom nebielkovinového dusíka pre preţúvavce
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
(NPN). Poradie laktácie štatisticky významne (P < 0,001)
ovplyvnilo dosiahnuté výsledky, keď sa odhadnuté koeficienty
determinácie pohybovali od 22,45 % pre BCS, resp. 22,67 %
pre M do 32,23 % BW. Mesiac laktácie determinoval 6,34
(BW), 6,97 (BCS), resp. 12,96 % variability mliekovej
úţitkovosti, štatisticky významne iba pre produkciu mlieka.
V skupine kráv kŕmených prídavkom NPN bola pozorovaná
vyššia produkcia mlieka prvých 100 dní laktácie. Najvyšší
rozdiel produkcie mlieka bol +2,2 kg.deņ-1, zistený na konci
druhého mesiaca laktácie. Výsledky našej práce poukazujú na
významne pozitívny účinok suplementácie krmiva NPN na
telesnú hmotnosť, BCS a produkciu mlieka. Ďalšia štúdia
bude zameraná na účinok NPN na zloţenie mlieka a ich vzťah
s BCS.
Kľúčové slová: holštajnské plemeno, kondícia, mlieková
produkcia, hmotnosť tela
Práca vznikla s podporou projektu VEGA 1/0046/10 a firmy
Alltech Inc. USA.
Literatúra
BANOS, G. – BROTHERSTON, S. – COFFEY, M.P. 2004.
Evaluation of Body Condition Score Measured throughout
Lactation as an Indicator of fertility in Dairy cattle. J. Dairy
Science, Vol. 87, No. 8: 2669-2676.
BERRY, D.P. – BUCKLEY, F. – DILLON P. 2007. Body
Condition score and live- weight effects on milk production in
Irish Holstein- Friesian dairy cows. Animal, 1:9:1351-1359.
COFFEY, M.P. – SIMM, G. – HILL, W.G. – BROTHERSTONE
S. 2003. Genetic evaluations of dairy bulls for daughter
energy balance profiles using linear type scores and body
condition score analyzed using random regression. J. Dairy
Sci. 86:2205-2212.
COFFEY, M.P. – SIMM, G. – BROTHERSTONE, S. 2002.
Energy balance profiles for the first three lactation of dairy
cows estimated using random regression. J. Dairy Sci.
85:2669-2678.
EDMONSON, A.J. – LEAN, I.J. – WEAVER L.D. et al. 1989.
A body Condition Scoring chart for Holstein Dairy Cows.
Journal of Dairy Science, Vol.72, No. 1: 68-78.
FERGUSON, J.D. – GALLIGAN, D.T. – THOMSEN, N. 1994.
Principal Descriptors od Body Condition Score in Holstein
Cows. Journal of Dairy Science, Vol. 77, No. 9: 2695-2703.
NEBEL, R.L. – CCGILLIARD, M.L. 1992. Interactions of heigh
milk yield and reproductive performance in dairy cows. J.
Dairy Sci. 76:3257 – 3268.
PRYCE, J.E. – COFFEY, M.P. – SIMM, G. 2001. The
relationship Between Body Condition Score and Reproduction
Performance. Journal of Dairy Science, Vol. 84, No. 6: 15081515.
ROCHE, J.R. – MACDONAL, K.M. – BURKE C.R. – BERRY,
D.P. 2007. Association between body condition score, body
weight and reproductive performance in seasonal-calving
posture- based dairy cattle. Journal of Dairy Science, 90:376391.
ROCHE, J.R. – LEE, J.M. – MACDONALD, K.A. et al. 2007.
Relationship among Body Condition Score, Body Weight, and
Milk Production Variables in Pasture- Based Dairy cows.
Journal of Dairy Science, Vol. 90, No. 8: 3802-3815.
ROCHE, J.R. – FRIGGENS, N.C. – KAY, J.K. et al. 2009.
Invited review: Body condition score and its association with
dairy cow productivity, health, and welfare. Journal of Dairy
Science, Vol. 92, No. 12:5769-5801.
WALTNER, S.S. – MCNAMARA, J.P. – HILLERS, J.K. 1993.
Relationship of Body Condition Score to Production Variables
in High Producing Holstein Dairy Cattle. Journal of Dairy
Science, Vol. 76, No. 11:3410-3419.
Kontaktná adresa:
Ing. Eva Hazuchová, Slovenská poľnohospodárska univerzita
v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 94976 Nitra, e-mail:
[email protected]
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
89
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 90-93
ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY GÉNOVEJ REZERVY PLEMENA ORAVKA
BASIC CHARACTERISTICS OF THE SLOVAK CHICKEN BREED ORAVKA
Emília HANUSOVÁ, Marta ORAVCOVÁ, Janka BENKOVÁ, Anton HANUS, Emil KRUPA
Centrum výskumu ţivočíšnej výroby Nitra
During the experiment described in this paper weight and laying traits in Oravka hen (yellow-brown) were observed. The in situ conservation
flock kept in the Animal Production Research Centre Nitra during the period 2009-2010 was included in the experiment. The average weight of
nine-week-old birds was 834.85 ± 157.26 g in females, and 1047 ±131.20 g in males. The hens laid 3 515 eggs during the period of 262 days.
This represented 103.4 eggs per day on average. The average egg weight in the beginning of the laying period was 47.138 ± 3.4560 g; the
egg weight was higher in the end of the laying period (54.912 ± 5.6870 g in May and 54.490 ± 4.7313 g in June). There were found significant
differences in egg weight between the first laying months (November, December) and the other months (since January to June).
Key words: Oravka, growth, laying, eggs, traits
Zachovávaním génových rezerv hospodárskych zvierat sa
genetici zaoberajú od dvadsiatych rokov minulého storočia.
Organizácia FAO v roku 1973 poukázala na špecificky
dôleţitú úlohu hydiny v problematike riešenia celosvetovej
potreby ţivočíšnych bielkovín a potrebu ochrany genofondu
kultúrnych plemien hospodárskych vtákov.
Dostupnosť genetických zdrojov dôleţitých pre výţivu
a poľnohospodárstvo (rastliny, ţivočíchy, hospodárske
zvieratá, mikroorganizmy) je predpokladom ďalšieho rozvoja
poľnohospodárstva, zabezpečenia potravinovej bezpečnosti
a kvality ţivota. V posledných desaťročiach dochádza
k prudkému zniţovaniu druhovej, ekosystémovej, resp.
genetickej rozmanitosti v celosvetovom meradle. Táto strata
biodiverzity je neţiaduca a v konečnom dôsledku nepriaznivo
ovplyvņuje ekonomiku výroby potravín a poľnohospodárstva,
od ktorých závisí preţitie ľudstva. Z hľadiska pôvodu moţno
plemená rozdeliť na pôvodné, tradičné (alebo pre dané
územie autochtónne) plemená a plemená pochádzajúce
z dovozu.
Realizáciou zachovania génových rezerv hydiny na
Slovensku sa zaoberalo pracovisko VÚŢV od r. 1993. Na
Stanici chovu a šľachtenia hydiny v Ivanke pri Dunaji sa
udrţoval chov génovej rezervy sliepok a japonských prepelíc.
Pri plemenách sliepok (oravka, hempšírka, rodajlendka
a sasekska) bol analyzovaný biochemický polymorfizmus
(Benková et al. 1999). Plemeno oravka bolo zahrnuté do
európskeho projektu výskumu AVIANDIV molekulárnej
diverzity európskych plemien hydiny (Benková et al. 2003).
Plemeno oravka, ktoré patrí k mäsovonosivým plemenám,
je národné plemeno (www.szch.sk), ako málopočetné
plemeno je ohrozeným plemenom (Program rozvoja vidieka
SR 2007-2013). Šľachtenie začalo v 50 rokoch minulého
storočia na Výskumnom ústave pre chov hydiny v Ivanke pri
Dunaji pod vedením Ing. V. Babuškina. Cieľom bolo
90
vyšľachtiť plemeno vhodné pre drsné klimatické podmienky
severného Slovenska, ktoré by dokázalo vyuţiť moţnosti
výdatnejšieho pohybu a pastvy v týchto oblastiach. Program
šľachtenia oravky prebiehal v 3 etapách (Chmelničná, 2004).
Oravka vznikla kombinačným kríţením krajových kúr
s plemenanmi rodajlendka mahagónová, vyandotka biela
a hempšírka zlatohnedá. Oravka je plemeno s kombinovanou
úţitkovosťou, vhodná na produkciu vajec a mäsa. Zároveņ je
otuţilá a schopná odolávať drsnejším klimatickým
podmienkam. Celkový telesný rámec je obdĺţnikový. Ţivá
hmotnosť kohúta sa pohybuje v rozmedzí od 2,8 do 3,3 kg
a sliepky od 2,2 do 2,7 kg. Znáška predstavuje 180-200 vajec
ročne s hnedastou škrupinou a priemernou hmotnosťou vajca
55 g. Plemeno oravka sa chová aj v zdrobnenej forme. Počet
chovov oboch foriem oravky na Slovensku zmapovali Hrnčár
a Weis (2007). Vývoj početných stavov v rokoch 2007-2008
v chovoch kontrolovaných Slovenským zväzom chovateľov
monitorovali Oravcová et al. (2010).
Cieľom práce bolo vyhodnotiť základné úţitkové
ukazovatele plemena oravka chovaného ako génová rezerva
v priestoroch Centra výskumu ţivočíšnej výroby Nitra
v sezóne 2009/2010.
Materiál a metódy
Sledované zvieratá plemena oravka (línia OR2) pochádzali
z chovu génovej rezervy, ktorý realizuje Centrum výskumu
ţivočíšnej výroby (CVŢV) Nitra, Ústav šľachtenia zvierat
a kvality produktov. Kurčatá sa vyliahli v apríli 2009. Do júna
2009 chov realizoval zmluvný partner Zdruţená stredná škola
poľnohospodárska (ZSŠP) v Ivanke pri Dunaji. Po jeho
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
odstúpení od zmluvy boli zvieratá umiestnené v priestoroch
CVŢV Nitra, v uzatvorených, nevykurovaných kurínoch so
zastrešeným výbehom.
Počas chovu sme sledovali ukazovatele:
- rast kurčiat (individuálne váţenie v určitých časových
intervaloch)
- počet vajec
- intenzitu znášky
- hmotnosť vajec (individuálne váţenie po dobu 7 dní na
začiatku kaţdého mesiaca).
Váţenie kurčiat vo veku 5 a 9 týţdņov sme realizovali na
ZSŠP v Ivánke pi Dunaji, váţenie vo veku 18 týţdņov ako
i sledovanie ukazovateľov znášky sme realizovali
v priestoroch CVŢV Nitra.
Vypočítali
sme
základné
variačno-štatistické
charakteristiky. Pouţili sme štatistický balík SAS/STAT 9.2,
2002-2008. Na štatistické vyhodnotenie vplyvu veku na
hmotnosť vajec sme pouţili procedúru GLM z dôvodu
nerovnakého počtu pozorovaní v individuálnych kategóriách
veku (mesiacoch znášky). Na zistenie štatistickej preukaznosti
rozdielov medzi jednotlivými vekovými kategóriami sme pouţili
Scheffeho test mnohonásobného porovnania (SAS/STAT 9.2,
2002-2008).
Tabuľka 1
Chovateľ
(1)
ZSŠP
Ivanka pri
Dunaji
Table 1
Rast kurčiat
Odchov kurčiat línie OR2 v sezóne 2009/2010 začal v apríli
2009 na ZSŠP v Ivanke pri Dunaji. Vo veku 9 týţdņov
sliepočky váţili v priemere 835 g a kohútiky 1048 g . V júni
2009 boli zvieratá prevezené do chovu CVŢV Nitra. V tabuľke
1 uvádzame hmotnosti kurčiat v troch vekových kategóriach
podľa pohlavia. V porovnaní s prechádzajúcou chovnou
sezónou 2008/2009 (Benková et al. 2009) mali kurčatá vo
veku 9 týţdņov vyššiu hmotnosť v chove CVŢV Nitra
(sliepočky 835 g vs. 666 g a kohútiky 1048 g vs. 720 g).
Okrem CVŢV Nitra sa chov génovej rezervy plemena
oravka realizuje na SPU Nitra. V roku 2008 a 2009 mali
sliepočky vo veku 15 týţdņov hmotnosť 1222,5 g a 887,3 g
(línia OR/1), resp. 1169,5 g a 865,0 g (línia OR/3), kohútiky
1640,0 g a 1108,6 g (línia OR/1), resp. 1435,0 g a 1041,7 g
(línia OR/3) (Benková et al. 2008, 2009).
Hmotnosť kurčiat plemena oravka (OR2) počas odchovu v sezóne 2009/2010
Plemeno
(2)
(línia)
5-týţd. ţivá hmot. (3)
Ukazovateľ
x
OR2
s
v
n
OR2
9-týţd. ţivá hmot. (4)
18-týţd. ţivá hmot. (5)
♀
♂
♀
♂
♀
♂
g
386,75
68,86
17,80
114
g
418,53
64,54
15,42
34
g
834,85
157,26
18,84
103
g
1047,50
131,20
12,53
40
g
g
1603,53
214,15
13,35
17
2367,5
165,51
6,99
8
x
CVŢV Nitra
Výsledky a diskusia
s
v
n
Weight of oravka chickens (OR2) in season 2009/2010
(1) breeder, (2) breed (strain), (3) live weight at 5 weeks, (4) live weight at 9 weeks, (5) live weight at 18
weeks
Produkčné ukazovatele
Evidenciu znášky sme začali v októbri 2009. Sledované
ukazovatele znášky podľa jednotlivých mesiacov uvádzame v
tabuľke 2. Znášku sme evidovali do konca júna 2010, čo
predstavuje spolu 262 dní.
Znáška bola najintenzívnejšia v jarnom období, kedy mali
sliepky 10 a viac mesiacov. Nakoľko záznamy o znáške línie
OR/2 z predchádzajúcich rokov (počas chovu na ZSŠP
v Ivanke pri Dunaji, Benková et al. 2009) sú neúplné,
môţeme porovnať iba tri mesiace. Počas chovu sliepok v
Ivanke bola intenzita znášky v porovnaní s chovom CVŢV
Nitra vyššia vo februári. Uţ v marci bola intenzita znášky
vyššia v chove CVŢV Nitra (61,95 %) oproti chovu v Ivanke
(52,73 %). Malý počet znesených vajec a nízka intenzita
znášky v zimných mesiacoch (najmä január a február) boli
spôsobené veľmi nízkymi teplotami v tomto období. Zvieratá v
CVŢV Nitra sú chované vonku v prístreškoch bez
vykurovania, v drevených kurínoch. V Ivanke boli chovné
priestory murované a vykurované.
Benková et al. (2008, 2009) zaznamenali pri génovej
rezerve v roku 2008 za 6 mesiacov znášky priemernú znášku
na 1 sliepku 118,86 vajec (línia OR/1) a v roku 2009 bola
priemerná znáška na sliepku za 236 dní 130,39 (línia OR/1),
resp. 99,58 ks vajec (línia OR/3).
91
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Tabuľka 2
Ukazovatele znášky plemena OR2 v rokoch 2009/2010
Ukazovateľ
Počet dní (2)
Počet sliepok (3)
Počet kŕmnych
dní (4)
Počet vajec (5)
(ks)
Priemerná
znáška (6) (ks)
Intenzita znášky
(7) (%)
Table 2
X/09
20
36
XI/09
30
36
XII/09
31
36
I/10
31
35
II/10
28
35
720
1080
1116
1085
980
215
440
291
57
5,97
12,22
8,08
29,86
40,74
26,08
IV/10
30
34
V/10
31
34
VI/10
30
29
Spolu
262
34
1054
1020
1054
870
8908
202
653
607
533
517
3515
1,63
5,77
19,21
17,85
15,68
17,83
103,39
5,25
20,61
61,95
59,51
50,57
59,43
39,46
Laying traits of OR2 breed in years 2009/2010
(1) month, (2) number of days, (3) number of hens, (4) number of feeding days, (5) number of eggs, (6)
average laying yield, (7) laying intensity
Hmotnosť vajec sme zisťovali individuálnym váţením po
dobu 7 dní na začiatku kaţdého mesiaca. Spolu sme vajcia
váţili 8 mesiacov. Výsledky sú uvedené v tabuľke 3.
Tabuľka 3
Mesiac (1)
III/10
31
34
Priemerná hmotnosť vajec sliepok plemena
oravka podľa jednotlivých mesiacov
mesiacoch (január aţ jún). Priemerná hmotnosť vajca medzi
ostanými mesiacmi (január aţ jún) bola nepreukazná.
Súhrn
XI/09
47,138 ± 3,4560
XII/09
49,195 ± 3,4638
I/10
52,903 ± 3,6065
II/10
52,728 ± 3,8849
III/10
54,351 ± 3,7469
IV/10
54,327 ± 4,5579
V/10
54,912 ± 5,6870
VI/10
54,490 ± 4,7313
Preukaznosť (3)
XI : I, II, III, IV, V, VI
P≤0,05
XII : I, II, III, IV, V, VI
SD – smerodajná odchýlka/standard deviation
Sledovali sme základné ukazovatele hmotnosti a znášky
génovej rezervy plemena oravka (ţltohnedý ráz) v chove
Centra výskumu ţivočíšnej výroby (CVŢV) Nitra. Experiment
sa uskutočnil v sezóne 2009/2010. Priemerná hmotnosť
sliepok vo veku 9 týţdņov bola 834,85 ± 157,26 g, kohútikov
1047 ±131,20 g. Za 262 dní evidencie znášky zniesli sliepky
3515 vajec, čo predstavuje priemernú znášku 103,39 vajec na
sliepku. Najintenzívnejšia znáška bola v jarných mesiacoch.
Na začiatku znášky bola priemerná hmotnosť vajca 47,138 ±
3,4560 g. Ku koncu sledovania znášky bola priemerná
hmotnosť vajca vyššia 54,912 ± 5,6870 g (máj), resp. 54,490
± 4,7313 g (jún). Preukazné rozdiely v hmotnosti vajca sme
zaznamenali medzi priemernou hmotnosťou vajca na začiatku
znášky (november, december) a v ďalších mesiacoch znášky.
Table 3
Kľúčové slová: oravka, rast, znáška, vajcia
Mesiac (1)
Hmotnosť (2) (g) x  SD
Average egg weight of Oravka hens according
to month
(1) month, (2) weight, (3) significance
Na začiatku znášky mali vajcia niţšiu priemernú
hmotnosť, ktorá sa postupne zvyšovala. Na začiatku znášky
bola priemerná hmotnosť vajca 47,138 ± 3,4560 g. Ku koncu
sledovania znášky bola priemerná hmotnosť vajca vyššia
54,912 ± 5,6870 g (máj), resp. 54,490 ± 4,7313 g (jún).
Hodnoty hmotnosti vajca však boli niţšie, ako je poţadovaný
štandard hmotnosti vajec pre plemeno oravka. Tento rozdiel
bol spôsobený tým, ţe niektoré sliepky znášali po celú dobu
znášky vajcia s nízkou hmotnosťou. Vajcia týchto sliepok sme
do ďalšej plemenitby nezaradili. Na liahnutie ďalšej generácie
sme pouţili iba sliepky, ktorých hmotnosť vajec bola vyššia
ako 50 g. Preukazné rozdiely sme zaznamenali medzi
priemernou hmotnosťou vajca na začiatku znášky (november
a december) a medzi priemernou hmotnosťou vajca v ďalších
92
Výskum sa realizoval s finančnou podporou Ministerstva
pôdohospodárstva SR „Úloha odbornej pomoci: Ochrana
a rozvoj ţivočíšnych genetických zdrojov v SR“. Práca bola
vytvorená realizáciou projektu "LAGEZ č. 26220120051"
a "CEGEZ č. 26220120042" na základe podpory operačného
programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu
regionálneho rozvoja.
Literatúra
BENKOVÁ, J. – TRAKOVICKÁ, A. – BAUMGARTNER, J.
1999. Polymorphism of blood plasma proteins of Slovak native
Oravka hens. In: Poultry Genetics Symposium, Mariensee,
Germany, 1999, p. 107.
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
BENKOVÁ, J. – BAUMGARTNER, J. – POLÁČIKOVÁ, M.
2003. Charakteristika biologických vlastností sliepok plemena
Oravka. In: Současnost a perspektivy chovu drubeţe. ČZU
Praha 2003, s. 97-100.
BENKOVÁ, J. – HANUSOVÁ, E. – ORAVCOVÁ, M. –
PEŠKOVIČOVÁ, D. 2008. Realizácia programu zachovania
genofondu a biologicko-ekonomickej diverzifikácie plemien.
Výskumná správa. CVŢV Nitra, 2008, 19 s.
BENKOVÁ, J. – HANUSOVÁ, E. – PEŠKOVIČOVÁ, D. 2009.
Realizácia chovu génovej rezervy sliepok a prepelíc. Správa
za úlohu odbornej pomoci, Nitra, 2009, CVŢV Nitra,
HRNČÁR, C. – WEIS, J. 2007. Biodiverzita plemien Oravka a
zdrobnená Oravka v chovoch na území Slovenska. In: Acta
fytothecnica et zootechnica 1, Nitra SPU, 2007, s 26-28.
CHMELNIČNÁ , L. 2004. Oravka. In: Kadlečík, O. – Halo, M. –
Chmelničná, Ľ. et al.: Ohrozené plemená zvierat na
Slovensku. Nitra: SPU, 2004, s. 37-52, ISBN 80-8069-459-1.
ORAVCOVÁ, M. – HUBA, J. – PEŠKOVIČOVÁ, D. – KRUPA,
E. – HETÉNYI, L. 2010. Pohľad na plemennú a druhovú
rozmanitosť hospodárskych zvierat na Slovensku. In:
Slovenský chov, roč. XV, (4), s. 50-51.
SAS/STAT 2002-2008: Version 9.2, SAS Institute Inc., SAS,
Cary, NC, USA.
Kontaktná adresa:
RNDr. Emília Hanusová, PhD., Centrum výskumu ţivočíšnej
výroby Nitra, Hlohovecká 2, 951 41 Luţianky, Slovensko.
