Acta Rer. Natur. Mus. Nat. Slov.
Vol. LVIII
Bratislava, 2012
VÝSLEDKY ANALÝZ SÍDLISKOVEJ ŠTRUKTÚRY
V MLADOM PALEOLITE NA STREDNOM A DOLNOM POVAŽÍ VZHĽADOM NA SUROVINOVÚ ZÁKLADŇU
Žaár Ondrej, Blašková Ľubica
Abstract: The results of the Upper Palaeolithic settlement pattern analysis on the middle and
lower course of the Váh River with regard on raw materials. The paper deals with the results
of the field prospection in 2009–2012 in the middle and lower course of the Váh River. The
authors tried to locate some of the Upper Palaeolithic sites known from the literature without
precise localization. Furthermore, there were many other slopes and hills in the region walked
on, trying either to find new Palaeolithic sites, or exclude the possibility of sites to be there.
Several new Palaeolithic sites were found and few sites dated to younger ages. In the paper, we
focus on the raw material characteristics of the 190 Palaeolithic and supposedly Palaeolithic
sites from the area.
Key words:
Upper Palaeolithic, raw materials, lithic industry, western Slovakia, Váh River valley
Úvod
V rokoch 2009 – 2012 autori príspevku vykonali niekoľko desiatok povrchových prieskumov v oblasti stredného a dolného Považia. Územie je ohraničené Bielymi Karpatmi a Malými
Karpatmi na západe, Inoveckým pohorím a Strážovskými vrchmi na východe, a Javorníkmi na
severe. Najsevernejšou lokalitou je Považská Bystrica-Hradište a najjužnejšou sú Vlčkovce-hliník tehelne. V rámci projektu dizertačnej práce O. Žaára sa overovali mladopaleolitické
lokality známe z literatúry, resp. z nálezových správ Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Popri tom sa našli aj ďalšie lokality so štiepanou industriou, často so sprievodným materiálom
(črepmi), ktoré ich datujú do mladších období – neolitu, resp. eneolitu.
Materiálnu náplň paleolitických lokalít tvorí predovšetkým kamenná štiepaná industria,
ktorá sa vyrábala zo špecifických surovín. Ich najrozšírenejšou skupinou na našom území
sú silicity (rádiolarit, pazúrik, silicity glacigénnych sedimentov (ďalej SGS), rohovec, limnosilicit, spongolit a lydit), ktoré sú tvorené morskými alebo sladkovodnými usadeninami.
Najznámejšie prvotné výskyty rádiolaritov sú v katastroch obcí Bolešov, Pruské, Turá Lúka,
Nemšová, Vršatecké Podhradie a Šarišské Jastrabie. V druhotných polohách sa nachádzajú
v celom riečisku Váhu, ako aj v náplavových štrkoch na terasách Váhu v sledovanom území
(Hovorka a Illášová 2002, Kaminská 1991, Mišík 1975).
Náleziská SGS v strednej a severnej Európe sú na pobreží Baltického mora a druhotné výskyty sa nachádzajú v glacigénnych sedimentoch kontinentálneho zaľadnenia takmer v celom
Poľsku s presahom na severnú Moravu (Kaminská 1991).
Špecifickým zástupcom v tejto skupine sú silicity krakowsko-czenstochowskej jury (ďalej
SKCJ), ktorých primárne zdroje sa nachádzajú v oblasti Krakova v Poľsku (Kaminská 1991).
Označenie rohovec sa často používa pre širšiu skupinu usadených hornín, ale môže znamenať aj konkrétny druh rohovca, zväčša pomenovaný podľa miesta jeho primárneho výskytu
(napr. rohovec typu Krumlovský les, Troubky-Zdislavice). Na našom území sa rohovce bez
bližšieho opisu vyskytujú v bradlovom pásme a používali sa v menšej miere (Mišík 1975).
Limnosilicity sa na Slovensku nachádzajú vo viacerých oblastiach. Ich rozsiahle náleziská sú
hlavne v Žiarskej kotline – v najvrchnejších polohách jej neogénnej výplne a sú pravdepodob15
ne sarmatského až pliocénneho veku (Hovorka a Illášová 2002). Na východnom Slovensku sú
primárne limnosilicitové zdroje známe zo Slanských vrchov a Vihorlatu (Hovorka a Illášová
2002, Mišík 1975). Menšie zdroje sú známe aj z pohoria Vtáčnik v okolí Novej Lehoty pri
Handlovej (Hovorka a Illášová 2002).
