ŠOPORNIANSKE
noviny
Október 2012 / Číslo 3
Ročník XIII. / Nepredajné
ČASOPIS OBYVATEĽOV OBCE ŠOPORŇA
ŠOPORNIANSKE
noviny
Príhovor starostu obce
Život plynie rýchlo. Zastavme sa preto nachvíľu a zamyslime sa, aký máme
vzťah k svojim blízkym, k svojej obci, k miestu, kde sme sa narodili a vyrastali, kde
žijeme, pracujeme a budujeme svetlé nádeje do budúcnosti pre nás, pre naše
deti.
Zamyslime sa nad tým, že každý z nás môže niečo ovplyvniť, zmeniť a otočiť
k lepšiemu. Každý z nás prispieva tak, či onak ku konečnému výsledku. Čo nás
núti zmeniť smerovanie svojho myslenia a začať konať dobré činy, ktoré prospejú
mnohým? Možno naše predošlé chyby a omyly, možno skúsenosti a možno len to,
že si uvedomujeme, že je to tak správne.
Veľké zmeny môžu začať aj malým dobrým skutkom voči inému - hocikomu
z nás. Súčasne ale nezabúdajme na toho, kto nám viac, či menej, akokoľvek
a v ktorejkoľvek oblasti pomohol alebo v ťažkej chvíli poradil, či si nás vypočul.
Skúsme si zapamätať a vážiť si to, a už vôbec sa proti nemu nepostavme s cieľom
ublížiť. Pozrime sa na našu spoločnosť, na našu obec, v ktorej žijeme, na náš život
a položme si otázku - stojí nám to za to?
Každý chce, aby sa všetci k nemu správali úctivo, každý chce žiť spokojne
a šťastne. Nezáleží, či študuje, pracuje, je na zaslúženom dôchodku, nezáleží na
veku, na povolaní... Proste túžbou človeka je dostávať dobro, lásku, porozumenie.
A ako to dosiahnuť? Všetci to veľmi dobre vieme, stačí tak málo – správať sa tak,
ako by sme chceli, aby sa správali iní k nám. Nestrácajme dni života zlými myšlienkami a činmi, ale vytvárajme si svoju predstavu o žití dobrými myšlienkami
a činmi – je to krok vpred pre všetkých!
Najdôležitejšie, ale zároveň aj najťažšie je byť sám sebou. Nedajme sa preto
ovplyvniť negatívne naladenými ľuďmi a ich prázdnymi rečami. Všetko ukáže čas,
a možno ide z ich strany len o závisť a možno len o „dobre zaplatenú akciu sponzormi“ proti niekomu a niečomu.
A neprajníkom odkazujem: Nepodceňujte a neposudzujte tých, ktorí s Vami
nesúhlasia. Oni totiž vedia to podstatné, že šťastie je skryté v okamihu, láska v človeku.
Pekné jesenné dni vám želá starosta obce Milan Vlček
3
Obsah
Príhovor (Mgr.Vlček Milan)
3
Nebičujme sa
4
SNP
4
Deň obce
5
Povstalecký guláš
6
Poďakovanie
6
Školský rok sa začal
7
Hola, hola, škola volá, hurá!
7
Indiánske spomienky
8
Exkurzia do Osvienčimu
9
Obnovenie božej muky
9
Spomienky
10
Ďakujeme
10
Vytvor strom života
11
Spoločenská kronika
11
Farma Humanita
12
V dedine voňala držková
13
Važinkárky úspešne
zabojovali
13
Šopornianska dyňa 2012
14
Recepty starej kuchyne
14
Október - mesiac úcty
k starším
15
Neznámy autor
15
Úsmevné myšlienky
15
Citáty
15
Neznámy autor
15
Požehnanie starého človeka 15
Za hrsť drobných
16
Kvasená kapusta
16
XII. ročník výstavy ovocia,
zeleniny a kvetov
16
Zo života členov KD
17
Zaujímavosť z histórie našej 18
obce
18
Šopornianska 12-ka
Prichádzajú dni venované spomienke na tých, ktorí už nie sú medzi živými.
Budeme navštevovať cintoríny, zapaľovať sviečky na hroboch blízkych, budeme ich vyzdobovať kvetinami.
UCTIME SI PRETO SVIATOK VŠETKÝCH SVÄTÝCH A PAMIATKU ZOSNULÝCH
A SPOMÍNAJME ...
redakcia ŠN
4
ŠOPORNIANSKE
noviny
NEBIČUJME SA... (alebo: Nebi! Čujme sa...)
...a tak sme sa ocitli v kvase myšlienok, skutkov a príčin, prečo-prečo spôsob ľudského spolužitia, pochopenia
a priateľstva uniká do hĺbky vzájomného protivenstva, marazmu, ktoré ako svet svetom existuje, neprinieslo blaho,
úžitok, pokoj. Ani tým, čo poctivo a svedomite tvoria živiteľné hodnoty, ba ani parazitom, ktorí opakom ruky očividne
klamú, či očividne súhlasia.
Pýtate sa, vážení občania, do ktorej
skupiny patríme? Ľudský egoizmus je
tak priateľský k sebe samému, aby si
podlomil kolená a uznal v hĺbke svojej bytosti, ako mu burina prerastá
vážnosť slova a skutkov – ani pomyslieť. Preto sa pózuje do najkrajších, do
najmúdrejších, do len pravdu, pravdu
hovoriacich slov, do naj-naj-naj a zrazu nám nič iné nevychodí, že staviame
pre seba i blížnych peklo. Potom je na
mieste sa tiež spýtať, či nás už nebolí
ruka, prípadne hlava.
Preto, nie náhodou, som si zvolil
oslovenie príspevku. Áno, a celkom
zámerne som si zalistoval v knihe významného belgického spisovateľa Phila Bosmansa „Kľúč šťastia“, kde píše:
„Väčšina ľudí si myslí, že môže zmeniť
svet bez toho, že by zmenili seba samých.
Tí hore hovoria, že by to mali urobiť tí
dole. Tí dole hovoria, že sa to týka tých
hore. Muži si myslia, že by sa mali zmeniť
ženy. Ženy by chceli, aby to urobili muži.
A tak si naháňame strach a vytvárame
zbytočný stres...“
Spoločenská klíma, a tiež i naša
klíma šopornianska, sa nikdy nezmení sama od seba, pretože ju vytvárajú,
podporujú a zastupujú len ľudia a ak sa
nezmenia oni, nikdy sa nič nezmení!
A tu začína náš kameň úrazu. Neúprosná matematika zastiera oči tým
dole v dôsledku konania tých hore.
A vodné mlynské koleso neustále prilieva raz jednému a odlieva druhému,
inokedy odlieva prvému a prilieva
druhému. Je treba spoločne vo vzájomnej úcte koleso zastaviť, ukľudniť,
aby pena zloby a nenávisti, vymýšľanie nezdvorilých, falošných, klamných
chytráctiev neboli hlavným bodom
stretávania, ale aj nestretávania sa,
lebo problémy riešené v „ohavnej“ atmosfére ešte nikdy neuzreli ani šťastie
ani spokojnosť, naopak neistotu a utrpenie pre človeka uchyľujúceho sa do
tieňa, aby sa neprehrešil ani proti jednému, ani proti druhému.
A kde si teda vlastne, náš občan?
Ľahká odpoveď! Medzi dvoma mlynskými kameňmi, drvený zospodu
i zhora, zhora i zospodu, kde zaplieňujú vzájomné nezhody, krivdy, ataky
a invektívy, škodiace obci, kraju, vlasti.
A komu to osoží? Hlasne a otvorene
– prepáčte: „Nikomu!“
Ani našej prírode zahniezdenej
vtáctvom a zverinou, ani kvetom pri
ceste a na balkónoch, ani našim úrodným poliam, ani vodám s bohatstvom
rýb. Ani spevu detí, ani úcte k našim
predkom a zbožným citom, ani každému ľudskému životu terajšiemu
i budúcemu, zrodenému v našich uličkách.
Tak ako?! Zasadnite, prosím, za stôl
svedomitosti, úcty jeden k druhému,
uznania si múdrosti a snahy, pre zlepšenie pokoja a života občana z ľavej či
pravej strany.
