Daň z pridanej hodnoty (novela,
dodanie tovaru a služby EU)
Ing. Vladimír Ozimý
Daňový poradca
Zmeny v zákone o DPH 1.1.2014
Zmeny v registrácii za platiteľa
1) Vypúšťa sa z § 4 registrácia v prípade osôb, ktoré podnikajú na
základe zmluvy o združení alebo obdobnej zmluvy (ods. 2 a 3). To
znamená, že každá zdaniteľná osoba si bude musieť sledovať
samostatne obrat na účely registrácie a následne si splniť
povinnosti vyplývajúce zo zákona. V o väzbe k tejto skutočnosti sa
vylučujú tieto osoby aj z definície osôb, ktoré majú osobitný vzťah
k platiteľovi (§ 22 ods. 9). Rovnako sa upravuje aj § 81 ods. 1, t.j.
zrušenie za platiteľa, ak sa nedosiahne obrat. Už sa nespočítava.
Poverená osoba uvedie plnenia za združenie za obdobia do konca
roka 2013. Ten kto podá žiadosť na základe zmluvy o združení do
konca roku 2013 posúdi sa podľa zákona platného od 1.1.2014.
Príklad: Zdaniteľné osoby v novembri 2013 na základe zmluvy o
združení prekročili obrat 49 790 eur. 20. decembra podali žiadosť o
registráciu. Po 1.1.2014 budú posudzované ako samostatné
zdaniteľné osoby bez poverenej osoby, ktoré podali žiadosť o
registráciu (povinná alebo dobrovoľná).
2) Upravuje sa definícia vo väzbe k predaju podniku, kedy
sa stáva kupujúci platiteľom zo zákona (§ 4 ods. 4 –
pôvodne ods. 6) – pri predaji podniku alebo jeho časti
sa bude skúmať či dochádza k predaju aj hmotného a
nehmotného majetku, ktorý je súčasťou organizačnej
zložky. Väzba následne na § 10 zákona o DPH, kedy sa
predaj podniku nepovažuje za predmet dane
3) Platitelia „zo zákona“ budú musieť dokladovať, že
nastali skutočnosti na vznik platiteľstva a to v lehote
10 dní od jej vzniku
4) Daňový úrad už bude mať 10 dňovú lehotu od
doručenia oznámenia a dokladov na registráciu za
platiteľa dane zo zákona V prípade, že daňový úrad
osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie, proti
ktorému sa nedá odvolať.
Zmeny pri registrácii skupiny od 1.1.2014 ( § 4b ods. 5
zákona)
• Platilo: Ak je žiadosť podaná do 31. októbra kalendárneho
roka, zmenu registrácie skupiny vykoná daňový úrad k 1.
januáru kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti
o zmenu registrácie skupiny. Ak je žiadosť podaná po 31.
októbri kalendárneho roka, vykoná daňový úrad zmenu
registrácie skupiny k 1. januáru druhého kalendárneho roka
nasledujúceho po podaní žiadosti o zmenu registrácie skupiny.
• Zmena: Zmenu registrácie skupiny vykoná daňový úrad k
prvému dňu tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu
registrácie skupiny podaná.
Zmeny pri zábezpeke na daň pri registrácii (§ 4c)
•
a)
b)
•
•
•
•
•
Forma zábezpeky:
Finančná zložením na účet daňového úradu
Banková záruka bez výhrad
Doba zloženia zábezpeky je 12 mesiacov odo dňa zloženia
zábezpeky
Zábezpeka sa vráti do 30 dní po uplynutí lehoty 12 mesiacov
Proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky je možné sa odvolať
do 8 dní od doručenia rozhodnutia, nemá odkladný účinok
Výšku zábezpeky určí správca dane od 1000 do 500 000 eur.
Zohľadňuje sa riziko vzniku nedoplatku
Zo zloženej zábezpeky neplynú úroky
• Kto sú osoby, ktoré musia zložiť zábezpeku:
a) FO, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom právnickej
osoby a
1) táto PO má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani viac ako
1000 eur a ku dňu podania žiadosti neboli zaplatené, pričom v čase
vzniku bola FO konateľom alebo spoločníkom
2) PO bola zrušená registrácia podľa § 81 ods. 4 písm. b) 2 bod a v čase
zrušenia bola táto FO konateľom alebo spoločníkom
b) Konateľ alebo spoločník zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo
právnická osoba (od 1.1.2014) má nedoplatky na dani viac ako
1000 eur a viac a ku dňu žiadosti neboli tieto nedoplatky uhradené
alebo bola zrušená podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhý bod
c) Konateľ alebo spoločník zdaniteľnej osoby je FO alebo PO, ktorá je
alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej PO a
1) táto PO má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani viac ako
1000 eur a ku dňu podania žiadosti neboli zaplatené, pričom v čase
vzniku bola FO konateľom alebo spoločníkom
2) Táto PO bola zrušená registrácia podľa § 81 ods. 4 písm. b) 2 bod a v
čase zrušenia bola táto FO alebo PO konateľom alebo spoločníkom
d) Zdaniteľná osoba (PO aj FO) neuskutočňuje v čase podania žaidosti
o registráciu pre daň dodanie tovarov alebo služieb, ale vykonáva
len prípravnú činnosť na podnikanie (názor SKDP je, že je to v
rozpore s rozsudkom C – 268/83 (Rumpelman) a toto ustanovenie
pôsobí reštriktívne)
Dopĺňa sa (§ 4c ods. 9):
• Povinnosť zložiť zábezpeku budú mať aj zdaniteľné osoby
podľa § 4 ods. 4 (predaj podniku, právny nástupca, predaj
stavby), ak budú spĺňať vyššie spomínané podmienky podľa §
4c ods. 1 písm. a) až c)
Zmeny pri registrácii zo zahraničných osôb na tuzemské a
opačne (§ 6a)
1) Problém v praxi bol práve v prípadoch, keď dochádzalo k zmenám
obchodných aktivít u zahraničných podnikateľských subjektov,
ktoré buď založili prevádzkareň alebo zrušili.
2) Zákon stanovuje lehotu, do kedy má zahraničná osoba povinnosť
oznámiť status tuzemskej zdaniteľnej osoby, pričom zo zákona sa
stáva platiteľ registrovaný podľa § 5 a 6 platiteľom podľa § 4
zákona. Lehota na oznámenie je 10 dní odo dňa, keď prestala
zdaniteľná osoba plniť status zahraničnej osoby
3) Rovnako to platí aj v opačnom prípade, t.j. keď sa zruší sídlo,
miesto podnikania alebo prevádzkareň tuzemskej zdaniteľnej
osoby registrovanej podľa § 4, pričom bude spĺňať status
zahraničného platiteľa podľa § 5 a § 6 zákona. Rovnako platí
desaťdňová lehota.
4) Na základe týchto skutočností vykoná daňový úrad zmenu
osvedčenia ku dňu, kedy nastali skutočnosti vedúce k tejto zmene
Zmena pri registrácii zahraničnej osoby (§ 5)
1) Do výnimiek sa pridáva, ak zahraničná osoba uskutoční dovoz
na území SR, pričom sa tovar vyvezie do iného členského
štátu (zo znenia samotného ustanovenia § 5 to jednoznačne
navyplýva)
Zmeny v hodnotách
1) Pri nadobúdaní tovaru z EU sa ročný obrat zaokrúhľuje na
sumu 14 000 eur( namiesto 13941,45) - § 7
2) Mení sa hodnota reklamných predmetov zo sumy 16,60 eur
na 17 eur (§ 8 ods. 3 )
Oprava základu dane
- Do daňového priznania sa uvádza v čase vystavenia (u
toho kto doklad vyhotovuje - § 25 ods. 3) a u príjemcu je
to v čase obdržania dokladu (§ 53 ods. 1, ak ide o
zníženie nároku - povinnosť alebo podľa § 53 ods. 2 ak
ide o zvýšenie základu dane –právo)
- V prípade § 53 sa postupuje len ak ide o opravu v
súlade s § 25 zákona o DPH
• Ak nejde o opravu základu dane podľa § 25
postupuje sa buď podaním DDP alebo sa daň
douplatňuje v čase obdržania dokladu
• V prípade zmeny sadzby dane, zákon umožňuje
vykonať opravu aj v nasledujúcom zdaňovacom
období (§53 ods. 6)
• Ak ide o krádež tovaru (§ 53 ods. 5) vykoná sa oprava v
tom zdaňovacom období, kedy sa predmetné
skutočnosti zistili (pozor, nie kedy bola krádež
potvrdená políciou!) – problém v praxi s majetkom,
ktorý sa neodpisuje a účtuje sa o ňom ako o zásobe
priamo do spotreby – postupuje sa podľa prvej vety §
53 ods. 5
• Rozhodnutie ESD č. C-435/03 – krádež nie je dodanie
tovaru
• Opravu základu dane nie je potrebné vykonať v prípade
písomnej dohody medzi platiteľmi, ak sa znížila cena.
Dohoda nie je aplikovateľná pri prenose daňovej
povinnosti zo zahraničia a pri ťarchopisoch (zvýšení
ceny)
• Používa sa pôvodná sadzba dane (§ 25 ods. 7)
Kedy nejde o opravu základu dane podľa § 25
•
•
•
•
•
Fakturácia nedodaného množstva
Neuvedená DPH a mala byť
Vyfaktúrovanie nesprávneho množstva
Spočítacie chyby
Oprava plnení, kedy nebol dodávateľ nebol platiteľom
podľa zákona
• Oprava dodanej služby (nebola uskutočnená)
Upozornenie:
Pri službách nie je možné zrušiť dodanie, ak bola
poskytnutá. V takom prípade nejde nikdy o opravu
základu dane podľa § 25
Zmeny v oprave základu dane (1.1.2014)
1)
-
-
-
Definuje sa nová povinnosť zahrnúť opravu základu dane do daňového priznania v prípade,
že platiteľ nemá povinnosť vyhotoviť doklad o oprave základu dane. Ide o prípady vo vzťahu
k nezdaniteľným osobám alebo o poskytovanie tzv. nepriamych zliav(ESD C-317/94). Ide o
vzťah výrobca-obchodník-zákazník. V praxi často krát dochádza k poskytnutiu zľavy zo strany
výrobcu a to buď obchodníkovi alebo zákazníkovi. Môžu nastať rôzne situácie ako:
Výrobca poskytne nákupné poukážky, ktoré si zákazník uplatní u obchodníka. V praxi dôjde k
tomu, že zákazník v skutočnosti uhradí len hodnotu zníženú o nákupnú poukážku, ktorú
dostal od výrobcu. Tu si na preplatenie uplatňuje obchodník, ktorému bola poukážka
predložená. V praxi však nastal problém práve toho, že ide o nepriame poskytnutie zľavy, čo
zákon nerieši vo väzbe k oprave základu dane. Preto sa dopĺňa do ustanovenia § 25 ods. 3
zákona, že ak nastane situácia, pri ktorej nevzniká povinnosť vyhotoviť doklad o oprave
základu dane, zahrnie sa táto oprava do základu dane v čase vzniku takejto skutočnosti
(napr. preplatenie poukazu zo strany výrobcu obchodníkovi).
