6.1 Slaboprúdové zariadenia Slaboprúdové zariadenia zahŕňajú všetky informačnotechnické a monitorovacie zariadenia. K informačnotechnickým zariadeniam, ktoré slúžia na rýchle získavanie a bezproblémovú výmenu údajov akéhokoľvek druhu, patria: • telefónne zariadenia, • dátové siete, • telexové a telefaxové zariadenia, • zariadenia na videokonferencie, • systémy jednotného času, • obojsmerné hovorové zariadenia, • zariadenia na vyhľadávanie osôb (napr. rádiové), • anténové zariadenia, • ozvučovacie zariadenia, • rádiotelefóny. Monitorovacie zariadenia zahŕňajú: • zabezpečovacie zariadenia, • zariadenia na signalizáciu požiarov, • televízne monitorovacie zariadenia (zariadenia na ochranu areálov), • automatické parkovacie systémy (zariadenia na ovládanie závor), • zariadenia na monitorovanie vstupov, • zariadenia na hlásenie porúch, • zariadenia na rozpoznávanie preukazov a na evidenciu dochádzky. Okrem informačnotechnických a monitorovacích zariadení existuje ešte rad zariadení na zabezpečenie integrovanej prevádzky všetkých technických zariadení budov umožňujúci minimalizáciu prevádzkových nákladov. Ide o riadiaci systém prevádzky budov s priestorovo centralizovaným operatívnym dispečingom. V obytných budovách sa na prenos dát často používa štandardizovaná komunikačná zbernica (kap. 8.4.6). Telefónne zariadenia Telefónne zariadenia vo veľkých prevádzkových budovách sa vždy osadzujú pobočkovými ústredňami, keďže tak možno v rámci budovy komunikovať bez poplatkov a sú k dispozícii prípojky na verejnú telefónnu sieť. Pobočkové ústredne sa klasifikujú najmä podľa počtu prípojných vedení do verejnej siete a podľa počtu účastníckych staníc. Pripájacie obvody prípojných vedení sa rozdeľujú do vedení na prichádzajúce, odchádzajúce a obojsmerné hovory. V súčasnosti sa používajú spravidla tlačidlové telefónne aparáty s mnohými funkciami zvyšujúcimi komfort používania. Hlavnú ústredňu možno rozšíriť o jedno pracovisko, pričom pracoviská sa môžu realizovať aj tak, že ich môžu obsluhovať ľudia s poruchou zraku. Všetky účastnícke stanice pobočkovej telefónnej ústredne môžu byť v rámci daného systému usporiadané individuálne, nielen v závislosti od čísla účastníka: • účastnícke stanice bez prístupu k verejnej sieti, • účastnícke stanice s jednosmerným prístupom k verejnej sieti (iba príjem), • účastnícke stanice s plným prístupom k verejnej sieti, • účastnícke stanice s prístupom do medzimestskej/medzinárodnej siete, • účastnícke stanice s čiastočným prístupom do medzimestskej/medzinárodnej siete. Dátová sieť V každej „inteligentnej" budove by mala byť nainštalovaná dátová sieť, ku ktorej možno bez problémov pripojiť existujúce i budúce koncové zariadenia digitálneho komunikačného systému (terminály). Takáto sieť sa väčšinou realizuje ako tzv. štruktúrovaná kabeláž s hviezdicovou topológiou, pri ktorej sa všetky rozvody zbiehajú v jednom centrálnom uzle. Štruktúrovaná kabeláž zjednodušuje napr. konfiguráciu, rozširovanie siete alebo údržbu. Nosným médiom štruktúrovanej kabeláže je metalický kábel so štyrmi krútenými pármi (Twisted Pair‐TP). Centrálnym uzlom je dátový rozvádzač s prepájacím panelom. Na paneli sa končia všetky káble. Odtiaľ sa lúčovite rozbiehajú do miest pripojenia a tam sú ukončené v dátových zásuvkách. Poschodové rozvádzače prepája vertikálny poschodový rozvod (TP kábel alebo optika) do centrálneho