ŠOPORNIANSKE
noviny
Október 2014 / Číslo 3
Ročník XV. / Nepredajné
ČASOPIS OBYVATEĽOV OBCE ŠOPORŇA
DEŇ OBCE - POVSTALECKÝ GULÁŠ
ŠOPORNIANSKE
noviny
Príhovor starostu
3
Obsah
Vážení občania Šoporňania,
prihováram sa Vám na konci svojho volebného obdobia starostu, pripravený zhodnotiť uplynulé 4–ročné obdobie. Podrobný odpočet, resp. „čo som sľúbil
a dodržal“, si môžete prečítať vo Volebných novinách k blížiacim sa komunálnym
voľbám 15. 11. 2014. Zároveň pripomínam, že počas štyroch rokov od r. 2011 sme
Vám pravidelne spolu s redakčným tímom Šopornianskych novín a s ďalšími prispievateľmi, dodávali potrebné informácie o dianí v našej obci.
V akej sme vlastne situácii? Posúďte sami – všetko máme pravidelne zaplatené, nemáme dlhy, veľa sa urobilo po hospodárskej stránke, nastolil sa pružnejší
systém práce, pripravili sa projekty na realizáciu, ustálil sa nový tím ľudí, neustále
sa v obci budovalo, ožil spoločenský, kultúrny a športový život v Šoporni!
Podľa nezávislého auditu, hodnotenia INEKO a ďalších nezávislých inštitúcií je
hospodárenie obce Šoporňa vysoko efektívne, bez zadĺženia, s výbornou ekonomickou stabilitou, čo nám dáva reálne predpoklady v ďalšom volebnom období
na rýchle dočerpanie �nančných prostriedkov z eurofondov pre projekty ako je
dobudovanie kanalizácie, nájomné byty, oprava starej budovy MŠ a iné.
A čo práca skupinky poslancov? Točia sa v bludnom kruhu klamstiev, intríg,
urážok a závisti. To, čo si navymýšľali za 4 roky, koľko kontrol poslali na úrad,
ma utvrdilo v tom, že idem správnou cestou, nedám sa nikým a ničím zastrašiť.
Občania majú vo mne záruku, že sa nebojím hocijakej výzvy. Prešiel som ťažkou
skúškou len preto, lebo sa pár ľudí nezmierilo s tým, že oni nevyhrali voľby a dohodli sa, že budú robiť obci zle. Ale robili zle predovšetkým nám, všetkým občanom. Nebyť skupinky poslancov, teraz v obci robíme kanalizáciu, nájomné byty,
opravu starej budovy MŠ (dom pre seniorov). Všetko, čo som Vám sľúbil by som
aj dodržal, ale keď to zistilo pár neprajných poslancov reagovali tým, že účelovo
neschválili rozpočet obce. Za neschválenie rozpočtu je priamo zodpovedná skupinka poslancov, ktorých som Vám už pomenoval v predchádzajúcom čísle novín
(Miroslav Kovaľ, Erika Ščípová, Adrián Macho, Miroslav Baran, Eva Kabrhelová).
Poslanci zabrzdili rozvoj obce, znemožnili čerpať eurofondy a obrali našu obec
o niekoľko miliónov Eur.
Ešte Vám uvediem naviac perličku o tom, čo zavinila skupinka našich poslancov. Doteraz účelovo neodvolali hlavnú kontrolórku obce (pričom to bolo predložené na rokovanie OZ už vyše 10-krát), ktorá už tretí rok nechodí do práce, má
absencie, nepracuje, nevykonáva svoju činnosť v zmysle zákona. Dokonca to
skončilo na súde, kde žiada vyplatenie �nancií za toto obdobie a nie malú čiastku.
Z obecného rozpočtu! Kto na Slovensku môže mať vyplatený plat za to, že nepracuje a nechodí do práce?
Hovorí sa, že konanie a činy ukážu skutočnú podstatu človeka, aká je jeho
pravda a charakter. A aj sa to ukázalo. Preto sa pozerajme na činy, ako človek koná,
ako sa správa, aká je jeho práca. A veru nečinnosť našich niektorých poslancov sa
ukázala v plnej nahote. Ukázalo sa, že nikto nebude lepším človekom, keď urobí
niekomu „zle“, či už jednotlivcovi alebo obci.
Preto pevne verím, že objektívne a cez srdce zhodnotíte vykonanú prácu pre
obec za ostatné roky. Zvážite to, aký bude mať dosah Vaše rozhodnutie pre obec
po voľbách, akým človekom je Váš kandidát, komu dáte dôveru v nastávajúcich
komunálnych voľbách na posty poslancov OZ a na zodpovednú funkciu starostu.
Vždy máte na výber, nezabudnime a nezabudnite si však zvážiť to, čo máme, čo sa
urobilo. Súčasne Vám všetkým ďakujem za prácu pre Šoporňu a dôveru. Osobne
som odhodlaný pokračovať v začatej práci, dokončiť ju a dokázať Vám, že v obci
treba pracovať a nie intrigovať a zahmlievať.
Za seba i za tím ľudí, ktorí mi pomáhali v práci pre obec Šoporňa a robia to aj
v súčasnosti, môžem jednoznačne skonštatovať - v obci som začal veľkú zmenu
a spravil som čo som mohol, my všetci spravíme viac...
S úctou a pozdravom
Váš starosta Milan Vlček
Príhovor starostu obce
3
Komunálne voľby
4
Tradičné oslavy v Šoporni
5
Michal Valúšek
6
Za našim Miškom Valúškom
7
Spoločenská kronika
7
Ladislav Ťažký - čestný občan
obce Šoporňa
8
Chyťme sa za ruky
8
Šopornianske komando
navštívilo Horehronie
9
Poďakovanie
9
Za hrsť drobných
10
Boli sme v Medžugorí
10
Zaujímavosti
11
Básne o jeseni
11
Úsmevy
11
Zrnká múdrosti
11
Pripravované akcie
11
Zo života v Klube dôchodcov 12
Šopornianska držka
13
Ťažký rok záhradkára
14
Šopornianski hasiči
15
Šopornianska dyňa
16
Paličkovaná čipka v Šoporni 17
Športový klub v Šoporni
18
4
ŠOPORNIANSKE
noviny
KOMUNÁLNE VOĽBY
VYHLÁSENIE KANDIDATÚRY
pre voľby poslancov Obecného zastupiteľstva v Šoporni 15. novembra 2014
Miestna volebná komisia v Šoporni podľa § 18 zákona SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení
neskorších predpisov vyhlasuje, že pre voľby poslancov Obecného zastupiteľstva zaregistrovala týchto kandidátov.
Kandidáti:
1. Ivan Andrášik, 46 r., podnikateľ, Šoporňa č. d. 1599, Zmena zdola, DÚ
2. Miroslav Baran, 57 r., technik, Šoporňa č. d. 1600, SNS
3. Stanislav Bartoš, 44 r., elektromechanik, Šoporňa č. d. 1036, SNS
4. František Beňo, 49 r., podnikateľ, Šoporňa č. d. 1408, SDS
5. Jana Blahová, Mgr., 46 r., zástupkyňa RŠ, Šoporňa č. d. 1052, SDS
6. Peter Blaschke, 29 r., manažér, Šoporňa č. d. 1056, KDH
7. Ján Búran, 38 r., podnikateľ, Šoporňa č. d. 1591, SMER - SD
8. Jozef Búran, PaedDr., 65 r., dôchodca, Šoporňa č. d. 1276, SDS
9. Marian Ferenc, Ing., 26 r., agronóm, Šoporňa č. d. 1375, SIEŤ
10. Jozef Gála, 38 r., živnostník, Šoporňa č. d. 1606, SDS
11. Branislav Galbavý, Ing., 37 r., obchodný zástupca, Šoporňa č. d. 1570, SDKÚ - DS
12. Galina Gálová, Ing., 40 r., ekonómka, Šoporňa č. d. 1413, SMER - SD
13. Viera Habová, 37 r., štátna zamestnankyňa, Šoporňa č. d. 17, OKS
14. Adrián Hipš, Ing., 28 r., kontrolór, Šoporňa č. d. 1106, SDS
15. Helena Hipšová, 64 r., zdravotná sestra, Šoporňa č. d. 1040, SDS
16. Karol Kluka, 44 r., výsluhový dôchodca, Šoporňa č. d. 654, SNS
17. Anton Kochan, 72 r., dôchodca, Šoporňa č. d. 700, SDS
18. Mária Lakatos, 55 r., opatrovateľka, Šoporňa č.d. 828, SMER - SD
19. Mário Lipovský, Ing., 47 r., riaditeľ poisťovne, Šoporňa č. d. 1300, SDS
20. Stanislav Lipovský, 35 r., živnostník, Šoporňa č. d. 1173, SNS
21. Adrián Macho, Mgr., 38 r., štátny zamestnanec, Šoporňa č. d. 1619, nezávislý kandidát
22. Ivan Mikulek, 50 r., chemik, Šoporňa č. d. 1253, SDS
23. Jozef Nahácky, Ing., 29 r., obchodný zástupca, Šoporňa č. d. 1326, SaS
24. Stanislav Novosad, Ing., 64 r., poľnohospodársky inžinier, Šoporňa č. d. 1541, VZDOR
25. Marian Petráš, 49 r., technik, Šoporňa č. d. 347, KDH
26. Katarína Plocháňová, 50 r., administratívna pracovníčka , Šoporňa č. d. 704, SIEŤ
27. Roman Polakovič, 37 r., ADP kontrolór, Šoporňa č. d. 1172, nezávislý kandidát
28. Monika Práznovská, 22 r., študentka, Šoporňa č.d. 65, SNS
29. Zoltán Rigó, Mgr., 33 r., pedagóg, Šoporňa č. d. 281, SDS
30. Stanislav Rosypal, Mgr., 33 r., konateľ spoločnosti, Šoporňa č. d. 132, SaS
31. Jana Slabejová, 38 r., vychovávateľka, Šoporňa č. d. 1168, SMER - SD
32. Dušan Ščípa, 58 r., technik, Šoporňa č. d. 1480, SNS
33. Kristián Ščípa, Ing., 35 r., manažér, Šoporňa č. d. 1480, SMER - SD
34. Anna Šmátralová, 51 r., záhradníčka, Šoporňa č. d. 1171, SDS
35. Mária Šmátralová, 55 r., vedúca predajne, Šoporňa č. d. 1489, KDH
36. Radoslav Šmidák, 42 r., výrobný pracovník, Šoporňa č. d. 1520, SMER
Jozef Práznovský
predseda miestnej volebnej komisie
VYHLÁSENIE KANDIDATÚRY
pre voľby starostu obce v Šoporni 15. novembra 2014
Miestna volebná komisia v Šoporni podľa § 18 zákona SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení
neskorších predpisov vyhlasuje, že pre voľby starostu obce zaregistrovala týchto kandidátov.