Dr. Michal Valúšek
SLOVENSKÉ NÁRODNÉ POVSTANIE
29. august 1944
najvýznamnejší dátum v našich novodobých dejinách
Súčasťou osláv DŇA OBCE bola aj pietna
spomienka na udalosti roka 1944, keď slovenský
národ povstal proti okupácii svojho územia cudzou mocnosťou – Nemeckom, ktoré rozpútalo
hrôzy 2. svetovej vojny. Slováci sa chopili zbrane
s odhodlaním vybojovať si slobodu. V horách sú
partizáni... šírila sa zvesť dolinami. Naše hory
zašumeli rečou ruskou, českou, poľskou, srbskou, francúzskou... a nikomu to neprekážalo.
Všetci si vraveli: „To bratia Slovania nám prišli
na pomoc.“ Celkovo sa do Povstania zapojili zástupcovia 35-tich národností.
Položením venca vďaky k pamätnej tabuli
padlým za našu slobodu, vzdali zástupcovia
všetkých generácií úctu a spomienku tým, ktorí
obetovali to najcennejšie – svoje životy za našu
slobodu.
Na čele sprievodu, v ktorom nechýbali
vdovy po priamych účastníkoch SNP – p. Etelka
Holubanská a p. Mária Holubanská , išli naši
najmenší VAŽINKÁRI v krojoch. Prejav vďaky
predniesol starosta obce p. Mgr. Milan Vlček.
Vyzdvihol hrdinstvo povstalcov, ktorí zapojením
sa do partizánskeho odboja ohrozili nielen svoje
životy, ale aj životy svojich blízkych.
K dôstojnému priebehu spomienky prispeli
kultúrnym programom členovia speváckej skupiny Klubu dôchodcov.
Poďakovanie patrí aj tým našim občanom,
ktorí sa pripojili k pietnej spomienke za padlých
hrdinov.
Treba žiť ďalej, ale nezabúdať. Nezabúdať,
že naša sloboda bola v krvi zrodená.
Emília Lipovská
predsedníčka ZPOZ
ŠOPORNIANSKE
noviny
DEŇ OBCE 2012
Prípravy tohtoročných už tradičných osláv „trojsviatku“ – Deň obce,
výročie SNP a Deň ústavy – sprevádzali tropické horúčavy, ktoré odoberali životnú energiu všetkým, nielen
organizátorom tohto podujatia. Ochladenie a dážď prišlo, zdá sa, nevhodne,
až posledný augustový deň a aj ráno
1. septembra, v deň konania osláv, nás
„ten zhora“ polieval chvíľami slabšou,
chvíľami silnejšou spŕškou vody. Zrejme preto, aby sa do guláša neprášilo.
Program tohto sviatočného dňa bol
totiž obohatený o jednu skvelú súťaž.
11 skupiniek ľudí z rôznych častí našej
obce a z rôznych oblastí nášho kultúrneho i spoločenského života, sa na
Rajčuru prišlo nielen zabaviť, ale i prezentovať svoje majstrovstvo vo varení
guláša.
Už okolo ôsmej hodiny začali privážať svoje kotle a kotlíky, stavali
prístrešky a pripravovali ohniská. A hoci chvíľami riadne lialo, účastníkom
1. ročníka súťaže „Povstalecký guláš“
to vôbec neprekážalo. O 10.00 hodine,
kedy súťaž o�ciálne otvoril starosta
obce, už horelo 11 ohňov a ohníkov
a v malých i veľkých kotloch sa smažila
cibuľa. Členovia súťažiacich družstiev
pripravovali mäso, zemiaky a svoje taj-
pokazila. Spolu asi 250 litrov gulášu sa
dovarilo, vyhodnotilo a zjedlo. O 15.00
hod. ste už mohli tak akurát varešky
oblizovať. Že ktorý guláš bol najlepší?
Že kto vyhral? Všetky boli dobré a vyhrali všetci. Nielen súťažiaci, z ktorých
si každé družstvo odnieslo za odmenu vecnú cenu, ale aj tí ostatní, ktorí
prišli na Rajčuru za dobrou zábavou.
Desiatky, ba odvážim sa tvrdiť, stovky
ľudí, ktorých neodradilo nepriaznivé
počasie a prišli stráviť deň v družných
né ingrediencie na ten naj, naj gulášik.
Pri všetkom tom bojovom zápale si ani
neuvedomili, že teplomer nevystúpil
ani na 15 stupňov. Veselú náladu, podporovanú výbornou country muzikou,
nemohol predsa chlad a ani žiadna
kvapka za golierom pokaziť. A ani ne-
srdečných rozhovoroch, vypočuť si
dobrú hudbu, pozrieť pestrý program,
uctiť si pamiatku padlých v SNP a pri
vatre si pripomenúť, že naša republika
má už 20 rokov svoju Ústavu.
Vyhrali sme všetci. Nielen nad počasím, ale aj nad sebou. Nad našou
pohodlnosťou, ktorá nás tlačí do
kresiel pred televízor, nad nervozitou, ktorú v nás vyvoláva každodenný stres i nad nechuťou, ktorá sa do
nás zavŕtala, a ktorá je v poslednom
období živená ustavičným dehonestovaním akejkoľvek iniciatívy niečo
pre ľudí v obci urobiť. Presvedčili
sme sa, že apatia, ktorá prekvitá
nielen v našej obci, ale ovláda celú
našu mladú republiku, nás iba ubíja
a že k spokojnému životu potrebujeme cítiť blízkosť človeka, stretávať sa s priateľmi, spoločne sa tešiť,
smiať i plakať. Veď ľudská súdržnosť
je základom života a napredovania
spoločnosti.
Anna Košková
5
6
ŠOPORNIANSKE
noviny
Povstalecký
V obecnom rozhlase hlásili, že sa
bude konať na Rajčure Obecný deň
a pri tej príležitosti sa bude variť guláš.
Samozrejme, my, divadelníci, sme nemohli ostať bokom. Tak sme sa prihlásili. Prišiel ten deň varenia a začalo to na
Rajčure žiť. Kotliny, drevo a altánky sa
stavali jedna radosť. A po chvíli už bola
cítiť vôňa guláša. Len škoda, že nám
trochu mrholilo, ale nevadilo nám to.
Naši kuchári Mirko, Katka a Števko boli
pripravení. Len sa tak zvŕtali pri kotli.
My, divadelníci, sme sa tiež zvŕtali pri
kotloch v rytme country, lebo tak pekne hrali a nedalo nám netacovať. Medzi tým tancom sme zabávali detičky
a za odmenu sme im dali cukríky, ktoré
nám dala obec a sponzor.
Bolo to celé fantastické a milé. Gulášik sa nám skoro minul a v kotli ostala
len trocha, ale aj tú sme rozdali. A keď
hlásili výsledky najlepších, tak sme trnuli, len aby sme neboli poslední, ale
nie. Boli sme druhí. To bolo radosti.
Potom po zapálení vatry ústavy sme
deťom urobili noc strašidiel, a detičky,
ktoré sa nebáli, ale aj tie, čo sa báli, dostali lízatká, ktoré tiež darovala obec.
Veľmi sme sa bavili, ale dúfame, že
tento gulášik sa bude o rok znova opakovať.
My sa tešíme a ďakujeme obci, že
sme mohli byť na takejto peknej akcii.
Magda Švehlová
Divadlo bez rozdielu
POĎAKOVANIE
ZO ZŤP v Šoporni touto
cestou ďakuje sponzorom:
Ing. Miroslavovi Lipovskému
(samostatne hospodáriaci roľník)
a
Richardovi Pirschelovi
(majiteľ a prevádzkovateľ
LONG PUBu)
za materiálno-technickú výpomoc
pri súťažení vo varení guláša, ktoré
sa konalo pri príležitosti
osláv „DŇA OBCE“.
za výbor ZO ZŤP
Ján Šmátrala
GULÁŠ
1. ROČNÍK
1. miesto
ŠOPORNIANSKE
noviny
ŠKOLSKÝ ROK
SA ZAČAL
Septembrové slniečko žmurkalo 3. septembra na žiakov,
ktorí veselo a plní očakávania smerovali po dvoch mesiacoch
prázdnin do školy.
V tomto školskom roku našu školu navštevuje 302 žiakov.
Z toho dievčat 137 a 165 chlapcov. Podľa ISCED 1 sa vzdeláva
150 žiakov v 8 triedach a ISCED 2 v 9 triedach 152 žiakov.