komunikačného uzla. Aby celý systém inštalácie spĺňal požiadavky užívateľa, treba s ním prerokovať konkrétne výkonové parametre a rozmiestnenie pripájaných terminálov. Pritom treba zohľadniť aj systémy pripájacích káblov od velkých výrobcov hardvéru (medené vodiče, optické káble; ...). Realizovať univerzálnu kabeláž budov umožňujú medzinárodné štandardy. Cieľom ich zavádzania je dosiahnuť nezávislosť od výrobcov. Tieto normy pre kabeláž sa delia podľa kategórie požiadaviek a používajú sa v čoraz väčšom rozsahu. Systémy jednotného času Na zabezpečenie jednotného času sa v nových budovách často inštaluje systém jednotného času. Základným prvkom každého systému jednotného času sú hlavné hodiny (pri rozsiahlych sústavách hodinová ústredňa), kde sa generujú minútové impulzy. Tieto impulzy sa linkami vedú k jednotlivým analógovým alebo číslicovým podružným hodinám a ďalším prístrojom. Hlavné hodiny riadi rádiový signál z vysielača nemeckej stanice DCF. To umožňuje úplné automatické nastavenie aktuálneho času vrátane zmeny zimného/letného času. Pripojené podružné hodiny sa automaticky nastavia na jednotný čas ‐ nie je teda nutné nastavovať ich. Vhodné hodiny sú umiestnené vo všetkých dôležitých spoločne využívaných miestnostiach budovy, ako sú napr. školiace priestory, reštaurácie, telefónne ústredne, bezpečnostné ústredne, miestnosti na príjem a výdaj poštových zásielok, vrátnice atď. Digitálne hodiny môžu popri čase ukazovať aj dátum. V nových systémoch jednotného času sa na prenos časových údajov a na synchronizáciu používa v súčasnosti kód Association Francaise de Normalisation (AFNOR). Binárne kódovaná úplná informácia o čase (čas a dátum) s amplitúdovou moduláciou s nosnou frekvenciou 1 000 Hz sa pritom prenáša dvojžilovým káblom k podružným hodinám. Úplná časová informácia sa prenáša raz za sekundu. Prepájacie káble môžu byť dlhé až 40 km. Obojsmerné dorozumievacie zariadenia – interkom Na priame dorozumievanie medzi externými a internými priestormi budovy, resp. na prístupoch k bezpečnostným oblastiam by sa mali inštalovať dorozumievacie zariadenia. Tieto zariadenia umožňujú obojsmerný prenos audiosignálu na identifikáciu a dorozumievanie sa medzi dôležitými priestormi budovy. Súčasťou systému je prenos ovládacích signálov napr. na ovládanie zámku vstupných dverí alebo osvetlenia. V dôsledku digitalizácie sa funkcie systému rozširujú a prostredníctvom jedného kábla sa prenáša veľké množstvo signálov. Moderné systémy umožňujú otváranie dverového zámku, prenos audio‐ a videosignálu medzi telefónmi a vstupnými panelmi, vyzváňanie u jednotlivých účastníkov, volanie medzi účastníkmi, diskrétnosť hovoru a pod. Interkom možno používať v nasledujúcich priestoroch: • na vrátniciach, • na recepciách, • vo vjazde do garáží a výjazde z garáží, • v hlavnom vchode, • na parkoviskách s časovým obmedzením, • na vstupe/príjme, •
