Predmet:
Dejepis
Ročník: piaty
1. Charakteristika vyučovacieho predmetu:
Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou výchovou tvorí
vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. Je v nej však samostatným predmetom
a spolu s nimi v integratívnych vzťahoch predstavuje jeden z významných prostriedkov
procesu humanizácie žiakov. V jeho priebehu si žiaci postupne osvojujú kultúru spoločenskej
komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania na základe oboznamovania sa
s vývojom ľudskej spoločnosti najmä z hľadiska aspektu konajúcich osôb, či skupín ľudí
a tiež prostredníctvom pohľadov na dôležité formy života spoločnosti v jednotlivých
historických obdobiach.
Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej
osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej
skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy.
Súčasťou jej odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických
udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili
vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Pričom kladíe dôraz
na dejiny 19. a 20. storočia, v ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných
spoločenských javov i problémov.
Takto vedie žiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako súčasti
kultivovania ich historického vedomia, v ktorom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám,
rovnako tak rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností, ľudí, rôznych diverzifikovaných
skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej
spoločnosti. Rovnako dôležitosť pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie.
2. Ciele vyučovacieho predmetu:
Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu študijných
predmetových, medzipredmetových kompetencií – spôsobilostí, schopností využívať kvalitu
získaných znalostí v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom,
aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály
kompetencií (spôsobilostí) klásť si v aktívnej činnosti kognitívne rôznorodé otázky, pomocou
ktorých sa cez prizmu prítomnosti pýtajú na minulosť a vytvárajú si tak postupne vlastný
názor.
Významným prostriedkom k tomu je súbor
prameňov (aj
primeraných školských historických
exemplárne mnohostranných), ktorý sa považuje za integrálnu súčasť
didaktického systému výučby dejepisu i dejepisných učebníc na základných školách.
Závažným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je
prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov
hotovej podobe prevažne explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a prostredníctvom
frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na
proces hľadania, objavovania a konštruovania (vytvárania) poznatkov na základe vlastnej
činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení.
Základné predmetové kompetencie (spôsobilosti)
Žiaci sa naučia pochopiť a pracovať:
s historickým časom
-
zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky
-
zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti synchrónne
-
rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja
-
využívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti
s historickým priestorom
-
rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor
-
zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo
-
rozpoznať podmienenosť medzi historickým priestorom a spôsobom života
a obživy človeka, spoločnosti
s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim
posudzovaním
-
vymedziť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces, osobnosť
-
popísať jednotlivé historické udalosti, javy, procesy, osobnosti na základe
určujúcich znakov
-
rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti
-
skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho
-
určiť príčiny jednotlivých historických udalostí, javov, procesov
-
vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalostí, javov, procesov
-
rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období
-
rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj
Žiaci získajú základné informácie ako:
vyhľadávať relevantné informácie
-
z rôznych zdrojov – textov verbálnych, obrazových, grafických, i z textov
kombinovaných
-
z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov, atlasov, novín,
časopisov, webových stránok
-
z populárnovedeckej literatúry a historickej beletrie
využívať tieto informácie a verifikovať ich hodnoty
-
vo vyberaní informácií
-
v organizovaní informácií
-
v rozlišovaní informácií
-
v zaraďovaní informácií
-
v kritickom zhodnotení rôznych zdrojov informácií
štruktúrovať výsledky, výstupy a potvrdenia vybraného postupu
-
v zoradení výsledkov rozpoznaní podstatného od nepodstatného
-
integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca
-
vyhodnocovaní správnosti postupu
-
tvorbe súboru vlastných prác
Uvedený komplex študijných (predmetových) kompetencií (spôsobilostí) sa
spresňuje, konkretizuje v učebných požiadavkách v jednotlivých tematických
celkoch učebného obsahu v podobe systematizovaného výkonového štandardu.
Výchovné a vzdelávacie stratégie – stratégia vyučovania
a) Dejiny majú byť zaujímavé:
Históriu môžeme chápať aj ako pestrú schému zaujímavých a fascinujúcich udalostí. Vo
vyučovaní môžeme tento aspekt zvýrazniť aplikovaním zážitkovosti, ktorej obsahom sa
môžu stať didaktické hry, hry na úlohy alebo stimulačné hry. Nezastupiteľné miesto má
živé a dramatické rozpoznávanie učiteľa.
b) Dejiny majú poskytovať prehľad:
Učiteľ má poskytovať žiakom ucelené a prehľadne usporiadané vedomosti, vypracúva pre
žiakov rôzne prehľady, schémy, tabuľky, množinové zápisy, ktorými sa snaží vystihovať
podstatné a hlavné znaky problému. Skvalitnenie prehľadu a systemizácie vedomostí
možno dosiahnuť pestrejším výberom metód a foriem opakovania.
c) Dejiny majú inšpirovať:
Učiteľ objasňuje konkrétne životné situácie, do ktorých sa jednotlivé osobnosti dostávajú,
približuje ich životné príbehy, osudy, dramatické konflikty, boje. Tie sa môžu stať pre
žiakov pozitívnym alebo negatívnym príkladom. Práve v tejto oblasti má učiteľ výbornú
možnosť vzbudiť záujem o históriu, pretože táto rovina výučby prináša veľké množstvo
výchovno-vzdelávacích hodnôt.
d) Dejiny majú udržiavať živé tradície:
Z histórie získavame informácie o tom, aké hodnoty nám zanechali minulé generácie.
Žiaci by mali pochopiť, že ľahkomyselné zaobchádzanie s nimi môže viesť k ich strate pre
budúce generácie.
e) Dejiny majú viesť k poznaniu seba samého:
Prostredníctvom histórie sa žiaci zoznamujú s konaním ľudí v rôznych životných
situáciách. Z dejín je možné získať veľa životných skúseností. Učiteľ vyberá konkrétne
situácie, v ktorých je človek skutočne prítomný. Alebo môže použiť určité pramene, ktoré
vypovedajú o osobných skúsenostiach človeka.
Na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť možno využiť motivačné metódy, ako
je motivačné rozprávanie (citové približovanie obsahu učenia),
motivačný rozhovor
(aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti
prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu (vzbudenie záujmu
pomocou ukážky).
Expozičné metódy je potrebné využívať pri vytváraní nových poznatkov a zručností.
Odporúča sa rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie), vysvetľovanie
(logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou
otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na
pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), beseda (riešenie
aktuálnych otázok celým kolektívom), demonštračná metóda (demonštrácia obrazov,
modelov, prírodnín), pozorovanie (cielené systematické vnímanie objektov a procesov),
manipulácia s predmetmi (praktické činnosti, experimentovanie, pokusy, didaktická hra),
inštruktáž (vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie žiakov k chápaniu
slovnému a písomnému návodu).
Významné miesto majú problémové metódy, ku ktorým patrí heuristická metóda
(učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu
možných riešení a vlastnom riešení) a projektová metóda (riešenie projektu, komplexná
praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie
k vytvoreniu určitého produktu).
Z aktivizujúcich metód je vhodná diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie
argumentov, zdôvodňovaní za účelom riešenia daného problému), situačná metóda (riešenie
problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov), inscenačná metóda (sociálne
učenie v modelovej predvádzacej situácii, pri ktorej sú žiaci aktérmi danej situácie),
didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti), kooperatívne
vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov
heterogénnej skupiny).
Fixačné metódy sú neoddeliteľnou súčasťou vyučovania, napr. metódy opakovania
a precvičovania, (ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej
literatúry, domáce úlohy).
Z organizačných foriem sa uplatňuje vyučovacia hodina (základného, motivačného,
expozičného, fixačného, aplikačného, diagnostického typu).
3. Učebné zdroje:
Stretnutie s minulosťou
Autori: doc. PhDr. Miroslav Daniš, CSc.
PaedDr. Viliam Kratochvíl, PhD
Rok vydania: 1999
O jazyku a písme
Autor: Mgr. Anna Šebová
Rok vydania: 2005
Dejepis – denník z pátrania po minulosti
Autori: doc. PhDr. Miroslav Daniš, CSc.
PaedDr. Viliam Kratochvíl, PhD
Rok vydania: 1999
4. Kritériá a stratégie hodnotenia:
Pri hodnotení žiakov sa vychádza predovšetkým z obsahového a výkonového
štandardu, ktorý je smerodajný pre objektívne posúdenie žiakových kompetencií a vedomostí.
Štandardná stupnica známok od 1 do 5 reflektuje mieru nadobudnutých vedomostí a zručností
v predmete dejepis. Pre úspešné zvládnutie predmetu sa očakáva ich nadobudnutie
a prezentácia
v podobe priamej (odpoveď – konkrétna úloha, v ktorej ukážu zvládnutie
kompetencie alebo prezentácia projektu) alebo nepriamej (písomná forma – test, úvaha,
diskusný príspevok). Učitelia budú osobitne hodnotiť i skupinovú prácu, projekty, prípadne
individuálnu aktivitu pri daných úlohách. Cieľom dejepisu ako takého je, aby žiaci správne
používali nielen historické pojmy, ale i ostatné, ktoré sa v kontexte dejepisného učiva objavia.
Práve primerané používanie týchto pojmov v bežnom prejave a schopnosť dejepisné učivo
aplikovať v dnešnom svete je podstatná a vysoko hodnotená.
