Rozpracovanosť evanjelických farárov vo zväzkoch ŠTB
„Dal som im Tvoje slovo a svet ich nenávidel, pretože nie sú zo sveta, tak ako ja nie som zo sveta.
Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého.“ Ján 17,14-15
Osnova
1. Historická skutočnosť socializmu a komunizmu vzťahom k cirkvi (evanjelickej) a obraz ŠTB
2. Evanjelickí farári a zväzky ŠTB
3. Príčina a dôsledky spolupráce s ŠTB
4. Výzvy pre súčasnosť
Úvod
V tejto práci sa venujeme stručnému náčrtu práce ŠTB na potlačení cirkvi v ČSSR, následne budeme
hodnotiť štatistiky rozpracovanosti evidencie evanjelických farárov v zväzkoch ŠTB. Pokúsime sa
prejsť príčinami a dôsledkami tejto spolupráce s ŠTB a nakoniec by sme chceli vyvodiť určité uzávery
a návrhy pre súčasnosť.
1. Historická skutočnosť socializmu a komunizmu vzťahom k cirkvi (evanjelickej) a obraz
ŠTB (Štátna bezpečnosť)
Uviedli by sme pár čriepkov o správaní sa predchádzajúceho režimu k cirkvi a podielu ŠTB v podstate
na likvidácii cirkvi.
Na začiatok si pozrieme dokument Tajné akce ŠTB – akce Kláštery
Aj v evanjelickej cirkvi dochádzalo k represiám zo strany ŠTB. Týkalo sa to hlavne farárov, ktorí neboli
ochotní spolupracovať s režimom. Povieme o dvoch osobnostiach a ich stretnutiach s ŠTB.
Pavol Uhorskai bol obvinený z podvratnej činnosti a predvedený na výsluchy na ŠTB, kde sa malo
spísať proti nemu obvinenie, ktoré by ho odsúdilo do väzenia. Keďže si nebol vedomý žiadnej viny,
nebol ochotný pristúpiť na podpísanie vykonštruovaných obvinení, trápili ho vo vyšetrovačke
psychicky aj fyzicky, až po skoro dvoch mesiacoch podpísal obvinenie.
Podľa pamätí brata Uhorskaia vyberieme jedno obvinenie a jeho obranu1: „Pomer k ZSM
Pracovníkom ZSM som nebol. Ako farár a katechéta som mal iné povinnosti k žiakom než ich
usmerňovať v ZSM. Vychovával som ich školskou náboženskou výučbou a výchovou evanjelickokresťansky, nábožensky. Neprekážal som im v činnosti v ZSM. Vytýkal som im však, keď zneužívali
činnosť v ZSM na všelijaké hriechy mladosti. Napr.: vybrali sa zakladať ZSM do okolitých dedín,
a vracali sa domov a na internát v nočných hodinách aj po polnoci. V nočných hodinách iste
nevykonávali činnosť ZSM, ale povoľovali uzdu svojim nižším pudom: opíjali sa, robili výtržnosti,
hádam, ba možno aj horšie veci, ktoré som pranieroval i v škole. O nijakom osočovaní činnosti ZSM
neviem. Moja kázeň v kostole v Háji dňa 11. februára 1951 o vyčistení chrámu vôbec nebola
zameraná na činovníkov ZSM, ale všeobecne na ľudí, ktorí chrám Boží používajú na čokoľvek iné než
na bohoslužbu. Slová „peleš lotrov“ sú použité priamo v texte. tie som ja nevymyslel, len som ich
1
Uhorskai, Ako to bolo str 45-46
1
použil: - Pelešou lotrov činia chrám Boží aj dnes, keď chodia do chrámu Božieho za iným účelom
a s iným úmyslom, než aby slúžili Bohu spevom, modlitbou a náučným poslúchaním kázne Božieho
slova. Tí, ktorí hľadajú alebo ukazujú krásne módne šaty a iné rozmary, ktorí hľadajú príležitosť pre