Rovnako sa zavádza aj do § 53 ods. 1 povinnosť vysporiadať opravu základu dane v prípade,
ak sa neobdrží doklad o oprave základu dane (v tomto prípade by to bol práve zákazník,
ktorý si uplatnil zľavu cez poukaz od výrobcu). Zákon stanovuje zákonnú lehotu, že ak
platiteľ neobdrží doklad o oprave základu dane podľa § 25 do 30 dní, keď nastala skutočnosť
opravy, zahrnie opravu do zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplynulo 30 dňová lehota. Ak
ide o nadobudnutie tovaru z EU, opraví sa základ dane a daň v rovnakej lehote aj podľa § 25
zákona o DPH (táto právna úprava výrazne pomôže práve v prípadoch, keď nie sú doklady o
oprave základu dane)
Vo väzbe k tejto skutočnosti sa zavádza nová lehota na vyhotovenie dokladu o oprave
základu dane a to do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, kedy nastali skutočnosti na
opravu základu dane podľa § 25 zákona o DPH (doplnenie do § 73 zákona o DPH – lehota na
vyhotovenie dokladu)
Príklad č. 1
Platiteľ dane z pridanej hodnoty obdržal v rámci podpory predaja
od výrobcu poukaz na kúpu tovaru v sieti obchodníkov s ich
tovarom. 10.3.2014 uplatnil zákazník tento poukaz a kúpil tovar od
predmetného výrobcu. Obchodník vyhotovil doklad na predaj
tovaru v sume 1200 eur s DPH, pričom hodnota poukazu bola 240
eur. Následne si uplatnil preplatenie tohto poukazu u výrobcu.
Výrobca uhradil 25.3.2014 hodnotu poukazu a upravil si základ dane
za marec 2014 o hodnotu poskytnutej zľavy. Zákazník neobdržal
doklad o oprave základu dane od výrobcu, keďže si nenárokoval
zľavu priamo u neho, preto uplatní postup podľa § 53 ods. 1 a
zahrnie opravu základu dane v zdaňovacom období, kedy uplynula
30 dňová lehota. V tomto prípade je to za apríl 2014. Obchodník je v
tomto prípade sprostredkovateľ zľavy, ktorý odvedie daň v čase
dodania a pri preplatení od výrobcu nejde o opravu základu dane
pre obchodníka.
Právo na odpočítanie dane pri nadobudnutí
tovaru (§ 51 ods. 2)
• V prípade oneskoreného doručenia faktúry pri nadobudnutí tovaru
z EU sa uplatní odpočítanie dane v období, v ktorom sa podáva
dodatočné daňové priznanie. Je to však naviazané len na inštitút
vzniku daňovej povinnosti podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona, t.j. ak
je deň vzniku daňovej povinnosti viazaný na deň vyhotovenia
faktúry. V praxi to môže opäť robiť problémy, pretože nárok na
odpočítanie dane je stále viazaný pri nadobudnutí tovaru k
obdržanej faktúre. Ak vznik daňovej povinnosti nastane podľa § 20
ods. 1 písm. a), môže to viesť opäť k nesúladu vzniku daňovej
povinnosti a práva na odpočítanie dane.
• Pri nároku na odpočítanie dane sa rozširuje okruh osôb v § 49 ods. 9
zákona o DPH o osoby z tretích krajín, ktorý môžu uplatniť vrátenie
dane podľa § 56 zákona o DPH.
Príklad č. 2
Platiteľ, SK1, nakúpil tovar v hodnote 5000 eur z ČR od platiteľa
dane z pridanej hodnoty a to 15.5.2014. Faktúru obdržal až v
auguste 2014, pričom dátum vyhotovenia faktúry je 31.5.2014. Na
základe tejto skutočnosti je povinná podať DDP k zdaňovaciemu
obdobiu máj 2014, kde odvedie daň a zároveň si uplatní aj nárok na
odpočítanie dane, čo bude mať nulový dopad na štátny rozpočet
Príklad č. 3
Platiteľ, SK1, nakúpil tovar v hodnote 5000 eur z ČR od platiteľa
dane z pridanej hodnoty a to 15.5.2014. Faktúru obdržal až 15.8.
2014, pričom dátum vyhotovenia faktúry je 16.6.2014. Na základe
tejto skutočnosti je povinná podať DDP k zdaňovaciemu obdobiu
jún 2014, kde odvedie daň. V tomto prípade si však nárok na
odpočítanie dane uplatní až v zdaňovacom období, za ktoré má
faktúru do lehoty na jeho podanie. V tomto prípade teda najskôr za
júl 2014.
- Zahraničné osoby budú môcť komunikovať pri refundácii dane aj v
anglickom jazyku, čím by sa mala odstrániť administratívna
náročnosť práve z dôvodu jazykovej bariéry.
Kúpa umeleckých diel, zbierok, použitého tovaru
- Do § 66 zákona o DPH sa zavádza podmienka, že osobitný režim je
možné uplatniť pri predaji len v prípade, že faktúra obsahuje pri
nadobudnutí slovnú odvolávku, že ide o osobitný režim (§ 74 ods. 1
písm. n) – článok 226 bod 13 Smernice 2006/112/EU
Príklad č. 4
Spoločnosť kúpila ojazdené motorové vozidla s Rakúska, pričom pri
nadobudnutí nebolo uvedené na faktúre, že ide o režim použitý
tovar. Na základe tejto skutočnosti pri predaji ojazdených
motorových vozidiel bude musieť použiť predajca bežný režim a
zdaniť dodanie tovaru v súlade s pravidlami zákona č. 222/2004 Z. z.
o DPH, t.j. predmetnú dodávku zdaniť.
Banková záruka pri dovoze tovaru (§ 48b)
• Rozširuje sa okruh organizácii, ktoré môžu poskytnúť bankovú
záruku. Môže ju poskytnúť banka alebo zahraničná banka,
ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju
pobočku, iná osoba s trvalým pobytom, sídlom, pobočkou
alebo organizačnou zložkou na území Slovenskej republiky,
poisťovňaalebo pobočka zahraničnej poisťovne alebo
Exportno-importnou banka Slovenskej republiky.
Úprava dane pri investičnom majetku (§ 54b)
1) Upravuje sa vzťah vo väzbe k nadobudnutiu investičného majetku
právnym nástupcom, pričom za právne nástupníctvo na účely
investičného majetku sa považuje aj kúpa podniku alebo vklad
podniku, ktorá nie je predmetom dane podľa § 10 zákona o DPH.
2) Pri predaji alebo vklade podniku sa ukladá predávajúcemu
povinnosť oznámiť nadobúdateľovi údaje, akým spôsobom bola
daň pri investičnom majetku uplatnená a prípadné vykonané
úpravy podľa § 54 alebo § 54a zákona.
3) Ak predajca neposkytne tieto údaje, bude sa vychádzať zo
skutočnosti, že daň bola v plnej výške odpočítaná zo základu dane,
ktorým je reálna hodnota tohto investičného majetku a to v čase
nadobudnutia podniku. Toto ustanovenie môže byť diskriminačné
pre toho kto podniku kupuje ak sa nedostane k predmetným
údajom od predávajúceho.
4) Toto ustanovenie paragrafu sa uplatní na investičný majetok
podniku, ktorý je nadobudnutý po 1.1.2014
Osoby povinné platiť daň (§ 69)
Kto je osobou povinnou platiť daň:
a) Je to dodávateľ tovaru alebo služby ak zákon neustanovuje inak(ods. 1)
b) Zdaniteľná osoba, ktorá je usadená v tuzemsku a príjme službu podľa §
16 ods. 1 až 4, 10 a 11 a tovar s montážou od zahraničnej osoby (ods. 2)
c) Zdaniteľná osoba, ktorá príjme službu v tuzemsku s miestom dodania
podľa § 15 ods. 1 od zahraničnej osoby. (ods. 3)
d) Každá osoba, ktorá uvedie na faktúru daň (ods. 5)
e) Osoba, ktorá nadobudne tovar v tuzemsku podľa § 11 a § 11a (ods. 6)
f) Pri dovoze tovaru, je to dovozca, t.j. dlžník podľa colných predpisov (ods.
8)
g) Druhý odberateľ pri trojstrannom obchode (ods. 7)
h) Platiteľ a osoba registrovaná pre daň podľa § 7 a § 7a, pri dodaní plynu
podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f), ak je dodaný zahraničnou osobou (ods. 9)
i) Pri investičnom zlate podľa § 67 zákona o DPH je to osoba, ktorá uplatnila
postup podľa § 67 ods. 4 (ods. 10)
j) Pri dodaní zlata vo forme suroviny alebo polotovaru o rýdzosti 325 tisícin
alebo vyššej je osobou povinnou platiť daň ten, komu je takéto zlato
dodané. (ods. 11)
Zmeny viažuce sa k prenosu daňovej povinnosti
v tuzemsku (§ 69 ods. 12)
a)
b)
c)
d)
e)
Dodanie kovového odpadu
Prevod emisných kvót skleníkových plynov
Dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú
sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 1 (svoje
rozhodnutie určí slovnou formuláciou „ prenesenie
daňovej povinnosti“)
Dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorá bola predaná
dlžnou osobu uznanou súdom alebo iným štátnym
orgánom v konaní o nútenom predaji
Dodanie tovaru, ktorý je predmetom záruky
zabezpečujúcej pohľadávku veriteľa, pri výkone práva z
tejto záruky. Pre zabezpečovacom prevode práve je
príjemcom platiteľ, ktorého pohľadávka bola
zabezpečená a platiteľ, ktorý tovar nadobudol (t.j. v
tomto prípade budú samozdaňovať dvaja platitelia,
napriek tomu že ide o jeden úkon prevodu práva k veci)
Toto ustanovenie sa dopĺňa o písm. f) až i)
f)
Dodanie tovarov patriacich do kapitol 10 a 12 Spoločného colného
sadzobníka, ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú
spotrebu – obilniny, olejnaté plody, smená, rôzne zrná, semená a plody,
slama, krmoviny, priemyselné a liečivé rastliny – základ dane musí byť
vyšší ako 5000 eur
g) Dodanie tovarov patriacich do kapitol 72 a položiek 7301, 7308 a 7314
Spoločného colného sadzobníka – železo a oceľ a predmety zo železa a
ocele. Do týchto kapitol patrí aj železný odpad, ktorý sa naďalej riadi
ustanovením § 69 ods. 12 písm. a) – základ dane musí byť vyšší ako 5000
eur.
h) Dodanie mobilných telefónov, ktoré sú vyrobené alebo prispôsobené na
použitie v spojení s licencovanou sieťou a fungujú na stanovených
frekvenciách bez ohľadu na to či majú alebo nemajú iné využitie, ak
základ dane vo faktúre za dodanie mobilných telefónov presiahne sumu
5000 eur.
i) Dodanie integrovaných obvodov, ako sú mikroprocesory a centrálne
spracovateľské jednotky, v stave pred zabudovaním do výrobkov pre
konečného spotrebiteľa, ak základ dane prekročí hodnotu 5000 eur
Pri prenose daňovej povinnosti je nutné mať stále na pamäti,
že postupovať podľa § 69 ods. 12 je možné len medzi
platiteľmi dane z pridanej hodnoty.
