Rodina a práca
Inštitút pre výskum práce a rodiny
Institute for Labour and Family Research
2/2010
Nelegálna práca v kontexte
cezhraničnej spolupráce
Rastislav Bednárik
Bratislava, apríl 2010
Rodina a práca
R
o
d
i
n
a
Obsah čísla 2/2010
Úvod
...5
1. Tieňová ekonomika
...6
2. Nelegálna práca - definícia
...9
3. Potieranie nelegálnej práce . . . 10
4. Nelegálna práca v číslach Eurobarometra . . . 12
5. Postoje k nelegálnej práce v prieskume domácností
v prihraničnom regióne Bratislavský
a Trnavský územný celok . . . 15
6. Postoje k nelegálnej práci podľa prieskumu v podnikoch
sídliacich v prihraničnom regióne tvorenom
Bratislavským územným celkom
a Trnavským územným celkom . . . 31
Záver . . . 37
a
p
r
á
c
a
Literatúra . . . 38
Rodina a práca
Vydáva Inštitút pre výskum práce a rodiny
Nepredajné
Šéfredaktorka: doc. PhDr. Kvetoslava Repková, CSc.
Technická spolupráca: Marta Červenková
Návrh obálky: Bc. Peter Repka
Technický redaktor: Bc. Peter Repka
© Inštitút pre výskum práce a rodiny
Župné námestie 5-6, 812 41 Bratislava
Prešlo jazykovou korektúrou
ISSN: 1336-7153
Evidenčné číslo: EV 3377/09
Rastislav Bednárik
Abstrakt
Predkladané číslo bulletinu nadväzuje na minuloročné vydanie 6/2009
venované výsledkom výskumu migračných tokov v prihraničnom regióne Rakúsko – Slovensko. Obsah tohto čísla je venovaný osobitnému
fenoménu nelegálnej práce. Negatívom dobrej cezhraničnej spolupráce
totiž môže byť, ak je výskyt nelegálnej práce vysoký, prípadne ak je vnímanie nelegálnej práce obyvateľmi benevolentné, resp. ak sa potieraniu
nelegálnej práce venuje malá pozornosť.
Autor sa na úvod venuje definovaniu nelegálnej práce v kontexte tieňovej ekonomiky a upozorňuje na regulatíva nastavené slovenskou legislatívou. V ďalšej časti potom uvádza výsledky výskumu Eurobarometra o nedeklarovanej práci v Európskej únii, kde porovnáva postoje obyvateľov
Slovenska a Rakúska k nedeklarovanej práci. Najväčšia časť príspevku sa
však venuje výsledkom výskumu vnímania nelegálnej práce vykonaného
na prelome rokov 2008 - 2009 v regiónoch Bratislavského a Trnavského
vyššieho územného celku jednak u členov domácností (1500 respondentov) a jednak u personalistov v podnikoch (1774 respondentov).
Na záver je konštatované, že benevolentnejší prístup k nelegálnej práci je skôr na rakúskej strane (resp. vo veľkomeste Viedeň) než na slovenskej strane hranice.
Kľúčové slová:
Tieňová ekonomika, nelegálna práca, nedeklarovaná práca, potieranie nelegálnej práce
Abstract
The presented issue of the Bulletin is being continued the yesteryear publication Rodina a práca 6/2009 devoted to research results of the
migration flows in the cross border region between Austria and Slovakia.
The object of these issue is devoted to specific phenomenon illegal work.
High appearance of illegal work in society, the benevolent percepcion of
illegal work by inhabitants or poor attention of combat the illegal work
should have the negative impact on good cross border collaboration.
At the beginning, author defines the term of illegal work within the
frame of shadow economy and notices at regulations mentioned in Slovak
legislation. In the next part of study, the results of special Eurobarometer
about undeclared work in the European union are presented, especially
the attitudes of people living in Slovakia and Austria to undeclared work.
The most part of study is spent to outcomes of surveys (done at the turn
of 2008 - 2009 year) about illegal work percepcion of people living in
households (1500) and of personal clercs in enterprises (1744) within the
Bratislava´s and Trnava´s region.
At the end, it is point out the more benevolent access to the illegal
work on the Austrian side (in the metropolitan city Vienna) than on the
Slovakian side.
Key words:
Shadow economy, illegal work, undeclared work, combat against the illegal work, tackle undeclared work
Úvod
Fenomén nelegálnej práce je jedným z dôležitých tematických rámcov
trhu práce, fungovania ekonomiky a koniec koncov aj sociálnych vzťahov
v spoločnosti. Nelegálna práca je zároveň sprievodným javom (a treba
zdôrazniť, že negatívnym) signalizujúcim poruchy v chode ekonomiky, v
spolunažívaní ľudí a v morálke spoločnosti. Nelegálna práca je tak predmetom záujmu a najmä objektom potláčania jej výskytu zo strany štátu
a ďalších spoločenských subjektov, ktoré chcú zabezpečovať stále lepšie
podmienky pre činnosť ekonomických subjektov i občanov krajiny.
Priestor pre rozvoj slovenskej ekonomiky je aj v rozširovaní cezhraničnej spolupráce. Dobrá cezhraničná spolupráca si vyžaduje upevňovanie
vzájomnej dôvery a čo najnižšiu úroveň negatívnych javov. V nasledovnom príspevku priblížime situáciu v oblasti nelegálnej práce na prihraničnom území Slovenska a porovnáme ju s niektorými údajmi zistenými
v rakúskom prihraničnom území.
5
1. Tieňová ekonomika
Nelegálna práca sa vyskytuje ako jedna zo súčastí tieňovej (skrytej) ekonomiky. Pod pojmom „tieňová ekonomika“ (v anglickom ekvivalente „shadow economy“) sa obvykle chápu všetky neregistrované
ekonomické aktivity, ktoré priebežne prispievajú k hrubému domácemu
produktu. F. Schneider, jeden zo súčasných uznávaných expertov na
výpočet rozsahu tieňovej ekonomiky, túto definuje takto: „Tieňová ekonomika zahrňuje všetku legálne trhovo realizovanú produkciu tovarov
a služieb, ktorá je úmyselne utajená pred verejnými autoritami z dôvodov vyhnúť sa plateniu daní, odvodov a sociálnych príspevkov, vyhnúť
sa dodržiavaniu určitých právnych trhových štandardov (ako minimálna
mzda, minimálny pracovný čas, bezpečnostné štandardy, atď.) a vyhnúť
sa dodržiavaniu istých administratívnych postupov (ako vyplňovanie
štatistických formulárov a iných štatistických foriem)“ (Schneider, F.,
2007, str. 4-5). Je očividné, že v tomto ponímaní je mimo „tieňovej“
ekonomiky celá oblasť podzemnej (underground) a najmä kriminálnej
ekonomiky (lúpeže, obchod s drogami, atď.). Do tieňovej ekonomiky
Schneider nezaraďuje ani neformálnu domácu ekonomiku s jej produkciou tovarov a služieb. Tento autor robí praktické výpočty rozsahu tieňovej ekonomiky, pričom využíva ukazovateľ jej podielu na hrubom
domácom produkte. Pri výpočte používa metódu DYMIMIC a metódu dopytu po mene (Currency Demand Method – podrobne vysvetlenú
v Schneider, F., 2007).
