Ochrana biodiverzity spásaním stádom huculov a tradičným spôsobom
hospodárenia Hucul
(Správa k 31.12.2013)
Vypracovali:
Prof. Ing. Juraj Čuboň, CSc.
Prof. Ing. Miroslava Kačániová, PhD.
Ing. Boris Baláž, PhD.
Ing. Lukáš Hleba, PhD. December 2013
Úvod
Naši predkovia nám odovzdali krajinu hodnú obdivu. Veľmi citlivo vytvorili lúky, pasienky
a ornú pôdu, tak aby prinášala úţitok a potešenie. Poľnohospodárska krajina bola vhodne
obhospodarovaná a členená tak aby nedochádzalo k erózii pôdy. Medze medi poľami a
lúkami vytvárali aj vhodné podmienky pre drobné zvieratá. Hospodárske zvieratá chované na
vysokohorských lúkach okrem vlastnej produkcie udrţiaval pasienky v takom stave, ţe divá
zver tu našla dostatok potravy a úkrytov a nebola nútená schádzať do níţin na ornú pôdu.
Po dlhé stáročia chovali a šľachtili hospodárske zvieratá, ktoré sú prispôsobené podmienkam
chovu a majú aj dobré povahové vlastnosti. Medzi pôvodné plemená patrí aj plemeno koní
Hucul, ktoré je síce menej prešľachtené ale je veľmi dobre prispôsobené klimatickým
podmienkam Slovenska a je adaptované aj na náročné podmienky severného Slovenska.
Prispôsobené je klimatickým podmienkam ale v plnej miere mu vyhovujú horské a podhorské
pasienky. Jeho telesná stavba a odolnosť voči chladu a zráţkam dávajú predpoklad pre
celoročný chov bez ustajnenia.
Rôzne necitlivé zásahy poľnohospodárov ale aj organizácii a zdruţení, ktoré sa skrývajú za
ekologické mali negatívny vplyv na stav poľnohospodárskej pôdy. Postupne sa zalesňujú
vysokohorské lúky a pasienky a divá zver sa sťahuje na ornú pôdu, kde spôsobuje značné
škody. Na horských lúkach a pasienkoch sa mení zastúpenie fauny a strácajú sa vzácne
rastliny, ktoré v minulosti preţívali aj pri pomerne vysokom zaťaţení zvieratami.
Dnes si uţ začíname uvedomovať, čo nekompetentné rozhodnutia spôsobili a začíname
problematiku riešiť cez rôzne granty. V podstate nechceme nič nového objaviť, len konečne
pochopiť a vedecky podloţiť skúsenosti našich predkov. Aţ keď nám príroda ukáţe, ţe
robíme
niečo nesprávne tak sa snaţíme pochopiť našich, dosť často aj zatracovaných
predkov.
Jednou z ciest ako vrátiť našej krajine jej pôvodný ráz a udrţateľnosť je aj chov koní plemena
Hucul, ktoré predstavujú časť nášho kultúrneho dedičstva. Kone plemena Hucul sú
prispôsobené našim klimatickým podmienkam, majú dobré povahové vlastnosti a vzhľadom
na svoju niţšiu hmotnosť nespôsobujú v krajine neţiaduce zmeny ako je napr. erózia pôdy.
Je nutné poznamenať, ţe riešiť problém obnovy pôvodného stavu pasienkov, len cestou chovu
koní je odváţne, pretoţe na našich pôvodných pasienkoch sa chovalo súčasne viac druhov
zvierat, ktoré si pri prijateľnom zaťaţení pôdy nekonkurujú ale naopak sa dopĺňajú.
1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky
Podľa Kholovej (2005) je hucul archaické plemeno, potomok lesného tarpana, ktorý sa
vyskytoval v rumunských a ukrajinských Karpatoch. Domáce kone miestneho pôvodu tu
chovali Dákovia uţ v antických dobách a neskoršie slovanské i rumunské kmene. So svojimi
chovateľmi sa kone dostali aj na východné Slovensko.
Tarpan bol v kohútiku vysoký 130- 135 cm. Hlavu mal krátku, nos priamy, čelo ploché, uši
krátke a špicaté. Pomerne vysoko nasadený krk bol priamy a úzky. Jemné stavané telo niesli
suché končatiny s vysokým úzkym kopytom. Celkové sfarbenie tarpana bolo sivo myšacie,
len v okolí huby a spodnej časti tela svetlejšie. Na chrbte mal kôň tmavý úhorí pas a na
končatinách rebrovanie. Hriva a chvost boli čierne (URL 1).
V strednej a východnej Európe ţil od nepamäti menší druh koňa – Tarpan. Obýval nehostinné
stepi, tundry a lesy. Z jari v roku 1934 dostal známy ruský zoológ dopis, ţe v dobe prvej
svetovej vojny bol pozorovaný na statku Dubrouka starý ţrebec tarpana, ktorý bol chovaný
ako plemenník v stáde jedenástich kirgizských kobýl. Ţrebca údajne kúpil ako malé ţriebä
miestny pastier od nemeckých kolonistov, keď neveľké stádo, z ktorého zviera pochádzalo,
padlo za obeť lovcom. Ţrebec bol uţ dosť starý, narodil sa pravdepodobne na prelome 80. a
90. rokov 19 stor. V tej dobe bolo tieţ vybité jeho rodné stádo. Ţrebec sám uhynul za
občianskej vojny v roku 1918 alebo 1919. (URL 1).
1.1 Plemeno hucul
Podľa Horného et al. (2009) o huculskom koni sa začína intenzívnejšie hovoriť v odborných
kruhoch od r. 1856, keď sa jeho chovu ujal štát. Huculský kôň patrí medzi menšie horské
plemená koní s veľmi dobre vyjadreným typom, s typickými chodmi v kroku, pri prekonávaní
horských
prekáţok, s dobrým charakterom a kľudným
temperamentom. Zovňajšok má
korektný, dlhšieho rámca, na kratších, kostnatých nohách, s tvrdou kopytnou rohovinou.
Telesnou stav bou je veľmi dobre prispôsobený pre prácu v horskom teréne ako kôň pre ťah,
jazdectvo, ako aj na nosenie nákladov Pôvod huculského koňa nie je celkovo geneticky
homogénny. Dospieva v 5. – 6. roku. Dušeket al. (1999) uvádzajú, ţe huculský kôň sa chová
v karpatskej oblasti, teda v horských podmienkach, kde bol po stáročia súčasťou koloritu. V
horskom prostredí sa výborne prispôsobil a bol v ňom jediným spoľahlivým dopravným
prostriedkom. Ako výkonný horský kôň bol uţ známy v minulých storočiach. Je menšieho
rámca (134 cm) s ušľachtilým výrazom, veľmi silným chrbtom a dobre osvaleným zadkom,
často zo zblíţenými hákovitými pätovými kĺbmi, čo je však u huculov funkčný znak. Hucul
je skromný, s pevnou konštitúciou, všestranne výkonného typu. S veľkou istotou opatrne
prekonáva v geograficky členitom teréne prírodné prekáţky a intuitívne sa vyhýba
nebezpečným úsekom.
Domovinou hucula je Huculsko, kraj nachádzajúci sa vo východných Karpatoch – na
Ukrajine cca. 60 % a v Rumunsku cca. 40 %. Je to výrazná horská oblasť, obývaná etnickou
skupinou vrchárov Huculov, podľa ktorej dostal aj huculský kôň meno. S hrdosťou môţeme
uviesť, ţe Slovensko bolo jeho súčasťou, v období keď Zakarpatská Rus bola súčasťou
Slovenska. Z dostupných údajov vieme, ţe Huculi boli pastieri v Poloninách na samotách
(vrchoch) kde pásli svoje stáda koní, oviec, kôz. Vyrábali mliečne produkty a tie nosili na
malých húţevnatých huculoch do níţin do obcí a miest. Národ to bol chudobný a ţivý a preto
cestou späť keď mohli niečím si polepšili hlavne drobnými krádeţami. Na malých koníkoch
obratných v horách sa im veľmi šikovne podarilo ujsť v neprístupných horách. Samotný
názov Hucul znamená zbojník (URL 1).