TRIEDNICTVO:
1.A Mgr. D. Jašková
2.A Mgr. V Kremzová
3.A Mgr. M. Trubačová
4.A PaedDr. D. Huláková
5.A
6.A
7.A
8.A
9.A
Ing. R. Matišíková
Mgr. M. Šimonová
Mgr. A. Hoštáková
Mgr. Z. Rigó
PaedDr. M. Kabát
I. stupeň 1.B Mgr. A. Arpášová
2.B Mgr. J. Nožičková
3.B Mgr. L. Hanusová
4.B Mgr. M. Gálová
II. stupeň 5.B Mgr. Z. Šajbidorová
7.B
8.B
9.B
Hola, hola,
škola volá,
HURÁ!
Pred školou sú detičky s kyticami. Pomyslela som si teda: „Hola,
hola, škola volá!“ No čo už, aj my
sme chodili do školy a napadlo
ma, že sa porozprávam s niektorou pani učiteľkou. Na um mi hneď
prišla pani Milka Lipovská a tu vám
prinášam môj rozhovor s ňou:
Milá pani učiteľka, povedzte nám,
ako to bolo, keď ste Vy išli do prvého ročníka?
Bolo to už tak dávno. V školskom roku 1947 až 1948 ma pani
učiteľka Mária Pirschelová zapísa-
PaedDr. E. Kabrhelová
Mgr. K. Búranová
Mgr. J. Kollárová
Záujmové útvary v školskom roku 2012/2013
P. č.
Názov záujmového útvaru
Vedúci záujmového útvaru
1.
Výtvarná tvorivosť 3. - 4. ročník
PaedDr. D. Huláková
2.
Vyšívanie 1. - 4. ročník
Mgr. J. Nožičková
3.
Anglická počítačová gramotnosť
Mgr. M. Trubačová
4.
Pohybové hry 1. - 2. ročník
Mgr. V. Kremzová
5.
Vybíjaná
Z. Šajbidorová
6.
Važinka –folklórny
PaedDr. Búran
7.
Záhradkársky
A. Kochan
8.
Cvičenia SJL a MAT
pre slaboprospievajúce deti
Mgr. L. Hanusová
9.
Športový
PaedDr. M. Kabát
10.
Hádzaná
p. Lipovský
11.
Šachový
p. Lukačovič
12.
Stolnotenisový 6. - 9. ročník
Mgr. Z. Rigó
13.
Cvičenia SJL a MAT 9. ročník
Mgr. J. Kollárová SJL
Mgr. A. Hoštáková MAT
14.
Počítač hrou
PaedDr. E. Kabrhelová
15.
Mladý chemik od 6. ročník
Ing. R. Matišíková
Mgr. Elena Holbíková
riaditeľka ZŠ s MŠ
la do 1. triedy na malotriedke na
Štrkovci. Mala som iba 5 rokov, ale
v škole sa mi veľmi páčilo. Pani učiteľka bola láskavá, trpezlivá a už
vtedy som chcela byť aj ja taká istá.
(pokračovanie na str. 8)
7
8
ŠOPORNIANSKE
noviny
Vyštudovali ste pedagogiku a išli
ste učiť. Kde bolo vaše prvé učiteľské pôsobenie?
Po skončení Pedagogickej školy v Trnave som dostala miesto
v ZŠ Pate. Tam som pôsobila celých
12 rokov a potom od roku 1972 až
do roku 2000 som učila tu doma
v Šoporni. Hovorím doma, lebo v
Šoporni som sa narodila a tu vyrástli aj moje 4 deti a ešte mnoho
mojich detičiek, ktoré som učila.
V spomienkach na školu si uchovávam len to najlepšie. Teším sa
z mojich žiakov, z ich úspechov aj
radosti zo života. Rada sa s nimi
rozprávam a v duchu si hovorím :
„Tvoja práca nebola márna.“
Čo hovoríte na terajších žiakov?
Je iná doba, teda aj žiaci sú iní.
Iné sú nároky, ale aj možnosti prijímania informácií. Dnešné deti sú
omnoho zdatnejšie v komunikácii,
ako sme boli my. Ale stále platí, že
všetko záleží na tom, ako si nájdu
cestu k sebe rodičia - učitelia ba aj
deti.
Už ste na zaslúženom odpočinku.
Iste máte voľného času dosť a povedzte, čomu sa teraz venujete?
Na zaslúženom odpočinku som,
ale voľný čas nemám. Nesťažujem
sa, robím to, čo ma baví. Venujem
sa kultúre, najprv vo Važinke a teraz
v Klube dôchodcov a tiež pri prípravách kultúrno-spoločenských akcií
v obci.
A na záver: Čo by ste odporučili
dnešným žiakom a učiteľom?
Slávny �lozof J. W. Goethe napísal: „V mladosti každý verí, že život
začal práve ním, že je tu vlastne všetko kvôli nemu.“ Aj dnešné deti sú
o tom presvedčené. Ale i tak milujte ich, ale nerozmaznávajte. A ešte
niečo pre učiteľov a rodičov: Čo
najcennejšie dávate svojmu dieťaťu? Jedine to, čo ste vložili do jeho
hlavy. A pozor na veci, ktoré robíte,
deti ich vidia a učia sa.
Ďakujem za rozhovor a prajem
Vám, pani Lipovská veľa zdravia
a šťastia vo vašej ďalšej tvorivej
práci.
Rozprávala sa:
Magdaléna Švehlová
Naše INDIÁNSKE SPOMIENKY
Prvé júlové dni sa deti v rámci prázdninovej činnosti rozlúčili s rodičmi a vybrali sa navštíviť loviská Indiánov, ktorí sa
prechodne usadili v Sebechleboch. Tri kmene Cherokee,
Shoshon a Navaho sa plavili na
kanoe, lovili zvieratá, poznávali bylinky, varili liečivé odvary,
kúpali sa. Mali možnosť spoznať život
v prírode, hľadali zlatý poklad, jazdili na
koňoch, hrali sa tradičné hry ako lacross
a iné.
Náčelníci Shekadeh a Squanto pri
táboráku zatancovali bojový tanec. Náčelníčky Naheja a Saakoo zatancovali
tradičné ženské indiánske tance. Indiánski bojovníci sa mali možnosť dozvedieť veľa zaujímavostí o živote, oblečení, hrách, zbraniach severoamerických
Indiánov.
Rozlúčka v deň odchodu bola veľmi ťažká a veru sĺz bolo tiež dosť. Všetci
sme si však sľúbili, že o rok sa na prériách
opäť stretneme, veríme, že i s novými kamarátmi.
Učitelia ZŠ s MŠ
ŠOPORNIANSKE
noviny
Exkurzia DO OSVIENČIMU
že ani zďaleka sa to nedalo. Rozprávanie
sprievodkyne ich nenechalo ľahostajnými
a dokonca po prvýkrát mnohí túžili sedieť
v školských laviciach a užívať si bezstarostný život žiaka.
Čo sme videli? Nápis „Arbeit macht
frei!“ - práca oslobodzuje - nad hlavnou
bránou osvienčimského kmeňového tábora, bol ukážkou nacistického cynizmu.
V
pondelok 10. septembra sa žiaci našej
školy zúčastnili exkurzie, do Osvienčimu, do bývalého koncentračného tábora
v Poľsku. Exkurziou sme si pripomenuli
Deň obetí holokaustu a rasového násilia.
OSVIENČIM - Obyčajné slovo. Slovo,
ktoré u mnohých ľudí zanechalo tie najväčšie následky ako na tele, tak i na duši,
či na rozume.
Pre väčšinu je to iba slovo, no v skutočnosti to bol vyhladzovací tábor. Osvienčim sa stal symbolom bezprecedentného zločinu, kde bolo zmarených 2,8
milióna ľudských životov, prevažne Židov,
ale i politických väzňov, vojnových zajatcov a Rómov. Naši žiaci si mohli pozrieť
celý koncentračný tábor, ako Auschwitz,
tak i Birkenau. Snažili sa vžiť do pozície
ľudí, ktorí tieto hrôzy prežívali. Je jasné,
Iní, naopak, veriť začali: pred plynovými komorami s nápisom „Čistota oslobodzuje“ sa nemodlili len rabíni, ale aj ateistickí intelektuáli.
Občas sa niekto odhodlal na vzburu či
útek, no väčšinou sa to skončilo smrťou.