na bezpečnostných priechodoch, • v telefónnych centrálach, • v priestoroch s možnosťou prenájmu. Dorozumievacie zariadenia sa väčšinou inštalujú ako priestorovo decentralizované hovorové zariadenia pri dverách, pričom sa inštalujú aj tam, kde sa vo vstupných priestoroch inštalujú monitorovacie kamery. Zariadenia na vyhľadávanie osôb Zariadenia na vyhľadávanie osôb sa v súčasnosti konštruujú najmä ako bezdrôtové a pracujú ako: • vyhľadávacie zariadenia na báze rádiového prenosu (v rozsahu VKV alebo UHF), • vyhľadávacie zariadenia na princípe indukčnej slučky. Aby bolo možné zastihnúť aj osoby v areáli mimo budovy, používajú sa vyhľadávacie zariadenia osôb na báze rádiového prenosu. Sú určené pre osoby s dôležitými funkciami, ktoré treba kedykoľvek zastihnúť: • pre lekárov, zdravotnícky personál, • pre bezpečnostných referentov, strážnu službu, • pre personál údržby a obsluhy prevádzkovotech‐ nických zariadení, • pre dôležité osoby v rámci určitej organizácie. Tieto osoby možno volať jednotlivo aj v zostavených skupinách, pričom ako signál sa v prijímači volaní aktivuje vyzváňací tón, optická signalizácia alebo kombinácia čísel. Namiesto zariadení na vyhľadávanie osôb sa čoraz častejšie používajú bezdrôtové telefónne zariadenia. Ich hlavnou výhodou je možnosť priamej hlasovej komunikácie. Anténové zariadenia Na príjem verejných rozhlasových a televíznych programov sa v súčasnosti vo väčších budovách na streche inštaluje sústava antén na príjem z pozemných vysielačov a parabolické antény na príjem signálov zo satelitných vysielačov. Signály z antén sa vedú do modulárnej hlavnej stanice, ktorá sa skladá z kanálových predzosilňovačov, zo zosilňovačov, z pásmových konvertorov a napájacích zdrojov. Elektroakustické zariadenia Systémy verejného ozvučenia sa používajú v školách, malých obchodoch a vo veľkých obchodných centrách, na staniciach, letiskách, vo verejných a v administratívnych budovách i v priemyselných podnikoch. Systém musí zabezpečiť zrozumiteľnosť hlásenia, jeho dostatočnú hlasitosť, možnosť pripojenia a spolupráce s elektronickými zabezpečovacími a protipožiarnymi systémami (EZS a EPS), vysokú spoľahlivosť v dlhodobej prevádzke, nezávislosť od výpadku siete, hudbu v pozadí, rozdelenie reproduktorov na skupiny (zóny) a tzv. nútené počúvanie, ktoré v prípade potreby umožňuje hlasný prenos správ nezávisle od nastavenia jednotlivých regulátorov hlasitosti. Celý systém sa skladá z nasledujúcich častí: • vstupné systémy ‐ jeden alebo viac mikrofónov a zdrojov signálu (hudby, informácií), napr. CD a kazetových prehrávačov, tunerov, modulov predhraných správ; • mixážne zariadenie a zosilňovače ‐ signály zo vstupných systémov sa dostatočne zosilnia, upravia a distribuujú signál prostredníctvom 100 V rozvodu do sústavy reproduktorov; • reproduktory ‐ elektroakustické meniče umiestnené vo verejných priestoroch, v kanceláriách. Podľa umiestnenia delíme reproduktory na nástenné, stropné, podhľadové a podlahové. Podľa účelu použitia sa elektroakustické zariadenia delia na zariadenia s vysokou kvalitou reprodukcie (reči a hudby), ktoré možno používať aj na ozvučenie veľkých priestorov, zariadenia s vysokou kvalitou reprodukcie reči a zariadenia s kvalitou na vydávanie príkazov. Zariadenia s vysokou kvalitou reprodukcie reči slúžia najmä na hlásenia, aby bolo možné oslovovať pracovníkov lokalizovaných v jednotlivých oblastiach budovy. Na varovanie osôb nachádzajúcich sa v budove v prípade požiaru alebo inej katastrofy sa odporúča elektroakustické zariadenie s kvalitou na vydávanie príkazov. Zariadenia s vysokou kvalitou reprodukcie majú reproduktorové systémy s vysokou kvalitou reprodukcie samotných reproduktorov. Reproduktory sú spravidla navzájom prepojené do série po poschodiach, čo umožňuje selektívne oslovovanie osôb v jednotlivých oblastiach budovy. Zariadenie má byť dimenzované tak, aby