Rastislav Vojtko: Neogénny vulkanizmus Západných Karpát; draft
1.1.1.
Kremnické vrchy
Stavba vulkanitov Kremnických vrchov je nejednotná a značne závislá od rozmiestnenia vulkanických
centier a tektonického rozsegmentovania do hrastovo-prepadlinovej štruktúry. V prekopovej prepadline
kremnického grábenu sú vo veľkej hrúbke zastúpené predovšetkým bádenské vulkanity, ktoré sú staršie ako
formovanie grábenu v celkovej hrúbke až 1000 m. V okolí naopak, vulkanity bádenského veku buď úplne
chýbajú, alebo sú zachované len v eróznych zvyškov v podloží produktov predovšetkým sarmatského
vulkanizmu.
Kordícke súvrstvie (spodný báden)
Kordícke súvrstvie tvorí bázu bádenského vulkanizmu v oblasti Kremnických vrchov. Jeho
spodnobádenský vek bol doložený biostratigraficky a rádiometricky. Súvrstvie reprezentujú nevulkanické a
tufitické ílovce, siltovce a pieskovce, redeponované tufy, epiklastické vulkanické pieskovce a uhoľné ílovce s
vložkami uhlia a polohami konglomerátov s nevulkanickým materiálom. V južnej a juhozápadnej časti územia
dominujú laminované ílovce, siltovce a jemné pieskovce uložené v morskom prostredí. V nadloží kordíckeho
súvrstvia vystupujú extruzívne telesá amfibolicko-pyroxenických andezitov, miestami s akcesorickým
granátom, ktoré sú neformálne nazvané ako komplex andezitov s granátom.
Zlatostudnianska formácia (báden)
Zlatostudnianska formácia predstavuje relikty rozsiahleho bádenského stratovulkánu pyroxenických a
amfibolicko-pyroxenických andezitov s centrom v širšom okolí Kremnice. V centrálnej zóne v rámci
vyzdvihnutého bloku kremnickej hrasti zlatostudniansku formáciu reprezentuje intenzívne premenený
komplex intruzív s reliktmi spodnej časti vulkanickej stavby. Prevládajúcim typom hornín sú masívne
propylitizované andezitové porfýry silov a lakolitov, medzi ktorými vo forme reliktov vystupujú intenzívnejšie
premenené andezity lávových prúdov a vulkanoklastiká. V hlbšej úrovni centrálnej zóny boli vrtmi
identifikované aj intrúzie dioritových profýrov, dioritu a gabrodioritu. V rámci vyzdvihnutého bloku východne
od kremnického grábenu má zlatostudnianska formácia typickú stratovulkanickú stavbu. Je budovaná
striedajúcimi sa lávovými prúdmi, pyroklastickými prúdmi a epiklastickými vulkanickými brekciami
pyroxenických a amfibolicko-pyroxenických andezitov. Východným a juhovýchodným smerom sa hrúbka
formácie zmenšuje, ubáda lávových prúdov a hrubých epiklastických vulkanických brekcií a pribúdajú drobné
epiklastické vulkanické brekcie, konglomeráty a pieskovce. Na báze formácie v tejto oblasti sa vyčleňuje aj
komplex Suchého vrchu, budovaný najmä zbrekciovatenými lávovými prúdmi a hyaloklastitovými brekciami
pyroxenických andezitov, ktoré indikujú počiatočné subakválne prostredie.
Turčecká formácia (vrchný báden)
Turčecká formácie predstavuje litologicky pestrý súbor lávových prúdov, hyaloklastitových brekcií,
autochtónnych a redeponovaných pyroklastík a epiklastík bazaltov, bazaltických andezitov, pyroxenických
andezitov a leukokratných andezitov, ktorý vytvára spodnú časť výplne kremnického grábenu a grábenu
Žiarskej kotliny v hrúbke až 600 m.
1
Rastislav Vojtko: Neogénny vulkanizmus Západných Karpát; draft
Formácia Kremnického štítu (vrchný báden)
Formácia Kremnického štítu predstavuje vrchnú časť kremnického grábenu v hrúbke až 500 m a
priestorovo je na ňu obmedzená. Formácia má charakter efuzívneho komplexu pyroxenických, amfibolickopyroxenických a biotiticko-amfibolicko-pyroxenických andezitov s hrúbkou jednotlivých lávových prúdov 30150 m.
Krahuľská formácia (vrchný báden)
Krahuľská formácia predstavuje produkty extruzívnej aktivity biotiticko-amfibolických andezitov,
ktoré sledujú severo-južné ihráčske zlomové pásmo. Predpokladá sa súvis so studenskou formáciou v
Štiavnických vrchoch, respektíve s jej magmatickým zdrojom. Je reprezentovaná dvoma extruzívnymi
telesami, niekoľkými dajkami a ojedinelými výskytami epiklastík.
Rematská a flochovská formácia (spodný sarmat)
Rematská a flochovská formácia reprezentujú relikty sarmatských stratovulkánov zložených prevažne
z pyroxenických andezitov v severnej a západnej časti Kremnických vrchov. Centrálnu zónu budujú
striedajúce sa tenké, silno zbrekciovatené lávové prúdy a pyroklastiká s periklinálnym uložením. V
proximálnej zóne prevládajú lávové prúdy, pyroklastické prúdy (najmä v rematskej formácii) a epiklastické
vulkanické brekcie, ktoré v distálnej zóne prechádzajú do konglomerátov a pieskovcov.
Sielnická formácia (stredný a vrchný sarmat)
Sielnická formácia pozostáva s lávových a pyroklastických prúdov, svetlých epiklastík amfibolickopyroxenických andezitov s vysokým obsahom pemzy a vulkano-sedimentárnych hornín v jv. Časti
Kremnických vrchov. Centrum tejto vulkanickej aktivity bolo pravdepodobne v mieste extruzívneho telesa pri
Turovej.
Turovská formácia (stredný a vrchný sarmat)
Turovská formácia je tvorená tmavými pyroxenickými andezitmi v nadloží sielnickej formáciev
juhovýchodnej časti Kremnických vrchov. Centrálnu zónu formácie predstavujú neky a pyroklastické prúdy v
okolí Turovej. V proximálnej zóne vystupujú redeponované pyroklastiká, epiklastické vulkanické brekcie a
pieskovce, ktoré východným smerom prechádzajú do konglomerátov a jemnejších pieskovcov. Pravdepodobne
sa jedná o prechod do vulkanosedimentárneho súvrstvia.
Formácia Vlčieho vrchu (panón)
Formácia Vlčieho vrchu predstavuje relikty malého stratovulkánu alkalicko-vápenatých bazaltov až
bazaltických andezitov panónskeho veku s centrom na ihráčskom zlomovom systéme. V centre stratovulkánu
vystupujú neky a dajky v prostredí pyroklastických brekcií. Relikty vulkanického kužeľa sú budované tufmi,
pemzovými tufmi a aglomerátmi, v jeho vonkajšej časti prevládajú tenké zbrekciovatené lávové prúdy,
aglutináty a aglomeráty. Okolo vulkanického kužeľa vystupuje komplex lávových prúdov a len ojedinele sú
prítomné vložky epiklastík a tufov.
2
Download

1.1.1. Kremnické vrchy