Obr. 1Zdroj (URL 1)
Obr. 2Zdroj (URL 1)
Typickým predstaviteľom horských plemien koní na Slovensku je huculský kôň. Jeho
domovinou je Huculsko – rázovitý kraj vo východných Karpatoch v Rumunsku. Je to
charakteristická svojrázna horská oblasť, obývaná etnickou skupinou Huculov a po nich bol
pomenovaný aj kôň, ktorého chovali. Názory na pôvod huculského koňa sú rozdielne, často
protichodné. Na základe literárnych prameňov hodnoverne vyznieva teoria, ţe základom
chovu huculského koňa bol pôvodný karpatský tarpan. Kostrové pozostatky a odtlačky kopýt
koňa pravého v podtatranskej oblasti asi 700 000 aţ 245 000 rokov pred n.l. nás oprávňujú
povedať, ţe aj v Karpatskej časti Slovenska ţil horský kôň na podklade tarpana, čo nás
oprávňuje označiť huculského koňa za autochtonné plemeno Karpat. Pre jeho rozvoj bol v r.
1856 zaloţený ţrebčín Lučina v Rumunsku, odkedy sa datuje aj jeho chov v čistokrvnej
forme. V roku 1903 uţ v Lučinej chovali 28 plemenných kobýl a potomstvo pochádzalo po
huculských ţrebcoch Stirbul, Miszka, Taras, Czeremos. V najvýznamnejšom treťom období
boli do chovu zaradené huculské ţrebce z najlepších chovateľských oblastí a to Hroby /19011905/ a Goral /1906-1908/. Tieto ţrebce mali najväčší vplyv na ďalší chov, stali sa
zakladateľmi najvýznamnejších línii huculského koňa a v jeho chove prevládajú aj
v súčasnosti (URL 2).
Najšikovnejší z koní
Hucul je kôň veľmi skromný, odolný, ako stvorený pre horské oblasti. Pôvodne sa pouţíval
v lesníctve a poľnohospodárstve, neskôr v armáde ako nosič bremien a ťaţný kôň. Dnes sa
huculský kôň vyuţíva hlavne k prechádzkam prírodou, pretoţe je neuveriteľne šikovný a
stabilní aj v náročnom teréne. Pre miernu a priateľskú povahu sa pouţíva tieţ k
hiporehabilitáci a hipoterapii, zvlášť detí s chorobami pohybového ústrojenstva a s
mentálnym postihnutím.
Zdravý ako hucul
„Vhodné je chovať kone v stáde vo veľkom výbehu. Nemusia sa preháňať kaţdý deň a sú v
dobrej kondícii. Vo výbehu vydrţia od rána do večera, len na noc sa zatvárajú do maštale.
Nepotrebujú boxy ako iné plemená, ponechávajú sa radšej
spolu. Pretoţe sú to kone
spoločenské, vedia sa zabaviť a nenudia sa. Huculom je vţdy najlepšie v stáde. Priľnú však aj
k chovateľovi doţadujú sa jeho pozornosti.
Pretoţe ţijú hlavne v prírode sú otuţilí a onemocnenia sa u nich vyskytujú v menšej miere
ako u iných plemien koní. Hucul v menšej miere trpí na koliky, na choroby šliach, či opuchy
nôh. Môţe isť päť, šesť hodín terénom a nohy mu neopuchnú. Nemá problémy ani s
prechladnutím. Keď príde z jazdy spotený, pustí sa do výbehu, kde sa vyváľaa nemusí
sautierať a česať.
Starostlivosť o hucula
Hucul vyţaduje menšiu starostlivosť ako väčšina koní, niečo sa však zanedbať nesmie::
Denne je nutné čistiť kopytá aby sa predchádzalo ich onemocneniu
Jedenkrát za dva mesiace sa musia kopytá upraviť alebo podkovať . Korektúru dokáţe
urobiť aj skúsený chovateľ, podkuť kone však musí kováč. Pri dobrej starostlivosti sa
však huculské kone chovať nemusia.
Jedenkrát zatýţdeň je nutné kone vyčesať.
V zime by sa huculské kone príliš čistiť nemali, pretoţe sa im môţe porušiť
prirodzená izolácia voči chladu . Pred zimou sa presrsťuje a vytvorí sa vrstva hustejšej
dlhšej srsti.
Hucul je skromný kôň
V lete huculom stačí zelená paša, v zime seno a slamu a ako zákusok im postačí
jablko či mrkva. Zásadný je však neustály prístup zvierat k vode a soli(URL 3).
1.2 Posudzovanie úžitkovosti koní
Exteriér koňa môţe dosť presne určiť smer úţitkovosti, ale nemôţeme určiť jeho skutočnú
úţitkovosť. Výber koňa pre určitý úţitkový smer podmieňuje jeho celkovú stavbu tela, vývin
jednotlivých telesných častí, ich proporcionalita a nedostatky exteriéru. Chyby exteriéru
naznačujú, ţe kôň s takýmito chybami nie je schopný pre určitý úţitkový smer alebo v tomto
smere nemá predpoklady pre veľké výkony. Zvieratá s exteriérovými nedostatkami môţu byť
aj menej odolné oproti nepriaznivým podmienkam prostredia, ľahko sa opotrebúvajú a ich
celková konštitúcia je slabá.
Prvým pohľadom sa získa dojem o koni. Východiskom je odhad plemenného typu koňa.
Pohľad na oko koňa, na jeho srsť, na spôsob, ako sa stavia na všetky štyri končatiny, na
oblasť slabín, na rebrá, môţe podať zbeţnú predstavu o zdravotnom stave koňa. Súčasne sa
odhaduje aj pohlavný výraz. Určenie farby srsti koňa a odznakov prispieva podstatne k
vyjadreniu jeho osobitosti, načo nasleduje posúdenie tela koňa v celku a v jednotlivých jeho
častiach. Taktieţ sa posudzuje mohutnosť koňa so zreteľom na účel jeho vyuţitia (Bíleket al.,
1958).
Pri posudzovaní koňa najprv hodnotíme celkovú harmóniu tela (súlad tvarov) a jeho prejav,
potom si treba všímať prednosti a nakoniec chyby. Pri opise exteriéru koňa dodrţiavame
určitý postup. Musíme poznať stavbu jednotlivých častí zvieraťa, jeho vývin, chyby a ich
vzťah k celkovej ţivota schopnosti a pouţiteľnosti zvieraťa. Pritom si všímame najprv
celkový vonkajší vzhľad, harmóniu stavby tela, prejav jeho celkovej ţivotnej sily a aţ potom
si všímame jednotlivé časti tela (Štrupelet al. 1983).
Z hľadiska výkonnosti koňa sa pripisuje veľká pozornosť harmónii tvarov tela a jednotlivých
telových proporcií, aby tieto boli vo vzájomnom súlade. Len ak hodnotíme koňa ako celok,
môţeme poznať vzťahy medzi vonkajšími tvarmi a smerom úţitkovosti (Halo et al., 2004).
Podľa utvárania a vývinu jednotlivých častí tela moţno posudzovať zdravotný stav,
konštitúciu a správny rast koňa. Taktieţ moţno podľa týchto znakov zaradiť koňa k plemenu,
prípadne úţitkovému typu. Podľa vonkajšieho vzhľadu je moţné určiť aj smer úţitkovosti.
Výkonnosť koňa, t.j. silu, rýchlosť a vytrvalosť, však podľa vonkajšieho vzhľadu odhadnúť
nemoţno. Pri výbere koňa na určitú úţitkovosť sa hodnotí celková stavba tela, vývin
jednotlivých častí tela a ich nedostatky, ktoré by mohli ovplyvňovať poţadovanú výkonnosť.
Exteriérové chyby niekedy naznačujú, ţe kôň nebude dostatočne odolný v nepriaznivých
podmienkach, takţe sa rýchlo opotrebuje (Štruplet al., 1983; Bíleket al., 1958).
Tvar tela sa posudzuje z hľadiska vhodnosti k jeho úţitkovosti. Taktieţ posudzovanie z
hľadiska krásy je podmienené v značnej miere vhodnosťou k určitému účelu. Základom
telesných tvarov je kostra a preto je teda treba prihliadať predovšetkým k nej. Chyby
v exteriéry koňa, ktorý je nútený celý ţivot pracovať, sa posudzujú prísnejšie ako chyby
ostatných hospodárskych zvierat. Kôň sa posudzuje vonku na nerušenom mieste, na rovnej,
tvrdej, najlepšie vybetónovanej ploche, nie v tráve, ktorá sťaţuje prehliadnutie kopýt a
dolných častí končatín (Bíleket al., 1958).