Ďalšími surovinami tejto skupiny sú na našom území málo používané horniny, a to spongolit a lydit. Najbližšie primárne zdroje spongolitov sú v Českej republike, v Poľsku a na
Ukrajine (Mišík 1975). Výskyt lyditov kladie Mišík (1975) do devónu severnej Moravy alebo
do kriedy bradlového pásma. Kremeň je na území Slovenska rozšírený takmer všade, v rámci sledovaného územia tvorí teda lokálnu surovinu. Primárne výskyty chalcedónov a opálov
sú na strednom Slovensku v južnej a východnej časti Kremnických vrchov, na východnom
Slovensku v Slanských a Zemplínskych vrchoch, v južnej časti Slovenského Rudohoria a
v regióne Kozích chrbtov v Poprade (Hovorka a Illášová 2002, Kaminská 1991). Kremence
sú súčasťou väčšiny pohorí v záujmovej oblasti a sú teda lokálnou surovinou. Keďže silicifikované pieskovce sa vyskytujú v bradlovom pásme (Fusán 1972), predstavujú lokálnu až
semilokálnu surovinu. Z prírodných skiel sa na sledovanom území objavuje obsidián, ktorý
pochádza z oblasti Zemplínskych vrchov na východnom Slovensku (Hovorka a Illášová 2002,
Kaminská 1991, Mišík 1975).
Analyzované lokality
Analyzovaných lokalít je 190, z nich 112 bolo overených v teréne a zameraných pomocou
prístroja GPS (Global Positioning System). Z celkového počtu sa na 30 lokalitách doteraz
konal archeologický výskum alebo sondáž, ostatné lokality majú povrchový charakter a v 18
prípadoch ide o ojedinelé nálezy. Základné datovanie súboru bolo rozdelené na paleolit (?) –
69 lokalít, mladý paleolit (?) – 27 lokalít a mladý paleolit – 94 lokalít. Napriek opakovaným
povrchovým zberom na niektorých lokalitách ostáva 90 lokalít bez presnejšieho kultúrneho
zaradenia. Kultúrne zaradenie lokalít je nasledovné: szeletien – 12 lokalít, szeletien (?) – 18
lokalít, starší gravettien – tri lokality, starší gravettien (?) – jedna lokalita, gravettien – 58
lokalít, gravettien (?) – 18 lokalít.
Z hľadiska surovinového zastúpenia na lokalitách vo všeobecnosti dominuje rádiolarit
a SGS. Rádiolarit je doložený na 170 zo 190 skúmaných lokalít, z toho na 109 lokalitách je to
dominantná surovina (obr. 1) a na 49 lokalitách má výlučné zastúpenie. Z týchto sa rádiolarit
nachádza najmä na lokalitách bez bližšieho kultúrneho zaradenia (38 lokalít), menej sa vo
výlučnom zastúpení vyskytuje na lokalitách priradených ku kultúram szeletien – tri, szeletien
(?) – dva, starší gravettien – dva, gravettien – tri, gravettien (?) – jeden.
Prítomnosť SGS je doložená na 96 lokalitách, z toho na 32 dominuje (obr. 2), výlučné
zastúpenie sa zistilo na piatich lokalitách (štyri lokality bez kultúrneho zaradenia, a jedna je
datovaná do gravettienu). Spoločný výskyt rádiolaritu a SGS je doložený na 87 lokalitách,
z toho približne rovnaké zastúpenie majú na 18 lokalitách (obr. 3), pričom ide najmä o lokality
s menším počtom nálezov (do 10 ks) priradených kultúre gravettienu – osem a gravettienu
(?) – šesť.
Väčšie lokality s rovnomerným zastúpením rádiolaritu a SGS sú taktiež priradené kultúre gravettien – štyri. Za relevantnú tejto skupine možno považovať lokalitu Trenčianske
Bohuslavice-Pod Tureckým vrchom, kde má o málo väčšie zastúpenie rádiolarit (52,3 %)
nad SGS (40,6 %). Výskyt importovaných surovín na overovaných lokalitách je menší, limnosilicity sa objavujú na 35 lokalitách, pričom majú pomerne malé zastúpenie. Výnimkou je
oblasť Trenčianskej Turnej, kde sa nachádza vo väčšom počte (obr. 5) – napríklad na lokalite
Trenčianske Stankovce I má až 30-percentné zastúpenie. Na 17 lokalitách, najmä v oblasti
Banky, Ratnoviec a Moravian nad Váhom, sa objavujú silicity krakowsko-czenstochowskej
jury (obr. 4), zastúpené tak na lokalitách bez kultúrneho zaradenia – päť, ako aj na lokalitách
priradených kultúram gravettien – deväť, gravettien (?) – jeden, szeletien (?) – jeden, a na lokalite Banka IV-Vila Bakchus s otáznym kultúrnym zaradením: môže ísť o szeletien (?) alebo
16
gravettien (?).