5. Obsah predmetu 5. ročníka:
Časový rozsah výučby: 1 hodina týždenne – 33 hodín ročne
Medzipredm
Tematický celok
Obsahový
štandard
Výkonový štandard
etové vzťahy
Časová
a prierezové
dotácia
témy
Priestor a čas
Žiaci vedia :
Občianska
dom, byt,
Od blízkeho k
sídlisko,dedina,
vzdialenému
mesto,vyšší
územný celok,
Slovensko,
Geografia,
- vymenovať zmeny
výchova
12
v mieste bydliska, ktoré
sa udiali počas ich
života
Osobnostný
a sociálny
rozvoj
Európska únia
Žiaci vedia:
prírodný
a historický čas
- rozpoznať čo sa zmenilo
a čo sa nezmenilo
v mieste ich bydliska
Žiaci sú schopní:
kategórie
historického
času – meniny,
narodeniny,
dátum,
letopočet,
sviatky
Pamiatky
- identifikovať rozdiel
medzi prírodným
a historickým časom,
- zostaviť tabuľku
dátumov štátnych,
cirkevných sviatkov
a sociálny
rozvoj,
multikultúrna
výchova
a pamätných dní
Žiaci vedia:
v priestore
a čase
Osobnostný
- zaradiť letopočty do
príslušného storočia
Občianska
výchova,
etická
fotografia obrazová
spomienka,
z ľubovoľného storočia
výchova
vybrať správny
letopočet,
rodinný album,
- rozlíšiť dátum
rodostrom
a letopočet,
- zakresliť na časovú
Osobnostný
a sociálny
rozvoj
priamku významné
údaje zo života svojej
rodiny,
- rozpoznať pojmy pre Kr.
a po Kristovi/pred naším
letopočtom a po našom
letopočte
- vytvoriť jednoduchú
časovú priamku
:
Žiaci sú schopní:
- pochopiť pojem
generácia v rodinnom
kontexte na príklade
historické
pramene
(písomné,
starých rodičov, rodičov,
- zostaviť rodostrom
svojej rodiny.
obrazové,
- napísať krátky príbeh zo
hmotné)
života svojej rodiny.
múzeum,
- položiť adekvátne
knižnica, archív
otázky súvisiace
s fotografiami.
- zaznamenať rozprávanie
starých rodičov, rodičov
o minulosti svojho
rodiska.
Multikultúrna
výchova,
environmentál
na výchova
- poznať historickú
udalosť, osobnosť, ktorú
pripomína pomník,
pamätník, pamätná
tabuľa v mieste, kde
žijú.
- identifikovať najstarší
hrob na cintoríne.
- poznať jednotlivé druhy
historických prameňov.
- rozpoznať rozdiel medzi
múzeom a archívom.
- usporiadať širšiu škálu
historických obrázkov
a objektov.
- vymenovať hlavné body
z jedného prameňa na
základe otázok učiteľa.
- používať rozširujúcu sa
škálu pojmov
v závislosti od témy.
- zhodnotiť význam
rodinného albumu pre
život rodiny.
Žiaci sa naučia:
Minulosť našej
školy
- zaznamenávať
rozprávanie starých
rodičov o škole z čias
školská kronika
ich mladosti.
- pátrať po starých
školských zošitoch
Slovenský
jazyk
a učebniciach.
Žiaci sa naučia:
Priestor na
Človek
mape
v premenách
priestoru a času
dejepisná mapa,
glóbus
- orientovať sa na
dejepisnej mape, čítať
dejepisnú mapu.
Geografia
- rozpoznať rozdiel medzi
mapou a glóbusom.
Človek
v pohybe
sťahovanie
národov
stretávanie
kultúr,
kolonizácia,
vysťahovalectv
Žiaci sú schopní:
- uviesť príčiny
sťahovania ľudí
v minulosti i prítomnosti
- vysvetliť pojem
kolonizácia.
o, mestá
Žiaci sa naučia:
- zostaviť tabuľku
najdôležitejších
Ako si človek
zmenšoval svet
dopravných prostriedkov
v chronologickej
postupnosti.
Od kolesa k
lietadlu
- porovnať spôsoby
dopravy v minulosti
i prítomnosti.
- rozpoznať vplyv
dopravných prostriedkov
na životné prostredie
Dopravná
výchova
9
svojho regiónu.
- charakterizovať život
Spôsoby obživy
človeka
roľníkov v minulosti.
- vysvetliť oddelenie
remeselníkov od
roľník
Osobnostný a
sociálny
rozvoj
roľníkov
- zhodnotiť význam
špecializácie remeselnej
výroby
- vysvetliť príslovie:
remeselník
„remeslo má zlaté dno.“
- Nakresliť znak, ktorý
Osobnostný a
sociálny
rozvoj
výstižne charakterizuje
zamestnanie
remeselníka.
- nájsť rozdiely medzi
obchodník
výmenným a peňažným
obchodom
Osobnostný a
sociálny
rozvoj
- uviesť najčastejšie druhy
Práca detí
v minulosti
i prítomnosti
detská práca
detskej práce.
Občianska
- zaujať stanovisko
výchova,
k problému detskej
Geografia,
práce.
Osobnostný
- zaujať postoj k tvrdeniu,
a sociálny
že dospelí v niektorých
rozvoj,
krajinách zneužívali
a i naďalej zneužívajú
prácu detí vo svoj
prospech.
Multikultúrna
výchova,
Environmentá
lna výchova
- vystihnúť rozdiely
Človek vládca
prírody
prírodná energia
medzi prírodnou
Environmentá
a umelou energiou.
lna výchova,
- uviesť príklady
Ochrana
využívania prírody
života a
v prospech človeka.
zdravia
- zdôvodniť príčiny
neustáleho hľadania
nových zdrojov energie.
- vymenovať vynálezy,
umelá energia
Environmentá
ktoré pomohli človeku
lna výchova,
využiť energiu vo svoj
Ochrana
prospech.
života a
- uviesť príklad
zdravia
zneužívania prírody
človekom
Pamäť ľudstva
Jazyk, písmo,
rukopis, kniha,
noviny, rozhlas,
televízia,
internet, e-mail,
Človek a
komunikácia
náboženstvo,
legendy, mýty,
povesti
(región)
Žiaci vedia:
- zhodnotiť význam
vynálezu písma
- vymenovať najstaršie
Slovenský
jazyk
druhy slovanského
písma.
- vymenovať druhy písem
z minulosti.
- rozpoznať príbeh
Mediálna
výchova,
Multikultúrna
výchova,
z minulosti svojho
Osobnostný
regiónu z povesti.
a sociálny
- uviesť prostriedky
dorozumievania medzi
ľuďmi v minulosti.
- uviesť druhy moderných
rozvoj
10
masovokomunikačných
prostriedkov.
- identifikovať rozdiely
medzi rukopisom
a tlačenou knihou.
- zhodnotiť význam
vynálezu kníhtlače.
Občianska
výchova,
Žiaci sú schopní:
- uviesť dôsledky vojen
pre človeka a prostredie,
Keď zlyhá
v ktorom žije.
komunikácia
- zdôvodniť stálu
prítomnosť vojen
Vojna, mier,
v minulosti
víťazi -
i prítomnosti.
porazení
- zostaviť správu
o vojenskom konflikte
v súčasnosti.
Geografia,
Slovenský
jazyk,
Multikultúrna
výchova,
Mediálna
výchova,
Osobnostný
a sociálny
rozvoj,
Environmentá
lna výchova,
Ochrana
života
a zdravia
Košičan
Žiaci sú schopní:
Geografia,
Slovenský
Prírodné
a historické
pamätihodnosti
môjho rodiska
Doliny, rieky,
- uviesť najznámejšie
jazyk,
jazerá, parky,
a najvýznamnejšie
Multikultúrna
chránené
územia,
významné
stavby: kostol,
kaštieľ, zámok,
pamiatky svojho regiónu
- poznať základné znaky
kostola, kaštieľa, hradu,
zámku.
- Podať informácie
výchova,
Mediálna
výchova,
Osobnostný
a sociálny
2
hrad, knižnica,
múzeum,
o najznámejších
osobnostiach regiónu.
rozvoj,
Environmentá
galéria,
lna výchova,
pamätné tabule,
Ochrana
významné
života
osobnosti
a zdravia
Predmet: Dejepis
Ročník: šiesty
1. Charakteristika vyučovacieho predmetu:
Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou výchovou tvorí
vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. Je v nej však samostatným predmetom
a spolu s nimi v integratívnych vzťahoch predstavuje jeden z významných prostriedkov
procesu humanizácie žiakov. V jeho priebehu si žiaci postupne osvojujú kultúru spoločenskej
komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania na základe oboznamovania sa
s vývojom ľudskej spoločnosti najmä z hľadiska aspektu konajúcich osôb, či skupín ľudí
a tiež prostredníctvom pohľadov na dôležité formy života spoločnosti v jednotlivých
historických obdobiach.
Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej
osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej
skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy.
Súčasťou jej odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických
udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili
vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Pričom kladíe dôraz
na dejiny 19. a 20. storočia, v ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných
spoločenských javov i problémov.
Takto vedie žiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako súčasti
kultivovania ich historického vedomia, v ktorom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám,
rovnako tak rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností, ľudí, rôznych diverzifikovaných
skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej
spoločnosti. Rovnako dôležitosť pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie.
2. Ciele vyučovacieho predmetu:
Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu študijných
predmetových, medzipredmetových kompetencií – spôsobilostí, schopností využívať kvalitu
získaných znalostí v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom,
aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály
kompetencií (spôsobilostí) klásť si v aktívnej činnosti kognitívne rôznorodé otázky, pomocou
ktorých sa cez prizmu prítomnosti pýtajú na minulosť a vytvárajú si tak postupne vlastný
názor.
Významným prostriedkom k tomu je súbor
prameňov (aj
primeraných školských historických
exemplárne mnohostranných), ktorý sa považuje za integrálnu súčasť
didaktického systému výučby dejepisu i dejepisných učebníc na základných školách.
Závažným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je
prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov
hotovej podobe prevažne explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a prostredníctvom
frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na
proces hľadania, objavovania a konštruovania (vytvárania) poznatkov na základe vlastnej
činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení.
Základné predmetové kompetencie (spôsobilosti)
Žiaci sa naučia pochopiť a pracovať:
s historickým časom
-
zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky
-
zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti synchrónne
-
rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja
-
využívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti
s historickým priestorom
-
rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor
-
zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo
-
rozpoznať podmienenosť medzi historickým priestorom a spôsobom života
a obživy človeka, spoločnosti
s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim
posudzovaním
-
vymedziť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces, osobnosť
-
popísať jednotlivé historické udalosti, javy, procesy, osobnosti na základe
určujúcich znakov
-
rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti
-
skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho
-
určiť príčiny jednotlivých historických udalostí, javov, procesov
-
vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalostí, javov, procesov
-
rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období
-
rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj
Žiaci získajú základné informácie ako:
vyhľadávať relevantné informácie
-
z rôznych zdrojov – textov verbálnych, obrazových, grafických, i z textov
kombinovaných
-
z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov, atlasov, novín,
časopisov, webových stránok
-
z populárnovedeckej literatúry a historickej beletrie
využívať tieto informácie a verifikovať ich hodnoty
-
vo vyberaní informácií
-
v organizovaní informácií
-
v rozlišovaní informácií
-
v zaraďovaní informácií
-
v kritickom zhodnotení rôznych zdrojov informácií
štruktúrovať výsledky, výstupy a potvrdenia vybraného postupu
-
v zoradení výsledkov rozpoznaní podstatného od nepodstatného
-
integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca
-
vyhodnocovaní správnosti postupu
-
tvorbe súboru vlastných prác
Uvedený komplex študijných (predmetových) kompetencií (spôsobilostí) sa
spresňuje, konkretizuje v učebných požiadavkách v jednotlivých tematických
celkoch učebného obsahu v podobe systematizovaného výkonového štandardu.