Rozširovanie okruhu tuzemského „reversecharge“ má
pozitívny dopad na daňové úniky cez nadmerné odpočty,
pretože pri prenose daň vysporiadava len jeden subjekt a nie
dva. Je to aj dôvod rozšírenia prenosu daňovej povinnosti v
tuzemsku, pretože pri predmetných komoditách dochádzalo k
tzv. „kolotočovým“ podvodom na dani z pridanej hodnoty.
- Do § 78 ods. 3 sa zavádza, že osoba, ktorá nie je platiteľom a
je osobou povinnou platiť daň, nemusí túto daň platiť ak je
daň nižšia ako 5 eur.
Kontrolný výkaz (§ 78a)
- Povinnosť podať kontrolný výkaz bude mať platiteľ, t.j. osoba
registrovaná pre daň podľa § 4, § 4a, § 5 a § 6 zákona o DPH
- Bude sa podávať elektronicky
- Lehota na podanie bude totožná s lehotou na podanie
daňového priznania, pričom je nutné si dať pozor na
skutočnosť, že ak sa podá daňové priznanie skôr ako je lehota
na jeho podanie (25 deň), potom tento termín platí aj pre
kontrolný výkaz
Príklad č. 5
Platiteľ podal daňové priznanie 10. dňa nasledujúceho po
zdaňovacom období. V tejto lehote musí podať aj kontrolný
výkaz.
- Kontrolný výkaz sa nepodá:
a) Ak sa nebudú uvádzať žiadne údaje o plneniach
b) Uvádzajú sa do daňového priznania len plnenia viažuce sa k
vývozu tovaru (§ 47), dodaniu tovaru do EU s prenosom
daňovej povinnosti (§43), ide o trojstranný obchod (§ 45). DP
nesmie obsahovať údaje o odpočítaní dane okrem dane,
ktorú je povinný platiť pri dovoze tovaru z tretích krajín
Kontrolný výkaz musí obsahovať údaje za zdaňovacie
obdobie v nasledujúcom členení:
a) Údaje z každej faktúry, ktorú je platiteľ povinný vyhotoviť
podľa § 71 až § 75 zákona o DPH, pri ktorej je osobou
povinnou platiť daň (§ 69 ods. 1), okrem:
- Zjednodušených faktúr (§ 74 ods. 3)
- Faktúr, ktoré sa viažu k oslobodeným plneniam (§28 až §42)
b)
1.
2.
c)
d)
Ďalej je povinný uvádzať plnenia pri ktorých je osobou povinou
platiť daň podľa § 69 ods. 12 písm. f) až i), okrem zjednodušených
faktúr
Údaje z každej prijatej faktúry o dodaní tovarov a služieb
Pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 2,3,6,7 a
9 až 12 viď zadefinovanie osôb povinných platiť daň
Ktoré sú alebo majú byť dodané iným platiteľom povinným platiť
daň podľa § 69 ods. 1 a pri ktorých uplatňuje príjemca odpočítanie
dane v príslušnom zdaňovacom období (v tomto prípade aj
zjednodušené faktúry)
Údaje z kažadej faktúry podľa § 71 ods. 2 (faktúra, ktorá mení
pôvodnú faktúru, t.j. aj doklady o oprave základu daneň – ďalej
„opravná faktúra“
Údaje o dodaní tovarov a služieb iných ako v písm. a), z ktorých je
platiteľ povinný platiť daň v tuzemsku (zjednodušené faktúry,
dodávky voči nezdaniteľným osobám). Uvádzať sa budú v
kumulatíve za zdaňovacie obdobie.
Aké údaje musí obsahovať KV:
a) IČDPH odberateľa alebo dodávateľa, pod ktorým má byť dodávka
uskutočnená
b) Poradové číslo faktúry a v prípade, že pri nároku na odpočítanie
dane nie je potrebná faktúra (§ 51 ods. 1 písm. b), potom číselnú
identifikáciu iného dokladu z ktorého platiteľ vychádza, ak ju
obsahuje.
c) Dátum dodania tovaru alebo služby, alebo dátum prijatia platby, ak
vznikla daňová povinnosť jej prijatím (§ 19 ods. 4). Do KV sa
nebudú uvádzať platby hradené za dodávky tovaru do EU
oslobodených od dane podľa § 43
d) Základ dane a suma dane v eur
e) Sadzba dane
f) Výška odpočítanej dane
g) Druh a množstvo tovaru, ak ide o dodávky, pri ktorých je osobou
povinnou platiť daň príjemca uvedený v § 69 ods. 12 písm. h) a i).
Ide o tuzemské dodávky, toto ustanovenie sa neuplatní ak pôjde o
nadobudnutie z iného členského štátu alebo dovoz
- ak pôjde o dodanie obilnín (§ 69 ods. 12 písm. f) alebo železa
(§ 69 ods. 12 písm. g), kde je príjemca povinný platiť daň,
uvádza sa v KV a číselný kód podľa nariadenia Rady o colnej a
štatistickej nomenklatúre a Spoločnom colnom sadzobníku a
množstvo tovaru. Platí len pre tuzemsko, t.j. nie pre
intrakomunitárne dodávky a dovoz tovaru.
- V prípade ak ide o opravné faktúry uvádza sa povinne údaj o
odberateľovi a dodávateľovi (IČDPH a poradové číslo) a
uvádzajú sa údaje ktoré sa menia, pričom neuvádza sa dátum
dodania, namiesto toho sa uvádza číslo pôvodnej faktúry. Ak
pôjde o opravu základu dane podľa § 53 ods. 1 pri ktorej
nebude mať platiteľ faktúru, uvedú sa hore uvedené údaje
okrem poradového čísla
- Pri údajoch z elektronickej registračnej pokladnice sa uvádzajú
kumulatívne údaje
a)
b)
c)
d)
Základ dane
Suma dane
Sadzby dane
Daňový kód ERP
Ak ide o tržby ktoré sa neevidujú cez ERP a patria do okruhu
dokladov uvedených v § 78a ods. 2 písm. d) (voči
nezdaniteľným osobám napr., kedy nie sme povinní
vyhotoviť faktúru podľa § 71 až § 75), uvádza sa v
kontrolnom výkaze
a) suma základov dane vrátane opráv základu dane,
b) celková suma dane podľa sadzieb.
Do kontrolného výkazu sa nebudú uvádzať:
a) Dodávky do EU oslobodené od dane podľa § 43
b) Dodávky trojstranného obchodu § 45, pri ktorých
vystupujeme ako prvý odberateľ
c) Služby dodané s miesto dodania mimo tuzemska do iného
členského štátu alebo tretích štátov
d) Vývoz tovaru (§ 47)
e) Oslobodené plnenia (§ 28 až § 42)
Zákon definuje:
• Riadny kontrolný výkaz
• Opravný kontrolný výkaz, ktorý má charakter riadneho kontrolného
výkazu, pretože sa podáva do lehoty na jeho podanie (možnosť
napr. ak sa KV podá skôr ako sa podá DP k DPH, alebo ak sa bodá
opravné daňové priznanie)
• Dodatočný kontrolný výkaz, t.j. ak ide o opravu údajov po lehote na
jeho podanie
Výzva správcu dane
- Ak nie je podaný KV v lehote
- Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
- Lehota na odstránenie nedostatkov je 5 pracovných dní od
doručenia tejto výzvy
Sankcie:
•
a)
b)
c)
d)
Správca dane uloží sankciu, ak
Platiteľ nedoručí KV správcovi dane
Doručí KV oneskorene
Uvedie nesprávne alebo neúplné údaje
V lehote neodstráni nedostatky, ktoré vytýka správca dane
Výška sankcie
a) Do 10 000 eur
b) Pri opakovanom porušovaní až do výšky 100 000 eur.
-
Ak sa nepodá opakovane KV, bude to dôvod na zrušenie registrácie
podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhý bod, čo bude mať vplyv aj na
ustanovenie § 69 ods. 14 zákona o DPH a na ručenie za daň
Väzba na nadmerný odpočet
• Ak správca dane zašle výzvu na odstránenie nedostatkov v KV,
prerušuje sa lehota na plynutie nárok na nadmerný odpočet
(§ 79 ods. 4 zákona o DPH)
• Rovnaký princíp sa uplatní aj v prípade dodatočného
daňového priznania, ktorým si uplatňuje platiteľ nadmerný
odpočet alebo ho zvyšuje (§ 79 ods. 5 zákona o DPH). Lehota
neplynie až do odstránenia nedostatkov v KV
Zmeny v súhrnom výkaze
- Zjednocuje sa lehota na podanie daňového priznania a
súhrnného výkazu. Súhrnný výkaz sa podá do 25. dňa po
uplynutí zdaňovacieho obdobia.
Zrušenie registrácie
Zákon pozná:
Dobrovoľné zrušenie registrácie (pri nedosahovaní obratu)
Povinné (skončenie vykonávanie činnosti v tuzemsku)
Z úradnej moci
Doplnili sa povinnosti pre osoby registrované podľa § 7 a § 7a,
ktoré sú povinné požiadať o zrušenie registrácie v prípade, že
skončili podnikanie v tuzemsku (§ 82 ods. 2).
- V ods. 3 je zadefinované, že daňový úrad z úradnej moci zruší
registráciu podľa § 7 a § 7a, ak sa osoba stane platiteľom.
Registrácia sa ruší ku dňu kedy sa stala platiteľom, pričom osoba je
povinná vrátiť osvedčenie o registrácii do 10 dní odo dňa kedy sa
stal platiteľom
- Rovnako sa do § 81a uložila povinnosť skupine požiadať o zrušenie
registrácie za platiteľa a to bezodkladne, ak sa prestanú plniť
podmienky v § 4a zákona o DPH. Ak to zistí daňový úrad, zruší
registráciu skupiny z úradnej moci.
•
a)
b)
c)
-
„samozdanenie“ pri dovoze tovaru
- Účinnosť sa presúva na 1.1.2017 z dôvodu konsolidácie
finančným prostriedkov.
Dodanie služieb v rámci EU
• Pri dodaní služby v rámci Európského spoločenstva je
potrebné riešiť:
a) Kde je miesto dodania služby
b) Kto je osobou povinnou platiť daň
Čo má vplyv na správne určenie miesta dodania služby?
a) Komu je služba dodaná (zadefinovanie zdaniteľnej osoby)
b) Akým pravidlom sa určuje miesto dodania (všeobecné § 15
alebo špecifické § 16)
Platí, že zdaniteľná osoba najskôr musí skúmať, či sa neriadi
špecifickým pravidlom a až následne určuje miesto podľa
všeobecného pravidla
Zdaniteľná osoba vo väzbe miesta dodania
služby podľa všeobecného pravidla § 15
Následne pri dodaní služby v rámci Európskeho spoločenstva treba
skúmať pojem zdaniteľná osoba hlbšie. Novelou smernice
2006/112/ES došlo k zmene zadefinovania miesta dodania služby, kde
sa určili dva základné princípy:
všeobecné pravidlo, ktorý viaže práve určenie miesta dodania služby
na zdaniteľnú osobu, respektíve osobu, ktorá nie je zdaniteľnou
osobou a je zadefinované v § 15 zákona o DPH
špecifické pravidlo, ktoré viaže určenie miesta dodania služby na
viacero druhov kritérií, podľa charakteru dodania služby, a to napr. vo
väzbe k nehnuteľnosti, mieste prepravy osôb, fyzického poskytnutia
služby, dodanie služby nezdaniteľnej osobe a je to zadefinované v § 16
zákona o DPH.