Najznámejším prípadom bol útek dvoch
slovenských Židov - Alfreda Wetzlera a
Waltera Rosenberga (Rudolf Vrba), ktorí
po prvý raz podrobne informovali svet
o prežitých hrôzach.
Exkurzia vo všetkých zanechala hlboké zážitky, i keď pre mnohých z nás nepochopiteľné.
PaedDr. Eva Kabrhelová
učiteľka dejepisu
Jednou z najsmutnejších kapitol tábora
boli lekárske pokusy robené na väzňoch
nacistickými lekármi. Neblaho známym
sa stal hlavne „Biely anjel“ Jozef Mengele
a jeho šialené experimenty. Všetko pomaly spelo k zániku: umierali ľudia, ale
vymieral aj celý národ Źidov. Zúfalí ľudia kradli, predávali svoje dcéry nacistom
a prestávali veriť v Boha.
Obnovenie Božej muky
muky, ktorá bola ošarpaná a vyrabovaná a rozhodol sa ju obnoviť. Do štyroch otvorov
zhotovil plastiku Bolestnej panny Márie a tak 15. septembra, na sviatok patrónky Slovenska, pozval dôstojného p. Dekana Sádeckého (a niektoré susedky), aby tú Božiu muku
posvätil.
Časy sa menia. Dnes sa po cestách
ženú autá a pri cestách vidieť často krížiky
a kahance na miestach, kde často zbytočne
vyhasli životy mladých ľudí.
Kedysi chodili ľudia do poľa zväčša pešo
a často sa zastavili pri Božej muke alebo
kríži, čo stáli pri poľných cestách. Oddýchli si a prosili o požehnanie a úrodu.
Niektoré z týchto pamiatok ešte stoja, no
čas už na nich zanechal svoj rukopis, ale
niektoré sú obnovené.
Náš spoluobčan, Ing. JUDr. Ivan Rod,
chodí autom denne do práce okolo Božej
Pri ceste za dedinou ošarpaná Božia muka stála,
chodieval okolo istý pán,
prebudili sa v ňom umelecké vlohy,
rozhodol sa novú fasádu jej dať.
Možno odpustia sa mu za to mnohé viny
a k dobru pripočíta mu to Pán.
Nuž zastav sa tu „človek“
a hľaď na bolestnú Matku,
matku všetkých mám,
ako v náručí drží mŕtve telo milovaného syna.
Je to aj tvoja vina.
V jej tvári sa láska i bolesť skrýva,
lebo veľmi trpieť vie len ten, kto veľmi miloval.
Meč bolesti prenikol dušu Márie
nie raz, ale sedem ráz
ako jej to staručký prorok Simeon predpovedal.
Jej syn Ježiš však odmenou do neba ju vzal,
kde jasnejšie ako slnko žiari.
Oroduj za nás a za celý slovenský národ,
láskavá, vznešená naša Pani.
Elena Ščasná
9
10
ŠOPORNIANSKE
noviny
Áno, raz každý musí odísť tam,
musí svoju lásku zanechať.
odkiaľ už niet cesty späť.
Všetko... Čím žil, čo mal rád.
Raz každý vo svete živých
A oni odišli a my môžeme už len spomínať.
Ing. Jozef Nahácky (8. 7. 1952 – 26. 7. 2012)
Úprimne ďakujeme príbuzným, spolupracovníkom, priateľom, všetkým, ktorí sa prišli rozlúčiť
a odprevadiť na poslednej ceste nášho drahého zosnulého. Opustil nás vo veku 60 rokov.
Ďakujeme Vám, že ste v ťažkých chvíľach, v žiali a bolesti boli s nami a pomáhali nám vyrovnať sa
so stratou, ktorú nám osud pripravil.
Ďakujeme za dôstojný priebeh smútočného obradu, kvetinové dary a prejavy sústrasti.
JOZEF NAHÁCKY
smútiaca rodina,
manželka Daniela, deti Michaela, Jozef a Natália
Ing. Martin Hulák Ph.D. (5. 7. 1979 – 28. 8. 2012)
S hlbokým smútkom oznamujeme, že vo veku 33 rokov náhle zomrel náš syn, brat, priateľ, kamarát
a skvelý človek Ing. Martin Hulák Ph.D.
Jeho životná púť sa skončila vo Windsor, štát Kanada, kde pracoval ako vedecký pracovník
v oblasti aplikovanej biológie.
Maťo, odišiel si, ale v našich srdciach zostaneš navždy. Nikdy nezabudneme!
MARTIN HULÁK
smútiaca rodina
mama, brat Janko, sestra Marika s rodinami
Úprimne ďakujeme všetkým príbuzným , priateľom, susedom a známym,
ktorí sa dňa 24. 9. 2012 prišli rozlúčiť a odprevadiť na poslednej ceste nášho drahého otca
JOZEFA ŠČÍPU
ktorý nás navždy opustil vo veku nedožitých 100 rokov.
Ďakujeme za prejavy sústrasti a kvetinové dary.
JOZEF ŠČÍPA
Deti s rodinami
Ďakujeme starostovi obce Šoporňa, Mgr. Milanovi Vlčekovi a Zboru pre občianske
záležitosti, pod vedením p. Emílie Lipovskej, za dôstojnú rozlúčku s naším zosnulým
otcom, starým a prastarým otcom
JOZEFOM GÁLOM
JOZEF GÁL

Ďakujeme dôstojnému pánovi dekanovi Mgr. Samuelovi Sádeckému za dôstojnú rozlúčku
s našou zosnulou matkou, starou a prastarou matkou
MÁRIOU GÁLOVOU
Zároveň úprimne ďakujeme všetkým, ktorí našich rodičov odprevadili
na ich poslednej ceste, za kvetinové dary a prejavy sústrasti.
Smútiace deti s rodinami
MÁRIA GÁLOVÁ
ŠOPORNIANSKE
noviny
Spoločenská
kronika:
Narodili sa:
Michal Zelina
Samuel Haršányi
Karolína Dobrovodská
So�a Gagová
Marek Beno
Dávid Horváth
Jakub Hamaj
Filip Vaverka
Chiara Darina Šakőzyová
Eva Bangová
VYTVOR STROM ŽIVOTA
veselý, pestrofarebný strom, na ktorom
sme mali možnosť vidieť perníčky, kresby, háčkované ozdoby, ozdoby z prírodného materiálu, ale aj rôzne �gúrky a papierové reťaze.
Ľudový súbor Važina zo Šoporne
nám pod vedením pána Búrana predstavil ľudové piesne, zvyky a tradície zo
Šoporne a účastníci mali možnosť si pri
veselej hudbe aj zatancovať.
Na záver by som sa rada poďakovala
všetkým, ktorí prišli medzi nás a svojou
aktívnou účasťou pomohli zorganizovať podujatie plné srdečnosti, spolupatričnosti a ľudskosti. ĎAKUJEME.
Dňa 13. septembra 2012 sa v Domove sociálnych služieb pre deti a dospelých v Šoporni – Štrkovci uskutočnil
už 10. ročník tvorivých dielní pod názvom VYTVOR STROM ŽIVOTA.
Podujatie sa nieslo v ľudovom duchu.
Účastníci mali možnosť oboznámiť sa
s kultúrnou históriou regiónu, o zvykoch v tejto oblasti a živote ľudí v minulosti.
Pani Drahovská z Paty predstavila „tajomstvo„ ľudového kroja, predviedla
nám rôzne druhy krojov – mužský, ženský, detský, sviatočný či na bežný deň.
Svojím pútavým rozprávaním zaujala
všetkých prítomných.
Pre účastníkov boli pripravené tvorivé dielne, v ktorých vyrábali rôzne
drobné výrobky. Tie potom slúžili na
„rozveselenie“ jedného smutného, už
skoro jesenného, stromu. Svojím úsilím
a kreativitou ho účastníci zmenili na
Mgr. Slávka Soboňová
vedúca výchovy DSS
Šoporňa - Štrkovec
Zosobášili sa:
Lukáš Hlinka
a Ing.Miroslava Fabuľová
Jozef Fidler a Anna Fidlerová
Opustili nás:
Mária Tomaníková, 86 r.
Ján Urbaník, 55 r.
Margita Silná, 72 r.
Jolana Vőrőšová, 82 r.
Štefan Harmat, 77 r.
Ing. Jozef Nahácky, 60 r.
Štefan Paldan, 77 r.
Mária Hambálková, 64 r.
Máňa Eliášová, 71 r.