Výchovné a vzdelávacie stratégie – stratégia vyučovania
a) Dejiny majú byť zaujímavé:
Históriu môžeme chápať aj ako pestrú schému zaujímavých a fascinujúcich udalostí. Vo
vyučovaní môžeme tento aspekt zvýrazniť aplikovaním zážitkovosti, ktorej obsahom sa
môžu stať didaktické hry, hry na úlohy alebo stimulačné hry. Nezastupiteľné miesto má
živé a dramatické rozpoznávanie učiteľa.
b) Dejiny majú poskytovať prehľad:
Učiteľ má poskytovať žiakom ucelené a prehľadne usporiadané vedomosti, vypracúva pre
žiakov rôzne prehľady, schémy, tabuľky, množinové zápisy, ktorými sa snaží vystihovať
podstatné a hlavné znaky problému. Skvalitnenie prehľadu a systemizácie vedomostí
možno dosiahnuť pestrejším výberom metód a foriem opakovania.
c) Dejiny majú inšpirovať:
Učiteľ objasňuje konkrétne životné situácie, do ktorých sa jednotlivé osobnosti dostávajú,
približuje ich životné príbehy, osudy, dramatické konflikty, boje. Tie sa môžu stať pre
žiakov pozitívnym alebo negatívnym príkladom. Práve v tejto oblasti má učiteľ výbornú
možnosť vzbudiť záujem o históriu, pretože táto rovina výučby prináša veľké množstvo
výchovno-vzdelávacích hodnôt.
d) Dejiny majú udržiavať živé tradície:
Z histórie získavame informácie o tom, aké hodnoty nám zanechali minulé generácie.
Žiaci by mali pochopiť, že ľahkomyselné zaobchádzanie s nimi môže viesť k ich strate pre
budúce generácie.
e) Dejiny majú viesť k poznaniu seba samého:
Prostredníctvom histórie sa žiaci zoznamujú s konaním ľudí v rôznych životných
situáciách. Z dejín je možné získať veľa životných skúseností. Učiteľ vyberá konkrétne
situácie, v ktorých je človek skutočne prítomný. Alebo môže použiť určité pramene, ktoré
vypovedajú o osobných skúsenostiach človeka.
Na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť možno využiť motivačné metódy, ako
je motivačné rozprávanie (citové približovanie obsahu učenia),
motivačný rozhovor
(aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti
prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu (vzbudenie záujmu
pomocou ukážky).
Expozičné metódy je potrebné využívať pri vytváraní nových poznatkov a zručností.
Odporúča sa rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie), vysvetľovanie
(logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou
otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na
pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), beseda (riešenie
aktuálnych otázok celým kolektívom), demonštračná metóda (demonštrácia obrazov,
modelov, prírodnín), pozorovanie (cielené systematické vnímanie objektov a procesov),
manipulácia s predmetmi (praktické činnosti, experimentovanie, pokusy, didaktická hra),
inštruktáž (vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie žiakov k chápaniu
slovnému a písomnému návodu).
Významné miesto majú problémové metódy, ku ktorým patrí heuristická metóda
(učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu
možných riešení a vlastnom riešení) a projektová metóda (riešenie projektu, komplexná
praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie
k vytvoreniu určitého produktu).
Z aktivizujúcich metód je vhodná diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie
argumentov, zdôvodňovaní za účelom riešenia daného problému), situačná metóda (riešenie
problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov), inscenačná metóda (sociálne
učenie v modelovej predvádzacej situácii, pri ktorej sú žiaci aktérmi danej situácie),
didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti), kooperatívne
vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov
heterogénnej skupiny).
Fixačné metódy sú neoddeliteľnou súčasťou vyučovania, napr. metódy opakovania
a precvičovania, (ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej
literatúry, domáce úlohy).
Z organizačných foriem sa uplatňuje vyučovacia hodina (základného, motivačného,
expozičného, fixačného, aplikačného, diagnostického typu).
3. Učebné zdroje:
Dejiny sveta KL 1997
Dejiny umenia
Encyklopédia histórie sveta 2001
Svetové náboženstvá ML 1995
V.Zamarovský: Bohovia, hrdinovia antických bájí ML 1998
V.Zamarovský: Za siedmimi divmi sveta ML 1998
Staré grécke báje a povesti
Kdy, kde, proč a jak se to stalo
4. Kritériá a stratégie hodnotenia:
Pri hodnotení žiakov sa vychádza predovšetkým z obsahového a výkonového
štandardu, ktorý je smerodajný pre objektívne posúdenie žiakových kompetencií a vedomostí.
Štandardná stupnica známok od 1 do 5 reflektuje mieru nadobudnutých vedomostí a zručností
v predmete dejepis. Pre úspešné zvládnutie predmetu sa očakáva ich nadobudnutie
a prezentácia
v podobe priamej (odpoveď – konkrétna úloha, v ktorej ukážu zvládnutie
kompetencie alebo prezentácia projektu) alebo nepriamej (písomná forma – test, úvaha,
diskusný príspevok). Učitelia budú osobitne hodnotiť i skupinovú prácu, projekty, prípadne
individuálnu aktivitu pri daných úlohách. Cieľom dejepisu ako takého je, aby žiaci správne
používali nielen historické pojmy, ale i ostatné, ktoré sa v kontexte dejepisného učiva objavia.
Práve primerané používanie týchto pojmov v bežnom prejave a schopnosť dejepisné učivo
aplikovať v dnešnom svete je podstatná a vysoko hodnotená.
5.Obsah predmetu 6. ročníka:
Časový rozsah výučby: 1 hodina týždenne – 33 hodín ročne
Tematický
celok
Obrazy
pravekého
Obsahový
štandard
život, obživa,
vývojové druhy
Výkonový
štandard
na časovej osi
vyznačí pravek,
Medzipredmetové
vzťahy
a prierezové témy
Biológia
Geografia
Časová
dotácia
7
sveta
človeka, zberači,
lovci
pästný klin,
kamenné nástroje
roľníci, chovatelia
dobytka, keramika
lovec doby
medenej - Ötzi
(odev,
nástroje, zbrane,
prírodná múmia)
náboženské
predstavy,
umelecké prejavy
pravekých ľudí
meď, bronz, železo
remeselníci,
remeselná výroba,
obchod
Obrazy
starovekého
sveta
nakreslí zberača,
lovca
opíše výrobu
primitívnych
nástrojov
opíše výrobu
keramiky, vysvetlí
neolitickú
revolúciu
nakreslí Otziho,
charakterizuje
nález
vysvetlí, ako
vznikol kult
a náboženstvo,
praveké umenie
opíše vlastností
prvých kovov,
výrobu zbraní,
šperkov, nástrojov
vie opísať
výmenný obchod,
vznik najstarších
remesiel
vymenuje rieky, v
údolí ktorých sa
založili prvé štáty
rieky, riečne
údolia, záplavy,
úrodné bahno
zavlažovacie
vysvetlí princíp
poľnohospodárstvo,
zavlažovania
nástroje z bronzu
vymenuje
chrám, palác,
spoločenské vrstvy
vnútorne členená
spoločnosti,
spoločnosť
vysvetlí význam
chrámu
uvedie rozdiel
medzi mestským
a teritoriálnym
mestský,
štátom, vymenuje
teritoriálny štát
mestské
a teritoriálne štáty
písmo, vzdelanosť,
veda technika
prírodné
podmienky star.
Výtvarná výchova
Etická výchova
Fyzika
Osobnostný
a sociálny rozvoj
Prezentačné
zručnosti
uvedie druhy
umenia
v staroorientálnych
štátoch
opíše polohu
a prírodné
Etická výchova
Ochrana života
a zdravia
Geografia
Náboženská
výchova
Literatúra
Telesná výchova
Multikultúrna
výchova
Osobnostný
a sociálny rozvoj
Matematika
Prezentačné
zručnosti
15
Grécka
Svetové
náboženstvá
podmienkyGrécka
porovná dva typy
Atény, Sparta
gréckych štátov
určia dva znaky
aténskej
Perikles
demokracie za
Perikla
uvedie príčiny
grécko-perzské
a dôsledky vojen,
vojny,
vymenuje
peloponézska vojna
najväčšie bitky
Alexander
opíše výboje
Macedónsky
Alexandra
Macedónskeho
charakterizuje
helenizmus
helenistické
obdobie
náboženstvo,
uvedie gréckych
filozofia, umenie,
umelcov
šport
osídlenie priestoru opíše polohu Itálie,
– Latini, Etruskovia osídlenie, vplyv
– mestské štáty
Etruskov
Rím v kráľovskom opíše Rím počas
období
vládnutia kráľov
rímska republika –
vysvetlí rozdiel
púnske vojny – od
medzi republikou
štátu k ríši – kríza
a cisárstvom
republiky
vznik cisárstva –
rozpráva
principát – limes
o rozmachu Ríma
romanus - Gérmáni
objasní príčiny
kríza neskorého
rozpadu rímskej
cisárstva
ríše
rímska kultúra a
vymenuje aspoň tri
umenie
druhy umenia
vymenuje spôsoby
spôsoby
pochovávania v
pochovávania
praveku
vymenuje
grécki a rímski
gréckych
bohovia
a rímskych bohov
Ježiš Kristus,
vysvetlí význam
Palestína, apoštoli, Milánskeho ediktu
Milánsky edikt
pre kresťanstvo
charakterizuje
Mohamed, Arabský
islamské
polostrov, Mekka
náboženstvo
Náboženská
výchova
Geografia
Osobnostný
a sociálny
rozvoj
Prezentačné
zručnosti
3
Obrazy
stredovekého
sveta
Kelti, Kotíni,
oppidum – remeslo, opíše spôsob
obchod, mince –
života v keltskom
rozvoj peňažného
hradisku
styku
uvedie príčiny
Huni, veľké vpády
a dôsledky
– Germáni,
sťahovania
barbarské štáty
národov
opíše vznik, rozvoj
Byzantská ríša,
a zánik Byzantskej
Justinián, Turci
ríše
vysvetlí prínos
arabského
Arabský kalifát
vzdelania a kultúry
pre Európanov
charakterizuje
Merovejovci,
vládu
Chlodovik
Merovejovcov
pravlasť Slovanov, opíše spôsob
príchod na naše
života starých
územie
Slovanov
uvedie príčiny
Avari, Samova ríša vzniku Samovej
ríše
opíše rozmach
Karolovci, Karol
Franskej ríše za
Veľký, rímsky cisár
vlády Karolovcov
Geografia
Náboženská
výchova
Matematika
Osobnostný
a sociálny rozvoj
Prezentačné
zručnosti
8
Predmet:
Dejepis
Ročník: siedmy
1. Charakteristika vyučovacieho predmetu:
Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou výchovou tvorí
vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. Je v nej však samostatným predmetom
a spolu s nimi v integratívnych vzťahoch predstavuje jeden z významných prostriedkov
procesu humanizácie žiakov. V jeho priebehu si žiaci postupne osvojujú kultúru spoločenskej
komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania na základe oboznamovania sa
s vývojom ľudskej spoločnosti najmä z hľadiska aspektu konajúcich osôb, či skupín ľudí
a tiež prostredníctvom pohľadov na dôležité formy života spoločnosti v jednotlivých
historických obdobiach.
Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej
osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej
skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy.
Súčasťou jej odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických
udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili
vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Pričom kladíe dôraz
na dejiny 19. a 20. storočia, v ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných
spoločenských javov i problémov.
Takto vedie žiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako súčasti
kultivovania ich historického vedomia, v ktorom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám,
rovnako tak rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností, ľudí, rôznych diverzifikovaných
skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej
spoločnosti. Rovnako dôležitosť pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie.
2. Ciele vyučovacieho predmetu:
Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu študijných
predmetových, medzipredmetových kompetencií – spôsobilostí, schopností využívať kvalitu
získaných znalostí v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom,
aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály
kompetencií (spôsobilostí) klásť si v aktívnej činnosti kognitívne rôznorodé otázky, pomocou
ktorých sa cez prizmu prítomnosti pýtajú na minulosť a vytvárajú si tak postupne vlastný
názor.
Významným prostriedkom k tomu je súbor
prameňov (aj
primeraných školských historických
exemplárne mnohostranných), ktorý sa považuje za integrálnu súčasť
didaktického systému výučby dejepisu i dejepisných učebníc na základných školách.
Závažným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je
prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov
hotovej podobe prevažne explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a prostredníctvom
frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na
proces hľadania, objavovania a konštruovania (vytvárania) poznatkov na základe vlastnej
činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení.
Základné predmetové kompetencie (spôsobilosti)
Žiaci sa naučia pochopiť a pracovať:
s historickým časom
-
zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky
-
zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti synchrónne
-
rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja
-
využívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti
s historickým priestorom
-
rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor
-
zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo
-
rozpoznať podmienenosť medzi historickým priestorom a spôsobom života
a obživy človeka, spoločnosti
s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim
posudzovaním
-
vymedziť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces, osobnosť
-
popísať jednotlivé historické udalosti, javy, procesy, osobnosti na základe
určujúcich znakov
-
rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti
-
skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho
-
určiť príčiny jednotlivých historických udalostí, javov, procesov
-
vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalostí, javov, procesov
-
rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období
-
rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj
Žiaci získajú základné informácie ako:
vyhľadávať relevantné informácie
-
z rôznych zdrojov – textov verbálnych, obrazových, grafických, i z textov
kombinovaných
-
z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov, atlasov, novín,
časopisov, webových stránok
-
z populárnovedeckej literatúry a historickej beletrie
využívať tieto informácie a verifikovať ich hodnoty
-
vo vyberaní informácií
-
v organizovaní informácií
-
v rozlišovaní informácií
-
v zaraďovaní informácií
-
v kritickom zhodnotení rôznych zdrojov informácií
štruktúrovať výsledky, výstupy a potvrdenia vybraného postupu
-
v zoradení výsledkov rozpoznaní podstatného od nepodstatného
-
integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca
-
vyhodnocovaní správnosti postupu
-
tvorbe súboru vlastných prác
Uvedený komplex študijných (predmetových) kompetencií (spôsobilostí) sa
spresňuje, konkretizuje v učebných požiadavkách v jednotlivých tematických
celkoch učebného obsahu v podobe systematizovaného výkonového štandardu.
Výchovné a vzdelávacie stratégie – stratégia vyučovania
a) Dejiny majú byť zaujímavé:
Históriu môžeme chápať aj ako pestrú schému zaujímavých a fascinujúcich udalostí. Vo
vyučovaní môžeme tento aspekt zvýrazniť aplikovaním zážitkovosti, ktorej obsahom sa
môžu stať didaktické hry, hry na úlohy alebo stimulačné hry. Nezastupiteľné miesto má
živé a dramatické rozpoznávanie učiteľa.
b) Dejiny majú poskytovať prehľad:
Učiteľ má poskytovať žiakom ucelené a prehľadne usporiadané vedomosti, vypracúva pre
žiakov rôzne prehľady, schémy, tabuľky, množinové zápisy, ktorými sa snaží vystihovať
podstatné a hlavné znaky problému. Skvalitnenie prehľadu a systemizácie vedomostí
možno dosiahnuť pestrejším výberom metód a foriem opakovania.
c) Dejiny majú inšpirovať:
Učiteľ objasňuje konkrétne životné situácie, do ktorých sa jednotlivé osobnosti dostávajú,
približuje ich životné príbehy, osudy, dramatické konflikty, boje. Tie sa môžu stať pre
žiakov pozitívnym alebo negatívnym príkladom. Práve v tejto oblasti má učiteľ výbornú
možnosť vzbudiť záujem o históriu, pretože táto rovina výučby prináša veľké množstvo
výchovno-vzdelávacích hodnôt.
d) Dejiny majú udržiavať živé tradície:
Z histórie získavame informácie o tom, aké hodnoty nám zanechali minulé generácie.
Žiaci by mali pochopiť, že ľahkomyselné zaobchádzanie s nimi môže viesť k ich strate pre
budúce generácie.
e) Dejiny majú viesť k poznaniu seba samého:
Prostredníctvom histórie sa žiaci zoznamujú s konaním ľudí v rôznych životných
situáciách. Z dejín je možné získať veľa životných skúseností. Učiteľ vyberá konkrétne
situácie, v ktorých je človek skutočne prítomný. Alebo môže použiť určité pramene, ktoré
vypovedajú o osobných skúsenostiach človeka.
Na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť možno využiť motivačné metódy, ako
je motivačné rozprávanie (citové približovanie obsahu učenia),
motivačný rozhovor
(aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti
prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu (vzbudenie záujmu
pomocou ukážky).
Expozičné metódy je potrebné využívať pri vytváraní nových poznatkov a zručností.
Odporúča sa rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie), vysvetľovanie
(logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou
otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na
pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), beseda (riešenie
aktuálnych otázok celým kolektívom), demonštračná metóda (demonštrácia obrazov,
modelov, prírodnín), pozorovanie (cielené systematické vnímanie objektov a procesov),
manipulácia s predmetmi (praktické činnosti, experimentovanie, pokusy, didaktická hra),
inštruktáž (vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie žiakov k chápaniu
slovnému a písomnému návodu).
Významné miesto majú problémové metódy, ku ktorým patrí heuristická metóda
(učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu
možných riešení a vlastnom riešení) a projektová metóda (riešenie projektu, komplexná
praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie
k vytvoreniu určitého produktu).
Z aktivizujúcich metód je vhodná diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie
argumentov, zdôvodňovaní za účelom riešenia daného problému), situačná metóda (riešenie
problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov), inscenačná metóda (sociálne
učenie v modelovej predvádzacej situácii, pri ktorej sú žiaci aktérmi danej situácie),
didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti), kooperatívne
vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov
heterogénnej skupiny).
Fixačné metódy sú neoddeliteľnou súčasťou vyučovania, napr. metódy opakovania
a precvičovania, (ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej
literatúry, domáce úlohy).
Z organizačných foriem sa uplatňuje vyučovacia hodina (základného, motivačného,
expozičného, fixačného, aplikačného, diagnostického typu).
3. Učebné zdroje:
Dvořák: Dejiny stredoveku 1, 2
Friedrich Weissersteiner: Dcéry Márie Terézie
John Stevenson: Dejiny Európy
internet
odborná literatúra a časopisy
4. Kritériá a stratégie hodnotenia:
Pri hodnotení žiakov sa vychádza predovšetkým z obsahového a výkonového
štandardu, ktorý je smerodajný pre objektívne posúdenie žiakových kompetencií a vedomostí.
Štandardná stupnica známok od 1 do 5 reflektuje mieru nadobudnutých vedomostí a zručností
v predmete dejepis. Pre úspešné zvládnutie predmetu sa očakáva ich nadobudnutie
a prezentácia
v podobe priamej (odpoveď – konkrétna úloha, v ktorej ukážu zvládnutie
kompetencie alebo prezentácia projektu) alebo nepriamej (písomná forma – test, úvaha,
diskusný príspevok). Učitelia budú osobitne hodnotiť i skupinovú prácu, projekty, prípadne
individuálnu aktivitu pri daných úlohách. Cieľom dejepisu ako takého je, aby žiaci správne
používali nielen historické pojmy, ale i ostatné, ktoré sa v kontexte dejepisného učiva objavia.
Práve primerané používanie týchto pojmov v bežnom prejave a schopnosť dejepisné učivo
aplikovať v dnešnom svete je podstatná a vysoko hodnotená.