Najpočetnejšie sa našli na lokalitách Banka VI-Horné farské role – časť Kopanice (149
ks) a Moravany nad Váhom-Lopata II (138 ks), avšak artefakty z tejto suroviny nepresahujú
päť percent z celého súboru. V ostatných prípadoch ide o menšie súbory nálezov v počte niekoľko kusov, resp. niekoľko desiatok kusov, s málo výrazným výskytom SKCJ. Výnimkou je
lokalita Banka IX-Zadná Škarbalová, kde z celkového počtu 31 artefaktov je 27 vyrobených
z SKCJ. Ak sa vyskytnú rozdiely v určení zastúpenia SGS, SKCJ a limnosilicitov, je potrebné
si uvedomiť, že ich môže do veľkej miery spôsobovať subjektívne hodnotenie jednotlivých
autorov.
Bližšie neurčené rohovce sa našli na 35 lokalitách a pravdepodobne ide o lokálnu surovinu
z blízkeho okolia. V niektorých prípadoch môže ísť o rohovcový alebo nekvalitný rádiolarit. Objavujú sa dve výraznejšie skupiny s výskytom rohovcov bez bližšieho popisu; prvú
skupinu tvoria gravettienske lokality v Trenčianskych Stankovciach a v Trenčianskej Turnej,
spolu s Trenčianskymi Bohuslavicami. Druhú skupinu tvoria lokality v Hornom Dubovom
a v Hornej a Dolnej Krupej, tu je však pravdepodobné, že veľkú časť materiálu tvoria miestne
rádiolaritové štrky rôznej kvality, ktoré sa v predhorí Malých Karpát vyskytujú pomerne často,
a to hlavne v oblasti medzi Novým Mestom nad Váhom a Trnavou. V menšej miere sa na lokalitách objavujú rohovce typu Krumlovský les a obsidián (obr. 6). Rohovec typu Krumlovský
les sa našiel na štyroch lokalitách priradených kultúre gravettien. Sú to Banka VI-Horné farské
role – časť Kopanice, Moravany nad Váhom-Lopata II (šesť kusov), Trenčianska Turná II-Vrlačka II (1,9 %) a Horná Krupá III-Nad Greftami. Obsidián sa našiel len na troch lokalitách.
Ide o Moravany nad Váhom-Dlhú, priradenú kultúre szeletien (29 ks), Trenčianske Bohuslavice-Pod Tureckým vrchom, priradené kultúre gravettien (0,6 %), a o lokalitu Veľký Kolačín
4 s otáznym kultúrnym zaradením (tri exempláre). Z ostatných miestnych surovín sú zastúpené kremeň (22 lokalít), kremenec (25 lokalít), vápenec (10 lokalít) a pieskovec (17 lokalít). Ďalšie suroviny sú zastúpené na 30 lokalitách. Ide zväčša o výnimočné importy s malým
zastúpením. Patrí medzi ne napríklad spongolit z lokality Ivanovce-Skala (Bárta 1980), ďalej
nálezy artefaktov z lyditu v Trenčianskych Bohuslaviciach-Pod Tureckým vrchom, porfýru,
opálu a ruly v Moravanoch nad Váhom-Žakovskej, alebo rohovca typu Troubky-Zdislavice na
lokalite Kálnica-Kahálovky.