klebety, i tí, ktorí prichádzajú do chrámu Božieho na to, aby vychytávali z kázne sova Božieho slová,
aby mohli udávať. – Ja som nevedel, že sú v chrámovom zhromaždení aj členovia ZSM. Vami
spomínaný Hudák, Kováč a iní v tom čase neboli mojimi žiakmi, ani žiakmi školy v Tepliciach. Čírou
náhodou prišli na návštevu do T. Teplíc a aj do kostola v Háji, kde ma po skončení bohoslužieb čakali
pred kostolom a priateľsky a bratsky sa ku mne hlásili. Milo sme sa porozprávali i rozlúčili. Nijako
nenaznačili, že by boli pohoršení alebo dotknutí nejakou mojou narážkou. Ja som ich počas
bohoslužieb ani nezbadal, a vôbec som už pri príprave kázne nepočítal s ich prítomnosťou. Takéto
chápanie môjho výroku v kázni je prekrúcaním zmyslu kázne.“
Brat Uhorskai bol nakoniec odsúdený a po dvoch rokoch väzenia bol na amnestiu prepustený na
slobodu. Do konca socialistického režimu mu nebol umožnený návrat do cirkevnej činnosti. Pracoval
ako lesný robotník a neskôr ako skladník na pozemných stavbách.
Ľudovít Cibuľka bol pre svoj neprispôsobivý postoj k režimu preložený z Bratislavy do Hája. Štát to
riešil cez cirkevný úrad, ktorý mu odňal súhlas a nechal ho napospas osudu a potom mu blahosklonne
ponúkli miesto do Hája. Aj brat Cibuľka sa dostal do styku s ŠTB ale nie do vyšetrovacej väzby, no na
lanárenie k podpisu spolupráce. K tomu však nedošlo. Z rozhovoru vyberieme, len pasáž, kde sa
hovorí o donášaní:2
„- Mojou úlohou nie je sliediť za takými indivíduami (myslí sa nepriateľský živel), ani byť ich
udavačom či sudcom. Poslaním kňaza, ak zistí chybnú cestu svojho cirkevníka, je napomenúť ho
a poučiť, varovať pred následkami. Nesmiem stratiť v žiadnom prípade dôveru svojich ľudí, lebo
potom je moja úloha medzi nimi zmarená.
- O tom by nikto nemusel, ba ani nesmel vedieť. Povedzme, raz za mesiac by sme sa stretli ako
priatelia na celkom neutrálnom mieste, napríklad v kaviarni pri kávičke, a tam si trochu pohovorili.
- Nezvyknem chodiť do kaviarne, aj to by sa mohlo stať komusi podozrivým, keby ma tam videl.
A priateľmi, pán náčelník, byť nemôžeme, lebo máme v mnohom ohľade odlišné názory, úlohy, ciele
a spôsoby práce. A potom, priateľstvo sa neuzatvára v cele, z ktorej vy môžete odísť, kedykoľvek sa
vám zachce, ale ja len vtedy, keď ma z nej vypustíte. No tak či onak, keby som aj pristal na také
stretnutie, už teraz cítim, že by mi prišlo zle od žalúdka pri prvých slovách udavačstva. Nie, pre mňa
to nie je, pre mňa je to, čo odo mňa žiadate, otázkou života alebo smrti. Vždy prijmem ochotnejšie
stratu slobody i života ako túto úlohu, ktorá by ma i tak čoskoro morálne aj fyzicky zabila.“
Dnes až úsmevne znie historka, že brat Cibuľka bol zodpovedný za úhyn prasiec na JRD v Háji. Bolo
mu vyčítané, že kvôli tomu, že sa ženy ponáhľali do kostola a dali prasatám žrať horúce zemiaky, tieto
uhynuli. Dnes sa pousmejeme nad takýmto obvinením, ale v roku 1955 to mohlo spokojne skončiť
procesom z podvracania republiky za marenie činnosti JRD. K tomuto procesu však nedošlo
a obvinenie bolo stiahnuté.