Tel.: +421 37 6546 360, e-mail: [email protected]
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 93-96
ANALÝZA STAVU POPULACE PŦVODNÍCH VALAŠSKÝCH OVCÍ V ČESKÉ REPUBLICE
ANALYSIS OF SITUATION OF THE ORIGINAL WALLACHIAN SHEEP IN THE CZECH
REPUBLIC
Michal MILERSKI
Výzkumný ústav ţivočišné výroby, v.v.i, Uhříněves, Česká Republika
The Wallachian sheep in the Czech Republic have been protected under the national program of farm animal genetic resources since the year
2000. In the year 2009 the population size was 301 ewes and 26 rams. During the years 2001 – 2009 the average prolificacy in the population
ranged from 125.5 % to 146.4 %, and the average lamb live-weights at 100 days of age from 17.3 to 23.9 kg. Slight decrease in genetic trends
for the prolificacy and the overall selection index CPH could be observable. The average inbreeding coefficient Fx ranged from 0.029 to 0.110
for lambs born in different years. Notable proportion of animals (6.3 %) came from very close (Fx ≥0.25) inbreeding. Relative frequencies of
ARR allele of PrP gene and coarse wool grades have increased during the last decade.
Key words: sheep, endangered breed, inbreeding, genetic resource
Valašské ovce se na území ČR dostaly spolu s valašskou
kolonizací Karpat. Došlo k jejich rozšíření aţ na Moravu do
oblasti Beskyd, kde byly chovány salašnickým zpŧsobem. Na
přelomu 40 - 50. let minulého století započal proces
zušlechťování valašských ovcí, který byl završen v roce 1982
uznáním plemene zušlechtěná valaška na Slovensku.
Pravděpodobně první cílevědomý záměr zachovat
genofond pŧvodní valašky realizoval Doc. Ing. Bora Čumlivski,
CSc. nákupem několika zvířat v Bielom Potoku u Terchovej na
Slovensku a jejich soustředěním ve svém chovu v Praze.
V letech 1984 a 1985 soustředil Ing. Petr Šimeček do Starých
Hamrŧ 8 bahnic pŧvodní valašky a 3 plemeníky pŧvodem
z Piosku na Jablunkovsku, slovenské Osturně a z chovu Doc.
Čumlivského. Tato populace byla bohuţel v roce 1995
zdecimována vlky. Ve snaze zamezit dalším ztrátám byla
přesunuta část zbylých ovcí do drobných chovŧ, kde byl jejich
chov koordinován za podpory švýcarské nadace Pro Speciae
Rara. Další populací valašských ovcí je v současnosti chov
Valašského muzea v přírodě v Roţnově pod Radhoštěm.
Základem tohoto chovu byla skupina 15 jehnic a 1 beran
zušlechtěné valašky z Východního Slovenska, které byly
nakoupeny v roce 1981. Od roku 1988 byli v chovu pouţíváni
berani pŧvodní valašky ze Starých Hamrŧ.
V osmdesátých letech byla skupina valašských ovcí v
rámci Pro Speciae Rara exportována do Německa, kde je
doposud udrţován a postupně rozšiřován jejich chov. V roce
2004 byla část německé populace v rámci výměny
reintrodukována do ČR. V roce 2000 byly pŧvodní valašské
ovce zařazeny do národního programu ochrany genetických
ţivočišných zdrojŧ.
93
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Popis charakteristik tohoto plemene a jeho zobrazení
uvádí například jiţ Bohm (1883) nebo Laurinčík et al. (1958).
Valašské ovce se vyznačují menším aţ středním tělesným
rámcem, konstituční pevností, skromností, výbornou
chodivostí a pastevní schopností. Zvířata mají delší končetiny,
hlavu klínovitého tvaru s úzkými čelistmi. Zbarvení mŧţe být
rŧzné: od bílé, šedé, černé nebo strakaté. Berani jsou rohatí.
Bahnice pŧvodně bývaly většinou bezrohé, dnes převaţují
rohatí jedinci. Rohy jsou většinou šroubovitého tvaru.
Charakteristickým znakem je smíšené rouno s dlouhými
hrubými pesíky a jemné, ale husté podsady, která podle
Gajdošíka a Polácha (1984) nedosahovala v minulosti ani ¼
délky pesíku.
Účelem programu ochrany genetických ţivočišných zdrojŧ
je uchování pŧvodních plemen hospodářských zvířat, jejich
charakteristických znakŧ a vlastností a dostatečné genetické
proměnlivosti v rámci populace, která je předpokladem pro
udrţitelný rozvoj daného plemene. Cílem této práce bylo
zmapování vývoje početních stavŧ, struktury populace,
hlavních ukazatelŧ uţitkovosti a stupně příbuznosti mezi
zvířaty u valašských ovcí v prŧběhu deseti let od jejich
zařazení do genetických zdrojŧ hospodářských zvířat v ČR.
byly sestaveny na základě prŧměrných hodnot plemenných
hodnot pro hmotnost jehņat ve 100 dnech (přímý i maternální
genetický vliv), plodnost na obahněnou v % a selekčního
indexu CPH. Koeficienty inbreedingu Fx byly stanoveny
pomocí procedury INBREED z programového vybavení SAS
STAT.
Výsledky a diskuse
Počty bahnic valašských ovcí chovaných v rámci genetického
zdroje se po čtyřech létech stagnace v loņském roce zvýšily
téměř o třetinu. Počty beranŧ rovněţ stoupají, coţ napomáhá
k zachování uţšího poměru pohlaví, který je příznivý
z hlediska udrţení genetické proměnlivosti (tab. 1.)
Prŧměrná hmotnost jehņat ve věku 100 dní se
v jednotlivých létech pohybovala v rozmezí od 17,3 do 23,9 kg
a prŧměrná plodnost na obahněnou od 125,5 do 146,4 %.
Meziroční výkyvy úrovně uţitkovosti byly zajisté v převáţné
míře determinovány vlivem rozdílných podmínek prostředí
v jednotlivých létech. Nicméně vývoj prŧměrných plemenných
hodnot za jednotlivé ročníky narození zvířat v populaci
naznačuje slabě negativní genetický trend pokud jde o
plodnost na obahněnou, coţ se následně odráţí i v poklesu
prŧměrných hodnot selekčního indexu CPH (tab. 2). Dŧvodem
mŧţe být výběr plemenných beranŧ převáţně z jedináčkŧ,
přednostně na základě posouzení zevnějšku.
Vzhledem k malému počtu zvířat v populaci je příbuznost
mezi nimi vysoká a koeficient příbuzenské plemenitby
vypočtený na základě dostupných rodokmenŧ dosahuje
v prŧměru hodnoty Fx = 0,0503. Skutečná příbuznost mezi
zvířaty však je pravděpodobně ještě vyšší, neboť některé
vztahy v rodokmenu, jako například příbuznost ke zvířatŧm
reimportovaným z Německa, nejsou v rodokmenech
zaznamenány. Poměrně vysoké procento zvířat (4,96 %) pak
vzniklo jako produkt nejuţší příbuzenské plemenitby, kdy
Fx ≥ 0,25 (tab. 3).
Materiál a metody
Vývoj populace valašských ovcí a její současný stav byly
analyzovány na základě údajŧ z kontroly uţitkovosti.
V současné době (červenec 2010) tato databáze obsahuje
údaje o 1505 vrzích valašských ovcí a váţení 1343 jehņat ve
věku 100±30 dní. Rodokmeny obsahují 2177 jedincŧ. Změny
v úrovni uţitkovosti byly posuzovány na základě analýzy
variance (Proc GLM – SAS STAT) při zohlednění pevných
efektŧ roku, chovu, pohlaví, četnosti vrhu, věku jehněte při
váţení a věkové kategorie matky v případě hmotnosti jehņat
ve 100 dnech věku a efektŧ roku, chovu a věkové kategorie
bahnice v případě plodnosti na obahněnou. Genetické trendy
Tabulka 1
Vývoj velkosti a struktury populace valašských ovcí v rámci chráněného genetického zdroje v ČR
Rok (1)
Počet chovŧ
(2)
Počet bahnic
(3)
Počet beranŧ (4)
Poměr pohlaví
(5)
Prŧměrné stáři
bahnic (roky) (6)
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
14
11
15
15
17
17
21
148
136
206
207
218
204
301
18
19
21
22
25
27
26
1:8,2
1:7,2
1:9,8
1:9,4
1:8,7
1:7,6
1:11,6
3,80
3,97
4,00
3,98
4,09
3,97
3,86
Table 1
Changes in population size and structure of wallachian sheep under protected animal genetic resources in
the Czech Republic
(1) year, (2) number of flocks, (3) number of ewes, (4) number of rams, (5) sex ratio, (6) average age of ewes
Tabulka 2
Fenotypové a genetické trendy v kontrolované populaci valašských ovcí v ČR
94
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Rok/ročník
narození (1)
Vývoj uţitkovosti
Hmotnost 100 dní (2)
Plodnost (3)
(kg)
(%)
phHMpr
Genetické trendy (rok 2001=0)
phHMmat
phPLOD
Index
CPH (4)
n
LSM
n
LSM
kg
kg
%
2001
32
23,90
24
118,4
0
0
0
0
2002
42
18,17
32
138,4
0,074
-0,299
0,53
0,20
2003
80
18,42
32
125,5
0,177
-0,239
1,39
2,25
2004
116
20,16
115
130,3
-0,052
-0,225
4,12
5,20
2005
106
17,31
117
134,8
-0,162
-0,284
5,04
4,46
2006
160
20,91
153
140,3
0,146
-0,372
0,68
-2,49
2007
208
21,81
179
143,9
0,185
-0,081
-2,85
-5,37
2008
217
19,10
201
131,5
-0,016
-0,334
-0,95
-8,79
2009
312
20,63
267
146,4
0,252
-0,031
-3,12
-3,95
phHMpr, PhHMmat - prŧměrné plemenné hodnoty pro hmotnost jehņat ve 100 dnech – přímý, resp. maternální genetický vliv
- average estimated breeding values for liveweight at 100 days of age – direkt, resp. mathernal genetic
effects
phPLOD
- prŧměrné plemenné hodnoty pro plodnost na obahněnou
- average estimated breeding values for prolificacy per ewe lambing
Table 2
Phenotypic and genetic trends in recorded population of wallachian sheep in the Czech Republic
(1) year of birth, (2) liveweight 100 days, (3) prolificacy, (4) sel. index CPH
Tabulka 3
Vývoj koeficientu příbuzenské plemenitby (Fx) v rámci genetického zdroje valašské ovce v ČR
Ročník
narození (1)
N
Prŧměr (2)
Fx
Maximum
Fx
Rrelativní frekvence (3) (%)
Fx ≥ 0,25
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010*
celkem
Table 3
Fx ≥ 0,125
Fx ≥ 0,05
< 0,25
< 0,125
34
0,1103
0,275
11,76
29,41
11,76
42
0,0525
0,257
2,38
19,05
7,14
65
0,0438
0,313
3,08
13,85
6,15
99
0,0846
0,357
9,09
22,22
11,11
142
0,0563
0,308
5,63
9,15
14,08
140
0,0728
0,350
11,43
4,29
25,00
205
0,0710
0,357
7,80
9,27
28,78
234
0,0292
0,358
6,41
2,56
2,56
270
0,0556
0,314
3,33
8,15
31,11
402
0,0362
0,382
2,74
7,46
9,45
263
0,0341
0,264
1,14
7,22
13,69
1896
0,0503
0,382
4,96
8,65
15,82
Poznámka (note):* ročník 2010 – neúplné údaje, year of birth 2010 – incomplete data
Fx < 0,05
47,06
71,43
76,92
57,58
71,13
59,29
54,15
88,46
57,41
80,35
77,9
70,57
Changes in inbreeding coefficients in the wallachian sheep protected population in the Czech Republic
(1) year of birth, (2) mean, (3) relative frequency
V grafe 1 je znázorněn vývoj relativních frekvencí
jednotlivých alel genu odolnosti vŧči klusavce. Příznivou
skutečností je, ţe výchozí četnost příznivé alely ARR byla v
populaci valašských ovcí poměrně vysoká, takţe šlechtění na
odolnost vŧči klusavce nemělo tak významný dopad na
omezení proměnlivosti v populaci jako u některých jiných
plemen ovcí v ČR. Dochází však k postupnému vytlačování
neţádoucí alely VRQ z populace a nárŧstu relativní četnosti
alely ARR.
Z grafu 2 je patrný posun populace směrem k ţádoucím
hrubším sortimentŧm vlny, které jsou charakteristické pro
pŧvodní valašské ovce. Zde lze spatřovat příznivý vliv beranŧ
dovezených z Německa, u kterých se zachovala hrubší,
splývavá vlna.
95
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
vlivem inbrední deprese.
100%
90%
Súhrn
80%
rel. alelická frekvence
70%
60%
VRQ
ARR
ARQ
AHQ
50%
40%
30%
20%
10%
0%
1997 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009
ročník narození
Graf 1
Graph 1
Vývoj relativních frekvencí výskytu jednotlivých
alel genu odolnosti vŧči klusavce
Changes in relative frequancies of PrP gene
alleles according to year of birth
100%
80%
F
EF
E
DE
D
CD
60%
40%
Valaské ovce sú v Českej republike zaradené do národného
programu na ochranu genetických zdrojov hospodárských
zvierat od roku 2000. V roku 2009 bola velkosť tejto
populacie 301 bahníc a 26 baranov. V období rokov 2001 –
2009 kolísala priemerná plodnosť zvierat v kontrole uţitkovosti
od 125,5 % do 146,4 % a priemerná ţivá hmotnosť jahniat vo
veku 100 dní od 17,3 do 23,9 kg. Došlo k malému poklesu
u genetických trendov u plodnosti a celkového selekčného
indexu CPH. Priemerné hodnoty koeficientu inbrídingu Fx sa
pohybovali od 0,029 do 0,110 pre jahniatá narodené
v jednotlivých rokoch. Významná časť zvierat (6,3 %)
pochádza z veľmi úzkej príbuzenskej plemenitby (Fx ≥ 0,25).
Relatívna frekvencia alely ARR genu a zastúpenie hrubých
sortimentov vlny sa v poslednom desaťroči zvýšily.
Kľúčové slová: ovce, ohrozené plemeno, inbreeding,
genetický zdroj
Řešeno s podporou projektu Ministerstva zemědělství ČR č.:
MZE 0002701404
Literatura
20%
19
97
19
98
19
99
20
00
20
01
20
02
20
03
20
04
20
05
20
06
20
07
20
08
20
09
0%
Graf 2
Graph 2
Vývoj relativních frekvencí sortimentu vlny
v populaci valašských ovcí v ČR
Changes in relative frequencies of wool grades in
wallachian sheep in the Czech Republic
Závěr
Počty valašských ovcí v rámci chráněné populace mají
vzrŧstající tendenci. Úzký poměr pohlaví je příznivý z hlediska
udrţování genetické proměnlivosti. Přesto řada zvířat vzniká
jako produkt nejuţší příbuzenské plemenitby. Je proto třeba
zlepšit organizaci výměny plemeníkŧ mezi chovateli aby k této
neţádoucí situaci nedocházelo. Dle výsledkŧ kontroly
uţitkovosti, však není patrné zhoršování prŧměrné uţitkovostí
96
BOHM, J. 1883. Schafzucht nach ihrem jekigen rationellen
standpunkt, Derlag von Paul Parey - Berlin, 1883,1519 s.
GAJDOŠÍK M. – POLÁCH A. 1984. Chov oviec, Príroda
Bratislava/SZN Praha, 1984, 355 s.
LAURINČÍK, J. et al. 1958. Ovčiarstvo a salašníctvo,
Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry
v Bratislave, 1958, 490 s.
Kontaktní adresa:
Kontakt: Michal Milerski, Výzkumný ústav ţivočišné výroby,
v.v.i., Přátelství 815, 104 00 Praha 10, tel: +420 731 650 821,
e-mail: [email protected]
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 97-98
VÝVOJ ČESKÉ SLEPICE ZLATÉ KROPENATÉ – UŢITKOVOST A STAVY
DEVELOPMENT OF GENETIC RESOURCES OF THE CZECH GOLD BRINDLED HEN –
PERFORMANCE AND POPULATION
Ivana GARDIÁNOVÁ1, Cyril HRNČÁR2, Slavomír MINDEK2, Ján WEIS2, Ivona SVOBODOVÁ3
Demonstrační a pokusná stáj, FAPPZ CZU v Praze
2 Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
3 Katedra obecné zootechniky a etologie FAPPZ, ČZU v Praze
1
The Czech Hen originates from the peasant hen. It was the aboriginal domestic breed, which was kept up to the half of 19 th century in a large
scale in Bohemia as well as in Moravia,. Into genetic resources there are included about 300 individuals of this breed. To evaluate the
reproduction characteristics and performance characteristics there were used annual reports and the data from the Czech breeder club. There
was used the editor Excel and the effective population size formula to estimate the trends of production, reproduction and population number of
the genetic resources (included the Czech Gold Brindled hens). The performance of this breed is in average 157.6 eggs by year, an average
egg weight is 57 g, and hatching 65.9 %.
Key words: genetic resources, Czech Gold Brindled hen, production, reproduction, population
Since the half of 19th century domestic hen were cross-bred
with imported breeds from abroad (Vaníčková, 2007,
Gardiánová a Mátlová, 2006). Around 1913 poultry
regeneration was done by Škoda and Sedlák from the rest of
peasant hen found within Bohemia and Bohemian and
Moravian highlands. Škoda created two strains, one named
Komorovicky and the second one Czechsicendorf. In 1924
these strains were recognized as a breed. The
Czechsicendorf strain became Czech partridge hen and the
Komorovicky strain became the Czech Gold Brindled hen. In
the 1936 was this breed added amongst agricultural
significant breeds for its high level of utility. Its breeding and
other improvement became supported by the country.
The aim of study was to evaluate the trend of reproduction
and production characteristics into genetic resources of Czech
Republic included breed of hens – Czech Gold Brindled hen.
The next aim was to determine the effective population size of
individuals included into genetic resources.
average number and sum of birds, sex ratio of poultry. The
results are presented in tables and graphs.
The calculation the formula with figure for effective population
size (Wright, 1931): Ne = 4 (Nm x Nf) / (Nm + Nf)
Results and discussion
In graph 1 are presented the total numbers of fowl in each
year from 2000 to 2009 included in genetic resources. The
highest total number has been in 2007, when 385 animals
(360 hens and 25 cocks) were bred, the smallest total number
was 211 birds (193 hens and 16 cocks) in 2000 only. The
effective population size varied from 60 to 103 with average
effective population size 78 (endangered breed).
Material and methods
The annual reports from each year (2000 – 2008) and reports
(Mátlová et al., 2002 – 2008), for year 2009 from Czech
breeder club (Stejskalová, 2010) have been used for this
study, the head of studbook is Ing. Stejskalová. The next
information was gathered from other articles.
We used Excel for evaluation characteristics of
performance and reproduction, effective population size,
Graph 1
Graf 1
The trend of population numer of hens
Vývoj početných stavov
97
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
In graphs 2, 3, 4 are presented trends and average figure
of reproduction and production characteristics (laying
performance and egg weight). The laying performance of this
breed is in average 160.2 egg per year, average egg weight
57.1 g and hatching 69.3 %.
Conclusion
The laying performance of this breed is in average 160.2 egg
per year, trend and average egg weight 57.1 g and hatching
69.3 %. The effective population size is in range from 60 to
103 with average effective population size 78. (endangered
breed). The trends of population are in present lower than in
some years before 2008.
Súhrn
Graph 2
Graf 2
Trend of egg weight (g)
Vývoj hmotnosti vajec
Pôvodná česká hus vznikla na začiatku 20. storočia z
vidieckych husí a bola zaradená na zoznam významných
hospodárskych plemien. Česká chocholatá hus vznikla na
konci (1970) 2) 20. storočia z českej bielej husi (česká hus).
Pouţité boli výročné správy a dáta zo zväzu chovateľov na
vyhodnotenie úţitkových a reprodukčných znakov plemien a
jedincov zaradených k génovej rezerve. Priemerná veľkosť
populácií týchto plemien bola – česká hus 162 a česká
chocholatá 32 husí. Produktivita oboch plemien je veľmi dobra
– s vyššími hodnotami u českej chocholatej husi. Hmotnosť
vajca v priemere 165 g, nosivosť v priemere 64 %.
Kľúčové slová: genetické zdroje, husi, produkcia,
reprodukcia, populácia
Supported by the MSM 6046070901 (Czech Republic).
References
Graph 3
Graf 3
Trend of laying performance of hens (ks)
Vývoj znášky (ks)
GARDIÁNOVÁ, I. – MÁTLOVÁ, V. 2006. Stav genetických
zdrojŧ hydiny České republiky od roku 1996 do roku 2005 česká zlatá kropenka, Acta fytotechnica et zootechnica Mimoriadne číslo. Nitra, 2006. s. 50-52.
MÁTLOVÁ, V. et al. 2002-2008. Národní program uchování a
vyuţívání genetických zdrojŧ zvířat. 2002 – 2006.
STEJSKALOVÁ 2010. písemné sdělení – počty GZ za rok
2009.
VANÍČKOVÁ, M. 2007. Analýza chovu genové rezervy
drŧbeţe v České republice – Česká slepice zlatá kropenatá,
Bakalářská práce, FAPPZ ČZU Praha, 46 s.
WRIGHT, S. 1931. Genetics. Vol. 16, 1931, p. 97-159.
Contact address:
Ing. Ivana Gardiánová, Ph.D., Demonstrační a pokusná stáj
FAPPZ, Fakulta agrobiologie, potravinových a přírodních
zdrojŧ, Česká zemědělská univerzita v Praze, Kamýcká 129,
165 21 Praha 6 – Suchdol, Tel. +42022438257(8)9
e-mail: [email protected]
Graph 4
Graf 4
98
Trend of hatchability (%)
Vývoj nosivosti (%)
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 99-101
VÝVOJ GENETICKÝCH ZDROJŦ HUS V ČR – UŢITKOVOST A STAVY
DEVELOPMENT OF GENETIC RESOURCES OF GOOSE BREEDS IN THE CZECH REPUBLIC
– PERFORMANCE AND POPULATION
Ivana GARDIÁNOVÁ1, Cyril HRNČÁR2, Slavomír MINDEK2, Ján WEIS2, Lukáš JEBAVÝ3
Demonstrační a pokusná stáj, FAPPZ CZU v Praze
2 Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
3 Katedra obecné zootechniky a etologie FAPPZ, ČZU v Praze
1
The original Czech Goose breed was raised at the beginning of the 20th century from rustic goose and it was included in the list of the important
farm trade breeds. The Czech Crested Goose was raised at the end (1970) of the 20th century from the Czech White Goose (Czech Goose).
We used annual reports and the data from the Czech breeder club to evaluate the performance and reproduction characteristics of the breeds
and individuals included into genetic resources. The average number of population of these two breeds was – the Czech Goose 162 geese and
Czech Crested Goose 32 geese. The productivity is very good by both breeds – the Czech White Goose and the Czech Crested Goose with
higher values by the Czech Crested goose. The egg weight is about 165 g, hatchability about 64 %.