bolo akustický signál (rečové hlásenie) počuť vo všetkých oblastiach budovy až do 15 m od reproduktora, a to so 65‐percentnou zrozumiteľnosťou hlások. Zariadenia na hlásenie vlámania a prepadnutia Zariadenia na hlásenie vlámania a prepadnutia (zariadenia zabezpečovacej techniky) slúžia na vyhodnotenie a spracovanie informácií z rôznych hlásení, generovaných pripojenými ručnými alebo automatickými podružnými hlásičmi. Objekt je vhodné rozdeliť do niekoľkých samostatných zón tak, aby bolo jednoduché identifikovať zdroj poplachu. Systém sa skladá z nasledujúcich častí: • ústredňa EZS, ktorá zabezpečuje riadiacu a komunikačnú funkciu zabezpečovacieho systému. Ústredne sú štandardne vybavené digitálnymi komunikátormi, ktoré umožňujú pripojiť sa na pult centrálnej ochrany (PCO) a prenášať stavy systému na PCO polície a bezpečnostných služieb; • klávesnice na obsluhu systému a indikáciu stavu systému; • pasívne infradetektory reagujúce na pohyb telesa vyžarujúceho infračervené zariadenie; • detektory rozbitia skla snímajúce akustické signály, ktoré porovnávajú s charakteristickými znakmi trieštenia tabulkového skla (tlakovou i zvukovou vlnou), čo znižuje riziko falošných poplachov; • hlásiče núdzového volania s taktilným aktivovaním (rukou, nohou) pre oblasti s mimoriadnym ohrozením; • signalizačné kontakty pre všetky dvere, brány alebo mreže vedúce von z budovy; • signalizačné kontakty pre dvere medzi oblasťami s požadovaným špeciálnym zabezpečením, hlásiče deštrukcie skiel všetkých okien a dverí, ktoré sú ešte prístupné zvonku (minimálne v oblasti prízemia); • monitorovacie kontakty a hlásiče hluku pre špeciálne ohrozené oblasti (napr. trezory); • dymové detektory analyzujúce zloženie plynov a detegujúce zmeny charakteristické pre vznik požiaru; • optické a akustické hlásiče informujúce o vzniku poplachu. Ako signalizačné kontakty monitorovania otvoreného alebo uzavretého stavu okien a dverí sa použí‐
vajú magnetické kontakty alebo kontakty uzáverov. Hlásiče hluku sa inštalujú aj na steny ohrozených oblastí, a to na detekciu otrasov alebo prerazenie steny. Alarmy sa obyčajne prenášajú do priestorov s trvalou prítomnosťou poverenej osoby (napr. na vrátnicu či do centrály obsluhy riadiaceho systému prevádzky budovy) a tam sa opticky alebo akusticky signalizujú. Zariadenie na hlásenie požiaru Elektrická požiarna signalizácia slúži na ochranu života osôb, majetku a priestorov pred vznikom požiaru. Jej inštalácia sa odporúča najmä v objektoch so zvýšeným pohybom osôb a v objektoch so zvýšeným rizikom vzniku požiaru. Systémy elektrickej požiarnej signalizácie sa delia na konvenčné, adresovateľné a adresovateľné ana‐
lógové. Konvenčné systémy sú najstaršie systémy. V súčasnosti sa nasadzujú len zriedka a sú určené pre najmenšie aplikácie. Veľmi často sa nahrádzajú tak, že do systému elektrickej zabezpečovacej signalizácie sa do uzla s 24‐hodinovým strážením zapoja i dymové hlásiče. Pri konvenčných systémoch sa do priamej linky zapájajú hlásiče. Linka je ukončená ukončovacím odporom. V prípade vzniku požiaru sa vyhlási poplach pre celú linku. V adresovateľných systémoch je v jednotlivých hlásičoch inštalovaný odpor, ktorý určuje presnú adresu hlásiča v rámci uzla. V systémoch sa používajú priame linky i kruhové uzly. Hlásiče pracujú na princípe on ‐ off, pri ktorom je hlásič v pokoji alebo signalizuje