Koňa posudzujeme najprv zboku zo vzdialenosti 5 – 7 metrov, pretoţe zblízka nedostaneme
jeho celkový obraz. Pri posudzovaní musí kôň pokojne a správne stáť. Potom ho posudzujeme
z rovnakej vzdialenosti spredu a zozadu. Potom pristúpime ku koňovi a podľa potreby
doplníme posudzovanie ohmatávaním a meraním jednotlivých častí tela. Hodnotí sa postupne
hlava, krk, horná línia, zadok, hĺbka a šírka hrudníka, končatiny – najskôr predné, potom
zadné. Zviera musí stáť na pevnej, rovnej podloţke. Ak stojí na nerovnom mieste, niektoré
časti tela môţu vyniknúť a chyby sa môţu stať menej výraznými. Zviera pritom musí stáť na
všetkých štyroch nohách, ktoré majú byť rovnomerne zaťaţené, kedy je postava koňa
skreslená. Taktieţ nie je prípustné akékoľvek násilné pridrţiavanie koňa, napr. dvíhanie hlavy
za účelom zlepšenia jeho celkového vzhľadu a zvýšenia dojmu temperamentnosti. Súčasťou
hodnotenia je aj posudzovanie koňa v pohybe, a to najskôr v kroku a potom v kluse. Pri
predvedení sa kôň otáča vţdy napravo, teda na pravú ruku. Pri pohybe koňa sa hodnotí
korektnosť, pravidelnosť, priestrannosť kroku a klusu. Pri predvedení musí byť kôň po
postavení do poţadovaného postoja udrţovaný v zodpovedajúcej sústredenosti, inak stráca
celkový výraz. Prirodzene, ţe hodnotenie chovných, jazdeckých a ťaţných koní je odlišné.
Zvlášť obozretné je hodnotenie koní pri výbere rodičovských párov. Okrem posúdenia koňa v
pokoji je potrebné doplniť jeho hodnotenie kvantitatívnou a kvalitatívnou skúškou mechaniky
pohybu. Ošetrovateľ ide vţdy po ľavej strane koňa a najmä pri kluse má s ním vyrovnať krok,
aby nerušil pohľad posudzujúceho. (Hörmanet al., 1957; Dušeket al., 1999; Halo et al.,
2004).
V kroku lepšie vynikne mechanika pohybu, ktorá pri rýchlom slede končatín za sebou v kluse
a v cvale uniká pozornosti. Posudzuje sa, či kôň rovnomerne našľapuje súčasne na celú
plochu kopyta, alebo či vţdy najskôr došľapuje na prstennú stenu kopyta, čím si tu podkovu
značne opotrebuje. Taktieţ ako vysoko dvíha končatiny a aký je jeho chod (ľahký alebo
ťaţkopádny, pravidelný alebo nepravidelný).
Výber koní do plemenitby
Posudzovanie zvierat podľa exteriéru je nevyhnutné pre vyuţitie výbere zvierat v plemenitbe.
Kobyly a ţrebce slabé, málo vyvinuté s chybnou stavbou tela atď. sa nemôţu pouţiť pre ďalší
chov, pretoţe ich chyby a celkové exteriérové nedostatky by sa prenášali na potomstvo a
zhoršovali by kvalitu koní. Preto zvieratá na chov a plemenné zvieratá sa musia prísne
posudzovať. Aj podľa exteriéru (ale súčasne i podľa skutočne dosiahnutej úţitkovosti) sa
pripárujú ţrebce a kobyly tak, aby sme u potomstva dosiahli čo najvhodnejšie vlastnosti.
Záprahové kone sa hodnotia tieţ v záprahu, v páre alebo samostatne. Pritom nesmie poţívať
bič a nesmie sa na ne kričať, kone majú na mierne slovné popohnatie zabrať. Ďalej posúdime
zaberanie do ťahu, ťahanie a tieţ námahu, akú musí kôň v danom ťahu vyvinúť. Jazdecké
kone hodnotíme pod sedlom v miernom pohybe, potom v rýchlejšom kluse na rovine,
prípadne aj na prekáţkach (Hörmanet al., 1957).
Umenie správne posúdiť koňa nespočíva v hľadaní jeho chýb, ale v odhadnutí, či slabšie
stránky jeho exteriéru môţu byť vyváţené prednosťami v stavbe iných častí tela koňa alebo či
celú výkonnosť koňa podstatne zniţujú (Bíleket al., 1958).
Pri posudzovaní koňa sa neorientujeme iba na zisťovanie jeho chýb, ale aj na odhadnutie, či
nedostatky exteriéru sú vyváţené prednosťami v stavbe ostatných častí tela, resp. či celú
výkonnosť koňa podstatne nezniţujú (Halo et al., 2004).
Predovšetkým je dôleţitá celková stavba tela a charakter jednotlivých častí, pretoţe určité
chyby môţu byť vyrovnané inými prednosťami, lebo príroda sa vţdy snaţí o vyrovnanie
(Kapitzke 2008).
Hodnotenie výkonnosti koní
Výkonnosť chovných koní je základnou poţiadavkou vo všetkých chovoch s akýmkoľvek
účelom vyuţitia (Popluhár et al., 2002).
Výkonnosť domácich zvierat je podmienená mnohými činiteľmi, z ktorých niektoré sú dané
priamo jedincom (jeho schopnosťami pre poţadovanú produkciu), iné závisia od chovateľa,
teda
aké podmienky dokáţe zvieraťu poskytnúť, aby dosiahol čo najväčšiu produkciu
(kŕmenie, ustajnenie, pracovné prostredie atď.). Aj keď faktory podmieňujúce výkonnosť sa
podstatne nelíšia u koní od činiteľov, ktoré pôsobia na výkonnosť ostatných hospodárskych
zvierat, predsa je ich uplatňovanie značne odlišné a pôsobnosť z nich je špecifická(Bíleket al.,
1955).
U koní spočíva ťaţisko vyuţitia vo fyzickej sile k vykonávaniu práce. Tým sa líši upotrebenie
koňa od upotrebenia ostatných hospodárskych zvierat(Bíleket al., 1955).
Maximálna výkonnosť je schopnosť jedinca dosiahnuť pri mobilizácii telesných
energetických rezerv (pribliţujúce sa k hranici vyčerpania organizmu) najväčší výkon za
časovú jednotku. Tento krajný fyziologický stav sa však u koní nepoţaduje(Dušeket al.,
1999).
Výkonnosť je teda výsledok dosiahnutý pri vysokom pracovnom úsilí, bez poškodenia
organizmu. U mladých teplokrvných a chladnokrvných koní nemoţno maximálnu výkonnosť
poţadovať ani pri výkonnostných skúškach, pretoţe by to malo za dôsledok ich psychický a
fyzický stres. Podstatou výkonnostných skúšok u týchto tzv. úţitkových plemien je
poţadovanie zvýšených výkonov, avšak úmerných ich veku.
U výkonnosti teda ide z určitého hľadiska o výkonnosť absolútnu, zatiaľ čo o výkone sa v
beţnej terminológii v chove koní hovorí o výkonnosti relatívnej, a to všeobecne u práce
dlhodobejšej.
Činitele, na ktorých závisí výkonnosť koní, sú: stavba teľa, konštitúcia, temperament,
charakter.Tieto činitele sú síce uţ dané v kaţdom koni, ktorého k vykonávaniu práce
pouţívame, máme však moţnosti na niektoré z nich pôsobiť a prispôsobovať ich k danej
potrebe. Mimo toho pôsobia na výkonnosť nezávislé činitele, t.j. podmienky, za ktoré pracuje,
stupeň výcviku, výţivný stav, počasie, terén, pôda a hlavne zručnosť človeka, ktorý ho riadi
pri vykonávaní práce.
Podľa Popluhára et al. (2002) sú skúšky výkonnosti plemenného materiálu dôleţitým
prostriedkom na udrţanie a zvyšovanie výkonnosti chovných plemien.
Podľa Hošáka (2010) zvýšenie výkonnosti dosiahneme výkonnými jedincami. Posúdenie
výkonnosti je určené dosiahnutím stupňa obtiaţnosti v jednotlivých disciplínach a samotnými
výsledkami. Ideálny sú partneri, ktorí dosiahli absolútnu výkonnosť. Traduje sa, ţe ţrebec by
mal byť lepší od matky. Pri výbere ţrebca sledujeme jeho chovateľské výsledky, rovnako ako
športovú výkonnosť.