Key words: genetic resources, goose, production, reproduction, population
Czech goose was included in genetic resources of the Czech
Republic in year 1992. Next breed form - Czech crested
goose - has been besides is in the Czech Republic originated
from Czech white goose. These breeds cannot be crossed
with other breed to improving its performance. An adult goose
weight is in average 4.5 kg, gander weights 5.5 kg
(Gardiánová, 2008; Mátlová a Gardiánová, 2006). Czech
goose have rich plumage, with a high quality of feather, with
juicy meat of excellent taste.
The aim of study was to evaluate the trend of reproduction
and production characteristics into genetic resources of Czech
Republic included two breeds of goose – Czech goose and
Czech Crested goose. The next aim was to determine the
effective population size of fowls of both breeds included into
genetic resources of Czech Republic.
Results and discussion
The total number of Czech goose and Czech Crested goose
in each year from 2000 to 2008(9) is presented in graph 1.
Material and methods
The annual reports from each year (2000 – 2008) and reports
for year 2009 from Czech breeder club have been used, the
head of studbook is Ing. Stejskalová. The next information
was gathered from other articles. We used Excel for
evaluation characteristics of performance and reproduction,
effective population size, average number and sum of birds,
sex ratio of poultry. The results are presented in tables and
graphs. The calculation the formula with figure (Wright, 1931)
for effective population size Ne = 4 (Nm x Nf) / (Nm + Nf).
Graph 1
Graf 1
Trend of population number of Czech goose
and Czech Crested goose
Vývoj početných stavov českej husi a českej
husi chocholatej
Total number was the highest in 2000, there were bred
about 226 animals (170 females and 56 males), the smallest
number was in 2005 – only 117 birds (80 females and 37
males). The effective population size is in range from 101 to
99
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
168 with average effective population size 118 (endangered
breed).
In graphs 2, 3, 4 are presented trends of reproduction and
performance characteristics. The average egg weight of this
breed was 162.2 g, hatchability 70.2 % and 7.2 reared
goslings per goose.
Graph 2
Graf 2
Graph 3
Graf 3
Graph 4
Graf 4
100
In graphs 5, 6, 7 are presented the trends of reproduction
and performance characteristics of Czech crested goose from
2003 to 2008(9). The highest total number was in 2004, there
were breed about 39 birds (26 geese and 13 males), the
smallest number was in 2007 – only 30 birds (19 geese and
11 males). The effective population size is in range from 23 to
35 with average size 30 (high endangered breed). The
number of reared goslings per goose was 7.2, the average
egg weight is 168.1 g and hatchability 69.5 %.
Egg weight (g) of Czech goose
Hmotnosť vajec českej husi (g)
Graph 5
Graf 5
Egg weight (g) of Czech crested goose
Hmotnosť vajec českej husi chocholatej
Graph 6
Graf 6
Reared goslings (ks) of Czech crested goose
Počet odchovaných húsat českej husi
chocholatej
Graph 7
Graf 7
Reared goslings (ks) of Czech crested goose
Nosivosť českej husi chocholatém (ks)
Number of reared goslings (ks) of Czech
goose
Počet odchovaných húsat českej husi
Hatchability (%) of Czech goose
Nosivosť českej husi
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
– s vyššími hodnotami u českej chocholatej husi. Hmotnosť
vajca v priemere 165 g, nosivosť v priemere 64 %.
Conclusion
The average number of geese included in genetic resources
are – about 140 of Czech white goose and 32 individuals of
Czech crested goose. The effective population size of the
Czech goose varied from 101 to 168, with average size 118
(endangered breed). The average egg weight of this breed
(Czech goose) was 162.2 g, hatchability 70.2 % and 7.2
reared goslings per goose. The effective population size of
the Czech crested goose varied from 23 to 35 with average
size 30 (high endangered breed). The number of reared
goslings per goose was 7.2. The average egg weight is 168.1
g and hatchability 69.5 %.
Súhrn
Pôvodná česká hus vznikla na začiatku 20. storočia
z vidieckych husí a bola zaradená na zoznam významných
hospodárskych plemien. Česká chocholatá hus vznikla na
konci (1970) 2) 20. storočia z českej bielej husi (česká hus).
Pouţité boli výročné správy a dáta zo zväzu chovateľov na
vyhodnotenie úţitkových a reprodukčných znakov plemien
a jedincov zaradených k génovej rezerve. Priemerná veľkosť
populácií týchto plemien bola – česká hus 162 a česká
chocholatá 32 husí. Produktivita oboch plemien je veľmi dobra
Kľúčové slová: genetické
reprodukcia, populácia
zdroje,
husi,
produkcia,
Supported by the MSM 6046070901 (Czech Republic).
References
GARDIÁNOVÁ, I. 2008. Genetické zdroje hospodářskych
zvířat České republiky. In : Chovatelský magazin, roč. 1,
2008, č. 6, s. 4-5.
MÁTLOVÁ, V. – GARDIÁNOVÁ, I. 2006. Stav genetických
zdrojŧ hydiny České republiky od roku 1996 do roku 2005 Česká hus. In : Acta fytotechnica et zootechnica (online), roč.
9, 2006, č. mimoriadne - špeciál, s. 52 - 54. ISSN 1336-9245.
WRIGHT, S. 1931. Genetics. Vol. 16, 1931, 97-159.
Contact address:
Ing. Ivana Gardiánová, Ph.D., Demonstrační a pokusná stáj
FAPPZ, Fakulta agrobiologie, potravinových a přírodních
zdrojŧ Česká zemědělská univerzita v Praze, Kamýcká 129
165 21 Praha 6 – Suchdol, tel. +42022438257(8)9
e-mail: [email protected]
101
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 102-104
ANALÝZA VLIVU INBREDNÍ DEPRESE NA ZNAKY LINEÁRNÍHO POPISU U ČESKÝCH
PLEMEN CHLADNOKRVNÝCH KONÍ
ANALYSIS OF INFLUENCE OF INBREEDING DEPRESSION ON LINEAR DESCRIPTION
TRAITS OF CZECH COLD-BLOODED BREEDS OF HORSES
Luboš VOSTRÝ, Karel MACH, Zuzana ČAPKOVÁ
Czech University of Life Sciences Prague, Czech Republic
Inbreeding depression for 22 traits of linear type description and of 4 body measurements were evaluated in 1,744 horses of three original
Czech draft breeds in the period of 18 years (1990–2007). The inbreeding depression was analyzed by using the linear model with fixed effect:
sex, year of description, breed, classifier, and inbreeding depression. Inbreeding depression, expressed as coefficients of regression on one
per cent of inbreeding, was in the range from -0.026 to 0.013 points in the linear discretion traits, and from -0.2477 to -0.0073 in the traits of
body measurements. If the value of inbreeding depression is low, it is not necessary to include the influence of inbreeding depression in the
genetic evaluation of the individuals of original Czech draft horses.
Key words horse, inbreeding depression, linear type description
A risk of inbreeding and reduction in genetic diversity within
the population is implied in less numerous populations that
also comprise breeds of cold-blooded horses in the Czech
Republic such as Silesian Noriker (SN), Noriker (N) and
Czech-Moravian Belgian Horse (CMB). The mating of related
animals (inbreeding) was previously aimed at strengthening
the required characteristics and traits in the population and at
the concentration of appropriate genes in the population.
Another aim was to increase offspring uniformity. But it was
observed at the same time that an increase in the inbreeding
value caused an increase in mortality, fertility and adaptability
of farm animals (Falconer and Mackay, 1996). The objective
of conservation breeding is to maintain genetic diversity in the
population of farm animals. A reduction in genetic diversity is
connected with the value of the effective population size that
is used to design the strategy for the conservation of
endangered animal species (Bijma et al., 2001). In line with
the Food and Agriculture Organization (FAO) breeds are
classified according to the type of endangerment into several
categories: the population size increases, decreases or is
stable.
The populations of cold-blooded horses in the Czech
Republic are little numerous, which has led to an increase in
inbreeding coefficient in the population of these breeds,
especially in the nineties when the populations of these
breeds were secluded from the import of genes from other
populations. The increase in inbreeding coefficient may bring
about undesirable inbreeding depression that is manifested in
102
characteristics associated with fitness and reproduction and in
characteristics closely related with them.
Inbreeding depressions more probably occur in traits that
are closely associated with the reproduction and fitness of an
animal whereas in traits connected with morphological
features such as body measurements the influence of
inbreeding depression is smaller. Nevertheless, the influence
of inbreeding depression was observed in these
characteristics (Gandini et al., 1992; Sierszchulski et al., 2005;
Gómez et al., 2009). Analla et al. (1999) reported that the
influence of inbreeding depression need not always show a
linear course. But Sierszchulski et al. (2005) determined only
the linear dependence of inbreeding depression in body
conformation traits.
The objective of this paper was to test the assessment of
inbreeding depression for trait of linear type description by the
Czech Cold-Blooded Breeds of Horses, by testing the
usefulness of Fx as a predictor of inbreeding depression.
Material and methods
Applying the linear description method in cold-blooded horses
22 traits in 5 groups reflecting the traits described on the
identical part of body, i.e. comprehensive character, front,
body and rear, legs and movement, were described in each
horse. Four body measurements were also included in the
analysis: withers height measured with a measuring stick,
withers height measured with a tape, chest circumference and
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
front cannon bone circumference. A 1 to 9 linear scale was
used for the trait description. Data sets were provided by the
Horse Breeders Association (www.aschk.cz). The set
comprised 1,744 horses (373 SN horses, 574 N horses and
794 CMB horses) in the interval of 13 years (1996 – 2008)
and there were on average 11 offspring per each stallion. The
pedigree set for estimation of genetic parameters comprised 5
generations of ancestors – 6,464 horses.
The influence of inbreeding depression was analyzed by
the least-squares analysis using the GLM procedure of
programmed package SAS (SAS, 2005). The following linear
model with fixed effects has been used for analysis:
Yijkl = µ + SEXi + YEARBj + AGECk+ LINl + SIREml +b.Fx +
eijklm,
where: Yijklm - observation of a linear type description, µ overall mean, SEXi - fixed effect of the i-th sex, YEARBj - fixed
effect of the j-th year of birth, LINl - fixed effect of the l-th line
of sire, SIREml - fixed effect of the m-th sire at l-th line of sire, b
– fixed regression coefficients, Fx – effect of inbreeding
coefficient, eijkl - random residual error
The differences between the least-squares means were
tested at the significance level (error probability) of *P < 0.05,
**P<0.01 and ***P<0.001.
Only a linear relationship between linear description traits
and the inbreeding level was considered in the model. Fx
values for individual horses entering in the analysis were
obtained from the paper by Čapková et al. (2009).
The inbreeding depression was estimated by formula:
Inbreeding depression 
b

100
where: b – fixed regression coefficients at 1% increase in Fx
(estimated by linear model - above), µ - overall mean of a
linear type description
Results and discussion
The values of regression coefficient for the influence of
inbreeding on linear description traits estimated by the leastsquares analysis are shown in Table 1. Data in the table
document that inconsiderable values of inbreeding depression
were estimated in all traits. In all body measurements the
influence of inbreeding depression leads to an insignificant
decrease in the value of the studied traits. The highest
absolute value was recorded in chest circumference and
withers height – ribbon. In this trait, in comparison with withers
height – stick, not only the proper height of the animal is
considered but also the chest circumference. That is why both
factors are cumulated in this trait. In linear description traits an
inconsiderable influence of inbreeding depression was found
out in 66 % of the traits towards the expression of the
described lower development while in 34 % of the traits an
inconsiderable influence of inbreeding depression towards the
expression of higher development was observed.
Table 1
Regression coefficients (b) and the influence of
inbreeding depression (%)
Traits
b
Significance
Inbreeding
depression (%)
Body measures/
cm
telesné miery
withers height –
-0.030
n.s.
-0.02
stick
withers height –
-0.092
n.s.
-0.05
ribbon
chest
-0.248
n.s.
-0.12
circumference
cannon bone
-0.007
n.s.
-0.03
circumference
Comprehensive
character/
Points
súhrnné znaky
type
-0.009
n.s.
-0.15
range
-0.001
n.s.
-0.02
nobility
-0.008
n.s.
-0.15
Front/ predná
časť
neck length
0.017
n.s.
0.37
neck tethering
0.001
n.s.
0.02
withers length
0.002
n.s.
0.04
shoulder-blade
-0.002
n.s.
-0.04
Body and rear/
telo a zadná časť
topline length
-0.003
n.s.
-0.05
topline form
0.006
n.s.
0.13
loin length
-0.012
n.s.
-0.22
loin form
-0.001
n.s.
-0.02
body width
-0.026
n.s.
-0.42
croup length
-0.026
*
-0.49
croup slope
0.005
n.s.
0.08
body width
-0.026
*
-0.39
Legs/ končatiny
foretoes
0.002
n.s.
0.04
forehoof
0.001
n.s.
0.02
hind-limbs
0.004
n.s.
0.07
posture
fetlock
0.013
n.s.
0.25
back hoof
-0.001
n.s.
-0.02
Movement/ pohyb
spaciousness of
-0.015
n.s.
-0.24
pace
spaciousness of
-0.022
n.s.
-0.36
gallop
where: n.s. – not significant, *P < 0.05
Tabulka 1Regresní koeficient (b) a vliv inbrední deprese (%)
103
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
The highest number of traits influenced towards the
expression with a lower score scale was recorded in the group
of the traits of body measures, comprehensive character,
body and rear, and movement. On the contrary, the influence
of inbreeding depression towards the traits with higher
development was dominant in the traits of front and legs. The
highest influence of inbreeding depression on linear
description traits was observed in the traits of body measures,
body width, and body width and croup length. These results
confirm that inbreeding depression mostly influences the traits
of body morphology rather than the traits describing particular
body parts. Furthermore, the Table 1 shows, that the
inbreeding depression had a significant effect on Linear
Description Traits only for croup length and croup length
(P<0.05). The inbreeding depression effect for the other linear
description traits was non-significant.
The estimated inconsiderable and statistical nonsignificant values of inbreeding depression indicate that the
traits of body measurements and linear description may be
influenced by inbreeding depression but in this analysis it
produces only an inconsiderable influence. However, this
inconsiderable influence may be caused only by the low value
of coefficient Fx in the population of the analyzed coldblooded horses when the average value of Fx within breeds
was estimated for 2007 in the interval of 0.015 to 0.035
(Čapková et al., 2009).
Studies describing a significant influence of inbreeding
depression on traits that are not associated with fitness and/or
reproduction are scarce. Similarly like in this study, Curik et al.
(2003) in Lipizzaner breed and Wolc and Balińska (2010) in
Polish konik breed did not find any influence of inbreeding
depression on morphological traits of horses. But a significant
influence of inbreeding depression on morphological traits was
observed in Italian Haflings (Gandini et al., 1992), in Polish
Arabian stallions (Sierszchulski et al., 2005) and in Spanish
Andalusian horses (Gómez et al., 2009). The significant
influence of inbreeding depression reported by the latter
author may be due to a higher number of horses included in
the analysis.
Conclusion
The results document that the inbreeding depression does not
influence the morphological features of the body of coldblooded horses. Inclusion of inbreeding depression in the
model did not contribute to any significant changes in the on
linear description traits by the Czech cold-blooded breeds of
horses. For these reasons it is not necessary to include the
influence of inbreeding depression in the model for genetic
evaluation of horses of original cold-blooded breeds kept in
the Czech Republic.
Souhrn
Na 1 744 jedincích pŧvodních českých chladnokrevných koní
byl v intervalu 18 let (1990 – 2007) hodnocen vliv inbrední
deprese u 22 znakŧ lineárního popisu a 4 tělesných měr.
Inbrední deprese byla hodnocena s vyuţitím lineárního
modelu zahrnující fixní efekty: pohlaví, rok popisu, plemeno,
104
hodnotitel a inbrední deprese. Inbrední deprese, vyjádřena
jako koeficient regrese na jedno procento koeficientu
inbreedingu, se pohybovala v rozmezí -0,026 aţ 0,013 bodu
pro znaky lineárního popisu a -0,248 aţ -0,007 cm pro
vlastnosti tělesných měr. Jestliţe inbrední deprese vykazují
takto nízké hodnoty pro jednotlivé vlastnosti, není potřeba
zahrnovat efekt inbrední deprese do genetického hodnocení
jedincŧ originálních českých chladnokrevných koní.
Klíčová slova: koně, inbrední deprese, lineární popis
This work was supported by the Ministry of Education, Youth
and Sports of the Czech Republic (Project No. MSM
6046070901).
References
ANALLA, M. – MONTILLA, J.M. – SERRADILLA, J.M. 1999.
Study of the variability of the response to inbreeding for meat
production in Merino sheep. In: Journal of Animal Breeding
and Genetics, 116, p. 481-488.
BIJMA, P. – VAN ARENDONK, J.A.M. – WOOLLIAMS, J.A.
2001. Predicting rate of inbreeding for livestock improvement
schemes. In: Journal of Animal Science, 79, p. 840-853.
GANDINI, G.C. – BAGNATO, A. – MIGLIOR, F. –
PAGNACCO G. 1992. Inbreeding in the italian Haflinger
horse. In: Journal of Animal Breeding and Genetics, 109, p.
433-443.
ČAPKOVÁ, Z. – ANDREJSOVÁ, L. – VOSTRÝ, L. 2009.
Koeficient inbreedingu a efektivní velikost populace slezského
norika a českomoravského belgického koně a v České
republice. In: Acta Fytotechnica et Zootechnica, 12, s. 133134.
CURIK, I. – ZECHNER, P. – SÖLKNER, J. – ACHMANN, R. –
BODO, I. – DOVČ, P. – KAVAR, T. – MARTI, E. – BREM G.
2003. Inbreeding, microsatellite heterozygosity, and
morphological traits in Lipizzan horses. In: Journal of Heredity,
94, p.125-132.
GOMEZ, M.D. – VALERA, M. – MOLINA, A. – GUTIERREZ,
J.R. – GOYACHE, F. 2009. Assessment of inbreeding
depression for body measurements in Spanish Purebred
(Andalusian) horses. In: Livestock Science, 122, p. 149-155.
SAS 2004. SAS/STAT® 9.1 User's Guide. Cary, NC: SAS
Institute Inc. 5121 pp.
SIERSZCHULSKI, J. – HELAK, M. – WOLC, A. –
SZWACZKOWSKI, T. – SCHLOTE W. 2005. Inbreeding rate
and its effect on three body conformation traits in Arab mares.
In: Animal Science Papers and Reports, 23, p. 51-59.
WOLC, A. – BALIŃSKA, K. 2010. Inbreeding effects on
exterior traits in Polish konik horses. In: Archiv Tierzucht, 53,
p. 1-8.
Contact address:
Ing. Luboš Vostrý, Ph.D., Czech University of Life Sciences
Prague, Faculty of Agrobiology, Food and Natural Resources,
Department of Genetics and Breeding, Kamýcká 129, 165 21
Prague; [email protected]
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 105-108
VÝVOJ PLEMENE STRAOKLADRUBSKÝ KŦŇ
DEVELOPMENT OF THE OLD KLADRUDY HORSE POPULATION
Lea ANDREJSOVÁ, Zuzana ČAPKOVÁ, Karel JANDA, Renata MASOPUSTOVÁ, Luboš VOSTRÝ
Česká zemědělská univerzita v Praze
The Old Kladruby horse, unique Czech native breed, one of the oldest breeds in the world and national cultural heritage, has a long tradition
and complicated history. The last 100 years of this horse breed has been distinguished by problematic period at the beginning and gradual
ascent of popularity in the last 20 years. This paper is focused on the review of information on Old Kladruby breeding in the 20th century:
historical overview, main points of breeding in modern period, and the status of Old Kladruby horse nowadays; moreover, the main problem
linked with relatively small closed population of this horse is mentioned in this paper.
Key words: Old Kladruby horse, breeding, history, overview
Historie chovu
Starokladrubský kŧņ nese jméno po místě, kde byl jeho chov
zaloţen a po celá staletí soustředěn. Národní hřebčín
Kladruby je se starokladrubským koněm nerozlučně spjat a i
název starokladrubský ukazuje na dlouholetou tradici chovu
koní v Kladrubech – jde o čtvrtý nejstarší evropský hřebčín.
Byl zaloţen v kladrubské oboře císařem Rudolfem II. na
pardubickém císařském panství v roce 1579 na místě
hřebčína z roku 1562 zaloţeném jeho otcem, císařem
Maxmiliánem II., který zde choval koně starošpanělského
pŧvodu (a ještě před ním zde byl proslulý perštýnský chov –
jehoţ základem byl opět starošpanělský kŧņ). Věrné kopie
zakládající listiny hřebčína v Kladrubech nad Labem je moţno
shlédnout v hipologickém muzeu ve Slatiņanech.
Úkolem tohoto hřebčína byla produkce španělských koní
pro potřebu císařského dvorního ceremoniálu a pro potřebu
vojenskou. Tehdy byly ve značném rozsahu zakládány
hřebčíny v celé Evropě a chovní koně do nich byli importováni
převáţně ze Španělska. Kromě kladrubského hřebčína, který
byl určený pro produkci kočárových koní, byl r. 1580
vybudován hřebčín v Lipici na Istrijském poloostrově, který
produkoval koně jezdecké. Oba dva hřebčíny měly společné
to, ţe produkovaly elitní koně španělského pŧvodu pro
císařský dvŧr. Jak jiţ bylo řečeno, v kladrubském hřebčíně se
odchovávali koně pro zápřeţ, a proto bylo nutné, aby byli
většího rámce. Z tohoto dŧvodu byli do Kladrub importováni i
koně z Itálie, kteří odpovídali těmto poţadavkŧm nejen
mohutností, ale i typem. Kromě těchto byli v kladrubském
hřebčíně koně ze smrkovického hřebčína, který vybudoval
Valdštejn a po jeho smrti jej Ferdinand II. připojil ke
kladrubskému hřebčínu, i se 600 zvířaty. Byli to koně
s vysokým podílem španělskýcg genŧ: koně neapolitánští,
mantovští, dánští, nizozemští, dále pak koně holštýnští, fríští,
oldenburští a těţší koně českého chovu (Dušek et al ., 1992).
V chovu koní v Kladrubech se samozřejmě odráţely
významné události tehdejší doby, období rozvoje a prosperity
se střídala s dobou úpadku. Největšího rozmachu zaznamenal
kladrubský chov za vlády císaře Karla VI. Kromě výrazného
kvalitativního zlepšení v kladrubském chovu, díky nově
importovaným koním španělského pŧvodu, byla v roce 1722
zahájena i přestavba hřebčína a zámku. V Kladrubech bylo
v této době chováno kolem 1000 koní. Naproti tomu dobou
největšího úpadku bylo období sedmileté války za vlády Marie
Terezie. V této době bylo stádo přemístěno do slovenských
Kopčan a uherského Enyedu, kde zŧstalo aţ do r. 1771. 10.