Kandidáti:
1. Ivan Andrášik, 46r., podnikateľ, Šoporňa č. d. 1599, Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska
2. Adrián Macho, Mgr., 38 r., štátny zamestnanec, Šoporňa č. d. 1619, nezávislý kandidát
3. Stanislav Novosad, Ing., 64 r., poľnohosp. inžinier, Šoporňa č. d. 1541, VZDOR – strana práce
4. Miroslav Plocháň, Ing., 59 r., manažér, Šoporňa č. d. 704, SIEŤ
5. Štefan Polaček, Ing., 49 r., bezpečnostný technik, Šoporňa č. d. 227, nezávislý kandidát
6. Ľuboš Sokol, Ing., 52 r., manažér, Šoporňa č. d. 436, nezávislý kandidát
7. Erika Ščípová, Mgr., 54 r., ekonómka, Šoporňa č. d. 1502, SMER – sociálna demokracia
8. Milan Vlček, Mgr., 43 r., starosta obce, Šoporňa č. d. 963, Strana demokratického Slovenska
Jozef Práznovský
predseda miestnej volebnej komisie
ŠOPORNIANSKE
noviny
Tradičné OSLAVY V ŠOPORNI
V auguste tohto roku si celá naša
vlasť pripomenula 70. výročie najvýznamnejšej udalosti novodobých dejín, Slovenské národné povstanie. Aj
v jednej z najväčších obcí nášho kraja,
v Šoporni, si občania spontánne zaspomínali na obdobie boja za slobodu. Oslavy SNP a zároveň oslavu Dňa
ústavy Slovenskej republiky spojili
Šoporňania s oslavou Dňa svojej obce.
Od rána sa nad centrálnym priestranstvom, nad „Rajčurou“, vznášala
omamná vôňa povstaleckého guláša,
vo varení ktorého o hodnotné ceny
súťažilo 16 dobrých partií, súťažných
družstiev. Výbornú náladu súťažiacim,
ale aj množstvu ich fanúšikov až do
popoludňajších hodín prinášala hudobná skupina DIRECT.
Po dovarení guláša a vyhlásení výsledkov nadišla chvíľa, keď krojované
skupiny, predstavitelia obce, členovia
ZPB, pozvaní hostia a mnohí občania
v spoločnom sprievode zaujali miesto pred obnoveným, na dôstojnom
mieste premiestneným, pamätníkom
hrdinov padlých za našu slobodu. Zaznela hymna a ku všetkým účastníkom
sa prihovoril starosta obce Mgr. Milan
Vlček. Zdôraznil význam SNP pre náš
dnešok a podčiarkol potrebu v mladej generácii zachovávať spomienky
a úctu k našim hrdinským predkom.
Po slávnosti kladenia venca k pamätníku sa začal bohatý kultúrny program, počas ktorého si prišli na svoje
všetci spokojní účastníci osláv. Pre
najmenších to boli detské atrakcie,
tvorivé dielne, drevený kolotoč, maľovanie na tvár a mnohé iné. Mnohých
zaujali ukážky tradičných remesiel
a konfetový ohňostroj. Strednú generáciu potešil svojím vydareným
vystúpením Štefan Skrúcaný, našu
mládež nadchol svojím vynikajúcim
vystúpením mladý spevák Adam Ďurica a vychádzajúce hviezdy slovenského popu Peter Šramek a Viktória
Stachová, no a najstarších isto potešil
bohatý folklórny program v podaní
miestnych členov jednotlivých súborov a skupín.
Keď sa na nebi objavili prvé hviezdy, pán starosta Mgr. Vlček slávnostne
zapálil vatru Ústavy SR a o chvíľu sa
zraky všetkých upierali dohora, k žiariacim hviezdičkám večerného ohňostroja. Po jeho skončení sa rozľahli nad
šopornianskou „Rajčurou“ rezké tóny
tanečnej hudby v podaní hudobnej
skupiny STOP, ktorá mnohým spokojným Šoporňanom vyhrávala do tanca
a na dobrú náladu až do neskorých večerných hodín.
Dr. Jozef Búran
5
6
ŠOPORNIANSKE
noviny
PhDr. Michal Valúšek
* 29. 9. 1931
+ 29. 8. 2014
Životnú púť skončil
človek.
Človek obyčajný –
rovnako neobyčajný.
Človek úprimný,
láskavý a obetavý.
Človek, ktorého sme
poznali a ktorý nám
ostane dlho v pamäti.
Pán Michal Valúšek bol viac než 56
rokov obyvateľom našej obce. Tu žil so
svojou manželkou Máriou Valúškovou
(našou pani učiteľkou), tu vychovával
svoje deti Michala, Miroslavu a Mareka.
Bol to veľmi činorodý a aktívny človek.
Zvládal svoje rodičovské i pracovné povinnosti a vždy si našiel čas urobiť niečo
naviac aj pre spoločenský život a pozdvihnutie kultúry v obci.
Kultúra, divadlo, tvorba „Šopornianskych novín“, to boli oblasti, v ktorých sa
realizoval a odvádzal perfektnú prácu.
Prostredníctvom Šopornianskych novín
sa prihováral Šoporňanom, radil, napomínal, usmerňoval čitateľov v snahe konať tak, aby bol život lepší. Vždy hľadal
v ľuďoch to dobré, chvályhodné. Pamätné ostanú jeho „MEDAILÓNY OSOBNOSTÍ“
spomedzi nás Šoporňanov. Bol svetlom
a zapaľoval svetielka v ľuďoch, ktorí, tak
ako on, odovzdávali svoj talent v snahe
potešiť a obdariť iných. Za túto prácu na
poli kultúry sa mu v roku 2009 dostalo
uznania a ocenenia od obce. S odstupom času si čoraz viac uvedomujeme
hodnotu jeho práce pre našu obec a čo
všetko jeho odchodom strácame.
Prvýkrát odišiel zo Šoporne po smrti
svojej manželky. Stal sa obyvateľom zariadenia pre seniorov HUMANUS v Hlohovci. Nešiel tam dožiť, ale žiť a tvoriť
– a darilo sa mu. Rozohral širokú škálu
svojho talentu. Stal sa redaktorom časopisu HUMANUS, režisérom a autorom
divadelných hier MALÝCH JAVISKOVÝCH
FORIEM. V inšpiratívnom prostredí pod
Hlohoveckým zámkom uzreli svetlo sveta jeho básnické zbierky „Od súmraku
do úsvitu“ a „Listy mojej žene“. Tú prvú
prezentoval na mnohých akciách aj
v Šoporni, kam sa rád a často vracal. Tú
druhú chcel predstaviť 29. augusta 2014
na Dni obce v Šoporni. Ale osud to zariadil inak.
Dňa 29. augusta 2014 v skorých ranných hodinách zomrel vo veku nedožitých 83 rokov.
BÁSNIK ODIŠIEL – BÁSNE ZOSTALI
Odišiel de�nitívne. Sníva svoj večný
sen na našom cintoríne. Človek je ako
list stromu. Keď príde jeho čas, odpadne,
stratí sa z nášho života. A blízki musia ďalej ísť bez neho.
Zostane v nás, v našich spomienkach.
Nech odpočíva v pokoji!
P.s.: Čo mu pribalíme na cestu? Básnikovi báseň! Báseň je ľahučké pohladenie ubolenej duše a táto posledná vzišla
z pera našej poetky p. Eleny Ščasnej.
Emília Lipovská
Milý Michal
Keď už čas dozrie v nás, prestane bolieť každá rana,
čaká nás už len úzka brána, cez ktorú každý prejde sám.
Oceľové srdce zvonov bije do chladného kovu.
To umieráčik zvoní.
Ľadové obruče smrti zomkli unavenú hruď.
Utíchlo srdce básnika – posledný verš už dopísal.
S odchádzajúcim básnikom aj lastovičky chystajú sa na odlet
aj múzy plačú – zosmutnel svet.
Bolo to veru veľmi dávno, keď na prievozníka si volával:
„Héj, héj, starček Kubán,
v malej chatke spíš?
Prevez ma, prevez v druhý breh, nech som milej blíž,
nech ma nesú vlnky Váhu k mlynom rozbitým
s kvetom rozvitým.“
Veľakrát si sa cez Váh k milej preplavil
až si nakoniec u nej celkom zakotvil.
Dlhý šťastný život bok po boku ste spolu žili.
Vychovali ste tri deti, aj vnúčatká sa vám narodili
a rodinku vašu požehnával Pán.
Deň za dňom, rok za rokom v radosti, šťastí i v smútku plynul čas.
No každému raz svieca dohorí,
každému večnosť brány otvorí.
a tak v jeden smutný deň – anjel smrti nad Marienkou krídla rozostrel.
Ten veľký smútok čo si prežil, no aj nádej, nehu a veľkú lásku
si do vrúcnej poézie vložil.
Len nedávno uvádzal si do života zbierku básní „Listy mojej žene“
V tých listoch je toľko nádeje, nehy a lásky venovaných prírode,
rodnému kraju, no najmä svojej žene.
Snáď vrece Vášho šťastia bolo naplnené.
Posielal si listy žene do neba – no jej tam bolo smutno bez Teba
i poprosila Pána, nech pošle k Tebe anjela, čo ľudí do večnosti odprevádza.
Do chladného kovu bijú srdcia zvonov.
Michal sa odoberá tam, kde je večný domov.
Ťažko hľadajú sa slová na rozlúčku, keď smútok srdcia zviera.
Pomôže len nádej a viera, že čaká Ťa tam Tvoja žena.
A s otvorenou náručou privíta Ťa pán a otvorí Ti brány neba dokorán.
Odpočívaj v pokoji!
Elena Ščasná
ŠOPORNIANSKE
noviny
Za naším Miškom Valúškom
Odišiel úžasný ČLOVEK, navždy nás opustil rodák z neďalekého
Gáňu, dlhoročný občan Šoporne PhDr. Michal Valúšek.