Podľa Schneiderových výpočtov je rozsah tieňovej ekonomiky
v jednotlivých krajinách pomerne diferencovaný. K štátom, v kto6
rých bol v roku 2003 identifikovaný relatívne nižší rozsah tieňovej
ekonomiky, patria napr. USA (8,4 % z HDP), Spojené kráľovstvo
Veľkej Británie a Severného Írska (12,2 %), Rakúsko (10,9 %), Francúzsko (14,5 %), Nemecko (16,8 %); naopak ku krajinám s vysokým
rozsahom tieňovej ekonomiky patrí Rusko (48,7 %), Estónsko (40,1
%), Bulharsko (38,3 %). Slovensko patrí čo do rozsahu napočítanej
tieňovej ekonomiky skôr k priemeru – Schneider vypočítal 20,2 %
podiel tieňovej ekonomiky na HDP v roku 2003. K tomuto priemeru
(v roku 2003) náleží tiež Belgicko (21 %), Česká republika (20,1 %),
Maďarsko (26,2 %), Grécko (28,2 %), Poľsko (28,9 %) (pozri Schneider, F., 2007).
Rozsah tieňovej ekonomiky Slovenska na úrovni 18,3 % z HDP
v roku 2003 uvádza osobitná štúdia založená na expertných odhadoch
odborníkov (pozri Bednárik, R. – Danihel, M. – Sihelský, J., 2003,
str. 15).
Štatistický úrad Slovenskej republiky hovorí skôr o skrytej ekonomike (alebo šedej ekonomike), ktorej ekonomickými prejavmi sú vyhýbanie sa plateniu dane z príjmov, dane z pridanej hodnoty, príspevkov
do sociálneho poistenia v snahe zvyšovať podiel na zisku a štatistickými
prejavmi je neodovzdávanie štatistických výkazov, čoho dôsledkom je
nepokrytie všetkých ekonomických jednotiek v štatistickom zisťovaní
a neaktuálnosť registra (Skrytá ekonomika v neformálnom sektore vo
svetle verejnej mienky v roku 2006, 2006). Ďalej ŠÚ SR hovorí o 3
formách skrytej ekonomiky, a to jednak vo formálnom sektore (patria
tam ekonomické jednotky evidované v registri ŠÚ SR s výnimkou fyzických osôb), jednak v neformálnom sektore (podnikatelia nezapísaní
do obchodného registra, fuškári, drobné trhové činnosti nepodliehajúce
7
platbám daní; prakticky ide o výrobné aktivity domácností produkujúce
výrobky a služby na trh) a napokon aktivity utajované pred zákonom,
ktoré majú charakter trestnej činnosti (vydieranie, krádeže, obchod
s drogami, prostitúcia, prevádzačstvo, pašovanie tovaru, ilegálna výroba a predaj zbraní, atď.) (Skrytá ekonomika v neformálnom sektore vo
svetle verejnej mienky v roku 2007, 2007).
8
2. Nelegálna práca - definícia
Termín „nelegálna práca“ sa v odbornej literatúre používa v troch
možných poňatiach podľa toho, či sa definícia vzťahuje na podnik, zamestnanie alebo pracovnú aktivitu. V Európskej únii sa používa pojem
v anglickom ekvivalente „undeclared work“ (nedeklarovaná práca), ktorý
sa opiera o „aktivačne“ založenú definíciu: nedeklarovaná práca predstavuje „akékoľvek platené aktivity vykonávané vo svojej podstate zákonne,
ale neohlasované verejným autoritám (s prihliadnutím na rozdiely v regulačnom systéme členských štátov)“ (Renooy a kol., 2004, str. 95).
Slovenská legislatíva sa opiera o definíciu nelegálnej práce použitú v §
2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní,
pričom za významný identifikačný znak nelegálnej práce považuje absenciu uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu medzi osobou vykonávajúcou
závislú prácu a podnikateľom, pre ktorého túto prácu vykonáva. Z toho aj
nasleduje, že zamestnanie nezaložené pracovnoprávnym vzťahom nie je
legálnym zamestnávaním. Uzatvorený pracovnoprávny vzťah totiž predpokladá následné prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne (na účely odvodu poistného) a na daňový úrad (na účely
platenia daní).
9
3. Potieranie nelegálnej práce
Záujem verejných autorít o nelegálnu prácu je evidentný najmä
v súvislosti s jej potieraním. Na úrovni Európskej komisie sa v poslednej dobe objavili materiály informujúce o opatreniach členských štátov zameraných na riešenie problému nelegálnej práce.
Zhrňujúca štúdia poukázala na politiky prístupov používaných na
boj s nelegálnou prácou. Používajú sa opatrenia (Williems – Renooy, 2009, str. 14):
- na odstrašovanie (napr. zlepšovanie metód vyhľadávania či pokutovania nelegálnej práce),
- na umožňovanie dodržiavania predpisov (opatrenia preventívne
– napr. v oblasti daňových stimulov, zjednodušovania dodržiavania
zákonov, uľahčenia prechodu do samozamestnávania, zavádzania
nových kategórií práce, rozvoj drobného podnikania; opatrenia
nápravné – na strane dopytu: zavádzanie preukážok na dočasné
zamestnávanie, využívanie cielených priamych i nepriamych daní,
– na strane ponuky: široké sociálne amnestie, dobrovoľné priznania či poradenstvo v obchode a podporných službách),
- na posilňovanie záväzkov (podpora výhod z legálnej práce, posilňovanie vzdelávania, uplatňovanie rovnakej kontroly, spravodlivých daní, procesnej a redistributívej spravodlivosti).
V rámci tohto materiálu sú v prípade Slovenska uvedené opatrenia
na odstrašovanie a na prevenciu nelegálnej práce za rok 2005.
10
Úsilie o potieranie nelegálnej práce je v slovenskej legislatíve od
roku 2006 podporené zákonom č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce. V §
2 tohto zákona je priamo uvedené, že inšpekcia práce je aj „dozor nad
dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania“.
11
4. Nelegálna práca v číslach Eurobarometra
V priebehu mesiacov máj – jún 2007 bol vykonaný terénny prieskum
v 27 krajinách Európskej únie (špeciálny Eurobarometer) s názvom „Nedeklarovaná práca v Európskej únii“, vyžiadaný Direktorátom Generale
pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnosť príležitostí a koordinovaný Direktorátom Generale pre komunikáciu. Pre porovnanie uvádzame niekoľko výsledkov z daného zisťovania.
Respondenti sa vyjadrovali k rozličným aspektom nedeklarovanej
práce. V nasledovnom texte poukážeme na údaje získané z odpovedí na
niektoré otázky.