5. Obsah predmetu 7. ročníka:
Časový rozsah výučby: 1 hodina týždenne – 33 hodín ročne
Tematický
celok
Obsahový
štandard
Slovania, pravlasť
Slovanov, spôsob
života, migrácia,
rozdelenie
Slovanov
určia príčiny
vzniku Samovej
ríše a jej význam
pre Slovanov
I. Predkovia Pribina, Mojmír,
Slovákov
moravské
v Karpatskej a nitrianske
kotline
kniežatstvo,Veľká
Morava
Konštantín
a Metod, ich život a
dielo
Svätoplukova
vláda, Mikulčice,
Devín, dobytie
susedných krajín
Arpádovci,
Anjouovci,
Luxemburgovci,
Jagelovci,
Habsburgovci
II. Slováci
starí Maďari,
v Uhorskom Štefan I., Ondrej
kráľovstve II., Belo IV., Štefan
V., Ladislav
Kumánsky
Karol Róbert,
Ľudovít I. Veľký
Žigmund
Luxemburský,
Turci, husiti
Matej Korvín,
Výkonový
štandard
na mape nájde
pravlasť Slovanov,
ukáže smery
migrácie, rozdelí
Slovanov
určí príčiny vzniku
Samovej ríše a jej
význam pre
Slovanov
opíše vznik Veľkej
Moravy, na mape
vyznačí polohu
Veľkej Moravy
opíše kultúru
a vzdelanie na
Veľkej Morave
charakterizuje vládu
Svätopluka, uvedú
príčiny rozpadu
Veľkej Moravy
vymenuje
významných
panovníkov
kráľovských rodov v
Uhorsku
opíše vládu
uhorských kráľov
z rodu Arpádovcov
opíše vládu
Anjouovcov
opíše nástup
Žigmunda L. na uh.
trón, boje s Turkmi a
husitami
opíše vládu Mateja
Medzipredmetové
vzťahy
a prierezové témy
Časová
dotácia
Geografia
SJL
Prezentačné zručnosti
6
SJL
Geografia
Výtvarná výchova
Ochrana života
a zdravia
Multikultúrna
výchova
Prezentačné zručnosti
9
Univerzita
Istropolitana
privilégiá, Banská
Štiavnica,
Kremnica
Gotická cesta
Anglicko,
Francúzsko,
Nemecko, Poľsko,
Čechy, Kyjevská
Rus
humanizmus
a renesancia,
kníhtlač, školstvo
III. Obrazy
novovekého
sveta
karavela,
Kolumbus,
Magalhaes, De
Gama, Diaz
Cortéz, Pizarro,
Aztékovia, Inkovia
cechy a
manufaktúry
M. Luther, reforma
cirkvi, rozpad
cirkevnej jednoty
IV.
Habsburská
monarchia
Turci, Moháč,
Ľudovít II.
Jagelovský,
rozdelenie Uhorska
Korvína a rozvoj
umenia a vzdelanosti
v Uhorsku
vysvetlí pojem
privilégium, opíšu
rudné bohatstvo
Slovenska, opíšu
kremnický dukát
vymenuje hlavné
znaky gotiky
a najznámejšie
gotické pamiatky
opíše pomery
v stredovekých
štátoch, vymenuje
panovnícke rody
jednotlivých
stredovekých štátov
vymenuje
renesančných
umelcov, zhodnotí
význam kníhtlače,
vysvetlí pojmy
humanizmus a
renesancia
opíše plavbu K.
Kolumba, vymenuje
najznámejších
moreplavcov a ich
objavné plavby
charakterizuje ríšu
Aztékov a Inkov, vie
mená dobyvateľov,
poukáže na neľudské
zaobchádzanie s
domorodcami
opíše význam cechov
a manufaktúr,
porovná hospodárske
zmeny
vysvetlí pojmy
reformácia
a protireformácia,
uvedie príčiny
reformácie,
ukáže na mape
územia dobyté
Turkmi, opíše
rozdelenie Uhorska
Geografia
Výtvarná výchova
Matematika
Etická výchova
Multikultúrna
výchova
8
10
Etická výchova
Náboženská výchova
Osobnostný
plienenie,
odvliekanie ľudí,
opevnenia proti
Turkom
Bratislava – hlavné
a korunovačné
mesto
centrá reformácie,
luteráni, kalvíni,
novokrstenci, P.
Pazmáň
Mária Terézia,
pragmatická
sankcia, reformy,
a sociálny rozvoj
pouvažuje, prečo sa
Prezentačné zručnosti
Európa nedokázala
ubrániť proti Turkom
vie, prečo sa
Bratislava stala
hlavným mestom
Uhorska, vymenuje
úrady sídliace v
Bratislave
vymenuje hlavné
strediská reformácie,
uvedomí si potrebu
náboženskej
tolerancie
vymenuje reformy
Márie Terézie,
vysvetlí užitočnosť
náboženskej
tolerancie pre štát
Jozef II. ,
tolerančný patent,
zrušenie
nevoľníctva
opíše
najvýznamnejšie
zákony Jozefa II.
Matej Bel, Adam
František Kollár
uvedie základné
údaje o živote
slovenských
vzdelancov, vie ich
postavenie
v Uhorsku,
charakterizuje ich
práce
Predmet:
Dejepis
Ročník: ôsmy
1. Charakteristika vyučovacieho predmetu:
Dejepis je samostatným predmetom a spolu s humánnou zložkou zemepisu
a občianskou výchovou tvorí vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. Spolu
s nimi predstavuje jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie žiakov. Pomocou
vyučovania dejepisu sa žiaci oboznamujú s vývojom ľudskej spoločnosti najmä z hľadiska
aspektu konajúcich osôb, či skupín ľudí a tiež prostredníctvom pohľadov na dôležité formy
života spoločnosti v jednotlivých historických obdobiach. Postupne si osvojujú kultúru
spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania.
Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka a uchovanie
kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej,
regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Ide predovšetkým
o postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore
a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do
obrazu našej prítomnosti. Dejepis na základnej škole kladie dôraz najmä na dejiny 19. a 20.
storočia, v ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov
i problémov.
Vyučovanie dejepisu vedie žiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu
vlastenectva ako súčasti kultivovania ich historického vedomia. Pritom rezonuje i úcta k iným
národom a etnikám, rovnako tak rešpektuje kultúrne a iné odlišností ľudí, rôznych skupín
a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti.
Rovnako dôležitosť pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie.
2.Ciele vyučovacieho predmetu
Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu študijných
predmetových, medzipredmetových kompetencií – spôsobilostí, schopností využívať kvalitu
získaných znalostí v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom,
aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály
kompetencií (spôsobilostí) klásť si v aktívnej činnosti kognitívne rôznorodé otázky, pomocou
ktorých sa cez prizmu prítomnosti pýtajú na minulosť a vytvárajú si tak postupne vlastný
názor.
Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických
prameňov (aj exemplárne mnohostranných), ktorý sa považuje za integrálnu súčasť
didaktického systému výučby dejepisu i dejepisných učebníc na základných školách.
Závažným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je
prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov
v hotovej podobe prevažne explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a prostredníctvom
frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na
proces hľadania, objavovania a konštruovania (vytvárania) poznatkov na základe vlastnej
činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení.
Základné predmetové kompetencie (spôsobilosti)
Žiaci sa naučia pochopiť a pracovať :
•
•
s historickým časom
-
zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky
-
zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti synchrónne
-
rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja
-
využívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti
s historickým priestorom
-
rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor
-
zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo
-
rozpoznať podmienenosť medzi historickým priestorom a spôsobom života
a obživy človeka, spoločnosti
•
s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim
posudzovaním
-
vymedziť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces, osobnosť
-
popísať jednotlivé historické udalosti, javy, procesy, osobnosti na základe
určujúcich znakov
-
rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti
-
skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho
-
určiť príčiny jednotlivých historických udalostí, javov, procesov
-
vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalostí, javov, procesov
-
rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období
-
rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj
Žiaci získajú základné informácie ako:
•
vyhľadávať relevantné informácie
-
z rôznych zdrojov – textov verbálnych, obrazových, grafických, i z textov
kombinovaných
-
z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov, atlasov,
novín, časopisov, webových stránok
•
•
z populárnovedeckej literatúry a historickej beletrie
využívať tieto informácie a verifikovať ich hodnoty
-
vo vyberaní informácií
-
v organizovaní informácií
-
v porovnávaní informácií
-
v rozlišovaní informácií
-
v zaraďovaní informácií.
-
v kritickom zhodnotení rôznych zdrojov informácií
štruktúrovať výsledky, výstupy a potvrdenia vybraného postupu
-
v zoradení výsledkov rozpoznaní podstatného od nepodstatného
-
integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca
-
vyhodnocovaní správnosti postupu
-
tvorbe súboru vlastných prác
Uvedený komplex študijných (predmetových) kompetencií (spôsobilostí) sa spresňuje,
konkretizuje v učebných požiadavkách v jednotlivých tematických celkoch učebného obsahu
v podobe systematizovaného výkonového štandardu.
Výchovné a vzdelávacie stratégie - stratégia vyučovania
a) Dejiny majú byť zaujímavé:
Históriu môžeme chápať aj ako pestrú schému zaujímavých a fascinujúcich udalostí. Vo
vyučovaní môžeme tento aspekt zvýrazniť aplikovaním zážitkovosti, ktorej obsahom sa
môžu stať didaktické hry, hry na úlohy alebo stimulačné hry. Nezastupiteľné miesto má živé
a dramatické rozprávanie učiteľa.
b) Dejiny majú poskytovať prehľad:
Učiteľ má poskytovať žiakom ucelené a prehľadne usporiadané vedomosti, vypracúva
pre žiakov rôzne prehľady, schémy, tabuľky, množinové zápisy, ktorými sa snaží vystihovať
podstatné a hlavné znaky problému. Skvalitnenie prehľadu a systemizácie vedomostí možno
dosiahnuť pestrejším výberom metód a foriem opakovania.
c) Dejiny majú inšpirovať:
Učiteľ objasňuje konkrétne životné situácie, do ktorých sa jednotlivé osobnosti dostávajú,
približuje ich životné príbehy, osudy dramatické konflikty, boje. Tie sa môžu stať pre žiakov
pozitívnym alebo negatívnym príkladom. Práve v tejto oblasti má učiteľ výbornú možnosť
vzbudiť záujem o históriu, pretože táto rovina výučby prináša veľké množstvo výchovnovzdelávacích hodnôt.
d) Dejiny majú udržiavať živé tradície:
Z histórie získavame informácie o tom, aké hodnoty nám zanechali minulé generácie. Žiaci
by mali pochopiť, že ľahkomyseľné zaobchádzanie s nimi môže viesť k ich strate pre budúce
generácie.
e) Dejiny majú viesť k poznaniu seba samého:
Prostredníctvom histórie sa žiaci zoznamujú s konaním ľudí v rôznych životných situáciách.