června 1757 při oslavách Laudonova vítězství nad pruskými
vojsky u Kolína hřebčín vyhořel, shořely i veškeré
plemenářské záznamy. Poté byl kladrubský hřebčín pronajat
holandské firmě Tuissant a slouţil jako sklad textilií. Teprve
neúspěchy chovu v Kopčanech a v Enyedu podnítily
císařovnu na popud jejího syna Josefa II znovu k vybudování
kladrubského hřebčína (1770) a k převedení koní z Kopčan
zpět do Kladrub. V r. 1771 se kladrubský hřebčín rozšiřuje o
Josefov (Dušek et al., 1992). V roce 1765 byl povýšen na
dvorní hřebčín, zaměřený aţ do roku 1815 na chov
starošpanělských a kladrubských koní, později téţ na chov
anglického plnokrevníka a polokrevníka.
Starokladrubští koně vynikali především tvrdostí a vytrvalostí.
Obě tyto vlastnosti tito karosiéři museli vykazovat, protoţe
jejich vyuţití spočívalo v tahu těţkých koles po špatných
silnicích a na dlouhých tratích, které museli urazit. Jedním
z dŧleţitých úkolŧ hřebčína bylo doplņovat a udrţovat ve
dvorní stáji ve Vídni 36 kladrubských hřebcŧ, z nichţ byla
polovina běloušŧ a polovina vraníkŧ. Z těchto hřebcŧ byla
sestavována dvě osmispřeţí bílá a vraná, která byla
zapřahána při slavnostních příleţitostech podle španělského
105
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
ceremoniálu do skleněných, zlatem zdobených kočárŧ
(Jakubec et al., 2000).
Kladrubští koně v 19. století byli pŧvodně kratšího rámce,
vysokonozí, s lehkou kostrou, dlouhou holení, vysoko
nasazeným krkem a silně klabonosou hlavou. Kladrubský kŧņ
míval rozmanitou, střechovitou či plochou záď, rovnou
s vystouplými kyčelními klouby, takţe měl hranatou pánev.
Z profilu byla záď většinou krátká s vysoko nasazeným
ohonem. Přední postoj kladrubských koní býval sevřený,
takţe končetiny v klusu rozmetaly. Při pohybu dopředu nebyla
kopyta vedena přímým směrem, nýbrţ se pohybovala
obloukem vně dopředu. Tento popis uvádí Lerche (1956) a
vychází přitom z obrazŧ významných malířŧ v 18. a 19. století,
proto by tento popis neměl být brán jako dogma, protoţe
zobrazení koně dozajista podléhalo módním trendŧm.
Zpočátku se v kladrubském hřebčíně chovali koně
rŧzných barev. Starokladrubští hnědáci se v kladrubském
stádě vyskytovali aţ do roku 1830, kdy však byli prokříţením
s holandskými hřebci znehodnoceni (holandští hřebci přinesli
slabší fundament a horší kopyta), a následkem toho byli
hnědáci zlikvidováni. Jejich místo v kladrubském hřebčíně
zaujal clevelandský hnědák (Cleveland Bay), plemeno
pocházející z Anglie. Do roku 1918 se tedy zachovaly dvě
varianty starokladrubského koně, bílá a vraná. O oblibě a
značném rozšíření pŧvodního starokladrubského koně hovoří
hrabě Erdelyi ve své knize „Beschreibung der einzelnen
Gestüte des Oestereichischen Kaiserstaates, Wien 1827,
v níţ uvádí, ţe v první polovině 19. století bylo v rŧzných
soukromých hřebčínech chováno přes 400 klisen
starokladrubského koně. V roce 1856 pŧsobilo v rolnickém
chovu v Čechách 201 starokladrubských hřebcŧ a ještě v roce
1920 bylo v zemském chovu zařazeno 52 hřebcŧ (Dušek a
Richter, 1974).
Chov ve 20. století
Chov v prŧběhu 20. století je charakteristický postupnou
restrikcí chovu a nízkými počty chovaných jedincŧ,
s postupným nárŧstem populace od 60. let. Nejvyšší rozmach
chovu starokladrubského koně je zaznamenám v posledních
desetiletích. Regner (2007) uvádí, ţe jiţ ve druhé polovině 19.
století nebyla finanční situace Habsburkŧ dobrá
a starokladrubských koní zvolna ubývalo, proto postupně
docházelo k nárŧstu příbuzenské plemenitby, které se bránilo
kříţením s jinými plemeny zejména lipicány. V roce 1918
přešel hřebčín do drţení Československé republiky, základní
stádo tvořilo 15 bílých klisen a 6 vraných a 5 plemenných
hřebcŧ. Toto období je charakteristické odporem proti
Rakousko-Uherské monarchii, a to se i odrazilo v rozhodnutí
o likvidaci vraných i bílých starokladrubských koní. Hlavním
argumentem pro likvidaci starokladrubských běloušŧ byla
příbuzenská plemenitba, která ovšem nevykazovala známky
inbrední deprese (Bílek, 1955). Likvidace se bohuţel
nevyhnula vraným starokladrubským koním, proběhla od roku
1925-1931. Část stáda tehdy byla předána arcibiskupskému
statku v Červené Řečici, v Chrasti u Chrudimi, správě statku
v Prŧhonicích a celé řadě soukromníkŧ. Zbytek vraného stáda
převzala v listopadu 1931 Jablunkovská hospodářská správa
spišského biskupského statku i s kmenovým plemeníkem
106
Sacramoso XXIV. Tímto rozptýlením chovu starokladrubského
vraníka z kladrubského hřebčína počal jeho zánik (Dušek a
Richter, 1974) .
Bělouši
Po roce 1918 zŧstalo v Kladrubech nad Labem celkem 5
plemenných hřebcŧ, z toho dva plemenní hřebci linie
Generale: Generale XXX Alata (1905) a Generale XXIX Isalka
(1904). Rozhodující vliv na chov starokladrubského bělouše
po roce 1918 měl hřebec Generale Alata XXX, po jeho
náhlém úhynu v roce 1920 pŧsobili v plemenitbě jeho synové
Generale XXXIII, velmi mohutný typický hřebec úzce
prochován na Generale Campanella. Tato linie pokračovala
v pozdějších letech pod jménem Generalissimus, kdyţ jeho
syn z matky 407 Generalissimus byl zařazen jako pepiniér
Generalissimus XXIII. (Generalissimus Dusse XXI, uhynul
v roce 1920 a jeho syn Generalissimus XXII nezanechal
vhodného potomka). Další jeho dva synové Generale XXXV a
Generale XL zanechali v chovu pouze klisny. Pokračovatelem
linie Generale se stal Generale XXXIV, hřebec méně typický,
lehčí kostry s méně typickou hlavou, jehoţ nejvýznamnějším
synem byl Generale XXXVII (bratr Generale XXXVIII a
polobratr XXXIX v chovu zanechali pouze dcery), který i přes
podíl arabské krve byl velkého rámce. Zanechal po sobě
četné potomstvo: 4 hlavní plemeníky, 6 klisen ve stádě matek
a 4 plemeníky v zemském chovu. Celý současný stav kmene
Generale představuje výhradně potomstvo Generale XXXVII
(David, 1987). Zbylými třemi hřebci byl jiţ výše zmíněný
Generalissims Dusse (1911), Napoleone VI Sola (1902) a
Sacramoso XXVII. V linii Napoleone nebyl nalezen vhodný
pokračovatel a linie v roce 1922 zanikla.
Máme dnes dvě větve Generalissimus: jednu odvozenou
od pŧvodní linie Generale, druhou od lipické linie
kladrubského pŧvodu Favory. Bílá linie Sacramoso má stejný
pŧvod jako vraná aţ po hřebce Sacramoso XXX (1927).
Druhý syn Sacramosa XXX, Sacramoso XXXIII (1944) zaloţil
v Kladrubech bílou linii Sacramoso. Narodil se jako černý
hnědák a později vybělil na šedého bělouše. Pŧvod linie
Favory se vztahuje ke hřebci stejného jména, který se narodil
r. 1779 v Kladrubech nad Labem. Byl ale importován do
hřebčína Lipica, kde zaloţil i samostatnou linii, která se záhy
rozšířila i do ostatních hřebčínŧ, chovajících lipické koně.
V maďarském hřebčíně Bábolna byla vytvořena samostatná
linie, jejíţ příslušník Favory XX (1949) se stal zakladatelem
dnešní linie v kladrubském stádě prostřednictvím svého syna
Favory IX, který byl v letech 1977–1981 zapŧjčen do Kladrub
nad Labem. Linie Rudolfo vznikla dovezením lusitánského
hřebce Rudolfo (1968), který v kladrubském hřebčíně pŧsobil
v letech 1977–1985. Jeho import měl sníţit nebezpečí
příbuzenské plemenitby.
V bílé variantě se uplatnili i koně arabští, jejichţ pouţití lze
rozdělit na dvě etapy. První z nich probíhala v letech 1825–
1888. Smyslem kříţení v těchto letech byla produkce
uţitkových koní, většinou kočárových. Druhá etapa proběhla
v letech 1921–1946, zejména za pouţití kmene Shagya. Od
první se liší v tom, ţe v chovu kladrubských koní zanechali
spoustu potomkŧ, přesto však nezaloţili samostatnou linii.
Jejich potomci byli v typu značně nevyrovnaní, na druhé
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
straně se přilití krve odrazilo v lepší krmitelnosti, rozšíření
genové základny a genetické variability, coţ vedlo ke sníţení
nebezpečí příbuzenské plemenitby a zvýšení selekce
v poţadovaných směrech.
Kromě zaloţení samostatné linie Favory se v bílém stádě
pouţili lipičtí koně pro rozšíření genové základny. Vycházelo
se při tom z předpokladu, ţe lipičtí koně jsou
starokladrubským koním výrazně fylogeneticky bliţší, neţ
koně arabští. Dodnes je moţné většího a mohutnějšího
lipicána snadno zaměnit s koněm starokladrubským. Proto
bylo v roce 1950 nakoupeno 5 lipických klisen, náleţející
k liniím Pluto, Siglavi, Neapolitano a Maestoso (Jakubec et al.
2000).
Vraníci
V letech 1925–1930 došlo k velké restrikci starokladrubských
vraníkŧ, která vedla téměř k jejich zániku. Bílek (1925) vyvrací
předsudky týkající se špatných vlastností starokladrubských
koní – fundamentu, plodnosti a nízké odolnosti. Od 30. let se
snaţil prof. Bílek shromáţdit poslední jedince tohoto plemene
s úmyslem pokračovat v čistokrevné plemenitbě v Prŧhonicích
u Prahy. Plemenných zvířata však bylo málo a byla přestárlá,
takţe čistokrevná plemenitba nepřicházela v úvahu. Do
počátku regenerace v roce 1941 se zachovali pouze 3
pepiniéři – polobratři, 2 kladrubští hřebci - 297 Sacramoso
XXIX (později Sacramoso XXXI-Solo senior) a 530
Sacramoso XXIX-3 „Avara a kladrubolipicánský Sacramoso
XXX. K plemenitbě bylo pouţito celkem 54 klisen, z nichţ byly
pouze 2 starokladrubské vranky (13-Sabina, 28-Aja), 23
starokladrubských bělek a klisen s částečným podílem
starokladrubské krve, 18 čistokrevných lipicánek, 3
teplokrevné klisny, 5 klisen bez pŧvodu a 3 klisny
importovaného
orlovského
klusáka
(http://www.nhkladruby.cz/dokumenty/regenerace.rtf).
Linie Solo vznikla tak, jak je uvedeno výše, tedy
odštěpením z linie Sacramoso. V letech 1957–1967 pŧsobil
v chovu starokladrubského vraníka vraný lipický hřebec
Siglavi Pakra, narozený r. 1946 v hřebčíně Djakovo
v Chorvatsku, a zaloţil samostatnou linii. Po roce 1977 byl
v chovu vyuţit i Nonius, s podílem starokladrubské krve,
nezaloţil sice novou linii, ale rozšířil genovou bázi (Regner,
1998). Zakladatelem linie Romke je fríský hřebec narozený
1966 v Nizozemí a importovaný v roce 1973 (Dušek, 1979).
Pŧsobil ve vraném stádě v letech 1974–1985 (Jakubec et al.,
2000).
Současný stav plemene starokladrubský kŧň
Dyková (2009) uvádí, ţe k 20. 1. 2009 bylo v populaci
starokladrubského koně: 55 plemenných hřebcŧ (27 běloušŧ,
28 vraníkŧ), 455 plemenných klisen (227 bělek, 228 vranek),
158 registrovaných chovatelŧ plemenných starokladrubských
koní.
Do genetických zdrojŧ starokladrubských koní je,
z celkového stavu 455 plemenných klisen, zařazeno 337
klisen (74.1%) - 159 bělek a 178 vranek.
Plemenné klisny jsou zatříděné takto: 126 klisen HPK
(27,7%), 210 klisen PK (46,2%), 53 klisen 1.PPK (11.6%), 66
klisen 2.PPK (14.5%).
Celkem bylo k 20. 1. 2009 1508 starokladrubských koní, 767
běloušŧ a 741 vraníkŧ.
Řád plemenné knihy (2005) uvádí šlechtitelský cíl takto:
Kŧņ středně velkého aţ velkého obdélníkového rámce
s korektní stavbou těla, harmonickými proporcemi a typickou
klabonosou hlavou s výrazným velkým tmavým okem.
Vyznačuje se pravidelnými kadencovanými chody s typickou
vysokou akcí hrudních končetin v klusu. Cílem je zachování
jediného pŧvodního českého plemene koní v typu
galakarosiera, s vyuţitím k ceremoniální a reprezentativní
sluţbě, soutěţím spřeţení, drezuře, baroknímu a rekreačnímu
jeţdění.Stejný šlechtitelský cil uvádí i David (1987) pro
poválečný chov starokladrubského koně.
Souhrn
Cílem této práce je shrnutí chovu strokladrubského koně,
jedinečného pŧvodního českého plemene, jednoho
z nejstarších plemen koní na světě a zároveņ národní kulturní
památky. Posledních století chovu starokladrubského koně je
charakteristické problematickým počátečním obdobím,
s postupujícím časem však rostla jeho obliba, která
vygradovala v posledních 20 letech. To vedlo k rozšíření
chovné základny. Tento článek přináší pohled nejen do starší
a mladší historie chovu starokladrubského koně, ale zabývá
se i současným stavem plemene a nastiņuje problematiku,
kterou chov této relativně malé, uzavřené populace přináší.
Klíčová slova: starokladrubský kŧņ, historie, současnost
Literatura
BÍLEK, F. 1955. Kŧņ starokladrubský. In: speciální
zootechnika II, Chov koní, Praha, Státní zemědělské
nakladatelství, 1955, 82-95 s.
DAVID, J. 1987. Hlavní plemeníci šlechtitelského chovu koní
v Kladrubech nad Labem v letech 1951–1985. Plemenářský
podnik Kladruby nad Labem, státní zemědělské nakladatelství
Praha 1987, 150 s.
DUŠEK, J. 1979. Informace o plemenech koní s pozŧstatky
starošpanělské krve. Bulletin VSCHK Slatiņany, č. 32, 1979,
s. 72-81.
DUŠEK, J. – HUČKO, V. – KLEMENT, J. – PELLAROVÁ, A.
1992. Chov koní v Československu, Zemědělské
nakladatelství Brázda, Praha, 1992, s. 45-83.
DUŠEK, J. – RICHTER, L. 1974. Závěrečná zpráva
“Udrţovací šlechtění starokladrubského vraníka“, Slatiņany
31.10.1974 in 50 let hřebčína Slatiņany 1945 – 1995, Národní
hřebčín Kladruby nad Labem, 1995, s. 13-15.
DYKOVÁ, Z. 2009. Chov starokladrubských koní v r. 2008,
Zdenka Dyková, NH Kladruby n. L., o. z. Slatiņany, leden
2009.
[online]
[cit.
2009-05-28].
Dostupné
na
http://www.nhkladruby.cz/dokumenty/2009/PCH_08.pdf
107
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
JAKUBEC, V. – ZÁLIŠ, N. – ONDRÁČEK, M. – VOLENEC, J.
2000. Analýza znakŧ lineárního typu a ukazatelŧ výkonnosti
v genové rezervě „starokladrubský kŧņ“, Hipologický věstník,
Výzkumné centrum chovu koní Slatiņany, Národní hřebčín
Kladruby nad Labem, 2000, s. 3-41.
LERCHE, F. 1956. Starokladrubský kŧņ, Státní zemědělské
nakladatelství Praha, 1956.
REGNER, K. 1998. Vývoj šlechtění starokladrubských koní,
Jezdectví, 9, 1998, S. 26-29.
REGNER, K. 2007. Starokladrubský kŧņ – ţijící historie.
Sborník Mezinárodní seminář chovatelŧ starokladrubskýh koní
2007, Národní hřebčín Kladruby nad Labem, 2007, s. 12.
Regenerační proces v chovu starokladrubského vraníka.
[online]
[cit.
2010-05-28].
Dostupné
na
http://www.nhkladruby.cz/dokumenty/regenerace.rtf.
Kontaktní adresa:
Ing. Lea Andrejsová, ČZU v Praze – FAPPZ, Katedra obecné
zootechniky a etologie, Kamýcká 129, 165 21 Praha;
[email protected]
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 108-111
SÚČASNÝ STAV V PLEMENNEJ DIVERZITE KRÁLIKOV NA SLOVENSKU
CURRENT SITUATION IN RABBIT BREED DIVERSITY IN SLOVAKIA
Ján RAFAY1, Ľubomír ONDRUŠKA2, Vladimír PARKÁNYI2
1 Slovenská
2
poľnohospodárska univerzita v Nitre
Centrum výskumu ţivočíšnej výroby Nitra
Rabbit breeding has long tradition in Slovakia. First breeding organization was found in the year 1923 in Holíč. There are two main types of
rabbit breeding – for production purposes (meat, skin, fur) and purebred rearing (exhibition). Nowadays, purebred rabbit population in Slovakia
consists of 49 breeds, including many colour varieties. The national rabbit breeds arose out of the fixation of specific genetic traits in fur colour,
and type and body shape in consequence of mutation and combination. Rabbit breed recordings are kept by means of eFabis world wide data
basis, which includes all breeds of farm animals in the FAO countries. The coordinator of rabbit breeding is the Slovak Union of Small Animal
Breeders. Generally there can be observed slight increase in the number of animals, but restriction of breed variability in the country.
Key words: rabbit, breeds, variability, diversity
Chov králikov sa na Slovensku formoval v súlade
s historickými udalosťami ovplyvņujúcimi transport nových
plemien. Ak odhliadneme od stredovekých leporárií, ktoré boli
pokračovaním antických chovných podmienok, stimulujúcim
impulzom pre masívnejší import zvierat do stredoeurópskeho
priestoru v novoveku bolo ukončenie prusko-francúzskej
vojny v roku 1871. Nemeckí vojaci si okrem víťazstva prinášali
do vlasti aj králiky, ktoré boli v tom čase typickým zvieraťom
francúzskeho vidieka s bohatými chovateľskými tradíciami.
Populácie týchto králikov sa v priebehu nasledujúcich
desaťročí dostávali aţ na územie dnešného Slovenska, kde
postupne získavali obľubu. Podstatným stimulom pre
slovenské králikárstvo bolo vytvorenie ČSR, keď sa
chovateľské tradície z Čiech dostávali intenzívnejšie aj na
Slovensko. Prvá drobnochovateľská organizácia zdruţujúca aj
chovateľov králikov bola zaloţená v roku 1923 v Holíči.
108
Neskôr vznikali podobné spolky v Trnave, Bratislave
a postupne aj v iných mestách. V tomto období vznikla aj
prvá známejšia publikácia propagujúca chov králikov na mäso
(Hreblay, 1928). So vznikom organizovaného králikárstva sa
začali formovať aj základy racionálneho chovu ako dôsledok
systematickej osvetovej činnosti medzi chovateľmi. Nové
poznatky z biológie chovu transformované do plemenárskej
praxe urýchlili šľachtiteľský pokrok a rozšírili paletu dovtedy
chovaných plemien. V tridsiatych rokoch minulého storočia sa
začínajú zreteľnejšie diferencovať dva hlavné šľachtiteľské
smery v králikárstve - športový a úţitkový chov. Kým úţitkové
králikárstvo v tomto období svojou produkciou neprekonalo
hranice samozásobenia, významnejšie postavenie začína
nadobúdať chov králikov na športové a záujmové účely. V
rámci jednotnej chovateľskej organizácie, ktorá vznikla po 2.
svetovej vojne sa postupne sformovala štruktúra vyšších
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
chovateľských stupņov králikov, ktorá zabezpečovala vysokú
úroveņ šľachtiteľskej práce v registrovaných chovoch. Vďaka
systematickej osvetovej činnosti v základných organizáciách
Slovenského zväzu drobnochovateľov (neskôr premenovaný
na Slovenský zväz chovateľov) sa zvýšila členská základņa i
počet chovateľov králikov. Ich najvyšší počet dosahoval v
roku 1989 pribliţne 60 000 členov. Rozšírila sa tieţ
plemenná skladba genofondu králikov dovozom nových
plemien i tvorbou nových, národných plemien.
Vysoká produkčná schopnosť králikov spolu s ich dieticky
hodnotným mäsom a ţiadanou surovinou pre spracovateľský
priemysel sa stali hlavnými stimulmi pre intenzívny chov vo
veľkochovných zariadeniach. V krajinách s tradičnou
konzumáciou králičieho mäsa vznikali
špecializované
produkčné jednotky s vysokou koncentráciou zvierat.
Postupnou optimalizáciou mikroklimatických podmienok,
technologických
zariadení,
krmovinových
postupov
a plemenárskej práce sa podarilo vytvoriť samostatné
odvetvie ţivočíšnej výroby s ekonomicky efektívnou
produkciou jatočných brojlerov.
Prvé pokusy s intenzívnou produkciou králikov na
Slovensku boli v šesťdesiatych rokoch minulého storočia,
kedy sa doviezli nové plemená králikov strednej ţivej
hmotnosti (novozélandský biely, dánsky králik). Rozvoj
veľkochovnej produkcie vo väčšom rozsahu bol však
limitovaný existujúcimi krmovinovými, technologickými
a veterinárnymi podmienkami chovu. Preto aj prvé pokusy
s intenzívnym chovom králikov (JRD Skačany) skončili
neúspešne. Vyššie výrobné náklady v porovnaní
s drobnochovateľskou produkciou boli príčinou krátkej
existencie týchto chovov.