Čo sa týka samotného vykonávania nedeklarovanej práce, respondenti
odpovedali na otázku „Vykonávali ste v posledných 12 mesiacoch nejaké
nedeklarované aktivity, za ktoré ste dostali zaplatené (v peniazoch či naturáliách) ? Teda činnosti, z ktorých neboli odvedené dane či poistné ?“
V priemere za EÚ odpovedalo nie 92 % respondentov, áno 3 % respondentov a zvyšok sa nevyjadril. Slovenskí respondenti priznali nedeklarované aktivity v 2 %, rakúski v 7 %, pričom nedeklarované aktivity v prípade Slovenska vylúčilo 92 % respondentov a v prípade Rakúska 86 %
respondentov. Aj keď v Rakúsku priznalo nelegálnu prácu mierne viac
respondentov, nie je to výrazný rozdiel oproti Slovensku.
Čo sa týka skúseností so zadávaním nelegálnej práce od zamestnávateľov, sú tak na Slovensku, ako aj v Rakúsku rovnaké. Na otázku
„Niekedy zamestnávatelia uprednostňujú zaplatenie za prácu hotovosťou, bez deklarovania pre daňové úrady či poisťovne. Zaplatil tak Váš
zamestnávateľ aj Vám počas posledných 12 mesiacov ?“ v priemere za
12
EÚ respondenti v 6 % priznali, že áno, v 89 % uviedli, že nie a 5 % sa
nevyjadrilo. Vyjadrenia respondentov zo Slovenska v 11 % zneli áno,
v 82 % nie a 7 % sa nevyjadrilo. Rakúski respondenti takisto v 11 %
priznali nelegálne konanie zamestnávateľa, 85 % sa s takým správaním
zamestnávateľa nestretlo a 4 % respondentov sa nevyjadrilo.
Dotazníkom bol zisťovaný aj názor respondentov na rozsah nelegálnej práce v danej krajine.
Tab.1: Názory respondentov na podiel populácie vykonávajúcej nelegálnu prácu (v % odp.)
Podiel (v %)
Priemer
EÚ
SR
Rak
- menej ako 1
1
3
2
- od 1 do 5
7
14
12
- od 5 do 10
13
23
17
- od 10 do 20
18
22
26
- od 20 do 30
16
14
16
- od 30 do 40
10
6
6
- od 40 do 50
7
3
3
- viac ako 50
8
2
2
- neodp.
20
13
16
Spolu
100,0
100,0
100,0
Zdroj: Special Eurobarometer, Európska komisia, 2007
Údaje poukazujú, že tak na Slovensku, ako aj v Rakúsku respondenti
odhadujú nižší rozsah nelegálnej práce než je priemer Európskej únie.
Pritom slovenskí respondenti odhadujú mierne nižší rozsah nelegálnej
práce vo svojej krajine než rakúski respondenti v Rakúsku (priemer za
SR je 15,9 % a za Rakúsko 17,2 %).
13
Názory respondentov na príčiny nelegálnej práce podľa respondentov
uvádza tabuľka č. 2.
Tab. 2: Názory na príčiny vykonávania nelegálnej práce (v % odp. na prvom mieste)
Príčiny
Priemer
EÚ
SR
Rak
- mzdy v regulárnom sektore sú príliš nízke
26
25
22
- dane a odvody sú príliš vysoké
17
11
11
- nedostatok kontroly zo strany autorít
12
12
9
- nedostatok regulárnych pracovných miest na trhu práce
10
16
17
Zdroj: Special Eurobarometer, Európska komisia, 2007
Asi štvrtina slovenských respondentov je presvedčená, že motívom
nelegálnej práce sú nízke mzdy v riadnom pracovnom pomere, v Rakúsku
si to myslí o niečo menej respondentov. Vysoké sadzby daní a odvodov sú
motívom podľa 11 % respondentov zo Slovenska i z Rakúska. Nedostatok kontroly je vnímaný o niečo intenzívnejšie na Slovensku (12 %) než
v Rakúsku (9 %). Avšak vinu za nelegálnu prácu dávajú respondenti tak
na Slovensku (16 %), ako aj v Rakúsku (17 %) v podstatne vyššej miere,
než je priemer EÚ, nedostatku riadnych pracovných miest na trhu práce.
Pripomíname, že tento aspekt bol deklarovaný ešte v dobe pred finančnou
krízou, a teda v súčasnosti ide iste o podstatne silnejšiu príčinu vykonávania nelegálnej práce.
14
5. Postoje k nelegálnej práce v prieskume domácností
v prihraničnom regióne Bratislavský
a Trnavský územný celok
Na prelome rokov 2008 - 2009 bol uskutočnený empirický prieskum
v 1500 domácnostiach na území Bratislavského a Trnavského VÚC (teda
regiónu susediaceho s Rakúskom). Tento prieskum bol vykonaný v rámci
projektu FAMO (bližšie o projekte a metodike prieskumu pozri informácie v bulletine Rodina a práca č. 6 z roku 2009).
Na otázku o rozsahu vykonávania nelegálnej práce respondenti odpovedali, že cca 11,4 % obyvateľov sledovaného regiónu v súčasnosti
vykonáva nelegálnu prácu.
Výsledky sú prepočítané na priemerné hodnoty, keď takmer 80 % respondentov sa vyjadrilo, že od 0,1 % do 30 % z celkového počtu obyvateľov Bratislavského či Trnavského kraja vykonáva prácu bez toho, aby bol ich príjem (či
časť príjmu) oznámený daňovému úradu (prípadne Sociálnej poisťovni). Rozsah
od 1 % do 20 % nelegálne zarábajúcich odhaduje 60 % našich respondentov.
Podrobnejšie údaje preukazujú pomerne vyrovnané názory respondentov
na rozsah nelegálnej práce, keď najväčší rozsah (14,6 %) nelegálnej práce odhadujú nekvalifikovaní robotníci a najnižší rozsah (8,6 %) majstri/ predáci.
Keď porovnáme tieto údaje s údajmi z roku 2003, potom za 5 rokov sa
odhady rozsahu nelegálnej práce v západnom regióne Slovenska znížili.
Aj keď ide o iné hodnoty, predsa len ide o zníženie. Konkrétne – koncom
roku 2003 odborníci odhadovali rozsah tieňovej ekonomiky na Slovensku v priemere na 18,3 % z HDP, pričom v Bratislavskom kraji až na 21,8
% z HDP (Bednárik, R. a kol., 2003, str. 14).
Na otázku, či respondent pozná niekoho, kto žije z nelegálnych
príjmov, skoro 1/4 (24,3 %) respondentov odpovedala kladne.
15
Graf 1: Či respondent pozná niekoho, kto bol zamestnaný a jeho príjem, prípadne časť príjmu
nebola oznámená daňovému / finančnému úradu a Sociálnej poisťovni (v % odp.)
