Rastislav Vojtko: Neogénny vulkanizmus Západných Karpát; draft
4. POĽANA
Vulkanický aparát Poľana je situovaný na SV okraji stredoslovenských neovulkanitov.
Stratovulkanická stavba je lokalizovaná na v oblasti severného veporika. Oblasť vulkanického aparátu Poľana
je tvorená reliktami staršieho stratovulkánu v podloží stratovulkánu Poľana, reprezentovaného formáciou
Rohy. Vyvíjal sa v bádensko-sarmatskom období a v stavbe stratovulkánu je možné rozlíšiť nasledovné
štruktúrne úrovne:
•
spodná štruktúrna úroveň zahŕňa zvyšky bádenského andezitového stratovulkánu (formácia Šútovka –
stratovulkán Šútovka),
•
stredná štruktúrna úroveň leží v nadloží formácie Šútovka a tvorená je produktami ryodacitového
vulkanizmu (formácia Strelníky),
•
vrchná štruktúrna úroveň stratovulkánu je reprezentovaná stratovulkanickou stavbou sarmatských
intermediárnych pyroxenických andezitov, ktorá v podstatnej miere prekrýva staršie formácie a
komplexy (formácie Abčina a Veľká Detva).
Formácia Rohy
Do formácie Rohy sa začleňujú relikty staršieho spodnobádenského stratovulkánu nachádzajúceho sa
pod spodnou stavbou polygénneho stratovulkánu Poľana a Javorie. Relikty formácie sa nachádzajú vo
vígľašskej depresii medzi Vígľašom a Detvou. Formáciu Rohy tvorí stratovulkanický komplex epiklastických
brekcií až konglomerátov, tufov, pyroklastických prúdov, redeponovaných pyroklastík s ojedinelými hrubými
lávovými prúdmi prevažne amfibolických, amfibolicko-pyroxenických a pyroxenicko-amfibolických
andezitov. Formácia je vo vrchnej časti prekrytá lávovými prúdmi vulkanických dómov, budovaných hlavne
hyperstenicko-amfibolickými andezitmi s biotitom. Formácia je väčšinou výrazne propylitizovaná.
Formácia Šútovka
Do formácie Šútovka sa začleňujú všetky vulkanické horniny, vyskytujúce sa v podloží strelníckej
formácie, ktorých prívodné kanály sú situované v centrálnej zóne polianského stratovulkánu. Formáciia je
súčasťou spodnej stratovulkanickej stavby polygénneho stratovulkánu Poľana. Formácia Šútovka je tvorená
vulkanickými produktami stratovulkánu Šútovka, ktoré sú kompletne pochované pod mladšie produkty
vulkanickej aktivity a delí sa na dva členy. Člen Lvoze (prechodná a periférna zóna) je starší a tvorený je
prevažne epiklastickými sedimentami a lávovými prúdmi amfibolicko-pyroxenických adezitov. Druhý člen
formácie sa nazýva Kurienec (centrálna zóna) a pozostáva z redeponovaných pyroklastík, pyroklastík a
lávových prúdov.
Formácia Strelníky
Formácia Strelníky (vrchná časť spodného sarmatu) leží v nadloží formácie Šútovka a tvorená je
produktami ryodacitového vulkanizmu. Formácia tvorí strednú stavbu stratovulkánu Poľana. Rozdelená je na
starší člen Bečov reprezentovaný ryodacitovými tufmi a epiklastikami, a na mladší člen Bobrovo tvorený
ryodacitovými freatomagmatickými tufmi, explozívnymi brekciami, extrúziami, lávovými prúdmi a
intrúziami. Primárnym zdrojom ryodacitových tufov boli plíniovské explózie nastupujúce po dlhotrvajúcej
1
Rastislav Vojtko: Neogénny vulkanizmus Západných Karpát; draft
prestávke v aktivite vulkánu Šútovka. Explozívna vulkanická aktivita sa skončila formovaním kaldery
Bobrovo s priemerom 4 x 5 km. Kaldera je situovaná v centrálnej vulkanickej zóne stratovulkánu Šútovka.
Vek formácie bol stanovený datovaním pomocou stôp po delení uránu (Repčok, 1980, Dublan et al., 1993).
Formácia Abčina
Vrchná stavba polygénneho stratovulkánu Poľana je tvorená dvomi formáciami. Staršia, formácia
Abčina je zložená z epiklastík, menej z pyroklastík a lávových prúdov pyroxenických a amfibolickopyroxenických (±biotitických) andezitov stratovulkanického vývoja (Dublan, 1979, 1991, Dublan et al.,
1993). Formácia Abčina sa rozdeľuje na člen Hučava a Sebedín. Člen Hučava buduje centrálnu a prechodnú
vulkanickú zónu vrchnej stavby stratovulkánu Poľana. Tvorený je redeponovanými aglomerátmi, aglomerátmi,
pyroklastickými a lávovými prúdmi a dajkami pyroxenických andezitov s amfibolom. Člen Sebedín tvoria
horniny výplavového kužeľa. Vek formácie je spodný až stredný sarmat.
Formácia Veľká Detva
Mladší súbor hornín vrchnej stavby stratovulkánu Poľana je súborne nazývaný ako formácia Veľká
Detva. Formácia tvorí záverečnú etapu efuzívno-intruzívnej vulkanickej aktivity stratovulkánu Poľana.
Formácia Veľká Detva je charakterizovaná neexplozívnou aktivitou, ktorú je možné rozdeliť na člen
Šafraníčka a člen Kopa. Efuzívna aktivita z centrálneho krátera prikryla staršiu stavbu výrazným pokrovom
lávových prúdov a ich periklinálnu distribúciu na svahu vulkánu. Lávové prúdy sú zložené z pyroxenických
andezitov s ± olivínmi a amfibolicko-pyroxenických andezitov. Intrúzie dioritových a andezitových porfýrov
tvoria člen Šafraníčka v centrálnej vulkanickej zóne stratovulkánu Poľana. V súčasnosti je možné sledovať
výraznú erozívnu kalderu, ktorá sa nazýva Kyslinky a vznikla selektívnou eróziu vrchnej stratovulkanickej
stavby Poľany.
2
Download

4. POĽANA