Bane a Banské mestá na
Slovensku.
Banská Štiavnica
•
•
Najstaršie banícke mesto na Slovensku, ktorému sa hovorilo aj
"strieborná" Banská Štiavnica. Prvý písomný údaj o ťažbe
striebra pochádza z roku 1217. Z listiny uhorského panovníka
Ondreja II. sa dozvedáme, že z Banskej Štiavnice mal príjem
okolo 75 kg striebra ročne. V roku 1690 sa v hutách
banskoštiavnickej oblasti dosiahla najvyššia ťažba a vyrobilo sa
29 tisíc kg striebra a 605 kg zlata. Mesto a technické pamiatky
v jeho okolí sú od 11.12.1993 zapísané v Zozname svetového
kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
V r. 1762 bola v Banskej Štiavnici založená nielen prvá banícka
akadémia, ale aj prvá vysoká škola technického charakteru na
svete. S menom profesorov tejto školy sú spojené mnohé
európske, ba aj svetové prvenstvá v oblasti vedy a techniky. Za
všetkých treba spomenúť aspoň Gašpara Weindla, ktorý r.
1627 uskutočnil prvý úspešný pokus s využitím pušného
prachu v baníctve, čo bolo súčasne prvým použitím pušného
prachu pre mierové účely, Mateja Kornela Hella (1653-1743) a
Jozefa Karola Hella (1713-1789) - svetoznámych konštruktérov
najprogresívnejších banských mechanizmov na svete, ako aj
Samuela Mikovíniho, ktorý s týmito dvoma vynálezcami má
najväčšiu zásluhu na vytvorení jediného banského
vodohospodárskeho systému v okolí Banskej Štiavnice, ktorý v
podobe vodných nádrží i časti tohto systému z minulosti sa
zachoval dodnes.
Kremnica
Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí
vyslúžila mestu prívlastok "zlatá“ Kremnica.
Kremnica patrí medzi stredoveké mestá stojace v
čase svojej slávy v centre pozornosti panovníkov,
ale aj ďalších mocných vtedajšieho sveta, ktorí sa
ju usilovali dobyť a získať pre seba. Príčinou ich
záujmu boli bohaté zlaté bane. Predpokladá sa,
že zlato a striebro sa v Kremnici a jej okolí ťažili už
od 10. storočia, skutočný rozmach ťažby však
nastal až začiatkom 14. storočia. Dňa 17.
novembra 1328 udelil uhorský kráľ Karol Róbert z
Anjou osade Cremnychbana privilégia
slobodného kráľovského banského a
minciarskeho mesta. Zároveň tu založil mincovňu,
ktorá počas stáročí svojej existencie
vyprodukovala obrovské množstvo zlatých i
strieborných mincí a podopierala nimi tróny
mnohých európskych panovníkov. Kremnické
dukáty, tzv. florény, patrili k najhodnotnejším a k
najvyhľadávanejším minciam v Európe.
Kremnická mincovňa pracuje nepretržite od
svojho vzniku až dodnes a je tak raritou medzi
európskymi mincovňami. Baníctvo a minciarstvo
priniesli mestu bohatstvo a slávu. Sídlil tu
komorský gróf, ktorý stál na čele banskej a
mincovnej komory spravujúcej 12 stolíc. Riadil
banské podnikanie a ako zástupca panovníka
dozeral na ťažbu drahých kovov a na kvalitu
razených mincí. Kremnica mala vedúce
postavenie aj v Zväze siedmich stredoslovenských
banských miest.