Záver
Analýzou materiálu sme zistili preferencie a rozdiely v surovinovom zastúpení tak v jednotlivých kultúrach, ako aj v niektorých špecifikách mikroregiónov v údolí Váhu. V prvom
rade ide o oblasť Vlárskeho priesmyku, s absolútnou prevahou Karpatských rádiolaritov
a takmer úplnou absenciou SGS a SKCJ; výnimkou je lokalita Považská Bystrica- Hradište,
na ktorej tvorí SGS absolútnu väčšinu. Druhou oblasťou je mikroregión Trenčianskej Turnej
a blízkeho okolia, kde sa v určitom období objavuje prímes limnosilicitov a SKCJ, ktorá na
ostatnom širšom okolí chýba. Tretí mikroregión tvorí oblasť Nového Mesta nad Váhom, ktorý
spája pomerne rovnaké početné zastúpenie rádiolaritov a SGS (lokality Trenčianske Bohuslavice a Kálnica) Tento jav sa objavuje aj na niektorých lokalitách v okolí Moravian nad Váhom
a Trenčianskej Turnej. Štvrtú oblasť tvorí okolie Moravian nad Váhom, kde sa sústreďuje
veľké množstvo lokalít s absolútnou prevahou SGS. Naznačuje to, že táto oblasť mohla byť
cieľovou pri transporte SGS zo severu. Poslednú oblasť tvorí územie malokarpatských priesmykov a predhorí Malých Karpát, kde sa vo veľkej miere objavuje využívanie miestnych
rohovcových a rádiolaritových štrkov. Výnimky tu tvoria gravettienska lokalita Dolná Krupá
I, kde viac ako 90 % suroviny tvorí SGS (Hromada 1999) a menšia lokalita Šelpice s prevahou
SGS (Hromada a Babirát 2000).
17
Zoznam lokalít
1. Banka I- Tehelňa; 2. Banka II-Vrchy; 3. Banka III-Škarbalová; 4. Banka IV-Vila Bakchus;
5. Banka V-Hanzlovská-Podvorná; 6. Banka VI-Horné Farské role - časť Kopanice; 7. Banka
VII-Trtavce; 8. Banka VIII- Rádiový vrch; 9. Banka IX-Zadná Škarbalová; 10. Banka X; 11.
Banka XI-Horné farské role, časť Kňazovice; 12. Banka XII–Chrasť; 13. Beckov-Nad Trbocké; 14. Boleráz II-Šarkan II; 15. Boleráz III-Pod bankou; 16. Boleráz VII-Zámok; 17. Čachtice-Bokšiny 1; 18. Dolná Krupá I; 19. Ducové-Nad humnami; 20. Hlohovec-Vrchné kamenné
hory 1; 21. Hlohovec-Vrchné kamenné hory 2; 22. Hlohovec-Vrchné kamenné hory 3; 23.
Hlohovec-Vrchné kamenné hory 4; 24. Horná Krupá III-Nad Greftami; 25. Hubina I-Prostredný vrch; 26. Hubina II-Božúrovec; 27. Hubina III-Štvrte; 28. Ivanovce-Skala; 29. Kálnica-Kahálovky; 30. Krakovany-Stráže-Jutrá; 31. Krivosúd-Bodovka – Homôlka; 32. Lúka-Krivica;
33. Lúka-Za kaštieľom I; 34. Lúka-Za kaštieľom II; 35. Mníchova Lehota I-Nadalky; 36.
Mníchova Lehota II-Stráže; 37. Mníchova Lehota III-Stráže; 38. Mníchova Lehota VI-Parcelácia; 39. Modrovka-Hromovka I; 40. Modrovka-Hromovka II; 41. Modrovka-Hromovka
III; 42. Modrovka IV-Od Ducovského; 43. Modrovka V-Koncom do Váhu; 44. Moravany
nad Váhom-Baraniny; 45. Moravany nad Váhom-Dlhá; 46. Moravany nad Váhom-Lopata I;
47. Moravany nad Váhom-Lopata II; 48. Moravany nad Váhom-Noviny; 49. Moravany nad
Váhom-Podkovica; 50. Moravany nad Váhom-Rumné; 51. Moravany nad Váhom-Sedliská;
52. Moravany nad Váhom-Zakostolie; 53. Moravany nad Váhom-Žakovská; 54. Nemšová
I-hliník tehelne; 55. Nemšová II-Kopánky; 56. Nové Mesto nad Váhom-Mnešice –Tehelňa;
57. Považská Bystrica-Hradište; 58. Prašník-Veľká pec; 59. Pruské-Lipovka; 60. Ratnovce
I-Kolkovská (Za vinohradom); 61. Ratnovce II-Diely nad Hrabím; 62. Ratnovce IV-Rožky
I; 63. Ratnovce V-Rožky II; 64. Ratnovce VII-Záhumnie (Diely pri jamách); 65. Ratnovce
VIII-Poldielce I; 66. Ratnovce IX; 67. Ratnovce X-Salášky (Na klinoch); 68. Ratnovce XI-Záhumnie (Slivnice); 69. Ratnovce XII-kóta 284; 70. Ratnovce XIV-Poldielce II; 71. Ratnovce XV-Úvozová cesta; 72. Ratnovce XVI-Pod ríním; 73. Ratnovce XVII-Vila Bakchus; 74.