Výkonnostné skúšky mnohostranne úžitkových koní
Mnohostranne úţitkový typ koní počas skúšok výkonnosti musí prejaviť svoje jazdecké a
záprahové schopnosti. Jazdecké disciplíny absolvuje kôň v samostatnom predvedení,
záprahové skúšky absolvuje v párovom ťahu, v záprahu dvoch mladých koní(Halo et al.,
2004).
Pred zaradením do chovu musia ţrebce a kobyly absolvovať najmenej trojmesačný výcvik a
stodenný staničný test v ţrebčínoch skončený skúškami výkonnosti vrátane splnenia
nasledujúcich podmienok. Skúšky výkonnosti plemena hafling, arabských a huculských
ţrebcov a kobýl sú jednodenné a skúšky výkonnosti lipických ţrebcov a kobýl a plemena
nonius sú dvojdenné (STN 46 6310).
Skúšky výkonnosti huculských žrebcov a kobýl
Posúdenie celkového telesného vývinu a splnenie stanovenej poţiadavky minimálnej KVPal
podľa rastového štandardu sa musí vykonať k dátumu zaradenia do staničného testu.
K dátumu vykonania skúšok výkonností musia mať ţrebce a kobyly najmenej tri roky.
Obojstranne preukázateľný pôvod do štvrtej generácie predkov huculskýchţrebcov a kobýl.
Pri huculskom koni treba okrem spoločných náleţitostí doplniť tieto skúšky:
1. dištančnú jazdu v ľahkom záprahu a ovládateľnosť záprahu; dĺţka dráhy 10 km za 52 min,
2. skúšku spoľahlivosti ťahu v páre,
3. skúšku spoľahlivosti ťahu v jednozáprahu,
4. mechaniku pohybu hodnotenú v kroku a v kluse.
Ţrebce a kobyly zaradené do výcviku na skúšky výkonnosti musia byť zdravé, bez zjavných
dedične podmienených konštitučných chýb a chorôb.
Predbeţnú skúšku absolvujú kone po ukončení 100-dňového výcviku, 1 – 2 týţdne pred
vlastnými výkonnostnými skúškami(Halo et al., 2004).
Predbežná skúška
Výcvik
Dĺţka výcviku na skúšky výkonnosti mnohostrannej úţitkovosti je
100 dní. Počas tohto obdobia vedúci výcviku pripravuje mladé kone a pozoruje ich reakcie na
výcvikové nároky, zdravotný stav, pracovnú ochotu a správanie sa koní. Výsledky pozorovaní
zapisuje do tréningového denníka (Halo et al., 2004).
Celkové hodnotenie charakteru nemôţe byť o viac ako 2 body vyššie, ako sa hodnotí
správanie koňa v maštali a pri podkúvaní, a o viac ako 1 bod oproti hodnoteniu koňa pod
sedlom a v záprahu(STN 46 6310).
Pri skúškach výkonnosti môţe podľa prejavu ţrebca alebo kobyly urobiť príslušná komisia
korekciu známok udelených vedúcim výcviku.
Celková známka za výcvik sa stanoví na základeposúdenia týchto vlastností:
- temperament – posudzuje sa podľa typu plemena v rámci chovného cieľa,
- charakter – hodnotí sa podľa správania koňa v maštali, pri práci podsedlom, v záprahu a pri
kovaní,
- konštitúcia – posudzuje sa podľa fyziologickej odolnosti koňa v priebehu výcviku s
prihliadnutím na charakter prípadného ochorenia,
- kŕmiteľnosť – je vyhodnotením výţivového a kondičného stavu vo vzťahu k úrovni výţivy
a k intenzite výcviku,
- pracovná ochota – je hodnotená podľa správania sa koňa pod jazdcom a v ťahu v priebehu
Výcviku,
- jazditeľnosť – posudzuje sa podľa ľahkosti alebo obťiaţnosti jazdenia koňa v priebehu
výcviku,
- všeobecná výkonnosť – je hodnotená podľa celkového dojmu a výsledkov dosiahnutých v
priebehu výcviku(Halo et al., 2004).
Hlavná skúška
Typ a pohlavný výraz (A)
Typ sa posudzuje vzhľadom na plemennú príslušnosť na základe charakteristík jednotlivých
plemien stanovených chovným cieľom. Prihliada sa na typovú diferenciáciu podmienenú
pohlavným dimorfizmom (Halo et al., 2004).
Exteriér (B)
V rámci exteriéru sa hodnotia telesné línie, fundament a celkový súlad.V rámci:
-
fundamentu sa hodnotia hrudníkové a panvové končatiny spolu s kopytami,
-
telesných línií sa hodnotí krk, hrudník, plece, chrbát, bedrá a zadok,
-
celkového súladu sa hodnotí harmónia telesných partií vrátane hlavy, celkovej stavby
a rámca spoločne s ušľachtilosťou a konštantnosťou pri rešpektovaní úţitkového typu
a plemennej príslušnosti (Halo et al., 2004).
Jazditelnosť (C2)
Skúška jazditelnosti posudzuje a hodnotí jednoduchosť jazdenia koňa pod sedlom a jeho
pohybových schopností na tento druh práce. Vykonáva sa tzv. testom cudzími jazdcami.
Hodnotí sa:
-
uvoľnenosť,
-
prístupnosť,
-
ohybnosť a rovnováha koňa,
-
sústredenosť,
-
reakcia na pomôcky,
-
ochota koňa,
-
prejavené pohybové schopnosti koňa (Halo et al., 2004).
Prijazdenosť (C3)
Kôň absolvuje v jazdiarni úlohu, ktorá zodpovedá výkonnostnému typu plemena pribliţne na
úrovni drezúry.
Kone sú na uzdičkách bez pomocných vôdzok, jazdci bez ostrôh, s bičíkom. Skúšku
absolvujú kone v malom oddelení.
Pri skúške sa posudzuje:
- prijazdenosť (prestupnosť, priľnutie, uvoľnenie, ohybnosť, poslušnosť koňa na pomôcky);
- celkový dojem(Halo et al., 2004).
Pri posudzovaní tejto disciplíny absolvujú kone individuálne predpísanú drezúrnu úlohu na
obdĺţniku 20 m x 60 m(STN 46 6310).
Mechanika pohybu (C4)
Kvalitatívne vlastnosti mechaniky pohybu sa posudzujú v rámci disciplíny C2. Hodnotí sa
výraz, priestornosť a spôsob pohybu.
Skúška sa posudzuje v kroku, v kluse a v cvale. Bodový súčet sa delí troma (Halo et al.,
2004).
Skákanie vo voľnosti (C5a)
Touto skúškou sa hodnota skokové schopnosti koní pri skákaní vo voľnosti, t.j. pri
maximálnom obmedzení vonkajších vplyvov.
Hodnotí sa ochota, pokojné správanie koňa, spôsob vykonania skoku – skokový štýl,
pozornosť, technika práce nôh, obratnosť, pruţnosť, kmih, výbušnosť a snaha o nápravu
predchádzajúcej chyby.
Určená výška skúšobného skoku pre trojročné teplokrvné ţrebce a anglické
plnokrvné ţrebce je 130 cm. Pre štvorročné teplokrvné, štvorročné a päťročné plnokrvné
ţrebce 150 cm (Halo et al., 2004).
Skoková skúška (C5b)
Kôň absolvuje na parkúre 6 aţ 8 umelých prekáţok, ktoré dosahujú výšku od 80 do 100 cm.
Výška prekáţok sa určí podľa výkonnostných schopností jednotlivých plemien.
Hodnotením od 1 do 10 bodov sa posudzuje ochota na skákanie, spôsob skákania (vrátane
chýb na prekáţkach) a prijazdenosť koní. Čas sa nehodnotí. Bodový súčet sa delí troma.
Významový koeficient na konečné zhodnotenie sa rovná 1. Pri trojnásobnom odmietnutí
poslušnosti je kôň vylúčený zo skúšok výkonnosti (Halo et al., 2004).