Na stretnutnie s ním 29. augusta
2014, som sa veľmi tešil. Na Deň obce
sme sa mali stretnúť po roku. Žiaľ, k tomu
stretnutiu už nedošlo...
V Šoporni som bol už od rána, prvé
moje kroky smerovali na cintorín, kde
som navštívil hroby rodičov, širšej rodiny,
ale aj spolužiakov a známych. Bol som
vďačný za doprovod po cintoríne pani
Magde Soboňovej, ktorá mi pomohla
nájsť mnohé hroby (jej syna Ivana som si
zobral pod patronát, keď vykonával ZVS
v kasárňach pod Zoborom).
Keďže som mal dostatok času, vybral
som sa na horný koniec navštíviť vzdialenú rodinu a tiež sa pozrieť na „rodičovský dom“. Tam pri mne zastavilo auto
a na moje prekvapenie z neho vystúpil Michal, najstarší syn Miška Valúšeka
a oznámil mi smutnú zvesť. Bolo 11:30
hod. a bol som určite prvý, kto sa dozvedel tú neočakávanú skutočnosť. Bolo to
ako hrom z čistého neba. On bol na ceste
ku starostovi, aby mu to tiež oznámil.
Naše priateľstvo spečatené pred rokom (chýbalo k tomu 6 hodín), ale už nebude mať pokračovanie. Nemohol som
tomu uveriť, bol to šok.
Na Rajčuru som prišiel s predstihom
pred 15:00 hodinou, kedy malo začať
slávnostné kladenie vencov k pamätníku SNP. Pred ním vystúpil starosta obce
Mgr. Milan Vlček a o�ciálne oznámil skon
nášho Miška v skorých ranných hodinách
v nemocnici v Trnave. Prvým známym
človekom, s ktorým som sa stretol na
tomto slávnostnom mieste bola mladá
Rómka pani Mária Kakarová, obľúbená
herečka z Divadla bez rozdielu, ktoré režíroval náš Miško. Aj ona tomu nechcela
veriť, že jej režisér už nie je medzi nami.
Vedel som o nej z rozprávania priateľa
Paľa Pirschela, keď sme sa náhodou stretli v PUBe jeho syna Richarda. Už vtedy
na mňa zapôsobila ako rozhľadená mladá osoba, plná elánu a ochoty zmeniť
názory pasívnych občanov na politiku
a dianie v obci. Obdivoval som jej reálne
názory a aktivitu v kultúre.
Zbytok času do môjho odchodu do
Nitry sa niesol v znamení smútku, nevedel som sa zmieriť so skutočnosťou.
Naviac som ostal sám (neprišiel ani pán
Ľudovít Čutrík) a taktiež stretnutia so
spolužiakmi a známymi nezmenili na
tom nič.
Práve v tento deň mal o�ciálne prezentovať v Šoporni svoju zbierku Listy
mojej žene.
Už o pár dní sme sa zišli v Dome
smútku, kde na cintoríne bolo uložené
jeho telo do hrobu s manželkou Marienkou. Množstvo kvetov a vencov
a tiež pekný slnečný deň akoby sa chceli
dôstojne rozlúčiť na jeho poslednej ceste. Nad rakvou sa s ním rozlúčila pani
Milka Lipovská, ktorá podrobne a so
znalosťou zhrnula jeho bohatý aktívny
život – od Bábkového divadla v Nitre,
jeho miesto pri vedení divadla v Šoporni, šéfredaktora Šopornianskych novín,
vedúceho kultúrneho strediska v Seredi,
ale aj jeho aktivity v penzióne HUMANUS
v Hlohovci (písal som o tom v č. 2/2014).
Jej prednes vo mne zanechal hlboký zážitok... „ odišiel básnik, ostali jeho básne“.
Boli v tom citlivo zakomponované
prežité roky ich plodnej spolupráce, obdivuhodným spôsobom bola vyzdvihnutá jeho skromnosť a pracovitosť na celoživotnej púti. Nasledovala báseň pani
Eleny Sčasnej, venovaná jeho jemnej
poézii.
Bol som rád, že som sa opäť stretol
s jeho deťmi a vnukmi. Netušil som, že
sa v krátkej dobe zídeme aj s pani Martou Polhorskou, mojou triednou na SVŠ
v Seredi, svatkou nášho zosnulého. Veď
len nedávno sme jej boli blahoželať
k významnému životnému jubileu so
Zuzkou Filekovoou – Kosovou.
Až čas ukáže hĺbku a ľudskosť jeho
dvoch zbierok básní: Od súmraku do úsvitu a Listy mojej žene. Viem o jeho ďalších
snoch a plánoch do nasledujúcich rokov.
V penzióne pri Váhu a pod Hlohoveckým
zámkom mal vytvorené na to priaznivé
podmienky.
Som presvedčený, že Šoporňania nezabudnú na „svojho Miška“ a budú ďalej
pokračovať v jeho načatom diele v divadle a v poézii.
Prihováram sa a navrhujem:
- za udelenie čestného občianstva
v Šoporni
- pomenovať po ňom aktivity v oblasti
divadla a poézie (Večery poézie, súťaže
v prednese a tvorbe poézie, ich konania v deň jeho narodenín).
Dňa 29. septembra 2014 by sa bol
dožil 83 rokov.
ČESŤ JEHO SVETLEJ PAMIATKE!
Šoporňan žijúci v Nitre
Dr. Antonín Rojka
Spoločenská
kronika:
NARODILI SA:
Simona Vašková
Richard Makara
Boris Bako
Sabina Štrpková
Oliver Búran
Lukáš Tóth
Jasmína Vargáčiková
Simon Levčík
Boris Hulák
Michaela Hašanová
Franco Lakatoš
ZOSOBÁŠILI SA:
Mário Hulák a Lucia Zaťková
Mário Paľo a Mgr. Monika Rojková
Mgr. Pavol Horňák a Ing. Martina
Kollárová
Michal Kišš a Lenka Langheiterová
OPUSTILI NÁS:
Mária Mináriková
JUDr. Ivana Zaťková
Helena Tománková
Gabriela Džobáková
Štefan Stanko
Ing. Ivan Chrapko
JUDr. Oľga Vágayová
PhDr.Michal Valúšek
Jozef Vandák
Mária Hajdinová
Peter Harmat
81 r.
60 r.
90 r.
50 r.
68 r.
74 r.
78 r.
82 r.
73 r.
88 r.
61 r.
JUBILANTI
80 – ROČNÍ:
Anton Dubovanský
Hermína Vandáková
Mária Lipovská
Margita Ščípová
90 A VIAC – ROČNÍ:
Helena Blahová
Mária Gálová
Mária Kišová
90 r.
90 r.
93 r.
Elena Búranová
matrikárka
7
8
ŠOPORNIANSKE
noviny
Ladislav Ťažký – čestný občan obce Šoporňa
Pred deväťdesiatimi rokmi 19. septembra 1924 sa v Čiernom Balogu narodil spisovateľ, prozaik, publicista a esejista Ladislav Ťažký.
Narodil sa v slovenskej rodine lesného robotníka. Vzdelanie získaval v Čiernom Balogu a na Vojenskom zemepisnom ústave v Bratislave sa vyučil za kartografa. Ako 17-ročný narukoval do slovenskej armády na východný front. Po
vypuknutí SNP ušiel zo svojej jednotky,
ktorá bola prevelená do Rumunska. Chytili ho však a skončil v zajateckom tábore
v Rakúsku.
V roku 1952 absolvoval štúdium na
Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe a v roku 1960 ukončil
vedeckú ašpirantúru na Inštitúte spoločenských vied v Prahe. Po štúdiách sa
usadil v Bratislave, venoval sa hlavne
tvorbe a neskôr pracoval v ústredných
orgánoch v oblasti kultúrnej politiky.
V rokoch 1967-1969 bol redaktorom
denníka Smena, ktorý sa stal priestorom
pre jeho politické vyjadrenia k udalostiam v auguste 1968. Pre tie, ako aj pre
politické postoje vo Zväze slovenských
spisovateľov, ho vylúčili z KSČ a až do
konca 70-tych rokov 20. storočia nesmel
publikovať.
Ladislav Ťažký patril medzi najvýznamnejšie osobnosti povojnovej generácie
slovenských spisovateľov. Hlavnou témou jeho tvorby boli vojnové, sociálne
a etické otázky, zobrazil v nej život spoločnosti, v ktorej žil. Jeho dielo je protestom proti vojnovým útrapám, citovým
deformáciám, ako aj hľadaním zmyslu
osobných postojov vo vypätých a hraničných situáciách. Niektoré z jeho kníh
Chyťme sa za ruky
a ani tam nešiel. Ako naschvál, kilometre
na všetky strany, sa rozprestierali obrovské
pšeničné polia. Zorganizovala sa pátracia
skupina a bola tma, dážď, blato a neskoro,
až sa nakoniec museli vzdať. A nasledujúci deň na úsvite, boli opäť vonku spolu
s ďalšími pomocníkmi, a tu jeden muž
zvolal všetkých dokopy a povedal: „Toto je
bláznovstvo, bláznovstvo. Beháme tu každý
nejakým smerom bez akéhokoľvek plánu,
organizácie, či pokusu konať spoločne. To
dieťa môže byť meter alebo dva od vás v tej
vysokej pšenici a vy si ho nevšimnete. Prečo sa jednoducho nepostavíme do jedného
radu, chytíme za ruky, pohneme sa rovno
dopredu a neprejdeme tak pole za poľom?“
Pochytali sa teda za ruky a išli dole prvým
poľom, a asi o tridsať či štyridsať metrov
ho našli. Spadol do jamy, bol v hlbokom
Vždy, keď spoznám nejaké kresťanské
spoločenstvo, moja nádej sa opäť posilní
a obnoví. A im rád poviem nasledujúci
príbeh. Je to príbeh malého dieťaťa. Malo
sa to všetko stať niekde v Južnej Dakote.
Jednu noc sa dieťa zatúlalo preč z domu.
Bola tma, daždivé počasie a blatisto, dvere
boli otvorené a on bol malé batoľa ... Mohol byť preč hodinu alebo viac, keď začal
matke chýbať, odišla pre neho a on tam
nebol. Zavolala jeho meno a žiadna odpoveď, vyskúšala dole v pivniciach, skúsila na poschodí, prehľadala každé miesto.