Nielen na základe týchto spomienok, ale celkovo z historickej skutočnosti socialistického režimu
v našej vlasti, ktorý si dal za ideológiu dialektický materializmus je jasné, že cirkev a jej pracovníci,
ktorí vyznávali Trojjediného Pána Boha, ktorý je Duch, boli pre režim jasní nepriatelia. Režim si
vytvoril štruktúry, kde patrila aj ŠTB, aby rozložil cirkev aj zvonku aj zvnútra. Začiatkom rozkladu
2
J. Cibuľka, Klamný úsvit, str. 29-30
2
evanjelickej cirkvi a.v. bolo prijatie novej ústavy cirkvi v roku 1949 a nastúpenie cirkevných
tajomníkov, ktorí dávali súhlas farárom k službe. Cirkev sa dostala do područia štátu a stratila svoju
autonómiu.
2. Evanjelickí farári a zväzky ŠTB
ŠTB už od počiatku verbovala spolupracovníkov na udávanie a kontrolovanie nepohodlných ľudí –
nepriateľov štátneho zriadenia. Vytvorila premyslený a dôsledný systém získavania a evidovania
svojich spolupracovníkov. Zvykneme ich označovať agenti, ale v tomto systéme evidencie boli rôzne
úrovne, ktoré hovorili o spravodajskej činnosti okolo občanov bývalej ČSSR. Musíme povedať, že sieť
spolupracovníkov to sú tí pešiaci v tejto spravodajskej vojne, ktorých využívali nadriadené štruktúry.
Samozrejme sú to najnižšie kádre, ktoré riadili velitelia ŠTB na všetkých úrovniach cez okres, kraj až
k republikovej úrovni. Napriek tej poslednej úrovni činnosti to však neznižuje zodpovednosť agentov
ŠTB za to, že posluhovali tejto obludnej mašinérii udávania a špicľovania.
V dnešnej dobe sa venuje Ústav pamäti národe (ÚPN) zverejňovaniu zväzkov ŠTB, kde sú evidované
mená ľudí a ich zaradenie v rámci štruktúr ŠTB. Každý človek, ktorý sa dostal do zväzkov ŠTB je
menovite evidovaný a poväčšine má pridelené krycie meno a zapísaný štatút vzťahu k ŠTB. ÚPN
k skratkám v zväzkoch dáva takéto vysvetlenie, tieto skratky sú použité v grafoch o počte
evidovaných evanjelických farárov v zväzkoch ŠTB :3
PO – spis preverovanej osoby
Bol zavedený s cieľom sústreďovať písomnosti previerkového charakteru na osoby z hľadiska ich
využiteľnosti alebo nebezpečnosti.
SZ alebo S - signálny zväzok
Bol vedený na osoby podozrivé z trestnej činnosti (preverenie signálu), t. j. na potvrdenie alebo
vyvrátenie podozrenia.
NO – spis nepriateľskej osoby
Bol vedený k sústreďovaniu písomností na osoby, ktoré svojím jednaním alebo politickými postojmi
ohrozili alebo mohli ohroziť vnútorný poriadok a bezpečnosť štátu.
D - spis dôverníka
V spise sa zhromažďovali informácie, ktoré pomáhali plniť previerkové, pomocné a orientačné úlohy
štátnobezpečnostnej povahy v súvislosti s odhaľovaním alebo objasňovaním protištátnej činnosti.
KTS – spis kandidáta tajnej spolupráce
Spis zhromažďoval údaje previerkového charakteru na osobu, ktorá mala byť získaná na spoluprácu.
KA – zväzok kandidáta na agenta
Zväzok bol vedený podobne ako u KTS.
KI – zväzok kandidáta na informátora
Zväzok bol vedený podobne ako u KTS.
I - zväzok informátora
Bol vedený k osobe informátora. Zhromažďovali sa v ňom písomnosti o osobe informátora, ako aj
správy, ktoré informátor podával.