Handlová
•
Významn Mesto Handlová vzniklo zakladajúcou listinou kráľa
Ľudovíta I. zo dňa 8. marca 1376, v ktorej dovolil osadníkovi
Henrichovi Krickerovi (Chrikeer) založiť na mieste zvanom
Krásny Les (Seperdeo) stálu osadu. Spolu s Krickerom prišlo z
Kremnice asi 200 nemeckých rodín. Podľa zakladateľovho
mena sa v nemčine Handlová dodnes nazýva Krickerhau alebo
Krikerhau. Obec získala v roku 1839 od cisára Ferdinanda I.
mestské práva a právo organizovať štyri jarmoky v roku. Prvé
záznamy o výskyte uhlia v oblasti pochádzajú z roku 1784. S
jeho priemyselnou ťažbou sa začalo roku 1909. Šachta
východ, súčasť Bane Handlová, je lokalitou s najkvalitnejším
hnedým uhlím na území Slovenska. V roku 1990 bola štátom z
ekonomických dôvodov uzatvorená[1]. O tri roky neskôr bolo
toto rozhodnutie prehodnotené a po dlhých prípravných
prácach sa opäť začalo ťažiť v roku 2003. Plná prevádzka sa
rozbehla v roku 2006. Vysoká kvalita uhlia však spôsobuje
vyššiu produkciu horľavého metánu. Šachta východ bola
považovaná za jednu z najnebezpečnejších na Slovensku. 17.
júna 2009 sa ťažba v bani ukončila. Baníci postupne
zamurovávali steny šachty, aby zabránili prístupu vzduchu k
nevyťaženému uhliu, ktoré by mohlo začať tlieť a neskôr
spôsobiť požiar.
Hnilčík
•
Obec známa hlavne ťažbou medi. Prvá písomná zmienka o
Hnilčíku sa spája s archivovanou listinou z roku 1315, ktorou
bola prepísaná listina komesa Batyza Mariassyho z roku 1290.
Obec má významnú banícku tradíciu siahajúci od jej vzniku,
významná a známa je osada Bindt, hlavne ťažbou medi. O
baníctve na Hnilčíku zachovali banské mapy, dnes uložené v
Štátnom ústrednom banskom archíve v Banskej Štiavnici. Z
roku 1765 pochádza záznam o novoveskej bani Greinen
Stollweg (dnes Štolvek), preslávenej produkciou
„najjemnejšej medi“.
Nižná Slaná
•
Významná banícka obec na Gemeri. V obci sa od nepamäti
ťažilo okrem železnej rudy aj drahé kovy a to hlavne striebro,
rýdza ortuť a rumelka. Najväčší rozkvet v baníctva v obci
nastal za Emanuela I. Andrássyho, ktorý dostal prezývku
"železný gróf". Za jeho pôsobenia bola otvorená štôlňa
Emanuel, Gejza, Natália, Gabriela a Ignác. Namiesto
slovenských pecí dal postaviť v roku 1868 vysokú pec Etelku.
Zaslúžil sa aj o povznesenie bane svätá Trojica, kde
zamestnával 60 robotníkov. Ťažila sa tu rumelka, rýdza ortuť a
striebro. Pri bani postavil pec šádovňu (triediareň), kde sa
ruda triedila. V roku 1868 založil banskú kolóniu. V 19. storočí
pracovali v obci 3 slovenské pece a tri hámre, ktoré zanikli
vybudovaním stredovekej vysokej pece – Etelke – Etelka huta.
Železiarstvo v obci zaniklo po vybudovaní moderných
vysokých pecí v Ózde, kde sa odvážala všetka vyťažená ruda
od roku 1908.
Gelnica
•
Jedno z najstarších banských miest na
Slovensku. Gelnica bola povýšená na mesto
už za vlády Bélu IV. (1235-1270). V Gelnici a
okolí sa ťažilo nielen striebro a meď, ale aj
zlato, ortuť, olovo a železná ruda. V
gelnických baniach pracovalo 300 až 400
baníkov. Gelnica ako stredisko
hornouhorského baníctva mala pôvodne
svoje vlastné tzv. gelnické právo, ktorého
stopy boli nájdené v gelnickom banskom
práve z XV. storočia. V roku 1327 bolo
Gelničanom nanútené štiavnické banské
právo. Mestské práva rozšírili a potvrdili
Gelnici kráľovia Karol I. v roku 1317, Ľudovít I.
v roku 1359 a cisár Žigmund v roku 1435. Na
základe týchto práv sa stala Gelnica
slobodným kráľovským banským mestom.