Permanentný dopyt po králičom mäse na zahraničnom
trhu vyvolal záujem o vybudovanie dodávateľskej základne
pre brojlerové králiky v rámci najprodukčnejších oblastí
Slovenska. Táto snaha vyvrcholila v roku 1984 zaloţením
veľkochovu králikov BRANKO v Podhoranoch (okr. Nitra)
s kapacitou 6 000 ks produkčných samíc. Pôvodný zámer
počítal s vytvorením šľachtiteľského a rozmnoţovacieho
centra s funkciou pri distribúcii rodičovských kompletov
špecializovaných
brojlerových
králikov
do
drobnochovateľských
podmienok.
Časť
produkcie
z rozmnoţovacieho chovu bola určená do chovov malých
rodinných fariem s kapacitou 10 - 20 samíc základného stáda.
Zvyšok produkcie mali tvoriť jatočné králiky spracovávané na
novovybudovanom bitúnku pre králiky. Napriek rastúcej
výrobe v prvom období prevádzky tohto veľkochovu,
nepodarilo sa zabezpečiť plánovanú produkciu dostatočne
kvalitných plemenných zvierat s garantovanou úţitkovosťou.
Vo veľkochove dochádzalo k postupnému zhoršovaniu
mikroklimatických, nutričných a technologických podmienok,
k ekonomickým stratám a po piatich rokoch prevádzky tento
chov zanikol.
Po zmene ekonomických podmienok v roku 1989 sa
oblasť chovu mäsových králikov začala intenzívne rozvíjať
s tým, ţe na Slovensko sa importovali špecializované
produkčné línie zo zahraničia.
V súčasnosti je garantom čistokrvnej plemenitby v chove
králikov Slovenský zväz chovateľov (SZCH), ktorý
prostredníctvom odbornej komisie pre chov králikov riadi
šľachtiteľskú
prácu
v plemenných
populáciách.
Prostredníctvom uznaných chovov rôzneho stupņa
a špecializovanou chovateľskou prácou v kluboch sa
udrţiavajú existujúce plemená a tvoria sa nové. So svojimi
7 000 členmi je SZCH najmasovejšou záujmovou
drobnochovateľskou organizáciou. Od roku 1995 sa priebeţne
aktualizujú Vzorníky plemien (1995, 1999, 2009). Popri
znakoch exteriéru sa v plemenných kritériách nachádzajú aj
ukazovatele rastu, ktoré sú východiskom pri vyuţívaní
jednotlivých populácií počas tvorby nových zootechnických
jednotiek s produkčnou funkciou. V súčasnosti sa vo vzorníku
plemien králikov SZCH (2009) nachádza 5 obrovitých, 34
stredných, 16 malých, 4 zdrobnené, 9 krátkosrstých,
3 dlhosrsté plemená a 1 plemeno so zvláštnou štruktúrou srsti
(saténový). Okrem toho sú pri mnohých plemenách vytvorené
farebné rázy rozširujúce genetickú variabilitu.
Napriek tomu, ţe starostlivosť o genetické zdroje zvierat
nie je na Slovensku legislatívne upravená, existuje niekoľko
aktivít zameriavajúcich sa na popis, evidenciu a podporu
zachovania vybraných druhov plemien spadajúcich do
kategórie genetických zdrojov. Centrum výskumu ţivočíšnej
výroby v Nitre v spolupráci s FAO a domácimi organizáciami
zaviedlo a udrţiava databázu genetických zdrojov
hospodárskych zvierat (eFabis). Do tohto systému boli
zaradené aj na Slovensku chované plemená králikov. Prioritu
medzi nimi majú populácie vzniknuté na našom území
(národné plemená), ktoré sú obrazom úrovne a výsledkov
chovateľskej práce slovenských chovateľov. Medzi takéto
plemená patrí holíčsky modrý, liptovský lysko, nitriansky
králik, slovenský sivomodrý rex, zemplínsky pastelový
a zoborský králik. Dynamiku početnosti jednotlivých plemien
chovaných na Slovensku v priebehu posledných piatich rokov
uvádza tabuľka 1.
109
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Tabuľka 1
Dynamika početnosti niektorých plemien králikov evidovaných v registrácii SZCH
2006
Plemeno (1)
Belgický obor (2)
Belgický obor albín (3)
Nemecký obrovitý strakáč (4)
Francúzsky baran (5)
Moravský modrý (6)
Veľký svetlý strieborný (7)
Činčila veľká (8)
Viedenský modrý (9)
Viedenský čierny (10)
Viedenský biely (11)
Viedenský divosfarbený (12)
Viedenský divomodrý (13)
Hototský biely (14)
Český albín (15)
Novozélandský červený (16)
Novozélandský biely (17)
Burgundský (18)
Kuní veľký (19)
Kalifornský (20)
Nitriansky (21)
Zoborský (22)
Zemplínsky (23)
Japonský (24)
Český strakáč (25)
Aljaška (26)
Havana (27)
Durínsky (28)
Bielopesíkatý (29)
Malý baran (30)
Činčila malá (31)
Marburský (32)
Rhönsky (33)
Holíčsky modrý (34)
Strieborný malý (35)
Holandský (36)
Anglický strakáč (37)
Ohnivák (38)
Zajačí (39)
Hermelín (40)
Kastorex (41)
Slovenský sivomodrý rex (42)
Zdroj: Ústredná registrácia plemien králikov SZCH
Table 1
110
2007
2008
2009
♀
♂
♀
♂
♀
♂
♀
♂
142
52
1243
853
5
1286
228
385
5
19
118
4
25
15
49
524
78
19
1128
132
45
149
9
83
7
27
32
17
145
8
17
8
128
57
257
89
10
348
34
234
132
28
32
356
218
3
352
79
127
4
15
29
3
11
6
14
243
31
8
324
27
14
32
8
17
6
13
14
8
48
5
8
4
48
52
153
48
9
158
45
62
142
165
59
1278
758
6
1382
243
394
6
21
120
5
24
14
52
489
79
15
1058
139
38
163
7
80
8
24
28
18
153
9
21
9
132
62
289
92
8
352
32
243
138
43
28
327
216
4
343
86
129
4
19
30
4
11
5
17
221
29
6
276
32
15
38
6
18
4
11
11
6
49
6
9
5
53
28
154
49
6
169
38
62
139
165
49
1158
928
5
1268
227
415
5
21
128
5
25
17
54
459
82
17
1089
142
98
151
10
79
7
27
31
17
154
7
17
8
132
49
291
82
9
329
29
230
145
49
24
329
243
5
342
75
126
5
19
38
5
13
8
18
218
27
6
293
32
28
32
8
14
5
15
17
8
58
5
5
6
36
34
162
48
7
152
30
54
139
156
42
1152
958
5
1268
201
435
5
21
125
6
28
19
58
486
86
18
1067
148
148
159
12
85
8
29
38
18
156
6
19
9
135
58
284
98
9
358
35
231
138
30
29
345
243
4
324
75
143
6
13
34
5
12
5
12
258
28
8
285
28
24
28
8
16
5
14
18
7
54
8
8
5
58
59
158
58
8
167
45
58
145
Frequency of rabbit breeds registered in central registration of Slovak Union of Small Animal Breeders
(1) breed, (2) Flamish Giant, (3) Belgian Giant White, (4) German Giant Spot, (5) French Lop, (6) Moravian
Blue, (7) Big Light Silver (8) Big Chinchilla, (9) Blue of Vienna, (10) Black of Vienna, (11) White of Vienna,
(12) Grey of Vienna, (13) Bluegrey of Vienna, (14) White of Hotot, (15) Czech White, (16) New Zealand Red,
(17) New Zealand White, (18) Rabbit of Bourgogne, (19) Big Marten, (20) Californian, (21) Rabbit of Nitra,
(22) Zobor Rabbit, (23) Zemplin Rabbit, (24) Japanese Rabbit, (25) Czech Spot, (26) Alasca, (27) Havana,
(28) Chamois, (29) Rabbit of White guards hairs, (30) Little Lop, (31) Little Chinchilla, (32) Rabbit of
Marbourg, (33) Rabbit of Rhön, (34) Blue of Holič, (35) Silver Little, (36) Dutch rabbit, (37) English Spot, (38)
Tan Rabbit, (39) Hare Rabbit, (40) Polish, (41) Agouti Castor Rex, (42) Slovak grey-blue Rex
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
mierny nárast početnosti plemenných zvierat a zníţenie počtu
chovaných plemien.
Súhrn
Chov králikov na Slovensku má dlhoročnú tradíciu. Prvá
chovateľská organizácia vznikla v roku 1923 v Holíči. Sú
vytvorené dva hlavné chovateľské smery – produkčný a
športový chov. V súčasnosti sa na Slovensku chová 49
plemien a mnoho farebných rázov. Národné plemená králikov
vznikli fixáciou genetických znakov, ktoré sa fenotypovo
prejavili pri farbe srsti, type a tvare tela. Evidencia plemien
králikov sa realizuje v rámci databázy FAO sFabis.
Koordinátorom čistokrvnej plemenitby v chove králikov je
Slovenský zväz chovateľov. Vo všeobecnosti sa pozoruje
Kľúčové slová: králiky, plemená, premenlivosť, plemenná
pestrosť
Kontaktná adresa:
Ing. Ľubomír Ondruška, PhD. Centrum výskumu ţivočíšnej
výroby Nitra, Ústav malých hospodárskych zvierat,
Hlohovecká 2, 951 41 Luţianky, tel. 00421 37 6546 139,
e-mail:[email protected]
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 111-114
HISTORIE A ROZVOJ CHOVU KRÁLÍKŦ V ČR
HISTORY AND DEVELOPMENT OF RABBIT BREEDING IN THE CZECH REPUBLIC
Karel MACH1, Miloslav MARTINEC2, Luboš VOSTRÝ1, Lea ANDREJSOVÁ1, Ivan MAJZLÍK1
Česká zemědělská univerzita v Praze
Ústřední odborná komise chovatelŧ králíkŧ, ČSCH
1
2
The paper is aimed at the history of rabbit breeding in the Czech Republic; it is engaged in utilization of rabbit diversity with emphasis on
variety of coat colour. It results from genetic principle of the variety of coat colour, and shows the development of rabbit breeding from 13
breeds in the beginning of the last century. Nowadays there are 68 recognised breeds and a lot of varieties in the Czech Republic, and new
breeds and varieties are still being bred. The organised rabbit breeding in the Czech Republic is based on more than 100-year tradition.
Key word: rabbit, breeds in Czech Republic, history, nowadays
Chov králíkŧ (zejména počet chovaných plemen a jejich
barevných rázŧ) je, nejen v ČR, typickým příkladem
prohlubující se proměnlivosti u ţivočišného druhu. U velkých
hospodářských zvířat některá plemena jiţ zanikla, celá řada
z nich je ve své existenci výrazně ohroţena, u králíkŧ je tomu
ve značné míře přesně naopak.
Historie chovu králíkŧ v ČR
Do poloviny 19. stol. se chov králíkŧ značně rozcházel
s dnešními poţadavky na ustájení výţivu a produkci.
Významný český hospodář F. Fuss (1810 cit. Kálal 1943)
uvádí, ţe: „Chovat králíky ve velkém mnoţství je v kaţdém
směru škodlivé. Králíci přinášejí uţitek jen tehdy, chovají-li se
ve stájích, kde sbírají a vyuţitkují to, co vypadlo ze ţlabŧ a
ţebříkŧ.“ Postupně se však začal pohled na králíka jeho chov
měnit. Ze zvířete v hospodářství trpěného se králík stal
objektem chovatelského zájmu.
V českých zemích se od prvé poloviny 19 stol. konaly
poměrně často výstavy hospodářských zvířat. Nejprve se
jednalo o ovce, později o skot, koně i drŧbeţ. Kdy se na
takovéto výstavě poprvé objevili králíci? Bylo to na akci,
kterou pořádala Jednota hospodářská kraje píseckého
v Březnici, dne 7. 9. 1863, kdy vedle ovcí, skotu, koní, prasat
a drŧbeţe chovatel Václav Fürst vystavil a cenu stříbrný
zlatník získal za „pěkné králíky“.
Chovu králíku se začala věnovat i odborná literatura
(Kodym, Šír), E. A. Meliš vydal v r. 1873 první českou
publikaci: „Chov králíkŧ“. O rozvoj českého králíkářství se na
přelomu 19. a 20. stol. především zaslouţil J. V. Kálal (1865 1927) učitel v Bernarticích u Tábora. V r. 1898 zaloţil první
králíkářský spolek v českých zemích a od r. 1902 začal jeho
zásluhou vycházet časopis „Králíkář českoslovanský“, ten
s přestávkou zpŧsobenou 1. světovou válkou byl vydáván aţ
do r. 1934. J. V. Kálal byl rovněţ autorem či spoluautorem
celé řady odborných publikací z oblasti chovu králíkŧ (Kálal,
111
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Bouček, 1907). Králici se začali postupně objevovat na
všeobecných zemědělských výstavách hospodářských zvířat
(např. Praha v r. 1874 14 ks, Pardubice v r. 1896 18 ks).
Dŧleţitým mezníkem dalšího rozvoje chovu králíkŧ je r.
1903; v tomto roce 11. – 12. října, 40 let po březnické výstavě,
se konala v Blatné (shodou okolností leţí toto město nedaleko
Březnice) první samostatná výstava králíkŧ. Ve 136 klecích od
56 chovatelŧ bylo vystaveno 299 zvířat. Kromě 46 „pěkných
kříţencŧ“ to byli čistokrevní zástupci těchto 8 plemen (tehdejší
názvy): stříbrošedí, stříbrokrémoví, belgičtí obři, ruští, angličtí
beranovití, angorští, třísloví a modří. Z tohoto přehledu je
patrné, ţe některá ze současně chovaných plemen byla
známa jiţ před více jak 100 lety. Kromě výše uvedených osmi
plemen byly tehdy u nás chování ještě králíci (opět pŧvodní
názvy) francouzští beranovití, holandští, zaječí, modří třísloví.
Novinkou té doby byl králík japonský (Kálal, 1941). Celkem se
tedy jedná o chov 13 plemen na začátku minulého století. Za
zmínku stojí to, ţe první samostatná výstava králíkŧ v Evropě
se konala v r. 1885 v Saské Kamenici. Na této výstavě byli
vystaveni a 100 bodovým systémem posouzeni zástupci
plemen: belgický obr, francouzský beran, angora, králík
stříbřitý a králík ruský (http://kralik.plivnik.cz/historie.htm).
Zajímavý je i tehdejší zpŧsob chovu. V samotné Blatné,
městečku s 3000 obyvateli bylo na začátku minulého století
200 chovatelŧ s cca 2200 králíky. U 60 chovatelŧ se jiţ
jednalo o králíkárny, dále byli králici chováni na pŧdách,
v chlévech s ostatními zvířaty i bez nich a v bednách na
dvoře.
V dalších letech (s výjimkou 1. svět. války) se konal
značný počet buď samostatných, nebo přidruţených králičích
výstav. Kolem r. 1925 bylo v českých zemích chováno cca 25
plemen. Vyzvednout je třeba samostatnou výstavu v Brně –
Králově Poli ve dnech 3. – 6. června 1933. Zde byli vystaveni
zástupci 50 plemen, mezi novinky patřilo např. plemeno
aljaška (Al), novozélandský červený (Nč) a anglický beran –
strakáč černý (AB strč).
V období 2. svět. války je pro chov králíkŧ typický velký
počet chovaných zvířat, méně pak jejich kvalita, včetně
plemenné příslušnosti. Přesto vzorník z té doby (Paul, 1941)
uvádí 6 velkých, 17 středních, 14 malých, 2 zakrslá a 5
plemen s odchylnou délkou srsti. Novinkou v té době byl králík
německý velký stříbřitý. Celkem se tedy jedná o 45 plemen
chovaných v Čechách a na Moravě.
Po 2. svět. válce pokračuje kvantitativní rozvoj chovu
králíkŧ, zvyšuje se rovněţ kvalita chovaných zvířat a jsou
chována další plemena; např. se jedná o králíka
burgundského (Bu), kalifornského (Kal) a novozélandského
bílého (Nb). V 70. letech minulého stol. se objevují první
faremní chovy brojlerových králíkŧ. Jateční králíci resp. králičí
maso z tradičních i faremních chovŧ je exportováno na
náročné zahraniční trhy (především Itálie). Vzorník pro
posuzování jednotlivých plemen králíkŧ ze 70. let (Fingerland,
1973) minulého stol. uvádí 5 velkých, 24 středních, 13 malých,
3 zakrslá, 2 dlouhosrstá a 6 plemen krátkosrstých; některá
z nich v celé řadě barevných rázŧ. Celkem se tedy v tehdejší
ČSSR jednalo o chov 51 plemen.
V tehdejší době však naši chovatelé neměli, aţ na
výjimky, moţnost porovnat své chovatelské úspěchy
s výsledky práce chovatelŧ západoevropských. Prvním
112
významným a svým zpŧsobem prŧlomovým kontaktem
v tomto směru byla úspěšná československá expozice 28
jedincŧ na 16. evropské výstavě ve Welsu (Rakousko) v r.
1978.
Vrcholným setkáním našich chovatelŧ byly v té době
národní výstavy, kterých se v hojném počtu účastnili i
chovatelé ze Slovenska. Např. v r. 1984 bylo v Brně
vystaveno 5050 králíkŧ. Po mezinárodní stránce se především
jednalo o výstavy „Interkanin“ konané střídavě v jednotlivých
východoevropských zemích. Do r. 1988 proběhlo 11. ročníkŧ
těchto výstav, nejvíce oceněných zvířat měli vţdy chovatelé
z tehdejší ČSSR a NDR. O významném postavení a úrovni
našeho chovu králíkŧ svědčí skutečnost, ţe náš další Vzorník
(z r. 1986) měl jednu zvláštnost. Jeho standardy, včetně části
všeobecných ustanovení, platily i v bývalých socialistických
zemích (Fingerland, 1994).
Současnost, perspektivy
V r. 1983 došlo v celé východní Evropě, včetně bývalé ČSSR
k dalekosáhlým politickým i ekonomickým změnám; ty se
pochopitelně dotkly i chovu králíkŧ. Členství Českého svazu
chovatelŧ v Evropském svazu chovatelŧ drŧbeţe, holubŧ
a králíkŧ (EE) dostalo novou náplņ.
V r. 1992 českoslovenští chovatelé vystavili na evropské
výstavě v Zuidlarenu (Nizozemsko) 72 králíkŧ z celkového
počtu 11955 králíkŧ vystavených. V tab. 1 je uvedeno naše
zastoupení na dalších evropských výstavách.
V prvém Vzorníku vydaném po r. 1990 (Fingerland, 1994),
jsou uvedeny standardy 5 velkých, 31 středních, 17 malých, 3
zakrslých, 5 krátkosrstých, 3 dlouhosrstých a 1 plemene se
zvláštní strukturou srsti. Celkem se tedy jedná o 65 plemen,
mnohá z nich jsou chována v celé řadě barevných rázŧ.
Relativně samostatnou kapitolou chovu králíkŧ je faremní
chov brojlerového králíka. Ten zaznamenal, s několika výkyvy,
v ČR nebývalý rozvoj po r. 1990. Šlechtění výchozích
populací a následná hybridizace pochopitelně také přispívá (i
kdyţ v omezené míře) k prohloubení diverzity u králíkŧ (Mach,
1998; Mach et al., 2004; Zadina et al., 2004)
V dalším, zatím posledním Vzorníku (Zadina, 2004) jsou
uvedeny standardy jiţ 68 plemen, posledním uznaným
plemenem je králík zakrslý saténový.
Co umoţņuje tak velký počet plemen lišících se jak
velikostí, některými charakteristickými znaky tělesné stavby,
tak především délkou a zbarvením srsti. Zbarvení srsti a její
charakter je jedním z typických kvalitativních znakŧ, který
determinuje 15 genŧ (Rafay, 1993; Zadina et al., 2004).
Některé z těchto genŧ mají dvě alely, u některých je alel více,
jedná se tedy o alelické série.
Vzájemnou spoluprácí alel v rámci jednoho genu i mezi
geny dochází k výslednému fenotypu – v našem případě
zbarvení. Zachování současných, šlechtění dalších plemen,
rozšiřování spektra barevných rázŧ, přispívá k vyuţití celé
genetické informace, jeţ determinuje zbarvení. Ţádný gen,
resp. jeho alela není potlačena resp. vyloučena. Chovatelské
nadšení zaměřené na udrţení a šlechtění nových populací
králíkŧ je bezprostřední příčinou genetické i fenotypové
proměnlivosti ve zbarvení a dalších, pro chovatele zajímavých
znacích a vlastnostech. V současné době je Ústřední
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
odbornou komisí chovatelŧ králíkŧ oficiálně povoleno
novošlechtění 32 chovatelŧm, kteří se zabývají šlechtěním 2
nových dosud neuznaných plemen v 8 barevných rázech a
dále šlechtí u 12 jiţ uznaných plemen 18 barevných rázŧ
(Kulanda, Martinec, 2009).
V čem spočívají základy případně, kde jsou předpoklady
zachování a prohlubování této výrazné meziplemenné
diverzity? V současné době má Český svaz chovatelŧ cca
17300 členŧ, organizovaných chovatelŧ králíkŧ je 6302.
Významnou roli v usměrņování chovŧ hraje Ústřední odborná
komise chovatelŧ králíkŧ, oblastní, okresní a místní
organizace. Nezastupitelnou úlohu, především ve šlechtění
jednotlivých plemen, mají příslušné chovatelské kluby (např.
Klub chovatelŧ králíkŧ masných plemen, Klub chovatelŧ
českých albínŧ a hototských bílých…); těchto klubŧ je celkem
31 (Zadina, 2009).
V prŧběhu roku se uskuteční vice jak 1000 výstav (Pawlas
a Pawlas, 2010), buď samostatných, nebo s výrazným
zastoupením králíkŧ (např. se jedná o celostátní výstavu
mladých králíku, výstavy krajské, okresní, místní a klubové).
Tabulka 1
Z tabulky 2 je patrná prohlubující se vnitroplemenná
i meziplemenná proměnlivost.
První celostátní národní výstava mladých králíkŧ se
konala v r. 1970, počet vystavených jedincŧ se od té doby
nijak dramaticky nezvyšoval ani nesniţoval, výrazně však
stoupl počet vystavených zástupcŧ jednotlivých plemen, resp.
rázŧ.