poplach. Analógové systémy navyše umožňujú reagovať na zmeny v závislosti od času, monitorovať znečistenie hlásiča a nastaviť individuálnu citlivosť každého hlásiča. V súčasnosti sa najčastejšie nasadzujú analógové systémy, ktoré patria k najmodernejším a postupne nahrádzajú adresovateľné systémy. Základné časti systému EPS sú: • ústredňa EPS ‐ riadiaca jednotka systému elektrickej požiarnej signalizácie umiestnená v objekte; • klávesnica ‐ zabezpečuje obsluhu systému a indikáciu jeho stavu; • dymové detektory (optické, ionizačné, teplotné, lúčové, plamenné) ‐ analyzujú zloženie plynov, detegujú zmeny charakteristické pre vznik požiaru; • signalizačné tablo ‐ externý ovládací panel systému EPS na druhej vrátnici, prípadne na vzdialenom pracovisku, ktorý zabezpečuje ovládanie systému, ale neumožňuje programovanie; • príslušenstvo ‐ monitorovacie a riadiace moduly, montážne škatule, signalizácie poplachu, sirény a pod.; • obslužné pole požiarnej ochrany (OPPO) ‐ väčšinou sa inštaluje do objektov, v ktorých nie je stála služba. Je to univerzálne rozhranie, ktorého prostredníctvom môžu pracovníci HZS ovládať akýkoľ‐
vek systém EPS inštalovaný v objekte; • kľúčový trezor ‐ trezor umiestnený zvonku na fasáde objektu, ktorý zabezpečuje prístup pre požiarnikov počas neprítomnosti stálej služby; • vysielač Radom ‐ vysielač, ktorý umožňuje diaľkový prenos poplachu a dát na pult centrálnej ochrany, • PC nadstavba ‐ voliteľné príslušenstvo, ktoré umožňuje zobraziť plány (pôdorysy) objektu s nainštalovaným zariadením (hlásičmi, tlačidlami a pod.). V prípade poplachu alebo poruchy sa lokalizuje jeho miesto a obsluha dostane vizuálne a akustické upozornenie na vzniknutú situáciu. Televízne monitorovacie zariadenia Televízne monitorovacie zariadenia sa stali nevyhnutnou súčasťou bezpečnostných a kontrolných systémov obchodných domov, hotelov, garáží, administratívnych budov, letísk, staníc, priemysel‐
ných podnikov, zábavných a športových centier, policajných a armádnych objektov a pod. Umožňujú prevenciu kriminality, identifikáciu osôb a objektov, zaistenie bezpečnosti pracovníkov a obsluhy strojových zariadení, dohľad nad technologickými procesmi, sledovanie dopravných situácií. Televízne monitorovacie zariadenia prenášajú obraz z oblastí bez možnosti priameho vizuálneho kontaktu do jedného alebo viacerých kontrolných stanovíšť s trvalou prítomnosťou poverených osôb. V súčasnosti sa inštalujú videomonitorovacie zariadenia s nasledujúcou konfiguráciou prístrojov: • vnútorné a vonkajšie statické kamery; • pohyblivé kamery; • monitory na kontrolných stanovištiach; • kvadrátory, multiplexory, matice na spracovanie videosignálu umožňujúce na jednom monitore sledovať obraz z viacerých kamier; • zariadenia na záznam vybratých alebo všetkých spracovaných signálov z kamier. Staršie videoka‐
mery umožňujú 24‐hodinový záznam na klasické videopásky. V súčasnosti ich nahrádzajú digitálne kamery. Digitálne rekordéry používajú ako záznamové médium spoľahlivejšie pevné disky. Grafické nadstavby digitálnych záznamov umožňujú operátorovi jednoduchú archiváciu a prehľadávanie záznamov. Dopravné zariadenia Na kontrolu vjazdu a výjazdu, ako aj na riadenie dopravy v oblasti parkoviska (nadzemného alebo podzemného) sa často používajú dopravné zariadenia, ktoré obsahujú nasledujúce hlavné kompontenty: • riadiaca centrála s obslužným panelom, • závora