Informátor bol definovaný ako tajný spolupracovník zaviazaný spravidla na vlasteneckom základe,
ktorý podával informácie o nepriateľských skutočnostiach zo svojho okolia. Informátori boli vyberaní z
radov občanov, mali široké styky a dôveru okolia. Táto kategória spolupráce bola využívaná do roku
1972.
A (tiež TS, Ag) – zväzok agenta, tiež agentúrny zväzok
Bol vedený k osobe agenta. Zhromažďovali sa v ňom písomnosti o osobe agenta, ako aj správy, ktoré
agent podával.
Agent bol tajný spolupracovník, ktorý plnil úlohy pri odhaľovaní, rozpracovávaní a dokumentovaní
protištátnej trestnej činnosti a úlohy, ktoré mali zabrániť takejto trestnej činnosti. V registračných
protokoloch je táto kategória uvádzaná aj pod skratkami TS, Ag.
3
http://www.upn.gov.sk/obdobie-1945-1989/vysvetlivky-k-registracnym-protokolom/
3
Vedomými spolupracovníkmi z radu farárov boli ľudia registrovaní v zväzkoch ŠTB pod označením
A a I.
Na základe prístupu k registračným protokolom agentúrnych a operatívnych zväzkov ŠTB bolo na
stránke UPN4 posúdené každé meno farára ECAV vo vzťahu k zväzkom ŠTB. Štatistiky boli vytvorené
na základe Schematizmu ECAV z roku 1989 a na základe údajov v adresári ECAV v Tranovskom
kalendári z roku 1996.
Výstupom z štatistického prieskumu sú grafy pre jednotlivé roky. V roku 1989 bolo celkovo 245
farárov v službe, z ktorých bolo 56 vedomých spolupracovníkov, 78 sa objavilo v zväzkoch ŠTB a 111
nemalo záznam v zväzkoch. V roku 1996 bolo celkovo 246 farárov v službe, z ktorých bolo 36
vedomých spolupracovníkov, 62 sa objavilo v zväzkoch ŠTB a 148 nemalo záznam v zväzkoch.
Jednotlivé grafy predstavujú prehľad o viazanosti evanjelických farárov v zväzkoch celkovo, po
vekových kategóriách (referenčným rokom je rok 1989) a po vedení cirkvi (biskupi a seniori). Musíme
konštatovať, že v roku 1989 bola nadpolovičná väčšina farárov v službe evidovaná v zväzkoch ŠTB
a vedome spolupracovala s ŠTB skoro ¼ činných farárov. Čo sa týka vedenia cirkvi polovica bola
vedomými spolupracovníkmi ŠTB. Rok 1996 dokladuje, že cirkev neriešila reflexiu na spoluprácu
s ŠTB, keď v jej vedení ostalo 6 predstaviteľov, ktorí boli vedomými spolupracovníkmi s ŠTB, čo
predstavuje 35% z celkového počtu vedenia cirkvi.
3. Príčina a dôsledky spolupráce s ŠTB
Z historického pohľadu je potrebné korene spolupráce s ŠTB hľadať už pri zrode socialistického
zriadenia na Slovensku. Mnohí evanjelickí farári boli aktívni už v čase protifašistického hnutia
a aktívne sa zapájali do konštituovania novej správy Československa. Pri prevzatí moci jedinou
vládnucou komunistickou stranou vo februári 1948 možno ani netušili, že dôjde k takému potlačeniu
cirkevného života. Svedčí o tom aj vyjadrenie biskupa Čobrdu, ktorý pod tlakom okolností, tiež prijal
zákon o zabezpečení cirkvi z roku 1949. Neskôr už v pokročilom veku nemal síl postaviť sa proti
nivočeniu cirkvi a aj preto abdikoval.