Dnes se jiţ na výstavách nesetkáme s kategorií „pěkní
kříţenci“, vystavená a v rámci 100 bodového systému
oceněná zvířata mohou být zařazena do chovu, naopak
verdikt „výluka“ znamená, ţe jedinec je z chovu vyřazen.
Posuzovatelŧ je v současné době cca 100, svým rozhodnutím
výrazně ovlivņují utváření jednotlivých plemen, tzn. naplnění
chovného cíle standardu i chovného cíle. Organizované
chovatelství má v českých zemích více jak 100 letou tradici,
jeţ umoţnila a nadále umoţņuje udrţení a další vyuţívání
diverzity u králíka – zvířete, které má z pohledu zájmového
i uţitkového nezastupitelnou úlohu a postavení.
Počet vystavených králíkŧ na evropských výstavách
Místo výstavy (1)
Rok (2)
Počet vystavených (3)
Brno
Wels
Praha
Lipsko
Nitra
1998
2000
2004
2006
2009
5644
10502
5358
19423
7890
Z toho z ČR (4)
n
2737
228
1540
555
1350
v%
48,5
2,2
28,7
2,9
17,1
Table 1
Number of rabbits presented at European shows
(1) Place, (2) year, (3) number of presented, (4) from Czech republic
Tabulka 2
Národní výstavy mladých králíkŧ v ČR (od roku 1970 konáno 39 ročníkŧ, náhodně vybrané ročníky
Rok a místo konání (1)
1975 Pardubice
1979 Slavkov
1986 Hlinsko
1989 Hlinsko
1993 Nové Město
1997 Slavkov
2001 Radostice
2003 Litovel
2006 Přerov
2009 Lysá nad Labem
Table 2
Počet vystavených plemen a
barevných rázŧ (2)
80
90
103
106
104
141
170
140
179
185
Počet vystavených králíkŧ (3)
3034
3943
4761
3897
3342
3965
4608
3535
3825
3424
National show of young rabbits in Czech republic (from 1970 held 39 vintages, randomly selected)
(1) year and place, (2) number of presented breeds and color strains, (3) number of presented animals
113
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Souhrn
Příspěvek se zabývá rozvojem a vyuţitím diverzity u králíkŧ
chovaných v ČR; především s dŧrazem na rŧznorodost ve
zbarvení kŧţe a srsti. Vychází z genetické podstaty této
barevné rŧznorodosti a poukazuje na skutečnost, ţe na
začátku minulého století bylo v českých zemích chováno 13
plemen králíkŧ, v současné době je těchto plemen 68,
zpravidla s celou řadou barevných rázŧ, přičemţ další
populace (plemena, rázy) jsou ve stadiu novošlechtění.
Rozvoj chovu králíkŧ jde ruku v ruce s více jak 100 lety
organizovaného chovatelství, bez kterého by udrţení
a prohloubení současné plemenné rŧznorodosti nebylo
moţné.
Klíčová slova: králík, plemena v ČR, historie, současnost
Zpracováno v rámci řešení výzkumného záměru MSM
6046070901.
Literatura
FINGERLAND, J. 1973. Vzorník pro posuzování králíku
v Československé socialistické republice. ČSCH (SZN),
Praha, 237 s.
FINGERLAND, J. 1994. Vzorník plemen králíkŧ. Chovatel, s.
r. o., 190 s.
KÁLAL, J.V. – BOUČEK, M. 1907. Rádce králíkářŧ. III svazek
knihovny králíkáře českoslovanského, 64 s.
114
KÁLAL, V. 1943. Králík na českých výstavách. Rádce
z Předmostí na Moravě, XXX(9), 1943, s. 310-311.
KULANDA, S. – MARTINEC, M. 2010. Nová plemena a
barevné rázy králíkŧ šlechtěné v ČSCH. X. celostátní seminář:
„Nové směry v chovu brojlerových králíkŧ“ 11. 11. 2009,
Praha, s. 87-88.
MACH, K. 1998. Chov brojlerových králíkŧ – šance pro vás.
Farmář, 4 (3), 1998, s. 63-65.
MACH, K. – SKŘIVANOVÁ, V. – JANOVEC, L. 2004. Chov
brojlerových králíkŧ v ČR. Agromagazín, 5 (6), 2004, s. 42-44.
PAUL, L. 1941. Vzorník (standard) pro oceņování králíkŧ
čistokrevných plemen na výstavách v Čechách a na Moravě.
Českomoravská jednota chovatelŧ králíkŧ v Praze, 105 s.
PAWLAS, M. – PAWLAS, M. 2010. Výstavy králíkŧ v ČR –
organizace, počet, prŧběh. Ústní sděleni.
RAFAY, J. 1993. Intenzívny chov brojlerových králikov.
Animapress, 1993, 134 s.
ZADINA, J. 2003. Vzorník plemen králíkŧ. Český svaz
chovatelŧ.
ZADINA, J. 2009. Současný tradiční organizovaný chov
králíkŧ. X. celostátní seminář: „Nové směry v chovu
brojlerových králíkŧ“ 11. 11. 2009, Praha, 4 s.
<http://kralik.plivnik.cz/historie.htm> staţeno 15. 6. 2010.
Kontaktní adresa:
doc. Ing. Karel Mach, CSc., ČZU v Praze – FAPPZ, Katedra
genetiky a šlechtění, Kamýcká 129, 165 21 Praha;
[email protected]
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 115-119
VPLYV PREPRAVNEJ ZÁŤAŢE NA TECHNOLOGICKÚ KVALITU BRAVČOVÉHO MÄSA
INFLUENCE OF THE TRANSPORT LOAD ON THE TECHNOLOGICAL QUALITY OF THE
PORK MEAT
Ondřej BUČKO, Klára VAVRIŠINOVÁ, Radovan KASARDA, Ondrej DEBRECÉNI, Katarína
KULINOVÁ, Branislav BOBČEK
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
The aim of the study was to evaluate parameters of the pork meat quality of 10 pigs by the large white breed in relation to the different load
before slaughter. All pigs were dominant homozygotes tested by DNA test for gene marker RYR. On the basis of the effect of the transport load
to the observated indexes of the technological meat quality we can state that pigs slaughtered 45 minutes after transport gained from the point
of more indexes evidently different parameters in comparison to the group without transport load affection. Values detected in group with load
were folowing : pH1- log molc. (H)+ in musculus semimembranosus 5.81, pH1- log molc. (H)+ in MLT 5.93, losses by dripping 4.80 %, colour of
the meat in musculus semimembranosus L* 58.66, a* 4.66, b* 13.07, colour of the meat in MLT L* 62.58, a* 2.91, b* 11.88 and in the group
without transport load were find following values : pH1- log molc. (H)+ in musculus semimembranosus 6.20, pH1- log molc. (H)+ in MLT 6.22,
losses by dripping 2.64 %, colour of the meat in musculus semimembranosus L* 51.86, a* 2.17, b* 14.07, colour of the meat in MLT L* 54.99, a*
-0.06, b* 10.55. It shows that it is very important to synchronize genetic potential of the animals with the possibility to create suitable breeding
environment, but also with influences affected animals during transport and manipulation at the slaughter house and during slaughtering.
Key words: pork, RYR, meat quality
Moţné stresové faktory pri porušení ochrany proti nepohodliu,
strachu a stresu predstavuje preprava a jatočné správanie.
Tieto operácie sú značne preskúmané a v niektorých
systémoch zabezpečenia kvality sa štandardy definujú ako
optimálne transportné vzdialenosti, časy teploty prostredia,
rýchlosti transportných prostriedkov, minimálne omračovacie
prúdy, parametre omračovania oxidom uhličitým a pod.
Problémy nastávajú azda iba pri obchodovaní na trhoch
ţivých zvierat. Tu treba zdôrazniť, ţe štandardy síce jestvujú,
problém je však s ich chápaním a praktickým dodrţiavaním.
(Dubravický, 1999).
Ochodnický a Poltársky (2003) uvádzajú, ţe na konečnú
kvalitu mäsa bezprostredne vplýva manipulácia so zvieratami.
Preto treba s ošípanými pred zabitím zaobchádzať
ohľaduplne, bez vyvolávania väčších záťaţí. Údery pred
zabitím zanechávajú na ich tele krvné podliatiny. Imobilizácia
musí byť rýchla a krátka (5-10 sekúnd), s následným
vykrvením na boku alebo vo visiacej polohe. Šimek et al.
(2002) zistili, ţe správny priebeh postmortálnych zmien
v mäse má vplyv na údrţnosť a kvalitu mäsa. Z hľadiska
údrţnosti je dôleţitý obsah kyseliny mliečnej, ktorá vzniká
z glykogénu pri anaeróbnej glykolýze (resp. glykogenolýze).
V dôsledku okyslenia dôjde k zníţeniu hodnoty pH na 5,5 –
6,0 a tým k obmedzeniu rastu väčšiny psychrotrofných
mikroorganizmov. V priebehu zretia mäsa dochádza
k výrazným zmenám krehkosti, šťavnatosti, farbe, chuti
a vône, ďalej sú ovplyvnené niektoré technologické vlastnosti,
ako väznosť a straty pri varení. Mikule, Čechová, Sládek
(2001) zistili, ţe jedným z ukazovateľov kvality mäsa je jeho
farba. Jej intenzita a stupeņ závisia predovšetkým na
koncentrácii svalového farbiva, ktoré môţe ovplyvņovať
plemenná príslušnosť, stupeņ únavy (zaťaţením svalov,
zdravotným stavom, vekom) a optická hodnota, ktorá závisí
od stupņa zrelosti mäsa, s ktorou úzko súvisí stupeņ
hydratácie bielkovín. Farba sa tvorí krvným farbivom
myoglobínom a hemoglobínom.
Lündström, Andersson, Hansson (1996) a Enfält et al.
(1997) zistili straty odkvapkávaním 3,3 % pri plemene duroc.
Lahučký, Demo (1996) konštatujú , ţe v Nemecku. aby mohlo
byť bravčové mäso označované ako "značkové" musí spĺņať
nasledujúce poţiadavky: po 1 hod: pH  6,0 po 24 - 48 hod:
pH 5,4 - 5,85 farba /L/  53 straty odkvapom  4 %.
Hammermeister, Grajewska, Michalska (1999) sa zaoberali
kvalitou mäsa kríţencov poľská large white x poľský landras x
pietrain. Pri genotype NN zistili hodnotu pH1 6,4, pH24 5,49 a
straty odkvapkaním 3,08 %. Fischer (1997) porovnával
jatočné prasničky s genotypom NN a Nn. Pri znakoch kvality
mäsa /pH počas zrenia, farba, mramorovanie/ boli medzi
genotypmi vo väčšine prípadoch len malé rozdiely, s
výnimkou strát vody odkvapkaním, kedy zvieratá genotypu NN
boli preukazne lepšie /straty odkvapkaním 3,74 % oproti 5,56
% u Nn/. Lammens et al. (2007) uvádzajú, ţe rozdiely v kvalite
mäsa medzi rozdielnymi bitúnkami sú najčastejšie
ovplyvņované hustotou ustajnenia počas transportu,
zaobchádzania počas vyskladnenia zvierat z dopravných
prostriedkov, teplotou vzduchu počas prepravy a spôsobom
115
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
omráčenia. Podľa Dema (2008) ukazovatele kvality mäsa sú
vlastnosti nízko dedivé, konečná akosť suroviny závisí
predovšetkým od podmienok vonkajšieho prostredia,
predovšetkým od podmienok pred poráţkou, počas nej i po
zabití. Dôleţitými skutočnosťami so zreteľom na konečnú
kvalitu produktov, sú v tejto súvislosti otázky šetrného
zaobchádzania,
vhodného
transportu,
klimatických
podmienok, omračovania, vykrvenia, následného uskladnenia,
schladenia a zmrazovania jatočných tiel ošípaných. Kekrtová
(2007) uvádza, ţe hodnota pH svalstva ţivého zvieraťa je
pribliţne 7,1. Po poráţke hodnota po dobu 24 hodín klesá
a s ďalším zrením opäť pomaly narastá. V závislosti na
rýchlosti poklesu pH po poráţke definujeme 3 akostné
kategórie:
- DFD mäso (dark, firm, dry – tmavé, tvrdé, suché)
- Normálne mäso
- PSE mäso (pale, soft. exudatíve-svetlé, mäkké,
vodnaté).
Musilová et al. (2001) uvádzajú, ţe predporáţkový stres
pôsobí sekundárne tým, ţe vplyvom nízkeho alebo vysokého
pH ovplyvņuje farbu mäsa. Nízke pH tzn. veľmi rýchla
produkcia kyseliny mliečnej spolu s vysokou teplotou
ovplyvņuje denaturáciu proteínov a tým zvyšuje rozptyl svetla
vo svalovine. Rozptyl svetla je ovplyvnený postmortálnymi
procesmi tým, ţe ovplyvņujú hodnotu denaturácie proteínov.
Ihneď po poráţke je svalovina tmavá. Ako klesá pH
k izoelektrickému bodu myofibrilárnych proteínov, tak vzrastá
rozptyl svetla medzi jednotlivými zväzkami svalových vlákien.
Vývoj svetlosti prebieha niekoľko dní post mortem.
Materiál a metódy
Cieľom experimentu bolo zistenie parametrov technologickej
kvality bravčového mäsa u dominantných homozygótov
génového markeru RYR 1, pri plemene biele ušľachtilé, vo
vzťahu k rôznej predporáţkovej záťaţi spôsobenej prepravou.
Do pokusu sme zaradili 10 ks ošípaných plemena Biele
ušľachtilé pohlavia bravce. Všetky ošípané boli dominantní
homozygóti, pretestovaní DNA testom na génový marker RYR
1. Skupinu sme rozdelili na dve podskupiny pozostávajúce
z piatich kusov. Prvá podskupina bola zabíjaná 45 minút po
preprave trvajúcej 30 minút, druhá po trojdņovom ustajnení
v priestoroch experimentálneho centra KŠZ. Z parametrov
jatočnej hodnoty sme sledovali tieto vybrané jatočné
ukazovatele: podiel cenných mäsitých častí z hmotnosti
jatočnej polovičky v %, plocha musculus longissimus thoracis
v cm2, priemerná hrúbka chrbtovej slaniny v cm, percentuálny
podiel cenných mäsitých častí z hmotnosti jatočnej polovičky.
116
Z ukazovateľov kvality mäsa sme zisťovali: pH1 - log molc.
(H+) v musculus semimembranosus, pH1 - log molc. (H)+
v MLT, el. vodivosť- ms v musculus semimembranosus, el.
vodivosť- ms v MLT, straty odkvapom v %, farba mäsa
v musculus semimembranosus L*, a*, b*, farba mäsa v MLT
L*, a*, b*. Strata vody odkvapkaním: pouţili sme 50  0,1 g
svaloviny z MLT v čase od 24 hodín do 48 hodín od zabitia
ošípaných, pričom svalovinu sme zavesili do špeciálnych
vreciek z umelej hmoty a dali do chladničky, kde bola teplota
4-6 C. Hmotnostná strata sa vyjadrila v %. Farbu mäsa sme
stanovili na prístroji Spektrofotometer CM 2600D v hodnotách
L*, a*, b*. Aktuálnu aciditu – log molc./H+/ - pH svalu, sme
robili kontaktne za pouţitia mikrokapilárnej kombinovanej
elektródy. Pouţili sme batériový prenosný acidometer.
Elektrickú vodivosť sme stanovili v presne definovaných
svaloch prístrojom PMV - 51- v milisiemensoch (mS).
Výsledky a diskusia
Podobne ako Ochodnický a Poltársky (2003) môţeme aj mi
konštatovať, ţe technologická kvalita mäsa je v značnej miere
ovplyvnená práve predporáţkovými vplyvmi, nakoľko
preukaznosť rozdielov medzi pokusnou a kontrolnou skupinou
v našom experimente to tieţ potvrdila. V porovnaní
s konštatovaním Šimka et al. (2002) sa stotoţņujeme
s tvrdením, ţe pokiaľ ide o správny priebeh postmortálnych
zmien v mäse, má okyslenie vplyv na údrţnosť a kvalitu
mäsa. Z hľadiska údrţnosti je dôleţitý obsah kyseliny
mliečnej, ktorá vzniká z glykogénu pri anaeróbnej glykolýze
(resp. glykogenolýze). V dôsledku okyslenia dôjde k zníţeniu
hodnoty pH na 5,5 – 6,0 a tým k obmedzeniu rastu väčšiny
psychotrofných mikroorganizmov. Parameter strata vody
odkvapom, je v našom experimente porovnateľný so zistením
Lündström, Andersson, Hansson (1996) a Enfält, et al. (1997),
ktorí sa zaoberali technologickou kvalitou mäsa pri plemene
duroc a zistili straty odkvapkávaním 3,3 % kedy môţeme
konštatovať zistenie porovnateľných výsledkov. Ako uvádzajú
Lahučký, Demo (1996) parametre pre značkové mäso v SNR
podľa našich výsledkov, v pokusnej skupine vo viacerých
parametroch, mäso testovaných ošípaných nespĺņalo
poţadované kritériá, na rozdiel od ošípaných v kontrolnej
skupine. Na rozdiel od našich výsledkov zistili
Hammermeister, Grajewska, Michalska (1999) ukazovatele
technologickej kvality mäsa práve na úrovni parametrov, ktoré
sme mi dosiahli v kontrolnej skupine zabíjanej bez záťaţe,
podobne ako Fischer (1997) u dominantných homozygotov.
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Tabuľka 1
Základné variačno-štatistické charakteristiky ukazovateľov jatočnej hodnoty a ich vzájomné porovnanie
Ukazovateľ (1)
n
Hmotnosť pravej jatočnej polovičky
po rozrábke v kg (7)
Priemerná hrúbka chrbtovej slaniny
v cm (8)
Percentuálny podiel hmotnosti
cenných mäsitých častí z hmotnosti
jatočnej polovičky v kg (9)
Plocha MLT v cm2 (10)
Podiel hmotnosti stehna z hmotnosti
jatočnej polovičky (11)
pH1 – log molc.(H+) v musculus
semimembranosus (12)
pH1 – log molc.(H+) v MLT (13)
El. vodivosť – ms v musculus
semimembranosus (14)
El. vodivosť – ms v MLT (15)
Straty odkvapom v % (16)
Farba mäsa v musculus
semimembranosus L* (17)
b*
Table 1
s
x
Záťaţ (3) Chyba pokusu (6)
e
A
fe = 8
fA = 1
19,60
1,0375
18,89++
0,08
0,116556
0,69
0,29
6,793783
2,46
2,86
2,32
F
0,04
x
44,33
6,73
21,33
1,38
6,01
0,28
6,08
0,24
5,08
0,82
3,17
0,31
3,72
1,41
55,26
4,02
3,42
1,63
13,57
1,82
58,78
6,12
1,43
1,81
11,21
1,86
46,78
7,91
21,19
1,45
5,81
0,10
5,93
0,24
4,96
1,04
3,26
0,40
4,80
0,90
58,66
2,40
4,66
0,69
13,07
2,25
62,58
3,83
2,91
0,90
11,88
2,15
41,88
4,92
21,46
1,47
6,20
0,27
6,22
0,14
5,20
0,62
3,08
0,18
2,64
0,86
51,86
1,28
2,17
1,29
14,07
1,34
54,99
5,80
-0,06
1,04
10,55
1,45
MS
F
F
MS
F
MS
MS
F
MS
F
MS
F
MS
F
F
MS
F
MS
MS
F
MS
F
F
MS
F
MS
60,02
1,38
0,18
0,09
0,37
8,94++
0,20
5,33+
0,14
0,19
0,08
0,83
11,62
14,99++
115,60
31,23+++
15,45
14,40++
2,52
0,73
143,94
5,96+
22,05
23,42+++
4,40
1,31
s
x
s
x
s
x
s
x
s
x
s
x
s
x
s
x
s
L* (18)
Analýza
variancie
(5)
MS
F
MS
F
MS
s
s
b*
a*
s
x
x
a*
Farba mäsa v MLT
x
Celá skupina
Bez
Záťaţ (3)
(2)
záťaţe (4)
10
5
5
44,90
46,30
43,50
1,76
1,10
0,94
2,01
2,10
1,92
0,34
0,30
0,38
53,09
53,26
52,92
x
s
x
s
x
s
43,382
2,123565
0,04167
0,03785
0,739
0,0975
0,77549
3,70127
1,07289
3,429215
24,13564
0,941455
3,34769
Basic variational-statistic characteristics indexes of the slaughter value and their mutual comparison
(1) trait, (2) whole group, (3) with load, (4) without load A, (5) analyse of variance, (6) error
(7) weight of the right slaughter half after cut-out, (8) average back fat thickness in cm, (9) percent portion of
the valuable meat portions from the weight of the slaughter half in kg, (10) MLT area in cm2, (11) percent
portion of the MS weight from the weight of the slaughter half in kg, (12) pH1-log molc.(H+) in musculus
semimembranosus, (13) pH1 - log molc. (H+) in MLT, (14) electric conduction- ms in musculus
semimembranosus, (15) electric conduction-ms in MLT, (16) losses by dripping in %, (17) colour of the meat
in MS L*,a*,b*, (18) colour of the meat in MLT L*,a*,b*
117
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Tabuľka 2
Vzájomné korelácie ukazovateľov jatočnej hodnoty
Ukazovateľ
1
Priemerná hrúbka
cor
chrbtovej slaniny v cm
sig.
(1)
Podiel hmotnosti
cor
cenných mäsitých
častí z hmotnosti
sig.
jatočnej polovičky (2)
cor
Plocha MLT v cm2 (3)
sig.
pH1 – log molc.(H+)
cor
v musculus
sig.
semimembranosus (4)
cor
pH1 - log molc. (H+)
v MLT (5)
sig.
Straty odkvapom v % cor
(6)
sig.
Farba mäsa v
cor
musculus
semimembranosus sig.
L (7)
cor
a*
sig.
cor
b*
sig.
cor
Farba mäsa v MLT
L* (8)
sig.
cor
a*
sig.
cor
b*
sig.
