Obec Malá Ida
Obec Malá Ida
Program
hospodárskeho a sociálneho rozvoja
Časť
Sociálno-ekonomická analýza
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
1
Obec Malá Ida
OBSAH:
1
Ekonomické a sociálne východiská ...................................................................................... 4
1.1
Sociálno-ekonomická analýza ....................................................................................... 4
1.1.1
1.1.2
1.1.3
1.1.4
1.1.5
1.2
Poloha a prírodné podmienky .............................................................................. 4
História obce ......................................................................................................... 4
Územnosprávne členenie a základná charakteristika obce .................................. 7
Geografická poloha ............................................................................................... 7
Klimatické podmienky ........................................................................................... 9
Prírodné podmienky a pôda ....................................................................................... 11
1.2.1
1.2.2
1.2.3
1.2.4
1.2.5
1.2.6
1.2.7
1.2.8
1.2.9
1.2.10
1.2.11
1.2.12
1.2.13
1.2.14
1.2.15
1.2.16
Pôda a pôdne hospodárstvo ............................................................................... 11
Lesy...................................................................................................................... 12
Orná pôda a trvalé kultúry .................................................................................. 12
Trvalé trávne porasty .......................................................................................... 13
Vodné plochy a toky............................................................................................ 13
Plochy bez vegetácie ........................................................................................... 13
Prvky bez vegetácie ............................................................................................. 13
Sídelné a technické prvky (antropogénne prvky) ............................................... 13
Sídelná vegetácia ................................................................................................ 14
Územná ochrana prírody .................................................................................... 14
Fauna a flóra ....................................................................................................... 14
Geológia a nerastné bohatstvo ........................................................................... 15
Odpadové hospodárstvo ..................................................................................... 15
Voda .................................................................................................................... 16
Chránené oblasti ................................................................................................. 16
NATURA 2000 ...................................................................................................... 17
1.2.16.1 Chránené územia prírody Slovenskej republiky ................................................. 17
1.2.16.2 Územný systém ekologickej stability (ÚSES) ....................................................... 19
1.2.16.3 Nitrátová smernica.............................................................................................. 20
1.2.17
1.3
Hluk ..................................................................................................................... 20
Ľudské zdroje ............................................................................................................. 20
1.3.1
1.3.1.1
1.3.1.2
1.3.1.3
1.3.2
1.3.2.1
1.3.2.2
1.3.2.3
1.3.2.4
1.3.3
1.3.3.1
1.3.3.2
Obyvateľstvo ....................................................................................................... 20
Demografia.......................................................................................................... 20
Národnostná štruktúra a náboženská štruktúra ................................................. 21
Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva ................................................................. 23
Vzdelávanie a štruktúra školských zariadení ...................................................... 24
Štruktúra školských zariadení ............................................................................. 24
Materská škola .................................................................................................... 24
Základná škola ..................................................................................................... 24
Vedecko-výskumné a vzdelávacie zariadenia ..................................................... 25
Ekonomické zdroje .............................................................................................. 25
Ekonomická základňa .......................................................................................... 25
Trh práce a zamestnanosť ................................................................................... 25
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
2
1.3.3.3
1.3.3.4
1.3.3.5
1.4
Materiálne a fyzické zdroje ......................................................................................... 38
1.4.1
1.4.2
1.4.3
1.4.4
1.4.5
1.4.6
1.4.7
1.4.8
1.4.9
1.5
Zariadenia občianskej vybavenosti ......................................................................38
Rozvoj bývania .....................................................................................................39
Sociálne služby .....................................................................................................40
Zdravotníctvo.......................................................................................................41
Bezpečnosť ..........................................................................................................42
Inštitúcie pôsobiace v obci ..................................................................................44
Šport a rekreácia..................................................................................................44
Kultúra .................................................................................................................44
Historické a kultúrne pamiatky............................................................................44
Technická infraštruktúra ............................................................................................. 45
1.5.1
1.5.1.1
1.5.1.2
1.5.1.3
1.5.1.4
1.5.1.5
1.5.2
1.5.3
1.5.4
1.5.5
1.5.6
1.5.7
1.5.8
1.5.9
2
Obec Malá Ida
Podnikateľská sféra .............................................................................................28
Nezamestnanosť ..................................................................................................33
Cestovný ruch ......................................................................................................35
Dopravná infraštruktúra – širšie dopravné vzťahy ..............................................45
Cestná doprava ....................................................................................................45
Železničná doprava ..............................................................................................47
Letecká doprava ..................................................................................................47
Košický integrovaný dopravný systém ................................................................48
Vnútorná dopravná infraštruktúra ......................................................................49
Zásobovanie pitnou vodou ..................................................................................51
Kanalizácie a ČOV ................................................................................................52
Plyn ......................................................................................................................52
Energetická sieť ...................................................................................................53
Tepelné hospodárstvo .........................................................................................54
Telekomunikácie ..................................................................................................54
Rozhlas a televízia ................................................................................................54
Internet ................................................................................................................55
Zdroje ............................................................................................................................... 56
2.1
2.2
Literatúra ................................................................................................................... 56
Zdroje informácií ........................................................................................................ 56
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
3
Obec Malá Ida
1 Ekonomické a sociálne východiská
Pri príprave programového dokumentu regionálneho rozvoja je prvým krokom analýza
ekonomických a sociálnych východísk. Jej výsledky predstavujú nevyhnutný predpoklad pre
zadefinovanie stratégie regionálneho rozvoja.
Na úrovni obcí sa proces analýzy vecne delí na 4 fázy. Výstupom týchto fáz je: sociálnoekonomická analýza, analýza realizovaných opatrení, analýza SWOT ( je nástroj strategického
plánovania pouţívaná na hodnotenie silných a slabých stránok, príleţitostí a hrozieb, ktoré
spočívajú v danom projekte ) a identifikácia kľúčových disparít a hlavných faktorov rozvoja.
Tento dokument je členený do týchto hlavných častí:

1.1 Sociálno-ekonomická analýza;

1.2 Prírodné podmienky a pôda;

1.3 Ľudské zdroje;

1.4 Materiálne a fyzické zdroje;

1.5 Technická infraštruktúra.
1.1 Sociálno-ekonomická analýza
1.1.1 Poloha a prírodné podmienky
Obec Malá Ida leţí v údolí potoka Ida. Extravilán obce tvorí prevaţne pahorkatinová
oráčinovo-lúčno-lesná krajina, pričom lúčne priestory sú sústredené na malých plochách prevaţne
v údoliach vodných tokov. Najniţší bod katastra je cca 276 m n. m. v dolnej časti nivy Idy, najvyšší
bod predstavuje kóta 457 m n. m. na severozápadnom okraji katastra.
Z pôdnych typov sa v oblasti katastra Malej Idy vyskytujú vo veľkej časti územia kyslé aţ
výrazne kyslé (oligobázické) kambizeme podzolové, v nive Idy fluvizeme kultizemné. Obsah
humusu je v nive vysoký, vo zvyšnej časti územia stredný. Z hľadiska priepustnosti a retencie majú
pôdy v oblasti strednú priepustnosť a veľkú retenčnú schopnosť, na JV okraji strednú priepustnosť
a strednú aţ veľkú retenčnú schopnosť. Pôdna reakcia je zväčša slabo kyslá (pH 6,5 – 6,0),
v okrajových častiach katastra stredne (pH 6,0 – 5,5), v SZ časti aţ silno (pH 5,5 – 5,0) kyslá.
Z hľadiska vlhkostného reţimu sú pôdy mierne vlhké. Z hľadiska zrnitosti sú pôdy prevaţne
hlinité. Z hľadiska kamenitosti (štrkovitosti) sú pôdy neskeletnaté aţ slabo kamenité (0 – 20%).
Obec Malá Ida patrí do klimatického regiónu 05 – pomerne teplý, suchý, kotlinový,
kontinentálny. Z krajinných typov sú v území zastúpené lesy – viac ako 50%, orná pôda – viac ako
30%, lúky a pasienky, záhrady a sady a vodné plochy.
1.1.2 História obce
Prvé písomné zmienky o obci Malá Ida pochádzajú z čias tzv. zemianskej kolonizácie z 13.
storočia. Historické pramene z roku 1280 spomínajú obec vtedy ako Fel – Idu alebo Vyšnú Idu.
V tom roku Dávid z rodu Aba, hlavný ţupan v Ujvari, kúpil so svojimi synmi Fintom, Petrom
a Omodenom Fel – Idu od Sixtusa Tahiho mladšieho, ktorý tento majetok získal v súdnom spore od
istého Benedeka. V roku 1330 sa Malá Ida stala po rôznych bojoch vtedajšicích šľachticov medzi
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
4
Obec Malá Ida
sebou a šľachticmi a kráľom majetkom Tomáša Čirkeho. Ďalšia písomná zmienka je aţ z roku
1427, kedy obec prešla do vlastníctva Spišského biskupstva a kapituly. Zoštátnením v roku 1948
ich vlastníctvo zaniklo.
Genéza názvu obce:
1280 - Fel Ida
1300 - Ida
1323 - poss. Ida
1323 - poss. Idaa
1324 - villa Churke Ida
1330 - poss. Felida
1331 - de Kyus Ida
1332 - 1335 - de Minori Ida, de Superiori Ida, Felyda
1347 - de Ida Superiori, poss. Felyda
1358 - de Fevlida
1359 - poss. Kys Ida, Felida
1360 - Ful Ida
1367 - Kysyda, Kysida, de Ida
1379 - Kyshyda, Kysida
1397 - Kys Ida
1427 - Kys Ida
1447 - Chyrkendorff
1553 - Kys Ida
1773 - maďarsky: Kis-Ida
1808 - slovensky: Malá Ida, maďarsky: Kis-Ida
1903 - slovensky: Kišida, maďarsky: Kisida
Z dokladov o Veľkej a Malej Ide jasne vysvitá, ţe na území pôvodnej zeme Ida boli
najstaršie dve dediny Veľká a Malá Ida, na polceste medzi nimi, a to na území dnešnej Šace,
vznikol najstarší kostol na pôvodnej zemi Ida, ktorý slúţil obom najstarším dedinám, ako aj celej
pôvodnej zemi Ida. Okolo najstaršieho kostola na zemi Ida len postupne vyrástla aj tretia dedina a
to Šaca. Niet nijakých pochýb, ţe aj spomedzi dvoch najstarších dedín na pôvodnej jednotnej zemi
Ida bola dnešná Veľká Ida staršou dedinou neţ Malá Ida, lebo kým Veľká Ida vznikla na úrodnej
rovine, zatiaľ Malá Ida vznikla uţ hlbšie v údolí medzi vrchmi a lesmi. Preto sa Veľká Ida v
najstarších dokladoch uvádza dôsledne len s pôvodným názvom Ida, a mladšia Ida, ktorá vznikla uţ
pri hornom toku rieky Idy, dostala pre rozlíšenie pomenovanie Vyšná Ida (r. 1280 Fel Ida). Pravda,
v dobe vzniku Malej Idy neexistovala ešte Šaca ako dedina. Keď sa však na začiatku 14. storočia
počet obyvateľstva značnejšie rozmnoţil a Veľká Ida v dôsledku svojho bohatšieho chotára počtom
svojho obyvateľstva značne prevyšovala Malú Idu, preniká od tridsiatych rokov 14. storočia
pomenovanie Veľká Ida a Malá Ida. Dlhšie však trvalo, kým starší názov Vyšná Ida zanikol. Po
vybudovaní kostolov vo Veľkej Ide a Malej Ide v Šaci v r. 1332 - 1335 uţ nebolo kňaza. Koncom
stredoveku tu bola pretrhnutá kontinuita slovenského obyvateľstva podobne, ako aj v obciach Šaca,
Poľov a Baška. Malá Ida bola najsevernejšou dedinou v údolí rieky Ida, ktorá sa pomaďarčila.
Súpisy z druhej polovice 14. storočia poukazujú na skutočnosť, ţe tu prevaţovalo maďarské
obyvateľstvo. Podľa súpisov z rokov 1560 a 1568 má väčšina obyvateľstva osobné mená
maďarského pôvodu. Súpis z roku 1696 poukazuje na zvyšujúci sa podiel slovenského
obyvateľstva. Po roku 1696, v čase rákócziovských vojen a nasledujúceho moru, poklesol počet
obyvateľov. V roku 1715 tu ţilo len sedem rodín, v roku 1720 uţ desať. Potom nastal nový prílev
obyvateľstva, a to prevaţne slovenského, o čo svedčí aj lexikón osád z roku 1773, podľa ktorého sa
tu uţ rozprávalo prevaţne po slovensky.
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
5
Obec Malá Ida
Za I. ČSR boli obyvatelia Malej Idy zamestnaní v poľnohospodárstve a v baníctve ( v okolí
obce boli stupy). V rokoch 1939 – 1945 patrila obec Maďarsku . Po roku 1948 časť obyvateľstva
pracovala v priemyselných podnikoch v Košiciach, ostatní boli zamestnaní v poľnohospodárstve.
Jednotné roľnícke druţstvo v obci bolo zaloţené v roku 1959.
Pre Malú Idu bola typická potočná radová zástavba. Hlinené domy s valbovou slamenou
strechou pochádzajú z 19 storočia. Vo dvoroch mali hlinené šopy a voziarne so vstupom na širšej
strane, brány a bráničky s hlavicovými stĺpmi. Ešte v I. polovici 20 storočia tu tkali plátno, keper,
preberané tkaniny a handričkové pokrovce. Hrnčiarska výroba zanikla po I. svetovej vojne.
Dnes má obec Malá Ida 1 300 obyvateľov. Obec hospodári na rozlohe 1 019,2 ha. Malá Ida
sa rozrástla vďaka individuálnej bytovej výstavbe v lokalite Za berekom. Je plne plynofikovaná.
Najväčším problémom obce je v súčasnosti nedostatok kvalitnej pitnej vody – dobudovanie
obecného vodovodu, obecnej splaškovej kanalizácie a čističky odpadových vôd. Malá Ida je bývala
tzv. stredisková obec, v ktorej je veľká základná škola. Sústreďuje ţiakov zo štyroch susedných
obcí. V obci sa nachádza aj materská škola.
Dominantou obce je rímskokatolícky Kostol Navštívenia Panny Márie. V rokoch 1991 –
1993 ho občania svojpomocne rozšírili po obidvoch stranách lode, pretoţe v rozrastajúcej sa obci uţ
kapacitne nestačil. Obec nemá vlastnú farnosť, patrí pod farnosť Košice - Šaca.
Kultúrny dom v centre obce slúţi miestnej samospráve, ale aj samotným občanom na
kultúrne podujatia a rodinné udalosti. Kaţdoročne sa tu usporadúva festival duchovnej piesne a iné
kultúrne akcie, na ktorých sa podieľajú ţiaci miestnej základnej školy aj deti materskej školy.
V obci aktívne pracuje Telovýchovná jednota, futbalový klub a Klub dôchodcov.
Symboly obce Malá Ida
Symboly obce Malá Ida sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou
M-113/03.
Erb obce Malá Ida
V modrom štíte k vysokému zlatému snopu po zelenej paţiti kráčajúci obrátený
striebroodetý sedliak v zlatej veste a zástere, ľavicou si pridrţiavajúci na pleci
strieborné hrable na zlatej rúčke a striebornú kosu na zlatom kosisku, v pravici
nesúci strieborné ľavošikmé dvojzubé vidly.
Vlajka obce Malá Ida
Vlajka obce pozostáva z ôsmich pozdĺţnych pruhov vo farbách
modrej, ţltej, zelenej, bielej, modrej, ţltej, zelenej a bielej. Vlajka
má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi
zostrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
6
Obec Malá Ida
1.1.3 Územnosprávne členenie a základná charakteristika obce
Na základe zákona NR SR č. 221/1996 Zb. o územno-správnom usporiadaní SR sa
Slovenská republika člení nasledovne:
Počet
Územný celok
1 Slovensko
4 Bratislavský kraj
Západné Slovensko
Stredné Slovensko
Východné Slovensko
8 kraje Slovenska
79 okresy Slovenska
2 883 obce Slovenska
Jednotka
NUTS I
NUTS II
NUTS III
NUTS IV
NUTS V
Tab. 1 Územno-správne členenie SR
Malá Ida sa patrí pod NUTS II pod územný celok Východné Slovensko pod Košický
samosprávny kraj a okres Košice – okolie.
1.1.4 Geografická poloha
Obec Malá Ida so svojím katastrálnym územím spadá pod územie Košického
samosprávneho kraja, ktorý sa svojou rozlohou 6752 km2 povaţuje za štvrtý najväčší samosprávny
kraj SR. Administratívne sa kraj člení na 11 okresov a 439 obcí.
Tento kraj sa rozprestiera na juhovýchode SR a zaberá 13, 8 % jej územia. Na juhu hraničí
s Maďarskom, na východe s Ukrajinou, na severe s Prešovským a na západe s Banskobystrickým
krajom. Územie kraja patrí do severného mierneho pásma s priemernými ročnými teplotami okolo
10 oC. Na jeho území ţije v súčasnosti takmer 768 tisíc obyvateľov, čo je sedmina celoslovenskej
populácie. Na 1 km2 tu ţije priemerne 113,6 obyvateľov, jedná sa teda o hustejšie osídlený
samosprávny kraj. Najčastejším sídelným typom, takmer tretinovým, sú malé obce s počtom 200 –
499 obyvateľov. Správnym, hospodárskym, politickým, ekonomickým, školským a kultúrnym
centrom kraja je mesto Košice s vyše 235 tisíc obyvateľmi čo predstavuje tretinu obyvateľstva
kraja. Je to druhé najväčšie mesto na Slovensku. Najhustejšie osídlené sú v rámci tohto kraja okresy
leţiace na území mesta Košice. Podiel mestského obyvateľstva na celkovom počte predstavuje 56, 5
%.
Obec Malá Ida nachádzajúca sa v blízkosti krajského mesta Košice patrí pod okres Košice –
okolie, ktorý obklopuje mesto Košice zo všetkých strán. Zoskupuje 113 obcí, z toho 2 zo štatútom
mesta.
Obr. 1 – Rozdelenie podľa krajov
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
7
Obec Malá Ida
Okres Košice – okolie, ktorý je rozlohou najväčším okresom Košického samosprávneho
kraja zaberá 1 533,4 km2, čo predstavuje 22,7 % - ný podiel na rozlohe kraja. Susedí s deviatimi
okresmi Košického a Prešovského kraja, na juhu hraničí s Maďarskom. Počtom obyvateľov je
druhým najväčším okresom kraja. Podiel obyvateľstva na úhrne kraja predstavuje 14,1 % a na
úhrne SR 2,0 %. Na 1 km2 tu ţije priemerne 70,3 obyvateľov. V štruktúre obyvateľstva je tu
zastúpené obyvateľstvo maďarskej a rómskej národnosti. Okres má prevaţne poľnohospodársky
charakter. Priemyselné podniky rozvíjajú svoju výrobu najmä v juhozápadnej časti okresu,
predovšetkým na báze miestnych surovín a tradičného remesla. Okres predstavuje prímestskú zónu
s rekreačno-relaxačnými aktivitami pre krajské sídlo Košice. Je zároveň jeho hospodárskym
zázemím so zdrojmi pitnej vody a dôleţitými tepnami rozvodov plynu, ropovodu, tratí a vedenia
medzinárodnej energetickej sústavy.
Obec Malá Ida zaberá z územia Košického samosprávneho kraja 1 019,2 ha. Leţí
v severozápadnej časti Košickej kotliny na nive potoka Ida. Chotár prechádza z východu na západ
do pahorkatiny z treťohorných usadenín. Východný a západný okraj chotára tvoria lesy, v ktorých
prevláda dub. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 306 m, nadmorská výška v chotári sa
pohybuje od 276 do 457 m.
Obr. 2 Košice – okolie 1
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
8
Obec Malá Ida
Obr. 3 Košice - okolie 2
Ako vidieť z hore uvedených máp obec Malá Ida sa nachádza na západ od krajského mesta
Košice. Patrí do okresu Košice – okolie.
1.1.5 Klimatické podmienky
Klimatické podmienky sú ovplyvňované kontinuálnym charakterom podnebia. Klíma
v regióne je teplá, suchá, kotlinová, kontinentálna. Priemerná ročná teplota sa pohybuje v rozpätí od
7,7 do 10,5 C, pričom v posledných rokoch badať mierne zvýšenie priemernej teploty, pri menšej
zráţkovej činnosti a pri súčasnom nameraní väčšej sumy slnečného svitu za rok.
Obec Malá Ida patrí do teplej, mierne vlhkej oblasti s chladnou zimou, lesné partie do
mierne teplej oblasti vrchovinového typu, s priem. teplotami v januári -2,5 - 5ºC a júlovými 17 –
18,5ºC s ročnými zráţkami 600 – 800 mm
Pribliţné klimatické podmienky obce Malá Ida zachytáva nasledujúca tabuľka:
Ukazovateľ
Rok 2008
Priemerná ročná teplota v C
10,5
Maximálna nameraná teplota v C
33,5
Minimálna nameraná teplota v C
-11,8
Ročný úhrn atmosférických zráţok v mm
645,2
Maximálny nameraný denný úhrn zráţok v mm
85,0
Priemerná ročná relatívna vlhkosť vzduchu v %
74,9
Ročná suma slnečného svitu v hodinách
Prevládajúci smer vetra
1962,2
15°
Tab. 2 Klimatické podmienky Malá Ida
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
9
Obec Malá Ida
Obec Malá Ida sa nachádza v blízkosti košickej aglomerácie, ktorá dlhodobo patrí medzi
nadmerne znečistené oblasti.
Vývoj kvality ovzdušia má v poslednom desaťročí jednoznačne pozitívny trend. Zníţili sa
emisie prakticky vo všetkých ukazovateľoch, obmedzilo sa tieţ pouţívanie látok poškodzujúcich
ozónovú vrstvu a celkovo sa zlepšuje imisná situácia. Avšak, aj napriek týmto skutočnostiam
kvalita ovzdušia nie je dobrá. Medzi negatívne javy poškodzujúce kvalitu ţivotného patrí doprava,
hlavne nákladná doprava.
Napriek bezprostrednej blízkosti obce s mestom Košice je kvalita ovzdušia oproti mestu
podstatne vyššia.
Keďţe obec Malá Ida svojou polohou spadá do košickej ohrozenej oblasti uvádzame (aspoň
informatívne ako charakteristiku blízkeho okolia obce) nasledujúce informácie týkajúce sa vývoja
znečisťujúcich látok v meste Košice a jeho okolí.
Znečistenie ovzdušia na území mesta Košice sleduje Slovenský hydrometeorologický ústav
(SHMÚ) Bratislava, Regionálne stredisko Košice. Toto stredisko zabezpečuje práce, ktoré majú
priamy vzťah ku kvalite ovzdušia v meste v troch oblastiach:



monitorovanie kvality ovzdušia - Automatizovaný Monitorovací Systém imisií (AMS);
evidencia zdrojov znečisťovania ovzdušia - systém NEIS (Národný Emisný
Inventarizačný Systém);
podpora regulačných opatrení - Smogový Varovný a Regulačný Systém (SVRS);
V rámci systému AMS SHMÚ RS Košice zabezpečuje monitorovanie kvality ovzdušia na
území mesta pomocou monitorovacích staníc, pričom dve z nich sa nachádzajú na území MČ
Košice – Staré Mesto, jedna sa nachádza na území MČ Košice – Sever a jedna v obci Veľká Ida.
Na týchto staniciach je meraná v reálnom čase úroveň znečistenia ovzdušia oxidmi dusíka,
oxidom siričitým, oxidom uhoľnatým a poletavým prachom (PM 10).
Systém NEIS zabezpečuje evidenciu zdrojov a dáva podklady pre analýzu vývoja
znečisťovania ovzdušia, pre plánovanie rozvoja a zmeny štruktúry zdrojov a pre rozhodovacie
procesy pri regulačných opatreniach v smogových situáciách.
Z monitorovaných škodlivín sa v košickej oblasti na vysokej úrovni znečistenia podieľajú
predovšetkým oxidy dusíka. Podľa indexovej klasifikácie patria lokality v oblastiach
monitorovacích staníc medzi stredne znečistené. Index znečistenia ovzdušia denný (IZOd ) = 1,9 2,0.
Obec Malá Ida má na zreteli fakt, ţe znečistenie ovzdušia má synergický efekt, prejavujúci
sa zvýšením kyslosti prostredia so sprievodnými kyslými daţďami, poškodzovaním lesných
porastov a kontamináciou pôdy. Taktieţ dlhodobá expozícia nadmerne znečisteného ovzdušia môţe
mať za následok zdravotné problémy u obyvateľov, a to aţ u niekoľkých generácií populácie,
ţijúcich v postihnutých oblastiach.
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
10
Obec Malá Ida
340°
350°
330°
0°
70
10°
20°
30°
60
320°
40°
50
310°
50°
40
300°
60°
30
290°
70°
20
280°
80°
10
270°
90°
0
260°
100°
250°
110°
240°
120°
230°
130°
220°
140°
210°
150°
200°
190°
180°
170°
160°
Prevládajúci smer vetra
Graf 1- Veterná ruţica z Klimatickej stanice Košice - letisko namerané vo výške 230 m n. m. v roku 2005
1.2 Prírodné podmienky a pôda
1.2.1 Pôda a pôdne hospodárstvo
Pôdny fond obce Malá Ida zachytáva nasledujúca tabuľka:
Štruktúra pôdneho fondu
Celková výmera k 31. 12.
Orná
2002
Lúky a pasienky
Záhrady , ovocné sady
Lesy
Zastavané plochy bez vegetácie
Vodné plochy
Zastavaná plocha
Ha
1 019,2
333,6
22,1
23
524,4
16,5
16,5
28,8
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
11
Obec Malá Ida
Ostatná plocha
54,3
Tab. 3 Štruktúra pôdneho fondu
Ako vidieť z tabuľky najviac hektárov, z celkovej výmery 1 019,2 zaberajú lesy 524,4 ha.
Naproti tomu orná pôda zaberá 333,6 ha., čo je 32,74% z územia obce. Pôdy sú illimerizované.
Illimerizovaná pôda je trojfázová (horizonty ABC). Je to hlboká pôda s hrubým iluviálnym
horizontom (B), kam voda presakujúca z horizontu A posunula chemický nerozrušené ílové častice
a zlúčeniny ţeleza a hliníka. Zaílnatenie B horizontu robí illimerizovanú pôdu prevaţne málo
priepustnou. Z tohto dôvodu býva na vlhších miestach, najmä na plošinách a v zníţeninách,
illimerizovaná pôda oglejená.
Illimerizovaná pôda sa vyskytuje na Slovensku najmä na sprašových hlinách a dilúviách, na
rovnejších plochách reliéfu tam, kde je priemerná teplota vzduchu 7 – 8 ºC, výnimočne aj menej,
a zráţok okolo 700 – 750 mm.
Z hľadiska vlhkostného reţimu sú pôdy mierne vlhké. Z hľadiska zrnitosti sú pôdy prevaţne
hlinité. Z hľadiska kamenitosti (štrkovitosti) sú pôdy neskeletnaté aţ slabo kamenité (0 – 20%).
1.2.2 Lesy
Vlastníka lesného pozemku, resp. lesa, nemoţno vţdy stotoţňovať s uţívateľom
(obhospodarovateľom) lesa, ktorý je nositeľom povinnosti pri hospodárení v lesoch dodrţiavať
príslušné ustanovenia legislatívnych predpisov. Ak vlastník les prenajme, alebo vloţí ako účasť do
nejakého podniku, obhospodarovanie so súvisiacimi povinnosťami preberá uţívateľ. Uţívateľ lesov
je povinný riadiť sa ustanoveniami príslušných právnych predpisov. V obci Malá Ida najväčším
majiteľom lesov je miestny urbariát a RKC (rímskokatolícka cirkev), ktorý ich spravuje
prostredníctvom svojej správcovskej spoločnosti PROPOPULO Spišská Teplica. V minimálnej
miere sú zastúpené i Lesy Slovenskej republiky. Ţiadne osobitné plochy pre lesné hospodárstvo
v obci nie sú.
Z nepoľnohospodárskej pôdy väčšinu tvoria lesné pozemky, predstavujú 524,4 ha. Lesná
vegetácia zaberá východnú a západnú časť obce. Jedná sa o listnaté lesy, z najväčšej časti
hospodárske. Obmedzené hospodárenie je v lesoch osobitného určenia, ktoré sú na západ od údolia
Idy a sú súčasťou lesoparku Košice a lesy na severo - západ chotára, kde je CHVÚ (Chránené
vtáčie územie) Volovské vrchy. Ostatné lesy na západ územia sú hospodárske lesy. Ochranné lesy
sa nevyskytujú.
Hospodárske lesy sú vyuţívané pre ťaţbu drevnej hmoty. Príleţitostne sa môţu vyuţívať pre
turistiku a ostatné športové aktivity. Celá plocha sa dá vyuţiť v plnej miere pre poľovníctvo. Lesy
osobitného určenia, v tomto prípade Lesopark Košice majú svoj vlastný štatút vyuţívania, kde je
harmonizované vyţitie hospodárske a rekreačné.
Lesná vegetácia
Lesy sa nachádzajú na východnom a západnom okraji chotára, V lesoch prevláda dub.
Hlavné dreviny sú: dub letný a dub zimný, ale miestami rastie borovica lesná, breza a osika, z krov
krušina jelšová, lieska, hlohy, trnky a dráč obyčajný. V podraste sa nájde aj ďatelina alpínska,
hrachor čierny, iskerník mnohokvetý, nátrţník biely, ostrica horská, zvonček hrdlohoj, čermeľ
lúčny, vres obyčajný, chlpaňa hájna, smlz trsťový, bezkolenec trsťový a čučoriedka obyčajná.
1.2.3 Orná pôda a trvalé kultúry
Poľnohospodárska činnosť prebieha v údolí potoka Ida, na západ a východ od údolia leţí
lesná pôda. Na území hospodári s pôdou najmä MOLDTRADE, a. s. Moldava nad Bodvou, ktorá sa
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
12
Obec Malá Ida
zaoberá najmä rastlinnou výrobou, pestovaním obilovín, olejnín a krmív. Okrem nich tu hospodári
niekoľko menej významných jednotlivcov. Najväčším majiteľom pôdy je rím. kat. cirkev, Spišské
biskupisko. Ţivočíšna výroba je nevýrazná, zaoberajú sa ňou len jednotlivci. Poľnohospodársky
dvor na JZ obce, zdevastovaný a neobnoviteľný. Obyvateľstvo pracuje najmä v priemysle,
sluţbách, stavebníctve a pod. – nie v poľnohospodárstve.
Z pôdnych typov sa v oblasti katastra Malej Idy vyskytujú vo veľkej časti územia kyslé aţ
výrazne kyslé (oligobázické) kambizeme podzolové, v nive Idy fluvizeme kultizemné. Obsah
humusu je v nive vysoký, vo zvyšnej časti územia stredný. Z hľadiska priepustnosti a retencie majú
pôdy v oblasti strednú priepustnosť a veľkú retenčnú schopnosť. Pôdna reakcia je zväčša slabo
kyslá (pH 6,5 – 6,0), v okrajových častiach katastra stredne (pH 6,0 – 5,5), v SZ časti aţ silno (pH
5,5 – 5,0) kyslá.
1.2.4 Trvalé trávne porasty
Lúky a pasienky sa vyskytujú v menšej miere, sú sústredené prevaţne v nive Idy a západne
od obce. Nachádzajú s na výmere 22,1 ha, čo predstavuje 2,17% z výmery obce. Zväčša ide
o prirodzené trávobylinné spoločenstvá hydrofilného aţ mezofilného, okrajovo aj xerofilného
charakteru, juţne od obce medzi mlynským náhonom a cestou II. tr. sú pomerne chudobné,
intenzifikované. Najcennejšie sú plochy vlhkých lúk a pramenísk.
1.2.5 Vodné plochy a toky
Na území obce Malá Ida vodné plochy tvoria korytá potokov Ida a Idanský potok.
Ľavostranný kanál (Mlynský náhon) a Idanský potok v rkm 0,00 – 0,70 spravuje SVP š. p.. Idanský
potok preteká cez obec v prirodzenom stave.
1.2.6 Plochy bez vegetácie
Sú to plochý bez akejkoľvek vegetačného porastu, ako štátne cesty a ostatné cesty, ako aj
miestne komunikácie, zastavané plochy a nádvoria ako aj priestory výrobných prevádzok. Uvedené
plochy, vzhľadom na nevhodnosť pre rozvoj biotypu majú z hľadiska ekologickej stability územia
výrazne negatívny význam. Prirodzené plochy bez vegetácie sa vyskytujú.
1.2.7 Prvky bez vegetácie
Sem patria plochy, kde absentuje vegetácia z dôvodu neprimeraných ľudských zásahov.
1.2.8 Sídelné a technické prvky (antropogénne prvky)
Energovody a produktovody - V území sú vedené 22 kV elektrické vedenia zo skupinovej
VN prípojky, menšie vedenia sú lokálneho charakteru v obci. V katastrálnom území obce je koridor
nadzemného elektrického vedenia 110 kV a 2 x 200 kV
Dopravné objekty a línie – V obci Malá Ida sa stykovou štvorramennou kriţovatkou kriţujú
cesty II/548 so smerom Košice – Pereš (I/50) – Jasov – Moldava nad Bodvou s cestou III/050256 so
smerom Košice, Šaca – Malá Ida – Bukovec.
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
13
Obec Malá Ida
Poľnohospodárske objekty - Poľnohospodársky dvor na JZ obce je bez majiteľa,
zdevastovaný a neobnoviteľný.
Lesohospodárske a vodohospodárske objekty - V posudzovanom území sa nenachádzajú.
Obytné a administratívne plochy - Obytné a administratívne objekty sú aj na ploche
intravilánu ako aj extravilánu obce.
1.2.9 Sídelná vegetácia
Zeleň s obmedzeným prístupom - je zeleň na miestnom cintoríne, kde sa nachádza prevaţne
vysoká zeleň. Zeleň predzáhradok a záhrad má taktieţ v intraviláne obce značný význam, nakoľko
výrazne prispieva k estetizácii obce ako aj celkovej ekologickej stability územia. Pozostáva
prevaţne z introdukovaných drevín a s výrazným zastúpením ihličnatých drevín. Zeleň nadmerných
záhrad pozostáva z produkčných viacetáţových kultúr, ktoré sa striedajú zo zeleninárskymi
plochami.
1.2.10 Územná ochrana prírody
Z hľadiska územnej ochrany prírody sa v obci Malá Ida nenachádzajú ţiadne vyhlásené
alebo navrhované územia.
1.2.11 Fauna a flóra
Rastlinstvo
Z nepoľnohospodárskej pôdy väčšinu tvoria lesné pozemky, predstavujú 524,4 ha. Les je na
východnom a západnom okraji chotára, prevláda dub. Hlavné dreviny sú: dub letný a dub zimný,
ale miestami rastie borovica lesná, breza a osika, z krov krušina jelšová, lieska, hlohy, trnky a dráč
obyčajný. V podraste sa nájde aj ďatelina alpínska, hrachor čierny, iskerník mnohokvetý, nátrţník
biely, ostrica horská, zvonček hrdlohoj, čermeľ lúčny, vres obyčajný, chlpaňa hájna, smlz trsťový,
bezkolenec trsťový a čučoriedka obyčajná.
Na území obce Malá Ida sa nenachádzajú verejné parky, alebo väčšie parkovo upravené
plochy. Brehové porasty a koryto potoka hlavne okolo jestvujúcich obsluţných komunikácií sú
navrhované na postupnú úpravu, ktorá však ponechá ich prírodný charakter a vytvára prírodný
líniový prvok v urbanistickej štruktúre sídla.
Charakter osídlenia predstavujú rodinné domy so záhradami. Na súkromných pozemkoch
starostlivosť o zeleň zabezpečujú samotní obyvatelia obce a majitelia pozemkov. Starostlivosť
o verejné priestranstvá a plochy lemujúce komunikácie zabezpečuje obec. Správa zelene (výsadby,
výruby drevín, úpravy plôch zelene) sa realizuje v súlade so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny.
Podrobnejšie mnoţstvo zelene v obci zachytávajú nasledujúce tabuľky:
Parkovo upravené plochy
Parkovo upravené plochy
(parkovo upravené upravené
Program hospodárskeho a sociálneho
rozvoja Obce
Malá Ida
a parkovoupravené
upravené
14
Ha
0,50
Obec Malá Ida
Plochy lemujúce komunikácie
Plochy lemujúce km ciest v obci
Ha
0,80
Tab. 4 Zeleň
Ţivočíšstvo
Ţivočíšstvo dubového lesa má pomerne málo typické cicavce, lebo tie vyhľadávajú aj vyššie
poloţený stupeň bučín. Na dubový les sa viaţe srnec hôrny, sviňa divá, muflón, veverica obyčajná,
zajac poľný, jeleň obyčajný, líška obyčajná, jeţ obyčajný. Z plazov ţije v teplejších dubinách
jašterica zelená, uţovka eskulapová, zmijovec hladký, slepúch obyčajný, z vtákov hniezdi v duboch
dudok obyčajný, ţlná zelená, ďatle, sojka obyčajná, drozd plavý, hrdlička poľná, kukučka obyčajná
a celý rad ďalších, najmä stehlíkov a peníc. Na duboch ţije chrúst obyčajný, roháč veľký, duby
napadá lykoţrút drvník pňový, fuzáč obrovský a čiernoţltý, nosatec dubový, mníška veľkohlavá,
obaľováč zelený, hrčiarka listová, kobylka dubová, zelená a spevavá. V teplých dubinách ţije aj
mediteránny druh cikáda viničná. Pre dubiny je charakteristická cikáda dubová.
V obci Malá Ida sa nachádza hniezdo bocianov od roku 1996 na stĺpe elektrického vedenia
na konci obce smerom na Šemšu.
1.2.12 Geológia a nerastné bohatstvo
Surovinovou základňou pre obec Malá Ida , ako aj pre celý Košický samosprávy kraj je
oblasť Slovenského Rudohoria, kde sa nachádzajú pomerne veľké loţiská nerastných surovín.
Priamo na území obce Malá Ida sa nenachádzajú ţiadne zásoby nerastných surovín.
1.2.13 Odpadové hospodárstvo
Odpadové hospodárstvo v obci Malá Ida, je v súlade s Programom odpadového
hospodárstva SR, ktorý definoval integrovanú koncepciu odpadového hospodárstva. Táto koncepcia
definuje, ţe je potrebné:
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
15
Obec Malá Ida
 zniţovať obsah toxických látok v odpadoch,
 zhodnocovať odpad v čo najväčšej moţnej miere,
 tepelne upravovať odpady, pokiaľ ich nebolo moţné inak vyuţiť, s cieľom získať
energiu, zníţiť objem a hmotnosť odpadov a zníţiť obsah škodlivých látok v odpadoch,
 skladovať odpady v čo najmenšej moţnej miere.
Veľmi dôleţitým zákonom je tieţ Zákon NR SR č. 223/2001, ktorý vymedzuje účel
odpadového hospodárstva, a ktorý je uţ v súlade s predpismi EÚ.
Tuhý komunálny odpad sa z obce Malá Ida odváţa na skládku v obci Jasov.
Pre zlepšenie ţivotného prostredia v obci Malá Ida, sa plánuje v najbliţších rokoch
investovať predovšetkým do ďalšieho rozvoja separovaného zberu. Veľmi dôleţité je zvýšiť záujem
občanov zapojiť sa do separovaného zberu.
1.2.14 Voda
V katastrálnom území obce Malá Ida SVP š. p. spravuje toky Ida, ľavostranný kanál
(Mlysnký náhon) a Idansky potok v rkm 0.00 – 0,70. Idansky potok preteká katastrálnym územím
obce v prirodzenom stave.
Kapacity horeuvedených tokov nie sú dostatočné na odvedenie prietoku Q100 ročnej veľkej
vody, preto v prípade stavebných zámerov v ich blízkosti je potrebné zabezpečiť ochranu územia
pred prietokom Q100 ročnej veľkej vody.
1.2.15 Chránené oblasti
Ochranou prírody a krajiny sa rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môţu ohroziť,
poškodiť alebo zničiť podmienky a formy ţivota, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny a zníţiť jej
ekologickú stabilitu ako i odstraňovanie takýchto zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj
starostlivosť o ekosystémy.
Ochranu prírody a krajiny uskutočňuje obec Malá Ida v súlade so zákonom č. 543/2002 Z. z.
o ochrane prírody a krajiny. Podľa tohto zákona je kaţdý povinný chrániť prírodu a krajinu pred
ohrozovaním, poškodením a ničením a starať sa o jej zloţky (všeobecná ochrana prírody a krajiny).
Osobitná ochrana prírody sa realizuje územnou ochranou vo vymedzenom území, druhovou
ochranou rastlín, ţivočíchov, nerastov a skamenelín a ochranou drevín. Do tohto zákona boli
zapracované, aj dve dôleţité právne normy EÚ, ktoré tvoria dokument NATURA 2000. Po vstupe
do Európskej únie sa musí Slovenská republika uţ riadiť európskym systémom ochrany prírody.
V katastri obci Malá Ida platí stupeň ochrany prírody I, t.j. základný, vrátane CHVÚ
Volovské vrchy. V CHVÚ sa neustanovujú osobitné stupne ochrany, to znamená, ţe aj po vyhlásení
chráneného vtáčieho územia ostávajú v platnosti stupne ochrany platné pred jeho vyhlásením.
Ochrana záujmových druhov vtákov a ich biotopov v CHVÚ sa zabezpečuje prostredníctvom
usmerňovania hospodárskej činnosti v území v záujme ochrany a zachovanie druhov (napr.
ponechávanie 2 ks stojacích suchárov na jeden hektár v lesných v porastoch, obmedzenie ťaţobnej
činnosti v lomoch v hniezdnom období, presunutie kosenia lúk mimo hniezdne obdobie a zmena
spôsobu kosby atď.). Chránené vtáčie územie patrí do systému chránených území NATURA 2000
celoeurópskeho významu. Jeho hranice sú totoţné s hranicou lesného porastu na západe k.ú..
Chránené územie je moţné vyuţívať pre cestovný ruch, podľa vopred stanovených obmedzení.
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
16
Obec Malá Ida
Ostatné územie v tejto zóne je moţné limitovane vyuţívať pre cestovný ruch a turistiku. Taktieţ je
moţné územie limitovane vyuţívať pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo a poľovníctvo.
1.2.16 NATURA 2000
NATURA 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie a
hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre
príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok.
Táto sústava chránených území má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených
druhov voľne rastúcich rastlín, voľne ţijúcich ţivočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa
na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť
zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii.
Základom pre vytvorenie sústavy NATURA 2000 sú dve právne normy EÚ:
 smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 79/409/EHS o ochrane voľne ţijúcich
vtákov (známa tieţ ako smernica o vtákoch - Birds Directive);
 smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne
ţijúcich ţivočíchov a voľne rastúcich rastlín (známa tieţ ako smernica o biotopoch Habitats Directive).
Sústavu NATURA 2000 tvoria teda 2 typy území:


osobitne chránené územia (Special Protection Areas, SPA) - vyhlasované na základe
smernice o vtákoch - v národnej legislatíve: chránené vtáčie územia;
osobitné územia ochrany (Special Areas of Conservation, SAC) - vyhlasované na
základe smernice o biotopoch - v národnej legislatíve: územia európskeho
významu - pred vyhlásením, po vyhlásení je územie zaradené v príslušnej národnej
kategórii chránených území.
Tieto dve smernice predstavujú doposiaľ najkomplexnejšiu právnu normu na ochranu
prírody vo svete.
Smernice kladú dôraz na to, aby výber území NATURA 2000 bol vykonávaný na základe
vedeckých podkladov (komplexných údajov o rozšírení a stave populácií jednotlivých rastlinných
a ţivočíšnych druhov, údajov o rozlohe a zachovalosti biotopov). Výsledná sústava by mala zahŕňať
najhodnotnejšie územia bez ohľadu na vlastnícke vzťahy či súčasné hospodárske vyuţívanie.
NATURA 2000 má zabezpečiť priaznivý stav populácií vybraných druhov ţivočíchov
a rastlín a priaznivý stav biotopov, čo však vôbec nevylučuje hospodárske aktivity v územiach,
pokiaľ tento priaznivý stav nenarušujú.
1.2.16.1 Chránené územia prírody Slovenskej republiky
Základným legislatívnym dokumentom ochrany prírody a krajiny Slovenskej republiky,
účinným od 1. januára 2003, je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 543/2003
z 25. júna 2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti
právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu
rozmanitosti podmienok a foriem ţivota na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udrţiavanie,
obnovovanie a racionálne vyuţívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva,
charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udrţanie ekologickej stability.
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
17
Obec Malá Ida
Jedným zo spôsobov dosiahnutia tohto cieľa je územná ochrana. Ňou sa podľa zákona
rozumie ochrana prírody a krajiny na území Slovenskej republiky alebo jeho časti. Pre územnú
ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany
zväčšuje. Na území, kde sa prekrývajú viaceré chránené územia s rôznymi stupňami ochrany, vţdy
platí najvyšší z nich.
Prvý stupeň ochrany platí všeobecne na území Slovenskej republiky, ktorému sa
neposkytuje územná ochrana podľa § 17 aţ 31, čiţe na území mimo osobitne vyhlásených
chránených území.
Za chránené územia moţno vyhlásiť lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho
významu a biotopy národného významu, biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov
národného významu a biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov, na ktorých ochranu sa
vyhlasujú chránené územia, významné krajinné prvky alebo územia medzinárodného významu.
Malá Ida sa nenachádza v štátnom zozname osobitne chránených častí prírody.
Kategórie chránených území:

Veľkoplošné chránené územia (VCHÚ):
o Chránená krajinná oblasť (CHKO) – rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad
1 000 ha, s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej
rozmanitosti a ekologickej stability, s charakteristickým vzhľadom krajiny alebo so
špecifickými formami historického osídlenia. Na území CHKO platí 2. stupeň
ochrany, ak nie je ustanovené inak.
o Národný park (NP) – rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha,
prevaţne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou, alebo v
prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie
prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Na
území NP platí 3. stupeň ochrany, ak nie je ustanovené inak.

Maloplošné chránené územia (MCHÚ):
o Chránený areál (CHA) – lokalita, spravidla s výmerou do 1 000 ha, na ktorej sú
biotopy európskeho alebo národného významu alebo ktorá je biotopom druhu
európskeho alebo národného významu a kde priaznivý stav týchto biotopov záleţí na
obhospodarovaní človekom. Na území CHA platí 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany.
o Prírodná rezervácia (PR) a národná prírodná rezervácia (NPR) – lokalita,
spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou
málo pozmenené biotopy európskeho alebo národného významu alebo biotopy druhov
európskeho alebo národného významu. Na území PR a NPR platí 4. alebo 5. stupeň
ochrany.
o Prírodná pamiatka (PP) a národná prírodná pamiatka (NPP) – bodový, líniový
alebo iný maloplošný ekosystém, jeho zloţky alebo prvky, spravidla s výmerou
do 50 ha, ktoré majú vedecký, kultúrny, ekologický, estetický alebo krajinotvorný
význam. Na území PP a NPP platí 4. alebo 5. stupeň ochrany.
o Chránený krajinný prvok (CHKP) – významný krajinný prvok, ktorý plní funkciu
biocentra, biokoridoru alebo interakčného prvku najmä miestneho alebo regionálneho
významu. Na území CHKP platí 2., 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany.
Chránené územie môţe byť na základe stavu biotopov rozčlenené najviac na štyri zóny, ak
je to potrebné na zabezpečenie jeho starostlivosti. Význam rozdelenia chráneného územia na
zóny spočíva v diferenciácii ochrany a jej prispôsobení povahe prírodných hodnôt chráneného
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
18
Obec Malá Ida
územia. Zóny sa vymedzujú a odstupňujú tak, ţe piaty stupeň ochrany je určený v zóne A, štvrtý v
zóne B, tretí v zóne C a druhý v zóne D.
Maloplošné chránené územia, ktoré sa stanú súčasťou vyhlásených zón CHKO alebo NP, sa
vţdy zrušia. Tým sa zjednodušuje a zjednocuje systém ochrany jednotlivých CHKO a NP.
Zvláštna pozornosť sa v Slovenskej republike a jej environmentálnom práve venuje
ochrane jaskýň a prírodných vodopádov, ktoré sú podľa zákona o ochrane prírody a krajiny
prírodnými pamiatkami.



Jaskyňa – podľa zákona o ochrane prírody a krajiny človeku prístupný a prírodnými
procesmi vytvorený dutý podzemný priestor v zemskej kôre, ktorého dĺţka alebo hĺbka
presahuje 2 m a rozmery povrchového otvoru sú menšie ako jeho dĺţka alebo hĺbka.
Prírodný vodopád – podľa zákona prírodný skalný útvar, cez ktorý vodný tok pôsobením
prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 m alebo preteká súvislým alebo
kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75° a voda v koryte pretrváva celý rok.
Jedinečnú jaskyňu alebo prírodný vodopád, ktoré predstavujú súčasť
najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môţe Ministerstvo ţivotného prostredia
SR ustanoviť za národnú prírodnú pamiatku (NPP) . Pre jaskyne a prírodné vodopády a
ich ochranné pásma platia osobitné ochranné podmienky.
1.2.16.2 Územný systém ekologickej stability (ÚSES)
Metodický pokyn MŢP SR 101/93-II., Zákon č. 287/1994 Z. z. definuje územný systém
ekologickej stability nasledovne:
 ÚSES predstavuje takú celopriestorovú štruktúru navzájom prepojených ekosystémov, ich
zloţiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem ţivota v krajine
a vytvárať predpoklady pre trvalo udrţateľný rozvoj.
 Cieľom vymedzovania ÚSES ako celoplošného systému stability v krajine je:
1. zachovanie a podpora rozvoja prirodzeného geofondu krajiny (biodiverzity);
2. zachovanie a doplnenie stabilizujúcich prvkov v krajine a zabezpečenie ich priaznivého
pôsobenia na okolité, ekologicky menej stabilné časti krajiny;
3. podpora moţnosti polyfunkčného vyuţívania krajiny;
4. zachovanie významných krajinných fenoménov.
 Medzi kľúčové prvky „kostry stability“ zaraďujeme :
1. biocentrum – je ekosystém alebo skupina ekosystémov, ktorá vytvára trvalé podmienky
na rozmnoţovanie, úkryt a výţivu ţivých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj
ich spoločenstiev;
2. biokoridor – predstavuje priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá
a umoţňuje migráciu a výmenu genetických informácií ţivých organizmov a ich
spoločenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interakčné prvky;
3. interakčný prvok – tvorí určitý ekosystém, jeho prvok alebo skupina ekosystémov najmä
močiar, porast, jazero prepojené na biocentrá a biokoridory, ktorý zabezpečuje ich
priaznivé pôsobenie na okolité časti krajiny pozmenenej alebo narušenej človekom.
V zmysle príslušného regionálneho ÚSES sa v posudzovanom území nachádza reálny
regionálny biokoridor prebiehajúci od regionálneho biocentra Suchý dub vnútornou stranou
západnej katastrálnej hranice smerom na juh kde pokračuje vonkajšou stranou juţnej katastrálnej
hranice na východ cez Grófov les kde sa stáča na juh. Predstavuje priestory pre migráciu bioty,
ktoré sú najmenej narušené hospodárskymi zásahmi. V strednej časti územia sa nachádza
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
19
Obec Malá Ida
regionálne biocentrum Suchý dub, ktoré je s ostatnými prvkami regionálneho systému ekologickej
stability spojené regionálnym biokoridorom.
1.2.16.3 Nitrátová smernica
Nitrátová smernica (Smernica 91/676/EC o ochrane vodných zdrojov pred znečistením
dusičnanmi pochádzajúcimi z poľnohospodárstva, tieţ aj Nitrátová direktíva) je súborom opatrení
smerujúcich k zníţeniu moţností znečistenia vodných zdrojov (povrchové aj podzemné)
dusičnanmi, ktoré môţu pochádzať z minerálnych hnojív, a z hospodárskych hnojív (maštaľný hnoj,
hnojovica, močovka) a to vtedy, keď sú aplikované v nadmerných dávkach a v nesprávnom čase,
alebo keď sú zle uskladňované.
Zraniteľné oblasti boli na území SR vyčlenené Nariadením vlády SR zo dňa 26.6.2003.
Podľa tohto nariadenia bolo 1546 obcí vyhlásených za územia zraniteľné z hľadiska ochrany
vodných zdrojov. Poľnohospodárske subjekty hospodáriace v spomínaných územiach sú povinné
rešpektovať osobitné zásady hospodárenia.
V zraniteľných oblastiach sa na základe súboru pôdnych, hydrologických, geografických a
ekologických parametrov určili pre kaţdý poľnohospodársky subjekt 3 kategórie obmedzení
hospodárenia:



kategória A - produkčné bloky s najniţším stupňom obmedzenia hospodárenia;
kategória B - produkčné bloky so stredným stupňom obmedzenia hospodárenia;
kategória C - produkčné bloky s najvyšším stupňom obmedzenia hospodárenia.
1.2.17 Hluk
Hlukové zaťaţenie prostredia je dnes fenoménom, ktorý je sprievodným javom mnohých
aktivít človeka. Hluk je veľmi váţnym a stále podceňovaným rizikom pre zdravie veľkého počtu
ľudí. Z regionálneho hľadiska je najvýznamnejším zdrojom hluku doprava. V ţivotnom prostredí
príčinou nárastu hladín hluku je neustály nárast intenzity dopravy, zlý technický stav motorových
vozidiel a nekvalitný povrch komunikácií.
Obyvatelia obce Malá Ida sú vystavení zvýšeným účinkom hluku najmä z nákladnej
dopravy, nakoľko hlavná cesta prechádza stredom obce. Takisto hlukové zaťaţenie predstavuje
pomerne blízke a rozmáhajúce sa medzinárodné letisko Košice ako aj U. S. Steel Košice s. r. o..
1.3 Ľudské zdroje
1.3.1 Obyvateľstvo
1.3.1.1 Demografia
Počet obyvateľov k 31.12.2007 spolu 1 300. Z toho bolo 222 detí do veku 14 rokov, 857
občanov v produktívnom veku a 221 občanov v poproduktívnom veku. Celková rozloha
katastrálneho územia obce je 10,195 km2 a priemerná hustota osídlenia predstavovala 127,5
obyvateľov/ km2.
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
20
Obec Malá Ida
Ukazovateľ
Počet obyvateľov k 31.12.
Celkový prírastok/úbytok
Prirodzený
prírastok/úbytok
Ţivonarodení
Zomrelí
Migračný prírastok/úbytok
Predproduktívni (0-14
rokov)
Produktívni (15-60m/54ţ)
Poproduktívni (61m/55ţ+)
Index starnutia
Index vitality
2000
913
6
2001
1 076
105
2002
1 115
39
2003
1 166
51
2004
1 187
21
2005
1 244
57
2006
1 266
22
2007
1 300
34
2008
1 326
26
3
1
3
0
8
5
5
1
5
8
7
5
9
6
102
9
9
39
15
7
43
13
8
16
13
8
52
8
7
21
12
7
29
10
7
23
177
215
218
225
224
235
226
222
222
572
164
92,66
1,08
700
161
74,88
1,33
731
166
76,15
1,31
768
173
76.89
1,30
777
186
83,04
1,20
811
198
84,26
1,19
838
202
89,38
1,19
857
221
99,55
1,0
877
227
102,25
0,98
Tab. 5 Demografická štruktúra obce za posledných 9 rokov
Demografický vývoj obyvateľstva v obci Malá Ida zodpovedá typickému vývoju v obciach
Slovenskej republiky. Od roku 1996 je k dispozícii prehľad o demografickom vývoji v obci Malá
Ida. Počet obyvateľov postupne stúpa.
Celkový prírastok v obci zaznamenal výrazný nárast v roku 2001. Najvýraznejší migračný
prírastok bol zaznamenaný taktieţ v roku 2001.
Počet obyvateľov v produktívnom veku ma stúpajúcu tendenciu. Počet obyvateľov
v poproduktívnom veku zaznamenáva pomerne stabilné hodnoty, pričom v posledných rokoch je
zaznamenaný mierny nárast.
Demografický vývoj v obci od roku 1996 zaznamenáva stabilné hodnoty počtu
novonarodených detí čo sa odzrkadľuje v stabilných hodnotách počtu detí do veku 14 rokov.
1.3.1.2 Národnostná štruktúra a náboţenská štruktúra
Podľa výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov z mája 2001 a údajov, ktoré poskytla
obec bolo národnostné a náboţenské zloţenie trvale ţijúcich obyvateľov v obci Malá Ida
nasledovné:
Národnosť
Slovenská
Česká
Rómska
Maďarská
Poľská
Ukrajinská
Ruská
Nemecká
Rusínska
Chorvátska
Srbská
Ţidovská
Ostatné, nezistené
Celkom
Počet
Percentuálny
Spolky, aktivity
obyvateľov
počet
1 014
97,97
2
0,19 Český spolok na Slovensku (v meste
Košice)
8
0,77
1
0,1
- Rusínska obroda ( v meste Košice)
10
0,97
1 035
100,0 %
Tab. 6 Národnostná štruktúra
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
21
Obec Malá Ida
Národnostné menšiny sú v obci Malá Ida zastúpené iba nepatrne (2,03%) a to česká,
maďarská, ukrajinská. V obci jednoznačne prevaţujú obyvatelia slovenskej národnosti. Rómska
menšina v obci zastúpená nie je.
Obyvatelia obce Malá Ida hlásiaci sa k národnostným menšinám môţu spolupracovať
a vyvíjať aktivity v blízkom meste Košice v rámci Klubu národnostných menšín. Klub pôsobí na
Mäsiarskej ul. č. 35 a sú v ňom zastúpené aj menšiny nachádzajúce sa v obci Malá Ida.
Český spolok na Slovensku
Je organizácia zdruţujúca českú národnostnú menšinu v Slovenskej republike a jej
priaznivcov. Pôsobí v desiatich regiónoch SR. V Košiciach a ich okolí zdruţuje viac ako 500
členov. Bohatou činnosťou kultúrnou, spoločenskou a vzdelávacou sa usiluje o zachovanie a
rozvíjanie národnostnej entity Čechov a Moravanov na Slovensku a v duchu vzájomnej tolerancie
prispieva k dobrým vzťahom medzi všetkými národnostnými menšinami v Košiciach a v regióne
východného Slovenska. Na pôde Českého spolku v Košiciach pôsobí spoločenský klub, detský a
ţenský spevácky zbor.
Rusínska obroda
Miestna organizácia Rusínskej obrody v Košiciach vyvíja kultúrno-osvetovú činnosť podľa
finančných moţností a to predstavenia divadla Alexandra Duchnoviča z Prešova, prednášky a
besedy o dejinách karpatorusov, príleţitostné aktívy a schôdze výboru a aktivistov. Jej aktivisti sa
stretávajú zvyčajne mesačne a prejednávajú aktuálne otázky a úlohy v oblasti kultúrno-osvetovej. V
posledných rokoch nastal útlm činnosti pre nedostatok finančných prostriedkov. Miestna
organizácia Rusínskej obrody nemá vlastné priestory pre svoju činnosť.
Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky
Mestská organizácia Zväzu Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky (do roku 1990
Kultúrny zväz ukrajinských pracujúcich) v Košiciach ako národnostno-kultúrna organizácia sa vo
svojej činnosti orientuje na rozvoj kultúry Rusínov-Ukrajincov. V súlade s uvedeným Mestská rada
ZRUS pre svojich členov a ďalších obyvateľov mesta pripravuje programy rozličného ţánru, ako
napr. besedy, literárne večery, stretnutia s piesňou, podujatia zábavného charakteru, akcie pre deti a
mládeţ, koncerty a vystúpenia súborov záujmovej umeleckej činnosti a pod. V rámci zväzu pracujú
i súbory ZUČ - ochotnícky divadelný súbor DUMKA a Ukrajinský spevácky zbor KARPATY,
ktoré úspešne reprezentujú organizáciu a mesto Košice na ústredných zväzových akciách, ako aj na
iných podujatiach celoslovenského charakteru. Mestská organizácia ZRUS v Košiciach má v
súčasnom období 7 základných organizácií s takmer 500-člennou základňou.
Náboţenské vyznanie
Počet
Percentuálny
obyvateľov
počet
Rímsko-katolícka cirkev
920
88,89%
Evanjelická cirkev augsburského vyznania
8
0,77%
Gréckokatolícka cirkev
23
2,22%
Náboţenská spoločnosť Jehovovi svedkovia
3
0,29%Kresťanské zbory
Evanjelická cirkev metodistická
Cirkev adventistov siedmeho dňa
3
0,29%
Právoslávna cirkev
Apoštolská cirkev
Reformovaná kresťanská cirkev
12
1,16%
Starokatolícka cirkev
1
0,1%
Cirkev československá husitská
Bratská jednota baptistov
2
0,19%
Ţidovské náboţenské obce
Cirkev bratská
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
22
Náboţenské vyznanie
Obec Malá Ida
Percentuálny
počet
0,1%
3,96%
2,03%
100%
Počet
obyvateľov1
41
21
1 035
Ostatné
Bez vyznania
Nezistená
Celkom
Tab. 7 Náboţenská štruktúra
zdroj: ŠÚ SR SODB 2001
1.3.1.3 Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva
Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania
Muţi
Základné vzdelanie
Stredné vzdelanie
Vysokoškolské vzdelanie
Ostatní bez udania školského vzdelania
Ostatní bez školského vzdelania
Deti do 16 rokov
Spolu obyvatelia
66
296
43
2
1
119
527
Ţeny
Spolu
98
270
31
1
2
106
508
164
566
74
3
3
225
1 035
Percentuálny
Počet
15,85%
54,68%
7,15%
0,29%
0,29%
21,74%
100%
Tab. 8 Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva
Stredné vzdelanie
Učňovské stredné vzdelanie (bez maturity)
Stredné odborné vzdelanie (bez maturity)
Úplné učňovské stredné vzdelanie (s maturitou)
Úplné stredné odborné vzdelanie (s maturitou)
Úplné stredné všeobecné vzdelanie
Vyššie stredné vzdelanie
Spolu stredné vzdelanie
Počet
obyvateľov
178
71
48
222
45
2
566
Percentuálny
počet
31,45%
12,54%
8,48%
39,22%
7,95%
0,35%
100%
Tab. 9 Štruktúra obyvateľov podľa dosiahnutého stredoškolského vzdelania
Vysokoškolské vzdelanie
Bakalárske vzdelanie
Magisterské, inţinierske, doktorské vzdelanie
Doktorandské vzdelanie
Spolu vysokoškolské vzdelanie
Počet
obyvateľov1
69
4
74
Percentuálny
počet
1,35%
93,24%
5,41%
100%
Tab. 10 Štruktúra obyvateľov podľa dosiahnutého vysokoškolského vzdelania
Vysokoškolské vzdelanie podľa zamerania
Univerzitné
Technické
Ekonomické
Poľnohospodárske
Ostatné
Spolu vysokoškolské vzdelanie
Počet
obyvateľov
28
29
11
6
74
Percentuálny
počet
37,84%
39,19%
14,86%
8,11%
100%
Tab. 11 Štruktúra obyvateľov podľa zamerania vysokoškolského vzdelania
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
23
Obec Malá Ida
1.3.2
Vzdelávanie a štruktúra školských zariadení
1.3.2.1 Štruktúra školských zariadení
Štruktúra školských zariadení je v obci Malá Ida nasledovná:
Školské zariadenie
Počet zariadení
Počet študentov
materské školy
1
36
základné školy
1
237
stredné školy
0
0
vysoké školy
0
0
Tab. 12 Štruktúra školských zariadení
1.3.2.2 Materská škola
Prevádzkovanie materských škôl nie je zákonnou povinnosťou obce, ide skôr o sluţbu
občanom (veľmi dôleţitú, ale tieţ veľmi drahú). Denná dochádzka do materských škôl nie je
povinná. Tento fakt, spoločne s ďalšími (ako je chorobnosť), spôsobuje, ţe obvyklá absencia detí
v MŠ je na úrovni 20 – 40 %. O prekročení maximálneho počtu detí v triedach o dve môţe
rozhodnúť riaditeľ predškolského zariadenia, ak to dovoľuje kapacita triedy určená orgánom štátnej
správy na úseku zdravotníctva.
Snahou predstaviteľov obecného úradu a materskej školy je udrţať chod materskej školy,
zabezpečovať aj naďalej kvalitnú výchovu detí a zúčastňovať sa svojim kultúrnym programom na
kultúrnom ţivote v obci.
Materská škola je dvojtriedna s počtom 36 detí. Plánuje sa rekonštrukcia plôch v okolí
materskej školy, ktorá je súčasťou projektu „Revitalizácie centra obce Malá Ida“. Plochy budú
dotvorené mobiliárom a detským ihriskom, pričom bude vytvorené aj detské dopravné ihrisko na
spevnenej ploche. Plochy pri materskej škole budú doplnené aj o chodníky.
Štruktúra materskej školy
Materská škola (názov)
Typ
štátna
Počet tried
2
Počet detí
36
Počet detí na triedu
18
Tab. 13 Štruktúra materskej školy
1.3.2.3 Základná škola
Obec Malá Ida plní v rámci školstva spádovú funkciu pre obce Nováčany, Hodkovce,
Šemša a Bukovec. Vo vyššej a špeciálnej vybavenosti spadá do Košíc. ZŠ Malá Ida je spádová pre
okolité obce a v súčasnosti ju navštevuje 237 ţiakov.
Základná škola 1. - 9. ročník s kapacitou 13 učební s telocvičňou, ihriskami a druţinou.
Veľkosť areálu umoţňuje rozšírenie kapacity v prípade ţe sa zachová strediskovosť školy.
Budova školy si v súčasnosti vyţaduje rekonštrukciu.
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
24
Obec Malá Ida
Štruktúra základnej školy
Základná škola (názov)
Počet tried
Typ
Počet detí
9
Počet detí na triedu
237
26,33
Tab. 14 Štruktúra základnej školy
1.3.2.4 Vedecko-výskumné a vzdelávacie zariadenia
V obci Malá Ida sa nenachádzajú ţiadne vedecko-výskumné a vzdelávacie zariadenia.
Ekonomické zdroje
1.3.3
1.3.3.1 Ekonomická základňa
Veľmi dôleţitým ukazovateľom pri analýze trhu práce je miera ekonomickej aktivity
obyvateľstva, ktorá odráţa veľkosť a kvalitu pracovného kapitálu. Miera ekonomickej aktivity
obyvateľstva je pomer súčtu zamestnaných a nezamestnaných k počtu obyvateľov. Ekonomicky
aktívne obyvateľstvo teda zahrňuje všetky osoby, či uţ zamestnané alebo nezamestnané, ale
nezahrňuje tie nezamestnané osoby, ktoré si prácu nehľadajú.
Medzi ekonomicky aktívne obyvateľstvo patrí obyvateľstvo, ktoré vykonáva akúkoľvek
platenú prácu, alebo túto prácu momentálne nevykonáva v dôsledku dočasnej práceneschopnosti,
čerpania dovolenky. Do kategórie ekonomicky aktívneho obyvateľstva patria i nezamestnaní.
Nezamestnané obyvateľstvo je charakterizované ako obyvateľstvo, ktoré nevykonáva ţiadnu
platenú prácu, no aktívne si ju hľadá. V podmienkach Slovenskej republiky to znamená, ţe sa musia
pravidelne, kaţdé dva týţdne hlásiť na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Dobrovoľne
nezamestnané obyvateľstvo, t. j. nevykonávajú ţiadnu platenú prácu a ani nemajú ţiaden záujem si
ju nájsť, nepatrí medzi nezamestnané obyvateľstvo (z hľadiska štatistického vykazovania
i z hľadiska ekonomických vied).
1.3.3.2 Trh práce a zamestnanosť
Bývajúce obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľa spoločenskej skupiny a podľa veku
a pohlavia:
Vek
15-19
Muţi
Ţeny
Spolu
20-29
Muţi
Zamestnanecká práca za
mzdu, plat, inú odmenu
P, D, Iný
ŠP* SP*
Iorg.*
Z*
Ekon. aktívni
Podnikatelia
Č
PrD*
Bez
Z*
So
Z
VvRP*
OaN*
Rob*
Spolu
0
0
0
1
2
3
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
1
5
6
2
7
9
1
1
2
13
26
3
0
0
3
1
0
15
61
36
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
25
Obec Malá Ida
Zamestnanecká práca za
mzdu, plat, inú odmenu
P, D, Iný
Vek
ŠP* SP*
Iorg.*
Z*
Ţeny
19
33
1
1
Spolu
32
59
4
1
30-39
Muţi
24
52
0
3
Ţeny
30
38
1
4
Spolu
54
90
1
7
40-49
Muţi
Ţeny
Spolu
50-54
Muţi
Ţeny
Spolu
55-59
Muţi
Ţeny
Spolu
60-64
muţi
ţeny
spolu
65+
muţi
ţeny
spolu
Nezist.
muţi
ţeny
spolu
Úhrn
muţi
ţeny
spolu
V%
Produk
muţi
Ţeny
Spolu
Poprod.
Ekon. aktívni
Podnikatelia
Č
PrD*
0
0
Bez
Z*
0
3
0
0
0
So
Z
VvRP*
OaN*
Rob*
Spolu
0
1
0
0
20
35
74
135
21
57
5
2
7
5
1
6
0
0
0
9
9
18
98
85
183
60
31
91
23
34
57
35
25
60
1
2
3
0
0
0
0
0
0
12
1
13
4
0
4
0
0
0
6
7
13
81
69
150
46
36
82
9
16
25
11
10
21
2
0
2
0
0
0
0
0
0
2
0
2
1
0
1
0
0
0
6
6
12
31
32
63
20
14
34
9
10
19
7
1
8
2
1
3
0
0
0
0
0
0
1
0
1
1
0
1
0
0
0
1
1
2
21
13
34
11
7
18
8
7
15
4
0
4
0
1
1
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
3
1
4
15
9
24
12
8
20
11
10
21
1
0
1
4
7
11
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
6
7
13
22
24
46
18
19
37
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
97
126
223
34,6
137
109
246
38,2
12
13
25
3,9
3
5
8
1,2
0
0
0
0
23
3
26
4
12
1
13
2
0
0
0
0
47
56
103
16
331
313
644
100
204
137
341
53
-
-
-
-
-
-
-
-
-
82,4
84,5
83,4
-
-
-
-
-
-
-
-
54,6
-
Tab. 15 Trh práce a zamestnanosť
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
26
Kategória
Osoby ekonomicky aktívne
V % (z celkového počtu obyvateľov)
Spolu
na materskej dovolenke
pracujúci dôchodcovia
vypomáhajúci v rodinnom podniku
nezamestnaní
Nepracujúci dôchodcovia
Ostatní nezávislí
Deti a ţiaci ZŚ
Ţiaci a študenti
V tom
z učilíšť
zo stredných škôl
z vysokých škôl
Ostatní závislí, nezistení
Úhrn obyvateľov
Narodení v obci súčasného bydliska
V % ( z celkového počtu obyvateľov)
Obec Malá Ida
Spolu
644
62,2
Muţi
331
62,8
Ţeny
313
61,6
1
48
0
45
29
6
124
34
26
50
0
43
45
2
109
34
27
98
0
88
74
8
233
68
6
19
9
3
527
343
65,1
5
17
12
5
508
302
59,4
11
36
21
8
1 035
645
62,3
Tab. 16 Obyvateľstvo podľa ekonomickej aktivity
Kategória
12
4
1
88
7
45
16
1
1
48
5
10
28
5
2
136
12
55
Dochádza
do
zamestnania
20
3
1
121
12
40
51
63
114
73
2
21
2
9
6
14
11
27
16
8
22
14
14
5
19
15
16
8
7
4
49
331
24
41
30
3
37
313
40
49
37
7
86
644
29
26
30
6
16
436
Muţi
Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace sluţby
Lesníctvo, ťaţba dreva a pridruţené sluţby
Rybolov, chov rýb
Ťaţba nerastných surovín
Priemyselná výroba
Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody
Stavebníctvo
Veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových
vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru
Hotely a reštaurácie
Doprava, skladovanie a spoje
Peňaţníctvo a poisťovníctvo
Nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné sluţby, výskum
a vývoj
Verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie
Školstvo
Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť
Ostatné verejné, sociálne a osobné sluţby
Súkromné domácnosti s domácim personálom
Exteritoriálne organizácie a zdruţenia
EA bez udania odvetví
Spolu
Ţeny
Spolu
Tab. 17 Obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľa pohlavia, odvetvia hospodárstva a dochádzky do zamestnania
zdroj: ŠÚ SR SODB 2001
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
27
Obec Malá Ida
Z tabuliek nám vyplýva, ţe najviac ekonomicky aktívnych obyvateľov je zamestnaných
v odvetviach – priemyselná výroba, veľkoobchod a maloobchod a bez udania odvetvia. Ďalším
zaujímavým faktom, ktorý nám vyplynul z tejto tabuľky je, ţe zo 644 ekonomicky aktívnych osôb
aţ 436 dochádza za zamestnaním.
Kategorizáciu organizácií na území obce Malá Ida podľa počtu pracovníkov zachytáva nasledujúca
tabuľka:
Počet
pracovníkov
nezistený
0
1
2
3-4
5-9
10-19
Právnické
osoby
3
4
3
3
4
3
Fyzické
osoby
44
14
5
2
2
2
2
Tab. 18 Kategorizácia organizácií podľa počtu zamestnancov
Z tabuľky vyplýva, ţe na území obce Malá Ida sa v súčasnosti nachádza 71 fyzických osôb a
20 právnických osôb. Väčšina, aţ 44 organizácií má nezistený počet zamestnancov a 17 organizácií
má počet zamestnancov 0. Najväčších zamestnávateľov, ktorí majú svoje sídlo na území Malej Idy
zachytáva nasledujúca tabuľka:
Organizácie s najväčším počtom zamestnancov
Firma, adresa
Počet pracovníkov
Alexander Péli a Juraj Papičák KUK & FUK, Bukovecká 263/26, 044
20 Malá Ida
10 - 19
OMNI MARKET, Hlavná 4, 044 20 Malá Ida
10 - 19
SLOVAKIA REAL TOUR, Smreková 2, 044 20 Malá Ida
10 - 19
MI TOP, Pri Splave 289/15, 044 20 Malá Ida
10 - 19
Tab. 19 Organizácie
1.3.3.3 Podnikateľská sféra
Rozdelenie firiem podľa právnej normy, podľa vlastníctva a podľa hlavnej kategórie OKEČ
( Odvetvová klasifikácia ekonomických činností) uvádzajú nasledujúce tabuľky:
Právna forma
Fyzická osoba – príleţitostne činná-zapísaná v registri daňového informačného systému
Podnikateľ - fyzická osoba nezapísaný v Obchodnom registri
Podnikateľ – fyzická osoba – zapísaný v Obchodnom registri
Samostatne hospodáriaci roľník nezapísaný v Obchodnom registri
Samostatne hospodáriaci roľník zapísaný v Obchodnom registri
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
28
Počet
firiem
71
-
Obec Malá Ida
Počet
Právna forma
firiem
Slobodné povolanie – fyzická osoba podnikajúca na základe iného ako ţivnostenského
1
zákona
Slobodné povolanie – fyzická osoba podnikajúca na základe iného ako ţivnostenského
zákona zapísaná v Obchodnom registri
Podnikateľ fyzická osoba nezapísaný v Obchodnom registri – podnikajúca súčasne ako
samostatne hosp. roľník
Podnikateľ fyzická osoba zapísaný v Obchodnom registri – podnikajúca súčasne ako
samostatne hosp. roľník
Podnikateľ fyzická osoba nezapísaný v Obchodnom registri – podnikajúca súčasne ako
1
osoba so slob. povolaním
Podnikateľ fyzická osoba nezapísaný v Obchodnom registri – podnikajúca súčasne ako
osoba so slob. povolaním
Verejná obchodná spoločnosť
Spoločnosť s ručením obmedzeným
20
Komanditná spoločnosť
Nadácia
Neinvestičný fond
Nezisková organizácia
Akciová spoločnosť
Európske zoskupenie hospodárskych záujmov
Európska spoločnosť
Európske druţstvo
Druţstvo
Spoločenstvá vlastníkov pozemkov, bytov a pod.
Štátny podnik
Národná banka Slovenska
Banka – štátny peňaţný ústav
Rozpočtová organizácia
Príspevková organizácia
Fondy
Verejnoprávna inštitúcia
Zahraničná osoba, právnická osoba so sídlom mimo územia SR
Zahraničná osoba, fyzická osoba s bydliskom mimo územia SR
Sociálna a zdravotné poisťovne
Doplnková dôchodková poisťovňa
Komoditná burza
Zdruţenie (zväz, spolok, spoločnosť, klub ai.)
Politická strana, politické hnutie
Cirkevná organizácia
Stavovská organizácia – profesná komora
Komora (s výnimkou profesných komôr)
Záujmové zdruţenie právnických osôb
Záujmové zdruţenie fyzických osôb bez právnej spôsobilosti
Obec (obecný úrad), mesto (mestský úrad)
Samosprávny kraj (úrad samosprávneho kraja)
Európske zoskupenie územnej spolupráce
Zastupiteľské orgány iných štátov
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
29
Obec Malá Ida
Počet
firiem
Právna forma
Zahraničné kultúrne, informačné stredisko, rozhlasová, tlačová a televízna agentúra
Medzinárodné organizácie a zdruţenia
Zastúpenie zahraničnej právnickej osoby
Miestna jednotka bez právnej spôsobilosti
Nešpecifikovaná právna forma
Tab. 20 Firmy podľa právnej formy
Druh vlastníctva
Zatiaľ nezistené
Medzinárodné s prevaţujúcim verejným sektorom
Súkromné tuzemské
Druţstevné
Štátne
Vlastníctvo územnej samosprávy
Vlastníctvo zdruţení, politických strán a cirkví
Zahraničné
Medzinárodné s prevaţujúcim súkromným sektorom
Spolu
Počet
firiem
90
1
Tab. 21Firmy podľa vlastníctva
Kód
A
01
02
B
05
C
CA
10
11
12
CB
13
14
D
DA
15
16
DB
17
18
DC
19
DD
Sekcia/divízia
Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo
Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace sluţby
Lesníctvo, ťaţba dreva a súvisiace sluţby
Rybolov, chov rýb
Rybolov, chov rýb a súvisiace sluţby
Ťaţba nerastných surovín
Ťaţba energetických surovín
Ťaţba čierneho uhlia, hnedého uhlia a lignitu; ťaţba rašeliny
Ťaţba ropy a zemného plynu; súvisiace sluţby okrem prieskumu
Ťaţba a úprava uránových a tóriových rúd
Ťaţba neenergetických surovín
Ťaţba a úprava rúd
Ťaţba a úprava ostatných nerastov
Priemyselná výroba
Výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov
Výroba potravín a nápojov
Výroba tabakových výrobkov
Výroba textílií a odevov
Výroba textílií
Výroba odevov; úprava a farbenie koţušín
Spracúvanie koţe a výroba koţených výrobkov
Vyčiňovanie a úprava koţe; výroba brašnárskeho a sedlárskeho tovaru a obuvi
Spracúvanie dreva a výroba výrobkov z dreva
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
30
Počet
subjektov
1
1
17
3
-
Kód
20
DE
21
22
DF
23
DG
24
DH
25
DI
26
DJ
27
28
DK
29
DL
30
31
32
33
DM
34
35
DN
36
37
E
40
41
F
45
G
50
51
52
H
55
I
60
Obec Malá Ida
Počet
Sekcia/divízia
subjektov
Spracúvanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem výroby nábytku;
2
výroba výrobkov zo slamy, z prútia a podobných materiálov
Výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera; vydavateľstvo a tlač
Výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera
Vydavateľstvo, tlač a reprodukcia nahratých nosičov záznamu
Výroba koksu, rafinovaných ropných produktov a jadrového paliva