Ťažko je nám povedať koľko, ale predsa sa aj medzi farármi našli takí, ktorí posluhovali režimu
z presvedčenia. Boli zjednotení s komunistickým režimom ideami spravodlivého štátu, ba dokonca
prispôsobili tejto myšlienke aj teológiu, ktorá dostala názov Tvárou k životu. Ako píše v úvode knihy
Klamný úsvit brat Olejár5: „Ide o ďalší dych vyrážajúci paradox: pokus tvoriť teológiu bez Boha ...“
Druhou skupinou farárov, ktorá bola preverovaná a nútená do spolupráce s ŠTB boli ľudia, ktorých
získali pre spoluprácu zo strachu. Bol to strach o miesto o živobytie, kedy pod tlakom okolností
podpísali viazací akt.
Ďalšou skupinou boli farári, ktorí dobrovoľne spolupracovali s ŠTB kvôli kariérneho rastu. Túžili po
lepšom mieste, po funkcii v cirkvi, po možnosti vycestovať do zahraničia a tak podpísali spoluprácu
s ŠTB.
4
5
http://www.upn.gov.sk/regpro/
J. Cibuľka, Klamný úsvit, str.5
4
ŠTB videla evanjelických farárov, ako ľudí, ktorí majú vplyv na svoje okolie a chcela ich mať na svojej
strane a preto sa všemožne snažila z akejkoľvek strany a akýmkoľvek spôsobom získať ich pre
spoluprácu.
Neprichádza nám súdiť ľudí prečo a ako podpísali niektorí evanjelickí farári viazací akt agenta
a informátora ŠTB, ale dôsledky pre spoločenstvo cirkvi boli fatálne. Stačí zacitovať hodnotenie cirkvi
po 20 rokoch komunizmu brata Uhorskaia, ktoré vypracoval spolu s bratom Víznerom6: „Zhŕňame:
v našej cirkvi pretrváva kult osobnosti so všetkými negatívnymi dôsledkami. vieroučný základ cirkvi
bol a je práve vedením cirkvi vážne narušovaný a ohrozovaný. Cirkev naša stráca svoj charakter
spoločenstva svätých, ako ju definujú naše vieroučné knihy, a stáva sa inštitúciou byrokraticky
manipulovateľnou, ktorá nemá záujem na evanjelickej misii a evanjelizácii, ani na čistom a úprimnom
kázaní slova Božieho. Vyššie vykreslený a načrtnutý stav (mocenské využívanie vedúcej pozície,
zneužívanie médií v svoj prospech, machinácie okolo stavovskej organizácie farárov) znemožnil
akúkoľvek rehabilitáciu a nápravu krívd v cirkvi a úplne zarazil duchovnú obrodu a obnovu cirkvi.
Rozpad bratstiev a zánik bratských vzťahov začatý v rokoch päťdesiatych sa zväčšil a rozšíril a hrozí
jeho konzervovanie, čo v najvyššej miere ohrozí samú podstatu kázňovej zvesti o pokání a zmierení
v Kristovi, keďže sami kazatelia tejto zvesti a ich vzájomný vzťah budú, a už aj sú, výrečným
svedectvom a dokladom o nemožnosti zrealizovania toho, čo kážu ako slovo Božie a k čomu vedú
svojich veriacich. Cirkev bude úplne ochromená v jej duchovnom vplývaní v živote našej spoločnosti,
nie je pripravená, a preto sa nebude vedieť vyrovnať s nárokmi, ktoré na ňu a na jej prácu budú klásť
zmeny spojené s nástupom technicko-vedeckej revolúcie do nášho prostredia. Z väčšiny jej
duchovných sa stávajú remeselníci a ona sama ústavom na vykonávanie funkcií a inkasovanie platieb
za vykonané funkcie.“
4. Výzvy pre súčasnosť
Je naivné si myslieť, že obdobie komunizmu skončilo v našej cirkvi nežnou revolúciou. Tak ako sa
nechceli v období Pražskej jari vzdať moci deformované štruktúry v cirkvi, ktoré doviedli cirkev do
područia bezbožnosti, tak ani po nežnej revolúcii neskončilo pokrivené panovanie normalizácie
v našej cirkvi. Samozrejme mnohé skončilo, ale veľa aj pretrváva. Je otázkou, či je to deformácia
komunizmu a toho, na čo si ľudia zvykli, alebo je to prejav našej ľudskosti, keď sme neposlušní
Božiemu vedeniu.