• Pri posúdení, ktorým pravidlom má dodávateľ služby postupovať je
potrebné najskôr vylúčiť, či predmetná služba spadá do § 16 a v prípade,
že sa predmetná služba nenachádza v tomto ustanovení, postupuje sa
výlučne všeobecným pravidlom. A práve vo väzbe na všeobecné pravidlo je
dôležité správne zadefinovať či ide alebo nejde o zdaniteľnú osobu.
Zdaniteľnú osobu na účely všeobecného pravidla na účely miesta dodania
služby treba chápať v širšom kontexte ako definuje zákon v § 3.
• Správne zadefinovanie zdaniteľnej osoby má následne dopad na viacero
skutočností akými sú:
• zdanenie predmetnej dodávky, prípadné oslobodenie od dane podľa
zákona o DPH a uvedenie dodávky do daňového priznania
• prenos daňovej povinnosti na príjemcu služby a následne uvedenie
dodávky do súhrnného výkazu po splnení podmienok uvedených v § 80
zákona o DPH v prípade, že ide o dodanie služby a ak ide o prijatie služby
vykonanie tzv. „samozdanenia“ podľa § 69 zákona o DPH
• Zdaniteľná osoba má teda zadefinované jednoznačné parametre v § 3
zákona o DPH, pričom na účely určenia miesta dodania služby je potrebné
vychádzať okrem samotnej definície zdaniteľnej osoby aj s § 15 ods. 4
zákona a s Nariadenia EÚ č. 282/2011.
• Podľa § 15 ods. 4 zákona o DPH sa za zdaniteľnú osobu považuje aj:
• a) zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom
dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) alebo b), považuje za zdaniteľnú osobu pre
všetky služby, ktoré sú jej dodané,
• b) právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre
daň, považuje za zdaniteľnú osobu.
• Samotný rozsudok ESD 291/07 vyniesol predmetný výrok, ktorý sa neskôr
dostal do § 15 ods. 4 zákona o DPH. Predmetný výrok znie:
• „Článok 9 ods. 2 písm. e) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája
1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní
z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej
stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 1999/59/ES zo 17.
júna 1999, a článok 56 ods. 1 písm. c) smernice Rady 2006/112/ES z 28.
novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú
vykladať v tom zmysle, že odberateľ poradenských služieb poskytnutých
osobou povinnou platiť daň v inom členskom štáte, ktorý vykonáva
súčasne hospodársku činnosť a činnosť, ktorá nespadá do pôsobnosti
smerníc, musí byť považovaný za zdaniteľnú osobu, hoci sa tento nákup
služieb uskutočnil len vzhľadom na činnosť mimo pôsobnosti smerníc.“
•
•
•
•
•
•
•
Príklad č. 1
Rozpočtová organizácia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, si objednala
konzultácie u rakúskej konzultačnej spoločnosti na činnosť rozpočtovej organizácie.
Rozpočtová organizácia objednala predmetné služby pod slovenským IČDPH na
základe čoho rakúska spoločnosť fakturovala predmetnú službu bez dane
a preniesla daňovú povinnosť na príjemcu služby. Rakúska spoločnosť teda nemusí
skúmať či rozpočtová organizácia bude využívať tieto služby s výkonom jej
ekonomickej činnosti, t.j. ako zdaniteľná osoba, alebo ide o služby, ktoré budú
využívané na účely, na ktoré bola zriadená ministerstvom.
Príklad č. 2
Slovenská obchodná spoločnosť, platiteľ DPH, si objednala z Českej republiky
právne služby pre oblasť postúpenia pohľadávky. Slovenská spoločnosť si
objednala predmetnú službu pod slovenským IČDPH.
V tomto prípade ide o postúpenie pohľadávky, čo v prípade § 10 zákona o DPH nie
je predmetom dane z pridanej hodnoty. Bez ohľadu na túto skutočnosť však česká
spoločnosť bude postupovať v súlade s článkom 44 smernice 2006/112/ES, t.j.
podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a predmetnú službu vyfaktúruje bez dane
s prenosom daňovej povinnosti na príjemcu služby. Česká spoločnosť uvedie službu
do súhrnného výkazu.
Záver:
Zadefinovanie takéhoto princípu zjednodušuje následne posudzovanie miesta
dodania služby vo väzbe na zdaniteľnú osobu, resp. nezdaniteľnú osobu.
Zdaniteľná osoba vo väzbe na Nariadenie 282/2011
•
•
•
článok 18 Nariadenia definuje, že pokiaľ poskytovateľ nemá informácie, ktoré
svedčia o opaku (napr. článok 19 Nariadenia), môže odberateľa usadeného v rámci
Spoločenstva považovať za zdaniteľnú osobu, ak:
a) v prípade, že mu odberateľ oznámil svoje individuálne identifikačné číslo pre
DPH, a poskytovateľ získa potvrdenie platnosti tohto identifikačného čísla, ako aj
mena a adresy, ktoré sa s ním spájajú, a to v súlade s článkom 31 nariadenia Rady
(ES) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti
podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní Finančné riaditeľstvo SR na žiadosť daňového subjektu oznámi,
či iná osoba je registrovaná na daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte.
Súčasne mu oznámi, či číslo, ktoré daňový subjekt v žiadosti uviedol, jej bolo
pridelené pri registrácii na túto daň.
b) odberateľovi ešte nebolo pridelené individuálne identifikačné číslo pre DPH, ale
informoval poskytovateľa o tom, že oň požiadal, a poskytovateľ získa akýkoľvek iný
dôkaz, ktorým sa preukáže, že daný odberateľ je zdaniteľnou osobou alebo
nezdaniteľnou právnickou osobou, od ktorej sa vyžaduje, aby sa identifikovala na
účely DPH, a poskytovateľ vykoná v primeranej miere overenie správnosti
informácií, ktoré mu poskytol odberateľ, prostredníctvom bežných obchodných
bezpečnostných opatrení, ako sú napríklad opatrenia týkajúce sa overenia
totožnosti alebo platieb.
• Na druhej strane, pokiaľ poskytovateľ nemá informácie, ktoré
svedčia o opaku, môže odberateľa usadeného v rámci Spoločenstva
považovať za nezdaniteľnú osobu, ak môže preukázať, že uvedený
odberateľ mu neoznámil svoje individuálne identifikačné číslo pre
DPH.
• Ak má ale dodávateľ služby jednoznačne informácie, že zdaniteľná
osoba alebo nezdaniteľná právnická osoba považovaná za
zdaniteľnú osobu, prijíma služby výlučne na svoju osobnú spotrebu,
vrátane spotreby svojich zamestnancov, považuje sa táto osoba za
nezdaniteľnú osobu. (článok 19 Nariadenia).
• V prípade, že je jedna a tá istá služba určená tak na osobnú
spotrebu vrátane spotreby zamestnancov odberateľa, ako aj na
účely podnikania, na poskytovanie tejto služby sa vzťahuje výlučne
článok 44 smernice 2006/112/ES, t.j. § 15 ods. 1 zákona o DPH a to
za predpokladu, že nedochádza k zneužitiu. To znamená, že
dodávateľ si musí preveriť skutočnosť, že dodanie služby bude
skutočne realizované aj v prospech zdaniteľnej osoby na výkon
ekonomickej činnosti a nie len na súkromné účely.
• Príklad č. 4
• Od slovenskej spoločnosti si objednala službu právneho zastupovania
česká spoločnosť identifikovaná pre daň a to pre oblasť dedičského
konania v SR pre spoločníka českej spoločnosti. Na základe týchto
skutočností je zrejme, že predmetná služba bude využitá na súkromné
účely spoločníka a nie na činnosť zdaniteľnej osoby. Bez ohľadu na to, že si
objedná česká spoločnosť službu pod českým IČDPH musí dodávateľ služby
vyhodnotiť miesto dodania služby podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH, t.j.
služba je dodaná pre nezdaniteľnú osobu. Faktúra bude vystavená za
dodanie služby v tuzemsku so slovenskou daňou z pridanej hodnoty.
Príklad č. 5
Česká spoločnosť, platiteľ DPH v ČR, si objednala prepravu tovaru
u slovenskej špedičnej spoločnosti, platiteľa DPH, pričom okrem tovaru
českej spoločnosti na ich obchodnú činnosť bude prepravovať aj tovar
jedného zamestnanca, ktorý si objednal na území SR. Slovenská spoločnosť
vystaví faktúru na prepravné služby v súlade s § 15 ods. 1 zákona o DPH
a prenesie daňovú povinnosť na príjemcu služby. Predmetnú službu uvedie
do súhrnného výkazu podľa § 80 zákona o DPH. Napriek tomu, že služba
bola poskytnutá aj na činnosť zdaniteľnej osoby ale aj na súkromné účely
zamestnanca tejto zdaniteľnej osoby, posúdi predmetnú dodávku ako
dodávku pre zdaniteľnú osobu. Samozrejme je dôležité, aby nedochádzalo
k zneužívaniu tohto režimu zo strany príjemcu služby.
• Ak to zhrnieme, dodávateľ služby môže v súlade s článkom 18 a 19
považovať za nezdaniteľnú osobu takú osobu vo väzbe na § 15 zákona o
DPH, ktorá:
a) neposkytne svoje identifikačné číslo pre DPH, čo vie preukázať
b) predmetná služba je odberateľom využitá výlučne na jeho osobnú
spotrebu alebo osobnú spotrebu zamestnancov.
• Následne článok 25 Nariadenia definuje, že na účely uplatňovania pravidiel
týkajúcich sa miesta poskytovania služieb sa zohľadnia len okolnosti
existujúce v čase zdaniteľnej udalosti. Akákoľvek následná zmena vo
využití prijatej služby nemá vplyv na určenie miesta poskytovania služby za
predpokladu, že nedochádza k zneužitiu.
• Preto je veľmi dôležité v čase uskutočnenia dodávky správne vyhodnotiť, či
na účely miesta dodania služby ide o zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú
osobu. Odberateľ služby by mal vo svojom záujme poskytnúť čo najviac
informácii vo väzbe na svoju osobu, aby dodávateľ služby následne
správne vyhodnotil miesto dodania služby vo väzbe na príjemcu služby ako
zdaniteľnej osoby, respektíve nezdaniteľnej osoby.
Nesprávne určenie zdaniteľnej osoby, resp.
nezdaniteľnej osoby na účely § 15 zákona o DPH
Táto skutočnosť môže mať vplyv:
a) Na podanie daňového priznania
b) Na podanie súhrnného výkazu
c) Na výšku daňovej povinnosti
d) Nárok na odpočítanie dane
-
Preto na účely určenia zdaniteľnej osoby v súlade so zákonom a Nariadením
ES, následne nadväzujú povinnosti vo vzťahu k zdaneniu dodávky, prenosu
daňovej povinnosti prípadne uvedenie do súhrnného výkazu
Príklad č. 6
Spoločnosť dodala marketingové služby pre občianske združenie, ktoré má
pridelené IČDPH v ČR. Spoločnosť si to však nevšimla a posúdila predmetnú
organizáciu ako nezdaniteľnú osobu a faktúrovala služby so slovenskou
daňou. Pri daňovej kontrole správca dane prišiel na to, že ide o službu s
prenosom daňovej povinnosti, ktorá mala byť uvedené v súhrnnom výkaze.