Z dejín je možné získať veľa životných skúseností. Učiteľ vyberá konkrétne situácie, v
ktorých je človek skutočne prítomný. Alebo môže použiť určité pramene, ktoré vypovedajú o
osobných skúsenostiach človeka.
Na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť možno využiť motivačné metódy, ako je
motivačné rozprávanie (citové približovanie obsahu učenia), motivačný rozhovor
(aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti
prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu ( vzbudenie záujmu
pomocou, ukážky).
Expozičné metódy je potrebné využívať pri vytváraní nových poznatkov a zručností.
Odporúča sa rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie), vysvetľovanie
(logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou
otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na
pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), beseda (riešenie
aktuálnych otázok celým kolektívom), demonštračná metóda (demonštrácia obrazov,
modelov, prírodnín), pozorovanie (cielené systematické vnímanie objektov a procesov),
manipulácia s predmetmi (praktické činnosti, experimentovanie, pokusy, didaktická hra),
inštruktáž (vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie žiakov k chápaniu
slovnému a písomnému návodu).
Významné miesto majú problémové metódy, ku ktorým patrí heuristická metóda (učenie sa
riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných
riešení a vlastnom riešení) a projektová metóda (riešenie projektu, komplexná praktická
úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu
určitého produktu).
Z aktivizujúcich metód je vhodná diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie
argumentov, zdôvodňovaní za účelom riešenia daného problému), situačná metóda (riešenie
problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov), inscenačná metóda (sociálne
učenie v modelovej predvádzanej situácii, pri ktorej sú žiaci aktérmi danej situácie),
didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a spontánnosti), kooperatívne
vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov
heterogénnej skupiny).
Fixačné metódy sú neoddeliteľnou súčasťou vyučovania, napr. metódy opakovania a
precvičovania, (ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej
literatúry, domáce úlohy).
Z organizačných foriem sa uplatňuje vyučovacia hodina (základného, motivačného,
expozičného, fixačného, aplikačného, diagnostického typu).
3. Učebné zdroje
Dejepis 3 Na prahu moderného sveta
Slovensko na prahu moderného sveta
Dejepisný zošit pre 8. ročník
Kronika sveta
Kronika Slovenska
Kniha kráľov
Korunovačné slávnosti /Štefan Holčík/
Ďalšie zdroje
(internet, knižnica,
...
Internet
CD
Knižnica
Názov
tematického celku
Odborná literatúra
Didaktická
technika
Materiálne
výučbové
prostriedky
Európa na ceste
k moderným
národom
D. Kováč:
Slovensko na prahu
nového veku, Orbis
Pictus Istropolitana,
1994.
D. Kováč: Na prahu
moderného sveta,
Orbis Pictus
Istropolitana, 1994.
D. Kováč:
Slovensko na prahu
nového veku, Orbis
Pictus Istropolitana,
1994.
D. Kováč: Na prahu
moderného sveta,
Orbis Pictus
Istropolitana, 1994.
D. Kováč:
Slovensko na prahu
nového veku, Orbis
Pictus Istropolitana,
1994.
D. Kováč: Na prahu
moderného sveta,
Orbis Pictus
Istropolitana, 1994.
D. Kováč:
Slovensko na prahu
nového veku, Orbis
Pictus Istropolitana,
1994.
D. Kováč:
Slovensko v novom
storočí, Orbis Pictus
Istropolitana, 1996.
D. Kováč: Svet
v novom storočí,
Orbis Pictus
Istropolitana, 1995.
Tabuľa
Dataprojektor
PC
Videotechnika
(Videofilm –
Napoleon)
denná tlač,
časopisy,
Tabuľa
Dataprojektor
PC
Videotechnika
denná tlač,
časopisy,
Internet
CD
Knižnica
Tabuľa
Dataprojektor
PC
Videotechnika
denná tlač,
časopisy,
Internet
CD
Knižnica
Tabuľa
Dataprojektor
PC
Videotechnika
(Videofilm – I.
svetová vojna)
časopisy,
Internet
CD
Knižnica
Moderný
slovenský národ
Rakúsko Uhorsko
Prvá svetová
vojna
4. Kritériá a stratégie hodnotenia:
Pri hodnotení žiakov sa vychádza predovšetkým z obsahového a výkonového
štandardu, ktorý je smerodajný pre objektívne posúdenie žiakových kompetencií a vedomostí.
Štandardná stupnica známok od 1 do 5 reflektuje mieru nadobudnutých vedomostí a zručností
v predmete dejepis. Pre úspešné zvládnutie predmetu sa očakáva ich nadobudnutie
a prezentácia
v podobe priamej (odpoveď – konkrétna úloha, v ktorej ukážu zvládnutie
kompetencie alebo prezentácia projektu) alebo nepriamej (písomná forma – test, úvaha,
diskusný príspevok). Učitelia budú osobitne hodnotiť i skupinovú prácu, projekty, prípadne
individuálnu aktivitu pri daných úlohách. Cieľom dejepisu ako takého je, aby žiaci správne
používali nielen historické pojmy, ale i ostatné, ktoré sa v kontexte dejepisného učiva objavia.
Práve primerané používanie týchto pojmov v bežnom prejave a schopnosť dejepisné učivo
aplikovať v dnešnom svete je podstatná a vysoko hodnotená.
Ústna odpoveď žiaka:
•
Faktografia
•
Plynulosť
•
Logická nadväznosť
Písomné práce:
•
Výborný – 100% - 90%
•
Chválitebný – 89% - 75%
•
Dobrý – 74% - 50%
•
Dostatočný – 49% – 30%
•
Nedostatočný – 29% - 0%
Projekty:
•
Obsahová správnosť
•
Úhľadnosť
•
Schopnosť prezentácie
•
Originalita
5. Obsah predmetu 8. ročníka:
Časový rozsah výučby: 2 hodiny týždenne – 66 hodín ročne
Tematický
celok
Európa na
ceste
k moderným
národom
Obsahový
štandard
ohradzovanie,
manufaktúra,
buržoázia,
parlamentná
monarchia
absolutizmus,
merkantilizmus,
Ľudovít XIV.,
generálne stavy
znaky baroka,
jezuiti, barokoví
umelci
Montesquieu,
Voltaire, Rousseau,
Newton, Diderot
Francúzska
revolúcia, Ľudovít
XVI., M.
Robespierre,
gilotína, jakobíni
Napoleon
Bonaparte, vznik
cisárstva, Code
civil, Nelson,
Kutuzov, bitka pri
Slavkove, Lipsku,
Waterloo
americká vojna za
nezávislosť, život
Indiánov,
rezervácie, T.
Jefferson
občianska vojna,
diskriminácia, A.
Lincoln, ranč,
farma, plantáž
povstanie
dekabristov,
Krymská vojna,
Výkonový štandard
uvedie príčiny, opíše
priebeh a význam
anglickej revolúcie
opíše Francúzsko za
vlády Ľudovíta XIV.,
znaky jeho vlády
uvedie znaky baroka,
vymenuje barokové
pamiatky
charakterizuje
osvietenstvo, uvedie
hlavné znaky
opíše priebeh
francúzskej revolúcie,
charakterizuje vládu
jakobínov
Medzipredmetové
vzťahy
a prierezové témy
Občianska náuka
občianska náuka
výtvarná výchova
ochrana života a
zdravia
opíše vládu
Napoleona, jeho
domácu i zahraničnú
politiku, najväčšie
bitky
22
popíše príčiny vzniku,
priebeh a výsledky
multikultúrna
americkej vojny za
výchova
nezávislosť
vysvetli rozdiely
medzi Severom
a Juhom, opíše
zrušenie otroctva,
priebeh a význam
vojny Sever proti
Juhu
vysvetli pojem
nevoľníctvo,
vymenuje ciele
Časová
dotácia
občianska náuka
geografia
nevoľníctvo
dekabristov, uvedie
príčiny a dôsledky
Krymskej vojny
Taliansko v 19.
uvedie , kto bol
stor., C. Cavour, G. prekážkou
Garibaldi, založenie zjednotenia
Červeného kríža
Talianska, mená
vodcov
zjednocovania, úlohu
Červeného kríža
Nemecko v 19.
popíše príčiny vzniku
stor.,
nemeckého cisárstva,
severonemecký
vládu Wilhelma I.
spolok, O. von
Bismarck
Srbsko, Grécko,
vie uviesť príčiny
Rumunsko,
nepokojov na Balkáne
Bulharsko v 19.
a zhodnotí význam
stor.
boja za samostatnosť
priemyselná
vysvetlí význam
revolúcia,
priemyselnej
industriálna
revolúcie a jej
spoločnosť, J. Watt, dôsledky, pozná
J. Hargreaves, G.
vynálezy 19. storočia,
Stephenson
ich objaviteľov
impresionizmus,
vie charakterizovať
prekliati maliari,
impresionizmus,
fauvizmus,
fauvizmus, kubizmus
kubizmus
a zaradí umelcov do
uvedených smerov
parlament, ústava,
charakterizuje
politické strany
parlament, jeho úlohu
v Anglicku a
a význam, volebné
Francúzsku
právo – jeho význam
a vývoj
národné
povedomie,
moderný národ,
národný program
život a dielo A.
Bernoláka, význam
uzákonenia
spisovnej
slovenčiny, J.
Fándly, J. Hollý
uhorskí jakobíni, I.
Martinovics, ciele
jakobínov
pozná dve slovenské
národné centrá,
vysvetli pojem
národné povedomie
pozná život a dielo A.