na príjazde a výjazde s detektorom premávky, • terminál kontroly príjazdu a výjazdu, • informačný panel s nápismi Voľno/Obsadené, • bezpečnostné zariadenia zvinovacích brán. Pri verejnom používaní s voliteľnými miestami parkovania treba prichádzajúce a odchádzajúce osobné vozidlá počítať (snímačom s indukčnou slučkou), aby sa pri plnom obsadení mohol generovať príslušný symbol alebo upozornenie. Zariadenia na kontrolu vstupu a evidenciu dochádzky Kontrolu vstupu do budov zabezpečuje elektronický systém, ktorý na základe identifikácie osoby jednoznačným identifikačným znakom riadi jej vstup do kontrolovaných častí. Na identifikáciu možno v systéme využiť bežné identifikačné technológie, napr. karty s magnetickým pruhom, proximity bezkontaktné karty, čiarový kód, čipové (Smart) karty alebo biometrické čítačky. Jednotlivé technológie možno vzájomne kombinovať. Po identifikácii osoby sa informácie o držiteľovi zašlú do riadiacej jednotky, ktorá danej osobe na základe pridelených práv umožní alebo odmietne vstup do daného priestoru. Kvôli väčšej bezpečnosti, spoľahlivosti a flexibilite sa väčšina prístupových systémov skladá z modulár‐ neho systému viacerých riadiacich jednotiek. Modulárnosť systému umožňuje zostaviť celé riešenie iba z riadiacich jednotiek s prídavnými modulmi podľa požiadaviek systému. Na ukladanie rozličných transakcií v systéme, správu systému a zálohovanie slúži hlavný riadiaci počítač (server), ku ktorému sa pripájajú všetky riadiace jednotky. Na sledovanie systému slúži pripojenie jednej alebo viacerých pracovných staníc, ktoré umožňujú obsluhe dohľad a kontrolu nad celým systémom. Tak môže pracovať niekolko operátorov súčasne. Okrem základného programu existujú aj ďalšie softvérové moduly, ktoré môžu byť individuálne nainštalované podľa konkrétnych potrieb užívateľa. Napr. pre pracovníkov bezpečnostnej služby bude nainštalovaná časť na monitorovanie poplachov, poplachová grafika a integrácia CCTV, pre personálne oddelenie modul na zavádzanie údajov do databázy a pre systémového administrátora modul zostáv. Prístup k jednotlivým častiam a funkciám programu prideľuje správca systému každému operátorovi individuálne. Neoddeliteľnou súčasťou programovej nadstavby je možnosť sledovať dva a štyri stavové poplachové vstupy. Operátor systému môže manuálne ovládať prístupové miesta alebo monitorované vstupy a výstupy. Časové informácie z prístupového systému možno použiť aj na vyhodnotenie dochádzky. V progra‐
moch denného a týždenného vyhodnocovania sú definované normatívy na vykazovanie pracovného času, napr. povinný pracovný čas, predpis pre prestávky, začiatok a koniec pracovného času, minimálny počet pracovných hodín denne alebo týždenne, a tieto údaje sú priradené jednotlivým pracovníkom. Prekročenie fondu pracovného času možno viesť ako nadčasové hodiny a možno ich vykázať každému pracovníkovi. V príslušnom výpočtovom zariadení možno realizovať systém snímania a spracovania údajov o chýbajúcich odpracovaných hodinách, ako aj výpočtu nadčasových hodín a príplatkov s priradením príslušných hodín druhom mzdy. V rámci dialógu možno pre jednotlivých pracovníkov hocikedy realizovať vyúčtovanie za určité časové obdobie a prípadné nesprávne údaje korigovať. Riadiace systémy prevádzky budov a dispečerská technika Riadiace systémy prevádzky budov (Building automation Systems ‐ BAS) slúžia na zabezpečenie jed‐