Ten však spoločnosť nepodala, lebo v zdaňovacom období nevykonala
činnosti, ktoré by uviedla do SV. Na základe tejto skutočnosti jej uložila
sankciu za nepodanie súhrnného výkazu
Určenie miesta dodania vo väzbe na sídlo,
miesto podnikania alebo prevádzkareň (§ 15)
• Ďalším dôležitým bodom na správne určenie miesta dodania služby
je určenie komu je táto služba určená, t.j. či je služba určená sídlu
alebo prevádzkarni príjemcu služby. Od toho následne sa odvíja .aj
miesto dodania predmetnej služby
• Nariadenie 282/2011 - článok 10 – 13
• Za sídlo ekonomickej činnosti sa považuje miesto, kde sa vykonávajú
funkcie ústrednej správy podniku. Ide o miesto, kde sa prijímajú
zásadné rozhodnutia týkajúce sa všeobecného riadenia podniku,
miesto, kde sa nachádza registrované sídlo podniku a miesto, kde sa
stretáva jeho vedenie.
• Ak tieto kritériá neumožňujú s istotou určiť sídlo ekonomickej
činnosti, uprednostní sa ako kritérium miesto, kde sa prijímajú
zásadné rozhodnutia týkajúce sa všeobecného riadenia podniku.
• Samotná existencia poštovej adresy sa nemôže považovať za
miesto, kde je zriadené sídlo ekonomickej činnosti zdaniteľnej
osoby.
- „stálou prevádzkarňou“ je akákoľvek prevádzkareň iná ako
sídlo ekonomickej činnosti, ktorá sa vyznačuje dostatočným
stupňom stálosti a vhodnou štruktúrou vyhovujúcou z
hľadiska ľudských a technických zdrojov, ktoré jej umožňujú
prijímať a využívať služby, ktoré sa jej poskytujú, na jej vlastné
potreby a rovnako služby poskytovať
- Musí ísť o materiálne a personálne vybavenie.
- § 69 ods. 4 – za zahraničnú osobu sa považuje aj osoba, ktorá
má prevádzkareň v tuzemsku, ale tá sa nezúčasťňuje na
zdaniteľnom obchode.
§ 16 - Špecifické pravidlo určenia miesta dodania služby
• Ods. 1 – služby viažuce sa na nehnuteľnosť
- patria sem služby ako stavebné práce, práce architektov,
stavbyvedúcich, projektantov, realitných kancelárii,
prenájom nehnuteľností, služby skladného, ubytovacie
služby, lesnícke práce, poľnohospodárske práce
- V súvislosti s definíciou pojmu „nehnuteľný majetok“ je
potrebné zdôrazniť, že jedným z podstatných znakov
nehnuteľného majetku je, že sa viaže k určitej časti
zemského povrchu. V tejto súvislosti z judikatúry ESD
vyplýva, že ak je pozemok trvalo ohraničený, hoci aj
ponorený, môže byť považovaný za nehnuteľný majetok.
Ak sa poskytovanie služieb vzťahuje na určité geografické
oblasti, v ktorých môžu byť služby vykonávané, spájajú sa
s určitou časťou zemského povrchu, ktorý je vymedzený
stálym spôsobom, musia byť tieto služby považované za
služby vzťahujúce sa na nehnuteľný majetok.
• Príklad:
Spoločnosť vykonáva žatevné práce. PD v Rakúsku si objedná od
slovenskej spoločnosti, platiteľa, zber žita na poliach v Rakúsku.
V tomto prípade ide o miesto dodania v Rakúsku a služba nie je
predmetom dane v tuzemsku.
• Príklad
Slovenská spoločnosť sprostredkovala ubytovanie v penzióne v
SR. Faktúru na províziu vystavila českej cestovnej kancelárii bez
dane, pretože v súlade s článkom 31 Nariadenia EU č. 282/2011
sa pri sprostredkovaní ubytovania v hotelovom alebo podobnom
sektore uplatní článok 44 (§ 15 ods. 1) smernice 2006/112/ES
• Príklad:
Česká spoločnosť, indentifikovaná pre daň v ČR si objednala
projekčné práce (návrh stavby), pričom nejde o realizáciu stavby
ale len vzor návrhu predmetnej stavby ako reklamná vzorka. V
takomto prípade sa určí miesto podľa § 15 ods. 1 zákona, t.j.
podľa sídla, miesta podnikania alebo prevádzkarne príjemcu
služby, pretože nejde o projekt stavby, ktorá bude umiestnená
na území niektorého štátu.
• Ods. 2 – krátkodobý prenájom (článok 38, 39,40 Nariadenia
č. 282/2011)
- Ak ide o dopravné prostriedky je to 30 dní
- Ak ide o plavidlá je to 90 dní
• Ilustračný zoznam dopravných prostriedkov:
- motorizované a nemotorizované pozemné vozidlá, napr.
automobily, motocykle, bicykle, trojkolky a obytné prívesy,
pokiaľ nie sú pripevnené k zemi,
- motorizované a nemotorizované plavidlá,
- motorizované a nemotorizované lietadlá,
- vozidlá prispôsobené na prepravu chorých a zranených
osôb,
- poľnohospodárske traktory a ostatné poľnohospodárske
vozidlá,
- nebojové vojenské vozidlá a vozidlá policajného dozoru
alebo vozidlá určené na účely civilnej obrany,
- mechanicky alebo elektronicky poháňané invalidné vozíky.
• Miesto dodania je tam, kde sa dá dopravný prostriedok fyzicky k
dispozícii
• Od 1.1.2013 sa dopĺňa do § 16 ods. 2 skutočnosť, že
- ak ide o dlhodobý prenájom pre nezdaniteľnú osobu, miesto dodania
je tam, kde je bydlisko, sídlo alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava
- Ak ide o výletnú loď, tak miesto dodania pri dlhodobom prenájme pre
nezdaniteľnú osobu je tam, kde sa dá loď fyzicky k dispozícii, za
predpokladu, že tam má poskytovateľ sídlo alebo prevádzkareň. Ak
tam nemá sídlo alebo prevádzkareň, riadime sa bydliskom, sídlom
alebo miestom, kde sa obvykle zdržiava.
Príklad:
Občan českej republiky si prenajme v Bratislave motorové vozidlo na 6
mesiacov. Od 1.1.2013 sa miesto dodania určí podľa § 16 ods. 2 podľa
bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava. V tomto prípade v ČR.
Prenájom dopravného prostriedku nie je predmetom dane v
tuzemsku. Do konca roka sa bude dlhodobý prenájom riadiť
ustanovením § 15 ods. 2, t.j. podľa sídla poskytovateľa.
• Dĺžka trvania nepretržitého držania alebo používania
dopravného prostriedku je rozhodujúcou skutočnosťou a
mala by byť posudzovaná podľa zmluvy medzi
zúčastnenými stranami.
• Ak sa platnosť krátkodobej zmluvy predĺži a dĺžka jej
trvania presiahne 30 (90) dní, je potrebné zmluvu
opätovne posúdiť. Ak však predĺženie bolo spôsobené
jednoznačne preukázateľnými okolnosťami mimo vplyvu
zúčastnených strán (vyššia moc), nie je potrebné zmluvu
opätovne posudzovať.
• Príklad:
Slovenskej spoločnosti sa pokazil ťahač v Nemecku. Po
dobu opravy sa spoločnosť rozhodla si prenajať ťahač od
nemeckej spoločnosti. Tá poskytla ťahač slovenskej
spoločnosti v Nemecku. Oprava trvala 15 dní. Po 15 dňoch
bol ťahač vrátený a nemecká spoločnosť faktúrovala
prenájom dopravného prostriedku s nemeckou DPH,
pretože ide o miesto dodania podľa § 16 ods. 2
• ods. 3 – kultúrne, vzdelávacie, ...a pod služby –
-
Miesto dodania je tam, kde sa fyzicky vykonávajú
- Patria sem služby viažuce sa na vstup a doplnkové služby
(šatňa, toaleta)– platí tak pre zdaniteľnú aj nezdaniteľnú
osobu (článok 32, 33 Nariadenia EU č. 282/2011)
- Služby poskytované nezdaniteľným osobám
- Nepatria sem služby prenájmu telocviční a podobných
zariadení (§ 16 ods. 1)
- Nepatria sem služby sprostredkovania predmetných
služieb
• Príklad
Slovenská spoločnosť si objedná vzdelávaciu službu od českej
spoločnosti pre svojich zamestnancov. Cena služby je 1000 eur,
pričom služba sa poskytne v sídle českej spoločnosti.
Miesto dodania sa v tomto prípade určí v súlade s § 15 ods. 1,
pretože ide o poskytnutie služby zdaniteľnej osobe. Miesto
dodania je v tuzemsku. Česká spoločnosť vystaví faktúru bez
dane, prenesie daňovú povinnosť na príjemcu služby
• Príklad
Slovenská spoločnosť zaplatila trom zamestnancom školenie v
českej republike na tému „DPH v EU“. Česká spoločnosť
organizuje toto školenie v Prahe, pričom sa ho môžu zúčastniť
len osoby, ktoré zaplatia registračný poplatok. V tomto prípade
ide o službu viažúcu sa na vstup a preto sa miesto dodania určí
podľa § 16 ods. 3 zákona, t.j. podľa miesta, kde sa služba
vykonáva, t.j. v ČR. Česká spoločnosť vystaví faktúru s českou
daňou.
• ods. 4 – preprava osôb (väzba na §5, § 46,)
- Miesto dodania je tam, kde sa preprava fyzicky vykonáva v
pomere k jednotlivým štátom
Príklad:
Slovenska spoločnosť vykoná prepravu osôb z Piešťan na
letisko do Viedne. Ako má predmetnú službu faktúrovať?
Preprava osôb na území SR (po hranice) je predmetom dane
v tuzemsku. Podľa § 46 zákona sa však medzinárodná
preprava osôb oslobodzuje od dane. To znamená, že na
území SR pôjde o prepravu oslobodenú o daň. Následne
preprava vykonaná v Rakúsku je predmetom dane v
Rakúsku, t.j. nepodlieha zdaneniu v SR. Celá faktúra bude
bez slovenskej dane, avšak spoločnosť musí riešiť
povinnosť voči Rakúsku (registráciu a následne či ide o
službu oslobodenú od dane v Rakúsku). U nás sa
zahraničné osoby vykonávajúce prepravu osôb musia
registrovať v súlade s § 5 zákona
Súhrnný výkaz vo väzbe k službám (§ 80)
•
•
do SV sa uvádzajú len služby s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods.