Bernoláka, uvedie
hlavné znaky
bernolákovčiny,
vymenuje autorov,
ktorí používali
bernolákovčinu
vysvetli, prečo a ako
chceli uhorskí
jakobíni zmeniť
biológia
ochrana života a
zdravia
biológia
ochrana života
a zdravia
geografia
náboženská
výchova
technická výchova
fyzika
etická výchova
výtvarná výchova
občianska náuka
mediálna výchova
osobnostný
a sociálny rozvoj
slovenský jazyk
a literatúra
občianska náuka
Moderný
slovenský
Slovania a Slováci,
J. Kollár, P. J.
Šafárik,
národ
cholerové
povstanie, roľníci,
Zemplín, príčiny
povstania, výsledok
povstania
príčiny nezáujmu
o pôdu, poddanský
systém, pestovanie
nových plodín
buržoázia, význam
miest, nová móda,
najvýznamnejšie
mestá na Slovensku
Ľ. Štúr, štúrovci,
politický program
Štúra,
zrovnoprávnenie
Slovákov
Štúr, Hurban,
Hodža, 1843 –
uzákonenie
spisovnej
slovenčiny
František Jozef I.,
L. Kossuth, priebeh
revolúcie, Világos
hlavné požiadavky
Slovákov
v Žiadostiach,
Liptovský Sv.
Mikuláš - 1848
Slovenskí
dobrovoľníci,
Viedeň – Slovenská
národná rada
Memorandum,
Turčiansky Sv.
Martin – 1861, Š.
M. Daxner
vnútorné usporiadanie
Uhorska
pozná významné
osobnosti Slovenska –
J. Kollára a P. J.
Šafárika a rozumie
myšlienkam
všeslovanskej
vzájomnosti
popíše príčinu vzniku,
priebeh a výsledky
cholerového
povstania.
popíše život roľníka,
uvedie príčiny
nezáujmu o pôdu
a význam vzdelávania
ľudu
opíše zmeny
v mestách, opíše
dámsku a pánsku
módy tých čias
opíše život a dielo Ľ.
Štúra, jeho význam
slovenský jazyk
a literatúra
19
biológia
geografia
environmentálna
výchova
environmentálna
a mediálna výchova
slovenský jazyk
a literarúra
tvorba projektu
a prezentačné
zručnosti
vysvetlí
význam regionálna výchova
uzákonenia spisovnej občianska náuka
slovenčiny,
pozná
miesto
a rok
kodifikácie
občianska náuka
opíše priebeh
revolúcie, objasní jej
význam pre slovenský
národ
pozná miesto a rok
prijatia, obsah, ciele a
význam
geografia
opíše ciele, priebeh
a význam
dobrovoľníckych
výprav
pozná miesto a rok
prijatia Memoranda,
obsah, ciele a význam
osobnostný
a sociálny rozvoj
slovenský jazyk
Matica slovenská,
rok 1863, Š.
Moyzes a K.
Kuzmány,
slovenské
gymnáziá
Rakúsko-maďarské
vyrovnanie,
dualizmus,
František Jozef I.,
Alžbeta
vysťahovalectvo,
smer sťahovania,
život v cudzine,
Slovenská liga
rozvoj priemyslu,
priemyselné
odvetvia na
Slovensku,
výstavba železníc
spolok Detvan,
Českoslovanská
jednota,
RakúskoUhorsko
volebné právo,
demokratizácia
života, slovenské
politické strany,
maďarizácia,
Apponyiho zákony,
cieľ maďarizácie
Andrej Hlinka,
krvavé udalosti v
Černovej
architektúra, veda
a vynálezy, rozvoj
médií
imperializmus,
kolónie, balkánske
vojny, Trojspolok a
Dohoda
vie miesto a rok
vzniku, osobnosti,
hlavné úlohy a
význam
vysvetlí pojem
dualizmus, uvedie
príčiny vzniku
dvojštátia, vymenuje,
čo bolo spoločné pre
obe časti štátu
vymenuje aspoň dve
príčiny sťahovania,
uvedie smer
sťahovania, opíše
podmienky života v
cudzine
popíše Uhorsko na
konci 19. storočia
v oblasti priemyslu
popíše úzku československú spoluprácu
a vznik Detvanu
a Českoslovanskej
jednoty
uvedie politické
strany na Slovensku –
ciele, hlavných
predstaviteľov
popíše maďarizáciu
ako jednu z foriem
pomaďarčovania
a vysvetlí Apponyiho
školské zákony
opíše život a dielo A.
Hlinku, jeho význam
občianska náuka
geografia
geografia
technická výchova
občianska výchova
občianska výchova
náboženská
výchova
opíše spôsob života
na Slovensku,
vedecko-technické
novinky, vymenuje
predstaviteľov vedy
výtvarná výchova
vysvetlí pojem
imperializmus,
vymenuje
imperialistické
geografia
environmentálna
výchova
9
Prvá svetová
vojna
Sarajevský atentát,
František
Ferdinand, G.
Princip, anexia,
ultimátum
blesková
a zákopová vojna,
Marna, Somma,
Verdun, Lenin,
Brestlitovský mier
Parížska mierová
konferencia, Rada
piatich, Spoločnosť
národov
Poľsko, ČSR,
Juhoslávia,
Rumunsko,
Rakúsko,
Maďarsko
Pasivita, Slovensko
počas vojny,
T. G. Masaryk, M.
R. Štefánik, E.
Beneš, ČS národná
rada, Pittsburská
dohoda
M. R. Štefánik,
Košariská, štúdium
v Prahe,
observatórium
Meudon, letec,
Ivanka pri Dunaji
Hodonín, profesor
pražskej univerzity,
prezident ČSR,
28. október 1918,
vznik ČSR,
Martinská
deklarácia
Košice a I. svet.
vojna
mocnosti a ich
kolónie, opíše balk.
vojny, vymenuje štáty
Trojspolku a Dohody
popíše príčiny
a zámienku I.
svetovej vojny
opíše priebeh I. svet.
vojny podľa jej
jednotlivých fáz na
jednotlivých frontoch
popíše nové
usporiadanie Európy
podľa Parížskej
mierovej konferencie
pozná nové štáty
Európy, uvedie tri
monarchie, ktoré sa
rozpadli
geografia
geografia
geografia
analyzuje pomery na
Slovensku v rokoch I.
svet. vojny
uvedie hlavné
udalosti zo
slovenského
zahraničného odboja
popíše význam M. R.
Štefánika pre
Slovensko
osobnostný
a sociálny rozvoj
pozná základné údaje
zo života T. G.
Masaryka
opíše vznik ČeskoSlovenska, vysvetlí
význam 28. A 30.
októbra
opíše región v čase I.
svet. vojny
tvorba projektu
a prezentácia
zručnosti
16
Predmet: Dejepis
Ročník: deviaty
1. Charakteristika vyučovacieho predmetu:
Predmet kladie dôraz na dejiny 20. storočia. Oboznamuje so vznikom Česko-Slovenska,
s hospodárskym a politickým postavením Slovenska v ČSR a s príčinami, ktoré viedli
k zániku ČSR. Vysvetľuje príčiny vypuknutia, priebeh, ukončenie a dôsledky 2. svetovej
vojny. Vysvetľuje príčiny vzniku Slovenskej republiky (1939 – 1945). Oboznamuje
s rozdelením sveta na dva mocenské bloky po 2. svetovej vojne, so životom v ČeskoSlovensku za železnou oponou a so vznikom Slovenskej republiky v roku 1993. Vysvetľuje
fenomény súčasného sveta.
2. Ciele vyučovacieho predmetu
Získať základné vedomosti o dejinách 20. storočia. Osvojiť si rozdiel medzi demokraciou,
autoritatívnym režimom a diktatúrou. Popísať život v Česko-Slovensku v medzivojnovom
období, život v čase 2. svetovej vojny a život v Slovenskej republike (1939-1945). Popísať
rozdelenie sveta na dva tábory po 2. svetovej vojne, život v Česko-Slovensku za železnou
oponou a vznik Slovenskej republiky v roku 1993. Popísať riešenie problémov súčasného
sveta. Rozvíjať u žiakov úctu k vlastnému národu a vlastenectvo ako súčasti kultivovania ich
historického vedomia, v ktorom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám.
Základné predmetové kompetencie (kompetencie)
Žiaci sa naučia pochopiť a pracovať:
•
s historickým časom
- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky,
- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti synchrónne,
- rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja,
- využívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti,
s historickým priestorom
- rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor,
- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo,
- rozpoznať podmienenosť medzi historickým priestorom a spôsobom života a obživy
človeka, spoločnosti,
historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim
posudzovaním
- vymedziť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces, osobnosť,
- popísať jednotlivé historické udalosti, javy, procesy, osobnosti na základe určujúcich
znakov,
- rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti,
- skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho,
- určiť príčiny jednotlivých historických udalostí, javov, procesov,
- vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalostí, javov, procesov,
- rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období,
- rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj.
Žiaci aplikujú otázky v nových situáciách, v „skúmateľských“ postojoch a pracovných
postupoch pri vyšetrovaní, pátraní v školských historických písomných, obrazových,
grafických a hmotných prameňoch - stopách po minulosti
- pri vymedzovaní predmetu skúmania,
- pri vytvorení plánu skúmania,
- pri komunikácii v tíme o výsledkoch skúmania,
- pri vytvorení záznamu zo skúmania,
pri vyhľadávaní relevantných informácií
-
z
rôznych
zdrojov–textov
verbálnych,
obrazových,
grafických,
i
z
textov
kombinovaných,
- z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov, atlasov, novín,
časopisov, webových stránok,
- z populárno-vedeckej literatúry a historickej beletrie,
pri využívaní týchto informácií a verifikovaní ich hodnoty
- vyberaní informácií,
- organizovaní informácií,
- porovnávaní informácií,
- rozlišovaní informácií,
- zaraďovaní informácií,
- kritickom zhodnotení rôznych zdrojov informácií
pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu
- zoradení výsledkov,
- rozpoznaní podstatného od nepodstatného,
- integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca,
- vyhodnocovaní správnosti postupu,
- tvorbe súboru vlastných prác.