noduchej, bezpečnej, spoľahlivej a hospodárnej prevádzky technických zariadení budov. Automatickým monitorovaním zariadení alebo ich uvádzaním do prevádzky (resp. odstavovaním) pritom odľahčujú personál obsluhy od riešenia rutinných úloh a optimalizáciou prevádzky zariadení podľa aktuálnej potreby umožňujú úsporu nákladov na energie (programy redukcie zaťaženia). Riadiace systémy prevádzky budov kontrolujú, ovládajú a regulujú nasledujúce technické zariadenia: • vzduchotechnické zariadenia, • chladiace zariadenia a zdroje chladu, • vykurovacie zariadenia a zdroje tepla, • sanitárne zariadenia, • protipožiarne zariadenia, • silnoprúdové zariadenia, záložné zdroje, • osvetľovacie zariadenia, • výťahy a dopravné zariadenia, • slaboprúdové zariadenia. Zariadenia, ktoré sa používajú alebo obsluhujú, a teda aj kontrolujú individuálne, nemusia byť pripojené na riadiaci systém prevádzky budovy. Patria medzi ne napr.: • výpočtové zariadenia, • kopírovacie stroje, údajové terminály, • kuchynské prístroje. Tieto úlohy môžu hospodárnejšie riešiť špeciálne informačné systémy (obr. 11.12). Riadiaci systém iba kontroluje ich prevádzkový stav. Riadiaci systém prevádzky budov by nemal riešiť úlohy, ktoré súvisia s bezpečnosťou a so spracovaním osobných údajov, akými sú napr.: • požiarna signalizácia, • hlásenie vlámaní, • kontrola vstupu, • evidencia dochádzky, • zber údajov na účely stravovania atď. Znamenalo by to totiž špeciálne požiadavky na systém aj na obsluhu, pričom súčasne nemožno vylúčiť ani narušenie ochrany údajov. V rozsiahlych a sofisti‐ kovaných budovách (tzv. inteligentných budovách) sa však budujú integrované systémy správy budov (Facility Management System ‐ FAS, Building Management System ‐ BMS), ktoré zahŕňajú riadiaci systém prevádzky budovy aj viaceré uvedené slaboprúdové systémy. Ich vzájomným komunikačným prepojením možno vytvárať zložité väzby medzi nimi a dosiahnuť vyšší komfort, väčšiu hospodárnosť prevádzky a väčšiu bezpečnosť budovy. Riadiaci systém prevádzky budovy musí byť na splnenie svojich úloh nadradený technickým zariadeniam, ale bez toho, aby spochybnil ich autonómnosť z hľadiska možnosti núdzovej prevádzky. Podmienky pre komunikačné rozhrania sú definované v príslušných normách (napr. VDI 3814). Štruktúra systému Charakteristické prvky riadiaceho systému prevádzky budovy sú znázornené na obr. 2: • jedna alebo viac dispečerských pracovných staníc s obslužnými prístrojmi, • riadiace podstanice s funkčnými modulmi, • komunikačná sieť medzi podstanicami a dispečingom a medzi dispečerskými stanicami. V súčasnosti sa používajú decentralizované riadiace systémy využívajúce na základnej, najnižšej úrovni svojej hierarchickej štruktúry programovateľné mikroprocesorové regulátory (podstanice). Tieto podstanice riadia podľa definovaných algoritmov uložených v ich pamäti jednotlivé zariadenia ‐ teda jednotlivé vzduchotechnické zariadenia, kotolne, výmenníky, vykurovacie okruhy, prípravu TÚV a pod. Informácie sa v podstaniciach ukladajú a spracúvajú v digitálnej forme, a preto ich možno prostredníctvom dátovej komunikácie prenášať a využívať pritom všetky moderné metódy dialkového prenosu dát. Dátové komunikačné zbernice prepájajú lokálne podstanice s riadiacimi zariadeniami na vyšších úrovniach decentralizovanej štruktúry. Protokoly na prenos dát a konkrétna topológia