1, pri ktorej je osobou povinnou platiť daň príjemca tejto služby
Priraďuje sa kód 2
Do SV sa neuvádzajú služby, ktoré sú oslobodené v krajine dodania, napr. finančné,
poisťovacie
Príklad
Dodávateľ konzultačných služieb má objednávku od českého odberateľa, kde nebolo
uvedené IČDPH odberateľa. Následne však odberateľ mailom poslal tento údaj, ktorý si
preverili v účtarni. Pri fakturácii však vychádzali z údajov v objednávke a posúdili
predmetného odberateľa ako nezdaniteľnú osobu. Miesto dodania služby sa teda
posúdilo v súlade s § 15 ods. 2 zákona o DPH a dodávateľ uviedol na faktúru DPH. Po
dvoch mesiacoch sa odberateľ telefonicky spojil s dodávateľom služby, pričom žiadal
opravu faktúry a jej vystavenie bez dane s prenosom daňovej povinnosti. Po preskúmaní
predmetnej skutočnosti prišiel dodávateľ na to, že nesprávne posúdil odberateľa
a opravil faktúru bez dane s prenosom daňovej povinnosti na príjemcu služby, pričom
vystavil faktúru v súlade s § 74 zákona o DPH. Za toto zdaňovacie obdobie však nepodal
súhrnný výkaz, pretože nevykázal žiadnu dodávku, ktorá by sa za toto zdaňovacie
obdobie uvádzala do súhrnného výkazu. Na základe tejto skutočnosti podal dodávateľ
oneskorene súhrnný výkaz elektronicky. Správca dane uloží dodávateľovi služby pokutu
v súlade s § 154 až § 155 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Pokuta sa uloží od 60
do 3000 eur za neplnenie si povinnosti nepeňažného charakteru.
• Väzba na § 80 ods. 6 zákona – ak sa dodáva služba osobe,
ktorá požiadala o registráciu, zahrnie sa táto služba do SV v
čase pridelenia IČDPH príjemcovi služby. To znamená, nie kedy
sa poskytne ale kedy preukáže že bol zaregistrovaný.
• Príklad
Spoločnosť prijala na opravu motorové vozidlo z ČR od
neplatiteľa dane z pridanej hodnoty. Ten však požiadal v ten
istý deň o registráciu na účely DPH, čo preukázal kópiou
žiadosti. Služba bola vykonaná 31.10.2013 ale príjemcu služby
zaregistrovali v ČR až 5.11. Na základe tejto skutočnosti sa
predmetná služba uvedie do SV až za november 2013
Daňové priznanie a služby v EU
• Do DP sa uvádzajú len služby s miestom dodania v tuzemsku, to
znamená, že ak nastáva prenos daňovej povinnosti na príjemcu
služby, takáto služba sa do daňového priznania neuvádza, ak sme jej
dodávateľom.
• Podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. sme povinní
podať dodatočné daňové priznanie aj v prípade, že daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty neobsahuje správne údaje
týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov za
príslušné zdaňovacie obdobie. To znamená, že neskúma sa dopad
na štátny rozpočet. Ak nie sú v zdaňovacom období uvedené všetky
plnenia, potom sme povinní podať DDP. V opačnom prípade hrozí
sankcia. Sankcia je určená v § 155 ods. 1 písm. a) vo výške od 30 do
16000 eur.
• Pri pokutách sa vždy musí prihliadať na trvanie a závažnosť
protiprávneho stavu. Pokuta by nemala byť likvidačná.
Osoby povinné platiť daň pri službách EU(§69)
- V prípade, že sa príjme služba z EU, potom zdaniteľná osoba je
povinná postupovať podľa § 69 ods. 2 a 3 a to podľa toho o aký
charakter služby ide, t.j. či sa riadime všeobecným pravidlom podľa
§ 15 ods. 1 (r 11 a 12 DP) alebo ide o špecifické pravidlo § 16 ods. 1
až 4, 10 a 11 (r. 9 a 10 DP)
- Prenosom daňovej povinnosti pri prijatí služby preberám povinnosť
zdaniť predmetnú dodávku za osobu, ktorá mi službu dodala
- Ak tak neurobím je nutné mať na pamäti § 16 ods. 3 písm. b) zákona
č. 563/2009 Z. z. a podať dodatočné daňové priznanie
- Daň sa platí v čase vzniku daňovej povinnosti, ktorú som povinný
zadefinovať v súlade s § 19 zákona o DPH. V prípade platby do
zahraničia, ak neobdržime faktúru k prijatej platbe, ktorá zakladá
vznik daňovej povinnosti, sa akceptuje na zdanenie aj dátum
úhrady.
• Príklad:
Slovenský podnikateľ si objedná prepravu tovaru z Nemecka na
Slovensko u rakúskeho dopravcu, ktorý je založený v Rakúsku. Zmluva
o preprave tovaru je uzatvorená medzi slovenským platiteľom dane,
ktorý má pridelené slovenské IČ DPH, a rakúskym dopravcom.
Miestom dodania prepravných služieb je tuzemsko podľa § 15 ods. 1
zákona. Rakúsky podnikateľ vyhotoví faktúru bez dane a hodnotu
služby a IČ DPH slovenského podnikateľa uvedie v súhrnnom výkaze.
Slovenský podnikateľ je povinný k fakturovanej cene služby uplatniť
slovenskú daň podľa § 69 ods. 3 zákona.
• Príklad
Slovenský podnikateľ si objedná prepravu tovaru z Nemecka na
Slovensko u slovenského dopravcu. Zmluva o preprave tovaru je
uzatvorená medzi slovenským platiteľom dane, ktorý má pridelené
slovenské IČ DPH, a slovenským dopravcom. Miestom dodania
prepravných služieb je tuzemsko podľa § 15 ods. 1 zákona. slovenský
podnikateľ vyhotoví faktúru s daňou.
Slovenský podnikateľ, ktorý dodáva službu, je povinný k fakturovanej
cene služby uplatniť slovenskú daň podľa § 69 ods. 1 zákona.
Príklad:
Nemecká spoločnosť dodala poradenské služby pre slovenského
platiteľa dane. Nemecká spoločnosť má na Slovensku prevádzkareň,
avšak služba bola poskytnutá priamo so sídla spoločnosti v Nemecku.
Nemecká spoločnosť má pridelené aj IČDPH v tuzemsku. V tomto
prípade, pôjde o zahraničnú osobu na účely zákona. Nemecká
spoločnosť vystaví faktúru bez dane a osobou povinnou platiť daň je
príjemca služby podľa § 69 ods. 3 zákona, t.j. tuzemská zdaniteľná
osoba
Príklad:
Rakúska spoločnosť vykonáva stavebnú činnosť pre slovenského
platiteľa na stavbe v tuzemsku. Rakúska spoločnosť je platiteľom aj v
tuzemsku, pričom je tu registrovaná ako zahraničná osoba podľa § 5 a
nemá tu prevádzkareň. V tomto prípade je osobou povinnou platiť
daň príjemca služby podľa § 69 ods. 2 zákona, t.j. slovenská
spoločnosť. Faktúru vystaví rakúska spoločnosť bez dane a daň
odvedie príjemca služby.
Nárok a právo na odpočítanie dane (§49 - §51)
•
•
•
•
•
Nárok na odpočítanie viažeme vždy vecne k uskutočneným dodávkam (ESD C 104/2012 – právne služby poskytnuté na ochranu konateľov v trestnoprávnom
konaní). Pri dodaní musí vzniknúť daňová povinnosť!
Právo na odpočet sa však rovnako priznáva zdaniteľnej osobe dokonca aj pri
absencii priamej a bezprostrednej súvislosti medzi osobitným plnením na vstupe
a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočet,
ak náklady na predmetné služby tvoria súčasť celkových nákladov vynaložených
zdaniteľnou osobou a sú ako také podstatnými elementmi tvoriacimi cenu
tovarov alebo služieb, ktoré táto osoba poskytuje. ( ESD C-465/03)
Pri nároku na odpočítanie dane je teda potrebné skúmať aké dodávky
predmetný platiteľ uskutočňuje a následne uplatniť postup buď s nárokom na
odpočet (§ 49 ods. 2), bez nároku na odpočítanie dane (§ 49 ods. 3)alebo
pomerne prostredníctvom koeficientu (§ 49 ods. 4).
Pri nadobudnutí služby s EU, pri ktorej som osobou povinnou platiť daň si
uplatňuje nárok na odpočítanie dane, ak neposkytujem plnenia pri ktorých
nevzniká nárok na odpočítanie (§ 49 ods. 3)
Právo na odpočítanie dane si môžem uplatniť po prvýkrát v tom zdaňovacom
období, v ktorom mi vznikne povinnosť platiť daň a najneskôr v poslednom
zdaňovacom období kalendárneho roka. Právo si uplatnil na základe
zaevidovania služby do záznamov podľa § 70. Na účely odpočítania dane teda
nie je nutné mať faktúru. Väzba následne na kontrolný výkaz, kde môže nastať
problém práve z dôvodu, že nebudeme vedieť priradiť číslo a následne keď nám
príde faktúra, budeme musieť podávať dodatočné KV.
Povinnosť vyhotoviť faktúru pri dodaní služieb do EU
• Platí pravidlo, že faktúra sa vyhotovuje podľa pravidiel platných v krajine
kde je dodanie uskutočnené. Výnimku tvoria služby, pri ktorých nastáva
prenos daňovej povinnosti, kedy sa vyhotovenie faktúry riadi podľa
pravidiel usadenia platiteľa. Osoby ktoré sú povinné vyhotoviť faktúry sú
zadefinované v § 72 zákona o DPH
• Platiteľ nie je povinný vyhotovovať faktúry len v prípade ak ide o dodanie
tovaru alebo služby pre nezdaniteľnú osobu, ak ide o dodanie služieb
oslobodených od dane podľa § 28 až 42 v tuzemsku a pri službách podľa §
37 a 39 do iného členského štátu alebo tretieho štátu
• Faktúra môže byť vyhotovená písomne alebo elektronicky, pričom pri
elektronickej faktúre sa vyžaduje súhlas odberateľa (zákon nestanovuje
písomnú formu)
• Faktúra sa vyhotovuje do 15 dní od dodania služby, pričom ak ide o
dodanie služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, tak do 15 dní od
konca kalendárneho mesiaca kedy bola služba dodaná alebo platba prijatá.
• Preto je potrebné sledovať podľa akého pravidla sa riadi dodanie služby ä§
15 alebo § 16)
• Príklad
Spoločnosť vykonala stavebné práce na nehnuteľnosti v ČR,
pričom službu dodala dňa 15.11.2013. Na základe tejto
skutočnosti je povinná vyhotoviť faktúru do 30. 11 2013
Príklad
Spoločnosť vykonala práce na hnuteľnom majetku v ČR,
pričom službu dodala dňa 15.11.2013. Na základe tejto
skutočnosti je povinná vyhotoviť faktúru do 15. 12 2013
Náležitosti faktúry pri službách do EU
• Sú definované v § 74 zákona o DPH
• Pri službách do EU je potrebné si uvedomiť, že ak dochádza k
prenosu daňovej povinnosti je nutné uvádzať textovú
informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, pričom v súlade
s § 74 ods. 2 nie je potrebné uvádzať na faktúru:
a) Základ dane pre každú sadzbu dane
b) Uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane, nie je
potrebné uvádzať ani odvolávky na články Smernice
c) Výšku dane
- Takže jedinou dôležitou textovou informáciu je veta uvedená
v § 74 ods. 1 písm. k) zákona, ktorou je pojem prenesenie
daňovej povinnosti. Zákon však nebráni uvádzať na faktúre aj
iné textové odvolávky, ak si to obchodná prax vyžaduje.