Helena Sokolovksá, 71 r.
Ľuboško Kotlár, 10 r.
Mária Csikósová, 57 r.
Jolana Baková, 56 r.
Mária Gálová, 79 r.
Karol Takács, 86 r.
Martin Hulák, 33 r.
Mária Holubánska, 80 r.
Vojtech Zaťko, 79 r.
Jozef Štrpka, 73 r.
Jozef Ščípa, 99 r.
Štefan Blanár, 63 r.
Jubilanti:
80 – roční:
Anna Póšová
90 a viac roční:
Mária Kišová, 91 r.
Mária Antalová, 93 r.
Elena Búranová
matrikárka
11
12
ŠOPORNIANSKE
noviny
Farma HUMANITA
V rámci projektu Tradície z druhého brehu sa 2. 10. 2012 konalo druhé
stretnutie klientov DSS Trnavského
samosprávneho kraja - Šoporňa - Štrkovec, Sereď, Lehnice, Šintava, Galanta
a žiakov ZŠ s MŠ Šoporňa v priestoroch farmy Humanita v Kráľovej nad
už účastníci premiestnili do tvorivých
dielní.
Prvá tvorivá dielňa bola zameraná
na výrobu keramiky a viedol ju odborne pán keramikár Roman Polakovič zo
Siladíc. Prakticky predviedol účastníkom točenie výrobkov z hliny na hrn-
a spomienku na toto stretnutie.
V druhej dielni kraľoval pán Szilárd
Lózsi a vznikali v nej košíky a misky
z prútia. Pútavo rozprával o príprave
prútia, o jeho úprave a používaní výrobkov z prútia.
Ako zlatý klinec programu bolo pre
Váhom. Pán Beták nám pútavo rozprával o živote na slovenskom statku
a starostlivosti o zvieratá na nej. Klienti
i deti mali možnosť vyskúšať si jazdenie na koni, ich kŕmenie.
Po prehliadke farmy sa všetci účastníci spoločným autobusom premiestnili do Domova sociálnych služieb pre
deti a dospelých, kde ich čakal výborný kotlíkový guláš. Po občerstvení sa
čiarskom kruhu. Spod jeho šikovných
rúk vychádzali džbániky, misky, svietniky, tanieriky a množstvo iných krásnych vecí. Každý účastník si mohol tiež
sám prácu s hlinou vyskúšať a na prvý
pohľad jednoduchá práca sa razom
stala komplikovanou. Ale aj tak si nakoniec účastníci vyrobili misky a drobné výrobky z hliny, ktoré si po vypálení
v peci odnesú domov ako suveníry
účastníkov vystúpenie folklórneho súboru Važinka zo Šoporne pod vedením
pána Jozefa Búrana. Vystúpenie bolo
veselé, hravé a priblížilo nám piesne
z obce Šoporňa, tradície a hry detí
z minulosti. Za toto milé vystúpenie im
zo srdca ďakujeme a tešíme sa na ďalšie stretnutie.
Mgr. Slávka Soboňová
vedúca výchovy DSS Šoporňa - Štrkovec
ŠOPORNIANSKE
noviny
V DEDINE VOŇALA
VAŽINKÁRKY
„DRŽKOVÁ“
úspešne zabojovali
Už šiestykrát sa vo dvore Pohody
stretli skupiny nekuchárov, ktorí súťažne varili držkovú polievku. Jedna bola
lepšia ako druhá. Ťažké bolo rozhodovanie poroty, ktorá je tá najlepšia.
V porote bol v tomto ročníku aj náš
rodák – pán profesor Alexander Príbela, ktorý sa zúčastňuje celoštátnych i zahraničných degustácií a ktorý sa naozaj
v gastronómii vyzná. Zdôveril sa nám,
že sa u nás mnohému naučil. Páčila sa
mu zanietenosť a zdravá rivalita družstiev, dobrá atmosféra a veselá nálada
nielen súťažiacich, ale aj ochutnávačov.
Dvorom Pohody prešli desiatky
Návštevníci odovzdali celkove 307
hlasovacích lístkov a určili takéto poradie družstiev:
ba aj stovky návštevníkov, ktorí prišli
za chutnou držkovou. Boli to nielen
Šoporňania, ale aj Šintavania, Gáňčania,
Patania, Sereďania, Bratislavčania a iní.
Súťažilo sedem družstiev. Umiestnenia
podľa poroty, ktorej predsedal Ing. Ján
Janík bolo nasledovné:
dične a odvážne roztancovali malých,
mladých a starších.
1.miesto: Major Rán
(Robo Horňáček a syn, Pusté Sady)
2.miesto: Skalní spod Gátu
(manželia Markovci, Šoporňa)
3.miesto: Patanskí draci
(Maroš Žitník a spol., Pata)
1.miesto: Tri držky
(Slávka Hubináková a spol. Šoporňa)
2.miesto: Dlhá-Sereď
(Jaro Vodička a spol., Sereď)
3.miesto: Major Rán
(Robo Horňáček a syn, Pusté Sady)
Po odovzdaní cien sa rozprúdila
veselá zábava. Manželia Markovci tra-
Účastníci „Šopornianskej držky“ mali
možnosť ochutnať aj držkové špeciality,
ktoré pripravil kolektív kuchárov Pohody. Podávali sa vyprážané držky, držkový guláš so šampiňónmi a tradičná
držková polievka „a la Biely dom“, ktorú
s láskou navarili kuchárky z JRD Marika Dubajová a Mária Minárová.
Dobrá vec sa podarila vďaka súťažiacim i vďaka návštevníkom.
Slávka Hubináková
Miestny odbor Matice slovenskej,
Dom kultúry v Seredi s podporou Trnavského samosprávneho kraja a mesto Sereď usporiadali dňa 24. septembra
5. ročník regionálnej súťaže v speve ľudovej piesne.
Súťaž bola vyhlásená pre všetky základné a stredné školy nášho regiónu.
Súťažiaci žiaci boli rozdelení do troch
kategórií, podľa typu školy a ročníkov
štúdia. Tak, ako aj po iné roky, na tejto
akcii, ktorá výrazne posilňuje vzťah detí
a mládeže k ľudovej tvorivosti, nechýbali ani reprezentantky našej obce, speváčky z Važinky. Pesničky vytipované
predovšetkým z repertoáru folklórneho
súboru a vychádzajúce z tradícií našej
obce a okolia zaspievala Lucka Štrpková (II. kategória), Tereza Martinková
(II. kategória) a Janka Remiášová (III.
kategória). Hodnotiaca porota zložená
z profesionálnych hudobníkov ocenila
jednotlivé vystúpenia udelením diplomov a vecných cien. Potešilo nás, že
v najsilnejšie obsadenej II. kategórii si
naše dievčatá vyspievali popredné miesta, keď Terezka obsadila druhé a Lucka
tretie miesto. Bez diplomu a ceny neodišla ani Janka, ktorá v III. kategórii obsadila tretie miesto. Všetky tri speváčky
si vypočuli aj ústnu pochvalu za krásny
šoporniansky kroj a za prednes piesní,
v ktorom nezapreli svoju viacročnú skúsenosť z účinkovania vo Važinke. Za ich
snahu a vzornú reprezentáciu im patrí
úprimné poďakovanie.
Okrem speváckych talentov mali
možnosť účastníci súťaže zaregistrovať
viacerých súťažiacich, ktorí mali na sebe
tradičné ľudové oblečenie, teda kroj, čo
je veľmi potešiteľné a je to zároveň jeden
z cieľov tejto súťaže, vytvárať pozitívny
vzťah mládeže k nášmu čarovnému slovenskému folklóru.
Dr. Jozef Búran
13
14
ŠOPORNIANSKE
noviny
ŠOPORNIANSKA DYŇA 2012
V dňoch 28. – 30. septembra 2012
sa uskutočnil v reštaurácii Pohoda
7. ročník Šopornianskej dyne. Všetky
dyne boli vystavené na dvore Pohody.
Napriek upršanému počasiu deti priniesli 55 krásnych, s radosťou, láskou
a fantáziou vytvorených dýň. Všetci,
ktorí sa prišli pozrieť a hlasovať za najkrašiu dyňu, mohli obdivovať vynaliezavosť, zručnosť a originalitu detí
a v niektorých prípadoch aj ich rodičov.