Table 2
2
3
4
6
7
8
9
10
11
12
-0,545 -0,467 -0,606 -0,657 0,547 0,436 0,058 -0,158 0,800 0,459 0,693
0,103 0,174 0,063 0,039 0,102 0,208 0,873 0,664 0,005 0,183 0,026
-0,545
0,431 0,137 0,006 -0,192 0,085 0,071 -0,264 -0,190 -0,004 -0,156
0,103
0,213 0,706 0,987 0,595 0,815 0,846 0,461 0,599 0,992 0,668
-0,467 0,431
-0,091 0,068 0,092 0,385 0,364 0,098 -0,005 0,213 0,027
0,174 0,213
0,802 0,852 0,800 0,272 0,301 0,787 0,989 0,555 0,941
-0,606 0,137 -0,091
0,851 -0,836 -0,812 -0,317 0,405 -0,918 -0,819 -0,576
0,063 0,706 0,802
-0,657
0,039
0,547
0,102
0,436
0,006
0,987
-0,192
0,595
0,085
0,068
0,852
0,092
0,800
0,385
0,002 0,003 0,004 0,372 0,246 0,000 0,004 0,081
0,851
-0,794
0,002
0,006
-0,836 -0,794
0,003 0,006
-0,812 -0,821 0,849
-0,821
0,004
0,849
0,002
0,208 0,815 0,272 0,004 0,004 0,002
0,058
0,873
-0,158
0,664
0,800
0,005
0,459
0,183
0,693
0,026
0,071
0,846
-0,264
0,461
-0,190
0,599
-0,004
0,992
-0,156
0,668
0,364
0,301
0,098
0,787
-0,005
0,989
0,213
0,555
0,027
0,941
-0,317
0,372
0,405
0,246
-0,918
0,000
-0,819
0,004
-0,576
0,081
-0,243
0,498
0,256
0,475
-0,879
0,001
-0,744
0,014
-0,701
0,024
0,631
0,050
-0,004
0,990
0,828
0,003
0,881
0,001
0,708
0,022
-0,243
0,498
0,631
0,050
0,612
0,256
0,475
-0,004
0,990
-0,180
-0,879
0,001
0,828
0,003
0,833
-0,744
0,014
0,881
0,001
0,925
-0,701
0,024
0,708
0,022
0,653
0,060 0,619 0,003 0,000 0,041
0,612
0,060
-0,180
0,619
0,833
0,003
0,925
0,000
0,653
0,041
0,134
0,712
0,324
0,361
0,609
0,062
0,326
0,358
0,134 0,324 0,609
0,712 0,361 0,062
-0,263 -0,262
0,463 0,464
-0,263
0,827
0,463
0,003
-0,262 0,827
0,464 0,003
0,292 0,800 0,574
0,413 0,005 0,083
0,326
0,358
0,292
0,413
0,800
0,005
0,574
0,083
Mutual correlation indexes of the slaughter value
(1) average back fat thickness in cm, (2) percent portion of the valuable meat portions from the weight of the
slaughter half in kg, (3) MLT area in cm2, (4) pH1-log molc.(H+) in musculus semimembranosus, (5) pH1 - log
molc. (H+) v MLT, (6) losses by dripping in %, (7) colour of the meat in MS L*,a*,b*, (8) colour of the meat in
MLT L*,a*,b*
Záver
Záverom je moţne tvrdiť, ţe vzostup výskytu mäsa so
zhoršenou kvalitou, ako aj zvyšovanie frekvencie ošípaných
citlivých na stres viedlo k tomu, aby sme sa v chove
ošípaných zamerali na eliminovanie vplyvov, ktoré zhoršujú
kvalitu mäsa.
Cesty pre riešenie daného problému nachádzame jednak
v selekcii ošípaných na stres odolných, ako aj v riadenom
a usmerņovanom hybridizačnom programe. Ukazuje sa ako
veľmi dôleţité synchronizovať genetické predispozície zvierat
s moţnosťou vytvárania vhodného chovateľského prostredia,
ale aj s vplyvmi pôsobiacimi na zvieratá počas prepravy
a vyskladņovania na bitúnku a zabíjania.
Najúčinnejšie opatrenia proti škodlivým vplyvom
vonkajších faktorov spočívajú vo vytváraní takého prostredia
pre zvieratá, ktoré vyvoláva čo najmenej stresových situácií.
Okrem toho sa pri selekcii zvierat treba zamerať aj na
118
5
vlastnosti, ktoré svedčia o vyššej výkonnosti adaptačných
mechanizmov a dávajú predpoklady pre väčšiu odolnosť
zvierat proti výkyvom. Vzostup výskytu mäsa so zhoršenou
kvalitou označované ako PSE a DFD, ako aj zvyšovanie
frekvencie ošípaných citlivých na stres viedlo k tomu, aby sme
sa v chove ošípaných zamerali na eliminovanie vplyvov, ktoré
zhoršujú kvalitu mäsa.
Z toho vyplýva, ţe riešenie daných problémov sa dá
uskutočniť v selekcii (ideálna selekčná metóda na sledovanie
genetickej podmienenosti odolnosti na stres by mala byť
jednoduchá a lacná) ošípaných na stres odolných,
synchronizácii genetického potenciálu, tvorbe primerane
vhodného prostredia, eliminácii rôznych vplyvov ( transportné,
poráţkové, predporáţkové, uskladņovacie vplyvy, vplyvy pri
nakladaní a vykladaní, vplyvy výţivy), zmeny v systéme
ošetrovania zvierat (vyššie nároky na sanitáciu a hygienu
prostredia, sanitáciu krmív, zvýšenú potrebu vakcinácie),
optimalizáciu výţivy najmä vo vzťahu k preparátom
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
nahradzujúcim kŕmne antibiotiká, prevenciu proti záťaţi, ktorá
spočíva v podrobnom poznaní ich vplyvov na zdravotný stav
a úţitkovosť zvierat.
Súhrn
Cieľom vyhodnotenia bolo zistenie parametrov kvality
bravčového mäsa 10 ks ošípaných, plemena biele ušľachtilé,
vo vzťahu k rôznej predporáţkovej záťaţi. Všetky ošípané boli
dominantní homozygóti, pretestovaní DNA testom na génový
marker RYR 1. Na základe vplyvu prepravnej záťaţe, na
sledované ukazovatele technologickej kvality mäsa, môţeme
konštatovať, ţe ošípané poráţané 45 min. po transporte
dosiahli z hľadiska viacerých ukazovateľov parametre
preukazne rozdielne, v porovnaní so skupinou bez
ovplyvnenia prepravnou záťaţou. Hodnoty zistené pri skupine
so záťaţou boli nasledovné: pH1 - log mole. (H ) v stehne 5,81, pH1 - log mole. (H) v MLT - 5,93, straty odkvapom 4,80
%, farba mäsa v stehne L* 58,66, a* 4,66, b* 13,07, farba
mäsa v MLT L* 62,58, a* 2,91, b* 11,88 a v skupine bez
prepravnej záťaţe boli zistené pH1 - log molc. (H+ ) v stehne 6,20 , pH1 - log mole. (H)+ v MLT - 6,22, straty odkvapom
2,64%, farba mäsa v stehne L* 51,86, a* 2,17, b* 14,07, farba
mäsa v MLT L* 54,99, a*-0,06, b*10,55. Ukazuje sa ako veľmi
dôleţité, synchronizovať genetické predispozície zvierat
s moţnosťou vytvárania vhodného chovateľského prostredia,
ale aj s vplyvmi pôsobiacimi na zvieratá počas prepravy
a vyskladņovania na bitúnku a zabíjania.
Kľúčové slová: bravčové mäso, RYR, kvalita mäsa
Tento článok bol vytvorený realizáciou projektu „Excelentné
centrum ochrany a vyuţívania agrobiodiverzity, Operačný
program: 2620002 OP Výskum a vývoj, kód ITMS projektu:
26220120015“, na základe podpory operačného programu
Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu
regionálneho rozvoja a za podpory grantu VEGA 1/0575/10.
Literatúra
DEMO, P. 2008. Produkty ošípaných a ich kvalita. In: Sieť
poradenských sluţieb v pôdohospodárstve. (cit. 2008-10-19).
Dostupné
na
internete:
http:/www.agroporadenstvo.sk/zv/osipane/chovosipaných05.ht
m2 . start.
DUBRAVICKÝ, J. 1999. Faktory zdravotnej bezpečnosti
bravčového mäsa. In: Ako smerovať chov ošípaných do 21.
storočia. Nitra: SPU, 1999, s. 12-17. ISBN 80-8077-038-7.
ENFÄLT, A.CH. – LÜNDSTRÖM, K. – HANSSON, I. –
LUNDEHEIM, N. – NYSTROM, P.E. 1997. Effects of outdoor
rearing and sire breed /Duroc or Yorkshire/ on carcass
composition and senzory and technological quality. In Meat
Science, roč. 45, 1997, č. 1, s. 1-15.
FISCHER, K. 1997. Aktuelles aus der internationalen
Fleischforschung. In Fleischwirtschaft, roč. 77, 1997, č. 12, s.
1105-1107.
HAMMERMEISTER, A. – GRAJEWSKA, S.A. – MICHALSKA,
G. 1999. Drip loss of meat in pigs of different RYR 1
genotype. Aktuální problémy šlechtění, chovu, zdraví a
produkce prasat. České Budějovice: ScPP, 1999. s. 290-291.
ISBN 80-85645-35-1.
KEKRTOVÁ, 2007. Měřání v oblasti zpracování masa. In:
Maso, čoč. 18, 2007, č. 2, s. 12-13, ISSN 1210-4086.
LAHUČKÝ, R. – DEMO, P. 1996. Je moţné v našich
podmienkach produkovať certifikované bravčové mäso? In
Maso, roč. 7, 1996, č. 5, s. 49-51.
LAMMENS, V. – PEETERS, E. – DEMAERE, A. 2007.
A survev of pork quality in relation to pre-slaugmter conditions,
slaugmtermouses facilities and quality assurance. In: Meat
science, vol. 75, 2007, s. 381-387.
LÜNDSTRÖM, K. – ANDERSSON, A. – HANSSON, I. 1996.
Effect of the RN gene on technological and sensory meat
quality in crossbred pigs with Hampshire as terminal sire. In
Meat Science, roč. 42, 1996, č. 2, s. 145-153.
MIKULE, V. – ČECHOVÁ, M. – SLÁDEK, L. 2001. Farba
mäsa u čistokrvných populácií ošípaných pouţívaných v
hybridizačných programoch v ČR. In Chov ošípaných v 21.
storočí : medzinárodná konferencia. Nitra : SPU, 2001, s.
225-227.
MUSILOVÁ, H. – DVOŘÁK, P. – ŠVARCOVÁ, I. 2001.
Faktory ovlivņující stabilitu barvy masa. In: Maso, roč, 7, 2001,
č. 6, s.33-35, ISSN 1210-4086.
OCHODNICKÝ, D. – POLTÁRSKY, J. 2003. Ovce, kozy a
ošípané. Bratislava: Príroda, 2003. 104 s. ISBN 80-07-112189.
ŠIMEK, J. et al. 2002. Jakostní odchylky masa a jejich
identifikace. In MASO, roč. 13, 2002, č. 4, s. 24-26.
ŠIMEK, J. et al. 2002. Kvalita jatečně upraveného tela a masa
u vybraných finálních hybridŧ prasat. In MASO, roč. 13, 2002,
č. 6, s. 9-11.
Kontaktná adresa:
Ing. Ondřej Bučko, PhD. Katedra špeciálnej zootechniky,
FAPZ – SPU – NITRA, e-mail: [email protected]
119
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo
Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2010, s. 120-123
POLITIKA KVALITY POTRAVINÁRSKYCH VÝROBKOV EÚ
QUALITY POLICY OF FOOD PRODUCTS OF EU
Zuzana KASPDORFEROVÁ
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Increasing global demand for originate food products from diverse sources, outbreaks of disease in animals, presense of chemicals above
acceptable limits in feed or in food, global supply of genetically modified organisms (GMO) and the effect of environment on the food products
can treathen consumers. These factors and food scandals have resulted in new regulations. Risks to food security do not respect international
boundaries and the number of warnings has increasing tendency. EU created the system of Quality policy to encourage production and quality
of traditional food products. Its importance lies not only in keeping the original production processes or in the production of traditional products,
but also helps to maintain and ensure the rural development .
Key words: traditional food, quality policy, food safety, product differentiation
Napriek úsiliu podporovať inováciu a nové technológie
v oblasti výroby potravín a krmív kladie EÚ mimoriadny dôraz
aj na tradičné metódy pestovania a chovu, zachovanie a
návrat k pôvodným odrodám a plemenám, zlepšeniu ekológie
vidieckej krajiny, diverzifikácii produkcie, oţiveniu vzhľadu
krajiny, obnove charakteru krajiny a dediny, zachovaniu
zvykov súvisiacich s tradičnou výrobou a zachovaniu remesiel
a spoločenskej váţnosti remesla. V súčasnosti prebieha
reforma Európskej politiky kvality poľnohospodársko –
potravinárskych výrobkov. Toto úsilie smeruje k zefektívneniu,
racionalizovaniu a propagovaniu politiky kvality tak, aby
výrobcom takýchto výrobkov bola zabezpečená dlhodobá
prosperita a stabilita.
Materiál a metódy
Predmetom príspevku je charakterizovať politiku kvality
potravinárskych výrobkov EÚ. Cieľom príspevku bolo
poukázať na nové zmeny a trendy, ktoré sa týkajú skúmanej
problematiky. Literatúra a pouţité metódy skúmania
vychádzajú z dostupnej vedeckej literatúry. V príspevku boli
pouţité sekundárne údaje, ktoré boli pouţité zo zákonov
a odborných publikácií. Výsledky skúmania smerujú
k celkovému posúdeniu súčasnej politiky kvality. Skúmaná
problematika bola riešená v časovom období od roku 2002 po
súčasnosť.
120
Výsledky a diskusia
Európska únia vymedzila tri strategické oblasti v oblasti
bezpečnosti potravín medzi ktoré zaradila tvorbu právnych
predpisov o bezpečnosti potravín a krmív; vedecky podloţené
informácie, na základe ktorých sa prijímajú rozhodnutia
a budovanie dozoru nad presadzovaním predpisov a ich
kontrola. Právne predpisy sú komplexné a pokrývajú celú
oblasť potravinovej bezpečnosti od krmív a potravín aţ po
hygienu. Všeobecné pravidlá platné pre všetky potraviny
a krmivá dopĺņajú konkrétne opatrenia v oblastiach, ktoré si
vyţadujú osobitnú ochranu spotrebiteľa, ako je v to v prípade
pouţívania pesticídov, potravinových doplnkov, farbív,
antibiotík a hormónov. Pridávanie vitamínov, minerálov
a podobných látok podlieha osobitným normám. EÚ
prispôsobuje a podporuje právne predpisy aj o rozmanitosti
potravín, ktorým je vymedzená špeciálna pozornosť. Úsilie
smeruje k podpore výroby tradičných potraviny tak, aby takéto
výrobky neboli vytlačené z trhu.
V roku 1992 bol v Európskej únii vytvorený systém Politiky
kvality EÚ, ktorý vznikol z dôvodu zabráneniu falšovania
a zneuţívania originálnych poľnohospodársko-potravinárskych
výrobkov EÚ. Jeho inovácia nastala Nariadením Rady (ES) č.
510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení
a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín
a nariadením Rady (ES) č. 509/2006 z 20. marca
o zaručených tradičných špecialitách z poľnohospodárskych
výrobkov a potravín. Podpora výroby originálnych
potravinárskych výrobkov má mimoriadny význam pre trvalo
udrţateľný rozvoj vidieckeho prostredia a pomáha zachovávať
krajinný ráz regiónov a ich identitu, ktoré vytvárajú svojou
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
výrobnou činnosťou poľnohospodári a chovatelia, čím
prispieva k ďalšiemu rozvoju regiónov v budúcnosti.
Systém Politiky kvality EÚ bol vytvorený prostredníctvom
3 základných označení potravinárskych výrobkov nasledovne:
 Chránené označenie pôvodu - CHOP (Protected
Designation of Origin- PDO) - toto označenie
môţu pouţívať schválené potravinárske výrobky,
ktoré boli vyrobené, spracované a pochádzajú z
presne vymedzeného zemepisného územia
známym a uznaným postupom.
 Chránené zemepisné označenie - CHZO
(Protected Geographical Indication -PGI) – sa
vzťahuje na vymedzené zemepisné územie aspoņ
v jednom kroku výroby, spracovania alebo prípravy.
Výrobok je navyše známy svojou povesťou.
Chránené
zemepisné
označenie
zahŕņa
poľnohospodárske produkty a potraviny úzko
spojené s geografickou oblasťou, s najmenej
jedným miestom produkcie, spracovania alebo
prípravy v tejto oblasti. Status Chráneného
označenia pôvodu je pridelené poľnohospodárskym
produktom a potravinám, ktoré sú produkované,
spracované a pripravované v daných geografických
oblastiach a pouţívajú uznané know-how.
 Zaručená tradičná špecialita ZTS (Traditional
Speciality Guaranteed TSG) - toto označenie sa
pouţíva na výrobky tradičného charakteru, či uţ
zloţenia alebo spôsobom výroby.
Európsky parlament prijal 25. marca 2010 uznesenie v oblasti
Novej politiky kvality poľnohospodárskych výrobkov EÚ,
z ktorého vyplývajú nasledovné závery:
- kvalita je kľúčovou otázkou pre celý potravinový reťazec
a podstatným
prínosom
pre
konkurencieschopnosť
európskych agropotravinárskych výrobkov. Kvalita môţe byť
pre európskych výrobcov základom pre významné obchodné
výhody a môţe nepriamo prispieť k rozvoju vidieka;
- politika EÚ v oblasti kvality môţe hospodárstvu európskych
regiónov pomôcť dosiahnuť zvýšenú konkurencieschopnosť
a pridanú
hodnotu.
Kvalitná
poľnohospodárska
a agropotravinárska výroba je pre mnohé vidiecke oblasti
s obmedzenými výrobnými moţnosťami často jedinou šancou
a ďalej povaţuje kvalitu za hybnú silu rozmanitosti výroby
a prostriedok rozvoja schopností pracovnej sily,
- v Európskej únii je nevyhnutné posilniť politiku kvality,
pretoţe vo významnej miere povzbudzuje európskych
výrobcov k tomu, aby zlepšili svoje úsilie v oblasti kvality,
potravinovej bezpečnosti a šetrnosti voči ţivotnému
prostrediu; nazdáva sa, ţe táto politika môţe prispieť k
výraznému
zvýšeniu
pridanej
hodnoty
európskej
agropotravinárskej výroby na trhu, ktorý sa stále viac
globalizuje;
- politika v oblasti kvality môţe viesť k významnému vývoju
v európskom poľnohospodárstve, keďţe táto oblasť produkuje
veľký objem poľnohospodárskych výrobkov, ktoré v prípade
chránených zemepisných označení uţ prekročili 14 miliárd
EUR;
- Pri rokovaniach s WTO sa Komisia musí usilovať, aby sa
dosiahla dohoda o "neobchodných záujmoch", ktorá
zabezpečí, ţe dováţané poľnohospodárske výrobky budú
zodpovedať rovnakým poţiadavkám EÚ v oblasti bezpečnosti
potravín, ţivotných podmienok zvierat a ochrany ţivotného
prostredia, aké sa vyţadujú od poľnohospodárskych výrobkov
vyrobených v Únii;
- Nová politika EÚ v oblasti kvality by mala byť otvorenejšia
voči výrobkom z nových členských štátov, ktoré získali prístup
k systému registrácie zemepisných označení len pred
niekoľkými rokmi; zastáva názor, ţe poţiadavky, ktoré je
nutné splniť pri registrácii výrobku, by mali byť transparentné
a pochopiteľné nielen pre ţiadateľov (výrobcov), ale aj pre
spotrebiteľov;
- je potrebné podporiť intenzívnejšiu kontrolu a koordináciu
medzi Komisiou a členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby
dováţané potravinárske výrobky spĺņali kvalitatívne
a bezpečnostné normy EÚ, ako aj environmentálne a sociálne
normy;
- rozmanitosť musí zostať základným prínosom Európy a ţe je
nutné uznať a chrániť všetky kvalitné výrobky, ktoré spĺņajú
kritériá vymedzené Európskou úniou; domnieva sa, ţe je
nutné, aby SPP po roku 2013 podporovala politiku kvality,
a najmä úsilie výrobcov o ekologickejšie metódy výroby;
zdôrazņuje, ţe regióny sú partnermi SPP a spolufinancujú
a riadia rozvoj vidieka; doplņuje, ţe vzhľadom na zemepisnú
blízkosť sú regióny partnermi výrobcov, a predovšetkým
výrobcov tradičných a ekologických výrobkov; domnieva sa,
ţe regióny by sa mali zapojiť do uznávania a propagácie
výrobkov s označením, tradičných výrobkov a ekologických
výrobkov;
V súčasnosti prebieha v EÚ proces schvaľovania pribliţne
sedemsto výrobkov, pričom aţ 90% výrobcov ţiada
o označenie výrobkov značkou PDO alebo PGI. Najväčší
počet schválených výrobkov s označením PDO alebo PGI
pochádza z regiónov severného Talianska, Španielska,
Portugalska, Nemecka, Francúzska a Grécka. Významné
zastúpenie majú syry, ovocie, zelenina, olivové oleje, čerstvé
mäso a výrobky z neho (graf 1).
121
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Graf 1
Počet registrovaných výrobkov s označením PDO a PGI, stav k marcu 2008 (ks)
83
163
99
105
161
Mäsové výrobky
Čerstvé mäso
Ovocie, zelenina a obilie
Oleje a tuky
Syry
Zdroj: Directorate-General for Agriculture and Rural Development, European Commission (2009) Agra Europe, č.2349, EP/9
Graph 1
Number of registered products with PDO, PGI sign, (March, 2008, pc.)
Bachratý (2007) konštatuje, ţe v súčasnosti má SR podanú
ţiadosť o 4 potravinárske výrobky s označením PDO a PDI.
Jedná sa o Skalický trdelník a Slovenskú bryndzu Slovenský
oštiepok a Slovenskú parenicu (tab. 1). Ministerstvo
pôdohospodárstva eviduje národný zoznam výrobkov
chránených ako zaručené tradičné špeciality. Sú to výrobky,
ako Šovdra - údená šunka, Gazdovská klobása, Oravská
slanina, Ovčí hrudkový syr – salašnícky a Ovčí salašnícky
udený syr, Lovecká saláma, Inovecká trvanlivá saláma,
Liptovská saláma, Ipeľská klobása, Stráţovská saláma,
Nitran, Šunková saláma, Špekačky a Spišské párky.
Tabuľka 1
Dátum
zápisu
Výrobky s podanou ţiadosťou o chránené
označenie PDO, resp. PGI na Slovensku
Názov výrobku
Názov zdruţenia
Zdruţenie „Skalický
trdelník“
Slovenská
Zdruţenie „Cech
27.4.2004
bryndza
bryndziarov“
Slovenský
Slovenský
22.11.1967
oštiepok
mliekarenský zväz
Slovenská
Zdruţenie „Cech
23.6.2005
parenica
bryndziarov“
Zdroj: Bachratý (2007) http://www.euractiv.sk/podnikanie-veu/clanok/politika-kvality-potravin-eu
2.8.2005
Table 1
Skalický trdelník
Products with submitted application for PDO, resp.