Či pozná osobu poberajúcu čierny zárobok
80
75,7
70
59,2
60
50
40
30
40,8
63,9
36,1
63,1
36,9
24,3
Pozná
Nepozná
20
10
0
Celý súbor
predtým
teraz
aj v
budúcnosti
Osobitne boli sledované odpovede tých respondentov, ktorí už mali
skúsenosti s prácou v zahraničí, a to v členení na respondentov, ktorí
„predtým pracovali v zahraničí“, „teraz pracujú v zahraničí“ a „v budúcnosti chcú pracovať v zahraničí“. Ukázalo sa, že tieto skupiny respondentov (rozsahom však nie veľmi početné) poznajú o niečo viac nelegálne
pracujúcich osôb (36 % – 41 %), ako predstavoval priemer za populáciu.
Čo sa týka osôb vykonávajúcich nelegálnu prácu, respondenti väčšinou uvádzali, že sú to ich susedia (26,1 %) či priatelia (25 %). Nie veľmi
spomínali svojich príbuzných (len 9,9 %). Respondenti pritom uvádzali,
že väčšinou išlo o viacnásobne (42,6 %) či dokonca pravidelne (38,5 %)
sa opakujúce pracovné úlohy.
Čo sa týka dôvodov vykonávania nelegálnej práce, resp. dôvodov,
ktoré vedú pracujúce osoby k tomu, aby neoznámili svoj príjem alebo
jeho časť daňovému úradu alebo Sociálnej poisťovni, v roku 2003 podľa
názoru odborníkov u podnikateľov prevládali vysoké odvodové náklady
16
(91 %), teda poistné a vysoká ponuka pracovnej sily na čierno (58,4 %),
u zamestnancov rozhodovala potreba zvýšiť si príjem (69,9 %) a starosť
o prežitie (tiež 69,9 %) (Bednárik R. a kol., 2003, str. 20 – 21). Podľa
iného prieskumu z roku 2005 najzávažnejším dôvodom vykonávania nelegálnej práce bolo, že išlo o jedinú možnosť zamestnať sa (38 % obyvateľov SR), prípadne snaha vyhnúť sa plateniu daní a odvodov (30 %
obyvateľov SR) (Marchevský, P., 2005)
V nami prezentovanom prieskume respondenti (tab. 3) ako najčastejšie dôvody uvádzali, že človek nelegálnym príjmom môže získať vyššiu
mzdu (43,3 %), že si to zamestnávateľ praje (30,5 %), že z toho profitujú
obe strany (29,7 %) a že dane a sociálne odvody sú príliš vysoké (29,3 %).
Teda oproti obdobiu spred 5 rokov sa hlavné dôvody nelegálnej práce príliš nezmenili, azda len význam dôvodu spočívajúceho vo vysokej ponuke
čiernej pracovnej sily na trhu sa znižil.
Tab. 3: Názory ekonomicky aktívnych respondentov z BA + TT na dôvody, ktoré vedú
pracujúce osoby k tomu, aby neoznámili svoj príjem alebo jeho časť daňovému
úradu alebo Sociálnej poisťovni (v % odp.)
Por.č.
Dôvod
Celý súbor
(%)
I.
Zamestnávateľ si to praje
30,5
II.
Byrokracia sťažuje inak normálnu ekonomickú aktivitu
7,1
III.
Nedá sa nájsť žiadna normálna práca
16,5
IV.
Človek môže získať vyššiu mzdu
43,3
V.
Profitujú z toho obe strany
29,7
VI.
Dane a sociálne odvody sú príliš vysoké
29,3
VII.
Je to iba sezónna práca a odvody sa neoplatia
14,2
VIII.
Takýto postup je bežnou praxou v regióne, inak sa nedá
6,7
IX.
Štát pre ľudí nič nerobí, prečo by mali platiť dane ?
10,5
- žiadny údaj
3,4
- iné
0,6
- neviem
5,5
Pozn.: Respondent mohol uviesť aj viac dôvodov.
17
Keď sa pozrieme na názory tých, ktorí majú niečo s prácou v zahraničí, potom v prípade osôb v minulosti pracujúcich v zahraničí o niečo
silnejšie pôsobia dôvody: „človek môže získať vyššiu mzdu“, „profitujú
z toho obe strany“ a „“dane a sociálne odvody sú príliš vysoké“ a u aktuálne pracujúcich v zahraničí sú zas o niečo silnejšie dôvody: „nedá sa
nájsť žiadna normálna práca“ a „takýto postup je bežný v regióne“, než je
priemer za celú populáciu.
Na vymedzenie úrovne tolerancie k nelegálnej práci bolo respondentom predložených 7 rozličných situácií, aby sa vyjadrili, nakoľko je pre
nich daný spôsob správania prijateľný. Priemerné výsledky sú v nasledovnej tab. 4.
Tab. 4:Prijateľnosť vybraných druhov správania sa pre respondentov (na stupnici
od 1 do 10, keď 10 znamená absolútne prijateľný spôsob a 1 = absolútne
neprijateľný spôsob)
Por.č.
Spôsob správania sa
Celý súbor
(priemer)
A.
Niekto využíva sociálnu podporu bez zodpovedajúceho oprávnenia
3,300
B.
Niekto využíva verejnú dopravu bez platného cestovného lístka
3,881
C.
Súkromná osoba zamestnaná súkromnou domácnosťou neuvádza
príjem
daňovému úradu a Sociálnej poisťovni, aj keď je povinná tak urobiť
4,269
D.
Firma pracuje pre domácnosť a neuvedie príjem finančnému úradu
a SP
3,709
E.
Firma pracuje pre inú firmu a neuvedie príjem finančnému úradu
a SP
3,349
F.
Firma zamestnáva súkromnú osobu a príjem alebo jeho časť
neohlási
3,302
G.
Niekto skráti dane tým, že príjem neohlási alebo ohlási iba jeho časť
3,492
18
Ukázalo sa, že respondenti nemali veľkú chuť tolerovať tieto zjavne nečestné spôsoby obohacovania sa. Najviac sú proti zneužívaniu sociálneho
systému, resp. keď firma zamestnáva súkromné osoby načierno, nepriznáva
dane a nepriznáva práce vykonané pre inú firmu. Respondenti sú relatívne tolerantnejší (ale tiež menej ako úroveň 5!) voči neregistrovanej práci vykonávanej súkromnou osobou v domácnosti, voči cestovaniu verejnou dopravou
na čierno a voči neregistrovanej práci vykonávanej firmou pre domácnosť.
Vo všeobecnosti vyššiu toleranciu voči neoprávnenému obohacovaniu majú respondenti teraz pracujúci v zahraničí a naopak nižšiu tí, ktorí
predtým pracovali v zahraničí (pozri graf 2).
Graf 2: Miera prijateľnosti niektorých spôsobov správania sa (v % odp.)
Miera prijateľnosti negatívnych spôsobov
správania sa (podľa výberových súborov)
6
5
Celý súbor
body
4
predtým
3
teraz
2
aj v budúcnosti
1
0
A
B
C
D
E
F
G
Pochopiteľne, že viacero otázok v dotazníku sa týkalo aj osobných
postojov respondentov k prípadnej nelegálnej práci, teda či by boli sami
ochotní vykonávať nelegálnu prácu (pracovať „na čierno“). Prvá bola zacielená na všeobecný etický postoj respondenta, teda či je podľa neho/nej
neprípustné, aby bol človek zamestnaný bez toho, aby príjem (či jeho
časť) bol oznámený daňovému úradu a Sociálnej poisťovni.