Ako prví priniesli svoje výtvory deti
pani učiteľky z MŠ a ZŠ v Šoporni. Prevládali témy zvierat, rozprávkových
bytostí, strašidiel. Tento rok sa hodno-
tila aj dyňa s ekologickým námetom
zameraným na znečisťovanie Zeme.
Súťažné práce hodnotila 5-členná
odborná porota pod vedením pani riaditeľky ZŠ s MŠ E. Holbíkovej, ako aj
verejnosť prostredníctvom hlasovacích lístkov. Verejného hlasovania sa
zúčastnilo 216 návštevníkov.
Výsledky hlasovania odbornej poroty:
1. miesto: Štrpková Lucia
– Hula-hula tanečnica
2. miesto: Dadka, Tomáš a kámoši
– Slniečko z Hliníka
3. miesto: MŠ III. Trieda Včielky
– Žraloci a Jesenný panáčik
Recepty starej kuchyne
Pokračujeme v spomienkach na známe šopornianske svadobné kuchárky.
K poslednej generácii takýchto skvelých žien patrili: Irena Mikulková, Gizka
Sekáčová, Sidka Hudecová, Hermínka
Vargová. K nim patrí aj Mária Minárová
a Marika Dubajová, ktoré dodnes chutne
varia v Klube dôchodcov a mnohým rodinám pripravujú jedlá na rodinné oslavy.
Pamätáme si, v akých zložitých podmienkach vedeli tieto ženy nakŕmiť svadobčanov chutnými jedlami a ešte si povedzme,
Výsledky hlasovania návštevníkov:
1. miesto: ZŠ 1.A trieda
- Lev
2. miesto: Anettka Adámeková s partiou - Korytnačka
3. miesto: MŠ IV. trieda Motýliky
– Kačacia rodinka
Sme radi, že aj tento rok mohli výtvory detí skrášliť práve našu reštauráciu, ďakujeme všetkým, ktorí prispeli
k tejto krásnej a originálnej súťaži
a tešíme sa na ďalší ročník.
Vaša Pohoda
že pri pečení nemali žiadne výdobytky
modernej bielej techniky (mixéry, šľahače a pod.).
Od sedemdesiatych rokov sa už svadby
presťahovali do reštaurácií, kde varili
profesionáli, zmenil sa aj svadobný jedálniček a chute svadobných jedál zostali
v spomienkach.
Uvádzame ďalšie dva zaujímavé recepty.
Dobrú chuť!
Ľudmila Korytárová
Recept číslo 3:
GOMBOLCE (KNEDLE) TETY VERY BENKESOVEJ
(zaznamenala pani Marta Benková)
bochníky rozvaľkáme do tvaru knedlí a necháme ešte 10 minút
odpočinúť. Vložíme ich do vriacej vody a varíme 25 minút. Knedle krájame až po vychladnutí.
500 g polohrubej múky, ½ balíčka prášku do pečiva, kúsok droždia, jedno vajce, soľ, mlieko podľa potreby, 3 rožky.
Recept číslo 4:
SVADOBNÁ OMÁČKA (recept od Mariky Dubajovej)
Gombolce sa dajú robiť aj bez droždia, potom sú tvrdšie a krájajú
sa do cesnakovej polievky, ktorej sme hovorili „ocetky“, použili sme
na ňu vodu z knedlí.
10 porcií: 1,80 kg sliepka, 2dcl oleja, 25 dkg cibule, 15 zrniek celého
korenia, trochu mletej rasce, kávová lyžička mletej papriky, 4 ks
bobkový list, 6 dcl 33%-nej smotany, podľa potreby hladká múka,
soľ, šťava z dvoch citrónov, 1/8 masla, trochu cukru
Postup: do misy dáme múku s práškom do pečiva, droždie, vajce, soľ, vlažné mlieko a zarobíme cesto, ktoré dobre vymiesime.
Do cesta zľahka zapracujeme pokrájané rožky, trochu opečené na masti. Na doske urobíme bochník, prikryjeme utierkou
a necháme 10 minút kysnúť. Potom cesto rozdelíme na dve časti, vyvaľkáme 2 bochníky a necháme 10 minút kysnúť. Potom
Postup: pripravíme si cibuľový základ, na ktorý dáme mäso zo
sliepky nakrájané na kúsky, pridáme koreniny a dusíme. Potom udusené mäso vyberieme, šťavu precedíme, zmiešame so
smotanou, pridáme maslo, citrónovú šťavu a cukor. Podávame
s chlebom alebo s knedľou.
ŠOPORNIANSKE
noviny
OKTÓBER
mesiac úcty k starším
V nedeľu 21. októbra 2012 sme si tak ako
každoročne pripomenuli, že mesiac október
je venovaný tým, ktorým vďačíme za svoju
existenciu. Tým, ktorí nám venovali svoj čas,
svoju lásku, svoj život. Ich šediny, vráskami
zbrázdené tváre a zrobené ruky sú znakom
toho, že už veľmi veľakrát videli východ slnka, že ich pamäte sú preplnené mnohými
spomienkami na dobré i zlé.
Vďačíme im za veľa. Sú základným stavebným kameňom celého nášho života.
Viedli naše kroky, dláždili nám cestu životom. Ako poďakovanie za všetko, čo pre svojich nasledovníkov urobili im vedenie obce
pripravilo príjemné popoludnie s kultúrnym
programom, v ktorom vystúpil Robo Kazík
a za nás všetkých vyjadril vrúcne.
„ĎAKUJEME“.
redakčná rada
Keď som včera vystupoval z vlaku,
predo mnou šla pomalým tempom stará
babka. Ponáhľal som sa a nevedel som ju
predbehnúť. Vytáčala ma do nepríčetna.
Vtedy som sa zarazil a povedal som si:
„Kam sa ja vlastne ponáhľam?“
Ozvali sa vo mne výčitky svedomia, že
som sa v duchu nahneval na babku, ktorá má dosť času a okrem toho nemôže za
svoju pomalosť.
Celý život pracovala, možno veľa vytrpela. A možno všetko trpezlivo niesla. A ja
som netrpezlivý a malicherný. A to všetko
len preto, aby som bol o 10 minút skôr
doma. Tých pár minút aj tak premrhám
na internete alebo pri telke. Alibisticky to
zhodím na dobu, v ktorej žijeme. Všetci
sa hrozne ponáhľame. A večer zistíme, že
sme zase toho veľa nestihli. Frustrovaní
si ľahneme a zaspíme spánkom nepokojných. Cez internet si vyznávame lásku, komunikujeme cez mobily a do očí si nemáme čo povedať. Trápia nás účty, kariéra.
V schránkach sa nám hromadia maily,
lebo „nemáme čas“ odpísať, na polici sa
kopia knihy, lebo „nemáme čas“ čítať, nevieme ako vonia príroda, lebo „nemáme
čas“ si k nej privoňať.
Ale dokedy to vydržíme? Čím chceme
viac stihnúť, tým menej stihneme. Venujeme priveľa času veciam, ktoré si ho nezaslúžia. Nevieme sa zastaviť a uvedomiť
si hodnotu vecí. Robíme veľa fotogra�í,
ale už si ich ani neprezeráme. Napálime
ich na CD a tým to končí. Počítače máme
plné hudby , na ktorú nemáme čas. Platíme za množstvo televíznych kanálov,
ktoré akoby jedna mater mala. Namiesto
zábavy stres. Stále kontrolujeme mobil, či
nám niekto nevolal. Prestávame si vážiť
krásne veci, kvôli ktorým sa oplatí žiť.
Môj dedko má 87 rokov. V živote nebol
v zahraničí, nemá mobil, počúva jednu
stanicu na svojom starom rádiu. A napriek
tomu si myslí, že prežil krásny život. S úsmevom spomína. Teší sa z pekného dňa,
z vône dreva, zo svojich vnúčat. Žil ťažký
život, ale váži si ho. To my dnes nevieme.
A tak máme infarkty, rakovinu a depresie.
A možno by stačilo spomaliť. Tvrdenie,
že sa to nedá, neobstojí. Zamyslime sa,
koľko času venujeme nepodstatným veciam. Skúsme vypnúť mobily, televízory
a počítače a porozprávať sa... Snáď som si
uvedomil môj rýchly život včas, aby som
spomalil. Kamarát má chalupu v malej
osade obkolesenej horami, nie je tam
signál, žiadna telka, obchod otvorený len
v utorok a štvrtok a jedna krčma 5x5 m.