Dištančná jazda v ľahkom záprahu a ovládateľnosť záprahu (C7)
Posudzujú sa tieto zloţky:
-
dištančná jazda (C7a) sa absolvuje v páre v kluse a v ľahkom záprahu po tvrdej
ceste na rovine na vzdialenosť 15 km v konštantnom čase 60 minút (lepší čas sa
nehodnotí). Dĺţku tratí musí kontrolovať jeden člen komisie.
Pri dištančnej jazde sa hodnotí mechanika pohybu, poslušnosť koňa, nutnosť pouţiť
bič, prejavy v priebehu skúšky. Po absolvovaní dištančnej jazdy sa posudzuje
kondičný stav koní (frekvencia tepu a dychu). Výsledné posúdenie fyziologického
stavu je zahrnuté do známky za dištančnú jazdu. Ak nález fyziologického hodnotenia
ukazuje na vybočenie z fyziologického normálu, treba korigovať známku za
konštitúciu.
-
v nadväznosti na dištančnú jazdu absolvujú kone do 30 minút po jej absolvovaní
skúšku ovládateľnosti záprahu (C7b) na určenej ploche (najmenej 50 m x 80 m). Kone
absolvujú v ľahkom záprahu jednoduchý vozatajský parkúr. Náročnosť úlohy
zodpovedá výkonnostnému typu plemena.
-
Skúška obsahuje tieto poţiadavky: jazda v kroku a v kluse, jazda v oblúkoch, malé kruhy,
prechod bránok, zastavenie, krátky obrat, atď.
Posudzuje sa ovládateľnosť koní (priestupnosť, priľnutie, poslušnosť), temperament, celkový
dojem. Sledované vlastnosti sa hodnotia súhrnne od 1 do 10 bodov (Halo et al., 2004).
Skúška spoľahlivosti ťahu v páre (C8)
Spoľahlivosť ťahu v páre sa skúša vo voze s ojom, na pneumatikách a s pohyblivými váhami.
Konštantná hmotnosť nákladu sa určí tak, aby brutto záťaţ bola 2,5-krát väčšia ako hmotnosť
záprahu pri pouţití chomútových postrojov a 2-krát väčšia pri pouţití poprsných postrojov.
Skúška spoľahlivosti v ťahu sa absolvuje na tvrdej dráhe dlhej 200 m, na ktorej sa musí
záprah 3-krát zastaviť a opäť uviesť ťahané bremeno (voz) do pohybu podľa pokynov
komisie.
V disciplíne sa hodnotí poslušnosť koňa, pokojné a plynulé zaberanie a štýl ťahu. Kaţdé
zabratie sa boduje individuálne, známka charakterizuje všetky posudzované ukazovatele.
Výsledná známka sa určí bodovým súčtom troch známok opakovaných zabratí deleným 3.
1.3 Liečivé rastliny spásané koňmi
Liečivé účinky rastlín v súvislosti s chovom koní
Bodliak mariánsky (Silybummarianum)
Obr. 3 Bodliak mariánsky (URL 9)
Liečivé účinky bodliaka poznali uţ starý Rimania, takţe sa z histórie jedná o jednu
z najstarších liečivých byliniek vôbec. V ľudovej medicíne sa mu ináč hovorí aj „Kristova
koruna“. Bodliak pomáha pri kardiovaskulárnych problémoch, pôsobí antisepticky
a prospieva pri liečbe niektorých druhov alergií. Jeho najvýznamnejšou liečebnou vlastnosťou
je pozitívny vplyv na ochorenia pečene. Rovnako dobre pomáha pri poruchách krvného tlaku,
migrénach, nízkom tlaku, zlepšuje pruţnosť ciev, pomáha pri astmatických záchvatoch
a celkovo posilňuje organizmus (Mačku a Mokrý, 1958).
Pomocou tejto byliny sa dosahujú vynikajúce výsledky pri liečení ochorení pečene,
ktorá je pre všetky organizmy veľmi dôleţitá. Pečeň môţe poškodiť nevhodná strava
s mnoţstvom nasýtených mastných kyselín, aditív alebo dusičnanov. Bodliak podporuje jej
liečbu a regeneráciu. Najdôleţitejšou účinnou látkou bodliaka je sylimarín, ktorý regeneruje
bunky pečene. Sylimarín je súhrne označovaným komplexom látok ako silybín, silydianín
a silykristín. Rovnako má silné antioxidačné vlastnosti (Kupčová, 2007). Taktieţ bolo
dokázané, ţe sylimarín bol účinný ako protiliek pred otravou muchotrávkou zelenou. Štúdie
ukázali, ţe extrakt z rastliny účinne neutralizoval účinky huby. Rovnako jedna zo štúdií zistila
pri pokusoch na zvieratách, ţe sylimarín zniţuje hladinu cholesterolu a navyše podstatne
zvýšil hladinu tzv. „dobrého“ cholesterolu (URL 4).
Sylimarín a kone
V doplnkovej výţive pre kone dokáţeme nájsť produkty obsahujúce výťaţky
z bodliaka, dokonca olej z tejto rastliny, obohatený o prírodný sylimarín, pretoţe sa v oleji
z bodliaka vyskytuje len vo veľmi malom mnoţstve. Tieto produkty sú určené pre kone v čase
intenzívneho fyzického výkonu ale i v priebehu rekonvalescencie. Látky obsiahnuté v týchto
produktoch z bodliaka sa viaţu na membrány pečeňových buniek a zabraňujú tak vniknutiu
toxických látok do pečene. Rovnako tak podporujú regeneráciu poškodených pečeňových
buniek, posilňujú imunitný systém a pôsobia ako antioxidanty, ktoré telo chránia pre
oxidatívnym stresom. Rovnako bodliak obsahuje látky, ktoré zaraďujeme medzi nenasýtané
mastné kyseliny, kde sa jedná hlavne o kyselinu linolovú. Kyselina linolová patrí medzi
omega-6 mastné kyseliny, ktoré sú pre organizmus esenciálne. Ďalšími dôleţitými látkami
obsiahnutými v bodliaku sú vitamín E (alfa-tokoferol), fytosteroly, fosfolipidy a ďalšie
prírodné látky. Ako doplnok výţivy pre kone ho dokáţeme nájsť ako olej z bodliaka pod
názvom (Ostropestřcový olej) (URL 5).
Vŕba rakyta (Salixcaprea)
Obr. 4 Vŕba rakyta (URL 10)
Na liečbu sa vyuţíva hlavne kôra stromu a samčie jahňady. Kôra sa väčšinou zbiera
zavčasu na ja (február, marec) do kvitnutia a rozvoja listov. Dôleţitými obsahovými látkami
sú triesloviny a flavonovéglykozidy, salicín, kyselina askorbová a ďalšie látky. Látky
obsiahnuté vo vŕbe sa pouţívajú kvôli svojim sťahujúcim, krv zastavujúcim a protizápalovým
účinkom. Dobre pôsobia pri hnačkách a kataroch ţalúdka. Ďalej majú veľmi dobrý
ţlčopudný, močopudný a teplotu zniţujúci účinok. Ich antipyretický účinok je spôsobený tým,
ţe glykozid salicín sa pôsobením enzýmov štiepi na glukózu a saligenín, ktorý je vychodzím
produktom pre vznik kyseliny salicylovej. Vo veterinárnej praxi sa kôra a púčiky pouţívajú
pri hnačkových ochoreniach, na zníţenie zvýšenej telesnej teploty a ako prostriedok
s hemostatickým účinkom (zastavenie krvácania) (Mačku a Mokrý, 1958).
Samotná kyselina salicylová pôsobí na organizmus ako nesteroidnéantiflogistikum, čo
znamená ţe pôsobí proti bolesti (v malých dávkach) a proti zápalu (vo vysokých dávkach). Na
rozdiel od iných látok ako napr. opioidov pouţívaných proti bolesti, nemajú sedatívne účinky,
nespôsobujú depresiu dychu a nie sú návykové (URL 6). Preto kyselinu salicylovú IFHA
(Medzinárodná dostihová asociácia) zaradila medzi zakázané látky pri oficiálnych pretekoch,
kde stanovila aj jej prahové hodnoty v moči (750µg/mL) a krvnej plazme (6,5µg/mL) (URL
7).
Kyselina salicylová samotná má veľmi dráţdivý účinok na sliznicu ţalúdka. Vedci dlhé
obdobie hľadali vhodné deriváty s rovnakými účinkami a dobrou vstrebateľnosťou, ktorý by
sa dal vyrábať synteticky. Konečnou verziou bol derivát, kyselina acetylsalicylová.