Výroba koksu, rafinovaných ropných produktov a jadrového paliva
Výroba chemikálií, chemických výrobkov a chemických vlákien
Výroba chemikálií a chemických výrobkov
Výroba výrobkov z gumy a plastov
Výroba výrobkov z gumy a plastu
Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov
Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov
Výroba kovov a kovových výrobkov
Výroba kovov
Výroba kovových konštrukcií a kovových výrobkov okrem výroby strojov a
11
zariadení
Výroba strojov a zariadení i. n.
Výroba strojov a zariadení i. n.
Výroba elektrických a optických zriadení
Výroba kancelárskych strojov a počítačov
Výroba elektrických strojov a prístrojov i. n.
1
Výroba rádiových, televíznych a komunikačných zariadení a prístrojov
Výroba zdravotníckych, presných a optických prístrojov, hodín a hodiniek
Výroba dopravných prostriedkov
Výroba motorových vozidiel, prívesov a návesov
Výroba ostatných dopravných zariadení
Výroba i. n.
Výroba nábytku; výroba i. n.
Recyklovanie
Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody
1
Výroba a rozvod elektriny, plynu, pary a teplej vody
1
Úprava a rozvod vody
Stavebníctvo
20
Stavebníctvo
20
Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel, motocyklov
20
a spotrebného tovaru
Predaj, údrţba a oprava motorových vozidiel a motocyklov, maloobchodný
1
predaj pohonných látok
Veľkoobchod a sprostredkovanie veľkoobchodu okrem motorových vozidiel a
11
motocyklov
Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov; oprava tovaru osobnej
8
potreby a potrieb pre domácnosť
Hotely a reštaurácie
2
Hotely a reštaurácie
2
Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie
4
Pozemná doprava, potrubná doprava
4
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
31
Obec Malá Ida
Kód
61
62
63
64
J
65
66
67
K
70
71
72
73
74
L
75
M
80
N
85
O
90
91
92
93
P
95
96
97
Q
99
Sekcia/divízia
Vodná doprava
Letecká a kozmická doprava
Vedľajšie a pomocné činnosti v doprave; činnosti cestovných kancelárií
Pošty a telekomunikácie
Finančné sprostredkovanie
Finančné sprostredkovanie okrem poistenia a dôchodkového zabezpečenie
Poistenie a dôchodkové zabezpečenie okrem povinného sociálneho
Pomocné činnosti súvisiace s finančným sprostredkovaním
Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti
Činnosti v oblasti nehnuteľnosti
Prenájom strojov a zariadení bez obsluhy a prenájom tovaru osobnej spotreby
a potrieb pre domácnosť
Počítačové a súvisiace činnosti
Výskum a vývoj
Iné obchodné sluţby
Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie
Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie
Školstvo
Školstvo
Zdravotníctvo a sociálna pomoc
Zdravotníctvo a sociálna pomoc
Ostatné spoločenské, sociálne a osobné sluţby
Odstraňovanie odpadových vôd a odpadov, hygienické a podobné činnosti
Činnosti členských organizácií e. n.
Rekreačné, kultúrne a športové činnosti
Ostatné sluţby
Činnosti domácnosti
Činnosti domácností ako zamestnávateľov domáceho personálu
Nerozlíšené činnosti v domácnostiach produkujúce tovar pre vlastné pouţitie
Nerozlíšené činnosti v domácnostiach produkujúce sluţby pre vlastné pouţitie
Exteritoriálne organizácie a zdruţenia
Exteritoriálne organizácie a zdruţenia
Spolu
Tab. 22 Právnické osoby podľa hlavnej kategórie ŠKEČ
Druh
Predajne potravin. tovaru
Predajne zmiešan. tovaru
Predajne nepotravin. tovaru
Obchodné domy a nákupné strediská
Pohostinstvá
Zastúpenia bánk
Zastúpenia poisťovní
Počet
1
2
1
0
4
0
0
Tab. 23 Vybrané sluţby
Na území obce Malá Ida nie je zastúpený bankový ani poisťovací sektor.
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
32
Počet
subjektov
21
1
1
19
1
1
3
3
1
1
91
Obec Malá Ida
1.3.3.4 Nezamestnanosť
Nezamestnanosť v obci Malá Ida sleduje Úrad práce sociálnych veci a rodiny so sídlom
v meste Košice na Staničnom námestí č. 9.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
Bolo zriadené ako verejnoprávna inštitúcia na zabezpečovanie ústavného práva občanov na
zamestnanie. Spôsob financovania činnosti a hospodárenie je zaloţené na fondovom princípe
oddelenom od štátneho rozpočtu. Činnosť ústredia je realizovaná samosprávnymi a výkonnými
orgánmi.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ako verejnoprávna inštitúcia zabezpečuje realizáciu
cieľov a úloh politiky trhu práce a vytvára podmienky na fungovanie trhu práce a jeho rozvoj.
Hlavnou úlohou ústredia práce je zabezpečovať politiku trhu práce, ktorou realizuje právo
občanov na vhodné zamestnanie prostredníctvom systému podpory a pomoci občanom pri ich
začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce najmä :
 sprostredkovaním zamestnania;
 poskytovaním poradenstva pre výber zamestnania a voľbu povolania;
 podporovaním vytvárania nových pracovných príleţitostí;
 podporovaním udrţiavania existujúcich pracovných miest;
 napomáhaním profesnej a územnej mobilite;
 zmierňovaním negatívnych dôsledkov štrukturálnych, organizačných a racionalizačných
opatrení na zamestnanosť;
 zvýšenou starostlivosťou o pracovné uplatnenie;
 mladistvých, ktorí nepokračujú v príprave na povolanie;
 absolventov stredných a vysokých škôl;
 občanov nad 50 rokov veku;
 dlhodobo nezamestnaných evidovaných viac ako 1 rok;
 občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou;
 poskytovaním podpory v nezamestnanosti.
Orgány Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v rozsahu vymedzenom zákonom Národnej
rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov spravujú
finančné prostriedky, rozhodujú o ich pouţití, kontrolujú ich pouţitie a hospodárenie s nimi.
Nezamestnanosť bola sledovaná do roku 1998 podľa jednotlivých okresov. Obec Malá Ida
patrí do okresu Košice - okolie.
Údaje v rámci obce sú k dispozícii len v posledných rokoch a k dispozícii sú iba informácie
o celkovej evidencii uchádzačov o zamestnanie. Malá Ida spolu s okresom Košice – okolie patrí
medzi regióny s pomerne vysokou mierou nezamestnanosti.
Nezamestnanosť je bliţšie rozpísaná v Tab. 24 Vývoj počtu evidovaných nezamestnaných
za roky 2004 – 2009, Tab. 25 Štruktúra nezamestnaných podľa stupňa dosiahnutého vzdelania, Tab.
26 Štruktúra nezamestnaných podľa veku, Tab. 27 Štruktúra nezamestnaných podľa klasifikácie
posledného zamestnania (KZAM PZ), Tab. 28 Štruktúra nezamestnaných podľa dĺţky evidencie.
V rámci evidencie nezamestnaných v obci nezamestnanosť v roku 2009 stúpla.
Nezamestnanosť prevaţuje u muţov. Prevaţujú nezamestnaní s niţším dosiahnutým vzdelaním.
Podľa vekovej kategórie najviac nezamestnaných je vo veku od 20 do 29 a od veku od 40 do 49
rokov. Prevládajú nezamestnaní s dĺţkou evidencie do 1 roka.
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
33
Obec Malá Ida
Vývoj nezamestnanosti obec Malá Ida
Rok
2004 2005 2006
Muţi
22
27
15
Ţeny
24
23
27
Spolu – počet nezamestnaných
46
50
42
2007
14
18
32
2008
23
14
37
2009
29
23
52
Tab. 24 Vývoj počtu evidovaných nezamestnaných (stav k 31. 05. 2009)
Rok
0 – Bez vzdelania
1 – Základné vzdelanie
2 – SOU vyučený
3 – SOU bez maturity
4 – SOU s maturitou
5 – Gymnázium
6 – SOŠ
7 – vyššie stredné vzdelanie
8 – VŠ
9 – vedecká výchova
Spolu – počet evidovaných nezamestnaných
2004
0
3
24
0
7
1
7
1
3
0
46
2005
0
4
21
0
9
3
10
0
3
0
50
2006
0
0
20
0
9
1
9
0
3
0
42
2007
0
1
15
0
5
1
6
1
3
0
32
2008
0
2
15
0
7
3
2
1
7
0
37
2009
0
1
27
0
12
2
7
0
3
0
52
Tab. 25 Štruktúra nezamestnaných podľa stupňa dosiahnutého vzdelania (stav k 31. 05. 2009)
Rok
Do 19 rokov
20-29 rokov
30-39 rokov
40-49 rokov
50-54 rokov
55-60 rokov
nad 60 rokov
Spolu – počet evidovaných nezamestnaných
2004
2
10
11
16
5
2
0
46
2005
2
19
11
10
7
1
0
50
2006
3
11
11
11
4
2
0
42
2007
0
7
7
10
6
2
0
32
2008
0
12
10
10
4
1
0
37
2009
0
22
9
15
4
2
0
52
2008
2009
Tab. 26 Štruktúra nezamestnaných podľa veku (stav k 31. 05. 2009)
Rok
Hl. tr. 0 - Príslušníci armády (profesionálni
vojaci)
Hl. tr. 1 – Zákonodarcovia, vedúci a riadiaci
pracovníci
Hl. tr. 2 – Vedeckí a odborní duševní pracovníci
Hl. tr. 3 – Technickí, zdravotnícki
a pedagogickí pracovníci
Hl. tr. 4 – Niţší administratívni pracovníci
Hl. tr. 5 – Prevádzkoví pracovníci v sluţbách
a obchode
Hl. tr. 6 – Kvalifikovaní robotníci v poľn.,
lesníctve, spracovatelia, opravári
Hl. tr. 7 – Remeselníci a kvalifikovaní
2004
2005
2006
2007
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
2
1
1
1
2
0
2
2
4
4
4
3
0
0
1
0
1
1
5
3
7
6
2
4
1
0
0
0
0
0
7
4
1
1
1
2
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
34
Rok
výrobcovia, spracovatelia, opravári
Hl. tr. 8 – Obsluha strojov a zariadení
Hl. tr. 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci
Hl. tr. A – Osoby bez pracovného zaradenia
Spolu – počet evidovaných nezamestnaných
2004
1
4
24
46
2005
3
4
33
50
2006
2
2
24
42
Obec Malá Ida
2007
2008 2009
0
2
18
32
2
4
21
37
2
7
33
52
Tab. 27 Štruktúra nezamestnaných podľa kvalifikácie posledného zamestnania (KZAM PZ) (stav k 31. 05. 2009)
Rok
Do 12 mesiacov
13-24 mesiacov
Nad 24 mesiacov
Spolu – počet evidovaných nezamestnaných
2004
34
6
6
46
2005
40
4
6
50
2006
27
10
5
42
2007
19
6
7
32
2008
25
7
5
37
2009
40
6
6
52
Tab. 28 Štruktúra nezamestnaných podľa dĺţky evidencie (stav k 31. 05. 2009)
1.3.3.5 Cestovný ruch
Rozvoj cestovného ruchu je jednou z priorít hospodárskej politiky Slovenskej republiky.
Podľa Národného programu rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike: „ Cestovný ruch
predstavuje odvetvie, ktoré má prierezový charakter a na jeho realizácii sa priamo podieľa celý rad
ďalších odvetví (doprava, kultúra, stavebníctvo, zdravotníctvo, priemyselné odvetvia,
poľnohospodárstvo,...). Je to odvetvie sektoru sluţieb, ktoré v ekonomikách vyspelých krajín uţ
predstavujú výrazne nadpolovičný aţ dvojtretinový podiel. Aj v rámci sluţieb, ktoré ako celok
vykazujú vysokú dynamiku, sa radí cestovný ruch k tým rýchle rastúcim. Prognózy Svetovej
organizácie cestovného ruchu (WTO), Svetovej rady cestovného ruchu (WTTC), odborných
inštitúcií i expertov sa vzácne zhodujú na jeho ďalšom dynamickom raste v celosvetovom rozsahu.
Priemerný medzi ročný rast cestovného ruchu vo svetovom meradle sa prognózuje tempom 2,5 2,8%. Je to v súlade s rastom voľného času, dôchodkov, rozvojom dopravy, rastom vzdelanostnej
úrovne i zmenami ţivotného štýlu“.
Cestovný ruch je významným činiteľom ekonomického rastu, faktora platobnej bilancie
štátu, zamestnanosti a regionálneho rozvoja, s pozitívnym vplyvom na kultúrny a sociálny ţivot
spoločnosti. Aktívne saldo nášho cestovného ruchu vylepšuje platobnú bilanciu SR a prispieva k
tvorbe jeho devízových rezerv. Významný je aj vplyv cestovného ruchu na vývoj zamestnanosti,
pričom veľkú časť zamestnancov predstavuje relatívne málo kvalifikovaná pracovná sila. Práve tá,
ktorá tvorí podstatnú časť nezamestnaných. Okrem pracovných miest v zariadeniach cestovného
ruchu, vyvoláva tvorbu pracovných miest aj v dodávateľských odvetviach.
Obec Malá Ida patrí do okresu Košice – okolie, kde základné štatistické údaje sú
nasledovné:
Ukazovateľ
Počet
Ubytovacie zariadenia spolu
26
v tom
hotely, motely, penzióny
11
turistické ubytovne
1
ostatné zariadenia
14
Lôţka spolu
1 152
v tom
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
35
Obec Malá Ida
Ukazovateľ
hotely, motely, penzióny
turistické ubytovane
ostatné zariadenia
Návštevníci spolu
Počet
639
77
436
24 386
Tab. 29 Ubytovacie zariadenia v okrese Košice - okolie
Ubytovacie zariadenia
spolu
Počet ubytovacích zariadení
30
Izieb
997
Lôţok
2 087
Návštevníci spolu v tom
120 191
Domáci
80 570
Zahraničný
39 621
Počet prenocovaní spolu, v tom návštevníkov:
203 385
Domácich
123 430
Zahraničných
79 955
Priemerný počet prenocovaní
1 návštevníka spolu
1,7
Domáceho návštevníka
1,5
Zahraničného návštevníka
2,0
Čisté vyuţitie kapacity
28,7
Ukazovateľ
Z toho hotely,
motely, penzióny
17
582
1 266
65 401
36 900
28 501
109 352
52 141
57 211
1,7
1,4
2,0
27,5
Tab. 30 Prehľad cestovného ruchu
Obec Malá Ida sa nachádza len niekoľko kilometrov od mesta Košice, ktoré je strediskom
cestovného ruchu pre túto oblasť, a teda môţe mať výrazný vplyv na rozvoj cestovného ruchu aj
v našej obci. Základná štatistika cestovného ruchu mesta Košice je v súčasnosti nasledovná:
Krajina trvalého pobytu
zahraničných návštevníkov
Spolu
Bulharsko
Česká republika
Francúzsko
Grécko
Holandsko
Chorvátsko
Juhoslávia
Maďarsko
Nemecko
Poľsko
Rakúsko
Rumunsko
Rusko
Ukrajina
Kanada
USA
Počet návštevníkov
Štruktúra v %
39 621
100
313
12 559
1 006
100
619
234
206
3 115
2 695
4 500
1 641
542
432
1 641
314
0,8
31,7
2,5
0,3
1,6
0,6
0,5
7,9
6,8
11,4
4,1
1,4
1,1
4,1
0,8
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
36
Obec Malá Ida
Krajina trvalého pobytu
zahraničných návštevníkov
Japonsko
Austrália a Oceánia
Ostatné štáty
Počet návštevníkov
Štruktúra v %
2 342
449
244
5,9
1,1
0,6
Tab. 31 Zahraničné návštevy Košíc podľa krajiny pôvodu
V rámci okresu Košice – okolie, do ktorého ako sme uţ spomínali patrí aj obec Malá Ida, sú
nasledovné ubytovacie zariadenia:
Zariadenie
Hotely, motely, botely *****, ***
Hotely, motely a botely ***, *
Penzióny
Turistické ubytovne
Chatové osady
Kempingy
Počet zariadení
2
5
5
7
8
3
Počet lôţok
53
314
116
230
412
90
Tab. 32 Ubytovacie zariadenia
Na základe tejto podrobnej štatistiky, môţeme konštatovať, ţe návštevnosť predovšetkým
zahraničných turistov je veľmi nízka. Ubytovacích zariadení je tieţ pomerne málo a značný deficit
je ostatných zariadení cestovného ruchu.
Cestovný ruch je silne ovplyvňovaný územnými podmienkami nezávislými od územnosprávneho usporiadania SR.
Keďţe obec Malá Ida sa nachádza len niekoľko kilometrov od mesta Košice a tieţ od vodnej
nádrţi Bukovec, v tichom krásnom prostredí, je tu výrazný potenciál pre takzvaný zdravotný
cestovný ruch (relax, fitness, skrášľovanie, kondícia). Cieľovou skupinou, by teda boli
predovšetkým obyvatelia obce, mesta Košice, obyvatelia okolitých obcí, obchodní cestujúci, ale aj
turisti.
Zdravotný cestovný ruch je v súčasnosti povaţovaný za najviac rastúci v celosvetovom
rozsahu. Podľa Národného programu rozvoja cestovného ruchu v SR je tieţ povaţovaný, na základe
zhodnotenia ponukovej stránky územia a jeho vybavenosti a posúdenia dlhodobých vývojových
tendencií dopytu v cestovnom ruchu, za nosnú formu cestovného ruchu SR. To znamená, ţe je
predovšetkým významný z hľadiska podielu a veľkosti na našom cestovnom ruchu ako celku a na
jeho ekonomických prínosoch.
V katastri obce Malá Ida sa nachádzajú 3 rekreačné zóny:
- severne chatová osada o kapacite 10 rekreačných chát je kapacitne vyčerpaná a jej rozšírenie sa
nedoporučuje;
- juţná chatová osada o kapacite 6 rekreačných chát je kapacitne vyčerpaná a jej rozšírenie sa
nedoporučuje;
- v juţnej záhradkárskej kolónii sú tendencie na jej prerastanie v obytný útvar. Doporučuje sa tento
vývoj zastaviť.
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
37
Obec Malá Ida
Východná zalesnená pahorkatinová časť katastrálneho územia je podľa UPN VUC
Košického regiónu určená na rekreačný lesopark. Vzhľadom na rozpornosť funkcií tohto priestoru
(plní aj funkciu regionálneho biokoridoru a miestneho biocentra) sa obmedzuje jeho rekreačné
vyuţitie iba na turistiku po značkovaných chodníkoch .(zdroj: Urbanistická štúdia Malá Ida)
Doplnkovou formou cestovného ruchu, by v obci mal byť cykloturizmus. Obec sa nachádza
v blízkosti vodnej nádrţe Bukovec, ktorá v letných mesiacoch plní úlohu jedného z výletných miest
obyvateľov mesta Košice a jeho okolia.
1.4 Materiálne a fyzické zdroje
1.4.1
Zariadenia občianskej vybavenosti
V súčasnej dobe je občianska vybavenosť rozloţená najmä v centrálnej časti okolo
Obecného úradu. Ďalšie sústredenie občianskej vybavenosti je okolo miestnych ciest (obchod,
kostol, dom smútku).
Na území obce Malá Ida sa v súčasnosti nachádzajú 2 predajne zmiešaného tovaru, jedna
pošta a cintorín. Kapacita cintorína je dostatočná. O charaktere ďalšej časti cintorína rozhodnú
obyvatelia obce. Rozhodnúť sa budú môcť medzi existujúcim tradičným charakterom alebo si
zvolia v súčasnosti stále viac podporovaný model upravenej trávnej plochy s viditeľne
umiestnenými náhrobnými kameňmi.
Obchodná činnosť je zatiaľ koncentrovaná v polyfunkčnej budove KD a budove firmy
OMNI MARKET - pekárne. Aj na tomto úseku sa predpokladá rozvoj jednak v centrálnych
polohách obce, v nových obytných okrskoch a polyfunkčných rodinných domoch.
Úsek remeselníckej výroby je zastúpený pekárňou s dobre zabezpečeným odbytom. Vo
výhľade moţno túto aktivitu rozšíriť v momentálne nevyuţívaných objektoch Sypka a v časti
poľnohospodárskeho dvora.
Komerčné sluţby v obci sú na nedostatočnej úrovni (zatiaľ iba holičstvo a kaderníctvo). Pre
ich rozvoj boli navrhnuté bohato dimenzované funkčné a rezervné plochy v centrálnych polohách
obce, v novo navrhovaných obytných okrskoch. Ich lokalizácia je moţná aj v rámci polyfunkčných
rodinných domov.
Ich rozsah sa v súčasnosti nedá ani kvantifikovať ani špecifikovať. Ostatné ţivnostenské
prevádzky budú realizované v areáloch rodinných domov, podľa funkčných regúl.
V rámci občianskeho vybavenia sa navrhuje dostavba, postupná rekonštrukcia existujúcich a
nová výstavba tých zariadení, ktoré zatiaľ v obci chýbajú. (zdroj: Urbanistická štúdia Malá Ida)
Typ a mnoţstvo zariadení občianskej vybavenosti sú ovplyvnené blízkosťou mesta
Košice, veľkosťou obce, počtom obyvateľov a návštevníkov obce a ich potrebami. Rozvoj zariadení
občianskej vybavenosti v obci bude podmienený aktuálnymi potrebami súčasných i budúcich
obyvateľov a návštevníkov obce.
Zariadenia občianskej vybavenosti
Zariadenie
Počet
Obchodné domy a supermarkety
0
Predajne potravinárskeho tovaru
0
Predajne zmiešaného tovaru
2
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
38
Zoznam, popis
Agromilk, Balla
Obec Malá Ida
Predajne nepotravinárskeho tovaru
1
Poskytovatelia sluţieb a strediská
sluţieb
2
Benzínové čerpacie stanice
0
Predajne motorových vozidiel
0
Servisy motorových vozidiel
1
Pošty
1
Domy smútku
1
Cintoríny, urnové háje, rozptylové
lúčky
1
Kvetinárstvo, kaderníctvo
Tab. 33 Kapacity občianskej vybavenosti
1.4.2
Rozvoj bývania
Podľa výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov z mája 2001 sa v obci Malá Ida
nachádzalo 288 obytných budov, z toho 284 rodinných domov, 3 bytových domov a 1 ostatná
budova. Priemerný počet osôb na jeden byt je väčší ako 3 osoby a priemerný vek domov je 27
rokov. Prevaţná väčšina obyvateľov obýva štvorizbové a viacizbové byty.
Budovy počet
obývané budovy
neobývané budovy
bytové jednotky – počet
obývané byty
neobývané byty
Priemerná obytná plocha na 1 byt v m2
Priemerný počet miestností na 1 byt
Priemerný počet osôb na 1 byt
Priemerný vek domov
Rodinné
domy
284
256
28
286
255
31
84,5
4,51
3,71
27
Bytové
domy
3
3
0
16
14
2
50,1
3,14
3,86
32
Ostatné
budovy
1
1
0
1
1
0
25
1
2
4
Spolu
288
260
28
303
270
33
82,5
4,43
3,71
27
Tab. 34 Bytový fond podľa druhu budovy
Počet bytov
1-izbové byty
2-izbové byty
3-izbové byty
4-izbové byty
5- a viacizbové byty
Spolu
2
16
61
56
135
270
Percentuálny
počet
0,74%
5,93%
22,59%
20,74%
50%
100%
Tab. 35 Bytový fond podľa počtu obytných miestností
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
39
Obec Malá Ida
Rodinné
domy
9
3
8
75
52
60
48
255
Obdobie
výstavby
do 1899
1900-1919
1920-1945
1946-1970
1971-1980
1981-1990
1991-2001
Spolu
Bytové
domy
0
0
0
9
5
0
0
14
Ostatné
budovy
0
0
0
0
0
0
1
1
Spolu
9
3
8
84
57
60
49
270
Percentuálny
počet
3.33%
1,11%
2,97%
31,11%
21,11%
22,22%
18,15%
100%
Tab. 36 Bytový fond podľa veku budovy (počet bytov)
I. kategória
II. kategória
III. kategória
IV. kategória
Spolu
Rodinné
domy
196
35
8
16
255
Bytové
domy
12
1
0
1
14
Ostatné
budovy
1
0
0
0
1
Spolu
209
36
8
17
270
Percentuálny
podiel
76,9%
13,7%
3,1%
6,3%
100%
Tab. 37 Bytový fond podľa kategorizácie bytov (počet bytov)
Štát
Bytové druţstvo
Obce
Fyzické osoby
Právnické osoby
Ostatné
Spolu
Rodinné
domy
1
0
0
252
3
256
Bytové
domy
0
1
2
0
0
3
Ostatné
budovy
0
0
0
1
0
1
Spolu
1
1
2
253
3
260
Percentuálny
podiel
0,39%
0,39%
0,77%
97,30%
1,15%
100%
Tab. 38 Bytový fond podľa vlastníctva (počet budov)
Výhľadový rozvoj bývania s podrobnejším popisom vytypovaných stavebných lokalít
v katastrálnom území obce Malá Ida podrobne zohľadňuje územný plán obce.
Navrhovaný počet stavebných pozemkov vychádza z poţiadavky prevahy dopytom nad
ponukou. Túto skutočnosť umoţňuje lepšie individuálny výber staveniska. Osobitnú starostlivosť
treba venovať 15 rodinným domom so zachovalými prvkami ľudovej architektúry. (zdroj:
Urbanistická štúdia Malá Ida)
1.4.3
Sociálne sluţby
Rozvoj sociálnych sluţieb v obci Malá Ida je podmienený blízkosťou mesta Košice,
veľkosťou obce, počtom jej obyvateľov a ich aktuálnymi potrebami.
V minulosti a ani v súčasnosti sa v obci nevyvíjali aktivity sociálnych sluţieb. Obyvatelia
obce vyuţívajú bohaté moţnosti blízkeho mesta Košice. So zvýšeným rastom počtu obyvateľov
v obci moţno predpokladať aj zvýšený záujem o poskytovanie rôznych foriem sociálnych sluţieb
na území obce Malá Ida.
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
40
Obec Malá Ida
V obci sa nenachádzajú zariadenia pre sociálnu starostlivosť. Pre Dom opatrovateľskej
sluţby sa navrhuje rekonštrukcia niektorého, v súčasnosti nevyuţívaného rodinného domu so
zachovalými prvkami ľudovej architektúry, v ktorej by bola umiestnená aj vývarovňa a jedáleň pre
dôchodcov.
Obec bude v budúcnosti podporovať rozvoj rôznych sluţieb sociálnej starostlivosti
v závislosti od aktuálnych potrieb a poţiadaviek obyvateľov obce. V záujme potrieb obyvateľov
bude podporovať aj pôsobenie rôznych nezávislých subjektov poskytujúcich sociálne sluţby
obyvateľom obce.
Sociálne aktivity v obci sa budú zameriavať prednostne na nasledovné cieľové skupiny
občanov:



1.4.4
starší občania a zdravotne postihnutí občania v obci Malá Ida,
mladé rodiny, mládeţ a deti,
sociálne slabé rodiny, disfunkčné rodiny a neprispôsobiví občania.
Zdravotníctvo
Na území obci Malá Ida sa nenachádzajú ţiadne zariadenia zdravotnej starostlivosti.
Obyvatelia obce dochádzajú za zdravotnou starostlivosťou do blízkeho mesta Košice. Obec Malá
Ida spadá pod zdravotnícke zariadenie Poliklinika Košice - Šaca popr. iné podľa individuálneho
výberu obyvateľov.
Keďţe obyvatelia obce taktieţ vyuţívajú zdravotnú starostlivosť v zdravotníckych
zariadeniach nachádzajúcich sa v meste Košice aj oni sú účastníkmi projektu Svetovej
zdravotníckej organizácie WHO „Zdravé mestá“. Z toho dôvodu uvádzame stručnú charakteristiku
spomínaného projektu.
Projekt WHO "Zdravé mestá"
Viac neţ 300 miest a mestečiek po celej Európe sa zapojilo do iniciatívy Svetovej
zdravotníckej organizácie WHO EURO pod názvom: "Zdravie pre všetkých". Projekt, ktorý získal
podporu národných vlád sa usiluje nájsť nové cesty zlepšenia zdravia najmä pre obyvateľov miest.
Do druhej fázy uskutočňovania projektu v Európe sa prihlásilo a bolo vybratých 35 miest:
Dublin, Liverpool, Camden, Eindhoven, Frankfurt, Dráţďany, Ţeneva, Amnadora, Horsens,
Glasgow, Rotterdam, Rennes, Nancy, Viedeň, Mechelen, Liége, Padova, Kodaň, Sansnes,
Gothenburg, Bologna, Turku, Kaunas, Toruň, Poznaň, Bialistok, Lodţ, Šumperk, Györ, Pécs,
Maribor, Brno Jeruzalem a Petrohrad. Ako jediné mesto na Slovensku boli do medzinárodnej siete
vybraté Košice, ktoré sú účastníkom projektu od roku 1995.
Profil zdravia mesta Košice
Všetky mestá medzinárodnej siete "Zdravých miest" Svetovej zdravotníckej organizácie
súhlasili s vypracovaním Profilu zdravia.
Profil zdravia mesta obsahuje kvantitatívny a kvalitatívny popis zdravia občanov a faktorov,
ktoré ovplyvňujú ich zdravie. Popisuje problémy a navrhuje oblasti pre zlepšenie. Poskytuje ţivý a
súčasne vedecky podloţený súhrn podkladov o zdraví mesta a môţe vyvolať záujem verejnosti. Pre
správu mesta poskytuje moţnosť určenia cieľov do budúcnosti a sledovať proces ich realizácie.
Profil zdravia mesta nie je jedno rázový dokument, ale dynamický pohľad na zdravie
občanov mesta, ktorý by sa mal obnovovať v jeden aţ dvojročných intervaloch ako významný
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
41
Obec Malá Ida
nástroj zdravotnej stratégie mesta. Profil je základným podkladom na vypracovanie Plánu zdravia
mesta. Ten bude slúţiť ako "cestovný poriadok" pre akcie na ozdravenie ţivotného prostredia, bude
podnecovať k zmenám v ţivotnom štýle, viesť ku skvalitneniu zdravotného povedomia všetkých
obyvateľov a následne k zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľov mesta Košíc a jeho okolia.
1.4.5
Bezpečnosť
Obec Malá Ida aktívne spolupracuje s okolitými obcami a s mestom Košice pri zabezpečení
bezpečnosti svojich obyvateľov. Aj keď obce vo všeobecnosti nepociťujú problém bezpečnosti ako
najdôleţitejší problém, ktorý je treba riešiť, obyvatelia obce Malá Ida sú častými návštevníkmi
blízkeho mesta Košice (zvlášť deti a mládeţ), v ktorom je problém bezpečnosti, boja s kriminalitou
a vandalizmom vnímaný občanmi mesta ako jeden z najdôleţitejších. Z tohto dôvodu popíšeme
kapitolu bezpečnosť podrobnejšie.
Obyvatelia mesta Košice a jeho návštevníci očakávajú, ţe mesto Košice bude partnerom
mestskej i štátnej polícii a budú problém bezpečnosti riešiť v prospech všetkých občanov
a návštevníkov mesta nasledovnými spôsobmi (zdroj: Košický občiansky kruh):
 sústrediť sa na rizikové lokality v meste, kde sa koncentruje kriminalita - vreckári,
vandali, asociáli, tmavé miesta lákajúce na obťaţovanie mladých dievčat i všetkých
občanov;
 polícia by mala menej bojovať s občanom a viac mu pomáhať, mala by viac
spolupracovať s občanmi;
 členovia polície by mali byť motivovaní sústreďovať sa na lokality koncentrovanej
kriminality;
 občania by mali viac spolupracovať s políciou - potreba pestovať vzájomnú dôveru;
 je nevyhnutná spolupráca medzi samosprávou, mestskou i štátnou políciou;
 program bezpečnosti mesta by mal byť koordinovaný s programom aktívnej politiky
zamestnanosti - prevencia pred sociálnou kriminalitou – nezamestnanosť a stav biedy je
zdrojom kriminality (podľa predbeţných odhadov je v Košiciach okolo 10.000 ľudí
ţiviacich sa drobnou kriminalitou ako zdrojom obţivy);
 je nevyhnutná prevencia pred drogovou závislosťou.
Program bezpečnosti mesta by mal:
 zverejňovať informácie pre občanov o rizikových lokalitách kriminality;
 zbaviť anonymity policajtov v duchu „Poznaj svojho policajta“, aby sa posilňovala
dôvera medzi Policajným zborom a občanmi;
 posilniť bezpečnosť v dopravných prostriedkoch;
 posilňovať a pestovať solidaritu medzi občanmi, pretoţe za stav bezpečnosti sú
zodpovední všetci;
 ponúkať spoluprácu s ďalšími zainteresovanými subjektmi, napríklad poisťovňami
i podnikateľskými subjektmi potrebujúcimi ochranu pred kriminalitou;
 je nevyhnutné posilňovať morálny kredit policajtov;
 mesto potrebuje vytvoriť systém integrovanej bezpečnosti prepojený na komplexný
monitorovací a informačný systém (budovanie infobanky prostredníctvom infosiete);
Budovanie centrálnych garáţi v historickom jadre Košíc, rozšíri centrálnu pešiu zónu
v historickom jadre, vyrieši problém ochrany áut pred vlámaním.
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
42
Obec Malá Ida
Mestská polícia
je poriadkový útvar mesta Košice, ktorý na území mesta Košice zabezpečuje verejný
poriadok a poskytuje sluţby obyvateľstvu mesta a iným osobám, ktoré sa na území mesta
zdrţiavajú. Nakoľko mestská polícia vznikla z vôle obyvateľov Košíc, neplní len represívne
funkcie, ale poskytuje aj nasledovné sluţby:
 ochrana ţivota, zdravia a majetku;
 ochrana pred priestupkami a inými sociálnymi prejavmi;
 ochrana pred trestnou činnosťou a prejavmi kriminality;
 čistota a kultúrnosť verejných priestranstiev;
 ochrana ţivotného prostredia a verejnoprospešných zariadení;
 vzťahy medzi ľuďmi, skupinami osôb a národnostných menšín;
 presadzovanie hodnôt výhodných pre celok a ich ochrana sebeckým a individuálnym
poškodzovaním ostatných;
 spolupráca s inými zloţkami pôsobiacimi v oblasti verejného poriadku, občianskeho
spolunaţívania a pod.;
 ochrana mládeţe pred prejavmi výtrţníctva, násilníctva, neúcty k spoločnému majetku;
 ochrana pred alkoholovou a inou toxikomániou;
 ochrana ďalších oprávnených záujmov, práv a poţiadaviek obyvateľov mesta.
Činnosť príslušníkov mestskej polície sa prejavuje v nasledujúcich základných formách:
 správny dohľad;
 kontrola dodrţiavania konkrétnych predpisov na úseku verejného poriadku
a bezpečnosti;
 objasňovanie a riešenie priestupkov.
Štátna polícia
Policajný zbor SR (PZ) je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach
vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a úlohy,
ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Policajný
zbor pri plnení svojich úloh spolupracuje:
 s orgánmi verejnej moci;
 ozbrojenými silami;
 ozbrojenými bezpečnostnými zbormi;
 ozbrojenými zbormi;
 Slovenskou informačnou sluţbou;
 s právnickými osobami a fyzickými osobami;
 s orgánmi územnej samosprávy;
 najmä pri určovaní priorít prevencie kriminality;
 ochrany verejného poriadku;
 zamerania boja s kriminalitou;
 s políciami iných štátov;
 s medzinárodnými policajnými organizáciami.
Policajný zbor sa člení na sluţbu justičnej, kriminálnej, finančnej, poriadkovej, dopravnej,
ochrany objektov, cudzineckej, hraničnej, osobitného určenia, ochrany určených osôb a inšpekčnej
polície. Organizačnou súčasťou Policajného zboru je aj útvar kriminalisticko-expertíznych činností.
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
43
Obec Malá Ida
1.4.6
Inštitúcie pôsobiace v obci
V obci Malá Ida má sídlo Obecný úrad Malá Ida, ktorý predstavuje verejnú inštitúciu, ktorá
zabezpečuje výkon štátnej správy v jeho pôsobnosti.
Verejné inštitúcie
Názov
Adresa
Obecný úrad Malá Ida
OcÚ Malá Ida, 044 20, Okres Košice - okolie
Detašované pracovisko Stavebného úradu OcÚ Malá Ida, 044 20 Okres Košice - okolie
Poproč
Tab. 392 Inštitúcie
Budova Obecného úradu v obci Malá Ida je v súčasnej dobe vo vyhovujúcom stavebno –
technickom stave.
1.4.7
Šport a rekreácia
V obci Malá Ida sú moţnosti na športovanie obmedzené. Obyvatelia obce v prevaţnej miere
vyuţívajú široké moţnosti športových zariadení v blízkom meste Košice a jeho okolí.
V obci Malá Ida je vo výstavbe golfové ihrisko, a existuje futbalové ihrisko s rezervou na
dostavbu ďalších plôch a tribúny. Verejnosti môţe slúţiť i školská telocvičňa a ihrisko. V lokalite
Panský les je vybudované moderné športové centrum s 6 tenisovými kurtmi a príslušenstvom.
Športovo-rekreačnej činnosti čiastočne môţe slúţiť aj územie lesoparku.
1.4.8
Kultúra
V centre obce Malá Ida sa nachádza kultúrny dom, ktorý slúţi miestnej samospráve, ale
aj samotným občanom na kultúrne podujatia a rodinné udalosti. Priestranstvo pri kultúrnom
dome sa bude revitalizovať vďaka projektu „Revitalizácia centra obce Malá Ida“. Plocha pred
kultúrnym domom bude doplnená o lavičky, verejnú zeleň. Zároveň sa zrekonštruujú chodníky,
ktoré sú momentálne v zlom technickom stave. Kaţdoročne sa tu usporadúva festival
duchovnej piesne a iné kultúrne akcie, na ktorých sa podieľajú ţiaci miestnej základnej školy aj
deti materskej školy. V obci aktívne pracuje Telovýchovná jednotka, futbalový klub,
Komunitné centrum, klub mladých a klub dôchodcov.
1.4.9
Historické a kultúrne pamiatky
Dominantou obce je rímskokatolícky filiálny kostol Navštívenia Panny Márie. Stavba
kostola na mieste kde stojí dnes bola ukončená v roku 1795. V rokoch 1991 – 1993 bol kostol
občanmi svojpomocne rozšírený po obidvoch stranách lode pretoţe v rozrastajúcej sa obci uţ
kapacitne nestačil. V roku 1999 ( 6. 11. ) bola uskutočnená posviacka dvoch nových zvonov
vyrobených v zvonárskej dielni pani Márie Tomáškovej – Dytrychovej z obce Brodek pri
Přerove. Mons. Bernardom Boberom bol posvätený nový kamenný oltár i samotný filiálny
kostol dňa 16. 11. 2008. Obec patrí pod farnosť Košice – Šaca.
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
44
Obec Malá Ida
1.5 Technická infraštruktúra
1.5.1
Dopravná infraštruktúra – širšie dopravné vzťahy
1.5.1.1 Cestná doprava
Z hľadiska siete ciest európskeho významu Krajské mesto – Košice leţí na dvoch hlavných
prieťahoch ciest nadnárodného charakteru. Je to v prvom rade prieťah v smere západ – východ t.j.
z Čiech a Rakúska v smere na východ na Ukrajinu a ďalej do ďalších štátov bývalého Sovietskeho
zväzu. Druhý dôleţitý prieťah je v smere sever – juh t.j. z Poľska a pobaltských štátov v smere na
Maďarsko a ďalej na Balkán.
Obr. 4 – Kriţovatka významných európskych ciest
Obec Malá Ida sa nachádza v blízkosti mesta Košice, ktoré je významným priemyselným
centrom východnej časti Slovenskej republiky. Predstavuje významný dopravný uzol cestnej,
ţelezničnej i leteckej dopravy. Dopravnú infraštruktúru v širších dopravných vzťahoch obce Malá
Ida popisujeme v záverečných častiach kaţdej podkapitoly.
Košice teda leţia na kriţovatke významných európskych ciest E 50 v trase cesty Ţilina –
Prešov –Košice – Michalovce – hranica s Ukrajinou a E 71 v trase cesty Košice – Seňa – hranica
s Maďarskom. Obidva tieto cestné ťahy sú súčasťou severojuţného rýchlostného ťahu s pripojením
na E – 371 Prešov – Svidník – Poľská republika.
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
45
Obec Malá Ida
Obr. 5 - Diaľnica
Diaľnica je vybudovaná iba v úseku Prešov – Košice. Nadregionálny aj medzinárodný
význam má i cesta E 571 v trase cesty I/5O Košice – Bratislava – hranica s Rakúskom resp. Českou
republikou.
Na rýchlostné komunikácie nadväzujú komunikácie základnej cestnej siete – cesty II: triedy
v smeroch na :