Asi tam zabehnem, aby som spomalil
a nehneval sa na starých ľudí, ktorí si vážia
zvyšok života a zbytočne sa neponáhľajú
za smrťou, tak ako mnohí z nás!
Neznámy autor
Úsmevné
MYŠLIENKY
• Kto inému jamu kope, je u neho na
brigáde.
• Kto sa smeje naposledy, ten má dlhé
vedenie.
• Telo ponorené do vane spôsobí, že začne zvoniť telefón.
• Práca ešte nikomu neuškodila. Ale odpočinok tiež nie.
• Láska je síce slepá, ale susedky nikdy!
• Sľuby sú univerzálnym druhom potravy.
Nakŕmiť nimi môžeme kdekoho.
Citáty
Detstvo je zadarmo, k senilite sa musíme
tvrdo dopracovať.
Miloslav Švandrlík
Ničím nestarne človek rýchlejšie, než
neustálou myšlienkou na to, že starne.
Georg Christoph Lichtenberg
Staroba má mnoho predností, márne sa
však snažím na niektorú spomenúť.
William Somerset Maugham
Mladosť je neposedná, pretože má ešte málo
rozumu. Staroba rozvážna, pretože ho už
má veľa.
Francois de La Rochefoucauld
Za všetko musíme v živote platiť - za mladosť hlúposťou, za múdrosť starobou.
Václav Dušek
Staroba je ako konto v banke. Vyberieš len
to, čo vložíš.
Lucius Annaeus Seneca
Phil Bosmans
Požehnanie
starého človeka
Nech sú požehnaní tí, ktorí chápu, že
moje nohy už nevládzu chodiť.
Nech sú požehnaní tí, ktorí majú pochopenie, že zle počujem a ktorí sa usilujú
hovoriť nahlas a zrozumiteľne.
Nech sú požehnaní tí, ktorí vedia, že moje
oči už veľa nevidia a že hneď všetko nepochopím.
Nech sú požehnaní tí, ktorí nenadávajú,
keď niečo rozlejem, zvalím alebo nechám
spadnúť.
Nech sú požehnaní tí, ktorí mi pomáhajú
nájsť veci.
Nech sú požehnaní tí, ktorí ma počúvajú,
keď spomínam na minulosť.
Nech sú požehnaní tí, čo zmierňujú bolesti.
Nech sú požehnaní tí, čo mi dávajú pocítiť, že ma majú radi a sú ku mne dobrí.
Nech sú požehnaní tí, čo mi uľahčujú ťažkú cestu do večnosti a myslia na dobrého
Boha.
Až raz budem u Boha, ja si na nich určite
spomeniem.
15
16
ŠOPORNIANSKE
noviny
Za hrsť drobných
O protestoch
Schádzajme sa na námestiach
dôrazne a zdvorilí,
pokým sú na svojich miestach
čo len malé gorily.
XII. ROČNÍK VÝSTAVY
ovocia, zeleniny a kvetov
O iných gangoch
Kríza prachov? Bieda biednych?
Všade vládnu šamstri.
Problém nie je v ľudoch bežných,
na vine sú bankstri.
O plných väzniciach
Nie sú voľné miesta v base!
Človeka to zamrazí.
Vráťme sa k zamatu zase,
nech pravda, láska zvíťazí.
Správame sa k sebe sporo,
brat nepozná brata.
Oprášme si desatoro
vybŕdneme z blata.
Dr. Jozef Búran
RECEPTY
KVASENÁ KAPUSTA
• 10 kg kapusty
• 15 dkg soli
• 3 dkg kmínu
Kapustu narežeme, osolíme, pridáme kmín. Všetko spolu zmiešame a
necháme 2 hodiny odležať. (Môže
sa nechať aj celú noc.) Natlačíme do
7 dcl pohárov, zatvoríme a necháme
na teple vykysnúť 10 dní.
Recept od p. Brodánskej
V dňoch 8. - 9. septembra šopornianski záhradkári vystavovali dopestované produkty zo svojich záhrad. Bolo
naozaj čo obdivovať. Pekne usporiadané
exponáty priam žiarili a lákali návštevníkov dotknúť sa ich. Veru, veľakrát sme
porušili to zakázané slovko ,,nedotýkať
sa“. Návštevníci chceli mať tú nádheru
vo svojich dlaniach, aby sa presvedčili,
že to čo vidia, je skutočné. Neboli to len
exponáty, ktoré boli na stoloch, ale tiež
veľmi obdivovaná bola výstavka fotogra�í zvláštnych exponátov, ktoré vytvorila sama príroda a vystavované boli pod
výstižným názvom ,,Príroda má talent.“
Autorom tejto zaujímavej výstavky fotogra�í bol Dr. Jozef Búran. Vysokú úroveň
majú vždy krásne naaranžované exponáty z okrasnej škôlky p. Šimonoviča. Tradíciu neporušila ani �rma Seedstar s.r.o.
zo Štrkovca. Ich nádherná zelenina len
tak žiarila. Opäť vystavované háčkované
kvety p. Benkovej boli veľmi podobné
živým a mnohí návštevníci až teraz po
roku zistili, že to bola krásna ručná práca
a nie živé kvety. Samostatnú expozíciu
mali žiaci z našej školy, ktorá je skutočne
z roka na rok krajšia. Návštevníci mohli
obdivovať takmer 400 exponátov od 36
vystavovateľov. Komisia zo ZŠ s MŠ udelila nasledovné ocenenia:
Najkrajšia expozícia: p. Milan Príbela
Najkrajšia kolekcia: p. Jozef Štrpka, za odrody jabĺk
Najkrajší exponát: p. Anton Kochan, za
odrodu papriky Edo F1, bol to najviac
obdivovaný exponát
Na výstave bola aj tradičná ochutnávka vín z nášho regiónu. Mali sme 16
vzoriek kvalitných vín. Keď ste chceli
nájsť najlepšiu vzorku, museli ste ochutnať všetkých 16 vzoriek. Nuž a keď ste
zabudli, ktorá bola tá najlepšia, museli
ste ich prejsť znova. Nádherné a chutné vína, ktoré to boli? Nuž mali ste prísť
ochutnať, veď je to vždy len za symbo-
lickú cenu.V sobotu atmosféru výstavy
veľmi príjemne spestrila naša Muzička
s Važinou pod vedením p. Búrana. Na záver výstavy sme si s nimi zanôtili všetci,
čo sme tam ešte boli, dokonca i deťúrence sa snažili pohybovať v rytme.
Táto výstava skončila a hneď o týždeň sme pripravovali II. okresnú výstavu, ktorá sa konala v Seredi. Zo Šoporne
sme na túto výstavu dodali 78 exponátov a získali sme 1 ocenenie. Na výstave
boli vyhlásené výsledky 6. ročníka súťaže o ,,Najkrajšiu predzáhradku – balkón“
v nasledovnom poradí:
1. miesto - rodina Mikéciová,
č. d. 706
2. miesto - rodina Cehláriková,
č. d. 1444
3. miesto - rodina Baková,
č. d. 1188
Všetkým srdečne blahoželáme. Výbor MO SZZ a Obecný úrad v Šoporni zároveň vyhlasujú 7. ročník súťaže
„O najkrajšiu predzáhradku – balkón“ na
rok 2013. Prihláste sa, nech každý vidí
čo krásne máte doma. Termín prihlásenia je do konca júla 2013.
Vážení priatelia, Výbor MO SZZ ďakuje všetkým za prinesené exponáty.
Osobne chcem poďakovať skupine nadšencov, ktorí sa podieľali na príprave tejto nádhernej výstavy. Exponáty z výstavy boli odovzdané do kuchyne ZŠ s MŠ.
Anton Kochan
predseda MO SZZ
ŠOPORNIANSKE
noviny
ZO ŽIVOTA ČLENOV KLUBU DÔCHODCOV
Tradičné stretnutie dôchodcov na
oslavu menín a narodenín za II. kvartál t.r. sa uskutočnilo 13. júla. V tomto
kvartáli sme mali iba 3 okrúhlych jubilantov a to: 1 – 65 rokov,1 – 70 rokov
a 1 – 75 rokov. Stretnutia sa tentokrát
zúčastnilo len 74 členov, no priebeh
stretnutia bol, ako tradične, príjemný
a veselý a trval do neskorých večerných hodín.