Dlhý čas trvalo, kým zistila, že on v dome
vôbec nie je. Vybehla na susediacu farmu,
kde robotníci práve končili svoju prácu
preložili do nemčiny, rumunčiny, poľštiny, maďarčiny, češtiny. V roku 1990 sa
stal čestným členom Spolku slovenských
spisovateľov a zvolili ho za predsedu prezídia Matice slovenskej. Bol ženatý a mal
tri deti. V roku 1993 mu bola ponúknutá kandidatúra na najvyšší post v štáte,
funkciu prezidenta v parlamentných
prezidentských voľbách. Túto ponuku
však odmietol.
V článku Ústavy svojho svedomia
píše: „Napriek tým najfantastickejším lákadlám možnej kariéry, musím zostať verný literárnej tvorbe, nedať ju ničím zatlačiť
do úzadia inou, pozlátkovou, lákavou činnosťou... Byť na seba tvrdý, slovo a literu
používať najprv ako stavebninu krásy
a lásky, ľudskosti a až potom, aj to v najkrajnejšom prípade ako obrannú zbraň,
ako útočnú zbraň slovo a literu použiť len
v tom prípade, keď mi niekto... mieni zničiť
rodinu, národ, keď chce zničiť ľudstvo.“
Ponuku kandidovať za prezidenta odmietol. Neodmietol však ponuku
predstaviteľov našej obce stať sa čestným občanom Šoporne. Pred desiatimi
rokmi 9. októbra 2004 pribudol do rodiny občanov Šoporne vzácny človek, žiaľ
už nežijúci klasik slovenskej literatúry
pán Ladislav Ťažký. Našu obec mal veľmi
rád a často sa sem vracal. Na literárnych
večeroch, ktoré organizovala MO Matice
slovenskej, dlho debatovali o jeho diele,
ale hlavne o živote. Cesta jeho života nebola hladká, všeličo ho na nej postretlo,
ale on sa nikdy nesťažoval. Prežil svoj
život tak, že za sebou zanechal výraznú
stopu, ktorá nám ho bude dlho pripomínať.
Spracované podľa denníka SME
bezvedomí, ležal tam od predchádzajúcej
noci, vonku na daždi. Zdvihli ho, utekali
s ním späť do domu, ale bolo príliš neskoro, posledná iskierka života vyhasla.
A ako ho vložili do matkinho náručia,
sadla si na schody pred vchodom, všetci
mali pohľad upretý na ňu, slzy jej stekali
po tvári a odkiaľsi z hĺbky svojej duše vykríkla: „Pre Boha, ľudia, prečo ste sa skôr
nepochytali za ruky?“
Rozhliadnem sa po celej mojej krajine a poviem to znova a znova, každej skupine kresťanov, čo stretnem. Koľko ľudí
musí ešte umrieť? Prečo sa viac z vás, ľudia, nezačne chytať za ruky, predtým než
je príliš neskoro!
S prianím všetkého dobrého do ďalších dní zostáva:
Marcel Kubinec – váš farár
ŠOPORNIANSKE
noviny
ŠOPORNIANSKE KOMANDO navštívilo Horehronie
Vážení a milí Šoporňania! Dovoľte
nám, aby sme Vás v mene rodín Gavalcových z Košíc, Brusna, Banskej Bystrice
a Horehronia ako svojich spoluobčanov
čo najsrdečnejšie pozdravili, zaželali veľa
zdravia, vzájomnej úcty, porozumenia
a veľa tvorivých síl pri ďalšom rozvoji obce
a súčasne Vás informovali o tom, že dňa
12. júla rodinné komando v počte štyroch
osôb, pod vedením pani Irenky Práznovskej, navštívilo v horehronskej obci Podbrezová jednu z uvedených rodín. Pre
doplnenie uvádzame, že ďalší členovia komanda boli Jarmilka Lehocká s manželom
a Boženka Sokolová. Toľko na úvod.
V Šopornianskych novinách v decembri minulého roku v našom príspevku
„Vážení a milí občania Šoporne“ sme mimo
iné uviedli: „Nakoľko nemám vedomosť
o tom, či starý otec Ľudovít, ako syn krajčíra Alexandra Gavalecz, môjho pradeda,
narodeného v roku 1842, nemal aj súrodencov, ktorých potomkovia by mohli žiť
v Šoporni a boli by to naši pokrvní príbuzní. Bolo by to úžasné sa s nimi stretnúť!“
Po krátkom čase nastal historický
zvrat! Jedného krásneho januárového popoludnia sa ozval v našej rodine telefón,
pričom volajúca vyslovila otázku: „Ste
pán Milan Gavalec?“ Po vyslovení môjho
súhlasu pokračovala: „Volám zo Šoporne.
Moje meno je Jarmila Lehocká a som dcérou pani Ireny Práznovskej, rodenej Gavalcovej, ktorej otec Ján sa narodil v roku 1901
Antonovi Gavalcovi, narodenému v roku
1866 a bol bratom Vášho starého otca Ľudovíta a tiež Eduarda, narodeného v roku
1870. Náš starý otec Ján mal ešte sestru Helenu, narodenú v roku 1893 a brata Jozefa,
ktorý sa narodil v roku 1911. Z toho vyplýva, že moja mama je Vašou sesternicou
z druhého kolena, čiže sme pokrvná rodina!
Ešte doplním, že mama mala šesť súrodencov a to piatich chlapcov a jedno dievča.“
Po týchto fantastických informáciach, na ktoré som v podvedomí čakal
možno desaťročia – do svojich 78 rokov,
zmohol som sa v prvej chvíli len na holú
vetu: „Ďakujem Vám!“ Pri rozhovore sme
sa dohodli, že v krátkom čase navštívime
našu dolnú zem, pričom by sme radi spoznali svoju rodinu. Tak sa aj stalo. Začiatkom júna, plní očakávania, sme vyrazili za
novým poznaním. Prvá zastávka bola na
cintoríne, kde sme na hrob našich starých
rodičov umiestnili nízke drevené oplotenie a kvety. Tu sme sa stretli s Jarmilkou.
Po srdečnom zvítaní a krátkom zamyslení
sa nad hrobom starých rodičov sme prešli
do rodinného sídla rodiny Lehockej.
Konečne sa naplnil môj, aj náš dávny
sen. Spoznali sme úžasných a milých ľudí,
ktorí patria viacmenej aj do našej veľkej
rodiny Gavalcovej. Bola to menovite moja
milá sesternička Irenka, jej dcéra Boženka a Jarmilkin manžel Šanko. Keď som sa
spamätal z dojatia, sadol som si na gauč.
Tu som zistil, že ja nesnívam, že to nie je
žiaden sen, ale skutočná, avšak veľmi, veľmi príjemná prítomnosť. Ďakujem Ti, život, aj za tento krásny deň!
Po krátkom oddychu a skvelom obede
v miestnej, veľmi atraktívnej reštaurácii
s vynikajúcou obsluhou, sme sa premiestnili s Irenkou a Jarmilkou do cintorína. Ako
sme postupne prechádzali pomedzi hroby,
naše milé sprievodkyne nás zaviedli aj
k jednotlivých hrobom, kde sú uložené
telesné pozostatky ich najbližších a taktiež ďalších príbuzných. S istým uspokojením som tu zistil, že krstné meno Alexander, ktoré nosil môj milovaný otec, aj
môj bráška a nosí ho aj môj synovec, vo
veľkej miere dominuje na náhrobných kameňoch, kde sú pochovaní naši predkovia
z rodiny Gavalec. Nastal čas odchodu domov. Po silných objatiach sme sa dohodli,
že v krátkom čase sa opäť stretneme u nás
na Horehroní.
Tento sľub sa naplnil a šopornianske
komando už dňa 12. júla zabúchalo na
bránu v Podbrezovej. Po srdečnom zvítaní a priateľskom posedení sme odporučili našim hosťom podľa plánu „A“ presun
autami na Srdiečko, potom sedačkovou lanovkou na Kosodrevinu a nakoniec novou
kabínkovou lanovkou na Chopok. Následne by sme sa po hrebeni presunuli až na
náš majestátny Ďumbier, odkiaľ by sa naša
sesternička Irenka z výšky 2043 metrov
n. m. mohla kochať pohľadom na svahy,
ktoré sú pokryté balvanmi a kosodrevinou, na krásne rozsiahle ihličnaté lesy na
južnej strane v smere na Horehronie, ale
tiež na severnú stranu Liptova. Žiaľ návrh
bol mierne odmietnutý, a tak prišiel plán
„B“, podľa ktorého sme navštívili Tále, kde
sa práve v deň ich návštevy konal v prekrásnom prostredí medzinárodný golfový
turnaj žien. Veríme, že sa im toto prostredie páčilo, lebo 23-jamkový golfový areál
sa rozprestiera na niekoľko hektárovej
ploche a je v objatí vysokých ihličnatých
stromov. Areál je v tesnej blízkosti niekoľkých zjazdových tratí, ktoré v zimnom období navštevujú tisícky záujemcov
o dobrú zimnú a tiež jarnú lyžovačku. Naviac je z tohto areálu možné vo veľkej diaľke vidieť siluetu našich veľhôr.
Prišiel čas na lúčenie a návrat členov
našej rodiny do ich domova, Šoporne,
rodiska našich predkov. Sľúbili sme si,
že podľa možností sa budeme stretávať aj
v budúcnosti.
Dovoľte nám, aby sme aj týmto spôsobom srdečne pozdravili všetkých nositeľov
mena Gavalec a ich rodinných príslušníkov v Šoporni a priľahlých destináciách
a to bez ohľadu nato, či sme v príbuzenskom vzťahu z prvého, druhého či desiateho kolena.
Na záver pozdravujeme pracovníkov
Obecného úradu v Šoporni, zvlášť pána
starostu Vlčeka a pani Búranovú.
Vás všetkých ešte raz zdravia a objímajú
Vaši spoluobčania
manželia Milan a Eliška Gavalcoví
August, roku pána 2014
Poďakovanie
Ďakujeme rodine, príbuzným a známym, ktorí odprevadili na poslednej ceste pani Máriu Minárikovú, ktorá zomrela dňa 11. 7. 2014
a za kvetinové dary.
Všetkým ďakujú dcéry Margita s rodinou, Mária s rodinou a syn Jozef s rodinou.
9
10
ŠOPORNIANSKE
noviny
Za hrsť drobných
O dobrom slove
Dobré slovo - najkrajší dar,
nevraví sa nadarmo.