Ratnovce XVIII-Vinohrádky II; 75. Ratnovce XIX-Diely pri jamách II; 76. Šelpice-Prílohy;
77. Trenčianska Turná-Hámre I - Za dvorom; 78. Trenčianska Turná I-Vrlačka I; 79. Trenčianska Turná II-Vrlačka II; 80. Trenčianska Turná III-Vinohrady; 81. Trenčianska Turná V-Nad
stromky I; 82. Trenčianske Bohuslavice-Pod Tureckým vrchom; 83. Trenčianske Stankovce I;
84. Trenčianske Stankovce II; 85. Trenčianske Stankovce III; 86. Trenčianske Stankovce IV;
87. Trenčianske Stankovce V; 88. Trenčianske Stankovce VI; 89. Trenčianske Teplice-Pliešky;
90. Trenčín IV; 91. Tuchyňa III-Gažurka (Dulov – Žel. st.); 92. Veľký Kolačín 2; 93. Vlčkovce-hliník; 94. Zamarovce-Tehelňa; 95. Adamovské Kochanovce-JZ od cintorína; 96. Beckov-Vŕšky (Galmanové sady 1); 97. Beluša-tehelňa; 98. Boleráz I-Šarkan I; 99. Boleráz IV; 100.
Boleráz V; 101. Boleráz VI; 102. Borová I-Horné Pažitie; 103. Bzince pod Javorinou-Skládky
1; 104. Bzince pod Javorinou-Skládky 2; 105. Bzince pod Javorinou-Skládky 3; 106. Bíňovce
I-Trnková; 107. Čachtice-Bokšiny 2; 108. Dlhá I-Ružové pole; 109. Dolné Kočkovce-Kopanica; 110. Dolné Kočkovce-Medzipotočie (Medzi potôčky); 111. Dolné Srnie-Pod veselou horou; 112. Dolný Lopašov-Holý vrch; 113. Dubnica nad Váhom-Jaskyňa pod Ilavskou rovňou
(Pod Pupačkou); 114. Dubnica nad Váhom-Strojárske závody; 115. Dvorníky-Dunajský vrch;
116. Hlohovec-hliník tehelne; 117. Horenická Hôrka-Úboč; 118. Horná Krupá I-Dolné Grefty;
119. Horná Krupá II-Horný háj; 120. Horná Krupá IV a V-Horné Grefty; 121. Horné Dubové
I-Letovec I; 122. Horné Dubové II-Letovec II; 123. Horné Dubové III-Podháj; 124. Horné Dubové IV-Vinohrady; 125. Horné Dubové V-Kamenice; 126. Horovce-Veľká kopánka;
127. Hrádok nad Váhom-Záhumnie; 128. Hubina IV-Podzadky; 129. Hubina V-Kremenná;
130. Hubina VI-Hrabovka; 131. Chocholná-Velčice - Nad zajačím; 132. Ilava-Lažteky; 133.
Ivanovce-Rebrá; 134. Koplotovce 1-V Dolinách; 135. Koplotovce 2-Kočkovské; 136. Koplotovce 3-Mohyla; 137. Kľúčové-Bašty; 138. Lednické Rovne-Horné a Dolné Morávky; 139.
Lednické Rovne-Kóta 320; 140. Lúka-Za kaštieľom III; 141. Ľuborča-Ploštiny; 142. Modrovka I-Záhumnie; 143. Modrovka II; 144. Modrovka III-Nad bôrím; 145. Moravské Liesko18
vé-Dúbravky; 146. Nemšová III-Haty; 147. Nemšová IV-Haty 1; 148. Nemšová V-Kostelná;
149. Nemšová VI-Haty 3; 150. Nemšová VII-Haty 4; 151. Nemšová VIII-Nad tehelňou; 152.
Nové Mesto nad Váhom-Mnešice 2 - Pod Kobelou; 153. Nové Mesto nad Váhom-Mnešice
3 - Na prepadliskách; 154. Nové Mesto nad Váhom-Mnešice 4 - Za hájom; 155. Nové Mesto
nad Váhom-Mnešice 5 - Mladá Chrasť; 156. Nové Mesto nad Váhom-Mnešice 6 - Na ružočkách; 157. Nové Mesto nad Váhom-Mnešice 7 - Križovatka poľných ciest; 158. Nové Mesto
nad Váhom-Mnešice 8 - Turecký vrch; 159. Očkov-Kozinec; 160. Očkov-Tehelňa (Brehy);
161. Podolie-Dlhé diely; 162. Podolie-Ostrovské; 163. Prašník-Kováčech breh; 164. Prašník-Lúky pri Prašníku; 165. Prašník-Pod hájom; 166. Pruské-Hranec; 167. Púchov-Skala; 168.