PGI in Slovakia
Politika kvality poľnohospodárskych výrobkov EÚ v súčasnosti
zaţíva zmeny, nakoľko je legislatíva často nejasne
formulovaná a preto sa v tejto súvislosti aj zaviedol pojem
Nová politika kvality EÚ. Európska Komisia sa zaviazala
inovovať systém politiky kvality v zmysle zlepšenia
122
informovanosti, propagácie, zjednodušenia administratívnej
náročnosti, dôslednosti a zdĺhavosti celého schvaľovacieho
procesu. V blízkej budúcnosti je potrebné sa zamerať na
duševné vlastníctvo, ktoré musí byť rešpektované na
medzinárodnej úrovni, musia sa vypracovať usmernenia, ktoré
by zaručili dobré fungovanie modelu certifikačných systémov,
a to pomocou harmonizovania kľúčových aspektov, ako sú
minimálne poţiadavky na kontrolu, s cieľom predísť
eventuálnym nezrovnalostiam medzi podobnými systémami
a rovnako by sa mali stanoviť obchodné normy EÚ, ale
rovnako je potrebné ich zjednodušiť. Do úvahy prichádzajú aj
zmeny týkajúce sa dobrovoľného označenia, ktoré by
označovali miesto výroby (miesto zberu poľnohospodárskych
plodín, miesto narodenia a chovu dobytka, miesto dojenia u
dojníc, a podobne). Rovnako by sa mohla preskúmať
moţnosť povinného uvádzania miesta pôvodu výrobku (pri
spracovaných výrobkoch ide o miesto, kde bolo realizované
posledné významné spracovanie), pričom by sa predbeţne
zhodnotili výhody a nevýhody takéhoto opatrenia, ktoré je uţ
pri určitých výrobkoch povinné. Takýmto spôsobom by sa
umoţnila diferenciácia európskych výrobcov na základe
spomínaných údajov a napomohlo by to podávaniu
komplexných a konkrétnych informácií spotrebiteľom. Vhodné
by bolo rozšíriť certifikačné poţiadavky v prípade čerstvých
výrobkov na rôzne subjekty zásobovacieho reťazca, podľa
vzoru tzv. bio-výrobkov, s cieľom zhodnotiť pozitívne
vlastnosti tohto zavedenia. Mnohé subjekty v rámci systémov
CHOP a CHZO vyjadrili potrebu mať k dispozícii nástroje na
regulovanie výroby a zdôrazņujú, ţe pokiaľ CHOP a CHZO
nebudú týmito nástrojmi disponovať, mohli by prestať
existovať alebo stratiť svoju autentickosť a im vlastnú kvalitu,
čím by bol ohrozený sociálno-výrobný model vo vidieckych
oblastiach mnohých európskych regiónov. Systémové
opatrenie by malo viesť aj k sprísneniu ochrany jednotlivých
systémov CHOP a CHZO, i za hranicami regiónov členských
štátov. Súčasne sa videli aj diskusie o zlúčené dvoch
označení CHOP a CHZO avšak Komisia s týmto návrhom
nesúhlasila, pretoţe chce zachovať súdrţnosť systému
a špecifických vlastností jednotlivých výrobkov. Prikláņa sa
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
preto k zachovaniu obidvoch nástrojov: chráneného
označenia pôvodu (CHOP) a chráneného zemepisného
označenia (CHZO). Obidve označenia sa ukázali byť veľmi
uţitočné a výrobcovia ich veľmi dobre prijali. Domnieva sa
však, ţe je potrebné zlepšiť informovanosť o nich a ich.
Súhrn
Rastúca globalizácia, inovačné technológie a klimatické
zmeny zvyšujú pravdepodobnosť výskytu nových alebo
opätovne sa opakujúcich problémov, ktoré môţu váţnym
spôsobom ohroziť alebo narušiť potravinovú bezpečnosť.
Potravinárske výrobky a prísady do potravín sa získavajú
z celého sveta. Spotrebitelia poţadujú celoročný prístup
k potravinám, ktoré sa kedysi povaţovali za sezónne
potraviny a v obchodoch členských štátoch sa stále viac
dostávajú do popredia potravinové polotovary. Riziká pre
bezpečnosť potravín nerešpektujú medzinárodné hranice
a počet varovaní má z roka na rok rastúcu tendenciu. Aj
napriek inovačným trendom výroba kvalitných a tradičných
potravinárskych výrobkov má stále svoj mimoriadny význam.
Ich význam nespočíva iba v zachovaní originálnych výrobných
postupoch alebo vo výrobe tradičných výrobkov, ale
napomáha udrţať a zabezpečiť rozvoj vidieckeho prostredia
a zachováva krajinný ráz regiónov a ich identitu, ktoré
vytvárajú svojou výrobnou činnosťou poľnohospodári.
Kľúčové slová: tradičné potraviny, politika
potravinová bezpečnosť, výrobková diferenciácia
Príspevok vznikol s finančnou podporou projektu VEGA
1/0046/10.
Literatúra
BACHRATÝ, J. 2007. http://www.euractiv.sk/podnikanie-veu/clanok/politika-kvality-potravin-eu.
Strategický plán EFSA. 2009.48 s. ISBN 978-92-9199-123-1
Directorate-General for Agriculture and Rural Development,
European Commission (2009) Agra Europe, č.2349, EP/9
Nariadením Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006
o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu
poľnohospodárskych výrobkov a potravín
Nariadením Rady (ES) č. 509/2006 z 20. marca o zaručených
tradičných špecialitách z poľnohospodárskych výrobkov
a potravín.
http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=//EP//TEXT+TA+P7-TA-2010-0088+0+DOC+XML+V0//SK
Kontaktná adresa:
Ing. Zuzana Kapsdorferová, PhD., Katedra manaţmentu,
Fakulta
ekonomiky
a
manaţmentu,
Slovenská
poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76
Nitra, [email protected]
kvality,
123
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Danka ŠŤASTNÁ, Pavel ŠŤASTNÝ
Dva spôsoby ošetrenia ovariálnych cýst kráv ................................. 49
Obsah
Zuzana ČAPKOVÁ, Luboš VOSTRÝ, Lea ANDREJSOVÁ,
Renata MASOPUSTOVÁ , Olga KRACÍKOVÁ
Porovnání
populace
norika,
slezského
norika
a českomoravského belgického koně v české republice .................. 1
Radovan KASARDA, Ondrej KADLEČÍK
Simulácia vplyvu náhodného pripárovania a selekcie podľa
odhadnutých BLUP plemenných hodnôt na výšku prírastku inbrídingu
v populácii pinzgauského plemena na Slovensku ............................ 4
Barbora HOFMANOVÁ, Ivan MAJZLÍK, Luboš VOSTRÝ,
Karel MACH
Zbarvení starokladrubských koní a jeho diverzita ............................. 9
Gábor MÉSZÁROS, Ondrej KADLEČÍK, Radovan KASARDA
Slovenský pinzgauský dobytok – Dlhovekosť kráv, ţivotnosť
plemena .......................................................................................... 13
Branislav BOBČEK, Jana MRÁZOVÁ, Ondřej BUČKO,
Klára VAVRIŠÍNOVÁ, Ľudmila GAJDOŠOVÁ
Bravčové a hovädzie mäso obohatené organickým selénom a jeho
vplyv na nutričné a technologické vlastnosti vo vzťahu na selénový
status ľudí ...................................................................................... 16
Miroslav JURÁČEK, Daniel BÍRO, Branislav GÁLIK, Milan ŠIMKO
Vplyv biochemického aditíva na výţivnú hodnotu siláţí miešanky
bôbu, lucerny a ovsa ...................................................................... 19
Marta ORAVCOVÁ, Ján HUBA, Dana PEŠKOVIČOVÁ,
Emil KRUPA, Jozef DAŇO, Ladislav HETÉNYI
Systém monitorovania plemennej a druhovej rozmanitosti
hospodárskych zvierat v SR ........................................................... 23
Ján
WEIS,
Ivana
GARDIÁNOVÁ,
Cyril
HRNČÁR,
Slavomír MINDEK, Lukáš JEBAVÝ, Jozef BUJKO
Analýza početnosti národných plemien husí v podmienkach
Slovenskej republiky ....................................................................... 28
Ján
WEIS,
Ivana
GARDIÁNOVÁ,
Cyril
HRNČÁR,
Slavomír MINDEK, Ivona SVOBODOVÁ, Jozef BUJKO
Analýza početnosti autochtónnych plemien kúr na území Slovenskej
republiky .......................................................................................... 31
Lukáš ZITA, Eva TŦMOVÁ, Zuzana BÍZKOVÁ
Genetické zdroje králíkŧ v ČR ........................................................ 34
Zuzana BÍZKOVÁ, Eva TŦMOVÁ, Lukáš ZITA
Porovnání senzorických vlastností masa genetických zdrojŧ králíkŧ
v ČR ................................................................................................ 52
Miroslav BAUER, Milan MARGETÍN, Mária BAUEROVÁ,
Marta ORAVCOVÁ, Dana PEŠKOVIČOVÁ
Analýza mikrosatelitov v populácii oviec plemena valaška na
slovensku pomocou 16-PLEX PCR ................................................ 55
Jozef BUJKO, Július ŢITNÝ, Peter STRAPÁK, Jozef PJONTEK,
Cyril HRNČÁR
Vplyv vybraných faktorov na dĺţku medziobdobia v šľachtiteľských
chovoch slovenského strakatého plemena ..................................... 58
Eva HAZUCHOVÁ, Ondrej KADLEČÍK, Radovan KASARDA,
Jozef PJONTEK
Rodokmeņová analýza býkov slovenského pinzgauského
plemena .......................................................................................... 62
Peter POLÁK, Ján TOMKA, Luděk BARTOŇ, Daniel BUREŠ, Emil
KRUPA, Marta ORAVCOVA, Ján HUBA
Sonografické meranie plochy MLTL a hrúbky podkoţného tuku ako
metóda in vivo hodnotenia diversity mäsovej úţitkovosti hovädzieho
dobytka ........................................................................................... 65
Eva STRAPÁKOVÁ, Anna TRAKOVICKÁ, Juraj CANDRÁK,
Peter STRAPÁK, Zuzana RIECKA
Odhad genetických parametrov dĺţky funkčného produkčného ţivota
holštajnského plemena vo vybraných stádach v Slovenskej
republike ......................................................................................... 69
Radoslav ŢIDEK, Radovan KASARDA
Distribúcia genetických vzdialeností v skupinách zvierat s rozdielnym
koeficientom príbuznosti ................................................................. 73
Dušan VAŠÍČEK, Miroslav BAUER, Marta ORAVCOVÁ,
Katarína VAŠÍČKOVÁ
Hodnotenie frekvencie haplotypov ovčieho PRNP génu
v subpopulácii oviec plemena valaška na Slovensku ..................... 77
Klára VAVRIŠÍNOVÁ, Ondřej BUČKO, Peter HAŠČÍK,
Juraj ČUBOŇ, Branislav BOBČEK, Ondrej DEBRECÉNI,
Juraj PETRÁK
Produkcia mäsa holštajnských teliat ............................................... 80
Vladimíra CHARVÁTOVÁ, Eva TŦMOVÁ
Kvalita vajec české slepice ............................................................. 83
Karel JANDA, Lea ANDREJSOVÁ, Renata MASOPUSTOVÁ,
Adéla DOKOUPILOVÁ, Karel MACH
Význam přechodných krmných směsí vyuţívaných ve výkrmu
králíkŧ ............................................................................................. 36
Eva HAZUCHOVÁ, Radovan KASARDA, Ondrej KADLEČÍK,
Peter BEKE, Peter CHUDEJ, Ondřej BUČKO, Ján BULECA
Zmeny kondície kráv počas prvých 100 dní laktácie ...................... 86
Michal ROLINEC,
Tomáš KANKA
Emília HANUSOVÁ, Marta ORAVCOVÁ, Janka BENKOVÁ,
Anton HANUS, Emil KRUPA
Základné charakteristiky génovej rezervy plemena oravka ........... 90
Daniel
Bíro,
Pavel
ŠŤASTNÝ,
Zhodnotenie hematologických ukazovateľov prasiat v skorom
postnatálnom období ...................................................................... 40
Edina RUZSÍKOVÁ, Erika HORNIAKOVÁ, Michal CABAJ,
Jaroslava MICHÁLKOVÁ
Vplyv kŕmneho bioaditíva s obsahom kyseliny citrónovej a rastlinných
výťaţkov na ukladanie minerálnych látok do kostí brojlerových
kurčiat ............................................................................................. 44
124
Michal MILERSKI
Analýza stavu populace pŧvodních valašských ovcí v České
republice ......................................................................................... 93
Ivana GARDIÁNOVÁ, Cyril HRNČÁR, Slavomír MINDEK,
Ján WEIS, Ivona SVOBODOVÁ
Vývoj české slepice zlaté kropenaté – uţitkovost a stavy ............... 97
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Ivana GARDIÁNOVÁ, Cyril HRNČÁR, Slavomír MINDEK,
Ján WEIS, Lukáš JEBAVÝ
Vývoj genetických zdrojŧ hus v ČR – uţitkovost a stavy ................ 99
Luboš VOSTRÝ, Karel MACH, Zuzana ČAPKOVÁ
Analýza vlivu inbrední deprese na znaky lineárního popisu u českých
plemen chladnokrvných koní ........................................................ 102
Lea ANDREJSOVÁ, Zuzana ČAPKOVÁ, Karel JANDA,
Renata MASOPUSTOVÁ, Luboš VOSTRÝ
Vývoj plemene starokladrubský kŧņ ............................................. 105
Ján RAFAY, Ľubomír ONDRUŠKA, Vladimír PARKÁNYI
Súčasný stav v plemennej diverzite králikov na Slovensku .......... 108
Karel MACH, Miloslav MARTINEC, Luboš VOSTRÝ,
Lea ANDREJSOVÁ, Ivan MAJZLÍK
Historie a rozvoj chovu králíkŧ v ČR ............................................. 111
Ondřej BUČKO, Klára VAVRIŠINOVÁ, Radovan KASARDA,
Ondrej DEBRECÉNI, Katarína KULINOVÁ, Branislav BOBČEK
Vplyv prepravnej záťaţe na technologickú kvalitu bravčového
mäsa ............................................................................................. 115
Zuzana KASPDORFEROVÁ
Politika kvality potravinárskych výrobkov EÚ ................................ 120
Content
Zuzana ČAPKOVÁ, Luboš VOSTRÝ, Lea ANDREJSOVÁ,
Renata MASOPUSTOVÁ , Olga KRACÍKOVÁ
Comparison of Noriker, Silesian Noriker, and Czech–Moravian
Belgian horse population in the Czech Republic ............................. 1
Radovan KASARDA, Ondrej KADLEČÍK
Stochastic simulation of random mating and selection on BLUP
breeding values on increase of inbreeding in population of the Slovak
Pinzgau breed .................................................................................. 4
Barbora HOFMANOVÁ, Ivan MAJZLÍK, Luboš VOSTRÝ,
Karel MACH
Coat colour of Old Kladruber horses and its diversity ....................... 9
Gábor MÉSZÁROS, Ondrej KADLEČÍK, Radovan KASARDA
Slovak
Pinzgau
cattle
–
Longevity
and
Survival
Analysis ........................................................................................... 13
Branislav BOBČEK, Jana MRÁZOVÁ, Ondřej BUČKO,
Klára VAVRIŠÍNOVÁ, Ľudmila GAJDOŠOVÁ
Pork and beef meat enriched with organic selenium and its effect on
nutritional and technological indices in relation to the selenium status
of people ......................................................................................... 16
Miroslav JURÁČEK, Daniel BÍRO, Branislav GÁLIK, Milan ŠIMKO
Influence of biochemical additive on nutritive value of faba bean,
alfalfa, and oat mixture silages ....................................................... 19
Marta ORAVCOVÁ, Ján HUBA, Dana PEŠKOVIČOVÁ,
Emil KRUPA, Jozef DAŇO, Ladislav HETÉNYI
Monitoring system of breed and species diversity of farm animals
in the Slovak Republic .................................................................... 23
Ján
WEIS,
Ivana
GARDIÁNOVÁ,
Cyril
HRNČÁR,
Slavomír MINDEK, Lukáš JEBAVÝ, Jozef BUJKO
Frequency analysis of national goose breeds under the conditions of
the Slovak Republic ........................................................................ 28
Ján
WEIS,
Ivana
GARDIÁNOVÁ,
Cyril
HRNČÁR,
Slavomír MINDEK, Ivona SVOBODOVÁ, Jozef BUJKO
Frequency
analysis
of
autochtonous
hen
breeds
in the Slovak Republic .................................................................... 31
Lukáš ZITA, Eva TŦMOVÁ, Zuzana BÍZKOVÁ
Genetic resources of rabbits in the Czech Republic ....................... 34
Karel JANDA, Lea ANDREJSOVÁ, Renata MASOPUSTOVÁ,
Adéla DOKOUPILOVÁ, Karel MACH
The comparison of two complete granulated fattening mixtures for
rabbits ........................................................................................... 36
Michal ROLINEC,
Tomáš KANKA
Daniel
Bíro,
Pavel
ŠŤASTNÝ,
Analyzis of haematological profile of piglets in early postnatal
period .............................................................................................. 40
Edina RUZSÍKOVÁ, Erika HORNIAKOVÁ, Michal CABAJ,
Jaroslava MICHÁLKOVÁ
Effect of feed bioadditives containing citric acid and phyto extracts on
storage of minerals in bones of broiler chickens ............................. 44
Danka ŠŤASTNÁ, Pavel ŠŤASTNÝ
Two methods of treatment of cows ovarial cysts ............................ 49
Zuzana BÍZKOVÁ, Eva TŦMOVÁ, Lukáš ZITA
Comparison of sensory characteristics of meat in Czech rabbit
genetic resources............................................................................. 52
Miroslav BAUER, Milan MARGETÍN, Mária BAUEROVÁ,
Marta ORAVCOVÁ, Dana PEŠKOVIČOVÁ
Microsatellite analysis of Valachian sheep population in Slovakia
using 16-PLEX PCR........................................................................ 55
Jozef BUJKO, Július ŢITNÝ, Peter STRAPÁK, Jozef PJONTEK,
Cyril HRNČÁR
Factors affecting calving interval in breeding herds of the Slovak
spotted breed .................................................................................. 58
Eva HAZUCHOVÁ, Ondrej KADLEČÍK, Radovan KASARDA,
Jozef PJONTEK
Pedigree analysis of the Slovak Pinzgau bulls ............................... 62
Peter POLÁK, Ján TOMKA, Luděk BARTOŇ, Daniel BUREŠ, Emil
KRUPA, Marta ORAVCOVA, Ján HUBA
Ultrasound measurement of MLTL area and backfat thickness as
method of in vivo assessment of cattle beef production
diversity ........................................................................................... 65
Eva STRAPÁKOVÁ, Anna TRAKOVICKÁ, Juraj CANDRÁK,
Peter STRAPÁK, Zuzana RIECKA
Estimation of genetic parameters for length of functional productive
life in selected population Holstein herds in the Slovak
Republic .......................................................................................... 69
Radoslav ŢIDEK, Radovan KASARDA
Distribution of genetic distance within groups with different
relationship coefficient ................................................................. 73
125
Acta fytotechnica et zootechnica – Mimoriadne číslo 2010
Dušan VAŠÍČEK, Miroslav BAUER, Marta ORAVCOVÁ,
Katarína VAŠÍČKOVÁ
Evaluation of haplotype frequencies of ovine PRNP gene in
subpopulation of Valachian breed in Slovakia ................................ 77
Klára VAVRIŠÍNOVÁ, Ondřej BUČKO, Peter HAŠČÍK,
Juraj ČUBOŇ, Branislav BOBČEK, Ondrej DEBRECÉNI,
Juraj PETRÁK
Meat production in Holstein calves ................................................. 80
Vladimíra CHARVÁTOVÁ, Eva TŦMOVÁ
Quality of eggs of Czech hen........................................................... 83
Eva HAZUCHOVÁ, Radovan KASARDA, Ondrej KADLEČÍK,
Peter BEKE, Peter CHUDEJ, Ondřej BUČKO, Ján BULECA
Changes in body condition of cows during the first 100 days of
lactation ........................................................................................... 86
Emília HANUSOVÁ, Marta ORAVCOVÁ, Janka BENKOVÁ,
Anton HANUS, Emil KRUPA
Basic characteristics of the Slovak chicken breed Oravka ............. 90
Michal MILERSKI
Analysis of situation of the original Wallachian sheep in the Czech
Republic .......................................................................................... 93
Ivana GARDIÁNOVÁ, Cyril HRNČÁR, Slavomír MINDEK,
Ján WEIS, Ivona SVOBODOVÁ
Development of genetic resources of the Czech Gold Brindled Hen –
performance and population ........................................................... 97
126
Ivana GARDIÁNOVÁ, Cyril HRNČÁR, Slavomír MINDEK,
Ján WEIS, Lukáš JEBAVÝ
Development of genetic resources of goose breeds in the Czech
Republic – performance and population ......................................... 99
Luboš VOSTRÝ, Karel MACH, Zuzana ČAPKOVÁ
Analysis of influence of inbreeding depression on linear description
traits of Czech Cold-Blooded breeds of horses ............................ 102
Lea ANDREJSOVÁ, Zuzana ČAPKOVÁ, Karel JANDA,
Renata MASOPUSTOVÁ, Luboš VOSTRÝ
Development of the Old Kladruby horse population ..................... 105
Ján RAFAY, Ľubomír ONDRUŠKA, Vladimír PARKÁNYI
Current situation in rabbit breed diversity in Slovakia ................... 108
Karel MACH, Miloslav MARTINEC, Luboš VOSTRÝ,
Lea ANDREJSOVÁ, Ivan MAJZLÍK
History and development of rabbit breeding in the Czech
Republic ........................................................................................ 111
Ondřej BUČKO, Klára VAVRIŠINOVÁ, Radovan KASARDA,
Ondrej DEBRECÉNI, Katarína KULINOVÁ, Branislav BOBČEK
Influence of the transport load on the technological quality of the pork
meat .............................................................................................. 115
Zuzana KASPDORFEROVÁ
Quality policy of food products of EU ............................................ 120
Download

Články - Slovenská poľnohospodárska knižnica