Mnohým ľuďom rozjasní tvár
a pritom je zadarmo.
O múdrom slove
Keď chceš rečniť otvorene,
daj si pozor, mlč ak nie,
je to tvoje hovorenie
múdrejšie jak mlčanie.
O hrdosti
Nebuď hrdý ako hora,
keď na iného sa dívaš.
Pozeraj sa naňho zhora,
len keď zo zeme ho dvíhaš.
O postojoch
Múdremu to svedčí,
hľadá pravdy hrudky.
Hlupák dá na reči,
chytrý váži skutky.
O výčitkách svedomia
Postihol ho osud špatný,
už mu život nevonia.
Ohluchol, je málo platný,
nečuje hlas svedomia.
Dr. Jozef Búran
Boli sme
v Medžugorí
V dňoch 22. - 28. júla sme sa zúčastnili púte do Bosny - Hercegoviny,
do známeho pútnického mestečka
Medžugorie (5000 obyvateľov). O tomto mieste sme veľa počuli i čítali, a tak
sme očakávali veľké zážitky. A tie zážitky a úžasné duševné pocity prišli
hneď v prvých dňoch. Ešte v autobuse, počas cesty, sme videli celovečerný
�lm – príbeh o deťoch, ktorým sa pred
33 rokmi zjavila na vrchu Pod-Brdom
Panna Mária s dieťaťom v náručí. Vystrašené prišli za miestnym farárom a povedali to aj rodičom a ďalším známym.
Keďže v tom mestečku bolo veľa veriacich ľudí, mnohí im uverili a pán farár
tiež. Vyššia cirkevná vrchnosť sa však
bála komunistických vládnych činiteľov
a polície. Miestny farár sa ujal detí a tie
mu povedali, že Panna Mária im prisľúbila, že príde každý deň. Polícia zatkla farára, vyšetrovali ho, dokonca mučili, aby
nešíril správy o zjavení, ale ľudia z okolia
začali chodiť na miesto zjavenia spolu
s deťmi a o pár dní ich tam putovali stovky obyvateľov mestečka a okolia.
Zakrátko sa Medžugorie stalo známym pútnickým miestom a správy o tom
sa rozšírili do celého sveta, samozrejme
najviac po prevrate.
Dnes je malé mestečko preplnené tisíckami pútnikov, každodennými
omšami a modlitbami, je priam nabité
duchovnou energiou a zbožnosťou.
Na večernej omši spojenej s adoráciou až 33 kňazov podávalo veriacim
hostiu a tých tam bolo cca 5000. Omše
boli v obrovskom am�teátri. Pobožnosti boli aj v kostoloch a kaplnkách podľa
národností vo vlastnom jazyku. Naša slovenská omša bývala o 10.00 hod. Okolo
chrámu boli desiatky spovedeľníc, kde
bol nápis, v ktorom jazyku sa spovedá.
Neustále boli obsadené, lebo denne prichádzali ďalší pútnici.
Veľmi nás prekvapilo, že tam bolo
veľa Vietnamcov. Pochopili sme to až potom, čo sme sa dozvedeli príbeh o vzniku sochy Panny Mária Medžugorskej.
Pred 33 rokmi, keď sa deťom zjavila Bohorodička, ľudia putovali na vrch
po skalistom a strmom teréne a každý
pútnik vyniesol na vrch jednu skalu, až
nakoniec vznikla akási mohyla. Pred pár
rokmi prišla do Medžugoria mladá Vietnamka, ktorej sa narodil hluchonemý
syn. Ona bola kresťanka a jej muž bol
budhistický mních. On neveril v zázraky
a nesúhlasil s odchodom na púť, ale na-
koniec spolu s chlapcom odcestovali do
Medžugoria a Vietnamka sa denne modlila a putovala na vrch Pod-Brdo. Bola
tam veľa dní a dala si predsavzatie, že sa
bude modliť dovtedy, kým jej synček neprehovorí. Jej muž odišiel do Vietnamu
a ona sa nasťahovala do skromného
domu a v modlitbách čakala na zázrak.
Zázrak dlho neprichádzal. Jedného dňa
však jej syn začal rozprávať. Keď sa to
dozvedel otec - budhista, okamžite pricestoval za nimi, uveril v kresťanstvo
a neskôr prestúpil na našu vieru. Z vďaky
dali urobiť prekrásnu veľkú bielu sochu
Panny Márie a dopravili ju do Medžugoria. Dostať sochu na strmý vrch plný
kameňov a skál bol problém, ale pridalo
sa veľa nadšencov a ťažkú sochu tam dostali a umiestnili ju na mieste kamennej
mohyly.
Tento príbeh oslovil a presvedčil aj
Vietnamcov a teraz cestujú do Bosny-Hercegoviny vo veľkých počtoch.
Je tam ďalší vrch, ešte strmší a plný
veľkých skál. Je to vrch Križovac, na vrchole je veľký kríž a tiež socha Panny Márie. Počas celého výstupu sú zastavenia
krížovej cesty a pútnici vystupujú modliac sa až na vrchol. Niektorí pútnici tu
dostanú veľkú milosť, že vidia Pannu Máriu, alebo sa im na jej soche zjaví žiara,
rúcho je posypané drobnými perlami
a tie akoby padali na zem. Ďalší vidia na
jej rúchu strieborný prach. Mnohým sa
stáva, že musia plakať pri pohľade na kríž
a sochu. Vizionárky a vizionári, ktorí dostali tento dar od Panny Márie, to opisujú
ako mimoriadny duševný zážitok.
Keby sme chceli opísať všetky svoje
zážitky z Medžugoria, bolo by toho veľmi veľa. Predstavte si, že ste na omši, ktorú celebruje chorvátsky duchovný, vy sa
modlíte a odpovedáte v krásnej slovenčine a vedľa vás to isté hovoria Poliaci,
Ukrajinci, Maďari a ostatné národnosti
sveta a vy si v modlitbách a piesňach rozumiete. Bolo to dojímavé a všetci ľudia
akoby boli navzájom priatelia a známi.
Náš príspevok chceme zakončiť malou výzvou. Ak chcete zažiť niečo výnimočné, skúste púť do Medžugoria. Nebudete ľutovať, ale spomínať. K tejto výzve
sa pridávajú aj ďalšie pútničky, ktoré boli
na mieste zjavenia Panny Márie v mesiaci jún:
Marta Benková, Marcela Benková, Anna
Polónyová, Anna Lipovská, Jozefína Juríčková, Jozefína Ondrušková, Eva Pupáková
ŠOPORNIANSKE
noviny
Zaujímavosti
Mimovládna nezisková organizácia
INEKO v rámci projektu na podporu ekonomických a sociálnych reforiem spracováva údaje, ktoré zbiera Ministerstvo
�nancií SR o �nančnom zdraví všetkých
2928 slovenských miest a obcí. Tieto
dáta, rozšírené o údaje získané prieskumom medzi obcami, začala zverejňovať,
aby médiá a občania mali viac informácií
o hospodárení ich obce a mohli ich porovnať s inými obcami a tým vyvíjať tlak
na vedenie obce pri využívaní �nancií.
INEKO zverejnila tabuľku, kde sú
obce hodnotené podľa hospodárenia
za posledné 4 roky. Sú zaradené podľa
získaných bodov z piatich položiek : Celkový dlh obce, Dlhová služba, Záväzky
aspoň 60 dní po splatnosti, Okamžitá
likvidita a Základná bilancia.
Obec Šoporňa je v tejto tabuľke zaradená na veľmi slušnom 484. mieste
z celkovo 2792 obcí!
Z okolitých obcí je Hájske na 960.
mieste, Pata je na 1063., Veľká Mača na
2057., Šintava na 2215., Močenok na
2567. mieste. Môžeme byť právom hrdí,
že napriek situácii, ktorá v našej obci
v posledných rokoch pretrváva, dokážeme (i keď iba po troške) našu obec zveľaďovať a udržiavať ju „�nančne zdravú“.
Anna Košková
Zdroj: www.obce.ineko.sk/rebricky/?typ=o&fz=skore,i1,i5,i6,i9,i12&year=2013&sort=fzskore|desc&show=all
JESEŇ
JESEŇ JE PEKNÁ
Jeseň je pekná,
nevidieť lekná.
Stromy sú holé.
Nevadí, narastú nové.
Jeseň je skvelá,
listy sú do hneda,
ale všetky listy
padajú z výšky.
Všetci ľudia
na orechy chodia.
Doma všetko vonia.
Na jeseň gaštany klopkajú,
listy na zem padajú.
Hríby v krásnom lese rastú,
pes šteká na nášho gazdu.
Les je plný krásnych farieb,
že by z neho bolo malieb.
Gaštanoví panáci sa na nás smejú,
mraky na nás stále lejú.
Toto je tá pieseň,
ktorú spieva jeseň.
Matej Petrovský 5. A
Jeseň sa mi ľúbi.
Chodíme na huby.
Niektorí ľudia
po lese blúdia.
15. 11. 2014
26. 12. 2014
1. 12. 2014
31. 12. 2014
5. 12. 2014
Vianočné minitrhy - vestibul KD
Mikuláš - kinosála
Prečo, keď chodíme do školy nedostávame plat, ale známky?
-Aby záškoláci nemuseli dostávať podporu v nezamestnanosti.
Keď skončím zdravotnú školu budem
zdravotná sestra. Čo bude môj spolužiak?
-Blbec, ak zostane za tie peniaze pracovať v zdravotníctve.
Aký je rozdiel medzi dôchodcami
a poslancami?
-Žiadny. Aj jedni aj druhí majú, na čo
si spomenú, ibaže dôchodcom už neslúži pamäť.
Prečo politici všetko rušia, iba školy
nie?
-Aby ukázali jediné miesto, z ktorého si
nič neodniesli.
Zrnká múdrosti
Starnutie je obdobie, kedy to, čo nás
kedysi vzrušovalo, nás začne vyrušovať.
Růžička
Starnúť nie je nič iné ako zlozvyk, na
ktorý skutočne zaneprázdnený človek
nemá čas.
Maurois
Ničoho sa staroba nesmie vystríhať
väčšmi ako nečinnosti.
Cicero
Pripravované akcie
70-tnici – Klub dôchodcov Šoporňa
Prečo je toľko vtipov o blondínkach?
-Je to len dočasné opatrenie, kým Záhoráci chytia druhý dych.
Život je dosť dlhý, keď vieš, ako ho
prežiť. Život meriame skutkami, nie
časom.