Kone a kyselina acetylsalicylová
Kyselina acetylsalicylová je klasickým liekom, ktorý sa pouţíva u koní pri zápalových
ochoreniach svalov, kĺbov a kostí, pri laminitíde, uveitíde, pri akútnej synovitíde, aj pri
chronických degeneratívnych stavoch a miernych kolikových bolestiach. Literatúrou
odporučená dávka kys. acetylsalicylovej je 30 – 100 mg/kg ţivej hmotnosti (ďalej len ţ.h.) v
8 alebo 6 hodinovom intervale (Holland, 2000). Kyselina acetylsalicylová je významným
liekom pouţívaným pri laminitíde. Pôsobí dvoma cestami: a) zlepšuje cirkuláciu krvi v
postihnutej končatine, b) pôsobí detoxikačne proti endotoxínom, ktoré vznikajú v zapálenom
tkanive a súčasne potláča bolesť a ďalšie prejavy zápalu (Eadeset al., 2002). Antitrombotický
efekt aspirinu u koní je uţ pri dávke 4 mg/kg ţ.h., pouţívaná je dávka aspirínu 11 mg/kg ţ.h
(Cambridge et al., 1991). Existuje mnoho publikácií z oblasti liečenia koní v spojení
s kyselinou acetylsalicylovou (Leeset al., 1987, Heathet al., 1994). Publikované sú články o
účinnosti a pouţívaní aspirínu pri influenze koní (URL 8). Podľa skúseností MVDr. S.
Polakoviča indikácie na pouţitie kys. acetylsalicylovej u koní sú: klbový a svalový
reumatizmus, traumatické artritídy, uveitídy, periostitídy po UTZ a laserovom ošetrení,
chronické artropatie, interne ochorenia - všeobecne ako antipyretikum. Pouţíva dávky
kyseliny acetylsalicylovej 20 - 50 mg/kg ţ.h. Pri interných ochoreniach je niţšia dávka, v
ortopédií zvlášť pri chronických stavoch sú dávky vyššie. Pri uveitide: 20 mg/kg ţ.h.
Smrek obyčajný (Piceaabies)
Obr. 5 Smrek obyčajný (ilustračné foto)
Smrek nie je veľmi dobre popísaný ako liečivá rastlina a o jeho účinkoch na
organiszmus sa poväčšine hovorí iba v spojení s aromaterapiou a ako zloţka do kúpeľou.
Niektoré zdroje však uvádzajú smrek ako zdroj antibiotických, antiseptických, balzamických,
látok uľahčujúcich vykašliavanie, obkladových a sedatívnych látok (Karst, 2008). Existujú aj
konkrétne články, v ktorých sa píše o antimikrobiálnych účinkoch nórskeho smreku, kde jeho
hlavný účinok bol proti antibioticky rezistentným mikroorganizmom ako MRSA (methicillinresistantStaphylococcusaureus) a VRE (vancomycin-resistantEnterococcusspp.) (Rautioet al.,
2007). Je však o ňom známe, ţe jeho mladé výhonky sú veľmi bohatým zdrojom vitamínu C
(SchofieldEaton, 2003).
Vitamín C a kone
Vitamín C (kyselina askorbová) je ľahko rozpustný vo vode, preto ho kone môţu ľahko
prijať v potrave. Kone ako aj iné ţivočíchy a podobne ako ľudia, pri nedostatku vitamínu C sú
náchylnejší
na
rôzne
vírusové
a bakteriálne
ochorenia.
Vitamín
C
tak
zvyšuje
obranyschopnosť organizmu, najmä však u ţriebät. Rovnako dobre pomáha pri rôznych
stavoch vyčerpania organizmu, alebo strese. Taktieţ sa dobre osvedčil pri dermatózach,
ktorými kone trpia. Rovnako anémiách, krvácaní, pri poruchách reprodukcie a pre podporu
hojenia rán a zlomenín (Crandell, 1998-2000).
2. Cieľ
Hlavným cieľom bolo analyzovať vplyv rôzneho zaťaţenia pasienkov huculských
koní na kvalitu prirodzeného pasienkového porastu v Národnom parku Muráňska
planina.
3. Materiál a metodika
Lokalita Zbojská
Na lokalite Zbojská boli vybraté 3 parcely pre experiment:
-
pasienok Zbojská jeden so zaťaţením 1VDJ/ha,
-
pasienok Zbojská 2 so zaťaţením 0,3 VDJ/ha ,
-
lúka Remenisko, vyuţívaná ako dvojkosná.
Pri výpočte zaťaţenia sme vychádzali z predpokladu, ţe kone budú na pasienku 180 dní
nepretrţite (s výnimkou práce) a 185 dní budú kŕmené senom z lúky Remenisko.
Z uvedeného dôvodu bolo zaťaţenie pasienkov vypočítané na 180 dní.
Zaťaţenie
Kone plemena Hucul (10):
-
kobyly
-
valachy
-
ţriebätá 2
Vybraté parcely
Pasienok Zbojská 1 = 4,15 ha pasenie 10 koní 25 dní v mesiaci zaťaţenie 1 VDJ/ ha
25 dní z 30 = 83 %
1 VDJ = 10koní 10 ha z mesiaca 83 % času (25 dní) = 4,15 ha
Vybraté 2 miesta na analýzu stavu porastu: a) - nehnojená–súradnice48.74273 °N,
19. 85685 °E
b) hnojená - súradnice 48. 74336°N
19. 85646 °E
c) Dátum a dávka 50 kg (na 5x5 m) maštaľného
hnoja)
Pasienok Zbojská 2 = 2,83 ha pasenie 10 koní 5 dní v mesiaci zaťaţenie 0,3 VDJ/ ha
0,3 VDJ = 10 koní 30 ha z mesiaca 17 % času (5 dní) = 2,83 ha
Vybraté 2 miesta na analýzu stavu porastu: a) - nehnojená – súradnice48.74680 °N
19. 85334 °E
b) hnojená - súradnice48. 74653°N
19. 85344 °E
Dátum a dávka 50 kg (na 5x5 m) vyzretého
konského hnoja
Lúka Remetisko – výmera ha kosenie:
a) - nehnojená
b) hnojená - súradnice 48. 74313 °N
19. 85108 °E
Dátum a dávka vyzretého konského hnoja
..............
Analýza stavu porastu:- pre kaţdú parcelu je vyčlenený 1m2 nehnojenej a 1m2 hnojenej
plochy, kde sa sleduje hmotnosť porastu a hmotnosť jednotlivých druhov bylín.
Pre posúdenie vplyvu sa pri ďalšom odbere bude posudzovať aj vedľajší 1m2, pretoţe ten nie
je ovplyvnený vystrihaním a váţením pre analýzu.
Sledovanie etologických prejavov koní
V stanovených termínoch sa bude sledovať aktivita koní:
a) začiatok pohybových aktivít – pred brieţdením,
b) pitie čas a intenzita
c) pasenie – časy, výber jednotlivých druhov rastlín
d) ostané aktivity: - čistenie sociálne správanie
Výber parciel a presuny medzi parcelami boli stanovené na základe :
a) plánovaného zaťaţenia pasienkov,
b) rešpektovania sociálnych potrieb koní plemena Hucul
Monitoring aktivity koní:
-
Teplota, slnečná aktivita resp. zráţky,
-
Pohybové aktivity,
-
Pitie
-
Pasenie (aj druhy rastlín )
-
Oddych (státie leţanie)
-
Sociálne správanie
-
Pri kaţdej aktivite začiatok a koniec
Na základe sledovania aktivity koní budú sumarizovaníé ich poţiadavky v prostredí,
ktoré sa pribliţuje ich prirodzenému. Bude analyzovaný vplyv na stav pasienkového
a lúčneho porastu a stanovenie hnojenia s ohľadom na obsah N v pôde a produkciu
hnoja .
4. Čiastkové výsledky k 31. 12. 2013
Sledovanie etologických prejavov koní plemena Hucul bolo vykonané 3.6., 19. 6., 3. a 4. 7.
8. a 9..7. 2013.
Dátumy boli vypraté tak, aby bolo zachytené sledovanie koní pri beţných aj extrémnych
podmienkach.
Na základe sledovania koní môţeme konštatovať, ţe:
-
za normálnych klimatických podmienok (teplota okolo 20°C) sa ráno kone pasú
pribliţne 2 hodiny intenzívne a ďalších 2,5 hodiny bolo pasenie menej intenzívne.