Púchov-Vieska Bezdedov; 169. Púchov-Horné Kočkovce – Skala; 170. Ratnovce III-Prielohy
od Bančianskeho; 171. Ratnovce VI-Vinohrádky; 172. Ratnovce XIII-Celiny; 173. Ratnovce
XX-Salášky II; 174. Skalská Nová Ves-Háje; 175. Sokolovce 1-Sady nad vinohradmi; 176.
Sokolovce 2; 177. Suchá nad Parnou I-b; 178. Špačince-hliník tehelne; 179. Trenčianska Turná IV-Nad stromky II; 180. Trenčianska Turná VIII-Nad stromy III; 181. Tuchyňa-Chrasť;
182. Tuchyňa-Lipovka; 183. Veľký Kolačín 1; 184. Veľký Kolačín 3; 185. Veľký Kolačín 4;
186. Veľký Kolačín 5; 187. Veľký Kolačín 6; 188. Vrbové-Bernolákova ulica; 189. Zemianske
Lieskové-hliník tehelne; 190. Zemianske Lieskové-pri kóte 275.
Literatúra
BÁRTA, J., 1980: Významné paleolitické lokality na strednom a západnom Slovensku. Nitra.
Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, 57 s.
FUSÁN, O., 1972: Geológia. In: M. Lukniš a kol: Slovensko 2. Príroda. Bratislava, Obzor, s.
19 – 123.
HOVORKA, D., ILLÁŠOVÁ, Ľ., 2002: Anorganické suroviny doby kamennej. Nitra, Univerzita Konštantína Filozofa , 187 s.
HROMADA, J., 1999: Gravettienske sídlisko s pazúrikovou industriou v Dolnej Krupej.
AVANS v roku 1997, s. 56 – 58.
HROMADA, J., BABIRÁT, M., 2000: Nové paleolitické nálezy z Trnavskej pahorkatiny.
AVANS v roku 1998, s. 84 – 85.
KAMINSKÁ, Ľ., 1991: Význam surovinovej základne pre mladopaleolitickú spoločnosť vo
východokarpatskej oblasti. Slovenská Archeológia, 39: 7 – 58.
MIŠÍK, M., 1975 : Petrograficko-mikropaleontologické kritériá pre zisťovanie proveniencie
silicitových nástrojov na Slovensku. Geologia, 27(10): 89 – 107.
Adresy autorov:
Mgr. Žaár Ondrej, Katedra archeológie, Filozofická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa,
Hodžova 1, 949 74 Nitra, e-mail: [email protected]
Bc. Blašková Ľubica, Katedra klasickej archeológie, Filozofická fakulta, Trnavská univerzita,
Hornopotočná 23, 918 43 Trnava, e-mail: [email protected]
19
Obr. 1. Lokality s dominantným zastúpením rádiolaritov
Fig. 1: Sites with dominant number of radiolarite artefacts
20
Obr. 2. Lokality s dominantným zastúpením SGS
Fig.2: Sites with the dominant number of the erratic silicite artefacts
21
Obr. 3. Približne rovnaký pomer rádiolaritu a SGS na lokalitách
Fig.3: Sites with the equal numbers of the radiolarite and erratic silicite artefacts
22
Obr. 4. Lokality s nálezmi SKCJ
Fig.4: Sites with the jurassic cracowian flint artefacts
23
Obr. 5. Lokality s nálezmi limnosilicitov
Fig.5: Sites with the limnosilicite artefacts
24
Obr. 6. Lokality s nálezmi rohovca typu Krumlovský les (krúžok) a obsidiánu (trojuholník)
Fig.6: Sites with the Krumlovský les type chert artifacts (circle) and obsidian artefacts
(triangle).
25
26
Download

výsledky analýz sídliskovej štruktúry v mladom