19
Ukázalo sa, že jednoznačne tvrdo odsudzujúci postoj k takto definovanej nelegálnej práci (teda k neoprávnenému ponechaniu si príjmov) má vyše
1/4 populácie (28,9 %) a ďalšia 1/2 (44,5 %) zaujíma čiastočne odsudzujúci
postoj. U vyše 1/4 populácie však registrujeme laxnejší postoj k nelegálnej
práci (26,6 % z respondentov by si pravdepodobne ponechalo príjmy).
Podrobnejšia analýza ukázala, že postoje žien a mužov k neprípustnosti vykonávania nelegálnej práce nie sú odlišné, keď štatistická súvislosť je tu slabá (C-norm.= 0,081 pri už nepreukaznej signifikancii 0,020).
Ani vekové rozdiely v postojoch populácie voči nelegálnej práci nie sú
štatisticky preukazné, keď signifikancia je až na nepreukaznej úrovni
0,199 pri C-norm.= 0,102.
Avšak rozdiely v postojoch k nelegálnej práci boli zaznamenané u respondentov s rozličným dosiahnutým vzdelaním (pozri graf 3). S rastom
vzdelania rastie odsudzujúci postoj k nelegálnej práci. Potvrdzujú to aj
informácie o štatistickej súvislosti (C-norm.= 0,213 pri sign. 0,000, čo je
mierna súvislosť).
Graf 3: Neprípustnosť vykonávania nelegálnej práce podľa vzdelanostných skupín (v % odp.)
Či je neprípustné zamestnať sa na čierno (podľa
vzdelania)
60
50
v každom príp
40
skôr áno
30
skôr nie
20
vôbec nie
10
0
základné
vyučený/á
str + matur
20
VŠ - mag.
Aj v rámci rozdielnych sociálnych skupín registrujeme odlišné postoje k nelegálnej práci – viac odsudzujúcejší postoj prejavili SZČO,
dôchodcovia a aj zamestnanci v úradoch. Naopak, mierne laxnejší postoj registrujeme u nezamestnaných, robotníkov a študentov (pozri graf
4). Štatistická závislosť je však mierna až slabá (C-norm.= 0,201 pri
sign. 0,000).
Graf. 4:Neprípustnosť vykonávania nelegálnej práce podľa sociálnych skupín
(v % odp.)
Či je neprípustné zamestnať sa na čierno (podľa
sociálnych skupín)
60
50
v každom príp
40
skôr áno
30
skôr nie
20
vôbec nie
10
ti
št
ud
en
ch
od
c
dô
ne
za
m
es
t
SZ
ČO
i
íc
ro
bo
tn
za
m
,ú
ra
d
0
Relatívne vyššiu mieru diferenciácie postojov k nelegálnej práci ako
takej zaznamenávame u pracovníkov v rozličnom postavení v zamestnaní
(pozri graf 5). Platí, že čím je postavenie zodpovednejšie, tým je postoj
k nelegálnej práci odsudzujúcejší (C-norm.= 0,270 pri sign. 0,000, čo
signalizuje miernu štatistickú súvislosť).
21
Graf 5: Neprípustnosť vykonávania nelegálnej práce posudzovaná osobami v rozličnom
postavení v zamestnaní (v % odp.)
Či je neprípustné zamestnať sa na čierno (podľa
postavenia v zamestnaní)
70
60
50
40
30
20
10
0
v každom príp
skôr áno
skôr nie
m
úc
i
za
am
ve
d
or
z
d
od
b
za
m
,ú
ra
dá
k
re
tn
ík
st
er
/p
m
aj
ro
bo
vy
uč
ne
kv
ro
bo
tn
ík
vôbec nie
Pri analýze postojov k nelegálnej práci ako takej sme zaznamenali
relatívne zhovievavejší postoj k nelegálnej práci u respondentov v súčasnosti pracujúcich v zahraničí (pozri graf 6).
Graf 6:Neprípustnosť vykonávania nelegálnej práce posudzovaná respondentmi
pracujúcimi doma a v zahraničí (v % odp.)
Či je neprípustné zamestnať sa na čierno (podľa
výberových súborov)
60
50
v každom príp
40
skôr áno
30
skôr nie
20
vôbec nie
10
0
Celý súbor
predtým
teraz
22
aj v
budúcnosti
Ďalšie otázky sa už týkali osobnej angažovanosti respondenta v
oblasti nelegálnej práce. Najprv bola položená otázka na akceptáciu
„čiernych zárobkov“ respondentom („či by si ponechal príjem aj bez
odvodov a zdanenia“).
Podľa získaných údajov takmer 1/2 osôb (46,5 %) svoj príjem zo
zárobku radšej ohlási na daňový úrad a Sociálnej poisťovni, 10,8 %
však uprednostní čierny príjem a ďalších 21,3 % počká, ako sa vyvinú okolnosti, a prípadne si tiež „privlastní neoprávnený príjem“.
Keď tieto údaje porovnáme so všeobecne etickým postojom k vykonávaniu nelegálnej práce, potom môžeme konštatovať logickú
nadväznosť všeobecného a konkrétneho, teda aj úzku väzbu medzi
postojom k čiernym zárobkom vo všeobecnosti a k čiernemu zárobku vlastnému.
Z podrobnejších porovnaní môžeme konštatovať, že o niečo väčší
zmysel pre poctivosť preukázali ženy, i keď rozdiely oproti mužom
nie sú až tak výrazné (C-norm.= 0,119 pri signifikancii 0,000). Z hľadiska veku prejavujú väčšiu úctu k zákonom starší, i keď relatívne
väčšiu toleranciu k nelegálnej práci zaznamenávame len u najmladšej
časti populáciu – do 25 rokov (ide pritom len o slabú štatistickú súvislosť: C-norm. = 0,216 pri signifikancii 0,000).
Miera tolerancie k nelegálnej práci klesá najmä s rastom vzdelania
– respondenti s maturitou či vysokoškolským vzdelaním by len v malej miere akceptovali neregistrované príjmy a vo vyššej miere by ich
ohlásili na daňový úrad a do Sociálnej poisťovne (graf 7). Štatistická
súvislosť je tu zjavná (C-norm.= 0,332 pri sign. 0,000).
23
Graf 7: Akceptácia nelegálneho zárobku vo vzdelanostných skupinách (v % odp.)
Či akceptuje čierny zárobok (podľa vzdelania)
70
60
Akceptuje
50
Podľa okol
40
Oznámi
30
Nevyjad
20
Nevie
10
0
základné
vyučený/á
str + matur
VŠ - mag.
Vyššiu mieru tolerancie k nelegálnym zárobkov vykázali tiež nezamestnaní a študenti. Naopak, svoje príjmy by vo vysokej miere oznámili
príslušným úradom zamestnanci – úradníci, dôchodcovia a časť robotníkov (graf 8). Aj tu je zjavná štatistická závislosť, keď C-norm.= 0,355 pri
signifikancii 0,000.