Seneca
Patrik Urbaník 5. B
Komunálne voľby – ZŠ s MŠ
Úsmevy
Vianočný koncert - kostol
Silvester - Rajčura
1. 1. 2015
Novoročný koncert - kostol
11
12
ŠOPORNIANSKE
noviny
Zo života v KLUBE DÔCHODCOV
Život v KD pokračuje starým zaužívaným spôsobom. Dňa 28. júna 2014
sa 97 členov nášho klubu stretlo na
2. stretnutí roka, poriadanom na oslavu menín a narodenín tých členov
klubu, ktorí oslavovali svoje sviatky
v mesiacoch apríl, máj a jún. Okrúhle
jubileá oslavovali 5 členovia klubu a to:
jeden 65, traja 70 a jeden 80 rokov.
Všetkým jubilantom sme k sviatkom srdečne zablahoželali a oslávenci
s okrúhlymi jubileami dostali malý kvetinový a vecný darček. Spoločne sme
im zaspievali „ Živio” a pripili na zdravie
pohárikom vínka. Všetkým jubilantom
potom zaspieval náš spevokol „Šopornianska lipka“ za doprovodu harmonikára Ivana Lipovského. Po dobrej
večeri, ktorú nám vždy pripravia naše
kuchárky, sa porozprávame, zaspomíname si na časy, keď sme ešte nemali
šedivé vlasy a boľavé kĺby, poradíme
si medzi sebou, čo nám ktorému pomáha od rôznych neduhov, vymeníme
si rôzne recepty na pečenie a varenie
a ani sa nenazdáme, ako rýchlo nám
večer ubehol. Myslím si, že o tom, že sa
v našom KD cítime dobre, svedčí aj to,
v akom hojnom počte sa tam pravidelne stretávame.
Návšteva termálneho kúpaliska
vo VEĽKOM MEDERI
15. júla sa 49 našich členov (plný
autobus) bolo trošku zrehabilitovať
v termálnom kúpalisku vo Veľkom
Mederi. Počasie bolo nádherné, voda
príjemná, spoločnosť tiež, všetko naši
členovia. Trošku sme sa vyhriali v teplej vode, trošku na slniečku, občerstvenie je tam vynikajúce, a tak rýchlo
ten čas prešiel, že sme sa ani nenazdali
a bolo sa treba zberať domov.
V príjemnej atmosfére akoby ten
čas rýchlejšie plynul.
DEŇ OBCE – 29. 8. 2014
Varenie povstaleckého guláša, kladenie venca k novému pamätníku
padlým protifašistickým bojovníkom,
výborný kultúrny program, atrakcie
pre deti, zapálenie vatry, ohňostroj pre
deti aj pre dospelých, vynikajúce občerstvenie, to všetko sa dá stihnúť za
jeden deň, „Deň obce v Šoporni.”
Aj my dôchodcovia, chceme priložiť ruku k dielu a aj keď sme vo varení
guláša neobstáli tak dobre ako vlani,
náš guláš chutil, aj sme ho rýchlo predali, a tak sme si povedali, že nie je
dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa. Myslím si, že tento rok si to už uvedomili
viacerí naši občania a pochopili, že
tieto akcie sú pre nás všetkých, aby
sme žili súdržne ako občania jednej
peknej dediny, aby sme sa spoločne
stretávali, bavili, proste mali radosť zo
života. Za to všetko ďakujeme všetkým, čo prispeli k tomuto programu,
a to hlavne jeho organizátorovi, nášmu
OcÚ na čele s pánom starostom.
Emília Kochanová, za výbor KD
ŠOPORNIANSKE
noviny
Šopornianska DRŽKA 2014
Počasie 8. ročníku súťaže vo varení
držkových polievok nadmieru prialo.
Určite aj preto boli súťažné výtvory
hodnotené zo všetkých možných uhlov pohľadu. Osem súťažiacich družstiev zo Šoporne, Paty, Serede a Pustých Sadov si užívalo krásny deň od
zakúrenia pod kotly až po �nálne dochutenie hotových polievok
reštaurácie POHODA dozvedel po
šiestej hodine. Tretie miesto v hodnotení poroty získala pani Pišelyová s veselým susedom. Druhé miesto patrilo
Zelenáčom z Pustých Sadov. V tomto
prípade síce názov družstva vystihoval vek chlapcov, ale zaostával za ich
kuchárskym umením. Vyhrať v očiach
poroty žiaľ mohlo len jedno družstvo
všetci, víťazom sa však tento rok stali
aj v hodnotení návštevníkov páni Sereďania s kapitánom Vodičkom.
Porota zložená z piatich „fajnšmekrov“ zasadala pod orechom a riešila
krkolomný rébus, ktorá má lepšiu farbu, vôňu, konzistenciu a samozrejme
predovšetkým chuť. Miestami sme si
neboli istí, kto sa viacej zapotil, kuchári
alebo porotcovia. Nech už to vyzeralo
akokoľvek, verdikt sa preplnený dvor
a tento rok sa to podarilo chlapom zo
Serede, ktorých viedol pán Vodička.
Hodnotenie návštevníkov by bolo
bez modernej techniky snáď až nemožné. Aj samotný počítač zažíval
ťažké chvíle pri zratávaní a priraďovaní
hlasov. Výsledok bol neobyčajne tesný,
takže môžeme opäť vyhlásiť, že vyhrali
Na záver môžeme len konštatovať,
že stúpa nielen kuchárske umenie, ale
aj propagačné schopnosti súťažiacich.
Mali sme tu niektoré novinky, ako napríklad samostatnú tombolu, využívanie extrémne pálivých habanero papričiek na otupenie súperov, vynikajúce
šopornianske pagáče a sladké dobroty
ponúkané ako bonus od súťažiacich
a dokonca aj ohňovú show. Predovšetkým sme však zažili veselú atmosféru
v spoločnosti príjemných ľudí, snáď aj
to slnko z nás malo radosť, a preto sa
tak intenzívne usmievalo.
Ján Korytár
13
14
ŠOPORNIANSKE
noviny
Ťažký rok ZÁHRADKÁRA
Ťažký rok nielen pre záhradkára, ale pre všetkých poľnohospodárov. Je to
už raz tak, príroda si robí čo chce. My si sem tam zanadávame, veď sme postriekali a aj tak to berie skazu. To boli dosť frekventované slová pri stretnutí záhradkárov. Nepomohla chemická ani biologická ochrana, hovorili ďalší.
Dosť často sme si neúspech spôsobili sami. Napríklad, v návode na použitie
prípravku je okrem iného napísané „používanie len preventívne”, ale nie každý
si návod prečíta. Vážení priatelia, tejto problematike nechám iný priestor. Sú
to rôzne stretnutia záhradkárov a ich priateľov pri reze ovocných drevín, na
schôdzach, zájazdoch, výstavách a podobne.
Štrnásta propagačná výstava „Ovocia zeleniny a kvetov“ sa konala
13. a 14. septembra 2014. Zvykli sme
si tiež hovoriť „Sviatok záhradkárov.”
Niektorí si poviete, výstava ako každá iná, veď vlani som ju videl. Musím
takémuto názoru oponovať. Som
presvedčený, že úplne rovnaké exponáty sa na dvoch výstavách ešte
nevystavovali. Bolo čo obdivovať
a zažiť tú priateľskú atmosféru medzi
nádhernými exponátmi, pri koštovke
16 vzoriek vín z nášho regiónu, ktoré
so sprievodným a odborným slovom
nalieval p. Kováčik a ku všetkému
o 16.00 hod. rezonovala a lahodila
uchu hudba a spev našej Važiny. Samozrejme aj my sme si s nimi zaspievali. Bolo ešte viac bodov sprievodného programu a prednáška „Zhotovenie
kvapkovej závlahy svojpomocne“.
Už tradične spolu zo záhradkármi
sa koná výstava „Šopornianska paličkovaná čipka.” Je to až neuveriteľné,
čo naše čipkárky a ich šikovné ruky vypaličkovali.
Mnohých zaujala aj výstava fotogra�í s vtipnými názvami výpestkov,
ktorú prezentoval náš člen Dr. Jozef
Búran pod názvom „Aj záhrada má
talent“.
Už z plagátov ste sa mohli dozvedieť, že pribudne ďalšia výstava, ktorú
zabezpečia naši včelári. Výstava okrem toho, čo všetko je potrebné pri
včelárení, bola spojená s ochutnávkou medu. Vzorky boli snáď z celého
Slovenska. Som veľmi rád, že sa včelári zúčastnili a že to bude ďalšia naša
spoločná tradícia, veď záhradkári
a včelári patria do jednej rodiny.
Výstavu máme vždy vyhodnotenú.
Pred vyhodnotením je treba povedať,
že exponáty p. Kochana sa nehodnotili, vzdal sa hodnotenia. Komisia rozhodla nasledovne:
najkrajší exponát: cibuľa Bianca F1,
pestovateľ p. Házy
najkrajšia kolekcia: jablká p. Grivalského.
najkrajšia expozícia: exponáty p. Dobrovodskej.
Pochvalne a s uznaním hodnotím
sám expozíciu žiakov ZŠ, ktorá bola
spoločná, ale rozdelená podľa ročníkov. Deťúrence! Zo srdca Vám ďakujem za nádherné exponáty, ktoré ste
priniesli na výstavu a aj za jej vynikajúce aranžovanie.
Na výstave sme mali 264 exponátov a asi toľko priniesli aj žiaci ZŠ. Výstavy sa zúčastnilo 29 vystavovateľov
a navštívilo ju 270 návštevníkov. Bolo
to o niečo viac ako minulý rok, ale keď
bola „Šopornianska dvanástka“, vždy
bola výstava viac navštevovaná. Prečo
vlastne už nie je? Čo na to športová komisia OZ?
Na výstave vždy vyhodnocujeme
„Súťaž o najkrajší balkón – predzáhradku“.
Komisia vyhodnotila nasledovne:
1. miesto obsadila rodina Töröková,
Seredská, č. 219
2. miesto obsadila rodina Leváková,
Nábrežná, č. 550
3. miesto obsadila rodina Krajčová,
Lesná, č. 811
Zúčastnili sme sa tiež na varení
Povstaleckého guláša, ktorý sa varil na
„Deň obce“. Umiestnili sme sa horšie
ako na predchádzajúcich ročníkoch.