Slanské mesto – Trebišov

Spišská Nová Ves – Vysoké Tatry

Jasov – Medzev
Najvýznamnejšou rozvojovou osou v regióne je severojuţný koridor Prešov – Košice, ktorý
je súčasťou významnej obchodnej cesty zo stredoveku (tzv. Jantárová cesta), ktorá viedla z Balkánu
na sever Európy. Vzájomná blízkosť dvoch významných centier osídlenia Košíc a Prešova
umoţňuje intenzívny tok ekonomického i spoločenského ţivota a svojím zázemím vytvára
priestorovú sídelnú štruktúru nadregionálneho významu.
V meste a v jeho okolí prebiehajú aj v súčasnej dobe práce na budovaní diaľničnej siete.
V realizácii je diaľničný privádzač „Košice“ na úseku od diaľnice Budimír aţ po smer na Roţňavu.
V rámci tzv. druhého juţného diaľničného ťahu Bratislava – Zvolen – Košice sa
predpokladá v najbliţšej dobe prestavať cestu I. triedy č. 50 v úseku Roţňava – Moldava nad
Bodvou – Košice na výkonnú 4-prúdovú komunikáciu rýchlostného charakteru a jej prepojenie na
dopravný systém Košíc.
Mesto v súčasnej dobe podniká všetky kroky, aby sa Košice napojili na diaľničnú sieť
západoeurópskych štátov. Veľmi perspektívne v tomto smere je diaľničné prepojenie Košíc
s maďarským mestom Miskolc (cca 70 km), ku ktorému je uţ vybudovaná diaľnica z Budapešti.
V obci Malá Ida sa stykovou štvorramennou kriţovatkou kriţujú cesty II/548 so smerom
Košice – Pereš (I/50) – Jasov – Moldava nad Bodvou s cestou III/050256 so smerom Košice, Šaca –
Malá Ida – Bukovec.
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
46
Obec Malá Ida
1.5.1.2 Ţelezničná doprava
Ţelezničnú sieť tvoria trate troch rozchodov (normálny, široký a úzky rozchod).
Základné ţelezničné ťahy:
Hlavný ťah Čierna n/T. – Košice – Ţilina – Bratislava je zaradený do európskej ţelezničnej
siete a trať je elektrifikovaná. Trať juţného ťahu Košice – Zvolen – Bratislava je čiastočne
elektrifikovaná. Tieto trate sú vyuţívané pre medzinárodnú i vnútroštátnu, osobnú i nákladnú
dopravu.
Obec nie je napojená na ţelezničnú trať. Najbliţšia ţelezničná stanica je v Košiciach.
Obr. 6 – Ţelezničné trate
Trate dôleţitých pohraničných prechodov:
Severojuţné spojenie z Poľska do Maďarska v trase štátna hranica Poľska – Plaveč – Kysak
– Košice – Čaňa – štátna hranica Maďarska je elektrifikovaný na cca 60 %. Širokorozchodná trať
Ukrajina – Maťovce – areál U. S. Steel Košice je elektrifikovaná a slúţi na prepravu surovín
a tovarov z Ukrajiny priamo do hutníckeho areálu, bez nutnosti prekládky na náš ţelezničný systém.
Osobná stanica Košice má 13 dopravných koľají, ktoré slúţia pre osobnú dopravu, prepravu
spešnín a pre nákladnú dopravu. Medzinárodné osobné vlaky premávajú do Maďarska – Miškolc,
Budapešť; Poľska – Krakow, Waršava ; Bulharska; Rumunska a Čiech – Praha , Cheb odkiaľ je
moţné spojenie do Spolkovej republiky Nemecko. Košicami denne prechádza 46 tranzitných
nákladných vlakov. Ţelezničná doprava z Košíc je významným článkom aj pre kombinovanú
prepravu nákladov na medzinárodnú vodnú dopravu (smer Gdynia, Gdansk, Štetín, Rijeka, Koper).
1.5.1.3 Letecká doprava
Medzinárodné letisko Košice je druhé najväčšie letisko na Slovensku. Poloha letiska je asi 6
km juţne od centra mesta Košice. Letisko vzniklo v roku 1952 ako letisko vtedajších
Československých aerolínii a bolo riadené vtedajšou vládou. V roku 1994 prevzala kontrolu nad
letiskami Bratislava, Košice, Piešťany, Poprad - Tatry a Sliač Slovenská správa letísk so sídlom
v Bratislave, ktorá i v súčasnosti dohliada na činnosť jednotlivých letísk na Slovensku.
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
47
Obec Malá Ida
V súčasnosti je letisko schopné obslúţiť od malých „bussines“ lietadiel po Boeing 767
a Airbus 300. V roku 1992 bola kompletne zrekonštruovaná vzletová a pristávacia dráha, ktorej
konečná dĺţka dosahuje 3100 metrov. Pristávacie a vzletové manévre lietadiel sú kontrolované
novým monitorovacím a kontrolným zariadením.
Rozvoj letiska Košice z hľadiska maximálnych moţností jeho budúceho rozvoja je
vypracovaný v Štúdií územného rozvoja letiska Košice (1995). Štúdia slúţi ako podklad pre rozvoj
letiska a skvalitňovanie poskytovaných sluţieb. Súčasný terminál, jeho verejná vstupná hala,
odletová a príletová hala a reštauračná časť sú kapacitne nevyhovujúce. Vo výstavbe je nový
terminál, ktorý je dimenzovaný pre maximálne 700 tisíc cestujúcich za rok.
Obr. 7 – Letisko Košice
V súčasnosti je moţné odletieť z letiska Košice takmer do celého sveta, vďaka dopravcom,
ktorí zabezpečujú denné spojenie Košíc s Viedňou, Prahou a Bratislavou. Letisko Košice poskytuje
dopravcom handlingové sluţby od roku 1994. Ide predovšetkým o dopravcov s pravidelnými časmi
odletov a príletov, ale taktieţ i pre všeobecné letectvo a charterové lety. Pravidelnými leteckými
spoločnosťami operujúcimi z a do Košíc sú České aerolínie, Tyrolean Airways, Slovenské
aerolínie. Počas letnej sezóny sú to predovšetkým spoločnosti ATE, Spanair, Tunis Air, Onur Air,
Air Slovakia, Hemus Air.
Obr. 8 Letecké trasy
V cieľovej etape rozvoja letiska sa uvaţuje s rozšírením prevádzky mestskej hromadnej
dopravy električkovou dopravou. Jednou z moţností je napojenie z rýchlodráhy do U. S. Steel
Košice s. r. o. v trase komunikačného napojenia na letisko.
1.5.1.4 Košický integrovaný dopravný systém
Keďţe obyvatelia obce Malá Ida sú napojení na krajské sídlo Košice autobusovou dopravou
(SAD) môţu vyuţívať výhody a moţnosti Košického integrovaného dopravného systému.
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
48
Obec Malá Ida
KIDS – Košický integrovaný dopravný systém je systém dopravy, pri ktorom môţu
cestujúci pri preprave na vymedzenom území cestovať ktorýmkoľvek z dopravcov na osobitný
časový cestovný lístok MHD.
Časové cestovné lístky MHD/KIDS sú nasledovne farebné označené:

Pre kombináciu MHD-ŢSR- modrým a zeleným pruhom

Pre kombináciu MHD-SAD- ţltým a zeleným pruhom

Pre kombináciu MHD-ŢSR-SAD- modrým, ţltým a zeleným pruhom.
Pri preprave KIDS platia prepravné podmienky toho prepravcu, ktorého dopravný
prostriedok je v danej chvíli pouţívaný. Cena časového cestovného lístka je zloţená z ceny
cestovného na MHD + príplatok KIDS.
Obr. 9 – Ţelezničná a cestná sieť KIDS
1.5.1.5 Vnútorná dopravná infraštruktúra
Obec Malá Ida sa nachádza juţne pribliţne 10km od mesta Košice.
Súčasný stav miestnej komunikačnej siete:
V obci Malá Ida sa stykovou štvorramennou kriţovatkou kriţujú cesty II/548 so smerom
Košice – Pereš (I/50) – Jasov – Moldava nad Bodvou s cestou III/050256 so smerom Košice, Šaca –
Malá Ida – Bukovec.
Cesty II/548 a III/050256 v obci plnia funkciu zberných komunikácií funkčnej triedy B2.
Cesta II/548 je v obci vybudovaná kategória MZ 7,5/40 (red.. MZ 8/40), obojstranne sú
pozdĺţ cesty líniové pásy zelene s odvodňovacími rigolmi. V centre obce v úseku od potravín Balla
po autobusovú zastávku pri kultúrnom dome je po pravej strane cesty jednostranne vybudovaný
peší chodník.
Cesta III/050256 je v úseku zo smeru Bukovec po kriţovatku s cestou II/548 v obci Malá
Ida vybudovaná kategória MZ 7,5/40 s obojstranným líniovým pásom zelene. V úseku od
kriţovatky s II/548 zastavaným územím obce do smeru Košice – Šaca je cesta vybudovaná
kategórie MZ 8/40, s obojstranným pásom zelene, s obojstrannou zastávkou SAD, bez
samostatných zastavovacích pruhov pre autobusy, peších chodníkov a prístreškov pre cestujúcich.
Mimo zastavané územie obce sú cesty II. a III. triedy - vybudovaná kategória C 7,5/60.
Na cestách v obci je pomerne nízka intenzita nákladnej dopravy, maximálne 10,2%-tuálny
podiel nákladnej dopravy z celkovej dopravnej záťaţe. Ostatné miestne komunikácie majú
charakter obsluţných a prístupových komunikácií, funkčných tried C2, so slepým ukončenímC3.
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
49
Obec Malá Ida
V starej časti zástavby majú komunikácie nepostačujúce široké parametre s premenlivou
šírkou vozovky 3,0 – 4,0m. Vo veľkej miere je komunikačný systém obsluţných ciest zokruhovaný.
V zmysle STN 73 6110 radíme cesty do kategórie MOK 4/60 (red. z. kat. MOK 6,5/40) a MO
3,75/30 – ide o jednopruhové cesty s obojsmernou premávkou. Pozdĺţ ciest nie sú vybudované
samostatné pešie chodníky obojstranne je pozdĺţ ciest líniový pás zelene. Uličný priestor je
v mnohých úsekoch široký, čo umoţňuje cestu prestavať na kategóriu dvojpruhovej obojsmernej
komunikácie v zmysle STN 73 6110.
Obytné územie komplexu rodinnej zástavby s názvom „Panský les“ je dopravne
sprístupnené zokruhovaným komunikačným systémom s komunikáciami, ktoré radíme do funkčnej
triedy C2 a sú vybudované kategórie MO 6,5/40 so šírkou vozovky 5,0m s vysokými obrubníkmi.
Vysoké obrubníky a úzka cesta vytvárajú v novostavbe stiesnené pomery. Po oboch stranách
vozovky je v niektorých úsekoch ciest nedostatočná šírka uličného priestoru pozostávajúca z: 5,0m
vozovka a max. 0,5m obojstranný pás zelene pri mohutných nepriehľadných oploteniach pozemkov
rodinných domov. Pozdĺţ komunikácií nie sú vybudované samostatné pešie chodníky.
Na komunikačnej sieti v obci boli prieskumom zistené bodové a líniové dopravné závady:
kriţovatka cesty II/548 s miestnou komunikáciou – ulica K ihrisku je neprehľadná, nakoľko je
umiestnená do smerového oblúka cesty II/548 a pri odbočení vľavo z cesty II/548 nie je dostatočná
dĺţka rozhľadových polí. Pri výjazde z miestnej komunikácie na cestu II/548 pri reštaurácii „U
Terky“ nie je v kriţovatke rozhľad. Autobusové zastávky nemajú vybudované samostatné pruhy pre
zastavovanie spojov SAD. Obec v ÚP uvaţuje s juţným obchvatom obce.
Hromadná doprava
Obec Malá Ida je na sieť SAD napojená 8 pravidelnými spojmi zo smerov Šaca, Košice,
Bukovec a Jasov. Za priemerný pracovný deň je obec obsluhovaná 54 + 13 ţiackymi spojmi.
V obci sú zriadené zastávky s označením Malá Ida obaľovačka, Malá Ida, Malá Ida č. d. 33.
Zastávka Malá Ida je umiestnená na ceste II/548. V smere jazdy do obce Šemša je na zastávke
vybudovaný samostatný zastavovací pruh, peší priestor a prístrešok pre cestujúcich. V opačnom
smere jazdy je osadený dvojprístrešok pre cestujúcich bez samostatného zastavovacieho pruhu pre
autobusy a čakacieho priestoru pre cestujúcich. Zastávka s označením č.d. 33 je na ceste III/050256
do smeru mestská časť Šaca. Na zastávke v smere jazdy na Šacu je osadený prístrešok pre
cestujúcich, opačný smer má osadený označovník. Zastávky nie sú vybavené samostatnými
zastavovacími pruhmi pre spoje SAD ani pešími priestormi pre cestujúcich. Spoje zastavujú
v jazdných pruhoch vozovky a výstup, nástup cestujúcich je z vozovky cesty a pridruţeného
uličného priestoru.
Statická doprava
V obci sú pre potreby občianskej vybavenosti a sluţieb vybudované tieto parkovanie
a odstavné plochy:
- obecný úrad a občianska vybavenosť:
-z vnútro dvora v zásobovacom priestore 10
státí
- z cesty II/548 5 pozdĺţnych + 8 kolmých státí
- kostol na kriţovatke ciest II. a III. tr.
- z cesty III/050256 kolmé parkovisko pre 8
státí
- samostatné parkovisko pri trafostan. 12 státí
- areál základnej školy, poţiarna zbrojnica, - parkovanie v areáli ZŠ 6 státí, pri poţ. zbr.
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
50
Obec Malá Ida
bytový dom, materská škola
- potraviny OMNI MARKET
- cintorín
- ihrisko na ulici K ihrisku
- športový areál v Panskom lese
- reštaurácia Slamený dom
- reštaurácia u Terky
- 10 státí
- 10 šikmo radených parkovacích státí
- 12 státí zo vstupu od sídliska Panský les
- 12 státí na štrkom spevnených plochách
- 8 státí so šikmým radením vozidiel
- 4 státia s moţnosťou parkovania na súbeţnej
ceste s cestou III/050256
- 4 parkovacie státia
V areáli výrobne cestovín Kuk-Fuk je zrealizovaná parkovacia plocha pre
zásobovacie vozidlá s moţnosťou parkovania cca 10 osobných vozidiel.
Iné parkoviská pre potreby občianskej vybavenosti nie sú vybudované, parkuje sa
pozdĺţ ciest a na plochách zelene uličného priestoru.
Nakoľko v obci prevláda individuálna zástavba, garáţové plochy sa nenavrhujú. Tie sa
budujú individuálne podľa potreby na pozemku IBV. Pri doplnení funkcie bývania v RD druhom
podnikateľskej aktivity, ktorá si nárokuje statickú dopravu, je potrebné parkovacie miesta situovať
na vlastnom pozemku. Týmto opatrením sa vylúči neţiaduce stanie pozdĺţ zberných komunikácii.
Pešie komunikácie
V obci je pozdĺţ cesty II/548 vybudovaný jednostranný peší chodník po pravej strane cesty
v smere jazdy od objektu potravín OMNI MARKET po autobusovú zastávku. Za mostným telesom
taktieţ na pravej strane je vybudovaný jednostranný peší chodník v smere na Jasov. Za kriţovatkou
pri kostole v smere na Košice po pravej strane sa nachádza taktieţ jednostranný chodník na IBV
Zlaté pole.
V ostatnej časti zástavby sa pre peší pohyb vyuţívajú komunikácie a pridruţený uličný
priestor.
1.5.2
Zásobovanie pitnou vodou
V obci Malá Ida je vybudovaný obecný vodovod na pitnú vodu (90%), ktorý je v majetku
obce, ale prevádzkuje ho na základe zmluvy VVS a. s. Košice. Vodovod je napojený na Košický
skupinový vodovod.
Vodným zdrojom pre celý skupinový vodovod je vodárenská nádrţ Bukovec s úpravňou
vody. Voda je dopravovaná prívodným potrubím DN 1000 hrádza – Úpravňa vody, ktorá je
umiestnená v obci Bukovec. Čerpacia stanice je umiestnená v budove úpravni vody.
Vybudované je prívodné potrubie pre vodojem Malá Ida a akumulácia vody je zabezpečená
vo vodojeme vo východnej časti obce o objeme 2 x 400m3 s kótou dna 346 m. nm.
Zrealizované je aj zásobovacie potrubie DN200 z vodojemu po štátnu cestu Malá Ida –
Bukovec, z ktorého je napájaná samotná obec aj lokalita Panský les. Na systém zásobovania pitnou
vodou je napojená jestvujúca časť nehnuteľnosti v obci včítane občianskej vybavenosti a iných
odberateľov.
Rozvodná sieť je z PVC rúr, PN 10, DN 80 – 100. Napája sa na zásobné potrubie a vedie po
obci v krajniciach miestnych komunikácií. Na štátnej ceste bude potrubie uloţené do nespevnenej
krajnici, resp. na vnútornej hrane cestnej priekopy a vedľa krytého rigola.
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
51
Obec Malá Ida
Niektorí obyvatelia obce sú zásobovaní pitnou vodou z individuálnych studní, v ktorých
voda vo väčšine prípadov zdravotnohygienickým normám nevyhovuje. Počas suchých období
výdatnosť studní klesá.
Jestvujúci vodojem bude plne vyhovovať súčasným aj výhľadovým potrebám obce.
Vodojem slúţi na vyrovnanie rozdielov medzi prítokom a odberom vody v spotrebisku, ako aj
zásobáreň poţiarnej vody. V rámci výstavby verejného vodovodu sa uvaţuje aj s osadením
hydrantov.
Kvalita pitnej vody
Sledovanie kvality pitnej vody vykonáva laboratórium pitných vôd VVS, a. s., OZ Košice.
Vo vzorkách pitných vôd sa vykonáva fyzikálno-chemický, mikrobiologický a biologický rozbor.
Spotreba vody
Vzhľadom na pokračujúci všeobecný trend poklesu spotreby vody a odberu vody zo strany
odberateľov sa postupne zniţuje aj výroba a dodávka vody. K poklesu dochádza z dôvodu
úsporných opatrení. Ekonomická situácia donútila mnohých uţívateľov prehodnotiť svoj prístup
k spotrebe vody a začať ju racionálne vyuţívať.
1.5.3
Kanalizácie a ČOV
Obec má v súčasnosti vybudovanú celo obecnú splaškovú kanalizáciu (90%). Vybudovanú má
samostatnú ČOV, ktorá je v majetku obce. Nehnuteľnosti nenapojené na splaškovú kanalizáciu
likvidujú spláškovú vodu individuálne a to ich vypúšťaním do domových ţúmp resp. septikov,
ktoré sú vo väčšine prípadov z technického hľadiska nevyhovujúce.
Technické riešenie kanalizačnej siete v obci vychádza z potrieb čistenia odpadových vôd
produkovaných obyvateľmi obce a súčasnými a plánovanými podnikateľskými subjektmi
etablovanými v obci. Kanalizačná sieť je PVC DN 300.
Čistiareň odpadových vôd
Vzhľadom k počtu obyvateľov, polohy záujmového územia a podnikateľským aktivitám bola
zrealizovaná mechanicko – biologická čistička odpadových vôd typu PROX s dlhodobou, obehovou
nízko zaťaţovanou aktiváciou, nitrifikáciou, denitrifikáciou, stabilizáciou kalu, akumuláciou
v kalojeme s oplotením a studňou prevádzkovej vody. Q355 denný recipientu Ida je 76,0I/s. ČOV
umoţňuje čistiť odpadové vody od 500 do 2000 EO.
1.5.4
Plyn
Obec Malá Ida a celá SR má zabezpečené dodávky zemného plynu cez spoločnosť SPP a. s.,
ktorá zabezpečuje nákup, distribúciu, prepravu a predaj zemného plynu v SR. Slovenský dopravný
systém medzinárodnej prepravy zemného plynu je prepojený s hlavnými európskymi dopravnými
systémami a poskytuje spoľahlivú sluţbu významným plynárenským spoločnostiam. Slovensko má
plynofikovaných 70 % z celkového počtu obcí , čím sa zaraďuje medzi najviac plynofikované
krajiny v Európe. SPP a.s. dodáva zemný plyn viac ako 1 300 000 odberateľom (zdroj: internetová
stránka www.spp.sk).
SPP a. s. musí takmer všetok zemný plyn dováţať zo zahraničia. Je to preto, ţe naša krajina
nemá veľké zásoby zemného plynu. Náleziská, v ktorých sa zemný plyn určený pre Slovenskú
republiku ťaţí, sú od našej republiky vzdialené viac ako 4 000 kilometrov. Zemný plyn sa
k jednotlivým krajinám prepravuje sieťou medzinárodných plynovodov umoţňujúcich potrubnú
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
52
Obec Malá Ida
prepravu. Ich dĺţka neustále rastie. Prevádzkové tlaky dosahujú u najnovších plynovodov aţ 100
barov (10 MPa) a priemery plynovodov často presahujú 1 m.
Zo systému diaľkovej prepravy sa zemný plyn cez odovzdávacie stanice dostáva do systému
vnútroštátnej prepravy. Súčasťou odovzdávacích staníc sú i regulačné stanice, ktorými sa zniţuje
tlak plynu na hodnoty, pod ktorými sú v jednotlivých krajinách vnútroštátne plynovodné systémy
prevádzkované. Vnútroštátnym systémom je zemný plyn dopravovaný k jednotlivým priamym
odberateľom alebo do jednotlivých plynofikovaných miest a obcí. Priami odberatelia sú tí, ktorí
odoberajú zemný plyn priamo z vysokotlakovej siete.
Systémom vysokotlakových plynovodov je zemný plyn dopravovaný do jednotlivých
plynofikovaných obcí. Tu sa najprv v regulačných staniciach zniţuje tlak plynu. Rozvody po
obciach môţu byť buď nízkotlakové (tlak plynu je vyhovujúci na prevádzku plynových spotrebičov
a nemusí sa preto ďalej upravovať) alebo strednotlakové. V prípade strednotlakových rozvodov
majú jednotlivé objekty vlastné regulátory, ktorými sa upravuje tlak plynu na hodnotu nutnú na
bezproblémovú prevádzku spotrebičov. Výhodou strednotlakových rozvodov je najmä väčšia
kapacita sietí.
Obec Malá Ida je od roku 1993 plynofikovaná. Dodávka plynu je zabezpečovaná
z jestvujúceho STL plynovodu Košice – Malá Ida DN 200, bod napojenia je v Košiciach pri
sídlisku Luník IX, na STL plynovod DN300.
Rozvod plynu v sídle je prevedený ako STL plynovod PN 0,3 MPa s domovými regulátormi
STL/NTL. STL rozvod v obci Malá Ida je D 50 a 63. Dimenzie prípojok sú D 32 aţ D 40. Miestna
sieť je vytvorená kombináciou STL a NTL plynovodov.
Novo navrhovaná zástavba sa bude plynofikovať v nadväznosti na existujúcu sieť.
1.5.5
Energetická sieť
Dodávka elektrickej energie pre riešené územie je zabezpečovaná zo skupinovej VN
prípojky z existujúcehoj 22 kV vzdušného vedenia linkou 283. VN linka je napájaná z ES 110/22
kV Haniska s moţnosťou napájania aj z TR Budulov a cez SS 22 kV Terasa aj z TR Košice – Západ
a Juh.
Na uvedenú linku je prostredníctvom vonkajších 22 kV prípojok pripojených 5 ks 22/0,4 kV
transformovní, ktoré zásobujú súčasnú bytovú, občiansku, priemyselnú a poľnohospodársku
zástavbu.
Dodávka elektrickej energie pre jednotlivých odberateľov v obci je vkonávaná verejným NN
vzdušným rozvodom AlFe na betónových a v menšej miere aj drevených stoţiaroch v blízkosti
verejných komunikácií. V časti „Panský les“ je NN vedenie kabelizované. Vedenie tvorí
zokruhovanú sieť s výbeţkami pre vzdialenejšie lokality obce. Sieť pri súčasnom odbere pracuje
spoľahlivo a dodáva potrebný príkon bez väčších úbytkov napätia.
Verejné osvetlenie tvoria výbojkové svietidlá upevnené na výloţníkoch a stĺpoch
sekundárnej siete. Ovládací systém verejného osvetlenia je automatický s časovým spínaním.
Najväčším odberateľom je obyvateľstvo, vyuţívajúce energiu pre svetlo a domáce
spotrebiče. Plynofikácia obce podstatne zníţila zaťaţenie siete najmä zo strany odberateľov z radov
obyvateľstva. Trafo stanice TS1 aţ TS5 sú prevádzkované energetickým podnikom a v súčasnosti je
stav napäťových pomerov v obci pomerne vyhovujúci Predbeţne v obci nie je potrebné vykonať
ţiadnu rekonštrukciu, resp. generálnu opravu NN siete, ale vzhľadom na urbanistický návrh je
potrebné uvaţovať so zaústením ďalších trafostaníc.
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
53
Obec Malá Ida
1.5.6
Tepelné hospodárstvo
Podľa výsledkov májového sčítania ľudí, domov a bytov z roku 2001 vyuţívajú byty v obci
Malá Ida v prevaţnej miere lokálne ústredné kúrenie prevaţne na plyn.
Podľa územného plánu obce Malá Ida sa v obci nenachádza ţiadny centrálny tepelný zdroj.
Zdrojom tepla v obci sú lokálne tepelné zariadenia na báze spaľovania plynných palív, tuhého
paliva a v malej miere elektrickej energie. Centrálne zásobovanie teplom na báze plynných palív je
len vo väčších zariadeniach občianskej vybavenosti. Výhľadovo sa súčasný spôsob prípravy tepla
a teplej úţitkovej vody zachová.
Po vstupe SR do EU sa otvárajú moţnosti vyuţívania obnoviteľných zdrojov energií
s vyuţitím slnečnej, veternej, vodnej, geotermálnej energie a vyuţívania biomasy.
1.5.7
Telekomunikácie
Obec Malá Ida je napojená ATÚ Malá Ida, ktorá je súčasťou PO Košice. Telefónny rozvod
v sídle je prevedený kombinovane podzemným a nadzemným vedením. Súčasný stav siete si
vyţaduje čiastočnú rekonštrukciu.
Obyvatelia obce Malá Ida môţu vyuţívať sluţby rôznych telekomunikačných spoločností.
Územie obce je pokryté ako fixnými tak aj mobilnými operátormi pôsobiacimi na Slovenskom
telekomunikačnom trhu.
Hlasové sluţby poskytuje jeden fixný operátor a traja mobilní operátori. Sluţby na prenos
dát poskytujú viaceré spoločnosti.
Väčší rozvoj a záujem poskytovateľov v tomto segmente je moţné očakávať po liberalizácií
trhu telekomunikačných sluţieb.
1.5.8
Rozhlas a televízia
Územie mesta Košice je pokryté rozhlasovým a televíznym signálom z nasledovných
vysielačov:
Zoznam televíznych vysielačov pre mesto Košice
Kanál
Mesto
6
21
25
27
50
52
59
Košice – Dubník
Košice – Śibená hora
Košice – Dubník
Košice – mesto
Košice
Košice – Šibená hora
Košice – Dubník
Vyţarovaný výkon ERP
(kW)
100
0,5
353
1
0,6
0,15
408
Pol.
Stanica
V
H
H
H
H
H
H
STV 1
STV 2
STV 2
JOJ
Channel
STV 1
Markíza
Tab. 40 Televízne vysielače
Rozhlasové vysielače
MHz
87.70
Pol
H
Mesto
Košice
Umiestnenie
Dubník 874
[ERP] Rozhlasová stanica
63.00 Rádio Fun
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
54
Obec Malá Ida
88.10
94.40
95.20
96.60
98.60
100.30
101.30
102.00
102.90
103.20
104.50
106.20
H
H
C
H
H
H
H
H
H
H
H
H
Košice
Košice
Košice
Košice
Košice
Košice
Košice
Košice
Košice
Košice
Košice
Košice
Marovka 720
Heringeš 330
Bankov 389
Dubník 874
Dubník 874
Dubník 874
Šibená hora 238
mesto 244 (Nemocnica)
Šibená hora 238
Šibená hora 238
mesto 244 (Nemocnica)
Makovica
0.25
0.25
0.50
80.00
50.00
34.00
0.05
1.00
0.07
0.08
0.12
20.00
Rádio Twist
Rádio Lumen
Rádio Expres
S1-Slovensko
Rádio Východ B1
S3-Rock FM
S2-Rádio Devín
Rádio Okey Top
Rádio Fun
BBC / Regina KE
Rádio Kiks
Rádio Expres
Tab. 41 Rozhlasové vysielače
Obyvatelia obce Malá Ida môţu vyuţívať aj sluţby spoločností, ktoré poskytujú prístup
k televíznym a rozhlasovým staniciam prostredníctvom satelitných sluţieb.
Beţný občan obce tak môţe mať prístup k rôznym televíznym a rozhlasovým staniciam.
Miestny rozhlas v obci s centrálou na Obecnom úrade je prevedený vzdušne pomocou
anténneho vysielača. Prijímače – rozhlasové hniezda sú ukotvené na elektirických podperných
bodoch ako aj na podperných bodoch uličného osvetlenia. Reproduktory prevaţne 6 a 12 W sú
rozmiestnené tak, aby nevznikali zázneje.
V miestach novo navrhovanej zástavby je potrebné navrhnúť ďalšie ozvučovacie zaradenia.
1.5.9
Internet
Obec Malá Ida prevádzkuje vlastnú oficiálnu WEB stránku.
Pripojenie na internet v obci Malá Ida je moţné prostredníctvom telekomunikačných
operátorov pevných a mobilných sietí poskytujúcich svoje sluţby na území obce.
Pripojenie občanov obce a samosprávy na internet je potrebné čo najskôr rozvíjať v súlade
s cieľmi rozvíjania “Politiky informatizácie spoločnosti“. Je to vládou SR schválený dokument,
ktorý stanovuje prioritné oblasti informatizácie SR.
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
55
Obec Malá Ida
2 Zdroje
2.1 Literatúra
1. Peter Süle, Peter Süle ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-Line, 2005.
2. SR, Štatistický úrad. Okresy Košického kraja. Košice : Štatistický úrad - Krajská správa v
Košiciach, 2002.
3. Obvodný banský úrad v Košiciach. Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici. Hlavný banský
úrad v Banskej Štiavnici. [Online] [Dátum: 23. február 2009.]
http://www.hbu.sk/dokumenty/chranene_loziskove_uzemia/obu-kosice-chranene-loziskoveuzemia.xls.
4. Krajinná štruktúra a ÚSES ÚPN VÚC Územné plánovanie | Košický samosprávny kraj | VÚC
Košice. Košický samosprávny kraj. [Online] [Dátum: 23. február 2009.] http://www.kosiceregion.sk/KSKWeb/Cinnosti/UzemnePlanovanie/2006216134049123.htm.
5. Natura 2000 - Sústava chránených území členských krajín EÚ. Natura 2000 - Sústava
chránených území členských krajín EÚ. [Online] [Dátum: 23. február 2009.]
http://www.sopsr.sk/natura/dokumenty/vtacie_uzemia_zoznam/zoznam.doc.
6. Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Štátny zoznam osobitne chránených častí
prírody SR. [Online] [Dátum: 23. február 2009.] http://uzemia.enviroportal.sk/about.
2.2 Zdroje informácií
Informácie v častiach 1.3.1 Obyvateľstv a 1.3.2 Vzdelávanie a štruktúra školských zariadení
poskytla Krajská správa Štatistického úradu SR. Informácie pouţité v časti 1.3.3 Ekonomické
zdroje poskytol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach. Informácie obsiahnuté v časti 1.4
Materiálne a fyzické zdroje boli prebrané zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov z mája 2001.
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
56
Obec Malá Ida
Všetky práva, predovšetkým autorské právo tohto dokumentu sú chránené autorským
zákonom. Všetky práva sú vyhradené, najmä právo na kopírovanie, distribúciu a preklad.
Ţiadna časť nesmie byť akoukoľvek formou (tlačou, fotokópiou, elektronickým alebo iným
spôsobom) bez predchádzajúceho písomného súhlasu organizácie EuroKONZULT
Slovakia, n. o. reprodukovaná alebo s pouţitím elektronického off-line systémov ukladaná do
pamäti, spracovaná či šírená.
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Malá Ida
57
Download

Regionálne združenie miest a obcí Rudohorie