systému riadenia sa môžu v detailoch líšiť podľa konkrétneho zvoleného riadiaceho systému. Najvyššie v štruktúre riadiaceho systému je však vždy aspoň jedna dispečerská alebo operátorská pracovná stanica. Jej prevádzku zabezpečuje osobný počítač s príslušným systémovým programovým vybavením. Užívateľským programovým vybavením, spracovaným dodávateľom riadiaceho systému, sa operátorská pracovná stanica prispôsobuje konkrétnym požiadavkám danej aplikácie. Pri velkom počte informačných bodov (najmä v rozsiahlych budovách alebo komplexoch budov) sa vkladá medzi podstanice a dispečerské stanice ešte jedna riadiaca úroveň z tzv. dozorných jednotiek (riadiacich modulov, koncentrátorov dát), v ktorých sa realizujú riadiace algoritmy vyššej úrovne. Dispečerské stanice sa potom oslobodia od riadiacich a dozorných funkcií a slúžia iba ako prostriedok na komunikáciu obsluhy s riadiacim systémom ‐ na definovanie alebo spracovanie databáz, vypracovanie prehľadov, prijímanie hlásení. Táto koncepcia prispieva k zrýchleniu komunikácie (na vyššej úrovni sa používa vysokorýchlostná počítačová sieť) a zvýšeniu spoľahlivosti systému (dozorné jednotky tvorí počítač v priemyselnom vyhotovení, nie osobný počítač). Obr. 2 Štruktúra riadiaceho systému prevádzky budovy (ob. Johnson Controls) Podstanice sa inštalujú spolu s rozvádzačmi alebo v ich blízkosti. Dispečing obsluhy má väčšinou samostatnú miestnosť (približne 20 m2) v blízkosti vrátnice alebo v oblasti bezpečnostnej centrály. Vo veľkých objektoch má dispečing trvalú obsluhu, prijíma prichádzajúce prevádzkové hlásenia a podľa definovanej priority sa spracúva. Kedže dispečingy obsluhy riadiacej techniky ich stálymi pracoviskami, resp. slúžia na trvalý pobyt osôb, treba ich pokladať za kancelárske priestory s vysokým stupňom nárokov na bezpečnosť. Pri menších stavebných projektoch alebo v budovách s menším štandardom technického vybavenia sa nepoužívajú dispečerské systémy, ale iba systémy centralizovanej obsluhy (rozvádzačové jednotky, obslužné panely, displeje alebo terminály). Projektovanie centrálneho riadiaceho systému je mimoriadne zložitou úlohou a mal by ju primárne riešiť odborník na automatizáciu z oblasti vykurovania, chladenia a vzduchotechniky, pretože na tieto zariadenia sa vzťahuje prevažná väčšina informačných vstupov, výstupov a funkcií spracovania informácií. Pri veľmi veľ kých stavebných komplexoch sa odporúča konzultácia so skúseným špecialistom, ktorý je schopný postihnúť informačné prepojenie všetkých prevádzkových procesov a transformovať ich do príslušných riadiacich programov systému automatizácie budov. Väčšie stavebné projekty so stredným až s vysokým štandardom technickej vybavenosti sa nemôžu zaobísť bez použitia riadiaceho systému, pretože prevádzku množstva zariadení nemôže ručne ovládať len jedna osoba alebo malá skupina osôb. Odhliadnuc od toho, že tieto riadiace systémy musia zabezpečiť úsporu energie, slúžia aj na zmenšenie personálu obsluhy a profylaktickej údržby a revízie technických zariadení (úlohy správy budov ‐ Facility Management). Potreba priestoru pre príslušné dispečingy slaboprúdových zariadení a predovšetkým pre dispečing riadiaceho systému prevádzky budovy predstavuje v závislosti od velkosti objektu a komplexnosti technických zariadení približne 0,1 až 0,15 % úhrnnej plochy podlažia. 
Download

6.1 Slaboprúdové zariadenia