Dodanie tovaru v EU
•
Pri dodaní tovaru si treba uvedomiť:
a) Kde je miesto dodania tovaru (skúmať či ide o dodanie
s montážou, či dochádza k fyzickej preprave, či ide o
nepohyblivú dodávku)
b) Kto je príjemcom tovaru (skúmať či osoba je
registrovaná pre daň...)
Určenie miesta dodania pri tovare
•
a)
b)
c)
d)
e)
Miesto dodania podľa § 13:
Ak ide o dodanie tovaru spojené s prepravou je miesto
dodania tovaru tam, kde sa preprava začína uskutočňovať
(pohyblivá dodávka)
Ak ide o dodanie tovaru bez prepravy, miesto dodania
tovaru je tam, kde sa dodávka uskutočňuje (nepohyblivá
dodávka)
Ak ide od dodanie tovaru s montážou a inštaláciou, miesto
dodania tovaru je tam, kde sa inštalácia alebo montáž
uskutočňuje
Špecifikum tvoria tovary dodávané na palubách lietadiel,
lodí a vlakov počas časti osobnej prepravy na území EU –
začiatok prepravy
Dodanie plynu, elektriky, tepla, chladu pre obchodníka (kde
je sídlo, miesto podnikania, prevádkareň), poprípade pre
osobu, ktorá nie je obchodníkom (skutočná spotreba)
Miesto dodania pri nadobudnutí tovaru z EU (§ 17)
•
•
•
•
Vo všeobecnosti platí, že je miesto dodania tam, kde sa
končí preprava k nadobúdateľovi
Ak je miesto skončenia prepravy iné ako miesto
pridelenia IČDPH platí, že miesto dodania je v štáte,
ktoré pridelilo IČDPH – ESD C 536/08
(oprava základu dane sa vykoná v prípade, že sa
preukáže, že bola dodávka predmetom dane v štáte
dodania – uplatňuje sa postup podľa § 25)
Ak sú splnené podmienky trojstranného obchodu, platí
všeobecné pravidlo
Špecifické problémy pri určení miesta dodania
tovaru v súvislosti so spracovateľskými
operáciami
ČS 1 SK2
Dodanie
materiálu
ČS 1 SK1
Dodanie hotových výrobkov
(FA)
ČS 2 AT1
Faktúra za
materiál
V praxi nastáva často krát problém, že sa najskôr dodá materiál na
opracovanie do iného podniku a následne dôjde k vývozu. Otázka
je či aj v takomto prípade sú naplnené podmienky
intrakomunitárnej dodávky, ak tovar najskôr je odovzdaný v rámci
tuzemska na prepracovanie a následne vyvezený do iného
členského štátu. V prípade, že ide o prevzatie tovaru spoločnosťou
AT a zaslanie na prepracovanie, potom SK 1 musí faktúrovať
dodanie so slovenskou daňou.
•
a)
b)
c)
Aké sú základné podmienky intrakomunitárnej dodávky?
Musí dôjsť k právu nakladať s tovarom ako vlastník
Musí byť tovar fyzicky prepravený do iného členského štátu
Príjemca musí byť identifikovaný pre daň v inom členskom štáte.
Ak nie je naplnená niektorá z podmienok, nie je možné hovoriť o
intrakomunitárnej dodávke tovaru s prenosom daňovej povinnosti.
Príklad:
Slovenská spoločnosť vyviezla tovar do Poľska, pričom fakturovala
predmetnú dodávku maďarskej spoločnosti, ktorá nie je
registrovaná v Poľsku za platiteľa a tovar si objednala pod
maďarským IČDPH. Napriek tomu platiteľ má právo uplatniť
inštitút § 43 zákona o DPH, lebo boli splnené všetky podmienky
pre intrakomunitárnu dodávku.
ČS 1 SK 1
Ak sa tovar v rámci zmluvného vzťahu medzi platiteľom dane a
osobou identifikovanou predaň v inom členskom štáte, má dočasne
uskladniť v rámci zabezpečenia prepravy do iného členského štátu,
na uplatnenie oslobodenia podľa § 43 zákona o DPH nie je
rozhodujúce, že súčasťou zmluvne dohodnutej prepravy je aj
uskladnenie tohto tovaru.
Uskladnenie ČS1
ČS 2 DE 1
ČS 2 DE 1
ČS 1 SK 1
ČS 1 SK 2
Ak dôjde k spracovateľským operáciam v rámci
jedného členského štátu, potom nie je porušená
podmienka § 8 ods. 4 písm. f) zákona o DPH, t.j. v
tomto prípade sa nemecká spoločnosť nemusí
registrovať v SK za platiteľa dane z pridanej hodnoty.
Materiál na prepracovanie
ČS 2 AT1
ČS 1 SK1
Prepracovanie MAT
Odoslaný tovar na
ďalšie prepracovanie
Práce na MAT
Odoslanie materiálu nastpäť
do ČS 2
ČS 3 HU1
Vychádzajúc z ustanovenia čl. 17 ods. 2 Smernice musia byť
naplnené následovne podmienky (§ 8 ods. 4 písm. f):
a) Tovar sa odošle z ČS 2 do krajiny ČS 1, kde sa má
predmetná služba poskytnúť
b) Služba sa poskytne v ČS 1
c) Tovar sa následne po spracovaní odošle späť do krajiny ČS
2
Na základe tejto skutočnosti, by sa mala spoločnosť AT
registrovať v tuzemsku z dôvodu, že nie je naplnená
podmienka v čl. 17 ods. 2 smernice ES
Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z
Europskej únie (§ 11, 11a)
•
a)
b)
c)
d)
e)
Musia byť splnené podmienky:
Dodávateľ musí mať pridelené IČDPH v členskom štáte
Odberateľ musí mať pridelené IČDPH v inom členskom
štáte
Tovar musí byť fyzicky prepravený do iného členského
štátu
Dodanie musí byť za odplatu
Dodanie uskutočnené v tuzemsku (väzba na § 17)
• Nadobudnutie nového dopravného prostriedku každou
osobou (nový dopravný prostriedok § 11 ods. 12) – vo väzbe
na nariadenie EU č. 282/2011
• Nadobudnutím tovaru v tuzemsku osobou registrovanou pre
daň podľa § 7 (je potrebné skúmať hodnotu nadobudnutého
tovaru – hranica 13 941,45 eur v kalendárnom roku od
1.1.2014 14 000 eur)
• Nadobudnutie tovaru v tuzemsku osobou registrovanou pre
daň podľa § 7a len ak sa tak rozhodne (nariadenie 282/2011)
a za predpokladu, že neprekročila hranicu stanovenú v § 7
• Leasing sa považuje za nadobudnutie tovaru z iného
členského štátu v prípade, že sa finančný prenájom považuje
za dodanie tovaru v krajine prenajímateľa
• Premiestnenie tovaru do tuzemska
• Systém „call of stock“ (§ 11a) – tovar dodáva zahraničná
osoba, ktorá nie je v tuzemsku registrovaná, vyberá ho zo
skladu jediný zákazník, ktorý je platiteľom, ktorý je vopred
známy, pričom táto skutočnosť musí byť oznámená
správcovi dane vopred.
• Opačný režim ako je § 11 je § 43 zákona o DPH( ide o
zrkadlové obchody, kde na jednej strane je zdaniteľná
osoba nadobúdateľ a na druhej strane je dodávateľ.
•
a)
b)
c)
-
Preukázateľnosť oslobodenia sa deklaruje kópiou
faktúry a
Dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu uskutočňuje
poštový podnik, prepravným dokladom, ak prepravu
uskutočňuje iný prepravca, pričom prepravný doklad musí
obsahovať potvrdenie odberateľom alebo ním poverenou
osobou o prevzatí tovaru v inom ČŠ
Potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním
poverenou, ak prepravu vykonáva dodávateľ alebo
odberateľ. § 43 ods. 5 písm. c) definuje presné náležitosti
tohto potvrdenia. Formu si určí sám platiteľ.
Iným dokladom ako dodacím listom, zmluvou, dokladom o
prijatí platby
(Rozhodnutie NSSR 8Sžf/5/2010 – rieši problém oslobodenia od DPH §43)
• Preukázateľnosť v prípade prepravy tovaru, ktorú
uskutoční odberateľ sám alebo treťou osobou musí
deklarovať do 6 mesiacov od konca mesiaca, kedy sa
uskutočnilo dodanie tovaru (musí mať prepravný doklad
alebo prehlásenie odberateľa)
• Nesplnenie horeuvedenej podmienky má vplyv na
zdanenie dodávky v tuzemsku v tom zdaňovacom období,
kedy uplynie 6 mesačná lehota
Súhrnný výkaz (§ 80)
• Slúži na evidenciu cezhraničných pohybov tovarov a
vybraných služieb.
• Súhrnný výkaz podáva len osoba registrovaná pre daň, to
znamená, že nemôže ho podať osoba, ktorá nemá
pridelené IČDPH u správcu dane
•
•
Platiteľ, ktorý dodáva tovar uvádza do súhrnného
výkazu:
Tovar, ktorý dodá v súlade s § 43 ods. 1 a ods. 4
(premiestnenie tovaru)
Prvý odberateľ dodá tovar pri trojstrannom obchode
Súhrnný výkaz podáva platiteľ, ktorý dodáva tovar do
EU:
a) Mesačne
b) Kvartálne – ak hodnota tovarov za kvartál a 4
predchádzajúce po sebe nasledujúce kvartály
nepresiahne hodnotu 100 000 eur.
c) Elektronicky (zaručený elektronicky podpis alebo
dohoda so správcom dane)
d) Do 20. dňa po uplynutí obdobia (mesačné, kvartálne)
• Zdaniteľná osoba, ktorá dodáva tovar do EU a je registrovaná
podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH nepodáva súhrnný výkaz z
dôvodu dodania tovaru do EU, pretože vystupuje ako
neplatiteľ dane z pridanej hodnoty. Táto osoba vystupuje v
rámci intrakomunitárnej dodávky len ako nadobúdateľ, nikdy
nie ako dodávateľ.
• Hodnota dodaných tovarov sa zahrnie do obratu na účely
registrácie podľa § 4 zákona o DPH.
•
•
a)
b)
Do súhrnné výkazu sa uvádza aj oprava základu dane, ktorá sa
viaže na dodávku, ktorú platiteľ uviedol do súhrnného výkazu
Do súhrnné výkazu sa neuvádza dodanie tovaru s montážou!
V prípade opravy základu dane podľa § 25 sa podáva:
Opravný súhrnný výkaz ( do lehoty na podanie SV)
Dodatočný súhrnný výkaz ( po lehote na podanie SV – do
dodatočného sa uvádzajú už len rozdiely!).