Nevieme, kde sa stala chyba, či som zle
prikladal alebo sme mali zlú varechu,
no prvenstvo nám vyfúkli dokonca
cezpoľní. Napriek tomu, to bol úžasný
deň a tento raz to potvrdila aj bohatá
účasť našich občanov. Účasť vlastne
potvrdila, že to čo náš obecný úrad
s p. starostom pripravil na tento sviatočný deň, stálo za to po každej stránke.
Na záver chcem spomenúť niekoľko úspechov našich záhradkárov.
Na „4. okresnej výstave ovocia zeleniny a kvetov“ v Galante, exponáty
hodnotili návštevníci. Obsadili sme
2. a 3. miesto. Na tejto výstave bolo
850 exponátov a navštívilo ju cez 3000
návštevníkov. Na „4. regionálnej výstave v Seredi“ sme získali ocenenie
za najkrajší exponát a tiež za najkrajšiu
expozíciu. Tento rok, počas výstavy na
Agrokomplexe sa konala celoslovenská výstava ovocia pod názvom „Ovocie roka”. Na výstavu sme poslali 16
exponátov. Výstavu hodnotila 5 členná, dokonca medzinárodná komisia
a šopornianski záhradkári bodovali
veľmi dobre, obsadili sme 1. a 2. miesto.
Všetkým oceneným srdečne blahoželám a ďakujem za úspešnú reprezentáciu našej obce a tiež našej miestnej
organizácii. Taktiež chcem poďakovať
OcÚ a ZŠ za pomoc pri výstave, reštaurácii Pohoda za sponzorské a veľmi
chutné pagáčiky a všetkým vystavovateľom a organizátorom.
Anton Kochan, predseda MO SZZ
ŠOPORNIANSKE
noviny
Šopornianski HASIČI
Rok 2014 bol pre Dobrovoľný Hasičský Zbor (DHZ) obce Šoporňa rokom veľkých zmien. Pozitívnych zmien.
Po uplynulom roku, kedy sa tím DHZ
Šoporňa kryštalizoval čisto v dámskom
prevedení, a hľadal si svoje „miesto na
zemi“, i keď dokázal dosiahnuť značné
a hmatateľné výsledky i v tomto začiatočníckom režime, môžeme zhodnotiť
rok 2014, keďže už je po športovo-hasičskej sezóne, ako veľmi produktívny,
efektívny, zodpovedný, rozšírený a nabudený do ďalšieho obdobia.
Tím Vlčíc sa na jeseň 2013 rozšíril o členov mužského pokolenia, čo
dodalo DHZ nielen rovnováhu, ale
i stabilitu, energiu a nové vzácne priateľstvá. K Vlčiciam sa pridali draví Vlci,
pod názvom Wolf Devils, ktorí svojím
záujmom, oduševnením, charizmou
a chuťou pustiť sa do boja s ťažkou
najväčších úspechov tejto sezóny, ktorým je jednoznačne súťaž individualistov s názvom Železný hasič, ktorá
sa konala v Abraháme, a kde si Ivanka
Lukáčová svojou krvopotnou prípravou a cieľavedomým prístupom, vybojovala 3. miesto, ktoré ako pre ňu,
tak i pre celý tím, znamená ocenenie,
s prívlastkom „výnimočné“.
Chceme vysloviť nesmierne uznanie obdivuhodnému pánu šoférovi,
Štefanovi Naháckemu, ktorému by
sme i týmto spôsobom radi vyjadrili našu vďačnosť, za jeho trpezlivosť
a odhodlanie s ktorým s nami putuje
po celom Slovensku a jeho podpora
patrí k tým najúprimnejším a najsrdečnejším. Srdcom i telom je prepojený
s našou hasičskou Áviou, ktorá v roku
2015 dosiahne svoju pol storočnicu.
Vlčice a Wolf Devils ako DHZ Šo-
a súťaživou konkurenciou, ustáli túto
sezónu na výbornú. Samozrejme začiatky boli ťažké, no slastná odmena
sa dostavila 20. 9. na súťaži vo Voderadoch, kde dosiahli svoj osobný rekord
v podaní 14 sekundového hasičského
útoku, čím sa pozitívne zapísali nielen
v očiach svojich, vlčicových, ale nadobudli tým i svoju športovú konkurencieschopnosť do ďalšej sezóny.
Čo sa týka športových výkonov,
hasičská sezóna tento rok priala Vlčiciam v hojnom počte. Umiestnenie
v podaní troch 2. priečok a dvoch
3. priečok je dôsledkom obecnej podpory, častých a účinných tréningov,
inšpirácie, skvelého kolektívu a nadšenia. Nemožno nespomenúť ani jeden z
porňa však nepôsobia a neprispievajú
len v prezentácii obce na hasičských
súťažiach, ale rovnakým dielom sme
nápomocní či už obci a tiež spoluobčanom našej obce. Počas aktuálneho
roku sme sa zdokonaľovali v hasičských vedomostiach a zručnostiach na
školeniach pod záštitou Dobrovoľnej
požiarnej ochrany v Galante, kde sme
nadobúdali skúsenosti s naším „dobrým sluhom, ale zlým pánom“- ohňom.
Čo sa nám napokon osvedčilo pri priamom zásahu horiaceho domu v Šoporni, kde sme na miesto nešťastia prišli
pred profesionálnymi hasičmi a využili
sme všetky inštrukcie a nasadenie pred
rozširovaním požiaru ako i na ochranu okolitých objektov. Rovnako sme
k dispozícií a nápomocní i obecným
príležitostiam s akoukoľvek pomocou
či ochranou. Radi napovieme a dopomôžeme detičkám pochopiť dôležitosť funkcie hasičov, ako sa tak dialo
i v tomto roku na hasičských dňoch
v materskej škôlke.
Naše odhodlanie tkvie v našich
presvedčeniach, ktoré je doplnené
športovým duchom. Primárne dobrovoľne slúžime potrebám občanov
a obce, no zároveň budujeme pevné
a vzájomné priateľstvá. Do tímu Vlčíc
rady príjmeme nové dievčatá, ktoré
majú zodpovednosť voči tímovej práci
a športového ducha, keďže nás jedna
členka musela na určitú dobu kvôli
krásnym mamičkovským povinnostiam, presunúť na nižšiu priečku.
Aktuálne sa nachádzame pred
niekoľkomesačnými, jesenno-zimno-jarnými prípravami na ďalšiu ligovú
sezónu, ako i nadobudnutie nových síl
pre službu občanom. Zároveň by sme
radi vyjadrili vďačnosť každej osobe,
ktorá nám venovala v akomkoľvek rozsahu svoje myšlienky, sme nesmierne
vďační za každú podporu, či už bola
materiálneho alebo duševného charakteru. Sme potešení, že ste nás prijali
za svojich zverencov a urobíme všetko
preto, aby sme boli všade tam, kde nás
je treba a kde budeme užitoční.
Na záver, by sme radi vyjadrili úctu,
vďaku a pozdrav nášmu pánovi starostovi a osobám podieľajúcim sa na
našom fungovaní, existencii, našom
napredovaní a koniec koncov, na tom,
čo nás robí šťastnými.
Alica Václavíková
Veliteľ DHZ Šoporňa
15
16
ŠOPORNIANSKE
noviny
Šopornianska DYŇA
2 14
sky totem vytvorený žiakmi 3. A triedy
základnej školy. Druhé v poradí bolo
vyhodnotené Prasiatko a hody autora
Adama Vaška. Porota sa rozhodla udeliť dve tretie ceny, ktoré získali dyňa
Jeseň nie je len obdobím zberania
hrozna, ale aj časom spracovania úrody tekvíc. Tieto plody našich záhrad
však môžu mať okrem gastronomickej
aj značnú umeleckú hodnotu. Stačí
chuť, nápad, pár šikovných rúk a dyňa
sa zmení na umelecké dielo, ktoré zaujme, poteší, prípadne po zotmení aj
vystraší.
Deti Základnej školy s materskou
školou v Šoporni spolu so svojimi učiteľmi nám predviedli svoju šikovnosť
a nápaditosť v spracovaní tekvíc už
v piatok 27. septembra 2014. Celé triedy „umelcov“ nosili svoje diela na dvor
Reštaurácie Pohoda, ktorá už 9. rok poskytuje svoje priestory na prezentáciu
týchto prác. V sobotu pribudli ďalšie
tekvice, vyrobené za pomoci rodičov,
známych a kamarátov. Celkovo sme
všetci mali možnosť obdivovať aj hodnotiť 35 prác.
V nedeľu sa už tradične zišla odborná porota zložená z pedagógov Základnej školy s materskou školou v Šoporni (p. Búranová, Šimonová, Kollárová, Andrášiková a Töröková), doplnená
akademickými maliarmi, manželmi Nágelovými, ktorí vyučujú výtvarnú výchovu na Základnej umeleckej škole
v Bratislave.
Výsledky hodnotenia poroty boli
nasledovné: prvé miesto získal Indián-
Ježko autora Matúša Borkoviča a dyňa
Šašo Natálie Borkovičovej.
Verejnosť vyjadrila svoje pocity
z vystavených prác formou hlasovacíh
ŠOPORNIANSKE
noviny
lístkov. Na základe vyhodnotenia 523
hlasov bolo stanovené nasledovné poradie v hlasovaní návštevníkov: prvé
miesto Rodina mimoňov autorov zo 7.
B triedy, druhé miesto Obézny tučniak
Tom autorov Lucia Štrpková a Simona
Nyitraiová a tretie miesto Indiánsky totem žiakov 3. A triedy.
Výsledky vyhlásila porota v nedeľu
28. septembra. Nádherné počasie dokresľovalo krásu vystavených prác,
prispievalo k radosti všetkých zúčastnených a potešeniu víťazov. Ďakujeme
všetkým umelcom aj ich podporovateľom za príjemný víkend a nezabudnuteľné zážitky.
red.
Paličkovaná čipka v ŠOPORNI
Je už tradíciou, že v septembri
pripravujeme výstavu paličkovanej
čipky v priestoroch Základnej školy
s MŠ v Šoporni. Svojimi prácami na
výstave dokumentujeme náš pokrok
v tvorbe paličkovanej čipky.
Na svoju výstavu vždy pozývame
hostí. Tento rok to bola p. Katarína
Búranová z Klubu paličkovanej čipky v Žiline. Jej práce boli perfektné,
originálne a bolo čo na nich obdivovať. Svojou krásou a precíznosťou
pútali návštevníkov. Využili sme jej
prítomnosť v Šoporni a požiadali ju
o prezentáciu techník paličkovanej
čipky, v ktorých sme sa chceli zdokonaliť.