Graf 8: Akceptácia nelegálneho zárobku v sociálnych skupinách (v % odp.)
Či akceptuje čierny zárobok (podľa sociálnych
skupín)
70
60
50
40
30
20
10
0
Akceptuje
Podľa okol
Oznámi
Nevyjad
24
i
nt
de
št
u
dô
ch
od
c
t
es
m
ne
za
ČO
SZ
íc
tn
bo
ro
za
m
,ú
ra
d
i
Nevie
Ukazuje sa zaujímavá tendencia, že s rastom postavenia v zamestnaní klesá tolerancia k nelegálnym zárobkom (pozri graf 9.). Pomerne
vysokú mieru tolerancie k nelegálnym zárobkom vykazujú najmä nekvalifikovaní robotníci, ale aj vyučení robotníci. Naopak, vo vysokej
miere by oznámili svoje príjmy daňovým inštitúciám zamestnanci a aj
majstri, predáci. Potvrdzuje to mierna štatistická závislosť (C-norm.=
0,265 pri sign. 0,000).
Graf 9: Akceptácia nelegálneho zárobku osobami v rozličnom postavení v zamestnaní
(v % odp.)
Či akceptuje čierny zárobok (podľa postavenia v
zamestnaní)
Akceptuje
Podľa okol
Oznámi
Nevyjad
iz
am
za
m
ve
dú
c
bo
r
ra
d
od
za
m
,ú
ák
/p
re
d
m
aj
st
er
ro
uč
vy
v
ne
k
bo
tn
ík
tn
ík
Nevie
ro
bo
70
60
50
40
30
20
10
0
Z respondentov, ktorí majú skúsenosť z práce v zahraničí alebo ktorí
chcú ísť pracovať do zahraničia, v relatívne väčšej miere tolerujú čierne zárobky súčasní i budúci zamestnanci v zahraničí, než tí, čo kedysi
pracovali v zahraničí (graf 10.). To nevystavuje dobrú vizitku našim
migrantom.
25
Graf 10: Akceptácia nelegálneho zárobku respondentmi pracujúcimi doma a v zahraničí
(v % odp.)
Či akceptuje čierny zárobok (Výberové skupiny)
50
45
40
35
30
25
20
15
10
5
0
Akceptuje
Podľa okol
Oznámi
Nevyjad
Nevie
Celý súbor
predtým
teraz
aj v
budúcnosti
Posledná otázka zisťovala, či by respondent bol v princípe ochotný prijať nelegálnu prácu (teda nielen nezdanený príjem). Osobitne
sa skúmalo, či by takúto prácu prijal doma alebo v zahraničí. Na takto
priamo položenú otázku už pozitívne odpovedalo podstatne menej osôb,
pričom viac by si to trúflo nelegálne pracovať doma (13,6 %) ako v zahraničí (10,6 %) (pozri graf 11).
Graf 11: Miera ochoty prijať nelegálnu prácu (v % odp.)
Či je ochotný prijať čiernu prácu
76,1 78,5
80
70
60
50
doma
40
v zahraničí
30
20
10
0
13,6 10,6
áno
10,3 10,9
nie
neodp
26
Keď porovnáme tieto údaje s údajmi z predchádzajúceho obdobia, potom môžeme konštatovať mierny pokles vykonávania čiernej
práce. V prieskume z júna 2005 sa uvádza 15 % osôb vykonávajúcich čiernu prácu (Marchevský, P., 2005). Vyššiu mieru vykonávania čiernej práce vtedy deklarovali mladší (27 % vo veku 18 – 24
rokov), robotníci (21 %) a najmä nezamestnaní (až 54 % z nich).
Aj predchádzajúci prieskum z roku 2003 uvádzal, že mladší, nezamestnaní a osoby s nižšou kvalifikáciou vo vyššej miere vykonávajú
nelegálnu prácu (Bednárik, R. a kol., 2003). Takéto zacielenie vykonávateľov nelegálnej práce pretrváva.
Vráťme sa teda k nášmu prieskumu z prelomu rokov 2008 - 2009.
Aj keď to opticky vyzerá, že viac ochotní prijať nelegálnu prácu sú
muži (15,9 %) než ženy (11,4 %), štatistická súvislosť je tu malá alebo nepreukazná (C-norm.= 0,079 pri signifikancii 0,009). Z hľadiska
veku sú viac ochotní prijať nelegálnu prácu v zahraničí mladší respondenti (do 34 rokov veku). Potvrdzuje to aj štatistická súvislosť, i keď
slabá (C-norm.= 0,124 pri sign. 0,003). Prijať nelegálnu prácu doma
sú skôr ochotné osoby v strednom veku: 35 – 44 roční, hoci štatistická
súvislosť sa nepreukázala.
Všeobecný postoj relatívne vyššej akceptácie čierneho zárobku v
prípade nižších vzdelanostných skupín populácie sa premietol aj do
zvýšeného podielu osôb s nižším vzdelaním ochotných prijať nelegálnu prácu v porovnaní s osobami s vyšším vzdelaním (pozri graf 12.).
S rastom vzdelania klesá ochota prijať nelegálnu prácu, a to tak doma,
ako aj v zahraničí. Táto súvislosť je aj štatisticky preukazná, i keď len
slabo (C-norm.= 0,172 v prípade domácej čiernej práce a 0,158 v prípade čiernej práce v zahraničí, pri sign. v oboch prípadoch 0,000).
27
Graf 12: Miera ochoty prijať nelegálnu prácu podľa úrovne vzdelania (v % odp.)
Podiel ochotných prijať čiernu prácu (podľa
vzdelania)
25
20
15
doma
10
v zahraničí
5
0
základné
vyučený/á
str + matur
VŠ - mag.
Vyšší podiel osôb ochotných prijať nelegálnu prácu sme zaznamenali
u nezamestnaných i robotníkov, a to tak doma, ako aj v zahraničí (graf 13)
a v prípade domácej nelegálnej práce aj u študentov a dôchodcov. Štatistická súvislosť je však len mierna (C-norm.= 0,202 pri domácej a 0,204
pri zahraničnej nelegálnej práci, pri sign. 0,000 v oboch prípadoch).
Graf 13: Miera ochoty prijať nelegálnu prácu podľa sociálnych skupín (v % odp.)
Podiel ochotných prijať čiernu prácu (podľa
sociálnych skupín)
25
20
15
doma
10
v zahraničí
5
0
zam,
úrad
robotníci
SZČO
nezam
dôchod študenti
28
Podľa postavenia v zamestnaní (graf 14) sú ochotní prijať nelegálnu prácu skôr osoby s nižším postavením – nekvalifikovaní
a vyučení pracovníci, keď štatistická súvislosť je mierna (C-norm.=
0,226 pri domácej a 0,238 pri zahraničnej nelegálnej práci, pri sign.