V prípade nedostatkov vyzve správca dane na odstránenie
týchto nedostatkov, ktoré treba odstrániť do 5 dní od
doručenia výzvy! Ak si nesplní túto povinnosť bude mu
uložená sankcia podľa § 155 ods. 1 písm. e) daňového
poriadku
Reťazový obchod
• Na obchode sa zúčastňuje viac ako 2 osoby
• Najbežnejšou formou reťazového obchodu
je trojstranný obchod definovaný v § 45
zákona – musia byť splnené všetky
podmienky
Základné zásady pri reťazovom obchode
• Vychádza sa z rozhodnutia ESD č. C - 254/04 (EMAG)
- Dvom po sebe nasledujúcim dodávkam, ktoré zakladajú
iba jediný pohyb tovaru, musia byť považované za časovo
po sebe nasledujúce (preto je dôležité prisúdiť dodávke, či
ide o pohyblivú alebo nepohyblivú dodávku)
- Druhý dodávateľ môže previesť na druhého odberateľa
právo disponovať s tovarom ako vlastník, iba ak ho
predtým dostane od prvého dodávateľa, a preto k druhej
dodávke môže dôjsť až po vykonaní prvej dodávky
- Oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH môže byť
prisúdené len jednej z dvoch dodávok
Trojstranný obchod
ČS1 AT
Trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak
a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom
obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je
odoslaný alebo prepravený priamo od prvého
dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného
členského štátu do iného členského štátu,
b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované
pre daň v troch rôznych členských štátoch,
c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v
členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému
dodávateľovi a druhému odberateľovi použije
rovnaké identifikačné číslo pre daň,
d) d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ
alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet,
e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň
pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie
alebo preprava tovaru skončí, a
f) f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.
Prepravný doklad na HU 1
ČS 3 HU1
ČS 3 HU2
ČS 2 SK
Aby išlo o trojstranný obchod je nutné naplniť inštitút
§ 45 zákona o DPH. Nič nebráni tomu aby si druhý
odberateľ dal vyložiť tovar u svojho odberateľa v
členskom štáte, podstatou je aby sa na predmetnou
obchode zúčastnili tri osoby, t.j. preprava tovaru by
mala smerovať od 1 dodávateľa na druhého
odberateľa a nie na HU2. V opačnom prípade ide o
reťazový obchod a SK firma by sa musela registrovať v
Maďarsku za platiteľa DPH z dôvodu nadobudnutia
tovaru v HU.
Reťazový obchod
Daňové priznanie
• Treba vychádzať z princípu dodania tovaru a určenia miesta
dodania. Na základe tejto skutočnosti aj dodávky oslobodené
od dane podľa § 43 zákona o DPH sa uvádzajú do DP, pretože
ide o dodanie tovaru v tuzemsku s oslobodením. R. 16, kde sa
predmetné dodávky uvádzajú by mal korešpondovať so
súhrnným výkazom. V opačnom prípade Vás správca dane
vyzve na opravu. Na r. 16 daňového priznania sa uvádzajú aj
opravy základu dane viažuce sa k intrakomunitárnym
dodávkam.
• R. 7,8 (resp. 5,6) slúžia na zdanenie dodávok, pri ktorých
vystupujeme ako nadobúdateľ tovaru podľa § 11 a § 11a
• Sankcie a DDP(väzba na DP pri službách)
Osoba povinná platiť daň, nárok a právo na
odpočítanie dane pri tovare
• Intrakomunitárne dodávky nespadajú do rámca plnení pri, ktorých by
nevznikal nárok na odpočítanie dane, napr. tomu že sa uvádzajú ako
plnenia oslobodené od dane z pridanej hodnoty
• Pri nadobudnutí tovaru z EU sme osobou povinnou platiť daň podľa § 69
ods. 6 zákona o DPH. Aj osoby registrované pre daň podľa § 7 a § 7a
• Nárok na odpočítanie dane si uplatňujeme v súlade s § 49 až § 51, pričom
osoby registrované podľa § 7 a § 7a nemajú nárok na odpočítanie dane.
Nie sú platiteľmi DPH.
• Nárok na odpočítanie dane pri nadobudnutí tovaru platí rovnako ako pri
službách (viď slide 61)
• Právo je však viazané na skutočnosť, že platiteľ musí mať faktúru (§ 51 ods.
1 písm. c). Zmena od 1.1.2014 pri dodatočnom daňovom priznaní.
• Prvýkrát odpočíta daň v zdaňovacom období, kedy vznikla daňová
povinnosť za predpokladu že má faktúru do lehoty na podanie daňového
priznania. Najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka.
Stále platí podmienka, že má do lehoty na podanie DP faktúru.
Povinnosť vyhotoviť faktúru pri dodaní tovaru do EU
• Platí pravidlo, že faktúra sa vyhotovuje podľa pravidiel platných v
krajine kde je dodanie uskutočnené. Výnimku tvoria služby, pri
ktorých nastáva prenos daňovej povinnosti, kedy sa vyhotovenie
faktúry riadi podľa pravidiel usadenia platiteľa. Osoby ktoré sú
povinné vyhotoviť faktúry sú zadefinované v § 72 zákona o DPH
• Platiteľ nie je povinný vyhotovovať faktúry len v prípade ak ide o
dodanie tovaru pre nezdaniteľnú osobu, ak ide o dodanie tovarov
oslobodených od dane podľa § 28 až 42 v tuzemsku
• Faktúra môže byť vyhotovená písomne alebo elektronicky, pričom
pri elektronickej faktúre sa vyžaduje súhlas odberateľa (zákon
nestanovuje písomnú formu)
• Faktúra sa vyhotovuje do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca,
kedy došlo k dodaniu tovaru do iného členského štátu s
oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH (preto je práve
potrebné skúmať všetky podmienky dodávky). Pozor na dodanie
tovaru s montážou, kde sa faktúra vyhotovuje do 15 dní od dodania.
Náležitosti faktúry pri tovare do EU
• Sú definované v § 74 zákona o DPH
• Pri tovare do EU je potrebné si uvedomiť, že ak dochádza k
prenosu daňovej povinnosti je nutné uvádzať textovú
informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, pričom v súlade
s § 74 ods. 2 nie je potrebné uvádzať na faktúru:
a) Základ dane pre každú sadzbu dane
b) Uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane, nie je
potrebné uvádzať ani odvolávky na články Smernice
c) Výšku dane
- Takže jedinou dôležitou textovou informáciu je veta uvedená
v § 74 ods. 1 písm. k) zákona, ktorou je pojem prenesenie
daňovej povinnosti. Zákon však nebráni uvádzať na faktúre aj
iné textové odvolávky, ak si to obchodná prax vyžaduje.
Tovar v komunikácii z tretími štátmi
Dovoz tovaru
Miesto dodania (§18)
Miestom dodania je štát, kde vstupuje tovar na územie EÚ
Ak má dovážaný tovar pri jeho vstupe na územie Európskej
únie postavenie dočasne uskladneného tovaru alebo ak je
umiestnený do slobodného colného pásma alebo do
slobodného colného skladu, alebo ak je prepustený do
colného režimu uskladňovanie v colnom sklade, do
colného režimu aktívny zušľachťovací styk, do colného
režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od
dovozného cla alebo do colného režimu vonkajší tranzit,
alebo ak je vpustený do teritoriálnych vôd, miestom
dovozu je členský štát, v ktorom sa skončia tieto colné
opatrenia.
• 3Sžf 27/2010 – rozpor s čl. 156 smernice 2006/112 ES a
princípom teritoriality
- Oslobdenie od dane definuje § 48
•
•
•
Vývoz tovaru (§ 47)
• Tovar musí opustiť územie Európskej únie
• Vývozca musí byť buď predávajúci alebo kupujúci, ktorý nemá sídlo, miesto
podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku
• Vývoz sa potvrdzuje vývozným colným vyhlásením najneskôr do konca šiesteho
mesiaca po mesiaci, kedy uplatnil oslobodenie a dokladom o preprave alebo
odoslaní
• Oslobodenie od dane sa vzťahuje aj na prepravu a doplnkové služby priamo
spojené s vývozom tovaru
• Oslobodené od dane sú aj služby, ktoré sú ako spracovateľské operácie vykonané
na hnuteľnom majetku dovezenom z tretieho štátu alebo nadobudnutom v
tuzemsku za účelom poskytnutia týchto služieb, pričom musí byť splnená
podmienka, že tento tovar je odoslaný alebo prepravený z územia Európskej únie
tou osobou, ktorá operácie vykonala alebo na jej účet, prípadne aj samotným
zákazníkom, ktorý nie je v tuzemsku etablovaný.
• Špeciálne oblasti vývozu tovaru: dodanie tovaru na paluby lietadiel, ktoré
vykonávajú prevažne medzinárodnú prepravu, na lode používané na šírom mory,
na plavidlá používané na záchranné akcie na mori alebo na pobrežný rybolov....
Vznik daňovej povinnosti
• Pri vývoze tovaru vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 9 zákona o
DPH, Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do miesta
určenia na území tretieho štátu (§ 47 ods. 1 a 2), za deň dodania
tovaru sa považuje deň výstupu tovaru z územia Európskej únie, ktorý
je potvrdený colným orgánom v colnom vyhlásení alebo v
zjednodušenom colnom vyhlásení.
• Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká:
• a) prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh,
• b) prepustením tovaru do colného režimu aktívny zušľachťovací styk v
systéme vrátenia,
• c) ukončením colného režimu dočasné použitie s čiastočným
oslobodením od cla,
• d) pri späť dovážanom tovare prepustením do colného režimu voľný
obeh z colného režimu pasívny zušľachťovací styk,
• e) nezákonným dovozom tovaru,
f) odňatím tovaru colnému dohľadu,
• g) v ostatných prípadoch, keď vznikne colný dlh pri dovoze tovaru.
Základ dane pri dovoze tovaru (§24)
• Colná hodnota
• Ak nie sú zahrnuté do colnej hodnoty tovaru, zahŕňajú sa do
základu dane (okrem zliav) a pri dovoze tovaru aj
a) dane, clá a iné platby splatné v zahraničí a splatné pri
dovoze tovaru okrem dane, ktorá sa má vymerať,
b) súvisiace náklady (výdavky), ako napríklad provízia,
náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia
vzniknuté do prvého miesta určenia v tuzemsku, poprípade
do miesta určenia iného členského štátu ak je toto miesto
známe,
Prvé miesto určenia v tuzemsku je miesto uvedené v
nákladnom liste alebo inom sprievodnom dokumente
sprevádzajúcom dovážaný tovar do tuzemska. Ak takéto
miesto nie je uvedené, za prvé miesto určenia v tuzemsku sa
považuje miesto prvej prekládky tovaru v tuzemsku.
Kto je osobou povinnou platiť daň pri dovoze a vývoze
tovaru
- Podľa § 69 ods. 8 je pri dovoze tovaru je povinná platiť
daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov.
- V prípade, že by nebola splnená podmienka na
oslobodenie dane podľa § 47 (platiteľ nemá vývozné JCD
do konca 6 mesiaca), musí odviesť daň za zdaňovacie
obdobie, kedy uplatnila oslobodenie podľa § 47
- Do daňového priznania sa vývoz uvádza na r. 15 a 17 a pri
dovoze sa uvádza len zaplatená daň na riadku 21 (20) a 24
(23)
Download

Príklad