Výstavu nám obohatili aj naši
rodáci, manželia Borošoví so svojimi
výrobkami z prútia, ktoré zožali úspech
u návštevníkov. Na výstave sme okrem
domácich návštevníkov privítali aj
čipkárky z iných klubov, a to z Nových
Zámkov, Bratislavy, Starej Turej, Nitry,
Trnavy a Smoleníc, ktoré boli z výstavy nadšené. Záujem prejavili aj o našu
šoporniansku čipku, bez ktorej sa nezaobíde ani jedna výstava. Sme na ňu
hrdé, a preto plánujeme pokračovať
v jej reštaurovaní, a tak zachovať toto
dedičstvo pre budúce generácie.
Počas výstavy prebiehala aj súťaž
o pohár za najkrajšie upaličkovaný
kvet. Víťazkou súťaže sa stala p. Mgr.
Irena Janicová.
Každá výstava, ktorú pripravíme
alebo navštívime mimo našej obce,
v kluboch paličkovanej čipky po celom
Slovensku, je pre nás novým impulzom do ďalšej tvorivej práce.
Veľká vďaka patrí p. starostovi
Mgr. Milanovi Vlčekovi za pomoc
a podporu, p. riaditeľke Mgr. Elene
Holbíkovej za poskytnutie priestorov na realizáciu výstavy paličkovanej čipky, MO Matice slovenskej, pod
krídlami ktorej môžeme pracovať
a všetkým návštevníkom, ktorí prejavili záujem a našu výstavu navštívili.
Tešíme sa na stretnutie v budúcom roku.
Nemčovičová, Homolová
Klub paličkovenej čipky
17
18
ŠOPORNIANSKE
noviny
Vydáva:
Obecný úrad ŠOPORŇA ( 925 52 Šoporňa)
Registračné číslo: EV 3584/09
ISSN 1339-5386
IČO vydavateľa: IČO 00 306 207
E-mail: [email protected]
Šéfredaktor: PaedDr. Jozef Búran
Redakčná rada:
Anna Košková, Magdaléna Švehlová,
Mgr. Milan Vlček
R
P
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
16.
OFK Rapid Ohrady
TJ Lehnice
TJ Družstevník Dolné Saliby
ŠK TOP Pusté Úľany
ŠK Šoporňa
FC Nový Život
TJ Družstevník Topoľníky
ŠK FC Vydrany
FC Jelka
TJ ŠM Janíky
FK DAC 1904 Dun. Streda C
ŠK Veľké Úľany
TJ Družstevník Trstice
FK Zlaté Klasy
ŠK Váhovce
DSC Orechová Potôň
12
12
12
12
12
12
12
12
12
12
12
12
12
12
12
12
8
8
8
7
5
5
5
4
4
5
4
3
3
3
3
2
2
2
1
3
5
2
2
3
3
0
2
3
3
3
2
2
2
2
3
2
2
5
5
5
5
7
6
6
6
6
7
8
29:12
15:7
32:17
26:9
20:12
16:17
16:17
20:19
22:25
21:24
15:20
11:14
12:19
18:28
18:29
6:26
26 5
26 8
25 4
24 6
20 5
17 -1
17 -1
15 -6
15 -3
15 3
14 -1
12 -6
12 -6
12 -6
11 -7
8 -13
Z
V
R
P
10 9
0
1
64:8 27 12
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
8
8
6
6
4
3
3
3
2
2
1
1
0
1
1
2
2
1
0
1
1
0
1
2
3
3
4
5
6
7
7
7
9
49:13
33:9
30:19
26:20
24:28
12:36
13:28
18:35
17:33
16:32
9:50
25 7
24 9
19 4
19 4
14 -1
11 -4
10 -2
9 -6
7 -5
7 -8
3 -15
Z
V
R
P
BODY
ŠOPORNIANSKE noviny
V
BODY
Aktuálne z ŠK Šoporňa
Družstvo mužov už treťou sezónou pôsobí v V. lige JUH, po minulej náročnej sezóne sa káder stabilizoval a v súčasnosti sa pohybujeme v hornej
polovici tabuľky. Popri skúsených futbalistoch sa postupne snažíme zabudovávať domácih odchovancov. Veľkým prekvapením je účinkovanie nášho
dorastu v V. lige. Na rozdiel od ostatného ročníka naši chlapci výrazne napredovali a bojujú o horné priečky. Naším dlhodobým cieľom je podporovať
rozvoj mládeže v dedine. Preto sme aj od novej sezóny vytvorili tím mladších
žiakov a prihlásili ich spolu so staršími opäť do III. ligy STRED. V mládežníckych tímoch dorastu, starších a mladších žiakov a prípraviek dnes aktívne
pôsobí okolo 70 hráčov. Po prvýkrát v 80-ročnej histórii klubu pôsobia všetky celky ŠK (okrem prípravky) v krajských súťažiach. Do budúcna tiež plánujeme vytvoriť predprípravku pre najmenších (narodených po roku 2008)
a zdokonaľovať futbalové zručnosti detí už od útleho veku. Veľká vďaka patrí
našim fanúšikom, sponzorom a starostovi obce za podporu a spoluprácu.
Výbor ŠK
Z
BODY
O 13. hodine podujatie začalo modelovaným zápasom prípravky a žiakov. Neskôr si naši dorastenci zmerali sily so skúseným súperom zo Serede.
V kvalitnom stretnutí naši podľahli 2:4 (0:2), góly za nás vsietili Karol Vörös
a Filip Šmátrala. Pred exhibičným zápasom sme si pripomenuli dnes už nebohých členov klubu pánov Alexandra „Šanigu“ Lipovského, Teo�la Švihoríka a Ivana Lipovského. Zároveň sme ich manželkám odovzdali ďakovné listy
In memoriam a spomienkové predmety.
O hlavnú atrakciu osláv sa postarali strieborní hokejisti z minulej sezóny Tipsport Extraligy, mužstvo HK Nitra. Ďalším lákadlom bol majster Európy z Belehradu z roku 1976 pán Ladislav Jurkemik, bývalý
vynikajúci hráč a reprezentačný tréner. Vo svojich 61 rokoch nastúpil v kombinovanej zostave s hokejistami na poste stopéra a umne dirigoval obranu. V družstve spod Zobora, ktoré týmto zápasom zakončilo „hrubú“
letnú prípravu sa predstavili aj také mená ako majster sveta z Göteborgu Dušan Milo, bývalí reprezentanti Juraj Štefanka, Tomáš Chrenko
a Miroslav Kováčik.
Od začiatku sa hral oku lahodiaci futbal, s množstvom šancí na oboch
stranách. Hokejisti nás trošku zaskočili a po polčase viedli už 1:4. Domáce
mužstvo sa pomalšie rozbiehalo, stihlo však vyrovnať na konečných 4:4
a diváci sa mohli tešiť na jedenástkové rozstrely. V nich sme po napínavom
priebehu nakoniec zvíťazili 4:2. Za Šoporňu sa v zápase gólovo presadili
Ľubomír Bernáth, Milan Balog, Martin Hindák (11m) a Miroslav Andódi.
DRUŽSTVO
SKÓRE
Tento rok si pripomína Športový klub Šoporňa
80. výročie založenia a pri tejto príležitosti výbor spolu
s obecným úradom zorganizoval v nedeľu 27. júla 2014 oslavu
pre svojich verných fanúšikov a členov športovej rodiny.
p.č.
SKÓRE
80. VÝROČIE ZALOŽENIA
5. liga JUH
SKÓRE
Športový klub Šoporňa v tomto roku oslavuje
+/-
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
9
7
7
6
5
4
3
3
1
1
0
0
1
0
0
1
2
0
0
1
1
1
1
2
3
4
4
4
7
7
8
8
106:7
72:17
44:16
47:23
46:26
25:44
20:28
24:40
30:56
12:44
5:49
30
27
22
21
18
16
14
9
9
4
4
15
12
7
6
6
1
-4
-3
-6
-14
-11
12. Športové kluby Blava 1928 10 1
0
9
5:86
3
-12
+/-
DORAST
p.č.
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
DRUŽSTVO
Malodvornícky FK Malé
Dvorníky
FC Pata
FK Zlaté Klasy
ŠK Šoporňa
TJ Družstevník Baloň
TJ Lehnice
TJ Družstevník Dolné Saliby
ŠK Váhovce
ŠK TOP Pusté Úľany
OFK Matúškovo
FK Veľká Mača
TJ Družstev. Okoč - Sokolec
+/-
III. liga stred
p.č.
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
DRUŽSTVO
MFK Vrbové
FK Močenok
Čermáňsky FK Nitra B
FC ViOn Zlaté Moravce B
MFK Topvar Topoľčany B
TJ Nafta Gbely
FK TJ Kúty
TJ Iskra Holíč
FK Senica B
TJ Sokol Borský Mikuláš
ŠK Šoporňa
Redakčná rada si vyhradzuje právo krátiť a upravovať príspevky.
Ďalej oznamuje všetkým svojim prispievateľom, že príspevky prijímame napísané rukou, na počítači alebo na hociktorom pamäťovom médiu ako je disketa, CD alebo USB pamäťový kľúč a taktiež e-mailovou poštou na adresu: [email protected] Neuverejnené a nevyžiadané príspevky
nevraciame.
Gra�cká úprava: Jozef Hasala
Sadzba a tlač: Reklamná agentúra a vydavateľstvo FOREKO s.r.o., Školská 1 Sereď, www.foreko.sk
Vychádza 4-krát ročne. Expedícia do domácností po 1 výtlačku ZDARMA.
Október 2014
Prípravka
Mladší žiaci
Starší žiaci
Muži
Naši 90 a viac-roční
jubilanti
Mária Kišová
93 rokov
Blahoželáme!
Mária Gálová
90 rokov
Helena Blahová
90 rokov
1. miesto 2014
2. miesto 2014
3.miesto 2014
RODINA TÖRÖKOVÁ
RODINA LEVAKOVÁ
RODINA KRAJČOVÁ
Seredská 219
Nábrežná 550
Lesná 811
VYHODNOTENIE SÚŤAŽE O NAJKRAJŠÍ BALKÓN – PREDZÁHRADKU
Download

číslo 3 rok 2014