0,000 v oboch prípadoch). Je zaujímavé, že až takmer 10 % vedúcich
zamestnancov je ochotných prijať nelegálnu prácu tak doma, ako aj
v zahraničí.
Graf 14: Miera ochoty prijať nelegálnu prácu podľa postavenia v zamestnaní (v % odp.)
Podiel ochotných prijať čiernu prácu (podľa
postavenia v zamestnaná)
25
20
15
doma
10
v zahraničí
5
0
nekv
rob
vyuč majsterzam, úr odb vedúci
rob
zam
Napokon, keď sa pozrieme na osoby pôsobiace (či plánujúce pôsobiť) v zahraničí, potom zarazí ochota pracovať na čierno vo vyššej
miere, a to tak v zahraničí, ako aj doma (graf 15), dokonca ochota pracovať nelegálne je v prípade zahraničnej aktivity vyššia. Tento poznatok je zarážajúci najmä u osôb plánujúcich aj v budúcnosti pracovať
v zahraničí. V „túžbe“ po vyššom zahraničnom zárobku by až 22,1 %
z nich prijalo v zahraničí aj nelegálnu prácu.
29
Graf 15: Miera ochoty prijať nelegálnu prácu podľa aktivít v zahraničí (v % odp.)
Podiel ochotných prijať čiernu prácu (podľa
výberových súborov)
25
20
15
doma
10
v zahraničí
5
0
Celý súbor predtým
teraz
aj v
budúcnosti
30
6. Postoje k nelegálnej práci podľa prieskumu
v podnikoch sídliacich v prihraničnom regióne
tvorenom Bratislavským územným celkom
a Trnavským územným celkom
Koncom roka 2008 a začiatkom roku 2009 bol uskutočnený empirický prieskum v 1774 podnikoch sídliacich na území Bratislavského a Trnavského VÚC (teda v regióne susediacom s Rakúskom).
Aj tento prieskum bol vykonaný v rámci projektu FAMO (bližšie
o projekte a metodike prieskumu pozri informácie v bulletine Rodina a práca č. 6 z roku 2009).
Prieskum ukázal, že personalisti z podnikov vo VÚC BA a VÚC TT
nie veľmi vnímajú problémy nelegálnej práce. Na otázku: „Či v poslednom čase (v poslednom roku) spozoroval ochotu pracovníkov
pracovať bez pracovnej zmluvy ?“ len zlomok (6,7 %) odpovedal, že
„áno“ (pozri tab. 4).
Tab. 4: Frekvencia všímania si nelegálnej práce (v % odp.)
Spozoroval ochotu pracovať
aj bez zmluvy
Celý
súbor
BA
TT
- áno
6,7
7,1
5,5
- nie
79,5
79,4
80,0
- nevie
13,8
13,5
14,5
Spolu
100,0
100,0
100,0
Keď sa podrobnejšie pozrieme, v ktorých odvetviach si tento nešvár
všímali viac, potom je to mierne viac v poľnohospodárstve (13,3 %),
31
v informáciách (10,6 %), v poskytovaní odborných služieb (10,6 %),
v stavebnom priemysle (9,7 %) a v obchode (7,1 %).
Na poznatok o nízkej úrovni vnímania nelegálnej práce nadväzuje zistenie, že personalisti z podnikov v tomto regióne odhadujú len malé počty
nelegálne zamestnaných osôb. Na otázku, koľko osôb z regiónu ide za
prácou bez toho, aby priznali svoje príjmy alebo časti príjmov, respondenti buď nevedeli (59,6 %) odpovedať, alebo neodpovedali (16,8 %). Zo
zvyšných 23,6 % respondentov až 18,5 % odhadovalo výskyt nelegálnej
práce v rozsahu nižšom ako 5 %.
Keď už sa teda vyskytne nelegálna práca, prečo podniky zamestnávajú
osoby ilegálne ? Aké dôvody to spôsobujú ? Podľa personalistov z podnikov západného prihraničného regiónu Slovenska sú to najmä príliš vysoké dane a odvody do Sociálnej poisťovne (podľa 52,5 % respondentov),
potreba znižovania nákladov (30,2 % resp.), byrokratická záťaž (25,6 %
resp.), respektíve obojstranný profit – zamestnávateľa i zamestnanca
(podľa 20,4 % respondentov). Iné dôvody sú zanedbateľné.
Graf 16: Dôvody ilegálneho zamestnávania podľa personalistov (v % odp.)
Dôvody ilegálneho zamestnávania - podľa
personalistov (v % odp.)
60
52,5
50
40
30
25,6
30,2
20,4
20
10
0
Byrokracia
Nižšie náklady
Obojstran. profit
Pozn.: Respondent mohol uviesť aj viac dôvodov
32
Vysoké odvody
Na vysoké odvody ako dôvod nelegálneho zamestnávania poukazujú najmä personalisti pôsobiaci vo firmách poskytujúcich
administratívne a podporné služby, resp. podnikajúcich v poľnohospodárstve, v nehnuteľnostiach, v stavebnom priemysle a v obchode. Nižšie náklady z titulu nelegálnej práce sú dôvodom nelegálneho zamestnávania v oblasti poskytovania administratívnych
a podporných služieb, v oblasti poskytovania odborných služieb,
v informáciách a komunikáciách, v pohostinstve a gastronómii.
Na obojstranne výhodný profit z nelegálnej práce poukazujú viac
personalisti pôsobiaci v poľnohospodárstve, v zdravotníctve a sociálnej pomoci, v nehnuteľnostiach a v stavebnom priemysle. Na
byrokraciu sa pri využívaní nelegálnej práce vyhovárajú personalisti pôsobiaci v pohostinstve a gastronómii, v nehnuteľnostiach,
pri poskytovaní odborných služieb a pri poskytovaní administratívnych a podporných služieb.
V ďalšej časti prieskumu sme sa pýtali na osobné postoje personalistov slovenských podnikov k vykonávaniu ilegálnej práce. Ukázalo sa, že personalisti pomerne rezolútne zamietajú nelegálnu prácu.
Údaje hovoria, že len 6,8 % respondentov neproklamovalo silne zamietavý postoj k nelegálnej práci, vyše 55 % personalistov nelegálnu
prácu odmieta v každom prípade a ďalších 37,5 % ju skôr zamieta než
prijíma (graf 17).
33
Graf. 17: Zavrhnutie vykonávania nelegálnej práce – vyjadrenia personalistov (v % odp.)
Zamietanie možnosti ísť za prácou bez priznania
príjmov - vyjadrenia personalistov
4,2
2,6
Áno, vždy
Skôr áno
37,5
55,7
Skôr nie
Vôbec nie
Priemerné odhady miery odmietania nelegálnej práce na stupnici od 1 do 4 (keď stupeň 1 znamená: „vo všetkých prípadoch je to
zavrhnutiahodné“ a stupeň 4: “vôbec to nie je zavrhnutiahodné“) sú
za celý súbor na úrovni 1,54, čo znamená postoj niekde medzi jednoznačným odmietaním a čiastočným odmietaním nelegálnej práce. Negatívny postoj k nelegálnej práci je pomerne vyrovnaný, keď
prakticky nie sú výraznejšie rozdiely v miere odmietania nelegálnej
práce medzi personalistami z rozličných odvetví: rozpätie od 1,39 po
1,63. O niečo prísnejší postoj vyjadrili personalisti podnikov z Trnavského VÚC (1,49) než Bratislavského VÚC (1,55).