Kone sa začínajú pásť pred svitaním. Popoludní sa pasú 1 hodinu a večer potrebujú na
pašu 2-4 hodiny ale pasú sa aj po zotmení.
-
Za extrémnych podmienok pri teplotách nad 30°C, kone sa pasú uţ pred svitaním
a maximálne 2 hodiny intenzívne, potom aţ do večera, pribliţne 2 hodiny pred
súmrakom sa zdrţujú v tieni stromov. Pri vysokých teplotách sme však pozorovali
najintenzívnejšie spoločenské prejavy, ako vzájomné otieranie sa, prípadne ľahké
hryzenie. Cez deň kone len pili a ohrýzali ihličie a mladé, šťavnaté výhonky bodliaka.
-
Pri chladnejšom suchom počasí (okolo 10°C) sa kone intenzívne pásli pribliţne 4,5
hodiny ráno a tri hodiny pred súmrakom a zvyšok dňa bolo pasenie menej intenzívne.
Po napojení cca 5 minút ohrýzali listy a mladé konáre vŕby a smreka. Taktieţ
vyhľadávali vrcholky bodliaka.
-
Pri teplote okolo 10°C a celodennom intenzívnom daţdi sa kone intenzívne pásli
prakticky celý deň. Zvýšený príjem krmiva bol poznať na prvý pohľad na väčšom
objeme v oblasti brucha a väčšom mnoţstve trusu.
Ranné napájanie sme nezachytili, pretoţe pravdepodobne bolo ešte pred svitaním. Na základe
iných autorov a napájania pred večerným intenzívnym pasením môţeme predpokladať, ţe
kone pili ráno ešte pred svitaním.
4,5
4
Pasenie
3,5
Státie a spoločenské
správanie
3
2,5
státie v tieni
2
1,5
manej intenzívne pasenie
v tieni stromov
1
0,5
napájanie
0
intenzívne pasenie
Graf 1 Aktivita koní pri vysokej dennej teplote (približne 30°C)
8
7
6
5
pasenie
4
menej intenzívne pasenie
3
intenzívne pasenie
2
1
0
5,30-9,00
9,00-16,00
16,00-20,00
Graf 2 Aktivita koní pri celodennom daždi a teplote 10°C
6
5
4
pasenie
3
menej intenzívne pasenie
napájanie
2
intanzívne pasenie
1
0
5,30-10,00 10,00-15,45 15,45-16,00 16,00-20,00
Graf 3 Aktivita koní pri chladnom počasí (10°C) a polojasnej oblohe
-
Sledovanie koní bude pokračovať aj v jesenných a zimných mesiacoch a budú sa
sledovať ich poţiadavky.
Váľanie koní sme pozorovali hlavne tesne po svitaní a u koní, ktoré sa vrátili z práce tesne po
príchode medzi ostatné kone. Kone sa vyváľali v tráve. Vţdy pre váľaním sa však krátko
a rýchlo prebehli. Taktieţ sme u niektorých koní pozorovali pohybové aktivity ako
u trénovaných koní lipického plemena. Najčastejšie sa postavili na predné nohy a prudko
vykopli dozadu, prípadné státie na zadných nohách.
Vzhľadom na skutočnosť, ţe huculské plemeno
je menšieho telesného rámca aj pri
celoročnom pobyte na pasienku nedochádza k vzniku vyšliapaných plôch, ktoré by
spôsobovali eróziu pôdy. Plochy bez trávneho porastu boli len na miestach nocovania
a dlhodobého oddych pod skupinou smrekov. Plochy na oddych si však vyhľadávajú na
rovine, kde nedochádza k erózii pôdy počas daţďov.
Na základe našich pozorovaní môţeme konštatovať, ţe kone spásali niektoré rastliny len
v určitom období napr. bodliak len na jar keď bol ešte mladý a na jeseň za daţdivého počasia
pri teplote cca 10°C, Vŕbu rakytu len v prípade ochladenia. Smrek konzumovali celoročne ale
u smreka uprednostňovali hlavne zelené ihličie bez konárov (prílohy obr. 5). Dub
konzumovali celoročne ale výrazne viac ohryzov bolo v jesennom období, na rozdiel od
smreka ho ohrýzali aj s mladými konármi (prílohy obr. 1). Naše pozorovania pri spásaní
uvedených rastlín dopĺňajú aj literárne poznatky. Napr. bodliak obsahuje látky, ktoré sa viaţu
na membrány pečeňových buniek a zabraňujú tak vniknutiu toxických látok do pečene.
Rovnako tak podporujú regeneráciu poškodených pečeňových buniek, posilňujú imunitný
systém a pôsobia ako antioxidanty, ktoré telo chránia pre oxidatívnym stresom. Rovnako
bodliak obsahuje látky, ktoré zaraďujeme medzi nenasýtané mastné kyseliny, kde sa jedná
hlavne o kyselinu linolovú. Kyselina linolová patrí medzi omega-6 mastné kyseliny, ktoré sú
pre organizmus esenciálne. Ďalšími dôleţitými látkami obsiahnutými v bodliaku sú vitamín E
(alfa-tokoferol), fytosteroly, fosfolipidy a ďalšie prírodné látky(URL 5). Vŕba rakyta obsahuje
kyselinu salicylovú, ktorá pôsobí na organizmus ako nesteroidnéantiflogistikum, čo znamená
ţe pôsobí proti bolesti (v malých dávkach) a proti zápalu (vo vysokých dávkach). Na rozdiel
od iných látok ako napr. opioidov pouţívaných proti bolesti, nemajú sedatívne účinky,
nespôsobujú depresiu dychu a nie sú návykové (URL 6). Preto kyselinu salicylovú IFHA
(Medzinárodná dostihová asociácia) zaradila medzi zakázané látky pri oficiálnych pretekoch,
kde stanovila aj jej prahové hodnoty v moči (750µg/mL) a krvnej plazme (6,5µg/mL) (URL
7). Kyselina acetylsalicylová je klasickým liekom, ktorý sa pouţíva u koní pri zápalových
ochoreniach svalov, kĺbov a kostí, pri laminitíde, uveitíde, pri akútnej synovitíde, aj pri
chronických degeneratívnych stavoch a miernych kolikových bolestiach (Holland, 2000).
V zimnom období pri výške snehovej pokrývky cca 10 cm boli kone presunuté do výbehu
s nedopaskami. Kone prestali konzumovať seno a začali vyhrabávať nedopasky, hlavne
pôvodné (primitívne) druhy tráv, ktoré v letnom období vynechávali (Obr. 9. Prílohy). Na
oddych vyuţívali voľný priestor s nastlatou slamou (obr. 10). Pozorovania začali 14. A 15.
12. 2013 a ukončené budú aţ na jar, kedy bude hodnotený aj stav porastu.
5. Záver
Záverom je moţné konštatovať, ţe kone huculského plemena aj pri zaťaţení (len pasenie)
1VDJ/ha negatívne neovplyvňujú zloţenie a stav pasienkového porastu a v primeranej miere
obmedzujú výskyt niektorých burín ako napr. bodliak. Nálety drevín na pasienkoch však len
obmedzujú. Vzhľadom na stav porastu v jesennom období by bolo vhodné pasienky na jeseň
mulčovať alebo prepásť ovcami, pretoţe na pasienku sú nedopasky menej kultúrnych bylín
ale aj lipnice.
Vyššie zaťaţenie ako 1VDJ/ha prepočítaná na 180 dní, čo predstavuje cez vegetačné obdobie
prakticky 2 VDJ/ha neodporúčame, pretoţe hlavne pri menšom počte koní by nemali dostatok
priestoru na prirodzené pohybové aktivity.
V ďalšom období by bolo vhodné sa zamerať na prejavy konípri vyššej záťaţi a v zimnom
období. Taktieţ vplyv koní plemena hucul na stav prirodzených porastov pri celoročnom
pobyte na pasienku. Na základe pozorovania by bolo vhodné analyzovať aj čas a príčiny
spásania ďalších ruderálnych rastlín vyskytujúcich sa na pasienku.
6. Zoznam použitej literatúry
BÍLEK, F. et al. 1955. Speciální zootechnika -- chov koní. 1. vyd. Praha:
Státnízemědelskénakladatelství, 1955. 849 s.