20. júna sme zorganizovali zájazd do
termálneho kúpaliska vo Veľkom Mederi a 5. septembra do Podhájskej.
Záujem o tieto zájazdy je taký veľký,
že väčšinou ich obsadia iba členovia
KD, ktorí chodia na stretnutia. V našom
veku nám veľmi dobre padne trošku
sa vyčľapkať a zrelaxovať naše obdraté a ubolené kĺby a pritom sa trošku
porozprávať alebo si tam aj zaspievať.
Proste sú to pre nás, dôchodcov, veľmi
príjemne strávené dni.
1. september bol tento raz pre nás,
Šoporňanov, ,,Deň obce.“ Zúčastnili sme sa aj súťaže vo varení guláša,
naši speváci a speváčky pod vedením
p. Milky Lipovskej prispeli do programu spevom krásnych ľudových piesní
a zúčastnili sme sa aj kladenia spomienkového venca pri pamätníku padlým protifašistickým bojovníkom.
28.septembra sme oslávili meniny
a narodeniny našich členov, ktorí oslavovali v treťom kvartáli. Prítomných
bolo 89 členov a stretnutie bolo mimoriadne príjemné a veselé. 8 našich
členov oslavovalo v tomto kvartáli
svoje okrúhle jubileá a to: 4 – 65 rokov, 3 – 70 rokov, 1 – 85 rokov. Okrem
úprimnej a srdečnej gratulácie všetci
dostali malý vecný a kvetinový darček.
Po spoločnom prípitku sme im všetci
prítomní zaspievali to známe Živio.
Slávnostnú chvíľu im spríjemnili aj naši speváci a to kolekciou krásnych ľudových piesní.
Oslavovali sme ešte jednu príjemnú
udalosť. Na Šopornianskej dvanástke
p. Vladimír Krazalkovič bežal prvýkrát
pod logom KD a vo svojej kategórii
sa umiestnil na 2. mieste, ku ktorému
mu srdečne gratulujeme. Sme hrdí na
to, že máme v našom klube takýchto
členov.
Z toho je vidieť, že my dôchodcovia,
sme ešte činorodí ľudia, ktorí sa snažia
zapájať do rôznych akcií v našej obci
a nedáme sa len tak zahanbiť.
Emília Kochanová
Výbor KD
17
18
ŠOPORNIANSKE
noviny
Zaujímavosť z histórie našej obce
Pri listovaní v staršom časopise Záhradkár a chovateľ, ročník 1968,č.7, na strane 209, ma zaujal nasledovný článok, ktorý doslovne citujem:
KRÁLIKÁRI V ŠOPORNI PRED 300 ROKMI.
V roku 1492 prišiel do Šoporne taliansky benediktínsky opát Jacob Forlisí, ktorý
bol v tom čase na návšteve na majetku benediktínskeho rádu v Diakovciach pri Šali.
Tento opát bol údajne dobrým hospodárom a reholným ekonómom pre talianske
a uhorské benediktínske hospodárstva. Údajne bol veľkým priaznivcom, propagátorom i odborníkom pre chov kôz a králikov – domácich zajacov. Z jeho podnetu
založili na Zobore pri Nitre a v Šoporni chovateľské spolky pre chov kôz a domácich
zajacov. V Nitre 2. apríla 1492 založili 15 člennú skupinu. Tieto spolky pravdepodobne dobre plnili svoje poslanie, pretože dlho šiel dobrý chýr o tzv. modrých zajacoch zo Šoporne.
Otto Szőcz, Tešedíkovo
Toľko z citátu.
Autor čerpal informácie údajne z archívu v kaštieli v Šali. I dnes je pre nás,
Šoporňanov, potešujúce, že naši predkovia iste vynikali v chovateľstve, keď
chýr o ich práci stál za zaznamenanie
súdobých archivárov, či kronikárov. A je
zaujimavé, že modrých králikov, zajacov
som v Šoporni našiel pred 34 rokmi a to
u chovateľa pána Antona Kochana, ktorý bol v okolí v tom čase jediným chovateľom Moravského obra, ako sa vtedy
„modrý zajac” volal.
P. Kochan mal veľkú zásluhu na rozširovaní tohoto plemena i ďaleko za hranice nášho okresu, za čo bol aj ocene-
ný vtedajším OV SZCH. Nedávno, pri
rozhovore s p. Kochanom sme zistili, že
obidvom sa nám uvedené plemeno králikov, dnes s názvom Moravský modrý,
páči a 7. 9. 2012 sme zakúpili 4 chovné kusy. Jeden dovezený je na obrázku. Dúfame, že obnovíme dobrý chýr
o „modrých zajacoch” zo Šoporne.
Kto vie, možno práve tie naše, historické, šoporňanské, boli pre Moravanov
impulzom a základom ku šľachteniu
krásneho plemena králikov Moravský
modrý.
Ján Házy
ŠPORT
Šopornianska 12-ka
Druhá septembrová sobota v našej
obci už 24. rok patrí tradičnému športovému podujatiu Šopornianskej 12-ke. Aj
tento ročník bol iba potvrdením uspešnej
tradície bežeckej akcie, ktorá je zaradená
do celoslovenského kalendára bežeckých
súťaží. Pekné počasie dotváralo príjemnú
atmosféru celého preteku.
Organizačne Šoporniansku 12-ku zabezpečovali Obec Šoporňa v spolupráci
s ŠK Šoporňa a ZŠ s MŠ Šoporňa.
Podujatie otvoril p. Ján Hulák, zástupca starostu obce. V úvode zablahoželal p.
Vladimírovi Krazalkovičovi, zakladateľovi,
dlhoročnému organizátorovi a účastníkovi Šopornianskej 12-ky k jeho životnému
jubileu 70. rokov a odštartoval najmladšie
kategórie.
Súťažilo sa v 20 kategóriách. Lákadlom
a motiváciou pre pretekárov boli diplomy,
medaily a vecné ceny. Zvlášť boli odmenení najstaršia účastníčka a účastník pretekov
p. Ida Stachová a p. Pavol Selecký. Patrí im
blahoželanie a obdiv. Organizátori načreli
aj do histórie pretekov a ocenili p. Jozefa
Slobodu za účasť na všetkých ročníkoch.
Príjemným spestrením prestávok medzi behmi bolo vystúpenie kulturistu
p. Polačeka, cvičiteľov Zumby a hudobnej
skupiny MIX. Bežcom po odvedenom výkone dobre padlo občerstvenie chutným
gulášom a ovocím.
Záverom chcem poďakovať organizátorom, ale aj ostatným spoluobčanom,
ktorí sa pričinili o úspech tejto akcie. Napriek tomu, že ide výlučne o športové podujatie, považujeme Šoporniansku 12-ku
za udalosť celoobecného významu, ktoré
má aj reprezentačnú stránku.
Preto verím, že budúcoročný jubilejný 25.
ročník tohto podujatia prekoná všetky doterajšie ročníky. A to nielen účasťou pretekárov, ale najmä vytvorenou atmosférou
počas preteku.
Všetci ste srdečne pozvaní.
Prehľad kategórií a umiestnenie
nájdete na internetovej stránke obce
www.soporna.sk
PaedDr. Eva Kabrhelová
ŠOPORNIANSKE noviny
Redakčná rada si vyhradzuje právo krátiť a upravovať príspevky.
Vydáva:
Obecný úrad ŠOPORŇA ( 925 52 Šoporňa)
Registračné číslo: EV 3584/09
E-mail: [email protected]
Ďalej oznamuje všetkým svojim prispievateľom, že príspevky prijímame napísané rukou, na počítači alebo na hociktorom pamäťovom médiu ako je disketa, CD alebo USB pamäťový kľúč a taktiež e-mailovou poštou na adresu: [email protected] Neuverejnené a nevyžiadané príspevky
nevraciame.
Šéfredaktor: PaedDr. Jozef Búran
Redakčná rada:
Anna Košková, Mgr. Jarmila Stanková,
Magdaléna Švehlová, Mgr. Milan Vlček
Vychádza štvrťročne. Expedícia do domácností po 1 výtlačku ZDARMA.
Gra�cká úprava: Jozef Hasala
Sadzba a tlač: Reklamná agentúra a vydavateľstvo FOREKO s.r.o., Školská 1 Sereď, www.foreko.sk
Október 2012
ZŠ ŠOPORŇA
IX. ročník
Download

číslo 3 rok 2012