Smolník
•
Jedna z najstarších obcí na Slovensku s baníckou tradíciou.
Prví nemeckí kolonisti prišli na Spiš roku 1030. Oni
pravdepodobne začali rozvíjať baníctvo. Ďalší nemeckí
kolonisti prichádzali na Spiš za Bela II. (1131-1141) a Gejzu II.
(1141-1161), čo pomohlo zmodernizovať "prabanícto a
prahutníctvo". Z roku 1243 sú prvé údaje o produkcií zlata v
Smolníku. Roku 1350 sa už zo Smolníka vyvážala meď,
striebro, zlato a železo do Levoče a západnej Európy cez
Krakov. Roku 1456 povolil kráľ Ladislav V. Smolníčanom, aby
mohli otvárať ložiská a bane na všetky kovy, otvárať všetky
staré bane a spracuvávať rudy na kovy modernejším
spôsobom. Banícka história Smolníka sa uzavrela rokom 1992,
keď závod Železorudné bane Smolník sa v ďalšom období
orientoval na výrobnú činnosť strojárskeho a drevárskeho
charakteru.
Rožňava
•
Významné centrum baníctva a hutníctva na Gemeri. Prvá
písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Z
pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné
bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Celá jeho nasledujúca
história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi
a neskôr železnej rudy. Mesto bolo pomenované Rožňavou
podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana
(Rozsnyóbánya, Rosenau). Prvé mestské výsady udelil mestu
podľa tradície kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382. V stredoveku sa
tu ťažilo najmä zlato a striebro, neskôr sa Rožňava stala
dôležitým centrom remeselnej výroby a školstva
Špania Dolina
•
Obec s významnou baníckou tradíciou pri ťažbe a spracovaní
medi. V budove bývalej Banskej správy z roku 1830 bolo
23.11.2008 otvorené múzeum medi. Pre svoje náleziská
medenej rudy obsahujúcej aj striebro bola kedysi preslávená
po celej Európe. Prvé bane v lokalite boli otvorené v roku
1006. Špania Dolina, spolu s ďalšími baníckymi osadami Staré
Hory, Richtárová, Piesky, Moštenica a Tajov priniesli
prívlastok "medená" mestu Banská Bystrica a bohatstvo
majiteľom hút a baní žijúcich v meste. Raritou vo výrobe
kovov boli aj tzv. meďonosné vody. Zrážková voda, ktorá
presakovala cez povrchové haldy vyluhovala zbytky kovov
pričom sa tvoril síran meďnatý. Táto voda sa zachytávala do
kadí do ktorých sa kládlo šrotové železo. O 2 – 3 týždne sa na
železe vytvoril kal medi – cementačná meď. Slávu Španej
Doliny preslávili aj tzv. Špaňodolinské medené poháre
opradené tajuplnou premenou železa za meď.
Dobšiná
•
Staré banícke mesto v údolí Dobšinského potoka v strednej
časti Slovenského rudohoria. Pôvodná osada sa vďaka
prosperujúcemu baníctvu postupne vyvinula na mesto.
Baníctvo na medené a strieborné rudy bolo v rozkvete najmä
v 16. až 18. storočí. Najväčší rozkvet dosiahlo dobšinské
baníctvo v 60-tych a 70-tych rokoch 19. storočia ťažbou
kobaltovo-niklových rúd. Vyvážali sa predovšetkým do
Anglicka, neskôr i do Saska. V rokoch 1862 až 1872 len
samotná baňa Zemberg vynášala mestu priemerne 132 940
zlatých čistého zisku ročne. Výnosnosť kobaltových baní
umožnila mestu viesť veľkorysú sociálnu politiku. Všetci
obyvatelia mesta boli oslobodení od platenia daní. V 16.-18.
storočí sa v Dobšinej ťažila taktiež ortuťová ruda a v rokoch
1862-1884 bizmutová ruda.
Download

Bane na Slovensku.