DUŠEK, J. et al. 1999. Chov koní. 1. rozš. vyd. Praha: Brázda, 1999. 352 s. ISBN 80-2090282-1.
CAMBRIDGE, H. - LEES, P. - HOOKE, R. E. - RUSSELL, C. S. 1991.
Antithromboticactionsofaspirin in thehorse. EquineVeterinaryJournal, vol. 23, no. 2, 1991, p.
123-127.
CRANDELL, K. 1998-2000. Vitaminrequirements in thehorses. In Advances in
EquineNutrition[cit.
2013-13-12].
Dostupné
na
internete:
http://www.ker.com/library/advances/
EADES, S. C. – HOLM, A. M. S. – MOORE, R. M. 2002. A reviewofthePathophysiology
and treatmentofacutelaminitis: Pathophysiology and TherapeuticImplicationsof Endothelin-1.
ProceedingsoftheAnnualConventionofthe AAEP 2002, vol. 48, p. 353-361.
HALO, M. et al. 2004. Chov koní. 1. vyd. Nitra: Vydavateľstvo SPU, 2004. 108 s. ISBN 808069-326-9.
HEATH, M. F. – EVANS, R. J. – POOLE, A. W. – HAYES, L. J. – McEVOY, R. T.,
LITTER,
R.
M.
1994.
Theeffectofaspirin
and
paracetamol
on
theaggregationofequinebloodplatelets. JournalofVeterinaryPharmacology and Therapeutics,
vol. 17, no. 5, p. 374-378.
HOLLAND, A. 2000. Drugs and Horses. GreatBritain : CompassEquestrianLimited, 2000,
97s.
HÖRMAN, Š. et al. 1957. Chov koní. 1. vyd. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo
pôdohospodárskej literatúry, 1957. 449 s.
HORNÝ M., KOVALČÍK E., KOVALČÍK J. 2007. Plemenná kniha huculských koní 2002 –
2007. Topoľčianky: NŢ Topoľčianky, š.p., 2007.
HORNÝ, M. 2005. V Topoľčiankach kraľoval hucul. In: Jazdectvo a dostihy, roč. 10, 2005,
august, s. 33. ISSN 1335-4922.
HORNÝ, M. et al. 2009. Štatút plemennej knihy plemena
Hucul [online]. Topoľčianky: NŢ Topoľčianky, š.p. 2006.
[cit. 2009 04-30]. 20 s. Dostupné na internete: www. nztopolcianky. Sk
HOŠÁK, S. 2010. Exteriér a výkonnost. In: Jezdectví. roč. 58, 2010, č. 4, s. 58-60. ISSN
1210-5406.
KAPITZKE, G. 2008. Kůň od A do Z. 1. vyd. Praha: Brázda, 2008. s. 79. ISBN 978-80-2090363-1.
KARST, H. 2008. Piceaabies. In PlentsFor a Future. [online cit. 2013-13-12]. Dostupné na
internete: http://www.pfaf.org/user/Plant.aspx?LatinName=Picea+abies
KHOLOVÁ , H. 2005. Hucul . In: Jezdectví . roč. 53, 2005, č. 3, s. 86. ISSN 1210-5406.
KUPČOVÁ, V. 2007. Sylimarín – fytofarmakum pri poškodení pečene. Súčasná klinická
prax, roč. 2, s. 60-64.
LEES, P. – EWINS, C. P. – TAYLOR, J. B. O. – SEDQWICK, A. D. 1987.
Serumthromboxane in thehorse and itsinhibition by aspirin, phenylbutazone and flunixin.
BritishVeterinaryJournal, vol. 143, no. 5, p. 462-476.
MAČKU, J. - MOKRÝ, J. 1958. Naše liečové rastliny. Bratislava : Vydavateľstvo SAV,
1958, 405 s.
POPLUHÁR, L. et al. 2002. Jazda na koni. Košice: Pezolt PVD, 2002. s. 47 - 52. ISBN 8088797-36-5
RAUTIO, M. – SIPPONEN, A. – PELTOLA, R. – LOHI, J. – JOKINEN, J. J. – PAPP, A. –
CARLSON, P. – SIPPONEN, P. 2007. Antibacterialeffectsofhome-maderesin salve
fromNorwayspruce (Piceaabies). In APMIS, vol. 115, no. 4, p. 335-340.
SCHOFIELD EATON, J. 2003. DiscoveringWildPlants: Alaska, Western Canada,
TheNorthwest. Alaska : Alaska NorthwestBooks: 1st ed. (June 1, 2013), p. 353. ISBN-10:
0882403699.
STN 46 6310: 1997, Plemenné kone. Bratislava: Slovenský ústav technickej normalizácie -Vydavateľstvo, 11670, 37 s.
ŠTRUPL, J. et al.1983. Chov koní. 1. vyd. Bratislava: Príroda, 1983. 424 s.
Vyhláška č. 18/2000 Z.z. Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o vykonávaní
kontroly úţitkovosti, kontroly dedičnosti a testovania úţitkových vlastností, kontroly zdravia,
kontroly dedičnosti a testovania zdravia, hodnotenia
URL 1. Dostupné na internete www.hucul.sk/info-o-huculovi, (20.9.2013).
URL 2. Dostupné na internete (nztopolcianky.sk/index.php/sk/chov-huculskeho-kona.html,
(20.9.2013).
URL 3. Dostupné na internete www./zvirata/hospodarska.../huculsky-k.cz(20.9.2013)
URL 4 : MADAUS GmbH. 2001. Legalon 140. In ADCC (Humánne lieky). [cit. 2013-1510]. Dostupné na internete: http://www.adcc.sk/web/humanne-lieky/spc/legalon-140-spc13781.html
URL 5: DROMY – EquineProduct. Ostropestřcový olej. [cit. 2013-16-10]. Dostupné na
internete: http://www.dromy.cz/imunitni-system/46-ostropestrecovy-olej.html
URL 6:
Wikipedia.
Salicin.
http://en.wikipedia.org/wiki/Salicin
[cit.
2013-16-10].
Dostupné
na
internete:
URL 7: IFHA – InternationalFederationofHorseracingAuthorities. [cit. 2013-13-12].
Dostupné
na
internete:
http://www.ifhaonline.org/home.asp
and
http://www.horseracingintfed.com/racingDisplay.asp?section=10
URL 8: America’s Quarter Horse. 1998. Your Horses Health: Influenza. In Americas Quarter
Horse [cit. 2013-13-12].Dostupné na internete: http://www.quarterh.com/health33.htm
URL 9: Ilustračné foto z www.tvnoviny.sk[cit. 2013-13-12]. Dostupné na internete:
http://m.tvnoviny.sk/bin/mobile/index.php?article_id=580613
URL 10: Ilustračné fot z www.forestportal.sk [cit. 2013-13-12]. Dostupné na internete:
http://www.forestportal.sk/Hospodarska_Uprava_Lesov_Hospodarenie_V_Lese/clanky/Atlas
_drevin/Rozlisovanie_vrb.aspx
Prílohy
Obr. 1 Ohryz duba koňmi v jesennom období (foto: Čuboň, 2013)
Obr. 2 Detailný záber na ohryzený bodliak od koní na Zbojskej v jesennom období
(foto: Čuboň, 2013)
Obr. 3 Detailnejší záber na vŕbu rakytu ohryzenú koňmi na Zbojskej v jesennom období
(foto: Čuboň, 2013)
Obr. 4 Kone pri ohrýzaní vŕby rakytovej na Zbojskej v jesennom období (foto: Čuboň, 2013)
Obr. 5 Smrek ohryzený od koní na Zbojskej (foto: Čuboň, 2013)
Obr.6 Stav pasienkového porastu v jesennom období pri zaťažení 1 VDJ/ha (foto: Čuboň, 2013)
Obrázok 7 Stav nedostatočne obhospodarovaného pasienkové porastu v septembri (Muráňska
planina, Nemecké lúčky)(foto: Čuboň, 2013)
Obrázok 8 Veľká lúka (Muráňska planina) na jeseň(foto: Čuboň, 2013)
Obr. 9 Vyhrabávanie trávy a pasenie pri snehovej pokrývke cca 10 cm (foto: Baláž 2013)
Obr. 10 Oddych koní pri snehovej pokrývke cca 10 cm (foto: Baláž 2013)
Download

zobraziť - ozzbojska.sk