Skúsme zadefinovať prejavy ľudskej biedy a neposlušnosti voči evanjeliu, ktoré pretrvávajú v našej
cirkvi:
-
6
mocenské panovanie po vzore centralizácie vládnucej komunistickej strany
donášačstvo – udávanie a podozrievanie z nepriateľskej činnosti
kupovanie si funkcií, kariérny rast, pohľad upretý na zisk
teológia bez vzkrieseného Krista, nejasnosť v zvesti evanjelia a prisluhovania sviatostí
rozpad bratstiev medzi farármi
nejasná misijná činnosť – vnútorná i zahraničná misia
kontrolovanie médií – časopisy, televízia
P. Uhorskai, Ako to bolo, str. 141
5
Možno by sme vedeli doplniť ešte aj ďalšie skutočnosti nášho stavu. Pri takomto neutešenom stave
nastáva otázka: Čo s tým? Zásadne je potrebné sa opýtať: Je tento stav pretrvávaním komunizmu
v cirkvi? Ak áno, čo s tým urobíme? Brat Uhorskai naznačoval cestu pokánia a myslím že niet inej
cesty z nášho stavu, ako začať pokáním z vlastných farárskych radov. U Nehemiáša 1,4 čítame7: „Keď
som počul tieto slová, sadol som si, plakal a trúchlil som niekoľko dní. Postil a modlil som sa pred
nebeským Bohom.“ Nehemiáš pri zistení neblahého stavu Jeruzalema išiel do pôstu a modlitieb
a vyznávanie hriechov za svoj ľud. My sme dnes počuli o neblahom stave cirkvi počas obdobia
komunizmu, čo sa prejavuje až dodnes. Čo urobíme? Je tu výzva k pokániu, pôstu, modlitbám
a vyznávaniu hriechov. Ako to urobíme? Osobne doma, verejne ako bratstvo seniorátu, verejne ako
cirkev? Som presvedčený, že potrebujeme začať tým osobným, ale malo by nasledovať to verejné.
Dávam preto dnes výzvu: Chceme ako bratstvo seniorátu urobiť verejný akt pokánia a ako ho
urobíme?
Záver
Ako sme hodnotili históriu cirkvi a jej farárov v rozpracovanosti vo zväzkoch ŠTB počas doby
komunizmu, tak sme prešli k súčasnosti a k otázkam, ktoré sa nám vynárajú ohľadom tohto obdobia
života evanjelickej a.v. cirkvi na Slovensku a vplyvu na dnešok. Zakončili sme otázkou k osobnému
a verejnému pokániu. Pokánie je momentom zlomu, teda uvedomenia si Božej svätosti a nášho
zlyhania. Pokánie v sebe však nesie aj moment novej cesty, nového spôsobu nažívania. Ak teda
pôjdeme do pokánia za obdobie komunizmu a zlyhania našej cirkvi, tak potom nájdeme aj nové
perspektívy pre život cirkvi dnes.
Michal Findra, Veľký Slavkov apríl – september 2010
Prílohy:
televízny dokument ČT Tajné akce ŠTB – akce Kláštery
štatistické grafy viazanosti evanjelických farárov v zväzkoch ŠTB
Literatúra:
Biblia, Písmo Sväté Starej a Novej Zmluvy, Tranoscius 1978
P. Uhorskai, Ako to bolo, Tranoscius 1992
J. Cibuľka, Klamný úsvit, Tranoscius 2010
O. Šimek, Tak to bolo, Tranoscius 2010
Web:
http://www.upn.gov.sk/obdobie-1945-1989/zvazkova-agenda-stb/
7
Biblia, Písmo Sväté Starej a Novej Zmluvy, str. 414
6
Download

Rozpracovanost zvazky STB - MEMC Ichthys Veľký Slavkov