3. Učebné zdroje:
Stretnutie s minulosťou
Autori: doc. PhDr. Miroslav Daniš, CSc., aedDr. Viliam Kratochvíl, PhD, 1999
O jazyku a písme
Autor: Mgr. Anna Šebová, 2005
Dejepis – denník z pátrania po minulosti
Autori: doc. PhDr. Miroslav Daniš, CSc., PaedDr. Viliam Kratochvíl, PhD, 1999
4. Kritéria hodnotenia:
Pri hodnotení žiakov sa vychádza predovšetkým z obsahového a výkonového
štandardu, ktorý je smerodajný pre objektívne posúdenie žiakových kompetencií a vedomostí.
Štandardná stupnica známok od 1 do 5 reflektuje mieru nadobudnutých vedomostí a zručností
v predmete dejepis. Pre úspešné zvládnutie predmetu sa očakáva ich nadobudnutie
a prezentácia
v podobe priamej (odpoveď – konkrétna úloha, v ktorej ukážu zvládnutie
kompetencie alebo prezentácia projektu) alebo nepriamej (písomná forma – test, úvaha,
diskusný príspevok). Učitelia budú osobitne hodnotiť i skupinovú prácu, projekty, prípadne
individuálnu aktivitu pri daných úlohách. Cieľom dejepisu ako takého je, aby žiaci správne
používali nielen historické pojmy, ale i ostatné, ktoré sa v kontexte dejepisného učiva objavia.
Práve primerané používanie týchto pojmov v bežnom prejave a schopnosť dejepisné učivo
aplikovať v dnešnom svete je podstatná a vysoko hodnotená.
5. Obsah predmetu 9. ročníka:
Časový rozsah výučby: 1 hodina týždenne – 33 hodín ročne
Medzipredm
Tematický
celok
Obsahový štandard
Výkonový štandard
etové vzťahy
Časová
a prierezové
dotácia
témy
Európa
v medzivojnovo
m období
Česko Slovensko
v medzivojnovo
m období
Demokracia parlament
vs. diktatúra ná
demokraci
a
komunizm
us (ZSSR)
- fašizmus
- nacizmu
(Nemecko
Zlaté
každodenn
dvadsiate
osť
roky?
Politický
systém
- Česi,
Slováci,
menšiny
- T. G.
Masaryk,
M. Hodža,
A. Hlinka
Žiaci sú schopní:
- uviesť zmeny, ktoré
nastali v Európe ako
dôsledok povojnovej
krízy
- ukázať na historickej
mape nové štáty, ktoré
vznikli v Európe
- opísať situáciu
v Rusku roku 1917
- rozlíšiť demokraciu
od diktatúry
- charakterizovať
stalinistickú diktatúru
- vysvetliť príčiny
vzniku fašizmu
v Taliansku
- vysvetliť príčiny
vzniku fašizmu
v Nemecku
- uviesť dôvody
vzniku diktatúr
- opísať vplyv vedy
a techniky na
zvyšovanie životnej
úrovne.
Žiaci sú schopní:
- analyzovať
postavenie Slovákov v
ČSR
- zhodnotiť úlohu
osobnosti Masaryk,
Štefánik, Hlinka,
Hodža
- prezentovať
Osobnostný
a sociálny
rozvoj,
multikultúrna
výchova,
geografia
3
Občianska
výchova,
etická
Multikultúrna
výchova,
environmentá
lna výchova
3
Každodenn
ý život
Zánik ČSR
- kultúra,
spolky,
školstvo,
rozhlas
Mníchovs
ká dohoda
Viedenská
arbitráž
významné slovenské
osobnosti napísaním
krátkej práce alebo
power point
- zdôvodniť vplyv
kultúry, spolkov, škôl
na každodenný život
- analyzovať
historické pramene
- rozpoznať zmeny,
ktoré nastali po vzniku
ČSR a ich vplyv na
každodenný život
- charakterizovať
politický systém ČSR,
vznik strán a ich vplyv
na politickú scénu
- zhodnotiť
hospodársky rozmach
ČSR
- porovnať Slovensko
a Česko
- opísať hospodárske
a politické postavenie
Slovenska v ČSR
- vysvetliť úsilie
slovenských strán
o autonómiu v rámci
ČSR
- uviesť príčiny, ktoré
viedli k okypteniu
a zániku ČSR
- opísať mníchovskú
dohodu
- opísať vyhlásenie
autonómie Slovenska
- analyzovať
viedenskú arbitráž
- kriticky zhodnotiť
postoj západných
mocností voči ČSR.
Multikultúrna
výchova
Prezentačné
schopnosti
Občianska
výchova,
Geografia,
Osobnostný
a sociálny
rozvoj
Občianska
výchova,
Geografia
Druhá svetová
vojna
Priebeh
vojny
- Európa,
ZSSR,
Tichomori
e,
protihitler
ovská
koalícia,
protifašisti
cký odboj,
život
v čase
vojny
holokaust,
Oswienči
m
Slovenská
republika
(1939 – 1945)
Tragédia
židov
Politický
systém
Slováci v
odboji
autoritatív
ny režim
- židovský
kódex
deportácie
Slovenské
národné
povstanie
Žiaci sú schopní:
- uviesť príčiny
vypuknutia 2. svetovej
vojny
- pochopiť význam
vzniku
protihitlerovskej
koalície
- rozpoznať
nebezpečenstvo
ideológií, ktoré
hlásajú rasovú
neznášanlivosť
- opísať príčiny
a priebeh 2. svetovej
vojny
- ukázať na historickej
mape najväčšie bitky
- v chronologickom
poradí zoradiť štáty
napadnuté Nemeckom
- opísať protifašistický
odboj a život v čase
vojny
- zhodnotiť holokaust.
Žiaci sú schopní:
- uviesť príčiny
vzniku Slovenskej
republiky (1939 –
1945)
- rozlíšiť autoritatívny
režim od demokracie
- kriticky zhodnotiť
postoj Nemecka voči
Slovenskej republike
- analyzovať dôsledky
židovského kódexu
- dokumentovať
význam SNP
- charakterizovať
Slovenskú republiku
- analyzovať politický
systém SR
- analyzovať
hospodárstvo SR
- zhodnotiť dôsledky
holokaustu
- opísať domáci odboj
- uviesť význam SNP
Osobnostný
a sociálny
rozvoj
Multikultúrna
výchova
Prezentačné
zručnosti
6
Geografia
Občianska
výchova
Multikultúrna
výchova
3
Osobnostný
a sociálny
rozvoj
Prezentačné
zručnosti
1
1
- napísať krátku úvahu
o každodennom živote
obyvateľstva v SR.
Povojnový svet
Anglicko,
ZSSR,
Severná
Afrika
hospodárst
vo, kultúra
- studená
vojna,
železná
opona,
politické
bloky,
strach
z atómovej
vojny,
čiernobiel
y svet,
bohatstvo
a chudoba
Žiaci sú schopní:
- pochopiť rozdelenie
sveta na dva tábory
- rozlíšiť život za
železnou oponou
- rozpoznať zmeny
v rozdelenom svete
- porovnať politické
systémy a ich vplyv
na každodenný život
- opísať dôsledky 2.
svetovej vojny
- uviesť príčiny
vzniku dvoch
mocenských blokov
- dokumentovať
proces sovietizácie
strednej a východnej
Európy
charakterizovať
studenú vojnu
- opísať spoluprácu
západoeurópskych
krajín a politikov,
ktorí stáli na
začiatku integrácie
Európy
- opísať prejavy
odporu
východoeurópskych
štátov proti
komunistickej
diktatúre
- vysvetliť
hromadenie bohatstva
v rukách jednotlivcov
a medzinárodných
korporácií
- zaujať stanovisko k
procesu
dekolonizácie.
Geografia,
osobnostný
rozvoj,
tvorba
projektu
a prezentačné
zručnosti
4
Československo
za železnou
oponou
Život na
Slovensku
Rozdelený
svet
Život
v rozdeleno
m svete
Podoby
totality
Slovenská
republika 1993
Pokus o
reformu
Žiaci sú schopní:
- uviesť príčiny
narastania vplyvu
KSČ
- zhodnotiť
februárový prevrat
- analyzovať 50-te
roky a procesy
s buržoáznymi
nacionalistami
februárový - vysvetliť znaky
prevrat,
socializmu
obete
- zhodnotiť
totality,
kolektivizáciu a
odpor
industrializáciu
proti
- dokumentovať
totalite
narastanie krízy a jej
vyvrcholenie v
“socializme s ľudskou
- pražská
tvárou“
jar,
- charakterizovať rok
normalizá 1968 a osobnosť A.
cia
Dubčeka
sviečková -charakterizovať
manifestác normalizáciu a
ia, návrat
osobnosť G. Husáka
k parlame - zdôvodniť príčiny
ntnej
nespokojnosti a
demokraci prejavy odporu voči
i
režimu
- zdôvodniť podstatu
Charty 77
- opísať disent
- uviesť význam
sviečkovej
manifestácie
- vysvetliť pád
železnej opony a
“nežnú revolúciu“
- vymenovať pozitíva
a negatíva
socializmu.
rozdelenie
Českej
a Slovensk
ej
republiky
Žiaci sú schopní:
- vymenovať príčiny
rozdelenia
Českej a Slovenskej
republiky
- opísať vznik
geografia,
osobnostný
rozvoj
1
sociálny
rozvoj
1
1
Multikultúrna
výchova,
environmentá
lna výchova
2
osobnostný
rozvoj
2
Nežná
revolúcia
Súčasný svet
Doba
premien
Koniec
rozdeleného
sveta
Fenomény
súčasnosti
- vstup
Slovenskej
republiky
do NATO,
EU,
Schengen,
Euro
- pád
železnej
opony
- EU,
NATO,
globalizáci
a
terorizmus
internet,
globálne
otepľovani
e.
Slovenskej republiky
- uviesť výhody a
nevýhody vstupu
Občianska
Slovenska do NATO a náuka
EÚ
- zhodnotiť prijatie
eura.
Žiaci sú schopní:
- uviesť rozdiely v
hospodárskom
a politickom systéme
súčasného sveta
- uviesť výhody a
nevýhody
zjednocovania Európy
- hľadať dôvody
vzniku terorizmu vo
svete
- zaujať stanovisko k
teroristickým
útokom
- zistiť príčiny
globálneho
otepľovania
- rozlíšiť výhody a
nevýhody internetu.
3
Osobnostný
rozvoj
3
Download

Dejepis - ZŠ Hroncova 23