Aj pri konkretizácii niektorých aspektov nelegálnej práce personalisti potvrdili výrazne odmietavý postoj. Takmer každý spôsob
nečestného správania rezolútne odmietli (ohodnotenia blízko stupňu
1, čo je absolútne neakceptovateľné správanie) (pozri tab. 5 a tiež
graf 18).
34
Tab. 5: Ohodnotenie rozličných spôsobov správania (správanie, ktoré akceptuje
nečestné získanie peňažných prostriedkov) personalistami na stupnici od 1 do
10 (1 stupeň: „absolútne neakceptovateľné správanie“; 10 stupeň: „absolútne
akceptovateľné správanie“)
Označ.
výroku
Spôsob správania sa
Postoj
A
Každý poberá sociálnu podporu bez zodpovedajúceho nároku
1,428
B
Každý používa verejné dopravné prostriedky bez platného lístka
1,490
C
Súkromná osoba pracuje pre súkromnú domácnosť a neuvádza príjem 2,148
voči daňovému úradu alebo SP, hoci by to mala robiť
D
Firma pracuje pre súkromnú domácnosť a neuvádza príjem voči
daňovému úradu alebo SP
1,338
E
Firma pracuje pre inú firmu a neuvádza príjem voči daňovému úradu alebo SP
1,266
F
Firma zamestnáva súkromnú osobu a príjem alebo časť príjmu
oficiálne nehlásia
1,257
G
Každý kráti dane tak, že neudáva príjem, alebo ho udáva iba čiastočne 1,252
Graf 18:Postoje personalistov (na stupnici od 1 do 10) k rôznym typom nečestného
správania sa (pozri tab.9)
Postoje personalistov k rôznym typom
nečestného správania sa (v bodoch)
2,5
2
1,5
1
0,5
0
A
B
C
D
E
35
F
G
Jedine správanie popísané vo výroku „C“ dosiahlo ohodnotenie mierne vyššie ako „2“, čo však na škále od 1 do 10 je ešte stále v oblasti „absolútne neakceptovateľného správania“. Personalistov pravdepodobne
zarazil obsah tohto výroku, keďže ide o prácu jednotlivca v súkromnej
domácnosti. Napriek tomu sme skúmali, či tento nie až tak jednoznačne
zamietavý postoj nespôsobili respondenti z konkrétnych odvetví. Ukázalo
sa, že mierne zhovievavejší postoj k priznávaniu práce v súkromných domácnostiach mali personalisti pôsobiaci v odvetviach administratívnych
a podporných služieb, pohostinstva a gastronómie, obchodu a dopravy.
Naopak, výrazne odmietavý postoj si zachovali personalisti z odvetvia
poskytovania finančných a poistných služieb a z odvetvia nehnuteľností.
36
Záver
Prieskumy v domácnostiach i v podnikoch poukázali na to, že jav nelegálnej práce reálne existuje, že obyvatelia o tomto probléme vedia a že
ho výrazne odsudzujú.
Projekt FAMO však zahŕňal aj prieskumy v Rakúsku. Prakticky identické
dotazníky boli distribuované domácnostiam a podnikom v regióne širšej Viedne, takže možno porovnať údaje z oboch strán slovensko-rakúskej hranice.
Rakúski výskumníci (z WIFO – Rakúskeho inštitútu pre ekonomický
výskum) „odmerali“ ochotu pracovať nelegálne na základe kombinácie
odpovedí na viaceré otázky z dotazníka pre domácnosť. Takto zistili, že
miera ochoty pracovať vo svojej krajine načierno je u plnoletého a zárobkového obyvateľstva v regióne Viedne na úrovni 32 %, kým v regióne západného Slovenska na úrovni 17,2 %. Aj keď sa tieto čísla zdajú pomerne
vysoké, pravdepodobne ich skresľuje postoj k čiastočnému nepriznávaniu príjmu – teda k neoprávnenému zatajeniu len časti zárobkov či ziskov,
ktoré nie je natoľko negatívne hodnotené ako úplná práca na čierno.
Nižšia ochota k nelegálnej práci prejavená na slovenskej strane pravdepodobne odráža vplyv novej legislatívy v oblasti potierania nelegálnej práce, prípadne aj negatívnych skúseností obyvateľstva. Na druhej strane údaje
z grafu 15 presviedčajú, že v zahraničí by si slovenskí respondenti „trúfli“,
resp. by boli ochotní pracovať na čierno vo vyššej miere než doma.
Pri súčasnom raste nezamestnanosti v dôsledku svetovej finančnej
a hospodárskej krízy sa dá predpokladať nárast aktivít nelegálnej práce
(najmä nezamestnaní prejavujú ochotu zarábať za každú cenu, čo časť
podnikateľov môže zneužívať). Preto je žiadúce znovu si začať viac všímať a potierať nelegálnu prácu.
37
Literatúra
Bednárik, Rastislav – Danihel, Miroslav – Sihelský, Ján: Nelegálna práca
v podmienkach slovenskej spoločnosti, Fr. Ebert Stiftung, Bratislava, 2003
Bednárik, Rastislav – Kostolná , Zuzana – Kešelová, Daniela: Slovenská
pracovná sila v prihraničnom regióne medzi východným Rakúskom
a Slovenskom: príležitosti a ohrozenia, Rodina a práca 6/2009
Marchevský, P.: Vnímanie nelegálnej práce slovenskou verejnosťou, Slovenská štatistika a demografia, roč. 15, č. 3 – 4, 2005
Renooy, P. – Ivarsson, S. – van der Wusten-Gritsai, O. – Meijer, R.: Undeclared work in an enlarged Union: an analysis of shadow work – An
in-depth study of specific items, Brusel, Európska komisia, 2004
Schneider, Friedrich: The size of the shadow economies of 145 countries
all over the world, Journal of population economics, 2007, 20 (3), str.
495 – 526
Skrytá ekonomika v neformálnom sektore vo svetle verejnej mienky v roku 2006, ŠÚSR, Bratislava, 2006
Skrytá ekonomika v neformálnom sektore vo svetle verejnej mienky v roku 2007, ŠÚSR, Bratislava, 2007
Undeclared work in the European Union, Special Eurobarometer, European Commission, Brussels, 2007
Williams, Colin C.- Renooy, Piet: Measures to tackle undeclared work
in the European Union, Eurofound for the improvement of living and
working conditions, Dublin, 2009
Zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
Zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce
38
V edícii bulletinu Rodina a práca
v roku 2010 vyšlo:
1/2010: Prechodný trh práce ako nástroj tranzície
dlhodobo nezamestnaných na otvorený trh práce
(Pavol Bellan)
Download

2/2010 - Expak